19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/1

(1)

Fragmentácia vnútorného trhu má škodlivý vplyv na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v Únii. Odstránenie priamych a nepriamych prekážok brániacich správnemu fungovaniu a dokončeniu integrovaného trhu s elektronickými platbami, bez rozlišovania medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami, je nevyhnutným predpokladom správneho fungovania vnútorného trhu.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4) sa zaistil právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu pre platby v rámci celej Únie, keďže sa podstatne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb vytvorením jednotných pravidiel, pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5) sa stanovila zásada, že poplatky hradené používateľmi za cezhraničnú platbu v eurách sú rovnaké ako za príslušnú platbu v rámci členského štátu vrátane platobných transakcií viazaných na kartu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (6) sa stanovili pravidlá fungovania úhrad a inkás v eurách na vnútornom trhu, z jeho rozsahu pôsobnosti sa však vylúčili platobné transakcie viazané na kartu.

(5)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (7) je harmonizovať určité pravidlá zmlúv uzatváraných medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vrátane pravidiel týkajúcich sa poplatkov za používanie platobných prostriedkov, na základe ktorých sú členské štáty povinné zakázať obchodníkom, aby účtovali spotrebiteľom za použitie daného platobného prostriedku poplatky, ktoré prevyšujú náklady, ktoré znáša obchodník, na použitie daného platobného prostriedku.

(6)

Bezpečné, efektívne, konkurencieschopné a inovatívne elektronické platby sú nevyhnutné, ak majú spotrebitelia, obchodníci a spoločnosti plne využívať výhody vnútorného trhu, obzvlášť keďže sa vo svete čoraz viac využíva elektronický obchod.

(7)

Niektoré členské štáty vydali alebo pripravujú právne predpisy na priame či nepriame regulovanie výmenných poplatkov, ktoré upravujú viacero otázok vrátane stropov výmenných poplatkov na rôznych úrovniach, poplatkov účtovaných obchodníkovi, pravidiel rešpektovania všetkých kariet alebo opatrení na usmerňovanie spotrebiteľov. Existujúce administratívne rozhodnutia v niektorých členských štátoch sa výrazne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby boli úrovne výmenných poplatkov jednotnejšie, sa predpokladá ďalšie zavádzanie regulačných opatrení na vnútroštátnej úrovni zamerané na úpravu úrovní uvedených poplatkov alebo rozdielov medzi nimi. Tieto vnútroštátne opatrenia by pravdepodobne viedli k významným prekážkam brániacim dobudovaniu vnútorného trhu v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu, a v dôsledku toho by obmedzovali slobodu poskytovať služby.

(8)

Platobné karty sú najčastejšie používaným elektronickým platobným nástrojom pri maloobchodných nákupoch. Integrácia trhu s platobnými kartami v Únii však ešte zďaleka nie je dokončená, keďže mnohé platobné riešenia sa nemôžu rozvíjať za hranicami krajín, ktoré ich zaviedli, a novým účastníkom s pôsobnosťou v celej Únii to bráni vo vstupe na trh. Je potrebné odstrániť prekážky účinného fungovania trhu s kartami vrátane prekážok v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu.

(9)

V snahe umožniť účinné fungovanie vnútorného trhu by sa malo propagovať a zjednodušiť používanie elektronických platieb v prospech obchodníkov a spotrebiteľov. Karty a iné elektronické platby sa môžu používať viacúčelovejším spôsobom vrátane možnosti platiť online, aby sa mohli využiť výhody vnútorného trhu a elektronického obchodu, pričom elektronické platby navyše poskytujú obchodníkom potenciálne bezpečné platby. Platobné transakcie viazané na kartu namiesto používania platieb v hotovosti by preto mohli byť pre obchodníkov a spotrebiteľov prínosné za predpokladu, že poplatky za používanie kartových schém budú stanovené na ekonomicky efektívnej úrovni a zároveň budú prispievať k spravodlivej hospodárskej súťaži, inováciám a vstupu nových subjektov na trh.

(10)

Výmenné poplatky sa zvyčajne uplatňujú medzi poskytovateľmi platobných služieb prijímajúcimi kartu a poskytovateľmi platobných služieb vydávajúcimi kartu v rámci určitej kartovej schémy. Výmenné poplatky sú hlavnou súčasťou poplatkov, ktoré prijímajúci poskytovatelia platobných služieb účtujú obchodníkom za každú transakciu viazanú na kartu. Obchodníci následne uvedené náklady na karty zahŕňajú, rovnako ako všetky svoje iné náklady, do celkových cien tovaru a služieb. Hospodárska súťaž medzi kartovými schémami zameraná na presviedčanie poskytovateľov platobných služieb, aby vydávali svoje karty, vedie k vyšším, nie nižším výmenným poplatkom na trhu, čo je v rozpore s cenovou disciplínou, ktorú zvyčajne zaisťuje hospodárska súťaž v trhovom hospodárstve. Okrem jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na výmenné poplatky by sa regulovaním takýchto poplatkov zlepšilo fungovanie vnútorného trhu a prispelo by sa k zníženiu transakčných poplatkov pre spotrebiteľov.

(11)

Existujúca široká škála výmenných poplatkov a ich výška bráni tomu, aby na trh vstúpili „noví“ účastníci s pôsobnosťou v celej Únii, ktorí by fungovali na základe obchodných modelov s nižšími alebo žiadnymi výmennými poplatkami, čo je na úkor možných úspor z rozsahu a sortimentu a s tým spojenej výslednej efektívnosti. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na obchodníkov a spotrebiteľov a bráni inováciám. Skutočnosť, že účastníci s pôsobnosťou v celej Únii by museli ponúknuť vydávajúcim bankám minimálne najvyššiu úroveň výmenného poplatku prevládajúceho na trhu, na ktorý chcú vstúpiť, takisto vedie k pretrvávajúcej fragmentácii trhu. Existujúce domáce schémy s nižšími alebo nulovými výmennými poplatkami môžu byť takisto donútené opustiť trh vzhľadom na tlak, ktorý vyvíjajú banky s cieľom získať vyššie príjmy z výmenných poplatkov. V dôsledku toho spotrebitelia a obchodníci čelia obmedzenému výberu, vyšším cenám a nižšej kvalite platobných služieb, zatiaľ čo ich schopnosť využívať platobné riešenia s pôsobnosťou v celej Únii je takisto obmedzená. Obchodníci navyše nemôžu prekonať problém rozdielov v poplatkoch tak, že by využili služby akceptácie kariet, ktoré ponúkajú banky v iných členských štátoch. Osobitné pravidlá uplatňované v rámci kartových schém vyžadujú na základe svojich územných postupov udeľovania povolenia uplatňovanie výmenného poplatku „miesta predaja“ (krajina obchodníka) pre každú platobnú transakciu. Táto požiadavka bráni prijímateľom v tom, aby úspešne ponúkali svoje služby cezhranične. Rovnako môže brániť maloobchodníkom v znižovaní ich platobných nákladov v prospech spotrebiteľov.

(12)

Uplatňovaním existujúcich právnych predpisov Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže sa nepodarilo túto situáciu napraviť.

(13)

V snahe zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a výraznému narušeniu hospodárskej súťaže z dôvodu odlišných zákonov a administratívnych rozhodnutí je preto potrebné prijať v súlade s článkom 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie opatrenia na riešenie problému vysokých a rozdielnych výmenných poplatkov, aby poskytovatelia platobných služieb mohli poskytovať svoje služby cezhranične a aby spotrebitelia a obchodníci mohli využívať cezhraničné služby.

(14)

Uplatnením tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zachovali alebo zaviedli nižšie stropy alebo opatrenia s rovnakým cieľom alebo účinkom pomocou vnútroštátnych právnych predpisov.

(15)

S cieľom zjednodušiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a obchodníkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na cezhraničné a domáce vydávanie a prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu. Ak si obchodníci budú môcť zvoliť prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), čo sa uľahčí stanovením rovnakej maximálnej výšky domácich aj cezhraničných výmenných poplatkov za prijímané transakcie a zákazom územného udeľovania povolenia, malo by byť možné zabezpečiť potrebnú právnu jasnosť a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže medzi kartovými schémami.

(16)

V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné platobné transakcie uskutočnené kartou v Únii už vykonávajú pri dodržiavaní maximálnych výmenných poplatkov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu pre služby spojené s prijímaním kariet by sa ustanovenia týkajúce sa cezhraničných a domácich transakcií mali uplatňovať súbežne a v primeranom období po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, pričom sa zohľadní obťažnosť a komplexnosť migrácie kartových schém, ku ktorej dôjde v dôsledku tohto nariadenia.

(17)

Na trhu sú k dispozícii dva hlavné typy kreditných kariet. V prípade debetných kariet s odloženou splatnosťou sa z účtu držiteľa karty odpíše celková suma transakcií k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu, obvykle raz za mesiac, a to bez toho, aby sa platil úrok. V prípade ostatných kreditných kariet môže držiteľ karty využiť kreditný nástroj s cieľom splatiť časť splatných súm k neskoršiemu dátumu, než je stanovený dátum, spolu s úrokmi alebo inými nákladmi.

(18)

Všetky platobné transakcie viazané na debetné a kreditné karty by mali podliehať maximálnej sadzbe výmenných poplatkov.

(19)

Posúdenie vplyvu ukázalo, že zákaz výmenných poplatkov pre transakcie s debetnou kartou by bol výhodný pre prijímanie kariet, používanie kariet, rozvoj jednotného trhu a vytvoril by viac výhod pre obchodníkov a spotrebiteľov než limit stanovený na akejkoľvek vyššej úrovni. Okrem toho by zabránil negatívnym účinkom vyplývajúcim z vyššieho stropu v týchto vnútroštátnych schémach s veľmi nízkymi alebo žiadnymi výmennými poplatkami za debetné transakcie v dôsledku cezhraničnej expanzie alebo vstupu nových subjektov na trh zvyšujúcich výšku poplatkov na úroveň stropu. Zákazom výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou sa rieši aj hrozba exportovania modelu výmenných poplatkov do oblasti nových, inovačných platobných služieb, ako sú napríklad mobilné a online schémy.

(20)

Stropy v tomto nariadení sú založené na takzvanom „teste indiferentnosti obchodníkov“ vypracovanom v ekonomickej literatúre, na základe ktorého sa určuje úroveň poplatku, ktorú by bol obchodník ochotný uhradiť, ak by mal porovnať náklady na použitie platobnej karty zákazníkom s nákladmi na platby bez karty (v hotovosti) (pri zohľadnení poplatku za služby hradeného prijímajúcej banke, t. j. poplatku účtovaného obchodníkovi a výmennom poplatku). Stimuluje sa tak používanie efektívnych platobných nástrojov, keďže sa propagujú karty, ktoré poskytujú väčšie transakčné výhody, pričom sa zároveň zabraňuje neprimeraným poplatkom účtovaným obchodníkovi, ktorými by sa prenášali skryté náklady na ostatných spotrebiteľov. V opačnom prípade by z dôvodu kolektívnych dohôd o výmenných poplatkoch mohli vznikať nadmerné poplatky účtované obchodníkovi, keďže obchodníci sa zdráhajú odmietnuť nákladné platobné nástroje zo strachu pred stratou obchodu. Zo skúseností vyplynulo, že uvedené úrovne sú primerané, pretože nespochybňujú fungovanie medzinárodných kartových schém a poskytovateľov platobných služieb. Prinášajú takisto výhody obchodníkom a spotrebiteľom a poskytujú právnu istotu.

(21)

Z posúdenia vplyvu napriek tomu vyplýva, že v niektorých členských štátoch sa výmenné poplatky vyvinuli tak, že umožňujú spotrebiteľom mať prospech z efektívnych trhov s debetnými kartami, pokiaľ ide o akceptovanie kariet a ich používanie s nižšími výmennými poplatkami než sú poplatky zodpovedajúce úrovni indiferentnosti obchodníkov. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť nižšie výmenné poplatky za domáce transakcie s debetnými kartami.

(22)

S cieľom zabezpečiť stanovenie poplatkov za debetné karty hospodársky efektívnym spôsobom by sa pri zohľadnení štruktúry domácich trhov s debetnými kartami mala okrem toho ponechať možnosť stanoviť stropy výmenných poplatkov ako paušálnu sumu. Paušálna suma môže tiež podporovať používanie platieb viazaných na kartu týkajúcich sa súm nízkej hodnoty (mikroplatby). Malo by sa umožniť uplatňovanie takýchto paušálnych súm aj v kombinácii s percentuálnou sadzbou za predpokladu, že na domácej úrovni suma takýchto výmenných poplatkov nepresiahne v rámci jednotlivých kartových schém osobitnú percentuálnu sadzbu celkovej ročnej transakčnej hodnoty. Ďalej by sa malo umožniť stanoviť nižší percentuálny strop výmenného poplatku za transakciu a mala by existovať možnosť stanoviť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby na transakciu.

(23)

Berúc do úvahy, že týmto nariadením sa majú harmonizovať výmenné poplatky po prvýkrát v kontexte situácie, keď existujúce schémy debetných kariet a výmenné poplatky sú veľmi rozdielne, je navyše nevyhnutné zabezpečiť flexibilitu v prípade domácich trhov s platobnými kartami. Preto počas primeraného prechodného obdobia by malo byť možné v prípade domácich transakcií s debetnými kartami uplatniť na domácej úrovni vo vzťahu ku všetkým domácim transakciám s debetnými kartami v rámci každej kartovej schémy vážený priemerný výmenný poplatok vo výške nepresahujúcej 0,2 % ročnej priemernej transakčnej hodnoty. Vo vzťahu k stropu výmenného poplatku vypočítaného z ročnej priemernej transakčnej hodnoty v rámci jednej kartovej schémy postačuje, aby bol poskytovateľ platobných služieb účastníkom niektorej kartovej schémy (alebo iného druhu systému fungujúceho medzi poskytovateľmi platobných služieb), v ktorom sa v prípade všetkých domácich transakcií s debetnými kartami uplatňuje vážený priemerný výmenný poplatok nepresahujúci 0,2 %. Aj v tomto prípade možno uplatniť paušálny poplatok alebo percentuálny poplatok alebo kombináciu týchto poplatkov za predpokladu, že sa dodrží vážený priemerný maximálny strop.

(24)

S cieľom stanoviť relevantné stropy výmenných poplatkov v prípade domácich transakcií s debetnými kartami je vhodné umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom oprávneným zabezpečovať súlad s týmto nariadením zber informácií týkajúcich sa počtu a hodnoty všetkých transakciách s debetnými kartami v rámci určitej kartovej schémy alebo transakcií s debetnými kartami týkajúcich sa jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb. V dôsledku toho by kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mali byť povinní poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom relevantné údaje stanovené uvedenými orgánmi, a to v nimi určených lehotách. S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky relevantné údaje sprístupnili príslušným orgánom, ktoré by mali mať v každom prípade možnosť vyžadovať, aby sa takého informácie zbierali prostredníctvom kartových schém, by sa mali oznamovacie povinnosti rozšíriť na poskytovateľov platobných služieb, ako sú vydavatelia a prijímatelia, a nielen na kartové schémy. Okrem toho je dôležité, aby členské štáty zabezpečili primeranú úroveň oznamovania relevantných informácií týkajúcich sa uplatniteľných stropov výmenných poplatkov. Vzhľadom na to, že kartové schémy všeobecne nie sú poskytovateľmi platobných služieb, na ktorých sa vzťahuje prudenciálny dohľad, príslušné orgány môžu vyžadovať, aby informácie zasielané týmito subjektmi osvedčil nezávislý audítor.

(25)

Niektoré platobné nástroje na domácej úrovni umožňujú platiteľovi iniciovať platobné transakcie viazané na kartu, ktoré kartová schéma nedokáže rozlíšiť ako debetné či kreditné kartové transakcie. Rozhodnutia držiteľa karty sú pre kartové schémy a pre prijímateľa neznáme; v dôsledku toho kartová schéma nemá možnosť uplatniť na debetné a kreditné kartové transakcie (ktoré sú rozlíšiteľné na základe určenia lehôt dohodnutých v prípade debetovania platobných transakcií) rozdielne stropy stanovené v tomto nariadení. Vzhľadom na to, že je potrebné zachovať funkčnosť existujúcich obchodných modelov a zároveň zabrániť neoprávneným alebo nadmerným nákladom na dodržiavanie súladu s právnymi predpismi a zároveň berúc do úvahy význam zabezpečenia primeraných rovnakých podmienok medzi rôznymi kategóriami platobných kariet je vhodné uplatňovať na takéto domáce platobné transakcie s „univerzálnymi kartami“ rovnaké pravidlo, aké je ustanovené v tomto nariadení pre transakcie s debetnými kartami. Napriek tomu by sa mal pre tieto platobné nástroje ponechať dlhší čas na adaptáciu. Členské štáty by preto mali mať možnosť ako výnimku a počas prechodného obdobia 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanoviť maximálny podiel domácich platobných transakcií s univerzálnymi kartami, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami uskutočnenými kreditnými kartami. Napríklad strop pre kreditnú kartu by sa mohol uplatňovať na stanovený podiel celkovej hodnoty transakcií pre obchodníkov alebo prijímateľov. Matematický výsledok týchto ustanovení by bol potom ekvivalentný uplatňovaniu jediného stropu výmenného poplatku na domáce platobné transakcie vykonávané univerzálnymi kartami.

(26)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky transakcie, v rámci ktorých sa poskytovateľ platobnej služby platiteľa, ako aj poskytovateľ platobnej služby príjemcu platby nachádzajú v Únii.

(27)

V súlade so zásadou technologickej neutrality stanovenou v Digitálnej agende pre Európu by sa toto nariadenie malo vzťahovať na platobné transakcie viazané na kartu bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa transakcia vykonáva, a to aj pomocou maloobchodných platobných nástrojov a služieb, ktoré môžu byť offline, online alebo mobilné.

(28)

Transakcie viazané na platobnú kartu sa všeobecne vykonávajú na základe dvoch hlavných obchodných modelov, takzvaných trojstranných kartových schém (držiteľ karty – prijímajúca a vydávajúca schéma – obchodník) a štvorstranných kartových schém (držiteľ karty – vydávajúca banka – prijímajúca banka – obchodník). Mnohé štvorstranné kartové schémy využívajú explicitný výmenný poplatok, ktorý je väčšinou mnohostranný. S cieľom uznať existenciu implicitných výmenných poplatkov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých by sa mali trojstranné kartové schémy, ktoré používajú poskytovateľov platobných služieb ako vydavateľov alebo prijímateľov, považovať za štvorstranné kartové schémy a riadiť sa rovnakými pravidlami, pričom transparentnosť a ostatné opatrenia týkajúce sa obchodných pravidiel by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov. Berúc do úvahy osobitosti existujúce aj v takýchto trojstranných schémach je však vhodné umožniť prechodné obdobie, počas ktorého môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú uplatňovať pravidlá týkajúce sa stropu výmenných poplatkov, ak takéto schémy majú v dotknutom členskom štáte veľmi obmedzený trhový podiel.

(29)

Služba vydávania je založená na zmluvnom vzťahu medzi vydavateľom platobného nástroja a platiteľom a to bez ohľadu na to, či vydavateľ vedie finančné prostriedky v mene platiteľa. Vydavateľ poskytuje platobné karty platiteľovi, autorizuje transakcie vykonané prostredníctvom terminálov alebo obdobných zariadení a môže zaručiť platbu prijímateľovi za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušnej schémy. Samotná distribúcia platobných kariet alebo technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov, preto nepredstavuje vydávanie.

(30)

Prijímanie služby predstavuje reťazec operácií od iniciácie platobnej transakcie viazanej na kartu až po prevod finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu platby. V závislosti od členského štátu a použitého obchodného modelu je prijímanie služby organizované odlišne. Preto poskytovateľ platobných služieb, ktorý platí výmenný poplatok, nie je vždy v zmluvnom vzťahu priamo s príjemcom platby. Na sprostredkovateľov poskytujúcich časť služieb prijímania, ale bez priameho zmluvného vzťahu s príjemcami platby, by sa napriek tomu malo vzťahovať vymedzenie prijímateľa podľa tohto nariadenia. Služba prijímania sa poskytuje nezávisle od toho, či prijímateľ vedie finančné prostriedky v mene príjemcu platby. Technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, nepredstavuje prijímanie.

(31)

Je dôležité zabezpečiť, aby ustanovenia o výmenných poplatkoch, ktoré majú uhrádzať alebo prijímať poskytovatelia platobných služieb, neboli obchádzané alternatívnymi tokmi poplatkov uhrádzaných v prospech vydavateľov. Aby sa tomu zabránilo, „čistá náhrada“ poplatkov, zaplatených vydavateľom pre kartové schémy alebo prijatých vydavateľom od kartových schém prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa, vrátane možných poplatkov za udelenie povolenia, by sa mala považovať za výmenný poplatok. Pri výpočte výmenného poplatku na účely kontroly, či dochádza k obchádzaniu pravidiel, sa do úvahy vezme celková výška platieb alebo stimulov, ktoré prijal vydavateľ od kartových schém v súvislosti s regulovanými transakciami, mínus poplatky hradené vydavateľom v prospech kartovej schémy. Zohľadňované platby, stimuly a poplatky môžu byť priame (t. j. na základe objemu alebo podľa transakcií) alebo nepriame (vrátane marketingových stimulov, bonusov, rabatov za splnenie určitých objemov transakcií). Pri kontrole toho, či dochádza k obchádzaniu ustanovení tohto nariadenia, by sa mali zohľadniť najmä zisky vydavateľov vyplývajúce z osobitných programov vykonávaných spoločne vydavateľmi a kartovými schémami, ako aj príjmy z poplatkov za spracovanie, udeľovanie povolenia a iných poplatkov prinášajúcich príjmy kartovým schémam. Pri posudzovaní možného obchádzania tohto nariadenia by malo byť prípadne možné zohľadniť aj vydávanie platobných kariet v tretích krajinách, ak ho potvrdzujú ďalšie objektívne prvky.

(32)

Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydavatelia (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydavateľom plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie schémy od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a selektívne akceptovanie platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.

(33)

Oddelenie schémy od infraštruktúry by umožnilo všetkým spracovateľom súťažiť o zákazníkov schém. Keďže náklady na spracovanie tvoria významnú časť celkových nákladov na akceptáciu kariet, je dôležité, aby bola táto časť hodnotového reťazca otvorená účinnej hospodárskej súťaži. Na základe oddelenia schémy od infraštruktúry by mali byť kartové schémy a spracovateľské subjekty z hľadiska účtovníctva, organizácie a procesu rozhodovania nezávislé. Nemali by sa dopúšťať diskriminácie, napríklad tak, že si vzájomne poskytnú preferenčné zaobchádzanie alebo vyhradené informácie, ktoré nie sú dostupné ich konkurentom v príslušnom segmente trhu, že uložia neúmerné informačné požiadavky svojmu konkurentovi v príslušnom segmente trhu, že budú uplatňovať krížové subvencovanie svojich príslušných činností alebo že budú uzatvárať dohody o spoločnom riadení. Takéto diskriminačné postupy prispievajú k fragmentácii trhu, nepriaznivo ovplyvňujú vstup nových účastníkov na trh a bránia vstupu účastníkov s pôsobnosťou v celej Únii na trh, keďže bránia dobudovaniu vnútorného trhu s platbami viazanými na kartu a internetovými a mobilnými platbami viazanými na kartu, a to na úkor obchodníkov, spoločností a spotrebiteľov.

(34)

Pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a postupy, ktoré uplatňujú poskytovatelia platobných služieb, väčšinou udržiavajú obchodníkov a spotrebiteľov v nevedomosti, pokiaľ ide o rozdiely v poplatkoch, a znižujú transparentnosť trhu, napríklad „spájaním“ poplatkov alebo tým, že zakazujú obchodníkom, aby si vybrali lacnejšiu značku karty v prípade kariet, na ktorých je spoločne umiestnených niekoľko značiek (co-badged cards) alebo aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu týchto lacnejších kariet. Dokonca aj keď obchodníci vedia o odlišných nákladoch, pravidlá schémy im často bránia v tom, aby konali v záujme zníženia poplatkov.

(35)

Platobné nástroje znamenajú pre príjemcu platby rôzne náklady, pričom určité nástroje sú drahšie ako iné. S výnimkou prípadu, keď je použitie určitého platobného nástroja pre určité kategórie platieb uložené zákonom alebo platobný nástroj nemôže byť odmietnutý z dôvodu jeho štatútu zákonného platidla, by sa príjemcovi platby mala v súlade so smernicou 2007/64/ES ponechať možnosť usmerňovať platiteľov k používaniu konkrétneho platobného nástroja. Kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb ukladajú v tomto smere príjemcom platieb niekoľko obmedzení, ako napríklad obmedzenie odmietania konkrétnych platobných nástrojov v prípade nízkych súm zo strany príjemcu platby, obmedzenie poskytovania informácií platiteľovi o poplatkoch, ktoré vznikli príjemcovi platby pri použití konkrétneho platobného nástroja, alebo obmedzenie uložené príjemcovi platby týkajúce sa počtu pokladní v jeho obchode, v ktorých sú akceptované konkrétne platobné nástroje. Uvedené obmedzenia by sa mali zrušiť.

(36)

V prípadoch, keď príjemca platby usmerňuje platiteľa k používaniu konkrétneho platobného nástroja by príjemca platby nemal od platiteľa požadovať poplatky za použitie platobných nástrojov, ktorých výmenné poplatky sú regulované v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa v takýchto situáciách výhody príplatkov stávajú obmedzenými a situácia na trhu sa stáva zložitou.

(37)

Pravidlo rešpektovania všetkých kariet je dvojitá povinnosť, ktorú ukladajú vydavatelia a kartové schémy príjemcom platby, aby akceptovali všetky karty rovnakej značky bez ohľadu na rôzne náklady týchto kariet (prvok „rešpektovania všetkých produktov“) a bez ohľadu na konkrétnu vydávajúcu banku, ktorá kartu vydala (prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“). Je v záujme spotrebiteľa, aby v prípade rovnakej kategórie kariet príjemcovia platby nemohli diskriminovať medzi vydavateľmi alebo držiteľmi karty a aby kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mohli uložiť túto povinnosť príjemcom platby. Z toho dôvodu prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“ v rámci pravidla rešpektovania všetkých kariet je opodstatneným pravidlom v rámci systému platobných kariet, keďže bráni príjemcom platby v tom, aby diskriminovali jednotlivé banky, ktoré kartu vydali. Prvok „prijímania všetkých produktov“ je v zásade postup viazania, ktorý má účinok viazania akceptácie kariet s nízkymi poplatkami na akceptáciu kariet s vysokými poplatkami. Odstránenie prvku „rešpektovania všetkých produktov“ z pravidla „rešpektovania všetkých kariet“ by umožnilo obchodníkom, aby obmedzili výber platobných kariet, ktoré prijímajú, len na platobné karty s nízkymi (nižšími) poplatkami, z čoho by mali prospech aj spotrebitelia vďaka zníženým nákladom obchodníkov. Obchodníci akceptujúci debetné karty by potom neboli nútení akceptovať kreditné karty a tí, ktorí akceptujú kreditné karty, by neboli nútení akceptovať komerčné karty. V záujme ochrany spotrebiteľa a schopnosti spotrebiteľa používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní akceptovať karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku, len ak sú vydané v rámci rovnakej značky a patria do rovnakej kategórie (predplatené karty, debetné karty alebo kreditné karty). Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty akceptujú. Tieto obmedzenia by sa mali ohraničiť a mali by sa považovať za prijateľné len na zvýšenie ochrany spotrebiteľa poskytujúcej spotrebiteľom primeranú úroveň istoty týkajúcej sa skutočnosti, že ich platobné karty bude obchodník akceptovať.

(38)

Poskytovatelia platobných služieb by mali z technického aj komerčného hľadiska zabezpečiť jasné rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a komerčnými kartami. Je preto dôležité vymedziť komerčnú kartu ako platobný nástroj, ktorý sa používa len na služobné výdavky, ktoré sa majú zúčtovať priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby.

(39)

Príjemcovia platby a platitelia by mali mať možnosť identifikovať všetky kategórie kariet. Z toho dôvodu by mali byť rôzne značky a kategórie identifikovateľné elektronicky a v prípade novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu vizuálne na zariadení. Okrem toho by platiteľ mal byť informovaný o akceptácii svojho platobného prostriedku (svojich platobných prostriedkov) na danom predajnom mieste. Je potrebné, aby akékoľvek obmedzenie používania danej značky príjemca platby oznámil platiteľovi v rovnakom čase a za rovnakých podmienok ako informáciu o tom, že je určitá značka akceptovaná.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bola hospodárska súťaž medzi značkami účinná, je dôležité, aby si platobnú aplikáciu vyberali používatelia, a nie aby ju určoval hlavný trh pozostávajúci z kartových schém, poskytovateľov platobných služieb alebo spracovávateľov. Takéto usporiadanie by nemalo platiteľom a príjemcom platby brániť v tom, aby stanovili prednastavený výber aplikácie, ak je to technicky možné, za predpokladu, že tento výber možno pri každej transakcii zmeniť.

(41)

S cieľom zabezpečiť, aby bola možná náprava v prípade nesprávneho uplatnenia tohto nariadenia alebo v prípade výskytu sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy alebo by mali prijať rovnocenné opatrenia. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie za porušenie tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby uvedené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali.

(42)

Komisia by mala predložiť správu obsahujúcu štúdiu rôznych účinkov tohto nariadenia na fungovanie trhu. Je nevyhnutné, aby Komisia mala možnosť zberu informácií potrebných na vypracovanie takejto správy a aby príslušné orgány úzko spolupracovali s Komisiou pri zbere údajov.

(43)

Keďže ciele tohto nariadenia stanoviť jednotné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu a internetové a mobilné platby viazané na kartu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy alebo na spravodlivý proces, slobodu podnikania, ochranu spotrebiteľa a musí sa uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami,

a)

nástroje umožňujúce držiteľovi nakupovať tovar alebo služby iba v priestoroch vydavateľa alebo v obmedzenej sieti poskytovateľov služieb na základe priamej obchodnej dohody s profesionálnym vydavateľom;

b)

nástroje, ktoré sa môžu používať iba na kúpu veľmi obmedzeného sortimentu tovaru alebo služieb;

c)

nástroje platné iba v jednom členskom štáte poskytované na žiadosť podniku alebo subjektu verejného sektora a regulované vnútroštátnym alebo regionálnym orgánom verejnej moci na osobitné sociálne alebo daňové účely s cieľom nakúpiť konkrétny tovar alebo služby od dodávateľov, ktorí majú obchodnú dohodu s vydavateľom.

a)

transakcie s komerčnými kartami;

b)

výbery hotovosti z bankomatov alebo na priehradke u poskytovateľa platobných služieb a

c)

transakcie s platobnými kartami, ktoré vydali trojstranné kartové schémy.

1.

„prijímateľ“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý uzatvára zmluvu s príjemcom platby s cieľom akceptovať a spracovať platobné transakcie viazané na kartu, z ktorých vyplýva prevod finančných prostriedkov v prospech príjemcu platby;

2.

„vydavateľ“ je poskytovateľ platobných služieb ktorý uzatvára zmluvu, na základe ktorej sa platiteľovi poskytne platobný nástroj s cieľom iniciovať a spracovať platobné transakcie platiteľa viazané na kartu;

3.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v rámci zmlúv o poskytovaní platobných služieb, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná na iné účely, než je jej obchodná, podnikateľská alebo profesijná činnosť;

4.

„transakcia s debetnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, vrátane transakcií s predplatenými kartami, ktorá nie je transakciou s kreditnou kartou;

5.

„transakcia s kreditnou kartou“ je platobná transakcia viazaná na kartu, v prípade ktorej je suma transakcie zúčtovaná v plnej výške alebo čiastočne k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu kalendárneho mesiaca na ťarchu platiteľa v súlade s vopred dohodnutým úverovým rámcom, a to s úrokom alebo bez úroku;

6.

„komerčná karta“ je akýkoľvek platobný nástroj viazaný na kartu vydaný pre podniky alebo subjekty verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činné fyzické osoby, ktorého použitie sa obmedzuje na služobné výdavky, pričom platby uskutočnené takýmito kartami sa zúčtujú priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby;

7.

„platobná transakcia viazaná na kartu“ je služba založená na infraštruktúre a obchodných pravidlách kartovej schémy zameraná na vykonanie platobnej transakcie prostredníctvom akejkoľvek karty alebo akéhokoľvek telekomunikačného, digitálneho alebo IT zariadenia alebo softvéru, pokiaľ je jej výsledkom debetná alebo kreditná transakcia s platobnou kartou. K platobným transakciám viazaným na kartu nepatria transakcie založené na iných druhoch platobných služieb;

8.

„cezhraničná platobná transakcia“ je platobná transakcia viazaná na kartu, v prípade ktorej sa vydavateľ a prijímateľ nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v prípade ktorej platobný nástroj viazaný na kartu vydal vydavateľ nachádzajúci sa v inom členskom štáte, než je miesto predaja;

9.

„domáca platobná transakcia“ je akákoľvek platobná transakcia viazaná na kartu, ktorá nie je cezhraničnou platobnou transakciou;

10.

„výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý sa priamo alebo nepriamo (t. j. prostredníctvom tretej strany) uhrádza za každú transakciu medzi vydavateľom a prijímateľom, ktorí sa zúčastňujú na platobnej transakcii viazanej na kartu. Čistá náhrada alebo iná dohodnutá odplata sa považuje za súčasť výmenného poplatku;

11.

„čistá náhrada“ je celková čistá suma platieb, rabatov alebo stimulov, ktoré vydavateľ dostane od kartovej schémy, prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu alebo súvisiacimi činnosťami;

12.

„poplatok účtovaný obchodníkovi“ je poplatok, ktorý platí príjemca platby prijímateľovi v súvislosti s platobnými transakciami viazanými na kartu;

13.

„príjemca platby“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej transakcie;

14.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je majiteľom platobného účtu a ktorá povolí platobný príkaz z tohto platobného účtu, alebo v prípade, že platobný účet neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá dáva platobný príkaz;

15.

„platobná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou alebo kreditnou kartou;

16.

„kartová schéma“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení na vykonávanie platobných transakcií viazaných na kartu, ktorý je oddelený od akejkoľvek infraštruktúry alebo platobného systému zabezpečujúcich jeho fungovanie a ktorý zahŕňa akýkoľvek osobitný rozhodovací orgán, organizáciu alebo subjekt zodpovedný za fungovanie tejto schémy;

17.

„štvorstranná kartová schéma“ je kartová schéma, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby prostredníctvom tejto schémy, vydavateľa (na strane platiteľa) a prijímateľa (na strane príjemcu platby);

18.

„trojstranná kartová schéma“ je kartová schéma, v rámci ktorej samotná schéma poskytuje služby prijímania a vydávania, pričom sa platobné transakcie viazané na kartu uskutočňujú z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu platby v rámci tejto schémy. Keď trojstranná kartová schéma udelí povolenie iným poskytovateľom platobných služieb na vydávanie platobných nástrojov viazaných na kartu alebo prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu, alebo oboje alebo vydá platobné nástroje viazané na kartu s partnerom v rámci spoločného označovania, alebo prostredníctvom agenta, považuje sa za štvorstrannú kartovú schému;

19.

„platobný nástroj“ je každé personalizované zariadenie (zariadenia) alebo súbor postupov dohodnutý medzi používateľom platobných služieb a poskytovateľom platobných služieb a používaný na iniciovanie platobného príkazu;

20.

„platobný nástroj viazaný na kartu“ je akýkoľvek platobný nástroj vrátane karty, mobilného telefónu, počítača alebo akéhokoľvek iného technologického zariadenia obsahujúceho náležitú platobnú aplikáciu, ktorý platiteľovi umožňuje iniciovať platobnú transakciu viazanú na kartu, ktorá nie je úhradou ani inkasom v zmysle článku 2 nariadenia (EÚ) č. 260/2012;

21.

„platobná aplikácia“ je počítačový softvér alebo jeho ekvivalent vložený do zariadenia, ktorý umožňuje iniciovanie platobných transakcií viazaných na kartu a ktorý platiteľovi poskytuje možnosť vydávať platobné príkazy;

22.

„platobný účet“ je účet vedený v mene jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií, a to aj prostredníctvom osobitného účtu pre elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (8);

23.

„platobný príkaz“ je každý pokyn platiteľa svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

24.

„poskytovateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba oprávnená poskytovať platobné služby uvedené v prílohe k smernici 2007/64/ES alebo uznaná za vydavateľa elektronických peňazí v súlade s článkom 1 ods. 1 smernice 2009/110/ES. Poskytovateľ platobných služieb môže byť vydavateľom alebo prijímateľom, alebo súčasne jedným aj druhým;

25.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa platobné služby ako platiteľ alebo príjemca platby, alebo súčasne ako jeden aj druhý;

26.

„platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov iniciovaný platiteľom alebo v jeho mene, alebo príjemcom platby, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom platby;

27.

„spracovanie“ je poskytovanie služieb spracovania platobnej transakcie z hľadiska úkonov potrebných na spracovanie platobného pokynu medzi prijímateľom a vydavateľom;

28.

„spracovateľský subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba poskytujúca služby spracovania platobnej transakcie;

29.

„miesto predaja“ je adresa fyzických priestorov obchodníka, na ktorej sa platobná transakcia iniciuje. Ale:

30.

„platobná značka“ je akýkoľvek hmotný alebo digitálny názov, termín, znak, symbol, alebo ich kombinácia, umožňujúci označenie kartovej schémy, v rámci ktorej sa platobné transakcie viazané na kartu vykonávajú;

31.

„spoločné umiestňovanie (‚co-badging‘)“ je uvádzanie dvoch alebo viacerých platobných značiek alebo platobných aplikácií tej istej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;

32.

„spoločné označovanie (‚co-branding‘)“ je uvádzanie aspoň jednej platobnej značky a aspoň jednej neplatobnej značky na tom istom platobnom nástroji viazanom na kartu;

33.

„debetná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s debetnou kartou s výnimkou transakcií s predplatenými kartami;

34.

„kreditná karta“ je kategória platobného nástroja, ktorá umožňuje platiteľovi iniciovať transakciu s kreditnou kartou;

35.

„predplatená karta“ je kategória platobného nástroja, na ktorom sa uchovávajú elektronické peniaze vymedzené v článku 2 bod 2 smernice 2009/110/ES.

a)

stanoviť strop výmenného poplatku za jednotlivú transakciu nižší ako je stanovený v odseku 1 a uložiť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby, alebo

b)

povoliť, aby poskytovatelia platobných služieb uplatňovali výmenný poplatok za jednotlivú transakciu nepresahujúci 0,05 EUR, alebo v členskom štáte, ktorého menou nie je euro, zodpovedajúcu sumu v národnej mene k 8. júnu 2015, ktorá sa reviduje každých päť rokov alebo kedykoľvek, ak sa významne zmení výmenný kurz. Tento výmenný poplatok za jednotlivú transakciu sa môže kombinovať aj s maximálnymi percentuálnymi sadzbami nepresahujúcimi 0,2 % za predpokladu, že suma výmenných poplatkov kartových schém nepresiahne 0,2 % celkovej ročnej transakčnej hodnoty domácich transakcií s debetnými kartami v rámci každej jednotlivej kartovej schémy.

a)

musia byť z hľadiska účtovníctva, organizácie a rozhodovacieho procesu nezávislé;

b)

nesmú uvádzať ceny za kartovú schému a činnosti spracovania v súhrnnej podobe a nesmú poskytovať takýmto činnostiam krížové subvencovanie;

c)

nesmú robiť žiadne rozdiely medzi svojimi dcérskymi spoločnosťami alebo akcionármi na jednej strane a používateľmi kartových schém a inými zmluvnými partnermi na strane druhej, a najmä nesmú žiadnym spôsobom podmieňovať poskytovanie akejkoľvek služby, ktorú ponúkajú, tým, aby ich zmluvný partner akceptoval akúkoľvek inú službu, ktorú ponúkajú.

a)

referenciu umožňujúcu príjemcovi platby identifikovať platobnú transakciu viazanú na kartu;

b)

sumu platobnej transakcie uvedenú v mene, v ktorej sa pripísala na platobný účet príjemcu platby;

c)

sumu akýchkoľvek poplatkov za platobnú transakciu viazanú na kartu, pričom poplatok účtovaný obchodníkovi a suma výmenného poplatku sú uvedené samostatne.

a)

vývoj poplatkov pre platiteľov;

b)

úroveň hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi platobných kariet a kartovými schémami;

c)

vplyv na náklady platiteľa a príjemcu platby;

d)

úrovne zohľadnenia zníženia výmenných poplatkov zo strany obchodníkov;

e)

technické požiadavky a ich dôsledky pre všetky zúčastnené strany;

f)

vplyv spoločného umiestňovania na užívateľskú ústretovosť, najmä v prípade starších osôb a iných znevýhodnených používateľov;

g)

vplyv vylúčenia komerčných kariet z kapitoly II na trh, pričom sa porovná situácia v tých členských štátoch, v ktorých je príplatok zakázaný s členskými štátmi, v ktorých je povolený;

h)

vplyv osobitných ustanovení o výmenných poplatkoch za domáce transakcie s debetnými kartami na trh;

i)

vývoj cezhraničného prijímania a jeho vplyv na jednotný trh, pričom sa porovná situácia v prípade kariet so stanoveným stropom poplatkov a kariet, v prípade ktorých strop stanovený nie je, s cieľom zvážiť možnosť spresniť, ktorý cezhraničný poplatok sa vzťahuje na cezhraničné prijímanie;

j)

praktické uplatňovanie pravidiel o oddelení kartových schém a spracovania a potreba prehodnotiť právne odčlenenie;

k)

v závislosti od vplyvu článku 3 ods. 1 na skutočnú hodnotu výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou strednej a vysokej hodnoty, uvedený odsek revidovať ustanovením o tom, že strop by sa mal obmedziť na nižšiu sumu 0,07 EUR alebo 0,2 % hodnoty transakcie.

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/16

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 140/2008 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Dohoda o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernohorskou republikou na strane druhej (5) (ďalej len „DSP“) bola podpísaná 15. októbra 2007 a nadobudla účinnosť 1. mája 2010.

(3)

Je potrebné, aby sa stanovili postupy na uplatňovanie niektorých ustanovení DSP.

(4)

V DSP sa stanovuje, že na produkty rybárstva s pôvodom v Čiernej Hore sa pri dovoze do Únie môže použiť v rámci limitov, ktoré sú dané colnými kvótami, znížená colná sadzba. Preto je potrebné stanoviť pravidlá, ktorými sa upraví riadenie týchto colných kvót.

(5)

V prípade, že sú potrebné opatrenia na ochranu obchodu, mali by sa prijať v súlade so všeobecnými ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 (6), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/479 (7), nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (8), alebo prípadne nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (9).

(6)

Ak členský štát poskytne Komisii informácie o možnom podvode alebo neposkytnutí administratívnej spolupráce, uplatnia sa príslušné právne predpisy Únie a najmä nariadenie Rady (ES) č. 515/97 (10).

(7)

Na účely vykonávania príslušných ustanovení tohto nariadenia by Komisii mal pomáhať Výbor pre colný kódex zriadený článkom 285 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (11).

(8)

Vykonávanie dvojstranných ochranných doložiek DSP si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie ochranných a iných opatrení. Uvedené opatrenia by sa mali prijímať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(9)

Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa mimoriadnych a kritických okolností, ktoré vznikli v zmysle článku 41 ods. 5 písm. b) a článku 42 ods. 4 DSP,

a)

1 % alebo menej v prípade ciel ad valorem, alebo

b)

1 EUR alebo menej na každé jednotlivé množstvo v prípade osobitných ciel.

a)

do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak nepredložila vec na preskúmanie Rade pre stabilizáciu a pridruženie podľa článku 41 DSP, alebo

b)

do troch dní od skončenia 30-dňovej lehoty uvedenej v článku 41 ods. 5 písm. a) DSP, ak predložila vec na preskúmanie Rade pre stabilizáciu a pridruženie podľa článku 41 DSP.

a)

informuje Radu a

b)

informuje o svojich zisteniach Výbor pre stabilizáciu a pridruženie, zároveň mu poskytne objektívne informácie a začne v rámci neho danú záležitosť prejednávať.

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/23

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 779/98 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Rozhodnutie Asociačnej rady ES – Turecko č. 1/98 (5) zavádza systém preferencií uplatniteľný na dovoz poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z Turecka do Únie.

(3)

V prípade výrobkov, pre ktoré právne predpisy Únie vyžadujú dodržiavanie určitej dovoznej ceny, uplatňovanie preferenčného colného systému je podmienené dodržiavaním tejto ceny.

(4)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6),

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/27

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 774/94 (3) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Únia rokovala o colných koncesiách podľa článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) a podľa Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní. Tieto rokovania viedli k uzatvoreniu dohôd, ktoré boli schválené rozhodnutím Rady 94/87/ES (5) a rozhodnutím Rady 94/800/ES (6).

(3)

Uvedené dohody stanovujú za určitých podmienok otvorenie ročných colných kvót pre hovädzie mäso vysokej kvality, ktoré patrí pod číselné znaky KN 0201 30 00, 0202 30 90, 0206 10 95 a 0206 29 91, bravčové mäso, ktoré patrí pod číselné znaky KN 0203 19 13 a 0203 29 15, hydinové mäso, ktoré patrí pod číselné znaky KN 0207 14 10, 0207 14 50, 0207 14 70, 0207 27 10, 0207 27 20 a 0207 27 80, pšenicu a súraž, ktoré patria pod číselné znaky KN 1001 11 00, 1001 19 00 a 1001 99 00, a otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, ktoré patria pod číselné znaky KN 2302 30 10, 2302 30 90, 2302 40 10 a 2302 40 90.

(4)

Uvedené dohody sa vzťahujú na dobu neurčitú. V záujme racionalizácie a efektivity by kvóty mali byť otvorené na viacročnom základe.

(5)

Systém, ktorý garantuje charakter, zdroj a pôvod výrobkov, sa môže osvedčiť. Na tento účel by sa v rámci dohodnutých colných koncesií mal dovoz prípadne preukazovať osvedčením o pravosti.

(6)

Mohlo by byť vhodné rozložiť takýto dovoz na celý rok na základe trhových potrieb Únie. Na tento účel by sa mohol osvedčiť systém kvót založený na predkladaní dovoznej licencie.

(7)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy, pokiaľ ide o prijímanie zmien tohto nariadenia, ak by sa mali upraviť objemy a iné podmienky týkajúce sa kvót, najmä ako dôsledok rozhodnutia Rady o uzavretí dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o pravidlá potrebné na správu kvót uvedené v tomto nariadení, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7),

a)

zaručujúce vlastnosti, zdroj a pôvod výrobkov;

b)

týkajúce sa uznania dokumentu, ktorý umožňuje overiť záruky uvedené v písmene a), a

c)

o vystavení dovozných licencií a dobe ich platnosti.

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/33

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 625/2009 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie prepracovať.

(2)

Spoločná obchodná politika by sa mala zakladať na jednotných zásadách.

(3)

Jednota pravidiel pre dovozy by mala byť zaistená stanovením, pokiaľ je to možné vzhľadom na konkrétne vlastnosti hospodárskeho systému v predmetných tretích krajinách, ustanovení podobných ustanoveniam uplatneným podľa spoločných pravidiel pre ostatné tretie krajiny.

(4)

Spoločné pravidlá uplatniteľné na dovoz sa taktiež uplatňujú na výrobky uhlia a ocele bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek opatrenia vykonávajúce dohodu, ktorá sa osobitne týka týchto výrobkov.

(5)

Liberalizácia dovozov, konkrétne absencia akýchkoľvek kvantitatívnych obmedzení, by mala tvoriť východiskový bod pre pravidlá Únie.

(6)

V prípade niektorých výrobkov by mala Komisia preverovať dovozné náležitosti a podmienky, dovozné trendy, rôzne aspekty hospodárskej a obchodnej situácie a opatrenia, ktoré je potrebné prípadne prijať.

(7)

V súvislosti s týmito výrobkami sa možno ukáže, že je potrebný dohľad Únie nad niektorými z týchto dovozov.

(8)

Komisia by mala prijať ochranné opatrenia vyžadované záujmami Únie, s náležitým ohľadom na existujúce medzinárodné záväzky.

(9)

Môže sa ukázať, že dohľad alebo ochranné opatrenia obmedzené na jeden alebo viaceré regióny Únie sú vhodnejšie ako opatrenia vzťahujúce sa na celú Úniu. Takéto opatrenia by však mali byť povolené len výnimočne a v prípade, že neexistuje iná alternatíva. Je potrebné zabezpečiť, aby takéto opatrenia boli dočasné a v minimálnom rozsahu narúšali fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Ak sa uplatňuje dohľad Únie, malo by prepustenie dotknutých výrobkov do voľného obehu podliehať predloženiu dokumentu dohľadu, spĺňajúceho jednotné kritériá. Tento dokument by mal byť na základe jednoduchej žiadosti dovozcu vydaný orgánmi členských štátov v rámci určitého obdobia, bez toho aby tým dovozca získal právo dovážať. Dokument dohľadu by preto mal byť platný iba v období, počas ktorého ostávajú dovozné pravidlá nezmenené.

(11)

V záujme dobrého správneho riadenia a na pomoc účastníkom hospodárskeho styku Únie je potrebné vhodne prispôsobiť obsah a formu dokumentu dohľadu tlačivom pre spoločné dovozné licencie ustanovené v nariadení Komisie (ES) č. 738/94 (5), nariadení Komisie (ES) č. 3168/94 (6) a nariadení Komisie (ES) č. 3169/94 (7), s prihliadnutím na technické vlastnosti dokumentu dohľadu.

(12)

Je v záujme Únie, aby si Komisia a členské štáty v čo najväčšej možnej miere vymieňali informácie vyplývajúce z dohľadu Únie.

(13)

Je potrebné prijať presné kritériá na zhodnotenie možnej vážnej ujmy a začať prešetrovanie, no naďalej umožniť Komisii uplatniť v naliehavých prípadoch vhodné opatrenia.

(14)

Na tento účel by mali byť stanovené podrobné ustanovenia o začatí prešetrovania, o potrebných kontrolách a inšpekciách, o vypočúvaní príslušných osôb, o zaobchádzaní so získanými informáciami a o kritériách posudzovania ujmy.

(15)

Ustanoveniami o prešetrovaní stanovenými v tomto nariadení nie sú dotknuté pravidlá Únie alebo vnútroštátne pravidlá týkajúce sa služobného tajomstva.

(16)

Je tiež potrebné stanoviť lehoty pre začatie prešetrovania a pre stanovenie, či sú opatrenia vhodné alebo nie, s cieľom zabezpečiť, aby boli tieto stanovenia uskutočnené rýchlo, aby sa zvýšila právna istota pre dotknuté hospodárske subjekty.

(17)

V záujme jednotnosti pravidiel pre dovozy, by mali byť formality, ktoré musia dovozcovia uskutočniť, jednoduché a totožné bez ohľadu na miesto preclenia tovaru. Je preto potrebné ustanoviť, že všetky formality by mali byť vykonávané s použitím tlačív zodpovedajúcich vzorom priloženým k tomuto nariadeniu.

(18)

Dokumenty dohľadu vystavené v súvislosti s opatreniami dohľadu Únie by mali byť platné v rámci Únie bez ohľadu na vydávajúci členský štát.

(19)

Textilné výrobky nariadenia Rady (ES) č. 517/94 (8), podliehajú osobitnému zaobchádzaniu na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni. Preto by mali byť úplne vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(20)

Právomoc meniť zoznam tretích krajín v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 625/2009 bola zahrnutá do nariadenia Rady (ES) č. 427/2003 (9). Vzhľadom na to, že platnosť ustanovení hlavy I nariadenia (ES) č. 427/2003 o prechodnom ochrannom mechanizme pre určité výrobky uplynula 11. decembra 2013 a ustanovenia hlavy II uvedeného nariadenia sú teraz obsolentné, je vhodné v zájme súdržnosti, jasnosti a prehľadnosti včleniť články 14a a 14b uvedeného nariadenia do tohto nariadenia. Nariadenie (ES) č. 427/2003 by preto malo zrušiť.

(21)

Komisia by mala byť splnomocnená v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy I k tomuto nariadeniu s cieľom odstrániť krajiny zo zoznamu tretích krajín obsiahnutého v uvedenej prílohe vtedy, keď sa stanú členmi Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

(22)

Vykonávanie tohto nariadenia si vyžaduje jednotné podmienky pre prijímanie dočasných a konečných ochranných opatrení a pre ukladanie opatrení predchádzajúceho dohľadu. Tieto opatrenia by mala Komisia prijímať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.182/2011 (10).

(23)

Konzultačný postup by sa mal uplatňovať pri prijímaní opatrení v oblasti dohľadu a dočasných opatrení vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných ochranných opatrení. V prípade, že by omeškanie pri ukladaní týchto opatrení spôsobilo škodu, ktorú by bolo ťažké napraviť, je nevyhnutné, aby sa Komisii umožnilo prijímať okamžite uplatniteľné dočasné opatrenia.

(24)

Pri zmene nariadenia (ES) č. 625/2009 došlo omylom v článku 18 ods. 2 k vypusteniu druhého pododseku. Uvedené ustanovenie by sa malo znova vložiť.

(25)

Vzhľadom na to, že sa Arménsko, Rusko, Tadžikistan a Vietnam stali členmi WTO, je potrebné uvedené tretie krajiny vyňať prostredníctvom delegovaného aktu Komisie z prílohy I k nariadeniu (ES) č. 625/2009. V záujme jasnosti a prehľadnosti nie sú zaradené do zoznamu tretích krajín, ktorý je teraz obsiahnutý v prílohe I k tomuto nariadeniu,

a)

obsahuje zhrnutie obdržaných informácií a vyžaduje, že všetky ďalšie relevantné informácie sa majú oznámiť Komisii;

b)

uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany písomne oznámiť svoje stanoviská a predložiť informácie, ak sa také stanoviská a informácie majú zohľadniť pri prešetrovaní;

c)

uvedie lehotu, v priebehu ktorej môžu zainteresované strany požiadať o ústne vypočutie Komisiou v súlade s odsekom 4.

a)

objem dovozov, najmä ak došlo k významnému nárastu, v absolútnom meradle alebo v pomere k výrobe alebo spotrebe v Únii;

b)

cena dovozov, najmä ak došlo k predaju za ceny podstatne nižšie ako sú ceny podobného výrobku v Únii;

c)

následný dopad na výrobcov Únie, ktorí vyrábajú obdobné alebo priamo konkurenčné výrobky, ako ukazujú trendy určitých hospodárskych faktorov, ako sú:

a)

miera nárastu vývozov do Únie;

b)

vývozná kapacita v krajine pôvodu alebo vývozu, ktorá už existuje alebo ktorá bude funkčná v predvídateľnej budúcnosti, a pravdepodobnosť, že vyplývajúce vývozy budú smerovať do Únie.

a)

rozhodnúť o spätnom dohľade Únie nad určitými dovozmi v súlade s postupom stanoveným Komisiou;

b)

rozhodnúť, že určitý dovoz bude na účely sledovania jeho vývoja podrobený predchádzajúcemu dohľadu Únie v súlade s článkom 8.

a)

plné meno a adresu žiadateľa (vrátane telefónneho a faxového čísla a identifikačného čísla žiadateľa u príslušného vnútroštátneho orgánu), ako aj daňové identifikačné číslo platcu DPH, ak je žiadateľ povinný platiť DPH;

b)

v prípade potreby plné meno a adresa deklaranta alebo ktoréhokoľvek zástupcu, ktorý je menovaný žiadateľom (vrátane telefónnych a faxových čísel);

c)

popis tovaru s uvedením jeho:

d)

deklarované množstvo v kilogramoch, v prípade potreby, v iných jednotkách (páry, kusy atď.);

e)

hodnota tovaru vrátane výdavkov, poistenia a dopravy na hranici Únie v eurách;

f)

nasledovné vyhlásenie s dátumom a podpisom žiadateľa, s menom žiadateľa napísaným paličkovým písmom:

„Ja, podpísaný, potvrdzujem, že informácie poskytnuté v tejto žiadosti sú pravdivé a poskytnuté v dobrej viere a že som usadený v Únii.“

—

obmedziť dobu platnosti ktoréhokoľvek požadovaného dokumentu dohľadu,

—

podmieniť vystavenie tohto dokumentu určitými podmienkami a vo výnimočných prípadoch vložením doložky o zrušení.

a)

v prípade predchádzajúceho dohľadu podrobnosti o finančných sumách (vypočítané na základe ceny zahŕňajúcej výdavky, poistenie a dopravu) a množstvách tovaru, v súvislosti s ktorými boli dokumenty dohľadu vystavené počas predchádzajúceho obdobia;

b)

v každom prípade, podrobnosti o dovozoch počas obdobia predchádzajúceho obdobiu uvedenému pod písmenom a).

a)

zhodnotiť účinky opatrenia;

b)

uistiť sa, či je uplatňovanie príslušného opatrenia naďalej nevyhnutné.

a)

zákazy, množstevné obmedzenia alebo opatrenia dohľadu z dôvodov verejnej morálky, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia a života ľudí, zvierat alebo rastlín, ochrany národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu, alebo ochranou priemyselného a obchodného vlastníctva;

b)

osobitné formality týkajúce sa devíz;

c)

formality zavedené podľa medzinárodných dohôd v súlade so ZFEÚ.

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/50

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 1506/98 (3) bolo podstatným spôsobom zmenené (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Podľa Dohody o pridružení medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Tureckom (5) (ďalej len „dohoda“) sa Turecku udelili koncesie ohľadom niektorých poľnohospodárskych produktov.

(3)

Rozhodnutie Asociačnej rady ES – Turecko č. 1/98 (6) stanovuje zlepšenie a zjednotenie obchodných preferencií týkajúcich sa dovozu poľnohospodárskych výrobkov s pôvodom v Turecku do Únie a zriaďuje sériu preferenčných koncesií na vývoz mäsa a živých zvierat z Únie do Turecka.

(4)

Turecko od roku 1996 uplatňuje zákaz dovozu živých zvierat hovädzieho dobytka (číselný znak KN 0102) a obmedzenia na dovoz hovädzieho mäsa (číselné znaky KN 0201 – 0202). Tieto opatrenia, ktoré sú množstvovými obmedzeniami, sú nezlučiteľné s dohodou a zabraňujú Únii využívať výhody koncesií, ktoré jej boli udelené podľa rozhodnutia č. 1/98. Napriek rokovaniam zameraným na dosiahnutie dohody o riešení tohto problému s Tureckom sa množstvové obmedzenia stále uplatňujú.

(5)

Dôsledkom týchto opatrení je zablokovaný vývoz daných výrobkov s pôvodom v Únii do Turecka. S cieľom ochrany obchodných záujmov Únie by sa situácia mala vyrovnať pomocou rovnocenných opatrení. Koncesie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu by sa preto mali pozastaviť.

(6)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7),

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/55

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES (3) a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (4), podľa ktorých majú k znižovaniu emisií prispievať všetky odvetvia hospodárstva vrátane odvetvia medzinárodnej námornej lodnej dopravy, stanovujú, že v prípade, ak členské štáty neschvália žiadnu medzinárodnú dohodu, ktorá by vo svojich cieľoch znižovania emisií zahŕňala emisie z medzinárodnej námornej dopravy prostredníctvom Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), a/alebo ak Spoločenstvo neschváli žiadnu takúto dohodu prostredníctvom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy do 31. decembra 2011, Komisia by mala predložiť návrh na zahrnutie emisií z medzinárodnej námornej dopravy do záväzku Spoločenstva znížiť emisie s cieľom dosiahnuť, aby navrhovaný akt nadobudol účinnosť do roku 2013. Takýto návrh by mal minimalizovať akýkoľvek negatívny dosah na konkurencieschopnosť Spoločenstva a zároveň zohľadniť možné prínosy pre životné prostredie.

(2)

Námorná doprava ovplyvňuje svetovú klímu a kvalitu ovzdušia v dôsledku tvorby emisií oxidu uhličitého (CO2) a iných emisií ako sú oxidy dusíka (NOx), oxidy síry (SOx), metán (CH4), tuhé častice (PM) a čierny uhlík (BC).

(3)

Medzinárodná námorná lodná doprava zostáva jediným druhom dopravy, na ktorý sa nevzťahuje záväzok Únie znížiť emisie skleníkových plynov. Podľa posúdenia vplyvu, ktoré je priložené k návrhu tohto nariadenia, sa emisie CO2 z medzinárodnej lodnej dopravy týkajúce sa Únie zvýšili v období rokov 1990 až 2007 o 48 %.

(4)

So zreteľom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o vplyve námornej dopravy na svetovú klímu, ktorý nesúvisí s emisiami CO2, by sa v súvislosti s týmto nariadením malo pravidelne vykonávať aktualizované posúdenie tohto vplyvu. Komisia by na základe svojich posúdení mala analyzovať vplyv na politiky a opatrenia s cieľom znížiť tieto emisie.

(5)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 obsahuje výzvu, aby Komisia a členské štáty stanovili záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 vnútroštátne emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európsky parlament tiež uviedol, že ak sa EÚ má spravodlivým dielom podieľať na celosvetovom úsilí o zníženie emisií skleníkových plynov, budú k tomuto znižovaniu musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia.

(6)

Vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 Európska rada schválila záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Európska rada tiež uviedla, že je dôležité znížiť emisie skleníkových plynov a riziká súvisiace so závislosťou od fosílnych palív v sektore dopravy a vyzvala Komisiu, aby ďalej skúmala nástroje a opatrenia v záujme dosiahnutia komplexného a technologicky neutrálneho prístupu, ktorého cieľom je okrem iného presadzovanie znižovania emisií a energetickej efektívnosti v doprave.

(7)

V 7. environmentálnom akčnom programe (EAP) (5) sa zdôrazňuje, že k zníženiu emisií skleníkových plynov budú musieť prispieť všetky hospodárske odvetvia, ak sa má Únia podieľať spravodlivým dielom na celosvetovom úsilí. V tejto súvislosti sa v 7. EAP zdôrazňuje, že bielu knihu o doprave z roku 2011 je potrebné podporiť solídnym politickým rámcom.

(8)

IMO v júli 2011 prijala technické a prevádzkové opatrenia, predovšetkým index energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia (EEDI) pre nové lode a plán riadenia energetickej efektívnosti v oblasti lodnej dopravy (SEEMP), ktoré prinesú zlepšenie, pokiaľ ide o zníženie očakávaného rastu emisií skleníkových plynov, ale samé osebe nemôžu viesť k potrebnému absolútnemu zníženiu emisií skleníkových plynov z medzinárodnej lodnej dopravy na zosúladenie úsilia s globálnym cieľom obmedzenia rastu globálnych teplôt na 2 °C.

(9)

Podľa údajov, ktoré poskytla IMO, špecifickú spotrebu energie a emisie CO2 z lodí by bolo možné znížiť až o 75 % pomocou prevádzkových opatrení a existujúcich technológií; veľkú časť týchto opatrení možno považovať za nákladovo efektívne, vďaka čomu by mohli byť čistým prínosom pre toto odvetvie, keďže nižšie náklady na palivo zabezpečia návratnosť akýchkoľvek prevádzkových alebo investičných nákladov.

(10)

Najlepšie riešenie na zníženie emisií CO2 z lodnej dopravy na úrovni Únie aj naďalej spočíva v tom, že sa ako prvý krok v rámci fázového prístupu k zahrnutiu emisií z námornej dopravy do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov popri emisiách z iných odvetví, ktoré už prispievajú k tomuto záväzku, zavedie systém monitorovania, nahlasovania a overovania (systém MRV) emisií CO2 založený na lodnej spotrebe paliva. Verejný prístup k údajom o emisiách prispeje k odstráneniu trhových prekážok brániacich prijatiu mnohých nákladovo negatívnych opatrení, ktoré by znížili emisie skleníkových plynov z námornej dopravy.

(11)

Prijatiu opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov a spotreby paliva bráni existencia trhových prekážok, ako je nedostatok spoľahlivých informácií o palivovej efektívnosti lodí alebo dostupných technológií na modernizáciu lodí, nedostatočný prístup k finančným prostriedkom na účely investovania do efektívnosti lodí a nejednotná motivácia, keďže majitelia lodí by neprofitovali zo svojich investícií do efektívnosti lodí, ak by účty za palivo platili prevádzkovatelia.

(12)

Z výsledkov konzultácií so zainteresovanými stranami a diskusií s medzinárodnými partnermi vyplýva, že na zahrnutie emisií z námornej dopravy do záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov by sa mal použiť fázový prístup a ako prvý krok by sa mal zaviesť systém MRV emisií CO2 z námornej dopravy, pričom ceny za tieto emisie sa stanovia v neskoršej fáze. Tento prístup umožňuje dosiahnuť na medzinárodnej úrovni výrazný pokrok z hľadiska dohody o cieľových hodnotách znižovania emisií skleníkových plynov a ďalších opatreniach na dosiahnutie tohto zníženia pri čo najmenších nákladoch.

(13)

Očakáva sa, že zavedenie systému MRV Únie do roku 2030 povedie k zníženiu emisií až o 2 % v porovnaní so stavom za nezmenených okolností a k zníženiu celkových čistých nákladov až o 1,2 miliardy EUR, pretože prispeje k odstráneniu trhových prekážok, najmä prekážok súvisiacich s nedostatkom informácií o efektívnosti lodí, tým, že relevantným trhom poskytne porovnateľné a spoľahlivé informácie o spotrebe paliva a energetickej efektívnosti. Toto zníženie nákladov na dopravu by malo uľahčiť medzinárodný obchod. Okrem toho dôkladný systém MRV je predpokladom akékoľvek trhového opatrenia, normy efektívnosti alebo iného opatrenia, či už sa uplatňuje na úrovni Únie, alebo na globálnej úrovni. Takisto poskytuje spoľahlivé údaje na stanovenie presných cieľov zníženia emisií a posúdenie toho, ako sa vyvíja príspevok námornej dopravy k dosiahnutiu nízkouhlíkového hospodárstva. Vzhľadom na medzinárodnú povahu lodnej dopravy by preferovanou a najúčinnejšou metódou znižovania emisií skleníkových plynov v medzinárodnej námornej doprave bola globálna dohoda.

(14)

Všetky plavby v rámci Únie, všetky prichádzajúce plavby z posledného prístavu mimo Únie do prvého prístavu zastavenia v Únii a všetky odchádzajúce plavby z prístavu v Únii do ďalšieho prístavu zastavenia mimo Únie vrátane plavieb pod balastom by sa mali na účely monitorovania považovať za relevantné. Započítať by sa mali aj emisie CO2 v prístavoch Únie vrátane emisií z lodí, ktoré kotvia v prístave alebo sa po prístave pohybujú, najmä ak sú k dispozícii konkrétne opatrenia na zníženie týchto emisií alebo na predchádzanie týmto emisiám. Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať nediskriminačným spôsobom na všetky lode bez ohľadu na to, pod akou vlajkou sa plavia. Keďže sa však toto nariadenie zameriava na námornú dopravu, nemala by sa ním ukladať požiadavka monitorovania, nahlasovania a overovania, pokiaľ ide o pohyb lodí a činnosti, ktoré neslúžia na komerčnú prepravu nákladu alebo pasažierov, ako je bagrovanie, lámanie ľadu, kladenie potrubí alebo inštalácia zariadení na mori.

(15)

Aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre lode prevádzkované v menej priaznivých klimatických podmienkach, malo by byť možné zahrnúť medzi údaje, ktoré sa monitorujú na základe tohto nariadenia, osobitné údaje o ľadovej triede lodí a jej plavbe na zamrznutom mori.

(16)

Navrhovaný systém MRV by mal mať podobu nariadenia vzhľadom na zložitý a vysoko technický charakter ustanovení, ktoré sa majú zaviesť, potrebu jednotných pravidiel platných v rámci celej Únie, aby sa zohľadnil medzinárodný charakter námornej dopravy s množstvom lodí, pri ktorých sa predpokladá, že sa zastavia v prístavoch v rôznych členských štátoch, a aby sa uľahčilo jeho vykonávanie v celej Únii.

(17)

Spoľahlivý systém MRV Únie zameraný na lode by mal vychádzať z výpočtu emisií z paliva spotrebovaného počas plavieb do prístavov a z prístavov Únie, keďže údaje o predaji paliva by vzhľadom na vysokú kapacitu lodných nádrží nemohli poskytnúť primerane presné odhady spotreby paliva v tomto špecifickom rozsahu.

(18)

Systém MRV Únie by mal zahŕňať aj ostatné relevantné informácie, ktoré by umožnili stanovenie efektívnosti lodí alebo ďalšiu analýzu príčin ovplyvňujúcich vznik emisií, pričom by sa zabezpečila dôvernosť obchodných alebo priemyselných informácií. Tento rozsah okrem toho zosúlaďuje systém MRV Únie s medzinárodnými iniciatívami na zavedenie noriem efektívnosti pre existujúce lode, ktoré zahŕňajú aj prevádzkové opatrenia, a prispieva k odstraňovaniu trhových prekážok súvisiacich s nedostatkom informácií.

(19)

Aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie majiteľov a prevádzkovateľov lodí, najmä malých a stredných podnikov, a v záujme optimalizácie pomeru nákladov a výnosov systému monitorovania, nahlasovania a overovania bez toho, aby bol ohrozený cieľ zahrnúť všeobecne prevažujúci podiel emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, pravidlá pre monitorovanie, nahlasovanie a overovanie by sa mali vzťahovať iba na veľké zdroje emisií. Po podrobnej objektívnej analýze veľkosti lodí prichádzajúcich do prístavov Únie a odchádzajúcich z týchto prístavov, ako aj emisií týchto lodí, bola ako prahová hodnota zvolená hrubá priestornosť 5 000 ton (Gt). Lode s hrubou priestornosťou nad 5 000 Gt predstavujú približne 55 % počtu lodí, ktoré sa zastavujú v prístavoch Únie, a zodpovedajú za približne 90 % emisií. Touto nediskriminačnou hraničnou hodnotou sa zabezpečí zahrnutie najrelevantnejších zdrojov emisií. Nižšia hraničná hodnota by mala za následok zvýšenie administratívneho zaťaženia, kým použitie vyššej hraničnej hodnoty by znamenalo, že sa zahrnie menej emisií, čím by sa obmedzila environmentálna účinnosť systému MRV.

(20)

V záujme ďalšieho zníženia administratívneho zaťaženia majiteľov a prevádzkovateľov lodí by sa pravidlá monitorovania mali sústrediť na CO2 ako na najrelevantnejší skleníkový plyn produkovaný námornou dopravou.

(21)

V pravidlách by sa mali zohľadňovať existujúce požiadavky a údaje, ktoré už sú k dispozícii na palubách lodí. Spoločnosti by preto mali mať možnosť vybrať si jednu z týchto štyroch metód monitorovania: použitie palivových dodacích listov, monitorovanie palivových nádrží na palube, prietokomery pre príslušné procesy spaľovania alebo priame merania emisií. V pláne monitorovania špecifickom pre každú loď by sa mal tento výber zdokumentovať a mali by sa uviesť ďalšie podrobnosti o uplatňovaní zvolenej metódy.

(22)

Každá spoločnosť, ktorá za loď vykonávajúcu činnosti v rámci lodnej dopravy nesie zodpovednosť počas celého obdobia nahlasovania, by sa mala považovať za zodpovednú za plnenie všetkých povinností na monitorovanie a nahlasovanie súvisiace s uvedeným obdobím nahlasovania vrátane predloženia uspokojivo overenej správy o emisiách. V prípade zmeny spoločnosti by mala byť nová spoločnosť zodpovedná za záväzky týkajúce sa monitorovania a nahlasovania iba v súvislosti s tým obdobím nahlasovania, počas ktorého došlo k zmene spoločnosti. V záujme jednoduchšieho plnenia týchto povinností by nová spoločnosť mala dostať kópiu najnovšieho plánu monitorovania a prípadne dokumentu o zhode.

(23)

Na ostatné skleníkové plyny, látky ovplyvňujúce klímu alebo látky znečisťujúce ovzdušie by sa systém MRV Únie v tejto fáze nemal vzťahovať, aby sa predišlo požiadavkám na inštaláciu meracích zariadení, ktoré nie sú dostatočne spoľahlivé ani komerčne dostupné, čo by bránilo používaniu tohto systému.

(24)

Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) stanovuje povinné uplatňovanie indexu EEDI na nové lode a používanie plánov SEEMP v rámci celého svetového loďstva.

(25)

Aby sa minimalizovalo administratívne zaťaženie majiteľov a prevádzkovateľov lodí, malo by sa nahlasovanie a zverejňovanie nahlásených informácií vykonávať na ročnej báze. Obmedzením zverejňovania emisií, spotreby paliva a informácií týkajúcich sa efektívnosti na ročné priemery a súhrnné údaje by sa mal vyriešiť problém dôvernosti informácií. S cieľom zabezpečiť, aby sa nespochybnila ochrana legitímnych hospodárskych záujmov, ktoré pri zverejňovaní prevažujú nad verejným záujmom, by sa vo výnimočných prípadoch na žiadosť spoločností mala uplatňovať iná úroveň súhrnných údajov. Údaje nahlásené Komisii by sa mali prevziať do štatistík, pokiaľ sú relevantné z hľadiska vypracúvania, získavania a šírenia európskych štatistických údajov v súlade s rozhodnutím Komisie 2012/504/EÚ (6).

(26)

Vďaka overovaniu akreditovanými overovateľmi by sa malo zabezpečiť, aby plány monitorovania a správy o emisiách boli správne a v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Dôležitým faktorom pri zjednodušení overovania je kontrola dôveryhodnosti údajov, ktorú by mali overovatelia vykonať porovnaním nahlásených údajov s údajmi odhadovanými na základe údajov o sledovaní lodí a na základe charakteristík lodí. Tieto odhady by mala zabezpečiť Komisia. Aby sa zabezpečila nestrannosť, overovateľmi by mali byť nezávislé a kompetentné právne subjekty, ktoré by mali byť akreditované vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi zriadenými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (7).

(27)

Dokument o zhode vydaný overovateľom by mal byť k dispozícii na palube lode, aby bolo možné preukázať dodržiavanie povinností týkajúcich sa monitorovania, nahlasovania a overovania. Overovatelia by mali o vydaní takýchto dokumentov informovať Komisiu.

(28)

Na základe skúseností z podobných úloh týkajúcich sa námornej bezpečnosti by Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) v rámci svojho mandátu mala podporiť Komisiu vykonávaním určitých úloh.

(29)

Presadzovanie záväzkov súvisiacich so systémom monitorovania, nahlasovania a overovania by malo byť založené na existujúcich nástrojoch, konkrétne na nástrojoch zavedených na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES (8) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/21/ES (9) a na informáciách o vydávaní dokumentov o zhode. Dokument potvrdzujúci zhodu lode s povinnosťami týkajúcimi sa monitorovania a nahlasovania by Komisia mala pridať na zoznam osvedčení a dokumentov uvedených v prílohe IV k smernici 2009/16/ES.

(30)

Členské štáty by sa mali usilovať vykonať inšpekciu lodí, ktoré vstúpia do prístavu podliehajúceho ich právomoci a pri ktorých nie sú dostupné určité požadované informácie týkajúce sa dokumentu o zhode.

(31)

Nedodržanie ustanovení tohto nariadenia by malo mať za následok uplatnenie sankcií. Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá uvedených sankcií. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(32)

V prípade lodí, ktoré si neplnia požiadavky súvisiace s monitorovaním a nahlasovaním počas dvoch alebo viacerých po sebe idúcich období nahlasovania, a ak iné donucovacie opatrenia nezabezpečili dodržiavanie súladu s týmto nariadením, je vhodné umožniť vyhostenie lode. Takéto opatrenie by sa malo uplatniť tak, aby sa v rámci primeranej lehoty poskytla možnosť nápravy situácie nedodržiavania súladu.

(33)

Členské štáty, na ktorých území sa nenachádza žiadny námorný prístav a pod ktorých vlajkou sa neplavia žiadne lode patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia alebo ktoré uzavreli svoje národné registre lodí, by mali mať možnosť odchýliť sa od ustanovení tohto nariadenia za predpokladu, že sa žiadna takáto loď neplaví pod ich vlajkou.

(34)

Systém MRV Únie by mal slúžiť ako model pre zavedenie globálneho systému monitorovania, nahlasovania a overovania. Globálny systém MRV sa uprednostňuje, pretože ho vzhľadom na jeho širší záber možno považovať za účinnejší. V tejto súvislosti a s cieľom zjednodušiť prípravu medzinárodných pravidiel monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov z námornej dopravy v rámci IMO by Komisia mala IMO a ďalším relevantným organizáciám pravidelne sprístupňovať relevantné informácie o vykonávaní tohto nariadenia, pričom organizácii IMO by sa mali predkladať relevantné dokumenty. Po dosiahnutí dohody o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania by Komisia mala preskúmať systém MRV Únie na účely jeho zosúladenia s globálnym systémom MRV.

(35)

S cieľom zohľadniť relevantné medzinárodné predpisy a medzinárodné a európske normy, ako aj technický a vedecký vývoj by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o preskúmanie určitých technických aspektov monitorovania a nahlasovania emisií CO2 z lodí a o ďalšie stanovovanie pravidiel overovania aktivít a metód akreditácie overovateľov. Je zvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť súbežné, včasné a riadne postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky používania štandardných vzorových dokumentov, ktoré umožnia monitorovanie emisií CO2 a iných relevantných informácií, používania automatizovaných systémov a štandardných elektronických vzorových dokumentov, ktoré umožnia jednotné nahlasovanie emisií CO2 a iných relevantných informácií Komisii a dotknutým orgánom vlajkových štátov, špecifikácie technických pravidiel stanovujúcich parametre uplatniteľné na iné kategórie lodí, ako sú osobné lode, osobné lode ro–ro a kontajnerové lode a revízie týchto parametrov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(37)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií CO2 z lodí ako prvý krok fázového prístupu k znižovaniu emisií skleníkových plynov, nie je možné vzhľadom na medzinárodný charakter námornej dopravy uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(38)

Predpisy týkajúce sa zriadenia systému monitorovania, nahlasovania a overovania by mali byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (11) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12).

(39)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť 1. júla 2015, aby členské štáty a príslušné zainteresované strany mali dosť času na prijatie potrebných opatrení na účinné uplatňovanie tohto nariadenia pred začiatkom prvého obdobia nahlasovania 1. januára 2018,

a)

„emisie CO2“ sú vypustenie CO2 do atmosféry loďami;

b)

„prístav zastavenia“ je prístav, kde sa loď zastaví, aby naložila alebo vyložila náklad alebo cestujúcich, s výnimkou zastávok určených výhradne na účely doplnenia paliva, zásob, odpočinku posádky, zastávky v suchom doku alebo opráv lode a/alebo jej vybavenia, zastávok v prístave, ak loď potrebuje pomoc alebo je v núdzovej situácii, transferov z lode na loď mimo prístavu a zastávok s výlučným cieľom nájsť útočisko pred nepriaznivým počasím alebo zastávok potrebných v rámci pátracích a záchranných akcií;

c)

„plavba“ je akýkoľvek pohyb lode začínajúci alebo končiaci v prístave zastavenia na účely komerčnej prepravy pasažierov alebo nákladu;

d)

„spoločnosť“ je majiteľ lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je napríklad manažér alebo prenajímateľ lode bez posádky, ktorá od majiteľa lode prevzala zodpovednosť za jej prevádzku;

e)

„hrubá priestornosť v tonách“ (Gt) je hrubá priestornosť v metrických tonách vypočítaná podľa predpisov o meraní tonáže lode uvedených v prílohe I k Medzinárodnému dohovoru o meraní tonáže lodí prijatom Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) v Londýne 23. júna 1969 alebo v akomkoľvek nástupníckom dohovore;

f)

„overovateľ“ je právnická osoba vykonávajúca overovacie činnosti, ktorá je akreditovaná vnútroštátnym akreditačným orgánom podľa nariadenia (ES) č. 765/2008 a tohto nariadenia;

g)

„overovanie“ predstavuje činnosti vykonávané overovateľom na posúdenie zhody dokumentov zaslaných spoločnosťou s požiadavkami tohto nariadenia;

h)

„dokument o zhode“ je osobitný dokument pre každú loď, ktorý spoločnosti vydáva overovateľ a v ktorom sa potvrdzuje, že daná loď spĺňa požiadavky podľa tohto nariadenia počas určeného obdobia nahlasovania;

i)

„ostatné relevantné informácie“ sú informácie súvisiace s emisiami CO2 spôsobenými spotrebou paliva, s prepravnými činnosťami a energetickou efektívnosťou lodí, ktoré umožňujú analýzu emisných trendov a hodnotenie výkonnosti lodí;

j)

„emisný faktor“ je priemerná miera emisií skleníkových plynov súvisiaca s údajmi zo zdroja prúdenia o činnosti za predpokladu, že pri spaľovaní dochádza k úplnej oxidácii a pri všetkých ostatných chemických reakciách k úplnej premene;

k)

„neistota“ je parameter súvisiaci s výsledkami určovania množstva, ktorý charakterizuje rozptyl hodnôt reálne pripísateľných určitému množstvu vrátane vplyvu systematických aj náhodných faktorov, ktorý je vyjadrený v percentách a ktorý opisuje interval spoľahlivosti okolo strednej hodnoty predstavujúcej 95 % odvodených hodnôt, pričom sa zohľadňuje každá asymetria rozloženia hodnôt;

l)

„konzervatívny“ je výraz, ktorým sa označuje situácia, keď je definovaný súbor predpokladov na zamedzenie podhodnotenia ročných emisií alebo nadhodnotenia vzdialeností alebo množstiev prepravovaného nákladu;

m)

„obdobie nahlasovania“ je jeden kalendárny rok, počas ktorého sa emisie CO2 musia monitorovať a nahlásiť. Ak sa plavba začne a skončí v dvoch rôznych kalendárnych rokoch, údaje o monitorovaní a nahlasovaní sa započítavajú do prvého dotknutého kalendárneho roku;

n)

„loď v kotvisku“ je loď, ktorá je bezpečne uviazaná alebo ukotvená v prístave, ktorý patrí pod právomoc členského štátu, počas nakladania alebo vykladania tovaru alebo státia v prístave vrátane času stráveného inak než operáciami súvisiacimi s nákladom;

o)

„ľadová trieda“ je označenie pridelené lodi príslušným vnútroštátnym orgánom alebo organizáciou uznanou daným štátom, ktoré potvrdzuje, že loď je určená na plavbu v podmienkach mrznúceho mora.

a)

identifikačné údaje o lodi a druh lode vrátane jej názvu, jej identifikačného čísla podľa IMO, jej prístavu registrácie alebo domovského prístavu a mena/názvu majiteľa lode;

b)

názov spoločnosti a adresa, telefónne číslo a e-mail kontaktnej osoby;

c)

opis týchto zdrojov emisií CO2 na palube lode: hlavné motory, pomocné motory, plynové turbíny, kotly a inertné plynové generátory a druhy použitého paliva;

d)

opis postupov, systémov a zodpovedností použitých pri aktualizácii zoznamu zdrojov emisií CO2 v priebehu obdobia nahlasovania;

e)

opis postupov použitých na monitorovanie úplnosti zoznamu plavieb;

f)

opis postupov monitorovania spotreby paliva lode vrátane týchto informácií:

g)

samotné emisné faktory použité pre každý druh paliva alebo (v prípade alternatívnych palív) metodiky určovania emisných faktorov vrátane metodiky odberu vzoriek, metód analýzy a opisu použitých laboratórií prípadne s akreditáciou uvedených laboratórií podľa ISO 17025;

h)

opis postupov použitých na určenie údajov o činnosti za jednotlivé plavby vrátane:

i)

opis metódy, ktorá sa použije na určenie náhradných údajov na doplnenie chýbajúcich údajov;

j)

záznamový list revízií na zaznamenávanie všetkých podrobností o vykonaných revíziách.

a)

ak dôjde k zmene spoločnosti;

b)

ak vzniknú nové emisie CO2 v dôsledku nových zdrojov emisií alebo v dôsledku používania nových palív, ktoré ešte neboli zahrnuté do plánu monitorovania;

c)

ak zmena dostupnosti údajov v dôsledku používania nových druhov meracích zariadení, nových metód odberu vzoriek alebo metód analýzy alebo z iných dôvodov môže ovplyvniť presnosť určovania emisií CO2;

d)

ak sa zistilo, že údaje získané pomocou použitej metodiky monitorovania sú nesprávne;

e)

ak sa zistí, že ktorákoľvek časť plánu monitorovania nie je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a vyžaduje sa od spoločnosti, aby ho zrevidovala v súlade s článkom 13 ods. 1.

a)

prístav odchodu a prístav príchodu vrátane dátumu a hodiny odchodu a príchodu;

b)

množstvo a emisný faktor pre každý druh spotrebovaného paliva v celkovom vyjadrení;

c)

vypustený CO2;

d)

precestovaná vzdialenosť;

e)

čas strávený na mori;

f)

prepravovaný náklad;

g)

prepravné činnosti.

a)

všetky plavby lode počas obdobia nahlasovania začnú alebo skončia v prístave, ktorý podlieha právomoci členského štátu, a

b)

loď podľa plánu plavieb vykoná viac ako 300 plavieb počas obdobia nahlasovania.

a)

množstvo a emisný faktor za každý druh spotrebovaného paliva v celkovom vyjadrení;

b)

celkové emisie CO2 vypustené v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

c)

celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb medzi prístavmi podliehajúcimi právomoci členského štátu;

d)

celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu;

e)

celkové emisie CO2 zo všetkých plavieb do prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu;

f)

celkové emisie CO2, ku ktorým došlo počas kotvenia v prístavoch podliehajúcich právomoci členského štátu;

g)

celkovú precestovanú vzdialenosť;

h)

celkový čas strávený na mori;

i)

celkové prepravné činnosti;

j)

priemernú energetickú efektívnosť.

a)

identifikačné údaje lode a spoločnosti vrátane týchto informácií:

b)

totožnosť overovateľa, ktorý posúdil správu o emisiách;

c)

informácie o použitej metóde monitorovania a súvisiacej miere neistoty;

d)

výsledky ročného monitorovania parametrov v súlade s článkom 10.

a)

pripísanie spotreby paliva plavbám;

b)

nahlásené údaje o spotrebe paliva a súvisiace merania a výpočty;

c)

výber a použitie emisných faktorov;

d)

výpočty, ktorými sa určili celkové emisie CO2;

e)

výpočty, ktorými sa určila energetická efektívnosť.

a)

nahlásené údaje sú koherentné z hľadiska odhadov založených na údajoch o sledovaní lode a charakteristikách lode, ako je napríklad inštalovaný výkon motora;

b)

nahlásené údaje neobsahujú nezrovnalosti, predovšetkým pri porovnaní celkového objemu paliva, ktoré ročne nakúpili jednotlivé lode, a celkovej spotreby paliva počas plavieb;

c)

zber údajov sa vykonal v súlade s príslušnými predpismi a

d)

príslušné záznamy o lodi sú úplné a konzistentné.

a)

identifikačné údaje o lodi (názov, identifikačné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);

b)

meno/názov, adresa a hlavné miesto podnikania majiteľa lode;

c)

totožnosť overovateľa;

d)

dátum vydania dokumentu o zhode, jeho dobu platnosti a obdobie nahlasovania, na ktoré sa vzťahuje.

a)

identifikačné údaje o lodi (názov, identifikačné číslo IMO a prístav registrácie alebo domovský prístav);

b)

technickú efektívnosť lode (v prípade potreby EEDI alebo EIV);

c)

ročné emisie CO2;

d)

celkovú ročnú spotrebu paliva v rámci plavieb;

e)

priemernú ročnú spotrebu paliva a emisie CO2 na precestovanú vzdialenosť v rámci plavieb;

f)

priemernú ročnú spotrebu paliva a emisie CO2 na precestovanú vzdialenosť a prepravovaný náklad v rámci plavieb;

g)

celkový čas strávený na mori v rámci plavieb;

h)

použitú metodiku monitorovania;

i)

dátum vydania a dátum skončenia platnosti dokumentu o zhode;

j)

totožnosť overovateľa, ktorý posúdil správu o emisiách;

k)

všetky ostatné informácie, ktoré sa monitorujú a nahlasujú na dobrovoľnom základe v súlade s článkom 10.

19.5.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 123/77

(1)

Komplexný systém Únie pre typové schvaľovanie motorových vozidiel sa zaviedol smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (3).

(2)

Na úrovni Únie boli harmonizované technické požiadavky na typové schvaľovanie motorových vozidiel, ktoré zohľadňujú veľký počet prvkov týkajúcich sa bezpečnosti a životného prostredia, aby sa tak zabezpečila vysoká úroveň bezpečnosti cestnej premávky v celej Únii.

(3)

Zavedenie služby eCall dostupnej vo všetkých vozidlách a vo všetkých členských štátoch je od roku 2003 jedným z hlavných cieľov Únie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v rámci prístupu dobrovoľného zavedenia začalo viacero iniciatív, ktoré zatiaľ však neboli príliš úspešné.

(4)

V záujme ďalšieho zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky sa v oznámení Komisie z 21. augusta 2009„eCall: čas na zavedenie“ navrhli nové opatrenia na zavedenie palubnej tiesňovej služby v Únii. Jedným z navrhovaných opatrení bolo stanoviť povinnosť zabudovať palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112 do všetkých nových typov vozidiel počínajúc kategóriami vozidiel M1 a N1, ako sú vymedzené v prílohe II k smernici 2007/46/ES.

(5)

Európsky parlament 3. júla 2012 prijal uznesenie o systéme eCall: nové služby čísla 112 pre občanov, v ktorej vyzval Komisiu, aby v rámci smernice 2007/46/ES predložila návrh s cieľom zabezpečiť povinné zavedenie verejného systému eCall využívajúceho linku 112 do roku 2015.

(6)

Naďalej je potrebné v celej Únii zlepšiť fungovanie služby tiesňovej linky 112, aby poskytovala pohotovú a účinnú pomoc v núdzových situáciách.

(7)

Systém eCall Únie má znížiť počet úmrtí v Únii, ako aj závažnosť zranení spôsobených dopravnými nehodami vďaka včasnému upozorneniu záchranných služieb. Povinným zavádzaním palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 spolu s potrebnou a koordinovanou modernizáciou infraštruktúry verejných mobilných bezdrôtových komunikačných sietí na prenos volaní eCall a stredísk tiesňového volania na prijatie a spracovanie volaní eCall by sa zabezpečila dostupnosť tejto služby pre všetkých občanov, čím by sa prispelo k zníženiu počtu úmrtí a závažných zranení, nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou, dopravných zápch spôsobených dopravnými nehodami a ďalších nákladov.

(8)

V súlade s článkom 1 ods. 1 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 585/2014/EÚ (4) členské štáty najneskôr šesť mesiacov pred začatím uplatňovania tohto nariadenia, no v každom prípade najneskôr 1. októbra 2017 zavedú na svojom území infraštruktúru stredísk tiesňového volania potrebnú na riadne prijímanie a spracúvanie všetkých volaní eCall. V súlade s článkom 3 rozhodnutia 585/2014/EÚ členské štáty do 24. decembra 2015 podajú Komisii správu o stave vykonávania uvedeného rozhodnutia. Ak bude výsledkom správ záver, že infraštruktúra stredísk tiesňového volania pre eCall nebude funkčná do 1. októbra 2017, Komisia by mala prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť zavedenie infraštruktúry stredísk tiesňového volania pre eCall.

(9)

Členské štáty by v súlade s bodom 4 odporúčania Komisie 2011/750/EÚ (5) mali zabezpečiť, aby operátori mobilných sietí do 31. decembra 2014 vo svojich sieťach zaviedli mechanizmy na spracúvanie rozlišovacieho prvku systému eCall. Ak záverom preskúmania podľa bodu 6 uvedeného odporúčania bude, že rozlišovací prvok systému eCall nebude zavedený do 31. marca 2016, Komisia by mala prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby operátori mobilných sietí zaviedli mechanizmus na spracúvanie rozlišovacieho prvku systému eCall.

(10)

Poskytnutie presných a spoľahlivých informácií o polohe je základným prvkom účinného fungovania palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112. Preto je vhodné požadovať, aby bol kompatibilný so službami poskytovanými v rámci programov Galileo a Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) ustanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (6). Systém vytvorený v rámci programu Galileo je nezávislý globálny systém satelitnej navigácie a systém vytvorený v rámci programu EGNOS je regionálny systém satelitnej navigácie, ktorý zlepšuje kvalitu signálu celosvetového systému na určovanie polohy (GPS).

(11)

Povinné vybavenie vozidiel palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 by sa malo zo začiatku týkať len nových typov osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel (kategórie M1 a N1), pre ktoré už existuje vhodný mechanizmus vytvárania volaní. Komisia by mala ďalej posúdiť možnosť rozšíriť požiadavku na vybavenie vozidiel palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 v blízkej budúcnosti aj na ďalšie kategórie vozidiel, ako sú ťažké nákladné vozidlá, autobusy, autokary, dvojkolesové motorové vozidlá a poľnohospodárske traktory, a to s cieľom prípadne predložiť legislatívny návrh.

(12)

Vybavenie existujúcich typov vozidiel, ktoré sa budú vyrábať od 31. marca 2018, palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 by sa malo v záujme rýchlejšieho šírenia tohto systému podporovať. Pri typoch vozidiel, ktoré boli typovo schválené pred 31. marcom 2018, existuje možnosť doplniť ich výbavu systémom eCall na dobrovoľnej báze.

(13)

Verejná interoperabilná služba eCall pre celú Úniu založená na jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112 a systémoch eCall podporovaných službami tretích strán (služby volania eCall STS) môžu existovať spoločne pod podmienkou, že sa prijmú opatrenia nevyhnutné na zaistenie kontinuity poskytovania služby spotrebiteľom. V záujme zaistenia kontinuity verejnej služby eCall využívajúcej tiesňovú linku 112 vo všetkých členských štátoch počas celej životnosti vozidla a zaručenia nepretržitej automatickej dostupnosti verejnej služby eCall využívajúcej tiesňovú linku 112 by mali byť všetky vozidlá vybavené službou eCall využívajúcou tiesňovú linku 112, a to bez ohľadu na to, či si majiteľ vozidla zvolí službu volania eCall STS.

(14)

Spotrebitelia by mali mať k dispozícii reálny prehľad o palubnom systéme eCall využívajúcom tiesňovú linku 112 a o palubnom systéme eCall pre služby tretích strán, ak je vozidlo takýmto systémom vybavené, a úplné a spoľahlivé informácie týkajúce sa všetkých doplnkových funkcií či služieb súvisiacich s ponúkanou súkromnou záchrannou službou a palubnými aplikáciami tiesňového volania či volania o pomoc, ako aj informácie týkajúce sa úrovne služby, ktorú možno očakávať pri kúpe týchto služieb tretích strán, a súvisiacich nákladov. Systém služby eCall využívajúci tiesňovú linku 112 je verejná služba všeobecného záujmu, ku ktorej by preto mali mať všetci spotrebitelia bezplatný prístup.

(15)

Povinné vybavenie vozidiel palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 by sa nemalo dotknúť práva žiadnej zo zainteresovaných strán, ako sú výrobcovia automobilov a nezávislí prevádzkovatelia, ponúkať doplnkové záchranné služby a/alebo služby s pridanou hodnotou paralelne s palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 alebo na základe neho. Akékoľvek doplnkové služby by však mali byť navrhnuté tak, aby zbytočne nerozptyľovali vodiča, neovplyvňovali fungovanie palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 ani nebránili v efektívnej práci centrám tiesňového volania. Palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112 a systém poskytujúci súkromné služby alebo služby s pridanou hodnotou by mali byť navrhnuté tak, aby výmena osobných údajov medzi nimi nebola možná. Ak sa takéto služby poskytujú, mali by byť v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi v oblasti bezpečnosti, ochrany a ochrany údajov a mali by byť pre spotrebiteľov vždy dobrovoľné.

(16)

Aby sa zabezpečila možnosť slobodného výberu zo strany zákazníka a spravodlivá hospodárska súťaž, ako aj podpora inovácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti odvetvia informačných technológií Únie na globálnom trhu, systémy eCall by sa z dôvodu možných budúcich palubných aplikácií alebo služieb mali zakladať na interoperabilnej, normalizovanej a zabezpečenej platforme s otvoreným prístupom. Keďže si to vyžaduje technickú a právnu podporu, Komisia by mala bezodkladne na základe konzultácií so všetkými zainteresovanými stranami vrátane výrobcov vozidiel a nezávislých hospodárskych subjektov posúdiť všetky možnosti na podporu a zabezpečenie takejto platformy s otvoreným prístupom, a ak je to vhodné, na tento účel predložiť legislatívnu iniciatívu. Okrem toho by mal byť palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112 dostupný za primeraný poplatok nepresahujúci nominálnu hodnotu a bez diskriminácie pre všetkých nezávislých prevádzkovateľov na účely opravy a údržby v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (7).

(17)

Aby sa zachovala celistvosť systému typového schvaľovania, mali by sa na účely tohto nariadenia akceptovať len také palubné systémy eCall využívajúce tiesňovú linku 112, ktoré je možné plne odskúšať.

(18)

Palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112 je núdzový systém a ako taký si vyžaduje najvyššiu úroveň spoľahlivosti. Je potrebné zaistiť presnosť minimálneho súboru údajov a hlasového prenosu a kvalitu a pripraviť jednotný režim skúšok na zaistenie dlhej životnosti a trvanlivosti palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112. Preto by sa mali v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/45/EÚ (8) vykonávať pravidelné kontroly technického stavu.

(19)

Požiadavky na ochranu cestujúcich v prípade čelného a bočného nárazu sa podľa smernice 2007/46/ES netýkajú vozidiel vyrábaných v malých sériách a vozidiel schválených podľa článku 24 uvedenej smernice. Tieto vozidlá by preto mali byť oslobodené od povinnosti dodržiavať požiadavky týkajúce sa systému eCall stanovené v tomto nariadení. Okrem toho, niektoré vozidlá kategórie M1 a N1 nie je možné z technických príčin vybaviť vhodným mechanizmom na vytvorenie volania eCall.

(20)

Vozidlá na osobitné účely by mali spĺňať požiadavky týkajúce sa systému eCall stanovené v tomto nariadení v prípade, že základné/nedokončené vozidlo je vybavené potrebným mechanizmom na vytvorenie volania.

(21)

Každé spracúvanie osobných údajov prostredníctvom palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 by malo spĺňať pravidlá ochrany údajov stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (9) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (10), aby sa tak osobitne zabezpečilo, že vozidlá vybavené palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 v bežnom stave prevádzky pomocou linky 112 nebudú sledovateľné a nebudú nijakým spôsobom nepretržite sledované, a že minimálny súbor údajov zasielaný palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 bude obsahovať len minimálne informácie potrebné na primerané spracovanie tiesňových volaní. Takto by sa mali zohľadniť odporúčania pracovnej skupiny pre ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov zriadenej podľa článku 29 smernice 95/46/ES (ďalej len „pracovná skupina pre ochranu údajov zriadená podľa článku 29“), ktoré sú uvedené v jej pracovnom dokumente o dôsledkoch pre ochranu osobných údajov a súkromie v rámci iniciatívy eCall prijatom 26. septembra 2006.

(22)

Výrobcovia by mali vykonať všetky potrebné opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s pravidlami týkajúcimi sa ochrany súkromia a údajov uvedenými v tomto nariadení, a to v súlade s článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie (11).

(23)

Výrobcovia vozidiel by pri plnení technických požiadaviek mali do palubných systémov integrovať technické formy ochrany údajov a mali by dodržiavať zásadu ochrany súkromia už v štádiu návrhu.

(24)

Informácie o existencii bezplatného verejného systému eCall založeného na jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112, o práve majiteľa vozidla rozhodnúť sa používať uvedený systém namiesto systému volania eCall STS a o spracúvaní údajov, ktoré sa uskutočňuje prostredníctvom palubného systému eCall využívajúceho linku 112, by mali výrobcovia poskytovať ako súčasť technickej dokumentácie odovzdávanej s vozidlom. Uvedené informácie by mali tiež byť k dispozícii na stiahnutie na internete.

(25)

Údaje prenesené prostredníctvom palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 a spracúvané strediskami tiesňového volania možno do záchranných služieb a servisných partnerov uvedených v rozhodnutí č. 585/2014/EÚ previesť len v prípade incidentov súvisiacich s volaniami eCall a za podmienok stanovených v tomto rozhodnutí a používajú sa výlučne na dosiahnutie cieľov tohto rozhodnutia. Údaje z palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 spracúvané strediskami tiesňového volania sa neprevádzajú žiadnym tretím stranám bez výslovného predchádzajúceho súhlasu dotknutej osoby.

(26)

Európske organizácie pre normalizáciu, Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) a Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) vytvorili spoločné normy pre zavedenie celoeurópskej služby eCall, ktoré by sa mali uplatňovať na účely tohto nariadenia, čím sa umožní technologický vývoj palubnej služby eCall, zabezpečí sa interoperabilita a kontinuita služby v celej Únii a znížia sa náklady na jej zavedenie pre Úniu ako celok.

(27)

Aby sa zabezpečilo uplatňovanie spoločných technických požiadaviek týkajúcich sa palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112, v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty týkajúce sa oslobodenia určitých tried vozidiel kategórií M1 a N1 od povinnosti zabudovať palubné systémy eCall, stanovenia podrobných technických požiadaviek a skúšok pre typové schválenie ES vozidiel týkajúce sa ich palubných systémov eCall a typové schvaľovanie ES systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek navrhnutých a vyrobených pre tieto vozidlá, ako aj stanovenia podrobných technických pravidiel a skúšobných postupov, ktorých cieľom je uplatňovanie určitých pravidiel spracúvania osobných údajov a zabezpečiť to, aby sa neuskutočnila žiadna výmena osobných údajov medzi palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 a systémami tretích strán. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a s príslušnými zainteresovanými stranami, najmä s organizáciami na ochranu spotrebiteľov, ako aj s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a pracovnou skupinou pre ochranu údajov zriadenou podľa článku 29 v súlade s platnými právnymi predpismi. Pri príprave a tvorbe delegovaných aktov by Komisia by mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o praktické opatrenia na posúdenie zamedzenia sledovateľnosti a sledovania, vzor pre informovanie používateľov a správne opatrenia na účely typového schválenia ES týkajúce sa vzoru pre informačné dokumenty, ktoré poskytujú výrobcovia na účely typového schválenia, vzoru osvedčení o typovom schválení ES a vzoru značky typového schválenia ES. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(29)

Výrobcovia vozidiel by mali mať dostatočný čas na prispôsobenie sa technickým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení.

(30)

Toto nariadenie je novým samostatným nariadením v kontexte postupu typového schvaľovania ES stanovenom v smernici 2007/46/ES, preto by sa prílohy I, III, IV a XI k tejto smernici mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(31)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to dosiahnutie vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia spoločných technických požiadaviek týkajúcich sa nových typovo schválených vozidiel vybavených palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(32)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 29. októbra 2013 vydal svoje stanovisko (14),

a)

vozidlá vyrábané v malých sériách schválených podľa článkov 22 a 23 smernice 2004/46/ES;

b)

vozidlá schválené podľa článku 24 smernice 2007/46/ES;

c)

vozidlá, ktoré z technických dôvodov nie je možné vybaviť vhodným mechanizmom na vytvorenie volania eCall, určené v súlade s odsekom 2.

1.

„palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112“ je núdzový systém obsahujúci palubné zariadenie a prostriedky na vytvorenie, riadenie a vykonanie prenosu volania eCall, ktorý je aktivovaný buď automaticky palubnými senzormi, alebo manuálne a ktorý prostredníctvom verejnej mobilnej bezdrôtovej komunikačnej siete prenáša minimálny súbor údajov a pomocou linky 112 vytvára audiokanál medzi osobami vo vozidle a strediskom tiesňového volania pre eCall;

2.

„eCall“ je tiesňové volanie z vozidla na linku 112, ktoré sa vytvorí automaticky aktivovaním palubnými senzormi alebo manuálne a ktoré prostredníctvom verejných mobilných bezdrôtových komunikačných sietí prenáša minimálny súbor údajov a vytvára audiokanál medzi vozidlom a strediskom tiesňového volania pre eCall;

3.

„stredisko tiesňového volania“ je fyzické miesto, ktoré ako prvé prijíma tiesňové volania v rámci zodpovednosti verejného orgánu alebo súkromnej organizácie uznanej príslušným členským štátom;

4.

„najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“ je stredisko, ktoré príslušné orgány vopred určia na prijímanie tiesňových volaní z určitej oblasti alebo tiesňových volaní určitého typu;

5.

„stredisko tiesňového volania pre eCall“ je najvhodnejšie stredisko tiesňového volania, ktoré vopred určia orgány na prvotné prijatie a spracovanie volaní eCall;

6.

„minimálny súbor údajov“ sú informácie určené podľa normy Telematika v cestnej doprave. Elektronická bezpečnosť. Minimálny súbor dát pre eCall (STN EN 15722:2011), ktoré sa odosielajú do strediska tiesňového volania pre eCall;

7.

„palubné zariadenie“ je zariadenie pevne zabudované vo vozidle, ktoré poskytuje palubné údaje alebo má prístup k palubným údajom, ktoré sú potrebné na uskutočnenie transakcie eCall prostredníctvom verejnej mobilnej bezdrôtovej komunikačnej siete;

8.

„transakcia eCall“ je zriadenie relácie mobilnej bezdrôtovej komunikácie vo verejnej bezdrôtovej komunikačnej sieti, prenos minimálneho súboru údajov z vozidla do strediska tiesňového volania pre eCall a vytvorenie audiokanála medzi vozidlom a týmto strediskom;

9.

„verejná mobilná bezdrôtová komunikačná sieť“ je mobilná bezdrôtová komunikačná sieť dostupná verejnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (15) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (16);

10.

„volanie eCall podporované službami tretích strán“ alebo „volanie eCall STS“ je palubné tiesňové volanie poskytovateľovi služieb tretích strán, ktoré sa uskutočňuje automaticky aktivovaním palubnými senzormi alebo manuálne a ktoré prostredníctvom verejných mobilných bezdrôtových komunikačných sietí prenáša minimálny súbor údajov a vytvára audiokanál medzi vozidlom a poskytovateľom služieb tretích strán;

11.

„poskytovateľ služieb tretích strán“ je organizácia uznaná vnútroštátnymi orgánmi za oprávnenú prijímať volanie eCall STS a postúpiť minimálny súbor údajov stredisku tiesňového volania pre eCall;

12.

„palubný systém eCall pre služby tretích strán“ je systém aktivovaný automaticky palubnými senzormi alebo manuálne, ktorý prostredníctvom verejných mobilných bezdrôtových komunikačných sietí prenáša minimálny súbor údajov a vytvára audiokanál medzi vozidlom a poskytovateľom služieb tretích strán.

a)

palubný systém eCall pre služby tretích strán spĺňa normu STN EN 16102:2011 Inteligentné dopravné systémy. eCall. Prevádzkové požiadavky na podporu tretej strany;

b)

výrobcovia zabezpečia, aby bol vždy aktívny len jeden systém a aby sa v prípade nefunkčnosti palubného systému eCall pre služby tretích strán automaticky spustil palubný systém eCall využívajúci linku 112;

c)

majiteľ vozidla má vždy právo rozhodnúť sa použiť namiesto palubného systému pre služby tretích strán palubný systém eCall využívajúci linku 112;

d)

výrobcovia zahrnú do návodu na obsluhu informácie o práve uvedenom v písmene c).

a)

EN 16072:2011: Inteligentný dopravný systém. Elektronická bezpečnosť. Prevádzkové požiadavky na celoeurópske eCall;

b)

EN 16062:2011: Inteligentné dopravné systémy. Elektronická bezpečnosť. Aplikačné protokoly vysokej úrovne (HLAP) eCall;

c)

CEN/TS 16454:2013: Inteligentné dopravné systémy. Elektronická bezpečnosť. Testovanie zhody eCall od začiatku do konca týkajúcej sa zhody palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 s celoeurópskym systémom eCall;

d)

EN 15722:2011: Inteligentné dopravné systémy. Elektronická bezpečnosť. Minimálny súbor dát pre eCall;

e)

EN 16102:2011: Inteligentné dopravné systémy. eCall. Prevádzkové požiadavky na podporu tretej strany;

f)

akýchkoľvek ďalších európskych normách týkajúcich sa systémov eCall prijatých v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (17) alebo predpisoch Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (predpisy EHK OSN) týkajúcich sa systémov eCall, ku ktorým Únia pristúpila.

a)

odkaz na právny základ spracúvania údajov;

b)

skutočnosť, že palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112 je štandardne nastavený ako aktívny;

c)

spôsoby spracúvania údajov, ktoré vykonáva palubný systém eCall využívajúci tiesňovú linku 112;

d)

osobitné účely spracúvania v rámci systému eCall, ktoré sa obmedzujú na núdzové situácie uvedené v článku 5 ods. 2 prvom pododseku;

e)

typy zhromažďovaných a spracúvaných údajov a informácie o príjemcoch týchto údajov;

f)

čas, počas ktorého sa údaje uchovávajú v palubnom systéme eCall využívajúcom tiesňovú linku 112;

g)

skutočnosť, že nedochádza k nepretržitému sledovaniu vozidla;

h)

spôsoby vykonávania práv dotknutých osôb, ako aj kontaktná služba príslušná na spracovávanie žiadostí o prístup;

i)

akékoľvek ďalšie potrebné informácie týkajúce sa sledovateľnosti, sledovania a spracúvania osobných údajov v súvislosti s poskytovaním služby volania eCall STS a/alebo ďalších služieb s pridanou hodnotou, ktoré musí výslovne odsúhlasiť majiteľ a ktoré sú v súlade so smernicou 95/46/ES. Osobitne sa zohľadní skutočnosť, že môžu existovať rozdiely medzi spracúvaním údajov vykonávaným prostredníctvom palubného systému eCall využívajúceho tiesňovú linku 112 a palubných systémov eCall pre služby tretích strán alebo ďalších služieb s pridanou hodnotou.

a)

podrobné technické požiadavky a skúšobné postupy týkajúce sa uplatňovania pravidiel spracúvania osobných údajov uvedených v odsekoch 2 a 3;

b)

podrobné technické požiadavky a skúšobné postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa neuskutočnila výmena osobných údajov medzi palubným systémom eCall využívajúcim tiesňovú linku 112 a systémami tretích strán, ako sa uvádza v odseku 11.

a)

praktické opatrenia na posúdenie zamedzenia sledovateľnosti a sledovania vozidla podľa odsekov 4, 5 a 6;

b)

vzor pre informovanie používateľa podľa odseku 9.

a)

vzorov pre informačné dokumenty poskytované výrobcami na účely typového schválenia;

b)

vzorov osvedčení o typovom schválení ES;

c)

vzoru/vzorov značky typového schválenia ES.

a)

nepravdivé vyhlásenie počas postupu schválenia alebo postupu vedúceho k zrušeniu;

b)

falšovanie výsledkov skúšok na účely typového schválenia;

c)

neposkytnutie údajov alebo technických špecifikácií, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, zamietnutiu alebo odobratiu typového schválenia;

d)

porušenie ustanovení článku 6;

e)

konanie v rozpore s ustanoveniami u článku 5 ods. 7.