13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/1

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES (4) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (5) sa stanovuje komplexný právny rámec na povoľovanie geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“), ktorý sa v plnej miere vzťahuje na GMO určené na účely pestovania v celej Únii ako osivo alebo iný množiteľský materiál rastlín (ďalej len „GMO určené na pestovanie“).

(2)

Podľa uvedeného právneho rámca sa vyžaduje, aby GMO určené na pestovanie podstúpili individuálne posúdenie rizika predtým, než sa povolí ich uvedenie na trh Únie, v súlade s prílohou II k smernici 2001/18/ES, pričom sa zohľadnia priame, nepriame, bezprostredné a neskoršie, ako aj kumulatívne dlhodobé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie. Toto posúdenie rizika poskytuje vedecké odporúčanie s cieľom zabezpečiť informácie počas rozhodovacieho postupu a nasleduje po ňom rozhodnutie o riadení rizika. Cieľom uvedeného postupu povoľovania je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov a zároveň zabezpečiť účinné fungovanie vnútorného trhu. Na celom území Únie by sa mala dosiahnuť a udržiavať jednotná vysoká úroveň ochrany zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov. V rámci smernice 2001/18/ES a jej následného vykonávania by sa vždy mala zohľadňovať zásada predbežnej opatrnosti.

(3)

V súlade so závermi zasadnutia Rady zo 4. decembra 2008 o geneticky modifikovaných organizmoch (ďalej len „závery zo zasadnutia Rady z roku 2008“) je nevyhnutné zasadzovať sa o zlepšenie vykonávania právneho rámca na povoľovanie GMO. V tejto súvislosti by sa mali predpisy o posudzovaní rizika podľa potreby pravidelne aktualizovať, aby sa zohľadnil nepretržitý vývoj vedeckých poznatkov a analytických postupov, najmä s prihliadnutím na dlhodobé účinky geneticky modifikovaných plodín na životné prostredie, ako aj na ich prípadné účinky na necieľové organizmy, charakteristiky prijímajúceho prostredia a geografické oblasti, v ktorých sa geneticky modifikované plodiny môžu pestovať, a na kritériá a požiadavky na posudzovanie GMO produkujúcich GMO odolných voči pesticídom a herbicídom. Prílohy k smernici 2001/18/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Okrem povolenia na uvedenie na trh musia geneticky modifikované odrody spĺňať aj požiadavky práva Únie týkajúce sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, ktoré sú stanovené najmä v smerniciach Rady 66/401/EHS (6), 66/402/EHS (7), 68/193/EHS (8), 98/56/ES (9), 1999/105/ES (10), 2002/53/ES (11), 2002/54/ES (12), 2002/55/ES (13), 2002/56/ES (14), 2002/57/ES (15) a 2008/90/ES (16). Pokiaľ ide o uvedené smernice, smernice 2002/53/ES a 2002/55/ES obsahujú ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú za určitých presne vymedzených podmienok zakázať používanie odrody na celom svojom území alebo na jeho časti alebo stanoviť primerané podmienky na pestovanie odrody.

(5)

Keď je GMO v súlade s právnym rámcom Únie povolený na účely pestovania a spĺňa, pokiaľ ide o odrodu, ktorá má byť uvedená na trh, požiadavky práva Únie týkajúce sa uvádzania osiva a množiteľského materiálu rastlín na trh, nesmú členské štáty zakázať ani obmedziť jeho voľný pohyb na svojom území ani mu v takomto pohybe brániť, a to s výnimkou podmienok stanovených v práve Únie.

(6)

Skúsenosti ukázali, že pestovanie GMO je téma, ktorou sa dôkladnejšie zaoberajú členské štáty. Otázky týkajúce sa uvádzania GMO na trh a ich dovozu by naďalej mali byť regulované na úrovni Únie, aby zostal zachovaný vnútorný trh. Pestovanie si však v určitých prípadoch môže vyžadovať väčšiu pružnosť, keďže je oblasťou s výraznými národnými, regionálnymi a miestnymi aspektmi vzhľadom na svoje prepojenie s využívaním pôdy, miestnymi poľnohospodárskymi štruktúrami a ochranou alebo zachovávaním biotopov, ekosystémov a typov krajiny. V súlade s článkom 2 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) členské štáty majú právomoc prijímať právne záväzné akty, ktorými sa obmedzuje alebo zakazuje pestovanie GMO na ich území po tom, čo bolo povolené uvádzanie týchto GMO na trh Únie. Táto flexibilita by však nemala nepriaznivo ovplyvňovať spoločný postup povoľovania, najmä hodnotiaci proces, ktorý vykonáva v prvom rade Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(7)

V uplynulých rokoch na účely obmedzenia alebo zákazu pestovania GMO niektoré členské štáty v dôsledku nových alebo dodatočných informácií, ktoré sa sprístupnili odo dňa súhlasu a ktoré ovplyvňujú posudzovanie environmentálnych rizík, alebo v dôsledku prehodnotenia existujúcich informácií využili bezpečnostné doložky a núdzové opatrenia podľa článku 23 smernice 2001/18/ES a článku 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Iné členské štáty využili oznamovací postup ustanovený v článku 114 ods. 5 a 6 ZFEÚ, na základe ktorého sa vyžaduje predloženie nových vedeckých dôkazov týkajúcich sa ochrany životného alebo pracovného prostredia. Okrem toho sa rozhodovací proces v prípade pestovania GMO ukázal ako obzvlášť náročný, a to vzhľadom na vyjadrenie národných záujmov, ktoré sa netýkajú len otázok spojených s bezpečnosťou GMO v súvislosti so zdravím alebo životným prostredím.

(8)

V tejto súvislosti sa zdá byť vhodné poskytnúť členským štátom v súlade so zásadou subsidiarity väčšiu pružnosť pri rozhodovaní o tom, či chcú na svojom území pestovať GMO bez toho, aby počas povoľovacieho postupu alebo po ňom došlo k ovplyvneniu posúdenia rizík ustanoveného v systéme EÚ pre povoľovanie GMO, a nezávisle od opatrení, ktoré sú členské štáty, v ktorých sa pestujú GMO, oprávnené prijímať na základe uplatnenia smernice 2001/18/ES s cieľom predísť nezámernej prítomnosti GMO v iných výrobkoch alebo od ktorých sa takéto prijímanie vyžaduje. Poskytnutie tejto možnosti členským štátom zrejme zlepší proces povoľovania GMO a súčasne zrejme zaručí slobodu voľby pre spotrebiteľov, poľnohospodárov a subjekty a zabezpečí väčšiu zrozumiteľnosť pre dotknuté zainteresované strany v súvislosti s pestovaním GMO v Únii. Touto smernicou by sa preto malo podporiť hladké fungovanie vnútorného trhu.

(9)

S cieľom zabezpečiť, aby pestovanie GMO nevyústilo do ich nezámernej prítomnosti v ostatných výrobkoch, a pri súčasnom zohľadnení zásady subsidiarity by sa osobitná pozornosť mala venovať predchádzaniu možnej cezhraničnej kontaminácii z členského štátu, v ktorom je pestovanie umožnené, do susedného členského štátu, v ktorom je zakázané, s výnimkou prípadov, keď dotknuté členské štáty súhlasia s tým, že vzhľadom na osobitné geografické podmienky to nie je potrebné.

(10)

V odporúčaní Komisie z 13. júla 2010 (17) sa členským štátom poskytujú usmernenia na rozvoj opatrení v oblasti koexistencie vrátane pohraničných oblastí. V odporúčaniach sa členské štáty podnecujú, aby navzájom spolupracovali na zavádzaní vhodných opatrení na hraniciach medzi členskými štátmi, aby sa zamedzilo neplánovaným dôsledkom cezhraničnej kontaminácie.

(11)

Počas povoľovacieho postupu pre daný GMO by sa členskému štátu mala poskytnúť možnosť požiadať, aby sa upravil geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti, ktoré predložil v súlade s časťou C smernice 2001/18/ES alebo v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu bude vylúčená z pestovania. Komisia by mala tento postup uľahčiť tým, že žiadosť členského štátu bezodkladne predloží ohlasovateľovi/žiadateľovi a ohlasovateľ/žiadateľ by mal na túto žiadosť reagovať v rámci ustanovenej lehoty.

(12)

Geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť s výnimkou prípadu, ak ohlasovateľ/žiadateľ potvrdí rozsah pôsobnosti svojho ohlásenia/žiadosti v rámci ustanovenej lehoty odo dňa oznámenia, keď ho Komisia o uvedenej žiadosti upovedomila. Takýmto potvrdením však nie sú dotknuté právomoci Komisie v súlade s článkom 19 smernice 2001/18/ES alebo článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 vykonať takúto úpravu, ak je to vhodné, v nadväznosti na posúdenie environmentálnych rizík, ktoré uskutočnil úrad.

(13)

Hoci sa očakáva, že väčšina obmedzení alebo zákazov prijatých podľa tejto smernice sa vykoná v štádiu udelenia alebo obnovenia súhlasu/povolenia, mala by sa členským štátom okrem toho poskytnúť možnosť prijať odôvodnené opatrenia, ktorými sa obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovaných plodinou či vlastnosťami predtým povolených na celom ich území alebo na jeho časti, a to na základe odlišných a doplnkových dôvodov ako tých, ktoré sa hodnotili v súlade s harmonizovaným súborom predpisov Únie, t. j. so smernicou 2001/18/ES a nariadením (ES) č. 1829/2003, pričom tieto dôvody musia byť v súlade s právom Únie. Uvedené dôvody sa môžu týkať cieľov politiky v oblasti životného prostredia alebo poľnohospodárstva alebo to môžu byť iné závažné dôvody ako mestské a územné plánovanie, využívanie pôdy, sociálno-ekonomické vplyvy, koexistencia a verejná politika. Tieto dôvody možno uplatniť jednotlivo alebo v kombinácii v závislosti od konkrétnych okolností členského štátu, regiónu alebo oblasti, v ktorej sa budú opatrenia uplatňovať.

(14)

Úroveň ochrany zdravia ľudí alebo zvierat a životného prostredia, ktorá bola stanovená pre celú Úniu, umožňuje jednotné vedecké posúdenie na celom území Únie, a táto smernica by túto situáciu nemala zmeniť. Preto by členský štát – aby sa vyhol akémukoľvek zásahu do právomocí, ktoré majú posudzovatelia rizík a tí, ktorí riziká riadia, podľa smernice 2001/18/ES a nariadenia (ES) č. 1829/2003 – mal používať len dôvody týkajúce sa cieľov politiky životného prostredia súvisiace s dôsledkami, ktoré sú odlišné a doplnkové k posudzovaniu rizík pre zdravie a životné prostredie v kontexte povoľovacích postupov ustanovených v smernici 2001/18/ES a nariadení (ES) č. 1829/2003, ako napríklad zachovanie a rozvoj poľnohospodárskych postupov, ktoré umožňujú lepšie zosúladenie produkcie a udržateľnosti ekosystémov, alebo zachovanie miestnej biodiverzity vrátane určitých biotopov a ekosystémov alebo určitých typov prírodných a krajinných prvkov, ako aj špecifických ekosystémových funkcií a služieb.

(15)

Členské štáty by tiež mali mať možnosť založiť rozhodnutia, ktoré prijmú na základe smernice 2001/18/ES na dôvodoch týkajúcich sa sociálno-ekonomických vplyvov, ktoré môžu vyplynúť z pestovania GMO na území dotknutého členského štátu. Hoci sa opatrenia koexistencie riešili odporúčaním Komisie z 13. júla 2010, členské štáty by mali mať tiež možnosť prijať opatrenia, ktorými sa podľa tejto smernice obmedzuje alebo zakazuje pestovanie povolených GMO na celom ich území alebo jeho časti. Uvedené dôvody môžu súvisieť s vysokými nákladmi, nerealizovateľnosťou alebo nemožnosťou zavedenia opatrení zabezpečujúcich koexistenciu v dôsledku osobitných geografických podmienok, akými sú napríklad malé ostrovy alebo horské oblasti, alebo potrebou predchádzať prítomnosti GMO v iných výrobkoch, ako napríklad v špecifických alebo osobitných výrobkoch. Okrem toho Komisia na základe žiadosti v záveroch zo zasadnutia Rady z roku 2008 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o sociálno-ekonomických dôsledkoch pestovania GMO. Závery tejto správy môžu členským štátom poskytnúť cenné informácie týkajúce sa rozhodovania na základe tejto smernice. Dôvody súvisiace s cieľmi poľnohospodárskej politiky môžu zahŕňať potrebu chrániť rozmanitosť v poľnohospodárskej výrobe a potrebu zabezpečiť čistotu osiva a množiteľského materiálu rastlín. Členským štátom by sa taktiež malo umožniť, aby svoje opatrenia založili aj na iných dôvodoch, ktoré môžu zahŕňať využívanie pôdy, územné plánovanie či iné legitímne faktory, a to aj tie, ktoré sa týkajú kultúrnych tradícií.

(16)

Obmedzenia alebo zákazy prijaté na základe tejto smernice by sa mali týkať pestovania, a nie voľného pohybu a dovozu geneticky modifikovaných osív a množiteľského materiálu rastlín ako výrobkov alebo ako ich súčasti, ani produktov ich úrody a okrem toho by mali byť v súlade so zmluvami, najmä pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie medzi domácimi a zahraničnými výrobkami, zásadu proporcionality a článok 34, článok 36 a článok 216 ods. 2 ZFEÚ.

(17)

Opatrenia členských štátov prijaté na základe tejto smernice by mali byť predmetom postupu s kontrolou a poskytovania informácií na úrovni Únie. Opatrenia členských štátov prijaté na základe tejto smernice by mali byť predmetom postupu s kontrolou a poskytovania informácií na úrovni Únie Vzhľadom na úroveň kontroly a informácií Únie nie je navyše potrebné uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (18). Členské štáty môžu obmedziť alebo zakázať pestovanie GMO na celom svojom území alebo jeho časti odo dňa nadobudnutia účinnosti povolenia Únie a počas celého trvania súhlasu/povolenia pod podmienkou, že uplynulo ustanovené obdobie zastavenia konania, počas ktorého mala Komisia možnosť vyjadriť pripomienky k navrhovaným opatreniam. Dotknutý členský štát by mal preto Komisii oznámiť návrh uvedených opatrení najmenej 75 dní pred ich prijatím, aby Komisia mala možnosť k nim vyjadriť pripomienky, a počas tohto obdobia by sa mal zdržať prijímania a vykonávania uvedených opatrení. Po uplynutí ustanoveného obdobia zastavenia konania by členský štát mal mať možnosť prijať opatrenia v pôvodne navrhovanej podobe alebo v podobe, v akej zohľadní pripomienky Komisie.

(18)

Počas ustanoveného obdobia zastavenia konania žiadateľ o povolenie/držiteľ povolenia, ktorého by sa týkali opatrenia, ktorými sa obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO v členskom štáte, by sa mal zdržať všetkých činností súvisiacich s pestovaním tohto GMO v danom členskom štáte.

(19)

Rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze pestovania GMO členskými štátmi na celom ich území alebo časti ich územia by nemali brániť vykonávaniu biotechnologického výskumu za predpokladu, že sa pri jeho vykonávaní dodržiavajú všetky potrebné bezpečnostné opatrenia týkajúce sa zdravia ľudí a zvierat a ochrany životného prostredia a že táto činnosť nie je v rozpore s dodržiavaním dôvodov, na základe ktorých bolo toto obmedzenie alebo zákaz zavedené. Úrad a členské štáty by sa okrem toho mali zameriavať na vytvorenie rozsiahlej siete vedeckých organizácií, v ktorej by boli zastúpené všetky odbory vrátane ekologických, a mali by spolupracovať, aby včas zistili prípadné rozdiely medzi vedeckými stanoviskami a vyriešili či objasnili sporné vedecké otázky. Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zaručené potrebné zdroje pre nezávislý výskum možných rizík spojených so zámerným uvoľňovaním GMO alebo s ich uvádzaním na trh a aby nezávislí výskumníci mali prístup k všetkému relevantnému materiálu za súčasného dodržania práv duševného vlastníctva.

(20)

Vzhľadom na význam vedeckých dôkazov pri rozhodovaní o zákaze alebo povolení GMO by úrad mal zhromažďovať a analyzovať výsledky výskumu, ktoré sa týkajú rizika alebo nebezpečenstva GMO pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a informovať manažérov rizika o každom prípadnom riziku. Tieto informácie by mali byť prístupné verejnosti.

(21)

Členský štát by mal mať možnosť požiadať príslušný orgán alebo Komisiu, aby celé jeho územie alebo jeho časť opätovne začlenila do geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia, z ktorého boli predtým vyňaté. V takomto prípade by nemalo byť potrebné postúpiť žiadosť držiteľovi súhlasu/povolenia a žiadať ho o jeho súhlas. Geografický rozsah pôsobnosti súhlasu alebo rozhodnutia o povolení by mal primerane upraviť príslušný orgán, ktorý udelil písomný súhlas, alebo Komisia podľa smernice 2001/18/ES alebo podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(22)

Písomné súhlasy alebo rozhodnutia o povolení, ktoré sa vydali alebo prijali s geografickým rozsahom pôsobnosti obmedzeným na určité oblasti, alebo opatrenia prijaté členskými štátmi v súlade s touto smernicou, ktorá obmedzujú alebo zakazujú pestovanie GMO, by nemali brániť používaniu povolených GMO inými členskými štátmi alebo ho zakazovať. Okrem toho by touto smernicou a vnútroštátnymi opatreniami prijatými podľa nej nemali byť dotknuté požiadavky práva Únie týkajúce sa nezámernej a náhodnej prítomnosti GMO v geneticky nemodifikovaných odrodách osiva a množiteľského materiálu rastlín a táto smernica ani vnútroštátne opatrenia prijaté podľa nej by nemali brániť pestovaniu odrôd, ktoré tieto požiadavky spĺňajú.

(23)

V nariadení (ES) č. 1829/2003 sa ustanovuje, že odkazy v častiach A a D smernice 2001/18/ES na GMO povolené podľa časti C uvedenej smernice sa rovnocenne vzťahujú aj na GMO povolené podľa uvedeného nariadenia. Preto by sa opatrenia prijaté členskými štátmi podľa smernice 2001/18/ES mali vzťahovať aj na GMO povolené podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(24)

Touto smernicou nie sú dotknuté povinnosti členských štátov v oblasti voľného pohybu konvenčného osiva, množiteľského materiálu rastlín a produktov ich úrody v súlade s príslušným právom Únie a v súlade so ZFEÚ.

(25)

V záujme zaručenia vysokej ochrany spotrebiteľa by členské štáty a subjekty mali tiež prijať účinné opatrenia na označovanie a poskytovanie informácií v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 (19), aby sa zaručila transparentnosť v otázke prítomnosti GMO vo výrobkoch.

(26)

V záujme zosúladenia cieľov tejto smernice s legitímnymi záujmami hospodárskych subjektov vo vzťahu k schváleným GMO alebo ku GMO, ktoré pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice prechádzali procesom schvaľovania, by sa mali ustanoviť vhodné prechodné ustanovenia. Prechodné ustanovenia sú odôvodnené aj potrebou predísť vzniku možných narušení hospodárskej súťaže z dôvodu odlišného zaobchádzania s aktuálnymi držiteľmi povolení v porovnaní s budúcimi žiadateľmi o povolenie. V záujme právnej istoty by sa dĺžka obdobia, počas ktorého sa môžu prijímať takéto prechodné ustanovenia, mala obmedziť na čas, ktorý je nevyhnutne potrebný na zabezpečenie bezproblémového prechodu na nový režim. Takéto prechodné ustanovenia by mali preto členským štátom umožniť uplatniť ustanovenia tejto smernice na produkty, ktoré boli pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice už schválené alebo ktoré prechádzali procesom schvaľovania, pod podmienkou, že to nebude mať vplyv na povolené geneticky modifikované odrody osiva a na povolený geneticky modifikovaný množiteľský materiál rastlín, ktoré už sú legálne vysadené.

(27)

Ustanovenia stanovené v článkoch 26b a 26c smernice 2001/18/ES sa uplatňujú bez toho, aby nimi bol dotknutý článok 23 uvedenej smernice, ako aj článok 34 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

(28)

Smernica 2001/18/ES by sa preto mala primeraným spôsobom zmeniť,

1.

Do článku 26a sa vkladá tento odsek:

„1a.   Od 3. apríla 2017 členské štáty, v ktorých sa pestujú GMO, prijmú vhodné opatrenia v hraničných oblastiach svojich území s cieľom zamedziť možnej cezhraničnej kontaminácii do susedných členských štátov, v ktorých je pestovanie GMO zakázané, ak nie sú takéto opatrenia zbytočné na základe osobitných geografických podmienok. Tieto opatrenia sa oznamujú Komisii.“

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 26b

Pestovanie

1.   Počas povoľovacieho postupu pre daný GMO alebo pri obnovení súhlasu/povolenia môže členský štát požiadať o úpravu geografického rozsahu pôsobnosti písomného súhlasu alebo povolenia v tom zmysle, že celé územie alebo časť územia tohto členského štátu sa má vylúčiť z pestovania. Táto žiadosť musí byť oznámená Komisii najneskôr 45 dní odo dňa rozoslania hodnotiacej správy uvedenej v článku 14 ods. 2 tejto smernice alebo odo dňa prijatia stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín podľa článku 6 ods. 6 a článku 18 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1829/2003. Komisia bezodkladne predloží žiadosť členského štátu ohlasovateľovi/žiadateľovi a ostatným členským štátom. Komisia zverejní žiadosť prostredníctvom elektronických prostriedkov.

2.   Do 30 dní od dňa, keď Komisia predloží túto žiadosť, ohlasovateľ/žiadateľ môže upraviť alebo potvrdiť geografický rozsah pôsobnosti svojho ohlásenia/žiadosti.

V prípade nepotvrdenia sa úprava geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti zapracuje do písomného súhlasu vydaného v súlade s touto smernicou a prípadne do rozhodnutia vydaného v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutia o povolení prijatého v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003.

Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a v náležitých prípadoch rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa následne vydajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti.

Ak sa žiadosť v súlade s odsekom 1 tohto článku oznamuje Komisii po dátume rozoslania hodnotiacej správy podľa článku 14 ods. 2 tejto smernice alebo po doručení stanoviska Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín podľa článku 6 ods. 6 a článku 18 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1829/2003, harmonogramy stanovené v článku 15 tejto smernice na vydávanie súhlasu alebo prípadne v článkoch 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 na predloženie návrhu rozhodnutia na prijatie výboru sa predĺžia o jednotný čas 15 dní bez ohľadu na počet členských štátov, ktoré tieto žiadosti predkladajú.

3.   Ak sa podľa odseku 1 tohto článku nepredloží žiadna žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ potvrdí geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti, môže členský štát prijať opatrenia, ktorými na celom svojom území alebo na jeho časti obmedzí alebo zakáže pestovanie GMO alebo skupiny GMO definovanej plodinou či vlastnosťami, ktorá bola predtým povolená v súlade s časťou C tejto smernice alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003, ak sú takéto opatrenia v súlade s právom Únie, sú odôvodnené, primerané a nediskriminačné a okrem toho sú založené na závažných dôvodoch súvisiacich s:

Tieto dôvody môžu byť uplatnené jednotlivo alebo v kombinácii s výnimkou dôvodu uvedeného v písmene g), ktorý sa nemôže použiť individuálne, v závislosti od konkrétnych okolností členského štátu, regiónu alebo oblasti, v ktorej sa budú opatrenia uplatňovať, avšak v žiadnom prípade nesmú byť v rozpore s posúdením environmentálnych rizík vykonaným podľa tejto smernice alebo nariadenia (ES) č. 1829/2003.

4.   Členský štát, ktorý má v úmysle prijať opatrenia podľa odseku 3 tohto článku, najprv oznámi svoj návrh opatrení a zodpovedajúce príslušné dôvody Komisii. Toto oznámenie sa môže uskutočniť pred ukončením postupu povoľovania GMO v súlade s časťou C tejto smernice alebo nariadením (ES) č. 1829/2003. Počas obdobia 75 dní plynúceho odo dňa, keď sa takéto oznámenie uskutočnilo:

Po uplynutí 75-dňového obdobia uvedeného v prvom pododseku môže dotknutý členský štát počas celého trvania súhlasu/povolenia a odo dňa nadobudnutia účinnosti povolenia Únie uvedené opatrenia prijať buď v pôvodne navrhovanej podobe, alebo po zohľadnení nezáväzných pripomienok Komisie. O uvedených opatreniach sa bezodkladne upovedomí Komisia, ostatné členské štáty a držiteľ povolenia.

Členské štáty zverejnia všetky takéto opatrenia všetkým príslušným subjektom vrátane pestovateľov.

5.   Ak si členský štát želá, aby sa celé jeho územie alebo jeho časť opätovne začlenili do geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia, z ktorého boli predtým vyňaté podľa odseku 2, môže na tento účel podať žiadosť príslušnému orgánu, ktorý vydal písomný súhlas podľa tejto smernice, alebo Komisii, ak bol GMO povolený podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003. Geografický rozsah pôsobnosti súhlasu alebo rozhodnutia o povolení zodpovedajúcim spôsobom upravuje príslušný orgán, ktorý písomný súhlas vydal, alebo prípadne Komisia.

6.   Na účely úpravy geografického rozsahu pôsobnosti súhlasu/povolenia GMO podľa odseku 5:

7.   Ak členský štát zruší opatrenia prijaté podľa odsekov 3 a 4, bezodkladne o tom upovedomí Komisiu a ostatné členské štáty.

8.   Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.

Článok 26c

Prechodné opatrenia

1.   Od 2. apríla do 3. októbra 2015 môže členský štát požiadať, aby sa upravil geografický rozsah pôsobnosti podaného ohlásenia/podanej žiadosti alebo udeleného povolenia, ktoré boli podané/udelené pred 2. aprílom 2015, v súlade s touto smernicou alebo s nariadením (ES) č. 1829/2003. Komisia bezodkladne predloží žiadosť členského štátu ohlasovateľovi/žiadateľovi a ostatným členským štátom.

2.   V prípade, že bolo podané ohlásenie/žiadosť a ohlasovateľ/žiadateľ nepotvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojho pôvodného ohlásenia/žiadosti do 30 dní od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, geografický rozsah pôsobnosti ohlásenia/žiadosti sa upraví zodpovedajúcim spôsobom. Písomný súhlas vydaný podľa tejto smernice a v prípade potreby rozhodnutie vydané v súlade s článkom 19 tejto smernice, ako aj rozhodnutie o povolení prijaté v súlade s článkami 7 a 19 nariadenia (ES) č. 1829/2003 sa následne vydajú na základe upraveného geografického rozsahu pôsobnosti ohlásenia/žiadosti.

3.   Ak bolo povolenie už udelené a držiteľ povolenia nepotvrdil geografický rozsah pôsobnosti povolenia do 30 dní od oznámenia žiadosti uvedenej v odseku 1 tohto článku, povolenie sa primerane upraví. V prípade písomného súhlasu v súlade s touto smernicou príslušný orgán primerane upraví geografický rozsah pôsobnosti a po vykonaní úpravy informuje Komisiu, členské štáty a držiteľa povolenia. V prípade povolenia v súlade s nariadením (ES) č. 1829/2003 upraví Komisia zodpovedajúcim spôsobom rozhodnutie o povolení, pričom neuplatňuje postup ustanovený v článku 35 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje členské štáty a držiteľa povolenia.

4.   Ak nebola podľa odseku 1 tohto článku podaná žiadna žiadosť alebo ak ohlasovateľ/žiadateľ alebo prípadne držiteľ povolenia potvrdil geografický rozsah pôsobnosti svojej pôvodnej žiadosti alebo prípadne povolenia, odseky 3 až 8 článku 26b sa uplatňujú mutatis mutandis.

5.   Týmto článkom nie je dotknuté pestovanie akéhokoľvek GMO osiva ani množiteľského materiálu rastlín, ktoré boli zákonne vysadené pred obmedzením alebo pred zákazom pestovania GMO v členskom štáte.

6.   Opatrenia prijaté podľa tohto článku neovplyvňujú voľný pohyb povolených GMO ako výrobkov alebo ako súčasti výrobkov.“

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/9

(1)

Zlepšovanie bezpečnosti cestnej premávky je prvoradým cieľom dopravnej politiky Únie. Únia uskutočňuje politiku zameranú na zlepšovanie bezpečnosti cestnej premávky s cieľom znížiť počet smrteľných nehôd a zranení, ako aj materiálne škody. Významným prvkom tejto politiky je jednotné uplatňovanie sankcií za dopravné delikty spáchané v Únii, ktoré značne ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky.

(2)

Z dôvodu nedostatku vhodných postupov a aj napriek existujúcim možnostiam na základe rozhodnutia Rady 2008/615/SVV (3) a rozhodnutia Rady 2008/616/SVV (4) (ďalej len „prümské rozhodnutia“), sa však sankcie v podobe peňažných sankcií za určité dopravné delikty často neuplatňujú, ak boli tieto delikty spáchané vozidlom, ktoré je zaevidované v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa delikt spáchal. Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby sa aj v takýchto prípadoch zaistila účinnosť vyšetrovania dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky.

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 20. júla 2010 nazvanom Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020 zdôraznila, že presadzovanie pravidiel cestnej premávky je stále kľúčovým faktorom pri vytváraní podmienok na výrazné zníženie počtu úmrtí a zranení. Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2010 o bezpečnosti cestnej premávky žiadala, aby sa zvážila potreba ďalšieho posilnenia presadzovania pravidiel cestnej premávky členskými štátmi a v prípade potreby na úrovni Únie. Vyzvala Komisiu, aby preskúmala možnosti prípadnej harmonizácie pravidiel cestnej premávky na úrovni Únie a prijatia ďalších opatrení na uľahčenie cezhraničného presadzovania predpisov týkajúcich sa dopravných deliktov, najmä tých, ktoré súvisia s vážnymi dopravnými nehodami.

(4)

Komisia prijala 19. marca 2008 návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, na základe článku 71 ods. 1 písm. c) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva [teraz článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“)]. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/82/EÚ (5) však bola prijatá na základe článku 87 ods. 2 ZFEÚ. Rozsudkom Súdneho dvora zo 6. mája 2014 vo veci C-43/12 (6) sa zrušila smernica 2011/82/EÚ s odôvodnením, že nemohla byť platne prijatá na základe článku 87 ods. 2 ZFEÚ. Rozsudkom sa zachovali účinky smernice 2011/82/EÚ, až kým v primeranej lehote, ktorá nemá presiahnuť dvanásť mesiacov odo dňa vyhlásenia rozsudku, nenadobudne účinnosť nová smernica založená na článku 91 ods. 1 písm. c) ZFEÚ. Preto by sa mala prijať nová smernica na základe uvedeného článku.

(5)

Malo by sa podporiť lepšie zosúladenie kontrolných opatrení medzi členskými štátmi a Komisia by v tejto súvislosti mala preskúmať, či je potrebné vypracovať spoločné normy pre automatické kontrolné zariadenia na účely kontroly bezpečnosti cestnej premávky.

(6)

Mala by sa zvýšiť informovanosť občanov Únie o pravidlách bezpečnosti cestnej premávky platných v jednotlivých členských štátoch a o vykonávaní tejto smernice, najmä prostredníctvom vhodných opatrení zaručujúcich poskytovanie dostatočných informácií o dôsledkoch nedodržiavania pravidiel bezpečnosti cestnej premávky pri cestovaní v inom členskom štáte, ako je členský štát evidencie.

(7)

S cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky v celej Únii a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s vodičmi, konkrétne s páchateľmi, ktorí majú pobyt v príslušnom členskom štáte, a s páchateľmi, ktorí pobyt v príslušnom členskom štáte nemajú, by sa malo zjednodušiť presadzovanie pravidiel bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte je vozidlo evidované. Na tieto účely by sa mal používať systém cezhraničnej výmeny informácií pre niektoré určené dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky bez ohľadu na ich administratívnu alebo trestnoprávnu povahu vyplývajúcu z práva dotknutého členského štátu, čím by sa členskému štátu deliktu umožnil prístup k údajom o evidencii vozidla členského štátu evidencie.

(8)

Efektívnejšia cezhraničná výmena údajov o evidencii vozidiel, ktorá by mala uľahčiť identifikáciu osôb podozrivých zo spáchania dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, môže zvýšiť odradzujúci účinok a viesť k opatrnejšiemu správaniu vodiča vozidla evidovaného v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bol delikt spáchaný, čím sa predíde ujmám na zdraví a úmrtiam v dôsledku dopravných nehôd.

(9)

Dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa v členských štátoch neriešia jednotným spôsobom. V niektorých členských štátoch sa takéto delikty vo vnútroštátnom práve zaraďujú medzi „administratívne“ delikty, zatiaľ čo v iných členských štátoch patria medzi „trestné“ činy. Táto smernica by sa mala uplatňovať bez ohľadu na to, ako sú tieto delikty kvalifikované vo vnútroštátnom práve.

(10)

Členské štáty by si mali navzájom udeliť právo na prístup k údajom o evidencii vozidiel v záujme zlepšenia výmeny informácií a zrýchlenia platných postupov. Na tento účel by táto smernica mala v rámci možností zahŕňať ustanovenia týkajúce sa technických špecifikácií a dostupnosti automatizovanej výmeny údajov, ktoré sa uvádzajú v prümských rozhodnutiach.

(11)

V rozhodnutí 2008/616/SVV sa bližšie uvádzajú bezpečnostné prvky pre existujúcu softvérovú aplikáciu a súvisiace technické požiadavky na výmenu údajov o evidencii vozidiel. Bez toho, aby bolo dotknuté všeobecné uplatňovanie uvedeného rozhodnutia, by sa tieto bezpečnostné prvky a technické požiadavky mali z dôvodu efektívnosti na úrovni regulácie a praktickej efektívnosti použiť na účely tejto smernice.

(12)

Existujúce softvérové aplikácie by mali byť základom výmeny údajov podľa tejto smernice a zároveň by mali uľahčiť podávanie správ členskými štátmi Komisii. Takéto aplikácie by mali umožňovať rýchlu a bezpečnú výmenu špecifických údajov o evidencii vozidiel, ktorou sa zachová ich dôvernosť, medzi členskými štátmi. Mala by sa využiť softvérová aplikácia Európskeho informačného systému vozidiel a vodičských preukazov (ďalej len „Eucaris“), ktorej používanie je pre členské štáty v zmysle prümských rozhodnutí povinné, pokiaľ ide o údaje o evidencii vozidiel. Komisia by mala posúdiť fungovanie softvérových aplikácií používaných na účely tejto smernice a predložiť o tom správu.

(13)

Rozsah použitia uvedených softvérových aplikácií by sa mal obmedzovať na procesy, ktoré sa využívajú pri výmene informácií medzi národnými kontaktnými bodmi v členských štátoch. Postupy a automatizované procesy, pri ktorých sa tieto informácie majú používať, sú mimo rozsahu použitia týchto aplikácií.

(14)

Cieľom stratégie riadenia informácií v oblasti vnútornej bezpečnosti EÚ je nájsť najjednoduchšie, najľahšie vysledovateľné a nákladovo najefektívnejšie riešenia pre výmenu údajov.

(15)

Členské štáty by mali byť schopné kontaktovať vlastníka, držiteľa vozidla alebo inak identifikovanú osobu podozrivú zo spáchania dopravného deliktu súvisiaceho s bezpečnosťou cestnej premávky, aby dotknutú osobu informovali o uplatniteľných postupoch a právnych dôsledkoch podľa práva členského štátu deliktu. Členské štáty by pritom mali zvážiť zasielanie informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky v jazyku, v akom sú vyhotovené doklady o evidencii vozidla, alebo v jazyku, ktorému bude dotknutá osoba najpravdepodobnejšie rozumieť, s cieľom zabezpečiť, aby táto osoba jasne porozumela informáciám, ktoré sa jej zasielajú. Členské štáty by mali uplatňovať vhodné postupy s cieľom zabezpečiť, aby bola informovaná iba dotknutá osoba, a nie tretia strana. Na tento účel by členské štáty mali uplatňovať podrobné postupy podobné tým, ktoré boli prijaté v nadväznosti na takéto delikty, vrátane prostriedkov, ako je v prípade potreby doporučená zásielka. Tým sa umožní, aby táto osoba reagovala na informačný list náležitým spôsobom, predovšetkým vyžiadaním si ďalších informácií, zaplatením pokuty alebo využitím práva na svoju obhajobu, najmä v prípade omylu pri identifikácii. Na ďalšie konanie sa vzťahujú uplatniteľné právne nástroje vrátane nástrojov vzájomnej pomoci a vzájomného uznávania, napríklad rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV (7).

(16)

Členské štáty by v súvislosti s informačným listom, ktorý zasiela členský štát deliktu, mali poskytnúť rovnocenný preklad, ako sa to ustanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (8).

(17)

S cieľom realizovať politiku v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorá je zameraná na vysokú úroveň ochrany všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii, a s prihliadnutím na veľmi odlišné podmienky v rámci Únie by členské štáty mali podniknúť kroky na zabezpečenie lepšieho súladu pravidiel cestnej premávky a ich presadzovania medzi členskými štátmi bez toho, aby tým boli dotknuté prísnejšie politiky a zákony. V rámci svojej správy určenej Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice by Komisia mala preskúmať potrebu vypracovať spoločné normy s cieľom stanoviť porovnateľné metódy, postupy a minimálne normy na úrovni Únie s prihliadnutím na medzinárodnú spoluprácu a existujúce dohody v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, najmä na Viedenský dohovor o cestnej premávke z 8. novembra 1968.

(18)

Vo svojej správe určenej Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice členskými štátmi by Komisia mala preskúmať potrebu spoločných kritérií pre nadväzujúce postupy členských štátov v prípade nezaplatenia peňažnej sankcie v súlade so zákonmi a s postupmi členských štátov. V tejto správe by sa Komisia mala zaoberať otázkami, ako sú postupy zasielania konečného rozhodnutia o uložení sankcie vrátane peňažnej sankcie medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj uznávania a presadzovania konečného rozhodnutia.

(19)

Pri príprave revízie tejto smernice by Komisia mala viesť konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú orgány alebo príslušné subjekty v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a presadzovania práva, združenia obetí a iné mimovládne organizácie činné v oblasti bezpečnosti cestnej premávky.

(20)

Užšiu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva by malo sprevádzať dodržiavanie základných práv, najmä práva na rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov, čo by zabezpečili osobitné opatrenia na ochranu údajov. V týchto opatreniach by sa mala obzvlášť zohľadniť špecifická povaha cezhraničného online prístupu do databáz. Je potrebné, aby softvérové aplikácie, ktoré sa majú zaviesť, umožňovali výmenu informácií prebiehajúcu v bezpečných podmienkach a zabezpečili zachovanie dôvernosti prenášaných údajov. Údaje zhromaždené na základe tejto smernice by sa nemali použiť na iné účely, ako sú účely stanovené v tejto smernici. Členské štáty by mali plniť povinnosti týkajúce sa podmienok využívania a dočasného uchovávania údajov.

(21)

Spracúvanie osobných údajov uvedené v tejto smernici je vhodné pre dosiahnutie legitímnych cieľov tejto smernice v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, konkrétne cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany pre všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii uľahčením cezhraničnej výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a tým uplatňovania sankcií, a neprekračuje rámec vhodný a nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(22)

Údaje týkajúce sa identifikácie osoby, ktorá sa dopustila deliktu, sú osobnými údajmi. Na činnosti spracúvania vykonávané pri uplatňovaní tejto smernice by sa mala vzťahovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (9). Bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie procesných požiadaviek týkajúcich sa odvolania a opravných prostriedkov dotknutého členského štátu, dotknutá osoba by mala byť zároveň s oznámením deliktu zodpovedajúcim spôsobom informovaná o práve na prístup k osobným údajom a práve na ich opravu a vymazanie, ako aj o maximálnej zákonnej dobe uchovávania týchto údajov. V tomto kontexte by dotknutá osoba mala tiež mať právo na opravu nesprávnych osobných údajov alebo na okamžité vymazanie akýchkoľvek údajov, ktoré boli zaznamenané nezákonne.

(23)

V rámci prümských rozhodnutí podlieha spracúvanie údajov o evidencii vozidla, ktoré obsahujú osobné údaje, osobitným ustanoveniam o ochrane údajov stanoveným v rozhodnutí 2008/615/SVV. V tomto kontexte majú členské štáty možnosť uplatniť tieto osobitné ustanovenia na osobné údaje, ktoré sa tiež spracúvajú na účely tejto smernice pod podmienkou, že zabezpečia, aby bolo spracúvanie údajov týkajúcich sa ktorýchkoľvek deliktov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.

(24)

Tretie krajiny by mali mať možnosť zúčastňovať sa na výmene údajov o evidencii vozidiel za predpokladu, že na tento účel uzavreli s Úniou dohodu. Takáto dohoda musí obsahovať potrebné ustanovenia o ochrane údajov.

(25)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie vrátane rešpektovania súkromného a rodinného života, ochrany osobných údajov, práva na spravodlivé súdne konanie, prezumpcie neviny a práva na obhajobu.

(26)

Aby sa dosiahol cieľ, ktorým je výmena informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom interoperabilných prostriedkov, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zohľadňovanie príslušných zmien v prümských rozhodnutiach, alebo ak si to vyžadujú právne akty Únie, ktoré sú priamo relevantné z hľadiska aktualizácie prílohy I. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác dodržala svoj zvyčajný postup a uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(27)

Komisia by mala analyzovať uplatňovanie tejto smernice s cieľom identifikovať ďalšie účinné a efektívne opatrenia na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti transponovať túto smernicu, malo by v tejto súvislosti podľa potreby s Komisiou spolupracovať aj Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo, aby sa zabezpečilo včasné a úplné podávanie správ v tejto oblasti.

(28)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie vysokej úrovne ochrany pre všetkých účastníkov cestnej premávky v Únii uľahčením cezhraničnej výmeny informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky spáchaných vozidlom, ktoré je evidované v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bol delikt spáchaný, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(29)

Keďže sa na Dánsko, Írsko a Spojené kráľovstvo nevzťahovala smernica 2011/82/EÚ, a preto nevykonali jej transpozíciu, bolo by vhodné poskytnúť týmto členským štátom dostatočný čas navyše na vykonanie takejto transpozície.

(30)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10) sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý zaujal stanovisko 3. októbra 2014,

a)

prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti;

b)

nepoužitie bezpečnostného pásu;

c)

nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení;

d)

vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu;

e)

vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok;

f)

nepoužitie ochrannej prilby;

g)

nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu;

h)

nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla.

a)

„vozidlo“ je akékoľvek motorové vozidlo vrátane motocyklov, ktoré sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru po ceste;

b)

„členský štát deliktu“ je členský štát, v ktorom bol delikt spáchaný;

c)

„členský štát evidencie“ je členský štát, v ktorom je evidované vozidlo, ktorým sa delikt spáchal;

d)

„prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti“ je prekročenie obmedzení rýchlosti platných v členskom štáte deliktu pre pozemné komunikácie alebo príslušný druh vozidla;

e)

„nepoužitie bezpečnostného pásu“ je nedodržanie požiadavky pripútať sa bezpečnostným pásom alebo použiť detské zadržiavacie zariadenie v súlade so smernicou Rady 91/671/EHS (11) a s právom členského štátu deliktu;

f)

„nezastavenie na červený svetelný signál na svetelnom signalizačnom zariadení“ je nezastavenie na červený signál na svetelnom signalizačnom zariadení alebo na akýkoľvek iný relevantný signál zastavenia, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

g)

„vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu“ je vedenie vozidla, pri ktorom je schopnosť viesť vozidlo znížená v dôsledku požitia alkoholu, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

h)

„vedenie vozidla pod vplyvom návykových látok“ je vedenie vozidla, pri ktorom je schopnosť viesť vozidlo znížená v dôsledku požitia návykových látok alebo iných látok s podobnými účinkami, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

i)

„nepoužitie ochrannej prilby“ je nepoužitie ochrannej prilby, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

j)

„nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu“ je nedovolené používanie časti cesty, ako napríklad odstavného pruhu, jazdného pruhu vyhradeného pre verejnú dopravu alebo jazdného pruhu, ktorý je dočasne uzavretý z dôvodov preťaženia ciest alebo prác na ceste, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

k)

„nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla“ je nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas vedenia vozidla, ako sa vymedzuje v práve členského štátu deliktu;

l)

„národný kontaktný bod“ je príslušný orgán určený na výmenu údajov o evidencii vozidiel;

m)

„automatizované vyhľadávanie“ je postup umožňujúci prístup online na prehľadávanie databázy jedného, viac než jedného alebo všetkých členských štátov alebo zúčastnených krajín;

n)

„držiteľ vozidla“ je osoba, na ktorej meno je vozidlo evidované, ako sa vymedzuje v práve členského štátu evidencie.

a)

údajov o vozidlách a

b)

údajov o vlastníkoch alebo držiteľoch vozidla.

—

posúdenie, či by sa do rozsahu pôsobnosti tejto smernice nemali doplniť ďalšie dopravné delikty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky,

—

posúdenie účinnosti tejto smernice z hľadiska zníženia počtu usmrtených osôb pri nehodách na cestách Únie,

—

posúdenie potreby vypracovať spoločné normy pre automatické kontrolné zariadenia a pre postupy. V tejto súvislosti sa Komisia vyzýva, aby na úrovni Únie v rámci spoločnej dopravnej politiky navrhla usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky s cieľom zabezpečiť väčší súlad pri presadzovaní pravidiel cestnej premávky medzi členskými štátmi prostredníctvom porovnateľných metód a postupov. Uvedené usmernenia sa môžu vzťahovať minimálne na delikty uvedené v článku 2 písm. a) až d),

—

posúdenie potreby sprísniť presadzovanie sankcií týkajúcich sa dopravných deliktov súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky a navrhnúť spoločné kritériá týkajúce sa nadväzujúcich postupov v prípade neuhradenia peňažnej sankcie, a to v rámci všetkých príslušných politík Únie vrátane spoločnej dopravnej politiky,

—

v prípade potreby možností harmonizácie pravidiel cestnej premávky,

—

posúdenie softvérových aplikácií uvedených v článku 4 ods. 4 v záujme zabezpečenia náležitého vykonávania tejto smernice, ako aj zaručenia účinnej, rýchlej a bezpečnej výmeny špecifických údajov o evidencii vozidiel, ktorou sa zachová ich dôvernosť.

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/26

(1)

V prílohe II k smernici 2002/46/ES sa zriaďuje zoznam vitamínov a minerálnych látok a v prípade každého z nich aj formy, ktoré možno použiť na výrobu výživových doplnkov. Nariadením Komisie (ES) č. 1170/2009 (2) sa nahradili prílohy I a II k smernici 2002/46/ES.

(2)

Podľa článku 14 smernice 2002/46/ES sa ustanovenia o vitamínoch a minerálnych látkach vo výživových doplnkoch, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie, majú prijať po konzultácii s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(3)

V nadväznosti na žiadosť doplniť glukozamínovú soľ kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej ako zdroj folátu do zoznamu stanoveného v prílohe II k smernici 2002/46/ES prijal úrad 11. septembra 2013 vedecké stanovisko k pridávaniu glukozamínovej soli kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej ako zdroja folátu do výživových doplnkov na výživové účely a k biologickej dostupnosti folátu z tohto zdroja (3).

(4)

Zo stanoviska úradu vyplýva, že používanie glukozamínovej soli kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej ako zdroja folátu vo výživových doplnkoch nevyvoláva obavy o bezpečnosť.

(5)

Vzhľadom na priaznivé stanovisko úradu by sa mala glukozamínová soľ kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej doplniť do zoznamu stanoveného v prílohe II k smernici 2002/46/ES.

(6)

Glukozamínová soľ kyseliny (6S)-5-metyltetrahydrolistovej je nová zložka potravín, ktorej umiestnenie na trh bolo povolené vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/154/EÚ (4).

(7)

So zainteresovanými stranami sa konzultovalo prostredníctvom poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín a predložené pripomienky sa zohľadnili.

(8)

Smernica 2002/46/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/28

(1)

V časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (2) sú uvedené účinné látky, ktoré sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

Platnosť schválení účinných látok etefón a fenamifos uplynie 31. júla 2017. Boli predložené žiadosti o obnovenie schválenia uvedených účinných látok. Keďže sa na uvedené účinné látky uplatňujú požiadavky stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 844/2012 (3), je potrebné poskytnúť žiadateľom dostatok času na dokončenie postupu obnovenia v súlade s uvedeným nariadením. V dôsledku toho platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení. Preto je potrebné predĺžiť obdobia ich schválenia.

(3)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Vzhľadom na účel článku 17 prvého odseku nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o prípady, keď nebola predložená doplňujúca dokumentácia v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) č. 844/2012 do 30 mesiacov pred príslušným dátumom uplynutia platnosti schválenia stanoveným v prílohe k tomuto nariadeniu, Komisia stanoví dátum uplynutia platnosti na rovnaký dátum ako pred týmto nariadením alebo na najskorší dátum po ňom.

(5)

Vzhľadom na účel článku 17 prvého odseku nariadenia (ES) č. 1107/2009, pokiaľ ide o prípady, keď Komisia prijme nariadenie stanovujúce, že schválenie účinnej látky uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu sa neobnovuje, pretože nie sú splnené kritériá na schválenie, Komisia stanoví dátum ukončenia platnosti schválenia na rovnaký dátum ako pred týmto nariadením alebo na dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia stanovujúceho, že schválenie účinnej látky sa neobnovuje, podľa toho, ktorý z dátumov nastane neskôr.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/30

(1)

Spojenému kráľovstvu bola 29. marca 2012 v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (2) doručená žiadosť o začlenenie účinnej látky dinotefurán do prílohy I k uvedenej smernici na použitie vo výrobkoch typu 18 (insekticídy, akaricídy a výrobky na kontrolu iných článkonožcov) vymedzených v prílohe V k uvedenej smernici.

(2)

K 14. máju 2000 nebol dinotefurán na trhu ako účinná látka biocídnych výrobkov.

(3)

Spojené kráľovstvo 15. októbra 2013 predložilo Európskej chemickej agentúre hodnotiacu správu a odporúčania v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012.

(4)

Stanovisko Európskej chemickej agentúry sformuloval 17. júna 2014 Výbor pre biocídne výrobky, pričom prihliadol na závery hodnotiaceho zodpovedného orgánu.

(5)

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov používaných vo výrobkoch typu 18 obsahujúcich dinotefurán možno predpokladať, že spĺňajú požiadavky stanovené v článku 19 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, ak sú dodržané určité špecifikácie a podmienky ich použitia.

(6)

Z uvedeného stanoviska takisto vyplýva, že jeho vlastnosti radia dinotefurán medzi veľmi perzistentné a toxické látky v súlade s kritériami stanovenými v prílohe XIII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3). Na účely autorizácie výrobkov v súlade s článkom 23 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 by sa dinotefurán preto mal považovať za látku, ktorá sa má nahradiť, v zmysle článku 10 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia.

(7)

Preto je vhodné schváliť dinotefurán na používanie v biocídnych výrobkoch typu 18 pod podmienkou dodržania určitých špecifikácií a podmienok.

(8)

Keďže hodnotenia sa netýkali nanomateriálov, schválenia by sa v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nemali na tieto materiály vzťahovať.

(9)

Keďže podmienky uvedené v článku 90 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sú splnené, ustanovenia uvedeného nariadenia by sa mali uplatňovať. Dinotefurán by sa mal v súlade s článkom 10 ods. 4 uvedeného nariadenia schváliť na obdobie nepresahujúce 7 rokov.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/33

(1)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam účinných látok, ktoré sa majú vyhodnotiť z hľadiska ich prípadného schválenia na použitie v biocídnych výrobkoch alebo ich prípadného zaradenia do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Tento zoznam obsahuje aj Bacillus sphaericus.

(2)

Bacillus sphaericus bol v súlade s článkom 90 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vyhodnotený z hľadiska použitia v biocídnych výrobkoch typu 18 – insekticídoch, akaricídoch a výrobkoch na ochranu pred inými článkonožcami –, ako sú vymedzené v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Údaje predložené na účely hodnotenia umožnili dospieť k záverom, iba pokiaľ ide o určitú formu Bacillus sphaericus, t. j. Bacillus sphaericus 2362 sérotyp H5a5b, kmeň ABTS1743. Na základe vyhodnotenia nebolo možné dospieť k záverom s ohľadom na žiadnu inú látku zodpovedajúcu vymedzeniu Bacillus sphaericus v uvedenom zozname účinných látok v delegovanom nariadení (EÚ) č. 1062/2014. Preto by sa toto schválenie malo vzťahovať len na Bacillus sphaericus 2362 sérotyp H5a5b, kmeň ABTS1743.

(4)

Ako hodnotiaci zodpovedný orgán bolo určené Taliansko, ktoré Komisii v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (3) predložilo 9. januára 2009 hodnotiacu správu spolu s odporúčaniami.

(5)

Stanovisko Európskej chemickej agentúry sformuloval 19. júna 2014 Výbor pre biocídne výrobky, pričom prihliadol na závery hodnotiaceho zodpovedného orgánu.

(6)

Na základe daného stanoviska možno očakávať, že biocídne výrobky, ktoré sa používajú vo výrobkoch typu 18 a obsahujú Bacillus sphaericus 2362 sérotyp H5a5b, kmeň ABTS1743, vyhovujú požiadavkám článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/18/ES (4), pokiaľ sú splnené určité špecifikácie a podmienky súvisiace s jeho použitím.

(7)

Preto je vhodné schváliť Bacillus sphaericus 2362 sérotyp H5a5b, kmeň ABTS1743, na používanie v biocídnych výrobkoch typu 18 za predpokladu dodržania určitých špecifikácií a podmienok.

(8)

Keďže hodnotenia sa netýkali nanomateriálov, schválenie by sa v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nemalo vzťahovať na takéto materiály.

(9)

Schváleniu účinnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mali dostatok času pripraviť opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/36

(1)

Účinná látka (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetát bola zaradená do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (2) smernicou Komisie 2008/127/ES (3) v súlade s postupom stanoveným v článku 24b nariadenia Komisie (ES) č. 2229/2004 (4). Od nahradenia smernice 91/414/EHS nariadením (ES) č. 1107/2009 sa táto látka považuje za schválenú podľa uvedeného nariadenia a je uvedená v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (5).

(2)

Dňa 18. decembra 2013 Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ďalej len „úrad“, predložil Komisii v súlade s článkom 25a nariadenia (ES) č. 2229/2004 svoje stanovisko k návrhu revíznej správy o (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetáte (6). Úrad oznámil svoje stanovisko k (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetátu oznamovateľovi.

(3)

Komisia oznamovateľa vyzvala, aby predložil pripomienky k návrhu revíznej správy o (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetáte. Členské štáty a Komisia preskúmali návrh revíznej správy a stanovisko úradu v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá a finalizovali ich 12. decembra 2014 vo forme revíznej správy Komisie o (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetáte.

(4)

Je potvrdené, že účinná látka (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetát sa má považovať za látku schválenú podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(5)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je nevyhnutné zmeniť podmienky schválenia (Z)-(hexadec-13-én-11-yn-1-yl)-acetátu. Je najmä vhodné žiadať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(6)

Príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/39

(1)

V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1062/2014 (2) sa stanovuje zoznam účinných látok, ktoré sa majú posúdiť z hľadiska ich prípadného schválenia na použitie v biocídnych výrobkoch alebo ich prípadného zaradenia do prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012. Tento zoznam obsahuje aj tolylfluanid.

(2)

Tolylfluanid bol v súlade s článkom 90 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 vyhodnotený z hľadiska použitia v biocídnych výrobkoch používaných vo výrobkoch typu 21 – výrobky proti hnilobe –, ako sú vymedzené v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 528/2012.

(3)

Ako hodnotiaci zodpovedný orgán bolo určené Fínsko, ktoré v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia Komisie (ES) č. 1451/2007 (3) predložilo Komisii 18. septembra 2012 hodnotiacu správu spolu s odporúčaniami.

(4)

Stanovisko Európskej chemickej agentúry sformuloval 17. júna 2014 Výbor pre biocídne výrobky s prihliadnutím na závery hodnotiaceho zodpovedného orgánu.

(5)

Na základe daného stanoviska možno očakávať, že biocídne výrobky, ktoré sa používajú vo výrobkoch typu 21 a obsahujú tolylfluanid, vyhovujú požiadavkám článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (4), pokiaľ sú splnené určité špecifikácie a podmienky súvisiace s jeho použitím.

(6)

Napriek tomu je ešte nutné potvrdiť prijateľnosť rizík spojených s používaním výrobkov proti hnilobe, ako aj vhodnosť navrhovaných opatrení na zníženie rizika. S cieľom uľahčiť pri obnove schválení existujúcich účinných látok proti hnilobe preskúmanie a porovnanie rizík a prínosov týchto látok, ako aj uplatňovaných opatrení na zmiernenie rizika, dátum skončenia platnosti schválenia týchto látok by mal byť rovnaký.

(7)

Preto je vhodné schváliť tolylfluanid na používanie v biocídnych výrobkoch typu 21 za predpokladu dodržania určitých špecifikácií a podmienok.

(8)

Keďže hodnotenia sa netýkali nanomateriálov, schválenie by sa v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nemalo vzťahovať na takéto materiály.

(9)

Schváleniu aktívnej látky by malo predchádzať primerané obdobie, aby zainteresované strany mohli prijať prípravné opatrenia potrebné na splnenie nových požiadaviek.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/43

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/45

(1)

Podľa článku 11 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (2) možno mobilizovať nástroj flexibility v rámci ročného stropu vo výške 471 miliónov EUR (v cenách v roku 2011), aby sa dali financovať jasne identifikované výdavky, ktoré nebolo možné financovať v rámci stanovených stropov stanovených pre jeden alebo viacero iných okruhov.

(2)

Po preskúmaní všetkých možností prerozdelenia rozpočtových prostriedkov v rámci podokruhu 1b sa zdá nutné mobilizovať nástroj flexibility s cieľom doplniť finančné prostriedky vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2015 nad strop podokruhu 1b o sumu 83 285 595 EUR na účely financovania cyperských programov štrukturálnych fondov s cieľom poskytnúť Cypru dodatočné prostriedky zo štrukturálnych fondov na rok 2015 v celkovej výške 100 000 000 EUR.

(3)

Európsky parlament a Rada už rozhodnutím z 20. novembra 2013 o financovaní cyperských programov štrukturálnych fondov mobilizovali nástroj flexibility na rozpočtový rok 2014 vo výške 89 330 000 EUR iba vo viazaných rozpočtových prostriedkoch.

(4)

S ohľadom na doplnkový charakter nástroja flexibility je potrebné poskytnúť ďalšie platobné rozpočtové prostriedky na pokrytie dodatočných viazaných rozpočtových prostriedkov pre Cyprus v dvoch rozpočtových rokoch 2014 a 2015 na základe očakávaného profilu platieb, ktoré sa odhadujú na 11,3 milióna EUR v roku 2015, 45,7 milióna EUR v roku 2016, 75,4 milióna EUR v roku 2017 a 40,2 milióna EUR v roku 2018. Ročné sumy pre každý rok obdobia 2015 – 2018 budú musieť byť potvrdené v každom návrhu rozpočtu, ktorý Komisia počas tohto obdobia predloží,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/47

(1)

Európska únia zriadila Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“), aby prejavila solidaritu s obyvateľstvom v regiónoch postihnutých katastrofami.

(2)

Článok 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011).

(3)

V článku 4a ods. 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002 sa stanovuje, že fond sa môže mobilizovať v maximálnej výške 50 000 000 EUR na vyplácanie záloh a vo výške zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/48

(1)

Únia schválila Rotterdamský dohovor o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov (ďalej len „Rotterdamský dohovor“) rozhodnutím Rady 2006/730/ES (1).

(2)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 (2) sa vykonáva Rotterdamský dohovor v Únii.

(3)

S cieľom zaistiť dovážajúcim krajinám ochranu poskytovanú Rotterdamským dohovorom je nutné a vhodné podporiť odporúčanie Revízneho výboru pre chemikálie, pokiaľ ide o zaradenie chryzotilového azbestu, metamidofosu, trichlórfonu, fentiónu (tekuté prípravky s ultranízkoobjemovým obsahom účinnej látky na úrovni alebo nad úrovňou 640 g/L) a tekutých prípravkov (emulgovateľný koncentrát a rozpustný koncentrát) s obsahom parakvát-dichloridu na úrovni alebo nad úrovňou 276 g/L, čo predstavuje koncentráciu parakvat iónov 200 g/l alebo vyššiu, do prílohy III k Rotterdamskému dohovoru. Uvedené látky sú už v Únii zakázané alebo prísne obmedzené a preto sú predmetom vývozných požiadaviek, ktoré presahujú rámec toho, čo sa vyžaduje Rotterdamským dohovorom.

(4)

Očakáva sa, že na siedmom zasadnutí konferencie zmluvných strán Rotterdamského dohovoru sa rozhodne o navrhovaných zmenách prílohy III. Únia by mala uvedené zmeny podporiť,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/50

(1)

Chorvátske orgány oznámili listom z 13. augusta 2014, ktorý Komisia dostala 1. septembra 2014, v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 96/67/ES (ďalej len „smernice“) rozhodnutie vlády Chorvátskej republiky udeliť medzinárodnému letisku Záhreb výnimku na základe článku 9 ods. 1 písm. b) a d) smernice. Chorvátske orgány predložili dodatočné informácie potrebné na doplnenie oznámenia v liste z 1. decembra 2014, ktorý bol doručený Komisii 17. decembra 2014.

(2)

V oznámenom rozhodnutí sa stanovujú dve výnimky. V prvom rade sa kategórie služieb pozemnej obsluhy uvedené v bodoch 3, 4 a 5 s výnimkou bodu 5.1 prílohy k smernici, konkrétne odbavovanie batožiny, odbavovanie nákladu a poštových zásielok, pokiaľ ide o fyzickú obsluhu nákladu a poštových zásielok pri príjme, odosielaní alebo premiestňovaní medzi letiskovým terminálom a lietadlom, a odbavovanie na manipulačnej ploche s výnimkou posunovania lietadla na zemi, vyhradzujú jedinému poskytovateľovi. V druhom rade sa zakazuje vlastná obsluha v prípade týchto troch kategórií služieb pozemnej obsluhy s výnimkou posunovania lietadla na zemi. Obe výnimky sa uplatňujú na obdobie dvoch rokov od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016.

(3)

Medzinárodné letisko Záhreb prevádzkuje Zagreb International Airport Jsc. Na letisku bolo v roku 2013 odbavených 2,3 milióna cestujúcich.

(4)

Medzinárodné letisko Záhreb má v súčasnosti jeden terminál pre cestujúcich a je v procese budovania nového terminálu pre cestujúcich a súvisiacej infraštruktúry (odbavovacia plocha, prístupové cesty a parkoviská). Nový terminál bude dokončený a uvedený do prevádzky do konca roka 2016. Bude mať kapacitu 5 miliónov cestujúcich. Existujúci terminál bude uzavretý a využívať sa bude výlučne na všeobecné letectvo a iné vedľajšie činnosti (prenájom kancelárií atď.).

(5)

Podľa chorvátskych orgánov obmedzenia súčasného terminálu z hľadiska infraštruktúry a prevádzky neumožňujú počas obdobia výstavby nového terminálu hospodárne a efektívne zavedenie ďalších poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy. Po ukončení výstavby nového terminálu pre cestujúcich a novej odbavovacej plochy a po spustení jeho prevádzky by sa priestorové a kapacitné problémy spojené s existujúcou infraštruktúrou mali vyriešiť.

(6)

Podľa chorvátskych orgánov je v súčasnosti prístup na trh služieb odbavovania batožiny, odbavovania na manipulačnej ploche a odbavovania nákladu a poštových zásielok otvorený. Doteraz však žiadny externý poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy nepodal žiadosť o vydanie schválenia a licencie na poskytovanie týchto služieb pozemnej obsluhy na medzinárodnom letisku Záhreb. Tieto služby poskytuje používateľom letiska Zagreb International Airport Jsc. prostredníctvom dcérskej spoločnosti, ktorú má vo výlučnom vlastníctve.

(7)

Sloboda vykonávať vlastnú obsluhu sa vzťahuje aj na medzinárodné letisko Záhreb. Vlastnú obsluhu jednej podkategórie služieb odbavovania na manipulačnej ploche (nakladanie a vykladanie potravín a nápojov) však v súčasnosti vykonáva len jedna letecká spoločnosť. Žiadny iný letecký dopravca neprejavil záujem o vlastnú obsluhu.

(8)

Medzinárodné letisko Záhreb má jedno zariadenie na triedenie batožiny pre batožinu odbavenú na mieste a všetku transferovú batožinu. Plocha triediacich zariadení je 515 m2. Triediaca plocha sa nachádza v suteréne centrálnej časti terminálu.

(9)

Medzinárodné letisko Záhreb má jeden nákladný terminál s celkovou plochou 2 160 m2 a celý proces odbavovania nákladu prebieha v tejto hale. Vzhľadom na značné obmedzenia priestoru sa celý tento proces vykonáva ručne s použitím ručného náradia a vysokozdvižných vozíkov. Vo verejných priestoroch colného skladu sa nachádza prevádzková plošina na prijímanie a zhromažďovanie nákladu s jednou obojsmernou manipulačnou plochou.

(10)

Nákladný terminál na medzinárodnom letisku Záhreb odbavuje 8 000 až 8 500 ton nákladu a poštových zásielok ročne, pričom poštové zásielky predstavujú 1 000 až 1 500 ton ročne.

(11)

Medzinárodné letisko Záhreb má jednu odbavovaciu plochu pre obchodnú leteckú dopravu s celkovou plochou 140 000 m2 a 22 miestami a odbavovaciu plochu pre všeobecnú leteckú dopravu s celkovou plochou 28 000 m2 a s kapacitou 20 lietadiel.

(12)

Podľa článku 9 ods. 3 smernice Komisia uverejnila zhrnutie rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré oznámili chorvátske orgány v Úradnom vestníku Európskej únie, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(13)

Komisia dostala jednu pripomienku od poskytovateľa služieb pozemnej obsluhy, v ktorej žiada o informáciu, či sa počas obdobia uplatňovania výnimky uskutoční výberové konanie, aby mohol vybraný poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy začať prevádzku hneď po ukončení platnosti výnimky. Zainteresované strany nepredložili žiadne iné pripomienky.

(14)

Chorvátske orgány prijali svoje rozhodnutie o udelení výnimky na základe článku 9 ods. 1 písm. b) a d) smernice, podľa ktorých je možné v prípade špecifických obmedzení použiteľného priestoru alebo kapacity vyhradiť jednu alebo viac kategórií uvedených v článku 6 ods. 2 jednému poskytovateľovi a zakázať vlastnú obsluhu pre kategórie uvedené v článku 7 ods. 2 smernice.

(15)

V súlade s článkom 9 ods. 2 písm. a) smernice chorvátske orgány uviedli, že tieto dve výnimky sa vzťahujú na kategórie služieb pozemnej obsluhy uvedené v bodoch 3, 4 a 5 s výnimkou bodu 5.1 prílohy k smernici, konkrétne odbavovanie batožiny, odbavovanie nákladu a poštových zásielok, odbavovanie na manipulačnej ploche s výnimkou posunovania lietadla na zemi.

(16)

Pokiaľ ide o odbavovanie batožiny, Komisia sa domnieva, že podľa predložených informácií chorvátske orgány preukázali, že letisko nemá kapacitu pre druhého externého poskytovateľa služieb ani akéhokoľvek používateľa letiska vykonávajúceho vlastnú obsluhu paralelne s letiskovým oddelením služieb pozemnej obsluhy.

(17)

Prevádzkový priestor je obmedzený a úzky a manévrovanie s batožinovým vozíkom je zložité. Triedenie batožiny pri špičkovej záťaži, keď sú v prevádzke oba odbavovacie sektory, je obzvlášť problematické. Z toho vyplýva, že priestor je nedostatočný na to, aby tam efektívne fungoval viac ako jeden prevádzkovateľ.

(18)

Problém s nedostatkom miesta nemožno v súčasnom priestore vyriešiť, pretože zariadenie na triedenie batožiny sa nedá vzhľadom na jeho umiestnenie rozšíriť do ďalších častí. Používanie suterénu nie je uskutočniteľné vzhľadom na hladinu podzemnej vody a súvisiace riziko záplav. Rozšírenie v podobe prístavby zariadenia na triedenie by znamenalo rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá by výrazne ovplyvnila existujúce prepravné procesy a spôsobila by veľké náklady, pričom efektívnosť takejto stavby by bola otázna.

(19)

Pokiaľ ide o odbavovanie nákladu a poštových zásielok, Komisia sa domnieva, že podľa predložených informácií chorvátske orgány preukázali, že letisko nemá kapacitu pre druhého externého poskytovateľa služieb ani akéhokoľvek používateľa letiska vykonávajúceho vlastnú obsluhu paralelne s letiskovým oddelením služieb pozemnej obsluhy.

(20)

Nákladný terminál má obmedzenú veľkosť. Plošina na prijímanie a zhromažďovanie nákladu má iba jednu obojsmernú manipulačnú plochu, čo výrazne znižuje prevádzkové funkcie plošiny, keď je v uzavretom priestore zaparkovaných niekoľko ťažných vozidiel, ktoré čakajú alebo nakladajú či vykladajú. Z toho vyplýva, že pre ďalšieho prevádzkovateľa tu nie je priestor.

(21)

Komisia v tejto súvislosti tiež podotýka, že objem nákladu a poštových zásielok predstavuje ročne približne 8 000 až 8 500 ton, čo je výrazne pod prahom 50 000 ton nákladu uvedeným v smernici, pokiaľ ide o povinnosť otvoriť trh so službami pozemnej obsluhy tretím stranám a umožniť vykonávanie vlastnej obsluhy.

(22)

Pokiaľ ide o odbavovanie na manipulačnej ploche s výnimkou posunovania lietadla na zemi pri prílete a odlete, Komisia sa domnieva, že podľa predložených informácií chorvátske orgány preukázali, že letisko nemá kapacitu pre druhého externého poskytovateľa služieb ani akéhokoľvek používateľa letiska vykonávajúceho vlastnú obsluhu paralelne s dcérskou spoločnosťou letiska pre poskytovanie služieb pozemnej obsluhy.

(23)

Letový poriadok medzinárodného letiska Záhreb sa vyznačuje tromi krátkodobými špičkovými zaťaženiami, konkrétne rannou špičkou, popoludňajšou špičkou a večernou špičkou. Počas tohto špičkového zaťaženia sa musia uviesť do prevádzky mnohé rôzne jednotky vybavení v relatívne krátkom časovom období, aby sa splnili všetky požiadavky vzťahujúce sa na včasné odbavenie lietadiel.

(24)

Zabezpečiť parkovací priestor pre takéto veľké množstvo jednotiek vybavenia predstavuje problém. Vzhľadom na priestor, ktorý zaberajú budovy a ďalšie stavby, v blízkosti parkovacieho miesta lietadla nie je nikde voľný priestor na zriadenie parkovacích miest pre ďalšie nové jednotky vybavenia. Pre riadenie letiska predstavuje problém už parkovací priestor požadovaný pre existujúce zariadenia. Tento problém je ešte väčší počas zimného obdobia, keď na obmedzenom parkovacom priestore parkujú služobné vozidlá na odpratávanie snehu. Vzhľadom na tento nedostatok parkovacieho priestoru letisko nemá kapacitu pre druhého prevádzkovateľa.

(25)

Uvedené obmedzenia spôsobené nedostatkom parkovacieho priestoru sa však nevzťahujú na posunovanie lietadiel na zemi, pretože tieto služby si nevyžadujú objemné zariadenia. Na tieto služby sa nevzťahuje rozhodnutie o udelení výnimky, ktoré oznámili chorvátske orgány, a preto nebude počet poskytovateľov služby posunovania lietadiel na medzinárodnom letisku Záhreb obmedzený.

(26)

Okrem toho z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, vyplýva, že výstavba nového terminálu na medzinárodnom letisku Záhreb sa začala v decembri 2013. Dokončenie prvej fázy výstavby nového terminálu sa očakáva v roku 2016 a terminál by mal byť prevádzkyschopný do konca roka 2016. Nový terminál bude mať kapacitu 5 miliónov cestujúcich ročne a bude mať nový plne integrovaný batožinový systém, novú odbavovaciu plochu, ako aj nové rolovacie dráhy a obslužné komunikácie. Chorvátske orgány uviedli, že výstavbou a prevádzkou nového terminálu sa vyriešia existujúce priestorové a kapacitné obmedzenia. Výstavba a prevádzka nového terminálu sa preto môže považovať za vhodné opatrenie na prekonanie uvedených obmedzení v súlade s článkom 9 ods. 2 písm. b).

(27)

Výnimky stanovené v rozhodnutí o udelení výnimky, ktoré oznámili chorvátske orgány, sú časovo obmedzené na obdobie dvoch rokov. Sú preto v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 9 ods. 6 smernice.

(28)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a najmä na súčasnú situáciu na medzinárodnom letisku Záhreb, na vecné a časové obmedzenia týchto výnimiek a na opatrenia prijaté na prekonanie existujúcich obmedzení Komisia zastáva názor, že výnimky neprimerane nepoškodzujú ciele tejto smernice, nevedú k narušeniu hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb pozemnej obsluhy a/ani používateľmi letiska vykonávajúcimi vlastnú obsluhu, a nemali by trvať dlhšie, ako je nevyhnutné v súlade s druhým pododsekom článku 9 ods. 2 smernice.

(29)

V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že obmedzenia stanovené výnimkami sa vzťahujú nediskriminačným spôsobom na všetkých (potenciálnych) poskytovateľov služieb pozemnej obsluhy okrem letiskového oddelenia služieb pozemnej obsluhy a na používateľov letiska vykonávajúcich vlastnú obsluhu, že žiadny poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy ani používateľ letiska dosiaľ nepodal žiadosť o oprávnenie na vykonávanie činností pozemnej obsluhy na medzinárodnom letisku Záhreb, hoci v súčasnosti neexistujú obmedzenia prístupu pre externých poskytovateľov ani obmedzenia práva vykonávať vlastnú obsluhu, a že žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila námietky proti rozhodnutiu o udelení výnimky. Pokiaľ ide o pripomienku prijatú v súvislosti s možným tendrom, Komisia pripomína, že chorvátske orgány sú povinné včas splniť všetky príslušné ustanovenia právnych predpisov Únie v tejto súvislosti vrátane článku 11 smernice.

(30)

Týmto rozhodnutím nie je dotknutý článok 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa zakazuje akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(31)

Preto by sa na základe výsledkov preskúmania, ktoré Komisia vykonala, a po porade s Chorvátskou republikou malo rozhodnutie o udelení výnimky prijaté uvedeným členským štátom podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a d) smernice týkajúce sa medzinárodného letiska Záhreb, ktoré bolo Komisii oznámené 1. septembra 2014 a 17. decembra 2014, schváliť.

(32)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru uvedeného v článku 10 smernice,

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/54

(1)

V rozhodnutí ECB/2010/21 (1) sa ustanovujú pravidlá zostavovania ročnej účtovnej závierky Európskej centrálnej banky (ECB).

(2)

Je potrebné ďalej objasniť spôsob oceňovania cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

(3)

Do rozhodnutia ECB/2010/21 je potrebné zapracovať technické vysvetlenia v nadväznosti na rozhodnutie ECB/2014/40 (2) a rozhodnutie ECB/2014/45 (3).

(4)

V rozhodnutí ECB/2010/21 sú potrebné aj niektoré ďalšie technické zmeny.

(5)

Rozhodnutie ECB/2010/21 by sa preto malo zmeniť zodpovedajúcim spôsobom,

1.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Pravidlá oceňovania súvahových položiek

1.   Pokiaľ nie je v prílohe I uvedené inak, na účely oceňovania súvahových položiek sa používajú aktuálne trhové kurzy a ceny.

2.   Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, cenných papierov (okrem cenných papierov klasifikovaných ako cenné papiere držané až do splatnosti, neobchodovateľných cenných papierov a cenných papierov držaných na účely menovej politiky, ktoré sa účtujú v zostatkovej hodnote), ako aj finančných nástrojov sa tak v súvahe, ako aj v podsúvahe, vykonáva strednými trhovými kurzami a cenami ku koncu roka.

3.   V prípade zlata sa nerozlišuje medzi cenovými a kurzovými preceňovacími rozdielmi, ale zaúčtuje sa celkový preceňovací rozdiel zlata založený na cene v eurách za stanovenú jednotku hmotnosti zlata, ktorá je odvodená od výmenného kurzu eura voči americkému doláru platného v deň štvrťročného preceňovania. Pre cudzie meny vrátane súvahových a podsúvahových transakcií sa preceňovanie vykonáva pre každú menu osobitne, t. j. mena po mene. Na účely tohto článku sa držba SDR vrátane určených jednotlivých držieb mien, ktoré tvoria kôš SDR, považuje za jednu držbu. Preceňovanie cenných papierov sa vykonáva pre jednotlivé druhy cenných papierov osobitne, t. j. kód po kóde pre cenné papiere s rovnakým ISIN, pričom sa vložené opcie na účely ocenenia neoddeľujú. Cenné papiere držané na účely menovej politiky alebo zaradené v položkách ‚Ostatné finančné‘ aktíva alebo ‚Ostatné‘ sa považujú za iné portfólio.

4.   Cenné papiere, ktoré sú klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti, sa považujú za iné portfólio, oceňujú sa pri amortizačných nákladoch a podliehajú testu na znehodnotenie. Rovnaký postup sa uplatňuje pri neobchodovateľných cenných papieroch a cenných papieroch držaných na účely menovej politiky, ktoré sa účtujú v zostatkovej hodnote. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané až do splatnosti sa môžu predať pred ich splatnosťou, ak nastane niektorá z týchto okolností:

2.

Príloha I sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

13.3.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 68/69

(1)

V usmernení ECB/2010/20 (1) sa ustanovujú pravidlá pre štandardizovanie účtovníctva a finančného výkazníctva operácií národných centrálnych bánk.

(2)

Je potrebné ďalej objasniť spôsob oceňovania cenných papierov držaných na účely menovej politiky.

(3)

Do usmernenia ECB/2010/20 je potrebné zapracovať technické vysvetlenia v nadväznosti na rozhodnutie ECB/2014/40 (2) a rozhodnutie ECB/2014/45 (3).

(4)

V usmernení ECB/2010/20 sú potrebné aj niektoré ďalšie technické zmeny.

(5)

Usmernenie ECB/2010/20 by sa preto malo zmeniť zodpovedajúcim spôsobom,

1.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Pravidlá oceňovania súvahových položiek

1.   Pokiaľ nie je v prílohe IV uvedené inak, na účely oceňovania súvahových položiek sa používajú aktuálne trhové kurzy a ceny.

2.   Preceňovanie zlata, nástrojov v cudzej mene, cenných papierov (okrem cenných papierov klasifikovaných ako cenné papiere držané do splatnosti, neobchodovateľných cenných papierov a cenných papierov držaných na účely menovej politiky, ktoré sa účtujú v zostatkovej hodnote), ako aj finančných nástrojov sa v súvahe, aj v podsúvahe, vykonáva štvrťročne strednými trhovými kurzami a cenami. To nebráni tomu, aby na interné účely vykazujúce subjekty preceňovali svoje portfóliá častejšie pod podmienkou, že počas štvrťroka vykazujú položky vo svojich súvahách iba v transakčnej hodnote.

3.   V prípade zlata sa nerozlišuje medzi cenovými a kurzovými preceňovacími rozdielmi, ale zaúčtuje sa celkový preceňovací rozdiel zlata založený na cene v eurách za stanovenú jednotku hmotnosti zlata, ktorá je odvodená od výmenného kurzu eura voči americkému doláru platného v deň štvrťročného precenenia. Pre cudzie meny vrátane súvahových a podsúvahových transakcií sa preceňovanie vykonáva pre každú menu osobitne, t. j. mena po mene. Na účely tohto článku sa držba SDR vrátane určených jednotlivých držieb mien, ktoré tvoria kôš SDR, považuje za jednu držbu. Preceňovanie cenných papierov sa vykonáva pre jednotlivé druhy cenných papierov osobitne, t. j. kód po kóde pre cenné papiere s rovnakým ISIN, pričom sa vložené opcie na účely ocenenia neoddeľujú. Cenné papiere držané na účely menovej politiky alebo zaradené v položkách ‚Ostatné finančné aktíva‘ alebo ‚Ostatné‘ sa považujú za osobitné portfólio.

4.   Účtovné záznamy precenenia sa stornujú ku koncu ďalšieho štvrťroka s výnimkou nerealizovaných strát, ktoré sa účtujú do výkazu ziskov a strát ku koncu roka; počas štvrťroka sa všetky transakcie vykazujú v transakčných cenách a kurzoch.

5.   Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa považujú za osobitné portfólio, oceňujú sa v amortizačných cenách a podliehajú testu na znehodnotenie. Rovnaký postup sa uplatňuje pri neobchodovateľných cenných papieroch a cenných papieroch držaných na účely menovej politiky, ktoré sa účtujú v zostatkovej hodnote. Cenné papiere klasifikované ako cenné papiere držané do splatnosti sa môžu predať pred ich splatnosťou, ak nastane niektorá z týchto okolností:

2.

V článku 13 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Prémie alebo diskonty vydaných a nakúpených cenných papierov sa počítajú a vykazujú ako súčasť úrokových výnosov a amortizujú sa počas zostávajúcej zmluvnej doby splatnosti cenných papierov buď podľa lineárnej metódy, alebo metódy vnútornej výnosovej miery (internal rate of return – IRR). Metóda IRR je však povinná pre diskontné cenné papiere, do splatnosti ktorých zostáva v čase nadobudnutia viac ako jeden rok.“

3.

V článku 15 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Úrokové swapy, futures, dohody o forwardových úrokových sadzbách, ostatné úrokové nástroje a opcie s výnimkou opcií vložených do cenných papierov sa účtujú a preceňujú po jednotlivých položkách. Tieto nástroje sa vykazujú oddelene od súvahových položiek.“

4.

Článok 19 sa mení takto:

5.

V článku 22 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Každá opčná zmluva s výnimkou opcií vložených do cenných papierov sa preceňuje individuálne. Nerealizované straty účtované do výkazu ziskov a strát sa v nasledujúcich rokoch nestornujú voči nerealizovaným ziskom. Nerealizované zisky z preceňovania sa pripisujú v prospech účtu precenenia. Nerealizované straty z jednej opcie sa nezapočítavajú voči nerealizovaným ziskom z inej opcie.“

6.

V prílohe II sa dopĺňa toto vymedzenie pojmu:

„—    Centrálna zúčtovacia protistrana (central clearing counterparty – CCP) : právnická osoba, ktorá vstupuje medzi protistrany zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch, a tak sa stáva kupujúcim vo vzťahu ku každému predávajúcemu a predávajúcim vo vzťahu ku každému kupujúcemu.“

7.

V prílohe III sa bod 2.2 nahrádza takto:

8.

Príloha IV sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto usmerneniu.