12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/1

(1)

Členské štáty v súlade s článkom 10 smernice 2012/34/EÚ otvorili svoj trh pre služby medzinárodnej osobnej železničnej dopravy poskytované akýmkoľvek železničným podnikom licencovaným v súlade s touto smernicou. Železničné podniky majú právo v rámci prevádzkovania medzinárodnej osobnej dopravy nechať cestujúcich nastúpiť na akejkoľvek stanici umiestnenej na medzinárodnej trase a nechať ich vystúpiť na inej stanici vrátane staníc umiestnených v tom istom členskom štáte.

(2)

Zavedenie nových medzinárodných služieb osobnej železničnej dopravy s otvoreným prístupom a s medziľahlými zastávkami by nemalo slúžiť na otvorenie trhu vnútroštátnej osobnej dopravy, ale malo by sa zamerať len na zastávky, ktoré dopĺňajú medzinárodnú službu. Základným účelom nových služieb by mala byť preprava cestujúcich v rámci medzinárodnej trasy. Na základe žiadosti príslušných orgánov alebo zainteresovaných železničných podnikov príslušný regulačný orgán uvedený v oddiele 4 kapitoly IV smernice 2012/34/EÚ určí základný účel navrhovanej novej služby.

(3)

Otvorenie medzinárodnej osobnej železničnej dopravy hospodárskej súťaži môže mať vplyv na organizáciu a financovanie služieb osobnej železničnej dopravy poskytovaných na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (2). V súlade s článkom 11 smernice 2012/34/ES môžu členské štáty obmedziť právo prístupu na trh, ak by sa týmto právom ohrozila hospodárska rovnováha zmlúv o službách vo verejnom záujme. Regulačný orgán by mal na žiadosť príslušných orgánov, manažéra infraštruktúry alebo železničného podniku, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme, určiť, či navrhovaná nová služba medzinárodnej osobnej železničnej dopravy ohrozí hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme.

(4)

Lehota, v rámci ktorej možno podať žiadosť o skúšku základného účelu alebo skúšku hospodárskej rovnováhy, by mala byť obmedzená a mala by byť spojená s časom oznámenia záujmu žiadateľa o prevádzkovanie novej služby medzinárodnej osobnej dopravy s cieľom zabrániť prerušeniu novej služby osobnej železničnej dopravy, ktorá sa už začala realizovať, a poskytnúť právnu istotu tejto novej službe, pokiaľ ide o možnosť prevádzkovania. Z toho istého dôvodu by sa mali časovo obmedziť aj postupy regulačného orgánu týkajúce sa týchto skúšok.

(5)

Žiadosť o skúšku základného účelu by mala obsahovať všetky príslušné informácie s cieľom odôvodniť, že základný účel navrhovanej novej služby je iný ako preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch. V záujme splnenia tejto požiadavky by subjekty, ktoré žiadajú o vykonanie tejto skúšky, mali mať možnosť použiť štandardné formuláre žiadosti vydané regulačnými orgánmi.

(6)

Regulačný orgán by mal vykonať kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu analýzu s cieľom stanoviť fungovanie navrhovanej novej služby v strednodobom horizonte, a nie jej vlastnosti v danom okamihu. V metodike prijatej regulačným orgánom na účely skúšky základného účelu by sa mali určiť kritériá posúdenia s ohľadom na osobitosti železničnej dopravy v príslušnom členskom štáte. Nijaký číselne vyjadrený prah by sa nemal uplatňovať prísne alebo izolovane.

(7)

Žiadosť o skúšku hospodárskej rovnováhy by mala obsahovať všetky príslušné informácie s cieľom odôvodniť, že hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme by mohla byť ohrozená navrhovanou novou službou. Hospodárska rovnováha zmluvy o službách vo verejnom záujme by sa mala považovať za ohrozenú navrhovanou novou službou, ak sa závažne zmení hodnota zmluvy o službách vo verejnom záujme, z čoho vyplýva, že služby, ktoré sa prevádzkujú v rámci tejto zmluvy na konkurenčne štruktúrovanom trhu, by už neboli trvalo udržateľné a prevádzkyschopné s primeranou úrovňou zisku.

(8)

Posúdenie vplyvu navrhovanej novej služby na hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme by malo byť založené na objektívnej metóde a kritériách posúdenia, ktoré sa určia v rámci metodiky prijatej regulačným orgánom na účely skúšky hospodárskej rovnováhy so zreteľom na osobitosti železničnej dopravy v príslušnom členskom štáte. Ekonomická analýza by sa mala zamerať na hospodársky vplyv navrhovanej novej služby na zmluvu o službách vo verejnom záujme ako celok vrátane špecificky ovplyvnených služieb, a to v celom jej časovom rozsahu. Nijaký vopred stanovený číselne vyjadrený prah by sa nemal uplatňovať prísne alebo izolovane. Regulačný orgán by mal mimo ekonomickej analýzy vplyvu navrhovanej novej služby na zmluvu o službách vo verejnom záujme brať do úvahy aj prínosy pre zákazníkov v krátkodobom a strednodobom horizonte.

(9)

Možnosť nového posúdenia rozhodnutia regulačného orgánu, ktoré je výsledkom skúšky hospodárskej rovnováhy, by sa mala obmedziť na prípady významnej zmeny v rámci novej služby v porovnaní s údajmi, ktoré analyzoval regulačný orgán, alebo ak existuje významný rozdiel medzi skutočným a odhadovaným vplyvom na služby v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme. V záujme zaručenia minimálnej právnej stability pre prevádzkovateľa novej služby by mala existovať určitá lehota, v rámci ktorej by sa nepožadovalo nové posúdenie.

(10)

Bez toho, aby bola dotknutá zásada nezávislosti rozhodovania regulačných orgánov uvedená v článku 55 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ, regulačné orgány by si mali vymieňať informácie, a ak je to v jednotlivých prípadoch potrebné, mali by koordinovať svoje zásady a opatrenia súvisiace so skúškou základného účelu a hospodárskej rovnováhy s cieľom zabrániť veľkým rozdielom v rámci svojich postupov, výsledkom ktorých by bola neistota na trhu služieb medzinárodnej osobnej železničnej dopravy.

(11)

Regulačné orgány by mali v rámci všetkých svojich činností súvisiacich so skúškami základného účelu alebo hospodárskej rovnováhy zachovávať dôvernosť citlivých obchodných informácií, ktoré získali od strán zapojených do týchto skúšok.

(12)

Regulačné orgány nie sú povinné žiadať poplatok za skúšku základného účelu, skúšku hospodárskej rovnováhy ani za nové posúdenie skúšky hospodárskej rovnováhy. Členské štáty však môžu rozhodnúť o uložení takého poplatku subjektom, ktoré predkladajú žiadosti, za prácu vykonanú regulačnými orgánmi, ktorým sa pokryjú čisté náklady za tieto posúdenia. V takom prípade by mal byť poplatok nediskriminačný, primeraný a mal by sa vyberať účinne a transparentne od všetkých žiadajúcich subjektov.

(13)

Regulačné orgány by mali na základe výsledkov konzultácií so zainteresovanými stranami a výmeny informácií s ostatnými regulačnými orgánmi vytvoriť jednotnú metodiku skúšok základného účelu a v prípade potreby aj skúšok hospodárskej rovnováhy. Ostatné subjekty by nemali obmedzovať túto zodpovednosť. Skúšky by mali byť založené na analýze jednotlivých prípadov, a nie na jednoduchom uplatňovaní vopred určených prahov. Vo vnútroštátnych legislatívnych aktoch by sa nemali stanoviť nijaké prahy. Spôsob posúdenia by sa mal stanoviť v súlade s vývojom trhu, pričom by mal byť možný jeho ďalší vývoj najmä na základe skúseností regulačných orgánov.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 62 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ,

a)

či základným účelom železničnej služby je preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch;

b)

či medzinárodná osobná železničná doprava ohrozuje hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme v oblasti železničnej dopravy.

1.

„nová služba medzinárodnej osobnej dopravy“ je služba osobnej dopravy, ktorá sa navrhuje na zavedenie na trh alebo s ktorou súvisí závažná úprava, pokiaľ ide o vyššiu frekvenciu alebo vyšší počet zastávok v rámci existujúcej medzinárodnej osobnej dopravy;

2.

„skúška základného účelu“ je postup posúdenia, ktorý vykonáva regulačný orgán na žiadosť subjektu uvedeného v článku 5 s cieľom určiť, či základný účel navrhovanej novej železničnej služby je preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch, alebo preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v tom istom členskom štáte;

3.

„skúška hospodárskej rovnováhy“ je postup posúdenia, ktorý vykonáva regulačný orgán na žiadosť subjektu uvedeného v článku 10 a ktorý sa uplatňuje len v členských štátoch, ktoré rozhodli v súlade s článkom 11 smernice 2012/34/EÚ o obmedzení práva prístupu k železničnej infraštruktúre v prípade služieb medzinárodnej osobnej železničnej dopravy medzi miestom odchodu a miestom určenia, na ktoré sa vzťahuje jedna alebo viac zmlúv o službách vo verejnom záujme, s cieľom určiť, či navrhovaná nová služba medzinárodnej osobnej železničnej dopravy ohrozí hospodársku rovnováhu zmluvy o službách vo verejnom záujme;

4.

„zmluva o službách vo verejnom záujme“ je zmluva o službách vo verejnom záujme, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 1370/2007 v súvislosti so železničnou dopravou;

5.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1370/2007;

6.

„čistý finančný vplyv“ je vplyv zmluvy o službách vo verejnom záujme na náklady a príjmy, ktoré vznikli v súvislosti s plnením záväzkov v rámci služieb vo verejnom záujme, pričom sa zohľadňujú súvisiace príjmy železničného podniku, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme, a primeraný zisk vypočítaný v súlade s bodom 2 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1370/2007.

a)

meno/názov žiadateľa, adresu, právnu subjektivitu, registračné číslo (v prípade vhodnosti);

b)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za otázky;

c)

údaje o licencii a bezpečnostnom osvedčení žiadateľa alebo informácie o fáze postupu ich získania;

d)

podrobnú trasu, na ktorej sa označí umiestnenie miesta odchodu a miesta určenia, ako aj všetkých medziľahlých zastávok a vzdialenosti medzi nimi;

e)

plánovaný deň prevádzkovania navrhovanej novej služby medzinárodnej osobnej železničnej dopravy;

f)

načasovanie, frekvenciu a kapacitu navrhovanej novej služby vrátane navrhovaných časov odchodu, medziľahlých zastávok, časov príchodu a prípojov, ako aj akýchkoľvek odchýlok od štandardného cestovného poriadku, pokiaľ ide o frekvenciu alebo zastávky, a to pre každý smer;

g)

odôvodnenie, že základným účelom navrhovanej služby osobnej dopravy je preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch.

a)

príslušné orgány, ktoré uzavreli zmluvy o službách vo verejnom záujme na zabezpečenie železničnej dopravy v zemepisnej oblasti, na ktorú sa navrhovaná nová služba vzťahuje;

b)

každý železničný podnik, ktorý prevádzkuje služby medzinárodnej alebo vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy na trati, na ktorej sa bude navrhovaná nová služba poskytovať, a to buď na obchodnom základe, alebo na základe zmluvy o službách vo verejnom záujme.

a)

meno/názov žiadajúceho subjektu, adresu, právnu subjektivitu, registračné číslo (v prípade potreby);

b)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za otázky;

c)

objasnenie záujmu žiadajúceho subjektu o vydanie rozhodnutia o základnom účele navrhovanej novej služby;

d)

objasnenie, prečo je podľa názoru žiadajúceho subjektu základný účel navrhovanej novej služby iný ako preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch;

e)

informácie a dokumenty podporujúce objasnenia uvedené v písmenách c) a d).

a)

podiel obratu a objemu vyplývajúci z prepravy medzinárodných cestujúcich, ako predpokladá žiadateľ, v porovnaní s domácimi cestujúcimi v danom členskom štáte, v ktorom je regulačný orgán usadený;

b)

dĺžku trasy v rôznych členských štátoch, na ktorú sa bude navrhovaná nová služba vzťahovať, a umiestnenie zastávok;

c)

dopyt cestujúcich po novej službe;

d)

marketingovú stratégiu žiadateľa;

e)

povahu železničných koľajových vozidiel, ktoré sa budú v rámci novej služby používať.

a)

preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v rôznych členských štátoch alebo

b)

preprava cestujúcich medzi stanicami umiestnenými v členskom štáte, kde je regulačný orgán usadený.

a)

príslušný orgán alebo príslušné orgány, ktoré uzavreli zmluvu o službách vo verejnom záujme, ktorá sa vzťahuje na miesto odchodu a miesto určenia navrhovanej novej služby;

b)

ktorýkoľvek iný zainteresovaný príslušný orgán, ktorý má právo obmedziť prístup podľa článku 11 smernice 2012/34/EÚ;

c)

manažér infraštruktúry v zemepisnej oblasti, na ktorú sa vzťahuje navrhovaná nová služba medzinárodnej osobnej dopravy;

d)

ktorýkoľvek železničný podnik, ktorý plní zmluvu týkajúcu sa služieb vo verejnom záujme zadanú orgánom uvedeným v písmene a).

a)

meno/názov žiadajúceho subjektu, adresu, právnu subjektivitu, registračné číslo (v prípade potreby);

b)

kontaktné údaje osoby zodpovednej za otázky;

c)

objasnenie záujmu žiadajúceho subjektu o vydanie rozhodnutia o skúške hospodárskej rovnováhy;

d)

dôkaz, že nová služba ohrozí hospodársku rovnováhu;

e)

informácie a dokumenty podporujúce objasnenia uvedené v písmenách c) a d).

a)

od príslušného orgánu:

b)

od železničného podniku, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme:

c)

od žiadateľa:

d)

od manažéra infraštruktúry:

informácie týkajúce sa príslušných tratí a úsekov s cieľom zabezpečiť, aby sa nová služba medzinárodnej osobnej dopravy mohla prevádzkovať v tejto infraštruktúre. Táto informačná povinnosť manažéra infraštruktúry nemá vplyv na jeho povinnosti v rámci postupu prideľovania uvedeného v kapitole IV oddiele 3 smernice 2012/34/EÚ.

i)

ziskovosť služieb poskytovaných v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme a/alebo

ii)

čisté náklady príslušného orgánu, ktorý zadáva zmluvu o službách vo verejnom záujme.

a)

vplyv na čistý finančný účinok služieb poskytovaných v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme, ktorý sa posudzuje počas celého trvania tejto zmluvy;

b)

prípadné konkurenčné reakcie železničného podniku, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme;

c)

prípadné úspory nákladov železničného podniku, ktorý plní zmluvu o službách vo verejnom záujme (napríklad v súvislosti s nevykonaním výmeny železničných koľajových vozidiel s končiacou životnosťou alebo v súvislosti s pracovníkmi, ktorým sa končí zmluva), ako aj prípadné prínosy pre tento železničný podnik vyplývajúce z navrhovanej novej služby (napríklad doprava medzinárodných cestujúcich, ktorí by mohli mať záujem o spojenie s regionálnou službou v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme);

d)

možnosť zúžiť rozsah pôsobnosti zmluvy o službách vo verejnom záujme najmä vtedy, keď sa v období predmetného posúdenia blíži čas uplynutia jej platnosti;

e)

vplyv na výkon a kvalitu železničných služieb;

f)

vplyv na plánovanie cestovného poriadku v rámci železničných služieb;

g)

vplyv na prípadné investície železničných podnikov alebo príslušných orgánov do železničných koľajových vozidiel.

a)

v prípade novej služby medzinárodnej osobnej dopravy došlo k výraznej zmene v porovnaní s údajmi, ktoré analyzoval regulačný orgán, alebo

b)

skutočný vplyv na služby poskytované v rámci zmluvy o službách vo verejnom záujme sa výrazne odlišuje od odhadovaného vplyvu;

c)

platnosť zmluvy o službách vo verejnom záujme uplynula pred skončením pôvodnej lehoty.

12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/11

(1)

V článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ sa uvádza, že manažéri infraštruktúry môžu stanoviť požiadavky pre žiadateľov, aby zabezpečili, že ich oprávnené očakávania budúcich výnosov a využitia infraštruktúry budú splnené.

(2)

Uvedené požiadavky by mali byť primerané, transparentné a nediskriminačné. Môžu zahŕňať stanovenie len takej finančnej záruky, ktorá neprekračuje primeranú výšku a ktorá je proporcionálna k rozsahu predpokladanej úrovne činnosti žiadateľa, ako aj ubezpečenie o schopnosti žiadateľa vypracovať vhodné ponuky týkajúce sa pridelenia kapacity.

(3)

Finančné záruky môžu mať podobu zálohových platieb alebo záruk poskytnutých finančnými inštitúciami.

(4)

V súvislosti s primeranosťou požiadaviek uvedených v odôvodnení (2) by sa mala zohľadniť skutočnosť, že infraštruktúra konkurenčných druhov dopravy, napríklad cestnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, často nie je spoplatnená používateľskými poplatkami, a teda sa na ňu nevzťahujú ani finančné záruky. V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy by sa finančné záruky mali obmedziť na prísne minimum z hľadiska ich výšky a trvania.

(5)

Finančné záruky sú primerané len vtedy, keď sú nevyhnutne potrebné na účely opätovného uistenia manažéra infraštruktúry o budúcich výnosoch a využití infraštruktúry. Potreba finančných záruk sa ďalej znižuje vzhľadom na skutočnosť, že manažéri infraštruktúry sa môžu spoľahnúť na kontroly finančnej kapacity železničných podnikov a dohľad nad ňou v rámci postupu udeľovania licencií v súlade s kapitolou III smernice 2012/34/EÚ, a najmä jej článkom 20.

(6)

Na uvedené záruky sa vzťahuje zásada nediskriminácie, preto by sa nemalo pri požiadavkách na záruky rozlišovať medzi žiadateľmi v súkromnom a verejnom vlastníctve.

(7)

Záruky by mali zodpovedať miere rizika, ktoré predstavuje žiadateľ pre manažéra infraštruktúry v rôznych etapách prideľovania kapacity. Riziko sa považuje vo všeobecnosti za nízke, pokým je možné opätovne prideliť kapacitu iným železničným podnikom.

(8)

Záruku, ktorá sa požaduje v súvislosti s vypracovaním vhodných ponúk, možno považovať za primeranú, transparentnú a nediskriminačnú vtedy, keď manažér infraštruktúry stanoví jasné a transparentné pravidlá prípravy žiadosti o pridelenie kapacity v rámci podmienok používania siete a poskytne žiadateľom nevyhnutne potrebné podporné nástroje. Keďže schopnosť vypracovať vhodné ponuky nie je možné objektívne určiť pred podaním žiadosti, akúkoľvek nedostatočnú schopnosť žiadateľa vypracovať vhodné ponuky je možné konštatovať až po podaní žiadosti, a to na základe opakovaného nepredloženia daných ponúk alebo neposkytnutia nevyhnutne potrebných informácií manažérovi infraštruktúry. Žiadateľ je zodpovedný za uvedené nepredloženie, z ktorého vyplýva postih vrátane vylúčenia žiadateľa z podania žiadosti o osobitnú vlakovú trasu.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ,

„finančná záruka“ znamená a) zálohové platby na zníženie a predvídanie budúcich povinností zaplatenia poplatkov za infraštruktúru alebo b) zmluvné dojednanie, ktorým sa finančná inštitúcia (napríklad banka) zaviaže k uskutočneniu takýchto platieb pri ich splatnosti.

a)

od určeného železničného podniku v prípade, že žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, už poskytol alebo zaplatil finančnú záruku na účely úhrady budúcich platieb za tie isté predpokladané činnosti;

b)

ak má poplatok za infraštruktúru zaplatiť priamo manažérovi infraštruktúry príslušný orgán podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1370/2007 (2).

a)

žiadateľ neodpovedal na dve po sebe nasledujúce žiadosti o poskytnutie chýbajúcich informácií alebo opakovane odpovedal takým spôsobom, ktorý nespĺňa podmienky používania siete podľa článku 27 smernice 2012/34/EÚ a v prílohe IV k uvedenej smernici, pokiaľ ide o postupy podávania žiadostí o vlakové trasy a

b)

manažér infraštruktúry je schopný preukázať na žiadosť regulačného orgánu a k jeho spokojnosti, že podnikol všetky primerané kroky, aby podporil správne a včasné podanie žiadostí.

12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/14

(1)

Rybolovné kvóty na rok 2013 sa stanovili týmito nariadeniami:

(2)

Rybolovné kvóty na rok 2014 sa stanovili týmito nariadeniami:

(3)

Keď Komisia stanoví, že členský štát prekročil rybolovné kvóty, ktoré mu boli pridelené, má v súlade s článkom 105 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009 vykonať odpočítanie od budúcich rybolovných kvót dotknutého členského štátu.

(4)

V článku 105 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1224/2009 sa stanovuje, že takéto odpočítania sa vykonávajú v nasledujúcom roku alebo nasledujúcich rokoch s použitím koeficientov násobenia uvedených v danom článku.

(5)

Niektoré členské štáty prekročili rybolovné kvóty na rok 2013. V prípade populácií, pri ktorých došlo k prekročeniu rybolovných kvót, je preto vhodné vykonať odpočítania od rybolovných kvót, ktoré boli dotknutým členským štátom pridelené na rok 2014, prípadne na nasledujúce roky.

(6)

Keďže Dánsko v roku 2013 prekročilo svoj celkový povolený výlov pre piesočnice vo vodách Únie v oblastiach riadenia 2 a 4, treba vykonať odpočítania. V roku 2014 boli v týchto vodách povolené minimálne úlovky piesočníc s cieľom monitorovať vývoj populácie a obnoviť miestne populácie. Pri uvedených odpočítaniach je však nemožné zachovať systém monitorovania, ktorý odporučila Medzinárodná rada pre výskum mora v záujme riadenia populácie piesočníc. Preto by sa odpočítania za kvóty, ktoré Dánsko prekročilo v roku 2013 v týchto oblastiach, mali vykonať v rámci oblasti riadenia piesočnicovitých 3.

(7)

Španielsko v roku 2012 prekročilo svoju kvótu pre populácie homára štíhleho v zónach IX a X, vo vodách EÚ zóny CECAF 34.1.1 (NEP/93411). V roku 2013 bolo uplatniteľné výsledné odpočítanie v objeme 75,45 ton, ktoré bolo na žiadosť Španielska rozvrhnuté na obdobie troch rokov počnúc rokom 2013. Zostávajúce ročné odpočítanie uplatniteľné na španielsku populáciu NEP/93411 predstavuje 25 ton v roku 2014 a 19 ton v roku 2015, a to bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek ďalšia úprava kvóty.

(8)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 770/2013 (10) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1402/2013 (11) sa v prípade určitých druhov rýb stanovili odpočítania od rybolovných kvót pridelených niektorým krajinám na rok 2013. V prípade niektorých členských štátov však boli odpočítania, ktoré sa mali uplatniť na niektoré druhy, vyššie než príslušné kvóty dostupné v roku 2013, a preto sa v uvedenom roku nemohli vykonať v plnej miere. S cieľom zabezpečiť, aby sa v takýchto prípadoch od kvót pre dotknuté populácie odpočítal celý príslušný objem, zostávajúce množstvá by sa mali zohľadniť pri stanovovaní odpočítaní od kvót na rok 2014 a prípadne aj kvót na nasledujúce roky,

(9)

Odpočítania od rybolovných kvót podľa tohto nariadenia by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté odpočítania uplatniteľné na kvóty na rok 2014 podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 165/2011 (12) a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 185/2013 (13).

(10)

Keďže kvóty sú vyjadrené v tonách alebo celých kusoch, odpočítania boli zaokrúhlené smerom nadol na tonu alebo kus, pričom množstvá nižšie ako jedna tona alebo jeden kus sa nezohľadnili,

12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/22

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/24

(1)

Žalobou podanou 5. júna 2007 zaevidovanou dňa 7. júna 2007 bola Komisia informovaná, že v máji 2004 spoločnosť SACE S.p.A. (ďalej len „SACE“) uskutočnila v prospech svojej novovytvorenej dcérskej spoločnosti SACE BT S.p.A. (ďalej len „SACE BT“) vklad vstupného kapitálu vo výške 100 mil. EUR (ďalej len „prvé opatrenie“).

(2)

Listom zo 6. novembra 2009 žalobca predložil ďalšie argumenty na podporu svojej žaloby a informoval Komisiu o dodatočnom opatrení vo forme zaistného krytia, ktoré SACE BT poskytla SACE v roku 2009 (ďalej len „druhé opatrenie“).

(3)

Pri predbežnom prešetrovaní Komisia zistila, že SACE BT získala výhodu dvoch kapitálových injekcií od SACE v dňoch 18. júna (ďalej len „tretie opatrenie“) a 4. augusta 2009 (ďalej len „štvrté opatrenie“).

(4)

Listom z 23. februára 2011 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie o uvedených štyroch opatreniach podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(5)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k týmto opatreniam predložili svoje pripomienky.

(6)

Komisia dostala pripomienky iba od SACE, poskytnuté 5. mája 2011. SACE k nim pripojila rôzne podkladové materiály, vrátane opätovne predloženého obchodného plánu na roky 2005 – 2008 pre oblasť krátkodobého poistenia, ktorý SACE vypracovala s pomocou KPMG ako externého poradcu a ktorý schválila jej správna rada 18. mája 2004 (ďalej len „pôvodný obchodný plán“), listu externého poradcu zo 7. júla 2004 obsahujúceho špecifikáciu dodatočných poskytovaných služieb (ďalej len „list poradcu“), doplnkových analýz k obchodnému plánu týkajúcich sa talianskeho trhu obchodných informácií, vymáhania pohľadávok na talianskom trhu a jeho hlavných aktérov a úverového poistenia na trhu strednej a východnej Európy z marca 2004 (ďalej len „dodatky k obchodnému plánu“), úprav obchodného plánu na roky 2005 – 2009 schválených 19. novembra 2004 (ďalej len „upravený obchodný plán“), výňatkov zo zápisníc správnej rady z 28. apríla 2004 a 18. mája 2004, obchodného plánu týkajúceho sa možnej akvizície Assicuratrice Edile S.p.A. z mája 2005 (ďalej len „obchodný plán akvizície Assedile“), revidovaného rozpočtu SACE BT z 31. marca 2009, obchodného plánu SACE BT na roky 2010 – 2011 zo 4. augusta 2009 (ďalej len „obchodný plán na roky 2010 – 2011“).

(7)

Taliansko poskytlo odpoveď na rozhodnutie o začatí konania 5. mája 2011.

(8)

Dňa 23. júna 2011 Komisia požiadala o dodatočné informácie. Dňa 13. júla 2011 sa uskutočnilo stretnutie s talianskymi orgánmi a zástupcami spoločnosti. Po tomto stretnutí Komisia doplnila svoju žiadosť o informácie zaslanú 23. júna 2011 o ďalšie otázky vyplývajúce z diskusií. Doplnenú žiadosť o informácie zaslala 4. augusta 2011. Taliansko poskytlo odpoveď na žiadosť o informácie listom z 15. septembra 2011. K listu pripojilo rôzne podkladové materiály, vrátane výzvy na predloženie ponúk poradenských služieb s cieľom vypracovať obchodný plán v oblasti krátkodobého poistenia vývozných úverov na trhoch priemyselne vyspelých krajín uverejnenej 17. decembra 2003 (ďalej len „výzva“), dodatočných dokumentov vypracovaných externým poradcom v súvislosti s potenciálnou akvizíciou Assicuratrice Edile S.p.A. a poznámok týkajúcich sa rôznych príležitostí na medzinárodné akvizície a ďalších foriem medzinárodnej expanzie, predložených správnej rade SACE BT v čase od mája 2005 do septembra 2008.

(9)

Listom z 25. januára 2012 (3) Komisia požiadala o ďalšie informácie. Taliansko poskytlo odpoveď 5. marca 2012. K odpovedi priložilo aj zápisnice zo zasadnutí správnej rady SACE a jej predchodcu, Inštitútu pre službu poistenia zahraničného obchodu – SACE, z 21. novembra 2003, 3. decembra 2003, 10. novembra 2004, 1. apríla 2008, 1. októbra 2008, 28. novembra 2008, 11. februára 2009, 1. apríla 2009, 26. mája 2009, 1. júla 2009 a 9. septembra 2009, dodatočné dokumenty týkajúce sa akvizície Assedile a porovnanie finančných ukazovateľov prognózovaných v pôvodnom obchodnom pláne s reálnymi údajmi.

(10)

Keďže Taliansko sa vo svojich predchádzajúcich pripomienkach zameriavalo na snahu preukázať absenciu pomoci v opatreniach a poskytlo len obmedzené informácie o dôvodoch možnej zlučiteľnosti v prípade, že by opatrenia predstavovali pomoc, útvary Komisie vyzvali Taliansko listom z 21. februára 2012 (4), aby predložilo ďalšie informácie, ktoré by mohli preukázať možnú zlučiteľnosť pomoci.

(11)

Dňa 30. marca 2012 Taliansko predložilo súbor interných dokumentov SACE, ktorých cieľom bolo preukázať súlad opatrení udelených v roku 2009 (druhé, tretie a štvrté opatrenie) so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Obsahujú najmä:

(12)

SACE, materská spoločnosť SACE BT, je akciovou spoločnosťou v stopercentnom vlastníctve talianskeho štátu. SACE je talianska agentúra na poisťovanie vývozných úverov. Od začiatku roka 2004 sa zo štátneho subjektu pretransformovala na akciovú spoločnosť v stopercentnom vlastníctve talianskeho štátu. SACE poisťuje krátkodobé a dlhodobé neobchodovateľné riziká v zmysle oznámenia Komisie o krátkodobom poistení vývozných úverov (6) (ďalej len „oznámenie o vývozných úveroch“) so zárukou štátu.

(13)

Podľa článku 2 ods. 3 zákonného nariadenia č. 143 z 31. marca 1998 (7), ktorým bola opätovne potvrdená záruka pre SACE podľa zákona č. 227 z 24. mája 1977, operácie a poistiteľné riziká, ktoré okrem iného zahŕňajú zemepisné pokrytie, má vymedziť Medzirezortný výbor pre hospodárske programovanie (Comitato Interministeriale per la Programmazione Economica, ďalej len „CIPE“). Najneskôr do 30. júna každého roka musí CIPE posúdiť finančné prognózy, ako aj finančné potreby spojené s určitými rizikami a vymedziť globálne limity pre riziká, ktoré sa môžu poistiť so zárukou štátu, a to s rozdelením na záruky na dobu kratšiu a dobu dlhšiu ako 24 mesiacov.

(14)

V roku 1997 Komisia vydala oznámenie o vývozných úveroch, ktorým sa stanovuje, že poisťovateľom vývozných úverov sa nesmie poskytnúť žiadna štátna pomoc v súvislosti s obchodovateľnými rizikami a že štátni poisťovatelia vývozných úverov budú pre poistenie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík poisťovaných na účet štátu alebo s jeho zárukou povinní aspoň viesť oddelenú administratívu a samostatné účtovníctvo, ktoré preukáže, že pri poistení obchodovateľných rizík nevyužívajú štátnu pomoc. Na dosiahnutie súladu s oznámením o vývozných úveroch sa správna rada („Consiglio di Amministrazione“) SACE na svojom zasadnutí 7. júla 1998 rozhodla – s účinnosťou od 18. septembra 1998 – ukončiť činnosť v oblasti obchodovateľných rizík (definovaných ako obchodovateľné v tom čase, t. j. krátkodobé poistenie vývozných úverov vo vzťahu k 15 členským štátom Európskej únie, ďalej len „EÚ-15“) týkajúcu sa priamych poistných zmlúv.

(15)

Zmeny a doplnenia oznámenia o vývozných úveroch uskutočnené v roku 2001 (8) zahŕňali okrem iného nahradenie zoznamu názvov všetkých členských štátov, ktoré boli uvedené v prílohe verzie oznámenia z roku 1997, všeobecným odkazom na členské štáty Európskej únie, aby pri budúcom rozšírení Európskej únie nebolo oznámenie potrebné ďalej meniť.

(16)

Dňom pristúpenia desiatich nových členských štátov 1. mája 2004 (ďalej len „EÚ-10“) sa preto neobchodovateľné krátkodobé riziká stali pre tieto krajiny obchodovateľnými rizikami. Ustanovenia o obchodovateľných rizikách v oznámení o vývozných úveroch sa od uvedeného dátumu vzťahujú aj na tieto riziká.

(17)

Článok 6 zákonného nariadenia č. 269 z 30. septembra 2003 (ktoré sa s úpravami zmenilo na zákon č. 326 z 24. novembra 2003) – stanovujúci pravidlá transformácie „Inštitútu pre službu poistenia zahraničného obchodu – SACE“ na verejne obchodovanú akciovú spoločnosť (SACE S.p.A.) – vymedzuje rozsah činnosti spoločnosti s prihliadnutím na vývoj na dotknutom trhu. Článok 6.12 uvádza najmä: „SACE S.p.A. môže vykonávať činnosť v oblasti poistenia a zaistenia obchodovateľných rizík v zmysle pravidiel EÚ. Pre túto činnosť musí viesť oddelené účtovníctvo týkajúce sa činnosti využívajúcej výhodu štátnej záruky, alebo musí na tento účel založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. V tomto druhom prípade účasť SACE S.p.A. v takejto spoločnosti nesmie byť nižšia ako 30 % [a určité predtým pridelené finančné prostriedky] sa nesmú použiť na upísanie jej kapitálu. [Na činnosť poistenia obchodovateľných rizík] sa záruka štátu nevzťahuje.“

(18)

Po zmenách legislatívneho rámca uvedených v odôvodneniach 14 – 16 sa SACE rozhodla založiť SACE BT.

(19)

Na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi Únie sa SACE rozhodla zaviesť a používať oddelené účtovníctvo pre obchodovateľné riziká (9) v období medzi dňom, kedy sa príslušné riziká stali automaticky obchodovateľné (1. mája 2004), a dňom založenia SACE BT (27. mája 2004) (pozri tabuľku 1 v odôvodnení 19 rozhodnutia o začatí konania). Na tieto činnosti nebol na oddelených účtoch alokovaný žiadny kapitál. Účty sa viedli oddelene v súlade s talianskymi právnymi predpismi. Na túto skutočnosť poukazujú aj štatutárni audítori vo výročnej správe SACE za rok 2004, ktorí uvádzajú, že oddelené účtovníctvo pre obchodovateľné riziká sa prestalo viesť ku koncu roka 2004 (10).

(20)

Dňa 27. mája 2004 (11) bola založená spoločnosť SACE BT s akciovým kapitálom vo výške 100 mil. EUR, ktorý v plnej výške vyplatila SACE po schválení pôvodného obchodného plánu správnou radou SACE („Consiglio di Amministrazione“) 18. mája 2004. SACE navyše poskytla kapitálový vklad do rezerv (tzv. „Fondo di organizzazione“) SACE BT vo výške 5,8 mil. EUR (12), ktorý bol následne použitý na pokrytie strát, napr. v rokoch 2004 a 2005 (13). Dňa 3. júla 2004 SACE BT získala povolenie od regulačného orgánu, Istituto per la vigilanza sulle assicurazioni private e di interesse collettivo – ISVAP, poskytovať poistenie a túto činnosť začala vykonávať 15. októbra 2004.

(21)

V súčasnosti SACE BT pôsobí v odvetví úverového poistenia (54 % poistného v roku 2011), poistenia záruk (30 %) a iných druhov poistenia škody na majetku (13 %).

(22)

V segmente úverového poistenia SACE BT poskytuje krátkodobé poistenie „obchodovateľných rizík“ v zmysle oznámenia o vývozných úveroch. Poskytuje aj úverové poistenie transakcií na území Talianska (poistenie domácich obchodných transakcií). V menšej časti svojho portfólia SACE BT naďalej aktívne vykonáva krátkodobé poistenie neobchodovateľných rizík (pozri tabuľku 1). Podľa tvrdenia Talianska túto činnosť, rovnako ako ďalšie činnosti, vykonáva v súlade s trhovými podmienkami a bez záruky štátu.

Tabuľka 1

Zemepisné rozloženie rizík úverového poistenia SACE BT

(23)

SACE BT začala vykonávať zárukové poistenie v nadväznosti na akvizíciu Assicuratrice Edile S.p.A (ďalej len „Assedile“). V roku 2005 SACE BT nadobudla počiatočný podiel v spoločnosti vo výške 70 %. Proces akvizície sa začal v marci 2005. Assedile sa špecializovala na zárukové poistenie a poskytovala záruky na stavebné riziká; v januári 2009 zmenila názov na SACE Surety. Po nadobudnutí zvyšného menšinového podielu v SACE Surety sa SACE BT stala jediným vlastníkom spoločnosti a inkorporáciou ju včlenila do SACE BT (15).

(24)

SACE BT je jediným akcionárom SACE Servizi Srl, spoločnosti zriadenej s cieľom poskytovať služby súvisiace so získavaním a správou obchodných informácií. V roku 2011 začala SACE Servizi vykonávať aj činnosť vymáhania pohľadávok v mene SACE BT.

(25)

Vnútorný audit, riadenie rizika a dodržiavanie predpisov externe zabezpečujú útvary v materskej spoločnosti, SACE (16).

(26)

V druhom roku po založení SACE BT vykázala neveľký zisk s návratnosťou vlastného imania (ROE) vo výške 0,11 %. Od roku 2007 (tretieho roku činnosti) však spoločnosť začala vykazovať stratu (pozri tabuľku 2).

Tabuľka 2

ROE SACE BT

(27)

SACE BT vykázala významné straty najmä v roku 2008 (približne vo výške 29,5 mil. EUR) a v roku 2009 (približne vo výške 34 mil. EUR). V roku 2009 vyplatila SACE BT poistné plnenie vo výške 66,4 mil. EUR, čo bolo o 42,6 % viac ako v roku 2008 (17). Zatiaľ čo veľkí poskytovatelia úverového a zárukového poistenia zredukovali v roku 2009 objem poistného, SACE BT poistil transakcie v celkovej výške 20,4 mld. EUR, čo predstavuje zvýšenie o 34,2 % oproti sume 15,2 mld. EUR poistenej v roku 2008.

(28)

Situácia spoločnosti sa zlepšila v roku 2010, keď kombinovaný pomer (18) klesol na 108 % zo 163 % v roku 2009 (pozri tabuľku 5) aj oproti roku 2011, keď spoločnosť dosiahla menší zisk (vo výške 0,247 mil. EUR).

(29)

Žalobca tvrdil, že vstupná kapitálová alokácia materskej spoločnosti SACE do SACE BT vo výške 100 mil. EUR poskytnutá v roku 2004 (prvé opatrenie) je pripísateľná štátu, nie je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc (pozri odôvodnenia 29 a 30 rozhodnutia o začatí konania). Dňa 6. novembra 2009 žalobca informoval Komisiu aj o zaistení, ktoré SACE poskytla SACE BT a ktoré bolo údajne pripísateľné štátu a nebolo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, a údajne tak predstavovalo nové opatrenie pomoci nezlučiteľné s článkom 107 zmluvy (druhé opatrenie).

(30)

Žalobca nepodal žiadne pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(31)

Formálne prešetrovanie, ktoré Komisia otvorila 23. februára 2011, sa týka nasledujúcich štyroch opatrení udelených SACE v prospech SACE BT (podrobnejšie informácie pozri v odôvodneniach 33 – 41 rozhodnutia o začatí konania):

a)    prvé opatrenie : alokácia vstupného kapitálu vo výške 100 mil. EUR formou akciového kapitálu a kapitálový vklad do rezervného fondu (tzv. „Fondo di organizzazione“) vo výške 5,8 mil. EUR v roku 2004 (19);

b)    druhé opatrenie : zaistné krytie typu zaistenie škodovej nadmiery (20) pre obchodovateľné úverové riziko v roku 2009 poskytnuté 5. júna 2009. SACE udelila druhé opatrenie, keď sa SACE BT nepodarilo poistiť 100 % u súkromných účastníkov trhu. Zdá sa, že najmä pred rokom 2009 SACE BT získavala zaistenie prevažne od súkromných subjektov. Pri obnovovaní zaistných zmlúv na rok 2009 v kontexte finančnej krízy sa však SACE BT stretla s ťažkosťami. Hoci SACE BT vstúpila do kontaktu s veľkým počtom subjektov na trhu, podarilo sa jej získať krytie iba od piatich súkromných zaisťovateľov vo výške 25,85 % zaistenia škodovej nadmiery pre obchodovateľné úverové riziko v roku 2009. Zmluvy boli podpísané 30. januára 2009. Šestnástim ďalším subjektom, na ktoré sa SACE BT obrátila, ponúkla rovnaké podmienky ako tým, ktoré poskytli krytie, ale tieto subjekty sa rozhodli nezapojiť do zaistného krytia. Zaisťovatelia mali pokryť časť straty presahujúcej 5 mil. EUR až do výšky 40 mil. EUR. Piatimi súkromnými zaisťovateľmi, ktorí sa zúčastnili na zaistení škodovej nadmiery v roku 2009, boli: Hannover Rückversicherung AG (10 %), Sirius International Insurance Corporation (7,5 %), DEVK Rückversicherungs und Beteiligungs AG (3 %), Atradius Reinsurance Ltd. (2,5 %) a Assurisk SA (2,85 %). Zostávajúcu časť krytia, t. j. 74,15 %, poskytla 5. júna 2009 materská spoločnosť SACE za rovnakých podmienok priority, kapacity a sadzby poistného ako piati súkromní zaisťovatelia;

c)    tretie opatrenie : rekapitalizácia vo výške 29 mil. EUR vykonaná 18. júna 2009 s cieľom pokryť straty vykázané v roku 2008;

d)    štvrté opatrenie : rekapitalizácia vo výške 41 mil. EUR vykonaná 4. augusta 2009 (21).

(32)

Časová postupnosť uvedených štyroch opatrení a hlavné rozhodnutia a míľniky pre SACE a SACE BT (podľa informácií a podkladov poskytnutých Komisii) sa uvádzajú v tabuľke 3. V tabuľke sa uvádza aj čas prijatia alebo prerokovania určitých dokumentov, na ktoré sa odkazuje ďalej v tomto rozhodnutí.

Tabuľka 3

Časová postupnosť štyroch opatrení a hlavné rozhodnutia a míľniky pre SACE a SACE BT

(33)

Pokiaľ ide o prvé opatrenie, Komisia najskôr vysvetlila, že kvalifikáciu vstupnej kapitálovej dotácie ako pomoci možno vylúčiť za predpokladu, že bola poskytnutá na neobchodovateľné riziká a/alebo na SACE BT bol prevedený len kapitál, ktorý bol už predtým alokovaný na krátkodobé poisťovacie aktivity vykonávané v rámci SACE (vrátane dovtedy neobchodovateľných rizík, ktoré sa od 1. mája 2004 zmenili na obchodovateľné riziká). Komisia uviedla, že v danej etape nemala dostatok informácií na posúdenie splnenia týchto podmienok.

(34)

Po druhé, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či Taliansko konalo tak, ako by za podobných okolností konal súkromný investor. Ide o tzv. zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, ktorej dodržanie vylučuje existenciu výhody pre príjemcu opatrenia.

(35)

Po tretie, Komisia naznačila, že opatrenia udelené zo strany SACE (štátneho podniku) boli podľa všetkého pripísateľné štátu (kritérium štátnych zdrojov), ale nezaujala k tejto otázke konečné stanovisko.

(36)

Komisia napokon vyjadrila pochybnosti v tom zmysle, že keby sa zistilo, že opatrenia predstavovali pomoc, nemohli by sa považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. Zdá sa, že neexistuje žiadny právny základ, ktorý by umožnil považovať takúto pomoc za zlučiteľnú.

(37)

Komisia dostala pripomienky iba od SACE.

(38)

Taliansko a SACE tvrdili, že ani jedno zo štyroch opatrení, ktoré udelila SACE, nie je pripísateľné talianskemu štátu. V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania Taliansko uvádza rozsiahle citáty z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Stardust Marine (24), Olympic Airways (25) a SIC-RTP (26). Na žiadosť Komisie predložilo Taliansko zoznam, ktorý poskytla SACE a v ktorom boli uvedení členovia správnej rady SACE v čase prijatia jednotlivých opatrení (27). Ak to bolo relevantné, SACE uviedla aj funkciu, ktorú príslušný člen správnej rady zastával v štátnej správe.

(39)

Taliansko navyše v súvislosti s prvým opatrením tvrdilo, že berúc do úvahy veľkosť SACE investície do SACE BT boli veľmi nízke, čo by vraj malo nasvedčovať tomu, že štát nemal žiadny dôvod zapájať sa do takejto malej investície, ktorá preto nie je pripísateľná.

(40)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, Taliansko vysvetlilo, že CIPE nerozhoduje o zaisťovacej činnosti SACE (28).

(41)

V pripomienkach predložených po rozhodnutí o začatí konania Taliansko a SACE uvádzali, že investícia bola v súlade s trhovými postupmi.

(42)

Na doplnenie predtým predloženej dokumentácie, ktorú tvoril najmä pôvodný obchodný plán, Taliansko a hlavne SACE predložili ďalšie podporné dokumenty (pozri odôvodnenia 6 až 9). V odpovedi na dodatočnú otázku Komisie Taliansko taktiež oznámilo, že od roku 2003 nedochádzalo k žiadnej výmene informácií medzi ISVAP a SACE/SACE BT, pokiaľ ide o odhady SACE/SACE BT týkajúce sa jej kapitálových požiadaviek a disponibilného kapitálu, a že národný dozorný orgán nevykonával v tejto súvislosti žiadne hodnotenie (29).

(43)

Po prvé, SACE zdôrazňuje, že spoločnosť je zisková. Ide o dobre riadenú spoločnosť a preto neexistuje žiadny dôvod spochybňovať skutočnosť, že investíciu do SACE BT urobila ako normálny investor. Na ilustráciu tohto tvrdenia SACE poskytla údaje, podľa ktorých v každom roku v období rokov 2004 – 2010 dosahovala zisk s návratnosťou vlastného kapitálu (ROE) vyše 6 % a výplatný pomer dividend v rozpätí 40 % až 95 % zisku, čo spolu znamenalo dividendy v celkovej výške 2,1 mld. EUR, pričom štátu ako akcionárovi vrátila časť kapitálu vo výške 3,5 mld. EUR. SACE tiež tvrdí, že túto investíciu do SACE BT financovala zo svojho nevyužitého a disponibilného „voľného kapitálu“, ktorý bol k 28. aprílu 2004 vyčíslený na približne 250 mil. EUR (30). SACE navyše tvrdí, že množstvo kapitálu bolo zanedbateľné v porovnaní s aktívami a ziskami SACE (suma investovaná do SACE BT v roku 2004 predstavovala iba 1,2 % vlastného imania SACE a 20 % čistého zisku SACE v roku 2004) (31).

(44)

Taliansko v tejto súvislosti taktiež vysvetlilo, že protizáruka štátu neznamenala výhodu pre SACE, ale že cieľom tejto záruky bolo poskytnúť protizáruku pre zmluvné strany SACE. Taliansko v tejto súvislosti zdôraznilo, že v období rokov 2004 – 2010 sa táto protizáruka nikdy nepoužila a že štát v tomto období neuskutočnil žiadne platby v prospech SACE (32).

(45)

Po druhé, SACE tvrdila, že cieľom investície bola diverzifikácia rizík poistených skupinou SACE (z hľadiska geografického a odvetvového pokrytia). Krytie úverových rizík skupinou SACE, ktoré sa pôvodne obmedzovalo iba na neobchodovateľné krajiny, sa tak malo rozšíriť aj na Taliansko a na oblasť obchodovateľných rizík vývozných úverov (krátkodobé riziko v rámci OECD). Okrem toho sa predmet podnikania mal rozšíriť aj na ďalšie oblasti činnosti, v ktorých pôsobili traja najväčší súkromní účastníci na trhu.

(46)

Po tretie, SACE tvrdila, že na trhu existovali významné nevyužité príležitosti pre nový subjekt vstupujúci na trh, akým je SACE BT. Táto úvaha bola pred uskutočnením investície podrobená analýze. Najmä na domácom talianskom trhu bola miera prepoistenosti úverov v porovnaní s ostatnými veľkými európskymi trhmi výrazne nižšia. Okrem toho existovala aj príležitosť preniknúť na trhy EÚ-10, kde v tom čase na trhu úverového poistenia ešte neboli prítomní významní účastníci. Pred vykonaním investície externý poradca veľmi podrobne analyzoval aj trhové príležitosti.

(47)

Po štvrté, SACE tvrdila, že ROE SACE BT nemožno porovnávať s priemerom na trhu, pretože v čase, keď ostatné spoločnosti poskytujúce krátkodobé poistenie vývozných úverov už boli na trhu etablované, SACE BT bola ešte len začínajúcou firmou.

(48)

Po piate, SACE tvrdila, že keď v roku 2004 vytvorila SACE BT, aby jej prostredníctvom vstúpila na trh krátkodobých vývozných úverov, vedenie očakávalo, že prostredníctvom trojpilierovej stratégie dosiahne dostatočnú ziskovosť investovaného kapitálu (33) založenú na organickom raste úverového poistenia (poskytovaného začínajúcim podnikom, ktorého pôvodný obchodný plán zahŕňal prognózu na štyri roky) v prvom pilieri, na doplnkových činnostiach k úverovému poisteniu (iné typy poistenia alebo služieb), ktoré by mohli potenciálne zahŕňať akvizíciu ďalších firiem v Taliansku (diverzifikácia obchodných činností) v druhom pilieri, a na geografickej expanzii prostredníctvom akvizícií spoločností pôsobiacich v zahraničí (geografická diverzifikácia) v treťom pilieri.

(49)

SACE uvádza, že racionálne zdôvodnenie takejto stratégie podporila aj analýza externého poradcu (34).

(50)

Podľa SACE by malo byť zrejmé, že hospodárske a finančné prognózy vypracované v roku 2004 nemohli obsahovať ani predvídať účinky budúcich akvizícií, ktoré boli vykonané v nasledujúcich rokoch (35). Inými slovami, odhady boli založené výlučne na organickom raste SACE BT na talianskom trhu úverového poistenia (prvý pilier uvedený v odôvodnení 48) (36).

(51)

Keďže SACE BT bola začínajúcou firmou, materská spoločnosť sa rozhodla hneď v počiatočnom štádiu vložiť do nej ďalší kapitál. Taliansko tvrdí, že tento prístup je porovnateľný s prístupom fondov súkromného kapitálu vopred investujúcich peniaze na budúce použitie pri potenciálnych transakciách, ktoré by však mali byť podrobené nezávislému hodnoteniu a mali by byť v súlade s vopred stanovenou stratégiou (37).

(52)

Taliansko ďalej tvrdilo, že hoci sa v pôvodnom pláne uvádzala len ziskovosť prvého piliera obchodnej činnosti, v tom čase sa už spomínali/zvažovali aj ďalšie dva piliere obchodnej činnosti. Spomenuli sa už v liste zo 17. decembra 2003, ktorý obsahoval výzvu na predloženie ponuky na vypracovanie obchodného plánu pre krátkodobé aktivity SACE (38). Vo výzve na predloženie ponuky externého poradcu SACE požiadala najmä o predloženie obmedzeného počtu scenárov (maximálne dvoch), ktoré by mali predpokladať endogénny rast SACE s využitím vlastných zdrojov a prostriedkov a spoluprácu s ďalšími subjektmi, buď talianskymi, alebo zahraničnými, a ktoré by mali zahŕňať aj rôzne alternatívne možnosti, ako je napr. spolupráca s jedným z najväčších účastníkov trhu, spolupráca so vedľajším účastníkom trhu (napr. CESCE – Španielsko, OND – Belgicko) a spolupráca s talianskym subjektom pôsobiacim v inom segmente trhu alebo v inom finančnom sektore.

(53)

Pokiaľ ide o možné vzťahy s tretími stranami, od poradcu sa požadovalo, aby zdôraznil možné výhody vyplývajúce zo spoločného využívania technického zázemia a odborných spôsobilostí, úspor z rozsahu a špecializácie, ako aj z integrácie činností smerom nahor aj nadol.

(54)

SACE tvrdila, že správna rada začala o týchto možnostiach diskutovať približne v čase vytvorenia SACE BT. Na ďalšiu podporu tohto tvrdenia SACE poskytla predbežný prehľad spolupráce s OND (Belgicko) a s CESCE (Španielsko) vypracovaný 5. marca 2004, t. j. pred udelením prvého opatrenia (39).

(55)

S cieľom vytvoriť predpoklady pre budúcu expanziu na ďalšie trhy a ďalšie oblasti činnosti v marci 2004 poradca poskytol SACE podrobnú analýzu trhových subjektov pôsobiacich v iných podnikateľských segmentoch v Taliansku (obchodné informačné služby a vymáhanie pohľadávok) a v oblasti úverového poistenia v strednej a východnej Európe (40) a porovnanie s referenčnými hodnotami trhovej praxe (predovšetkým s významnými účastníkmi trhu) v oblasti nákladov (t. j. pokiaľ ide o poskytovanie obchodných informácií, vymáhanie pohľadávok), časový harmonogram obchodných operácií, viacnásobnú analýzu oceňovania posledných akvizícií v odvetví poskytovania obchodných informácií, ako aj porovnanie s referenčnými hodnotami osvedčených trhových postupov – považovaných za také vzhľadom na ich vedúcu pozíciu v príslušnom trhovom segmente – z hľadiska operatívnych obchodných riešení.

(56)

Taliansko pripomína, že stratégia akvizície sa začala formulovať už po menej ako jednom roku od začiatku činnosti SACE BT (prvá nezáväzná ponuka SACE BT na získanie 70 % Assedile pochádza z 18. apríla 2005, pričom celý proces sa začal v marci 2005, päť mesiacov po začatí činnosti SACE BT). Taliansko ďalej poskytlo Komisii viaceré komunikácie týkajúce sa ďalších akvizičných príležitostí predložené správnej rade SACE BT v období rokov 2006 – 2008 (41) (všetky z nich boli podporené oceneniami externých poradcov, hĺbkovým auditom atď., aj keď viaceré z nich neboli z rôznych dôvodov úspešné).

(57)

Vo výzve na predloženie ponúk poradenských služieb SACE požiadala o finančné prognózy na tri roky dopredu, t. j. na obdobie rokov 2005 – 2007. SACE medziiným požiadala o vyčíslenie finančných prostriedkov (t. j. kapitalizácie) potrebných na rozvoj krátkodobých aktivít a o vyčíslenie predpokladanej ziskovosti (t. j. návratnosti investovaného kapitálu) (42).

(58)

SACE tvrdila, že keďže ešte neboli celkom jasné akvizičné príležitosti a nebolo k dispozícii ani ich ocenenie, pôvodný obchodný plán bol konzervatívny a bol založený výlučne na prvom pilieri obchodnej činnosti (organický rast v oblasti úverového poistenia). Predpokladaná ziskovosť bola síce obmedzená, pretože nezahŕňala akvizičnú stratégiu, ale od roku 2007 (tretieho úplného roku obchodnej činnosti) mala byť stále kladná (43) a pri zahrnutí synergií s materskou spoločnosťou (t. j. SACE) mala byť kladná už od roku 2006 (druhého úplného roku obchodnej činnosti).

(59)

Správna rada (44) už v novembri 2004 – iba mesiac po začatí činnosti SACE BT – uvažovala o úprave obchodného plánu na roky 2005 – 2009 (45) (ďalej len „upravený obchodný plán“), ktorá mala zahrnúť analýzu činností SACE BT na začiatku jej podnikania, nové predpoklady jej rozvoja, ekonomicko-finančné simulácie a scenáre ďalšieho vývoja. V sprievodnej poznámke pre správnu radu sa jasne špecifikuje rozšírenie obchodnej činnosti aj na trh zárukového poistenia a scenár vývoja zahŕňajúci ďalšie možnosti externého rastu do sektorov poskytujúcich možnosť synergie s činnosťou SACE BT tak, aby sa návratnosť celej kapitálovej investície do SACE BT dostala do súladu s trhovými referenčnými hodnotami.

(60)

V upravenom obchodnom pláne sa výslovne uvádzali najmä jednotlivé piliere budúceho rozvoja činnosti: organický rast v oblasti úverového poistenia (prvý pilier, pozri odôvodnenie 48), expanzia do ďalších segmentov podnikania v Taliansku (druhý pilier, pozri odôvodnenie 48) a externý rast s poznámkou „má sa naďalej rozvíjať“ (druhý a tretí pilier, pozri odôvodnenie 48) v závislosti od činnosti cieľovej spoločnosti). Kapitál potrebný na prvý pilier sa odhadoval na 40,3 mil. EUR. Pokiaľ ide o druhý pilier, podrobne bola vymedzená len endogénna expanzia do zárukového poistenia („cauzioni“) vrátane osobitných finančných plánov pre túto oblasť činnosti a odhadovaného kapitálu vo výške 3,7 mil. EUR.

(61)

Pridaná bola aj podrobnejšia analýza očakávanej ziskovosti kapitálu alokovaného na úverové poistenie a na zárukové poistenie: pre prvé dva typy produktov (úverové poistenie a poistenie záruk – cauzioni) bola výška ROAE z kapitálovej požiadavky 44 mil. EUR odhadnutá na 12,5 % (z toho úverové poistenie predstavovalo 40,3 mil. EUR a 12,1 %) (46). V dokumente sa uvádza, že analýza je len predbežná, a má sa ďalej rozpracovať po príprave upraveného obchodného plánu pre regulačný orgán (očakávanej vo februári/marci 2005).

(62)

Podľa upraveného plánu sa v roku 2008 mal dosiahnuť plánovaný zisk vo výške 4,8 mil. EUR a odhadovaná ROAE z celej sumy kapitálu mala v roku 2009 dosiahnuť 4,4 %.

(63)

V pripomienkach z 15. septembra 2011 a 5. marca 2012 Taliansko poskytlo aj výpočet „predpokladanej ex ante“ ziskovosti, ktorá zahŕňala synergie a akvizície KUP a Assedile (pozri tabuľku 4). Pri vypracúvaní tejto analýzy Taliansko zohľadnilo ocenenia ex ante, ktoré boli k dispozícii v rôznych časových obdobiach: v čase prípravy pôvodného obchodného plánu, v čase uvažovania o akvizícii 70 % Assedile a jej hodnotenia a v čase uvažovania o akvizíciách 100 % Assedile a 33 % KUP a ich hodnotenia. Očakávané synergie z akvizícií sú prezentované osobitne v spodnej časti tabuľky. Začaté a vyhodnotené, ale ešte neukončené akvizície sa pri tejto analýze neberú do úvahy. Akýkoľvek prebytočný kapitál, ktorý nie je potrebný na akvizície uvedené v odôvodnení 56 pred ich identifikáciou a hodnotením, je alokovaný do samostatných činností úverového poistenia (prvý pilier).

Tabuľka 4

„Predpokladaná ex ante“ ziskovosť, výpočet SACE

(64)

Pokiaľ ide o mieru návratnosti, akú by požadoval súkromný investor pri podobnej investícii („požadovaná miera návratnosti“), Taliansko spochybnilo koeficient uvádzaný žalobcom (ROE vo výške 11,5 %). Podľa názoru Talianska vzorka spoločností, pre ktoré bola vypočítaná ROE, nebola reprezentatívna, a obdobie, za ktoré bola ROE vypočítaná, nebolo primerané. Podľa SACE by sa primeraná miera návratnosti pre činnosť úverového poistenia v Taliansku mala určovať na základe priemernej ziskovosti spoločností pôsobiacich v rokoch 1998 až 2003 v Taliansku, t. j. Coface Taliansko (Viscontea Coface) a Euler Hermes SIAC, a predstavovala by 10,25 % na základe neváženého priemeru. SACE vysvetlila, že spoločnosť Atradius (Taliansko) bola z výpočtov vylúčená, pretože počas posudzovaného obdobia zaznamenala volatilitu, ktorá významne ovplyvňovala výsledky až natoľko, že vykázali zápornú referenčnú hodnotu (–2,4 % pri použití jednoduchého neváženého priemeru) (50).

(65)

Taliansko však argumentovalo, že požadovaná miera návratnosti by sa mala zakladať na váženej priemernej miere návratnosti. Podľa pripomienok Talianska SACE vyčíslila váženú priemernú mieru ROE pre Coface Taliansko a Euler Hermes SIAC za obdobie rokov 1998 – 2003 tak, že ich priemerné ROE za dané obdobie vážila váženým percentuálnym podielom hrubého predpísaného poistného týchto spoločností v oblasti úverového poistenia za rovnaké obdobie. Takto vypočítaná miera návratnosti by sa rovnala 8,7 %.

(66)

Taliansko tvrdí, že rozdiel medzi odhadovanou mierou návratnosti počítanej pomocou nevážených alebo vážených priemerov, t. j. medzi 10,25 % a 8,7 %, nie je dostatočne významný na to, aby mal zásadný vplyv na rozhodnutie investora v strednodobom až dlhodobom časovom horizonte. Napriek tomu však Taliansko, ako sa uvádza vyššie, považovalo za vhodnejšie použiť váženú priemernú ROE, a to z týchto dvoch dôvodov (51):

(67)

Taliansko taktiež uviedlo, že požadovaná miera návratnosti vychádzajúca z celkového objemu predpísaného poistného (t. j. bez obmedzenia len na poistné za úverové poistenie podľa vyššie uvedeného vysvetlenia) by predstavovala 9,5 %.

(68)

SACE tvrdí, že dôvodom pre toto opatrenie bola snaha dosiahnuť zisk, a že opatrenie preto zodpovedalo zaistnej činnosti v súlade s trhovými postupmi. Zdôrazňuje, že hlavné podmienky zaistného krytia, ktoré SACE poskytla SACE BT v roku 2009, sa zhodovali s podmienkami, aké boli niekoľko mesiacov predtým dohodnuté so súkromnými zaisťovateľmi (pozri odôvodnenie 31). Ex post možno urobiť záver, že opatrenie bolo prospešné iba pre materskú spoločnosť SACE, ktorá dostala 1,56 mil. EUR (54) z príjmov z poistného, pretože SACE BT nevyužila zaistenie na pokrytie vopred určenej škodovej nadmiery.

(69)

Taliansko ďalej tvrdí, že pri úrovni kapitálových požiadaviek („requisito patrimoniale“) vypočítaných v roku 2009 podľa vtedajšieho návrhu Solventnosť II (technické špecifikácie QIS4) opatrenie nemalo za následok zníženie kapitálových požiadaviek SACE BT. Žiadne výhody neprinieslo najmä pokrytie škodovej nadmiery, keďže sa neuznáva v štandardnom vzorci, ktorý SACE použila ako metódu na vyčíslenie kapitálových požiadaviek. Pokiaľ ide o vplyv na absorpciu kapitálu („assorbimento di capitale“), Taliansko vysvetlilo, že na úroveň kapitálu majú a priori vplyv všetky formy zaistenia vrátane zaistenia v podobe krytia škodovej nadmiery (55). Dňa 4. januára 2012 Komisia výslovne požiadala Taliansko o poskytnutie údajov o sume zníženia kapitálových požiadaviek na úrovni SACE BT po dohode so SACE o zaistení škodovej nadmiery v roku 2009. Taliansko požadované informácie neposkytlo, ale zopakovalo, že zaistenie škodovej nadmiery neznamená žiadne úľavy z hľadiska dohľadu nad stanovením kapitálových požiadaviek („requisiti patrimonionali di vigilanza“) (56).

(70)

SACE však vyhlásila (57), že jedným z hlavných cieľov zaistenia je zvýšiť schopnosť postupujúcej poisťovne získať ďalšie poistné zmluvy.

(71)

Pokiaľ ide o použitie únikovej doložky uvedenej v oznámení o vývozných úveroch (58), Taliansko uviedlo, že nepovažovalo za vhodné poskytnúť štátnu podporu tomuto sektoru a rozhodlo sa únikovú doložku nepoužiť (59). SACE nepovažovala žiadosť Komisie o poskytnutie informácií, ktoré by mohli preukázať nedostatočné krytie na trhu pre vývozcov, za relevantnú (60).

(72)

SACE tvrdí, že udelením tretieho a štvrtého opatrenia chcela dostať SACE BT do stavu „finančnej rovnováhy“ s cieľom zaručiť solventnosť firmy v súlade s obmedzeniami vyplývajúcimi z legislatívneho rámca. Keby bola zaručená solventnosť SACE BT, mohla by dosiahnuť dostatočnú úroveň ziskovosti (61). SACE navyše zdôrazňuje, že v rokoch 2008 a 2009 vykázali straty aj mnohí súkromní talianski konkurenti SACE BT. Odpoveďou bola intervencia zo strany ich akcionárov, ktorí im poskytli významné kapitálové injekcie (v medzinárodnom meradle aj Natixis dvakrát rekapitalizoval Coface, v roku 2009 a na začiatku roku 2010, po tom, ako Coface v roku 2009 vykázal stratu vo výške 163 mil. EUR).

(73)

SACE taktiež konštatuje, že hoci hospodárska kríza v zásade postihla všetky trhové subjekty, účinky krízy boli obzvlášť vážne pre SACE BT. SACE v tejto súvislosti tvrdí, že SACE BT je ešte stále začínajúcim podnikom. Z tohto dôvodu SACE BT nemohla na riešenie nepredvídaných hospodárskych a finančných problémov použiť „rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík“ („riserva di perequazione“) (62), pretože táto rezerva ešte nebola vytvorená. Všetci ostatní hlavní konkurenti SACE BT vrátane Coface počas súčasnej ekonomickej krízy túto rezervu využili.

(74)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia požiadala o poskytnutie odhadu nákladov, ktoré by pre SACE mohli vzniknúť v prípade, že by predala alebo zlikvidovala SACE BT; SACE v odpovedi uviedla, že likvidácia SACE BT je čisto teoretickou možnosťou a v súčasnosti nie je realizovateľná. Medzi hlavnými dôvodmi SACE uviedla: i) SACE ako akcionárovi by to neprinieslo žiadny okamžitý úžitok, pretože v kontexte obzvlášť nepriaznivej situácie na trhu v tom čase by likvidácia skôr zvýraznila negatívne výsledky a výrazne by poškodila povesť SACE; ii) možnosť, že trhy by si tento krok vykladali ako krízu likvidity vo vnútri SACE; iii) pravdepodobnosť, že kúpna cena by nebola primeraná (63). V odpovedi na osobitnú žiadosť Komisie týkajúcu sa expozície SACE voči SACE BT pred udelením druhého, tretieho a štvrtého opatrenia Taliansko uviedlo, že ukončením činnosti a likvidáciou aktív SACE BT v roku 2009 by sa teoreticky mohli ohroziť jej záväzky voči SACE v celkovej výške 2,09 mil. EUR. Taliansko uviedlo, že čisté saldo aktív a záväzkov vo vzťahu k SACE za rok 2008 bolo aktívne a dosiahlo 8,43 mil. EUR (64), čo znamená, že v čistom vyjadrení by SACE dlhovala peniaze SACE BT.

(75)

SACE uviedla, že pri použití zásady investora v trhovom hospodárstve sa musia brať do úvahy aj legislatívne obmedzenia. […] (65) SACE okrem toho tvrdí, že investor sa nezameriava iba na ziskovosť investície, ale aj na iné aspekty, ako je napr. zachovanie pozitívneho obrazu skupiny v očiach verejnosti alebo zmena orientácie jej podnikateľských aktivít (66).

(76)

Taliansko uviedlo, že suma 70 mil. EUR (tretie a štvrté opatrenie) bola súčasťou kapitálových potrieb, ktoré v máji 2009 identifikoval odbor pre riadenie rizika (67) ako nevyhnutné na dosiahnutie súladu s požiadavkami budúcej smernice Solventnosť II (68), (69). Táto simulácia bola založená na upravenom rozpočte na rok 2009.

(77)

Podľa SACE boli rozhodnutia rekapitalizovať SACE BT prijaté s výhľadom na predpokladané obnovenie ziskovosti s tým, že nulový bod sa dosiahne v roku 2011 (70).

(78)

Podľa Talianska sa od roku 2009 začali uskutočňovať hlboké zmeny v organizácii, riadení a v obchodných procesoch v SACE BT, ktoré obnovili jej dlhodobú životaschopnosť a umožnili jej opätovne dosiahnuť zisk v roku 2011, t. j. skôr než to predpokladali prognózy obchodného plánu na roky 2011 – 2013. Vzhľadom na meniace sa ekonomické a trhové podmienky bol obchodný plán SACE BT na roky 2011 – 2013 aktualizovaný s cieľom zohľadniť existujúcu krízu a naštartovať viaceré iniciatívy umožňujúce ďalej zlepšiť ziskovosť (pozri tabuľku 5). Upravený obchodný plán na roky 2011 – 2013 schválila správna rada SACE BT 24. novembra 2011. V zápisnici zo zasadnutia správnej rady z 24. novembra 2011 (teda dva roky po kapitálových injekciách) sa uvádza cieľ postupného zvyšovania ziskovosti (meranej podľa ROE) na úroveň priemeru v sektore.

Tabuľka 5

Kľúčové finančné údaje SACE BT v obchodnom pláne na roky 2010 – 2011 a upravený plán na roky 2011 – 2013

(79)

Vo svojom poslednom podaní z 30. marca 2012 Taliansko opätovne potvrdilo, že opatrenia nie sú pripísateľné štátu a že sú v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, Taliansko vysvetlilo, že išlo o rozhodnutia prijaté vo vnútri skupiny s cieľom ochrániť povesť skupiny. Po druhé, Taliansko tvrdilo, že SACE funguje ako trhový subjekt a investuje svoje zdroje do rozvoja svojich obchodných činností bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom spoliehalo na podporu štátu. Počas krízy materská spoločnosť SACE zostala zisková a štátu vyplácala dividendy. Taliansko preto tvrdilo, že SACE nikdy nepovažovala za potrebné vypracovať plán reštrukturalizácie, ktorý by mal byť predložený Komisii v súlade s oznámením Komisie o návrate k životaschopnosti, ani hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci („oznámenie o reštrukturalizácii“) (77). Námietku nevzniesol ani národný orgán dohľadu, ISVAP, ktorý v nadväznosti na rekapitalizáciu SACE BT neuplatnil žiadne osobitné postupy. Taliansko napokon pripomenulo svoje hodnotenie, podľa ktorého by v danom čase bolo bývalo veľmi ťažké nájsť potenciálneho kupca pre SACE BT.

(80)

Taliansko tvrdí, že krízu SACE BT nespôsobili vnútorné procesy, zmeny v dopyte alebo iné faktory, ktoré by si vyžadovali zásadné prehodnotenie obchodného modelu a následnú reštrukturalizáciu, ale že ju zapríčinilo výrazné zvýšenie nárokov na poistné plnenie vyvolané krízou. Taliansko tvrdí, že vzhľadom na túto situáciu sa SACE rozhodla poskytnúť dodatočný kapitál a uskutočniť zmeny organizačnej a riadiacej povahy úplne autonómnym spôsobom a v súlade s prístupom trhového subjektu.

(81)

Taliansko a SACE venovali najväčšiu časť svojich pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania tvrdeniam, že opatrenia boli zlučiteľné so zásadou investora v trhovom hospodárstve a neboli pripísateľné štátu a že ako také nezahŕňali pomoc. V prípade, že by Komisia napriek tomu konštatovala, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, SACE tvrdila, že opatrenia by sa mali uznať a vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom (78). Pokiaľ ide o druhé opatrenie, SACE považuje pochybnosti vyjadrené Komisiou v súvislosti so zlučiteľnosťou tohto opatrenia za čisto špekulatívne (79). Pokiaľ ide o tretie a štvrté opatrenie, SACE zopakovala svoje tvrdenie, že ich možno v každom prípade vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy na základe oznámení citovaných Komisiou (80).

(82)

Treba preskúmať, či štyri opatrenia uvedené v časti II.4 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Ako sa stanovuje v článku 107 ods. 1 zmluvy, pomoc poskytovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru, je, ak ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, nezlučiteľná s vnútorným trhom, ak nie je stanovené inak.

(83)

Kvalifikácia určitého opatrenia ako štátnej pomoci preto predpokladá splnenie týchto podmienok: opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované štátom alebo zo štátnych prostriedkov, musí poskytovať selektívnu výhodu, ktorá by mohla zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, a musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a mať potenciál ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(84)

Keďže tieto podmienky sú kumulatívne, na kvalifikáciu nejakého opatrenia ako štátnej pomoci musia byť splnené všetky z nich. Preto ak nie je splnená jedna z týchto podmienok, príslušné opatrenie nemožno považovať za štátnu pomoc.

(85)

V odôvodnení 61 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že pomoc nepredstavuje tá časť opatrení, ktorá spĺňa jednu z dvoch nasledujúcich podmienok:

(86)

Pokiaľ ide o druhé kritérium vylúčenia, SACE potvrdila, že vo vzťahu k členským štátom EÚ-10 nebol alokovaný žiadny kapitál na neobchodovateľné riziká, ktoré sa pred vytvorením SACE BT zmenili na obchodovateľné riziká (81). Je to v súlade s opakovaným zdôvodnením Talianska, že spoločnosť bola začínajúcim podnikom (pozri aj odôvodnenia 96 – 100).

(87)

Pokiaľ ide o prvé kritérium vylúčenia, v odpovedi na žiadosť Komisie o rozdelenie na obchodovateľné a neobchodovateľné riziká (82) SACE odpovedala, že relatívny objem neobchodovateľných činnosti v SACE BT je veľmi nízky (83). Taliansko navyše tvrdilo, že riadenie neobchodovateľných rizík SACE BT je v súlade s trhovými podmienkami bez záruky štátu a že na tieto riziká sa nevzťahuje prah, ktorý každoročne stanovuje CIPE pre neobchodovateľné riziká pod 24 mesiacov (84).

(88)

Komisia konštatuje, že v oznámenie o vývozných úveroch sa stanovuje, že ak si členské štáty želajú subvencovať svoje neobchodovateľné riziká, musia zaviesť oddelené účtovníctvo a zabezpečiť, aby pomoc nesmerovala k obchodovateľným rizikám. V tomto prípade nebolo žiadne z opatrení SACE špecificky zacielené na podporu malej časti aktivít súvisiacich s neobchodovateľnými rizikami. Taliansko netvrdí, že chcelo poskytnúť pomoc vo vzťahu k neobchodovateľným rizikám; všetky opatrenia považuje za opatrenia udelené v prospech SACE BT ako celku (a nie na nejakú konkrétnu aktivitu) a v súlade s trhovými podmienkami. Taliansko nenamieta proti tomu, aby sa všetky tieto opatrenia analyzovali podľa zásady investora v trhovom hospodárstve s cieľom posúdiť existenciu výhody.

(89)

Komisia preto súhlasí s Talianskom a SACE, že vylúčenia stanovené v kapitolách 4.1.1 a 4.1.2 rozhodnutia o začatí konania sa na tento prípad nevzťahujú. Preto na základe týchto kritérií vylúčenia nemožno vylúčiť kvalifikáciu pomoci v uvedených štyroch opatreniach (alebo ich časti). Všetok kapitál vložený do SACE BT v objeme 105,8 mil. EUR (prvé opatrenie) a všetky ďalšie opatrenia ako celok by mohli predstavovať pomoc a sú predmetom hodnotenia.

(90)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 80 – 82 rozhodnutia o začatí konania, na určenie, či kapitálová injekcia poskytuje konkurenčnú výhodu, je v súlade s ustálenou judikatúrou potrebné posúdiť, či súkromný investor v trhovom hospodárstve by za podobných okolností urobil kapitálové vklady v rovnakej výške (85), najmä s prihliadnutím na dostupné informácie a predvídateľný vývoj v čase vykonania týchto vkladov (86).

(91)

Test zásady investora v trhovom hospodárstve by sa mal urobiť ex ante , t. j. malo by sa určiť, či v čase plánovania investície by súkromný investor v trhovom hospodárstve presadil vykonanie takéhoto kapitálového vkladu. Trhový investor by náležite zohľadnil riziká spojené s investíciou – od rizikovejších investícií by požadoval vyššiu ziskovosť. Ako obmedzenie by bral do úvahy existujúci regulačný rámec, napr. v sektore finančných služieb. Keby vzhľadom na špecifické regulatórne požiadavky na minimálny kapitál, likviditu a podobné požiadavky investícia nebola zisková, investor v trhovom hospodárstve by sa rozhodol neinvestovať namiesto toho, aby pristúpil k investícii, ktorá by síce spĺňala regulatórne požiadavky, ale neposkytovala by primeranú mieru ziskovosti.

(92)

Súkromný investor by sa neuspokojil len s tým, že investícia pre neho nebude stratová alebo že bude len mierne zisková. Investor v trhovom hospodárstve by sa snažil maximalizovať návratnosť svojich aktív a využiť na to okolnosti, ktoré sú v jeho záujme, dokonca aj v prípade investície do podniku, v ktorom už má akciový podiel (87). Hoci priemerná návratnosť v tomto odvetví je iba jedným z prvkov, ktoré by Komisia mohla brať do úvahy, obozretný investor v trhovom hospodárstve by pri odhade primeranej odmeny v zásade požadoval, aby minimálna návratnosť investície dosahovala aspoň úroveň priemernej ziskovosti v danom odvetví (88).

(93)

Podľa najnovšej judikatúry (89) členský štát, ktorý sa dovoláva súladu so zásadou investora v trhovom hospodárstve, musí v prípade pochybnosti jednoznačne a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov preukázať, že realizované opatrenie je pripísateľné štátu konajúcemu ako akcionár, t. j. že boli dodržané trhové podmienky. V tejto súvislosti sa môže vyžadovať predloženie dôkazu o tom, že rozhodnutie sa zakladalo na ekonomických hodnoteniach porovnateľných s tými, ktoré by za daných okolností robil racionálny súkromný investor pred urobením investície s cieľom určiť jej budúcu ziskovosť v situácii, ktorá by sa čo najviac približovala situácii v danom členskom štáte. Na účely uplatnenia testu súkromného investora sú jedinou relevantnou skutočnosťou informácie, ktoré boli k dispozícii, a vývoj, ktorý bol predvídateľný v čase prijímania rozhodnutia o vykonaní investície. Platí to najmä vtedy, keď sa rovnako ako v tomto prípade Komisia snaží zistiť, či v súvislosti s investíciou nebola poskytnutá štátna pomoc, ktorá jej nebola oznámená a ktorú v čase, keď ju Komisia posudzovala, členský štát už bol urobil.

(94)

Pri vykonávaní vlastného posúdenia súladu so zásadou investora v trhovom hospodárstve Komisia musí vykonať globálne posúdenie, pri ktorom – okrem dôkazov predložených členským štátom – prihliada na všetky ostatné relevantné dôkazy umožňujúce určiť, či členský štát urobil dané opatrenie z pozície akcionára, t. j. investora v trhovom hospodárstve, alebo ako štátny orgán. V tejto súvislosti je relevantná najmä povaha a predmet tohto opatrenia, rovnako ako jeho kontext, sledovaný cieľ a pravidlá, ktorými sa riadi dané opatrenie (90).

(95)

V odôvodneniach 95 a 96 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či prvé opatrenie je v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. V rozhodnutí o začatí konania Komisia stanovila, že parametrom, ktorý je potrebné zistiť, je očakávaná ziskovosť investície podľa obchodného plánu. Podľa ustálenej judikatúry a praxe (91) by materská spoločnosť SACE skutočne – rovnako ako investor za podobných okolností – mala alternatívnu možnosť nealokovať kapitál a použiť ho na nejaké iné aktivity alebo ho vrátiť štátu vo forme dividend.

(96)

Treba poznamenať, že SACE používala oddelené účtovníctvo pre obchodovateľné riziká odo dňa, kedy sa príslušné riziká stali automaticky obchodovateľné (1. mája 2004) do dňa založenia SACE BT (27. mája 2004) (pozri tabuľku 1 v odôvodnení 19 rozhodnutia o začatí konania). Z vytvoreného samostatného účtu sa však na SACE BT nepreviedli žiadne aktíva, záväzky alebo zmluvy (zmluvy na obchodovateľné riziká účtované v oddelenom účtovníctve boli ukončené buď v dôsledku uplynutia platnosti poistných zmlúv, alebo výpovede existujúcich zmlúv; príslušné obchodovateľné riziká boli postupne pokryté novými poistnými zmluvami v rámci SACE BT (92)). Táto spoločnosť začala podnikať úplne od začiatku.

(97)

Ďalej treba zdôrazniť, že SACE BT bola založená s cieľom zamerať sa na nové podnikateľské aktivity, ktoré SACE dovtedy nevykonávala. Pred založením SACE BT a vložením vstupného kapitálu do tejto spoločnosti si SACE už koncom roka 2003 dala urobiť externý expertný posudok, ktorý mal potvrdiť a ďalej spresniť podnikateľské príležitosti, ktoré identifikovala SACE s cieľom vstúpiť do segmentu obchodovateľných rizík. Hlavné príležitosti boli identifikované v tých segmentoch trhu, kde ešte v tom čase neboli prítomní významní účastníci na trhu úverového poistenia, t. j. v poskytovaní úverového poistenia v Taliansku v prípade domácich úverov a poistenia vývozných úverov v prípade talianskych – najmä malých a stredných – podnikov vyvážajúcich do krajín s obchodovateľnými rizikami.

(98)

Obchodný plán SACE BT bol okrem toho založený na trhových referenčných hodnotách a na vytvorení novej štruktúry spoločnosti namiesto pokračovania v doterajších podnikateľských aktivitách. Inými slovami, nebol založený na existujúcich podnikateľských aktivitách (alebo na reštrukturalizácii doterajších podnikateľských aktivít), ale bol vytvorený nanovo.

(99)

SACE BT teda nepredstavuje pokračovanie už existujúcich činností v SACE, ale je výsledkom rozhodnutia vytvoriť začínajúci podnik a rozvíjať hospodárske aktivity, aké sa v SACE nevykonávali.

(100)

Ponúka sa teda záver, že faktické informácie poskytnuté Talianskom a SACE v rámci formálneho prešetrovania umožňujú Komisii vyvodiť záver, že SACE BT vznikla ako začínajúci podnik a nebola len pokračovaním činností, ktoré už predtým vykonávala SACE.

(101)

Komisia sa domnieva, že obchodný plán vypracovaný pre začínajúci podnik by mal zahŕňať dôkladnú analýzu obchodných príležitostí na trhu, na ktorom začínajúci podnik hodlá pôsobiť, a pravdepodobnú návratnosť, ktorú dosiahne, aby sa preukázalo, že očakávaná ziskovosť primerane zdôvodňuje počiatočnú investíciu.

(102)

Vzhľadom na možnosť určitej miery neistoty však môže existovať istý priestor na úpravu a spresnenie rozsahu operácií a finančných prognóz. Osobitne to môže platiť pre prvé roky činnosti spoločnosti. Začínajúce podniky zákonite nemôžu preukázať svoju finančnú výkonnosť v minulosti, na ktorej by sa mohlo založiť ocenenie. Investor si preto musí vypracovať postup na ocenenie podniku založený na porovnateľných podnikoch (benchmarking) a finančných prognózach. Mladým podnikom môže nejakú dobu trvať, kým začnú tvoriť zisk, a preto kľúčom na oceňovanie začínajúcich podnikov je sústredenie sa na tie činnosti, ktoré umožnia dosiahnuť primeraný zisk v budúcnosti.

(103)

Existuje dostatok faktických informácií potvrdzujúcich, že ešte skôr, než sa SACE rozhodla založiť SACE BT a vyčleniť pre ňu vstupný kapitál, urobila si analýzu trhu, na ktorom mala SACE BT pôsobiť. Počiatočné úvahy a predbežné prvky obchodného plánu týkajúce sa ďalšieho rozvoja SACE v rokoch 2004 – 2006 boli predstavené na zasadnutiach správnej rady SACE (93) v dňoch 21. novembra a 3. decembra 2003 (94). Na zasadnutí 21. novembra 2003 správna rada SACE rokovala o nových smeroch rozvoja a o možnosti pôsobiť v oblasti krátkodobého úverového poistenia v krajinách OECD, vychádzajúc zo štúdie vypracovanej externým poradcom a SACE. Správna rada dospela k záveru, že obchodovateľné riziká, zdroje, investície a ciele budú stanovené na základe štúdie uskutočniteľnosti (studio di fattibilità) (95).

(104)

Vypracovanie obchodného plánu sa preto zadalo renomovanému externému poradcovi. Úlohou poradcu bolo okrem iného identifikovať predovšetkým príležitosti súvisiace s krátkodobými rizikami v krajinách OECD (kde SACE vyhodnotila veľkosť trhu na 2,5 až 5 mld. EUR (96)) a vymedziť podmienky fungovania nového podniku.

(105)

Vo výzve na predloženie ponúk zo 17. decembra 2003 sa jasne uvádzalo, že začínajúci podnik nebude môcť počítať so žiadnou štátnou pomocou, či už priamou (finančná podpora), alebo nepriamou (z finančných prostriedkov vyčlenených na neobchodovateľné riziká) (97).

(106)

Pôvodný obchodný plán z 18. mája 2004 obsahoval benchmarking (98) z hľadiska trhových postupov (najmä významných účastníkov na trhu), pokiaľ ide o predpokladané ceny, koeficienty výdavkov na poistné plnenie a ďalších nákladov, a ďalšie podrobnosti týkajúce sa založenia a fungovania podniku v súlade s trhovými postupmi. Pre začínajúci podnik by to malo predstavovať pevný základ na zosúladenie jeho činnosti s trhovými postupmi.

(107)

V tejto súvislosti Komisia dospela k záveru, že postup a kroky SACE pred prijatím rozhodnutia investovať vstupný kapitál do SACE BT boli porovnateľné s trhovými postupmi v podobnej situácii. Dôležité bolo to, že pred rozhodnutím o vykonaní investície si SACE dala urobiť štúdiu uskutočniteľnosti u externého poradcu a že pred vykonaním investície starostlivo posúdila a identifikovala významné trhové príležitosti pre rast na trhu úverového poistenia v Taliansku, ako aj možnosti ďalšej expanzie na trhy strednej a východnej Európy alebo do iných služieb súvisiacich s úverovým poistením.

(108)

Pokiaľ ide o obmedzené časové obdobie, na ktoré sa vzťahovali finančné prognózy uvedené v pôvodnom obchodnom pláne (t. j. iba štvorročné obdobie rokov 2005 – 2008), a obmedzenú ziskovosť dosiahnuteľnú ku koncu tohto obdobia, Komisia konštatuje, že to súvisí so skutočnosťou, že niektoré kľúčové prvky bolo ešte potrebné spresniť, a že plán preto obsahoval finančné prognózy týkajúce sa iba časti plánovaných aktivít (prvý pilier, pozri odôvodnenie 48).

(109)

V tomto kontexte Komisia konštatuje, že v upravenom obchodnom pláne – ktorý formálne prijala správna rada SACE iba jeden mesiac po začatí činnosti SACE BT – boli zmenené niektoré východiskové predpoklady, finančné prognózy sa predĺžili o jeden rok do roku 2009 a boli predložené oddelené odhady kapitálových požiadaviek a návratnosti kapitálu pre endogénne vyvinuté úverové poistenie (prvý pilier), na ktoré sa kapitálové požiadavky vo vzťahu k prognózovanému poistnému odhadovali na 40,3 mil. EUR. Návratnosť tohto kapitálu v roku 2009 sa prognózovala vo výške 4,8 mil. EUR a očakávaná ROAE predstavovala 12,1 %. V sprievodnej poznámke pre správnu radu sa jasne špecifikovalo, že podnikateľská činnosť sa rozšíri na trh zárukového poistenia, a bol v nej opísaný scenár vývoja odrážajúci ďalšie možnosti externého rastu smerom k sektorom umožňujúcim synergiu s činnosťou SACE BT v oblasti úverového poistenia, aby sa návratnosť celej kapitálovej investície do SACE BT dostala do súladu s referenčnými hodnotami na trhu. V dokumente sa uvádzalo, že na regulatórne účely bude potrebné analýzu ďalej spresniť po prepracovaní obchodného plánu (očakávanom vo februári/marci 2005).

(110)

Taliansko a SACE poskytli aj dokumenty preukazujúce, že plán podliehal neprestajnému prehodnocovaniu. To dokazuje, že plán sa skutočne dodržiaval a že vedenie ho uplatňovalo a priebežne aktualizovalo v súlade s novými informáciami. Zdá sa, že tento postup zodpovedá postupu, aký by sa očakával v prípade začínajúceho podniku, pri ktorom je hodnotenie budúcej ziskovosti neisté a musí sa upraviť, až keď začínajúci podnik začne vyvíjať činnosť.

(111)

Pokiaľ ide o ostatné piliere obchodnej činnosti, t. j. rozšírenie operácií SACE BT prostredníctvom akvizícií („stratégia externého rastu“), Komisia konštatuje, že spoločnosť už vo včasnom štádiu aj s pomocou renomovaného externého poradcu (pozri odôvodnenie 113) identifikovala trhové príležitosti na iných segmentoch trhu, ktoré predstavujú významnú synergiu s jej kľúčovou činnosťou úverového poistenia (vrátane potenciálnych cieľov akvizícií). Vzhľadom na koncentrovanú štruktúru trhu v západnej Európe SACE preskúmala možnosti rozšírenia na trhy strednej a východnej Európy, na ktorých v tom čase traja veľkí účastníci na trhu v oblasti úverového poistenia boli výrazne menej prítomní než v západnej Európe.

(112)

Komisia konštatuje, že hoci SACE BT dostala viac kapitálu, než by to bolo nevyhnutné na organický rast jej činnosti v oblasti úverového poistenia (prvý pilier), Taliansko a SACE poskytli dokumenty preukazujúce, že SACE už pred vytvorením SACE BT (27. mája 2004) zvažovala a analyzovala domácu aj medzinárodnú expanziu SACE BT (t. j. druhý a tretí pilier).

(113)

Je dôležité, že o druhom a treťom pilieri sa uvažovalo v liste zo 17. decembra 2003 (pozri odôvodnenia 52 a 53), ktorým bol externý poradca požiadaný, aby okrem posúdenia endogénneho rastu SACE urobil aj analýzu spolupráce s inými subjektmi, či už talianskymi alebo zahraničnými [ako je napr. spolupráca s jedným z najväčších účastníkov trhu, spolupráca s vedľajším účastníkom trhu (napr. CESCE – Španielsko, OND – Belgicko) a spolupráca s talianskym subjektom pôsobiacim v inom segmente trhu alebo v inom finančnom sektore]. Navyše, externý poradca už v marci 2004 predložil dodatočné analýzy týkajúce sa talianskeho trhu obchodných informácií, talianskeho trhu vymáhania pohľadávok a jeho hlavných aktérov na trhu úverového poistenia v strednej a východnej Európe (dodatky k obchodnému plánu). Preto aj napriek tomu, že v čase udelenia prvého opatrenia neexistovali žiadne presné finančné prognózy očakávanej ziskovosti vyplývajúcej z rozšírenia na iné služby v Taliansku a na iných geografických trhoch prostredníctvom akvizícií, SACE už mala k dispozícii analýzu vypracovanú renomovaným externým poradcom na podporu tejto výhľadovej identifikácie potenciálnych cieľov.

(114)

Komisia uznáva, že bolo odôvodnené očakávať ďalšiu konsolidáciu menších účastníkov na trhu, ako aj možnú privatizáciu úverových poisťovní v strednej a východnej Európe. Komisia tiež napriek iteračnému procesu chápe, že SACE mohla len ťažko presne vyhodnotiť v peňažnom vyjadrení výšku kapitálu, ktorý by sa mal vynaložiť na tieto budúce akvizície, a návratnosť, ktorú by mali priniesť tieto podniky, ešte predtým, než majiteľ potenciálneho cieľového podniku vyjadrí súhlas s jeho predajom a než sa vyhodnotí očakávaná návratnosť pre tieto potenciálne akvizičné ciele.

(115)

Vzhľadom na úvahy SACE predchádzajúce investícii, ako aj na podrobné analýzy vyžiadané od renomovaného externého poradcu, v ktorých boli predbežne identifikované potenciálne ciele, Komisia môže súhlasiť s tvrdením Talianska a SACE, že v čase investovania kapitálu do SACE BT už SACE zvažovala plány akvizícií, ale bez toho, aby bola schopná odhadnúť ich ziskovosť alebo očakávané synergie, kým nebude mať prístup k interným údajom týchto potenciálnych cieľov a kým nebude známa kúpna cena.

(116)

Vzhľadom na rozsiahlu akvizičnú stratégiu, ktorá bola bežná v tomto odvetví a ktorú predpokladala aj SACE, Komisia môže súhlasiť aj s tvrdením Talianska a SACE, že kapitál, ktorý by sa mal použiť pri budúcich akvizíciách, by sa mohol približne odhadnúť podobne ako kapitál v prípade investície do akciového fondu. V akciovom fonde je skutočne možné definovať len očakávanú mieru návratnosti podľa trhových referenčných hodnôt (v tomto prípade aproximáciou požadovanej miery návratnosti v prípade troch najväčších účastníkov na trhu úverového poistenia, ktorí významne expandovali prostredníctvom akvizícií), pričom konkrétnejšie hodnotenie sa vykonáva pred každou investíciou v momente, keď sa na ňu naskytne príležitosť. Okrem toho môže trvať určitý čas, než sa investuje všetok kapitál.

(117)

Pokiaľ ide o ziskovosť akvizícií, Komisia konštatuje, že pred uskutočnením akvizícií spoločnosť dôsledne žiadala o radu externého poradcu. V prípade Assedile bola ponúkaná cena nižšia (pre prvú akvizíciu 70 % podielu v Assedile) alebo zodpovedajúca rozpätiu ocenenia (pri úvahe o kombinovanej akvizícii 100 % Assedile) navrhnutému externým poradcom (99). Avšak pokiaľ ide o spoločnú investíciu do KUP s SA Ducroire v roku 2007, zaplatená cena prevýšila ocenenie navrhnuté poradcom (Rothschild) o 5 %. Keď si však SACE BT uvedomila, že ziskovosť KUP nebude možné obnoviť, túto investíciu pomerne rýchlo predala (100). SACE BT predala svoju účasť v KUP so stratou spoločnosti SA Ducroire 25. februára 2009, aby minimalizovala budúce straty (101).

(118)

Komisia taktiež konštatuje, že SACE ako firma pôsobiaca v oblasti dlhodobého poistenia vývozných úverov má isté vedomosti o trhu rizík úverového poistenia. Preto investície nevykonávala bez vlastných vedomostí o danom sektore.

(119)

Komisia preto súhrnom konštatuje, že obchodný plán bol pripravený ex ante s pomocou renomovaného externého poradcu, ktorý posúdil nové trhové príležitosti pre SACE pred vytvorením SACE BT. Investícia bola navyše jasne zacielená na začínajúci podnik a bola podporená plánom založeným na podrobnom porovnaní s referenčnými trhovými postupmi, najmä pokiaľ išlo o náklady a ceny, a na primeranej identifikácii obchodných príležitostí pre jej rast a rozvoj. A napokon, ako podporný argument, v prvých rokoch existencie začínajúceho podniku materská spoločnosť dôsledne monitorovala jeho výkonnosť a zavčasu sa robili potrebné úpravy.

(120)

Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti a najmä na mieru ziskovosti, ktorú bolo možné očakávať od druhého a tretieho piliera podnikania SACE BT, ktorá bola v danom čase podrobne preskúmaná, možno dospieť k záveru, že predpoklad dosiahnutia primeranej návratnosti vstupnej kapitálovej investície, t. j. prvého opatrenia, bolo realistické a bolo v súlade s trhovými postupmi.

(121)

Preto možno dospieť k záveru, že keď SACE vložila peniaze do SACE BT, požadovala (ako sa uvádza v zápise z rokovania zo zasadnutia a v poznámkach pre správnu radu) a odôvodnene mohla očakávať dostatočnú návratnosť svojej investície.

(122)

Záverom sa konštatuje, že prvé opatrenie sa nepovažuje za opatrenie poskytujúce výhodu pre SACE BT. Preto opatrenie nepredstavovalo pomoc a ostatné kritériá potrebné na to, aby bolo kvalifikované ako štátna pomoc, sa nemusia posudzovať.

(123)

V odôvodnení 100 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či trhové subjekty a materská spoločnosť SACE poskytovali zaistenie za porovnateľných podmienok. Zdá sa, že zaistenie nepriamo poskytnuté štátom (napr. prostredníctvom SACE ako štátnym poisťovateľom vývozných úverov) vedie k umelému vytvoreniu kapacity, aká by na súkromnom trhu nebola k dispozícii. Navyše v odôvodnení 103 rozhodnutia o začatí konania Komisia nevylúčila, že druhé opatrenie poskytlo výhodu pre SACE BT.

(124)

Taliansko a SACE nepredložili nové faktické informácie, ktoré by zmenili predbežné hodnotenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(125)

Podľa bodu 4.2 oznámenia o vývozných úveroch sa od členských štátov požadovalo, aby do jedného roka od uverejnenia tohto oznámenia prestali poskytovať určité typy štátnej pomoci vrátane zaistenia poskytovaného priamo alebo nepriamo štátom prostredníctvom štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov za podmienok výhodnejších ako sú podmienky, ktoré poskytuje trh súkromného zaistenia, čo vedie buď k podhodnoteniu ceny zaistenia, alebo k umelému vytvoreniu kapacity, ktorú by súkromný trh nebol schopný poskytnúť [bod 4.2 písm. f)]. V bode 4.2 sa ďalej uvádza, že existujúce doplnkové dohody štátu o zaistení zostávajú prípustné na prechodné obdobie za predpokladu, že, okrem iného, štátne zaistenie je menšinovým prvkom v celkovom zaisťovacom balíku poisťovateľa a štátne zaistenie obchodovateľných rizík je prístupné pre všetkých poisťovateľov úverov, ktorí sú schopní splniť všeobecné kritériá spôsobilosti. Je úplne jasné, že v danom prípade neboli tieto ustanovenia splnené, pretože štát prevzal väčšiu časť zaistenia. Okrem toho neotvoril systém tak, aby bol dostupný pre všetkých úverových poisťovateľov.

(126)

Pri posudzovaní existencie výhody Komisia najprv preukáže, že opatrenie nebolo možné získať od zvyšku trhu. Po druhé, preukáže, že SACE nekonala ako súkromný zaisťovateľ. Po tretie, preukáže, že aj keby sa brala do úvahy skutočnosť, že SACE bola materskou spoločnosťou SACE BT, neumožňuje to dospieť k záveru, že SACE konala tak, ako by v podobnej situácii bola konala súkromná spoločnosť. Po štvrté, Komisia preukáže, že zaistenie, ktoré poskytla SACE, poskytuje výhodu pre SACE BT.

(127)

Komisia konštatuje, že s cieľom obnoviť zaistné zmluvy na rok 2009 sa 30. januára 2009 SACE BT podarilo získať 25,85 % zaistenia škodovej nadmiery pre obchodovateľné úverové riziko v roku 2009 (102). Spoločnosť sa obrátila na viaceré trhové subjekty, ktoré odmietli poskytnúť zaistenie zostávajúcej časti aj napriek jej údajnej ziskovosti (16 subjektov sa rozhodlo nezapojiť). Preto „po mnohých pokusoch o dosiahnutie dohody s účastníkmi trhu“ (103)sa SACE BT rozhodla, že o zostávajúcu časť zaistenia škodovej nadmiery požiada SACE. SACE upísala 74,15 % zaistenia škodovej nadmiery 5. júna 2009 za rovnakých podmienok priority, kapacity a poistného ako súkromní zaisťovatelia. Je teda zrejmé, že poskytnutie 74,15 % zaistenia škodovej nadmiery spoločnosťou SACE by nebolo bývalo možné získať na zvyšku trhu (104).

(128)

Pri zisťovaní, či toto opatrenie predstavuje výhodu, je potrebné tiež overiť, či pri poskytnutí tohto opatrenia SACE konala rovnako, ako by bol za podobných okolností konal súkromný poisťovateľ. Komisia konštatuje, že Taliansko a SACE sami uznali, že globálna finančná kríza významne ovplyvnila globálny zaistný trh a bola dôvodom zavedenia reštriktívnych zaistných podmienok v roku 2009. Mnohí súkromní zaisťovatelia preto výrazne znížili svoje kapacity úverového poistenia tak, že obmedzili svoje aktivity v tejto oblasti a preorientovali sa na ziskovejšie oblasti, čo ovplyvnilo dostupnosť tohto úverového poistenia a zaistenia na trhu. Po druhé, neschopnosť SACE BT získať zaistenie na trhu vyplývala aj z jej nepriaznivej finančnej situácie a viacerí súkromní zaisťovatelia zúčastňujúci sa diskusií o predĺžení zaistenia pre SACE BT vyslovovali obavy týkajúce sa situácie v tejto spoločnosti. SACE BT v roku 2008 vykázala významnú stratu (približne vo výške 29,5 mil. EUR). Toto jej slabé postavenie znamená, že riziko zaistenia je vyššie (105). Správanie sa zaisťovní, ktoré poskytovali zaistenie, svedčí o tom, že súkromný zaisťovateľ by sa na takomto rizikovom zaistení podieľal len v zníženej miere, pokiaľ by sa výrazne nezvýšil poplatok. Nikdy by nesúhlasil s krytím v takej vysokej miere, ako je 74 %, a to za rovnakých podmienok, aké požadovali zaisťovatelia podstatne menšieho percenta zaistenia. Racionálny investor by bol požiadal poplatok zohľadňujúci zvýšenú mieru prevzatého rizika (106). To znamená, že poplatok účtovaný SACE by v skutočnosti bol mal byť vyšší, než bol poplatok, ktorý účtovalo päť súkromných zaisťovateľov za oveľa menšie percento zaistenia (107). Komisia preto vypočítala výšku pomoci v druhom opatrení ako rozdiel medzi poplatkom za zaistenie, ktorý by účtoval súkromný zaisťovateľ za takýto vysoký podiel zaistenia, a poplatkom, ktorý bol účtovaný SACE BT. V súlade s praxou Komisie (108) sa Komisia domnieva, že poplatok za taký vysoký podiel zaistenia a rizika by mal byť najmenej o 10 % vyšší, než je poplatok účtovaný súkromnými zaisťovateľmi za menšiu časť zaistenia a rizika. Výška pomoci pri sume 1,56 mil. EUR, ktorú SACE BT zaplatila SACE, sa rovná 156 000 EUR. Komisia napokon uvádza, že je možné, že poskytnutie takého vysokého podielu zaistenia iba jedinej spoločnosti nebolo v súlade so všeobecnými zásadami spoločnosti týkajúcimi sa zaistenia, t. j., že „počet zúčastnených zaisťovateľov na zmluvách musí byť taký, aby sa zabezpečilo primerané rozloženie rizika“ (109). Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že SACE sa nesprávala ako súkromný zaisťovateľ.

(129)

Pokiaľ ide o otázku, či by materská spoločnosť bola poskytla taký vysoký podiel zaistenia v situácii, keby jej dcérska spoločnosť nebola schopná získať na trhu dostatočné zaistenie pri navrhovanej cene, treba konštatovať, že takáto zmluva o zaistení zvyšuje expozíciu materskej spoločnosti voči operáciám dcérskej spoločnosti. V danom prípade SACE bola v roku 2009 v situácii, keď potrebovala vysokú rekapitalizáciu a zaistenie. Rozhodnutie o udelení tohto opatrenia by sa malo analyzovať paralelne s udelením tretieho a štvrtého opatrenia. Je pravda, že správna rada SACE uvažovala o druhom, treťom a štvrtom opatrení už 26. mája 2009 (110) s cieľom podporiť SACE BT (111). Ako bude uvedené v závere k vyhodnoteniu týchto opatrení, súkromný investor by nebol pristúpil k týmto rekapitalizáciám, ale bol by nechal spoločnosť zbankrotovať. Preto treba urobiť záver, že súkromná materská spoločnosť by nebola pristúpila k udeleniu druhého opatrenia, ktoré ešte väčšmi zvyšuje expozíciu materskej spoločnosti voči jej dcérskej spoločnosti.

(130)

A napokon, pokiaľ ide o otázku, či zaistenie poskytlo výhodu pre SACE BT, ako uznala SACE (pozri odôvodnenie 70), opatrenie umožnilo SACE BT zvýšiť jej kapacitu na poskytovanie úverového poistenia, a tým jej umožnilo upísať viac zmlúv, než by to bola schopná urobiť v opačnom prípade. Na druhej strane by SACE BT bez tohto opatrenia bola musela podporiť tieto riziká na svojej súvahe/vystaviť vlastný kapitál vyššiemu riziku alebo ponúkať najmenej o 10 % vyššie poistné na získanie tohto zaistenia (pozri odôvodnenie 128). Opatrenie tak SACE BT umožnilo získať zaistenie za nižšiu cenu, ktoré jej umožnilo upísať viac poistných zmlúv než by bola mohla získať bez zaistenia zo strany SACE, a niesť nižšie riziko na vlastný účet.

(131)

Komisia dospela k záveru, že druhým opatrením bola SACE BT poskytnutá výhoda zodpovedajúca rozdielu medzi poplatkom, ktorý SACE BT skutočne zaplatila, a poplatkom vyšším najmenej o 10 %, ktorý by bol účtoval súkromný zaisťovateľ vzhľadom na vyššiu mieru prijatého rizika.

(132)

V odôvodnení 107 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či by súkromný subjekt bol investoval sumu odhadnutú v SACE BT. Ako uznali talianske orgány, tretie a štvrté opatrenie pokrýva potrebu kapitálu SACE BT, ktorý umožňoval spoločnosti vyrovnať sa s dôsledkami finančnej krízy (112). V materiáli na diskusiu (materiale per discussione) správnej rady SACE BT z 31. marca 2009 sa uvádza, že SACE BT „potrebuje rekapitalizáciu (ricapitalizzazione) vo výške až 70 miliónov EUR, aby mohla vytvoriť primerané aktíva na pokrytie rezerv na konci roka 2009“ (113). V tom istom dokumente sa uvádza, že už na konci prvého polroka 2009 aktíva nepostačovali na krytie rezervy, t. j. že na konci júna 2009 bola potrebná suma vo výške 23 mil. EUR a na konci roka 2009 suma vo výške 68 mil. EUR. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že SACE BT podľa všetkého nebola schopná pokryť straty vykázané na konci roka 2008 a že jej aktíva v tom čase nepostačovali na krytie rezervy. Zdá sa, že kapitál vložený do SACE BT by spoločnosť nebola mohla získať na trhu z dôvodu jej nedostatočnej predpokladanej ziskovosti. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že SACE BT mala v tom čase kladnú hodnotu.

(133)

V odôvodnení 108 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyzvala Taliansko, aby sa vyjadrilo, či tretie opatrenie bolo nevyhnutné s cieľom umožniť SACE BT pokračovať v činnosti, a ak áno, aké odhadované náklady by znášala SACE, keby musela SACE BT predať alebo zlikvidovať. Komisia konštatovala, že materská spoločnosť by svoju dcérsku spoločnosť rekapitalizovala iba za predpokladu, že je primerane pravdepodobné, že spoločnosť prijímajúca pomoc bude opäť zisková (114). Investor v trhovom hospodárstve by nebol vložil dodatočný kapitál do SACE BT, keby ho to z hospodárskeho hľadiska stálo viac, ako keby príslušné aktíva zlikvidoval (napr. odpredajom príslušnej investície).

(134)

V odôvodneniach 111 a 117 rozhodnutia o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o súlade tretieho a štvrtého opatrenia so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Komisia ďalej uviedla, že tieto dve opatrenia podľa všetkého poskytli výhodu pre SACE BT.

(135)

V rozhodnutí o začatí konania (odôvodnenie 109) sa uvádza, že ústrednú úlohu zohráva plán, ktorý je k dispozícii v čase vykonania investície. Plán má kľúčový význam preto, lebo súkromný investor poskytne nový kapitál spoločnosti s príjmovým deficitom iba v prípade, že očakáva obnovenie dostatočnej miery ziskovosti. V opačnom prípade by sa investovaný kapitál použil len na splatenie existujúceho dlhu spoločnosti bez toho, aby sa zabezpečilo, že spoločnosť začne v budúcnosti znova tvoriť zisk (115). Bez presvedčivého „reštrukturalizačného“ plánu by racionálny súkromný investor investíciu neurobil (116).

(136)

Komisia konštatovala, že v obchodnom pláne na obdobie rokov 2010 – 2011 počítala SACE BT najmä s opatreniami na zvýšenie podielu na trhu a s rozšírením činnosti namiesto opatrení zameraných na obnovenie ziskovosti, ako je napr. zníženie nákladov alebo reštrukturalizácia obchodného modelu. SACE BT predpokladala, že v roku 2011 zvýši svoj podiel na trhu úverového poistenia a zárukového poistenia na cieľovú úroveň 15 % a že v roku 2011 sa stane druhým najväčším účastníkom na trhu v oblasti úverového poistenia. Pokiaľ ide o rok 2009, SACE BT odhadovala, že sa dostane na tretie alebo štvrté miesto na trhu úverového poistenia a zárukového poistenia. Pokiaľ ide o distribučnú sieť SACE BT, plán okrem iného predpokladá posúdenie možných príležitostí na ďalšie akvizície. Obchodný plán navyše počíta medziiným skôr s exogénnymi faktormi, ako je zlepšenie hospodárskej a trhovej situácie a postupné otváranie trhu zaistenia od roku 2011, než s vnútornými zmenami.

(137)

Informácie, ktoré predložili Taliansko a SACE počas postupu formálneho prešetrovania, nezmenili pôvodné hodnotenie Komisie uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(138)

Názor Komisie, pokiaľ ide o kvalifikáciu tretieho a štvrtého opatrenia ako zvýšenie kapitálu („aumento di capitale“), sa nezmenil. Hoci podľa Talianska sa touto operáciou nezvýšilo množstvo základného imania („capitale sociale)“, Komisia konštatuje, že pozitívne ovplyvnila vlastné imanie („patrimonio netto“), ktoré je širšou kategóriou než základné imanie („capitale sociale“), a to prostredníctvom prevodu z materskej spoločnosti SACE do kapitálu SACE BT (117).

(139)

Podľa tvrdenia SACE bolo rozhodnutie rekapitalizovať SACE BT prijaté s ohľadom na očakávané obnovenie ziskovosti v roku 2011.

(140)

Komisia však pripomína, že v čase poskytnutia tretieho opatrenia SACE nemala k dispozícii aktualizované finančné prognózy alebo obchodný plán, ktoré by zohľadňovali kapitálovú injekciu a najnovšie finančné údaje. SACE preto nemala žiadny dôvod očakávať obnovenie ziskovosti SACE BT.

(141)

Hlavný dokument, ktorý brala SACE do úvahy pri udelení štvrtého opatrenia, bol obchodný plán na roky 2010 – 2011. Komisia konštatuje, že tento obchodný plán bol veľmi stručným dokumentom, ktorý obsahoval iba negatívny výhľad trhu a v súvislosti so SACE BT uvádzal len niekoľko hlavných finančných ukazovateľov a údajov pre roky 2010 a 2011. Obchodný plán uvádzal najmä údaje ilustrujúce, že situácia na trhu sa zhoršovala (postupne sa zhoršovala škodovosť, ktorá sa v roku 2008 v porovnaní s rokom 2007 zvýšila o 71,4 %), a že straty v odvetví sa rovnali približne polovici jeho obratu. V tomto kontexte sa v pláne predpokladalo výrazné zlepšovanie koeficientov úverového poistenia SACE BT tak, aby v roku 2011 spoločnosť dosiahla nulovú ziskovosť (pozri tabuľku 5). Neuvádzali sa v ňom však podrobnejšie zmeny v stanovovaní cien alebo to, ako s týmto cieľom dosiahnuť zníženie nákladov.

(142)

Treba zdôrazniť, že obchodný plán na roky 2010 – 2011 obsahoval iba projekciu nulovej ziskovosti v roku 2011, ale neuvádzal žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že po roku 2011 by sa situácia mala zlepšiť, ani odhad budúcej ziskovosti SACE BT v období po roku 2011 (možnosť, že po roku 2011 by spoločnosť dosahovala zisk, sa v pláne v skutočnosti vôbec nespomínala). Cieľ uvedený v pláne sa okrem toho obmedzoval len na zastavenie vytvárania straty spoločnosťou a na rozšírenie jej prítomnosti na trhu bez toho, aby sa predpokladal nejaký budúci zisk. Komisia sa v tejto súvislosti domnieva, že obozretný trhový investor by si vyžiadal spoľahlivý odhad toho, kedy sa budúca ziskovosť znova dostane na primeranú úroveň.

(143)

Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady SACE, na ktorom bolo schválené tretie a štvrté opatrenie, vyplýva aj to, že správna rada odsúhlasila kapitalizačné opatrenia s cieľom pokryť straty a splniť regulatórne požiadavky, a tak umožniť spoločnosti pokračovať v obchodnej činnosti. Zápisnica neobsahuje žiadne úvahy o budúcej ziskovosti spoločnosti. Správna rada neuvažovala o prípadnej likvidácii SACE BT a scenár likvidácie neporovnávala so zvoleným riešením poskytnúť spoločnosti v ťažkostiach ďalší kapitál. Preto si nevyžiadala ani neposúdila žiadny odhad nákladov na likvidáciu a nebola teda schopná vyvodiť záver, že kapitálová injekcia by viedla k lepšiemu hospodárskemu výsledku než likvidácia spoločnosti.

(144)

Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že pri prijímaní uvedených opatrení SACE nevyhodnotila, či poskytnutie dodatočného kapitálu je pre ňu ako pre akcionára ekonomicky výhodnejším scenárom než likvidácia dcérskej spoločnosti. Vzhľadom na situáciu na trhu a na to, že v tom čase neboli k dispozícii žiadne prognózy ziskovosti SACE BT, obozretný súkromný trhový subjekt by bez takýchto úvah investíciu neurobil. Už len z tohto jediného dôvodu možno konštatovať, že SACE sa nesprávala ako obozretný súkromný trhový subjekt a kapitálové injekcie uskutočnené v rámci tretieho a štvrtého opatrenia by sa preto mali kvalifikovať ako štátna pomoc.

(145)

Komisia pre úplnosť dodáva, že nemôže podporiť tvrdenie SACE, podľa ktorého by dodržanie regulatórnych kapitálových požiadaviek bolo obozretnému súkromnému investorovi v trhovom hospodárstve stačilo na to, aby do spoločnosti vložil ďalší kapitál. Ako sa uvádza v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 92 a 93 Zmluvy o EHS („oznámenie o zásade investora v trhovom hospodárstve“) (118), investori sú často zo zákona povinní prispieť ďalším kapitálom do firiem, ktorých kapitálová základňa bola v dôsledku pokračujúcich strát oslabená pod stanovenú úroveň. Oznámenie o zásade investora v trhovom hospodárstve odpovedá na tvrdenia členských štátov, že takéto kapitálové injekcie nemožno považovať za pomoc, pretože predstavujú len splnenie právnej povinnosti, tak, že súkromní investori by v takejto situácii zvažovali všetky ďalšie možnosti – vrátane likvidácie alebo bankrotu (119) – a vybrali by si tú, ktorá je finančne najvýhodnejšia.

(146)

V danom prípade sa Komisia domnieva, že SACE mohla nechať SACE BT skrachovať, pretože bola spoločnosťou s ručením obmedzeným. SACE by nebola musela kryť záväzky SACE BT. SACE správne tvrdí, že súkromní investori môžu prihliadať aj na ďalšie aspekty, ako je obraz (120) spoločnosti v očiach verejnosti. Vo veci ENI/Lanerossi Súdny dvor rozhodol, že dočasnú absorpciu strát dcérskej spoločnosti, „ktorá je dočasne v ťažkostiach, ale je schopná obnoviť svoju ziskovosť, napríklad po reorganizácii“, by bolo možné odôvodniť nielen vyhliadkou na nepriame hmotné výhody, ale aj inými úvahami, t. j. ochranou obrazu skupiny v očiach verejnosti a zmenou zamerania jej činnosti (121). Súdny dvor však rozhodol, že ak neexistuje pravdepodobnosť obnovenia ziskovosti, dokonca ani v dlhodobom horizonte, akákoľvek kapitálová injekcia by sa mala považovať za štátnu pomoc (122). Z toho vyplýva, čo potvrdzuje aj judikatúra, že tieto argumenty majú v súvislosti s použitím testu súkromného investora len obmedzený význam, pokiaľ v čase uskutočnenia kapitálových injekcií neexistovali žiadne predikcie možnosti, že po roku 2011 bude SACE BT tvoriť zisk, a to dokonca ani v dlhšom časovom horizonte.

(147)

Okrem toho Taliansko a SACE neposkytli žiadne informácie, v ktorých by preukázali a vyčíslili negatívne hospodárske dôsledky vyplývajúce pre SACE z údajného zhoršenia jej obrazu v očiach verejnosti.

(148)

Komisia tiež konštatuje, že SACE vykonáva poisťovaciu činnosť so zárukou štátu. Poistenci teda vedia, že štát zabezpečí, aby sa im vyplatilo celé poistné plnenie, na ktoré majú podľa poistnej zmluvy nárok. Komisia preto nechápe, prečo by sa poistení klienti SACE mali obávať likvidácie jej dcérskej spoločnosti, ktorá nie je garantovaná štátom a má formu spoločnosti s ručením obmedzeným. Taliansko ani SACE nezdôvodnili, prečo by to malo mať vplyv na činnosti SACE, ktoré sa vykonávajú so zárukou štátu.

(149)

Komisia sa navyše domnieva, že vzhľadom na to, že SACE vykonáva poisťovaciu činnosť so štátnou zárukou, nejde o trhovú činnosť, akú by vykonával súkromný subjekt (presnejšie povedané, záruka poskytovaná na poisťovacie činnosti SACE nepredstavuje štátnu pomoc, pretože ide o činnosti, aké trh neponúka, a preto nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže). Komisia sa domnieva, že pri hodnotení, či súkromný investor v rovnakej pozícii ako SACE by nechal dcérsku spoločnosť, ako je SACE BT, skrachovať, alebo by ju rekapitalizoval, nemožno brať do úvahy možný negatívny vplyv likvidácie SACE BT na tieto netrhové činnosti vykonávané spoločnosťou SACE, pretože súkromný investor by nikdy nebol v takom postavení, aby mohol takéto činnosti vykonávať.

(150)

Ako už bolo uvedené, v čase udelenia tretieho a štvrtého opatrenia SACE neporovnala scenár likvidácie s prijatým rozhodnutím vložiť do SACE BT ďalší kapitál napriek ťažkostiam tejto spoločnosti. Pre úplnosť dodávame, že Komisia v ďalšom texte v každom prípade preukáže, že keby bola SACE urobila takéto porovnanie, bola by si uvedomila, že likvidácia SACE BT by bola vhodnejšia než vloženie ďalšieho kapitálu do SACE BT vo výške 70 mil. EUR aj napriek jej ťažkostiam.

(151)

Na rozhodnutie o tom, či by SACE ako jediný akcionár SACE BT urobil lepšie, keby do SACE BT investoval ďalší kapitál vo výške 70 mil. EUR namiesto jej likvidácie (ukončenia jej činností), treba porovnať prípadné očakávané peňažné toky smerujúce do SACE ako akcionára v likvidačnom (ukončovacom) scenári s tokmi očakávanými podľa scenára kapitálovej injekcie. Súdiac podľa predložených informácií Taliansko ani SACE v danom čase (ani ex post) nevykonali ocenenie majetkového podielu v spoločnosti SACE BT v scenári pred kapitálovou injekciou a po kapitálovej injekcii.

(152)

Komisia konštatuje, že koncom mája 2009 a začiatkom júla 2009, kedy sa správna rada SACE BT rozhodla udeliť tretie a štvrté opatrenie, sa už očakávalo, že okrem veľkých strát vykázaných v roku 2008 (29,5 mil. EUR) bude SACE BT vytvárať ďalšie významné straty aj v roku 2009 (odhadované na 53,4 mil. EUR (123)), takže zostávajúci kapitál na konci roka 2009 mal mať podľa očakávania výšku 24,2 mil. EUR. Predovšetkým účtovná hodnota vlastného imania SACE BT ku koncu prvého štvrťroku 2009 (po zohľadnení straty vo výške 22,6 mil. EUR vykázanej v tomto období) predstavovala 55 mil. EUR a strata očakávaná za celý rok 2009 53,4 mil. EUR. To znamená, že v scenári pred kapitálovou injekciou by sa predpokladaná účtovná hodnota vlastného imania ku koncu roka 2009 rovnala rozdielu medzi účtovnou hodnotou v prvom štvrťroku 2009, t. j. 55 mil. EUR, a zostávajúcou predpokladanou stratou za celý rok, t. j. 30,8 mil. EUR (53,4 mil. EUR mínus 22,6 mil. EUR), čo by sa rovnalo 24,2 mil. EUR.

(153)

V scenári po kapitálovej injekcii by sa predpokladal nárast účtovnej hodnoty vlastného imania o výšku rekapitalizácie (70 mil. EUR) na hodnotu 94,2 mil. EUR.

(154)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podľa scenára likvidácie spoločnosti akcionári majú nárok iba na likvidačný zostatok, pokiaľ po splatení všetkých záväzkov spoločnosti a nákladov na likvidáciu ešte nejaký zostane. Výsledok likvidácie závisí od hodnoty a predajnosti aktív spoločnosti.

(155)

Pri veľmi konzervatívnom ocenení Komisia vychádza z hypotézy, že podľa scenára likvidácie spoločnosti by sa SACE nevrátilo nič z jej kapitálovej investície do SACE BT.

(156)

V ďalšom kroku by s cieľom vyhodnotiť relatívnu príťažlivosť kapitálovej injekcie vo výške 70 mil. EUR do SACE BT v porovnaní so scenárom likvidácie bolo potrebné určiť hodnotu spoločnosti (t. j. trhovú hodnotu 100 % majetkového podielu v spoločnosti) po tejto injekcii vo výške 70 mil. EUR.

(157)

Keby bola hodnota spoločnosti po kapitálových injekciách v roku 2009 rovná 70 mil. EUR alebo vyššia, súkromný investor by mohol mať tendenciu uskutočniť túto investíciu.

(158)

Takáto hodnota spoločnosti závisí od odhadu súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov (toku dnešných a budúcich platieb) pre akcionára.

(159)

Komisia v tejto súvislosti pripomína, že v obchodných plánoch a/alebo projekciách, ktoré boli v danom čase k dispozícii, sa neuvádzal žiadny očakávaný tok budúcich ziskov, ktorý by mohol preukázať, že trhová hodnota by sa blížila k sume 70 mil. EUR. Navyše, keďže spoločnosť nebola zisková pred krízou, nedalo sa očakávať, že po obnovení normálnej makroekonomickej situácie a finančných trhov by sa automaticky vrátila k primeranej ziskovosti. Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na neexistenciu prognóz očakávaného toku budúcich platieb pre SACE BT nič nenasvedčovalo tomu, že po vykonaní tretieho a štvrtého opatrenia by sa jej trhová hodnota rovnala 70 mil. EUR alebo by bola vyššia. Obozretný súkromný investor by preto radšej nechal SACE BT skrachovať (alebo by ju predal, keby sa našiel kupec), než by ju rekapitalizoval. Preto aj táto dodatočná analýza ukazuje, že pri udelení tretieho a štvrtého opatrenia sa SACE nesprávala ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(160)

Existuje aj sekundárny argument, že investor by na ocenenie spoločnosti bol mohol použiť aj iný ukazovateľ, napr. metódu oceňovania spočívajúcu vo vynásobení násobku pomeru trhovej a účtovnej hodnoty (price-to-book, P/B), odvodeného od porovnateľných spoločností, ktorých akcie sú obchodované na burze cenných papierov, účtovnou hodnotou spoločnosti.

(161)

Podľa informácií Komisie jedinou európskou úverovou poisťovňou kótovanou na burze je Euler-Hermes, a preto by sa mohol použiť jej P/B. Je to spoločnosť s relatívne nízkym rizikom (124), pretože v minulosti sa dokázala relatívne dobre vyrovnať s hospodárskym poklesom, v roku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 bola zisková a v roku 2008 dokonca rozdeľovala dividendy. Hodnota spoločnosti s vyšším rizikom, ako je napr. SACE BT, by teda bola nižšia než jej hodnota určená na základe ocenenia pomocou P/B násobku Euler-Hermes. P/B spoločnosti Euler-Hermes v prvom štvrťroku 2009 bol približne 0,60 (125). Keby sa teda tento násobok aplikoval na očakávanú účtovnú hodnotu SACE BT na konci roka 2009, t. j. 94,2 mil. EUR, hodnota spoločnosti by v prípade porovnateľnosti rizikových profilov spoločností bola 56,52 mil. EUR.

(162)

Komisia však poznamenáva, že SACE BT nebola pred krízou zisková (v rozpore s jej vlastným obchodným plánom) a že neexistoval žiadny obchodný plán, ktorý by poukazoval na možné obnovenie jej ziskovosti. Preto ju možno považovať za výrazne rizikovejšiu spoločnosť, než bola v tom čase Euler Hermes, a preto by jej hodnota v čase udelenia opatrení bola bývala výrazne nižšia než 56,52 mil. EUR.

(163)

Taliansko navyše uznalo aj to, že vzhľadom na trhové podmienky existujúce v tom čase trhové ocenenie poisťovní bolo niekedy výrazne stlačené smerom nadol (126).

(164)

Záverom možno povedať, že podobne ako ocenenie založené na budúcich peňažných tokoch aj ocenenie založené na pomere trhovej a účtovnej hodnoty by súkromného investora priviedlo k záveru, že by bolo lepšie nechať jeho dcérsku spoločnosť zbankrotovať namiesto toho, aby do nej investoval ďalších 70 mil. EUR.

(165)

Aj vzhľadom na uvedenú analýzu preto možno urobiť záver, že pre SACE bolo nevýhodnejšie udeliť tretie a štvrté opatrenie, než pristúpiť k scenáru likvidácie.

(166)

Komisia ďalej konštatuje, že – ako zdôrazňuje SACE – počas krízy vložilo ďalší kapitál do svojich dcérskych spoločností poisťujúcich vývozné úvery viacero investorov na trhu. Vzhľadom na vysokú mieru neistoty a naliehavosti investori nemuseli mať v čase vykonávania týchto investícií vždy okamžite k dispozícii plnohodnotné prognózy. Avšak akcionári rekapitalizovali len tie spoločnosti poisťujúce vývozné úvery, ktoré boli pred krízou ziskové, a preto bolo pravdepodobnejšie očakávať obnovenie ich ziskovosti. SACE BT však v období pred krízou vykazovala straty. Vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá v predkrízových rokoch vykazovala stratu alebo len tesne kryla vlastné náklady (hoci jej obchodný plán predpokladal trvalý nárast ziskovosti), by sa súkromný investor väčšmi zdráhal vložiť do nej veľké množstvo kapitálu. Overil by si, či existuje nejaká nádej dosiahnuť, že jedného dňa bude táto spoločnosť dostatočne zisková. Komisia konštatuje, že v roku 2009 sa nerobili žiadne finančné prognózy, ktoré by nasvedčovali vývoju smerom k ziskovosti. Obozretný investor by za takýchto okolností neinvestoval do spoločnosti veľké množstvo dodatočného kapitálu.

(167)

SACE tvrdí, že SACE BT bola v tom čase ešte stále vo fáze začínajúceho podniku a preto sa ťažšie vyrovnávala s dôsledkami finančnej krízy. Po prvé, podľa konštatovania Komisie v roku 2008, kedy vypukla kríza, SACE BT už existovala štvrtý rok. Podľa praxe Komisie sa spoločnosť v zásade považuje za novo vytvorenú počas prvých troch rokov nasledujúcich po začatí činnosti v príslušnom odbore podnikania (127). Po druhé, aj keby bola pravda, že SACE BT bola ešte stále vo fáze začínajúceho podniku, nie je jasné, aký vplyv by to bolo malo na uplatnenie zásady investora v trhovom hospodárstve. Súkromný investor by totiž aj tak porovnával očakávanú trhovú hodnotu spoločnosti po rekapitalizácii (na základe jej očakávanej ziskovosti) a porovnal by ju s možnosťou nechať spoločnosť skrachovať alebo ju predať. Taliansko a SACE nepreukázali, že vzhľadom na to, že SACE BT sa ešte stále nachádzala vo fáze začínajúceho podniku, SACE by od nej mohol očakávať vyššiu ziskovosť v budúcnosti. Ako sa uvádza v odôvodnení 77, v jedinom obchodnom pláne, ktorý bol v tom čase k dispozícii, sa hovorilo len o návrate k vyrovnanému hospodáreniu v roku 2011. Nehovorilo sa v ňom o návrate k tvorbe zisku.

(168)

Komisia preto dospela k záveru, že tretie a štvrté opatrenia predstavujú výhodu pre SACE BT tým, že jej poskytli kapitál, ktorý by nebola mohla získať na trhu. Tento kapitál umožnil spoločnosti prežiť aj napriek tomu, že neexistovali prognózy jej budúcej ziskovosti, dokonca ani v dlhodobom horizonte.

(169)

V odôvodneniach 73 – 78 rozhodnutia o začatí konania Komisia použila ukazovatele z veci „Stardust Marine“ (128) na preukázanie pripísateľnosti opatrenia vzhľadom na skutočnosť, že SACE je v 100 % vlastníctve štátu. Podľa ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok vo veci Stardust Marine) ani v prípade, že štát má kontrolu nad štátnym podnikom a uplatňuje dominantný vplyv na jeho činnosť, nemožno predpokladať, že v konkrétnom prípade bude túto kontrolu reálne vykonávať. Preto treba určiť, či na orgány verejnej moci treba nazerať ako na subjekty, ktoré sa tým či oným spôsobom podieľali na prijatí predmetných opatrení.

(170)

Avšak podľa rozsudku vo veci Stardust Marine:

(171)

V nadväznosti na to Súdny dvor uviedol nasledujúce ukazovatele, na základe ktorých je opatrenie udelené štátnym podnikom možné pripísať štátu: i) skutočnosť, že dotknutý podnik by nemohol sporné rozhodnutie prijať bez ohľadu na požiadavky štátnych orgánov; ii) skutočnosť, že štátny podnik, prostredníctvom ktorého bola pomoc poskytnutá, musí okrem faktorov organickej povahy, ktoré ho spájajú so štátom, prihliadať na usmernenia vydané ústredným orgánom štátnej správy, t. j. Comitato Interministerial per la programmazione economica (CIPE); iii) začlenenosť štátneho podniku do štruktúry verejnej správy štátu; iv) charakter činností podniku a dodržiavanie podmienok riadnej hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi pri vykonávaní týchto činností; v) právne postavenie podniku (t. j. či podlieha verejnému právu alebo všeobecnému právu obchodných spoločností); vi) intenzita dohľadu štátnych orgánov nad riadením podniku alebo vii) akýkoľvek iný ukazovateľ, v konkrétnom prípade účasť štátnych orgánov na udelení opatrenia, alebo veľmi nízka pravdepodobnosť toho, že by sa na udelení opatrenia nezúčastnili vzhľadom na jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje.

(172)

Komisia v odôvodnení 79 rozhodnutia o začatí konania ďalej dospela k záveru, že bolo veľmi nepravdepodobné, že by prešetrované opatrenia boli udelené bez účasti štátu.

(173)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania Taliansko a SACE tvrdili, že žiadne zo štyroch opatrení nebolo pripísateľné štátu, pretože SACE o nich rozhodla úplne nezávisle od štátu. Na podporu svojho tvrdenia, že opatrenia nie sú pripísateľné štátu, Taliansko poskytlo ďalšie faktické informácie a zdôvodnenia.

(174)

Pokiaľ ide o judikatúru uvádzanú Talianskom treba poznamenať, že Komisia v rozhodnutí súvisiacom s vecou Olympic Airways síce spomínala kritériá z veci „Stardust Marine“, ale v skutočnosti ich neuplatňovala. Súdny dvor konštatoval, že Komisia v skutočnosti jednoducho predpokladala, že opatrenie bolo pripísateľné gréckemu štátu bez toho, aby uviedla akékoľvek dôvody na podporu tohto predpokladu (129). Súdny dvor preto rozhodol, že zdôvodnenie Komisie nie je dostatočné na to, aby pomoc v danom prípade bola vyhlásená za pripísateľnú, ale nerozhodol, že pripísateľné nie je opatrenie ako také.

(175)

Pokiaľ ide o rozsudok vo veci SIC-RTP (130), na ktorý odkazujú talianske orgány, Komisia uvádza, že v tomto rozsudku Všeobecný súd potvrdil hodnotenie Komisie, podľa ktorého niektoré namietané rozhodnutia niekdajšej štátom vlastnenej spoločnosti Portugal Telecom (t. j. rozhodnutie akceptovať oneskorené zaplatenie sieťového poplatku verejnoprávnym vysielateľom RTP) neboli pripísateľné štátu. Rozsudok Všeobecného súdu však vychádzal z konkrétnych okolností prípadu. Vo veci SIC-RTP súd medziiným konštatoval najmä to, že žalobca nespochybnil hodnotenie Komisie, podľa ktorého okolnosti platby súviseli najmä so sporom medzi RTP a Portugal Telecom o výške sieťového poplatku (131). Všeobecný súd okrem toho konštatoval, že podľa zistenia Komisie, ktoré žalobca nespochybnil, správanie Portugal Telecom sa po jej privatizácii nezmenilo (132). Je teda zrejmé, že hodnotenie Všeobecného súdu sa týkalo konkrétnej situácie, ktorá bola veľmi odlišná od situácie v tomto rozhodnutí.

(176)

Komisia našla ďalšie dôkazy o pripísateľnosti opatrení v dodatočných dokumentoch poskytnutých Talianskom a SACE. Podobne ako v rozhodnutí o začatí konania sa s cieľom preukázať pripísateľnosť druhého, tretieho a štvrtého opatrenia v tomto rozhodnutí použili ukazovatele z veci „Stardust Marine“.

(177)

Hoci SACE nie je začlenená do verejnej správy a nevykonáva oficiálnu právomoc, Komisia sa domnieva, že ďalej uvedené všeobecné ukazovatele preukazujú, že opatrenia, ktoré poskytla SACE, sú pripísateľné štátu (133).

(178)

Okrem všeobecných ukazovateľov uvedených v odôvodnení 177 možno identifikovať ostatné ukazovatele konkrétne súvisiace s podmienkami udelenia druhého, tretieho a štvrtého opatrenia:

(179)

Pokiaľ ide o druhé opatrenie, divízia SACE pre riadenie rizika v oznámení z 19. marca 2009 (147) (ktorého cieľom bolo overiť, či odhadovaný zisk SACE vyplývajúci zo zaistnej zmluvy zodpovedal prevzatému riziku) vydala kladné stanovisko pre vedenie SACE týkajúce sa účasti spoločnosti na zaistnej zmluve. Na zasadnutí 1. apríla 2009 správna rada SACE schválila účasť SACE na zmluve so SACE BT o škodovej nadmiere v sume, ktorá nebola pokrytá trhovými zaisťovateľmi, až po potenciálnu stratu vo výške 48 mil. EUR, a to za rovnakých podmienok ako boli podmienky akceptované súkromnými zaisťovateľmi. Toto opatrenie v prospech SACE BT by spoločnosti pomohlo zachovať si svoju poisťovaciu kapacitu, najmä pre malé a stredné podniky (148).