25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/4

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 799/2014

z 24. júla 2014,

ktorým sa stanovujú vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (1), a najmä na jeho článok 54 ods. 8,

po porade s Výborom fondov pre azyl, migráciu a integráciu a vnútornú bezpečnosť zriadeným na základe článku 59 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 514/2014,

keďže:

(1)	Nariadenie (EÚ) č. 514/2014 a osobitné nariadenia uvedené v článku 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 514/2014 tvoria rámec pre financovanie z prostriedkov Únie na podporu rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 514/2014 sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predkladali výročnú správu o vykonávaní každého národného programu. Do konca roka 2023 musia členské štáty takisto predložiť záverečnú správu o vykonávaní svojich národných programov. Aby sa zabezpečilo, že informácie poskytované Komisii budú konzistentné a porovnateľné, je potrebné stanoviť vzor výročnej a záverečnej správy o vykonávaní.

(3)	S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení a predchádzať oneskoreniu pri schvaľovaní národných programov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(4)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (EÚ) č. 514/2014, a teda aj týmto nariadením.

(5)	Dánsko nie je viazané nariadením (EÚ) č. 514/2014 ani týmto nariadením.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru fondov pre azyl, migráciu a integráciu a vnútornú bezpečnosť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vzory správ o vykonávaní

Vzory výročnej správy o vykonávaní a záverečnej správy o vykonávaní sa uvádzajú v prílohe.

Predkladajú sa Komisii prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov zriadeného na základe článku 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 802/2014 (2).

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 24. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 112.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 802/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory národných programov a podmienky systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (pozri stranu 22 tohto úradného vestníka).

PRÍLOHA

VZOR VÝROČNEJ SPRÁVY O VYKONÁVANÍ A ZÁVEREČNEJ SPRÁVY O VYKONÁVANÍ

ODDIEL 1

Ciele programu [článok 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Osobitný cieľ (stanovený v osobitných nariadeniach): Poskytnite zhrnutie výsledkov dosiahnutých pri vykonávaní stratégie a plnení vnútroštátnych cieľov počas rozpočtového roka.

Uveďte zmeny stratégie alebo vnútroštátnych cieľov alebo akýchkoľvek faktorov, ktoré môžu viesť k zmenám v budúcnosti.

Uveďte všetky významné záležitosti, ktoré majú vplyv na realizáciu národného programu.

Vnútroštátny cieľ : Uveďte hlavné akcie podporené a vykonané počas rozpočtového roka, úspechy a zistené (a vyriešené) problémy.

Osobitná akcia (stanovená v osobitných nariadeniach): Uveďte hlavné akcie podporené a vykonané počas rozpočtového roka, úspechy a zistené (a vyriešené) problémy.

Informácie v kolónkach musia byť úplné a nemôžu odkazovať na informácie v pripojených dokumentoch ani obsahovať hypertextové odkazy.

OSOBITNÝ CIEĽ N: názov

Vnútroštátny cieľ n: názov

Osobitná akcia n: názov

Podávanie správ o orientačnom harmonograme

Uveďte všetky zmeny v orientačnom harmonograme stanovenom v národnom programe.

Orientačný harmonogram

	Názov akcie	Začiatok plánovania	Začiatok vykonávania	Ukončenie
Osobitný cieľ n: názov
Vnútroštátny cieľ n:

ODDIEL 2

Osobitné prípady

Uveďte výsledky (číselné údaje pre každú kategóriu) presídľovacieho prísľubu

Presídľovací plán
Kategórie	Presídľovacie obdobie	Presídľovacie obdobie	Presídľovacie obdobie

Spolu

ODDIEL 3

Spoločné ukazovatele a ukazovatele špecifické pre program [článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Uveďte údaje pre každý ukazovateľ za príslušný rozpočtový rok.

Identifikačný kód ukazovateľa	Opis ukazovateľa	Merná jednotka	Východisková hodnota	Cieľová hodnota	Zdroj údajov	Rozpočtový rok n	Rozpočtový rok n + 1	Celkový súčet
OSOBITNÝ CIEĽ n: názov

Vysvetlite všetky aspekty, ktoré môžu mať významný vplyv na dosahovanie cieľov, najmä nedostatočný pokrok.

V prípade každého rozpočtového roka sa môže pripojiť dokument s vysvetlením výrazného nedostatku pokroku alebo potenciálu prekročiť cieľ jedného alebo viacerých ukazovateľov.

ODDIEL 4

Rámec vykonávania programu členským štátom

4.1. Monitorovací výbor [článok 12 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Poskytnite zoznam hlavných prijatých rozhodnutí a nevyriešených otázok, ktorými sa zaoberá monitorovací výbor.

4.2. Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia [článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Opatrenia na monitorovanie a hodnotenie, ktoré prijal zodpovedný orgán, vrátane mechanizmov zberu údajov, činností v oblasti hodnotenia, zistených ťažkostí a krokov prijatých na ich riešenie.

4.3. Zapojenie partnerstva do vykonávania, monitorovania a hodnotenia národného programu [článok 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Stručne opíšte hlavné vstupy a pripomienky partnerov počas rozpočtového roka.

4.4. Informovanie a propagácia [článok 53 nariadenia (ES) č. 514/2014]

Uveďte odkaz na webovú lokalitu programu.

Poskytnite zoznam hlavných informačných a propagačných činností vykonaných počas rozpočtového roka. Mali by sa pripojiť ilustračné materiály.

4.5. Komplementárnosť s inými nástrojmi Únie [článok 14 ods. 2 písm. e) a ods. 5 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Stručne opíšte hlavné akcie a konzultácie vykonané s cieľom zabezpečiť koordináciu s inými nástrojmi Únie, najmä s:

—	európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (Európskym fondom regionálneho rozvoja, Európskym sociálnym fondom, Kohéznym fondom, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka, Európskym námorným a rybárskym fondom),

—	inými fondmi alebo programami EÚ (napríklad s programom celoživotného vzdelávania, programom Kultúra, programom Mládež v akcii),

—	nástrojmi EÚ v oblasti vonkajších vzťahov (napríklad s nástrojom predvstupovej pomoci, nástrojom európskeho susedstva a partnerstva, nástrojom stability), pokiaľ ide o akcie v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám.

4.6. Priame zadanie zákazky/udelenie grantu

Zdôvodnite každý prípad, keď došlo k priamemu zadaniu zákazky/udeleniu grantu.

ODDIEL 5

Finančná správa [článok 54 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

5.1. Finančná správa podľa osobitných cieľov

Tabuľka

(v EUR)
Osobitný cieľ n: názov
Vnútroštátny cieľ n
Medzisúčet vnútroštátnych cieľov
Osobitná akcia n
Osobitný cieľ – súčet 1
Vnútroštátny cieľ n + 1
Medzisúčet vnútroštátnych cieľov
Osobitná akcia n + 1
Súčet n
Osobitné prípady
Osobitné prípady spolu
Technická pomoc: [maximum = paušálna suma + (celkové pridelené prostriedky) *5 alebo 5,5 % v súlade s osobitnými nariadeniami]
SPOLU

Vykonávanie finančného plánu národného programu, v ktorom sa uvedie celkový príspevok EÚ za každý rozpočtový rok

5.2. Finančný plán podľa rozpočtových rokov

Tabuľka

(v EUR)
ROK	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	SPOLU
Plánované prostriedky spolu
Viazané prostriedky spolu

5.3. Zdôvodnenie akejkoľvek odchýlky od minimálnych podielov stanovených v osobitných nariadeniach

[Požaduje sa len v prípade, ak sa situácia odlišuje od situácie v schválenom národnom programe, článok 14 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Podrobne zdôvodnite odchýlku od minimálnych podielov stanovených v osobitných nariadeniach.

25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/10

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 800/2014

z 24. júla 2014,

ktorým sa stanovujú postupy podávania správ a iné praktické mechanizmy týkajúce sa financovania prevádzkovej podpory na základe národných programov a v rámci osobitného tranzitného režimu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (1), a najmä na jeho článok 10 ods. 6 a článok 11 ods. 6,

keďže:

(1)

Podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 515/2014 sa na nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 (2). Na nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz sa preto vzťahujú všetky delegované a vykonávacie nariadenia prijaté na základe nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

(2)	Vo vykonávacích nariadeniach Komisie (EÚ) č. 802/2014 (3) a (EÚ) č. 799/2014 (4) sa stanovujú najmä podmienky týkajúce sa systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi, vzory národných programov a vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní.

(3)

Článok 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 515/2014 umožňuje členským štátom využiť až 40 % sumy pridelenej na základe nástroja pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz na financovanie prevádzkovej podpory verejných orgánov zodpovedných za plnenie úloh a poskytovanie služieb, ktoré predstavujú verejnú službu pre Úniu. Pred schválením národného programu by sa od členského štátu, ktorý chce financovať prevádzkovú podporu na základe svojho národného programu, malo požadovať, aby poskytol osobitné informácie, najmä s cieľom umožniť Komisii posúdiť podmienky stanovené v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 515/2014. Rovnako by sa mali stanoviť dodatočné požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o prevádzkovú podporu.

(4)

Na základe článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 515/2014 sa v rámci osobitného tranzitného režimu medzi Litvou a Komisiou prideľujú Litve finančné prostriedky vo forme dodatočnej osobitnej prevádzkovej podpory. Od Litvy by sa malo požadovať, aby v súvislosti s touto podporou poskytovala osobitné informácie s cieľom umožniť Komisii posúdiť oprávnenosť nákladov uvedených v článku 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 515/2014, ktoré Litva plánuje vynaložiť na základe nástroja. Rovnako by sa mali stanoviť dodatočné požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o prevádzkovú podporu pre osobitný tranzitný režim.

(5)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto nariadení, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(6)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(7)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(8)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch A a B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(9)	S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení a predchádzať oneskoreniu pri schvaľovaní národných programov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(10)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru fondov pre azyl, migráciu a integráciu a vnútornú bezpečnosť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Praktické mechanizmy týkajúce sa prevádzkovej podpory financovanej na základe národného programu a v rámci osobitného tranzitného režimu

1. Keď sa členský štát rozhodne požiadať o prevádzkovú pomoc podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 515/2014, Komisii okrem informácií vyžadovaných v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 802/2014 poskytne aj informácie uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Členský štát poskytne Komisii aj vzor orientačného plánovania vypracovaný v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II k tomuto nariadeniu.

2. Ak sa Litva rozhodne využiť prevádzkovú pomoc pre osobitný tranzitný režim podľa článku 11 nariadenia (EÚ) č. 515/2014, Komisii okrem informácií vyžadovaných v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 802/2014 poskytne aj informácie uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

3. Informácie a vzory uvedené v tomto článku sa zasielajú Komisii prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov zriadeného na základe článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 802/2014.

Článok 2

Vzor správy o vykonávaní prevádzkovej podpory financovanej na základe národného programu a v rámci osobitného tranzitného režimu

1. Keď sa prevádzková podpora financuje na základe národného programu, dotknutý členský štát musí predložiť správu o jej vykonávaní uvedenú v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, ktorú vypracuje v súlade so vzorom uvedeným v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 799/2014.

Keď členský štát predkladá Komisii svoju správu o vykonávaní, musí navyše poskytnúť informácie uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu.

2. Keď sa prevádzková podpora pre osobitný tranzitný režim financuje na základe národného programu Litvy, Litva musí predložiť správu o jej vykonávaní uvedenú v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 514/2014, ktorú vypracuje v súlade so vzorom uvedeným v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 799/2014.

Keď Litva predkladá Komisii svoju správu o vykonávaní, musí navyše poskytnúť informácie uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu.

3. Informácie uvedené v tomto článku sa zasielajú Komisii prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov zriadeného na základe článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 802/2014.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 24. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 143.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 112).

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 802/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory národných programov a podmienky systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (pozri stranu 22 tohto úradného vestníka).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 799/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (pozri stranu 4 tohto úradného vestníka).

(5) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(6) Rozhodnutie Rady 1999/437/ES zo 17. mája 1999 o určitých vykonávacích predpisoch k dohode uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31).

(7) Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(8) Rozhodnutie Rady 2008/146/ES z 28. januára 2008 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1).

(9) Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(10) Rozhodnutie Rady 2011/350/EÚ zo 7. marca 2011 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k implementácii, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis, ktoré sa vzťahuje na zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach a pohyb osôb (Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19).

PRÍLOHA I

PROGRAMOVANIE PREVÁDZKOVEJ PODPORY NA ZÁKLADE NÁRODNÉHO PROGRAMU

Keď je prevádzková podpora zahrnutá do národného programu, každý členský štát musí potvrdiť, že spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 515/2014.

Vnútroštátny cieľ: Poskytnúť všeobecné orientačné informácie o využívaní prevádzkovej podpory (vrátane cieľov a úloh, ktoré sa majú dosiahnuť a splniť), ako aj orientačné informácie o službách a úlohách, ktoré sa budú financovať v rámci mechanizmu prevádzkovej podpory.

Keď národný program zahŕňa prevádzkovú podporu v oblasti víz alebo hraníc, musí sa navyše vyplniť a pripojiť ako príloha aj Vzor orientačného plánovania. Tento vzor nebude súčasťou rozhodnutia Komisie o schválení národného programu.

OSOBITNÝ CIEĽ: Prevádzková podpora/článok 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 515/2014

týmto potvrdzuje, že dodržiava acquis Únie upravujúce problematiku hraníc a víz.

týmto potvrdzuje, že dodržiava normy a usmernenia Únie pre dobrú správu v oblasti hraníc a víz, najmä Schengenský katalóg pre kontrolu vonkajších hraníc, Praktickú príručku pre príslušníkov pohraničnej stráže a Príručku o vízach.

Vnútroštátny cieľ: Prevádzková podpora v oblasti víz

Vnútroštátny cieľ: Prevádzková podpora v oblasti hraníc

PRÍLOHA II

VZOR ORIENTAČNÉHO PLÁNOVANIA PRE PREVÁDZKOVÚ PODPORU NA ZÁKLADE NÁRODNÉHO PROGRAMU

Tento vzor nebude súčasťou rozhodnutia Komisie o schválení národného programu.

Pre každý typ prevádzkovej podpory (v oblasti víz alebo hraníc) treba poskytnúť:

orientačný zoznam prijímateľov:

—	názov prijímateľa (napríklad ministerstvo zahraničných vecí, policajná sekcia pre prisťahovalectvo, pobrežná stráž, prístavný orgán, ozbrojené sily) a jeho právne postavenie (napríklad verejný orgán, akciová spoločnosť atď.),

—	ich zákonné povinnosti,

—	hlavné typy úloh vykonávaných v súvislosti s riadením hraníc/vízami (vrátane úloh, pri ktorých sa očakáva udelenie podpory),

V prípade potreby doplňte viac riadkov;

ii)

orientačný zoznam úloh: Opíšte hlavné typy úloh, ktoré vykonáva prijímateľ v súvislosti:

—	s udeľovaním víz [vrátane úloh, pri ktorých sa očakáva udelenie podpory podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 515/2014, alebo

—

s riadením hraníc, pri ktorom sa očakáva udelenie podpory podľa článku 10 nariadenia (EÚ) č. 515/2014. Nie je potrebné opísať všetky úlohy, ktoré vykonáva prijímateľ, ale len tie, ktoré súvisia s riadením hraníc a imigračnou kontrolou (napríklad ozbrojené sily vykonávajúce dohľad na mori s cieľom zabrániť neoprávnenému prekročeniu hraníc).

Úlohy sa musia zoskupiť podľa miesta, na ktorom sa budú vykonávať (napríklad generálny konzulát v Pekingu, ministerstvo zahraničných vecí alebo slovensko-ukrajinská hranica). Pokiaľ je to možné, uveďte príslušný úsek hraníc pre každú úlohu opísanú v rámci prevádzkovej podpory v oblasti hraníc;

iii)	orientačný počet zamestnancov: V prípade potreby uveďte pre každého prijímateľa a každú úlohu počet dotknutých zamestnancov, pri ktorých sa očakáva udelenie podpory (počet vyjadrený ako ekvivalent plného pracovného času na celé trvanie prevádzkovej podpory);

iv)

orientačné rozdelenie rozpočtových prostriedkov podľa typu prijímateľa v týchto kategóriách nákladov:

náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu

servisné náklady, napríklad údržba a opravy,

modernizácia/výmena zariadení,

nehnuteľnosti (odpisovanie, renovácia),

systémy IT (prevádzkové riadenie VIS, SIS a nových systémov IT, prenájom a renovácia priestorov, komunikačná infraštruktúra a bezpečnosť),

operácie (náklady, ktoré nepatria do žiadnej z predchádzajúcich kategórií).

Vzor orientačného plánovania I: Prevádzková podpora v oblasti víz

Časť I.1.: orientačný zoznam úloh

Úlohy

Prijímateľ

Zamestnanci

1.	Konzuláty a iné subjekty, ktoré sa nachádzajú v iných krajinách

1.1.

1.n.

2.	Ústredné a iné subjekty [centralizované služby, ktoré sa špecializujú na udeľovanie víz a ktorých poskytovanie nie je viazané na žiadne konkrétne miesto (napríklad ministerstvo zahraničných vecí – vízové oddelenie)]

2.1.

2.n.

Časť I.2.: orientačné rozdelenie rozpočtových prostriedkov

Spolu na prijímateľa

Prijímateľ:

1.1.

Náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu

1.2.

Servisné náklady, napríklad údržba a opravy

1.3.

Modernizácia/výmena zariadení

1.4.

Nehnuteľnosti (odpisy, renovácia)

1.5.

Systémy IT (prevádzkové riadenie VIS, SIS a nových systémov IT, prenájom a renovácia priestorov, komunikačná infraštruktúra a bezpečnosť)

1.6.

Operácie (náklady, ktoré nepatria do žiadnej z predchádzajúcich kategórií)

Spolu:

Vzor orientačného plánovania II: Prevádzková podpora v oblasti hraníc

Časť II.1.: orientačný zoznam úloh

Úloha

Prijímateľ

Zamestnanci

1.	Pozemné hranice

1.1.

1.n.

2.	Morské hranice

2.1.

2.n.

3.	Vzdušné hranice

3.1.

3.n.

4.	Ústredné a iné služby [centralizované služby, ktoré sa špecializujú na riadenie hraníc a ktorých poskytovanie nie je viazané na žiadne konkrétne miesto (napríklad analýza rizík, ktorá sa vykonáva na veliteľstve pohraničnej stráže, činnosti v oblasti odbornej prípravy)]

4.1.

4.n.

Časť II.2.: Orientačné rozdelenie rozpočtových prostriedkov

Spolu na prijímateľa

1.	Prijímateľ:

1.1.

Náklady na zamestnancov vrátane nákladov na odbornú prípravu

1.2.

Servisné náklady, napríklad údržba a opravy

1.3.

Modernizácia/výmena zariadení

1.4.

Nehnuteľnosti (odpisy, renovácia)

1.5.

Systémy IT (prevádzkové riadenie VIS, SIS a nových systémov IT, prenájom a renovácia priestorov, komunikačná infraštruktúra a bezpečnosť)

1.6.

Operácie (náklady, ktoré nepatria do žiadnej z predchádzajúcich kategórií)

Spolu:

PRÍLOHA III

PROGRAMOVANIE PREVÁDZKOVEJ PODPORY V RÁMCI OSOBITNÉHO TRANZITNÉHO REŽIMU

Prevádzková podpora pre osobitný tranzitný režim (Litva): Uveďte národnú stratégiu na vykonávanie osobitného tranzitného režimu, požiadavky vyplývajúce z tejto stratégie a vnútroštátne ciele zamerané na splnenie týchto požiadaviek. Uveďte výsledky a účinok, ktorý má táto stratégia dosiahnuť.

Typy dodatočných nákladov: Uveďte orientačné informácie o typoch dodatočných nákladov, ktorým sa má udeliť podpora v súvislosti s vykonávaním osobitného tranzitného režimu.

Osobitný prípad: Prevádzková podpora pre osobitný tranzitný režim (Litva)

Typy dodatočných nákladov

PRÍLOHA IV

PODÁVANIE SPRÁV O VYKONÁVANÍ PREVÁDZKOVEJ PODPORY

Zhrnutie: Poskytnite zhrnutie výsledkov dosiahnutých pri vykonávaní prevádzkovej podpory počas rozpočtového roka v porovnaní s východiskovou situáciou, ako aj dosiahnuté ciele a splnené úlohy.

Akcie: Uveďte hlavné akcie vykonané počas rozpočtového roka, úspechy a zistené (a vyriešené) problémy.

OSOBITNÝ CIEĽ: Zhrnutie prevádzkovej podpory

Prevádzková podpora v oblasti víz

Prevádzková podpora v oblasti hraníc

PRÍLOHA V

PODÁVANIE SPRÁV O VYKONÁVANÍ PREVÁDZKOVEJ PODPORY V RÁMCI OSOBITNÉHO TRANZITNÉHO REŽIMU

Osobitný tranzitný režim (ako je stanovený v osobitných nariadeniach): Poskytnite prehľad vykonávania osobitného tranzitného režimu.

Uveďte zmeny stratégie alebo vnútroštátnych cieľov alebo akýchkoľvek faktorov, ktoré môžu viesť k zmenám v budúcnosti.

Uveďte významné záležitosti, ktoré majú vplyv na realizáciu osobitného tranzitného režimu.

—	Vnútroštátne ciele: Uveďte hlavné akcie vykonané počas roka, úspechy a zistené (a vyriešené) problémy.

OSOBITNÝ CIEĽ: Zhrnutie prevádzkovej podpory pre osobitný tranzitný režim (Litva)

Vnútroštátny cieľ: akcie vykonané v súvislosti s osobitným tranzitným režimom

25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/22

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 802/2014

z 24. júla 2014,

ktorým sa stanovujú vzory národných programov a podmienky systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

keďže:

(1)	Nariadenie (EÚ) č. 514/2014 a osobitné nariadenia uvedené v článku 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 514/2014 tvoria rámec na financovanie z prostriedkov Únie na podporu rozvoja priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)	V nariadení (EÚ) č. 514/2014 sa od každého členského štátu vyžaduje, aby navrhol viacročný národný program. Aby sa zabezpečilo, že informácie poskytované Komisii budú konzistentné a porovnateľné, je potrebné stanoviť vzor, podľa ktorého by sa mal národný program vypracovať.

(3)

Podľa článku 24 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 sa má každá oficiálna výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou uskutočniť prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov. Je preto potrebné stanoviť podmienky, ktoré by mal tento systém elektronickej výmeny údajov spĺňať. V záujme nákladovej efektívnosti a zabezpečenia celkového súladu so všetkými fondmi Únie v rámci spoločného hospodárenia sú podmienky týkajúce sa systému elektronickej výmeny údajov pokiaľ možno rovnaké ako podmienky stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 184/2014 (2).

(4)	V záujme zlepšenia kvality vymieňaných informácií a zjednodušenia a zefektívnenia systému na výmenu informácií je potrebné stanoviť základné požiadavky, pokiaľ ide o formu a rozsah informácií, ktoré sa majú vymieňať.

(5)	Mali by sa stanoviť zásady a pravidlá týkajúce sa určenia strany zodpovednej za vkladanie dokumentov do systému elektronickej výmeny údajov a vykonávanie ich aktualizácií.

(6)	S cieľom znížiť administratívnu záťaž členských štátov a Komisie by sa mali stanoviť technické charakteristiky efektívneho systému elektronickej výmeny.

(7)	Aby sa zabezpečilo, že členské štáty a Komisia budú môcť pokračovať vo výmene informácií v prípadoch, keď z vyššej moci bude používanie systému elektronickej výmeny údajov obmedzené, je potrebné stanoviť alternatívne prostriedky na kódovanie a prenos údajov.

(8)	Členské štáty a Komisia by mali zaručiť, že prenos údajov prostredníctvom systému elektronickej výmeny údajov bude prebiehať zabezpečeným spôsobom, ktorý zaručí dostupnosť, integritu, pravosť, dôvernosť a nespochybniteľnosť informácií. Mali by sa preto stanoviť bezpečnostné predpisy.

(9)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Pokiaľ ide o osobné údaje spracúvané členskými štátmi, uplatňuje sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3). Pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie a o voľný pohyb týchto údajov, uplatňuje sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4).

(10)	S cieľom umožniť rýchle uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení a predchádzať oneskoreniu pri schvaľovaní národných programov by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(11)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (EÚ) č. 514/2014, a teda aj týmto nariadením.

(12)	Dánsko nie je viazané nariadením (EÚ) č. 514/2014 ani týmto nariadením.

(13)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru fondov pre azyl, migráciu a integráciu a vnútornú bezpečnosť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Vzory národných programov

Vzor národných programov je stanovený v prílohe.

Článok 2

Zriadenie systému elektronickej výmeny údajov

Komisia zriadi systém elektronickej výmeny údajov pre všetky oficiálne výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou (ďalej len „SFC2014“).

Článok 3

Obsah systému elektronickej výmeny údajov

1. SFC2014 musí obsahovať aspoň informácie vymedzené vo vzoroch, formátoch a šablónach stanovených v súlade s článkom 1 tohto nariadenia, nariadením (EÚ) č. 514/2014 a osobitnými nariadeniami uvedenými v článku 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

2. Informácie poskytnuté v elektronických formulároch zabudovaných do systému SFC2014 (ďalej len „štruktúrované údaje“) nesmú byť nahradené neštruktúrovanými údajmi vrátane použitia hypertextových odkazov alebo iných typov neštruktúrovaných údajov, ako je napríklad príloha v podobe dokumentov alebo obrázkov. Ak členský štát prenáša rovnaké informácie vo forme štruktúrovaných aj neštruktúrovaných údajov, v prípade nezrovnalostí sa použijú štruktúrované údaje.

Článok 4

Prevádzka SFC2014

1. Komisia a príslušné orgány uvedené v článku 25 nariadenia (EÚ) č. 514/2014 vkladajú do SFC2014 informácie, za ktorých prenos sú zodpovedné, a aktualizujú ich.

2. Každý prenos informácií Komisii overuje a odosiela iná osoba ako tá, ktorá vložila údaje v rámci daného prenosu. Toto rozdelenie úloh musí mať oporu v SFC2014 alebo v informačných systémoch riadenia a kontroly členských štátov automaticky prepojených so SFC2014.

3. Členské štáty vymenujú na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, alebo na celoštátnej aj na regionálnej úrovni jednu alebo viaceré osoby zodpovedné za správu prístupových práv do SFC2014. Tieto osoby plnia tieto úlohy:

a)	identifikovať používateľov požadujúcich prístup a uistiť sa, že títo používatelia sú zamestnanci organizácie;

b)	informovať používateľov o ich povinnostiach s cieľom chrániť bezpečnosť systému;

c)	overovať nárok používateľov na požadovanú úroveň oprávnenia vo vzťahu k ich úlohám a ich hierarchickému postaveniu;

d)	požadovať ukončenie prístupových práv, ak už tieto prístupové práva nie sú potrebné alebo odôvodnené;

e)	bezodkladne nahlasovať podozrivé udalosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť systému;

f)	zabezpečiť trvalú presnosť identifikačných údajov používateľov prostredníctvom hlásenia akýchkoľvek zmien;

g)	prijať potrebné opatrenia zamerané na ochranu údajov a obchodného tajomstva v súlade s uplatniteľnými pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami a

h)	informovať Komisiu o akýchkoľvek zmenách ovplyvňujúcich schopnosť orgánov členských štátov alebo používateľov SFC2014 vykonávať povinnosti uvedené v odseku 1 alebo ich osobnú schopnosť vykonávať povinnosti uvedené v písmenách a) až g).

4. Výmeny údajov a transakcie sa musia povinne podpísať elektronickým podpisom v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (5). Členské štáty a Komisia musia uznať právnu účinnosť a prípustnosť elektronického podpisu použitého v SFC2014 ako dôkaz v súdnych konaniach.

5. V prípade informácií spracúvaných prostredníctvom SFC2014 sa musí dodržiavať ochrana súkromia a osobných údajov fyzických osôb a obchodného tajomstva právnických osôb v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (6), 2009/136/ES (7), 95/46/ES a s nariadením (ES) č. 45/2001.

Článok 5

Vlastnosti SFC2014

V záujme zabezpečenia elektronickej výmeny informácií SFC2014 musí mať tieto vlastnosti:

a)	interaktívne formuláre alebo formuláre predbežne vyplnené systémom na základe údajov, ktoré už boli predtým v systéme zaznamenané;

b)	automatické výpočty, ktoré znížia úsilie používateľov pri kódovaní;

c)	automatické zabudované kontroly na overovanie vnútorného súladu prenášaných údajov a súladu týchto údajov s uplatniteľnými pravidlami;

d)	výstrahy generované systémom, ktoré upozorňujú používateľov SFC2014, že niektoré činnosti sa môžu alebo nemôžu vykonávať;

e)	online sledovanie stavu spracúvania informácií vložených do systému a

f)	dostupnosť historických údajov týkajúcich sa všetkých vložených informácií týkajúcich sa národného programu.

Článok 6

Prenos údajov prostredníctvom SFC2014

1. SFC2014 musí byť dostupný pre členské štáty a Komisiu buď priamo prostredníctvom interaktívneho používateľského rozhrania (t. j. webovej aplikácie), alebo prostredníctvom technického rozhrania s pomocou vopred stanovených protokolov (t. j. webových služieb), ktoré umožnia automatickú synchronizáciu a prenos údajov medzi informačnými systémami členských štátov a SFC2014.

2. Za dátum elektronického prenosu informácií zo strany členského štátu Komisii a naopak sa považuje dátum predloženia príslušného dokumentu.

3. V prípade zásahu vyššej moci, nesprávneho fungovania SFC2014 alebo prerušenia spojenia s SFC2014 v trvaní viac ako jedného pracovného dňa v poslednom týždni pred zákonnou lehotou na predloženie informácií alebo dlhšie ako päť pracovných dní v inom období sa môže výmena informácií medzi členskými štátmi a Komisiou vykonávať v papierovej podobe s použitím vzorov, formátov a šablón uvedených v článku 3 ods. 1.

Keď systém elektronickej výmeny údajov začne znovu fungovať, spojenie s daným systémom je obnovené alebo pominie príčina vyššej moci, dotknutá strana bezodkladne vloží do SFC2014 informácie, ktoré už boli odoslané v papierovej podobe.

4. V prípadoch uvedených v odseku 3 sa za dátum predloženia príslušného dokumentu považuje dátum poštovej pečiatky.

Článok 7

Bezpečnosť údajov prenášaných prostredníctvom SFC2014

1. Komisia zavedie politiku bezpečnosti informačných technológií (ďalej len „politika bezpečnosti SFC IT“) pre SFC2014, ktorá sa bude uplatňovať na zamestnancov používajúcich SFC2014 v súlade s príslušnými pravidlami Únie, najmä s rozhodnutím Komisie K(2006) 3602 (8) a jeho vykonávacími predpismi. Komisia určí jednu alebo viaceré osoby zodpovedné za vymedzenie, zachovanie a zabezpečenie správneho uplatňovania politiky bezpečnosti v rámci SFC2014.

2. Členské štáty a iné európske inštitúcie než Komisia, ktoré získali prístupové práva do SFC2014, musia dodržiavať podmienky bezpečnosti IT uverejnené na portáli SFC2014 a opatrenia, ktoré Komisia vykonáva v rámci SFC2014 s cieľom zabezpečiť prenos údajov, najmä pokiaľ ide o používanie technického rozhrania uvedeného v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

3. Členské štáty a Komisia vykonávajú bezpečnostné opatrenia prijaté s cieľom chrániť údaje, ktoré zaznamenali a preniesli prostredníctvom SFC2014, a zabezpečujú účinnosť týchto opatrení.

4. Členské štáty prijmú celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT, ktoré sa budú vzťahovať na prístup do SFC2014 a automatické zadávanie údajov do systému a ktoré zabezpečia dodržiavanie minimálneho súboru bezpečnostných požiadaviek. Tieto celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT sa môžu odvolávať na iné bezpečnostné dokumenty. Každý členský štát zabezpečí, aby sa tieto politiky bezpečnosti IT uplatňovali v prípade všetkých orgánov používajúcich SFC2014.

5. Tieto celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT musia zahŕňať:

a)	aspekty bezpečnosti IT týkajúce sa práce vykonávanej osobou alebo osobami zodpovednými za správu prístupových práv uvedených v článku 4 ods. 3 tohto nariadenia, ak pracujú priamo v SFC2014, a

bezpečnostné opatrenia IT v prípade celoštátnych, regionálnych alebo miestnych počítačových systémov prepojených s SFC2014 prostredníctvom technického rozhrania uvedeného v článku 6 ods. 1 tohto nariadenia.

Na účely písmena b) prvého pododseku musia byť podľa potreby zahrnuté tieto aspekty bezpečnosti IT:

a)	fyzická bezpečnosť;

b)	kontrola nosičov údajov a prístupu;

c)	kontrola uloženia;

d)	kontrola prístupu a hesiel;

e)	monitorovanie;

f)	prepojenie so SFC2014;

g)	komunikačná infraštruktúra;

h)	ľudské zdroje a

i)	riadenie incidentov.

6. Celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT musia byť založené na hodnotení rizík a opísané opatrenia musia byť primerané identifikovaným rizikám.

7. Komisii sa musia na požiadanie poskytnúť dokumenty, ktorými sa stanovujú celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT.

8. Členské štáty určia na celoštátnej alebo regionálnej úrovni jednu alebo viaceré osoby zodpovedné za zachovanie a zabezpečenie uplatňovania celoštátnych, regionálnych alebo miestnych politík bezpečnosti IT. Táto osoba alebo tieto osoby konajú ako kontaktné body s osobou alebo osobami určenými Komisiou a uvedenými v odseku 1.

9. Tak politika bezpečnosti SFC IT, ako aj príslušné celoštátne, regionálne alebo miestne politiky bezpečnosti IT sa v prípade technologických zmien, zistenia nových ohrození alebo v prípade iných relevantných zmien musia aktualizovať. V každom prípade sa musia každoročne revidovať, aby sa zabezpečilo, že naďalej primeraným spôsobom reagujú na vývoj.

Článok 8

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 24. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 112.

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 184/2014 z 25. februára 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá a podmienky uplatniteľné na systém elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi a Komisiou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa prijíma nomenklatúra kategórií intervencií na podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci cieľa Európska územná spolupráca podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (Ú. v. EÚ L 57, 27.2.2014, s. 7).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11).

(8) Rozhodnutie Komisie K(2006) 3602 zo 16. augusta 2006 o bezpečnosti informačných systémov používaných Európskou komisiou.

PRÍLOHA

VZOR NÁRODNÉHO PROGRAMU

Príslušné orgány zodpovedné za systémy riadenia a kontroly [článok 25 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Identifikačné a kontaktné údaje:

Pripojený dokument: Oznámenie určenia, v ktorom sa uvádza:

a)	hlavné rozdelenie zodpovednosti medzi jeho organizačnými jednotkami;

b)	v prípade potreby jeho vzťah s delegovanými orgánmi, činnosti, ktoré sa majú delegovať, a hlavné postupy v oblasti dohľadu nad týmito delegovanými činnosťami a

c)	zhrnutie hlavných postupov na vybavovanie finančných pohľadávok prijímateľov a povoľovanie a zaznamenávanie výdavkov.

Uveďte súhrnný opis plánovaného systému riadenia a kontroly [článok 14 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 514/2014].

ODDIEL 1

Zhrnutie

Uveďte celkové zhrnutie celého programu, v ktorom zdôrazníte národné stratégie, vnútroštátne ciele a úlohy (žiaduce výstupy a výsledky).

ODDIEL 2

Východisková situácia v danom členskom štáte [článok 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Východisková situácia je zhrnutím stavu k decembru 2013 v danom členskom štáte, pokiaľ ide o oblasti relevantné pre fond. Tento oddiel zahŕňa:

—	opis východiskovej situácie v členskom štáte spolu s faktickými informáciami, ktoré sú potrebné na správne posúdenie požiadaviek,

—	analýzu požiadaviek členského štátu vrátane kľúčových otázok vyplývajúcich z výsledkov politického dialógu,

—	doteraz prijaté opatrenia vrátane opatrení vykonaných s použitím niekdajších fondov v oblasti vnútorných záležitostí,

—	posúdenie vnútroštátnych potrieb vrátane problémov identifikovaných v rámci príslušných hodnotení a

—	orientačnú ročnú výšku zdrojov z vnútroštátneho rozpočtu, ktoré sa rozdelia podľa osobitných cieľov stanovených v národných programoch.

Informácie musia byť úplné a nemôžu odkazovať na informácie v pripojených dokumentoch ani obsahovať hypertextové odkazy. Je možné pripojiť dokument s ďalšími informáciami.

Pripojený dokument nebude súčasťou rozhodnutia Komisie o schválení národného programu podľa článku 14 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 514/2014.

ODDIEL 3

Ciele programu [článok 14 ods. 2 písm. b), c) a d) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Informácie uvedené v súvislosti s osobitnými cieľmi musia byť úplné a nemôžu odkazovať na informácie v pripojených dokumentoch ani obsahovať hypertextové odkazy.

Osobitný cieľ (stanovený v osobitných nariadeniach): Uveďte vhodnú stratégiu, v ktorej identifikujete vnútroštátne ciele a opíšete spôsob, akým sa v záujme splnenia požiadaviek identifikovaných vo východiskovej situácii zohľadňujú ciele osobitných nariadení.

Vnútroštátny cieľ : Stručne opíšte hlavné akcie na dosiahnutie vnútroštátneho cieľa, pričom uveďte príklad akcií, ktorým sa udelí podpora na základe národného programu (t. j. priority financovania), a v rámci opisu uveďte ciele (žiaduce výstupy a výsledky).

Osobitná akcia (stanovená v osobitných nariadeniach):

—	opíšte, ako sa akcia bude vykonávať, a zdôvodnite pridelenú sumu,

—	v prípade spoločných akcií (nadnárodných projektov) by vedúci členský štát mal uviesť len zoznam zúčastnených členských štátov, prípadne spolu s ich úlohou a možným finančným príspevkom, a

—	zúčastnené členské štáty by mali prípadne opísať svoju úlohu a finančný príspevok.

OSOBITNÝ CIEĽ N: názov

Vnútroštátny cieľ n: názov

Osobitná akcia n: názov

Orientačný harmonogram: V prípade každého vnútroštátneho cieľa uveďte tri hlavné akcie, ktorým sa má udeliť podpora na základe národného programu. V prípade každej akcie uveďte rok, na kedy sa akcia plánuje (napríklad výzva na predkladanie návrhov), kedy sa bude vykonávať (napríklad podpísané zmluvy/granty) a kedy sa ukončí alebo dokončí (napríklad záverečná správa).

Orientačný harmonogram

[článok 14 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

ODDIEL 4

Osobitné prípady

V prípade, ak národný program zahŕňa presídľovací prísľub, uveďte počty pre každú kategóriu na príslušné presídľovacie obdobie, ak je to relevantné.

Vyplnením presídľovacieho plánu členský štát potvrdzuje, že existuje oficiálny vnútroštátny záväzok splniť prísľub počas presídľovacieho obdobia a že sa počas tohto obdobia zabezpečí účinné vykonanie opatrení.

Presídľovací plán: Uveďte dôvody prijatia presídľovacieho prísľubu, oficiálny záväzok splniť prísľub, orientačný harmonogram, proces výberu a operácie potrebné na splnenie prísľubu.

Presídľovací plán

Kategórie	Presídľovacie obdobie	Presídľovacie obdobie	Presídľovacie obdobie

Spolu

ODDIEL 5

Spoločné ukazovatele a ukazovatele špecifické pre program [článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Spoločný ukazovateľ (stanovený v osobitných nariadeniach): V prípade každého sledovaného osobitného cieľa uveďte cieľovú hodnotu každého spoločného ukazovateľa a zdroj údajov (napríklad správy o projektoch).

V prípade, ak národný program zahŕňa ukazovatele špecifické pre program, uveďte: odkaz na príslušný osobitný cieľ, opis ukazovateľa, mernú jednotku, východiskovú hodnotu, cieľovú hodnotu, ktorá sa má dosiahnuť, a zdroj údajov. Každý ukazovateľ špecifický pre program musí byť spojený len s jedným osobitným cieľom.

Identifikačný kód ukazovateľa	Opis ukazovateľa	Merná jednotka	Východisková hodnota	Cieľová hodnota	Zdroj údajov
Osobitný cieľ n: názov

ODDIEL 6

Rámec prípravy a vykonávania programu členským štátom

6.1. Zapojenie partnerstva do prípravy programu [článok 12 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Zhrnutie prijatého prístupu, zloženie a zapojenie partnerov a kľúčové etapy širších konzultácií a prípadne zoznam hlavných partnerov (alebo typov partnerov), ktorí boli zapojení do prípravy alebo s ktorými sa konzultovalo.

6.2. Monitorovací výbor [článok 12 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

6.3. Spoločný rámec monitorovania a hodnotenia [článok 14 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Stručne opíšte prístup a metódy, ktoré sa plánujú použiť.

Uveďte odpovede na tieto otázky:

a)	Kde bude umiestnená funkcia hodnotenia a monitorovania? Ktorý subjekt bude zodpovedný za hodnotenie?

b)	Využijú sa na účely hodnotenia alebo monitorovania externé zdroje?

c)	Akým spôsobom sa budú zhromažďovať údaje o projektoch a ukazovateľoch (systém monitorovania)?

6.4. Zapojenie partnerstva do vykonávania, monitorovania a hodnotenia národného programu [článok 12 ods. 3 a článok 14 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Stručne opíšte prístup prijatý pre partnerov, ich úroveň zapojenia a kľúčové etapy širších konzultácií a prípadne uveďte zoznam typov partnerov, ktorí boli zapojení do programu alebo s ktorými sa konzultovalo (alebo zoznam hlavných partnerov).

6.5. Informovanie a propagácia [článok 14 ods. 2 písm. j) a článok 53 nariadenia (ES) č. 514/2014]

Opíšte mechanizmy a metódy, ktoré sa použijú na oboznámenie verejnosti s národným programom.

6.6. Koordinácia a komplementárnosť s inými nástrojmi [článok 14 ods. 2 písm. e) a ods. 5 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Stručne opíšte mechanizmus na zabezpečenie koordinácie medzi nástrojmi zriadenými na základe osobitných nariadení a ostatnými nástrojmi Únie a národnými nástrojmi. V prípade, že je to relevantné, by ste mali identifikovať orgány zodpovedné za koordináciu v týchto oblastiach a prípadne štruktúry a mechanizmy (napríklad výbory, postupy konzultácií) používané na tento účel.

Pokiaľ ide o komplementárnosť s inými nástrojmi Únie, mali by sa zohľadniť tieto nástroje:

—	európske štrukturálne a investičné fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond),

—	iné fondy alebo programy EÚ (napríklad program celoživotného vzdelávania, program Kultúra, program Mládež v akcii),

—	nástroje EÚ v oblasti vonkajších vzťahov (napríklad nástroj predvstupovej pomoci, nástroj európskeho susedstva a partnerstva, nástroj stability), pokiaľ ide o akcie v tretích krajinách alebo vo vzťahu k tretím krajinám.

6.7. Prijímatelia a priame zadanie zákazky/udelenie grantu

6.7.1. Uveďte hlavné typy prijímateľov programu (vyberte z ďalej uvedeného zoznamu)

Typy prijímateľov: štátne/federálne orgány, miestne verejné orgány, mimovládne organizácie, medzinárodné verejné organizácie, národné spoločnosti Červeného kríža, Medzinárodný výbor Červeného kríža, Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, súkromnoprávne a verejnoprávne spoločnosti, vzdelávacie/výskumné organizácie, sociálni partneri.

6.7.2. Priame zadanie zákazky/udelenie grantu

Uveďte vnútroštátny cieľ, ak sa má uskutočniť priame zadanie zákazky/udelenie grantu, a zdôvodnite všetky okolnosti.

ODDIEL 7

Finančný plán programu [článok 14 ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 514/2014]

Finančný plán národného programu, v ktorom sa na celé programové obdobie uvedie výška celkového príspevku EÚ na každý sledovaný osobitný cieľ. Sumy pre vnútroštátne ciele v rámci daného osobitného cieľa sú orientačné. Uvádzajú sa celkové výdavky na technickú pomoc.

7.1. Finančný plán podľa osobitných cieľov

Tabuľka

(v EUR)
Osobitný cieľ: názov
Vnútroštátny cieľ n
Medzisúčet vnútroštátnych cieľov
Osobitná akcia n
Osobitný cieľ – súčet 1
Vnútroštátny cieľ n + 1
Medzisúčet vnútroštátnych cieľov
Osobitná akcia n + 1
Súčet n
Osobitné prípady
Osobitné prípady spolu
Technická pomoc: [maximum = paušálna suma + (celkové pridelené prostriedky) *5 alebo 5,5 % v súlade s osobitnými nariadeniami]
SPOLU

Orientačný finančný plán národného programu, v ktorom sa uvedie celkový príspevok EÚ za každý rozpočtový rok

7.2. Finančný plán podľa rozpočtových rokov

Tabuľka

(v EUR)
ROK	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	SPOLU
SPOLU

7.3. Zdôvodnenie akejkoľvek odchýlky od minimálnych podielov stanovených v osobitných nariadeniach (požaduje sa len v prípade, ak minimum nie je splnené), článok 14 ods. 5 písm. b)

Podrobne zdôvodnite odchýlku od minimálnych podielov stanovených v osobitných nariadeniach.

25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/42

SMERNICA RADY 2014/87/EURATOM

z 8. júla 2014,

ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32,

so zreteľom na návrh Európskej komisie vypracovaný po získaní stanoviska skupiny osobností vymenovaných Vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých expertov členských štátov,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

keďže:

(1)	V smernici Rady 2013/59/Euratom (3) sa stanovujú jednotné základné bezpečnostné normy ochrany zdravia jednotlivcov vystavovaných pracovnému, lekárskemu a verejnému ožiareniu pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(2)

Smernicou Rady 2009/71/Euratom (4) sa členských štátom ukladajú povinnosti zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť. Uvedená smernica vychádza z ustanovení hlavných medzinárodných nástrojov v oblasti jadrovej bezpečnosti, a to Dohovoru o jadrovej bezpečnosti (5), ako aj zo základných bezpečnostných princípov (6), ktoré stanovila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (ďalej len „MAAE“).

(3)	Smernica Rady 2011/70/Euratom (7) ukladá členským štátom povinnosť zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

(4)

V záveroch Rady z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom sa zdôrazňuje, že „jadrová bezpečnosť patrí medzi vnútroštátne právomoci, ktoré sa, ak je to vhodné, vykonávajú v rámci EÚ. Rozhodnutia týkajúce sa bezpečnostných opatrení a dohľadu nad jadrovými zariadeniami zostávajú výlučne úlohou prevádzkovateľov a vnútroštátnych orgánov“.

(5)

Jadrová havária vo Fukušime v Japonsku v roku 2011 opäť upriamila pozornosť celého sveta na opatrenia potrebné na minimalizovanie rizika a zaručenie najvyšších úrovní jadrovej bezpečnosti. Na základe záverov Európskej rady z 24. – 25. marca 2011 vykonali príslušné vnútroštátne regulačné orgány spolu s Komisiou v rámci Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), zriadenej rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom (8), v celom Spoločenstve komplexné posúdenia rizika a bezpečnosti jadrových elektrární („záťažové testy“). Na základe výsledkov sa určilo niekoľko zlepšení, ktoré by sa mohli realizovať v oblasti prístupov k jadrovej bezpečnosti a odvetvových postupov v zúčastnených krajinách.

Okrem toho Európska rada vyzvala Komisiu, aby podľa potreby preskúmala existujúci právny a regulačný rámec bezpečnosti jadrových zariadení a navrhla prípadné potrebné zlepšenia. Európska rada zároveň zdôraznila, že v Únii by sa mali zaviesť a neustále zlepšovať najprísnejšie normy jadrovej bezpečnosti.

(6)

Základnou podmienkou regulačného rámca jadrovej bezpečnosti Spoločenstva je silný príslušný regulačný orgán so skutočnou nezávislosťou pri regulačnom rozhodovaní. Je mimoriadne dôležité, aby bol príslušný regulačný orgán schopný vykonávať svoje právomoci v rámci prijímania regulačných rozhodnutí s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň jadrovej bezpečnosti nestranne a transparentne a bez nenáležitého ovplyvňovania. Regulačné rozhodnutia a opatrenia na ich presadzovanie v oblasti jadrovej bezpečnosti by mali vychádzať z objektívnych technických hľadísk týkajúcich sa bezpečnosti a mali by sa prijať bez akéhokoľvek nenáležitého vonkajšieho vplyvu, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť, napríklad nenáležitého vplyvu spojeného s meniacimi sa politickými, hospodárskymi a spoločenskými podmienkami.

Ustanovenia smernice 2009/71/Euratom týkajúce sa funkčného oddelenia príslušných regulačných orgánov by sa mali posilniť, aby sa zabezpečila skutočná nezávislosť regulačných orgánov od nenáležitého ovplyvňovania pri prijímaní regulačných rozhodnutí a poskytli sa primerané prostriedky a kompetencie na riadne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené. Regulačný orgán by mal mať najmä dostatočnú právomoc, dostatočný personál a dostatočné finančné zdroje na náležité plnenie zverených úloh.

Týmito posilnenými požiadavkami by však nemala byť dotknutá prípadná úzka spolupráca s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi ani všeobecné politické usmernenia, ktoré vydávajú členské štáty.

(7)

V rámci procesu prijímania regulačných rozhodnutí by sa mali zohľadňovať spôsobilosti a odborné znalosti, ktoré môžu poskytnúť organizácie technickej podpory. Tieto odborné znalosti by mali vychádzať z najnovších vedeckých a technických poznatkov vrátane prevádzkových skúseností a výskumu v oblasti bezpečnosti, z riadenia poznatkov a z príslušných technických zdrojov.

(8)	V súlade s časťou 1 Všeobecných požiadaviek na bezpečnosť MAAE by sa mala rešpektovať úloha členských štátov pri zriadení rámca pre jadrovú bezpečnosť a úloha regulačného orgánu pri uplatňovaní tohto rámca.

(9)

Vzhľadom na špecializovanú povahu odvetvia jadrovej energetiky a obmedzený počet pracovníkov s požadovanou odbornosťou a spôsobilosťami môže dochádzať k rotácii pracovníkov s výkonnou zodpovednosťou medzi jadrovým priemyslom a regulačnými orgánmi, preto by sa mala venovať osobitná pozornosť zamedzovaniu konfliktu záujmov. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby sa nevyskytol žiadny konflikt záujmov v prípade organizácií, ktoré poskytujú príslušnému regulačnému orgánu poradenstvo alebo služby.

(10)

Dôsledky jadrovej havárie môžu presiahnuť štátne hranice, preto by sa mala podporovať úzka spolupráca, koordinácia a výmena informácií medzi príslušnými regulačnými orgánmi členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia bez ohľadu na to, či tieto členské štáty prevádzkujú jadrové zariadenia alebo nie. V tejto súvislosti by mali členské štáty zabezpečiť, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na uľahčenie takejto spolupráce vo veciach jadrovej bezpečnosti s cezhraničným dosahom.

(11)

S cieľom zabezpečiť osvojenie riadnych zručností, dosiahnutie a udržanie primeranej úrovne spôsobilosti by všetky strany mali zabezpečiť, aby boli všetci pracovníci, ktorí plnia úlohy v oblasti jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení a havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia, zapojení do trvalého procesu vzdelávania. To je možné dosiahnuť prostredníctvom zriadenia vzdelávacích programov a plánov odbornej prípravy, postupov pre periodické hodnotenia a aktualizácie vzdelávacích programov, ako aj primeraných rozpočtových prostriedkov na odbornú prípravu.

(12)

Ďalším kľúčovým poučením z jadrovej havárie vo Fukušime je dôležitosť zvyšovania transparentnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti. Transparentnosť je takisto dôležitým prostriedkom na podporu nezávislosti pri prijímaní regulačných rozhodnutí. Preto by súčasné ustanovenia smernice 2009/71/Euratom o informáciách, ktoré sa majú poskytnúť verejnosti, mali byť konkrétnejšie, pokiaľ ide o druh takto poskytovaných informácií. Okrem toho by v súlade s vnútroštátnym rámcom pre jadrovú bezpečnosť mala verejnosť dostať príležitosť zúčastňovať sa relevantných fáz rozhodovacieho procesu týkajúceho sa jadrových zariadení, pričom by sa mala zohľadňovať rozdielnosť vnútroštátnych systémov. Rozhodnutia o vydaní licencie zostávajú v právomoci príslušných vnútroštátnych orgánov.

(13)

Požiadavky tejto smernice týkajúce sa transparentnosti dopĺňajú existujúce právne predpisy Euratomu. Rozhodnutím Rady 87/600/Euratom (9) sa ukladá členským štátom povinnosť oznamovať a poskytovať informácie Komisii a ostatným členským štátom v prípade rádiologickej havarijnej situácie na vlastnom území, pričom smernica 2013/59/Euratom obsahuje požiadavky na členské štáty, aby informovali verejnosť o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie, a aby v pravidelných intervaloch poskytovali aktualizované informácie obyvateľstvu, ktoré by mohlo byť v prípade takejto havarijnej situácie zasiahnuté.

(14)

Zmluvné strany Dohovoru o jadrovej bezpečnosti počas 6. hodnotiaceho stretnutia znovu potvrdili svoj záväzok týkajúci sa zistení z druhého mimoriadneho zasadnutia, ktoré sa konalo po havárii vo Fukušime. Zdôraznili najmä, že „jadrové elektrárne by sa mali projektovať, budovať a prevádzkovať s cieľom predchádzať haváriám, zmierňovať následky havárií, ku ktorým dôjde a zabraňovať kontaminácii v okolí jadrového zariadenia“ a že „regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby sa tieto ciele uplatňovali na účely identifikácie a zavádzania vhodných zlepšení bezpečnosti na existujúcich zariadeniach“.

(15)

Vzhľadom na technický pokrok dosiahnutý prostredníctvom opatrení MAAE a Združením západoeurópskych regulačných orgánov v oblasti jadrovej energie (ďalej len „WENRA“), a so zreteľom na poučenia získané zo záťažových testov a vyšetrovania jadrovej havárie vo Fukušime by sa smernica 2009/71/Euratom mala zmeniť tak, aby zahŕňala vysoký cieľ Spoločenstva v oblasti jadrovej bezpečnosti, ktorý sa vzťahuje na všetky štádiá životnosti jadrových zariadení (umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku, vyraďovanie). Konkrétne si tento cieľ vyžaduje podstatné bezpečnostné vylepšenia projektov nových reaktorov, pri ktorých by sa mali využiť najmodernejšie poznatky a technológie a zohľadniť najnovšie medzinárodné požiadavky na bezpečnosť.

(16)

Uvedený cieľ by sa mal dosiahnuť najmä prostredníctvom posúdení jadrovej bezpečnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Tieto posúdenia by mali vykonávať držitelia licencie pod kontrolou príslušného vnútroštátneho regulačného orgánu a môžu sa použiť ako posúdenie rizika závažnej havárie v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (10) za predpokladu, že sú splnené požiadavky tejto smernice.

(17)

Zásadný význam pre bezpečnosť jadrových zariadení má koncepcia ochrany do hĺbky, ktorá je základom pre realizáciu vysokých cieľov jadrovej bezpečnosti. Uplatňovaním zásad ochrany do hĺbky, ako sú vymedzené v medzinárodných normách a usmerneniach a združením WENRA, sa zabezpečuje, aby činnosti súvisiace s bezpečnosťou podliehali v čo najväčšej rozumnej miere nezávislým úrovniam opatrení, ktoré v prípade poruchy umožnia jej zistenie, riešenie alebo nápravu primeranými opatreniami. Účinnosť na jednotlivých úrovniach je podstatnou súčasťou ochrany do hĺbky, ktorá má za cieľ predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky, ak by k nim došlo. Ochrana do hĺbky má obvykle päťúrovňovú štruktúru. Ak jedna úroveň zlyhá, príde na rad ďalšia. Cieľom prvej úrovne je predchádzať abnormálnej prevádzke a poruchám systémov. Ak prvá úroveň zlyhá, na obmedzenie abnormálnej prevádzky alebo zistenie porúch slúži druhá úroveň ochrany. Ak dôjde k zlyhaniu druhej úrovne, na zabezpečenie ďalšieho vykonávania bezpečnostných funkcií prostredníctvom aktivácie osobitných bezpečnostných systémov a ďalších bezpečnostných prvkov slúži tretia úroveň ochrany. Ak dôjde k zlyhaniu tretej úrovne, na obmedzenie šírenia havárií prostredníctvom riadenia havárií, a to s cieľom predchádzať závažným havarijným podmienkam spojeným s únikmi rádioaktívnych látok do vonkajšieho prostredia alebo ich zmierňovať, slúži štvrtá úroveň. Posledným cieľom (piata úroveň ochrany) je zmiernenie rádiologických následkov významných únikov rádioaktívnych látok prostredníctvom havarijnej odozvy v okolí jadrového zariadenia.

(18)

Spolu s ochranou do hĺbky sa za základný faktor pre dosiahnutie vysokej úrovne jadrovej bezpečnosti a jej neustáleho zlepšovania považuje účinná kultúra jadrovej bezpečnosti. Ukazovatele účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti zahŕňajú najmä: záväzok pracovníkov a vedenia organizácie na všetkých úrovniach k jadrovej bezpečnosti a jej neustálemu zlepšovaniu; podporu spôsobilosti pracovníkov na všetkých úrovniach overovať dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov s cieľom neustále zlepšovať jadrovú bezpečnosť; schopnosť pracovníkov podávať včas správy o bezpečnostných otázkach; identifikáciu poučení získaných na základe prevádzkových skúseností a systematické podávanie správ o každej odchýlke od normálnych prevádzkových podmienok alebo o opatreniach týkajúcich sa riadenia havárií, ktoré môžu mať dosah na jadrovú bezpečnosť. Medzi dôležité prvky prispievajúce k dosiahnutiu vysokej kultúry jadrovej bezpečnosti patria najmä účinné systémy riadenia, náležité vzdelávanie a odborná príprava a opatrenia držiteľa licencie s cieľom zaznamenávať, vyhodnocovať a dokumentovať prevádzkové skúsenosti, ktoré sú významné z hľadiska vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ako aj účinné riešenie nastolených otázok.

(19)	Keď sa v tejto smernici používa výraz „prakticky uskutočniteľné“ (reasonably practicable), mal by sa uplatňovať v súlade so zavedenými vymedzeniami pojmov, najmä tými, ktoré zaviedli WENRA a MAAE.

(20)

Po jadrových haváriách na Three Mile Island a v Černobyle jadrová havária vo Fukušime opäť poukázala na kľúčový význam zadržiavacej funkcie, ktorá je poslednou bariérou chrániacou ľudí a životné prostredie pred únikom rádioaktívnych látok následkom havárie. Žiadateľ o licenciu na výstavbu nového reaktora na výrobu energie alebo výskumného reaktora by mal preto preukázať, že projekt obmedzuje účinky poškodenia aktívnej zóny reaktora na oblasť kontajnmentu, t. j. mal by preukázať, že rozsiahly alebo nepovolený rádioaktívny únik rádioaktívnych látok mimo hermetickú zónu kontajnmentu je krajne nepravdepodobný, pričom žiadateľ by mal byť schopný preukázať s vysokým stupňom istoty, že k takémuto úniku nedôjde.

(21)

Na riešenie problematiky predchádzania haváriám a zmierňovania ich následkov by sa mali požadovať konkrétnejšie opatrenia týkajúce sa riadenia havárií a havarijnej odozvy na území jadrového zariadenia. Uvedené opatrenia by mali byť v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2013/59/Euratom a to bez toho, aby nimi boli tieto ustanovenia dotknuté. Držiteľ licencie by mal stanoviť postupy, usmernenia a opatrenia, ktoré sa zaoberajú riešením havárií vrátane ťažkých havárií, ktoré by mohli nastať vo všetkých prevádzkových režimoch vrátane plného výkonu, odstavenia a prechodových stavov s cieľom zaistiť súdržnosť a nadväznosť medzi všetkými týmito postupmi a opatreniami a zabezpečiť ich vykonávanie, preskúmavanie a aktualizáciu. Uvedené opatrenia by mali takisto zabezpečiť dostatočný personál, vybavenie a ďalšie potrebné zdroje. Mala by sa vytvoriť organizačná štruktúra s jasným vymedzením zodpovednosti a zabezpečiť koordinácia medzi reagujúcimi orgánmi.

(22)

Záťažové testy preukázali kľúčovú úlohu mechanizmov posilnenej spolupráce a koordinácie medzi všetkými stranami, ktoré zodpovedajú za jadrovú bezpečnosť. Partnerské preskúmania sa ukázali ako dobrý prostriedok na budovanie dôvery s cieľom rozvoja a výmeny skúseností a zaistenia spoločného uplatňovania prísnych noriem v oblasti jadrovej bezpečnosti.

(23)

Spolupráca v oblasti jadrovej bezpečnosti je medzi členskými štátmi dobre zavedená a predstavuje pridanú hodnotu, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť, transparentnosť a otvorenosť voči zainteresovaným stranám na európskej aj medzinárodnej úrovni.

Členské štáty by prostredníctvom svojich príslušných regulačných orgánov s náležitým využitím skupiny ENSREG a opierajúc sa o odborné znalosti združenia WENRA mali každých šesť rokov zadefinovať metodiku, referenčný a časový rámec partnerských hodnotení na spoločnú špecifickú technickú tému týkajúcu sa jadrovej bezpečnosti ich jadrových zariadení. Spoločná špecifická technická téma, ktorá sa má posudzovať, by sa mala určiť spomedzi referenčných úrovní bezpečnosti WENRA alebo na základe spätnej väzby získanej z prevádzkových skúseností, nehôd a havárií, ako aj technologického a vedeckého pokroku. Členské štáty by mali vykonávať vnútroštátne sebahodnotenie a prijať opatrenia na spoločné partnerské hodnotenie ich vnútroštátnych sebahodnotení príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov.

Mali by sa vypracovať správy o zisteniach týchto partnerských hodnotení. Členské štáty by mali vypracovať národné akčné plány na riešenie všetkých relevantných zistení a svojich vlastných vnútroštátnych hodnotení, pričom by mali zohľadniť výsledky správ z partnerských hodnotení. Správy z partnerských hodnotení by mali rovnako tvoriť základ každej súhrnnej správy o výsledkoch tematicky zameraného partnerského hodnotenia v celej Únii, ktorú spoločne vypracujú príslušné regulačné orgány členských štátov. Zámerom súhrnnej správy by nemalo byť zostavenie poradia jadrových zariadení podľa úrovne bezpečnosti, ale sústredenie sa na postup a technické zistenia tematicky zameraného partnerského hodnotenia, aby bolo možné poznatky získané z tohto preskúmania spoločne využívať.

Vzájomná dôvera by mala dominovať v partnerských hodnoteniach a bolo by preto vhodné, aby Komisia vždy, keď je to možné, informovala členské štáty o prípadnom úmysle využiť výsledky správ z partnerských hodnotení vo svojich politických dokumentoch.

(24)

Povinnosti členských štátov podávať správy o vykonávaní tejto smernice a povinnosť Komisie vypracovať správu na základe správ jednotlivých členských štátov by mali poskytovať príležitosť zhodnotiť a posúdiť rôzne aspekty vykonávania tejto smernice, ako aj jej účinnosť. Na medzinárodnej úrovni existuje niekoľko relevantných povinností týkajúcich sa podávania správ, napríklad správy v rámci Dohovoru o jadrovej bezpečnosti, pričom výsledky týchto správ sa môžu použiť na hodnotenie vykonávania tejto smernice. Touto smernicou by sa navyše mali stanoviť ďalšie požiadavky na podávanie správ, pokiaľ ide o zistenia z tematicky zameraných partnerských hodnotení jadrových zariadení. V dôsledku toho by sa mala s cieľom zjednodušiť právne predpisy a znížiť administratívne zaťaženie zjednodušiť povinnosť členských štátov podávať správy, a to pokiaľ ide o frekvenciu predkladania a obsah týchto správ.

(25)

V súlade s odstupňovaným prístupom závisí vykonávanie ustanovení tejto smernice od druhov jadrových zariadení na území členského štátu. Pri transpozícii týchto ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov by preto členské štáty mali zohľadniť potenciálny rozsah a povahu rizík v súvislosti s jadrovými zariadeniami, ktoré plánujú alebo prevádzkujú. Odstupňovaný prístup by sa mal týkať predovšetkým tých členských štátov, ktoré majú iba malé zásoby jadrových a rádioaktívnych materiálov, napr. v spojitosti s prevádzkou menších výskumných reaktorov v rámci výskumných zariadení, v ktorých by ťažká havária nemala následky porovnateľné s následkami havárie v jadrových elektrárňach.

(26)

Ustanovenia tejto smernice, ktoré sú neoddeliteľne spojené s existenciou jadrových zariadení, najmä tie, ktoré sa týkajú povinností držiteľa licencie, nové špecifické požiadavky na jadrové zariadenia a ustanovenia týkajúce sa havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia, by sa nemali uplatňovať na členské štáty, ktoré nemajú jadrové zariadenia. Ostatné ustanovenia tejto smernice je potrebné transponovať a vykonávať primeraným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi podmienkami a s prihliadnutím na skutočnosť, že tieto členské štáty nemajú jadrové zariadenia, no zároveň tak, aby sa zabezpečilo, že štátna správa alebo príslušné orgány budú venovať jadrovej bezpečnosti primeranú pozornosť.

(27)

Podľa smernice 2009/71/Euratom členské štáty zriadia a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Rozhodnutie o tom, akým spôsobom sa prijmú ustanovenia vnútroštátneho rámca, a prostredníctvom ktorých nástrojov sa budú uplatňovať, zostáva v právomoci členských štátov.

(28)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou považuje zákonodarca zasielanie takýchto dokumentov za odôvodnené.

(29)	Smernica 2009/71/Euratom by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 2009/71/Euratom sa mení takto:

1.	Nadpis kapitoly 1 sa nahrádza takto: „CIELE, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV“.

Článok 2 sa mení takto:

a)	Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Táto smernica sa vzťahuje na každé civilné jadrové zariadenie, ktoré podlieha licencii.“

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Touto smernicou sa dopĺňajú základné normy uvedené v článku 30 zmluvy, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení, a to bez toho, aby boli dotknuté existujúce právne predpisy Spoločenstva na ochranu zdravia pracovníkov a verejnosti pred nebezpečenstvami vznikajúcimi z ionizujúceho žiarenia, a najmä smernica Rady 2013/59/Euratom (11).

(11) Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).“"

Článok 3 sa mení takto:

Bod 1 písm. a) sa nahrádza takto:

„a)	jadrová elektráreň, závod na obohacovanie uránu, zariadenie na výrobu jadrového paliva, závod na prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, zariadenie s výskumným reaktorom, zariadenie na skladovanie vyhoretého paliva a“.

Dopĺňajú sa tieto body:

„6.	‚Havária‘ je každá nezamýšľaná udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky sú závažné z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti.

7.	‚Nehoda‘ je každá nezamýšľaná udalosť, ktorej dôsledky alebo potenciálne dôsledky nie sú zanedbateľné z hľadiska radiačnej ochrany alebo jadrovej bezpečnosti.

‚Abnormálna prevádzka‘ je prevádzkový proces, ktorý sa odchyľuje od normálnej prevádzky a ktorý sa očakáva aspoň raz počas prevádzkovej životnosti zariadenia, ale ktorý s ohľadom na príslušné konštrukčné opatrenia nespôsobuje žiadne podstatné poškodenie prvkov dôležitých z hľadiska bezpečnosti, ani nevedie k havarijným podmienkam.

9.	‚Projektová základňa‘ je rad podmienok a udalostí, ktoré sú podľa stanovených kritérií výslovne zohľadňované pri projektovaní jadrového zariadenia vrátane jeho zlepšení, aby im zariadenie bolo schopné odolávať bez prekročenia povolených limitov v rámci plánovanej prevádzky bezpečnostných systémov.

10.	‚Projektová havária‘ sú havarijné podmienky, ktoré sa zohľadňujú v projekte jadrového zariadenia podľa stanovených projektových kritérií a v rámci ktorých prípadné poškodenie paliva a úniky rádioaktívnych látok nepresiahnu rámec povolených limitov.

11.	‚Závažné podmienky‘ sú podmienky, ktoré sú závažnejšie ako podmienky pri projektových haváriách; takéto podmienky môžu spôsobiť viacnásobné poruchy, napríklad úplné zlyhanie všetkých trás bezpečnostného systému alebo mimoriadne nepravdepodobná udalosť.“

4.	V kapitole 2 sa vkladá za nadpis „POVINNOSTI“ tento nadpis: „ODDIEL 1 Všeobecné povinnosti“.

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty zriaďujú a udržujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec (ďalej len ‚vnútroštátny rámec‘) jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení. Vo vnútroštátnom rámci sa stanovia najmä:

a)	vymedzenie zodpovednosti a koordinácia medzi príslušnými štátnymi orgánmi;

b)	vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti pokrývajúce všetky štádiá životnosti jadrových zariadení;

c)	systém udeľovania licencií a zákaz prevádzky jadrových zariadení bez licencie;

d)	systém regulačnej kontroly jadrovej bezpečnosti vykonávaný príslušným regulačným orgánom;

e)	účinné a primerané opatrenia na presadzovanie vrátane prípadného nápravného opatrenia alebo pozastavenia prevádzky a zmeny alebo zrušenia licencie.

Určenie spôsobu prijatia vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti uvedených v písmene b) a nástrojov ich uplatňovania zostáva v právomoci členských štátov.“

V článku 5 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Členské štáty zabezpečia skutočnú nezávislosť príslušného regulačného orgánu od nenáležitého vplyvu na jeho prijímanie regulačných rozhodnutí. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby príslušný regulačný orgán:

a)	bol funkčne oddelený od akéhokoľvek iného orgánu alebo organizácie, ktorá sa zaoberá podporou alebo využívaním jadrovej energie, a nevyžadoval ani neprijímal pokyny od akéhokoľvek takéhoto orgánu alebo organizácie pri vykonávaní svojich regulačných úloh;

b)	prijímal regulačné rozhodnutia založené na spoľahlivých a transparentných požiadavkách týkajúcich sa jadrovej bezpečnosti;

c)	dostával náležité rozpočtové prostriedky cielene určené na plnenie svojich regulačných úloh, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom rámci, a zodpovedal za plnenie prideleného rozpočtu;

d)	zamestnával primeraný počet pracovníkov, ktorí majú kvalifikáciu, skúsenosti a odborné znalosti potrebné na plnenie jeho povinností. Na podporu svojich regulačných funkcií môže využívať externé vedecké a technické zdroje a odborné znalosti;

e)	stanovil postupy na predchádzanie prípadným konfliktom záujmov a ich riešenie;

f)	poskytoval informácie týkajúce sa jadrovej bezpečnosti bez povolenia iného orgánu alebo organizácie za predpokladu, že tým nedôjde k ohrozeniu iných nadradených záujmov, napríklad bezpečnosti, uznaných v príslušných právnych predpisoch alebo medzinárodných nástrojoch.

3. Členské štáty zabezpečujú, aby mal príslušný regulačný orgán právomoci potrebné na plnenie svojich povinností súvisiacich s vnútroštátnym rámcom uvedeným v článku 4 ods. 1. Na tento účel členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci stanovili tieto hlavné regulačné úlohy príslušných regulačných orgánov:

a)	navrhovať, definovať alebo sa zúčastňovať na definovaní vnútroštátnych požiadaviek jadrovej bezpečnosti;

b)	požadovať, aby držiteľ licencie dodržiaval vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti a podmienky príslušnej licencie a preukazoval ich dodržiavanie;

c)	overovať toto dodržiavanie požiadaviek prostredníctvom regulačných posúdení a inšpekcií;

d)	navrhovať alebo vykonávať účinné a primerané opatrenia na presadzovanie.“

Články 6, 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Držitelia licencií

Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že:

a)	prvoradú zodpovednosť za jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia nesie držiteľ licencie. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať a zahŕňa zodpovednosť za činnosti dodávateľov a subdodávateľov, ktorých činnosť môže mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia;

b)	žiadateľ musí v rámci podania žiadosti o licenciu preukázať jadrovú bezpečnosť. Jej rozsah a úroveň podrobnosti musia byť úmerné potenciálnemu rozsahu a povahe prezentovaného rizika pre jadrové zariadenie a jeho umiestnenie;

držitelia licencie pravidelne hodnotia, overujú a, pokiaľ je to prakticky uskutočniteľné, neustále systematicky a overiteľným spôsobom zdokonaľujú jadrovú bezpečnosť svojich jadrových zariadení. To zahŕňa overenie, že sú zavedené opatrenia na prevenciu havárií a zmiernenie následkov havárií, vrátane overenia vykonávania ustanovení o ochrane do hĺbky;

d)	držitelia licencie zavedú a uplatňujú systémy riadenia, v rámci ktorých sa jadrovej bezpečnosti udeľuje náležitá priorita;

držitelia licencie stanovujú vhodné havarijné postupy a opatrenia na mieste vrátane usmernení pre riadenie ťažkých havárií alebo rovnocenných opatrení pre efektívnu odozvu na havárie s cieľom zamedziť ich následkom alebo ich zmierniť. Tieto postupy predovšetkým:

i)	sú v súlade s ostatnými prevádzkovými postupmi a pravidelne sa vykonávajú na účely overenia ich realizovateľnosti;

ii)	riešia havárie a ťažké havárie, ktoré by mohli nastať pri všetkých prevádzkových režimoch, a tie, ktoré súčasne zahŕňajú alebo ovplyvňujú viaceré jednotky;

iii)	poskytujú opatrenia na získanie vonkajšej pomoci;

iv)	sa pravidelne posudzujú a aktualizujú s ohľadom na skúsenosti z postupov a poučenia získané z havárií;

držitelia licencie zabezpečujú a udržujú finančné a ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťami potrebnými na plnenie svojich povinností, pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia. Držitelia licencie tiež zabezpečujú, aby dodávatelia a subdodávatelia patriaci do ich rámca zodpovednosti, ktorých činnosť by mohla mať vplyv na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia, mali potrebné ľudské zdroje s príslušnou kvalifikáciou a spôsobilosťami na plnenie svojich povinností.

Článok 7

Odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci od všetkých strán vyžadovalo prijatie opatrení týkajúcich sa vzdelávania a odbornej prípravy svojich pracovníkov, ktorí majú zodpovednosť v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, s cieľom získať, udržiavať a ďalej rozvíjať odborné znalosti a zručnosti v oblasti jadrovej bezpečnosti a havarijnej pripravenosti na území jadrového zariadenia.

Článok 8

Transparentnosť

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa nevyhnutné informácie v súvislosti s jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a jej reguláciou sprístupnili pracovníkom a verejnosti, s osobitným zreteľom na miestne orgány, obyvateľov a zainteresované strany v blízkosti jadrového zariadenia. Uvedená povinnosť zahŕňa zabezpečenie toho, aby príslušný regulačný orgán a držitelia licencie v rámci svojich zodpovedností poskytovali v rámci svojej komunikačnej politiky:

a)	informácie o normálnych prevádzkových podmienkach jadrových zariadení pracovníkom a verejnosti a

b)	okamžité informácie v prípade nehôd a havárií pracovníkom a verejnosti a príslušným regulačným orgánom iných členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia.

2. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi, pokiaľ sa ním neohrozujú iné nadradené záujmy, napríklad bezpečnostné záujmy, ktoré sú uznané v príslušných právnych predpisoch alebo medzinárodných nástrojoch.

3. Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2, zabezpečia, aby príslušný regulačný orgán podľa potreby spolupracoval v otázkach jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení s príslušnými regulačnými orgánmi iných členských štátov v blízkosti jadrového zariadenia, a to okrem iného prostredníctvom výmeny a/alebo spoločného využívania informácií.

4. Členské štáty v súlade s príslušnými právnymi predpismi a medzinárodnými nástrojmi zabezpečia, aby mala verejnosť primeranú príležitosť účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o vydávaní licencií na jadrové zariadenia.“

Za článok 8 sa vkladá tento oddiel:

„ODDIEL 2

Osobitné povinnosti

Článok 8a

Cieľ jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

1. Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci jadrovej bezpečnosti vyžadovalo, aby sa jadrové zariadenia projektovali, umiestňovali, budovali, uvádzali do prevádzky, prevádzkovali a vyraďovali s cieľom predchádzať haváriám a zmierňovať ich následky, ak k nim dôjde, a zabraňovať:

a)	skorým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali vonkajšie havarijné opatrenia, pričom nie je dosť času na ich realizáciu;

b)	veľkým únikom rádioaktívnych látok, ktoré by si vyžadovali ochranné opatrenia, ktoré nemôžu byť obmedzené v priestore alebo čase.

2. Členské štáty zabezpečujú, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby sa cieľ stanovený v odseku 1:

a)	týkal jadrových zariadení, pre ktoré sa prvýkrát po 14. auguste 2014 udelila licencia na výstavbu;

b)	použil ako referencia pre včasné zavedenie prakticky uskutočniteľných zlepšení bezpečnosti pre existujúce jadrové zariadenia vrátane v rámci pravidelných hodnotení bezpečnosti podľa vymedzenia v článku 8c písm. b).

Článok 8b

Implementácia cieľa jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení

1. V záujme dosiahnutia cieľa jadrovej bezpečnosti uvedeného v článku 8a členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že v prípade jej uplatnenia sa ochrana do hĺbky využíva na:

a)	minimalizáciu dosahu mimoriadnych vonkajších prírodných a ľudskou činnosťou spôsobených nezamýšľaných hrozieb;

b)	predchádzanie abnormálnej prevádzke a poruchám;

c)	zvládanie abnormálnej prevádzky alebo zisťovanie porúch;

d)	zvládanie projektových havárií;

e)	zvládanie závažných podmienok vrátane zabránenia šírenia havárií a zmiernenia následkov ťažkých havárií;

f)	zavedenie organizačných štruktúr podľa článku 8d ods. 1.

2. Členské štáty na dosiahnutie cieľa jadrovej bezpečnosti stanoveného v článku 8a zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, že príslušný regulačný orgán a držiteľ licencie prijímajú opatrenia na podporu a rozvoj účinnej kultúry jadrovej bezpečnosti. Medzi tieto opatrenia patria najmä:

systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a podávať včas správy o bezpečnostných otázkach v súlade s článkom 6 písm. d);

b)	opatrenia držiteľa licencie s cieľom zaznamenávať, vyhodnocovať a dokumentovať prevádzkové skúsenosti významné z hľadiska vnútornej a vonkajšej bezpečnosti;

c)	povinnosť držiteľa licencie podávať príslušnému regulačnému orgánu správy o udalostiach, ktoré majú potenciálny dosah na jadrovú bezpečnosť, a

d)	opatrenia na vzdelávanie a odbornú prípravu v súlade s článkom 7.

Článok 8c

Počiatočné posúdenie a pravidelné hodnotenia bezpečnosti

Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby:

každé udelenie licencie na výstavbu jadrového zariadenia alebo prevádzku jadrového zariadenia vychádzalo z náležitého posúdenia konkrétneho umiestnenia a zariadenia, ktoré obsahuje preukázanie jadrovej bezpečnosti s ohľadom na vnútroštátne požiadavky jadrovej bezpečnosti na základe cieľa stanoveného v článku 8a;

držiteľ licencie, na ktorého sa vzťahuje regulačná kontrola príslušného regulačného orgánu, systematicky a pravidelne, minimálne raz za desať rokov, posudzoval bezpečnosť jadrového zariadenia, ako sa stanovuje v článku 6 písm. c). Toto posúdenie bezpečnosti má za cieľ zabezpečiť zachovanie aktuálnej projektovej základne a identifikovať ďalšie zlepšenia bezpečnosti s prihliadnutím na starnutie zariadenia, prevádzkové skúsenosti, najnovšie výsledky výskumu a vývoj medzinárodných noriem, pričom ako referenčný cieľ sa použije cieľ stanovený v článku 8a.

Článok 8d

Havarijná pripravenosť a odozva na území jadrového zariadenia

1. Členské štáty bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia smernice 2013/59/Euratom, zabezpečia, aby vnútroštátny rámec požadoval, aby sa organizačná štruktúra pre havarijnú pripravenosť a odozvu na území jadrového zariadenia zriadila s jasným vymedzením zodpovedností a koordinácie medzi držiteľom licencie a príslušnými orgánmi a organizáciami s prihliadnutím na všetky fázy mimoriadnej udalosti.

2. Členské štáty zabezpečia, aby existovala súdržnosť a nadväznosť medzi opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na území jadrového zariadenia vyžadovanými na základe vnútroštátneho rámca a ďalšími opatreniami havarijnej pripravenosti a odozvy na mieste vyžadovanými na základe smernice 2013/59/Euratom.“

Za článok 8d sa vkladá táto kapitola:

„KAPITOLA 2a

PARTNERSKÉ HODNOTENIA A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 8e

Partnerské hodnotenia

1. S cieľom neustále zvyšovať jadrovú bezpečnosť zabezpečia členské štáty aspoň raz za desať rokov pravidelné sebahodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov a pozvú misiu na medzinárodné partnerské hodnotenie relevantných častí svojich vnútroštátnych rámcov a príslušných regulačných orgánov. Výsledky takýchto partnerských hodnotení sa oznamujú členským štátom a Komisii.

2. Členské štáty na koordinovanom základe zabezpečia:

a)	vykonanie vnútroštátneho hodnotenia so špecifickým tematickým zameraním v oblasti jadrovej bezpečnosti príslušných jadrových zariadení na ich území;

b)	pozvanie všetkých ostatných členských štátov a Komisie v úlohe pozorovateľov na partnerské hodnotenie vnútroštátneho hodnotenia uvedeného v písmene a);

c)	prijatie náležitých následných opatrení na základe zistení získaných v rámci postupu partnerského hodnotenia;

d)	uverejnenie príslušných správ o uvedenom postupe a jeho hlavných výsledkoch po získaní výsledkov.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli opatrenia na začatie prvého tematicky zameraného partnerského hodnotenia v roku 2017 a na konanie následných tematicky zameraných partnerských hodnotení najmenej raz za šesť rokov.

4. V prípade havárie vedúcej k situáciám, ktoré by si vyžadovali havarijné opatrenia v okolí jadrového zariadenia alebo opatrenia na ochranu verejnosti, príslušný členský štát zabezpečí, aby bola bez zbytočného odkladu pozvaná misia na medzinárodné partnerské hodnotenie.“

10.

Článok 9 sa mení takto:

a)	Odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty predložia Komisii správu o vykonávaní tejto smernice po prvýkrát do 22. júla 2014 a následne do 22. júla 2020.“

b)	Odsek 3 sa vypúšťa.

11.

V článku 10 sa za odsek 1 vkladá tento odsek:

„1a. Povinnosť transponovať a vykonávať články 6, 8a, 8b, 8c a 8d sa nevzťahuje na členské štáty, ktoré nemajú jadrové zariadenia, pokiaľ sa tieto členské štáty nerozhodnú vyvíjať akékoľvek činnosti súvisiace s jadrovými zariadeniami, ktoré v rámci ich jurisdikcie podliehajú licencii.“

Článok 2

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 15. augusta 2017. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a všetky následné zmeny uvedených ustanovení.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 8. júla 2014

Za Radu

predseda

P. C. PADOAN

(1) Stanovisko z 2. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 92.

(3) Smernica Rady 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).

(4) Smernica Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18).

(5) Rozhodnutie Komisie 1999/819/Euratom zo 16. novembra 1999 o pristúpení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) k Dohovoru o jadrovej bezpečnosti z roku 1994 (Ú. v. ES L 318, 11.12.1999, s. 20).

(6) Základné bezpečnostné princípy MAAE: Základné zásady bezpečnosti, Séria bezpečnostných noriem MAAE č. SF-1 z roku 2006.

(7) Smernica Rady 2011/70/Euratom z 19. júla 2011, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (Ú. v. EÚ L 199, 2.8.2011, s. 48).

(8) Rozhodnutie Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla 2007 o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2007, s. 44).

(9) Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/53

ROZHODNUTIE RADY 2014/496/SZBP

z 22. júla 2014

o aspektoch rozmiestňovania, prevádzky a používania Európskeho globálneho navigačného satelitného systému, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európskej únie, a o zrušení jednotnej akcie 2004/552/SZBP

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 28,

so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku,

keďže:

(1)

Európsky globálny navigačný satelitný systém (ďalej len „GNSS“) predstavuje najmä vzhľadom na svoj strategický rozmer, regionálne a globálne pokrytie a viacstranné využitie citlivú infraštruktúru, ktorej rozmiestňovanie a používanie môže ovplyvniť bezpečnosť Európskej únie alebo jej členských štátov.

(2)	Ak by si medzinárodná situácia vyžadovala, aby Únia prijala operačné opatrenia, ak by prevádzka GNSS mohla mať vplyv na bezpečnosť Európskej únie alebo jej členských štátov, alebo ak by bola prevádzka systému ohrozená, Rada by mala rozhodnúť o opatreniach, ktoré treba prijať.

(3)	Rada preto 12. júla 2004 prijala jednotnú akciu 2004/552/SZBP (1).

(4)	Po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy by úlohy a povinnosti, ktoré predtým vykonával generálny tajomník Rady/vysoký splnomocnenec, mal teraz vykonávať vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „VP“).

(5)	Pokrok vo vývoji, začatie rozmiestňovania a nadchádzajúce začatie používania systému vybudovaného v rámci programu Galileo si vyžaduje úpravu postupu ustanoveného v jednotnej akcii 2004/552/SZBP.

(6)

Informácie a odborné poradenstvo o tom, či udalosť súvisiaca so systémom predstavuje hrozbu pre Úniu, členské štáty alebo GNSS, by mala Rade a VP poskytnúť Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém (ďalej len „GSA“), členské štáty a Komisia. Okrem toho môžu takéto informácie poskytnúť aj tretie krajiny.

(7)	Mali by sa vyjasniť príslušné úlohy Rady, HR, GSA ako prevádzkovateľa strediska na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo (ďalej len „GSMC“) a členských štátov v rámci reťazca prevádzkových povinností, ktorý sa má zriadiť s cieľom reagovať na hrozbu Únii, členským štátom alebo GNSS.

(8)

V tejto súvislosti sa základné odkazy na hrozby uvádzajú vo vyhlásení o bezpečnostných požiadavkách špecifických pre systém, ktoré obsahujú hlavné všeobecné hrozby, ktorým musí čeliť GNSS ako celok, a bezpečnostnom pláne systému, ktorý obsahuje register bezpečnostných rizík stanovený v rámci bezpečnostnej certifikácie. Toto budú referenčné dokumenty na identifikáciu hrozieb, ktorými sa konkrétne zaoberá toto rozhodnutie, ako aj na dokončenie operačných postupov potrebných na vykonávanie tohto rozhodnutia.

(9)	V naliehavých prípadoch môže byť potrebné prijať rozhodnutia len do niekoľkých hodín od doručenia informácií o hrozbe.

(10)	V prípade, že okolnosti neumožňujú prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa odvráti hrozba alebo zmierni závažné poškodenie základných záujmov Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, VP by mal mať právomoc prijať potrebné predbežné opatrenia.

(11)	Správa európskych GNSS sa upravila nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (2) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 (3). Predovšetkým v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 sa upravuje, že GSA má zabezpečiť prevádzku GSMC.

(12)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 (4) sa výkonnému riaditeľovi GSA zveruje zodpovednosť za zabezpečenie, aby bola GSA ako prevádzkovateľ GSMC schopná reagovať na pokyny vydávané na základe jednotnej akcie 2004/552/SZBP, ktorá sa nahrádza týmto rozhodnutím. Okrem toho sa v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (5) ustanovujú pravidlá, na základe ktorých môžu mať členské štáty, Rada, Komisia, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, agentúry Únie, tretie štáty a medzinárodné organizácie prístup k verejnej regulovanej službe (ďalej len „PRS“), ktorú poskytuje globálny navigačný satelitný systém zriadený podľa programu Galileo. Predovšetkým v článku 6 rozhodnutia 1104/2011/EÚ sa vymedzuje GSMC ako prevádzkové rozhranie medzi príslušnými orgánmi PRS, Radou a VP a kontrolnými strediskami,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto rozhodnutím sa ustanovujú povinnosti Rady a VP potrebné na odvrátenie ohrozenia bezpečnosti Únie alebo jedného alebo viacerých z jej členských štátov alebo na zmiernenie závažného poškodenia základných záujmov Únie alebo jedného alebo viacerých jej členských štátov v dôsledku rozmiestňovania, prevádzky alebo používania Európskeho globálneho navigačného satelitného systému, najmä v dôsledku medzinárodnej situácie, ktorá si vyžaduje konanie Únie, alebo v prípade ohrozenia prevádzky samotného systému alebo jeho služieb.

Článok 2

V prípade uvedeného ohrozenia členské štáty, Komisia, prípadne GSA bezodkladne informujú Radu a VP o všetkých skutočnostiach, o ktorých nadobudli vedomosť a ktoré považujú za dôležité.

Článok 3

1. Rada konajúca jednomyseľne na návrh VP rozhoduje o potrebných pokynoch pre GSA.

2. GSA a Komisia poskytujú Rade poradenstvo o pravdepodobnom širšom vplyve pokynov, ktoré Rada plánuje vydať, na GNSS.

3. Politický a bezpečnostný výbor (ďalej len „PBV“) podľa vhodnosti poskytne Rade svoje stanovisko k akýmkoľvek navrhovaným pokynom.

Článok 4

1. Ak si naliehavosť situácie vyžaduje okamžité opatrenia, ktoré sa majú prijať skôr, ako Rada prijme rozhodnutie podľa článku 3 ods. 1, VP je oprávnený vydať potrebné predbežné pokyny určené GSA. VP môže dať výkonnému generálnemu tajomníkovi Európskej služby pre vonkajšiu činnosť alebo jednému z jeho zástupcov inštrukcie, aby vydali GSA takéto pokyny. VP okamžite informuje Radu a Komisiu o akýchkoľvek pokynoch vydaných podľa tohto odseku.

2. Rada čo najskôr potvrdí, zmení alebo zruší predbežné pokyny VP.

3. VP svoje predbežné pokyny neustále preskúmava, podľa potreby ich mení alebo v prípade, že už nie sú potrebné okamžité opatrenia, ich zruší. Platnosť predbežných pokynov v každom prípade uplynie štyri týždne po ich vydaní alebo na základe rozhodnutia Rady podľa odseku 2.

Článok 5

Do šiestich mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia pripraví VP za podpory expertov z členských štátov potrebné včasné operačné postupy pre praktické vykonávanie ustanovení tohto rozhodnutia a predloží ich PBV na schválenie. Kompletné operačné postupy sa predložia na schválenie PBV do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia. PBV operačné postupy preskúmava a aktualizuje aspoň každé dva roky.

Článok 6

1. V súlade s predchádzajúcimi medzinárodnými dohodami, ktoré uzavrela Únia alebo Únia a jej členské štáty, vrátane tých, ktorými sa udeľuje prístup k PRS podľa článku 3 ods. 5 rozhodnutia 1104/2011/EÚ, je VP oprávnený uzavierať administratívne dojednania s tretími štátmi o spolupráci v kontexte tohto rozhodnutia. Takéto dojednania schvaľuje Rada, ktorá koná jednomyseľne.

2. Ak si uvedené dojednania vyžadujú prístup k utajovaným skutočnostiam Únie, uvoľnenie alebo výmena utajovaných skutočností sa schváli v súlade s príslušnými bezpečnostnými pravidlami.

Článok 7

Rada preskúma a podľa potreby zmení pravidlá a postupy ustanovené v tomto rozhodnutí najneskôr tri roky od dátumu jeho prijatia alebo na žiadosť členského štátu alebo na základe akýchkoľvek opatrení prijatých podľa článku 3.

Článok 8

Členské štáty v prípade potreby prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania tohto rozhodnutia, každý vo svojej oblasti zodpovednosti, a to okrem iného aj v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013. Na tento účel členské štáty určia kontaktné miesta, ktoré pomáhajú pri operačnom riadení reakcie na hrozbu. Týmito kontaktnými miestami môžu byť fyzické alebo právnické osoby.

Článok 9

Jednotná akcia 2004/552/SZBP sa týmto zrušuje.

Článok 10

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 22. júla 2014

Za Radu

predsedníčka

C. ASHTON

(1) Jednotná akcia Rady 2004/552/SZBP z 12. júla 2004 o aspektoch fungovania Európskeho satelitného rádionavigačného systému, ktorý má vplyv na bezpečnosť Európskej únie (Ú. v. EÚ L 246, 20.7.2004, s. 30).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) (Ú. v. EÚ L 196, 24.7.2008, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72).

(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2011, s. 1).

25.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 219/56

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 23. júla 2014

o opatreniach na prevenciu zavlečenia Xylella fastidiosa (Well a Raju) do Únie a jej šírenia v Únii

[oznámené pod číslom C(2014)5082]

(2014/497/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2000/29/ES z 8. mája 2000 o ochranných opatreniach proti zavlečeniu organizmov škodlivých pre rastliny alebo rastlinné produkty do Spoločenstva a proti ich rozšíreniu v rámci Spoločenstva (1), a najmä na štvrtú vetu jej článku 16 ods. 3,

keďže:

(1)	Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie 2014/87/EÚ (2) o opatreniach na prevenciu šírenia Xylella fastidiosa (Well a Raju) v Únii (ďalej len „špecifikovaný organizmus“).

(2)	Od prijatia tohto rozhodnutia talianske orgány vykonali prieskumy v infikovaných oblastiach a v ich okolí v súvislosti s výskytom a povahou špecifikovaného organizmu. Tieto prieskumy poskytli predbežné výsledky, ktoré sú dostatočné na prijatie konkrétnejších opatrení.

(3)

Prieskumy talianskych orgánov, ako aj dostupné vedecké a technické poznatky potvrdili, že rastliny Catharanthus G. Don, Nerium L., Olea L., Prunus L., a Vinca L. sú hostiteľskými rastlinami špecifikovaného organizmu. Vzhľadom na dostupné dôkazy je pravdepodobné, že aj rastliny Malva L., Portulaca L., Quercus L. a Sorghum L. môžu byť hostiteľskými rastlinami daného organizmu. Z toho dôvodu by sa opatrenia mali uplatňovať na rastliny Catharanthus G. Don, Nerium L., Olea L., Prunus L., Vinca L., Malva L., Portulaca L., Quercus L. a Sorghum L. určené na pestovanie, okrem semien (ďalej len „špecifikované rastliny“).

(4)

Je vhodné stanoviť podmienky pre dovoz špecifikovaných rastlín do Únie z tretích krajín, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu. Mali by sa prijať osobitné požiadavky týkajúce sa registrácie a stavu miest produkcie a dohľadu nad nimi, ako aj kontrol, odberu vzoriek, testovania a prepravy špecifikovaných rastlín s cieľom zabezpečiť, aby boli rastliny dovezené do Únie bez výskytu špecifikovaného organizmu.

(5)

V prípade špecifikovaných rastlín, ktoré boli aspoň v určitej časti svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, alebo ktoré boli prepravené cez túto oblasť, existuje väčšia pravdepodobnosť než v prípade ostatných rastlín, že boli infikované špecifikovaným organizmom. Ich pohyb by mal preto podliehať osobitným požiadavkám. Tieto požiadavky by mali byť podobné požiadavkám týkajúcich sa špecifikovaných rastlín dovezených z tretích krajín, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu.

(6)	Členské štáty by mali každoročne vykonať prieskumy výskytu špecifikovaného organizmu na svojom území s cieľom predísť jeho zavlečeniu a šíreniu.

(7)

V snahe čo najskôr zabezpečiť opatrenia proti možnému výskytu špecifikovaného organizmu je potrebné, aby osoba, ktorá zistí výskyt daného organizmu, o tom upovedomila príslušné členské štáty. S cieľom zabezpečiť, aby zainteresované strany prijali náležité opatrenia, by navyše členské štáty mali informovať príslušných profesionálnych prevádzkovateľov o možnom výskyte špecifikovaného organizmu na ich území a o opatreniach, ktoré sa majú prijať.

(8)

V záujme eradikácie špecifikovaného organizmu a prevencie jeho šírenia by členské štáty mali zriadiť vymedzené oblasti a prijať potrebné opatrenia. Tieto vymedzené oblasti by mali byť rozdelené na zamorenú zónu a ochrannú zónu. Pri výpočte šírky ochrannej zóny by sa malo zohľadniť nebezpečenstvo šírenia špecifikovaného organizmu do ďalších oblastí.

(9)

V prípade, že zriadenie vymedzenej oblasti nie je potrebné na zničenie špecifikovaného organizmu, príslušný členský štát by mal mať možnosť nezriadiť okamžite vymedzenú oblasť. V takomto prípade by mal zničiť špecifikovaný organizmus z rastlín, na ktorých bol pôvodne objavený, a uskutočniť prieskum zameraný na zistenie prípadnej infekcie ďalších rastlín.

(10)	Mali by sa stanoviť osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť eradikáciu špecifikovaného organizmu z miesta, kde bol zistený jeho výskyt.

(11)	V záujme prehľadnosti by sa vykonávacie rozhodnutie 2014/87/EÚ malo zrušiť.

(12)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre zdravie rastlín,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„špecifikované rastliny“ sú rastliny Catharanthus G. Don, Nerium L., Olea L., Prunus L., Vinca L., Malva L., Portulaca L., Quercus L. a Sorghum L. určené na pestovanie, okrem semien;

b)	„špecifikovaný organizmus“ je Xylella fastidiosa (Well a Raju).

Článok 2

Dovoz špecifikovaných rastlín pochádzajúcich z tretích krajín, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu, do Únie

Špecifikované rastliny pochádzajúce z tretích krajín, v ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu, sa budú môcť doviesť do Únie, len ak spĺňajú tieto podmienky:

a)	spĺňajú osobitné požiadavky na dovoz podľa oddielu 1 prílohy I;

b)	u dovezených rastlín bola pred vstupom do Únie zodpovedným úradným orgánom vykonaná kontrola v súlade s oddielom 2 prílohy I vzhľadom na výskyt špecifikovaného organizmu;

c)	počas kontroly vykonanej v súlade s oddielom 2 prílohy I nebol zaznamenaný výskyt ani príznaky špecifikovaného organizmu.

Článok 3

Premiestňovanie špecifikovaných rastlín v rámci Únie

Špecifikované rastliny, ktoré boli aspoň počas určitej časti svojho života pestované vo vymedzenej oblasti zriadenej v súlade s článkom 7 alebo ktoré boli prepravené cez túto oblasť, sa premiestnia do oblastí a v rámci oblastí, ktoré nie sú infikovanými zónami, len za predpokladu, že spĺňajú podmienky uvedené v prílohe II.

Článok 4

Prieskumy o špecifikovanom organizme

1. Členské štáty každoročne vykonajú prieskumy výskytu špecifikovaného organizmu na svojom území na špecifikovaných rastlinách a na iných možných hostiteľských rastlinách.

Tieto prieskumy budú vykonávané zodpovedným úradným orgánom alebo pod úradným dohľadom zodpovedného úradného orgánu. Ich súčasťou bude vizuálna kontrola a, v prípade akéhokoľvek podozrenia z infekcie špecifikovaným organizmom, odber vzoriek a testovanie. Tieto prieskumy sa budú zakladať na spoľahlivých vedeckých a technických zásadách a budú sa vykonávať vo vhodnom čase s ohľadom na možnosť odhaliť špecifikovaný organizmus.

Pri týchto prieskumoch sa zohľadnia dostupné vedecké a technické poznatky, vývojový cyklus špecifikovaného organizmu a jeho vektorov, výskyt a vývojový cyklus špecifikovaných rastlín alebo rastlín, ktoré by mohli byť hostiteľskými rastlinami špecifikovaného organizmu, a akékoľvek ďalšie príslušné informácie týkajúce sa výskytu špecifikovaného organizmu.

2. Členské štáty oznamujú výsledky uvedených prieskumov Komisii a ostatným členským štátom každý rok do 31. decembra.

Článok 5

Informácie o špecifikovanom organizme

1. Osoba, ktorá zistí výskyt špecifikovaného organizmu alebo má dôvod na podozrenie na výskyt špecifikovaného organizmu, musí bezodkladne informovať zodpovedný úradný orgán.

Zodpovedný úradný orgán okamžite zaznamená takéto informácie.

2. V prípade potreby zodpovedný úradný orgán požiada osobu uvedenú v odseku 1, aby poskytla danému orgánu akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa výskytu špecifikovaného organizmu, ktoré má k dispozícii.

Článok 6

Potvrdenie výskytu

1. Ak bol zodpovedný úradný orgán informovaný o výskyte alebo o podozrení na výskyt špecifikovaného organizmu na základe prieskumov uvedených v článku 4 ods. 1 alebo v súlade s článkom 5, uskutoční všetky potrebné opatrenia na potvrdenie tohto výskytu.

2. Ak sa potvrdí výskyt špecifikovaného organizmu v oblasti, v ktorej jeho výskyt nebol predtým známy, príslušný členský štát o ňom upovedomí Komisiu a ostatné členské štáty do piatich pracovných dní od okamihu jeho potvrdenia.

To isté platí v prípade úradného potvrdenia výskytu špecifikovaného organizmu na rastlinnom druhu, ktorý predtým nebol známy ako hostiteľská rastlina. Tieto oznámenia sa predkladajú v písomnej podobe.

3. Členské štáty zabezpečia, aby boli profesionálni prevádzkovatelia, ktorých rastliny môžu byť napadnuté špecifikovaným organizmom, okamžite upovedomení o výskyte špecifikovaného organizmu na území príslušného členského štátu, ako aj o možných nebezpečenstvách a opatreniach, ktoré je potrebné prijať.

Článok 7

Vymedzené oblasti

1. V prípade, že výsledky výskumov uvedených v článku 4 ods. 1 preukážu výskyt špecifikovaného organizmu alebo ak sa takýto výskyt potvrdí v súlade s článkom 6 ods. 1, príslušný členský štát bezodkladne vymedzí oblasť, ďalej nazývanú „vymedzená oblasť“.

2. Vymedzená oblasť pozostáva zo zóny, v ktorej bol zaznamenaný výskyt špecifikovaného organizmu, ďalej nazývanej „zamorená zóna“. Táto zóna sa vymedzuje podľa oddielu 1 prílohy III. Vymedzená oblasť ďalej pozostáva zo zóny, ktorá obklopuje infikovanú zónu, ďalej nazývanej „ochranná zóna“. Táto zóna sa vymedzuje podľa oddielu 1 prílohy III.

3. Členské štáty prijmú opatrenia vo vymedzenej oblasti, ako je stanovené v oddiele 2 prílohy III.

4. Odchylne od odseku 1 sa môže členský štát rozhodnúť nezriadiť vymedzenú oblasť okamžite, ak budú splnené všetky tieto podmienky:

a)	existujú dôkazy, že špecifikovaný organizmus bol nedávno zavlečený do oblasti prostredníctvom rastlín, na ktorých bol objavený;

b)	existuje náznak, že tieto rastliny boli infikované predtým, než boli zavedené do príslušnej oblasti;

c)	v blízkosti týchto rastlín neboli zistené žiadne príslušné vektory, čo poskytuje dôkaz, že nedošlo k ďalšiemu šíreniu špecifikovaného organizmu.

V takomto prípade vykoná prieskum zameraný na zistenie, či došlo k infikovaniu iných rastlín než tých, na ktorých bol špecifikovaný organizmus pôvodne objavený. Na základe tohto prieskumu členský štát určí, či je potrebné zriadiť vymedzenú oblasť. Príslušný členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom závery týchto prieskumov, ako aj odôvodnenie, prečo nezriadi vymedzenú oblasť.

5. Členské štáty stanovia lehoty na vykonanie opatrení stanovených v odseku 3 a prípadných prieskumov uvedených v odseku 4.

Článok 8

Podávanie správ o opatreniach

1. Členské štáty do 30 dní od oznámenia uvedeného v prvom pododseku článku 6 ods. 2 podajú správu Komisii a ostatným členským štátom o opatreniach, ktoré prijali alebo plánujú prijať v súlade s článkom 7 ods. 3, ako aj o lehotách uvedených v článku 7 ods. 5

Správa obsahuje aj tieto prvky:

a)	informácie o polohe vymedzenej oblasti a opis jej vlastností, ktoré môžu byť dôležité na účely eradikácie a prevencie šírenia špecifikovaného organizmu;

b)	mapa znázorňujúca ohraničenie vymedzenej oblasti;

c)	informácie o výskyte špecifikovaného organizmu a jeho vektorov;

d)	opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa premiestňovania špecifikovaných rastlín v rámci Únie podľa článku 3.

Správa obsahuje opis dôkazov a kritérií, na základe ktorých boli príslušné opatrenia prijaté.

2. Členské štáty každý rok do 31. decembra zašlú Komisii a ostatným členským štátom správu, ktorá obsahuje aktuálnu verziu informácií uvedených v ods. 1.

Článok 9

Zrušenie

Rozhodnutie 2014/87/ES sa zrušuje.

Článok 10

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 23. júla 2014

Za Komisiu

Tonio BORG

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 169, 10.7.2000, s. 1.

(2) Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/87/EÚ z 13. februára 2014 o opatreniach na prevenciu šírenia Xylella fastidiosa (Well a Raju) v Únii (Ú. v. EÚ L 45, 15.2.2014, s. 29).

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA DOVOZ ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN UVEDENÝCH V ČLÁNKU 2

ODDIEL 1

Vyhlásenia, ktoré majú obsahovať osvedčenia uvedené v článku 13 ods. 1 bode ii) Smernice 2000/29/ES

Špecifikované rastliny pochádzajúce z tretích krajín, v prípade ktorých je známy výskyt špecifikovaného organizmu, budú vpustené do Únie len vtedy, ak je k nim pripojené rastlinolekárske osvedčenie uvedené v článku 13 ods. 1 bode ii) smernice 2000/29/ES, ktoré spĺňa podmienky uvedené v bode 2 alebo v bode 3.

V rastlinolekárskom osvedčení sa v kolonke „dodatkové vyhlásenie“ uvedie, že rastliny boli po celý svoj život pestované v mieste produkcie, ktoré je registrované a je pod dohľadom národnej organizácie na ochranu rastlín v krajine pôvodu a ktoré sa nachádza v oblasti bez výskytu škodcu stanovenej touto organizáciou v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia.

Názov oblasti bez výskytu škodcu musí byť uvedený v kolónke „miesto pôvodu“.

V rastlinolekárskom osvedčení sa do kolónky „dodatkové vyhlásenie“ uvedú tieto vyhlásenia:

špecifikované rastliny boli po celé obdobie pestované v mieste produkcie, ktoré spĺňa tieto podmienky:

i)	je zriadené ako miesto bez výskytu špecifikovaného organizmu a jeho vektorov v súlade s príslušnými medzinárodnými normami pre rastlinolekárske opatrenia;

ii)	je registrované a je pod dohľadom národnej organizácie pre ochranu rastlín v krajine pôvodu;

iii)	je fyzicky chránené proti zavlečeniu špecifikovaného organizmu jeho vektormi;

iv)	podlieha primeranému rastlinolekárskemu ošetreniu, aby bolo naďalej bez výskytu vektorov špecifikovaného organizmu;

v)	každoročne podlieha aspoň dvom úradným kontrolám vykonaným vo vhodnom čase. Počas posledných kontrol sa nezistili príznaky výskytu špecifikovaného organizmu ani jeho vektorov alebo, ak sa zistili podozrivé príznaky, uskutočnilo sa testovanie a potvrdila sa neprítomnosť špecifikovaného organizmu;

b)	rastlinolekárske ošetrenia proti vektorom špecifikovaného organizmu sa vykonávajú v tesnej blízkosti miesta produkcie;

c)	dávky špecifikovaných rastlín sa každoročne testovali, a na základe výsledkov rozborov vzoriek sa vylúčila prítomnosť špecifikovaného organizmu;

d)	špecifikované rastliny sa prepravovali mimo obdobia letu akéhokoľvek známeho vektora špecifikovaného organizmu alebo v uzatvorených kontajneroch a baleniach, čím sa zabezpečilo, že nemôže dôjsť k napadnutiu špecifikovaným organizmom alebo akýmkoľvek jeho vektorom;

bezprostredne pred vývozom sa špecifikované rastliny podrobili úradnej vizuálnej prehliadke, odberu vzoriek a testovaniu s použitím plánu odberu vzoriek, ktorý umožňuje s 99 % spoľahlivosťou potvrdiť, že miera výskytu špecifikovaného organizmu v týchto rastlinách je pod hranicou 1 %, a ktorý je zameraný najmä na rastliny preukazujúce podozrivé príznaky daného organizmu.

Body 2 a 3 sa uplatňujú mutatis mutandis na špecifikované rastliny, ktoré boli vypestované v oblasti bez výskytu škodcov, ako aj mimo tejto oblasti.

ODDIEL 2

Kontrola

Zodpovedný úradný orgán dôkladne kontroluje špecifikované rastliny na mieste vstupu alebo na mieste určenia zriadenom v súlade so smernicou Komisie 2004/103/ES (1). Kontrola sa uskutočňuje prostredníctvom vizuálnych prehliadok a v prípade podozrenia na prítomnosť špecifikovaného organizmu prostredníctvom odberu vzoriek a testovania každej dávky špecifikovaných rastlín. Vzorky musia mať veľkosť, ktorá umožňuje s 99 % spoľahlivosťou potvrdiť, že miera výskytu špecifikovaného organizmu v týchto rastlinách je pod hranicou 1 %.

(1) Smernica Komisie 2004/103/ES zo 7. októbra 2004 o kontrolách zhody a fytosanitárnych kontrolách rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov uvedených v časti B prílohy V k smernici Rady 2000/29/ES, ktoré sa môžu vykonávať na inom mieste než je miesto vstupu do Spoločenstva alebo v jeho blízkosti, a ktorá špecifikuje podmienky týkajúce sa týchto kontrol(Ú. v. EÚ L 313, 12.10.2004, s. 16).

PRÍLOHA II

PODMIENKY PREMIESTŇOVANIA ŠPECIFIKOVANÝCH RASTLÍN V RÁMCI ÚNIE, AKO JE UVEDENÉ V ČLÁNKU 3

1.	Špecifikované rastliny, ktoré boli aspoň počas určitej časti svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, sa premiestňujú do oblastí a v rámci oblastí, ktoré nie sú zamorenými zónami, len ak je k nim priložený rastlinný pas vyhotovený a vydaný v súlade so smernicou Komisie 92/105/EHS (1).

Špecifikované rastliny, ktoré boli aspoň počas určitej časti svojho života pestované vo vymedzenej oblasti, sa premiestňujú do oblastí a v rámci oblastí, ktoré nie sú zamorenými zónami, ak počas celého obdobia stráveného vo vymedzenej oblasti spĺňali, popri požiadavkách uvedených v bode 1, tieto požiadavky:

miesto produkcie, v ktorom boli vypestované v rámci vymedzenej oblasti, spĺňa tieto podmienky:

i)	je zriadené ako miesto bez výskytu špecifikovaného organizmu;

ii)	je registrované v súlade so smernicou Komisie 92/90/EHS (2);

iii)	je fyzicky chránené proti zavlečeniu špecifikovaného organizmu jeho vektormi;

iv)	podlieha primeranému rastlinolekárskemu ošetreniu, aby bolo naďalej bez výskytu vektorov špecifikovaného organizmu;

v)	každoročne podlieha aspoň dvom úradným kontrolám vykonaným vo vhodnom čase. Počas posledných kontrol sa nezistili príznaky výskytu špecifikovaného organizmu ani jeho vektorov alebo, ak sa zistili podozrivé príznaky, uskutočnilo sa testovanie a potvrdila sa neprítomnosť špecifikovaného organizmu;

b)	reprezentatívne vzorky každého druhu špecifikovaných rastlín z každého miesta produkcie sa každoročne podrobili testovaniu a vylúčila sa prítomnosť špecifikovaného organizmu;

c)	rastlinolekárske ošetrenia proti vektorom špecifikovaného organizmu sa vykonajú v tesnej blízkosti miesta produkcie.

Špecifikované rastliny, ktoré sa premiestňujú cez vymedzené oblasti alebo v ich rámci, sa prepravujú mimo obdobia letu akéhokoľvek známeho vektora špecifikovaného organizmu alebo v uzatvorených kontajneroch a baleniach, čím sa zabezpečuje, že sa nemôže objaviť infekcia špecifikovaným organizmom alebo akýmkoľvek jeho známym vektorom.

(1) Smernica Komisie 92/105/EHS z 3. decembra 1992, ktorá stanovuje stupeň štandardizácie pre rastlinné pasy, ktoré sa majú použiť pre presun určitých rastlín, rastlinných produktov a iných predmetov v rámci spoločenstva, a ktorá stanovuje podrobné postupy týkajúce sa vystavenia takých rastlinných pasov a podmienky ich nahradenia a podrobné postupy pri ich nahradení(Ú. v. ES L 4, 8.1.1993, s. 22).

(2) Smernica Komisie 92/90/EHS z 3. novembra 1992, ktorou sa stanovujú povinnosti, ktorým podliehajú výrobcovia a dovozcovia rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov a ktorou sa stanovujú podrobnosti ich registrácie(Ú. v. ES L 344, 26.11.1992, s. 38).

PRÍLOHA III

ZRIADENIE VYMEDZENÝCH OBLASTÍ A OPATRENÍ PODĽA ČLÁNKU 7

ODDIEL 1

Zriadenie vymedzených oblastí

V zamorenej zóne sa nachádzajú všetky rastliny, o ktorých sa vie, že sú napadnuté špecifikovaným organizmom, všetky rastliny s príznakmi naznačujúcimi možnú nákazu daným organizmom a všetky ostatné rastliny, ktoré by mohli byť napadnuté špecifikovaným organizmom vzhľadom na ich umiestnenie v blízkosti napadnutých rastlín alebo na spoločný zdroj produkcie, ak je známy, s infikovanými rastlinami alebo rastlinami z nich vypestovaných.

Ochranná zóna má šírku najmenej 2 000 m.

Šírka ochrannej zóny sa môže obmedziť na najmenej 1 000 m, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	napadnuté rastliny sa odstránili spolu so všetkými rastlinami s príznakmi naznačujúcimi možné napadnutie špecifikovaným organizmom a všetkými rastlinami označenými za rastliny, ktoré by mohli byť nakazené. Odstránenie sa vykoná tak, aby po odstránenej rastline nezostal žiadny materiál;

b)	vykonal sa prieskum vymedzenia, ktorý zahŕňa testovanie podľa plánu odberu vzoriek, ktorý umožňuje s 99 % spoľahlivosťou potvrdiť, že miera výskytu špecifikovaného organizmu v rastlinách v rámci 2 000 m od hranice zamorenej zóny je nižšia ako 0,1 %.

Presné vymedzenie zón je založené na spoľahlivých vedeckých zásadách, vývojovom cykle špecifikovaného organizmu a jeho vektorov, úrovni napadnutia, prítomnosti vektorov a distribúcii možných hostiteľských rastlín v príslušnej oblasti.

Ak sa potvrdí prítomnosť špecifikovaného organizmu mimo zamorenej zóny, vymedzenie zamorenej zóny a ochrannej zóny sa zodpovedajúcim spôsobom preskúma a zmení.

Ak sa vo vymedzenej oblasti na základe prieskumov uvedených v článku 4 ods. 1 a monitorovania uvedeného v písm. h) oddielu 2 tejto prílohy počas piatich rokov nezistí prítomnosť špecifikovaného organizmu, toto vymedzenie sa môže zrušiť.

ODDIEL 2

Opatrenia, ktoré sa majú prijať vo vymedzených oblastiach

Vo vymedzenej oblasti prijíma príslušný členský štát tieto opatrenia na zneškodnenie špecifikovaného organizmu:

čo najskôr odstráni všetky rastliny napadnuté špecifikovaným organizmom, ako aj všetky rastliny s príznakmi naznačujúcimi možné napadnutie špecifikovaným organizmom a všetky rastliny označené za rastliny, ktoré by mohli byť napadnuté. Toto odstránenie sa vykoná tak, aby po odstránenej rastline nezostal žiadny materiál, pričom sa vykonajú všetky bezpečnostné opatrenia s cieľom zamedziť šíreniu špecifikovaného organizmu počas odstránenia a po ňom;

vykoná odber vzoriek a testovanie špecifikovaných rastlín, rastlín rovnakého rodu, ako sú napadnuté rastliny, a všetkých ostatných rastlín s príznakmi naznačujúcimi výskyt špecifikovaného organizmu v okruhu 200 m okolo napadnutých rastlín, s použitím plánu odberu vzoriek, ktorý umožňuje s 99 % spoľahlivosťou potvrdiť, že miera výskytu špecifikovaného organizmu v týchto rastlinách je pod hranicou 0,1 %;

c)	priamo na mieste alebo v blízkom okolí nachádzajúcom sa vo vymedzenej oblasti a určenom na tento účel zničí celé rastliny, časti rastlín alebo dreva, ktoré by mohli prispieť k šíreniu špecifikovaného organizmu. Zničenie sa vykoná takým spôsobom, aby sa zabránilo šíreniu špecifikovaného organizmu;

d)	priamo na mieste alebo v blízkom okolí zničí akékoľvek rastlinné materiály, ktoré vznikli pri orezávaní špecifikovaných rastlín a rastlín rovnakého rodu, ako sú napadnuté rastliny. Zničenie sa vykoná takým spôsobom, aby sa zabránilo šíreniu špecifikovaného organizmu jeho vektorom;

e)	vykoná primerané rastlinolekárske ošetrenia špecifikovaných rastlín a rastlín, ktoré môžu byť hostiteľmi vektorov špecifikovaného organizmu s cieľom zabrániť šíreniu špecifikovaného organizmu prostredníctvom týchto vektorov;

spätne vysleduje pôvod nákazy a špecifikovaných rastlín, s ktorými sa spája príslušný prípad napadnutia, ktorá sa mohla presunúť predtým, než sa zriadila vymedzená oblasť. Príslušné orgány oblasti určenia týchto rastlín budú informované o všetkých dôležitých podrobnostiach týkajúcich sa takýchto presunov s cieľom umožniť prehliadku rastlín a prípadné uplatnenie náležitých opatrení;

g)	zabráni pestovaniu špecifikovaných rastlín a rastlín rovnakého druhu ako sú napadnuté rastliny, na miestach, ktoré nie sú chránené pred vektormi;

vykoná intenzívne monitorovanie na účely zistenia prítomnosti špecifikovaného organizmu prostredníctvom kontrol vo vhodnom čase, uskutočnených aspoň raz za rok, pričom osobitný dôraz kladie na ochrannú zónu a na špecifikované rastliny a rastliny rovnakého druhu ako sú napadnuté rastliny, vrátane testovania, a to najmä akýchkoľvek rastlín s príznakmi. Počet vzoriek bude zaznamenaný v správe uvedenej v článku 8;

uskutoční činnosti na zvýšenie informovanosti verejnosti, pokiaľ ide o nebezpečenstvo súvisiace so špecifikovaným organizmom, a opatrenia prijaté s cieľom predchádzať jeho zavlečeniu a šíreniu v rámci Únie, vrátane podmienok týkajúcich sa premiestnenia špecifikovaných rastlín z vymedzenej oblasti zriadenej podľa článku 7;

prípadne prijme špecifické opatrenia, aby sa zvládli akékoľvek osobitosti alebo komplikácie, ktoré možno vopred racionálne predvídať a ktoré by mohli zabrániť zneškodneniu, sťažiť ho alebo oddialiť, a najmä tie, ktoré sa týkajú dostupnosti a adekvátneho zneškodnenia všetkých rastlín, ktoré sú napadnuté, alebo u ktorých je podozrenie na napadnutie, bez ohľadu na ich umiestnenie, verejné alebo súkromné vlastníctvo alebo osobu alebo subjekt za ne zodpovedný;

k)	prijme akékoľvek iné opatrenie, ktoré môže prispieť k zneškodneniu špecifikovaného organizmu, pričom sa berie do úvahy norma ISPM č. 9 (1) a uplatňuje sa integrovaný prístup podľa zásad stanovených v norme ISPM č. 14 (2).

(1) Usmernenia k programom eradikácie škodcov – referenčná norma ISPM č. 9, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnené 15. decembra 2011.

(2) Použitie integrovaného prístupu v systémových prístupoch pre manažment rizík škodcov – referenčná norma ISPM č. 14, ktorú vypracoval sekretariát Medzinárodného dohovoru o ochrane rastlín, Rím. Uverejnené 8. januára 2014.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 219

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 25. júla 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 798/2014 z 23. júla 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1484/95, pokiaľ ide o stanovenie reprezentatívnych cien v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 799/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 800/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú postupy podávania správ a iné praktické mechanizmy týkajúce sa financovania prevádzkovej podpory na základe národných programov a v rámci osobitného tranzitného režimu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 515/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz	10
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 801/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovuje harmonogram a iné vykonávacie podmienky týkajúce sa mechanizmu na prideľovanie zdrojov na program Únie pre presídľovanie v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu	19
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 802/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory národných programov a podmienky systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia	22
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 803/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 412/2013, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramického stolového a kuchynského riadu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	33
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 804/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia (ES) č. 1122/2009, pokiaľ ide o zníženie súm pomoci z dôvodu neskorého predloženia jednotných žiadostí a žiadostí o pridelenie platobných nárokov v súvislosti s určitými oblasťami Talianska postihnutými povodňami v roku 2014	35
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 805/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	37
		SMERNICE
	*	Smernica Rady 2014/86/EÚ z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/96/EÚ o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch	40
	*	Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení	42
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady 2014/496/SZBP z 22. júla 2014 o aspektoch rozmiestňovania, prevádzky a používania Európskeho globálneho navigačného satelitného systému, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európskej únie, a o zrušení jednotnej akcie 2004/552/SZBP	53
		2014/497/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 23. júla 2014 o opatreniach na prevenciu zavlečenia Xylella fastidiosa (Well a Raju) do Únie a jej šírenia v Únii [oznámené pod číslom C(2014)5082]	56

	Korigendá
*	Korigendum k rozhodnutiu č. 2 Spoločného výboru regionálneho dohovoru o paneuro- stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu z 21. mája 2014, pokiaľ ide o žiadosť Moldavskej republiky stať sa zmluvnou stranou regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu ( Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014 )	65
*	Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) ( Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009 )	66

Číselný znak KN	Opis tovaru	Reprezentatívna cena (EUR/100 kg)	Zábezpeka podľa článku 3 ods. 3 (EUR/100 kg)	Pôvod (1)
0207 12 10	Kuracie trupy známe ako ‚kurčatá 70 %‘, mrazené	121,8	0	AR
0207 12 90	Kuracie trupy známe ako ‚kurčatá 65 %‘, mrazené	131,2 143,0	0 0	AR BR
0207 14 10	Vykostené kusy z hydiny druhu Gallus domesticus, mrazené	293,6 220,0 326,7 244,2	2 24 0 17	AR BR CL TH
0207 14 60	Kuracie stehná, mrazené	122,7	6	BR
0207 27 10	Vykostené kusy z moriakov a moriek, mrazené	344,2 310,2	0 0	BR CL
1602 32 11	Prípravky z hydiny druhu Gallus domesticus, nevarené	251,6	11	BR

Spoločnosť	Doplnkový kód TARIC
Liling Taiyu Porcelain Industries Co., Ltd	B956
Liling Xinyi Ceramics Industry Ltd.	B957
T&C Shantou Daily Chemical Industry Co., Ltd.	B958
Jing He Ceramics Co., Ltd	B959

(EUR/100kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	59,9
	TR	55,3
	XS	56,8
	ZZ	57,3
0707 00 05	MK	50,7
	TR	81,4
	ZZ	66,1
0709 93 10	TR	84,5
0709 93 10	ZZ	84,5
0805 50 10	AR	107,5
	BO	98,4
	CL	116,3
	NZ	145,2
	TR	74,0
	UY	125,4
	ZA	127,5
	ZZ	113,5
0806 10 10	BR	149,7
	CL	81,7
	EG	186,0
	MA	159,8
	TR	78,9
	ZZ	131,2
0808 10 80	AR	243,2
	BR	134,1
	CL	111,9
	NZ	124,8
	US	145,0
	ZA	142,5
	ZZ	150,3
0808 30 90	AR	77,9
	CL	94,9
	NZ	163,0
	ZA	63,9
	ZZ	99,9
0809 10 00	MK	91,5
	TR	245,3
	XS	80,5
	ZZ	139,1
0809 29 00	CA	344,6
	TR	292,8
	US	344,6
	ZZ	327,3
0809 30	MK	72,6
	TR	137,7
	ZZ	105,2
0809 40 05	BA	54,7
	MK	53,5
	ZZ	54,1

Názov orgánu

Vedúci orgánu

E-mailová adresa

Dátum určenia

Delegované činnosti

Zodpovedný orgán

Orgán auditu

Delegovaný orgán 1

Delegovaný orgán 2

Delegovaný orgán n (max. 10)