„B.   STANOVENIE OBSAHU DIOXÍNOV (PCDD/PCDF) A PCB

KAPITOLA I

Metódy odberu vzoriek a interpretácia analytických výsledkov

1.   Účel a rozsah

Vzorky určené na úradnú kontrolu obsahu polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov (PCDD), polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) a dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (PCB) (1) a dioxínom nepodobných PCB v krmivách sa odoberajú v súlade s ustanoveniami v prílohe I. Uplatňujú sa kvantitatívne požiadavky ako na kontrolu látok alebo produktov rovnomerne rozložených v krmive uvedené v bode 5.1. prílohy I. Súhrnné vzorky, ktoré sa takto získajú, sa považujú za reprezentatívne pre šarže alebo podšarže, z ktorých sa odoberú. Dodržanie najvyšších prípustných obsahov stanovených v smernici 2002/32/ES sa zisťuje na základe obsahov stanovených v laboratórnych vzorkách.

Na účely tejto časti B sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v prílohe I k rozhodnutiu Komisie 2002/657/ES (2).

Okrem uvedeného vymedzenia pojmov sa na účely tejto časti B uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

‚Skríningové metódy‘ sú metódy používané na výber vzoriek s obsahmi PCDD/F a dioxínom podobných PCB, ktoré prekračujú najvyššie prípustné obsahy alebo akčné prahové hodnoty. Tieto metódy umožňujú analyzovať vysoký počet vzoriek pri priaznivom pomere efektivity a nákladov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť zistenia nových prípadov vysokého vystavenia a zdravotných rizík pre spotrebiteľov. Skríningové metódy sú založené na bioanalytických metódach alebo metódach GC-MS. Výsledky vzoriek prekračujúcich medznú hodnotu na kontrolu súladu s najvyšším prípustným obsahom sa overujú opätovnou analýzou pôvodnej vzorky pomocou potvrdzujúcej metódy.

‚Potvrdzujúce metódy‘ sú metódy, ktoré poskytujú úplné alebo doplňujúce informácie, na základe ktorých možno jednoznačne určiť a kvantifikovať PCDD/F a dioxínom podobné PCB na úrovni najvyššieho prípustného obsahu alebo, v prípade potreby, akčnej prahovej hodnoty. Pri týchto metódach sa využíva plynová chromatografia/hmotnostná spektrometria s vysokým rozlíšením (ďalej len ‚GC-HRMS‘) alebo plynová chromatografia/tandemová hmotnostná spektrometria (ďalej len ‚GC-MS/MS‘).

2.   Súlad šarže alebo podšarže s najvyšším prípustným obsahom

2.1.   Pokiaľ ide o dioxínom nepodobné PCB

Šarža je v súlade s najvyšším prípustným obsahom, ak analytický výsledok nepresahuje najvyšší prípustný obsah dioxínom nepodobných PCB, stanovený v smernici 2002/32/ES, berúc do úvahy neistotu merania.

Šarža nie je v súlade s maximálnou hladinou, ak horná medza (3) analytického výsledku potvrdeného dvojnásobnou analýzou (4) presahuje maximálnu hladinu stanovenú v smernici 2002/32/ES, berúc do úvahy neistotu merania. Na overenie súladu sa použije stredná hodnota týchto dvoch stanovení s prihliadnutím na neistotu merania.

Neistota merania sa zohľadňuje podľa jedného z týchto postupov:

—	výpočtom rozšírenej neistoty pomocou koeficientu pokrytia v hodnote 2, ktorý zabezpečuje približne 95 %-nú hladinu spoľahlivosti. Šarža alebo podšarža nie je v súlade, ak nameraná hodnota mínus U presahuje najvyšší prípustný obsah,

—	stanovením rozhodovacieho limitu (CCα) v súlade s bodom 3.1.2.5 prílohy I k rozhodnutiu 2002/657/ES. Šarža alebo podšarža nie je v súlade, ak sa nameraná hodnota rovná hodnote CCα alebo je vyššia.

Odseky 1, 2 a 3 sa uplatňujú na výsledok analýzy vzorky určenej na úradnú kontrolu. V prípade analýzy na účely obhajoby alebo na referenčné účely sa uplatňujú pravidlá členského štátu.

2.2.   Pokiaľ ide o PCDD/F a dioxínom podobné PCB

Šarža je v súlade s najvyššími prípustnými obsahmi, ak výsledok jednej analýzy

—	vykonanej skríningovou metódou, ktorá má mieru falošne vyhovujúcich výsledkov pod 5 % indikuje, že príslušné najvyššie prípustné obsahy PCDD/PCDF a sumy PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB stanovené v smernici 2002/32/ES sa nepresahujú,

—	vykonanej potvrdzujúcou metódou nepresahuje príslušné najvyššie prípustné obsahy PCDD/PCDF a sumy PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB stanovené v smernici 2002/32/ES, s ohľadom na neistotu merania.

V prípade skríningových testov sa stanovuje medzná hodnota pre rozhodnutia o súlade vzorky s príslušnými najvyššími prípustnými obsahmi stanovenými buď pre PCDD/PCDF, alebo pre sumu PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB.

Šarža nie je v súlade s najvyšším prípustným obsahom, ak horná medza (5) analytického výsledku získaného potvrdzujúcou metódou a potvrdeného dvojnásobnou analýzou presahuje najvyšší prípustný obsah stanovený v smernici 2002/32/ES, berúc do úvahy neistotu merania (6). Na overenie súladu sa použije stredná hodnota týchto dvoch stanovení s prihliadnutím na neistotu merania.

Neistota merania sa zohľadňuje podľa jedného z týchto postupov:

—

výpočtom rozšírenej neistoty pomocou koeficientu pokrytia v hodnote 2, ktorý zabezpečuje približne 95 %-nú hladinu spoľahlivosti. Šarža alebo podšarža nie je v súlade, ak nameraná hodnota mínus U presahuje najvyšší prípustný obsah. V prípade oddeleného stanovovania PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB sa pre sumu PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB používa suma odhadovanej rozšírenej neistoty samostatných analytických výsledkov pre PCDD/PCDF a dioxínom podobné PCB,

—	stanovením rozhodovacieho limitu (CCα) v súlade s bodom 3.1.2.5 prílohy I k rozhodnutiu 2002/657/ES. Šarža alebo podšarža nie je v súlade, ak sa nameraná hodnota rovná hodnote CCα alebo je vyššia.

Odseky 1 až 4 sa uplatňujú na výsledok analýzy vzorky určenej na úradnú kontrolu. V prípade analýzy na účely obhajoby alebo na referenčné účely sa uplatňujú pravidlá členského štátu.

3.   Výsledky presahujúce akčné prahové hodnoty stanovené v prílohe II k smernici 2002/32/ES

Akčné prahové hodnoty slúžia ako nástroj na výber vzoriek v tých prípadoch, keď treba zistiť zdroj kontaminácie a prijať opatrenia na jej zníženie alebo eliminovanie. Pomocou skríningových metód sa stanovujú primerané medzné hodnoty na výber uvedených vzoriek. V prípade, že je potrebné vyvinúť značné úsilie na zistenie zdroja a zníženie alebo elimináciu kontaminácie, môže byť vhodné potvrdiť prekročenie akčnej prahovej hodnoty dvojnásobnou analýzou použitím potvrdzujúcej metódy zohľadňujúc neistotu merania (7).

KAPITOLA II

Príprava vzoriek a požiadavky na metódy analýzy, ktoré sa používajú pri úradnej kontrole obsahu dioxínov (PCDD/PCDF) a dioxínom podobných PCB v krmivách

1.   Oblasť použitia

Požiadavky, ktoré sú stanovené v tejto kapitole, sa uplatňujú v prípadoch, keď sa vykonáva analýza krmív na úradnú kontrolu obsahu 2,3,7,8-substituovaných polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDD/F) a dioxínom podobných polychlórovaných bifenylov (dioxínom podobných PCB) a na regulačné účely.

Monitorovanie prítomnosti PCDD/F a dioxínom podobných PCB v krmive sa môže vykonávať pomocou dvoch rozličných druhov analytických metód:

a)

Skríningové metódy Cieľom skríningových metód je výber tých vzoriek, v ktorých obsah PCDD/F a dioxínom podobných PCB prekračuje najvyššie prípustné obsahy alebo akčné prahové hodnoty. Skríningové metódy by mali umožniť analýzu vysokého počtu vzoriek pri priaznivom pomere efektivity a nákladov, a zvýšiť tak pravdepodobnosť zistenia nových prípadov vysokej expozície a zdravotných rizík pre spotrebiteľov. Ich použitie by malo mať za cieľ predchádzať výsledkom vykazujúcim falošný súlad. Môžu zahŕňať bioanalytické metódy a metódy GC-MS. Skríningovými metódami sa porovnáva analytický výsledok s medznou hodnotou, na základe čoho sa určuje možné prekročenie/neprekročenie najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty. Koncentrácia PCDD/F a suma PCDD/F a dioxínom podobných PCB vo vzorkách, pri ktorých existuje podozrenie, že nie sú v súlade s najvyšším prípustným obsahom, sa musí stanoviť/potvrdiť potvrdzujúcou metódou. Skríningové metódy môžu navyše poskytnúť informáciu o obsahu PCDD/F a dioxínom podobných PCB prítomných vo vzorke. V prípade uplatňovania bioanalytických skríningových metód sa výsledok vyjadruje v bioanalytických ekvivalentoch (BEQ), zatiaľ čo v prípade uplatňovania fyzikálno-chemických metód GC-MS sa vyjadruje v toxických ekvivalentoch (TEQ). Číselné výsledky skríningových metód sú vhodné na preukázanie súladu, podozrenia na nesúlad alebo prekročenia akčných prahových hodnôt a poskytujú informáciu o rozsahu obsahu v prípade následného použitia potvrdzujúcich metód. Nie sú vhodné na hodnotenie obsahu pozadia, odhad príjmu, sledovanie dlhodobého trendu obsahov ani na prehodnotenie akčných prahových hodnôt a najvyšších prípustných obsahov.

b)

Potvrdzujúce metódy Potvrdzujúce metódy umožňujú jednoznačnú identifikáciu a kvantifikáciu PCDD/F a dioxínom podobných PCB prítomných vo vzorke a poskytujú úplné informácie o jednotlivých kongenéroch. Preto tieto metódy umožňujú kontrolu najvyšších prípustných obsahov a akčných prahových hodnôt vrátane potvrdenia výsledkov získaných skríningovými metódami. Okrem toho sa výsledky môžu použiť na iné účely, ako napríklad na stanovenie nízkych obsahov pozadia pri monitorovaní krmív, sledovanie dlhodobého trendu obsahov, posúdenie expozície obyvateľstva a vytváranie databázy na účely možného prehodnotenia akčných prahových hodnôt a najvyšších prípustných obsahov. Takisto sú dôležité z dôvodu stanovenia kongenérových profilov na účely identifikácie zdroja možnej kontaminácie. Pri týchto metódach sa používa GC-HRMS. Na potvrdenie súladu alebo nesúladu s najvyšším prípustným obsahom sa môže použiť aj metóda GC-MS/MS.

2.   Súvislosti

Pri výpočte koncentrácií toxických ekvivalentov (TEQ) sa vynásobia koncentrácie jednotlivých látok v predmetnej vzorke príslušným faktorom toxickej ekvivalencie (TEF) (pozri poznámku pod čiarou č. 1* v kapitole I), a následne sa spočítavajú, aby sa dospelo k celkovej koncentrácii dioxínom podobných zlúčenín, vyjadrenej v toxických ekvivalentoch (TEQ).

Na účely tejto časti B je akceptovaným špecifickým kvantifikačným limitom jednotlivého kongenéru najnižší obsah analytu, ktorý je možné merať s primeranou štatistickou istotou a ktorý spĺňa identifikačné kritériá opísané v medzinárodne uznávaných normách, napríklad v norme EN 16215:2012 (Krmivá pre zvieratá. Stanovenie dioxínov a dioxínom podobných PCB metódou GC-HRMS a indikátorových PCB metódou GC-HRMS) a/alebo v metódach EPA 1613 a 1668, v znení zmien.

Kvantifikačný limit jednotlivého kongenéru sa môže identifikovať ako:

a)	koncentrácia analytu v extrakte vzorky, ktorá sa prejaví takou odozvou dvoch sledovaných rozličných iónov, pre ktorú platí pomer S/N (signál/šum) 3:1 pre signál menej intenzívneho iónu, alebo

b)

ak z technických príčin výpočet pomeru signál/šum neposkytuje spoľahlivé výsledky, najnižší koncentračný bod na kalibračnej krivke, ktorá poskytuje prijateľnú (≤ 30 %) a konzistentnú odchýlku (meranú aspoň na začiatku a konci analytickej série vzoriek) od priemerného relatívneho odozvového faktora vypočítaného pre všetky body kalibračnej krivky v každej sérii vzoriek. LOQ sa vypočíta z najnižšieho koncentračného bodu použitím výťažnosti vnútorných štandardov a množstva vzorky.

Bioanalytické skríningové metódy neposkytujú výsledky na úrovni kongenéru, ale iba orientačné hodnoty (8) TEQ, vyjadrené v bioanalytických ekvivalentoch (ďalej len ‚BEQ‘), s prihliadnutím na skutočnosť, že nie všetky zložky prítomné v extrakte vzorky vykazujúcom pozitívny výsledok v teste zodpovedajú všetkým požiadavkám princípu TEQ.

Skríningové a potvrdzujúce metódy sa môžu použiť iba na kontrolu určitej matrice, ak príslušné metódy sú dostatočne citlivé na to, aby bola detekcia akčnej prahovej hodnoty alebo najvyššieho prípustného obsahu spoľahlivá.

3.   Požiadavky na zabezpečenie kvality

3.1.   Prijmú sa opatrenia, ktoré zabránia krížovej kontaminácii na každom stupni odberu vzoriek a procesov analýzy.

3.2.   Vzorky sa skladujú a prepravujú v sklenených, hliníkových, polypropylénových alebo polyetylénových nádobách vhodných na skladovanie, ktoré nemajú žiadny vplyv na obsah PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB vo vzorkách. Z nádoby so vzorkami sa odstraňujú stopy po papierovom prachu.

3.3.   Úschova a preprava vzorky sa vykonáva spôsobom, ktorý zabezpečí uchovanie integrity vzorky krmiva.

3.4.   V prípade potreby sa každá laboratórna vzorka jemne zomelie a dôkladne premieša postupom, ktorý sa osvedčil na dosiahnutie dokonalej homogenizácie (napríklad vzorka sa zomelie tak, aby prešla okami sita s veľkosťou 1 mm). Ak je obsah vlhkosti vo vzorkách príliš vysoký, pred zomletím sa vysušia.

3.5.   Vykonajú sa kontroly možného vplyvu reagentov, sklených pomôcok a vybavenia na výsledky založené na TEQ a BEQ.

3.6.   Vykoná sa slepá skúška, a to uskutočnením celého postupu analýzy, pri ktorom sa vynechá iba vzorka.

3.7.   Pokiaľ ide o bioanalytické metódy, testujú sa všetky sklené pomôcky a všetky rozpúšťadlá používané pri analýze, aby sa potvrdila neprítomnosť zlúčenín rušiacich detekciu cieľových zlúčenín v pracovnom rozsahu. Sklené pomôcky sa opláchnu rozpúšťadlami alebo zahrejú na teplotu vhodnú na odstránenie stôp PCDD/PCDF, dioxínom podobných zlúčenín a zlúčenín spôsobujúcich interferenciu z jeho povrchu.

3.8.   Na extrakciu sa musí zvoliť také množstvo vzorky, aby sa splnili požiadavky dostatočne nízkeho pracovného rozsahu zahrňujúceho najvyššie prípustné obsahy alebo akčné prahové hodnoty.

3.9.   Špecifické postupy prípravky vzoriek použité pri skúmaných produktoch spĺňajú medzinárodne prijaté usmernenia.

4.   Požiadavky na laboratóriá

4.1.   Akreditáciu laboratórií uskutočňuje v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 uznávaný orgán, ktorý pôsobí v súlade s pokynom ISO 58 s cieľom zaistiť, že laboratóriá zabezpečujú analytickú kvalitu. Akreditácia laboratórií sa uskutočňuje v súlade s normou EN ISO/IEC 17025.

4.2.   Laboratórna spôsobilosť sa dokazuje nepretržitou úspešnou účasťou v medzilaboratórnych štúdiách na stanovenie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB v príslušných krmivových matriciach a koncentračných rozsahoch.

4.3.   Laboratóriá, ktoré používajú skríningové metódy na rutinnú kontrolu vzoriek, nadviažu úzku spoluprácu s laboratóriami, ktoré používajú potvrdzujúcu metódu, a to tak na účely kontroly kvality, ako aj na potvrdenie výsledku analýzy podozrivých vzoriek.

5.   Základné požiadavky, ktoré má spĺňať analytický postup pre dioxíny (PCDD/PCDF) a dioxínom podobné PCB

5.1.   Nízky pracovný rozsah a kvantifikačné limity

V prípade PCDD/PCDF sa stanoviteľné množstvá vzhľadom na mimoriadnu toxicitu niektorých z týchto zlúčenín musia nachádzať vo vyššom femtogramovom (10–15 g) rozpätí. V prípade väčšiny kongenérov PCB postačuje už kvantifikačný limit na úrovni nanogramov (10–9 g). Pri meraní toxickejších dioxínom podobných kongenérov PCB (predovšetkým non-orto-substituovaných kongenérov) musí nižšia hranica pracovného rozpätia dosiahnuť nízke pikogramové (10–12 g) obsahy. Pre všetky ostatné kongenéry PCB je kvantifikačný limit v rozsahu nanogramov (10–9g) dostatočný.

5.2.   Vysoká selektívnosť (špecifickosť)

5.2.1.   Žiada sa rozlíšenie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB od množstva iných koextrahovaných a potenciálne interferujúcich zlúčenín prítomných v koncentráciách až niekoľkorádovo vyšších ako je koncentrácia skúmaných analytov. V prípade metód GC-MS je potrebné rozlišovať medzi rôznymi kongenérmi, ako napríklad medzi toxickými (napr. sedemnástimi 2,3,7,8-substituovanými PCDD/PCDF a dvanástimi dioxínom podobnými PCB) a ostatnými kongenérmi.

5.2.2.   Pomocou bioanalytických metód je možná detekcia cieľových zlúčenín ako sumy PCDD/PCDF a/alebo dioxínom podobných PCB. Čistenie vzorky má za cieľ odstránenie zlúčenín spôsobujúcich výsledky vykazujúce falošný súlad alebo zlúčenín, ktoré môžu znížiť odozvu, čím spôsobujú výsledky vykazujúce falošný súlad.

5.3.   Vysoká miera správnosti (pravdivosť výsledku merania a presnosť, zdanlivá výťažnosť biotestu)

5.3.1.   V prípade metód GC-MS musí stanovenie poskytnúť právoplatný odhad skutočnej koncentrácie vo vzorke. Vyžaduje sa vysoká správnosť, aby sa predišlo odmietnutiu výsledku analýzy vzorky na základe nízkej spoľahlivosti stanoveného obsahu TEQ. Správnosť sa vyjadruje ako pravdivosť (rozdiel medzi nameranou priemernou hodnotou analytu v certifikovanom materiáli a jej certifikovanou hodnotou vyjadrenou ako percentuálny podiel tejto hodnoty) a presnosť (relatívna smerodajná odchýlka RSDR vypočítaná z výsledkov nameraných za podmienok reprodukovateľnosti).

5.3.2.   V prípade bioanalytických metód sa stanovuje zdanlivá výťažnosť biotestu. Zdanlivá výťažnosť biotestu je hodnota BEQ vypočítaná z kalibračnej krivky TCDD alebo PCB 126 korigovaná na slepý pokus a následne vydelená hodnotou TEQ stanovenou pomocou potvrdzujúcej metódy. Jej cieľom je korekcia faktorov, ako sú strata PCDD/PCDF a dioxínom podobných zlúčenín počas extrakcie a procesu čistenia, spoluextrahované zlúčeniny zvyšujúce alebo znižujúce odpoveď (agonistické a antagonistické účinky), kvalita preloženia krivkou alebo rozdiely medzi hodnotami TEF a REP (relatívnej účinnosti, Relative Potency). Zdanlivá výťažnosť biotestu sa vypočíta z vhodných referenčných vzoriek s reprezentatívnym kongenérovým profilom v oblasti príslušných sledovaných obsahov.

5.4.   Validácia v rozsahu najvyššieho prípustného obsahu a všeobecné opatrenia na kontrolu kvality

5.4.1.   Laboratóriá musia počas validačného postupu a rutinnej analýzy preukázať účinnosť metódy v rozsahu najvyššieho prípustného obsahu, napríklad na úrovni 0,5–násobku, 1–násobku a 2–násobku najvyššieho prípustného obsahu s prijateľným variačným koeficientom pre opakovanú analýzu.

5.4.2.   Pravidelné slepé kontroly a pokusy na vzorkách s prídavkom analytu alebo analýza kontrolných vzoriek (ak je to možné, tak najlepšie certifikovaného referenčného materiálu) sa vykonávajú v rámci vnútorných opatrení kontroly kvality. Vyhotovia a overia sa tabuľky kontroly kvality zo slepých kontrol, z pokusov na vzorkách s prídavkom analytu alebo analýz kontrolných vzoriek s cieľom zabezpečiť, aby bolo vykonanie analýzy v súlade s požiadavkami.

5.5.   Kvantifikačný limit

5.5.1.   Pri bioanalytickej skríningovej metóde nie je stanovenie kvantifikačného limitu (limit of quantification, ďalej len ‚LOQ‘) nevyhnutnou požiadavkou, ale pomocou tejto metódy musí byť možné rozlišovať medzi slepou a medznou hodnotou. Pri stanovovaní BEQ sa stanovuje medza oznamovania pre nakladanie so vzorkami vykazujúcimi odozvu pod touto hodnotou. Musí sa preukázať, že príslušná medza oznamovania sa aspoň trojnásobne odlišuje od slepých vzoriek použitých pri postupe, ktoré vykazujú odozvu pod pracovným rozsahom. Vypočíta sa preto zo vzoriek obsahujúcich cieľové zlúčeniny v koncentrácii približujúcej sa požadovanej minimálnej hladine, a nie na základe pomeru signál-šum (S/N) alebo testu naslepo.

5.5.2.   LOQ pre potvrdzujúcu metódu musí byť približne jedna pätina najvyššieho prípustného obsahu.

5.6.   Analytické kritériá

V záujme dosiahnutia spoľahlivých výsledkov pomocou potvrdzujúcich alebo skríningových metód je nutné splniť tieto kritériá v rozsahu najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty, pokiaľ ide o hodnotu TEQ a BEQ, či už stanovenú ako celkový TEQ (ako suma PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB), alebo samostatne pre PCDD/PCDFF a dioxínom podobné PCB:

	Skríning pomocou bioanalytických alebo fyzikálno-chemických metód	Konfirmačné metódy
Miera výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad (1)	< 5 %
Pravdivosť		– 20 % až +20 %
Opakovateľnosť (RSDr)	< 20 %
Vnútrolaboratórna opakovateľnosť (RSDR)	< 25 %	< 15 %

5.7.   Špecifické požiadavky na skríningové metódy

5.7.1.   Pri skríningu je možné použiť metódy GC-MS, ako aj bioanalytické metódy. V prípade metód GC-MS musia byť splnené požiadavky stanovené v bode 6. Špecifické požiadavky na bunkové bioanalytické metódy sú stanovené v bode 7.

5.7.2.   Laboratóriá používajúce skríningové metódy na rutinnú kontrolu vzoriek nadväzujú úzku spoluprácu s laboratóriami používajúcimi potvrdzujúcu metódu.

5.7.3.   Overenie výkonnosti skríningovej metódy sa požaduje počas rutinnej analýzy kontrolou kvality analýzy a priebežnou validáciou metódy. Musí fungovať nepretržitý program kontroly výsledkov vykazujúcich súlad.

5.7.4.   Kontrola možnej supresie bunkovej odozvy a cytotoxicity:

Uskutoční sa meraním 20 % extraktov vzoriek rutinným skríningom bez pridania a s pridaním 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxínu v množstve zodpovedajúcom najvyššiemu prípustnému obsahu alebo akčnej prahovej hodnote s cieľom zistiť, či môže byť odozva potenciálne potlačená z dôvodu interferujúcich látok prítomných v extrakte vzorky. Meraná koncentrácia vzorky s pridanými analytmi sa porovnáva so sumou koncentrácie extraktu bez pridaných analytov a koncentrácie pridaného analytu. Ak je táto meraná koncentrácia nižšia o viac ako 25 % ako vypočítaná (sčítaná) koncentrácia, je to indikácia možného potlačenia (supresie) signálu a príslušná vzorka sa predkladá na potvrdzujúcu analýzu GC-HRMS. Výsledky sa monitorujú pomocou diagramov kontroly kvality.

5.7.5.   Kontrola kvality vzoriek vykazujúcich súlad:

Približne 2 až 10 % vzoriek vykazujúcich súlad (v závislosti od vzorkovej matrice a laboratórnych skúseností) sa potvrdzuje analýzou GC-HRMS.

5.7.6.   Stanovenie miery výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad na základe údajov získaných v rámci kontroly kvality:

Stanovuje sa miera výskytu výsledkov vykazujúcich falošný súlad pri skríningu vzoriek pod a nad najvyšším prípustným obsahom alebo akčnou prahovou hodnotou. Skutočná miera výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad musí byť nižšia ako 5 %. Ak sa získa aspoň 20 potvrdených výsledkov na matricu/skupinu matríc z kontroly kvality vzoriek vykazujúcich súlad, na základe tohto súboru údajov sa vyvodzujú závery o miere výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad. Výsledky zo vzoriek analyzovaných v kruhových testoch alebo v prípadoch kontaminácie, ktoré sa nachádzajú v koncentračnom rozpätí až do napríklad dvojnásobku najvyššieho prípustného obsahu, môžu byť takisto zahrnuté medzi príslušné minimálne množstvo 20 výsledkov pre vyhodnocovanie miery výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad. Vzorky musia pokryť najčastejšie kongenérové profily a reprezentovať rozličné zdroje.

Hoci skríningové testy majú v prvom rade za cieľ detekciu vzoriek prekračujúcich akčnú prahovú hodnotu, kritérium pre stanovenie miery výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad je najvyšší prípustný obsah maximálna hladina, berúc do úvahy neistotu merania potvrdzujúcej metódy.

5.7.7.   Vzorky potenciálne vykazujúce nesúlad pri skríningu sa vždy overujú úplnou opätovnou analýzou pôvodnej vzorky potvrdzujúcou metódou analýzy. Tieto vzorky sa môžu takisto použiť na hodnotenie miery výskytu výsledkov vykazujúcich falošný nesúlad. V prípade skríningových metód je mierou výskytu výsledkov vykazujúcich falošný nesúlad časť výsledkov, v prípade ktorých sa potvrdzujúcou analýzou potvrdil súlad, hoci vzorka bola na základe predchádzajúceho skríningu označená za vzorku, ktorá potenciálne vykazuje nesúlad. Vyhodnotenie výhodnosti skríningovej metódy sa zakladá na porovnaní vzoriek vykazujúcich falošný nesúlad s celkovým počtom skontrolovaných vzoriek. Táto miera musí byť dostatočne nízka nato, aby bolo možné považovať nástroj skríningu za výhodný.

5.7.8.   Bioanalytické metódy poskytujú aspoň v podmienkach validácie platnú indikáciu hodnoty TEQ, vypočítanej a vyjadrenej ako BEQ.

Takisto v prípade bioanalytických metód vykonaných za podmienok opakovateľnosti by mala byť vnútrolaboratórna RSDr menšia ako RSDR (reprodukovateľnosť).

6.   Špecifické požiadavky na metódy GC-MS, ktoré je potrebné splniť na účely skríningu a potvrdzovania

6.1.   Prijateľné rozdiely medzi hornou a dolnou medzou výsledkov WHO-TEQ

Rozdiel medzi hornou a dolnou medzou nesmie presiahnuť 20 % na potvrdenie prekročenia najvyššieho prípustného obsahu alebo v prípade potreby akčných prahových hodnôt.

6.2.   Kontrola výťažností

6.2.1.   Na účely validácie analytického postupu sa musia na úplnom začiatku analytickej metódy, napr. pred extrakciou, pridať 13C-označené 2,3,7,8-chlórsubstituované vnútorné štandardy PCDD/PCDF a 13C-označené vnútorné štandardy dioxínom podobných PCB. Pre každú tetra- až okta-chlórovanú homológovanú skupinu PCDD/PCDF sa pridáva aspoň jeden kongenér a aspoň jeden kongenér pre každú homológovú skupinu dioxínom podobných PCB (prípadne aspoň jeden kongenér pre každý sledovaný hmotnostno-spektrometrický ión použitý na monitorovanie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB). V prípade potvrdzujúcich metód je potrebné použiť všetkých 17 13C-označených 2,3,7,8-substituovaných vnútorných štandardov PCDD/PCDF a všetkých 12 13C-označených vnútorných štandardov dioxínom podobných PCB.

6.2.2.   Použitím vhodných kalibračných roztokov sa stanovujú relatívne odozvové faktory aj pre tie kongenéry, pre ktoré nebol pridaný 13C-označený ekvivalent.

6.2.3.   Ak ide o krmivá rastlinného pôvodu a krmivá živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú menej ako 10 % tuku, potom sa vnútorné štandardy pridávajú povinne pred extrakciou. V prípade krmív živočíšneho pôvodu obsahujúcich viac ako 10 % tuku sa vnútorné štandardy pridávajú pred extrakciou tuku alebo po nej. V závislosti od toho, v ktorej fáze sa pridávajú vnútorné štandardy a či sa výsledky uvádzajú na produkt alebo na tuk, sa vykoná vhodná validácia účinnosti extrakcie.

6.2.4.   Pred analýzou pomocou GC-MS sa musia pridať 1 alebo 2 (náhradné) štandardy.

6.2.5.   Vyžaduje sa kontrola výťažnosti. Výťažnosti jednotlivých vnútorných štandardov by sa mali v prípade potvrdzujúcich metód pohybovať v rozsahu 60 až 120 %. Vyššie alebo nižšie výťažnosti pre jednotlivé kongenéry, najmä pre niektoré hepta- a okta- chlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány, sú prijateľné za podmienky, že ich podiel na hodnote TEQ neprekročí 10 % z celkovej hodnoty TEQ (vyjadrenej ako suma PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB). Pri skríningových metódach GC-MS sa musia výťažnosti pohybovať v rozpätí 30 až 140 %.

6.3.   Odstránenie interferujúcich látok

—	Separácia PCDD/PCDF od interferujúcich chlórovaných zlúčenín, ako sú dioxínom nepodobné PCB a chlórované difenylétery, sa vykonáva vhodnými chromatografickými postupmi (pokiaľ možno na kolóne s florisilom, oxidom hlinitým a/alebo aktívnym uhlím).

—	Separácia izomérov plynovou chromatografiou má byť < 25 % údolie medzi pikmi 1,2,3,4,7,8-HxCDF a 1,2,3,6,7,8-HxCDF.

6.4.   Kalibrácia na základe štandardnej krivky

Rozsah kalibračnej krivky musí pokrývať príslušnú oblasť najvyššieho prípustného obsahu alebo akčných prahových hodnôt.

6.5.   Špecifické kritériá pre potvrdzujúce metódy

—

Pre GC-HRMS: — Pri HRMS má byť rozlíšenie väčšie alebo rovné 10 000 pre celý rozsah hmotností pri 10 % údolí. — Splnenie ďalších identifikačných a potvrdzujúcich kritérií opísaných v medzinárodne uznávaných normách, napríklad v norme EN 16215:2012 (Krmivá pre zvieratá. Stanovenie dioxínov a dioxínom podobných PCB metódou GC-HRMS a indikátorových PCB metódou GC-HRMS) a/alebo v metódach EPA 1613 a 1668, v znení zmien.

—

Pre GC-MS/MS: — Monitorovanie minimálne 2 špecifických prekurzorových iónov, každý s jedným konkrétnym zodpovedajúcim produktovým iónom pre všetky označené a neoznačené analyty v rozsahu analýzy. — Maximálna povolená odchýlka relatívnych intenzít iónov je ± 15 % pre vybrané produktové ióny v porovnaní s vypočítanými alebo nameranými hodnotami (priemer kalibračných štandardov) za rovnakých podmienok MS/MS, najmä pokiaľ ide o kolíznu energiu a tlak plynu pri zrážke, pre každý prechod analytu. — Rozlíšenie každého kvadrupólu má byť rovnaké alebo lepšie ako rozlíšenie hmotnostnej jednotky (rozlíšenie hmotnostnej jednotky: rozlíšenie dostatočné na oddelenie dvoch píkov s rozdielom jednej hmotnostnej jednotky), aby sa minimalizovali možné interferencie so sledovanými analytmi. — Splnenie ďalších kritérií je opísané v medzinárodne uznávaných normách, napríklad v norme EN 16215:2012 (Krmivá pre zvieratá. Stanovenie dioxínov a dioxínom podobných PCB metódou GC-HRMS a indikátorových PCB metódou GC-HRMS) a/alebo v metódach EPA 1613 a 1668, v znení zmien, okrem povinnosti používať metódu GC-HRMS.

7.   Špecifické požiadavky na bioanalytické metódy

Bioanalytické metódy sú metódy založené na využívaní biologických princípov, ako sú bunkové testy, receptorové testy alebo imunologické testy. V tomto bode 7 sú stanovené požiadavky na bioanalytické metódy ako také.

Skríningová metóda klasifikuje v princípe vzorku ako vzorku, ktorá vykazuje súlad, alebo ako vzorku, v prípade ktorej existuje podozrenie na nesúlad. Na tieto účely sa vypočítaná hodnota BEQ porovná s medznou hodnotou (pozri bod 7.3). Vzorky pod medznou hodnotou sa vyhlásia za vzorky vykazujúce súlad, vzorky rovnajúce sa medznej hodnote alebo nad ňou sú vzorky, v prípade ktorých existuje podozrenie na nesúlad, a teda si vyžadujú analýzu pomocou potvrdzujúcej metódy. Hodnota BEQ zodpovedajúca 2/3 najvyššieho prípustného obsahu môže v praxi poslúžiť ako medzná hodnota, pokiaľ je zabezpečené, že miera výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad je nižšia ako 5 % a miera výskytu výsledkov vykazujúcich falošný nesúlad je známa. Pri použití samostatných najvyšších prípustných obsahov pre PCDD/F a pre sumu PCDD/F a dioxínom podobných PCB si overenie súladu vzoriek bez frakcionácie vyžaduje vhodné medzné hodnoty pre biologické testy na PCDD/F. Na kontrolu vzoriek prekračujúcich akčné prahové hodnoty by bolo vhodné použiť ako medznú hodnotu primerané percento príslušnej akčnej prahovej hodnoty.

Okrem toho sa v prípade určitých bioanalytických metód môže pri vzorkách v pracovnom rozsahu, ktoré prekračujú medzu oznamovania (pozri 7.1.1 a 7.1.6), použiť indikatívna hodnota vyjadrená v BEQ.

7.1.   Hodnotenie odozvy testu

7.1.1.   Všeobecné požiadavky

—

Pri výpočte koncentrácií z kalibračnej krivky TCDD vykážu dolné a horné medzné hodnoty krivky veľkú odchýlku (vysoký variačný koeficient – CV). Pracovný rozsah je oblasť, v ktorej je CV menší ako 15 %. Dolná hranica pracovného rozsahu (medza oznamovania) musí byť najmenej trojnásobne vyššia ako slepé vzorky. Hornú medzu pracovného rozsahu obvykle predstavuje hodnota EC70 (70 % maximálnej účinnej koncentrácie), ale je nižšia, ak je CV vyšší ako 15 % v tomto rozsahu. Pracovný rozsah sa stanovuje pri validácii. Medzné hodnoty (pozri bod 7.3) musia byť jasne v rámci pracovného rozsahu.

—	Štandardné roztoky a vzorkové extrakty sa testujú aspoň dvakrát. Odozva alebo koncentrácia štandardných roztokov alebo kontrolných extraktov pri dvojitom testovaní v 4 až 6 jamkách rozložených na platni by mala mať CV < 15 % (možnej len v rámci pracovného rozsahu).

7.1.2.   Kalibrácia

7.1.2.1.   Kalibrácia na základe štandardnej krivky

—	Odhad obsahov vo vzorkách sa vykonáva na základe porovnania odozvy testu s kalibračnou krivkou TCDD (alebo PCB 126 alebo štandardnej zmesi PCDD/PCDF/dioxínom podobných PCB) s cieľom vypočítať hodnotu BEQ v extrakte a následne vo vzorke.

—

Kalibračné krivky obsahujú 8 až 12 koncentrácií (aspoň dvojmo) s dostatočným počtom koncentrácií v nižšej časti krivky (pracovnom rozsahu). Osobitnú pozornosť treba venovať kvalite preloženia krivky v pracovnom rozsahu. Ako taká má hodnota R2 malú alebo žiadnu hodnotu pre odhad správnosti preloženia pri nelineárnej regresii. Lepšie preloženie krivky sa dosiahne minimalizáciou rozdielu medzi vypočítanými a pozorovanými hladinami v pracovnom rozsahu krivky, napríklad metódou najmenších štvorcov.

—

Pri odhade obsahu v extrakte vzorky sa následne vykoná korekcia na hodnotu BEQ vypočítanú pre slepú vzorku matrice/rozpúšťadla (aby sa zohľadnili nečistoty pochádzajúce z použitých rozpúšťadiel a chemikálií) a zdanlivú výťažnosť (vypočítanú z hodnoty BEQ vhodných referenčných vzoriek s reprezentatívnymi kongenérovými profilmi v oblasti najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty). Na vykonanie korekcie výťažnosti musí byť zdanlivá výťažnosť vždy v požadovanom rozsahu (pozri bod 7.1.4). Referenčné vzorky použité na korekciu výťažnosti musia byť v súlade s požiadavkami uvedenými v bode 7.2.

7.1.2.2.   Kalibrácia pomocou referenčných vzoriek

Alternatívne sa môže použiť kalibračná krivka zostrojená z aspoň štyroch referenčných vzoriek (pozri bod 7.2.4: jedna slepá matrica plus tri referenčné vzorky s 0,5-, 1,0- a 2,0-násobkom najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty), pričom nie je potrebné vykonať korekciu na slepú vzorku a výťažnosť. V tomto prípade môže byť odozva testu zodpovedajúca 2/3 najvyššieho prípustného obsahu (pozri bod 7.3) vypočítaná priamo z týchto vzoriek a použitá ako medzná hodnota. Na kontrolu vzoriek prekračujúcich akčné prahové hodnoty by ako medznú hodnotu bolo vhodné použiť primeraný percentuálny podiel z týchto akčných prahových hodnôt.

7.1.3.   Oddelené stanovovanie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB

Extrakty sa môžu rozdeliť do frakcií obsahujúcich PCDD/PCDF a diocínom podobné PCB, čím sa umožní samostatné stanovenie hodnôt TEQ (v BEQ) pre PCDD/PCDF a dioxínom podobné PCB. Na hodnotenie výsledkov pre frakciu obsahujúcu dioxínom podobné PCB sa prednostne používa štandardná kalibračná krivka PCB 126.

7.1.4.   Zdanlivé výťažnosti biotestu

‚Zdanlivá výťažnosť biotestu‘ sa vypočítava z vhodných referenčných vzoriek s reprezentatívnymi kongenérovými profilmi v oblasti najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty a vyjadruje sa ako percentuálny podiel hodnoty BEQ v porovnaní s hodnotou TEQ. V závislosti od použitého typu testu a použitej schémy TEF (9) môžu rozdiely medzi faktormi TEF a REP pre dioxínom podobné PCB spôsobovať nízke zdanlivé výťažnosti pre dioxínom podobné PCB v porovnaní s PCDD/PCDF. Preto v prípade oddeleného stanovovania PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB sú zdanlivé výťažnosti biotestu: pre dioxínom podobné PCB na úrovni 20 až 60 %, pre PCDD/PCDF 50 až 130 % (rozsahy sa uplatňujú pri použití kalibračnej krivky TCDD). Keďže podiel dioxínom podobných PCB na sume PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB môže byť rôzny v prípade rôznych matríc a vzoriek, zdanlivé výťažnosti biotestu pre sumu PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB odzrkadľujú tieto rozsahy a nachádzajú sa medzi 30 a 130 %. Akýkoľvek vplyv do značnej miery zrevidovaných hodnôt TEF pre právne predpisy Únie týkajúce sa PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB si vyžaduje revíziu týchto rozsahov.

7.1.5.   Kontrola výťažností čistenia

Pri validácii sa kontroluje strata zlúčenín, ku ktorej došlo pri čistení. Slepá vzorka s prídavkom zmesi rozličných kongenérov sa podrobuje čisteniu (aspoň n = 3) a pomocou potvrdzujúcej metódy sa overuje výťažnosť a variabilita. Výťažnosť sa musí nachádzať v rozpätí 60 až 120 % predovšetkým v prípade kongenérov s podielom na hodnote TEQ v rozličných zmesiach vyšším ako 10 %.

7.1.6.   Medza oznamovania

Pri uvádzaní hodnôt BEQ sa medza oznamovania stanovuje z príslušných vzoriek matríc vykazujúcich typické kongenérové profily, nie však z kalibračnej krivky štandardov vzhľadom na malú presnosť v nižšej oblasti krivky. Musia sa zohľadniť účinky extrakcie a čistenia. Medza oznamovania musí byť stanovená aspoň trojnásobne nad slepými vzorkami.

7.2.   Používanie referenčných vzoriek

7.2.1.   Referenčné vzorky predstavujú vzorkovú matricu, kongenérové profily a koncentračné rozsahy pre PCDD/PCDF a dioxínom podobné PCB v oblasti najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty.

7.2.2.   Do každej testovacej série sa zahrnie slepá matrica, alebo ak to nie je možné, slepá vzorka, ako aj referenčná vzorka vykazujúca najvyšší prípustný obsah alebo akčnú prahovú hodnotu. Tieto vzorky sa extrahujú a testujú súčasne a pri identických podmienkach. Referenčná vzorka musí vykázať zreteľne silnejšiu reakciu v porovnaní so slepou vzorkou, čím sa zabezpečí vhodnosť príslušného testu. Tieto vzorky sa môžu použiť na korekciu slepých vzoriek a výťažnosti.

7.2.3.   Referenčné vzorky vybrané na korekciu výťažnosti musia byť reprezentatívne pre testovacie vzorky, čiže kongenérové profily nesmú viesť k podhodnoteniu obsahov.

7.2.4.   Na preukázanie správnej funkcie testu v skúmanom rozsahu sa na kontrolu najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty môžu použiť dodatočné referenčné vzorky vykazujúce napr. 0,5- a 2,00-násobok najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty. Kombinácia týchto vzoriek môže poslúžiť na výpočet hodnôt BEQ v testovacích vzorkách (pozri bod 7.1.2.2).

7.3.   Stanovenie medzných hodnôt

Stanovuje sa pomer medzi bioanalytickými výsledkami v BEQ a výsledkami potvrdzujúcej metódy v TEQ, napríklad pomocou kalibračných experimentov zohľadňujúc príslušnú matricu, pri použití referenčných vzoriek s prídavkom analytov v množstve 0-, 0,5-, 1,00- a 2,00-násobku najvyššieho prípustného obsahu (ML), so 6 opakovaniami pri každom obsahu (n = 24). Korekčné faktory (slepý pokus a výťažnosť) možno z tohto vzťahu odhadnúť, skontrolujú sa však podľa bodu 7.2.2.

Medzné hodnoty sa stanovujú na účely rozhodovania o tom, či sú vzorky v súlade s najvyššími prípustnými obsahmi, resp. na účely kontroly akčných prahových hodnôt, ak sú relevantné, a to s príslušnými najvyššími prípustnými obsahmi alebo akčnými prahovými hodnotami stanovenými buď zvlášť pre PCDD/PCDF a pre dioxínom podobné PCB, alebo pre sumu PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB. Predstavujú dolnú hranicu distribúcie bioanalytických výsledkov (korigovaných na slepý pokus a výťažnosť) zodpovedajúcich rozhodovaciemu limitu potvrdzujúcej metódy pri 95 % hladine spoľahlivosti, čiže pri nižšej ako 5 % miere výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad, a pri RSDR < 25 %. Rozhodovací limit potvrdzujúcej metódy je najvyšší prípustný obsah berúc do úvahy neistotu merania.

Medzná hodnota (v BEQ) sa môže vypočítať v súlade s jedným z prístupov stanovených v bodoch 7.3.1, 7.3.2 a 7.3.3. (pozri obrázok 1).

7.3.1.   Použitie dolného pásma 95 % predikčného intervalu rozhodovacieho limitu potvrdzujúcej metódy:

pričom:

BEQDL	BEQ zodpovedajúce rozhodovaciemu limitu potvrdzujúcej metódy, ktorý je súčasne najvyšším prípustným obsahom pri zohľadnení neistoty merania
sy,x	smerodajná odchýlka rezíduí
t α,f = m-2	Studentov koeficient (α = 5 %, f = počet stupňov voľnosti, jednostranný)
m	celkový počet kalibračných bodov (index j)
n	počet opakovaní pri každom obsahu
xi	koncentrácia vzorky (v TEQ) kalibračného bodu i stanovená potvrdzujúcou metódou
	priemerná hodnota koncentrácií (v TEQ) všetkých kalibračných vzoriek
	parameter súčtu štvorcov, i = index pre kalibračný bod i

7.3.2.   Výpočet z bioanalytických výsledkov (korigovaných na slepý pokus a výťažnosť) viacnásobne opakovaných analýz vzoriek (n≥ 6) kontaminovaných na úrovni rozhodovacieho limitu potvrdzujúcej metódy predstavujúceho dolnú hranicu distribúcie dát pri zodpovedajúcej priemernej hodnote BEQ:

medzná hodnota = BEQDL – 1.64xSDR

pričom:

SDR	je smerodajná odchýlka výsledkov biotestu BEQDL nameraných za podmienok vnútrolaboratórnej reprodukovateľnosti

7.3.3.   Výpočet ako priemerná hodnota bioanalytických výsledkov (v BEQ, korigovaných vzhľadom na slepý pokus a výťažnosť) z mnohých analýz vzoriek (n ≥ 6) kontaminovaných na úrovni 2/3 najvyššieho prípustného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty, na základe poznatku, že tento obsah sa bude pohybovať okolo medznej hodnoty stanovenej v bode 7.3.1 alebo bode 7.3.2:

Obrázok 1

Bioanalytické výsledky (BEQ)

Regresná čiara s 95 %-ným predikčným intervalom

Rozhodovací limit BEQ

Medzná hodnota

Akčná prahová hodnota BEQ

Akčná prahová hodnota

Najvyšší prípustný obsah

Rozho-dovací limit

β = 5 %

Výsledky HRGC/HRMS (TEQ)

Obrázok 1. Výpočet medzných hodnôt pri 95 %-nej hladine spoľahlivosti, čiže pri 5 %-nej miere výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad nižšej ako 5 % a pri RSDR < 25 %:

1.	na základe dolného pásma 95 % predikčného intervalu pri rozhodovacom limite potvrdzujúcej metódy;

2.	na základe radu analýz vzoriek (n> 6) kontaminovaných na úrovni rozhodovacieho limitu potvrdzujúcej metódy ako dolná hranica dátovej distribúcie (znázornenej na obrázku zvonovitou krivkou) pri zodpovedajúcej priemernej hodnote BEQ.

7.3.4.   Obmedzenia týkajúce sa medzných hodnôt

Medzné hodnoty vychádzajúce z BEQ a vypočítané z RSDR získanej pri validácii použitím obmedzeného počtu vzoriek s rozličnými matricami/kongenérovými profilmi môžu byť vyššie ako najvyššie prístupné obsahy alebo akčné prahové hodnoty vyjadrené v TEQ z dôvodu vyššej presnosti, než akú možno bežne docieliť v prípade, že sa analyzuje neznáme spektrum možných kongenérových profilov. V takýchto prípadoch sa medzné hodnoty vypočítavajú z RSDR = 25 % alebo sa zvolí výpočet odvodený z dvoch tretín najvyššieho prístupného obsahu alebo akčnej prahovej hodnoty.

7.4.   Charakteristiky účinnosti

7.4.1.   Keďže pri biologických metódach nie je možné využívať žiadne vnútorné štandardy, je nutné vykonávať testy opakovateľnosti bioanalytických metód na získanie informácií o smerodajnej odchýlke v rámci jednej testovacej série, ako aj medzi jednotlivými testovacími sériami. Opakovateľnosť musí byť nižšia ako 20 %, vnútrolaboratórna reprodukovateľnosť nižšia ako 25 %. Vychádza sa z vypočítaných hodnôt v BEQ korigovaných na slepé vzorky a výťažnosť.

7.4.2.   Súčasťou procesu validácie je preukázanie toho, že testy rozlišujú medzi slepou vzorkou a obsahom na úrovni medznej hodnoty, aby bolo možné identifikovať vzorky s vyšším obsahom ako je príslušná medzná hodnota (pozri bod 7.1.2).

7.4.3.   Je nutné definovať cieľové zlúčeniny, možné interferencie a najvyššie prijateľné obsahy v slepých vzorkách.

7.4.4.   Smerodajná odchýlka vyjadrená v percentách, ktorá sa týka odozvy alebo koncentrácie vypočítanej na základe odozvy (možnej len v pracovnom rozsahu), nesmie byť pri trojnásobnom stanovovaní extraktu vzorky vyššia ako 15 %.

7.4.5.   Nekorigované výsledky referenčnej(-ých) vzorky(-iek) vyjadrené v BEQ (slepý pokus a najvyšší prípustný obsah alebo akčná prahová hodnota) sa používajú na vyhodnotenie účinnosti príslušnej bioanalytickej metódy počas konštantného časového obdobia.

7.4.6.   Diagramy kontroly kvality pre slepé vzorky metódy a každý typ referenčnej vzorky sa zaznamenávajú a kontrolujú s cieľom zabezpečiť, aby bolo vykonanie analýzy v súlade s požiadavkami, predovšetkým pokiaľ ide o slepé vzorky a v súvislosti s nimi o požadovaný minimálny odstup od dolnej medze pracovného rozsahu, ako aj o referenčné vzorky a v súvislosti s nimi o vnútrolaboratórnu reprodukovateľnosť. Slepé vzorky metódy sa musia dôkladne skontrolovať s cieľom predísť výskytu výsledkov vykazujúcich falošný súlad po odpočítaní.

7.4.7.   Výsledky analýz podozrivých vzoriek a 2 až 10 % vzoriek vykazujúcich súlad (minimálne 20 vzoriek na matricu), ktoré boli získané potvrdzujúcimi metódami, sa zhromažďujú a používajú na vyhodnotenie účinnosti skríningovej metódy a vzťahu medzi BEQ a TEQ. Tento súbor údajov sa môže použiť na prehodnotenie medzných hodnôt aplikovateľných na rutinné vzorky v prípade validovaných matríc.

7.4.8.   Úspešnosť metódy sa môže preukázať takisto účasťou na kruhových testoch. Výsledky zo vzoriek analyzovaných v rámci kruhových testov, ktoré sa nachádzajú v koncentračnom rozpätí až do napr. dvojnásobku najvyššieho prípustného obsahu, sa môžu zahrnúť do vyhodnocovania miery výskytu meraní vykazujúcich falošný súlad, ak je laboratórium schopné preukázať svoju úspešnú výkonnosť. Vzorky musia pokryť najčastejšie kongenérové profily a reprezentovať rozličné zdroje.

7.4.9.   V prípadoch kontaminácie sa môžu medzné hodnoty prehodnotiť tým spôsobom, že sa zohľadní špecifická matrica a kongenérové profily tohto konkrétneho prípadu.

8.   Oznamovanie výsledkov

8.1.   Potvrdzujúce metódy

8.1.1.   Pokiaľ to umožňuje použitý analytický postup, analytické výsledky musia zahŕňať obsahy jednotlivých kongenérov PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB a musia byť uvedené ako dolná, horná a stredná medza, aby sa pri uvádzaní výsledkov zahrnulo čo najviac informácií, a tak umožnilo interpretovať výsledky v súlade s osobitnými požiadavkami.

8.1.2.   Správa musí zahŕňať metódu použitú na extrahovanie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB.

8.1.3.   Údaje o výťažnostiach jednotlivých vnútorných štandardov sa musia poskytnúť v prípade, že výťažnosti sa pohybujú mimo oblasti uvedenej v bode 6.2.5, v prípade, že sa prekročí najvyšší prípustný obsah (v tomto prípade sa poskytujú údaje o výťažnosti jednej z dvoch dvojnásobných analýz), ako aj v ostatných prípadoch na požiadanie.

8.1.4.   Keďže je pri rozhodovaní o súlade vzorky nutné zohľadniť nepresnosť merania, tento parameter musí byť k dispozícii. Preto sa analytické výsledky uvádzajú ako ‚x +/– U‘, pričom x je analytický výsledok a U je rozšírená neistota merania pri použití koeficientu pokrytia v hodnote 2, ktorý zabezpečuje približne 95 % hladinu spoľahlivosti. V prípade samostatného stanovenia PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB sa pre sumu PCDD/F a dioxínom podobných PCB používa suma odhadovanej rozšírenej neistoty samostatných analytických výsledkov PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB.

8.1.5.   Ak sa nepresnosť merania zohľadní uplatnením CCα (ako je uvedené v bode 2.2 kapitoly I tejto časti B), je nutné uviesť tento parameter.

8.1.6.   Výsledky sa vyjadrujú v rovnakých jednotkách a s najmenej rovnakým počtom číslic, ako sú najvyššie prístupné obsahy stanovené v smernici 2002/32/ES.

8.2.   Bioanalytické skríningové metódy

8.2.1.   Výsledok skríningu sa vyjadruje ako ‚v súlade‘ alebo ‚podozrenie na nesúlad‘ (‚podozrenie‘).

8.2.2.   Okrem toho sa môže uvádzať výsledok pre PCDD/PCDF a/alebo dioxínom podobné PCB vyjadrené v BEQ (nie TEQ).

8.2.3.   Vzorky vykazujúce odozvu pod medzou oznamovania sa musia označiť ako vzorky ‚pod medzou oznamovania‘.

8.2.4.   Pre každý typ matrice sa v správe uvádza najvyšší prípustný obsah alebo akčná prahová hodnota, z ktorej vychádza hodnotenie.

8.2.5.   V správe sa uvádza druh použitého testu, jeho základný princíp a druh kalibrácie.

8.2.6.   Správa musí zahŕňať metódu použitú na extrahovanie PCDD/PCDF a dioxínom podobných PCB.

8.2.7.   V prípade vzoriek, pri ktorých je podozrenie na nesúlad, musí správa obsahovať poznámku o opatreniach, ktoré je potrebné prijať. Prostredníctvom potvrdzujúcej metódy je potrebné stanoviť/potvrdiť koncentráciu PCDD/F a sumu koncentrácií PCDD/F a dioxínom podobných PCB vo vzorkách so zvýšenými obsahmi týchto látok.

KAPITOLA III

Príprava vzoriek a požiadavky na analytické metódy používané pri úradnej kontrole obsahov dioxínom nepodobných PCB (PCB # 28, 52, 101, 138, 153, 180)

1.   Oblasť použitia

Požiadavky, ktoré sú stanovené v tejto kapitole, sa uplatňujú v prípadoch, keď sa vykonáva analýza krmív na úradnú kontrolu obsahu dioxínom nepodobných polychlórovaných bifenylov (dioxínom nepodobných PCB) a na iné regulačné účely.

2.   Použiteľné detekčné metódy

Plynová chromatografia/detekcia elektrónového záchytu (GC-ECD), GC-LRMS, GC-MS/MS, GC-HRMS alebo rovnocenné metódy.

3.   Identifikácia a potvrdzovanie skúmaných analytov:

3.1.   Relatívny retenčný čas vo vzťahu k vnútorným štandardom alebo referenčným štandardom (prijateľná odchýlka +/– 0,25 %).

3.2.   Separácia všetkých šiestich indikátorových PCB (PCB 28, PCB 52, PCB 101, PCB 138, PCB 153 a PCB 180) od interferujúcich látok, predovšetkým koeluovaných PCB, najmä ak sú obsahy vzoriek v oblasti zákonom stanovených medzí a nesúlad sa musí potvrdzovať.

[Kongenéry, v prípade ktorých je často zaznamenaná koeluácia, sú napr. PCB 28/31, PCB 52/69 a PCB 138/163/164. V prípade GC-MS je takisto nevyhnutné uvažovať o možných interferenciách fragmentov vyšších chlórovaných kongenérov.]

3.3.   Požiadavky na techniky GC-MS

Monitorovanie aspoň:

a)	dvoch špecifických iónov v prípade HRMS;

b)	dvoch špecifických iónov m/z > 200 alebo troch špecifických iónov m/z > 100 v prípade LRMS;

c)	jedného prekurzorového a dvoch produktových iónov v prípade MS-MS.

Maximálne povolené tolerancie pomerov odoziev pre vybrané fragmenty hmoty:

Relatívna odchýlka pomeru odoziev vybraných fragmentov hmotností od teoretických pomerov odoziev alebo od pomerov odoziev kalibračných štandardov pre kvantifikačný ión (najintenzívnejší sledovaný ión) a dôkazový(-é) ión(-y):

Relatívna intenzita dôkazového(-ých) iónu(-ov) v porovnaní s kvantifikačným iónom	GC-EI-MS (relatívna odchýlka)	GC-CI-MS, GC-MSn (relatívna odchýlka)
> 50 %	± 10 %	± 20 %
> 20 % až 50 %	± 15 %	± 25 %
> 10 % až 20 %	± 20 %	± 30 %
≤ 10 %	± 50 % (2)	± 50 % (2)

3.4.   Požiadavky na techniky GC-ECD

Výsledky presahujúce toleranciu sa potvrdzujú na dvoch stĺpcoch GC so stacionárnymi fázami rozličnej polarity.

4.   Preukázanie výkonnosti metódy

Účinnosť metódy sa validuje v rozsahu najvyššieho prípustného obsahu (0,5 až 2,00-násobok najvyššieho prípustného obsahu) s prijateľným variačným koeficientom pre opakovanú analýzu (pozri požiadavky na vnútrolaboratórnu presnosť v bode 9).

5.   Kvantifikačný limit

Slepé hodnoty nesmú byť vyššie ako 30 % úrovne kontaminácie zodpovedajúcej najvyššiemu prípustnému obsahu (10).

6.   Kontrola kvality

Pravidelné kontroly slepých vzoriek, analýzy vzoriek s prídavkom analytov, vzoriek na kontrolu kvality, účasť v medzilaboratórnych štúdiách relevantných matríc.

7.   Kontrola výťažností

7.1.   Použijú sa vhodné vnútorné štandardy s fyzikálno-chemickými vlastnosťami porovnateľnými so sledovanými analytmi.

7.2.   Pridávanie vnútorných štandardov:

Pridanie k výrobkom (pred procesom extrakcie a čistenia).

7.3.   Požiadavky na metódy používajúce všetkých šesť izotopom označených kongenérov PCB:

a)	výsledky sa korigujú pre výťažnosti vnútorných štandardov;

b)	výťažnosti izotopom označených vnútorných štandardov sa musia pohybovať medzi 50 a 120 %;

c)	nižšie alebo vyššie výťažnosti individuálnych kongenérov s podielom na sume šiestich indikátorových PCB pod úrovňou 10 % sú prijateľné.

7.4.   Požiadavky na metódy, pri ktorých sa nepoužíva všetkých šesť izotopicky označených vnútorných štandardov alebo iné vnútorné štandardy:

a)	výťažnosť vnútorného(-ých) štandardu(–ov) sa kontroluje pri každej vzorke;

b)	výťažnosti vnútorného(-ých) štandardu(-ov) sa musia pohybovať medzi 60 a 120 %;

c)	výsledky sa korigujú na výťažnosť vnútorných štandardov.

7.5.   Výťažnosti neoznačených kongenérov sa overujú vzorkami s prídavkom analytov alebo vzorkami kontroly kvality s koncentráciami v rozsahu najvyššieho prípustného obsahu. Výťažnosti týchto kongenérov sa považujú za prijateľné, ak sa pohybujú medzi 70 a 120 %.

8.   Požiadavky na laboratóriá

Akreditáciu laboratórií uskutočňuje v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 uznávaný orgán, ktorý pôsobí v súlade s pokynom ISO 58 s cieľom zaistiť, že laboratóriá zabezpečujú analytickú kvalitu. Akreditácia laboratórií sa uskutočňuje v súlade s normou EN ISO/IEC 17025.

9.   Výkonnostné charakteristiky: kritériá pre sumu šiestich indikátorových PCB pre najvyšší prípustný obsah

Pravdivosť	– 30 až + 30 %
Vnútrolaboratórna presnosť (RSD %)	≤ 20 %
Rozdiel medzi výpočtom hornej a dolnej medze	≤ 20 %

10.   Oznamovanie výsledkov

10.1.   Pokiaľ to použitý analytický postup umožňuje, analytické výsledky musia zahŕňať obsahy jednotlivých kongenérov PCB a musia byť uvedené ako dolná, horná a stredná medza, aby sa pri uvádzaní výsledkov zahrnulo čo najviac informácií, a tak umožnilo interpretovať výsledky v súlade s osobitnými požiadavkami.

10.2.   Správa musí zahŕňať metódu použitú na extrahovanie PCB a lipidov.

10.3.   Údaje o výťažnostiach jednotlivých vnútorných štandardov sa poskytujú v prípade, že výťažnosti sa pohybujú mimo rozsahu uvedeného v bode 7, v prípade, že sa prekročí najvyšší prípustný obsah, ako aj v ostatných prípadoch na požiadanie.

10.4.   Keďže je nutné pri rozhodovaní o súlade vzorky zohľadniť neistotu merania, tento parameter musí byť tiež k dispozícii. Preto sa analytické výsledky uvádzajú ako ‚x +/– U‘, pričom x je analytický výsledok a U je rozšírená neistota merania pri použití koeficientu pokrytia v hodnote 2, ktorý zabezpečuje približne 95 %-nú hladinu spoľahlivosti.

10.5.   Ak sa neistota merania zohľadní uplatnením CCα (ako je uvedené v bode 2.1. kapitoly I), je nutné uviesť tento parameter.

10.6.   Výsledky sa vyjadrujú v rovnakých jednotkách a s najmenej rovnakým počtom číslic, ako sú najvyššie prípustné obsahy stanovené v smernici 2002/32/ES.

1.   Pred začiatkom postupu spoločného rozhodnutia sa orgán konsolidovaného dohľadu a dotknuté príslušné orgány dohodnú na harmonograme krokov, ktoré treba v tomto postupe absolvovať (ďalej len „harmonogram spoločného rozhodnutia“). V prípade nezhody harmonogram spoločného rozhodnutia stanovuje orgán konsolidovaného dohľadu po zvážení názorov a námietok vyjadrených dotknutými príslušnými orgánmi.

2.   Harmonogram spoločného rozhodnutia sa aktualizuje najmenej raz ročne a zahŕňa tieto kroky:

a)	dohoda o zapojení iných príslušných orgánov a príslušných orgánov tretích krajín podľa článku 4;

b)	predloženie správ SREP a správ o posúdení rizika likvidity dotknutými príslušnými orgánmi podľa článku 5 a príspevkov iných príslušných orgánov a príslušných orgánov tretích krajín zapojených podľa článku 4 ods. 2;

c)	predloženie návrhu správy o posúdení rizika skupiny a návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny od orgánu konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom podľa článku 6 ods. 6 a iným príslušným orgánom a príslušným orgánom tretích krajín podľa článku 4 ods. 3 a článku 6 ods. 7;

d)	dialóg medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a dotknutými príslušnými orgánmi o návrhu správy o posúdení rizika skupiny a návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny podľa článku 7;

e)	predloženie správy o posúdení rizika skupiny a správy o posúdení rizika likvidity skupiny od orgánu konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom podľa článku 8 ods. 2 a iným príslušným orgánom a príslušným orgánom tretích krajín podľa článku 4 ods. 3 a článku 8 ods. 5;

f)	predloženie príspevkov k návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli a k návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite dotknutými príslušnými orgánmi orgánu konsolidovaného dohľadu podľa článku 9 ods. 1;

g)	predloženie dokumentu s návrhom spoločného rozhodnutia o kapitáli a dokumentu s návrhom spoločného rozhodnutia o likvidite orgánom konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom podľa článku 10 ods. 6 a článku 11 ods. 5;

h)	konzultácia o dokumente s návrhom spoločného rozhodnutia o kapitáli a dokumente s návrhom spoločného rozhodnutia o likvidite s materskou inštitúciou v EÚ a inštitúciami skupiny, keď si to vyžadujú právne predpisy členského štátu;

i)	dialóg medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a dotknutými príslušnými orgánmi o návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli a návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite;

j)	dosiahnutie spoločného rozhodnutia o kapitáli a spoločného rozhodnutia o likvidite podľa článku 12;

k)	oznámenie spoločného rozhodnutia o kapitáli a spoločného rozhodnutia o likvidite orgánom konsolidovaného dohľadu a dotknutými príslušnými orgánmi materskej inštitúcii v EÚ a inštitúciám skupiny podľa článku 13;

l)	dohoda o budúcoročnom harmonograme plánovania postupu spoločného rozhodnutia.

3.   Harmonogram spoločného rozhodnutia musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)	musí odzrkadľovať rozsah a zložitosť každej úlohy pri zohľadnení veľkosti, systémového významu, povahy, rozsahu a zložitosti činností skupiny, ako aj jej rizikového profilu;

b)	musí zohľadňovať v čo najväčšej miere záväzky orgánu konsolidovaného dohľadu a dotknutých príslušných orgánov v rámci programu previerok v oblasti dohľadu uvedeného v článku 116 ods. 1 treťom pododseku písm. c) smernice 2013/36/EÚ.

4.   Ak je to vhodné, najmä s cieľom zohľadniť naliehavosť mimoriadnej aktualizácie vykonanej podľa článkov 20 a 21, harmonogram spoločného rozhodnutia musí byť predmetom revízie.

5.   Orgán konsolidovaného dohľadu a dotknuté príslušné orgány oznamujú inštitúciám skupiny, za ktoré zodpovedajú, orientačný dátum konzultácie uvedenej v odseku 2 písm. h), pokiaľ ide o aspekty dokumentov s návrhom spoločného rozhodnutia v rozsahu, v akom sú ňou tieto inštitúcie dotknuté.

Orgán konsolidovaného dohľadu a dotknuté príslušné orgány oznamujú inštitúciám skupiny, za ktoré zodpovedajú, odhadovaný dátum oznámenia uvedeného v odseku 2 písm. k).

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu sa môže rozhodnúť, že do vypracúvania správy o posúdení rizika skupiny alebo správy o posúdení rizika likvidity skupiny zapojí iné príslušné orgány a príslušné orgány tretích krajín. Toto rozhodnutie vychádza z významu pobočky alebo inštitúcie v rámci skupiny a jej dôležitosti pre miestny trh.

Takéto zapojenie podlieha požiadavkám dôvernosti, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami hlavy VII kapitoly 1 oddielu II smernice 2013/36/EÚ a prípadne článkov 54 a 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (4).

Rovnocennosť posudzuje orgán konsolidovaného dohľadu a všetky dotknuté príslušné orgány.

2.   Keď sa orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne zapojiť iný príslušný orgán podľa vymedzenia v článku 2 ods. 2 alebo príslušný orgán tretej krajiny, oba orgány musia dosiahnuť dohodu o rozsahu zapojenia iného príslušného orgánu alebo príslušného orgánu tretej krajiny. Takéto dohody sú dovolené na tieto účely:

a)	poskytnutie príspevkov k správe o posúdení rizika skupiny alebo k správe o posúdení rizika likvidity skupiny orgánu konsolidovaného dohľadu;

b)	pridanie príspevkov uvedených v písm. a) tohto odseku ako príloh k návrhu alebo konečnému zneniu správy o posúdení rizika skupiny alebo správy o posúdení rizika likvidity skupiny.

3.   Keď sa orgán konsolidovaného dohľadu rozhodne zapojiť iné príslušné orgány alebo príslušné orgány tretích krajín, orgán konsolidovaného dohľadu neposkytuje návrh a konečné znenie správ o posúdení rizika skupiny a správ o posúdení rizika likvidity skupiny iným príslušným orgánom a príslušným orgánom tretích krajín bez súhlasu všetkých dotknutých príslušných orgánov.

4.   Orgán konsolidovaného dohľadu priebežne plne informuje dotknuté príslušné orgány o rozsahu, úrovni a povahe zapojenia iných príslušných orgánov a príslušných orgánov tretích krajín v postupe posudzovania rizika skupiny a o miere, do akej ich príspevky boli prínosné pre správu o posúdení rizika skupiny.

1.   S cieľom uľahčiť náležité zváženie posúdenia rizík dcérskych spoločností v spoločnom rozhodnutí v súlade s článkom 113 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ poskytujú dotknuté príslušné orgány orgánu konsolidovaného dohľadu správy SREP a správy o posúdení rizika likvidity včas a v každom prípade do termínu uvedeného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. b).

2.   Správy SREP sa vypracúvajú pomocou vzoru v prílohe I. Tieto správy musia byť doplnené o zhrnutia hodnotení pomocou tabuľky 1 v prílohe II a o zhrnutie posúdenia kapitálovej primeranosti pomocou tabuľky 2 v prílohe II.

Správy o posúdení rizika likvidity sa vypracúvajú pomocou vzoru v prílohe V. Tieto správy musia byť doplnené o zhrnutia hodnotení pomocou tabuľky 1 v prílohe VI a o zhrnutie posúdenia likvidity pomocou tabuľky 2 v prílohe VI.

Správy SREP a správy o posúdení rizika likvidity môžu zahŕňať dodatočné relevantné informácie.

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu vypracúva návrh správy o posúdení rizika skupiny a návrh správy o posúdení rizika likvidity skupiny na základe všetkých týchto aspektov:

a)	svoja vlastná správa SREP alebo správa o posúdení rizika likvidity materskej inštitúcie v EÚ a skupiny;

b)	správy SREP alebo správy o posúdení rizika likvidity o dcérskych spoločnostiach poskytnuté dotknutými príslušnými orgánmi podľa článku 5;

c)	príspevky od iných príslušných orgánov a príslušných orgánov tretích krajín podľa článku 4 ods. 2

2.   Správy SREP a správy o posúdení rizika likvidity uvedené v odseku 1 písm. a) a b) spolu s príspevkami uvedenými v písm. c) uvedeného odseku sa do návrhu správy o posúdení rizika skupiny alebo návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny pridajú ako prílohy.

3.   Návrh správy o posúdení rizika skupiny a návrh správy o posúdení rizika likvidity skupiny musí obsahovať výsledky posúdenia toho, či dojednania, stratégie, procesy a mechanizmy, ktoré implementovala skupina a jej inštitúcie, a vlastné zdroje a likvidita v ich držbe zabezpečujú zdravé riadenie a krytie ich rizík.

4.   Návrh správy o posúdení rizika skupiny sa vypracúva pomocou vzoru v prílohe III. Táto správa musí byť doplnená o zhrnutia hodnotení pomocou tabuľky 1 v prílohe IV a o zhrnutie posúdenia kapitálovej primeranosti pomocou tabuľky 2 v prílohe IV.

Návrh správy o posúdení rizika likvidity skupiny sa vypracúva pomocou vzoru v prílohe VII. Táto správa musí byť doplnená o zhrnutia hodnotení pomocou tabuľky 1 v prílohe VIII a o zhrnutie posúdenia likvidity pomocou tabuľky 2 v prílohe VIII.

5.   V súlade so zásadou proporcionality orgán konsolidovaného dohľadu zabezpečuje všetky tieto aspekty:

a)	spoločné posúdenie odzrkadľuje význam inštitúcií v rámci skupiny a ich dôležitosť na miestnom trhu;

b)	z návrhu správy o posúdení rizika skupiny a návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny vyplýva, ako sa tento význam a dôležitosť zohľadnili.

6.   Orgán konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom poskytuje návrhy správ včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. c).

7.   S výhradou dohody uvedenej v článku 4 ods. 3 môže orgán konsolidovaného dohľadu poskytnúť návrh správy o posúdení rizika skupiny a návrh správy o posúdení rizika likvidity skupiny iným príslušným orgánom a príslušným orgánom tretích krajín.

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu rozhoduje o forme a rozsahu dialógu s dotknutými príslušnými orgánmi o návrhu správy o posúdení rizika skupiny a o návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny.

2.   Orgán konsolidovaného dohľadu a dotknuté príslušné orgány prediskutujú zosúladenie kvantitatívnych návrhov zahrnutých do jednotlivých správ SREP a správ o posúdení rizika likvidity uvedených v článku 6 ods. 1 s kvantitatívnymi návrhmi uvedenými v návrhu správy o posúdení rizika skupiny a prípadne návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny.

3.   Kvantitatívne návrhy uvedené v odseku 2 musia obsahovať aspoň tieto návrhy:

a)	navrhované úrovne vlastných zdrojov, ktoré skupina inštitúcií na konsolidovanej úrovni a všetky inštitúcie tejto skupiny na individuálnej úrovni musia mať v držbe podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

b)	navrhované úrovne osobitných požiadaviek na likviditu, ktoré skupina inštitúcií na konsolidovanej úrovni a všetky inštitúcie tejto skupiny na individuálnej úrovni musia spĺňať podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ.

1.   Na základe dialógu uvedeného v článku 7 orgán konsolidovaného dohľadu sfinalizuje správu o posúdení rizika skupiny a správu o posúdení rizika likvidity skupiny pomocou formátu a obsahu návrhu správy o posúdení rizika skupiny a návrhu správy o posúdení rizika likvidity skupiny, ako sa uvádza v článku 6. Orgán konsolidovaného dohľadu vysvetlí akékoľvek zásadné zmeny zapracované do správy o posúdení rizika skupiny alebo do správy o posúdení rizika likvidity skupiny. V zmenách musí byť premietnutý výsledok dialógu a tieto zmeny musia zahŕňať vhodnú aktualizáciu príloh k správe o posúdení rizika skupiny alebo správe o posúdení rizika likvidity skupiny.

2.   Orgán konsolidovaného ohľadu poskytuje správu o posúdení rizika skupiny a správu o posúdení rizika likvidity skupiny dotknutým príslušným orgánom včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. e).

3.   V súlade s článkom 113 ods. 2 písm. a) smernice 2013/36/EÚ sa predloženie správy o posúdení rizika skupiny dotknutým príslušným orgánom považuje za začiatok štvormesačnej lehoty na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o kapitáli.

4.   V súlade s článkom 113 ods. 2 písm. b) smernice 2013/36/EÚ sa predloženie správy o posúdení rizika likvidity skupiny dotknutým príslušným orgánom považuje za začiatok jednomesačnej lehoty na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o likvidite.

5.   S výhradou dohody uvedenej v článku 4 ods. 3 môže orgán konsolidovaného dohľadu poskytnúť správu o posúdení rizika skupiny a správu o posúdení rizika likvidity skupiny iným príslušným orgánom a príslušným orgánom tretích krajín.

1.   Dotknuté príslušné orgány poskytujú svoje príspevky k návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli a návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite orgánu konsolidovaného dohľadu včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. f). Príspevky sa musia vzťahovať na všetky inštitúcie v rámci skupiny inštitúcií, ktoré patria do rozsahu postupu spoločného rozhodnutia.

2.   Orgán konsolidovaného dohľadu prispieva k návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli. Jeho príspevky zahŕňajú všetky tieto aspekty:

a)	všetky inštitúcie skupiny na individuálnej úrovni, ktoré disponujú povolením v jurisdikcii orgánu konsolidovaného dohľadu a ktoré patria do rozsahu postupu spoločného rozhodnutia;

b)	skupina inštitúcií na konsolidovanej úrovni.

3.   Orgán konsolidovaného dohľadu prispieva k návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite. Jeho príspevky zahŕňajú všetky tieto aspekty:

a)	všetky inštitúcie skupiny na individuálnej úrovni, keď tieto inštitúcie disponujú povolením v jurisdikcii orgánu konsolidovaného dohľadu a patria do rozsahu postupu spoločného rozhodnutia;

b)	skupina inštitúcií na konsolidovanej úrovni.

4.   Príspevky k návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli musia obsahovať každú z položiek uvedených v článku 10.

5.   Príspevky k návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite musia obsahovať každú z položiek uvedených v článku 11.

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu pripravuje plne zdôvodnený návrh spoločného rozhodnutia o kapitáli, ktorý sa vzťahuje na skupinu a inštitúcie tejto skupiny. Návrh spoločného rozhodnutia o kapitáli musí obsahovať každú z týchto položiek:

a)	názov orgánu konsolidovaného dohľadu a dotknutých príslušných orgánov zapojených do postupu spoločného rozhodnutie o kapitáli;

b)	názov skupiny inštitúcií a zoznam všetkých inštitúcií v rámci skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje návrh spoločného rozhodnutia o kapitáli;

c)	odkazy na príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa vypracúvania, finalizácie a uplatňovania spoločných rozhodnutí o kapitáli;

d)	dátum návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli a jeho prípadných náležitých aktualizácií;

e)	záver o uplatňovaní článkov 73 a 97 smernice 2013/36/EÚ;

f)	záver o primeranosti vlastných zdrojov v držbe skupiny inštitúcií na konsolidovanej úrovni;

g)	záver o primeranosti vlastných zdrojov v držbe každej inštitúcie skupiny na individuálnej úrovni;

h)	záver o úrovni vlastných zdrojov, ktoré každá inštitúcia skupiny musí mať v držbe na individuálnej úrovni podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

i)	záver o úrovni vlastných zdrojov, ktoré skupina inštitúcií musí mať v držbe na konsolidovanej úrovni podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

j)

informácie o minimálnych prudenciálnych požiadavkách, ktoré sa uplatňujú na každú inštitúciu podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkov 103, 129, 130, 131 a 133 smernice 2013/36/EÚ, a o akýchkoľvek iných relevantných prudenciálnych alebo makroprudenciálnych požiadavkách, usmerneniach, odporúčaniach alebo varovaniach;

k)	referenčný dátum, ktorého sa týkajú závery uvedené v písm. e) až i);

l)	harmonogram vykonávania záverov uvedených v písm. h) a i), keď je to vhodné.

2.   V závere uvedenom v ods. 1 písm. e) sa stanovuje každá z týchto položiek:

a)	posúdenie toho, či majú inštitúcie skupiny zavedené spoľahlivé, účinné a úplné stratégie a postupy posudzovania, udržiavania a distribuovania interného kapitálu a či sú takéto stratégie a postupy aktuálne;

b)	posúdenie toho, či je výška, druhy a distribúcia interného kapitálu primeraná na krytie povahy a úrovne rizík, ktorým inštitúcie skupiny sú alebo by mohli byť vystavené;

c)	posúdenie toho, či inštitúcie skupiny implementovali primerané dojednania, stratégie, postupy a mechanizmy s cieľom dosiahnuť súlad so všetkými požiadavkami smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)	posúdenie toho, či sa dojednaniami, stratégiami, postupmi a mechanizmami, ktoré inštitúcie skupiny implementovali, zabezpečuje zdravé riadenie a krytie ich rizík;

e)	informácie o uplatňovaní opatrení a právomocí v oblasti dohľadu podľa článku 102 a článku 104 ods. 1 písm. b) až l) smernice 2013/36/EÚ s cieľom riešiť nedostatky identifikované v písm. a) až d).

3.   Závery uvedené v odseku 1 písm. f) a g) musia byť prepojené so záverom uvedeným v odseku 1 písm. e) a musia sa oň opierať.

4.   Závery uvedené v odseku 1 písm. h) a i) musia spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)	musia byť formulované ako suma alebo pomer alebo ich kombinácia;

b)	musia poskytovať podrobné údaje o kvalite požadovaných dodatočných vlastných zdrojov;

c)	musia byť prepojené so záverom uvedeným v odseku 1 písm. e) a musia sa oň opierať.

5.   Závery týkajúce sa každej inštitúcie skupiny na individuálnej úrovni a skupiny inštitúcií na konsolidovanej úrovni musia byť v dokumente s návrhom spoločného rozhodnutia o kapitáli jasne identifikovateľné.

6.   Orgán konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom poskytuje dokument s návrhom spoločného rozhodnutia o kapitáli včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. g).

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu pripravuje plne zdôvodnený návrh spoločného rozhodnutia o likvidite, ktorý sa vzťahuje na skupinu a inštitúcie tejto skupiny. Návrh spoločného rozhodnutia o likvidite musí obsahovať každú z týchto položiek:

a)	názov orgánu konsolidovaného dohľadu a dotknutých príslušných orgánov zapojených do postupu spoločného rozhodnutie o likvidite;

b)	názov skupiny inštitúcií a zoznam všetkých inštitúcií v rámci skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje návrh spoločného rozhodnutia o likvidite;

c)	odkazy na príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa prípravy, finalizácie a uplatňovania spoločných rozhodnutí o likvidite;

d)	dátum návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite a jeho prípadných náležitých aktualizácií;

e)	závery o primeranosti likvidity za skupinu na konsolidovanej úrovni;

f)	závery o primeranosti likvidity za každú inštitúciu v rámci skupiny na individuálnej úrovni;

g)

záver o opatreniach prijatých s cieľom riešiť prípadné významné záležitosti a závažné zistenia súvisiace s dohľadom nad likviditou vrátane primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86 smernice 2013/36/EÚ a súvisiace s potrebou osobitných požiadaviek na likviditu v súlade s článkom 105 uvedenej smernice za každú inštitúciu v rámci skupiny na individuálnej úrovni a za skupinu na konsolidovanej úrovni;

h)	informácie o akýchkoľvek iných relevantných prudenciálnych alebo makroprudenciálnych požiadavkách, usmerneniach, odporúčaniach alebo varovaniach;

i)	referenčný dátum, ktorého sa týkajú závery uvedené v písm. e) až g);

j)	harmonogram vykonávania záveru uvedeného v písm. g), keď je to vhodné.

2.   V závere uvedenom v ods. 1 písm. e) a f) sa stanovuje každá z týchto položiek:

a)	posúdenie toho, či inštitúcie skupiny implementovali spoľahlivé stratégie, politiky, postupy a systémy na identifikáciu, meranie, riadenie a monitorovanie rizika likvidity počas primeraného súboru časových horizontov;

b)	posúdenie toho, či likvidita v držbe inštitúcií skupiny na individuálnej úrovni a skupiny na konsolidovanej úrovni poskytuje dostatočné krytie rizík likvidity;

c)	posúdenie toho, či inštitúcie skupiny implementovali primerané dojednania, stratégie, postupy a mechanizmy s cieľom dosiahnuť súlad so všetkými požiadavkami smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.   Záver uvedený v odseku 1 písm. g) musí obsahovať podrobné údaje o povahe prijatých opatrení. Keď sa tieto opatrenia týkajú potreby osobitných požiadaviek na likviditu v súlade s článkom 105 smernice 2013/36/EÚ, záver musí poskytovať podrobné údaje o formulovaní týchto osobitných požiadaviek na likviditu.

4.   Závery týkajúce sa každej inštitúcie skupiny na individuálnej úrovni a skupiny inštitúcií na konsolidovanej úrovni musia byť v dokumente s návrhom spoločného rozhodnutia o likvidite jasne identifikovateľné.

5.   Orgán konsolidovaného dohľadu dotknutým príslušným orgánom poskytuje dokument s návrhom spoločného rozhodnutia o likvidite včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. g).

1.   V následnosti po dialógu s dotknutými príslušnými orgánmi o návrhu spoločného rozhodnutia o kapitáli a o návrhu spoločného rozhodnutia o likvidite uvedenom v článku 3 ods. 2 písm. i) orgán konsolidovaného dohľadu návrh spoločného rozhodnutia o kapitáli a návrh spoločného rozhodnutia o likvidite podľa potreby zreviduje s cieľom sfinalizovať tieto rozhodnutia.

2.   Dohodu o spoločnom rozhodnutí o kapitáli a o spoločnom rozhodnutí o likvidite dosahujú orgán konsolidovaného dohľadu a všetky dotknuté príslušné orgány.

3.   Dohodu musia písomne potvrdiť predstavitelia orgánu konsolidovaného dohľadu a dotknutých príslušných orgánov, ktorí majú príslušnú právomoc konať v mene svojich jednotlivých príslušných orgánov.

1.   Orgán konsolidovaného ohľadu poskytne dokument o spoločnom rozhodnutí o kapitáli a dokument o spoločnom rozhodnutí o likvidite riadiacemu orgánu materskej inštitúcie v EÚ včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. k). Orgán konsolidovaného dohľadu toto oznámenie dotknutým príslušným orgánom potvrdí.

2.   Dotknuté príslušné orgány v členskom štáte poskytnú riadiacim orgánom inštitúcií, ktoré disponujú povolením v uvedenom členskom štáte, príslušné časti dokumentu o spoločnom rozhodnutí o kapitáli a dokumentu o spoločnom rozhodnutí o likvidite, ktoré sú relevantné pre každú z týchto inštitúcií, včas a v každom prípade do termínu spresneného v harmonograme spoločného rozhodnutia podľa článku 3 ods. 2 písm. k).

3.   Ak je to vhodné, orgán konsolidovaného dohľadu prediskutuje dokument o spoločnom rozhodnutí o kapitáli a dokument o spoločnom rozhodnutí o likvidite s materskou inštitúciou v EÚ s cieľom vysvetliť podrobnosti týchto rozhodnutí a ich uplatňovanie.

4.   Ak je to vhodné, dotknuté príslušné orgány v členskom štáte prediskutujú s inštitúciami usadenými v tomto členskom štáte príslušné časti dokumentu o spoločnom rozhodnutí o kapitáli a dokumentu o spoločnom rozhodnutí o likvidite, ktoré sú relevantné pre každú z týchto inštitúcií, s cieľom vysvetliť podrobnosti týchto rozhodnutí a ich uplatňovanie.

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje výsledok diskusie uvedenej v článku 13 ods. 3 dotknutým príslušným orgánom, keď sa od materskej inštitúcie v EÚ vyžaduje, aby prijala ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)	splnila dodatočné požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni;

b)	riešila významné záležitosti alebo závažné zistenia súvisiace s dohľadom v oblasti likvidity alebo splnila osobitné požiadavky na likviditu podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni.

2.   Dotknuté príslušné orgány v členskom štáte oznamujú výsledok diskusie uvedenej v článku 13 ods. 4 orgánu konsolidovaného dohľadu, keď sa od inštitúcie s povolením v tomto členskom štáte vyžaduje, aby prijala ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)	splnila dodatočné požiadavky na vlastné zdroje podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ na individuálnej úrovni;

b)	riešila významné záležitosti alebo závažné zistenia súvisiace s dohľadom v oblasti likvidity alebo splnila osobitné požiadavky na likviditu podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ na individuálnej úrovni.

3.   Orgán konsolidovaného dohľadu zasiela výsledok diskusie uvedenej v odseku 2 iným dotknutým príslušným orgánom.

4.   Orgán konsolidovaného dohľadu a dotknuté príslušné orgány monitorujú uplatňovanie spoločných rozhodnutí o kapitáli a spoločných rozhodnutí o likvidite, ktoré sú relevantné pre každú z inštitúcií skupiny, za ktorú zodpovedajú.

1.   Pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o kapitáli alebo spoločného rozhodnutia o likvidite medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a dotknutými príslušnými orgánmi v rámci lehôt uvedených v článku 8 ods. 3, resp. článku 8 ods. 4 sa rozhodnutia uvedené v článku 113 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ potvrdzujú písomne a prijímajú k najneskoršiemu z týchto dátumov:

a)	k dátumu jeden mesiac po skončení lehoty uvedenej v článku 8 ods. 3, resp. ods. 4 podľa prípadu;

b)	k dátumu jeden mesiac po tom, ako EBA poskytne akékoľvek poradenstvo v nadväznosti na žiadosť o konzultáciu v súlade s článkom 113 ods. 2 tretím pododsekom smernice 2013/36/EÚ;

c)	k dátumu jeden mesiac po akomkoľvek rozhodnutí, ktoré prijal EBA v súlade s článkom 113 ods. 3 prvým alebo druhým pododsekom smernice 2013/36/EÚ, alebo k akémukoľvek inému dátumu, ktorí stanoví EBA v takomto rozhodnutí.

2.   Dotknuté príslušné orgány oznamujú orgánu konsolidovaného dohľadu rozhodnutia, ktoré prijali na individuálnej úrovni pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia.

3.   Orgán konsolidovaného dohľadu zahrnie rozhodnutia uvedené v odseku 2 so svojimi rozhodnutiami prijatými na individuálnej a konsolidovanej úrovni do jedného dokumentu a tento dokument poskytne všetkým dotknutým príslušným orgánom.

4.   Keď došlo ku konzultácii s EBA, musí dokument uvedený v odseku 3 zahŕňať vysvetlenie akéhokoľvek odchýlenia sa od poradenstva EBA.

1.   Rozhodnutie o kapitáli prijaté pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o kapitáli sa zahrnie do dokumentu, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)	názov orgánu konsolidovaného dohľadu alebo dotknutých príslušných orgánov, ktoré prijímajú rozhodnutie o kapitáli;

b)	názov skupiny inštitúcií alebo inštitúcie skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje rozhodnutie o kapitáli;

c)	odkazy na príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa prípravy, finalizácie a uplatňovania rozhodnutí o kapitáli;

d)	dátum rozhodnutia o kapitáli;

e)	záver o uplatňovaní článkov 73 a 97 smernice 2013/36/EÚ;

f)	pri rozhodnutiach o kapitáli prijatých na konsolidovanom základe záver o primeranosti vlastných zdrojov v držbe skupiny inštitúcií na konsolidovanej úrovni;

g)	pri rozhodnutiach o kapitáli prijatých na individuálnom základe záver o primeranosti vlastných zdrojov v držbe príslušnej inštitúcie na individuálnej úrovni;

h)	pri rozhodnutiach o kapitáli prijatých na konsolidovanom základe záver o úrovni vlastných zdrojov, ktoré skupina inštitúcií musí mať v držbe na konsolidovanej úrovni podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

i)	pri rozhodnutiach o kapitáli prijatých na individuálnom základe záver o úrovni vlastných zdrojov, ktoré príslušná inštitúcia musí mať v držbe na individuálnej úrovni podľa článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;

j)

informácie o minimálnych prudenciálnych požiadavkách, ktoré sa uplatňujú na príslušné inštitúcie podľa článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článkov 103, 129, 130, 131 a 133 smernice 2013/36/EÚ, a o akýchkoľvek iných relevantných prudenciálnych alebo makroprudenciálnych požiadavkách, usmerneniach, odporúčaniach alebo varovaniach;

k)	referenčný dátum, ktorého sa týkajú závery uvedené v písm. e) až i);

l)	opis toho, ako sú prípadne zohľadnené posúdenia rizika, názory a námietky vyjadrené inými dotknutými príslušnými orgánmi alebo orgánom konsolidovaného dohľadu;

m)	harmonogram vykonávania záverov uvedených v písm. h) a i), keď je to vhodné.

2.   Rozhodnutia o kapitáli prijaté pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o kapitáli na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni musia, keď je to vhodné, spĺňať požiadavky stanovené v článku 10 ods. 2 až 4.

1.   Rozhodnutie o likvidite prijaté pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o likvidite sa zahrnie do dokumentu, ktorý obsahuje všetky tieto položky:

a)	názov orgánu konsolidovaného dohľadu alebo dotknutých príslušných orgánov, ktoré prijímajú rozhodnutie o likvidite;

b)	názov skupiny inštitúcií alebo inštitúcie skupiny, na ktoré sa vzťahuje a uplatňuje rozhodnutie o likvidite;

c)	odkazy na príslušné právo Únie a vnútroštátne právo týkajúce sa prípravy, finalizácie a uplatňovania rozhodnutí o likvidite;

d)	dátum rozhodnutia o likvidite;

e)	pri rozhodnutiach o likvidite prijatých na konsolidovanom základe záver o primeranosti likvidity za skupinu inštitúcií na konsolidovanej úrovni;

f)	pri rozhodnutiach o likvidite prijatých na individuálnom základe záver o primeranosti likvidity za príslušnú inštitúciu na individuálnej úrovni;

g)

pri rozhodnutiach o likvidite prijatých na konsolidovanom základe záver o opatreniach prijatých s cieľom riešiť prípadné významné záležitosti a závažné zistenia súvisiace s dohľadom nad likviditou vrátane primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86 smernice 2013/36/EÚ a súvisiace s potrebou osobitných požiadaviek na likviditu podľa článku 105 uvedenej smernice za skupinu na konsolidovanej úrovni;

h)

pri rozhodnutiach o likvidite prijatých na individuálnom základe záver o opatreniach prijatých s cieľom riešiť prípadné významné záležitosti a závažné zistenia súvisiace s dohľadom nad likviditou vrátane primeranosti organizácie a zaobchádzania s rizikami podľa požiadaviek článku 86 smernice 2013/36/EÚ a súvisiace s potrebou požiadaviek na likviditu špecifických pre príslušnú inštitúciu na individuálnej úrovni v súlade s článkom 105 uvedenej smernice;

i)	referenčný dátum, ktorého sa týkajú závery uvedené v písm. e) až h);

j)	informácie o akýchkoľvek iných relevantných prudenciálnych alebo makroprudenciálnych požiadavkách, usmerneniach, odporúčaniach alebo varovaniach;

k)	opis toho, ako sú prípadne zohľadnené posúdenia rizika, názory a námietky vyjadrené inými dotknutými príslušnými orgánmi alebo orgánom konsolidovaného dohľadu;

l)	harmonogram vykonávania záverov uvedených v písm. g) až h), ak je to vhodné.

2.   Rozhodnutia o likvidite prijaté pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o likvidite na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 11 ods. 2 až 3.

1.   Orgán konsolidovaného dohľadu poskytuje riadiacemu orgánu materskej inštitúcie v EÚ dokument o rozhodnutí uvedeným v článku 15 ods. 3

2.   Dotknuté príslušné orgány v členskom štáte poskytujú riadiacim orgánom inštitúcií, ktoré disponujú povolením v danom členskom štáte, príslušné časti dokumentu o rozhodnutí uvedeného v odseku 1, ktoré sú relevantné pre každú z týchto inštitúcií.

3.   Ak je to vhodné, orgán konsolidovaného dohľadu prediskutuje dokument o rozhodnutí s materskou inštitúciou v EÚ s cieľom vysvetliť podrobnosti a uplatňovanie rozhodnutí o kapitáli alebo rozhodnutí o likvidite prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o kapitáli alebo spoločného rozhodnutia o likvidite.

4.   Ak je to vhodné, dotknuté príslušné orgány v členskom štáte prediskutujú s inštitúciami usadenými v tomto členskom štáte príslušné časti dokumentu o rozhodnutí, ktoré sú relevantné pre každú z týchto inštitúcií, s cieľom vysvetliť podrobnosti a uplatňovanie rozhodnutí o kapitáli alebo rozhodnutí o likvidite prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia o kapitáli alebo spoločného rozhodnutia o likvidite.

1.   Keď orgán konsolidovaného dohľadu alebo dotknutý príslušný orgán iniciuje podľa článku 113 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ žiadosť o mimoriadnu aktualizáciu spoločného rozhodnutia o kapitáli alebo spoločného rozhodnutia o likvidite, orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje túto žiadosť všetkým dotknutým príslušným orgánom. Mimoriadna aktualizácia sa riadi postupom stanoveným v článkoch 9 až 14.

2.   Keď dotknutý príslušný orgán požiada o aktualizáciu spoločného rozhodnutia v súvislosti s inštitúciou inou než materskou inštitúciou v EÚ, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ na bilaterálnom základe s orgánom konsolidovaného dohľadu, táto žiadosť sa podáva písomne a musí byť plne zdôvodnená.

Orgán konsolidovaného dohľadu oznamuje žiadosť uvedenú v prvom pododseku všetkým dotknutým príslušným orgánom. Žiadosť musí zahŕňať dokument s návrhom spoločného rozhodnutia o kapitáli, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 10, alebo dokument s návrhom spoločného rozhodnutia o likvidite, ktorý spĺňa požiadavky stanovené v článku 11. Orgán konsolidovaného dohľadu stanovuje termín, do ktorého dotknuté príslušné orgány musia predložiť pripomienky k tomu, či by aktualizácia mala byť predložená na bilaterálnom základe.

Keď žiadny z dotknutých príslušných orgánov v stanovenom termíne nepožiada o predloženie aktualizácie na nebilaterálnom základe, orgán konsolidovaného dohľadu a dotknutý príslušný orgán, ktorý požiadal o mimoriadnu aktualizáciu, prispejú a dospejú k dohode o spoločnom rozhodnutí na bilaterálnom základe.

3.   Keď si dotknutý príslušný orgán neželá predložiť príspevok k aktualizovanému spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 9, orgán konsolidovaného dohľadu vypracuje aktualizované spoločné rozhodnutie na základe najnovšieho príspevku k dokumentu o spoločnom rozhodnutí doručeného od dotknutého príslušného orgánu.

1.   Každoročná aktualizácia rozhodnutí prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia sa riadi krokmi podľa článku 3 ods. 2 do takej miery, do akej je každý krok relevantný pre uplatňovanie článku 97 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ.

2.   Akákoľvek mimoriadna aktualizácia rozhodnutí prijatých pri nedosiahnutí spoločného rozhodnutia podľa článku 113 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ sa riadi postupom stanoveným v článkoch 9 až 14.

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v miliónoch EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Celkové posúdenie SREP

Celkové hodnotenie SREP (po posúdení primeranosti kapitálu a likvidity):

Tento oddiel by mal obsahovať zhrnutie posúdení vykonaných v nižšie uvedených oddieloch.

Posúdenie kapitálovej primeranosti

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia kapitálovej primeranosti; 2) predbežný návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti vlastných zdrojov na úrovni príslušného subjektu a akúkoľvek požadovanú úroveň vlastných zdrojov nad rámec požiadaviek stanovených v hlave VII kapitole 4 smernice 2013/36/EÚ („CRD“) a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 („CRR“); 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 4) opis akýchkoľvek iných opatrení v oblasti dohľadu súvisiacich s kapitálom (1).

V tomto oddiele zároveň prosím opíšte, ako boli odvodené odhady kapitálu SREP a ako boli zohľadnené odhady kapitálu ICAAP, ak sa považujú za spoľahlivé.

Posúdenie primeranosti likvidity

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia primeranosti likvidity; 2) návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti likvidity na úrovni príslušného subjektu a akékoľvek požadované opatrenia v oblasti dohľadu, ak je to vhodné; 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 4) opis akýchkoľvek iných opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť prípadné zistené nedostatky.

V závislosti od načasovania spoločného rozhodnutia o likvidite by v tomto posúdení mali buď byť premietnuté zistenia zhrnuté v správe SREP o likvidite (pozri vzor v prílohe V), alebo by sa v ňom malo uvádzať aktualizované posúdenie.

(1) Napr. dividendové obmedzenia.

A. Analýza obchodného modelu (životaschopnosť a udržateľnosť)

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja obchodného modelu, stratégie a finančnej pozície v pozorovanom období; 2) posúdenie orgánmi dohľadu týkajúce sa životaschopnosti súčasného obchodného modelu a udržateľnosti stratégie; a 3) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu.

B. Mechanizmy internej správy a riadenia

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rámca internej správy a riadenia v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s požiadavkami internej správy a riadenia; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C. Riziká pre platobnú schopnosť

C.1 Kreditné riziko a riziko protistrany

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.2 Riziko vyrovnania/dodania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.3 Riziko vzájomnej koncentrácie

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.4 Trhové riziko

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.5 IRRBB

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.6 Operačné riziko

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.7 Riziko nadmerného využívania finančnej páky

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.8 Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja iných zistených rizík pre platobnú schopnosť v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

D. Riziká pre likviditu

Celkové hodnotenie rizika likvidity:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika likvidity a financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

V závislosti od načasovania spoločného rozhodnutia o likvidite by v tomto posúdení mali buď byť premietnuté zistenia zhrnuté v správe SREP o likvidite (pozri vzor v prílohe V), alebo by sa v ňom malo uvádzať aktualizované posúdenie.

Ak by z posúdenia rizika likvidity a financovania vyplynuli významné zistenia v súvislosti s rizikom financovania, na základe ktorých by bola nutná alokácia kapitálu, aby sa zmiernili vplyvy vyplývajúce zo zvýšených nákladov na financovanie, opíšte prosím, ako je to zohľadnené v dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje, ak je to relevantné.

E. Systémové riziko

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 3) akékoľvek opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu.

F. Preskúmanie ICAAP

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie zistení posúdenia spoľahlivosti rámca ICAAP a vlastnej kvantifikácie rizík inštitúcie a následnej alokácie vhodného interného kapitálu; 2) opis vývoja rámca ICAAP v pozorovanom období; 3) zistené nedostatky; 4) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s ICAAP; 5) zmierňujúce opatrenia, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

Tento oddiel by mal obsahovať aj vyhlásenie o tom, či sa odhady ICAAP považujú za spoľahlivé a či by mohli slúžiť ako vstupné údaje na posúdenie kapitálovej primeranosti.

G. Účinky diverzifikácie vzájomných rizík

S ohľadom na výsledok posúdení ICAAP a odhadov interného kapitálu a iba v prípade, že sa uznávajú účinky diverzifikácie, v tomto oddiele prosím uveďte opis vplyvu účinkov diverzifikácie a zadefinujte rozsah, v akom sa prínosy účinkov diverzifikácie môžu zohľadniť pri určovaní kapitálovej primeranosti.

H. Výsledky stresových testov

V tomto oddiele prosím zhrňte výsledky vlastných stresových testov inštitúcie a ich vplyv na jej kapitálovú primeranosť, ako aj ich zosúladenie so stresovými testami vykonanými orgánmi dohľadu vrátane vysvetlenia toho, ako bol prípadne odvodený vankúš stresového testovania.

Iné dôležité informácie

V tomto oddiele prosím uveďte iné informácie, ktoré príslušný orgán považuje za dôležité na účely posúdenia rizík skupiny a ktoré ešte neboli uvedené vyššie.

Kvantitatívne ukazovatele schválené orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušnými orgánmi hostiteľského štátu EHP (podľa regulačných technických predpisov/vykonávacích technických predpisov o kolégiách orgánov dohľadu)

Prosím uveďte akékoľvek kvantitatívne ukazovatele, ktoré boli schválené na spoločné používanie pri vypracúvaní spoločnej správy o posúdení rizík na účely dosiahnutia spoločného rozhodnutia.

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky SREP

Hodnotenie

A.

Obchodný model (životaschopnosť a udržateľnosť)

B.

Mechanizmy internej správy a riadenia

C.

Riziká pre platobnú schopnosť

C.1

Kreditné riziko a riziko protistrany

C.2

Riziko vyrovnania/dodania

C.3

Riziko vzájomnej koncentrácie

C.4

Trhové riziko

C.5

IRRBB

C.6

Operačné riziko

C.7

Riziko nadmerného využívania finančnej páky

C.8

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

C.9

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

D.

Riziká pre likviditu

"[podľa výsledkov správy SREP o likvidite]

Tieto hodnotenia by mali byť v súlade s jednotlivými posúdeniami v rámci spoločného rozhodnutia o likvidite. V závislosti od načasovania spoločného rozhodnutia o likvidite by v tomto posúdení mali buď byť premietnuté zistenia zhrnuté v správe SREP o likvidite, alebo by sa v ňom malo uvádzať aktualizované posúdenie."

E.

Systémové riziko (riziko, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný systém)

Celkové hodnotenie SREP

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky SREP

Doplňujúce položky

Celková kapitálová požiadavka/odhad SREP (vrátane prípadného proxy v oblasti dohľadu) (v mil. EUR)

Kapitálové požiadavky piliera 1, ak sa uplatňujú (v mil. EUR)

Odhad ICAAP (v mil. EUR)

A.

Obchodný model (životaschopnosť a udržateľnosť)

B.

Mechanizmy internej správy a riadenia

C.

Riziká pre platobnú schopnosť (riziká a kontroly)

C.1

Kreditné riziko a riziko protistrany

C.2

Riziko vyrovnania/dodania

C.3

Riziko vzájomnej koncentrácie

C.4

Trhové riziko

C.5

IRRBB

C.6

Operačné riziko

C.7

Riziko nadmerného využívania finančnej páky

C.8

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

C.9

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

D.

Riziká pre likviditu – riziko financovania (náklady na perspektívu financovania)

E.

Systémové riziko (riziko, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný systém)

F.

Účinky diverzifikácie vzájomných rizík

G.

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania (ak sa uplatňuje)

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania na základe výsledkov stresových testov ICAAP, ak sa uplatňuje

Zosúladenie stresových testov ICAAP so stresovými testami orgánov dohľadu a výsledné plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania, ak sa uplatňuje

H.

Výsledok kapitálu SREP (predbežný návrh na diskusiu o spoločnom rozhodnutí)

Celková kapitálová požiadavka/odhad

Celková kapitálová požiadavka piliera 1

Celkový kapitálový odhad ICAAP

Celkový kapitálový odhad SREP

Posúdenie kapitálovej primeranosti (kapitál je posúdený ako primeraný/neprimeraný)

Primeraný/Neprimeraný

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Doplňujúce položky (hodnoty k referenčnému dátumu)

Celkové vlastné zdroje (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Vlastné zdroje Tier 1 (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Vlastné zdroje vlastného kapitálu Tier 1 (v mil. EUR) k referenč–nému dátumu

Celkové rizikovo vážené aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Požiadavky na vlastné zdroje uplatniteľné v domovskom členskom štáte v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, berúc do úvahy akékoľvek opatrenia prijaté alebo uznané v súlade s článkom 458 uvedeného nariadenia a prechodné ustanovenia stanovené v desiatej časti uvedeného nariadenia

Úroveň vankúša na zachovanie kapitálu, ktorý inštitúcia musí zachovávať v súlade s článkom 129 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu, ktorý má inštitúcia zachovávať v súlade s článkom 130 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň akéhokoľvek vankúša na krytie systémového rizika, ktorý inštitúcia musí zachovávať v súlade s článkom 133 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň akéhokoľvek vankúša pre G-SII alebo vankúša pre O-SII, ktorý inštitúcia musí zachovávať v súlade s článkom 128 ods. 3 a 4 smernice 2013/36/EÚ

Akékoľvek ďalšie prudenciálne požiadavky uplatniteľné na inštitúciu, a to aj na základe článku 103 smernice 2013/36/EÚ, makroprudenciálne opatrenia a odporúčania EBA a ESRB

Skupina:

Kategória skupiny:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v miliónoch EUR) k referenčnému dátumu:

Celkové posúdenie SREP skupiny

Celkové hodnotenie SREP (po posúdení primeranosti kapitálu a likvidity) :

Tento oddiel by mal obsahovať zhrnutie posúdení vykonaných v nižšie uvedených oddieloch.

Posúdenie kapitálovej primeranosti

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia kapitálovej primeranosti; 2) návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti vlastných zdrojov na úrovni skupiny a akúkoľvek požadovanú úroveň vlastných zdrojov nad rámec požiadaviek stanovených v hlave VII kapitole 4 smernice 2013/36/EÚ („CRD“) a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 („CRR“); 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 4) opis akýchkoľvek iných opatrení v oblasti dohľadu súvisiacich s kapitálom (1).

V tomto oddiele zároveň prosím opíšte, ako boli odvodené odhady kapitálu SREP a ako boli zohľadnené odhady kapitálu ICAAP, ak sa považujú za spoľahlivé.

Posúdenie primeranosti likvidity

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia primeranosti likvidity; 2) návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti likvidity na úrovni skupiny a akékoľvek požadované opatrenia v oblasti dohľadu, ak je to vhodné; 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 4) opis akýchkoľvek iných opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť prípadné zistené nedostatky.

V závislosti od načasovania spoločného rozhodnutia o likvidite by v tomto posúdení mali buď byť premietnuté zistenia zhrnuté v správe o posúdení rizika likvidity skupiny (pozri vzor v prílohe VII), alebo by sa v ňom malo uvádzať aktualizované posúdenie.

(1) Napr. dividendové obmedzenia..

A. Analýza obchodného modelu (životaschopnosť a udržateľnosť)

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja obchodného modelu, stratégie a finančnej pozície v pozorovanom období; 2) posúdenie orgánmi dohľadu týkajúce sa životaschopnosti súčasného obchodného modelu a udržateľnosti stratégie; a 3) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu.

B. Mechanizmy internej správy a riadenia

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rámca internej správy a riadenia v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s požiadavkami internej správy a riadenia; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C. Riziká pre platobnú schopnosť

C.1 Kreditné riziko a riziko protistrany

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.2 Riziko vyrovnania/dodania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.3 Riziko vzájomnej koncentrácie

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.4 Trhové riziko

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.5 IRRBB

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.6 Operačné riziko

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.7 Riziko nadmerného využívania finančnej páky

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C.8 Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja iných zistených rizík pre platobnú schopnosť v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

D. Riziká pre likviditu

Celkové hodnotenie rizika likvidity:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika likvidity a financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

V závislosti od načasovania spoločného rozhodnutia o likvidite by v tomto posúdení mali buď byť premietnuté zistenia zhrnuté v správe o posúdení rizika likvidity skupiny (pozri vzor v prílohe VII), alebo by sa v ňom malo uvádzať aktualizované posúdenie.

Ak by z posúdenia rizika likvidity a financovania vyplynuli významné zistenia v súvislosti s rizikom financovania, na základe ktorých by bola nutná alokácia kapitálu, aby sa zmiernili vplyvy vyplývajúce zo zvýšených nákladov na financovanie, opíšte prosím, ako je to zohľadnené v dodatočných požiadavkách na vlastné zdroje, ak je to relevantné.

E. Systémové riziko

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika v pozorovanom období; 2) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; a 3) akékoľvek opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu.

F. Preskúmanie ICAAP

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie zistení posúdenia spoľahlivosti rámca ICAAP a vlastnej kvantifikácie rizík inštitúcie a následnej alokácie vhodného interného kapitálu; 2) opis vývoja rámca ICAAP v pozorovanom období; 3) zistené nedostatky; 4) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s ICAAP; 5) zmierňujúce opatrenia, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu vrátane kapitálových a nekapitálových opatrení v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

Tento oddiel by mal obsahovať aj vyhlásenie o tom, či sa odhady ICAAP považujú za spoľahlivé a či by mohli slúžiť ako vstupné údaje na posúdenie kapitálovej primeranosti.

G. Účinky diverzifikácie vzájomných rizík

S ohľadom na výsledok posúdení ICAAP a odhadov interného kapitálu a iba v prípade, že sa uznávajú účinky diverzifikácie, v tomto oddiele prosím uveďte opis vplyvu účinkov diverzifikácie a zadefinujte rozsah, v akom sa prínosy účinkov diverzifikácie môžu zohľadniť pri určovaní kapitálovej primeranosti.

H. Výsledky stresových testov

V tomto oddiele prosím zhrňte výsledky vlastných stresových testov inštitúcie a ich vplyv na jej kapitálovú primeranosť, ako aj ich zosúladenie so stresovými testami vykonanými orgánmi dohľadu vrátane vysvetlenia toho, ako bol prípadne odvodený vankúš stresového testovania.

Iné dôležité informácie

V rámci tohto oddielu prosím uveďte iné informácie, ktoré príslušné orgány považujú za relevantné na účely posúdenia rizika skupiny a ktoré neboli uvedené vyššie (napr. informácie potrebné na splnenie požiadaviek článku 6 ods. 5 tohto vykonávacieho nariadenia).

Kvantitatívne ukazovatele schválené orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušnými orgánmi hostiteľského štátu EHP (podľa regulačných technických predpisov/vykonávacích technických predpisov o kolégiách orgánov dohľadu)

Prosím uveďte akékoľvek kvantitatívne ukazovatele, ktoré boli schválené na spoločné používanie pri vypracúvaní spoločnej správy o posúdení rizík na účely dosiahnutia spoločného rozhodnutia.

Inštitúcia:

Subjekt X/Podskupina X

Subjekt Y/Podskupina Y

Konsolidovaná skupina

Kategória inštitúcie:

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky SREP

Hodnotenie

Hodnotenie

Hodnotenie

A.

Obchodný model (životaschopnosť a udržateľnosť)

B.

Mechanizmy internej správy a riadenia

C.

Riziká pre platobnú schopnosť

C.1

Kreditné riziko a riziko protistrany

C.2

Riziko vyrovnania/dodania

C.3

Riziko vzájomnej koncentrácie

C.4

Trhové riziko

C.5

IRRBB

C.6

Operačné riziko

C.7

Riziko nadmerného využívania finančnej páky

C.8

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

C.9

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

D.

Riziká pre likviditu

[podľa výsledkov správy SREP o likvidite]

[podľa výsledkov správy SREP o likvidite]

[podľa výsledkov správy SREP o likvidite]

E.

Systémové riziko (riziko, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný systém)

Celkové hodnotenie SREP

Inštitúcia:

Subjekt X/Podskupina X

Subjekt Y/Podskupina Y

Konsolidovaná skupina

Kategória inštitúcie:

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky SREP

Doplňujúce položk

Celková kapitálová požiadavka/odhad SREP (vrátane prípadného proxy v oblasti dohľadu) (v mil. EUR)

Doplňujúce položk

Celková kapitálová požiadavka/odhad SREP (vrátane prípadného proxy v oblasti dohľadu) (v mil. EUR)

Doplňujúce položk

Celková kapitálová požiadavka/odhad SREP (vrátane prípadného proxy v oblasti dohľadu) (v mil. EUR)

Kapitálové požiadavky piliera 1, ak sa uplatňujú (v mil. EUR)

Odhad ICAAP (v mil. EUR)

Kapitálové požiadavky piliera 1, ak sa uplatňujú (v mil. EUR)

Odhad ICAAP (v mil. EUR)

Kapitálové požiadavky piliera 1, ak sa uplatňujú (v mil. EUR)

Odhad ICAAP (v mil. EUR)

A.

Obchodný model (životaschopnosť a udržateľnosť)

B.

Mechanizmy internej správy a riadenia

C.

Riziká pre platobnú schopnosť (riziká a kontroly)

C.1

Kreditné riziko a riziko protistrany

C.2

Riziko vyrovnania/dodania

C.3

Riziko vzájomnej koncentrácie

C.4

Trhové riziko

C.5

IRRBB

C.6

Operačné riziko

C.7

Riziko nadmerného využívania finančnej páky

C.8

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

C.9

Iné riziká významné pre inštitúciu, ak existujú (prosím uveďte)

D.

Riziká pre likviditu – riziko financovania (náklady na perspektívu financovania)

E.

Systémové riziko (riziko, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný systém)

F.

Účinky diverzifikácie vzájomných rizík

G.

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania (ak sa uplatňuje)

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania na základe výsledkov stresových testov ICAAP, ak sa uplatňuje

Zosúladenie stresových testov ICAAP so stresovými testami orgánov dohľadu a výsledné plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania, ak sa uplatňuje

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania na základe výsledkov stresových testov ICAAP, ak sa uplatňujeapplicable

Zosúladenie stresových testov ICAAP so stresovými testami orgánov dohľadu a výsledné plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania, ak sa uplatňuje

Plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania na základe výsledkov stresových testov ICAAP, ak sa uplatňujeapplicable

Zosúladenie stresových testov ICAAP so stresovými testami orgánov dohľadu a výsledné plánovanie kapitálu/vankúš stresového testovania, ak sa uplatňuje

H.

Výsledok kapitálu SREP (predbežný návrh na diskusiu o spoločnom rozhodnutí)

Celková kapitálová požiadav–ka/odhad

Celková kapitálová požiadavka piliera 1

Celkový kapitálový odhad ICAAP

Celkový kapitálový odhad SREP

Celková kapitálová požiadavka piliera 1

Celkový kapitálový odhad ICAAP

Celkový kapitálový odhad SREP

Celková kapitálová požiadavka piliera 1

Celkový kapitálový odhad ICAAP

Celkový kapitálový odhad SREP

Posúdenie kapitálovej primeranosti (kapitál je posúdený ako primeraný/neprimeraný)

Primeraný/Neprimeraný

Primeraný/Neprimeraný

Primeraný/Neprimeraný

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

I.

Účinky diverzifikácie vrátane vnútroskupinových (-)

Vnútroskupinová koncentrácia (+)

Vnútroskupinové mechanizmy podpory (-)

Ďalšie vnútroskupinové položky (+/-)

J.

Výsledok spoločného rozhodnutia [na základe predbežného návrhu (H), so zohľadnením vplyvu vnútroskupinových položiek, a výsledkov dialógu medzi príslušnými orgánmi]

Celková kapitálová požiadavka/odhad

Celkový kapitálový odhad SREP

Celkový kapitálový odhad SREP

Celkový kapitálový odhad SREP

Posúdenie kapitálovej primeranosti (kapitál je posúdený ako primeraný/ neprimeraný)

Primeraný/Neprimeraný

Primeraný/Neprimeraný

Primeraný/Neprimeraný

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Súčet zložiek alebo holistický prístup (formulovaný ako suma alebo pomer, prípadne ich kombinácia)

Doplňujúce položky (hodnoty k referenčnému dátumu)

Celkové vlastné zdroje (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Vlastné zdroje Tier 1 (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Vlastné zdroje vlastného kapitálu Tier 1 (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Celkové rizikovo vážené aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu

Požiadavky na vlastné zdroje uplatniteľné v domovskom členskom štáte v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, berúc do úvahy akékoľvek opatrenia prijaté alebo uznané podľa článku 458 uvedeného nariadenia a prechodné ustanovenia podľa desiatej časti uvedeného nariadenia

Úroveň vankúša na zachovanie kapitálu, ktorý inštitúcia musí zachovávať v súlade s článkom 129 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň proticyklického kapitálového vankúša špecifického pre inštitúciu, ktorý má inštitúcia zachovávať v súlade s článkom 130 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň vankúša na krytie systémového rizika, ktorý má inštitúcia prípadne zachovávať v súlade s článkom 133 smernice 2013/36/EÚ

Úroveň akéhokoľvek vankúša pre G-SII alebo vankúša pre O-SII podľa vymedzenia v článku 128 ods. 3, resp. 4 smernice 2013/36/EÚ, ktorý inštitúcia musí zachovávať

Akékoľvek ďalšie prudenciálne požiadavky uplatniteľné na inštitúciu, a to aj na základe článku 103 smernice 2013/36/EÚ, makroprudenciálne opatrenia a odporúčania EBA a ESRB

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v miliónoch EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Celkové posúdenie rizika likvidity v SREP

Celkové hodnotenie rizika likvidity:

Tento oddiel by mal obsahovať zhrnutie jednotlivých posúdení uvedených nižšie.

Posúdenie primeranosti likvidity

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia primeranosti likvidity; 2) návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti likvidity na úrovni príslušného subjektu a akékoľvek opatrenia v oblasti dohľadu, ak je to vhodné, ktorých cieľom je riešiť významné záležitosti a závažné zistenia; a 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania.

A. Posúdenie rizika likvidity

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika likvidity v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

B. Posúdenie rizika financovania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C. Posúdenie riadenia rizika likvidity a financovania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja riadenia rizika likvidity a financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

Iné dôležité informácie

V tomto oddiele prosím uveďte iné informácie, ktoré príslušný orgán považuje za dôležité na účely posúdenia rizík skupiny a ktoré ešte neboli uvedené vyššie.

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky likvidity v SREP

Hodnotenie

A.

Riziko likvidity

B.

Riziko financovania

C.

Riadenie rizika likvidity a financovania

E. Celkové hodnotenie rizika likvidity

Inštitúcia:

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky likvidity v SREP

Výsledok posúdenia rizika likvidity

(v mil. EUR alebo pomer alebo slovné informácie o opatreniach)

A.

Posúdenie primeranosti likvidity

Primeraná/Neprimeraná

B.

Návrh spoločného rozhodnutia – kvantitatívne opatrenia (články 104 a 105)

Osobitné požiadavky na vankúš likvidity [spresniť v súvislosti s oprávnenými aktívami LCR po zavedení LCR ako štandardu (predtým nepovinné)]

Osobitné požiadavky na stabilné financovanie [spresniť v súvislosti s vymedzením NSFR po zavedení NSFR ako štandardu (predtým nepovinné)]

Iné kvantitatívne obmedzenia/požiadavky

D

Návrh spoločného rozhodnutia – kvalitatívne opatrenia (články 104 a 105)

Doplňujúce položky (hodnoty k referenčnému dátumu)

Skutočný pomer LCR alebo akýkoľvek iný rovnocenný domáci pomer (až do zavedenia LCR v CRR)

Skutočný pomer NSFR alebo akýkoľvek iný rovnocenný domáci pomer (až do zavedenia NSFR v CRR)

Požiadavka na vankúš LCR, ak existuje („pilier 1“)

Požiadavka na stabilné financovanie NSFR, ak existuje („pilier 1“)

Akékoľvek ďalšie prudenciálne požiadavky uplatniteľné na inštitúciu, a to aj na základe článku 103 smernice 2013/36/EÚ, makroprudenciálne opatrenia a odporúčania EBA a ESRB

Skupina:

Kategória skupiny:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v miliónoch EUR) k referenčnému dátumu:

Celkové posúdenie rizika likvidity v SREP

Celkové hodnotenie rizika likvidity:

Tento oddiel by mal obsahovať zhrnutie jednotlivých posúdení uvedených nižšie.

Posúdenie primeranosti likvidity

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) zhrnutie posúdenia primeranosti likvidity; 2) návrh spoločného rozhodnutia vrátane vyhlásenia o primeranosti likvidity na úrovni skupiny a akékoľvek opatrenia v oblasti dohľadu, ak je to vhodné, ktorých cieľom je riešiť významné záležitosti a závažné zistenia; a 3) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania.

A. Posúdenie rizika likvidity

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika likvidity v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

B. Posúdenie rizika financovania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja rizika financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

C. Posúdenie riadenia rizika likvidity a financovania

Hodnotenie:

V rámci tohto oddielu prosím uveďte: 1) opis vývoja riadenia rizika likvidity a financovania v pozorovanom období; 2) zistené nedostatky kontroly; 3) prípady nedodržania CRR a CRD v súvislosti s rizikom; 4) výhľad na ďalšie obdobie posudzovania; 5) opatrenia na zmiernenie rizika, ktoré má inštitúcia prijať; a 6) akékoľvek relevantné opatrenia v oblasti dohľadu, ktorými sa majú riešiť nedostatky a prípady nedodržania predpisov.

Iné dôležité informácie

V rámci tohto oddielu prosím uveďte iné informácie, ktoré príslušné orgány považujú za relevantné na účely posúdenia rizika skupiny a ktoré neboli uvedené vyššie (napr. informácie potrebné na splnenie požiadaviek článku 6 ods. 5 tohto vykonávacieho nariadenia).

Inštitúcia:

Subjekt X/Podskupina X

Subjekt Y/Podskupina Y

Konsolidovaná skupina

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky likvidity v SREP

Hodnotenie

Hodnotenie

Hodnotenie

A.

Riziko likvidity

B.

Riziko financovania

C.

Riadenie rizika likvidity a financovania

E. Celkové hodnotenie rizika likvidity

Inštitúcia:

Subjekt X/Podskupina X

Subjekt Y/Podskupina Y

Konsolidovaná skupina

Kategória inštitúcie:

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

[na základe vnútroštátnej klasifikácie dovtedy, kým nebude zavedený spoločný kategorizačný prístup podľa usmernení EBA pre spoločné metodiky a postupy SREP; v kategórii, do ktorej sa inštitúcia zaradí, sa musí zohľadňovať aj jej systémová dôležitosť]

Referenčný dátum:

Celkové aktíva (v mil. EUR) k referenčnému dátumu:

Príslušný orgán:

Prvky likvidity v SREP

Výsledok posúdenia rizika likvidity

Výsledok posúdenia rizika likvidity

Výsledok posúdenia rizika likvidity

(v mil. EUR alebo pomer alebo slovné informácie o opatreniach)

(v mil. EUR alebo pomer alebo slovné informácie o opatreniach)

(v mil. EUR alebo pomer alebo slovné informácie o opatreniach)

A.

Posúdenie primeranosti likvidity

Primeraná/Neprimeraná

Primeraná/Neprimeraná

Primeraná/Neprimeraná

B.

Návrh spoločného rozhodnutia – kvantitatívne opatrenia (články 104 a 105)

Osobitné požiadavky na vankúš likvidity [spresniť v súvislosti s oprávnenými aktívami LCR po zavedení LCR ako štandardu (predtým nepovinné)]

Osobitné požiadavky na stabilné financovanie [spresniť v súvislosti s vymedzením NSFR po zavedení NSFR ako štandardu (predtým nepovinné)]

Iné kvantitatívne obmedzenia/požiadavky

D

Návrh spoločného rozhodnutia – kvalitatívne opatrenia (články 104 a 105)

Doplňujúce položky (hodnoty k referenčnému dátumu)

Skutočný pomer LCR alebo akýkoľvek iný rovnocenný domáci pomer (až do zavedenia LCR v CRR)

Skutočný pomer NSFR alebo akýkoľvek iný rovnocenný domáci pomer (až do zavedenia NSFR v CRR)

Požiadavka na vankúš LCR, ak existuje („pilier 1“)

Požiadavka na stabilné financovanie NSFR, ak existuje („pilier 1“)

Akékoľvek ďalšie prudenciálne požiadavky uplatniteľné na inštitúciu, a to aj na základe článku 103 smernice 2013/36/EÚ, makroprudenciálne opatrenia a odporúčania EBA a ESRB

1.   OZEÚ je zodpovedný za vykonávanie mandátu pod vedením VP.

2.   PBV je s OZEÚ v úzkom spojení a je jeho hlavným styčným bodom s Radou. PBV činnosť OZEÚ v rámci jeho mandátu strategicky a politicky usmerňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci VP.

3.   OZEÚ svoju činnosť úzko koordinuje s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a s jej príslušnými útvarmi.

1.   Referenčná suma určená na úhradu výdavkov spojených s mandátom OZEÚ v období od 1. júla 2014 do 28. februára 2015 je 1 450 000 EUR.

2.   Hospodári sa s nimi v súlade s postupmi a pravidlami, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie. O zákazky sa môžu uchádzať štátni príslušníci krajín západného Balkánu.

3.   Hospodárenie s výdavkami je predmetom zmluvy medzi OZEÚ a Komisiou. OZEÚ zodpovedá Komisii za všetky výdavky.

1.   Na pomoc OZEÚ pri vykonávaní jeho mandátu a na prispievanie k súdržnosti, viditeľnosti a účinnosti celkovej činnosti Únie v Kosove sa prideľuje osobitný personál. V rámci svojho mandátu a zodpovedajúcich dostupných finančných prostriedkov zodpovedá OZEÚ za vytvorenie svojho tímu. Tím zahŕňa odborníkov na osobitné politické otázky podľa požiadaviek mandátu. OZEÚ bezodkladne informuje Radu a Komisiu o zložení svojho tímu.

2.   Členské štáty, inštitúcie Únie a ESVČ môžu navrhnúť vyslanie personálu na prácu pre OZEÚ. Plat členov vyslaného personálu hradí príslušný členský štát, inštitúcia Únie alebo ESVČ. K OZEÚ sa tiež môžu prideliť experti, ktorých do inštitúcií Únie alebo ESVČ vyslali členské štáty. Členovia medzinárodného zmluvného personálu musia byť štátnymi príslušníkmi niektorého členského štátu.

3.   Všetci členovia vyslaného personálu naďalej administratívne podliehajú vysielajúcemu členskému štátu, inštitúcii Únie alebo ESVČ a vykonávajú svoje povinnosti a konajú v záujme mandátu OZEÚ.

1.   OZEÚ a členovia jeho tímu dodržiavajú bezpečnostné zásady a minimálne normy stanovené v rozhodnutí Rady 2013/488/EÚ (3).

2.   VP je oprávnený sprístupniť NATO/KFOR utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia „CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL“, ktoré sa vypracovali na účely danej akcie, v súlade s bezpečnostnými predpismi na ochranu utajovaných skutočností EÚ.

3.   VP je taktiež v súlade s prevádzkovými potrebami OZEÚ oprávnený poskytnúť Organizácii Spojených národov (OSN) a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) utajované skutočnosti a dokumenty EÚ do stupňa utajenia „RESTREINT UE/EU RESTRICTED“, ktoré sa vypracovali na účely danej akcie, v súlade s bezpečnostnými predpismi na ochranu utajovaných skutočností EÚ. Na tento účel sa vypracujú miestne dojednania.

4.   VP je splnomocnený poskytnúť tretím stranám pridruženým k tomuto rozhodnutiu neutajované dokumenty EÚ o rokovaniach Rady týkajúcich sa danej akcie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo podľa článku 6 ods. 1 rokovacieho poriadku Rady (4).

1.   Členské štáty, Komisia a Generálny sekretariát Rady zabezpečujú, aby mal OZEÚ prístup ku všetkým relevantným informáciám.

2.   Delegácia Únie a/alebo členské štáty podľa potreby poskytujú logistickú podporu v regióne.

1.   V záujme dosiahnutia cieľov politiky Únie prispieva OZEÚ k jednotnosti, konzistentnosti a účinnosti činnosti Únie a pomáha zabezpečovať, aby všetky nástroje Únie a činnosti členských štátov pôsobili súdržne. Činnosť OZEÚ sa koordinuje s činnosťou Komisie a prípadne aj ďalších OZEÚ, ktorí pôsobia v regióne. OZEÚ pravidelne informuje misie členských štátov a delegácie Únie.

2.   Na mieste sa udržiavajú úzke vzťahy s vedúcimi delegácií Únie v regióne a s vedúcimi misií členských štátov, ktorí vyvíjajú maximálne úsilie na pomoc OZEÚ pri vykonávaní jeho mandátu. OZEÚ poskytuje vedúcemu misie EULEX KOSOVO politické usmernenia t na miestnej úrovni, a to aj o politických aspektoch otázok týkajúcich sa výkonných funkcií. OZEÚ a veliteľ civilných operácií sa podľa potreby vzájomne radia.

3.   OZEÚ je tiež v spojení s príslušnými miestnymi orgánmi a s inými medzinárodnými a regionálnymi aktérmi pôsobiacimi v oblasti.

4.   OZEÚ spolu s ostatnými aktérmi Únie prítomnými v oblasti zabezpečuje šírenie a výmenu informácií medzi aktérmi Únie v oblasti s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň spoločnej informovanosti o situácii a jej spoločného hodnotenia.

1.   Satelitné stredisko Európskej únie zriadené jednotnou akciou 2001/555/SZBP (ďalej len „SATCEN“) pokračuje a rozvíja svoje poslanie v súlade s týmto rozhodnutím.

2.   Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté existujúce práva a povinnosti ani pravidlá prijaté v rámci jednotnej akcie 2001/555/SZBP. Najmä ním nie je dotknutá platnosť existujúcich pracovných zmlúv a práv z nich vyplývajúcich.

3.   SATCEN má sídlo v Torrejón de Ardoz v Španielsku.

1.   SATCEN podporuje rozhodovanie a opatrenia Únie v oblasti SZBP a najmä v oblasti SBOP, vrátane misií a operácií krízového riadenia Európskej únie, a to poskytovaním produktov a služieb, ktoré sú výsledkom využívania príslušných možností kozmického priestoru a sprievodných údajov, vrátane satelitných a leteckých snímok a súvisiacich služieb, na žiadosť Rady a VP v súlade s článkom 3.

2.   V rámci uvedeného poslania SATCEN-u vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) tiež nariaďuje SATCEN-u, aby na základe žiadosti, a ak to kapacita SATCEN-u umožňuje a bez toho, aby tým boli dotknuté jeho základné úlohy stanovené v odseku 1, poskytol produkty a služby:

i)	členskému štátu, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisii, alebo agentúram alebo orgánom Únie, s ktorými SATCEN spolupracuje podľa článku 18;

ii)	tretím štátom, ktoré súhlasili s ustanoveniami o zapojení do činnosti SATCEN-u uvedenými v prílohe;

iii)	pri žiadostiach, ktoré sú významné pre oblasť SZBP, najmä SBOP, medzinárodným organizáciám, ako napr. Organizácii Spojených národov, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO).

3.   SATCEN môže tiež v súlade s článkom 18 a bez toho, aby tým boli dotknuté jeho základné úlohy stanovené v odseku 1, spolupracovať s Komisiou a s agentúrami Únie, orgánmi Únie alebo členskými štátmi s cieľom maximalizovať synergie a vzájomné dopĺňanie sa s inými činnosťami Únie, ktoré majú vplyv na SATCEN, a v prípade, že sú činnosti SATCEN-u pre tieto činnosti Únie dôležité, najmä v oblasti kozmického priestoru a bezpečnosti.

4.   S cieľom uľahčiť organizáciu činnosti v Bruseli má SATCEN v Bruseli svoje zastúpenie.

5.   Po zániku ZEÚ vykonáva SATCEN administratívne úlohy uvedené v článku 23. Útvar, ktorý má na starosti pokračovanie vykonávania týchto zostávajúcich administratívnych úloh, sídli v Bruseli.

1.   PBV pod vedením Rady vykonáva politický dohľad nad činnosťami SATCEN-u a vydáva politické usmernenia o prioritách SATCEN-u.

2.   VP v súlade so svojimi právomocami v oblasti SZBP, a najmä v oblasti SBOP, ukladá SATCEN-u operatívne pokyny bez toho, aby boli dotknuté povinnosti správnej rady a riaditeľa SATCEN-u stanovené v tomto rozhodnutí. VP najmä na základe usmernení uvedených v odseku 1 a s ohľadom na úroveň dostupných zdrojov určuje prioritu jednotlivých žiadostí adresovaných SATCEN-u v súlade s usmerneniami pre stanovovanie úloh, ktoré správna rada pravidelne prehodnocuje.

3.   O vykonávaní úloh VP, ktoré sú stanovené v tomto článku, podáva VP podľa potreby a najmenej raz za šesť mesiacov správu Rade zahŕňajúcu hodnotenie poskytnuté správnou radou o vykonávaní politických usmernení uvedených v odseku 1 a operatívnych pokynov uvedených v odseku 2 zo strany SATCEN-u.

1.   Produkty a služby SATCEN-u ako odpoveď na žiadosti predložené v súlade s článkom 2 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 bodom ii) a iii) sú k dispozícii členským štátom, ESVČ, Komisii, a agentúram alebo orgánom Únie, s ktorými SATCEN spolupracuje podľa článku 18, a žiadajúcej strane v súlade s platnými bezpečnostnými predpismi. Uvedené produkty a služby sa sprístupnia tretím štátom, ktoré súhlasili s ustanoveniami uvedenými v prílohe, a to v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v uvedených ustanoveniach.

2.   V záujme transparentnosti VP bezodkladne sprístupní všetky žiadosti predložené v súlade s článkom 2 členským štátom, ESVČ, Komisii a agentúram alebo orgánom Únie, s ktorými SATCEN spolupracuje podľa článku 18, a tretím štátom, ktoré súhlasili s ustanoveniami uvedenými v prílohe, a to v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v uvedených ustanoveniach.

3.   Produkty a služby SATCEN-u, ktoré sú výsledkom žiadostí predložených v súlade s článkom 2 ods. 2 bodom i), sú k dispozícii členským štátom, ESVČ, Komisii a agentúram alebo orgánom Únie, s ktorými SATCEN spolupracuje podľa článku 18, a/alebo tretím štátom, ktoré súhlasili s ustanoveniami uvedenými v prílohe, na základe rozhodnutia žiadajúcej strany.

4.   PBV môže dať v jednotlivých prípadoch VP pokyn, aby dal produkty SATCEN-u, ktoré sú výsledkom žiadostí predložených v súlade s článkom 2 ods. 1 a 2, k dispozícii akémukoľvek určenému tretiemu štátu alebo organizácii.

1.   SATCEN má správnu radu, ktorá schvaľuje jeho ročný a dlhodobý plán práce a príslušný rozpočet. Správna rada predstavuje fórum na diskusiu o otázkach súvisiacich s fungovaním SATCEN-u, jeho zamestnancami a materiálnym vybavením. Správna rada pravidelne hodnotí vykonávania politických usmernení a operatívnych pokynov uvedených v článku 3 zo strany SATCEN-u. Správna rada prijíma všetky príslušné rozhodnutia týkajúce sa plnenia poslania SATCEN-u, vrátane návrhov činností podľa článkov 18, 19 a 20, za predpokladu, že nie sú podľa tohto rozhodnutia vyhradené pre Radu alebo riaditeľa SATCEN-u.

2.   Predsedom správnej rady je VP alebo zástupca VP. VP predkladá Rade správu o činnosti správnej rady.

3.   Správna rada sa skladá z jedného zástupcu, ktorého vymenuje každý členský štát, a jedného zástupcu, ktorého vymenuje Komisia. Každého člena správnej rady môže zastupovať alebo sprevádzať náhradník. Menovacie listiny, riadne overené členským štátom alebo Komisiou, podľa toho, čo je vhodnejšie, sa adresujú VP.

4.   Riaditeľ SATCEN-u alebo zástupca riaditeľa sa spravidla zúčastňujú zasadnutí správnej rady. Predseda Vojenského výboru Európskej únie, generálny riaditeľ Vojenského štábu Európskej únie a civilný veliteľ operácií Európskej únie sa môžu zúčastňovať zasadnutí správnej rady. Na zasadnutia správnej rady môžu byť prizvaní aj zástupcovia ďalších relevantných orgánov Únie.

5.   Pokiaľ sa v tomto rozhodnutí nestanovuje inak, rozhodnutia správnej rady sa prijímajú hlasovaním zástupcov členských štátov kvalifikovanou väčšinou, pričom sa hlasy vážia v súlade s článkom 16 ods. 4 a 5 Zmluvy o EÚ. Správna rada prijme svoj rokovací poriadok.

6.   Správna rada môže rozhodnúť, že vytvorí rovnakým spôsobom, akým je sama vytvorená, ad hoc pracovné skupiny alebo stále výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými témami alebo otázkami v rámci jej celkových povinností a konajú pod jej dohľadom. V rozhodnutí o vytvorení takej pracovnej skupiny alebo výboru sa stanoví ich mandát, zloženie a trvanie.

7.   Správnu radu zvoláva predseda aspoň dvakrát do roka a tiež na požiadanie aspoň tretiny jej členov.

1.   Riaditeľa SATCEN-u vyberá a vymenúva správna rada spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov na základe odporúčania poradnej komisie. Riaditeľ je vymenovávaný na obdobie troch rokov, ktoré môže byť jedenkrát predĺžené na ďalšie dva roky.

2.   Vzhľadom na technickú a operačnú povahu poslania SATCEN-u by kandidátmi na funkciu riaditeľa mali byť osoby s uznávanými dlhoročnými odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti geopriestorových informácií a snímok alebo v oblasti zahraničných vzťahov a bezpečnostnej politiky. Členské štáty predkladajú návrhy kandidátov správnej rade. Poradná komisia zložená z VP (alebo jeho zástupcu), ktorý jej predsedá, troch zástupcov členských štátov spomedzi predsedníckeho tria a jedného zástupcu ESVČ odporučí správnej rade aspoň troch kandidátov na účely výberu a vymenovania riaditeľa.

3.   Riaditeľ je štatutárnym orgánom SATCEN-u.

4.   Riaditeľ zodpovedá za prijímanie všetkých ostatných zamestnancov SATCEN-u.

5.   Po schválení správnou radou riaditeľ vymenúva zástupcu riaditeľa SATCEN-u. Zástupca riaditeľa sa vymenúva na obdobie troch rokov s možným predĺžením na ďalšie trojročné obdobie so súhlasom správnej rady.

6.   Riaditeľ zabezpečuje výkon poslania SATCEN-u stanoveného v článku 2. Riaditeľ udržuje vysokú úroveň odbornosti a profesionality SATCEN-u, ako aj zabezpečuje efektívnosť a účinnosť pri vykonávaní činností SATCEN-u. Riaditeľ podniká všetky potrebné opatrenia na tento účel vrátane odbornej prípravy zamestnancov a vedenia projektov v oblasti výskumu a vývoja na podporu poslania SATCEN-u.

Riaditeľ zodpovedá aj za úlohy, ktoré sú mu pridelené v tomto rozhodnutí:

a)	príprava práce správnej rady, najmä návrhu ročného pracovného plánu SATCEN-u;

b)	každodenná správa SATCEN-u;

c)	príprava výkazu o príjmoch a výdavkoch a plnení rozpočtu SATCEN-u;

d)	bezpečnostné hľadiská;

e)	všetky personálne záležitosti;

f)	informovanie PBV o ročnom pláne práce;

g)	nadväzovanie pracovných vzťahov a spolupráce s Komisiou a agentúrami alebo orgánmi Únie v súlade s článkom 18;

h)	nadväzovanie pracovných vzťahov a spolupráce s inštitúciami členských štátov v súlade s článkom 19;

i)	nadväzovanie pracovných vzťahov a spolupráce s tretími štátmi, organizáciami alebo subjektmi v súlade s článkom 20;

j)	rokovanie o administratívnych dojednaniach v súlade s postupom stanoveným v článkoch 18 a 20.

7.   V rámci pracovného plánu a rozpočtu SATCEN-u má riaditeľ právomoc uzatvárať zmluvy, prijímať zamestnancov schválených v rozpočte a vynakladať akékoľvek výdavky potrebné na fungovanie SATCEN-u.

8.   Riaditeľ pripravuje výročnú správu o činnosti SATCEN-u do 31. marca nasledujúceho roka. Výročnú správu predkladá správnej rade a prostredníctvom VP Rade, ktorí ju ďalej predložia Európskemu parlamentu a Komisii.

9.   Riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

1.   Zamestnanci SATCEN-u vrátane riaditeľa sú zmluvnými zamestnancami prijatými na čo najširšom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov a dočasne vyslaní experti.

2.   Riaditeľ vymenúva zmluvných zamestnancov podľa zásluh a v spravodlivom a transparentnom výberovom konaní.

3.   Správna rada na základe konzultácie s riaditeľom SATCEN-u určí potrebu dočasného vyslania zamestnancov do SATCEN-u. Po dohode s riaditeľom môžu byť experti z členských štátov a úradníci z ESVČ, inštitúcií, agentúr alebo orgánov Únie dočasne vyslaní do SATCEN-u na dohodnuté obdobie na pracovné miesta v rámci organizačnej štruktúry SATCEN-u a/alebo na konkrétne úlohy a projekty.

4.   Zmluvní zamestnanci sa môžu dočasne vyslať na obmedzenú dobu na pracovné miesto mimo SATCEN-u v súlade so služobným poriadkom SATCEN-u.

5.   Správna rada na návrh riaditeľa vypracuje služobný poriadok SATCEN-u, ktorý prijíma Rada.

6.   Správna rada prijíma na návrh riaditeľa ustanovenia týkajúce sa dočasne vyslaných expertov.

1.   Riaditeľ zostavuje do 30. septembra každého roku návrh ročného pracovného programu na nasledujúci rok spolu s návrhom dlhodobého pracovného programu, ktorý zahŕňa orientačný výhľad na ďalšie dva roky, a predkladá ich správnej rade na schválenie.

2.   Správna rada schvaľuje ročný a dlhodobý pracovný program do 30. novembra každého roku.

1.   Všetky príjmové a výdavkové položky SATCEN-u sa zahŕňajú do odhadov, ktoré sa vypracúvajú pre každý rozpočtový rok, ktorý sa zhoduje s kalendárnym rokom. Príjmové a výdavkové položky sú uvedené v rozpočte SATCEN-u, ktorý obsahuje zoznam zamestnancov.

2.   Príjmy a výdavky uvedené v rozpočte SATCEN-u musia byť v rovnováhe.

3.   Príjem SATCEN-u pozostáva z príspevkov členských štátov, s výnimkou Dánska, na základe výšky ich hrubého národného dôchodku, z platieb realizovaných ako odmena za poskytnuté služby a z rôznych príjmov.

4.   Produkty a služby poskytnuté v súlade s článkom 2 ods. 2 a produkty a služby týkajúce sa misií a operácií krízového riadenia podliehajú poplatkom na úhradu nákladov podľa usmernení stanovených v rozpočtových pravidlách SATCEN-u uvedených v článku 12, pričom na členské štáty a ESVČ sa to nevzťahuje.

5.   Za výnimočných okolností možno upustiť od úhrady nákladov treťou stranou na základe rozhodnutia PBV.

6.   V rámci dojednaní, ktoré môžu byť schválené v súlade s článkom 18, 19 alebo 20, SATCEN môže do svojho rozpočtu prijať ako účelovo viazané príjmy na konkrétny účel finančné príspevky:

a)	zo všeobecného rozpočtu Únie v jednotlivých prípadoch, pričom sa v plnom rozsahu dodržia pravidlá, postupy a rozhodovacie procesy, ktoré sa naň vzťahujú;

b)	od členských štátov, tretích štátov alebo iných tretích strán.

7.   Účelovo viazané príjmy sa môžu použiť iba na konkrétny účel, na ktorý sú pridelené.

1.   Riaditeľ do 30. septembra každého roku predloží správnej rade ročný návrh rozpočtu SATCEN-u obsahujúci administratívne výdavky, prevádzkové výdavky a predpokladané príjmy, vrátane účelovo viazaných príjmov, na nasledujúci finančný rok, ako aj dlhodobý orientačný odhad výdavkov a príjmov s ohľadom na návrh dlhodobého pracovného programu.

2.   Správna rada do 30. novembra každého roku schváli ročný rozpočet SATCEN-u jednomyseľným rozhodnutím zástupcov členských štátov.

3.   V prípade nevyhnutných, výnimočných alebo nepredvídaných okolností môže riaditeľ predložiť správnej rade návrh opravného rozpočtu. Správna rada s náležitým ohľadom na naliehavosť záležitosti schváli opravný rozpočet jednomyseľným rozhodnutím zástupcov členských štátov.

4.   Kontrolu záväzkov a platieb všetkých výdavkov a evidenciu a súhrn všetkých príjmov vykonáva nezávislý finančný kontrolór vymenovaný správnou radou.

5.   Riaditeľ do 31. marca každého roka predkladá Rade a správnej rade podrobné účtovné záznamy všetkých príjmov a výdavkov za predchádzajúci finančný rok a správu o činnosti SATCEN-u.

6.   Správna Rada udeľuje riaditeľovi absolutórium na plnenie rozpočtu SATCEN-u.

1.   Výsady a imunity riaditeľa a zamestnancov SATCEN-u sú stanovené v rozhodnutí zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 15. októbra 2011 o výsadách a imunitách udelených Inštitútu Európskej únie pre bezpečnostné štúdie a Satelitnému stredisku Európskej únie a ich orgánom a zamestnancom. Do nadobudnutia účinnosti uvedeného rozhodnutia môže príslušné výsady a imunity udeliť riaditeľovi a zamestnancom SATCEN-u hostiteľský štát.

2.   Výsadami a imunitami SATCEN-u sú výsady a imunity stanovené v Protokole (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ.

1.   Zmluvnú zodpovednosť SATCEN-u upravuje právo, ktorým sa spravuje príslušná zmluva.

2.   V zmysle každej rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluvách uzavretých SATCEN-om má právomoc Súdny dvor Európskej únie.

3.   Osobnú zodpovednosť zamestnancov voči SATCEN-u upravujú príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na zamestnancov SATCEN-u.

1.   SATCEN uplatňuje rozhodnutie Rady 2013/488/EÚ (3).

2.   Vo svojich vzťahoch so SATCEN-om a v súvislosti s jeho produktmi a službami tretie štáty, ktoré súhlasili s ustanoveniami uvedenými v prílohe o pripojení sa k činnosti SATCEN-u, potvrdia formou výmeny listov so SATCEN-om, že uplatňujú bezpečnostné zásady a minimálne štandardy stanovené rozhodnutím 2013/488/EÚ, ako aj tie, ktoré sú stanovené možnými poskytovateľmi utajovaných údajov.

1.   Dánsky člen správnej rady sa zúčastňuje práce správnej rady s náležitým ohľadom na článok 5 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ.

Dánsko môže adresovať žiadosti, ktoré nemajú obranné dôsledky, VP v súlade s článkom 2 ods. 2 bodom i) tohto rozhodnutia.

2.   Produkty a služby, ktoré vyplývajú z poslania SATCEN-u v zmysle článku 2, sú k dispozícii Dánsku za tých istých podmienok ako ostatným členským štátom s výnimkou žiadostí s obrannými dôsledkami podľa článku 2 ods. 2 a výsledných produktov.

3.   Dánsko má právo dočasne vyslať zamestnancov do SATCEN-u v súlade s článkom 8.

1.   SATCEN môže nadväzovať pracovné vzťahy a spolupracovať s Komisiou a agentúrami alebo orgánmi Únie s cieľom maximalizovať synergie a vzájomné dopĺňanie sa s inými činnosťami Únie, ktoré majú vplyv na poslanie SATCEN-u, a v prípade, že sú činnosti SATCEN-u pre tieto činnosti Únie dôležité, najmä v oblasti kozmického priestoru a bezpečnosti.

2.   V rámci takejto spolupráce a po schválení správnou radou môže SATCEN okrem iného nadväzovať kontakty, vymieňať si odborné skúsenosti a rady, prispievať k príslušným programom a projektom Únie, dostávať príspevky z príslušných programov a projektov Únie a dávať k dispozícii produkty v súlade s článkom 2 ods. 2 bodom i).

3.   S cieľom ďalšej takejto spolupráce môže SATCEN uzatvárať administratívne dojednania s Komisiou, príslušnými agentúrami a orgánmi Únie alebo členskými štátmi. Správna rada rozhoduje o poverení riaditeľa rokovať o takýchto administratívnych dojednaniach a udeľuje mu v tejto súvislosti usmernenia. Rokovania sa vedú v konzultácii so správnou radou. Všetky takéto dojednania uzatvára SATCEN po ich schválení správnou radou.

1.   Na účely plnenia svojho poslania môže SATCEN nadväzovať pracovné vzťahy a spolupracovať s tretími štátmi, organizáciami alebo subjektmi. Na tento účel môže uzatvárať administratívne dojednania s príslušnými orgánmi tretích štátov, medzinárodných organizácií alebo subjektov.

2.   Správna rada rozhoduje o poverení riaditeľa rokovať o takýchto administratívnych dojednaniach a udeľuje mu v tejto súvislosti usmernenia. Rokovania sa vedú v konzultácii so správnou radou. Všetky takéto dojednania uzatvára SATCEN po schválení Radou a podpisuje ich riaditeľ.

3.   Štáty, ktoré sú členmi NATO, ale nie sú členmi EÚ, a iné štáty, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k Únii, majú právo zúčastňovať sa v jednotlivých prípadoch na činnosti SATCEN-u v súlade s článkom 4 tohto rozhodnutia a ustanoveniami uvedenými v prílohe.

1.   Po zániku ZEÚ vykonáva SATCEN v mene Belgicka, Nemecka, Grécka, Španielska, Francúzska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska a Spojeného kráľovstva (ďalej len „desať členských štátov“) tieto zostávajúce administratívne úlohy ZEÚ:

a)	správu dôchodkov bývalých zamestnancov ZEÚ;

b)	správu zdravotného poistenia bývalých zamestnancov ZEÚ, ktorí poberajú starobný dôchodok;

c)	správu sociálneho plánu ZEÚ;

d)	riešenie akýchkoľvek sporov medzi ZEÚ a akýmkoľvek jej bývalým zamestnancom a vykonávanie rozhodnutí odvolacej rady ZEÚ alebo príslušného súdu;

e)	pomoc desiatim členským štátom v súvislosti so zostávajúcimi a ďalšími administratívnymi úlohami vrátane likvidácie majetku ZEÚ.

2.   Správa dôchodkov bývalých zamestnancov ZEÚ:

a)	sa vykonáva v súlade so systémom dôchodkového zabezpečenia ZEÚ platným k 30. júnu 2011, ktorý môže zmeniť správna rada uvedená v odseku 7 v rámci zahŕňajúcom koordinované organizácie;

b)	na návrh riaditeľa SATCEN-u ju môže riadiť osobitný orgán, organizácia alebo finančná inštitúcia schválená správnou radou uvedenou v odseku 7.

Akékoľvek spory súvisiace s uvedenými dôchodkami, ktoré sa týkajú bývalých zamestnancov ZEÚ, sa riešia v súlade s odsekom 5.

3.   Správa zdravotného poistenia bývalých zamestnancov ZEÚ, ktorí poberajú starobný dôchodok, sa vykonáva v súlade so služobným poriadkom ZEÚ platným k 30. júnu 2011 a následne zmeneným správnou radou uvedenou v odseku 7.

4.   Správa sociálneho plánu ZEÚ sa vykonáva v súlade so sociálnym plánom, ktorý ZEÚ prijala 22. októbra 2010. Vykonáva sa aj v súlade s akýmkoľvek následným záväzným rozhodnutím príslušnej odvolacej rady a akýmikoľvek rozhodnutiami, ktoré prijala ZEÚ alebo správna rada uvedená v odseku 7 na vykonanie uvedeného rozhodnutia.

5.   Všetky spory týkajúce sa bývalých zamestnancov ZEÚ vyplývajúce z vykonávania zostávajúcich úloh ZEÚ podliehajú postupu riešenia sporov uvedenému v služobnom poriadku ZEÚ platnom k 30. júnu 2011 a následne zmenenom správnou radou uvedenou v odseku 7.

Postavenie bývalých zamestnancov ZEÚ sa riadi služobným poriadkom ZEÚ platným k 30. júnu 2011 a následne zmeneným správnou radou uvedenou v odseku 7 a akýmkoľvek iným platným rozhodnutím vrátane sociálneho plánu ZEÚ.

6.   Pomoc desiatim členským štátom zahŕňa riešenie bežných záležitostí a akýchkoľvek právnych alebo finančných otázok, ktoré vyvstanú v súvislosti so zánikom ZEÚ, pričom táto správa sa uskutočňuje na základe usmernenia správnej rady uvedenej v odseku 7.

7.   Akékoľvek rozhodnutia súvisiace s úlohami stanovenými v tomto článku vrátane rozhodnutí správnej rady uvedenej v tomto článku prijíma jednomyseľne správna rada zložená zo zástupcov desiatich členských štátov. Správna rada v tomto zložení rozhodne o spôsobe, akým jej bude predsedať jeden z jej členov. Riaditeľ SATCEN-u alebo zástupca riaditeľa sa podľa potreby zúčastňujú zasadnutí správnej rady v tomto zložení. Predseda zvoláva správnu radu najmenej raz ročne alebo na žiadosť aspoň troch jej členov. S cieľom riešiť osobitné témy alebo otázky možno zvolať zasadnutia správnej rady ad hoc na úrovni expertov. Rozhodnutia správnej rady možno prijímať písomným postupom.

8.   SATCEN prijíma zamestnancov potrebných na plnenie úloh uvedených v odseku 1. Ak ktorýkoľvek z desiatich členských štátov ponúkne na tento účel dočasne vyslať osobu, táto osoba sa prijme. Ak sa tak nestane, alebo ak sa dočasným vyslaním neobsadia všetky požadované miesta, prijmú sa potrební zamestnanci. S výhradou tohto článku sa uplatňuje služobný poriadok SATCEN-u.

9.   Všetky výdavkové položky vyplývajúce z vykonávania tohto článku a príjem súvisiaci s vykonávaním tohto článku sú predmetom osobitného rozpočtu, ktorý je odlišný od rozpočtu SATCEN-u. Uvedený rozpočet sa vypracúva pre každý rozpočtový rok, ktorý zodpovedá kalendárnemu roku, a do 30. novembra každého roku ho na návrh riaditeľa SATCEN-u prijíma správna rada uvedená v odseku 7. Príjmy a výdavky uvádzané v uvedenom rozpočte sú v rovnováhe. Uvedený rozpočet obsahuje zoznam zamestnancov prijatých v súlade s odsekom 8. Príjem pozostáva z príspevkov od desiatich členských štátov určených v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na ich príspevky pre ZEÚ platnými k 30. júnu 2011 a z ďalších rôznych príjmov.

Správna rada uvedená v odseku 7 prijíma podrobné rozpočtové pravidlá oddelené od rozpočtových pravidiel SATCEN-u, v ktorých najmä uvedie postup, ktorý sa má sledovať pri zostavovaní a vykonávaní rozpočtu uvedeného v prvom pododseku tohto odseku.

10.   Počiatočné finančné prostriedky vo výške 5,3 milióna EUR, ktoré uhradí desať členských štátov, predstavujú ďalšiu záruku dostupnosti finančných zdrojov na vykonávanie zostávajúcich administratívnych úloh ZEÚ uvedených v tomto článku, najmä v súvislosti s dôchodkovými právami.

Článok 1

Účel

Týmito ustanoveniami sa upravuje rozsah a podrobné pravidlá účasti tretích štátov na činnosti SATCEN-u.

Článok 2

Rozsah

Tretie štáty uvedené v článku 20 ods. 3 tohto rozhodnutia majú právo:

a)	predkladať národné žiadosti o analýzu snímok, ktorú má vykonať SATCEN;

b)	navrhovať kandidátov na dočasné vyslanie ako analytikov snímok do SATCEN-u na určitý čas;

c)	mať prístup k produktom a službám SATCEN-u v súlade s článkom 5 týchto ustanovení.

Článok 3

Žiadosti

Článok 4

Dočasné vysielanie expertov

Článok 5

Prístup k produktom SATCEN-u

Článok 6

Poradný výbor

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

„Výrobok (uviesť názov výrobku) možno použiť len v plne automatizovaných procesoch namáčania, kde sú všetky kroky ošetrovania a sušenia mechanické a nedochádza k žiadnej ručnej manipulácii – týka sa to aj presunu ošetrovaných predmetov nádržou do miesta stekania/sušenia a uskladnenia (pokiaľ ich povrch nie je pred presunom na uskladnenie už suchý). Ošetrované drevené predmety musia byť pred ošetrením aj počas namáčania plne zaistené podľa potreby (napr. napínacími pásmi alebo svorkami) a nemožno s nimi ručne manipulovať, pokým neuschne ich povrch.“