ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 173

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
12. júna 2014


Obsah

 

I   Legislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES ( 1 )

1

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 597/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 812/2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb

62

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 598/2014 zo 16. apríla 2014 o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu, ktorým sa zrušuje smernica 2002/30/ES

65

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

79

 

*

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

84

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov ( 1 )

149

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu)

179

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 ( 1 )

190

 

*

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ ( 1 )

349

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Legislatívne akty

NARIADENIA

12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/1


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 596/2014

zo 16. apríla 2014

o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Skutočný vnútorný trh pre finančné služby je rozhodujúci pre hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(2)

Integrovaný, účinný a transparentný finančný trh si vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere a deriváty.

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES (4) sa doplnil a aktualizoval právny rámec Únie na ochranu integrity trhu. Avšak vzhľadom na legislatívny, trhový a technologický vývoj od nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice, ktorý viedol k významným zmenám finančného prostredia, by sa uvedená smernica teraz mala nahradiť. Nový legislatívny nástroj je takisto potrebný na zabezpečenie jednotných pravidiel a jasnosti základných pojmov a jednotného súboru pravidiel v súlade so závermi správy z 25. februára 2009, ktorú vypracovala skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, na čele ktorej bol Jacques de Larosière (ďalej len „skupina de Larosièra“).

(4)

Je potrebné vytvoriť jednotnejší a silnejší rámec s cieľom zachovať integritu trhu, zabrániť prípadnej regulačnej arbitráži, zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti pri pokusoch o manipuláciu a zabezpečiť väčšiu právnu istotu a menšiu regulačnú zložitosť pre účastníkov trhu. Cieľom tohto nariadenia je rozhodujúcim spôsobom prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, a preto by sa malo zakladať na článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(5)

S cieľom odstrániť zostávajúce prekážky obchodovania a výrazné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zabrániť vzniku akýchkoľvek ďalších prekážok obchodovania a výrazných narušení hospodárskej súťaže, je potrebné prijať nariadenie, ktorým sa vytvorí jednotnejší výklad rámca Únie týkajúceho sa zneužívania trhu, ktorý jasnejšie vymedzí pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Sformulovanie požiadaviek týkajúcich sa zneužívania trhu vo forme nariadenia zabezpečí, že tieto požiadavky budú priamo uplatniteľné. To by malo zabezpečiť jednotné podmienky tým, že sa zabráni rozdielnosti vnútroštátnych požiadaviek v dôsledku transpozície smernice. Toto nariadenie bude požadovať, aby sa všetky osoby riadili rovnakými pravidlami v celej Únii. Nariadenie takisto zníži zložitosť predpisov a náklady spoločností na ich dodržiavanie, najmä v prípade spoločností pôsobiacich na cezhraničnej úrovni, a prispeje k odstráneniu narušení hospodárskej súťaže.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 25. júna 2008 o iniciatíve Small Business Act pre Európu vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby navrhli pravidlá s cieľom znížiť administratívnu záťaž, prispôsobiť právne predpisy potrebám emitentov na rastových trhoch malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a uľahčiť prístup týchto emitentov k financiám. Mnohé ustanovenia smernice 2003/6/ES kladú administratívnu záťaž na emitentov, najmä tých, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastových trhoch MSP, pričom táto záťaž by sa mala obmedziť.

(7)

Zneužívanie trhu je pojem, ktorý zahŕňa neoprávnené konanie na finančných trhoch a na účely tohto nariadenia by sa mal chápať tak, že pozostáva z obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejňovania dôverných informácií a manipulácie s trhom. Takéto konanie bráni úplnej a riadnej transparentnosti trhu, ktorá je predpokladom pre obchodovanie všetkých hospodárskych subjektov na integrovaných finančných trhoch.

(8)

Rozsah pôsobnosti smernice 2003/6/ES sa zameriaval na finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, alebo pre ktoré sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu. Avšak v posledných rokoch sa s finančnými nástrojmi čoraz viac obchodovalo v rámci multilaterálnych obchodných systémov (MTF). Existujú aj finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje len v rámci iných druhov organizovaných obchodných systémov (OTF) alebo sa s nimi obchoduje len mimo burzy (OTC). Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal preto zahrnúť akýkoľvek finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, a akékoľvek iné správanie alebo konanie, ktoré môže mať vplyv na takýto finančný nástroj bez ohľadu na to, či sa udeje na obchodnom mieste. V prípade určitých druhov MTF, ktoré tak ako regulované trhy pomáhajú spoločnostiam získať kapitálové financovanie, sa zákaz zneužitia trhu rovnako uplatňuje aj vtedy, ak sa podala žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu. Preto by mali do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia patriť aj finančné nástroje, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF. To by malo zlepšiť ochranu investorov, zachovať integritu trhov a zabezpečiť, aby sa jasne zakázalo zneužívanie trhu v prípade týchto nástrojov.

(9)

Na účely transparentnosti by mali organizátori regulovaných trhov, MTF alebo OTF bezodkladne oznamovať svojmu príslušnému orgánu podrobnosti o finančných nástrojoch, ktoré prijali na obchodovanie, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie alebo s ktorými sa obchodovalo na ich obchodnom mieste. Druhé oznámenie by sa malo zasielať, keď nástroj prestane byť prijatý na obchodovanie. Takéto povinnosti by sa mali vzťahovať aj na finančné nástroje, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, a finančné nástroje, ktoré boli prijaté na obchodovanie pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Oznámenia by mali by mali príslušné orgány predkladať orgánu Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) a orgán ESMA by mal uverejňovať zoznam všetkých oznámených finančných nástrojov. Toto nariadenie sa vzťahuje na finančné nástroje bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú uvedené v zozname uverejňovanom orgánom ESMA.

(10)

Je možné, že určité finančné nástroje, s ktorými sa neobchoduje na obchodnom mieste, sa využijú na zneužitie trhu. To zahŕňa finančné nástroje, ktorých cena alebo hodnota závisí od finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, alebo má na ne vplyv, alebo obchodovanie s ktorými má vplyv na cenu alebo hodnotu iných finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Príklady, kedy sa takéto nástroje môžu využiť na zneužitie trhu, zahŕňajú dôverné informácie týkajúce sa akcie alebo dlhopisu, ktoré môžu byť použité na nákup derivátu danej akcie alebo dlhopisu, alebo indexu, ktorého hodnota závisí od danej akcie alebo dlhopisu. Keď je finančný nástroj použitý ako referenčná cena, OTC derivát sa môže použiť na získanie prospechu zo zmanipulovaných cien alebo na manipuláciu ceny finančného nástroja, s ktorým sa obchoduje na danom obchodnom mieste. Ďalším príkladom je plánovaná emisia novej tranže cenných papierov, ktoré inak nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ale obchodovanie s týmito nástrojmi by mohlo mať vplyv na ceny alebo hodnoty existujúcich kótovaných cenných papierov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na situáciu, keď cena alebo hodnota nástroja, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste, závisí od nástroja, s ktorým sa obchoduje mimoburzovo (OTC). Rovnaká zásada by sa mala vzťahovať na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktorých cena je založená na cene derivátu, a na nákup spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, ku ktorým sa vzťahujú iné finančné nástroje.

(11)

Obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi v záujme stabilizácie cenných papierov alebo obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu môžu byť legitímne z ekonomických dôvodov, a preto by sa za určitých okolností mali vyňať zo zákazov týkajúcich sa zneužívania trhu za predpokladu, že sa tieto opatrenia vykonajú v rámci potrebnej transparentnosti, t. j. zverejnia sa relevantné informácie týkajúce sa stabilizácie alebo programu spätného výkupu.

(12)

Obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu a stabilizácia finančného nástroja, ktoré by nemali prospech z výnimiek podľa tohto nariadenia, by sa samy osebe nemali považovať za činnosti, ktoré predstavujú zneužívanie trhu.

(13)

Členské štáty, členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ministerstvá a iné agentúry a účelovo zriadené subjekty jedného alebo viacerých členských štátov, a Únie a niektoré ďalšie verejné orgány alebo osoby konajúce v ich mene by sa nemali obmedzovať pri vykonávaní menovej a devízovej politiky alebo politiky v oblasti správy verejného dlhu, ak sa vykonávajú vo verejnom záujme a len v záujme vykonávania týchto politík. Rovnako by sa transakcie alebo pokyny či konanie uskutočňované Úniou, účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov, Európskou investičnou bankou, Európskym nástrojom finančnej stability, Európskym mechanizmom pre stabilitu alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorú zriadili dva alebo viaceré členské štáty, nemali obmedzovať pri mobilizácii finančných prostriedkov a poskytovaní finančnej pomoci v prospech svojich členov. Takéto vyňatie z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia môže byť v súlade s týmto nariadením rozšírené na určité verejné orgány poverené správou verejného dlhu alebo zasahujúce do jeho správy a na centrálne banky tretích krajín. Zároveň by sa výnimky pre menovú politiku, devízovú politiku alebo politiku v oblasti správy verejného dlhu nemali vzťahovať na prípady, keď sa uvedené orgány podieľajú na transakciách, pokynoch alebo konaní, ktoré nie sú v záujme vykonávania týchto politík, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre uvedené orgány, podieľajú na transakciách, pokynoch alebo konaní na vlastný účet.

(14)

Uvážliví investori vychádzajú pri svojich investičných rozhodnutiach z informácií, ktoré už majú k dispozícii, a to z informácií dostupných ex ante. Preto by sa otázka, či je pravdepodobné, že by uvážlivý investor pri investičnom rozhodnutí zobral do úvahy konkrétnu časť informácie, mala posudzovať na základe informácie dostupnej ex ante. Takéto posudzovanie má brať do úvahy očakávaný vplyv informácie vzhľadom na činnosť príslušného emitenta v jej celosti, spoľahlivosť zdroja informácií a akékoľvek iné trhové premenné, ktoré pravdepodobne za daných okolností ovplyvnia finančné nástroje, súvisiace spotové zmluvy týkajúce sa komodít alebo dražené produkty založené na emisných kvótach.

(15)

Informácia ex post sa môže použiť na overenie predpokladu, že informácia ex ante bola cenovo citlivá, ale nemala by sa použiť na konanie proti osobám, ktoré vyvodili logické závery z informácie ex ante, ktorú mali k dispozícii.

(16)

Keď sa dôverné informácie týkajú procesu, ku ktorému dochádza vo fázach, môže každá fáza procesu, ako aj celkový proces predstavovať dôvernú informáciu. Medzistupeň v zdĺhavom procese môže sám osebe predstavovať súbor okolností alebo udalosť, ktorá existuje, alebo pri ktorej existuje reálna perspektíva, že bude existovať alebo sa vyskytne, a to na základe celkového posúdenia faktorov existujúcich v príslušnom čase. Uvedený pojem by sa však nemal vykladať v tom zmysle, že veľkosť vplyvu uvedeného súboru okolností alebo udalosti na ceny dotknutých finančných nástrojov sa musí vziať do úvahy. Medzistupeň by sa mal považovať za dôvernú informáciu, ak sám osebe spĺňa kritériá dôvernej informácie ustanovené v tomto nariadení.

(17)

Informácia, ktorá sa vzťahuje k udalosti alebo súboru okolností, ktoré sú medzistupňom v zdĺhavom procese, sa môže týkať napríklad k stavu rokovaní o zmluve, predbežne dohodnutým podmienkam pri rokovaniach o zmluve, možnosti umiestnenia finančných nástrojov, podmienkam, za ktorých sa uvedú finančné nástroje na trh, predbežným podmienkam umiestnenia finančných nástrojov alebo úvahám o zaradení finančného nástroja do hlavného indexu alebo vypusteniu finančného nástroja z takéhoto indexu.

(18)

Právna istota pre účastníkov trhu by sa mala zvýšiť prostredníctvom užšieho vymedzenia dvoch z prvkov nevyhnutných pre vymedzenie dôvernej informácie, a to presnosti tejto informácie a významnosti jej možného účinku na ceny finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach. V prípade derivátov, ktoré sú veľkoobchodnými energetickými produktmi, by sa za dôverné informácie mali považovať predovšetkým informácie, ktorých zverejnenie sa požaduje v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (5).

(19)

Toto nariadenie nemá za cieľ zakázať diskusie všeobecnej povahy týkajúce sa obchodného a trhového vývoja týkajúceho sa emitenta medzi akcionármi a vedením. Takéto vzťahy sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie trhov a nemali by byť týmto nariadením zakázané.

(20)

Spotové trhy a súvisiace trhy s derivátmi sú úzko prepojené a globálne a zneužívanie trhu sa môže uskutočniť na viacerých trhoch, ako aj cezhranične, čo môže viesť k závažným systémovým rizikám. Platí to pre obchodovanie s využitím dôverných informácií aj manipuláciu s trhom. Dôverné informácie zo spotového trhu môžu využiť predovšetkým osoby, ktoré obchodujú na finančnom trhu. Dôverná informácia vo vzťahu ku komoditnému derivátu by mala byť vymedzená ako informácia, ktorá spĺňa všeobecné vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k finančným trhom a ktorej zverejnenie sa vyžaduje v súlade so zákonnými alebo regulačnými ustanoveniami na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, trhovými pravidlami, zmluvami alebo zvyklosťami na príslušnom trhu s komoditnými derivátmi alebo spotovom trhu. Významným príkladom takýchto pravidiel je aj nariadenie (EÚ) č. 1227/2011 pre trh s energiou a databáza pre ropu Spoločnej ropnej dátovej iniciatívy (JODI – Joint Organisations Database Initiative). Takáto informácia môže slúžiť ako základ pre rozhodnutia účastníkov trhu o uzavretí zmlúv o komoditných derivátoch alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, a preto by mala predstavovať dôvernú informáciu, ktorej zverejnenie sa vyžaduje, ak je pravdepodobné, že bude mať významný vplyv na ceny takýchto derivátov alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít.

Manipulatívne stratégie sa okrem toho môžu rozšíriť aj na spotové trhy a trhy s derivátmi. Obchodovanie s finančnými nástrojmi vrátane komoditných derivátov sa môže využiť na manipuláciu súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít a spotové zmluvy týkajúce sa komodít sa môžu použiť na manipuláciu so súvisiacimi finančnými nástrojmi. Zákaz manipulácie s trhom by mal zachytiť tieto vzájomné prepojenia. Nie je však vhodné ani možné rozšíriť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na konanie, ktoré nezahŕňa finančné nástroje, napríklad na obchodovanie so spotovými zmluvami týkajúcimi sa komodít, ktoré ovplyvňujú len spotový trh. V konkrétnom prípade veľkoobchodných energetických produktov by príslušné orgány mali zohľadňovať osobitné vlastnosti vymedzení pojmov v nariadení (EÚ) č. 1227/2011, keď uplatňujú vymedzenia pojmov dôvernej informácie, obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom podľa tohto nariadenia na finančné nástroje súvisiace s veľkoobchodnými energetickými produktmi.

(21)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (6) sú Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány zodpovedné okrem iného za technické hľadisko vydávania emisných kvót, ich bezplatné prideľovanie oprávneným priemyselným odvetviam a novým účastníkom trhu a všeobecnejšie za rozvoj a vykonávanie rámca politiky Únie v oblasti zmeny klímy, ktorý predstavuje základ pre ponuku emisných kvót nákupcom spĺňajúcim podmienky systému Únie na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Pri výkone uvedených úloh môžu tieto verejné orgány okrem iného mať prístup k neverejným informáciám citlivým z hľadiska ceny a v zmysle smernice 2003/87/ES môžu byť nútené vykonávať určité trhové operácie týkajúce sa emisných kvót. V dôsledku zaradenia emisných kvót medzi finančné nástroje v rámci preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (7) budú uvedené nástroje takisto patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Keďže Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány musia byť naďalej schopné rozvíjať a vykonávať politiku Únie v oblasti klímy, mali by byť činnosti uvedených verejných orgánov, ak sú vykonávané vo verejnom záujme a vyslovene na účely vykonávania tejto politiky a v súvislosti s emisnými kvótami, vyňaté z uplatňovania tohto nariadenia. Takáto výnimka by nemala mať negatívny vplyv na celkovú transparentnosť trhu, keďže tieto verejné orgány majú zákonnú povinnosť konať takým spôsobom, ktorý zabezpečí riadne, spravodlivé a nediskriminačné zverejňovanie všetkých nových rozhodnutí, okolností a údajov citlivých z hľadiska ceny, ako aj riadny, spravodlivý a nediskriminačný prístup k nim. Smernica 2003/87/ES a vykonávacie opatrenia prijaté na jej základe okrem toho obsahujú opatrenia na ochranu spravodlivého a nediskriminačného zverejňovania osobitných informácií citlivých z hľadiska ceny, ktorými disponujú verejné orgány. Zároveň by sa výnimka pre verejné orgány konajúce v záujme vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy nemala vzťahovať na prípady, keď sa tieto verejné orgány podieľajú na činnosti alebo transakciách, ktoré nie sú v záujme vykonávania politiky Únie v oblasti zmeny klímy, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre tieto orgány, podieľajú na takejto činnosti alebo transakciách na vlastný účet.

(22)

Podľa článku 43 ZFEÚ a v záujme vykonávania medzinárodných dohôd uzatvorených na základe ZFEÚ sú Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány okrem iného zodpovedné za vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky. Pri výkone týchto povinností uvedené verejné orgány vykonávajú činnosti a prijímajú opatrenia zamerané na riadenie poľnohospodárskych trhov a rybolovných oblastí, ktoré zahŕňajú verejné intervencie, ukladanie dodatočných alebo pozastavenie dovozných ciel. Vzhľadom na rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, určité jeho ustanovenia, ktoré sa vzťahujú aj na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na finančné nástroje, a na finančné nástroje, ktorých hodnota závisí od hodnoty spotových zmlúv týkajúcich sa komodít a ktoré majú alebo by mohli mať vplyv na spotové zmluvy týkajúce sa komodít, je potrebné zabezpečiť, aby činnosti Komisie, členských štátov a iných oficiálne určených orgánov na vykonávanie spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky neboli obmedzované. Keďže Komisia, členské štáty a iné oficiálne určené orgány musia byť naďalej schopné rozvíjať a vykonávať spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú rybársku politiku, mali by byť ich činnosti, ak sú vykonávané vo verejnom záujme a výlučne na účely vykonávania týchto politík, vyňaté z uplatňovania tohto nariadenia. Takáto výnimka by nemala mať negatívny vplyv na celkovú transparentnosť trhu, keďže tieto verejné orgány majú zákonnú povinnosť konať takým spôsobom, ktorý zabezpečí riadne, spravodlivé a nediskriminačné zverejňovanie všetkých nových rozhodnutí, okolností a údajov citlivých z hľadiska ceny, ako aj riadny, spravodlivý a nediskriminačný prístup k nim. Zároveň by sa výnimka pre verejné orgány konajúce v záujme vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky nemala vzťahovať na prípady, keď sa tieto verejné orgány podieľajú na činnosti alebo transakciách, ktoré nie sú v záujme vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej rybárskej politiky, alebo keď sa osoby, ktoré pracujú pre tieto orgány, podieľajú na takejto činnosti alebo transakciách na vlastný účet.

(23)

Základnou charakteristikou obchodovania s využitím dôverných informácií je získanie nespravodlivej výhody na úkor tretích strán na základe dôvernej informácie, o ktorej nevedia, a v dôsledku toho narušenie integrity finančných trhov a dôvery investorov. Preto by mal zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií uplatňovať vtedy, keď osoba, ktorá disponuje takouto informáciou, využije neoprávnenú výhodu, ktorú jej táto informácia poskytuje, tak, že v súlade s ňou uskutoční transakciu na trhu, a to nadobudnutie či predaj, pokus o nadobudnutie či predaj, alebo zrušenie či zmenu, alebo pokus o zrušenie či zmenu pokynu na nadobudnutie či predaj finančných nástrojov, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo. Využívanie dôverných informácií môže tiež spočívať v obchodovaní s emisnými kvótami a ich derivátmi a v predkladaní ponúk na aukciách emisných kvót alebo iných dražených produktov na nich založených, ktoré sa konajú v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (8).

(24)

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá disponuje dôvernou informáciou, nadobudne či prevedie alebo sa pokúsi nadobudnúť či previesť finančné nástroje, ktorých sa táto informácia týka, či už na vlastný účet alebo na účet tretej strany, a to priamo alebo nepriamo, malo by sa predpokladať, že daná osoba využila túto informáciu. Týmto predpokladom nie sú dotknuté práva na obhajobu. Otázka, či osoba porušila zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií alebo sa pokúsila o obchodovanie s využitím dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na účel tohto nariadenia, ktorým je ochrana integrity finančných trhov a posilnenie dôvery investorov, ktorá sa zakladá na uistení, že investori sa budú nachádzať v rovnakom postavení a budú chránení proti zneužívaniu dôverných informácií.

(25)

Pokyny zadané pred tým, ako osoba získala dôvernú informáciu, by sa nemali považovať za obchodovanie s využitím dôverných informácií. Avšak, ak už osoba získala dôvernú informáciu, mala by sa uplatniť domnienka, že všetky následné zmeny týchto pokynov súvisiace s touto informáciou vydaných pred získaním týchto informácií vrátane zrušenia či zmeny pokynu alebo pokusu o zrušenie či zmenu pokynu sú obchodovaním s využitím dôverných informácií. Tento predpoklad by sa však mal dať vyvrátiť v prípade, že osoba preukáže, že dôvernú informáciu pri vykonaní transakcie nevyužila.

(26)

Využívanie dôverných informácií môže spočívať v nadobudnutí či prevode finančného nástroja alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach, zrušení či zmene pokynu alebo pokuse o nadobudnutie či prevod finančného nástroja alebo o zrušenie či zmenu pokynu osobou, ktorá vie alebo mala vedieť, že informácie predstavujú dôverné informácie. V tomto ohľade by príslušné orgány mali zvážiť, čo by bežná a rozumná osoba za daných okolností vedela alebo mala vedieť.

(27)

Toto nariadenie by sa malo vykladať spôsobom, ktorý je v súlade s opatreniami prijatými členskými štátmi na ochranu záujmov držiteľov prevoditeľných cenných papierov s hlasovacími právami v spoločnosti (alebo ktoré môžu mať takéto práva ako dôsledok výkonu práv alebo konverzie), ak je spoločnosť vystavená verejnej ponuke na prevzatie alebo akejkoľvek inej navrhnutej zmene kontroly. Toto nariadenie by sa malo vykladať najmä spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami prijatými v súvislosti s ponukami na prevzatie, splynutiami a zlúčeniami a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo kontrolu spoločností regulovaných orgánmi dohľadu, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (9).

(28)

Výskum a odhady vychádzajúce z verejne dostupných údajov by sa samy o sebe nemali považovať za dôverné informácie, a skutočnosť, že transakcia sa vykonáva na základe výskumu alebo odhadu, by sa nemala preto považovať za využitie dôverných informácií. Avšak, napríklad, ak uverejnenie alebo distribúcia informácie je bežne očakávaná trhom, a keď toto uverejnenie alebo distribúcia prispieva k procesu tvorby cien finančných nástrojov, alebo keď informácia poskytuje názory uznávaného komentátora trhu alebo inštitúcie, ktoré môžu ovplyvniť ceny súvisiacich finančných nástrojov, táto informácia môže predstavovať dôvernú informáciu. Účastníci trhu preto musia zvážiť, do akej miery je informácia neverejná, a možný vplyv na finančné nástroje obchodované pred jej uverejnením alebo distribúciou, aby určili, či by obchodovali na základe dôverných informácií.

(29)

Aby nedošlo k neúmyselnému zákazu foriem finančnej činnosti, ktoré sú legitímne, najmä ak neexistuje žiadny účinok zneužívania trhu, je potrebné uznať určité legitímne konania. To môže zahŕňať napríklad uznanie úlohy tvorcov trhu, keď vykonávajú legitímnu úlohu zabezpečovania likvidity trhu.

(30)

Samotná skutočnosť, že tvorcovia trhu alebo osoby, ktoré majú povolenie konať ako protistrany, sa obmedzujú na vykonávanie svojej legitímnej obchodnej činnosti nákupu alebo predaja finančných nástrojov alebo že osoby s povolením vykonávať pokyny v mene tretích strán disponujúce dôvernými informáciami sa obmedzujú na riadne vykonávanie, rušenie alebo zmenu pokynov, by sa nemala považovať za využitie takýchto dôverných informácií. Ochrana ustanovená v tomto nariadení tvorcom trhu, subjektom s povolením konať ako protistrany alebo osobám s povolením vykonávať pokyny v mene tretích strán disponujúcim dôvernými informáciami sa však nevzťahuje na činnosti jasne zakázané podľa tohto nariadenia, napríklad prax bežne známu ako front-running (predbiehanie). Ak právnické osoby prijali všetky primerané opatrenia na zabránenie výskytu zneužitia trhu, ale napriek tomu fyzické osoby, ktoré zamestnávajú, sa dopustia zneužitia trhu v mene právnickej osoby, toto by sa nemalo považovať za zneužitie trhu právnickou osobou. Ďalším príkladom, ktorý by sa nemal považovať za využitie dôverných informácií, sú transakcie uskutočnené na splnenie predchádzajúceho záväzku, ktorý sa stal splatným. Samotný prístup k dôverným informáciám súvisiacim s inou spoločnosťou a ich využitie v súvislosti s verejnou ponukou na prevzatie na účely získania kontroly nad touto spoločnosťou alebo navrhnutie zlúčenia alebo splynutia s touto spoločnosťou by sa nemalo považovať za obchodovanie s využitím dôverných informácií.

(31)

Keďže nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov nevyhnutne zahŕňa predchádzajúce rozhodnutie nadobudnúť alebo previesť ich, ktoré prijme osoba vykonávajúca jednu či druhú z týchto operácií, samotné vykonanie tohto nadobudnutia alebo prevodu by sa nemalo považovať za využitie dôverných informácií. Konanie na základe vlastných plánov a stratégií obchodovania by sa nemalo považovať za využívanie dôverných informácií. Žiadna z týchto právnických osôb alebo fyzických osôb by však nemala byť chránená z titulu svojej pracovnej funkcie. Mali by byť chránené, len ak konajú vhodným a náležitým spôsobom a spĺňajú štandardy očakávané od ich profesie a stanovené v tomto nariadení, konkrétne integritu trhu a ochranu investorov. Napriek tomu možno stále usúdiť, že došlo k porušeniu, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto transakcie alebo pokyny či toto konanie nebol legitímny alebo že osoba využila dôverné informácie.

(32)

Skúmania trhu sú interakcie medzi predajcom finančných nástrojov a jedným alebo viacerými potenciálnymi investormi pred oznámením transakcie s cieľom posúdiť záujem potenciálnych investorov o možnú transakciu a jej ocenenie, veľkosť a štruktúru. Skúmania trhu by mohli zahŕňať primárnu alebo sekundárnu ponuku príslušných cenných papierov a sú odlišné od bežného obchodovania. Sú veľmi cenným nástrojom na zistenie názoru potenciálnych investorov, posilnenie akcionárskeho dialógu, zaistenie plynulého priebehu transakcií a zladenie názorov emitentov, existujúcich akcionárov a potenciálnych nových investorov. Môžu byť zvlášť užitočné, keď trhom chýba dôvera alebo relevantná referenčná hodnota alebo sú nestabilné. Schopnosť vykonávať skúmania trhu je tak dôležitá pre riadne fungovanie finančných trhov a skúmania trhu samy osebe by sa nemali považovať za zneužívanie trhu.

(33)

Príklady skúmaní trhu zahŕňajú situácie, keď predávajúca spoločnosť rokovala s emitentom o potenciálnej transakcii a rozhodla sa posúdiť potenciálny záujem investorov s cieľom stanoviť podmienky, za ktorých sa transakcia uskutoční; keď emitent zamýšľa oznámiť emisiu dlhopisov alebo dodatočnú emisiu akcií a predávajúca spoločnosť kontaktuje kľúčových investorov a poskytne im úplné podmienky obchodu s cieľom získať finančný záväzok k účasti na transakcii; alebo v prípade, keď sa predávajúci snaží predať veľké množstvo cenných papierov v mene investora a snaží sa odhadnúť potenciálny záujem o tieto cenné papiere u iných potenciálnych investorov.

(34)

Vykonávanie skúmaní trhu si môže vyžadovať poskytovanie dôverných informácií potenciálnym investorom. Vo všeobecnosti existuje potenciál finančne profitovať z obchodovania na základe dôverných informácií poskytnutých v rámci skúmania trhu len vtedy, ak existuje trh s finančným nástrojom, ktorý je predmetom skúmania trhu, alebo s príbuzným finančným nástrojom. Vzhľadom na načasovanie takýchto diskusií je možné, že dôverné informácie sa potenciálnemu investorovi poskytnú v priebehu skúmania trhu po tom, ako bol finančný nástroj prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ako sa s ním obchodovalo v rámci MTF alebo OTF. Pred tým, ako účastník trhu poskytujúci informácie uskutoční skúmanie trhu, malo by sa posúdiť, či toto skúmanie trhu bude zahŕňať zverejnenie dôverných informácií.

(35)

Dôverná informácia by sa mala považovať za legitímne zverejnenú, ak je zverejnená v rámci bežného výkonu zamestnania, povolania alebo povinností. Ak skúmanie trhu zahŕňa zverejnenie dôverných informácií, účastník trhu zverejňujúci informácie sa bude považovať za konajúceho v rámci bežného výkonu svojho zamestnania, povolania alebo povinností, ak v čase zverejnenia informuje osobu, ktorej poskytuje informácie, a získa od nej súhlas, že jej môžu byť poskytnuté dôverné informácie; že bude pri obchodovaní alebo konaní na základe týchto informácií obmedzená ustanoveniami tohto nariadenia; že je potrebné prijať primerané opatrenia, aby sa naďalej chránila dôvernosť informácie; a že musí informovať účastníka trhu zverejňujúceho informácie o totožnosti všetkých fyzických osôb a právnických osôb, ktorým je táto informácia poskytnutá v priebehu vypracovania odpovede na skúmanie trhu. Účastník trhu zverejňujúci informácie by mal tiež spĺňať povinnosti, ktoré sa podrobne stanovia v regulačných technických predpisoch, pokiaľ ide o vedenie záznamov o zverejnených informáciách. O účastníkoch trhu, ktorí pri vykonávaní skúmania trhu nedodržiavajú toto nariadenie, by sa nemalo predpokladať, že neoprávnene zverejnili dôverné informácie, ale nemali by môcť využiť výnimku poskytnutú tým, ktorí tieto ustanovenia dodržiavajú. Otázka, či porušili zákaz neoprávneného zverejnenia dôverných informácií, by sa mala analyzovať vzhľadom na všetky relevantné ustanovenia tohto nariadenia, a všetci účastníci trhu zverejňujúci informácie by mali mať povinnosť pred uskutočnením skúmania trhu písomne zaznamenať svoje hodnotenie, či toto skúmanie trhu bude zahŕňať zverejnenie dôverných informácií.

(36)

Potenciálni investori, ktorí sú predmetom skúmania trhu, by zase mali zvážiť, či informácie, ktoré im boli zverejnené, predstavujú dôverné informácie, čo by im znemožňovalo obchodovať na ich základe alebo ich zverejňovať ďalej. Potenciálni investori naďalej podliehajú pravidlám obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií, ako sa stanovuje v tomto nariadení. S cieľom pomôcť potenciálnym investorom pri ich úvahách by mal orgán ESMA vydať usmernenia, pokiaľ ide o to, aké kroky by mali prijať, aby nedošlo k rozporu s týmto nariadením.

(37)

V nariadení (EÚ) č. 1031/2010 sa ustanovujú dva súbežné systémy týkajúce sa zneužívania trhu uplatniteľné na aukcie emisných kvót. Avšak v dôsledku zaradenia emisných kvót medzi finančné nástroje by toto nariadenie malo predstavovať jednotný súbor predpisov týkajúcich sa opatrení proti zneužívaniu trhu platný pre celý primárny a sekundárny trh s emisnými kvótami. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na konanie alebo transakcie vrátane ponúk týkajúce sa obchodovania s emisnými kvótami na aukčnej platforme, ktorá bola schválená ako regulovaný trh, alebo na takéto obchodovanie s inými draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, vrátane toho, keď produkty obchodované formou aukcie nie sú finančné nástroje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010.

(38)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť opatrenia týkajúce sa manipulácie s trhom, ktoré sa môžu prispôsobiť novým formám obchodovania alebo novým stratégiám, ktoré môžu predstavovať zneužívanie. S ohľadom na skutočnosť, že obchodovanie s finančnými nástrojmi je čoraz viac automatizované, je žiaduce, aby definícia manipulácie s trhom poskytovala príklady konkrétnych stratégií zneužívania, ktoré sa môžu vykonávať prostredníctvom akýchkoľvek dostupných prostriedkov obchodovania vrátane algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania. Uvedené príklady nie sú vyčerpávajúce ani sa nimi netvrdí, že rovnaké stratégie vykonávané prostredníctvom iných prostriedkov by takisto nepredstavovali zneužívanie.

(39)

Zákazy týkajúce sa zneužívania trhu by mali zahŕňať aj osoby, ktoré spolupracujú s cieľom dopustiť sa zneužívania trhu. Príklady by mohli zahŕňať, ale nie sú obmedzené na sprostredkovateľov, ktorí navrhujú a odporúčajú stratégiu obchodovania, ktorej cieľom je zneužitie trhu, osoby, ktoré nabádajú osobu disponujúcu dôvernými informáciami, aby ich neoprávnene zverejnila, alebo osoby, ktoré vyvíjajú softvér v spolupráci s obchodníkom na účel uľahčenia zneužitia trhu.

(40)

Aby sa zaistilo, že zodpovednosť ponesie tak právnická osoba, ako aj akákoľvek fyzická osoba, ktorá sa podieľa na rozhodovaní právnickej osoby, je potrebné uznať rôzne vnútroštátne právne mechanizmy v členských štátoch. Takéto mechanizmy by sa mali týkať priamo metód určenia zodpovednosti vo vnútroštátnom práve.

(41)

S cieľom doplniť zákaz manipulácie s trhom by toto nariadenie malo zahŕňať zákaz týkajúci sa pokusu o manipuláciu s trhom. Pokus o manipuláciu s trhom by sa mal odlíšiť od správania, ktoré by pravdepodobne viedlo k manipulácii s trhom, keďže obe činnosti sú podľa tohto nariadenia zakázané. Takéto pokusy môžu zahŕňať situácie, keď činnosť začala, ale nebola dokončená, napríklad v dôsledku zlyhania techniky alebo pokynu na obchodovanie, ktorý nebol vykonaný. Zákaz pokusov o manipuláciu s trhom je potrebný, aby sa príslušným orgánom umožnilo uložiť sankcie za takéto pokusy.

(42)

Bez toho, aby bol dotknutý cieľ tohto nariadenia a jeho priamo uplatniteľné ustanovenia, osoba, ktorá uzatvára transakcie alebo vydáva pokyny na obchodovanie, ktoré možno považovať za manipuláciu s trhom, môže byť schopná preukázať, že jej dôvody pre uzatvorenie takýchto transakcií alebo vydanie pokynov na obchodovanie sú legitímne a že transakcie a pokyny na obchodovanie sú v zhode s uznanými postupmi na príslušnom trhu. Uznané trhové postupy môže stanoviť iba príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad zneužívaním trhu na dotknutom trhu. Postupy, ktoré sú uznané na konkrétnom trhu, sa nemôžu považovať za uplatniteľné na iných trhoch, pokiaľ príslušné orgány týchto trhov tieto postupy oficiálne neuznali. Napriek tomu možno stále usúdiť, že došlo k porušeniu, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto transakcie alebo pokyny na obchodovanie nebol legitímny.

(43)

V tomto nariadení by sa malo takisto ujasniť, že manipulácia s trhom alebo pokus o manipuláciu s trhom v prípade finančných nástrojov môžu mať podobu použitia súvisiacich finančných nástrojov, ako sú derivátové nástroje, ktoré sa obchodujú na inom obchodnom mieste alebo OTC.

(44)

Mnohé finančné nástroje sa oceňujú odkazom na referenčné hodnoty. Skutočná manipulácia s referenčnými hodnotami vrátane medzibankových úrokových sadzieb alebo pokus o ňu môže mať vážny vplyv na dôveru trhu a môže viesť k významným stratám pre investorov alebo k narušeniu reálnej ekonomiky. Preto sú potrebné osobitné ustanovenia v súvislosti s referenčnými hodnotami, aby sa chránila integrita trhov a zaistilo sa, že príslušné orgány budú môcť presadzovať jasný zákaz manipulácie s referenčnými hodnotami. Uvedené ustanovenia by sa mali vzťahovať na všetky uverejňované referenčné hodnoty vrátane tých, ktoré sú prístupné cez internet, či už zadarmo alebo nie, napríklad na referenčné hodnoty CDS a indexy indexov. Je potrebné doplniť všeobecný zákaz manipulácie s trhom tým, že sa zakáže manipulácia so samotnou referenčnou hodnotou a zasielanie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich vstupných hodnôt alebo akákoľvek iná činnosť, ktorou sa manipuluje výpočet referenčnej hodnoty, pričom výpočet sa všeobecne definuje tak, že zahŕňa príjem a hodnotenie všetkých údajov, ktoré sa týkajú výpočtu tejto referenčnej hodnoty a zahŕňajú najmä upravené údaje, ako aj metodika výpočtu referenčnej hodnoty, či už je úplne alebo čiastočne algoritmická alebo založená na úsudku. Uvedené pravidlá dopĺňajú nariadenie (EÚ) č. 1227/2011, ktorým sa zakazuje zámerné poskytovanie nepravdivých informácií podnikom, ktoré poskytujú hodnotenia cien alebo správy o trhu veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účinkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe týchto hodnotení cien alebo správ o trhu.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné trhové podmienky medzi obchodnými miestami a systémami, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, by sa malo vyžadovať, aby akákoľvek osoba, ktorá prevádzkuje regulované trhy, MTF a OTF, zaviedla a zachovala účinné opatrenia, systémy a postupy zamerané na predchádzanie a odhaľovanie praktík manipulácie s trhom a zneužívania.

(46)

Manipulácia alebo pokus o manipuláciu s finančnými nástrojmi môže spočívať aj v zadávaní pokynov, ktoré sa nemusia vykonať. Finančný nástroj sa okrem toho môže manipulovať prostredníctvom konania mimo obchodného miesta. Osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, by mali mať povinnosť zaviesť a zachovávať účinné opatrenia, systémy a postupy na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých transakcií. Mali by tiež oznamovať podozrivé pokyny a podozrivé transakcie, ktoré sa vykonávajú mimo obchodného miesta.

(47)

Manipulácia alebo pokus o manipuláciu s finančnými nástrojmi môže spočívať aj v šírení nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií môže mať významný vplyv na ceny finančných nástrojov v pomerne krátkom časovom období. Môže spočívať vo vymyslení zjavne nepravdivých informácií, ale aj v úmyselnom vynechaní podstatných skutočností, ako aj vo vedomom nahlásení nesprávnych informácií. Táto forma manipulácie s trhom je osobitne škodlivá pre investorov, pretože spôsobuje, že zakladajú svoje investičné rozhodnutia na nesprávnych alebo skreslených informáciách. Je škodlivá aj pre emitentov, pretože znižuje dôveru v dostupné informácie, ktoré sa ich týkajú. Nedostatok dôvery na trhu môže zase ohroziť schopnosť emitenta emitovať nové finančné nástroje alebo zabezpečiť si úver od ostatných účastníkov trhu na financovanie svojich operácií. Informácie sa na trhu šíria veľmi rýchlo. V dôsledku toho môže poškodenie investorov a emitentov pretrvávať pomerne dlhú dobu, než sa zistí, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce, a emitent alebo osoby zodpovedné za ich šírenie ich môžu opraviť. Je preto nevyhnutné zaradiť šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, vrátane neoverených a nepravdivých alebo zavádzajúcich správ, medzi porušenia tohto nariadenia. Je preto vhodné nepovoliť osobám, ktoré sú aktívne na finančných trhoch, slobodne na úkor investorov a emitentov uverejňovať informácie v rozpore s vlastným názorom alebo najlepším vedomím a svedomím, o ktorých vedia alebo by mali vedieť, že sú nepravdivé alebo zavádzajúce.

(48)

Vzhľadom na zvýšené využívanie webových stránok, blogov a sociálnych médií je dôležité objasniť, že šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií prostredníctvom internetu vrátane stránok sociálnych médií alebo anonymných blogov by sa malo na účely tohto nariadenia považovať za rovnocenné šíreniu prostredníctvom tradičnejších komunikačných prostriedkov.

(49)

Zverejnenie dôverných informácií emitentom je nevyhnutné, aby sa zabránilo obchodovaniu s využitím dôverných informácií a zabezpečilo, aby investori neboli zavádzaní. Preto by sa malo požadovať, aby emitenti čo najskôr informovali verejnosť o dôverných informáciách. Táto povinnosť však môže za osobitných okolností poškodiť legitímne záujmy emitenta. Za takýchto okolností by neskoršie zverejnenie malo byť povolené za predpokladu, že odklad by pravdepodobne nezavádzal verejnosť a že emitent dokáže zabezpečiť dôvernosť informácií. Emitent má povinnosť zverejniť dôverné informácie len vtedy, ak požiadal o prijatie finančného nástroja na obchodovanie alebo ak bolo toto prijatie schválené.

(50)

Na účely uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa sprístupnenia dôverných informácií verejnosti a odklad tohto sprístupnenia, ako sa uvádza v tomto nariadení, sa oprávnené záujmy môžu konkrétne týkať okolností uvedených v tomto, nie vyčerpávajúcom zozname: a) prebiehajúce rokovania alebo s nimi súvisiace prvky, keď je pravdepodobné, že výsledok alebo normálny priebeh týchto rokovaní by bol ovplyvnený sprístupnením verejnosti. Najmä v prípade, že je finančná životaschopnosť emitenta vážne a bezprostredne ohrozená, avšak nie v rozsahu pôsobnosti uplatniteľného konkurzného práva, môže sa sprístupnenie informácie verejnosti odložiť na obmedzené časové obdobie, ak by takéto sprístupnenie informácie verejnosti vážne ohrozilo záujem existujúcich a potenciálnych akcionárov narušením uzavretia konkrétnych rokovaní, ktoré majú zabezpečiť dlhodobé finančné ozdravenie emitenta; b) rozhodnutia prijaté alebo zmluvy uzatvorené riadiacim orgánom emitenta, ktoré musí schváliť iný orgán emitenta, aby nadobudli účinnosť, ak si organizácia takéhoto emitenta vyžaduje oddelenie týchto orgánov, za predpokladu, že sprístupnenie informácií verejnosti pred takýmto schválením spoločne so súčasným oznámením, že schvaľovanie stále prebieha, by ohrozilo správne posúdenie informácie verejnosťou.

(51)

Okrem toho sa požiadavka zverejňovať dôverné informácie musí adresovať účastníkom trhu s emisnými kvótami. S cieľom zabrániť povinnosti trhu predkladať správy, ktoré nie sú užitočné, a udržať nákladovú efektívnosť predpokladaných opatrení sa zdá nevyhnutné obmedziť regulačný vplyv tejto požiadavky len na tie subjekty EU ETS, pri ktorých vzhľadom na ich veľkosť a činnosť možno odôvodnene predpokladať, že môžu mať významný vplyv na cenu emisných kvót, dražených produktov na nich založených alebo súvisiacich derivátových finančných nástrojov a na ponuky v aukciách podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010. Komisia by mala prostredníctvom delegovaného aktu prijať opatrenia, ktorými sa stanoví minimálna prahová hodnota na účely uplatňovania tejto výnimky. Informácie, ktoré sa majú uverejniť, by sa mali týkať fyzických operácií uverejňujúcej strany, a nie jej vlastných plánov či stratégií obchodovania s emisnými kvótami, dražených produktov na nich založených alebo súvisiacich derivátových finančných nástrojov. Keď účastníci trhu s emisnými kvótami už plnia rovnocenné požiadavky súvisiace so zverejňovaním dôverných informácií, najmä na základe nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, povinnosť zverejňovať dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót by nemala viesť k duplicite povinného zverejňovania v podstate rovnakého obsahu. Keďže v prípade účastníkov trhu s emisnými kvótami s agregovanými emisiami alebo menovitým tepelným príkonom nižším alebo rovným stanovenej prahovej hodnote sa informácie o ich fyzických operáciách nepovažujú za významné na účely zverejňovania, mali by sa rovnako považovať za informácie, ktoré nemajú významný vplyv na cenu emisných kvót, dražené produkty na nich založené alebo súvisiace derivátové finančné nástroje. Na takýchto účastníkov trhu s emisnými kvótami by sa však mal napriek tomu vzťahovať zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií vo vzťahu k akejkoľvek inej informácii, ku ktorej majú prístup a ktorá je dôvernou informáciou.

(52)

V záujme ochrany verejného záujmu, zachovania stability finančného systému a napríklad zabránenia tomu, aby sa krízy likvidity vo finančných inštitúciách premenili na krízy platobnej schopnosti z dôvodu náhleho výberu prostriedkov, môže byť vhodné za výnimočných podmienok povoliť odklad zverejnenia dôverných informácií pre úverové inštitúcie alebo finančné inštitúcie. Uvedené sa môže vzťahovať najmä na informácie vzťahujúce sa k dočasným problémom s likviditou, keď potrebujú pôžičku od centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci centrálnej banky na zabezpečenie likvidity, ak by zverejnenie informácií malo systémový dosah. Tento odklad by mal byť podmienený tým, že emitent získa súhlas relevantného príslušného orgánu, pričom je zrejmé, že širší verejný a hospodársky záujem na oddialení zverejnenia prevažuje nad záujmom trhu na získaní informácie, ktorá je predmetom odkladu.

(53)

V súvislosti s finančnými inštitúciami, najmä keď prijímajú pôžičky z centrálnej banky vrátane núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity, by hodnotenie toho, či má informácia systémový význam a či je odklad zverejnenia vo verejnom záujme, mal vykonať príslušný orgán po prípadnej konzultácii s národnou centrálnou bankou, makroprudenciálnym orgánom alebo akýmkoľvek iným relevantným vnútroštátnym orgánom.

(54)

Využívanie alebo pokus o využívanie dôverných informácií na obchodovanie na vlastný účet alebo na účet tretej strany by malo byť jednoznačne zakázané. Využívanie dôverných informácií môže tiež spočívať v obchodovaní s emisnými kvótami a ich derivátmi a v predkladaní ponúk na aukciách emisných kvót alebo iných dražených produktov na nich založených, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, osobami, ktoré vedia, alebo by mali vedieť, že informácia, ktorou disponujú, predstavuje dôvernú informáciu. Informácie týkajúce sa vlastných plánov a stratégií obchodovania účastníka trhu by sa nemali považovať za dôverné informácie, aj keď informácie týkajúce sa plánov a stratégií obchodovania tretej strany by mohli predstavovať dôverné informácie.

(55)

Požiadavka zverejňovať dôverné informácie môže byť zaťažujúca pre malé a stredné podniky ako sa vymedzujú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (10), ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastových trhoch malých a stredných podnikov, vzhľadom na náklady na monitorovanie informácií, ktorými disponujú, a získanie právneho poradenstva o tom, či a kedy sa informácie musia zverejniť. Napriek tomu je rýchle zverejnenie dôverných informácií nevyhnutné na zabezpečenie dôvery investorov v týchto emitentov. Orgán ESMA by mal preto mať možnosť vydávať usmernenia, ktoré pomáhajú emitentom plniť si povinnosť zverejňovať dôverné informácie bez toho, aby bola ohrozená ochrana investorov.

(56)

Zoznamy osôb disponujúcich dôvernými informáciami sú pre regulačné orgány dôležitým nástrojom pri vyšetrovaní možných zneužití trhu, avšak vnútroštátne rozdiely týkajúce sa údajov, ktoré sa majú uvádzať v týchto zoznamoch, kladú zbytočnú administratívnu záťaž na emitentov. Dátové polia požadované v prípade zoznamov osôb disponujúcich dôvernými informáciami by mali byť preto jednotné, aby sa tieto náklady znížili. Je dôležité informovať o tejto skutočnosti a jej dôsledkoch osoby začlenené do zoznamu osôb disponujúcich dôvernými informáciami podľa tohto nariadenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ (11). Požiadavka viesť a neustále aktualizovať zoznamy osôb disponujúcich dôvernými informáciami kladie administratívnu záťaž osobitne na emitentov na rastových trhoch malých a stredných podnikov. Keďže príslušné orgány sú schopné vykonávať účinný dohľad nad zneužívaním trhu bez toho, aby boli v prípade týchto emitentov stále k dispozícii tieto zoznamy, uvedení emitenti by sa mali oslobodiť od tejto povinnosti s cieľom znížiť administratívne náklady vyplývajúce z tohto nariadenia. Takíto emitenti by však mali príslušným orgánom poskytnúť zoznam osôb disponujúcich dôvernými informáciami na požiadanie.

(57)

Pre ochranu integrity trhu je dôležité, aby emitenti alebo akékoľvek osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet vypracovali zoznamy osôb, ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak a majú prístup k dôverným informáciám týkajúcim sa, či už priamo alebo nepriamo, emitenta. Takéto zoznamy môžu slúžiť emitentom alebo takýmto osobám na kontrolu toku dôverných informácií, a tým im pomôcť zvládnuť ich povinnosti týkajúce sa mlčanlivosti. Navyše môžu takéto zoznamy predstavovať pre príslušné orgány aj užitočný nástroj na identifikáciu akejkoľvek osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám, a dátumu, kedy získala prístup. Prístupom osôb uvedených na takomto zozname k dôverným informáciám týkajúcim sa emitenta priamo či nepriamo nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(58)

Väčšia transparentnosť transakcií uskutočňovaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy na úrovni emitentov a prípadne osobami s nimi úzko spojenými predstavuje preventívne opatrenie proti zneužívaniu trhu, najmä obchodovaniu s využitím dôverných informácií. Uverejňovanie týchto transakcií, prinajmenšom individuálne, môže tiež byť veľmi cenným zdrojom informácií pre investorov. Je potrebné objasniť, že povinnosť uverejňovať transakcie týchto manažérov zahŕňa aj založenie alebo zapožičiavanie finančných nástrojov, keďže založenie akcií môže viesť k významnému a potenciálne destabilizujúcemu vplyvu na spoločnosť v prípade náhleho, nepredvídaného prevodu. Bez zverejnenia by trh nevedel, že existovala zvýšená pravdepodobnosť napríklad významnej budúcej zmeny vo vlastníctve akcií, zvýšenia ponuky akcií na trhu, alebo straty hlasovacích práv v tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu sa oznámenie podľa tohto nariadenia vyžaduje, ak sa založenie cenných papierov uskutočňuje ako súčasť širšej transakcie, v rámci ktorej manažér založí cenné papiere ako kolaterál na získanie úveru od tretej strany. Okrem toho je úplná a riadna transparentnosť trhu nevyhnutným predpokladom dôvery účastníkov trhu, a najmä dôvery akcionárov spoločnosti. Takisto je potrebné objasniť, že povinnosť uverejňovať transakcie uvedených manažérov zahŕňa transakcie iných osôb vykonávajúcich rozhodnutia z poverenia manažéra. S cieľom zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi úrovňou transparentnosti a počtom správ predkladaných príslušným orgánom a verejnosti by sa mali v tomto nariadení zaviesť prahové hodnoty, pod ktorými sa transakcie nemusia oznamovať.

(59)

Oznamovanie transakcií vykonávaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy na vlastný účet alebo osobou s nimi úzko spojenou nie je len významnou informáciou pre účastníkov trhu, ale tiež predstavuje pre príslušné orgány ďalší prostriedok na vykonávanie dohľadu nad trhmi. Povinnosťou oznamovať transakcie nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(60)

Oznamovanie transakcií by malo byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12).

(61)

Osobám vykonávajúcim riadiace úlohy by sa malo zakázať obchodovanie pred oznámením priebežnej finančnej správy alebo koncoročnej správy, ktoré je príslušný emitent povinný zverejniť v súlade s pravidlami obchodného miesta, na ktorom sú akcie emitenta prijaté na obchodovanie, alebo podľa vnútroštátneho práva, ak neexistujú osobitné alebo obmedzené okolnosti, ktoré by odôvodnili povolenie zo strany emitentov umožňujúce osobám vykonávajúcim riadiace úlohy obchodovať. Žiadnym takýmto povolením emitenta však nie sú dotknuté zákazy stanovené v tomto nariadení.

(62)

Súbor účinných nástrojov, právomocí a zdrojov pre príslušný orgán každého členského štátu zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení sa preto stanovuje najmä minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnym právnom. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať, ak to vnútroštátne právo vyžaduje, obrátením sa na príslušné justičné orgány. Pri výkone svojich právomocí podľa tohto nariadenia by príslušné orgány mali konať objektívne a nestranne a pri svojom rozhodovaní zostať autonómne.

(63)

Účastníci trhu a všetky hospodárske subjekty by mali prispievať aj k integrite trhu. V tomto zmysle by určenie jedného príslušného orgánu pre zneužívanie trhu nemalo vylučovať väzby na účely spolupráce alebo delegovanie úloh v rámci zodpovednosti príslušného orgánu medzi týmto orgánom a účastníkmi trhu s cieľom zaručiť efektívny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto nariadenia. Ak osoby, ktoré vypracúvajú alebo šíria investičné odporúčania alebo iné informácie odporúčajúce alebo navrhujúce investičnú stratégiu týkajúcu sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov, tiež obchodujú s takýmito nástrojmi na vlastný účet, príslušné orgány by mali okrem iného mať možnosť vyžadovať od týchto osôb alebo požiadať tieto osoby o akékoľvek informácie potrebné na určenie, či sú odporúčania vypracované alebo šírené týmito osobami v súlade s týmto nariadením.

(64)

V záujme odhaľovania prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom je potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť vstúpiť do priestorov fyzických osôb a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty. Prístup do takýchto priestorov je potrebný v prípade dôvodného podozrenia, že dokumenty a iné údaje spojené s predmetom vyšetrovania existujú a môžu mať význam pri dokazovaní prípadu obchodovania s využitím dôverných informácií alebo zneužitia trhu. Okrem toho je prístup do takýchto priestorov potrebný, keď osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti úplne alebo čiastočne nevyhovela, alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty alebo informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je v súlade s vnútroštátnym právom potrebné predchádzajúce povolenie justičného orgánu dotknutého členského štátu, vstup do priestorov by sa mal uskutočniť po získaní uvedeného predchádzajúceho povolenia justičného orgánu.

(65)

Existujúce nahrávky telefonických konverzácií a záznamy o prenose údajov od investičných spoločností, úverových inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré vykonávajú transakcie a dokumentujú ich vykonanie, ako aj existujúce telefónne záznamy a záznamy o prenose údajov od telekomunikačných operátorov predstavujú dôležité, a niekedy jediné dôkazy pre odhalenie a dokázanie existencie obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom. Telefónne záznamy a záznamy o prenose údajov môžu preukázať totožnosť osoby zodpovednej za šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií alebo skutočnosť, že osoby boli v určitej dobe v kontakte a že existuje vzťah medzi dvomi alebo viacerými osobami. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť vyžiadať si existujúce nahrávky telefonických konverzácií, záznamy elektronickej komunikácie a záznamy o prenose údajov, ktoré má k dispozícii investičná spoločnosť, úverová inštitúcia či finančná inštitúcia v súlade so smernicou 2014/65/EÚ. Prístup k dátovým a telefónnym záznamom je potrebný v záujme zabezpečenia dôkazov a vyšetrovania indícií týkajúcich sa možného obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, a tým pre odhaľovanie a ukladanie sankcií za zneužívania trhu. S cieľom zaviesť v Únii rovnaké podmienky vo vzťahu k prístupu k telefónnym záznamom a existujúcim záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, alebo k existujúcim nahrávkam telefonických konverzácií a záznamom o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia, by príslušné orgány mali mať v súlade s vnútroštátnym právom možnosť vyžiadať si existujúce telefónne záznamy a existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, pokiaľ to povoľuje vnútroštátne právo, a existujúce nahrávky telefonických konverzácií, ako aj záznamy o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, a to v prípadoch dôvodného podozrenia, že takéto záznamy spojené s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu mať význam pri dokazovaní obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie. Prístup k telefónnym záznamom a záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, nezahŕňa prístup k obsahu hlasovej komunikácie prostredníctvom telefónu.

(66)

Aj keď sa v tomto nariadení stanovuje minimálny súbor právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom, tieto právomoci sa musia vykonávať v rámci uceleného systému vnútroštátneho práva, ktorý zaručuje dodržiavanie základných práv vrátane práva na súkromie. Pre výkon uvedených právomocí, ktoré môžu predstavovať vážne zásahy do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky proti akémukoľvek zneužitiu, napríklad v prípade potreby požiadavka získať predchádzajúci súhlas justičných orgánov dotknutého členského štátu. Členské štáty by mali poskytnúť príslušným orgánom možnosť, aby vykonávali takéto právomoci zasahujúce do súkromia v rozsahu potrebnom na riadne vyšetrenie závažných prípadov, ak neexistujú rovnocenné prostriedky na účinné dosiahnutie rovnakého výsledku.

(67)

Vzhľadom na to, že zneužitie trhu sa môže uskutočňovať cezhranične a na viacerých trhoch, malo by sa vyžadovať, aby príslušné orgány za každých okolností s výnimkou výnimočných okolností spolupracovali a vymieňali si informácie s inými príslušnými orgánmi a regulačnými orgánmi a s orgánom ESMA, a to najmä v súvislosti s vyšetrovaniami. Keď je príslušný orgán presvedčený, že k zneužitiu trhu dochádza alebo došlo v inom členskom štáte alebo že ovplyvňuje finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v inom členskom štáte, mal by túto skutočnosť oznámiť príslušnému orgánu a orgánu ESMA. Orgán ESMA by mal mať v prípadoch zneužívania trhu s cezhraničným vplyvom možnosť koordinovať vyšetrovania, ak o to požiada jeden z dotknutých príslušných orgánov.

(68)

Je nevyhnutné, aby príslušné orgány mali potrebné nástroje na účinný dohľad nad knihami objednávok naprieč trhmi. Podľa smernice 2014/65/EÚ môžu príslušné orgány požadovať a prijímať od iných príslušných orgánov údaje týkajúce sa knihy objednávok s cieľom uľahčiť monitorovanie a odhaľovanie manipulácie s trhom na cezhraničnom základe.

(69)

S cieľom zabezpečiť výmenu informácií a spoluprácu s orgánmi tretích krajín, pokiaľ ide o účinné presadzovanie tohto nariadenia, by príslušné orgány mali uzavrieť dohody o spolupráci s ich náprotivkami v tretích krajinách. Akýkoľvek prenos osobných údajov vykonávaný na základe týchto dohôd by mal byť v súlade so smernicou 95/46/ES a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13).

(70)

Spoľahlivý prudenciálny a podnikateľský rámec pre finančný sektor by sa mal opierať o silné režimy dohľadu, vyšetrovania a sankcií. Orgány dohľadu by mali mať na tento účel dostatočné právomoci konať a mali by mať možnosť spoliehať sa na rovnocenné, silné a odrádzajúce sankčné režimy v súvislosti so všetkými finančnými deliktami a sankcie by sa mali účinne presadzovať. Skupina de Larosièra však došla k záveru, že žiadny z týchto prvkov nie je v súčasnosti zavedený. Preskúmanie existujúcich právomocí ukladať sankcie a ich praktického uplatňovania zamerané na podporu konvergencie sankcií v celom rozsahu činností dohľadu sa vykonalo v oznámení Komisie z 8. decembra 2010 o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb.

(71)

Preto by sa mal stanoviť súbor správnych sankcií a iných správnych opatrení s cieľom zaručiť jednotný prístup v členských štátoch a posilniť ich odrádzajúci účinok. Príslušný orgán by mal mať možnosť zakázať vykonávanie riadiacich funkcií v rámci investičných spoločností. Sankcie uložené v osobitných prípadoch by sa mali stanoviť s prípadným prihliadnutím na faktory, ako je vrátenie akejkoľvek zistenej finančnej výhody, závažnosť a trvanie porušenia, akékoľvek priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali zahŕňať úľavy za spoluprácu s príslušným orgánom. Konkrétne môže skutočná výška správnych pokút, ktoré sa majú uložiť v konkrétnom prípade, dosiahnuť maximálnu úroveň stanovenú v tomto nariadení alebo vyššiu úroveň stanovenú vo vnútroštátnom práve v prípade veľmi závažných porušení, zatiaľ čo pokuty podstatne nižšie, ako je maximálna úroveň, sa môžu použiť v prípade menej závažných porušení alebo v prípade urovnania. Toto nariadenie neobmedzuje možnosť členských štátov stanoviť vyššie správne sankcie alebo iné správne opatrenia.

(72)

Aj keď členským štátom nič nebráni v tom, aby stanovili pravidlá pre správne, ako aj trestné sankcie za rovnaké porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili pravidlá pre správne sankcie za porušenia tohto nariadenia, ktoré už sú predmetom vnútroštátneho trestného práva do 3. júla 2016. V súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členské štáty nie sú povinné ukladať správne a trestné sankcie za to isté porušenie, ale môžu tak urobiť, ak to ich vnútroštátne právo povoľuje. Zachovaním trestných sankcií za porušenia tohto nariadenia alebo smernice 2014/57/EÚ namiesto správnych sankcií by sa však nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť možnosť príslušných orgánov spolupracovať a mať prístup k informáciám alebo si informácie včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tohto nariadenia, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(73)

S cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi mali odrádzajúci účinok na širokú verejnosť, mali by sa zvyčajne uverejniť. Uverejňovanie rozhodnutí je zároveň dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o tom, aké konanie sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu. Ak by takéto uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným osobám alebo ohrozilo stabilitu finančných trhov či prebiehajúce prešetrovanie, príslušný orgán by mal uverejniť správne sankcie a iné správne opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány by mali mať možnosť neuverejniť sankcie a iné správne opatrenia, ak sa anonymné alebo neskoršie uverejnenie nepovažuje za dostatočné na to, aby sa zaistilo, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená. Príslušné orgány by tiež nemali byť povinné uverejňovať opatrenia, ktoré sa považujú za menej významné a ktorých uverejnenie by bolo neprimerané.

(74)

Informátori prinášajú do pozornosti príslušných orgánov nové informácie, ktoré im pomáhajú pri odhaľovaní a ukladaní sankcií za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom. Informátorov však môže odrádzať strach z odvetných opatrení alebo nedostatok motivácie. Nahlasovanie porušení tohto nariadenia je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány mohli odhaľovať a postihovať zneužívanie trhu. Opatrenia týkajúce sa informátorov sú nevyhnutné na uľahčenie odhaľovania a ukladania sankcií za zneužívanie trhu a na zabezpečenie ochrany a dodržiavania práv informátora a obvinenej osoby. Toto nariadenie by preto malo zabezpečiť, aby sa zaviedli príslušné opatrenia, ktoré informátorom umožnia, aby upozorňovali príslušné orgány na prípadné porušenia tohto nariadenia, a ochránia ich pred odvetnými opatreniami. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť finančné stimuly pre osoby, ktoré ponúknu relevantné informácie o možných porušeniach tohto nariadenia. Informátori by však na tieto finančné stimuly mali byť oprávnení len vtedy, ak prinesú nové informácie, pri ktorých oznamovacia povinnosť nevyplýva zo zákona, a keď tieto informácie vedú k sankciám za porušenie tohto nariadenia. Členské štáty by mali takisto zabezpečiť, aby systémy nahlasovania porušení informátormi, ktoré uplatňujú, zahŕňali mechanizmy, ktoré zabezpečujú primeranú ochranu obvinených osôb, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu ich osobných údajov a postupy na zabezpečenie práva obvinených osôb na obranu a vypočutie pred prijatím rozhodnutia, ktoré sa ich dotýka, ako aj právo požiadať súd o účinný prostriedok nápravy v súvislosti s rozhodnutím, ktoré sa ich dotýka.

(75)

Keďže členské štáty prijali právne predpisy vykonávajúce smernicu 2003/6/ES a keďže by sa delegované akty, regulačné technické predpisy a vykonávacie technické predpisy stanovené v tomto nariadení mali prijať pred užitočným uplatňovaním rámca, ktorý sa má zaviesť, je potrebné odložiť uplatňovanie podstatných ustanovení tohto nariadenia o dostatočne dlhú dobu.

(76)

S cieľom umožniť bezproblémový prechod k uplatňovaniu tohto nariadenia sa trhové postupy existujúce pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a uznané príslušnými orgánmi v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2273/2003 (14) na účely uplatnenia článku 1 bodu 2 písm. a) smernice 2003/6/ES môžu naďalej uplatňovať za predpokladu, že sú oznámené orgánu ESMA v rámci stanovenej lehoty až pokiaľ príslušný orgán nerozhodne o pokračovaní týchto postupov v súlade s týmto nariadením.

(77)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Najmä, ak sa v tomto nariadení odkazuje na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu v iných médiách, ako aj pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu, tieto slobody by sa mali zohľadniť, ako je zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú uznané v článku 11 charty a v iných príslušných ustanoveniach.

(78)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a lepšie podložiť uplatňovanie sankčných režimov by príslušné orgány mali na ročnom základe poskytovať orgánu ESMA anonymné a súhrnné údaje. Tieto údaje by mali zahŕňať počet začatých vyšetrovaní, počet prebiehajúcich vyšetrovaní, a počet vyšetrovaní uzavretých v priebehu príslušného obdobia.

(79)

Spracovanie osobných údajov vykonávané orgánom ESMA v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä nezávislých verejných orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany príslušných orgánov by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v smernici 95/46/ES. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií zo strany orgánu ESMA by mali byť v súlade s pravidlami prenosu osobných údajov ustanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(80)

Toto nariadenie, ako aj delegované akty, vykonávacie akty, regulačné technické predpisy, vykonávacie technické predpisy a usmernenia prijaté v súlade s ním sa nedotýkajú uplatňovania pravidiel Únie týkajúcich sa hospodárskej súťaže.

(81)

S cieľom bližšie určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vyňatie určitých verejných orgánov a centrálnych bánk tretích krajín a určitých určených orgánov verejnej moci tretích krajín, ktoré majú dohodu o prepojení s Úniou v zmysle článku 25 smernice 2003/87/ES, z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia; ukazovatele manipulatívneho konania uvedenými v prílohe I k tomuto nariadeniu; prahové hodnoty pre stanovenie uplatňovania povinnosti sprístupnenia informácii verejnosti pre účastníkov trhu s emisnými kvótami; podmienky, za ktorých je možné povoliť obchodovanie počas obdobia, keď je zakázané; a povahu určitých transakcií uskutočňovaných osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy alebo osobami úzko s nimi spojenými, ktoré by zakladali oznamovaciu požiadavku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(82)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o postupy nahlasovania porušení tohto nariadenia, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aby bližšie určila uvedené postupy vrátane spôsobov vykonávania nadväzných opatrení k hláseniam, opatrenia na ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy a opatrenia na ochranu osobných údajov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(83)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mali zabezpečiť jednotné podmienky v rámci Únie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Bolo by efektívne a vhodné poveriť orgán ESMA ako subjekt s vysoko špecializovanými odbornými znalosťami, aby vypracoval návrh regulačných technických predpisov a návrh vykonávacích technických predpisov, ktoré neobsahujú politické voľby a ktoré sa predložia Komisii.

(84)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (16) návrh regulačných technických predpisov, ktoré vypracoval orgán ESMA, s cieľom určiť obsah oznámení, ktoré budú musieť predkladať organizátori regulovaných trhov, MTF a OTF o finančných nástrojoch, ktoré prijali na obchodovanie, s ktorými sa obchodovalo alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, spôsob a podmienky zostavovania, uverejňovania a vedenia zoznamov týchto nástrojov orgánom ESMA; podmienky, ktoré musia spĺňať programy spätného výkupu a stabilizačné opatrenia vrátane podmienok obchodovania, obmedzení týkajúcich sa času a objemu, povinností súvisiacich so zverejňovaním informácií a predkladaním správ a cenových podmienok stabilizácie, v súvislosti s postupmi a systémami opatrení pre obchodné miesta zameranými na predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie, ako aj systémami a vzorovými dokumentmi, ktoré majú používať osoby s cieľom odhaliť a nahlásiť podozrivé pokyny a transakcie; vhodné opatrenia, postupy a požiadavky na uchovávanie záznamov v rámci procesu skúmaní trhu a v súvislosti s technickými opatreniami pre kategórie osôb na objektívne predkladanie informácií odporúčajúcich investičnú stratégiu a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(85)

Komisii by sa mala udeliť aj právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán ESMA by sa mal poveriť vypracovaním vykonávacích technických predpisov na predloženie Komisii týkajúcich sa sprístupňovania verejnosti dôverných informácií, formátov zoznamov osôb disponujúcich dôvernými informáciami a formátov a postupov pre spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi navzájom a s orgánom ESMA.

(86)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabrániť zneužívaniu trhu vo forme obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejnenia dôverných informácií a manipulácie s trhom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a vplyvu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(87)

Ustanovenia smernice 2003/6/ES už nie sú relevantné alebo dostatočné, a preto by sa uvedená smernica mala zrušiť od 3. júla 2016. Požiadavky a zákazy v tomto nariadení úzko súvisia s požiadavkami a zákazmi uvedenými v smernici 2014/65/EÚ, a preto by mali nadobudnúť účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti uvedenej smernice.

(88)

V záujme správneho uplatňovania tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich vnútroštátne právo bolo do 3. júla 2016 v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia, ktoré sa týkajú príslušných orgánov a ich právomocí, ukladania správnych sankcií a iných správnych opatrení, oznamovania porušení a uverejňovania rozhodnutí.

(89)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. februára 2012 (17),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný regulačný rámec týkajúci sa obchodovania s využitím dôverných informácií, neoprávneného zverejnenia dôverných informácií a manipulácie s trhom (zneužívanie trhu), ako aj opatrení na zabránenie zneužívaniu trhu s cieľom zaistiť integritu finančných trhov v Únii a zvýšiť ochranu investorov a ich dôveru v tieto trhy.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje na:

a)

finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo finančné nástroje, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu;

b)

finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci MTF, ktoré boli prijaté na obchodovanie v rámci MTF alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF;

c)

finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci OTF;

d)

finančné nástroje, ktoré sa neuvádzajú v písmene a), b) ani c) a ktorých cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty finančného nástroja uvedeného v uvedených písmenách alebo má na ne vplyv, vrátane okrem iného swapov na úverové zlyhanie a rozdielových zmlúv.

Toto nariadenie sa takisto uplatňuje na konanie alebo transakcie vrátane ponúk, ktoré sa týkajú obchodovania na aukčnej platforme, ktorá bola schválená ako regulovaný trh, s emisnými kvótami alebo s inými draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, vrátane dražených produktov, ktoré nie sú finančnými nástrojmi, podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na ponuky predložené v súvislosti s aukciou, sa na takéto ponuky vzťahujú všetky požiadavky a zákazy uvedené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú pokynov na obchodovanie.

2.   Články 12 a 15 sa uplatňujú aj na:

a)

spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré nie sú veľkoobchodnými energetickými produktmi, keď transakcia, pokyn alebo konanie má alebo je pravdepodobné, že bude mať vplyv na cenu alebo hodnotu finančného nástroja uvedeného v odseku 1;

b)

druhy finančných nástrojov vrátane derivátových kontraktov alebo derivátových nástrojov na prenos kreditného rizika, keď transakcia, pokyn, ponuka alebo konanie má alebo je pravdepodobné, že bude mať vplyv na cenu alebo hodnotu spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, ak táto cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty daných finančných nástrojov, a

c)

konanie súvisiace s referenčnými hodnotami.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na každú transakciu, pokyn alebo konanie týkajúce sa finančného nástroja, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2, bez ohľadu na to, či sa táto transakcia, pokyn alebo konanie uskutočnili alebo neuskutočnili na obchodnom mieste.

4.   Zákazy a požiadavky uvedené v tomto nariadení sa uplatňujú na opatrenia a opomenutia v Únii a v tretích krajinách týkajúce sa nástrojov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Článok 3

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2014/65/EÚ;

2.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;

3.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (18);

4.

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„organizátor trhu“ je organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/65/EÚ;

6.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 21 smernice 2014/65/EÚ;

7.

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ (multilateral trading facility – MTF) je multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice 2014/65/EÚ;

8.

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ (organised trading facility – OTF) je systém alebo mechanizmus v Únii v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 23 smernice 2014/65/EÚ;

9.

„uznaný trhový postup“ je osobitný trhový postup, ktorý je uznaný príslušným orgánom v súlade s článkom 13;

10.

„obchodné miesto“ je obchodné miesto v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 24 smernice 2014/65/EÚ;

11.

„rastový trh MSP“ je rastový trh MSP v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice 2014/65/EÚ;

12.

„príslušný orgán“ je orgán určený v súlade s článkom 22, pokiaľ nie je v tomto nariadení stanovené inak;

13.

„osoba“ je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba;

14.

„komodita“ je komodita v zmysle článku 2 bode 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (19);

15.

„spotová zmluva týkajúca sa komodít“ je zmluva na dodávku komodít, s ktorými sa obchoduje na spotovom trhu a ktoré sa po vyrovnaní transakcie promptne dodávajú, a zmluva na dodávku komodít, ktorá nie je finančným nástrojom, vrátane forwardu, ktorý sa musí vyrovnať fyzicky;

16.

„spotový trh“ je komoditný trh, na ktorom sa komodity predávajú za hotovosť a po vyrovnaní transakcie sa promptne dodávajú, a iný nefinančný trh, ako je napríklad trh s forwardami týkajúcimi sa komodít;

17.

„program spätného výkupu“ je obchodovanie s vlastnými akciami v súlade s článkami 21 až 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (20);

18.

„algoritmické obchodovanie“ je algoritmické obchodovanie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 39 smernice 2014/65/EÚ;

19.

„emisná kvóta“ je emisná kvóta vymedzená v bode 11 oddielu C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

20.

„účastník trhu s emisnými kvótami“ je akákoľvek osoba, ktorá vstupuje do transakcií s emisnými kvótami, vrátane zadávania pokynov na obchodovanie, draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, alebo ich derivátmi, a ktorá nevyužíva výnimku podľa článku 17 ods. 2 druhého pododseku;

21.

„emitent“ je právnická osoba, ktorá sa riadi súkromným alebo verejným právom a ktorá emituje finančné nástroje alebo navrhuje ich emisiu, pričom emitent je v prípade depozitných certifikátov zastupujúcich finančné nástroje emitentom zastupovaných finančných nástrojov;

22.

„veľkoobchodný energetický produkt“ je veľkoobchodný energetický produkt v zmysle článku 2 bode 4 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

23.

„národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán v zmysle článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

24.

„komoditné deriváty“ sú komoditné deriváty v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 30 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (21);

25.

„osoba vykonávajúca riadiace úlohy“ je osoba v rámci emitenta, účastníka trhu s emisnými kvótami alebo iného subjektu uvedeného v článku 19 ods. 10, ktorá je:

a)

členom správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto subjektu, alebo

b)

vedúcim pracovníkom, ktorý nie je členom orgánov uvedených v písmene a), ktorý má pravidelný prístup k dôverným informáciám týkajúcim sa priamo alebo nepriamo tohto subjektu, a právomoc prijímať manažérske rozhodnutia ovplyvňujúce budúci vývoj a obchodné perspektívy tohto subjektu;

26.

„osoba úzko spojená“ je:

a)

manžel(-ka) alebo partner(-ka), ktorý sa podľa vnútroštátneho práva považuje za rovnocenného manželovi(-ke);

b)

nezaopatrené deti podľa vnútroštátneho práva;

c)

príbuzný, ktorý k dátumu príslušnej transakcie zdieľa spoločnú domácnosť aspoň jeden rok, alebo

d)

právnická osoba, trust alebo obchodná spoločnosť, v ktorej vykonáva riadiace úlohy osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba uvedená v písmenách a), b) alebo c), ktorá je priamo alebo nepriamo ovládaná takouto osobou, ktorá bola zriadená v prospech takejto osoby, alebo ktorej ekonomické záujmy sú v zásade rovnocenné so záujmami takejto osoby;

27.

„záznamy o prenose údajov“ sú záznamy o prenose údajov v zmysle článku 2 druhého pododseku písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (22);

28.

„osoba, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie“ je osoba, ktorá je v rámci svojho povolania zapojená do prijímania a odovzdávania pokynov pre finančné nástroje alebo do vykonávania transakcií s finančnými nástrojmi;

29.

„referenčná hodnota“ je akýkoľvek kurz, index alebo číselný údaj, ktorý má verejnosť k dispozícií alebo je uverejnený, ktorý sa pravidelne určuje pomocou vzorca alebo na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadovaných cien, skutočných alebo odhadovaných úrokových mier alebo iných hodnôt alebo prehľadov, a odkazom, na ktorý sa určuje suma splatná v rámci finančného nástroja alebo hodnota finančného nástroja;

30.

„tvorca trhu“ je tvorca trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 7 smernice 2014/65/EÚ;

31.

„zvyšovanie podielu v spoločnosti“ je nadobudnutie cenných papierov spoločnosti, z ktorého nevyplýva právna ani regulačná povinnosť oznámiť ponuku na prevzatie týkajúcu sa tejto spoločnosti;

32.

„účastník trhu zverejňujúci informácie“ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá patrí do ktorejkoľvek kategórie stanovenej v článku 11 ods. 1 písm. a) až d) alebo v článku 11 ods. 2 a ktorá zverejňuje informácie v priebehu skúmania trhu;

33.

„vysokofrekvenčné obchodovanie“ je vysokofrekvenčné obchodovanie v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 40 smernice 2014/65/EÚ;

34.

„odporúčanie informácie alebo návrh investičnej stratégie“ je informácia:

i)

vypracovaná nezávislým analytikom, investičnou spoločnosťou, úverovou inštitúciou alebo inou osobou, ktorej hlavnou podnikateľskou činnosťou je vypracúvanie investičných odporúčaní, alebo fyzickou osobou pracujúcou pre nich na základe pracovnej zmluvy alebo inak, ktorá priamo alebo nepriamo vyjadruje konkrétne investičné návrhy týkajúce sa finančného nástroja alebo emitenta, alebo

ii)

vypracovaná inými osobami než tými, ktoré sú uvedené v bode i), ktorá priamo navrhuje určité investičné rozhodnutie týkajúce sa finančného nástroja;

35.

„investičné odporúčanie“ je informácia, ktorá explicitne alebo implicitne odporúča alebo navrhuje investičnú stratégiu týkajúcu sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo emitentov, vrátane akéhokoľvek stanoviska o súčasnej alebo budúcej hodnote alebo cene takýchto nástrojov, ktorá je určená pre distribučné kanály alebo pre verejnosť.

2.   Na účely článku 5 sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)

„cenné papiere“ sú:

i)

akcie a iné cenné papiere rovnocenné s akciami;

ii)

dlhopisy a iné formy dlhových cenných papierov alebo

iii)

dlhové cenné papiere konvertibilné na akcie alebo iné cenné papiere rovnocenné s akciami alebo zameniteľné za akcie alebo iné cenné papiere rovnocenné s akciami;

b)

„pridružené nástroje“ sú tieto finančné nástroje vrátane tých, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste alebo pre ktoré nebola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste:

i)

zmluvy alebo práva na upísanie, nadobudnutie či prevod cenných papierov;

ii)

finančné deriváty založené na cenných papieroch;

iii)

ak pri cenných papieroch ide o konvertibilné alebo zameniteľné dlhové nástroje, cenné papiere, na ktoré môžu byť takéto dlhové nástroje konvertované alebo za ktoré môžu byť zamenené;

iv)

nástroje, ktoré emituje alebo zaručuje emitent alebo ručiteľ cenných papierov a ktorých trhová cena pravdepodobne výrazne ovplyvní cenu cenných papierov alebo naopak;

v)

ak cenné papiere sú cenné papiere rovnocenné s akciami, akcie zastúpené týmito cennými papiermi a akékoľvek iné cenné papiere rovnocenné s týmito akciami;

c)

„významná distribúcia“ je úvodná alebo sekundárna ponuka cenných papierov, ktorá je odlíšená od bežného obchodovania, a to z hľadiska celkovej hodnoty ponúkaných cenných papierov, ako aj z hľadiska použitých predajných metód;

d)

„stabilizácia“ je kúpa alebo ponuka na kúpu cenných papierov, alebo transakcia s rovnocennými pridruženými nástrojmi uskutočnená úverovou inštitúciou alebo investičnou spoločnosťou v súvislosti s významnou distribúciou takýchto cenných papierov výlučne s cieľom podporiť trhovú cenu týchto cenných papierov na vopred určené časové obdobie, a to z dôvodu predajného tlaku v súvislosti s týmito cennými papiermi.

Článok 4

Oznámenia a zoznam finančných nástrojov

1.   Organizátori regulovaných trhov a investičné spoločnosti, ako aj organizátori trhov prevádzkujúci MTF alebo OTF, bezodkladne oznamujú príslušnému orgánu obchodného miesta každý finančný nástroj, pre ktorý je podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na ich obchodnom mieste, ktorý je prijatý na obchodovanie, alebo s ktorým sa prvýkrát obchoduje.

Príslušnému orgánu obchodného miesta oznamujú aj to, ak sa s finančným nástrojom prestane obchodovať alebo nie je viac prijatý na obchodovanie, pokiaľ dátum, kedy sa s finančným nástrojom prestane obchodovať alebo nebude viac prijatý na obchodovanie, nie je známy a nebol uvedený v oznámení podanom v súlade s prvým pododsekom.

Oznámenia uvedené v tomto odseku zahŕňajú v prípade potreby názvy a identifikátory dotknutých finančných nástrojov a dátum a čas podania žiadosti o prijatie na obchodovanie alebo prijatia na obchodovanie a dátum a čas prvého obchodu.

Organizátori trhov a investičné spoločnosti postúpia príslušnému orgánu obchodného miesta aj informácie stanovené v treťom pododseku o finančných nástrojoch, ktoré boli predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie alebo ktoré boli prijaté na obchodovanie pred 2. júlom 2014 a ktoré sú stále prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa v daný deň obchodovalo.

2.   Príslušné orgány obchodného miesta bez odkladu postúpia oznámenia, ktoré im sú doručené podľa odseku 1, orgánu ESMA. Orgán ESMA tieto oznámenia vo forme zoznamu uverejní na svojej webovej stránke okamžite po ich doručení. Po prijatí oznámenia príslušným orgánom obchodného miesta orgán ESMA okamžite tento zoznam aktualizuje. Zoznam neobmedzuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia.

3.   Zoznam obsahuje tieto informácie:

a)

názvy a identifikátory finančných nástrojov, ktoré sú predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie, ktoré sú prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa obchoduje prvý raz na regulovaných trhoch, v rámci MTF a OTF;

b)

dátum a čas podania žiadosti o prijatie na obchodovanie, prijatia na obchodovanie alebo prvých obchodov;

c)

podrobné informácie o obchodných miestach, na ktorých sú finančné nástroje predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie, prijaté na obchodovanie alebo prvýkrát obchodované, a

d)

dátum a čas, keď sa s finančnými nástrojmi prestane obchodovať alebo keď nebudú viac prijaté na obchodovanie.

4.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ustanoviť:

a)

obsah oznámení uvedených v odseku 1 a

b)

spôsob a podmienky zostavovania, uverejňovania a vedenia zoznamu uvedeného v odseku 3.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisia je splnomocnená prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (23).

5.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť harmonogram, formát a vzor pre predloženie oznámení v súlade s odsekmi 1 a 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5

Výnimka pre programy spätného výkupu a stabilizáciu

1.   Zákazy uvedené v článkoch 14 a 15 tohto nariadenia sa neuplatňujú na obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu, keď:

a)

sú všetky podrobnosti o programe zverejnené pred začiatkom obchodovania;

b)

obchody sú nahlásené príslušnému orgánu obchodného miesta v súlade s odsekom 3 ako súčasť programu spätného výkupu a následne zverejnené;

c)

sú dodržané primerané limity týkajúce sa ceny a objemu a

d)

uskutočňuje sa v súlade s cieľmi uvedenými v odseku 2 a podmienkami stanovenými v tomto článku a v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 6.

2.   V záujme využitia výnimky stanovenej v odseku 1 musí mať program spätného výkupu ako svoj jediný účel:

a)

zníženie kapitálu emitenta;

b)

splnenie povinností vyplývajúcich z dlhových finančných nástrojov, ktoré sú zameniteľné za nástroje vlastného imania, alebo

c)

splnenie povinností vyplývajúcich z programov opcií na akcie alebo iných prídelov akcií zamestnancom alebo členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta alebo pridruženej spoločnosti.

3.   V záujme využitia výnimky stanovenej v odseku 1 emitent podáva správy príslušnému orgánu obchodného miesta, na ktorom boli akcie prijaté na obchodovanie alebo sa s nimi obchoduje, o každej transakcii týkajúcej sa programu spätného výkupu vrátane informácií uvedených v článku 25 ods. 1 a 2 a článku 26 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

4.   Zákazy uvedené v článkoch 14 a 15 tohto nariadenia sa neuplatňujú na obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi na stabilizáciu cenných papierov, keď:

a)

sa stabilizácia vykonáva len v obmedzenom období;

b)

sú príslušné informácie o stabilizácii zverejnené a oznámené príslušnému orgánu obchodného miesta v súlade s odsekom 5;

c)

sú dodržané primerané limity týkajúce sa ceny a

d)

takéto obchodovanie spĺňa podmienky stabilizácie stanovené v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 6.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 1, emitenti, ponúkajúci alebo subjekty vykonávajúce stabilizáciu, ktoré konajú alebo nekonajú v mene takýchto osôb, musia príslušnému orgánu obchodného miesta oznámiť podrobné informácie o všetkých stabilizačných transakciách najneskôr do konca siedmeho obchodného dňa na trhu nasledujúceho po dni uskutočnenia takýchto transakcií.

6.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom vymedziť podmienky, ktoré musia programy spätného výkupu a stabilizačné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 4 spĺňať, vrátane podmienok obchodovania, obmedzení týkajúcich sa času a objemu, povinností súvisiacich so zverejňovaním informácií a podávaním správ a cenových podmienok.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Vyňatie v prípade činností súvisiacich s menovou politikou, činností riadenia verejného dlhu a činností súvisiacich s politikou v oblasti zmeny klímy

1.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie v záujme menovej politiky, politiky výmenných kurzov alebo politiky riadenia verejného dlhu:

a)

členským štátom;

b)

členmi ESCB;

c)

ministerstvom, agentúrou alebo účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov, alebo osobou konajúcou v jeho mene,

d)

v prípade členského štátu, ktorý je federálnym štátom, členom tvoriacim federáciu.

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané Komisiou alebo akýmkoľvek iným oficiálne určeným orgánom alebo akoukoľvek osobou konajúcou v jej mene v záujme politiky riadenia verejného dlhu.

Toto nariadenie sa neuplatňuje na transakcie, pokyny alebo konanie vykonávané:

a)

Úniou;

b)

účelovo zriadeným subjektom jedného alebo viacerých členských štátov;

c)

Európskou investičnou bankou;

d)

Európskym nástrojom finančnej stability;

e)

Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

medzinárodnou finančnou inštitúciou, ktorú zriadili dva alebo viaceré členské štáty a ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech jej členov, ktorí majú vážne finančné problémy alebo sú nimi ohrození.

3.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na činnosť členských štátov, Komisie alebo akéhokoľvek iného oficiálne určeného orgánu alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene, ktorá sa týka emisných kvót a ktorá sa vykonáva v záujme politiky Únie v oblasti klímy v súlade so smernicou 2003/87/ES.

4.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na činnosti členských štátov, Komisie alebo akéhokoľvek iného oficiálne určeného orgánu alebo akejkoľvek osoby konajúcej v ich mene, ktoré sa vykonávajú v záujme spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie alebo v záujme spoločnej rybárskej politiky Únie v súlade s aktmi prijatými na základe ZFEÚ alebo medzinárodnými dohodami na jej základe uzatvorenými.

5.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty týkajúce sa rozšírenia výnimky uvedenej v odseku 1 na určité orgány verejnej moci a centrálne banky tretích krajín.

Komisia na tento účel vypracuje a predloží do. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej zhodnotí medzinárodné zaobchádzanie s orgánmi verejnej moci, ktorých úlohou je riadenie verejného dlhu alebo ktoré zasahujú do riadenia verejného dlhu, a s centrálnymi bankami v tretích krajinách.

Správa zahŕňa porovnávaciu analýzu zaobchádzania s týmito orgánmi a centrálnymi bankami v rámci právneho rámca tretích krajín a normy riadenia rizík uplatniteľné na transakcie uzatvorené týmito orgánmi a centrálnymi bankami v týchto jurisdikciách. Ak sa v správe dospeje k záverom, najmä so zreteľom na porovnávaciu analýzu, že je potrebné z povinností a zákazov v tomto nariadení vyňať menové povinnosti týchto centrálnych bánk tretích krajín, Komisia rozšíri výnimku uvedenú v odseku 1 aj na centrálne banky týchto tretích krajín.

6.   Komisia je tiež splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty týkajúce sa rozšírenia výnimky stanovenej v odseku 3 na určité určené orgány verejnej moci tretích krajín, ktoré s Úniou uzatvorili dohodu podľa článku 25 smernice 2003/87/ES.

7.   Tento článok sa nevzťahuje na osoby pracujúce na základe pracovnej alebo inej zmluvy pre subjekty uvedené v tomto článku, keď tieto osoby uskutočňujú na vlastný účet priamo alebo nepriamo transakcie alebo pokyny, alebo sa zapájajú do konania.

KAPITOLA 2

DÔVERNÉ INFORMÁCIE, OBCHODOVANIE S VYUŽITÍM DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ, NEOPRÁVNENÉ ZVEREJŇOVANIE DÔVERNÝCH INFORMÁCIÍ A MANIPULÁCIA S TRHOM

Článok 7

Dôverné informácie

1.   Na účely tohto nariadenia medzi dôverné informácie patria tieto typy informácií:

a)

presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými emitentmi alebo s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

b)

v súvislosti s komoditnými derivátmi presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými takýmito derivátmi alebo priamo súvisiace s príslušnou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny takýchto derivátov alebo súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, pričom ide o informácie, pri ktorých sa oprávnene očakáva ich zverejnenie alebo ktoré sa musia zverejniť v súlade s právnymi alebo regulačnými predpismi na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, trhovými pravidlami, zmluvou, postupom alebo zvyklosťou týkajúcimi sa príslušných trhov s komoditnými derivátmi alebo spotových trhov;

c)

v súvislosti s emisnými kvótami alebo draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, presné informácie priamo alebo nepriamo súvisiace s jedným alebo viacerými takýmito nástrojmi, ktoré neboli sprístupnené verejnosti a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny takýchto nástrojov alebo na ceny súvisiacich derivátových finančných nástrojov;

d)

pre osoby poverené vykonaním pokynov týkajúcich sa finančných nástrojov to znamená aj informácie dodané klientom a týkajúce sa ešte nevykonaných pokynov klienta týkajúcich sa finančných nástrojov, ktoré sú presné a ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s jedným alebo viacerými emitentmi alebo jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi a ktoré by v prípade ich sprístupnenia verejnosti mali pravdepodobne významný vplyv na ceny týchto finančných nástrojov, cenu súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo na cenu súvisiacich derivátových finančných nástrojov.

2.   Na účely odseku 1 sa informácia považuje za presnú, ak označuje súbor okolností, ktoré existujú alebo ktorých existenciu možno odôvodnene očakávať, alebo udalosť, ktorá nastala alebo ktorú možno odôvodnene očakávať, a ak je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodiť záver týkajúci sa možného vplyvu tohto súboru okolností alebo udalosti na ceny finančných nástrojov alebo súvisiaceho derivátového finančného nástroja, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach. V tejto súvislosti v prípade zdĺhavého procesu, ktorého zámerom je zapríčiniť osobitú okolnosť alebo osobitú udalosť, alebo ktorý povedie k osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, možno za presnú informáciu považovať takúto budúcu okolnosť alebo budúcu udalosť, a aj medzistupne tohto procesu súvisiace s dôvodmi zapríčinenia alebo vzniku tejto budúcej okolnosti alebo budúcej udalosti.

3.   Medzistupeň v zdĺhavom procese sa považuje za dôvernú informáciu, ak sám osebe spĺňa kritériá dôvernej informácie uvedené v tomto článku.

4.   Na účely odseku 1 informácia, ktorá by v prípade jej sprístupnenia verejnosti mala pravdepodobne významný vplyv na ceny finančných nástrojov, derivátových finančných nástrojov, súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít alebo dražených produktov založených na emisných kvótach, znamená informáciu, ktorú by obozretný investor pravdepodobne použil ako súčasť základu pre svoje investičné rozhodnutia.

V prípade účastníkov trhu s emisnými kvótami s agregovanými emisiami alebo menovitým tepelným príkonom nižším alebo rovným prahovej hodnote stanovenej v súlade s článkom 17 ods. 2 druhým pododsekom sa informácie o ich fyzických operáciách nepovažujú za informácie, ktoré majú významný vplyv na cenu emisných kvót, dražených produktov, ktoré sú na nich založené, alebo derivátových finančných nástrojov.

5.   Orgán ESMA vydá usmernenia s cieľom zostaviť neúplný orientačný zoznam informácií, pri ktorých sa oprávnene očakáva ich zverejnenie alebo ktoré sa majú zverejniť v súlade s právnymi alebo regulačnými ustanoveniami v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, trhovými pravidlami, zmluvou, postupom alebo zvyklosťou týkajúcimi sa príslušných trhov komoditných derivátov alebo spotových trhov uvedených v odseku 1 písm. b). Orgán ESMA náležite zohľadní osobitosti týchto trhov.

Článok 8

Obchodovanie s využitím dôverných informácií

1.   Na účely tohto nariadenia obchodovanie s využitím dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a využíva tieto informácie priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, na vlastný účet alebo na účet tretej osoby. Využitie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ak pokyn bol zadaný pred tým, ako príslušná osoba získala dôverné informácie, sa takisto považuje za obchodovanie s využitím dôverných informácií. V súvislosti s aukciami emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, využitie dôverných informácií zahŕňa aj situáciu, keď osoba predloží, zmení alebo stiahne ponuku na svoj vlastný účet alebo na účet tretej osoby.

2.   Na účely tohto nariadenia k odporúčaniu, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo k navádzaniu inej osoby, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, dochádza vtedy, keď osoba pozná dôverné informácie:

a)

a odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby nadobudla či previedla finančné nástroje, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto nadobudnutie či prevod vykonala, alebo

b)

odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto zrušenie alebo zmenu vykonala.

3.   Využitie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v odseku 2 sa pokladá za obchodovanie s využitím dôverných informácií v zmysle tohto článku, ak osoba využívajúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že je založené na dôverných informáciách.

4.   Tento článok sa vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že táto osoba:

a)

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

má podiel na kapitále emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

c)

má prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností alebo

d)

je zapojená do trestnej činnosti.

Tento článok sa takisto vzťahuje na akúkoľvek osobu, ktorá má dôverné informácie za iných okolností ako za okolností, ktoré sú uvedené v prvom pododseku, ak táto osoba vie alebo by mala vedieť, že ide o dôverné informácie.

5.   Ak je osoba právnickou osobou, tento článok sa v súlade s vnútroštátnym právom vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodnutí vykonať nadobudnutie, prevod, zrušenie či zmenu pokynu na účet príslušnej právnickej osoby.

Článok 9

Legitímne konanie

1.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že právnická osoba má alebo mala dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto právnická osoba:

a)

stanovila, zaviedla a zachovala primerané a účinné vnútorné opatrenia a postupy, ktoré účinne zabezpečujú, že fyzická osoba, ktorá v jej mene rozhodla o nadobudnutí či prevode finančných nástrojov, na ktoré sa informácie vzťahujú, ani iná fyzická osoba, ktorá by mohla akokoľvek ovplyvniť toto rozhodnutie, nemala dôverné informácie, a

b)

nepodnietila, neposkytla odporúčanie, nenavádzala ani inak neovplyvnila fyzickú osobu, ani ktorá v mene právnickej osoby nadobudla či previedla finančné nástroje, na ktoré sa informácie vzťahujú.

2.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto osoba:

a)

pre finančný nástroj, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, je tvorcom trhu alebo je osobou s povolením konať ako protistrana, pričom nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, sa vykoná legitímne v rámci normálneho výkonu jej funkcie tvorcu trhu alebo protistrany k danému finančnému nástroju, alebo

b)

má povolenie vykonávať pokyny v mene tretích osôb, pričom nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa pokyn vzťahuje, sa vykoná s cieľom uskutočniť tento pokyn legitímne v rámci normálneho výkonu jej zamestnania, povolania alebo povinností.

3.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia či prevodu, ak táto osoba vykoná transakciu na nadobudnutie či prevod finančných nástrojov ako súčasť plnenia záväzku, ktorý sa stal splatným, v dobrej viere, a nie s cieľom obísť zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií, a že:

a)

táto povinnosť vyplýva z pokynu, ktorý bol zadaný pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo z dohody, ktorá bola uzatvorená pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie, alebo

b)

táto transakcia sa vykonáva s cieľom splniť právnu alebo regulačnú povinnosť, ktorá vznikla pred tým, než príslušná osoba mala dôverné informácie.

4.   Na účely článkov 8 a 14 sa zo samotnej skutočnosti, že osoba má dôverné informácie, nemá za to, že táto osoba použila tieto informácie, a teda sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, ak táto osoba získala tieto dôverné informácie v rámci verejného prevzatia spoločnosti alebo zlúčenia či splynutia so spoločnosťou, a využíva tieto dôverné informácie len na účely uskutočnenia tohto zlúčenia či splynutia alebo verejného prevzatia, pokiaľ v čase schválenia zlúčenia či splynutia alebo prijatia ponuky akcionármi tejto spoločnosti budú všetky dôverné informácie sprístupnené verejnosti alebo sa z iného dôvodu nebudú viac považovať za dôverné informácie.

Tento odsek sa neuplatňuje na zvyšovanie podielu v spoločnosti.

5.   Na účely článkov 8 a 14 samotná skutočnosť, že osoba pri nadobudnutí či prevode finančných nástrojov využíva vlastné vedomosti o tom, že sa rozhodla nadobudnúť či previesť tieto finančné nástroje, sama o sebe nepredstavuje využitie dôverných informácií.

6.   Bez ohľadu na odseky 1 až 5 tohto článku možno stále mať za to, že došlo k porušeniu zákazu obchodovania s využitím dôverných informácií stanovenému v článku 14, ak príslušný orgán skonštatuje, že dôvod na tieto pokyny na obchodovanie, transakcie alebo konania bol nelegitímny.

Článok 10

Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií

1.   Na účely tohto nariadenia neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií vzniká, keď osoba má dôverné informácie a ich poskytne akejkoľvek inej osobe s výnimkou prípadov, keď sa zverejnenie uskutočňuje v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností.

Tento odsek sa uplatňuje na všetky fyzické osoby alebo právnické osoby v situáciách alebo za okolností uvedených v článku 8 ods. 4.

2.   Na účely tohto nariadenia sa postúpenie odporúčaní alebo navádzaní uvedených v článku 8 ods. 2 pokladá za neoprávnené zverejnenie dôverných informácií podľa tohto článku, ak osoba zverejňujúca odporúčanie alebo navádzanie vie alebo by mala vedieť, že sú založené na dôverných informáciách.

Článok 11

Skúmania trhu

1.   Skúmanie trhu zahŕňa poskytnutie informácií pred oznámením transakcie s cieľom posúdiť záujem potenciálnych investorov o možnú transakciu a s ňou súvisiace podmienky, ako je jej možná veľkosť alebo ocenenie, jednému alebo viacerým potenciálnym investorom zo strany:

a)

emitenta;

b)

subjektu sekundárne ponúkajúceho finančný nástroj v takom množstve alebo hodnote, že transakcia sa odlišuje od bežného obchodovania a zahŕňa predajnú metódu založenú na predchádzajúcom posúdení potenciálneho záujmu potenciálnych investorov;

c)

účastníka trhu s emisnými kvótami alebo

d)

tretej osoby konajúcej v mene alebo na účet osoby uvedenej v písmene a), b) alebo c).

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 3, zverejnenie dôverných informácií osobou, ktorá má v úmysle predložiť ponuku na prevzatie týkajúcu sa cenných papierov spoločnosti alebo uskutočniť zlúčenie alebo splynutie so spoločnosťou, stranám s právom na cenné papiere sa takisto považuje za skúmanie trhu za predpokladu, že:

a)

tieto informácie sú potrebné na to, aby stranám s právom na cenné papiere umožnili vytvoriť si názor na svoju ochotu ponúknuť svoje cenné papiere, a

b)

vôľa strán s právom na cenné papiere ponúknuť svoje cenné papiere je primerane nevyhnutná na prijatie rozhodnutia o predložení ponuky na prevzatie alebo zlúčenie či splynutie.

3.   Účastník trhu zverejňujúci informácie pred vykonaním skúmania trhu osobitne zváži, či skúmanie trhu bude zahŕňať poskytnutie dôverných informácií. Účastník trhu zverejňujúci informácie písomne zaznamená svoje závery a dôvody ich prijatia. Na požiadanie poskytne tieto písomné záznamy príslušnému orgánu. Táto povinnosť sa vzťahuje na každé zverejnenie informácií v priebehu skúmania trhu. Účastník trhu zverejňujúci informácie aktualizuje písomné záznamy uvedené v tomto odseku.

4.   Na účely článku 10 ods. 1 sa zverejnenie dôverných informácií v priebehu skúmania trhu považuje za zverejnenie dôverných informácií ako súčasť normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností osoby, ak účastník trhu zverejňujúci informácie dodržiava odseky 3 a 5 tohto článku.

5.   Na účely odseku 4 účastník trhu zverejňujúci informácie musí pred poskytnutím informácií:

a)

získať súhlas osoby, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, so získaním dôverných informácií;

b)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že má zakázané využiť či pokúsiť sa využiť tieto informácie na nadobudnutie či prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, priamo alebo nepriamo na vlastný účet alebo na účet tretej osoby;

c)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že má zakázané využiť či pokúsiť sa využiť tieto informácie na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ktorý už bol zadaný, a

d)

informovať osobu, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, že s udelením súhlasu so získaním informácií je povinná zachovávať dôvernosť týchto informácií.

Účastník trhu zverejňujúci informácie uskutoční a uchováva záznam o všetkých informáciách, ktoré boli poskytnuté osobe, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, vrátane informácií poskytnutých v súlade s písmenami a) až d) prvého pododseku a identity potenciálnych investorov, ktorým boli informácie zverejnené, vrátane okrem iného právnických osôb a fyzických osôb konajúcich v mene potenciálneho investora a dátumu a času každého zverejnenia. Na požiadanie poskytne účastník trhu zverejňujúci informácie tento záznam príslušnému orgánu.

6.   Ak informácie, ktoré boli v priebehu skúmania trhu poskytnuté, prestanú byť dôvernými informáciami na základe posúdenia účastníka trhu zverejňujúceho informácie, účastník trhu zverejňujúci informácie čo najskôr o tom informuje príjemcu.

Účastník trhu zverejňujúci informácie uchováva záznam o informáciách poskytnutých v súlade s týmto odsekom a na požiadanie ho poskytne príslušnému orgánu.

7.   Bez ohľadu na ustanovenia tohto článku osoba, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu, sama posúdi, či má dôverné informácie, alebo kedy prestane mať dôverné informácie.

8.   Účastník trhu zverejňujúci informácie uchováva záznamy uvedené v tomto článku najmenej päť rokov.

9.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť pre osoby vhodné opatrenia, postupy a požiadavky na uchovávanie záznamov na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 4, 5, 6 a 8.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť systémy a vzorové oznámenia, ktoré majú osoby používať na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 4, 5, 6 a 8 tohto článku, najmä presnú štruktúru záznamov uvedených v odsekoch 4 až 8 a technické prostriedky na vhodné oznamovanie informácií uvedených v odseku 6 osobe, pre ktorú sa vykonáva skúmanie trhu.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA vydá usmernenia určené pre osoby, pre ktoré sa vykonáva skúmanie trhu, v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 týkajúce sa:

a)

faktorov, ktoré tieto osoby musia zvážiť, keď sú im poskytované informácie ako súčasť skúmania trhu, aby posúdili, či dané informácie možno pokladať za dôverné informácie;

b)

opatrení, ktoré tieto osoby musia prijať, ak im boli poskytnuté dôverné informácie, aby dodržali články 8 a 10 tohto nariadenia, a

c)

záznamov, ktoré tieto osoby musia uchovávať s cieľom preukázať dodržanie článkov 8 a 10 tohto nariadenia.

Článok 12

Manipulácia s trhom

1.   Na účely tohto nariadenia manipulácia s trhom zahŕňa tieto činnosti:

a)

uzatváranie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akékoľvek iné konanie, ktoré:

i)

dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach, alebo

ii)

zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach na neprirodzenej alebo umelej úrovni,

pokiaľ osoba, ktorá vstúpila do transakcie, vydala pokyn na obchodovanie alebo sa zapojila do akéhokoľvek iného konania, nepreukáže, že takáto transakcia, pokyn alebo konanie sa uskutočnili z legitímnych dôvodov a v súlade s uznaným trhovým postupom zavedeným v súlade s článkom 13;

b)

uzatváranie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť alebo konanie, ktoré ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach a pri ktorom sa využívajú fiktívne nástroje alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie;

c)

šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré dáva alebo pravdepodobne dá nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo ktoré zaisťuje alebo pravdepodobne zaistí cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach na neprirodzenej alebo umelej úrovni, vrátane šírenia nepotvrdených správ, keď osoba, ktorá tieto informácie šíri, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce;

d)

šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií alebo poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich vstupných informácií týkajúcich sa referenčnej hodnoty, keď osoba, ktorá tieto informácie šíri alebo poskytuje, vedela alebo mala vedieť, že informácie sú nepravdivé alebo zavádzajúce, alebo akékoľvek iné konanie, ktorým sa manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty.

2.   Za manipuláciu s trhom sa okrem iného považuje toto konanie:

a)

konanie osoby alebo osôb konajúcich v súčinnosti s cieľom zabezpečiť dominantné postavenie nad ponukou alebo dopytom po finančnom nástroji, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženom produkte založenom na emisných kvótach, ktoré má alebo pravdepodobne bude mať za následok priame alebo nepriame stanovenie kúpnych alebo predajných cien alebo vytvára či pravdepodobne vytvorí iné nespravodlivé obchodné podmienky;

b)

nákup alebo predaj finančných nástrojov na začiatku alebo na záver obchodovania, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať za následok zavádzanie investorov konajúcich podľa zverejnených cien vrátane otváracích či záverečných cien;

c)

zadávanie pokynov na obchodné miesto vrátane ich akéhokoľvek zrušenia alebo zmeny prostredníctvom akýchkoľvek dostupných spôsobov obchodovania vrátane elektronických spôsobov, ako sú stratégie algoritmického a vysokofrekvenčného obchodovania, čo má jeden z následkov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo b) tým, že:

i)

narúša alebo spôsobuje oneskorenie fungovania systému obchodovania na obchodnom mieste, alebo môže mať takýto následok;

ii)

sťažuje ostatným osobám identifikáciu skutočných pokynov v systéme obchodovania na obchodnom mieste, alebo môže mať takýto následok, a to aj zadávaním pokynov, ktorých výsledkom je preťaženie alebo destabilizácia knihy objednávok, alebo

iii)

vytvára alebo pravdepodobne vytvorí klamlivý alebo zavádzajúci signál o ponuke finančného nástroja alebo dopyte po ňom alebo o jeho cene, najmä zadávaním pokynov na začatie alebo zintenzívnenie trendu;

d)

využitie príležitostného alebo pravidelného prístupu k tradičným alebo elektronickým médiám na vyjadrenie názoru o finančnom nástroji, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženom produkte založenom na emisných kvótach (alebo nepriamo o emitentovi) po predchádzajúcom prijatí pozície k tomuto finančnému nástroju, súvisiacej spotovej zmluve týkajúcej sa komodít alebo draženému produktu založenému na emisných kvótach a následné profitovanie z vplyvu vyjadrených názorov na cenu tohto nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach týkajúcej sa komodít bez toho, aby sa zároveň riadne a účinne zverejnil tento konflikt záujmov;

e)

nákup alebo predaj emisných kvót alebo súvisiacich derivátov na sekundárnom trhu pred uskutočnením aukcie konanej podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, ktorý má za následok stanovenie aukčnej zúčtovacej ceny dražených produktov na neprirodzenej alebo umelej úrovni alebo zavádzanie uchádzačov predkladajúcich ponuky na aukciách.

3.   Na účely uplatňovania odseku 1 písm. a) a b) a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2, sa v prílohe I uvádza neúplný zoznam ukazovateľov súvisiacich s využívaním fiktívneho nástroja alebo akejkoľvek inej formy podvodu alebo machinácie a neúplný zoznam ukazovateľov súvisiacich s klamlivými alebo zavádzajúcimi signálmi a zaistením ceny.

4.   Ak osoba uvedená v tomto článku je právnická osoba, tento článok sa v súlade s vnútroštátnym právom vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodnutí vykonať činnosti na účet príslušnej právnickej osoby.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa bližšie určia ukazovatele stanovené v prílohe I, s cieľom objasniť ich prvky a zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch.

Článok 13

Uznaný trhový postup

1.   Zákaz stanovený v článku 15 sa neuplatňuje na činnosti uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a), pokiaľ osoba, ktorá vstúpila do transakcie, vydala pokyn na obchodovanie alebo sa zapojila do akéhokoľvek iného konania, preukáže, že takáto transakcia, pokyn alebo konanie sa uskutočnili z legitímnych dôvodov a v súlade s uznaným trhovým postupom zavedeným v súlade s týmto článkom.

2.   Príslušný orgán môže zaviesť uznaný trhový postup po zohľadnení týchto kritérií:

a)

či trhový postup poskytuje značnú úroveň transparentnosti vo vzťahu k trhu;

b)

či trhový postup zaručuje vysokú mieru ochranných opatrení, pokiaľ ide o pôsobenie trhových síl a riadne vzájomné pôsobenie síl ponuky a dopytu;

c)

či má trhový postup pozitívny vplyv na likviditu a efektívnosť trhu;

d)

či trhový postup zohľadňuje systém obchodovania na príslušnom trhu a umožňuje účastníkom trhu správne a včasne reagovať na novú situáciu na trhu spôsobenú týmto postupom;

e)

či trhový postup nevytvára riziká pre integritu priamo alebo nepriamo súvisiacich regulovaných či neregulovaných trhov v rámci príslušného finančného nástroja v Únii;

f)

výsledok posúdenia príslušného trhového postupu akýmkoľvek príslušným orgánom alebo iným orgánom, najmä pokiaľ ide o posúdenie toho, či príslušný trhový postup porušuje predpisy alebo nariadenia upravujúce zamedzenie zneužívania trhu alebo kódexy správania, bez ohľadu na to, či sa týka príslušného trhu alebo priamo či nepriamo súvisiacich trhov v rámci Únie, a

g)

štrukturálne charakteristiky príslušného trhu, okrem iného aj vrátane toho, či je alebo nie je regulovaný, druhy obchodovaných finančných nástrojov a druh účastníkov trhu vrátane miery účasti drobných investorov na príslušnom trhu.

Trhový postup, ktorý príslušný orgán zaviedol ako uznaný trhový postup na konkrétnom trhu, sa nepovažuje za uplatniteľný pre iné trhy, pokiaľ príslušné orgány týchto iných trhov tento postup neuznali podľa tohto článku.

3.   Príslušný orgán pred zavedením uznaného trhového postupu v súlade s odsekom 2 oznámi orgánu ESMA a iným príslušným orgánom svoj úmysel zaviesť uznaný trhový postup a poskytne podrobnosti hodnotenia vykonaného podľa kritérií stanovených v odseku 2. Toto oznámenie sa vykoná najmenej tri mesiace pred zamýšľaným zavedením uznaného trhového postupu.

4.   Orgán ESMA do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia vydá oznamujúcemu príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť uznaného trhového postupu s odsekom 2 a regulačnými technickými predpismi prijatými podľa odseku 7. Orgán ESMA takisto posúdi, či by zavedenie uznaného trhového postupu neohrozilo dôveru trhu na finančnom trhu Únie. Stanovisko sa uverejní na webovej stránke orgánu ESMA.

5.   V prípade, že príslušný orgán zavedie uznaný trhový postup v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA vydaným v súlade s odsekom 4, do 24 hodín od zavedenia uznaného trhového postupu uverejní na svojej webovej stránke oznámenie, v ktorom v plnej miere vysvetlí dôvody takéhoto konania vrátane toho, prečo uznaný trhový postup neohrozuje dôveru trhu.

6.   V prípade, že sa príslušný orgán domnieva, že iný príslušný orgán zaviedol uznaný trhový postup, ktorý nespĺňa kritériá stanovené v odseku 2, orgán ESMA týmto dotknutým orgánom pomôže dosiahnuť dohodu v súlade s jej právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak sa dotknutým príslušným orgánom nepodarí dosiahnuť dohodu, orgán ESMA môže prijať rozhodnutie v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia kritériá, postup a požiadavky týkajúce sa zavedenia uznaného trhového postupu podľa odsekov 2, 3 a 4, ako aj požiadavky na jeho zachovanie, ukončenie alebo zmeny podmienok jeho uznania.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.   Príslušné orgány pravidelne a najmenej každé dva roky preskúmajú uznané trhové postupy, ktoré zaviedli, pričom zohľadnia najmä významné zmeny príslušného trhového prostredia, ako sú zmeny obchodných pravidiel alebo infraštruktúry trhu, s cieľom rozhodnúť, či sa tieto postupy majú zachovať, ukončiť alebo či sa majú zmeniť podmienky ich uznávania.

9.   Orgán ESMA na svojej webovej stránke uverejní zoznam uznaných trhových postupov s uvedením, v ktorých členských štátoch sa uplatňujú.

10.   Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie uznaných trhových postupov a predkladá Komisii výročnú správu o ich uplatňovaní na príslušných trhoch.

11.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti regulačných technických predpisov uvedených v odseku 7 uznané trhové postupy, ktoré zaviedli pred 2. júlom 2014.

Uznané trhové postupy uvedené v prvom pododseku tohto odseku sa v príslušnom členskom štáte naďalej uplatňujú, až kým príslušný orgán neprijme rozhodnutie týkajúce sa pokračovania v uplatňovaní daného postupu v nadväznosti na stanovisko orgánu ESMA vydané podľa odseku 4.

Článok 14

Zákaz obchodovania s využitím dôverných informácií a neoprávneného zverejňovania dôverných informácií

Osoba sa nesmie:

a)

zapojiť sa alebo sa pokúsiť o zapojenie sa do obchodovania s využitím dôverných informácií;

b)

odporúčať, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzať inú osobu, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo

c)

neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií.

Článok 15

Zákaz manipulácie s trhom

Osoba sa nesmie zapojiť ani sa pokúsiť o zapojenie sa do manipulácie s trhom.

Článok 16

Predchádzanie zneužívaniu trhu a jeho odhaľovanie

1.   Organizátori trhov a investičné spoločnosti, ktoré prevádzkujú obchodné miesto, zavedú a zachovajú účinné opatrenia, systémy a postupy zamerané na predchádzanie obchodovania s využitím dôverných informácií, manipulácii s trhom a pokusom o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom a ich odhaľovanie v súlade s článkami 31 a 54 smernice 2014/65/EÚ.

Osoba uvedená v prvom pododseku bezodkladne nahlási príslušnému orgánu obchodného miesta pokyny a transakcie vrátane ich zrušenia alebo zmeny, ktoré by mohli predstavovať obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom alebo pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií alebo manipuláciu s trhom.

2.   Každá osoba, ktorá profesionálne zabezpečuje alebo vykonáva transakcie, zavedie a zachová účinné opatrenia, systémy a postupy na odhaľovanie a nahlasovanie podozrivých pokynov a transakcií. Vždy, keď má táto osoba dôvodné podozrenie, že pokyn alebo transakcia týkajúce sa akéhokoľvek finančného nástroja, či už sú zadané alebo vykonané na obchodnom mieste alebo mimo neho, by mohli predstavovať obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom alebo pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií alebo o manipuláciu s trhom, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu uvedenému v odseku 3.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 22, sa na osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, vzťahujú pravidlá oznamovania toho členského štátu, v ktorom sú registrované alebo majú svoje ústredie, alebo v prípade pobočky toho členského štátu, v ktorom sa daná pobočka nachádza. Oznámenie sa adresuje príslušnému orgánu tohto členského štátu.

4.   Príslušné orgány uvedené v odseku 3, ktorým sú podozrivé pokyny a transakcie oznámené, takéto informácie bezodkladne postúpia príslušným orgánom dotknutých obchodných miest.

5.   Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)

pre osoby vhodné opatrenia, systémy a postupy na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2 a

b)

vzorové oznámenia, ktoré majú osoby používať na účel dodržania požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 3

POŽIADAVKY NA ZVEREJNENIE INFORMÁCIÍ

Článok 17

Sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti

1.   Emitent čo najskôr informuje verejnosť o dôverných informáciách, ktoré sa ho priamo týkajú.

Emitent zabezpečí také sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, ktoré umožní rýchly prístup a úplné, správne a včasné posúdenie informácií zo strany verejnosti a v náležitých prípadoch v rámci úradne určeného mechanizmu uvedeného v článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (24). Emitent nesmie spájať sprístupnenie dôverných informácií verejnosti so trhovým zviditeľňovaním svojich činností. Emitent uverejní a uchová na svojej webovej stránke najmenej päť rokov všetky dôverné informácie, ktoré je povinný sprístupniť verejnosti.

Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, a v prípade nástrojov, s ktorými sa obchoduje len v rámci MTF alebo OTF, na emitentov, ktorých žiadosti o prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené alebo ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF v členskom štáte.

2.   Účastník trhu s emisnými kvótami verejne, účinne a včas zverejní dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót, ktoré drží v súvislosti so svojím podnikaním vrátane činností v oblasti letectva, ako sa uvádza v prílohe I k smernici 2003/87/ES, alebo zariadení v zmysle článku 3 písm. e) uvedenej smernice, ktoré príslušný účastník alebo jeho materský podnik alebo pridružený podnik vlastní alebo kontroluje alebo v ktorých je účastník alebo jeho materský podnik alebo pridružený podnik zodpovedný za otázky týkajúce sa prevádzky, úplne alebo čiastočne. Pokiaľ ide o zariadenia, takéto zverejnenie obsahuje náležité informácie o kapacite a využití zariadení vrátane plánovanej alebo neplánovanej nedostupnosti takýchto zariadení.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na účastníkov trhu s emisnými kvótami, ak zariadenia alebo činnosti v oblasti letectva, ktoré vlastní, kontroluje alebo za ktoré zodpovedá, mali v predchádzajúcom roku emisie, ktoré nepresiahli minimálnu prahovú hodnotu ekvivalentu oxidu uhličitého a v prípade, že vykonávajú spaľovacie činnosti, ich menovitý tepelný príkon nepresahoval minimálnu prahovú hodnotu.

Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa stanoví minimálna prahová hodnota ekvivalentu oxidu uhličitého a minimálna prahová hodnota menovitého tepelného príkonu na účely uplatnenia výnimky stanovenej v druhom pododseku tohto odseku.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 35, ktorými sa stanoví príslušný orgán pre oznamovania podľa odsekov 4 a 5 tohto článku.

4.   Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

bezodkladné zverejnenie pravdepodobne poškodí oprávnené záujmy emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

odloženie zverejnenia pravdepodobne nebude pre verejnosť zavádzajúce;

c)

emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami je schopný zabezpečiť dôvernosť týchto informácií.

V prípade zdĺhavého procesu, ku ktorému dochádza vo fázach a ktorého zámerom je vznik osobitnej okolnosti alebo osobitnej udalosti, alebo ktorý povedie k vzniku osobitej okolnosti alebo osobitej udalosti, môže emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií súvisiacich s týmto procesom verejnosti za splnenia podmienok uvedených v písmenách a), b) a c) prvého pododseku.

Keď emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami odložil zverejnenie dôverných informácií podľa tohto odseku, informuje príslušný orgán podľa odseku 3 o tom, že zverejnenie týchto informácií bolo odložené, a poskytne mu písomné vysvetlenie toho, ako boli splnené podmienky stanovené v tomto odseku, a to bezodkladne po sprístupnení týchto informácií verejnosti. Ako alternatíva k tomu môže členský štát ustanoviť, že záznam tohto vysvetlenia sa má predložiť len na požiadanie príslušného orgánu podľa odseku 3.

5.   V záujme zachovania stability finančného systému emitent, ktorý je úverovou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou, môže na vlastnú zodpovednosť odložiť sprístupnenie dôverných informácií verejnosti vrátane informácií, ktoré sa týkajú dočasného problému s likviditou, a najmä potreby získať od centrálnej banky alebo veriteľa poslednej inštancie dočasnú pomoc na zabezpečenie likvidity, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

zverejnenie dôverných informácií predstavuj riziko narušenia finančnej stability emitenta a finančného systému;

b)

odklad zverejnenia je vo verejnom záujme;

c)

dôvernosť týchto informácií možno zaručiť; a

d)

príslušný orgán uvedený v odseku 3 udelil súhlas s odkladom na základe splnenia podmienok uvedených v písmenách a), b) a c).

6.   Na účely písmen a) až d) odseku 5 emitent oznámi príslušnému orgánu podľa odseku 3 svoj úmysel odložiť zverejnenie dôverných informácií a poskytne dôkaz o tom, že podmienky stanovené v písmenách a), b) a c) odseku 5 sú splnené. Príslušný orgán podľa odseku 3 v prípade potreby uskutoční konzultáciu s národnou centrálnou bankou alebo s makroprudenciálnym orgánom, ak je ustanovený, alebo prípadne s týmito orgánmi:

a)

ak je emitentom úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť, s orgánom určeným v súlade s článkom 133 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (25);

b)

v iných prípadoch, než prípadoch uvedených v písmene a), s akýmkoľvek iným vnútroštátnym orgánom zodpovedným za dohľad nad emitentom.

Príslušný orgán podľa odseku 3 zabezpečí, aby bol odklad zverejnenia dôverných informácií len na také obdobie, aké je nevyhnutné vo verejnom záujme. Príslušný orgán podľa odseku 3 aspoň raz do týždňa zhodnotí, či sú stále splnené podmienky stanovené v písmenách a) b) a c) odseku 5.

Ak príslušný orgán podľa odseku 3 neudelí súhlas s odkladom zverejnenia dôverných informácií, emitent bezodkladne zverejní dôverné informácie.

Tento odsek sa uplatňuje v prípadoch, keď sa emitent nerozhodne odložiť zverejnenie dôverných informácií v súlade s odsekom 4.

Odkazom v tomto odseku na príslušný orgán podľa odseku 3 nie je dotknutá spôsobilosť príslušného orgánu na výkon svojich funkcií akýmkoľvek spôsobom uvedeným v článku 23 ods. 1.

7.   Ak bolo zverejnenie dôverných informácií odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5 a už naďalej nie je zaručená dôvernosť týchto dôverných informácií, emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami čo najskôr sprístupní tieto dôverné informácie verejnosti.

Tento odsek zahŕňa situácie, keď sa neoverená správa výslovne týka dôvernej informácie, ktorej zverejnenie bolo odložené v súlade s odsekom 4 alebo 5, pričom táto neoverená správa je dostatočne presná na to, aby sa ňou preukázalo, že dôvernosť tejto informácie už viac nie je zaručená.

8.   Ak emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami, alebo osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet poskytne akúkoľvek dôvernú informáciu tretej osobe v rámci normálneho výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, musia vykonať úplné a účinné sprístupnenie týchto informácií verejnosti, a to súčasne v prípade úmyselného zverejnenia a bezodkladne v prípade neúmyselného zverejnenia. Tento odsek sa neuplatní, ak je osoba, ktorá dostáva informácie, povinná zachovávať mlčanlivosť bez ohľadu na to, či táto povinnosť vyplýva zo zákona, nariadení, stanov alebo zo zmluvy.

9.   Dôverné informácie týkajúce sa emitentov, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, môže obchodné miesto uviesť na svojej webovej stránke namiesto na webových stránkach emitenta, keď sa obchodné miesto rozhodne poskytovať emitentom tento nástroj na tomto trhu.

10.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, aby určil:

a)

technické prostriedky na vhodné sprístupňovanie dôverných informácií verejnosti podľa odsekov 1, 2, 8 a 9 a

b)

technické prostriedky na odklad sprístupňovania dôverných informácií verejnosti podľa odsekov 4 a 5.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

11.   Orgán ESMA vydá usmernenia s cieľom zostaviť neúplný, orientačný zoznam oprávnených záujmov emitentov uvedených v odseku 4 písm. a), a situácií, keď odklad zverejnenia dôverných informácií môže viesť k zavádzaniu verejnosti ako sa uvádza v odseku 4 písm. b).

Článok 18

Zoznamy osôb, ktoré majú dôverné informácie

1.   Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet:

a)

zostavia zoznam všetkých osôb, ktoré majú prístup k dôverným informáciám a ktoré pre nich pracujú na základe pracovnej zmluvy alebo inak pre nich vykonávajú úlohy, na základe čoho majú prístup k dôverným informáciám, ako sú poradcovia, účtovníci alebo ratingové agentúry (zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie);

b)

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, okamžite aktualizujú v súlade s odsekom 4, a

c)

zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, na požiadanie čo najskôr poskytnú príslušnému orgánu.

2.   Emitenti alebo všetky osoby konajúce v ich mene alebo na ich účet prijmú všetky opodstatnené opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba uvedená na zozname osôb, ktoré majú dôverné informácie, písomne potvrdila príslušné právne a regulačné povinnosti a aby si bola vedomá sankcií uplatniteľných pri obchodovaní s využitím dôverných informácií a neoprávnenom zverejnení dôverných informácií.

Ak úlohu zostavenia a aktualizácie zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, prevezme iná osoba konajúca v mene alebo na účet emitenta, emitent zostáva v plnej miere zodpovedný za dodržanie tohto článku. Emitent si vždy ponecháva právo na prístup k zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

3.   Zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, obsahuje aspoň:

a)

totožnosť každej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám;

b)

dôvod, pre ktorý je daná osoba zahrnutá do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie;

c)

dátum a čas, keď táto osoba získala prístup k dôverným informáciám, a

d)

dátum vypracovania zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie.

4.   Emitenti alebo každá osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet okamžite aktualizuje zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, vrátane dátumu aktualizácie v týchto situáciách:

a)

v prípade zmeny dôvodu zahrnutia osoby už uvedenej do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie;

b)

v prípade novej osoby, ktorá má prístup k dôverným informáciám, a je ju preto potrebné zahrnúť do zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, a

c)

v prípade, že osoba prestane mať prístup k dôverným informáciám.

Pri každej aktualizácii sa uvádza dátum a čas, keď nastala zmena vyžadujúca si aktualizáciu.

5.   Emitenti alebo každá osoba konajúca v ich mene alebo na ich účet uchovávajú zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie, najmenej päť rokov po jeho zostavení alebo aktualizácii.

6.   Emitenti, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie na rastovom trhu MSP, sú oslobodení od zostavovania zoznamu osôb, ktoré majú dôverné informácie, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

emitent prijme všetky opodstatnené opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby každá osoba s prístupom k dôverným informáciám potvrdila príslušné právne a regulačné povinnosti a aby si bola vedomá sankcií uplatniteľných pri obchodovaní s využitím dôverných informácií a neoprávnenom zverejnení dôverných informácií, a

b)

emitent je na požiadanie schopný poskytnúť príslušnému orgánu zoznam osôb, ktoré majú dôverné informácie.

7.   Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, alebo v prípade nástrojov, s ktorými sa obchoduje len v rámci MTF alebo OTF, na emitentov, ktorých žiadosti na prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené, alebo ktorí požiadali o prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF v členskom štáte.

8.   Odseky 1 až 5 tohto článku sa vzťahujú aj:

a)

na účastníkov trhu s emisnými kvótami, pokiaľ ide o dôverné informácie týkajúce sa emisných kvót, ktoré vyplývajú z fyzických operácií daného účastníka trhu s emisnými kvótami;

b)

na všetky aukčné platformy, dražiteľov a aukčných kontrolórov v súvislosti s aukciami emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010.

9.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť presný formát zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, a formát pre aktualizáciu zoznamov osôb, ktoré majú dôverné informácie, uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19

Transakcie manažérov

1.   Osoby vykonávajúce riadiace úlohy, ako aj osoby s nimi úzko spojené oznámia emitentovi alebo účastníkovi trhu s emisnými kvótami a príslušnému orgánu uvedenému v odseku 2 druhom pododseku:

a)

v súvislosti s emitentom každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá súvisí s akciami alebo dlhovými nástrojmi tohto emitenta, alebo s derivátmi či inými finančnými nástrojmi s nimi spojenými;

b)

v súvislosti s účastníkmi trhu s emisnými kvótami každú transakciu vykonanú na ich vlastný účet, ktorá sa týka emisných kvót, dražených produktov, ktoré sú na nich založené, alebo súvisiacimi derivátmi.

Tieto oznámenia sa vykonávajú okamžite a najneskôr do troch pracovných dní odo dňa uskutočnenia transakcie.

Prvý pododsek tohto odseku sa uplatňuje, keď celková výška transakcií dosiahne v rámci kalendárneho roka prahovú hodnotu stanovenú v odseku 8 alebo prípadne odseku 9.

2.   Na účely odseku 1 a bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť iné oznamovacie povinnosti, ako sú oznamovacie povinnosti uvedené v tomto článku, všetky transakcie vykonávané na vlastný účet osôb uvedených v odseku 1 musia byť týmito osobami oznámené príslušným orgánom.

Pravidlá uplatniteľné na oznamovanie, ktoré musia dodržiavať osoby uvedené v odseku 1, sú pravidlá členského štátu, v ktorom je emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami registrovaný. Oznámenie sa predloží do troch pracovných dní od dátumu uskutočnenia transakcie príslušnému orgánu daného členského štátu. Ak emitent nie je registrovaný v žiadnom členskom štáte, oznámenie sa predloží príslušnému orgánu domovského členského štátu v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. i) smernice 2004/109/ES, pokiaľ takýto orgán neexistuje, príslušnému orgánu obchodného miesta.

3.   Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami zabezpečí, aby informácie oznámené v súlade s odsekom 1 boli okamžite a najneskôr do troch pracovných dní od uskutočnenia transakcie poskytnuté verejnosti takým spôsobom, ktorý umožní rýchly a nediskriminačný prístup k týmto informáciám v súlade s vykonávacími technickými predpismi uvedenými v článku 17 ods. 10 písm. a).

Emitent alebo účastník trhu s emisnými kvótami použije také médiá, pri ktorých sa možno oprávnene spoľahnúť, že sa nimi zabezpečí účinné šírenie informácií verejnosti v celej Únii, a v náležitých prípadoch použije úradne určený mechanizmus uvedený v článku 21 smernice 2004/109/ES.

Vnútroštátne právo môže prípadne stanoviť, že príslušný orgán môže sprístupniť informácie verejnosti.

4.   Tento článok sa vzťahuje na emitentov, ktorí:

a)

požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na regulovanom trhu alebo ktorých žiadosti o takéto prijatie boli schválené, alebo

b)

v prípade nástrojov obchodovaných len v rámci MTF alebo OTF na emitentov, ktorých žiadosti na prijatie ich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF alebo OTF boli schválené alebo ktorí požiadali o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie v rámci MTF.

5.   Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami písomne informujú osoby vykonávajúce riadiace úlohy o ich povinnostiach vyplývajúcich z tohto článku. Emitenti a účastníci trhu s emisnými kvótami zostavia zoznam všetkých osôb vykonávajúcich riadiace úlohy a osôb s nimi úzko spojenými.

Osoby vykonávajúce riadiace úlohy písomne informujú osoby s nimi úzko spojené o ich povinnostiach vyplývajúcich z tohto článku a uchovajú si kópiu tohto oznámenia.

6.   Oznámenie transakcií uvedené v odseku 1 obsahuje tieto informácie:

a)

meno osoby;

b)

dôvod oznámenia;

c)

meno/názov príslušného emitenta alebo účastníka trhu s emisnými kvótami;

d)

opis a identifikáciu finančného nástroja;

e)

druh transakcie(-í) (napr. nadobudnutie či prevod), pričom sa uvedie, či transakcia súvisí s vykonávaním programov opcií na akcie alebo s konkrétnymi príkladmi stanovenými v odseku 7;

f)

dátum a miesto transakcie(-í) a

g)

cena a objem transakcie(-í). V prípade založenia, ktorého hodnota sa na základe stanovených podmienok zmení, by sa táto skutočnosť mala zverejniť spolu s jeho hodnotou v deň uskutočnenia založenia.

7.   Na účely odseku 1 medzi transakcie, ktoré sa musia oznámiť, patria tiež:

a)

založenie alebo zapožičiavanie finančných nástrojov osobou vykonávajúcou riadiace úlohy alebo osobou s ňou úzko spojenou, ako je uvedené v odseku 1, alebo v mene takejto osoby;

b)

transakcie, ktoré vykonávajú osoby, ktoré profesionálne zabezpečujú alebo vykonávajú transakcie, alebo iná osoba v mene osoby vykonávajúcej riadiace úlohy alebo osoby úzko spojenej s takouto osobou, ako je uvedené v odseku 1, vrátane prípadov, keď sa rozhodnutie prijme na základe poverenia;

c)

transakcie vykonané v rámci životného poistenia, vymedzené v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (26), ak:

i)

poistencom je osoba vykonávajúca riadiace úlohy alebo osoba úzko spojená s takouto osobou, ako je uvedené v odseku 1;

ii)

poistenec znáša investičné riziko a

iii)

poistenec je oprávnený alebo poverený prijímaním investičných rozhodnutí týkajúcich sa osobitných nástrojov daného životného poistenia alebo vykonávaním transakcií súvisiacich s osobitnými nástrojmi daného životného poistenia.

Na účely písmena a) založenie alebo podobný spôsob zabezpečenia záväzku týkajúce sa finančných nástrojov v súvislosti s ich uložením na depozitný účet sa nemusí oznamovať, pokiaľ takéto založenie alebo iný spôsob zabezpečenia záväzku nie je určené na zaistenie konkrétneho úverového nástroja.

Keďže poistník je povinný oznámiť transakcie podľa tohto odseku, poisťovňa nemá oznamovaciu povinnosť.

8.   Odsek 1 sa uplatňuje na každú transakciu, ktorá bola vykonaná po tom, ako sa v rámci kalendárneho roka dosiahla celková suma 5 000 EUR. Prahová hodnota 5 000 EUR sa vypočíta spočítaním, bez vzájomného započítania, všetkých transakcií uvedených v odseku 1.

9.   Príslušný orgán môže rozhodnúť o zvýšení prahovej hodnoty stanovenej v odseku 8 na 20 000 EUR a informuje orgán ESMA o svojom rozhodnutí prijať vyššiu prahovú hodnotu pred jej zavedením, ako aj o dôvodoch svojho rozhodnutia s osobitným zameraním sa na trhové podmienky. Orgán ESMA na svojej webovej stránke uverejní zoznam prahových hodnôt, ktoré sú platné v súlade s týmto článkom, a odôvodnenia týchto prahových hodnôt poskytnutých príslušnými orgánmi.

10.   Tento článok sa vzťahuje aj na transakcie uskutočňované osobami vykonávajúcimi riadiace úlohy, všetkých aukčných platforiem, dražiteľov a aukčných kontrolórov zapojených do aukcií, ktoré sa konajú podľa nariadenia (EÚ) č. 1031/2010, a na osoby s nimi úzko spojené, pokiaľ sa ich transakcie týkajú emisných kvót, ich derivátov alebo dražených produktov, ktoré sú na nich založené. Tieto osoby oznámia svoje transakcie aukčnej platforme, dražiteľom a prípadne aukčným kontrolórom a príslušnému orgán, kde je registrovaná aukčná platforma, dražiteľ prípadne aukčný kontrolór. Takto oznámené informácie zverejní aukčná platforma, dražitelia, aukční kontrolóri alebo príslušný orgán v súlade s odsekom 3.

11.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15, osoby vykonávajúce riadiace úlohy u emitenta nevykonávajú priamo alebo nepriamo žiadne transakcie na vlastný účet alebo na účet tretej osoby, ktoré súvisia s akciami alebo dlhovými nástrojmi emitenta alebo s derivátmi či inými s nimi spojenými finančnými nástrojmi, počas zakázaného obdobia 30 kalendárnych dní pred oznámením priebežnej finančnej správy alebo koncoročnej správy, ktoré je emitent povinný zverejniť v súlade:

a)

s pravidlami obchodného miesta, na ktorom sú akcie emitenta prijaté na obchodovanie alebo

b)

s vnútroštátnym právom.

12.   Bez toho, aby boli dotknuté články 14 a 15, emitent môže povoliť osobe vykonávajúcej riadiace úlohy v rámci neho obchodovanie na jeho účet alebo na účet tretej osoby počas zakázaného obdobia uvedeného v odseku 11 buď:

a)

v jednotlivých prípadoch z dôvodu existencie výnimočných okolností, ako sú vážne finančné ťažkosti, ktoré si vyžadujú okamžitý predaj akcií, alebo

b)

s ohľadom na povahu obchodovania uplatnenú pri transakciách vykonávaných v rámci systémov zamestnaneckých akcií alebo systémov sporenia, nárokov alebo oprávnení na akcie alebo v súvislosti s nimi alebo pri transakciách, keď sa benefičný úrok z príslušných cenných papierov nemení.

13.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 35 delegované akty bližšie určujúce okolnosti, za ktorých emitent môže povoliť obchodovanie počas zakázaného obdobia, ako sa uvádza v odseku 12, vrátane okolností, ktoré by sa mohli považovať za výnimočné, a druhov transakcií, pri ktorých by bolo opodstatnené udelenie povolenia na obchodovanie.

14.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 35 spresňujúce druhy transakcií, ktoré by zakladali požiadavku uvedenú v odseku 1.

15.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie odseku 1 orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa formátu a vzoru na oznamovanie informácií uvedených v odseku 1 a ich poskytovanie verejnosti.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 20

Investičné odporúčania a štatistiky

1.   Osoby, ktoré vypracúvajú alebo šíria investičné odporúčania alebo iné informácie, ktorými sa odporúča alebo navrhuje investičná stratégia, venujú primeranú pozornosť zabezpečeniu toho, aby takéto informácie boli objektívne prezentované a aby informovali o ich záujmoch alebo uviedli konflikty záujmov v súvislosti s finančnými nástrojmi, ktorých sa tieto informácie týkajú.

2.   Verejné inštitúcie šíriace štatistiky alebo odhady, ktoré výrazne ovplyvňujú finančné trhy, ich šíria objektívne a transparentne.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie technických opatrení pre kategórie osôb uvedených v odseku 1 na objektívne predkladanie investičných odporúčaní alebo iných informácií odporúčajúcich alebo navrhujúcich investičnú stratégiu a na zverejňovanie osobitných záujmov alebo uvádzanie konfliktov záujmov.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Technické opatrenia stanovené v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 3 sa neuplatňujú na novinárov, na ktorých sa vzťahuje rovnocenný náležitý predpis v členskom štáte vrátane rovnocennej náležitej samoregulácie, za predpokladu, že takýto predpis alebo samoregulácia má podobné účinky ako tieto technické opatrenia. Členské štáty oznámia znenie tohto rovnocenného náležitého predpisu Komisii.

Článok 21

Zverejňovanie alebo šírenie informácií v médiách

Na účely článku 10, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 20 v prípade, že sa informácie zverejňujú alebo šíria a že sa odporúčania vypracúvajú alebo šíria na účely žurnalistiky alebo iné formy prejavu v médiách, sa takéto zverejňovanie alebo šírenie informácií posúdi s ohľadom na pravidlá týkajúce sa slobody tlače a slobody prejavu pri ostatných médiách, a na pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu s výnimkou prípadov, keď:

a)

dotknuté osoby alebo osoby s nimi úzko spojené priamo alebo nepriamo nadobúdajú výhody alebo zisky zo zverejnenia alebo šírenia príslušných informácií, alebo

b)

zverejnenie alebo šírenie sa vykonáva so zámerom zaviesť trh, pokiaľ ide o ponuku finančných nástrojov, dopyt po nich alebo ich cenu.

KAPITOLA 4

ORGÁN ESMA A PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

Článok 22

Príslušné orgány

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci súdnych orgánov, každý členský štát určí na účely tohto nariadenia jeden správny príslušný orgán. Členské štáty o tom informujú Komisiu, orgán ESMA a ostatné príslušné orgány ostatných členských štátov. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa ustanovenia tohto nariadenia uplatňovali na jeho území, pokiaľ ide o všetky opatrenia vykonávané na jeho území a opatrenia vykonávané v zahraničí, ktoré sa týkajú nástrojov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na takomto trhu, dražených na aukčných platformách, alebo s ktorými sa obchoduje v rámci MTF alebo OTF alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v rámci MTF na jeho území.

Článok 23

Právomoci príslušných orgánov

1.   Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci jedným z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo účastníkmi trhu;

c)

v rámci svojich právomocí delegovaním na takéto orgány alebo účastníkov trhu;

d)

obrátením sa na príslušné súdne orgány.

2.   Príslušné orgány s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia majú v súlade s vnútroštátnym právom aspoň tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)

prístup ku všetkým dokumentom a údajom v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť ich kópie;

b)

požadovať alebo vyžadovať informácie od každej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú odovzdávania pokynov alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a ak je to potrebné, predvolať a vypočuť takúto osobu s cieľom získať informácie;

c)

v súvislosti s komoditnými derivátmi žiadať informácie od účastníkov trhu o súvisiacich spotových trhoch podľa štandardizovaných formátov, získať správy o transakciách a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)

vykonávať kontroly na mieste a vyšetrovania na iných miestach ako v súkromných obydliach fyzických osôb;

e)

za podmienok splnenia druhého pododseku vstupovať do priestorov fyzických osôb a právnických osôb s cieľom zaistiť dokumenty a údaje v akejkoľvek forme, keď existuje dôvodné podozrenie, že dokumenty alebo údaje týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania môžu byť dôležité na dokázanie prípadov obchodovania s využitím dôverných informácií alebo manipulácie s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie;

f)

dať podnet na začatie vyšetrovania trestného činu;

g)

požadovať existujúce záznamy telefonických konverzácií, záznamy elektronickej komunikácie alebo záznamy o prenose údajov, ktoré má k dispozícii investičná spoločnosť, úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia;

h)

ak to umožňuje vnútroštátne právo, požadovať existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, keď existuje dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu právnych predpisov, a keď takéto záznamy môžu byť dôležité na vyšetrenie porušenia článku 14 písm. a) alebo b) alebo článku 15;

i)

žiadať zmrazenie alebo konfiškáciu aktív, alebo oboje;

j)

pozastaviť obchodovanie s príslušným finančným nástrojom;

k)

požadovať dočasné zastavenie každého postupu, ktorý je podľa príslušného orgánu v rozpore s týmto nariadením;

l)

uložiť dočasný zákaz výkonu profesionálnej činnosti a

m)

prijať všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť pravdivé informovanie verejnosti, a to aj opravu nepravdivých alebo zavádzajúcich zverejnených informácií, vrátane požiadania emitenta alebo inej osoby, ktorá uverejnila alebo rozšírila nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, aby uverejnila opravné vyhlásenie.

Ak je v súlade s vnútroštátnym právom potrebné predchádzajúce povolenie justičného orgánu dotknutého členského štátu na vstup do priestorov fyzickej osoby alebo právnickej osoby uvedenej v písmene e) prvého pododseku, právomoc uvedená v uvedenom písmene sa vykoná až po získaní tohto predchádzajúceho povolenia.

3.   Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich povinností.

Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení prijatých v súvislosti s ponukami na prevzatie, transakciami zlučovania a splynutia a inými transakciami, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo alebo kontrolu spoločností regulovaných orgánmi dohľadu, ktoré určili členské štáty podľa článku 4 smernice 2004/25/ES, ktorou sa ukladajú dodatočné požiadavky k požiadavkám tohto nariadenia.

4.   Osoba sprístupňujúca informácie príslušnému orgánu v súlade s týmto nariadením sa nepovažuje za osobu porušujúcu obmedzenia týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi a nezakladá žiadnu zodpovednosť oznamujúcej osoby spojenú s takýmto oznámením.

Článok 24

Spolupráca s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s orgánom ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Príslušné orgány bezodkladne poskytnú orgánu ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a spôsoby výmeny informácií uvedených v odseku 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 25

Povinnosť spolupráce

1.   Príslušné orgány spolupracujú medzi sebou navzájom a s orgánom ESMA, keď je to potrebné na účely tohto nariadenia, pokiaľ sa neuplatňuje jedna z výnimiek podľa odseku 2. Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov a orgánu ESMA. Predovšetkým si bez zbytočného odkladu vymieňajú informácie a spolupracujú pri vyšetrovaniach, dohľade a presadzovaní práva.

Povinnosť spolupráce a poskytnutia pomoci stanovená v prvom pododseku sa vzťahuje aj na Komisiu, pokiaľ ide o výmenu informácií týkajúcich sa komodít, ktorými sú poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe I k ZFEÚ.

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA sa uskutočňuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010, a najmä s jeho článkom 35.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení tohto nariadenia uvedené v uvedenom článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie, aby mohli získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní začatých z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia a poskytnúť tieto informácie ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA a splniť si tak povinnosť vzájomnej spolupráce a spolupráce s orgánom ESMA na účely tohto nariadenia.

2.   Príslušný orgán môže odmietnuť konať na základe žiadosti o informácie alebo na základe žiadosti o spoluprácu pri vyšetrovaní len za týchto výnimočných okolností, a to keď:

a)

by komunikácia príslušných informácií mohla mať nepriaznivý dosah na bezpečnosť požiadaného členského štátu, najmä ak ide o boj proti terorizmu a iné závažné trestné činy;

b)

vyhovenie žiadosti môže mať nepriaznivý dosah na vlastné vyšetrovanie, presadzovanie práva alebo v náležitých prípadoch na vyšetrovanie trestného činu;

c)

v súvislosti s tými istými činmi a proti tým istým osobám už bolo začaté súdne konanie pred orgánmi požiadaného členského štátu alebo

d)

v požiadanom členskom štáte už bol vynesený právoplatný rozsudok v súvislosti s týmito osobami za tie isté činy.

3.   Príslušné orgány a orgán ESMA spolupracujú s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadenou na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (27) a s národnými regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa prijal koordinovaný prístup pri presadzovaní príslušných pravidiel, keď sa transakcie, pokyny na obchodovanie alebo iné opatrenia alebo konanie vzťahujú na jeden alebo viaceré finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a takisto na jeden alebo viaceré veľkoobchodné energetické produkty, na ktoré sa uplatňujú články 3, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011. Príslušné orgány zohľadňujú osobitné charakteristiky vymedzení pojmov v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 a ustanovenia článkov 3, 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011, keď uplatňujú články 7, 8 a 12 tohto nariadenia na finančné nástroje súvisiace s veľkoobchodnými energetickými produktmi.

4.   Príslušné orgány na požiadanie bezodkladne poskytnú všetky informácie požadované na účely uvedené v odseku 1.

5.   Ak je príslušný orgán presvedčený o tom, že sa na území iného členského štátu koná alebo konalo v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia alebo že takéto konanie ovplyvňuje finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste nachádzajúcom sa v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť tak presne, ako sa dá, príslušnému orgánu daného iného členského štátu a orgánu ESMA a v súvislosti s veľkoobchodnými energetickými produktmi agentúre ACER. Príslušné orgány rôznych zainteresovaných členských štátov vykonávajú konzultácie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať, a to medzi sebou a s orgánom ESMA a v súvislosti s veľkoobchodnými energetickými produktmi s agentúrou ACER, a vzájomne sa informujú o podstatnom priebežnom vývoji. Koordinujú svoj postup s cieľom zabrániť možnej duplicite a prekrývaniu pri uplatňovaní správnych sankcií a iných správnych opatrení na cezhraničné prípady v súlade s článkami 30 a 31 a vzájomne si pomáhajú pri presadzovaní svojich rozhodnutí.

6.   Príslušný orgán jedného členského štátu môže so zreteľom na kontroly na mieste alebo vyšetrovania požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu.

Žiadajúci príslušný orgán môže informovať orgán ESMA o každej žiadosti uvedenej v prvom pododseku. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným vplyvom orgán ESMA koordinuje vyšetrovanie alebo kontrolu, ak ho o to požiada jeden z príslušných orgánov.

Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže postupovať jedným z týchto spôsobov:

a)

sám vykoná kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

b)

umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil kontroly na mieste alebo vyšetrovania;

c)

umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

d)

určí audítorov alebo expertov, ktorí vykonajú kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie;

e)

podelí si konkrétne úlohy súvisiace s činnosťami dohľadu s ostatnými príslušnými orgánmi.

Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka uľahčenia vymáhania peňažných sankcií.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, príslušný orgán, ktorého žiadosti o informácie alebo o pomoc podľa odsekov 1, 3, 4 a 5 sa nevyhovelo v primeranej lehote alebo ktorého žiadosť o informácie alebo o pomoc bola zamietnutá, môže predložiť toto zamietnutie alebo nevyhovenie orgánu ESMA, a to v primeranej lehote.

V týchto prípadoch môže orgán ESMA konať v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť orgánu ESMA konať v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

8.   Príslušné orgány spolupracujú a vymieňajú si informácie s príslušnými vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a regulačnými orgánmi tretích krajín zodpovednými za príslušné spotové trhy, keď majú dôvodné podozrenie, že dochádza alebo došlo ku konaniam, ktoré predstavujú obchodovanie s využitím dôverných informácií, neoprávnené zverejnenie dôverných informácií alebo manipuláciu s trhom, ktoré porušujú toto nariadenie. Touto spoluprácou sa zabezpečí konsolidovaný prehľad o finančných a spotových trhoch, odhalia sa zneužívania trhu na viacerých trhoch a v cezhraničnom meradle a uložia sa príslušné sankcie.

V súvislosti s emisnými kvótami sa spolupráca a výmena informácií podľa prvého pododseku zabezpečuje aj:

a)

prostredníctvom aukčného kontrolóra, pokiaľ ide o aukcie emisných kvót alebo iných dražených produktov, ktoré sú na nich založené, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, a

b)

prostredníctvom príslušných orgánov, správcov registrov vrátane hlavného správcu a ostatných orgánov verejnej moci zodpovedných za dohľad nad dodržiavaním smernice 2003/87/ES.

Orgán ESMA vykonáva podpornú a koordinačnú úlohu v súvislosti so spoluprácou a výmenou informácií medzi príslušnými orgánmi a regulačnými orgánmi v ostatných členských štátoch a tretích krajinách. Príslušné orgány podľa možností uzatvoria dohody o spolupráci s regulačnými orgánmi tretej krajiny zodpovednými za súvisiace spotové trhy v súlade s článkom 26.

9.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a spôsoby výmeny informácií a pomoci podľa tohto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Spolupráca s tretími krajinami

1.   Príslušné orgány členských štátov v prípade potreby uzatvoria dohody o spolupráci s orgánmi dohľadu tretích krajín týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu v tretích krajinách a presadzovania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách. Týmito dohodami o spolupráci sa zabezpečuje prinajmenšom účinná výmena informácií, ktorá príslušným orgánom umožní plniť si povinnosti podľa tohto nariadenia.

Príslušný orgán informuje orgán ESMA a ostatné príslušné orgány o prípadoch, v ktorých navrhuje uzatvoriť takúto dohodu.

2.   Orgán ESMA v náležitých prípadoch napomáha a koordinuje vypracovávanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi a príslušnými orgánmi dohľadu tretích krajín.

Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov obsahujúcich vzorový dokument pre dohody o spolupráci, ktorý podľa možnosti použijú príslušné orgány členských štátov.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Orgán ESMA takisto v náležitých prípadoch napomáha a koordinuje výmenu informácií získaných od orgánov dohľadu tretích krajín, ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa článkov 30 a 31, medzi príslušnými orgánmi.

3.   Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín iba vtedy, ak zverejňované informácie budú podliehať zárukám o služobnom tajomstve, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 27. Takáto výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh týchto príslušných orgánov.

Článok 27

Služobné tajomstvo

1.   Na všetky utajované informácie prijaté, vymenené alebo postúpené podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva stanovené v odsekoch 2 a 3.

2.   Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych vecí, sa považujú za dôverné a vzťahujú sa na ne požiadavky na služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán počas komunikácie uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

3.   Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo akýkoľvek orgán alebo účastníka trhu, na ktorý/ktorého príslušný orgán delegoval svoje právomoci, vrátane zmluvných audítorov a odborníkov príslušného orgánu. Informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nesmú poskytnúť žiadnej inej osobe ani orgánu, s výnimkou poskytnutia na základe práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

Článok 28

Ochrana údajov

Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, príslušné orgány vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES. Orgán ESMA pri spracúvaní osobných údajov v rámci tohto nariadenia dodržiava ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001.

Osobné údaje sa uchovávajú najviac päť rokov.

Článok 29

Poskytnutie osobných údajov tretím krajinám

1.   Príslušný orgán členského štátu môže postúpiť osobné údaje tretej krajine za predpokladu, že sú splnené požiadavky smernice 95/46/ES, a to len v jednotlivých prípadoch. Príslušný orgán zabezpečí, aby bol prenos nevyhnutný na účely tohto nariadenia a tretia krajina nepostúpila údaje ďalšej tretej krajine, pokiaľ nebol poskytnutý výslovný písomný súhlas a nie sú splnené podmienky stanovené príslušným orgánom daného členského štátu.

2.   Príslušný orgán členského štátu poskytuje osobné údaje, ktoré dostal od príslušného orgánu iného členského štátu, orgánu dohľadu tretej krajiny len vtedy, keď príslušný orgán dotknutého členského štátu získal výslovný súhlas príslušného orgánu, ktorý údaje poskytol, a v náležitých prípadoch, len ak sa údaje poskytujú výlučne na účely, na ktoré príslušný orgán udelil svoj súhlas.

3.   Keď sa v dohode o spolupráci ustanovuje výmena osobných údajov, musí byť v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES.

KAPITOLA 5

SPRÁVNE OPATRENIA A SANKCIE

Článok 30

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté trestné sankcie, a bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu podľa článku 23, členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom udelia príslušným orgánom právomoci prijať vhodné správne sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa prinajmenšom týchto porušení:

a)

porušenia článkov 14 a 15, článku 16 ods. 1 a 2, článku 17 ods. 1, 2, 4 a 5, a 8, článku 18 ods. 1 až 6, článku 19 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 11 a článku 20 ods. 1 a

b)

nespolupráca alebo nevyhovenie v súvislosti s vyšetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou v zmysle článku 23 ods. 2.

Členské štáty sa do 3. júla 2016 môžu rozhodnúť, že nestanovia pravidlá správnych sankcií podľa prvého pododseku v prípade, že porušenia uvedené v písmene a) alebo b) uvedeného pododseku už podliehajú trestným sankciám podľa ich vnútroštátneho práva. V tomto prípade členské štáty podrobne informujú Komisiu a orgán ESMA o príslušných predpisoch trestného práva.

Členské štáty do 3. júla 2016 poskytnú Komisii a orgánu ESMA podrobné informácie o predpisoch uvedených v prvom a druhom pododseku. Komisii a orgánu ESMA bezodkladne oznámia všetky ich následné zmeny.

2.   V prípade porušení uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. a) členské štáty v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečia, aby mali príslušné orgány právomoci uložiť minimálne tieto správne sankcie a prijať aspoň tieto správne opatrenia:

a)

pokyn, na základe ktorého sa požaduje, aby osoba zodpovedná za porušenie zastavila konanie a upustila od opakovania tohto konania;

b)

vrátenie ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno určiť;

c)

verejné upozornenie, v ktorom sa uvádza osoba zodpovedná za porušenie a povaha porušenia;

d)

odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia investičnej spoločnosti;

e)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v investičných spoločnostiach pre osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

f)

v prípade opakovaného porušenia článku 14 alebo 15 trvalý zákaz vykonávať riadiace funkcie v investičných spoločnostiach pre ktorúkoľvek osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

g)

dočasný zákaz obchodovať na vlastný účet pre osobu vykonávajúcu riadiace úlohy v investičnej spoločnosti alebo inú fyzickú osobu, ktorej sa pripisuje zodpovednosť za porušenie;

h)

maximálne administratívne peňažné sankcie vo výške aspoň trojnásobku výšky ziskov, ktoré sa na základe porušenia podarilo dosiahnuť, alebo strát, ktorým sa na základe porušenia podarilo zabrániť, pokiaľ ich možno určiť;

i)

v prípade fyzickej osoby, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

i)

5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 14 a 15;

ii)

1 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 16 a 17 a

iii)

500 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 18, 19 a 20 a

j)

v prípade právnických osôb, maximálne správne peňažné sankcie vo výške aspoň:

i)

15 000 000 EUR alebo 15 % celkového ročného obratu právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 14 a 15;

ii)

2 500 000 EUR alebo 2 % celkového ročného obratu podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenia článkov 16 a 17, a

iii)

1 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúcej hodnoty v národnej mene k 2. júlu 2014 za porušenie článkov 18, 19 a 20.

Odkazmi na príslušný orgán v tomto odseku nie je dotknutá spôsobilosť príslušného orgánu vykonávať svoje funkcie akýmkoľvek spôsobom uvedeným v článku 23 ods. 1.

Na účely prvého pododseku písm. j) bodov i) a ii) v prípade, že je právnická osoba materským podnikom alebo dcérskym podnikom, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku podľa smernice 2013/34/EÚ (28), príslušným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými smernicami o účtovníctve, smernicou Rady 86/635/EHS (29) v prípade bánk a smernicou Rady 91/674/EHS (30) v prípade poisťovní, podľa poslednej dostupnej konsolidovanej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavného materského podniku.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, aby príslušné orgány mali okrem právomocí uvedených v odseku 2 aj iné právomoci a mohli stanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú úrovne stanovené v uvedenom odseku.

Článok 31

Vykonávanie právomoci v oblasti dohľadu a právomoci ukladať sankcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby pri určovaní druhu a úrovne správnych sankcií príslušné orgány zohľadnili všetky významné okolnosti vrátane podľa možností:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti osoby zodpovednej za porušenie;

c)

finančnej sily osoby zodpovednej za porušenie, ako je určená predovšetkým na základe celkového obratu právnickej osoby alebo ročného príjmu fyzickej osoby;

d)

významu ziskov, ktoré osoba zodpovedná za porušenie dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, ak ich možno určiť;

e)

úrovne spolupráce osoby zodpovednej za porušenie s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zaistiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

f)

predchádzajúcich porušení osoby zodpovednej za porušenie a

g)

opatrení prijatých osobou zodpovednou za porušenie s cieľom predísť jeho zopakovaniu.

2.   Príslušné orgány pri výkone svojich právomocí ukladať správne sankcie a iné správne opatrenia podľa článku 30 úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby výkon ich právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a správne sankcie, ktoré ukladajú, a iné správne opatrenia, ktoré prijímajú, boli účinné a vhodné podľa tohto nariadenia. Koordinujú svoje postupy v súlade s článkom 25 s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu pri vykonávaní svojich právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a pri ukladaní správnych sankcií na cezhraničné prípady.

Článok 32

Nahlasovanie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na umožnenie nahlasovania skutočných alebo možných porušení tohto nariadenia príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

osobitné postupy prijímania správ o porušení a ich skúmania vrátane zriadenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto správy;

b)

v rámci zamestnania, primeranú ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy, ktoré nahlásia porušenia alebo ktoré sú obvinené z porušenia, aspoň pred odvetnými opatreniami, diskrimináciou alebo inými druhmi nespravodlivého zaobchádzania, a

c)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá nahlási porušenie, a fyzickej osoby, ktorá je ho údajne spáchala, vrátane ochrany týkajúcej sa zachovania dôvernosti ich totožnosti, a to vo všetkých fázach postupu bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na požiadanie o zverejnenie informácií na základe vnútroštátneho práva v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.

3.   Členské štáty od zamestnávateľov, ktorí vykonávajú činnosti, ktoré sú regulované reguláciou finančných služieb, požadujú, aby mali zavedené vhodné interné postupy pre svojich zamestnancov na nahlasovanie porušení tohto nariadenia.

4.   Členské štáty môžu stanoviť, že finančné stimuly určené pre osoby, ktoré ponúknu relevantné informácie o možných porušeniach tohto nariadenia, sa majú poskytnúť v súlade s vnútroštátnym právom, keď takéto osoby nemajú inú, už existujúcu právnu alebo zmluvnú povinnosť nahlásiť takéto informácie a keď sú tieto informácie nové a vedú k uloženiu správnej alebo trestnej sankcie alebo prijatiu iného správneho opatrenia za porušenie tohto nariadenia.

5.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom spresniť postupy uvedené v odseku 1 vrátane spôsobov nahlasovania a spôsobov skúmania správ a opatrenia na ochranu osôb pracujúcich na základe pracovnej zmluvy a opatrenia na ochranu osobných údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 36 ods. 2.

Článok 33

Výmena informácií s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok súhrnné informácie o všetkých správnych sankciách a iných správnych opatreniach, ktoré príslušné orgány uložili v súlade s článkami 30, 31 a 32. Orgán ESMA tieto informácie uverejní vo výročnej správe. Príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok aj anonymné a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých správnych vyšetrovaní uskutočnených v súlade s uvedenými článkami.

2.   Ak členské štáty v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom stanovili trestné sankcie za porušenia uvedené v uvedenom článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje týkajúce sa všetkých vyšetrovaní trestných činov a všetkých trestov, ktoré súdne orgány uskutočnili a uložili v súlade s článkami 30, 31 a 32. Orgán ESMA uverejní informácie o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

3.   Ak príslušný orgán sprístupní správne alebo trestné sankcie, iné správne opatrenia verejnosti, oznámi ich súčasne orgánu ESMA.

4.   Ak sa uverejnené správne alebo trestné sankcie alebo iné správne opatrenia týkajú investičnej spoločnosti, ktorá má povolenie v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, orgán ESMA pridá do registra investičných spoločností zriadeného podľa článku 5 ods. 3 uvedenej smernice odkaz na tieto uverejnené sankcie alebo opatrenia.

5.   Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť postupy a spôsoby výmeny informácií uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2016.

Na Komisiu sa prenáša právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 34

Uverejnenie rozhodnutí

1.   Za splnenia podmienok tretieho pododseku, príslušné orgány uverejnia na svojich webových stránkach každé rozhodnutie, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo iné správne opatrenie za porušenie tohto nariadenia, hneď ako je o tomto rozhodnutí informovaná osoba, ktorej sa rozhodnutie týka. Toto uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak však uverejnenie totožnosti právnickej osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, alebo osobných údajov fyzickej osoby považuje príslušný orgán na základe individuálneho posúdenia vykonaného na základe proporcionality uverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak by toto uverejnenie ohrozilo prebiehajúce vyšetrovanie či stabilitu finančných trhov, príslušný orgán:

a)

odloží uverejnenie rozhodnutia až dovtedy, kým pominú dôvody na toto odloženie;

b)

uverejní rozhodnutie na anonymnom základe v súlade s vnútroštátnym právom, ak takéto uverejnenie zabezpečí účinnú ochranu dotknutých osobných údajov;

c)

vôbec neuverejní rozhodnutie v prípade, že má za to, že uverejnenie v súlade s písmenami a) alebo b) nebude dostatočné na zaručenie toho, že:

i)

nie je ohrozená stabilita finančných trhov alebo

ii)

uverejnenie takýchto rozhodnutí je primerané s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia s menej závažnou povahou.

Ak sa príslušný orgán rozhodne uverejniť rozhodnutie na anonymnom základe podľa písmena b) tretieho pododseku, môže uverejnenie príslušných údajov na primeraný čas odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné uverejnenie pominú.

2.   Ak je rozhodnutie predmetom odvolania podaného na vnútroštátny súdny, správny alebo iný orgán, príslušné orgány bezodkladne uverejnia na svojej webovej stránke aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku tohto odvolania. Okrem toho sa uverejní aj každé rozhodnutie, ktorým sa ruší rozhodnutie napadnuté odvolaním.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby akékoľvek rozhodnutie uverejnené v súlade s týmto článkom ostalo prístupné na ich webovej stránke aspoň päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje uvedené v takto uverejnených rozhodnutiach sa na webovej stránke príslušného orgánu uchovávajú po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s uplatniteľnými pravidlami ochrany údajov.

KAPITOLA 6

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 35

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 treťom pododseku, článku 17 ods. 3 a článku 19 ods. 13 a 14 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 treťom pododseku, článku 17 ods. 3 a článku 19 ods. 13 a 14 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5 a 6, článku 12 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3 alebo článku 19 ods. 13 alebo 14 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 36

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený na základe rozhodnutia Komisie 2001/528/ES (31). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

KAPITOLA 7

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 37

Zrušenie smernice 2003/6/ES a jej vykonávacích opatrení

Smernica 2003/6/ES a smernice Komisie 2004/72/ES (32), 2003/125/ES (33) a 2003/124/ES (34) a nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 (35) sa rušia s účinnosťou od 3. júla 2016. Odkazy na smernicu 2003/6/ES sa vykladajú ako odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody stanovenou v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 38

Podávanie správ

Komisia do 3. júla 2019 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia, v prípade potreby spoločne s legislatívnym návrhom na jeho zmenu. Uvedená správa okrem iného posúdi:

a)

vhodnosť zavedenia spoločných pravidiel, pokiaľ ide o potrebu, aby všetky členské štáty stanovili správne sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom;

b)

či je vymedzenie pojmu dôverné informácie dostatočné na to, aby zahŕňalo všetky informácie, ktoré príslušné orgány potrebujú na účinný boj proti zneužívaniu trhu;

c)

primeranosť podmienok, na ktorých je založený zákaz obchodovania v súlade s článkom 19 ods. 11, s cieľom určiť, či existujú nejaké ďalšie okolnosti, za ktorých by sa zákaz mal uplatňovať;

d)

možnosť vytvoriť v súvislosti so zneužívaním trhu rámec Únie pre dohľad nad knihami objednávok na celom trhu, ako aj odporúčania pre takýto rámec, a

e)

rozsah uplatňovania ustanovení o referenčných hodnotách.

Na účely písmena a) prvého pododseku orgán ESMA získa prehľad o uplatňovaní správnych sankcií a v prípade, že sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 30 ods. 1 druhým pododsekom stanoviť trestné sankcie v ňom uvedené za porušenie tohto nariadenia, o uplatňovaní takýchto trestných sankcií v jednotlivých členských štátoch. Tento prehľad zahŕňa aj všetky sprístupnené údaje podľa článku 33 ods. 1 a 2.

Článok 39

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od 3. júla 216 s výnimkou článku 4 ods. 4 a 5, článku 5 ods. 6, článku 6 ods. 5 a 6, článku 7 ods. 5, článku 11 ods. 9, 10 a 11, článku 12 ods. 5, článku 13 ods. 7 a 11, článku 16 ods. 5, článku 17 ods. 2 tretieho pododseku, článku 17 ods. 3, 10 a 11, článku 18 ods. 9, článku 19 ods. 13, 14 a 15, článku 20 ods. 3, článku 24 ods. 3, článku 25 ods. 9, článku 26 ods. 2 druhého, tretieho a štvrtého pododseku, článku 32 ods. 5 a článku 33 ods. 5, ktoré sa začnú uplatňovať 2. júla 2014.

3.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s článkami 22, 23 a 30, článkom 31 ods. 1 a článkami 32 a 34 do 3. júla 2016.

4.   Odkazy v tomto nariadení na smernicu 2014/65/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 600/2014 sa pred 3. januárom 2017 považujú za odkazy na smernicu 2004/39/ES a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV k smernici 2014/65/EÚ v rozsahu, v ktorom uvedená tabuľka zhody obsahuje ustanovenia odkazujúce na smernicu 2004/39/ES.

Ak sa v ustanoveniach tohto nariadenia odkazuje na OTF, rastové trhy MSP, emisné kvóty alebo dražené produkty, ktoré sú na nich založené, uvedené ustanovenia sa neuplatňujú na OTF, rastové trhy MSP, emisné kvóty alebo dražené produkty, ktoré sú na nich založené, do 3. januára 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 64.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 10. septembra 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (pozri stranu 179 tohto úradného vestníka).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(14)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(17)  Ú. v. EÚ C 177, 20.6.2012, s. 1.

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(19)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(21)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorými sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (pozri stranu 84 tohto úradného vestníka).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(29)  Smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (Ú. v. ES L 372, 31.12.1986, s. 1).

(30)  Smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 7).

(31)  Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).

(32)  Smernica Komisie 2004/72/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o prijatú trhovú prax, vymedzenie dôvernej informácie vo vzťahu k derivátom komodít, vypracovanie zoznamov zasvätených osôb, oznamovanie operácií manažérov a ohlasovanie podozrivých operácií (Ú. v. EÚ L 162, 30.4.2004, s. 70).

(33)  Smernica Komisie 2003/125/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o správne poskytovanie investičných odporúčaní a zverejňovanie konfliktu záujmov (Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 73).

(34)  Smernica Komisie 2003/124/ES z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o vymedzenie a zverejňovanie dôverných informácií a vymedzenie manipulácie s trhom (Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 70).

(35)  Nariadenie Komisie (ES) č. 2273/2003 z 22. decembra 2003, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES, pokiaľ ide o výnimky pre programy spätného výkupu a stabilizácie finančných nástrojov (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33).


PRÍLOHA I

A.   Ukazovatele manipulatívneho konania týkajúceho sa klamlivých alebo zavádzajúcich signálov a zaistenia ceny

Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2 uvedeného článku, sa pri skúmaní transakcií alebo pokynov na obchodovanie účastníkmi trhu a príslušnými orgánmi zohľadní tento neúplný zoznam ukazovateľov, ktoré sa nemusia nevyhnutne považovať za konania, ktoré samy osebe predstavujú manipuláciu s trhom:

a)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie alebo uskutočnené transakcie predstavujú významný podiel na dennom objeme transakcií s príslušným finančným nástrojom, súvisiacou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít alebo draženým produktom založeným na emisných kvótach, najmä ak tieto činnosti vedú k významnej zmene ich cien;

b)

rozsah, v ktorom pokyny na obchodovanie vydané osobami s významnou nákupnou alebo predajnou pozíciou v prípade finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo transakcie uskutočnené takýmito osobami vedú k významným zmenám ceny tohto finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

c)

skutočnosť, či uskutočnené transakcie nevedú k zmene bezprostredného vlastníctva finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

d)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie alebo vykonané transakcie alebo zrušené pokyny zahŕňajú obraty pozícií v krátkom období a predstavujú významný podiel na dennom objeme transakcií s príslušným finančným nástrojom, súvisiacou spotovou zmluvou týkajúcou sa komodít alebo draženým produktom založeným na emisných kvótach a v ktorom sa môžu spájať s významnými zmenami ceny finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach;

e)

rozsah, v ktorom sú vydané pokyny na obchodovanie alebo uskutočnené transakcie koncentrované do krátkeho časového obdobia obchodovacieho dňa a vedú k zmene ceny, ktorá je následne zvrátená;

f)

rozsah, v ktorom vydané pokyny na obchodovanie menia zobrazenie najlepšej cenovej ponuky alebo ponukových cien v rámci finančného nástroja, súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít alebo draženého produktu založeného na emisných kvótach alebo všeobecnejšie zobrazenie knihy objednávok dostupnej účastníkom trhu a v ktorom sú odstránené pred ich vykonaním, a

g)

rozsah, v ktorom sú pokyny na obchodovanie vydané alebo transakcie uskutočnené presne v čase alebo približne v čase, keď sa počítajú referenčné ceny, zúčtovacie ceny a ocenenia, a rozsah, v ktorom vedú k zmenám cien, ktoré majú vplyv na takéto ceny a ocenenia.

B.   Ukazovatele manipulatívneho konania týkajúceho sa použitia fiktívneho nástroja alebo akejkoľvek inej formy podvodu alebo machinácie

Na účely uplatňovania článku 12 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté spôsoby konania uvedené v odseku 2 daného článku, sa pri skúmaní transakcií alebo pokynov na obchodovanie účastníkmi trhu a príslušnými orgánmi zohľadní tento neúplný zoznam ukazovateľov, ktoré sa nemusia nevyhnutne považovať za konania, ktoré samy osebe predstavujú manipuláciu s trhom:

a)

skutočnosť, či pokynom na obchodovanie vydaným osobami alebo transakciám uskutočneným osobami predchádza alebo po nich nasleduje šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií rovnakými osobami alebo osobami s nimi spojenými, a

b)

skutočnosť, či osoby vydajú pokyny na obchodovanie alebo uskutočnia transakcie pred alebo po tom, ako tieto isté osoby alebo osoby s nimi spojené vypracujú alebo rozšíria investičné odporúčania, ktoré sú chybné, neobjektívne alebo preukázateľne ovplyvnené hmotným záujmom.


PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

Toto nariadenie

Smernica 2003/6/ES

článok 1

 

článok 2

 

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 9 prvý odsek

článok 2 ods. 1 písm. b)

 

článok 2 ods. 1 písm. c)

 

článok 2 ods. 1 písm. d)

článok 9 druhý odsek

článok 2 ods. 3

článok 9 prvý odsek

článok 2 ods. 4

článok 10 písm. a)

článok 3 ods. 1 bod 1

článok 1 bod 3

článok 3 ods. 1 bod 2

 

článok 3 ods. 1 bod 3

 

článok 3 ods. 1 bod 4

 

článok 3 ods. 1 bod 5

 

článok 3 ods. 1 bod 6

článok 1 bod 4

článok 3 ods. 1 bod 7

 

článok 3 ods. 1 bod 8

 

článok 3 ods. 1 bod 9

článok 1 bod 5

článok 3 ods. 1 bod 10

 

článok 3 ods. 1 bod 11

 

článok 3 ods. 1 bod 12

článok 1 bod 7

článok 3 ods. 1 bod 13

článok 1 bod 6

článok 3 ods. 1 body 14 až 35

 

článok 4

 

článok 5

článok 8

článok 6 ods. 1

článok 7

článok 6 ods. 2

 

článok 6 ods. 3

 

článok 6 ods. 4

 

článok 6 ods. 5

 

článok 6 ods. 6

 

článok 6 ods. 7

 

článok 7 ods. 1 písm. a)

článok 1 bod 1 prvý odsek

článok 7 ods. 1 písm. b)

článok 1 bod 1 druhý odsek

článok 7 ods. 1 písm. c)

 

článok 7 ods. 1 písm. d)

článok 1 bod 1 tretí odsek

článok 7 ods. 2

 

článok 7 ods. 3

 

článok 7 ods. 4

 

článok 7 ods. 5

 

článok 8 ods. 1

článok 2 ods. 1 prvý pododsek

článok 8 ods. 2

 

článok 8 ods. 2 písm. a)

článok 3 písm. b)

článok 8 ods. 2 písm. b)

 

článok 8 ods. 3

 

článok 8 ods. 4 písm. a)

článok 2 ods. 1 písm. a)

článok 8 ods. 4 písm. b)

článok 2 ods. 1 písm. b)

článok 8 ods. 4 písm. c)

článok 2 ods. 1 písm. c)

článok 8 ods. 4 písm. d)

článok 2 ods. 1 písm. d)

článok 8 ods. 4 druhý pododsek

článok 4

článok 8 ods. 5

článok 2 ods. 2

článok 9 ods. 1

 

článok 9 ods. 2

 

článok 9 ods. 3 písm. a)

článok 2 ods. 3

článok 9 ods. 3 písm. b)

článok 2 ods. 3

článok 9 ods. 4

 

článok 9 ods. 5

 

článok 9 ods. 6

 

článok 10 ods. 1

článok 3 písm. a)

článok 10 ods. 2

 

článok 11

 

článok 12 ods. 1

 

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 1 bod 2 písm. a)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 1 bod 2 písm. b)

článok 12 ods. 1 písm. c)

článok 1 bod 2 písm. c)

článok 12 ods. 1 písm. d)

 

článok 12 ods. 2 písm. a)

článok 1 bod 2 druhý odsek prvá zarážka

článok 12 ods. 2 písm. b)

článok 1 bod 2 druhý odsek, druhá zarážka

článok 12 ods. 2 písm. c)

 

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 1 bod 2 druhý odsek tretia zarážka

článok 12 ods. 2 písm. e)

 

článok 12 ods. 3

 

článok 12 ods. 4

 

článok 12 ods. 5

článok 1 bod 2 tretí odsek

článok 13 ods. 1

článok 1 bod 2 písm. a) druhý odsek

článok 13 ods. 1

 

článok 13 ods. 2

 

článok 13 ods. 3

 

článok 13 ods. 4

 

článok 13 ods. 5

 

článok 13 ods. 6

 

článok 13 ods. 7

 

článok 13 ods. 8

 

článok 13 ods. 9

 

článok 13 ods. 10

 

článok 13 ods. 11

 

článok 14 písm. a)

článok 2 ods. 1 prvý pododsek

článok 14 písm. b)

článok 3 písm. b)

článok 14 písm. c)

článok 3 písm. a)

článok 15

článok 5

článok 16 ods. 1

článok 6 ods. 6

článok 16 ods. 2

článok 6 ods. 9

článok 16 ods. 3

 

článok 16 ods. 4

 

článok 16 ods. 5

článok 6 ods. 10 siedma zarážka

článok 17 ods. 1

článok 6 ods. 1

článok 17 ods. 1 tretí pododsek

článok 9 tretí odsek

článok 17 ods. 2

 

článok 17 ods. 3

 

článok 17 ods. 4

článok 6 ods. 2

článok 17 ods. 5

 

článok 17 ods. 6

 

článok 17 ods. 7

 

článok 17 ods. 8

článok 6 ods. 3 prvý a druhý pododsek

článok 17 ods. 9

 

článok 17 ods. 10

článok 6 ods. 10 prvá a druhá zarážka

článok 17 ods. 11

 

článok 18 ods. 1

článok 6 ods. 3 tretí pododsek

článok 18 ods. 2

 

článok 18 ods. 3

 

článok 18 ods. 4

 

článok 18 ods. 5

 

článok 18 ods. 6

 

článok 18 ods. 7

článok 9, tretí odsek

článok 18 ods. 8

 

článok 18 ods. 9

článok 6 ods. 10 štvrtá zarážka

článok 19 ods. 1

článok 6 ods. 4

článok 19 ods. 1 písm. a)

článok 6 ods. 4

článok 19 ods. 1 písm. b)

 

článok 19 ods. 2

 

článok 19 ods. 3

 

článok 19 ods. 4 písm. a)

 

článok 19 ods. 4 písm. b)

 

článok 19 ods. 5 až 13

 

článok 19 ods. 14

článok 6 ods. 10 piata zarážka

článok 19 ods. 15

článok 6 ods. 10 piata zarážka

článok 20 ods. 1

článok 6 ods. 5

článok 20 ods. 2

článok 6 ods. 8

článok 20 ods. 3

článok 6 ods. 10 šiesta zarážka a článok 6 ods. 11

článok 21

článok 1 bod 2 písm. c) druhá veta

článok 22

článok 11, prvý odsek a článok 10

článok 23 ods. 1

článok 12 ods. 1

článok 23 ods. 1 písm. a)

článok 12 ods. 1 písm. a)

článok 23 ods. 1 písm. b)

článok 12 ods. 1 písm. b)

článok 23 ods. 1 písm. c)

článok 12 ods. 1 písm. c)

článok 23 ods. 1 písm. d)

článok 12 ods. 1 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. a)

článok 12 ods. 2 písm. a)

článok 23 ods. 2 písm. b)

článok 12 ods. 2 písm. b)

článok 23 ods. 2 písm. c)

 

článok 23 ods. 2 písm. d)

článok 12 ods. 2 písm. c)

článok 23 ods. 2 písm. e)

 

článok 23 ods. 2 písm. f)

 

článok 23 ods. 2 písm. g)

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. h)

článok 12 ods. 2 písm. d)

článok 23 ods. 2 písm. i)

článok 12 ods. 2 písm. g)

článok 23 ods. 2 písm. j)

článok 12 ods. 2 písm. f)

článok 23 ods. 2 písm. k)

článok 12 ods. 2 písm. e)

článok 23 ods. 2 písm. l)

článok 12 ods. 2 písm. h)

článok 23 ods. 2 písm. m)

článok 6 ods. 7

článok 23 ods. 3

 

článok 23 ods. 4

 

článok 24 ods. 1

článok 15a ods. 1

článok 24 ods. 2

článok 15a ods. 2

článok 24 ods. 3

 

článok 25 ods. 1 prvý pododsek

článok 16 ods. 1

článok 25 ods. 2

článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. a)

článok 16 ods. 2 druhý pododsek prvá zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. b)

 

článok 25 ods. 2 písm. c)

článok 16 ods. 2, druhý pododsek druhá zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 2 písm. d)

článok 16 ods. 2 druhý pododsek tretia zarážka a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 3

 

článok 25 ods. 4

článok 16 ods. 2, prvá veta

článok 25 ods. 5

článok 16 ods. 3

článok 25 ods. 6

článok 16 ods. 4

článok 25 ods. 7

článok 16 ods. 2 štvrtý pododsek a článok 16 ods. 4 štvrtý pododsek

článok 25 ods. 8

 

článok 25 ods. 9

článok 16 ods. 5

článok 26

 

článok 27 ods. 1

 

článok 27 ods. 2

 

článok 27 ods. 3

článok 13

článok 28

 

článok 29

 

článok 30 ods. 1, prvý pododsek

článok 14 ods. 1

článok 30 ods. 1 písm. a)

 

článok 30 ods. 1 písm. b)

článok 14 ods. 3

článok 30 ods. 2

 

článok 30 ods. 3

 

článok 31

 

článok 32

 

článok 33 ods. 1

článok 14 ods. 5 prvý pododsek

článok 33 ods. 2

 

článok 33 ods. 3

článok 14 ods. 5 druhý pododsek

článok 33 ods. 4

článok 14 ods. 5 tretí pododsek

článok 33 ods. 5

 

článok 34 ods. 1

článok 14 ods. 4

článok 34 ods. 2

 

článok 34 ods. 3

 

článok 35

 

článok 36 ods. 1

článok 17 ods. 1

článok 36 ods. 2

 

článok 37

článok 20

článok 38

 

článok 39

článok 21

príloha

 


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/62


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 597/2014

zo 16. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 812/2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 812/2004 (3) sa Komisii udeľujú právomoci vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť uvedené právomoci s článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

S cieľom zabezpečiť účinné prispôsobovanie určitých ustanovení nariadenia (ES) č. 812/2004 vedecko-technickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o technické špecifikácie a podmienky týkajúce sa signálnych charakteristík a výkonových charakteristík používania akustických odplašovacích zariadení. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(3)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení nariadenia (ES) č. 812/2004 stanovujúcich pravidlá týkajúce sa postupu a formy podávania správ členských štátov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(4)

Vzhľadom na požiadavku, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na zriadenie systému prísnej ochrany veľrybovitých cicavcov v súlade s nariadením (ES) č. 812/2004, avzhľadom na nedostatky uvedeného nariadenia identifikované Komisiou by sa vhodnosť a účinnosť ustanovení uvedeného nariadenia na ochranu veľrybovitých cicavcov mala preskúmať do konca roka 2015. Na základe tohto preskúmania by Komisia v prípade potreby mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade zastrešujúci legislatívny návrh na zabezpečenie účinnej ochrany veľrybovitých cicavcov okrem iného aj prostredníctvom regionalizácie.

(5)

Nariadenie (ES) č. 812/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 812/2004 sa mení takto:

1.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Akustické odplašovacie zariadenia používané v rámci uplatňovania článku 2 ods. 1 sú v súlade s technickými špecifikáciami a podmienkami používania stanovenými v prílohe II. S cieľom zabezpečiť, aby príloha II naďalej odzrkadľovala vedecko-technický pokrok, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie signálnych charakteristík a zodpovedajúcich výkonových charakteristík uvedených v uvedenej prílohe. Pri prijímaní uvedených delegovaných aktov prijme Komisia opatrenia na poskytnutie dostatočného času na vykonanie takýchto úprav.“

2.

V článku 7 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia preskúma do 31. decembra 2015 účinnosť opatrení ustanovených v tomto nariadení a v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade zastrešujúci legislatívny návrh na zabezpečenie účinnej ochrany veľrybovitých cicavcov.“

3.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Vykonávanie

Komisia môže prijať vykonávacie akty, ktoré stanovia podrobné pravidlá postupu a formy podávania správ, ako sú ustanovené v článku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8b ods. 2“

4.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 2. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 8b

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre rybolov a akvakultúru zriadený článkom 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (5). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22)."

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. C 11, 15.1.2013, s. 85.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2013 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady v prvom čítaní z 3. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/65


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 598/2014

zo 16. apríla 2014

o pravidlách a postupoch zavádzania prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom na letiskách Únie v rámci vyváženého prístupu, ktorým sa zrušuje smernica 2002/30/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Kľúčovým cieľom spoločnej dopravnej politiky je trvalo udržateľný rozvoj. Na jeho dosiahnutie je potrebný integrovaný prístup zameraný na zabezpečenie účinného fungovania dopravných systémov Únie a ochrany životného prostredia.

(2)

Udržateľný rozvoj leteckej dopravy si vyžaduje zavedenie opatrení zameraných na zníženie vplyvu hluku lietadiel na letiskách Únie. Týmito opatreniami by sa malo v súvislosti s hlukom zlepšiť prostredie v okolí letísk Únie s cieľom zachovať alebo zvýšiť kvalitu života občanov žijúcich v blízkosti týchto letísk a zlepšiť zlučiteľnosť medzi leteckými činnosťami a obytnými oblasťami, najmä pokiaľ ide o nočné lety.

(3)

Rezolúcia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) A33/7 zavádza koncepciu „vyváženého prístupu“ k manažmentu hluku (ďalej lej „vyvážený prístup“) a stanovuje koherentnú metódu riešenia problematiky hluku spôsobeného lietadlami. Vyvážený prístup by mal zostať základom manažmentu hluku pre leteckú dopravu ako globálne odvetvie. Vyvážený prístup uznáva hodnotu príslušných právnych záväzkov, existujúcich dohôd, platných zákonov a zavedených politík a nemá na ne vplyv. Zapracovanie medzinárodných pravidiel vyváženého prístupu do tohto nariadenia by značne znížilo riziká medzinárodných sporov v prípade, že sa prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom dotýkajú dopravcov z tretích krajín.

(4)

Po odstránení najhlučnejších lietadiel podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/93/ES (5) je potrebné vypracovať aktualizáciu spôsobu uplatňovania opatrení na prevádzkové obmedzenia, aby sa orgány mohli zaoberať lietadlami, ktoré sú v súčasnosti najhlučnejšie, s cieľom zlepšiť stav prostredia v okolí letísk Únie, pokiaľ ide o hluk, v rámci medzinárodného rámca vyváženého prístupu.

(5)

Správa Komisie z 15. februára 2008 s názvom Prevádzkové obmedzenia podmienené hlukom na letiskách EÚ poukázala na potrebu objasniť v texte smernice 2002/30/ES rozdelenie zodpovednosti a presné určenie práv a povinností zainteresovaných strán počas procesu posudzovania hluku s cieľom zabezpečiť prijatie nákladovo efektívnych opatrení, aby sa na každom letisku dosiahli ciele v oblasti znižovania hluku.

(6)

Zavedenie prevádzkových obmedzení členskými štátmi na letiskách Únie podľa jednotlivých prípadov a súbežné obmedzenie kapacity môže prispieť k zníženiu hladiny hluku v okolí letísk. Existuje však možnosť narušenia hospodárskej súťaže alebo zhoršenia celkovej efektívnosti siete leteckej dopravy Únie prostredníctvom neefektívneho využívania existujúcich kapacít. Keďže osobitný cieľ v oblasti znižovania hluku stanovený v tomto nariadení nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu zosúladených pravidiel týkajúcich sa procesu zavedenia prevádzkových obmedzení ako súčasti procesu manažmentu hluku ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Takáto zosúladená metodika nestanovuje ciele týkajúce sa kvality hluku, ktoré naďalej vychádzajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (6), z iných relevantných pravidiel Únie alebo právnych predpisov v rámci každého členského štátu, a nemá vplyv na konkrétny výber opatrení.

(7)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na členské štáty, v ktorých sa nachádzajú letiská, na ktorých sa uskutočňuje viac než 50 000 pohybov civilných lietadiel v kalendárnom roku, a ak sa zvažuje, že sa na takom letisku zavedú prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci civilného letectva. Nemalo by sa uplatňovať na vojenské lietadlá a lietadlá využívané na colné, policajné a hasičské operácie. Okrem toho by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vyňať rôzne operácie výnimočnej povahy, akými sú lety z naliehavých humanitárnych dôvodov, pátracie a záchranné lety v núdzových situáciách, situáciách vyžadujúcich lekársku pomoc a lety na účely zmiernenia následkov katastrof.

(9)

Hoci by sa posudzovanie hluku malo v súlade so smernicou 2002/49/ES vykonávať pravidelne, takéto posudzovania by mali viesť k dodatočným opatreniam na znižovanie hluku len vtedy, ak súčasná kombinácia opatrení na zmiernenie hluku nedosahuje ciele v oblasti znižovania hluku pri zohľadnení očakávaného rozvoja letiska. V prípade letísk, na ktorých sa zistil problém súvisiaci s hlukom, by sa mali v súlade s metodikou vyváženého prístupu určiť dodatočné opatrenia na znižovanie hluku. Na účely zabezpečenia širokého uplatňovania vyváženého prístupu v rámci Únie sa jeho využívanie odporúča vždy, keď ho dotknutý členský štát považuje za primeraný, a to aj nad rámec tohto nariadenia. Prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom by sa mali zavádzať, len ak iné opatrenia vyváženého prístupu nie sú na dosiahnutie osobitných cieľov v oblasti znižovania hluku postačujúce.

(10)

Zatiaľ čo analýza nákladov a prínosov poskytuje informácie o celkových účinkoch z hľadiska hospodárskej prosperity na základe porovnania nákladov a prínosov, posúdenie efektívnosti nákladov sa zameriava na dosiahnutie daného cieľa najefektívnejším spôsobom, pričom je potrebné porovnať len náklady. Týmto nariadením by sa členským štátom nemalo brániť v tom, aby v prípade potreby použili analýzu nákladov a prínosov.

(11)

Vo vzťahu k problémom súvisiacim s hlukom je potrebné uznať dôležitosť zdravotných aspektov, a preto je dôležité, aby sa tieto aspekty vzali pri prijímaní rozhodnutí o cieľoch v oblasti znižovania hluku konzistentným spôsobom do úvahy na všetkých letiskách, a to pri zohľadnení platných spoločných pravidiel Únie v tejto oblasti. Preto by sa zdravotné aspekty mali posudzovať v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa hodnotenia vplyvu hluku.

(12)

Posúdenia hluku by sa mali zakladať na objektívnych a merateľných kritériách spoločných pre všetky členské štáty a mali by vychádzať z existujúcich dostupných informácií, akými sú napríklad informácie vyplývajúce z vykonávania smernice 2002/49/ES. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto informácie boli spoľahlivé, aby boli získané transparentným spôsobom a aby boli dostupné pre príslušné orgány a zainteresované strany. Príslušné orgány by mali zaviesť potrebné monitorovacie nástroje.

(13)

Príslušný orgán zodpovedný za prijímanie prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom by mal byť nezávislý od akejkoľvek organizácie, ktorá je zapojená do prevádzky letiska, vykonáva leteckú dopravu alebo poskytuje letecké navigačné služby, alebo organizácií zastupujúcich jej záujmy, ako aj od obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska. To by nemalo znamenať, že sa od členských štátov vyžaduje, aby zmenili svoje administratívne štruktúry alebo rozhodovacie procesy.

(14)

Uznáva sa, že členské štáty rozhodli o prevádzkových obmedzeniach súvisiacich s hlukom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vychádzajúcimi z metód na zníženie hluku uznávaných na vnútroštátnej úrovni, ktoré zatiaľ nemusia byť úplne v súlade s metódou opísanou v smerodajnej správe Európskej konferencie civilného letectva s názvom Štandardná metóda výpočtu krivky hluku v okolí civilných letísk (ECAC Doc 29) a ktoré ani nevyužívajú medzinárodne uznávané informácie o hlukovej spôsobilosti lietadiel. Účinnosť a efektívnosť prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom by sa mala posudzovať v súlade s metódami stanovenými v ECAC Doc 29 a vo vyváženom prístupe. Členské štáty by teda mali prispôsobiť svoje posúdenia prevádzkových obmedzení vo vnútroštátnych predpisoch tak, aby boli v úplnom súlade s ECAC Doc 29.

(15)

Na účely uľahčenia uplatňovania nových technológií a nových prevádzkových spôsobilostí lietadiel a pozemného vybavenia by sa malo zaviesť nové a širšie vymedzenie pojmu „prevádzkové obmedzenia“ v porovnaní so smernicou 2002/30/ES. Uplatňovanie tohto vymedzenia pojmu by nemalo viesť k odkladaniu realizácie prevádzkových opatrení, ktoré by mohli okamžite znížiť vplyv hluku bez toho, aby mali významný dosah na prevádzkovú kapacitu letiska. Takéto opatrenia by sa preto nemali považovať za nové prevádzkové obmedzenia.

(16)

Centralizácia informácií o hluku by podstatne znížila administratívne zaťaženie pre prevádzkovateľov lietadiel aj letísk. Takéto informácie sa v súčasnosti poskytujú a spravujú na úrovni jednotlivých letísk. Tieto údaje sa musia prevádzkovateľom lietadiel a letísk poskytnúť na prevádzkové účely. Je dôležité využívať banku údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „agentúra“) týkajúcich sa osvedčenia hlukovej spôsobilosti ako overovacieho nástroja spolu s údajmi týkajúcimi sa individuálnych letov spracúvanými Európskou organizáciou pre bezpečnosť letovej prevádzky (ďalej len „Eurocontrol“). Takéto údaje sa v súčasnosti už systematicky vyžadujú na účely centrálneho usporiadania toku letovej prevádzky, ale v súčasnosti nie sú pre Komisiu ani agentúru dostupné, a je potrebné ich špecifikovať na účely tohto nariadenia a nariadenia o výkonnosti vo vzťahu k manažmentu letovej prevádzky. Dobrý prístup k overeným údajom na účely tvorby modelov určeným v súlade s medzinárodne uznávanými postupmi a osvedčenými praktikami by mal zvýšiť kvalitu mapovania krivky hluku na jednotlivých letiskách na podporu politických rozhodnutí.

(17)

Na účely zabránenia neželaným dôsledkom na bezpečnosť leteckej dopravy, kapacitu letísk a hospodársku súťaž by Komisia, ak zistí, že proces zavedenia prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, mala o tom informovať dotknuté príslušné orgány. Dotknutý príslušný orgán by mal pred zavedením prevádzkových obmedzení preskúmať oznámenie Komisie a informovať ju o svojich zámeroch.

(18)

Na účely zohľadnenia vyváženého prístupu by sa mala ustanoviť možnosť udelenia výnimiek za osobitných okolností pre prevádzkovateľov z rozvojových tretích krajín, bez ktorých by títo prevádzkovatelia čelili neprimeraným ťažkostiam. Odkaz na „rozvojové krajiny“ je potrebné chápať z tohto špecifického kontextu leteckej dopravy a nezahŕňa všetky krajiny, ktoré by sa v rámci medzinárodného spoločenstva mohli takto označovať. Potrebné je predovšetkým zaistiť, aby každá takáto výnimka bola v súlade so zásadou nediskriminácie.

(19)

S cieľom zohľadniť nepretržitý technologický pokrok v technológiách výroby motorov a nosných konštrukcií a metódach používaných na mapovanie kriviek hluku by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o pravidelnú aktualizáciu štandardov týkajúcich sa problematiky hluku pre lietadlá uvedené v tomto nariadení a odkazu na pridružené metódy osvedčovania a aktualizáciu odkazu na metódu výpočtov krivky hluku, pričom sa v prípade potreby zohľadnia zmeny v relevantných dokumentoch ICAO. Prostredníctvom delegovaných aktov by sa okrem toho podľa potreby mali vziať do úvahy aj zmeny v dokumente ECAC Doc 29, ktoré súvisia s technickými aktualizáciami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa všetky príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(20)

Aj keď sa v tomto nariadení vyžaduje pravidelné posudzovanie situácie v oblasti hluku na letiskách, súčasťou týchto posudzovaní nemusí byť nevyhnutne prijatie nových prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom ani revízia platných obmedzení. Týmto nariadením sa preto nebude vyžadovať revízia prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom platných ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a to ani tých, ktoré vyplývajú z rozsudkov súdov a procesov mediácie. Malé technické zmeny opatrení bez podstatného vplyvu na kapacitu alebo prevádzku by sa nemali považovať za nové prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom.

(21)

V prípade, že sa proces konzultácií predchádzajúci prijatiu prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom začal podľa smernice 2002/30/ES a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stále trvá, je vhodné umožniť, aby sa konečné rozhodnutie prijalo v súlade so smernicou 2002/30/ES, aby sa zachovali výsledky, ktoré sa v rámci uvedeného procesu konzultácií už podarilo dosiahnuť.

(22)

Vzhľadom na potrebu konzistentného uplatňovania metódy posudzovania hluku na trhu leteckej dopravy v Únii sa v tomto nariadení stanovujú spoločné pravidlá v oblasti prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom.

(23)

Smernica 2002/30/ES by sa preto by mala zrušiť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy, ciele a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa v prípadoch, v ktorých sa zistil problém súvisiaci s hlukom, stanovujú pravidlá týkajúce sa postupu, ktorý je potrebné dodržať konzistentným spôsobom a v závislosti od situácie jednotlivých letísk pri zavádzaní prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom s cieľom znížiť hladinu hluku a obmedziť alebo znížiť počet ľudí značne vystavených potenciálne škodlivým účinkom hluku spôsobeného lietadlami, a to v súlade s vyváženým prístupom.

2.   Ciele tohto nariadenia sú:

a)

prispieť k dosiahnutiu osobitných cieľov v oblasti znižovania hluku, a to aj pokiaľ ide o zdravotné aspekty, na úrovni jednotlivých letísk, dodržiavajúc pritom príslušné pravidlá Únie, najmä tie, ktoré sú stanovené v smernici 2002/49/ES, a právne predpisy jednotlivých členských štátov;

b)

umožniť využívanie prevádzkových obmedzení v súlade s vyváženým prístupom, aby bolo možné dosiahnuť udržateľný rozvoj kapacity siete letísk a riadenia letovej prevádzky z hľadiska zásady „od vzletu po pristátie“.

3.   Toto nariadenie sa uplatňuje na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci civilného letectva. Neuplatňuje sa na lietadlá, ktoré sa používajú v rámci vojenských, colných, policajných alebo podobných operácií.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„lietadlo“ je lietadlo s pevnými krídlami, s maximálnou osvedčenou vzletovou hmotnosťou 34 000 kg alebo viac alebo osvedčenou maximálnou vnútornou kapacitou pre príslušný typ lietadla pozostávajúceho z 19 alebo viacerých miest pre cestujúcich okrem miest určených len pre posádku;

2.

„letisko“ je letisko, na ktorom sa uskutoční viac než 50 000 pohybov civilných lietadiel v kalendárnom roku (pohyb znamená vzlet alebo pristátie), na základe priemerného počtu pohybov za posledné tri kalendárne roky pred posúdením hluku;

3.

„vyvážený prístup“ je postup vypracovaný Medzinárodnou organizáciou civilného letectva, na základe ktorého sa v záujme riešenia problémov súvisiacich s hlukom čo najefektívnejším spôsobom z hľadiska nákladov zvažuje konzistentným spôsobom a v závislosti od situácie jednotlivých letísk škála dostupných opatrení, menovite zníženie hluku spôsobeného lietadlom pri zdroji, územné plánovanie a riadenie využívania krajiny, prevádzkové postupy na znižovanie hluku a prevádzkové obmedzenia;

4.

„limitovane vyhovujúce lietadlo“ je lietadlo, ktoré je osvedčené v súlade s limitmi ustanovenými vo zväzku 1 časti II kapitole 3 prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve podpísanom 7. decembra 1944 (Chicagsky dohovor) v rámci kumulovanej medznej hodnoty nižšej ako 8 EPNdB (skutočne vnímaný hluk v decibeloch) počas prechodného obdobia končiaceho sa 14. júnom 2020 a v rámci kumulovanej medznej hodnoty nižšej ako 10 EPNdB po skončení tohto prechodného obdobia, pričom kumulovaná medzná hodnota je číslo vyjadrené v EPNdB a získané tak, že sa sčítajú jednotlivé medzné hodnoty (t. j. rozdiely medzi osvedčenou hladinou hluku a maximálnou prípustnou hladinou hluku) v každom z troch referenčných bodov merania hluku definovaných vo zväzku 1 časti II kapitoly 3 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru;

5.

„opatrenie súvisiace s hlukom“ je akékoľvek opatrenie, ktoré má vplyv na hladinu hluku v okolí letísk, na ktoré sa uplatňujú zásady vyváženého prístupu vrátane ostatných neprevádzkových opatrení, ktoré môžu ovplyvniť počet ľudí vystavených hluku spôsobeného lietadlami;

6.

„prevádzkové obmedzenie“ je opatrenie súvisiace s hlukom, ktoré obmedzuje prístup k prevádzkovým kapacitám letiska alebo tieto kapacity znižuje, vrátane prevádzkových obmedzení zameraných na stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel z prevádzky na špecifických letiskách, ako aj prevádzkových obmedzení čiastkového charakteru, ktoré sa uplatňujú napríklad na určené časové obdobie počas dňa alebo iba na určité vzletové a pristávacie dráhy na letisku.

Článok 3

Príslušné orgány

1.   Členský štát, v ktorom sa nachádza letisko uvedené v článku 2 bode 2, určí jeden alebo viac príslušných orgánov zodpovedných za postup, ktorý sa má dodržať pri prijímaní prevádzkových obmedzení.

2.   Príslušné orgány sú nezávislé od akejkoľvek organizácie, ktorá by mohla byť ovplyvnená opatrením súvisiacim s hlukom. Táto nezávislosť sa môže zabezpečiť prostredníctvom oddelenia funkcií.

3.   Členské štáty včas oznámia Komisii názvy a adresy určených príslušných orgánov uvedených v odseku 1. Komisia tieto informácie uverejní.

Článok 4

Právo odvolať sa

1.   Členské štáty zaručia právo odvolať sa proti prevádzkovým obmedzeniam prijatým podľa tohto nariadenia na inom odvolacom orgáne ako orgán, ktorý prijal napadnuté obmedzenie, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi.

2.   Členský štát, v ktorom sa nachádza letisko uvedené v článku 2 bode 2, Komisii včas oznámi názov a adresu určeného odvolacieho orgánu uvedeného v odseku 1, alebo prípadne opatrenia, ktorými sa zabezpečí určenie odvolacieho orgánu.

Článok 5

Všeobecné pravidlá manažmentu hluku spôsobeného lietadlami

1.   Členské štáty zaistia, aby sa situácia v oblasti hluku na jednotlivých letiskách uvedených v článku 2 bode 2 posudzovala v súlade so smernicou 2002/49/ES.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na tých letiskách, kde sa zistí problém súvisiaci s hlukom, prijal vyvážený prístup k manažmentu hluku spôsobeného lietadlami. Na tento účel zabezpečia:

a)

definovanie cieľa v oblasti znižovania hluku v súvislosti s daným letiskom, pričom sa prípadne zohľadní článok 8 a príloha V k smernici 2002/49/ES;

b)

identifikovanie dostupných opatrení na zníženie vplyvu hluku;

c)

dôkladné vyhodnotenie pravdepodobnej nákladovej efektívnosti opatrení na zmiernenie hluku;

d)

výber opatrení zohľadňujúcich verejný záujem v oblasti leteckej dopravy, pokiaľ ide o rozvojové vyhliadky svojich letísk, bez toho, aby to malo negatívny dosah na bezpečnosť;

e)

transparentné konzultácie so zainteresovanými stranami o zamýšľaných opatreniach;

f)

prijatie opatrení a zaistenie dostatočného informovania;

g)

vykonanie opatrení a

h)

ustanovenie spôsobu urovnávania sporov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prijímaní opatrenia súvisiaceho s hlukom zvážila nasledujúca kombinácia dostupných opatrení s ohľadom na určenie nákladovo najefektívnejšieho opatrenia alebo kombinácie opatrení:

a)

predpokladaný účinok zníženia hluku spôsobeného lietadlami pri zdroji;

b)

územné plánovanie a riadenie využívania krajiny;

c)

prevádzkové postupy na znižovanie hluku;

d)

neuplatňovanie prevádzkových obmedzení ako opatrení prvej inštancie, ale iba po zvážení ostatných opatrení v rámci vyváženého prístupu.

Medzi dostupné opatrenia môže v prípade potreby patriť stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel. Členské štáty alebo prípadne riadiace orgány letiska môžu ponúknuť prevádzkovateľom lietadiel ekonomické stimuly, aby ich podnietili na používanie lietadiel s nižšou hladinou hluku v prechodnom období uvedenom v článku 2 bode 4. Tieto ekonomické stimuly musia byť v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci.

4.   Opatrenia sa môžu v rámci vyváženého prístupu líšiť v závislosti od typu lietadla, hlukovej spôsobilosti lietadla, využívania letiska a zariadení pre letecké navigačné služby, dráhy letu a/alebo príslušného časového rámca.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, nebudú mať prevádzkové obmedzenia, ktoré spočívajú v stiahnutí limitovane vyhovujúcich lietadiel z letísk, vplyv na civilné podzvukové lietadlá, ktoré vyhovujú, buď prostredníctvom pôvodného osvedčovania, alebo opätovného osvedčovania, štandardom týkajúcim sa problematiky hluku stanoveným vo zväzku 1 časti II kapitole 4 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru.

6.   Opatrenia alebo kombinácia opatrení prijatých v súlade s týmto nariadením vo vzťahu k určitému letisku nesmú byť obmedzujúcejšie, ako je potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov v oblasti znižovania hluku, ktoré boli stanovené pre dané letisko. Prevádzkové obmedzenia musia byť nediskriminačné najmä z dôvodu štátnej príslušnosti alebo totožnosti a nesmú byť svojvoľné.

Článok 6

Pravidlá posudzovania hluku

1.   Príslušné orgány zabezpečia, aby sa situácia v oblasti hluku na letiskách, za ktoré sú zodpovedné, pravidelne posudzovala v súlade so smernicou 2002/49/ES a s právnymi predpismi uplatniteľnými v jednotlivých členských štátoch. Príslušné orgány môžu požiadať o podporu orgánu na preskúmanie výkonnosti uvedeného v článku 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 691/2010 (7).

2.   Ak z posúdenia uvedeného v odseku 1 vyplynie, že na účely riešenia problému súvisiaceho s hlukom na letisku môže byť potrebné prijať nové opatrenia obmedzujúce prevádzku, príslušné orgány zaistia, že:

a)

pred zavedením prevádzkových obmedzení sa uplatní metóda, ukazovatele a informácie uvedené v prílohe I tak, aby sa zohľadnil príspevok každého typu opatrenia v rámci vyváženého prístupu;

b)

na vhodnej úrovni sa nadviaže medzi prevádzkovateľmi letísk, prevádzkovateľmi lietadiel a poskytovateľmi leteckých navigačných služieb technická spolupráca zameraná na preskúmanie opatrení na zmiernenie hluku. Príslušné orgány tiež zaistia, že sa bude konzultovať s miestnymi obyvateľmi alebo ich zástupcami a príslušnými miestnymi orgánmi a že sa im poskytnú technické informácie týkajúce sa opatrení na zmiernenie hluku;

c)

v súlade s prílohou II sa posúdi nákladová efektívnosť každého nového prevádzkového obmedzenia. Malé technické zmeny opatrení bez podstatného vplyvu na kapacitu alebo prevádzku sa nepovažujú za nové prevádzkové obmedzenia;

d)

proces konzultácií so zainteresovanými stranami, ktorý môže mať podobu procesu mediácie, je zorganizovaný včasne a vecne, pričom v súvislosti s údajmi a metodikou výpočtov sa zabezpečí otvorenosť a transparentnosť. Zainteresované strany musia mať pred prijatím nových prevádzkových obmedzení aspoň tri mesiace na to, aby predložili svoje pripomienky. Medzi zainteresované strany patria prinajmenšom:

i)

miestni obyvatelia, ktorí žijú v blízkosti letiska a ktorí sú vystavení hluku spôsobeného leteckou prevádzkou, alebo ich zástupcovia a príslušné miestne orgány;

ii)

zástupcovia miestnych podnikov so sídlom v blízkosti letiska, ktorých činnosť je ovplyvnená leteckou prevádzkou a prevádzkou letiska;

iii)

príslušní prevádzkovatelia letísk;

iv)

zástupcovia tých prevádzkovateľov lietadiel, ktorých sa môžu dotknúť opatrenia súvisiace s hlukom;

v)

príslušní poskytovatelia leteckých navigačných služieb;

vi)

manažér siete v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) č. 677/2011 (8);

vii)

ak je to uplatniteľné, vymenovaný koordinátor prevádzkových intervalov.

3.   Príslušné orgány sledujú a monitorujú vykonávanie prevádzkových obmedzení a v prípade potreby prijímajú opatrenia. Zabezpečujú, aby sa obyvateľom, ktorí žijú v blízkosti letísk, a príslušným miestnym orgánom bezplatne poskytovali relevantné informácie a aby tieto informácie boli ľahko a rýchlo dostupné.

4.   Relevantné informácie môžu obsahovať:

a)

za predpokladu dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov informácie o domnelých porušeniach predpisov spôsobených zmenami letových postupov, pokiaľ ide o ich dôsledky a príčiny ich vzniku;

b)

všeobecné kritériá uplatnené pri rozložení a riadení prevádzky na každom letisku, ak tieto kritériá môžu mať vplyv na životné prostredie alebo hluk, a

c)

údaje zaznamenané systémami merania hluku, ak sú dostupné.

Článok 7

Informácie o hlukovej spôsobilosti

1.   Rozhodnutia o prevádzkových obmedzeniach súvisiacich s hlukom sa zakladajú na hlukovej spôsobilosti stanovenej podľa postupu osvedčovania vykonaného v súlade so zväzkom 1 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru, šieste vydanie z marca 2011.

2.   Prevádzkovatelia lietadiel poskytujú na žiadosť Komisie nasledujúce informácie o hluku, pokiaľ ide o lietadlá, ktoré prevádzkujú na letiskách Únie:

a)

štátnu príslušnosť a registrovanú značku lietadla;

b)

dokumentáciu používaného lietadla týkajúcu sa hluku spolu so súvisiacou maximálnou vzletovou hmotnosťou;

c)

akúkoľvek úpravu lietadla, ktorá má vplyv na jeho hlukovú spôsobilosť a ktorá sa uvádza v dokumentácii týkajúcej sa hluku.

3.   Držitelia typového osvedčenia lietadla alebo doplnkového typového osvedčenia vydaného v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (9) a fyzické alebo právnické osoby prevádzkujúce lietadlá, pre ktoré sa podľa uvedeného nariadenia typové osvedčenia nevydali, poskytujú na žiadosť agentúry informácie o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadiel na účely modelovania hluku. Agentúra určí požadované údaje, ako aj čas, formu a spôsob ich poskytovania. Agentúra tieto informácie o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadiel na účely modelovania hluku overuje a sprístupňuje ich ostatným stranám na účely modelovania hluku.

4.   Údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sú obmedzené na to, čo je nevyhnutne potrebné, a poskytujú sa bezplatne, v elektronickej podobe a v prípade potreby s použitím stanoveného formátu.

5.   Agentúra overí údaje o hlukovej spôsobilosti a výkonnosti lietadla na účely modelovania v súvislosti s jej úlohami vykonávanými v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008.

6.   Údaje sa uchovávajú v centrálnej databáze a sprístupňujú sa príslušným orgánom, prevádzkovateľom lietadiel, poskytovateľom leteckých navigačných služieb a prevádzkovateľom letísk na prevádzkové účely.

Článok 8

Pravidlá zavádzania prevádzkových obmedzení

1.   Príslušné orgány predložia pred zavedením prevádzkového obmedzenia členským štátom, Komisii a príslušným zainteresovaným stranám oznámenie so šesťmesačnou lehotou, ktorá uplynie minimálne dva mesiace pred určením parametrov na koordináciu prevádzkových intervalov v zmysle článku 2 písm. m) nariadenia Rady (EHS) č. 95/93 (10) pre dané letisko a príslušné plánovacie obdobie.

2.   Po posúdení vykonanom v súlade s článkom 6 sa k oznámeniu pripojí písomná správa v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 5, v ktorej sa vysvetlia dôvody zavedenia prevádzkového obmedzenia, cieľ v oblasti znižovania hluku stanovený pre letisko, opatrenia, ktoré sa zvážili na dosiahnutie tohto cieľa, a vyhodnotenie pravdepodobnej nákladovej efektívnosti rôznych zvážených opatrení, prípadne aj vrátane ich cezhraničného vplyvu.

3.   Na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže Komisia v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia podľa odseku 1 preskúmať proces zavádzania prevádzkového obmedzenia. Ak Komisia zistí, že zavedenie prevádzkového obmedzenia súvisiaceho s hlukom nezodpovedá procesu ustanovenému v tomto nariadení, môže o tom informovať dotknuté príslušné orgány. Dotknutý príslušný orgán pred zavedením prevádzkového obmedzenia preskúma oznámenie Komisie a informuje ju o svojich zámeroch.

4.   Keď sa prevádzkové obmedzenie týka stiahnutia limitovane vyhovujúcich lietadiel z letiska, šesť mesiacov po oznámení uvedenom v odseku 1 nesmú byť na danom letisku povolené žiadne dodatočné služby prekračujúce počet pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel za zodpovedajúce obdobie v predchádzajúcom roku. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány rozhodli o ročnej miere znižovania počtu pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel dotknutých prevádzkovateľov na danom letisku, berúc do úvahy vek lietadiel a zloženie celého lietadlového parku. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 4, táto miera neprekročí 25 % počtu pohybov limitovane vyhovujúcich lietadiel pre každého prevádzkovateľa poskytujúceho služby na tomto letisku.

Článok 9

Rozvojové krajiny

1.   Príslušné orgány môžu v záujme predchádzania neprimeraným ekonomickým ťažkostiam vyňať z prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom limitovane vyhovujúce lietadlá registrované v rozvojových krajinách, a to pri plnom dodržiavaní zásady nediskriminácie, pokiaľ takéto lietadlá:

a)

získali hlukové osvedčenie podľa štandardov uvedených v kapitole 3 zväzku 1 prílohy 16 k Chicagskemu dohovoru;

b)

boli prevádzkované v Únii počas piatich rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia;

c)

boli uvedené v registri lietadiel danej rozvojovej krajiny počas týchto piatich rokov a

d)

naďalej ich prevádzkuje fyzická alebo právnická osoba usadená v tejto krajine.

2.   Keď členský štát udelí výnimku podľa odseku 1, okamžite o tom informuje príslušné orgány ostatných členských štátov a Komisiu.

Článok 10

Výnimka pre lety výnimočnej povahy

Príslušné orgány môžu v závislosti od okolností jednotlivých prípadov povoliť na letiskách, za ktoré sú zodpovedné, jednotlivé operácie vo vzťahu k limitovane vyhovujúcim lietadlám, ktoré by na základe tohto nariadenia nebolo možné inak uskutočniť.

Táto výnimka sa obmedzuje na:

a)

operácie takej výnimočnej povahy, že by bolo nerozumné neudeliť dočasnú výnimku, vrátane letov na účely humanitárnej pomoci alebo

b)

neobchodné lety na účely úpravy, opravy alebo údržby.

Článok 11

Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 12 delegované akty týkajúce sa:

a)

technických aktualizácií štandardov v oblasti hlukového osvedčovania ustanovených v článku 5 ods. 5 a článku 9 ods. 1 písm. a) a postupu osvedčovania ustanoveného v článku 7 ods. 1;

b)

technických aktualizácií metodiky a ukazovateľov ustanovených v prílohe I.

Účelom týchto aktualizácií je zohľadnenie prípadných zmien príslušných medzinárodných pravidiel.

Článok 12

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 13. júna 2016. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 11 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 13

Informácie a revízia

Členské štáty predložia Komisii na jej žiadosť informácie o uplatňovaní tohto nariadenia.

Komisia najneskôr 14. júna 2021 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tohto nariadenia.

V prípade potreby budú k tejto správe priložené návrhy na revíziu tohto nariadenia.

Článok 14

Existujúce prevádzkové obmedzenia

Prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom, už zavedené pred 13. júnom 2016, zostávajú platné, pokým sa príslušné orgány nerozhodnú zrevidovať ich v súlade s týmto nariadením.

Článok 15

Zrušenie

Smernica 2002/30/ES sa zrušuje s účinnosťou od 13. júna 2016.

Článok 16

Prechodné ustanovenia

Bez ohľadu na článok 15 tohto nariadenia možno prevádzkové obmedzenia súvisiace s hlukom, prijaté po 13. júni 2016, prijať v súlade so smernicou 2002/30/ES, ak proces konzultácií predchádzajúci ich prijatiu k uvedenému dňu už prebiehal a ak sa uvedené obmedzenia prijmú najneskôr jeden rok po uvedenom dni.

Článok 17

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. júna 2016

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 173.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 110.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a pozícia Rady pri prvom čítaní z 24. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/30/ES z 26. marca 2002 o pravidlách a postupoch zavedenia prevádzkových obmedzení podmienených hlukom na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 85, 28.3.2002, s. 40).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/93/ES z 12. decembra 2006 o regulácii prevádzky lietadiel podľa časti II kapitoly 3 zväzku I prílohy 16 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, druhé vydanie (1988) (Ú. v. EÚ L 374, 27.12.2006, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(7)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 691/2010 z 29. júla 2010, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií a mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 2096/2005, ktorým sa ustanovujú spoločné požiadavky na poskytovanie leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 1).

(8)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 677/2011 zo 7. júla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania funkcií siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 691/2010 (Ú. v. EÚ L 185, 15.7.2011, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (EHS) č. 95/93 z 18. januára 1993 o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Spoločenstva (Ú. v. ES L 14, 22.1.1993, s. 1).


PRÍLOHA I

POSUDZOVANIE SITUÁCIE V OBLASTI HLUKU NA LETISKU

Metodika:

Príslušné orgány zabezpečia používanie metód posudzovania hluku, ktoré boli vypracované v súlade so správou Európskej konferencie civilného letectva Doc 29 s názvom Správa o štandardnej metóde výpočtu krivky hluku v okolí civilných letísk, 3. vydanie.

Ukazovatele:

1.

Vplyv hluku spôsobeného leteckou prevádzkou bude opísaný aspoň z hľadiska hlukových ukazovateľov Lden a Lnight, ktoré sú definované a vypočítané v súlade s prílohou I k smernici 2002/49/ES.

2.

Môžu sa používať aj dodatočné hlukové ukazovatele, ktoré majú objektívny základ.

Informácie o manažmente hluku:

1.   Aktuálny stav

1.1.

Opis letiska vrátane informácií o jeho veľkosti, polohe, okolí, objeme a zložení leteckej prevádzky.

1.2.

Opis všetkých environmentálnych cieľov pre letisko a z vnútroštátneho hľadiska. Patrí sem opis cieľov v oblasti znižovania hluku lietadiel pre dané letisko.

1.3.

Údaje o krivke hluku v relevantných minulých rokoch – vrátane odhadu počtu ľudí vystavených hluku spôsobeného lietadlami, vykonaného v súlade s prílohou II k smernici 2002/49/ES.

1.4.

Opis existujúcich a plánovaných opatrení na manažment hluku spôsobeného lietadlami, ktoré sa už zaviedli v rámci vyváženého prístupu, a ich vplyv na situáciu v oblasti hluku a prínos pre ňu, s odkazom na:

1.4.1.

Pokiaľ ide o zníženie hluku spôsobeného lietadlami pri zdroji:

a)

informácie o súčasnom lietadlovom parku a akýchkoľvek očakávaných technologických zlepšeniach;

b)

konkrétne plány modernizácie lietadlového parku.

1.4.2.

Pokiaľ ide o územné plánovanie a riadenie využívania krajiny:

a)

zavedené nástroje plánovania, napríklad komplexné plánovanie alebo hlukové územné plánovanie;

b)

zavedené opatrenia zmierňovania hluku, napríklad stavebné zákony, programy na zamedzenie šíreniu hluku alebo opatrenia na zredukovanie oblastí citlivého využívania krajiny;

c)

konzultácie o opatreniach územného plánovania;

d)

monitorovanie nepovolených zásahov.

1.4.3.

Pokiaľ ide o prevádzkové opatrenia na znižovanie hluku a pokiaľ tieto opatrenia neobmedzujú kapacitu letiska:

a)

využívanie preferovaných vzletových a pristávacích dráh;

b)

využívanie preferovaných tratí z hľadiska hluku;

c)

využívanie postupov vzletu a priblíženia, ktoré znižujú hluk;

d)

indikácia miery, do akej sa tieto opatrenia regulujú na základe environmentálnych ukazovateľov, ktoré sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 691/2010.

1.4.4.

Prevádzkové obmedzenia:

a)

využívanie globálnych obmedzení, ako napríklad stanovenie stropu pohybov alebo kvót hluku;

b)

využívanie obmedzení špecifických pre lietadlo, ako napríklad stiahnutie limitovane vyhovujúcich lietadiel;

c)

využívanie čiastočných obmedzení, rozlišovanie medzi opatreniami vzťahujúcimi sa na deň a na noc.

1.4.5.

Zavedené finančné nástroje, ako napríklad letiskové poplatky súvisiace s hlukom.

2.   Prognóza bez nových opatrení

2.1.

Opis prípadných zmien na letisku, ktoré sú už schválené a ktoré sú v štádiu prípravy, napríklad zvýšenie kapacity, rozšírenie vzletovej a pristávacej dráhy a/alebo odbavovacej budovy, predpovede priblíženia a vzletu, projektované budúce zloženie prevádzky a odhadovaný rast a podrobné preskúmanie vplyvu hluku, ktorý by na okolitú oblasť malo rozšírenie kapacity, vzletových a pristávacích dráh a odbavovacích budov, ako aj úprava dráh letu a dráh priblíženia a vzletu lietadiel.

2.2.

V prípade zvýšenia kapacity letiska prínosy vyplývajúce zo sprístupnenia tejto dodatočnej kapacity v rámci širšej siete leteckej dopravy a regiónu.

2.3.

Opis vplyvu na hladinu hluku bez ďalších opatrení a opis tých opatrení, ktoré sú už plánované s cieľom znížiť vplyv hluku v tom istom období.

2.4.

Prognóza krivky hluku – vrátane odhadu počtu ľudí, ktorí budú pravdepodobne vystavení hluku spôsobeného lietadlami – rozlišujúc staré, novovybudované alebo plánované obytné oblasti a projekty budúcich obytných oblastí, ktoré už schválili príslušné orgány.

2.5.

Vyhodnotenie následkov a možných nákladov v prípade, že sa neprijmú opatrenia na zníženie vplyvu zvýšeného hluku, ak sa to očakáva.

3.   Posúdenie dodatočných opatrení

3.1.

Náčrt dostupných dodatočných opatrení a uvedenie hlavných dôvodov ich výberu. Opis týchto vybraných opatrení na účely ďalšej analýzy a informácie o výsledku analýzy efektívnosti nákladov, najmä o nákladoch na zavedenie týchto opatrení; očakávaný počet ľudí, ktorí budú mať prospech, a časový rámec, ako aj zaradenie jednotlivých opatrení podľa ich účinnosti.

3.2.

Prehľad možných vplyvov navrhovaných opatrení z hľadiska životného prostredia a hospodárskej súťaže na iné letiská, prevádzkovateľov a iné zainteresované strany.

3.3.

Dôvody výberu zvoleného riešenia.

3.4.

Sumár netechnickej povahy.


PRÍLOHA II

Posúdenie nákladovej efektívnosti prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom

Nákladová efektívnosť navrhovaných prevádzkových obmedzení súvisiacich s hlukom sa posúdi pokiaľ možno kvantifikovateľným spôsobom a s náležitým ohľadom na nasledujúce zložky:

1.

očakávaný prínos plánovaných opatrení z hľadiska hluku teraz a v budúcnosti;

2.

bezpečnosť prevádzky vrátane rizík pre tretie strany;

3.

kapacita letiska;

4.

vplyv na európsku sieť leteckej dopravy.

Okrem toho môžu príslušné orgány náležite zohľadniť aj nasledujúce faktory:

1.

zdravie a bezpečnosť miestnych obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti letiska;

2.

zachovanie životného prostredia vrátane vzájomnej závislosti medzi hlukom a emisiami;

3.

priamy, nepriamy alebo katalytický vplyv na zamestnanosť a hospodárstvo.


Vyhlásenie Komisie k revízii smernice 2002/49/ES,

Vyhlásenie Komisie k revízii smernice 2002/49/ES „Komisia rokuje s členskými štátmi o prílohe II k smernici 2002/49/ES (metódy výpočtu hluku) s cieľom jej prijatia v nadchádzajúcich mesiacoch.

Komisia má v úmysle zrevidovať prílohu III k smernici 2002/49/ES (odhady účinkov na zdravie, krivky reakcie na dávky) na základe práce, ktorú WHO v súčasnosti vykonáva na metodike posudzovania účinkov hluku na zdravie.


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/79


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 599/2014

zo 16. apríla 2014,

ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 428/2009 (2) sa vyžaduje, aby položky s dvojakým použitím boli predmetom účinnej kontroly pri vývoze z Únie alebo pri tranzite cez jej územie, alebo ak sú dodávané do tretej krajiny na základe sprostredkovateľských služieb poskytovaných sprostredkovateľom, ktorý má bydlisko alebo je usadený v Únii.

(2)

Aby členské štáty a Únia mohli dodržať svoje medzinárodné záväzky, stanovuje sa v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím, ktoré podliehajú kontrolám v Únii. Rozhodnutia o položkách, ktoré podliehajú kontrolám, sa prijímajú v rámci Austrálskej skupiny, Režimu kontroly raketových technológií, Skupiny jadrových dodávateľov, Wassenaarskeho usporiadania a Dohovoru o chemických zbraniach.

(3)

V nariadení (ES) č. 428/2009 sa stanovuje, že zoznam položiek s dvojakým použitím stanovený v prílohe I k uvedenému nariadeniu sa aktualizuje v súlade s príslušnými povinnosťami a záväzkami a všetkými ich úpravami, ktoré členské štáty prijali ako členovia medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia jadrových zbraní a o kontrole vývozu alebo formou ratifikácie relevantných medzinárodných zmlúv.

(4)

Zoznam položiek s dvojakým použitím stanovený v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 sa musí pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečil úplný súlad s medzinárodnými povinnosťami v oblasti bezpečnosti, zaistila sa transparentnosť a zachovala sa konkurencieschopnosť vývozcov. Oneskorenia pri aktualizácii tohto zoznamu položiek s dvojakým použitím môžu mať nepriaznivé účinky na bezpečnosť a medzinárodné snahy o nešírenie jadrových zbraní, ako aj na výkonnosť hospodárskej činnosti vývozcov v Únii. Vzhľadom na technickú povahu zmien a skutočnosť, že tieto zmeny majú byť v súlade s rozhodnutiami prijatými v rámci medzinárodných režimov kontroly vývozu, je súčasne potrebné, aby sa v záujme nadobudnutia účinnosti potrebných aktualizácií v Únii uplatnil zrýchlený postup.

(5)

Nariadením (ES) č. 428/2009 sa ako jeden zo štyroch druhov vývozných povolení, ktoré sú k dispozícii na základe uvedeného nariadenia, zavádzajú všeobecné vývozné povolenia Únie. Všeobecné vývozné povolenia Únie umožňujú vývozcom usadeným v Únii vyvážať určité vymedzené položky do určitých vymedzených miest určenia za podmienok stanovených v týchto povoleniach.

(6)

Všeobecné vývozné povolenia Únie, ktoré sú v súčasnosti platné v rámci Únie, sú stanovené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 428/2009. Vzhľadom na povahu týchto všeobecných vývozných povolení Únie môže byť potrebné vyňať z rozsahu pôsobnosti týchto povolení určité miesta určenia, najmä ak zo zmeny okolností vyplynie, že pre určité miesto určenia by sa už nemali povoľovať zjednodušené vývozné transakcie na základe všeobecného vývozného povolenia Únie. Takéto vyňatie miesta určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecného vývozného povolenia Únie by nemalo vývozcovi brániť v tom, aby požiadal o iný druh vývozného povolenia podľa príslušných ustanovení nariadenia (ES) č. 428/2009.

(7)

S cieľom zabezpečiť pravidelnú a včasnú aktualizáciu všeobecného zoznamu položiek s dvojakým použitím v súlade s povinnosťami a záväzkami, ktoré členské štáty prijali v rámci medzinárodných režimov kontroly vývozu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súvislosti so zmenami prílohy I k nariadeniu (ES) č. 428/2009 v rozsahu článku 15 uvedeného nariadenia. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(8)

Aby Únia bola schopná rýchlo reagovať na meniace sa okolnosti, pokiaľ ide o posúdenie citlivosti vývozu podliehajúceho všeobecným vývozným povoleniam Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti so zmenami prílohy II k nariadeniu (ES) č. 428/2009, pokiaľ ide o vyňatie miest určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecných vývozných povolení Únie. Vzhľadom na to, že takéto zmeny by sa mali uskutočňovať len v reakcii na posúdenie rizika spojeného s príslušným vývozom, a na to, že ďalšie používanie všeobecných vývozných povolení Únie pre tento vývoz by mohlo mať bezprostredné nepriaznivé dôsledky z hľadiska bezpečnosti Únie a jej členských štátov, môže Komisia uplatňovať postup pre naliehavé prípady.

(9)

Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(10)

Nariadenie (ES) č. 428/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 428/2009 sa mení takto:

1.

V článku 9 ods. 1 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„S cieľom zabezpečiť, aby sa všeobecné vývozné povolenia Únie uvedené v prílohách IIa až IIf vzťahovali len na transakcie s nízkym rizikom, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 23a prijímať delegované akty, pokiaľ ide o vyňatie miest určenia z rozsahu pôsobnosti uvedených všeobecných vývozných povolení Únie, ak sa na takéto miesta určenia uvalí zbrojné embargo podľa článku 4 ods. 2

Ak sa v prípade takýchto zbrojných embárg vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov vyňať určité miesta určenia z rozsahu pôsobnosti všeobecného vývozného povolenia Únie, na delegované akty prijaté podľa tohto odseku sa uplatňuje postup stanovený v článku 23b.“

2.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 23a prijímať delegované akty týkajúce sa aktualizácie zoznamu položiek s dvojakým použitím stanoveného v prílohe I. Príloha I sa aktualizuje v rozsahu stanovenom v odseku 1 tohto článku. Ak sa aktualizácia prílohy I týka položiek s dvojakým použitím, ktoré sú uvedené aj v prílohách IIa až IIg alebo IV, zodpovedajúcim spôsobom sa zmenia aj uvedené prílohy.“

3.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 23a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 2. júla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 1 a článku 15 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 23b

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 23a ods. 5 V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 (Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 112) a pozícia Rady v prvom čítaní z 3. marca 2014 (Ú. v. EÚ C 100, 4.4.2014, s. 6). Pozícia Európskeho parlamentu z 3. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1).


Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím

Európsky parlament, Rada a Komisia si uvedomujú dôležitosť neustáleho zlepšovania účinnosti a súdržnosti režimu EÚ na kontrolu strategických vývozov, ktorým sa zabezpečuje vysoká úroveň bezpečnosti a primeraná transparentnosť bez toho, aby sa vytvárali prekážky hospodárskej súťaži a zákonnému obchodu s položkami s dvojakým použitím.

Tieto tri inštitúcie sa nazdávajú, že je potrebná modernizácia a ďalšie zbližovanie systému, aby sa udržal krok s novými hrozbami a rýchlymi technologickými zmenami, obmedzilo narušovanie hospodárskej súťaže, vytvoril skutočný spoločný trh s položkami s dvojakým použitím (rovnaké podmienky pre vývozcov) a aby EÚ bola aj naďalej pre tretie krajiny príkladom v oblasti kontroly vývozov.

Na to je potrebné zefektívniť proces aktualizácie kontrolných zoznamov (prílohy k nariadeniu), posilniť posúdenie rizika a výmenu informácií, vypracovať zlepšené priemyselné normy a znížiť rozdiely vo vykonávaní.

Európsky parlament, Rada a Komisia uznávajú, že existujú otázky týkajúce sa vývozu určitých informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré možno využívať v spojení s porušovaním ľudských práv, ako aj na oslabenie bezpečnosti EÚ, a to najmä s ohľadom na technológie, ktoré sa využívajú na masové sledovanie a rôzne iné druhy sledovania, monitorovanie a cenzurovanie, ako aj softvérové zraniteľnosti.

V tejto súvislosti sa začali technické konzultácie, a to aj v rámci partnerskej návštevy EÚ týkajúcej sa dvojakého použitia, koordinačnej skupiny pre položky a technológie s dvojakým použitím a režimov kontroly vývozov, a naďalej sa prijímajú opatrenia na riešenie naliehavých situácií prostredníctvom sankcií (podľa článku 215 ZFEÚ) alebo vnútroštátnych opatrení. Zintenzívni sa aj úsilie o podporu multilaterálnych dohôd v kontexte režimov kontroly vývozov a preskúmajú sa možnosti riešenia tejto otázky v kontexte prebiehajúceho preskúmania politiky EÚ v oblasti kontroly vývozov položiek s dvojakým použitím a v kontexte prípravy oznámenia Komisie. V tejto súvislosti tieto tri inštitúcie vzali na vedomie dohodu účastníckych štátov Wassenaarskej dohody, ktorú uzavreli 4. decembra 2013, o prijatí kontrol komplexných sledovacích nástrojov, ktoré umožňujú nepovolený prístup do počítačových systémov, a sledovacích systémov využívajúcich siete na báze IP protokolov.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa tiež zaviazali k ďalšiemu rozvoju existujúceho „zberného“ mechanizmu pre položky s dvojakým použitím, ktoré nepatria do prílohy I k nariadeniu, aby sa ešte viac posilnil systém kontroly vývozov a jeho uplatňovanie v rámci európskeho jednotného trhu.


Vyhlásenie Komisie k delegovaným aktom

Komisia v súvislosti s týmto nariadením pripomína záväzok, ktorý prijala v odseku 15 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, poskytovať Parlamentu úplné informácie a dokumentáciu o svojich zasadnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave delegovaných aktov.


Vyhlásenie Komisie o aktualizácii nariadenia

Na zabezpečenie integrovanejšieho, účinnejšieho a súdržnejšieho európskeho prístupu k pohybu (vývozy, preprava, sprostredkovanie a tranzit) strategických položiek predloží Komisia čo najskôr nový návrh na aktualizáciu tohto nariadenia.


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/84


NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 600/2014

z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza odhalila nedostatky v oblasti transparentnosti na finančných trhoch, ktoré môžu prispieť ku škodlivým sociálno-ekonomickým účinkom. Posilňovanie transparentnosti je jednou zo spoločných zásad na posilnenie finančného systému, ktoré boli potvrdené vo vyhlásení lídrov krajín skupiny G20 v Londýne 2. apríla 2009. Na posilnenie transparentnosti a zlepšenie fungovania vnútorného trhu s finančnými nástrojmi by sa mal zaviesť nový rámec stanovujúci jednotné požiadavky na transparentnosť transakcií na trhoch s finančnými nástrojmi. V tomto rámci by sa mali stanoviť komplexné pravidlá pre celú škálu finančných nástrojov. Mal by dopĺňať požiadavky na transparentnosť pokynov a transakcií týkajúcich sa akcií stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (4).

(2)

Skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, vyzvala Úniu, aby vypracovala harmonizovanejší súbor finančných predpisov. V kontexte budúcej európskej štruktúry dohľadu sa na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. júna 2009 zdôraznila potreba stanoviť jednotný európsky súbor pravidiel vzťahujúcich sa na všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu.

(3)

Nové právne predpisy by v dôsledku toho mali pozostávať z dvoch rozdielnych právnych nástrojov, smernice a nariadenia. Obidva právne nástroje by mali spolu vytvoriť právny rámec upravujúci požiadavky uplatniteľné na investičné spoločnosti, regulované trhy a poskytovateľov služieb oznamovania údajov. Toto nariadenie by sa preto malo interpretovať spoločne so smernicou. Potreba vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky inštitúcie v súvislosti s určitými požiadavkami a predísť prípadnej regulačnej arbitráži, ako aj zabezpečiť väčšiu právnu istotu a zjednodušiť zložitosť regulačného rámca pre účastníkov trhu si vyžaduje použitie právneho základu, ktorý umožňuje vytvorenie nariadenia. S cieľom odstrániť zostávajúce prekážky obchodovania a výrazné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a zabrániť vzniku akýchkoľvek ďalších pravdepodobných prekážok obchodovania a výrazných narušení hospodárskej súťaže je preto potrebné prijať nariadenie, ktorým sa vytvoria jednotné pravidlá uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Cieľom tohto priamo uplatniteľného právneho aktu je rozhodujúcim spôsobom prispieť k hladkému fungovaniu vnútorného trhu a z toho dôvodu by mal vychádzať z článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(4)

V smernici 2004/39/ES sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie transparentnosti obchodovania s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu pred obchodovaním a po skončení obchodovania a pravidlá oznamovania transakcií s finančnými nástrojmi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu príslušným orgánom. Smernicu je potrebné prepracovať, aby zodpovedajúco odrážala vývoj na finančných trhoch a riešila slabé stránky a vyplnila medzery, ktoré sa okrem iného prejavili aj počas krízy na finančných trhoch.

(5)

Ustanovenia týkajúce sa požiadaviek na transparentnosť obchodovania a regulácie musia mať podobu priamo použiteľného práva uplatniteľného na všetky investičné spoločnosti, ktoré by sa mali riadiť jednotnými pravidlami na všetkých trhoch Únie, s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie jednotného regulačného rámca, posilniť dôveru v transparentnosť trhov v celej Únii, zjednodušiť zložitosť regulačného rámca, znížiť náklady investičných spoločností na dosiahnutie súladu, najmä pre finančné inštitúcie pôsobiace cezhranične, a prispieť k odstráneniu narušenia hospodárskej súťaže. Na dosiahnutie týchto regulačných cieľov a na zabezpečenie jednotných podmienok tým, že sa predíde prijatiu rozdielnych vnútroštátnych požiadaviek v dôsledku transpozície smernice, je najvhodnejšie prijať nariadenie, ktorým sa zabezpečí priama uplatniteľnosť.

(6)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa obchodovanie s finančnými nástrojmi vykonávalo v čo najväčšej miere na organizovaných miestach a aby boli tieto miesta riadne regulované. Na základe smernice 2004/39/ES došlo k vytvoreniu určitých obchodných systémov, ktoré regulačný režim dostatočne nepodchytil. Každý systém obchodovania s finančnými nástrojmi, ako napríklad subjekty, ktoré sú v súčasnosti známe ako systémy kríženia príkazov zadaných maklérmi (broker crossing networks), by mal byť v budúcnosti riadne regulovaný a mal by byť povolený ako jeden z typov multilaterálnych obchodných systémov, alebo ako systematický internalizátor za podmienok stanovených v tomto nariadení a v smernici 2014/65/EÚ (5).

(7)

Mali by sa objasniť pojmy regulovaného trhu a multilaterálneho obchodného systému (MTF), ktoré by mali zostať navzájom úzko prepojené, aby odrážali skutočnosť, že reálne zastupujú rovnakú funkciu organizovaného obchodovania. Z vymedzení pojmov by sa mali vylúčiť bilaterálne systémy, pri ktorých investičné spoločnosti vstupujú do každého obchodu na vlastný účet, dokonca aj ako bezriziková protistrana, ktorá stojí medzi kupujúcim a predávajúcim. Regulovaným trhom a MTF by sa nemalo umožniť vykonávať pokyny klienta s použitím vlastného kapitálu. Pojem „systém“ zahŕňa všetky také trhy, ktoré pozostávajú zo súboru pravidiel a obchodnej platformy, ako aj tie, ktoré fungujú len na základe súboru pravidiel. Regulované trhy a MTF nie sú povinné prevádzkovať technický systém na párovanie pokynov, a mali by môcť prevádzkovať iné obchodné protokoly vrátane systémov, v ktorých používatelia majú možnosť obchodovať proti kotáciám, ktoré si vyžiadajú od viacerých poskytovateľov. Trh, ktorý pozostáva iba zo súboru pravidiel, ktoré upravujú aspekty týkajúce sa členstva, prijímania nástrojov na obchodovanie, obchodovania medzi členmi, predkladania správ a v prípade potreby povinností týkajúcich sa transparentnosti, je regulovaným trhom alebo MTF v zmysle tohto nariadenia a transakcie uskutočnené podľa týchto pravidiel sa považujú za transakcie uskutočnené v rámci systémov regulovaného trhu alebo MTF. Výraz „záujem kúpiť a predať“ sa má chápať v širšom zmysle a zahŕňa pokyny, kotácie a prejavenia záujmu.

Jedna z dôležitých požiadaviek sa týka povinnosti, aby sa záujmy v systéme spojili prostredníctvom nediskrečných pravidiel stanovených prevádzkovateľom systému. Táto požiadavka znamená, že sa spoja podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému, alebo interných prevádzkových postupov vrátane postupov zakotvených v počítačovom softvéri. Pojem „nediskrečné pravidlá“ znamená pravidlá, ktoré neumožňujú regulovanému trhu, organizátorovi trhu ani investičnej spoločnosti prevádzkujúcej MTF rozhodovať o tom, ako môžu záujmy vzájomne pôsobiť. Vymedzenie pojmov si vyžaduje, aby sa záujmy spájali takým spôsobom, aby ich výsledkom bola zmluva, ku ktorej sa dospeje, ak bude vykonávanie prebiehať podľa pravidiel systému alebo prostredníctvom protokolov systému, alebo interných prevádzkových postupov.

(8)

Na zabezpečenie väčšej transparentnosti a účinnosti finančných trhov v Únii a na vytvorenie rovnakých podmienok pre rozličné miesta ponúkajúce multilaterálne služby obchodovania je potrebné zaviesť novú kategóriu obchodného miesta organizovaného obchodného systému (OTF) pre dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty a zabezpečiť, aby bol systém riadne regulovaný a uplatňovali sa nediskriminačné pravidlá prístupu k nemu. Táto nová kategória sa vymedzuje široko, aby bolo možné zachytiť v súčasnosti i v budúcnosti všetky typy organizovaného vykonávania a zabezpečovania obchodovania, ktoré nezodpovedajú funkciám alebo regulačným špecifikáciám existujúcich miest. Preto je potrebné uplatňovať vhodné organizačné požiadavky a pravidlá transparentnosti, ktoré podporujú efektívne určovanie cien. Táto nová kategória zahŕňa systémy oprávnené na obchodovanie s dostatočne likvidnými derivátmi, ktoré možno zúčtovávať.

Nemala by zahŕňať systémy, v ktorých neprebieha skutočný výkon alebo zabezpečovanie obchodovania, ako sú oznamovacie tabule používané na zverejňovanie záujmu kúpiť a predať, iné subjekty zhromažďujúce alebo združujúce potenciálne záujmy kúpiť alebo predať, elektronické služby potvrdzovania po uzatvorení obchodu alebo kompresia portfólia, ktorou sa znižujú netrhové riziká v existujúcich portfóliách derivátov bez toho, aby sa zmenilo trhové riziko portfólií. Kompresiu portfólia môže poskytnúť viacero spoločností, na ktoré sa ako na také nevzťahuje regulácia prostredníctvom tohto nariadenia alebo smernice 2014/65/EÚ, ako sú napríklad centrálne protistrany, archívy obchodných údajov, ako aj investičné spoločnosti alebo organizátori trhu. Je vhodné spresniť, že ak investičné spoločnosti a organizátori trhu vykonávajú kompresiu portfólia, niektoré ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ nie sú použiteľné, pokiaľ ide o kompresiu portfólia. Vzhľadom na to, že na centrálnych depozitárov cenných papierov sa budú vzťahovať rovnaké požiadavky ako na investičné spoločnosti pri poskytovaní určitých investičných služieb alebo vykonávaní určitých investičných činností, ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ by sa pri vykonávaní kompresie portfólia nemali vzťahovať na spoločnosti, ktoré nimi nie sú upravené.

(9)

Táto nová kategória OTF bude dopĺňať existujúce druhy obchodných miest. Kým regulované trhy a MTF majú nediskrečné pravidlá pre vykonávanie transakcií, organizátor OTF by mal vykonávať pokyny na základe určitého voľného uváženia, a to podľa okolností so zreteľom na požiadavky predobchodnej transparentnosti a povinnosť vykonania pokynu najlepším spôsobom. Preto by sa na transakcie uzavreté v rámci OTF prevádzkovaného investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu mali uplatňovať pravidlá týkajúce sa výkonu činností a povinnosti vykonania pokynu najlepším spôsobom a spracovania pokynov klientov. Okrem toho každý organizátor trhu oprávnený prevádzkovať OTF by mal dodržiavať kapitolu 1 smernice 2014/65/EÚ, pokiaľ ide o podmienky a postupy udeľovania povolení pre investičné spoločnosti. Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF by mali môcť voľne rozhodovať na dvoch rozličných úrovniach: prvá, keď sa rozhoduje o zadaní pokynu OTF alebo o jeho opätovnom odvolaní, a druhá, keď sa rozhoduje o nespárovaní konkrétneho pokynu v danom čase s pokynmi, ktoré sú dostupné v systéme, a to za predpokladu, že je to v súlade s konkrétnymi inštrukciami od klientov a s povinnosťou vykonania pokynu najlepším spôsobom.

V prípade systému, v ktorom sa križujú pokyny klienta, by mal môcť organizátor rozhodnúť, či a kedy chce spárovať pokyny v rámci systému a koľko z dvoch alebo viacerých pokynov chce spárovať. V súlade s článkom 20 ods. 1, 2, 4 a 5 smernice 2014/65/EÚ a bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, by mala spoločnosť môcť uľahčiť rokovanie medzi klientmi s cieľom spojiť dva alebo viaceré potenciálne kompatibilné záujmy o obchodovanie do jednej transakcie. Na oboch úrovniach rozhodovania na základe voľného uváženia by mal organizátor OTF zohľadniť svoje povinnosti podľa článkov 18 a 27 smernice 2014/65/EÚ. Organizátor trhu alebo investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje OTF, by mal vysvetliť používateľom daného miesta, akým spôsobom bude rozhodovať. Keďže OTF predstavuje skutočnú obchodnú platformu, organizátor platformy by mal byť neutrálny. Preto by sa na investičnú spoločnosť alebo organizátora trhu prevádzkujúceho OTF mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa nediskriminačného vykonávania pokynov a ani investičnej spoločnosti, ani organizátorovi trhu prevádzkujúcemu OTF, ani žiadnemu subjektu, ktorý je súčasťou tej istej skupiny, ani právnickej osobe ako je investičná spoločnosť alebo organizátor trhu by sa nemalo umožniť vykonávať pokyny klientov v OTF s použitím vlastného kapitálu.

Na účely uľahčenia vykonania jedného alebo viacerých pokynov klienta v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi, ktoré nepodliehajú zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6), sa prevádzkovateľovi OTF povolí obchodovať párovaním na vlastný účet v zmysle smernice 2014/65/EÚ pod podmienkou, že klient súhlasí s týmto postupom. Pokiaľ ide o štátne dlhové nástroje, pre ktoré neexistuje likvidný trh, investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF by sa mali môcť zúčastniť obchodovania na vlastný účet, ktoré nie je párovaním na vlastný účet. Ak sa použije obchodovanie párovaním na vlastný účet, je potrebné dodržať všetky požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť, ako aj povinnosť vykonania pokynu najlepším spôsobom. Prevádzkovateľ OTF ani akýkoľvek subjekt, ktorý je súčasťou rovnakej skupiny, ani právnická osoba, ako je investičná spoločnosť alebo organizátor trhu by nemali pôsobiť ako systematický internalizátor v OTF, ktorý prevádzkujú. Okrem toho by sa na organizátora OTF mali vzťahovať rovnaké povinnosti ako na MTF, pokiaľ ide o primerané riešenie možných konfliktov záujmov.

(10)

Všetky organizované obchody by sa mali uskutočňovať na regulovaných miestach a mali by byť v plnom rozsahu transparentné pred obchodovaním aj po skončení obchodovania. Preto by sa mali na všetky typy obchodných miest a na všetky finančné nástroje, s ktorými sa na týchto miestach obchoduje, uplatňovať primerane nastavené požiadavky na transparentnosť.

(11)

S cieľom zabezpečiť rozsiahlejšie obchodovanie na regulovaných obchodných miestach a prostredníctvom systematických internalizátorov by sa pre investičné spoločnosti mala v tomto nariadení zaviesť obchodovaciu povinnosť s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obchodovanými na obchodnom mieste. Táto obchodovacia povinnosť vyžaduje od investičných spoločností, aby vykonávali všetky obchody vrátane obchodovania na vlastný účet a obchodovania pri vykonávaní pokynov klienta na regulovanom trhu, MTF, prostredníctvom systematického internalizátora alebo ekvivalentného obchodného miesta tretej krajiny. V prípade legitímnych dôvodov je však potrebné umožniť výnimku z tejto obchodovacej povinnosti. Takýmito legitímnymi dôvodmi sú nesystematické, ad hoc, nepravidelné a občasné obchody, ako aj technické obchody, ako napríklad obchody „give-up“, ktoré neprispievajú k procesu určovania cien. Výnimka z tejto obchodovacej povinnosti by sa však nemala používať na obchádzanie obmedzení týkajúcich sa výnimky v súvislosti s používaním referenčnej ceny a dohodnutej ceny ani na prevádzkovanie systémov kríženia príkazov zadaných maklérmi ani iných systémov kríženia príkazov.

Možnosťou obchodovania prostredníctvom systematického internalizátora nie je dotknutý režim systematického internalizátora stanovený v tomto nariadení. Ak samotná investičná spoločnosť spĺňa príslušné kritériá stanovené v tomto nariadení, na základe ktorých je ju možné považovať pri konkrétnej transakcii s akciou za systematického internalizátora, cieľom je, aby bolo možné realizovať tento obchod uvedeným spôsobom; ak sa však pri konkrétnej transakcii s akciou investičná spoločnosť nepovažuje za systematického internalizátora, mala by aj tak môcť vykonať obchod prostredníctvom iného systematického internalizátora, ak je to v súlade s jej povinnosťami vykonania pokynu najlepším spôsobom a má túto možnosť k dispozícii. Okrem toho, aby sa zabezpečila riadna regulácia multilaterálneho obchodovania s akciami, vkladovými potvrdenkami, fondmi obchodovanými na burze (ETF), certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi, investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje interný systém párovania na multilaterálnom základe, by mala byť povolená ako MTF. Malo by byť zrejmé, že ustanovenia týkajúce sa vykonávania pokynov najlepším spôsobom stanovené v smernici 2014/65/EÚ by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby nebránili v plnení obchodovacích povinností podľa tohto nariadenia.

(12)

Obchodovanie s vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi, podobnými finančnými nástrojmi a inými akciami, ako sú akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prebieha zväčša rovnakými spôsobom a slúži takmer rovnakému ekonomickému účelu ako obchodovanie s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu. Ustanovenia o transparentnosti uplatniteľné na akcie prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch by sa preto mali rozšíriť aj na uvedené finančné nástroje.

(13)

I keď sa v zásade uznáva potreba režimu výnimiek z predobchodnej transparentnosti na podporu efektívneho fungovania trhov, súčasné ustanovenia o výnimkách pre akcie, ktoré sa uplatňujú na základe smernice 2004/39/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006 (7), je potrebné preskúmať, pokiaľ ide o ich pretrvávajúcu vhodnosť, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti a uplatniteľné podmienky. Na zabezpečenie jednotného uplatňovania výnimiek z predobchodnej transparentnosti s akciami a prípadne s inými podobnými finančnými nástrojmi a inými produktmi, ako sú kapitálové nástroje, pre určité trhové modely a typy a objemy pokynov by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (8) (ESMA), posúdiť zlučiteľnosť jednotlivých žiadostí o uplatnenie výnimky s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a delegovaných aktoch stanovených v tomto nariadení. Posúdenie vypracované orgánom ESMA by malo mať podobu stanoviska v súlade s článkom 29 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Okrem toho by mal orgán ESMA vo vhodnom časovom rámci preskúmať už existujúce výnimky pre akcie a použitím rovnakého postupu posúdiť, či sú naďalej v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a v delegovaných aktoch, ktoré sa v tomto nariadení stanovujú.

(14)

Finančná kríza odhalila špecifické slabé stránky spôsobu poskytovania informácií účastníkom trhu o obchodných príležitostiach a cenách iných finančných nástrojov ako akcie, najmä pokiaľ ide o načasovanie, úroveň podrobnosti, rovnaký prístup a spoľahlivosť. Mali by sa preto zaviesť aktuálne požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť zohľadňujúce rozličné charakteristiky a trhové štruktúry s konkrétnymi druhmi iných finančných nástrojov ako akcie a nastaviť pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov, periodických aukcií a hlasového obchodovania. S cieľom zabezpečiť spoľahlivý rámec pre transparentnosť pre všetky príslušné finančné nástroje by sa tieto požiadavky mali uplatňovať na dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Preto by oslobodenie od povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti a úpravy požiadaviek v súvislosti s odkladom zverejnenia mali byť k dispozícii len v určitých vymedzených prípadoch.

(15)

Je potrebné zaviesť vhodnú úroveň transparentnosti obchodovania na trhoch s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi a derivátmi, čo by malo pomôcť určovať cenu produktov, ako aj dosiahnuť efektívnosť tvorby cien. K štruktúrovaným finančným produktom by mali patriť najmä cenné papiere zabezpečené aktívami, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 (9), a zahŕňať okrem iného zabezpečené dlhové obligácie.

(16)

Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatniteľných na rôzne obchodné miesta by sa na rozličné typy miest mali uplatňovať rovnaké požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť. Požiadavky na transparentnosť by sa mali nastaviť pre rozličné druhy finančných nástrojov vrátane akcií, dlhopisov a derivátov, pričom by sa mali zohľadniť záujmy investorov i emitentov vrátane eminentov štátnych dlhopisov a likvidita trhu. Požiadavky by sa mali nastaviť pre rozličné druhy obchodovania, okrem iného aj pre knihy objednávok a systémy riadené kotáciami, ako sú žiadosti o kotácie, ako aj pre hybridné systémy a systémy hlasového obchodovania, a mali by zohľadňovať rozsah transakcií vrátane obratu a ďalšie relevantné kritériá.

(17)

Na zabránenie akémukoľvek negatívnemu vplyvu na postup určovania cien je nevyhnutné zaviesť vhodný mechanizmus objemového prahu pre pokyny zadané v systémoch, ktoré sa zakladajú na metodike obchodovania, pri ktorej sa cena určuje podľa referenčnej ceny, a pre niektoré dohodnuté transakcie. Tento mechanizmus by mal mať dvojitý prah, pričom objemový prah sa uplatní na každé obchodné miesto, ktoré využíva uvedené výnimky, tak, aby sa na každom z obchodných miest mohlo realizovať len určité percento obchodov, a navyše sa uplatňuje celkový objemový prah, pri prekročení ktorého by sa pozastavilo využívanie uvedených výnimiek v celej Únii. V súvislosti s dohodnutými transakciami by sa mal uplatňovať len na tie transakcie, ktoré sa vykonávajú v rámci aktuálneho rozpätia váženého objemom, ktoré vyplýva z knihy objednávok alebo z kotácií tvorcov trhu obchodného miesta, ktorí prevádzkujú daný systém. Mal by vylúčiť dohodnuté transakcie, ktoré sú v nelikvidných akciách, vkladových potvrdenkách, ETF, certifikátoch alebo iných podobných finančných nástrojoch, a tie transakcie, ktoré podliehajú iným podmienkam, než je aktuálna trhová cena, keďže neprispievajú k procesu stanovovania cien.

(18)

Na zabezpečenie toho, aby obchodovanie mimo burzy neohrozovalo efektívne určovanie cien ani transparentné rovnaké podmienky pre rozličné spôsoby obchodovania, na investičné spoločnosti obchodujúce na vlastný účet s finančnými nástrojmi na mimoburzovom trhu (over the counter – OTC), pokiaľ tak robia ako systematickí internalizátori v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré existuje likvidný trh, a dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste a pre ktoré existuje likvidný trh, by sa mali uplatňovať príslušné požiadavky na predobchodnú transparentnosť.

(19)

Investičná spoločnosť, ktorá vykonáva pokyny klientov s použitím vlastného kapitálu, by sa mala považovať za systematického internalizátora, okrem prípadov, ak sa transakcie vykonávajú mimo obchodného miesta príležitostne, ad hoc a nepravidelne. Systematickí internalizátori by sa tak mali vymedziť ako investičné spoločnosti, ktoré organizovane, často, systematicky a významne obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov mimo obchodného miesta. Požiadavky na systematických internalizátorov v tomto nariadení by sa mali vzťahovať na investičnú spoločnosť iba v súvislosti s každým jednotlivým finančným nástrojom, napríklad na úrovni kódu ISIN, vo vzťahu ku ktorému je systematickým internalizátorom. S cieľom zabezpečiť objektívne a účinné uplatňovanie vymedzenia systematického internalizátora na investičné spoločnosti by mala byť vopred stanovená prahová hodnota pre systematickú internalizáciu, a vo vymedzení by sa malo presne určiť, čo sa považuje za častosť, systematickosť a významnosť.

(20)

Hoci OTF je každý systém alebo mechanizmus, v ktorom nastáva interakcia záujmov viacerých tretích strán kúpiť a predať, systematickému internalizátorovi by sa nemalo povoliť spájať záujmy tretích strán kúpiť a predať. Napríklad tzv. platforma s jedným obchodníkom, v rámci ktorej dochádza k obchodovaniu vždy vo vzťahu k jednej investičnej spoločnosti, by sa mala považovať za systematického internalizátora, pokiaľ splní požiadavky uvedené v tomto nariadení. Za systematického internalizátora by sa však nemala považovať tzv. platforma s viacerými obchodníkmi, v rámci ktorej dochádza k interakcii viacerých obchodníkov vo vzťahu k rovnakému finančnému nástroju.

(21)

Systematickí internalizátori by mali môcť určiť na základe svojej obchodnej politiky a objektívnym a nediskriminačným spôsobom klientov, ktorým poskytnú prístup k svojim kotáciám, rozlišujúc medzi rôznymi kategóriami klientov a mali by môcť aj zohľadniť rozdiely medzi klientmi napríklad vo vzťahu k úverovému riziku. Systematickí internalizátori by nemali byť povinní zverejňovať záväzné kotácie, vykonávať pokyny klientov a poskytovať prístup k svojim kotáciám v súvislosti s transakciami s akciami nad štandardnou trhovou veľkosťou a s transakciami, ktoré nie sú transakciami s akciami, nad objem špecifický pre daný finančný nástroj. Príslušné orgány by mali kontrolovať plnenie povinností systematickými internalizátormi, ktorí by im na uvedený účel mali poskytovať príslušné informácie.

(22)

Cieľom tohto nariadenia nie je vyžadovať uplatňovanie pravidiel predobchodnej transparentnosti na transakcie uskutočňované mimo burzy, ak nejde o transakcie uskutočňované systematickým internalizátorom.

(23)

Údaje o trhu by mali byť používateľom dostupné ľahko a rýchlo a v čo najväčšom členení, čo by malo investorom a poskytovateľom dátových služieb, ktorí uspokojujú ich potreby, umožniť prispôsobovať dátové riešenia v čo najväčšom možnom rozsahu. Preto by sa mali údaje o predobchodnej a poobchodnej transparentnosti sprístupňovať verejnosti v nezoskupenej podobe s cieľom znížiť náklady účastníkov trhu pri kúpe údajov.

(24)

Na výmenu, prenos a spracovanie osobných údajov členskými štátmi a orgánom ESMA na účely tohto nariadenia, a najmä hlavy IV, by sa v plnom rozsahu mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (10) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11).

(25)

Vzhľadom na dohodu dosiahnutú účastníkmi samitu skupiny G20 v Pittsburghu 25. septembra 2009 týkajúcu sa presunu obchodovania s kontraktmi na štandardizované mimoburzové deriváty na burzy alebo prípadne na elektronické obchodné platformy by sa mal vymedziť formálny regulačný postup, ktorý by umožňoval obchodovanie medzi finančnými protistranami a veľkými nefinančnými protistranami so všetkými derivátmi, ktoré sa považujú za deriváty, ktoré možno zúčtovávať a ktoré sú dostatočne likvidné na to, aby sa s nimi obchodovalo v celom rade obchodných miest, ktoré podliehajú podobnej regulácii a účastníkom umožňujú obchodovať s viacerými protistranami. Pri posudzovaní dostatočnej likvidity by sa mali brať do úvahy charakteristiky trhu na vnútroštátnej úrovni vrátane prvkov, ako je počet a typ účastníkov trhu na danom trhu, a charakteristiky transakcií, ako je rozsah a početnosť transakcií na tomto trhu.

Likvidný trh s určitou triedou produktov derivátov bude vo vzťahu k množstvu obchodovaných produktov charakterizovaný vysokým počtom aktívnych účastníkov trhu zahŕňajúcich vhodnú kombináciu poskytovateľov likvidity a príjemcov likvidity, ktorí s týmito produktmi často obchodujú v objeme, ktorý je menší ako obchod veľkého rozsahu. Takáto trhová činnosť by sa mala vyznačovať vysokým počtom zostávajúcich ponúk na nákup a predaj príslušného derivátu, čo vedie k úzkemu rozpätiu pre transakciu bežného trhového objemu. Pri posudzovaní dostatočnej likvidity by sa malo predpokladať, že likvidita derivátu sa môže výrazne líšiť v závislosti od trhových podmienok a jeho životného cyklu.

(26)

Vzhľadom na dohodu dosiahnutú účastníkmi samitu skupiny G20 v Pittsburghu 25. septembra 2009 týkajúcu sa presunu obchodovania s kontraktmi na štandardizované mimoburzové deriváty na burzy alebo prípadne na elektronické obchodné platformy na jednej strane a vzhľadom na pomerne nižšiu likviditu rôznych mimoburzových derivátov na strane druhej je vhodné stanoviť primeranú skupinu oprávnených miest, na ktorých sa môže uskutočňovať obchodovanie podľa tohto záväzku. Všetky oprávnené miesta by mali podliehať dôkladne zosúladeným regulačným požiadavkám, pokiaľ ide o organizačné a prevádzkové aspekty, opatrenia na zmiernenie konfliktov záujmov, dohľad nad všetkými obchodnými činnosťami, predobchodnú a poobchodnú transparentnosť nastavenú podľa finančného nástroja a typu obchodného systému, ako aj požiadavke, aby bolo možné zabezpečiť interakciu záujmov o obchodovanie viacerých tretích strán. Na účely zlepšenia podmienok pre vykonávanie pokynov a likviditu by sa však malo stanoviť, že organizátori obchodných miest by mali mať možnosť zabezpečovať transakcie v súlade s týmto záväzkom medzi viacerými tretími stranami podľa vlastného uváženia.

(27)

Povinnosť uzavrieť transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov, ktorá sa považuje za triedu, na ktorú sa vzťahuje obchodovacia povinnosť na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, alebo na obchodných miestach tretích krajín, by sa nemala uplatňovať na prvky služieb znižovania rizika po skončení obchodu neurčujúce ceny, ktorými sa znižujú netrhové riziká v portfóliách derivátov vrátane existujúcich portfólií mimoburzových derivátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 bez toho, aby sa zmenilo trhové riziko portfólií. Napriek tomu, že je vhodné zaviesť špecifické ustanovenia týkajúce sa kompresie portfólia, cieľom tohto nariadenia nie je zabrániť využívaniu služieb znižovania rizika po obchode.

(28)

Obchodovacia povinnosť stanovená pre tieto deriváty by mala umožniť efektívnu hospodársku súťaž medzi oprávnenými obchodnými miestami. Preto by tieto obchodné miesta nemali mať možnosť nárokovať si výlučné práva v súvislosti so žiadnymi derivátmi, na ktoré sa vzťahuje táto obchodovacia povinnosť, a brániť ostatným obchodným miestam ponúkať obchodovanie s týmito finančnými nástrojmi. S cieľom zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž medzi obchodnými miestami v prípade derivátov je nevyhnutné, aby obchodné miesta mali nediskriminačný a transparentný prístup k centrálnym protistranám. Nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám by mal znamenať, že obchodné miesto má právo na nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza s kontraktmi obchodovanými na jeho platforme z hľadiska požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými kontraktmi zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou, ako aj na nediskriminačné poplatky za zúčtovanie.

(29)

Právomoci príslušných orgánov by sa mali doplniť explicitným mechanizmom, ktorý by zakazoval alebo obmedzoval uvádzanie na trh, distribúciu a predaj akéhokoľvek finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu, v súvislosti s ktorým existujú vážne obavy, pokiaľ ide o ochranu investorov, riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stabilitu celého finančného systému alebo jeho časti, ako aj príslušnými právomocami orgánu ESMA v oblasti koordinácie a intervencie v prípade mimoriadnych udalostí alebo Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo) (EBA) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (12) v prípade štruktúrovaných vkladov. Výkon týchto právomocí príslušnými orgánmi a vo výnimočných prípadoch orgánu ESMA alebo EBA by mal byť podmienený splnením radu osobitných podmienok. V prípade splnenia týchto podmienok by mali mať príslušné orgány alebo vo výnimočných prípadoch orgán ESMA alebo EBA možnosť preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie pred tým, než sa finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad uvedie na trh, začne distribuovať alebo predávať klientom.

Uvedené právomoci neznamenajú, že by sa malo požadovať zaviesť alebo uplatňovať schvaľovanie alebo povoľovanie produktov príslušnými orgánmi, orgánom ESMA alebo EBA, a ani sa nimi investičné spoločnosti nezbavujú povinnosti plniť všetky relevantné požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2014/65/EÚ. Riadne fungovanie a integrita komoditných trhov by mali byť aj kritériom intervencie zo strany príslušných orgánov, ktorou by bolo možné podniknúť kroky v reakcii na prípadné negatívne vedľajšie účinky činností na finančných trhoch na komoditné trhy. Platí to predovšetkým pre poľnohospodárske komoditné trhy, ktorých účelom je zaručiť bezpečnosť dodávok potravín pre obyvateľstvo. V týchto prípadoch by sa opatrenia mali koordinovať s orgánmi príslušnými pre dotknuté komoditné trhy.

(30)

Príslušné orgány by mali orgánu ESMA oznámiť podrobnosti, ktoré sa týkajú ich žiadostí o zníženie pozície v súvislosti s derivátovým kontraktom, jednorazových obmedzení, ako aj obmedzení pozícií ex ante, s cieľom zlepšiť koordináciu a konvergenciu spôsobu uplatňovania týchto právomoci. Základné informácie o všetkých obmedzeniach pozícií ex ante uplatňovaných príslušným orgánom by sa mali uverejniť na webovom sídle orgánu ESMA.

(31)

Orgán ESMA by mal mať možnosť vyžiadať si informácie od akýchkoľvek osôb o ich pozícii v súvislosti s derivátovým kontraktom, požiadať o zníženie tejto pozície, ako aj obmedziť schopnosť osôb vykonávať individuálne transakcie v súvislosti s komoditnými derivátmi. Orgán ESMA by mal potom dotknutým príslušným orgánom oznámiť opatrenia, ktoré navrhuje vykonať, a mal by tieto opatrenia uverejniť.

(32)

Podrobnosti o transakciách s finančnými nástrojmi by sa mali oznámiť príslušným orgánom, aby tieto mali možnosť odhaliť a preskúmať potenciálne prípady zneužívania trhu, monitorovať spravodlivé a riadne fungovanie trhov, ako aj činnosti investičných spoločností. Rozsah tohto dohľadu zahŕňa všetky finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, a finančné nástroje, v prípade ktorých je podkladové aktívum finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste, alebo index alebo kôš zložený z finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste. Daná povinnosť by sa mala uplatniť bez ohľadu na to, či sa takéto transakcie s akýmkoľvek takýmto finančným nástrojom uskutočnili alebo neuskutočnili na obchodnom mieste. Z oznamovacej povinnosti by mali byť vylúčené finančné nástroje, ktoré nie sú ohrozené zneužívaním trhu, aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu investičných spoločností. V správach by sa mal používať identifikátor právnickej osoby v súlade so záväzkami skupiny G20. Orgán ESMA by mal predložiť Komisii správu o fungovaní tohto oznamovania príslušným orgánom a Komisia by mala prípadne prijať opatrenia na navrhnutie akýchkoľvek zmien.

(33)

Organizátor obchodného miesta by mal svojmu príslušnému orgánu poskytnúť príslušné referenčné údaje o finančnom nástroji. Príslušné orgány bez odkladu postúpia tieto oznámenia orgánu ESMA, ktorý by ich mal okamžite uverejniť na svojom webovom sídle, aby sa orgánu ESMA a príslušným orgánom umožnilo používať, analyzovať a vymieňať si správy o transakciách.

(34)

Ak majú tieto správy o transakciách slúžiť svojmu účelu ako nástroj monitorovania trhu, mala by sa v nich uviesť osoba, ktorá urobila investičné rozhodnutie, ako aj osoby zodpovedné za jeho vykonanie. Popri režime transparentnosti stanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (13) poskytuje označovanie predajov nakrátko užitočné doplňujúce informácie, ktoré príslušným orgánom umožnia monitorovať úrovne predajov nakrátko. Príslušné orgány musia mať úplný prístup k záznamom vo všetkých štádiách procesu vykonávania pokynov, od prvotného rozhodnutia uskutočniť obchod až po jeho vykonanie. Investičné spoločnosti by preto mali viesť záznamy o všetkých svojich pokynoch a všetkých svojich transakciách s finančnými nástrojmi, a od organizátorov platforiem sa vyžaduje, aby viedli záznamy o všetkých pokynoch zadaných do ich systémov. Orgán ESMA by mal koordinovať výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby mali prístup ku všetkým záznamom o transakciách a pokynoch týkajúcich sa finančných nástrojov, ktoré patria pod ich dohľad, vrátane záznamov, keď sa tieto transakcie a pokyny vykonávajú na platformách, ktoré pôsobia mimo ich územia.

(35)

Malo by sa predchádzať dvojitému oznamovaniu tých istých informácií. Správy predkladané archívom obchodných údajov zaregistrovaným alebo uznaným podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre príslušné finančné nástroje, ktoré obsahujú všetky požadované informácie na účely oznamovania transakcií, by sa nemali musieť nahlasovať príslušným orgánom, ale mali by im ich posielať archívy obchodných údajov. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 by sa preto malo v tomto zmysle zmeniť.

(36)

Pri každej výmene alebo prenose informácií príslušnými orgánmi by sa mali dodržiavať pravidlá prenosu osobných údajov stanovené v smernici 95/46/ES. Pri každej výmene alebo prenose informácií orgánom ESMA by sa mali dodržiavať pravidlá prenosu osobných údajov stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(37)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú kritéria, na základe ktorých by mali triedy mimoburzových derivátov podliehať zúčtovacej povinnosti. Uvedené nariadenie bráni narušeniu hospodárskej súťaže tým, že vyžaduje nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám, ktoré ponúkajú zúčtovanie mimoburzových derivátov na obchodných miestach, a nediskriminačný prístup k údajom o obchodoch na obchodných miestach pre centrálne protistrany, ktoré ponúkajú zúčtovanie mimoburzových derivátov. Keďže mimoburzové deriváty sú definované ako derivátové kontrakty, s ktorými sa neobchoduje na regulovanom trhu, je potrebné zaviesť podobné požiadavky pre regulované trhy podľa tohto nariadenia. Deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch, by sa mali takisto zúčtovávať centrálne.

(38)

Okrem požiadaviek uvedených v smernici 2004/39/ES a v smernici 2014/65/EÚ, ktoré bránia členským štátom v nenáležitom obmedzovaní prístupu k infraštruktúre po skončení obchodovania, ako sú napríklad mechanizmy centrálnej protistrany a mechanizmy vyrovnania, je potrebné, aby toto nariadenie odstránilo rôzne ďalšie obchodné prekážky, ktoré sa môžu použiť na zabránenie hospodárskej súťaži pri zúčtovaní finančných nástrojov. V snahe zabrániť akýmkoľvek diskriminačným praktikám by centrálne protistrany mali prijímať na zúčtovanie transakcie vykonané na rozličných obchodných miestach za predpokladu, že tieto miesta spĺňajú prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou vrátane požiadaviek na riadenie rizika. Centrálna protistrana by mala udeliť prístup, ak sú splnené určité kritéria prístupu vymedzené v regulačných technických predpisoch. V súvislosti s novozriadenými centrálnymi protistranami, ktoré boli v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia schválené alebo uznané menej ako tri roky, a pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, by príslušné orgány mali mať možnosť schváliť prechodné obdobie v trvaní až dva a pol roka, než budú tieto centrálne protistrany vystavené úplnému nediskriminačnému prístupu, pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu. Ak sa však centrálna protistrana rozhodne využiť tento prechodný mechanizmus, nemala by môcť mať počas jeho trvania prospech z prístupových práv k obchodnému miestu podľa tohto nariadenia. Počas trvania tohto prechodného mechanizmu by nemala mať okrem toho prospech z prístupových práv k centrálnej protistrane podľa tohto nariadenia ani žiadne obchodné miesto prepojené úzkymi väzbami s uvedenou centrálnou protistranou.

(39)

V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa stanovujú podmienky, za ktorých by sa mal pre mimoburzové deriváty poskytnúť nediskriminačný prístup k centrálnym protistranám a obchodným miestam. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa mimoburzové deriváty vymedzujú ako deriváty, ktorých vykonávanie sa neuskutočňuje na regulovanom trhu ani na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 19 ods. 6 smernice 2004/39/ES. V snahe zabrániť akýmkoľvek medzerám v úprave alebo duplicitnej úprave a zabezpečiť súlad medzi nariadením (EÚ) č. 648/2012 a týmto nariadením sa požiadavky stanovené v tomto nariadení, ktoré sa týkajú nediskriminačného prístupu medzi centrálnymi protistranami a obchodnými miestami, vzťahujú na deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch alebo na trhu tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, a na všetky finančné nástroje, ktoré nie sú derivátmi.

(40)

Od obchodných miest by sa malo vyžadovať, aby centrálnym protistranám, ktoré si želajú zúčtovávať transakcie vykonávané na danom obchodnom mieste, poskytovali transparentný a nediskriminačný prístup vrátane prístupu k údajom o obchodoch. To by si však nemalo vyžadovať uplatnenie dohôd o interoperabilite pri zúčtovávaní transakcií s derivátmi ani vytvárať fragmentáciu likvidity spôsobom, ktorý by ohrozil hladké a riadne fungovanie trhov. Obchodné miesto by malo prístup zamietnuť len vtedy, ak nie sú splnené určité kritéria prístupu vymedzené v regulačných technických predpisoch. Pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, bolo by neprimerané vyžadovať, aby menšie obchodné miesta, a to najmä tie, ktoré sú úzko prepojené s centrálnymi protistranami, okamžite spĺňali požiadavky na nediskriminačný prístup, ak ešte nedosiahli technickú spôsobilosť na to, aby sa mohli za rovnakých podmienok zúčastňovať na väčšine trhu s infraštruktúrou po skončení obchodovania. Preto by mali mať obchodné miesta pod príslušnou prahovou hodnotou možnosť požiadať o výnimku, a tým aj pre svoje pridružené centrálne protistrany, z uplatňovania požiadavky na nediskriminačný prístup, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, na obdobie 30 mesiacov s možnosťou následných obnovení. Ak sa však obchodné miesto rozhodne požiadať o výnimku, nemalo by môcť mať počas trvania tejto výnimky prospech z prístupových práv k centrálnej protistrane podľa tohto nariadenia.

Počas trvania tejto výnimky by nemala môcť mať okrem toho prospech z prístupových práv k obchodnému miestu podľa tohto nariadenia ani žiadna centrálna protistrana prepojená úzkymi väzbami s uvedeným obchodným miestom. V nariadení (EÚ) č. 648/2012 sa uvádza, že v prípadoch, keď sa práva obchodného vlastníctva a práva duševného vlastníctva týkajú finančných služieb, ktoré sa vzťahujú na derivátové kontrakty, licencie by mali byť dostupné za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Centrálnym protistranám a ostatným obchodným miestam by sa preto mal poskytnúť prístup k licenciám a informáciám týkajúcim sa referenčných hodnôt, ktoré sa používajú na určenie hodnoty finančných nástrojov, a to za úmerných, spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, a každá licencia by mala mať primerané obchodné podmienky. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže, v prípade, že sa po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vytvorí nová referenčná hodnota, povinnosť udeľovať licencie by mala začať platiť 30 mesiacov po tom, ako sa začalo obchodovať s finančným nástrojom, ktorého hodnota je odvodená od danej referenčnej hodnoty, alebo ako sa tento finančný nástroj prijal na obchodovanie. Prístup k licenciám je kľúčový pre uľahčenie prístupu medzi obchodnými miestami a centrálnymi protistranami podľa článkov 35 a 36, pretože v opačnom prípade by dohody o udeľovaní licencií mohli naďalej brániť prístupu medzi obchodnými miestami a centrálnym protistranám, ku ktorým požiadali o prístup.

Cieľom odstránenia prekážok a diskriminačných praktík je posilniť hospodársku súťaž pri zúčtovaní finančných nástrojov a obchodovaní s nimi v záujme zníženia investičných nákladov a nákladov na prijímanie úverov, odstránenia neefektívnosti a podpory inovácie na trhoch v Únii. Komisia by mala naďalej pozorne monitorovať vývoj infraštruktúry po skončení obchodovania a v prípade potreby by mala zasiahnuť s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, najmä ak je zamietnutie prístupu k infraštruktúre alebo referenčným hodnotám v rozpore s článkom 101 alebo 102 ZFEÚ. Povinnosťami týkajúcimi sa udeľovania licencií, ktoré vyplývajú z tohto nariadenia, by nemala byť dotknutá všeobecná povinnosť vlastníkov referenčných hodnôt vychádzajúca z práva hospodárskej súťaže Únie, a najmä z článkov 101 a 102 ZFEÚ, týkajúca sa prístupu k referenčným hodnotám, ktoré sú nevyhnutné pre vstup na nový trh. Schválenia príslušných orgánov týkajúce sa neuplatňovania prístupových práv počas prechodných období nepredstavujú povolenia ani zmeny povolení.

(41)

Na poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín v Únii sa vzťahujú vnútroštátne režimy a požiadavky. Tieto režimy sú veľmi rozdielne a spoločnosti, ktoré v súlade s nimi dostali povolenie, nemajú slobodu poskytovať služby a právo usadiť sa v iných členských štátoch ako v štáte, v ktorom sú usadené. Je vhodné zaviesť spoločný regulačný rámec na úrovni Únie. Tento režim by mal harmonizovať existujúci roztrieštený rámec, zabezpečiť istotu a jednotné zaobchádzanie so spoločnosťami z tretích krajín, ktoré vstupujú do Únie, zabezpečiť, aby Komisia vykonala posúdenie účinnej rovnocennosti v súvislosti s prudenciálnym rámcom a rámcom výkonu podnikateľskej činnosti tretích krajín, a mal by poskytnúť porovnateľnú úroveň ochrany klientom v Únii, ktorým poskytujú služby spoločnosti z tretích krajín.

Pri uplatňovaní režimu by sa Komisia a členské štáty mali v prvom rade zamerať na oblasti, na ktoré sa vzťahujú záväzky skupiny G20 a dohody s najväčšími obchodnými partnermi Únie, a mali by brať ohľad na ústrednú úlohu, ktorú Únia zohráva na celosvetových finančných trhoch, a zabezpečiť, aby uplatňovanie požiadaviek tretích krajín nebránilo investorom a emitentom z Únie v investovaní alebo získavaní finančných prostriedkov z tretích krajín, alebo investorom a emitentom z tretích krajín v investovaní, získavaní kapitálu alebo získaní iných finančných služieb na úniových trhoch, okrem prípadov, keď to je nevyhnutné na základe objektívnych prudenciálnych dôvodov založených na dôkazoch. Pri vykonávaní hodnotení by Komisia mala zohľadniť ciele a zásady regulácie cenných papierov prijaté Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere (IOSCO) a jej odporúčania v znení zmien a výkladu organizáciou IOSCO.

Ak rozhodnutie o určení účinnej rovnocennosti nemožno prijať, poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín v Únii podlieha naďalej vnútroštátnym režimom. Komisia by mala začať posúdenie rovnocennosti z vlastnej iniciatívy. Členské štáty by mali môcť prejaviť svoj záujem o to, aby Komisia posúdila rovnocennosť určitej tretej krajiny alebo určitých tretích krajín, pričom takéto prejavenie záujmu Komisiu nezaväzuje začať postup posudzovania rovnocennosti. Posúdenie rovnocennosti by malo byť založené na výsledkoch, malo by sa v rámci neho posúdiť, do akej miery regulačný rámec a rámec dohľadu príslušnej tretej krajiny dosahuje podobné a primerané regulačné účinky a do akej miery spĺňa rovnaké ciele ako právne predpisy Únie. Pred začatím tohto posudzovania rovnocennosti by mala Komisia môcť uprednostniť niektoré jurisdikcie tretích krajín, pričom zohľadní dôležitosť výsledku rovnocennosti pre spoločnosti a klientov Únie, existenciu dohôd o dohľade a spolupráci medzi treťou krajinou a členskými štátmi, existenciu účinného systému rovnocennosti na uznávanie investičných spoločností schválených podľa zahraničných režimov, ako aj záujem a ochotu tretej krajiny zapojiť sa do postupu posudzovania rovnocennosti. Komisia by mala monitorovať všetky dôležité zmeny regulačného rámca a rámca dohľadu tretej krajiny a v prípade potreby opätovne posúdiť rozhodnutia o rovnocennosti.

(42)

Podľa tohto nariadenia poskytovanie služieb bez pobočiek by sa malo obmedziť na oprávnené protistrany a profesionálnych klientov ako takých. Malo by podliehať registrácii orgánom ESMA a dohľadu v tretej krajine. Orgán ESMA a príslušné orgány v tretej krajine by mali mať uzavreté primerané dohody o spolupráci.

(43)

Ustanovenia tohto nariadenia, ktorými sa upravuje poskytovanie služieb alebo vykonávanie činností spoločnosťami z tretích krajín, by nemali mať vplyv na možnosť, aby osobám usadeným v Únii z ich vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby spoločnosti z tretej krajiny, alebo aby investičným spoločnostiam alebo úverovým inštitúciám z Únie z ich vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby alebo činnosti spoločnosti z tretej krajiny, alebo aby klientovi z jeho vlastného výlučného podnetu poskytovali investičné služby spoločnosti z tretej krajiny prostredníctvom takejto úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti. Ak spoločnosť z tretej krajiny poskytuje služby z vlastného výlučného podnetu osoby usadenej v Únii, tieto služby by sa nemali považovať za služby poskytnuté na území Únie. Ak sa spoločnosť z tretej krajiny snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii alebo propaguje či inzeruje investičné služby alebo činnosti spolu s vedľajšími službami v Únii, tieto činnosti by sa nemali považovať za službu poskytnutú z vlastného výlučného podnetu klienta.

(44)

Pokiaľ ide o uznanie spoločností z tretej krajiny, v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie vyplývajúcimi z Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie vrátane Všeobecnej dohody o obchode so službami by sa rozhodnutia stanovujúce rovnocennosť regulačného rámca a rámca dohľadu tretej krajiny s regulačným rámcom a rámcom dohľadu Únie mali prijímať len vtedy, ak právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny predstavuje účinný rovnocenný systém uznávania investičných spoločností, ktoré získali povolenie podľa zahraničných právnych režimov, a to okrem iného v súlade so všeobecnými regulačnými cieľmi a zásadami, ktoré v septembri 2009 stanovila skupina G20 v záujme zvýšenia transparentnosti na trhoch s derivátmi, zníženia systémového rizika a ochrany pred zneužívaním trhu. Takýto systém by sa mal považovať za rovnocenný, ak sa ním zabezpečuje, že vecný výsledok uplatniteľného regulačného rámcu je podobný požiadavkám Únie, a mal by sa považovať za účinný, ak sa tieto pravidlá uplatňujú konzistentným spôsobom.

(45)

Na spotových sekundárnych trhoch s emisnými kvótami sa vyskytli prípady rôznych podvodných praktík, ktoré by mohli narušiť dôveru v systémy obchodovania s emisnými kvótami stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (14), a prijímajú sa opatrenia na posilnenie systému registrov emisných kvót a podmienok na otvorenie účtu na obchodovanie s emisnými kvótami. Na účely posilnenia integrity a zabezpečenia efektívneho fungovania týchto trhov vrátane komplexného dohľadu nad obchodnými činnosťami je vhodné doplniť opatrenia prijaté na základe smernice 2003/87/ES úplným zahrnutím emisných kvót do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ, ako aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (15) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ (16) a ich klasifikáciou ako finančných nástrojov.

(46)

Komisii by mala byť splnomocnená prijímať v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegované akty. Delegované akty by sa mali prijímať najmä v súvislosti s rozšírením rozsahu pôsobnosti určitých ustanovení tohto nariadenia na centrálne banky tretích krajín, konkrétnymi podrobnými údajmi týkajúcimi sa vymedzenia pojmov, osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa nákladov spojených s dostupnosťou trhových údajov, prístupom ku kotáciám, objemami, v akých alebo v rozsahu menšom než sú tieto objemy spoločnosť uskutoční transakcie s akýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia, s kompresiou portfólia a ďalším určením, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie ochrany investorov, riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti môže vyžiadať konanie zo strany orgánu ESMA, EBA alebo príslušných orgánov, právomocami orgánu ESMA v oblasti riadenia pozícií, predĺžením prechodného obdobia podľa článku 35 ods. 5 tohto nariadenia na určité obdobie a v súvislosti s vyňatím derivátov obchodovaných na burze z rozsahu pôsobnosti určitých ustanovení tohto nariadenia na určité obdobie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(47)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí o rovnocennosti právneho rámca a rámca dohľadu tretej krajiny na poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín alebo obchodnými miestami tretích krajín na účel určenia spôsobilosti byť obchodným miestom pre deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť a o prístupe centrálnych protistrán tretích krajín a obchodných miest tretích krajín k obchodným miestam a centrálnym protistranám usadeným v Únii, ktoré by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(48)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanoviť jednotné požiadavky na finančné nástroje v súvislosti so zverejňovaním obchodných údajov, podávaním správ o transakciách príslušným orgánom, obchodovaním s derivátmi a akciami na organizovaných miestach, nediskriminačným prístupom k centrálnym protistranám, obchodným miestam a referenčným hodnotám, právomocami zasahovať do produktov a kontrolovať riadenie pozícií a stanovovať obmedzenia pozícií, poskytovaním investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože hoci sú vnútroštátne príslušné orgány v lepšej pozícii, aby monitorovali vývoj na trhu, celkový vplyv problémov súvisiacich s transparentnosťou obchodov, oznamovaním transakcií, obchodovaním s derivátmi a zákazmi produktov a postupov možno v plnom rozsahu vnímať len v kontexte celej Únie, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(49)

Žiadne konanie ktoréhokoľvek príslušného orgánu alebo orgánu ESMA v rámci výkonu ich povinností by nemalo priamo alebo nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania investičných služieb a činností v akejkoľvek mene. Žiadne konanie orgánu EBA v rámci výkonu svojich povinností podľa tohto nariadenia by nemalo priamo alebo nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov.

(50)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zaistiť primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovanými odbornými poznatkami zverila úloha vypracovať návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(51)

Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA, pokiaľ ide o presné charakteristiky požiadaviek na transparentnosť obchodovania, o operácie menovej politiky a kurzovej politiky a politiky súvisiace s finančnou stabilitou, a typy určitých transakcií relevantných podľa tohto nariadenia, pokiaľ ide o podrobné podmienky na udelenie výnimiek z požiadaviek na predobchodnú transparentnosť, o opatrenia na odklad uverejňovania poobchodných informácií, o povinnosť sprístupniť predobchodné údaje oddelene od poobchodných údajov, o kritériá uplatňovania povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti na systematických internalizátorov, o poobchodné zverejnenie investičnými spoločnosťami, o obsah a frekvenciu žiadostí o poskytnutie informácií na účely transparentnosti a iných výpočtov, o transakcie, ktoré neprispievajú k procesu určovania cien, o údaje o pokynoch, ktoré sa majú uchovať, o obsah a špecifikácie správ o transakciách, o obsah a špecifikáciu referenčných údajov o finančnom nástroji, o typy kontraktov, ktoré majú priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, a prípady, keď je obchodovacia povinnosť s derivátmi potrebná, o požiadavky na systémy a postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa transakcie so zúčtovanými derivátmi predkladali a prijímali na zúčtovanie, pokiaľ ide o stanovenie druhov mechanizmov nepriamych zúčtovacích služieb, o deriváty, ktoré podliehajú povinnosti obchodovať na organizovaných obchodných miestach, o nediskriminačný prístup k centrálnej protistrane a k obchodnému miestu, o nediskriminačný prístup k referenčným hodnotám a povinnosť udeľovať licencie na referenčné hodnoty, a pokiaľ ide o informácie, ktoré by mala žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytnúť orgánu ESMA vo svojej žiadosti o registráciu. Komisia by mala prijať uvedené návrhy regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(52)

V článku 95 smernice 2014/65/EÚ sa stanovuje dočasná výnimka pre určité energetické derivátové kontrakty C6. Preto je nevyhnutné, aby technické predpisy upravujúce zúčtovaciu povinnosť, ktoré vypracoval orgán ESMA v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, túto vec zohľadňovali a neukladali zúčtovaciu povinnosť na derivátové kontrakty, na ktoré by sa následne vzťahovala dočasná výnimka pre energetické derivátové kontrakty C6.

(53)

Uplatňovanie požiadaviek stanovených v tomto nariadení by sa malo odložiť s cieľom zosúladiť jeho uplatniteľnosť s uplatňovaním transponovaných pravidiel prepracovanej smernice a prijať všetky nevyhnutné vykonávacie opatrenia. Celý regulačný balík by sa preto mal začať uplatňovať naraz v tom istom čase. Oddialiť by sa nemalo len uplatňovanie udelenia právomocí na prijímanie vykonávacích opatrení, aby sa mohli čo najskôr začať podnikať kroky potrebné na vypracovanie návrhov týchto vykonávacích opatrení a ich prijímanie.

(54)

V tomto nariadení sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov (článok 8), sloboda podnikania (článok 16), právo na ochranu spotrebiteľa (článok 38), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47) a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50) a musí sa uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami.

(55)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001, ktorý vydal 10. februára 2012 stanovisko (18),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovujú jednotné požiadavky týkajúce sa:

a)

sprístupňovania údajov o obchodoch verejnosti;

b)

oznamovania transakcií príslušným orgánom;

c)

obchodovania s derivátmi na organizovaných miestach;

d)

nediskriminačného prístupu k zúčtovaniu a nediskriminačného prístupu k obchodovaniu s referenčnými hodnotami;

e)

právomocí príslušných orgánov, orgánu ESMA a orgánu EBA zasahovať do produktov a právomocí orgánu ESMA kontrolovať riadenie pozícií a stanovovať obmedzenia pozícií;

f)

poskytovania investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín, ktoré majú alebo nemajú zriadenú pobočku, na základe uplatniteľného rozhodnutia Komisie o rovnocennosti.

2.   Toto nariadenie sa uplatňuje na investičné spoločnosti s povolením podľa smernice 2014/65/EÚ a úverové inštitúcie s povolením podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (19), keď poskytujú investičné služby a/alebo vykonávajú investičné činnosti, a na organizátorov trhu vrátane obchodných miest, na ktorých vykonávajú činnosť.

3.   Hlava V tohto nariadenia sa uplatňuje aj na všetky finančné protistrany, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a všetky nefinančné protistrany, na ktoré sa vzťahuje článok 10 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia.

4.   Hlava VI tohto nariadenia sa uplatňuje aj na centrálne protistrany a osoby s vlastníckymi právami na referenčné hodnoty.

5.   Hlava VIII tohto nariadenia sa uplatňuje na spoločnosti z tretích krajín, ktoré poskytujú investičné služby alebo činnosti v Únii na základe uplatniteľného rozhodnutia Komisie o rovnocennosti a ktoré majú alebo nemajú zriadenú pobočku.

6.   Články 8, 10, 18 a 21 sa neuplatňujú na regulované trhy, organizátorov trhu ani na investičné spoločnosti pri transakciách, v ktorých je protistrana členom Európskemu systému centrálnych bánk (ESCB) a ak k transakciám dochádza pri vykonávaní menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej s finančnou stabilitou, ktorú je člen ESCB splnomocnený vykonávať zo zákona, a pokiaľ tento člen ESCB svojej protistrane vopred neoznámi, že uvedená transakcia je vyňatá z uvedeného ustanovenia.

7.   Odsek 6 sa neuplatňuje na transakcie, na ktorých sa zúčastňuje člen ESCB pri výkone svojich investičných operácií.

8.   Orgán ESMA v úzkej spolupráci s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých špecifikuje operácie pri vykonávaní menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej finančnou stabilitou a druhy transakcií, na ktoré sa uplatňujú odseky 6 a 7.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 50 delegované akty na rozšírenie rozsahu pôsobnosti odseku 6 na iné centrálne banky.

Komisia na tento účel predloží Európskemu parlamentu a Rade do 1. júna 2015 správu, v ktorej vyhodnotí zaobchádzanie s transakciami centrálnych bánk tretích krajín, ktoré na účely tohto odseku zahŕňajú Banku pre medzinárodné zúčtovanie. V správe analyzuje ich štatutárne úlohy a obchodné objemy v Únii. V tejto správe:

a)

uvedie ustanovenia uplatniteľné na príslušné tretie krajiny, ktoré sa týkajú regulačného zverejňovania transakcií centrálnych bánk vrátane transakcií, ktoré uskutočňujú členovia ESCB v uvedených tretích krajinách, a

b)

posúdi, aký potenciálny vplyv môže mať táto požiadavka regulačného zverejňovania v Únii na transakcie centrálnych bánk tretích krajín.

Ak sa v správe dospeje k záveru, že výnimka stanovená v odseku 6 je potrebná, pokiaľ ide o transakcie, v ktorých je protistranou centrálna banka tretej krajiny, ktorá vykonáva operácie menovej a kurzovej politiky a politiky súvisiacej finančnou stabilitou, Komisia stanoví uplatňovanie tejto výnimky na túto centrálnu banku tretej krajiny.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/65/EÚ;

(2)

„investičné služby a činnosti“ sú investičné služby a činnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 2 smernice 2014/65/EÚ;

(3)

„vedľajšie služby“ sú vedľajšie služby v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 3 smernice 2014/65/EÚ;

(4)

„vykonanie pokynu v mene klientov“ je vykonanie pokynu v mene klientov v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 5 smernice 2014/65/EÚ;

(5)

„obchodovanie na vlastný účet“ je obchodovanie na vlastný účet v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 6 smernice 2014/65/EÚ;

(6)

„tvorca trhu“ je tvorca trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 7 smernice 2014/65/EÚ;

(7)

„klient“ je klient v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 9 smernice 2014/65/EÚ;

(8)

„profesionálny klient“ je profesionálny klient v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 10 smernice 2014/65/EÚ;

(9)

„finančný nástroj“ je finančný nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2014/65/EÚ;

(10)

„organizátor trhu“ je organizátor trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/65/EÚ;

(11)

„multilaterálny systém“ je multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 19 smernice 2014/65/EÚ;

(12)

„systematický internalizátor“ je systematický internalizátor v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 smernice 2014/65/EÚ;

(13)

„regulovaný trh“ je regulovaný trh v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 21 smernice 2014/65/EÚ;

(14)

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 smernice 2014/65/EÚ;

(15)

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ je organizovaný obchodný systém v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 23 smernice 2014/65/EÚ;

(16)

„obchodné miesto“ je obchodné miesto v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 24 smernice 2014/65/EÚ;

(17)

„likvidný trh“ je:

a)

na účely článkov 9, 11 a 18 trh pre finančný nástroj alebo triedu finančných nástrojov, na ktorom sa nepretržite vyskytujú pripravení kupujúci a predávajúci so záujmom obchodovať, a ak sa trh posudzuje podľa týchto kritérií so zreteľom na osobitnú štruktúru trhu konkrétneho finančného nástroja alebo konkrétnej triedy finančných nástrojov:

i)

priemerná frekvencia a objem transakcií za rôznych trhových podmienok so zreteľom na povahu a životný cyklus produktov v rámci danej triedy finančných nástrojov;

ii)

počet a typ účastníkov trhu vrátane pomeru účastníkov trhu k obchodovaným finančným nástrojom vo vzťahu ku konkrétnemu produktu;

iii)

priemerná veľkosť rozpätí, pokiaľ sú k dispozícii;

b)

na účely článkov 4, 5 a 14 trh pre finančný nástroj, ktorý sa denne obchoduje, pričom trh sa posudzuje podľa týchto kritérií:

i)

voľné obchodovaný objem (free float);

ii)

priemerný denný počet transakcií s týmito finančnými nástrojmi;

iii)

priemerný denný obrat pre tieto finančné nástroje;

(18)

„príslušný orgán“ je príslušný orgán v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 26 smernice 2014/65/EÚ;

(19)

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (20);

(20)

„pobočka“ je pobočka v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 30 smernice 2014/65/EÚ;

(21)

„úzke väzby“ sú úzke väzby v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 35 smernice 2014/65/EÚ;

(22)

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 36 smernice 2014/65/EÚ;

(23)

„štruktúrovaný vklad“ je v štruktúrovaný vklad v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 43 smernice 2014/65/EÚ;

(24)

„prevoditeľné cenné papiere“ sú prevoditeľné cenné papiere v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 44 smernice 2014/65/EÚ;

(25)

„vkladové potvrdenky“ sú vkladové potvrdenky v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 45 smernice 2014/65/EÚ;

(26)

„fond obchodovaný na burze“ alebo „ETF“ je fond obchodovaný na burze v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 46 smernice 2014/65/EÚ;

(27)

„certifikáty“ sú cenné papiere, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a ktoré sú v prípade splatenia investície emitentom nadriadené vo vzťahu k akciám, ale podriadené vo vzťahu k nezabezpečeným dlhopisovým nástrojom a iným podobným nástrojom;

(28)

„štruktúrované finančné produkty“ sú cenné papiere vytvorené na sekuritizáciu a prevod úverového rizika spojeného so skupinou finančných aktív, ktoré oprávňujú držiteľa cenných papierov prijímať pravidelné platby, ktoré závisia od peňažného toku z podkladových aktív;

(29)

„deriváty“ sú finančné nástroje, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ a uvedené v jej prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10;

(30)

„komoditné deriváty“ sú finančné nástroje, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 44 písm. c) smernice 2014/65/EÚ a týkajú sa komodity alebo podkladového aktíva uvedeného v oddiele C bode 10 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ alebo v jej prílohe I oddiele C bodoch 5, 6, 7 a 10;

(31)

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana v zmysle článku 2 bodu 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(32)

„derivát obchodovaný na burze“ je derivát, s ktorým sa obchoduje na regulovanom trhu alebo na trhu tretej krajiny považovanom za trh rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s článkom 28 tohto nariadenia, a ktorý ako taký nepatrí do rámca vymedzenia mimoburzového derivátu v zmysle článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(33)

„vykonateľný prejav záujmu“ je správa jedného člena alebo účastníka druhému v systéme obchodovania týkajúca sa dostupného záujmu o obchodovanie, ktorá obsahuje všetky informácie potrebné na dosiahnutie dohody o obchode;

(34)

„schválený mechanizmus zverejňovania“ alebo „APA“ je schválený mechanizmus zverejňovania v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 52 smernice 2014/65/EÚ;

(35)

„poskytovateľ konsolidovaného informačného systému“ alebo „CTP“ je poskytovateľ konsolidovaného informačného systému v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 53 smernice 2014/65/EÚ;

(36)

„schválený mechanizmus podávania výkazov“ alebo „ARM“ je schválený mechanizmus podávania výkazov v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 54 smernice 2014/65/EÚ;

(37)

„domovský členský štát“ je domovský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 55 smernice 2014/65/EÚ;

(38)

„hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 56 smernice 2014/65/EÚ;

(39)

„referenčná hodnota“ je akákoľvek sadzba, index alebo údaj, ktoré sa sprístupňujú verejnosti alebo uverejňujú a stanovujú periodicky alebo pravidelne použitím vzorca na hodnotu jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien alebo na jej základe vrátane odhadnutých cien, skutočných alebo odhadnutých úrokových sadzieb alebo iných hodnôt, alebo prieskumov a na základe ktorých sa určuje suma splatná v rámci finančného nástroja alebo hodnota finančného nástroja;

(40)

„dohoda o interoperabilite“ je dohoda o interoperabilite v zmysle článku 2 bodu 12 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(41)

„finančná inštitúcia tretej krajiny“ je subjekt, ktorého ústredie má sídlo v tretej krajine a ktorý má povolenie alebo licenciu podľa práva danej tretej krajiny na vykonávanie ktorejkoľvek zo služieb alebo činností uvedených v smernici 2013/36/EÚ, smernici 2014/65/EÚ, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (21), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (22), smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES (23) alebo smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (24);

(42)

„spoločnosť z tretej krajiny“ je spoločnosť z tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 57 smernice 2014/65/EÚ;

(43)

„veľkoobchodný energetický produkt“ je veľkoobchodný energetický produkt v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (25);

(44)

„deriváty poľnohospodárskych komodít“ sú derivátové kontrakty týkajúce sa výrobkov uvedených v článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (26) a v jeho prílohe I častiach I až XX a XXIV/1;

(45)

„fragmentácia likvidity“ je situácia, za ktorej:

a)

účastníci na obchodnom mieste nie sú schopní uskutočniť transakciu s jedným alebo viacerými inými účastníkmi na uvedenom mieste z dôvodu neexistencie zúčtovacích mechanizmov, ku ktorým majú prístup všetci účastníci; alebo

b)

by zúčtovací člen alebo jeho klienti boli nútení držať svoje pozície vo finančných nástrojoch vo viacerých centrálnych protistranách, čo by obmedzovalo možnosť čistého zúčtovania finančných expozícií;

(46)

„štátny dlhový nástroj“ je štátny dlhový nástroj v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 61 smernice 2014/65/EÚ;

(47)

„kompresia portfólia“ je služba týkajúca sa znižovania rizika, pri ktorej dve alebo viacero protistrán úplne alebo čiastočne vypovedajú niektoré alebo všetky deriváty, ktoré tieto protistrany predložili na zaradenie do kompresie portfólia, a nahradia vypovedané deriváty iným derivátom, ktorého kombinovaná nominálna hodnota je nižšia ako kombinovaná nominálna hodnota vypovedaných derivátov.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50 prijímať delegované akty bližšie určujúce určité technické prvky vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu.

HLAVA II

TRANSPARENTNOSŤ PRE OBCHODNÉ MIESTA

KAPITOLA 1

Transparentnosť pre kapitálové nástroje

Článok 3

Požiadavky na predobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú aktuálnu nákupnú a predajnú cenu a úroveň záujmu o obchodovanie pri cenách, ktoré oznamujú prostredníctvom svojich systémov pre akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty a iné podobné finančné nástroje obchodované na obchodnom mieste. Táto požiadavka sa uplatňuje aj na vykonateľné prejavy záujmu. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie priebežne počas zvyčajných obchodných hodín.

2.   Požiadavky na transparentnosť uvedené v odseku 1 sa nastavia pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov a periodických aukcií.

3.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať svoje kotácie akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov podľa článku 14, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií uvedených v odseku 1.

Článok 4

Výnimky pre kapitálové nástroje

1.   Príslušné orgány musia mať možnosť oslobodiť organizátorov trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto od povinnosti zverejňovať informácie uvedené v článku 3 ods. 1 v prípade:

a)

systémov, v ktorých sa párujú pokyny na základe metodiky obchodovania, pri ktorej sa cena finančného nástroja uvedená v článku 3 ods. 1 odvodzuje od obchodného miesta, na ktorom bol finančný nástroj prvýkrát prijatý na obchodovanie, alebo od najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity, na ktorom sa táto referenčná cena široko zverejňuje a účastníci trhu ju považujú za spoľahlivú referenčnú cenu. Pokračujúce využívanie tejto výnimky podlieha podmienkam uvedeným v článku 5;

b)

systémov, ktorými sa formalizujú dohodnuté transakcie, ktoré:

i)

sa vykonávajú v rámci aktuálneho rozpätia váženého objemom vyplývajúceho z knihy objednávok alebo z kotácií tvorcov trhu obchodného miesta, ktoré prevádzkuje daný systém, a podliehajú podmienkam uvedeným v článku 5;

ii)

sú s nelikvidnou akciou, vkladovou potvrdenkou, ETF, certifikátom alebo iným podobným finančným nástrojom, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie likvidného trhu, s ktorými sa obchoduje v rámci percentuálneho rozpätia primeranej referenčnej ceny, pričom toto percentuálne rozpätie a referenčnú cenu vopred stanoví prevádzkovateľ systému; alebo

iii)

podliehajú iným podmienkam, než je aktuálna trhová cena daného finančného nástroja;

c)

pokynov veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom;

d)

pokynov pozdržaných v systéme správy pokynov obchodného miesta do zverejnenia.

2.   Referenčná cena uvedená v odseku 1 písm. a) sa určí na základe:

a)

stredovej ceny medzi aktuálnou nákupnou a predajnou cenou obchodného miesta, na ktorom bol finančný nástroj prvýkrát prijatý na obchodovanie, alebo najvýznamnejšieho trhu z hľadiska likvidity; alebo

b)

ak nie je k dispozícii cena uvedená v písmene a), otváracej alebo záverečnej ceny príslušného obchodného dňa.

Pokyny odkazujú na ceny uvedené v písmene b) len mimo fázy kontinuálneho obchodovania príslušného obchodovacieho dňa.

3.   Ak obchodné miesta prevádzkujú systémy, ktoré formalizujú dohodnuté transakcie v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i):

a)

uvedené transakcie sa vykonávajú v súlade s pravidlami obchodného miesta;

b)

obchodné miesto zabezpečí, aby boli zavedené opatrenia, systémy a postupy na prevenciu a zisťovanie prípadov zneužívania trhu a pokusov o zneužívanie trhu v súvislosti s takýmito dohodnutými transakciami v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)

obchodné miesto vytvorí, udržiava a implementuje systémy na zisťovanie pokusov využiť výnimku na obchádzanie iných požiadaviek tohto nariadenia alebo smernice 2014/65/EÚ a ohlasuje takéto pokusy príslušnému orgánu.

Ak príslušný orgán udelí výnimku v súlade s odsekom 1 písm. b) bodom i) alebo iii), monitoruje jej využívanie obchodným miestom s cieľom zabezpečiť, aby sa plnili podmienky jej využívania.

4.   Pred udelením výnimky v súlade s odsekom 1 príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom zamýšľané použitie každej individuálnej výnimky a uvedú vysvetlenie týkajúce sa jej fungovania vrátane podrobných údajov o obchodnom mieste, na ktorom sa stanovila referenčná cena, ako je uvedené v odseku 1 písm. a). Oznámenie o úmysle udeliť výnimku sa zasiela najneskôr štyri mesiacov pred tým, ako by mala výnimka nadobudnúť účinnosť. Do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu nezáväzné stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť výnimky s požiadavkami stanovenými v odseku 1 a vymedzenými v regulačných technických predpisoch prijatých podľa odseku 6. Keď daný príslušný orgán udelí výnimku a príslušný orgán iného členského štátu nesúhlasí, daný príslušný orgán môže vec opäť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie výnimiek a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

5.   Príslušný orgán môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iného príslušného orgánu zrušiť výnimku udelenú podľa odseku 1 uvedenú v odseku 6, ak zistí, že výnimka sa používa spôsobom, ktorý sa odchyľuje od pôvodného účelu, alebo ak sa domnieva, že výnimka sa používa na obchádzanie požiadaviek stanovených v tomto článku.

Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom takéto zrušenie a svoje rozhodnutie dôkladne odôvodnia.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých uvedie:

a)

rozsah nákupných a predajných cien alebo kotácií určeného tvorcu trhu a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré sa majú zverejniť pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 3 ods. 1, pričom sa zohľadní potrebné nastavenie pre rôzne druhy systémov obchodovania, ako je uvedené v článku 3 ods. 2;

b)

najvýznamnejší trh z hľadiska likvidity pre finančný nástroj v súlade s odsekom 1 písm. a);

c)

konkrétne charakteristické znaky dohodnutej transakcie v súvislosti s rôznymi spôsobmi, akými môže člen alebo účastník obchodného miesta takúto transakciu vykonať;

d)

dohodnuté transakcie, ktoré sa nepodieľajú na určovaní cien, pri ktorých sa využívajú výnimky stanovené v odseku 1 písm. b) bode iii);

e)

objem pokynov veľkého rozsahu a druh a minimálny objem pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov obchodného miesta až do ich zverejnenia, v prípade ktorých sa môže upustiť od zverejnenia predobchodných informácií podľa odseku 1 pre každú triedu dotknutého finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Výnimky udelené príslušnými orgánmi v súlade s článkom 29 ods. 2 a článkom 44 ods. 2 smernice 2004/39/ES a článkami 18, 19 a 20 nariadenia (ES) č. 1287/2006 pred 3. januárom 2017 preskúma orgán ESMA do 3. januára 2019. Orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi, či každá z týchto výnimiek je aj naďalej zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení, vo všetkých delegovaných aktoch a regulačných technických predpisoch prijatých na základe tohto nariadenia.

Článok 5

Mechanizmus objemového prahu

1.   S cieľom zabezpečiť, aby využívanie výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) a v článku 4 ods. 1 písm. b) bode i) nemalo nevhodný negatívny vplyv na tvorbu cien, sa obchodovanie podľa týchto výnimiek obmedzuje takto:

a)

percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na jednom obchodnom mieste podľa týchto výnimiek sa obmedzuje na 4 % celkového objemu obchodov s týmto finančným nástrojom na všetkých obchodných miestach v Únii počas predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)

celkový objem obchodov v Únii s jedným finančným nástrojom vykonaných podľa týchto výnimiek sa obmedzuje na 8 % celkového objemu obchodov s týmto finančným nástrojom na všetkých obchodných miestach v Únii počas predchádzajúcich 12 mesiacov.

Tento mechanizmus objemového prahu sa neuplatňuje na dohodnuté transakcie s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré neexistuje likvidný trh v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 17 písm. b) a s ktorými sa obchoduje v rámci percentuálneho rozpätia primeranej referenčnej ceny v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu ii), ani na dohodnuté transakcie, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je aktuálna trhová cena daného finančného nástroja v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) bodu iii).

2.   Ak percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na jednom obchodnom mieste v zmysle výnimiek presiahne obmedzenie uvedené v odseku 1 písm. a), príslušný orgán, ktorý povolil tieto výnimky na danom mieste do dvoch pracovných dní, pozastaví ich využívanie na tomto mieste v súvislosti s príslušným finančným nástrojom na základe údajov uvedených v odseku 4, ktoré zverejní orgán ESMA, na obdobie šiestich mesiacov.

3.   Ak percentuálny podiel obchodov s jedným finančným nástrojom vykonaných na všetkých obchodných miestach v Únii v zmysle uvedených výnimiek presiahne obmedzenie uvedené v odseku 1 písm. b), všetky príslušné orgány do dvoch pracovných dní pozastavia využívanie týchto výnimiek v Únii na obdobie šiestich mesiacov.

4.   Orgán ESMA do piatich pracovných dní od konca každého kalendárneho mesiaca uverejní celkový objem obchodov v Únii za každý finančný nástroj počas predchádzajúcich 12 mesiacov, percentuálny podiel obchodov s jednotlivými finančnými nástrojmi v Únii v zmysle uvedených výnimiek a percentuálny podiel na každom obchodnom mieste počas predchádzajúcich 12 mesiacov, ako aj metodiku, ktorá sa použila na zistenie týchto podielov.

5.   Ak sa v správe uvedenej v odseku 4 zistí, že niektoré obchodné miesto, v ktorom sa obchodovanie s jednotlivými finančnými nástrojmi uskutočňuje na základe výnimiek, prevýšilo 3,75 % celkového objemu obchodov v Únii s týmito finančnými nástrojmi za predchádzajúcich 12 mesiacov obchodovania, orgán ESMA zverejní ďalšiu správu do piatich pracovných dní po 15. dni kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená správa uvedená v odseku 4. Táto správa zahrnie informáciu uvedenú v odseku 4, pokiaľ ide o finančné nástroje, pri ktorých bol prekročený podiel 3,75 %.

6.   Ak sa v správe uvedenej v odseku 4 zistí, že celkový objem obchodov Únie s niektorým finančným nástrojom uskutočnených na základe výnimiek prevýšil 7,75 % celkového objemu obchodov v Únii s finančným nástrojom za predchádzajúcich 12 mesiacov obchodovania, orgán ESMA zverejní ďalšiu správu do piatich pracovných dní po 15. dni kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zverejnená správa uvedená v odseku 4. Táto správa zahrnie informáciu uvedenú v odseku 4, pokiaľ ide o finančné nástroje, pri ktorých bol prekročený podiel 7,75 %.

7.   S cieľom zabezpečiť spoľahlivý základ pre monitorovanie obchodovania podľa uvedených výnimiek a určenie toho, či boli prekročené obmedzenia uvedené v odseku 1, sú prevádzkovatelia obchodných miest povinní mať zavedené systémy a postupy na:

a)

umožnenie identifikácie všetkých obchodov, ktoré sa uskutočnili na ich mieste podľa uvedených výnimiek; a

b)

zabezpečenie toho, aby sa za žiadnych okolností neprekročil povolený percentuálny podiel obchodov umožnených podľa uvedených výnimiek v zmysle odseku 1 písm. a).

8.   Obdobie na zverejňovanie údajov o obchodovaní zo strany orgánu ESMA, pre ktoré sa má monitorovať obchodovanie s finančnými nástrojmi, na ktoré sa vzťahujú uvedené výnimky, sa začína 3. januára 2016. Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 ods. 5, musia byť príslušné orgány splnomocnené pozastaviť používanie uvedených výnimiek odo dňa uplatňovania tohto nariadenia a neskôr každý mesiac.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých vymedzí spôsob zbierania, výpočtu a zverejňovania údajov o transakciách vrátane označovania transakcií, ako je uvedené v odseku 4, s cieľom zabezpečiť presné určenie celkového objemu obchodov s jednotlivými finančnými nástrojmi a percentuálnych podielov obchodov, pri ktorých sa využívajú uvedené výnimky, a to za celú Úniu i za jednotlivé obchodné miesta.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Požiadavky na poobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na tomto obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú podrobné informácie o všetkých takýchto transakciách v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času.

2.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať podrobné informácie o svojich transakciách s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi podľa článku 20, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1 tohto článku.

Článok 7

Povolenie odkladu zverejnenia

1.   Príslušné orgány môžu povoliť organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto, aby umožnili odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách na základe ich druhu alebo rozsahu.

Príslušné orgány môžu povoliť odklad zverejnenia najmä v prípade transakcií veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom pre dané akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty alebo iné podobné finančné nástroje alebo danú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných podobných finančných nástrojov.

Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sú povinní získať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu s navrhovaným opatrením na odklad zverejnenia týkajúceho sa obchodovania a jasne oznámia tieto opatrenia účastníkom trhu a verejnosti. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie týchto opatrení na odklad zverejnenia informácií o obchodovaní a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

Ak príslušný orgán povolí odklad zverejnenia a príslušný orgán iného členského štátu s odkladom nesúhlasí alebo nesúhlasí s konkrétnym uplatňovaním udeleného povolenia, tento príslušný orgán môže vec vrátiť späť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli zverené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých s cieľom umožniť zverejňovanie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ uvedie:

a)

podrobné údaje o transakciách, ktoré investičné spoločnosti vrátane systematických internalizátorov a organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupnia verejnosti pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 6 ods. 1, vrátane identifikátorov pre rôzne druhy transakcií zverejnených podľa článku 6 ods. 1 a článku 20, pričom rozlišujú medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

lehotu, ktorá by bola v súlade s povinnosťou zverejňovania čo najbližšie k reálnemu času, a to aj v prípade, ak k obchodovaniu dochádza mimo zvyčajných obchodných hodín;

c)

podmienky, za ktorých možno investičným spoločnostiam vrátane systematických internalizátorov a organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto povoliť, aby umožnili odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách pre každú triedu dotknutých finančných nástrojov v súlade s odsekom 1 tohto článku a s článkom 20 ods. 1;

d)

kritériá, ktoré sa majú uplatňovať pri rozhodovaní, pre ktoré transakcie sa na základe ich rozsahu alebo druhu vrátane profilu likvidity akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných príslušných podobných finančných nástrojov povoľuje odklad zverejnenia pre každú triedu dotknutého finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 2

Transparentnosť pre nekapitálové nástroje

Článok 8

Požiadavky na predobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejnia aktuálne nákupné a predajné ceny a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách, ktoré oznamujú prostredníctvom svojich systémov pre dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty obchodované na obchodnom mieste. Táto požiadavka sa uplatňuje aj na vykonateľné prejavy záujmu. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie priebežne počas zvyčajných obchodných hodín. Táto povinnosť zverejňovania sa netýka transakcií s derivátmi nefinančných protistrán, ktoré sú objektívne merateľné ako transakcie znižujúce riziká, ktoré priamo súvisia s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním nefinančnej protistrany alebo tejto skupiny.

2.   Požiadavky na transparentnosť uvedené v odseku 1 musia byť nastavené pre rozličné druhy systémov obchodovania vrátane obchodných systémov na báze knihy objednávok, kotácií, hybridných systémov, periodických aukcií a hlasového obchodovania.

3.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať svoje kotácie dlhopisov, štruktúrovaných finančných produktov, emisných kvót a derivátov podľa článku 18, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

4.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú v prípade udelenia výnimky podľa článku 9 ods. 1 písm. b) aspoň indikatívne nákupné a predajné ceny pred obchodovaním, ktoré sa približujú cenám zverejneným v momente vyjadrenia záujmu o obchodovanie prostredníctvom ich systémov, pokiaľ ide o dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty a deriváty obchodované na obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú tieto informácie prostredníctvom vhodných elektronických prostriedkov, a to nepretržite počas zvyčajných obchodných hodín. Týmito opatreniami sa zabezpečí poskytovanie informácií za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe.

Článok 9

Výnimky pre nekapitálové nástroje

1.   Príslušné orgány majú možnosť oslobodiť organizátorov trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto od povinnosti zverejňovať informácie uvedené v článku 8 ods. 1 v prípade:

a)

pokynov, ktoré sú veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom, a pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov obchodného miesta až do ich zverejnenia;

b)

vykonateľného prejavu záujmu v systémoch žiadostí o kotácie a hlasového obchodovania, pokiaľ presahujú objem špecifický pre daný finančný nástroj, ktorý by vystavil poskytovateľov likvidity neúmernému riziku, pričom sa prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi;

c)

derivátov, na ktoré sa nevzťahuje obchodovacia povinnosť uvedená v článku 28, a ďalších finančných nástrojov, pre ktoré neexistuje likvidný trh.

2.   Pred udelením výnimky v súlade s odsekom 1 príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom zamýšľané použitie každej jednotlivej výnimky a poskytnú vysvetlenie týkajúce sa ich fungovania. Oznámenie o úmysle udeliť výnimku sa zasiela najneskôr štyri mesiace pred tým, ako by mala výnimka nadobudnúť účinnosť. Do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia orgán ESMA vydá dotknutému príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť výnimky s požiadavkami stanovenými v odseku 1 a vymedzenými v regulačných technických predpisoch prijatých podľa odseku 5. Keď daný príslušný orgán udelí výnimku a príslušný orgán iného členského štátu s tým nesúhlasí, daný príslušný orgán môže vec opäť postúpiť orgánu ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré mu boli udelené podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie výnimiek a predkladá Komisii výročné správy o ich uplatňovaní v praxi.

3.   Príslušné orgány môžu buď z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť iných príslušných orgánov zrušiť výnimku udelenú podľa odseku 1, ak zistia, že sa táto výnimka uplatňuje spôsobom, ktorý sa odchyľuje od jej pôvodného účelu, alebo ak sa domnievajú, že táto výnimka sa uplatňuje so zámerom obísť požiadavky stanovené v tomto článku.

Príslušné orgány bezodkladne oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom takéto zrušenie ešte pred tým, než nadobudne účinnosť, spolu s jeho úplným odôvodnením.

4.   Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad jedným alebo viacerými obchodnými miestami, na ktorých sa obchoduje s určitou triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu, môže v prípade, ak likvidita tejto triedy finančného nástroja klesne pod stanovenú prahovú hodnotu, dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v článku 8. Stanovené prahové hodnoty sa vymedzia na základe objektívnych kritérií špecifických pre trh s dotknutým finančným nástrojom. Oznámenie o takomto dočasnom pozastavení sa zverejní na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu.

Dočasné pozastavenie je platné na prvotné obdobie, ktoré nepresahuje tri mesiace od dátumu jeho zverejnenia na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu. Toto pozastavenie možno obnoviť na ďalšie obdobia, z ktorých žiadne nepresiahne tri mesiace, pokiaľ naďalej existujú dôvody na dočasné pozastavenie. V prípade, že sa dočasné pozastavenie po tomto trojmesačnom období neobnoví, automaticky sa skončí.

Pred pozastavením alebo obnovením dočasného pozastavenia uplatňovania povinností uvedených v článku 8 podľa tohto odseku dotknutý príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoj úmysel a poskytne vysvetlenie. Orgán ESMA predloží čo najskôr príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom uvedie, či je pozastavenie alebo obnovenie dočasného pozastavenia podľa jeho názoru oprávnené v súlade s prvým a druhým pododsekom.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní:

a)

parametre a metódy pre výpočet prahovej hodnoty likvidity uvedenej v odseku 4 vo vzťahu k finančnému nástroju. Parametre a metódy na výpočet prahovej hodnoty sa pre členské štáty určia takým spôsobom, aby dosiahnutie prahovej hodnoty predstavovalo na všetkých miestach v Únii významný pokles likvidity pre dotknutý finančný nástroj, a to na základe kritérií použitých podľa článku 2 ods. 1 bodu 17;

b)

rozsah nákupných a predajných cien alebo kotácií a úroveň záujmu o obchodovanie pri týchto cenách alebo indikatívne nákupné a predajné ceny pred obchodovaním, ktoré sa približujú cene pri vyjadrení záujmu o obchodovanie, ktoré sa majú zverejniť pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 8 ods. 1 a 4, pričom sa zohľadní potrebné nastavenie pre rôzne druhy systémov obchodovania uvedené v článku 8 ods. 2;

c)

objem pokynov veľkého rozsahu a druh a minimálny objem pokynov uchovávaných v systéme správy pokynov až do ich zverejnenia, v prípade ktorých možno upustiť od zverejňovania predobchodných informácií podľa odseku 1 pre každú triedu dotknutého finančného nástroja;

d)

objem špecifický pre finančný nástroj uvedený v odseku 1 písm. b) a vymedzenie systémov žiadostí o kotácie a hlasového obchodovania, v prípade ktorých možno upustiť od zverejňovania predobchodných informácií podľa odseku 1.

Pri určovaní objemu špecifického pre finančný nástroj, ktorý by vystavil poskytovateľov likvidity neúmernému riziku, pričom prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi, v súlade s odsekom 1 písm. b), orgán ESMA zohľadní tieto okolnosti:

i)

či by pri takýchto objemoch mali poskytovatelia likvidity možnosť hedžovať svoje riziká;

ii)

v prípade, ak je trh s finančným nástrojom alebo triedou finančných nástrojov sčasti tvorený retailovými investormi, priemernú hodnotu transakcií uskutočnených týmito investormi;

e)

finančné nástroje alebo triedy finančných nástrojov, pre ktoré neexistuje likvidný trh, kde môže dôjsť k oslobodeniu od povinnosti zverejňovať predobchodné informácie podľa odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 10

Požiadavky na poobchodnú transparentnosť týkajúce sa obchodných miest v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú cenu, objem a čas transakcií vykonaných v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste. Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto zverejňujú podrobné informácie o všetkých takýchto transakciách v okamihu, ktorý je na základe technických možností čo najbližší k reálnemu času.

2.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto poskytujú za primeraných obchodných podmienok a na nediskriminačnom základe investičným spoločnostiam, ktoré sú povinné zverejňovať podrobné informácie o svojich transakciách s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi podľa článku 21, prístup k mechanizmom, ktoré používajú na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

Článok 11

Povolenie odkladu zverejnenia

1.   Príslušné orgány môžu povoliť organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách na základe rozsahu alebo druhu transakcií.

Príslušné orgány môžu povoliť odklad zverejnenia najmä v prípade transakcií:

a)

veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom pre daný dlhopis, štruktúrovaný finančný produkt, emisnú kvótu alebo derivát obchodovaný na obchodnom mieste, alebo pre danú triedu dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste; alebo

b)

súvisiacich s dlhopisom, štruktúrovaným finančným produktom, emisnou kvótou alebo derivátom obchodovaným na obchodnom mieste, alebo s triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste, pre ktorú neexistuje likvidný trh;

c)

presahujúcich objem špecifický pre daný dlhopis, štruktúrovaný finančný produkt, emisnú kvótu alebo derivát obchodovaný na obchodnom mieste, alebo danú triedu dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu obchodovaného na obchodnom mieste, čo by poskytovateľov likvidity vystavilo neúmernému riziku, pričom sa prihliada na to, či sú príslušní účastníci trhu retailovými alebo veľkými investormi.

Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sú povinní získať predchádzajúci súhlas príslušného orgánu s navrhovaným opatrením na odklad zverejnenia týkajúceho sa obchodovania a jasne oznámia tieto opatrenia účastníkom trhu a verejnosti. Orgán ESMA monitoruje uplatňovanie týchto opatrení na odklad zverejnenia informácií o obchodovaní a predkladá Komisii výročné správy o ich využívaní v praxi.

2.   Príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad jedným alebo viacerými obchodnými miestami, na ktorých sa obchoduje s určitou triedou dlhopisu, štruktúrovaného finančného produktu, emisnej kvóty alebo derivátu, môže v prípade, ak likvidita tohto druhu finančného nástroja klesne pod prahovú hodnotu určenú v súlade s metodikou, ako je uvedené v článku 9 ods. 5 písm. a), dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v článku 10. Táto prahová hodnota sa určí na základe objektívnych kritérií, ktoré sú špecifické pre trh týkajúci sa dotknutého finančného nástroja. Takéto dočasné pozastavenie sa uverejní na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu.

Dočasné pozastavenie je platné na prvotné obdobie, ktoré nepresahuje tri mesiace od dátumu jeho zverejnenia na webovom sídle dotknutého príslušného orgánu. Toto pozastavenie možno obnoviť na ďalšie obdobia, z ktorých žiadne nepresiahne tri mesiace, pokiaľ naďalej existujú dôvody na dočasné pozastavenie. V prípade, že sa dočasné pozastavenie po tomto trojmesačnom období neobnoví, automaticky sa skončí.

Pred pozastavením alebo obnovením dočasného pozastavenia povinností uvedených v článku 10 dotknutý príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoj úmysel a poskytne vysvetlenie. Orgán ESMA vydá čo najskôr pre príslušný orgán stanovisko, v ktorom uvedie, či je podľa jeho názoru pozastavenie alebo obnovenie dočasného pozastavenia odôvodnené v súlade s prvým a druhým pododsekom.

3.   Príslušné orgány môžu v spojení s povolením odkladu zverejnenia:

a)

požadovať zverejnenie obmedzeného počtu údajov o transakcii alebo údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe alebo ich kombináciu počas obdobia odkladu;

b)

umožniť nezverejnenie objemu jednotlivých transakcií počas predĺženého obdobia odkladu;

c)

pokiaľ ide o nekapitálové nástroje, ktoré nie sú štátnymi dlhovými nástrojmi, umožniť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe počas predĺženého obdobia odkladu;

d)

pokiaľ ide o štátne dlhové nástroje, umožniť zverejnenie niekoľkých transakcií v súhrnnej podobe na neurčitý čas.

V prípade štátnych dlhových nástrojov možno písmená b) a d) uplatniť buď samostatne, alebo následne, pričom po uplynutí predĺženého obdobia nezverejnenia objemu by sa mohli objemy zverejniť v súhrnnej podobe.

Pri všetkých ostatných finančných nástrojoch sa zostávajúce údaje o transakcii a všetky údaje o jednotlivých transakciách zverejnia po skončení obdobia odkladu.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických noriem tak, aby sa umožnilo zverejňovanie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ s cieľom uviesť:

a)

podrobné údaje o transakciách, ktoré investičné spoločnosti vrátane systematických internalizátorov a organizátori trhu a investičné spoločností prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti pre každú triedu dotknutého finančného nástroja v súlade s článkom 10 ods. 1, vrátane identifikátorov pre rôzne druhy transakcií zverejnených podľa článku 10 ods. 1 a článku 21 ods. 1, pričom rozlišujú medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

lehotu, ktorá by bola v súlade s povinnosťou zverejňovania čo najbližšie k reálnemu času, a to aj v prípade, ak k obchodovaniu dochádza mimo zvyčajných obchodných hodín;

c)

podmienky, za ktorých možno investičným spoločnostiam vrátane systematických internalizátorov a organizátorom trhu a investičným spoločnostiam prevádzkujúcim obchodné miesto povoliť odklad zverejnenia podrobných údajov o transakciách pre každú triedu dotknutých finančných nástrojov v súlade s odsekom 1 tohto článku a s článkom 21 ods. 4;

d)

kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri určení veľkosti alebo druhu transakcie, v prípade ktorej sa podľa odseku 3 povolí odklad zverejnenia a zverejnenie obmedzeného počtu údajov o transakcii alebo údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe alebo vynechanie zverejnenia objemu transakcie, a to s osobitným odkazom na umožnenie predĺženého trvania obdobia odkladu pri niektorých finančných nástrojoch v závislosti od ich likvidity.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA 3

Povinnosť ponúkať údaje o obchodoch oddelene a za primeraných obchodných podmienok

Článok 12

Povinnosť sprístupňovať predobchodné údaje oddelene od poobchodných údajov

1.   Organizátori trhov a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti informácie uverejňované v súlade s článkami 3, 4 a 6 až 11 tak, že ponúkajú údaje o predobchodnej transparentnosti oddelene od údajov o poobchodnej transparentnosti.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov spresňujúcich ponuku údajov o predobchodnej a poobchodnej transparentnosti vrátane úrovne členenia údajov, ktoré sa majú sprístupňovať verejnosti, ako je uvedené v odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 13

Povinnosť sprístupňovať predobchodné údaje a poobchodné údaje za primeraných obchodných podmienok

1.   Organizátori trhu a investičné spoločnosti prevádzkujúce obchodné miesto sprístupňujú verejnosti informácie uverejňované v súlade s článkami 3, 4 a 6 až 11 za primeraných obchodných podmienok a zabezpečia nediskriminačný prístup k informáciám. Tieto informácie sa musia sprístupniť bezplatne 15 minút po zverejnení.

2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50, ktorými sa objasňuje, čo tvorí primerané obchodné podmienky na zverejňovanie informácií podľa odseku 1.

HLAVA III

TRANSPARENTNOSŤ PRE SYSTEMATICKÝCH INTERNALIZÁTOROV A INVESTIČNÉ SPOLOČNOSTI OBCHODUJÚCE OTC

Článok 14

Povinnosť systematických internalizátorov zverejňovať záväzné kotácie v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Investičné spoločnosti zverejňujú záväzné kotácie týkajúce sa akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných nástrojov obchodovaných na obchodnom mieste, pre ktoré predstavujú systematických internalizátorov a pre ktoré existuje likvidný trh.

Ak pre finančné nástroje uvedené v prvom pododseku neexistuje likvidný trh, systematickí internalizátori oznámia kotácie svojim klientom na požiadanie.

2.   Tento článok a články 15, 16 a 17 sa uplatňujú na systematických internalizátorov v prípade, že vykonávajú obchody v objeme do štandardného trhového objemu. Systematickí internalizátori nepodliehajú tomuto článku a článkom 15, 16 a 17, pokiaľ vykonávajú obchody v objeme prevyšujúcom štandardný trhový objem.

3.   Systematickí internalizátori môžu rozhodnúť o objeme alebo objemoch transakcií, ktorých ceny budú kótovať. Minimálny kótovaný objem sa rovná aspoň 10 % štandardného trhového objemu akcie, vkladovej potvrdenky, ETF, certifikátu alebo iného podobného finančného nástroja obchodovaného na obchodnom mieste. V prípade konkrétnej akcie, vkladovej potvrdenky, ETF, certifikátu alebo iného podobného finančného nástroja obchodovaného na obchodnom mieste musí každá kotácia zahŕňať záväznú nákupnú a predajnú cenu alebo ceny pre objem alebo objemy neprevyšujúce štandardný trhový objem pre danú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov alebo iných podobných finančných nástrojov, do ktorej finančný nástroj patrí. Cena alebo ceny musia zohľadňovať prevládajúce trhové podmienky pre danú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj.

4.   Akcie, vkladové potvrdenky, ETF, certifikáty a iné podobné finančné nástroje sa zoskupia do tried na základe hodnoty aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu s daným finančným nástrojom. Štandardný trhový objem pre každú triedu akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov je objem predstavujúci hodnotu aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu pre finančné nástroje zahrnuté do každej triedy.

5.   Trh pre každú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj pozostáva zo všetkých pokynov vykonaných v Únii v súvislosti s daným finančným nástrojom okrem tých, ktorých objem je veľký v porovnaní s bežným trhovým objemom.

6.   Príslušný orgán najvýznamnejšieho trhu v zmysle likvidity podľa vymedzenia v článku 26 stanoví pre každú akciu, vkladovú potvrdenku, ETF, certifikát alebo iný podobný finančný nástroj najmenej raz za rok na základe hodnoty aritmetického priemeru pokynov vykonaných na trhu v súvislosti s daným finančným nástrojom triedu, do ktorej patrí. Táto informácia sa sprístupní všetkým účastníkom trhu a postúpi sa orgánu ESMA, ktorý ju uverejní na svojom webovom sídle.

7.   Na zabezpečenie efektívneho oceňovania akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov a maximalizáciu možnosti investičných spoločností dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre svojich klientov vypracuje orgán ESMA návrh regulačných technických predpisov na spresnenie mechanizmov zverejňovania záväzných kotácií podľa odseku 1, určenia, či ceny odrážajú prevládajúce trhové podmienky, ako sa uvádza v odseku 3, a štandardného trhového objemu podľa odsekov 2 a 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 15

Vykonávanie pokynov klientov

1.   Systematickí internalizátori pravidelne a priebežne zverejňujú svoje kotácie počas zvyčajných obchodných hodín. Svoje kotácie môžu kedykoľvek aktualizovať. V prípade mimoriadnych trhových podmienok môžu stiahnuť svoje kotácie.

Členské štáty požadujú, aby spoločnosti, ktoré spĺňajú vymedzenie systematického internalizátora, informovali svoj príslušný orgán. Informácie sa oznámia orgánu ESMA. Orgán ESMA vypracuje zoznam všetkých systematických internalizátorov v Únii.

Kotácie sa zverejnia spôsobom, ktorý je ľahko dostupný ostatným účastníkom trhu za primeraných obchodných podmienok.

2.   Systematickí internalizátori vykonávajú za dodržania článku 27 smernice 2014/65/EÚ pokyny, ktoré dostanú od svojich klientov v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, pre ktoré sú systematickými internalizátormi, za ceny kótované v čase prijatia pokynu.

Tieto pokyny však môžu v odôvodnených prípadoch vykonať za lepšiu cenu pod podmienkou, že cena spadá do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam.

3.   Systematickí internalizátori môžu vykonať pokyny, ktoré dostanú od svojich profesionálnych klientov, za iné ceny, ako sú nimi kótované ceny, bez toho, aby museli splniť požiadavky stanovené v odseku 2, v prípade transakcií, keď je vykonanie obchodov s niekoľkými cennými papiermi súčasťou jednej transakcie, alebo v prípade pokynov, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je bežná trhová cena.

4.   Ak systematickí internalizátori, ktorí kótujú iba jednu kotáciu alebo ktorých najvyššia kotácia je nižšia ako štandardný trhový objem, prijmú pokyn od klienta na objem väčší, ako je kótovaný objem, ale nižší ako štandardný trhový objem, môžu sa rozhodnúť, že vykonajú tú časť pokynu, ktorá presahuje ich kótovaný objem, pod podmienkou, že sa vykoná za kótovanú cenu, s výnimkou prípadov, keď podmienky stanovené v odsekoch 2 a 3 povoľujú inak. Ak systematický internalizátor kótuje v rozličných objemoch a prijme a rozhodne sa vykonať pokyn, ktorý spadá medzi tieto objemy, vykoná ho za jednu z kótovaných cien v súlade s článkom 28 smernice 2014/65/EÚ, s výnimkou prípadov, keď podmienky v odsekoch 2 a 3 tohto článku povoľujú inak.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 50 prijímať delegované akty, ktorými sa vysvetlí, čo tvorí primerané obchodné podmienky na zverejňovanie kotácií podľa odseku 1.

Článok 16

Povinnosti príslušných orgánov

Príslušné orgány kontrolujú:

a)

či investičné spoločnosti pravidelne aktualizujú nákupné a predajné ceny uverejnené v súlade s článkom 14 a zachovávajú ceny, ktoré zohľadňujú prevládajúce trhové podmienky;

b)

či investičné spoločnosti spĺňajú podmienky na ponuku lepšej ceny stanovené v článku 15 ods. 2

Článok 17

Prístup ku kotáciám

1.   Systematickí internalizátori sa môžu na základe svojej obchodnej stratégie a objektívnym nediskriminačným spôsobom rozhodnúť, ktorým klientom poskytnú prístup k svojim kotáciám. Na tento účel stanovia jasné kritériá upravujúce prístup k svojim kotáciám. Systematickí internalizátori môžu odmietnuť uzavrieť alebo ďalej pokračovať v obchodnom vzťahu s klientmi na základe obchodných dôvodov, ako je bonita klienta, riziko protistrany a konečné vyrovnanie transakcie.

2.   Na obmedzenie rizika expozície hromadenia transakcií rovnakého klienta môžu systematickí internalizátori nediskriminačným spôsobom obmedziť počet transakcií od rovnakého klienta, ktoré uzavrú za zverejnených podmienok. Umožní sa im, aby nediskriminačným spôsobom a v súlade s článkom 28 smernice 2014/65/EÚ obmedzili celkový počet transakcií rôznych klientov v rovnakom čase za predpokladu, že to je umožnené len vtedy, keď počet a objem pokynov požadovaných klientmi značne presiahne normu.

3.   Na zabezpečenie efektívneho oceňovania akcií, vkladových potvrdeniek, ETF, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov a maximalizáciu možnosti investičných spoločností dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre svojich klientov Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 50 spresňujúce:

a)

kritériá s cieľom určiť, kedy sa kotácia pravidelne a priebežne zverejňuje a je ľahko dostupná, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1, ako aj prostriedky, pomocou ktorých môžu investičné spoločnosti splniť svoju povinnosť zverejniť svoje kotácie a ktoré zahŕňajú tieto možnosti:

i)

prostredníctvom systémov ktoréhokoľvek regulovaného trhu, ktorý prijal predmetný finančný nástroj na obchodovanie;

ii)

prostredníctvom APA;

iii)

prostredníctvom vlastných mechanizmov;

b)

kritériá s cieľom určiť transakcie, pri ktorých je vykonanie obchodov s niekoľkými cennými papiermi súčasťou jednej transakcie, alebo pokyny, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je bežná trhová cena, ako sa uvádza v článku 15 ods. 3;

c)

kritériá s cieľom určiť, čo možno považovať za výnimočné trhové podmienky, ktoré umožňujú stiahnutie kotácií, ako aj podmienky na aktualizáciu kotácií, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1;

d)

kritériá s cieľom určiť, kedy počet a/alebo objem pokynov požadovaných klientmi značne presiahne normu, ako je uvedené v odseku 2.

e)

kritériá s cieľom určiť, kedy ceny spadajú do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam, ako je uvedené v článku 15 ods. 2

Článok 18

Povinnosť systematických internalizátorov zverejňovať záväzné kotácie v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Investičné spoločnosti zverejňujú záväzné kotácie v súvislosti s dlhopismi štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, pre ktoré sú systematickými internalizátormi a pre ktoré existuje likvidný trh, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

kotáciu si vyžiada klient systematického internalizátora;

b)

súhlasia s poskytnutím kotácie.

2.   V prípade dlhopisov, štruktúrovaných finančných produktov, emisných kvót a derivátov obchodovaných na obchodnom mieste, pre ktoré neexistuje likvidný trh, systematickí internalizátori sprístupnia kotácie svojim klientom na požiadanie, ak súhlasia s poskytnutím kotácie. Túto povinnosť možno zrušiť, ak sú splnené podmienky uvedené v článku 9 ods. 1

3.   Systematickí internalizátori môžu kedykoľvek aktualizovať svoje kotácie. V prípade výnimočných trhových podmienok môžu stiahnuť svoje kotácie.

4.   Členské štáty požadujú, aby spoločnosti, ktoré spĺňajú vymedzenie systematického internalizátora, informovali svoj príslušný orgán. Informácie sa oznámia orgánu ESMA. Orgán ESMA vypracuje zoznam všetkých systematických internalizátorov v Únii.

5.   Systematickí internalizátori sprístupnia záväzné kotácie uverejnené v súlade s odsekom 1 svojim ostatným klientom. Na základe vlastnej obchodnej stratégie však môžu určiť objektívnym a nediskriminačným spôsobom klientov, ktorým sprístupnia svoje kotácie. Na tento účel majú systematickí internalizátori zavedené jasné kritériá upravujúce prístup k svojim kotáciám. Systematickí internalizátori môžu odmietnuť uzavrieť obchodný vzťah s klientmi alebo ďalej v ňom pokračovať na základe obchodných dôvodov, ako je bonita klienta, riziko protistrany a konečné vyrovnanie transakcie.

6.   Systematickí internalizátori sa zaväzujú uskutočniť transakciu za zverejnených podmienok s ktorýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia v súlade s odsekom 5, keď je kótovaný objem rovnaký alebo nižší ako objem špecifický pre finančný nástroj určený v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d).

Na systematických internalizátorov sa nevzťahuje povinnosť zverejňovať záväzné kotácie podľa odseku 1 v prípade finančných nástrojov, ktoré klesnú pod prahovú hodnotu likvidity určenú v súlade s článkom 9 ods. 4

7.   Systematickí internalizátori môžu stanoviť nediskriminačné a transparentné obmedzenie počtu transakcií, ktoré sa zaväzujú uskutočniť s klientmi podľa niektorej poskytnutej kotácie.

8.   Kotácie zverejnené podľa odseku 1 a 5 a kotácie v objeme, ktorý je rovnaký alebo nižší ako objem uvedený v odseku 6, sa zverejnia spôsobom, ktorý je ľahko dostupný ostatným účastníkom trhu za primeraných obchodných podmienok.

9.   Kótovaná cena alebo ceny musia byť také, aby sa zabezpečilo, že systematický internalizátor spĺňa v prípade potreby svoje povinnosti podľa článku 27 smernice 2014/65/EÚ, musia odzrkadľovať prevládajúce trhové podmienky, pokiaľ ide o ceny, za ktoré sa uzatvárajú transakcie s rovnakými alebo podobnými finančnými nástrojmi na obchodnom mieste.

V odôvodnených prípadoch však môžu vykonať pokyny za lepšiu cenu pod podmienkou, že cena spadá do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam.

10.   Systematickí internalizátori nepodliehajú tomuto článku, pokiaľ vykonávajú obchody v objemoch, ktoré sú vyššie ako objem špecifický pre finančný nástroj určený v súlade s článkom 9 ods. 5 písm. d).

Článok 19

Monitorovanie orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány a orgán ESMA monitorujú uplatňovanie článku 18, pokiaľ ide o objemy, v ktorých sa kotácie sprístupňujú klientom investičných spoločností a ostatným účastníkom trhu v súvislosti s ďalšou obchodnou činnosťou spoločnosti, a stupeň, v akom kotácie odrážajú prevládajúce trhové podmienky v súvislosti s transakciami s rovnakými alebo podobnými finančnými nástrojmi na obchodnom mieste. Orgán ESMA do 3. januára 2019 predloží Komisii správu o uplatňovaní článku 18. V prípade významných kotácií a obchodnej činnosti tesne nad prahovou hodnotou uvedenou v článku 18 ods. 6 alebo mimo rámca prevládajúcich trhových podmienok orgán ESMA predloží Komisii správu pred uvedeným dátumom.

2.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50 spresňujúce objemy uvedené v článku 18 ods. 6, v akých spoločnosť uskutoční transakcie s akýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia. Objem špecifický pre finančný nástroj sa určí na základe kritérií stanovených v článku 9 ods. 5 písm. d).

3.   Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 50 s cieľom objasniť, čo predstavujú primerané obchodné podmienky na zverejňovanie kotácií, ako je uvedené v článku 18 ods. 8

Článok 20

Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi

1.   Investičné spoločnosti, ktoré buď na svoj vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na obchodnom mieste, zverejnia objem a cenu týchto transakcií a čas, kedy boli transakcie uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA.

2.   Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1 tohto článku, a lehoty, v ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 6 vrátane regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a). Ak opatrenia prijaté podľa článku 7 umožňujú odklad zverejnenia pre určité kategórie transakcií s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi obchodovanými na obchodnom mieste, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo obchodných miest.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých špecifikuje:

a)

identifikátory pre rôzne druhy transakcií zverejňované podľa tohto článku, pričom rozlišuje medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

uplatňovanie povinnosti podľa odseku 1 na transakcie zahŕňajúce používanie uvedených finančných nástrojov na zábezpeku, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja;

c)

stranu transakcie, ktorá má transakciu zverejniť v súlade s odsekom 1, ak sú obe strany transakcie investičnými spoločnosťami.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi

1.   Investičné spoločnosti, ktoré buď na vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, zverejnia objem a cenu týchto transakcií a čas, v ktorom boli uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA.

2.   Každá transakcia sa zverejňuje len raz prostredníctvom jedného APA.

3.   Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1, a lehoty, v rámci ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 10 vrátane regulačných technických predpisov prijatých v súlade s článkom 11 ods. 4 písm. a) a b).

4.   Príslušné orgány môžu povoliť investičným spoločnostiam umožniť odklad zverejnenia alebo môžu požadovať zverejnenie obmedzeného počtu podrobných údajov o transakcii alebo podrobných údajov o viacerých transakciách v súhrnnej podobe, alebo kombináciu týchto možností počas obdobia odkladu alebo môžu umožniť vynechať zverejnenie objemu jednotlivých transakcií počas predĺženého obdobia odkladu, alebo v prípade nekapitálových finančných nástrojov, ktoré nie sú štátnym dlhovým nástrojom, môžu povoliť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe počas predĺženého obdobia odkladu, alebo v prípade štátnych dlhových nástrojov môžu povoliť zverejnenie viacerých transakcií v súhrnnej podobe na neobmedzený čas a môžu dočasne pozastaviť uplatňovanie povinností uvedených v odseku 1 za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v článku 11.

Ak opatrenia prijaté podľa článku 11 umožňujú odklad zverejnenia a zverejnenie obmedzeného počtu podrobných údajov alebo podrobných údajov v súhrnnej podobe, alebo kombináciu týchto možností, alebo vynechanie zverejnenia objemu pre určité kategórie transakcií s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi obchodovanými na obchodnom mieste, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo obchodných miest.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov tak, aby sa umožnilo zverejnenie informácií požadovaných podľa článku 64 smernice 2014/65/EÚ s cieľom špecifikovať:

a)

identifikátory pre rôzne druhy transakcií zverejňované podľa tohto článku, pričom rozlišuje medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním finančných nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi;

b)

uplatňovanie povinnosti podľa odseku 1 týkajúcej sa transakcií zahŕňajúcich používanie uvedených finančných nástrojov na zábezpeku, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja;

c)

stranu transakcie, ktorá má transakciu zverejniť v súlade s odsekom 1, ak sú obe strany transakcie investičnými spoločnosťami.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 22

Poskytovanie informácií na účely transparentnosti a iných výpočtov

1.   Na vykonanie výpočtov s cieľom určiť požiadavky na predobchodnú a poobchodnú transparentnosť a režimy obchodovacej povinnosti stanovené v článkoch 3 až 11, článkoch 14 až 21 a v článku 32, ktoré sa vzťahujú na finančné nástroje, a s cieľom určiť, či je investičná spoločnosť systematickým internalizátorom, môžu príslušné orgány požadovať informácie od:

a)

obchodných miest;

b)

APA; a

c)

CTP.

2.   Obchodné miesta, APA a CTP uchovávajú potrebné údaje dostatočne dlhý čas.

3.   Príslušné orgány predkladajú orgánu ESMA informácie, ktoré orgán ESMA požaduje na vypracovanie správ uvedených v článku 5 ods. 4, 5 a 6.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah a frekvenciu žiadostí o poskytnutie údajov a formáty a lehoty, v ktorých obchodné miesta, APA a CTP musia na tieto žiadosti odpovedať v súlade s odsekom 1, druh údajov, ktoré je potrebné ukladať, a minimálne obdobie, počas ktorého sú obchodné miesta, APA a CTP povinné uchovávať údaje, aby mohli na uvedené žiadosti odpovedať v súlade s odsekom 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 23

Obchodovacia povinnosť pre investičné spoločnosti

1.   Investičná spoločnosť zabezpečí, aby sa obchody, ktoré vykonáva s akciami prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obchodovanými na obchodnom mieste, realizovali na regulovanom trhu, MTF prípadne prostredníctvom systematického internalizátora, alebo na obchodnom mieste v tretej krajine, ktoré sa podľa článku 25 ods. 4 písm. a) smernice 2014/65/EÚ pokladá za rovnocenné, pokiaľ nemajú okrem iného tieto znaky:

a)

sú nesystematické, ad-hoc, nepravidelné a občasné; alebo

b)

vykonávajú sa medzi oprávnenými a/alebo profesionálnymi protistranami a nepodieľajú sa na procese určovania cien.

2.   Investičná spoločnosť, ktorá prevádzkuje interný systém párovania, ktorý vykonáva pokyny klientov v súvislosti s akciami, vkladovými potvrdenkami, ETF, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi na multilaterálnom základe, musí zaistiť, aby mala povolenie pôsobiť ako MTF podľa smernice 2014/65/EÚ a aby spĺňala všetky príslušné ustanovenia týkajúce sa takýchto povolení.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví konkrétne charakteristické prvky tých transakcií s akciami, ktoré sa nepodieľajú na procese určovania cien v zmysle odseku 1, pričom zohľadní tieto prípady:

a)

neadresné obchody s likviditou; alebo

b)

ak je výmena týchto finančných nástrojov určená inými faktormi, než je aktuálna trhová hodnota finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA IV

OZNAMOVANIE TRANSAKCIÍ

Článok 24

Povinnosť zachovať integritu trhov

Bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie zodpovedností za presadzovanie nariadenia (EÚ) č. 596/2014, príslušné orgány koordinované orgánom ESMA v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 monitorujú činnosti investičných spoločností s cieľom zabezpečiť, aby konali čestne, spravodlivo, profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu.

Článok 25

Povinnosť uchovávať záznamy

1.   Investičné spoločnosti uchovávajú príslušné údaje týkajúce sa všetkých pokynov a všetkých transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré uskutočnili buď na vlastný účet, alebo v mene klienta, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu päť rokov. V prípade transakcií uskutočnených v mene klientov musia záznamy obsahovať všetky informácie a údaje o totožnosti klienta a informácie požadované podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (27). Orgán ESMA môže požiadať o prístup k týmto informáciám v súlade s postupom stanoveným v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a za podmienok, ktoré sú v ňom stanovené.

2.   Organizátor obchodného miesta uchováva príslušné údaje týkajúce sa všetkých pokynov súvisiacich s finančnými nástrojmi, ktoré propagujú prostredníctvom svojich systémov, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu aspoň päť rokov. Záznamy obsahujú relevantné údaje, ktoré predstavujú charakteristické prvky daného pokynu, vrátane údajov, na základe ktorých je pokyn prepojený s realizovanými transakciami, ktoré z neho vychádzajú a o ktorých sa údaje oznamujú v súlade s článkom 26 ods. 1 a 3. Orgán ESMA plní v súvislosti s prístupom príslušných orgánov k informáciám podľa tohto odseku podpornú a koordinačnú úlohu.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť ďalšie relevantné údaje o pokyne, ktoré sa majú uchovávať podľa odseku 2 tohto článku a ktoré sa neuvádzajú v článku 26.

Návrh týchto regulačných technických predpisov zahŕňa identifikačný kód člena alebo účastníka, ktorý pokyn zadal, identifikačný kód pokynu, dátum a čas jeho zadania, jeho charakteristika vrátane druhu pokynu, prípadnej limitnej ceny, obdobia platnosti, akýchkoľvek špecifických inštrukcií, ktoré s pokynom súvisia, podrobnosti o všetkých úpravách, zrušeniach, čiastočnom alebo úplnom vykonaní pokynu, a informácií o vystupovaní na svoj vlastný účet, na účet a v mene klienta.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Povinnosť oznamovať transakcie

1.   Investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú transakcie s finančnými nástrojmi, oznamujú úplné a presné podrobné údaje o takýchto transakciách príslušnému orgánu čo najskôr, najneskôr však na záver nasledujúceho pracovného dňa.

Príslušné orgány zavedú v súlade s článkom 85 smernice 2014/65/EÚ potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že tieto informácie dostane aj príslušný orgán najvýznamnejšieho trhu, pokiaľ ide o likviditu týchto finančných nástrojov.

Príslušné orgány sprístupnia orgánu ESMA na požiadanie informácie oznámené v súlade s týmto článkom.

2.   Povinnosť uvedená v odseku 1 sa uplatňuje na:

a)

finančné nástroje prijaté na obchodovanie alebo obchodované na obchodnom mieste alebo nástroje, v súvislosti s ktorými bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie;

b)

finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste; a

c)

finančné nástroje, ktorých podkladovým aktívom je index alebo kôš tvorený finančnými nástrojmi, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste.

Táto povinnosť sa vzťahuje na transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v písmenách a) až c), a to bez ohľadu na to, či sa takéto transakcie vykonali na obchodnom mieste.

3.   Správy musia obsahovať najmä podrobné údaje o názvoch a množstve kúpených alebo predaných finančných nástrojov, množstve, dátumoch a čase vykonania transakcií, cenách transakcií, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, na identifikáciu dotknutých investičných spoločností a na identifikáciu predaja nakrátko, ako je vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o akcie a štátne dlhové nástroje v zmysle článkov 12, 13 a 17 uvedeného nariadenia. V prípade transakcií, ktoré sa neuskutočňujú na obchodnom mieste, musia správy obsahovať údaje slúžiace na identifikáciu druhov transakcií v súlade s opatreniami, ktoré sa majú prijať podľa článku 20 ods. 3 písm. a) a článku 21 ods. 5 písm. a). V prípade komoditných derivátov sa v správach uvedie, či sa transakciou znižuje riziko objektívne merateľným spôsobom v súlade s článkom 57 smernice 2014/65/EÚ.

4.   Investičné spoločnosti, ktoré postupujú pokyny, musia pri postúpení daného pokynu uviesť všetky podrobné údaje uvedené v odsekoch 1 a 3. Namiesto uvedenia týchto podrobných údajov pri postupovaní pokynov sa investičná spoločnosť môže rozhodnúť oznámiť postúpený pokyn, ak sa vykoná ako transakciu v súlade s požiadavkami podľa odseku 1. V tomto prípade sa v správe investičnej spoločnosti o transakcii uvedie, že sa týka postúpeného pokynu.

5.   Organizátor obchodného miesta nahlási podrobné údaje o transakciách s finančnými nástrojmi obchodovanými na jeho platforme, ktoré vykonáva prostredníctvom jeho systémov spoločnosť, ktorá nepodlieha tomuto nariadeniu, v súlade s odsekmi 1 a 3.

6.   Na nahlásenie údajov slúžiacich na identifikáciu klientov podľa požiadaviek v odsekoch 3 a 4 investičné spoločnosti použijú identifikátor právnych subjektov vytvorený na identifikáciu klientov, ktorí sú právnickou osobou.

Orgán ESMA vypracuje do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom zabezpečiť, aby bolo uplatňovanie identifikátorov právnych subjektov v rámci Únie v súlade s medzinárodnými normami, najmä normami, ktoré stanovila Rada pre finančnú stabilitu.

7.   Správy predkladá príslušnému orgánu samotná investičná spoločnosť, ARM konajúci v jej mene alebo obchodné miesto, cez ktorých systém sa transakcia dokončila, a to v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Investičné spoločnosti zodpovedajú za úplnosť a presnosť správ predkladaných príslušnému orgánu a za včasnosť ich predkladania.

Výnimkou z tejto zodpovednosti je prípad, ak investičná spoločnosť uvádza údaje o transakciách prostredníctvom ARM, ktorý vystupuje v mene obchodného miesta, kedy investičná spoločnosť nezodpovedá za nedostatky v úplnosti, presnosti a včasnosti správ, ktoré sú pripísateľné ARM alebo obchodnému miestu. V takýchto prípadoch a podľa podmienok článku 66 ods. 4 smernice 2014/65/EÚ je za tieto nedostatky zodpovedný ARM alebo obchodné miesto.

Napriek tomu musia investičné spoločnosti prijať primerané opatrenia s cieľom overiť úplnosť, presnosť a včasnosť správ o transakciách, ktoré boli predložené v ich mene.

Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby mal pri podávaní správ v mene investičnej spoločnosti zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a autentifikácia prostriedkov slúžiacich na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a zabráni sa úniku informácií a súčasne zachováva dôverná povaha údajov. Domovský členský štát od obchodného miesta vyžaduje, aby udržiavalo primerané zdroje a záložné prostriedky, aby mohlo nepretržite ponúkať a poskytovať svoje služby.

Systémy párovania obchodov alebo systémy podávania výkazov vrátane archívov obchodných údajov registrovaných alebo uznaných v súlade s hlavou VI nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môže príslušný orgán schváliť ako ARM na účely zasielania správ o transakciách príslušnému orgánu v súlade s odsekmi 1, 3 a 9.

Ak sa transakcie oznamujú archívu obchodných údajov v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorý je schválený ako ARM, a keď tieto správy obsahujú podrobné údaje, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 1, 3 a 9, a archív obchodných údajov ich zasiela príslušnému orgánu v lehote stanovenej v odseku 1, povinnosť investičnej spoločnosti stanovená v odseku 1 sa považuje za splnenú.

Ak dôjde k chybám alebo neúplnosti v správach o transakciách, ARM, investičná spoločnosť alebo obchodné miesto, ktoré správy o transakciách podávajú, opravia informácie a opravené správy predložia príslušnému orgánu.

8.   Keď sa v súlade s článkom 35 ods. 8 smernice 2014/65/EÚ správy stanovené v tomto článku postupujú príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, tento postúpi tieto informácie príslušným orgánom domovského členského štátu investičnej spoločnosti, pokiaľ príslušné orgány domovského členského štátu nerozhodnú, že tieto informácie nechcú dostávať.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

normy a formáty údajov, ktoré sa majú nahlásiť v súlade s odsekmi 1 a 3 vrátane metód a mechanizmov podávania výkazov o finančných transakciách, ako aj formu a obsah týchto správ;

b)

kritériá na vymedzenie významného trhu v súlade s odsekom 1;

c)

odkazy na kúpené alebo predané finančné nástroje, množstvo, dátumy a čas vykonania transakcií, ceny transakcií, informácie a podrobné údaje o totožnosti klienta, údaje slúžiace na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie, na identifikáciu uplatniteľnej výnimky, podľa ktorej sa obchod uskutočnil, a na identifikáciu dotknutej investičnej spoločnosti, údaje o spôsobe, akým sa vykonala transakcia, údaje potrebné na spracovanie a analýzu správ o transakciách v súlade s odsekom 3; a

d)

údaj na identifikáciu predajov akcií a štátnych dlhových nástrojov nakrátko, ako sa uvádza v odseku 3;

e)

príslušné kategórie finančných nástrojov, o ktorých sa podávajú správy podľa odseku 2;

f)

podmienky, podľa ktorých členské štáty vytvárajú, prideľujú a uchovávajú identifikátory právnych subjektov v súlade s odsekom 6, a podmienky, podľa ktorých investičné spoločnosti používajú tieto identifikátory právnych subjektov, s cieľom zabezpečiť označovanie podľa odsekov 3, 4 a 5 na identifikáciu klientov v správach o transakciách, ktoré majú povinnosť vypracúvať podľa odseku 1;

g)

uplatňovanie povinností týkajúcich sa predkladania správ o transakciách na pobočky investičných spoločností;

h)

čo predstavuje transakciu a vykonanie transakcie na účely tohto článku;

i)

kedy sa má za to, že investičná spoločnosť postúpila pokyn na účely odseku 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

10.   Do 3. januára 2019 orgán ESMA predloží Komisii správu o fungovaní tohto článku vrátane jeho súčinnosti s príslušnými oznamovacími povinnosťami podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a o tom, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a vymieňaných medzi príslušnými orgánmi umožňujú v plnom rozsahu monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 24 tohto nariadenia. Komisia môže podniknúť kroky na navrhnutie akýchkoľvek zmien vrátane stanovenia transakcií, ktoré sa majú namiesto postúpenia príslušným orgánom postupovať iba jednotnému systému, ktorý určí orgán ESMA. Komisia postúpi správu, ktorú vypracoval orgán ESMA, Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 27

Povinnosť poskytovať referenčné údaje o finančnom nástroji

1.   Pokiaľ ide o finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovaných trhoch alebo nástroje, s ktorými sa obchoduje v rámci MTF alebo OTF, obchodné miesta poskytujú príslušným orgánom identifikačné referenčné údaje na účel oznamovania transakcií podľa článku 26.

Pokiaľ ide o ďalšie finančné nástroje, na ktoré sa vzťahuje článok 26 ods. 2 a s ktorými sa obchoduje v tomto systéme, každý systematický internalizátor poskytne svojmu príslušnému orgánu referenčné údaje týkajúce sa týchto finančných nástrojov.

Identifikačné referenčné údaje sa predložia príslušnému orgánu v elektronickej a štandardizovanej forme pred začatím obchodovania s finančným nástrojom, na ktorý sa vzťahujú. Referenčné údaje o finančnom nástroji sa aktualizujú vždy, keď sa zmenia údaje týkajúce sa finančného nástroja. Tieto oznámenia musia príslušné orgány bez odkladu postúpiť orgánu ESMA, ktorý ich okamžite uverejní na svojom webovom sídle. Orgán ESMA poskytne príslušným orgánom prístup k týmto referenčným údajom.

2.   S cieľom umožniť príslušným orgánom monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 26, aby sa zabezpečilo, že konajú čestne, spravodlivo a profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu, orgán ESMA a príslušné orgány prijmú potrebné mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby:

a)

orgán ESMA a príslušné orgány skutočne dostávali referenčné údaje o finančných nástrojoch podľa odseku 1;

b)

kvalita takto získaných údajov bola primeraná účelu oznamovania transakcií podľa článku 26;

c)

sa referenčné údaje o finančných nástrojoch prijaté podľa odseku 1 účinne vymieňali medzi relevantnými príslušnými orgánmi.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

dátové štandardy a formáty týkajúce sa referenčných údajov o finančných nástrojoch v súlade s odsekom 1 vrátane metód a mechanizmov na poskytovanie údajov príslušným orgánom, ich prípadnú aktualizáciu a postupovanie orgánu ESMA v súlade s odsekom 1 a formát a obsah týchto údajov;

b)

technické opatrenia, ktoré sú potrené v súvislosti s mechanizmami, ktoré má vypracovať orgán ESMA a príslušné orgány podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA V

DERIVÁTY

Článok 28

Povinnosť obchodovať na regulovaných trhoch, MTF alebo OTF

1.   Finančné protistrany, ako sú vymedzené v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a nefinančné protistrany, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, uzatvárajú transakcie, ktoré nie sú transakciami v rámci skupiny, ako sú vymedzené v článku 3 uvedeného nariadenia, ani transakciami, na ktoré sa uplatňujú prechodné ustanovenia uvedené v článku 89 uvedeného nariadenia, s ostatnými takýmito finančnými protistranami alebo inými takýmito nefinančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, s derivátmi patriacimi do triedy derivátov, ktorá bola vyhlásená za triedu, na ktorú sa vzťahuje obchodovacia povinnosť v súlade s postupom stanoveným v článku 32 a ktorá bola zapísaná do registra uvedeného v článku 34, len na:

a)

regulovaných trhoch;

b)

MTF;

c)

OTF alebo

d)

obchodných miestach tretích krajín za predpokladu, že Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 4, a pod podmienkou, že tretia krajina zabezpečuje účinný rovnocenný systém uznávania obchodných miest schválených podľa smernice 2014/65/EÚ na prijímanie na obchodovanie alebo na obchodovanie s derivátmi vyhlásenými za podliehajúce nevýlučnej obchodovacej povinnosti v danej tretej krajine.

2.   Obchodovacia povinnosť sa uplatňuje aj na protistrany uvedené v odseku 1, ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov vyhlásenou za triedu derivátov podliehajúcou obchodovacej povinnosti s finančnými inštitúciami z tretích krajín alebo s ďalšími subjektmi z tretích krajín, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii. Obchodovacia povinnosť sa uplatňuje aj na subjekty z tretích krajín, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii, a ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k triede derivátov vyhlásených za triedu derivátov podliehajúcu obchodovacej povinnosti, pod podmienkou, že kontrakt má priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, alebo keď je táto povinnosť potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktorékoľvek ustanovenia tohto nariadenia.

Orgán ESMA pravidelne monitoruje činnosť s derivátmi, ktoré neboli vyhlásené za deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť v zmysle odseku 1 s cieľom zistiť prípady, keď konkrétna trieda kontraktov môže predstavovať systémové riziko a brániť regulačnej arbitráži medzi transakciami s derivátmi podliehajúcimi obchodovacej povinnosti a transakciami s derivátmi nepodliehajúcimi obchodovacej povinnosti.

3.   Deriváty vyhlásené za deriváty podliehajúce obchodovacej povinnosti v zmysle odseku 1 sú oprávnené na prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obchodovanie na akomkoľvek obchodnom mieste, ako je uvedené v odseku 1, a to nevýlučne a nediskriminačne.

4.   Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2 prijať rozhodnutia, v ktorých určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaručuje, že obchodné miesto povolené v danej tretej krajine spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami na obchodné miesta uvedenými v odseku 1 písm. a), b) alebo c) tohto článku, vyplývajúcimi z tohto nariadenia, smernice 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v danej tretej krajine.

Výhradným účelom uvedených rozhodnutí je určenie spôsobilosti ako obchodné miesta pre deriváty, na ktoré sa vzťahuje obchodovacia povinnosť.

Účinky právneho rámca a rámca dohľadu tretej krajiny sa považujú za rovnocenné, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

obchodné miesta v danej tretej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu;

b)

obchodné miesta majú jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prijímania finančných nástrojov na obchodovanie tak, aby tieto finančné nástroje mohli byť obchodované spravodlivým, riadnym a účinným spôsobom a boli voľne obchodovateľné;

c)

emitenti finančných nástrojov podliehajú požiadavkám na pravidelné a priebežné informovanie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany investorov;

d)

daný rámec zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu prostredníctvom pravidiel, ktorými sa reguluje zneužívanie trhu v podobe obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom.

Rozhodnutie Komisie podľa tohto odseku sa môže obmedziť na kategóriu alebo kategórie obchodných miest. V tomto prípade sa obchodné miesto tretej krajiny zahrnie do odseku 1 písm. d) len vtedy, ak spadá do kategórie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie Komisie.

5.   Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa spresnia typy kontraktov uvedených v odseku 2, ktoré majú priamy, podstatný a predvídateľný vplyv v Únii, a prípady, keď je obchodovacia povinnosť potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktoréhokoľvek ustanovenia tohto nariadenia.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Ak to je možné a vhodné, regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku sú identické s tými, ktoré boli prijaté podľa článku 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Článok 29

Zúčtovacia povinnosť pre deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch, a harmonogram akceptovania zúčtovania

1.   Organizátor regulovaného trhu zabezpečí, aby všetky transakcie s derivátmi, ktoré sa uzavrú na tomto regulovanom trhu, zúčtovala centrálna protistrana.

2.   Centrálne protistrany, obchodné miesta a investičné spoločnosti, ktoré pôsobia ako zúčtovací členovia v súlade s článkom 2 bodom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 majú zavedené účinné systémy, postupy a mechanizmy týkajúce sa zúčtovaných derivátov, aby sa zabezpečilo, že transakcie so zúčtovanými derivátmi sa predkladajú a prijímajú na zúčtovanie tak rýchlo, ako to je technologicky uskutočniteľné za využitia automatizovaných systémov.

„Zúčtované deriváty“ sú v tomto odseku:

a)

všetky deriváty, ktoré sa majú zúčtovať v súlade so zúčtovacou povinnosťou podľa odseku 1 tohto článku alebo v súlade so zúčtovacou povinnosťou podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

všetky deriváty, na zúčtovaní ktorých sa inak dohodnú príslušné strany.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na systémy, postupy a mechanizmy vrátane prijímania harmonogramov podľa tohto článku, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť náležité riadenie operačných alebo iných rizík.

Orgán ESMA má pretrvávajúcu právomoc vypracovať ďalšie regulačné technické predpisy na aktualizáciu týchto požiadaviek, ak sa domnieva, že je to potrebné na základe vývoja odvetvových predpisov.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom a druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 30

Nepriame zúčtovacie mechanizmy

1.   Nepriame zúčtovacie mechanizmy sú v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze dovolené za predpokladu, že tieto mechanizmy nezvyšujú riziko protistrany a zabezpečia pre aktíva a pozície protistrany ochranu s rovnakými účinkom ako ochrana uvedená v článkoch 39 a 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia druhy prípadných existujúcich mechanizmov nepriamych zúčtovacích služieb, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 1, čím sa zabezpečí konzistentnosť s ustanoveniami pre mimoburzové deriváty podľa kapitoly II delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 149/2013 (28).

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 31

Kompresia portfólia

1.   Investičné spoločnosti ani organizátori trhov pri poskytovaní kompresie portfólia nepodliehajú povinnosti vykonania najlepším spôsobom v zmysle článku 27 smernice 2014/65/EÚ, povinnostiam týkajúcim sa transparentnosti podľa článkov 8, 10, 18 a 21 tohto nariadenia ani povinnosti podľa článku 1 ods. 6 smernice 2014/65/EÚ. Na ukončovanie ani nahrádzanie derivátov pri kompresii portfólia sa nevzťahuje článok 28 tohto nariadenia.

2.   Investičné spoločnosti a organizátori trhov, ktorí poskytujú kompresiu portfólia, zverejnia prostredníctvom APA objemy transakcií, ktoré podliehajú kompresii portfólia, a čas, keď sa uzavreli v rámci lehôt stanovených v článku 10.

3.   Investičné spoločnosti a organizátori trhov, ktorí poskytujú kompresiu portfólia, uchovávajú úplné a presné záznamy o všetkých kompresiách portfólií, ktoré organizujú alebo na ktorých sa podieľajú. Uvedené záznamy sa na požiadanie okamžite sprístupnia dotknutým príslušným orgánom alebo orgánu ESMA.

4.   Komisia môže prijať prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 50 opatrenia, ktorými sa spresnia:

a)

prvky kompresie portfólia;

b)

informácie, ktoré sa majú uverejniť podľa odseku 2,

takým spôsobom, ktorý umožní v čo najväčšej miere uplatniť všetky existujúce požiadavky týkajúce sa uchovávania, oznamovania alebo uverejňovania záznamov.

Článok 32

Postup týkajúci sa obchodovacej povinnosti

1.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie:

a)

toho, s ktorou triedou derivátov vyhlásených za deriváty podliehajúce zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo s ich príslušnou podskupinou sa obchoduje na miestach uvedených v článku 28 ods. 1 tohto nariadenia;

b)

dátumu alebo dátumov nadobudnutia účinnosti obchodovacej povinnosti vrátane každého postupného zavedenia a kategórií protistrán, na ktoré sa povinnosť vzťahuje, ak takéto postupné zavedenie a takéto kategórie protistrán boli uvedené v regulačných technických predpisoch v súlade s článkom 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Orgán ESMA predloží Komisii návrh týchto regulačných technických predpisov do šiestich mesiacov po prijatí regulačných technických predpisov v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 Komisiou.

Pred predložením návrhu regulačných technických predpisov Komisii na prijatie uskutoční orgán ESMA verejnú konzultáciu a prípadne môže konzultovať s príslušnými orgánmi tretích krajín.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Aby obchodovacia povinnosť nadobudla účinnosť:

a)

trieda derivátov podľa odseku 1 písm. a) alebo jej príslušná podskupina musí byť prijatá na obchodovanie alebo sa s ňou musí obchodovať aspoň na jednom obchodnom mieste podľa článku 28 ods. 1; a

b)

musí existovať dostatočný záujem tretích strán o predaj a nákup tejto triedy derivátov alebo jej príslušnej podskupiny, aby sa takáto trieda derivátov považovala za dostatočne likvidnú na obchodovanie len na miestach uvedených v článku 28 ods. 1

3.   Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov uvedených v odseku 1 orgán ESMA posudzuje, či je trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina dostatočne likvidná, podľa týchto kritérií:

a)

priemerná frekvencia a objem obchodov za rôznych trhových podmienok pri zohľadnení povahy a životného cyklu produktov v rámci danej triedy derivátov;

b)

počet a typ aktívnych účastníkov trhu vrátane pomeru účastníkov trhu k produktom/kontraktom obchodovaným na trhu s daným produktom;

c)

priemerný rozsah rozpätí.

Pri príprave návrhu týchto regulačných technických predpisov orgán ESMA zohľadní predpokladaný vplyv, ktorý môže mať táto obchodovacia povinnosť na likviditu triedy derivátov alebo jej príslušnej podskupiny a na obchodné činnosti konečných používateľov, ktorí nie sú finančnými subjektmi.

Orgán ESMA určí, či je trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina dostatočne likvidná len v prípade transakcií do určitej veľkosti.

4.   Orgán ESMA z vlastnej iniciatívy v súlade s kritériami uvedenými v odseku 2 a po uskutočnení verejnej konzultácie určí a oznámi Komisii triedy derivátov alebo jednotlivé derivátové kontrakty, ktoré by mali podliehať povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 28 ods. 1, ale na ktoré zatiaľ žiadna centrálna protistrana nedostala povolenie podľa článku 14 alebo 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo ktoré nie sú zatiaľ prijaté na obchodovanie, alebo sa s nimi zatiaľ neobchoduje na obchodnom mieste uvedenom v článku 28 ods. 1

Po doručení oznámenia orgánu ESMA uvedeného v prvom pododseku môže Komisia zverejniť výzvu na vypracovanie návrhov na obchodovanie s týmito derivátmi na miestach uvedených v článku 28 ods. 1

5.   Orgán ESMA predloží Komisii v súlade s odsekom 1 návrh regulačných technických predpisov na zmenu, pozastavenie platnosti alebo zrušenie existujúcich regulačných technických predpisov vždy, keď dôjde k podstatnej zmene kritérií uvedených v odseku 2. Predtým môže orgán ESMA v náležitých prípadoch uskutočniť konzultácie s príslušnými orgánmi tretích krajín.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktoré určia kritériá uvedené v odseku 2 písm. b).

Orgán ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 33

Mechanizmus na zabránenie duplicitným alebo konfliktným pravidlám

1.   Komisia za pomoci orgánu ESMA aspoň raz za rok monitoruje a pripravuje správy určené Európskemu parlamentu a Rade o medzinárodnom uplatňovaní zásad stanovených v článkoch 28 a 29, najmä pokiaľ ide o možné duplicitné alebo konfliktné požiadavky na účastníkov trhu, a odporúča možné opatrenia.

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty, v ktorých sa vyhlási, že právne mechanizmy, mechanizmy dohľadu a mechanizmy presadzovania v príslušnej tretej krajine:

a)

sú rovnocenné požiadavkám vyplývajúcim z článkov 28 a 29;

b)

zaručujú ochranu služobného tajomstva, ktorá je rovnocenná s ochranou stanovenou v tomto nariadení;

c)

sa účinne uplatňujú a presadzujú spôsobom, ktorý je rovnocenný a nenarúša zabezpečovanie účinného dohľadu a presadzovania právnych predpisov v príslušnej tretej krajine.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51.

3.   Na základe vykonávacieho aktu o rovnocennosti podľa odseku 2 sa povinnosť podľa článkov 28 a 29 považuje za splnenú zo strany protistrán uzatvárajúcich transakciu, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, ak je aspoň jedna z protistrán usadená v uvedenej tretej krajine a protistrany dodržiavajú uvedené právne mechanizmy, mechanizmy dohľadu a mechanizmy presadzovania právnych predpisov príslušnej tretej krajiny.

4.   Komisia v spolupráci s orgánom ESMA monitoruje účinné plnenie požiadaviek, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami uvedenými v článkoch 28 a 29, tretími krajinami, v súvislosti s ktorými sa prijal vykonávací akt o rovnocennosti, a Európskemu parlamentu a Rade o ňom pravidelne podáva správy, a to aspoň raz za rok.

Komisia môže do 30 kalendárnych dní od predloženia správy, ktorá odhaľuje významnú chybu alebo nezrovnalosť pri uplatňovaní požiadaviek rovnocennosti zo strany orgánov tretích krajín, zrušiť uznanie príslušného právneho rámca tretej krajiny za rovnocenný. V prípade zrušenia vykonávacieho aktu o rovnocennosti sa na transakcie protistrán automaticky začnú opätovne uplatňovať všetky požiadavky podľa článkov 28 a 29 tohto nariadenia.

Článok 34

Register derivátov podliehajúcich obchodovacej povinnosti

Orgán ESMA na svojom webovom sídle uverejní a vedie register, v ktorom vyčerpávajúcim a jednoznačným spôsobom uvádza deriváty, ktoré podliehajú povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 28 ods. 1, miesta, na ktorých sú prijaté na obchodovanie alebo na ktorých sa s nimi obchoduje, a dátumy, od ktorých táto povinnosť nadobúda účinnosť.

HLAVA VI

NEDISKRIMINAČNÝ PRÍSTUP K ZÚČTOVANIU PRE FINANČNÉ NÁSTROJE

Článok 35

Nediskriminačný prístup k centrálnej protistrane

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, centrálna protistrana prijme na zúčtovanie finančné nástroje nediskriminačným a transparentným spôsobom, ktorý zahŕňa aj požiadavky na zábezpeku a poplatky spojené s prístupom, bez ohľadu na obchodné miesto, na ktorom sa vykoná transakcia. Toto má najmä zabezpečiť, aby obchodné miesto malo právo na nediskriminačné zaobchádzanie s kontraktmi obchodovanými na danom obchodnom mieste z hľadiska:

a)

požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov, ak by zahrnutie takýchto kontraktov do vynechania (close-out) a iných postupov započítavania centrálnej protistrany na základe uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti neohrozilo hladké a riadne fungovanie, platnosť alebo vykonateľnosť takýchto postupov; a

b)

krížových marží s kontraktmi, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou podľa modelu rizík, ktorý je v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Centrálna protistrana môže požadovať, aby obchodné miesto spĺňalo prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou vrátane požiadaviek na riadenie rizika. Požiadavka uvedená v tomto odseku sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti týkajúcej sa prístupu podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Centrálna protistrana nie je viazaná týmto článkom, ak je úzkymi väzbami prepojená s obchodným miestom, ktoré vykonalo oznámenie podľa článku 36 ods. 5

2.   Žiadosť o prístup k centrálnej protistrane zo strany obchodného miesta sa oficiálne predkladá centrálnej protistrane, jej dotknutému príslušnému orgánu a príslušnému orgánu obchodného miesta. V žiadosti sa uvedie, pre ktoré druhy finančných nástrojov sa žiada prístup.

3.   Centrálna protistrana poskytne obchodnému miestu do troch mesiacov v prípade prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu a do šiestich mesiacov v prípade derivátov obchodovaných na burze písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že dotknutý príslušný orgán udelil prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. Centrálna protistrana môže zamietnuť žiadosť o prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6 písm. a). Ak centrálna protistrana zamietne prístup, vo svojej odpovedi uvedie všetky dôvody a písomne informuje svoj príslušný orgán o svojom rozhodnutí. V prípade, že je obchodné miesto usadené v inom členskom štáte ako centrálna protistrana, centrálna protistrana zašle toto oznámenie spolu s odôvodnením aj príslušnému orgánu obchodného miesta. Centrálna protistrana umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

4.   Príslušný orgán centrálnej protistrany alebo príslušný orgán obchodného miesta udelí obchodnému miestu prístup k centrálnej protistrane len vtedy, keď by takýto prístup:

a)

nevyžadoval dohodu o interoperabilite v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi podľa článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

b)

neohrozoval hladké a riadne fungovanie trhov, a to najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, ani nepriaznivo neovplyvňoval systémové riziko.

Nič v písmene a) prvého pododseku nebráni udeleniu prístupu v prípade, keď si žiadosť uvedená v odseku 2 vyžaduje interoperabilitu a keď obchodné miesto a všetky centrálne protistrany, ktoré sú zmluvnými stranami navrhovanej dohody o interoperabilite, s touto dohodou súhlasili, a ak sú riziká, ktorým je prijímajúca centrálna protistrana vystavená a ktoré vyplývajú z pozícií medzi centrálnymi protistranami, zabezpečené zábezpekou u tretej strany.

Ak je potreba dohody o interoperabilite dôvodom alebo jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti, obchodné miesto to oznámi centrálnej protistrane a informuje orgán ESMA o tom, ktoré ďalšie centrálne protistrany majú prístup k miestu obchodovaniu, pričom orgán ESMA túto informáciu uverejní, aby si investičné spoločnosti mohli vo vzťahu k uvedeným centrálnym protistranám uplatniť svoje práva podľa článku 37 smernice 2014/65/EÚ, s cieľom uľahčiť alternatívne dojednania o prístupe.

Ak príslušný orgán zamietne prístup, vydá svoje rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a druhému príslušnému orgánu, centrálnej protistrane a obchodnému miestu uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal.

5.   Pokiaľ ide o prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, centrálna protistrana, ktorá bola novozriadená a bolo jej povolené ako centrálnej protistrane v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vykonávať zúčtovanie podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo bola uznaná podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo povolená podľa už platného vnútroštátneho schvaľovacieho režimu na obdobie menej ako tri roky ku dňu 2. júla 2014, môže pred 3. januárom 2017 svoj príslušný orgán požiadať o povolenie na využívanie prechodných mechanizmov. Príslušný orgán môže rozhodnúť, že tento článok sa neuplatňuje na centrálnu protistranu v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu počas prechodného obdobia do 3. júla 2019.

Ak sa takéto prechodné obdobie schváli, centrálna protistrana počas trvania tohto prechodného mechanizmu nemôže mať prospech z prístupových práv podľa článku 36 alebo tohto článku v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu. Príslušný orgán oznámi členom kolégia príslušných orgánov za centrálnu protistranu a orgán ESMA, že sa schválilo prechodné obdobie. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých prijatých oznámení.

Ak je centrálna protistrana, ktorej sa schválil prechodný mechanizmus podľa tohto odseku, prepojená úzkymi väzbami s jedným alebo viacerými obchodnými miestami, tieto obchodné miesta nemôžu mať počas trvania tohto prechodného mechanizmu prospech z prístupových práv podľa článku 36 alebo tohto článku v súvislosti s prevoditeľnými cennými papiermi a nástrojmi peňažného trhu.

Centrálnej protistrane, ktorá bola povolená počas trojročného obdobia pred nadobudnutím účinnosti, ale vznikla zlúčením alebo akvizíciou so zapojením aspoň jednej centrálnej protistrany, ktorá bola schválená pred týmto obdobím, sa nepovolí žiadať o prechodný mechanizmus podľa tohto odseku.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

konkrétne podmienky, za ktorých môže centrálna protistrana zamietnuť žiadosť o prístup, vrátane predpokladaného objemu transakcií, počtu a druhu používateľov, opatrení na riadenie operačného rizika a jeho zložitosti alebo iných faktorov vytvárajúcich významné neprimerané riziká;

b)

podmienky, za ktorých centrálna protistrana musí povoliť prístup, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy, nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky za zúčtovanie, požiadavky na zábezpeku a prevádzkové požiadavky týkajúce sa dozabezpečenia;

c)

podmienky, za ktorých udelenie prístupu ohrozí hladké a riadne fungovanie trhov alebo za ktorých by toto povolenie nepriaznivo ovplyvnilo systémové riziko;

d)

postup oznamovania podľa odseku 5;

e)

podmienky nediskriminačného zaobchádzania, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza s kontraktmi obchodovanými na uvedenom obchodnom mieste z hľadiska požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými kontraktmi zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 36

Nediskriminačný prístup k obchodnému miestu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, obchodné miesto poskytuje na žiadosť každej centrálnej protistrany schválenej alebo uznanej podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorá si želá zúčtovávať transakcie s finančnými nástrojmi, ktoré sa uzatvorili na danom obchodnom mieste, údaje o obchodoch na nediskriminačnom a transparentnom základe vrátane údajov o poplatkoch spojených s prístupom. Táto požiadavka sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti prístupu podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Obchodné miesto nie je viazané týmto článkom, ak je úzkymi väzbami prepojené s centrálnou protistranou, ktorá poskytla oznámenie o tom, že využíva prechodný mechanizmus podľa článku 35 ods. 5

2.   Žiadosť o prístup k obchodnému miestu zo strany centrálnej protistrany sa oficiálne predkladá obchodnému miestu, jeho dotknutému príslušnému orgánu a príslušnému orgánu centrálnej protistrany.

3.   Obchodné miesto poskytne centrálnej protistrane do troch mesiacov v prípade prevoditeľných cenných papierov a nástrojov peňažného trhu a do šiestich mesiacov v prípade derivátov obchodovaných na burze písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že dotknutý príslušný orgán udelil prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. Obchodné miesto môže zamietnuť prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6 písm. a). Ak sa prístup zamietne, obchodné miesto vo svojej odpovedi uvedie všetky dôvody a o svojom rozhodnutí písomne informuje svoj príslušný orgán. V prípade, že je centrálna protistrana usadená v inom členskom štáte ako obchodné miesto, obchodné miesto zasiela toto oznámenie spolu s odôvodnením aj príslušnému orgánu centrálnej protistrany. Obchodné miesto umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup.

4.   Príslušný orgán obchodného miesta alebo príslušný orgán centrálnej protistrany môže centrálnej protistrane udeliť prístup k obchodnému miestu len vtedy, keď by takýto prístup:

a)

nevyžadoval dohodu o interoperabilite v prípade derivátov, ktoré nie sú mimoburzovými derivátmi podľa článku 2 bodu 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012; alebo

b)

neohrozoval hladké a riadne fungovanie trhov, a to najmä v dôsledku fragmentácie likvidity, a obchodné miesto zaviedlo primerané mechanizmy na zabránenie takejto fragmentácii, ani nepriaznivo neovplyvnil systémové riziko.

Nič v prvom pododseku písm. a) nebráni udeleniu prístupu v prípade, keď si žiadosť uvedená v odseku 2, vyžaduje interoperabilitu a keď obchodné miesto a všetky centrálne protistrany, ktoré sú zmluvnými stranami navrhovanej dohody o interoperabilite, s touto dohodou súhlasili, a ak sú riziká, ktorým je prijímajúca centrálna protistrana vystavená a ktoré vyplývajú z pozícií medzi centrálnymi protistranami, zabezpečené zábezpekou u tretej strany.

Ak je potreba dohody o interoperabilite dôvodom alebo jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti, obchodné miesto to oznámi centrálnej protistrane a informuje orgán ESMA o tom, ktoré ďalšie centrálne protistrany majú prístup k miestu obchodovaniu, pričom orgán ESMA túto informáciu uverejní, aby si investičné spoločnosti mohli vo vzťahu k uvedeným centrálnym protistranám uplatniť svoje práva podľa článku 37 smernice 2014/65/EÚ, s cieľom uľahčiť alternatívne dojednania o prístupe.

Ak príslušný orgán zamietne prístup, vydá svoje rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a druhému príslušnému orgánu, obchodnému miestu a centrálnej protistrane uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal.

5.   Pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, obchodné miesto, ktoré v kalendárnom roku predchádzajúcom začatiu uplatňovania tohto nariadenia klesne pod príslušnú prahovú hodnotu, môže pred začiatkom uplatňovania tohto nariadenia oznámiť orgánu ESMA a svojmu príslušnému orgánu, že si neželá byť týmto článkom viazané, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze v rámci danej prahovej hodnoty, a to počas 30 mesiacov odo dňa začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Obchodné miesto, ktoré v každom roku uvedeného alebo každého ďalšieho 30-mesačného obdobia ostane pod príslušnou prahovou hodnotou, môže na konci uvedeného obdobia oznámiť orgánu ESMA a svojmu príslušnému orgánu, že si naďalej neželá byť viazané týmto článkom aj počas ďalších 30 mesiacov. Ak sa predloží takéto oznámenie, obchodné miesto nemôže počas uvedeného obdobia neuplatňovania článku využiť práva na prístup podľa článku 35 alebo tohto článku vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze v rámci príslušnej prahovej hodnoty. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých prijatých oznámení.

Príslušná prahová hodnota na uplatnenie obdobia neuplatňovania článku je ročná nominálna suma obchodov vo výške 1 000 000 miliónov EUR. Nominálna suma sa počíta len z jednej strany transakcie a sú v nej zahrnuté všetky transakcie s derivátmi obchodovanými na burze, ktoré sa uzavreli podľa pravidiel daného obchodného miesta.

Ak je dané obchodné miesto súčasťou skupiny, ktorá je prepojená úzkymi väzbami, prahová hodnota sa vypočíta ako súčet ročných nominálnych súm obchodov na všetkých obchodných miestach danej skupiny ako celku, ktoré sa nachádzajú v Únii.

Ak je obchodné miesto, ktoré vykonalo oznámenie podľa tohto odseku, prepojené úzkymi väzbami s jednou alebo viacerými centrálnymi protistranami, tieto centrálne protistrany nemôžu počas uvedeného obdobia neuplatňovania článku využiť práva na prístup podľa článku 35 alebo tohto článku vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze v rámci príslušnej prahovej hodnoty.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

konkrétne podmienky, za ktorých môže obchodné miesto zamietnuť žiadosť o prístup, vrátane podmienok založených na predpokladanom objeme transakcií, počte používateľov, opatreniach na riadenie operačného rizika a zložitosti alebo iných faktoroch, ktoré vytvárajú významné neprimerané riziká;

b)

podmienky, za ktorých sa prístup musí udeliť, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy a nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky spojené s prístupom;

c)

podmienky, za ktorých udelenie prístupu ohrozí hladké a riadne fungovanie trhov alebo za ktorých by sa zvýšilo systémové riziko;

d)

postup oznamovania podľa odseku 5 vrátane ďalších špecifikácií pre výpočet nominálnej sumy a metódy, ktorou orgán ESMA môže overiť výpočet objemov a schváliť neuplatňovanie článku.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 37

Nediskriminačný prístup k referenčným hodnotám a povinnosť udeľovať licencie na referenčné hodnoty

1.   Keď sa hodnota akéhokoľvek finančného nástroja vypočítava na základe referenčnej hodnoty, osoba s vlastníckymi právami na referenčnú hodnotu zabezpečí, aby centrálna protistrana a obchodné miesta mali na účely obchodovania a zúčtovania povolený nediskriminačný prístup k:

a)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny danej referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

b)

licenciám.

Licencia vrátane prístupu k informáciám sa udelí na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe do troch mesiacov od predloženia žiadosti centrálnou protistranou alebo obchodným miestom.

Prístup sa udelí za primeranú obchodnú cenu, pričom sa prihliada na cenu, za akú sa udelil prístup k referenčným hodnotám alebo za akú sa udelila za rovnocenných podmienok licencia na práva duševného vlastníctva iným centrálnym protistranám, obchodným miestam alebo akýmkoľvek obdobným subjektom na účely zúčtovania a obchodovania. Rôzne ceny sa rôznym centrálnym protistranám, obchodným miestam alebo akýmkoľvek obdobným subjektom môžu účtovať len v prípade, ak je to objektívne odôvodnené vzhľadom na primerané obchodné dôvody, ako je požadované množstvo, rozsah alebo oblasť použitia.

2.   Ak sa po 3. januári 2017 vytvorí nová referenčná hodnota, povinnosť udeľovať licencie začne platiť najneskôr 30 mesiacov po tom, ako sa začalo obchodovať s finančným nástrojom, ktorého hodnota je odvodená od danej referenčnej hodnoty, alebo ako sa tento finančný nástroj prijal na obchodovanie. Ak osoba s vlastníckymi právami na novú referenčnú hodnotu vlastní nejakú existujúcu referenčnú hodnotu, táto osoba musí potvrdiť, že v porovnaní s akoukoľvek takouto existujúcou referenčnou hodnotou spĺňa nová referenčná hodnota tieto kumulatívne kritériá:

a)

nová referenčná hodnota nie je len kópiou alebo úpravou žiadnej takejto existujúcej referenčnej hodnoty a metodika tejto novej referenčnej hodnoty vrátane podkladových údajov sa zmysluplne odlišuje od každej takejto existujúcej referenčnej hodnoty; a

b)

nová referenčná hodnota nie je náhradou za žiadnu takúto existujúcu referenčnú hodnotu.

Týmto odsekom nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a najmä článkov 101 a 102 ZFEÚ.

3.   Žiadna centrálna protistrana, obchodné miesto ani obdobný subjekt nesmú uzatvoriť dohodu so žiadnym poskytovateľom referenčnej hodnoty, ktorá by buď:

a)

bránila ktorejkoľvek inej centrálnej protistrane alebo obchodnému miestu získať prístup k takýmto informáciám alebo právam uvedeným v odseku 1, alebo

b)

bránila ktorejkoľvek inej centrálnej protistrane alebo obchodnému miestu získať prístup k takejto licencii uvedenej v odseku 1.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia:

a)

informácie, ktoré sa prostredníctvom udeľovania licencií majú sprístupňovať podľa odseku 1 písm. a) na výlučné použitie zo strany centrálnej protistrany alebo obchodného miesta;

b)

iné podmienky, za ktorých sa prístup udelí, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií;

c)

normy usmerňujúce dokazovanie novosti referenčnej hodnoty v súlade s odsekom 2 písm. a) a b).

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38

Prístup pre centrálne protistrany a obchodné miesta z tretích krajín

1.   Obchodné miesto usadené v tretej krajine môže požiadať o prístup k centrálnej protistrane usadenej v Únii len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 28 ods. 4 týkajúce sa danej tretej krajiny. Centrálna protistrana usadená v tretej krajine môže požiadať o prístup k obchodnému miestu v Únii pod podmienkou, že daná centrálna protistrana je uznaná podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v tretej krajine je povolené uplatňovať si prístupové práva podľa článkov 35 až 36 len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3 o tom, že právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rámec poskytujúci účinný rovnocenný systém na povolenie prístupu centrálnych protistrán a obchodných miest schválených v rámci cudzích režimov k centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v danej tretej krajine.

2.   Centrálne protistrany a obchodné miesta usadené v tretej krajine môžu požiadať o licenciu a prístupové práva v súlade s článkom 37 len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 3 tohto článku o tom, že právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny sa považuje za rámec predstavujúci účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v cudzích jurisdikciách povolený prístup na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe k:

a)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

b)

licenciám,

od osôb s vlastníckymi právami k referenčným hodnotám usadených v danej tretej krajine.

3.   Komisia môže v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 prijať rozhodnutia, v ktorých určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaručuje, že obchodné miesto a centrálna protistrana schválené v danej tretej krajine spĺňajú právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám uvedeným v odseku 2 tohto článku a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov v danej tretej krajine.

Právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny sa považuje za rovnocenný, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

obchodné miesta v danej tretej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov;

b)

daný rámec predstavuje účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v rámci cudzích režimov povolený prístup k centrálnym protistranám a obchodným miestam usadeným v danej tretej krajine;

c)

právny rámec a rámec dohľadu danej tretej krajiny predstavuje účinný rovnocenný systém, v rámci ktorého majú centrálne protistrany a obchodné miesta povolené v cudzích jurisdikciách povolený prístup na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe k:

i)

príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny referenčnej hodnoty na účely zúčtovania a obchodovania; a

ii)

licenciám,

od osôb s vlastníckymi právami k referenčným hodnotám usadených v danej tretej krajine.

HLAVA VII

OPATRENIA DOHĽADU NAD ZASAHOVANÍM DO PRODUKTOV A POZÍCIAMI

KAPITOLA 1

Monitorovanie produktov a zasahovanie do produktov

Článok 39

Monitorovanie trhu

1.   V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 orgán ESMA monitoruje trh s finančnými nástrojmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

2.   V súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 orgán EBA monitoruje trh so štruktúrovanými vkladmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v Únii.

3.   Príslušné orgány monitorujú trh s finančnými nástrojmi a štruktúrovanými vkladmi, ktoré sa uvádzajú na trh, distribuujú alebo predávajú v ich členskom štáte alebo z neho.

Článok 40

Dočasné intervenčné právomoci orgánu ESMA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže orgán ESMA v prípade, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3, v Únii dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí orgán ESMA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným opatrením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný finančný nástroj alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia;

c)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie tohto ohrozenia postačujúce.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, orgán ESMA môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude finančný nástroj uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

3.   Orgán ESMA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia;

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže; a

c)

bolo prijaté po konzultácii s verejnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, a to v prípade, že dané opatrenie súvisí s derivátmi poľnohospodárskych komodít.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 42, orgán ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal stanovisko uvedené v článku 43.

4.   Predtým, ako sa orgán ESMA rozhodne prijať nejaké opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

5.   Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku. V oznámení vymedzí podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a spresní, odkedy po zverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po nadobudnutí účinnosti opatrenia.

6.   Orgán ESMA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené podľa odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká.

7.   Opatrenie prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom.

8.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti finančného nástroja a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh a predáva;

b)

objem alebo nominálnu hodnotu emisie finančných nástrojov;

c)

stupeň inovácie finančného nástroja, činnosti alebo postupu;

d)

pákový efekt, ktorý finančný nástroj alebo postup vytvára.

Článok 41

Dočasné intervenčné právomoci orgánu EBA

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže orgán EBA v prípade, keď sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3, v Únii dočasne zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých štruktúrovaných vkladov alebo štruktúrovaných vkladov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí orgán EBA, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

navrhovaným opatrením sa rieši závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov, alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

regulačné požiadavky podľa práva Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný štruktúrovaný vklad alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia;

c)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie tohto ohrozenia alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie tohto ohrozenia postačujúce.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, orgán EBA môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude štruktúrovaný vklad uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

3.   Orgán EBA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zabezpečí, aby opatrenie:

a)

nemalo na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný prínosom opatrenia; a

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 42, orgán EBA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal stanovisko uvedené v článku 43.

4.   Predtým, ako sa orgán EBA rozhodne prijať nejaké opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

5.   Orgán EBA uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku. V oznámení vymedzí podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a spresní, odkedy po zverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po nadobudnutí účinnosti opatrenia.

6.   Orgán EBA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené v odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká.

7.   Opatrenie prijaté orgánom EBA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom.

8.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré má orgán EBA zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov, a stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti štruktúrovaného vkladu a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh a predáva;

b)

objem alebo nominálnu hodnotu emisie štruktúrovaných vkladov;

c)

stupeň inovácie štruktúrovaného vkladu, činnosti alebo postupu;

d)

pákový efekt, ktorý štruktúrovaný vklad alebo postup vytvára.

Článok 42

Zasahovanie príslušných orgánov do produktov

1.   Príslušný orgán môže v danom členskom štáte alebo z daného členského štátu zakázať alebo obmedziť:

a)

uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov alebo finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov s určitými osobitnými vlastnosťami; alebo

b)

určitý typ finančnej činnosti alebo postupu.

2.   Príslušný orgán môže prijať opatrenie uvedené v odseku 1, keď sa presvedčí na základe dostatočných dôvodov o tom, že:

a)

buď

i)

finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup vyvoláva závažné obavy týkajúce sa ochrany investorov alebo predstavuje ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability celého finančného systému alebo jeho časti v minimálne jednom členskom štáte; alebo

ii)

derivát má škodlivý vplyv na mechanizmus tvorby cien na podkladovom trhu;

b)

existujúce regulačné požiadavky podľa práva Únie uplatniteľné na finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup nestačia na riešenie rizík uvedených v písmene a) a túto otázku by nebolo možné lepšie riešiť zlepšením dohľadu ani presadzovania existujúcich požiadaviek;

c)

opatrenie je primerané s prihliadnutím na povahu zistených rizík, stupeň zložitosti príslušných investorov alebo účastníkov trhu a pravdepodobný vplyv opatrenia na investorov a účastníkov trhu, ktorí môžu mať tento finančný nástroj, štruktúrovaný vklad alebo činnosť či postup v držbe, používať ich alebo mať z nich prospech;

d)

príslušný orgán riadne konzultoval s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať opatrenie značný vplyv;

e)

opatrenie nemá diskriminačný účinok na služby ani činnosti poskytované z iného členského štátu; a

f)

príslušný orgán riadne konzultoval s orgánmi verejnej moci zodpovednými za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007, a to v prípade, že finančný nástroj alebo činnosť či postup vážne ohrozujú riadne fungovanie a integritu fyzických poľnohospodárskych trhov.

Pokiaľ sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku, príslušný orgán môže preventívne uložiť zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1 pred tým, než bude finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad uvedený na trh, distribuovaný alebo predaný klientom.

Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán, alebo môže podliehať ním vymedzeným výnimkám.

3.   Príslušný orgán nesmie uložiť zákaz alebo obmedzenie podľa tohto článku, pokiaľ minimálne jeden mesiac pred zamýšľaným nadobudnutím účinnosti opatrenia písomne alebo iným komunikačným prostriedkom dohodnutým medzi orgánmi neoznámil všetkým ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA podrobné informácie o:

a)

finančnom nástroji alebo činnosti či postupe, ktorých sa navrhované opatrenie týka;

b)

presnej povahe navrhovaného zákazu alebo obmedzenia a dátume, keď má nadobudnúť účinnosť; a

c)

dôkazoch, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 2.

4.   Vo výnimočných prípadoch, keď je podľa príslušného orgánu nevyhnutné prijať naliehavé opatrenie podľa tohto článku s cieľom zabrániť škodlivému účinku vyplývajúcemu z finančných nástrojov, štruktúrovaných vkladov, postupov alebo činností uvedených v odseku 1, príslušný orgán môže prijať dočasné opatrenie s tým, že o ňom písomne informuje všetky ostatné príslušné orgány a orgán ESMA alebo, v prípade štruktúrovaných vkladov, orgán EBA najneskôr 24 hodín pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť, a to za predpokladu, že sú splnené všetky kritériá stanovené v tomto článku a že navyše jednoznačne dospel k záveru, že jednomesačnou lehotou na oznámenie by sa náležite neriešila konkrétna obava alebo ohrozenie. Príslušný orgán nesmie prijať dočasné opatrenie na obdobie dlhšie ako tri mesiace.

5.   Príslušný orgán uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí uložiť akýkoľvek zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1. V oznámení spresní podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a uvedie, odkedy po uverejnení oznámenia opatrenie nadobúda účinnosť, a dôkazy, na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 2. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na opatrenia prijaté po uverejnení oznámenia.

6.   Príslušný orgán odvolá zákaz alebo obmedzenie, keď už neplatia podmienky uvedené v odseku 2.

7.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory, ktoré majú príslušné orgány zohľadniť pri rozhodovaní o tom, či nastala závažná obava týkajúca sa ochrany investorov alebo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo komoditných trhov, alebo stability finančného systému v aspoň jednom členskom štáte, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a).

Uvedené kritériá a faktory zahŕňajú:

a)

stupeň zložitosti finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu a vzťah k typu klienta, pre ktorého sa uvádza na trh, distribuuje a predáva;

b)

stupeň inovácie finančného nástroja alebo štruktúrovaného vkladu, činnosti alebo postupu;

c)

pákový efekt, ktorý finančný nástroj alebo štruktúrovaný vklad alebo postup vytvára;

d)

vo vzťahu k riadnemu fungovaniu a integrite finančných trhov alebo komoditných trhov, objem alebo nominálnu hodnotu emisie finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov.

Článok 43

Koordinácia orgánom ESMA a orgánom EBA

1.   Orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA plní v súvislosti s opatreniami príslušných orgánov podľa článku 42 úlohu pomocníka a koordinátora. Orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA zabezpečí najmä, aby opatrenia prijaté príslušným orgánom boli odôvodnené a primerané a aby príslušné orgány zaujali v prípade potreby jednotný prístup.

2.   Po prijatí oznámenia podľa článku 42 o tom, že sa na základe uvedeného článku má uložiť opatrenie, orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA prijme stanovisko, či je zákaz alebo obmedzenie odôvodnené a primerané. Ak je orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA toho názoru, že na riešenie rizika je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, uvedie to vo svojom stanovisku. Stanovisko sa uverejní na webovom sídle orgán ESMA alebo v prípade štruktúrovaných vkladov orgán EBA.

3.   Ak príslušný orgán navrhuje prijať alebo prijme opatrenie v rozpore so stanoviskom prijatým orgánom ESMA alebo orgánom EBA podľa odseku 2 alebo ak odmietne prijať opatrenie v rozpore s takýmto stanoviskom, bezodkladne uverejní na svojom webovom sídle oznam, v ktorom podrobne vysvetlí dôvody tohto konania.

KAPITOLA 2

Pozície

Článok 44

Koordinácia vnútroštátnych opatrení riadenia pozícií a obmedzení pozícií orgánom ESMA

1.   Orgán ESMA plní v súvislosti s opatreniami prijatými príslušnými orgánmi podľa článku 69 ods. 2 písm. o) a p) smernice 2014/65/EÚ úlohu pomocníka a koordinátora. Orgán ESMA najmä zabezpečí, aby príslušné orgány prijali jednotný prístup, pokiaľ ide o to, kedy tieto právomoci vykonávať, ako aj o povahu a rozsah uložených opatrení a trvanie akýchkoľvek opatrení a následné opatrenia.

2.   Po prijatí oznámenia o akomkoľvek opatrení podľa článku 79 ods. 5 smernice 2014/65/EÚ orgán ESMA zaznamená toto opatrenie a dôvody jeho prijatia. V súvislosti s opatreniami podľa článku 69 ods. 2 písm. o) alebo p) smernice 2014/65/EÚ na svojom webovom sídle vedie a zverejňuje databázu obsahujúcu súhrn platných opatrení vrátane podrobných údajov o príslušnej osobe, príslušných finančných nástrojoch, všetkých obmedzení na veľkosť pozícií, ktoré môžu osoby v každom čase držať, všetkých súvisiacich výnimkách udelených v súlade s článkom 57 smernice 2014/65/EÚ a ich dôvodoch.

Článok 45

Právomoci orgánu ESMA riadiť pozície

1.   V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijme orgán ESMA, keď budú splnené obe podmienky uvedené v odseku 2, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a)

vyžiada od ktorejkoľvek osoby všetky relevantné informácie týkajúce sa veľkosti a účelu pozície alebo expozície, ktorá vznikla prostredníctvom derivátu;

b)

po analýze informácií získaných v súlade s písmenom a) požiada ktorúkoľvek takúto osobu, aby znížila veľkosť alebo odstránila pozíciu alebo expozíciu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v odseku 10 písm. b);

c)

ako poslednú možnosť obmedzí schopnosť osoby uzavrieť transakciu zahŕňajúcu komoditný derivát.

2.   Orgán ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené obe tieto podmienky:

a)

opatreniami uvedenými v odseku 1 sa rieši ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane trhov s komoditnými derivátmi v súlade s cieľmi uvedenými v článku 57 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ a vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie ohrozenia alebo prijaté opatrenia nie sú na riešenie ohrozenia postačujúce,

Orgán ESMA posúdi splnenie podmienok uvedených v tomto odseku prvom pododseku písm. a) a b) na základe kritérií a faktorov stanovených v delegovanom akte uvedenom v odseku 10 písm. a) tohto článku.

3.   Orgán ESMA pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 zabezpečí, aby opatrenie:

a)

významne riešilo ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane trhov s komoditnými derivátmi v súlade s cieľmi uvedenými v článku 57 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ a vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, alebo významne zlepšovalo schopnosť príslušných orgánov monitorovať toto ohrozenie určené na základe kritérií a faktorov stanovených v delegovanom akte uvedenom v odseku 10 písm. a) tohto článku;

b)

nevytváralo riziko regulačnej arbitráže určené podľa odseku 10 písm. c) tohto článku;

c)

nemalo na efektívnosť finančných trhov žiaden z týchto škodlivých vplyvov, ktorý je neúmerný prínosom daného opatrenia: znižovanie likvidity na týchto trhoch, obmedzovanie podmienok na zníženie rizík, ktoré priamo súvisia s podnikateľskou činnosťou nefinančnej protistrany alebo vytváranie neistoty pre účastníkov trhu.

Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia súvisiaceho s veľkoobchodnými energetickými produktmi orgán ESMA uskutočňuje konzultácie s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (29).

Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia súvisiaceho s derivátmi poľnohospodárskych komodít orgán ESMA uskutočňuje konzultácie s orgánmi verejnej moci, ktoré sú zodpovedné za dohľad nad fyzickými poľnohospodárskymi trhmi a za ich správu a reguláciu podľa nariadenia (ES) č. 1234/2007.

4.   Predtým, ako sa orgán ESMA rozhodne prijať alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, navrhované opatrenie oznámi dotknutým príslušným orgánom. V prípade žiadosti podľa odseku 1 písm. a) alebo b) oznámenie obsahuje totožnosť osoby alebo osôb, ktorým je adresovaná, ako aj podrobné údaje a jej odôvodnenie. V prípade opatrenia podľa odseku 1 písm. c) oznámenie obsahuje podrobné údaje o príslušnej osobe, príslušných finančných nástrojoch, príslušných kvantitatívnych opatreniach, ako je maximálna veľkosť pozície, ktorú daná osoba môže uzatvoriť, a jeho odôvodnenie.

5.   Oznámenie sa vydá najneskôr 24 hodín pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť alebo ako sa má obnoviť. Za výnimočných okolností môže orgán ESMA vydať oznámenie aj menej ako 24 hodín pred tým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín.

6.   Orgán ESMA uverejní na svojom webovom sídle oznam o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v článku 1 písm. c). Oznámenie obsahuje podrobné údaje o príslušnej osobe, príslušných finančných nástrojoch, príslušných kvantitatívnych opatreniach, ako je maximálna veľkosť pozície, ktorú daná osoba môže uzatvoriť, a jeho odôvodnenie.

7.   Opatrenie uvedené v odseku 1 písm. c) nadobúda účinnosť v deň uverejnenia oznámenia, alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto oznámení, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.

8.   Orgán ESMA preskúma svoje opatrenia uvedené v odseku 1 písm. c) v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa opatrenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká. Odseky 2 až 8 sa uplatňujú aj na obnovenie opatrení.

9.   Opatrenie prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom podľa článku 69 ods. 2 písm. o) alebo p) smernice 2014/65/EÚ.

10.   Komisia v súlade s článkom 50 prijme delegované akty vymedzujúce kritériá a faktory s cieľom určiť:

a)

či existuje ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane trhov s komoditnými derivátmi v súlade s cieľmi uvedenými v článku 57 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ a vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, ako sa uvádza v odseku 2 písm. a), pri zohľadnení rozsahu, v akom sa pozície používajú na hedžovanie pozícií vo fyzických komoditách alebo kontraktoch týkajúcich sa komodít, a rozsahu, v akom sa ceny na podkladových trhoch stanovujú prostredníctvom odkazu na ceny komoditných derivátov;

b)

primerané obmedzenie pozície alebo expozície, ktorá vznikla prostredníctvom derivátu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku;

c)

situácie, v ktorých by mohlo vzniknúť riziko regulačnej arbitráže uvedenej v odseku 3 písm. b) tohto článku.

V rámci uvedených kritérií a faktorov sa zohľadnia regulačné technické predpisy uvedené v článku 57 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ a rozlíšia sa situácie, v ktorých orgán ESMA prijíma opatrenia, pretože príslušný orgán tieto opatrenia neprijal, od situácií, v ktorých orgán ESMA rieši dodatočné riziká, ktoré príslušný orgán nevie dostatočne riešiť podľa článku 69 ods. 2 písm. j) alebo o) smernice 2014/65/EÚ.

HLAVA VIII

POSKYTOVANIE SLUŽIEB A VYKONÁVANIE ČINNOSTÍ SPOLOČNOSŤAMI Z TRETÍCH KRAJÍN, S POBOČKOU ALEBO BEZ POBOČKY, NA ZÁKLADE ROZHODNUTIA O ROVNOCENNOSTI

Článok 46

Všeobecné ustanovenia

1.   Spoločnosť z tretej krajiny môže poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti s vedľajšími službami alebo bez nich pre oprávnené protistrany a profesionálnych klientov v zmysle oddielu I prílohy II k smernici 2014/65/EÚ usadeným v Únii bez toho, aby zriadila pobočku, ak je zapísaná v registri spoločností z tretích krajín vedenom orgánom ESMA v súlade s článkom 47.

2.   Orgán ESMA zaregistruje spoločnosť z tretej krajiny, ktorá požiadala o povolenie na poskytovanie investičných služieb alebo vykonávanie činností v Únii v súlade s odsekom 1, len vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 47 ods. 1;

b)

spoločnosť získala povolenie v jurisdikcii, kde má sídlo jej ústredie, na účely poskytovania investičných služieb alebo vykonávania činností, ktoré sa majú poskytovať v Únii, a podlieha účinnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov zabezpečujúcich úplný súlad s požiadavkami platnými v danej tretej krajine;

c)

uzatvorili sa dohody o spolupráci podľa článku 47 ods. 2

3.   Ak je spoločnosť z tretej krajiny registrovaná v súlade s týmto článkom, členské štáty nesmú na spoločnosť z tretej krajiny uložiť žiadne ďalšie požiadavky, pokiaľ ide o otázky, ktoré rieši toto nariadenie alebo smernica 2014/65/EÚ, a spoločnosti z tretej krajiny nesmú byť zvýhodňované oproti spoločnostiam z Únie.

4.   Spoločnosť z tretej krajiny uvedená v odseku 1 predloží svoju žiadosť orgánu ESMA po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie uvedené v článku 47, v ktorom stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny, v ktorej spoločnosť z tretej krajiny získala povolenie, je rovnocenný požiadavkám uvedeným v článku 47 ods. 1

Žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytne orgánu ESMA všetky informácie potrebné na jej registráciu. Orgán ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, orgán ESMA stanoví termín, do ktorého žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny musí poskytnúť doplňujúce informácie.

Rozhodnutie o registrácii sa prijme na základe podmienok uvedených v odseku 2.

Do 180 pracovných dni od podania úplnej žiadosti orgán ESMA písomne informuje žiadajúcu spoločnosť z tretej krajiny, či registráciu povoľuje alebo zamieta, a uvedie úplné zdôvodnenie svojho rozhodnutia.

Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam z tretej krajiny, aby poskytovali investičné služby alebo vykonávali investičné činnosti, ako aj vedľajšie služby pre oprávnené protistrany a profesionálnych klientov v zmysle oddielu I prílohy II k smernici 2014/65/EÚ na ich území v súlade s vnútroštátnymi režimami, ak neexituje žiadne rozhodnutie Komisie v súlade s článkom 47 ods. 1, alebo ak takéto rozhodnutie už nie je platné.

5.   Spoločnosti z tretích krajín poskytujúce služby v súlade s týmto článkom informujú klientov usadených v Únii pred poskytnutím akejkoľvek investičnej služby, že nemajú povolené poskytovať služby iným klientom, ako sú oprávnené protistrany a profesionálni klienti v zmysle oddielu I prílohy II k smernici 2014/65/EÚ, a že nepodliehajú dohľadu v Únii. Uvedú aj názov a adresu príslušného orgánu zodpovedného za dohľad v tretej krajine.

Informácie v prvom pododseku poskytnú písomne a zreteľne.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že oprávnená protistrana alebo profesionálny klient v zmysle oddielu II prílohy II k smernici 2014/65/EÚ usadený alebo nachádzajúci sa v Únii iniciuje z vlastného výlučného podnetu poskytnutie investičnej služby alebo činnosti spoločnosťou z tretej krajiny, sa tento článok neuplatňoval na poskytnutie tejto služby alebo činnosti spoločnosťou z tretej krajiny tejto osobe vrátane vzťahu osobitne súvisiaceho s poskytnutím tejto služby alebo činnosti. Iniciatíva takýchto klientov neoprávňuje spoločnosť z tretej krajiny uvádzať na trh nové kategórie investičných produktov alebo investičných služieb pre daného jednotlivca.

6.   Spoločnosti z tretích krajín poskytujúce služby alebo vykonávajúce činnosti v súlade s týmto článkom sa pred poskytnutím akýchkoľvek služieb alebo vykonaním akýchkoľvek činností pre klienta usadeného v Únii ponúknu, že predložia spory súvisiace s týmito službami alebo činnosťami príslušnému súdu alebo rozhodcovskému súdu v danom členskom štáte.

7.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých vymedzí informácie, ktoré má žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytnúť orgánu ESMA vo svojej žiadosti o registráciu v súlade s odsekom 4, a formát informácií, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s odsekom 5.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 47

Rozhodnutie o rovnocennosti

1.   Komisia môže prijať rozhodnutie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2 v súvislosti s treťou krajinou, v ktorom bude uvedené, že právne mechanizmy a mechanizmy dohľadu danej tretej krajiny zabezpečujú, aby spoločnosti povolené v danej tretej krajine spĺňali právne záväzné prudenciálne požiadavky a požiadavky na výkon podnikateľskej činnosti, ktoré majú rovnocenný účinok ako požiadavky stanovené v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/65/EÚ a vo vykonávacích opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a podľa uvedených smerníc, a aby právny rámec danej tretej krajiny predstavoval účinný rovnocenný systém uznávania investičných spoločností, ktoré získali povolenie podľa právneho režimu tretej krajiny.

Prudenciálny rámec a rámec výkonu podnikateľskej činnosti tretej krajiny sa môže považovať za rámec s rovnocenným účinkom, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky:

a)

spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti v danej tretej krajine podliehajú získaniu povolenia a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu dodržiavania právnych predpisov;

b)

spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti v danej tretej krajine podliehajú dostatočným kapitálovým požiadavkám a primeraným požiadavkám uplatniteľným na akcionárov a členov ich riadiacich orgánov;

c)

spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti podliehajú vhodným organizačným požiadavkám v oblasti funkcií vnútornej kontroly;

d)

spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti podliehajú vhodným pravidlám výkonu podnikateľskej činnosti;

e)

rámec zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu tým, že bráni jeho zneužívaniu v podobe obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom.

2.   Orgán ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s dotknutými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právny rámec a rámec dohľadu boli uznané za účinne rovnocenné v súlade s odsekom 1. V týchto dohodách sa vymedzí aspoň:

a)

mechanizmus výmeny informácií medzi orgánom ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu k všetkým informáciám týkajúcim sa spoločností so sídlom mimo Únie, ktoré získali povolenie v tretích krajinách, ktoré požaduje orgán ESMA;

b)

mechanizmus včasného oznamovania prípadov orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že spoločnosť z tretej krajiny, nad ktorou vykonáva dohľad a ktorú orgán ESMA zapísal do registra ustanoveného v článku 48, porušila podmienky svojho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktoré je povinná dodržiavať;

c)

postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste.

3.   Spoločnosť z tretej krajiny usadená v krajine, ktorej právny rámec a rámec dohľadu boli uznané za účinne rovnocenné v súlade s odsekom 1 a ktorá získala povolenia v súlade s článkom 39 smernice 2014/65/EÚ, môže poskytovať služby a činnosti, na ktoré sa vzťahuje dané povolenie, oprávneným protistranám a profesionálnym klientom v zmysle oddielu I prílohy II k smernici 2014/65/EÚ v iných členských štátoch Únie bez zriaďovania nových pobočiek. Na tento účel spĺňa požiadavky na informácie pre cezhraničné poskytovanie služieb a činností stanovené v článku 34 smernice 2014/65/EÚ.

Pobočka naďalej podlieha dohľadu členského štátu, v ktorom je zriadená v súlade s článkom 39 smernice 2014/65/EÚ. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti týkajúce sa spolupráce stanovené v smernici 2014/65/EÚ, príslušný orgán členského štátu, kde je pobočka zriadená, a príslušný orgán hostiteľského členského štátu môžu však zaviesť primerané dohody o spolupráci, aby zabezpečili zaručenie náležitej úrovne ochrany investorov zo strany pobočky spoločnosti z tretej krajiny poskytujúcej investičné služby v rámci Únie.

4.   Spoločnosť z tretej krajiny si viac nemôže uplatniť práva podľa článku 46 ods. 1, ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 51 ods. 2, ktorým zruší svoje rozhodnutie podľa odseku 1 tohto článku v súvislosti s danou treťou krajinou.

Článok 48

Register

Orgán ESMA uchováva register spoločností z tretích krajín, ktoré majú povolenie poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti v Únii v súlade s článkom 46. Register je verejne dostupný na webovom sídle orgánu ESMA a obsahuje informácie o službách alebo činnostiach, na poskytovanie alebo vykonávanie ktorých majú spoločnosti z tretích krajín povolenie, a odkaz na príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad nimi v tretej krajine.

Článok 49

Odobratie registrácie

1.   Orgán ESMA odoberie registráciu spoločnosti z tretej krajiny zapísanej v registri zriadenom v súlade s článkom 48, ak:

a)

orgán ESMA má opodstatnené dôvody domnievať sa na základe zdokumentovaných dôkazov, že spoločnosť z tretej krajiny pri poskytovaní investičných služieb a činností v Únii koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy investorov alebo riadne fungovanie trhov; alebo

b)

orgán ESMA má opodstatnené dôvody domnievať sa na základe zdokumentovaných dôkazov, že spoločnosť z tretej krajiny pri poskytovaní investičných služieb a činností v Únii závažne porušila ustanovenia, ktoré sa na ňu v tretej krajine vzťahujú a na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 47 ods. 1;

c)

orgán ESMA postúpil vec príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán tretej krajiny neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii alebo nepreukázal, že dotknutá spoločnosť z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sa na ňu v tretej krajine vzťahujú; a

d)

orgán ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odňať registráciu spoločnosti z tretej krajiny aspoň 30 dní pred jej odňatím.

2.   Orgán ESMA bezodkladne informuje Komisiu o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 1 a svoje rozhodnutie uverejní na svojom webovom sídle.

3.   Komisia posúdi, či v súvislosti s dotknutou treťou krajinou pretrvávajú podmienky, za ktorých bolo prijaté rozhodnutie v súlade s článkom 47 ods. 1

HLAVA IX

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

KAPITOLA 1

Delegované akty

Článok 50

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 a 12 sa udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 a 12 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 9, článku 2 ods. 2, článku 13 ods. 2, článku 15 ods. 5, článku 17 ods. 3, článku 19 ods. 2 a 3, článku 31 ods. 4, článku 40 ods. 8, článku 41 ods. 8, článku 42 ods. 7, článku 45 ods. 10 a článku 52 ods. 10 alebo 12 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

KAPITOLA 2

Vykonávacie akty

Článok 51

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES (30). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

HLAVA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 52

Správy a preskúmanie

1.   Do 3. marca 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o praktickom vplyve povinností týkajúcich sa transparentnosti stanovených podľa článkov 3 až 13, a to najmä o vplyve mechanizmu objemového prahu uvedeného v článku 5, ako aj o nákladoch oprávnených protistrán a profesionálnych klientov na obchodovanie a o obchodovaní s akciami spoločností s malou a strednou trhovou kapitalizáciou, a o jeho účinnosti pri zabezpečovaní toho, aby uplatňovanie príslušných výnimiek nemalo škodlivý vplyv na tvorbu cien, a o spôsobe fungovania akýchkoľvek primeraných mechanizmov ukladania sankcií za porušenie tohto objemového prahu, ako aj o uplatňovaní a vhodnosti zachovania výnimiek z povinností týkajúcich sa predobchodnej transparentnosti stanovených podľa článku 4 ods. 2 a 3 a článku 9 ods. 2 až 5.

2.   Správa uvedená v odseku 1 obsahuje vplyv využívania výnimiek podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) a mechanizmu objemového prahu podľa článku 5 na európske trhy s majetkovými cennými papiermi, a to s osobitným odkazom na:

a)

úroveň a trend, ktoré sa v Únii od zavedenia tohto nariadenia pozorujú v rámci obchodovania na základe nezverejnených pokynov (non-lit order book trading);

b)

vplyv na transparentné kótované rozpätia pred obchodovaním;

c)

vplyv na hĺbku likvidity zverejnených pokynov (lit order books);

d)

vplyv na hospodársku súťaž a investorov v rámci Únie;

e)

vplyv na obchodovanie s akciami spoločností s malou a strednou trhovou kapitalizáciou;

f)

vývoj na medzinárodnej úrovni a rokovania s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

3.   Ak sa v správe skonštatuje, že využívanie výnimiek podľa článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 1 písm. b) bodu i) má škodlivý vplyv na tvorbu cien alebo na obchodovanie s akciami spoločností s malou a strednou trhovou kapitalizáciou, Komisia v náležitých prípadoch vypracuje návrhy týkajúce sa využívania týchto výnimiek vrátane návrhov na zmenu tohto nariadenia. Takéto návrhy zahŕňajú posúdenie vplyvu navrhovaných zmien a zohľadňujú ciele tohto nariadenia a účinky na narušenie trhu a hospodársku súťaž, ako aj potenciálne vplyvy na investorov v Únii.

4.   Do 3. marca 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní článku 26 vrátane informácií o tom, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a vymieňaných medzi príslušnými orgánmi umožňujú v plnom rozsahu monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 26 ods. 1 Komisia môže predložiť akékoľvek vhodné návrhy vrátane návrhu, aby sa transakcie namiesto príslušným orgánom oznamovali systému určenému orgánom ESMA, čo dotknutým príslušným orgánom umožní prístup ku všetkým informáciám oznámeným podľa tohto článku na účely tohto nariadenia a smernice 2014/65/EÚ a na odhaľovanie obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom v súlade s nariadením (EÚ) č. 596/2014.

5.   Do 3. marca 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodných riešeniach na zníženie informačnej asymetrie medzi účastníkmi trhu, ako aj o nástrojoch, ktorým by regulačné orgány mohli lepšie monitorovať činnosti týkajúce sa kótovania na obchodných miestach. Touto správou sa posúdi minimálne realizovateľnosť vytvorenia európskeho systému najlepšej ceny a ponuky pre konsolidované kotácie s cieľom splniť tieto ciele.

6.   Do 3. marca 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri presune obchodovania so štandardizovanými mimoburzovými derivátmi na burzy alebo elektronické obchodné platformy podľa článkov 25 a 28.

7.   Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o cenovom vývoji údajov o predobchodnej a poobchodnej transparentnosti regulovaných trhov, MTF, OTF, APA a CTP.

8.   Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa preskúmajú ustanovenia o interoperabilite obsiahnuté v článku 36 tohto nariadenia a článku 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

9.   Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článkov 35 a 36 tohto nariadenia a článkov 7 a 8 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Do 3. júla 2021 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článku 37.

10.   Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve článkov 35 a 36 tohto nariadenia na novozriadené a povolené centrálne protistrany, ako sa uvádza v článku 35 ods. 5, a na obchodné miesta prepojené s týmito centrálnymi protistranami úzkymi väzbami, ako aj o tom, či sa predĺži prechodný mechanizmus uvedený v článku 35 ods. 5, pričom porovná možný prospech spotrebiteľov zo zlepšenia hospodárskej súťaže a dostupnej miery možnosti voľby účastníkov trhu s možným neprimeraným účinkom týchto opatrení na novozriadené a povolené centrálne protistrany a obmedzenia, s ktorými sa účastníci miestnych trhov stretávajú pri prístupe ku globálnym centrálnym protistranám, ako aj na hladké fungovanie trhu.

S prihliadnutím na závery tejto správy môže Komisia prijať delegovaný akt v súlade s článkom 50, ktorým predĺži prechodné obdobie v súlade s článkom 35 ods. 5 o najviac 30 mesiacov.

11.   Do 3. júla 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o tom, či je prahová hodnota stanovená v článku 36 ods. 5 aj naďalej primeraná a či má byť stále dostupný mechanizmus neuplatňovania článku v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze.

12.   Do 3. júla 2016 Komisia predloží na základe posúdenia rizika vypracovaného orgánom ESMA po porade s ESRB správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej posúdi potrebu dočasne vyňať deriváty obchodované na burze z rozsahu pôsobnosti článkov 35 a 36. V tejto správe sa zohľadnia prípadné riziká vyplývajúce z ustanovení o otvorenom prístupe v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze ohrozujúce celkovú stabilitu a riadne fungovanie finančných trhov v Únii.

S prihliadnutím na závery tejto správy môže Komisia prijať delegovaný akt v súlade s článkom 50 s cieľom vyňať deriváty obchodované na burze z rozsahu pôsobnosti článkov 35 a 36 až na 30 mesiacov od 3. januára 2017.

Článok 53

Zmena nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

1.

V článku 5 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„ESMA vypracúva návrh regulačných technických noriem podľa tohto odseku bez toho, aby bolo dotknuté prechodné ustanovenie s ohľadom na energetické derivátové kontrakty C6, ako sú stanovené v článku 95 smernice 2014/65/EÚ (31).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finačnými nástrojmi, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/61/EÚ a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“;"

2.

Článok 7 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie zúčtovávať zmluvy o mimoburzových derivátoch, prijíma zúčtovanie týchto zmlúv nediskriminačne a transparentne, a to aj pokiaľ ide o požiadavky na zábezpeku a poplatky súvisiace s prístupom, bez ohľadu na obchodné miesto. Tým sa najmä zabezpečí, aby obchodné miesto malo právo na nediskriminačné zaobchádzanie, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza so zmluvami obchodovanými na uvedenom obchodnom mieste z hľadiska:

a)

požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných kontraktov, ak by zahrnutie takýchto zmlúv do vynechania (close-out) a iných postupov započítavania centrálnej protistrany na základe uplatniteľných právnych predpisov o platobnej neschopnosti neohrozilo hladké a riadne fungovanie, platnosť alebo vykonateľnosť takýchto postupov; a

b)

krížových marží s kontraktmi, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou podľa modelu rizík, ktorý je v súlade s článkom 41.

Centrálna protistrana môže vyžadovať, aby obchodné miesto spĺňalo prevádzkové a technické požiadavky stanovené centrálnou protistranou, ako aj požiadavky na riadenie rizík.“;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„6.   Podmienky uvedené v odseku 1, ktoré sa týkajú nediskriminačného zaobchádzania, pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza so zmluvami obchodovanými na uvedenom obchodnom mieste z hľadiska požiadaviek na zábezpeku a vzájomného započítania ekonomicky rovnocenných zmlúv a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými zmluvami zúčtovanými tou istou centrálnou protistranou, sa ďalej vymedzia v technických predpisoch prijatých podľa článku 35 ods. 6 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (32).“

3.

V článku 81 sa v odseku 3 dopĺňa tento pododsek:

„Archív obchodných údajov postupuje údaje príslušným orgánom v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 (32)“.

Článok 54

Prechodné ustanovenia

1.   Spoločnosti z tretích krajín môžu naďalej poskytovať služby a vykonávať činnosti v členských štátoch v súlade s vnútroštátnymi režimami do troch rokov odo dňa, keď Komisia prijme rozhodnutie vo vzťahu k príslušnej tretej krajine v súlade s článkom 47.

2.   Ak Komisia zhodnotí, že deriváty obchodované na burze netreba vynímať z rozsahu pôsobnosti článkov 35 a 36 v súlade s článkom 52 ods. 12, centrálna protistrana alebo obchodné miesto môže pred začatím uplatňovania tohto nariadenia požiadať svoj príslušný orgán o povolenie na využívanie prechodných mechanizmov. Príslušný orgán po zohľadnení rizík vyplývajúcich z uplatňovania prístupových práv podľa článku 35 alebo 36, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, a ohrozujúcich riadne fungovanie príslušných centrálnej protistrany alebo obchodného miesta, môže rozhodnúť, že článok 35 alebo 36 sa nebudú uplatňovať na príslušnú centrálnu protistranu alebo obchodné miesto, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze, počas prechodného obdobia do 3. júla 2019. Ak sa takéto prechodné obdobie schváli, centrálna protistrana či obchodné miesto nemôže mať počas tohto prechodného obdobia prospech z prístupových práv podľa článku 35 alebo 36, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze. Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA a v prípade centrálnej protistrany kolégiu príslušných orgánov pre túto centrálnu protistranu, že sa schválilo prechodné obdobie.

Ak je centrálna protistrana, ktorej sa schválil prechodný mechanizmus, prepojená úzkymi väzbami s jedným alebo viacerými obchodnými miestami, tieto obchodné miesta nemôžu mať počas trvania tohto prechodného obdobia prospech z prístupových práv podľa článku 35 alebo 36 v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze.

Ak je obchodné miesto, ktorému sa schválil prechodný mechanizmus, prepojené úzkymi väzbami s jednou alebo viacerými centrálnymi protistranami, tieto centrálne protistrany nemôžu mať počas trvania tohto prechodného obdobia prospech z prístupových práv podľa článku 35 alebo 36 v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze.

Článok 55

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie sa uplatňuje od 3. januára 2017.

Bez ohľadu na druhý odsek sa článok 1 ods. 8 a 9, článok 2 ods. 2, článok 5 ods. 6 a 9, článok 7 ods. 2, článok 9 ods. 5, článok 11 ods. 4, článok 12 ods. 2, článok 13 ods. 2, článok 14 ods. 7, článok 15 ods. 5, článok 17 ods. 3, článok 19 ods. 2 a 3, článok 20 ods. 3, článok 21 ods. 5, článok 22 ods. 4, článok 23 ods. 3, článok 25 ods. 3, článok 26 ods. 9, článok 27 ods. 3, článok 28 ods. 4, článok 28 ods. 5, článok 29 ods. 3, článok 30 ods. 2, článok 31 ods. 4, článok 32 ods. 1, 5 a 6, článok 33 ods. 2, článok 35 ods. 6, článok 36 ods. 6, článok 37 ods. 4, článok 38 ods. 3, článok 40 ods. 8, článok 41 ods. 8, článok 42 ods. 7, článok 45 ods. 10, článok 46 ods. 7, článok 47 ods. 1 a 4, článok 52 ods. 10 a 12 a článok 54 ods. 1 uplatňujú bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

Bez ohľadu na druhý odsek sa článok 37 ods. 1, 2 a 3 uplatňujú od 3. januára 2019.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 143, 22.5.2012, s. 74.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(5)  Smernica 2014/65/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smernice 2002/92/ES a smernice 2011/61/EÚ (Pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(7)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2009 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(9)  Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy (Ú. v. EÚ L 149, 30.4.2004, s. 3).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001/ES z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(15)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/172/ES (Pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 2014/57/EÚ z 15. mája 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (Pozri sranu 179 tohto úradného vestníka).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(18)  Ú. v. EÚ C 147, 25.5.2012, s. 1.

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(20)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(25)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(28)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 149/2013 z 19. decembra 2013, ktorými sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa nepriamych zúčtovacích mechanizmov, zúčtovacej povinnosti, verejného archívu, prístupu k miestu obchodovania, nefinančných protistrán, postupov zmierňovania rizika pre zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré centrálna protistrana nezúčtovala (Ú. v. EÚ L 52, 23.2.2013, s. 11).

(29)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1).

(30)  Rozhodnutie Komisie 2001/528/ES zo 6. júna 2001, ktorým sa zriaďuje Európsky výbor pre cenné papiere (Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45).

(32)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finačnými nástrojmi, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84).


SMERNICE

12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/149


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/49/EÚ

zo 16. apríla 2014

o systémoch ochrany vkladov

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES (3) sa vykonali podstatné zmeny (4). Keďže sa majú vykonať ďalšie zmeny, v záujme prehľadnosti by sa mala uvedená smernica prepracovať.

(2)

S cieľom uľahčiť začatie a vykonávanie činností úverových inštitúcií je potrebné odstrániť niektoré rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa systémov ochrany vkladov, ktorým tieto úverové inštitúcie podliehajú.

(3)

Táto smernica predstavuje základný nástroj na vytvorenie vnútorného trhu v oblasti úverových inštitúcií z hľadiska slobody usadiť sa, ako aj slobody poskytovať finančné služby, pričom zvyšuje stabilitu bankového systému a ochranu vkladateľov. Vzhľadom na náklady pre hospodárstvo ako celok, ktoré súvisia so zlyhaním úverovej inštitúcie, a nepriaznivý účinok takéhoto zlyhania na finančnú stabilitu a dôveru vkladateľov je žiaduce nielen vytvoriť rezervu na poskytnutie náhrady vkladateľom, ale tiež povoliť členským štátom dostatočnú flexibilitu s cieľom umožniť systémom ochrany vkladov vykonávať opatrenia na zníženie pravdepodobnosti budúcich nárokov voči nim. Uvedené opatrenia by mali byť vždy v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(4)

S cieľom zohľadniť zvyšujúcu sa integráciu vnútorného trhu by sa malo umožniť spájanie systémov ochrany vkladov jednotlivých členských štátov alebo vytváranie samostatných cezhraničných systémov na dobrovoľnom základe. Členské štáty by mali zabezpečiť dostatočnú stabilitu a vyvážené zloženie nových a existujúcich systémov ochrany vkladov. Malo by sa zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu napríklad prípadom, keď sa do cezhraničného systému ochrany vkladov prevedú len vysokorizikové úverové inštitúcie.

(5)

V smernici 94/19/ES sa od Komisie požaduje, aby podľa potreby predložila návrhy na zmenu uvedenej smernice. Táto smernica zahŕňa zosúladenie mechanizmov financovania systémov ochrany vkladov, zavedenie príspevkov založených na riziku a harmonizáciu rozsahu krytých produktov a vkladateľov.

(6)

Smernica 94/19/ES vychádza zo zásady minimálnej harmonizácie. V dôsledku toho v súčasnosti existujú v Únii rozličné systémy ochrany vkladov, ktoré sa vyznačujú veľmi odlišnými prvkami. Výsledkom spoločných požiadaviek ustanovených v tejto smernici by malo byť, že sa vkladateľom poskytne jednotná úroveň ochrany v celej Únii, pričom sa zabezpečí rovnaká úroveň stability systémov ochrany vkladov. Uvedené spoločné požiadavky majú zároveň mimoriadny význam pre odstránenie narušení trhu. Touto smernicou sa preto prispieva k dobudovaniu vnútorného trhu.

(7)

V dôsledku tejto smernice budú mať vkladatelia prospech z významne zlepšeného prístupu k systémom ochrany vkladov, a to vďaka rozšírenému a spresnenému rozsahu krytia, kratším lehotám na vyplatenie náhrad, zlepšeným požiadavkám na informácie a náročným požiadavkám na financovanie. Týmto sa zvýši dôvera spotrebiteľa vo finančnú stabilitu na celom vnútornom trhu.

(8)

Členské štáty by mali v rámci svojich systémov ochrany vkladov zabezpečiť zavedenie postupov riadnej správy a vypracovanie výročnej správy o činnosti týchto systémov.

(9)

V prípade zatvorenia insolventnej úverovej inštitúcie by vkladatelia ktorejkoľvek pobočky umiestnenej v inom členskom štáte, než je ten, v ktorom má táto úverová inštitúcia svoje ústredie, mali byť chránení rovnakým systémom ochrany vkladov ako ostatní vkladatelia úverovej inštitúcie.

(10)

Touto smernicou by sa nemalo členským štátom brániť v tom, aby do rozsahu jej pôsobnosti zahrnuli tie úverové inštitúcie, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (5), na ktoré sa nevzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (6) podľa článku 2 ods. 5 uvedenej smernice. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, že na účely tejto smernice sa s ústredným orgánom a všetkými úverovými inštitúciami pridruženými k tomuto ústrednému orgánu zaobchádza ako s jedinou úverovou inštitúciou.

(11)

V tejto smernici sa od každej úverovej inštitúcie v zásade požaduje pripojiť sa k systému ochrany vkladov. Členský štát povoľujúci pobočky úverovej inštitúcie, ktorá má svoje ústredie v tretej krajine, by mal rozhodnúť, ako uplatniť túto smernicu na takéto pobočky, a mal by zohľadniť nutnosť chrániť vkladateľov a zachovať celistvosť finančného systému. Vkladatelia v takých pobočkách by si mali byť plne vedomí mechanizmov ochrany, ktoré sa ich týkajú.

(12)

Malo by sa uznať, že existujú schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré chránia samotnú úverovú inštitúciu a ktoré zaisťujú najmä jej likviditu a platobnú schopnosť. Ak je takáto schéma oddelená od systému ochrany vkladov, mala by sa jej dodatočná ochranná úloha zohľadniť pri určovaní príspevkov jej členov do systému ochrany vkladov. Zosúladená úroveň krytia stanovená v tejto smernici by nemala ovplyvňovať systémy na ochranu samotnej úverovej inštitúcie, pokiaľ sa z nich nevyplácajú vkladatelia.

(13)

Každá úverová inštitúcia by mala byť súčasťou systému ochrany vkladov uznaného podľa tejto smernice, čím by sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a rovnaké podmienky pre úverové inštitúcie a predišlo by sa regulačnej arbitráži. Systém ochrany vkladov by mal byť schopný poskytovať takúto ochranu nepretržite.

(14)

Kľúčovou úlohou systému ochrany vkladov je chrániť vkladateľov pred následkami platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie. Systémy ochrany vkladov by mali byť schopné poskytovať takúto ochranu rôznymi spôsobmi. Systémy ochrany vkladov by sa mali primárne používať na vyplácanie náhrad vkladateľom podľa tejto smernice („paybox“ funkcia).

(15)

Systémy ochrany vkladov by mali tiež pomáhať financovať riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (7).

(16)

Systém ochrany vkladov by mal mať umožnené, ak to vnútroštátne právne predpisy povoľujú, plniť aj iné funkcie než len vyplácanie náhrad a používať dostupné finančné prostriedky na to, aby sa predchádzalo zlyhaniu úverových inštitúcií, a to s cieľom zabrániť vzniku nákladov na vyplácanie náhrad vkladateľom a iným nepriaznivým dôsledkom. Uvedené opatrenia by sa však mali prijímať v medziach jasne vymedzeného rámca a v každom prípade by mali byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci. Systémy ochrany vkladov by okrem iného mali mať vhodné systémy a zavedené postupy na výber a vykonávanie takýchto opatrení a monitorovanie súvisiacich rizík. Vykonávanie takýchto opatrení by malo byť viazané na uloženie podmienok úverovej inštitúcii a zahŕňať prinajmenšom prísnejšie monitorovanie rizika a väčšie práva systémov ochrany vkladov na overovanie. Náklady na opatrenia prijaté s cieľom zabrániť zlyhaniu úverovej inštitúcie by nemali presiahnuť náklady na plnenie zákonných alebo zmluvných povinností príslušného systému ochrany vkladov s ohľadom na ochranu krytých vkladov v úverovej inštitúcii alebo samotnej inštitúcie.

(17)

Systémy ochrany vkladov by zároveň mali mať možnosť nadobudnúť formu schémy inštitucionálneho zabezpečenia. Príslušné orgány by mali mať možnosť uznať schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako systémy ochrany vkladov, ak spĺňajú všetky kritériá ustanovené v tejto smernici.

(18)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na zmluvné systémy alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré nie sú oficiálne uznané ako systémy ochrany vkladov, s výnimkou obmedzených požiadaviek týkajúcich sa reklamy a poskytovania informácií vkladateľom v prípade vylúčenia alebo vystúpenia úverovej inštitúcie. V každom prípade sa na zmluvné systémy a schémy inštitucionálneho zabezpečenia vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

(19)

Počas nedávnej finančnej krízy nekoordinované zvyšovanie krytia v rámci Únie viedlo v niektorých prípadoch vkladateľov k presunom peňazí do úverových inštitúcií v krajinách, v ktorých bola ochrana vkladov vyššia. V obdobiach napätia sa takýmito nekoordinovanými zvyšovaniami odčerpali z úverových inštitúcií likvidné prostriedky. V obdobiach stability je možné, aby rôzne krytie viedlo vkladateľov k tomu, že si namiesto vkladového produktu, ktorý im najlepšie vyhovuje, radšej zvolia najvyššiu ochranu vkladov. Dôsledkom takéhoto rôzneho krytia môže byť narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Preto je nevyhnutné zabezpečiť zosúladenú úroveň ochrany vkladov všetkými uznanými systémami ochrany vkladov bez ohľadu na to, kde v Únii sú vklady umiestnené. Malo by však byť možné na obmedzený čas kryť určité vklady v súvislosti s osobnou situáciou vkladateľov na vyššej úrovni.

(20)

Na všetkých vkladateľov by sa mala uplatňovať rovnaká úroveň krytia bez ohľadu na to, či euro je, alebo nie je menou členského štátu. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, by však mali mať možnosť zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom konverzie, bez toho, aby ohrozili rovnocennú ochranu vkladateľov.

(21)

Na jednej strane by úroveň krytia stanovená v tejto smernici nemala ponechať príliš veľkú časť vkladov bez ochrany v záujme ochrany spotrebiteľa, ako aj stability finančného systému. Na strane druhej by sa mali zohľadniť náklady na financovanie systémov ochrany vkladov. Preto je odôvodnené stanoviť zosúladenú úroveň krytia na úrovni 100 000 EUR.

(22)

Touto smernicou sa zachováva zásada zosúladeného limitu viazaného skôr na vkladateľa než na vklad. Z tohto dôvodu je vhodné brať do úvahy vklady uskutočnené vkladateľmi, ktorí nie sú uvedení ako držitelia účtu ani nie sú jedinými majiteľmi účtu. Tento limit by sa mal uplatniť na každého identifikovateľného vkladateľa. Zásada uplatňovania limitu na každého identifikovateľného vkladateľa by sa nemala vzťahovať na podniky kolektívneho investovania, ktoré sú predmetom osobitných ochranných pravidiel, ktoré sa neuplatňujú na takéto vklady.

(23)

V dôsledku zavedenia pevne stanoveného krytia určeného na úrovni 100 000 EUR smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES (8) sa niektoré členské štáty dostali do situácie, keď museli znížiť svoju úroveň krytia, čím vzniklo riziko oslabenia dôvery vkladateľov. Aj keď má zosúladenie zásadný význam z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok a finančnej stability na vnútornom trhu, malo by sa zohľadniť riziko oslabenia dôvery vkladateľov. Preto by členské štáty mali byť schopné uplatniť vyššiu úroveň krytia, ak pred uplatňovaním smernice 2009/14/ES stanovili úroveň krytia, ktorá bola vyššia než zosúladená úroveň. Táto vyššia úroveň krytia by mala byť z hľadiska trvania a rozsahu obmedzená a dotknuté členské štáty by mali proporcionálne upraviť cieľovú úroveň a príspevky platené do ich systémov ochrany vkladov. Vzhľadom na to, že cieľovú úroveň nie je možné upraviť, ak je úroveň krytia neobmedzená, je vhodné obmedziť túto možnosť na členské štáty, ktoré k 1. januáru 2008 uplatňovali úroveň krytia v rámci rozsahu stanoveného medzi 100 000 EUR a 300 000 EUR. S cieľom obmedziť vplyv rozdielnych úrovní krytia a berúc do úvahy, že Komisia preskúma vykonávanie tejto smernice do 31. decembra 2018, je vhodné povoliť, aby sa táto možnosť uplatňovala najneskôr do uvedeného dátumu.

(24)

Systémy ochrany vkladov by mali mať povolené vzájomne započítať záväzky vkladateľa a jeho nároky na vyplatenie náhrady len vtedy, ak tieto záväzky sú splatné k dátumu nedostupnosti vkladu alebo skôr. Takýmto započítaním by sa nemala ohroziť schopnosť systémov ochrany vkladov vyplatiť vklady v lehote stanovenej v tejto smernici. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby prijali primerané opatrenia v súvislosti s právami systémov ochrany vkladov pri likvidácii alebo reorganizácii úverovej inštitúcie.

(25)

Malo by sa umožniť vylúčiť z vyplatenia náhrady vklady, ak v súlade s vnútroštátnym právom nie sú uložené finančné prostriedky k dispozícii vkladateľovi, pretože vkladateľ a úverová inštitúcia sa zmluvne dohodli, že vklad bude slúžiť len na splácanie úveru zmluvne určeného na kúpu súkromného nehnuteľného majetku. Takéto vklady by sa mali započítať voči nesplatenej sume úveru.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ochrana vkladov, ktoré vyplývajú z určitých transakcií alebo slúžia na určité sociálne alebo iné účely, bola na dané obdobie vyššia než 100 000 EUR. Členské štáty by mali rozhodnúť o dočasnej maximálnej úrovni krytia takýchto vkladov, pričom by mali zohľadniť význam takejto ochrany pre vkladateľov a životné podmienky v členských štátoch. Vo všetkých takýchto prípadoch by sa mali dodržiavať pravidlá štátnej pomoci.

(27)

Je nevyhnutné zosúladiť metódy financovania systémov ochrany vkladov. Na jednej strane náklady na financovanie systémov ochrany vkladov by mali v zásade znášať predovšetkým samotné úverové inštitúcie a na strane druhej finančná kapacita systémov ochrany vkladov by mala byť úmerná ich záväzkom. S cieľom zabezpečiť, aby vkladatelia vo všetkých členských štátoch požívali rovnako vysokú úroveň ochrany, malo by sa financovanie systémov ochrany vkladov zosúladiť na vysokej úrovni na základe jednotnej cieľovej úrovne financovania ex ante pre všetky systémy ochrany vkladov.

(28)

Za určitých okolností však úverové inštitúcie môžu vykonávať činnosť na vysoko koncentrovanom trhu, na ktorom má väčšina úverových inštitúcií veľkosť a úroveň vzájomného prepojenia, že by bolo nepravdepodobné, aby sa ich likvidácia v rámci riadneho konkurzného konania vykonala bez ohrozenia finančnej stability, a preto by sa na ne pravdepodobnejšie mal vzťahovať postup riadneho riešenia krízovej situácie. Za takých okolností by sa na systémy vzťahovala nižšia cieľová úroveň.

(29)

S elektronickými peniazmi a finančnými prostriedkami získanými výmenou za elektronické peniaze by sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES (9) nemalo zaobchádzať ako s vkladom, a preto by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(30)

S cieľom obmedziť ochranu vkladov na rozsah, ktorý je nevyhnutný na to, aby sa pre vkladateľov zabezpečila právna istota a transparentnosť a aby sa zabránilo presunu investičných rizík na systémy ochrany vkladov, by sa z rozsahu krytia mali vylúčiť finančné nástroje s výnimkou existujúcich sporiacich produktov, ktorých dokladom je vkladový certifikát vystavený na menovanú osobu.

(31)

Niektorí vkladatelia by nemali byť oprávnení na ochranu vkladov, najmä orgány verejnej moci alebo iné finančné inštitúcie. Ich obmedzený počet v porovnaní so všetkými ostatnými vkladateľmi minimalizuje vplyv na finančnú stabilitu v prípade zlyhania úverovej inštitúcie. Orgány majú takisto oveľa ľahší prístup k úverom ako občania. Členské štáty by však mali mať možnosť rozhodnúť, že vklady miestnych orgánov, ktorých ročný rozpočet nie je vyšší ako 500 000 EUR, sú kryté. Nefinančné spoločnosti by mali byť v zásade kryté, a to bez ohľadu na ich veľkosť.

(32)

Vkladatelia, ktorých činnosti zahŕňajú pranie špinavých peňazí v zmysle článku 1 ods. 2 alebo 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (10) by mali byť vylúčení z platieb zo systému ochrany vkladov.

(33)

Náklady úverových inštitúcií spojené s účasťou v systéme ochrany vkladov nie sú porovnateľné s nákladmi, ktoré by mohli vyplynúť z hromadného výberu vkladov nielen z tých úverových inštitúcií, ktoré majú ťažkosti, ale aj zo zdravých inštitúcií v dôsledku straty dôvery vkladateľov vo funkčnosť bankového systému.

(34)

Je nevyhnutné, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov dosahovali určitú cieľovú úroveň a aby sa mohli vyberať mimoriadne príspevky. V každom prípade by systémy ochrany vkladov mali mať k dispozícii primerané alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia získať krátkodobé finančné prostriedky potrebné na uspokojenie nárokov, ktoré sa voči nim uplatnia. Malo by sa umožniť, aby dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov zahŕňali hotovostné prostriedky, vklady, platobné záväzky a nízkorizikové aktíva, ktoré možno likvidovať v krátkom čase. Suma príspevkov do systému ochrany vkladov by mala náležite zohľadňovať podnikateľský cyklus, stabilitu odvetvia prijímania vkladov a existujúce záväzky systému ochrany vkladov.

(35)

Systémy ochrany vkladov by mali investovať do nízkorizikových aktív.

(36)

Príspevky do systémov ochrany vkladov by mali byť založené na sume krytých vkladov a stupni rizika, ktorému je príslušný člen vystavený. To by umožnilo zohľadnenie rizikových profilov jednotlivých úverových inštitúcií vrátane ich rozdielnych podnikateľských modelov. Malo by to tiež viesť k spravodlivému výpočtu príspevkov a poskytnúť stimuly na vykonávanie činnosti podľa menej rizikového podnikateľského modelu. S cieľom stanoviť príspevky v závislosti od situácie na trhu a rizikových profilov by systémy ochrany vkladov mali mať možnosť použiť vlastné metódy založené na riziku. V záujme zohľadnenia mimoriadne nízkorizikových odvetví, ktoré sú regulované podľa vnútroštátneho práva, by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť zodpovedajúce zníženie príspevkov, pričom by sa však dodržala cieľová úroveň každého systému ochrany vkladov. V každom prípade by metódy výpočtu mali schvaľovať príslušné orgány. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11) by mal vydať usmernenia na stanovenie metód výpočtu príspevkov.

(37)

Ochrana vkladov je podstatným prvkom dobudovania vnútorného trhu a nevyhnutným doplnkom systému dohľadu nad úverovými inštitúciami vzhľadom na solidaritu, ktorá vzniká medzi všetkými inštitúciami na danom finančnom trhu v prípade zlyhania ktorejkoľvek z nich. Preto by členské štáty mali byť schopné umožniť systémom ochrany vkladov požičiavať si navzájom peniaze na dobrovoľnom základe.

(38)

Existujúca lehota na vyplatenie náhrad nie je v súlade s potrebou zachovať dôveru vkladateľov a nespĺňa ich potreby. Lehota na vyplatenie náhrad by sa preto mala skrátiť na sedem pracovných dní.

(39)

V mnohých prípadoch však neexistujú postupy na vyplatenie náhrad v krátkej lehote. Členským štátom by sa preto mala počas prechodného obdobia poskytnúť možnosť skrátiť lehotu na vyplatenie náhrad postupne na sedem pracovných dní. Maximálna lehota na vyplatenie náhrad stanovená v tejto smernici by nemala systémom ochrany vkladov brániť v skoršom vyplatení náhrad vkladateľom. S cieľom zabezpečiť, aby počas prechodného obdobia nevznikli vkladateľom finančné ťažkosti v prípade zlyhania ich úverovej inštitúcie, by vkladatelia mali mať na požiadanie možnosť prístupu k primeranej sume ich krytých vkladov, a to na pokrytie ich životných nákladov. Takýto prístup by sa mal umožniť iba na základe údajov, ktoré poskytla úverová inštitúcia. Vzhľadom na rozdielne životné náklady v jednotlivých členských štátoch by túto sumu mali stanoviť členské štáty.

(40)

Pri určovaní lehoty nevyhnutnej na vyplatenie vkladov by sa mali zohľadniť prípady, keď je pre systémy problematické určiť sumu náhrad a práva vkladateľa, najmä ak vklady pochádzajú z transakcií s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo z určitých životných udalostí, ak vkladateľ nemá absolútny nárok na sumy vedené na účte, ak je vklad predmetom súdneho sporu alebo protichodných nárokov na prostriedky nachádzajúce sa na účte alebo ak je vklad predmetom ekonomických sankcií uložených národnými vládami alebo medzinárodnými orgánmi.

(41)

V záujme zabezpečenia výplaty náhrad by systémy ochrany vkladov mali byť oprávnené nadobudnúť práva vyplatených vkladateľov voči úverovej inštitúcii, ktorá zlyhala. Členské štáty by mali mať možnosť obmedziť lehotu, v ktorej vkladatelia, ktorých vklady neboli vyplatené ani uznané v rámci lehoty na vyplatenie náhrad, môžu uplatniť nárok na vyplatenie svojich vkladov, aby umožnili systémom ochrany vkladov uplatniť svoje práva, ktoré nadobudli, do dátumu, ku ktorému je potrebné tieto práva zaregistrovať v konkurznom konaní.

(42)

Systém ochrany vkladov v členskom štáte, v ktorom úverová inštitúcia zriadila pobočky, by mal informovať vkladateľov a vyplácať im náhrady v mene systému ochrany vkladov členského štátu, v ktorom bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie. Na zabezpečenie toho, aby systém ochrany vkladov vyplácajúci vkladateľov dostal od domovského systému ochrany vkladov potrebné finančné prostriedky a pokyny ešte pred vyplatením takýchto náhrad, je potrebné poskytnúť záruky. Systém ochrany vkladov, ktorého sa to môže týkať, by na uľahčenie uvedených úloh mal v predstihu uzatvoriť dohody.

(43)

Informácie sú podstatným prvkom ochrany vkladateľa. Vkladatelia by preto o svojom krytí a zodpovednom systéme ochrany vkladov mali byť informovaní na svojich výpisoch z účtu. Vkladatelia, ktorí majú v úmysle vklad uložiť, by mali byť rovnako informovaní prostredníctvom štandardizovaného informačného formulára, pričom by mali byť požiadaní, aby potvrdili jeho prijatia. Obsah takýchto informácií by mal byť rovnaký pre všetkých vkladateľov. Neregulované odkazovanie na úroveň krytia a rozsah systému ochrany vkladov v reklame by mohlo ovplyvniť stabilitu bankového systému alebo dôveru vkladateľov. Preto by sa odkazovanie na systémy ochrany vkladov v reklamách malo obmedziť na krátke vecné vyhlásenia.

(44)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (12) sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vykonávané na základe tejto smernice. Systémy ochrany vkladov a relevantné orgány by mali s údajmi týkajúcimi sa vkladov fyzických osôb zaobchádzať s maximálnou opatrnosťou a mali by zachovávať vysoký štandard ochrany údajov v súlade s uvedenou smernicou.

(45)

Táto smernica by nemala viesť k tomu, že členské štáty alebo ich príslušné orgány ponesú zodpovednosť voči vkladateľom, ak zaistia zavedenie a úradné uznanie jedného alebo viacerých systémov ochraňujúcich vklady alebo samotné úverové inštitúcie a zabezpečujúcich náhradu vkladateľom alebo ich ochranu za podmienok stanovených v tejto smernici.

(46)

V nariadení (EÚ) č. 1093/2010 sa EBA prideľuje viacero úloh súvisiacich so smernicou 94/19/ES.

(47)

EBA by mal rešpektovať dohľad nad systémami ochrany vkladov vykonávaný členskými štátmi a zároveň by mal prispievať k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčenie začatia a výkonu činností úverových inštitúcií pri súčasnom zaistení účinnej ochrany vkladateľov a minimalizovaní rizika pre platiteľov dane. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby Komisia a EBA boli nepretržite informovaní o nimi určenom orgáne vzhľadom na požiadavku spolupráce medzi EBA a určenými orgánmi ustanovenú v tejto smernici.

(48)

Na zaistenie rovnakých podmienok a primeranej ochrany vkladateľov v rámci Únie je potrebné zaviesť usmernenia v oblasti finančných služieb. Takéto usmernenia by sa mali vydávať na stanovenie metódy výpočtu príspevkov založených na riziku.

(49)

Na zaistenie efektívneho a účinného fungovania systémov ochrany vkladov a na vyvážené posúdenie ich pozícií v rôznych členských štátoch by EBA mal byť schopný riešiť ich vzájomné spory so záväzným účinkom.

(50)

Vzhľadom na rozdiely v administratívnych postupoch týkajúce sa systémov ochrany vkladov v členských štátoch by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, ktorý orgán určuje nedostupnosť vkladov.

(51)

Príslušné orgány, určené orgány, orgány na riešenie krízových situácií, relevantné správne orgány a systémy ochrany vkladov by mali navzájom spolupracovať a uplatňovať svoje právomoci v súlade s touto smernicou. Mali by spolupracovať od skorého štádia pri príprave a vykonávaní opatrení na riešenie krízových situácií s cieľom stanoviť sumu, ktorú má systém ochrany vkladov vyplatiť, ak sa finančné prostriedky použijú na financovanie riešenia krízovej situácie úverovej inštitúcie.

(52)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom upraviť úroveň krytia pre celkové vklady toho istého vkladateľa, ako sa ustanovuje v tejto smernici, v súlade s infláciou v Únii na základe zmien indexu spotrebiteľských cien. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(53)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a vysvetľujúcimi dokumentmi Komisie (13) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(54)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa fungovania systémov ochrany vkladov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(55)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(56)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe II do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa vytvorenia a fungovania systémov ochrany vkladov.

2.   Táto smernica sa uplatňuje na:

a)

zákonné systémy ochrany vkladov;

b)

zmluvné systémy ochrany vkladov oficiálne uznané ako systémy ochrany vkladov v súlade s článkom 4 ods. 2;

c)

schémy inštitucionálneho zabezpečenia oficiálne uznané ako systémy ochrany vkladov v súlade s článkom 4 ods. 2;

d)

úverové inštitúcie pridružené k systémom uvedeným v tomto odseku písm. a), b) alebo c).

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 16 ods. 5 a 7, sa táto smernica nevzťahuje na tieto systémy:

a)

zmluvné systémy, ktoré nie sú oficiálne uznané ako systémy ochrany vkladov, vrátane systémov, ktoré ponúkajú dodatočnú ochranu k úrovni krytia ustanovenej v článku 6 ods. 1;

b)

schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktoré nie sú oficiálne uznané ako systémy ochrany vkladov.

Členské štáty zabezpečia, aby systémy uvedené v prvom pododseku písm. a) a b) mali k dispozícii primerané finančné prostriedky alebo relevantné mechanizmy financovania na plnenie svojich povinností.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„systémy ochrany vkladov“ sú systémy uvedené v článku 1 ods. 2 písm. a), b) alebo c);

2.

„schéma inštitucionálneho zabezpečenia“ je schéma inštitucionálneho zabezpečenia uvedená v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

3.

„vklad“ je kreditný zostatok, ktorý vznikne z peňažných prostriedkov ponechaných na účte alebo z dočasných stavov vyplývajúcich z bežných bankových transakcií a ktorého vyplatenie sa od úverovej inštitúcie vyžaduje v zmysle platných zákonných a zmluvných podmienok vrátane termínovaného vkladu a sporiaceho vkladu, ale s vylúčením kreditného zostatku, ak:

a)

jeho existenciu možno preukázať len finančným nástrojom vymedzeným v článku 4 ods. 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (14) s výnimkou prípadu, keď ide o sporiaci produkt, ktorého dôkazom je vkladový certifikát vystavený na menovanú osobu a ktorý existuje v členskom štáte 2. júla 2014;

b)

jeho istina nie je splatná v nominálnej hodnote;

c)

jeho istina je splatná v nominálnej hodnote iba na základe osobitnej záruky alebo dohody poskytnutej úverovou inštitúciou alebo treťou stranou;

4.

„oprávnené vklady“ sú vklady, ktoré nie sú vylúčené zo systému ochrany podľa článku 5;

5.

„kryté vklady“ sú tou časťou oprávnených vkladov, ktorá neprekračuje krytie stanovené v článku 6;

6.

„vkladateľ“ je majiteľ alebo v prípade spoločného účtu každý z majiteľov vkladu;

7.

„spoločný účet“ je účet otvorený na meno dvoch alebo viacerých osôb alebo na ktorý majú dve alebo viaceré osoby práva, ktoré sa uplatňujú prostredníctvom podpisu jednej alebo viacerých z týchto osôb;

8.

„nedostupný vklad“ je vklad, ktorý je v zmysle zákonných alebo zmluvných podmienok, ktoré sa naň vzťahujú, splatný a má byť vyplatený, ale ktorý úverová inštitúcia ešte nevyplatila, pričom buď:

a)

relevantné správne orgány rozhodli, že podľa ich názoru úverová inštitúcia, ktorej sa to týka, nie je v súčasnosti schopná z dôvodov, ktoré priamo súvisia s jej finančnou situáciou, vyplatiť vklad a inštitúcia v súčasnosti ani nemá predpoklady, aby tak bola schopná urobiť neskôr, alebo

b)

súdny orgán vydal z dôvodov, ktoré priamo súvisia s finančnou situáciou úverovej inštitúcie, rozhodnutie, v ktorého dôsledku boli pozastavené práva vkladateľov vznášať voči nej nároky;

9.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia v zmysle článku 4 ods. 1 bodu l nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.

„pobočka“ je miesto podnikania v členskom štáte, ktoré tvorí právne závislú časť úverovej inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie úverových inštitúcií;

11.

„cieľová úroveň“ je suma dostupných finančných prostriedkov, ktorej dosiahnutie sa od systému ochrany vkladov vyžaduje v súlade s článkom 10 ods. 2, vyjadrená ako percentuálny podiel z krytých vkladov jeho členov;

12.

„dostupné finančné prostriedky“ znamenajú hotovosť, vklady a nízko rizikové aktíva, ktoré je možné zlikvidniť v lehote nepresahujúcej lehotu uvedenú v článku 8 ods. 1, a platobné záväzky až do limitu stanoveného v článku 10 ods. 3;

13.

„platobné záväzky“ sú platobné záväzky úverovej inštitúcie voči systému ochrany vkladov, ktoré sú plne zabezpečené kolaterálom, za predpokladu, že kolaterál:

a)

pozostáva z nízkorizikových aktív;

b)

je nezaťažený akýmikoľvek právami tretích strán a je k dispozícii systému ochrany vkladov;

14.

„nízkorizikové aktíva“ sú položky patriace do prvej alebo druhej kategórie uvedených v tabuľke 1 článku 336 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo akékoľvek aktíva, ktoré príslušný alebo určený orgán považuje za rovnako bezpečné a likvidné;

15.

„domovský členský štát“ je domovský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

16.

„hostiteľský členský štát“ je hostiteľský členský štát v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

17.

„príslušný orgán“ je vnútroštátny príslušný orgán v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

18.

„určený orgán“ je orgán, ktorý spravuje systém ochrany vkladov podľa tejto smernice alebo ak fungovanie systému ochrany vkladov spravuje súkromný subjekt, orgán verejnej správy určený dotknutým členským štátom na vykonávanie dohľadu nad týmto systémom podľa tejto smernice.

2.   Ak sa v tejto smernici odkazuje na nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, orgán, ktorý spravuje systém ochrany vkladov, alebo v prípade, že fungovanie systémov ochrany vkladov spravuje súkromný subjekt, orgán verejnej správy, ktorý vykonáva dohľad nad týmto systémom, sa na účely uvedeného nariadenia považuje za príslušný orgán v zmysle článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia.

3.   Podiely v stavebných sporiteľniach Írska alebo Spojeného kráľovstva sa okrem podielov kapitálového charakteru krytých v zmysle článku 5 ods. 1 písm. b) považujú za vklady.

Článok 3

Relevantné správne orgány

1.   Členské štáty určia relevantný správny orgán v ich členskom štáte na účely článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a).

2.   Príslušné orgány, určené orgány, orgány na riešenie krízových situácií a relevantné správne orgány navzájom spolupracujú a vykonávajú svoje právomoci v súlade s touto smernicou.

Relevantný správny orgán urobí rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) čo najskôr a v každom prípade najneskôr päť pracovných dní po tom, čo sa po prvýkrát dozvie, že úverová inštitúcia nevyplatila vklady, ktoré sú splatné a majú byť vyplatené.

Článok 4

Oficiálne uznávanie, členstvo a dohľad

1.   Každý členský štát zabezpečí, aby bol na jeho území zavedený a oficiálne uznaný jeden alebo viac systémov ochrany vkladov.

Týmto sa nevylučuje zlúčenie systémov ochrany vkladov rôznych členských štátov ani vytvorenie cezhraničných systémov ochrany vkladov. Takéto cezhraničné alebo zlúčené systémy ochrany vkladov schvaľujú členské štáty, v ktorých sa dotknuté systémy ochrany vkladov vytvorili.

2.   Zmluvný systém uvedený v článku 1 ods. 2 písm. b) tejto smernice sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak je v súlade s touto smernicou.

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia sa môže oficiálne uznať ako systém ochrany vkladov, ak spĺňa kritériá stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a je v súlade s touto smernicou.

3.   Úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte podľa článku 8 smernice 2013/36/EÚ, nesmie prijímať vklady, ak nie je členom systému, ktorý je oficiálne uznaný v jej domovskom členskom štáte podľa odseku 1 tohto článku.

4.   Ak úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti člena systému ochrany vkladov, príslušné orgány o tom budú bezodkladne upovedomené a v spolupráci so systémom ochrany vkladov prijmú urýchlene všetky vhodné opatrenia vrátane uloženia sankcií v prípade potreby, aby tým zabezpečili, že táto úverová inštitúcia splní svoje povinnosti.

5.   Ak opatrenia prijaté podľa odseku 4 zlyhajú pri zabezpečení súladu úverovou inštitúciou, systém ochrany vkladov môže v súlade s vnútroštátnym právom a s výslovným súhlasom príslušných orgánov vydať v lehote najmenej jedného mesiaca upozornenie o svojom zámere vylúčiť úverovú inštitúciu z členstva v systéme ochrany vkladov. Vklady uskutočnené pred uplynutím výpovednej lehoty budú naďalej plne kryté systémom ochrany vkladov. Ak do uplynutia tejto výpovednej lehoty úverová inštitúcia nesplní svoje povinnosti, systém ochrany vkladov prikročí k jej vylúčeniu.

6.   Vklady vedené k dátumu vylúčenia úverovej inštitúcie z členstva v systéme ochrany vkladov sú naďalej kryté týmto systémom ochrany vkladov.

7.   Nad systémami ochrany vkladov uvedenými v článku 1 vykonávajú priebežne dohľad určené orgány, aby sa zabezpečilo dodržiavanie ustanovení tejto smernice z ich strany.

Dohľad nad cezhraničnými systémami ochrany vkladov vykonávajú zástupcovia určených orgánov členských štátov, v ktorých sú pridružené úverové inštitúcie povolené.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby systém ochrany vkladov kedykoľvek a na žiadosť systému ochrany vkladov dostal od svojich členov všetky informácie potrebné na prípravu vyplatenia náhrad vkladateľom vrátane označenia podľa článku 5 ods. 4

9.   Systémy ochrany vkladov zabezpečia zachovávanie dôvernosti a ochranu údajov týkajúcich sa účtov vkladateľov. Spracovanie takýchto údajov sa vykonáva v súlade so smernicou 95/46/ES.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov vykonávali pravidelné stresové testovanie svojich systémov a aby boli čo najskôr informované v prípade, že príslušné orgány zistia v úverovej inštitúcii problémy, ktoré môžu viesť k intervencii systému ochrany vkladov.

Takéto testovanie sa vykonáva aspoň každé tri roky a v prípade potreby aj častejšie. Prvé testovanie sa vykoná do 3. júla 2017.

Na základe výsledkov stresového testovania EBA vykoná aspoň raz za päť rokov partnerské preskúmanie, a to na základe článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, s cieľom preskúmať odolnosť systémov ochrany vkladov. Systémy ochrany vkladov podliehajú pri výmene informácií s EBA požiadavkám na zachovávanie služobného tajomstva v súlade s článkom 70 uvedeného nariadenia.

11.   Systémy ochrany vkladov používajú informácie nevyhnutné na vykonanie stresového testovania svojich systémov výlučne na vykonanie tohto testovania, pričom tieto informácie neuchovávajú dlhšie, ako je nevyhnutné na uvedený účel.

12.   Členské štáty zabezpečia, aby ich systémy ochrany vkladov mali zavedené spoľahlivé a transparentné postupy správy a riadenia. Systémy ochrany vkladov o svojich činnostiach vypracujú každoročne správu.

Článok 5

Oprávnenosť vkladov

1.   Z výplaty akýchkoľvek náhrad zo systému ochrany vkladov sú vylúčené:

a)

s výhradou článku 7 ods. 3 tejto smernice vklady vykonané inými úverovými inštitúciami v ich vlastnom mene a na ich vlastný účet;

b)

vlastné zdroje, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

vklady vyplývajúce z transakcií, v súvislosti s ktorými došlo k odsúdeniu za trestný čin prania špinavých peňazí, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 2 smernice 2005/60/ES;

d)

vklady vykonané finančnými inštitúciami vymedzenými v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

e)

vklady vykonané investičnými spoločnosťami vymedzenými v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2004/39/ES;

f)

vklady, ktorých majiteľ nebol nikdy identifikovaný podľa článku 9 ods. 1 smernice 2005/60/ES, keď sa stali nedostupnými;

g)

vklady vykonané poisťovňami a zaisťovňami uvedenými v článku 13 bodoch 1 až 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (15);

h)

vklady vykonané podnikmi kolektívneho investovania;

i)

vklady vykonané dôchodkovými fondmi;

j)

vklady vykonané orgánmi verejnej moci;

k)

dlhové cenné papiere vydané úverovou inštitúciou a záväzky vyplývajúce z vlastných akceptácií a vlastných zmeniek.

2.   Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu členské štáty zabezpečiť, aby sa až do úrovne krytia stanovenej v článku 6 ods. 1 zahrnuli:

a)

vklady vedené osobnými dôchodkovými systémami a zamestnaneckými dôchodkovými systémami malých a stredných podnikov;

b)

vklady vedené miestnymi orgánmi, ktorých ročný rozpočet nie je vyšší ako 500 000 EUR.

3.   Členské štáty môžu ustanoviť, že vklady, ktoré možno uvoľniť v súlade s vnútroštátnym právom len na splatenie pôžičky na súkromný nehnuteľný majetok úverovej inštitúcii alebo inej inštitúcii, ktorá je majiteľom vkladu, sú vylúčené z výplaty akýchkoľvek náhrad zo systému ochrany vkladov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie oprávnené vklady označovali spôsobom, ktorý umožňuje okamžitú identifikáciu takýchto vkladov.

Článok 6

Úroveň krytia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby úroveň krytia pre úhrn vkladov každého vkladateľa bola 100 000 EUR v prípade, že sa vklady stanú nedostupnými.

2.   Okrem odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby ochranu nad 100 000 EUR aspoň tri mesiace a nie dlhšie ako 12 mesiacov po tom, čo bola suma pripísaná, alebo od okamihu, v ktorom sa takéto vklady stali právne prevoditeľné, mali tieto vklady:

a)

vklady vyplývajúce z transakcií s nehnuteľnosťami týkajúcich sa súkromných nehnuteľností určených na bývanie;

b)

vklady, ktoré slúžia na sociálne účely ustanovené vo vnútroštátnom práve a súvisia s konkrétnymi životnými udalosťami vkladateľa, ako je svadba, rozvod, dôchodok, prepustenie zo zamestnania, prepustenie zo zamestnania z dôvodu nadbytočnosti, invalidita alebo smrť;

c)

vklady, ktoré slúžia na účely stanovené vo vnútroštátnom práve a ktoré vyplývajú z výplaty poistných súm alebo náhrady za ujmu spôsobenú trestným činom alebo v dôsledku nespravodlivého obvinenia.

3.   Odsekmi 1 a 2 sa členským štátom nebráni, aby udržiavali alebo zavádzali systémy ochrany starobných dôchodkových produktov a starobných dôchodkov za predpokladu, že sa takýmito systémami nekryjú iba vklady, ale že ponúkajú komplexné krytie pre všetky produkty a situácie, ktoré sú z tohto hľadiska významné.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa výplata náhrady vykonala v ktorejkoľvek z týchto mien:

a)

v mene členského štátu, v ktorom sa systém ochrany vkladov nachádza;

b)

v mene členského štátu, v ktorom má majiteľ účtu pobyt;

c)

v eurách;

d)

v mene účtu;

e)

v mene členského štátu, v ktorom sa účet vedie.

Vkladatelia sú informovaní o mene, v ktorej sa náhrada vypláca.

Ak sa účty vedú v inej mene, ako je mena výplaty, výmenným kurzom je výmenný kurz platný v deň, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b).

5.   Členské štáty, ktoré sumu uvedenú v odseku 1 prepočítavajú na svoju národnú menu, v prvom rade použijú na prepočet výmenný kurz platný 3. júla 2015.

Členské štáty môžu zaokrúhliť sumy, ktoré sú výsledkom prepočtu, za predpokladu, že toto zaokrúhlenie neprekročí sumu 5 000 EUR.

Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, členské štáty upravia úrovne krytia prepočítané na inú menu na sumu uvedenú v odseku 1 tohto článku každých päť rokov. Členské štáty v prípade, že sa vyskytnú nepredvídané udalosti, ako napríklad kolísanie meny, vykonajú po konzultácii s Komisiou skoršie úpravy úrovní krytia.

6.   Sumu uvedenú v odseku 1 Komisia pravidelne posúdi, a to najmenej raz za päť rokov. Ak je to vhodné, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh smernice upravujúci sumu uvedenú v odseku 1, a to najmä vzhľadom na vývoj v bankovom sektore a na hospodársku a menovú situáciu v Únii. Prvé posúdenie sa neuskutoční skôr než 3. júla 2020, ak si nepredvídané udalosti nevyžiadajú skoršie posúdenie.

7.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 18 delegované akty s cieľom upraviť sumu uvedenú v odseku 6 aspoň každých päť rokov v súlade s infláciou v Únii na základe zmien v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien, ktorý Komisia uverejnila od predchádzajúcej úpravy.

Článok 7

Určenie sumy vyplácanej náhrady

1.   Limit uvedený v článku 6 ods. 1 sa uplatňuje na úhrnné vklady uložené v tej istej úverovej inštitúcii bez ohľadu na počet vkladov, menu a miesto v rámci Únie.

2.   Podiel každého vkladateľa na spoločnom účte je pri výpočte limitu stanoveného v článku 6 ods. 1 potrebné vziať do úvahy.

Ak chýba osobitné ustanovenie, vklad na účte sa rozdelí medzi vkladateľov rovnakým dielom.

Členské štáty môžu stanoviť, že vklady na účte, na ktorý majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia súkromnej obchodnej spoločnosti, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa môžu združovať a pri výpočte limitu stanoveného v článku 6 ods. 1 sa môže s nimi zaobchádzať, ako keby ich uskutočnil jeden vkladateľ.

3.   Ak vkladateľ nemá absolútny nárok na sumy vedené na účte, vzťahuje sa krytie na osobu, ktorá je plne oprávnená, pod podmienkou, že táto osoba bola identifikovaná alebo je identifikovateľná predtým, než relevantný správny orgán prijme rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b). Ak je niekoľko osôb, ktoré majú absolútny nárok, pri výpočte limitu stanoveného v článku 6 ods. 1 sa zoberie do úvahy podiel každej z nich v rámci dojednaní, podľa ktorých sa tieto sumy spravujú.

4.   Referenčným dátumom pre výpočet sumy vyplácanej náhrady je deň, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b). Pri výpočte sumy vyplácanej náhrady sa nezohľadňujú záväzky vkladateľa voči úverovej inštitúcii.

5.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že sa pri výpočte sumy vyplácanej náhrady zohľadnia záväzky vkladateľa voči úverovej inštitúcii, ak sú tieto záväzky splatné v deň alebo skôr ako v deň, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b), v rozsahu, v akom je možné započítanie podľa zákonných a zmluvných ustanovení, ktorými sa spravuje zmluva medzi úverovou inštitúciou a vkladateľom.

Úverová inštitúcia vkladateľom pred uzatvorením zmluvy oznámi, či sa pri výpočte sumy vyplácanej náhrady zohľadnia ich záväzky voči úverovej inštitúcii.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov mohli úverové inštitúcie kedykoľvek požiadať, aby ich informovali o úhrnnej sume oprávnených vkladov každého vkladateľa.

7.   Úroky z vkladov, ktoré dovtedy vznikli, ale ktoré k dátumu, ku ktorému relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b), nie sú pripísané, vypláca systém ochrany vkladov. Limit uvedený v článku 6 ods. 1 sa nesmie prekročiť.

8.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že sa určité kategórie vkladov vymedzené vo vnútroštátnom práve, ktoré slúžia na sociálne účely a za ktoré poskytla tretia strana záruku, ktorá je v súlade s pravidlami štátnej pomoci, nezohľadnia pri združovaní vkladov toho istého vkladateľa vedených v tej istej úverovej inštitúcii, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku. V takýchto prípadoch sa záruka tretej strany obmedzuje na úroveň krytia, aké sa ustanovuje v článku 6 ods. 1

9.   Ak majú úverové inštitúcie povolené na základe vnútroštátneho práva fungovať pod rôznymi ochrannými známkami vymedzenými v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES (16), členské štáty zabezpečia, aby vkladatelia boli jasne informovaní, že úverová inštitúcia funguje pod rôznymi ochrannými známkami a že úroveň krytia stanovená v článku 6 ods. 1, 2 a 3 tejto smernice sa vzťahuje na súhrnné vklady, ktoré má vkladateľ v držbe v tejto úverovej inštitúcii. Tieto informácie sa zahrnú do informácií pre vkladateľov uvedených v článku 16 tejto smernice a prílohy I k tejto smernici.

Článok 8

Vyplatenie náhrady

1.   Systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby suma vyplácanej náhrady bola sprístupnená do siedmich pracovných dní odo dňa, v ktorom relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo v ktorom súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. b).

2.   Členské štáty však môžu na prechodné obdobie trvajúce do 31. decembra 2023 ustanoviť tieto lehoty na vyplatenie náhrad najviac:

a)

20 pracovných dní do 31. decembra 2018;

b)

15 pracovných dní od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020;

c)

10 pracovných dní od 1. januára 2021 do 31. decembra 2023.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že vklady uvedené v článku 7 ods. 3 budú podliehať dlhšej lehote na vyplatenie náhrad, ktorá nesmie prekročiť tri mesiace od dátumu, ku ktorému relevantný správny orgán prijal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 bod 8 písm. a) alebo ku ktorému súdny orgán vydal rozhodnutie uvedené v článku 2 ods. 1 písm. b).

4.   Počas prechodného obdobia až do 31. decembra 2023, ak systémy ochrany vkladov nemôžu sprístupniť sumu vyplácaných náhrad do siedmich pracovných dní, systémy ochrany vkladov zabezpečia, aby vkladatelia mali do piatich pracovných dní po dodaní žiadosti prístup k primeranej sume svojich krytých vkladov na pokrytie životných nákladov.

Systémy ochrany vkladov sprístupnia primeranú sumu uvedenú v prvom pododseku iba na základe údajov, ktoré poskytol systém ochrany vkladov alebo úverová inštitúcia.

Primeraná suma uvedená v prvom pododseku sa odpočíta zo sumy vyplácanej náhrady uvedenej v článku 7.

5.   Vyplatenie náhrady, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 4, možno odložiť, ak:

a)

nie je isté, či je osoba oprávnená dostať náhradu alebo vklad je predmetom právneho sporu;

b)

na vklad sa vzťahujú reštriktívne opatrenia uložené národnými vládami alebo medzinárodnými orgánmi;

c)

odchylne od odseku 9 tohto článku počas uplynulých 24 mesiacov sa neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu (spiaci účet);

d)

suma, ktorá sa má vyplatiť, sa považuje za súčasť dočasne vysokého zostatku vymedzeného v článku 6 ods. 2 alebo

e)

sumu, ktorá sa má vyplatiť, má vyplatiť systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu v súlade s článkom 14 ods. 2

6.   Suma vyplácanej náhrady sa sprístupní bez toho, aby bolo nutné požiadať systém ochrany vkladov. Na tento účel úverová inštitúcia posiela potrebné informácie o vkladoch a vkladateľoch čo najskôr po tom, ako o ne systém ochrany vkladov požiada.

7.   Akákoľvek korešpondencia medzi systémom ochrany vkladov a vkladateľom sa vedie:

a)

v úradnom jazyku inštitúcií Únie, ktorý používa úverová inštitúcia, ktorá vedie chránený vklad, keď píše vkladateľovi, alebo

b)

v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom sa chránený vklad nachádza.

Ak úverová inštitúcia pôsobí priamo v inom členskom štáte bez toho, aby zriadila pobočky, informácie sa poskytujú v jazyku, ktorý si vkladateľ zvolil pri otvorení účtu.

8.   Napriek lehote stanovenej v odseku 1 tohto článku, ak vkladateľ alebo iná osoba, ktorá má nárok alebo iný právny záujem na sumách vedených na účte, bola obvinená z protiprávneho konania vyplývajúceho z prania špinavých peňazí alebo súvisiaceho s ním, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 2 smernice 2005/60/ES, môže systém ochrany vkladov pozastaviť akúkoľvek výplatu týkajúcu sa dotknutého vkladateľa, a to až do rozhodnutia súdu.

9.   Nevykoná sa žiadna výplata náhrady, ak sa počas uplynulých 24 mesiacov neuskutočnila žiadna transakcia týkajúca sa vkladu a hodnota vkladu je nižšia ako správne náklady, ktoré by systému ochrany vkladov vznikli z takejto výplaty náhrady.

Článok 9

Nároky voči systémom ochrany vkladov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby vkladateľ mohol uplatniť svoje práva na náhradu voči systému ochrany vkladov v súdnom konaní.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté jeho práva podľa vnútroštátneho práva, má systém ochrany vkladov, ktorý uskutočňuje výplaty na základe ochrany v medziach vnútroštátneho rámca, pri likvidačnom konaní alebo reorganizácii právo subrogácie v súvislosti s právami vkladateľov, ktoré sa vzťahuje na sumu rovnajúcu sa ich výplatám uskutočneným v prospech vkladateľov. Ak systém ochrany vkladov uskutočňuje výplaty v súvislosti s postupom riešenia krízových situácií vrátane uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií alebo vykonávania právomocí na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 11, systém ochrany vkladov má voči príslušnej úverovej inštitúcii nárok na sumu rovnajúcu sa jeho výplatám. Tento nárok je rovnocenný s krytými vkladmi podľa vnútroštátneho práva upravujúceho riadne konkurzné konanie podľa vymedzenia v smernici 2014/59/EÚ.

3.   Členské štáty môžu obmedziť lehotu, v ktorej si vkladatelia, ktorých vklady systém ochrany vkladov nevyplatil alebo neuznal v lehotách stanovených v článku 8 ods. 1 a 3, môžu nárokovať vyplatenie svojich vkladov.

Článok 10

Financovanie systémov ochrany vkladov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané systémy na určenie ich možných záväzkov. Dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov sú úmerné týmto záväzkom.

Systémy ochrany vkladov získavajú dostupné finančné prostriedky prostredníctvom príspevkov, ktoré ich členovia uhrádzajú najmenej raz ročne. To nebráni získavaniu ďalších finančných prostriedkov z iných zdrojov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby do 3. júla 2024 dosiahli dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov cieľovú úroveň minimálne vo výške 0,8 % sumy krytých vkladov jeho členov.

Ak finančná kapacita klesne pod cieľovú úroveň, platenie príspevkov sa obnoví minimálne dovtedy, kým sa opäť dosiahne cieľová úroveň.

Ak po tom, ako sa cieľová úroveň dosiahne po prvýkrát, sa dostupné finančné prostriedky znížia na menej ako dve tretiny cieľovej úrovne, pravidelný príspevok sa stanoví vo výške umožňujúcej dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Pravidelný príspevok náležite zohľadňuje fázu obchodného cyklu a vplyv, ktorý môžu mať procyklické príspevky pri stanovovaní ročných príspevkov v súvislosti s týmto článkom.

Členské štáty môžu predĺžiť úvodné obdobie uvedené v prvom pododseku maximálne o štyri roky, ak sa zo systému ochrany vkladov uhradili kumulatívne platby prevyšujúce 0,8 % krytých vkladov.

3.   Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň, môžu zahŕňať platobné záväzky. Celkový podiel platobných záväzkov nepresiahne 30 % celkovej sumy dostupných finančných prostriedkov získaných v súlade s týmto článkom.

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tejto smernice vydá EBA usmernenia pre platobné záväzky.

4.   Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môže členský štát na účely splnenia svojich povinností podľa odseku 1 tohto článku získať dostupné finančné prostriedky prostredníctvom povinných príspevkov, ktoré platia úverové inštitúcie do existujúcich systémov povinných príspevkov vytvorených členským štátom na jeho území na účely pokrytia nákladov spojených so systémovým rizikom, zlyhaním a riešením krízových situácií inštitúcií.

Systémy ochrany vkladov majú právo na sumu, ktorá sa rovná sume takýchto príspevkov až do výšky cieľovej úrovne stanovenej v odseku 2 tohto článku, pričom členský štát tieto príspevky bezodkladne sprístupní týmto systémom ochrany vkladov na základe žiadosti a výlučne na účely stanovené v článku 11.

Systémy ochrany vkladov majú právo na túto sumu len vtedy, keď sa príslušný orgán domnieva, že systémy ochrany vkladov nedokážu od svojich členov získať mimoriadne príspevky, pričom systém ochrany vkladov splatí uvedenú sumu prostredníctvom príspevkov od ich členov v súlade s článkom 10 ods. 1 a 2.

5.   Do cieľovej úrovne sa nezapočítajú príspevky do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií podľa hlavy VII smernice 2014/59/EÚ vrátane dostupných finančných prostriedkov, ktoré sa majú zohľadniť, aby sa dosiahla cieľová úroveň mechanizmov financovania riešenia krízových situácií podľa článku 102 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

6.   Odchylne od odseku 2 môžu členské štáty v riadne odôvodnených prípadoch a na základe súhlasu Komisie povoliť minimálnu cieľovú úroveň, ktorá je nižšia ako cieľová úroveň uvedená v odseku 2, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

zníženie je založené na predpoklade, že je nepravdepodobné, aby sa významná časť dostupných finančných prostriedkov použila na iné opatrenia zamerané na ochranu krytých vkladateľov, ako sú opatrenia stanovené v článku 11 ods. 2 a 6, a

b)

bankový sektor, v ktorom úverové inštitúcie pridružené k systému ochrany vkladov vykonávajú činnosť, je vysoko koncentrovaný, pričom veľká časť aktív je v držbe malého počtu úverových inštitúcií alebo bankových skupín, ktoré podliehajú dohľadu na konsolidovanom základe a na ktoré by sa v prípade zlyhania pravdepodobne vzťahoval vzhľadom na ich veľkosť postup riešenia krízových situácií.

Táto znížená cieľová úroveň nesmie byť nižšia ako 0,5 % krytých vkladov.

7.   Dostupné finančné prostriedky systémov ochrany vkladov sa investujú spôsobom zabezpečujúcim nízke riziko a dostatočnú diverzifikovanosť.

8.   Ak sú dostupné finančné prostriedky systému ochrany vkladov nedostatočné na vyplatenie vkladateľov, keď sa vklady stanú nedostupnými, zaplatia jeho členovia mimoriadne príspevky, ktoré nepresiahnu 0,5 % ich krytých vkladov za kalendárny rok. Systémy ochrany vkladov môžu vo výnimočných situáciách a so súhlasom príslušného orgánu požadovať vyššie príspevky.

Príslušný orgán môže úplne alebo čiastočne oslobodiť úverovú inštitúciu od platby mimoriadnych príspevkov ex post do systému ochrany vkladov, ak by tieto príspevky ohrozili likviditu alebo solventnosť úverovej inštitúcie.

Takéto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, avšak na žiadosť úverovej inštitúcie sa môže obnoviť.

Príspevky oslobodené podľa tohto odseku sa zaplatia, keď takáto platba neohrozuje likviditu alebo solventnosť úverovej inštitúcie.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy ochrany vkladov zaviedli primerané alternatívne mechanizmy financovania, ktoré im umožnia získať krátkodobé financovanie na uspokojenie nárokov uplatňovaných voči týmto systémom ochrany vkladov.

10.   Každý členský štát oznámi do 31. marca každého roka EBA, aká je suma krytých vkladov na jeho území, ako aj sumu dostupných finančných prostriedkov jeho systémov ochrany vkladov k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Článok 11

Použitie finančných prostriedkov

1.   Finančné prostriedky uvedené v článku 10 sa používajú hlavne na vyplatenie náhrad vkladateľom podľa tejto smernice.

2.   Finančné prostriedky systému ochrany vkladov sa používajú na financovanie riešenia krízových situácií úverových inštitúcií v súlade s článkom 109 smernice 2014/59/EÚ. Orgán na riešenie krízových situácií po konzultácii so systémom ochrany vkladov určí sumu, ktorou je systém ochrany vkladov viazaný.

3.   Členské štáty môžu povoliť, aby systém ochrany vkladov použil dostupné finančné prostriedky na alternatívne opatrenia s cieľom predchádzať zlyhaniu úverovej inštitúcie, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

orgán na riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ;

b)

systém ochrany vkladov má zavedené vhodné systémy a postupy na výber a vykonanie alternatívnych opatrení a monitorovanie súvisiacich rizík;

c)

náklady na opatrenia nepresiahnu náklady na splnenie zákonných alebo zmluvných povinností systému ochrany vkladov;

d)

použitie alternatívnych opatrení systémom ochrany vkladov je viazané na podmienky uložené úverovej inštitúcii, ktorej sa pomoc poskytuje, pričom zahŕňajú prinajmenšom prísne monitorovanie rizika a väčšie práva na overovanie pre systém ochrany vkladov;

e)

použitie alternatívnych opatrení systémom ochrany vkladov je viazané na záväzky úverovej inštitúcie, ktorej sa pomoc poskytuje, s cieľom zabezpečiť prístup ku krytým vkladom;

f)

schopnosť pridružených úverových inštitúcií platiť mimoriadne príspevky v súlade s odsekom 5 tohto článku je potvrdená v posúdení, ktoré vypracuje príslušný orgán.

Systém ochrany vkladov konzultuje s orgánom na riešenie krízových situácií a príslušným orgánom opatrenia a podmienky uložené úverovej inštitúcii.

4.   Alternatívne opatrenia uvedené v odseku 3 tohto článku sa neuplatnia, ak príslušný orgán po konzultácii s orgánom na riešenie krízových situácií dospeje k názoru, že sú splnené podmienky na prijatie opatrení na riešenie krízovej situácie podľa článku 27 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

5.   Ak sa dostupné finančné prostriedky použijú v súlade s odsekom 3 tohto článku, pridružené úverové inštitúcie bezodkladne poskytnú systému ochrany vkladov prostriedky použité na alternatívne opatrenia, v prípade potreby vo forme mimoriadnych príspevkov, ak:

a)

vznikne potreba vyplatiť náhrady vkladateľom a suma dostupných finančných prostriedkov systému ochrany vkladov je nižšia ako dve tretiny cieľovej úrovne;

b)

je výška dostupných finančných prostriedkov nižšia ako 25 % cieľovej úrovne.

6.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že dostupné finančné prostriedky sa môžu použiť aj na financovanie opatrení na zachovanie prístupu vkladateľov ku krytým vkladom vrátane prevodu aktív a pasív a prevodu portfólia vkladov v súvislosti s vnútroštátnym konkurzným konaním, a to za predpokladu, že náklady, ktoré znáša systém ochrany vkladov, nepresahujú čistú sumu náhrad pre krytých vkladateľov v dotknutej úverovej inštitúcii.

Článok 12

Úvery medzi systémami ochrany vkladov

1.   Členské štáty môžu povoliť, aby systémy ochrany vkladov na dobrovoľnom základe požičiavali iným systémom ochrany vkladov v Únii za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, nie je schopný splniť svoje povinnosti podľa článku 9 ods. 1 v dôsledku nedostatku dostupných finančných prostriedkov uvedených v článku 10;

b)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, využil mimoriadne príspevky uvedené v článku 10 ods. 8;

c)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, prijme právny záväzok, že požičané finančné prostriedky sa použijú na vyplatenie nárokov podľa článku 9 ods. 1;

d)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, v súčasnosti nemá povinnosť splatiť úver iným SOV podľa tohto článku;

e)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, uvedie požadovanú sumu peňazí;

f)

celková požičaná suma nepresahuje 0,5 % krytých vkladov systému ochrany vkladov, ktorý si požičiava;

g)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, bezodkladne informuje EBA a uvedie dôvody, prečo sú podmienky stanovené v tomto odseku splnené, ako aj požadovanú sumu peňazí.

2.   Na úver sa vzťahujú tieto podmienky:

a)

systém ochrany vkladov, ktorý si požičiava, musí splatiť úver najneskôr do piatich rokov. Úver môže splácať v ročných splátkach. Úrok je splatný len v čase splatnosti;

b)

stanovená úroková sadzba musí byť minimálne rovnaká ako sadzba Európskej centrálnej banky pre jednodňové refinančné operácie počas úverového obdobia;

c)

systém ochrany vkladov, ktorý požičiava, musí informovať EBA o úvodnej úrokovej sadzbe a o dĺžke trvania úveru.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príspevky, ktoré stanovil systému ochrany vkladov, ktorý si požičiava, boli dostatočné na splatenie vypožičanej sumy a na opätovné a čo najskoršie dosiahnutie cieľovej úrovne.

Článok 13

Výpočet príspevkov do systémov ochrany vkladov

1.   Príspevky do systémov ochrany vkladov uvedené v článku 10 vychádzajú zo sumy krytých vkladov a stupňa rizika, ktorému je príslušný člen vystavený.

Členské štáty môžu ustanoviť nižšie príspevky pre nízko rizikové sektory, ktoré upravuje vnútroštátne právo.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že členovia schémy inštitucionálneho zabezpečenia platia do systému ochrany vkladov nižšie príspevky.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa pre ústredný orgán a všetky úverové inštitúcie trvale pridružené k ústrednému orgánu uvedenému v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 určovala riziková váha na konsolidovanom základe pre ústredný orgán a jeho pridružené inštitúcie ako pre celok.

Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že úverové inštitúcie budú platiť minimálny príspevok bez ohľadu na sumu ich krytých vkladov.

2.   Systémy ochrany vkladov môžu použiť vlastné metódy založené na riziku na určenie a výpočet príspevkov založených na riziku, ktoré platia ich členovia. Výpočet príspevkov je úmerný riziku členov a náležite zohľadňuje rizikové profily rôznych podnikateľských modelov. Uvedené metódy môžu zohľadňovať aj stranu aktív súvahy a rizikové ukazovatele, ako je napríklad kapitálová primeranosť, kvalita aktív a likvidita.

Každú metódu schvaľuje príslušný orgán v spolupráci s určeným orgánom. EBA je informovaný o schválených metódach.

3.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice vydá EBA do 3. júla 2015 usmernenia podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom bližšie určiť metódy výpočtu príspevkov do systémov ochrany vkladov v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku.

Tieto usmernenia budú predovšetkým obsahovať vzorec výpočtu, osobitné ukazovatele, triedy rizika pre členov, prahy rizikových váh priradených konkrétnym triedam rizika a ďalšie potrebné prvky.

Do 3. júla 2017 a potom minimálne raz za päť rokov vykoná EBA preskúmanie usmernení o metódach založených na riziku alebo alternatívnych vlastných metódach založených na riziku, ktoré používajú systémy ochrany vkladov.

Článok 14

Spolupráca v rámci Únie

1.   Systémy ochrany vkladov sa vzťahujú aj na vkladateľov v pobočkách zriadených ich členskými úverovými inštitúciami v iných členských štátoch.

2.   Vkladateľov v pobočkách zriadených úverovými inštitúciami v inom členskom štáte vypláca systém ochrany vkladov v hostiteľskom členskom štáte v mene systému ochrany vkladov v domovskom členskom štáte. Systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vyplatí náhrady v súlade s pokynmi systému ochrany vkladov domovského členského štátu. Systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu nenesie žiadnu zodpovednosť v súvislosti s konaním v súlade s pokynmi, ktoré vydal systém ochrany vkladov domovského členského štátu. Systém ochrany vkladov domovského členského štátu ešte pred uskutočnením výplaty poskytne potrebné finančné prostriedky a nahradí systému ochrany vkladov hostiteľského členského štátu vzniknuté náklady.

Systém ochrany vkladov hostiteľského členského štátu takisto v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu informuje dotknutých vkladateľov a je oprávnený prijímať korešpondenciu od týchto vkladateľov v mene systému ochrany vkladov domovského členského štátu.

3.   Ak úverová inštitúcia ukončí členstvo v jednom systéme ochrany vkladov a vstúpi do iného systému ochrany vkladov, príspevky zaplatené počas 12 mesiacov pred ukončením členstva, s výnimkou mimoriadnych príspevkov podľa článku 10 ods. 8, sa prevedú do tohto iného systému ochrany vkladov. Toto pravidlo sa neuplatňuje, ak bola úverová inštitúcia vylúčená zo systému ochrany vkladov v súlade s článkom 4 ods. 5

Ak sa niektoré činností úverovej inštitúcie presunú do iného členského štátu, a tak sa na ňu začne vzťahovať iný systém ochrany vkladov, príspevky tejto úverovej inštitúcie zaplatené počas 12 mesiacov predchádzajúcich presunu, okrem mimoriadnych príspevkov podľa článku 10 ods. 8, sa prevedú do tohto iného systému ochrany vkladov, a to úmerne k sume presunutých krytých vkladov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby si systém ochrany vkladov domovského členského štátu vymieňal informácie uvedené v článku 4 ods. 7 alebo 8 a 10 so systémom ochrany vkladov v hostiteľských členských štátoch. Uplatňujú sa obmedzenia ustanovené v uvedenom článku.

Ak má úverová inštitúcia v úmysle prejsť z jedného systému ochrany vkladov do iného v súlade s touto smernicou, aspoň šesť mesiacov vopred zašle oznámenie o tomto svojom zámere. Počas tohto obdobia sa na úverovú inštitúciu naďalej vzťahuje povinnosť prispievať do jej pôvodného systému ochrany vkladov v súlade s článkom 10, a to financovaním ex ante, ako aj ex post.

5.   S cieľom uľahčiť efektívnu spoluprácu medzi systémami ochrany vkladov, najmä pokiaľ ide o tento článok a článok 12, systémy ochrany vkladov alebo prípadne určené orgány uzavrú písomné dohody o spolupráci. V takýchto dohodách sa zohľadňujú požiadavky ustanovené v článku 4 ods. 9

Existenciu a obsah takýchto dohôd oznámi orgánu EBA určený orgán, pričom EBA môže vydávať stanoviská v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Ak určené orgány alebo systémy ochrany vkladov nevedia dospieť k dohode alebo vznikol spor v súvislosti s výkladom dohody, môže každá strana postúpiť záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a EBA v takomto prípade koná v súlade s uvedeným článkom.

Absencia takýchto dohôd neovplyvňuje nároky vkladateľov podľa článku 9 ods. 1 alebo úverových inštitúcií podľa odseku 3 tohto článku.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby sa zaviedli vhodné postupy umožňujúce systémom ochrany vkladov výmenu informácií a efektívnu komunikáciu s inými systémami ochrany vkladov, ich pridruženými úverovými inštitúciami a relevantnými príslušnými a určenými orgánmi v rámci ich vlastných jurisdikcií a prípadne s inými agentúrami na cezhraničnom základe.

7.   EBA a príslušné a určené orgány navzájom spolupracujú a vykonávajú svoje právomoci v súlade s ustanoveniami tejto smernice a s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty informujú Komisiu a EBA o identite svojho určeného orgánu do 3. júla 2015.

8.   EBA spolupracuje s Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB) ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (17) v súvislosti s analýzou systémových rizík týkajúcich sa systémov ochrany vkladov.

Článok 15

Pobočky úverových inštitúcií zriadených v tretích krajinách

1.   Členské štáty kontrolujú, či pobočky zriadené úverovou inštitúciou na ich území, ktorá má svoje ústredie mimo Únie, majú ochranu rovnocennú ochrane predpísanej v tejto smernici.

Ak ochrana nie je rovnocenná, členské štáty môžu s výhradou článku 47 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ stanoviť, že pobočky zriadené úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo Únie, musia vstúpiť do systému ochrany vkladov pôsobiaceho na ich územiach.

Členské štáty pri vykonávaní kontroly stanovenej v prvom pododseku tohto odseku kontrolujú minimálne to, či vkladatelia požívajú rovnakú úroveň krytia a rozsah ochrany, ako sa ustanovuje v tejto smernici.

2.   Každá pobočka zriadená úverovou inštitúciou, ktorá má svoje ústredie mimo Únie a ktorá nie je členom systému pôsobiaceho v členskom štáte, poskytuje všetky relevantné informácie týkajúce sa systémov ochrany vkladov existujúcich vkladateľov aj osôb, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi v tejto pobočke.

3.   Informácie uvedené v odseku 2 sa sprístupňujú v jazyku, ktorý sa dohodol medzi vkladateľom a úverovou inštitúciou pri otvorení účtu, alebo v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená, spôsobom predpísaným vo vnútroštátnom práve, pričom musia byť jasné a zrozumiteľné.

Článok 16

Informácie pre vkladateľov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie sprístupnili existujúcim vkladateľom aj osobám, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi, informácie potrebné na identifikáciu systému ochrany vkladov, ktorého je inštitúcia a jej pobočky v rámci Únie členom. Členské štáty zabezpečia, aby úverové inštitúcie informovali existujúcich vkladateľov aj osoby, ktoré majú v úmysle stať sa vkladateľmi, o platných vylúčeniach zo systému ochrany vkladov.

2.   Pred uzatvorením zmluvy o prijatí vkladu sa vkladateľom poskytnú informácie uvedené v odseku 1. Vkladatelia potvrdia príjem týchto informácií. Na tieto účely sa použije vzor formulára stanovený v prílohe I.

3.   Potvrdenie toho, že vklady sú oprávnenými vkladmi, sa vkladateľom poskytuje na ich výpisoch z účtu vrátane odkazu na informačný formulár uvedený v prílohe I. Na informačnom formulári sa uvedie internetová stránka príslušného systému ochrany vkladov. Informačný formulár uvedený v prílohe I sa vkladateľom poskytuje minimálne raz za rok.

Internetová stránka systému ochrany vkladov obsahuje všetky potrebné informácie pre vkladateľov, najmä informácie o ustanoveniach týkajúcich sa postupu a podmienok súvisiacich s ochranou vkladov, ako sa to predpokladá podľa tejto smernice.

4.   Informácie stanovené v odseku 1 sa sprístupňujú spôsobom predpísaným vo vnútroštátnom práve v jazyku, ktorý sa dohodol medzi vkladateľom a úverovou inštitúciou pri otvorení účtu, alebo v úradnom jazyku alebo jazykoch členského štátu, v ktorom je pobočka zriadená.

5.   Členské štáty obmedzia použitie informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 v reklame len na vecné odkazy týkajúce sa systému ochrany produktu, ktorého sa reklama týka, a na všetky dodatočné informácie, ktoré sa vyžadujú podľa vnútroštátneho práva.

Takéto informácie možno rozšíriť na vecný opis fungovania systému ochrany vkladov, ale nesmú obsahovať odkaz na neobmedzené krytie vkladov.

6.   V prípade zlúčenia, transformácie dcérskych spoločností na pobočky alebo podobných operácií sú vkladatelia informovaní najmenej mesiac pred tým, ako operácia nadobudne právny účinok, ak príslušný orgán neumožní kratšiu lehotu odôvodnenú obchodným tajomstvom alebo finančnou stabilitou.

Vkladateľom sa po oznámení zlúčenia alebo transformácie, alebo podobnej operácie poskytne trojmesačná lehota na výber alebo prevod do inej úverovej inštitúcie, a to bez akejkoľvek sankcie, ich oprávnených vkladov vrátane všetkých pripísaných úrokov a plnení v rozsahu, v akom prekročí úroveň krytia podľa článku 6 v čase operácie.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že úverová inštitúcia ukončí svoju účasť v systéme ochrany vkladov alebo je zo systému ochrany vkladov vylúčená, táto úverová inštitúcia do jedného mesiaca informovala svojich vkladateľov o takomto ukončení alebo vylúčení.

8.   Ak vkladateľ používa internetbanking, informácie, ktoré sa majú zverejniť podľa tejto smernice, sa môžu oznámiť elektronickými prostriedkami. Ak o tom vkladateľ požiada, tieto informácie sa mu poskytnú v tlačenej podobe.

Článok 17

Zoznam povolených úverových inštitúcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, keď informujú EBA o udelenom povolení v súlade s článkom 20 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ, uviedli, ktorého systému ochrany vkladov je úverová inštitúcia členom.

2.   Pri zverejňovaní a aktualizácii zoznamu povolených úverových inštitúcií v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ pri každej úverovej inštitúcii EBA uvedie, ktorého systému ochrany vkladov je úverová inštitúcia členom.

Článok 18

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 19

Prechodné ustanovenia

1.   Ak niektoré vklady alebo kategórie vkladov alebo iných nástrojov prestanú byť po transpozícii tejto smernice alebo smernice 2009/14/ES do vnútroštátneho práva plne alebo čiastočne kryté systémom ochrany vkladov, môžu členské štáty povoliť, aby boli vklady a iné nástroje, ktoré majú pôvodný dátum splatnosti, kryté až do ich pôvodného dátumu splatnosti, ak boli zaplatené alebo vydané pred 2. júlom 2014.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vkladateľom poskytli informácie o vkladoch alebo kategóriách vkladov alebo iných nástrojov, ktoré už ďalej nie sú kryté systémom ochrany vkladov, od 3. júla 2015.

3.   Členské štáty môžu v súvislosti s dostupnými finančnými prostriedkami uplatňovať limity uvedené v článku 11 ods. 5, kým sa po prvýkrát nedosiahne cieľová úroveň.

4.   Odchylne od článku 6 ods. 1 členské štáty, ktoré k 1. januáru 2008 poskytovali úroveň krytia medzi 100 000 EUR a 300 000 EUR, môžu opätovne uplatňovať túto vyššiu úroveň krytia až do 31. decembra 2018. V takom prípade sa cieľová úroveň a príspevky úverových inštitúcií primerane upravia.

5.   Komisia predloží do 3. júla 2019 správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej stanoví, ako systémy ochrany vkladov fungujúce v Únii môžu spolupracovať prostredníctvom európskeho systému na predchádzaní rizikám vyplývajúcim z cezhraničných činností a ochrany vkladov pred takýmito rizikami.

6.   Komisia predloží do 3. júla 2019 s podporou EBA Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice. Správa sa zameria najmä na:

a)

cieľovú úroveň na základe krytých vkladov vrátane posúdenia vhodnosti stanoveného percentuálneho podielu, berúc do úvahy zlyhania týkajúce sa vkladov úverových inštitúcií v minulosti v Únii;

b)

vplyv alternatívnych opatrení použitých v súlade s článkom 11 ods. 3 na ochranu vkladateľov a konzistentnosť riadneho likvidačného konania v bankovom sektore;

c)

vplyv na rôznorodosť bankových modelov;

d)

primeranosť súčasnej úrovne krytia pre vkladateľov a

e)

či sa k záležitostiam uvedeným v tomto pododseku pristupovalo tak, aby sa zachovala ochrana vkladateľov.

Do 3. júla 2019 EBA predloží Komisii správu o modeloch výpočtu a ich relevantnosti z hľadiska komerčného rizika členov. EBA pri vypracúvaní správy náležite zohľadní rizikové profily rôznych podnikateľských modelov.

Článok 20

Transpozícia

1.   Členské štáty do 3. júla 2015 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1 až 4, článkom 5 ods. 1 písm. d) až k), článkom 5 ods. 2, 3 a 4 článkom 6 ods. 2 až 7, článkom 7 ods. 4 až 9, článkom 8 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 9, článkom 9 ods. 2 a 3, článkami 10 až 16, článkami 18 a 19 a prílohou I. Znenie týchto opatrení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty do 31. mája 2016 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 8 ods. 4

Ak náležité orgány po dôkladnom preskúmaní zistia, že systém ochrany vkladov do 3. júla 2015 ešte nie je schopný dosiahnuť súlad s článkom 13, príslušné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia sa uvedú do účinnosti do 31. mája 2016.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Uvedú aj vyhlásenie o tom, že odkazy v existujúcich zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a vyhlásení upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 21

Zrušenie

Smernica 94/19/ES zmenená smernicami uvedenými v prílohe II sa zrušuje s účinnosťou od 4. júla 2019 bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumov uplatňovania smerníc uvedených v prílohe II.

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5 ods. 1 písm. a), b) a c), článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 až 3, článok 8 ods. 8, článok 9 ods. 1 a článok 17 sa uplatňujú od 4. júla 2015.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 99, 31.3.2011, s. 1.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012 (Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 81) a rozhodnutie Rady v prvom čítaní z 3. marca 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku). Pozícia Európskeho parlamentu zo 16. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5).

(4)  Pozri prílohu III.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (pozri stranu 190 tohto úradného vestníka).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu (Ú. v. EÚ L 68, 13.3.2009, s. 3).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(13)  Spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 299, 8.11.2008, s. 25).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).


PRÍLOHA I

VZOR INFORMAČNÉHO FORMULÁRA PRE VKLADATEĽA

Základné informácie o ochrane vkladu

Vklady v (vložte názov úverovej inštitúcie) chráni:

[vložte názov príslušného systému ochrany vkladov] (1)

Limit ochrany:

100 000 EUR na vkladateľa a na úverovú inštitúciu (2)

[nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro]

[ak je to relevantné:] Tieto ochranné známky sú súčasťou vašej úverovej inštitúcie [vložte všetky ochranné známky, ktoré vykonávajú činnosť na základe rovnakého povolenia]

Ak máte v tej istej úverovej inštitúcii viacero vkladov:

Všetky vaše vklady v tej istej úverovej inštitúcii sa „spočítajú“ a na celkovú sumu sa vzťahuje limit vo výške 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro] (2)

Ak máte spoločný účet s inou osobou/osobami:

Limit vo výške 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro] sa vzťahuje na každého vkladateľa samostatne (3)

Lehota na vyplatenie náhrad v prípade zlyhania úverovej inštitúcie:

7 pracovných dní (4)

[nahraďte inou lehotou, ak je to relevantné]

Mena, v ktorej sa náhrada vyplatí:

Euro [nahraďte inou menou, ak je to relevantné]

Kontakt:

[vložte kontaktné údaje príslušného systému ochrany vkladov

(adresu, telefónne číslo, e-mail: atď.)]

Viac informácií:

[vložte internetovú stránku príslušného systému ochrany vkladov]

Potvrdenie vkladateľa o prijatí:

 

Ďalšie informácie (všetky alebo niektoré z nižšie uvedených informácií)


(1)  [Len ak je to relevantné:] Váš vklad je chránený zmluvným systémom oficiálne uznaným ako systém ochrany vkladov. Ak by došlo k platobnej neschopnosti vašej úverovej inštitúcie, vyplatila by sa náhrada za vaše vklady do výšky 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro].

[Len ak je to relevantné:] Vaša úverová inštitúcia je súčasťou schémy inštitucionálneho zabezpečenia, oficiálne uznanej ako systém ochrany vkladov. To znamená, že všetky inštitúcie, ktoré sú členmi tejto schémy, sa navzájom podporujú, aby zabránili platobnej neschopnosti. Ak by došlo k platobnej neschopnosti, vyplatila by sa náhrada za vaše vklady do výšky 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro].

[Len ak je to relevantné:] Váš vklad je krytý zákonným systémom ochrany vkladov a zmluvným systémom ochrany vkladov. Ak by došlo k platobnej neschopnosti vašej úverovej inštitúcie, za vaše vklady by sa v každom prípade vyplatila náhrada do výšky 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro].

[Len ak je to relevantné:] Váš vklad je krytý zákonným systémom ochrany vkladov. Okrem toho je vaša úverová inštitúcia členom schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktorej všetci členovia sa navzájom podporujú, aby zabránili platobnej neschopnosti. Ak by došlo k platobnej neschopnosti, systém ochrany vkladov by vyplatil náhradu za vaše vklady do výšky 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro].

(2)  Ak je vklad nedostupný, pretože úverová inštitúcia nie je schopná splniť svoje finančné povinnosti, vkladateľom vyplatí náhradu systém ochrany vkladov. Táto výplata náhrady pokrýva maximálne 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro] na úverovú inštitúciu. To znamená, že všetky vklady vkladateľa v tej istej úverovej inštitúcii sa spočítajú, aby sa určila úroveň krytia. Ak má vkladateľ napríklad sporiaci účet, na ktorom je 90 000 EUR, a bežný účet, na ktorom je 20 000 EUR, vyplatí sa mu náhrada len vo výške 100 000 EUR.

[Len ak je to relevantné:] Táto metóda sa použije aj vtedy, keď úverová inštitúcia vykonáva činnosť pod rôznymi ochrannými známkami. [vložte názov úverovej inštitúcie, ktorá vedie účet] vykonáva činnosť aj pod názvom [vložte všetky ochranné známky tej istej úverovej inštitúcie]. To znamená, že všetky vklady v jednej alebo vo viacerých z týchto obchodných známok sú celkovo kryté do výšky 100 000 EUR.

(3)  V prípade spoločných účtov sa limit vo výške 100 000 EUR vzťahuje na každého vkladateľa.

[Len ak je to relevantné:] Vklady na účte, na ktorý majú oprávnenie dve alebo viaceré osoby ako členovia súkromnej obchodnej spoločnosti, združenia alebo zoskupenia podobného charakteru bez právnej subjektivity, sa na účely výpočtu limitu vo výške 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro] združujú a zaobchádza sa s nimi, ako keby ich vykonal jediný vkladateľ.

V niektorých prípadoch [vložte prípady vymedzené vo vnútroštátnom práve] sú vklady chránené vo výške presahujúcej 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro]. Viac informácií možno získať na stránke [vložte príslušnú internetovú stránku systému ochrany vkladov].

(4)  

Vyplatenie náhrad.

Zodpovedným systémom ochrany vkladov je [vložte názov a adresu, telefónne číslo, e-mail: a internetovú stránku]. Vyplatí vám náhradu za vaše vklady (až do výšky 100 000 EUR [nahraďte príslušnou sumou, ak menou nie je euro]) najneskôr do [vložte lehotu na vyplatenie náhrad stanovenú vnútroštátnym právnym predpisom] od [31. decembra 2023] do [7 pracovných dní].

[Doplňte informácie o núdzovej/dočasnej výplate, ak suma alebo sumy na vyplatenie náhrad nie sú dostupné do 7 pracovných dní.]

Ak vám náhrada nebola vyplatená v týchto lehotách, mali by ste kontaktovať systém ochrany vkladov, keďže po určitej lehote môže dôjsť k premlčaniu lehoty na uplatnenie nároku na vyplatenie náhrady. Ďalšie informácie možno získať na stránke [vložte príslušnú internetovú stránku systému ochrany vkladov].

Iné dôležité informácie

Vo všeobecnosti sú všetci retailoví vkladatelia a podniky kryté systémom ochrany vkladov. Výnimky týkajúce sa niektorých vkladov sú uvedené na internetovej stránke zodpovedného systému ochrany vkladov. Vaša úverová inštitúcia vám na požiadanie poskytne informácie aj o tom, či sú niektoré produkty kryté, alebo nie. Ak sú vklady kryté, úverová inštitúcia vám to potvrdí aj na výpise z účtu.


PRÍLOHA II

ČASŤ A

Zrušené smernice spolu s ich následnými zmenami (v zmysle článku 21)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES.

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu (v zmysle článku 21)

Smernica

Lehota na transpozíciu

94/19/ES

1. júl 1995

2009/14/ES

30. jún 2009

2009/14/ES (článok 1 bod 3 i) druhý pododsek, článok 7 ods. 1a a 3 a článok 10 ods. 1 smernice 94/19/ES zmenenej smernicou 2009/14/ES)

31. december 2010


PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

Smernica 94/19/ES

Smernica 2009/14/ES

Táto smernica

Článok 1

 

 

článok 2 ods. 1 bod 1)

článok 1 ods. 1

 

článok 2 ods. 1 bod 3)

 

 

článok 2 ods. 1 bod 4)

článok 1 ods. 2

 

článok 2 ods. 1 bod 7)

článok 1 ods. 3

článok 1 ods. 1

článok 2 ods. 1 bod 8)

článok 1 ods. 4

 

článok 2 ods. 1 bod 9)

článok 1 ods. 5

 

článok 2 ods. 1 bod 10)

 

 

článok 2 ods. 1 bod 11 až 18)

 

 

článok 2 ods. 2

článok 1 ods. 1

 

článok 2 ods. 3

 

 

Článok 3

článok 3 ods. 1

 

článok 4 ods. 1

 

 

článok 4 ods. 2

článok 3 ods. 1

 

článok 4 ods. 3

článok 3 ods. 2

 

článok 4 ods. 4

článok 3 ods. 3

 

článok 4 ods. 5 a 6

 

 

článok 4 ods. 9

 

 

článok 4 ods. 10 a 11

Článok 2

 

článok 5 ods. 1 písm. a), b) a c)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 1

 

článok 5 ods. 1 písm. d)

 

 

článok 5 ods. 1 písm. e)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 10

 

článok 5 ods. 1 písm. f)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 2

 

článok 5 ods. 1 písm. g)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 5

 

článok 5 ods. 1 písm. h)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 6

 

článok 5 ods. 1 písm. i)

článok 7 ods. 2, príloha I body 3, 4

 

článok 5 ods. 1 písm. j)

článok 7 ods. 2, príloha I bod 12

 

článok 5 ods. 1 písm. k)

článok 7 ods. 1

článok 1 ods. 3 písm. a)

článok 6 ods. 1

 

 

článok 6 ods. 2 a 3

 

 

článok 6 ods. 4

 

článok 1 ods. 3 písm. a)

článok 6 ods. 5

článok 7 ods. 5

 

článok 6 ods. 6

 

článok 1 ods. 3 písm. d)

článok 6 ods. 7

Článok 8

 

článok 7 ods. 1, 2 a 3

 

 

článok 7 ods. 4 až 9

článok 10 ods. 1

článok 1 ods. 6 písm. a)

článok 8 ods. 1

 

 

článok 8 ods. 2 až 6

článok 10 ods. 4

 

článok 8 ods. 7

článok 10 ods. 5

 

článok 8 ods. 8

 

 

článok 8 ods. 9

článok 7 ods. 6

 

článok 9 ods. 1

Článok 11

 

článok 9 ods. 2

 

 

článok 9 ods. 3

 

 

články 10 až 13

článok 4 ods. 1

 

článok 14 ods. 1

 

 

článok 14 ods. 2 až 8

Článok 6

 

Článok 15

článok 9 ods. 1

článok 1 ods. 5

článok 16 ods. 1, 2 a 3

článok 9 ods. 2

 

článok 16 ods. 4

 

 

článok 16 ods. 5

Článok 13

 

Článok 17

 

článok 1 ods. 4

Článok 18


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/179


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/57/EÚ

zo 16. apríla 2014

o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Integrovaný a účinný finančný trh a väčšia dôvera investorov si vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere, deriváty a referenčné hodnoty.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES (4) sa doplnil a aktualizoval právny rámec Únie na ochranu integrity trhu. Vyžaduje sa v nej tiež, aby členské štáty zaručili, že príslušné orgány majú právomoci odhaľovať a vyšetrovať zneužívanie trhu. Bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, sa v smernici 2003/6/ES takisto požaduje, aby členské štáty zabezpečili, že možno prijať primerané správne opatrenia voči osobám zodpovedným za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica, alebo im uložiť správne sankcie.

(3)

V správe z 25. februára 2009 skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedal Jacques de Larosière (ďalej len „skupina Jacquesa de Larosièr“), sa odporučilo, aby sa spoľahlivý obozretný rámec pre hospodárenie a podnikanie vo finančnom sektore opieral o silné režimy dohľadu a sankcionovania. So zreteľom na tento cieľ sa skupina Jacquesa de Larosièr domnievala, že orgány dohľadu musia mať dostatočné právomoci konať a že by mali existovať rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné trestné činy – sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať, aby sa zachovala integrita trhu. Skupina Jacquesa de Larosièr dospela k záveru, že sankčné režimy členských štátov sú všeobecne slabé a rôznorodé.

(4)

Dobre fungujúci právny rámec týkajúci sa zneužívania trhu si vyžaduje účinné presadzovanie. Hodnotenie vnútroštátnych systémov správnych sankcií podľa smernice 2003/6/ES ukázalo, že nie všetky príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii celú sústavu právomocí na zaručenie primeraných sankcií ako odpovede na zneužívanie trhu. Zistilo sa najmä, že nie všetky členské štáty stanovili peňažné správne sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom a že výška sankcií bola v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná. Preto bolo potrebné, aby nový legislatívny akt zabezpečil spoločné minimálne pravidlá v celej Únii.

(5)

Prijatie správnych sankcií členskými štátmi sa doteraz ukázalo ako nedostatočné na zaručenie dodržiavania pravidiel predchádzania zneužívaniu trhu a boja proti nemu.

(6)

Je nevyhnutné, aby sa dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu posilnilo dostupnosťou trestných sankcií, ktoré vyjadrujú silnejšiu formu spoločenského nesúhlasu v porovnaní so správnymi sankciami. Ustanovenie aspoň závažných foriem zneužívania trhu za trestný čin vymedzuje jasné hranice pre druhy konania, ktoré sa považujú za osobitne neprijateľné, a vysiela verejnosti a potenciálnym páchateľom signál, že príslušné orgány berú takéto konanie veľmi vážne.

(7)

Nie všetky členské štáty ustanovili trestné sankcie za niektoré druhy závažných porušení vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica 2003/6/ES. Rôzne prístupy členských štátov oslabujú jednotnosť podmienok fungovania na vnútornom trhu a môžu motivovať ľudí na to, aby zneužívali trh v členských štátoch, ktoré za tieto činy nemajú stanovené trestné sankcie. Okrem toho sa doteraz na úrovni Únie nedospelo k zhode v tom, ktoré konanie sa považuje za závažné porušenie pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu. Preto by sa mali stanoviť minimálne pravidlá v súvislosti s vymedzením trestných činov spáchaných fyzickými osobami, zodpovednosti právnických osôb a príslušných trestných sankcií. Spoločné minimálne pravidlá by takisto umožnili využívať účinnejšie metódy vyšetrovania a umožnili účinnejšiu spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi. Vzhľadom na následky finančnej krízy je zrejmé, že manipulácia s trhom môže zapríčiniť rozsiahle škody s dosahom na životy miliónov ľudí. Škandál Libor, ktorý sa týkal vážneho prípadu manipulácie s referenčnými hodnotami, ukázal, že súvisiace problémy a medzery v zákonoch majú nepriaznivý vplyv na dôveru trhu a môžu mať za následok významné straty pre investorov a narušenie reálnej ekonomiky. Absencia spoločných režimov trestných sankcií v Únii poskytuje páchateľom trestnej činnosti na trhoch príležitosti na to, aby zneužívali menej prísne režimy v niektorých členských štátoch. Zavedenie trestných sankcií za zneužívanie trhu bude mať na potenciálnych páchateľov väčší odrádzajúci účinok.

(8)

Zavedenie trestných sankcií všetkými členskými štátmi aspoň za závažné skutky zneužívania trhu je preto nevyhnutné, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie politiky Únie v oblasti boja proti zneužívaniu trhu.

(9)

S cieľom zosúladiť rozsah pôsobnosti tejto smernice s rozsahom pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (5) by sa malo z tejto smernice vyňať obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu, obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi v záujme stabilizácie cenných papierov, transakcie, pokyny alebo konanie pri uskutočňovaní menovej a devízovej politiky či politiky riadenia verejného dlhu, činnosti týkajúce sa emisných kvót pri vykonávaní politiky Únie v oblasti klímy a činnosti uskutočňované v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie a spoločnej rybárskej politiky Únie.

(10)

Členské štáty by mali mať povinnosť ustanoviť, že aspoň závažné prípady obchodovania s využitím dôverných informácií, manipulácia s trhom a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií predstavujú trestný čin, ak sa spáchajú úmyselne.

(11)

Na účely tejto smernice by sa obchodovanie s využitím dôverných informácií a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií malo považovať za závažné, ak vplyv na integritu trhu, skutočný alebo potenciálny súvisiaci zisk či zamedzenie straty, úroveň poškodenia trhu alebo celkovú hodnotu obchodovaných finančných nástrojov je vysoký. Ďalšie okolnosti, ktoré by sa mohli brať do úvahy, sú napríklad prípady, ak bol trestný čin spáchaný v rámci zločineckej skupiny alebo ak podozrivá či obžalovaná osoba už spáchala takýto trestný čin predtým.

(12)

Na účely tejto smernice by sa manipulácia s trhom mala považovať za závažnú, ak je vplyv na integritu trhu, skutočný alebo potenciálny súvisiaci zisk alebo zamedzenú stratu, na úroveň poškodenia trhu, úroveň zmeny hodnoty finančného nástroja, spotovú zmluvu týkajúcu sa komodít alebo na výšku pôvodne použitých finančných prostriedkov vysoký alebo keď manipuláciu vykoná osoba zamestnaná alebo pracujúca vo finančnom sektore alebo v orgáne dohľadu, alebo v regulačnom orgáne.

(13)

Vzhľadom na nepriaznivé účinky, ktoré má pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom na integritu finančných trhov a dôveru investorov v tieto trhy, tieto formy konania by sa mali takisto trestať ako trestný čin.

(14)

V tejto smernici by sa mala členským štátom uložiť povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom a neoprávnené sprístupnenie dôverných informácií, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Touto smernicou by sa nemali ukladať žiadne povinnosti, čo sa týka uplatňovania takýchto sankcií ani akéhokoľvek iného dostupného systému presadzovania práva v jednotlivých prípadoch.

(15)

Touto smernicou by sa od členských štátov malo takisto vyžadovať, aby zaručili, že podnecovanie na tieto trestné činy, ako aj ich napomáhanie a navádzanie na ne sú takisto trestné.

(16)

Na to, aby boli sankcie za trestné činy uvádzané v tejto smernici účinné a odrádzajúce, mala by sa v tejto smernici stanoviť dolná hranica maximálnej dĺžky odňatia slobody.

(17)

Táto smernica by sa mala uplatňovať so zreteľom na právny rámec ustanovený nariadením (EÚ) č. 596/2014 a na jeho vykonávacie opatrenia.

(18)

S cieľom zaručiť účinné vykonávanie európskej politiky na zabezpečenie integrity finančných trhov stanovenej v nariadení (EÚ) č. 596/2014 by členské štáty mali rozšíriť zodpovednosť za trestné činy ustanovené v tejto smernici na právnické osoby, a to prostredníctvom zavedenia trestných a iných ako trestných sankcií alebo iných opatrení, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce, ako sú napríklad sankcie a opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 596/2014. Tieto sankcie alebo iné opatrenia môžu zahŕňať zverejnenie konečného rozhodnutia o sankcii vrátane totožnosti zodpovednej právnickej osoby s prihliadnutím na základné práva, zásadu proporcionality a riziko pre stabilitu finančných trhov a na prebiehajúce vyšetrovanie. Členské štáty by mali v prípadoch, keď je to náležité a keď vnútroštátne právo ustanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, rozšíriť túto trestnú zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva za trestné činy ustanovené v tejto smernici. Táto smernica by nemala brániť členským štátom zverejňovať konečné rozhodnutia o zodpovednosti alebo sankciách.

(19)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány presadzovania práva, justičné orgány a iné príslušné orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v tejto smernici mohli využívať účinné vyšetrovacie nástroje. Používanie takýchto nástrojov v súlade s vnútroštátnym právom by malo byť primerané povahe a závažnosti vyšetrovaných trestných činov, pričom sa prihliada okrem iného na zásadu proporcionality.

(20)

Keďže v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať alebo zachovať prísnejšie trestnoprávne predpisy týkajúce sa zneužívania trhu.

(21)

Členské štáty môžu napríklad stanoviť, že manipulácia s trhom spáchaná z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti predstavuje trestný čin.

(22)

Povinnosti členských štátov uvedené v tejto smernici ustanoviť vo svojom vnútroštátnom práve sankcie pre fyzické osoby a právnické osoby nevynímajú členské štáty z povinnosti ustanoviť vo vnútroštátnom práve správne sankcie a iné opatrenia za porušenia uvedené v nariadení (EÚ) č. 596/2014, ak sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 596/2014 nerozhodli, že za takéto porušenia ustanovia vo svojom vnútroštátnom práve len trestné sankcie.

(23)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice je stanovený tak, aby dopĺňal a zabezpečoval účinné vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 596/2014. Kým trestné činy by mali byť podľa tejto smernice trestané, keď sa spáchajú úmyselne, a aspoň v závažných prípadoch, sankcie za porušenie nariadenia (EÚ) č. 596/2014 si nevyžadujú, aby sa úmysel preukázal alebo aby boli kvalifikované ako vážne. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa táto smernica transponuje, by členské štáty mali zabezpečiť, aby zavedenie trestných sankcií za trestné činy v súlade s touto smernicou a správnych sankcií v súlade s nariadením (EÚ) č. 596/2014 neviedlo k porušeniu zásady ne bis in idem.

(24)

Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá vnútroštátneho trestného práva o uplatňovaní a výkone trestov v súlade s konkrétnymi okolnosťami v každom jednotlivom prípade, ukladanie sankcií by malo byť proporcionálne pri zohľadnení dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým zodpovedné osoby predišli, ako aj škody spôsobenej iným osobám v dôsledku trestného činu, a kde je to vhodné, aj poškodenia fungovania trhov alebo hospodárstva v širšom zmysle.

(25)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie dostupnosti trestných sankcií aspoň za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(26)

Zvýšené cezhraničné činnosti si vyžadujú účinnú a efektívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov zneužívania trhu. Organizácia a kompetencie týchto vnútroštátnych orgánov v jednotlivých členských štátoch by ich spolupráci nemali brániť.

(27)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) tak, ako je to uznané v ZEÚ. Konkrétne by sa pri jej uplatňovaní malo riadne dodržiavať právo na ochranu osobných údajov (článok 8), na slobodu prejavu a informácií (článok 11), na slobodu podnikania (článok 16), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47), prezumpcia neviny a právo na obhajobu (článok 48), zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (článok 49) a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50).

(28)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zaručiť procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní. Ich povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z práva Únie o procesných právach v trestnom konaní. Žiadne ustanovenie tejto smernice nemá za cieľ obmedzovanie slobody tlače alebo slobody prejavu v médiách, keďže sú zaručené v Únii a v členských štátoch, najmä podľa článku 11 charty a podľa iných relevantných ustanovení. Toto by sa malo zdôrazniť najmä v súvislosti so zverejňovaním dôverných informácií v súlade s ustanoveniami o takomto zverejňovaní v tejto smernici.

(29)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pokiaľ ide o priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), sa Spojené kráľovstvo nezúčastní na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(30)

V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pokiaľ ide o priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(31)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(32)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. februára 2012 (6),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica ustanovuje minimálne pravidlá pre trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií, neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií a manipuláciu s trhom s cieľom zabezpečiť v Únii integritu finančných trhov a zvýšiť ochranu investorov a dôveru v tieto trhy.

2.   Táto smernica sa vzťahuje na:

a)

finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo tie, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu;

b)

finančné nástroje obchodované v multilaterálnom obchodnom systéme (multilateral trading facility – MTF)), prijaté na obchodovanie v MTF alebo tie, pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie v MTF;

c)

finančné nástroje obchodované v rámci organizovaných obchodných systémov (OTF);

d)

finančné nástroje, ktoré sa neuvádzajú pod písmenami a), b) ani c) a ktorých cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty finančného nástroja uvedeného pod uvedenými písmenami alebo má na ne vplyv, vrátane okrem iného swapov na úverové zlyhanie a rozdielových zmlúv.

Táto smernica sa uplatňuje aj na konanie alebo transakcie, a to vrátane ponúk, ktoré sa týkajú obchodovania s emisnými kvótami na aukčnej platforme, ktorá bola schválená ako regulovaný trh, alebo na takéto obchodovanie s inými draženými produktmi, ktoré sú na nich založené, vrátane toho, keď dražené produkty nie sú finančné nástroje, v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1031/2010 (7). Bez toho, aby tým boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia vzťahujúce sa na ponuky predložené v súvislosti s aukciou, každé požiadavky a ustanovenia v tejto smernici, ktoré sa týkajú pokynov na obchodovanie, sa vzťahujú na takéto ponuky.

3.   Táto smernica sa neuplatňuje na:

a)

obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu, ak sa takéto obchodovanie vykonáva v súlade s článkom 5 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

b)

obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 596/2014 v záujme stabilizácie cenných papierov, ak sa takéto obchodovanie vykonáva v súlade s článkom 5 ods. 4 a 5 uvedeného nariadenia;

c)

transakcie, pokyny alebo konanie pri uskutočňovaní menovej politiky, devízovej politiky alebo politiky riadenia verejného dlhu v súlade s článkom 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, transakcie, pokyny alebo konanie uskutočňované v súlade s článkom 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, činnosti pri uskutočňovaní politiky Únie v oblasti klímy v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedeného nariadenia alebo činnosti uskutočňované v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie alebo spoločnej rybárskej politiky Únie v súlade s článkom 6 ods. 4 uvedeného nariadenia.

4.   Článok 5 sa vzťahuje aj na:

a)

spotové zmluvy týkajúce sa komodít, ktoré nie sú veľkoobchodnými energetickými produktmi, keď transakcia, pokyn alebo konanie má vplyv na cenu alebo hodnotu finančného nástroja uvedeného v odseku 2 tohto článku;

b)

druhy finančných nástrojov vrátane derivátových kontraktov alebo derivátových nástrojov na prenos kreditného rizika, keď transakcia, pokyn, ponuka alebo konanie má vplyv na cenu alebo hodnotu spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, ak táto cena alebo hodnota závisí od ceny alebo hodnoty daných finančných nástrojov;

c)

konanie súvisiace s referenčnými hodnotami.

5.   Táto smernica sa uplatňuje na každú transakciu, pokyn alebo konanie týkajúce sa všetkých finančných nástrojov uvedených v odsekoch 2 a 4 bez ohľadu na to, či sa táto transakcia, pokyn alebo konanie uskutočňujú, alebo neuskutočňujú na obchodnom mieste.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„finančný nástroj“ je akýkoľvek finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (8);

2.

„spotová zmluva týkajúca sa komodít“ je spotová zmluva týkajúca sa komodít vymedzená v článku 3 ods. 1 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

3.

„program spätného výkupu“ je obchodovanie s vlastnými akciami v súlade s článkami 21 až 27 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (9);

4.

„dôverné informácie“ sú informácie v zmysle článku 7 ods. 1 až 4 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

5.

„emisná kvóta“ je emisná kvóta opísaná v oddiele C bode 11 prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

6.

„referenčná hodnota“ je referenčná hodnota vymedzená v článku 3 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

7.

„uznaný trhový postup“ je osobitný trhový postup, ktorý uznal príslušný orgán členského štátu v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

8.

„stabilizácia“ je stabilizácia vymedzená v článku 3 bode 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

9.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;

10.

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ je multilaterálny obchodný systém vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice 2014/65/EÚ;

11.

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ je organizovaný obchodný systém vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 23 smernice 2014/65/EÚ;

12.

„obchodné miesto“ je obchodné miesto vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ;

13.

„veľkoobchodný energetický produkt“ je veľkoobchodný energetický produkt vymedzený v článku 2 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (10);

14.

„emitent“ je emitent vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

Článok 3

Obchodovanie s využitím dôverných informácií, odporúčanie inej osobe, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo navádzanie inej osoby, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa obchodovanie s využitím dôverných informácií, odporúčanie inej osobe zapojiť sa do obchodovania s využitím dôverných informácií alebo navádzanie inej osoby zapojiť sa do obchodovania s využitím dôverných informácií uvedené v odsekoch 2 až 8 považovali za trestné činy aspoň v závažných prípadoch a vtedy, ak sú spáchané úmyselne.

2.   Na účely tejto smernice sa za obchodovanie s využitím dôverných informácií považuje činnosť, keď osoba má dôverné informácie a využíva ich priamo alebo nepriamo na nadobudnutie alebo prevod finančných nástrojov, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, a to na vlastný účet alebo na účet tretej osoby.

3.   Tento článok sa vzťahuje na každú osobu, ktorá má dôverné informácie v dôsledku toho, že uvedená osoba:

a)

je členom správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta;

b)

má podiel na kapitále emitenta;

c)

má prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním zamestnania, povolania alebo povinností alebo

d)

je zapojená do trestnej činnosti.

Tento článok sa vzťahuje aj na každú osobu, ktorá získala dôverné informácie za iných okolností, než sú okolnosti uvedené v prvom pododseku, ak uvedená osoba vie, že ide o dôverné informácie.

4.   Využitie dôverných informácií na zrušenie alebo zmenu pokynu týkajúceho sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, ak daný pokyn bol zadaný predtým, ako príslušná osoba získala dôverné informácie, sa takisto považuje za obchodovanie s využitím dôverných informácií.

5.   V súvislosti s aukciami emisných kvót alebo iných dražených produktov na nich založených, ktoré sa konajú v súlade s nariadením (EÚ) č. 1031/2010, využitie dôverných informácií uvedené v odseku 4 tohto článku zahŕňa aj situáciu, keď osoba predloží, zmení alebo stiahne ponuku týkajúcu sa jej vlastného účtu alebo účtu tretej strany.

6.   Na účely tejto smernice k odporúčaniu, aby sa iná osoba zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, alebo k navádzaniu inej osoby, aby sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií, dochádza vtedy, keď osoba pozná dôverné informácie a:

a)

odporučí na základe týchto informácií inej osobe, aby nadobudla alebo previedla finančné nástroje, na ktoré sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto nadobudnutie alebo prevod vykonala, alebo

b)

odporučí na základe týchto informácií tejto inej osobe, aby zrušila alebo zmenila pokyn týkajúci sa finančného nástroja, na ktorý sa tieto informácie vzťahujú, alebo navádza túto osobu, aby takéto zrušenie alebo zmenu vykonala.

7.   Využitie odporúčaní alebo navádzania uvedených v odseku 6 predstavuje obchodovanie s využitím dôverných informácií v prípade, ak osoba využívajúca odporúčanie alebo navádzanie vie, že je to založené na dôverných informáciách.

8.   Na účely tohto článku samotná skutočnosť, že osoba má alebo mala dôverné informácie, neznamená, že táto osoba tieto informácie využila alebo sa zapojila do obchodovania s využitím dôverných informácií na základe nadobudnutia alebo prevodu, ak sa jej konanie kvalifikuje ako legitímne podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

Článok 4

Neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií uvedené v odsekoch 2 až 5 považovalo za trestný čin aspoň v závažných prípadoch a vtedy, ak je spáchané úmyselne.

2.   Na účely tejto smernice sa za neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií považujú prípady, keď osoba má dôverné informácie a poskytne tieto informácie inej osobe, okrem prípadov, keď k zverejneniu dôjde v rámci bežného výkonu zamestnania, povolania alebo povinností, vrátane prípadov, keď sa zverejnenie kvalifikuje ako skúmanie trhu podľa článku 11 ods. 1 až 8 nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

3.   Tento článok sa vzťahuje na každú osobu v situáciách alebo podmienkach uvedených v článku 3 ods. 3.

4.   Na účely tejto smernice sa ďalšie zverejnenie odporúčaní alebo navádzanie uvedené v článku 3 ods. 6 pokladá za neoprávnené zverejnenie dôverných informácií podľa tohto článku, ak osoba zverejňujúca odporúčanie alebo navádzanie vie, že sú založené na dôverných informáciách.

5.   Tento článok sa uplatňuje v súlade s potrebou chrániť slobodu tlače a slobodu prejavu.

Článok 5

Manipulácia s trhom

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa manipulácia s trhom uvedená v odseku 2 považovala za trestný čin aspoň v závažných prípadoch a vtedy, ak je spáchaná úmyselne.

2.   Na účely tejto smernice manipulácia s trhom zahŕňa tieto činnosti:

a)

uzatvorenie transakcií, zadávanie pokynov na obchodovanie alebo akékoľvek iné konanie, ktoré:

i)

poskytuje nepravdivé alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančného nástroja alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, alebo

ii)

zaisťuje cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni,

pokiaľ dôvody konania osoby, ktorá uzatvorila transakcie alebo vydala pokyny na obchodovanie, nie sú legitímne a tieto transakcie alebo pokyny na obchodovanie nie sú v súlade s uznanými trhovými postupmi na príslušnom obchodnom mieste;

b)

uzatvorenie transakcie, zadanie pokynu na obchodovanie alebo akákoľvek iná činnosť alebo konanie ovplyvňujúce cenu jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít, ktorá využíva fiktívne nástroje alebo akúkoľvek inú formu podvodu alebo machinácie;

c)

šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýchkoľvek iných prostriedkov, ktoré vysielajú nepravdivé alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku, dopyt alebo cenu finančných nástrojov či súvisiacich spotových zmlúv týkajúcich sa komodít, alebo zaisťujú ceny jedného alebo viacerých finančných nástrojov alebo súvisiacej spotovej zmluvy týkajúcej sa komodít na neprirodzenej alebo umelej úrovni, pričom osoby, ktoré šírili informácie, dosiahnu pre seba alebo inú osobu zo šírenia týchto informácií výhodu alebo zisk, alebo

d)

prenos nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií či poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich vstupných informácií, alebo akékoľvek iné konanie, ktorým sa manipuluje s výpočtom referenčnej hodnoty.

Článok 6

Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa podnecovanie, napomáhanie a navádzanie na trestné činy uvedené v článku 3 ods. 2 až 5 a v článkoch 4 a 5 trestalo ako trestný čin.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa pokus o spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v článku 3 ods. 2 až 5 a 7 a v článku 5 trestal ako trestný čin.

3.   Článok 3 ods. 8 platí obdobne.

Článok 7

Trestné sankcie pre fyzické osoby

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa trestné činy uvedené v článkoch 3 až 6 trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pre trestné činy uvedené v článkoch 3 a 5 bola horná hranica trestu odňatia slobody stanovená najmenej na štyri roky.

3.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby pre trestný čin uvedený v článku 4 bola horná hranica trestu odňatia slobody stanovená najmenej na dva roky.

Článok 8

Zodpovednosť právnických osôb

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby právnické osoby mohli byť zodpovedné za trestné činy uvedené v článkoch 3 až 6, ktoré v ich prospech spáchala akákoľvek osoba konajúca buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu príslušnej právnickej osoby, majúca vedúce postavenie v rámci právnickej osoby, na základe:

a)

právomoci zastupovať právnickú osobu;

b)

oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo

c)

oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.

2.   Členské štáty takisto prijmú potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že právnické osoby môžu byť zodpovedné, keď nedostatok dohľadu alebo kontroly osobou uvedenou v odseku 1 umožnil spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 3 až 6 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

3.   Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 a 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré sú páchateľmi, podnecovateľmi alebo spolupáchateľmi trestných činov uvedených v článkoch 3 až 6.

Článok 9

Sankcie voči právnickým osobám

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na právnickú osobu zodpovednú podľa článku 8 vzťahovalo uloženie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií, ktoré zahŕňajú pokuty trestnoprávnej alebo inej povahy a môžu zahŕňať aj iné sankcie, napríklad:

a)

vylúčenie z nároku na verejné výhody alebo pomoc;

b)

dočasný alebo trvalý zákaz výkonu obchodnej činnosti;

c)

uloženie súdneho dohľadu;

d)

súdne rozhodnutie o zrušení právnickej osoby;

e)

dočasné alebo trvalé ukončenie činnosti subjektov, ktoré sa využili na spáchanie trestného činu.

Článok 10

Súdna príslušnosť

1.   Členský štát prijme opatrenia potrebné na určenie ich súdnej príslušnosti vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 až 6, ak boli spáchané:

a)

úplne alebo čiastočne na jeho území alebo

b)

jedným z jeho štátnych príslušníkov, aspoň v prípadoch, keď sa čin považuje za trestný čin tam, kde bol spáchaný.

2.   Členský štát informuje Komisiu, ak sa rozhodne stanoviť ďalšiu súdnu príslušnosť pre trestné činy uvedené v článkoch 3 až 6, spáchané mimo jeho územia, keď:

a)

páchateľ má obvyklý pobyt na jeho území alebo

b)

trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území.

Článok 11

Odborná príprava

Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty vyžadujú od subjektov zodpovedných za odbornú prípravu sudcov, prokurátorov, polície, justičných pracovníkov a pracovníkov príslušných orgánov zapojených do trestného konania a vyšetrovania, aby poskytovali primeranú odbornú prípravu zodpovedajúcu cieľom tejto smernice.

Článok 12

Správa

Komisia do 4. júla 2018 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tejto smernice a v prípade potreby o nutnosti jej zmeny, a to aj v súvislosti s výkladom závažných prípadov uvedených v článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 1, s úrovňou sankcií stanovených členskými štátmi a s rozsahom, v akom boli prijaté dobrovoľné prvky uvedené v tejto smernici.

V prípade potreby Komisia k správe pripojí legislatívny návrh.

Článok 13

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a zverejnia do 3. júla 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto opatrení.

Členské štáty tieto opatrenia uplatňujú od 3. júla 2016 za podmienky nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V Štrasburgu 16. apríla 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 181, 21.6.2012, s. 64.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/172/ES (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(6)  Ú. v. EÚ C 177, 20.6.2012, s. 1.

(7)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/190


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/59/EÚ

z 15. mája 2014,

ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Finančná kríza ukázala, že na úrovni Únie je výrazný nedostatok vhodných nástrojov, pomocou ktorých by bolo možné účinne riešiť situáciu nezdravých alebo zlyhávajúcich úverových inštitúcii a investičných spoločností (ďalej len „inštitúcie“). Takéto nástroje sú potrebné najmä na to, aby sa zabránilo platobnej neschopnosti, alebo v prípade, keď platobná neschopnosť nastane, na minimalizáciu nepriaznivých následkov pomocou zachovania systémovo dôležitých funkcií príslušnej inštitúcie. Počas krízy boli uvedené výzvy významným faktorom, ktorý prinútil členské štáty zachrániť inštitúcie pomocou použitia peňazí daňových poplatníkov. Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je v čo najväčšej miere predchádzať nutnosti prijímať takéto kroky.

(2)

Finančná kríza mala systémový rozmer v tom zmysle, že zasiahla prístup veľkej časti úverových inštitúcií k financovaniu. Aby sa zabránilo zlyhaniu s katastrofálnymi následkami pre celú ekonomiku, takáto kríza si vyžaduje opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k financovaniu, a to za rovnakých podmienok pre všetky úverové inštitúcie, ktoré sú inak solventné. Takéto opatrenia zahŕňajú podporu likvidity zo strany centrálnych bánk a záruky členských štátov na cenné papiere vydávané solventnými úverovými inštitúciami.

(3)

Finančné trhy Únie sú vysoko integrované a vzájomne prepojené s mnohými inštitúciami, ktoré rozsiahlu časť svojej činnosti vykonávajú mimo vnútroštátnych hraníc. Zlyhanie cezhraničnej inštitúcie pravdepodobne ovplyvní stabilitu finančných trhov v rôznych členských štátoch, v ktorých táto inštitúcia pôsobí. Neschopnosť členských štátov prevziať kontrolu nad zlyhávajúcou inštitúciou a vyriešiť jej krízovú situáciu tak, aby sa účinne zabránilo širším systémovým škodám, môže narušiť vzájomnú dôveru členských štátov a dôveryhodnosť vnútorného trhu v oblasti finančných služieb. Stabilita finančných trhov je preto základnou podmienkou zriadenia a fungovania vnútorného trhu.

(4)

V súčasnosti na úrovni Únie neexistuje harmonizácia konaní zameraných na riešenie krízových situácií inštitúcií. Niektoré členské štáty používajú v prípade inštitúcii rovnaké konania, ktoré uplatňujú aj na iné podniky, ktoré sú v platobnej neschopnosti, a ktoré boli v určitých prípadoch upravené pre inštitúcie. Medzi zákonmi, nariadeniami a administratívnymi ustanoveniami, ktorými sa členské štáty v prípade platobnej neschopnosti inštitúcií riadia, existujú podstatné a procesné rozdiely. Okrem toho finančná kríza odhalila skutočnosť, že všeobecné konkurzné konania podnikov nemusia byť vždy vhodné pre inštitúcie, pretože nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu, kontinuitu zásadných funkcií inštitúcií ani zachovanie finančnej stability.

(5)

Preto je potrebný režim, ktorý poskytne orgánom dôveryhodný súbor nástrojov na dostatočne včasnú a rýchlu intervenciu do nezdravej alebo zlyhávajúcej inštitúcie tak, aby sa zabezpečila kontinuita zásadných finančných a ekonomických funkcií inštitúcie, pričom by sa minimalizoval vplyv zlyhania inštitúcie na hospodársky a finančný systém. Tento systém by mal zabezpečiť, aby akcionári niesli straty ako prví a aby veritelia niesli straty po akcionároch za podmienky, že žiadnemu veriteľovi nevzniknú väčšie straty, než aké by mu vznikli, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania, a to v súlade so zásadou neznevýhodnenia veriteľov uvedenou v tejto smernici. Nové právomoci by mali orgánom napríklad umožniť zachovať nepretržitý prístup ku vkladom a platobným transakciám, predávať v prípade potreby životaschopné časti inštitúcie a rozdeľovať straty spravodlivým a predvídateľným spôsobom. Tieto ciele by mali pomôcť zabrániť destabilizácii finančných trhov a minimalizovať náklady daňových poplatníkov.

(6)

Pokračujúca revízia regulačného rámca, najmä posilňovanie kapitálových vankúšov a vankúšov likvidity a lepšie nástroje na makroprudenciálne politiky, by mala zmenšiť pravdepodobnosť budúcich kríz a posilniť odolnosť inštitúcií voči ekonomickému napätiu, či už spôsobenému systémovými poruchami, alebo udalosťami typickými pred jednotlivé inštitúcie. Nie je však možné navrhnutie regulačného a kontrolného rámca, ktorý dokáže zabrániť tomu, aby sa tieto inštitúcie dostali do ťažkostí. Členské štáty by mali preto byť pripravené a mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií na riešenie situácií zahrnujúcich tak systémové krízy, ako aj zlyhania jednotlivých inštitúcií. Medzi tieto nástroje by mali patriť mechanizmy umožňujúce orgánom účinne riešiť prípady inštitúcií, ktoré zlyhávajú alebo ktoré pravdepodobne zlyhajú.

(7)

Výkon týchto právomoci a prijaté opatrenia by mali brať do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k zlyhaniu. Ak problém vzniká v jednotlivej inštitúcii a zostávajúca časť finančného systému nie je zasiahnutá, orgány by mali mať možnosť uplatniť právomoci na riešenie krízových situácií bez toho, aby sa museli obávať nákazlivých účinkov. Na druhej strane v krehkom prostredí by sa malo viac úsilia venovať tomu, aby sa zabránilo destabilizácii finančných trhov.

(8)

Pri riešení krízovej situácie inštitúcie, ktorej sa jej činnosť zachová, môže vláda ako poslednú inštanciu zapojiť nástroje finančnej stabilizácie vrátane dočasného verejného vlastníctva. Preto je dôležité, aby právomoci a finančné opatrenia na riešenie krízy mali takú štruktúru, aby daňoví poplatníci boli príjemcami každého prebytku, ktorý vznikne po reštrukturalizácii inštitúcie, ktorá vďaka orgánom získala opäť pevnú pôdu pod nohami. Zodpovednosť a prevzatie rizika by mali byť sprevádzané odmenou.

(9)

Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií; iné naznačili svoj zámer zaviesť takéto mechanizmy, ak sa neprijmú na úrovni Únie. Skutočnosť, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s riešením krízových situácií inštitúcií bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcich cezhraničných skupín inštitúcií. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť vyriešiť krízové situácie inštitúcií. Tieto rozdiely v režimoch riešenia krízových situácií môžu mať vplyv na náklady na financovanie inštitúcií v členských štátoch a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže medzi inštitúciami. Účinné režimy riešenia krízových situácií vo všetkých členských štátoch sú nevyhnutné na to, aby sa zaručilo, že inštitúcie nemožno vo vykonávaní práv vnútorného trhu, konkrétne práva usadiť sa, obmedziť finančnými možnosťami ich domovského členského štátu zvládnuť ich zlyhanie.

(10)

Takéto prekážky by sa mali odstrániť a mali by sa prijať pravidlá, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia upravujúce vnútorný trh nebudú oslabené. Na tento účel by mali pravidlá upravujúce riešenie krízových situácií inštitúcií podliehať spoločným minimálnym pravidlám harmonizácie.

(11)

Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v celej škále inštitúcií, by sa režim riešenia krízových situácií mal vzťahovať na inštitúcie podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (4) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5). Režim by sa mal uplatňovať aj na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (6), a na finančné holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou a finančné inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami inštitúcie alebo finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou a vzťahuje sa na nich dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe. Kríza ukázala, že platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine môže rýchlo ovplyvniť aj platobnú schopnosť celej skupiny, a teda môže mať aj svoje vlastné systémové dôsledky. Orgány by preto mali disponovať účinnými prostriedkami so zreteľom na tieto subjekty, aby zabránili „nákaze“ a mali by vypracovať konzistentnú schému riešenia krízových situácií pre túto skupinu ako celok, keďže platobná neschopnosť subjektu pridruženého k skupine by mohla rýchlo ovplyvniť platobnú schopnosť celej skupiny.

(12)

Aby sa zabezpečila vnútorná konzistentnosť regulačného rámca, centrálne protistrany v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (7) a centrálne depozitáre cenných papierov v zmysle pripravovaného nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii a centrálnych depozitároch cenných papierov (CDCP) by mohli spadať pod samostatnú legislatívnu iniciatívu stanovujúcu rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií týchto subjektov.

(13)

Používaním nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí stanovených v tejto smernici sa môžu narušiť práva akcionárov a veriteľov. Najmä právomoc orgánov previesť akcie alebo všetky či niektoré aktíva inštitúcie na súkromného kupujúceho bez súhlasu akcionárov bude mať vplyv na vlastnícke práva akcionárov. Okrem toho právomoc rozhodnúť o tom, ktoré pasíva sa majú previesť zo zlyhávajúcej inštitúcie na základe cieľa zaručiť kontinuitu služieb a cieľa vyhnúť sa nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, môže mať vplyv na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi. Opatrenie na riešenie krízových situácií by teda bolo možné prijať, iba ak je to nutné vo verejnom záujme, a akýkoľvek zásah do práv akcionárov a veriteľov vyplývajúci z opatrenia na riešenie krízových situácií by mal byť zlučiteľný s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a musí byť úmerné rizikám, ktoré toto opatrenie rieši, a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(14)

Orgány by v súvislosti s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a nástrojov, ktoré majú k dispozícií, mali zohľadniť povahu obchodnej činnosti inštitúcie, akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo všeobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či je členom v systéme inštitucionálneho zabezpečenia alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečia, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraným spôsobom a aby sa minimalizovala záťaž súvisiaca s povinnosťami vypracovania plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií. Vzhľadom na to, že obsah a informácie uvedené v tejto smernici a v jej prílohe ustanovujú minimálnu normu pre inštitúcie, ktoré majú jasný systémový význam, je orgánom povolené uplatňovať voči jednotlivým inštitúciám rozdielne alebo výrazne nižšie požiadavky týkajúce sa plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a požiadavky na poskytovanie informácií, a to s periodicitou aktualizácie nižšou než jeden rok. V prípade malej inštitúcie so slabým vzájomným prepojením a neveľkou zložitosťou by sa mohol plán ozdravenia obmedziť na určité základné informácie o ich štruktúre, okolnostiach spustenia postupov ozdravenia a možnostiach ozdravenia. V prípade, ak sa inštitúcii povolila platobná neschopnosť, plán riešenia krízovej situácie by sa mohol obmedziť. Okrem toho by sa mal uplatňovať tak, aby sa neohrozovala stabilita finančných trhov. Predovšetkým v situáciách charakterizovaných rozsiahlejšími problémami alebo dokonca pochybnosťami o odolnosti mnohých inštitúcií a je veľmi dôležité, aby orgány posudzovali riziko nákazy z prijatých opatrení vo vzťahu ku každej jednotlivej inštitúcii.

(15)

Na zabezpečenie požadovanej rýchlosti konania a na zaručenie nezávislosti od hospodárskych subjektov a zabránenie konfliktom záujmu by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa tejto smernice. Členské štáty by mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Určenie verejných orgánov by nemalo vylučovať poverenie v rámci zodpovednosti orgánu pre riešenie krízových situácií. Nie je však potrebné predpísať členskému štátu druh orgánu alebo orgány, ktoré by mal vymenovať za svoj orgán pre riešenie krízových situácií. Harmonizácia tejto stránky môže uľahčiť koordináciu, zároveň by však výrazne zasahovala do ústavných a správnych systémov členských štátov. Dostatočný stupeň koordinácie sa dá dosiahnuť aj pomocou menej intruzívnej požiadavky: všetky vnútroštátne orgány zapojené do riešenia krízových situácií inštitúcií by mali byť zastúpené v kolégiách pre riešenie krízových situácií, v rámci ktorých by sa mala uskutočňovať koordinácia na cezhraničnej úrovni alebo na úrovni Únie. Členské štáty by preto mali mať voľnú ruku pri výbere orgánov, ktoré by mali byť zodpovedné za používanie nástrojov riešenia krízových situácií a za vykonávanie právomocí ustanovených touto smernicou. Ak členský štát určí príslušný orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad inštitúcie (ďalej len „zodpovedný orgán“) ako orgán pre riešenie krízových situácií, mali by sa vykonať štrukturálne opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií. Toto oddelenie by nemalo brániť tomu, aby funkcia riešenia krízových situácií mala prístup k akýmkoľvek informáciám, ktoré má k dispozícii funkcia dohľadu.

(16)

So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie inštitúcie na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj možnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje, by mali byť do procesu krízového riadenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia dôkladne zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(17)

Účinné riešenie krízových situácií inštitúcií alebo subjektov skupiny pôsobiacich v celej Únii si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v rámci kolégií pre dohľad a riešenie krízových situácií vo všetkých fázach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od prípravy plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií až po skutočné riešenie krízovej situácie inštitúcie. V prípade nezhody vnútroštátnych orgánov o rozhodnutiach, ktoré sa majú vzhľadom na inštitúcie prijať v súlade s touto smernicou, by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8) v prípadoch stanovených touto smernicou zohrávať ako posledné východisko úlohu mediátora. V určitých prípadoch táto smernica stanovuje záväznú mediáciu vykonávanú EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Takáto záväzná mediácia nebráni vykonať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v iných prípadoch.

(18)

Pri riešení krízovej situácie v inštitúciách alebo skupinách pôsobiacich v celej Únii by cieľom prijatých rozhodnutí malo tiež byť chrániť finančnú stabilitu a minimalizovať hospodárske a sociálne dôsledky v členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(19)

S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich inštitúcií by orgány mali mať právomoc ukladať prípravné a preventívne opatrenia.

(20)

Vzhľadom na rozšírenie zodpovednosti a úloh EBA ako sú stanovené touto smernicou, by mali Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečiť, aby boli neodkladne k dispozícii primerané ľudské a finančné zdroje. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu uvedeného v článkoch 63 a 64 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Európsky parlament a Rady by mali zabezpečiť, aby sa dodržali najvyššie normy efektívnosti.

(21)

Je nevyhnutné, aby inštitúcie pripravili a pravidelne aktualizovali plány ozdravenia, v ktorých sa stanovujú opatrenia, ktoré tieto inštitúcie majú prijať s cieľom obnoviť svoje finančné pozície potom, čo došlo k ich výraznému zhoršeniu. Takéto plány by mali byť podrobné a mali by vychádzať z realistických predpokladov uplatniteľných v celej škále solídnych a náročných scenárov. Požiadavka pripraviť plán ozdravenia by sa však mala používať úmerne tak, aby sa v nej odzrkadľoval systémový význam inštitúcie alebo skupiny a jej vzájomná previazanosť, a to aj prostredníctvom systémov vzájomných záruk, alebo skupiny. V súlade s tým by mal požadovaný obsah zohľadňovať aj povahu zdrojov financovania inštitúcie, vrátane vzájomne zaručeného financovania alebo záväzkov, a stupeň vierohodne dostupnej podpory v rámci skupiny. Inštitúcie by mali predložiť svoje plány príslušným orgánom, aby ich kompletne posúdili, vrátane toho, či sú tieto plány komplexné a či by sa ich pomocou dokázala včas reálne obnoviť životaschopnosť inštitúcie aj v obdobiach vážneho finančného stresu.

(22)

Plány ozdravenia by mali zahŕňať možné opatrenia, ktoré by mohol prijať manažment inštitúcie, v prípade, že sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu.

(23)

Pri určovaní toho, či by opatrenie súkromného sektora mohlo zabrániť v primeranej lehote zlyhaniu inštitúcie, by mal príslušný orgán vziať do úvahy účinnosť opatrení včasnej intervencie prijatých v rámci lehoty vopred stanovenej príslušným orgánom. V prípade plánov ozdravenia na úrovni skupiny by sa pri príprave plánov mal zohľadniť prípadný vplyv ozdravných opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

(24)

Ak inštitúcia nepredloží primeraný plán ozdravenia, príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať od inštitúcie, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu vecných nedostatkov plánu. Táto požiadavka môže mať vplyv na slobodu podnikania, ktorá je zaručená v článku 16 charty. Obmedzenie tohto základného práva je však potrebné na splnenie cieľov finančnej stability. Konkrétnejšie je takéto obmedzenie potrebné s cieľom posilniť obchodnú činnosť inštitúcií a vyhnúť sa tomu, aby inštitúcie nadmerne rástli, alebo aby prijímali nadmerné riziká bez toho, aby boli schopné vyrovnať sa s neúspechmi a stratami a obnoviť svoju kapitálovú základňu. Uvedené obmedzenie je primerané, pretože umožňuje preventívne opatrenia v rozsahu, v ktorom sú nutné na riešenie nedostatkov, a je teda v súlade s článkom 52 charty.

(25)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu inštitúcie alebo skupiny.

(26)

Vzhľadom k tomu, že inštitúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, orgány pre riešenie krízových situácií by mali vypracúvať plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutých dotknutými inštitúciami.

(27)

S cieľom dodržať zásadu proporcionality a zabrániť nadmernej administratívnej záťaži by sa v obmedzených prípadoch stanovených v tejto smernici malo príslušným orgánom a v prípade potreby aj orgánom pre riešenie krízových situácií umožniť upustiť v jednotlivých prípadoch od požiadaviek súvisiacich s vypracovaním plánov ozdravenia a riešenia krízovej situácie. Takéto prípady zahŕňajú inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 21 smernice 2013/36/EÚ, ako aj inštitúcie, ktoré patria do systému inštitucionálneho zabezpečenia v súlade s článkom 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V každom z prípadov by udelenie výnimky malo podliehať podmienkam stanoveným v tejto smernici.

(28)

So zreteľom na kapitálovú štruktúru inštitúcií pridružených k ústrednému orgánu by nemali byť tieto inštitúcie na účely tejto smernice povinné vypracúvať samostatný plán ozdravenia alebo riešenia krízových situácií výhradne z dôvodu, že ústredný orgán, ku ktorému sú pridružené, podlieha priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky.

(29)

Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny štruktúry a organizácie inštitúcií, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby orgány mali možnosť riešiť krízovú situáciu akejkoľvek inštitúcie. S cieľom dodržať právo na podnikanie stanovené v článku 16 charty by sa diskrečná právomoc orgánov mala obmedzovať na to, čo je potrebné s cieľom zjednodušiť štruktúru a operácie inštitúcie výlučne na účel zlepšenia riešiteľnosti jej krízovej situácie. Všetky opatrenia zavedené s takýmto cieľom by okrem toho mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie. Opatrenia by nemali byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné z dôvodu štátnej príslušnosti a mali by byť odôvodnené vyšším dôvodom, že sa vykonávajú vo verejnom záujme finančnej stability. Opatrenia by okrem toho nemali presahovať minimálny rámec potrebný na dosiahnutie požadovaných cieľov. Pri určovaní opatrení, ktoré sa majú prijať, by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť varovania a odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 (9).

(30)

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny by nemali brániť inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(31)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.

(32)

Plánovanie ozdravných postupov a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny stanovené v tejto smernici by sa malo vzťahovať na všetky skupiny inštitúcií, nad ktorými sa dohľad vykonáva na konsolidovanom základe, vrátane skupín, ktorých podniky sú spojené vzťahmi v zmysle článku 22 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (10). Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať finančnú, technickú a obchodnú štruktúru príslušnej skupiny. Ak sú jednotlivé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, pripravené, príslušné orgány by sa mali usilovať o to, aby sa v čo najväčšej miere dosiahla jednotnosť s plánmi ozdravenia a riešenia krízových situácií pre zostávajúcu časť skupiny.

(33)

Malo by platiť všeobecné pravidlo, že plány ozdravenia a riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracúvajú pre skupinu ako celok a určujú opatrenia vo vzťahu k materskej inštitúcii, ako i všetkým jednotlivým dcérskym spoločnostiam, ktoré sú súčasťou skupiny. Príslušné orgány konajúce v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií by mali vyvíjať maximálne úsilie, aby sa dosiahlo spoločné rozhodnutie o posúdení a prijatí týchto plánov. Avšak v špecifických prípadoch, v ktorých bol vypracovaný individuálny plán ozdravenia alebo plán riešenia krízových situácií, by sa rozsah pôsobnosti plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý posudzuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, alebo plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, o ktorom rozhoduje orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nemal vzťahovať na tie subjekty skupiny, pre ktoré príslušné orgány vyhodnotili alebo vypracovali individuálne plány.

(34)

V prípade plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mal osobitne zohľadňovať prípadný vplyv opatrení na riešenie krízových situácií vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Do vypracúvania plánu by mali byť zapojené orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých má skupina dcérske spoločnosti.

(35)

Plány ozdravenia a riešenia krízových situácií by mali zahŕňať postupy informovania zástupcov zamestnancov a konzultovania s nimi, a to prostredníctvom ozdravných procesov a procesov riešenia krízových situácií, ak je to potrebné. Tam, kde je to vhodné by sa v tomto ohľade mali dodržiavať kolektívne dohody alebo ďalšie pravidlá stanovené sociálnymi partnermi, ako aj právne predpisy Únie o zapojení odborov a zástupcov zamestnancov do postupov reštrukturalizácie spoločnosti.

(36)

Vzhľadom na citlivosť informácií, dôverné informácie ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v tejto smernici.

(37)

Príslušné orgány by mali postúpiť plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky príslušné orgány pre riešenie krízových situácií neustále plnohodnotne informované.

(38)

Poskytovanie finančnej podpory subjektom cezhraničnej skupiny inému subjektu tej istej cezhraničnej skupiny je v súčasnosti v niektorých členských štátoch obmedzené viacerými ustanoveniami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Tieto ustanovenia sú určené na ochranu veriteľov a akcionárov každého subjektu. Nezohľadňujú však vzájomnú závislosť subjektov rovnakej skupiny. Preto je vhodné stanoviť, za akých podmienok je možné previesť finančnú podporu medzi subjektmi cezhraničnej skupiny inštitúcií s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu skupiny ako celku, a to bez toho, aby sa ohrozila likvidita či platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu. Finančná podpora medzi subjektmi skupiny by mala byť dobrovoľná a mali by sa na ňu vzťahovať primerané ochranné opatrenia. Je vhodné, aby členský štát nepodmieňoval právo usadiť sa, či už priamo alebo nepriamo, existenciou dohody o poskytnutí finančnej podpory. Ustanovenia týkajúce sa finančnej podpory v rámci skupiny uvedené v tejto smernici nemajú vplyv na zmluvné alebo zákonné dojednania o záväzkoch medzi inštitúciami, ktoré chránia zúčastnené inštitúcie prostredníctvom krížových záruk alebo rovnocenných mechanizmov. Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu v rámci skupiny ak plán ozdravenia na úrovni skupiny odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, takýto zákaz alebo obmedzenie by sa na účely preskúmania plánu ozdravenia mali považovať za vecnú zmenu.

(39)

Akcionári by si mali, v súlade s touto smernicou, počas ozdravenia a fáz včasnej intervencie ponechať plnú zodpovednosť a kontrolu nad inštitúciou, s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán menoval dočasného správcu. Tejto zodpovednosti by sa mali vzdať, keď sa krízová situácia inštitúcie alebo spoločnosti začne riešiť.

(40)

S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Príslušné orgány by mali mať na tento účel právomoci včasnej intervencie vrátane právomoci vymenovať dočasného správcu, ktorý by nahradil manažment a vrcholový manažment inštitúcie alebo by s ním dočasne spolupracoval. Úlohou dočasného správcu by malo byť vykonávať všetky právomoci, ktoré mu boli udelené, s cieľom podporovať riešenia s cieľom napraviť finančnú situáciu inštitúcie. Vymenovaním dočasného správcu by sa nemalo nenáležite zasahovať do práv akcionárov alebo majiteľov alebo procesných povinností stanovených v práve obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých štátov a mali by sa pri ňom dodržiavať medzinárodné povinnosti Únie alebo členských štátov vo vzťahu k ochrane investícií. Medzi právomoci včasnej intervencie by mali patriť právomoci, ktoré už boli vymedzené v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o iné okolnosti, ako tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj iné situácie, ktoré sa považujú za potrebné na ozdravenie finančného hospodárenia inštitúcie.

(41)

Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa finančná inštitúcia stane platobne neschopnou podľa súvahy a skôr ako sa úplne vyčerpá celé vlastné imanie. Riešenie krízovej situácie by sa malo iniciovať vtedy, keď príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií určí, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá a alternatívne opatrenia uvedené v tejto smernici by takémuto zlyhaniu v primeranej lehote zabránili. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže to, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, určiť aj orgán pre riešenie krízových situácií, a to po konzultácii s príslušným orgánom. Skutočnosť, že inštitúcia nespĺňa požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie, najmä ak je inštitúcia stále životaschopná alebo ak je pravdepodobné, že bude stále životaschopná. Inštitúcia by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne bude porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, ak pasíva inštitúcie presahujú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne presiahnu jej aktíva, ak inštitúcia nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo ak si inštitúcia vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu, s výnimkou konkrétnych okolností stanovených v tejto smernici. Skutočnosť, že inštitúcia potrebuje, aby jej centrálna banka poskytla núdzovú pomoc na zvýšenie likvidity, by sama osebe nemala byť okolnosťou, ktorá dostatočne preukazuje, že inštitúcia je alebo v blízkej budúcnosti bude neschopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti.

Ak by za túto facilitu ručil členský štát, podliehala by inštitúcia, ktorá by mala k tejto facilite prístup, rámcu štátnej pomoci. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným pasívam za účelom nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok. Platí najmä, že opatrenia štátnych záruk by sa mali schvaľovať na základe rámca pre štátnu pomoc a nemali by tvoriť súčasť širšieho balíka pomoci a používanie opatrení záruk by malo byť prísne časovo obmedzené. Záruky členských štátov za akciové pohľadávky by sa mali zakázať. Keď sa poskytuje záruka na novo vydané pasíva iné ako vlastné imanie, členský štát by mal zabezpečiť, aby inštitúcia záruku dostatočne uhradili. Okrem toho poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory by nemalo aktivovať riešenie krízovej situácie, ak členský štát ako preventívne opatrenie prevezme podiel na základnom imaní inštitúcie, vrátane inštitúcie vo verejnom vlastníctve, ktorá spĺňa svoje kapitálové požiadavky. K tomu môže dôjsť napríklad v prípade, ak sa od inštitúcie vyžaduje, aby získala nový kapitál v dôsledku výsledkov stresového testu založeného na určitom scenári alebo rovnocenných krokov vykonaných makroprudenciálnymi orgánmi, ktoré zahŕňajú požiadavku stanovenú s cieľom zachovať finančnú stabilitu v kontexte systémovej krízy, ale inštitúcia pritom nie je schopná získať kapitál súkromne na trhoch. Inštitúcia by sa nemala považovať za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, výlučne na tom základe, že mimoriadna verejná finančná podpora sa poskytla pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Prístup k facilitám likvidity vrátane núdzových facilít likvidity poskytovaným centrálnymi bankami môže tiež predstavovať štátnu pomoc podľa rámca štátnej podpory.

(42)

V prípade riešenia krízovej situácie skupiny s cezhraničnou činnosťou akékoľvek opatrenia v oblasti riešenia krízovej situácie by mali zohľadňovať potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí.

(43)

Právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať aj na holdingové spoločnosti, ak zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá tak holdingová spoločnosť, ako aj dcérska spoločnosť či už v Únii alebo v tretej krajine. Okrem toho a bez ohľadu na skutočnosť, že holdingová spoločnosť nemusí zlyhávať alebo pravdepodobne zlyhať, platí, že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií by sa mali uplatňovať na holdingové spoločnosti, ak jedna alebo viaceré dcérske inštitúcie spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo inštitúcia tretej krajiny spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie v uvedenej tretej krajine a uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí vo vzťahu k holdingovej spoločnosti je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

(44)

Ak inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii minimálny harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Keď orgán pre riešenie krízových situácií raz prijme rozhodnutie o tom, že začne riešiť krízovú situáciu inštitúcie, bežné konkurzné konanie by sa malo vylúčiť s výnimkou ak potrebujú byť kombinované s použitím nástrojov na riešenie krízových situácií a na základe iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií. Členské štáty by mali mať možnosť udeliť orgánom pre riešenie krízových situácií popri nástrojoch a právomociach udelených na základe tejto smernice ďalšie nástroje a právomoci. Používanie týchto ďalších nástrojov a právomocí by však malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií stanovenými v tejto smernici. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín.

(45)

Na zabránenie morálnemu hazardu by každá inštitúcia, ktorá zlyháva, mala byť schopná trh opustiť bez ohľadu na svoju veľkosť a vzájomné prepojenia s ostatnými subjektmi bez toho, aby došlo k narušeniu systému. Zlyhávajúca inštitúcia by sa v zásade mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. Likvidácia na základe bežného konkurzného konania by však mohla ohroziť finančnú stabilitu, prerušiť poskytovanie zásadných funkcií a ovplyvniť ochranu vkladateľov. V takom prípade je vysoko pravdepodobné, že by skôr existoval verejný záujem na umiestnení inštitúcie pod dohľadom a použitie nástrojov riešenia krízových situácií než uchýlenie sa k bežnému konkurznému konaniu. Cieľom riešenia krízových situácií by preto malo byť zaručiť kontinuitu zásadných funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov minimalizáciou spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu zlyhávajúcim inštitúciám, ako aj chrániť poistených vkladateľov, investorov a finančné prostriedky a aktíva klientov.

(46)

Likvidácia zlyhávajúcej inštitúcie na základe bežného konkurzného konania by sa mala vždy zvážiť pred tým, ako sa uplatnia nástroje riešenia krízových situácií. Nepretržité pokračovanie v činnosti zlyhávajúcej inštitúcie by sa malo uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií zachovať v maximálnej možnej miere použitím súkromných finančných prostriedkov. To sa dá dosiahnuť buď predajom kupujúcemu zo súkromného sektora alebo fúziou s takýmto subjektom alebo prostredníctvom odpísania pasív inštitúcie alebo konverziou jej dlhu na vlastné imanie s cieľom realizovať rekapitalizáciu.

(47)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií mali vykonať všetky vhodné kroky, aby zabezpečili, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijímajú v súlade s určitými zásadami vrátane tej, že zodpovedajúci podiel na stratách ponesú akcionári a veritelia, že manažment by sa mal v zásade vymeniť, že sa minimalizujú náklady na riešenie krízovej situácie inštitúcie a že s veriteľmi, ktorí sú zaradení do tej istej kategórie, sa bude zaobchádzať rovnako. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízových situácií s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti. Keď používanie nástrojov riešenia krízových situácií zahŕňa poskytnutie štátnej pomoci, intervencie by sa mali posudzovať v súlade s príslušnými pravidlami upravujúcimi štátnu pomoc. Štátna pomoc sa môže použiť okrem iného v prípadoch, ak sa fondy na riešenie krízových situácií a finančné prostriedky systému ochrany vkladov nasadzujú s cieľom pomôcť pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií.

(48)

Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by orgány pre riešenie krízových situácií v prípade potreby mali informovať zástupcov zamestnancov a ich a konzultovať s nimi. V tomto smere by sa tam, kde existujú, mali v plnej miere zohľadňovať kolektívne dohody alebo iné pravidlá stanovené sociálnymi partnermi.

(49)

Obmedzenia práv akcionárov a veriteľov by mali byť v súlade s článkom 52 charty. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie inštitúcie, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú, a to len vtedy, keď je to potrebné na to, aby sa vo všeobecnom záujme splnil cieľ, ktorým je finančná stabilita. Nástroje riešenia krízových situácií by sa mali uplatňovať najmä vtedy, ak sa inštitúcia nemôže likvidovať na základe bežného konkurzného konania, keďže by sa tým destabilizoval finančný systém, a príslušné opatrenia sú potrebné s cieľom zabezpečiť rýchly prevod a pokračovanie systémovo dôležitých funkcií, a ak neexistujú žiadne rozumné vyhliadky akéhokoľvek alternatívneho súkromného riešenia vrátane akéhokoľvek zvýšenia kapitálu existujúcimi akcionármi alebo akoukoľvek treťou stranou, ktoré by postačovalo na úplnú obnovu životaschopnosti inštitúcie. Okrem toho pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a pri vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a osobitosti právnej formy inštitúcie.

(50)

Zasahovanie do vlastníckych práv by nemalo byť neprimerané. Dotknutí akcionári a veritelia by nemali utrpieť vyššie straty než straty, ktoré by utrpeli, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v čase prijatia rozhodnutia o riešení krízovej situácie. V prípade čiastočného prevodu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu banku by sa zvyšná časť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, mala likvidovať na základe bežného konkurzného konania. S cieľom chrániť akcionárov a veriteľov, ktorí zostanú v likvidačnom konaní inštitúcie, by akcionári a veritelia mali mať nárok, aby sa im na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov v rámci likvidačného konania nevyplatilo menej, než by podľa odhadov získali, ak by sa celá inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

(51)

S cieľom chrániť právo akcionárov a veriteľov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ak sa to v zmysle tejto smernice vyžaduje, ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov uplatňovalo, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania. Malo by byť možné začať takéto ocenenie už vo fáze včasnej intervencie. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a pasív inštitúcie. Takéto ocenenie by spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie malo podliehať právu podať opravný prostriedok. Okrem toho by sa malo v prípade, že sa to vyžaduje podľa tejto smernice, vykonať po uplatnení nástrojov riešenia krízovej situácie ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov a veriteľov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo v rámci bežného konkurzného konania. Ak sa skonštatuje, že akcionárom a veriteľom sa na základe ich nárokov alebo kompenzácie ich nárokov vyplatilo menej, než by sa im vyplatilo v rámci bežného konkurzného konania, mali byť mať nárok na vyplatenie rozdielu. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom alebo veriteľom vyplatiť akékoľvek zistené rozdiely v zaobchádzaní. Prípadný uvedený rozdiel by sa mal vyplatiť z mechanizmov financovania zriadených podľa tejto smernice.

(52)

Je dôležité, aby sa straty zaúčtovali pri zlyhaní inštitúcie. Ocenenie aktív a pasív zlyhávajúcich inštitúcií by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa nasadzujú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota pasív nemala byť ovplyvnená finančnou situáciou inštitúcie. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Toto ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie. Záväzné technické predpisy EBA týkajúce sa metodiky oceňovania by mali stanoviť rámec zásad, ktoré sa majú používať pri vykonávaní týchto oceňovaní, a mali by umožniť, aby orgány pre riešenie krízových situácií a nezávislí odhadcovia mohli uplatňovať rôzne konkrétne metodiky podľa potreby.

(53)

S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať „nákazu“ je nevyhnutné rýchle a koordinované konanie. Keď je inštitúcia považovaná za zlyhávajúcu inštitúciu alebo za inštitúciu, ktorá pravdepodobne zlyhá, a nemožno odôvodnene očakávať, že akékoľvek alternatívne opatrenie súkromného sektora alebo orgánu dohľadu v primeranej lehote zabráni zlyhaniu inštitúcie, orgány pre riešenie krízových situácií by nemali odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. Okolnosti, za ktorých môže dôjsť k zlyhaniu inštitúcie, a to najmä pri zohľadnení možnej naliehavosti situácie, by mali orgánom pre riešenie krízových situácií umožňovať, aby prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie bez toho, aby sa uložila povinnosť použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(54)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mali zohľadňovať a nasledovať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií a podľa týchto opatrení postupovať, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotia, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií.

(55)

Okrem prípadov výslovne uvedených v tejto smernici by sa nástroje riešenia krízových situácií mali uplatňovať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou mimoriadnou verejnou finančnou podporou v prospech inštitúcie. Nemalo by to však brániť používaniu finančných prostriedkov zo systému ochrany vkladov alebo fondov na riešenie krízových situácií s cieľom absorbovať straty, ktoré by inak utrpeli krytí vkladatelia alebo diskrečne vylúčení veritelia. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory, fondov na riešenie krízových situácií alebo systémov ochrany vkladov na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by v tejto súvislosti malo dodržiavať príslušné ustanovenia upravujúce štátnu pomoc.

(56)

Problémy na finančných trhoch v Únii vynárajúce sa zo systémových udalostí by mohli mať nepriaznivý účinok na hospodárstvo Únie a občanov Únie. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali navrhovať tak, aby dokázali reagovať na širokú škálu veľmi nepredvídateľných scenárov, a to zohľadňujúc skutočnosť, že môže byť rozdiel medzi krízou jednej inštitúcie a širšou systémovou bankovou krízou.

(57)

Keď Komisia v súlade s článkom 107 ZFEÚ skúma štátnu pomoc vládnych stabilizačných nástrojov uvedených v tejto smernici, mala by samostatne preskúmať, či oznámené vládne stabilizačné nástroje neporušujú žiadne úzko spojené ustanovenia právnych predpisov Únie vrátane predpisov týkajúcich sa minimálnej požiadavky absorpcie strát vo výške 8 %, ktorú obsahuje táto smernica, a či nastala úplne mimoriadna situácia systémovej krízy odôvodňujúca použitie týchto nástrojov podľa tejto smernice, pričom sa zabezpečia rovnaké podmienky na vnútornom trhu. V súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ by toto vyhodnotenie predtým, ako sa môžu použiť akékoľvek vládne stabilizačné nástroje.

(58)

Uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov by malo byť v strednodobom horizonte fiškálne neutrálne.

(59)

Nástroje riešenia krízových situácií by mali zahŕňať odpredaj obchodnej činnosti alebo akcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zriadenie preklenovacej inštitúcie, oddelenie rentabilných aktív zlyhávajúcej inštitúcie od jej aktív so zníženou hodnotou alebo nerentabilných aktív a záchrana akcionárov a veriteľov pomocou vnútorných zdrojov zlyhávajúcej inštitúcie.

(60)

Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použili na prevod systémovo významných služieb alebo životaschopných obchodných činností inštitúcie na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia inštitúcia, zvyšok inštitúcie by sa mal likvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na potrebu inštitúcie, ktorá zlyháva, poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia inštitúcia mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(61)

Pomocou nástroja odpredaja obchodnej činnosti by sa malo orgánom umožniť predať inštitúciu alebo časti jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim, a to bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali prijať úpravy na to, aby sa daná inštitúcia alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny. V prípadoch, keď z dôvodu naliehavosti nie je možné uplatniť tento postup, by orgány mali prijať opatrenia na nápravu škodlivých účinkov na hospodársku súťaž a vnútorný trh.

(62)

Akékoľvek čisté výnosy z prevodu aktív alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech inštitúcie, ktorá zostala v likvidačnom konaní. Akékoľvek čisté výnosy z prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali ísť v prospech vlastníkov týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania inštitúcie a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(63)

S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti v súlade s touto smernicou, na základe výnimky z časových lehôt a postupov stanovených v smernici 2013/36/EÚ a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (11).

(64)

Informácie o ponúkaní inštitúcie, ktorá zlyháva, na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability by malo byť možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (12) tak, aby bolo možné vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií inštitúcie v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(65)

Preklenovacia inštitúcia je inštitúcia úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorej hlavným účelom by malo byť zabezpečiť, aby sa klientom zlyhávajúcej inštitúcie aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia inštitúcia by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný podnik, v ktorého činnosti sa nepretržite pokračuje, a mala by sa vrátiť na trh, keď sú vhodné podmienky a v lehote stanovenej v tejto smernici, alebo by sa mala zlikvidovať, ak nie je životaschopná.

(66)

Pomocou nástroja oddelenia aktív by sa malo orgánom umožniť prevádzať aktíva, práva alebo pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na samostatný subjekt. Tento nástroj by sa mal používať len v spojení s ostatnými nástrojmi, aby sa predišlo nenáležitej konkurenčnej výhode pre zlyhávajúcu inštitúciu.

(67)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, ktoré musia znášať daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie systémovo dôležitých inštitúcií dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa tento cieľ dosiahne tak, že týmto nástrojom sa zaručí, že akcionári a veritelia zlyhávajúcej inštitúcie utrpia primerané straty a budú znášať úmernú časť uvedených nákladov vzniknutých v rámci zlyhania inštitúcie. Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov preto akcionárom a veriteľom inštitúcie poskytne silnejší podnet na monitorovanie zdravia inštitúcie za normálnych okolností a je v súlade s odporúčaním Rady pre finančnú stabilitu, aby štatutárne právomoci odpísať a konvertovať dlh boli súčasťou rámca na riešenie krízových situácií ako doplnková možnosť v spojení s ostatnými nástrojmi riešenia krízových situácií.

(68)

Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát medzi veriteľov disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je cieľom riešiť krízovú situáciu zlyhávajúcej inštitúcie za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, ak existujú realistické vyhliadky, že sa môže obnoviť životaschopnosť inštitúcie a ak sa systémovo významné služby prevádzajú na preklenovaciu inštitúciu a zvyšok inštitúcie ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(69)

Keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov používa s cieľom obnoviť kapitál zlyhávajúcej inštitúcie, aby mohla ďalej fungovať za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mala sprevádzať výmena manažmentu, s výnimkou prípadov, keď je ponechanie manažmentu vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a následná reštrukturalizácia inštitúcie a jej činností spôsobom, ktorý sa sústredí na odstránenie príčin jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti. Takéto plány by v prípade potreby mali byť zlučiteľné s plánom reštrukturalizácie, ktorý inštitúcia musí predložiť Komisii na základe rámca pre štátnu pomoc. Platí najmä, že plán by popri opatreniach zameraných na obnovenie dlhodobej životaschopnosti inštitúcie mal obsahovať opatrenia, ktoré obmedzujú pomoc na minimálne zdieľanie zaťaženia a opatrenia, ktoré obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(70)

Nie je vhodné používať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade nárokov, ktoré sú zabezpečené, kolateralizované alebo inak zaručené. S cieľom zaručiť, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov je účinný a plní svoj účel, je vhodné, aby sa mohol uplatňovať na čo najširšiu škálu nezabezpečených pasív zlyhávajúcej inštitúcie. Napriek tomu je vhodné vylúčiť z rozsahu pôsobnosti uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov niektoré druhy nezabezpečených pasív. S cieľom chrániť majiteľov krytých vkladov by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na tie vklady, ktoré sú chránené podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (13). S cieľom zabezpečiť pokračovanie vykonávania zásadných funkcií by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky vo vzťahu k zamestnancom zlyhávajúcej inštitúcie alebo na obchodné nároky súvisiace s tovarom a službami zásadnými na každodenné fungovanie inštitúcie. S cieľom vyplatiť nároky na dôchodok a sumy dôchodkov splatné dôchodkovým fondom a dôchodkovým správcom by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal používať na niektoré záväzky zlyhávajúcej inštitúcie vo vzťahu k dôchodkovému systému. Avšak nástroj záchrany by sa mal uplatňovať na záväzky týkajúce sa dôchodkových dávok založených na premenlivých odmenách, ktoré nevyplývajú z kolektívnych zmlúv ako aj premennej zložky mzdy skutočných osôb podstupujúcich riziko. Z dôvodov obmedzenia rizika systémovej „nákazy“ by sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov nemal uplatňovať na záväzky vyplývajúce z účasti v platobných systémoch, ktoré majú zostatkovú splatnosť menej ako sedem dní, alebo záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej ako sedem dní.

(71)

Keďže ochrana krytých vkladateľov je jedným z najvýznamnejších cieľov riešenia krízovej situácie, nemalo by sa používanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov vzťahovať na poistené vklady. Systémom ochrany vkladov by sa však malo prispieť k financovaniu procesu riešenia krízových situácií absorbovaním strát v rozsahu čistých strát, ktoré by tento systém musel niesť po kompenzácii vkladateľov v bežnom konkurznom konaní. Vykonávaním právomocí záchrany pomocou vnútorných zdrojov by sa zabezpečilo, že vkladatelia budú mať naďalej prístup k svojim vkladom aspoň až do výšky krytia, čo je hlavným dôvodom, prečo sa zriadil systém ochrany vkladov. Ak by sa nestanovilo využitie týchto systémov v takýchto prípadoch, predstavovalo by to nespravodlivú výhodu vzhľadom na ostatných veriteľov, ktorí by podliehali vykonávaniu právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií.

(72)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť za určitých okolností vrátane situácie, keď tieto záväzky nie je možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v primeranej lehote, ak je vylúčenie nevyhnutné a primerané na zabezpečenie kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, alebo ak by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky neboli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť záväzky vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť, ak je to nutné na zabránenie nákaze a finančnej nestabilite, ktoré môžu vážne narušiť hospodárstvo členského štátu. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri týchto posudzovaniach mali zvážiť dôsledky potenciálnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov záväzkov vyplývajúcich z oprávnených vkladov, ktoré patria fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, nad výšku krytia ustanovenú v smernici 2014/49/EÚ.

(73)

V prípadoch, keď sa uplatňujú tieto vylúčenia, úroveň odpísania alebo konverzie iných oprávnených záväzkov sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili tieto vylúčenia, a to za podmienky, že sa dodrží zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do znevýhodnenejšieho postavenia, než do akého by sa dostal pri bežnom konkurznom konaní. Ak nie je možné straty preniesť na ďalších veriteľov, mechanizmus financovania riešenia krízových situácií môže inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnúť príspevok, ak je splnený určitý počet prísnych podmienok vrátane požiadavky, aby straty v celkovom rozsahu minimálne 8 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov už boli absorbované pomocou vnútorných zdrojov, a aby financovanie zo strany fondu na riešenie krízových situácií bolo obmedzené alebo limitom 5 % celkových záväzkov vrátane vlastných zdrojov alebo prostriedkami, ktoré má fond na riešenie krízových situácií k dispozícii a sumou, ktorú je možné získať prostredníctvom príspevkov ex post počas troch rokov.

(74)

Za výnimočných okolností, ak boli záväzky vylúčené a namiesto nich k záchrane pomocou vnútorných zdrojov prispel v povolenom rozsahu fond na riešenie krízových situácií, mali by mať orgány pre riešenie krízových situácií možnosť usilovať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania.

(75)

Minimálna výška príspevku na absorpciu straty a rekapitalizáciu 8 % z celkových záväzkov vrátane vnútorných zdrojov alebo prípadne 20 % rizikovo vážených aktív by sa mala vypočítať na základe ocenenia na účely riešenia v súlade s touto smernicou. Historické straty, ktoré už akcionári absorbovali znížením vlastných zdrojov pred takýmto ocenením by sa nemali zahrnúť do týchto percentných hodnôt.

(76)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo od členských štátov vyžadovať, aby financovali mechanizmy financovania riešenia krízových situácií prostriedkami z ich všeobecných rozpočtov.

(77)

S výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje inak, by orgány pre riešenie krízových situácií mali nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať spôsobom, ktorý je v súlade s rovnocenným zaobchádzaním s veriteľmi a so zákonnou klasifikáciou nárokov v rámci platného konkurzného práva. Straty by mali znášať najskôr nástroje minimálneho vlastného imania a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov buď prostredníctvom zrušenia či prevodu akcií, alebo výrazného zriedenia hodnoty akcií. Ak to nestačí, podriadený dlh by sa mali podrobiť konverzii alebo odpísať. Podrobiť konverzii alebo odpísať by sa mali nadriadené pasíva, ak sa podriadené triedy v celom rozsahu podrobili konverzii alebo odpísali.

(78)

Ak existuje vylúčenie záväzkov, napríklad v prípade platobného systému a systému vyrovnania, zamestnancov alebo obchodných veriteľov, alebo prednostného poradia, napríklad vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, malo by sa uplatňovať v tretích krajinách rovnako ako v Únii. Na zabezpečenie schopnosti v prípade potreby odpísať alebo konvertovať záväzky, mala by sa uvedená možnosť uviesť v zmluvných ustanoveniach, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretích krajín, najmä v prípade tých záväzkov, ktoré sa majú v rámci danej hierarchie veriteľov zachrániť pomocou vnútorných zdrojov skôr. Takéto zmluvné podmienky by sa nemali vyžadovať v prípade pasív vyňatých zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, vkladov fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, alebo v prípade, keď právny poriadok tretej krajiny či záväzná dohoda uzavretá s touto treťou krajinou umožňujú orgánu členského štátu pre riešenie krízových situácií, aby uplatnil svoje právomoci odpísať alebo konvertovať dlh.

(79)

S cieľom zabrániť tomu, aby inštitúcie štrukturovali svoje pasíva spôsobom, ktorý obmedzuje účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, je vhodné stanoviť, že inštitúcie by mali vždy splniť minimálnu požiadavku držať súhrnnú sumu vlastných zdrojov a oprávnených pasív v percentuálnom vyjadrení ako podiel celkových pasív inštitúcie. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť v jednotlivých prípadoch požadovať, aby uvedený percentuálny podiel úplne alebo čiastočne pozostával z vlastných zdrojov alebo z konkrétneho typu pasív.

(80)

V tejto smernici sa na určenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva v rámci skupiny prijíma prístup „zhora nadol“. Týmto prístupom sa ďalej uznáva, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa uplatňujú na úrovni jednotlivých právnických osôb a že je dôležité, aby sa kapacita na absorpciu strát umiestnila do právnickej osoby v rámci skupiny, v ktorej straty vznikli, alebo aby sa tomuto subjektu sprístupnila. Na tento účel by orgány pre riešenie krízových situácií mali zabezpečiť, aby sa kapacita na absorpciu strát v rámci skupiny rozdelila v celej skupine podľa úrovne rizika v právnických osobách, ktoré skupinu tvoria. Minimálna požiadavka nevyhnutná pre každú jednotlivú dcérsku spoločnosť by sa mala posúdiť osobitne. Okrem toho orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa celý kapitál a pasíva, ktoré sa započítavajú do konsolidovanej minimálnej požiadavky, umiestnili do subjektov, v ktorých by straty mali vzniknúť, alebo sa inak sprístupnili na absorpciu strát. Touto smernicou by sa malo umožniť riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo jedinom okamihu. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by mali odrážať stratégiu riešenia krízových situácií, ktorá je vhodná pre skupinu v súlade s plánom riešenia krízových situácií. Minimálne požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené pasíva by sa predovšetkým mali požadovať na primeranej úrovni v skupine, aby odrážali prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu obsiahnuté v pláne riešenia krízových situácií, a pritom by sa mala zohľadňovať skutočnosť, že by sa mohli vyskytnúť okolnosti, keď sa napríklad v záujme efektívnejšieho dosiahnutia cieľov riešenia krízových situácií použije iný prístup, než prístup uvedený v pláne. Na základe uvedených skutočností bez ohľadu na to, či si skupina zvolila prístup riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch alebo prístup riešenia krízových situácií v jedinom okamihu, by všetky inštitúcie a iné právnické osoby skupiny mali vždy mať stabilnú minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené pasíva uloženú orgánmi pre riešenie krízových situácií, aby sa zabránilo nákaze alebo masívnemu vyberaniu vkladov z bánk.

(81)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v okamihu životaneschopnosti vydávajúcej inštitúcie straty v plnej miere znášali nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2. Preto by orgány pre riešenie krízových situácií mali mať povinnosť plne odpísať tieto nástroje alebo ich konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, a to v okamihu životaneschopnosti a ešte pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie. Na tento účel by sa mal okamih životaneschopnosti chápať ako okamih, kedy príslušný orgán skonštatuje, že inštitúcia spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie, alebo ako okamih, keď tento orgán rozhodne, že inštitúcia by prestala byť životaschopná, ak sa dané kapitálové nástroje neodpíšu alebo nekonvertujú. Skutočnosť, že orgány tieto nástroje odpíšu alebo konvertujú za podmienok požadovaných touto smernicou, by mala byť uznaná v podmienkach, ktorými sa tieto nástroje riadia, a v akomkoľvek prospekte alebo dokumentoch ponuky uverejnených alebo poskytovaných v súvislosti s týmito nástrojmi.

(82)

S cieľom umožniť účinné riešenie krízových situácií by malo byť možné, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňoval pred 1. januárom 2016.

(83)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov len čiastočne, ak posúdenie potenciálneho vplyvu na stabilitu finančného systému v dotknutých členských štátoch a vo zvyšku Únie preukáže, že jeho plné uplatnenie by bolo v rozpore s celkovými verejnými záujmami členského štátu alebo Únie ako celku.

(84)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré sa môžu v rôznych kombináciách vykonávať pri použití nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mali patriť právomoci previesť akcie alebo aktíva, práva alebo záväzky zlyhávajúcej inštitúcie na iný subjekt, ako napr. inú inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, právomoci odpísať alebo zrušiť akcie alebo odpísať alebo konvertovať pasíva zlyhávajúcej inštitúcie, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Sú potrebné doplnkové právomoci vrátane právomoci vyžadovať od ostatných častí skupiny kontinuitu základných služieb.

(85)

Nie je nevyhnutné predpísať presný spôsob, akým by orgány pre riešenie krízových situácií mali intervenovať v zlyhávajúcej inštitúcii. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať možnosť vybrať si medzi prevzatím kontroly prostredníctvom priamej intervencie v danej inštitúcii alebo prostredníctvom vykonávacieho výnosu. Mali by sa rozhodnúť podľa okolností konkrétneho prípadu. Zdá sa, že v záujme účinnej spolupráce medzi členskými štátmi nie je potrebné v tomto štádiu zavádzať jednotný model.

(86)

Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a, s výhradou obmedzených výnimiek stanovených v tejto smernici, zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že informácie o obsahu a podrobnostiach plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek vyhodnotenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú inštitúciu by mohla mať na uvedenú inštitúciu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti plánov obnovy a riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek vyhodnotenia vypracovaného v tejto súvislosti.

(87)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu akcií alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a pasív. Pod podmienkou ochranných opatrení stanovených v tejto smernici by tieto právomoci mali obsahovať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a akcií. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej inštitúcie, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej inštitúcie, ktorá sa likviduje v súlade s bežným konkurzným konaním, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby inštitúcia, na ktorú boli prevedené aktíva alebo akcie na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(88)

V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.

(89)

Opatrenia krízového riadenia prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať komplexné ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru pre diskrečnú právomoc. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto komplexných ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia. Zložitosť týchto hodnotení by však nemala brániť vnútroštátnym súdom v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a koherentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadňovať, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

(90)

Keďže cieľom tejto smernice je vzťahovať sa na mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, že akékoľvek podanie opravného prostriedku by nemalo viesť k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vynútiteľné predpokladajúc, že toto pozastavenie by bolo proti verejnému záujmu.

(91)

Okrem toho, pokiaľ je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, práva a pasíva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch nápravné opatrenia v prípade protiprávneho rozhodnutia by sa preto mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré dotknuté osoby utrpeli.

(92)

Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenia krízového riadenia, postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu urýchleného konania. Vzhľadom na nutnosť urýchlene prijať opatrenia krízového riadenia by mal súd rozhodnúť do 24 hodín a členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušný orgán prijal rozhodnutie okamžite po vydaní súdneho rozhodnutia. Nie je tým dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(93)

Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme vyhnutia sa konfliktom jurisdikcií, aby sa v prípade zlyhávajúcej inštitúcie vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (14), centrálnym protistranám a centrálnym bankám. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. V záujme toho, aby sa zaistilo, že sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnia v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, smernica stanovuje, že opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia by sa sami osebe nemali považovať za bežné konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Žiadnym ustanovením tejto smernice nemá vplyv na fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo na kolaterál zaručený článkom 9 smernice 98/26/ES.

(94)

S cieľom zaručiť, že orgány pre riešenie krízových situácií, keď prevádzajú aktíva a záväzky na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu inštitúciu, budú mať dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, na urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby sa orgánom umožnilo získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej inštitúcie, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by so sebou prinášalo rozsiahle uplatnenie práv na ukončenie zmluvy. Aby sa zaručilo, že k zasahovaniu do zmluvných práv zmluvných strán dôjde len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv na ukončenie zmluvy uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu krízového riadenia vrátane vzniku akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takýchto opatrení, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného neplnenia vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(95)

Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a pasív zlyhávajúcej inštitúcie je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich pasív, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou zmluvnou stranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančných kolateráloch s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vyrovnaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Keď sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať povinnosť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zostatkovej inštitúcii, ktorá zlyháva. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že nebude dotknuté nakladanie s minimálnym vlastným kapitálom expozícií krytých dohodou o zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ.

(96)

Zaručením toho, že orgány pre riešenie krízových situácií disponujú tými istými nástrojmi a právomocami, sa zjednoduší koordinované konanie v prípade zlyhania cezhraničnej skupiny, zdá sa však, že na podporu spolupráce a na zabránenie rozdielnym vnútroštátnym reakciám budú potrebné ďalšie opatrenia. Orgány pre riešenie krízových situácií by pri riešení krízových situácií subjektov skupiny mali mať povinnosť vykonať vzájomné konzultácie a spolupracovať v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií, aby sa dohodli na programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by sa mali zriadiť okolo jadra už existujúcich kolégií dohľadu prostredníctvom zahrnutia orgánov pre riešenie krízových situácií a prostredníctvom zapojenia príslušných ministerstiev, centrálnych bánk, EBA a v prípade potreby orgánov zodpovedných za systémy ochrany vkladov. V prípade krízy by sa kolégium pre riešenie krízových situácií malo stať fórom na výmenu informácií a koordináciu opatrení na riešenie krízovej situácie.

(97)

Pri riešení krízových situácií cezhraničných skupín by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia pre skupinu ako celok na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí na strane druhej. Jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií by mali svoje názory zdieľať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. Opatrenia na riešenie krízových situácií navrhnuté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mali pripraviť a prerokovať jednotlivé orgány pre riešenie krízových situácií v súvislosti s plánmi riešenia krízových situácií na úrovní skupiny. Kolégiá pre riešenie krízových situácií by mali zohľadniť názory orgánov pre riešenie krízových situácií všetkých členských štátov, v ktorých skupina pôsobí, aby tak, ak je to možné, umožnili rýchle prijatie spoločného rozhodnutia. V opatreniach na riešenie krízových situácií prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal vždy zohľadňovať ich vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí. Toto by sa malo zabezpečiť tým, že orgány pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť, budú mať možnosť vzniesť námietky proti rozhodnutiam orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, nie len pokiaľ ide o vhodnosť opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných opatrení, ale aj z dôvodu potreby chrániť finančnú stabilitu v danom členskom štáte.

(98)

Kolégium pre riešenie krízových situácií by nemalo byť rozhodovacím orgánom, ale platformou uľahčujúcou rozhodovanie vnútroštátnych orgánov. Spoločné rozhodnutia by mali prijímať dotknuté orgány.

(99)

Vytvorením programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo uľahčiť koordinované riešenie krízových situácií, ktoré bude pravdepodobne poskytovať najlepšie výsledky všetkým inštitúciám skupiny. Program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by mal navrhnúť orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a mal by ju predložiť kolégiu pre riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia s programom alebo ktoré sa rozhodnú prijať nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie, by mali vysvetliť dôvody svojho nesúhlasu a mali by tieto dôvody spolu s podrobnosťami o akýchkoľvek nezávislých opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré majú v úmysle prijať, oznámiť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízových situácií skupiny. Každý vnútroštátny orgán, ktorý sa rozhodne odchýliť od programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by mal náležite zvážiť možný vplyv na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sa nachádzajú ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ako aj možné účinky na ostatné časti skupiny.

(100)

V rámci programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mali vyzvať orgány, aby používali ten istý nástroj na právnické osoby spĺňajúce podmienky na riešenie krízovej situácie. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by takisto mali mať právomoc použiť nástroj preklenovacej inštitúcie na úrovni skupiny (čo môže prípadne zahŕňať dohody o zdieľaní zaťaženia) s cieľom stabilizovať skupinu ako celok. Vlastníctvo dcérskych spoločností by sa mohlo previesť na preklenovaciu banku s cieľom ďalšieho predaja, buď v rámci balíka alebo jednotlivo, ak na trhu vládnu vhodné podmienky. Okrem toho orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať právomoc uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na úrovni materskej inštitúcie.

(101)

Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich inštitúcií a skupín si vyžaduje spoluprácu medzi Úniou, členskými štátmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín. Spolupráca sa zjednoduší, keď budú režimy riešenia krízových situácií v tretích krajinách založené na spoločných zásadách a koncepciách, na ktorých pracuje Rada pre finančnú stabilitu a skupina G20. EBA by sa na tento účel mal oprávniť vypracovať a uzavrieť nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s orgánmi z tretích krajín v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a vnútroštátnym orgánom by sa malo povoliť uzatvárať dvojstranné dohody v súlade s rámcovými dohodami EBA. Vypracovanie týchto dohôd medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za zvládnutie zlyhania globálnych spoločností by malo byť prostriedkom na zaručenie účinného plánovania, rozhodovania a koordinácie v súvislosti s medzinárodnými skupinami. Vo všeobecnosti by mala existovať reciprocita týchto mechanizmov. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií, a to prípadne v rámci európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií, by mali uznávať a vynucovať konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie za okolností stanovených v tejto smernici.

(102)

Spolupráca by sa mala uskutočňovať tak vzhľadom na dcérske spoločnosti skupín z Únie alebo z tretích krajín, ako aj vzhľadom na pobočky inštitúcií z Únie alebo z tretích krajín. Dcérske spoločnosti skupín z tretích krajín sú podnikmi zriadenými v Únii, a teda sa na ne v plnej miere vzťahuje právo Únie vrátane nástrojov riešenia krízových situácií stanovených v tejto smernici. Je však potrebné, aby si členské štáty zachovali právo konať vo vzťahu k pobočkám inštitúcií, ktoré majú svoje hlavné sídlo v tretích krajinách, ak by sa uznaním a uplatňovaním konaní tretej krajiny pre riešenie krízy vo vzťahu k pobočke ohrozila finančná stabilita v Únii, alebo ak by sa s vkladateľmi z Únie nezaobchádzalo rovnako ako s vkladateľmi z tretej krajiny. Za týchto okolností, ako aj za iných okolností stanovených v tejto smernici, by členské štáty mali mať právo odmietnuť po konzultácii s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií uznanie konania tretej krajiny pre riešenie krízy vzhľadom na pobočky inštitúcií z tretích krajín v Únii.

(103)

Existujú okolnosti, za ktorých môže účinnosť použitých nástrojov riešenia krízových situácií závisieť od dostupnosti krátkodobého financovania pre inštitúciu alebo preklenovaciu inštitúciu, poskytnutia záruk potenciálnym kupujúcim alebo poskytnutia kapitálu preklenovacej inštitúcii. Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(104)

Všeobecne platí, že členské štáty by mali zriadiť svoje vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom fondov, ktorý by bol ovládané orgánmi pre riešenie krízových situácií a využívané na účely stanovené v tejto smernici. Mala by sa však stanoviť prísne vymedzená výnimka, aby sa členským štátom dovolilo zriadiť ich vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov z inštitúcií, ktoré sú na ich území povolené a ktoré nie sú držané prostredníctvom finančných prostriedkov ovládaných ich orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sú splnené určité podmienky.

(105)

V zásade by mali príspevky pochádzať z príslušného sektora, a to nezávisle od akéhokoľvek riešenia krízovej situácie, ktorému by mali predchádzať. Keď predchádzajúce finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát alebo nákladov vzniknutých používaním mechanizmov financovania, mali by sa vyzberať ďalšie príspevky, ktorými sa pokryjú dodatočné náklady alebo straty.

(106)

S cieľom dosiahnuť kritickú masu a vyhnúť sa procyklickým účinkom, ktoré by vznikli, ak by sa mechanizmy financovania museli v systémovej kríze spoliehať výlučne na príspevky ex post, je nevyhnutné, aby finančné prostriedky vnútroštátnych mechanizmov financovania, ktoré sú k dispozícii ex ante, dosahovali aspoň určitú minimálnu cieľovú úroveň.

(107)

S cieľom zabezpečiť spravodlivý výpočet príspevkov a s cieľom poskytnúť motiváciu na fungovanie na základe menej rizikového modelu by sa v rámci príspevkov do vnútroštátnych mechanizmov financovania mal zohľadniť stupeň úverového rizika, rizika v oblasti likvidity a trhového rizika spojený s inštitúciami.

(108)

Zabezpečenie účinného riešenia krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií v rámci Únie je podstatným prvkom realizácie vnútorného trhu. Zlyhanie takýchto inštitúcií nemá vplyv len na finančnú stabilitu trhov, na ktorých tieto inštitúcie priamo pôsobia, ale aj na celý finančný trh Únie. Realizáciou vnútorného trhu s finančnými službami sa posilňuje vzájomné prepojenie rôznych vnútroštátnych finančných systémov. Inštitúcie pôsobiace mimo členského štátu, v ktorom boli zriadené, a sú prepojené medzibankovým trhom a inými trhmi, ktoré sú vo svojej podstate celoeurópske. Zabezpečenie účinného financovania riešenia krízových situácií takýchto inštitúcií vo všetkých členských štátoch je nie len v najlepšom záujme členských štátov, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia, ale aj v záujme všetkých členských štátov ako takých, keďže je prostriedkom na zaistenie rovnocenných podmienok hospodárskej súťaže a zlepšenie fungovania vnútorného finančného trhu. Zriadením európskeho systému mechanizmov financovania by sa malo zabezpečiť, aby sa na všetky finančné inštitúcie, ktoré v Únii pôsobia, vzťahovali rovnocenne účinné mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, a prispieť k stabilite vnútorného trhu.

(109)

S cieľom posilniť odolnosť uvedeného európskeho systému mechanizmov financovania a v súlade s cieľom, ktorý si vyžaduje, aby financovanie pochádzalo v prvom rade od akcionári a veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši a potom z daného sektora a nie z verejných rozpočtov, mechanizmy financovania môžu v prípade potreby požiadať iné mechanizmy financovania o úver. Podobne by mali mať právomoc poskytovať úvery iným mechanizmom, ktoré to potrebujú. Takéto poskytovanie úverov by malo byť prísne dobrovoľné. Rozhodnutie požičať iným mechanizmom by mal prijať požičiavajúci mechanizmus financovania, ale pre možné fiškálne vplyvy by členské štáty mali mať možnosť požadovať konzultáciu s príslušným ministerstvom alebo jeho súhlas.

(110)

Hoci sa mechanizmy financovania zriaďujú na vnútroštátnej úrovni, v súvislosti s riešením krízových situácií na úrovni skupiny by sa malo umožniť ich spoločné využívanie spoločné, a to za predpokladu, že sa medzi vnútroštátnymi orgánmi dosiahne dohoda o riešení krízovej situácie inštitúcie. Vklady kryté systémom ochrany vkladov by v procese riešenia krízovej situácie nemali niesť žiadne straty. Ak sa v opatrení na riešenie krízovej situácie zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, od systémov ochrany vkladov, na ktoré je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, napojená, by sa malo vyžadovať, aby poskytli príspevok nie vyšší ako výška strát, ktoré by museli znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala v rámci bežného konkurzného konania.

(111)

Zatiaľ čo kryté vklady sú pri riešení krízovej situácie chránené pred stratami, iné oprávnené vklady sú potenciálne dostupné na účely absorpcie strát. S cieľom poskytnúť určitú úroveň ochrany fyzickým osobám, mikropodnikom, malým a stredným podnikom, ktoré majú oprávnené vklady presahujúce úroveň krytých vkladov, takéto vklady majú postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie. Pohľadávka systému ochrany vkladov má ešte vyššie postavenie podľa takéhoto vnútroštátneho práva než uvedené kategórie oprávnených vkladov. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa konkurzného konania v tejto oblasti je nevyhnutná, aby sa minimalizovala expozícia fondov členských štátov na riešenie krízových situácií podľa zásady neznevýhodnenia veriteľa stanovenej v tejto smernici.

(112)

V prípade prevodu vkladov na inú inštitúciu v súvislosti s riešením krízovej situácie inštitúcie by vkladatelia nemali byť poistení nad rámec krytia stanoveného v smernici 2014/49/EÚ. Preto by sa mali nároky so zreteľom na vklady zostávajúce v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, obmedziť len na rozdiel medzi prevádzanými finančnými prostriedkami a úrovňou krytia stanovenou v smernici 2014/49/EÚ. V prípade, že prevedené vklady presahujú úroveň krytia, vkladateľ by nemal mať nárok voči systému ochrany vkladov vo vzťahu k vkladom zostávajúcim v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

(113)

Zavedením mechanizmov financovania a zriadením európskeho systému mechanizmov financovania podľa tejto smernice by sa mala zabezpečiť koordinácia pri používaní finančných prostriedkov, ktoré sú na riešenie krízových situácií dostupné na vnútroštátnej úrovni.

(114)

S cieľom vymedziť kritéria pre definíciu „zásadných funkcií“ a „hlavných druhov obchodných činností“ na účely tejto smernice; okolnosti, za ktorých je nevyhnutné vylúčiť z výkonu právomocí na odpisovanie alebo vykonanie konverzie niektoré záväzky stanovené v tejto smernici; triedy dohôd, pre ktoré by členské štáty mali zabezpečiť primeranú ochranu pri čiastočných transferov; spôsob, ktorým by mali príspevky inštitúcií na riešenie finančných dohôd upraviť v pomere k ich rizikovému profilu; registrácia, účtovníctvo, povinnosti podávania správ a iné povinnosti určené na zaistenie toho, aby príspevky ex ante bol skutočne vyplatené; a okolnosti a podmienky, za ktorých je možné niektorú inštitúciu dočasne oslobodiť od povinnosti hradiť ex post príspevky by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(115)

Je vhodné, aby EBA v prípadoch stanovených v tejto smernici podporoval konvergenciu medzi praktickými postupmi vnútroštátnych orgánov prostredníctvom usmernení v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné alebo vykonávacie technické predpisy, EBA môže vydávať usmernenia a odporúčania týkajúce sa uplatňovania práva Únie z vlastnej iniciatívy.

(116)

Európsky parlament a Rada by mali mať na vznesenie námietky voči delegovanému aktu lehotu tri mesiace od dátumu oznámenia. Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť sa navzájom informovať o svojom zámere nevzniesť námietky.

(117)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala uľahčiť konzistentná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v celej Únii. V prípadoch stanovených v tejto smernici by bolo účinné a vhodné, aby sa EBA ako orgánu s veľmi špecializovanou odbornosťou zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii.

(118)

Komisia by mala v prípadoch stanovených v tejto smernici prijať návrh regulačných technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia by v prípadoch stanovených v tejto smernici mala prijať návrh vykonávacích technických noriem vypracovaných EBA prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(119)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES (15) sa vo všetkých členských štátoch ustanovuje vzájomné uznávanie a vynucovanie rozhodnutí vzťahujúcich sa na reorganizáciu alebo likvidáciu inštitúcií s pobočkami v členských štátoch iných než sú členské štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla. Uvedenou smernicou sa zaručuje, že na všetky aktíva a pasíva inštitúcie, bez ohľadu na to, v ktorej krajine sa nachádzajú, sa bude vzťahovať jeden proces v domovskom členskom štáte a že s veriteľmi v hostiteľských členských štátoch sa bude zaobchádzať rovnako ako s veriteľmi v domovskom členskom štáte; V záujme dosiahnutia účinného riešenia krízových situácií by sa ustanovenia smernice 2001/24/ES mali uplatňovať v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, a to tak v prípade, keď sa tieto nástroje uplatnia na inštitúcie, ako aj v prípade, keď sa uplatnia na ostatné subjekty, na ktoré sa vzťahuje režim riešenia krízových situácií. Smernica 2001/24/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(120)

Smernice Únie týkajúce sa práva obchodných spoločností obsahujú záväzné pravidlá na ochranu akcionárov a veriteľov inštitúcií patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať, môžu tieto pravidlá brániť účinnému konaniu a použitiu nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií, preto by sa v tejto smernici mali uviesť primerané výnimky. V záujme zaručenia maximálnej právnej istoty pre zainteresované strany by tieto výnimky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorými sa spustí riešenie krízovej situácie. Predpokladom použitia nástrojov riešenia krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre takéto riešenie, ktoré sú stanovené v tejto smernici.

(121)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (16) obsahuje pravidlá upravujúce právo akcionárov rozhodnúť sa zvýšiť či znížiť základné imanie, ich právo zúčastňovať sa na akejkoľvek novej emisii akcií za peňažné plnenie, pravidlá upravujúce ochranu veriteľa v prípade zníženia základného imania a pravidlá upravujúce zvolanie valného zhromaždenia akcionárov v prípade závažnej straty základného imania. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z týchto pravidiel.

(122)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (17) sa okrem iného ustanovujú pravidlá schvaľovania zlúčenia a splynutia na valnom zhromaždení každej zo spoločností, pri ktorej dochádza k zlúčeniu/splynutiu, pravidlá upravujúce požiadavky týkajúce sa návrhov podmienok zlúčenia/splynutia, správy manažmentu a znalecké správy a pravidlá upravujúce ochranu veriteľov. Smernica Rady 82/891/EHS (18) obsahuje podobné pravidlá upravujúce rozdelenie akciových spoločností. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES (19) stanovuje zodpovedajúce pravidlá týkajúce sa cezhraničných zlúčení alebo splynutí kapitálových spoločností. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky z týchto smerníc, aby sa umožnilo rýchle konanie orgánov pre riešenie krízových situácií.

(123)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES (20) sa stanovuje povinnosť podať povinnú ponuku na prevzatie všetkých akcií spoločnosti za prijateľnú cenu, ako je to stanovené v uvedenej smernici, ak akcionár, priamo alebo nepriamo a samostatne alebo v spolupráci s ostatnými, nadobudne určitý percentuálny podiel akcií danej spoločnosti, čo mu umožní získať kontrolu nad danou spoločnosť a čo je vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi. Účelom pravidla o povinnej ponuke je chrániť menšinových akcionárov v prípade zmeny kontroly nad spoločnosťou. Vyhliadka takejto finančne nákladnej povinnosti by však mohla odradiť možných investorov v dotknutej inštitúcii a orgánom pre riešenie krízových situácií by sa tým sťažilo využívanie všetkých právomocí riešiť krízové situácie. Z pravidla povinnej ponuky by sa mali stanoviť primerané výnimky v miere potrebnej na uplatnenie právomocí riešiť krízové situácie, pričom po uplynutí obdobia riešenia krízovej situácie by sa malo pravidlo povinnej ponuky uplatňovať na každého akcionára, ktorý nadobúda kontrolu nad dotknutou inštitúciou.

(124)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES (21) sa stanovujú procesné práva akcionárov v súvislosti s valnými zhromaždeniami. V smernici 2007/36/ES sa okrem iného stanovuje minimálna lehota na zvolanie valných zhromaždení a obsah oznámenia o zvolaní valného zhromaždenia. Tieto pravidlá môžu brániť rýchlemu konaniu orgánov pre riešenie krízových situácií a mali by sa stanoviť primerané výnimky z tejto smernice. Pred riešením krízovej situácie môže byť potrebné rýchlo zvýšiť základné imanie v situácii, keď inštitúcia nespĺňa alebo pravdepodobne nesplní požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ a je pravdepodobné, že zvýšením základného imania sa obnoví dobrá finančná situácia a zabráni sa dosiahnutiu prahových podmienok pre riešenie krízovej situácie. V takýchto situáciách by sa mala povoliť možnosť zvolať valné zhromaždenie v skrátenej lehote. Akcionári by si však mali zachovať právomoc rozhodovať o predĺžení a o skrátení lehoty na zvolanie valných zhromaždení. Mali by sa ustanoviť primerané výnimky zo smernice 2007/36/ES, ktorá umožní zriadiť tento mechanizmus.

(125)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli zastúpené v Európskom systéme finančného dohľadu zriadenom nariadením (EÚ) č. 1092/2010, nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (22) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (23) a s cieľom zaistiť, aby EBA mal know-how potrebné na vykonávanie úloh stanovených v tejto smernici, by sa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedenej smernice zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v tejto smernici. Takáto asimilácia medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 zodpovedá funkciám prideleným EBA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom prispievať k vypracovaniu a ku koordinácií plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií a k aktívnej účasti na vypracovaní a koordinácii takýchto plánov, ako aj s cieľom uľahčiť riešenie problémov zlyhávajúcich inštitúcií, a to najmä cezhraničných skupín.

(126)

V snahe zabezpečiť súlad inštitúcií, osôb, ktoré skutočne kontrolujú ich činnosť, a ich riadiaceho orgánu s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Preto by administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia stanovené členskými štátmi mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k subjektom, na ktoré sa vzťahujú, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo iného administratívneho opatrenia, k uverejňovaniu sankcií alebo iných administratívnych opatrení, ku kľúčovým právomociam ukladať sankcie a k úrovniam administratívnych pokút. EBA pod podmienkou prísneho zachovávania služobného tajomstva vedie centrálnu databázu všetkých administratívnych sankcií a informácií o odvolaniach, ktoré jej nahlásili príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií.

(127)

Táto smernica sa týka administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po spáchaní porušenia, a ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušovaniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo iné administratívne opatrenie.

(128)

Aj keď členským štátom nič nebráni ustanoviť pravidlá pre administratívne sankcie, ako aj trestné sankcie za tie isté porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby ustanovili pravidlá pre administratívne sankcie za porušenia tejto smernice, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nie sú povinné ukladať administratívne aj trestnoprávne sankcie za to isté porušenie, ale môžu tak urobiť, ak to ich vnútroštátne právo povoľuje. Uplatňovanie skôr trestných než administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení za porušenia tejto smernice by však nemalo znižovať ani inak ovplyvňovať schopnosť orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám a vymieňať si informácie včas s orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tejto smernice, a to aj po akomkoľvek predložení relevantného porušenia príslušným súdnym orgánom na trestné stíhanie.

(129)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (24) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden dokument alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje poskytnutie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(130)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(131)

Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizácia pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií inštitúcií, nie je možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek inštitúcie v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, táto smernica nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(132)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tejto smernice mali náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných členských štátoch a na hospodársku situáciu v iných členských štátoch a mali by zvážiť význam každej dcérskej spoločnosti alebo pobočky pre finančný sektor a ekonomiku členského štátu, v ktorom je takáto dcérska spoločnosť alebo pobočka usadená alebo umiestnená, a to aj v prípadoch, keď má dcérska spoločnosť alebo pobočka z hľadiska konsolidovanej skupiny menší význam.

(133)

Komisia preskúma všeobecné uplatňovanie tejto smernice a vzhľadom na opatrenia prijaté podľa akéhokoľvek aktu práva Únie ustanovujúceho mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý sa vzťahuje na viac ako jeden členský štát, predovšetkým posúdi vykonávanie právomocí orgánu EBA podľa tejto smernice vykonávať mediáciu medzi orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na tomto mechanizme zúčastňuje, a orgánom pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, ktorý sa na ňom nezúčastňuje,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI, VYMEDZENIE POJMOV A ORGÁNY

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.   V tejto smernici sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií týchto subjektov:

a)

inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii;

b)

finančných inštitúcií, ktoré sú usadené v Únii a sú dcérskymi spoločnosťami úverových inštitúcií alebo investičných spoločností alebo spoločností podľa písmena c) alebo d) a na ktoré sa vzťahuje dohľad materskej spoločnosti na konsolidovanom základe v súlade s článkami 6 až 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

c)

finančných holdingových spoločností, zmiešaných finančných holdingových spoločností a holdingových spoločností so zmiešanou činnosťou, ktoré sú usadené v Únii;

d)

materských finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských finančných holdingových spoločností v Únii, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v členskom štáte, materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v Únii;

e)

pobočiek inštitúcií, ktoré sú usadené mimo územia Únie v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

Pri stanovovaní a uplatňovaní požiadaviek podľa tejto smernice a pri používaní rôznych nástrojov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti so subjektom uvedeným v prvom pododseku, s výhradou špecifických ustanovení, orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zohľadnia povahu jeho podnikania, jeho akcionársku štruktúru, jeho právnu formu, jeho rizikový profil, veľkosť, právny štatút, jeho vzájomné prepojenie s ďalšími inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jeho činností, jeho členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS), ktorý spĺňa požiadavky podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je stanovené v článku 113 ods. 6 uvedeného nariadenia, a či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bod 2 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať prísnejšie alebo dodatočné pravidlá v porovnaní s pravidlami stanovenými v tejto smernici a v delegovaných a vykonávacích aktoch prijatých na základe tejto smernice, a to pod podmienkou, že majú všeobecnú platnosť a nie sú v rozpore s touto smernicou a s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na základe tejto smernice.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo nástroja uvedeného v článku 37 ods. 9 s cieľom dosiahnuť jeden alebo viaceré ciele riešenia krízovej situácie uvedené v článku 31 ods. 2;

2.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ;

3.

„investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, na ktorú sa vzťahuje požiadavka na počiatočný kapitál stanovená v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;

4.

„finančná inštitúcia“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 26 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

5.

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

6.

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

7.

„konsolidovaný základ“ znamená základ konsolidovanej situácie podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 47 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

8.

„systém inštitucionálneho zabezpečenia“ alebo „IPS“ je opatrenie spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

9.

„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 20 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

10.

„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 21 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

11.

„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 22 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.

„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 30 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

13.

„materská finančná holdingová spoločnosť v Únii“ označuje materskú finančnú holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 31 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

14.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 32 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

15.

„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii“ je materská zmiešaná finančná holdingovú spoločnosť EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 33 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

16.

„ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 31 ods. 2;

17.

„pobočka“ je pobočka podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

18.

„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán poverený členským štátom v súlade s článkom 3;

19.

„nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 37 ods. 3;

20.

„právomoc riešiť krízovú situáciu“ je právomoc uvedená v článkoch 63 až 72;

21.

„príslušný orgán“ je príslušný orgán podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 vrátane Európskej centrálnej banky s ohľadom na osobitné úlohy, ktorými ju poverilo nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 (25);

22.

„príslušné ministerstvá“ sú ministerstvá financií alebo iné ministerstvá členských štátov, ktoré sú zodpovedné za hospodárske, finančné a rozpočtové rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni podľa vnútroštátnych právomocí a ktoré boli určené v súlade s článkom 3 ods. 5;

23.

„inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;

24.

„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;

25.

„vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice 2013/36/EÚ;

26.

„skupina“ je materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti;

27.

„cezhraničná skupina“ je skupina, ktorej subjekty skupiny sú usadené vo viac ako jednom členskom štáte;

28.

„mimoriadna verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá – ak by sa poskytla na národnej úrovni – by bola štátnou pomocou, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie alebo subjektu podľa písmena b), c) alebo d) článku 1 ods. 1 alebo skupiny, ktorej súčasťou je táto inštitúcia alebo subjekt;

29.

„núdzová pomoc na zvýšenie likvidity“ je poskytnutie peňažných prostriedkov centrálnej banky centrálnou bankou alebo akákoľvek iná pomoc, ktorá môže viesť k zvýšeniu prostriedkov centrálnej banky, platobne schopnej inštitúcii alebo skupine platobne schopných inštitúcií, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, mimo rámec menovej politiky;

30.

„systémová kríza“ je narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a reálnu ekonomiku; Všetky druhy finančných sprostredkovateľov, trhov a infraštruktúry môžu byť do určitej miery systémovo významné;

31.

„subjekt skupiny“ je právnická osoba, ktorá je súčasťou skupiny;

32.

„plán ozdravenia“ je plán ozdravenia vypracovaný a dodržiavaný inštitúciou v súlade s článkom 5;

33.

„plán ozdravenia na úrovni skupiny“ je plán ozdravenia na úrovni skupiny vypracovaný a dodržiavaný v súlade s článkom 7;

34.

„významná pobočka“ je pobočka, ktorá by sa považovala za významnú v hostiteľskom členskom štáte v súlade s článkom 51 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ;

35.

„zásadné funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie, ktorých prerušenie by v jednom alebo vo viacerých členských štátoch pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v dôsledku veľkosti inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

36.

„hlavné oblasti obchodnej činnosti“ sú oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré pre inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto inštitúcia, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnoty koncesie;

37.

„orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe“ je orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 41 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

38.

„vlastné zdroje“ sú vlastné zdroje vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 118 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

39.

„podmienky pre riešenie krízovej situácie“ sú podmienky uvedené v článku 32 ods. 1;

40.

„opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je rozhodnutie o tom, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) podľa článku 32 alebo 33, uplatňovanie nástroja riešenia krízových situácií alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízovú situáciu;

41.

„plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie, ktorý sa pre inštitúciu vypracoval v súlade s článkom 10;

42.

„riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny“ je ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)

prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie na úrovni materskej spoločnosti alebo inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, alebo

b)

koordinácia uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k subjektom skupiny, ktoré spĺňajú podmienky pre riešenie krízovej situácie;

43.

„plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaný v súlade s článkami 12 a 13;

44.

„orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny“ je orgán pre riešenie krízových situácií v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

45.

„program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny“ je plán vypracovaný na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 91;

46.

„kolégium pre riešenie krízových situácií“ označuje kolégium zriadené v súlade s článkom 88 na vykonávanie úloh uvedených v článku 88 ods. 1;

47.

„bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočné alebo úplné zbavenie sa majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

48.

„dlhové nástroje“ uvedené v článku 63 ods. 1 písm. g) a j) sú dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje;

49.

„materská inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 28 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

50.

„materská inštitúcia v Únii“ je materská inštitúcia v EÚ podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

51.

„požiadavky na vlastné zdroje“ sú požiadavky na vlastné zdroje stanovené v článkoch 92 až 98 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

52.

„kolégium dohľadu“ je kolégium orgánov vykonávajúcich dohľad zriadené podľa článku 116 smernice 2013/36/EÚ;

53.

„rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec ustanovený článkami 107, 108 a 109 ZFEÚ a nariadeniami a všetkými aktmi Únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení, uskutočnenými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

54.

„likvidácia“ je speňaženie aktív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

55.

„nástroj oddelenia aktív“ je mechanizmus na vykonanie prevodu aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na subjekt pre správu aktív orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 42;

56.

„subjekt pre správu aktív“ je právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 42 ods. 2;

57.

„nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je mechanizmus výkonu právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 43 na odpísanie dlhu konverziu dlhu vo vzťahu k pasívam inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

58.

„nástroj odpredaja obchodnej činnosti“ je mechanizmus na vykonanie prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38;

59.

„preklenovacia inštitúcia“ je právnickú osoba, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 40 ods. 2;

60.

„nástroj preklenovacej inštitúcie“ je mechanizmus prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo aktív, práv alebo pasív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu v súlade s článkom 40;

61.

„nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sa môžu konvertovať na akcie alebo nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

62.

„akcionári“ sú akcionári alebo držitelia iných nástrojov vlastníctva;

63.

„právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v písmene c) alebo d) článku 63 ods. 1 previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akúkoľvek ich kombináciu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

64.

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

65.

„deriváty“ sú deriváty podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

66.

„právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať konverziu“ sú právomoci uvedené v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i).

67.

„zabezpečené pasívum“ označuje pasívum, v ktorom je nárok veriteľa na platbu alebo inú formu plnenia zabezpečený záložným bremenom, záväzkom alebo zálohou, alebo dohodami o kolateráli vrátane pasív vznikajúcich z repo transakcií a inými dohodami o kolateráli s prevodom vlastníckeho práva;

68.

„nástroje vlastného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 28 ods. 1 až 4, článku 29 ods. 1 až 5 alebo článku 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

69.

„nástroje dodatočného kapitálu Tier 1“ sú kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

70.

„súhrnná suma“ je súhrnná suma, o ktorú sa podľa posúdenia orgánu pre riešenie krízových situácií musia odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky v súlade s článkom 46 ods. 1;

71.

„oprávnené záväzky“ sú záväzky a kapitálové nástroje, ktoré nie sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe článku 44 ods. 2;

72.

„systém ochrany vkladov“ je systém ochrany vkladov zavedený a oficiálne uznaný členským štátom podľa článku 4 smernice 2014/49/EÚ;

73.

„nástroje kapitálu Tier 2“ sú kapitálové nástroje alebo podriadené úvery, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 63 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

74.

„relevantné kapitálové nástroje“ sú na účely hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 a hlavy IV kapitoly V nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2;

75.

„konverzný koeficient“ je faktor, ktorým sa určuje počet akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, na ktoré bude pasívum konkrétnej triedy konvertované, a to buď s odkazom na jediný nástroj predmetnej triedy alebo na špecifikovanú jednotku hodnoty pohľadávky;

76.

„dotknutý veriteľ“ je veriteľ, ktorého nárok sa vzťahuje na pasíva, ktoré sú na základe výkonu právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu na základe použitia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov znížené alebo konvertované na akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

77.

„dotknutý držiteľ“ je držiteľ nástrojov vlastníctva, ktorého nástrojov vlastníctva sa rušia prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. h);

78.

„náležitý orgán“ je orgán členského štátu určený v súlade s článkom 61, ktorý je zodpovedný podľa vnútroštátneho práva tohto štátu za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3;

79.

„príslušná materská inštitúcia“ je materská inštitúcia v členskom štáte, materská inštitúcia v Únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

80.

„príjemca“ je subjekt, na ktorý sa prevádzajú akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo pasíva, alebo akékoľvek ich kombinácie z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

81.

„pracovný deň“ je deň iný než sobota, nedeľa alebo deň, ktorý je v príslušnom členskom štáte štátnym sviatkom;

82.

„právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie, vyrovnanie alebo získanie povinností ako získať čistý zisk so záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa povinnosť zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo tiež ustanovenie, ktorým sa zabraňuje vzniku zmluvnej povinnosti, ktorá by inak vznikla;

83.

„inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši“ je inštitúcia, finančná inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou, materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii, vzhľadom na ktorú sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie;

84.

„dcérska spoločnosť z Únie“ je inštitúcia, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny;

85.

„materská spoločnosť v Únii“ je materská inštitúcia v Únii, materská finančná holdingová spoločnosť v Únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Únii;

86.

„inštitúcia z tretej krajiny“ je subjekt, ktorého hlavné sídlo je zriadené v tretej krajine a na ktorého by sa vzťahovalo vymedzenie pojmu inštitúcia, ak by bol usadený v Únii;

87.

„materská spoločnosť z tretej krajiny“ je materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, usadená v tretej krajine;

88.

„konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ sú opatrenia podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sú v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tejto smernice;

89.

„pobočka Únie“ je pobočka inštitúcie z tretej krajiny, nachádzajúca sa v členskom štáte;

90.

„relevantný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tejto smernice;

91.

„mechanizmus financovania na úrovni skupiny“ je mechanizmus alebo mechanizmy financovania (členského štátu) orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

92.

„transakcia back-to-back“ (back-to-back transaction) je transakcia medzi dvoma subjektmi skupiny vykonávaná na účely prevodu celého alebo čiastočného rizika pochádzajúceho z inej transakcie medzi jedným z týchto subjektov skupiny a treťou stranou;

93.

„záruka v rámci skupiny“ je zmluva, ktorou jeden subjekt skupiny ručí za záväzky iného subjektu skupiny voči tretej strane;

94.

„kryté vklady“ sú kryté vklady v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bod 5 smernice 2014/49/EÚ;

95.

„oprávnené vklady“ sú oprávnené vklady vymedzené podľa článku 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/49/EÚ;

96.

„kryté dlhopisy“ sú nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (26);

97.

„dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke (kolateráli) s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (27);

98.

„dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko pohľadávok alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania, v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku vrátane „ustanovení o konečnom zúčtovaní“ vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice 2002/47/ES a nettingu vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES alebo sú ňou nahradené;

99.

„dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dve alebo viaceré pohľadávky alebo záväzky splatné medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši a protistranou;

100.

„finančné zmluvy“ sú tieto zmluvy a dohody:

a)

zmluvy o cenných papieroch vrátane:

i)

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov;

ii)

opcií na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov;

iii)

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

b)

zmluvy o komoditách vrátane:

i)

zmlúv o kúpe, predaji alebo požičaní komodity alebo skupiny či indexu komodít s budúcim plnením;

ii)

opcií na komoditu alebo skupinu či index komodít;

iii)

repo transakcií alebo obrátených repo transakcií na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index;

c)

futurity a forwardy vrátane zmlúv (s výnimkou zmlúv o komoditách) o kúpe, predaji alebo prevode komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k budúcemu dátumu;

d)

swapové dohody vrátane:

i)

swapov a opcií týkajúcich sa úrokových sadzieb; spotových alebo iných dohôd o devízových transakciách; menových dohôd; kapitálového indexu alebo kapitálu; dlhového indexu alebo dlhu; komoditných indexov alebo komodít; počasia; emisií alebo inflácie;

ii)

swapov celkového výnosu, swapov úverového rozpätia alebo úverových swapov;

iii)

akýchkoľvek dohôd alebo transakcií, ktoré sú podobné dohode uvedenej v bodoch i) alebo ii), ktoré sú predmetom opakovaného obchodovania na trhoch so swapmi alebo derivátmi;

e)

dohody o požičiavaní medzi bankami, ak splatnosť takejto pôžičky nepresahuje tri mesiace;

f)

rámcové dohody pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písmenách a) až e).

101.

„opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdraviteľnosťou v zmysle článku 6 ods. 6, výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v zmysle článkov 17 alebo 18, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie v zmysle článku 27, vymenovanie dočasného správcu podľa článku 29 alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa článku 59;

102.

„opatrenie krízového riadenia“ je opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa článku 35 alebo osoby podľa článku 51 ods. 2 alebo článku 72 ods. 1;

103.

„ozdravná kapacita“ je schopnosť inštitúcie obnoviť svoju finančnú pozíciu po výraznom zhoršení;

104.

„vkladateľ“ je vkladateľ vymedzený podľa článku 2 ods. 1 bod 6 smernice 2014/49/EÚ;

105.

„investor“ je investor v zmysle článku 1 bod 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (28);

106.

„určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu“ je orgán poverený vykonávaním makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnych právomociach vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

107.

„mikropodniky, malé a stredné podniky“ sú mikropodniky, malé a stredné podniky vymedzené s ohľadom na kritérium ročného obratu uvedené v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (29);

108.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh definovaný v článku 4 ods. 1 bod 21 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115, aby sa stanovili kritériá na určenie činností, služieb a operácií uvedených v prvom pododseku v bode 35, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „zásadné funkcie“, a kritériá na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb uvedených v prvom pododseku v bode 36, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „hlavné oblasti obchodnej činnosti“.

Článok 3

Určenie orgánov zodpovedných za riešenie krízových situácií

1.   Každý členský štát určí jeden alebo výnimočne viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré sú splnomocnené uplatňovať nástroj riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií je orgán verejnej správy poverený právomocami verejnej správy alebo sú orgány verejnej správy poverené právomocami verejnej správy.

3.   Orgánmi pre riešenie krízových situácií môžu byť centrálne banky, príslušné ministerstvá alebo iné orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy. Členské štáty môžu výnimočne stanoviť, že orgánom pre riešenie krízových situácií sú príslušné orgány dohľadu na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ. Zavedú sa náležité štrukturálne mechanizmy potrebné na zabezpečenie prevádzkovej nezávislosti a zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ alebo inými funkciami príslušného orgánu a funkciami orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice, a to bez toho, aby bola dotknutá výmena informácií a požiadavky v oblasti spolupráce podľa odseku 4. Členské štáty najmä zabezpečia, aby v rámci príslušných orgánov, národných centrálnych bánk, príslušných ministerstiev alebo iných orgánov existovala prevádzková nezávislosť, pokiaľ ide o funkciu riešenia krízových situácií a funkcie dohľadu alebo iné funkcie príslušného orgánu.

Pracovníci vykonávajúci funkcie orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tejto smernice sú štrukturálne oddelení od pracovníkov vykonávajúcich úlohy podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2013/36/EÚ, respektíve vo vzťahu k iným funkciám príslušného orgánu, a sú súčasťou inej hierarchickej štruktúry.

Na účely tohto odseku členské štáty alebo orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní všetky nevyhnutné príslušné vnútorné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rozličnými funkčnými oblasťami.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby orgány vykonávajúce funkcie dohľadu a riešenia krízových situácií a osoby vykonávajúce tieto funkcie v ich mene úzko spolupracovali na príprave, plánovaní a uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií, a to v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií nie je zároveň aj príslušným orgánom, ako aj vtedy, ak tieto funkcie vykonáva ten istý subjekt.

5.   Každý členský štát určí jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií príslušného ministerstva v zmysle tejto smernice.

6.   Keď orgánom pre riešenie krízových situácií nie je príslušné ministerstvo, oznamuje tento orgán príslušnému ministerstvu rozhodnutia podľa tejto smernice a pokiaľ nie je vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené inak, potrebuje súhlas ministerstva pred vykonaním rozhodnutí, ktoré majú priamy fiškálny dosah alebo systémové dôsledky.

7.   Rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi, orgánmi pre riešenie krízových situácií a EBA v súlade s touto smernicou zohľadňujú potenciálne dôsledky rozhodnutia vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobí, a minimalizujú negatívny vplyv na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky v týchto členských štátoch. Na rozhodnutia EBA sa vzťahuje článok 38 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán pre riešenie krízových situácií mal odbornosť, zdroje a operačnú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a aby dokázal vykonávať svoje právomoci s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

9.   EBA zabezpečuje v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií požadovanú odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu a sleduje uplatňovanie odseku 8 aj prostredníctvom pravidelného partnerského hodnotenia.

10.   Keď v súlade s odsekom 1a určí členský štát na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie viac než jeden orgán, poskytne EBA a Komisii riadne zdôvodnené oznámenie s vysvetlením svojho konania a zreteľne medzi tieto orgány rozdelí funkcie a úlohy, zabezpečí primeranú koordináciu medzi nimi a určí jeden orgán ako kontaktný orgán na účely spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi ostatných členských štátov.

11.   Členské štáty informujú EBA o vnútroštátnom orgáne alebo orgánoch určených ako orgány pre riešenie krízových situácií a kontaktný orgán a v prípade potreby oznámia aj ich špecifické funkcie a zodpovednosti. EBA uverejní zoznam týchto orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov.

12.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 85, členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť orgánu pre riešenie krízových situácií, príslušného orgánu a ich príslušných zamestnancov v súlade s vnútroštátnym právom za úkony a opomenutia počas vykonávania ich funkcií podľa tejto smernice.

HLAVA II

PRÍPRAVA

KAPITOLA I

Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 4

Zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie

1.   Vzhľadom na vplyv, ktorý by mohlo mať zlyhanie inštitúcie vzhľadom na charakter jej obchodnej činnosti, jej akcionársku štruktúru, jej právnu formu, jej rizikový profil, veľkosť a právny štatút, jej vzájomné prepojenie s ostatnými inštitúciami alebo všeobecne s finančným systémom, rozsah a zložitosť jej činností, jej členstvo v systéme inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) alebo iných kooperačných systémoch vzájomnej solidarity, ako je uvedené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a vykonávanie akýchkoľvek investičných služieb alebo činností, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 smernice 2014/65/EÚ, a so zreteľom na to, či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v bežnom konkurznom konaní by mohli mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, ostatné inštitúcie, podmienky financovania alebo všeobecne na ekonomiku, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií určili:

a)

obsah a podrobnosti plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií podľa článkov 5 až 12;

b)

lehotu, v ktorej sa vypracujú prvé plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, a časový interval aktualizácie plánov ozdravenia a riešenia krízových situácií, ktorý môže byť kratší, ako časový interval uvedený v článku 5 ods. 2, článku 7 ods. 5, článku 10 ods. 6 a článku 13 ods. 3;

c)

obsah a podrobnosti informácií, ktoré sa vyžadujú od inštitúcií podľa článku 5 ods. 5, článku 11 ods. 1 a článku 12 ods. 2 a podľa časti A a časti B prílohy;

d)

úroveň podrobnosti na účely posúdenia riešiteľnosti podľa článku 15 a 16 a oddielu C prílohy.

2.   Príslušné orgány a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií vykonajú posúdenie uvedené v odseku 1 v prípade potreby po konzultácii s vnútroštátnym orgánom pre makroprudenciálny dohľad.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď sa uplatnia zjednodušené požiadavky, príslušné orgány, a v relevantných prípadoch orgány pre riešenie krízových situácií, mohli kedykoľvek v plnej miere uplatniť požiadavky v nezjednodušenej podobe.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby uplatnenie zjednodušených požiadaviek samo osebe nemalo vplyv na právomoci príslušného orgánu, a v relevantnom prípade orgánu pre riešenie krízových situácií, prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia.

5.   EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 3. júla 2015 usmernenia s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 1, ktoré sú určené na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s odsekom 1.

6.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá uvedené v odseku 5 na posúdenie vplyvu zlyhania inštitúcie na finančné trhy, ostatné inštitúcie a podmienky financovania v súlade s týmto odsekom a v prípade potreby pritom zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 2.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2017.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií oznámia EBA spôsob, akým uplatnili odseky 1, 8, 9 a 10 na inštitúcie, ktoré patria do ich jurisdikcie. EBA predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 31. decembra 2017 správu o vykonávaní odsekov 1, 8, 9 a 10. V tejto správe sa predovšetkým uvedú všetky rozdiely týkajúce sa vykonávania odsekov 1, 8, 9 a 10 na vnútroštátnej úrovni.

8.   S výhradou odsekov 9 a 10 členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, a v prípade, že je to relevantné, orgány pre riešenie krízových situácií, mohli oslobodiť od uplatňovania:

a)

požiadaviek uvedených v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu a úplne alebo čiastočne oslobodené od prudenciálnych požiadaviek vo vnútroštátnom práve v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadaviek uvedených v oddiele 2 inštitúcie, ktoré sú členmi systému inštitucionálneho zabezpečenia.

9.   Ak sa poskytne takéto oslobodenie podľa odseku 8, členské štáty:

a)

uplatnia požiadavky oddielov 2 a 3 tejto kapitoly na konsolidovanom základe vo vzťahu k ústrednému orgánu a k inštitúciám, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

požiadajú systém inštitucionálneho zabezpečenia, aby v spolupráci s každým z jeho členov, ktorý bol oslobodený od týchto požiadaviek, splnil požiadavky uvedené v oddiele 2.

Na tento účel zahŕňa každý odkaz na skupinu v oddieloch 2 a 3 tejto kapitoly aj ústredný orgán a inštitúcie, ktoré sú k nemu pridružené v zmysle článku 10 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ich dcérske spoločnosti, a každý odkaz na materskú spoločnosť alebo inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe podľa článku 111 smernice 2013/36/EÚ zahŕňa aj ústredný orgán.

10.   Inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu Európskej centrálnej banky v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 alebo tie, ktoré tvoria významný podiel vo finančnom systéme niektorého členského štátu, vypracujú vlastné plány ozdravenia v súlade s oddielom 2 tejto kapitoly a vzťahujú sa na ne individuálne plány riešenia krízových situácií v súlade s oddielom 3.

Na účely tohto odseku sa predpokladá, že operácie inštitúcie predstavujú značný podiel finančného systému tohto členského štátu, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a)

celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000 EUR alebo

b)

pomer jej celkových aktív k HDP členského štátu, v ktorom je usadená, je vyšší ako 20 %, s výnimkou prípadu, keď celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000 EUR.

11.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých stanoví jednotné formáty, vzory a vymedzenia na identifikáciu a predkladanie informácií zo strany príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií EBA na účely odseku 7 s výhradou, pokiaľ ide o zásadu proporcionality.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Oddiel 2

Plánovanie ozdravenia

Článok 5

Plány ozdravenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každá inštitúcia, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ, vypracovala a dodržiavala plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Plány ozdravenia sa považujú za mechanizmus riadenia a správy v zmysle článku 74 smernice 2013/36/EÚ.

2.   Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie aktualizovali svoje plány ozdravenia aspoň raz ročne alebo po zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie, jej obchodnej činnosti alebo jej finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na plán ozdravenia alebo ktorá by si mohla vyžiadať jeho zmenu. Príslušné orgány môžu od inštitúcií požadovať, aby svoje plány ozdravenia aktualizovali častejšie.

3.   V plánoch ozdravenia sa nepočíta s možnosťou prístupu k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani so získaním takejto podpory.

4.   V príslušných prípadoch zahŕňajú plány ozdravenia analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určuje tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.

5.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, členské štáty zabezpečia, aby v plánoch ozdravenia boli zahrnuté informácie uvedené v oddiele A prílohy. Členské štáty môžu požadovať, aby boli v plánoch ozdravenia zahrnuté aj ďalšie informácie.

V plánoch ozdravenia sú zahrnuté aj prípadné opatrenia, ktoré by mohla prijať inštitúcia v prípade, ak sú splnené podmienky pre včasnú intervenciu podľa článku 27.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby sa do plánov ozdravenia zahrnuli primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Členské štáty vyžadujú, aby sa v plánoch ozdravenia počítalo s celou škálou scenárov závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, ktoré sú relevantné pre osobitné podmienky inštitúcie, a to vrátane udalostí zasahujúcich celý systém, stresovej situácie jednotlivých právnických osôb a stresovej situácie skupín.

7.   Do 3. júla 2015 EBA vydá v úzkej spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých presnejšie stanoví spektrum scenárov, ktoré sú určené na účely odseku 6 tohto článku.

8.   Členské štáty môžu stanoviť, aby mali príslušné orgány právomoc od inštitúcie požadovať, aby viedla podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých je daná inštitúcia zmluvnou stranou.

9.   Riadiaci orgán inštitúcie uvedenej v odseku 1 posúdi a schváli plán ozdravenia predtým, ako ho predloží príslušnému orgánu.

10.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých, bez toho aby bol dotknutý článok 4, presnejšie stanoví informácie, ktoré majú byť uvedené v pláne ozdravenia podľa odseku 5 tohto článku.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 6

Posúdenie plánov ozdravenia

1.   Členské štáty od inštitúcií, ktoré sú povinné vypracovať plány ozdravenia podľa článku 5 ods. 1 a článku 7 ods. 1, požadujú, aby tieto plány ozdravenia predložili príslušnému orgánu na preskúmanie. Členské štáty od inštitúcii požadujú, aby k spokojnosti príslušného orgánu preukázali, že tieto plány spĺňajú kritériá uvedené v odseku 2.

2.   Príslušné orgány do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a po konzultácii s príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, a ak je to relevantné pre túto pobočku, tento plán preskúmajú a posúdia rozsah, v ktorom spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 a tieto kritériá:

a)

dá sa oprávnene očakávať, že uplatňovaním mechanizmov navrhnutých v pláne sa zachová alebo obnoví životaschopnosť a finančná pozícia inštitúcie alebo skupiny, pri zohľadnení prípravných opatrení, ktoré inštitúcia prijala alebo má v pláne prijať;

b)

dá sa oprávnene očakávať, že plán a konkrétne možnosti v rámci tohto plánu sa vykonajú rýchle a účinne v situácii finančného stresu, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém vrátane scenárov, ktoré by ostatné inštitúcie videli k tomu, aby vykonali plány ozdravenia v tej istej lehote.

3.   Pri posudzovaní vhodnosti plánov ozdravenia príslušné orgány zohľadňujú primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktúry a rizikového profilu inštitúcie.

4.   Príslušný orgán poskytne plán ozdravenia orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže plán ozdravenia preskúmať s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia v pláne, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, a vypracovať pre príslušný orgán odporúčania v súvislosti s týmito záležitosťami.

5.   Keď príslušný orgán usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi svoje závery inštitúcii alebo materskej spoločnosti skupiny a požiada ich, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom orgánov o jeden mesiac predĺžiť, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok.

Skôr, než príslušný orgán požiada inštitúciu o opätovné predloženie plánu ozdravenia, poskytne jej možnosť vyjadriť sa k tejto požiadavke.

Keď sa príslušný orgán domnieva, že uvedené nedostatky a prekážky neboli primerane vyriešené prostredníctvom prepracovaného plánu, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

6.   Ak inštitúcia nepredloží prepracovaný plán ozdravenia alebo ak príslušný orgán rozhodne, že prepracovaný plán ozdravenia primerane neodstraňuje nedostatky alebo možné prekážky zistené pri pôvodnom posúdení a nie je možné primerane odstrániť nedostatky a prekážky uložením povinnosti vykonať v pláne konkrétne zmeny, príslušný orgán inštitúciu požiada, aby v primeranej lehote navrhla zmeny v obchodnej činnosti, ktoré môže vykonať s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním plánu ozdravenia.

Ak inštitúcia tieto zmeny nenavrhne v primeranej lehote stanovenej príslušnou inštitúciou alebo ak príslušná inštitúcia usúdi, že opatrenia navrhnuté inštitúciou by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky, môže príslušný orgán inštitúcii nariadiť, aby prijala akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné a primerané, pri zohľadnení závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj dosahu opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 104 smernice 2013/36/EÚ, príslušný orgán môže inštitúcii nariadiť, aby:

a)

znížila rizikový profil inštitúcie vrátane rizika likvidity;

b)

umožnila včasné prijatie rekapitalizačných opatrení;

c)

preskúmala stratégiu a štruktúru spoločnosti;

d)

vykonala zmeny v stratégii financovania s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií;

e)

vykonala zmeny v riadiacej a správnej štruktúre inštitúcie.

Zoznam opatrení uvedený v tomto odseku nebráni členským štátom splnomocniť príslušné orgány na prijatie ďalších opatrení podľa vnútroštátneho práva.

7.   Keď príslušný orgán požiada inštitúciu, aby prijala opatrenia podľa odseku 6, jeho rozhodnutie o opatreniach musí byť odôvodnené a primerané.

Rozhodnutie sa písomne oznámi inštitúcii a vzťahuje sa naň právo podať opravný prostriedok.

8.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 8 ods. 1

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 7

Plány ozdravenia na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby materské spoločnosti v Únii vypracovali a predložili orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe plán ozdravenia na úrovni skupiny. Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú plán ozdravenia pre skupinu, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii, ako celok. V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa určia opatrenia, ktoré môže byť potrebné vykonávať na úrovni materskej spoločnosti v Únii a na úrovni každej dcérskej spoločnosti.

2.   V súlade s článkom 8 môžu príslušné orgány vyžadovať, aby dcérske spoločnosti vypracovali a predložili plány ozdravenia individuálne.

3.   V prípade, ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť ustanovené v tejto smernici, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predloží plány ozdravenia na úrovni skupiny:

a)

príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ;

b)

príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú pobočku relevantné;

c)

orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a

d)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

4.   Cieľom plánu ozdravenia na úrovni skupiny je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo ktorejkoľvek inštitúcie skupiny, ak sa nachádza v stresovej situácii, aby sa riešili alebo odstránili dôvody tiesne a obnovila finančná pozícia dotknutej skupiny alebo inštitúcie, a zároveň zohľadniť finančnú pozíciu ostatných subjektov skupiny.

Plán ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti v Únii, na úrovni subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d), ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni dcérskych spoločností, a ak je to možné v súlade so smernicou 2013/36/EÚ na úrovni významných pobočiek.

5.   Plán ozdravenia na úrovni skupiny a každý plán vypracovaný pre samostatnú dcérsku spoločnosť zahŕňa prvky uvedené v článku 5. Uvedené plány zahŕňajú mechanizmy na finančnú podporu v rámci skupiny prijaté v zmysle dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktorá bola uzatvorená v súlade s kapitolou III.

6.   Plány ozdravenia na úrovni skupiny zahŕňajú spektrum možností ozdravenia, v ktorých sú stanovené opatrenia na riešenie scenárov uvedených v článku 5 ods. 6.

V pláne ozdravenia na úrovni skupiny sa v súvislosti s každým scenárom určí, či existujú prekážky brániace vykonávaniu ozdravných opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých subjektov, na ktoré sa vzťahuje plán, a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.

7.   Riadiaci orgán subjektu, ktorý vypracuje plán ozdravenia na úrovni skupiny v zmysle odseku 1, posúdi a schváli plán ozdravenia na úrovni skupiny pred jeho predložením orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe.

Článok 8

Posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny

1.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe spolu s príslušnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultácii s príslušnými orgánmi uvedenými v článku 116 smernice 2013/36/EÚ a s príslušnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to relevantné pre významnú pobočku, preskúma plán ozdravenia na úrovni skupiny a posúdi rozsah, v ktorom sú v danom pláne splnené požiadavky a kritériá stanovené v článkoch 6 a 7. Takéto posúdenie sa vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 6 a v súlade s týmto článkom, pričom sa v rámci neho zohľadní prípadný vplyv ozdravných opatrení na finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

2.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností sa snažia dospieť k spoločnému rozhodnutiu o:

a)

preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny;

b)

tom, či sa pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou skupiny, vypracuje individuálny plán ozdravenia, a

c)

o uplatnení opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6.

Uvedené orgány sa usilujú dospieť k spoločnému rozhodnutiu do štyroch mesiacov odo dňa, keď orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe predložil plán ozdravenia na úrovni skupiny v súlade s článkom 7 ods. 3.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   V prípade, že príslušné orgány nedosiahnu spoločné rozhodnutie o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny alebo o akýchkoľvek opatreniach, ktorých prijatie materskou spoločnosťou v Únii sa požaduje podľa článku 6 ods. 5 a 6, a to v lehote štyroch mesiacov odo dňa predloženia, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme vlastné rozhodnutie v súvislosti s týmito záležitosťami. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov a výhrad ostatných príslušných orgánov vyjadrených počas uvedenej štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie materskej spoločnosti v Únii a ostatným príslušným orgánom.

Ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z príslušných orgánov uvedených v odseku 2 postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe.

4.   Ak príslušné orgány neprijmú do štyroch mesiacov odo dňa predloženia spoločné rozhodnutie o:

a)

tom, či sa pre inštitúcie patriace do jeho jurisdikcie má vypracovať individuálny plán ozdravenia, alebo

b)

o uplatňovaní opatrení uvedených v článku 6 ods. 5 a 6 na úrovni dcérskych spoločností,

každý z príslušných orgánov prijme vlastné rozhodnutie o týchto záležitostiach.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi záležitosť uvedenú v odseku 7 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušný orgán dcérskej spoločnosti odloží svoje rozhodnutie, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa nepostupuje EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu zodpovedného za dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

5.   Ostatné príslušné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas podľa odseku 4, môžu dosiahnuť spoločné rozhodnutie o pláne ozdravenia na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny patriace do ich jurisdikcií.

6.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 2 alebo 5 a rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi v prípade, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 3 a 4, sa uznajú za nevyvrátiteľné a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ich uplatnia.

7.   Na žiadosť príslušného orgánu v súlade s odsekom 3 alebo 4, môže EBA len pomáhať príslušným orgánom pri dosahovaní dohody v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vo vzťahu k posudzovaniu plánov ozdravenia a vykonávaniu opatrení uvedených v článku 6 ods. 6 písm. a), b) a d).

Článok 9

Ukazovatele plánu ozdravenia

1.   Na účely článkov 5 až 8 príslušné orgány požadujú, aby každý plán ozdravenia obsahoval rámec ukazovateľov stanovený inštitúciou, v ktorom sú určené časové body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne. Tieto ukazovatele odsúhlasia príslušné orgány v rámci posudzovania plánov ozdravenia v súlade s článkami 6 a 8. Tieto ukazovatele môžu mať kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter týkajúci sa finančnej pozície inštitúcie a dajú sa jednoducho monitorovať. Príslušné orgány zabezpečia, aby inštitúcie zaviedli vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov.

Bez ohľadu na prvý pododsek:

a)

môže inštitúcia prijať opatrenia v rámci svojho plánu ozdravenia v prípade, ak príslušný ukazovateľ nebol splnený, avšak riadiaci orgán inštitúcie to považuje za primerané vzhľadom na okolnosti, alebo

b)

sa inštitúcia môže zdržať prijatia takýchto opatrení v prípade, ak to riadiaci orgán inštitúcie nepovažuje vzhľadom na okolnosti za primerané.

Rozhodnutie o prijatí opatrení uvedených v pláne ozdravenia alebo rozhodnutie zdržať sa prijatia takýchto opatrení sa bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.

2.   EBA vydá do 3. júla 2015 usmernenia v súlade s článkom nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa stanoví minimálny zoznam kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov uvedených v odseku 1.

Oddiel 3

Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 10

Plány riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultáciách s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracuje plán riešenia krízovej situácie pre každú inštitúciu, ktorá netvorí súčasť skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ. V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií. Informácie uvedené v odseku 7a) sa zverejnia príslušnej inštitúcii.

2.   Pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií označí všetky podstatné prekážky brániace riešiteľnosti a navrhne, ak je to potrebné a vhodné, relevantné opatrenia na odstránenie týchto prekážok podľa kapitoly II tejto hlavy.

3.   V pláne riešenia krízových situácií sa zohľadnia relevantné scenáre vrátane prípadu idiosynkratického zlyhania alebo zlyhania v čase všeobecnej finančnej nestability alebo udalostí na úrovni celého systému. V pláne riešenia krízových situácií sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity ani

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

4.   Plán riešenia krízových situácií zahŕňa analýzu toho, ako a kedy môže inštitúcia na základe podmienok vypracovaných v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a určí tie aktíva, ktoré by sa mohli považovať za kolaterál.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby im inštitúcie pomohli s vypracovaním a aktualizovaním plánov.

6.   Plány riešenia krízových situácií sa preskúmajú a prípadne sa zaktualizujú minimálne raz ročne a po každej podstatnej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry inštitúcie alebo jej obchodnej činnosti či finančného postavenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na účinnosť plánu alebo si inak vyžaduje preskúmanie plánu riešenia krízových situácií.

Na účely preskúmania alebo aktualizácie plánov riešenia krízových situácií uvedených v prvom pododseku inštitúcie a príslušné orgány ihneď oznámia orgánom pre riešenie krízových situácií akúkoľvek zmenu, ktorá si vyžaduje takéto preskúmanie alebo aktualizáciu.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, v pláne riešenia krízových situácií sa stanovia možnosti pre uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV v rámci inštitúcie. Pokiaľ je to potrebné a možné, plán riešenia krízových situácií zahŕňa v kvantifikovanej podobe:

a)

zhrnutie kľúčových prvkov plánu;

b)

zhrnutie všetkých podstatných zmien v inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií;

c)

ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie a hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií v rozsahu, ktorý je potrebný na zabezpečenie kontinuity pri zlyhaní inštitúcie;

d)

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

e)

podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkom 15;

f)

opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 15;

g)

opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

h)

podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie vyžadované podľa článku 11 boli aktuálne a aby boli orgánom pre riešenie krízových situácií neustále k dispozícii;

i)

vysvetlenie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií k tomu, ako by sa možnosti riešenia krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z týchto opatrení:

i)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

j)

podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov a príslušných časových rámcov;

k)

opis kritických vzájomných prepojení;

l)

opis možností zachovania prístupu k platobným a klíringovým službám a iným infraštruktúram a posúdenie prenosnosti pozícií klientov;

m)

analýzu vplyvu plánu na zamestnancov inštitúcie vrátane posúdenia všetkých nákladov, ktoré s tým súvisia, a popis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízových situácií, v prípade potreby aj so zohľadnením vnútroštátnych systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n)

plán komunikácie s médiami a verejnosťou;

o)

minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky požadované podľa článku 45 ods. 1 a v prípade potreby termín na dosiahnutie tejto úrovne;

p)

v príslušných prípadoch minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 45 ods. 1 a prípadne aj termín na dosiahnutie tejto úrovne;

q)

opis základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie;

r)

prípadne akékoľvek stanovisko vyjadrené inštitúciou v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc požadovať od inštitúcie a subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby viedli podrobné záznamy o finančných zmluvách, ktorých sú zmluvnou stranou. Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť lehotu, v rámci ktorej musí byť inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) schopný takéto záznamy predložiť. Na všetky inštitúcie a všetky subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré patria do jurisdikcie tohto orgánu, sa vzťahuje rovnaká lehota. Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť stanoviť rozdielne lehoty pre rozdielne typy finančných zmlúv uvedené v článku 2 bode 100. Tento odsek sa netýka právomocí príslušného orgánu získavať informácie.

9.   EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 11

Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií a spolupráca zo strany inštitúcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať, aby:

a)

s nimi inštitúcie v nevyhnutnej miere spolupracovali pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií;

b)

im inštitúcie poskytli, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie plánov riešenia krízových situácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä právomoc požadovať okrem iného informácie a analýzu podľa oddielu B prílohy.

2.   Príslušné orgány v relevantných členských štátoch spolupracujú s orgánmi pre riešenie krízových situácií s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky informácie uvedené v odseku 1. Keď sú takéto informácie dostupné, príslušné orgány poskytnú tieto informácie orgánom pre riešenie krízových situácií.

3.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie postupov a minimálny súbor štandardných foriem a vzorov na poskytovanie informácií podľa tohto článku.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 12

Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajú plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Únii, ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Únii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií dcérskych inštitúcií. Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia na riešenie krízových situácií:

a)

materskej spoločnosti v Únii;

b)

dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú v Únii;

c)

subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d)

s výhradou hlavy VI dcérskych spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú mimo Únie.

2.   Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa vypracuje na základe informácií poskytnutých podľa článku 11.

3.   V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa:

a)

stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú prijať v súvislosti so subjektmi skupiny, a to tak prostredníctvom opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b, c) a d), materskú spoločnosť a dcérske inštitúcie, ako aj prostredníctvom koordinovaných opatrení na riešenie krízových situácií vzhľadom na dcérske inštitúcie, a to pre scenáre uvedené v článku 10 ods. 3;

b)

preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vzhľadom na subjekty skupiny usadené v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;

c)

identifikujú náležité mechanizmy spolupráce a koordinácie s relevantnými orgánmi týchto tretích krajín a dôsledky riešenia krízových situácií v rámci Únie v prípade, ak skupina zahŕňa subjekty registrované v tretích krajinách;

d)

identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií;

e)

stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať v súvislosti s riešením krízových situácií skupiny;

f)

identifikuje, ako by sa dali financovať možnosti riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v prípade, ak sú potrebné mechanizmy financovania, stanovia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi zdroje financovania v rôznych členských štátoch. V pláne sa nepočíta so žiadnym z týchto opatrení:

i)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

ii)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo

iii)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Tieto zásady sa stanovia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a zohľadní sa v nich najmä článok 107 ods. 5 a vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.

4.   Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa článku 16 sa vykonáva v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizovanie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s týmto článkom. Podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie, ktoré sa vykonalo v súlade s článkom 16, sa zahrnie do plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

5.   Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

6.   EBA po konzultácii s ESRB a pri zohľadnení rôznorodosti obchodných modelov skupín na vnútornom trhu vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví obsah plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 13

Požiadavky vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a príslušný postup

1.   Materské spoločnosti v Únii predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informácie, ktoré sa môžu vyžadovať na základe článku 11. Takéto informácie sa vzťahujú na materskú spoločnosť v Únii a v požadovanom rozsahu na každý zo subjektov skupiny vrátane subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Ak sú zavedené požiadavky na dôvernosť informácií, ktoré sú ustanovené v tejto smernici, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží informácie poskytnuté v súlade s týmto odsekom:

a)

EBA;

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností;

c)

orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to relevantné pre túto významnú pobočku;

d)

relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ a

e)

orgánom pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d).

Informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom dcérskych spoločností, orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, a relevantným príslušným orgánom uvedeným v článkoch 115 a 116 smernice 2013/36/EÚ, zahŕňajú minimálne všetky informácie, ktoré sú relevantné pre dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku. Informácie poskytnuté EBA zahŕňajú všetky informácie, ktoré sú relevantné v súvislosti s úlohou EBA vo vzťahu k plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak sa informácie týkajú dcérskych spoločností v tretích krajinách, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie je povinný postúpiť uvedené informácie bez súhlasu príslušného orgánu tretej krajiny pre dohľad alebo orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny konajúce spoločne s orgánmi pre riešenie krízových situácií uvedenými v odseku 1 druhom pododseku tohto článku v kolégiách pre riešenie krízových situácií a po konzultácii s relevantnými príslušnými orgánmi vrátane orgánov pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú akékoľvek významné pobočky, vypracovali a dodržiavali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môžu na základe vlastného uváženia a pod podmienkou splnenia požiadaviek na dôvernosť ustanovených v článku 98 tejto smernice zapojiť do vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín patriace so jurisdikcie, v ktorej skupina zriadila dcérske spoločnosti, finančné holdingové spoločnosti alebo významné pobočky podľa článku 51 smernice 2013/36/EÚ.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorá by mohla mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.

4.   Prijatie plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Tieto orgány pre riešenie krízových situácií prijmú spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dátumu, kedy orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odoslal informácie uvedené v odseku 1 druhom pododseku.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

6.   Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastné rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre subjekty v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní, uvedú sa v ňom dôvody nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

S výhradou odseku 9 tohto článku, ak na konci uvedenej štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia, počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií.

7.   Ostatné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle odseku 6, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii.

8.   Spoločné rozhodnutia uvedené v odsekoch 4 a 7 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 5 a 6, sa uznajú za nevyvrátiteľné a ostatné orgány pre riešenie krízových situácií ich musia uplatňovať.

9.   V súlade s odsekmi 5 a 6 tohto článku môže EBA na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, pokiaľ žiadny dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií nekonštatuje, že predmet nesúhlasu môže akýmkoľvek spôsobom zasahovať do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov.

10.   Ak sa spoločné rozhodnutia prijímajú v súlade s odsekmi 4 a 7 a ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje podľa odseku 9, že predmet nesúhlasu týkajúci sa plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členských štátov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vrátane minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Článok 14

Predkladanie plánov riešenia krízových situácií príslušným orgánom

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií predloží plány riešenia krízových situácií a ich akékoľvek zmeny relevantným príslušným orgánom.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predloží plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a akékoľvek ich zmeny relevantným príslušným orgánom.

KAPITOLA II

Riešiteľnosť

Článok 15

Posúdenie riešiteľnosti inštitúcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdil rozsah, v akom je možné vyriešiť krízovú situáciu inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny, a to bez toho, aby sa využilo ktorékoľvek z nasledujúcich opatrení:

a)

akákoľvek mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou využitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a úrokovou mierou.

Na tento účel sa krízové situácie inštitúcie považujú za riešiteľné, ak je pre orgán pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať inštitúciu na základe bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením rôznych nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí, pričom sa v maximálnej možnej miere zabráni tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančné systémy členského štátu, v ktorom je daná inštitúcia usadená, alebo iných členských štátov alebo Únie, vrátane okolností širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, pričom cieľom je aj zaistiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré inštitúcia vykonáva. Orgány pre riešenie krízových situácií včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia inštitúcie nepovažuje za riešiteľnú.

2.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.   Posúdenie riešiteľnosti podľa tohto článku vykoná orgán pre riešenie krízových situácií v rovnakom čase, v akom sa vypracuje a aktualizuje plán riešenia krízovej situácie podľa článku 10, a na účely vypracovania a aktualizácie tohto plánu.

4.   EBA po konzultácii s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť otázky a kritériá, ktoré je potrebné preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 16.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 16

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií skupín

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a príslušnými orgánmi takýchto dcérskych spoločností a s orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín bez toho, aby predpokladali:

a)

akúkoľvek mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou použitia mechanizmov financovania zriadených v súlade s článkom 100;

b)

akúkoľvek núdzovú pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)

akúkoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutú s neštandardnou zábezpekou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb.

Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre orgány pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať subjekty skupiny v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením nástrojov a právomocí riešenia krízových situácií na subjekty skupiny a zároveň sa v najväčšej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských štátov, v ktorých sú subjekty skupiny usadené, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny včas informujú EBA vždy, keď sa krízová situácia skupiny nepovažuje za riešiteľnú.

Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zvážia kolégiá pre riešenie krízových situácií uvedené v článku 88.

2.   Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie skupiny orgány pre riešenie krízových situácií prinajmenšom preskúmajú náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

3.   Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie skupiny podľa tohto článku sa vykoná v rovnakom čase ako vypracovanie a aktualizácia plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 a na ich účely. Posúdenie sa vykoná v rámci rozhodovacieho postupu ustanoveného v článku 13.

Článok 17

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie

1.   Na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie vykonaného v súlade s článkami 15 a 16 členské štáty zabezpečia, že ak orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom skonštatuje, že existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie tejto inštitúcie, orgán pre riešenie krízových situácií toto konštatovanie písomne oznámi danej inštitúcii, príslušnému orgánu a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky.

2.   Požiadavka, aby orgány pre riešenie krízových situácií vypracovali plány riešenia krízových situácií a aby relevantné orgány pre riešenie krízových situácií dospeli k spoločnému rozhodnutiu o plánoch riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článku 10 ods. 1 a článku 13 ods. 4, sa pozastavuje po oznámení uvedenom v odseku 1 tohto článku až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok riešiteľnosti orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o týchto opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

3.   Do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia vykonaného v súlade s odsekom 1 inštitúcia navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v tomto oznámení. Orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi, či sa týmito opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú predmetné podstatné prekážky.

4.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že opatreniami navrhovanými inštitúciou v súlade s odsekom 3 sa predmetné prekážky účinne neobmedzujú alebo neodstraňujú, uloží inštitúcii priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu povinnosť prijať alternatívne opatrenia, ktorými sa tento cieľ môže dosiahnuť, a písomne ich oznámi danej inštitúcii, ktorá v lehote jedného mesiaca navrhne plán, ako tieto opatrenia splní.

Pri určovaní alternatívnych opatrení orgán pre riešenie krízových situácií preukáže, že opatrenia navrhované inštitúciou by neboli schopné odstrániť prekážky brániace riešeniu krízovej situácie a že navrhované alternatívne opatrenia sú primerané na ich odstránenie. Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadní ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie a dosah týchto opatrení na obchodnú činnosť inštitúcie, jej stabilitu a jej schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.

5.   Na účely odseku 4 majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoc prijímať ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)

požadovať, aby inštitúcia prehodnotila akékoľvek mechanizmy financovania v rámci skupiny alebo ich neexistenciu, alebo pripravila dohody o poskytovaní služieb, či už v rámci skupiny alebo s tretími stranami, na zaistenie poskytovania kritických funkcií;

b)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila svoju maximálnu individuálnu alebo súhrnnú expozíciu;

c)

uložiť špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie relevantné na účely riešenia krízových situácií;

d)

požadovať, aby sa inštitúcia zbavila konkrétnych aktív;

e)

požadovať, aby inštitúcia obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

f)

obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo predaj nových či existujúcich výrobkov alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo predaju;

g)

požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr inštitúcie alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zmierniť ich zložitosť a zaistiť tak, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

h)

požadovať, aby inštitúcia alebo materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

i)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) emitovali oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky článku 45;

j)

požadovať, aby inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) prijali iné kroky na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa článku 45, najmä aby sa pokúsili opätovne prerokovať každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovali, s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktorá sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj, a

k)

ak je inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, požadovať, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie inštitúcie a na zamedzenie uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí uvedených v hlave IV s nepriaznivým vplyvom na nefinančnú časť skupiny.

6.   Rozhodnutie vydané podľa odseku 1 alebo 4 spĺňa tieto požiadavky:

a)

je podložené dôvodmi vedúcimi k predmetnému posúdeniu alebo konštatovaniu;

b)

uvádza sa v ňom, ako sa predmetné posúdenie alebo konštatovanie zhoduje s požiadavkou primeraného uplatňovania stanovenou v odseku 4 a

c)

vzťahuje sa naň právo na opravný prostriedok.

7.   Skôr než sa určí akékoľvek opatrenie uvedené v odseku 4, orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom a prípadne aj určeným vnútroštátnym orgánom makroprudenciálneho dohľadu náležite zváži potenciálny vplyv týchto opatrení na konkrétnu inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Únii ako celku.

8.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých sa bližšie určia opatrenia stanovené v odseku 5 a okolnosti, za ktorých sa každé opatrenie môže uplatňovať.

Článok 18

Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie: riešenie na úrovni skupiny

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam pod ich dohľadom, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. V správe sa zváži vplyv na obchodný model inštitúcie a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

3.   Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacich do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

5.   Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Únii pri uplynutí štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 podľa toho, čo nastane skôr. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny.

Rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Daná záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

7.   Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4 Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Daná záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti.

8.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 5 a rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 6, sa pokladajú za konečné a ostatné dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií ich uplatňujú.

9.   Ak sa nedosiahlo spoločné rozhodnutie o prijatí ktoréhokoľvek z opatrení uvedených v článku 17 ods. 5 písm. g), h) alebo k), EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s odsekom 6 alebo 7 tohto článku pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA III

Finančná podpora v rámci skupiny

Článok 19

Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny

1.   Členské štáty zaistia, aby materská inštitúcia z členského štátu, materská inštitúcia v Únii alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, mohli uzatvoriť dohodu o poskytnutí finančnej podpory akejkoľvek inej zmluvnej strane dohody, ktorá spĺňa podmienky na včasnú intervenciu podľa článku 27, ak sú tiež splnené podmienky stanovené v tejto kapitole.

2.   Táto kapitola sa neuplatňuje na finančné mechanizmy vo vnútri skupiny vrátane mechanizmov financovania ani na fungovanie centralizovaných mechanizmov financovania za predpokladu, že žiadna zo strán zúčastnených na týchto mechanizmoch nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.

3.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny nie je nutným predpokladom:

a)

poskytovania finančnej podpory v rámci skupiny ktorémukoľvek subjektu v rámci skupiny, ktorý zažíva finančné ťažkosti, ak sa tak inštitúcia rozhodne, a to v jednotlivých prípadoch a podľa politík skupiny, ak to nepredstavuje riziko pre celú skupinu, alebo

b)

pôsobenia v členskom štáte.

4.   Členské štáty odstránia akékoľvek právne prekážky vo vnútroštátnom práve brániace transakciám na účely finančnej podpory v rámci skupiny, ktoré sa uskutočňujú v súlade s touto kapitolou za predpokladu, že žiadne ustanovenie tejto kapitoly nebráni členským štátom uložiť obmedzenia na transakcie v rámci skupiny v súvislosti s vnútroštátnymi právnymi predpismi uplatňujúcimi možnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, transponujúcimi smernicu 2013/36/EÚ alebo vyžadujúcimi oddelenie častí skupiny alebo činností vykonávaných v rámci skupiny z dôvodov finančnej stability.

5.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny:

a)

sa môže vzťahovať na jednu alebo viac dcérskych spoločností skupiny a môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory dcérskym spoločnostiam od materskej spoločnosti, materskej spoločnosti od dcérskych spoločností, navzájom medzi jednotlivými dcérskymi spoločnosťami skupiny, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, alebo v akejkoľvek kombinácii uvedených subjektov;

b)

môže stanovovať poskytnutie finančnej podpory vo forme úveru, záruk, aktív na použitie ako kolaterál alebo akejkoľvek kombinácie týchto foriem finančnej podpory pri jednej alebo viacerých transakciách, a to aj medzi príjemcom podpory a treťou stranou.

6.   Ak na základe podmienok dohody o finančnej podpore v rámci skupiny subjekt skupiny súhlasí s tým, že poskytne finančnú podporu inému subjektu skupiny, dohoda môže zahŕňať recipročnú dohodu, že subjekt skupiny prijímajúci podporu poskytne finančnú podporu subjektu skupiny poskytujúcemu podporu.

7.   V dohode o finančnej podpore v rámci skupiny sa bližšie stanovia zásady výpočtu protihodnoty, a to pri každej transakcii vykonanej na jej základe. Tieto zásady zahŕňajú požiadavku, aby sa protihodnota stanovila v čase poskytnutia finančnej podpory. Dohoda vrátane zásad výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a ďalších podmienok dohody je v súlade s týmito zásadami:

a)

každá strana musí pri uzavretí dohody konať slobodne;

b)

pri uzavretí dohody a výpočte protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory musí každá zmluvná strana konať vo svojom vlastnom najlepšom záujme, v ktorom možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory;

c)

pred stanovením protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory a pred prijatím každého rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory musia byť každej zmluvnej strane poskytujúcej finančnú podporu sprístupnené všetky relevantné informácie od každej zmluvnej strany prijímajúcej finančnú podporu;

d)

v protihodnote za poskytnutie finančnej podpory sa môžu zohľadniť informácie, ktoré má zmluvná strana poskytujúca finančnú podporu na základe toho, že patrí do rovnakej skupiny ako zmluvná strana prijímajúca finančnú podporu, a ktoré nie sú k dispozícií na trhu, a

e)

v zásadách výpočtu protihodnoty za poskytnutie finančnej podpory sa nemusí zohľadňovať žiadny predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny vyplývajúci z okolností, ktoré sú z hľadiska skupiny externé.

8.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny sa môže uzatvoriť len vtedy, keď v čase uzatvárania navrhovanej dohody podľa názoru jednotlivých príslušných orgánov zmluvných strán žiadna z nich nespĺňa podmienky na včasnú intervenciu.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby každé právo, nárok alebo opatrenie vyplývajúce z tejto dohody o finančnej podpore v rámci skupiny mohli uplatňovať len zmluvné strany dohody s vylúčením tretích strán.

Článok 20

Preskúmanie navrhovanej dohody príslušnými orgánmi a mediácia

1.   Materská inštitúcia v Únii predloží orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny navrhnutej podľa článku 19. Žiadosť obsahuje znenie navrhovanej dohody a určia sa v nej subjekty skupiny, ktoré chcú byť zmluvnými stranami.

2.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe žiadosť bezodkladne postúpi príslušným orgánom každej dcérskej spoločnosti, ktorá chce byť zmluvnou stranou dohody, s cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutie.

3.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe navrhovanú dohodu schváli v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku, ak sú jej podmienky v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.

4.   Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 5 a 6 tohto článku zakázať uzavretie navrhovanej dohody, ak sa usúdi, že nie je v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23.

5.   Príslušné orgány urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv vrátane finančných dôsledkov plnenia dohody vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí – o tom, či sú podmienky navrhovanej dohody v súlade s podmienkami pre finančnú podporu stanovenými v článku 23, a to do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Spoločné rozhodnutie má podobu dokumentu, ktorý obsahuje plne zdôvodnené rozhodnutie, ktoré žiadateľovi poskytne orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.   V prípade, že sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe prijme svoje vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdôvodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas štvormesačnej lehoty. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom.

7.   Ak do konca štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Táto štvormesačná lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Článok 21

Schválenie navrhovanej dohody akcionármi

1.   Členské štáty požadujú, aby sa každá navrhovaná dohoda schválená príslušnými orgánmi predložila na schválenie akcionárom každého subjektu skupiny, ktorý má v úmysle uzatvoriť dohodu. V takomto prípade je dohoda platná len pre tie zmluvné strany, ktorých akcionári dohodu schválili v súlade s odsekom 2.

2.   Dohoda o finančnej podpore v rámci skupiny je pre subjekt skupiny platná len vtedy, ak jeho akcionári splnomocnili riadiaci orgán daného subjektu skupiny na prijatie rozhodnutia o tom, že subjekt skupiny poskytne alebo prijme finančnú podporu za podmienok dohody a v súlade s podmienkami stanovenými v tejto kapitole, a toto splnomocnenie akcionárov nebolo odvolané.

3.   Riadiaci orgán každého subjektu, ktorý je zmluvnou stranou dohody, každý rok podáva akcionárom správu o plnení dohody a o vykonávaní každého rozhodnutia prijatého na základe dohody.

Článok 22

Postúpenie dohôd o finančnej podpore v rámci skupiny orgánom pre riešenie krízových situácií

Príslušné orgány postúpia relevantným orgánom pre riešenie krízových situácií dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, ktoré schválili, a akékoľvek ich zmeny.

Článok 23

Podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny

1.   Finančnú podporu v súlade s článkom 19 môže subjekt skupiny poskytnúť len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

existuje reálny predpoklad, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti subjektu skupiny prijímajúceho podporu;

b)

poskytnutie finančnej podpory má za cieľ zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny a je v záujme subjektu skupiny poskytujúceho podporu;

c)

finančná podpora sa poskytuje za podmienok vrátane protihodnoty podľa článku 19 ods. 7;

d)

na základe informácií dostupných riadiacemu orgánu subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí finančnej podpory existuje reálny predpoklad, že subjekt skupiny, ktorý túto podporu prijíma, zaplatí protihodnotu za podporu, a ak sa podpora poskytuje formou úveru, že tento úver splatí. Ak sa podpora poskytuje vo forme záruky alebo v akejkoľvek forme zábezpeky, rovnaká podmienka sa vzťahuje na záväzok, ktorý príjemcovi vznikne, ak dôjde k vymáhaniu záruky alebo zábezpeky;

e)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí likvidita ani platobná schopnosť subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

f)

poskytnutím finančnej podpory sa neohrozí finančná stabilita, najmä v členskom štáte subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu;

g)

subjekt skupiny, ktorý podporu poskytuje, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky smernice 2013/36/EÚ týkajúce sa kapitálu alebo likvidity a všetky požiadavky uložené podľa článku 104 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom, ktorý poskytuje podporu;

h)

subjekt skupiny, ktorý poskytuje podporu, spĺňa v čase poskytnutia podpory požiadavky týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ vrátane požiadaviek všetkých vnútroštátnych právnych predpisov, na základe ktorých sa vykonávajú možnosti stanovené v danej smernici, a poskytnutie finančnej podpory nevedie k porušeniu týchto požiadaviek subjektom skupiny, ak to nepovolil príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad nad subjektom skupiny, ktorý poskytuje podporu;

i)

poskytnutie finančnej podpory nenaruší riešiteľnosť krízových situácií subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu.

2.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí podmienky ustanovené v odseku 1 písm. a), c), e) a i).

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

3.   EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov na účely stanovenia podmienok ustanovených v odseku 1 písm. b), d), f), g) a h) tohto článku.

Článok 24

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory

Rozhodnutie o poskytnutí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu. Toto rozhodnutie sa odôvodní a uvedie sa v ňom cieľ navrhovanej finančnej podpory. V rozhodnutí sa uvedie najmä to, ako je poskytnutie finančnej podpory v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 23 ods. 1 Rozhodnutie o prijatí finančnej podpory v rámci skupiny v súlade s dohodou prijme riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

Článok 25

Právo príslušných orgánov vzniesť námietku

1.   Pred poskytnutím podpory na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny riadiaci orgán subjektu skupiny, ktorý plánuje poskytnúť finančnú podporu, informuje:

a)

svoj príslušný orgán;

b)

podľa potreby orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c);

c)

príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

Oznámenie obsahuje odôvodnené rozhodnutie riadiaceho orgánu podľa článku 24 a podrobnosti o navrhovanej finančnej podpore spolu s kópiou dohody o finančnej podpore v rámci skupiny.

2.   Príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje finančnú podporu, môže do piatich pracovných dní od prijatia úplného oznámenia schváliť poskytnutie finančnej podpory alebo ho zakázať či obmedziť, ak usúdi, že neboli splnené podmienky na poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny ustanovené v článku 23. Rozhodnutie príslušného orgánu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa zdôvodní.

3.   Rozhodnutie príslušného orgánu schváliť, zakázať alebo obmedziť finančnú podporu sa okamžite oznámi:

a)

orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

b)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma podporu, a

c)

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

4.   Keď má orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe alebo príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny prijímajúci podporu námietky proti rozhodnutiu zakázať alebo obmedziť finančnú podporu, môže záležitosť do dvoch dní postúpiť orgánu EBA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

5.   Ak príslušný orgán nezakáže ani neobmedzí finančnú podporu v lehote uvedenej v odseku 2, alebo ak podporu schválil pred koncom uvedenej lehoty, finančná podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami predloženými príslušnému orgánu.

6.   Rozhodnutie riadiaceho orgánu inštitúcie poskytnúť finančnú podporu sa oznámi:

a)

príslušnému orgánu;

b)

podľa potreby a ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a c), orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

c)

príslušnému orgánu subjektu skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu, ak je odlišný od orgánov v písmenách a) a b), a

d)

EBA.

Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe okamžite informuje ostatných členov kolégia dohľadu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.

7.   Ak príslušný orgán obmedzí alebo zakáže finančnú podporu na úrovni skupiny podľa odseku 2 tohto článku a ak plán ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 7 ods. 5 odkazuje na finančnú podporu v rámci skupiny, príslušný orgán subjektu skupiny, ktorému bola podpora obmedzená alebo zakázaná, môže požiadať orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, aby inicioval opätovné posúdenie plánu ozdravenia na úrovni skupiny podľa článku 8, alebo, ak je plán ozdravenia vypracovaný individuálne, požiadať subjekt skupiny, aby predložil revidovaný plán ozdravenia.

Článok 26

Zverejňovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby subjekty skupiny zverejnili, či uzavreli alebo neuzavreli dohodu o finančnej podpore poskytovanej v rámci skupiny podľa článku 19, a zverejnili opis všeobecných podmienok prípadnej takejto dohody a názvy subjektov skupiny, ktoré sú stranami tejto dohody, a aby tieto informácie aktualizovali aspoň raz ročne.

Uplatňujú sa články 431 až 434 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2.   EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie formy a obsahu opisu uvedeného v odseku 1.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

HLAVA III

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 27

Opatrenia včasnej intervencie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď inštitúcia porušuje alebo, okrem iného z dôvodu rýchle sa zhoršujúcej finančnej situácie vrátane zhoršujúcej sa likviditnej situácie, rastúcej úrovne pákového efektu, nesplácania úverov alebo koncentrácie expozícií na základe posúdenia súboru spúšťajúcich faktorov, ktoré môžu zahŕňať požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie plus 1,5 percentuálneho bodu, pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013, smernice 2013/36/EÚ, hlavy II smernice 2014/65/EÚ alebo akýkoľvek z článkov 3 až 7, 14 až 17, a 24, 25 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, mali bez toho, aby tým boli dotknuté opatrenia uvedené v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ak sa uplatňujú, k dispozícii prinajmenšom tieto opatrenia:

a)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby realizoval jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v pláne ozdravenia alebo aby v súlade s článkom 5 ods. 2 takýto plán ozdravenia aktualizoval, keď sa okolnosti, ktoré viedli k včasnej intervencii, líšia od predpokladov vymedzených v pôvodnom pláne ozdravenia, a realizoval jeden alebo viacero mechanizmov alebo opatrení stanovených v aktualizovanom pláne v konkrétnej lehote a s cieľom zabezpečiť, aby sa podmienky uvedené v úvodnej vete už neuplatňovali;

b)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby preskúmal situáciu, identifikoval opatrenia na prekonanie všetkých zistených problémov a vypracoval akčný program na prekonanie týchto problémov a časový harmonogram jeho vykonávania;

c)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby zvolal, alebo, ak tak riadiaci orgán neurobí, priamo zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie, a v oboch prípadoch určiť program rokovania a požadovať, aby akcionári zvážili prijatie určitých rozhodnutí;

d)

požadovať, aby bol odvolaný alebo vymenený jeden alebo viacerí členovia riadiaceho orgánu alebo vysokého manažmentu, ak sa zistí, že tieto osoby nie sú schopné vykonávať svoje povinnosti podľa článku 13 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 9 smernice 2014/65/EÚ;

e)

požadovať od riadiaceho orgánu inštitúcie, aby vypracoval plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s niektorými alebo všetkými veriteľmi, a to podľa potreby podľa plánu ozdravenia;

f)

požadovať zmeny v obchodnej stratégii inštitúcie;

g)

požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach inštitúcie a

h)

získať okrem iného aj prostredníctvom kontrol na mieste a poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií a prípravu prípadného riešenia krízovej situácie inštitúcie a ocenenia aktív a záväzkov inštitúcie podľa článku 36.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány bezodkladne informovali orgány pre riešenie krízových situácií o tom, že konštatovali, že sa vo vzťahu k inštitúcii splnili podmienky stanovené v odseku 1 a že právomoci orgánov pre riešenie krízových situácií zahŕňajú právomoc požadovať, aby inštitúcia kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie krízovej situácie inštitúcie, pričom sa dodržiavajú podmienky stanovené v článku 39 ods. 2 a ustanovenia upravujúce dôvernosť stanovené v článku 84.

3.   Pre každé opatrenie uvedené v odseku 1 príslušné orgány stanovia vhodnú lehotu na jeho vykonanie s cieľom umožniť príslušnému orgánu vyhodnotiť účinnosť opatrenia.

4.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom presadzovať konzistentné uplatňovanie spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku.

5.   EBA môže, pričom podľa potreby zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 4, vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť minimálny súbor spúšťacích faktorov pre využívanie opatrení uvedených v odseku 1.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 28

Odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď dochádza k výraznému zhoršeniu finančnej situácie inštitúcie, alebo v prípadoch závažných porušení zákonov, iných právnych predpisov alebo stanov inštitúcie alebo vážnych administratívnych nezrovnalostí, pričom ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 27 nie sú dostatočné na zvrátenie tohto zhoršovania, mohli požadovať odvolanie vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu inštitúcie, a to buď vcelku alebo jednotlivé osoby. Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu sa uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom a právom Únie a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.

Článok 29

Dočasný správca

1.   Členské štáty zaistia, aby príslušné orgány v prípadoch, keď príslušný orgán nepovažuje výmenu vrcholového manažmentu alebo riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v článku 28, za dostatočnú na nápravu situácie, mohli vymenovať jedného alebo viacerých dočasných správcov inštitúcie. Príslušné orgány môžu na základe toho, čo je za daných okolností primerané, vymenovať akéhokoľvek dočasného správcu, aby buď dočasne nahradil riadiaci orgán inštitúcie, alebo aby dočasne spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, pričom príslušný orgán to spresní v svojom rozhodnutí v čase vymenovania. Ak príslušný orgán vymenuje dočasného správcu, aby spolupracoval s riadiacim orgánom inštitúcie, príslušný orgán v čase tohto vymenovania spresní úlohu, povinnosti a právomoci dočasného správcu, ako aj všetky požiadavky na riadiaci orgán inštitúcie, aby konzultoval s dočasným správcom alebo získal jeho súhlas pred prijatím konkrétnych rozhodnutí alebo opatrení. Príslušný orgán je povinný zverejniť vymenovanie každého dočasného správcu okrem prípadov, keď dočasný správca nemá právomoc zastupovať inštitúciu. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby každý dočasný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií a aby nebol v žiadnom konflikte záujmov.

2.   Príslušný orgán určí právomoci dočasného správcu v čase jeho vymenovania na základe toho, čo je za daných okolností primerané. Medzi tieto právomoci môžu patriť niektoré alebo všetky právomoci riadiaceho orgánu inštitúcie v rámci stanov inštitúcie a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov vrátane právomoci vykonávať niektoré alebo všetky administratívne funkcie riadiaceho orgánu inštitúcie. Právomoci dočasného správcu vo vzťahu k inštitúcii musia byť v súlade s uplatniteľným právom obchodných spoločností.

3.   Úlohu a funkcie dočasného správcu určí príslušný orgán v čase vymenovania, pričom môžu zahŕňať oboznámenie sa s finančnou pozíciou inštitúcie, riadenie obchodnej činnosti alebo časti obchodnej činnosti inštitúcie s cieľom zachovať alebo obnoviť finančnú pozíciu inštitúcie, ako aj prijímanie opatrení na obnovenie zdravého a obozretného riadenia obchodnej činnosti inštitúcie. Príslušný orgán v čase vymenovanie stanoví všetky obmedzenia, pokiaľ ide o úlohu a funkcie dočasného správcu.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby mali príslušné orgány výhradnú právomoc vymenovať a odvolať každého dočasného správcu. Príslušný orgán môže odvolať dočasného správcu kedykoľvek a z akéhokoľvek dôvodu. Príslušný orgán môže kedykoľvek upraviť podmienky vymenovania dočasného správcu podľa tohto článku.

5.   Príslušný orgán môže požadovať, aby určité kroky dočasného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu príslušného orgánu. Príslušný orgán stanoví všetky takéto požiadavky v čase vymenovania dočasného správcu alebo v čase akejkoľvek úpravy podmienok vymenovania dočasného správcu.

Dočasný správca môže v každom prípade vykonávať právomoc zvolať valné zhromaždenie akcionárov inštitúcie a stanoviť program jeho rokovania iba s predchádzajúcim súhlasom príslušného orgánu.

6.   Príslušný orgán môže vyžadovať, aby dočasný správca vypracúval správy o finančnej pozícii inštitúcie a o krokoch podniknutých počas trvania svojej funkcie, a to v intervaloch, ktoré stanoví príslušný orgán, a na konci svojho mandátu.

7.   Trvanie funkcie dočasného správcu nie je dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak sú aj naďalej splnené podmienky pre vymenovanie dočasného správcu. Príslušný orgán zodpovedá za určenie, či sú vhodné podmienky na zachovanie dočasného správcu, a za zdôvodnenie každého takéhoto rozhodnutia akcionárom.

8.   S výhradou tohto článku vymenovanie dočasného správcu nemá vplyv na práva akcionárov v súlade s právom obchodných spoločností Únie alebo jednotlivých členských štátov.

9.   Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi obmedziť zodpovednosť dočasného správcu za úkony a opomenutia pri výkone jeho povinností vo funkcii dočasného správcu v súlade s odsekom 3.

10.   Dočasný správca vymenovaný podľa tohto článku sa nepovažuje za „tieňového“ riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 30

Koordinácia opatrení včasnej intervencie a vymenovanie dočasného správcu vo vzťahu k skupinám

1.   Ak sú vo vzťahu k materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi túto skutočnosť orgánu EBA a uskutoční konzultácie s ostatnými príslušnými orgánmi v rámci kolégia dohľadu.

2.   Po uvedenom oznámení a konzultácii orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29 vo vzťahu k príslušnej materskej spoločnosti v Únii, pričom zohľadní vplyv týchto opatrení na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi svoje rozhodnutie ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu a orgánu EBA.

3.   Ak sú vo vzťahu k dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti v Únii splnené podmienky pre uloženie požiadaviek v zmysle článku 27 alebo pre vymenovanie dočasného správcu v zmysle článku 29, príslušný orgán zodpovedný za individuálny dohľad, ktorý plánuje prijať opatrenie podľa uvedených článkov, oznámi svoj zámer orgánu EBA a uskutoční konzultácie s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe.

Po prijatí oznámenia orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe môže posúdiť pravdepodobný vplyv uloženia požiadaviek v zmysle článku 27 alebo vymenovania dočasného správcu danej inštitúcie v zmysle článku 29 na skupinu alebo na subjekty skupiny v iných členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe oznámi tento posudok príslušnému orgánu do troch dní.

Po uvedenom oznámení a konzultácii príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v článku 27 alebo vymenuje dočasného správcu podľa článku 29. V rozhodnutí sa náležite zohľadní akýkoľvek posudok orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a ostatným príslušným orgánom v rámci kolégia dohľadu, ako aj EBA.

4.   Ak viac než jeden príslušný orgán plánuje vymenovať dočasného správcu alebo uplatniť niektoré z opatrení podľa článku 27 pre viac ako jednu inštitúciu v rovnakej skupine, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ďalšie relevantné príslušné orgány zvážia, či je vhodnejšie vymenovať toho istého dočasného správcu pre všetky dotknuté subjekty, alebo skoordinovať uplatňovanie akýchkoľvek opatrení podľa článku 27 na viac ako jednu inštitúciu s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej pozície dotknutej inštitúcie. Posúdenie má formu spoločného rozhodnutia orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a iných relevantných príslušných orgánov. Spoločné rozhodnutie sa dosiahne v lehote 5 dní od dátumu oznámenia uvedeného v odseku 1. Spoločné rozhodnutie sa zdôvodní a stanoví v dokumente, ktorý orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne materskej spoločnosti v Únii.

EBA môže na žiadosť príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do piatich dní, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány dcérskych spoločností môžu prijať individuálne rozhodnutia o vymenovaní dočasného správcu inštitúcií, za ktoré nesú zodpovednosť, a o uplatňovaní ktoréhokoľvek z opatrení podľa článku 27.

5.   Ak dotknutý orgán nesúhlasí s rozhodnutím oznámeným v súlade s odsekom 1 alebo 3, alebo ak sa neprijme spoločné rozhodnutie podľa odseku 4, príslušný orgán môže danú záležitosť postúpiť EBA v súlade s odsekom 6.

6.   EBA môže na žiadosť ktoréhokoľvek príslušného orgánu pomôcť príslušným orgánom, ktoré plánujú uplatňovať jedno alebo viaceré z opatrení uvedených v článku 27 ods. 1 písm. a) tejto smernice vzhľadom na body 4, 10, 11 a 19 oddielu A prílohy k tejto smernici, v článku 27 ods. 1 písm. e) tejto smernice alebo v článku 27 ods. 1 písm. g) tejto smernice, dosiahnuť dohodu v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

7.   Rozhodnutie každého príslušného orgánu sa zdôvodní. V rozhodnutí sa zohľadňujú názory a výhrady ostatných príslušných orgánov vyjadrené počas lehoty na konzultácie uvedenej v odseku 1 alebo 3 alebo päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4, ako aj potenciálny vplyv rozhodnutia na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch. Orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe poskytne rozhodnutia materskej spoločnosti v Únii a dcérskym spoločnostiam ich poskytnú jednotlivé príslušné orgány.

Ak v prípadoch uvedených v odseku 6 tohto článku pred koncom lehoty na konzultácie uvedenej v odsekoch 1 a 3 tohto článku alebo na konci päťdňovej lehoty uvedenej v odseku 4 tohto článku niektorý z dotknutých príslušných orgánov postúpil záležitosť EBA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a ostatné príslušné orgány odložia prijatie svojho rozhodnutia a počkajú na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA. Päťdňová lehota sa považuje za zmierovacie obdobie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do troch dní. Záležitosť sa EBA nepostúpi po skončení päťdňovej lehoty ani po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

8.   Ak EBA nerozhodne do troch dní, uplatňujú sa individuálne rozhodnutia prijaté v súlade s odsekmi 1 alebo 3 alebo 4 tretí pododsek.

HLAVA IV

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

KAPITOLA I

Ciele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 31

Ciele riešenia krízových situácií

1.   Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí orgány pre riešenie krízových situácií prihliadajú na ciele riešenia krízových situácií a vyberajú nástroje a právomoci, ktorými sa najlepšie dosiahnu ciele, ktoré sú relevantné vzhľadom na okolnosti prípadu.

2.   Medzi ciele riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a)

zabezpečenie kontinuity vykonávania kritických funkcií;

b)

zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu najmä predchádzaním „nákaze“ vrátane jej rozšírenia na infraštruktúry trhov a udržaním trhovej disciplíny;

c)

ochrana verejných prostriedkov minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory;

d)

ochrana vkladateľov, na ktorých sa vzťahuje smernica 2014/49/EÚ, a investorov, na ktorých sa vzťahuje smernica 97/9/ES;

e)

ochrana finančných prostriedkov klientov a ich majetku.

Pri napĺňaní uvedených cieľov sa orgán pre riešenie krízových situácií usiluje minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií a zabrániť znehodnoteniu, ak nie je potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

3.   Ciele riešenia krízových situácií, ktoré sú upravené v rôznych ustanoveniach tejto smernice, sú rovnako dôležité a orgány pre riešenie krízových situácií ich vyvažujú podľa povahy a okolností každého prípadu.

Článok 32

Podmienky pre riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. a), len ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá vydal príslušný orgán po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo podľa podmienok stanovených v odseku 2 orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom;

b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;

c)

opatrenie na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné vo verejnom záujme podľa odseku 5.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že okrem príslušného orgánu môže konštatovanie, že inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa odseku 1 písm. a) vydať aj orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, ak orgány pre riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva majú potrebné nástroje na vydanie takéhoto konštatovania, a to najmä primeraný prístup k relevantným informáciám. Príslušný orgán bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií akékoľvek relevantné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií požaduje na účely vykonania svojho posúdenia.

3.   Predchádzajúce prijatie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 27 nie je podmienkou na prijatie opatrenia na riešenie krízovej situácie.

4.   Na účely odseku 1 písm. a) sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)

inštitúcia porušuje požiadavky na zachovanie povolenia spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán odobral povolenie, a to aj, ale nielen preto, lebo inštitúcia utrpela alebo pravdepodobne utrpí straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významný objem jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti poruší tieto požiadavky;

b)

aktíva inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že aktíva inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky;

c)

inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú objektívne prvky, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti;

d)

vyžaduje sa mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva členského štátu alebo ho napraviť a zachovať finančnú stabilitu má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:

i)

štátna záruka na zaručenie facilít likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk;

ii)

štátna záruka na novo emitované záväzky alebo

iii)

injekcia vlastných zdrojov alebo nákup kapitálových nástrojov za ceny a za podmienok, ktorými sa inštitúcia nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia verejnej podpory nevyskytujú okolnosti uvedené v písmenách a), b) alebo c) tohto odseku, ani okolnosti uvedené v článku 59 ods. 3.

V každom z prípadov uvedených v prvom pododseku písm. d) bodoch i), ii) a iii) sa záručné alebo rovnocenné opatrenia, ktoré sú v nich uvedené, obmedzujú na platobne schopné inštitúcie a sú podmienené konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie. Tieto opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a sú primerané na účely nápravy dôsledkov vážneho narušenia, pričom sa nepoužijú na vyrovnanie strát, ktoré inštitúcii vznikli alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne vzniknú.

Podporné opatrenia uvedené v prvom pododseku písmene d) bode iii) sa obmedzia na injekcie potrebné na riešenie nedostatku kapitálu stanoveného na základe stresových testov, preskúmaní kvality aktív alebo rovnocenných činností v jednotlivých štátoch, v rámci Únie alebo v rámci jednotného mechanizmu dohľadu vykonaných Európskou centrálnou bankou, EBA alebo vnútroštátnymi orgánmi a podľa potreby potvrdených príslušným orgánom.

EBA do 3. januára 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 týkajúce sa druhov uvedených testov, preskúmaní alebo činností, ktoré môžu viesť k takejto podpore.

Komisia do 31. decembra 2015 preskúma, či trvá potreba umožniť podporné opatrenia podľa písmena d) bod iii) prvého pododseku, a v prípade jej trvania preskúma aj podmienky, ktoré musia byť splnené, a podá o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Ak je to vhodné, k uvedenej správe sa pripojí legislatívny návrh.

5.   Na účely odseku 1 písm. c) tohto článku sa opatrenie na riešenie krízovej situácie považuje za opatrenie vo verejnom záujme, ak je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie uvedených v článku 31 a ak je úmerné tomuto cieľu alebo cieľom, a likvidáciou inštitúcie v rámci bežného konkurzného konania by sa splnenie týchto cieľov riešenia krízovej situácie nedosiahlo v rovnakom rozsahu.

6.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na podporu zbližovania postupov dohľadu a postupov týkajúcich sa riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o výklad rôznych okolností, za ktorých sa inštitúcia považuje za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá.

Článok 33

Podmienky pre riešenie krízových situácií vzhľadom na finančné inštitúcie a holdingové spoločnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky bližšie ustanovené v článku 32 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak sú vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky bližšie stanovené v článku 32 ods. 1, alebo, ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Únii, orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny.

3.   V prípade, keď sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, a neprijmú opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.   S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d), ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, 4 a 5 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje inštitúciu alebo skupinu ako celok, alebo konkurzné právo členského štátu vyžaduje, aby sa k skupinám pristupovalo ako k celku, a opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) je potrebné na riešenie krízovej situácie jednej alebo viacerých takýchto dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie skupiny ako celku.

Na účely odseku 2 a prvého pododseku tohto odseku pri posudzovaní, či sú splnené podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, orgán pre riešenie krízových situácií inštitúcie a orgán pre riešenie krízových situácií subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene c) alebo d) môžu prostredníctvom spoločnej dohody ignorovať akékoľvek prevody kapitálu alebo strát medzi subjektmi v rámci skupiny vrátane výkonu právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu.

Článok 34

Všeobecné zásady, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie prijali všetky vhodné kroky na zabezpečenie toho, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali v súlade s týmito zásadami:

a)

akcionári inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty ako prví;

b)

veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tejto smernici výslovne stanovené inak;

c)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení, s výnimkou tých prípadov, keď sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vysokého manažmentu alebo ich časti, primerane podľa okolností, je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

d)

riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne všetku potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie;

e)

fyzické a právnické osoby sa podľa práva členského štátu považujú za občianskoprávne alebo trestnoprávne zodpovedné za zlyhanie inštitúcie;

f)

s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza nestranným spôsobom s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici stanovuje iná úprava;

g)

žiadny veriteľ neutrpí vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) zlikvidovali v rámci bežného konkurzného konania v súlade ochrannými opatreniami podľa článkov 73 až 75;

h)

kryté vklady sú chránené v plnej miere a

i)

opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami uvedenými v tejto smernici.

2.   Ak je inštitúcia subjektom skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií bez toho, aby tým bol dotknutý článok 31, uplatňujú nástroje na riešenie krízových situácií a vykonávajú právomoci riešiť krízové situácie spôsobom, ktorým sa minimalizuje vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok a ktorým sa minimalizuje nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v Únii a jej členských štátoch, a najmä v krajinách, v ktorých skupina pôsobí.

3.   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie členské štáty zabezpečia, aby v príslušných prípadoch dodržali rámec Únie pre štátnu pomoc.

4.   Ak sa nástroj odpredaja obchodnej činnosti, nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív uplatňuje na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d), táto inštitúcia alebo sa subjekt na účely článku 5 ods. 1 smernice Rady 2001/23/ES (30) považuje za predmet konkurzného konania alebo obdobného konania riešiaceho platobnú neschopnosť.

5.   Pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávaní právomocí v oblasti riešenia krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií a vykonávajú právomoci v oblasti riešenia krízových situácií bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v riadiacich orgánoch podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe.

KAPITOLA II

Osobitná správa

Článok 35

Osobitná správa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vymenovať osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Orgány pre riešenie krízových situácií vymenovanie osobitného správcu zverejnia. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby osobitný správca disponoval odbornosťou, schopnosťami a znalosťami požadovanými na výkon jeho funkcií.

2.   Osobitný správca má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu inštitúcie. Osobitný správca však smie vykonávať tieto právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií.

3.   Osobitný správca má zákonnú povinnosť prijať všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 a vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rozhodnutím orgánu pre riešenie krízových situácií. Táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov inštitúcie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Takéto opatrenia môžu v súlade s nástrojmi riešenia krízových situácií uvedenými v kapitole IV zahŕňať zvýšenie kapitálu, reorganizáciu vlastníckej štruktúry inštitúcie alebo prevzatia inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne zdravé.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť obmedzenia pre činnosť osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu osobitného správcu kedykoľvek odvolať.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby osobitný správca vypracúval pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý ho vymenoval, správy o hospodárskej a finančnej situácii inštitúcie a o krokoch podniknutých pri plnení svojich povinností, a to v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu.

6.   Osobitný správca sa nevymenuje na obdobie dlhšie než jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak orgán pre riešenie krízových situácií skonštatuje, že podmienky pre vymenovanie osobitného správcu sú aj naďalej splnené.

7.   Ak viac než jeden orgán pre riešenie krízových situácií plánuje vymenovať osobitného správcu vo vzťahu k subjektu pridruženému ku skupine, zvážia, či je vhodnejšie vymenovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté subjekty, aby uľahčili riešenia napravujúce finančné zdravie dotknutých subjektov.

8.   V prípade platobnej neschopnosti, v ktorom sa vo vnútroštátnom práve stanovuje vymenovanie správcu konkurznej podstaty, sa takáto správa môže považovať za osobitnú správu, ako sa uvádza v tomto článku.

KAPITOLA III

Oceňovanie

Článok 36

Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií

1.   Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). S výhradou odseku 13 tohto článku a článku 85, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v tomto článku, sa ocenenie považuje za konečné.

2.   Ak nezávislé ocenenie podľa odseku 1 nie je možné, orgány pre riešenie krízových situácií môžu uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s odsekom 9 tohto článku.

3.   Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.

4.   Účelom oceňovania je:

a)

podložiť informáciami určenie, či sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie alebo podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov;

b)

ak sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, podložiť informáciami rozhodnutie o vhodnom opatrení na riešenie krízovej situácie, ktoré sa má prijať v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c)

ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov;

d)

ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov, podložiť informáciami rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie oprávnených záväzkov;

e)

ak sa uplatňuje nástroj preklenovacej inštitúcie alebo nástroj oddelenia aktív, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií či iných nástrojov vlastníctva;

f)

ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, podložiť informáciami rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 38;

g)

vo všetkých prípadoch zabezpečiť, aby sa akékoľvek straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v okamihu uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje.

5.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, okrem iného pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa inštitúcii alebo subjektu uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zárukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Okrem toho sa pri oceňovaní zohľadňuje skutočnosť, že ak sa uplatní akýkoľvek nástroj riešenia krízových situácií:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili, od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 37 ods. 7;

b)

mechanizmus financovania riešenia krízovej situácie môže účtovať úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi alebo zárukami poskytnutými inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 101.

6.   Ocenenie sa doplní týmito informáciami z účtovných kníh a záznamov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d):

a)

aktualizovanou súvahou a správou o finančnej pozícii inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

analýzou a odhadom účtovnej hodnoty aktív;

c)

zoznamom neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) s údajom o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.

7.   V prípade potreby sa na informačné podloženie rozhodnutí uvedených v odseku 4 písm. e) a f) môžu informácie uvedené v odseku 6 písm. b) doplniť analýzou a odhadom hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe trhovej hodnoty.

8.   V ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by sa inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) likvidovali v rámci bežného konkurzného konania.

Tento odhad neovplyvní uplatnenie zásady „žiadny veriteľ nesmie obísť horšie ako pri likvidácii“, ktoré sa má uskutočniť podľa článku 74.

9.   Ak z dôvodu naliehavosti okolností daného prípadu nie je možné splniť požiadavky v odsekoch 6 a 8, alebo ak sa uplatňuje odsek 2, vykoná sa predbežné ocenenie. Predbežné ocenenie spĺňa požiadavky v odseku 3, a pokiaľ je to za daných okolností primerane možné, požiadavky odsekov 1, 6 a 8.

Predbežné ocenenie uvedené v tomto odseku zahŕňa rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

10.   Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto článku, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. Môže sa vykonať buď oddelene od ocenenia uvedeného v článku 74, alebo súčasne s uvedeným ocenením a rovnakou nezávislou osobou, ale musí byť od neho odlíšené.

Účelom konečného ocenenia ex post je:

a)

zabezpečiť, aby sa všetky straty vo vzťahu k aktívam inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) plne zaúčtovali v účtovných knihách inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

podložiť informáciami rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty, a to v súlade s odsekom 11.

11.   V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktív inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

a)

vykonať právomoc zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

dať pokyn preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby prípadne takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.

12.   Bez ohľadu na odsek 1 predbežné ocenenie vykonané v súlade s odsekmi 9 a 10 predstavuje pre orgány pre riešenie krízových situácií platný základ pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

13.   Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení nástroja riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie nepodlieha samostatnému právu podať opravný prostriedok, ale môže podliehať opravnému prostriedku spolu s rozhodnutím podľa článku 85.

14.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť okolnosti, za ktorých je osoba nezávislá od orgánu pre riešenie krízových situácií a od inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na účely odseku 1 tohto článku a na účely článku 74.

15.   EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť na účely odsekov 1, 3 a 9 tohto článku a na účely článku 74 tieto kritériá:

a)

metodiku odhadovania hodnoty aktív a záväzkov inštitúcie alebo subjektu v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

oddelenie ocenení podľa článkov 36 a 74;

c)

metodiku výpočtu a zahrnutia rezervy na dodatočné straty do predbežného ocenenia.

16.   ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v odseku 14 Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v odsekoch 14 a 15 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

KAPITOLA IV

Nástroje riešenia krízových situácií

Oddiel 1

Všeobecné zásady

Článok 37

Všeobecné zásady, ktorými sa riadia nástroje riešenia krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií.

2.   Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne uplatniť na inštitúciu alebo subjekt v zmysle v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nástroj na riešenie krízových situácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia, alebo ku konverzii ich pohľadávok, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje v súlade s článkom 59 bezprostredne pred uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.

3.   Medzi nástroje riešenia krízových situácií podľa odseku 1 patria:

a)

nástroj odpredaja obchodnej činnosti;

b)

nástroj preklenovacej inštitúcie;

c)

nástroj oddelenia aktív;

d)

nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

4.   S výhradou odseku 5 môžu orgány pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu použiť nástroj oddelenia aktív len spolu s iným nástrojom riešenia krízových situácií.

6.   Ak sa používajú iba nástroje riešenia krízových situácií uvedené v odseku 3 písm. a) alebo b) tohto článku a používajú sa na prevod len časti aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšková inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), z ktorých sa previedli aktíva, práva alebo záväzkov, sa zlikvidujú na základe bežného konkurzného konania. Takáto likvidácia sa uskutoční v primeranom časovom horizonte s ohľadom na akúkoľvek potrebu danej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) poskytovať služby alebo podporu podľa článku 65 s cieľom umožniť príjemcovi, aby pokračoval vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti zvyškovej inštitúcie alebo subjektu v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad uvedených v článku 34.

7.   Orgán pre riešenie krízových situácií a akýkoľvek mechanizmus financovania pôsobiaci podľa článku 101 môže vymáhať všetky odôvodnené výdavky, ktoré sa riadne vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov riešenia krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými nástrojmi, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

a)

odpočtom z akejkoľvek protihodnoty, ktorú príjemca vyplatil inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

b)

od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostný veriteľ, alebo

c)

z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív, ako prednostný veriteľ.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymožiteľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, neuplatňovali na prevod aktív, práv alebo záväzkov z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt na základe uplatnenia nástroja riešenia krízových situácií alebo výkonu právomoci riešiť krízové situácie alebo využitia vládneho finančného stabilizačného nástroja.

9.   Členské štáty môžu orgánom pre riešenie krízových situácií udeliť dodatočné nástroje a právomoci vykonateľné v prípade, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) spĺňajú podmienky pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že:

a)

pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto dodatočné právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a

b)

sú v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií a všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií, uvedenými v článkoch 31 a 34.

10.   Vo veľmi výnimočnej situácii systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných nástrojov stanovených v článkoch 56 až 58, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov poskytli prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa článku 36;

b)

je podmienené predchádzajúcim a konečným schválením v rámci štátnej pomoci Únie.

Oddiel 2

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 38

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou:

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

S výhradou odsekov 8 a 9 tohto článku a článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku vykoná bez získania súhlasu akcionárov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany (ktorá sa odlišuje od kupujúceho), a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 39.

2.   Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu, a v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie.

3.   V súlade s odsekom 2 tohto článku prijmú orgány pre riešenie krízových situácií všetky primerané kroky, aby získali na prevod komerčné podmienky, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 36, pričom sa zohľadnia okolnosti daného prípadu.

4.   S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci, v prospech:

a)

vlastníkov akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na kupujúceho;

b)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho.

5.   Pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať právomoc prevodu viac ako raz s cieľom vykonať doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu po uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti so súhlasom kupujúceho vykonať právomoci prevodu vzhľadom na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na kupujúceho s cieľom previesť aktíva, práva alebo záväzky späť na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva.

7.   Kupujúci má náležité povolenie na pokračovanie vykonávania obchodnej činnosti, ktorú nadobúda, keď sa prevod vykoná podľa odseku 1. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa žiadosť o povolenie v súvislosti s prevodom posúdila včas.

8.   Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, od požiadavky informovať príslušné orgány uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, od článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚ a od požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 uvedenej smernice platí, že ak by prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti vyústil do nadobudnutia alebo zvýšenia kvalifikovaného podielu v inštitúcii, a to takého druhu, ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo v článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušný orgán tejto inštitúcie vykoná včas posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, aby sa tak neoddialilo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti a predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízovej situácie by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak príslušný orgán uvedenej inštitúcie neukončil posúdenie uvedené v odseku 8 od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií, uplatňovali tieto ustanovenia:

a)

takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi má okamžitý právny účinok;

b)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastaví a udelí v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nemá povinnosť vykonať žiadne takéto hlasovacie právo a ktorý nenesie vôbec žiadnu zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takýchto hlasovacích práv;

c)

počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v písmene f) sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ neuplatňujú na takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

d)

urýchlene po ukončení posudzovania zo strany príslušného orgánu oznámi príslušný orgán orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi písomne, či príslušný orgán schvaľuje, alebo v súlade s článkom 22 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ neschvaľuje takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi;

e)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi schváli, potom sa nadobúdateľovi udelí plné hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, a to okamžite po tom, ako sa orgánu pre riešenie krízových situácií a nadobúdateľovi doručí oznámenie o schválení od príslušného orgánu;

f)

ak príslušný orgán takýto prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva nadobúdateľovi neschváli, potom:

i)

ostávajú v plnej platnosti hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva podľa písmena b);

ii)

môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby nadobúdateľ odpredal takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva počas lehoty na odpredaj, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní prevládajúce trhové podmienky, a

iii)

ak nadobúdateľ neukončí uvedený odpredaj v lehote na odpredaj ustanovenej orgánom pre riešenie krízových situácií, potom mu môže príslušný orgán so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných podielov v zmysle článkov 66, 67 a 68 smernice 2013/36/EÚ.

10.   Prevody vykonané na základe nástroja odpredaja obchodnej činnosti podliehajú ochranným opatreniam, uvedeným v hlave IV kapitole VII.

11.   Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ sa kupujúci považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

12.   Členské štáty zabezpečia, aby kupujúci uvedený v odseku 1 mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a)

prístup sa nezamietne na základe toho, že kupujúci nemá rating od ratingovej agentúry alebo že uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do systémov uvedených v prvom pododseku;

b)

ak kupujúci nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť kupujúceho podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

13.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva alebo záväzky ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

Článok 39

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.   S výhradou odseku 3 tohto článku platí, že orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja odpredaja obchodnej činnosti na inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, na trhu alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na trhu. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať oddelene.

2.   Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie upravujúci štátnu pomoc, sa ponúkanie na trhu uvedené v odseku 1 podľa potreby vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a)

prebieha čo najtransparentnejším spôsobom a významne neskresľuje aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej inštitúcie, ktoré má orgán v úmysle previesť, a to so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, a najmä so zreteľom na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b)

nenáležite neuprednostňuje ani nediskriminuje potenciálnych kupujúcich;

c)

neobsahuje konflikt záujmov;

d)

potenciálnemu kupujúcemu neposkytuje neoprávnenú výhodu;

e)

zohľadňuje potrebu uplatniť opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

f)

v čo najväčšej miere sa zameriava na maximalizáciu predajnej ceny dotknutých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

S výhradou písmena b) prvého pododseku zásady uvedené v tomto odseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií vo vyhľadávaní konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

Akékoľvek zverejnenie skutočnosti, že inštitúcia alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice sa ponúkajú na trhu, ktoré by sa inak požadovalo v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, sa môže oddialiť v súlade s článkom 17 ods. 4 alebo 5 uvedeného nariadenia.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať nástroj odpredaja obchodnej činnosti bez toho, aby splnil požiadavku ponúkať na trhu stanovenú v odseku 1, ak skonštatuje, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil plnenie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízovej situácie, a najmä, ak sú splnené tieto podmienky:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že existuje podstatné ohrozenie finančnej stability spôsobené alebo zhoršené zlyhaním alebo pravdepodobným zlyhaním inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

b)

orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva, že súlad s uvedenými požiadavkami by pravdepodobne narušil účinnosť nástroja odpredaja obchodnej činnosti pri riešení tejto hrozby alebo plnení cieľa riešenia krízových situácií uvedeného v článku 31 ods. 2 písm. b).

4.   EBA do 3. júla 2015, vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých bližšie určí faktické okolnosti predstavujúce podstatnú hrozbu a prvky súvisiace s účinnosťou nástroja odpredaja obchodnej činnosti podľa odseku 3 písm. a) a b).

Oddiel 3

Nástroj preklenovacej inštitúcie

Článok 40

Nástroj preklenovacej inštitúcie

1.   S cieľom uplatniť nástroj preklenovacej inštitúcie a so zreteľom na potrebu zachovať v preklenovacej inštitúcii kritické funkcie členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu:

a)

akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané jednou alebo viacerými inštitúciami, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)

všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili akékoľvek procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.   Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písmena b), c) alebo d).

Uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účel uvedený v článku 43 ods. 2 písm. b) nenarušuje schopnosť orgánu pre riešenie krízových situácií kontrolovať preklenovaciu inštitúciu.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo poskytnutých z iných zdrojov.

4.   S výhradou článku 37 ods. 7 ide každá protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia inštitúcia, v prospech:

a)

vlastníkov akcií alebo nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov týchto akcií alebo nástrojov na preklenovaciu inštitúciu;

b)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu inštitúciu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na preklenovaciu inštitúciu.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže pri uplatňovaní nástroja preklenovacej inštitúcie vykonať právomoc prevodu viac ako jedenkrát s cieľom uskutočniť doplnkové prevody akcií alebo iných nástrojov vlastníctva emitovaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo prípadne aktív, práv alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie:

a)

ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 7, previesť práva, aktíva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, pričom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci majú povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky alebo akcie či iné nástroje vlastníctva;

b)

previesť akcie či iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky z preklenovacej inštitúcie na tretiu stranu.

7.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie v prípade, že nastala jedna z týchto okolností:

a)

možnosť, že konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b)

konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov bližšie určených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, ani nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov.

Takýto spätný prevod sa môže uskutočniť v rámci akejkoľvek lehoty a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v danom nástroji na relevantný účel.

8.   Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodnými vlastníkmi akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na jednej strane a preklenovacou inštitúciou na strane druhej podliehajú ochranným opatreniam uvedeným v hlave IV kapitole VII.

9.   Na účely výkonu práv poskytovať služby alebo usadiť sa v inom členskom štáte v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚsa preklenovacia inštitúcia považuje za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky takéto práva, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

Na iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia inštitúcia považovala za pokračovanie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a mohla naďalej vykonávať akékoľvek právo, ktoré vykonávala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vzhľadom na prevedené aktíva, práva alebo záväzky.

10.   Členské štáty zabezpečia, aby preklenovacia inštitúcia mohla naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, klíringových a zúčtovacích systémoch, na burzách cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.

Bez ohľadu na prvý pododsek, členské štáty zabezpečia, že:

a)

prístup sa nezamietne na základe toho, že preklenovacia inštitúcia nemá rating od ratingovej agentúry alebo že tento rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu k systémom uvedeným v prvom pododseku;

b)

ak preklenovacia inštitúcia nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v príslušnom platobnom, klíringovom alebo zúčtovacom systéme, burze cenných papierov, systéme náhrad pre investorov alebo systéme ochrany vkladov, práva uvedené v prvom pododseku sa vykonávajú počas doby, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ktorá nepresiahne 24 mesiacov a možno ju predĺžiť na žiadosť preklenovacej inštitúcie podanú orgánu pre riešenie krízových situácií.

11.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári ani veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu inštitúciu, nemajú žiadne práva na aktíva, práva alebo záväzky prevedené na preklenovaciu inštitúciu, jej riadiaci orgán alebo vysoký manažment, ani žiadne práva v súvislosti s nimi.

12.   Z cieľov preklenovacej inštitúcie nevyplýva žiadna povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a riadiaci orgán alebo vrcholový manažment nemá voči týmto akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojich funkcií s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, ktoré priamo ovplyvňujú práva takýchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť preklenovacej inštitúcie a jej riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri plnení ich povinností.

Článok 41

Prevádzka preklenovacej inštitúcie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke preklenovacej inštitúcie dodržiavali tieto požiadavky:

a)

obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

v závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie orgán pre riešenie krízových situácií buď vymenuje alebo schváli riadiaci orgán preklenovacej inštitúcie;

c)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil preklenovacej inštitúcie;

e)

preklenovacia inštitúcia je povolená v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, prípadne smernicou 2014/65/EÚ a má podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov potrebné povolenie na pokračovanie v činnostiach alebo službách, ktoré nadobúda na základe prevodu vykonaného podľa článku 63 tejto smernice;

f)

preklenovacia inštitúcia spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prípadne smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ a podlieha dohľadu v súlade s týmito predpismi;

g)

prevádzka preklenovacej inštitúcie je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc a orgán pre riešenie krízových situácií môže podľa toho stanoviť obmedzenia na jej fungovanie.

Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia uvedené v písmenách e) a f) prvého pododseku, a ak je to potrebné na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie, preklenovacia inštitúcia sa môže zriadiť a povoliť bez toho, aby v krátkom časovom období na začiatku svojej prevádzky bola v súlade so smernicou 2013/36/EÚ alebo smernicou 2014/65/EÚ. Na tento účel orgán pre riešenie krízových situácií predloží žiadosť v tomto zmysle príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozhodne o udelení takéhoto povolenia, uvedie obdobie, počas ktorého je preklenovacia inštitúcia oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky uvedených smerníc.

2.   S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže manažment preklenovacej inštitúcie prevádzkuje preklenovaciu inštitúciu s cieľom zachovať prístup ku kritickým funkciám a predať inštitúciu alebo subjekt v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ich aktíva, práva alebo záväzky jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora, keď nastanú vhodné podmienky a v lehote uvedenej v odseku 4 tohto článku alebo prípadne v odseku 6 tohto článku.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v zmysle článku 40 ods. 2 v ktoromkoľvek z týchto prípadov, bez ohľadu na to, ktorý prípad sa vyskytne ako prvý:

a)

preklenovacia inštitúcia sa zlúči alebo splynie s iným subjektom;

b)

preklenovacia inštitúcia prestane spĺňať požiadavky podľa článku 40 ods. 2;

c)

dôjde k predaju všetkých alebo v podstate všetkých aktív, práv alebo záväzkov preklenovacej inštitúcie tretej strane;

d)

uplynie lehota uvedená v odseku 5, prípadne v odseku 6;

e)

aktíva preklenovacej inštitúcie sú úplne zlikvidované a jej záväzky kompletne uhradené.

4.   Členské štáty v prípadoch, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií snaží o odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov, zabezpečia, aby sa preklenovacia inštitúcia alebo príslušné aktíva alebo záväzky ponúkali na trhu otvorene a transparentne a aby sa týmto predajom významne neskreslili, alebo aby sa ním nenáležite nezvýhodnili ani nediskriminovali potenciálni kupujúci.

Akýkoľvek takýto predaj sa vykoná za komerčných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu, a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

5.   Ak nenastane žiaden z prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) a e), orgán pre riešenie krízových situácií ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie čo najskôr a v každom prípade počas dvoch rokov odo dňa uskutočnenia posledného prevodu z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe nástroja preklenovacej inštitúcie.

6.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 5 o jedno alebo viaceré ďalšie jednoročné obdobia, ak takéto predĺženie:

a)

podporuje výskyt prípadov uvedených v odseku 3 písm. a), b), c) alebo e), alebo

b)

je potrebné na zaistenie kontinuity základných bankových alebo finančných služieb.

7.   Každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácii o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 sa zdôvodní a obsahuje podrobné posúdenie situácie, vrátane trhových podmienok a vyhliadok trhu, ktorými sa predĺženie zdôvodňuje.

8.   Keď sa prevádzka preklenovacej inštitúcie ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. c) alebo d), preklenovacia inštitúcia sa zruší v rámci bežného konkurzného konania.

S výhradou článku 37 ods. 7 idú akékoľvek výnosy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie v prospech akcionárov preklenovacej inštitúcie.

9.   Ak sa preklenovacia inštitúcia používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, povinnosť podľa odseku 8 sa vzťahuje na aktíva a záväzky prevedené z každej z inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, a nie na samotnú preklenovaciu inštitúciu.

Oddiel 4

Nástroj oddelenia aktív

Článok 42

Nástroj oddelenia aktív

1.   S cieľom použiť nástroj oddelenia aktív členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív.

S výhradou článku 85 sa prevod uvedený v prvom pododseku môže uskutočniť bez získania súhlasu akcionárov inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou, a bez toho, aby sa splnili všetky procesné požiadavky podľa práva obchodných spoločností alebo práva cenných papierov.

2.   Na účely nástroja oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu aktív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)

úplne alebo čiastočne ju vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej správy, medzi ktoré môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií alebo mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, a kontroluje ju orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

bola založená na účely prijatia niektorých alebo všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých inštitúcií, ktorých krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.

3.   Subjekt pre správu aktív spravuje aktíva prevedené na subjekt pre správu aktív, aby sa maximalizovala ich hodnota prostredníctvom konečného predaja alebo riadneho utlmenia.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa pri prevádzke subjektu pre správu aktív dodržiavali tieto ustanovenia:

a)

obsah zakladajúcich dokumentov subjektu pre správu aktív schvaľuje orgán pre riešenie krízových situácií;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií vymenúva alebo schvaľuje riadiaci orgán subjektu pre správu aktív, a to na základe štruktúry vlastníctva tohto subjektu;

c)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje odmeny členov riadiaceho orgánu a určuje ich náležité zodpovednosti;

d)

orgán pre riešenie krízových situácií schvaľuje stratégiu a rizikový profil subjektu pre správu aktív.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vymedzenú v odseku 1 len vtedy, keď:

a)

situácia na konkrétnom trhu je pre tieto aktíva takej povahy, že likvidácia týchto aktív na základe bežného konkurzného konania by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy;

b)

takýto prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie, alebo

c)

tento prevod je potrebný na maximalizáciu výnosov z likvidácie.

6.   Pri uplatňovaní nástroja oddelenia aktív orgány pre riešenie krízových situácií určia protihodnotu, za akú sa aktíva, práva a záväzky prevedú na subjekt pre správu aktív v súlade so zásadami stanovenými v článku 36 a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc. Tento odsek nebráni tomu, aby protihodnota mala menovitú alebo zápornú hodnotu.

7.   V závislosti od článku 37 ods. 7 každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív v súvislosti s nadobudnutými aktívami, právami alebo záväzkami získanými priamo od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ide na prospech inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Protihodnota sa môže vyplatiť vo forme dlhových cenných papierov, ktoré vydáva subjekt pre správu aktív.

8.   Ak sa uplatnil nástroj preklenovacej inštitúcie, subjekt pre správu aktív môže po uplatnení nástroja preklenovacej inštitúcie nadobudnúť od tejto preklenovacej inštitúcie aktíva, práva alebo záväzky.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť aktíva, práva alebo záväzky z inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo viaceré subjekty pre správu aktív viac než raz a previesť aktíva, práva alebo záväzky späť z jedného alebo viacerých subjektov pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že sú splnené podmienky vymedzené v odseku 10.

Inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má povinnosť prijať späť všetky takéto aktíva, práva alebo záväzky.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu previesť práva, aktíva alebo záväzky späť zo subjektu pre správu aktív na inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, len za jednej z týchto okolností:

a)

možnosť, že konkrétne práva, aktíva alebo záväzky by sa mohli previesť späť, je výslovne uvedená v príkaze, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil;

b)

konkrétne práva, aktíva alebo záväzky v skutočnosti nepatria do tried práv, aktív alebo záväzkov presne uvedených v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod uskutočnil, alebo nespĺňajú podmienky týkajúce sa prevodu práv, aktív alebo záväzkov.

V ktoromkoľvek z prípadov uvedených v písmenách a) a b) sa spätný prevod môže uskutočniť v rámci akéhokoľvek obdobia a spĺňa všetky ostatné podmienky uvedené v tomto nástroji na relevantný účel.

11.   Prevody medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a subjektom pre správu aktív podliehajú ochranným opatreniam pre čiastočné prevody majetku vymedzeným v hlave IV kapitole VII.

12.   Bez toho, aby bola dotknutá hlava IV kapitola VII, akcionári alebo veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva alebo záväzky sa neprevádzajú na subjekt pre správu aktív, nemajú žiadne práva nad aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív, ani žiadne práva v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami prevedenými na subjekt pre správu aktív alebo na jeho riadiaci orgán či vrcholový manažment.

13.   Z cieľov subjektu pre správu aktív nevyplýva povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a na riadiaci orgán či vrcholový manažment nepripadá ručenie voči týmto akcionárom alebo veriteľom za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností, s výnimkou prípadov, keď príslušné konanie alebo opomenutie predstavuje v súlade s vnútroštátnym právom hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností, čo priamo postihuje práva týchto akcionárov alebo veriteľov.

Členské štáty môžu v súlade s vnútroštátnym právom ďalej obmedziť zodpovednosť subjektu pre správu aktív alebo vrcholového manažmentu za úkony a opomenutia pri výkone ich povinností.

14.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom podporiť konvergenciu praxe dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o konštatovanie toho, kedy by podľa odseku 5 tohto článku likvidácia aktív alebo záväzkov na základe bežného konkurzného konania mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy.

Oddiel 5

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Pododdiel 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 43

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   S cieľom použiť nástroj odpísania dlhu členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článku 63 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v záujme plnenia cieľov riešenia krízy konkretizovaných v článku 31 v súlade so zásadami, ktorými sa riadi riešenie krízových situácií vymedzenými v článku 34 na hociktorý z týchto účelov:

a)

rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, v dostatočnom rozsahu na obnovenie ich schopnosti plniť podmienky na udelenie povolenia (v rozsahu, v akom sa tieto podmienky vzťahujú na subjekt) a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ, ak sa subjekt dostal povolenie podľa týchto smerníc, ako aj zachovať dostatočnú dôveru trhu v inštitúciu alebo subjekt;

b)

vykonať konverziu na vlastné imanie alebo znížiť výšku istiny nárokov alebo dlhových nástrojov prevedených:

i)

na preklenovaciu inštitúciu s cieľom poskytnúť kapitál preklenovacej inštitúcii alebo

ii)

v rámci nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja oddelenia aktív.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov uplatňovať na účel uvedený v odseku 2 písm. a) tohto článku iba vtedy, keď existuje reálny predpoklad, že uplatnením tohto nástroja spolu s ďalšími relevantnými opatreniami vrátane opatrení vykonávaných v súlade s plánom reorganizácie obchodnej činnosti požadovaným podľa článku 52 sa, popri dosiahnutí príslušných cieľov riešenia krízových situácií, obnoví finančné zdravie danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácii mohli uplatniť ktorýkoľvek z nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 37 ods. 3 písm. a), písm. b) a písm. c) a nástroj rekapitalizácie z vnútorných zdrojov uvedený v odseku 2 písm. b) tohto článku, keď sa nesplnili podmienky ustanovené v prvom pododseku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli uplatňovať nástroj odpísania dlhu pri všetkých inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), pričom v každom prípade zachovajú právnu formu príslušnej inštitúcie alebo príslušného subjektu, alebo môžu právnu formu zmeniť.

Článok 44

Rozsah pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohol uplatňovať na všetky záväzky inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného nástroja podľa odsekov 2 alebo 3 tohto článku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom, či už sa na ne vzťahujú právne predpisy členského štátu alebo tretej krajiny:

a)

krytým vkladom;

b)

zabezpečeným pasívam vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy;

c)

akýmkoľvek záväzkom vznikajúcim v dôsledku toho, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice má v držbe aktíva alebo peniaze klientov vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe v mene PKIPCP, ako je vymedzené v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES, alebo v mene alternatívnych investičných fondov, ako je vymedzené v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (31) za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;

d)

akékoľvek záväzky vznikajúce v dôsledku fiduciárneho vzťahu medzi inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) (ako fiduciárom) a iným subjektom (ako príjemcom), za predpokladu, že takýto príjemca je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;

e)

záväzky voči inštitúciám s výnimkou subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou lehotou splatnosti menej než sedem dní;

f)

záväzky so zostávajúcou dobou splatnosti menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov vypracovaných podľa smernice 98/26/ES alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takomto systéme;

g)

záväzku voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:

i)

zamestnanec vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorá sa neupravuje v zákone ani v rámci kolektívneho vyjednávania;

ii)

komerčný či obchodný veriteľ na základe poskytovania tovaru alebo služieb kritických pre každodenné fungovanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vrátane služieb IT, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov;

iii)

daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že tieto pasíva sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi uprednostňujú;

iv)

systémy ochrany vkladov vyplývajúce zo splatných príspevkov v súlade so smernicou 2014/49/EÚ.

Prvý pododsek písm. g) bod i) sa nevzťahuje na variabilnú zložku odmeny osôb podstupujúcich podstatné riziko, ako sa vymedzuje v článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ.

Členské štáty zaistia, aby všetky zabezpečené záväzky spojené s krytým fondom krytých dlhopisov neboli postihnuté, zostali oddelené a s dostatočným financovaním. Ani uvedená požiadavka, ani ustanovenia prvého pododseku písm. b) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali uvedené právomoci vo vzťahu k akejkoľvek časti zabezpečeného záväzku alebo záväzku, na ktoré bol poskytnutý kolaterál presahujúci hodnotu aktív, záloh, záložného práva alebo kolaterálu, voči ktorému je zabezpečený.

Prvý pododsek písm. a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií, aby v prípade potreby vykonávali tieto právomoci vo vzťahu k akejkoľvek sume vkladu presahujúcej výšku krytia stanovenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ.

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ, členské štáty zabezpečia, aby orgány poverené riešením krízovej situácie s cieľom umožniť riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcií a skupín v súlade s článkom 17 ods. 5 písm. b) tejto smernice obmedzili rozsah, v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

3.   Za výnimočných okolností, ak sa použije nástroj odpísania dlhu, môže orgán pre riešenie krízových situácií vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatnenia právomocí na odpísanie dlhu alebo vykonanie konverzie, ak:

a)

napriek úsiliu, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vynaloží v dobrej viere, nie je možné v prípade daného záväzku uplatniť v primeranej lehote záchranu pomocou vnútorných zdrojov;

b)

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania kritických funkcií a hlavných obchodných činností tak, aby sa zachovala schopnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a transakcií;

c)

vylúčenie je úplne nevyhnutné a je primerané na zabránenie vzniku rozsiahlej nákazy, najmä pokiaľ ide o oprávnené vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorá by závažne narušila fungovanie finančných trhov takým spôsobom, ktorý by mohol spôsobiť vážne narušenie hospodárstva členského štátu alebo Únie, alebo

d)

uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na tieto záväzky by viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, než keby tieto záväzky boli vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť prípustný záväzok alebo triedu prípustných záväzkov podľa tohto odseku, rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné prípustné záväzky sa môže zvýšiť, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to za predpokladu, že rozsah odpísania a konverzie uplatnenej na iné prípustné záväzky dodržiava zásadu uvedenú v článku 34 ods. 1 písm. g).

4.   Ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť prípustný záväzok alebo triedu prípustných záväzkov podľa tohto článku a straty, ktoré by znášali tieto záväzky, neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na jeden alebo tieto ciele:

a)

pokryť všetky straty, ktoré neboli absorbované prípustnými záväzkami, a obnoviť čistú hodnotu aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nulu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. a);

b)

kúpiť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo kapitálové nástroje v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, s cieľom rekapitalizovať inštitúciu v súlade s článkom 46 ods. 1 písm. b).

5.   Z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže poskytnúť príspevok uvedený v odseku 4 len ak:

a)

príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej než 8 % celkových pasív (vrátane vlastných zdrojov) inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase prijatia opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s oceňovaním podľa článku 36 poskytli akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia relevantných kapitálových nástrojov a ostatných prípustných záväzkov prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom, a

b)

príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií nepresahuje 5 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov, inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ocenený v čase opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s oceňovaním ustanoveným v článku 36.

6.   Príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií uvedený v odseku 4 sa môže financovať:

a)

sumou, ktorú má mechanizmus financovania riešenia krízových situácií k dispozícii a ktorá bola získaná prostredníctvom príspevkov inštitúcií a pobočiek Únie v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103;

b)

sumou, ktorú možno získať prostredníctvom príspevkov ex post v súlade s článkom 104 v lehote troch rokov a

c)

ak sumy uvedené v písmenách a) a b) tohto pododseku nie sú dostatočné, sumami získanými z alternatívnych zdrojov financovania v súlade s článkom 105.

7.   Za výnimočných okolností sa orgán pre riešenie krízových situácií môže pokúsiť získať finančné prostriedky z alternatívnych zdrojov financovania, po tom, ako:

a)

bol dosiahnutý 5 % limit uvedený v odseku 5 písm. b) a

b)

úplnom odpísaní alebo úplnej konverzii všetkých nezabezpečených záväzkov bez prioritného postavenia okrem oprávnených vkladov.

Ak sú splnené podmienky uvedené v prvom pododseku, z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií sa môže ako alternatíva alebo doplnok poskytnúť príspevok zo zdrojov, ktoré boli získané prostredníctvom príspevkov ex ante v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 a ktoré ešte neboli použité.

8.   Odchylne od odseku 5 písm. a) sa môže z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií príspevok, ako sa uvádza v odseku 4, poskytnúť aj za predpokladu, že:

a)

príspevok na absorpciu straty a rekapitalizáciu uvedený v odseku 5 písm. a) sa rovná sume nie nižšej ako 20 % rizikovo vážených aktív dotknutej inštitúcie;

b)

mechanizmus financovania riešenia krízových situácií dotknutého členského štátu má na základe príspevkov ex ante (bez príspevkov do systému ochrany vkladov) získaných v súlade s článkom 100 ods. 6 a článkom 103 k dispozícii sumu, ktorá sa rovná minimálne 3 % krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií s povolením na území tohto členského štátu, a

c)

dotknutá inštitúcia má aktíva, ktoré na konsolidovanom základe nepresahujú 900 miliárd EUR.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií pri využití možností podľa odseku 3 náležite zvážia:

a)

zásadu, podľa ktorej by straty mali znášať najprv akcionári a po nich obvykle veritelia inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, podľa poradia prednosti;

b)

úroveň kapacity na absorpciu strát, ktorá by zostala inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ak by sa vylúčil záväzok alebo trieda záväzkov, a

c)

potrebu udržiavať primerané zdroje na financovanie riešenia krízových situácií.

10.   Vylúčenia podľa odseku 3 sa môžu uplatniť s cieľom buď úplne vylúčiť záväzok z odpísania alebo obmedziť rozsah odpísania tohto záväzku.

11.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty prijaté v súlade s článkom 115 s cieľom ďalej spresniť podmienky, za ktorých je vylúčenie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 3 tohto článku.

12.   Orgán pre riešenie krízových situácií pred využitím možnosti vylúčiť záväzok podľa odseku 3 oznámi túto skutočnosť Komisii. Ak by si vylúčenie vyžadovalo príspevok z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií alebo z alternatívneho zdroja financovania podľa odsekov 4 až 8, Komisia môže do 24 hodín po doručení takéhoto oznámenia, alebo v rámci dlhšej lehoty so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, zakázať navrhované vylúčenie alebo požadovať jeho zmeny v prípade, že požiadavky uvedené v tomto článku a delegovaných aktoch nie sú splnené, aby sa ochránila integrita vnútorného trhu. Tým nie je dotknuté uplatňovanie rámca štátnej pomoci Únie zo strany Komisie.

Pododdiel 2

Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

Článok 45

Uplatňovanie minimálnych požiadaviek

1.   Členské štáty zaistia, aby inštitúcie vždy spĺňali minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Minimálna požiadavka sa vypočíta ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív a vlastných zdrojov (s výnimkou pasív vyplývajúcich z derivátov) inštitúcie.

Na účely prvého pododseku sú derivátové záväzky zahrnuté do celkových pasív na základe toho, že sa plne uznávajú práva protistrany na čisté zúčtovanie.

2.   EBA vypracuje regulačné technické predpisy, ktoré ďalej špecifikujú kritériá posudzovania uvedené v odseku 6 písm. a) až f), na základe ktorých sa v prípade každej inštitúcie určí minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vrátane podriadeného dlhu a nadriadeného nezabezpečeného dlhu s aspoň 12 mesiacmi zostávajúcimi do ich splatnosti, ktoré podliehajú právomoci uskutočniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov a ktoré sa považujú za vlastné zdroje.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Členské štáty môžu ustanoviť ďalšie kritériá, na základe ktorých sa stanoví minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

3.   Bez ohľadu na odsek 1, orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované z krytých dlhopisov, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od povinnosti plniť za všetkých okolností minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ak:

a)

krízové situácie týchto inštitúcií budú likvidované prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných druhov postupu uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42 tejto smernice, ktoré sú ustanovené pre tieto inštitúcie, a

b)

takýmto vnútroštátnym konkurzným konaním alebo inými druhmi postupu sa zabezpečí, aby veritelia týchto inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií.

4.   Oprávnené záväzky sa zahŕňajú do sumy vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa odseku 1, iba ak spĺňajú tieto podmienky:

a)

nástroj je vydaný a v plnej miere splatený;

b)

pasívum nie je dlhované samotnej inštitúcii, ani zabezpečené či zaručené samotnou inštitúciou;

c)

kúpa nástroja nebola priamo alebo nepriamo financovaná inštitúciou;

d)

pasívum má zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok;

e)

pasívum nevyplýva z derivátu;

f)

pasívum nevyplýva z vkladu, ktorý má prioritu vo vnútroštátnej hierarchii konkurzného konania v súlade s článkom 108.

Na účely písmena d) v prípade, že prostredníctvom pasíva sa jeho majiteľovi udeľuje právo na predčasné splatenie, toto pasívum je splatné prvým dňom, kedy toto právo vzniká.

5.   Ak sa pasívum riadi právom tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu inštitúciu požiadať, aby preukázala, že každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať alebo konvertovať toto pasívum by bolo účinné podľa práva tejto tretej krajiny, a to so zreteľom na podmienky zmluvy upravujúcej toto pasívum, medzinárodné dohody o uznávaní konaní zameraných na riešenie krízových situácií a ďalšie relevantné záležitosti. Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že každé rozhodnutie by bolo platné podľa práva uvedenej tretej krajiny, pasívum sa nezapočíta do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

6.   Minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej inštitúcie podľa odseku 1 určí orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom, a to prinajmenšom na základe týchto kritérií:

a)

potreba zaistiť, aby sa krízové situácie inštitúcie mohli vyriešiť uplatňovaním nástrojov na riešenie krízových situácií vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov prípadne takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

b)

potreba vo vhodných prípadoch zaistiť, aby inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov, ktorými zaistí, že v prípade, keď sa nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov má uplatniť, straty bude možné absorbovať a podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie by mohol byť obnovený na úroveň potrebnú na to, aby sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚa zachovať dostatočnú dôveru trhu v danú inštitúciu alebo subjekt;

c)

potreba zaistiť, aby v prípade, ak sa v pláne riešenia krízovej situácie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, inštitúcia mala dostatočné ďalšie oprávnené záväzky na zaistenie toho, že straty bude možné absorbovať a podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie sa obnoví na úroveň potrebnú na to, aby sa inštitúcii umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

d)

veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie;

e)

rozsah, v ktorom by systém ochrany vkladov mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií v súlade s článkom 109;

f)

rozsah, v ktorom by úpadok inštitúcie mal nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného z dôvodu jej vzájomného prepojenia s inými inštitúciami alebo zvyškom finančného systému prostredníctvom „nákazy“ iných inštitúcií.

7.   Inštitúcie spĺňajú minimálne požiadavky ustanovené v tomto článku na individuálnom základe.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatnení minimálnej požiadavky ustanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

8.   Okrem odseku 7 materské spoločnosti v Únii spĺňajú na konsolidovanom základe minimálne požiadavky ustanovené v tomto článku.

Minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti v Únii určí v súlade s odsekom 9 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, a to aspoň na základe kritérií stanovených v odseku 6, a na základe toho, či je potrebné riešiť krízové situácie dcérskych spoločností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny, samostatne podľa plánu riešenia krízovej situácie.

9.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek uplatňovaných na konsolidovanej úrovni.

Spoločné rozhodnutie sa musí úplne odôvodniť a materskej spoločnosti v Únii ho poskytne orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny po tom, čo náležite zváži posúdenie dcérskych spoločností, ktoré vykonajú príslušné orgány pre riešenie krízových situácií, prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím orgánu EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

Spoločné rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v prípade, že sa neprijme spoločné rozhodnutie, je pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií v členských štátoch záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj každé rozhodnutie prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií stanovujú minimálnu požiadavku, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny na individuálnom základe. Tieto minimálne požiadavky sa stanovujú na úrovni, ktorá zodpovedá dcérskej spoločnosti s ohľadom na:

a)

kritériá uvádzané v odseku 6, predovšetkým veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane vlastných zdrojov a

b)

konsolidovanú požiadavku stanovenú pre skupinu podľa odseku 9.

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na každú príslušnú dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni.

Spoločné rozhodnutie sa úplne odôvodní a dcérskym spoločnostiam a materskej inštitúcii v Únii ho poskytne orgán pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, respektíve orgán pre riešenie krízových spoločností na úrovni skupiny.

Ak sa takéto spoločné rozhodnutie medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií neprijme v lehote štyroch mesiacov, rozhodnutie prijmú príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, pričom náležite zohľadnia názory a výhrady orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím orgánu EBA. Táto štvormesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. Orgán EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi orgánu EBA po skončení uvedenej štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nepostúpi túto vec orgánu EBA na záväznú mediáciu, ak úroveň, ktorú stanovil orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, je v rámci jedného percentuálneho bodu konsolidovanej úrovne stanovenej podľa odseku 9 tohto článku.

Ak orgán EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností v prípade, že sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné.

Spoločné rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmava a v prípade potreby aktualizuje.

11.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny môže v plnom rozsahu upustiť od uplatňovania individuálnej minimálnej požiadavky na materskú inštitúciu v Únii, pokiaľ:

a)

materská inštitúcia v Únii na konsolidovanom základe spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú podľa odseku 8 a

b)

príslušný orgán materskej inštitúcie v Únii v plnom rozsahu upustil od uplatňovania individuálnych kapitálových požiadaviek voči inštitúcii v súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

12.   Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti môže v plnom rozsahu upustiť od uplatňovania odseku 7 na túto dcérsku spoločnosť, pokiaľ:

a)

dcérska spoločnosť aj jej materská spoločnosť podliehajú povoleniu aj dohľadu toho istého členského štátu;

b)

dcérska spoločnosť je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou;

c)

inštitúcia skupiny na najvyššej úrovni v členskom štáte dcérskej spoločnosti, v prípade, že nejde o materskú inštitúciu v Únii, na subkonsolidovanom základe spĺňa minimálnu požiadavku stanovenú podľa odseku 7;

d)

neexistuje súčasná ani predpokladaná podstatná praktická alebo právna prekážka urýchleného prevodu vlastných zdrojov alebo splatenia záväzkov v prospech dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou;

e)

materská spoločnosť buď presvedčí príslušný orgán o uspokojivom vykonávaní obozretného riadenia dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlási, že ručí za záväzky prevzaté dcérskou spoločnosťou, alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

f)

postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;

g)

materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti, a

h)

príslušný orgán dcérskej spoločnosti v plnom rozsahu upustil od uplatňovania individuálnych kapitálových požiadaviek voči dcérskej spoločnosti podľa článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

13.   V rozhodnutiach prijatých podľa tohto článku sa môže stanoviť, že minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je čiastočne splnená na konsolidovanej alebo individuálnej úrovni prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

14.   Aby sa nástroj mohol uznať za nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v zmysle odseku 13, orgán pre riešenie krízových situácií sa presvedčí, že tento nástroj:

a)

obsahuje zmluvnú podmienku, ktorou sa stanovuje, že ak sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na danú inštitúciu, nástroj sa v požadovanom rozsahu odpíše alebo konvertuje pred tým, ako sa odpíšu alebo konvertujú iné oprávnené pasíva, a

b)

podlieha záväznej dohode, záruke alebo ustanovení o podriadenosti, na základe ktorého má v prípade bežného konkurzného konania nižšie postavenie ako iné oprávnené pasíva a nie je možné ho splatiť, kým nie sú vyrovnané ostatné oprávnené záväzky splatné v tom čase.

15.   Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi požadujú, aby inštitúcie spĺňali minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky ustanovenú v odseku 1, a v prípade potreby požiadavku ustanovenú v odseku 13 a overujú ich dodržiavanie, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízových situácií.

16.   Orgány pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušnými orgánmi informujú orgán EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené pasíva a v prípade potreby o požiadavke ustanovenej v odseku 13, ktoré sa stanovili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie.

17.   Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť jednotné formáty, vzory a vymedzenia na účely identifikácie a zasielania informácií orgánmi pre riešenie krízových situácií orgánu EBA na účely odseku 16.

EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

18.   Komisia na základe výsledkov správy uvedenej v odseku 19 v prípade potreby predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa harmonizovaného uplatňovania minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Uvedený návrh bude v relevantných prípadoch zahŕňa návrhy na zavedenie primeraného počtu minimálnych úrovní minimálnej požiadavky, pričom sa zohľadnia rôzne obchodné modely inštitúcií a skupín. Návrh bude obsahovať akékoľvek primerané úpravy parametrov minimálnej požiadavky a ak to bude nevyhnutné, aj primerané zmeny uplatňovania minimálnej požiadavky v prípade skupín.

19.   Orgán EBA predloží do 31. októbra 2016 Komisii správu aspoň o týchto aspektoch:

a)

ako sa minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené pasíva implementovala na vnútroštátnej úrovni a najmä či došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné inštitúcie v jednotlivých členských štátoch;

b)

ako sa v jednotlivých členských štátoch uplatňovala právomoc požadovať splnenie minimálnej požiadavky prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov a či došlo k odchýlkam v týchto prístupoch;

c)

identifikácia obchodných modelov, ktoré odzrkadľujú celkové rizikové profily inštitúcie;

d)

primeraná úroveň minimálnej požiadavky pre každý obchodný model identifikovaný podľa písmena c);

e)

či by mal byť stanovený rozsah pre úroveň minimálnej požiadavky pre každý obchodný model;

f)

primerané prechodné obdobie pre inštitúcie, v rámci ktorého musia dosiahnuť súlad so všetkými predpísanými harmonizovanými minimálnymi úrovňami;

g)

či sú požiadavky ustanovené v článku 45 dostatočné na to, aby každá inštitúcia mala primeranú kapacitu na absorpciu strát a ak ju nemá, aké ďalšie zlepšenia sú potrebné, aby sa zabezpečilo splnenie uvedeného cieľa;

h)

či sú zmeny metódy výpočtu ustanovenej v tomto článku nevyhnutné na to, aby sa minimálna požiadavka mohla používať ako vhodný ukazovateľ kapacity inštitúcie na absorpciu straty;

i)

či je vhodné vychádzať pri tejto požiadavke z celkových záväzkov a vlastné zdroje a najmä či je vhodnejšie používať rizikovo vážené aktíva inštitúcie ako menovateľ pri výpočte požiadavky;

j)

či je prístup k uplatňovaniu minimálnej požiadavky v prípade skupín uvedený v tomto článku vhodný a najmä či sa týmto prístupom primerane zabezpečuje, aby sa kapacita na absorpciu straty v skupine umiestnila do subjektov, v ktorých straty môžu vzniknúť, alebo aby sa im sprístupnila;

k)

či sú podmienky pre výnimky z minimálnej požiadavky primerané a najmä či by takéto výnimky mali byť prístupné dcérskym spoločnostiam na cezhraničnom základe;

l)

či je primerané, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požadovať, aby sa minimálna požiadavka splnila prostredníctvom nástrojov záchrany pomocou vnútorných zdrojov a či je vhodná ďalšia harmonizácia prístupu k nástrojom záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

m)

či sú požiadavky pre nástroje záchrany pomocou vnútorných zdrojov ustanovené v odseku 14 vhodné, a

n)

či je primerané, aby sa od inštitúcií a skupín požadovalo zverejniť ich minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky alebo ich výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, a ak áno, frekvencia a formát takéhoto zverejnenia.

20.   Správa uvedená v odseku 19 sa vzťahuje aspoň na obdobie od 2. júla 2014 do 30. júna 2016 a zhodnotí sa v nej aspoň:

a)

vplyv minimálnej požiadavky a všetkých navrhnutých harmonizovaných úrovní minimálnej požiadavky na:

i)

finančné trhy všeobecne a trhy s nezabezpečenými dlhopismi a derivátmi konkrétne;

ii)

obchodné modely a štruktúry bilancie inštitúcií, najmä profil financovania a štruktúru financovania inštitúcií, a právnu a prevádzkovú štruktúru skupín;

iii)

ziskovosť inštitúcií, najmä náklady na financovanie;

iv)

prevod expozícií na subjekty, ktoré nepodliehajú prudenciálnemu dohľadu;

v)

finančnú inováciu;

vi)

prevalenciu nástrojov zmluvnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov a povahu a obchodovateľnosť takýchto nástrojov;

vii)

správanie sa inštitúcií z hľadiska prijímania rizika;

viii)

úroveň zaťaženia aktív inštitúcií;

ix)

opatrenia, ktoré inštitúcie prijali v záujme splnenia minimálnych požiadaviek a najmä rozsah, v akom boli minimálne požiadavky splnené prostredníctvom zníženia využívania cudzích zdrojov, emisií dlhodobých dlhopisov a zvýšenia kapitálu, a

x)

úroveň úverov úverových inštitúcií s osobitným zameraním na poskytovanie úverov mikro, malým a stredným podnikom, miestnym orgánom, regionálnym vládam a subjektom verejného sektora, ako aj so zameraním na financovanie obchodu vrátane poskytovania úverov v rámci oficiálnych schém poistenia vývozných úverov;

b)

vzájomné pôsobenie minimálnych požiadaviek a požiadaviek na vlastné zdroje, miery využívania cudzích zdrojov a požiadaviek na likviditu ustanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ;

c)

schopnosť inštitúcií nezávisle získavať kapitál alebo financovanie na trhoch s cieľom splniť všetky navrhované harmonizované minimálne požiadavky;

d)

súlad s minimálnymi požiadavkami týkajúcimi sa akýchkoľvek medzinárodných noriem, ktoré vytvorili medzinárodné fóra.

Pododdiel 3

Vykonávanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov

Článok 46

Posúdenie výšky záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby pri uplatnení nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 36, posúdili súhrnnú výšku:

a)

v prípade potreby sumy, o ktorú sa oprávnené pasíva musia odpísať, aby sa zabezpečilo, že čistá hodnota aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa rovná nule; a

b)

v prípade potreby sumy, o ktorú sa oprávnené záväzky musia konvertovať na akcie alebo na iné typy kapitálových nástrojov, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 buď:

i)

inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; alebo

ii)

preklenovacej inštitúcie.

2.   V posúdení uvedenom v odseku 1 tohto článku sa stanoví suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z fondu na riešenie krízových situácií podľa článku 101 ods. 1 písm. d) tejto smernice, a aby sa udržala dostatočná dôvera trhu v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ.

Ak orgány pre riešenie krízových situácií plánujú použiť nástroj oddelenia aktív v súlade s článkom 42, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prípade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív.

3.   Ak bol kapitál odpísaný v súlade s článkami 59 až 62 a ak sa uplatnila záchrana pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 a zistí sa, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia podľa článku 36 prekračuje požiadavky pri posúdení z hľadiska konečného ocenenia podľa článku 36 ods. 10, môže sa uplatniť mechanizmus pripísania na vrátenie prostriedkov veriteľom a následne akcionárom v potrebnom rozsahu.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií zriadia a dodržiavajú mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasívach inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

Článok 47

Zaobchádzanie s akcionármi pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov

1.   Členské štáty zaistia, aby pri uplatňovaní nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 43 ods. 2 alebo odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov podľa článku 59 orgány pre riešenie krízových situácií prijali v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva jedno alebo obidve tieto opatrenia:

a)

zrušili existujúce akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo ich previedli na veriteľov zapojených do záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

za predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, má podľa ocenia vykonaného v súlade s článkom 36 kladnú čistú hodnotu, znížili percentuálne podiely existujúcich akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva v dôsledku konverzie na akcie alebo iné nástroje vlastníctva:

i)

príslušných kapitálových nástrojov, ktoré vydala inštitúcia, na základe právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2, alebo

ii)

oprávnených záväzkov, ktoré vydala inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. f).

S ohľadom na písmeno b) prvého pododseku konverzia sa vykonáva s konverzným koeficientom, ktorý výrazne riedi existujúce podiely akcií a iných nástrojov vlastníctva.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 sa prijímajú aj v súvislosti s akcionármi a držiteľmi iných nástrojov vlastníctva, ktorým boli predmetné akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané alebo ktoré boli na nich prenesené za týchto okolností:

a)

na základe konverzie dlhových nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov o výskyte udalosti, ktorá predchádzala posúdeniu orgánom pre riešenie krízových situácií, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) splnila podmienky na riešenie krízových situácií, alebo ku ktorej došlo v rovnakom čase ako sa vykonalo posúdenie;

b)

na základe konverzie príslušných kapitálových nástrojov na nástroje kapitálu Tier 1 podľa článku 60.

3.   Pri zvažovaní, ktoré opatrenie sa má v súlade s odsekom 1 prijať, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadňujú:

a)

ocenenie vykonané v súlade s článkom 36;

b)

suma, o ktorej orgán pre riešenie krízových situácií posúdil orgán pre riešenie krízových situácií, usúdil, že musia by znížené položky nástrojov kapitálu Tier 1 a relevantné kapitálové nástroje odpísané alebo konvertované podľa článku 60 ods. 1; a

c)

súhrnná suma, ktorú posúdil orgán pre riešenie krízových situácií podľa článku 46.

4.   Odchylne od článkov 22 až 25 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 26 smernice 2013/36/EÚ, článku 10 ods. 3, článku 11 ods. 1 a 2 a článkov 12 a 13 smernice 2014/65/EÚa požiadavky poskytnúť informácie uvedenej v článku 11 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ, platí, že pokiaľ by uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov viedlo k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovaného podielu v inštitúcii ako sa uvádza v článku 22 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo článku 11 ods. 1 smernice 2014/65/EÚ, príslušné orgány vykonajú posúdenie, ktoré sa vyžaduje na základe uvedených článkov, včas, aby sa neoddialilo uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov, alebo predišlo tomu, že opatrením na riešenie krízových situácií by sa nedosiahli príslušné ciele riešenia krízových situácií.

5.   Ak príslušný orgán danej inštitúcie nedokončil ku dňu uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov posúdenie vyžadované na základe odseku 4, článok 38 ods. 9 sa uplatňuje na každé nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu nadobúdateľom v dôsledku uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo konverzie kapitálových nástrojov.

6.   Orgán EBA do 3. júla 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o okolnostiach, za ktorých by jednotlivé opatrenia uvedené v odseku 1 tohto článku boli primerané so zreteľom na faktory bližšie určené v odseku 3 tohto článku.

Článok 48

Poradie odpisovania a konverzie

1.   Členské štáty zaistia, aby pri použití nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgány pre riešenie krízových situácií vykonávali právomoc odpísať a právomoc vykonať konverziu, s výhradou akýchkoľvek výnimiek podľa článku 44 ods. 2 a 3, v súlade s týmito požiadavkami:

a)

položky vlastného kapitálu Tier 1 sú znížené v súlade s článkom 60 ods. 1 písm. a);

b)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v požadovanom rozsahu a v rozsahu ich kapacity;

c)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie podľa písm. a) a b) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány znížia sumu istiny nástrojov kapitálu Tier 2 v požadovanom rozsahu a v rozsahu do výšky ich kapacity;

d)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a príslušných kapitálových nástrojov podľa písmen a), b) a c) nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo Tier 2 v súlade s hierarchiou nárokov v bežnom konkurznom konaní, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b) a c);

e)

v prípade a iba v prípade, ak je celkové zníženie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov podľa písmen a) až d) tohto odseku nižšie ako suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a d), orgány s cieľom dosiahnuť sumu uvedenú v článku 47 ods. 3 písm. b) a c) znížia v požadovanom rozsahu sumu istiny zvyšku oprávnených pasív alebo splatnú dlžnú sumu týkajúcu sa zvyšku oprávnených pasív v súlade s hierarchiou nárokov v bežnom konkurznom konaní, vrátane postavenia vkladov stanoveného v článku 108, podľa článku 44, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b), c) a d) tohto odseku.

2.   Pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgány pre riešenie krízových situácií rozdelia straty, ktoré predstavuje suma uvedená v článku 47 ods. 3 písm. b) a c), rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky toho istého postavenia tak, že znížia istinu týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a oprávnených záväzkov, a to v rovnakom rozsahu pomerne k ich hodnote, s výnimkou prípadov, keď je povolené rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia v jednej zo situácií uvedených v článku 44 ods. 3.

Tento odsek nebráni tomu, aby sa so záväzkami, ktoré boli vylúčené z odpisovania dlhu v súlade s článkom 44 ods. 2 a 3 nezaobchádzalo priaznivejšie ako s oprávnenými záväzkami, ktoré majú v rámci bežného konkurzného konania rovnaké postavenie.

3.   Pred uplatnením odpísania alebo konverzie uvedeného v odseku 1 písm. e) orgány pre riešenie krízových situácií konvertujú alebo znížia sumu istiny nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b), c) a d), ak tieto nástroje obsahujú tieto podmienky a ešte neboli konvertované:

a)

podmienky, v rámci ktorých sa stanovuje výška sumy istiny nástroja, ktorá sa má znížiť v prípade akejkoľvek udalosti, ktorá sa týka finančnej situácie, platobnej schopnosti alebo úrovní vlastných zdrojov danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d);

b)

podmienky, v rámci ktorých sa v prípade výskytu akejkoľvek takejto udalosti stanovuje konverzia nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

4.   Ak bola suma istiny nástroja znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a), pred uplatnením odpísania dlhu podľa odseku 1, orgány pre riešenie krízových situácií uplatnia právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu na zostatkovú sumu uvedenej istiny v súlade s odsekom 1.

5.   Keď sa rozhoduje o tom, či sa záväzky majú odpísať alebo konvertovať na vlastný kapitál, orgány pre riešenie krízových situácií nekonvertujú jednu triedu záväzkov, kým trieda záväzkov, ktorá je podriadená tejto triede, zostáva výrazne nekonvertovaná na vlastný kapitál alebo neodpísaná, pokiaľ sa to iným spôsobom nepovoľuje podľa článku 44 ods. 2 a 3.

6.   Na účely tohto článku EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pre akýkoľvek výklad týkajúci sa vzájomného prepojenia medzi ustanoveniami tejto smernice a ustanoveniami v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a smernici 2013/36/EÚ.

Článok 49

Deriváty

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch, keď orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu na záväzky vyplývajúce z derivátov, dodržiavali tento článok.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátu až pri zavretí týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situácie majú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o deriváte.

V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania nástroja záchrany vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3, orgány pre riešenie krízových situácií nemajú povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte.

3.   Ak transakcie s derivátmi podliehajú dohode o čistom zúčtovaní, orgán pre riešenie krízových situácií alebo nezávislý odhadca určia v rámci ocenenia podľa článku 36 záväzky vyplývajúce z týchto transakcií v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií určia hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov na základe:

a)

vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o zúčtovaní;

b)

zásad pre stanovenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala stanoviť hodnota derivátovej pozície, a

c)

vhodných metodík na porovnanie znehodnotenia, ktoré by vzišlo zo zavretia a odpísania derivátov so sumou strát, ktorú by spôsobili deriváty v rámci odpísania dlhu.

5.   EBA po konzultácii s európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadeným na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí metodiky a zásady uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) vzťahujúce sa na ocenenie záväzkov vyplývajúcich z derivátov.

V súvislosti s transakciami s derivátmi, ktoré sú predmetom dohody o čistom zúčtovaní, EBA zohľadní metodiku konečného zúčtovania stanovenú v dohode o čistom zúčtovaní.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 50

Koeficient konverzie dlhu na vlastné imanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií pri výkone právomocí stanovených v článku 59 ods. 3 a v článku 63 ods. 1 písm. f) mohli použiť na rôzne triedy kapitálových nástrojov a záväzkov rôzne koeficienty konverzie v súlade s jednou alebo oboma zásadami uvedenými v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

2.   Konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za akúkoľvek stratu vzniknutú na základe uplatňovania právomocí odpísať dlh a vykonať jeho konverziu.

3.   Ak sa použijú rôzne koeficienty konverzie podľa odseku 1, koeficient konverzie použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyšší než konverzný koeficient použitý na podriadené záväzky.

4.   EBA do 3. januára 2016 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o stanovení koeficientov konverzie.

V usmerneniach sa najmä uvedie, ako môžu byť dotknutí veritelia prostredníctvom konverzného koeficientu primerane odškodnení, a relatívne konverzné koeficienty, ktoré by mohli byť primerané na zohľadnenie priority nadriadených záväzkov podľa platného konkurzného práva.

Článok 51

Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, ak orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a), prijali mechanizmy na zaistenie toho, že plán reorganizácie obchodnej činnosti danej inštitúcie alebo subjektu sa vypracuje a vykonáva v súlade s článkom 52.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 tohto článku môžu zahŕňať vymenovanie osoby alebo osôb, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vymenuje podľa článku 72 ods. 1, s cieľom vypracovať a vykonávať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 52.

Článok 52

Plán reorganizácie obchodnej činnosti

1.   Členské budú požadovať, aby do jedného mesiaca od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované podľa článku 72 ods. 1 vypracovali a predložili orgánu pre riešenie krízových situácií plán reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 4 a 5 tohto článku. Ak je uplatniteľný rámec Únie pre štátnu pomoc, členské štáty zabezpečia, aby bol takýto plán zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý má inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na základe rámca predložiť Komisii.

2.   Ak sa nástroj záchrany pomocou vlastných zdrojov uvedený v článku 43 ods. 2 písm. a) uplatní na dva a viac subjektov skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v súlade s postupom stanoveným v článkoch 7 a 8 a predloží sa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny. Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi plán ostatným dotknutým orgánom pre riešenie krízových situácií a EBA.

3.   Vo výnimočných prípadoch a ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov.

Ak sa plán reorganizácie obchodnej činnosti musí oznámiť v rámci štátnej pomoci Únie, orgán pre riešenie krízových situácií môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vlastných zdrojov alebo až do termínu stanoveného v rámci štátnej pomoci Únie, podľa toho, čo bude skôr.

4.   V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, v rámci ktorých bude inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadní aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta inštitúcií. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.

5.   Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje minimálne tieto prvky:

a)

podrobnú diagnózu faktorov a problémov, ktoré spôsobili zlyhanie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo ich ohrozenie zlyhaním, a okolnosti, ktoré viedli k ich ťažkostiam;

b)

opis opatrení zacielených na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sa majú prijať;

c)

časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.

6.   Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môžu zahŕňať:

a)

reorganizáciu činností inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry v rámci inštitúcie;

c)

upustenie od stratových činností;

d)

reštrukturalizáciu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopné;

e)

odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

7.   Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný orgán pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d). Posúdenie sa dokončí po dohode s príslušným kompetentným orgánom.

Ak je orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčený o tom, že pomocou tohto plánu by sa uvedený cieľ dosiahol, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

8.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií nie je presvedčený o tom, že cieľ uvedený v odseku 7 by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, a požiada ho o zmenu plánu spôsobom, ktorý tieto obavy vyrieši.

9.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, predložia do dvoch týždňov od prijatia oznámenia uvedeného v odseku 8 zmenený plán orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi zmenený plán a oznámi riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, do jedného týždňa, či je presvedčený o tom, že sa zmeneným plánom reaguje na oznámené obavy, alebo či sú potrebné ďalšie zmeny.

10.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, vykonávajú plán reorganizácie schválený orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podáva orgánu pre riešenie krízových situácií správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

11.   Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované v súlade s článkom 72 ods. 1, plán revidujú, ak je to podľa názoru orgánu pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v odseku 4, a každú takúto revíziu predložia orgánu pre riešenie krízových situácií na schválenie.

12.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej spresniť:

a)

minimálne prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 5, a

b)

minimálny obsah správ vyžadovaných podľa odseku 10.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3.januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

13.   EBA vydá do 3. januára 2016 usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých ďalej špecifikuje minimálne kritériá, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.

14.   S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 13 môže EBA podľa potreby vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálne kritéria, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 7.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Pododdiel 4

Nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov: Pridružené ustanovenia

Článok 53

Vplyv záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i), vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal právomoc dokončiť všetky administratívne a procesné úlohy potrebné na realizáciu výkonu právomoci uvedenej v článku 59 ods. 2 a v článku 63 ods. 1 písm. e) až i) alebo dokončenie takýchto úloh vyžadovať, čo okrem iného zahŕňa:

a)

zmenu všetkých relevantných registrov;

b)

zrušenie kótovania alebo vyradenie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov z obchodovania;

c)

kótovanie nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo ich prijatie na obchodovanie;

d)

opätovné kótovanie akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré sa odpísali, alebo ich opätovné prijatie na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (32).

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo nároky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii nie sú prípustné.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií prostredníctvom právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. e) zníži čiastočne, ale nie v plnom rozsahu, sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku:

a)

záväzok je uhradený v rozsahu zníženej sumy;

b)

relevantný nástroj alebo dohoda, ktoré pôvodný záväzok vytvorili, sa vo vzťahu k záväzku aj naďalej uplatňujú na zostatkové sumy istiny alebo nesplatené dlžné sumy, s výhradou akejkoľvek úpravy výšky splatných úrokov odzrkadľujúcej zníženie sumy istiny a akejkoľvek ďalšej zmeny podmienok, ktorú môže orgán pre riešenie krízových situácií vykonať na základe právomoci uvedenej v článku 63 ods. 1 písm. j).

Článok 54

Odstránenie procesných prekážok záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 63 ods. 1 písm. i), členské štáty v prípade potreby inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písmenách b), c) a d) uložia povinnosť vždy udržiavať dostatočný schválený akciových kapitál alebo iné nástroje kapitálu kmeňových účastín Tier 1, aby sa v prípade, keď orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc uvedenú v článku 63 ods. 1 písm. e) a písm. f) vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo ku akýmkoľvek ich dcérskym spoločnostiam, danej inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) nebránilo vydať dostatočný objem nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aby sa tak zaistila možnosť účinne vykonať konverziu záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií posúdia, či je v prípade konkrétnej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) vhodné uložiť požiadavku stanovenú v odseku 1 v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie pre túto inštitúciu alebo skupinu, najmä so zreteľom na opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa v uvedenom pláne zvažujú. Ak sa v pláne riešenia krízových situácií stanovuje možné uplatnenie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, orgány overia, či schválený akciový kapitál alebo iné nástroje kapitálu Tier 1 stačia na pokrytie sumy uvedenej v článku 47 ods. 3 písm. b) a c).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne procesné prekážky brániace konverzii záväzkov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva existujúce na základe ich zakladacích listín alebo stanov vrátane predkupného práva pre akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

4.   Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby tým boli dotknuté zmeny smerníc 82/891/EHS, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ a smernice 2012/30/EÚ stanovených v hlave X tejto smernice.

Článok 55

Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.   Členské štáty uložia inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písmenách b), c) a d) zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci záväzok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že takýto záväzok:

a)

nie je vyňatý z pôsobnosti článku 44 ods. 2;

b)

nie je zábezpekou podľa článku 108 písm. a);

c)

je upravený právom tretej krajiny a

d)

bol vydaný alebo prijatý po dátume, od ktorého členský štát uplatňuje ustanovenia prijaté na účel transpozície tohto oddielu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, keď orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu určí, že záväzky alebo nástroje uvedené v prvom pododseku môžu podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou.

Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právny posudok týkajúci sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti takejto podmienky.

2.   Skutočnosť, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade odsekom 1, nebráni orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely bánk.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 56

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.   Členské štáty môžu poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných nástrojov na finančnú stabilizáciu v súlade s odsekom 3 tohto článku, článkom 37 ods. 10 a rámcom štátnej pomoci Únie so zámerom riešiť krízovú situáciu úverovej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácie, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 vo vzťahu k členskému štátu alebo k celej Únii. Takéto opatrenia by sa mali vykonať pod vedením príslušného ministerstva alebo vlády v úzkej spolupráci s orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.   S cieľom použiť pravidlá vládnych nástrojov na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 63 až 72, a zabezpečia, aby sa uplatňovali články 66, 68, 83 a 117.

3.   Vládne nástroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné nástroje riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, ako určí príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií.

4.   Keď sa uplatňujú vládne nástroje na finančnú stabilizáciu, členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády a orgán pre riešenie krízových situácií uplatňovali tieto nástroje iba vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 a je splnené jedna z týchto podmienok:

a)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom určia, že uplatnenie nástrojov riešenia krízových situácií by nepostačovalo na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu;

b)

príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie iných nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď inštitúcia už skôr dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;

c)

v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s kompetentným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií určia, že uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií by nepostačovalo na ochranu verejného záujmu, keď verejná inštitúcia už skôr dostala kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.

5.   Nástroje na finančnú stabilizáciu tvoria tieto nástroje:

a)

nástroj verejnej kapitálovej podpory podľa článku 57;

b)

dočasný nástroj verejného vlastníctva podľa článku 58.

Článok 57

Nástroj verejnej kapitálovej podpory

1.   Členské štáty sa môžu podieľať na rekapitalizácii inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice tým, že jej/mu poskytnú kapitál výmenou za nasledujúce nástroje, pričom dodržiavajú ustanovenia práva obchodných spoločností jednotlivých členských štátov a plnia požiadavky nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a)

nástroje vlastného kapitálu Tier 1;

b)

dodatočné nástroje Tier 1, kapitálové nástroje Tier 2.

2.   Členské štáty zabezpečia, pokiaľ to ich akciový podiel, ktorý majú v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), umožní, aby inštitúcie alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe.

3.   V prípade, že členský štát poskytuje nástroj verejnej kapitálovej podpory v súlade s týmto článkom, zabezpečí, aby bol jeho podiel v inštitúcii alebo subjekte uvedenom v článku 1 ods. 1 písm. b, c) alebo d) prevedený do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

Článok 58

Dočasný nástroj verejného vlastníctva

1.   Členské štáty môžu prevziať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do dočasného verejného vlastníctva.

2.   Na tento účel môže členský štát vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, v ktorých nadobúdateľ je:

a)

nominant členského štátu alebo

b)

spoločnosť v plnom vlastníctve členského štátu.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasný nástroj verejného vlastníctva v súlade s týmto článkom, boli riadené na komerčnom a profesionálnom základe a boli prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia.

KAPITOLA V

Odpísanie kapitálových nástrojov

Článok 59

Požiadavka odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje

1.   Právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa môže vykonávať:

a)

nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo

b)

v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú zároveň splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d).

3.   Členské štáty požiadajú orgány pre riešenie krízových situácií, aby bezodkladne vykonali právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu v súlade s článkom 60 vo vzťahu k relevantným kapitálovým nástrojom, ktoré vydala inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sa uplatňuje jedna alebo viaceré z týchto okolností:

a)

ak došlo k rozhodnutiu, že podmienky na riešenie krízových situácií stanovené v článkoch 32 a 33 boli splnené, a to pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b)

náležitý orgán skonštatuje, že ak sa táto právomoc neuplatní v súvislosti s relevantnými kapitálovými nástrojmi, inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) už nebudú životaschopné;

c)

v prípade relevantných kapitálových nástrojov vydaných dcérskou spoločnosťou a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu dcérskej spoločnosti spoločne konštatujú formou spoločného rozhodnutia v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

d)

v prípade príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa vydali na úrovni materskej spoločnosti a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe na úrovni materskej spoločnosti alebo na konsolidovanom základe a príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe skonštatuje, že pokiaľ sa vzhľadom na dané nástroje nevykoná právomoc odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, skupina už nebude životaschopná;

e)

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) požaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu s výnimkou akýchkoľvek z okolností uvedených v článku 32 ods. 4 písm. d) bode iii).

4.   Na účely odseku 3 sa inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina nepovažujú viac za životaschopné, len ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá;

b)

vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek opatrenie vrátane alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo opatrenie orgánu dohľadu (vrátane opatrení včasnej intervencie) iné než odpísanie alebo konverzia kapitálových nástrojov vykonané nezávisle alebo spoločne s opatrením na riešenie krízovej situácie by zabránilo zlyhaniu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo skupiny v primeranom časovom horizonte.

5.   Na účely odseku 4 písm. a) tohto článku sa rozumie, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo viaceré okolnosti stanovené v článku 32 ods. 4.

6.   Na účely odseku 4 písm. a) sa rozumie, že skupina zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrátane, ale nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší.

7.   Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčšom rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok podľa odseku 3 písm. c) ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti.

8.   Ak náležitý orgán dospeje ku konštatovaniu uvedenému v odseku 3 tohto článku, okamžite to oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak nie je zhodný s náležitým orgánom.

9.   Náležitý orgán predtým, ako dospeje ku konštatovaniu uvedenému v ods. 3 písm. c) tohto článku vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktorú sú uznané na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, splní požiadavky v oblasti oznámení a konzultácií stanovené v článku 62.

10.   Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa pred uplatnením právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje vykonalo ocenenie aktív a pasív inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) podľa článku 36. Uvedené ocenenie je základom pre výpočet odpisu, ktorý sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom absorbovať straty, a úrovne konverzie, ktorá sa uplatní na relevantné kapitálové nástroje s cieľom rekapitalizovať inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

Článok 60

Ustanovenia upravujúce odpisovanie alebo konverziu kapitálových nástrojov

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú pri plnení požiadavky stanovenej v článku 59 právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania tak, aby to malo tieto výsledky:

a)

najprv sa znížia položky vlastného kapitálu Tier 1 v pomere k stratám a v rozsahu ich kapacity a orgán pre riešenie krízových situácií prijme v súvislosti s držiteľmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 jedno alebo obe opatrenia stanovené v článku 47 ods. 1;

b)

istina dodatočných nástrojov Tier 1 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší;

c)

istina dodatočných nástrojov Tier 2 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných kapitálových nástrojov, podľa toho ktorý ukazovateľ je nižší.

2.   Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja odpíše:

a)

zníženie tejto istiny je trvalé s výhradou akéhokoľvek odpísania v súlade s mechanizmom pripísania v článku 46 ods. 3;

b)

voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja nezostáva na základe sumy nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania;

c)

držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov nie je vyplatená iná náhrada než náhrada v súlade s odsekom 3.

Písmeno b) nebráni tomu, aby sa nástroje vlastného kapitálu Tier 1 poskytli držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov v súlade s odsekom 3.

3.   Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapitálových nástrojov podľa tohto článku odseku 1 písm. b) môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby inštitúcie alebo subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) vydali nástroje vlastného kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Relevantné kapitálové nástroje možno konvertovať, len ak sú splnené tieto podmienky:

a)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo materská spoločnosť inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo v prípade potreby po dohode s orgánom pre riešenie krízových situácií materskej spoločnosti;

b)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa vydávajú predtým, ako uvedená inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydá akékoľvek akcie alebo iné nástroje vlastníctva na účely poskytnutia vlastných zdrojov uskutočneného štátom alebo subjektom štátnej správy;

c)

uvedené nástroje vlastného kapitálu Tier 1 sa poskytnú a prevedú bez zbytočného odkladu po výkone právomoci vykonať konverziu;

d)

konverzný koeficient, ktorý určuje počet nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sa poskytnú vzhľadom na každý relevantný kapitálový nástroj, spĺňa zásady stanovené v článku 50 a všetky usmernenia, ktoré vypracoval EBA podľa článku 50 ods. 4.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu na účely poskytnutia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s odsekom 3 požadovať od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby si vždy zachovali potrebné predchádzajúce povolenie na vydanie relevantného počtu nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.

5.   Ak inštitúcia spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne uplatniť na ňu nástroj na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí spĺňať požiadavku ustanovenú v článku 59 ods. 3, skôr než začne uplatňovať nástroj na riešenie krízových situácií.

Článok 61

Orgány zodpovedné za konštatovania

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány zodpovedné za konštatovania podľa článku 59 ods. 3 boli orgánmi uvedenými v tomto článku.

2.   Každý členský štát určí v rámci svojho vnútroštátneho práva orgán, ktorý je zodpovedný za konštatovania podľa článku 59. Náležitým orgánom môže byť príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32.

3.   Keď sa relevantné kapitálové nástroje vykazujú na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na individuálnom základe, orgánom zodpovedným za konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 tejto smernice je náležitý orgán z členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vydané povolenie v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ.

4.   Ak relevantné kapitálové nástroje vydáva inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré sú dcérskou spoločnosťou, a ak sú tieto nástroje vykázané na účely uspokojenia požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a na konsolidovanom základe, orgánom zodpovedným za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 sú tieto orgány:

a)

náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ, je zodpovedný za konštatovania uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b) tejto smernice;

b)

náležitý orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a náležitý orgán členského štátu, v ktorom inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice, ktoré vydali tieto nástroje, boli zriadené v súlade s hlavou III smernice 2013/36/EÚ zodpovedajú za spoločné konštatovanie vo forme spoločného rozhodnutia uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) tejto smernice.

Článok 62

Uplatnenie na konsolidovanom základe: postup konštatovania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby náležité orgány predtým, ako vykonajú konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e) vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, ktorá vydáva relevantné kapitálové nástroje, ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom a konsolidovanom základe, spĺňali tieto požiadavky:

a)

náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. b), c), d) alebo e), bezodkladne informuje orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, a v prípade, že ide o iný orgán, príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe;

b)

náležitý orgán, ktorý zvažuje, či vykonať konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3 písm. c) bezodkladne informuje príslušný orgán zodpovedný za každú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktoré vydali relevantné kapitálové nástroje, vzhľadom na ktoré sa musí vykonať právomoc odpísať alebo konvertovať, ak sa vykonalo uvedené konštatovanie, a v prípade, že ide o iné orgány, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa nachádzajú tieto príslušné orgány a orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

2.   Pri rozhodovaní uvedenom v článku 59 ods. 3 písm. c), d), alebo e) v prípade inštitúcie alebo skupiny s cezhraničnou činnosťou náležité orgány zohľadňujú potenciálne dôsledky riešenia krízovej situácie vo všetkých členských štátoch, v ktorých inštitúcia alebo skupina pôsobia.

3.   Príslušný orgán priloží k oznámeniu podľa odseku 1 vysvetlenie dôvodov, prečo uvažuje o vykonaní predmetného konštatovania.

4.   Ak sa vykonalo oznámenie podľa odseku 1, náležitý orgán po konzultácii s informovanými príslušnými orgánmi posúdi:

a)

či je k dispozícii alternatívne opatrenie k výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 ods. 3;

b)

ak je takéto alternatívne opatrenie k dispozícii, či je reálne možné ho uplatniť;

c)

ak je reálne možné takéto alternatívne opatrenie uplatniť, či existujú realistické vyhliadky, že by sa ním v primeranom časovom rámci riešili okolnosti, ktoré by si inak vyžadovali, aby sa vykonalo konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.

5.   Alternatívne opatrenia znamenajú na účely odseku 4 tohto článku opatrenia včasnej intervencie uvedené v článku 27 tejto smernice, opatrenia uvedené v článku 104 ods. 1 smernice 2013/36/EÚ alebo prevod finančných prostriedkov alebo kapitálu z materskej spoločnosti.

6.   V prípadoch, v ktorých náležitý orgán po konzultácii s informovanými orgánmi v súlade s odsekom 4 posúdi, že je k dispozícií jedno alebo viaceré alternatívne opatrenia, ktoré sa môžu reálne uplatniť a ktoré by priniesli výsledok uvedený v písmene c) uvedeného odseku, tento orgán zaistí, aby sa tieto opatrenia uplatnili.

7.   Ak v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) a v súlade s odsekom 4 tohto článku, v ktorom náležitý orgán po konzultácii s informovanými náležitými orgánmi posúdi, že nie sú k dispozícii žiadne alternatívne opatrenia, ktoré by priniesli výsledok uvedený v odseku 4 písm. c), náležitý orgán rozhodne, či je primerané konštatovanie uvedené v článku 59 ods. 3.

8.   Ak sa náležitý orgán rozhodne, že vykoná konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c), bezodkladne oznámi navrhované rozhodnutie príslušným orgánom členských štátov, v ktorých sa nachádzajú dotknuté dcérske spoločnosti, pričom toto konštatovanie je vo forme spoločného rozhodnutia, ako sa ustanovuje v článku 92 ods. 3 a 4. V prípade, že spoločné rozhodnutie neexistuje, nevykoná sa žiadne konštatovanie podľa článku 59 ods. 3 písm. c).

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú jednotlivé dotknuté dcérske spoločnosti, urýchlene vykoná rozhodnutie o odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov prijaté v súlade s týmto článkom, pričom náležite zohľadní naliehavosť okolností.

KAPITOLA VI

Právomoci riešiť krízové situácie

Článok 63

Všeobecné právomoci

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali všetky právomoci potrebné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií voči inštitúciám a subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), ktoré spĺňajú príslušné podmienky na riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií majú najmä ďalej uvedené právomoci riešiť krízové situácie, ktoré môžu vykonávať jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii:

a)

právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií vyžaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií a vrátane vyžadovania toho, aby sa informácie poskytovali prostredníctvom kontrol na mieste;

b)

právomoc prevziať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené akcionárom, ostatným vlastníkom a riadiacemu orgánu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c)

právomoc prevádzať akcie a iné nástroje vlastníctva vydané inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

právomoc prevádzať na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

e)

právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu istiny alebo splatnú neuhradenú sumu v súvislosti s oprávnenými záväzkami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

f)

právomoc vykonať konverziu oprávnených záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), relevantnej materskej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie, na ktorú sa aktíva, práva alebo záväzky danej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) prevádzajú;

g)

právomoc zrušiť dlhový nástroj vydaný inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, s výnimkou zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

h)

právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a právomoc zrušiť takéto akcie alebo iné nástroje vlastníctva;

i)

právomoc uložiť inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušnej materskej inštitúcii povinnosť vydať nové akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;

j)

právomoc zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených záväzkov vydaných inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov a iných oprávnených záväzkov, alebo dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby okrem zabezpečených záväzkov podľa článku 44 ods. 2;

k)

právomoc na zavretie a ukončenie finančných zmlúv alebo zmlúv o derivátoch na účely uplatňovania článku 49;

l)

právomoc odvolať alebo vymeniť riadiaci orgán a vrcholové vedenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

m)

právomoc vyžadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt ustanovených v článku 22 smernice 2013/36/EÚ a v článku 12 smernice 2014/65/EÚ.

2.   Členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia s cieľom zaistiť, aby pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie orgány pre riešenie krízových situácií nepodliehali žiadnej z ďalej uvedených požiadaviek, ktoré by sa inak uplatňovali podľa vnútroštátneho práva alebo zmluvy alebo inak:

a)

s výhradou článku 3 ods. 6 a článku 85 ods. 1 požiadavkám získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

pred vykonávaním právomoci procesným požiadavkám v oblasti oznamovania akejkoľvek osobe vrátane všetkých požiadaviek zverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt alebo predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho na takomto orgáne zaevidovať.

Členské štáty najmä zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci podľa tohto článku bez ohľadu na akékoľvek obmedzenie týkajúce sa prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záväzkov alebo požiadavku súhlasu s takýmto prevodom, ktoré by sa inak mohli uplatňovať.

Písmenom b) prvého pododseku nie sú dotknuté požiadavky stanovené v článkoch 81 a 83 a akékoľvek požiadavky na oznamovanie podľa rámca Únie pre štátnu pomoc.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby v rozsahu, v ktorom sa ktorákoľvek z právomocí uvedených v odseku 1 tohto článku nevzťahuje na subjekt v rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 1 tejto smernice v dôsledku jej špecifickej právnej normy, mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoci, ktoré sú čo najviac podobné, a to aj pokiaľ ide o ich účinky.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci podľa odseku 3, uplatňovali ochranné opatrenia podľa tejto smernice alebo ochranné opatrenia s rovnakým účinkom na dotknuté osoby vrátane akcionárov, veriteľov a zmluvné strany.

Článok 64

Pridružené právomoci

1.   Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc podniknúť tieto kroky:

a)

s výhradou článku 78 stanoviť, že k relevantnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, aktíva alebo záväzky; na tento účel sa akýkoľvek nárok na kompenzáciu podľa tejto smernice nepovažuje za záväzok alebo bremeno;

b)

odstrániť práva na nadobudnutie ďalších akcií alebo iných nástrojov vlastníctva;

c)

vyžadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo úradné kótovanie finančných nástrojov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES (33);

d)

zaistiť, aby sa s príjemcom na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto inštitúcia prijala, zaobchádzalo tak, ako keby bol inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane, v súlade s článkami 38 a 40, všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v trhovej infraštruktúre;

e)

vyžadovať, aby inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príjemca poskytli druhej strane informácie a súčinnosť, a

f)

zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, v ktorých je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, alebo nahradiť príjemcu ako zmluvnú stranu.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií vykonávajú právomoci uvedené v odseku 1 len vtedy, keď to orgán na riešenie krízových situácií považuje za vhodné na zaistenie toho, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné, alebo na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

3.   Členské štáty zaistia, aby pri výkone právomoci riešiť krízovú situáciu mali orgány pre riešenie krízových situácií právomoc zaručiť kontinuitu úprav nevyhnutných na zabezpečenie účinnosti opatrenia na riešenie krízových situácií a v relevantných prípadoch na to, aby prevedené obchodné činnosti mohol prevádzkovať príjemca. Medzi takéto úpravy na zachovanie kontinuity patria najmä:

a)

kontinuita zmlúv, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela, aby príjemca prevzal práva a záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmkoľvek finančným nástrojom, právom, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené a nahradené inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, výslovne alebo implicitne, vo všetkých relevantných zmluvných dokumentoch;

b)

nahradenie inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, príjemcom v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

4.   Právomocami uvedenými v odseku 1 písm. d) a odseku 3 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

a)

právo zamestnanca inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ukončiť pracovnú zmluvu;

b)

s výhradou článkov 69, 70 a 71, akékoľvek právo zmluvnej strany vykonávať práva v rámci zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu, keď je oprávnená tak urobiť v súlade s podmienkami zmluvy v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pred relevantným prevodom, alebo zo strany príjemcu po relevantnom prevode.

Článok 65

Právomoc požadovať poskytnutie služieb a zariadení

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc požadovať od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny, aby poskytli všetky služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje aj vtedy, keď inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo príslušný subjekt skupiny vstúpili do bežného konkurzného konania.

2.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoci vynucovať plnenie povinnosti podľa odseku 1, ktoré subjektom skupiny zriadeným na ich území uložili orgány pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch.

3.   Služby a zariadenia uvedené v odsekoch 1 a 2 sú obmedzené na prevádzkové služby a zariadenia a nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.   Služby a zariadenia poskytnuté v súlade s odsekmi 1 a 2 sa poskytnú za týchto podmienok:

a)

ak boli služby a zariadenia podľa zmluvy poskytnuté inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie a počas trvania danej zmluvy za rovnakých podmienok;

b)

ak nebola uzavretá zmluva alebo ak platnosť zmluvy uplynula za primeraných podmienok.

5.   EBA do 3. júla 2015 vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, v ktorých stanoví minimálny zoznam služieb alebo zariadení, ktoré sú potrebné na to, aby sa príjemcovi umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na neho previedla.

Článok 66

Právomoc ostatných členských štátov vynucovať vykonávanie opatrení krízového riadenia alebo opatrení na predchádzanie kríze

1.   Členské štáty zaistia, aby v prípade, keď prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, alebo aktív, práv alebo záväzkov zahŕňa aktíva, ktoré sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo práva alebo záväzky podľa právnych predpisov iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, bol prevod účinný v tomto inom členskom štáte alebo podľa práva tohto iného členského štátu.

2.   Členské štáty poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý uskutočnil prevod alebo chce prevod uskutočniť, všetku primeranú súčinnosť, aby sa zaručilo, že akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky sa prevedú na príjemcu v súlade so všetkými uplatniteľnými požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov.

3.   Členské štáty zaistia, aby akcionári, veritelia a tretie strany, ktoré sú dotknuté prevodom akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 1, neboli oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo prevod zrušiť na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu, v ktorom sa majetok nachádza, alebo právneho systému, ktorým sa akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky riadia.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií z členského štátu (členský štát A) vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom v súlade s článkom 59, medzi oprávnené záväzky alebo relevantné kapitálové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, patria:

a)

nástroje alebo záväzky, ktoré sa riadia právnymi predpismi iného členského štátu, než je štát orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý vykonával právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu (členský štát B);

b)

záväzky dlhované veriteľom nachádzajúcim sa v členskom štáte B.

Členský štát B zaručí, aby sa suma istiny týchto záväzkov alebo nástrojov znížila, alebo aby sa záväzky alebo nástroje konvertovali v súlade s výkonom právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu orgánom pre riešenie krízových situácií členského štátu A.

5.   Členské štáty zaistia, aby veritelia, ktorí sú dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 4, nemali na základe niektorého z ustanovení práva členského štátu B prípadne právo napadnúť zníženie sumy istiny nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu.

6.   Každý členský štát zaistí, aby sa v súlade s právnymi predpismi členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií stanovili tieto skutočnosti:

a)

právo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov uvedený v odseku 1 tohto článku;

b)

právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku podľa článku 85 zníženie sumy istiny alebo konverziu nástroja alebo záväzkov uvedených v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) tohto článku;

c)

ochranné opatrenia na čiastočné prevody uvedené v kapitole VII v súvislosti s aktívami, právami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1.

Článok 67

Právomoc týkajúca sa aktív, práv a záväzkov, akcií a iných nástrojov vlastníctva nachádzajúcich sa v tretích krajinách

1.   Členské štáty stanovia, že v prípadoch, v ktorých opatrenie na riešenie krízovej situácie zahŕňa opatrenie prijaté vzhľadom na aktíva nachádzajúce sa v tretích krajinách alebo vzhľadom na akcie, iné nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky, podľa práva tretej krajiny, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požadovať, aby:

a)

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca prijali všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby prevod, odpísanie, konverzia alebo opatrenie nadobudli účinnosť;

b)

správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, mali v držbe akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo uhradili záväzky v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti prevodu, odpísania, konverzie alebo opatrenia;

c)

odôvodnené výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli pokryté niektorým zo spôsobov uvedených v článku 37 ods. 7.

2.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že napriek všetkým potrebným krokom prijatým správcom, správcom konkurznej podstaty alebo inou osobou v súlade s odsekom 1 písm. a) je vysoko nepravdepodobné, že prevod, konverzia alebo opatrenie sa stanú účinnými vo vzťahu k určitému majetku nachádzajúcemu sa v tretej krajine alebo k určitým akciám, iným nástrojom vlastníctva, právam alebo záväzkom podľa práva tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií neuskutoční prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie. Ak už nariadil prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie, takýto príkaz sa nevzťahuje na príslušný majetok, akcie, nástroje vlastníctva, práva alebo záväzky.

Článok 68

Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií

1.   Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia prijaté vo vzťahu k subjektu v súlade s touto smernicou vrátane akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia sa nesmú samy osebe považovať, podľa zmluvy uzavretej subjektom, za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

Okrem toho, opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia sa nesmú samy osebe považovať za vymáhaciu udalosť ani za konkurzné konanie podľa zmluvy uzavretej:

a)

dcérskou spoločnosťou, pričom povinnosti, ktoré z tejto zmluvy vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené materskou spoločnosťou alebo akýmkoľvek subjektom skupiny, alebo

b)

ktorýmkoľvek subjektom skupiny, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

2.   Ak je uznané konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 alebo ak sa tak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, takéto konanie na účely tohto článku predstavuje opatrenie krízového riadenia.

3.   Za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál, opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie krízového riadenia, vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatňovaním takéhoto opatrenia, nesmú samy osebe nikomu umožniť, aby:

a)

ukončil, pozastavil, zmenil, vykonal čisté zúčtovanie alebo vzájomne započítal práva, a to aj vo vzťahu k zmluve, ktorú:

i)

uzavrela dcérska spoločnosť, pričom povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, sú zaručené alebo inak zabezpečené akýmkoľvek subjektom skupiny;

ii)

uzavrel akýkoľvek subjekt skupiny a ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

b)

nadobudol vlastníctvo, vykonával kontrolu nad akýmkoľvek majetkom dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte;

c)

ovplyvnil akékoľvek zmluvné práva dotknutej inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo akéhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

4.   Týmto článkom nie je ovplyvnené právo osoby na konanie uvedené v odseku 3 v prípade, ak takéto právo vychádza z udalosti, ktorá nie je opatrením na predchádzanie kríze ani opatrením krízového riadenia, a ani akoukoľvek udalosťou priamo spojenou s uplatnením takéhoto opatrenia.

5.   Pozastavenie ani obmedzenie podľa článkov 69, 70 alebo 71 nepredstavujú neplnenie zmluvnej povinnosti na účely odsekov 1 a 2 tohto článku.

6.   Ustanovenia uvedené v tomto článku sa považujú za nadradené povinným ustanoveniam v zmysle článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (34).

Článok 69

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo plnenie podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, zmluvnou stranou, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.   Ak by termín pre povinnosť platby alebo dodania vychádzal na deň počas obdobia pozastavenia, takáto povinnosť platby alebo dodania sa vykoná bezodkladne po skončení obdobia pozastavenia.

3.   Ak sa zmluvné povinnosti inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platby alebo dodania pozastavia podľa odseku 1, na rovnaký čas sa pozastavia aj povinnosti protistrán danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, týkajúce sa platieb alebo dodania a vyplývajúce z rovnakej zmluvy.

4.   Pozastavenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na:

a)

oprávnené vklady;

b)

záväzky v oblasti platieb a dodania voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnym protistranám a centrálnym bankám;

c)

oprávnené pohľadávky na účely smernice 97/9/ES.

5.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

Článok 70

Právomoc obmedziť vynucovanie záložných práv

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc obmedziť záložných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pri vynucovaní záložných práv vo vzťahu k akýmkoľvek aktívam danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o obmedzení v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií nesmú vykonávať právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnych protistrán a centrálnych bánk vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál.

3.   Ak sa uplatňuje článok 80, orgány pre riešenie krízových situácií zaistia, aby akékoľvek obmedzenia uložené podľa právomoci uvedenej v odseku 1 tohto článku boli konzistentné pre všetky subjekty skupiny, v súvislosti s ktorými sa prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie.

4.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

Článok 71

Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, je orgán pre riešenie krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadený) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali právomoc pozastaviť práva akejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ak:

a)

sú povinnosti, ktoré z týchto zmlúv vyplývajú, zaručené alebo sú inak zabezpečené inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

sú práva na ukončenie vyplývajúce z danej zmluvy založené výlučne na platobnej neschopnosti alebo finančnej situácii inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c)

v prípade, že sa vykonal alebo sa môže vykonať presun právomoci vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, buď:

i)

všetky aktíva a pasíva dcérskej spoločnosti týkajúce sa danej zmluvy sa previedli alebo sa môžu previesť na príjemcu a boli ním alebo ním môžu byť prevzaté, alebo

ii)

orgán pre riešenie krízových situácií akýmkoľvek iným spôsobom poskytne zodpovedajúcu ochranu pre takéto povinnosti.

Toto pozastavenie nadobúda účinnosť od uverejnenia oznámenia v súlade s článkom 83 ods. 4 do polnoci (v tom členskom štáte, v ktorom je dcérska spoločnosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, usadená) pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia.

3.   Žiadne z pozastavení podľa odseku 1 alebo 2 sa nevzťahuje na systémy alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálne protistrany alebo centrálne banky.

4.   Osoba môže vykonať zmluvné právo ukončiť zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1 alebo 2, ak táto osoba dostane oznámenie od orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

a)

sa neprevedú na iný subjekt alebo

b)

nepodliehajú odpísaniu či konverzii pri uplatnení nástroja odpísania dlhu v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a).

5.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoc pozastaviť práva ukončiť zmluvu uvedenú v odseku 1 alebo 2 tohto článku, a ak sa nezaslalo oznámenie podľa odseku 4 tohto článku, tieto práva sa môžu po uplynutí obdobia pozastavenia, a ak sa v článku 68 neustanovuje inak, vykonávať takto:

a)

ak sa práva a záväzky, na ktoré sa zmluva vzťahuje, previedli na iný subjekt, protistrana môže vykonávať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy len pri akejkoľvek pokračujúcej alebo následnej vymáhacej udalosti zo strany príjemcu;

b)

ak si inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, a orgán pre riešenie krízových situácií neuplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 43 ods. 2 písm. a) v prípade tejto zmluvy, protistrana môže vykonať práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy v deň ukončenia pozastavenia podľa odseku 1.

6.   Pri vykonávaní právomoci podľa tohto článku zohľadňujú orgány pre riešenie krízových situácií vplyv, ktorý môže mať daná právomoc na riadne fungovanie finančných trhov.

7.   Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) vyžadovať, aby viedol podrobné záznamy o finančných zmluvách.

Na žiadosť príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií sprístupňuje archív obchodných údajov potrebné informácie príslušným orgánom alebo orgánom pre riešenie krízových situácií, aby si mohli plniť svoje príslušné povinnosti a mandáty v súlade s článkom 81 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

8.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia tieto prvky na účely odseku 7:

a)

minimálny súbor informácií o finančných zmluvách, ktoré by mali byť obsiahnuté v podrobných záznamoch; a

b)

okolnosti, za ktorých by sa táto požiadavka mala uložiť.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 72

Výkon právomocí riešiť krízové situácie

1.   Členské štáty zaistia, aby pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií mohli orgány pre riešenie krízových situácií vykonávať kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to s cieľom:

a)

prevádzkovať inštitúciu, vykonávať činnosť a poskytovať služby inštitúcie. ktorej krízová situácia sa rieši, so všetkými právomocami jej akcionárov a riadiaceho orgánu, a

b)

spravovať aktíva a majetok inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba alebo osoby vymenované týmto orgánom pre riešenie krízových situácií. Členské štáty zaistia, že hlasovacie práva vyplývajúce z akcií alebo iných nástrojov vlastníctva inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, nemožno vykonávať v období riešenia krízovej situácie.

2.   S výhradou článku 85 ods. 1 členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli prijímať opatrenia na riešenie krízových situácií prostredníctvom vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi, a to bez toho, aby vykonávali kontrolu nad inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií rozhodnú v každom konkrétnom prípade, či je vhodné vykonávať opatrenie na riešenie krízovej situácie pomocou prostriedkov uvedených v odseku 1 alebo v odseku 2, so zreteľom na ciele riešenia krízovej situácie a všeobecné zásady, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízovej situácie, na konkrétne okolnosti predmetnej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a potrebu uľahčiť účinné riešenie krízovej situácie cezhraničných skupín.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií sa nepovažujú za tieňových ani skutočných riaditeľov v zmysle vnútroštátneho práva.

KAPITOLA VII

Ochranné opatrenia

Článok 73

Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi v prípade čiastočných prevodov a uplatňovania nástroja odpísania dlhu

Členské štáty v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, a to najmä na účely článku 75, zabezpečia, aby:

a)

okrem prípadov, keď sa uplatňuje písmeno b), ak orgány pre riešenie krízových situácií prevedú len časti práv, aktív a záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľko by sa im vyplatilo, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

v prípadoch, v ktorých orgány pre riešenie krízových situácií uplatňujú nástroj odpísania dlhu, akcionárom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania, bezprostredne v čase keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Článok 74

Oceňovanie rozdielu v zaobchádzaní

1.   Na účely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, a to aj (ale nie výlučne) na účely článku 73, členské štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Toto oceňovanie sa odlišuje od oceňovania vykonaného na základe článku 36.

2.   Oceňovaním podľa odseku 1 sa určí:

a)

zaobchádzanie, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov alebo príslušných systémov na ochranu vkladov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

skutočné zaobchádzanie, ktoré sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo pri riešení krízovej situácie danej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a

c)

či existuje akýkoľvek rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).

3.   Pri oceňovaní sa:

a)

vychádza z predpokladu, že inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši a v súvislosti s ktorou sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií, vstúpila do bežného konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82;

b)

vychádza z predpokladu, že opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízových situácií sa neuskutočnilo;

c)

neberie do úvahy akékoľvek poskytnutie mimoriadnej finančnej podpory inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.   EBA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov, v ktorých stanoví metodiku na vykonávanie oceňovania podľa tohto článku, a to najmä metodiku posudzovania zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov a veriteľov vzťahovalo, ak by inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie uvedené v článku 82.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 75

Ochranné opatrenia pre akcionárov a veriteľov

Členské štáty zaistia, že ak sa v oceňovaní vykonanom podľa článku 74 skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov alebo veriteľov uvedených v článku 73 alebo systému na ochranu vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1 vznikli väčšie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z mechanizmov na financovanie riešenia krízových situácií.

Článok 76

Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch

1.   Členské štáty zaistia, aby sa ochranné opatrenia bližšie určené v odseku 2 uplatňovali za týchto podmienok:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií prevádza časť aktív, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt alebo, pri použití nástroja na riešenie krízovej situácie, z preklenovacej inštitúcie alebo nástroja na správu aktív na inú osobu;

b)

orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci bližšie určené v článku 64 ods. 1 písm. f).

2.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu týchto dohôd a zmluvných strán týchto dohôd:

a)

zaisťovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na aktívach alebo právach podliehajúcich prevodu, bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnymi aktívami alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom;

b)

dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutý kolaterál na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom plného vlastníctva aktív z poskytovateľa kolaterálu na príjemcu kolaterálu, za podmienok stanovujúcich, že príjemca kolaterálu prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky;

c)

dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;

d)

dohôd o čistom zúčtovaní;

e)

krytých dlhopisov;

f)

dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane sekuritizácie a nástrojov, ktoré sa používajú na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Forma ochrany, ktorá je na účely tohto odseku vhodná pre triedy dohôd uvedených v písm. a) až f) tohto odseku, je bližšie určená v článkoch 77 až 80 a podlieha obmedzeniam špecifikovaným v článkoch 68 až 71.

3.   Požiadavka podľa ods. 2 sa uplatňuje bez ohľadu na počet zmluvných strán zapojených do týchto dohôd a bez ohľadu na to, či dohody:

a)

sú vytvorené zmluvou, správou alebo inými prostriedkami, alebo vznikajú automaticky zo zákona;

b)

úplne alebo čiastočne vznikajú podľa práva iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo sa ním riadia.

4.   Komisia v súlade s článkom 115 prijme delegované akty, ktoré podrobnejšie spresňujú triedy dohôd, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. a) až f) tohto článku.

Článok 77

Ochrana dohôd o finančnom kolateráli, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrániť prevodu niektorých, ale nie všetkých, práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohôd o finančnom kolateráli s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku sa s právami a záväzkami zaobchádza ako s chránenými na základe takejto dohody, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov.

2.   Bez ohľadu na odsek 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, ako aj

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 78

Ochrana zaisťovacích dohôd

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a)

prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zaistenia takisto prevádzajú;

b)

prevodu zaisteného záväzku s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza výnos zo zaistenia;

c)

prevodu výnosu zo zábezpeky s výnimkou prípadov, keď sa takisto prevádza záväzok krytý zábezpekou, alebo

d)

úprave alebo ukončeniu zaisťovacej dohody prostredníctvom použitia pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zaistený.

2.   Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 79

Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a kryté dlhopisy

1.   Členské štáty zaistia primeranú ochranu dohôd o štruktúrovanom financovaní vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f) s cieľom zabrániť ktorejkoľvek z týchto udalostí:

a)

prevodu časti, ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

b)

ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, vrátane dohôd uvedených v článku 76 ods. 2 písm. e) a f), ktorých stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

2.   Odchylne od odseku 1, za predpokladu, že je to nevyhnutné s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov, môže orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

previesť kryté vklady, ktoré sú súčasťou ktorejkoľvek z dohôd uvedených v odseku 1, bez toho aby sa previedli iné aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sú súčasťou tej istej dohody, a

b)

previesť, zmeniť alebo ukončiť tieto aktíva, práva alebo záväzky bez toho, aby sa previedli kryté vklady.

Článok 80

Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.   Členské štáty zaistia, aby uplatnením nástroja na riešenie krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

a)

prevedie časť, ale nie všetky aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na iný subjekt, alebo

b)

použije právomoci podľa článku 64 zrušiť alebo zmeniť podmienky zmluvy, ktorej stranou je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť príjemcu ako stranu.

2.   Prevodom, zrušením alebo zmenou uvedenými v odseku 1 tohto článku sa najmä nesmie odvolať prevodný príkaz v rozpore s článkom 5 smernice 98/26/ES; a nesmie sa upraviť alebo negovať vynútiteľnosť prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 uvedenej smernice, používanie finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 uvedenej smernice alebo ochrana kolaterálovej záruky podľa článku 9 uvedenej smernice.

KAPITOLA VIII

Procesné povinnosti

Článok 81

Požiadavky na oznamovanie

1.   Členské štáty uložia obchodnému vedeniu inštitúcie alebo akémukoľvek subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby v prípade, že zastáva názor, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, oznámil túto skutočnosť príslušnému orgánu v zmysle článku 32 ods. 4.

2.   Príslušné orgány informujú relevantné orgány pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 tohto článku a o akýchkoľvek opatreniach na predchádzanie kríze alebo akýchkoľvek opatreniach uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, ktoré musí inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice.

3.   Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) a písm. b) sú vzhľadom na inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené, oznámi toto rozhodnutie bezodkladne týmto orgánom (ak sú to rôzne orgány):

a)

orgánu pre riešenie krízových situácií tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

b)

príslušnému orgánu tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

c)

príslušnému orgánu ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

d)

orgánu pre riešenie krízových situácií ktorejkoľvek pobočky tejto inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d);

e)

centrálnej banke;

f)

systému ochrany vkladov, ku ktorému úverová inštitúcia patrí, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií systému ochrany vkladov;

g)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, ak je nevyhnutné umožniť plnenie funkcií mechanizmov financovania riešenia krízových situácií;

h)

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

i)

príslušnému ministerstvu;

j)

ak inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa kapitoly 3 hlavy VII smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, a

k)

ESRB a určený vnútroštátny makroprudenciálny orgán.

4.   Ak prenos informácií uvedených v odseku 3 písm. f) a g) nezaručuje primeranú úroveň dôvernosti, príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií určí alternatívne komunikačné postupy, ktorými sa dosiahnu rovnaké ciele, pričom sa zabezpečí primeraná úroveň dôvernosti.

Článok 82

Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií

1.   Po doručení oznámenia od príslušného orgánu podľa článku 81 odseku 3 alebo z vlastnej iniciatívy orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 32 ods. 1 a článkom 33 rozhodne, či sú v súvislosti s predmetnou inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) splnené podmienky stanovené v danom odseku.

2.   Rozhodnutie, či v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) treba prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

a)

dôvody tohto rozhodnutia vrátane určenia, či inštitúcia spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre riešenie krízovej situácie;

b)

opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane, podľa potreby, rozhodnutia uplatniť v prípade likvidácie vymenovanie správcu alebo akékoľvek iné rozhodnutie v rámci platného bežného konkurzného konania alebo, podľa článku 37 ods. 9, podľa vnútroštátneho práva.

3.   EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a obsah spojený s týmito požiadavkami:

a)

oznámeniami uvedenými v článku 81 ods. 1, 2 a 3;

b)

oznámením o pozastavení uvedeným v článku 83.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 83

Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízových situácií spĺňali požiadavky stanovené v odsekoch 2, 3 a 4.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi opatrenie na riešenie krízových situácií inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, a týmto orgánom, ak sú rôzne:

a)

príslušnému orgánu pre inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)

príslušnému orgánu pre ktorúkoľvek pobočku inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

c)

centrálnej banke;

d)

systému ochrany vkladov, ku ktorému inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, patrí;

e)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

f)

v prípade potreby orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

g)

príslušnému ministerstvu;

h)

ak inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, podlieha dohľadu na konsolidovanom základe podľa hlavy VII kapitoly 3 smernice 2013/36/EÚ, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe;

i)

určenému vnútroštátnemu orgánu pre makroprudenciálny dohľad a ESRB;

j)

Komisii, Európskej centrálnej banke, ESMA, európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadenému nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a EBA;

k)

ak je inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, inštitúciou v zmysle článku 2 písm. b) smernice 98/26/ES, prevádzkovateľom systémov, ktorých je účastníkom.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 2 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, pomocou ktorého sa vykonávajú relevantné právomoci, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia alebo opatrení na riešenie krízových situácií.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií zverejní alebo zaistí zverejnenie kópie príkazu alebo nástroja, ktorými sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijíma, alebo oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie, najmä účinky na retailových klientov a prípadne podmienky a doba pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 69, 70 a 71, a to týmito prostriedkami:

a)

na svojej oficiálnej webovej stránke;

b)

na webovej stránke príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovej stránke EBA;

c)

na webovej stránke inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

keď sú akcie, iné nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami používanými na zverejnenie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (35).

5.   Ak akcie, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zaistí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o nástrojoch uvedených v odseku 4 zaslali akcionárom a veriteľom inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, známym z registrov alebo databáz tejto inštitúcie, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.

Článok 84

Dôvernosť informácií

1.   Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

a)

orgány pre riešenie krízových situácií;

b)

príslušné orgány a EBA;

c)

príslušné ministerstvá;

d)

osobitných manažérov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tejto smernice;

e)

potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

f)

audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia podľa písmena e);

g)

orgány, ktoré spravujú systémy ochrany vkladov;

h)

orgány, ktoré spravujú systémy náhrad pre investorov;

i)

orgánu, ktorý spravuje mechanizmy financovania riešenia krízových situácií;

j)

centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

k)

preklenovacie inštitúcie alebo subjekty pre správu aktív;

l)

všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v bodoch a) až k);

m)

vyšší manažment, členov riadiaceho orgánu a zamestnancov orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich funkcie a po nej.

2.   S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), j) a k) zabezpečia, aby platili interné pravidlá vrátane pravidiel na zabezpečenie utajenia informácií medzi osobami priamo zapojenými do procesu riešenia krízových situácií.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá všeobecná platnosť podmienok podľa odseku 1, osobám uvedeným v uvedenom odseku sa zakazuje zverejniť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti s jeho funkciou podľa tejto smernice, akejkoľvek osobe alebo orgánu, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo kolektívnej forme pri výkone ich funkcií podľa tejto smernice alebo pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých inštitúcií alebo subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), alebo ak orgán alebo inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý takéto informácie poskytol, výslovne udelí predchádzajúci súhlas s poskytnutím takýchto informácií.

Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadne dôverné informácie nezverejnili osobami uvedenými v odseku 1 a aby sa posúdili možné účinky, zverejnenia informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku a obchodné záujmy fyzických a právnických osôb, na účel kontrol, skúmaní a auditov.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností plánu ozdravenia a riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 5, 7, 10, 11 a 12 a výsledok hodnotenia uskutočneného podľa článkov 6, 8 a 15.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávna zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.   Týmto článkom sa nebráni:

a)

zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až j), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu, ani

b)

orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom (vrátane ich zamestnancov a expertov), aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, systémami ochrany vkladov, systémami náhrad pre investorov, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie štatutárnych auditov účtov, EBA alebo, s výhradou článku 98, s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú rovnocenné funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom, na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií.

5.   Bez ohľadu na akékoľvek iné ustanovenia tohto článku, môžu členské štáty povoliť výmenu informácii:

a)

s výhradou prísnych požiadaviek dôvernosti informácií každej osobe, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonávania opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvorom audítorov vo svojom členskom štáte a iným subjektom zodpovedným za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte za vhodných podmienok, a

c)

vnútroštátnym orgánom zodpovedným za kontrolu: platobných systémov, orgánov zodpovedných za bežné konkurzné konanie, orgánov poverených dohľadom iných subjektov finančného sektora, orgánov zodpovedných za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami, a inšpektormi konajúcimi v ich mene, orgánov členských štátov zodpovedných za udržanie stability finančného systému v členských štátoch prostredníctvom využívania makroprudenciálnych pravidiel, orgánov zodpovedných za ochranu stability finančného systému a osôb vykonávajúcich štatutárne audity.

6.   Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právnych konaní v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.

7.   EBA do 3. júla 2015 vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia, v ktorých stanoví, ako by sa informácie mali v súhrnnej alebo kolektívnej forme poskytovať na účely odseku 3.

KAPITOLA IX

Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní

Článok 85

Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo napadnúť rozhodnutia

1.   Členské štáty môžu vyžadovať, aby rozhodnutie prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia podliehalo predchádzajúcemu schváleniu zo strany súdneho orgánu, a to za predpokladu, že pokiaľ ide o rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia, má podľa vnútroštátneho práva postup týkajúci sa žiadosti o schválenie aj posúdenie tejto žiadosti zo strany súdu povahu zrýchleného postupu resp. posúdenia.

2.   Členské štáty vo vnútroštátnom práve ustanovia právo na opravný prostriedok proti rozhodnutiu prijať iné opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutia vykonať akúkoľvek právomoc podľa tejto smernice ako opatrenie krízového riadenia.

3.   Členské štáty zaistia, aby všetky osoby, ktorých sa rozhodnutie prijať opatrenie krízového riadenia týka, mali právo podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutia. Členské štáty zabezpečia, aby preskúmanie bolo urýchlené a aby vnútroštátne súdy použili komplexné hospodárske hodnotenia skutočností realizovaných orgánom pre riešenie krízových situácií ako základ ich vlastného posudku.

4.   Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto ustanoveniam:

a)

z podania opravného prostriedku nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia;

b)

rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonania by nebolo v súlade s verejným záujmom.

Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli akcie, iné nástroje vlastníctva, aktíva, práva alebo záväzky inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe použitia nástrojov na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomocí na riešenie krízových situácií, orgánom pre riešenie krízových situácií, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné administratívne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí. V takom prípade sú opravné prostriedky v prípade protiprávneho rozhodnutia alebo opatrenia prijatého orgánmi pre riešenie krízových situácií obmedzené na náhradu škody, ktorú žiadateľ utrpel v dôsledku tohto rozhodnutia alebo opatrenia.

Článok 86

Obmedzenia iných konaní

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 82 ods. 2 písm. b), členské štáty zaistia, aby vo vzťahu k inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo inštitúcii či subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), vo vzťahu ku ktorým sa skonštatovalo, že spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií, nezačalo bežné konkurzné konanie okrem situácie, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií, a aby sa príkaz na zaradenie inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) do bežného konkurzného konania vydal len so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   Na účely odseku 1 členské štáty zaistia, aby:

a)

príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií boli bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), bez ohľadu na to, či ide o inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorých krízová situácia sa rieši, alebo či sa zverejnilo rozhodnutie v súlade s článkom 83 ods. 4 a 5;

b)

sa o žiadosti nerozhodlo, pokiaľ sa nevykonajú oznámenia uvedené v písmene a) a nevyskytla sa ktorákoľvek z týchto situácií:

i)

orgán pre riešenie krízových situácií oznámil orgánom zodpovedným za bežné konkurzné konanie, že vo vzťahu k inštitúcii alebo subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm.b), c) alebo d) neplánuje prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie;

ii)

uplynula lehota siedmich dní, ktorá začína dňom, v ktorý boli vykonané oznámenia uvedené v písmene a).

3.   Bez toho, aby bolo dotknuté akékoľvek obmedzenie vynucovania záložných práv uložených podľa článku 70, členské štáty zaistia, aby v prípade potreby orgány pre riešenie krízových situácií mohli požiadať súd o uplatnenie prerušenia akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa stane stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

HLAVA V

CEZHRANIČNÉ RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ NA ÚROVNI SKUPINY

Článok 87

Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania zahŕňajúceho viac ako jeden členský štát

Členské štáty zabezpečia, aby ich orgány pri rozhodovaní alebo prijímaní opatrení podľa tejto smernice, ktoré môžu mať vplyv v jednom alebo viacerých iných členských štátoch, zohľadňovali tieto všeobecné zásady:

a)

nutnosť efektívneho rozhodovania a udržania čo najnižších nákladov na riešenie krízovej situácie pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií;

b)

v prípade potreby sa prijímajú rozhodnutia a opatrenia včas a s primeranou naliehavosťou;

c)

orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a iné orgány navzájom spolupracujú, aby zabezpečili koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;

d)

musia sa vymedziť úlohy a zodpovednosť relevantných orgánov v každom členskom štáte;

e)

musia sa náležite zohľadniť záujmy členských štátov, v ktorých sú usadené materské spoločnosti v Únii, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

f)

musia sa náležite zohľadniť záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom je usadená dcérska spoločnosť, najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov týchto členských štátov;

g)

musia sa náležite sa zohľadniť záujmy každého členského štátu, v ktorom sú umiestnené významné pobočky, najmä vplyv každého rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu týchto členských štátov;

h)

musia sa náležite zohľadniť ciele, ktorými je vyvážiť záujmy rôznych dotknutých členských štátov a vyhnúť sa nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov konkrétnych členských štátov vrátane zabráneniu nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členskými štátmi;

i)

každá povinnosť podľa tejto smernice sa musí konzultovať s orgánom predtým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňa prinajmenšom povinnosť konzultovať s uvedeným orgánom tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:

i)

vplyv na materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo pobočku Únie a

ii)

vplyv na stabilitu členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť, dcérska spoločnosť alebo pobočka Únie usadená;

j)

orgány pre riešenie krízových situácií musia pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií zohľadniť a sledovať plány riešenia krízovej situácie uvedené v článku 13, pokiaľ neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

k)

požiadavka transparentnosti vždy, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie pravdepodobne bude mať dôsledky na finančnú stabilitu, fiškálne zdroje, fond na riešenie krízových situácií, systém ochrany vkladov alebo systém náhrad pre investorov ktoréhokoľvek príslušného členského štátu, a

l)

uznanie skutočnosti, že prostredníctvom koordinácie a spolupráce sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne výsledok, ktorým sa znížia celkové náklady na riešenie krízových situácií.

Článok 88

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 13, 16, 18, 45, 91 a 92, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ostatné orgány pre riešenie krízových situácií a prípadne dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali tieto úlohy:

a)

výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pre výkon prípravných a preventívnych právomocí vo vzťahu ku skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa článkov 12 a 13;

c)

posúdenie vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 16;

d)

výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky vyriešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 18;

e)

rozhodnutie o potrebe zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny uvedené v článku 91 alebo 92;

f)

dosiahnutie dohody o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny navrhnutého v súlade s článkom 91 alebo 92;

g)

koordinovanie zverejňovania stratégií a programov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny;

h)

koordinovanie používania mechanizmov financovania zriadených podľa hlavy VII;

i)

stanovenie minimálnych požiadaviek pre skupiny na konsolidovanej úrovni a úrovni dcérskych spoločností podľa článku 45.

Okrem toho môžu kolégiá na riešenie krízových situácií slúžiť ako fórum na prerokovanie akýchkoľvek otázok týkajúcich sa cezhraničného riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

2.   Členmi kolégia na riešenie krízových situácií sú:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny;

b)

orgány pre riešenie krízových situácií z každého členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe;

c)

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých je usadená materská spoločnosť jednej alebo viacerých inštitúcií skupiny, ktorá je subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. d);

d)

orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky;

e)

orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a príslušné orgány členských štátov, ak orgán pre riešenie krízových situácií je členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak príslušný orgán členského štátu nie je centrálnou bankou tohto členského štátu, príslušný orgán môže rozhodnúť, že ho bude sprevádzať zástupca centrálnej banky tohto členského štátu;

f)

príslušné ministerstvá, ak nimi nie sú orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)

orgán, ktorý je zodpovedný za systém ochrany vkladov členského štátu, ak orgán pre riešenie krízových situácií tohto členského štátu je členom kolégia pre riešenie krízových situácií;

h)

EBA s výhradou odseku 4.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo inštitúcia usadená v Únii má dcérsku inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti, ktoré sú podľa orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rovnocenné s požiadavkami stanovenými článku 98.

4.   EBA prispeje k podpore a monitorovaniu účinného, efektívneho a konzistentného fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy. EBA je na tento účel pozývaný na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií. EBA nemá žiadne volebné práva, pokiaľ sa akékoľvek hlasovanie uskutočňuje v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.

5.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny predsedá kolégiu pre riešenie krízových situácií. Z tohto hľadiska:

a)

po porade s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií vypracúva písomné dohody a postupy na fungovanie kolégia pre riešenie krízových situácií;

b)

koordinuje všetky činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)

zvoláva všetky jeho zasadnutia a predsedá im a vopred plne informuje všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o organizovaní jeho zasadnutí, hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať, a otázkach, ktoré sa majú zvážiť.

d)

informuje členov kolégia pre riešenie krízových situácií o všetkých plánovaných zasadnutiach, aby mohli požiadať o účasť;

e)

rozhoduje, ktorí členovia a pozorovatelia sa pozvú na konkrétne zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií na základe konkrétnych potrieb, pričom zohľadňuje význam prerokúvaného problému pre daných členov a pozorovateľov, a to najmä možný vplyv na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch;

f)

včas informuje všetkých členov kolégia o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch.

Členovia, ktorí sa zúčastňujú na práci kolégia pre riešenie krízových situácií, úzko spolupracujú.

Bez ohľadu na písmeno e) sú orgány pre riešenie krízových situácií oprávnené zúčastňovať sa na zasadnutiach kolégií pre riešenie krízových situácií vždy, keď sú na programe záležitosti podliehajúce spolurozhodovaniu alebo týkajúce sa subjektu skupiny umiestnenej v ich členskom štáte.

6.   Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny nie sú povinné zriaďovať kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a tie isté úlohy bližšie vymedzené v tomto článku a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

7.   EBA vypracuje návrh regulačných predpisov, pričom zohľadní medzinárodné účtovné štandardy, s cieľom bližšie určiť prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o vykonávanie úloh uvedených v odseku 1.

EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 89

Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.   Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek z Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia európske kolégium pre riešenie krízových situácií.

2.   Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vymedzené v článku 88 vo vzťahu k dcérskym inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám.

3.   Ak sú dcérske spoločnosti Únie v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii v súlade s článkom 127 ods. 3 tretím pododsekom smernice 2013/36/EÚ alebo ak k nej patria významné pobočky, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe podľa uvedenej smernice orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe.

Keď prvý pododsek neplatí, členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií nominujú a schvália predsedu.

4.   Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iné skupiny alebo kolégiá vrátane kolégia pre riešenie krízových situácií zriadeného podľa článku 88 vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy ustanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy– vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách pre riešenie krízových situácií – ustanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici vykladajú ako odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

5.   S výhradou odseku 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.

Článok 90

Výmena informácií

1.   S výhradou článku 84 si orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány navzájom na žiadosť poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon úloh ostatných orgánov podľa tejto smernice.

2.   Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií. Platí najmä, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne orgánom pre riešenie krízových situácií v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh uvedených v článku 88 ods. 1 druhom pododseku písm. b) až i).

3.   Na žiadosť o informácie, ktoré poskytol orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií požiada tento orgán tretej krajiny o súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií, ibaže orgán pre riešenie krízových situácií tretej krajiny už vyslovil súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií.

Orgány pre riešenie krízových situácií nie sú povinné postúpiť informácie poskytnuté orgánom pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ak orgán pre riešenie krízovej situácie z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií si vymieňajú informácie s príslušným ministerstvom, keď sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas príslušného ministerstva alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie.

Článok 91

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zahŕňajúce dcérsku spoločnosť skupiny

1.   Keď orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne že inštitúcia alebo akýkoľvek subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, tento orgán bezodkladne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak nejde o ten istý orgán, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe a členom kolégia pre riešenie krízových situácií predmetnej skupiny tieto informácie:

a)

rozhodnutie, že daná inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písmene b), c) alebo d) spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33;

b)

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za vhodné pre danú inštitúciu alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d).

2.   Po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi relevantného kolégia pre riešenie krízových situácií posúdi pravdepodobný dosah opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) na skupinu a na subjekty skupiny v iných členských štátoch, a najmä to, či by v dôsledku takýchto opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) by nebolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za danú inštitúciu alebo daný subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku.

4.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií usúdi, že v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných opatrení oznámených v súlade s odsekom 1 písm. b) tohto článku by bolo pravdepodobné, že sa splnia podmienky ustanovené v článku 32 alebo 33 vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne najneskôr 24 hodín po prijatí oznámenia podľa odseku 1 program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Táto 24 hodinová lehota sa môže predĺžiť so súhlasom orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý poskytol oznámenie podľa odseku 1 tohto článku.

5.   V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny neposkytne hodnotenie do 24 hodín alebo v dlhšej dohodnutej lehote, po prijatí oznámenia podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý oznámenie podľa odseku 1 poskytol, môže prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné opatrenia, ktoré oznámil v súlade s písmenom b) uvedeného odseku.

6.   V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4:

a)

berú do úvahy a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií neusúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b)

sa načrtnú opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré by relevantné orgány pre riešenie krízových situácií mali prijať vo vzťahu k materskej spoločnosti alebo určitým subjektom skupiny z Únie so zámerom splniť ciele a zásady riešenia krízových situácií uvedené v článkoch 31 a 34;

c)

sa bližšie určí, ako by sa tieto opatrenia na riešenie krízových situácií mali koordinovať;

d)

sa zostaví plán financovania, ktorý zohľadní plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, zásady rozdelenia zodpovednosti ustanovené v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f) a mutualizácie uvedené v článku 107.

7.   S výhradou odseku 8 má program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

8.   Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo sa od neho odchýli, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) skupiny musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré podnikne. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu uvedený orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.

9.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas podľa odseku 8, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.

10.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odsekoch 7 alebo 9 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia, uvedené v odseku 8, sa uznajú ako konečné a uplatňujú ich orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch.

11.   Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

12.   V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky subjekty skupiny, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

13.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú akékoľvek opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

Článok 92

Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny rozhodne, že materská spoločnosť v Únii, za ktorú je zodpovedný, spĺňa podmienky uvedené v článku 32 alebo 33, bezodkladne oznámi informácie uvedené v článku 91 ods. 1 písm. a) a b) orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné opatrenia na účely článku 91 ods. 1 písm. b) môžu zahŕňať vykonávanie programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vypracovaného v súlade s článkom 91 ods. 6 v ktorejkoľvek z týchto situácií:

a)

v dôsledku opatrení na riešenie krízovej situácie alebo iných krokov na úrovni materskej spoločnosti oznámených v súlade s článkom 91 ods. 1 písm. b) je pravdepodobné, že podmienky stanovené v článku 32 alebo 33 budú vo vzťahu k subjektu skupiny v inom členskom štáte splnené;

b)

opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo iné kroky len na úrovni materskej spoločnosti nie sú dostatočné na stabilizáciu situácie alebo nie je pravdepodobné, že sa nimi dosiahne optimálny výsledok;

c)

jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky uvedené v článku 32 alebo 33 podľa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti alebo

d)

opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné kroky na úrovni skupiny budú pre dcérske spoločnosti skupiny prospešné takým spôsobom, v dôsledku ktorého je program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny primeraný.

2.   Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, nezahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme rozhodnutie po konzultácii s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií.

V tomto rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa zohľadnia:

a)

a sledujú plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií usúdia, berúc do úvahy okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízovej situácie sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízovej situácie;

b)

finančná stabilita dotknutých členských štátov.

3.   Ak opatrenia, ktoré navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 1, zahŕňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, tento program nadobudne podobu spoločného rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií zodpovedných za dcérske spoločnosti, na ktoré sa tento program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vzťahuje.

EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť príslušným orgánom dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.   Ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií nesúhlasí s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý navrhol orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, alebo je toho názoru, že v súvislosti s inštitúciou alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) musí z dôvodov finančnej stability prijať iné nezávislé opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo kroky, ako sú opatrenia alebo kroky navrhnuté v programe, stanoví podrobné dôvody nesúhlasu, alebo dôvody pre vystúpenie z programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, oznámi ich orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a ostatným orgánom pre riešenie krízových situácií, ktorých sa týka program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, a informuje ich o opatreniach alebo krokoch, ktoré má v úmysle podniknúť. Pri stanovení dôvodov svojho nesúhlasu tento orgán pre riešenie krízových situácií zváži plány riešenia krízovej situácie, ako sa uvádza v článku 13, možné dôsledky pre finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch, ako aj možný vplyv týchto opatrení alebo krokov na iné časti skupiny.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré nevyjadrili nesúhlas s programom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podľa odseku 4, môžu dospieť k spoločnému rozhodnutiu o programe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa vzťahuje na subjekty skupiny v ich členskom štáte.

6.   Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 3 alebo 5 a rozhodnutia, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií v prípade chýbajúceho spoločného rozhodnutia uvedené v odseku 4, sa uznajú ako konečné a orgány pre riešenie krízových situácií v dotknutých členských štátoch ich uplatňujú.

7.   Orgány vykonajú všetky opatrenia podľa tohto článku bezodkladne a s primeraným zohľadnením naliehavosti situácie.

V každom prípade platí, že keď sa program riešenia krízovej situácie nevykonáva a orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, tieto orgány pre riešenie krízových situácií úzko spolupracujú v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízovej situácie pre všetky dotknuté subjekty skupiny.

Orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré prijmú opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k akémukoľvek subjektu skupiny, informujú členov kolégia pre riešenie krízových situácií pravidelne a v plnom rozsahu o týchto opatreniach alebo krokoch a ich priebežnom pokroku.

HLAVA VI

VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 93

Dohody s tretími krajinami

1.   Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade návrhy zamerané na rokovania o dohodách s jedným alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín, okrem iného na účely vzájomnej výmeny informácií v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam a inštitúciám z tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

a)

v prípade, ak má materská inštitúcia z tretej krajiny dcérske inštitúcie alebo pobočky, ktoré sa považujú za významné, v dvoch alebo viacerých členských štátoch;

b)

v prípade, ak materská spoločnosť zriadená v členskom štáte, ktorá má dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;

c)

v prípade, ak inštitúcia usadená v členskom štáte, ktorá má materskú spoločnosť, dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku aspoň v jednom inom členskom štáte, má jednu alebo viaceré pobočky v jednej alebo viacerých tretích krajinách.

2.   Dohoda uvedená v odseku 1 sa bude zameriavať najmä na to, aby sa medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a relevantnými orgánmi z tretích krajín zriadili postupy a mechanizmy spolupráce pri uskutočňovaní niektorých alebo všetkých úloh a vykonávaní niektorých alebo všetkých právomocí uvedených v článku 97.

3.   Dohody uvedené v odseku 1 nepredstavujú ustanovenia vo vzťahu k jednotlivým inštitúciám, finančným inštitúciám, materským spoločnostiam alebo inštitúciám z tretích krajín.

4.   Členské štáty môžu uzatvárať dvojstranné dohody s treťou krajinou týkajúce sa záležitostí uvedených v odsekoch 1 a 2 až do nadobudnutia platnosti dohody s príslušnou treťou krajinou uvedenej v odseku 1, pokiaľ takéto dvojstranné dohody nie sú v rozpore s touto hlavou.

Článok 94

Uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti s konaniami tretej krajiny zameranými na riešenie krízových situácií, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, pokiaľ uznávanie a vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je upravené touto dohodou.

2.   V prípade, že sa v súlade s článkom 89 zriadi európske kolégium pre riešenie krízových situácií, prijme spoločné rozhodnutie o tom, či sa uznávajú, s výnimkou ustanovení článku 95, konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu alebo materskú spoločnosť z tretej krajiny, ktorá:

a)

má dcérske spoločnosti Únie usadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo má pobočky Únie, ktoré sa považujú za významné, nachádzajúce sa v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo

b)

má aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v dvoch alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia ich právom.

Keď sa dosiahne spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie, príslušné vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií sa snažia o presadenie takéhoto uznaného konania tretej krajiny v súlade s ich vnútroštátnym právom.

3.   Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií zúčastnených v európskom kolégiu pre riešenie krízových situácií alebo v prípade, že takéto kolégium neexistuje, každý dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o tom, či uzná a presadí, s výnimkou ustanovení článku 95, konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa inštitúcie alebo materskej spoločnosti tretej krajiny.

Toto rozhodnutie riadne zohľadní záujmy každého jednotlivého členského štátu, v ktorom pôsobí inštitúcia alebo materská spoločnosť tretej krajiny, a najmä možný dosah uznania a presadzovania konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií na časti skupiny a finančnú stabilitu v týchto členských štátoch.

4.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli oprávnené uskutočniť aspoň tieto kroky:

a)

vykonávať právomoc riešiť krízovú situáciu vo vzťahu k:

i)

aktívam inštitúcie alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;

ii)

právam alebo záväzkom inštitúcie z tretej krajiny, ktoré sú účtované pobočkou Únie v ich členskom štáte alebo ktoré sa riadia právom ich členského štátu, alebo keď nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vynútiteľné v ich členskom štáte;

b)

dokončiť (vrátane požadovania od inej osoby, aby prijala opatrenia na dokončenie) prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti v Únii zriadenej v určujúcom členskom štáte;

c)

vykonávať právomoci uvedené v článkoch 69, 70 alebo 71 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany dohody uvedenej v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vynucovanie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií, a

d)

spôsobiť nevymáhateľnosť akéhokoľvek zmluvného práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy alebo ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k inštitúcii tretej krajiny, materskej spoločnosti takýchto subjektov alebo iných subjektov skupiny, či už samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami, pokiaľ ide o úpravu riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodania, a naďalej sa poskytuje kolaterál.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu podľa potreby vo verejnom záujme prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k materskej spoločnosti, ak príslušný orgán tretej krajiny rozhodne, že inštitúcia, ktorá patrí do jurisdikcie uvedenej tretej krajiny, spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi tejto tretej krajiny. Členské štáty na tento účel zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií boli splnomocnené používať akúkoľvek právomoc riešiť krízové situácie vo vzťahu k tomuto materskému podniku, a uplatnia článok 68.

6.   Uznávaním a presadzovaním konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií nie je dotknuté žiadne prípadné bežné konkurzné konanie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva v súlade s touto smernicou.

Článok 95

Právo odmietnuť uznanie alebo vynútenie konaní tretej krajiny zameraných na riešenie krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s ostatnými orgánmi pre riešenie krízových situácií, ak je zriadené európske kolégium pre riešenie krízových situácií podľa článku 89 odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie podľa článku 94 ods. 2 v prípade, že usúdi:

a)

konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v členskom štáte, v ktorom sídli orgán pre riešenie krízových situácií, alebo ak konania by mali nepriaznivé vplyvy na finančnú stabilitu v inom členskom štáte;

b)

nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií podľa článku 96 vo vzťahu k pobočke Únie je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií;

c)

veriteľom, vrátane najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v členskom štáte, by sa podľa konania tretej domovskej krajiny zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom a vkladateľom z tretej krajiny s podobnými zákonnými právami;

d)

uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie by malo pre členský štát závažné fiškálne dôsledky, alebo

e)

účinky takéhoto uznania alebo vynútenia by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.

Článok 96

Riešenie krízových situácií pobočiek Únie

1.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali potrebné právomoci, aby mohli konať vo vzťahu k pobočke Únie, na ktorú sa nevzťahuje akékoľvek konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie, alebo na ktorú sa vzťahuje konanie tretej krajiny a uplatňuje sa jedna zo situácií uvedených v článku 95.

Členské štáty zabezpečia, aby sa na výkon takýchto právomocí uplatňoval článok 68

2.   Členské štáty zaistia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli vykonávať právomoci požadované v odseku 1 v prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií zastáva názor, že opatrenie je potrebné vo verejnom záujme a ak je splnená jedna alebo viac týchto podmienok:

a)

pobočka Únie už viac nespĺňa alebo pravdepodobne nebude spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a prevádzku v danom členskom štáte stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch a neexistujú vyhliadky, že akýmkoľvek opatrením súkromného sektora, orgánu vykonávajúceho dohľad alebo relevantnej tretej krajiny by sa obnovil súlad pobočky s týmito podmienkami alebo že akýmkoľvek takýmto opatrením by sa v primeranom čase zabránilo zlyhaniu pobočky;

b)

inštitúcia z tretej krajiny nie je podľa názoru orgánu na riešenie krízových situácií schopná alebo ochotná alebo pravdepodobne nebude schopná hradiť svoje záväzky veriteľom z Únie alebo záväzky, ktoré vznikli alebo sa zaúčtovali prostredníctvom pobočky, keď sa stávajú splatnými, a orgán pre riešenie krízových situácií preukázal, že vo vzťahu k danej inštitúcii z tretej krajiny sa v primeranej lehote nezačalo ani nezačne žiadne konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie alebo konkurzné konanie;

c)

relevantný orgán z tretej krajiny podnietil konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k inštitúcii z tretej krajiny, alebo oznámil orgánu pre riešenie krízových situácií svoj úmysel podnietiť takéto konanie.

3.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií prijme nezávislé opatrenie vo vzťahu k pobočke Únie, musí zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a prijme opatrenie v súlade s týmito zásadami a požiadavkami, ak sú relevantné:

a)

zásady ustanovené v článku 34;

b)

požiadavky týkajúce sa uplatňovania nástrojov na riešenie krízových situácií hlavy IV kapitoly III.

Článok 97

Spolupráca s orgánmi tretích krajín

1.   Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 93 ods. 1 nadobudla platnosť, ak predmet tohto článku nie je upravený touto dohodou.

2.   EBA môže uzatvárať nezáväzné rámcové dohody o spolupráci s týmito relevantnými orgánmi z tretích krajín:

a)

v prípadoch, keď je dcérska spoločnosť z Únie zriadená v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantnými orgánmi z tretej krajiny, v ktorej je zriadená materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d);

b)

v prípadoch, keď inštitúcia z tretej krajiny prevádzkuje pobočky Únie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, s relevantným orgánom z tretej krajiny, v ktorej je táto inštitúcia zriadená;

c)

v prípadoch, keď materská spoločnosť alebo spoločnosť uvedená v článku 1 ods. 1 písm. c) a d) usadená v členskom štáte s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte má zároveň jednu alebo viaceré dcérske inštitúcie v tretej krajine, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú zriadené dané dcérske inštitúcie;

d)

v prípadoch, keď má inštitúcia s dcérskou inštitúciou alebo významnou pobočkou v inom členskom štáte zriadenú jednu alebo viacero pobočiek v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s relevantnými orgánmi z tretích krajín, v ktorých sú tieto pobočky umiestnené.

Opatrenia uvedené v tomto odseku nepredstavujú ustanovenie vo vzťahu k osobitným inštitúciám. Členským štátom sa nimi neukladajú právne povinnosti.

3.   Rámcovými dohodami o spolupráci uzavretými v súlade s odsekom 2 sa stanovujú postupy a mechanizmy medzi zúčastnenými orgánmi na spoluprácu a výmenu informácií nevyhnutných pri výkone niektorých alebo všetkých týchto úloh a pri výkone niektorých alebo všetkých týchto právomocí vo vzťahu k inštitúciám uvedeným v odseku 2 písm. a) až d) alebo skupinám zahŕňajúcim takéto inštitúcie:

a)

vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 10 až 13 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

b)

posúdení riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkami 15 a 16 a podobnými požiadavkami podľa práva relevantných tretích krajín;

c)

uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18 a všetkých podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d)

uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 27 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

e)

uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí vykonateľných relevantnými orgánmi z tretích krajín.

4.   Príslušné orgány, prípadne orgány na riešenie krízových situácií uzatvoria nezáväzné dohody o spolupráci v súlade s rámcovou dohodou EBA s relevantnými orgánmi z tretích krajín podľa odseku 2.

Tento článok nebráni členským štátom ani ich príslušným orgánom, aby v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 uzatvárali bilaterálne alebo multilaterálne dohody s tretími krajinami.

5.   Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi na riešenie krízových situácií z členských štátov a z tretích krajín v súlade s týmto článkom môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

a)

výmenu informácií potrebných na prípravu a dodržiavanie plánov riešenia krízových situácií;

b)

konzultácie a spoluprácu pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článkov 94 a 96 a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

c)

výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva relevantných tretích krajín;

d)

včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tejto smernice alebo práva relevantnej tretej krajiny s vplyvom na inštitúciu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

e)

koordináciu zverejnení v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

f)

postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a prevádzky skupín pre krízové riadenie.

6.   Členské štáty informujú EBA o každej dohode o spolupráci, ktorú orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 98

Výmena dôverných informácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá vymieňali dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s relevantnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)

tieto orgány z tretích krajín musia spĺňať požiadavky a štandardy týkajúce sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sú uložené článkom 84.

Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracúvanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadu platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu údajov;

b)

tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby relevantné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie zamerané na riešenie krízových situácií podľa vnútroštátneho práva, ktoré sú porovnateľné s funkciami podľa tejto smernice, pričom s výhradou písmena a) tohto odseku sa tieto informácie nepoužívajú na iné účely.

2.   Keď dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú zverejniť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

a)

relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú (orgán pôvodu informácií) súhlasí s ich zverejnením;

b)

informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

3.   Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

HLAVA VII

MECHANIZMY FINANCOVANIA

Článok 99

Európsky systém mechanizmov financovania

Zriaďuje sa európsky systém mechanizmov financovania a skladá sa z:

a)

vnútroštátnych mechanizmov financovania zriadených podľa článku 100;

b)

požičiavania prostriedkov medzi vnútroštátnymi mechanizmami financovania podľa článku 106;

c)

mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny podľa článku 107.

Článok 100

Požiadavka vzťahujúca sa na zriadenie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.   Členské štáty zriadia jeden alebo viaceré mechanizmy financovania s cieľom zabezpečiť, aby orgán pre riešenie krízových situácií účinne uplatňoval nástroje na riešenie krízových situácií a príslušné právomoci.

Členské štáty zabezpečia, aby použitie mechanizmov financovania mohol aktivovať určený orgán verejnej moci alebo orgán poverený právomocami verejnej správy.

Mechanizmy financovania sa používajú len v súlade s cieľmi a zásadami riešenia krízových situácií stanovenými v článkoch 31 a 34.

2.   Členské štáty môžu využívať rovnakú administratívnu štruktúru ako ich mechanizmy financovania na účely ich systému ochrany vkladov.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania mali k dispozícii primerané finančné zdroje.

4.   Na účely odseku 3 by mechanizmy financovania mali zahŕňať najmä právomoc:

a)

zvýšiť príspevky ex ante uvedené v článku 103 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102;

b)

zvýšiť mimoriadne príspevky ex post uvedené v článku 104, ak príspevky uvedené v písmene a) sú nedostatočné, a

c)

právomoc uzavrieť zmluvy o pôžičkách a iných formách podpory podľa článku 105.

5.   Okrem prípadu, keď je to umožnené podľa odseku 6, každý členský štát zriadi svoje vnútroštátne mechanizmy financovania na účely stanovené v článku 101 ods. 1 prostredníctvom fondu, ktorého použitie môže byť aktivované orgánom pre riešenie krízových situácií príslušného členského štátu.

6.   Bez ohľadu na odsek 5 tohto článku môže členský štát na účely splnenia svojich povinností podľa odseku 1 tohto článku zriadiť svoj vnútroštátne mechanizmy financovania prostredníctvom povinných príspevkov od inštitúcií povolených na jeho území, ktorých príspevky sú založené na kritériách uvedených v článku 103 ods. 7 a ktoré nie sú v držbe prostredníctvom fondu kontrolovaného jeho orgánom pre riešenie krízových situácií, a to za predpokladu, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

suma získaná z príspevkov sa rovná minimálne sume, ktorej získanie sa vyžaduje podľa článku 102;

b)

orgán členského štátu pre riešenie krízových situácií je oprávnený získať sumu, ktorá sa rovná sume takýchto príspevkov a ktorú členský štát bezodkladne sprístupní tomuto orgánu pre riešenie krízových situácií na základe jeho žiadosti na použitie výlučne na účely stanovené v článku 101;

c)

členský štát oznámi Komisii svoje rozhodnutie využiť možnosť na vytvorenie štruktúry svojho mechanizmu financovania v súlade s týmto odsekom;

d)

členský štát oznámi Komisii sumu uvedenú v písmene b) aspoň raz ročne a

e)

okrem prípadov stanovených v tomto odseku – mechanizmy financovania musia byť v súlade s článkami 99 až 102, článkom 103 ods. 1 až 4 a 6 a článkami 104 až 109.

Na účely tohto odseku, dostupné finančné prostriedky zohľadňované pri dosahovaní cieľovej úrovne uvedenej v článku 102 môžu zahŕňať povinné príspevky z akéhokoľvek systému povinných príspevkov vytvoreného členským štátom kedykoľvek v období medzi 17. júnom 2010 a 2. júlom 2014, ktorý sa týka inštitúcií na jeho území na účely pokrytia nákladov súvisiacich so systémovým rizikom, úpadkom a riešením krízových situácií inštitúcií, a to pod podmienkou, že členský štát dodržiava túto hlavu. Príspevky do systému ochrany vkladov sa nezapočítavajú do cieľovej úrovne pre mechanizmy financovania riešenia krízových situácií stanovenej v článku 102.

Článok 101

Používanie mechanizmov financovania riešenia krízových situácií

1.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť mechanizmy financovania zriadené v súlade s článkom 100 len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií, a to na tieto účely:

a)

na zaručenie aktív alebo záväzkov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo subjektu pre správu aktív;

b)

na poskytnutie úverov inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo subjektu pre správu aktív;

c)

na nákup aktív inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)

na poskytnutie príspevkov preklenovacej inštitúcii a subjektu pre správu aktív;

e)

na vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom v súlade s článkom 75;

f)

na poskytnutie príspevku inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, namiesto odpísania dlhu alebo konverziou záväzkov určitých veriteľov, ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a orgán pre riešenie krízových situácií sa rozhodne vylúčiť určitých veriteľov z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 44 ods. 3 až 8;

g)

na dobrovoľné požičiavanie prostriedkov ostatným mechanizmom financovania v súlade s článkom 106;

h)

na prijatie akejkoľvek kombinácie opatrení uvedených v písmenách a) až g).

Finančné mechanizmy sa môžu použiť na prijatie opatrení uvedených v prvom pododseku aj v súvislosti s kupujúcim v kontexte nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

2.   Mechanizmus financovania riešenia krízových situácií sa nepoužíva priamo na absorbovanie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto inštitúcie alebo tohto subjektu. Ak by nepriamym dôsledkom použitia mechanizmu financovania riešenia krízových situácií na účely uvedené v odseku 1 tohto článku by mohlo byť čiastočné prenesenie strát inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) na mechanizmus financovania riešenia krízových situácií, uplatnia sa zásady upravujúce použitie mechanizmu financovania riešenia krízových situácií stanovené v článku 44.

Článok 102

Cieľová úroveň

1.   Členské štáty zabezpečia, aby do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v ich mechanizmoch financovania dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území. Členské štáty môžu stanoviť cieľové úrovne presahujúce túto sumu.

2.   Počas úvodného obdobia uvedeného v odseku 1 sa príspevky do mechanizmov financovania získané podľa článku 103 časovo rozložia čo najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne cieľová úroveň, ale pri riadnom zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného vplyvu procyklických príspevkov na finančnú pozíciu prispievajúcich inštitúcií.

Členské štáty môžu úvodné obdobie predĺžiť o maximálne štyri roky v prípade, ak sa z mechanizmov financovania realizovali súhrnné platby prevyšujúce 0,5 % krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území, ktoré sú zaručené podľa smernice 2014/49/EÚ.

3.   Ak sa dostupné finančné prostriedky po úvodnom období uvedenom v odseku 1 znížia pod cieľovú úroveň bližšie určenú v uvedenom odseku, pravidelné príspevky získané v súlade s článkom 103 sa obnovia, až pokiaľ sa nedosiahne cieľová úroveň. Po dosiahnutí cieľovej úrovne po prvý raz a keď sa disponibilné finančné prostriedky znížili pod dve tretiny cieľovej úrovne, uvedený príspevok sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Pravidelný príspevok riadne zohľadňuje fázu obchodného cyklu a možný vplyv procyklických príspevkov pri určovaní ročných príspevkov v kontexte tohto odseku.

4.   Orgán EBA predloží Komisii do 31. októbra 2016 správu s odporúčaniami o primeranom referenčnom bode na stanovenie cieľovej úrovne mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, a najmä o tom, či celkové záväzky predstavujú vhodnejší základ než kryté vklady.

5.   Komisia na základe výsledkov správy uvedenej v odseku 4 v prípade potreby predloží do 31. decembra 2016 Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh týkajúci sa základu na cieľovú úroveň mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

Článok 103

Príspevky ex ante

1.   Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 zabezpečia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie získavali prinajmenšom raz za rok.

2.   Príspevok každej inštitúcie zodpovedá pomeru jej záväzkov (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov s celkovým záväzkom (s výnimkou vlastných zdrojov) znížených o hodnotu krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území daného členského štátu.

Tieto príspevky sa upravia primerane k rizikovému profilu inštitúcií v súlade s kritériami prijatými podľa odseku 7.

3.   Dostupné finančné prostriedky, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 môžu zahŕňať aj neodvolateľné platobné záväzky, ktoré sú plne zaručené kolaterálom vo forme aktív s nízkym rizikom nezaťažených žiadnymi právami tretích strán, ktoré sú plne k dispozícii a vybrané na výhradné použitie orgánmi pre riešenie krízových situácií na účely uvedené v článku 101 ods. 1. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nepresiahne 30 % z celkovej sumy príspevkov získaných podľa tohto článku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty zabezpečia opatrenia na riadne overenie správnej úhrady príspevkov. Členské štáty zabezpečia opatrenia zamerané na zabránenie úniku, vyhýbaniu sa a zneužívaniu v tejto súvislosti.

5.   Sumy získané v súlade s týmto článkom sa použijú iba na účely bližšie určené v článku 101 ods. 1.

6.   Podľa článkov 37, 38, 40, 41 a 42 sumy získané od inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od preklenovacej inštitúcie úroky a iné zisky z investícií a všetky ostatné zisky môžu byť použité na prospech mechanizmov financovania.

7.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 115 s cieľom bližšie určiť koncepciu prispôsobovania príspevkov úmerne k rizikovému profilu inštitúcií podľa odseku 2 tohto článku, pričom zohľadní:

a)

riziko, ktorému je inštitúcia vystavená, vrátane významu jej obchodných činností, jej podsúvahových expozícií a miery pákového efektu;

b)

stabilitu a rôznorodosť zdrojov financovania spoločnosti a nezaťažených vysoko likvidných aktív;

c)

finančnú situáciu inštitúcie;

d)

pravdepodobnosť, že sa začne riešiť krízová situácia inštitúcie;

e)

rozsah, v ktorom inštitúcia predtým využívala mimoriadnu verejnú finančnú podporu;

f)

komplexnosť štruktúry inštitúcie a riešiteľnosť jej krízovej situácie;

g)

význam inštitúcie pre stabilitu finančného systému alebo hospodárstva jedného či viacerých členských štátov alebo Únie;

h)

skutočnosť, že inštitúcia je súčasťou IPS.

8.   Komisia je v súlade s článkom 115 splnomocnená prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

a)

regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti uvedené v odseku 4, ktorých cieľom je zabezpečiť skutočné uhrádzanie príspevkov;

b)

opatrenia uvedené v odseku 4 s cieľom riadne overiť správnu úhradu príspevkov.

Článok 104

Mimoriadne príspevky ex post

1.   Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zabezpečia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post, ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Tieto mimoriadne príspevky ex post sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 103 ods. 2.

Mimoriadne príspevky ex post neprevyšujú trojnásobok ročnej sumy príspevkov určených v súlade s článkom 103.

2.   Článok 103 ods. 4 až ods. 8 sa uplatňuje na príspevky získané podľa tohto článku.

3.   Orgán pre riešenie krízových situácií môže úplne alebo čiastočne oslobodiť úverovú inštitúciu od platby mimoriadnych príspevkov ex post do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ak by platba uvedených príspevkov ohrozila likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie. Toto oslobodenie sa udelí najviac na šesť mesiacov, ale na žiadosť inštitúcie sa môže obnoviť. Príspevky, ktorých platenie bolo odložené podľa tohto odseku sa vyplatia neskôr, keď takáto platba už neohrozuje likviditu alebo platobnú schopnosť inštitúcie.

4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti a podmienky, za ktorých možno inštitúciu oslobodiť od platby príspevkov v zmysle odseku 3 tohto článku.

Článok 105

Alternatívne prostriedky financovania

Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán v prípade, keď sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania, a mimoriadne príspevky ex post stanovené v článku 104 nie sú okamžite prístupné alebo dostatočné.

Článok 106

Požičiavanie medzi mechanizmami financovania

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mohli požiadať o úver od všetkých ostatných mechanizmov financovania v rámci Únie v prípade, ak:

a)

sumy získané podľa článku 103 nestačia na pokrytie všetkých strát, nákladov alebo iných výdavkov, ktoré vznikli používaním mechanizmov financovania;

b)

mimoriadne ex post príspevky stanovené v článku 104 nie sú dostupné okamžite, ako aj

c)

alternatívne prostriedky financovania stanovené v článku 105 nie sú dostupné okamžite za primeraných podmienok.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania patriace do ich jurisdikcie mali právomoc požičať prostriedky ostatným mechanizmom financovania v rámci Únie za okolností bližšie určených v odseku 1.

3.   Na základe žiadosti uvedenej v odseku 1 každý z uvedených ostatných mechanizmov financovania v Únii rozhodne, či poskytne úver mechanizmu financovania, ktorý o to požiadal. Členské štáty môžu vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie prijalo po konzultovaní s príslušným ministerstvom alebo vládou alebo s jeho (jej) súhlasom. Rozhodnutie sa prijme čo najrýchlejšie.

4.   Úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky úverov sa dohodnú medzi vypožičiavajúcim mechanizmom financovania a ostatnými mechanizmami financovania, ktoré sa rozhodli pre účasť. Úver každého zúčastneného mechanizmu financovania má rovnakú úrokovú sadzbu, dobu splatnosti a ostatné podmienky s výnimkou prípadu, keď sa všetky zúčastnené mechanizmy financovania dohodli inak.

5.   Sumy, ktoré požičali jednotlivé zúčastnené mechanizmy financovania riešenia krízových situácií, zodpovedajú pomeru sumy krytých vkladov v členských štátoch týchto mechanizmov financovania riešenia krízových situácií k súhrnnej sume krytých vkladov v členských štátoch zúčastnených mechanizmov financovania riešenia krízových situácií. Tieto miery príspevkov sa môžu líšiť na základe dohody všetkých zúčastnených mechanizmov financovania.

6.   S nesplateným úverom poskytnutým mechanizmu financovania riešenia krízových situácií iného členského štátu podľa tohto článku sa zaobchádza ako s aktívom mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, ktorý tento úver poskytol, a možno ho započítať do cieľovej úrovne tohto mechanizmu financovania.

Článok 107

Mutualizácia vnútroštátnych mechanizmov financovania v prípade riešenia krízových situácií na úrovni skupiny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade riešenie krízových situácií na úrovni skupiny uvedený v článku 91 alebo článku 92 vnútroštátny mechanizmus financovania každej inštitúcie, ktorá tvorí súčasť skupiny, prispel na financovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa tohto článku.

2.   Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny navrhne v prípade potreby pred prijatím každého opatrenia na riešenie krízovej situácie po konzultovaní s orgánmi pre riešenie krízových situácií inštitúcií, ktoré tvoria súčasť skupiny, plán financovania ako súčasť programu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny uvedeného v článkoch 91 a 92.

Plán financovania sa dohodne v súlade s postupmi rozhodovania uvedenými v článkoch 91 a 92.

3.   Plán financovania zahŕňa:

a)

hodnotenie v súlade s článkom 36 týkajúce sa príslušných subjektov skupiny;

b)

straty, ktoré každý príslušný subjekt skupiny vykáže v okamihu uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií;

c)

za každý príslušný subjekt skupiny straty, ktoré by utrpela každá trieda akcionárov a veriteľov;

d)

každý príspevok, ktorý by sa vyžadoval od systému ochrany vkladov v súlade s článkom 109 ods. 1;

e)

celkový príspevok zo strany mechanizmu financovania riešenia krízových situácií a účel a podoba príspevku;

f)

základ pre výpočet sumy, ktorá sa od každého vnútroštátneho mechanizmu financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny s cieľom skompletizovať celkový príspevok uvedený v písmene e);

g)

suma, ktorá sa od vnútroštátneho mechanizmu financovania každého príslušného subjektu skupiny vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a podoba týchto príspevkov;

h)

suma úveru, ktorú mechanizmy financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, zmluvne zabezpečia podľa článku 105 od inštitúcií, finančných inštitúcií a iných tretích strán;

i)

dobu použitia mechanizmov financovania členských štátov, v ktorých sa príslušné subjekty skupiny nachádzajú, ktorú by sa v prípade potreby malo dať predĺžiť.

4.   Základ na pomerné rozdelenie príspevku uvedeného v odseku 3 písm. e) musí byť v súlade s odsekom 5 tohto článku a so zásadami stanovenými v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s článkom 12 ods. 3 písm. f), ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

5.   Ak sa v pláne financovania nedohodlo inak, v súvislosti so základom pre výpočet príspevku každého vnútroštátneho mechanizmu financovania sa zohľadní najmä:

a)

veľkosť rizikovo vážených aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

b)

veľkosť aktív skupiny, ktoré majú v držbe inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) usadené v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií;

c)

rozsah strát, ktoré viedli k potrebe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a ktoré vznikli subjektom skupiny podliehajúcim dohľadu príslušných orgánov v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií; a

d)

veľkosť zdrojov mechanizmov financovania na úrovni skupiny, ktoré sa podľa plánu financovania pravdepodobne použijú na priamy prospech subjektov skupiny usadených v členskom štáte daného mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

6.   Členské štáty vopred určia pravidlá a postupy na zabezpečenie toho, aby každý vnútroštátny mechanizmus financovania mohol realizovať svoj príspevok na financovania riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny bezodkladne bez toho, aby bol dotknutý odsek 2.

7.   Na účely tohto článku členské štáty zabezpečia, aby mechanizmy financovania na úrovni skupiny mali na základe podmienok stanovených v článku 105 povolené uzatvárať zmluvy o pôžičkách alebo iných formách podpory od inštitúcií, finančných inštitúcií alebo iných tretích strán.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne mechanizmy financovania patriaci do ich jurisdikcie mohli zaručiť každú pôžičku, ktorú mechanizmy financovania na úrovni skupiny prijali v súlade s odsekom 7.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky príjmy alebo výnosy vznikajúce z použitia mechanizmov financovania na úrovni skupiny vyčlenili na prospech vnútroštátnych mechanizmov financovania v súlade s ich príspevkami na financovanie riešenia krízových situácií podľa odseku 2.

Článok 108

Postavenie vkladov v hierarchii konkurzného konania

Členské štáty zabezpečia, aby vo vnútroštátnom práve upravujúcom bežné konkurzné konanie:

a)

mali postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia:

i)

časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;

ii)

vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek inštitúcií umiestnených mimo Únie usadených v Únii;

b)

mali postavenie s vyššou prioritou než pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia podľa písmena a):

i)

kryté vklady;

ii)

systém ochrany vkladov preberajúceho práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti.

Článok 109

Používanie systémov ochrany vkladov v súvislosti s riešením krízových situácií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa systémom ochrany vkladov, ku ktorému je inštitúcia pridružená, v prípade, keď orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízových situácií, a za predpokladu, že týmto opatrením sa zabezpečuje, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ručilo:

a)

v prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, za sumu, ktorá by sa odpísala z krytých vkladov s cieľom absorbovať straty inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. a), ak by sa kryté vklady zahrnuli do odpísania dlhu a odpísali by sa v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie; alebo

b)

v prípade, keď sa použije jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízovej situácie iných ako nástroj odpísania dlhu, za sumu strát, ktoré by vznikli krytým vkladateľom, ak by krytým vkladateľom vznikli straty úmerné stratám vzniknutým veriteľom s rovnakou úrovňou priority podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie.

Vo všetkých prípadoch je záruka systému ochrany vkladov nižšia ako suma strát, ktoré by musel znášať, ak by sa inštitúcia likvidovala na základe bežného konkurzného konania.

V prípade, keď sa použije nástroj odpísania dlhu, sa od systému ochrany vkladov, nevyžaduje, aby vykonal príspevok na pokrytie nákladov na rekapitalizáciu inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie podľa článku 46 ods. 1 písm. b).

Ak na základe hodnotenia podľa článku 74 sa určilo, že príspevok systému ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie bol vyšší ako čisté straty, ktoré by mu vznikli, ak by sa inštitúcia zrušila na základe bežného konkurzného konania, systém ochrany vkladov má v súlade s článkom 75 právo na výplatu tohto rozdielu z mechanizmu financovania riešenia krízových situácií.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby určenie sumy, v ktorej systém ochrany vkladov ručí v súlade s odsekom 1 tohto článku, zodpovedalo podmienkam uvedeným v článku 36.

3.   Príspevok zo systému ochrany vkladov na účely odseku 1 sa vykonáva v hotovosti.

4.   Ak sa oprávnené vklady v inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, prevedú na iný subjekt prostredníctvom nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej inštitúcie, vkladatelia nemajú voči systému ochrany vkladov žiadne nároky podľa smernice 2014/49/EÚvzhľadom na každú časť ich neprevedených vkladov v inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši, za predpokladu, že suma prevedených finančných prostriedkov sa rovná súhrnnej úrovni krytia stanovenej v článku 6 smernice 2014/49/EÚ alebo ju prevyšuje.

5.   Bez ohľadu na odseky 1 až 4, keď sa disponibilné finančné prostriedky systému ochrany vkladov využívajú v súlade s nimi a potom sa znížia pod dve tretiny cieľovej úrovne systému ochrany vkladov, pravidelný príspevok do systému ochrany vkladov sa stanovuje na úrovni, ktorá umožní dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov.

Vo všetkých prípadoch zodpovednosť systému ochrany vkladov nie je vyššia ako suma rovnajúca sa 50 % jeho cieľovej úrovne podľa článku 10 smernice 2014/49/EÚ. Členské štáty môžu, berúc do úvahy osobitosti vlastného národného bankového odvetvia, určiť percento, ktoré je vyššie ako 50 %.

V každom prípade podiel na systéme ochrany vkladov podľa tejto smernice neprevyšuje straty, ktoré by mu vznikli pri zrušení na základe bežného konkurzného konania.

HLAVA VIII

SANKCIE

Článok 110

Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení a prijmú všetky kroky potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá na administratívne sankcie za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu; oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva. Administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď sa na inštitúcie, finančné inštitúcie a materské spoločnosti v Únii vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, mohli v prípade ich porušenia na členov riadiaceho orgánu a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, uplatňovať administratívne sankcie, a to podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

3.   Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií uvedená v tejto smernici sa prideľuje orgánom pre riešenie krízových situácií, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uplatňujú svoje administratívnej právomoci na ukladanie sankcií v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

v rámci svojej zodpovednosti delegovaním na tieto orgány;

d)

podaním návrhu príslušným justičným orgánom.

Článok 111

Osobitné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, nariadeniach a administratívnych predpisoch určili sankcie a iné administratívne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

a)

nevypracovanie, nedodržanie a neaktualizovanie plánov ozdravenia a plánov ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7;

b)

neoznámenie príslušnému orgánu, že sa plánuje poskytnutie finančnej podpory na úrovni skupiny, čím sa porušuje článok 25;

c)

neposkytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, čím sa porušuje článok 11;

d)

riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) neoznámi príslušnému orgánu, že inštitúcia alebo subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 81 ods. 1

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 administratívne sankcie a iné administratívne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, zahrnovali aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, finančná inštitúcia, materský podnik Únie alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;

b)

príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie v inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu inštitúcie alebo subjektu uvedeného v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo pre ktorúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorá je braná na zodpovednosť;

d)

v prípade právnickej osoby administratívne pokuty do výšky 10 % celkového ročného čistého obratu tejto právnickej osoby za predchádzajúci obchodný rok. V prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

e)

v prípade fyzickej osoby administratívne pokuty do 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 2. júlu 2014;

f)

administratívne pokuty do výšky dvojnásobku sumy prínosu vyplývajúcej z porušenia v prípade, keď tento prínos možno určiť.

Článok 112

Zverejňovanie administratívnych sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejnili na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

Ak členské štáty povolia zverejnenie sankcií, proti ktorým sa možno odvolať, orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu zverejnia informácie o stave opravného prostriedku sa proti daným sankciám a o jeho výsledku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejňujú spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom, sankcie, ktoré uložili na anonymnom základe, a to v niektorej z týchto situácii:

a)

ak sa sankcia uloží fyzickej osobe a zverejnenie osobných údajov sa na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti tohto zverejnenia ukáže ako neprimerané;

b)

ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo pokračujúce trestné vyšetrovanie;

c)

ak by zverejnenie spôsobilo inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo fyzickým osobám neprimeranú škodu, ak ju možno určiť.

Alternatívne sa v takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných údajov odložiť na primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že v rámci tejto doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby údaje zverejnené v súlade s týmto článkom, zostali na ich oficiálnej webovej stránke aspoň po dobu piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa zverejnili, zostávajú na oficiálnej webovej stránke orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je nevyhnutná v súlade s platnými predpismi na ochranu údajov.

4.   EBA predloží do 3. júla 2016 Komisii správu o anonymnom uverejnení sankcií členskými štátmi, ako sa stanovuje v odseku 2, a najmä o tom, či sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. Uvedená správa tiež uvedie všetky významné rozdiely v dĺžke zverejnenia sankcií podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre zverejňovanie sankcií.

Článok 113

Vedenie centrálnej databázy orgánom EBA

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú pod podmienkou dodržiavania služobného tajomstva uvedenou v článku 84 orgán EBA o všetkých administratívnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 111 a o stave opravného prostriedku a jeho výsledku. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli orgány pre riešenie krízových situácií. EBA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytli príslušné orgány.

2.   EBA vedie webovú stránku s odkazmi na zverejnenie sankcií každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 112 a uvádza dobu, na ktorú každý členský štát sankcie zverejňuje.

Článok 114

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu administratívnych sankcií alebo iných administratívnych opatrení a výšky administratívnych pokút zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, a podľa možnosti aj:

a)

závažnosť a dĺžku trvania porušenia;

b)

mieru zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnú silu zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

sumu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť;

e)

straty tretích strán spôsobených porušením, ak ich možno vyčísliť;

f)

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;

g)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba;

h)

všetky možné systémové dôsledky porušenia.

HLAVA IX

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 115

Výkon delegovania právomocí

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 2 druhom odseku, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 sa udeľuje Komisii na neurčité obdobie od 2. júla 2014.

3.   Európsky parlament alebo Rada môže delegovanie právomoci podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 a článku 104 ods. 4 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa končí delegovanie právomoci bližšie určené v uvedenom rozhodnutí. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nemá vplyv na platnosť akýchkoľvek už platných delegovaných aktov.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 druhý odsek, článku 44 ods. 11, článku 76 ods. 4, článku 103 ods. 7 a 8 alebo článku 104 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o tri mesiace.

6.   Komisia neprijme delegované akty v prípade, keď je lehota Európskeho parlamentu na kontrolu skrátená parlamentnými prázdninami na menej než päť mesiacov vrátane predĺženia.

HLAVA X

ZMENY SMERNÍC 82/891/EHS, 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ A 2013/36/EÚ A NARIADENÍ (EÚ) č. 1093/2010 A (EÚ) č. 648/2012

Článok 116

Zmena smernice 82/891/EHS

Článok 1 ods. 4 smernice 82/891/EHS sa nahrádza takto:

„4.   Uplatňuje sa článok 1 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ (36).

Článok 117

Zmeny smernice 2001/24/ES

Smernica 2001/24/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.   Táto smernica sa vzťahuje aj na investičné spoločnosti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (37) a ich pobočky umiestnené v členských štátoch iných, než sú štáty, v ktorých majú svoje hlavné sídla.

4.   V prípade uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí riešiť krízové situácie uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (38) sa ustanovenia tejto smernice vzťahujú aj na finančné inštitúcie, spoločnosti a materské spoločnosti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚ.

5.   Články 4 a 7 tejto smernice sa neuplatňujú v prípade, ak sa uplatňuje článok 83 smernice 2014/59/EÚ.

6.   Článok 33 tejto smernice sa neuplatňuje v prípade, ak sa uplatňuje článok 84 smernice 2014/59/EÚ.

(37)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1)."

(38)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190)“."

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

‚domovský členský štát‘ je domovský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 43 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚hostiteľský členský štát‘ je hostiteľský členský štát vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 44 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚pobočka‘ je pobočka vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 17 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

‚príslušný orgán‘ je príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 18 smernice 2014/59/EÚ v súvislosti s reorganizačnými opatreniami prijatými na podľa uvedenej smernice;

‚správca‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi, ktorej/-ého úlohou je vykonávať reorganizačné opatrenia;

‚administratívne alebo justičné orgány‘ sú tie administratívne alebo justičné orgány členských štátov, ktoré sú príslušné na účely reorganizačných opatrení alebo konaní na zrušenie;

‚reorganizačné opatrenia‘ sú opatrenia, ktoré sú určené na zachovanie alebo obnovenie finančnej situácie úverovej inštitúcie alebo investičnej spoločnosti vymedzenej v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ktoré by mohli mať vplyv na predtým jestvujúce práva tretích osôb vrátane opatrení spojených s možnosťou zastavenia platieb, zastavenia donucovacích opatrení alebo zníženia pohľadávok; tieto opatrenia zahŕňajú uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie stanovené v smernici 2014/59/EÚ;

‚likvidátor‘ je každá osoba alebo orgán vymenovaná/-ý administratívnymi alebo justičnými orgánmi členských štátov, ktorej/-ého úlohou je riadiť konanie na zrušenie;

‚zrušenie‘ je kolektívne konanie začaté a monitorované administratívnymi alebo justičnými orgánmi členského štátu s cieľom realizovať aktíva pod dohľadom týchto orgánov vrátane prípadu, keď sa konanie skončí vyrovnaním alebo iným podobným opatrením;

‚regulovaný trh‘ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (39);

‚nástroj‘ je finančný nástroj vymedzený v článku 4 ods. 1 bode 50 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).“"

3.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Dohody o čistom zúčtovaní

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ, sa dohody o čistom zúčtovaní riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

4.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Dohody o spätnej kúpe

Bez toho, aby boli dotknuté články 68 a 71 smernice 2014/59/EÚ a článku 24 tejto smernice, sa dohody o spätnej kúpe riadia výlučne zmluvným právom, ktoré tieto dohody upravuje.“

Článok 118

Zmena smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„6.   Články 4 až 7 tejto smernice sa neuplatňujú na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnom kolateráli alebo žiadne obmedzenie účinku záložnej dohody o finančnej záruke, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania, ktoré sa ukladá na základe hlavy IV kapitoly V alebo VI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (40), alebo na žiadne obmedzenie, ktoré sa ukladá na základe podobných právomocí v právnych predpisoch členského štátu na uľahčenie riadneho riešenia krízovej situácie každého subjektu uvedeného v odseku 2 písm. c) bod iv) a písm. d), na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s ochrannými opatreniami stanovenými v hlave IV kapitole VII smernice 2014/59/EÚ.

(40)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

Článok 9a sa nahrádza takto:

„Článok 9a

Smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ

Touto smernicou nie sú dotknuté smernice 2008/48/ES a 2014/59/EÚ.“

Článok 119

Zmena smernice 2004/25/ES

V článku 4 ods. 5 smernice 2004/25/ES sa pridáva tento odsek:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (41).

Článok 120

Zmena smernice 2005/56/ES

V článku 3 smernice 2005/56/ES sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (42).

Článok 121

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení takto:

1.

V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (43).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

V článku 5 sa dopĺňajú tieto odseky:

„5.   Členské štáty zabezpečia, aby na účely smernice 2014/59/EÚ valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou platných hlasov mohlo rozhodnúť alebo navrhnúť, aby sa v stanovách stanovilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa vydá v kratšom čase, než je to stanovené v odseku 1 tohto článku, a to za predpokladu, že sa toto zhromaždenie sa neuskutoční do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 27 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok na riešenie krízových situácií stanovených v článkoch 32 a 33 tejto smernice.

6.   Na účely odseku 5 sa neuplatňuje povinnosť každého členského štátu stanoviť jednotnú lehotu podľa článku 6 ods. 3, povinnosť zabezpečiť včasnú dostupnosť revidovaného programu podľa článku 6 ods. 4 ani povinnosť stanoviť jeden rozhodujúci deň podľa článku 7 ods. 3“.

Článok 122

Zmena smernice 2011/35/EÚ

V článku 1 smernice 2011/35/EÚ sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (44).

Článok 123

Zmena smernice 2012/30/EÚ

V článku 45 smernice 2012/30/EÚ sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 10, článok 19 ods. 1, článok 29 ods. 1, 2 a 3, článok 31 ods. 2 prvý pododsek, články 33 až 36 a články 40, 41 a 42 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov na riešenie krízových situácií, príslušných právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (45).

Článok 124

Zmena smernice 2013/36/EÚ

V článku 74 smernice 2013/36/EÚ sa vypúšťa odsek 4.

Článok 125

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1093/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 sa mení takto:

1.

V článku 4 sa bod 2 sa nahrádza takto:

„2.   ‚príslušný orgán‘ je:

i)

príslušný orgán vymedzený v článku 4 ods. 1 bod 40 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v zmysle smerníc 2007/64/ES a 2009/110/ES;

ii)

v súvislosti so smernicami 2002/65/ES a 2005/60/ES orgány príslušné zabezpečovať dodržiavanie požiadaviek týchto smerníc zo strany úverových a finančných inštitúcií;

iii)

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (46) určený orgán vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. 18) uvedenej smernice;

iv)

v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (47) orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 uvedenej smernice.

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(47)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).“"

2.

V článku 40 ods. 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti smernice 2014/59/EÚsprevádza člena rady orgánov dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“

Článok 126

Zmena nariadenia (EÚ) č. 648/2012

V článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa dopĺňa toto písmeno:

„k)

orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (48).

HLAVA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 127

Výbor EBA pre riešenie krízových situácií

EBA vytvorí stály vnútorný výbor podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 na účely prípravy rozhodnutí EBA, ktoré sa majú prijímať v súlade s článkom 44 nariadenia, vrátane rozhodnutí súvisiacich s návrhmi regulačných technických predpisov a návrhmi vykonávacích technických predpisov súvisiacich s úlohami, ktoré sa udelili orgánom pre riešenie krízových situácií stanovených v tejto smernici. Najmä v súlade s článkom 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 EBA zabezpečí, aby žiadne rozhodnutie uvedené v tomto článku nijako nezasahovalo do fiškálnych zodpovedností členských štátov. Uvedený vnútorný výbor sa bude skladať z orgánov pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 3 tejto smernice.

Na účely tejto smernice EBA spolupracuje s EIOPA a ESMA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného v článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Na účely tejto smernice EBA zabezpečí plnohodnotné štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií a ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1093/2010. Výbor pre riešenie krízových situácií presadzuje prípravu a koordináciu plánov na riešenie krízových situácií a pripravuje metódy riešenia krízových situácií zlyhávajúcich finančných inštitúcií.

Článok 128

Spolupráca s EBA

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s EBA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú EBA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 129

Preskúmanie

Komisia do 1. júna 2018 preskúma vykonávanie tejto smernice a predloží správu o tom Európskemu parlamentu a Rade. V správe sa posúdi najmä toto:

a)

na základe správy EBA uvedenej v článku 4 ods. 7, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

b)

na základe správy EBA uvedenej v článku 45 ods. 19, potreba všetkých zmien, pokiaľ ide o minimalizáciu rozdielov na vnútroštátnej úrovni;

c)

fungovanie a účinnosť postavenia EBA udeleného v tejto smernici, vrátane vykonávania mediácie.

Podľa potreby sa k uvedenej správe pripojí legislatívny návrh.

Bez ohľadu na preskúmanie uvedené v prvom pododseku Komisia do 3. júla 2017 konkrétne preskúma uplatňovanie článkov 13, 18 a 45, pokiaľ ide o právomoci EBA vykonávať záväznú mediáciu s cieľom zohľadniť budúci vývoj v oblasti práva týkajúceho sa finančných služieb. Táto správa a všetky prípadné sprievodné návrhy sa predložia Európskemu parlamentu a Rade.

Článok 130

Transpozícia

1.   Členské štáty do 31. decembra 2014 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 1. januára 2015.

Členské štáty však uplatňujú ustanovenia prijaté s cieľom riadiť sa požiadavkami hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 najneskôr od 1. januára 2016.

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 131

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 124 nadobudne účinnosť 1. januára 2015.

Článok 132

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 15. mája 2014

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 39, 12.2.2013, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 68.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. mája 2014.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 7.2.2012, s. 1).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ 2004/39/ES (pozri stranu 349 tohto úradného vestníka).

(12)  Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (pozri stanu 1 tohto úradného vestníka).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (pozri stanu 149 tohto úradného vestníka).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(15)  Smernica 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(17)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 1).

(18)  Šiesta smernica Rady 82/891/EHS zo 17. decembra 1982 o rozdelení akciových spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 378, 31.12.1982, s. 47).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(23)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(24)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(25)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(27)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(28)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(29)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(30)  Smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(33)  Smernica 2001/34/ES Rurópskeho parlamentu a Rady z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

(34)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).


PRÍLOHA

ODDIEL A

Informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia

Plán ozdravenia obsahuje tieto informácie:

1.

Zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

2.

zhrnutie podstatných zmien inštitúcie od naposledy predloženého plánu ozdravenia;

3.

plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa opisuje, ako sa spoločnosť bude snažiť zvládnuť všetky potenciálne nepriaznivé reakcie trhu;

4.

rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie;

5.

odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu plánu;

6.

podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zváženia vplyvu na zvyšok skupiny, zákazníkov a zmluvné strany;

7.

identifikovanie kritických funkcií;

8.

podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti a aktív inštitúcie;

9.

podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia integruje do riadiacej štruktúry inštitúcie, ako aj politiky a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie plánu ozdravenia a identifikácia osôb v organizácii zodpovedných za prípravu a vykonávanie plánu;

10.

mechanizmy a opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov inštitúcie;

11.

mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby mala inštitúcia vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupného kolaterálu a posúdenia možnosti prevodu likvidity v rámci subjektov skupiny a oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a dodržiavať svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

12.

mechanizmy a opatrenia na zníženie rizika a využitie pákového efektu;

13.

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov;

14.

mechanizmy a opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

15.

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

16.

mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov inštitúcie vrátane infraštruktúry a služieb IT;

17.

prípravné mechanizmy na zjednodušenie odpredaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti v časovom rámci vhodnom na obnovenie finančného zdravia;

18.

iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

19.

prípravné opatrenia, ktoré inštitúcia prijala, alebo plány, ktoré má prijať, na zjednodušenie vykonávania plánu ozdravenia vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie inštitúcie;

20.

sústavu ukazovateľov, ktorými sa určia body, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne.

ODDIEL B

Informácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:

1.

podrobný opis organizačnej štruktúry inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

2.

identifikácia priamych vlastníkov a percentuálneho podielu hlasovacích a nehlasovacích práv každej právnickej osoby;

3.

informácie o lokalite, jurisdikcii, štáte zriadenia, udelení licencie a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

4.

priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

5.

podrobný opis zložiek záväzkov inštitúcie a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie, minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých a dlhodobých dlhov, zabezpečených, nezabezpečených a podriadených záväzkov;

6.

podrobnosti o tých záväzkoch inštitúcie, ktoré sú prípustnými záväzkami;

7.

identifikácia postupov potrebných na stanovenie toho, komu inštitúcia založila kolaterál, v koho vlastníctve sa kolaterál nachádza, a jurisdikcie, ktorá sa na kolaterál vzťahuje;

8.

opis podsúvahových expozícií inštitúcie a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

9.

informácie o podstatných zabezpečovacích transakciách hedges. inštitúcie vrátane priradenia ku príslušnej právnickej osobe;

10.

identifikácia hlavných alebo najkritickejších zmluvných strán inštitúcie, ako aj analýza vplyvu neplnenia hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu inštitúcie;

11.

informácie o každom systéme, v ktorom inštitúcia vykonáva podstatný objem obchodov podľa počtu alebo hodnoty. vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

12.

informácie o každom platobnom alebo zúčtovacom systéme, ako aj systéme vyrovnania, ktorého je inštitúcia priamym alebo nepriamym členom vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

13.

podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, vrátane systémov pre riadenie rizík, účtovanie a finančné a regulačné vykazovanie používaných inštitúciou, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

14.

totožnosť vlastníkov systémov uvedených v bode 13, dohôd o úrovni s nimi spojených služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám inštitúcie, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

15.

identifikácia a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami napr.:

spoločný alebo zdieľaný personál, zariadenia a systémy,

mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

existujúce alebo možné úverové expozície,

dohody o podpornom ručení (cross guarantee agreement), krížové kolaterálové úpravy (cross-collateral arrangements), ustanovenia cross-default a dohody o cross-affiliate netting,

prevody rizika a dohody o obchodovaní back-to-back, dohody o úrovni služieb;

16.

informácie o príslušnom orgáne a orgáne pre riešenie krízových situácií pre každú právnickú osobu;

17.

informácie o členovi riadiaceho orgánu zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií inštitúcie, ako aj o osobách, ktoré nie sú členom vedenia, zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a oblasti obchodnej činnosti,

18.

opis mechanizmov, ktoré má inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal informácie určené orgánom pre riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na uplatnenie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

19.

informácie o všetkých dohodách uzatvorených inštitúciami a ich právnickými osobami s tretími stranami, na strane ktorých môže byť ukončenie dohody vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatnenie nástroja na riešenie krízových situácií;

20.

opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

21.

informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach, zabezpečovacích stratégiách a účtovnej praxi.

ODDIEL C

Záležitosti, ktoré musí orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny

Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny tieto skutočnosti:

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny sa odkazy na inštitúciu považujú za také, že sa vzťahujú na každú inštitúciu alebo každý subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) v rámci skupiny:

1.

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie ku konkrétnym právnickým osobám;

2.

rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

3.

rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby bol k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

4.

rozsah, v ktorom možno v prípade riešenia krízových situácií inštitúcie plne vynucovať dohody o službách uzavreté inštitúciou;

5.

rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra inštitúcie primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami inštitúcie so zreteľom na dohody o úrovni služieb;

6.

rozsah, v ktorom má inštitúcia pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany;

7.

rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

8.

primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

9.

schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií inštitúcie vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

10.

rozsah, v ktorom inštitúcia vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

11.

rozsah, v ktorom inštitúcia dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú inštitúciu, ako aj novú inštitúciu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

12.

rozsah, v ktorom inštitúcia vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala orgánom pre riešenie krízových situácií informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm krytých systémami ochrany vkladov;

13.

keď skupina používa záruky v rámci skupiny, rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky stabilné;

14.

keď skupina vykonáva transakcie back-to-back, rozsah, v ktorom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto transakcie stabilné;

15.

rozsah, v ktorom používanie záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje „nákazu“ v rámci skupiny;

16.

rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

17.

objem a typ prípustných záväzkov inštitúcie;

18.

keď posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou, rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií subjektov skupiny, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny;

19.

existencia a solídnosť dohôd o úrovni služieb;

20.

či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi tretích krajín a Únie;

21.

realizovateľnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru inštitúcie;

22.

rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyriešil krízovú situáciu celej skupiny alebo jedného či viacerých jej subjektov bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo na hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku;

23.

mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa v prípade skupín, ktorých dcérske spoločnosti sú zriadené v iných jurisdikciách, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií;

24.

do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, zákazníkov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

25.

rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií inštitúcií na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

26.

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

27.

rozsah, v ktorom by sa šírenie nákazy do iných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí.

28.

rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií inštitúcií mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.


12.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 173/349


SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/65/EÚ

z 15. mája 2014

o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (4) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (5). Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné túto smernicu prepracovať.

(2)

Smernica Rady 93/22/EHS (6) mala za úlohu stanoviť podmienky, na základe ktorých by investičné spoločnosti a banky, ktorým bolo udelené povolenie, mohli poskytovať určené služby alebo zriaďovať pobočky v iných členských štátoch na základe povolenia a dohľadu domovskej krajiny. Na tento účel sa uvedená smernica zamerala na zosúladenie požiadaviek na prvotné povolenie a na činnosť investičných spoločností vrátane pravidiel výkonu činnosti. Tiež zabezpečila zosúladenie niektorých podmienok upravujúcich činnosť regulovaných trhov.

(3)

V ostatných rokoch sa stalo viac investorov aktívnymi na finančných trhoch a ponúka sa im ešte komplexnejší rozsiahly súbor služieb a nástrojov. Vzhľadom na tento vývoj by mal právny rámec Únie zahŕňať celý rozsah aktivít orientovaných na investorov. Na tento účel je potrebné zabezpečiť potrebnú úroveň zosúladenia, aby sa investorom poskytla vysoká úroveň ochrany a aby sa investičným spoločnostiam umožnilo poskytovať služby v celej Únii v rámci vnútorného trhu na základe dohľadu domovskej krajiny. Smernica 93/22/EHS sa preto nahradila smernicou 2004/39/ES.

(4)

Finančná kríza odhalila nedostatky vo fungovaní a transparentnosti finančných trhov. Vývoj finančných trhov odhalil potrebu posilniť rámec pre reguláciu trhov s finančnými nástrojmi vrátane prípadov, v ktorých obchodovanie na takýchto trhoch prebieha mimo burzy (OTC), s cieľom zvýšiť transparentnosť, lepšie chrániť investorov, posilniť dôveru, zaoberať sa neregulovanými oblasťami a zabezpečiť, aby orgány dohľadu dostali primerané právomoci na plnenie svojich úloh.

(5)

Regulačné orgány sa zhodujú na medzinárodnej úrovni, že nedostatky v správe a riadení mnohých finančných inštitúcií vrátane chýbajúcich účinných bŕzd a protiváh medzi nimi predstavujú faktor, ktorý prispel k finančnej kríze. Nadmerné a neobozretné riskovanie môže viesť k zlyhaniu jednotlivých finančných inštitúcií a k systémovým problémom v členských štátoch a na celom svete. Nezodpovedné správanie spoločností poskytujúcich služby klientom môže viesť k poškodeniu investorov a k strate ich dôvery. V záujme riešenia potenciálne škodlivého účinku týchto nedostatkov mechanizmov správy a riadenia spoločností by sa smernica 2004/39/ES mala doplniť podrobnejšími zásadami a minimálnymi normami. Tieto zásady a normy by sa mali uplatňovať s ohľadom na povahu, veľkosť a zložitosť investičných spoločností.

(6)

Skupina na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ vyzvala Úniu, aby vypracovala harmonizovanejší súbor opatrení finančnej regulácie. V kontexte budúcej európskej architektúry dohľadu sa na zasadnutí Európskej rady 18. a 19. júna 2009 zdôraznila aj potreba stanoviť jednotný európsky súbor pravidiel vzťahujúcich sa na všetky finančné inštitúcie na vnútornom trhu.

(7)

Smernica 2004/39/ES by sa preto mala v súčasnosti sčasti prepracovať ako smernica a sčasti nahradiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (7). Oba právne nástroje by spolu mali tvoriť právny rámec upravujúci požiadavky vzťahujúce sa na investičné spoločnosti, regulované trhy, poskytovateľov služieb vykazovania údajov a spoločností z tretích krajín, ktoré poskytujú investičné služby alebo činnosti v Únii. Táto smernica by sa preto mala vykladať spolu s uvedeným nariadením. Táto smernica by mala obsahovať ustanovenia upravujúce udeľovanie povolenia na činnosť, nadobúdanie kvalifikovanej účasti, uplatňovanie slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, podmienky výkonu činnosti investičných spoločností na zabezpečenie ochrany investorov, právomoci orgánov dohľadu domovských a hostiteľských členských štátov a režim ukladania sankcií. Keďže hlavný cieľ a predmet úpravy tejto smernice je harmonizovať vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa oblastí, na ktoré sa vzťahuje, mala by vychádzať z článku 53 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Forma smernice je vhodná preto, aby bolo v prípade nutnosti možné prispôsobiť vykonávacie ustanovenia v oblastiach pôsobnosti tejto smernice špecifikám konkrétneho trhu a právneho systému v každom členskom štáte.

(8)

Je potrebné zahrnúť do zoznamu finančných nástrojov komoditné deriváty a iné nástroje, ktoré sú vytvorené a obchodované takým spôsobom, že sú podľa regulačných aspektov porovnateľné s tradičnými finančnými nástrojmi.

(9)

Rozsah pôsobnosti finančných nástrojov bude zahŕňať fyzicky vyrovnané energetické zmluvy obchodované v organizovanom obchodnom systéme (OTF), s výnimkou zmlúv, ktoré sú upravované nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (8). Na zmiernenie dosahu takéhoto zahrnutia do pôsobnosti na spoločnosti obchodujúce s danými produktmi boli prijaté viaceré opatrenia. Tieto spoločnosti sú v súčasnosti vylúčené z požiadaviek na vlastné zdroje v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9) a táto výnimka sa v zmysle článku 493 ods. 1 uvedeného nariadenia podrobí preskúmaniu pred uplynutím jej platnosti najneskôr na konci roka 2017. Keďže tieto zmluvy sú finančné nástroje, požiadavky plynúce z práva o finančných trhoch by sa na ne vzťahovali už od začiatku, a teda by sa odo dňa uplatňovania tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 uplatňovali požiadavky na obmedzenia pozícií, oznamovanie transakcií a zneužívanie trhu. Stanovuje sa však obdobie 42 mesiacov na uplatňovanie zúčtovacej povinnosti a maržových požiadaviek stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (10).

(10)

Rozsah pôsobnosti týkajúcej sa komoditných derivátov obchodovaných na OTF a urovnaných fyzicky by sa mal obmedziť, aby sa zabránilo medzere, ktorá by mohla viesť k regulačnej arbitráži. Je preto potrebné stanoviť delegovaný akt, ktorým sa ďalej spresní význam výrazu „musí sa vyrovnať fyzicky“, pričom sa zohľadní aspoň vytvorenie vymožiteľnej a záväznej povinnosti fyzického doručenia, ktoré nemožno pozastaviť, a bez práva na vyrovnanie v hotovosti alebo na kompenzované transakcie, s výnimkou prípadu vyššej sily, platobnej neschopnosti alebo inej nemožnosti uskutočnenia bona fide.

(11)

Na spotových sekundárnych trhoch s emisnými kvótami sa vyskytli prípady rôznych podvodných praktík, ktoré by mohli narušiť dôveru v systémy obchodovania s emisnými kvótami stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (11), a prijímajú sa opatrenia na posilnenie systému registrov emisných kvót a podmienok na otvorenie účtu na obchodovanie s emisnými kvótami. S cieľom posilniť integritu a chrániť efektívne fungovanie týchto trhov vrátane komplexného dohľadu nad obchodovaním je vhodné doplniť opatrenia prijaté na základe smernice 2003/87/ES úplným zahrnutím emisných kvót do rámca pôsobnosti tejto smernice a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (12) ich klasifikáciou ako finančných nástrojov.

(12)

Cieľom tejto smernice je zahrnúť podniky, predmetom bežného podnikania alebo činnosti, ktorých je poskytovanie investičných služieb a/alebo vykonávanie investičných činností na profesionálnom základe. Jej pôsobnosť by sa preto nemala vzťahovať na žiadnu osobu s inou profesionálnou činnosťou.

(13)

Je potrebné zriadiť komplexný regulačný systém upravujúci vykonávanie transakcií s finančnými nástrojmi bez ohľadu na metódy obchodovania použité na uzavretie týchto transakcií, ako aj na zabezpečenie vysokej kvality pri uskutočňovaní investorských transakcií a na zachovanie integrity a celkovej efektívnosti finančného systému. Mal by sa zabezpečiť koherentný a riziko zohľadňujúci rámec pre reguláciu najdôležitejších druhov systémov vykonávania pokynov, ktoré sa v súčasnosti uskutočňujú na európskom finančnom trhu. Je potrebné uznať vznik novej generácie organizovaných obchodných systémov popri regulovaných trhoch, ktoré by mali podliehať povinnostiam zameraným na zachovanie efektívneho a riadneho fungovania finančných trhov, a zabezpečiť, aby takéto organizované obchodné systémy nevyužívali medzery v regulácii.

(14)

Všetky obchodné miesta, a to regulované trhy, multilaterálne obchodné systémy (MTF) a OTF by mali stanoviť transparentné a nediskriminačné pravidlá upravujúce prístup k systému. Kým však regulované trhy a MTF by mali zostať podrobené rovnakým požiadavkám týkajúcim sa toho, koho môžu povoliť ako členov alebo účastníkov, OTF by mali byť schopné stanoviť a obmedziť prístup okrem iného na základe úlohy a povinností, ktoré majú vo vzťahu ku svojim klientom. V tejto súvislosti by obchodné miesta mali byť schopné spresniť parametre, ktorými sa systém riadi, akými sú minimálny čas latencie, pokiaľ sa tak deje otvorene a transparentne a nedôjde k diskriminácii zo strany organizátora platformy.

(15)

Centrálna protistrana je v nariadení (EÚ) č. 648/2012 vymedzená ako právnická osoba, ktorá vstupuje medzi strany zmlúv obchodovaných na jednom alebo viacerých finančných trhoch ako kupujúci voči všetkým predávajúcim a predávajúci voči všetkým kupujúcim. Na centrálne protistrany sa nevzťahuje pojem OTF v zmysle vymedzenia uvedeného v tejto smernici.

(16)

Osoby, ktoré majú prístup na regulované trhy alebo do MTF sú uvedené ako členovia alebo účastníci. Oba termíny sa môžu navzájom zamieňať. Tieto termíny nezahŕňajú používateľov, ktorí majú prístup k obchodným miestam len prostredníctvom priameho elektronického prístupu.

(17)

Systematickí internalizátori by sa mali vymedziť ako investičné spoločnosti, ktoré na organizovanom, častom, systematickom základe a v podstatnej miere obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov mimo regulovaného trhu, MTF alebo OTF. V snahe zabezpečiť objektívne a účinné uplatňovanie tejto definície na investičné spoločnosti by každé dvojstranné obchodovanie, ktoré sa vykonáva s klientmi, malo byť relevantné a kvantitatívne kritériá by mali dopĺňať kvalitatívne kritériá na identifikáciu investičných spoločností, ktoré sú povinné registrovať sa ako systematickí internalizátori. Hoci obchodné miesta sú platformy, v ktorých nastáva interakcia záujmov viacerých tretích strán kúpiť a predať, systematickému internalizátorovi by sa nemalo povoliť spájať záujmy tretích strán kúpiť a predať funkčne rovnakým spôsobom ako obchodné miesto.

(18)

Osoby spravujúce svoje vlastné aktíva a podniky, ktoré neposkytujú investičné služby alebo nevykonávajú iné investičné činnosti ako obchodovanie na vlastný účet s finančnými nástrojmi, ktoré nie sú komoditnými derivátmi, emisnými kvótami alebo ich derivátmi, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, okrem prípadu, ak sú tvorcami trhu, členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu alebo MTF alebo majú priamy elektronický prístup k obchodnému miestu, používajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania alebo obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov.

(19)

V komuniké ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín skupiny G20 z 15. apríla 2011 sa uvádza, že účastníci trhov s komoditnými derivátmi by mali podliehať primeranej regulácii a dohľadu, a preto sa určité výnimky zo smernice 2004/39/ES majú zmeniť.

(20)

Na osoby, ktoré obchodujú na vlastný účet ako tvorcovia trhu s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami alebo ich derivátmi s výnimkou osôb, ktoré obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov, alebo ktoré poskytujú investičné služby v oblasti komoditných derivátov alebo emisných kvót či ich derivátov zákazníkom alebo dodávateľom v rámci svojej hlavnej obchodnej činnosti, by sa nemal vzťahovať rozsah pôsobnosti tejto smernice, ak je uvedená činnosť vedľajšou činnosťou k svojej hlavnej činnosti na skupinovom základe a táto hlavná činnosť nepredstavuje poskytovanie investičných služieb v zmysle tejto smernice ani bankových činností v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚS (13), ani tvorbou trhu s komoditnými derivátmi a ak takéto osoby nepoužívajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania. Technické kritériá pre stanovenie, kedy je činnosť vedľajšia vo vzťahu k takejto hlavnej činnosti, by sa mali spresniť v regulačných technických predpisoch so zreteľom na kritériá špecifikované v tejto smernici.

Tieto kritériá by mali zabezpečiť, že rozsah pôsobnosti tejto smernice sa bude vzťahovať aj na nefinančné spoločnosti obchodujúce s finančnými nástrojmi neúmerne k miere investícií do hlavnej činnosti. Pritom by tieto kritériá mali aspoň zohľadňovať potrebu, aby vedľajšie činnosti predstavovali menšinovú časť činností na skupinovom základe, ako aj objem ich obchodnej činnosti v porovnaní s celkovou obchodnou činnosťou na trhu v danej kategórii aktív. Je vhodné, aby v prípade, že povinnosť poskytovania likvidity na obchodnom mieste požadujú regulačné orgány v súlade s právnymi predpismi Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, inými právnymi predpismi a správnymi ustanoveniami, alebo obchodné miesta, na ktorých boli tieto transakcie uzavreté, táto povinnosť by nemala byť zohľadnená pri posudzovaní toho, či je činnosť vedľajšia.

(21)

Na účely tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ktoré upravujú OTC aj deriváty obchodované na burze v zmysle nariadenia (EÚ) č. 600/2014, činnosti, ktoré sa považujú za objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo finančným zabezpečovaním likvidity a transakcie v rámci skupiny, by sa mali posudzovať konzistentne s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(22)

Osoby, ktoré obchodujú s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a ich derivátmi, môžu obchodovať aj s inými finančnými nástrojmi v rámci svojich obchodných činností riadenia rizika v oblasti správy likvidity na svoje zabezpečenie voči rizikám, ako sú napríklad riziká výmenného kurzu. Preto je dôležité ozrejmiť, že výnimky sa uplatňujú kumulatívne. Napríklad výnimku podľa článku 2 ods. 1 písm. j) možno uplatniť v spojení s výnimkou podľa článku 2 ods. 1 písm. d).

(23)

S cieľom predísť akémukoľvek zneužitiu výnimiek by sa však táto smernica mala vzťahovať na tvorcov trhu s finančnými nástrojmi inými ako tvorcovia trhu s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami alebo ich derivátmi za predpokladu, že činnosť tvorby trhu je ich vedľajšou činnosťou k ich hlavnej činnosti pri posúdení na skupinovom základe a za predpokladu, že nepoužívajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania pričom tieto osoby by nemali mať možnosť využiť žiadne výnimky. Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na osoby obchodujúce na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov alebo používaním metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania, pričom tieto osoby by nemali mať možnosť využiť žiadne výnimky.

(24)

Obchodovanie na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov by malo zahŕňať spoločnosti vykonávajúce pokyny rôznych klientov na základe párovania pokynov na svoj účet (back to back trading), ktoré by sa mali považovať za konajúce na vlastný účet a mali by podliehať ustanoveniam tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie pokynov v mene klientov, ako aj na obchodovanie na vlastný účet.

(25)

Vykonávanie pokynov s finančnými nástrojmi ako vedľajšia činnosť medzi dvoma osobami, ktorých hlavnou činnosťou na skupinovom základe nie je poskytovanie investičných služieb v zmysle tejto smernice, ani bankových činností v zmysle smernice 2013/36/EÚ, by sa nemalo považovať za obchodovanie na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov.

(26)

Odkazy na osoby v texte by sa mali chápať ako odkazy na fyzické a aj právnické osoby.

(27)

Poisťovne alebo zaisťovne, ktorých činnosti podliehajú primeranému dohľadu príslušnými orgánmi prudenciálneho dohľadu a na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES (14) by sa mali pri výkone činnosti uvedených v uvedenej smernici vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(28)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na osoby, ktoré neposkytujú služby iným tretím stranám, ale výlučne svojej materskej spoločnosti, dcérskej spoločnosti alebo inej dcérskej spoločnosti svojej materskej spoločnosti.

(29)

Niektoré miestne energetické podniky a niektoré subjekty vykonávajúce priemyselné inštalácie, na ktoré sa vzťahuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami, združujú a externe zadávajú vykonávanie svojich obchodných činností zameraných na hedging obchodných rizík nekonsolidovaným dcérskym spoločnostiam. Tieto spoločné podniky neposkytujú žiadne iné služby a vykonávajú presne rovnaké funkcie ako osoby uvedené v odôvodnení č. 28. V záujme zabezpečenia rovnakých podmienok pre všetkých by mali byť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice vylúčené aj spoločné podniky, ak sú spoločne vlastnené miestnymi energetickými podnikmi alebo subjektmi, na ktoré sa vzťahuje článok 3 písm. f) smernice 2003/87/ES a ktoré neposkytujú žiadne iné služby než investičné služby pre miestne energetické podniky alebo subjekty, na ktoré sa vzťahuje článok 3 písm. f) smernice 2003/87/ES, za predpokladu, že tieto miestne energetické podniky alebo tieto subjekty budú v súlade s článkom 2 ods. 1 písm. j) vylúčené, ak by tieto investičné služby poskytovali samy. Aby sa však zabezpečili zodpovedajúce záruky a primeraná ochrana investorov, členské štáty, ktoré sa rozhodnú vylúčiť takéto spoločné podniky, by mali voči nim uplatňovať požiadavky, ktoré sú aspoň podobné požiadavkám stanoveným v tejto smernici, najmä počas fázy udeľovania povolenia, pri posudzovaní ich dobrého mena a skúseností, ako aj vhodnosti akcionárov, pri posudzovaní podmienok na prvotné povolenie a priebežný dohľad, ako aj na povinnosti týkajúce sa výkonu činnosti.

(30)

Osoby, ktoré poskytujú investičné služby iba príležitostne v rámci profesijnej činnosti, by sa mali tiež vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že táto činnosť je regulovaná a príslušné pravidlá nezakazujú príležitostné poskytovanie investičných služieb.

(31)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na osoby, ktoré poskytujú investičné služby pozostávajúce výhradne zo správy zamestnaneckých podielových systémov a ktoré teda neposkytujú investičné služby tretím stranám.

(32)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je potrebné vylúčiť centrálne banky a iné orgány vykonávajúce podobné funkcie, ako aj všetky orgány verejnej moci poverené alebo podieľajúce sa na riadení verejného dlhu, čo zahŕňa s tým súvisiace investovanie, s výnimkou orgánov, ktoré sú čiastočne alebo úplne vo vlastníctve štátu a ktoré zohrávajú komerčnú úlohu alebo úlohu súvisiacu s nadobúdaním účastí.

(33)

V snahe spresniť režim výnimiek pre Európsky systém centrálnych bánk (ESCB), ostatné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie a pre orgány vstupujúce do riadenia verejného dlhu je vhodné obmedziť tieto výnimky na orgány a inštitúcie, ktoré vykonávajú svoje funkcie v súlade s právnymi predpismi jedného členského štátu alebo v súlade s právom Únie, ako aj na medzinárodné organizácie, ktorých členmi sú jeden členský štát alebo viaceré členské štáty a ktorých účelom je mobilizácia finančných prostriedkov a poskytovanie finančnej pomoci v prospech svojich členov, ktorí majú závažné finančné problémy alebo ktorým takéto problémy hrozia, akým je Európsky mechanizmus pre stabilitu.

(34)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je potrebné vylúčiť podniky kolektívneho investovania a penzijné fondy nezávisle od toho, či sú, alebo nie sú koordinované na úrovni Únie, a depozitárov alebo správcov takýchto podnikov, keďže podliehajú osobitným pravidlám priamo prispôsobeným ich činnosti.

(35)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice treba vylúčiť prevádzkovateľov prenosovej sústavy v zmysle vymedzenia článku 2 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (15) alebo článku 2 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (16) pri vykonávaní svojich úloh, ktoré im ukladajú tieto smernice alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (17) alebo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (18), alebo sieťové kódy či usmernenia prijaté v súlade s uvedenými legislatívnymi aktmi. V súlade s uvedenými legislatívnymi aktmi majú prevádzkovatelia prenosových sústav alebo prepravných sietí osobitné povinnosti a zodpovednosť, podliehajú osobitnej certifikácii a dohľad nad nimi vykonávajú orgány osobitne príslušné pre daný sektor. Prevádzkovatelia prenosových sústav alebo prenosových sietí by mali ťažiť z uvedenej výnimky aj v prípadoch, keď využívajú iné osoby konajúce v ich mene ako poskytovatelia služieb na účely vykonávania ich úloh podľa uvedených legislatívnych aktov, alebo podľa sieťových predpisov alebo usmernení prijatých na základe uvedených nariadení. Prevádzkovatelia prenosových sústav alebo prenosových sietí by nemali mať možnosť ťažiť z tejto výnimky pri poskytovaní investičných služieb alebo činnostiach v oblasti finančných nástrojov, a to aj v prípade prevádzkovania platformy pre sekundárne obchodovanie s finančnými prenosovými právami.

(36)

Aby príslušná osoba mohla byť vylúčená z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mala by neustále spĺňať podmienky stanovené pre takéto vylúčenie. Ide najmä o prípad, ak osoba poskytuje investičné služby alebo vykonáva investičné činnosti a je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pretože takéto služby alebo činnosti sú vedľajšie k hlavnej činnosti tejto osoby, ak pri posúdení na skupinovom základe by sa malo prestať na túto osobu vzťahovať vylúčenie týkajúce sa vedľajších služieb, ak poskytovanie týchto služieb alebo činností prestane byť vedľajšie k hlavnej obchodnej činnosti tejto osoby.

(37)

Osoby, ktoré poskytujú investičné služby a/alebo vykonávajú investičné činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali podliehať udeleniu povolenia ich domovskými členskými štátmi, aby sa ochránili investori a stabilita finančného systému.

(38)

Úverové inštitúcie, ktoré získali povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ by na poskytovanie investičných služieb alebo vykonávanie investičných činností nemali potrebovať ďalšie povolenie podľa tejto smernice. Keď sa úverová inštitúcia rozhodne poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti, príslušné orgány by mali pred udelením povolenia podľa smernice 2013/36/EÚ overiť, či spĺňa príslušné ustanovenia tejto smernice.

(39)

Štruktúrované vklady vznikli ako forma investičného produktu, nevzťahujú sa však na ne žiadne legislatívne akty na ochranu investorov na úrovni Únie, kým na ostatné štruktúrované investície sa tieto legislatívne akty vzťahujú. Je preto vhodné posilniť dôveru investorov a zabezpečiť jednotnejšie zaobchádzanie v rámci regulácie, pokiaľ ide o distribúciu rôznych balíkov retailových investičných produktov, v snahe zabezpečiť primeranú úroveň ochrany investorov na úrovni Únie. Štruktúrované vklady je preto vhodné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. V tomto ohľade je potrebné spresniť, že keďže štruktúrované vklady predstavujú formu investičného produktu, nezahŕňajú jednoduché vklady spojené len s úrokovou sadzbou ako Euribor alebo Libor, bez ohľadu na to, či sú úrokové sadzby vopred stanovené, alebo či sú pevné alebo pohyblivé. Takéto vklady by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(40)

Uplatňovanie tejto smernice na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie pri predaji alebo poskytovaní poradenstva klientom v oblasti štruktúrovaných vkladov by sa malo chápať ako konanie prostredníctvom sprostredkovateľov v súvislosti s týmito produktmi vydávanými úverovými inštitúciami, ktoré môžu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ prijímať vklady.

(41)

Centrálne depozitáre cenných papierov (CDCP) sú pre finančné trhy systémovo významné inštitúcie, ktoré zabezpečujú prvotnú evidenciu cenných papierov, vedenie účtov emitovaných cenných papierov a vyrovnanie prakticky všetkých obchodov s cennými papiermi. CDCP budú osobitne upravené právom Únie a budú podliehať najmä schvaľovaniu a istým prevádzkovým podmienkam. CDCP však okrem hlavných služieb uvedených v práve Únie môžu poskytovať investičné služby a činnosti, ktoré sú upravené podľa tejto smernice.

S cieľom zabezpečiť, aby sa na akékoľvek subjekty poskytujúce investičné služby a činnosti vzťahoval rovnaký regulačný rámec, je vhodné zabezpečiť, aby sa na takéto CDCP vzťahovali požiadavky tejto smernice týkajúce sa udeľovania povolenia a istých prevádzkových podmienok, ale právo Únie, ktoré upravuje CDCP ako také by malo zabezpečiť, aby podliehali ustanoveniam tejto smernice, ak poskytujú investičné služby alebo vykonávajú investičné činnosti okrem služieb uvedených v práve Únie.

(42)

S cieľom posilniť ochranu investorov v Únii je vhodné obmedziť podmienky, za ktorých smú členské štáty vylúčiť z uplatňovania tejto smernice osoby poskytujúce investičné služby klientom, ktorí v dôsledku toho nie sú chránení na základe tejto smernice. Je vhodné predovšetkým vyžadovať, aby členské štáty uplatňovali voči týmto osobám požiadavky, ktoré sú aspoň podobné ako požiadavky stanovené v tejto smernici, najmä počas fázy udeľovania povolenia, pri posudzovaní ich dobrého mena a skúseností, ako aj vhodnosti akcionárov, pri posudzovaní podmienok na prvotné povolenie a priebežný dohľad, ako aj na povinnosti týkajúce sa výkonu činnosti.

Okrem toho by sa na osoby vylúčené z uplatňovania tejto smernice mal vzťahovať systém náhrad pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES (19) alebo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania zabezpečujúce rovnocennú ochranu ich klientom v situáciách, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica.

(43)

Keď investičná spoločnosť poskytuje nepravidelne jednu alebo viac investičných služieb, na ktoré sa nevzťahuje jej povolenie, alebo vykonáva nepravidelne jednu alebo viac investičných činností, na ktoré sa nevzťahuje jej povolenie, podľa tejto smernice by nemala potrebovať ďalšie povolenie.

(44)

Na účely tejto smernice by medzi činnosti prijímania a postúpenia pokynov malo patriť aj spájanie dvoch alebo viacerých investorov, čím sa umožní transakcia medzi týmito investormi.

(45)

Investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, ktoré predávajú finančné nástroje, ktoré samy emitujú, by mali podliehať tejto smernici, keď poskytujú svojim klientom investičné poradenstvo. V snahe odstrániť neistotu a posilniť ochranu investorov je vhodné stanoviť, že táto smernica sa uplatňuje, keď investičné spoločnosti a úverové inštitúcie predávajú na primárnom trhu nimi emitované finančné nástroje bez poskytnutia poradenstva. Na tento účel by sa mala rozšíriť definícia služby vykonávania pokynov v mene klientov.

(46)

Zásady vzájomného uznávania a dohľadu domovského členského štátu si vyžadujú, aby príslušné orgány členských štátov neudelili alebo aby odňali povolenie v prípade, keď z obsahu obchodných plánov, geografického rozloženia alebo zo skutočne vykonávaných činností je zrejmé, že si investičná spoločnosť vybrala právny systém niektorého členského štátu preto, aby sa vyhla prísnejším pravidlám, ktoré platia v inom členskom štáte, na území ktorého mieni vykonávať alebo vykonáva väčšiu časť svojich činností. Investičná spoločnosť, ktorá je právnickou osobou, by mala získať povolenie v členskom štáte, v ktorom má svoje registrované sídlo. Investičná spoločnosť, ktorá nie je právnickou osobou, by mala získať povolenie v členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie. Okrem toho by mali členské štáty vyžadovať, aby ústredie investičnej spoločnosti bolo vždy situované v jeho domovskom členskom štáte a aby tam skutočne pôsobilo.

(47)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/EC (20) sa stanovili podrobné kritériá obozretného posudzovania navrhovaných akvizícií v investičnej spoločnosti a postup ich uplatňovania. S cieľom zabezpečiť vo vzťahu k procesu posudzovania, ako aj k jeho výsledku právnu istotu, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť je vhodné potvrdiť kritériá a proces obozretného posudzovania podľa uvedenej smernice.

Príslušné orgány by mali hodnotiť najmä vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančná kondícia navrhovanej akvizície na základe všetkých týchto kritérií: dobré meno navrhovaného nadobúdateľa; dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť činnosť investičnej spoločnosti v dôsledku navrhovanej akvizície; finančná kondícia navrhovaného nadobúdateľa; fakt, či investičná spoločnosť bude schopná splniť prudenciálne požiadavky vyplývajúce z tejto smernice a z ostatných smerníc, konkrétne zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (21) a smernice 2013/36/EÚ; fakt, či existujú primerané dôvody predpokladať, že v súvislosti s navrhovanou akvizíciou dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusom o ne v zmysle článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (22), alebo že by sa navrhovanou akvizíciou mohlo zvýšiť ich riziko.

(48)

Investičná spoločnosť, ktorá získala povolenie vo svojom domovskom členskom štáte, by mala mať oprávnenie poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti v rámci celej Únie bez toho, aby žiadala o zvláštne povolenie od príslušného orgánu členského štátu, v ktorom má záujem poskytovať takéto služby alebo vykonávať takéto činnosti.

(49)

Keďže určité investičné spoločnosti sú vylúčené z určitých povinností uložených smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, tieto spoločnosti by povinne mali mať buď minimálnu výšku základného imania, alebo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone povolania alebo ich kombináciu. Úpravy výšky tohto poistenia by mali zohľadňovať úpravy vykonané v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES (23). Týmto konkrétnym postupom na účely kapitálovej primeranosti by nemalo byť dotknuté žiadne rozhodnutie týkajúce sa príslušného postupu vzhľadom na tieto spoločnosti podľa budúcich zmien práva Únie o kapitálovej primeranosti.

(50)

Keďže pôsobnosť predpisov o obozretnosti by sa mala obmedziť na tie subjekty, ktoré na základe toho, že profesionálne vedú obchodnú knihu, predstavujú zdroj rizika protistrany pre ostatných účastníkov trhu, subjekty, ktoré obchodujú na vlastný účet s inými finančnými nástrojmi ako komoditné deriváty, emisné kvóty alebo ich deriváty, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že nie sú tvorcami trhu, neobchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov, nie sú členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu alebo MTF, nemajú priamy elektronický prístup k obchodnému miestu a nepoužívajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania.

(51)

Na ochranu vlastníckych a iných obdobných práv investora súvisiacich s cennými papiermi a práv investora súvisiacich s financiami zverenými spoločnosti by sa tieto práva mali predovšetkým uchovávať oddelene od práv spoločnosti; táto zásada by však nemala brániť spoločnosti v obchodovaní vo vlastnom mene, ale na účet investora, ak to vyžaduje samotná povaha transakcie a ak s tým investor súhlasí, napríklad v prípade požičiavania cenných papierov.

(52)

Požiadavky týkajúce sa ochrany aktív klienta sú kľúčovým nástrojom na ochranu klientov pri poskytovaní služieb a činností. Tieto požiadavky je možné vylúčiť, keď sa na investičnú spoločnosť prevedie úplné vlastníctvo finančných prostriedkov a finančného nástroja na účely pokrytia akýchkoľvek súčasných alebo budúcich skutočných, podmienených alebo prípadných povinností. Táto široká možnosť môže vytvárať neistotu a ohroziť účinnosť požiadaviek týkajúcich sa ochrany aktív klientov. Preto aspoň v prípade aktív retailových klientov je primerané obmedziť možnosť, aby investičné spoločnosti uzatvárali dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (24), na účel zabezpečenia alebo iného pokrytia svojich povinností.

(53)

Je potrebné posilniť úlohu riadiacich orgánov investičných spoločností, regulovaných trhov a poskytovateľov služieb vykazovania údajov pri zabezpečení riadneho a obozretného riadenia spoločností, podpory integrity trhu a záujmov investorov. Riadiaci orgán investičnej spoločnosti, regulované trhy a poskytovatelia služieb vykazovania údajov by mali vždy venovať dostatok času a mať primerané kolektívne znalosti, schopnosti a skúsenosti, aby boli schopní chápať činnosti spoločnosti vrátane hlavných rizík. V snahe zabrániť skupinovému rozmýšľaniu a uľahčiť nezávislé názory a kritické spochybňovanie by preto riadiace orgány mali byť dostatočne rôznorodé, pokiaľ ide o vek, rod, geografický pôvod, vzdelanie a profesionálne zázemie, aby zabezpečovali rôznosť názorov a skúseností. Zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch by sa tiež mohlo považovať za pozitívny spôsob, ako zvýšiť rôznorodosť, pretože poskytuje kľúčovú perspektívu a reálne znalosti o vnútornom fungovaní spoločností. Preto by jedným z kritérií zloženia riadiacich orgánov mala byť rôznorodosť. Rôznorodosť by mala byť všeobecnejšie aj predmetom náborovej politiky spoločností. Takáto politika by napríklad mala nabádať spoločnosti k tomu, aby kandidátov vyberali z užších zoznamov zahŕňajúcich predstaviteľov oboch pohlaví. V záujmoch uceleného prístupu k riadeniu a správe spoločností je vhodné zaviesť do požiadaviek na investičné spoločnosti čo možno najväčší súlad s tými, ktoré sa uvádzajú v smernici 2013/36/EÚ.

(54)

Riadiaci orgán by mal byť v záujme zaistenia účinného dohľadu nad činnosťami investičnej spoločnosti, regulovaných trhov a poskytovateľov služieb vykazovania údajov a ich kontroly zodpovedný za celkovú stratégiu spoločnosti s prihliadnutím na činnosť a rizikový profil spoločnosti. Riadiaci orgán by mal prevziať presne vymedzené povinnosti v rámci celého obchodného cyklu spoločnosti v oblastiach stanovenia a vymedzenia strategických cieľov, stratégie v oblasti rizika a vnútornej správy a riadenia spoločnosti, schvaľovania jej internej organizácie vrátane kritérií náboru a odborného vzdelávania pracovníkov, účinného dohľadu nad vrcholovým manažmentom, vymedzenia celkových politík upravujúcich poskytovanie služieb a činností vrátane odmeňovania pracovníkov predaja a schvaľovania nových produktov na distribúciu klientom. Vďaka pravidelnému monitorovaniu a posudzovaniu strategických cieľov spoločností, ich internej organizácie a ich politík poskytovania služieb a činností by investičné spoločnosti mali byť neustále schopné zaisťovať riadne a obozretné riadenie v záujme integrity trhov a ochrany investorov. Spojenie príliš veľkého množstva riadiacich funkcií by bránilo členovi riadiaceho orgány v tom, aby mohol venovať primeraný čas výkonu úlohy dohľadu.

Preto je potrebné obmedziť množstvo riadiacich funkcií, ktoré môže člen riadiaceho orgánu zastávať naraz v rozličných subjektoch. Riadiace funkcie v organizáciách, ktoré nesledujú prevažne obchodné ciele, napr. v neziskových alebo charitatívnych organizáciách, by však nemali byť zohľadnené na účely uplatňovania tohto obmedzenia.

(55)

V členských štátoch sa používajú rozdielne štruktúry správy a riadenia. Vo väčšine prípadov sa používajú štruktúry pozostávajúce z jednej alebo dvoch rád. Vymedzenia pojmov použité v tejto smernici sú zamerané na obsiahnutie všetkých existujúcich štruktúr bez toho, aby sa uprednostňovala ktorákoľvek konkrétna štruktúra. Slúžia len na účel stanovenia pravidiel zameraných na dosiahnutie určitého výsledku bez ohľadu na vnútroštátne právo obchodných spoločností uplatniteľné na inštitúcie v každom členskom štáte. Vymedzenia by teda nemali byť v rozpore so všeobecným rozdelením kompetencií v súlade s vnútroštátnym právom obchodných spoločností.

(56)

Narastajúce spektrum činností, ktoré mnohé investičné spoločnosti vykonávajú súčasne, zvyšuje potenciál pre možné konflikty záujmov medzi týmito rôznymi činnosťami a záujmami ich klientov. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa zabezpečili pravidlá, ktoré zaručia, aby takéto konflikty nemali nepriaznivý vplyv na záujmy ich klientov. Spoločnosti majú povinnosť prijímať účinné opatrenia na identifikáciu, prevenciu a riadenie konfliktov záujmov a čo najväčšie zmierňovanie potenciálnych dôsledkov týchto rizík. Ak určité reziduálne riziko ujmy na klientových záujmoch napriek tomu zostáva, klient by mal byť jasne informovaný o všeobecnej povahe a/alebo zdrojoch konfliktov záujmov z hľadiska klienta a o krokoch podniknutých na zmiernenie týchto rizík pred vykonaním akejkoľvek činnosti v jeho mene.

(57)

Smernica Komisie 2006/73/ES (25) umožňuje členským štátom požadovať v súvislosti s organizačnými požiadavkami na investičné spoločnosti nahrávať telefonickú konverzáciu alebo elektronickú komunikáciu obsahujúcu pokyny klientov. Nahrávanie telefonickej konverzácie alebo elektronickej komunikácie obsahujúcej pokyny klientov je zlučiteľné s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a je oprávnené v záujme posilnenia ochrany investorov, zlepšenia dohľadu nad trhom a zvýšenia právnej istoty v záujme investičných spoločností a ich klientov. Dôležitosť týchto záznamov sa uvádza aj v technickom odporúčaní Komisie, ktoré Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere zverejnil 29. júla 2010. Takéto záznamy by mali zabezpečiť, aby existovali dôkazy o podmienkach akýchkoľvek pokynov zadaných klientmi a ich súvislosť s transakciami, ktoré uskutočnili investičné spoločnosti, ako aj na odhaľovanie akéhokoľvek konania, ktoré môže byť relevantné z hľadiska zneužívania trhu, vrátane situácie, keď spoločnosti obchodujú na vlastný účet.

Na tento účel sú potrebné záznamy všetkých konverzácií, ktorých účastníkmi boli zástupcovia spoločnosti pri obchodovaní alebo zamýšľanom obchodovaní na vlastný účet. Ak klienti oznamujú pokyny prostredníctvom iných kanálov než telefonicky, takáto komunikácia by sa mala uskutočniť na trvanlivom médiu, ako sú napríklad poštové zásielky, faxy, emaily a záznamy pokynov klienta urobené na stretnutiach. Napríklad obsah príslušných osobných rozhovorov s klientom by sa dal zaznamenať prostredníctvom písomnej zápisnice alebo poznámok. Takéto pokyny by sa mali považovať za rovnocenné pokynom prijatým telefonicky. Ak sa osobné rozhovory s klientmi zaznamenávajú prostredníctvom zápisníc, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zaviedli zodpovedajúce ochranné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby klient nebol poškodený v dôsledku toho, že v zápisnici nebol presný záznam komunikácie medzi zúčastneným stranami. Takéto ochranné opatrenia by nemali znamenať žiaden predpoklad zodpovednosti zo strany klienta.

S cieľom poskytnúť právnu istotu v súvislosti s rozsahom tejto povinnosti je vhodné uplatniť ju na všetky zariadenia, ktoré spoločnosť poskytuje, alebo ktoré má investičná spoločnosť povolené používať, a požadovať, aby investičné spoločnosti prijali primerané kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa v súvislosti s transakciami nepoužívali žiadne zariadenia v súkromnom vlastníctve. Tieto záznamy by mali byť k dispozícii príslušným orgánom pri plnení ich úloh v oblasti dohľadu a pri výkone opatrení na presadzovanie podľa tejto smernice a podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014, nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ (26), aby sa príslušným orgánom pomohlo identifikovať konanie, ktoré nie je v súlade s právnym rámcom upravujúcim činnosť investičných spoločností. Tieto záznamy by mali byť k dispozícii aj investičným spoločnostiam a klientom na preukázanie vývoja ich vzťahu, pokiaľ ide o pokyny zaslané klientmi a transakcie uskutočnené spoločnosťami. Na tieto účely je vhodné ustanoviť v tejto smernici zásady všeobecného režimu týkajúceho sa nahrávania telefonickej konverzácie alebo elektronickej komunikácie obsahujúcej pokyny klientov.

(58)

V súlade so závermi Rady o posilňovaní európskeho finančného dohľadu z júna 2009 a s cieľom prispieť k stanoveniu jednotného súboru pravidiel pre finančné trhy Únie, pomôcť rozvíjať rovnaké podmienky pre členské štáty a účastníkov trhu, posilniť ochranu investorov a zlepšiť dohľad a presadzovanie sa Únia zaviazala podľa potreby minimalizovať v práve Únie o finančných službách rozsah diskrečných právomocí členských štátov. Okrem zavedenia spoločného režimu nahrávania telefonickej konverzácie alebo elektronickej komunikácie obsahujúcej pokyny klientov v tejto smernici je vhodné obmedziť v určitých prípadoch možnosť príslušných orgánov delegovať úlohy dohľadu, obmedziť rozsah diskrečných právomocí pri požiadavkách vzťahujúcich sa na viazaných sprostredkovateľov a na oznamovanie údajov pobočkami.

(59)

Využívanie technológií v obchodovaní sa v poslednom desaťročí značne rozvinulo a účastníci trhu ich v súčasnosti využívajú v širokej miere. Mnoho účastníkov trhu v súčasnosti využíva algoritmické obchodovanie, pri ktorom počítačový algoritmus automaticky stanovuje aspekty pokynu s minimálnou alebo žiadnou intervenciou človeka. Mali by sa regulovať riziká plynúce z algoritmického obchodovania. Použitie algoritmov v poobchodnom spracovaní vykonaných transakcií však nie je algoritmickým obchodovaním. Investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania, pričom vykonáva stratégiu tvorby trhu, by mala uvedenú tvorbu trhu vykonávať nepretržite počas určenej časti obchodných hodín daného obchodného miesta. V regulačných technických predpisoch by sa malo spresniť, čo znamená určená časť obchodných hodín daného obchodného miesta tým, že sa zabezpečí, aby bola táto určená časť významná v porovnaní s celkovým počtom obchodným hodín, pričom sa zohľadní likvidita, rozsah a povaha konkrétneho trhu a vlastnosti obchodovaného finančného nástroja.

(60)

Investičné spoločnosti, ktoré sa zapájajú do algoritmického obchodovania, pričom vykonávajú stratégiu tvorby trhu, by mali disponovať vhodnými systémami a kontrolami danej činnosti. Takáto činnosť by sa mala chápať spôsobom, ktorý je osobitý pre jej kontext a účel. Vymedzenie takejto aktivity je preto nezávislé od vymedzenia takého pojmu ako je „činnosti tvorby trhu“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 (27).

(61)

Osobitnou podskupinou algoritmického obchodovania je vysokofrekvenčné algoritmické obchodovanie, pri ktorom systém obchodovania analyzuje údaje alebo signály z trhu s vysokou rýchlosťou, a potom zasiela alebo aktualizuje veľké množstvá pokynov vo veľmi krátkom čase v reakcii na túto analýzu. Vysokofrekvenčné algoritmické obchodovanie môže konkrétne obsahovať prvky, ako je napríklad iniciácia, generovanie, smerovanie a vykonanie pokynu, ktoré určuje systém bez intervencie človeka pri každom jednotlivom obchode alebo pokyne, krátky časový rámec na vytvorenie a likvidáciu pozícií, vysoký denný obrat v portfóliu, vysoký pomer medzi pokynmi a obchodmi počas daného dňa a ukončenie obchodného dňa na neutrálnej pozícii alebo blízko nej. Vysokofrekvenčné algoritmické obchodovanie je charakteristické okrem iného vysokým počtom správ v rámci daného dňa, ktoré predstavujú pokyny, kotácie alebo zrušenia. Pri určovaní toho, čo predstavuje vysoký počet správ v rámci daného dňa, by sa mala brať do úvahy totožnosť konečného klienta stojaceho za danou aktivitou, dĺžka obdobia pozorovania, porovnanie s celkovou činnosťou na trhu počas tohto obdobia a relatívna koncentrácia alebo fragmentácia činnosti. Vysokofrekvenčné algoritmické obchodovanie zvyčajne vykonávajú obchodníci, ktorí používajú na obchodovanie svoj vlastný kapitál, a nepredstavuje stratégiu ako takú, ale zvyčajne znamená využívanie sofistikovaných technológií na realizáciu tradičnejších stratégií obchodovania, ako tvorba trhu alebo arbitráž.

(62)

Technický pokrok umožňuje vysokofrekvenčné obchodovanie a vývoj podnikateľských modelov. Vysokofrekvenčné obchodovanie je uľahčené kolokáciou zariadení účastníkov trhu blízko k párovaciemu zariadeniu obchodného miesta. Aby sa zabezpečili riadne a spravodlivé podmienky obchodovania, treba od obchodných miest požadovať, aby takéto služby kolokácie poskytovali nediskriminačne, spravodlivo a transparentne. Využívanie technológií pri obchodovaní zvýšilo rýchlosť, kapacitu a zložitosť spôsobu, akým investori obchodujú. Účastníkom trhu umožnilo uľahčiť ich klientom priamy elektronický prístup k trhom prostredníctvom využívania ich systémov obchodovania, prostredníctvom priameho trhového prístupu alebo sponzorovaného prístupu. Technológie pri obchodovaní vo všeobecnosti priniesli trhu a účastníkom trhu výhody ako širšia účasť na trhoch, vyššia likvidita, užšie rozpätia, nižšia krátkodobá volatilita a prostriedky na dosiahnutie lepšieho vykonávania pokynov klientov. Uvedené nové technológie obchodovania však vedú aj k mnohým potenciálnym rizikám, akými je vyššie riziko preťaženia systémov v obchodných miestach v dôsledku veľkých objemov pokynov, riziká algoritmického obchodovania vedúce k duplicitným alebo chybovým pokynom alebo inému nesprávnemu fungovaniu, čo môže viesť k narúšaniu fungovania trhu.

Existuje aj riziko nadmernej reakcie systémov algoritmického obchodovania na iné trhové udalosti, čo v prípade už existujúceho problému na trhu môže zhoršiť volatilitu. Napokon samotné algoritmické obchodovanie alebo metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania môžu, ako akákoľvek iná forma obchodovania, viesť v prípade zneužitia k určitým formám konania, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014. Vysokofrekvenčné obchodovanie môže z dôvodu informačnej výhody poskytovanej obchodníkom zapojeným do vysokofrekvenčného obchodovania tiež nabádať investorov k tomu, aby si zvolili realizáciu obchodov na miestach, kde sa môžu vyhnúť vzájomnému pôsobeniu s obchodníkmi zapojenými do vysokofrekvenčného obchodovania. Je vhodné podrobiť metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania, ktoré sa opierajú o určité špecifické charakteristiky, osobitnej regulačnej kontrole. Zatiaľ čo ide hlavne o metódy, ktoré sa opierajú o obchodovanie na vlastný účet, takáto kontrola by sa mala uplatňovať aj v prípade, že vykonávanie danej metódy je koncipované tak, aby sa zabránilo jej vykonávaniu na vlastný účet.

(63)

Tieto potenciálne riziká vyplývajúce z väčšieho využívania technológií možno najlepšie zmierniť kombináciou opatrení a osobitných mechanizmov na kontrolu rizika zameraných na spoločnosti, ktoré vykonávajú algoritmické obchodovanie alebo metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania a ktoré poskytujú priamy elektronický prístup, a opatrení zameraných na organizátorov obchodných miest, cez ktorých získavajú tieto spoločnosti prístup. S cieľom posilniť odolnosť trhov vzhľadom na vývoj technológií by tieto opatrenia mali zohľadňovať technické usmernenia vydané Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (28) (ESMA) vo februári 2012 s názvom Systémy a kontroly v prostredí automatizovaného obchodovania pre obchodné platformy, investičné spoločnosti a príslušné orgány (ESMA/2012/122) a vychádzať z nich. Je žiaduce zabezpečiť, aby všetky spoločnosti vykonávajúce vysokofrekvenčné algoritmické obchodovanie mali udelené povolenie. Takéto povolenie by malo zabezpečiť, aby sa na spoločnosti vzťahovali organizačné požiadavky podľa tejto smernice a aby bol nad nimi vykonávaný riadny dohľad. Od subjektov, ktorým sa udelilo povolenie a nad ktorými sa vykonáva dohľad na základe práva Únie upravujúcich finančný sektor a ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ale zapájajú sa do algoritmického obchodovania alebo metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania, by sa však nemalo vyžadovať, aby získali povolenie podľa tejto smernice, a mali by sa na ne vzťahovať len opatrenia a mechanizmy kontroly zamerané na riešenie osobitných rizík vyplývajúcich z týchto typov obchodovania. V tejto súvislosti by mal orgán ESMA zohrávať dôležitú koordinačnú úlohu s cieľom definovať primeranú veľkosť tiku v záujme zabezpečenia riadneho fungovania trhov na úrovni Únie.

(64)

Investičné spoločnosti aj obchodné miesta by mali zaistiť zavedenie spoľahlivých opatrení, ktoré zabezpečia, aby algoritmické obchodovanie alebo metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania nenarúšalo fungovanie trhu a nemohlo sa zneužívať. Obchodné miesta by mali tiež zabezpečiť, aby ich systémy obchodovania boli odolné a riadne testované na zvládnutie vyšších tokov pokynov alebo trhových tlakov a aby boli na obchodných miestach zavedené prerušovače na dočasné zastavenie obchodovania alebo jeho obmedzenie v prípade náhlych neočakávaných pohybov cien.

(65)

Takisto je potrebné zabezpečiť, aby bola štruktúra poplatkov obchodných miest transparentná, nediskriminačná a spravodlivá, a aby neboli štruktúrované tak, aby sa podporovalo narušovanie podmienok trhu. Je preto vhodné, aby sa obchodným miestam umožnilo, aby upravili svoje poplatky za zrušené pokyny v závislosti od dĺžky času, počas ktorého sa pokyn uchovával, a aby kalibrovali poplatky ku každému finančnému nástroju, na ktorý sa vzťahujú. Členské štáty by mali mať tiež možnosť umožniť obchodným miestam ukladať vyššie poplatky za zadávanie pokynov, ktoré sú následne zrušené, alebo účastníkom, ktorí zadávajú vysoký počet zrušených pokynov, a tým, ktorí používajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania, s cieľom zohľadniť dodatočnú záťaž na kapacitu systému bez toho, že by z toho nevyhnutne plynuli výhody iným účastníkom trhu.

(66)

Okrem opatrení týkajúcich sa algoritmického obchodovania a metód vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania je vhodné zakázať investičným spoločnostiam, aby poskytovali svojim klientom priamy elektronický prístup k trhom, ak takýto prístup nepodlieha riadnym systémom a kontrolám. Nezávisle od formy poskytovaného priameho elektronického prístupu by spoločnosti poskytujúce takýto prístup mali posúdiť a preskúmať, či je vhodné, aby klienti túto službu používali, a zabezpečiť, aby sa na používanie tejto služby uložili opatrenia na kontrolu rizika a aby si tieto spoločnosti zachovali zodpovednosť za obchodovanie svojich klientov prostredníctvom použitia ich systémov alebo ich kódov pre obchodovanie. Je vhodné, aby podrobné organizačné požiadavky týkajúce sa týchto nových foriem obchodovania boli podrobnejšie stanovené v regulačných technických predpisoch. To by malo zabezpečiť, aby sa požiadavky mohli zmeniť a doplniť, ak je to potrebné na zohľadnenie ďalšej inovácie a vývoja v uvedenej oblasti.

(67)

S cieľom zabezpečiť účinný dohľad a umožniť príslušným orgánom prijať včas vhodné opatrenia proti poškodzujúcim alebo podvodným algoritmickým stratégiám je potrebné označiť všetky pokyny generované algoritmickým obchodovaním. Prostredníctvom označovania by sa príslušným orgánom malo umožniť identifikovať a rozlíšiť pokyny, ktoré majú pôvod v rôznych algoritmoch, a efektívne rekonštruovať a vyhodnotiť stratégie, ktoré algoritmickí obchodníci používajú. Týmto by sa malo zmierniť riziko, že pokyny sa nejednoznačne priradia k algoritmickej stratégii a obchodníkovi. Označovanie umožňuje, aby príslušné orgány reagovali účinne a efektívne proti algoritmickým obchodným stratégiám, ktoré pôsobia zneužívajúco alebo predstavujú riziká pre riadne fungovanie trhu.

(68)

Aby sa zabezpečilo zachovanie integrity trhu v súvislosti s technickým pokrokom na finančných trhoch, by sa orgán ESMA mal pravidelne snažiť, aby ho národní experti oboznamovali o vývoji v oblasti technológie obchodovania vrátane vysokofrekvenčného obchodovania a o nových postupoch, ktoré by mohli predstavovať zneužitie trhu, aby sa tak identifikovali a podporili efektívne stratégie na prevenciu a odstraňovanie takýchto prípadov zneužitia.

(69)

V súčasnosti v Únii funguje mnoho obchodných miest, pričom na mnohých z nich sa obchoduje s rovnakými finančnými nástrojmi. V záujme odstránenia potenciálnych rizík pre záujmy investorov je potrebné formalizovať a ďalej koordinovať procesy dôsledkov na obchodovanie na ostatných obchodných miestach, ak sa investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto rozhodne pozastaviť obchodovanie s finančným nástrojom alebo vylúčiť finančný nástroj z obchodovania. V záujme právnej istoty a na primerané riešenie konfliktov záujmov pri rozhodovaní o pozastavení obchodovania s finančnými nástrojmi alebo vylúčení finančných nástrojov z obchodovania by sa malo zabezpečiť, že v prípade, ak investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto zastaví obchodovanie v dôsledku toho, že neexistuje súlad s ich pravidlami, ostatní budú nasledovať toto rozhodnutie, ak o tom rozhodnú ich príslušné orgány, okrem prípadu, ak by pokračujúce obchodovanie mohlo byť oprávnené z dôvodu mimoriadnych okolností. Okrem toho je potrebné formalizovať a zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s pozastavením obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčením finančného nástroja z obchodovania v určitom obchodnom mieste. Tieto opatrenia by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby sa zabránilo obchodným miestam v tom, aby používali informácie prenášané v súvislosti s pozastavením alebo odstránením finančného nástroja z obchodovania na obchodné účely.

(70)

Na finančných trhoch je aktívnych čoraz viac investorov, ktorým sa poskytuje zložitejší rozsiahly súbor služieb a nástrojov, a z hľadiska tohto vývoja je potrebné zabezpečiť určitú mieru harmonizácie s cieľom poskytnúť investorom vysokú úroveň ochrany v rámci celej Únie. Keď sa prijala smernica 2004/39/ES, rastúca závislosť investorov od osobných odporúčaní vyžadovala zahrnúť poskytovanie investičného poradenstva ako investičnej služby, ktoré podlieha udeleniu povolenia a osobitným povinnostiam týkajúcim sa výkonu činnosti. Pretrvávajúca dôležitosť osobných odporúčaní pre klientov a rastúca zložitosť služieb a nástrojov vyžadujú posilnenie povinností týkajúcich sa výkonu činnosti v záujme zvýšenia ochrany investorov.

(71)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby investičné spoločnosti konali v najlepšom záujme svojich klientov a aby boli schopné plniť svoje povinnosti, ktoré im ukladá táto smernica. Investičné spoločnosti by mali v súlade s tým chápať vlastnosti ponúkaných alebo odporúčaných finančných nástrojov a preskúmať účinné politiky a postupy na identifikáciu kategórie klientov, ktorým sa majú produkty a služby poskytovať. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby investičné spoločnosti, ktoré vytvárajú finančné nástroje, zabezpečili, že tieto produkty budú vytvorené tak, aby spĺňali potreby určeného v cieľového trhu koncových klientov v rámci príslušnej kategórie klientov, aby prijali vhodné opatrenia, ktorými zabezpečia, že finančné nástroje budú distribuované na určenom cieľovom trhu, a aby pravidelne preskúmali určenie cieľového trhu produktov, ktoré ponúkajú, a ich výkonnosť. Investičné spoločnosti, ktoré ponúkajú alebo odporúčajú klientom finančné nástroje, ktoré ony samy nevytvárajú, by mali tiež mať k dispozícii príslušné mechanizmy na získanie a pochopenie príslušných informácií týkajúcich sa procesu schvaľovania produktu vrátane určeného cieľového trhu a vlastností produktu, ktorý ponúkajú alebo odporúčajú. Touto povinnosťou by nemali byť dotknuté žiadne posúdenia primeranosti alebo vhodnosti, ktoré má následne vykonať investičná spoločnosť v rámci poskytovania investičných služieb klientov na základe jeho osobných potrieb, vlastností a cieľov.

V záujme toho, aby sa zabezpečilo, že finančné nástroje sa budú ponúkať alebo odporúčať iba vtedy, ak je to v záujme klienta, investičné spoločnosti ponúkajúce alebo odporúčajúce produkt, ktoré vytvárajú spoločnosti nepodliehajúce požiadavkám na riadenie produktu stanoveným v tejto smernici alebo ktoré vytvárajú spoločnosti tretích krajín, by mali mať k dispozícii vhodné mechanizmy na získanie dostatočných informácií o daných finančných nástrojoch.

(72)

S cieľom poskytnúť investorom všetky dôležité informácie je vhodné požadovať, aby investičné spoločnosti poskytujúce investičné poradenstvo uviedli cenu poradenstva objasnili základ poradenstva, ktoré poskytujú, najmä okruh produktov, ktoré zohľadňujú pri poskytovaní osobných odporúčaní klientom, ako aj fakt, či poskytujú investičné poradenstvo na nezávislom základe a či poskytujú klientom pravidelné posúdenie vhodnosti im odporučených finančných nástrojov. Takisto je vhodné požadovať, aby investičné spoločnosti vysvetlili svojim klientom dôvody na poskytnutie poradenstva.

(73)

S cieľom ďalej stanoviť regulačný rámec pre poskytovanie investičného poradenstva a súčasne ponechať investičným spoločnostiam a klientom možnosť voľby je vhodné ustanoviť podmienky poskytovania tejto služby, keď spoločnosť informujú klientov, že služba sa poskytuje na nezávislom základe. Keď sa poradenstvo poskytuje na nezávislom základe, pred osobným odporúčaním by sa mala posúdiť dostatočná škála produktov rôznych poskytovateľov produktov. Poradca nemusí posudzovať investičné produkty všetkých poskytovateľov produktov alebo emitentov, ktoré sú dostupné na trhu, ale škála finančných nástrojov by sa nemala obmedziť na finančné nástroje emitované alebo poskytované subjektmi, ktoré majú úzke väzby s danou investičnou spoločnosťou alebo iné právne či hospodárske vzťahy, ako napríklad zmluvný vzťah, také úzke, že by mohli ohroziť nezávislosť poskytovaného poradenstva.

(74)

S cieľom posilniť ochranu investorov a zlepšiť zrozumiteľnosť pre klientov v súvislosti so službou, ktorú dostávajú, je tiež vhodné ešte viac obmedziť možnosť, aby spoločnosti poskytujúce služby investičného poradenstva na nezávislom základe a službu riadenia portfólia prijímali a ponechávali si poplatky, provízie alebo akékoľvek peňažné alebo nepeňažné výhody od tretích strán, a najmä od emitentov alebo poskytovateľov produktov. To znamená, že všetky poplatky, provízie a peňažné výhody zaplatené alebo poskytnuté treťou stranou sa musia v plnej výške vrátiť klientovi čo najskôr po prijatí takejto platby spoločnosťou a spoločnosť by nemala mať možnosť kompenzovať akékoľvek platby tretej strany z poplatkov, ktoré má klient spoločnosti uhradiť. Klient by mal byť presne a v prípade potreby pravidelne informovaný o všetkých poplatkoch, províziách a výhodách, ktoré spoločnosť prijala v súvislosti s investičnými službami poskytovanými klientovi a ktoré mu previedla. Spoločnosti poskytujúce nezávislé poradenstvo alebo správu portfólia by mali tiež v rámci svojich organizačných požiadaviek vypracovať politiku, ktorou zabezpečia, prijaté platby tretej strany budú pridelené a prevedené klientom. Mali by byť dovolené len menšie nepeňažné výhody za predpokladu, že klientovi sú jasne oznámené, že dokážu posilniť kvalitu poskytovanej služby a že by sa nemohli považovať za narúšajúce schopnosť investičných spoločností konať v najlepšom záujme svojich klientov.

(75)

Pri poskytovaní služby investičného poradenstva na nezávislom základe a službu správy portfólia sú poplatky, provízie alebo nepeňažné výhody vyplácané alebo poskytované osobou v mene klienta by mali byť povolené len do tej miery, pokiaľ si je osoba vedomá toho, že tieto platby boli uskutočnené v mene tejto osoby a že suma a frekvencia akejkoľvek platby je dohodnutá medzi klientom a investičnou spoločnosťou a neurčuje ich tretia strana. Medzi prípady, ktoré by spĺňali túto požiadavku, patrí aj situácia, keď klient uhrádza faktúru spoločnosti priamo alebo ju uhrádza nezávislá tretia strana, ktorá nemá žiadne spojenie s investičnou spoločnosťou, pokiaľ ide o investičnú službu poskytovanú klientovi, a ktorá koná len na základe pokynov klienta, ako aj prípade, keď klient si dohodne poplatok za službu poskytovanú investičnou spoločnosťou a tento poplatok zaplatí. Bol by to vo všeobecnosti prípad účtovníkov alebo právnikov konajúcich na základe jasných platobných pokynov klienta, alebo keď daná osoba koná ako obyčajný sprostredkovateľ platby.

(76)

V tejto smernici sa stanovia podmienky a postupy, ktoré by mali členské štáty dodržiavať, keď majú v úmysle stanoviť ďalšie požiadavky. Takéto požiadavky môžu zahŕňať zákaz alebo ďalšie obmedzenie ponuky alebo akceptovania poplatkov, provízií alebo iných peňažných či nepeňažných výhod platených alebo poskytnutých ktoroukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s poskytovaním služieb klientovi.

(77)

S cieľom ďalej chrániť spotrebiteľov je vhodné zabezpečiť, aby dané investičné spoločnosti neodmeňovali svojich zamestnancov alebo nehodnotili ich výkon spôsobom, ktorý je v rozpore s povinnosťou spoločnosti konať v najlepšom záujme svojich klientov, napríklad prostredníctvom odmeňovania, predajných cieľov alebo iným spôsobom, ktorý poskytuje motiváciu na odporúčanie alebo predaj konkrétneho finančného nástroja, ak iný produkt môže klientovým potrebám lepšie vyhovovať.

(78)

V prípade, že sa poskytuje dostatok informácií týkajúcich sa nákladov a pridružených poplatkov alebo rizík vo vzťahu k samotnému finančnému nástroju, a to v súlade s iným právom Únie, by sa tieto informácie mali považovať za primerané na účely poskytovania informácií klientom v zmysle tejto smernice. Investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie, ktorú distribuujú daný finančný nástroj, by však okrem toho mali informovať svojich klientov o všetkých ostatných nákladoch a pridružených poplatkoch súvisiacich s poskytovaním investičných služieb vo vzťahu s daným finančným nástrojom.

(79)

Vzhľadom na zložitosť investičných produktov a pokračujúcu inováciu v ich navrhovaní je tiež dôležité zabezpečiť, aby zamestnanci, ktorí poskytujú poradenstvo alebo predávajú investičné produkty retailovým klientom, mali znalosti a spôsobilosť na primeranej úrovni, pokiaľ ide o ponúkané produkty. Investičné spoločnosti by mali svojim zamestnancom poskytnúť dostatočný čas a zdroje na dosiahnutie týchto znalostí a spôsobilosti a na ich uplatňovanie v poskytovaní služieb klientom.

(80)

Investičné spoločnosti smú poskytovať investičné služby, ktoré spočívajú len vo vykonávaní a/alebo prijímaní a postúpení pokynov klienta, bez potreby získať informácie o znalostiach a skúsenostiach klienta na posúdenie primeranosti služby alebo finančného nástroja pre klienta. Keďže tieto služby znamenajú závažné zníženie ochrany klienta, je vhodné zlepšiť podmienky ich poskytovania. Je vhodné vylúčiť najmä možnosť poskytovať tieto služby v spojení s vedľajšou službou spočívajúcou v poskytovaní úverov alebo pôžičiek investorom s cieľom umožniť im vykonať transakciu, do ktorej je zapojená investičná spoločnosť, keďže toto zvyšuje zložitosť transakcie a sťažuje chápanie s tým spojeného rizika. Takisto je vhodné lepšie vymedziť kritériá výberu finančných nástrojov, ktorých by sa tieto služby mali týkať, s cieľom vylúčiť určité finančné nástroje vrátane tých, ktoré obsahujú derivát alebo majú takú štruktúru, ktorá klientovi sťažuje chápať príslušné riziko, akcií v podnikoch, ktoré nie sú podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), a štruktúrovaných PKIPCP, ako sa uvádza v článku 36 ods. 1 druhom pododseku nariadenia Komisie (EÚ) č. 583/2010 (29). Prístupom k určitým PKIPCP ako ku komplexným produktom by nemalo byť dotknuté budúce právo Únie, ktorým sa vymedzí rozsah pôsobnosti týchto produktov a pravidlá, ktoré sa na ne vzťahujú.

(81)

Krížový predaj predstavuje bežnú stratégiu poskytovateľov retailových finančných služieb v celej Únii. Môžu retailovým klientom prinášať výhody, ale takisto môžu predstavovať postupy, pri ktorých sa dostatočne nezohľadňuje záujem klienta. Napríklad určité formy postupov v oblasti krížového predaja, akými sú najmä postupy viazania produktov, pri ktorých sa v balíku predávajú spoločne dve alebo viacero finančných služieb a aspoň jedna z týchto služieb nie je k dispozícii samostatne, môžu narúšať hospodársku súťaž a negatívne ovplyvňovať mobilitu klientov a ich schopnosť informovane sa rozhodnúť. Príkladom postupov viazania produktov môže byť potrebné otvorenie bežných účtov, keď sa investičná služba poskytuje retailovému klientovi. Hoci postupy viazania produktov, pri ktorých sa v balíku predávajú dve alebo viacero finančných služieb, ale každú zo služieb možno kúpiť aj samostatne, môžu takisto narúšať hospodársku súťaž a negatívne ovplyvňovať mobilitu zákazníkov a schopnosť klientov informovane sa rozhodnúť, aspoň nechávajú výber na klienta, a preto môžu predstavovať menšie riziko, pokiaľ ide o plnenie povinností podľa tejto smernice zo strany investičných spoločností. Využívanie takýchto praktík by sa malo dôkladne posúdiť v záujme podpory hospodárskej súťaže a výberu spotrebiteľa.

(82)

Investičná spoločnosť by pri poskytovaní investičného poradenstva mala v písomnom vyhlásení o vhodnosti uviesť, ako poskytnuté poradenstvo zodpovedá preferenciám, potrebám a iným charakteristikám retailového klienta. Vyhlásenie by malo byť zabezpečené na trvanlivom médiu, a to i v elektronickej podobe. Zodpovednosť za vypracovanie vyhlásenia o vhodnosti a poskytnutie presnej správy o vhodnosti klientovi nesie investičná spoločnosť a mali by byť zavedené primerané záruky, aby sa zabezpečilo, že klient nebude poškodený v dôsledku toho, že v správe bude osobné odporúčanie prezentované nepresne alebo nečestne, vrátane uvedenia toho, akým spôsobom je poskytnuté odporúčanie vhodné pre klienta a aké sú nevýhody odporúčaného postupu.

(83)

Investičná spoločnosť by pri určovaní toho, čo predstavuje poskytnutie informácií včas pred termínom stanoveným v tejto smernici, mala so zreteľom na naliehavosť situácie vziať do úvahy, že klient potrebuje dostatočný čas na to, aby ich pred prijatím investičného rozhodnutia prečítal a porozumel im. Je pravdepodobné, že niektorí klienti potrebujú viac času na preskúmanie poskytnutých informácií o komplexnom alebo neznámom produkte alebo službe, alebo o produkte či službe, s ktorou nemajú žiadne skúsenosti, než klienti, ktorí zvažujú jednoduchšie alebo známejšie produkty alebo služby, alebo ak klienti majú relevantné predchádzajúce skúsenosti.

(84)

Nič v tejto smernici by nemalo ukladať povinnosť investičným spoločnostiam, aby okamžite a súčasne poskytovali všetky požadované informácie o investičnej spoločnosti, finančných nástrojoch, nákladoch a pridružených poplatkoch alebo o ochrane finančných nástrojoch klienta alebo finančných prostriedkoch klienta za predpokladu, že dodržiavajú všeobecnú povinnosť poskytovať príslušné informácie v dostatočnom časovom predstihu pred lehotou stanovenou v tejto smernici. Za predpokladu, že informácie boli oznámené klientovi včas pred poskytnutím služby, nič v tejto smernici nezaväzuje spoločnosti, aby ich poskytli samostatne alebo ich zahrnutím do zmluvy s klientom.

(85)

Služba by sa mala považovať za poskytovanú na základe iniciatívy klienta, pokiaľ ju klient nepožaduje v odpovedi na individuálne zamerané oznámenie spoločnosti alebo v mene spoločnosti na tohto konkrétneho klienta, ktoré obsahuje výzvu, alebo je určené na ovplyvnenie klienta v súvislosti s konkrétnym finančným nástrojom alebo konkrétnou transakciou. Služba môže byť považovaná za poskytnutú na základe iniciatívy klienta bez ohľadu na to, či ju klient požadoval na základe oznámenia propagujúceho alebo ponúkajúceho finančné nástroje, ktoré sa vykonalo prostriedkami, ktoré sú svojou povahou všeobecné a určené pre verejnosť alebo väčšiu skupinu alebo kategóriu klientov alebo potenciálnych klientov.

(86)

Jedným z cieľov tejto smernice je ochrana investorov. Opatrenia na ochranu investorov by sa mali prispôsobiť špecifikám každej kategórie investorov (drobní klienti, profesionáli a protistrany). V záujme posilnenia regulačného rámca týkajúceho sa poskytovania služieb bez ohľadu na príslušné kategórie klientov je však vhodné, aby sa objasnilo, že zásady konať čestne, spravodlivo a profesionálne, ako aj povinnosť správať sa spravodlivo, jednoznačne a nezavádzajúco sa uplatňovali na vzťah so všetkými klientmi.

(87)

Investície, ktoré zahŕňajú zmluvy o poistení, sú často sprístupňované zákazníkom ako možné alternatívy alebo náhrady finančných nástrojov, ktoré sú predmetom smernice. Na zabezpečenie konzistentnej ochrany pre retailových klientov a rovnakých podmienok pre podobné produkty je dôležité, aby investičné produkty založené na poistení podliehali primeraným požiadavkám. Keďže požiadavky v tejto smernici týkajúce sa ochrany investorov by sa preto mali rovnako vzťahovať aj na tie investície, ktoré sú zahrnuté do poistných zmlúv, z dôvodu ich odlišných trhových štruktúr a produktových charakteristík je vhodnejšie, aby sa podrobné požiadavky stanovili skôr v revízii smernice 2002/92/ES než v tejto smernici. Budúce právo Únie upravujúce činnosti sprostredkovateľov poistenia a poisťovní by teda mali vhodným spôsobom zabezpečiť konzistentný regulačný prístup, pokiaľ ide o distribúciu rôznych finančných produktov, ktoré uspokojujú podobné potreby investorov, a preto vyvolávajú podobné problémy spojené s ochranou investorov. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (30) a orgán ESMA by mali spolupracovať s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu konzistentnosť pri uplatňovaní obchodných noriem pre balíky týchto investičných produktov. Tieto nové požiadavky na investičné produkty založené na poistení by sa mali stanoviť v smernici 2002/92/ES.

(88)

S cieľom zosúladiť predpisy týkajúce sa konfliktov záujmov, všeobecných zásad a informácií pre zákazníkov a umožniť členským štátom zaviesť obmedzenia, pokiaľ ide o odmeny sprostredkovateľov poistenia, smernicu 2002/92/EC treba zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(89)

Investičné produkty založené na poistení, ktoré neponúkajú investičné príležitosti, a vklady, na ktoré sa vzťahujú len úrokové sadzby, by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Individuálne a zamestnanecké dôchodkové produkty, ktorých hlavným cieľom je poskytnúť investorovi príjem v dôchodku, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vzhľadom na ich osobitný charakter a ciele.

(90)

Odchylne od zásady povolenia, dohľadu a presadzovania povinností domovským členským štátom súvisiacich s činnosťou pobočiek je potrebné v prípade príslušného orgánu hostiteľského členského štátu prevziať zodpovednosť za presadzovanie určitých povinností uvedených v tejto smernici, ktoré súvisia s činnosťou vykonávanou prostredníctvom pobočky na území, kde sa pobočka nachádza, pretože tento orgán je najbližšie k pobočke a má lepšie možnosti odhaliť prípady porušenia pravidiel upravujúcich činnosti pobočky a zasiahnuť.

(91)

Je potrebné uložiť povinnosť vykonania najlepším spôsobom s cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti vykonávali pokyny klientov za podmienok, ktoré sú pre klienta najvýhodnejšie. Uvedená povinnosť by sa mala uplatňovať, ak spoločnosť má vo vzťahu ku klientovi zmluvné povinnosti alebo povinnosti v rámci sprostredkovania.

(92)

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je v Únii k dispozícii väčší počet miest výkonu, je vhodné posilniť rámec vykonania najlepším spôsobom pre retailových investorov. Pri uplatňovaní rámca vykonania najlepším spôsobom by sa mal vziať do úvahy technologický pokrok v oblasti monitorovania vykonania najlepším spôsobom v súlade s článkom 27 ods. 1 druhým a tretím pododsekom.

(93)

Na účely stanovenia vykonania najlepším spôsobom pokynu retailového klienta by mali náklady spojené s výkonom zahŕňať vlastnú províziu investičnej spoločnosti alebo poplatky spoplatnené klientovi za obmedzené ciele, pokiaľ existuje viac ako jedno miesto výkonu zaradené do politiky vykonávania spoločnosti schopné vykonať určitý pokyn. V takýchto prípadoch by sa mali zohľadňovať vlastné sprostredkovateľské náklady spoločnosti a náklady na vykonanie pokynu v každej oprávnenej oblasti s cieľom zhodnotiť a porovnať pre klienta výsledky, ktoré by dosiahol vykonaním pokynu v každej z týchto oblastí. Nemá sa však požadovať, aby spoločnosť porovnala výsledky, ktoré by sa pre jej klienta dosiahli na základe jej vlastnej politiky vykonávania a jej vlastných provízií a poplatkov, s výsledkami, ktoré by pre toho istého klienta mohla dosiahnuť iná investičná spoločnosť na základe inej politiky vykonávania alebo inej štruktúry provízií alebo poplatkov. Takisto sa nemá požadovať, aby spoločnosť porovnala rozdiely vo svojich vlastných províziách, ktoré prislúchajú rozdielom v povahe služieb, ktoré spoločnosť poskytuje klientovi.

(94)

Ustanovenia tejto smernice, v ktorých sa uvádza, že náklady na vykonávanie by mali zahrnúť vlastné provízie alebo poplatky investičnej spoločnosti, ktoré účtuje klientovi za vykonávanie investičných služieb, sa nemajú uplatňovať na účely stanovenia toho, aké miesta výkonu by sa mali zahrnúť do politiky vykonávania pokynov spoločnosti na účely článku 27 ods. 5 tejto smernice.

(95)

Investičná spoločnosť by sa mala považovať za štrukturujúcu alebo účtujúcu svoje provízie spôsobom, ktorý nespravodlivo robí rozdiely medzi miestami výkonu vtedy, ak na rôznych miestach výkonu účtuje klientovi rôznu províziu alebo rozpätie za vykonanie pokynu a ak tento rozdiel nezohľadňuje skutočné rozdiely v nákladoch spoločnosti pri vykonávaní pokynu na týchto miestach.

(96)

V záujme zlepšenia podmienok, za ktorých investičné spoločnosti plnia svoju povinnosť vykonávať pokyny za najvýhodnejších podmienok pre klientov v súlade s touto smernicou, je vhodné vyžadovať, aby v prípade finančných nástrojov, ktoré podliehajú obchodovacej povinnosti podľa článku 23 a 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, každé obchodné miesto a systematický internalizátor, a v prípade ostatných finančných nástrojov, aby každé miesto výkonu sprístupňovali verejnosti údaje týkajúce sa kvality vykonávania transakcií v každom mieste.

(97)

Informácie, ktoré investičné spoločnosti poskytujú klientom v súlade s ich politikou vykonávania pokynov, sú často všeobecné a štandardné, a neumožňujú klientom pochopiť, ako sa pokyn vykoná, a overiť, či spoločnosti dodržiavajú svoju povinnosť vykonať pokyny za podmienok najvýhodnejších pre svojich klientov. V záujme zlepšenia ochrany investorov je vhodné stanoviť zásady týkajúce sa informácií o politike vykonávania pokynov, ktoré investičné spoločnosti poskytujú svojim klientom, a vyžadovať, aby spoločnosti raz ročne zverejnili pre každú triedu finančných nástrojov päť najlepších obchodných miest, na ktorých vykonávali pokyny klientov v predchádzajúcom roku, a zohľadniť tieto informácie a informácie o kvalite vykonávania pokynov zverejnené miestami vykonávania v ich politikách o vykonávaní pokynov najlepším spôsobom.

(98)

Pri vytváraní obchodného vzťahu s klientom môže investičná spoločnosť požiadať klienta alebo potenciálneho klienta, aby odsúhlasil súčasne politiku vykonávania pokynov a aj možnosť, že sa pokyny tejto osoby môžu vykonať mimo obchodného miesta.

(99)

Osoby, ktoré poskytujú investičné služby v mene viac ako jednej investičnej spoločnosti, by sa nemali považovať za viazaných sprostredkovateľov, ale za investičné spoločnosti, ak spadajú do vymedzenia pojmu uvedeného v tejto smernici, okrem určitých osôb, ktoré môžu byť vylúčené.

(100)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté práva viazaných sprostredkovateľov uskutočňovať činnosti, na ktoré sa vzťahujú iné smernice, a súvisiace činnosti týkajúce sa finančných služieb alebo produktov, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, vrátane činností v mene častí tej istej finančnej skupiny.

(101)

Na podmienky pre uskutočňovanie činností mimo priestorov investičnej spoločnosti (podomový predaj) by sa táto smernica nemala vzťahovať.

(102)

Príslušné orgány členských štátov by nemali registrovať alebo by mali zrušiť registráciu, ak skutočne vykonávané činnosti jasne ukazujú, že si viazaný sprostredkovateľ vybral právny systém niektorého členského štátu preto, aby sa vyhol prísnejším pravidlám, ktoré platia v inom členskom štáte, na území ktorého mieni vykonávať alebo vykonáva väčšiu časť svojich činností.

(103)

Na účely tejto smernice by sa mali spôsobilé protistrany považovať za konajúce ako klienti.

(104)

Finančná kríza poukázala na obmedzenú schopnosť neretailových klientov posúdiť riziko spojené s ich investíciami. Hoci by sa malo potvrdiť, že pravidlá výkonu činnosti by sa mali presadzovať v súvislosti s tými investormi, ktorí najviac potrebujú ochranu, je vhodné lepšie vyvážiť požiadavky vzťahujúce sa na rôzne kategórie klientov. Vzhľadom na tieto skutočnosti je vhodné rozšíriť niektoré požiadavky na informácie a podávanie správ aj na vzťah so spôsobilými protistranami. Príslušné požiadavky by sa mali týkať najmä ochrany finančných nástrojov a finančných prostriedkov klientov, ako aj požiadaviek na informácie a podávanie správ týkajúcich sa zložitejších finančných nástrojov a transakcií. S cieľom lepšie vymedziť klasifikáciu samospráv a miestnych verejných orgánov je vhodné jasne ich vylúčiť zo zoznamu spôsobilých protistrán a klientov, ktorí sa považujú za profesionálne subjekty, pričom však títo klienti smú požiadať o zaobchádzanie ako s profesionálnymi klientmi.

(105)

V súvislosti s transakciami vykonanými medzi spôsobilými protistranami by sa mala povinnosť zverejniť limitované pokyny klienta uplatniť, iba ak protistrana výslovne posiela investičnej spoločnosti limitovaný pokyn na jeho vykonanie.

(106)

členské štáty by mali zabezpečiť dodržiavanie práva na ochranu osobných údajov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (31) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (32), ktoré upravujú spracovanie osobných údajov pri vykonávaní tejto smernice. Spracovanie osobných údajov orgánom ESMA pri vykonávaní tejto smernice podlieha nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 45/2001 (33).

(107)

Všetky investičné spoločnosti by mali mať v rámci Únie rovnaké príležitosti na pripojenie sa k regulovaným trhom alebo na prístup k nim. Bez ohľadu na spôsob, akým sa v súčasnosti transakcie v členských štátoch organizujú, je dôležité zrušiť technické a právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na regulované trhy.

(108)

Na uľahčenie finalizácie cezhraničných transakcií je potrebné, aby sa investičným spoločnostiam zabezpečil prístup k systémom zúčtovania a vyrovnania v rámci celej Únie bez ohľadu na to, či sa transakcie uskutočnili prostredníctvom regulovaných trhov v príslušnom členskom štáte. Investičné spoločnosti, ktoré majú záujem zúčastniť sa priamo na systémoch vyrovnania iného členského štátu, by mali spĺňať príslušné prevádzkové a obchodné požiadavky na členstvo a opatrenia obozretnosti na podporu nerušeného a riadneho fungovania finančných trhov.

(109)

Na poskytovanie služieb spoločnosťami z tretích krajín v Únii sa vzťahujú vnútroštátne režimy a požiadavky. Spoločnosti, ktoré v súlade s nimi dostali povolenie, nemajú slobodu poskytovať služby a právo usadiť sa v iných členských štátoch ako v štáte, v ktorom sú usadené. Ak sa členský štát domnieva, že primeranú úroveň ochrany pre jeho retailových klientov alebo retailových klientov, ktorí požiadali o to, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s profesionálnymi klientmi, možno dosiahnuť prostredníctvom zriadenia pobočky spoločnosťou z tretej krajiny, je vhodné zaviesť minimálny spoločný regulačný rámec na úrovni Únie, pokiaľ ide o požiadavky platné pre tieto pobočky, a so zreteľom na zásadu, že spoločnosti tretích krajín by nemali mať privilegovanejšie postavenie ako spoločnosti z Únie.

(110)

Pri vykonávaní ustanovení tejto smernice by členské štáty mali riadne zohľadniť odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FATF) týkajúce sa jurisdikcií, ktoré sa vyznačujú strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na ktoré sa vzťahujú protiopatrenia, alebo jurisdikcie, ktoré sa vyznačujú strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré neurobili dostatočný pokrok v riešení nedostatkov alebo sa nezaviazali k plneniu akčného plánu vypracovaného skupinou FATF na riešenie týchto nedostatkov.

(111)

Ustanovenie tejto smernice, ktorým sa upravuje poskytovanie investičných služieb alebo činností v Únii spoločnosťami z tretích krajín, by nemalo mať vplyv na možnosť, aby osoby usadené v Únii využívali investičné služby spoločností z tretej krajiny z vlastného výlučného podnetu. Ak spoločnosť z tretej krajiny poskytuje služby z výlučne vlastného podnetu osoby usadenej v Únii, tieto služby by sa nemali považovať za poskytnuté na území Únie. Ak sa spoločnosť z tretej krajiny snaží získať klientov alebo potenciálnych klientov v Únii alebo propaguje či inzeruje investičné služby alebo činnosti spolu s vedľajšími službami v Únii, tieto činnosti by sa nemali považovať za službu poskytnutú z vlastného výlučného podnetu klienta.

(112)

Povolenie na prevádzkovanie regulovaného trhu by sa malo rozšíriť na všetky činnosti, ktoré priamo súvisia s vystavovaním, spracovaním, vykonaním, potvrdením a postúpením pokynov z miesta, kde takéto pokyny regulovaný trh prijíma, na miesto, kde sa odosielajú na následnú finalizáciu, a na činnosti súvisiace s prijímaním finančných nástrojov na obchodovanie. Sem by mali tiež patriť transakcie uzavreté prostredníctvom určených tvorcov trhu vymenovaných regulovaným trhom, ktoré sa uskutočňujú v rámci jeho systémov a v súlade s pravidlami, ktoré tieto systémy upravujú. Nie všetky transakcie uzavreté členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu, MTF alebo OTF sa budú posudzovať ako uzavreté v rámci systémov regulovaného trhu, MTF alebo OTF. Transakcie, ktoré členovia alebo účastníci uzavrú na bilaterálnom základe a ktoré nespĺňajú všetky povinnosti stanovené pre regulovaný trh, MTF alebo OTF podľa tejto smernice, by sa mali posudzovať ako transakcie uzavreté mimo regulovaného trhu, MTF alebo OTF na účely definície systematického internalizátora. V takomto prípade by sa mala uplatniť povinnosť investičných spoločností zverejniť záväzné kotácie, ak sú splnené podmienky stanovené touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 600/2014.

(113)

Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia likvidity pre riadne a efektívne fungovanie trhov by investičné spoločnosti, ktoré sa zúčastňujú na algoritmickom obchodovaní s cieľom s cieľom realizovať stratégiu tvorby trhu, mali mať podpísané dohody s obchodnými miestami, v ktorých sa stanovia ich povinnosti zabezpečovať likviditu pre trh.

(114)

Žiadnym ustanovením tejto smernice by sa od príslušných orgánov nemalo vyžadovať, aby schvaľovali alebo skúmali obsah písomnej dohody medzi regulovaným trhom a investičnou spoločnosťou, ktorá sa vyžaduje pri účasti v systéme tvorby trhu. Smernica im však ani nebráni, aby toto schvaľovanie vykonávali, pokiaľ sa každé takéto schválenie alebo preskúmanie zakladá len na dodržiavaní povinností regulovaných trhov podľa článku 48.

(115)

Poskytovanie hlavných trhových dátových služieb, ktoré sú kľúčové pre používateľov z hľadiska ich schopnosti získať požadovaný prehľad o činnosti obchodovania na finančných trhoch v rámci Únie a pre príslušné orgány na získanie presných a komplexných informácií o príslušných transakciách, by malo podliehať udeleniu povolenia a regulácii s cieľom zabezpečiť potrebnú úroveň kvality.

(116)

Zavedenie schválených mechanizmov zverejňovania (APA) by malo zlepšiť kvalitu informácií o transparentnosti obchodovania zverejňovaných v mimoburzovej sfére a významne prispieť k zabezpečeniu, aby sa takéto údaje zverejňovali spôsobom, ktorý uľahčí ich konsolidáciu s údajmi zverejňovanými obchodnými miestami.

(117)

Po zavedení trhovej štruktúry, ktorá umožňuje hospodársku súťaž medzi viacerými obchodnými miestami, je teraz nevyhnutné zaviesť čo najskôr účinný a komplexný konsolidovaný informačný systém. Zavedenie komerčného riešenia pre konsolidovaný informačný systém pre akcie a finančné nástroje podobné akciám by malo prispieť k integrovanejšiemu európskemu trhu a malo by uľahčiť účastníkom trhu získať prístup ku konsolidovanému prehľadu o informáciách o transparentnosti obchodovania, ktoré sú dostupné. Plánované riešenie vychádza z udelenia povolenia poskytovateľom, ktorí pracujú podľa vopred stanovených parametrov, ktorí vzájomne súťažia s cieľom dosiahnuť technicky vysoko sofistikované a inovatívne riešenia, pričom v čo najväčšej miere pokrývajú potreby trhu a s cieľom zabezpečiť sprístupnenie konzistentných a presných trhových údajov. Na základe požiadavky, aby všetci poskytovatelia konsolidovaného informačného systému konsolidovali údaje zo všetkých APA a obchodných miest, sa zabezpečí, že hospodárska súťaž bude prebiehať na základe kvality služieb klientom a nie na základe rozsahu príslušných údajov. Každopádne je teraz vhodné zabezpečiť zavedenie konsolidovaného informačného systému prostredníctvom verejného obstarávania, ak plánovaný mechanizmus nepovedie k včasnému dodaniu účinného a komplexného informačného systému pre akcie a finančné nástroje podobné akciám.

(118)

Zriadenie konsolidovaného informačného systému pre nekapitálové finančné nástroje sa z hľadiska vykonávania považuje za zložitejšie ako zriadenie konsolidovaného informačného systému pre kapitálové finančné nástroje, pričom s týmto druhým systémom by potenciálni poskytovatelia mali mať možnosť získať určité skúsenosti pred jeho vybudovaním. V záujme uľahčenia riadneho zavedenia konsolidovaného informačného systému pre nekapitálové nástroje je preto vhodné pre uplatňovanie vnútroštátnych opatrení transponujúcich príslušné ustanovenie stanoviť neskorší dátum. Každopádne je teraz vhodné zabezpečiť zavedenie konsolidovaného informačného systému prostredníctvom verejného obstarávania, ak plánovaný mechanizmus nepovedie k včasnému dodaniu účinného a komplexného informačného systému pre nekapitálové finančné nástroje.

(119)

Pri určovaní, pokiaľ ide o nekapitálové nástroje, obchodné miesta a schválené mechanizmy zverejňovania (APA), ktoré je potrebné zahrnúť do informácií po uzavretí obchodu a ktoré má šíriť poskytovateľ konsolidovaného informačného systému (CTP), orgán ESMA by mal zabezpečiť, aby sa dosiahol cieľ zriadenia integrovaného trhu Únie pre uvedené finančné nástroje, a mal by zabezpečiť, aby sa s APA a obchodnými miestami zaobchádzalo nediskriminačným spôsobom.

(120)

Právo Únie upravujúce požiadavky na vlastné zdroje by malo stanoviť minimálne kapitálové požiadavky, ktoré musia regulované trhy spĺňať, aby mohli byť povolené, a pritom by mala zohľadniť osobitnú povahu rizík spojených s takýmito trhmi.

(121)

Organizátori regulovaného trhu by mali byť tiež schopní prevádzkovať MTF alebo OTF v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice.

(122)

Ustanoveniami tejto smernice týkajúcimi sa prijímania finančných nástrojov na obchodovanie podľa pravidiel uplatňovaných regulovaným trhom by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES (34) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES (35). Nemalo by sa brániť, aby regulovaný trh uplatňoval prísnejšie požiadavky, ako sú uložené podľa tejto smernice, vo vzťahu k emitentom finančných nástrojov, ktoré posudzuje na účely prijímania na obchodovanie.

(123)

Členské štáty by mali byť schopné určiť rôzne príslušné orgány, aby presadzovali rozsiahle povinnosti stanovené v tejto smernici. Takéto orgány by mali byť verejnej povahy, aby sa zaručila ich nezávislosť od hospodárskych subjektov a zabránilo konfliktom záujmov. V súlade s vnútroštátnym právom by členské štáty mali zabezpečiť zodpovedajúce financovanie príslušného orgánu. Pri vymenovaní verejných orgánov by sa nemalo vylúčiť delegovanie v rámci zodpovednosti príslušného orgánu.

(124)

S cieľom zabezpečiť, aby si príslušné orgány navzájom oznamovali informácie o pozastavení, vylúčení, porušení, narušení podmienok obchodovania a okolnostiach, ktoré môžu naznačovať zneužívanie trhu, efektívne a včas, je potrebný efektívny postup oznamovania a koordinácie medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi, ktorý sa dosiahne prostredníctvom dojednaní, ktoré vypracuje orgán ESMA.

(125)

Na samite skupiny G20 v Pittsburghu, ktorý sa konal 25. septembra 2009, sa dohodlo zlepšenie regulácie, fungovania a transparentnosti finančných a komoditných trhov s cieľom riešiť nadmernú volatilitu cien komodít. V oznámeniach Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe a z 2. februára 2011 o riešení problémov na komoditných trhoch a trhoch s nerastnými surovinami sa navrhli opatrenia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s preskúmaním smernice 2004/39/ES. Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere v septembri 2011 zverejnila zásady pre reguláciu a dohľad nad trhom s komoditnými derivátmi. Tieto zásady boli potvrdené na samite G20 v Cannes 4. novembra 2011, na ktorom bola predložená požiadavka, aby regulátori trhu mali formálne právomoci v oblasti riadenia pozícií vrátane právomoci stanoviť podľa potreby obmedzenia pozície ex ante.

(126)

Právomoci poskytnuté príslušným orgánom by mali byť doplnené výslovne uvedenými právomocami získať od akejkoľvek osoby informácie o veľkosti a účele pozície v derivátových kontraktoch týkajúcich sa komodít a požiadať, aby táto osoba prijala kroky na zníženie veľkosti pozície v derivátových kontraktoch.

(127)

Je potrebný harmonizovaný režim obmedzovania pozícií s cieľom zabezpečiť vyššiu mieru koordinácie a súladu pri uplatňovaní dohody G20, najmä pokiaľ ide o zmluvy, s ktorými sa obchoduje v celej Únii. Preto treba príslušným orgánom udeliť výslovné právomoci na stanovovanie obmedzení na základe metodiky určenej orgánom ESMA, pokiaľ ide o pozície, ktoré ktorákoľvek osoba môže držať, na agregovanej úrovni skupiny, v kontrakte na komoditný derivát, a to vždy s cieľom zabrániť zneužitiu trhu, a to aj pokiaľ ide o trh, a podporovať riadne podmienky tvorby cien a vyrovnania vrátane predchádzania pozíciám deformujúcim trh. Takéto obmedzenia by mali podporiť integritu trhu s derivátmi a s podkladovou komoditou bez toho, aby bolo dotknuté zisťovanie cien na trhu v prípade podkladovej komodity a nemali by sa vzťahovať na pozície, ktoré objektívne znižujú riziká priamo súvisiace s obchodnými činnosťami vo vzťahu ku komodite. Treba tiež vysvetliť rozdiel medzi spotovými kontraktmi na komodity a kontraktmi na komoditné deriváty. Aby sa dosiahol harmonizovaný režim, je vhodné, aby orgán ESMA monitoroval uplatňovanie obmedzení pozícií a aby príslušné orgány uzatvorili dohody o spolupráci, a to aj o vzájomnej výmene relevantných údajov a s cieľom umožniť monitorovanie a presadzovanie týchto obmedzení.

(128)

Všetky obchodné miesta, ktoré ponúkajú obchodovanie s komoditnými derivátmi, by mali mať zavedené primerané kontroly nad riadením pozícií s právomocami aspoň monitorovať informácie o pozíciách komoditných derivátov a pristupovať k nim, vyžadovať zníženie alebo ukončenie takýchto pozícií a vyžadovať, aby sa likvidita poskytovala späť na trh s cieľom zmierniť účinky veľkej alebo dominantnej pozície. Orgán ESMA by mal udržiavať a zverejňovať zoznam obsahujúci zhrnutie všetkých platných obmedzení pozícií a kontrol nad riadením pozícií. Tieto obmedzenia a opatrenia by sa mali uplatňovať súdržne a mali by zohľadňovať špecifické charakteristiky predmetného trhu. Takisto by mali byť jednoznačne vymedzené, pokiaľ ide o spôsob ich uplatňovania a príslušné kvantitatívne prahové hodnoty, ktoré predstavujú obmedzenia alebo ktoré môžu byť podnetom na uplatňovanie iných požiadaviek.

(129)

Obchodné miesta by mali zverejňovať súhrnný týždenný rozpis pozícií držaných rôznymi kategóriami osôb pre rôzne kontrakty na komoditné deriváty, emisné kvóty a ich deriváty obchodované na ich platformách. Príslušnému orgánu by mal byť najmenej každý deň sprístupnený komplexný a podrobný rozpis pozícií držaných všetkými osobami. Mechanizmus podávania správ podľa tejto smernice by mal zohľadniť, ak je to potrebné, požiadavky na podávanie správ uložené podľa článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011.

(130)

Aj keď metodika použitá na výpočet obmedzení pozícií by nemala vytvárať prekážky vývoja nových komoditných derivátov, orgán ESMA by mal pri určovaní metodiky výpočtu zabezpečiť, aby sa vývoj nových komoditných derivátov nemohol použiť na obchádzanie režimu obmedzení pozícií.

(131)

Obmedzenia pozícií by sa mali stanoviť pre každý individuálny kontrakt na komoditný derivát. Aby sa predišlo obchádzaniu režimu obmedzení pozícií prostredníctvom prebiehajúceho vývoja nových kontraktov na komoditné deriváty, orgán ESMA by mal zabezpečiť, aby metodika výpočtu zabránila akémukoľvek obchádzaniu pričom by mala zohľadňovať celkovú otvorenú pozíciu o iné komoditné deriváty s rovnakou podkladovou komoditou.

(132)

Je žiaduce uľahčiť menším a stredným podnikom (MSP) prístup ku kapitálu a uľahčiť ďalší rozvoj špecializovaných trhov, ktoré sú zamerané na uspokojovanie potrieb menších a stredných emitentov. Tieto trhy, ktoré sú zvyčajne organizované podľa tejto smernice ako systémy MTF, sú všeobecne známe ako rastové trhy MSP, rastové trhy alebo mladé trhy. Vytvorenie novej podkategórie trhov rastu MSP v rámci kategórie MTF a registrácia týchto trhov by ich mali zviditeľniť a mali by pomôcť vypracovať všeobecné regulačné predpisy v Únii pre tieto trhy. Pozornosť treba zamerať na to, ako by budúce nariadenie malo ďalej posilniť a podporiť využívanie tohto trhu, tak aby bol príťažlivý pre investorov, a zabezpečiť zníženie administratívnej záťaže a poskytnúť ďalšiu motiváciu pre MSP, aby vstupovali na kapitálové trhy prostredníctvom rastových trhov MSP.

(133)

Požiadavky vzťahujúce sa na túto novú kategóriu trhov musia zabezpečiť dostatočnú pružnosť, ktorá umožní zohľadniť súčasné spektrum úspešných trhových modelov, ktoré existujú v rámci Európy. Musia dosiahnuť aj správnu rovnováhu medzi zachovaním vysokých úrovní ochrany investorov, ktoré sú podstatné na podporu dôvery investorov v emitentov na týchto trhoch, a znížením zbytočnej administratívnej záťaže emitentov na týchto trhoch. Navrhuje sa, aby sa v delegovaných aktoch alebo technických predpisoch stanovilo viac podrobností o požiadavkách na rastové trhy MSP, napríklad požiadavkách týkajúcich sa kritérií prijatia na obchodovanie na takomto trhu.

(134)

Vzhľadom na dôležitosť, aby existujúce úspešné trhy neboli nepriaznivo ovplyvnené, pre organizátorov trhov by sa mala zachovať možnosť, aby sa menší a strední emitenti mohli rozhodnúť pokračovať v prevádzkovaní takéhoto trhu v súlade s požiadavkami podľa tejto smernice bez potreby žiadať o registráciu ako rastového trhu MSP. Emitent, ktorý je MSP, by nemal mať povinnosť žiadať o prijatie svojich finančných nástrojov na obchodovanie na rastovom trhu MSP.

(135)

Aby táto nová kategória trhov bola na prospech MSP, najmenej 50 % emitentov, ktorých finančné nástroje sa obchodujú na rastovom trhu MSP, by mali byť MSP. Uvedené posúdenie by sa malo uskutočňovať každoročne. Kritérium najmenej 50 % emitentov by sa malo zaviesť flexibilne. Dočasné nesplnenie uvedeného kritéria by nemalo znamenať, že registrácia obchodného miesta sa bezodkladne zruší alebo že sa zamietne jeho registrácia ako rastového trhu MSP, ak existuje odôvodnený výhľad, že kritérium najmenej 50 % sa splní počnúc nasledujúcim rokom. Pri posúdení týkajúceho sa určenia, či je emitent MSP, by sa malo vychádzať z trhovej kapitalizácie za predchádzajúce tri kalendárne roky. Tým by sa mal zabezpečiť plynulejší prechod týchto emitentov z osobitných trhov na hlavné trhy.

(136)

Všetky dôverné informácie prijaté kontaktným miestom jedného členského štátu prostredníctvom kontaktného miesta iného členského štátu by sa nemali považovať iba za vnútroštátne.

(137)

Je potrebné posilniť zosúlaďovanie právomocí, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány, aby sa rovnakou mierou uplatňovali povinnosti v rámci integrovaného finančného trhu. Spoločný minimálny súbor právomocí v kombinácii s náležitými zdrojmi by mal zaručovať účinnosť dohľadu. V tejto smernici by sa mal preto stanoviť minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Tieto právomoci by sa mali vykonávať, ak to vnútroštátne právo vyžaduje, obrátením sa na príslušné justičné orgány. Pri výkone svojich právomocí podľa tejto smernice by príslušné orgány mali konať objektívne a nestranne a pri svojom rozhodovaní zostať autonómne.

(138)

Aj keď sa v tejto smernici stanovuje minimálny súbor právomocí, ktoré by mali byť zverené príslušným orgánom, tieto právomoci sa musia vykonávať v rámci uceleného systému vnútroštátneho práva, ktorý zaručuje dodržiavanie základných práv vrátane práva na súkromie. Pre výkon týchto právomocí, ktoré môžu predstavovať vážne zásahy do práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie, by členské štáty mali mať zavedené primerané a účinné záruky proti akémukoľvek zneužitiu, napríklad prípadný predchádzajúci súhlas justičných orgánov dotknutého členského štátu. Členské štáty by mali poskytnúť príslušným orgánom možnosť, aby vykonávali takéto právomoci zasahujúce do súkromia v rozsahu potrebnom na riadne prešetrenie závažných prípadov, ak neexistujú rovnocenné prostriedky na účinné dosiahnutie rovnakého výsledku.

(139)

Žiadne konanie ktoréhokoľvek príslušného orgánu alebo orgánu ESMA v rámci výkonu ich povinností by nemalo priamo alebo nepriamo diskriminovať žiadny členský štát alebo skupinu členských štátov ako miesto poskytovania investičných služieb a činností v akejkoľvek mene.

(140)

Z hľadiska významného vplyvu a trhového podielu nadobudnutého rôznymi MTF je vhodné zabezpečiť uzavretie primeraných dohôd o spolupráci medzi príslušným orgánom MTF a príslušným orgánom jurisdikcie, v ktorej MTF poskytuje služby. S cieľom zohľadniť očakávaný podobný vývoj by sa toto ustanovenie malo rozšíriť aj na OTF.

(141)

V snahe zaistiť dodržiavanie povinností vyplývajúcich z tejto smernice a z nariadenia (EÚ) č. 600/2014 zo strany investičných spoločností, organizátorov trhu s povolením prevádzkovať MTF alebo OTF, regulovaných trhov, APA, CTP alebo schválených mechanizmov podávania správ (ARM), tých, ktorí účinne kontrolujú svoje činnosti, a členov riadiacich orgánov investičných spoločností a regulovaných trhov a s cieľom zaistiť, aby podliehali podobnému zaobchádzaniu v rámci Únie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili sankcie a opatrenia, ktoré sú účinné, primerané a odradzujúce. Správne sankcie a opatrenia stanovené členskými štátmi by mali spĺňať určité základné požiadavky vo vzťahu k prijímajúcim subjektom, kritériám, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní sankcie alebo opatrenia, k ich zverejňovaniu, k právomociam ukladať sankcie a k úrovniam správnych pokút.

(142)

Príslušné orgány by mali byť najmä splnomocnené ukladať pokuty dosť vysoké na to, aby vyvážili výhody, ktoré možno očakávať, a aby boli dostatočne odrádzajúce aj pre väčšie inštitúcie a ich manažérov.

(143)

Je tiež potrebné, aby príslušné orgány mali v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a chartou možnosť vstúpiť do priestorov fyzických a právnických osôb. Prístup do takýchto priestorov je potrebný v prípade dôvodného podozrenia, že dokumenty a iné údaje spojené s predmetom vyšetrovania existujú a môžu mať význam pri dokazovaní porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak: osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela, alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty alebo informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc prístupu do priestorov by sa mala použiť po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(144)

Existujúce nahrávky telefonických konverzácií a záznamy o prenose údajov od investičných spoločností, ktoré vykonávajú transakcie a dokumentujú ich vykonávanie, ako aj existujúce telefónne záznamy a záznamy o prenose údajov od telekomunikačných operátorov predstavujú dôležité a niekedy jediné dôkazy pre odhalenie a dokázanie existencie zneužitia trhu, ako aj na overenie dodržiavania požiadaviek na ochranu investorov a iných požiadaviek stanovených v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 600/2014 zo strany spoločností. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť vyžiadať si existujúce záznamy telefonických konverzácií a záznamy o elektronických komunikáciách a o prenosoch údajov, ktoré má investičná spoločnosť alebo úverová inštitúcia. Prístup k údajom a telefónnym záznamom je potrebný na zisťovanie a potrestanie zneužitia trhu alebo porušenia požiadaviek stanovených v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 600/2014.

S cieľom zaviesť v Únii rovnaké podmienky vo vzťahu k prístupu k telefónnym záznamom a existujúcim záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, alebo k existujúcim nahrávkam telefonických konverzácií a záznamom o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, by príslušné orgány mali mať v súlade s vnútroštátnym právom možnosť vyžiadať si existujúce telefónne záznamy a existujúce záznamy o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, pokiaľ to povoľujú vnútroštátne právne predpisy, a existujúce nahrávky telefonických konverzácií, ako aj záznamy o prenose údajov, ktoré má investičná spoločnosť, a to v prípadoch dôvodného podozrenia, že takéto záznamy spojené s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu mať význam pri dokazovaní konania, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 alebo sú v rozpore s požiadavkami podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Prístup k telefónnym záznamom a záznamom o prenose údajov, ktoré má telekomunikačný operátor, by nemal zahŕňať obsah hlasovej komunikácie prostredníctvom telefónu.

(145)

V snahe zaistiť dôsledné uplatňovanie sankcií v celej Únii by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby zaistili, aby príslušné orgány pri určovaní typu správnych sankcií alebo iných opatrení a výšky správnych pokút vzali do úvahy všetky relevantné okolnosti.

(146)

S cieľom zabezpečiť, aby rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi mali odrádzajúci účinok na širokú verejnosť, mali by sa zvyčajne uverejniť. Uverejňovanie rozhodnutí je zároveň dôležitým nástrojom príslušných orgánov na informovanie účastníkov trhu o tom, aké konanie sa považuje za porušenie tohto nariadenia, ako aj na podporu šírenia dobrého správania medzi účastníkmi trhu v širšom zmysle. Ak by takéto uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným osobám, ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušný orgán by mal uverejniť sankcie a opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo uverejnenie odložiť.

Príslušné orgány by mali mať možnosť neuverejniť sankcie, ak sa anonymné alebo neskoršie uverejnenie nepovažuje za dostatočné na to, aby sa zaistilo, že stabilita finančných trhov nebude ohrozená. Príslušné orgány by rovnako nemali byť povinné uverejňovať opatrenia, ktoré sa považujú za menej významné a ich uverejnenie by bolo neprimerané. Treba zabezpečiť mechanizmus na ohlasovanie nezverejnených sankcií orgánu ESMA, tak aby ich príslušné orgány mohli zohľadniť pri vykonávaní dohľadu. Táto smernica nevyžaduje zverejnenie trestných sankcií uložených za porušenie tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ale nemala by mu brániť.

(147)

Na účely zistenia možných porušení by príslušné orgány mali mať potrebné vyšetrovacie právomoci a mali by vytvoriť účinné a spoľahlivé mechanizmy na podnecovanie oznamovania potenciálnych alebo skutočných porušení vrátane ochrany zamestnancov podávajúcich takéto oznámenia o porušení v rámci ich vlastnej inštitúcie. Týmito mechanizmami by nemali byť dotknuté primerané bezpečnostné opatrenia pre obvinené osoby. Mali by sa stanoviť primerané postupy na zaistenie vhodnej ochrany obvinenej osoby, najmä pokiaľ ide o právo na ochranu osobných údajov tejto osoby a postupy na zabezpečenie práva obvinenej osoby na obhajobu a na vypočutie pred prijatím rozhodnutia vo vzťahu k nej, ako aj práva požiadať o účinný opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu voči nej.

(148)

Táto smernica by sa mala týkať sankcií a opatrení v snahe zahrnúť všetky opatrenia uplatňované po porušení, ktoré sú určené na to, aby sa zabránilo ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či sú podľa vnútroštátneho práva klasifikované ako sankcia alebo opatrenie.

(149)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté žiadne ustanovenia v právnych predpisoch členských štátov týkajúce sa trestných sankcií.

(150)

Aj keď žiadne ustanovenie nebráni členským štátom v tom, aby prijali predpisy stanovujúce správne a trestné sankcie za rovnaké porušenia, od členských štátov by sa nemalo vyžadovať, aby stanovili správne sankcie za porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, na ktoré sa vzťahuje vnútroštátne trestné právo. V súlade s vnútroštátnym právom členské štáty nemajú povinnosť ukladať správne a trestné sankcie za rovnaké porušenie, mali by mať však možnosť tak urobiť, ak im to vnútroštátne právo umožňuje. Zachovaním trestných sankcií namiesto správnych sankcií za porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by sa nemala obmedziť alebo inak ovplyvniť schopnosť príslušných orgánov spolupracovať, mať prístup k informáciám alebo si informácie včas vymieňať s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch na účely tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, a to aj po akomkoľvek predložení predmetných porušení príslušným justičným orgánom na trestné stíhanie.

(151)

Na účely ochrany klientov a bez toho, aby bolo dotknuté právo zákazníkov podať návrh na súdy, je potrebné, aby členské štáty podporili verejné alebo súkromné orgány zriadené na účely mimosúdneho urovnávania sporov k tomu, aby spolupracovali pri riešení cezhraničných sporov pri zohľadnení odporúčania Komisie 98/257/ES (36) a 2001/310/EC (37). Pri vykonávaní ustanovení týkajúcich sa konaní o sťažnostiach a opravných prostriedkoch v prípade mimosúdneho urovnania sporov by sa malo členským štátom odporučiť, aby využili existujúce mechanizmy cezhraničnej spolupráce, najmä Sieť pre podávanie sťažností v oblasti finančných služieb (FIN-Net).

(152)

Každá výmena alebo oznámenie informácií medzi príslušnými orgánmi, inými orgánmi, inštitúciami alebo osobami by sa mali konať v súlade s pravidlami pre odovzdávanie informácií do tretích krajín, ako je stanovené v smernici 95/46/ES. Každá výmena alebo oznámenie osobných údajov zo strany orgánu ESMA s tretími krajinami by mala byť v súlade s pravidlami odovzdávania osobných údajov stanovenými v nariadení (ES) č. 45/2001.

(153)

Je potrebné posilniť ustanovenia o výmene informácií medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a povinnosti vzájomnej pomoci a spolupráce, ku ktorej sa zaviazali. V dôsledku zvýšenej cezhraničnej aktivity by si príslušné orgány mali navzájom poskytovať príslušné informácie na vykonávanie svojich úloh, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie tejto smernice, vrátane situácií, keď by porušením alebo podozrením z porušenia mohli byť dotknuté orgány dvoch alebo viacerých členských štátov. Pri výmene informácií je potrebné prísne zachovávanie služobného tajomstva na zabezpečenie nerušeného oznámenia týchto informácií a ochrany príslušných práv.

(154)

Ak prevádzkovanie obchodného miesta, ktoré vytvorilo systémy v hostiteľskom členskom štáte, nadobudlo podstatný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte, primerané mechanizmy spolupráce, ktoré sa majú zaviesť, by mali mať vhodnú formu spomedzi možných spôsobov spolupráce medzi príslušnými orgánmi domovského a hostiteľského členského štátu prispôsobenú potrebám cezhraničnej spolupráce v oblasti dohľadu, najmä tým, ktoré vyplývajú z povahy a rozsahu dosahu na trhy s cennými papiermi a ochranu investorov v danom hostiteľskom členskom štáte, ako je ad hoc alebo pravidelná výmena informácií, konzultácie a pomoc.

(155)

V snahe dosiahnuť ciele stanovené v tejto smernici by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobnosti týkajúce sa výnimiek, spresnenie definícií, kritériá posudzovania navrhovaných akvizícií investičnej spoločnosti, organizačných požiadaviek na investičné spoločnosti, APA a CTP, riadenia konfliktov záujmov, povinností súvisiacich s výkonom činnosti pri poskytovaní investičných služieb, vykonávania pokynov za podmienok najvýhodnejších pre klienta, vybavovania pokynov klientov, transakcií so spôsobilými protistranami, okolností, ktoré sú podnetom na uplatnenie informačnej požiadavky na investičné spoločnosti alebo organizátorov trhu prevádzkujúcich MTF alebo OTF a organizátorov regulovaného trhu, situácií, ktoré predstavujú závažné poškodenie záujmov investorov a narušenie riadneho fungovania trhu na účely pozastavenia obchodovania s finančnými nástrojmi na MTF, OTF alebo regulovanom trhu a vylúčenia finančných nástrojov z obchodovania na MTF, OTF alebo regulovanom trhu, rastových trhov MSP, prahových hodnôt, pri ktorých prekročení sa uplatňujú povinnosti podávania správ o pozíciách, a kritérií, podľa ktorých by sa mohli činnosti obchodného miesta v hostiteľskom členskom štáte považovať za kritériá, ktoré majú podstatný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(156)

Technickými predpismi v oblasti finančných služieb by sa mala zaistiť súdržná harmonizácia a primeraná ochrana investorov vrátane tých, ktorí investujú do štrukturovaných vkladov, a spotrebiteľov v celej Únii. Bolo by efektívne a vhodné, aby sa orgánu ESMA ako orgánu s vysokošpecializovanými odbornými poznatkami zverila úloha vypracovať návrh regulačných a vykonávacích technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia a ktoré sa predložia Komisii. Na zabezpečenie konzistentnej ochrany investorov a spotrebiteľov v rámci sektora finančných služieb by mal orgán ESMA svoje úlohy vykonávať pokiaľ možno v úzkej spolupráci s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (38) a orgánom EIOPA.

(157)

Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA, pokiaľ ide o výnimky týkajúce sa činností, ktoré sa považujú za vedľajšie k hlavnej činnosti, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú poskytnúť, a určité požiadavky v súvislosti s postupmi schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie investičných spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie kvalifikovanej účasti, pokiaľ ide o algoritmické obchodovanie, pokiaľ ide o povinnosť vykonávať pokyny za podmienok najvýhodnejších pre klienta, pokiaľ ide o pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi na regulovanom trhu, v MTF alebo OTF a vylúčenie finančných nástrojov z obchodovania na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, pokiaľ ide o slobodu poskytovať investičné služby a činnosti, pokiaľ ide o zriadenie pobočky, pokiaľ ide o odolnosť systémov, prerušovače a elektronické obchodovanie, pokiaľ ide o veľkosť tiku s ohľadom na synchronizáciu obchodných hodín, pokiaľ ide o prijatie finančných nástrojov na obchodovanie, pokiaľ ide o obmedzenia pozícií a mechanizmy kontroly nad riadením pozícií v komoditných derivátoch, pokiaľ ide o postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie poskytovateľov služieb vykazovania údajov, pokiaľ ide o organizačné požiadavky na APA, CTP a ARM a pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Komisia by mala prijať tento návrh regulačných technických predpisov prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(158)

Komisii by sa mala udeliť aj právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia. Orgánu ESMA by sa mala zveriť úloha vypracovať návrhy vykonávacích technických predpisov, ktoré sa predložia Komisii, pokiaľ ide o postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie investičných spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie kvalifikovanej účasti, pokiaľ ide o proces obchodovania pri finalizácii transakcií v rámci MTF a OTF, pokiaľ ide o pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi a vylúčenie nástrojov z obchodovania, pokiaľ ide o slobodu poskytovať investičné služby a činnosti, pokiaľ ide o zriadenie pobočky, pokiaľ ide o podávanie správ o pozíciách podľa jednotlivých kategórií držiteľov pozícií, pokiaľ ide o postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie, pokiaľ ide o postupy a formuláre na predkladanie informácií v súvislosti s uverejňovaním rozhodnutí, pokiaľ ide o povinnosť spolupracovať, pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o výmenu informácií, a pokiaľ ide o konzultácie pred udelením povolenia investičnej spoločnosti.

(159)

Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej sa posudzuje fungovanie OTF, fungovanie režimu rastových trhov MSP, vplyv požiadaviek týkajúcich sa automatizovaného obchodovania a vysokofrekvenčného obchodovania, skúsenosti s mechanizmom zákazu určitých produktov alebo praktík a vplyv opatrení týkajúcich sa trhov s komoditnými derivátmi.

(160)

Do 1. januára 2018 by Komisia mala vypracovať správu o posúdení možného dosahu uplynutia prechodného obdobia stanoveného pre uplatňovanie zúčtovacej povinnosti a maržových požiadaviek stanovených v nariadení (EÚ) č. 648/2012 na ceny energií a fungovanie trhu s energiami. Ak je to vhodné, Komisia by mala predložiť legislatívny návrh na stanovenie alebo zmenu príslušného práva vrátane osobitných sektorových právnych predpisov, ako je nariadenie (EÚ) č. 1227/2011.

(161)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ (39) umožňuje členským štátom povoliť správcom alternatívnych investičných fondov (správcovia AIF) poskytovať určité investičné služby nad rámec kolektívneho spravovania alternatívnych investičných fondov (AIF) vrátane služieb správy investičných portfólií, investičného poradenstva, úschovy a správy v súvislosti s akciami alebo podielovými listami podnikov kolektívneho investovania, ako aj prijatia a postúpenia pokynov súvisiacich s finančnými nástrojmi. Keďže požiadavky týkajúce sa poskytovania týchto služieb sú harmonizované v rámci Únie, správcovia AIF, ktorí majú povolenie od svojich príslušných orgánov na poskytovanie týchto služieb, by nemali podliehať žiadnemu dodatočnému povoľovaniu v hostiteľských členských štátoch, ani žiadnemu inému opatreniu s podobným účinkom.

(162)

Podľa súčasného právneho rámca musia správcovia AIF, ktorí majú povolenie poskytovať tieto investičné služby a majú v úmysle poskytovať ich v iných členských štátoch, ako je ich domovský členský štát, má dodržiavať požiadavky daného štátu vrátane založenia samostatného právneho subjektu. S cieľom odstrániť prekážky cezhraničného poskytovania harmonizovaných investičných služieb a zabezpečiť rovnaké podmienky pre subjekty poskytujúce rovnaké investičné služby podľa rovnakých právnych požiadaviek by mal správca AIF, ktorý má povolenie poskytovať tieto služby, mať možnosť poskytovať ich cezhranične za predpokladu, že splní potrebné oznamovacie povinnosti, na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi jeho domovského členského štátu.

(163)

Smernica 2011/61/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(164)

Keďže cieľ tejto smernice vytvoriť integrovaný finančný trh, na ktorom by boli investori účinne chránení a bola by zabezpečená efektívnosť a integrita celého trhu, si vyžaduje vytvorenie spoločných regulačných požiadaviek týkajúcich sa investičných spoločností, kdekoľvek sú v Únii povolené, a upravujúcich fungovanie regulovaných trhov a iných obchodných systémov, tak aby sa zabránilo tomu, aby neprehľadnosť alebo narušenie na jednom trhu spôsobila narušenie efektívnej prevádzky finančného systému Únie ako celku, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(165)

Vzhľadom na rozšírenie úloh, ktoré sa touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 600/2014 zverili orgánu ESMA, by Európsky parlament, Rada a Komisia mali zabezpečiť primerané ľudské a finančné zdroje.

(166)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v charte, najmä právo na ochranu osobných údajov, právo na vykonávanie činnosti, právo na ochranu spotrebiteľov, právo na účinnú nápravu a spravodlivý proces, právo nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý trestný čin, a musí sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(167)

Konzultovalo sa s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a stanovisko bolo doručené 10. februára 2012 (40).

(168)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (41) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(169)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(170)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov, týkajúce sa lehôt na transpozíciu a dátumov uplatňovania smerníc stanovených v prílohe III, časti B do vnútroštátneho práva,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na investičné spoločnosti, organizátorov trhu, poskytovateľov služieb vykazovania údajov a spoločnosti z tretích krajín poskytujúce investičné služby a vykonávajúce investičné činnosti prostredníctvom zriadenia pobočky v Únii.

2.   V tejto smernici sa ustanovujú požiadavky týkajúce sa:

a)

udeľovania povolení investičným spoločnostiam a podmienok výkonu ich činnosti;

b)

poskytovania investičných služieb alebo činností spoločnosťami z tretích krajín prostredníctvom zriadenia pobočky;

c)

udeľovania povolení regulovaným trhom a výkonu ich činnosti;

d)

udeľovania povolení poskytovateľom služieb vykazovania údajov a výkonu ich činnosti a

e)

dohľadu, spolupráce a presadzovania príslušnými orgánmi.

3.   Nasledovné ustanovenia sa tiež vzťahujú na úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, ak poskytujú jednu alebo viac investičných služieb a/alebo vykonávajú investičné činnosti:

a)

článok 2 ods. 2, článok 9 ods. 3, články 14 a 16 až 20;

b)

kapitola II hlavy II okrem článku 29 ods. 2 druhého pododseku;

c)

kapitola III hlavy II okrem článku 34 ods. 2 a 3 a článku 35 ods. 2 až 6 a 9;

d)

články 67 až 75 a články 80, 85 a 86.

4.   Nasledujúce ustanovenia sa vzťahujú aj na investičné spoločnosti a úverové inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, ak predávajú alebo poskytujú poradenstvo klientom v súvislosti so štruktúrovanými vkladmi:

a)

článok 9 ods. 3, článok 14 a článok 16 ods. 2, 3 a 6;

b)

články 23 až 26, článok 28 a článok 29 okrem druhého pododseku odseku 2 a článok 30, a

c)

články 67 až 75.

5.   Článok 17 ods. 1 až 6 sa vzťahujú aj na členov alebo účastníkov regulovaných trhov a MTF, ktorým sa nemusí udeliť povolenie podľa tejto smernice podľa článku 2 ods. 1 písm. a), e), i) a j).

6.   Články 57 a 58 sa uplatňujú na osoby vylúčené z rozsahu pôsobnosti článku 2.

7.   Všetky multilaterálne systémy obchodovania s finančnými nástrojmi sú prevádzkované buď v súlade s ustanoveniami hlavy II týkajúcimi sa MTF alebo OTF, alebo v súlade s ustanoveniami hlavy III týkajúcimi sa regulovaných trhov.

Všetky investičné spoločnosti, ktoré na organizovanom, frekventovanom, systematickom a významnom základe obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov mimo regulovaného trhu, MTF alebo OTF sú prevádzkované v súlade s hlavou III nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Bez toho, aby boli dotknuté články 23 a 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 všetky transakcie s finančnými nástrojmi uvedenými v prvom a druhom pododseku, ktoré sa neuzatvárajú na multilaterálnych systémoch alebo prostredníctvom systematických internalizátorov, musia byť v súlade s príslušnými ustanoveniami hlavy III nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Článok 2

Výnimky

1.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

poisťovne alebo podniky vykonávajúce zaisťovanie alebo retrocesné činnosti uvedené v smernici 2009/138/ES, keď vykonávajú činnosti uvedené v uvedenej smernici;

b)

osoby poskytujúce investičné služby výlučne pre svoje materské podniky, pre svoje dcérske spoločnosti alebo pre dcérske spoločnosti svojich materských spoločností;

c)

osoby poskytujúce investičnú službu, ak je táto služba poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti a ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby;

d)

osoby obchodujúce na vlastný účet s inými finančnými nástrojmi, ako sú komoditné deriváty alebo emisné kvóty a ich deriváty, a ktoré neposkytujú žiadne iné investičné služby alebo nevykonávajú žiadne iné investičné činnosti s inými finančnými nástrojmi ako sú komoditné deriváty alebo emisné kvóty alebo ich deriváty, s výnimkou, ak tieto osoby:

i)

sú tvorcami trhu;

ii)

nie sú členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu alebo MTF alebo nemajú priamy elektronický prístup na obchodné miesto;

iii)

používajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania; alebo

iv)

obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov.

Osoby oslobodené podľa písm. a), i) alebo j) nemusia spĺňať podmienky stanovené v tomto písmene, aby boli oslobodené;

e)

prevádzkovatelia, ktorí sú povinní dodržiavať ustanovenia smernice 2003/87/ES, ktorí pri obchodovaní s emisnými kvótami nevykonávajú pokyny klientov a ktorí neposkytujú žiadne investičné činnosti alebo nevykonávajú žiadne investičné činnosti okrem obchodovania na vlastný účet, a za predpokladu, že nepoužívajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania;

f)

osoby poskytujúce investičné služby pozostávajúce výlučne zo správy zamestnaneckých podielových systémov;

g)

osoby poskytujúce investičné služby, ktoré pozostávajú iba zo správy zamestnaneckých podielových systémov a poskytovania investičných služieb výlučne pre svoje materské spoločnosti, pre svoje dcérske spoločnosti alebo pre iné dcérske spoločnosti svojich materských spoločností;

h)

členov ESCB a iné vnútroštátne orgány vykonávajúce podobné funkcie v Únii, iné orgány verejnej moci poverené alebo podieľajúce sa na riadení verejného dlhu v Únii a medzinárodných finančných inštitúciách, ktoré zriadili dva alebo viaceré členské štáty a ktorých účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech jej členov, ktorí majú vážne finančné problémy alebo sú nimi ohrození;.

i)

podniky kolektívneho investovania a penzijné fondy, či už sú koordinované na úrovni Únie alebo nie, a na depozitárov a správcov takýchto podnikov;

j)

osoby:

i)

obchodujúce na vlastný účet obchodujú, vrátane tvorcov trhu, s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi, s výnimkou osôb, ktoré obchodujú na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov, alebo

ii)

poskytujúce investičné služby iné ako obchodovanie na vlastný účet, v oblasti komoditných derivátov alebo emisných kvót alebo ich derivátov zákazníkom alebo poskytovateľom svojej hlavnej obchodnej činnosti;

za predpokladu, že:

v každom z uvedených prípadov jednotlivo a na kumulovanom základe ide o vedľajšiu činnosť pri posúdení na skupinovom základe a že táto hlavná činnosť nie je poskytovaním investičných služieb v zmysle tejto smernice alebo bankových činností podľa smernice 2013/36/EÚ, alebo vystupuje ako tvorca trhu v súvislosti s komoditnými derivátmi,

dané osoby nepoužívajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania a

tieto osoby každoročne oznamujú dotknutému príslušnému orgánu, že využívajú túto výnimku, a na žiadosť oznamujú príslušnému orgánu základ, podľa ktorého považujú svoju činnosť podľa bodov i) a ii) za vedľajšiu k ich hlavnej činnosti;

k)

osoby poskytujúce investičné poradenstvo popri uskutočňovaní inej profesijnej činnosti, na ktorú sa nevzťahuje táto smernica za predpokladu, že poskytovanie takéhoto poradenstva nie je osobitne odmeňované;

l)

združenia zriadené dánskymi a fínskymi penzijnými fondmi s výlučným cieľom správy majetku penzijných fondov, ktoré sú členmi týchto združení;

m)

„agenti di cambio“, ktorých činnosti a funkcie sú upravené článkom 201 talianskeho zákonného dekrétu č. 58 z 24. februára 1998;

n)

prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prepravnej siete v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 4 smernice 2009/72/ES alebo článku 2 ods. 4 smernice 2009/73/ES pri vykonávaní svojich úloh podľa uvedených smerníc alebo podľa nariadenia (ES) č. 714/2009, podľa nariadenia (ES) č. 715/2009, alebo podľa sieťových predpisov alebo usmernení prijatých na základe uvedených nariadení, akákoľvek osoba konajúca v ich mene ako poskytovateľ služieb na účely vykonávania ich úloh podľa uvedených legislatívnych aktov alebo podľa sieťových predpisov alebo usmernení prijatých na základe uvedených nariadení a akýkoľvek prevádzkovateľ alebo správca mechanizmu na vyrovnávanie energetických odchýlok, potrubnej siete alebo systému na udržiavanie rovnováhy dodávok a použitia energie pri vykonávaní takýchto úloh.

Uvedená výnimka sa vzťahuje na osoby, ktoré sú zapojené do činností uvedených v tomto písmene, len ak vykonávajú investičné činnosti alebo poskytujú investičné služby súvisiace s komoditnými derivátmi s cieľom vykonávať tieto činnosti. Uvedená výnimka sa neuplatňuje vo vzťahu k prevádzkovaniu sekundárneho trhu vrátane platformy pre sekundárne obchodovanie s finančnými prenosovými právami;

o)

CDCP, ktoré sú regulované ako také podľa práva Únie v rozsahu v akom sú regulované podľa práva Únie.

2.   Práva priznané touto smernicou sa nevzťahujú na poskytovanie služieb protistranou v transakciách, ktoré vykonávajú orgány verejnej moci spravujúce verejný dlh alebo členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) vykonávajúci svoje úlohy, ako je stanovené v ZFEÚ a Protokole č. 4 o stanovách ESCB a Európskej centrálnej banky (ECB), alebo plniaci podobné funkcie v súlade s vnútroštátnym právom.

3.   Komisia prijíma v súlade s článkom 89 delegované akty s cieľom objasniť na účely odseku 1 písm. c), kedy sa činnosť poskytuje príležitostne.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať na účely odseku 1 písm. j) kritériá na stanovenie toho, či sa má činnosť považovať na skupinovom základe za vedľajšiu k hlavnej činnosti.

V kritériách sa zohľadňujú aspoň tieto prvky:

a)

potreba, aby vedľajšie činnosti tvorili menšiu časť činností na úrovni skupiny;

b)

rozsah ich obchodovania v porovnaní s celkovou obchodnou činnosťou v danej triede aktív.

Pri rozhodovaní o rozsahu, v akom vedľajšie činnosti tvoria menšiu časť činností na úrovni skupiny, môže orgán ESMA určiť, že by sa má posúdiť kapitál použitý na vykonávanie vedľajšej činnosti v pomere ku kapitálu použitom na vykonávanie hlavnej činnosti. Uvedený faktor však v nijakom prípade nestačí na preukázanie toho, že činnosť je vedľajšia k hlavnej činnosti skupiny.

Činnosti uvedené v tomto odseku sa posudzujú na úrovni skupiny.

Prvky uvedené v druhom a treťom pododseku nezahŕňajú:

a)

transakcie v rámci skupiny uvedené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré slúžia na zabezpečenie likvidity celej skupiny alebo na účely riadenia rizika;

b)

transakcie s derivátmi, ktoré možno činnosť objektívne zmerať pri znižovaní rizík priamo spojených s komerčnou činnosťou alebo financovaním v rámci treasury;

c)

transakcie s komoditnými derivátmi a emisnými kvótami, účelom účasti v ktorých je splnenie povinností na poskytnutie likvidity na obchodnom mieste, ak takéto povinnosti požadujú regulačné orgány v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi, nariadeniami a správnymi ustanoveniami, alebo obchodné miesta.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 3

Voliteľné výnimky

1.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať túto smernicu na žiadne osoby, pre ktoré sú domovským členským štátom za predpokladu, že činnosti týchto osôb sú povolené a regulované na vnútroštátnej úrovni a tieto osoby:

a)

nemajú oprávnenie držať finančné prostriedky alebo cenné papiere klientov a ktoré sa z tohto dôvodu nikdy nemôžu dostať do debetnej pozície voči svojim klientom;

b)

nemajú oprávnenie poskytovať žiadnu investičnú službu okrem prijatia a postúpenia pokynov týkajúcich sa prevoditeľných cenných papierov a podielov podnikov kolektívneho investovania a/alebo poskytovať investičné poradenstvo súvisiace s takýmito finančnými nástrojmi, a

c)

počas poskytovania tejto služby majú oprávnenie postúpiť pokyny iba:

i)

investičným spoločnostiam, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s touto smernicou;

ii)

úverovým inštitúciám, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ;

iii)

pobočkám investičných spoločností alebo úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v tretej krajine a ktoré podliehajú a spĺňajú prudenciálne pravidlá považované príslušnými orgánmi aspoň za také prísne, ako sú stanovené v tejto smernici, v nariadení (EÚ) č. 575/2013 alebo v smernici 2013/36/EÚ;

iv)

podnikom kolektívneho investovania, ktorým bolo na základe právnych predpisov členského štátu udelené povolenie na predaj podielov verejnosti a správcom takýchto podnikov, alebo

v)

investičným spoločnostiam s fixným kapitálom vymedzeným v článku 17 ods. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ (42), ktorých cenné papiere sú kótované alebo sa s nimi obchoduje na regulovanom trhu v členskom štáte, alebo

d)

poskytujú investičné služby výlučne v oblasti komodít, emisných kvót a/alebo ich derivátov na jediný účel, a to hedging obchodných rizík svojich klientov, pričom títo klienti sú výlučne miestnymi elektroenergetickými podnikmi vymedzenými v článku 2 bode 35 smernice 2009/72/ES a/alebo plynárenskými podnikmi vymedzenými v článku 2 ods. 1 smernice 2009/73/ES a za predpokladu, že títo klienti majú spolu v držbe 100 % kapitálu alebo hlasovacích práv uvedených osôb, vykonávajú spoločnú kontrolu a vzťahuje sa na nich výnimka podľa článku 2 ods. 1 písm. j) tejto smernice, ak vykonávajú tieto investičné činnosti sami, alebo

e)

poskytujú investičné služby výlučne v súvislosti s emisnými kvótami a/alebo ich derivátmi na jediný účel, a to hedging obchodných rizík svojich klientov, pričom týmito klientmi sú výlučne prevádzkovatelia v zmysle článku 3 písm. f) smernice 2003/87/ES a za predpokladu, že títo klienti majú spolu v držbe 100 % kapitálu alebo hlasovacích práv uvedených osôb, vykonávajú spoločnú kontrolu a vzťahuje sa na nich výnimka podľa článku 2 ods. 1 písm. j) tejto smernice, ak vykonávajú tieto investičné činnosti sami.

2.   Režimy členských štátov uložia osobám uvedeným v odseku 1 požiadavky, ktoré sú aspoň obdobou nasledujúcich požiadaviek podľa tejto smernice:

a)

podmienok a postupov týkajúcich sa povolenia a priebežného dohľadu, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 1 a 3, článkoch 7 až 10, 21, 22 a 23 a príslušných delegovaných, ktoré prijala Komisia v súlade s článkom 89;

b)

pravidiel výkonu činnosti, ako sa stanovuje v článku 24 ods. 1, 3, 4, 5, 7 a 10, článku 25 ods. 2, 5 a 6 a v prípade, že vnútroštátny režim týmto osobám umožňuje vymenovať viazaných sprostredkovateľov, v článku 29, a príslušných vykonávacích opatrení;

c)

organizačných požiadaviek stanovených v článku 16 ods. 3 prvom, šiestom a siedmom pododseku a v článku 16 ods. 6 a 7 a príslušných delegovaných aktov prijatých Komisiou v súlade s článkom 89.

Členské štáty požadujú, aby osoby vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa odseku 1 tohto článku boli kryté v rámci systému náhrad pre investorov uznaného v súlade so smernicou 97/9/ES. Členské štáty môžu povoliť investičným spoločnostiam, aby neboli kryté takýmto systémom, ak sú poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti, so zreteľom na veľkosť, rizikový profil a právny charakter osôb vylúčených z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa odseku 1 tohto článku, je zabezpečená rovnocenná ochrana klientov.

Odchylne od druhého pododseku tohto odseku členské štáty, ktoré už majú takéto zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia pred 2. júlom 2014, môžu do 3. júla 2019 vyžadovať, aby v prípade, že osoby vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa odseku 1 tohto článku poskytujú investičné služby prijatia a postúpenia pokynov alebo investičného poradenstva v súvislosti s podielmi v podnikoch kolektívneho investovania a konajú ako sprostredkovateľ pre správcovskú spoločnosť v zmysle smernice 2009/65/ES, tieto osoby zodpovedali so správcovskou spoločnosťou spoločne a nerozdielne za akúkoľvek škodu, ktorá vznikla klientovi v súvislosti s týmito službami.

3.   Osoby vylúčené z tejto smernice podľa odseku 1 nesmú využívať právo poskytovať služby ani vykonávať činnosti ani zakladať pobočky podľa článkov 34 a 35.

4.   Členské štáty oznamujú Komisii a orgánu ESMA, či uplatnia možnosť podľa tohto článku, a zabezpečujú, aby sa v každom povolení udelenom v súlade s odsekom 1 uviedlo, že bolo udelené podľa tohto článku.

5.   Členské štáty oznamujú orgánu ESMA ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré sú obdobou požiadaviek tejto smernice uvedených v odseku 2.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

(1)

„investičná spoločnosť“ je každá právnická osoba, ktorej bežné podnikanie alebo činnosť predstavuje poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb tretím stranám a/alebo vykonávanie jednej alebo viacerých investičných činností na profesionálnom základe.

Členské štáty môžu zahrnúť do vymedzenia investičných spoločností podniky, ktoré nie sú právnickými osobami, ak:

a)

ich právne postavenie zabezpečuje úroveň ochrany záujmov tretích strán, ktorá je rovnocenná s úrovňou poskytovanou právnickými osobami, a

b)

podliehajú rovnocennému prudenciálnemu dohľadu, ktorý je primeraný ich právnej forme.

Ak však fyzická osoba poskytuje služby, ktorých súčasťou je držba finančných prostriedkov alebo prevoditeľných cenných papierov tretej strany, táto osoba sa môže považovať za investičnú spoločnosť na účely tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014, iba ak uvedená spĺňa, bez toho, aby boli dotknuté ostatné požiadavky stanovené v tejto smernici, v nariadení (EÚ) č. 600/2014 a v smernici 2013/36/EÚ tieto podmienky:

a)

musia byť zabezpečené vlastnícke práva tretích strán na nástroje a finančné prostriedky, najmä v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti alebo jej majiteľov, konfiškácie, vyrovnania alebo iných úkonov, ktoré uplatnia veritelia voči spoločnosti alebo jej majiteľom;

b)

spoločnosť sa musí podrobiť pravidlám, ktorých cieľom je monitorovanie platobnej schopnosti spoločnosti a jej majiteľov;

c)

ročná účtovná závierka spoločnosti musí byť overená jednou alebo viacerými osobami, ktoré majú podľa vnútroštátneho práva právo vykonávať audit účtovných závierok;

d)

ak má spoločnosť len jedného majiteľa, uvedená osoba musí prijať opatrenie na ochranu investorov v prípade ukončenia činnosti spoločnosti v dôsledku úmrtia alebo nespôsobilosti majiteľa alebo v dôsledku akejkoľvek inej takejto udalosti,

(2)

„investičné služby a činnosti“ sú všetky služby a činnosti uvedené v časti A prílohy I týkajúce sa akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 89 a opatrenia, ktorými sa spresnia:

a)

derivátové kontrakty uvedené v oddiele C.6 prílohy I, ktoré majú vlastnosti veľkoobchodných energetických produktov, ktoré sa musia vyrovnať fyzicky, a energetické derivátové kontrakty C.6;

b)

derivátové kontrakty uvedené v oddiele C 7 prílohy I, ktoré majú vlastnosti iných derivátových finančných nástrojov;

c)

derivátové kontrakty uvedené v oddiele C.10 prílohy I, ktoré majú vlastnosti iných derivátových finančných nástrojov okrem iného podľa toho, či sú obchodované na regulovanom trhu, MTF alebo OTF;

(3)

„vedľajšie služby“ sú služby uvedené v oddiele B prílohy I;

(4)

„investičné poradenstvo“ je poskytovanie osobných odporúčaní klientovi buď na jeho žiadosť, alebo na základe podnetu investičnej spoločnosti v súvislosti s jednou alebo viacerými transakciami týkajúcimi sa finančných nástrojov;

(5)

„vykonanie pokynu v mene klientov“ je konanie s cieľom uzavrieť zmluvy na nákup alebo predaj jedného alebo viacerých finančných nástrojov v mene klientov a, zahŕňa uzavretie zmlúv na predaj finančných nástrojov emitovaných investičnou spoločnosťou alebo úverovou inštitúciou v čase ich emisie,

(6)

„obchodovanie na vlastný účet“ je obchodovanie voči vlastnému kapitálu, ktorého výsledkom je uzavretie transakcií s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi;

(7)

„tvorca trhu“ je osoba, ktorá neustále prejavuje na finančných trhoch svoj záujem obchodovať na vlastný účet tým, že kupuje a predáva finančné nástroje voči kapitálu tejto osoby pri cenách stanovených touto osobou;

(8)

„správa portfólia“ je správa portfólií v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľnej úvahy pre jednotlivých klientov, ak tieto portfóliá obsahujú jeden alebo viac finančných nástrojov;

(9)

„klient“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej investičná spoločnosť poskytuje investičné alebo vedľajšie služby;

(10)

„profesionálny klient“ je klient, ktorý spĺňa kritériá stanovené v prílohe II;

(11)

„retailový klient“ je klient, ktorý nie je profesionálnym klientom;

(12)

„rastový trh MSP“ je MTF, ktorý je registrovaný ako rastový trh MSP v súlade s článkom 33;

(13)

„malý a stredný podnik“ je na účely tejto smernice podnik, ktorého priemerná trhová kapitalizácia je na základe koncoročných kotácií za predchádzajúce tri kalendárne roky nižšia ako 200 000 000 EUR;

(14)

„limitovaný pokyn“ je pokyn kupovať alebo predávať finančný nástroj v rámci určeného cenového limitu alebo výhodnejšie a v konkrétnom objeme;

(15)

„finančný nástroj“ je jeden z nástrojov, ktoré sú uvedené v oddiele C prílohy I;

(16)

„energetické derivátové kontrakty C6“ sú opcie, futurity, swapy a všetky ostatné derivátové kontrakty uvedené v oddiele C.6 prílohy I súvisiace s uhlím alebo ropou, ktoré sa obchodujú v OTF a musia byť vyrovnané fyzicky;

(17)

„nástroje peňažného trhu“ sú tie druhy nástrojov, s ktorými sa bežne obchoduje na peňažnom trhu, ako sú napríklad štátne pokladničné poukážky, vkladové listy a obchodné cenné papiere a s výnimkou platobných nástrojov;

(18)

„organizátor trhu“ znamená osobu alebo osoby, ktoré riadia a/alebo organizujú činnosť regulovaného trhu a môže to byť samotný regulovaný trh;

(19)

„multilaterálny systém“ je každý systém alebo platforma, v rámci ktorých môžu navzájom pôsobiť viaceré záujmy o obchodovanie tretích strán, pokiaľ ide o kúpu a predaj finančných nástrojov;

(20)

„systematický internalizátor“ je investičná spoločnosť, ktorá organizovane, často, systematicky a významne obchoduje na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov mimo regulovaného trhu, MTF, alebo OTF bez toho, že by prevádzkovala multilaterálny systém;

Početnosť a systematickosť sa meria na základe počtu mimoburzových obchodov s finančným nástrojom, ktoré uskutoční investičná spoločnosť na vlastný účet vykonávaním pokynov klientov. Významnosť sa určuje buď na základe objemu mimoburzových obchodov, ktoré uskutoční investičná spoločnosť vo vzťahu k celkovému objemu obchodov investičnej spoločnosti s konkrétnym finančným nástrojom, alebo na základe objemu mimoburzových obchodov, ktoré uskutoční investičná spoločnosť vo vzťahu k celkovému objemu obchodov s konkrétnym finančným nástrojom v Únii. Vymedzenie systematického internalizátora sa uplatňuje iba, ak sa prekročia oba vopred stanovené limity, a to limit pre početnosť a systematickosť a limit pre významnosť alebo ak investičná spoločnosť si zvolí režim systematického internalizátora;

(21)

„regulovaný trh“ znamená multilaterálny systém prevádzkovaný a/alebo riadený organizátorom trhu, ktorý v tomto systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami spája záujmy viacerých tretích strán kupovať a predávať finančné nástroje alebo uľahčuje spájanie týchto záujmov spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva týkajúca sa finančných nástrojov prijatých na obchodovanie podľa jeho pravidiel a/alebo systémov, a ktorý je povolený a funguje pravidelne a v súlade s hlavou III tejto smernice;

(22)

„multilaterálny obchodný systém“ alebo „MTF“ znamená multilaterálny systém prevádzkovaný investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu, ktorý v tomto systéme a v súlade s nediskrečnými pravidlami spája záujmy viacerých tretích strán kupovať a predávať finančné nástroje spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva v súlade s hlavou II tejto smernice;

(23)

„organizovaný obchodný systém“ alebo „OTF“ je multilaterálny systém, ktorý nie je regulovaným trhom ani MTF a v rámci ktorého môžu záujmy viacerých tretích strán kupovať a predávať dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty alebo deriváty navzájom pôsobiť spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva v súlade s hlavou II tejto smernice;

(24)

„obchodné miesto“ je regulovaný trh, MTF alebo OTF;

(25)

„likvidný trh“ je trh pre finančný nástroj alebo triedu finančných nástrojov, na ktorom sa nepretržite vyskytujú pripravení kupujúci a predávajúci so záujmom obchodovať, ktorý sa so zreteľom na osobitnú štruktúru trhu konkrétneho finančného nástroja alebo konkrétnej triedy finančných nástrojov posudzuje v súlade s týmito kritériami:

a)

priemerná frekvencia a objem transakcií za rôznych trhových podmienok so zreteľom na povahu a životný cyklus produktov v rámci danej triedy finančných nástrojov;

b)

počet a typ účastníkov trhu vrátane pomeru účastníkov trhu k obchodovaným nástrojom vo vzťahu ku určitému produktu;

c)

priemerná veľkosť rozpätí, pokiaľ sú k dispozícii;

(26)

„príslušný orgán“ je orgán určený každým členským štátom v súlade s článkom 67, ak v tejto smernici nie je uvedené inak;

(27)

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013;

(28)

„správcovská spoločnosť PKIPCP“ je správcovská spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (43);

(29)

„viazaný sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na plnú a bezpodmienečnú zodpovednosť iba jednej investičnej spoločnosti, v ktorej mene koná, propaguje investičné a/alebo vedľajšie služby pre klientov alebo možných klientov, prijíma a postupuje inštrukcie alebo pokyny od klienta v súvislosti s investičnými službami alebo finančnými nástrojmi, umiestňuje finančné nástroje alebo poskytuje poradenstvo klientom alebo možným klientom v súvislosti s týmito finančnými nástrojmi alebo službami;

(30)

„pobočka“ je iné miesto podnikania ako ústredie, ktoré je časťou investičnej spoločnosti, ktoré nemá právnu subjektivitu, ktoré poskytuje investičné služby a/alebo činnosti a ktoré môže tiež vykonávať vedľajšie služby, na ktoré bolo investičnej spoločnosti udelené povolenie; všetky miesta podnikania zriadené v tom istom členskom štáte investičnou spoločnosťou s ústredím v inom členskom štáte sa považujú za jedinú pobočku;

(31)

„kvalifikovaná účasť“ je akákoľvek priama alebo nepriama účasť v investičnej spoločnosti, ktorá predstavuje 10 % alebo viac základného imania alebo hlasovacích práv, ako je ustanovené v článkoch 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (44), berúc do úvahy aj podmienky týkajúce sa ich spojenia ustanovené v článku 12 ods. 4 a 5 uvedenej smernice, alebo ktorý umožňuje vykonávať podstatný vplyv na riadenie investičnej spoločnosti, v ktorej existuje tento podiel;

(32)

„materská spoločnosť“ je materská spoločnosť v zmysle článku 2 bod 9 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (45);

(33)

„dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť v zmysle článku 2 bod 10 a 22 smernice 2013/34/EÚ vrátane akejkoľvek dcérskej spoločnosti dcérskej spoločnosti konečnej materskej spoločnosti;

(34)

„skupina“ je skupina v zmysle článku 2 bodu 11 smernice 2013/34/EÚ;

(35)

„úzke väzby“ sú situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb prepojené prostredníctvom:

a)

„účasti“ formou vlastníctva aspoň 20 % alebo väčšieho podielu hlasovacích práv alebo základného imania podniku, a to priamo alebo prostredníctvom jeho ovládania;

b)

„ovládania“, ktoré znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom vo všetkých prípadoch uvedených v článku 22 ods. 1 a 2 smernice 2013/34/EÚ alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom, pričom každá dcérska spoločnosť dcérskeho podniku sa považuje aj za dcérsku spoločnosť materského podniku, ktorý stojí na čele týchto podnikov;

c)

trvalého spojenia oboch alebo všetkých z nich s tou istou osobou prostredníctvom vzťahu ovládania;

(36)

„riadiaci orgán“ je orgán alebo orgány investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu alebo poskytovateľa služieb vykazovania údajov vymenované v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré sú splnomocnené stanoviť stratégiu, ciele a celkové smerovanie subjektu a ktoré vykonávajú dohľad nad rozhodovaním manažmentu a monitorujú ho a zahŕňa osoby, ktoré skutočne riadia činnosť subjektu.

Ak táto smernica odkazuje na riadiaci orgán a podľa vnútroštátneho práva riadiace funkcie a funkcie dohľadu riadiaceho orgánu sú pridelené rôznym orgánom alebo rôznym členom v rámci jedného orgánu, členský štát v súlade s vnútroštátnym právom uvedie zodpovedné orgány alebo členov riadiaceho orgánu v súlade s vnútroštátnym právom, pokiaľ táto smernica neustanovuje inak;

(37)

„vrcholový manažment“ sú fyzické osoby, ktoré vykonávajú výkonné funkcie v investičnej spoločnosti, u organizátora trhu alebo poskytovateľa služieb vykazovania údajov, a ktorí sú zodpovední riadiacemu orgánu za každodenné riadenie subjektu vrátane vykonávania politík týkajúcich sa distribúcie služieb a produktov klientom spoločnosťou a jej pracovníkmi;

(38)

„obchodovanie párovaním na vlastný účet“ je transakcia, pri ktorej sprostredkovateľ vstupuje medzi kupujúceho a predávajúceho spôsobom, pri ktorom počas vykonávania transakcie nie je nikdy vystavený trhovému riziku a obe strany sa vykonávajú súčasne a keď sa transakcia realizuje pri cene, pri ktorej sprostredkovateľ nevytvára zisk ani stratu okrem vopred zverejnenej provízie, poplatku alebo platby za transakciu;

(39)

„algoritmické obchodovanie“ je obchodovanie s finančnými nástrojmi, pri ktorom počítačový algoritmus automaticky stanovuje individuálne parametre pokynov, napríklad parameter, či iniciovať pokyn, načasovanie, cenu alebo množstvo daného pokynu alebo parameter, ako riadiť pokyn po jeho predložení, s obmedzeným alebo žiadnym zásahom človeka a nezahŕňa žiadny systém, ktorý sa používa len na účel smerovania pokynov na jedno alebo viaceré obchodné miesta alebo na spracovanie pokynov bez akéhokoľvek určovania obchodných parametrov alebo na potvrdenie pokynov alebo na spracovanie vykonaných transakcií po obchodovaní;

(40)

„metóda vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania“ je akákoľvek metóda algoritmického obchodovania, ktorú charakterizuje:

a)

infraštruktúra zameraná na minimalizáciu sieťového a iného oneskorovania vrátane aspoň jedného z týchto nástrojov algoritmického vstupu pokynov: kolokácia, proximity hosting alebo vysokorýchlostný priamy elektronický prístup;

b)

systém určovania iniciácie, generovania, smerovania alebo vykonania pokynov bez zásahu človeka pri jednotlivých obchodoch alebo pokynoch; a

c)

vysoký počet správ v rámci daného dňa, ktoré predstavujú pokyny, kotácie alebo zrušenia;

(41)

„priamy elektronický prístup“ je mechanizmus, v rámci ktorého člen alebo účastník alebo klient obchodného miesta povolí určitej osobe používať svoj kód pre obchodovanie, aby táto osoba mohla elektronicky zasielať pokyny týkajúce sa finančného nástroja priamo obchodnému miestu a zahŕňa dojednania, ktorých súčasťou je používanie infraštruktúry člena alebo účastníka alebo klienta touto osobou alebo akéhokoľvek prepojovacieho systému zabezpečovaného členom alebo účastníkom alebo klientom na prenos pokynov (priamy prístup na trh) a dojednania, keď takúto infraštruktúru nevyužíva táto osoba (sponzorovaný prístup);

(42)

„krížový predaj“ je ponuka investičnej služby spolu s inou službou alebo produktom ako súčasť balíka alebo ako podmienka v rámci tej istej dohody alebo balíka;

(43)

„štruktúrovaný vklad“ je vklad vymedzený v článku 2 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ (46), ktorý je plne splatný k dátumu splatnosti za podmienok, za ktorých sa akýkoľvek úrok alebo prémia zaplatí alebo je v riziku podľa vzorca, ktorý zahŕňa faktory ako napríklad:

a)

index alebo kombináciu indexov okrem vkladov s premenlivou sadzbou, ktorých výnos je priamo viazaný na index na úrokovú sadzbu, ako je napríklad Euribor alebo Libor;

b)

finančný nástroj alebo kombinácie finančných nástrojov;

c)

komoditu alebo kombináciu komodít alebo iné fyzické alebo nefyzické nezastupiteľné aktíva“; alebo

d)

výmenný kurz zahraničnej meny alebo kombináciu výmenných kurzov zahraničných mien;

(44)

„prevoditeľné cenné papiere“ sú triedy cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu, s výnimkou platobných nástrojov, ako napríklad:

a)

akcie spoločností a iné cenné papiere rovnocenné akciám spoločností, partnerstiev alebo iných subjektov a vkladové potvrdenky týkajúce sa akcií;

b)

dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov vrátane vkladových potvrdeniek týkajúcich sa takýchto cenných papierov;

c)

všetky ostatné cenné papiere, ktoré zakladajú právo na nadobudnutie alebo predaj takéhoto prevoditeľného cenného papiera alebo na vyrovnanie v hotovosti, ktoré sa určuje na základe prevoditeľných cenných papierov, mien, úrokových sadzieb alebo výnosov, komodít alebo iných indexov, alebo ukazovateľov;

(45)

„vkladové potvrdenky“ sú cenné papiere, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a ktoré predstavujú vlastníctvo cenných papierov zahraničného emitenta a môžu byť prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a môže sa s nimi obchodovať nezávisle od cenných papierov zahraničného emitenta;

(46)

„fond obchodovaný na burze (exchange-traded fund – ETF)“ je fond, s ktorého aspoň jedným podielom alebo triedou akcií sa počas dňa obchoduje aspoň na jednom obchodnom mieste a s aspoň jedným tvorcom trhu, ktorý prijme opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa cena jeho podielov alebo akcií na obchodnom mieste výrazne neodchýlila od jeho čistej hodnoty aktív a podľa okolností od jeho indikatívnej čistej hodnoty aktív;

(47)

„certifikáty“ sú certifikáty vymedzené v článku 2 ods. 1 bod 27 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

(48)

„štruktúrované finančné produkty“ sú štruktúrované finančné produkty vymedzené v článku 2 ods. 1 bod 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

(49)

„deriváty“ sú deriváty vymedzené v článku 2 ods. 1 bod 29 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

(50)

„komoditné deriváty“ sú komoditné deriváty vymedzené v článku 2 ods. bod 30 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

(51)

„centrálna protistrana“ je centrálna protistrana vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

(52)

„schválený mechanizmus zverejňovania“ alebo „APA“ je osoba, ktorá má podľa tejto smernice povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti so zverejňovaním správ o obchodoch v mene investičných spoločností podľa článkov 20 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

(53)

„poskytovateľ konsolidovaného informačného systému“ alebo „CTP“ je osoba, ktorá má podľa ustanovení tejto smernice povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti so zberom správ o obchodoch s finančnými nástrojmi uvedenými v článkoch 6, 7, 10,12, 13, 20 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 z regulovaných trhov, MTF, OTF a APA a ich konsolidáciou do nepretržitého elektronického toku aktuálnych údajov poskytujúceho informácie o cenách a objemoch pre finančný nástroj;

(54)

„schválený mechanizmus podávania správ“ alebo „ARM“ je osoba, ktorá má podľa ustanovení tejto smernice povolenie na poskytovanie služieb v súvislosti s oznamovaním podrobných informácií o transakciách príslušným orgánom alebo orgánu ESMA v mene investičných spoločností;

(55)

„domovský členský štát“ je:

a)

v prípade investičných spoločností:

i)

ak je investičná spoločnosť fyzickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

ii)

ak je investičná spoločnosť právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza jej registrované sídlo;

iii)

ak investičná spoločnosť nemá podľa svojho vnútroštátneho práva registrované sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

b)

v prípade regulovaného trhu členský štát, v ktorom je regulovaný trh registrovaný, alebo ak podľa práva tohto členského štátu nemá registrované sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie regulovaného trhu;

c)

v prípade APA, CTP alebo ARM:

i)

ak je APA, CTP alebo ARM fyzickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

ii)

ak je APA, CTP alebo ARM právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza jej registrované sídlo;

iii)

ak APA, CTP alebo ARM nemá podľa svojho vnútroštátneho práva registrované sídlo, členský štát, v ktorom sa nachádza jej ústredie;

(56)

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom má investičná spoločnosť pobočku alebo poskytuje investičné služby a/alebo vykonáva činnosti, alebo členský štát, v ktorom regulovaný trh poskytuje príslušné mechanizmy s cieľom umožniť prístup k obchodovaniu cez svoj systém členom na diaľku alebo účastníkom usadeným v tom istom členskom štáte;

(57)

„spoločnosť z tretej krajiny“ je spoločnosť, ktorá by bola úverovou inštitúciou poskytujúcou investičné služby alebo vykonávajúcou investičnú činnosť alebo investičnou spoločnosťou, ak by mala ústredie alebo registrované sídlo v Únii;

(58)

„veľkoobchodný energetický produkt“ sú veľkoobchodné energetické produkty vymedzené v článku 2 bodu 4 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011;

(59)

„deriváty poľnohospodárskych komodít“ sú derivátové kontrakty týkajúce sa produktov uvedených v článku 1 a prílohe I, časti I až XX a XXIV/1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (47);

(60)

„štátny emitent“ je niektorý z týchto emitentov vydávajúcich dlhové nástroje:

i)

Únia;

ii)

členský štát vrátane ministerstva, agentúry alebo účelovo zriadeného subjektu členského štátu;

iii)

v prípade federatívneho členského štátu, člen federácie;

iv)

účelovo zriadený subjekt pre niekoľko členských štátov;

v)

medzinárodná finančná inštitúcia zriadená dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech svojich členov, ktorí majú alebo ktorým hrozia vážne problémy s financovaním, alebo

vi)

Európska investičná banka;

(61)

„štátny dlhový nástroj“ znamená dlhový nástroj emitovaný štátnym emitentom;

(62)

„trvanlivé médium“ je akýkoľvek nástroj, ktorý:

a)

umožňuje klientovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie po dobu zodpovedajúcu účelu týchto informácií a

b)

umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií.

(63)

„poskytovateľ služieb vykazovania údajov“ je APA, CTP alebo ARM.

2.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty bližšie určujúce niektoré technické prvky vymedzení uvedených v odseku 2 s cieľom prispôsobiť ich vývoju na trhu, technologickému vývoju a skúsenostiam s konaním, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice.

HLAVA II

UDEĽOVANIE POVOLENÍ INVESTIČNÝM SPOLOČNOSTIAM A PODMIENKY VÝKONU ICH ČINNOSTI

KAPITOLA I

Podmienky udelenia povolenia a povoľovacie konanie

Článok 5

Požiadavky na povolenie

1.   Každý členský štát vyžaduje, aby poskytovanie investičných služieb a/alebo vykonávanie investičných činností ako pravidelnej pracovnej činnosti alebo podnikania na profesijnej báze podliehalo predchádzajúcemu udeleniu povolenia v súlade s touto kapitolou. Takéto povolenie udeľuje príslušný orgán domovského členského štátu určený v súlade s článkom 67.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty udelia povolenie každému organizátorovi trhu prevádzkovať MTF alebo OTF na základe predchádzajúceho overenia jeho súladu s touto kapitolou.

3.   Členské štáty registrujú všetky investičné spoločnosti. Tento register musí byť verejne prístupný a musí obsahovať informácie o službách alebo činnostiach, na ktoré má investičná spoločnosť povolenie. Musí sa pravidelne aktualizovať. Každé povolenie sa oznámi orgánu ESMA.

Orgán ESMA zostaví zoznam všetkých investičných spoločností v Únii. Tento zoznam obsahuje informácie o službách alebo činnostiach, na ktoré má každá investičná spoločnosť povolenie, a pravidelne sa aktualizuje. Orgán ESMA tento zoznam zverejní na svojom webovom sídle a aktualizuje ho.

Ak príslušný orgán odoberie povolenie v súlade s článkom 8 písm. b), c) a d), toto odňatie povolenia sa zverejní v zozname na obdobie piatich rokov.

4.   Každý členský štát nariadi, aby:

a)

každá investičná spoločnosť, ktorá je právnickou osobou, mala ústredie v rovnakom členskom štáte ako svoje registrované sídlo;

b)

každá investičná spoločnosť, ktorá nie je právnickou osobou, alebo každá investičná spoločnosť, ktorá je právnickou osobou, ale podľa svojho vnútroštátneho práva nemá registrované sídlo, mala svoje ústredie v členskom štáte, v ktorom skutočne vykonáva svoju činnosť.

Článok 6

Rozsah pôsobnosti povolenia

1.   Domovský členský štát zabezpečí, aby sa v povolení uviedli investičné služby alebo činnosti, na vykonávanie ktorých má investičná spoločnosť povolenie. Povolenie sa môže vzťahovať na jednu alebo viac vedľajších služieb uvedených v oddiele B prílohy I. Povolenie sa v žiadnom prípade nesmie udeliť len na poskytovanie vedľajších služieb.

2.   Investičná spoločnosť uchádzajúca sa o povolenie na rozšírenie svojej činnosti na ďalšie investičné služby alebo činnosti alebo vedľajšie služby neplánované v čase prvotného povolenia musí predložiť žiadosť o rozšírenie svojho povolenia.

3.   Povolenie je platné pre celú Úniu a umožňuje investičnej spoločnosti poskytovať služby alebo vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie v rámci celej Únie buď prostredníctvom práva usadiť sa vrátane zriadenia pobočky, alebo prostredníctvom slobody poskytovať služby.

Článok 7

Postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie

1.   Príslušný orgán nesmie udeliť povolenie, pokiaľ a kým nebude úplne presvedčený, že žiadateľ spĺňa všetky požiadavky podľa ustanovení prijatých na základe tejto smernice.

2.   Investičná spoločnosť poskytne všetky informácie vrátane obchodného plánu, v ktorom okrem iného uvedie druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačnú štruktúru, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že investičná spoločnosť uskutočnila v období začatia povoľovania všetky potrebné opatrenia na dodržanie svojich povinností podľa tejto kapitoly.

3.   Žiadateľ musí byť do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti informovaný o udelení alebo neudelení povolenia.

4.   Orgán ESMA musí vypracovať návrh regulačných technických predpisov na spresnenie:

a)

informácií, ktoré treba poskytnúť príslušným orgánom podľa odseku 2 tohto článku vrátane obchodného plánu;

b)

požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na riadenie investičných spoločností podľa článku 9 ods. 6, a informácií pre oznamovanie podľa článku 9 ods. 5;

c)

požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na akcionárov a spoločníkov s kvalifikovanou účasťou, ako aj prekážok, ktoré môžu zabrániť efektívnemu výkonu funkcií dohľadu príslušného orgánu podľa článku 10 ods. 1 a 2.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie štandardných formulárov, vzorov a postupov oznamovania alebo poskytovania informácií uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 9 ods. 5.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 8

Odňatie povolenia

Príslušný orgán môže odňať povolenie vydané investičnej spoločnosti, ak takáto investičná spoločnosť:

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa zriekne povolenia, alebo neposkytovala žiadne investičné služby, alebo nevykonávala žiadnu investičnú činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov, pokiaľ príslušný členský štát nestanovil, že v takýchto prípadoch povolenie zaniká;

b)

získala povolenie na základe uvedenia nepravdivých skutočností alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom;

c)

prestala spĺňať podmienky, na základe ktorých bolo povolenie udelené, ako napríklad splnenie podmienok ustanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013;

d)

závažne a systematicky porušovala ustanovenia prijaté podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 upravujúcich podmienky činnosti investičných spoločností;

e)

patrí do niektorého z prípadov, keď sa vo vnútroštátnom práve vzhľadom na záležitosti mimo pôsobnosti tejto smernice ustanovuje odňatie.

Každé odňatie povolenia sa oznámi orgánu ESMA.

Článok 9

Riadiaci orgán

1.   Príslušné orgány udeľujúce povolenie v súlade s článkom 5 zaistia, aby investičné spoločnosti a ich riadiace orgány konali v súlade s článkom 88 a článkom 91 smernice 2013/36/EÚ.

Orgán ESMA a orgán EBA spoločne prijmú usmernenia týkajúce sa prvkov uvedených v článku 91 ods. 12) smernice 2013/36/EÚ.

2.   Pri udeľovaní povolenia v súlade s článkom 5 môžu príslušné orgány povoliť členom riadiaceho orgánu držať jednu ďalšiu nevýkonnú riadiacu funkciu, než je povolené v súlade s článkom 91 ods. 3) smernice 2013/36/EÚ. Príslušné orgány pravidelne informujú orgán ESMA o takýchto povoleniach.

Orgán EBA a orgán ESMA koordinujú zber informácií poskytovaných podľa prvého pododseku tohto odseku a článku 91 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o investičné spoločnosti.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán investičnej spoločnosti vymedzoval, kontroloval a bol zodpovedný za vykonávanie správnych opatrení, ktoré zaisťujú efektívne a obozretné riadenie investičnej spoločnosti vrátane prerozdelenia povinností v investičnej spoločnosti a predchádzania konfliktu záujmov a to spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu a záujmy klientov.

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v článku 88 ods. 1) smernice 2013/36/EÚ, tieto dohody tiež zabezpečia, aby riadiaci orgán vymedzil, schválil a dohliadal:

a)

na organizáciu spoločnosti pri poskytovaní investičných služieb a činností a vedľajších služieb vrátane schopností, znalostí a odborných znalostí požadovaných od pracovníkov, zdrojov, postupov a opatrení na poskytovanie služieb a činností spoločnosťou, pričom sa zohľadňuje povaha, rozsah a zložitosť jej činností, ako aj všetky požiadavky, ktoré musí spoločnosť spĺňať;

b)

na postup vo vzťahu k službám, činnostiam, produktom a operáciám ponúkaným alebo poskytovaným spoločnosťou v súlade s odolnosťou spoločnosti voči riziku a charakteristikami a potrebami klientov spoločnosti, ktorým budú podľa potreby ponúknuté alebo poskytnuté vrátane vykonávania primeraného stresového testovania;

c)

na postup odmeňovania osôb podieľajúcich sa na poskytovaní služieb klientom zameraných na podporu zodpovedného podnikateľského správania, spravodlivého zaobchádzania s klientmi, rovnako ako zamedzenia konfliktu záujmov vo vzťahoch s klientmi.

Riadiaci orgán monitoruje a pravidelne hodnotí primeranosť a vykonávanie strategických cieľov spoločnosti pri poskytovaní investičných služieb a činností a vedľajších služieb, účinnosť systému riadenia organizácie investičnej spoločnosti a primeranosť postupov týkajúcich sa poskytovania služieb klientom a prijíma primerané kroky na riešenie nedostatkov.

Členovia riadiaceho orgánu musia mať primeraný prístup k informáciám a dokumentom, ktoré potrebujú na dozor nad prijímaním rozhodnutí manažmentu a jeho monitorovanie.

4.   Príslušný orgán zamietne povolenie, ak nie je presvedčený, že členovia riadiaceho orgánu investičnej spoločnosti, majú dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti a venujú dostatok času vykonávaniu svojej činnosti v investičnej spoločnosti, alebo ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody poukazujúce na to, že riadiaci orgán spoločnosti môže ohroziť jej účinné, riadne a obozretné riadenie a náležité zohľadnenie záujmov svojich klientov a integrity trhu.

5.   Členské štáty požadujú od investičnej spoločnosti, aby oznámila príslušnému orgánu všetkých členov svojho riadiaceho orgánu a všetky zmeny týkajúce sa jej zloženia spolu so všetkými informáciami potrebnými na posúdenie, či je spoločnosť v súlade s odsekmi 1, 2 a 3.

6.   Členské štáty požadujú, aby aspoň dve osoby, ktoré spĺňajú požiadavky odseku 1, skutočne riadili činnosť investičnej spoločnosti.

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty udeliť povolenie investičným spoločnostiam, ktoré sú fyzickými osobami, alebo investičným spoločnostiam, ktoré sú právnickými osobami, riadeným jedinou fyzickou osobou v súlade s ich aktom o založení a vnútroštátnym právom. Členské štáty napriek tomu nariadia, aby:

a)

sa uplatnili alternatívne opatrenia, ktoré zabezpečia riadne a obozretné riadenie takýchto investičných spoločností a náležité zohľadnenie záujmov klientov a integrity trhu;

b)

dotknuté fyzické osoby mali dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti a aby výkonu svojich povinností venovali dostatok času.

Článok 10

Akcionári a členovia s kvalifikovaným podielom

1.   Príslušné orgány neudelia povolenie na poskytovanie investičných služieb alebo vykonávanie činností investičnej spoločnosti, pokiaľ neboli informované o totožnosti akcionárov alebo spoločníkov, či už priamych alebo nepriamych, fyzických alebo právnických osobách, ktoré majú kvalifikovanú účasť, a o výške tejto účasti.

Príslušné orgány odmietnu udeliť povolenie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť riadne a obozretné riadenie investičnej spoločnosti nie sú presvedčené o vhodnosti akcionárov alebo spoločníkov, ktorí majú kvalifikovanú účasť.

Ak existujú úzke väzby medzi investičnou spoločnosťou a inými fyzickými alebo právnickými osobami, príslušné orgány udelia povolenie, len ak tieto väzby nebránia príslušnému orgánu pri efektívnom výkone funkcií dohľadu.

2.   Príslušný orgán zamietne udelenie povolenia, ak zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia tretej krajiny, ktorými sa spravuje jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb, s ktorými má podnik úzke väzby, alebo ťažkosti spojené pri ich uplatňovaní bránia efektívnemu výkonu jeho funkcií dohľadu.

3.   Členské štáty požadujú od príslušného orgánu, aby prijal vhodné opatrenia na nápravu, ak je vplyvom vykonávaným osobami uvedenými v odseku 1 dotknuté riadne a obozretné riadenie investičnej spoločnosti.

Takéto opatrenia môžu zahŕňať žiadosti o vydanie súdneho príkazu alebo uloženie sankcií voči riaditeľom a osobám zodpovedným za riadenie alebo z pozastavenia uplatňovania hlasovacích práv spojených s akciami, ktoré vlastnia príslušní akcionári alebo spoločníci.

Článok 11

Oznámenie o navrhovaných akvizíciách

1.   Členské štáty požadujú, aby každá fyzická alebo právnická osoba alebo takéto osoby konajúce v zhode („navrhovaný nadobúdateľ“), ktoré sa rozhodli nadobudnúť, priamo alebo nepriamo, kvalifikovanú účasť v investičnej spoločnosti, alebo ďalej zvýšiť, priamo alebo nepriamo kvalifikovanú účasť v investičnej spoločnosti, čím by pomer hlasovacích práv alebo základného imania, ktoré vlastnia, dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo by sa investičná spoločnosť stala jej dcérskou spoločnosťou („navrhovaná akvizícia“), to najprv písomne oznámili príslušným orgánom investičnej spoločnosti, v ktorej sa snažia nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť, a uviedli veľkosť zamýšľanej účasti a príslušné informácie uvedené v článku 13 ods. 4.

Členské štáty požadujú od každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá sa rozhodla vzdať, priamo alebo nepriamo, kvalifikovanej účasti v investičnej spoločnosti, aby to najprv písomne oznámila príslušným orgánom a uviedla veľkosť účasti, ktorej sa rozhodla vzdať. Táto osoba oznámi príslušným orgánom, ak sa rozhodla znížiť svoju kvalifikovanú účasť tak, že jej podiel na hlasovacích právach alebo základnom imaní by klesol pod 20 %, 30 % alebo 50 %, alebo že by následkom tohto zníženia investičná spoločnosť prestala byť jej dcérskou spoločnosťou.

Členské štáty nemusia uplatňovať prahovú hodnotu vo výške 30 %, ak v súlade s článkom 9 ods. 3 písm. a) smernice 2004/109/ES uplatňujú prahovú hodnotu vo výške jednej tretiny.

Pri určovaní, či sú splnené kritériá pre kvalifikovanú účasť uvedené v článku 10 a v tomto článku, členské štáty nezohľadnia hlasovacie práva alebo podiely, ktoré investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie môžu držať ako výsledok upisovania finančných nástrojov a/alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku, ako sa uvádza v bode 6 oddielu A prílohy I, ak sa tieto práva na jednej strane nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia emitenta a ak ich na druhej strane investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie odpredajú do jedného roka po ich nadobudnutí.

2.   Pri vykonávaní posudzovania v zmysle článku 13 ods. 1 (ďalej len „posudzovanie“) sa dotknuté príslušné orgány navzájom dôkladne konzultujú, ak je navrhovaný nadobúdateľ jedným z týchto subjektov:

a)

úverová inštitúcia, životná poisťovňa, poisťovňa, zaisťovňa, investičná spoločnosť alebo správcovská spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa akvizícia navrhuje;

b)

materská spoločnosť úverovej inštitúcie, životnej poisťovne, poisťovne, zaisťovne, investičnej spoločnosti alebo správcovskej spoločnosti PKIPCP povolenej v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa akvizícia navrhuje, alebo

c)

fyzická alebo právnická osoba kontrolujúca úverovú inštitúciu, životnú poisťovňu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť alebo správcovskú spoločnosť PKIPCP s povolením v inom členskom štáte alebo v inom sektore, ako sú tie, v prípade ktorých sa akvizícia navrhuje.

Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytnú akékoľvek informácie, ktoré sú dôležité alebo relevantné pre posudzovanie. V tejto súvislosti si príslušné orgány na žiadosť navzájom oznámia všetky relevantné informácie a na vlastný podnet všetky dôležité informácie. V rozhodnutí príslušného orgánu, ktorý udelil povolenie investičnej spoločnosti, v prípade ktorej sa akvizícia navrhuje, sa uvedú všetky názory alebo výhrady príslušného orgánu zodpovedného za navrhovaného nadobúdateľa.

3.   Členské štáty nariadia, aby investičná spoločnosť, ktorá sa dozvedela o akejkoľvek akvizícii alebo zrušení účasti na svojom základnom imaní, ktoré spôsobilo, že miera účasti prekročí alebo poklesne pod jednu z prahových hodnôt uvedenú v prvom pododseku odseku 1, bezodkladne informovala príslušný orgán.

Najmenej raz za rok musia investičné spoločnosti informovať príslušné orgány aj o menách akcionárov a spoločníkov majúcich kvalifikovanú účasť a o miere takejto účasti na základe informácií získaných napríklad na ročných valných zhromaždeniach akcionárov a spoločníkov alebo v dôsledku dodržiavania pravidiel, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti, ktorej prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.

4.   Členské štáty požadujú od príslušných orgánov, aby prijali opatrenia podobné opatreniam uvedeným v článku 10 ods. 3 v súvislosti s osobami, ktoré nedodržiavajú povinnosť poskytnúť vopred informáciu v súvislosti s nadobudnutím alebo zvýšením kvalifikovanej účasti. Ak sa účasť nadobudne napriek námietke príslušných orgánov, členský štát bez ohľadu na všetky iné sankcie, ktoré sa majú prijať, buď zabezpečí pozastavenie výkonu zodpovedajúcich hlasovacích práv, neplatnosť hlasovania, alebo možnosť ich vyhlásenia za neplatné.

Článok 12

Lehota na posúdenie

1.   Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do dvoch pracovných dní od doručenia oznámenia požadovaného podľa článku 11 ods. 1 prvého pododseku, ako aj po prípadnom následnom doručení informácií uvedených v odseku 2 tohto článku písomne potvrdia jeho doručenie navrhovanému nadobúdateľovi.

Príslušné orgány majú maximálne šesťdesiat pracovných dní od dátumu písomného potvrdenia o doručení oznámenia a všetkých dokumentov požadovaných členským štátom, ktoré majú byť priložené k oznámeniu na základe zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 4 (ďalej len „lehota na posúdenie“), na vykonanie tohto posúdenia.

Príslušné orgány informujú navrhovaného nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na posúdenie pri potvrdení o doručení.

2.   Príslušné orgány môžu počas lehoty na posúdenie, ak je to potrebné, ale najneskôr do päťdesiateho pracovného dňa lehoty na posúdenie požiadať o ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na ukončenie posudzovania. Táto žiadosť sa podá písomne a uvedie sa v nej, ktoré dodatočné informácie sú potrebné.

Na obdobie od dátumu žiadosti príslušných orgánov o informácie do doručenia odpovede na ňu od navrhovaného nadobúdateľa sa lehota na posúdenie preruší. Prerušenie nesmie byť dlhšie ako dvadsať pracovných dní. Príslušné orgány môžu požiadať o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, táto žiadosť však nesmie viesť k prerušeniu lehoty na posúdenie.

3.   Príslušné orgány môžu predĺžiť prerušenie uvedené v odseku 2 druhom pododseku až na tridsať pracovných dní, ak navrhovaný nadobúdateľ je jedným z týchto subjektov:

a)

fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá sídli alebo sa riadi právnymi predpismi mimo Únie;

b)

fyzickou alebo právnickou osobou a nepodlieha dohľadu podľa tejto smernice alebo smerníc 2009/65/ES, 2009/138/ES alebo 2013/36/EÚ.

4.   Ak sa príslušné orgány rozhodnú po skončení posudzovania vyjadriť nesúhlas s navrhovanou akvizíciou, písomne informujú navrhovaného nadobúdateľa do dvoch pracovných dní a pred uplynutím lehoty na posúdenie a uvedú dôvody tohto rozhodnutia. Ak vnútroštátne právne predpisy nestanovujú inak, na žiadosť navrhovaného nadobúdateľa je možné sprístupniť verejnosti primerané odôvodnenie rozhodnutia. To nebráni členskému štátu, aby umožnil príslušnému orgánu zverejniť odôvodnenie bez žiadosti navrhovaného nadobúdateľa.

5.   Ak príslušné orgány nevyjadria písomne nesúhlas v lehote na posúdenie proti navrhovanej akvizícii, navrhovaná akvizícia sa považuje za schválenú.

6.   Príslušné orgány môžu stanoviť maximálnu lehotu na dokončenie navrhovanej akvizície a v prípade potreby ju predĺžiť.

7.   Členské štáty nesmú stanoviť požiadavky na oznamovanie priameho alebo nepriameho nadobudnutia hlasovacích práv alebo základného imania príslušným orgánom a na schvaľovanie takéhoto nadobudnutia príslušnými orgánmi, ktoré sú prísnejšie ako požiadavky stanovené touto smernicou.

8.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na vytvorenie úplného zoznamu informácií, ako sa uvádza v článku 13 ods. 4, ktoré majú navrhovaní nadobúdatelia zahrnúť do svojich oznámení, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre spôsoby konzultácií medzi dotknutými príslušnými orgánmi, ako je uvedené v článku 11 ods. 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 13

Posúdenie

1.   Príslušné orgány pri posudzovaní oznámenia uvedeného v článku 11 ods. 1 a informácií uvedených v článku 12 ods. 2 v záujme zaručenia riadneho a obozretného riadenia investičnej spoločnosti, v prípade ktorej sa akvizícia navrhuje, a so zreteľom na možný vplyv navrhovaného nadobúdateľa na investičnú spoločnosť zhodnotia vhodnosť navrhovaného nadobúdateľa a finančný stav navrhovanej akvizície na základe všetkých týchto kritérií:

a)

dobré meno navrhovaného nadobúdateľa;

b)

dobré meno a skúsenosti osoby, ktorá bude riadiť činnosť investičnej spoločnosti v dôsledku navrhovanej akvizície;

c)

finančná kondícia navrhovaného nadobúdateľa, najmä v súvislosti s druhom činnosti vykonávanej a plánovanej v investičnej spoločnosti, v prípade ktorej sa akvizícia navrhuje;

d)

či investičná spoločnosť bude schopná plniť požiadavky obozretného podnikania na základe tejto smernice a prípadne iných smerníc, najmä smerníc 2002/87/ES a 2013/36/ES, a či bude schopná v ich plnení pokračovať, a najmä, či skupina, ktorej súčasťou sa stane, má takú štruktúru, ktorá umožňuje vykonávať účinný dohľad, účinne vymieňať informácie medzi príslušnými orgánmi a určiť rozdelenie zodpovednosti medzi príslušné orgány;

e)

či existujú primerané dôvody na podozrenie, že v súvislosti s navrhovanou akvizíciou sa pácha alebo bolo spáchané pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, alebo došlo k pokusu o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu v zmysle článku 1 smernice 2005/60/ES, alebo že navrhovaná akvizícia by mohla zvýšiť riziko takéhoto konania.

Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty, ktoré upravujú kritériá uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

2.   Príslušné orgány môžu vzniesť námietky proti navrhovanej akvizícii, len ak na to existujú dostatočné dôvody na základe kritérií uvedených v odseku 1 alebo ak informácie poskytnuté navrhovaným nadobúdateľom nie sú úplné.

3.   Členské štáty nesmú uložiť žiadne predchádzajúce podmienky v súvislosti s výškou účasti, ktorá musí byť nadobudnutá, ani neumožnia svojim príslušným orgánom skúmať navrhnutú akvizíciu z hľadiska ekonomických potrieb trhu.

4.   Členské štáty zverejnia zoznam s informáciami potrebnými na vykonanie posúdenia, ktoré sa musia príslušným orgánom poskytnúť zároveň s oznámením uvedeným v článku 11 ods. 1 Požadované informácie musia byť primerané a musia zodpovedať povahe navrhovaného nadobúdateľa a navrhovanej akvizície. Členské štáty nesmú vyžadovať informácie, ktoré nie sú dôležité na posudzovanie spoľahlivosti z hľadiska obozretnosti.

5.   Bez ohľadu na článok 12 ods. 1, 2 a 3, ak sa príslušnému orgánu oznámili dva alebo viac návrhov na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti v tej istej investičnej spoločnosti, tento orgán zaobchádza so všetkými navrhovanými nadobúdateľmi nediskriminačným spôsobom.

Článok 14

Členstvo v povolenom systéme náhrad na ochranu investorov

Príslušný orgán preverí, či každý subjekt žiadajúci o povolenie ako investičná spoločnosť v čase vydania povolenia dodržiava svoje povinnosti podľa smernice 97/9/ES.

Povinnosť stanovená v prvom odseku sa plní vo vzťahu k štruktúrovaným vkladom, kde je štruktúrovaný vklad vydaný úverovou inštitúciou, ktorá je členom systému ochrany vkladov uznaného podľa smernice 2014/49/EÚ.

Článok 15

Zloženie prvotného kapitálu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány neudelili povolenie, pokiaľ investičná spoločnosť nemá dostatočný prvotný kapitál v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) č. 575/2013 so zreteľom na povahu príslušnej investičnej služby alebo činnosti.

Článok 16

Organizačné požiadavky

1.   Domovský členský štát nariadi, aby investičné spoločnosti spĺňali organizačné požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 10 tohto článku a v článku 17.

2.   Investičná spoločnosť musí zaviesť primerané metódy a postupy dostatočné na zabezpečenie toho, že spoločnosť, vrátane svojich manažérov, zamestnancov a viazaných sprostredkovateľov, dodrží svoje povinnosti podľa tejto smernice, ako aj príslušné pravidlá upravujúce osobné transakcie týchto osôb.

3.   Investičná spoločnosť musí udržiavať a vykonávať účinné organizačné a administratívne opatrenia s cieľom prijať všetky náležité opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov v zmysle článku 23, ktorými by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené záujmy jej klientov.

Investičná spoločnosť, ktorá vytvára finančné nástroje na predaj pre klientov udržiava, prevádzkuje a preskúmava postup schvaľovania každého finančného nástroja alebo významnej úpravy existujúcich finančných nástrojov pred tým, ako je uvedený na trh alebo distribuovaný klientom.

Postup schvaľovania produktu určuje identifikovaný cieľový trh koncových klientov v rámci príslušnej kategórie klientov pre každý finančný nástroj a zabezpečuje, že sú hodnotené všetky príslušné riziká pre určený cieľový trh, a že zamýšľaná stratégia distribúcie je v súlade s identifikovaným cieľovým trhom.

Investičná spoločnosť tiež pravidelne skúma finančné nástroje ponúkané alebo uvádzané na trh, s prihliadnutím na akékoľvek udalosti, ktoré by mohli významne ovplyvniť potenciálne riziko pre identifikovaný cieľový trh, s cieľom posúdiť aspoň, či je finančný nástroj v súlade s potrebami identifikovaného cieľového trhu, a či je plánovaná stratégia distribúcie naďalej vhodná.

Investičná spoločnosť, ktorá vytvára finančné nástroje, sprístupní každému distribútorovi všetky príslušné informácie o finančnom nástroji a schvaľovacom procese produktu vrátane identifikovaného cieľového trhu finančného nástroja.

Keď investičná spoločnosť ponúka alebo odporúča finančné nástroje, ktoré sama nevytvára, má zavedené vhodné opatrenia na získavanie informácií uvedených v piatom pododseku a chápanie vlastností a určeného cieľového trhu každého finančného nástroja.

Postupy, procesy a opatrenia uvedené v tomto odseku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté všetky ostatné požiadavky podľa tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 vrátane tých, ktoré sa týkajú zverejňovania informácií, vhodnosti a primeranosti, identifikácie a riadenia konfliktu záujmov, a stimulov.

4.   Investičná spoločnosť musí prijať všetky náležité opatrenia na zabezpečenie kontinuity a regulárnosti pri výkone investičných služieb a činností. Na tento účel investičná spoločnosť využíva vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.

5.   Keď investičná spoločnosť poverí tretiu stranu výkonom prevádzkových činností, ktoré sú podstatné pre zabezpečenie kontinuálnej a spoľahlivej služby klientom a kontinuálneho a uspokojivého výkonu investičných činností, musí zabezpečiť prijatie náležitých opatrení na zamedzenie neprimeraného dodatočného prevádzkového rizika. Outsourcing dôležitých prevádzkových činností sa nesmie uskutočniť takým spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly spoločnosti a schopnosť orgánov dohľadu monitorovať dodržiavanie všetkých povinností spoločnosťou.

Investičná spoločnosť musí mať spoľahlivé administratívne a účtovné postupy, mechanizmy vnútornej kontroly, efektívne postupy na hodnotenie rizika a účinné kontrolné a ochranné opatrenia v prípade systémov spracovania informácií.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušných orgánov požadovať prístup ku komunikácii v súlade s touto smernicou a nariadením (EÚ) č. 600/2014, investičná spoločnosť má zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a overenie prostriedkov na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a predíde sa úniku informácií, pričom sa vždy zachová dôvernosť údajov.

6.   Investičná spoločnosť zabezpečí uchovávanie záznamov o všetkých vykonaných službách, činnostiach a transakciách tak, aby príslušný orgán mohol plniť svoje úlohy v oblasti dohľadu a vykonávať opatrenia na presadzovanie podľa tejto smernice, nariadenia (EÚ) č. 600/2014, smernice 2014/57/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a najmä zistiť, či investičná spoločnosť dodržiava všetky povinnosti vrátane povinností vo vzťahu ku klientom alebo potenciálnym klientom a integrite trhu.

7.   Záznamy musia zahŕňať záznamy telefonickej konverzácie alebo elektronickej komunikácie, ktoré sa týkajú minimálne transakcií uzatvorených pri obchodovaní na vlastný účet a poskytovania služieb, ktoré sa týkajú pokynov klientov, súvisiacich s prijímaním, odosielaním a vykonávaním pokynov klienta.

Takéto telefonické konverzácie a elektronické komunikácie zahŕňajú aj tie, ktoré sa uskutočňujú so zámerom vyústiť do transakcií uzavretých pri obchodovaní na vlastný účet alebo poskytnutia služieb, ktoré sa týkajú pokynov klientov, súvisiacich s prijímaním, zasielaním a vykonávaním pokynov klientov, a to aj vtedy, ak tieto konverzácie alebo komunikácia nevedú k uzavretiu takýchto transakcií alebo poskytnutiu služieb týkajúcich sa pokynov klientov.

Investičná spoločnosť na tento účel prijíma všetky primerané opatrenia s cieľom zaznamenať relevantné telefonické konverzácie a elektronickú komunikáciu uskutočnené, zaslané alebo prijaté zariadeniami, ktoré investičná spoločnosť poskytla zamestnancovi alebo zmluvnému dodávateľovi, alebo používanie ktorých zamestnanom alebo zmluvným dodávateľom investičná spoločnosť odsúhlasila alebo povolila.

Investičná spoločnosť informuje nových i existujúcich klientov o tom, že telefonická komunikácia alebo konverzácia medzi investičnou spoločnosťou a jej klientmi, ktorá vyústi alebo môže vyústiť do transakcie, sa bude nahrávať.

Takéto oznámenie sa môže uskutočniť raz pred poskytnutím investičných služieb novým alebo existujúcim klientom.

Investičná spoločnosť neposkytne investičné služby a činnosti telefonicky tým klientom, ktorí neboli vopred informovaní o nahrávaní ich telefonickej konverzácie alebo elektronickej komunikácie, pokiaľ takéto investičné služby a činnosti súvisia s prijímaním, odosielaním a vykonávaním pokynov klientov.

Títo klienti môžu pokyny oznamovať prostredníctvom iných kanálov, takáto komunikácia sa však musí uskutočniť na trvanlivom médiu, ako sú napríklad poštové zásielky, faxy, emaily alebo záznamy pokynov klienta urobené na stretnutiach. Môže sa zaznamenávať predovšetkým obsah relevantnej osobnej konverzácie s klientom v podobe písanej zápisnice alebo poznámok. Takéto pokyny sa považujú za rovnocenné pokynom prijatým telefonicky.

Investičná spoločnosť prijme všetky primerané opatrenia s cieľom zabrániť zamestnancovi alebo zmluvnému dodávateľovi, aby uskutočňovali, zasielali alebo prijímali relevantnú telefonickú konverzáciu a elektronickú komunikáciu súkromne vlastnenými zariadeniami, z ktorých investičná spoločnosť nedokáže robiť záznamy alebo ich kopírovať.

Záznamy zaznamenané v súlade s týmto pododsekom sa na požiadanie poskytnú dotknutým klientom a uchovávajú sa počas obdobia piatich rokov a na žiadosť príslušného orgánu počas obdobia siedmich rokov.

8.   Investičná spoločnosť, ktorá drží finančné nástroje patriace klientom, musí prijať primerané opatrenia na ochranu vlastníckych práv klientov, najmä v prípade platobnej neschopnosti investičnej spoločnosti a na zabránenie tomu, aby sa finančné nástroje klienta využívali na jej vlastný účet bez výslovného súhlasu klienta.

9.   Investičná spoločnosť musí pri držaní finančných prostriedkov patriacich klientom prijať primerané opatrenia na ochranu práv klientov a okrem prípadu úverových inštitúcií zabrániť využívaniu peňažných prostriedkov klienta na svoj vlastný účet.

10.   Investičná spoločnosť nesmie uzatvoriť dohody o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva s retailovými klientmi na účel zaistenia alebo pokrytia súčasných alebo budúcich skutočných, podmienených alebo prípadných povinností klientov.

11.   V prípade pobočiek investičných spoločností príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza pobočka, musí bez toho, aby bola dotknutá možnosť príslušného orgánu domovského členského štátu investičnej spoločnosti mať priamy prístup k týmto záznamom a presadzovať povinnosť stanovenú v odseku 6 a 7 v súvislosti s transakciami, ktoré pobočka uskutočňuje.

Členské štáty môžu za výnimočných okolností na ochranu aktív klienta stanoviť pre investičné spoločnosti požiadavky dodatočné k požiadavkám uvedeným v odsekoch 8, 9 a 10 a príslušným delegovaným aktom uvedenými v odseku 12. Tieto požiadavky musia byť objektívne odôvodnené a primerané, aby riešili, keď investičné spoločnosti chránia aktíva klienta a finančné prostriedky klienta, konkrétne riziká pre ochranu investora alebo integritu trhu, ktoré majú osobitný význam v trhovej štruktúre v príslušnom členskom štáte.

Členské štáty oznámia Komisii bez zbytočného odkladu každú požiadavku, ktorú majú v úmysle stanoviť v súlade s týmto odsekom, a to aspoň dva mesiace pred dátumom nadobudnutia účinnosti požiadavky. V oznámení sa uvedie odôvodnenie požiadavky. Akékoľvek takéto ďalšie požiadavky neobmedzujú ani inak neovplyvňujú práva investičných spoločností stanovené v článkoch 34 a 35.

Komisia v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v treťom pododseku poskytne svoje stanovisko k primeranosti a odôvodneniu týchto dodatočných požiadaviek.

Členské štáty môžu ponechať v platnosti dodatočné požiadavky za predpokladu, že boli oznámené Komisii v súlade s článkom 4 smernice 2006/73/ES pred 2. júlom 2014, a že sú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

Komisia oznámi členským štátom a zverejní na svojom webovom sídle dodatočné požiadavky stanovené v súlade s týmto odsekom.

12.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 89 prijať delegované akty týkajúce sa spresnenia konkrétnych organizačných požiadaviek stanovených v odsekoch 2 až 10 tohto článku, ktoré sa majú uložiť investičným spoločnostiam a pobočkám spoločností z tretích krajín s povolením v súlade s článkom 41 vykonávajúcim rôzne investičné služby a/alebo činnosti a vedľajšie služby alebo ich kombináciu.

Článok 17

Algoritmické obchodovanie

1.   Investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania, musí mať zavedené účinné systémy a opatrenia na kontrolu nad rizikom vhodné na činnosť, ktorú vykonáva, s cieľom zabezpečiť, aby jej systémy obchodovania boli odolné a mali dostatočnú kapacitu, aby podliehali primeraným prahovým hodnotám obchodovania a limitom a bránili zasielaniu chybných pokynov alebo tomu, aby systém inak fungoval spôsobom, ktorý môže viesť alebo prispieť k narušeniu trhu. Takáto spoločnosť má tiež zavedené účinné systémy a opatrenia na kontrolu nad rizikom v snahe zabezpečiť, aby sa systémy obchodovania nemohli použiť na žiadny účel, ktorý je v rozpore s nariadením (EÚ) č. 596/2014 alebo s pravidlami obchodného miesta, s ktorým je spojená. Investičná spoločnosť musí mať zavedené účinné opatrenia na zabezpečenie nepretržitosti svojej činnosti na zvládnutie zlyhania jej systémov obchodovania a musí zabezpečiť, aby jej systémy boli plne testované a riadne monitorované, aby spĺňali požiadavky stanovené v tomto odseku.

2.   Investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania v členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušným orgánom svojho domovského členského štátu a obchodnému miestu, v ktorom sa táto investičná spoločnosť zapája do algoritmického obchodovania ako člen alebo účastník tohto obchodného miesta.

Príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti môže od investičnej spoločnosti požadovať, aby poskytovala pravidelne alebo ad hoc opis povahy svojich stratégií algoritmického obchodovania, podrobnosti o parametroch obchodovania alebo obmedzenia, ktorým systém podlieha, hlavné opatrenia na dodržiavanie súladu a kontrolu rizík, ktoré má zavedené na zabezpečenie splnenia podmienok stanovených v odseku 1, a podrobnosti o testovaní svojich systémov. Príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti môže kedykoľvek vyžiadať od investičnej spoločnosti ďalšie informácie o jej algoritmickom obchodovaní a o systémoch používaných na toto obchodovanie.

Príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti na žiadosť príslušného orgánu obchodného miesta, v ktorom sa táto investičná spoločnosť ako člen alebo účastník tohto obchodného miesta zapája do algoritmického obchodovania, a bez zbytočného odkladu oznámi informácie uvedené v druhom pododseku, ktoré prijíma od investičnej spoločnosti, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania.

Investičná spoločnosť zabezpečí, aby sa uchovávali záznamy týkajúce sa záležitostí uvedených v tomto odseku a zabezpečí, aby boli tieto záznamy dostatočné na to, aby jej príslušnému orgánu umožnili monitorovať dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

Investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do metódy vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania uchováva v schválenej forme presné a časovo usporiadané záznamy o všetkých svojich vydaných pokynoch vrátane zrušení pokynov, vykonaných pokynov a kotácií na obchodných miestach a sprístupní ich príslušnému orgánu na požiadanie.

3.   Investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania, aby realizovala stratégiu tvorby trhu so zohľadnením likvidity, rozsahu a povahy konkrétneho trhu a charakteristík obchodovaného nástroja:

a)

vykonáva túto tvorbu trhu nepretržite počas určenej časti obchodných hodín obchodného miesta, s výnimkou prípadu výnimočných okolností, výsledkom čoho je poskytovanie likvidity obchodnému miestu na pravidelnom a predvídateľnom základe;

b)

uzatvorí záväznú písomnú dohodu s obchodným miestom, ktorá uvádza aspoň záväzky investičnej spoločnosti v súlade s písmenom. a), a

c)

má zavedené účinné systémy a kontroly, aby zabezpečila, že splní svoje záväzky podľa dohody uvedenej v písmene b) za všetkých okolností.

4.   Na účely tohto článku a článku 48 tejto smernice investičná spoločnosť, ktorá sa zapája do algoritmického obchodovania, sa považuje za investičnú spoločnosť, ktorá vykonáva stratégiu tvorby trhu, keď jej stratégia ako člena alebo účastníka jedného alebo viacerých obchodných miest pri obchodovaní na vlastný účet zahŕňa zadávanie záväzných, simultánnych dvojsmerných kotácií porovnateľnej veľkosti a v konkurencieschopných cenách v súvislosti s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi v jednom obchodnom mieste alebo vo viacerých rôznych obchodných miestach, výsledkom čoho je poskytovanie likvidity celému trhu na pravidelnom a frekventovanom základe.

5.   Investičná spoločnosť, ktorá poskytuje priamy elektronický prístup k obchodnému miestu, musí mať zavedené účinné systémy a kontrolné opatrenia, ktoré zabezpečujú primerané posúdenie a preskúmanie vhodnosti klientov využívajúcich službu, aby klienti, ktorí používajú danú službu, nemohli prekročiť primerané vopred stanovené prahové hodnoty pre obchodovanie a čerpanie úveru, aby obchodovanie klientmi, ktorí využívajú službu, bolo riadne monitorované a aby primerané opatrenia na kontrolu nad rizikom bránili obchodovaniu, ktoré môže vytvárať riziká pre samotnú investičnú spoločnosť alebo by mohlo viesť alebo prispieť k narušeniu trhu alebo by mohlo byť v rozpore s nariadením (EÚ) č. 596/2014 alebo s pravidlami obchodného miesta. Priamy elektronický prístup bez takýchto kontrol je zakázaný.

Investičná spoločnosť, ktorá poskytuje priamy elektronický prístup má na zodpovednosti zabezpečiť, aby klienti využívajúci túto službu dodržiavali požiadavky tejto smernice a pravidlá obchodného miesta. Investičná spoločnosť monitoruje transakcie s cieľom identifikovať porušenie týchto pravidiel, narúšajúce obchodné podmienky alebo správanie, ktoré môže znamenať zneužívanie trhu a ktoré sa oznámi príslušnému orgánu. Investičná spoločnosť zabezpečí, aby existovala záväzná písomná dohoda medzi investičnou spoločnosťou a klientom, týkajúca sa základných práv a povinností vyplývajúcich z poskytovania služby, a aby si na základe tejto dohody investičná spoločnosť ponechala zodpovednosť v zmysle tejto smernice.

Investičná spoločnosť, ktorá poskytuje priamy elektronický prístup k obchodnému miestu, túto skutočnosť oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu a obchodného miesta, na ktorom táto investičná spoločnosť poskytuje priamy elektronický prístup.

Príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti môže požadovať, aby investičná spoločnosť poskytovala pravidelne alebo ad hoc opis systémov a opatrení na kontrolu uvedených v prvom pododseku, a dôkazy o tom, že boli uplatňované.

Príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti na žiadosť príslušného orgánu obchodného miesta, v súvislosti s ktorým investičná spoločnosť poskytuje priamy elektronický prístup, a bez zbytočného odkladu oznámi informácie uvedené vo štvrtom pododseku, ktoré dostáva od investičnej spoločnosti.

Investičná spoločnosť zabezpečí, aby sa uchovávali záznamy týkajúce sa záležitostí uvedených v tomto odseku a zabezpečí, aby boli tieto záznamy dostatočné na to, aby jej príslušnému orgánu umožnili monitorovať dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

6.   Investičná spoločnosť, ktorá funguje ako všeobecný zúčtovací člen pre iné osoby, musí mať zavedené účinné systémy a mechanizmy kontroly na zabezpečenie toho, aby sa služby zúčtovania uplatňovali len pre osoby, ktoré sú vhodné a spĺňajú jasne vymedzené kritériá, a aby boli týmto osobám uložené primerané požiadavky s cieľom zmenšiť riziká pre investičnú spoločnosť a trh. Investičná spoločnosť zabezpečí, aby existovala záväzná písomná dohoda medzi investičnou spoločnosťou a danou osobou, týkajúca sa základných práv a povinností vyplývajúcich z poskytovania danej služby.

7.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie:

a)

podrobností týkajúcich sa organizačných požiadaviek stanovených v odsekoch 1 až 6, ktoré sa majú uložiť investičným spoločnostiam, ktoré poskytujú rôzne investičné služby a/alebo činnosti a vedľajšie služby alebo ich kombinácie, pričom špecifikácie vo vzťahu k organizačným požiadavkám uvedené v odseku 5 stanovujú osobitné požiadavky pre priamy prístup na trh a pre sponzorovaný prístup takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že kontroly vykonávané pri sponzorovanom prístupe sú prinajmenšom rovnocenné tým, ktoré platia pre priamy prístup na trh;

b)

okolnosti, za ktorých je investičná spoločnosť povinná vstúpiť do dohody o tvorbe trhu uvedenej v odseku 3 písm. b) a obsah takýchto dohôd vrátane časti obchodných hodín daného obchodného miesta stanovených v odseku 3;

c)

situácií predstavujúcich výnimočné okolnosti uvedené v odseku 3 vrátane okolností mimoriadnej volatility, politických a makroekonomických záležitostí, systémových a prevádzkových záležitostí a okolností, ktoré sú v rozpore so schopnosťou investičnej spoločnosti dodržiavať postupy prudenciálneho riadenia rizika uvedené v odseku 1;

d)

obsah a formát schváleného formulára uvedeného v odseku 2 piatom pododseku a dĺžka trvania obdobia, za ktoré takéto záznamy musí uchovávať investičná spoločnosť.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 18

Obchodovanie a dokončovanie transakcií cez MTF a OTF

1.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF okrem splnenia organizačných požiadaviek stanovených v článku 16 stanovili transparentné pravidlá a postupy pre spravodlivé a riadne obchodovanie a zaviedli objektívne kritériá pre efektívne vykonávanie pokynov. Musia mať zavedené opatrenia na riadne riadenie technických činností systému vrátane stanovenia účinných núdzových opatrení na zvládnutie rizík spojených s narušením fungovania systémov.

2.   Členské štáty požadujú od investičných spoločností a organizátorov trhu prevádzkujúcich MTF alebo OTF, aby stanovili transparentné pravidlá týkajúce sa kritérií na určenie finančných nástrojov, s ktorými sa môže obchodovať v ich systémoch.

Členské štáty požadujú, aby v prípade potreby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF zabezpečili alebo sa ubezpečili, že existuje prístup k dostatočným verejne dostupným informáciám umožňujúcim používateľom vytvoriť si úsudok o investícii pri zohľadnení povahy používateľov a druhov obchodovaných nástrojov.

3.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF zaviedli, zverejnili, udržiavali a implementovali transparentné a nediskriminačné pravidlá založené na objektívnych kritériách upravujúce prístup k jeho systému.

4.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF mali opatrenia na jednoznačnú identifikáciu a zvládanie potenciálnych nepriaznivých dôsledkov, ktoré by na prevádzku MTF alebo OTF, alebo na členov alebo účastníkov a používateľov mal akýkoľvek konflikt záujmov medzi záujmami MTF, OTF, ich vlastníkmi alebo investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu prevádzkujúcim MTF alebo OTF a riadnym fungovaním MTF alebo OTF.

5.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti alebo organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF dodržiavali články 48 a 49 a zaviedli všetky potrebné účinné systémy, postupy a opatrenia.

6.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF jasne informovali jeho členov alebo účastníkov o ich individuálnej zodpovednosti za vyrovnanie transakcií vykonaných v tomto systéme. Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF uplatnili potrebné opatrenia na uľahčenie účinného vyrovnania transakcií uzavretých v rámci týchto systémov MTF alebo OTF.

7.   Členské štáty požadujú, aby MTF a OTF disponoval minimálne tromi reálne aktívnymi členmi alebo používateľmi, aby mal každý z nich možnosť pôsobiť so všetkými ostatnými, pokiaľ ide o tvorbu cien.

8.   Ak je prevoditeľný cenný papier, ktorý bol prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu, tiež obchodovaný na MTF alebo OTF bez súhlasu emitenta, emitent nepodlieha žiadnej povinnosti týkajúcej sa prvotného, priebežného alebo ad hoc zverejnenia finančného charakteru v súvislosti s MTF alebo OTF.

9.   Členské štáty požadujú, aby každá investičná spoločnosť a organizátor trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF bezodkladne splnil každý pokyn svojho príslušného orgánu podľa článku 69 ods. 2 na pozastavenie obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčiť finančný nástroj z obchodovania.

10.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF, poskytli príslušnému orgánu a orgánu ESMA podrobný opis fungovania MTF alebo OTF vrátane bez toho, aby bol dotknutý článok 20 ods. 1, 4 a 5, akýchkoľvek prepojení na regulovaný trh, MTF, OTF alebo systematického internalizátora vo vlastníctve rovnakej investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu alebo ich účasti a zoznamu ich členov, účastníkov a/alebo používateľov. Príslušné orgány tieto informácie na požiadanie sprístupňujú orgánu ESMA. Každé udelenie povolenia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu ako MTF a OTF sa oznámi orgánu ESMA. Orgán ESMA vypracuje zoznam všetkých MTF a OTF v Únii. Tento zoznam obsahuje informácie o službách, ktoré MTF alebo OTF poskytuje, a zahŕňa jedinečný kód identifikujúci MTF a OTF pre použitie v správach v súlade s článkami 6, 10 a 36 nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Pravidelne sa aktualizuje. Orgán ESMA tento zoznam zverejní na svojom webovom sídle a aktualizuje ho.

11.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie obsahu a formátu opisu a oznámenia uvedených v odseku 10.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 19

Osobitné požiadavky na MTF

1.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF, okrem splnenia požiadaviek stanovených v článkoch 16 a 18 stanovili a zaviedli aj nediskrečné pravidlá vykonávania pokynov v systéme.

2.   Členské štáty požadujú, aby pravidlá uvedené v článku 18 ods. 3, upravujúce prístup do MTF, spĺňali podmienky stanovené v článku 53 ods. 3.

3.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF, zaviedli opatrenia, aby:

a)

bol primerane vybavený na zvládnutie rizík, ktorým je vystavený, zaviedol príslušné opatrenia a systémy na identifikáciu všetkých závažných ohrození svojej činnosti a zaviedol účinné opatrenia na zmenšenie týchto rizík;

b)

mal efektívne opatrenia na uľahčenie účinnej a včasnej finalizácie transakcií vykonaných prostredníctvom jeho systémov, a

c)

mal v čase udelenia povolenia a aj následne k dispozícii dostatočné finančné zdroje na uľahčenie riadneho fungovania vzhľadom na povahu a rozsah transakcií uzavretých na trhu a na rozsah a stupeň rizík, ktorým je vystavený.

4.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa články 24, 25, článok 27 ods. 1, 2 a 4 až 10 a článok 28 neuplatňovali na transakcie uzatvorené podľa pravidiel upravujúcich MTF medzi jeho členmi alebo účastníkmi alebo medzi MTF a jeho členmi alebo účastníkmi vo vzťahu k používaniu MTF. Členovia alebo účastníci v MTF však musia spĺňať povinnosti stanovené v článkoch 24, 25, 27 a 28 v súvislosti so svojimi klientmi, keď konajúc v mene svojich klientov vykonávajú ich pokyny prostredníctvom systémov MTF.

5.   Členské štáty neumožnia investičným spoločnostiam ani organizátorom trhu prevádzkujúcim MTF vykonávať pokyny klientov voči vlastnému kapitálu alebo zapojiť sa do obchodovania párovaním na vlastný účet.

Článok 20

Osobitné požiadavky na OTF

1.   Členské štáty požadujú, aby investičná spoločnosť a organizátor trhu prevádzkujúci OTF, zaviedol mechanizmy, ktoré bránia vykonaniu pokynov klientov OTF za vlastný kapitál investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu prevádzkujúcich OTF, alebo akéhokoľvek subjektu, ktorý je súčasťou tej istej skupiny alebo právnickej osoby ako investičná spoločnosť alebo organizátor trhu.

2.   Členské štáty povolia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcemu OTF zapojiť sa do obchodovania párovaním na vlastný účet vtedy, ak ide o obchodovanie s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a určitými derivátmi a len ak klient súhlasil s postupom.

Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF nevyužívajú obchodovanie párovaním na vlastný účet na účely vykonania pokynov klientov v OTF s derivátmi, pokiaľ ide o triedu derivátov, o ktorej sa vyhlásilo, že podlieha zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF prijmú opatrenia, ktorými sa zabezpečí súlad s vymedzením obchodovania párovaním na vlastný účet v článku 4 ods. 1 bode 38.

3.   Členské štáty povolia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcemu OTF zapojiť sa do obchodovania párovaním na vlastný účet, pokiaľ nejde o obchodovanie párovaním na vlastný účet, len v súvislosti so štátnymi dlhovými nástrojmi, pre ktoré neexistuje likvidný trh.

4.   Členské štáty neumožnia prevádzkovanie OTF a systematického internalizátora v rámci tej istej právnickej osoby. OTF nesmie byť spojený so systematickým internalizátorom spôsobom, ktorý umožňuje interakciu pokynov v OTF a pokynov alebo kotácií u systematického internalizátora. OTF sa nesmie spojiť s iným OTF spôsobom, ktorý umožňuje vzájomnú súčinnosť pokynov v rôznych OTF.

5.   Členské štáty nebránia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcemu OTF v tom, aby angažovali inú investičnú spoločnosť na vykonávanie tvorby trhu v uvedenom OTF na nezávislom základe.

Na účely tohto článku sa investičná spoločnosť nepovažuje za investičnú spoločnosť vykonávajúcu tvorbu trhu v OTF na nezávislom základe, ak má úzke väzby s investičnou spoločnosťou alebo organizátorom trhu prevádzkujúcim OTF.

6.   Členské štáty požadujú, aby sa vykonávanie pokynov v OTF uskutočňovalo na základe voľnej úvahy.

Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF uplatnia voľnú úvahu len za jednej prípadne oboch týchto okolností:

a)

pri rozhodovaní o zadaní alebo zrušení pokynu v rámci OTF, ktorý prevádzkujú;

b)

pri rozhodovaní o nespárovaní konkrétneho pokynu klienta s inými pokynmi, ktoré sa nachádzajú v systémoch v danom čase, pokiaľ je to v súlade s konkrétnymi pokynmi prijatými od klienta a s ich povinnosťami podľa článku 27.

V prípade systému, v ktorom sa križujú pokyny klientov, môže investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF rozhodnúť, či, kedy a koľko z dvoch alebo viacerých pokynov chce spárovať v rámci systému. V súlade s odsekmi 1, 2, 4 a 5 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, môže investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF v súvislosti so systémom, ktorým sa zabezpečuje realizácia transakcií s inými nekapitálovými nástrojmi, uľahčiť rokovanie medzi klientmi s cieľom spojiť dva alebo viaceré potenciálne kompatibilné záujmy o obchodovanie do jednej transakcie.

Uvedenou povinnosťou nie sú dotknuté články 18 a 27.

7.   Príslušný orgán môže vtedy, keď investičná spoločnosť alebo organizátor trhu žiada o udelenie povolenia na prevádzkovanie OTF alebo na báze ad hoc, požadovať podrobné vysvetlenie, prečo systém nezodpovedá regulovanému trhu, MTF alebo systematickému internalizátorovi a nemôže fungovať ako regulovaný trh, MTF alebo systematický internalizátor, podrobný opis týkajúci sa toho, ako sa bude voľná úvaha uplatňovať, najmä kedy môže byť pokyn pre OTF zrušený a kedy a ako sa dva alebo viaceré pokyny klientov spárujú v rámci OTF. Okrem toho investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci OTF vysvetlia príslušnému orgánu skutočnosť, že využívajú obchodovanie párovaním na vlastný účet. Príslušný orgán monitoruje zapojenie investičnej spoločnosti alebo organizátor trhu do obchodovania párovaním na vlastný účet, aby sa zabezpečilo, že je aj naďalej v súlade s vymedzením takéhoto obchodovania a že jeho zapojenie do obchodovania párovaním na vlastný účet nevedie ku konfliktom záujmov medzi investičnou spoločnosťou, organizátorom trhu a jeho klientmi.

8.   Členské štáty zabezpečujú, aby sa články 24, 25, 27 a 28 uplatňovali na transakcie uzatvorené na OTF.

KAPITOLA II

Podmienky výkonu činnosti investičných spoločností

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 21

Pravidelné preskúmanie podmienok pre prvotné povolenie

1.   Členské štáty požadujú, aby investičná spoločnosť povolená na ich území vždy spĺňala podmienky pre prvotné povolenie stanovené v kapitole I.

2.   Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány stanovili vhodné metódy na monitorovanie, či investičné spoločnosti dodržiavajú svoju povinnosť podľa odseku 1. Nariadia, aby investičné spoločnosti oznámili príslušným orgánom všetky podstatné zmeny podmienok pre prvotné povolenie.

Orgán ESMA môže vypracovať usmernenia týkajúce sa metód monitorovania uvedených v tomto odseku.

Článok 22

Všeobecná povinnosť týkajúca sa priebežného dohľadu

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány monitorovali činnosti investičných spoločností na posúdenie súladu s podmienkami výkonu činnosti stanovenými v tejto smernici. Členské štáty zabezpečia, aby sa uplatnili vhodné opatrenia, ktoré umožnia príslušným orgánom získať informácie potrebné na posúdenie, či investičné spoločnosti dodržiavajú svoje povinnosti.

Článok 23

Konflikt záujmov

1.   Členské štáty požadujú od investičných spoločností, aby prijali všetky primerané opatrenia na identifikáciu všetkých vzájomných konfliktov záujmov, ich prevenciu alebo riadenie vrátane konfliktov záujmov ich manažérov, zamestnancov a viazaných sprostredkovateľov alebo každej osoby s nimi priamo alebo nepriamo spojenej v rámci kontroly a ich klientov alebo konfliktov záujmov medzi klientom a iným klientom, ktoré vzniknú počas poskytovania investičných a vedľajších služieb alebo pri ich kombinácii vrátane tých, ktoré spôsobilo prijatie stimulov od tretích strán alebo vlastný systém odmeňovania investičnej spoločnosti prípadne inú štruktúru motivácie.

2.   Ak organizačné alebo administratívne opatrenia uskutočnené investičnou spoločnosťou v súlade s článkom 16 ods. 3 na zabránenie tomu, aby konflikty záujmov nepriaznivo ovplyvňovali záujmy klientov, nie sú pri náležitom uvážení dostatočné na zabezpečenie toho, že riziku poškodenia záujmov klienta bude zabránené, investičná spoločnosť jasne oboznámi klienta so všeobecnou povahou a/alebo zdrojmi konfliktu záujmov a opatreniami prijatými na zmiernenie týchto rizík pred uskutočnením obchodu v jeho mene.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 2:

a)

sa vykoná na trvanlivom médiu a

b)

zahŕňa dostatočné podrobnosti, pričom sa zohľadní povaha klienta, aby sa tomuto klientovi umožnilo prijať rozhodnutie ako informovanej osobe vzhľadom na služby, v súvislosti s ktorými dochádza ku konfliktu záujmov.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 89 na:

a)

určenie opatrení, o ktorých by sa dalo odôvodnene predpokladať, že ich investičné spoločnosti prijmú na identifikáciu, zabránenie, zvládnutie a odhalenie konfliktov záujmov pri poskytovaní rôznych investičných a vedľajších služieb a ich kombinácií;

b)

stanovenie vhodných kritérií na určenie druhov konfliktu záujmov, ktorých existencia by mohla poškodiť záujmy klientov alebo potenciálnych klientov investičnej spoločnosti.

Oddiel 2

Ustanovenia na zabezpečenie ochrany investora

Článok 24

Všeobecné zásady a informovanie klientov

1.   Členské štáty požadujú, aby pri poskytovaní investičných služieb alebo v prípade potreby vedľajších služieb pre klientov investičná spoločnosť konala čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich klientov a dodržiavala najmä zásady uvedené v tomto článku a článku 25.

2.   Investičné spoločnosti, ktoré vytvárajú finančné nástroje určené na predaj klientom zabezpečia, aby tieto finančné nástroje boli navrhnuté tak, aby spĺňali potreby identifikovaného cieľového trhu koncových klientov v rámci príslušnej kategórie klientov, stratégia distribúcie finančných nástrojov bola kompatibilná s identifikovaným cieľovým trhom, a investičná spoločnosť prijme primerané opatrenia, aby zabezpečilo, že tento finančný nástroj je distribuovaný na identifikovanom cieľovom trhu.

Investičná spoločnosť chápe finančné nástroje, ktoré ponúka alebo odporúča, posúdi zlučiteľnosť finančných nástrojov s potrebami klientov, ktorým poskytuje investičné služby, a to aj s prihliadnutím na identifikovaný cieľový trh konečných zákazníkov uvedený v článku 16 ods. 3, a zabezpečí, aby finančné nástroje boli ponúkané alebo odporúčané iba vtedy, ak je to v záujme klienta.

3.   Všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie, ktorú adresujú investičné spoločnosti klientom alebo potenciálnym klientom, musia byť jasné, prehľadné a nezavádzajúce. Marketingová komunikácia sa musí dať ako taká jasne identifikovať.

4.   Klientom alebo potenciálnym klientom sa musia včas poskytnúť potrebné informácie týkajúce sa investičnej spoločnosti a jej služieb, finančných nástrojov a navrhovaných investičných stratégií, miest výkonu a všetkých nákladoch a súvisiacich poplatkov. Uvedené informácie zahŕňajú:

a)

ak je poskytované investičné poradenstvo, investičná spoločnosť musí včas pred poskytnutím investičného poradenstva informovať klienta o tom:

i)

či sa poradenstvo poskytuje na nezávislom základe alebo nie;

ii)

či je poradenstvo založené na širokej alebo užšej analýze rôznych druhov finančných nástrojov a najmä či škála finančných nástrojov je obmedzená na finančné nástroje emitované alebo poskytované subjektmi, ktoré majú úzke väzby s danou investičnou spoločnosťou alebo iné právne či hospodárske vzťahy, ako napríklad zmluvný vzťah, ktoré sú také úzke, že by potenciálne mohli ovplyvniť nezávislosť poskytovaného poradenstva;

iii)

či investičná spoločnosť poskytne klientovi pravidelné posúdenie vhodnosti finančných nástrojov odporúčaných danému klientom;

b)

informácie o finančných nástrojoch a navrhovaných investičných stratégiách; to by malo zahŕňať príslušné poučenie a upozornenia v súvislosti s rizikami spojenými s investíciami do týchto nástrojov alebo vzhľadom na konkrétne investičné stratégie, a či je finančný nástroj určený pre retailových alebo profesionálnych klientov, s ohľadom na identifikovaný cieľový trh v súlade s odsekom 2;

c)

informácie o všetkých nákladoch a pridružených poplatkoch musia obsahovať informácie súvisiace s investičnými a vedľajšími službami vrátane nákladov na poradenstvo, nákladov na finančné nástroje odporúčané klientovi a ako ich klient môže uhradiť, vrátane akýchkoľvek platieb tretej strany.

Informácie o všetkých nákladoch a poplatkoch vrátane nákladov a poplatkov v súvislosti s investičnou službou a finančným nástrojom, ktoré nie sú spôsobené výskytom základného trhového rizika, musia byť zrátané, aby klient vedel pochopiť celkové náklady, ako aj kumulatívny vplyv na návratnosť investície, a, na žiadosť klienta, musí sa poskytnúť rozpis obsahujúci jednotlivé položky. Ak je to vhodné, tieto informácie sa poskytujú klientovi pravidelne, najmenej raz ročne, v priebehu životnosti investície.

5.   Informácie uvedené v odsekoch 4 a 9 sa poskytujú v zrozumiteľnej forme takým spôsobom, aby klienti alebo potenciálni klienti mohli správne porozumieť charakteru a rizikám investičnej služby a konkrétnemu druhu ponúkaného finančného nástroja a následne informovane prijať investičné rozhodnutia. Členské štáty môžu povoliť, aby sa tieto informácie poskytovali v štandardizovanej forme.

6.   Ak sa investičná služba ponúka ako súčasť finančného produktu, ktorý už podlieha iným ustanoveniam právnych predpisov Únie týkajúcich sa úverových inštitúcií a spotrebiteľských úverov vzhľadom na požiadavky na informácie, táto služba nepodlieha ďalším povinnostiam stanoveným v odsekoch 3, 4 a 5.

7.   Keď investičná spoločnosť informuje klienta, že investičné poradenstvo poskytuje na nezávislom základe, táto investičná spoločnosť:

a)

posúdi dostatočný rozsah finančných nástrojov dostupných na trhu, ktoré musia byť dostatočne rozmanité, pokiaľ ide o ich typ a emitentov alebo poskytovateľov produktov na zabezpečenie dostatočného plnenia investičných cieľov klienta, a nesmú byť obmedzené na finančné nástroje emitované alebo poskytované:

i)

samotnou investičnou spoločnosťou alebo subjektmi, ktoré majú úzke väzby s investičnou spoločnosťou, alebo

ii)

inými subjektmi, ktoré majú také úzke právne či hospodárske vzťahy s investičnou spoločnosťou, ako napríklad zmluvný vzťah, ktoré by potenciálne mohli ovplyvniť nezávislosť poskytovaného poradenstva;

b)

neakceptuje ani si neponecháva poplatky, provízie alebo iné peňažné a nepeňažné benefity zaplatené alebo poskytnuté akoukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s poskytnutím služby klientom. Menšie nepeňažné benefity, ktoré môžu zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných klientovi a v dôsledku svojej škály a povahy by nemohli byť považované za narúšajúce súlad s povinnosťou investičnej spoločnosti konať v najlepšom záujme klienta, sa musia jasne oznámiť a sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto písmena.

8.   Investičná spoločnosť pri poskytovaní správy portfólia neakceptuje ani neponecháva si poplatky, provízie alebo iné peňažné alebo nepeňažné benefity zaplatené alebo poskytnuté akoukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s poskytnutím služby klientom. Menšie nepeňažné benefity, ktoré môžu zvýšiť kvalitu služieb poskytovaných klientovi a v dôsledku svojej škály a povahy by nemohli byť považované za narúšajúce súlad s povinnosťou investičnej spoločnosti konať v najlepšom záujme klienta sa musí jasne oznámiť a sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto odseku.

9.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za plnenie povinností podľa článku 23 alebo podľa odseku 1 tohto článku investičnými spoločnosťami nepovažovali prípady, keď akejkoľvek osobe okrem klienta zaplatia alebo je im zaplatený akýkoľvek poplatok alebo provízia alebo poskytujú alebo im je poskytnutá akákoľvek nepeňažná výhoda v súvislosti s poskytovaním investičnej služby alebo vedľajšej služby akoukoľvek stranou okrem klienta, okrem prípadov, keď platba poplatku alebo provízie alebo poskytnutie nepeňažnej výhody:

a)

je zameraná na zvýšenie kvality príslušnej služby klientovi a

b)

nie je v rozpore s dodržiavaním povinnosti investičnej spoločnosti konať čestne, spravodlivo a v najlepšom záujme klienta.

Pred poskytnutím príslušnej investičnej alebo vedľajšej služby musí byť klient jasne a vyčerpávajúcim, presným a zrozumiteľným spôsobom informovaný o existencii, povahe a výške platby alebo dávky uvedenej v prvom pododseku, alebo v prípadoch, keď ich výšku nemožno zistiť, o metóde jej výpočtu. V prípade potreby investičná spoločnosť informuje klienta aj o mechanizmoch prevodu poplatkov, provízií, peňažných alebo nepeňažných benefitov prijatých v súvislosti s poskytovaním investičnej alebo vedľajšej služby klientovi.

Platba alebo benefit, ktoré umožňujú poskytnutie investičných služieb alebo sú potrebné na poskytnutie investičných služieb, ako sú poplatky za úschovu, vyrovnanie obchodu a výmenné poplatky, regulačné alebo právnické poplatky, a ktoré svojím charakterom nemôžu viesť k rozporu s povinnosťami investičnej spoločnosti konať čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami jej klientov, nepodlieha požiadavkám stanoveným v prvom pododseku.

10.   Investičná spoločnosť, ktorá poskytuje investičné služby klientom, zabezpečí, aby neodmeňovala svojich zamestnancov ani neposudzovala ich výkon spôsobom, ktorý je v rozpore s jej povinnosťou konať v najlepšom záujme jej klientov. Nezavedie najmä žiadne mechanizmy formou odmeňovania, cieľov predaja alebo inak, ktoré by mohli motivovať jej zamestnancov odporúčať retailovému klientovi konkrétny finančný nástroj, ak by táto investičná spoločnosť mohla ponúknuť iný finančný nástroj, ktorý by lepšie spĺňal klientove potreby.

11.   Keď sa investičná služba ponúka spolu s inou službou alebo produktom ako súčasť balíka alebo ako podmienka v rámci tejto istej dohody alebo balíka, investičná spoločnosť musí informovať klienta, či je možné kúpiť oddelene rôzne zložky, a musí poskytnúť osobitné potvrdenie o nákladoch a poplatkoch v prípade každej zložky.

Ak sú riziká vyplývajúce z takej dohody alebo balíka ponúkaného retailovým klientom pravdepodobne odlišné od rizík spojených s jednotlivými zložkami, investičná spoločnosť poskytne primeraný opis jednotlivých zložiek dohody alebo balíka a spôsobu, akým ich vzájomné pôsobenie mení riziká.

Orgán ESMA v spolupráci s orgánmi EBA a EIOPA do 3. januára 2016 vypracuje a pravidelne aktualizuje usmernenia na posudzovanie praktík v oblasti krížového predaja a na dohľad nad ich uplatňovaním a uvedie v nich najmä situácie, v ktorých tieto praktiky nie sú v súlade s povinnosťami stanovenými v odseku 1.

12.   Členské štáty môžu vo výnimočných prípadoch uložiť investičným spoločnostiam dodatočné požiadavky, pokiaľ ide o otázky, ktoré rieši toto nariadenie. Tieto požiadavky musia byť objektívne odôvodnené a primerané, aby riešili konkrétne riziká pre ochranu investora alebo integritu trhu, ktoré majú osobitný význam v trhovej štruktúre v príslušnom členskom štáte.

Členské štáty oznámia Komisii bez zbytočného odkladu každú požiadavku, ktorú majú v úmysle stanoviť v súlade s týmto odsekom, a to aspoň dva mesiace pred dátumom nadobudnutia účinnosti požiadavky. V oznámení sa uvedie odôvodnenie požiadavky. Akékoľvek takéto ďalšie požiadavky neobmedzujú ani inak neovplyvňujú práva investičných spoločností stanovené v článkoch 34 a 35 tejto smernice.

Komisia v lehote dvoch mesiacov od oznámenia uvedeného v druhom pododseku poskytne svoje stanovisko k primeranosti a odôvodneniu týchto dodatočných požiadaviek.

Komisia oznámi členským štátom a zverejní na svojom webovom sídle dodatočné požiadavky stanovené v súlade s týmto odsekom.

Členské štáty môžu ponechať v platnosti dodatočné požiadavky, ktoré boli oznámené Komisii v súlade s článkom 4 smernice 2006/73/ES pred 2. júlom 2014, za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tomto článku.

13.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na zabezpečenie toho, aby investičné spoločnosti pri poskytovaní investičných alebo vedľajších služieb svojim klientom spĺňali zásady stanovené v tomto článku vrátane:

a)

podmienok, s ktorými musia byť informácie v súlade, aby boli spravodlivé, jednoznačné a nezavádzajúce;

b)

podrobností o obsahu a formáte informácií pre klientov v súvislosti s kategorizáciou klientov, investičnými spoločnosťami a ich službami, finančnými nástrojmi, nákladmi a poplatkami;

c)

kritérií posudzovania škály finančných nástrojov dostupných na trhu;

d)

kritérií posudzovania súladu v prípade spoločností prijímajúcich stimulačné úžitky s povinnosťou konať čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepším záujmom klienta.

Pri formulovaní požiadaviek na informácie o finančných nástrojoch vo vzťahu k odseku 4 písm. b) sa zahrnú informácie o štruktúre produktu podľa potreby s prihliadnutím na všetky príslušné štandardizované informácie požadované podľa práva Únie.

14.   Delegované akty uvedené v odseku 13 zohľadnia:

a)

povahu služby ponúkanej alebo poskytovanej (služieb ponúkaných alebo poskytovaných) klientom alebo potenciálnemu klientovi pri zohľadnení druhu, cieľa, veľkosti a početnosti transakcií;

b)

povaha a škála ponúkaných alebo zvažovaných produktov vrátane rôznych druhov finančných nástrojov;

c)

retailový alebo profesionálny charakter klienta alebo potenciálnych klientov alebo v prípade odsekov 4 a 5 ich klasifikácia ako spôsobilých protistrán.

Článok 25

Posúdenie vhodnosti a primeranosti a poskytovanie správ klientom

1.   Členské štáty od investičných spoločností vyžadujú, aby zabezpečili a preukázali, že fyzické osoby poskytujúce investičné poradenstvo alebo informácie o investičných produktoch, investičných službách alebo vedľajších službách klientom v mene investičnej spoločnosti majú potrebné znalosti a spôsobilosti na plnenie svojich povinností podľa článku 24 a tohto článku. Členské štáty uverejnia kritériá, ktoré sa použijú na hodnotenie takýchto znalostí a spôsobilosti.

2.   Pri poskytovaní investičného poradenstva alebo riadenia portfólia investičná spoločnosť získa potrebné informácie týkajúce sa znalostí a skúseností klienta alebo potenciálneho klienta v oblasti investícií týkajúce sa konkrétneho typu produktu alebo služby, jeho finančnej situácie vrátane jeho schopnosti znášať straty, jeho odolnosti voči riziku a jeho investičných cieľov tak, aby investičná spoločnosť mohla odporučiť klientovi alebo potenciálnemu klientovi investičné služby a finančné nástroje, ktoré sú preňho vhodné a ktoré predovšetkým zodpovedajú jeho odolnosti voči riziku a schopnosti znášať straty.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že investičná spoločnosť poskytuje investičné poradenstvo tak, že odporúča balík služieb alebo produktov poskytovaných v súlade s článkom 24 ods. 11, celkový balík bol vhodný pre klienta.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti pri poskytovaní iných investičných služieb, ako sú uvedené v odseku 2, požiadali klienta alebo potenciálneho klienta, aby poskytol informácie týkajúce sa jeho znalostí a skúseností v oblasti investícií týkajúce sa konkrétneho ponúkaného alebo žiadaného druhu produktu alebo služby tak, aby investičná spoločnosť mohla posúdiť, či predpokladaná investičná služba alebo produkt sú pre klienta primerané. Ak sa poskytuje balík služieb alebo produktov podľa článku 24 ods. 11, v posúdení sa zváži, či je celkový balík primeraný.

Keď sa investičná spoločnosť na základe informácií získaných podľa prvého pododseku domnieva, že produkt alebo služba nie sú pre klienta alebo potenciálneho klienta primerané, investičná spoločnosť klienta alebo potenciálneho klienta upozorní. Uvedené upozornenie sa môže poskytovať v štandardizovanej forme.

Keď klienti alebo potenciálni klienti neposkytnú informácie podľa predchádzajúceho pododseku alebo neposkytnú dostatočné informácie týkajúce sa svojich znalostí a skúseností, investičná spoločnosť ich upozorní, že investičná spoločnosť nie je schopná určiť, či predpokladaná služba alebo produkt sú pre nich primerané. Toto upozornenie sa môže poskytovať v štandardizovanej forme.

4.   Členské štáty umožnia investičným spoločnostiam pri poskytovaní investičných služieb, ktoré pozostávajú iba z vykonávania alebo prijímania a postúpenia pokynov klientov s vedľajšími službami alebo bez nich, okrem poskytovania úverov alebo pôžičiek uvedených v oddiele B bode 1 prílohy 1, ktoré nepozostávajú z existujúcich úverových limitov pôžičiek, bežných účtov alebo kontokorentných nástrojov klientov, aby tieto investičné služby poskytli svojim klientom bez potreby získavania informácií alebo rozhodnutia podľa odseku 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

služby sa týkajú ktoréhokoľvek z týchto finančných nástrojov:

i)

akcií prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na rovnocennom trhu tretej krajiny alebo v rámci MTF v prípade, keď ide o akcie v spoločnostiach, okrem akcií v podnikoch, ktoré nie sú podnikmi kolektívneho investovania do PKIPCP, a akcií, ktoré obsahujú derivát;

ii)

dlhopisov alebo iných foriem dlhových cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na rovnocennom trhu tretej krajiny alebo v rámci MTF okrem tých, ktoré obsahujú derivát alebo ktoré majú takú štruktúru, ktorá sťažuje klientovi porozumieť prípadnému riziku;

iii)

nástrojov peňažného trhu okrem tých, ktoré obsahujú derivát alebo ktoré majú takú štruktúru, ktorá sťažuje klientovi porozumieť prípadnému riziku;

iv)

akcií alebo podielov v PKIPCP okrem štruktúrovaných PKIPCP uvedených v článku 36 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 583/2010;

v)

štruktúrovaných vkladov okrem tých, ktoré majú takú štruktúru, ktorá sťažuje klientovi porozumieť riziku návratnosti alebo nákladom spojeným s predčasným ukončením platnosti produktu;

vi)

iných nekomplexných finančných nástrojov na účely tohto odseku.

Na účely tohto bodu, ak sa dodržia požiadavky a postup stanovené podľa článku 4 ods. 1 tretí a štvrtý pododsek smernice 2003/71/ES, trh tretej krajiny sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom.

b)

služba je poskytovaná na základe podnetu klienta alebo potenciálneho klienta;

c)

klient alebo potenciálny klient bol jasne informovaný, že pri poskytovaní uvedenej služby sa nevyžaduje, aby investičná spoločnosť posudzovala primeranosť finančného nástroja alebo služby, ktoré sa poskytujú alebo ponúkajú, a že z tohto dôvodu nevyužíva výhodu zodpovedajúcej ochrany na základe príslušných pravidiel výkonu činnosti. Takéto upozornenie sa môže poskytnúť v štandardizovanej forme;

d)

investičná spoločnosť dodržiava svoje povinnosti podľa článku 23.

5.   Investičná spoločnosť vyhotoví záznam, ktorý musí obsahovať dokument alebo dokumenty dohodnuté medzi investičnou spoločnosťou a klientom, ktoré uvádzajú práva a povinnosti strán a iné podmienky, za ktorých investičná spoločnosť poskytne klientovi služby. Práva a povinnosti zmluvných strán sa môžu stanoviť formou odkazu na iné dokumenty alebo právne texty.

6.   Investičná spoločnosť poskytne klientovi príslušné správy o poskytovanej službe na trvanlivom médiu. Tieto správy musia obsahovať pravidelné oznámenia klientom s prihliadnutím na druh a zložitosť zahrnutých finančných nástrojov a na povahu služby poskytovanej klientovi a musia obsahovať v prípade potreby náklady spojené s transakciami a službami uskutočnenými v mene klienta.

Pri poskytovaní investičného poradenstva musí investičná spoločnosť pred uskutočnením transakcie poskytnúť klientovi na trvanlivom médiu písomné vyhlásenie o vhodnosti, v ktorom sa uvedie, akým spôsobom poskytnuté poradenstvo zodpovedá preferenciám, potrebám a iným charakteristikám retailového klienta.

V prípade, že sa zmluva o kúpe alebo predaji finančného nástroja uzaviera s použitím prostriedkov komunikácie na diaľku, čo bráni poskytnúť vyhlásenie o vhodnosti vopred, investičná spoločnosť môže poskytnúť písomné vyhlásenie o vhodnosti na trvanlivom médiu bezprostredne po tom, ako je klient viazaný akoukoľvek zmluvou, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

klient súhlasil s prijatím vyhlásenia o vhodnosti bez zbytočného odkladu po uzatvorení transakcie a

b)

investičná spoločnosť poskytla klientovi možnosť oddialiť transakciu s cieľom vopred prijať vyhlásenie o vhodnosti.

Ak investičná spoločnosť poskytuje správu portfólia alebo informovala klienta, že bude pravidelne poskytovať hodnotenie vhodnosti, správa obsahuje aktuálne vyhlásenie o tom, ako investícia zodpovedá preferenciám, potrebám a iným charakteristikám retailového klienta.

7.   Ak podmienkou zmluvy o úvere týkajúcej sa nehnuteľného majetku určeného na bývanie, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia o posúdení úverovej bonity spotrebiteľov uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ (48), je poskytnutie investičnej služby tomu istému spotrebiteľovi vo vzťahu k hypotekárnemu dlhopisu osobitne emitovanému na zabezpečenie financovania a majúcemu rovnaké podmienky ako zmluva o úvere týkajúca sa nehnuteľného majetku určeného na bývanie, aby bol úver splatný, refinancovaný alebo umorený, na uvedenú službu sa nevzťahujú povinnosti stanovené v tomto článku.

8.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 prostredníctvom delegovaných aktov opatrenia na zabezpečenie dodržiavania zásad stanovených v odsekoch 2 až 6 tohto článku investičnými spoločnosťami pri poskytovaní investičných alebo vedľajších služieb ich klientom vrátane informácií, ktoré majú získať, keď posudzujú vhodnosť alebo primeranosť služieb a finančných nástrojov pre svojich klientov, kritérií na posúdenie nekomplexných finančných nástrojov na účely odseku 4 písm. a) bodu vi) tohto článku, obsahu a formátu záznamov a dohôd o poskytovaní služieb klientom a periodických správ klientom o poskytovaných službách. Tieto delegované akty zohľadnia:

a)

povahu služby ponúkanej alebo poskytovanej (služieb ponúkaných alebo poskytovaných) klientom alebo potenciálnemu klientovi pri zohľadnení druhu, cieľa, veľkosti a početnosti transakcií;

b)

povaha produktov, ktoré sa ponúkajú alebo posudzujú, vrátane rôznych druhov finančných nástrojov;

c)

retailová alebo profesionálna povaha klienta alebo potenciálnych klientov alebo v prípade odseku 6 ich klasifikácia ako spôsobilých protistrán.

9.   Orgán ESMA prijme do 3. januára 2016 usmernenia uvádzajúce kritériá pre posudzovanie znalostí a odborných vedomostí požadovaných podľa odseku 1.

10.   Orgán ESMA vypracuje do 3. januára 2016 a pravidelne aktualizuje usmernenia týkajúce sa posudzovania:

a)

finančných nástrojov, ktoré majú takú štruktúru, ktorá sťažuje klientovi porozumieť prípadnému riziku v súlade s odsekom 4 písm. a) bodmi ii) a iii);

b)

štruktúrovaných vkladov, ktoré majú takú štruktúru, ktorá sťažuje klientovi porozumieť riziku návratnosti alebo nákladom spojeným s predčasným ukončením platnosti produktu, a to v súlade s odsekom 4 písm. a) bodom v).

11.   Orgán ESMA môže vypracovať a pravidelne aktualizovať usmernenia týkajúce sa posudzovania finančných nástrojov, ktoré sú na účely odseku 4 písm. a) bodu vi) klasifikované ako nekomplexné, zohľadňujúc delegované akty prijaté podľa odseku 8.

Článok 26

Poskytovanie služieb prostredníctvom inej investičnej spoločnosti

Členské štáty umožnia investičnej spoločnosti prijímajúcej pokyn na poskytnutie investičných alebo vedľajších služieb v mene klienta prostredníctvom inej investičnej spoločnosti, aby sa spoľahla na informácie klienta oznámené touto inou investičnou spoločnosťou. Investičná spoločnosť, ktorá sprostredkuje inštrukcie, zostáva zodpovedná za úplnosť a presnosť oznámenej informácie.

Investičnej spoločnosti, ktorá dostane inštrukciu na uskutočnenie služieb v mene klienta týmto spôsobom, sa tiež umožní spoľahnúť sa na všetky odporúčania v súvislosti so službou alebo transakciou, ktorú klientovi poskytla iná investičná spoločnosť. Investičná spoločnosť, ktorá sprostredkuje inštrukcie, zostáva zodpovedná za vhodnosť odporúčaní alebo poradenstva poskytnutých klientovi.

Investičná spoločnosť, ktorá dostane inštrukcie alebo pokyny klienta prostredníctvom inej investičnej spoločnosti, zostáva zodpovedná za uskutočnenie služby alebo transakcie založenej na takýchto informáciách alebo odporúčaniach v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto hlavy.

Článok 27

Povinnosť vykonať pokyny za najvýhodnejších podmienok pre klienta

1.   Členské štáty nariadia, aby investičné spoločnosti prijali všetky dostatočné opatrenia, aby pri vykonávaní pokynov získali najlepší možný výsledok pre svojich klientov pri zohľadnení ceny, nákladov, rýchlosti, pravdepodobnosti vykonania a vyrovnania, veľkosti, povahy alebo iných aspektov týkajúcej sa vykonania pokynu. Ak však klient vydá konkrétnu inštrukciu, investičná spoločnosť vykoná pokyn podľa konkrétnej inštrukcie.

Ak investičná spoločnosť vykonáva pokyn v mene klienta, najlepší možný výsledok sa určí z hľadiska celkového plnenia predstavujúceho cenu finančného nástroja a náklady spojené s vykonaním pokynu, ktoré vznikli klientovi a ktoré sú priamo spojené s vykonaním pokynu vrátane poplatkov pre miesta výkonu, poplatkov za zúčtovanie a vyrovnanie a akýchkoľvek iných poplatkov hradených tretím stranám zapojeným do vykonania pokynu.

Na účely poskytnutia najlepšieho možného výsledku v súlade s prvým pododsekom, pokiaľ existuje viac ako jedno konkurenčné miesto výkonu príkazu pre finančný nástroj, s cieľom porovnať výsledky pre klienta aké by dosiahol vykonaním pokynu v každom z miest výkonu uvedených v politike vykonávania pokynov investičnej spoločnosti, ktoré je schopné splniť tento pokyn, v takom prípade sa vezmú do úvahy provízie a náklady investičnej spoločnosti na vykonanie pokynu v každom mieste výkonu, ktoré pripadá do úvahy.

2.   Investičná spoločnosť neprijíma žiadnu odmenu, zľavu ani nepeňažnú výhodu za smerovanie pokynov klientov na konkrétne obchodné miesto alebo miesto výkonu, čo by bolo v rozpore s požiadavkami konfliktu záujmov alebo prijímania stimulov stanovenými v odseku 1 tohto článku, článku 16 ods. 3 a článkov 23 a 24.

3.   Členské štáty požadujú, aby v prípade finančných nástrojov, ktoré podliehajú obchodovacej povinnosti podľa článku 23 a 28 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 každé obchodné miesto a systematický internalizátor, a v prípade ostatných finančných nástrojov, každé miesto výkonu bezplatne sprístupnilo verejnosti údaje o kvalite výkonu transakcií na danom mieste, a to aspoň raz ročne, a aby investičná spoločnosť po výkone transakcie v mene klienta informovala klienta o tom, kde bol pokyn vykonaný. Pravidelné správy zahŕňajú podrobné údaje o cene, nákladoch, rýchlosti a pravdepodobnosti vykonania v prípade jednotlivých finančných nástrojov.

4.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti stanovili a uplatňovali účinné opatrenia na dosiahnutie súladu s odsekom 1. Členské štáty predovšetkým požadujú od investičných spoločností, aby ustanovili a zaviedli politiku vykonávania pokynov, ktorá im umožní, aby dosiahli v prípade svojich pokynov klientov najlepší možný výsledok v súlade s odsekom 1.

5.   Politika vykonávania pokynov obsahujú pre každú triedu finančných nástrojov informácie o rôznych miestach, kde investičná spoločnosť vykonáva pokyny klientov, a činitele ovplyvňujúce výber miesta výkonu. Musí obsahovať aspoň tie miesta výkonu, ktoré trvale umožňujú investičnej spoločnosti dosiahnuť najlepší možný výsledok v prípade vykonávania pokynov klientov.

Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti poskytli príslušné informácie svojim klientom o svojej politike vykonávania pokynov. V týchto informáciách sa jasne a dostatočne podrobne vysvetlí spôsobom ľahko pochopiteľným pre klientov, ako bude investičná spoločnosť v mene klienta vykonávať pokyny. Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti získali predchádzajúci súhlas svojich klientov s politikou vykonávania pokynov.

Členské štáty požadujú, aby v prípade, keď politika vykonávania pokynov umožňuje, aby sa pokyny klientov mohli vykonať mimo obchodného miesta, investičná spoločnosť osobitne informovala svojich klientov o uvedenej možnosti. Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti získali predchádzajúci výslovný súhlas svojich klientov pred pristúpením k vykonaniu ich pokynov mimo obchodného miesta. Investičné spoločnosti môžu získať takýto súhlas buď vo forme všeobecného súhlasu alebo na jednotlivé transakcie.

6.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti vykonávajúce pokyny klientov pre každú triedu finančných nástrojov raz za štvrťrok vypracovali a zverejnili zhrnutie piatich najlepších miest výkonu z hľadiska zaslaných objemov obchodovania, kde vykonali pokyny klientov v predchádzajúcom štvrťroku a údaje o dosiahnutej kvalite výkonu.

7.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú pokyny klientov, monitorovali účinnosť svojich opatrení na vykonávanie pokynov a politiku vykonávania pokynov, aby identifikovali a v prípade potreby napravili nedostatky. Najmä musia pravidelne vyhodnocovať, či miesta výkonu zahrnuté do politiky vykonávania pokynov umožňujú najlepší možný výsledok pre klienta, alebo či majú urobiť zmeny svojich opatrení na vykonávanie, zohľadňujúc okrem iného informácie uvedené v odsekoch 3 a 6. Členské štáty požadujú od investičných spoločností, aby oznámili klientom, s ktorými majú priebežný klientsky vzťah, všetky podstatné zmeny svojich opatrení na vykonávanie pokynov alebo politiky vykonávania pokynov.

8.   Členské štáty požadujú od investičných spoločností, aby boli schopné preukázať svojim klientom na ich žiadosť, že vykonali ich pokyny v súlade s politikou investičnej spoločnosti na ich vykonávanie, a preukázať príslušným orgánom na požiadanie dodržanie tohto článku.

9.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty týkajúce sa:

a)

kritérií na určenie relatívnej závažnosti rôznych činiteľov, ktoré sa podľa odseku 1 môžu zohľadniť na určenie najlepšieho možného výsledku pri zohľadnení veľkosti a druhu pokynu a retailového alebo profesionálneho charakteru klienta;

b)

činiteľov, ktoré investičná spoločnosť môže zohľadniť pri preskúmaní svojich opatrení na vykonávanie a okolností, za ktorých by mohli byť zmeny takýchto opatrení vhodné. Ide najmä o činitele na určenie, ktoré miesta umožnia investičným spoločnostiam trvale dosiahnuť najlepší možný výsledok v prípade vykonávania pokynov klientov;

c)

povahy a rozsahu informácií, ktoré sa majú poskytovať klientom o ich stratégiách vykonávania podľa odseku 5.

10.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

konkrétny obsah, formát a periodicita údajov v súvislosti s kvalitou vykonávania, ktoré sa majú uverejniť v súlade s odsekom 3, s prihliadnutím na príslušný typ miesta výkonu a druh finančného nástroja;

b)

obsah a formát informácií, ktoré majú uverejniť investičné spoločnosti v súlade s odsekom 6.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 28

Pravidlá spracovania pokynov klientov

1.   Členské štáty vyžadujú od investičných spoločností, ktoré majú povolenie na vykonávanie pokynov v mene klientov, aby zaviedli postupy a opatrenia, ktoré zabezpečia rýchle, spravodlivé a pohotové vykonanie pokynov klientov vo vzťahu k ostatným pokynom klientov alebo záujmom investičnej spoločnosti o obchodovanie.

Tieto postupy alebo opatrenia musia umožniť, aby sa inak porovnateľné pokyny klientov vykonali podľa času ich prijatia investičnou spoločnosťou.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípade limitovaných pokynov klientov týkajúcich sa akcií prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obchodovaných na obchodnom mieste, ktoré nie sú vykonané ihneď podľa prevládajúcich trhových podmienok, investičné spoločnosti prijali, pokiaľ klient výslovne nevydá iné inštrukcie, opatrenia na umožnenie najskoršieho možného vykonania tohto pokynu okamžitým zverejnením tohto limitovaného pokynu klienta spôsobom, ktorý umožňuje ľahký prístup pre ostatných účastníkov trhu. Členské štáty môžu rozhodnúť, že investičné spoločnosti túto povinnosť splnia postúpením limitovaného pokynu klienta na obchodné miesto. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli upustiť od povinnosti zverejniť limitovaný pokyn veľkého rozsahu v porovnaní s bežným trhovým objemom určeným podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 89 prijať delegované akty, ktoré stanovia:

a)

podmienky a povahu postupov a opatrení, ktoré umožnia rýchle, spravodlivé a pohotové vykonanie pokynov klientov, a situácie alebo druhy transakcií, v prípade ktorých sa investičné spoločnosti môžu odôvodnene odkloniť od rýchleho vykonania, aby získali výhodnejšie podmienky pre klientov;

b)

rôzne metódy, na základe ktorých sa môže posúdiť, či investičná spoločnosť dodržala svoju povinnosť zverejniť na trhu limitovaný pokyn klienta, ktorý sa nedal ihneď vykonať.

Článok 29

Povinnosti investičných spoločností pri ustanovení viazaných sprostredkovateľov

1.   Členské štáty umožnia investičnej spoločnosti ustanoviť viazaných sprostredkovateľov na propagáciu služieb investičnej spoločnosti, vyhľadávanie obchodných príležitostí alebo prijímanie pokynov od klientov alebo potenciálnych klientov a ich postúpenie, umiestnenie finančných nástrojov a poskytovanie poradenstva v súvislosti s takýmito finančnými nástrojmi a službami ponúkanými touto investičnou spoločnosťou.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, keď sa investičná spoločnosť rozhodne ustanoviť viazaného sprostredkovateľa, zostala úplne a bezpodmienečne zodpovedná za každé konanie alebo opomenutie zo strany viazaného sprostredkovateľa konajúceho v mene investičnej spoločnosti. Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti zabezpečili, aby viazaný sprostredkovateľ pri kontaktovaní klienta alebo potenciálneho klienta alebo pred rokovaním s klientom alebo potenciálnym klientom uviedol, v akom postavení koná a akú investičná spoločnosť zastupuje.

Členské štáty môžu v súlade s článkom 16 ods. 6, 8 a 9 povoliť viazaným sprostredkovateľom registrovaným na ich území držať peniaze a/alebo finančné nástroje klientov v mene a pod úplnou zodpovednosťou investičnej spoločnosti, za ktorú konajú na ich území alebo v prípade cezhraničnej operácie na území členského štátu, ktorý povoľuje viazanému sprostredkovateľovi držať peniaze klientov.

Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti monitorovali činnosti svojich viazaných sprostredkovateľov tak, aby zabezpečili neustále dodržiavanie tejto smernice pri konaní prostredníctvom viazaných sprostredkovateľov.

3.   Viazaní sprostredkovatelia sa zapíšu do verejného registra v členskom štáte, kde sú usadení. Orgán ESMA na svojej internetovej stránke uverejní odkazy alebo elektronické odkazy na verejné registre, ktoré podľa tohto článku zriadia členské štáty, ktoré sa rozhodli umožniť investičným spoločnostiam ustanoviť viazaných sprostredkovateľov.

Členský štát zabezpečí, aby viazaní sprostredkovatelia boli zapísaní do verejného registra iba vtedy, ak sa preukázalo, že majú dostatočne dobrú povesť a majú primerané všeobecné, obchodné a odborné znalosti a spôsobilosti, aby vedeli klientovi alebo potenciálnemu klientovi poskytnúť investičnú službu alebo vedľajšiu službu a presne oznámiť všetky zodpovedajúce informácie týkajúce sa navrhovanej služby.

Členské štáty môžu rozhodnúť, že investičné spoločnosti môžu pod podmienkou vhodnej kontroly preveriť, či viazaní sprostredkovatelia, ktorých ustanovili, majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné znalosti a spôsobilosti podľa druhého pododseku.

Register sa pravidelne aktualizuje. Je verejne prístupný k nahliadnutiu.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti ustanovujúce viazaných sprostredkovateľov prijali primerané opatrenia, aby zabránili všetkým negatívnym vplyvom, ktoré by mohli mať činnosti viazaného sprostredkovateľa, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, na činnosti vykonávané viazaným sprostredkovateľom v mene investičnej spoločnosti.

Členské štáty môžu povoliť príslušným orgánom, aby spolupracovali s investičnými spoločnosťami a úverovými inštitúciami, ich združeniami a inými subjektmi pri registrovaní viazaných sprostredkovateľov a pri monitorovaní plnenia požiadaviek podľa odseku 3 viazanými sprostredkovateľmi. Viazaných sprostredkovateľov môže registrovať najmä investičné spoločnosti, úverové inštitúcie alebo ich združenia a iné subjekty pod dohľadom príslušného orgánu.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti ustanovili iba viazaných sprostredkovateľov, ktorí sú zapísaní vo verejných registroch podľa odseku 3.

6.   Členské štáty môžu pre viazaných sprostredkovateľov registrovaných v rámci svojej jurisdikcie prijať alebo ponechať v platnosti ustanovenia, ktoré sú prísnejšie než ustanovenia v tomto článku alebo doplniť ďalšie požiadavky.

Článok 30

Transakcie vykonané so spôsobilými protistranami

1.   Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti s povolením na vykonávanie pokynov v mene klientov a/alebo obchodovanie na vlastný účet a/alebo prijímanie a postúpenie pokynov mohli iniciovať alebo uzavrieť transakcie so spôsobilými protistranami bez povinnosti dodržiavať povinnosti podľa článku 24 s výnimkou odseku 4 a 5, článku 25 s výnimkou odseku 6, článku 27 a článku 28 ods. 1 vzhľadom na tieto transakcie alebo vzhľadom na akúkoľvek vedľajšiu službu priamo spojenú s týmito transakciami.

Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti vo svojom vzťahu so spôsobilými protistranami konali čestne, spravodlivo a profesionálne a aby s nimi komunikovali jasným, prehľadným a nezavádzajúcim spôsobom s prihliadnutím na povahu spôsobilej protistrany a jej činnosti.

2.   Členské štáty uznajú ako spôsobilé protistrany na účely tohto článku investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, poisťovne, PKIPCP a ich správcovské spoločnosti, penzijné fondy a ich správcovské spoločnosti, iné finančné inštitúcie povolené alebo regulované podľa práva Únie alebo podľa vnútroštátneho práva členského štátu, národné vlády a ich príslušné úrady vrátane orgánov verejnej moci, ktoré spravujú verejný dlh na vnútroštátnej úrovni, centrálne banky a nadnárodné organizácie.

Klasifikáciou ako spôsobilá protistrana podľa prvého pododseku nie je dotknuté právo takýchto subjektov požadovať buď všeobecne, alebo pri jednotlivých obchodoch, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s klientmi, ktorých obchody s investičnou spoločnosťou podliehajú článkom 24, 25, 27 a 28.

3.   Členské štáty môžu uznať za spôsobilé protistrany aj iné podniky spĺňajúce vopred určené primerané požiadavky vrátane kvantitatívnych prahových hodnôt. V prípade transakcie, keď sa potenciálne protistrany nachádzajú v rôznych jurisdikciách, sa investičná spoločnosť podriadi štatútu druhého podniku, ktorý je stanovený na základe právnych predpisov alebo opatrení členského štátu, v ktorom je podnik usadený.

Členské štáty zabezpečia, aby investičná spoločnosť pri uzavretí transakcie v súlade s odsekom 1 s takýmito podnikmi získala výslovné potvrdenie od potenciálnej protistrany, že súhlasí, aby sa s ňou zaobchádzalo ako so spôsobilou protistranou. Členské štáty povolia investičnej spoločnosti, aby získala toto potvrdenie buď vo forme všeobecného súhlasu, alebo na jednotlivé transakcie.

4.   Členské štáty môžu uznať za spôsobilé protistrany subjekty z tretích krajín rovnocenné s kategóriami subjektov uvedenými v odseku 2.

Členské štáty môžu uznať za spôsobilé protistrany aj podniky z tretích krajín, ako sú napríklad podniky uvedené v odseku 3, za rovnakých podmienok a na základe rovnakých požiadaviek, ako sú stanovené v odseku 3.

5.   Komisii je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na spresnenie:

a)

postupov v prípade žiadosti o zaobchádzanie ako s klientmi podľa odseku 2;

b)

postupov na získanie výslovného potvrdenia od potenciálnych protistrán podľa odseku 3;

c)

vopred určených primeraných požiadaviek vrátane kvantitatívnych prahových hodnôt, ktoré by umožnili podniku, aby sa považoval za spôsobilú protistranu podľa odseku 3.

Oddiel 3

Transparentnosť a integrita trhu

Článok 31

Monitorovanie dodržiavania pravidiel MTF alebo OTF a iných právnych povinností

1.   Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF zaviedli a udržiavali účinné opatrenia a postupy na príslušnom MTF alebo OTF na pravidelné monitorovanie dodržiavania jeho pravidiel jeho členmi, účastníkmi alebo používateľmi. Investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF monitorujú pokyny zaslané (vrátane zrušení pokynov) a transakcie uskutočnené ich členmi, účastníkmi alebo používateľmi v rámci ich systémov s cieľom identifikovať porušenia týchto pravidiel, narušovanie podmienok obchodovania, správanie, ktoré môže naznačovať konanie, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, alebo systémové narušenia v súvislosti s finančným nástrojom a poskytujú nevyhnutné zdroje na zabezpečenie účinnosti takéhoto monitorovania.

2.   Členské štáty od investičných spoločností a organizátorov trhu prevádzkujúcich MTF alebo OTF vyžadujú, aby svoj príslušný orgán bezodkladne informovali o závažných porušeniach jeho pravidiel alebo narušovaní podmienok obchodovania alebo konaní, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, alebo systémových narušeniach v súvislosti s finančným nástrojom.

Príslušné orgány investičných spoločností a organizátorov trhu prevádzkujúcich MTF alebo OTF oznamujú orgánu ESMA a príslušným orgánom ostatných členských štátov informácie uvedené v prvom pododseku.

V súvislosti so správaním, ktoré môže naznačovať konanie, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, musí byť príslušný orgán pred tým, ako informuje príslušné orgány ostatných členských štátov a orgán ESMA, presvedčený, že k takémuto konaniu dochádza alebo došlo.

3.   Členské štáty tiež vyžadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF bez zbytočného odkladu poskytli informácie uvedené v odseku 2 aj orgánu príslušnému na vyšetrovanie a stíhanie prípadov zneužívania trhu a poskytli mu v plnej miere pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní prípadov zneužívania trhu, ktoré sa vyskytli v ich systémoch alebo prostredníctvom nich.

4.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty s cieľom určiť okolnosti, ktoré sú podnetom na uplatnenie informačnej požiadavky podľa odseku 2 tohto článku.

Článok 32

Pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi a vylúčenie finančných nástrojov z obchodovania v rámci MTF alebo OTF

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušného orgánu podľa článku 69 ods. 2 požadovať pozastavenie obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčenie finančného nástroja z obchodovania, môže investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF pozastaviť obchodovanie s finančným nástrojom alebo vylúčiť z obchodovania finančný nástroj, ktorý už viac nespĺňa pravidlá MTF alebo OTF, s výnimkou prípadu, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo závažne poškodiť záujmy investorov alebo riadne fungovanie trhu.

2.   Členské štáty požadujú, aby investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF, ktorá/-ý pozastaví obchodovanie s finančným nástrojom alebo vylúči finančný nástroj z obchodovania, zároveň pozastavil/-a alebo vylúčil/-a deriváty uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, ak je to potrebné na podporu cieľov pozastavenia alebo vylúčenia podkladového finančného nástroja. Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF zverejní svoje rozhodnutie o pozastavení alebo vylúčení finančného nástroja a akéhokoľvek súvisiaceho derivátu a oznámi príslušné rozhodnutia svojmu príslušnému orgánu.

Príslušný orgán, v ktorého pôsobnosti k tomuto pozastaveniu alebo vylúčeniu pôvodne došlo, vyžaduje, aby regulované trhy, iné MTF, iné OTF a systematickí internalizátori, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti a na ktorých sa obchoduje s tým istým finančným nástrojom alebo derivátmi uvedenými v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 tejto smernice, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, tiež pozastavili obchodovanie s týmto finančným nástrojom alebo derivátmi alebo vylúčili tento finančný nástroj alebo deriváty z obchodovania, ak je pozastavenie alebo vylúčenie spôsobené podozrením zo zneužívania trhu, ponukou na prevzatie alebo nezverejnením dôverných informácií o emitentovi alebo o finančnom nástroji v rozpore s článkami 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, okrem prípadov, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo spôsobiť závažné poškodenie záujmov investorov alebo riadneho fungovania trhu.

Príslušný orgán takéto rozhodnutie ihneď zverejní a oznámi orgánu ESMA a príslušným orgánom ostatných členských štátov.

Príslušné orgány ostatných členských štátov, ktoré dostali takéto oznámenie, vyžadujú, aby regulované trhy, iné MTF, iné OTF a systematickí internalizátori, ktoré spadajú do ich pôsobnosti a na ktorých sa obchoduje s tým istým finančným nástrojom alebo derivátmi uvedenými v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, tiež pozastavili obchodovanie s týmto finančným nástrojom alebo derivátmi alebo vylúčili tento finančný nástroj alebo deriváty z obchodovania, ak je pozastavenie alebo vylúčenie spôsobené podozrením zo zneužívania trhu, ponukou na prevzatie alebo nezverejnením dôverných informácií o emitentovi alebo o finančnom nástroji v rozpore s článkami 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, okrem prípadov, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo spôsobiť závažné poškodenie záujmov investorov alebo riadneho fungovania trhu.

Každý príslušný orgán, ktorý dostal oznámenie, oznámi svoje rozhodnutie orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom, pričom pripojí vysvetlenie, ak sa rozhodol nepozastaviť obchodovanie s finančným nástrojom alebo ho nevylúčiť z obchodovania alebo nepozastaviť obchodovanie s derivátmi alebo nevylúčiť z obchodovania deriváty uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou.

Tento odsek sa uplatňuje aj vtedy, keď sa pozastavenie obchodovania s finančným nástrojom alebo derivátmi uvedenými v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohy I, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, zrušilo.

Postup oznamovania uvedený v tomto odseku sa uplatňuje aj v prípade, keď rozhodnutie o pozastavení obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčení finančného nástroja z obchodovania, alebo pozastavení obchodovania s derivátmi alebo vylúčení z obchodovania derivátov uvedených v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, prijme príslušný orgán podľa článku 69 ods. 2 písm. m) a n).

Aby sa zabezpečilo, že povinnosť pozastaviť obchodovanie s takýmito derivátmi alebo vylúčiť takéto deriváty z obchodovania sa uplatňuje primerane, orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie vymedziť prípady, v ktorých spojenie medzi derivátom uvedeným v prílohe v oddiele C bodoch 4 až 10, ktorý súvisí s finančným nástrojom, s ktorým bolo obchodovanie pozastavené alebo ktorý bol vylúčený z obchodovania, a pôvodným finančným nástrojom znamená, že obchodovanie s derivátom sa má tiež pozastaviť alebo že derivát sa má vylúčiť z obchodovania, aby sa dosiahol cieľ pozastavenia alebo vylúčenia podkladového finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie formátu a načasovania oznámení a zverejnenia podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na uvedenie situácií, ktoré predstavujú závažné poškodenie záujmov investorov a riadneho fungovania trhu podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

Oddiel 4

Rastové trhy MSP

Článok 33

Rastové trhy MSP

1.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátor MTF mohol požiadať svoj domovský príslušný orgán o zaregistrovanie MTF ako rastového trhu MSP.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby domovský príslušný orgán mohol zaregistrovať MTF ako rastový trh MSP, ak príslušný orgán dostane žiadosť uvedenú v odseku 1 a uzná, že v súvislosti s MTF sú splnené požiadavky uvedené v odseku 3.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby MTF podliehal účinným pravidlám, systémom a postupom, ktorými sa zaručí súlad s týmito kritériami:

a)

najmenej 50 % emitentov, ktorých finančné nástroje sú prijaté na obchodovanie v rámci MTF, sú MSP v čase, keď je MTF zaregistrovaný ako rastový trh MSP a v každom nasledujúcom kalendárnom roku;

b)

sú stanovené primerané kritériá na prvotné a priebežné prijatie finančných nástrojov emitentov na obchodovanie na trhu;

c)

pri prvotnom prijatí finančných nástrojov na obchodovanie na trhu sa zverejní dostatok informácií, aby si mohli investori vytvoriť informovaný úsudok o tom, či investovať alebo neinvestovať do daných nástrojov, a to v podobe vhodného dokumentu o prijatí alebo prospektu, pokiaľ sú uplatniteľné požiadavky uvedené v smernici 2003/71/ES v súvislosti s verejnou ponukou, ktorá sa uskutočňuje spoločne s prvotným prijatím finančného nástroja na obchodovanie na MTF;

d)

na trhu sa zaviedlo primerané priebežné podávanie pravidelných finančných správ emitentom alebo v mene emitenta, napr. auditované výročné správy;

e)

emitenti na trhu v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 21 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a osoby vykonávajúce riadiace činnosti v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 25 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a osoby, ktoré sú s nimi úzko prepojené, v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 26 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, spĺňajú príslušné požiadavky, ktoré sa na ne uplatňujú podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

f)

regulované informácie o emitentoch na trhu sú uchovávané a verejne šírené;

g)

na danom trhu sa zaviedli účinné systémy a kontroly zamerané na prevenciu a odhaľovanie zneužitia trhu podľa požiadaviek nariadenia (EÚ) č. 596/2014.

4.   Kritériá uvedené v odseku 3 sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý súlad investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu prevádzkujúceho MTF s ďalšími povinnosťami podľa tejto smernice, ktoré sa týkajú prevádzky MTF. Kritériá zároveň nebránia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcemu MTF zaviesť okrem požiadaviek stanovených v uvedenom odseku ďalšie požiadavky.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby domovský príslušný orgán mohol zrušiť registráciu MTF ako rastového trhu MSP v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)

investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci trh požiada o zrušenie svojej registrácie;

b)

požiadavky uvedené v odseku 3 sa v súvislosti s MTF prestali dodržiavať.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby domovský príslušný orgán čo najskôr po zaregistrovaní alebo zrušení registrácie MTF ako rastového trhu MSP podľa tohto článku oznámil túto registráciu alebo jej zrušenie orgánu ESMA. Orgán ESMA na svojom webovom sídle zverejní zoznam rastových trhov MSP a tento zoznam pravidelne aktualizuje.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby sa s finančným nástrojom emitenta, ktorý je prijatý na obchodovanie na jednom rastovom trhu MSP, mohlo obchodovať aj na inom rastovom trhu MSP len v prípade, ak bol emitent informovaný a nenamietal. V takom prípade však emitent nepodlieha nijakým povinnostiam, pokiaľ ide o riadenie a správu spoločností alebo prvotné, priebežné alebo ad hoc zverejňovanie v súvislosti s týmto iným rastovým trhom MSP.

8.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty, ktorými sa spresnia požiadavky uvedené v odseku 3 tohto článku. V rámci opatrení sa zohľadní potreba požiadaviek na zachovanie vysokej úrovne ochrany investorov s cieľom posilniť dôveru investorov v dané trhy a zároveň minimalizovať administratívne zaťaženie emitentov na trhu, ako aj to, aby k zrušeniu registrácie ani k zamietnutiu registrácie nedochádzalo v dôsledku len dočasného nesplnenia podmienok uvedených v odseku 3 písm. a) tohto článku.

KAPITOLA III

Práva investičných spoločností

Článok 34

Sloboda poskytovať investičné služby a činnosti

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každá investičná spoločnosť, ktorej bolo udelené povolenie a ktorá je pod dohľadom príslušných orgánov iného členského štátu v súlade s touto smernicou, a v prípade úverových inštitúcií v súlade so smernicou 2013/36/EÚ, mohla slobodne poskytovať investičné služby a/alebo vykonávať investičné činnosti, ako aj vedľajšie služby na ich území za podmienky, že sa na takéto služby a činnosti vzťahuje jej povolenie. Vedľajšie služby sa môžu poskytovať výlučne spolu s investičnou službou a/alebo činnosťou.

Členské štáty nesmú uložiť v oblasti predmetu úpravy tejto smernice žiadne ďalšie požiadavky na takúto investičnú spoločnosť alebo úverovú inštitúciu.

2.   Každá investičná spoločnosť, ktorá má v úmysle poskytovať služby alebo činnosti na území iného členského štátu po prvýkrát alebo ktorá má v úmysle zmeniť rozsah takto poskytovaných služieb alebo činností, oznámi príslušnému orgánu vo svojom domovskom členskom štáte tieto informácie:

a)

členský štát, v ktorom zamýšľa pôsobiť;

b)

obchodný plán uvádzajúci najmä investičné služby a/alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby, ktoré má v úmysle poskytovať na území tohto členského štátu, a či má v úmysle tak činiť prostredníctvom použitia viazaných sprostredkovateľov usadených v jej domovskom členskom štáte. Keď má investičná spoločnosť v úmysle používať viazaných sprostredkovateľov, investičná spoločnosť oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu totožnosť týchto viazaných sprostredkovateľov.

Ak má investičná spoločnosť v úmysle používať viazaných sprostredkovateľov usadených v jej domovskom členskom štáte na území členských štátov, v ktorých má v úmysle poskytovať služby, príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti oznámi v lehote jedného mesiaca od prijatia všetkých informácií príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu určenému ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 totožnosť viazaných sprostredkovateľov, ktorých má investičná spoločnosť v úmysle používať v tomto členskom štáte na poskytovanie investičných služieb a činností. Hostiteľský členský štát takéto informácie zverejní. Orgán ESMA môže požiadať o prístup k týmto informáciám v súlade s postupom a za podmienok stanovených v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Príslušný orgán domovského členského štátu postúpi informácie do jedného mesiaca od ich prijatia príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu určenému ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 Investičná spoločnosť môže potom začať poskytovať príslušné investičné služby a činnosti v hostiteľskom členskom štáte.

4.   Prípadnú zmenu akýchkoľvek údajov oznámených v súlade s odsekom 2 investičná spoločnosť písomne oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň jeden mesiac pred vykonaním zmeny. Príslušný orgán domovského členského štátu informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu o tejto zmene.

5.   Každá úverová inštitúcia, ktorá má v úmysle poskytovať investičné služby alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby v súlade s odsekom 1 prostredníctvom viazaných sprostredkovateľov, oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu totožnosť týchto viazaných sprostredkovateľov.

Ak má úverová inštitúcia v úmysle používať viazaných sprostredkovateľov usadených v jej domovskom členskom štáte na území členských štátov, v ktorých má v úmysle poskytovať služby, príslušný orgán domovského členského štátu úverovej inštitúcie v lehote jedného mesiaca od prijatia všetkých informácií oznámi príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu určenému ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 totožnosť viazaných sprostredkovateľov, ktorých má úverová inštitúcia v úmysle používať pri poskytovaní služieb v danom členskom štáte. Hostiteľský členský štát takéto informácie zverejní.

6.   Členské štáty bez ďalšej právnej alebo administratívnej požiadavky povolia investičným spoločnostiam alebo organizátorom trhu prevádzkujúcim MTF alebo OTF z iných členských štátov poskytovať príslušné mechanizmy na svojom území tak, aby sa umožnil prístup na tieto trhy a obchodovanie na nich používateľom na diaľku, členom alebo účastníkom usadeným na ich území.

7.   Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu členský štát, v ktorom má v úmysle poskytovať takéto mechanizmy. Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi do jedného mesiaca túto informáciu príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má MTF alebo OTF v úmysle poskytovať takéto mechanizmy.

Príslušný orgán domovského členského štátu MTF oznámi na žiadosť príslušného orgánu hostiteľského členského štátu MTF a bez zbytočného odkladu totožnosť diaľkových členov alebo účastníkov MTF usadených v tomto členskom štáte.

8.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie informácií, ktoré sa oznamujú v súlade s odsekmi 2, 4, 5 a 7.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na poskytovanie informácií podľa odsekov 3, 4, 5 a 7.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 35

Zriadenie pobočky

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa investičné služby a/alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby mohli poskytovať na ich území v súlade s touto smernicou a smernicou 2013/36/EÚ prostredníctvom práva na usadenie, či už zriadením pobočky alebo použitím viazaného sprostredkovateľa usadeného v inom členskom štáte, ako je domovský členský štát, za podmienky, že sa na tieto služby a činnosti vzťahuje povolenie udelené investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcii v domovskom členskom štáte. Vedľajšie služby sa môžu poskytovať výlučne spolu s investičnou službou a/alebo činnosťou.

Členské štáty neuložia na organizáciu a činnosť pobočky v súvislosti so záležitosťami upravenými touto smernicou žiadne ďalšie požiadavky okrem tých, ktoré sú povolené podľa odseku 8.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby každá investičná spoločnosť, ktorá má záujem zriadiť pobočku na území iného členského štátu alebo použiť viazaných sprostredkovateľov usadených v inom členskom štáte, v ktorom nemá zriadenú pobočku, najprv informovala príslušný orgán svojho domovského členského štátu a poskytla mu tieto informácie:

a)

členský štát, na území ktorého plánuje zriadiť pobočku, alebo členský štát, v ktorom nemá zriadenú pobočku, ale plánuje použiť viazaných sprostredkovateľov, ktorí sú tam usadení;

b)

obchodný plán, v ktorom sa okrem iného uvedú investičné služby a/alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby, ktoré sa majú ponúkať;

c)

organizačnú štruktúru pobočky, ak je zriadená, pričom sa uvedie, či má pobočka v úmysle používať viazaných sprostredkovateľov, ako aj totožnosť týchto viazaných sprostredkovateľov;

d)

ak sa majú v členskom štáte, v ktorom investičná spoločnosť nemá zriadenú pobočku, použiť viazaní sprostredkovatelia, opis zamýšľaného použitia viazaných sprostredkovateľov a organizačnú štruktúru vrátane hierarchického usporiadania, z ktorej vyplýva, ako viazaní sprostredkovatelia zapadajú do podnikovej štruktúry investičnej spoločnosti;

e)

adresu v hostiteľskom členskom štáte, na ktorej je možné získavať dokumenty;

f)

mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky alebo viazaného sprostredkovateľa.

Ak investičná spoločnosť používa viazaného sprostredkovateľa usadeného v členskom štáte mimo jej domovského členského štátu, takýto viazaný sprostredkovateľ sa považuje za pobočku, ak bola pobočka zriadená, a v každom prípade podlieha ustanoveniam tejto smernice vzťahujúcim sa na pobočky.

3.   Pokiaľ príslušný orgán domovského členského štátu nemá dôvod spochybniť primeranosť administratívnej štruktúry alebo finančnej situácie investičnej spoločnosti po zohľadnení plánovaných činností, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií oznámi tieto informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu určenému ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 a zodpovedajúcim spôsobom informuje dotknutú investičnú spoločnosť.

4.   Okrem informácií uvedených v odseku 2 príslušný orgán domovského členského štátu oznámi príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu informácie o schválenom systéme náhrad, ktorého je investičná spoločnosť členom v súlade so smernicou 97/9/ES. V prípade zmeny údajov príslušný orgán domovského členského štátu zodpovedajúcim spôsobom informuje príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

5.   Ak príslušný orgán domovského členského štátu odmietne oznámiť uvedené informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi príslušnej investičnej spoločnosti dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií.

6.   Po prijatí oznámenia od príslušného orgánu hostiteľského členského štátu, alebo ak takéto oznámenie od hostiteľského členského štátu nebolo uskutočnené najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa odoslania oznámenia príslušným orgánom domovského členského štátu, môže byť pobočka zriadená a začať činnosť.

7.   Každá úverová inštitúcia, ktorá má v úmysle využiť viazaného sprostredkovateľa usadeného v členskom štáte mimo svojho domovského členského štátu s cieľom poskytovať investičné služby a/alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby v súlade s touto smernicou, to oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu a poskytne mu informácie uvedené v odseku 2.

Pokiaľ príslušný orgán domovského členského štátu nemá dôvod spochybniť primeranosť administratívnej štruktúry alebo finančnej situácie úverovej inštitúcie, do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií oznámi tieto informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu určenému ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 a zodpovedajúcim spôsobom informuje príslušnú úverovú inštitúciu.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu odmietne oznámiť uvedené informácie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi príslušnej úverovej inštitúcii dôvody svojho odmietnutia do troch mesiacov od prijatia všetkých informácií.

Po prijatí oznámenia od príslušného orgánu hostiteľského členského štátu, alebo ak takéto oznámenie od hostiteľského členského štátu nebolo uskutočnené najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa odoslania oznámenia príslušným orgánom domovského členského štátu, viazaný sprostredkovateľ môže začať činnosť. Tento viazaný sprostredkovateľ podlieha ustanoveniam tejto smernice, ktoré sa vzťahujú na pobočky.

8.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa pobočka nachádza, preberá zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby služby poskytované pobočkou na jeho území boli v súlade s povinnosťami stanovenými v článkoch 24, 25, 27 a 28 tejto smernice a článkoch 14 až 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a s opatreniami, ktoré podľa nich prijal hostiteľský členský štát, ak je to možné v súlade s článkom 24 ods. 12.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa pobočka nachádza, má právo preskúmať opatrenia prijaté pobočkou a žiadať také zmeny, ktoré sú bezpodmienečne potrebné na to, aby umožnili príslušnému orgánu presadiť povinnosti podľa článkov 24, 25, 27 a 28 tejto smernice a článkov 14 až 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a opatrenia prijaté podľa nich v súvislosti so službami a/alebo činnosťami poskytovanými pobočkou na jeho území.

9.   Každý členský štát stanoví, aby v prípade, keď investičná spoločnosť povolená v inom členskom štáte zriadi pobočku na jeho území, mohol príslušný orgán domovského členského štátu investičnej spoločnosti pri výkone svojich právomocí a po informovaní príslušného orgánu hostiteľského členského štátu vykonávať v takejto pobočke kontroly na mieste.

10.   V prípade zmeny akýchkoľvek informácií oznámených v súlade s odsekom 2 podá investičná spoločnosť písomné oznámenie o tejto zmene príslušnému orgánu domovského členského štátu aspoň jeden mesiac pred vykonaním zmeny. Príslušný orgán domovského členského štátu informuje o tejto zmene príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

11.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie informácií, ktoré sa oznamujú v súlade s odsekmi 2, 4, 7 a 10.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

12.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov na poskytovanie informácií podľa odsekov 3, 4, 7 a 10.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 36

Prístup na regulované trhy

1.   Členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti z iných členských štátov, ktoré majú povolenie vykonávať pokyny klientov alebo obchodovať na vlastný účet, mali právo na členstvo alebo mali prístup na regulované trhy usadené na ich území na základe ktoréhokoľvek z týchto opatrení:

a)

priamo, zriadením pobočiek v hostiteľskom členskom štáte;

b)

tak, že sa stanú diaľkovými členmi regulovaného trhu alebo budú mať prístup na diaľku k regulovanému trhu bez toho, aby museli byť usadené v domovskom členskom štáte regulovaného trhu, ak postupy a systémy obchodovania príslušného trhu nevyžadujú fyzickú prítomnosť na uzavretie transakcií na trhu.

2.   Členské štáty neuložia investičným spoločnostiam uplatňujúcim právo na základe odseku 1 ďalšie regulačné alebo administratívne požiadavky v súvislosti so záležitosťami upravenými touto smernicou.

Článok 37

Prístup k systémom CCP, systémom zúčtovania a vyrovnania a právo určiť systém vyrovnania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté hlavy III, IV alebo V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, členské štáty vyžadujú, aby investičné spoločnosti z iných členských štátov mali právo na priamy a nepriamy prístup k systémom CCP, systémom zúčtovania a vyrovnania na ich územiach na účely finalizácie alebo zabezpečenia finalizácie transakcií s finančnými nástrojmi.

Členské štáty vyžadujú, aby priamy a nepriamy prístup týchto investičných spoločností k takýmto systémom podliehal rovnakým nediskriminačným, transparentným a objektívnym kritériám, ako sa uplatňujú na miestnych členov alebo účastníkov. Členské štáty neobmedzia používanie týchto systémov na zúčtovanie a vyrovnanie transakcií s finančnými nástrojmi uskutočnenými na obchodnom mieste na svojom území.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy na ich území ponúkli všetkých svojim členom alebo účastníkom právo určiť systém vyrovnania transakcií s finančnými nástrojmi uskutočnenými na tomto regulovanom trhu za predpokladu splnenia týchto podmienok:

a)

takéto prepojenia a mechanizmy medzi určeným systémom vyrovnania a akýmkoľvek iným systémom sú nevyhnutné na zabezpečenie účinného a hospodárneho vyrovnania príslušnej transakcie;

b)

príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad regulovaným trhom súhlasí, že technické podmienky na vyrovnanie transakcií uzavretých na regulovanom trhu cez iný systém vyrovnania, než bol určený regulovaným trhom, sú také, že umožňujú hladké a riadne fungovanie finančných trhov.

Týmto hodnotením príslušného orgánu regulovaného trhu nie sú dotknuté právomoci národných centrálnych bánk ako dozorných orgánov nad systémami vyrovnania alebo iných orgánov dohľadu s právomocami týkajúcimi sa takýchto systémov. Príslušný orgán zohľadní dozor/dohľad, ktorý už tieto inštitúcie vykonávajú, aby sa predišlo zbytočnej duplicite kontroly.

Článok 38

Ustanovenia týkajúce sa mechanizmov centrálnej protistrany a mechanizmov zúčtovania a vyrovnania v prípade MTF

1.   Členské štáty nesmú brániť investičným spoločnostiam a organizátorom trhu prevádzkujúcim MTF zriaďovať vhodné mechanizmy s centrálnou protistranou alebo zúčtovacím centrom a systémom vyrovnania iného členského štátu s cieľom zabezpečiť zúčtovanie a/alebo vyrovnanie niektorých alebo všetkých obchodov uzavretých členmi alebo účastníkmi v ich systémoch.

2.   Príslušný orgán investičných spoločností a organizátorov trhu prevádzkujúcich MTF nesmie brániť použitiu centrálnej protistrany, zúčtovacích centier a/alebo systémov vyrovnania v inom členskom štáte okrem prípadu, keď je to preukázateľne potrebné na zachovanie riadneho fungovania tohto MTF, a pri zohľadnení podmienok pre systémy vyrovnania stanovených v článku 37 ods. 2.

Aby sa zabránilo nenáležitej duplicite kontroly, príslušný orgán zohľadní dozor a dohľad nad systémom zúčtovania a vyrovnania, ktorý už vykonávajú centrálne banky ako orgány dozoru nad systémami zúčtovania a vyrovnania alebo iné orgány dohľadu s právomocami súvisiacimi s takýmito systémami.

KAPITOLA IV

Poskytovanie investičných služieb a činností spoločnosťami z tretích krajín

Oddiel 1

Poskytovanie investičných služieb alebo výkon investičných činností prostredníctvom zriadenia pobočky

Článok 39

Zriadenie pobočky

1.   Členský štát môže vyžadovať, aby spoločnosti z tretích krajín, ktoré majú v úmysle poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti, či už s akýmikoľvek vedľajšími službami alebo bez nich, pre retailových klientov alebo profesionálnych klientov v zmysle prílohy II oddielu II na jeho území, zriadili v tomto členskom štáte pobočku.

2.   Ak členský štát vyžaduje, aby spoločnosti z tretích krajín, ktoré majú v úmysle poskytovať investičné služby alebo vykonávať investičné činnosti či už s akýmikoľvek vedľajšími službami alebo bez nich na jeho území zriadili pobočku, pobočka získa predchádzajúce povolenie od príslušných orgánov tohto členského štátu v súlade s týmito podmienkami:

a)

poskytovanie služieb, pre ktoré spoločnosť z tretej krajiny žiada povolenie, podlieha povoleniu a dohľadu v tretej krajine, v ktorej je spoločnosť usadená, a žiadajúca spoločnosť má náležité povolenia, pričom príslušný orgán náležite zohľadní všetky odporúčania FATF v súvislosti s bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

b)

príslušné orgány členského štátu, v ktorom má byť zriadená pobočka, a príslušné orgány dohľadu tretej krajiny, v ktorej je usadená spoločnosť, majú uzavreté dohody o spolupráci, ktoré obsahujú ustanovenia regulujúce výmenu informácií na účel zachovania integrity trhu a ochrany investorov;

c)

pobočka má voľne k dispozícii dostatočný prvotný kapitál;

d)

sú vymenované jedna alebo viaceré osoby, ktoré budú zodpovedné za riadenie pobočky, a všetky spĺňajú požiadavku stanovenú v článku 9 ods. 1;

e)

tretia krajina, v ktorej je usadená spoločnosť z tretej krajiny, podpísala s členským štátom, v ktorom sa má zriadiť pobočka, dohodu, ktorá je v úplnom súlade s normami stanovenými v článku 26 Vzorového dohovoru OECD o dani z príjmu a z kapitálu a zabezpečuje účinnú výmenu informácií v daňovej oblasti vrátane prípadných mnohostranných dohôd o daniach;

f)

spoločnosť patrí do systému náhrad pre investorov povoleného alebo uznaného v súlade so smernicou 97/9/ES.

3.   Spoločnosť z tretej krajiny uvedená v odseku 1 predloží svoju žiadosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom zamýšľa zriadiť pobočku.

Článok 40

Povinnosť poskytovať informácie

Spoločnosť z tretej krajiny, ktorá má v úmysle získať povolenie na poskytovanie akýchkoľvek investičných služieb alebo vykonávanie investičných činností či už s akýmikoľvek vedľajšími službami alebo bez nich na území členského štátu prostredníctvom pobočky, poskytne príslušnému orgánu daného členského štátu:

a)

názov orgánu zodpovedného za dohľad nad ňou v príslušnej tretej krajine. Ak je za dohľad zodpovedný viac ako jeden orgán, poskytnú sa podrobné informácie o príslušných oblastiach právomoci;

b)

všetky príslušné podrobnosti o spoločnosti (meno, právna forma, registrované sídlo a adresa, členovia riadiaceho orgánu, významní akcionári) a obchodný plán, v ktorom sa uvedú investičné služby a/alebo činnosti, ako aj vedľajšie služby, ktoré sa majú poskytovať, a organizačná štruktúra pobočky vrátane opisu akýchkoľvek zásadných prevádzkových funkcií externe zabezpečovaných tretími stranami;

c)

mená osôb zodpovedných za riadenie pobočky a príslušné dokumenty na preukázanie splnenia požiadaviek stanovených v článku 9 ods. 1;

d)

informácie o prvotnom kapitále, ktorý má pobočka voľne k dispozícii.

Článok 41

Udelenie povolenia

1.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom spoločnosť z tretej krajiny zriadila alebo má úmysel zriadiť svoju pobočku, udelí povolenie len v prípade, ak sa príslušný orgán presvedčil, že:

a)

sú splnené podmienky podľa článku 39, a

b)

pobočka spoločnosti z tretej krajiny bude schopná dodržiavať ustanovenia uvedené v odseku 2.

Príslušný orgán informuje spoločnosť z tretej krajiny do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti o udelení alebo neudelení povolenia.

2.   Pobočka spoločnosti z tretej krajiny povolená v súlade s odsekom 1 dodržiava povinnosti stanovené v článkoch 16 až 20, 23, 24, 25 a 27, v článku 28 ods. 1 a v článkoch 30, 31 a 32 tejto smernice a v článkoch 3 až 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a opatrenia prijaté podľa nich a podlieha dohľadu príslušného orgánu členského štátu, v ktorom jej bolo udelené povolenie.

Členské štáty neuložia na organizáciu a činnosťou pobočky žiadne ďalšie požiadavky v súvislosti so záležitosťami upravenými touto smernicou a nezvýhodnia žiadnu pobočku spoločností z tretích krajín oproti spoločnostiam z Únie.

Článok 42

Poskytovanie služieb z výlučného podnetu klienta

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď retailový klient alebo profesionálny klient v zmysle prílohy II oddielu II usadený alebo nachádzajúci sa v Únii iniciuje z vlastného výlučného podnetu poskytnutie investičnej služby alebo činnosti spoločnosťou z tretej krajiny, sa požiadavka na povolenie podľa článku 39 neuplatňovala na poskytnutie tejto služby alebo činnosti spoločnosťou z tretej krajiny tejto osobe vrátane vzťahu osobitne súvisiaceho s poskytnutím tejto služby alebo činnosti. Iniciatíva takýchto klientov neoprávňuje spoločnosť z tretej krajiny uvádzať na trh nové kategórie investičných produktov alebo investičných služieb pre daného klienta inak, ako prostredníctvom pobočky, ak sa pobočka vyžaduje v súlade s vnútroštátnym právom.

Oddiel 2

Odňatie povolenia

Článok 43

Odňatie povolenia

Príslušný orgán, ktorý udelil povolenie podľa článku 41, môže odňať povolenie vydané pre spoločnosť z tretej krajiny, ak takáto spoločnosť:

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa zriekne povolenia, alebo neposkytovala žiadne investičné služby, alebo nevykonávala žiadnu investičnú činnosť počas predchádzajúcich šiestich mesiacov, pokiaľ príslušný členský štát nestanovil, že v takýchto prípadoch povolenie zaniká;

b)

získala povolenie na základe uvedenia nepravdivých skutočností alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom;

c)

prestala spĺňať podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie;

d)

závažne a systematicky porušovala ustanovenia prijaté podľa tejto smernice upravujúce podmienky činnosti investičných spoločností a uplatniteľné na spoločnosti z tretích krajín;

e)

patrí do niektorého z prípadov, keď sa vo vnútroštátnom práve v súvislosti so záležitosťami mimo pôsobnosti tejto smernice stanovuje odňatie.

HLAVA III

REGULOVANÉ TRHY

Článok 44

Povolenie a rozhodné právo

1.   Členské štáty vyhradia povolenie pre regulovaný trh iba pre tie systémy, ktoré sú v súlade s touto hlavou.

Povolenie pre regulovaný trh sa udelí, iba ak sa príslušný orgán presvedčil, že organizátor trhu a aj systémy regulovaného trhu spĺňajú aspoň požiadavky stanovené v tejto hlave.

V prípade regulovaného trhu, ktorý je právnickou osobou a je riadený alebo prevádzkovaný iným organizátorom trhu, ako je samotný regulovaný trh, členské štáty ustanovia, ako sa jednotlivé povinnosti uložené organizátorovi trhu podľa tejto smernice majú rozdeliť medzi regulovaný trh a organizátora trhu.

Organizátor trhu poskytne všetky informácie, vrátane obchodného plánu, v ktorom sa okrem iného uvedú druhy plánovaných podnikateľských činností a organizačná štruktúra potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, či regulovaný trh uskutočnil v období začatia povoľovacieho konania všetky potrebné opatrenia na dodržanie svojich povinností podľa tejto hlavy.

2.   Členské štáty nariadia, aby organizátor trhu vykonával úlohy týkajúce sa organizácie a činnosti regulovaného trhu pod dohľadom príslušného orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pravidelne preskúmavali súlad regulovaných trhov s touto hlavou. Zabezpečia tiež, aby príslušné orgány monitorovali, či regulované trhy vždy spĺňajú podmienky pre prvotné povolenie ustanovené v tejto hlave.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátor trhu bol zodpovedný za zabezpečenie toho, aby regulovaný trh, ktorý riadi, spĺňal požiadavky uvedené v tejto hlave.

Členské štáty tiež zabezpečia, aby organizátor trhu bol oprávnený uplatňovať práva, ktoré prináležia regulovanému trhu, ktorý riadi na základe tejto smernice.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 596/2014 alebo smernice 2014/57/EÚ, verejným právom upravujúcim obchodovanie vykonávané v systémoch regulovaného trhu je právo domovského štátu regulovaného trhu.

5.   Príslušný orgán môže odňať povolenie vydané regulovanému trhu, ak:

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa zriekne povolenia alebo nevykonával činnosť počas prechádzajúcich šiestich mesiacov, pokiaľ príslušný členský štát neustanovil, že v takýchto prípadoch povolenie zaniká;

b)

získal povolenie na základe uvedenia nepravdivých skutočností alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom;

c)

prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie;

d)

závažne a systematicky porušoval ustanovenia prijaté podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

e)

patrí do niektorého z prípadov, keď sa vo vnútroštátnom práve stanovuje odňatie.

6.   Každé odňatie povolenia sa oznámi orgánu ESMA.

Článok 45

Požiadavky na riadiaci orgán organizátora trhu

1.   Členské štáty vyžadujú, aby mali všetci členovia riadiaceho orgánu každého organizátora trhu vždy dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti na výkon svojich povinností. Celkové zloženie riadiaceho orgánu odráža primerane široký rozsah skúseností.

2.   Členovia riadiaceho orgánu spĺňajú najmä tieto požiadavky:

a)

Všetci členovia riadiaceho orgánu venujú dostatok času výkonu svojich funkcií u organizátora trhu. Počet riadiacich funkcií, ktoré člen riadiaceho orgánu môže súčasne zastávať v akejkoľvek právnickej osobe, zohľadňuje konkrétne okolnosti a povahu, rozsah a zložitosť činností organizátora trhu.

Pokiaľ nezastupujú členský štát, členovia riadiacich orgánov organizátorov trhu, ktorí sú významní z hľadiska ich veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti ich činností, nezastávajú súčasne pozície, ktoré prekračujú viac ako jednu z týchto kombinácií:

i)

jedna výkonná riadiaca funkcia s dvoma nevýkonnými riadiacimi funkciami;

ii)

štyri nevýkonné riadiace funkcie.

Výkonné alebo nevýkonné riadiace funkcie v rámci rovnakej skupiny alebo podnikov, v ktorých organizátor trhu vlastní kvalifikovanú účasť, sa počítajú ako jedna riadiaca funkcia.

Príslušné orgány môžu členom riadiaceho orgánu povoliť, aby zastávali jednu dodatočnú nevýkonnú riadiacu funkciu. Príslušné orgány pravidelne informujú orgán ESMA o takýchto povoleniach.

Na riadiace funkcie v organizáciách, ktoré nesledujú predovšetkým komerčné ciele, sa nevzťahuje obmedzenie počtu riadiacich funkcií, ktoré môže člen riadiaceho orgánu zastávať.

b)

Riadiaci orgán má primerané kolektívne znalosti, schopnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti organizátora trhu vrátane hlavných rizík.

c)

Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a nezávisle s cieľom účinne posudzovať a v prípade potreby spochybňovať rozhodnutia vrcholového manažmentu a účinne vykonávať dohľad nad rozhodovaním a monitorovať ho.

3.   Organizátori trhu venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu primerané ľudské a finančné zdroje.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátori trhu, ktorí sú významní z hľadiska svojej veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti svojich činností, vytvorili nominačný výbor zložený z členov riadiaceho orgánu, ktorí u dotknutého organizátora trhu nevykonávajú žiadnu výkonnú funkciu.

Nominačný výbor vykonáva tieto činnosti:

a)

určuje a odporúča na schválenie riadiacim orgánom alebo na schválenie valným zhromaždením kandidátov na obsadenie voľných miest v riadiacom orgáne. Nominačný výbor pritom posudzuje vyváženosť znalostí, schopností, rozmanitosti a skúseností riadiaceho orgánu. Okrem toho výbor vypracuje opis úloh a schopností pre danú pozíciu a posúdi očakávaný časový záväzok. Nominačný výbor okrem toho stanoví cieľ pre zastúpenie menej zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne a vypracuje politiku na zvýšenie zastúpenia menej zastúpeného pohlavia v riadiacom orgáne s cieľom splniť tento cieľ;

b)

pravidelne a aspoň raz ročne hodnotí štruktúru, veľkosť, zloženie a výsledky riadiaceho orgánu a predkladá riadiacemu orgánu odporúčania, pokiaľ ide o akékoľvek zmeny;

c)

pravidelne a aspoň raz ročne hodnotí znalosti, schopnosti a skúsenosti jednotlivých členov riadiaceho orgánu a riadiaceho orgánu ako celku a informuje o uvedenom hodnotení riadiaci orgán;

d)

pravidelne skúma politiku riadiaceho orgánu v oblasti náboru a vymenúvania vrcholového manažmentu a predkladá riadiacemu orgánu odporúčania.

Pri výkone svojich povinností nominačný výbor v rámci možností a priebežne berie do úvahy potrebu zabezpečiť, aby rozhodovaniu riadiaceho orgánu nedominoval jeden jednotlivec alebo malá skupina jednotlivcov takým spôsobom, ktorý je škodlivý pre záujmy organizátora trhu ako celku.

Nominačný výbor má pri plnení svojich funkcií možnosť využívať akékoľvek formy zdrojov, ktoré považuje za vhodné, vrátane externého poradenstva.

Ak podľa vnútroštátneho práva riadiaci orgán nemá žiadnu právomoc v procese náboru a vymenovania ktorýchkoľvek svojich členov, tento odsek sa neuplatňuje.

5.   Členské štáty alebo príslušné orgány vyžadujú, aby organizátori trhu a ich príslušné nominačné výbory pri nábore členov riadiaceho orgánu zohľadňovali široký súbor kvalít a spôsobilostí a aby na tento účel zaviedli politiku na podporu rozmanitosti v rámci riadiaceho orgánu.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán organizátora trhu vymedzil mechanizmus správy a riadenia, ktorý zabezpečí účinné a obozretné riadenie organizácie vrátane prerozdelenia funkcií v tejto organizácii a predchádzania konfliktu záujmov, a dozeral na jeho vykonávanie spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán monitoroval a pravidelne posudzoval účinnosť mechanizmu správy a riadenia organizátora trhu a prijímal náležité kroky na napravenie akýchkoľvek nedostatkov.

Členovia riadiaceho orgánu majú primeraný prístup k informáciám a dokumentom, ktoré potrebujú na dozor nad prijímaním rozhodnutí manažmentu a jeho monitorovanie.

7.   Príslušný orgán zamietne povolenie, ak nie je presvedčený, že členovia riadiaceho orgánu organizátora trhu majú dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti a venujú dostatok času vykonávaniu svojich funkcií, alebo ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že riadiaci orgán organizátora trhu môže ohroziť jeho účinné, riadne a obozretné riadenie a náležité zohľadnenie integrity trhu.

Členské štáty zabezpečia, aby sa pri udeľovaní povolenia pre regulovaný trh osoba alebo osoby, ktoré skutočne riadia činnosť a operácie už povoleného regulovaného trhu v súlade s touto smernicou, pokladali za osoby spĺňajúce požiadavky stanovené v odseku 1.

8.   Členské štáty vyžadujú, aby organizátor trhu oznámil príslušnému orgánu totožnosť všetkých členov svojho riadiaceho orgánu a akékoľvek zmeny vo svojej členskej základni, ako aj všetky informácie potrebné na posúdenie, či organizátor trhu spĺňa odseky 1 až 5.

9.   Orgán ESMA vydá usmernenia týkajúce sa:

a)

pojmu dostatočný časový úväzok člena riadiaceho orgánu na výkon funkcií tohto člena vo vzťahu k individuálnym okolnostiam a povahe, rozsahu a zložitosti činností organizátora trhu;

b)

pojmu primerané kolektívne znalosti, schopnosti a skúsenosti riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b);

c)

pojmu čestné a bezúhonné konanie a nezávislé myslenie člena riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 2 písm. c);

d)

pojmu primerané ľudské a finančné zdroje, ktoré sa venujú zaškoleniu a odbornej príprave členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 3;

e)

pojmu rozmanitosť, ktorá sa má zohľadniť pri nábore členov riadiaceho orgánu, ako sa uvádza v odseku 5.

Orgán ESMA tieto usmernenia vydá do 3. januára 2016.

Článok 46

Požiadavky týkajúce sa osôb, ktoré významne ovplyvňujú riadenie regulovaného trhu

1.   Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré môžu priamo alebo nepriamo významne ovplyvňovať riadenie regulovaného trhu, boli na tento účel vhodné.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby organizátor regulovaného trhu:

a)

poskytol príslušnému orgánu a zverejnil informácie týkajúce sa vlastníctva regulovaného trhu a/alebo organizátora trhu, a najmä totožnosť a rozsah záujmov všetkých strán, ktoré môžu významne ovplyvňovať jeho riadenie;

b)

informoval príslušný orgán o všetkých prevodoch vlastníctva, ktoré spôsobia zmenu totožnosti osôb, ktoré významne ovplyvňujú činnosť regulovaného trhu, a zverejnil ich.

3.   Príslušný orgán odmietne schváliť navrhované zmeny kontrolných podielov regulovaného trhu a/alebo organizátora trhu, ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že by predstavovali hrozbu pre riadne a obozretné riadenie regulovaného trhu.

Článok 47

Organizačné požiadavky

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh:

a)

mal opatrenia na jasnú identifikáciu a zvládnutie potenciálnych nepriaznivých následkov na činnosť regulovaného trhu alebo jeho členov alebo účastníkov v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi záujmami regulovaného trhu, jeho vlastníkov alebo organizátora trhu a riadnym fungovaním regulovaného trhu, a najmä ak by taký konflikt záujmov mohol byť na ujmu pri vykonávaní akýchkoľvek funkcií, ktorými príslušný orgán poveril regulovaný trh;

b)

bol primerane vybavený na zvládnutie rizík, ktorým je vystavený, zaviedol príslušné opatrenia a systémy na identifikáciu všetkých závažných rizík pre svoju činnosť a zaviedol účinné opatrenia na zmenšenie týchto rizík;

c)

mal opatrenia na náležité riadenie technických činností systému vrátane stanovenia účinných núdzových opatrení na vysporiadanie sa s rizikom narušenia fungovania systému;

d)

mal jasné a nediskrečné pravidlá a postupy, ktoré umožnia spravodlivé a riadne obchodovanie, a stanovil objektívne kritériá pre efektívne vykonávanie pokynov;

e)

mal účinné opatrenia na uľahčenie efektívnej a včasnej finalizácie transakcií vykonaných prostredníctvom jeho systémov;

f)

mal v čase udelenia povolenia a aj následne k dispozícii dostatočné finančné zdroje na uľahčenie riadneho fungovania vzhľadom na povahu a rozsah transakcií uzavretých na trhu a na rozsah a stupeň rizík, ktorým je vystavený.

2.   Členské štáty nepovolia organizátorom trhu vykonávať pokyny klientov voči vlastnému kapitálu alebo zapojiť sa do obchodovania párovaním voči vlastnému účtu na žiadnom z regulovaných trhov, ktoré prevádzkujú.

Článok 48

Odolnosť systémov, prerušovače a elektronické obchodovanie

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy zaviedli účinné systémy, postupy a opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich systémy obchodovania boli odolné, mali dostatočné kapacity na zvládnutie prudko zvýšeného objemu pokynov a správ, boli schopné zaručiť riadne obchodovanie v podmienkach veľmi napätého trhu, boli úplne otestované na zabezpečenie splnenie týchto podmienok, a podliehali účinným opatreniam na zaistenie kontinuity činnosti s cieľom zabezpečiť kontinuitu ich služieb, ak sa vyskytne akékoľvek zlyhanie ich systémov obchodovania.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh mal:

a)

uzavreté písomné dohody so všetkými investičnými spoločnosťami, ktoré na regulovanom trhu vykonávajú stratégiu tvorby trhu;

b)

zavedené systémy na zabezpečenie účasti dostatočného počtu investičných spoločností na takýchto dohodách, ktoré od nich vyžadujú, aby zverejňovali záväzné kotácie pri konkurenčných cenách, výsledkom čoho je, že sa trhu poskytuje na pravidelnom a predvídateľnom základe likvidita, ak je takáto požiadavka vhodná vzhľadom na povahu a rozsah obchodovania na tomto regulovanom trhu.

3.   Písomná dohoda uvedená v odseku 2 zahŕňa aspoň:

a)

povinnosti investičnej spoločnosti vo vzťahu k poskytovaniu likvidity a ak je to vhodné, akékoľvek iné povinnosti vyplývajúce z účasti v systéme uvedenom v odseku 2 písm. b);

b)

akúkoľvek motiváciu vo forme zliav alebo v inej forme, ktoré ponúka regulovaný trh investičnej spoločnosti na to, aby sa trhu na pravidelnom a predvídateľnom základe poskytovala likvidita, a prípadne akékoľvek iné práva, ktoré má investičná spoločnosť na základe účasti v systéme uvedenom v odseku 2 písm. b).

Regulovaný trh monitoruje a presadzuje dodržiavanie požiadaviek takýchto záväzných písomných dohôd zo strany investičných spoločností. Regulovaný trh informuje príslušný orgán o obsahu záväznej písomnej dohody a na požiadanie mu poskytne všetky ďalšie informácie potrebné na to, aby sa príslušný orgán mohol ubezpečiť, že regulovaný trh plní požiadavky v tomto odseku.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh zaviedol účinné systémy, postupy a opatrenia na odmietnutie pokynov, ktoré prekračujú vopred stanovené objemové a cenové prahové hodnoty alebo ktoré sú jednoznačne chybné.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh mohol dočasne zastaviť alebo obmedziť obchodovanie, ak nastane významný pohyb cien finančného nástroja na danom trhu alebo súvisiacom trhu počas krátkej doby, a aby vo výnimočných prípadoch mohol zrušiť, zmeniť alebo opraviť akúkoľvek transakciu. Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh zabezpečil, že parametre pre zastavenie obchodovania sú vhodne nastavené spôsobom, ktorý berie do úvahy likviditu jednotlivých tried a podtried aktív, povahu trhového modelu a typy používateľov a ktorý je dostačujúci na to, aby sa zabránilo významným narušeniam riadneho obchodovania.

Členské štáty zabezpečia, aby regulovaný trh podával správy o parametroch na zastavenie obchodovania a o všetkých podstatných zmenách týchto parametrov príslušnému orgánu uceleným a porovnateľným spôsobom a aby ich príslušný orgán následne oznámil orgánu ESMA. Členské štáty vyžadujú, aby v prípade, že regulovaný trh, ktorý je významný z hľadiska likvidity v uvedenom finančnom nástroji, zastaví obchodovanie v ktoromkoľvek členskom štáte, malo dané obchodné miesto zavedené nevyhnutné systémy a postupy, ktoré zabezpečia, že budú informované príslušné orgány, aby mohli koordinovať reakciu v rámci celého trhu a určiť, či je vhodné zastaviť obchodovanie na ostatných miestach, na ktorých sa s daným finančným nástrojom obchoduje, až kým sa neobnoví obchodovanie na pôvodnom trhu.

6.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh zaviedol účinné systémy, postupy a opatrenia vrátane stanovenia povinnosti, aby členovia alebo účastníci vykonávali vhodné testovanie algoritmov, a vytvorenia podmienok, ktoré takéto testovanie umožnia, s cieľom zabezpečiť, aby systémy algoritmického obchodovania nemohli vytvoriť alebo prispieť k narušovaniu podmienok obchodovania na danom trhu, a zvládnuť akékoľvek narušenie podmienok obchodovania, ktoré vyplýva zo systémov algoritmického obchodovania, vrátane systémov na obmedzenie podielu nevykonaných pokynov na transakciách, ktoré môže do systému vkladať člen alebo účastník, aby bolo možné spomaliť tok pokynov, ak hrozí dosiahnutie úplnej kapacity systému, a obmedziť a presadiť minimálnu veľkosť tiku, ktorý možno vykonať na trhu.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh, ktorý povoľuje priamy elektronický prístup, zaviedol účinné systémy, postupy a opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členovia alebo účastníci mohli poskytovať takéto služby, len ak sú investičnou spoločnosťou povolenou podľa tejto smernice alebo úverovou inštitúciou povolenou podľa smernice 2013/36/EÚ, aby sa zaviedli a uplatňovali primerané kritériá, pokiaľ ide o vhodnosť osôb, ktorým sa môže poskytnúť takýto prístup, a aby člen alebo účastník niesol zodpovednosť za pokyny a obchody vykonané prostredníctvom tejto služby vo vzťahu k požiadavkám tejto smernice.

Členské štáty takisto vyžadujú, aby regulovaný trh stanovil primerané normy, pokiaľ ide o kontrolu rizika a prahové hodnoty súvisiace s obchodovaním prostredníctvom takéhoto prístupu, a aby bol schopný rozpoznať a v prípade potreby zastaviť pokyny alebo obchodovanie, ktoré vykonáva osoba s priamym elektronickým prístupom, oddelene od ostatných pokynov alebo obchodovania, ktoré vykonáva člen alebo účastník.

Regulovaný trh musí mať zavedené opatrenia na pozastavenie alebo ukončenie poskytovania priameho elektronického prístupu klientovi zo strany člena alebo účastníka v prípade, ak nie sú dodržané ustanovenia tohto odseku.

8.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh zabezpečil, aby pravidlá týkajúce sa služieb kolokácie boli transparentné, spravodlivé a nediskriminačné.

9.   Členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh zabezpečil, že jeho štruktúry poplatkov vrátane poplatkov za vykonanie, vedľajších poplatkov a akýchkoľvek zliav sú transparentné, spravodlivé a nediskriminačné a že nevytvárajú motiváciu na umiestnenie, zmenu alebo zrušenie pokynov alebo na vykonanie transakcií takým spôsobom, ktorý prispieva k narušeniu podmienok obchodovania alebo zneužívaniu trhu. Členské štáty najmä vyžadujú, aby regulovaný trh uložil povinnosť tvorby trhu pri individuálnych akciách alebo pri vhodnom balíku akcií výmenou za akékoľvek zľavy, ktoré sa udelili.

Členské štáty regulovanému trhu umožnia, aby upravil svoje poplatky za zrušené pokyny v závislosti od dĺžky času, počas ktorého sa pokyn uchovával, a aby tieto poplatky kalibroval pre každý finančný nástroj, na ktorý sa vzťahujú.

Členské štáty môžu regulovanému trhu umožniť, aby stanovil vyšší poplatok za zadanie pokynu, ktorý sa následne zruší, ako za pokyn, ktorý sa vykoná, a stanovil vyšší poplatok pre účastníkov s vysokým podielom zrušených pokynov voči vykonaným pokynom, a pre účastníkov, ktorí používajú metódu vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania, aby sa zohľadnilo dodatočné zaťaženie kapacity systému.

10.   Členské štáty od regulovaného trhu vyžadujú, aby prostredníctvom označenia členmi alebo účastníkmi dokázal identifikovať pokyny generované algoritmickým obchodovaním, jednotlivé algoritmy použité na vytvorenie pokynov a príslušné osoby, ktoré tieto pokyny iniciovali. Uvedené informácie sú na požiadanie dostupné príslušným orgánom.

11.   Členské štáty vyžadujú, aby na žiadosť príslušného orgánu domovského členského štátu regulovaného trhu regulované trhy sprístupnili príslušnému orgánu údaje týkajúce sa knihy objednávok alebo aby dali príslušnému orgánu prístup ku knihe objednávok s cieľom umožniť tomuto príslušnému orgánu monitorovať obchodovanie.

12.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých bližšie určí:

a)

požiadavky na zabezpečenie odolnosti a primeranej kapacity systémov obchodovania regulovaných trhov;

b)

podiel uvedený v odseku 6, pričom zohľadní faktory, ako je napríklad hodnota nevykonaných pokynov v pomere k hodnote vykonaných transakcií;

c)

kontroly týkajúce sa priameho elektronického prístupu takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že kontroly vzťahujúce sa na sponzorovaný prístup sú minimálne rovnocenné kontrolám vzťahujúcim sa na priamy prístup na trh;

d)

požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli služby kolokácie a štruktúry poplatkov spravodlivé a nediskriminačné a aby štruktúry poplatkov nevytvárali motiváciu na narúšanie podmienok obchodovania alebo na zneužívanie trhu;

e)

určenie toho, kedy je regulovaný trh významný z hľadiska likvidity daného finančného nástroja;

f)

požiadavky na zabezpečenie toho, aby systémy tvorby trhu boli spravodlivé a nediskriminačné, a stanovenie minimálnych povinností v súvislosti s tvorbou trhu, ktoré regulované trhy musia stanoviť pri navrhovaní systému tvorby trhu, a podmienok, za ktorých požiadavka na zavedenie systému tvorby trhu nie je vhodná, pričom sa zohľadní povaha a rozsah obchodovania na danom regulovanom trhu vrátane toho, či regulovaný trh povoľuje alebo umožňuje uskutočňovanie algoritmického obchodovania prostredníctvom svojich systémov;

g)

požiadavky na zaručenie primeraného testovania algoritmov s cieľom zabezpečiť, aby systémy algoritmického obchodovania alebo vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania nemohli viesť alebo prispieť k narušovaniu podmienok obchodovania na danom trhu.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v tomto pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

13.   Orgán ESMA do 3. januára 2016 vypracuje usmernenia týkajúce sa primeranej kalibrácie parametrov na zastavenie obchodovania podľa odseku 5, pričom zohľadní faktory uvedené v uvedenom odseku.

Článok 49

Veľkosť tiku

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy prijali režimy veľkosti tiku pre akcie, vkladové potvrdenky, fondy obchodované na burze, certifikáty a ostatné podobné finančné nástroje a pre akékoľvek iné finančné nástroje, v prípade ktorých sa vypracúvajú regulačné technické predpisy v súlade s odsekom 4.

2.   Režimy veľkosti tikov uvedené v odseku 1:

a)

sú kalibrované tak, aby odzrkadľovali profil likvidity finančného nástroja na rôznych trhoch a priemerné rozpätie ponuky kúpy a predaja s prihliadnutím na želateľnosť umožnenia primerane stabilných cien bez toho, aby sa neprimerane obmedzilo ďalšie zúženie rozpätí;

b)

primeraným spôsobom upravia veľkosť tiku pre každý finančný nástroj.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie minimálnej veľkosti tiku alebo režimov veľkosti tiku pre konkrétne akcie, vkladové potvrdenky, fondy obchodované na burze, certifikáty a iné podobné finančné nástroje, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania trhov, a to v súlade s faktormi uvedenými v odseku 2 a s cenou, rozpätiami a hĺbkou likvidity daných finančných nástrojov.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Orgán ESMA môže vypracovať návrh regulačných technických predpisov na stanovenie minimálnej veľkosti tiku alebo režimov veľkosti tiku pre konkrétne finančné nástroje iné ako nástroje uvedené v odseku 3, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho fungovania trhov, a to v súlade s faktormi uvedenými v odseku 2 a s cenou, rozpätiami a hĺbkou likvidity finančných nástrojov.

Orgán ESMA predloží návrh takýchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 50

Synchronizácia obchodných hodín

1.   Členské štáty vyžadujú, aby všetky obchodné miesta a ich členovia alebo účastníci synchronizovali obchodné hodiny, ktoré používajú na zaznamenávanie dátumu a času každej udalosti, ktorá podlieha oznamovaniu.

2.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie úrovne presnosti, na ktorej sa majú synchronizovať hodiny v súlade s medzinárodnými normami.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 51

Prijatie finančných nástrojov na obchodovanie

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy mali jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prijatia finančných nástrojov na obchodovanie.

Tieto pravidlá zabezpečia, aby akékoľvek finančné nástroje prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu boli obchodovateľné spravodlivým, riadnym a efektívnym spôsobom a v prípade prevoditeľných cenných papierov boli voľne obchodovateľné.

2.   V prípade derivátov pravidlá uvedené v odseku 1 zabezpečia najmä to, aby forma derivátového kontraktu umožnila riadnu tvorbu jeho ceny, ako aj existenciu efektívnych podmienok vyrovnania.

3.   Okrem povinností stanovených v odsekoch 1 a 2 členské štáty vyžadujú, aby regulovaný trh stanovil a udržiaval účinné opatrenia na overenie toho, že emitenti prevoditeľných cenných papierov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, spĺňajú svoje povinnosti podľa právnych predpisov Únie, pokiaľ ide o prvotné, priebežné alebo ad hoc povinnosti zverejňovania.

Členské štáty zabezpečia, aby regulovaný trh stanovil opatrenia, ktoré jeho členom alebo účastníkom uľahčia získanie prístupu k informáciám zverejneným podľa právnych predpisov Únie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby regulované trhy stanovili potrebné opatrenia na pravidelné preskúmavanie súladu s požiadavkami na prijatie v prípade finančných nástrojov, ktoré prijmú na obchodovanie.

5.   Prevoditeľné cenné papiere, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, môžu byť následne prijaté na obchodovanie na iných regulovaných trhoch aj bez súhlasu emitenta a v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2003/71/ES. Regulovaný trh informuje emitenta o skutočnosti, že sa s jeho cennými papiermi obchoduje na tomto regulovanom trhu. Emitent nepodlieha žiadnej povinnosti poskytovať informácie požadované podľa odseku 3 priamo žiadnemu regulovanému trhu, ktorý prijal cenné papiere emitenta na obchodovanie bez jeho súhlasu.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, ktoré:

a)

určia charakteristiky rôznych tried finančných nástrojov, ktoré má regulovaný trh zohľadniť pri posudzovaní, či je finančný nástroj vydaný spôsobom, ktorý je v súlade s podmienkami ustanovenými v druhom pododseku odseku 1 pre prijatie na obchodovanie na rôznych segmentoch trhu, ktoré prevádzkuje;

b)

objasnia opatrenia, ktoré má regulovaný trh povinnosť prijať, aby sa malo za to, že splnil svoju povinnosť overiť, či emitent prevoditeľného cenného papiera spĺňa svoje povinnosti podľa právnych predpisov Únie, pokiaľ ide o prvotné, priebežné alebo ad hoc povinnosti zverejňovania;

c)

objasnia opatrenia, ktoré má regulovaný trh stanoviť podľa odseku 3, aby uľahčil svojim členom alebo účastníkom získanie prístupu k informáciám zverejneným podľa podmienok stanovených právnymi predpismi Únie.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 52

Pozastavenie obchodovania s finančnými nástrojmi a vylúčenie finančných nástrojov z obchodovania na regulovanom trhu

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo príslušného orgánu podľa článku 69 ods. 2 požadovať pozastavenie obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčenie finančného nástroja z obchodovania, organizátor trhu môže pozastaviť obchodovanie s finančným nástrojom alebo vylúčiť z obchodovania finančný nástroj, ktorý prestal spĺňať pravidlá regulovaného trhu, okrem prípadov, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo spôsobiť závažné poškodenie záujmov investorov alebo riadneho fungovania trhu.

2.   Členské štáty požadujú, aby organizátor trhu, ktorý pozastavil obchodovanie s finančným nástrojom alebo vylúčil finančný nástroj z obchodovania, zároveň pozastavil obchodovanie s derivátmi alebo vylúčil z obchodovania deriváty uvedené v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohy I, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, ak je to potrebné na podporu cieľov pozastavenia alebo vylúčenia podkladového finančného nástroja. Organizátor trhu zverejní svoje rozhodnutie o pozastavení alebo vylúčení finančného nástroja a akéhokoľvek súvisiaceho derivátu a oznámi príslušné rozhodnutia svojmu príslušnému orgánu.

Príslušný orgán, v ktorého pôsobnosti k tomuto pozastaveniu alebo vylúčeniu pôvodne došlo, vyžaduje, aby ostatné regulované trhy, MTF, OTF a systematickí internalizátori, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti a na ktorých sa obchoduje s tým istým finančným nástrojom alebo derivátmi uvedenými v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohe I k tejto smernici, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, tiež pozastavili obchodovanie s týmto finančným nástrojom alebo derivátmi alebo vylúčili tento finančný nástroj alebo deriváty z obchodovania, ak je pozastavenie alebo vylúčenie spôsobené podozrením zo zneužívania trhu, ponukou na prevzatie alebo nezverejnením dôverných informácií o emitentovi alebo o finančnom nástroji v rozpore s článkami 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, okrem prípadov, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo spôsobiť závažné poškodenie záujmov investorov alebo riadneho fungovania trhu.

Každý príslušný orgán, ktorý dostal oznámenie, oznámi svoje rozhodnutie orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom, pričom pripojí vysvetlenie, ak sa rozhodol nepozastaviť obchodovanie s finančným nástrojom alebo ho nevylúčiť z obchodovania alebo nepozastaviť obchodovanie s derivátmi alebo nevylúčiť z obchodovania deriváty uvedené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou.

Príslušný orgán takéto rozhodnutie ihneď zverejní a oznámi orgánu ESMA a príslušným orgánom ostatných členských štátov.

Príslušné orgány ostatných členských štátov, ktoré dostali takéto oznámenie, vyžadujú, aby regulované trhy, iné MTF, iné OTF a systematickí internalizátori, ktoré spadajú do ich pôsobnosti a na ktorých sa obchoduje s tým istým finančným nástrojom alebo derivátmi uvedenými v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 tejto smernice, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, tiež pozastavili obchodovanie s týmto finančným nástrojom alebo derivátmi alebo vylúčili tento finančný nástroj alebo deriváty z obchodovania, ak je pozastavenie alebo vylúčenie spôsobené podozrením zo zneužívania trhu, ponukou na prevzatie alebo nezverejnením dôverných informácií o emitentovi alebo o finančnom nástroji v rozpore s článkami 7 a 17 nariadenia (EÚ) č. 596/2014, okrem prípadov, keď by takéto pozastavenie alebo vylúčenie mohlo spôsobiť závažné poškodenie záujmov investorov alebo riadneho fungovania trhu.

Tento odsek sa uplatňuje aj vtedy, keď sa pozastavenie obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčenie finančného nástroja z obchodovania, alebo pozastavenie obchodovania s derivátmi alebo vylúčenie z obchodovania derivátov uvedených v oddiele C bodoch 4 až 10 prílohy I, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, zrušilo.

Postup oznamovania uvedený v tomto odseku sa uplatňuje aj v prípade, keď rozhodnutie o pozastavení obchodovania s finančným nástrojom alebo vylúčení finančného nástroja z obchodovania, alebo pozastavení obchodovania s derivátmi alebo vylúčení z obchodovania derivátov uvedených v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10, ktoré súvisia s týmto finančným nástrojom alebo pre ktoré je tento finančný nástroj referenciou, prijme príslušný orgán podľa článku 69 ods. 2 písm. m) a n).

Aby sa zabezpečilo, že povinnosť pozastaviť obchodovanie s takýmito derivátmi alebo vylúčiť takéto deriváty z obchodovania sa uplatňuje primerane, orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie vymedziť prípady, v ktorých spojenie medzi derivátom, ktorý súvisí s finančným nástrojom, s ktorým bolo obchodovanie pozastavené alebo ktorý bol vylúčený z obchodovania, a pôvodným finančným nástrojom znamená, že obchodovanie s derivátom sa tiež má pozastaviť alebo že sa má derivát tiež vylúčiť z obchodovania, aby sa dosiahol cieľ pozastavenia alebo vylúčenia podkladového finančného nástroja.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie formátu a načasovania oznámení a zverejnení podľa odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Komisii je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na určenie zoznamu situácií, ktoré predstavujú závažné poškodenie záujmov investorov a narušenie riadneho fungovania trhu podľa odsekov 1 a 2.

Článok 53

Prístup na regulovaný trh

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy stanovili, vykonávali a zachovávali transparentné a nediskriminačné pravidlá upravujúce prístup k regulovanému trhu alebo členstvu na regulovanom trhu, ktoré sú založené na objektívnych kritériách.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 stanovia všetky povinnosti členov alebo účastníkov vyplývajúce z:

a)

vytvorenia a správy regulovaného trhu;

b)

pravidiel týkajúcich sa transakcií na trhu;

c)

profesijných noriem platných pre zamestnancov investičných spoločností alebo úverových inštitúcií pôsobiacich na trhu;

d)

podmienok ustanovených pre iných členov alebo účastníkov ako investičné spoločnosti a úverové inštitúcie podľa odseku 3;

e)

pravidiel a postupov zúčtovania a vyrovnania transakcií uzavretých na regulovanom trhu.

3.   Regulované trhy môžu prijať ako členov alebo účastníkov investičné spoločnosti, úverové inštitúcie povolené podľa smernice 2013/36/EÚ a iné osoby, ktoré:

a)

majú dostatočne dobrú povesť;

b)

majú dostatočnú úroveň schopností, kvalifikácií a skúseností s obchodovaním;

c)

majú v prípade potreby primerané organizačné štruktúry;

d)

majú dostatočné zdroje pre úlohu, ktorú majú vykonávať, pri zohľadnení rôznych finančných opatrení, ktoré môže regulovaný trh ustanoviť, aby zaručil primerané vyrovnanie transakcií.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade transakcií uzavretých na regulovanom trhu členovia a účastníci neboli povinní voči sebe uplatňovať povinnosti stanovené v článkoch 24, 25, 27 a 28. Členovia alebo účastníci regulovaného trhu však uplatňujú povinnosti stanovené v článkoch 24, 25, 27 a 28 vzhľadom na svojich klientov, keď konajúc v mene svojich klientov vykonávajú ich pokyny na regulovanom trhu.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby pravidlá prístupu na regulovaný trh alebo členstva alebo účasti v ňom zabezpečili priamu účasť alebo účasť na diaľku pre investičné spoločnosti a úverové inštitúcie.

6.   Členské štáty bez ďalších právnych alebo administratívnych požiadaviek umožnia regulovaným trhom z iných členských štátov poskytovať príslušné mechanizmy na svojom území tak, aby sa uľahčil prístup na tieto trhy a obchodovanie na týchto trhoch diaľkovým členom alebo účastníkom usadeným na ich území.

Regulovaný trh oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu členský štát, v ktorom má v úmysle poskytovať takéto mechanizmy. Príslušný orgán domovského členského štátu oznámi túto informáciu do jedného mesiaca členskému štátu, v ktorom má regulovaný trh v úmysle poskytovať takéto mechanizmy. Orgán ESMA môže požiadať o prístup k týmto informáciám v súlade s postupom a za podmienok stanovených v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Na žiadosť príslušného orgánu hostiteľského členského štátu príslušný orgán domovského členského štátu regulovaného trhu oznámi bez zbytočného odkladu totožnosť členov alebo účastníkov regulovaného trhu usadených v tomto členskom štáte.

7.   Členské štáty vyžadujú, aby organizátor trhu pravidelne oznamoval zoznam členov alebo účastníkov regulovaného trhu príslušnému orgánu regulovaného trhu.

Článok 54

Monitorovanie súladu s pravidlami regulovaného trhu a s inými právnymi povinnosťami

1.   Členské štáty vyžadujú, aby regulované trhy stanovili a zachovávali účinné opatrenia a postupy vrátane potrebných zdrojov na pravidelné monitorovanie dodržiavania svojich pravidiel ich členmi alebo účastníkmi. Regulované trhy monitorujú pokyny zaslané (vrátane zrušení pokynov) a transakcie uskutočňované ich členmi alebo účastníkmi v ich systémoch, aby identifikovali porušenia týchto pravidiel, narušovanie podmienok obchodovania alebo správanie, ktoré môže naznačovať konanie, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, alebo systémové narušenia v súvislosti s finančným nástrojom.

2.   Členské štáty od organizátorov regulovaných trhov vyžadujú, aby bezodkladne informovali svoje príslušné orgány o závažných porušeniach svojich pravidiel alebo narušovaní podmienok obchodovania alebo o správaní, ktoré môže naznačovať konanie, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, alebo o systémových narušeniach v súvislosti s finančným nástrojom.

Príslušné orgány regulovaných trhov informujú orgán ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov.

V súvislosti so správaním, ktoré môže naznačovať konanie, ktoré je zakázané podľa nariadenia (EÚ) č. 596/2014, musí byť príslušný orgán pred tým, ako informuje príslušné orgány ostatných členských štátov a orgán ESMA, presvedčený, že k takémuto konaniu dochádza alebo došlo.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby organizátor trhu bez zbytočného odkladu poskytol príslušné informácie orgánu príslušnému na vyšetrovanie a stíhanie prípadov zneužívania regulovaného trhu a poskytol v plnej miere pomoc tomuto orgánu pri vyšetrovaní a stíhaní prípadov zneužívania trhu, ktoré sa vyskytli v systémoch alebo prostredníctvom systémov regulovaného trhu.

4.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty s cieľom určiť okolnosti, ktoré sú podnetom na uplatnenie informačnej požiadavky podľa odseku 2 tohto článku.

Článok 55

Ustanovenia týkajúce sa mechanizmov CCP a mechanizmov zúčtovania a vyrovnania

1.   Bez toho, aby boli dotknuté hlavy III, IV alebo V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, členské štáty nebránia regulovaným trhom zriaďovať príslušné mechanizmy s CCP alebo zúčtovacím centrom a systémom vyrovnania iného členského štátu s cieľom zabezpečiť zúčtovanie a/alebo vyrovnanie niektorých alebo všetkých obchodov uzavretých účastníkmi trhu v ich systémoch.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté hlavy III, IV alebo V nariadenia (EÚ) č. 648/2012, príslušný orgán regulovaného trhu nebráni použitiu CCP, zúčtovacích centier a/alebo systémov vyrovnania v inom členskom štáte okrem prípadu, keď je to dokázateľne potrebné na zachovanie riadneho fungovania tohto regulovaného trhu a pri zohľadnení podmienok pre systémy vyrovnania stanovených v článku 37 ods. 2 tejto smernice.

Aby sa zabránilo nenáležitej duplicite kontroly, príslušný orgán zohľadní dozor/dohľad nad systémom zúčtovania a vyrovnania, ktorý už vykonávajú centrálne banky ako orgány dozoru nad systémami zúčtovania a vyrovnania alebo iné orgány dohľadu s právomocami súvisiacimi s takýmito systémami.

Článok 56

Zoznam regulovaných trhov

Každý členský štát zostaví zoznam regulovaných trhov, pre ktoré je domovským členským štátom, a zašle ho ostatným členským štátom a orgánu ESMA. Podobné oznámenie sa uskutoční v prípade každej zmeny tohto zoznamu. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých regulovaných trhov na svojej internetovej stránke a priebežne ho aktualizuje. Tento zoznam obsahuje jedinečný kód stanovený orgánom ESMA v súlade s článkom 65 ods. 6, ktorý identifikuje regulované trhy pre použitie v správach v súlade s článkom 65 ods. 1 písm. g) a článkom 65 ods. 2 písm. g) tejto smernice a v súlade s článkami 6, 10 a 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

HLAVA IV

OBMEDZENIA POZÍCIÍ A MECHANIZMY KONTROLY NAD RIADENÍM POZÍCIÍ V KOMODITNÝCH DERIVÁTOCH A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 57

Obmedzenia pozícií a mechanizmy kontroly nad riadením pozícií v komoditných derivátoch

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány v súlade s metodikou výpočtu určenou orgánom ESMA zaviedli a uplatňovali obmedzenia na veľkosť čistej pozície, ktorú môže osoba držať v každom čase v komoditných derivátoch obchodovaných na obchodných miestach a v ekonomicky rovnocenných OTC kontraktoch. Obmedzenia sa stanovia na základe všetkých pozícií držaných osobou a pozícií držaných v jej mene na kumulovanej skupinovej úrovni s cieľom:

a)

predchádzať zneužitiu trhu;

b)

podporovať riadnu tvorbu cien a podmienky vyrovnania vrátane predchádzania pozíciám narúšajúcim trh a zabezpečiť najmä konvergenciu medzi cenami derivátov v mesiaci dodania a spotovými cenami podkladovej komodity bez toho, aby bolo dotknuté stanovenie cien podkladovej komodity na trhu.

Obmedzenia pozícií sa neuplatňujú na pozície držané nefinančným subjektom alebo v jeho mene, ktoré sú objektívne merateľné ako znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou daného nefinančného subjektu.

2.   Obmedzeniami pozícií sa určia jednoznačné kvantitatívne prahové hodnoty pre maximálnu veľkosť pozície v komoditnom deriváte, ktorú osoby môžu držať.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť metodiku výpočtu, ktorú majú príslušné orgány uplatňovať pri stanovovaní obmedzení pozícií v spotovom mesiaci a obmedzení pozícií v iných mesiacoch v prípade fyzicky vyrovnávaných a hotovostne vyrovnávaných komoditných derivátov na základe charakteristík príslušného derivátu. V metodike výpočtu sa zohľadňujú aspoň tieto faktory:

a)

splatnosť kontraktov na komoditné deriváty;

b)

dodateľná časť podkladovej komodity;

c)

celkový otvorený záujem v danom kontrakte a celkový otvorený záujem v iných finančných nástrojoch s rovnakou podkladovou komoditou;

d)

volatilita na príslušných trhoch vrátane trhov so substitučnými derivátmi a podkladovými komoditami;

e)

počet a veľkosť účastníkov trhu;

f)

charakteristiky trhu s podkladovou komoditou vrátane modelov výroby, spotreby a dopravy na trh;

g)

vývoj nových kontraktov.

Orgán ESMA zohľadní skúsenosti s obmedzeniami pozícií, ktoré uplatnili investičné spoločnosti alebo organizátori trhu prevádzkujúci obchodné miesto a iné jurisdikcie.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Príslušný orgán stanoví obmedzenia pre každý kontrakt na komoditný derivát obchodovaný na obchodných miestach na základe metodiky výpočtu stanovenej orgánom ESMA v súlade s odsekom 3. Uvedené obmedzenie pozície zahŕňa ekonomicky rovnocenné OTC kontrakty.

Príslušný orgán preskúma obmedzenia pozícií vždy, keď dôjde k významnej zmene v dodateľnej časti alebo otvorenom záujme alebo akejkoľvek inej významnej zmene na trhu, a to na základe jeho určenia dodateľnej časti alebo otvoreného záujmu, a určia nové obmedzenie pozícií v súlade s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA.

5.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA presné obmedzenia pozícií, ktoré majú v úmysle stanoviť v súlade s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA v súlade s odsekom 3. Do 2 mesiacov od prijatia oznámenia vydá orgán ESMA dotknutému príslušnému orgánu stanovisko, v ktorom posúdi zlučiteľnosť obmedzení pozícií s cieľmi odseku 1 a s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA v súlade s odsekom 3. Orgán ESMA toto stanovisko zverejní na svojich internetových stránkach. Dotknutý príslušný orgán obmedzenia pozícií zmení v súlade so stanoviskom orgánu ESMA alebo poskytne orgánu ESMA odôvodnenie, prečo zmenu nepovažuje za potrebnú. Ak príslušný orgán zavedie obmedzenia, ktoré sú v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA, bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle oznámenie, v ktorom plne vysvetlí dôvody svojho konania.

Ak orgán ESMA určí, že obmedzenie pozícií nie je v súlade s metodikou výpočtu podľa odseku 3, prijme opatrenia v súlade so svojimi právomocami podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

6.   Ak sa s rovnakým komoditným derivátom obchoduje vo významných objemoch na obchodných miestach vo viac ako jednej jurisdikcii, príslušný orgán obchodného miesta, kde sa uskutočňuje najväčší objem obchodov (ústredný príslušný orgán), stanoví jednotné obmedzenie pozícií, ktoré sa uplatní na všetko obchodovanie s daným kontraktom. Ústredný príslušný orgán konzultuje s príslušnými orgánmi iných obchodných miest, na ktorých sa tento derivát obchoduje vo významných objemoch, o jednotnom obmedzení pozícií, ktoré sa má uplatniť, a o akýchkoľvek zmenách tohto jednotného obmedzenia pozícií. Ak príslušné orgány nesúhlasia, písomne uvedú úplné a podrobné dôvody, pre ktoré sa domnievajú, že požiadavky stanovené v odseku 1 nie sú splnené. Orgán ESMA urovná všetky spory vyplývajúce z nezhody medzi príslušnými orgánmi v súlade so svojimi právomocami podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušné orgány obchodných miest, na ktorých sa obchoduje rovnaký komoditný derivát, a príslušné orgány držiteľov pozícií v tomto komoditnom deriváte zavedú dohody o spolupráci vrátane vzájomnej výmeny relevantných údajov s cieľom umožniť monitorovanie a presadzovanie jednotného obmedzenia pozícií.

7.   Orgán ESMA aspoň raz ročne monitoruje spôsob, akým príslušné orgány vykonávajú obmedzenia pozícií stanovené v súlade s metodikou výpočtu stanovenou orgánom ESMA v súlade s odsekom 3. Orgán ESMA pri tom zabezpečí, aby sa jednotné obmedzenie pozícií účinne vzťahovalo na rovnaký kontrakt bez ohľadu na to, kde sa s ním obchoduje, v súlade s odsekom 6.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto, na ktorom sa obchoduje s komoditnými derivátmi, uplatňovali mechanizmy kontroly nad riadením pozícií. Tieto mechanizmy zahŕňajú právomoci obchodného miesta minimálne:

a)

monitorovať pozície osôb vyplývajúce z otvorených záujmov;

b)

mať prístup k informáciám, vrátane všetkých relevantných dokumentov, od osôb o veľkosti a účele pozície alebo expozície, do ktorej vstúpili, k informáciám o konečných alebo podkladových vlastníkoch, akýchkoľvek dojednaniach o zhode a akýchkoľvek súvisiacich aktívach alebo záväzkoch na podkladovom trhu;

c)

požadovať, aby osoba uzavrela alebo znížila pozíciu, a to dočasne alebo trvalo podľa toho, ako si to vyžaduje konkrétny prípad, a jednostranne podniknúť vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť uzavretie alebo zníženie, ak daná osoba požiadavke nevyhovie, a

d)

v prípade potreby požadovať, aby osoba dočasne poskytla likviditu späť trhu pri dohodnutej cene a objeme s výslovným zámerom zmierniť účinky veľkej alebo dominantnej pozície.

9.   Obmedzenia pozícií a mechanizmy kontroly nad riadením pozícií sú transparentné a nediskriminačné, uvádza sa v nich, ako sa uplatňujú na osoby, a zohľadňuje sa v nich povaha a zloženie účastníkov trhu a použitie zmlúv, ktoré predkladajú na obchodovanie.

10.   Investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto informuje príslušný orgán o podrobnostiach mechanizmov kontroly nad riadením pozícií.

Príslušný orgán oznámi tie isté informácie, ako aj podrobnosti o obmedzeniach pozícií, ktoré stanovil, orgánu ESMA, ktorý na svojom webovom sídle zverejňuje a udržiava databázu obsahujúcu zhrnutia obmedzení pozícií a mechanizmov kontroly nad riadením pozícií.

11.   Obmedzenia pozícií podľa odseku 1 uložia príslušné orgány podľa článku 69 ods. 2 písm. p).

12.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

kritériá a metódy na určenie toho, či pozícia objektívne a merateľne znižuje riziká priamo spojené s komerčnými činnosťami;

b)

metódy na určenie toho, kedy by sa pozície osoby mali agregovať v rámci skupiny;

c)

kritériá na určenie toho, či je kontrakt uvedený v odseku 1 OTC kontraktom ekonomicky rovnocenným s kontraktom obchodovaným na obchodnom mieste takým spôsobom, ktorý uľahčuje vykazovanie pozícií držaných v rovnocenných OTC kontraktoch relevantnému príslušnému orgánu určenému podľa článku 58 ods. 2;

d)

definíciu, čo predstavuje rovnaký komoditný derivát a významné objemy podľa odseku 6 tohto článku;

e)

metodiku kumulácie a započítavania pozícií v OTC komoditných derivátoch a komoditných derivátoch obchodovaných na obchodnom mieste s cieľom stanoviť čisté pozície na účely posúdenia dodržiavania obmedzení. Takéto metodiky stanovia kritériá na určenie toho, ktoré pozície sa môžu vzájomne započítavať, a nesmú uľahčovať budovanie pozícií spôsobom, ktorý nie je v súlade s cieľmi uvedenými v odseku 1 tohto článku;

f)

postup stanovujúci to, ako môžu osoby požiadať o výnimku podľa odseku 1 druhého pododseku tohto článku a ako relevantný príslušný orgán schváli takéto žiadosti;

g)

metódu výpočtu na určenie miesta, na ktorom sa uskutočňuje najväčší objem obchodovania s komoditným derivátom, a významných objemov podľa odseku 6 tohto článku.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

13.   Príslušné orgány neuložia obmedzenia, ktoré sú prísnejšie ako obmedzenia prijaté podľa odseku 1 okrem výnimočných prípadov, keď sú objektívne odôvodnené a primerané s prihliadnutím na likviditu konkrétneho trhu a riadne fungovanie daného trhu. Príslušné orgány uverejnia na svojom webovom sídle podrobnosti týkajúce sa reštriktívnejších obmedzení pozícií, ktoré sa rozhodli uložiť a ktoré sú platné počas prvotného obdobia, ktoré nepresahuje šesť mesiacov od dátumu ich uverejnenia na webovom sídle. Platnosť reštriktívnejších obmedzení pozícií sa môže obnoviť na ďalšie obdobia, ktoré jednorazovo nepresahujú šesť mesiacov, ak sa naďalej uplatňujú dôvody obmedzenia. Ak sa po uplynutí takéhoto šesťmesačného obdobia platnosť neobnoví, automaticky zanikajú.

Ak príslušné orgány rozhodnú o uložení reštriktívnejších obmedzení pozícií, oznámia to orgánu ESMA. Oznámenie obsahuje odôvodnenie reštriktívnejších obmedzení pozícií. Orgán ESMA do 24 hodín vydá stanovisko k tomu, či reštriktívnejšie obmedzenia pozícií považuje za nevyhnutné na riešenie daného výnimočného prípadu. Stanovisko sa zverejní na webovom sídle orgánu ESMA.

Ak príslušný orgán uloží obmedzenia, ktoré sú v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA, bezodkladne zverejní na svojom webovom sídle oznámenie, v ktorom plne vysvetlí dôvody svojho konania.

14.   Členské štáty stanovia, že príslušné orgány môžu uplatniť svoju právomoc stanoviť sankcie podľa tejto smernice v súvislosti s porušeniami obmedzení pozícií stanovených v súlade s týmto článkom na:

a)

pozície držané osobami nachádzajúcimi sa alebo pôsobiacimi na ich území alebo v zahraničí, ktoré prekračujú obmedzenia týkajúce sa kontraktov na komoditné deriváty, ktoré príslušný orgán stanovil v súvislosti s kontraktmi na obchodných miestach nachádzajúcich sa alebo pôsobiacich na ich území alebo s ekonomicky rovnocennými OTC kontraktmi;

b)

pozície držané osobami nachádzajúcimi sa alebo pôsobiacimi na ich území, ktoré prekračujú obmedzenia týkajúce sa kontraktov na komoditné deriváty, ktoré stanovili príslušné orgány v iných členských štátoch.

Článok 58

Podávanie správ o pozíciách podľa kategórií držiteľov pozícií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci obchodné miesto, na ktorom sa obchoduje s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi:

a)

zverejňovali týždenné správy obsahujúce kumulované pozície držané rôznymi kategóriami osôb v prípade rôznych komoditných derivátov alebo emisných kvót alebo ich derivátov, s ktorými sa obchoduje na ich obchodnom mieste, v ktorých sa uvedie počet dlhých a krátkych pozícií podľa týchto kategórií, ich zmeny od predchádzajúcej správy, percentuálny podiel celkových otvorených záujmov za každú kategóriu a počet osôb držiacich pozíciu v každej kategórii v súlade s odsekom 4 a oznámili túto správu príslušnému orgánu a orgánu ESMA; orgán ESMA vykoná centrálne zverejnenie informácií uvedených v týchto správach;

b)

na požiadanie poskytovali príslušnému orgánu kompletný zoznam pozícií držaných všetkými osobami vrátane členov alebo účastníkov a ich klientov na tomto obchodnom mieste aspoň za jednotlivé dni.

Povinnosť stanovená v písmene a) sa uplatňuje len v prípade, keď počet osôb a ich otvorené pozície presahujú minimálne prahové hodnoty.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby investičné spoločnosti obchodujúce s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi mimo obchodného miesta poskytovali príslušnému orgánu obchodného miesta, na ktorom sa s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi obchoduje, alebo centrálnemu príslušnému orgánu, ak sa s komoditnými derivátmi alebo emisnými kvótami alebo ich derivátmi obchoduje vo významných objemoch na obchodných miestach vo viac ako jednej jurisdikcii, kompletný zoznam svojich pozícií držaných v komoditných derivátoch alebo emisných kvótach alebo ich derivátoch, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste, a v ekonomicky rovnocenných OTC kontraktoch, ako aj pozícií svojich klientov a klientov svojich klientov až po konečného klienta aspoň za jednotlivé dni v súlade s článkom 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a podľa potreby v súlade s článkom 8 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011.

3.   S cieľom umožniť monitorovanie súladu s článkom 57 ods. 1 členské štáty vyžadujú, aby členovia alebo účastníci regulovaných trhov a MTF a klienti OTF podávali investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcim dané obchodné miesto správy o podrobnostiach týkajúcich sa ich vlastných pozícií držaných prostredníctvom kontraktov, s ktorými sa obchoduje na danom obchodnom mieste, aspoň za jednotlivé dni, ako aj pozícií ich klientov a klientov ich klientov až po konečného klienta.

4.   Osoby držiace pozície v komoditnom deriváte alebo emisnej kvóte alebo jej deriváte klasifikuje investičná spoločnosť alebo organizátor trhu prevádzkujúci toto obchodné miesto podľa povahy ich hlavnej činnosti, pričom sa zohľadní akékoľvek príslušné povolenie, ako:

a)

investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie;

b)

investičné fondy, ktoré sú buď podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) podľa vymedzenia v smernici 2009/65/ES, alebo správcami alternatívnych investičných fondov podľa vymedzenia v smernici 2011/61/EÚ;

c)

iné finančné inštitúcie vrátane poisťovní a zaisťovní podľa vymedzenia v smernici 2009/138/ES a inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia podľa vymedzenia v smernici 2003/41/ES;

d)

komerčné podniky;

e)

v prípade emisných kvót alebo ich derivátov prevádzkovatelia, ktorí sú povinní dodržiavať ustanovenia smernice 2003/87/ES.

V správach uvedených v odseku 1 písm. a) sa uvedie počet dlhých a krátkych pozícií podľa kategórie osôb, akékoľvek zmeny od predchádzajúcej správy, percentuálny podiel celkových otvorených záujmov za každú kategóriu a počet osôb v každej kategórii.

V správach uvedených v odseku 1 písm. a) a v zozname uvedenom v odseku 2 sa rozlišuje medzi:

a)

pozíciami identifikovanými ako pozície, ktoré objektívne merateľným spôsobom znižujú riziká priamo spojené s komerčnými činnosťami, a

b)

ostatnými pozíciami.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť formát správ uvedených v odseku 1 písm. a) a v zozname uvedenom v odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V prípade emisných kvót alebo ich derivátov podávanie správ nemá vplyv na povinnosti v oblasti dodržiavania súladu podľa smernice 2003/87/ES.

6.   Komisii sa udeľuje právomoc prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na určenie prahových hodnôt uvedených v odseku 1 druhom pododseku tohto článku so zreteľom na celkový počet otvorených pozícií a ich veľkosť a na celkový počet osôb držiacich pozíciu.

7.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých určí opatrenia na vyžadovanie toho, aby sa všetky správy uvedené v odseku 1 písm. a) zasielali orgánu ESMA každý týždeň v určenom čase, aby ich orgán ESMA mohol centralizovane zverejňovať.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA V

SLUŽBY VYKAZOVANIA ÚDAJOV

Oddiel 1

Postupy udeľovania povolení pre poskytovateľov služieb vykazovania údajov

Článok 59

Požiadavky na povolenie

1.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovanie služieb vykazovania údajov opísaných v oddiele D prílohy I ako bežné podnikanie alebo činnosť podliehalo predchádzajúcemu udeleniu povolenia v súlade s týmto oddielom. Takéto povolenie udeľuje príslušný orgán domovského členského štátu určený v súlade s článkom 67.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty povolia každej investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu prevádzkujúcim obchodné miesto prevádzkovať služby vykazovania údajov APA, CTP a ARM na základe predchádzajúceho overenia ich súladu s touto hlavou. Takáto služba sa zahrnie do ich povolenia.

3.   Členské štáty zaregistrujú všetkých poskytovateľov služieb vykazovania údajov. Register je verejne prístupný a obsahuje informácie o službách, na poskytovanie ktorých má poskytovateľ služieb vykazovania údajov povolenie. Register sa pravidelne aktualizuje. Každé povolenie sa oznámi orgánu ESMA.

Orgán ESMA zostaví zoznam všetkých poskytovateľov služieb vykazovania údajov v Únii. Zoznam obsahuje informácie o službách, na ktoré má poskytovateľ služieb vykazovania údajov povolenie, a pravidelne sa aktualizuje. Orgán ESMA tento zoznam zverejní na svojom webovom sídle a aktualizuje ho.

Ak príslušný orgán odňal povolenie v súlade s článkom 62, toto odňatie sa zverejní v zozname na päť rokov.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia služieb vykazovania údajov poskytovali svoje služby pod dohľadom príslušného orgánu. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pravidelne preskúmavali dodržiavanie tejto hlavy poskytovateľmi služieb vykazovania údajov. Zabezpečia tiež, aby príslušné orgány monitorovali, či poskytovatelia služieb vykazovania údajov stále spĺňajú podmienky pre prvotné povolenie ustanovené v tejto hlave.

Článok 60

Rozsah pôsobnosti povolenia

1.   Domovský členský štát zabezpečí, aby sa v povolení uviedli služby vykazovania údajov, na poskytovanie ktorých má poskytovateľ služieb vykazovania údajov povolenie. Poskytovateľ služieb vykazovania údajov, ktorý má v úmysle rozšíriť svoju činnosť na ďalšie služby vykazovania údajov, predloží žiadosť o rozšírenie rozsahu pôsobnosti svojho povolenia.

2.   Povolenie je platné v celej Únii a poskytovateľovi služieb vykazovania údajov umožňuje v celej Únii poskytovať služby, na ktoré má povolenie.

Článok 61

Postupy schvaľovania a zamietania žiadostí o povolenie

1.   Príslušný orgán povolenie neudelí, ak a kým nie je úplne presvedčený, že žiadateľ spĺňa všetky požiadavky podľa ustanovení prijatých na základe tejto smernice.

2.   Poskytovateľ služieb vykazovania údajov poskytne všetky potrebné informácie vrátane obchodného plánu, v ktorom okrem iného uvedie druhy plánovaných služieb a organizačnú štruktúru, aby sa príslušný orgán mohol presvedčiť, že poskytovateľ služieb vykazovania údajov uskutočnil v čase začatia povoľovania všetky potrebné opatrenia na dodržanie svojich povinností podľa ustanovení tejto hlavy.

3.   Žiadateľ je do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti informovaný o udelení alebo neudelení povolenia.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí:

a)

informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom podľa odseku 2, vrátane obchodného plánu;

b)

informácie zahrnuté do oznámení podľa článku 63 ods. 3.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť štandardné formuláre, vzory a postupy na oznamovanie alebo poskytovanie informácií uvedených v odseku 2 tohto článku a v článku 63 ods. 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 62

Odňatie povolenia

Príslušný orgán môže odňať povolenie vydané poskytovateľovi služieb vykazovania údajov, ak poskytovateľ:

a)

nevyužije povolenie do 12 mesiacov, výslovne sa zriekne povolenia, alebo počas prechádzajúcich šiestich mesiacov neposkytoval žiadne služby vykazovania údajov, pokiaľ príslušný členský štát nestanovil, že v takýchto prípadoch povolenie zaniká;

b)

získal povolenie na základe uvedenia nepravdivých skutočností alebo akýmkoľvek iným protiprávnym spôsobom;

c)

prestal spĺňať podmienky, za ktorých bolo udelené povolenie;

d)

závažne a systematicky porušoval ustanovenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Článok 63

Požiadavky na riadiaci orgán poskytovateľa služieb vykazovania údajov

1.   Členské štáty vyžadujú, aby všetci členovia riadiaceho orgánu poskytovateľa služieb vykazovania údajov mali vždy dostatočne dobrú povesť, dostatočné znalosti, schopnosti a skúsenosti a aby venovali dostatok času výkonu svojich povinností.

Riadiaci orgán má primerané kolektívne znalosti, schopnosti a skúsenosti, aby dokázal chápať činnosti poskytovateľa služieb vykazovania údajov. Každý člen riadiaceho orgánu koná čestne, bezúhonne a nezávisle s cieľom účinne spochybňovať rozhodnutia vrcholového manažmentu, ak je to potrebné, a účinne dozerať na rozhodovanie manažmentu a monitorovať ho, ak je to potrebné.

Ak organizátor trhu žiada o povolenie na prevádzkovanie APA, CTP alebo ARM a členovia riadiaceho orgánu APA, CTP alebo ARM sú tie isté osoby ako členovia riadiaceho orgánu regulovaného trhu, tieto osoby sa považujú za osoby spĺňajúce požiadavku stanovenú v prvom pododseku.

2.   Orgán ESMA do 3. januára 2016 vypracuje usmernenia na posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu opísaného v odseku 1, pričom zohľadní rôzne úlohy a funkcie, ktoré vykonávajú, a potrebu predchádzať konfliktom záujmov medzi členmi riadiaceho orgánu a používateľmi APA, CTP alebo ARM.

3.   Členské štáty vyžadujú, aby poskytovateľ služieb vykazovania údajov oznámil príslušnému orgánu totožnosť všetkých členov svojho riadiaceho orgánu a akékoľvek zmeny v jeho členskej základni, ako aj všetky informácie potrebné na posúdenie súladu subjektu s odsekom 1.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby riadiaci orgán poskytovateľa služieb vykazovania údajov vymedzil mechanizmus správy a riadenia, ktorý zabezpečí účinné a obozretné riadenie organizácie vrátane prerozdelenia funkcií v tejto organizácii a predchádzania konfliktom záujmov, a dozeral na jeho vykonávanie spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu a záujmy jeho klientov.

5.   Príslušný orgán zamietne povolenie, ak nie je presvedčený, že osoba alebo osoby, ktoré majú skutočne riadiť činnosť poskytovateľa služieb vykazovania údajov, majú dostatočne dobrú povesť, alebo ak existujú objektívne a preukázateľné dôvody domnievať sa, že navrhované zmeny v riadení poskytovateľa predstavujú hrozbu pre riadne a obozretné riadenie a náležité zohľadnenie záujmov jeho klientov a integrity trhu.

Oddiel 2

Podmienky týkajúce sa APA

Článok 64

Organizačné požiadavky

1.   Domovský členský štát požaduje, aby mal APA zavedené vhodné politiky a opatrenia na uverejňovanie informácií požadovaných podľa článkov 20 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližší k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok. Informácie sa uverejňujú bezplatne 15 minút po tom, čo ich uverejnil APA. Domovský členský štát od APA požaduje, aby bol schopný účinne a jednotne šíriť tieto informácie takým spôsobom, ktorým sa zaručí rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe, a vo formáte uľahčujúcom konsolidáciu informácií s podobnými údajmi z iných zdrojov.

2.   Informácie, ktoré APA uverejní v súlade s odsekom 1, obsahujú aspoň tieto údaje:

a)

identifikátor finančného nástroja;

b)

cena, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c)

objem transakcie;

d)

čas transakcie;

e)

čas oznámenia transakcie;

f)

označenie ceny transakcie (price notation);

g)

kód obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kód „SI“ alebo inak kód „OTC“;

h)

v prípade potreby ukazovateľa toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam.

3.   Domovský členský štát požaduje, aby APA prevádzkoval a udržiaval účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov s jeho klientmi. APA, ktorý je zároveň organizátorom trhu alebo investičnou spoločnosťou, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy s cieľom oddeliť rôzne obchodné funkcie.

4.   Domovský členský štát požaduje, aby mal APA zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť prostriedkov na prenos informácií, minimalizuje riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a predíde úniku informácií pred ich uverejnením. APA má k dispozícii primerané zdroje a záložné prostriedky, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

5.   Domovský členský štát požaduje, aby mal APA zavedené systémy na účinnú kontrolu úplnosti správ o obchode, na identifikáciu vynechaní a zjavných chýb a na odosielanie žiadostí o opätovné predloženie takýchto chybných správ.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť spoločné formáty, dátové štandardy a technické opatrenia, ktorými sa uľahčí konsolidácia informácií uvedených v odseku 1.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty objasňujúce, čo sú primerané obchodné podmienky na uverejňovanie informácií podľa odseku 1 tohto článku.

8.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní:

a)

spôsoby, akými APA môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odseku 1;

b)

obsah informácií uverejnených podľa odseku 1, a to minimálne vrátane informácií uvedených v odseku 2 a spôsobom, ktorý umožní uverejnenie informácií požadovaných podľa článku 64;

c)

konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 3, 4 a 5.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Oddiel 3

Podmienky týkajúce sa CTP

Článok 65

Organizačné požiadavky

1.   Domovský členský štát požaduje, aby mal CTP zavedené vhodné politiky a opatrenia na zhromažďovanie informácií uverejnených v súlade s článkami 6 a 20 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, konsolidoval ich do nepretržitého elektronického toku údajov a zverejňoval informácie v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližší k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok.

Táto informácia obsahuje minimálne tieto údaje:

a)

identifikátor finančného nástroja;

b)

cena, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c)

objem transakcie;

d)

čas transakcie;

e)

čas oznámenia transakcie;

f)

označenie ceny transakcie;

g)

kód obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kód „SI“ alebo kód „OTC“;

h)

v náležitých prípadoch skutočnosť, že za investičné rozhodnutie a vykonanie transakcie bol zodpovedný počítačový algoritmus investičnej spoločnosti;

i)

v náležitých prípadoch ukazovateľ toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam;

j)

ak v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia (EÚ) č. 600/2014 došlo k upusteniu od povinnosti uverejniť informácie uvedenej v článku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia, indikátor na označenie toho, ktorá z týchto výnimiek sa vzťahovala na danú transakciu.

Informácie sa uverejňujú bezplatne 15 minút po tom, čo ich uverejnil CTP. Domovský členský štát od CTP požaduje, aby bol schopný účinne a jednotne šíriť tieto informácie takým spôsobom, ktorým sa zaručí rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe a vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko dostupné a použiteľné.

2.   Domovský členský štát požaduje, aby mal CTP zavedené vhodné politiky a opatrenia na zhromažďovanie informácií uverejnených v súlade s článkami 10 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, konsolidoval ich do nepretržitého elektronického toku údajov a zverejňoval tieto informácie v okamihu, ktorý je v rámci technických možností čo najbližší k reálnemu času, a za primeraných obchodných podmienok, vrátane minimálne týchto údajov:

a)

identifikátor alebo identifikačné znaky finančného nástroja;

b)

cena, za ktorú bola transakcia uzavretá;

c)

objem transakcie;

d)

čas transakcie;

e)

čas oznámenia transakcie;

f)

označenie ceny transakcie;

g)

kód obchodného miesta, na ktorom bola transakcia vykonaná, alebo ak bola transakcia vykonaná prostredníctvom systematického internalizátora, kód „SI“ alebo kód „OTC“;

h)

v náležitých prípadoch ukazovateľ toho, že transakcia podliehala osobitným podmienkam.

Informácie sa uverejňujú bezplatne 15 minút po tom, čo ich uverejnil CTP. Domovský členský štát od CTP požaduje, aby bol schopný účinne a jednotne šíriť tieto informácie takým spôsobom, ktorým sa zaruč í rýchly prístup k informáciám na nediskriminačnom základe a vo všeobecne uznaných formátoch, ktoré sú interoperabilné a pre účastníkov trhu ľahko dostupné a použiteľné.

3.   Domovský členský štát požaduje od CTP, aby zabezpečil konsolidáciu poskytovaných údajov zo všetkých regulovaných trhov, MTF, OTF a APA a v prípade finančných nástrojov uvedených v regulačných technických predpisoch podľa odseku 8 písm. c).

4.   Domovský členský štát požaduje od CTP, aby prevádzkoval a udržiaval účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov. Organizátor trhu alebo APA, ktorý zároveň prevádzkuje konsolidovaný informačný systém, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy, aby oddelil rôzne obchodné funkcie.

5.   Domovský členský štát požaduje, aby mal CTP zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť prostriedkov na prenos informácií a minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu. Domovský členský štát od CTP požaduje, aby mal k dispozícii primerané zdroje a mal zavedené záložné systémy, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

6.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť dátové štandardy a formáty informácií, ktoré sa majú uverejniť v súlade s článkami 6, 10, 20 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, vrátane identifikátora finančného nástroja, ceny, množstva, času, označenia ceny, identifikátora obchodného miesta a ukazovateľov osobitných podmienok, ktorým transakcie podliehali, ako aj technických opatrení na podporu účinného a jednotného šírenia informácií takým spôsobom, ktorým sa zaručí, že budú ľahko dostupné a použiteľné pre účastníkov trhu, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 2, vrátane určenia ďalších služieb, ktoré by mohol CTP vykonávať a ktoré zvyšujú efektívnosť trhu.

Orgán ESMA predloží návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do 3. júla 2015, pokiaľ ide o informácie uverejnené v súlade s článkami 6 a 20 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, a do 3. júla 2015, pokiaľ ide o informácie uverejnené v súlade s článkami 10 a 21 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Komisia prijíma v súlade s článkom 89 delegované akty, ktorými sa objasňuje, čo sú primerané obchodné podmienky na poskytovanie prístupu k toku údajov uvedenému v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

8.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní:

a)

spôsoby, akými CTP môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odsekoch 1 a 2;

b)

obsah informácií uverejnených podľa odsekov 1 a 2;

c)

údaje o finančných nástrojoch, ktoré sa musia poskytovať v toku údajov, a v prípade nekapitálových nástrojov, obchodného miesta a APA, ktoré musia byť zahrnuté;

d)

ďalšie prostriedky na zabezpečenie toho, aby údaje uverejnené jednotlivými CTP boli jednotné a umožňovali komplexné mapovanie a krížové odkazovanie na podobné údaje z iných zdrojov a bolo možné ich sumarizovať na úrovni Únie;

e)

konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 4 a 5.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Oddiel 4

Podmienky týkajúce sa ARM

Článok 66

Organizačné požiadavky

1.   Domovský členský štát požaduje, aby mal ARM zavedené vhodné politiky a opatrenia na oznamovanie informácií požadovaných podľa článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 čo najrýchlejšie a najneskôr na záver pracovného dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bola transakcia vykonaná. Uvedené informácie sa oznamujú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

2.   Domovský členský štát požaduje, aby ARM prevádzkoval a udržiaval účinné administratívne mechanizmy zamerané na predchádzanie konfliktom záujmov s jeho klientmi. ARM, ktorý je zároveň organizátorom trhu alebo investičnou spoločnosťou, najmä nakladá so všetkými zhromaždenými informáciami nediskriminačným spôsobom a prevádzkuje a udržiava primerané mechanizmy s cieľom oddeliť rôzne obchodné funkcie.

3.   Domovský členský štát požaduje, aby mal ARM zavedené spoľahlivé bezpečnostné mechanizmy, ktorými sa zaručí bezpečnosť a overenie prostriedkov na prenos informácií, minimalizuje sa riziko poškodenia údajov a neoprávneného prístupu a predíde sa úniku informácií, pričom sa vždy zachová dôvernosť údajov. Domovský členský štát od ARM požaduje, aby mal k dispozícii primerané zdroje a mal zavedené záložné systémy, aby bol vždy schopný ponúkať a neprerušene poskytovať svoje služby.

4.   Domovský členský štát požaduje, aby mal ARM zavedené systémy na účinnú kontrolu úplnosti správ o transakciách, na identifikáciu vynechaní a zjavných chýb spôsobených investičnou spoločnosťou a v prípade výskytu takejto chyby alebo vynechania na informovanie investičnej spoločnosti o podrobnostiach o tejto chybe alebo vynechaní a na odosielanie žiadostí o opätovné predloženie takýchto chybných správ.

Domovský členský štát tiež vyžaduje, aby mal ARM zavedené systémy, ktoré ARM umožnia odhaliť chyby alebo vynechania spôsobené ním samotným a opraviť a predložiť (prípadne opätovne predložiť) príslušnému orgánu správne a úplne správy o transakciách.

5.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých spresní:

a)

spôsoby, akými ARM môže dodržať povinnosť poskytovať informácie uvedenú v odseku 1, a

b)

konkrétne organizačné požiadavky uvedené v odsekoch 2, 3 a 4.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA VI

PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY

KAPITOLA I

Určenie, právomoci a konania o opravných prostriedkoch

Článok 67

Určenie príslušných orgánov

1.   Každý členský štát určí príslušné orgány, ktoré majú vykonávať každú z úloh stanovených na základe rôznych ustanovení nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a tejto smernice. Členské štáty informujú Komisiu, orgán ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov o totožnosti príslušných orgánov zodpovedných za presadzovanie každej z týchto úloh a o každom rozdelení týchto úloh.

2.   Príslušné orgány uvedené v odseku 1 sú orgánmi verejnej moci bez toho, aby bola dotknutá možnosť poveriť úlohami iné subjekty, ak je to výslovne stanovené v článku 29 ods. 4.

Žiadne delegovanie úloh na iné subjekty, ako sú orgány uvedené v odseku 1, sa nesmie týkať ani výkonu orgánu verejnej moci, ani používania diskrečných právomocí pri rozhodovaní. Členské štáty požadujú, aby príslušné orgány pred delegovaním prijali všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby subjekt poverený úlohami mal potrebnú kapacitu a zdroje na účinné vykonanie všetkých úloh a aby sa delegovanie uskutočnilo iba v prípade, keď sa stanovil jasne definovaný a dokumentovaný rámec pre výkon všetkých delegovaných úloh, v ktorom sa určili úlohy, ktoré sa majú vykonať, a podmienky, podľa ktorých sa majú vykonávať. Tieto podmienky musia zahŕňať doložku, v ktorej sa príslušný subjekt zaväzuje konať a mať takú organizáciu, aby sa zabránilo konfliktu záujmov a aby informácie získané pri vykonávaní delegovaných úloh neboli použité nespravodlivo alebo na zabránenie hospodárskej súťaži. Konečná zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním tejto smernice a jej vykonávacích opatrení spočíva na príslušnom orgáne alebo orgánoch určených v súlade s odsekom 1.

Členské štáty informujú Komisiu, orgán ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov o všetkých opatreniach, na ktorých sa dohodli v súvislosti s delegovaním úloh, vrátane presných podmienok upravujúcich takéto delegovanie.

3.   Orgán ESMA uverejní zoznam príslušných orgánov uvedených v odsekoch 1 a 2 na svojej internetovej stránke a priebežne ho aktualizuje.

Článok 68

Spolupráca medzi orgánmi v tom istom členskom štáte

Ak členský štát určí viac ako jeden príslušný orgán na presadzovanie ustanovenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ich jednotlivé úlohy musia byť jasne definované a tieto orgány musia úzko spolupracovať.

Každý členský štát požaduje, aby sa takáto spolupráca uskutočňovala tiež medzi príslušnými orgánmi na účely tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a príslušnými orgánmi zodpovednými v danom členskom štáte za dohľad nad úverovými a inými finančnými inštitúciami, penzijnými fondmi, PKIPCP, sprostredkovateľmi poistenia a zaistenia a poisťovňami.

Členské štáty požadujú, aby si príslušné orgány navzájom vymieňali informácie, ktoré sú dôležité alebo potrebné na výkon ich funkcií a povinností.

Článok 69

Právomoci v oblasti dohľadu

1.   Príslušným orgánom sa udelia všetky právomoci v oblasti dohľadu vrátane vyšetrovacích právomocí a právomocí na ukladanie nápravných opatrení, ktoré sú potrebné pre plnenie ich úloh podľa tejto smernice a podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

2.   Právomoci uvedené v odseku 1 zahŕňajú minimálne tieto právomoci:

a)

prístup ku každému dokumentu alebo inému údaju v akejkoľvek forme, ktorý môže byť podľa príslušného orgánu dôležitý pre výkon jeho úloh, a obdržanie alebo prevzatie jeho kópie;

b)

vyžadovanie alebo požadovanie poskytnutia informácií od každej osoby a v prípade potreby predvolanie a vypočutie osoby na účely získania informácií;

c)

vykonávanie kontrol alebo inšpekcií na mieste;

d)

vyžadovanie existujúcich záznamov telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie alebo iných záznamov prenosu údajov, ktoré má investičná spoločnosť alebo úverová inštitúcia, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktoré upravuje táto smernica alebo nariadenie (EÚ) č. 600/2014;

e)

vyžadovanie zmrazenia alebo zaistenia aktív, alebo oboje;

f)

vyžadovanie dočasného zákazu výkonu profesijnej činnosti;

g)

požadovanie informácií od audítorov investičných spoločností, regulovaných trhov a poskytovateľov služieb vykazovania údajov, ktorým bolo udelené povolenie;

h)

postúpenie veci na trestné stíhanie;

i)

povolenie audítorom alebo expertom vykonávať kontroly alebo inšpekcie;

j)

vyžadovanie alebo požadovanie poskytovania informácií vrátane všetkej relevantnej dokumentácie od ktorejkoľvek osoby v súvislosti s veľkosťou a účelom pozície alebo expozície, do ktorej sa vstupuje prostredníctvom komoditného derivátu, a s akýmikoľvek aktívami alebo záväzkami na podkladovom trhu;

k)

požadovanie dočasného alebo trvalého ukončenia uplatňovania akéhokoľvek postupu alebo správania, ktoré sú podľa príslušného orgánu v rozpore s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a s ustanoveniami prijatými pri vykonávaní tejto smernice, a zabraňovanie opakovanému uplatneniu takéhoto postupu alebo správania;

l)

prijatie akéhokoľvek typu opatrenia na zabezpečenie toho, aby investičné spoločnosti, regulované trhy a iné osoby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica alebo nariadenie (EÚ) č. 600/2014, naďalej dodržiavali právne požiadavky;

m)

požadovanie pozastavenia obchodovania s finančným nástrojom;

n)

požadovanie vylúčenia finančného nástroja z obchodovania buď na regulovanom trhu, alebo v rámci iných obchodných mechanizmov;

o)

požadovanie od každej osoby, aby prijala kroky na zmenšenie veľkosti pozície alebo expozície;

p)

obmedzenie schopnosti každej osoby uzavrieť kontrakt na komoditný derivát, a to aj prostredníctvom zavedenia obmedzení na veľkosť pozície, ktorú môže ktorákoľvek osoba v každom čase držať v súlade s článkom 57 tejto smernice;

q)

vydávanie verejných oznámení;

r)

pokiaľ to vnútroštátne právne predpisy povoľujú, požadovanie existujúcich záznamov o pohybe údajov, ktoré vedie poskytovateľ telekomunikačných služieb, ak existuje odôvodnené podozrenie z porušovania právnych predpisov a ak takéto záznamy môžu byť dôležité pre vyšetrenie porušení tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

s)

pozastavenie uvádzania na trh alebo predaja finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v článku 40, 41 alebo 42 nariadenia (EÚ) č. 600/2014;

t)

pozastavenie uvádzania na trh alebo predaja finančných nástrojov alebo štruktúrovaných vkladov v prípade, že investičná spoločnosť nevyvinula alebo nezaviedla účinný proces schvaľovania produktov alebo iným spôsobom nespĺňa článok 16 ods. 3 tejto smernice;

u)

požadovanie vylúčenia fyzickej osoby zo správnej rady investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu.

Členské štáty do 3. júla 2016 oznámia Komisii a orgánu ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponujú odseky 1 a 2. Komisii a orgánu ESMA bez zbytočného odkladu oznámia všetky následné zmeny týchto predpisov.

Členské štáty zabezpečia zavedenie mechanizmov na zaručenie vyplácania náhrad alebo prijímania iných nápravných opatrení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi za akúkoľvek finančnú stratu alebo škodu utŕženú v dôsledku porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Článok 70

Sankcie za porušenie právnych predpisov

1.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov v oblasti dohľadu vrátane vyšetrovacích právomocí a právomocí na ukladanie nápravných opatrení podľa článku 69 a právo členských štátov ustanovovať a ukladať trestné sankcie, členské štáty stanovia pravidlá o správnych sankciách a opatreniach uplatniteľných v prípade akéhokoľvek porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a vnútroštátnych ustanovení prijatých pri vykonávaní tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014, zabezpečujú možnosť svojich príslušných orgánov ukladať tieto sankcie a prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania týchto pravidiel. Takéto sankcie a opatrenia musia byť účinné, primerané a odradzujúce a musia sa vzťahovať na porušenia právnych predpisov aj v tých prípadoch, v ktorých nie sú osobitne uvedené v odsekoch 3, 4 a 5.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá o správnych sankciách za porušenia právnych predpisov, na ktoré sa vzťahujú trestné sankcie podľa ich vnútroštátneho práva. V uvedenom prípade členské štáty oznámia Komisii príslušné ustanovenia trestného práva.

Členské štáty do 3. júla 2016 oznámia Komisii a orgánu ESMA zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa transponuje tento článok, vrátane všetkých relevantných ustanovení trestného práva. Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA bez zbytočného odkladu všetky následné zmeny týchto predpisov.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípade neplnenia povinností, ktoré prináleží dodržiavať investičným spoločnostiam, organizátorom trhu, poskytovateľom služieb vykazovania údajov, úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o investičné služby alebo investičné činnosti alebo vedľajšie služby, a pobočkám spoločností z tretích krajín, bolo možné uplatňovať sankcie a opatrenia, a to s ohľadom na podmienky stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblastiach, ktorých sa netýka harmonizácia na základe tejto smernice, na členov riadiacich orgánov investičných spoločností a organizátorov trhu a na ďalšie fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zodpovedné za neplnenie povinností.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa za porušenie tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 považovalo minimálne porušenie týchto ustanovení tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014:

a)

týkajúce sa tejto smernice:

i)

článok 8 písm. b);

ii)

článok 9 ods. 1 až 6;

iii)

článok 11 ods. 1 a 3;

iv)

článok 16 ods. 1 až 11;

v)

článok 17 ods. 1až 6;

vi)

článok 18 ods. 1 až 9 a článok 18 ods. 10 prvá veta;

vii)

články 19 a 20;

viii)

článok 21 ods. 1;

ix)

článok 23 ods. 2 a 3;

x)

článok 24 ods. 1 až 5 a ods. 7 až 10 a článok 24 ods. 11 prvý a druhý pododsek;

xi)

článok 25 ods. 1 až 6;

xii)

článok 27 ods. 1 druhá veta a článok 26 ods. 2 a 3;

xiii)

článok 27 ods. 1 až 8;

xiv)

článok 28 ods. 1 a 2;

xv)

článok 29 ods. 2 prvý pododsek, článok 29 ods. 2 tretí pododsek, článok 29 ods. 3 prvá veta, článok 29 ods. 4 prvý pododsek a článok 29 ods. 5;

xvi)

článok 30 ods. 1 druhý pododsek a článok 30 ods. 3 druhý pododsek prvá veta;

xvii)

článok 31 ods. 1, článok 31 ods. 2 prvý pododsek a článok 31 ods. 3;

xviii)

článok 32 ods. 1, článok 32 ods. 2 prvý, druhý a štvrtý pododsek;

xix)

článok 33ods. 3;

xx)

článok 34 ods. 2, článok 34 ods. 4 prvá veta, článok 34 ods. 5 prvá veta, článok 34 ods. 7 prvá veta;

xxi)

článok 35 ods. 2, článok 35 ods. 7 prvý pododsek, článok 35 ods. 10 prvá veta;

xxii)

článok 36 ods. 1;

xxiii)

článok 37 ods. 1 prvý pododsek, článok 37 ods. 1 druhý pododsek prvá veta a článok 37 ods. 2 prvý pododsek;

xxiv)

článok 44 ods. 1 štvrtý pododsek; článok 44 ods. 2 prvá veta, článok 44 ods. 3 prvý pododsek a článok 44 ods. 5 písm. b);

xxv)

článok 45 ods. 1 až 6 a 8;

xxvi)

článok 46 ods. 1, článok 46 ods. 2písm. a) a b);

xxvii)

článok 47;

xxviii)

článok 48 ods. 1 až 11;

xxix)

článok 49 ods. 1;

xxx)

článok 50 ods. 1;

xxxi)

článok 51 ods. 1 až 4 a článok 51 ods. 5 druhá veta;

xxxii)

článok 52 ods. 1, článok 52 ods. 2 prvý, druhý a piaty pododsek;

xxxiii)

článok 53 ods. 1, 2 a 3 a článok 53 ods. 6 druhý pododsek prvá veta a článok 53 ods. 7;

xxxiv)

článok 54 ods. 1, článok 54 ods. 2 prvý pododsek a článok 54 ods. 3;

xxxv)

článok 57 ods. 1 a 2, článok 57 ods. 8 a článok 57 ods. 10 prvý pododsek;

xxxvi)

článok 58 ods. 1 až 4;

xxxvii)

článok 63 ods. 1, 3 a 4;

xxxviii)

článok 64 ods. 1 až 5;

xxxix)

článok 65 ods. 1 až 5;

xxxx)

článok 66 ods. 1 až 4,a

b)

týkajúce sa nariadenia (EÚ) č. 600/2014

i)

články 3 ods. 1 a 3;

ii)

článok 4 ods. 3 prvý pododsek;

iii)

článok 6;

iv)

článok 7 ods. 1 tretí pododsek prvá veta;

v)

článok 8 ods. 1, 3 a 4;

vi)

článok 10;

vii)

článok 11 ods. 1 tretí pododsek prvá veta a článok 11 ods. 3 tretí pododsek;

viii)

článok 12 ods. 1;

ix)

článok 13 ods. 1;

x)

článok 14 ods. 1, článok 14 ods. 2 prvá veta a článok 14 ods. 3 druhá, tretia a štvrtá veta;

xi)

článok 15 ods. 1 prvý pododsek a článok 15 ods. 1 druhý pododsek, prvá a tretia veta, článok 15 ods. 2 a článok 15 ods. 4 druhá veta;

xii)

článok 17 ods. 1 druhá veta;

xiii)

článok 18 ods. 1 a 2, článok 18 ods. 4 prvá veta, článok 18 ods. 5 prvá veta, článok 18 ods. 6 prvý pododsek, článok 18 ods. 8 a 9;

xiv)

článok 20 ods. 1 a článok 20 ods. 2 prvá veta;

xv)

článok 21 ods. 1, 2 a 3;

xvi)

článok 22 ods. 2;

xvii)

článok 23 ods. 1 a 2;

xviii)

článok 25 ods. 1 a 2;

xix)

článok 26 ods. 1 prvý pododsek, článok 26 ods. 2 až 5, článok 26 ods. 6 prvý pododsek, článok 26 ods. 7 piaty a ôsmy pododsek;

xx)

článok 27 ods. 1;

xxi)

článok 28 ods. 1 a článok 28 ods. 2 prvý pododsek;

xxii)

článok 29 ods. 1 a 2;

xxiii)

článok 30 ods. 1;

xxiv)

článok 31 ods. 2 a 3;

xxv)

článok 35 ods. 1, 2 a 3;

xxvi)

článok 36 ods. 1, 2 a 3;

xxvii)

článok 37 ods. 1 a 3;

xxviii)

články 40, 41 a 42.

4.   Poskytovanie investičných služieb alebo vykonávanie investičných činností bez požadovaného povolenia alebo schválenia v súlade s nasledujúcimi ustanoveniam tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa takisto považuje za porušenie tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014:

a)

článku 5 alebo článku 6 ods. 2 alebo článkov 34, 35, 39 alebo 59 tejto smernice, alebo

b)

článku 7 ods. 1 tretej vety alebo článku 11 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

5.   Nespolupráca alebo nevyhovenie v súvislosti s prešetrovaním, kontrolou alebo žiadosťou, na ktoré sa vzťahuje článok 69, sa takisto považuje za porušenie tejto smernice.

6.   V prípadoch porušení uvedených v odsekoch 3, 4 a 5 členské štáty v súlade s ich vnútroštátnym právom zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc prijať a ukladať aspoň tieto správne sankcie a opatrenia:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia v súlade s článkom 71;

b)

príkaz, ktorým sa od fyzickej alebo právnickej osoby požaduje, aby upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

v prípade investičnej spoločnosti, organizátora trhu s povolením na prevádzkovanie MTF alebo OTF, regulovaného trhu, APA, CTP a ARM, odňatie alebo pozastavenie platnosti povolenia tejto inštitúcie v súlade s článkami 8, 43 a 65;

d)

dočasný, alebo v prípade opakovaných vážnych porušení trvalý zákaz vykonávať riadiace funkcie v investičných spoločnostiach pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu investičnej spoločnosti alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorá je zodpovedná za porušenie;

e)

dočasný zákaz pre investičnú spoločnosť byť členom regulovaných trhov alebo MTF alebo zúčastňovať sa na týchto trhoch alebo byť klientom OTF;

f)

v prípade právnickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 2. júlu 2014 alebo až do 10 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby podľa poslednej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom; v prípade, že je právnická osoba materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorý musí vypracúvať konsolidovanú účtovnú závierku v súlade so smernicou 2013/34/EÚ, príslušným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci typ príjmu v súlade s príslušnými legislatívnymi aktmi o účtovníctve podľa poslednej dostupnej konsolidovanej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom hlavnej materskej spoločnosti;

g)

v prípade fyzickej osoby maximálne správne pokuty vo výške aspoň 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k 2. júlu 2014;

h)

maximálne správne pokuty vo výške minimálne dvojnásobku sumy ziskov vyplývajúcich z porušenia v prípade, že tieto zisky možno určiť, a to aj vtedy, keď presahujú maximálne sumy uvedené v písmenách f) a g).

7.   Členské štáty môžu oprávniť príslušné orgány na ukladanie typov sankcií dodatočných k sankciám uvedeným v odseku 6 alebo na ukladanie sankcií prevyšujúcich sumy uvedené v odseku 6 písm. f), g) a h).

Článok 71

Uverejnenie rozhodnutí

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejňovali na svojich oficiálnych internetových stránkach všetky rozhodnutia o uložení správnej sankcie alebo opatrenia za porušenie nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo vnútroštátnych ustanovení prijatých pri vykonávaní tejto smernice bez zbytočného odkladu po tom, ako o rozhodnutí bola informovaná osoba, ktorej bola sankcia uložená. Uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a o totožnosti zodpovedných osôb. Táto povinnosť sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak však príslušný orgán považuje uverejnenie totožnosti právnických osôb alebo osobných údajov fyzických osôb na základe individuálneho posúdenia uskutočneného v súvislosti s primeranosťou uverejnenia takýchto údajov za neprimerané, alebo ak uverejnenie ohrozuje stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:

a)

odložili uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia až dovtedy, kým pominú dôvody na neuverejnenie;

b)

uverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia na anonymnom základe spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak takéto anonymné uverejnenie zabezpečí účinnú ochranu príslušných osobných údajov;

c)

vôbec neuverejnili rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia v prípade, že sa možnosti uvedené v písmenách a) a b) považujú za nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

i)

neohrozenie stability finančných trhov;

ii)

primeranosť uverejnenia takýchto rozhodnutí s ohľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za menej významné.

V prípade rozhodnutia uverejniť sankciu alebo opatrenie na anonymnom základe sa uverejnenie príslušných údajov môže na primerané obdobie odložiť, ak sa predpokladá, že v rámci tohto obdobia dôvody na anonymné uverejnenie pominú.

2.   Ak je rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia predmetom odvolania podaného príslušným súdnym alebo iným orgánom, príslušné orgány bezodkladne uverejnia na svojej oficiálnej internetovej stránke aj túto informáciu a akékoľvek ďalšie informácie o výsledku tohto odvolania. Okrem toho sa uverejní aj každé rozhodnutie, ktorým sa ruší predchádzajúce rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia.

3.   Príslušné orgány zabezpečia, aby každé uverejnenie podľa tohto článku zostalo na ich oficiálnej internetovej stránke aspoň päť rokov po jeho uverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v uverejnení sa uchovajú na oficiálnej internetovej stránke príslušného orgánu na obdobie, ktoré je potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

Príslušné orgány informujú orgán ESMA o všetkých správnych sankciách, ktoré boli uložené, ale neboli uverejnené v súlade s odsekom 1 písm. c), ako aj o každom s nimi súvisiacom odvolaní a jeho výsledku. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány získali informácie a konečný rozsudok o každej uloženej trestnej sankcii a postúpili ich orgánu ESMA. Orgán ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré jej boli oznámené, a to výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Uvedená databáza je prístupná len pre príslušné orgány a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré príslušné orgány poskytujú.

4.   Členské štáty poskytnú orgánu ESMA každoročne súhrnné informácie týkajúce sa všetkých sankcií a opatrení uložených v súlade s odsekmi 1 a 2. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opatrenia vyšetrovacej povahy.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 70, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení uvedených v tomto článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje o všetkých uskutočnených vyšetrovaní trestných činov a uložených trestných sankciách. Orgán ESMA uverejní informácie o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

5.   Ak príslušný orgán zverejní správne opatrenie, sankciu alebo trestnú sankciu, podá zároveň o tejto skutočnosti správu orgánu ESMA.

6.   Ak sa uverejnená trestná alebo správna sankcia týka investičnej spoločnosti, organizátora trhu, poskytovateľa služieb vykazovania údajov, úverovej inštitúcie, pokiaľ ide o investičné služby a činnosti alebo vedľajšie služby, alebo pobočky spoločností z tretích krajín, ktorá má povolenie v súlade s touto smernicou, orgán ESMA pridá do príslušného registra odkaz na uverejnenú sankciu.

7.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov týkajúcich sa postupov a formulárov na poskytovanie informácií uvedených v tomto článku.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 72

Výkon právomoci dohľadu a právomoc ukladať sankcie

1.   Príslušné orgány vykonávajú právomoci v oblasti dohľadu vrátane vyšetrovacích právomocí a právomoci ukladať nápravné opatrenia podľa článku 69 a právomoci ukladať sankcie uvedené v článku 70 v súlade so svojimi národnými právnymi rámcami:

a)

priamo;

b)

v spolupráci s inými orgánmi;

c)

na svoju zodpovednosť delegovaním subjektom, na ktoré sa delegovali úlohy podľa článku 67 ods. 2, alebo

d)

podaním návrhu príslušným súdnym orgánom.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní typu a úrovne správnej sankcie alebo opatrenia uložených v rámci vykonávania právomoci ukladať sankcie podľa článku 70 vzali do úvahy všetky dôležité okolnosti, a to v náležitých prípadoch vrátane týchto:

a)

závažnosť a trvanie porušenia;

b)

mieru zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je zodpovedná za porušenie;

c)

finančná sila zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, a to najmä podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu a čistých aktív zodpovednej fyzickej osoby;

d)

rozsah ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila, pokiaľ ich možno určiť;

e)

straty vzniknuté tretím stranám spôsobené týmto porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)

úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby tým bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie ziskov, ktoré táto osoba dosiahla, alebo strát, ktorým zabránila;

g)

predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

Príslušné orgány môžu pri určovaní typu a úrovne správnych sankcií a opatrení zohľadniť okrem faktorov uvedených v prvom pododseku aj ďalšie faktory.

Článok 73

Ohlasovanie porušení

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na umožnenie ohlasovania potenciálnych alebo skutočných porušení ustanovení nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a vnútroštátnych ustanovení prijatých na vykonanie tejto smernice, príslušným orgánom.

Mechanizmy uvedené v prvom pododseku zahŕňajú aspoň:

a)

osobitné postupy prijímania správ o potenciálnych alebo skutočných porušeniach a ich skúmaní vrátane zriadenia bezpečných komunikačných kanálov pre takéto správy;

b)

vhodnú ochranu zamestnancov finančných inštitúcií, ktorí ohlásia porušenia, ku ktorým došlo v rámci finančnej inštitúcie, a to minimálne proti odplate, diskriminácii alebo iným typom nespravodlivého zaobchádzania;

c)

ochranu totožnosti osoby, ktorá ohlási porušenia, ako aj fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, vo všetkých štádiách postupov okrem prípadu, keď sa takáto ohlasovacia povinnosť ukladá vo vnútroštátnom právnom predpise v rámci ďalšieho vyšetrovania alebo následného správneho alebo súdneho konania.

2.   Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti, organizátori trhu, poskytovatelia služieb vykazovania údajov, úverové inštitúcie, pokiaľ ide o investičné služby alebo činnosti alebo vedľajšie služby, a pobočky spoločností z tretích krajín mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na vnútorné ohlasovanie potenciálnych alebo skutočných porušení prostredníctvom osobitného, nezávislého a autonómneho kanála.

Článok 74

Právo odvolať sa

1.   Členské štáty zabezpečia, aby každé rozhodnutie prijaté v rámci ustanovení nariadenia (EÚ) č. 600/2014 alebo v zmysle zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení prijatých v súlade s touto smernicou bolo riadne odôvodnené a podliehalo právu odvolať sa na súde. Právo odvolať sa na súde sa uplatní aj vtedy, ak sa v prípade žiadosti o povolenie, v ktorej sú uvedené všetky požadované informácie, neprijme do šiestich mesiacov od jej podania žiadne rozhodnutie.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa jeden alebo viaceré z nižšie uvedených orgánov určených vnútroštátnymi právnymi predpismi v záujme spotrebiteľov a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mohli takisto obrátiť na súdy alebo príslušné správne orgány s cieľom zabezpečiť uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a vnútroštátnych opatrení prijatými na vykonávanie tejto smernice:

a)

orgány verejnej moci alebo ich zástupcovia;

b)

spotrebiteľské organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na ochrane spotrebiteľov;

c)

profesijné organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na opatreniach na ochranu svojich členov.

Článok 75

Mechanizmus mimosúdneho riešenia sťažností spotrebiteľov

1.   Členské štáty zabezpečia zavedenie účinných a efektívnych konaní o sťažnostiach a o opravných prostriedkoch pre mimosúdne urovnávania spotrebiteľských sporov týkajúcich sa poskytovania investičných a vedľajších služieb poskytovaných investičnými spoločnosťami, v prípade potreby s využitím existujúcich orgánov. Členské štáty ďalej zabezpečia, aby všetky investičné spoločnosti dodržiavali rozhodnutia jedného alebo viacerých takýchto orgánov vykonávajúcich takéto konania o sťažnostiach a o opravných prostriedkoch.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby tieto orgány pri riešení cezhraničných sporov aktívne spolupracovali so svojimi protistranami v iných členských štátoch.

3.   Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA aké mechanizmy uplatňovania sťažností a opravných prostriedkov uvedené v odseku 1 sú dostupné v ich jurisdikcii.

Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých mimosúdnych mechanizmov na svojej internetovej stránke a priebežne ho aktualizuje.

Článok 76

Služobné tajomstvo

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány, všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušné orgány alebo subjekty, na ktoré boli delegované úlohy podľa článku 67 ods. 2, ako aj audítori a znalci, ktorí dostávajú pokyny od príslušných orgánov, boli viazaní povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo. Nesmú vyzradiť žiadne dôverné informácie, s ktorými sa oboznámili pri výkone svojich povinností, s výnimkou ich poskytnutia v prehľadnej alebo súhrnnej podoby, na základe ktorej nemožno identifikovať žiadne jednotlivé investičné spoločnosti, organizátorov trhu, regulované trhy alebo žiadne iné osoby, bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vnútroštátneho trestného alebo daňového práva alebo iné ustanovenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

2.   Ak bol na investičnú spoločnosť, organizátora trhu alebo na regulovaný trh vyhlásený konkurz alebo ak sú v nútenej likvidácii, dôverné informácie, ktoré sa netýkajú tretích osôb, sa môžu vyzradiť v občianskoprávnych alebo obchodných súdnych konaniach, ak to je pre konanie potrebné.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky vnútroštátneho trestného alebo daňového práva, iné príslušné orgány, inštitúcie alebo fyzické alebo právnické osoby ako príslušné orgány, ktoré získajú dôverné informácie podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, ich môžu použiť iba pri výkone svojich povinností a na vykonávanie svojich funkcií, pričom pokiaľ ide o príslušné orgány, v rámci pôsobnosti tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, alebo pokiaľ ide o iné orgány, inštitúcie alebo fyzické alebo právnické osoby, na účely, na ktoré im boli tieto informácie poskytnuté a/alebo v rámci správnych alebo súdnych konaní, ktoré výslovne súvisia s výkonom týchto funkcií. Ak s tým však príslušný orgán alebo iný orgán, inštitúcia alebo osoba, ktorá oznámila informácie súhlasí, orgán, ktorý dostal informácie, ich môže použiť na iné účely.

4.   Každá dôverná informácia získaná, vymenená alebo oznámená podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 podlieha podmienkam služobného tajomstva ustanoveným v tomto článku. Tento článok však nebráni príslušným orgánom vymieňať alebo oznamovať dôverné informácie v súlade s touto smernicou alebo nariadením (EÚ) č. 600/2014 a s ostatnými smernicami alebo nariadeniami, ktoré sa uplatňujú na investičné spoločnosti, úverové inštitúcie, penzijné fondy, PKIPCP, AIF, sprostredkovateľov poistenia alebo zaistenia, poisťovní, regulované trhy, organizátorov trhov, CCP a CDCP, alebo v ostatných prípadoch so súhlasom príslušného orgánu alebo iného orgánu alebo inštitúcie alebo fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré informácie oznámili.

5.   Tento článok nebráni príslušným orgánom vymieňať alebo oznamovať dôverné informácie, ktoré neboli získané od príslušného orgánu iného členského štátu, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 77

Vzťahy s audítormi

1.   Členské štáty stanovia aspoň to, aby každá osoba oprávnená v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/EC (49), ktorá vykonáva v investičnej spoločnosti, na regulovanom trhu alebo u poskytovateľa služieb vykazovania údajov úlohu uvedenú v článku 34 smernice 2013/34/EÚ, alebo v článku 73 smernice 2009/65/EHS, alebo akúkoľvek inú zákonom uloženú úlohu, bola povinná okamžite oznámiť príslušným orgánom akúkoľvek skutočnosť alebo rozhodnutie týkajúce sa tohto podniku, o ktorých sa dozvedela pri výkone tejto úlohy a ktoré by mohli:

a)

predstavovať závažné porušenie zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení, ktoré ustanovujú podmienky upravujúce povoľovanie, alebo ktoré špecificky upravujú výkon činností investičných spoločností;

b)

ovplyvniť plynulé fungovanie investičnej spoločnosti;

c)

viesť k odmietnutiu overenia účtovnej závierky alebo k vyjadreniu výhrad.

Táto osoba je tiež povinná oznamovať všetky skutočnosti a rozhodnutia, o ktorých sa dozvie v priebehu vykonávania jednej z úloh uvedených v prvom pododseku v podniku, ktorý má úzke väzby s investičnou spoločnosťou, v rámci ktorej vykonáva túto úlohu.

2.   Sprístupnenie akejkoľvek skutočnosti alebo rozhodnutia uvedeného v odseku 1 v dobrej viere príslušným orgánom osobami oprávnenými v zmysle smernice 2006/43/ES nepredstavuje porušenie akéhokoľvek zmluvného alebo právneho obmedzenia sprístupnenia informácií a nezakladá zodpovednosť týchto osôb.

Článok 78

Ochrana údajov

Spracovanie osobných údajov zhromaždených pri výkone právomocí v oblasti dohľadu vrátane vyšetrovacích právomocí v súlade s touto smernicou alebo na účely výkonu týchto právomocí sa vykonáva v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES, a ak je to vhodné v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

KAPITOLA II

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov a s orgánom ESMA

Článok 79

Povinnosť spolupracovať

1.   Príslušné orgány rôznych členských štátov navzájom spolupracujú vždy, keď je to potrebné na účely plnenia ich úloh podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, na základe svojich právomocí ustanovených buď touto smernicou alebo nariadením (EÚ) č. 600/2014, alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 70, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení uvedených v danom článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na spoluprácu so súdnymi orgánmi v rámci ich jurisdikcie, aby mohli získať konkrétne informácie týkajúce sa vyšetrovaní trestných činov alebo trestných konaní začatých z dôvodu možného porušenia tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a poskytnúť tieto informácie ostatným príslušným orgánom a orgánu ESMA a splniť si tak povinnosť vzájomnej spolupráce a spolupráce s orgánom ESMA na účely tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Príslušné orgány poskytnú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu.

Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka poskytnutia pomoci pri vymáhaní pokút.

S cieľom uľahčiť a urýchliť spoluprácu, a predovšetkým výmenu informácií, členské štáty určia jediný príslušný orgán ako kontaktné miesto na účely tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Členské štáty oznámia Komisii, orgánu ESMA a ostatným členským štátom názvy orgánov, ktoré sú určené na prijímanie žiadostí o výmenu informácií alebo spoluprácu podľa tohto odseku. Orgán ESMA uverejní zoznam všetkých týchto orgánov na svojej internetovej stránke a priebežne ho aktualizuje.

2.   Ak majú pri zohľadnení situácie na trhoch s cennými papiermi v hostiteľskom členskom štáte operácie na obchodnom mieste, ktoré vytvorilo mechanizmy v hostiteľskom členskom štáte, podstatný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte, domovské a hostiteľské príslušné orgány obchodného miesta uzavrú primerané dohody o spolupráci.

3.   Členské štáty prijmú potrebné administratívne a organizačné opatrenia na uľahčenie pomoci podľa odseku 1.

Príslušné orgány môžu využiť svoje právomoci na účely spolupráce aj v prípadoch, keď vyšetrovaný prípad nie je porušením žiadneho platného nariadenia v tomto členskom štáte.

4.   Ak má príslušný orgán odôvodnené podozrenie, že subjekty nepodliehajúce jeho dohľadu uskutočňujú alebo uskutočnili na území iného členského štátu činy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, oznámi to čo najpodrobnejšie príslušnému orgánu tohto iného členského štátu a orgánu ESMA. Príslušný orgán, ktorému sa uvedená skutočnosť oznámila, prijme potrebné opatrenia. Informuje oznamujúci príslušný orgán a orgán ESMA o konečnom výsledku opatrení a podľa možnosti o dôležitých predbežných výsledkoch. Týmto odsekom nie je dotknutá právomoc oznamujúceho príslušného orgánu.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 4, príslušné orgány oznámia orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom podrobnosti o:

a)

každej žiadosti o zníženie veľkosti pozície alebo expozície podľa článku 69 ods. 2 písm. o);

b)

každom obmedzení schopnosti osôb uzavrieť kontrakt na komoditný derivát podľa článku 69 ods. 2 písm. p).

Oznámenie v prípade potreby obsahuje podrobnosti o žiadosti alebo žiadosti podľa článku 69 ods. 2 písm. j) vrátane totožnosti osoby alebo osôb, ktorým je určená, a jej dôvodov, ako aj podrobnosti o rozsahu obmedzení zavedených podľa článku 69 ods. 2 písm. p) vrátane informácií o dotknutej osobe, príslušných finančných nástrojoch, všetkých obmedzení na veľkosť pozícií, ktoré môže osoba v každom čase držať, všetkých súvisiacich výnimkách udelených v súlade s článkom 57 a ich dôvodoch.

Oznámenie sa vydá minimálne 24 hodín pred tým, ako akcie alebo opatrenia majú nadobudnúť účinnosť. Vo výnimočných prípadoch príslušný orgán môže vydať oznámenie skôr ako 24 hodín pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť, ak nie je možné dodržať lehotu 24 hodín.

Príslušný orgán členského štátu, ktorému sa doručuje oznámenie podľa tohto odseku, môže prijať opatrenia v súlade s článkom 69 ods. 2 písm. o) alebo p), pokiaľ sa presvedčí, že toto opatrenie je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa iného príslušného orgánu. Príslušný orgán takisto vydá oznámenie v súlade s týmto odsekom v prípade, že navrhuje prijať opatrenia.

Ak opatrenie podľa tohto odseku prvého pododseku písm. a) alebo b) súvisí s veľkoobchodnými energetickými produktmi, príslušný orgán takisto informuje Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov (ACER) v oblasti energetiky zriadenú nariadením (ES) č. 713/2009.

6.   Pokiaľ ide o emisné kvóty, príslušné orgány by mali spolupracovať s verejnými orgánmi s právomocami v oblasti dozoru nad spotovými trhmi a aukciami a s príslušnými orgánmi, správcami registrov a inými verejnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dodržiavaním ustanovení smernice 2003/87/ES, aby si zabezpečili možnosť získavať konsolidovaný prehľad o trhoch s emisnými kvótami.

7.   Príslušné orgány by mali v súvislosti s poľnohospodárskymi komoditnými derivátmi podávať správy verejným orgánom s právomocami v oblasti dohľadu, správy a regulácie fyzických poľnohospodárskych trhov podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 a mali by s nimi spolupracovať.

8.   Komisii je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty na stanovenie kritérií, podľa ktorých by sa mohli činnosti obchodného miesta v hostiteľskom členskom štáte považovať za kritériá, ktoré majú podstatný význam pre fungovanie trhov s cennými papiermi a ochranu investorov v tomto hostiteľskom členskom štáte.

9.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov, ktoré sa majú použiť pri dohodách o spolupráci uvedených v odseku 2.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 80

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi v činnostiach dohľadu pri kontrolách na mieste alebo inšpekciách

1.   Príslušný orgán jedného členského štátu môže požiadať príslušný orgán druhého členského štátu o spoluprácu pri výkone dohľadu alebo pri kontrolách na mieste alebo inšpekciách. V prípade investičných spoločností, ktoré sú diaľkovými členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu, sa príslušný orgán regulovaného trhu môže rozhodnúť, že ich osloví priamo, pričom v takom prípade o tom informuje príslušný orgán domovského členského štátu diaľkového člena alebo účastníka.

Ak príslušný orgán dostane požiadavku týkajúcu sa kontroly na mieste alebo inšpekcie v rámci svojich právomocí:

a)

sám vykoná kontrolu alebo vyšetrovaniu;

b)

povolí žiadajúcemu orgánu vykonať kontrolu alebo vyšetrovanie;

c)

povolí audítorom alebo expertom vykonať kontrolu alebo vyšetrovanie.

2.   S cieľom zbližovať postupy dohľadu sa orgán ESMA môže podieľať na činnostiach kolégií orgánov dohľadu vrátane kontrol na mieste alebo inšpekcií, ktoré vykonávajú spoločne dva príslušné orgány alebo viac príslušných orgánov v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č.1095/2010.

3.   Orgán ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie informácií, ktoré si príslušné orgány vymieňajú pri spolupráci pri výkone dohľadu, pri kontrolách na mieste a pri inšpekciách.

Orgán ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 3. júla 2015.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov, ktoré majú príslušné orgány použiť pri spolupráci pri výkone dohľadu, kontrolách na mieste a pri inšpekciách.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 81

Výmena informácií

1.   Príslušné orgány členských štátov, ktoré boli určené ako kontaktné miesta na účely tejto smernice a nariadenia (EÚ) č. 600/2014 v súlade s článkom 79 ods. 1 tejto smernice, si bezodkladne navzájom poskytnú informácie požadované na účely vykonania povinností príslušných orgánov určených v súlade s článkom 67 ods. 1 tejto smernice, ktoré sú uvedené v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Príslušné orgány, ktoré si navzájom vymieňajú informácie s inými príslušnými orgánmi podľa tejto smernice alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, môžu uviesť v čase komunikácie, že takéto informácie sa nesmú sprístupniť bez ich výslovného súhlasu, v takom prípade sa takéto informácie môžu vymieňať len na tie účely, na ktoré orgány poskytli svoj súhlas.

2.   Príslušný orgán určený ako kontaktné miesto v súlade s článkom 79 ods. 1 môže odovzdať informácie získané podľa odseku 1 tohto článku a článkov 77 a 88 orgánom uvedeným v článku 67 ods. 1. Tieto orgány ich môžu poskytnúť iným orgánom alebo fyzickým alebo právnickým osobám výlučne na základe výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a iba na účely, na ktoré poskytli tieto orgány svoj súhlas; to neplatí pre náležite odôvodnené prípady. V náležite odôvodnených prípadoch kontaktné miesto bezodkladne informuje kontaktné miesto, ktoré poslalo informácie.

3.   Orgány uvedené v článku 71, ako aj ostatné inštitúcie alebo fyzické a právnické osoby, ktoré dostanú dôverné informácie podľa odseku 1 tohto článku alebo podľa článkov 77 a 88, ich môžu využívať iba pri výkone svojich povinností, najmä:

a)

na kontrolu, či sú splnené podmienky upravujúce začatie činnosti investičných spoločností, a na uľahčenie monitorovania výkonu tejto činnosti na nekonsolidovanom alebo konsolidovanom základe, najmä vzhľadom na požiadavky kapitálovej primeranosti uložené v smernici 2013/36/EÚ, administratívne a účtovné postupy a mechanizmy vnútornej kontroly;

b)

na monitorovanie riadneho fungovania obchodných miest;

c)

na uloženie sankcií;

d)

pri opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam príslušných orgánov v rámci správneho konania;

e)

v súdnych konaniach začatých podľa článku 74;

f)

v mimosúdnych konaniach pri sťažnostiach investorov stanovených v článku 75.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre výmenu informácií.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.   Tento článok ani články 76 alebo 88 nebránia príslušnému orgánu, aby poskytoval orgánu ESMA, Európskemu výboru pre systémové riziká, centrálnym bankám, ESCB a ECB ako menovým orgánom, a v prípade potreby ani iným verejným orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami a systémami vyrovnania dôverné informácie určené na plnenie ich úloh. Týmto orgánom alebo subjektom nebránia ani v tom, aby príslušným orgánom poskytovali také informácie, ktoré môžu potrebovať na účely vykonávania svojich funkcií ustanovených v tejto smernici alebo v nariadení (EÚ) č. 600/2014.

Článok 82

Záväzná mediácia

1.   Príslušné orgány môžu oznámiť orgánu ESMA prípady, keď boli zamietnuté alebo neboli vybavené v primeranej lehote tieto žiadosti:

a)

žiadosť o vykonanie činnosti dohľadu, kontroly na mieste alebo inšpekcie, ako sa stanovuje v článku 80, alebo

b)

žiadosť o výmenu informácií, ako sa stanovuje v článku 81.

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 môže orgán ESMA konať v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 bez toho, aby boli dotknuté možnosti odmietnuť konať vo veci žiadosti o informácie, ako sa uvádza v článku 83 tejto smernice, ako aj bez toho, aby bola dotknutá možnosť orgánu ESMA konať v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 83

Odmietnutie spolupráce

Príslušný orgán môže odmietnuť konať v prípade žiadosti o spoluprácu pri výkone inšpekcie, kontroly na mieste alebo výkonu dohľadu, ako je stanovené v článku 84, alebo žiadosti o výmenu informácií, ako je stanovené v článku 81, iba ak:

a)

pred orgánmi požiadaného členského štátu sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými skutkami a rovnakými osobami;

b)

v požiadanom členskom štáte bol už vynesený rozsudok v súvislosti s rovnakými skutkami a rovnakým osobami.

V prípade takého odmietnutia to príslušný orgán oznámi žiadajúcemu príslušnému orgánu a orgánu ESMA a poskytne im čo najpodrobnejšie informácie.

Článok 84

Konzultácie pred udelením povolenia

1.   S príslušnými orgánmi iného dotknutého členského štátu sa uskutočnia konzultácie pred udelením povolenia investičnej spoločnosti, na ktorú sa vzťahuje ktorákoľvek z týchto možností:

a)

je dcérskou spoločnosťou investičnej spoločnosti alebo organizátora trhu, alebo úverovej inštitúcie povolenej v inom členskom štáte;

b)

je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcie povolenej v inom členskom štáte;

c)

je ovládaná rovnakými fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré ovládajú investičnú spoločnosť alebo úverovú inštitúciu povolenú v inom členskom štáte.

2.   S príslušným orgánom členského štátu zodpovedným za dohľad nad úverovými inštitúciami alebo poisťovňami sa uskutočnia konzultácie pred udelením povolenia investičnej spoločnosti alebo organizátorovi trhu, ktorý je ktorýmkoľvek z týchto subjektov:

a)

dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie alebo poisťovne povolenej v Únii;

b)

dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti úverovej inštitúcie alebo poisťovne povolenej v Únii;

c)

ovládaný rovnakou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá ovláda úverovú inštitúciu alebo poisťovňu povolenú v Únii.

3.   Dotknuté príslušné orgány uvedené v odsekoch 1 a 2 sa najmä navzájom poradia pri hodnotení vhodnosti akcionárov alebo členov a dobrej povesti a skúseností osôb, ktoré skutočne riadia činnosť spojenú s vedením iného subjektu rovnakej skupiny. Vymieňajú si všetky informácie týkajúce sa vhodnosti akcionárov alebo členov a dobrého mena a skúseností osôb, ktoré skutočne riadia činnosť, ktoré môžu mať význam pre ostatné dotknuté príslušné orgány pri udeľovaní povolenia, ako aj priebežného hodnotenia dodržiavania podmienok výkonu činnosti.

4.   Orgán ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na stanovenie štandardných formulárov, vzorov a postupov pre konzultácie s inými príslušnými orgánmi pred udelením povolenia.

Orgán ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 3. januára 2016.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 85

Právomoci hostiteľských členských štátov

1.   Hostiteľské členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol na štatistické účely nariadiť všetkým investičným spoločnostiam, ktoré majú pobočky na ich územiach, aby im pravidelne poskytovali správy o činnostiach týchto pobočiek.

2.   Pri plnení svojich povinností podľa tejto smernice hostiteľské členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol nariadiť pobočkám investičných spoločností, aby poskytli informácie potrebné na monitorovanie dodržiavania predpisov stanovených hostiteľským členským štátom, ktoré sa na ne uplatňujú v prípadoch uvedených v článku 35 ods. 8 Tieto požiadavky nesmú byť prísnejšie, ako sú požiadavky, ktoré ten istý členský štát ukladá na usadené spoločnosti v prípade monitorovania ich dodržiavania rovnakých predpisov.

Článok 86

Predbežné opatrenia, ktoré má hostiteľský členský štát prijať

1.   Ak má príslušný orgán hostiteľského členského štátu jasné a preukázateľné dôvody na to, aby sa domnieval, že investičná spoločnosť vykonávajúca činnosť na jeho zemí na základe slobody poskytovať služby porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tejto smernice, alebo že investičná spoločnosť, ktorá má pobočku na jeho území, porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tejto smernice, ktoré neposkytujú právomoci príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, oznámi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu.

Ak napriek opatreniam, ktoré prijme príslušný orgán domovského členského štátu, alebo ak sa preukáže, že takéto opatrenia sú nedostatočné, investičná spoločnosť naďalej pokračuje v konaní spôsobom, ktorým sa jasne poškodzujú záujmy investorov hostiteľského členského štátu alebo riadne fungovanie trhov, uplatnia sa tieto opatrenia:

a)

príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov, čo zahŕňa aj možnosť zakázať poškodzujúcim investičným spoločnostiam, aby začali ďalšie transakcie na ich územiach. Takéto opatrenia sa bez zbytočného odkladu oznámia Komisii a orgánu ESMA a

b)

príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže na prípad upozorniť orgán ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Ak príslušné orgány hostiteľského členského štátu zistia, že investičná spoločnosť, ktorá má pobočku na jeho území, porušuje právne alebo regulačné ustanovenia prijaté v tomto členskom štáte podľa tých ustanovení tejto smernice, ktoré priznávajú právomoci príslušným orgánom hostiteľského členského štátu, tieto orgány príslušnej investičnej spoločnosti nariadia, aby ukončila protiprávny stav.

Ak dotknutá investičná spoločnosť nepodnikne potrebné opatrenia, príslušné orgány hostiteľského členského štátu prijmú všetky príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušná investičná spoločnosť ukončila protiprávny stav. Podstata týchto opatrení sa oznámi príslušným orgánom domovského členského štátu.

Keď napriek opatreniam, ktoré prijme hostiteľský členský štát, investičná spoločnosť naďalej porušuje právne alebo regulačné ustanovenia uvedené v prvom pododseku, ktoré sú platné v hostiteľskom členskom štáte, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov. Takéto opatrenia sa bez zbytočného odkladu oznámia Komisii a orgánu ESMA.

Okrem toho príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže na prípad upozorniť orgán ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.   Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu regulovaného trhu, MTF alebo OTF má jasné a preukázateľné dôvody na to, aby sa domnieval, že takýto regulovaný trh, MTF alebo OTF porušuje povinnosti vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tejto smernice, oznámi tieto zistenia príslušnému orgánu domovského členského štátu regulovaného trhu alebo MTF, alebo OTF.

Ak napriek opatreniam, ktoré prijme príslušný orgán domovského členského štátu, alebo ak sa preukáže, že takéto opatrenia sú nedostatočné, uvedený regulovaný trh alebo MTF, alebo OTF naďalej pokračuje v konaní spôsobom, ktorým sa jasne poškodzujú záujmy investorov hostiteľského členského štátu alebo riadne fungovanie trhov, príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu prijme všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov, čo zahŕňa aj možnosť zabrániť uvedenému regulovanému trhu alebo MTF, alebo OTF v sprístupňovaní ich mechanizmov diaľkovým členom alebo účastníkom usadeným v hostiteľskom členskom štáte. Takéto opatrenia sa bez zbytočného odkladu oznámia Komisii a orgánu ESMA.

Okrem toho príslušný orgán hostiteľského členského štátu môže na prípad upozorniť orgán ESMA, ktorý môže konať v súlade s právomocami, ktoré sa mu udelili podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.   Každé opatrenie prijaté podľa odsekov 1, 2 alebo 3 zahŕňajúce sankcie alebo obmedzenia činností investičnej spoločnosti alebo regulovaného trhu musí byť riadne odôvodnené a oznámené dotknutej investičnej spoločnosti alebo regulovanému trhu.

Článok 87

Spolupráca a výmena informácií s orgánom ESMA

1.   Príslušné orgány spolupracujú s orgánom ESMA na účely tejto smernice v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.   Príslušné orgány bez zbytočného odkladu poskytnú orgánu ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho úloh podľa tejto smernice a podľa nariadenia (EÚ) č. 600/2014 a v súlade s článkami 35 a 36 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA III

Spolupráca s tretími krajinami

Článok 88

Výmena informácií s tretími krajinami

1.   Členské štáty a v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 aj orgán ESMA môžu uzatvoriť dohody o spolupráci zabezpečujúce výmenu informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín, iba ak sa zaručí, že poskytované informácie budú podliehať služobnému tajomstvu prinajmenšom na takej úrovni, aká sa požaduje podľa článku 76. Takáto výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh týchto príslušných orgánov.

Členský štát uskutočňuje prenos osobných údajov tretej krajine v súlade s kapitolou IV smernice 95/46/ES.

Orgán ESMA uskutočňuje prenos osobných údajov tretej krajine v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 45/2001.

Členské štáty a orgán ESMA môžu tiež uzatvoriť dohody o spolupráci zabezpečujúce výmenu informácií s orgánmi, subjektmi a fyzickými alebo právnickými osobami tretej krajiny zodpovednými za jednu alebo viacero týchto oblastí:

a)

dohľad nad úverovými inštitúciami, inými finančnými inštitúciami a poisťovňami a dohľad nad finančnými trhmi;

b)

likvidácia a konkurz investičných spoločností a iné podobné konania;

c)

vykonávanie povinných auditov účtovníctva investičných spoločností a iných finančných inštitúcií, úverových inštitúcií a poisťovní pri výkone ich funkcií dohľadu, alebo v prípade inštitúcií spravujúcich systémy náhrad, pri výkone ich funkcií;

d)

dohľad nad subjektmi, ktoré sa zúčastňujú na likvidácii a konkurze investičných spoločností a iných podobných konaniach;

e)

dohľad nad osobami poverenými vykonávaním povinných auditov účtovníctva poisťovní, úverových inštitúcií, investičných spoločností a iných finančných inštitúcií;

f)

dohľad nad osobami, ktoré pôsobia na trhoch s emisnými kvótami, na účel zaistenia konsolidovaného prehľadu o finančných a spotových trhoch;

g)

dohľad nad osobami, ktoré pôsobia na trhoch s poľnohospodárskymi komoditnými derivátmi, na účel zaistenia konsolidovaného prehľadu o finančných a spotových trhoch.

Dohody o spolupráci uvedené v treťom pododseku sa môžu uzatvoriť len vtedy, keď sa zaručí, že poskytnuté informácie budú podliehať služobnému tajomstvu prinajmenšom na takej úrovni, aká sa požaduje podľa článku 76. Takáto výmena informácií je určená na plnenie úloh týchto orgánov, subjektov alebo fyzických či právnických osôb. Keď dohoda o spolupráci zahŕňa prenos osobných údajov, ktorý uskutočňuje členský štát, tento prenos musí byť v súlade s kapitolou IV smernice 95/46/ES a s nariadením (ES) č. 45/2001 v prípade, ak je do prenosu zapojený orgán ESMA.

2.   Ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, nemožno ich poskytnúť bez výslovného súhlasu príslušných orgánov, ktoré ich poskytli, a v náležitých prípadoch ich možno poskytnúť len na účely, na ktoré tieto orgány udelili svoj súhlas. To platí aj pre informácie poskytnuté príslušnými orgánmi tretieho štátu.

HLAVA VII

DELEGOVANÉ AKTY

Článok 89

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 1 bod 2 druhý pododsek, článku 4 ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 16 ods. 12, článku 23 ods. 4, článku 24 ods. 13, článku 25 ods. 8, článku 27 ods. 9, článku 28 ods. 3, článku 30 ods. 5, článku 31 ods. 4, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 8, článku 52 ods. 4, článku 54 ods. 4, článku 58 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 65 ods. 7 a článku 79 ods. 8 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 1 bod 2 druhý pododsek, článku 4 ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 16 ods. 12, článku 23 ods. 4, článku 24 ods. 13, článku 25 ods. 8, článku 27 ods. 9, článku 28 ods. 3, článku 30 ods. 5, článku 31 ods. 4, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 8, článku 52 ods. 4, článku 54 ods. 4, článku 58 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 65 ods. 7 a článku 79 ods. 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 3, článku 4 ods. 1 bod 2 druhý pododsek, článku 4 ods. 2, článku 13 ods. 1, článku 16 ods. 12, článku 23 ods. 4, článku 24 ods. 13, článku 25 ods. 8, článku 27 ods. 9, článku 28 ods. 3, článku 30 ods. 5, článku 31 ods. 4, článku 32 ods. 4, článku 33 ods. 8, článku 52 ods. 4, článku 54 ods. 4, článku 58 ods. 6, článku 64 ods. 7, článku 65 ods. 7 a článku 79 ods. 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 90

Správy a preskúmanie

1.   Do 3. marca 2019 Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o:

a)

fungovaní OTF, a to aj pokiaľ ide o ich osobitné použitie na obchodovanie párovaním voči vlastnému účtu, s prihliadnutím na skúsenosti, ktoré v oblasti dohľadu získali príslušné orgány, počet OTF s povolením v Únii a ich trhový podiel, a najmä po preskúmaní, či sú potrebné akékoľvek úpravy vymedzenia pojmu OTF a či je rozsah finančných nástrojov obsiahnutých v kategórii OTF naďalej primeraný;

b)

fungovaní režimu pre rastové trhy MSP s prihliadnutím na počet MTF registrovaných ako rastové trhy MSP, počet emitentov pôsobiacich na týchto trhoch a príslušné obchodované objemy.

V správe sa najmä posúdi, či prahová hodnota uvedená v článku 33 ods. 3 písm. a) zostáva vhodným minimom na dosiahnutie cieľov v prípade rastových trhov MSP, ako sa uvádza v tejto smernici;

c)

vplyve požiadaviek týkajúcich sa algoritmického obchodovania vrátane vysokofrekvenčného algoritmického obchodovania;

d)

skúsenostiach s mechanizmom ukladania zákazu určitých produktov alebo praktík s prihliadnutím na počet, koľkokrát boli mechanizmy spustené, a ich účinky;

e)

uplatnení správnych a trestných sankcií, a najmä o potrebe ďalej zjednocovať správne sankcie stanovené za porušenie požiadaviek stanovených v tejto smernici a v nariadení (EÚ) č. 600/2014;

f)

vplyve uplatňovania obmedzení pozícií a kontroly nad riadením pozícií na likviditu, zneužívanie trhu a na riadne cenové podmienky a podmienky vyrovnania na trhoch s komoditnými derivátmi;

g)

vývoji cien za údaje týkajúce sa transparentnosti pred a po uzavretí obchodu od regulovaných trhov, MTF, OTF a APA;

h)

vplyve požiadavky na zverejnenie všetkých poplatkov, provízií a nepeňažných benefitov v súvislosti s poskytovaním investičnej služby alebo vedľajšej služby klientovi v súlade s článkom 24 ods. 9 vrátane jej vplyvu na riadne fungovanie vnútorného trhu cezhraničného investičného poradenstva.

2.   Komisia po konzultácii s orgánom ESMA predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o fungovaní konsolidovaného informačného systému zriadeného v súlade s hlavou V. Správu týkajúcu sa článku 65 ods. 1 predloží do 3. septembra 2018. Správu týkajúcu sa článku 65 ods. 2 predloží do 3. septembra 2020.

V správach uvedených v prvom pododseku sa zhodnotí fungovanie konsolidovaného informačného systému z hľadiska týchto kritérií:

a)

dostupnosť a včasnosť informácií po uzavretí obchodu v konsolidovanom formáte zachytávajúcich všetky transakcie bez ohľadu na to, či sa vykonávajú na obchodných miestach alebo nie;

b)

dostupnosť a včasnosť úplných a čiastočných informácií po uzavretí obchodu, ktoré majú vysokú kvalitu, sú vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a použiteľné, a sú dostupné na prijateľnom komerčnom základe.

V prípade, že Komisia dospeje k záveru, že CTP neposkytli informácie, ktoré by spĺňali kritériá stanovené v druhom pododseku, priloží k svojej správe žiadosť určenú orgánu ESMA o začatie rokovacieho konania na ustanovenie komerčného subjektu prevádzkujúceho konsolidovaný informačný systém, a to v rámci postupu verejného obstarávania, ktorý uskutoční orgán ESMA. Orgán ESMA začne toto konanie po prijatí žiadosti od Komisie za podmienok uvedených v žiadosti Komisie a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (50).

3.   Komisia je v prípade, že sa iniciuje postup uvedený v odseku 2, splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 delegované akty týkajúce sa zmeny článkov 59 až 65 a oddielu D prílohy I k tejto smernici a článku 2 ods. 1 bodu 19 nariadenia (EÚ) č. 600/2014, v ktorých sa spresnia opatrenia:

a)

na stanovenie trvania zmluvy komerčného subjektu prevádzkujúceho konsolidovaný informačný systém a postupu a podmienok obnovenia zmluvy a začatia nového verejného obstarávania;

b)

na ustanovenie toho, aby komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém túto prevádzku vykonával na výlučnom základe a aby sa žiadnemu inému subjektu neudelilo povolenie na výkon činnosti ako CTP v súlade s článkom 59;

c)

na oprávnenie orgánu ESMA, aby zabezpečil, aby komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, ktorý bol ustanovený na základe verejného obstarávania, dodržiaval podmienky verejnej súťaže;

d)

na zabezpečenie toho, aby informácie po uzavretí obchodu, ktoré poskytuje komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, mali vysokú kvalitu, boli vo formátoch, ktoré sú pre účastníkov trhu ľahko prístupné a použiteľné, a boli v konsolidovanom formáte zachytávajúcom celý trh;

e)

na zabezpečenie toho, aby sa informácie po uzavretí obchodu poskytovali na primeranom komerčnom základe ako konsolidované aj nekonsolidované a aby spĺňali potreby používateľov týchto informácií v celej Únii;

f)

na zabezpečenie toho, aby obchodné miesta a APA za primeranú cenu sprístupnili svoje údaje o obchodoch komerčnému subjektu prevádzkujúcemu konsolidovaný informačný systém ustanovenému prostredníctvom postupu verejného obstarávania, ktorý uskutočnil orgán ESMA;

g)

na stanovenie mechanizmov pre prípad, že komerčný subjekt prevádzkujúci konsolidovaný informačný systém, ktorý bol ustanovený na základe verejného obstarávania, neplní podmienky verejnej súťaže;

h)

na stanovenie mechanizmov, na základe ktorých môžu CTP, ktorým bolo udelené povolenie podľa článku 59, pokračovať v prevádzke konsolidovaného informačného systému v prípadoch, keď sa neuplatňuje splnomocnenie stanovené v písmene b) tohto odseku alebo sa v rámci verejného obstarávania neustanovil žiadny subjekt, a to dovtedy, kým sa neukončí nové verejné obstarávanie a neustanoví sa komerčný subjekt na prevádzkovanie konsolidovaného informačného systém.

4.   Komisia do 1. januára 2018 a po konzultácii s orgánom ESMA a ACER vypracuje správu, v ktorej posúdi možný vplyv na ceny energií a fungovanie trhu s energiou, ako aj realizovateľnosť a prínosy z hľadiska zníženia rizika protistrany a systémového rizika a priame náklady, ktoré súvisia s podriadením energetických derivátových kontraktov C6 zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a postupom zmierňovania rizika stanoveným v jeho článku 11 ods. 3 a ich zahrnutím do výpočtu zúčtovacej prahovej hodnoty podľa jeho článku 10.

Ak sa Komisia domnieva, že zahrnutie týchto kontraktov by nebolo realizovateľné a prospešné, v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh. Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 89 tejto smernice delegované akty týkajúce sa predĺženia 42-mesačného obdobia uvedeného v článku 95 ods. 1 tejto smernice raz o dva roky a ďalší raz o jeden rok.

Článok 91

Zmeny smernice 2002/92/ES

Smernica 2002/92/ES sa týmto mení takto:

1.

Článok 2 sa mení takto:

a)

v bode 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„S výnimkou kapitoly III (A) tejto smernice sa tieto činnosti nepovažujú za sprostredkovanie ani distribúciu poistenia, ak ich vykonáva poisťovňa alebo zamestnanec poisťovne, ktorý koná na zodpovednosť poisťovne.“;

b)

dopĺňa sa tento bod:

„(13)

‚investičný produkt založený na poistení‘ je na účely kapitoly III (A) investičný produkt s hodnotou splatnosti alebo odkupnou hodnotou, pričom táto hodnota splatnosti alebo odkupná hodnota je úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vystavená trhovým výkyvom a nezahŕňa:

a)

produkty neživotného poistenia uvedené v prílohe I k smernici 2009/138/ES (Odvetvia neživotného poistenia);

b)

zmluvy o životnom poistení, pri ktorých sú benefity vyplývajúce zo zmluvy splatné len v prípade úmrtia alebo nespôsobilosti v dôsledku zranenia, choroby alebo nemohúcnosti;

c)

dôchodkové produkty, ktoré sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov chápu ako produkty, ktorých primárnym účelom je poskytnúť investorovi príjem počas dôchodku a ktoré investora oprávňujú na určité benefity;

d)

oficiálne uznané systémy dôchodkového poistenia zamestnancov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2003/41/ES alebo smernice 2009/138/ES;

e)

samostatné dôchodkové produkty, pri ktorých sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov požaduje finančný príspevok od zamestnávateľa a pri ktorých si zamestnávateľ ani zamestnanec nemôže vybrať dôchodkový produkt ani jeho poskytovateľa.“

2.

Vkladá sa táto kapitola:

KAPITOLA IIIA

Ďalšie požiadavky na ochranu spotrebiteľa v súvislosti s investičnými produktmi založenými na poistení

Článok 13a

Rozsah pôsobnosti

S prihliadnutím na výnimku uvedenú v článku 2 ods. 3 druhom pododseku sa touto kapitolou stanovujú ďalšie požiadavky poisťovniam, ktoré vykonávajú činnosti sprostredkovania poistenia a priamy predaj v súvislosti s predajom investičných produktov založených na poistení. Na tieto činnosti sa odkazuje ako na činnosti distribúcie poistenia.

Článok 13b

Predchádzanie konfliktom záujmov

Sprostredkovateľ poistenia alebo poisťovňa zachovajú a prevádzkujú účinné organizačné a administratívne mechanizmy s cieľom uskutočňovať všetky primerané kroky na predchádzanie konfliktom záujmov, ako sa stanovuje v článku 13c, a ich nepriaznivému vplyvu na záujmy svojich zákazníkov.

Článok 13c

Konflikty záujmov

1.   Členské štáty od sprostredkovateľov poistenia a poisťovní požadujú, aby uskutočnili všetky primerané kroky na identifikáciu konfliktov záujmov medzi sebou navzájom (vrátane svojich manažérov, zamestnancov a viazaných sprostredkovateľov poistenia) alebo akoukoľvek osobou, ktorá je s nimi priamo alebo nepriamo spojená kontrolou, a ich zákazníkmi alebo medzi jedným zákazníkom a iným zákazníkom, ktoré vzniknú počas vykonávania ktorejkoľvek činnosti distribúcie poistenia.

2.   Ak organizačné alebo administratívne opatrenia uskutočnené sprostredkovateľom poistenia alebo poisťovňou v súlade s článkom 13b na zvládnutie konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby sa s primeranou istotou mohlo zaručiť, že sa zabráni riziku poškodenia záujmov klienta, sprostredkovateľ poistenia alebo poisťovňa jasne oboznámi klienta so všeobecnou povahou a/alebo zdrojmi konfliktu záujmov pred uskutočnením obchodu v jeho mene.

3.   Komisia je splnomocnená prijať v súlade s článkom 13e delegované akty na:

a)

vymedzenie krokov, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že ich sprostredkovatelia poistenia a poisťovne vykonajú s cieľom identifikovať, zabrániť, zvládnuť a odhaliť konflikty záujmov pri vykonávaní činností distribúcie poistenia;

b)

stanovenie vhodných kritérií na určenie druhov konfliktov záujmov, ktorých existencia môže poškodiť záujmy zákazníkov alebo potenciálnych zákazníkov sprostredkovateľa poistenia alebo poisťovne.

Článok 13d

Všeobecné zásady a informovanie zákazníkov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sprostredkovateľ poistenia alebo poisťovňa pri vykonávaní činností distribúcie poistenia konal čestne, spravodlivo a profesionálne v súlade s najlepšími záujmami svojich zákazníkov.

2.   Všetky informácie vrátane marketingovej komunikácie, ktorú adresuje sprostredkovateľ poistenia alebo poisťovňa zákazníkom alebo potenciálnym zákazníkom, musia byť jasné, prehľadné a nezavádzajúce. Marketingová komunikácia ako taká sa musí dať jasne identifikovať.

3.   Členské štáty môžu zakázať akceptovanie alebo prijímanie poplatkov, provízií alebo iných peňažných benefitov vyplácaných alebo poskytnutých sprostredkovateľovi poistenia alebo poisťovni ktoroukoľvek treťou stranou alebo osobou konajúcou v mene tretej strany v súvislosti s distribúciou investičných produktov založených na poistení klientom.

Článok 13e

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13c sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 2. júla 2014.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13c môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13c nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

Článok 92

Zmeny smernice 2011/61/EÚ

Smernica 2011/61/EÚ sa mení takto:

1.

V článku 4 ods. 1 písm. r) sa dopĺňa tento bod:

„vii)

členský štát iný ako domovský členský štát, v ktorom správca AIF z EÚ poskytuje služby uvedené v článku 6 ods. 4;“.

2.

Článok 33 sa mení takto:

a)

názov sa nahrádza takto:

Podmienky spravovania AIF z EÚ usadeného v inom členskom štáte a poskytovania služieb v inom členskom štáte“;

b)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby správca AIF z EÚ, ktorému bolo udelené povolenie, priamo alebo zriadením pobočky:

a)

spravoval AIF z EÚ usadený v inom členskom štáte za predpokladu, že správca AIF má povolenie na správu tohto typu AIF;

b)

poskytoval v inom členskom štáte služby uvedené v článku 6 ods. 4, na ktoré mu bolo vydané povolenie.

2.   Správca AIF, ktorý má v úmysle vykonávať činnosti a poskytovať služby uvedené v odseku 1 po prvýkrát, oznámi príslušným orgánom svojho domovského členského štátu tieto informácie:

a)

členský štát, v ktorom má v úmysle spravovať AIF priamo alebo zriadením pobočky a/alebo poskytovať služby uvedené v článku 6 ods. 4;

b)

program činnosti, v ktorom uvedie najmä služby, ktoré má v úmysle poskytovať, a/alebo AIF, ktoré má v úmysle spravovať.“

Článok 93

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia do 3. júla 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 3. januára 2017, s výnimkou ustanovení transponujúcich článok 65 ods. 2, ktoré sa uplatňujú od 3. septembra 2018.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty uplatňujú opatrenia stanovené v článku 92 od 3. júla 2015.

3.   Členské štáty oznámia Komisii a orgánu ESMA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 94

Zrušenie

Smernica 2004/39/ES zmenená aktmi uvedenými v časti A prílohy III k tejto smernici sa zrušuje s účinnosťou od 3. januára 2017 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú stanovené v časti B prílohy III k tejto smernici.

Odkazy na smernicu 2004/39/ES alebo na smernicu 93/22/EHS sa považujú za odkazy na túto smernicu alebo na nariadenie (EÚ) č. 600/2014 a vykladajú sa v súlade s tabuľkami zhody stanovenými v prílohe IV tejto smernice.

Odkazy na pojmy vymedzené v smernici 2004/39/ES alebo v smernici 93/22/EHS alebo na ich články sa považujú za odkazy na rovnocenné pojmy vymedzené v tejto smernici alebo na články tejto smernice.

Článok 95

Prechodné ustanovenia

1.   Do 3. júla 2020:

a)

zúčtovacia povinnosť stanovená v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a postupy zmierňovania rizika stanovené v jeho článku 11 ods. 3 sa neuplatňujú na energetické derivátové kontrakty C6 uzavreté nefinančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo nefinančnými protistranami, ktoré získali povolenie na činnosť investičných spoločností po prvýkrát od 3. januára 2017, a

b)

tieto energetické derivátové kontrakty C6 sa nepovažujú za zmluvy o mimoburzových derivátoch na účely zúčtovacej prahovej hodnoty stanovenej v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Na energetické derivátové kontrakty C6, ktoré majú prospech z prechodného režimu stanoveného v prvom pododseku, sa vzťahujú všetky ostatné požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

2.   Výnimku uvedenú v odseku 1 udeľuje dotknutý príslušný orgán. Príslušný orgán informuje orgán ESMA o energetických derivátových kontraktoch C6, ktorým bola udelená výnimka v súlade s odsekom 1, a orgán ESMA na svojej internetovej stránke uverejní zoznam týchto energetických derivátových kontraktov C6.

Článok 96

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 97

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 15. mája 2014.

Za Európsky parlament

predseda

M. SCHULZ

Za Radu

predseda

D. KOURKOULAS


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 7.6.2012, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 191, 29.6.2012, s. 80.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 15.apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 13. mája 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(5)  Pozri prílohu III časť A.

(6)  Smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov (Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27).

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (pozri stranu 84 tohto úradného vestníka).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(11)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/172/ES (pozri stranu 1 tohto úradného vestníka).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(14)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2011, s. 94).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2011, s. 15).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2011, s. 36).

(19)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov (Ú. v. ES L 84, 26.3.1997, s. 22).

(20)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(22)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(25)  Smernica Komisie 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 26).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu) (pozri stranu 179 tohto úradného vestníka).

(27)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2012 zo 14. marca 2012 o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie (Ú. v. EÚ L 86, 24.3.2012, s. 1).

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(29)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 583/2010 z 1. júla 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES, pokiaľ ide o kľúčové informácie pre investorov a podmienky, ktoré treba splniť pri poskytovaní kľúčových informácií pre investorov alebo prospektu na trvalom médiu inom ako papier alebo prostredníctvom webových stránok (Ú. v. EÚ L 176, 10.7.2010, s. 1).

(30)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(31)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(32)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(33)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001/ES z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(34)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

(35)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(36)  Odporúčanie Komisie 98/257/ES z 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov (Ú. v. ES L 115, 17.4.1998, s. 31).

(37)  Odporúčanie Komisie 2001/310/ES zo 4. apríla 2001 o zásadách pre mimosúdne orgány, ktoré sa zaoberajú urovnaním sporov spotrebiteľov vzájomnou dohodou (Ú. v. ES L 109, 19.4.2001, s. 56).

(38)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(39)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(40)  Ú. v. EÚ C 147, 25.5.2012, s. 1.

(41)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(42)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(43)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(44)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

(45)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(46)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (pozri stranu 149 tohto úradného vestníka).

(47)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(48)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34).

(49)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87).

(50)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).


PRÍLOHA I

ZOZNAMY SLUŽIEB A ČINNOSTÍ A FINANČNÝCH NÁSTROJOV

ODDIEL A

Investičné služby a činnosti

(1)

Prijímanie a postúpenie pokynov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov;

(2)

Vykonávanie pokynov v mene klientov;

(3)

Obchodovanie na vlastný účet;

(4)

Riadenie portfólia;

(5)

Investičné poradenstvo;

(6)

Upisovanie finančných nástrojov a/alebo umiestňovanie finančných nástrojov na základe pevného záväzku;

(7)

Umiestňovanie finančných nástrojov bez pevného záväzku;

(8)

Prevádzkovanie MTF;

(9)

Prevádzkovanie OTF.

ODDIEL B

Vedľajšie služby

(1)

Úschova a správa finančných nástrojov na účet klientov vrátane držiteľskej správy a súvisiacich služieb, ako je správa hotovosti alebo zábezpeky, a okrem vedenia účtov cenných papierov na najvyššej hierarchickej úrovni;

(2)

Poskytovanie úverov alebo pôžičiek investorovi na umožnenie vykonania transakcie s jedným alebo viacerými finančnými nástrojmi, ak je spoločnosť poskytujúca úver alebo pôžičku zapojená do transakcie;

(3)

Podnikové poradenstvo o kapitálovej štruktúre, priemyselnej stratégii a súvisiacich záležitostiach a poradenstvo a služby spojené s fúziami a kúpou podnikov;

(4)

Devízové služby, ak sú tieto spojené s poskytovaním investičných služieb;

(5)

Investičný prieskum a finančná analýza alebo iné formy všeobecného odporúčania týkajúceho sa transakcií s finančnými nástrojmi;

(6)

Služby spojené s upisovaním;

(7)

Investičné služby a činnosti, ako aj vedľajšie služby typu, ktorý patrí do oddielu A alebo B prílohy I, týkajúce sa podkladových aktív derivátov patriacich do oddielu C bodov 5, 6, 7 a 10, ak sú spojené s poskytovaním investičných alebo vedľajších služieb.

ODDIEL C

Finančné nástroje

(1)

Prevoditeľné cenné papiere;

(2)

Nástroje peňažného trhu;

(3)

Podiely v podnikoch kolektívneho investovania;

(4)

Opcie, futurity, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné derivátové kontrakty týkajúce sa cenných papierov, mien, úrokových mier alebo výnosov, emisných kvót alebo iných derivátových nástrojov, finančných indexov alebo finančných opatrení, ktoré môžu byť vyrovnané fyzicky alebo v hotovosti;

(5)

Opcie, futurity, swapy, forwardy a iné derivátové kontrakty týkajúce sa komodít, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať v hotovosti na opciu jednej zo strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti majúcej za následok ukončenie;

(6)

Opcie, futurity, swapy a iné derivátové kontrakty týkajúce sa komodít, ktoré sa môžu fyzicky vyrovnať za predpokladu, že sa obchodujú na regulovanom trhu, v MTF alebo OTF, s výnimkou veľkoobchodných energetických produktov, s ktorými sa obchoduje v OTF, ktoré sa musia vyrovnať fyzicky;

(7)

Opcie, futurity, swapy, forwardy a iné derivátové kontrakty týkajúce sa komodít, ktoré môžu byť fyzicky vyrovnané, ktoré nie sú uvedené v bode 6 tohto oddielu a neslúžia na obchodné účely, ktoré majú vlastnosti ako iné derivátové finančné nástroje;

(8)

Derivátové nástroje pre presun úverového rizika;

(9)

Finančné diferenčné zmluvy;

(10)

Opcie, futurity, swapy, dohody o budúcich úrokových mierach a iné derivátové kontrakty týkajúce sa klimatických premenných, dopravných sadzieb, emisných kvót alebo miery inflácie alebo iné úradné hospodárske štatistiky, ktoré sa musia vyrovnať v hotovosti alebo sa môžu vyrovnať na opciu jednej zo strán inak ako z dôvodu platobnej neschopnosti alebo inej udalosti majúcej za následok ukončenie, ako aj iné derivátové kontrakty týkajúce sa aktív, práv, povinností, indexov a opatrení, ktoré nie sú inak uvedené v tomto oddiele so zreteľom okrem iného na to, či sa obchodujú na regulovanom trhu, v OTF alebo MTF;

(11)

Emisné kvóty, ktoré tvoria všetky jednotky uznané na účely plnenia požiadaviek smernice 2003/87/ES (systém obchodovania s emisnými kvótami).

ODDIEL D

Služby vykazovania údajov

(1)

Prevádzkovanie APA;

(2)

Prevádzkovanie CTP;

(3)

Prevádzkovanie ARM.


PRÍLOHA II

PROFESIONÁLNI KLIENTI NA ÚČELY TEJTO SMERNICE

Profesionálny klient je klient, ktorý má skúsenosti, znalosti a odborné poznatky na uskutočňovanie vlastných rozhodnutí o investíciách a na náležité posudzovanie rizík, ktoré sú s tým spojené. Aby sa mohol klient považovať za profesionálneho klienta, musí spĺňať tieto kritériá:

I.   KATEGÓRIE KLIENTOV, KTORÍ SA POVAŽUJÚ ZA PROFESIONÁLOV

Na účely tejto smernice sa za profesionálov v oblasti všetkých investičných služieb a činností a finančných nástrojov považujú tieto subjekty:

(1)

subjekty, ktoré musia mať povolenie alebo musia byť regulované, pokiaľ ide o činnosti na finančných trhoch. Doleuvedený zoznam sa pokladá za zoznam obsahujúci všetky povolené subjekty vykonávajúce typické činnosti uvedených subjektov: subjekty povolené členským štátom na základe smernice, subjekty povolené alebo subjekty regulované členským štátom bez zreteľa na smernicu a subjekty povolené alebo regulované treťou krajinou:

a)

úverové inštitúcie;

b)

investičné spoločnosti;

c)

iné povolené alebo regulované finančné inštitúcie;

d)

poisťovne;

e)

systémy kolektívneho investovania a správcovské spoločnosti týchto systémov;

f)

penzijné fondy a správcovské spoločnosti takýchto fondov;

g)

obchodníci s komoditami a komoditnými derivátmi;

h)

lokálne spoločnosti;

i)

iní inštitucionálni investori;

(2)

veľké podniky spĺňajúce dve z týchto požiadaviek na individuálnej báze spoločnosti:

–   celková súvaha: 20 000 000 EUR

–   čistý obrat: 40 000 000 EUR

–   vlastné zdroje: 2 000 000 EUR

(3)

národné a regionálne vlády vrátane orgánov verejnej moci, ktoré sa podieľajú na riadení verejného dlhu na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, centrálne banky, medzinárodné a nadnárodné inštitúcie, ako napríklad Svetová banka, MMF, ECB, EIB a iné podobné medzinárodné organizácie;

(4)

iní inštitucionálni investori, ktorých hlavná činnosť je investovanie do finančných nástrojov, vrátane subjektov, ktoré sa venujú sekuritizácii aktív alebo iným transakciám súvisiacim s financovaním.

Uvedené subjekty sa považujú za profesionálov. Musí sa im však umožniť požadovať zaobchádzanie ako s neprofesionálnymi klientmi a investičné spoločnosti môžu súhlasiť s tým, že poskytnú vyššiu úroveň ochrany. Ak je klientom investičnej spoločnosti uvedený podnik, investičná spoločnosť ho musí pred poskytnutím akejkoľvek služby informovať, že na základe informácií dostupných investičnej spoločnosti sa klient považuje za profesionálneho klienta a bude sa s ním takto zaobchádzať, pokiaľ sa investičná spoločnosť a klient nedohodnú inak. Investičná spoločnosť musí tiež zákazníka informovať o tom, že môže žiadať zmenu podmienok zmluvy, aby si zabezpečil vyššiu úroveň ochrany.

Je na zodpovednosti klienta považovaného za profesionálneho klienta, či požiada o vyššiu úroveň ochrany, keď usudzuje, že nie je schopný náležite posúdiť alebo zvládnuť príslušné riziká.

Vyššia úroveň ochrany sa poskytne, keď klient, ktorý je považovaný za profesionála, uzatvorí písomnú dohodu s investičnou spoločnosťou v tom zmysle, že sa s ním nemá zaobchádzať ako s profesionálnym klientom na účely platných pravidiel výkonu činnosti. V takýchto dohodách sa uvedie, či to platí v prípade jednej alebo viacerých konkrétnych služieb alebo transakcií alebo jedného alebo viacerých druhov produktov alebo transakcií.

II.   KLIENTI, S KTORÝMI SA NA POŽIADANIE MÔŽE ZAOBCHÁDZAŤ AKO S PROFESIONÁLMI

II.1.   Identifikačné kritériá

Iným klientom, ako sú uvedení v oddiele I, vrátane orgánov verejného sektora, miestnych verejných orgánov, samospráv a súkromných individuálnych investorov sa tiež môže umožniť, aby sa zriekli niektorých druhov ochrany poskytovaných na základe pravidiel výkonu činnosti.

Investičným spoločnostiam sa preto umožní, aby zaobchádzali s uvedenými klientmi ako s profesionálmi, ak sú splnené príslušné kritériá a doleuvedený postup. O týchto klientoch sa však neusudzuje, že majú znalosti o trhu a skúsenosti porovnateľné so znalosťami a skúsenosťami kategórií uvedených v oddiele I.

Každé takéto zrieknutie sa ochrany poskytovanej na základe štandardných pravidiel výkonu činnosti sa pokladá za platné iba v prípade, ak adekvátne posúdenie odborných poznatkov, skúseností a znalostí klienta, ktoré vykoná investičná spoločnosť, poskytne odôvodnenú záruku, že vzhľadom na povahu plánovaných transakcií alebo služieb je klient schopný uskutočňovať rozhodnutia o investíciách a rozumie príslušným rizikám.

Test spôsobilosti používaný v prípade manažérov a riaditeľov subjektov, ktorým bolo udelené povolenie podľa smerníc vo finančnej oblasti, by sa mohol pokladať za príklad hodnotenia odborných poznatkov a znalostí. V prípade malých subjektov sa na základe uvedeného hodnotenia posúdi osoba, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie transakcií v mene subjektu.

Počas uvedeného hodnotenia musia byť splnené minimálne dve z týchto kritérií:

klient vykonával transakcie významnej veľkosti na príslušných trhoch s frekvenciou priemerne 10 transakcií za štvrťrok v priebehu predchádzajúcich štyroch štvrťrokov,

veľkosť portfólia finančných nástrojov klienta definovaného ako súhrn hotovostných vkladov a finančných nástrojov presahuje 500 000 EUR,

klient pracuje alebo pracoval najmenej jeden rok vo finančnom sektore na profesijnej pozícií, ktorá si vyžaduje znalosti plánovaných transakcií alebo služieb.

Členské štáty môžu prijať osobitné kritériá hodnotenia odborných poznatkov a znalostí samospráv a miestnych verejných orgánov, ktoré požadujú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s profesionálnymi klientmi. Tieto kritériá môžu byť alternatívou ku kritériám uvedeným v piatom odseku alebo ich doplnením.

II.2.   Postup

Títo klienti sa môžu zriecť uplatňovania podrobných pravidiel výkonu činnosti iba na základe tohto postupu:

musia investičnej spoločnosti písomne oznámiť, že si želajú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s profesionálnym klientom, a to buď všeobecne, alebo v prípade konkrétnej investičnej služby alebo transakcie alebo typu transakcie alebo produktu,

investičná spoločnosť im musí poskytnúť jasné písomné upozornenie o druhoch ochrany a právach investorov na náhradu, o ktoré môžu prísť,

na dokumente oddelenom od zmluvy musia písomne uviesť, že sú si vedomí následkov straty takýchto druhov ochrany.

Pred rozhodnutím o schválení žiadosti o upustenie od uplatňovania podrobných pravidiel výkonu činnosti sa od investičných spoločností musí požadovať, aby vykonali všetky primerané kroky na zaručenie toho, že klient, ktorý požaduje zaobchádzanie ako s profesionálnym klientom, spĺňa príslušné požiadavky uvedené v oddiele II.1.

Ak sú však klienti už zatriedení ako profesionáli na základe podobných parametrov a postupov, ako sú uvedené vyššie, ich vzťahy s investičnými spoločnosťami nesmú byť dotknuté žiadnymi novými pravidlami prijatými podľa tejto prílohy.

Spoločnosti musia zaviesť primerané písomné interné pravidlá a postupy na kategorizáciu klientov. Profesionálni klienti sú zodpovední za to, že informujú investičnú spoločnosť o každej zmene, ktorá by mohla ovplyvniť ich súčasnú kategorizáciu. Ak by sa však investičná spoločnosť dozvedela, že klient už prestal spĺňať prvotné podmienky, ktoré ho oprávňovali na profesionálne zaobchádzanie, investičná spoločnosť musí prijať potrebné opatrenie.


PRÍLOHA III

ČASŤ A

Zrušená smernica a zoznam jej postupných zmien

(podľa článku 94)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/31/ES(Ú v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 60).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/10/ES (Ú v. EÚ L 76, 19.3.2008, s. 33).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120).

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(podľa článku 94)

Smernica 2004/39/ES

Lehota na transpozíciu

31. január 2007

Lehota na vykonanie

1. november 2007

Smernica 2006/31/ES

Lehota na transpozíciu

31. január 2007

Lehota na vykonanie

1. november 2007

Smernica 2007/44/ES

Lehota na transpozíciu

21. marec 2009

Smernica 2010/78/EÚ

Lehota na transpozíciu

31. december 2011


PRÍLOHA IV

Tabuľky zhody uvedené v článku 94

Smernica 2004/39/ES

Smernica 2014/65/EÚ

Nariadenie (EÚ) č. 600/2014

Článok 1 ods. 1

Článok 1 ods. 1

 

Článok 1 ods. 2

Článok 1 ods. 3

 

Článok 2 ods. 1 písm. a)

Článok 2 ods. 1 písm. a)

 

Článok 2 ods. 1 písm. b)

Článok 2 ods. 1 písm. b)

 

Článok 2 ods. 1 písm. c)

Článok 2 ods. 1 písm. c)

 

Článok 2 ods. 1 písm. d)

Článok 2 ods. 1 písm. d)

 

Článok 2 ods. 1 písm. e)

Článok 2 ods. 1 písm. f)

 

Článok 2 ods. 1 písm. f)

Článok 2 ods. 1 písm. g)

 

Článok 2 ods. 1 písm. g)

Článok 2 ods. 1 písm. h)

 

Článok 2 ods. 1 písm. h)

Článok 2 ods. 1 písm. i)

 

Článok 2 ods. 1 písm. i)

Článok 2 ods. 1 písm. j)

 

Článok 2 ods. 1 písm. j)

Článok 2 ods. 1 písm. k)

 

Článok 2 ods. 1 písm. k)

Článok 2 ods. 1 písm. i)

 

Článok 2 ods. 1 písm. l)

 

Článok 2 ods. 1 písm. m)

Článok 2 ods. 1 písm. l)

 

Článok 2 ods. 1 písm. n)

Článok 2 ods. 1 písm. m)

 

Článok 2 ods. 2

Článok 2 ods. 2

 

Článok 2 ods. 3

Článok 2 ods. 4

 

Článok 3 ods. 1

Článok 3 ods. 1

 

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

 

Článok 4 ods. 1 bod 1)

Článok 4 ods. 1 bod 1)

 

Článok 4 ods. 1 bod 2)

Článok 4 ods. 1 bod 2)

 

Článok 4 ods. 1 bod 3)

Článok 4 ods. 1 bod 3)

 

Článok 4 ods. 1 bod 4)

Článok 4 ods. 1 bod 4)

 

Článok 4 ods. 1 bod 5)

Článok 4 ods. 1 bod 5)

 

Článok 4 ods. 1 bod 6)

Článok 4 ods. 1 bod 6)

 

Článok 4 ods. 1 bod 7)

Článok 4 ods. 1 bod 20)

 

Článok 4 ods. 1 bod 8)

Článok 4 ods. 1 bod 7)

 

Článok 4 ods. 1 bod 9)

Článok 4 ods. 1 bod 8)

 

Článok 4 ods. 1 bod 10)

Článok 4 ods. 1 bod 9)

 

Článok 4 ods. 1 bod 11)

Článok 4 ods. 1 bod 10)

 

Článok 4 ods. 1 bod 12)

Článok 4 ods. 1 bod 11)

 

Článok 4 ods. 1 bod 13)

Článok 4 ods. 1 bod 18)

 

Článok 4 ods. 1 bod 14)

Článok 4 ods. 1 bod 21)

 

Článok 4 ods. 1 bod 15)

Článok 4 ods. 1 bod 22)

 

Článok 4 ods. 1 bod 16)

Článok 4 ods. 1 bod 14)

 

Článok 4 ods. 1 bod 17)

Článok 4 ods. 1 bod 15)

 

Článok 4 ods. 1 bod 18)

Článok 4 ods. 1 bod 44)

 

Článok 4 ods. 1 bod 19)

Článok 4 ods. 1 bod 17)

 

Článok 4 ods. 1 bod 20)

Článok 4 ods. 1 bod 55)

 

Článok 4 ods. 1 bod 21)

Článok 4 ods. 1 bod 56)

 

Článok 4 ods. 1 bod 22)

Článok 4 ods. 1 bod 26)

 

Článok 4 ods. 1 bod 23)

Článok 4 ods. 1 bod 27)

 

Článok 4 ods. 1 bod 24)

Článok 4 ods. 1 bod 28)

 

Článok 4 ods. 1 bod 25)

Článok 4 ods. 1 bod 29)

 

Článok 4 ods. 1 bod 26)

Článok 4 ods. 1 bod 30)

 

Článok 4 ods. 1 bod 27)

Článok 4 ods. 1 bod 31)

 

Článok 4 ods. 1 bod 28)

Článok 4 ods. 1 bod 32)

 

Článok 4 ods. 1 bod 29)

Článok 4 ods. 1 bod 33)

 

Článok 4 ods. 1 bod 30)

Článok 4 ods. 1 bod 35) písm. b)

 

Článok 4 ods. 1 bod 31)

Článok 4 ods. 1 bod 35)

 

Článok 4 ods. 2

Článok 4 ods. 2

 

Článok 5 ods. 1

Článok 5 ods. 1

 

Článok 5 ods. 2

Článok 5 ods. 2

 

Článok 5 ods. 3

Článok 5 ods. 3

 

Článok 5 ods. 4

Článok 5 ods. 4

 

Článok 5 ods. 5

 

Článok 6 ods. 1

Článok 6 ods. 1

 

Článok 6 ods. 2

Článok 6 ods. 2

 

Článok 6 ods. 3

Článok 6 ods. 3

 

Článok 7 ods. 1

Článok 7 ods. 1

 

Článok 7 ods. 2

Článok 7 ods. 2

 

Článok 7 ods. 3

Článok 7 ods. 3

 

Článok 7 ods. 4

Článok 7 ods. 4 a 5

 

Článok 8 písm. a)

Článok 8 písm. a)

 

Článok 8 písm. b)

Článok 8 písm. b)

 

Článok 8 písm. c)

Článok 8 písm. c)

 

Článok 8 písm. d)

Článok 8 písm. d)

 

Článok 8 písm. e)

Článok 8 písm. e)

 

Článok 9 ods. 1

Článok 9 ods. 1 a 3

 

Článok 9 ods. 2

Článok 9 ods. 5

 

Článok 9 ods. 3

Článok 9 ods. 4

 

Článok 9 ods. 4

Článok 9 ods. 6

 

Článok 10 ods. 1

Článok 10 ods. 1

 

Článok 10 ods. 2

Článok 10 ods. 2

 

Článok 10 ods. 3

Článok 11 ods. 1

 

Článok 10 ods. 4

Článok 11 ods. 2

 

Článok 10 ods. 5

Článok 11 ods. 3

 

Článok 10 ods. 6

Článok 10 ods. 3 a článok 11 ods. 4

 

Článok 10a ods. 1

Článok 12 ods. 1

 

Článok 10a ods. 2

Článok 12 ods. 2

 

Článok 10a ods. 3

Článok 12 ods. 3

 

Článok 10a ods. 4

Článok 12 ods. 4

 

Článok 10a ods. 5

Článok 12 ods. 5

 

Článok 10a ods. 6

Článok 12 ods. 6

 

Článok 10a ods. 7

Článok 12 ods. 7

 

Článok 10a ods. 8

Článok 12 ods. 8 a 9

 

Článok 10b ods. 1

Článok 13 ods. 1

 

Článok 10b ods. 2

Článok 13 ods. 2

 

Článok 10b ods. 3

Článok 13 ods. 3

 

Článok 10b ods. 4

Článok 13 ods. 4

 

Článok 10b ods. 5

Článok 13 ods. 5

 

Článok 11

Článok 14

 

Článok 12

Článok 15

 

Článok 13 ods. 1

Článok 16 ods. 1

 

Článok 13 ods. 2

Článok 16 ods. 2

 

Článok 13 ods. 3

Článok 16 ods. 3

 

Článok 13 ods. 4

Článok 16 ods. 4

 

Článok 13 ods. 5

Článok 16 ods. 5

 

Článok 13 ods. 6

Článok 16 ods. 6

 

Článok 13 ods. 7

Článok 16 ods. 8

 

Článok 13 ods. 8

Článok 16 ods. 9

 

Článok 13 ods. 9

Článok 16 ods. 11

 

Článok 13 ods. 10

Článok 16 ods. 12

 

Článok 14 ods. 1

Článok 18 ods. 1, článok 19 ods. 1

 

Článok 14 ods. 2

Článok 18 ods. 2

 

Článok 14 ods. 3

Článok 19 ods. 4

 

Článok 14 ods. 4

Článok 18 ods. 3, článok 19 ods. 2

 

Článok 14 ods. 5

Článok 18 ods. 6, článok 19 ods. 3

 

Článok 14 ods. 6

Článok 18 ods. 8

 

Článok 14 ods. 7

Článok 18 ods. 9

 

Článok 15

 

Článok 16 ods. 1

Článok 21 ods. 1

 

Článok 16 ods. 2

Článok 21 ods. 2

 

Článok 16 ods. 3

 

Článok 17 ods. 1

Článok 22

 

Článok 17 ods. 2

 

Článok 18 ods. 1

Článok 23 ods. 1

 

Článok 18 ods. 2

Článok 23 ods. 2

 

Článok 18 ods. 3

Článok 23 ods. 4

 

Článok 19 ods. 1

Článok 24 ods. 1

 

Článok 19 ods. 2

Článok 24 ods. 3

 

Článok 19 ods. 3

Článok 24 ods. 4

 

Článok 19 ods. 4

Článok 25 ods. 2

 

Článok 19 ods. 5

Článok 25 ods. 3

 

Článok 19 ods. 6

Článok 25 ods. 4

 

Článok 19 ods. 7

Článok 25 ods. 5

 

Článok 19 ods. 8

Článok 25 ods. 6

 

Článok 19 ods. 9

Článok 24 ods. 6, článok 25 ods. 7

 

Článok 19 ods. 10

Článok 24 ods. 13, článok 24 ods. 14, článok 25 ods. 8

 

Článok 20

Článok 26

 

Článok 21 ods. 1

Článok 27 ods. 1

 

Článok 21 ods. 2

Článok 27 ods. 4

 

Článok 21 ods. 3

Článok 27 ods. 5

 

Článok 21 ods. 4

Článok 27 ods. 7

 

Článok 21 ods. 5

Článok 27 ods. 8

 

Článok 21 ods. 6

Článok 27 ods. 9

 

Článok 22 ods. 1

Článok 28 ods. 1

 

Článok 22 ods. 2

Článok 28 ods. 2

 

Článok 22 ods. 3

Článok 28 ods. 3

 

Článok 23 ods. 1

Článok 29 ods. 1

 

Článok 23 ods. 2

Článok 29 ods. 2

 

Článok 23 ods. 3

Článok 29 ods. 3

 

Článok 23 ods. 4

Článok 29 ods. 4

 

Článok 23 ods. 5

Článok 29 ods. 5

 

Článok 23 ods. 6

Článok 29 ods. 6

 

Článok 24 ods. 1

Článok 30 ods. 1

 

Článok 24 ods. 2

Článok 30 ods. 2

 

Článok 24 ods. 3

Článok 30 ods. 3

 

Článok 24 ods. 4

Článok 30 ods. 4

 

Článok 24 ods. 5

Článok 30 ods. 5

 

Článok 25 ods. 1

 

Článok 24

Článok 25 ods. 2

 

Článok 25 ods. 1

Článok 25 ods. 3

 

Článok 26 ods. 1 a 2

Článok 25 ods. 4

 

Článok 26 ods. 3

Článok 25 ods. 5

 

Článok 26 ods. 7

Článok 25 ods. 6

 

Článok 26 ods. 8

Článok 25 ods. 7

 

Článok 26 ods. 9

Článok 26 ods. 1

Článok 31 ods. 1

 

Článok 26 ods. 2

Článok 31 ods. 2 a 3

 

Článok 27 ods. 1

 

Článok 14 ods. 1 až 5

Článok 27 ods. 2

 

Článok 14 ods. 6

Článok 27 ods. 3

 

Článok 15 ods. 1 až 4

Článok 27 ods. 4

 

Článok 16

Článok 27 ods. 5

 

Článok 17 ods. 1

Článok 27 ods. 6

 

Článok 17 ods. 2

Článok 27 ods. 7

 

Článok 17 ods. 3

Článok 28 ods. 1

 

Článok 20 ods. 1

Článok 28 ods. 2

 

Článok 20 ods. 2

Článok 28 ods. 3

 

Článok 20 ods. 3

Článok 29 ods. 1

 

Článok 3 ods. 1, 2 a 3

Článok 29 ods. 2

 

Článok 4 ods. 1, 2 a 3

Článok 29 ods. 3

 

Článok 4 ods. 6

Článok 30 ods. 1

 

Článok 6 ods. 1 a 2

Článok 30 ods. 2

 

Článok 7 ods. 1

Článok 30 ods. 3

 

Článok 7 ods. 2

Článok 31 ods. 1

Článok 34 ods. 1

 

Článok 31 ods. 2

Článok 34 ods. 2

 

Článok 31 ods. 3

Článok 34 ods. 3

 

Článok 31 ods. 4

Článok 34 ods. 4

 

Článok 31 ods. 5

Článok 34 ods. 6

 

Článok 31 ods. 6

Článok 34 ods. 7

 

Článok 31 ods. 7

Článok 34 ods. 8 a 9

 

Článok 32 ods. 1

Článok 35 ods. 1

 

Článok 32 ods. 2

Článok 35 ods. 2

 

Článok 32 ods. 3

Článok 35 ods. 3

 

Článok 32 ods. 4

Článok 35 ods. 4

 

Článok 32 ods. 5

Článok 35 ods. 5

 

Článok 32 ods. 6

Článok 35 ods. 6

 

Článok 32 ods. 7

Článok 35 ods. 8

 

Článok 32 ods. 8

Článok 35 ods. 9

 

Článok 32 ods. 9

Článok 35 ods. 10

 

Článok 32 ods. 10

Článok 35 ods. 11 a 12

 

Článok 33 ods. 1

Článok 36 ods. 1

 

Článok 33 ods. 2

Článok 36 ods. 2

 

Článok 34 ods. 1

Článok 37 ods. 1

 

Článok 34 ods. 2

Článok 37 ods. 2-

 

Článok 34 ods. 3

 

Článok 35 ods. 1

Článok 38 ods. 1

 

Článok 35 ods. 2

Článok 38 ods. 2

 

Článok 36 ods. 1

Článok 44 ods. 1

 

Článok 36 ods. 2

Článok 44 ods. 2

 

Článok 36 ods. 3

Článok 44 ods. 3

 

Článok 36 ods. 4

Článok 44 ods. 4

 

Článok 36 ods. 5

Článok 44 ods. 5

 

Článok 36 ods. 6

Článok 44 ods. 6

 

Článok 37 ods. 1

Článok 45 ods. 1 a 8

 

Článok 37 ods. 2

Článok 45 ods. 7 druhý pododsek

 

Článok 38 ods. 1

Článok 46 ods. 1

 

Článok 38 ods. 2

Článok 46 ods. 2

 

Článok 38 ods. 3

Článok 46 ods. 3

 

Článok 39

Článok 47 ods. 1

 

Článok 40 ods. 1

Článok 51 ods. 1

 

Článok 40 ods. 2

Článok 51 ods. 2

 

Článok 40 ods. 3

Článok 51 ods. 3

 

Článok 40 ods. 4

Článok 51 ods. 4

 

Článok 40 ods. 5

Článok 51 ods. 5

 

Článok 40 ods. 6

Článok 51 ods. 6

 

Článok 41 ods. 1

Článok 52 ods. 1

 

Článok 41 ods. 2

Článok 52 ods. 2

 

Článok 42 ods. 1

Článok 53 ods. 1

 

Článok 42 ods. 2

Článok 53 ods. 2

 

Článok 42 ods. 3

Článok 53 ods. 3

 

Článok 42 ods. 4

Článok 53 ods. 4

 

Článok 42 ods. 5

Článok 53 ods. 5

 

Článok 42 ods. 6

Článok 53 ods. 6

 

Článok 42 ods. 7

Článok 53 ods. 7

 

Článok 43 ods. 1

Článok 54 ods. 1

 

Článok 43 ods. 2

Článok 54 ods. 2 a 3

 

Článok 44 ods. 1

 

Článok 3 ods. 1, 2 a 3

Článok 44 ods. 2

 

Článok 4 ods. 1, 2 a 3

Článok 44 ods. 3

 

Článok 4 ods. 6

Článok 45 ods. 1

 

Článok 6 ods. 1 a 2

Článok 45 ods. 2

 

Článok 7 ods. 1

Článok 45 ods. 3

 

Článok 7 ods. 2

Článok 46 ods. 1

Článok 55 ods. 1

 

Článok 46 ods. 2

Článok 55 ods. 2

 

Článok 47

Článok 56

 

Článok 48 ods. 1

Článok 67 ods. 1

 

Článok 48 ods. 2

Článok 67 ods. 2

 

Článok 48 ods. 3

Článok 67 ods. 3

 

Článok 49

Článok 68

 

Článok 50 ods. 1

Článok 69 ods. 1, článok 72 ods. 1

 

Článok 50 ods. 2

Článok 69 ods. 2

 

Článok 51 ods. 1

Článok 70 ods. 1 a 2

 

Článok 51 ods. 2

Článok 70 ods. 5

 

Článok 51 ods. 3

Článok 71 ods. 1

 

Článok 51 ods. 4

Článok 71 ods. 4

 

Článok 51 ods. 5

Článok 71 ods. 5

 

Článok 51 ods. 6

Článok 71 ods. 6

 

Článok 52 ods. 1

Článok 74 ods. 1

 

Článok 52 ods. 2

Článok 74 ods. 2

 

Článok 53 ods. 1

Článok 75 ods. 1

 

Článok 53 ods. 2

Článok 75 ods. 2

 

Článok 53 ods. 3

Článok 75 ods. 3

 

Článok 54 ods. 1

Článok 76 ods. 1

 

Článok 54 ods. 2

Článok 76 ods. 2

 

Článok 54 ods. 3

Článok 76 ods. 3

 

Článok 54 ods. 4

Článok 76 ods. 4

 

Článok 54 ods. 5

Článok 76 ods. 5

 

Článok 55 ods. 1

Článok 77 ods. 1

 

Článok 55 ods. 2

Článok 77 ods. 2

 

Článok 56 ods. 1

Článok 79 ods. 1

 

Článok 56 ods. 2

Článok 79 ods. 2

 

Článok 56 ods. 3

Článok 79 ods. 3

 

Článok 56 ods. 4

Článok 79 ods. 4

 

Článok 56 ods. 5

Článok 79 ods. 8

 

Článok 56 ods. 6

Článok 79 ods. 9

 

Článok 57 ods. 1

Článok 80 ods. 1

 

Článok 57 ods. 2

Článok 80 ods. 2

 

Článok 57 ods. 3

Článok 80 ods. 3 a 4

 

Článok 58 ods. 1

Článok 81 ods. 1

 

Článok 58 ods. 2

Článok 81 ods. 2

 

Článok 58 ods. 3

Článok 81 ods. 3

 

Článok 58 ods. 4

Článok 81 ods. 4

 

Článok 58 ods. 5

Článok 81 ods. 5

 

Článok 58a

Článok 82

 

Článok 59

Článok 83

 

Článok 60 ods. 1

Článok 84 ods. 1

 

Článok 60 ods. 2

Článok 84 ods. 2

 

Článok 60 ods. 3

Článok 84 ods. 3

 

Článok 60 ods. 4

Článok 84 ods. 4

 

Článok 61 ods. 1

Článok 85 ods. 1

 

Článok 61 ods. 2

Článok 85 ods. 2

 

Článok 62 ods. 1

Článok 86 ods. 1

 

Článok 62 ods. 2

Článok 86 ods. 2

 

Článok 62 ods. 3

Článok 86 ods. 3

 

Článok 62 ods. 4

Článok 86 ods. 4

 

Článok 62a ods. 1

Článok 87 ods. 1

 

Článok 62a ods. 2

Článok 87 ods. 2

 

Článok 63 ods. 1

Článok 88 ods. 1

 

Článok 63 ods. 2

Článok 88 ods. 2

 

Článok 64

Článok 64a

Článok 65

Článok 66

Článok 67

Článok 68

Článok 69

Článok 70

Článok 71

Článok 72

Článok 73

Príloha I

Príloha I

 

Príloha II

Príloha II