28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/1

(1)

Smernica Rady 93/7/EHS (2) bola podstatným spôsobom zmenená smernicami Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES (3) a 2001/38/ES (4). Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Vnútorný trh zahŕňa oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Podľa článku 36 ZFEÚ relevantné ustanovenia o voľnom pohybe tovaru nevylučujú zákazy ani obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru, odôvodnené ochranou národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu.

(3)

Za podmienok a v medziach stanovených článkom 36 ZFEÚ si členské štáty ponechávajú právo vymedziť svoje národné kultúrne bohatstvo a prijímať potrebné opatrenia na jeho ochranu. Napriek tomu Únia zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní spolupráce medzi členskými štátmi v záujme ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu, ku ktorému takéto národné kultúrne bohatstvo patrí.

(4)

Smernicou 93/7/EHS sa zaviedli opatrenia umožňujúce členským štátom zabezpečiť, aby sa na ich územie navrátili predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú označené ako národné kultúrne bohatstvo v zmysle článku 36 ZFEÚ, ktoré patria do spoločných kategórií predmetov kultúrnej hodnoty uvedených v prílohe k uvedenej smernici a ktoré boli vyvezené z ich územia v rozpore s vnútroštátnymi opatreniami alebo nariadením Rady (ES) č. 116/2009 (5). Uvedená smernica sa tiež vzťahovala na predmety kultúrnej hodnoty označené ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť verejných zbierok alebo inventárov cirkevných inštitúcií, ktoré nepatrili do týchto spoločných kategórií.

(5)

Smernicou 93/7/EHS sa medzi členskými štátmi ustanovila administratívna spolupráca pri riešení otázok týkajúcich sa ich národného kultúrneho bohatstva, a to v úzkom spojení s ich spoluprácou s Interpolom a inými príslušnými orgánmi v oblasti odcudzených umeleckých diel, pričom sa ohlasujú najmä stratené, odcudzené alebo nezákonne vyvezené predmety kultúrnej hodnoty, ktoré tvoria časť ich národného kultúrneho bohatstva a verejných zbierok.

(6)

Konanie ustanovené smernicou 93/7/EHS predstavovalo prvý krok pri nadviazaní spolupráce medzi členskými štátmi v tejto oblasti v rámci vnútorného trhu s cieľom ďalej rozvinúť vzájomné uznávanie príslušných vnútroštátnych právnych predpisov.

(7)

Nariadením (ES) č. 116/2009 sa spolu so smernicou 93/7/EHS zaviedol systém Únie na ochranu predmetov kultúrnej hodnoty členských štátov.

(8)

Cieľom smernice 93/7/EHS bolo zaručiť fyzické navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty členskému štátu, z ktorého územia boli tieto predmety nezákonne vyvezené, bez ohľadu na majetkové práva k takýmto predmetom. Z uplatňovania uvedenej smernice je však zrejmé, že systém na zabezpečenie navrátenia takýchto predmetov kultúrnej hodnoty má svoje obmedzenia. V správach o uplatňovaní uvedenej smernice sa poukazuje na jej zriedkavé uplatňovanie, a to najmä z dôvodu jej obmedzeného rozsahu pôsobnosti vyplývajúceho z podmienok stanovených v prílohe k uvedenej smernici, obmedzenej lehoty na uplatnenie nároku na navrátenie a nákladov spojených s navrátením.

(9)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa mal rozšíriť na všetky predmety kultúrnej hodnoty označené alebo vymedzené členským štátom podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu v zmysle článku 36 ZFEÚ. Táto smernica by sa teda mala vzťahovať na predmety historického, paleontologického, etnografického či numizmatického významu alebo vedeckej hodnoty, ak sú označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo, a to bez ohľadu na to, či sú súčasťou verejných alebo iných zbierok, alebo sú samostatnými predmetmi, a či pochádzajú zo zákonných, alebo neoprávnených vykopávok. Okrem toho by predmety kultúrnej hodnoty označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo nemali viac musieť patriť do určitých kategórií alebo spĺňať hraničné hodnoty týkajúce sa ich veku a/alebo finančnej hodnoty na to, aby spĺňali podmienky na navrátenie podľa tejto smernice.

(10)

V článku 36 ZFEÚ sa uznáva rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov ochrany národného kultúrneho bohatstva. V záujme posilnenia vzájomnej dôvery, ochoty spolupracovať a vzájomného porozumenia medzi členskými štátmi by sa mal v súvislosti s článkom 36 ZFEÚ vymedziť pojem „národné kultúrne bohatstvo“. Členské štáty by tiež mali uľahčovať navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty členskému štátu, z ktorého územia boli tieto predmety nezákonne vyvezené, bez ohľadu na dátum pristúpenia daného členského štátu a mali by zabezpečiť, aby pri navrátení týchto predmetov nevznikali neprimerané náklady. Členské štáty by mali mať možnosť vrátiť predmety kultúrnej hodnoty, ktoré nie sú označené alebo vymedzené ako národné kultúrne bohatstvo, pokiaľ rešpektujú príslušné ustanovenia ZFEÚ, ako aj predmety kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezené pred 1. januárom 1993.

(11)

Je potrebné zvýšiť administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa podporilo účinnejšie a jednotnejšie uplatňovanie tejto smernice. Preto by sa malo stanoviť, že ústredné orgány sú povinné navzájom efektívne spolupracovať a vymieňať si informácie o nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (Internal Market Information System – ďalej len „IMI“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (6). S cieľom zlepšiť vykonávanie tejto smernice by sa mal vytvoriť modul systému IMI, osobitne upravený pre predmety kultúrnej hodnoty. Taktiež je žiaduce, aby ostatné príslušné orgány členských štátov používali ten istý systém, pokiaľ je to vhodné.

(12)

S cieľom zaistiť ochranu osobných údajov by administratívna spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými orgánmi mala byť v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7), a pokiaľ sa využíva IMI, tak aj s pravidlami uvedenými v nariadení (EÚ) č. 1024/2012. Vymedzenia pojmov použité v smernici 95/46/ES a v nariadení (ES) č. 45/2001 (8) by sa mali uplatňovať aj na účely tejto smernice.

(13)

Dospelo sa k záveru, že lehota na overenie, či predmet kultúrnej hodnoty nájdený v inom členskom štáte predstavuje predmet kultúrnej hodnoty v zmysle smernice 93/7/EHS, je v praxi prikrátka. Mala by sa preto predĺžiť na šesť mesiacov. Dlhšia lehota by mala členským štátom umožniť prijať potrebné opatrenia na ochranu predmetu kultúrnej hodnoty a v prípade potreby zabrániť činnosti mariacej konanie o navrátení.

(14)

Lehota na uplatnenie nároku na navrátenie by sa tiež mala predĺžiť na tri roky odo dňa, keď sa členský štát, z ktorého územia bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený, dozvedel o mieste, kde sa predmet kultúrnej hodnoty nachádza, a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa. Predĺženie tejto lehoty by malo uľahčiť navrátenie a odrádzať od nezákonného vývozu národného kultúrneho bohatstva. V záujme jasnosti by bolo vhodné uviesť, že lehota na uplatnenie nároku na navrátenie začína plynúť odo dňa, keď bol informovaný ústredný orgán členského štátu, z ktorého územia bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený.

(15)

V smernici 93/7/EHS sa ustanovuje, že nárok na navrátenie nie je možné uplatniť po uplynutí 30 rokov odo dňa, keď bol predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezený z územia členského štátu. Ak však ide o predmety, ktoré tvoria časť verejných zbierok, a o predmety, ktoré patria do inventárov cirkevných inštitúcií v členských štátoch, v ktorých sa na ne vzťahujú osobitné úpravy na ich ochranu podľa vnútroštátneho práva, na uplatnenie nároku na navrátenie sa za určitých podmienok vzťahuje dlhšia lehota. Vzhľadom na skutočnosť, že členské štáty môžu mať podľa vnútroštátneho práva osobitné úpravy na ochranu v súvislosti s inými náboženskými inštitúciami ako cirkevnými inštitúciami, by sa táto smernica mala vzťahovať aj na tieto iné náboženské inštitúcie.

(16)

Rada vo svojich záveroch o predchádzaní trestnej činnosti v súvislosti s predmetmi kultúrnej hodnoty a boji proti nej, prijatými 13. a 14. decembra 2011, uznala, že je potrebné prijať opatrenia, ktorými sa zvýši efektívnosť predchádzania trestnej činnosti týkajúcej sa predmetov kultúrnej hodnoty a boja proti tomuto javu. Komisii odporučila, aby členským štátom poskytla podporu v záujme účinnej ochrany predmetov kultúrnej hodnoty s cieľom predchádzať nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty, bojovať proti nemu a prípadne presadzovať doplňujúce opatrenia. Rada okrem toho odporučila členským štátom, aby zvážili ratifikáciu Dohovoru Unesco o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovolenému dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov, podpísaného v Paríži 17. novembra 1970, a Dohovoru UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch, podpísaného v Ríme 24. júna 1995.

(17)

Je preto žiaduce zabezpečiť, aby všetky dotknuté subjekty na trhu preukázali pri transakciách s predmetmi kultúrnej hodnoty náležitú starostlivosť. Dôsledky nadobudnutia predmetu kultúrnej hodnoty nezákonného pôvodu budú naozaj odrádzajúce, len ak bude platba odškodnenia spojená s povinnosťou vlastníka preukázať, že postupoval s náležitou starostlivosťou. Preto v snahe dosiahnuť ciele Únie v oblasti predchádzania nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty a boja proti nemu, by sa v tejto smernici malo stanoviť, že na účely odškodnenia musí vlastník dokázať, že pri nadobúdaní predmetu postupoval s náležitou starostlivosťou.

(18)

Bolo by tiež užitočné, aby každá osoba, a najmä každý subjekt na trhu, mali ľahký prístup k verejným informáciám o predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré členské štáty označili alebo vymedzili ako národné kultúrne bohatstvo. Členské štáty by sa mali usilovať uľahčiť prístup k takýmto verejným informáciám.

(19)

S cieľom uľahčiť jednotný výklad pojmu náležitá starostlivosť by sa mal v tejto smernici stanoviť nevyčerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba zohľadniť pri určovaní toho, či vlastník pri nadobúdaní predmetu kultúrnej hodnoty postupoval s náležitou starostlivosťou.

(20)

Keďže cieľ tejto smernice, a to umožniť navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty označených alebo vymedzených ako národné kultúrne bohatstvo, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia členských štátov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(21)

Keďže sa úlohy výboru zriadeného nariadením (ES) č. 116/2009 stali bezpredmetné z dôvodu vypustenia prílohy k smernici 93/7/EHS, odkazy na uvedený výbor by sa mali preto vypustiť. V záujme zachovania platformy pre výmenu skúseností a osvedčených postupov pri vykonávaní tejto smernice v členských štátoch by však Komisia mala zriadiť expertnú skupinu zloženú z expertov z ústredných orgánov členských štátov zodpovedných za vykonávanie tejto smernice, ktorá by sa mala okrem iného zúčastňovať na procese prispôsobovania modulu systému IMI osobitne upraveného pre predmety kultúrnej hodnoty.

(22)

Keďže príloha k nariadeniu (EÚ) č. 1024/2012 obsahuje zoznam ustanovení týkajúcich sa administratívnej spolupráce v aktoch Únie, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom IMI, je potrebné uvedenú prílohu zmeniť a začleniť do nej túto smernicu.

(23)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva zo skorších smerníc.

(24)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v časti B prílohy I do vnútroštátneho práva,

1.

„predmet kultúrnej hodnoty“ je predmet, ktorý je pred jeho nezákonným vyvezením z územia členského štátu alebo po ňom označený alebo vymedzený daným členským štátom ako súčasť „národného kultúrneho bohatstva, ktoré má umeleckú, historickú alebo archeologickú hodnotu“ podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov v zmysle článku 36 ZFEÚ;

2.

„nezákonný vývoz z územia členského štátu“ je:

3.

„žiadajúci členský štát“ je členský štát, z ktorého územia sa predmet kultúrnej hodnoty nezákonne vyviezol;

4.

„požiadaný členský štát“ je členský štát, na ktorého území sa nachádza predmet kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia iného členského štátu;

5.

„navrátenie“ je fyzické navrátenie predmetu kultúrnej hodnoty na územie žiadajúceho členského štátu;

6.

„vlastník“ je osoba vykonávajúca faktickú moc nad predmetom kultúrnej hodnoty pre seba;

7.

„držiteľ“ je osoba vykonávajúca faktickú moc nad predmetom kultúrnej hodnoty pre tretie osoby;

8.

„verejné zbierky“ sú zbierky označené za verejné v súlade s právnymi predpismi členského štátu, ktoré sú vo vlastníctve tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu v rámci tohto členského štátu alebo inštitúcie, ktorá sa nachádza na území tohto členského štátu, pod podmienkou, že je takáto inštitúcia majetkom tohto členského štátu, miestneho alebo regionálneho orgánu alebo je ním z veľkej časti financovaná.

1.

na základe žiadosti žiadajúceho členského štátu pátrajú po špecifikovanom predmete kultúrnej hodnoty, ktorý bol nezákonne vyvezený z jeho územia, a totožnosti jeho vlastníka a/alebo držiteľa. Žiadosť musí obsahovať všetky informácie potrebné na uľahčenie pátrania, najmä údaj o skutočnom alebo predpokladanom mieste výskytu predmetu;

2.

oznamujú dotknutým členským štátom, keď sa na ich vlastnom území nájde predmet kultúrnej hodnoty, o ktorom sa možno odôvodnene domnievať, že bol nezákonne vyvezený z územia iného členského štátu;

3.

umožňujú príslušným orgánom žiadajúceho štátu kontrolovať, či je dotknutý predmet predmetom kultúrnej hodnoty, pokiaľ sa kontrola vykoná do šiestich mesiacov od oznámenia ustanoveného v bode 2. Ak sa kontrola nevykoná v stanovenej lehote, body 4 a 5 sa prestanú uplatňovať;

4.

prijímajú v spolupráci s dotknutým členským štátom všetky potrebné opatrenia na fyzické uchovávanie predmetu kultúrnej hodnoty;

5.

prostredníctvom potrebných predbežných opatrení zabraňujú činnosti mariacej konanie o navrátení;

6.

konajú ako sprostredkovateľ medzi vlastníkom a/alebo držiteľom a žiadajúcim členským štátom v súvislosti s navrátením. Na tento účel môžu príslušné organy požiadaného členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 6, najprv uľahčiť vykonanie arbitrážneho konania v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadaného členského štátu, pokiaľ na to žiadajúci členský štát a vlastník alebo držiteľ udelia svoj oficiálny súhlas.

a)

dokument opisujúci predmet, ktorý je predmetom žiadosti a v ktorom sa uvádza, že ide o predmet kultúrnej hodnoty;

b)

vyhlásenie príslušných organov žiadajúceho členského štátu, že predmet kultúrnej hodnoty bol nezákonne vyvezený z jeho územia.

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/11

(1)

Voľný pohyb pracovníkov, sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby patria k základným zásadám vnútorného trhu v Únii zakotveným v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Vykonávanie uvedených zásad Únia ďalej rozvíja s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre podniky a dodržiavanie práv pracovníkov.

(2)

Sloboda poskytovať služby zahŕňa právo podnikov poskytovať služby v inom členskom štáte, do ktorého môžu dočasne vyslať svojich pracovníkov, aby tu poskytovali tieto služby. Na účel vyslania pracovníkov je nevyhnutné odlišovať túto slobodu od voľného pohybu pracovníkov, ktorým sa každému občanovi udeľuje právo slobodne sa presťahovať do iného členského štátu za prácou a usadiť sa tam na tento účel a ktorý ich chráni pred diskrimináciou, pokiaľ ide o zamestnanie, odmeňovanie a ostatné pracovné podmienky v porovnaní so štátnymi príslušníkmi daného členského štátu.

(3)

S ohľadom na pracovníkov dočasne vyslaných na účely poskytovania služieb v inom členskom štáte ako v tom, kde bežne vykonávajú svoju prácu, sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (4) stanovuje základ jasne definovaných pracovných podmienok, ktoré musí dodržiavať poskytovateľ služieb v členskom štáte, do ktorého sa vysielanie uskutočňuje, aby príslušným pracovníkom zabezpečil minimálnu ochranu.

(4)

Všetky opatrenia zavedené touto smernicou by mali byť odôvodnené a primerané, aby nevytvárali administratívnu záťaž a neobmedzovali potenciál podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať nové pracovné miesta, pričom by mali zároveň chrániť vyslaných pracovníkov.

(5)

Aby sa zabezpečil súlad so smernicou 96/71/ES bez toho, aby došlo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu poskytovateľov služieb, je nevyhnutné, aby sa skutkové okolnosti uvedené v ustanoveniach o identifikácii skutočného vysielania a predchádzaní zneužívaniu a obchádzaniu tejto smernice považovali za orientačné a neúplné. Nemala by predovšetkým existovať požiadavka, aby bola v každom prípade vyslania splnená každá z týchto skutkových okolností.

(6)

Bez ohľadu na skutočnosť, že posúdenie orientačných skutkových okolností sa prispôsobí každému osobitnému prípadu, pričom sa zohľadnia osobitosti situácie, situácie, ktoré predstavujú rovnaké skutkové okolnosti by nemali viesť k rôznemu právnemu posúdeniu alebo hodnoteniu príslušných orgánov v rôznych členských štátoch.

(7)

Aby sa predišlo a zabránilo zneužívaniu a obchádzaniu platných predpisov zo strany podnikov formou nečestného alebo podvodného využívania slobody poskytovať služby zakotvenej v ZFEÚ a/alebo uplatňovania smernice 96/71/ES, ako aj v záujme boja proti takémuto konaniu, by sa malo zlepšiť uplatňovanie pojmu vyslanie a jeho monitorovanie a na úrovni Únie by sa mali stanoviť jednotnejšie skutkové okolnosti, ktoré by uľahčili spoločný výklad.

(8)

Preto je potrebné, aby základné faktické prvky charakterizujúce dočasnú povahu vlastnú pojmu vysielanie a podmienku, že zamestnávateľ je skutočne usadený v členskom štáte, z ktorého sa vysielanie uskutočňuje, posudzoval príslušný orgán hostiteľského členského štátu a v prípade potreby v úzkej spolupráci s členským štátom usadenia.

(9)

Pri posudzovaní veľkosti obratu realizovaného podnikom v členskom štáte usadenia na určenie toho, či tento podnik skutočne vykonáva iné podstatné činnosti, než čisto vnútorné riadenie a/alebo administratívne činnosti, by príslušné orgány mali zohľadňovať rozdiely v kúpnej sile mien.

(10)

Prvky stanovené v tejto smernici týkajúce sa vykonávania a monitorovania vysielania môžu tiež pomôcť príslušným orgánom pri identifikácii pracovníkov, ktorí sú fiktívne označení za samostatne zárobkovo činné osoby. Podľa smernice 96/71/ES je príslušné vymedzenie pojmu pracovník to, ktoré sa uplatňuje v zmysle právnych predpisov členského štátu, do ktorého je pracovník vyslaný. Ďalšie objasnenie a zlepšenie monitorovania vysielania zo strany príslušných orgánov by zvýšilo právnu istotu a poskytlo užitočný nástroj prispievajúci k účinnému boju proti falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, a zabezpečeniu toho, aby vyslaní pracovníci neboli falošne deklarovaní ako samostatne zárobkovo činné osoby, a tým by pomohlo predchádzaniu, vyhýbaniu sa a boju proti zneužívaniu uplatniteľných predpisov.

(11)

V prípade, ak nejde o stav skutočného vyslania a vzniká konflikt zákonov, by sa mali primerane zohľadňovať ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (5) („Rím I“) alebo Rímsky dohovor (6), ktoré sú zamerané na zabezpečenie toho, aby zamestnanci neboli zbavení ochrany, ktorú im poskytujú ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou alebo od ktorých sa možno odchýliť len v ich prospech. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby existovali ustanovenia na dostatočnú ochranu pracovníkov, ktorí nie sú skutočne vyslaní.

(12)

Neexistencia potvrdenia o uplatniteľných právnych predpisov sociálneho zabezpečenia uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (7) môže byť známkou toho, že situácia by nemala byť charakterizovaná ako dočasné vyslanie do iného členského štátu ako toho, v ktorom dotknutý pracovník zvyčajne pracuje v rámci poskytovania služieb.

(13)

Rovnako ako v prípade smernice 96/71/ES, ani touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (8).

(14)

V ZFEÚ sa výslovne uznáva rešpektovanie rozmanitosti vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov, ako aj autonómia sociálnych partnerov.

(15)

V mnohých členských štátoch zohrávajú sociálni partneri dôležitú úlohu pri vysielaní pracovníkov na účely poskytovania služieb, keďže môžu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou alternatívne alebo súbežne stanoviť rozličné úrovne platných minimálnych mzdových taríf. Sociálni partneri by mali komunikovať a informovať o týchto úrovniach.

(16)

Primerané a účinné vykonávanie a presadzovanie sú kľúčovými prvkami pri ochrane práv vyslaných pracovníkov a pri zabezpečovaní rovnakých podmienok pre poskytovateľov služieb, zatiaľ čo nedostatočné presadzovanie oslabuje účinnosť predpisov Únie uplatniteľných v tejto oblasti. Preto je nevyhnutná úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi, a v prípade potreby regionálnymi a miestnymi orgánmi bez toho, aby sa v tejto súvislosti zanedbala dôležitá úloha inšpektorátov práce a sociálnych partnerov. V tomto ohľade je základom vzájomná dôvera, duch spolupráce, trvalý dialóg a vzájomné porozumenie.

(17)

Účinné postupy monitorovania v členských štátoch majú nezastupiteľný význam pre presadzovanie smernice 96/71/ES a tejto smernice a mali by sa preto zaviesť v celej Únii.

(18)

Ťažkosti v prístupe k informáciám o pracovných podmienkach sú často dôvodom, pre ktorý poskytovatelia služieb nedodržiavajú pravidlá. Členské štáty by mali preto zabezpečiť, aby boli takéto informácie všeobecne prístupné, nespoplatnené a aby k nim bol zabezpečený účinný prístup, a to nielen poskytovateľom služieb z iných členských štátov, ale aj príslušným vyslaným pracovníkom.

(19)

Ak sú pracovné podmienky stanovené v kolektívnych zmluvách, ktoré boli vyhlásené za všeobecne platné, členské štáty by mali zabezpečiť, s dodržaním autonómie sociálnych partnerov, aby boli tieto kolektívne zmluvy všeobecne dostupné prístupným a transparentným spôsobom.

(20)

Aby sa zlepšil prístup k informáciám, v členských štátoch by sa mal určiť jediný zdroj informácií. Každý členský štát by mal v súlade s normami týkajúcimi sa dostupnosti webových stránok zriadiť jednotnú oficiálnu vnútroštátnu webovú stránku, ako aj ďalšie vhodné komunikačné prostriedky. Jednotná oficiálna vnútroštátna webová stránka by mala ako minimum, byť vo forme internetového portálu a mala by slúžiť ako brána alebo hlavný vstupný bod a mala by poskytovať jasne a presne odkazy na relevantné zdroje informácií, ako aj stručné informácie o obsahu internetových stránok a uvedených odkazoch. Takéto webové stránky by mali zahŕňať najmä všetky webové stránky zriadené v súlade s právnymi predpismi Únie na účely propagácie podnikania a/alebo rozvoja cezhraničného poskytovania služieb. Hostiteľské členské štáty by mali poskytovať informácie o obdobiach stanovených v ich vnútroštátnom práve, počas ktorých musia poskytovatelia služieb uchovávať dokumenty po období vyslania.

(21)

Vyslaní pracovníci by mali mať právo získať od hostiteľského členského štátu všeobecné informácie o vnútroštátnom práve a/alebo praxi, ktoré sa nich uplatňujú.

(22)

Administratívna spolupráca a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi by mali byť v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (9) a v súlade s vnútroštátnymi predpismi o ochrane údajov na vykonávanie právnych predpisov Únie. So zreteľom na administratívnu spoluprácu prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „IMI“), by mala byť tiež v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (10) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (11).

(23)

S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie hmotnoprávnych pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok, ktoré sa majú dodržiavať v súvislosti s vyslanými pracovníkmi, a monitorovať ich dodržiavanie, by členské štáty mali uplatňovať len určité administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia voči podnikom, ktoré vysielajú pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie možno takéto požiadavky a opatrenia odôvodniť naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, ktoré zahŕňajú účinnú ochranu práv pracovníkov, a to za predpokladu, že sú primerané na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa a neprekračujú rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. Takéto požiadavky a opatrenia sa môžu uložiť len za predpokladu, že príslušné orgány nemôžu vykonávať svoju dozornú úlohu účinne bez požadovaných informácií a/alebo ak by menej reštriktívne opatrenia nezabezpečili dosiahnutie cieľov vnútroštátnych kontrolných opatrení, ktoré sa pokladajú za nevyhnutné.

(24)

Poskytovateľ služieb by mal zabezpečiť, aby totožnosť vyslaných pracovníkov uvedených vo vyhlásení poskytovateľa služieb s cieľom umožniť faktickú kontrolu na pracovisku, bola overiteľná príslušnými orgánmi počas obdobia trvania vyslania.

(25)

Poskytovateľ služieb usadený v inom členskom štáte by mal informovať príslušné orgány v hostiteľskom členskom štáte bez zbytočného odkladu o akýchkoľvek významných zmenách informácií uvedených vo vyhlásení poskytovateľa služieb na umožnenie faktických kontrol na pracovisku.

(26)

Povinnosť oznamovať administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia Komisie by nemala predstavovať proces udeľovania povolenia ex ante.

(27)

Na účely zabezpečenia lepšieho a jednotnejšieho uplatňovania smernice 96/71/ES, ako aj jej presadzovania v praxi, a aby sa v najvyššej možnej miere zredukovali rozdiely v úrovni uplatňovania a presadzovania v Únii, členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na ich území vykonávali účinné a primerané inšpekcie, a tak prispieť okrem iného k boju proti nelegálnej práci v kontexte vysielania, tiež pri zohľadnení iných zákonných iniciatív na lepšie riešenie tejto otázky.

(28)

Členské štáty by mali v prípade potreby poskytovať v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou podniku, v ktorom sa vykonala inšpekcia, dokument vystavený v nadväznosti na inšpekciu alebo kontrolu.

(29)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatočný počet pracovníkov so zručnosťami a kvalifikáciami potrebnými na to, aby boli inšpekcie efektívne a aby bolo možné bez zbytočného odkladu reagovať na žiadosti o informácie, ako je stanovené v tejto smernici, hostiteľského členského štátu alebo členského štátu usadenia.

(30)

Inšpektoráty práce, sociálni partneri a iné monitorovacie subjekty sú v tomto ohľade najdôležitejšie a mali by aj naďalej zohrávať túto rozhodujúcu úlohu.

(31)

S cieľom flexibilne pristupovať k rozmanitosti trhov práce a systémov pracovnoprávnych vzťahov môžu niektoré pracovné podmienky vyslaných pracovníkov výnimočne monitorovať aj sociálni partneri a/alebo iní účastníci a/alebo subjekty za predpokladu, že príslušným osobám ponúkajú rovnocennú úroveň ochrany a že uvedené monitorovanie vykonávajú nediskriminačným a objektívnym spôsobom.

(32)

Subjekty vykonávajúce inšpekcie a iné príslušné subjekty členských štátov, ktorých činnosť je zameraná na monitorovanie a presadzovanie, by mali spolupracovať a vymieňať si informácie, ako sa stanovuje v príslušnom práve, s cieľom overovať dodržiavanie predpisov uplatniteľných na vyslaných pracovníkov.

(33)

Členské štáty sa vyzývajú konkrétne k tomu, aby zaujali integrovanejší prístup k inšpekciám práce. Rovnako by sa mala preskúmať potreba vyvinutia spoločných noriem s cieľom zaviesť porovnateľné metódy, postupy a minimálne normy na úrovni Únie. Vytvorenie spoločných noriem by však nemalo členským štátom brániť v ich úsilí účinne bojovať proti nelegálnej práci.

(34)

V záujme uľahčenia presadzovania smernice 96/71/ES a zabezpečenia jej účinnejšieho uplatňovania by sa mal zaviesť účinný mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu vyslaní pracovníci podávať sťažnosti alebo sa zúčastniť konania buď priamo, alebo s ich súhlasom prostredníctvom príslušnej určenej tretej strany, ktorou je napríklad odborová organizácia alebo iné združenie ako aj spoločné inštitúcie sociálnych partnerov. Tým by nemali byť dotknuté vnútroštátne procesné pravidlá týkajúce sa zastupovania a obhajoby na súdoch a právomoci a iné práva odborových organizácií a iných zástupcov zamestnancov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.

(35)

S cieľom zabezpečiť, aby sa vyslaným pracovníkom zaplatila riadna mzda, a za predpokladu, že osobitné príplatky súvisiace s vyslaním sa pokladajú za súčasť minimálnych mzdových taríf, by sa takéto príplatky mali strhnúť zo mzdy len vtedy, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch, kolektívnych zmluvách a/alebo ak je to praxou hostiteľského členského štátu.

(36)

Dodržiavanie uplatniteľných pravidiel v oblasti vysielania pracovníkov v praxi a účinná ochrana práv pracovníkov v tejto súvislosti sú predmetom osobitného záujmu v subdodávateľských reťazcoch a mali by sa zabezpečiť prostredníctvom primeraných opatrení v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo postupmi a v súlade s právom Únie. K takýmto opatreniam môže patriť dobrovoľné zavedenie mechanizmu priamej subdodávateľskej zodpovednosti po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi, a to dodatočne k zodpovednosti zamestnávateľa alebo namiesto nej, pokiaľ ide o akékoľvek nevyplatené čisté mzdy zodpovedajúce minimálnym mzdovým tarifám a/alebo príspevkom, ktoré sa majú vyplatiť do spoločných fondov alebo inštitúciám sociálnych partnerov, ktoré sú upravené zákonom alebo kolektívnymi zmluvami, pokiaľ sa na ne vzťahuje článok 3 ods. 1 smernice 96/71/ES. Členské štáty však môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť na nediskriminačnom a proporcionálnom základe prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť nad rámec uvedených postupov.

(37)

Členské štáty, ktoré zaviedli opatrenia na zabezpečenie súladu s platnými pravidlami v subdodávateľských reťazcoch, by mali mať možnosť stanoviť, že (sub)dodávateľ by nemal niesť zodpovednosť pri špecifických okolnostiach alebo že zodpovednosť môže byť obmedzená v prípadoch, keď uvedený (sub)dodávateľ prijal povinnosti náležitej starostlivosti. Tieto opatrenia by sa mali vymedziť vo vnútroštátnom práve, pričom by sa mali zohľadniť špecifické podmienky v dotknutom členskom štáte, a môžu zahŕňať okrem iného opatrenia, ktoré prijal dodávateľ v súvislosti s dokumentáciou súladu s administratívnymi požiadavkami a kontrolnými opatreniami s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie dodržiavania platných predpisov o vysielaní pracovníkov.

(38)

Keďže členské štáty majú naďalej mnohé ťažkosti pri vymáhaní cezhraničných administratívnych sankcií a/alebo pokút, je potrebné sa zamerať na vzájomné uznávanie administratívnych sankcií a/alebo pokút.

(39)

Rozdiely medzi systémami vymáhania uložených administratívnych sankcií a/alebo pokút v cezhraničných situáciách v členských štátov ohrozujú riadne fungovanie vnútorného trhu a môžu sťažiť, ak nie znemožniť snahu o zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany vyslaných pracovníkov v celej Únii.

(40)

Účinné presadzovanie hmotnoprávnych predpisov o vysielaní pracovníkov na účely poskytovania služieb by sa malo zabezpečiť osobitnými opatreniami zameranými na cezhraničné presadzovanie uložených peňažných administratívnych sankcií a/alebo pokút. Aproximácia právnych predpisov členských štátov v tejto oblasti je preto základným predpokladom na zabezpečenie vyššej, rovnocennejšej a porovnateľnejšej ochrany nevyhnutnej na riadne fungovanie vnútorného trhu.

(41)

Prijatím spoločných pravidiel, ktoré stanovujú poskytovanie vzájomnej pomoci a podpory pri presadzovaní opatrení a uhrádzaní súvisiacich nákladov, ako aj prijatím jednotných požiadaviek na oznamovanie rozhodnutí týkajúcich sa uložených administratívnych sankcií a/alebo pokút za nedodržanie smernice 96/71/ES, ako aj tejto smernice, by sa malo vyriešiť viacero praktických problémov pri cezhraničnom presadzovaní takýchto rozhodnutí a malo by sa zabezpečiť lepšie oznamovanie a presadzovanie takýchto rozhodnutí vydaných iným členským štátom.

(42)

Ak sa zistí, že poskytovateľ služieb nie je v skutočnosti usadený v členskom štáte usadenia alebo že adresa alebo iné údaje o spoločnosti sú falošné, príslušné orgány by nemali konanie zastaviť z formálnych dôvodov, ale danú vec ďalej prešetriť a pokúsiť sa zistiť totožnosť fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za príslušné vyslanie.

(43)

Uznávanie rozhodnutí, ktorými sa ukladá administratívna sankcia a/alebo pokuta, a žiadosti o vymáhanie takejto sankcie a/alebo pokuty by sa mali zakladať na zásade vzájomnej dôvery. Dôvody neuznania alebo zamietnutia vymáhania administratívnej sankcie a/alebo pokuty by sa preto mali obmedziť na najnutnejšie minimum.

(44)

Zavedenie jednotnejších pravidiel v súvislosti s cezhraničným vymáhaním administratívnych sankcií a/alebo pokút a potrebu väčšieho počtu spoločných kritérií pre účinnejšie následné postupy v prípade nezaplatenia pokút, by nemali mať žiadny vplyv na právomoci členských štátov rozhodovať o svojich systémoch sankcií a pokút alebo opatrení na ich vymáhanie, ktoré majú k dispozícii vo svojom vnútroštátnom práve. Preto sa nástroj umožňujúci vymáhanie alebo uplatňovanie takýchto sankcií a/alebo pokút môže podľa potreby a s ohľadom na vnútroštátne právo a/alebo postupy dožiadaného členského štátu doplniť a sprevádzať alebo nahradiť titulom umožňujúcim jeho vymáhanie alebo uplatňovanie v dožiadanom členskom štáte.

(45)

Jednotnejšie pravidlá by nemali mať účinok zmeny alebo úpravy povinnosti dodržiavať základné práva a slobody obžalovaných, ako aj základné právne zásady, ktoré sa na nich vzťahujú, zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ako je napríklad právo na vypočutie, právo na účinný prostriedok nápravy, právo na spravodlivý proces alebo zásada ne bis in idem.

(46)

Cieľom tejto smernice nie je zavedenie harmonizovaných pravidiel pre súdnu spoluprácu, súdnu právomoc alebo uznávanie a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných záležitostiach, ani úprava platných právnych predpisov.

(47)

Členské štáty by mali v prípade nesplnenia povinností stanovených v tejto smernici prijať vhodné opatrenia vrátane administratívnych a súdnych postupov a mali by ustanoviť účinné, odrádzajúce a primerané sankcie za akékoľvek porušenia povinností podľa tejto smernice.

(48)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, konkrétne ochranu osobných údajov (článok 8), slobodnú voľbu povolania a právo na prácu (článok 15), slobodu podnikania (článok 16), právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie (článok 28), spravodlivé a primerané pracovné podmienky (článok 31), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47), prezumpcia neviny a právo na obhajobu (článok 48) a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný dvakrát za ten istý trestný čin (ne bis in idem) (článok 50) a musia sa vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(49)

Aby bolo možné lepšie a jednotnejšie uplatňovať smernicu 96/71/ES, je vhodné stanoviť systém elektronickej výmeny informácií, ktorým sa uľahčí administratívna spolupráca, a príslušné orgány by mali v čo najväčšej miere využívať systém IMI. Tým by sa však nemalo zabrániť uplatňovaniu existujúcich a budúcich bilaterálnych zmlúv alebo dohôd týkajúcich sa administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci.

(50)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanoviť spoločný rámec súboru vhodných ustanovení, opatrení a kontrolných mechanizmov potrebných pre lepšie a jednotnejšie vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie smernice 96/71/ES v praxi, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(51)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a stanovisko poskytol 19. júla 2012 (12),

a)

„príslušný orgán“ je orgán alebo subjekt, medzi ktoré môže patriť styčný(-é) úrad(-y) uvedený(-é) v článku 4 smernice 96/71/ES, určený členským štátom, aby vykonával funkcie stanovené v smernici 96/71/ES a tejto smernici;

b)

„žiadajúci orgán“ je príslušný orgán členského štátu, ktorý žiada o pomoc, informácie, oznámenie skutočností alebo vymáhanie sankcie a/alebo pokuty uvedenej v kapitole VI;

c)

„dožiadaný orgán“ je príslušný orgán členského štátu, ktorému je určená žiadosť o pomoc, informácie, oznámenie skutočností alebo vymáhanie sankcie a/alebo pokuty podľa kapitoly VI.

a)

miesto, v ktorom má podnik registrované sídlo a správu, v ktorom využíva kancelárske priestory, v ktorom platí dane a príspevky do systému sociálneho zabezpečenia a v ktorom má prípadne v súlade s vnútroštátnymi právom povolenie vykonávať profesijnú činnosť alebo v ktorom je registrovaným členom obchodnej komory alebo profesijného subjektu;

b)

miesto, na ktorom sa prijímajú vyslaní pracovníci, a miesto, z ktorého sú vysielaní;

c)

právo uplatniteľné na zmluvy, ktoré podnik uzatvára so svojimi zamestnancami na jednej strane a so svojimi klientmi na strane druhej;

d)

miesto, v ktorom podnik vykonáva svoju hlavnú podnikateľskú činnosť a v ktorom zamestnáva administratívnych pracovníkov;

e)

počet zrealizovaných zmlúv a/alebo výška obratu uskutočneného v členskom štáte, v ktorom je podnik usadený, s ohľadom na osobitnú situáciu o. i. novozaložených podnikov a MSP.

a)

práca sa vykonáva po obmedzený čas v inom členskom štáte;

b)

dátum začiatku vyslania;

c)

pracovník sa vysiela do iného členského štátu, než je členský štát, v ktorom alebo z ktorého vyslaný zamestnanec obvykle vykonáva svoju prácu podľa nariadenia (ES) č. 593/2008 (Rím I) a/alebo Rímskeho dohovoru;

d)

vyslaný pracovník sa po ukončení práce alebo poskytovania služieb, na účely ktorých bol vyslaný, vracia do členského štátu, z ktorého je vyslaný, alebo má v tomto členskom štáte pokračovať v práci;

e)

povaha činností;

f)

skutočnosť, či dopravu, stravu alebo ubytovanie poskytuje alebo náklady na ne prepláca zamestnávateľ, ktorý pracovníka vysiela, a ak áno, akým spôsobom sa poskytuje alebo akou metódou sa preplácajú náklady;

g)

všetky predchádzajúce obdobia, počas ktorých bolo pracovné miesto predtým obsadené tým istým alebo iným (vyslaným) pracovníkom.

a)

na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke a inými vhodnými prostriedkami podrobne a užívateľsky ústretovým spôsobom a v prístupnom formáte zrozumiteľne uvedú, ktoré pracovné podmienky a/alebo časti ich vnútroštátneho a/alebo regionálneho práva sa majú uplatňovať na pracovníkov vyslaných na ich územie;

b)

prijímajú potrebné opatrenia s cieľom všeobecne sprístupniť na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami informácie o tom, ktoré kolektívne zmluvy sú uplatniteľné a na koho sú uplatniteľné a aké pracovné podmienky musia uplatňovať poskytovatelia služieb z iných členských štátov v súlade so smernicou 96/71/ES vrátane, ak je to možné, odkazov na existujúce webové stránky a iné kontaktné miesta, najmä na príslušných sociálnych partnerov;

c)

tieto informácie sprístupňujú pracovníkom a poskytovateľom služieb bezplatne v úradnom jazyku (úradných jazykoch) hostiteľského členského štátu a v najvýznamnejších jazykoch, pri zohľadnení požiadaviek na svojom pracovnom trhu, pričom voľba zostáva na hostiteľskom členskom štáte. Uvedené informácie sa sprístupňujú, pokiaľ možno, vo forme letáku, v ktorom sa uvádzajú základné uplatniteľné pracovné podmienky, vrátane popisu postupu podávania sťažností a na základe žiadosti vo formátoch, ktoré sú prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím; ďalšie podrobné informácie o pracovných a sociálnych podmienkach uplatniteľných na vyslaných pracovníkov vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa jednoducho a zdarma sprístupnia;

d)

zlepšujú prístupnosť a zrozumiteľnosť relevantných informácií, najmä informácií poskytovaných na jednotnej oficiálnej vnútroštátnej webovej stránke uvedenej v písmene a);

e)

určujú kontaktnú osobu v rámci styčného úradu, ktorá je poverená vybavovaním žiadostí o informácie;

f)

aktualizujú informácie uvedené v prehľadoch o jednotlivých krajinách.

a)

v naliehavých prípadoch vyžadujúcich si nahliadnutie do registrov, ako napríklad potvrdenia registrácie DPH na účel overenia usadenia sa v inom členskom štáte: čo najskôr a najviac do dvoch pracovných dní od prijatia žiadosti.

V žiadosti sa jasne uvedie dôvod naliehavosti vrátane určitých podrobností, ktoré odôvodňujú túto naliehavosť;

b)

v prípade všetkých ostatných žiadostí o informácie, najviac do 25 pracovných dní od prijatia žiadosti, pokiaľ sa vzájomnou dohodou medzi členskými štátmi neodsúhlasí kratšia lehota.

a)

povinnosť poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte, aby pred zodpovednými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uskutočnil najneskôr v čase začatia poskytovania služieb jednoduché vyhlásenie v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov hostiteľského členského štátu alebo v inom jazyku alebo iných jazykoch akceptovaných hostiteľským členským štátom, obsahujúce príslušné informácie potrebné na umožnenie faktických kontrol na pracovisku, a to vrátane:

b)

povinnosť počas celého obdobia vyslania uchovávať alebo sprístupniť a/alebo uchovávať v papierovej alebo elektronickej podobe kópie pracovnej zmluvy alebo rovnocenného dokladu v zmysle smernice Rady 91/533/EHS (13) vrátane, ak je to vhodné alebo relevantné, doplňujúcich informácií uvedených v článku 4 uvedenej smernice, výplatných pások, pracovných výkazov s údajom o začiatku, konci a trvaní denného pracovného času a potvrdenia výplaty miezd alebo kópie rovnocenných dokumentov, a to na prístupnom a jasne identifikovanom mieste na jeho území, ako je napríklad pracovisko alebo stavenisko, alebo v prípade mobilných pracovníkov v odvetví dopravy na prevádzkovej základni alebo vo vozidle, prostredníctvom ktorého sa poskytuje služba;

c)

povinnosť doručiť po období vyslania v primeranom čase na žiadosť orgánov hostiteľského členského štátu dokumenty uvedené v písmene b);

d)

povinnosť poskytnúť preklad dokumentov uvedených v písmene b) do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov hostiteľského členského štátu alebo do iného jazyka alebo iných jazykov akceptovaných hostiteľským členským štátom;

e)

povinnosť určiť osobu, ktorá bude spolupracovať s príslušnými orgánmi v hostiteľskom členskom štáte, v ktorom sa služby poskytujú, a ktorá bude podľa potreby zasielať a prijímať dokumenty a/alebo oznámenia;

f)

povinnosť určiť v prípade potreby kontaktnú osobu konajúcu ako zástupca, prostredníctvom ktorej sa príslušní sociálni partneri budú usilovať presvedčiť poskytovateľa služieb, aby sa zapojil do kolektívneho vyjednávania v rámci hostiteľského členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou, a to počas obdobia poskytovania služieb. Môže ísť o inú osobu, ako je osoba uvedená v písmene e), a táto osoba nemusí byť prítomná v hostiteľskom členskom štáte, ale musí byť dostupná na základe racionálnej a odôvodnenej žiadosti.

a)

vnútroštátne pravidlá týkajúce sa termínov alebo lehôt na podávanie podnetov na začatie podobných konaní, za podmienky, že sa nepovažujú za schopné v podstate znemožniť alebo neprimeranie sťažiť vykonávanie týchto práv;

b)

iné právomoci a kolektívne práva sociálnych partnerov, prípadne zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov podľa vnútroštátneho práva a/alebo praxe;

c)

vnútroštátne procesnoprávne pravidlá týkajúce sa zastupovania a obhajoby pred súdmi.

a)

všetkých nevyplatených čistých odmien, ktoré sa im mali vyplatiť na základe uplatniteľných pracovných podmienok podľa článku 3 smernice 96/71/ES;

b)

všetkých doplatkov alebo vrátenia daní alebo príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia neoprávnene zrazených z ich miezd;

c)

náhrad nákladov na ubytovanie, ktoré im bolo zabezpečené zamestnávateľom, ktoré boli vzhľadom na čistú mzdu alebo kvalitu ubytovania neprimerane vysoké a ktoré boli zrazené alebo odpočítané z miezd;

d)

prípadne splatné príspevky zamestnávateľa do spoločných fondov alebo inštitúciám sociálnych partnerov, ktoré boli neoprávnene zrazené z ich miezd.

a)

vymáha administratívne sankcie a/alebo pokuty, ktoré boli uložené v súlade s právnymi predpismi a postupmi žiadajúceho členského štátu príslušnými orgánmi alebo potvrdené správnym alebo súdnym orgánom, alebo prípadne pracovnými súdmi, proti ktorým sa už nemožno odvolať, alebo

b)

oznámi rozhodnutie o uložení takejto sankcie a/alebo pokuty.

a)

meno a známa adresa adresáta a všetky ďalšie relevantné údaje alebo informácie na určenie totožnosti adresáta;

b)

zhrnutie skutočností a okolností porušenia predpisov, povaha trestného činu a príslušné uplatniteľné predpisy;

c)

nástroj umožňujúci vymáhanie v žiadajúcom členskom štáte a všetky ostatné príslušné informácie alebo dokumenty vrátane dokumentov súdnej povahy, ktoré sa týkajú príslušnej pohľadávky a administratívnej sankcie a/alebo pokuty, a

d)

meno, adresa a iné kontaktné údaje príslušného orgánu zodpovedného za posúdenie administratívnej sankcie a/alebo pokuty a, ak ide o odlišný subjekt, aj príslušného subjektu, od ktorého možno získať ďalšie informácie týkajúce sa sankcie a/alebo pokuty alebo možností napadnutia platobnej povinnosti alebo rozhodnutia, ktorým bola uložená.

a)

v prípade oznámenia rozhodnutia účel oznámenia a obdobie, v ktorom sa vykoná;

b)

v prípade žiadosti o vymáhanie dátum, keď sa rozsudok a/alebo rozhodnutie stane vymáhateľným alebo konečným, opis povahy a výšky administratívnej sankcie a/alebo pokuty, všetky dátumy, ktoré majú význam pre proces vymáhania vrátane toho, či – a ak áno, akým spôsobom – bol(-i) obžalovaný(-í) informovaný(-í) o rozsudku alebo rozhodnutí o sankcii a/alebo pokute v prípade jeho (ich) neprítomnosti, potvrdenie od žiadajúceho orgánu o tom, že proti sankcii a/alebo pokute sa už nemožno odvolať, a príslušná pohľadávka, v súvislosti s ktorou sa podáva žiadosť, a jej rôzne zložky.

a)

o uskutočnených úkonoch na základe jeho žiadosti o vymáhanie a oznámenie, a konkrétne o dátume, kedy bol adresát upovedomený;

b)

o dôvodoch zamietnutia v prípade, že zamietne vybaviť žiadosť o vymáhanie administratívnej sankcie a/alebo pokuty alebo oznámiť rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie a/alebo pokuty v súlade s článkom 17.

a)

z otázok dožiadaného orgánu je zrejmé, že predpokladané náklady alebo zdroje potrebné na vymáhanie administratívnej sankcie a/alebo pokuty sú neúmerné v porovnaní so sumou, ktorá sa má vymáhať, alebo by v dôsledku nich vznikli značné problémy;

b)

celková peňažná sankcia a/alebo pokuta je nižšia než 350 EUR alebo ekvivalent tejto sumy;

c)

základné práva a slobody obžalovaných a právne zásady, ktoré sa na nich vzťahujú, stanovené v ústave dožiadaného členského štátu nie sú dodržiavané.

a)

nevyhnutnosť a primeranosť skutkových okolností na identifikáciu skutočného vysielania vrátane možnosti zmeny existujúcich a vymedzenia možných nových prvkov, ktoré sa majú zohľadniť s cieľom zistenia, či podnik je skutočný a či vyslaný pracovník dočasne vykonáva svoju prácu, ako je uvedené v článku 4;

b)

primeranosť dostupných údajov týkajúcich sa procesu vysielania;

c)

vhodnosť a primeranosť uplatňovania vnútroštátnych kontrolných opatrení s ohľadom na skúsenosti a účinnosť tohto systému na administratívnu spoluprácu a výmenu informácií, vývoj jednotnejších, štandardizovaných dokumentov, vytvorenie spoločných zásad a noriem pre inšpekcie v oblasti vysielania pracovníkov a technologický vývoj, ako je uvedené v článku 9;

d)

opatrenia na zodpovednosť a/alebo presadzovanie na zabezpečenie súladu s platnými pravidlami a účinnej ochrany práv pracovníkov v subdodávateľských reťazcoch, ako je uvedené v článku 12;

e)

uplatňovanie ustanovení o cezhraničnom vymáhaní peňažných administratívnych sankcií a pokút najmä s ohľadom na skúsenosti a účinnosť systému, ako je stanovené v kapitole VI;

f)

využívanie dvojstranných dohôd alebo dojednaní v súvislosti so systémom IMI, zohľadňujúc prípadne správu uvedenú v článku 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1024/2012.

g)

možnosť upraviť lehoty stanovené v článku 6 ods. 6 na poskytovanie požadovaných informácií členským štátom alebo Komisii s cieľom skrátiť tieto lehoty, pri zohľadnení pokroku, ktorý sa dosiahol pri fungovaní a používaní systému IMI.

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/32

(1)

Európska rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2010 prijala stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“). Európska rada vyzvala na mobilizáciu všetkých nástrojov a politík Únie na podporu dosiahnutia spoločných cieľov a vyzvala členské štáty, aby prijali posilnené koordinované opatrenie. Verejné služby zamestnanosti (VSZ) rozhodujúcou mierou prispievajú k dosiahnutiu hlavného cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je 75 % miera zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov do roku 2020, a to najmä prostredníctvom znižovania nezamestnanosti mladých ľudí.

(2)

Článkom 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) sa ustanovuje sloboda pohybu pracovníkov v rámci Únie a v jej článku 46 sa stanovujú opatrenia na uplatňovanie tejto slobody, najmä zabezpečením úzkej spolupráce medzi verejnými službami zamestnanosti. Do siete VSZ zriadenej podľa tohto rozhodnutia (ďalej len „sieť“) by mala byť okrem všeobecných aspektov geografickej mobility zahrnutá široká škála cieľov a iniciatív prostredníctvom motivačných opatrení určených na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zamestnanosti.

(3)

Cieľom tohto rozhodnutia by mala byť podpora spolupráce medzi členskými štátmi v rámci oblastí, ktoré sú v zodpovednosti VSZ. Rozhodnutím sa formalizuje a posilňuje neformálna spolupráca medzi VSZ prostredníctvom súčasnej európskej siete vedúcich pracovníkov VSZ, s účasťou v ktorej súhlasili všetky členské štáty. Celková potenciálna hodnota siete spočíva v pokračujúcej účasti všetkých členských štátov. Sekretariát siete by o tejto účasti mal byť informovaný.

(4)

V súlade s článkom 148 ods. 4 zmluvy prijala Rada rozhodnutím 2010/707/EÚ (3) usmernenia týkajúce sa politík zamestnanosti členských štátov, ktoré sa ponechali na roky 2011 – 2013. Tieto integrované usmernenia poskytujú členským štátom orientáciu pri vymedzovaní ich vnútroštátnych reformných programov a vykonávaní reforiem. Integrované usmernenia tvoria základ odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré Rada adresuje členským štátom v zmysle uvedeného článku. V posledných rokoch boli do týchto odporúčaní zahrnuté osobitné odporúčania týkajúce sa fungovania a kapacity VSZ a účinnosti aktívnych politík trhu práce v členských štátoch.

(5)

Prínosom pre odporúčania pre jednotlivé krajiny by bolo, keby sa mohli ďalej opierať o posilnenú spätnú väzbu založenú na faktoch o úspešnosti vykonávania politík a spoluprácu medzi VSZ členských štátov. Na tento účel by mala sieť realizovať konkrétne iniciatívy, ako sú spoločné systémy referenčného porovnávania založené na faktických údajoch, zodpovedajúce činnosti vzájomného učenia, vzájomná pomoc medzi členmi siete a vykonávanie strategických opatrení na modernizáciu VSZ. Osobitné poznatky siete a jej jednotlivých členov by sa mohli na vyžiadanie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie alebo Výboru pre zamestnanosť (EMCO) použiť aj ako faktické podklady pri vypracúvaní politík zamestnanosti.

(6)

Rozsiahlejšia a sústredenejšia spolupráca medzi VSZ by mala viesť k lepšej výmene osvedčených postupov. V rámci siete by sa mali spojiť zistenia na základe referenčného porovnávania a činností vzájomného učenia spôsobom, ktorý umožňuje vytvorenie systematického, dynamického a integrovaného procesu referenčného učenia.

(7)

Sieť by mala úzko spolupracovať s výborom EMCO podľa článku 150 zmluvy a mala by prispievať k jeho práci prostredníctvom poskytovania faktických údajov a správ o politikách vykonávaných VSZ. Príspevky siete určené Európskemu parlamentu by sa mali poskytovať prostredníctvom sekretariátu a príspevky určené Rade prostredníctvom EMCO, a to bez úprav, a prípadne spolu s komentármi. Konkrétne, spoločné poznatky siete o tých aspektoch politík zamestnanosti, ktoré súvisia s ich vykonávaním, a porovnávacie analýzy VSZ by mohli pomáhať tvorcom politík na úrovni Únie aj na národnej úrovni pri posudzovaní a navrhovaní politík zamestnanosti.

(8)

Sieť by v rámci oblastí, ktoré sú v zodpovednosti VSZ, mala prispievať k vykonávaniu politických iniciatív v oblasti zamestnanosti, ako je napríklad odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí (4). Sieť by tiež mala poskytovať podporu iniciatívam zameraným na lepšie zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných zručností, dôstojnú a udržateľnú prácu, zvýšenie dobrovoľnej pracovnej mobility a uľahčenie prechodu zo vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania vrátane podpory formou poskytovania poradenstva a zvýšenia transparentnosti zručností a kvalifikácií. Činnosti siete by sa mali zamerať na hodnotenie a posúdenie aktívnych politík trhu práce vrátane politík zameraných na zraniteľné sociálne skupiny a sociálne vylúčenie.

(9)

Sieť by mala posilniť spoluprácu medzi svojimi členmi, vypracúvať spoločné iniciatívy zamerané na výmenu informácií a osvedčených postupov vo všetkých oblastiach, v ktorých pôsobia VSZ, porovnávacie analýzy a poradenstvo, ako aj propagáciu inovačných prístupov pri poskytovaní služieb zamestnanosti. Zriadením siete sa umožní inkluzívne porovnanie všetkých VSZ založené na faktických poznatkoch a zamerané na výsledky, čo povedie k určeniu osvedčených postupov v oblastiach služieb VSZ. Tieto výsledky by mali prispieť k lepšiemu koncipovaniu a realizácii služieb zamestnanosti v rámci ich konkrétnych zodpovedností. Iniciatívy siete by mali zlepšiť účinnosť VSZ a umožniť efektívnejšie vynakladanie verejných finančných prostriedkov. Sieť by tiež mala spolupracovať aj s inými poskytovateľmi služieb zamestnanosti.

(10)

Sieť by mala vo svojom ročnom pracovnom programe vymedziť technické podrobnosti referenčného porovnávania VSZ a súvisiacich činností vzájomného učenia, predovšetkým metodiku referenčného učenia na základe ukazovateľov referenčného porovnávania, ako sa uvádzajú v prílohe k tomuto rozhodnutiu, na posúdenie výkonnosti VSZ, kontextové premenné, požiadavky na poskytovanie údajov a vzdelávacie nástroje integrovaného programu vzájomného učenia. Oblasti referenčného porovnávania by sa mali vymedziť v tomto rozhodnutí. Zostane v právomoci členských štátov rozhodnúť, či sa dobrovoľne zapoja do ďalšieho referenčného učenia v iných oblastiach.

(11)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o zmenu prílohy o ukazovateľoch referenčného porovnávania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, predovšetkým expertov v oblasti VSZ. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(12)

Z dôvodu rozmanitosti modelov VSZ, úloh a foriem poskytovania služieb je na členských štátoch, aby spomedzi vrcholového manažmentu VSZ nominovali do rady siete (ďalej len „rada“) jedného člena a jedného náhradníka. Podľa potreby by tento člen alebo náhradník mal v rade zastupovať aj ostatné VSZ z jeho členského štátu. V prípade, že členský štát nemôže z ústavných dôvodov nominovať len jednu VSZ, mali by sa určiť príslušné VSZ tak, aby ich počet zostal obmedzený na minimum, a bez toho, aby sa zmenilo pravidlo, že tento členský štát má jeden hlas v rade. Členovia rady by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby zabezpečili, že názory a skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov budú začlenené do činností siete, a aby takéto orgány boli informované o týchto činnostiach. Členovia rady by mali mať právomoc prijímať rozhodnutia v mene ich VSZ. S cieľom zabezpečiť zapojenie všetkých VSZ do siete by činnosti mali byť otvorené pre účasť VSZ zo všetkých úrovní.

(13)

Sieť by mala disponovať najnovšími údajmi o nezamestnanosti na úrovni NUTS 3, aby sa zabezpečilo, že spoločné úlohy VSZ zodpovedajú aktuálnej situácii na trhu práce.

(14)

Sieť by mala vychádzať zo skúseností súčasnej neformálnej poradnej skupiny Európskej siete vedúcich pracovníkov VSZ podporovanej Komisiou od roku 1997, ktorú by mala sieť nahradiť, pričom stanoviská tejto skupiny sa zohľadnili v tomto rozhodnutí. Kľúčové oblasti činnosti vymedzené touto poradnou skupinou v jej dokumente s názvom Stratégia VSZ 2020 by mali prispieť k modernizácii a posilneniu VSZ.

(15)

Sieť by mala poskytovať vzájomnú pomoc v prospech svojich členov a mala by pomáhať svojim členom pri poskytovaní vzájomnej podpory pri modernizácii organizačných štruktúr a poskytovaní služieb, a to prostredníctvom posilnenia spolupráce, predovšetkým prenosom poznatkov, študijnými cestami a výmenou zamestnancov.

(16)

Financovanie siete a jej iniciatív by malo byť zaistené prostredníctvom osi PROGRESS/zamestnanosť programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) ustanoveným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (5), v rámci rozpočtových prostriedkov vyčlenených Európskym parlamentom a Radou.

(17)

Pokiaľ ide o projekty vypracované sieťou alebo určené v rámci činností vzájomného učenia a následne realizované v jednotlivých VSZ, členské štáty by mali mať prístup k finančným prostriedkom z Európskeho sociálneho fondu (ESF), Fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a programu Horizont 2020, rámcového programu Únie pre výskum a inováciu (2014 – 2020) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (6).

(18)

Sieť by mala zabezpečiť, aby dopĺňala a nenahrádzala ani nezdvojovala činnosti vykonávané ako súčasť európskej stratégie zamestnanosti v zmysle hlavy IX zmluvy, najmä činnosti EMCO a jeho nástroje, ako sú napríklad rámec spoločného hodnotenia, ako aj program vzájomného učenia. Komisia by okrem toho mala v záujme vytvorenia synergií zabezpečiť, aby sekretariát siete úzko spolupracoval so sekretariátom EMCO.

(19)

V tomto rozhodnutí sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Týmto rozhodnutím sa predovšetkým usiluje o zabezpečenie plného dodržania práva na prístup k bezplatným službám zamestnanosti a o podporu uplatňovania článku 29 charty,

a)

VSZ nominovaných členskými štátmi;

b)

Komisie.

a)

najzraniteľnejšie sociálne skupiny s vysokou mierou nezamestnanosti, najmä starších pracovníkov a mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

b)

dôstojnú a udržateľnú prácu;

c)

lepšie fungovanie trhov práce v EÚ;

d)

identifikáciu nedostatku zručností a poskytovanie informácií o ich rozsahu a lokalizácii, ako aj lepšie zosúlaďovanie zručností uchádzačov o zamestnanie s potrebami zamestnávateľov;

e)

lepšiu integráciu trhov práce;

f)

zvýšenie dobrovoľnej geografickej a profesijnej mobility na spravodlivom základe s cieľom napĺňať konkrétne potreby trhu práce;

g)

integráciu osôb vylúčených z trhu práce ako súčasť boja proti sociálnemu vylúčeniu;

h)

hodnotenie a posudzovanie aktívnych iniciatív trhu práce a ich účinné a efektívne vykonávanie.

a)

v rámci celej Únie vytvoriť a realizovať medzi VSZ referenčné učenie založené na faktických poznatkoch s cieľom porovnávať pomocou vhodnej metodiky výsledky ich činností v týchto oblastiach:

b)

poskytovanie vzájomnej pomoci, a to buď vo forme partnerských alebo skupinových činností, prostredníctvom spolupráce, výmeny informácií, skúseností a zamestnancov medzi členmi siete vrátane podpory pri vykonávaní odporúčaní Rady v oblasti VSZ pre jednotlivé krajiny na žiadosť dotknutého členského štátu alebo VSZ;

c)

prispievať k modernizácii a posilneniu VSZ v kľúčových oblastiach v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti;

d)

vypracúvať správy na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie alebo z jej vlastnej iniciatívy;

e)

prispievať k vykonávaniu príslušných politických iniciatív;

f)

prijímať a vykonávať svoj ročný pracovný program, v ktorom sa stanovujú jej pracovné metódy, očakávané výsledky a podrobnosti týkajúce sa realizácie referenčného učenia;

g)

podporovať a vymieňať si osvedčené postupy na identifikáciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, ako aj na rozvoj iniciatív s cieľom zabezpečiť, aby títo mladí ľudia získali zručnosti nevyhnutné na vstup na pracovný trh a zotrvanie na ňom.

a)

ročný pracovný program siete vrátane zriadenia pracovných skupín a dojednaní o rokovacom jazyku zasadnutí siete;

b)

technický rámec na vykonávanie činností v oblasti referenčného porovnávania a vzájomného učenia ako súčasť ročného pracovného programu siete vrátane metodiky referenčného učenia na základe ukazovateľov referenčného porovnávania, ako sa uvádzajú v prílohe k tomuto rozhodnutiu, na porovnanie výsledkov VSZ, kontextových premenných, požiadaviek týkajúcich sa poskytovania údajov a vzdelávacích nástrojov integrovaného programu vzájomného učenia;

c)

výročnú správu siete. Táto správa sa zašle Európskemu parlamentu a Rade a uverejní sa.

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/40

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/41

(1)

V článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa výrobcom stavebných výrobkov ukladá povinnosť vypracovať vyhlásenie o parametroch v prípade, že stavebný výrobok, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo ktorý je v súlade s európskym technickým posúdením, ktoré sa preň vypracovalo, sa uvádza na trh. Podľa článku 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 by sa malo uvedené vyhlásenie vypracovať podľa vzoru uvedeného v prílohe III k uvedenému nariadeniu.

(2)

V súlade s článkom 60 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 305/2011 sa na Komisiu deleguje úloha prispôsobiť prílohu III k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 technickému pokroku.

(3)

Vzor uvedený v prílohe III k nariadeniu (EÚ) č. 305/2011 by sa mal upraviť s cieľom prispôsobiť sa technickému pokroku, umožniť flexibilitu, ktorú vyžadujú rôzne druhy stavebných výrobkov a výrobcovia, ako aj s cieľom zjednodušiť vyhlásenie o parametroch.

(4)

Okrem toho z praktických skúseností s vykonávaním prílohy III vyplýva, že výrobcovia by potrebovali ďalšie pokyny na vypracúvanie vyhlásení o parametroch pre stavebné výrobky v súlade s platnými právnymi predpismi. Poskytnutím takýchto pokynov by sa zabezpečilo aj harmonizované a správne uplatňovanie prílohy III.

(5)

Pri vypracúvaní vyhlásení o parametroch by výrobcovia mali mať možnosť určitej flexibility, pokiaľ poskytnú jasným a uceleným spôsobom podstatné informácie požadované podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

(6)

S cieľom jednoznačného identifikovania výrobku, na ktorý sa vzťahuje vyhlásenie o parametroch, pokiaľ ide o úrovne alebo triedy jeho parametrov, by výrobcovia mali každý jednotlivý výrobok spojiť s príslušným typom výrobku a daným súborom úrovní alebo tried parametrov pomocou jedinečného identifikačného kódu uvedeného v článku 6 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 305/2011.

(7)

Cieľom článku 11 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 305/2011 je umožniť identifikáciu a sledovateľnosť jednotlivých stavebných výrobkov podľa ich označenia typovým číslom, číslom výrobnej dávky alebo sériovým číslom výrobcami. Na tento účel neslúži vyhlásenie o parametroch, ktoré by sa malo následne použiť pre všetky výrobky zodpovedajúce typu výrobku, ktorý je vymedzený vo vyhlásení. Nemalo by sa preto požadovať, aby vyhlásenie o parametroch obsahovalo informácie požadované podľa článku 11 ods. 4.

(8)

Ak sú notifikované subjekty riadne identifikované, súpis všetkých vydaných certifikátov, protokolov o skúškach, výpočtoch alebo hodnotiacich protokolov by sa mohol stať príliš rozsiahly a náročný, ale nepriniesol by pridanú hodnotu pre používateľov výrobkov, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie o parametroch. Výrobcovia by preto nemali byť povinní uvádzať tieto súpisy vo svojich vyhláseniach o parametroch.

(9)

Na účely zvýšenia efektivity a konkurencieschopnosti európskeho stavebného sektora ako celku by výrobcovia, ktorí predkladajú vyhlásenia o parametroch a chcú využiť toto zjednodušenie a pokyny na uľahčenie poskytovania týchto vyhlásení, mali mať možnosť urobiť tak čo najskôr,

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/47

(1)

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 383/2012 (2) sa vzťahuje na vodičské preukazy, ktoré obsahujú mikročip a stanovuje sa v ňom rad technických požiadaviek.

(2)

Konkrétne v oddiele III.4.2 prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 383/2012 sa stanovuje systém číslovania typového schválenia EÚ založený na pridelení rozlišujúceho čísla členského štátu, ktorý vydal typové schválenie EÚ.

(3)

Po pristúpení Chorvátska k Európskej únii je nevyhnutné stanoviť rozlišujúce číslo pre túto krajinu, ktoré je v súlade s číselným poradím EHK OSN pre typové schválenie.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 383/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre vodičské preukazy,

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/50

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/52

(1)

Rozhodnutím Komisie 2001/166/EÚ (2) sa zriadilo Konzorcium pre európsku výskumnú infraštruktúru (SHARE-ERIC) na vykonanie výskumu zdravia, starnutia a dôchodku v Európe.

(2)

V stanovách SHARE-ERIC pripojených k rozhodnutiu 2011/166/EÚ sa zabezpečuje presun štatutárneho sídla z Holandska do Nemecka hneď ako nemecké orgány poskytnú potrebné vyhlásenie podľa článku 5 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 723/2009.

(3)

V dôsledku poskytnutia vyhlásenia nemeckými orgánmi SHARE-ERIC predložilo 21. septembra 2013 Komisii návrh na zmenu svojich stanov v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 723/2009.

(4)

V súlade s článkom 11 ods. 4 nariadenia (ES) č. 723/2009 nadobudlo účinnosť niekoľko zmien vrátane zmeny zohľadňujúcej presun štatutárneho sídla do Nemecka.

(5)

Ďalšie zmeny, ktorými sa stanovuje vlastníctvo a šírenie údajov SHARE-ERIC a ktorými sa upravujú daňové výnimky v dôsledku presunu sídla do Nemecka, si vyžadujú súhlas Komisie.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 20 nariadenia (ES) č. 723/2009,

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/54

(1)

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 35.6 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v spojení s deviatym bodom odôvodnenia v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 (1) je Rada guvernérov poverená posudzovať plnenie povinností národných centrálnych bánk vyplývajúcich zo zmlúv. Rada guvernérov na základe toho monitoruje dodržiavanie zákazu menového financovania pre národné centrálne banky, ako je stanovený v článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Účelom tohto rozhodnutia je spresniť kritériá, ktoré bude Európska centrálna banka (ECB) v súvislosti s uvedenou monitorovaciou úlohou Rady guvernérov uplatňovať na úročenie vládnych vkladov a vkladov verejných orgánov v ich centrálnej banke, pokiaľ ide o zákaz menového financovania ustanovený v Zmluve.

(2)

Za účelom monitorovania dodržiavania zákazu menového financovania ustanoveného v článku 123 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bude brať ECB do úvahy úročenie vládnych vkladov, ktoré by nemalo byť vyššie ako úročenie založené na príslušných sadzbách na peňažnom trhu. Toto rozhodnutie vymedzuje sadzby na trhu, ktoré budú fungovať ako horné hranice úročenia vládnych vkladov, a ktoré sa budú od 1. decembra 2014 brať do úvahy pri monitorovaní dodržiavania zmluvy,

a)

„vládou“ sa rozumejú všetky verejné orgány uvedené v článku 123 zmluvy, ako je interpretovaná vo svetle nariadenia (ES) č. 3603/93, okrem úverových inštitúcií vo verejnom vlastníctve, s ktorými v súvislosti so zabezpečením rezerv národnými centrálnymi bankami zaobchádzajú národné centrálne banky a ECB rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami;

b)

„vládnymi vkladmi“ sa rozumejú jednodňové a termínované vklady prijaté národnými centrálnymi bankami od vlády;

c)

„trhovou sadzbou pre jednodňové nezabezpečené vklady“ sa rozumie: i) sadzba EONIA (euro overnight index average rate) v súvislosti s jednodňovými vkladmi v eurách a ii) porovnateľná sadzba v súvislosti s jednodňovými vkladmi v inej mene;

d)

„trhovou sadzbou pre zabezpečené vklady“ sa rozumie: i) sadzba EUREPO (euro repo market offered rate) s porovnateľnou splatnosťou, ak je k dispozícii, v súvislosti s termínovanými vkladmi v eurách a ii) porovnateľná sadzba v súvislosti s termínovanými vkladmi v inej mene.

a)

pri jednodňových vkladoch trhová sadzba pre jednodňové nezabezpečené vklady;

b)

pri termínovaných vkladoch trhová sadzba pre zabezpečené vklady alebo, ak nie je dostupná, trhová sadzba pre jednodňové nezabezpečené vklady.

28.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 159/56

(1)

Na dosiahnutie jednotnej menovej politiky je potrebné, aby Európska centrálna banka (ECB) stanovila všeobecné zásady, ktoré majú dodržiavať národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „národné centrálne banky“) pri uskutočňovaní domácich operácií s aktívami a pasívami z vlastnej iniciatívy; takéto operácie nesmú byť v rozpore s jednotnou menovou politikou.

(2)

Dohody o spätnom odkúpení, ktoré národné centrálne banky uzatvorili s národnými centrálnymi bankami mimo Eurosystému, môžu mať po ich aktivácii vplyv na likviditu v eurozóne a tým aj na jednotnú menovú politiku. Preto Rada guvernérov za účelom lepšieho zabezpečenia integrity jednotnej menovej politiky dňa 22. októbra 2009 rozhodla, že na vstup národných centrálnych bánk do niektorých vzťahov s národnými centrálnymi bankami mimo eurozóny, ktoré sa týkajú likvidity, je potrebný jej predchádzajúci súhlas.

(3)

Obmedzenia týkajúce sa úročenia vládnych vkladov v národných centrálnych bankách pôsobiacich ako finanční zástupcovia v zmysle článku 21.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „Štatút ESCB“) sa musia vymedziť, aby sa zachovala integrita jednotnej menovej politiky a aby existovala motivácia na umiestnenie vládnych vkladov na trhu s cieľom uľahčiť riadenie likvidity Eurosystému a implementáciu menovej politiky. Navyše zavedenie hornej hranice pre úročenie vládnych vkladov založenej na sadzbách na peňažnom trhu uľahčuje monitorovanie dodržiavania zákazu menového financovania zo strany národných centrálnych bánk, ktoré uskutočňuje ECB v súlade s článkom 271 písm. d) Zmluvy.

(4)

Vzhľadom na výnimočnú a dočasnú povahu vládnych vkladov súvisiacich s programami Európskej únie/Medzinárodného menového fondu a inými porovnateľnými programami finančnej podpory by uplatniteľné postupy nemali obmedzovať možnosť národnej vlády mať vklady v ich národnej centrálnej banke, a to prinajmenšom preto, že takéto vklady môžu byť súčasťou podmienok príslušného programu. Nezapočítanie takýchto vkladov do vkladov, na ktoré sa vzťahuje prahová hodnota, nie je v rozpore s jednotou menovou politikou v rovnakom rozsahu, ako vládne vklady v iných členských štátoch, ktorých menou je euro,

a)

automatické operácie a operácie uskutočňované národnými centrálnymi bankami na podnet ECB, najmä operácie uskutočňované v súlade s usmernením ECB/2011/14 (1);

b)

transakcie s drahými kovmi a devízové operácie za eurá, ktoré sú upravené v usmernení ECB/2003/12 (2);

c)

operácie národných centrálnych bánk, ktoré sa týkajú núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity.

a)

keď konajú ako finanční zástupcovia v zmysle článku 21.2 Štatútu ESCB;

b)

pre potreby svojej prevádzky alebo pre zamestnancov v zmysle článku 24 Štatútu ESCB;

c)

pri správe penzijného fondu pre svojich zamestnancov;

d)

pri prevádzke systému vkladov pre svojich zamestnancov a iných zákazníkov;

e)

pri odvádzaní svojho zisku vláde.

a)

„dohodou o spätnom odkúpení“ sa rozumie dohoda, v ktorej sa národná centrálna banka a národná centrálna banka mimo eurozóny dohodli na uskutočnení jedného alebo viacerých konkrétnych repo obchodov. V rámci repo obchodov sa jedna strana zaviaže kúpiť od druhej strany (alebo jej predať) cenné papiere v eurách za dohodnutú cenu v eurách ku dňu uzatvorenia obchodu a zároveň sa zaviaže predať druhej strane (alebo od nej kúpiť) ekvivalentné cenné papiere za zaplatenie inej dohodnutej ceny v eurách v deň splatnosti;

b)

„vládou“ sa rozumejú všetky verejné orgány členského štátu alebo akékoľvek verejné orgány Únie uvedené v článku 123 Zmluvy, ako je interpretovaný vo svetle nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 (3), okrem úverových inštitúcií vo verejnom vlastníctve, s ktorými v súvislosti so zabezpečením rezerv národnými centrálnymi bankami zaobchádzajú národné centrálne banky a ECB rovnako ako so súkromnými úverovými inštitúciami;

c)

„vládnymi vkladmi“ sa rozumejú jednodňové a termínované vklady prijaté národnými centrálnymi bankami od vlády vrátane vkladov v cudzích menách;

d)

„trhovou sadzbou pre jednodňové nezabezpečené vklady“ sa rozumie: a) sadzba EONIA (euro overnight index average rate) v súvislosti s jednodňovými vkladmi v domácej mene a b) porovnateľná sadzba v súvislosti s jednodňovými vkladmi v cudzej mene;

e)

„trhovou sadzbou pre zabezpečené vklady“ sa rozumie: a) sadzba EUREPO (euro repo market offered rate) s porovnateľnou splatnosťou, ak je k dispozícii, v súvislosti s termínovanými vkladmi v domácej mene a b) porovnateľná sadzba v súvislosti s termínovanými vkladmi v cudzej mene;

f)

„hrubým domácim produktom“ sa rozumie hodnota celkovej produkcie tovarov a služieb v národnom hospodárstve po odpočítaní medzispotreby a pripočítaní čistých daní z produktov a dovozu za dané obdobie;

g)

„úrokovou sadzbou pre jednodňové sterilizačné obchody“ sa rozumie vopred určená úroková sadzba, ktorá sa uplatňuje pre zmluvné strany, ktoré používajú jednodňové sterilizačné obchody Eurosystému na uskutočnenie jednodňových vkladov v národnej centrálnej banke.

a)

identitu zmluvnej strany v dohode o spätnom odkúpení;

b)

účel dohody o spätnom odkúpení;

c)

hodnotu a dátumy jednotlivých repo obchodov v rozsahu, v akom sú dostupné; predpokladaný celkový objem takýchto obchodov;

d)

splatnosť dohody o spätnom odkúpení a v rozsahu, v akom sú dostupné, splatnosť jednotlivých repo obchodov, ktoré sa majú uskutočniť;

e)

akékoľvek ďalšie informácie, ktoré považuje za dôležité národná centrálna banka, ktorá predkladá žiadosť.

a)

primárny cieľ zabezpečiť integritu menovej politiky;

b)

zachovanie efektívnosti riadenia likvidity v eurozóne Eurosystémom;

c)

koordinovaný prístup Eurosystému k uskutočňovaniu repo obchodov s národnými centrálnymi bankami mimo Eurosystému;

d)

rovnaké podmienky pre všetky úverové inštitúcie nachádzajúce sa v členskom štáte, ktorého menou je euro.

a)

uzatvorená neskôr, ako sa pôvodne plánovalo, alebo

b)

konkrétnym spôsobom zmenená a opätovne predložená na schválenie pred jej uzavretím príslušnou národnou centrálnou bankou.

a)

pri jednodňových vkladoch trhová sadzba pre jednodňové nezabezpečené vklady;

b)

pri termínovaných vkladoch trhová sadzba pre zabezpečené vklady alebo, ak nie je dostupná, trhová sadzba pre jednodňové nezabezpečené vklady.

a)

hrubý súčet nákupov, predajov a splatení pre každú z uvedených kategórií:

b)

hrubý súčet požičiavania a vypožičiavania si cenných papierov pre uvedené kategórie:

c)

hrubý súčet poskytovania úverov a prijímania vkladov za kategóriu systémov úverov a vkladov;

d)

hodnota za každú z nasledujúcich kategórií:

a)

uplatňovaní postupu pri udeľovaní predchádzajúceho súhlasu;

b)

postupoch národných centrálnych bánk pri domácich operáciách riadenia aktív a pasív;

c)

dodržiavaní súladu s týmto usmernením.