28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/1

(1)

Neexistencia jednoznačných pravidiel na úrovni Únie, ktorými sa upravuje udeľovanie koncesií, vyvoláva právnu neistotu, vytvára prekážky pre slobodné poskytovanie služieb a narušuje fungovanie vnútorného trhu. Hospodárske subjekty, predovšetkým malé a stredné podniky (MSP), sú preto pripravené o svoje práva na vnútornom trhu a prichádzajú o dôležité obchodné príležitosti, pričom verejné orgány nemusia nájsť najlepšie využitie verejných finančných prostriedkov, aby mohli občania Únie využívať kvalitné služby za najlepšie ceny. Na základe primeraného, vyváženého a flexibilného právneho rámca pre udeľovanie koncesií by sa všetkým hospodárskym subjektom v Únii zaistil účinný a nediskriminačný prístup na trh a právna istota, čím by sa podporili verejné investície do infraštruktúry a strategických služieb pre občanov. Takýto právny rámec by zároveň poskytol hospodárskym subjektom väčšiu právnu istotu a mohol by byť základom a prostriedkom pre ešte väčšie otvorenie trhov medzinárodného verejného obstarávania a zvýšenie svetového obchodu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšeniu príležitostí na prístup MSP na trhy s koncesiami v celej Únii.

(2)

Pravidlá právneho rámca uplatniteľné na udeľovanie koncesií by mali byť jasné a jednoduché. Mali by náležite odzrkadľovať osobitnú povahu koncesií v porovnaní s verejnými zákazkami a nemali by vytvárať nadmerné administratívne zaťaženie.

(3)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie.

(4)

Udeľovanie koncesií na verejné práce v súčasnosti podlieha základným pravidlám smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (4), zatiaľ čo na udeľovanie koncesií na služby s cezhraničným významom sa vzťahujú zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a predovšetkým zásada voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásady z nich vyplývajúce, ako rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Existuje riziko právnej neistoty súvisiacej s tým, že vnútroštátni zákonodarcovia vykladajú zásady zmluvy rozlične, a s tým, že medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov sú veľké rozdiely. Toto riziko potvrdila aj rozsiahla judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, ktorá sa však len čiastočne zaoberá určitými aspektmi udeľovania koncesií.

Na úrovni Únie je vo všetkých členských štátoch potrebné jednotné uplatňovanie zásad ZFEÚ a odstránenie rozdielov v chápaní týchto zásad s cieľom odstrániť pretrvávajúce narušenia vnútorného trhu. Napomohlo by sa tým aj efektívnemu vynakladaniu verejných finančných prostriedkov, uľahčil by sa rovnocenný prístup a spravodlivá účasť MSP pri udeľovaní koncesií na miestnej úrovni aj na úrovni Únie a podporilo by sa dosahovanie udržateľných cieľov v oblasti verejnej politiky.

(5)

Touto smernicou sa uznáva a opätovne potvrdzuje právo členských štátov a orgánov verejnej moci rozhodovať o prostriedkoch správy, ktoré považujú za najsprávnejšie na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb. Touto smernicou by najmä nemala byť nijakým spôsobom dotknutá sloboda členských štátov a orgánov verejnej moci uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby pre verejnosť priamo alebo zadať delegovaním toto poskytovanie tretím stranám. Na dosiahnutie cieľov verejnej politiky by členské štáty a orgány verejnej moci mali mať možnosť v súlade s právom Únie voľne vymedziť a spresniť charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality alebo ceny služieb.

(6)

Malo by sa pripomenúť, že členské štáty môžu v súlade so zásadami ZFEÚ, ktorými sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, transparentnosť a voľný pohyb osôb, voľne rozhodnúť organizovať poskytovanie služieb buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Malo by sa tiež pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom č. 26, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na nehospodárske služby všeobecného záujmu.

(7)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené pre verejné alebo súkromné subjekty, alebo privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

(8)

V prípade koncesií, ktoré sa rovnajú určitej hodnote alebo ju presahujú, je vhodné stanoviť minimálnu koordináciu vnútroštátnych postupov pri zadávaní takýchto zákaziek na základe zásad ZFEÚ, aby sa zaručilo otvorenie sa koncesií hospodárskej súťaži a primeraná právna istota. Tieto ustanovenia o koordinácii by nemali presahovať rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedených cieľov a zabezpečenie určitého stupňa flexibility. Členským štátom by sa malo umožniť doplniť a ďalej rozvíjať tieto ustanovenia, ak to považujú za vhodné, najmä na lepšie zaistenie dodržovania uvedených zásad.

(9)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť postupov udeľovania bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločné a nerozlučné ručenie, je možné požadovať osobitnú formu, keď je takýmto skupinám hospodárskych subjektov koncesia udelená. Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne. Plnenie koncesií skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavku na určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu udeľovania koncesie, alebo požiadavku na informácie o ich zložení.

(10)

Určité ustanovenia o koordinácii by sa takisto mali zaviesť pre udeľovanie koncesií na stavebné práce a služby v odvetviach energetiky, dopravy a poštových služieb, a to vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne orgány môžu ovplyvniť správanie subjektov pôsobiacich v týchto odvetviach, a s prihliadnutím na uzatvorenú povahu trhov, na ktorých pôsobia, z dôvodu existencie osobitných alebo výlučných práv udelených členskými štátmi, ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

(11)

Koncesie sú odplatné zmluvy, prostredníctvom ktorých jeden alebo viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poveria uskutočnením stavebných prác alebo poskytnutím a riadením služieb jeden alebo viaceré hospodárske subjekty. Predmetom takýchto zmlúv je obstaranie stavebných prác alebo služieb prostredníctvom koncesie, ktorej protiplnením je právo na užívanie stavby alebo služieb alebo toto právo spolu s peňažným plnením. Takéto zmluvy môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúcich z predmetných stavebných prác alebo služieb.

(12)

Na účely tejto smernice by sa malo spresniť, že samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(13)

Okrem toho, dojednania, v rámci ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité kritériá oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali považovať za koncesie, a to ani v prípade, keď sú založené na právnych dohodách medzi orgánom verejnej moci a hospodárskymi subjektmi. Takéto systémy sú zvyčajne založené na rozhodnutí orgánu verejnej moci, v ktorom sa vymedzujú transparentné a nediskriminačné podmienky o nepretržitom prístupe hospodárskych subjektov k poskytovaniu osobitných služieb, ako sú napríklad sociálne služby, pričom sa zákazníkom umožňuje výber medzi takýmito subjektmi.

(14)

Okrem toho niektoré akty členského štátu, napríklad povolenia alebo licencie, v ktorých členský štát alebo orgán verejnej moci tohto členského štátu stanovuje podmienky vykonávania hospodárskej činnosti, vrátane podmienky vykonať danú operáciu, ktorá sa zvyčajne udeľuje na žiadosť hospodárskeho subjektu, a nie z iniciatívy verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, a v prípade ktorých hospodársky subjekt môže slobodne prestať uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, by sa nemali považovať za koncesie. V prípade týchto aktov členského štátu sa uplatňujú osobitné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES (5). Na rozdiel od uvedených aktov členského štátu sa v koncesiách stanovujú vzájomne záväzné povinnosti, na základe ktorých sa na vykonanie týchto stavebných prác alebo poskytnutie týchto služieb vzťahujú osobitné požiadavky vymedzené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktoré sú právne vymáhateľné.

(15)

Navyše by sa určité dohody, ktorých predmetom je právo hospodárskeho subjektu využívať na základe súkromného alebo verejného práva určité veci alebo zdroje vo verejnom vlastníctve, ako je pozemok alebo akýkoľvek verejný majetok, najmä v oblasti námorných alebo vnútrozemských prístavov alebo letísk, v ktorých štát alebo verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovuje len všeobecné podmienky ich užívania bez obstarania konkrétnych stavieb alebo služieb, nemali považovať za koncesie v zmysle tejto smernice. Zvyčajne sa to týka vecí vo verejnom vlastníctve alebo zmlúv o nájme pozemku, ktoré vo všeobecnosti obsahujú podmienky odovzdania prenajatého majetku nájomcovi, spôsob užívania pozemku, povinnosti prenajímateľa a nájomcu týkajúce sa údržby majetku, dĺžku trvania nájmu a vrátenie majetku prenajímateľovi, nájomné a súvisiace poplatky hradené nájomcom.

(16)

Okrem toho ani dohody, ktoré zaručujú práva vzťahujúce sa na užívanie verejného nehnuteľného majetku na poskytovanie alebo prevádzkovanie pevných liniek alebo sietí na účely poskytovania služby verejnosti, by sa nemali považovať za koncesie v zmysle tejto smernice, pokiaľ sa v týchto dohodách neukladá povinnosť poskytovať služby, ani sa nezahŕňa žiadne nadobudnutie služieb verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom pre seba samého alebo pre koncových používateľov.

(17)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na zmluvy, ktoré nezahŕňajú peňažné plnenie dodávateľovi, a prípady, keď je dodávateľ odmeňovaný na základe regulovaných sadzieb vypočítaných tak, aby sa pokryli všetky náklady a investície, ktoré znáša dodávateľ za poskytovanie služby.

(18)

Ťažkosti spojené s výkladom pojmov koncesia a verejná zákazka spôsobovali neustálu právnu neistotu medzi zainteresovanými stranami, pričom viedli k početným rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie. Preto by sa malo spresniť vymedzenie koncesie predovšetkým s odkazom na prevádzkové riziko. Hlavný znak koncesie, t. j. právo na využívanie stavieb alebo služieb, vždy znamená prenos prevádzkového rizika ekonomickej povahy na koncesionára vrátane možnosti, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní stavby alebo poskytovaní zadaných služieb v rámci bežných prevádzkových podmienok, aj keď časť rizika zostáva na verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil hospodársky subjekt od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. Zároveň by sa malo spresniť, že určité dohody, za ktoré poskytuje odplatu výlučne verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, by sa mali považovať za koncesie, ak návratnosť investícií a nákladov vynaložených prevádzkovateľom pri uskutočňovaní stavebných prác alebo poskytovaní služby závisí od skutočného dopytu po danej službe alebo majetku alebo od ich skutočnej ponuky.

(19)

Ak sa v odvetvovom nariadení odstraňuje riziko tým, že sa koncesionárovi zaručuje pokrytie investícií a nákladov vzniknutých pri plnení zmluvy, takáto zmluva by sa nemala považovať za koncesiu v zmysle tejto smernice. Skutočnosť, že riziko je od samého začiatku obmedzené, by nemalo brániť tomu, aby sa zákazka kvalifikovala ako koncesia. Môže to platiť napríklad v odvetviach s regulovanými sadzbami, alebo ak je prevádzkové riziko obmedzené zmluvnými dojednaniami, ktorými sa ustanovuje čiastočná kompenzácia vrátane kompenzácie v prípade skoršieho vypovedania koncesie z dôvodov, ktoré možno pripísať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo z dôvodov vyššej moci.

(20)

Prevádzkové riziko by malo vyplývať z faktorov, ktoré nie sú pod kontrolou zmluvných strán. Riziká, akými sú napríklad riziká spojené so zlým riadením, neplnením zmluvy zo strany hospodárskeho subjektu alebo súvisiace s vyššou mocou, nie sú na účely klasifikácie, či ide o koncesiu, rozhodujúce, keďže tieto riziká sú prítomné v každej zákazke bez ohľadu na to, či ide verejnú zákazku, alebo koncesiu. Prevádzkové riziko by sa malo chápať ako riziko vystavenia sa náladám trhu, pričom môže pozostávať z rizika na strane dopytu alebo rizika na strane ponuky alebo z obidvoch. Riziko na strane dopytu je nutné chápať ako riziko v oblasti skutočného dopytu po stavebných prácach alebo službách, ktoré sú predmetom zmluvy. Riziko na strane ponuky je potrebné chápať ako riziko v oblasti uskutočňovania stavebných prác alebo poskytovania služieb, ktoré sú predmetom zmluvy, najmä riziko, že poskytovanie služieb nebude zodpovedať dopytu. Na účely posúdenia prevádzkového rizika by sa konzistentným a jednotným spôsobom mala vziať do úvahy čistá súčasná hodnota všetkých investícií, nákladov a príjmov koncesionára.

(21)

Pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Viacero spresnení má kľúčový význam pre úplné pochopenie tohto pojmu. Malo by sa preto spresniť, že inštitúcia, ktorá funguje v bežných trhových podmienkach, je zameraná na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby vo všeobecnom záujme, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy. Podobne boli Súdnym dvorom preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom sa spresnilo, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(22)

Je vhodné vymedziť „výlučné práva“ a „osobitné práva“, keďže tieto pojmy sú zásadné pre rozsah pôsobnosti tejto smernice a pojem obstarávatelia. Malo by sa spresniť, že subjekty, ktoré nie sú obstarávateľmi podľa článku 7 ods. 1 písm. a) a ani verejnými podnikmi, podliehajú ustanoveniam tejto smernice, len ak vykonávajú jednu zo zahrnutých činností na základe takýchto práv. Nebudú sa však považovať za obstarávateľov, ak sa takéto práva udelili na základe postupu založeného na objektívnych kritériách, najmä v súlade s právnymi predpismi Únie, a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie. Medzi tieto právne predpisy by mala patriť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (9) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10). Malo by sa tiež spresniť, že tento zoznam právnych predpisov nie je úplný a že práva v akejkoľvek forme, ktoré sa udelili na základe iných postupov založených na objektívnych kritériách a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nie sú relevantné na účely určenia obstarávateľov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica.

(23)

Táto smernica by sa mala uplatňovať len na koncesie, ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako určité finančné limity, ktoré by mali odrážať zreteľný cezhraničný záujem o koncesie hospodárskych subjektov nachádzajúcich sa v iných členských štátoch, než je členský štát verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Preto je potrebné stanoviť metódu výpočtu predpokladanej hodnoty koncesií a mali by sa identifikovať koncesie na stavebné práce a služby, keďže obe zmluvy často zahŕňajú prvky prác aj služieb. Výpočet by mal vychádzať z celkového obratu koncesionára súvisiaceho so stavebnými prácami a službami, ktoré sú predmetom koncesie, ktorý predpokladá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, okrem DPH, a to počas trvania zmluvy.

(24)

Na zabezpečenie skutočného otvorenia trhu a primeranej rovnováhy pri uplatňovaní pravidiel udeľovania koncesií v odvetviach energetiky, dopravy a poštových služieb je potrebné, aby subjekty, ktorých sa to týka, boli vymedzené inak, ako na základe svojho právneho postavenia. Malo by sa preto zabezpečiť, aby nebolo ohrozené rovnaké zaobchádzanie s obstarávateľmi, ktorí pôsobia vo verejnom sektore, a obstarávateľmi, ktorí pôsobia v súkromnom sektore. Taktiež je potrebné v súlade s článkom 345 ZFEÚ zaistiť, aby nebola dotknutá úprava vlastníckych vzťahov v členských štátoch. Z tohto dôvodu by sa na koncesie udelené subjektmi, ktoré vykonávajú jednu z uvedených činností, na účely vykonávania takých činností mali uplatňovať osobitné a jednotné pravidlá, a to bez ohľadu na to, či sú štátne, miestne alebo regionálne orgány, verejnoprávne inštitúcie, verejné podniky alebo iné subjekty využívajúce osobitné alebo výlučné práva. Subjekty, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za poskytovanie služieb súvisiacich s jednou z činností uvedených v prílohe II, by sa mali považovať za subjekty vykonávajúce také činnosti.

(25)

Malo by sa spresniť, že príslušná činnosť v oblasti letísk zahŕňa aj služby poskytované cestujúcim, ktoré prispievajú k hladkému fungovaniu letiskových zariadení a ktoré sa očakávajú od dobre fungujúceho, moderného letiska, ako sú maloobchodné služby, služby verejného stravovania a parkovacie služby.

(26)

Niektoré subjekty sú aktívne v oblasti výroby, prepravy alebo distribúcie tepla aj chladenia. Môže dôjsť k určitej neistote, pokiaľ ide o to, ktoré pravidlá sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa tepla alebo chladenia. Malo by sa preto spresniť, že preprava a/alebo distribúcia tepla je činnosťou, na ktorú sa vzťahuje príloha II, a teda subjekty, ktoré sú aktívne v odvetví vykurovania, podliehajú pravidlám tejto smernice uplatniteľným na obstarávateľov, pokiaľ sú ako také kvalifikované. Na druhej strane subjekty vykonávajúce činnosť v oblasti chladenia podliehajú pravidlám tejto smernice uplatniteľným na verejných obstarávateľov, pokiaľ sú ako také kvalifikované. Napokon by sa malo spresniť, že koncesie udeľované na plnenie zmlúv týkajúcich sa vykurovania a chladenia by sa mali preskúmať podľa ustanovení o zmluvách na vykonávanie viacerých činností, aby sa určilo, ktoré pravidlá, ak vôbec nejaké, budú upravovať ich udeľovanie.

(27)

Pred plánovaním akejkoľvek zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice v prípade odvetvia chladenia by sa mala preskúmať situácia v tomto odvetví, aby sa získali dostatočné informácie, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti hospodárskej súťaže, úroveň cezhraničného obstarávania a názory zainteresovaných strán. Vzhľadom na to, že uplatňovanie tejto smernice na toto odvetvie by mohlo mať významný vplyv v zmysle otvárania trhu, uvedené preskúmanie by sa malo vykonať pri posudzovaní vplyvu tejto smernice.

(28)

Malo by sa spresniť, že na účely bodov 1 a 2 prílohy II, pojem „zásobovanie“ zahŕňa výrobu/produkciu, veľkoobchodný a maloobchodný predaj. Výroba plynu vo forme ťažby však patrí do rozsahu pôsobnosti bodu 6 uvedenej prílohy.

(29)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, ak vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné by nemali byť dostatočné, ale mali by sa doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesie, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(30)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia a obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne so zreteľom na charakteristické znaky tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane, ak sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, mali by sa uviesť pravidlá uplatniteľné na takéto prípady. Osobitné ustanovenie by sa malo vypracovať pre na zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné aspekty alebo niektoré časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ.

(31)

Obstarávatelia môžu udeľovať koncesie na účely plnenia požiadaviek niekoľkých činností, na ktoré sa môžu vzťahovať rôzne právne režimy. Malo by sa spresniť, že na právny režim uplatniteľný na jednotlivú koncesiu, ktorá by mala zahŕňať niekoľko činností, by sa mali vzťahovať pravidlá uplatniteľné na činnosť, na ktorú je hlavne určená. Určenie činnosti, na ktorú je koncesia hlavne určená, môže vychádzať z analýzy požiadaviek, ktoré musí konkrétna koncesia spĺňať, ktorú vykoná obstarávateľ na účely stanovenia predpokladanej hodnoty koncesie a vypracovania súťažných podkladov ku koncesii. V niektorých prípadoch môže byť objektívne nemožné stanoviť, na ktorú činnosť je koncesia hlavne určená. Mali by sa uviesť pravidlá uplatniteľné v takýchto prípadoch.

(32)

V niektorých prípadoch môže byť daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorým je štátny, regionálny alebo miestny orgán alebo verejnoprávna inštitúcia, alebo dané združenie pozostávajúce z uvedených subjektov jediným zdrojom danej služby, v súvislosti s ktorou požíva výlučné právo podľa vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že v takých situáciách môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v tomto odôvodnení alebo ich združenie udeliť koncesie takým orgánom bez toho, aby sa uplatnila táto smernica.

(33)

Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je vhodné vylúčiť aj určité koncesie na služby udelené hospodárskym subjektom, ak sa udeľujú na základe výlučného práva, ktoré tomuto subjektu priznávajú vnútroštátne zákony, iné právne predpisy alebo uverejnené správne opatrenia a ktoré bolo udelené v súlade so ZFEÚ a aktmi Únie, ktorými sa ustanovujú pravidlá prístupu na trh uplatniteľné na činnosti uvedené v prílohe II, keďže toto výlučné právo znemožňuje použitie súťažného postupu udeľovania. Odchylne a bez toho, aby boli dotknuté právne dôsledky všeobecného vylúčenia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, by sa na koncesie uvedené v článku 10 ods. 1 druhom pododseku mala vzťahovať povinnosť uverejniť oznámenie o udelení koncesie na účely zaistenia základnej transparentnosti, pokiaľ podmienky takejto transparentnosti nie sú stanovené v odvetvových právnych predpisoch. V záujme posilnenia transparentnosti by mal členský štát v prípade, ak hospodárskemu subjektu udeľuje výlučné právo na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II, o tom informovať Komisiu.

(34)

Na účely tejto smernice by sa pojmy „základné bezpečnostné záujmy“, „vojenské zariadenia“, „citlivé vybavenie“, „práce citlivého charakteru“ a „služby citlivého charakteru“ mali chápať v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (11).

(35)

Touto smernicou by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov, aby v súlade s právom Únie mohli vyberať metódy na organizovanie a kontrolu prevádzkovania hazardných hier a stávok, a to ani na základe udeľovania povolení. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice je vhodné vylúčiť koncesie, ktoré súvisia s prevádzkovaním lotérií a ktoré členské štáty udelili hospodárskemu subjektu na základe výlučného práva udeleného na základe postupu bez zverejnenia podľa uplatniteľných vnútroštátnych zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení v súlade so ZFEÚ. Takéto vylúčenie je opodstatnené udelením výlučného práva hospodárskemu subjektu, čím sa súťažný postup stáva neuplatniteľným, ako aj potrebou zachovať pre členské štáty možnosť regulovať na vnútroštátnej úrovni odvetvie hazardných hier so zreteľom na ich povinnosti týkajúce sa ochrany verejného a sociálneho poriadku.

(36)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií v prípade, že poskytovatelia služieb by museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby pozemnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). V dôsledku toho by sa aj na zmiešané koncesie na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel mal všeobecne vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami vyššia ako hodnota iných záchranných služieb.

(37)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov a obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany nevzťahujú jej ustanovenia, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi ani obstarávateľmi. V niektorých členských štátoch však môžu niektoré politické strany spadať pod pojem „verejnoprávne inštitúcie“. Určité služby (ako tvorba (výroba) propagačných filmov a tvorba (výroba) propagačných záznamov) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania. Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám, než sú pravidlá stanovené v tejto smernici.

(38)

Mnoho obstarávateľov je organizovaných ako hospodárska skupina, ktorá môže pozostávať zo súboru samostatných podnikov; každý z uvedených podnikov má často špecializovanú úlohu v celkovom kontexte hospodárskej skupiny. Je preto vhodné vylúčiť určité koncesie na služby a stavebné práce udelené pridruženému podniku, ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie takýchto služieb alebo stavebných prác skupine, ktorej je súčasťou, a nie ich ponúkanie na trhu. Taktiež je vhodné vylúčiť určité koncesie na služby a stavebné práce udelené obstarávateľom spoločnému podniku, ktorý vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorého súčasťou je tento obstarávateľ. Je však tiež vhodné zaistiť, aby toto vylúčenie nemalo za následok narušenie hospodárskej súťaže v prospech podnikov alebo spoločných podnikov, ktoré sú pridružené k obstarávateľom; je vhodné stanoviť primeraný súbor pravidiel, najmä pokiaľ ide o maximálne limity, v rámci ktorých podniky môžu získavať časť svojho obratu na trhu a pri prekročení ktorých by stratili možnosť, aby im boli udelené koncesie bez výziev na súťaž, o zloženie spoločných podnikov a stabilitu väzieb medzi týmito spoločnými podnikmi a obstarávateľmi, ktorí ich tvoria.

(39)

Podniky by sa mali považovať za pridružené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť sama o sebe nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik pridružený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Preto – ako aj vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať – podniky by sa mali považovať za pridružené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch, ak smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (12) nie je uplatniteľná, bude nevyhnutné preskúmať, či existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv s prihliadnutím na vlastníctvo, finančnú účasť alebo pravidlá, ktoré sa vzťahujú na tieto podniky.

(40)

Koncesie v odvetví vodného hospodárstva sú často predmetom osobitných a komplexných dojednaní, ktoré si vyžadujú zvláštnu pozornosť vzhľadom na význam vody ako verejného statku, ktorý predstavuje základnú hodnotu pre všetkých občanov Únie. Osobitné prvky týchto dojednaní opodstatňujú vylúčenia v oblasti vodného hospodárstva z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Vylúčenie sa týka koncesií na stavebné práce a služby na poskytovanie alebo prevádzku pevných sietí určených na poskytovanie služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou a distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do týchto sietí. Koncesie na likvidáciu a čistenia odpadových vôd, ako aj koncesie týkajúce sa projektov využívania vodnej energie, zavlažovania alebo odvodňovania pôdy (za predpokladu, že objem vody, ktorý sa má použiť na dodávanie pitnej vody, predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody, ktorá je k dispozícii na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích či odvodňovacích zariadení) by mali byť tiež vylúčené, ak sú spojené s vylúčenou činnosťou.

(41)

Táto smernica by sa nemala vzťahovať na koncesie udelené obstarávateľmi a určené na povolenie výkonu činnosti uvedenej v prílohe II, pokiaľ v členskom štáte, v ktorom sa táto činnosť vykonáva, je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je obmedzený prístup, ako je zistené základe postupu stanoveného na tento účel v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (13). Preto je vhodné zachovať tento postup, ktorý je uplatniteľný na všetky odvetvia, alebo ich časti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, čo umožní zohľadniť účinky súčasného alebo budúceho otvorenia sa hospodárskej súťaži. Takýmto postupom by sa mala príslušným subjektom poskytovať právna istota, ako aj vhodný rozhodovací proces zaisťujúci v krátkych lehotách jednotné uplatňovanie práva Únie v tejto oblasti. V záujme právnej istoty by sa malo spresniť, že všetky rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice na základe článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (14) sa budú naďalej uplatňovať.

(42)

Táto smernica, keďže je určená členským štátom, sa nevzťahuje na udeľovanie koncesií, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoju vlastnú zodpovednosť. Je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na udeľovanie koncesií, na ktoré vzťahujú osobitné medzinárodné pravidlá.

(43)

Pri udeľovaní koncesií na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa mali zohľadniť aspekty kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel udeľovania koncesií stáva nevhodným. Z uvedených dôvodov sa preto mala urobiť výnimka v prípade koncesií na služby, ktoré udeľujú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predhotovených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že toto vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Toto vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na technické zariadenie nevyhnutné na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(44)

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov zabezpečovať financovanie verejnoprávneho vysielania, pokiaľ je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je zverené, vymedzené a organizované v každom členskom štáte v súlade s protokolom č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, ktorý je pripojený k ZFEÚ a Zmluve o EÚ.

(45)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi v rámci verejného sektora mali vzťahovať pravidlá o koncesiách, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch a dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi vykladá rôzne. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel ustanovených v tejto smernici. Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú samy orgánmi verejnej moci, nevylučuje ako taká uplatnenie pravidiel ustanovených v tejto smernici. Uplatňovanie pravidiel ustanovených v tejto smernici by však nemalo byť v rozpore so slobodným rozhodnutím orgánov verejnej moci plniť úlohy súvisiace s verejnou službou, ktorými sú poverené, prostredníctvom využívania vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s inými orgánmi verejnej moci. Malo by sa zabezpečiť, aby žiadna spolupráca medzi orgánmi v rámci verejnej správy, ktorá bola vyňatá, neviedla k narušeniu hospodárskej súťaže vo vzťahu k súkromným hospodárskym subjektom, pokiaľ zvýhodňuje súkromného poskytovateľa služieb voči jeho konkurentom.

(46)

Na koncesie udelené kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a), vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky. Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by udelenie koncesie bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď je účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby povinná na základe vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby.

Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch alebo obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi. Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ako sú verejnoprávne inštitúcie, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi.

(47)

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 písm. a),by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi alebo obstarávateľmi nemusia byť nevyhnutne identické, môžu byť aj doplnkové. Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb by sa nemala vzťahovať táto smernica za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi súvisiacimi s verejným záujmom a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho sa vykonávanie tejto spolupráce vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi by sa mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(48)

Existujú určité prípady, v ktorých právny subjekt koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov a v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy udeľovania koncesií.

(49)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(50)

S cieľom zaistiť primerané propagovanie koncesií na stavebné práce a služby, ktoré sa rovnajú určitému finančnému limitu alebo ho presahujú a ktoré udeľujú obstarávatelia a verejní obstarávatelia, by malo udeleniu týchto koncesií predchádzať povinné uverejnenie oznámenia o koncesii v Úradnom vestníku Európskej únie.

(51)

Vzhľadom na nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž by sa udelenie koncesií bez predchádzajúceho uverejnenia malo povoliť len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by mala byť obmedzená na prípady, keď je od začiatku jasné, že uverejnenie by neprinieslo väčšiu hospodársku súťaž najmä preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto koncesiu splniť. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by v súvislosti s budúcim postupom udelenia nemal vytvoriť situáciu, v ktorej je nemožné udeliť koncesiu akémukoľvek inému hospodárskemu subjektu. Okrem toho by sa mala dôkladne posúdiť dostupnosť vhodnej náhrady.

(52)

Dĺžka trvania koncesie by sa mala obmedziť, aby sa zabránilo uzavretiu trhu a obmedzeniu hospodárskej súťaže. Dlhotrvajúce koncesie navyše pravdepodobne povedú k uzavretiu trhu a môžu tým brániť voľnému pohybu služieb a slobode usadiť sa. Taká dĺžka však môže byť opodstatnená, ak je to nevyhnutné na to, aby sa koncesionárovi vrátili investície, ktoré sú plánované na vykonanie koncesie, a aby dosiahol výnos z investovaného kapitálu. Preto v prípade koncesií, ktoré trvajú dlhšie ako päť rokov, by sa mala dĺžka trvania obmedziť na dobu, v rámci ktorej by koncesionár mohol odôvodnene očakávať, že sa mu počas nej vrátia investície vynaložené na uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb spolu s výnosom z investovaného kapitálu obvyklým za bežných prevádzkových podmienok, a to pri zohľadnení osobitných zmluvných cieľov, ku ktorým sa koncesionár zaviazal, aby splnil požiadavky týkajúce sa napríklad kvality alebo ceny pre používateľov. Predpokladaná hodnota by mala byť platná v momente udelenia koncesie. Malo by byť možné zahŕňať pôvodné a ďalšie investície, ktoré sa považujú za nevyhnutné na plnenie koncesie, najmä výdavky na infraštruktúru, autorské práva, patenty, vybavenie, logistiku, prenájom, odbornú prípravu personálu a počiatočné výdavky. Pokiaľ nie je dĺžka trvania použitá ako kritérium na vyhodnotenie ponúk, mala by sa maximálna dĺžka trvania koncesie uviesť v súťažných podkladoch ku koncesii. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať vždy možnosť udeliť koncesiu na dobu kratšiu, ako je čas nevyhnutný na návratnosť investícií, za predpokladu, že súvisiaca kompenzácia neodstraňuje prevádzkové riziko.

(53)

Z plného uplatňovania tejto smernice je vhodné vylúčiť len tie služby, ktoré majú obmedzený cezhraničný rozmer, ako napríklad určité sociálne, zdravotnícke alebo vzdelávacie služby. Tieto služby sú poskytované v osobitnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. V prípade týchto služieb by sa mal preto pre koncesie vytvoriť osobitný režim, v ktorom sa zohľadní skutočnosť, že ide o novú reguláciu. Povinnosť uverejniť predbežné oznámenie a oznámenie o udelení koncesie v prípade každej koncesie, ktorej hodnota sa rovná alebo je vyššia než finančný limit stanovený v tejto smernici, je vhodný spôsob poskytnutia informácií potenciálnym uchádzačom o obchodných príležitostiach, ako aj poskytnutia informácií všetkým zainteresovaným stranám o počte a typoch zadaných zákaziek. Okrem toho by členské štáty mali zaviesť primerané opatrenia s odkazom na udeľovanie koncesií na tieto služby s cieľom zaistiť súlad so zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi a zároveň umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby zohľadnili osobitosti dotknutých služieb. Členské štáty by mali zaistiť, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia mohli zohľadniť potrebu zaistiť inováciu a v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 vysokú úroveň kvality, bezpečnosti a dostupnosti, rovnaké zaobchádzanie a podporu univerzálneho prístupu a práv používateľov.

(54)

Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať rozsiahlu slobodu pri rozhodovaní o organizovaní výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Táto smernica nebráni členským štátom uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby Výboru Európskej únie pre sociálnu ochranu. Členské štáty a/alebo verejné orgány môžu tieto služby poskytovať samy alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať uzatváranie koncesií, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót, a to za predpokladu, že takéto systémy zabezpečia dostatočnú propagáciu a budú v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(55)

S ohľadom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov udeľovania koncesií je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, právnych predpisov alebo správnych opatrení na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia koncesie mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v tejto smernici. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie. Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (15) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(56)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa uvedené služby považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(57)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v ustanoveniach o koncesiách. Malo by byť tiež možné zahrnúť do koncesií ustanovenia zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu udeľovania koncesie.

(58)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu udeľovania koncesie pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a udeľovanie koncesií a pri uplatňovaní kritérií vylúčenia.

(59)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo presadzovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(60)

S cieľom zabezpečiť dôvernosť počas postupu by verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ako aj hospodárske subjekty nemali zverejniť informácie, ktoré sa označili za dôverné. Nedodržanie tejto povinnosti by malo viesť k uplatneniu primeraných sankcií, ako a ak sú ustanovené podľa občianskeho alebo správneho práva členských štátov.

(61)

S cieľom bojovať proti podvodom, uprednostňovaniu a korupcii, ako aj predchádzať konfliktom záujmov, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie transparentnosti postupu udeľovania koncesií a rovnakého zaobchádzania so všetkými záujemcami a uchádzačmi. Takéto opatrenia by mali byť zamerané najmä na odstránenia konfliktov záujmov a iných závažných nezrovnalostí.

(62)

S cieľom umožniť všetkým zainteresovaným subjektom predložiť žiadosti a ponuky, verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať povinnosť rešpektovať minimálnu lehotu na prijatie takých žiadostí a ponúk.

(63)

Výber proporcionálnych, nediskriminačných a spravodlivých podmienok účasti a ich uplatňovanie na hospodárske subjekty má zásadný význam pre zabezpečenie skutočného prístupu týchto subjektov k hospodárskym príležitostiam spojeným s koncesiami. Najmä možnosť záujemcu spoľahnúť sa na kapacity iných subjektov môže rozhodnúť o umožnení účasti MSP. Preto je náležité stanoviť, že by sa podmienky účasti mali vzťahovať výhradne na odbornú a technickú spôsobilosť a finančné a ekonomické postavenie subjektov a mali by byť naviazané na predmet zmluvy, uverejnené v oznámení o koncesii, pričom nemôžu zabrániť hospodárskemu subjektu, okrem výnimočných okolností, využiť kapacity iných subjektov, bez ohľadu na právnu povahu jeho vzťahov k týmto subjektom, ak tieto subjekty preukážu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, že budú mať k dispozícii potrebné zdroje.

(64)

S ohľadom na lepšie začlenenie sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov udeľovania koncesií by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mali mať možnosť okrem toho používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia koncesie týkajúce sa stavebných prác alebo služieb, ktoré sa majú poskytnúť na základe koncesie, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu vrátane faktorov súvisiacich s konkrétnym procesom produkcie, poskytovania týchto prác alebo služieb, alebo obchodovania s týmito prácami a službami, alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces produkcie alebo poskytovania je napríklad to, aby sa služby, ktoré sú predmetom koncesie, poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia koncesie súvisiace s používaním výrobkov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia koncesie, ktorá sa má udeliť. Kritériá a podmienky súvisiace s obchodovaním a jeho podmienkami sa môžu týkať napríklad skutočnosti, že dotknutý produkt pochádza zo spravodlivého obchodovania vrátane požiadavky na zaplatenie minimálnej ceny a cenovej prémie subdodávateľom. Podmienky plnenia koncesie týkajúce sa environmentálnych aspektov môžu zahŕňať napríklad minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

(65)

Kritériá na vyhodnotenia ponúk alebo podmienky plnenia koncesie týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie, a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“) alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice. Podmienky plnenia koncesie môžu byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

(66)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do procesu plnenia koncesie, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie koncesie alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej koncesie môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia koncesie za predpokladu, že súvisia so stavebnými prácami alebo službami, ktoré sa majú uskutočniť alebo poskytnúť v rámci koncesie. Takéto kritériá alebo podmienky sa môžu okrem iného týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia koncesie, ktorá sa má udeliť. Verejní obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(67)

Technické a funkčné požiadavky vypracované verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi musia umožňovať, aby sa udeľovanie koncesií otvorilo hospodárskej súťaži. Týmito požiadavkami by sa mali vymedziť charakteristické znaky vyžadované v súvislosti so stavebnými prácami a/alebo službami, na ktoré sa vzťahuje koncesia, a môžu odzrkadľovať konkrétny proces produkcie alebo poskytovania požadovaných stavebných prác alebo služieb, za predpokladu, že súvisia s predmetom koncesie a sú primerané jej hodnote a cieľom. Konkrétny proces produkcie môže zahŕňať požiadavky týkajúce sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo úrovne environmentálneho plnenia. Tieto technické a funkčné požiadavky by sa mali zahrnúť do súťažných podkladov ku koncesii a mali by byť v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Mali by sa formulovať tak, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže, najmä na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovaru, služieb alebo stavebných prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by v každom prípade mali posúdiť ponuky pozostávajúce zo stavebných prác a/alebo služieb, vrátane s nimi súvisiacich dodaní tovaru, ktoré rovnocenným spôsobom spĺňajú požadované charakteristické znaky.

(68)

Koncesie sú obvykle dlhodobé, komplexné dojednania, v prípade ktorých koncesionár na seba preberá zodpovednosť a riziká, ktoré tradične nesú verejní obstarávatelia a obstarávatelia a ktoré zvyčajne patria do ich oblasti pôsobnosti. Z uvedeného dôvodu, s výhradou dodržiavania súladu s touto smernicou a zásadami transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, by sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom mala poskytnúť značná flexibilita pri stanovení a organizácii postupu vedúceho k výberu koncesionára. V záujme zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a transparentnosti počas celého postupu udeľovania je však vhodné, aby sa v súvislosti s postupom udeľovania ustanovili základné záruky vrátane informácií o povahe a rozsahu pôsobnosti koncesie, obmedzenia počtu záujemcov, šírenia informácií záujemcom a uchádzačom a dostupnosti vhodných záznamov. Takisto je nevyhnutné ustanoviť, že sa nemožno odchýliť od pôvodných podmienok oznámenia o koncesii, aby sa zabránilo nespravodlivému zaobchádzaniu s niektorým z potenciálnych záujemcov.

(69)

Koncesie by sa nemali udeľovať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí, financovania terorizmu alebo obchodovania s ľuďmi. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nevyhnutné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by sa takisto malo sankcionovať povinným vylúčením na úrovni Únie.

(70)

Okrem toho by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku závažného alebo opakovaného porušenia environmentálnych alebo sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby s postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako sú porušenia pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt nie je vhodný na to, aby sa mu udelila koncesia, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak mal technickú a ekonomickú kapacitu na plnenie koncesie. S vedomím, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je zodpovedný za dôsledky svojich možných chybných rozhodnutí, by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali mať naďalej tiež možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve nestanovuje inak. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by takisto mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v predchádzajúcich koncesiách alebo iných zmluvách s verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných výrobkov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

(71)

Malo by sa však prihliadať na to, že hospodárske subjekty môžu prijať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania. Medzi tieto opatrenia môžu patriť najmä personálne a organizačné opatrenia, ako je prerušenie všetkých prepojení na osoby alebo organizácie zapojené do nesprávneho konania, vhodné opatrenia na reorganizáciu personálu, realizácia systémov hlásení a kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu na sledovanie súladu a prijatie interných pravidiel zodpovednosti a náhrady. Ak takéto opatrenia poskytujú dostatočné záruky, príslušný hospodársky subjekt by už nemal byť vylúčený len na základe týchto dôvodov. Hospodárske subjekty by mali mať možnosť požadovať, aby sa preskúmali opatrenia zamerané na dosiahnutie súladu, ktoré boli prijaté so zreteľom na možné pripustenie do postupu udeľovania koncesie. Malo by sa však ponechať na členské štáty, aby určili presné procesné a vecné podmienky uplatniteľné v takýchto prípadoch. Mali by mať najmä voľnosť rozhodnúť, či povolia jednotlivým verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, aby vykonali príslušné posúdenia alebo uvedenou úlohou poverili iné orgány na ústrednej alebo decentralizovanej úrovni.

(72)

Je dôležité, aby sa dodržiavanie uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici zo strany subdodávateľov za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, zabezpečovalo prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to verejným obstarávateľom a obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo o tom, ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú verejní obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie koncesionár, a to na základe osobitných ustanovení, ktoré by každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov udeľovania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili koncesionárovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a koncesionára. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení, napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti alebo umožnia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na koncesionárov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby koncesionár nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by v takých prípadoch bolo vylúčenie koncesionára povinné. Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnych predpisoch ustanoviť prísnejšie pravidlá.

(73)

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali hodnotiť ponuky na základe jedného alebo viacerých kritérií na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zaistiť transparentnosť a rovnaké zaobchádzanie by kritériá na udelenie koncesie mali vždy spĺňať určité všeobecné normy. V týchto normách sa môže odkazovať na faktory, ktoré nie sú čisto ekonomické, ale ovplyvňujú hodnotu ponuky z pohľadu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a umožňujú verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi určiť celkovú ekonomickú výhodu. Tieto kritéria by mali byť všetkým potenciálnym uchádzačom alebo záujemcom sprístupnené vopred, mali by súvisieť s predmetom zákazky a nemali by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi ponechávať neobmedzenú voľnosť výberu. Mali by umožniť účinnú hospodársku súťaž a byť sprevádzané požiadavkami, ktoré umožňujú účinné overenie informácií, ktoré uchádzači poskytli. Malo by byť možné zahŕňať medzi kritériá na vyhodnotenie ponúk okrem iného environmentálne a sociálne kritériá alebo kritériá súvisiace s inováciou. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali zároveň uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk v zostupnom poradí významnosti, aby zabezpečili rovnaké zaobchádzanie s potenciálnymi uchádzačmi tým, že im umožnia oboznámiť sa so všetkými prvkami, ktoré by mali zohľadniť pri vypracúvaní svojich ponúk.

Vo výnimočných prípadoch, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dostane ponuku, v ktorej sa navrhuje inovačné riešenie s výnimočnou úrovňou funkčného plnenia, ktoré obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol predvídať, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal mať výnimočne možnosť zmeniť poradie dôležitosti kritérií na vyhodnotenie ponúk, aby zohľadnil nové možnosti vyplývajúce z tohto inovačného riešenia, za predpokladu, že táto zmena poradia zabezpečí rovnaké zaobchádzanie so všetkými skutočnými aj potenciálnymi uchádzačmi vydaním novej výzvy na predloženie ponúk, alebo prípadne uverejnením nového oznámenia o koncesii.

(74)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie koncesií a zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a transparentnosť postupov udeľovania koncesií. Mohli by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch udeľovania koncesií, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch udeľovania koncesií na celom vnútornom trhu.

(75)

Koncesie zvyčajne zahŕňajú dlhodobé a komplexné technické a finančné opatrenia, ktoré často podliehajú meniacim sa okolnostiam. Preto je potrebné spresniť podmienky, za ktorých si úprava koncesie počas jej plnenia vyžaduje nový postup udeľovania koncesie, a to po zohľadnení príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup udeľovania koncesie sa vyžaduje v prípade podstatných zmien pôvodnej koncesie, najmä rozsahu a obsahu vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny preukazujú zámer zmluvných strán opätovne prerokovať základné podmienky koncesie. Je tomu tak najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu. Úpravy koncesie, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej úrovne hodnoty, by mali byť vždy možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup udeľovania koncesie. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali stanoviť finančné limity „de minimis“, pod ktorých úrovňou sa nový postup udeľovania nevyžaduje. Úpravy koncesie nad tieto finančné limity by mali byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup udeľovania koncesie, pokiaľ takéto úpravy spĺňajú určité podmienky. Môže to byť napríklad prípad úprav, ktoré sa stali nevyhnutnými na základe potreby vyhovieť žiadostiam verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, a to so zreteľom na požiadavky bezpečnosti a pri zohľadnení osobitostí takýchto činností, ako sú napríklad prevádzkovanie horských športových a turistických zariadení, v prípade ktorých sa právne predpisy môžu vyvinúť tak, že zohľadňujú súvisiace riziká, pokiaľ takéto úpravy spĺňajú príslušné podmienky stanovené v tejto smernici.

(76)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť vonkajším okolnostiam, ktoré pri udeľovaní koncesie nemôžu predvídať, najmä keď sa koncesia plní počas dlhého obdobia. V týchto prípadoch je potrebná určitá úroveň flexibility na prispôsobenie koncesie týmto okolnostiam bez nového postupu udeľovania. Pojem nepredvídateľné okolnosti znamená okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného udelenia verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a vlastnosti konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci vzťah medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave udeľovania a jeho predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy koncesie, napríklad tým, že nahradí stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, alebo služby, ktoré sa majú poskytnúť, niečím odlišným alebo zásadne zmení druh koncesie, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok. V prípade koncesií udeľovaných na účely vykonávania iných činností ako sú činnosti uvedené v prílohe II, akékoľvek zvýšenie hodnoty, ktoré si nevyžaduje nový postup udeľovania, nesmie byť vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie by sa malo uplatňovať na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe by nemalo byť obchádzanie tejto smernice.

(77)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je koncesia vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia koncesie hospodárskej súťaži. Úspešnému uchádzačovi plniacemu koncesiu by však mal byť umožnené, najmä ak bola koncesia udelená skupine hospodárskych subjektov, počas plnenia koncesie prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nové postupy udeľovania pre koncesie, ktoré plní tento uchádzač.

(78)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať možnosť ustanoviť úpravy koncesie prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opčných doložiek, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej koncesii vykonávať úpravy. Preto by sa malo spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opciách sa môže stanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napríklad komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Malo by sa tiež pripomenúť, že koncesie by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj upravovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(79)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce alebo služby. V takých prípadoch, ak sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici, by sa mala úprava pôvodnej koncesie bez nového postupu udeľovania koncesie považovať za odôvodnenú.

(80)

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie koncesie, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie v oblasti koncesií. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve, možnosť vypovedať koncesiu počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(81)

S cieľom zabezpečiť primeranú súdnu ochranu záujemcov a uchádzačov počas postupov udeľovania koncesií, ako aj urobiť účinným presadzovanie tejto smernice a zásad ZFEÚ, by sa na koncesie na služby a na koncesie na stavebné práce udelené verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi mali takisto uplatňovať smernica Rady 89/665/EHS (16) a smernica Rady 92/13/EHS (17). Smernice 89/665/EHS a 92/13/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(82)

Spracovanie osobných údajov v súlade s touto smernicou by sa malo riadiť smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (18).

(83)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby dôsledne a systematicky monitorovali uplatňovanie a fungovanie pravidiel udeľovania koncesií s cieľom zaistiť efektívne a jednotné uplatňovanie právnych predpisov Únie.

(84)

Komisia by mala posúdiť ekonomické účinky na vnútorný trh – najmä pokiaľ ide o také faktory, ako je napríklad cezhraničné udeľovanie koncesií, účasť MSP a transakčné náklady – vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov stanovených v tejto smernici, ako aj z vylúčenia stanoveného v článku 12, zohľadniac osobitné štruktúry odvetvia vodného hospodárstva. Komisia by mala o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade do 18. apríla 2019. V súlade s článkom XXIV ods. 7 GPA bude GPA predmetom ďalších rokovaní po uplynutí troch rokov od nadobudnutia účinnosti a potom sa takéto rokovania konajú v pravidelných intervaloch. V tomto kontexte by sa v súvislosti s rokovaniami v rámci GPA mala preskúmať vhodnosť výšky finančných limitov, pričom sa zohľadní vplyv inflácie a transakčné náklady. Komisia by v prípade, že je to možné a vhodné, mala zvážiť navrhnutie zvýšenia finančných limitov uplatniteľných na základe GPA počas ďalšieho kola rokovaní. V prípade akýchkoľvek zmien finančných limitov by sa v následnosti na správu, ktorú vypracuje Komisia, mal prípadne predložiť legislatívny návrh, ktorým sa upraví finančný limit stanovený v tejto smernici.

(85)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o preskúmanie zoznamu aktov uvedeného v prílohe III, preskúmanie technických postupov pre metódy výpočtu finančného limitu, ako aj pravidelnú revíziu samotného finančného limitu, zmenu odkazov na nomenklatúru CPV a úpravu zoznamu aktov uvedeného v prílohe X. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(86)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky týkajúce sa postupu na vypracovanie a predkladanie oznámení a zasielanie a uverejňovanie údajov uvedených v prílohách V, VII a VIII by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (19). Na prijímanie vykonávacích aktov, ktoré nemajú žiadny vplyv z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Naopak, tieto akty majú výlučne správny účel a slúžia na uľahčenie uplatňovania tejto smernice.

(87)

Keďže cieľ tejto smernice, koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých postupov udeľovania koncesií nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(88)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov za odôvodnené,

HLAVA I:

KAPITOLA I:

ODDIEL I:

Článok 1:

Článok 2:

Článok 3:

Článok 4:

Článok 5:

Článok 6:

Článok 7:

Článok 8:

Článok 9:

ODDIEL II:

Článok 10:

Článok 11:

Článok 12:

Článok 13:

Článok 14:

Článok 15:

Článok 16:

Článok 17:

ODDIEL III:

Článok 18:

Článok 19:

Článok 20:

Článok 21:

Článok 22:

Článok 23:

ODDIEL IV:

Článok 24:

Článok 25:

KAPITOLA II:

Článok 26:

Článok 27:

Článok 28:

Článok 29:

HLAVA II:

KAPITOLA I:

Článok 30:

Článok 31:

Článok 32:

Článok 33:

Článok 34:

Článok 35:

KAPITOLA II:

Článok 36:

Článok 37:

Článok 38:

Článok 39:

Článok 40:

Článok 41:

HLAVA III:

Článok 42:

Článok 43:

Článok 44:

Článok 45:

HLAVA IV:

Článok 46:

Článok 47:

HLAVA V:

Článok 48:

Článok 49:

Článok 50:

Článok 51:

Článok 52:

Článok 53:

Článok 54:

Článok 55:

PRÍLOHY

PRÍLOHA I:

PRÍLOHA II:

PRÍLOHA III:

PRÍLOHA IV:

PRÍLOHA V:

PRÍLOHA VI:

PRÍLOHA VII:

PRÍLOHA VIII:

PRÍLOHA IX:

PRÍLOHA X:

PRÍLOHA XI:

a)

verejnými obstarávateľmi alebo

b)

obstarávateľmi, ak sú stavebné práce alebo služby určené na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II.

1.

„Koncesie“ sú koncesie na stavebné práce alebo koncesie na služby vymedzené v písmenách a) a b):

Udeľovanie koncesií na stavebné práce alebo služby znamená prenesenie prevádzkového rizika na koncesionára pri využívaní týchto prác alebo služieb, ktoré zahŕňa riziko na strane dopytu alebo ponuky alebo obe tieto riziká. Predpokladá sa, že koncesionár prevzal prevádzkové riziko, ak za bežných prevádzkových podmienok nie je zaručená návratnosť investícií vynaložených alebo nákladov vzniknutých pri prevádzkovaní stavieb alebo poskytovaní služieb, ktoré sú predmetom koncesie. Časť rizika preneseného na koncesionára musí zahŕňať reálne vystavenie voči výkyvom trhu tak, aby akákoľvek potenciálna predpokladaná strata vzniknutá koncesionárovi nebola iba nominálna alebo zanedbateľná.

2.

„Hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo verejný subjekt alebo skupina takýchto osôb alebo subjektov, vrátane dočasných združení podnikov, ktorá na trhu ponúka uskutočnenie stavebných prác a/alebo uskutočnenie stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.

3.

„Záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na postupe udeľovania koncesie alebo bol na účasť na ňom vyzvaný.

4.

„Uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku.

5.

„Koncesionár“ je hospodársky subjekt, ktorému bola udelená koncesia.

6.

„Písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami.

7.

„Uskutočnenie stavebných prác“ je uskutočnenie, alebo navrhnutie aj uskutočnenie stavebných prác, ktoré sú spojené s jednou z činností uvedených v prílohe I, alebo stavby, alebo realizácia stavby, a to akýmkoľvek spôsobom, podľa požiadaviek, ktoré uviedol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh alebo návrh stavby.

8.

„Stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám o sebe postačuje na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu.

9.

„Elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.

10.

„Výlučné právo“ je právo, ktoré udeľuje príslušný orgán členského štátu prostredníctvom akéhokoľvek zákona, právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré je v súlade so zmluvami, ktorého účinkom je obmedziť vykonávanie určitej činnosti na jediný hospodársky subjekt a ktoré podstatne ovplyvňuje schopnosť iných hospodárskych subjektov vykonávať takúto činnosť.

11.

„Osobitné právo“ je právo, ktoré udeľuje príslušný orgán členského štátu prostredníctvom akéhokoľvek zákona, právneho predpisu alebo uverejneného správneho opatrenia, ktoré je v súlade so zmluvami, ktorého účinkom je obmedziť vykonávanie určitej činnosti na dva alebo viacero hospodárskych subjektov a ktoré podstatne ovplyvňuje schopnosť iných hospodárskych subjektov vykonávať takúto činnosť.

12.

„Súťažný podklad ku koncesii“ je akýkoľvek dokument, ktorý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky koncesie alebo postupu vrátane oznámenia o koncesii, technických a funkčných požiadaviek, navrhovaných podmienok koncesie, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek doplnkových dokumentov.

13.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov, okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020.

a)

sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto inštitúcií alebo orgánov; alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov vymenovali štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

a)

štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jedným alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

b)

verejné podniky vymedzené v odseku 4 tohto článku;

c)

subjekty s výnimkou subjektov uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku, ktoré ale fungujú na základe osobitných alebo výlučných práv udelených na vykonávanie jednej z činností uvedených v prílohe II.

a)

postupy obstarávania s predchádzajúcou výzvou na súťaž v súlade so smernicou Európskeho Parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (21) a smernicou 2014/25/EÚ, smernicou 2009/81/ES alebo touto smernicou;

b)

postupy podľa iných právnych aktov Únie uvedené v prílohe III, ktorými sa zaistí primeraná predchádzajúca transparentnosť udeľovania povolení na základe objektívnych kritérií.

a)

vlastnia väčšinu upísaného kapitálu podniku;

b)

kontrolujú väčšinu hlasov spojených s akciami emitovanými podnikom;

c)

môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.

a)

hodnotu každej formy opcie a každé predĺženie trvania koncesie;

b)

príjmy z úhrady poplatkov a pokút používateľmi stavieb alebo služieb okrem príjmov vybraných v mene verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa;

c)

platby alebo akékoľvek iné finančné výhody v akejkoľvek forme, ktoré poskytol verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo akýkoľvek iný orgán verejnej moci koncesionárovi vrátane kompenzácie za dodržiavanie povinnosti poskytovať služby vo verejnom záujme a príspevkov na verejné investície;

d)

hodnota grantov alebo akýchkoľvek iných finančných výhod v akejkoľvek forme od tretích strán za plnenie koncesie;

e)

príjmy z predaja akýchkoľvek aktív, ktoré sú súčasťou koncesie;

f)

hodnota všetkého tovaru a služieb, ktoré dajú koncesionárovi k dispozícii verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, a to za predpokladu, že sú nevyhnutné pre uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb;

g)

akékoľvek ceny alebo platby záujemcom alebo uchádzačom.

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so ZFEÚ o fungovaní Európskej únie medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami, ktorá sa vzťahuje na stavebné práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

a)

osobitné procesné pravidlá podľa medzinárodnej dohody alebo dohovoru uzavretého medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami;

b)

osobitné procesné pravidlá podľa uzavretej medzinárodnej dohody alebo dohovoru o umiestnení vojsk týkajúceho sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c)

osobitné procesné pravidlá medzinárodnej organizácie nakupujúcej pre vlastné potreby, a ani na koncesie, ktoré musí členský štát udeliť v súlade s týmito pravidlami.

a)

koncesií, v prípade ktorých by uplatnenie tejto smernice zaväzovalo členský štát poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie považuje za odporujúce základným záujmom jeho bezpečnosti; alebo ktorých obstarávanie a plnenie sú vyhlásené za tajné alebo musia byť sprevádzané osobitnými bezpečnostnými opatreniami v súlade s platnými zákonmi, inými právnymi predpismi alebo správnymi opatreniami daného členského štátu za predpokladu, že tento členský štát určil, že dotknuté základné záujmy nemožno zaručiť menej rušivými opatreniami, akými sú opatrenia uvedené v odseku 7;

b)

koncesií udelených v rámci programu spolupráce uvedeného v článku 13 písm. c) smernice 2009/81/ES;

c)

koncesií, ktoré udeľuje vláda inej vláde a ktoré sa týkajú stavebných prác a služieb priamo spojených s vojenským alebo citlivým vybavením, alebo stavebných prác a služieb špecificky určených na vojenské účely, alebo stavebných prác a služieb citlivého charakteru;

d)

koncesií udelených v tretej krajine, ktoré sa plnia v čase nasadenia ozbrojených síl mimo územia Únie, ak si operačné potreby vyžadujú, aby sa tieto koncesie uzavreli s hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v oblasti operácií, a

e)

koncesií inak vyňatých podľa tejto smernice.

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom, alebo ktoré sa týkajú s nimi súvisiacich práv;

b)

nadobudnutie, vývoj, produkciu alebo koprodukciu programového materiálu určeného pre audiovizuálne mediálne služby alebo rozhlasové mediálne služby, ktoré udeľujú poskytovatelia audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb, alebo koncesie na vysielací čas alebo poskytovania programov, ktoré sa udeľujú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena majú výrazy „audiovizuálne mediálne služby“ a „poskytovatelia mediálnych služieb“ rovnaký význam ako v článku 1 ods. 1 písm. a) a d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (23). Výraz „program“ má rovnaký význam ako v článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho, na účely tohto ustanovenia má výraz „programový materiál“ rovnaký význam ako výraz „program“;

c)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

d)

ktorékoľvek z týchto právnych služieb:

e)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (25), služby centrálnych bánk a operácie vykonávané Európskym nástrojom finančnej stability a Európskym mechanizmom pre stabilitu;

f)

pôžičky bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

g)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú tieto kódy CPV: 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

h)

služby týkajúce sa politickej kampane, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 79341400-0, 92111230-3 a 92111240-6, ak ich udeľuje politická strana v súvislosti s volebnou kampaňou.

a)

na poskytovanie alebo prevádzkovanie pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody;

b)

dodávaním pitnej vody do týchto sietí.

a)

projekty využívania vodnej energie, zavlažovanie alebo odvodňovanie pôdy, za predpokladu, že objem vody určený na zásobovanie pitnou vodou predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody, ktorá je k dispozícii na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích či odvodňovacích zariadení, alebo

b)

likvidácia a čistenie odpadových vôd.

a)

môže byť priamo alebo nepriamo predmetom dominantného vplyvu obstarávateľa;

b)

môže vykonávať dominantný vplyv nad obstarávateľom alebo

c)

spoločne s obstarávateľom podlieha dominantnému vplyvu iného podniku na základe vlastníctva, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadi.

a)

obstarávateľ pridruženému podniku alebo

b)

spoločný podnik, ktorý vytvorilo výlučne niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností uvedených v prílohe II, podniku, ktorý je pridružený k jednému z týchto obstarávateľov.

a)

koncesie na služby, ak aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky služby, ktoré tento podnik poskytol, pochádza z poskytovania služieb obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

b)

koncesie na stavebné práce, ak aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky stavebné práce, ktoré tento podnik uskutočnil, pochádza z poskytovania stavebných prác obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený.

a)

spoločný podnik, ktorý vytvorilo výlučne niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností uvedených v prílohe II, jednému z týchto obstarávateľov, alebo

b)

obstarávateľ takémuto spoločnému podniku, ktorého je súčasťou.

a)

názvy príslušných podnikov alebo príslušných spoločných podnikov;

b)

povahu a hodnotu dotknutých koncesií;

c)

dôkaz, ktorý Komisia považuje za potrebný na preukázanie toho, že vzťah medzi podnikom alebo spoločným podnikom, ktorému sa koncesie udeľujú, a obstarávateľom je v súlade s požiadavkami článku 13 alebo 14.

a)

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu, vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami.

a)

verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedený v článku 7 ods. 1 písm. a) vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi kontrolu nad právnickou osobou, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu, vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami.

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje žiadne záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka;

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ alebo ak sa na jednotlivé časti vzťahuje článok 346 ZFEÚ a smernica 2009/81/ES, zákazka sa môže zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov;

b)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazka sa môže zadať v súlade s touto smernicou alebo v súlade so smernicou 2009/81/ES, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov.

a)

koncesia sa udelí v súlade s ustanoveniami tejto smernice uplatniteľnými na koncesie, ktoré udeľujú verejní obstarávatelia, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahujú ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na koncesie udeľované verejnými obstarávateľmi a na ostatné činnosti sa vzťahujú ustanovenia tejto smernice uplatniteľné na koncesie udeľované obstarávateľmi;

b)

zákazka sa zadá v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ostatné činnosti sa vzťahuje smernica 2014/24/EÚ;

c)

zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na jednu z činností, na ktoré je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ostatné činnosti sa nevzťahuje táto smernica, smernica 2014/24/EÚ ani smernica 2014/25/EÚ.

a)

článok 346 ZFEÚ alebo

b)

smernica 2009/81/ES,

i)

v prípadoch uvedených v písmene a) zadať zákazku bez uplatnenia tejto smernice alebo

ii)

v prípadoch uvedených v písmene b) zadať zákazku v súlade s touto smernicou alebo smernicou 2009/81/ES. Prvým pododsekom tohto odseku nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v smernici 2009/81/ES.

a)

prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na jeho využitie pri plnení jeho úloh a

b)

odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

a)

elektronické prostriedky;

b)

pošta alebo fax;

c)

ústna komunikácia vrátane telefónu, pokiaľ ide o komunikáciu, ktorá nepredstavuje hlavné prvky postupu udeľovania koncesie a za predpokladu, že obsah ústnej komunikácie sa dostatočne zdokumentuje na trvalom nosiči;

d)

osobné doručenie s písomným potvrdením prijatia.

a)

cieľom koncesie je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

b)

z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;

c)

existencia výlučného práva;

d)

ochrana práv duševného vlastníctva a iných výlučných práv, než sú tie, ktoré sú vymedzené v článku 5 bode 10.

a)

ak dotknutý žiadateľ musí alebo môže byť vylúčený podľa článku 38 ods. 5 až 9 alebo ak nespĺňa podmienky účasti, ktoré podľa článku 38 ods. 1 stanovil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ;

b)

ak žiadosti zahŕňajú aj ponuky, ktoré nie sú vhodné v zmysle druhého pododseku.

a)

ponuka spĺňa minimálne požiadavky, ktoré v prípade potreby stanovil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ;

b)

uchádzač spĺňa podmienky účasti uvedené v článku 38 ods. 1 a

c)

uchádzač nie je v súlade s článkom 38 ods. 4 až 7 a na základe článku 38 ods. 9 vylúčený z postupu udeľovania.

a)

v oznámení o koncesii opis koncesie a podmienok účasti;

b)

v oznámení o koncesii, vo výzve na predloženie ponúk alebo v iných súťažných podkladoch ku koncesii opis kritérií na vyhodnotenie ponúk a prípadne minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť.

a)

z dôvodu účasti v zločineckej organizácii v zmysle článku 2 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV (28);

b)

z dôvodu korupcie v zmysle článku 3 Dohovoru o boji proti korupcii úradníkov Európskych spoločenstiev alebo úradníkov členských štátov Európskej únie (29) a článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2003/568/SVV (30), ako aj z dôvodu korupcie v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo hospodárskeho subjektu;

c)

z dôvodu podvodu v zmysle článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (31),

d)

z dôvodu teroristických trestných činov alebo trestných činov spojených s teroristickými aktivitami, tak ako sú vymedzené v článkoch 1 a 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (32), alebo podnecovania, napomáhania alebo navádzania alebo pokusu o spáchanie trestného činu v súlade s článkom 4 uvedeného rámcového rozhodnutia;

e)

z dôvodu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, tak ako sú vymedzené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (33);

f)

z dôvodu detskej práce a iných foriem obchodovania s ľuďmi vymedzených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ (34).

a)

ak môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať porušenie uplatniteľných povinností uvedených v článku 30 ods. 3;

b)

ak je daný hospodársky subjekt v úpadku alebo je v konkurze alebo v likvidácii, ak jeho aktíva spravuje likvidátor alebo súd, ak voči nemu prebieha vyrovnávacie konanie, ak sú jeho podnikateľské činnosti pozastavené alebo ak je v akejkoľvek podobnej situácii vyplývajúcej z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov a iných právnych predpisov; verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ však môže rozhodnúť, že nevylúči hospodársky subjekt, ktorý sa nachádza v jednej z uvedených situácií, alebo od neho môže členský štát požadovať, aby nevylúčil takýto hospodársky subjekt, ak zistil, že príslušný hospodársky subjekt bude schopný plniť koncesiu, pričom sa zohľadnia uplatniteľné vnútroštátne pravidlá a opatrenia týkajúce sa pokračovania podnikateľskej činnosti v prípade týchto situácií;

c)

ak verejný obstarávateľ môže akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt sa dopustil závažného odborného pochybenia, v dôsledku ktorého je spochybnená jeho bezúhonnosť;

d)

ak konflikt záujmov v zmysle článku 35 druhého odseku nemožno účinne napraviť inými, menej rušivými opatreniami;

e)

ak má verejný obstarávateľ dostatočne vierohodné indície na to, aby mohol dospieť k záveru, že daný hospodársky subjekt uzavrel dohody s inými hospodárskymi subjektmi s cieľom narušiť hospodársku súťaž;

f)

ak hospodársky subjekt vykazuje závažné alebo pretrvávajúce nedostatky pri plnení niektorej zásadnej požiadavky predchádzajúcej koncesie alebo predchádzajúcej zmluvy s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom v zmysle tejto smernice alebo smernice 2014/25/EÚ, čo viedlo k predčasnému ukončeniu tejto predchádzajúcej zmluvy, ku škodám alebo iným porovnateľným sankciám;

g)

ak je hospodársky subjekt vinný zo závažného skreslenia predložených informácií vyžadovaných na overenie neexistencie dôvodov na vylúčenie alebo splnenia podmienok účasti, ak zadržal takéto informácie alebo nie je schopný predložiť požadované dokumenty na podporu takýchto informácií;

h)

ak sa hospodársky subjekt usiloval o nenáležité ovplyvnenie rozhodovacieho procesu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, získanie dôverných informácií, ktoré mu v postupe udeľovania koncesie môžu poskytnúť nenáležité výhody, alebo z nedbalosti poskytol zavádzajúce informácie, ktoré môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia, výberu alebo udelenia koncesie;

i)

ak sa v prípade koncesií v oblasti obrany a bezpečnosti, ako sa uvádza v smernici 2009/81/ES, v súvislosti s hospodárskym subjektom na základe akýchkoľvek dôkazných prostriedkov vrátane zdrojov chránených údajov, zistilo, že nie je dostatočne spoľahlivý na to, aby sa vylúčili riziká pre bezpečnosť členského štátu.

a)

iné koncesie na služby ako sú koncesie týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod dohľadom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na koncesiách na stavebné práce alebo na koncesiách na služby;

b)

subdodávateľov subdodávateľov koncesionára alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca;

a)

ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a koncesionára, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 30 ods. 3;

b)

verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu overiť, alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 38 ods. 4 až 10. V takých prípadoch verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ od hospodárskeho subjektu vyžaduje, aby nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže vyžadovať, alebo členský štát od nich môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

a)

ak úpravy, bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu, boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch ku koncesii v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky o revízii hodnoty, alebo o opciách. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo možností, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani možnosti, ktoré by menili celkovú povahu zákazky alebo rámcovej dohody;

b)

v prípade doplňujúcich stavebných prác alebo služieb, ktoré poskytol pôvodný koncesionár a ktoré sú nevyhnutné a neboli zahrnuté v pôvodnej koncesii, ak zmena koncesionára:

V prípade koncesií, ktoré udeľuje verejný obstarávateľ na účely vykonávania inej činnosti, než sú činnosti uvedené v prílohe II, však akékoľvek zvýšenie hodnoty nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej koncesie. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;

c)

ak sú splnené všetky tieto podmienky:

d)

ak nový koncesionár nahrádza koncesionára, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne udelil koncesiu, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

i)

finančný limit stanovený v článku 8 a

ii)

10 % hodnoty pôvodnej koncesie.

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu udeľovania koncesie, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných žiadateľov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu udeľovania koncesie prilákali ďalších účastníkov;

b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha koncesie v prospech koncesionára spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej koncesii;

c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti koncesie;

d)

ak nový koncesionár nahradí koncesionára, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne udelil koncesiu v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

a)

došlo k zmene koncesie, ktorá by si vyžadovala nový postup udeľovania koncesie podľa článku 43;

b)

koncesionár bol v čase udelenia koncesie v jednej zo situácií uvedených v článku 38 ods. 4 a mal byť preto vylúčený z postupu udeľovania koncesie;

c)

Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ stanoví, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv z toho dôvodu, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ príslušný danému členskému štátu udelil príslušnú koncesiu bez toho, aby splnil povinnosti stanovené v zmluvách a v tejto smernici.

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (35), pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 7, 8, 9, 10, 11, 12, 15, 16, 17 a 37 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Táto smernica sa vzťahuje takisto na koncesie udelené verejnými obstarávateľmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (36), pokiaľ tieto koncesie nie sú v súlade s článkami 10, 11, 12, 17 a 25 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Zákazky v zmysle tejto smernice zahŕňajú verejné zákazky, rámcové dohody, koncesie na stavebné práce a služby a dynamické obstarávacie systémy.

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté verejnými obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

2.

V článku 2a sa odsek 2 sa mení takto:

3.

Článok 2b sa mení takto:

4.

V článku 2c sa slová „smernice 2004/18/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

5.

Článok 2d sa mení takto:

6.

V článku 2f ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

7.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia môže uplatniť postup stanovený v odsekoch 2 až 5, ak pred uzavretím zmluvy usúdi, že v priebehu postupu zadávania zákazky, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, došlo k závažnému porušeniu práva Únie v oblasti verejného obstarávania.“

1.

V článku 1 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Táto smernica sa vzťahuje na zákazky uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (37), pokiaľ tieto zákazky nie sú v súlade s článkami 18 až 24, článkami 27 až 30, článkom 34 alebo 55 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Zákazky v zmysle tejto smernice zahŕňajú zákazky na dodávky tovaru, na práce a na služby, koncesie na stavebné práce a služby, rámcové dohody a dynamické obstarávacie systémy.

Táto smernica sa vzťahuje takisto na koncesie udelené obstarávateľmi podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (38), pokiaľ tieto koncesie nie sú v súlade s článkami 10, 12, 13, 14, 16, 17 a 25 uvedenej smernice z jej rozsahu pôsobnosti vylúčené.

Pokiaľ ide o zákazky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa rozhodnutia prijaté obstarávateľmi mohli účinne a predovšetkým čo najskôr preskúmať v súlade s podmienkami stanovenými v článkoch 2 až 2f tejto smernice z dôvodu, že týmito rozhodnutiami sa porušilo právo Únie v oblasti obstarávania alebo vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa toto právo transponuje.

2.

V článku 2a sa odsek 2 mení takto:

3.

Článok 2b sa mení takto:

4.

V článku 2c sa slová „smernice 2004/17/ES“ nahrádzajú slovami „smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ“.

5.

Článok 2d sa mení takto:

6.

V článku 2f ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

7.

V článku 8 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia môže uplatniť postup stanovený v odsekoch 2 až 5, ak pred uzavretím zmluvy usúdi, že počas postupu zadávania zákazky, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/25/EÚ alebo smernice 2014/23/EÚ, alebo vo vzťahu k článku 26 ods. 1 písm. a) smernice 2014/25/EÚ v prípade obstarávateľov, na ktorých sa dané ustanovenie uplatňuje, došlo k závažnému porušeniu práva Únie v oblasti obstarávania.“

28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/65

(1)

Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Pre verejné zákazky, ktorých výška presahuje určitú hodnotu, by sa však mali vypracovať ustanovenia na koordináciu vnútroštátnych postupov obstarávania, aby sa zabezpečilo, že tieto zásady budú mať praktický účinok a že verejné obstarávanie bude otvorené pre hospodársku súťaž.

(2)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020, stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu („stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (5) musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(3)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenie ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(4)

Vzhľadom na čoraz rozmanitejšie formy verejných činností je potrebné jasnejšie vymedziť pojem samotného obstarávania, pričom by sa však týmto spresnením ako takým nemal v porovnaní so smernicou 2004/18/ES rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice. Účelom pravidiel Únie upravujúcich verejné obstarávanie nie je zahrnúť všetky formy čerpania verejných finančných prostriedkov, ale len tie, ktoré sú určené na nadobudnutie stavebných prác, tovaru alebo služieb za odplatu prostredníctvom verejnej zákazky. Malo by sa spresniť, že na takéto nadobudnutia stavebných prác, tovaru alebo služieb by sa mala vzťahovať táto smernica bez ohľadu na to, či sú nadobudnuté na základe kúpy, lízingu alebo inou zmluvnou formou.

Pojem „nadobudnutie“ by sa mal chápať v širšom zmysle získania úžitkov vyplývajúcich z predmetných stavebných prác, tovaru alebo služieb, pričom na to nie je nevyhnutný prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov. Okrem toho, samotné financovanie činnosti, najmä prostredníctvom grantov, ktoré sa často spája s povinnosťou vrátiť prijatú sumu v prípade, že nebola použitá na zamýšľaný účel, obvykle nespadá do rozsahu pravidiel verejného obstarávania. Podobne situácie, v ktorých sú všetky subjekty spĺňajúce určité podmienky oprávnené uskutočniť danú úlohu, a to bez akéhokoľvek výberu, ako sú napríklad systémy zákazníckeho výberu alebo poukazov na služby, by sa nemali chápať ako obstarávanie, ale ako jednoduché postupy povoľovania (napríklad licencie na lieky alebo zdravotné služby).

(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúce zo zákonov, iných právnych predpisov či zamestnaneckých zmlúv. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad určitých administratívnych a vládnych služieb, ako sú výkonné a právne služby, alebo poskytovanie určitých služieb verejnosti, ako sú služby v oblasti zahraničných vecí, služby v oblasti spravodlivosti, či služby povinného sociálneho zabezpečenia.

(6)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa nemala zaoberať ani liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, a ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu slobodne upraviť poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo ako služieb všeobecného záujmu nehospodárskeho charakteru, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(7)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou ZFEÚ a Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty, najmä v sociálnej oblasti, v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(8)

Zákazka by sa mala považovať za verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe II, a to dokonca aj v tom prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať verejnú zákazku na poskytnutie služieb ako verejnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť verejných zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(9)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil verejný obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný verejný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(10)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení bez zámeru zmeniť chápanie týchto konceptov, ako vyplývajú z judikatúry. Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy.

Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s verejnoprávnymi pravidlami.

(11)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali verejní obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali postačovať len vyjadrené alebo predpokladané zámery verejného obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý verejný obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(12)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú verejní obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na parametre tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane ak sa verejní obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, ak by sa zákazka zadávala samostatne a zadávala by sa podľa ustanovení tejto smernice, potom táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(13)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné prvky alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené objektívnymi dôvodmi a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu, a Rady 2009/81/ES (7). Malo by sa spresniť, že verejným obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(14)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, ktorú si zvolili pre svoje fungovanie. Preto by sa pojem hospodársky subjekt mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(15)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločná a nerozdielna zodpovednosť, osobitná forma sa môže vyžadovať v prípade, ak sa zákazka zadáva takýmto skupinám.

Malo by sa tiež spresniť, že verejní obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť požiadavky týkajúce sa ekonomického a finančného postavenia, ako sa uvádza v tejto smernici, alebo kritériá týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť odôvodnené objektívnymi dôvodmi a byť primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, akými sú určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania, alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(16)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(17)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (8), sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 1, 2, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku I ku GPA, vzťahujúcom sa na Európsku úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by mali verejní obstarávatelia splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty z tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(18)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k zvláštnym právam čerpania. Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

(19)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od verejného obstarávateľa alebo od tretích strán. Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(20)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské škôlky, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(21)

Na verejné zákazky, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia pôsobiaci v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a ktoré patria do rozsahu týchto činností, sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (9). Zákazky zadávané verejnými obstarávateľmi v súvislosti s ich pôsobením v oblasti námornej, pobrežnej alebo riečnej dopravy však patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(22)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa nevzťahuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo svojom vlastnom mene a na svoj vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(23)

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov by preto mala urobiť výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Zároveň by sa malo spresniť, že uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie (nelineárne služby). Uvedené vylúčenie by sa však nemalo uplatňovať na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

(24)

Je potrebné pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, ktorí boli určení na základe dohody alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie takýchto služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(25)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určil vnútroštátny súd členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(26)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie Európskeho nástroja finančnej stability a Európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo stanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(27)

Je potrebné pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (10), sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej je potrebné pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom spresniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom majú zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(28)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Malo by sa preto výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(29)

Je vhodné pripomenúť, že táto smernica sa uplatňuje len na verejných obstarávateľov členských štátov. V dôsledku toho sa na politické strany vo všeobecnosti, keďže nie sú verejnými obstarávateľmi, nevzťahujú jej ustanovenia. Na politické strany v niektorých členských štátoch sa však môže vzťahovať pojem „verejnoprávne orgány“.

Určité služby (ako sú propagačné filmy a výroba videonahrávok) sú však tak neodmysliteľne spojené s politickými názormi poskytovateľa služieb, ak sú poskytované v súvislosti s volebnou kampaňou, že poskytovatelia služieb sa obvykle vyberajú spôsobom, ktorý nemožno upraviť pravidlami obstarávania.

Napokon, je potrebné pripomenúť, že štatút a financovanie európskych politických strán a európskych politických nadácií podliehajú iným pravidlám než sú pravidlá uvedené v tejto smernici.

(30)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

(32)

Na verejné zákazky zadané kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými jednotkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky.

Táto výnimka by sa nemala vzťahovať na situácie, keď existuje priama účasť súkromného hospodárskeho subjektu na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby, keďže za takých okolností by zadanie verejnej zákazky bez súťažného postupu poskytlo súkromnému hospodárskemu subjektu s kapitálovou účasťou v kontrolovanej právnickej osobe nenáležitú výhodu v porovnaní s jeho konkurentmi. Avšak vzhľadom na osobitné charakteristické znaky verejných orgánov s povinným členstvom, ako sú organizácie zodpovedné za riadenie alebo vykonávanie určitých verejných služieb, by sa tento postup nemal uplatňovať v prípadoch, keď účasť konkrétnych súkromných hospodárskych subjektov na kapitáli kontrolovanej právnickej osoby je povinná na základe ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu v súlade so zmluvami, a to za predpokladu, že z takejto účasti nevyplýva kontrolovanie ani blokovanie a ani rozhodný vplyv na rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby. Ďalej by sa malo spresniť, že rozhodným prvkom je len priama súkromná účasť na kontrolovanej právnickej osobe. Preto ak v kontrolujúcom verejnom obstarávateľovi alebo v kontrolujúcich verejných obstarávateľoch existuje súkromná kapitálová účasť, nevylučuje to zadanie verejných zákaziek kontrolovanej právnickej osobe bez toho, aby sa uplatnili postupy ustanovené v tejto smernici, keďže takéto účasti nemajú nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

Zároveň by sa malo spresniť, že verejní obstarávatelia, ako sú verejnoprávne orgány, ktorí môžu mať súkromnú kapitálovú účasť, by mali mať možnosť využiť výnimku pre horizontálnu spoluprácu. V dôsledku toho, ak sú splnené všetky ostatné podmienky týkajúce sa horizontálnej spolupráce, by sa výnimka súvisiaca s horizontálnou spoluprácou mala rozšíriť aj na takýchto verejných obstarávateľov, ak je zmluva uzavretá výlučne medzi verejnými obstarávateľmi.

(33)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si, že svoje verejné služby budú poskytovať spoločne na základe spolupráce a bez toho, aby boli povinní použiť akúkoľvek konkrétnu právnu formu. Takáto spolupráca sa môže týkať všetkých druhov činností súvisiacich s poskytovaním služieb a plnením povinností pridelených zúčastneným orgánom alebo prevzatých zúčastnenými orgánmi, ako sú napríklad povinné alebo dobrovoľné úlohy miestnych či regionálnych orgánov alebo služby prenesené na osobitné orgány na základe verejného práva. Služby poskytované jednotlivými zúčastnenými orgánmi nemusia byť nevyhnutne identické: môžu byť aj doplnkové.

Na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených v tejto smernici za predpokladu, že sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, že uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a že žiadny súkromný poskytovateľ služieb nebol zvýhodnený voči svojim konkurentom.

S cieľom splniť tieto podmienky by mala spolupráca vychádzať z koncepcie spolupráce. Takáto spolupráca si nevyžaduje, aby všetky zúčastnené orgány prevzali plnenie hlavných zmluvných povinností, pokiaľ existujú záväzky prispieť k poskytovaniu dotknutých verejných služieb na základe spolupráce. Okrem toho by sa spolupráca vrátane akýchkoľvek finančných prevodov medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi mala riadiť výlučne so zreteľom na verejný záujem.

(34)

Existujú určité prípady, v ktorých právnická osoba koná na základe príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov koná ako nástroj alebo technická služba pre určených verejných obstarávateľov, v ktorých má povinnosť vykonávať pokyny, ktoré mu títo verejní obstarávatelia zadávajú, pričom nemá žiadny vplyv na odplatu za svoj výkon. Na takýto čisto administratívny vzťah by sa vzhľadom na jeho nezmluvnú povahu nemali vzťahovať postupy verejného obstarávania.

(35)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto spresniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému verejnému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo verejný obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní svojej vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb by však nemala brániť uplatneniu tejto smernice.

(36)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(37)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a verejní obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, z nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe X. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre pracovníkov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (11) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(38)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú služby nasmerované.

(39)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných ustanoveniach. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(40)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania, pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(41)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo uplatňovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(42)

Je veľmi potrebné, aby verejní obstarávatelia mali dodatočnú flexibilitu pri výbere postupu obstarávania, ktorý umožňuje rokovania. Rozsiahlejšie využívanie týchto postupov by zároveň pravdepodobne viedlo k zvýšeniu cezhraničného obchodu, pretože z hodnotenia vyplynulo, že zákazky zadané na základe rokovacieho konania so zverejnením majú mimoriadne vysokú mieru úspešnosti v cezhraničných súťažiach. Členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť rokovacie konanie alebo súťažný dialóg v rôznych situáciách, v ktorých je pravdepodobné, že verejná alebo užšia súťaž bez rokovaní nepovedú k uspokojivým výsledkom obstarávania. Je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o hodnotu zákaziek, využívanie súťažného dialógu sa v predchádzajúcich rokoch výrazne zvýšilo. Ukázalo sa byť užitočným v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(43)

V prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác zahŕňajú takéto situácie práce, ktorých výsledkom nie sú štandardné budovy, alebo situácie, keď práce zahŕňajú projekt alebo inovačné riešenia. Využitie rokovacieho konania alebo súťažného dialógu bude mať pravdepodobne význam v prípade služieb alebo tovaru, ktoré si vyžadujú vynaloženie úsilia na ich prispôsobenie alebo projekt. Takéto úsilie zamerané na prispôsobenie alebo projekt je osobitne nevyhnutné v prípade zložitých nákupov, ktorých predmetom sú napríklad sofistikované produkty, služby duševného charakteru, napríklad určité konzultačné, architektonické alebo inžinierske služby, alebo veľké projekty v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT). V týchto prípadoch môžu byť rokovania nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby predmetný tovar alebo služby zodpovedali potrebám verejného obstarávateľa. Pokiaľ ide o bežne dostupné služby a tovar, ktoré môžu poskytnúť alebo dodať viaceré odlišné subjekty na trhu, rokovacie konanie a súťažný dialóg by sa nemali využívať.

(44)

Rokovacie konanie by malo byť k dispozícii aj v prípadoch, keď by výsledkom verejnej alebo užšej súťaže boli len neregulárne alebo neprijateľné ponuky. V takých prípadoch by verejní obstarávatelia mali mať možnosť viesť rokovania s cieľom dostať regulárne a prijateľné ponuky.

(45)

Rokovacie konanie by mali sprevádzať primerané opatrenia, ktorými sa zaistí dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a transparentnosti. Verejní obstarávatelia by mali predovšetkým vopred uviesť minimálne požiadavky, ktoré charakterizujú povahu obstarávania a ktoré by sa počas rokovaní nemali meniť. Kritériá na vyhodnotenie ponúk a ich váhy by mali ostať stabilné počas celého postupu a nemali by byť predmetom rokovaní. Účelom rokovaní by malo byť zlepšenie ponúk, aby verejní obstarávatelia mohli nakupovať stavebné práce, tovar a služby, ktoré sú dokonale prispôsobené ich osobitným potrebám. Rokovania sa môžu týkať všetkých charakteristických znakov nakupovaných stavebných prác, tovaru a služieb, vrátane napríklad kvality, kvantity, obchodných doložiek, ako aj sociálnych, environmentálnych a inovačných aspektov, pokiaľ nepredstavujú minimálne požiadavky.

Malo by sa spresniť, že minimálne požiadavky, ktoré má stanoviť verejný obstarávateľ, sú tie podmienky a charakteristické znaky (najmä fyzické, funkčné a právne), ktoré by mala každá ponuka spĺňať alebo by ich mala mať, aby verejný obstarávateľ mohol zadať zákazku v súlade so zvoleným kritériom na vyhodnotenie ponúk. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a sledovateľnosť vývoja postupu by mali byť všetky fázy náležite zdokumentované. Okrem toho by sa mali všetky ponuky počas celého postupu predkladať písomne.

(46)

Verejní obstarávatelia by mali mať možnosť skrátiť niektoré lehoty uplatniteľné na verejnú súťaž a užšiu súťaž, ako aj na rokovacie konanie, ak by sa predmetné lehoty nedali dodržať v dôsledku naliehavej situácie, ktorú by mali verejní obstarávatelia náležite odôvodniť. Malo by sa spresniť, že nemusí ísť o mimoriadnu naliehavosť spôsobenú udalosťami, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nemôže.

(47)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Orgány verejnej moci by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Je potrebné pripomenúť, že viaceré modely obstarávania boli v hlavných rysoch uvedené v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 nazvanom „Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe“, v ktorom sa hovorí o tých službách výskumu a vývoja, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu verejného obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(48)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali verejní obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Pozornosť týchto obstarávateľov by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, predtým, ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(49)

Ak potrebu vyvinúť inovačný výrobok alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následnej kúpy výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré už sú dostupné na trhu, verejní obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami spadajúcimi do rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali mať prístup k osobitným postupom obstarávania. Tento osobitný postup by mal verejným obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných výrobkov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné výrobky alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný účinok na trh, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu.

Verejní obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(50)

Vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(51)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(52)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej forme, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a verejní obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre verejných obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s verejným obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(53)

Verejní obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(54)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by verejní obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak je nepoužitie takýchto prostriedkov komunikácie nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.