20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/1

(1)

Spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (3) predstavuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (4) dôležitý stavebný prvok dokončenia jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), v rámci ktorej sa nemá rozlišovať medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi platbami v eurách. Hlavným cieľom nariadenia (EÚ) č. 260/2012 je prechod z vnútroštátnych schém úhrad a inkás na harmonizované systémy SEPA úhrad a SEPA inkás okrem iného aj tým, že sa občanom Únie poskytne jedinečné medzinárodné číslo bankového účtu (ďalej len „IBAN“), ktoré sa môže použiť pre všetky SEPA úhrady a SEPA inkasá v eurách.

(2)

V nariadení (EÚ) č. 260/2012 sa stanovilo, že prechod na systém SEPA sa uskutoční do 1. februára 2014 tak, aby poskytovatelia platobných služieb a používatelia platobných služieb mali dostatočný čas na upravenie svojich postupov v súlade s technickými požiadavkami spojenými s prechodom na SEPA úhrady a SEPA inkasá.

(3)

Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 260/2012 Komisia a Európska centrálna banka podrobne monitorovali pokrok prechodu na systém SEPA. Uskutočnili sa viaceré stretnutia s členskými štátmi, vnútroštátnymi verejnými orgánmi a účastníkmi trhu. Európska centrálna banka pravidelne uverejňovala správy o pokroku prechodu na systém SEPA na základe platobných údajov, ktoré zozbierali národné centrálne banky. V týchto správach sa uvádza, že miera prechodu na SEPA úhrady sa v prípade niekoľkých členských štátov eurozóny blíži k 100 %. Veľká väčšina poskytovateľov platobných služieb oznámila, že už spĺňajú požiadavky systému SEPA. Vo viacerých iných členských štátoch však miera prechodu zaostáva za očakávaniami. Týka sa to najmä SEPA inkás.

(4)

Dňa 14. mája 2013 Rada ECOFIN vo svojich záveroch opätovne zdôraznila význam prechodu na systém SEPA. Zistilo sa, že prechod na systém SEPA nie je ani zďaleka dokončený a že na jeho včasné dokončenie sa od všetkých účastníkov trhu budú vyžadovať okamžité opatrenia. Bol prijatý akčný plán, v ktorom sa obchodníci, podnikateľské subjekty, MSP a verejná správa vyzývajú na bezodkladné prijatie nevyhnutných konkrétnych vnútorných krokov na prispôsobenie svojich postupov a informovanie klientov o detailoch svojho IBAN.

(5)

Napriek značnému úsiliu Európskej centrálnej banky, členských štátov, ich vnútroštátnych verejných orgánov a účastníkov trhu počas posledných mesiacov najnovšie štatistické údaje o prechode ukazujú, že od júna 2013 do novembra 2013 vzrástla celková miera prechodu na systém SEPA úhrad v eurozóne zo 40 % približne na 64 %, zatiaľ čo celková miera prechodu na systém SEPA inkás dosiahla iba úroveň 26 %. Zatiaľ čo vnútroštátne čísla vykazujú v niekoľkých členských štátoch náležitý pokrok, stále existuje značná skupina členských štátov, ktorá výrazne zaostáva za očakávanými mierami prechodu. Preto je veľmi nepravdepodobné, že všetci účastníci trhu budú do 1. februára 2014 spĺňať náležitosti systému SEPA.

(6)

Od 1. februára 2014 budú banky a iní poskytovatelia platobných služieb musieť vzhľadom na svoje právne záväzky odmietnuť spracovanie úhrad alebo inkás, ktoré nespĺňajú náležitosti systému SEPA, hoci by takéto platby mohli technicky spracúvať naďalej s využitím existujúcich „tradičných“ platobných schém popri SEPA úhradách a SEPA inkasách. Ak nedôjde k úplnému prechodu na systém SEPA úhrad a SEPA inkás, nemožno z tohto dôvodu vylúčiť omeškanie týchto platieb. Mohlo by to ovplyvniť všetkých používateľov platobných služieb, a to najmä MSP a spotrebiteľov.

(7)

Je nevyhnutné zabrániť zbytočnému narušeniu platieb vyplývajúcemu zo skutočnosti, že by do 1. februára 2014 nedošlo k úplnému prechodu na systém SEPA. Poskytovateľom platobných služieb by sa preto malo rovnako ako doteraz na obmedzený čas povoliť pokračovať v spracúvaní platobných transakcií prostredníctvom ich pôvodných systémov spolu s ich schémami SEPA úhrad a SEPA inkás. Malo by sa preto zaviesť prechodné obdobie, aby sa umožnilo pokračovanie takéhoto súbežného spracovania platieb v rôznych formátoch. Vzhľadom na súčasné údaje o prechode a očakávané tempo prechodu sa považuje za vhodné jednorazové dodatočné prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov. Keďže je na dosiahnutie plných výhod integrovaného platobného trhu potrebný rýchly a komplexný prechod, malo by sa zachovanie takýchto pôvodných systémov, ktoré nespĺňajú náležitosti systému SEPA, považovať za mimoriadne opatrenie, a preto by malo byť čo najkratšie. Je tiež dôležité časovo obmedziť náklady poskytovateľom platobných služieb, ktorí súbežne so systémom SEPA naďalej používajú aj pôvodné platobné systémy. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí už uskutočnili kompletný prechod na systém SEPA, by mohli zvážiť poskytovanie služieb konverzie počas prechodného obdobia tým používateľom platobných služieb, ktorí ešte prechod neuskutočnili. Počas prechodného obdobia by členské štáty mali upustiť od uplatňovania sankcií pre poskytovateľov platobných služieb, ktorí spracúvajú platby nespĺňajúce požiadavky, a pre používateľov platobných služieb, ktorí ešte prechod neuskutočnili.

(8)

Niekoľko veľkých používateľov nástrojov inkasa už uviedlo, že prechod plánujú uskutočniť tesne pred konečným termínom. Akékoľvek odloženie týchto migračných plánov by mohlo viesť k dočasnému tlaku na prichádzajúce platby a peňažné toky, a tým aj na stav/úroveň pokladnice príslušných spoločností. Takýto oneskorený prechod vo veľkom rozsahu by mohol spôsobiť určité prekážky, a to najmä na úrovni bánk a predajcov softvéru, ktorí by mohli čeliť istým kapacitným obmedzeniam. Dodatočná lehota na postupné zavádzanie nového systému by umožnila postupnejší prístup. Účastníci trhu, ktorí ešte nezačali vykonávať potrebné úpravy na dosiahnutie súladu so systémom SEPA, sa vyzývajú, aby tak urobili čo najskôr. Účastníci trhu, ktorí už začali prispôsobovať svoje platobné procesy, by však mali prechod dokončiť čo najskôr.

(9)

Vzhľadom na celkový cieľ dosiahnuť koordinovaný a integrovaný prechod je vhodné, aby sa prechodné obdobie uplatňovalo tak na SEPA úhrady, ako aj na SEPA inkasá. Rôzne prechodné obdobia pre SEPA úhrady a SEPA inkasá by mohli u spotrebiteľov, poskytovateľov platobných služieb, MSP a iných používateľov platobných služieb spôsobiť zmätok.

(10)

Z dôvodu právnej istoty a s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek prerušeniu uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 260/2012 je potrebné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť čo najskôr a aby sa uplatňovalo so spätnou účinnosťou od 31. januára 2014.

(11)

Vzhľadom na neodkladnosť tejto záležitosti by sa mala uplatniť výnimka z osemtýždňovej lehoty uvedenej v článku 4 Protokolu 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o Európskej únii, Zmluve o fungovaní Európskej únie a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

(12)

Nariadenie (EÚ) č. 260/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/4

(1)

Únia je od 14. novembra 1997 na základe prijatia rozhodnutia Rady 86/238/EHS (2) zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (ďalej len „Dohovor ICCAT“).

(2)

Dohovor ICCAT poskytuje rámec pre regionálnu spoluprácu pri zachovávaní a riadení zdrojov tuniakov a tuniakom príbuzných druhov v Atlantickom oceáne a v priľahlých moriach. Dohovorom ICCAT sa zriadila Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „ICCAT“), ktorá prijíma opatrenia na zachovanie a riadenie zdrojov tuniakov. Uvedené opatrenia sa pre zmluvné strany stávajú záväzné.

(3)

ICCAT v roku 1998 prijala rezolúciu 98-18 o neoznamovaných a neregulovaných výlovoch tuniakov veľkými plavidlami s dlhými lovnými šnúrami v oblasti dohovoru. Uvedená rezolúcia stanovila postupy na označenie krajín, ktorých plavidlá lovili tuniaka a tuniakom príbuzné druhy spôsobom, ktorý znížil účinnosť opatrení ICCAT na zachovanie a riadenie zdrojov. Rezolúcia takisto presne stanovila opatrenia, ktoré treba prijať, v prípade potreby vrátane nediskriminačných opatrení na obmedzenie obchodu s cieľom zabrániť lodiam uvedených krajín, aby pokračovali v takýchto rybolovných praktikách.

(4)

ICCAT po prijatí rezolúcie 98-18 označila Bolíviu, Kambodžu, Rovníkovú Guineu, Gruzínsko a Sierru Leone za krajiny, ktorých plavidlá lovia tuniaka zavalitého (Thunnus obesus) spôsobom znižujúcim účinnosť jej opatrení na zachovanie a riadenie zdrojov. ICCAT podložila svoje zistenia údajmi o výlovoch, obchodovaní a o aktivitách plavidiel.

(5)

V dôsledku toho ICCAT odporučila zmluvným stranám, aby v súlade s ustanoveniami jej rezolúcie 98-18 prijali potrebné opatrenia, ktorými sa zakáže dovoz tuniaka zavalitého a výrobkov z neho v akejkoľvek forme z uvedených krajín.

(6)

Nariadením Rady (ES) č. 827/2004 (3) sa v roku 2004 zakázal dovoz tuniaka zavalitého s pôvodom v Bolívii, Kambodži, Rovníkovej Guinei, Gruzínsku a v Sierre Leone do Únie.

(7)

Na svojom 14. osobitnom zasadnutí v roku 2004 ICCAT ocenila úsilie, ktoré Kambodža, Rovníková Guinea a Sierra Leone vyvinuli na rozptýlenie jej obáv a prijala odporúčania týkajúce sa zrušenia opatrení na obmedzenie obchodu vo vzťahu k uvedeným trom krajinám, pokiaľ ide o tuniaka zavalitého a výrobky z neho.

(8)

V dôsledku toho nariadenie Rady (ES) č. 919/2005 (4) zmenilo nariadenie (ES) č. 827/2004, čím sa zrušil zákaz dovozu tuniaka zavalitého a výrobkov z neho z Kambodže, Rovníkovej Guiney a Sierry Leone do Únie. Na základe uvedenej zmeny nariadenie (ES) č. 827/2004 zakazuje takýto dovoz len z Bolívie a Gruzínska.

(9)

ICCAT na svojom 22. pravidelnom výročnom zasadnutí v roku 2011 uznala opatrenia, ktoré prijali Bolívia a Gruzínsko, a prijala odporúčanie 11-19, ktorým sa zrušuje zákaz dovozu tuniaka zavalitého a výrobkov z neho, ktorý sa naďalej uplatňoval na uvedené dve krajiny.

(10)

Nariadenie (ES) č. 827/2004 by sa preto malo zrušiť,

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/6

(1)

Únia a členské štáty si stanovili za cieľ bojovať proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, a to vrátane pašovania a falšovania cigariet. S cieľom zlepšiť dlhodobý vplyv výdavkov a zabrániť duplicite by sa mala na úrovni Únie a medzi orgánmi členských štátov zabezpečiť úzka a pravidelná spolupráca a koordinácia.

(2)

Činnosti zamerané na poskytovanie lepších informácií, špecializovanej odbornej prípravy vrátane štúdií zameraných na právnu komparatistiku a technickej a vedeckej pomoci významne prispievajú k ochrane finančných záujmov Únie a zároveň k dosiahnutiu rovnocennej úrovne ochrany v celej Únii.

(3)

Podpora takýchto činností v minulosti prostredníctvom rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 804/2004/ES (3) (program Hercule), ktoré bolo zmenené a predĺžené rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 878/2007/ES (4) (program Hercule II) umožnila posilniť činnosti, ktoré Únia a členské štáty vykonávajú v oblasti boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

(4)

Komisia vykonala preskúmanie dosiahnutých výsledkov programu Hercule II, v rámci ktorého sa zhrnuli jeho vstupy a výstupy.

(5)

V roku 2011 Komisia vykonala posúdenie vplyvu, aby vyhodnotila, či je potrebné v programe pokračovať, alebo ho ukončiť.

(6)

Na pokračovanie a dokonca rozvíjanie činností na úrovni Únie a členských štátov v oblasti boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie vrátane pašovania a falšovania cigariet, ako aj na zohľadnenie nových výzev v kontexte rozpočtovej disciplíny by sa mal prijať nový program (ďalej len „program“).

(7)

Program by sa mal vykonávať na základe zohľadnenia odporúčaní a opatrení uvedených v oznámení Komisie zo 6. júna 2013 s názvom Posilnenie boja proti pašovaniu cigariet a iným formám nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami – komplexná stratégia EÚ.

(8)

Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5). V súlade s uvedeným nariadením účelom grantu je finančne podporiť akciu, ktorá je určená na to, aby pomohla dosiahnuť cieľ politiky Únie a nákup vybavenia nemá byť jeho jediným účelom.

(9)

Program by mal umožniť, aby sa na ňom zúčastnili pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí využívajú niektorú predvstupovú stratégiu, ako aj partnerské krajiny v rámci európskej susedskej politiky za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň zosúladenia príslušných právnych predpisov a administratívnych postupov s právnymi predpismi a administratívnymi postupmi Únie v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto štátov a krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach asociačnej rady alebo podobných dohodách, ako aj krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú zapojené do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

(10)

Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť nezávislú hodnotiacu správu v polovici obdobia o vykonávaní tohto programu, ako aj záverečnú hodnotiacu správu o dosiahnutí cieľov tohto programu. Komisia by ďalej mala každoročne poskytnúť Európskemu parlamentu a Rade informácie o vykonávaní programu v danom roku vrátane výsledkov financovaných akcií a informácií o súlade a komplementárnosti s inými príslušnými programami a opatreniami na úrovni Únie.

(11)

Toto nariadenie je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. Program by mal uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a členskými štátmi s cieľom ochraňovať finančné záujmy Únie využívaním zdrojov účinnejšie, než by sa mohli využívať na vnútroštátnej úrovni. Opatrenie na úrovni Únie je potrebné a oprávnené, pretože jasne pomáha členským štátom spoločne ochraňovať všeobecný rozpočet Únie a národné rozpočty a podporuje využívanie spoločných štruktúr Únie na zintenzívňovanie spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi. Program by však nemal zasahovať do zodpovednosti členských štátov.

(12)

Program by mal trvať sedem rokov, aby sa zosúladilo trvanie programu s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (6).

(13)

S cieľom poskytnúť určitý stupeň flexibility pri udeľovaní finančných prostriedkov by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu orientačného pridelenia finančných prostriedkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(14)

Komisia by mala prijímať ročné pracovné programy, v ktorých budú uvedené financované akcie, podmienky účasti a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ako aj výnimočné a riadne odôvodnené prípady, ako sú napríklad prípady týkajúce sa členských štátov vystavených vysokému riziku v súvislosti s finančnými záujmami Únie, v ktorých sa uplatňuje maximálna miera spolufinancovania vo výške 90 % oprávnených nákladov. Komisia by mala v rámci Poradného výboru na koordináciu prevencie sprenevery zriadeného rozhodnutím Komisie 94/140/ES (7) prerokovať s členskými štátmi uplatňovanie tohto nariadenia.

(15)

Členské štáty by sa mali usilovať zvýšiť svoje finančné príspevky v rámci miery spolufinancovania pre granty udelené na základe tohto programu.

(16)

Komisia by mala prijať potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ročné pracovné programy boli konzistentné a komplementárne s inými príslušnými programami financovanými Úniou, najmä programami v oblasti ciel, a to v záujme posilnenia celkového vplyvu opatrení v rámci tohto programu a zabránenia akémukoľvek vzájomnému prekrývaniu programu s ostatnými programami.

(17)

Týmto nariadením sa ustanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programu, ktoré predstavuje hlavnú referenčnú sumu pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8).

(18)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a peňažných sankcií.

(19)

Rozhodnutie č. 804/2004/ES by sa malo zrušiť. Mali by sa prijať prechodné opatrenia umožňujúce ukončenie finančných záväzkov súvisiacich s opatreniami vykonávanými podľa uvedeného rozhodnutia a ukončenie v ňom uvedených oznamovacích povinností.

(20)

Je vhodné zabezpečiť bezproblémový prechod bez prerušenia medzi programom Hercule II a týmto programom a je vhodné zosúladiť trvanie programu s nariadením (EÚ, Euratom) č. 1311/2013. Tento program by sa preto mal uplatňovať od 1. januára 2014,

a)

rozvoju činností na úrovni Únie a členských štátov v oblasti boja proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie, a to vrátane boja proti pašovaniu a falšovaniu cigariet;

b)

zintenzívneniu nadnárodnej spolupráce a koordinácie na úrovni Únie, medzi orgánmi členských štátov, Komisiou a Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a najmä so zreteľom na účinnosť a efektívnosť cezhraničných operácií;

c)

účinnému predchádzaniu podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným nezákonným činnostiam poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom ponuky spoločnej špecializovanej odbornej prípravy pre zamestnancov vnútroštátnych a regionálnych správ a pre ďalšie zainteresované strany.

a)

počet prípadov zaistenia, skonfiškovania a vrátenia prostriedkov v súvislosti s prípadmi podvodu odhalenými prostredníctvom spoločných opatrení a cezhraničných operácií;

b)

pridaná hodnota a účinné využívanie spolufinancovaného technického vybavenia;

c)

výmena informácií medzi členskými štátmi o výsledkoch dosiahnutých s technickým materiálom;

d)

počet a typ činností v oblasti odbornej prípravy vrátane rozsahu špecializovanej odbornej prípravy.

a)

zlepšiť predchádzanie podvodom a ostatným nezákonným činnostiam a ich vyšetrovanie nad rámec súčasných úrovní prostredníctvom zlepšenia nadnárodnej a multidisciplinárnej spolupráce;

b)

zvýšiť ochranu finančných záujmov Únie proti podvodom prostredníctvom uľahčenia výmeny informácií, skúseností a najlepších postupov vrátane výmen zamestnancov;

c)

posilniť boj proti podvodom a ostatným nezákonným činnostiam prostredníctvom poskytnutia technickej a operačnej podpory vnútroštátnym vyšetrovacím orgánom, a najmä colným orgánom a orgánom činným v trestnom konaní;

d)

obmedziť v súčasnosti známe vystavenie finančných záujmov Únie podvodom, korupcii a ostatným nezákonným činnostiam a cieľom je znížiť rozvoj nelegálneho hospodárstva v kľúčových rizikových oblastiach, ako je napríklad organizovaný podvod vrátane pašovania a falšovania cigariet;

e)

prostredníctvom podpory porovnávacej právnej analýzy posilniť úroveň rozvoja osobitnej právnej a súdnej ochrany finančných záujmov Únie proti podvodom.

a)

vnútroštátne alebo regionálne správy zúčastnenej krajiny, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1, ktoré podporujú posilňovanie opatrení na úrovni Únie na ochranu finančných záujmov Únie;

b)

výskumné a vzdelávacie inštitúty a neziskové subjekty za predpokladu, že sú zriadené a sú v prevádzke v zúčastnenej krajine prinajmenšom jeden rok, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1, a podporujú posilňovanie opatrení na úrovni Únie na ochranu finančných záujmov Únie.

a)

pristupujúce štáty, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí majú úžitok z niektorej predvstupovej stratégie, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto štátov a krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach asociačnej rady alebo podobných dohodách;

b)

partnerské krajiny zapojené do európskej susedskej politiky za predpokladu, že tieto krajiny dosiahli dostatočnú úroveň zosúladenia príslušných právnych predpisov a administratívnych postupov s právnymi predpismi a administratívnymi postupmi Únie. Dotknuté partnerské krajiny sa zúčastnia na programe v súlade s ustanoveniami, ktoré sa s týmito krajinami dohodnú po vypracovaní rámcových dohôd týkajúcich sa ich účasti na programoch Únie;

c)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) participujúce v Európskom hospodárskom priestore (EHP) v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore.

a)

poskytovanie špecializovanej technickej pomoci príslušným orgánom členských štátov prostredníctvom jednej alebo viacerých z týchto možností:

b)

organizácia cielených workshopov zameraných na špecializovanú odbornú prípravu a na odbornú prípravu v oblasti analýzy rizika a v prípade, že je to vhodné, aj konferencií zameraných na jednu alebo viacero z týchto oblastí:

c)

akékoľvek iné opatrenia, na ktoré sa nevzťahujú písmená a) ani b) tohto článku, stanovené v ročných pracovných programoch uvedených v článku 11, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie všeobecných, špecifických a operačných cieľov uvedených v článkoch 3, 4 a 5.

a)

granty;

b)

verejné obstarávanie;

c)

refundácia nákladov na účasť na činnostiach v rámci programu, ktoré vynaložili zástupcovia uvedení v článku 7 ods. 3.

a)

do 31. decembra 2017 nezávislú hodnotiacu správu v polovici obdobia o dosiahnutí cieľov všetkých opatrení, výsledkov a vplyvov, o efektívnosti a účinnosti využívania zdrojov a ich pridanej hodnote pre Úniu, a to s cieľom prijať rozhodnutie o obnovení, zmene alebo pozastavení opatrení; okrem toho sa hodnotiaca správa v polovici obdobia zaoberá rozsahom zjednodušenia, vnútornou a vonkajšou súdržnosťou programu, otázkou, či sú všetky ciele naďalej relevantné, ako aj prínosom opatrení pri plnení priorít Únie zameraných na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; zohľadňuje aj výsledky hodnotenia dosahovania cieľov programu Hercule II;

b)

do 31. decembra 2021 záverečnú hodnotiacu správu o dosiahnutí cieľov tohto programu vrátane jeho pridanej hodnoty; okrem toho sa vyhodnotia dlhodobé vplyvy a udržateľnosť účinkov programu s cieľom poskytnúť podklady pre rozhodnutie o možnom obnovení, zmene alebo pozastavení akéhokoľvek nasledujúceho programu.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/14

(1)

Nariadenie Rady (EHS) č. 1601/91 (3) a nariadenie Komisie (ES) č. 122/94 (4) sa ukázali ako úspešné pri právnej úprave aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných koktailov z vínnych výrobkov (ďalej len „aromatizované vínne výrobky“). Vzhľadom na technické inovácie, vývoj trhu a vyvíjajúce sa očakávania spotrebiteľov je však nevyhnutné aktualizovať pravidlá, ktoré sa uplatňujú na vymedzenie, opis, obchodnú úpravu, označovanie a ochranu zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, a zohľadniť pri tom tradičné výrobné metódy.

(2)

Ďalšie zmeny sú potrebné v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom zosúladiť právomoci Komisie, ktoré jej boli zverené nariadením (EHS) č. 1601/91, s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Vzhľadom na rozsah pôsobnosti uvedených zmien je vhodné zrušiť nariadenie (EHS) č. 1601/91 a nahradiť ho týmto nariadením. Nariadením (ES) č. 122/94 sa zaviedli pravidlá týkajúce sa aromatických látok a pridávania alkoholu do niektorých aromatizovaných vínnych výrobkov a s cieľom zabezpečiť jednoznačnosť by sa tieto pravidlá mali zahrnúť do tohto nového nariadenia.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (5) sa vzťahuje na obchodnú úpravu a označovanie aromatizovaných vínnych výrobkov, pokiaľ v tomto nariadení nie je ustanovené inak.

(4)

Aromatizované vínne výrobky sú pre spotrebiteľov, výrobcov a poľnohospodárstvo v Únii dôležité. Opatrenia uplatniteľné na odvetvie aromatizovaných vínnych výrobkov by mali prispieť k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, transparentnosti trhu, spravodlivej hospodárskej súťaže a predchádzaniu klamlivým praktikám. Takýmito opatreniami sa bude chrániť povesť, ktorú aromatizované vínne výrobky Únie dosiahli na vnútornom a svetovom trhu, a to tým, že tradičné postupy, ktoré sa používajú pri výrobe aromatizovaných vínnych výrobkov, ako aj zvýšená požiadavka na ochranu a informovanosť spotrebiteľa sa budú naďalej zohľadňovať. Mali by sa zohľadniť aj technické inovácie, pokiaľ ide o výrobky, pri výrobe ktorých sa takouto inováciou prispieva k zvyšovaniu kvality bez toho, aby sa ovplyvnil tradičný charakter dotknutých aromatizovaných vínnych výrobkov.

(5)

Výroba aromatizovaných vínnych výrobkov tvorí v Únii hlavný odbyt poľnohospodárskeho odvetvia, ktorý by sa mal regulačným rámcom posilniť.

(6)

V záujme spotrebiteľov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na všetky aromatizované vínne výrobky uvádzané na trh v Únii bez ohľadu na to, či sa vyrábajú v členských štátoch alebo v tretích krajinách. Aby sa povesť aromatizovaných vínnych výrobkov Únie na svetovom trhu zachovávala a zlepšovala, mali by sa pravidlá ustanovené v tomto nariadení uplatňovať aj na aromatizované vínne výrobky vyrábané v Únii na vývoz.

(7)

Na zabezpečenie jednoznačnosti a transparentnosti práva Únie, ktorým sa výroba aromatizovaných vínnych výrobkov upravuje, je nevyhnutné jasne vymedziť výrobky, na ktoré sa takéto právo vzťahuje, kritériá výroby, opis, obchodnú úpravu a označovanie aromatizovaných vínnych výrobkov, a najmä obchodný názov. Taktiež by sa mali stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa dobrovoľného uvádzania miesta pôvodu, ktoré by dopĺňali pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Ustanovením takýchto pravidiel sa všetky kroky výrobného reťazca stanú regulovanými a spotrebitelia chránenými a riadne informovanými.

(8)

Vymedzením aromatizovaných vínnych výrobkov by sa malo pokračovať v zachovávaní tradičných kvalitatívnych postupov, tie by sa však mali aktualizovať a zlepšiť na základe technického vývoja.

(9)

Aromatizované vínne výrobky by sa mali vyrábať v súlade s určitými pravidlami a obmedzeniami, ktorými sa zaručí, že pokiaľ ide o kvalitu a výrobné metódy, očakávania spotrebiteľov budú splnené. Aby sa plnili medzinárodné normy v tejto oblasti, mali by sa ustanoviť výrobné metódy, pričom Komisia by vo všeobecnosti mala zohľadňovať normy, ktoré odporučila a uverejnila Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (ďalej len „OIV“).

(10)

Na aromatizované vínne výrobky by sa malo uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 (7).

(11)

Okrem toho by etylalkohol, ktorý sa používa na výrobu aromatizovaných vínnych výrobkov, mal byť výhradne poľnohospodárskeho pôvodu, aby sa splnili očakávania spotrebiteľov a aby sa dodržali tradičné kvalitatívne postupy. Zabezpečí sa tak aj odbyt pre základné poľnohospodárske výrobky.

(12)

Vzhľadom na dôležitosť a zložitosť odvetvia aromatizovaných vínnych výrobkov je vhodné ustanoviť osobitné pravidlá, ktoré by sa týkali opisu a obchodnej úpravy aromatizovaných vínnych výrobkov a ktoré by dopĺňali ustanovenia o označovaní stanovené v nariadení (EÚ) č. 1169/2011. Týmito osobitnými pravidlami by sa takisto malo predchádzať zneužitiu obchodných názvov aromatizovaných vínnych výrobkov v prípade výrobkov, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(13)

S cieľom uľahčiť chápanie spotrebiteľov, malo by sa umožniť doplniť obchodné názvy stanovené v tomto nariadení zaužívanými názvami výrobkov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1169/2011.

(14)

Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 (8) sa okrem iného vzťahuje na spracované poľnohospodárske výrobky určené na použitie ako potraviny, čo zahŕňa aromatizované vínne výrobky. Aromatizované vínne výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v uvedenom nariadení a aktoch prijatých v súlade s ním, preto môžu byť uvádzané na trh ako ekologické aromatizované vínne výrobky.

(15)

Pri uplatňovaní politiky kvality a s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň kvality aromatizovaných vínnych výrobkov so zemepisným označením by členské štáty mali mať možnosť prijať prísnejšie pravidlá ako tie, ktoré sa ustanovujú v tomto nariadení v súvislosti s výrobou, opisom, obchodnou úpravou a označovaním aromatizovaných vínnych výrobkov so zemepisným označením, ktoré sa vyrábajú na ich vlastnom území, pokiaľ sú tieto pravidlá zlučiteľné s právom Únie.

(16)

Vzhľadom na to, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 (9), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (10) a ustanovenia týkajúce sa zemepisných označení v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (11) sa neuplatňujú na aromatizované vínne výrobky, mali by sa ustanoviť osobitné pravidlá ochrany zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov. Zemepisné označenia by sa mali používať na označenie skutočnosti, že dané aromatizované vínne výrobky majú pôvod na území krajiny, regiónu alebo lokality na tomto území, kde je možné danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť aromatizovaného vínneho výrobku v zásade pripísať jeho zemepisnému pôvodu, a Komisia by takéto zemepisné označenia mala registrovať.

(17)

V tomto nariadení by sa mal ustanoviť postup registrácie, dodržiavania, zmeny a možného zrušenia zemepisných označení tretej krajiny a Únie.

(18)

Orgány členských štátov by mali byť zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia a mali by sa prijať opatrenia, na základe ktorých by Komisia mohla dodržiavanie monitorovať a overovať.

(19)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie výrobných procesov na získavanie aromatizovaných vínnych výrobkov; kritériá na vymedzenie zemepisných oblastí a pravidiel, obmedzení a odchýlok súvisiacich s výrobou v takýchto oblastiach; podmienky, za ktorých sa na špecifikáciu výrobku môžu vzťahovať dodatočné požiadavky; stanovenie prípadov, v ktorých môže o ochranu zemepisného označenia požiadať jednotlivý výrobca a obmedzenia týkajúce sa typu žiadateľa, ktorý môže žiadať o takúto ochranu; stanovenie podmienok, ktoré je potrebné splniť pri predkladaní žiadosti o ochranu zemepisného označenia; preskúmanie zo strany Komisie; námietkové konanie a postupy pre navrhnutie zmeny a zrušenia zemepisného označenia; stanovenie podmienok uplatňovaných pri cezhraničných žiadostiach; stanovenie dátumu predloženia žiadosti alebo požiadavky; dátumu, od ktorého platí ochrana a jej zmena; stanovenie podmienok v súvislosti so zmenami špecifikácií výrobku vrátane podmienok, na základe ktorých sa zmeny považujú za zmeny menšieho rozsahu a podmienok týkajúcich sa žiadostí o zmenu, ak neobsahujú žiadnu zmenu jednotného dokumentu, ako aj podmienok ich schválenia; obmedzenia týkajúce sa chráneného názvu; povahy a typu informácií, ktoré sa majú oznamovať pri výmene informácií medzi členskými štátmi a Komisiou; spôsoby oznamovania; pravidlá súvisiace s prístupovými právami k informáciám alebo dostupným informačným systémom a podmienky a prostriedky uverejnenia informácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(20)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o metódy analýzy aromatizovaných vínnych výrobkov na určenie zloženia aromatizovaných vínnych výrobkov; rozhodnutia o udelení ochrany zemepisných označení a o zamietnutí žiadostí o takúto ochranu; rozhodnutia o zrušení ochrany zemepisných označení a existujúcich zemepisných označení; rozhodnutia o schválení menšej zmeny špecifikácií výrobkov; informácie o zemepisnom označení, ktoré musí obsahovať špecifikácia výrobku; spôsoby sprístupnenia rozhodnutí o ochrane alebo o zamietnutí zemepisných označení verejnosti; predkladanie cezhraničných žiadostí; kontroly a overovania, ktoré majú vykonávať členské štáty; postup preskúmavania žiadostí o ochranu, vrátane ich prijateľnosti, alebo schvaľovania zmien zemepisného označenia, a postup preskúmavania námietok alebo žiadostí o zrušenie alebo prechod, vrátane ich prijateľnosti, a predkladania informácií v súvislosti s existujúcimi chránenými zemepisnými označeniami; administratívne a fyzické kontroly, ktoré majú členské štáty vykonávať; a pravidlá o poskytovaní informácií nevyhnutné pre uplatňovanie ustanovenia týkajúceho sa výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou; ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať; pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt a ustanovenia na prenos informácií a dokumentov alebo ich sprístupňovanie členským štátom, príslušným orgánom v tretích krajinách alebo verejnosti, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené vykonávacie právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

(21)

Komisia by mala prostredníctvom vykonávacích aktov a vzhľadom na ich osobitný charakter, bez toho, aby uplatnila nariadenie (EÚ) č. 182/2011, uverejniť jednotný dokument v Úradnom vestníku Európskej únie, rozhodnúť o tom, či zamietne žiadosť o ochranu zemepisného označenia z dôvodov jej neprípustnosti, a mala by zriadiť a viesť register zemepisných označení chránených podľa tohto nariadenia vrátane zoznamu existujúcich zemepisných označení v tomto registri alebo ich odstránenia z neho.

(22)

Prechod od pravidiel ustanovených nariadením (EHS) č. 1601/91 k pravidlám ustanoveným týmto nariadením by mohol spôsobiť ťažkosti, ktoré sa v tomto nariadení neriešia. Na tieto účely by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijať nevyhnutné prechodné opatrenia.

(23)

Na uľahčenie hladkého prechodu z pravidiel ustanovených nariadením (EHS) č. 1601/91 na pravidlá ustanovené týmto nariadením by sa mal poskytnúť dostatočný čas a vhodné opatrenia. V každom prípade by sa malo umožniť uvádzanie existujúcich zásob na trh po uplatňovaní tohto nariadenia až do ich vyčerpania.

(24)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel vymedzovania, opisu, obchodnej úpravy a označovania aromatizovaných vínnych výrobkov a pravidiel ochrany zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

(1)

„obchodný názov“ je názov ktoréhokoľvek aromatizovaného vínneho výrobku uvedeného v tomto nariadení;

(2)

„opis“ je zoznam špecifických vlastností aromatizovaného vínneho výrobku;

(3)

„zemepisné označenie“ je označenie skutočnosti, že aromatizovaný vínny výrobok pochádza z regiónu, osobitného miesta alebo krajiny, ak je možné danú kvalitu, povesť alebo inú vlastnosť takého výrobku v zásade pripísať jeho zemepisnému pôvodu.

a)

aromatizované vína;

b)

aromatizované nápoje na báze vína;

c)

aromatizované koktaily z vínnych výrobkov.

a)

nápoj, ktorý sa získava z jedného vinárskeho výrobku alebo viacerých vinárskych výrobkov vymedzených v bode 5 časti IV prílohy II a v bodoch 1 a 3 až 9 časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, s výnimkou vína „Retsina“;

b)

nápoj, v ktorom obsah vinárskych výrobkov uvedených v písmene a) predstavuje aspoň 75 % celkového objemu;

c)

nápoj, do ktorého sa môže pridať alkohol;

d)

nápoj, do ktorého sa môžu pridať farbivá;

e)

nápoj, do ktorého sa môže pridať hroznový mušt, čiastočne fermentovaný hroznový mušt alebo oboje;

f)

nápoj, ktorý je možné dosladiť;

g)

nápoj, ktorý má skutočný obsah alkoholu v objemových percentách najmenej 14,5 obj. % a menej ako 22 obj. % a celkový obsah alkoholu v objemových percentách najmenej 17,5 obj. %.

a)

nápoj, ktorý sa získava z jedného vinárskeho výrobku alebo viacerých vinárskych výrobkov vymedzených v bodoch 1, 2 a 4 až 9 časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, s výnimkou vín získaných pridaním alkoholu a vína „Retsina“;

b)

nápoj, v ktorom obsah vinárskych výrobkov uvedených v písmene a) predstavuje aspoň 50 % celkového objemu;

c)

nápoj, do ktorého nie je pridaný žiadny alkohol, pokiaľ sa v prílohe II neustanovuje inak;

d)

nápoj, do ktorého sa môžu pridať farbivá;

e)

nápoj, do ktorého sa môže pridať hroznový mušt, čiastočne fermentovaný hroznový mušt alebo oboje;

f)

nápoj, ktorý je možné dosladiť;

g)

nápoj, ktorý má skutočný obsah alkoholu v objemových percentách najmenej 4,5 obj. % a menej ako 14,5 obj. %.

a)

nápoj, ktorý sa získava z jedného vinárskeho výrobku alebo viacerých vinárskych výrobkov vymedzených v bodoch 1, 2 a 4 až 11 časti II prílohy VII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013, s výnimkou vín získaných pridaním alkoholu a vína „Retsina“;

b)

nápoj, v ktorom obsah vinárskych výrobkov uvedených v písmene a) predstavuje aspoň 50 % celkového objemu;

c)

nápoj, do ktorého nie je pridaný žiadny alkohol;

d)

nápoj, do ktorého sa môžu pridať farbivá;

e)

nápoj, ktorý je možné dosladiť;

f)

nápoj, ktorý má skutočný obsah alkoholu v objemových percentách viac než 1,2 obj. % a menej ako 10 obj. %.

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

meno/názov a adresu žiadateľa;

c)

špecifikáciu výrobku, ako sa uvádza v odseku 2, a

d)

jednotný dokument so zhrnutím špecifikácie výrobku uvedenej v odseku 2.

a)

názov, ktorý sa má chrániť;

b)

opis výrobku, najmä jeho hlavné analytické vlastnosti, ako aj uvedenie jeho organoleptických vlastností;

c)

v prípade potreby osobitné výrobné procesy a špecifikácie, ako aj príslušné obmedzenia týkajúce sa výroby príslušného výrobku;

d)

vymedzenie príslušnej zemepisnej oblasti;

e)

údaje potvrdzujúce súvislosť uvedenú v článku 2 ods. 3;

f)

uplatniteľné požiadavky stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, alebo ak tak stanovia členské štáty, uplatniteľné požiadavky ustanovené organizáciou, ktorá riadi udeľovanie chráneného zemepisného označenia, so zreteľom na skutočnosť, že takéto požiadavky sú objektívne, nediskriminačné a v súlade s právom Únie;

g)

uvedenie hlavnej suroviny, z ktorej sa aromatizovaný vínny výrobok získava;

h)

názov, adresa a osobitné úlohy orgánov alebo subjektov, ktoré overujú súlad s ustanoveniami v špecifikácii výrobku.

a)

zverejní jednotný dokument a špecifikácie výrobku prinajmenšom na internete a

b)

zašle Komisii žiadosť o ochranu, ktorá obsahuje tieto informácie:

a)

existujúca situácia v Únii, najmä v oblastiach spotreby;

b)

príslušné právo Únie alebo vnútroštátne právo.

a)

každým priamym alebo nepriamym obchodným využívaním chráneného názvu:

b)

každým zneužitím, napodobením alebo vyvolávaním mylnej predstavy, aj keď sa uvádza skutočný pôvod výrobku alebo služby, alebo ak je chránený názov preložený, transkribovaný alebo transliterovaný alebo sa uvádza v spojení s výrazmi ako „štýl“, „typ“, „metóda“, „ako sa vyrába v“, „napodobenina“, „s príchuťou“, „na spôsob“ a podobne;

c)

každým iným nepravdivým alebo zavádzajúcim označením proveniencie, pôvodu, povahy alebo základných vlastností výrobku na vnútornom alebo vonkajšom obale, na reklamných materiáloch alebo v dokumentoch týkajúcich sa dotknutého vinárskeho výrobku, ako aj balením výrobku do nádob, ktoré by mohli vyvolať mylný dojem o jeho pôvode;

d)

každým iným postupom, ktorým by sa spotrebiteľ mohol zavádzať, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.

a)

príslušný orgán alebo orgány uvedené v článku 22, alebo

b)

jeden kontrolný orgán alebo viaceré kontrolné orgány zodpovedné za overovanie v zmysle článku 2 druhý odsek bod 5 nariadenia (ES) č. 882/2004, ktoré v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 5 uvedeného nariadenia pôsobia ako certifikačný orgán výrobkov.

a)

jeden verejný orgán alebo viaceré verejné orgány určené treťou krajinou, alebo

b)

jeden certifikačný orgán alebo viaceré certifikačné orgány.

a)

technickú dokumentáciu, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 1;

b)

vnútroštátne rozhodnutia o schválení.

a)

kritérií vymedzovania zemepisnej oblasti a

b)

pravidiel, obmedzení a odchýlok súvisiacich s výrobou vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

a)

určiť prípady, v ktorých môže o ochranu zemepisného označenia požiadať jednotlivý výrobca;

b)

určiť obmedzenia týkajúce sa typu žiadateľa, ktorý môže žiadať o ochranu zemepisného označenia;

c)

stanoviť podmienky, ktoré treba splniť pri predkladaní žiadosti o ochranu zemepisného označenia, pri preskúmaní zo strany Komisie, pri námietkovom konaní a postupoch pre navrhnutie zmeny a zrušenia zemepisného označenia;

d)

stanoviť podmienky uplatňované pri cezhraničných žiadostiach;

e)

určiť dátum predloženia žiadosti alebo požiadavky;

f)

určiť dátum, od ktorého platí ochrana;

g)

stanoviť podmienky, na základe ktorých sa zmeny považujú za zmeny menšieho rozsahu, ako sa uvádza v článku 24 ods. 2;

h)

určiť deň, od ktorého zmeny nadobúdajú účinnosť;

i)

stanoviť podmienky týkajúce sa predkladania žiadostí o zmenu a schválenia zmien špecifikácie výrobku týkajúcej sa zemepisného označenia chráneného podľa tohto nariadenia, ak sa takéto zmeny netýkajú zmeny jednotného dokumentu uvedeného v článku 10 ods. 1 písm. d).

a)

informácií, ktoré musí obsahovať špecifikácia výrobku, pokiaľ ide o prepojenie uvedené v článku 2 ods. 3 medzi zemepisnou oblasťou a konečným výrobkom;

b)

spôsobov prijímania rozhodnutí o ochrane alebo zamietnutí uvedených v článku 16, ktoré má verejnosť k dispozícii;

c)

predkladania cezhraničných žiadostí;

d)

kontrol a overovaní, vrátane skúšok, ktoré majú vykonávať členské štáty.

a)

vzory dokumentov a formát zasielania;

b)

lehoty;

c)

podrobnosti skutočností, dôkazov a podporných dokumentov, ktoré sa majú predložiť na podporu žiadosti alebo požiadavky.

a)

povahu a typ informácií, ktoré sa majú oznamovať;

b)

spôsoby oznamovania;

c)

pravidlá súvisiace s prístupovými právami k informáciám alebo dostupným informačným systémom;

d)

podmienky a prostriedky uverejnenia informácií.

a)

pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií, ktoré sú potrebné na uplatňovanie tohto článku;

b)

ustanovenia na spravovanie informácií, ktoré sa majú oznamovať, ako aj pravidlá týkajúce sa obsahu oznámení, ich formy, načasovania, frekvencie a lehôt;

c)

ustanovenia na prenos informácií a dokumentov alebo ich sprístupňovanie členským štátom, príslušným orgánom v tretích krajinách alebo verejnosti.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/35

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 774/94 (2) sa Komisii udeľuje právomoc vykonávať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia.

(2)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa mali právomoci Komisie, ktoré jej boli udelené nariadením (ES) č. 774/94, zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(3)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky nariadenia (ES) č. 774/94, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o prijímanie zmien uvedeného nariadenia, ak by sa upravovali objemy a iné podmienky týkajúce sa kvót, najmä na základe rozhodnutia Rady o uzavretí dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(4)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 774/94, pokiaľ ide o pravidlá potrebné na správu kvót uvedené v danom nariadení, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (3).

(5)

Nariadenie (ES) č. 774/94 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Články 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 7

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá potrebné na správu kvót podľa tohto nariadenia a podľa potreby:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8b ods. 2.

Článok 8

Na dosiahnutie súladu s medzinárodnými záväzkami a v prípadoch, keď Európsky parlament a Rada alebo Rada upravujú objemy a iné podmienky týkajúce sa kvót uvedených v tomto nariadení, najmä rozhodnutím Rady o uzavretí dohody s jednou alebo viacerými tretími krajinami, sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 8a týkajúce sa z toho vyplývajúcich zmien tohto nariadenia.“

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 9. apríla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadnych delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 8b

1.   Komisii pomáha Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený článkom 229 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (4). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Pokiaľ sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v lehote na zaslanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada aspoň štvrtina členov výboru.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/38

(1)

Podľa článku 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 (3) má Komisia preskúmať postupy na dosiahnutie cieľa 147 g CO2/km do roku 2020 vrátane vzorcov stanovených v prílohe I k uvedenému nariadeniu a výnimiek stanovených v článku 11 uvedeného nariadenia za podmienky potvrdenia dosiahnuteľnosti takéhoto cieľa. Je vhodné, aby toto nariadenie bolo čo najneutrálnejšie z hľadiska hospodárskej súťaže, aby bolo sociálne spravodlivé a udržateľné.

(2)

Vzhľadom na vzťah medzi emisiami CO2 a spotrebou paliva by sa mohlo stanovením postupov zníženia emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel prispieť aj k zníženiu spotreby paliva a súvisiacich nákladov majiteľov takýchto vozidiel nákladovo efektívnym spôsobom.

(3)

Je vhodné objasniť, že na účely overovania plnenia cieľa 147 g CO2/km by malo pokračovať meranie emisií CO2 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (4) a jeho vykonávacími opatreniami, ako aj pomocou inovačných technológií.

(4)

Podľa technickej analýzy vypracovanej na účely posúdenia vplyvu sú technológie potrebné na splnenie cieľa 147 g CO2/km k dispozícii a požadované zníženia možno dosiahnuť za nižšie náklady, než sa odhadovalo v predchádzajúcej technickej analýze vypracovanej pred prijatím nariadenia (EÚ) č. 510/2011. Okrem toho sa tiež znížil rozdiel medzi hodnotou súčasných priemerných špecifických emisií CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel a cieľovou hodnotou 147 g CO2/km. Preto sa potvrdila dosiahnuteľnosť tohto cieľa do roku 2020.

(5)

Vzhľadom na neprimeraný vplyv, ktorý má na najmenších výrobcov plnenie cieľových hodnôt špecifických emisií stanovených na základe úžitkovej hodnoty vozidla, na vysokú administratívnu záťaž postupu udeľovania výnimiek a okrajový výsledný úžitok z hľadiska zníženia emisií CO2 z vozidiel predávaných týmito výrobcami by výrobcovia, ktorí sú zodpovední za menej ako 1 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel prihlásených ročne do evidencie v Únii, mali byť vyňatí z rozsahu pôsobnosti cieľových hodnôt špecifických emisií a oslobodení od poplatkov za nadmerné emisie.

(6)

Postup udeľovania výnimky pre výrobcov s malým objemom výroby by sa mal zjednodušiť tak, aby sa umožnila väčšia pružnosť v súvislosti s tým, kedy majú takíto výrobcovia podávať žiadosti o výnimky a kedy má Komisia udeliť takúto výnimku.

(7)

Aby sa automobilovému priemyslu umožnilo realizovať dlhodobé investície a inovácie, je potrebné poskytnúť informácie o tom, ako by sa nariadenie (EÚ) č. 510/2011 malo zmeniť na obdobie po roku 2020. Tieto informácie by sa mali zakladať na posúdení potrebnej miery znižovania emisií v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy a dôsledkov pre rozvoj nákladovo efektívnych technológií znižovania emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel. Komisia by do roku 2015 mala tieto aspekty preskúmať a predložiť správu o svojich zisteniach Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by v prípade potreby mala zahŕňať návrhy na zmenu nariadenia (EÚ) č. 510/2011 v súvislosti s vymedzením cieľových hodnôt emisií CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel po roku 2020 vrátane prípadného reálneho a dosiahnuteľného cieľa na rok 2025, a to na základe komplexného posúdenia vplyvu, pri ktorom by sa zohľadnila pokračujúca konkurencieschopnosť tohto priemyslu a odvetví, ktoré sú od neho závislé, a to pri smerovaní k evidentnému zníženiu emisií v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti klímy. Pri vypracúvaní takýchto návrhov by Komisia mala zabezpečiť, aby boli čo najneutrálnejšie z hľadiska hospodárskej súťaže a aby boli sociálne spravodlivé a udržateľné.

(8)

Emisie skleníkových plynov spojené s dodávkou energie a výrobou a likvidáciou vozidiel sú významné zložky súčasnej celkovej uhlíkovej stopy cestnej dopravy, ktorých význam sa v budúcnosti pravdepodobne výrazne zvýši. Mali by sa preto prijať politické opatrenia na nasmerovanie výrobcov k optimálnym riešeniam, v rámci ktorých sa zohľadnia najmä emisie skleníkových plynov súvisiace s výrobou energie dodávanej do vozidiel, ako je elektrina a alternatívne palivá, a prostredníctvom ktorých sa zabezpečí, aby tieto emisie nemarili výhody plynúce z lepšieho prevádzkového využívania energie vo vozidlách, ktoré je cieľom nariadenia (EÚ) č. 510/2011.

(9)

Podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 510/2011 sa od Komisie vyžaduje, aby uverejnila správu o dostupnosti údajov o stope vozidiel a užitočnom zaťažení a ich používaní ako parametrov úžitkovej hodnoty na určenie cieľových hodnôt špecifických emisií CO2 vyjadrených vo vzorcoch uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 510/2011. Hoci sú tieto údaje k dispozícii a ich potenciálne využitie sa vyhodnotilo v posúdení vplyvu, dospelo sa k záveru, že je nákladovo efektívnejšie ponechať hmotnosť vozidla v prevádzkovom stave ako parameter úžitkovej hodnoty pre cieľ na rok 2020 pre ľahké úžitkové vozidlá.

(10)

Je vhodné naďalej stanovovať cieľové hodnoty na základe lineárnej závislosti medzi úžitkovou hodnotou ľahkého úžitkového vozidla a jeho cieľovou hodnotou emisií CO2, ako to vyjadrujú vzorce uvedené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 510/2011, keďže tento prístup umožňuje zachovať diverzitu trhu s ľahkými úžitkovými vozidlami a schopnosť výrobcov uspokojovať rozličné potreby spotrebiteľov, čím sa zabraňuje akémukoľvek neodôvodnenému narušeniu hospodárskej súťaže. Uvedený prístup je však vhodné aktualizovať s cieľom zohľadniť najnovšie dostupné údaje o prihlásení nových ľahkých úžitkových vozidiel do evidencie.

(11)

V posúdení vplyvu Komisia posúdila dostupnosť údajov o stope vozidiel a používanie stopy vozidiel ako parametra úžitkovej hodnoty vo vzorcoch uvedených v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 510/2011. Na základe tohto posúdenia Komisia dospela k záveru, že parametrom úžitkovej hodnoty používaným vo vzorci na rok 2020 by mala byť hmotnosť.

(12)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 443/2009 (5) sa od Komisie požaduje, aby uskutočňovala posudzovanie vplyvu v záujme preskúmania skúšobných postupov, aby primerane odrážali skutočné emisie CO2 z vozidiel. Nariadenie (EÚ) č. 510/2011 rozširuje preskúmanie skúšobných postupov, aby zahrnulo ľahké úžitkové vozidlá. Je potrebné zmeniť „nový európsky jazdný cyklus“ (New European Driving Cycle – NEDC), ktorý sa používa v súčasnosti, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť skutočných jazdných podmienok a zamedzilo sa podhodnoteniu skutočných emisií CO2 a spotreby paliva. Čo najskôr by sa mala dosiahnuť dohoda o nových realistickejších a spoľahlivejších skúšobných postupoch. Toto úsilie pokračuje vypracovaním celosvetového skúšobného postupu pre ľahké úžitkové vozidlá (Worldwide harmonized Light vehicles Test Procedure – WLTP) v rámci Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov, ktoré však ešte nie je dokončené. Aby sa v prípade nových osobných vozidiel a nových ľahkých úžitkových vozidiel zabezpečilo zosúladenie emisií CO2 z týchto vozidiel s emisiami, ktoré vznikajú za normálnych podmienok používania, WLTP by sa mal začať uplatňovať čo najskôr. Vzhľadom na to sú v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 510/2011 stanovené limity emisií na rok 2020 na základe meraní v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007 a prílohou XII k nariadeniu Komisie (ES) č. 692/2008 (6). Ak sa skúšobné postupy zmenia, limity stanovené v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 510/2011 by sa mali upraviť tak, aby bola zabezpečená porovnateľná prísnosť pre výrobcov a triedy vozidiel. Komisia by preto mala vykonať komplexnú štúdiu zameranú na zistenie korelácií medzi NEDC a novými skúšobnými cyklami v rámci WLTP s cieľom zabezpečiť ich reprezentatívnosť z hľadiska skutočných jazdných podmienok.

(13)

S cieľom zaistiť primerané zohľadňovanie skutočných celosvetových emisií a jasnú porovnateľnosť nameraných hodnôt CO2 by Komisia mala zabezpečiť, aby sa v rámci skúšobného postupu jasne vymedzili prvky, ktoré majú významný vplyv na merané emisie CO2, a to s cieľom zabrániť využívaniu flexibility skúšobného cyklu výrobcami. Odchýlky medzi hodnotami emisií CO2 pri schvaľovaní typu a emisiami z vozidiel ponúkaných na predaj by sa mali riešiť aj zvážením zavedenia postupu kontroly zhody v prevádzke, v rámci ktorého by sa malo zabezpečiť nezávislé preskúšanie reprezentatívnej vzorky vozidiel určených na predaj, ako aj spôsobov riešenia prípadov preukázanej značnej odchýlky medzi výsledkami prieskumu a emisiami CO2 pri počiatočnom schvaľovaní typu.

(14)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie postupov na dosiahnutie cieľového zníženia emisií CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel do roku 2020 nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(15)

Nariadenie (EÚ) č. 510/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Týmto nariadením sa pre priemerné emisie CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii, ktoré sa merajú v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007 a jeho vykonávacími opatreniami a inovačnými technológiami stanovuje od roku 2020 cieľová hodnota 147 g CO2/km.“

2.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Článok 4, článok 8 ods. 4 písm. b) a c), článok 9 a článok 10 ods. 1 písm. a) a c) sa neuplatňujú na výrobcu, ktorý spolu so všetkými svojimi prepojenými podnikmi je v predchádzajúcom kalendárnom roku zodpovedný za menej ako 1 000 prihlásení nových ľahkých úžitkových vozidiel do evidencie v Únii.“

3.

V článku 11 sa v odseku 3 vypúšťa posledná veta.

4.

Článok 12 sa mení takto:

5.

Článok 13 sa mení takto:

6.

V článku 14 sa dopĺňa tento odsek:

„2a.   Ak výbor uvedený v odseku 1 nezaujme žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.“

7.

V prílohe I sa v bode 1 dopĺňa toto písmeno:

„c)	od roku 2020: kde: M = hmotnosť vozidla v kilogramoch (kg) M0 = hodnota prijatá podľa článku 13 ods. 5 a = 0,096.“.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/42

(1)

V oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) sa vyzýva na posilnenie postavenia občanov, aby v plnom rozsahu zohrávali svoju úlohu na vnútornom trhu, čo si vyžaduje posilnenie ich schopnosti a dôvery, pokiaľ ide o cezhraničné nakupovanie tovarov a služieb, najmä nakupovanie online.

(2)

Únia prispieva k zabezpečovaniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a k tomu, aby sa spotrebitelia stali stredobodom vnútorného trhu, tak, že podporuje a dopĺňa politiky členských štátov v snahe zaručiť, aby občania mohli naplno využívať výhody vnútorného trhu a aby boli pritom ich bezpečnosť a právne a hospodárske záujmy riadne chránené prostredníctvom konkrétnych opatrení.

(3)

Viacročný program Spotrebitelia na roky 2014 – 2020 (ďalej len „program“) by mal pomôcť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a v plnom rozsahu podporovať ciele stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o rast a konkurencieschopnosť, a to tým, že zahrnie špecifické otázky identifikované v stratégii Európa 2020 v súvislosti s Digitálnou agendou pre Európu s cieľom zabezpečiť, aby digitalizácia skutočne priniesla lepšie podmienky pre spotrebiteľov v súvislosti s trvalo udržateľným rastom prostredníctvom prechodu k udržateľnejším modelom spotreby, v súvislosti so sociálnym začlenením tým, že sa zohľadní osobitná situácia zraniteľných spotrebiteľov a potreby starnúceho obyvateľstva, ako aj v súvislosti s inteligentnou reguláciou, a to okrem iného na základe monitorovania spotrebiteľského trhu s cieľom pomôcť navrhnúť inteligentné a cielené právne predpisy.

(4)

V oznámení Komisie z 22. mája 2012 s názvom Európsky program pre spotrebiteľov – podpora dôvery a rastu (ďalej len „program pre spotrebiteľov“) sa stanovuje strategický rámec spotrebiteľskej politiky Únie na nasledujúce roky, pričom záujmy spotrebiteľov sa budú podporovať vo všetkých oblastiach politiky Únie. Cieľom programu pre spotrebiteľov je vytvoriť stratégiu, prostredníctvom ktorej budú politické opatrenia efektívne a účinne podporovať spotrebiteľov počas celého ich života, a to zaručením bezpečnosti výrobkov a služieb, ktoré majú k dispozícii, informovaním a osvetou spotrebiteľov, podporou orgánov, ktoré ich zastupujú, posilnením práv spotrebiteľov, poskytnutím im prístupu k spravodlivosti a náprave a zabezpečením toho, že sa bude presadzovať dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľov.

(5)

Nedávny hospodársky pokles odhalil celý rad nedostatkov a nezrovnalostí na vnútornom trhu, ktoré majú nepriaznivý vplyv na dôveru spotrebiteľov a občanov. Treba síce uznať, že fungovanie Únie v súčasnosti podlieha rozpočtovým obmedzeniam, no Únia by napriek tomu mala poskytnúť primerané finančné prostriedky, aby bolo možné dosiahnuť ciele programu, a preto by mala podporiť stratégiu Európa 2000.

(6)

Pre dobudovanie vnútorného trhu je nevyhnutné odstrániť zvyšné neodôvodnené a neprimerané prekážky riadneho fungovania vnútorného trhu a zlepšiť dôveru občanov v tento systém, obzvlášť pri cezhraničných nákupoch. Únia by sa mala usilovať o vytvorenie správnych podmienok na posilnenie postavenia spotrebiteľov tak, že im poskytne dostatočné nástroje, znalosti a kompetencie, ktoré im umožnia prijímať uvážené a informované rozhodnutia, a tak, že zvýši ich informovanosť.

(7)

V tomto nariadení sa zohľadňuje hospodárske, sociálne a technické prostredie a objavujúce sa sprievodné problémy. Opatrenia financované v rámci programu budú mať predovšetkým za cieľ riešiť problémy súvisiace s globalizáciou, digitalizáciou, čoraz zložitejšími rozhodnutiami, ktoré musia spotrebitelia prijímať, potrebou prejsť k udržateľnejším modelom spotreby, so starnutím obyvateľstva, sociálnym vylúčením a s otázkou zraniteľných spotrebiteľov. Vysokú prioritu má začlenenie záujmov spotrebiteľov do všetkých politík Únie v súlade s článkom 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Kľúčovou súčasťou zabezpečenia úplného zohľadnenia záujmov spotrebiteľov v iných politikách má koordinácia s ďalšími politikami a programami Únie. Aby sa podporili synergie a predišlo sa duplicite, iné fondy a programy Únie by mali poskytovať finančnú podporu začleneniu záujmov spotrebiteľov v ich príslušných oblastiach.

(8)

Programom by sa mala zabezpečiť vysoká miera ochrany pre všetkých spotrebiteľov, pričom pozornosť by sa mala predovšetkým zamerať na zraniteľných spotrebiteľov s cieľom zohľadniť ich osobitné potreby a posilniť ich schopnosti, na čo sa vyzýva v uznesení Európskeho parlamentu z 22. mája 2012 o stratégii posilňovania práv zraniteľných spotrebiteľov (4). Programom by sa mal zabezpečiť najmä prístup k informáciám o tovaroch a službách pre zraniteľných spotrebiteľov s cieľom poskytnúť im rovnaké príležitosti pre slobodné a informované rozhodnutia, a to najmä preto, že títo spotrebitelia môžu mať problémy s prístupom k informáciám pre spotrebiteľov a ich porozumením, v dôsledku čoho im hrozí, že budú mylne informovaní.

(9)

Program by mal zohľadniť predovšetkým deti, a to aj spoluprácou so zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť ich záväzok zodpovednej reklamy určenej neplnoletým osobám, a to najmä bojovať proti zavádzajúcej online reklame.

(10)

V programe by sa mali ustanoviť opatrenia, čím sa poskytne rámec Únie na ich financovanie. V súlade s článkom 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (5) má toto nariadenie poskytnúť právny základ pre uvedené opatrenia a pre vykonávanie programu. Toto nariadenie vychádza z opatrení financovaných v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES (6) a pokračuje v nich.

(11)

Je dôležité zlepšiť ochranu spotrebiteľa. Na dosiahnutie uvedeného všeobecného cieľa by sa mali stanoviť osobitné ciele v súvislosti s bezpečnosťou, informovanosťou a osvetou spotrebiteľa a podporou spotrebiteľských organizácií na úrovni Únie, právami a nápravou, ako aj presadzovaním práv spotrebiteľa. Malo by sa vykonávať pravidelné monitorovanie a hodnotenie významu a vplyvu opatrení prijatých v rámci programu s cieľom uľahčiť navrhovanie inteligentnejšej politiky v záujme spotrebiteľov. Na účely hodnotenia spotrebiteľskej politiky, a predovšetkým presného vplyvu prijatých opatrení by sa mali vypracovať ukazovatele, ktorých hodnota by sa však mala posudzovať v širšom kontexte.

(12)

Je dôležité zlepšiť dôveru spotrebiteľa. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné rozšíriť rozsah pôsobenia opatrení najmä prostredníctvom vhodnej finančnej podpory spotrebiteľských organizácií na úrovni Únie a európskych spotrebiteľských centier, pričom je potrebné zohľadniť ich zásadnú úlohu pri poskytovaní informácií a pomoci spotrebiteľom v súvislosti s ich právami a pri ich podpore v spotrebiteľských sporoch, najmä pokiaľ ide o prístup k vhodným mechanizmom riešenia sporov, a podporou záujmov spotrebiteľa pri riadnom fungovaní vnútorného trhu. Tieto organizácie a centrá by mali mať schopnosť zlepšovať ochranu a dôveru spotrebiteľa prijímaním opatrení v teréne a prispôsobovaním pomoci, informácií a osvety so zreteľom na jednotlivcov.

(13)

Je potrebné stanoviť oprávnené opatrenia, prostredníctvom ktorých sa majú uvedené ciele dosahovať.

(14)

Je potrebné vymedziť kategórie potenciálnych príjemcov oprávnených na udelenie grantov.

(15)

V tomto nariadení je v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7) zahrnutá referenčná suma pre program, a to bez toho, aby tým boli dotknuté rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu a Rady uvedené v ZFEÚ.

(16)

Pri vykonávaní programu v duchu zásad riadneho finančného hospodárenia, transparentnosti a flexibility by ďalšia existencia výkonnej agentúry mala byť prípustná, ak sa splnia všetky požiadavky stanovené v nariadení Rady (ES) č. 58/2003 (8).

(17)

Výdavky Únie a finančné prostriedky členských štátov v oblasti bezpečnosti, osvety a práv spotrebiteľov a presadzovania ich práv by mali byť lepšie koordinované, aby sa zabezpečila komplementárnosť, lepšia účinnosť a viditeľnosť a aby sa dosiahla lepšia rozpočtová synergia.

(18)

V Dohode o Európskom hospodárskom priestore sa ustanovuje spolupráca v oblasti ochrany spotrebiteľa medzi Úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú zapojené do Európskeho hospodárskeho priestoru, na strane druhej. Malo by sa tiež ustanoviť, že do programu sa môžu zapojiť aj iné krajiny, najmä krajiny, ktoré susedia s Úniou, a krajiny, ktoré sa uchádzajú o členstvo v Únii, kandidátske krajiny alebo krajiny pristupujúce k Únii.

(19)

Pri vykonávaní programu a vzhľadom na globalizáciu výrobného reťazca a zvyšujúcu sa vzájomnú závislosť trhov by sa mala podporovať spolupráca s tretími krajinami, ktoré do programu nie sú zapojené, pričom sa zohľadnia všetky príslušné dohody medzi týmito krajinami a Úniou.

(20)

Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu ukazovateľov stanovených v prílohe II s cieľom zohľadniť zmeny legislatívneho rámca v oblasti ochrany spotrebiteľa a pokiaľ ide o zmenu prílohy I vyňatím osobitných dotknutých opatrení s cieľom zohľadniť výsledky hodnotiacej správy vypracovanej Komisiou. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(21)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie ročných pracovných programov. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9). Vzhľadom na to, že v programe sa nestanovujú kritériá bezpečnosti výrobkov, ale program sa zameriava na poskytovanie finančnej podpory na nástroje zamerané na realizáciu politiky bezpečnosti výrobkov, a vzhľadom na pomerne malú výšku dotknutej sumy je vhodné uplatniť konzultačný postup.

(22)

Finančné záujmy Únie by sa počas celého výdavkového cyklu mali chrániť primeranými opatreniami vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a tam, kde je to vhodné, prostredníctvom správnych a peňažných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(23)

Keďže ciele tohto nariadenia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na cezhraničnú povahu obsiahnutej problematiky, ale z dôvodu väčšieho potenciálu opatrenia Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)

Rozhodnutie č. 1926/2006/ES by sa malo zrušiť.

(25)

Je vhodné zabezpečiť hladký prechod od akčného programu Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) ustanoveného rozhodnutím č. 1926/2006/ES k tomuto programu bez akéhokoľvek prerušenia, najmä pokiaľ ide o pokračovanie viacročných opatrení a hodnotenie úspechov dosiahnutých v rámci predchádzajúceho programu a oblastí, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť. Ďalej je vhodné zosúladiť trvanie tohto programu s trvaním viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 ustanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (10). Preto by sa mal tento program uplatňovať od 1. januára 2014. Od 1. januára 2021 by sa náklady súvisiace s riadením opatrení, ktoré sa neukončia do konca roka 2020, mali v prípade potreby pokrývať z rozpočtových prostriedkov na technickú a administratívnu pomoc,

a)

Cieľ I – Bezpečnosť: upevniť a posilniť bezpečnosť výrobkov prostredníctvom účinného dohľadu nad trhom v celej Únii.

Tento cieľ sa bude merať najmä prostredníctvom činnosti a efektívnosti systému včasného varovania EÚ pred nebezpečnými spotrebiteľskými výrobkami (RAPEX).

b)

Cieľ II – Informovanosť a osveta spotrebiteľa a podpora spotrebiteľských organizácií: zlepšiť osvetu medzi spotrebiteľmi, informovanosť a povedomie o ich právach, vytvoriť informačnú základňu na účely spotrebiteľskej politiky a poskytovať podporu spotrebiteľským organizáciám, pričom sa zohľadnia aj osobitné potreby zraniteľných spotrebiteľov.

c)

Cieľ III – Práva a náprava: rozvíjať a upevňovať práva spotrebiteľa predovšetkým prostredníctvom inteligentných regulačných opatrení a zlepšenia prístupu k jednoduchej, účinnej a účelnej náprave s nízkymi nákladmi vrátane alternatívneho riešenia sporov.

Tento cieľ sa bude merať najmä na základe využívania alternatívneho riešenia sporov s cieľom riešiť cezhraničné spory a na základe činnosti systému riešenia sporov online v rámci celej Únie a podľa percentuálneho podielu spotrebiteľov, ktorí začnú konať v dôsledku problému, ktorý sa vyskytol.

d)

Cieľ IV – Presadzovanie: podporovať presadzovanie práv spotrebiteľa posilnením spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a podporou spotrebiteľov formou poradenstva.

Tento cieľ sa bude merať najmä podľa úrovne toku informácií a účinnosti spolupráce v rámci siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa, podľa činnosti európskych spotrebiteľských centier a podľa toho, ako dobre ich spotrebitelia poznajú.

Kvalitná informovanosť a účasť spotrebiteľa je prioritou naprieč rôznymi sektormi, a preto sa vždy, keď je to možné, výslovne zahrnie do všetkých odvetvových cieľov a opatrení financovaných v rámci programu.

a)

v rámci cieľa I – Bezpečnosť:

b)

v rámci cieľa II – Informovanosť a osveta spotrebiteľa a podpora spotrebiteľských organizácií:

c)

v rámci cieľa III – Práva a náprava:

d)

v rámci cieľa IV – Presadzovanie:

a)

sú mimovládne, neziskové, nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov a medzi ich prvoradé ciele a činnosti patrí podpora a ochrana zdravia, bezpečnosti a ekonomických a právnych záujmov spotrebiteľov v Únii;

b)

majú poverenie zastupovať záujmy spotrebiteľov na úrovni Únie organizáciami aspoň v polovici členských štátov, ktoré v súlade s vnútroštátnymi pravidlami alebo praxou zastupujú spotrebiteľov a vyvíjajú činnosť na regionálnej alebo národnej úrovni.

a)

sú mimovládne, neziskové, nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov a medzi ich prvoradé ciele a činnosti patrí podpora a ochrana zdravia, bezpečnosti a ekonomických a právnych záujmov spotrebiteľov;

b)

vykonávajú všetky tieto činnosti: poskytujú zástupcom spotrebiteľov z Únie a tretích krajín formálny mechanizmus na prispievanie do politických diskusií a politík, organizujú stretnutia s politikmi a regulačnými orgánmi s cieľom podporovať a obhajovať záujmy spotrebiteľa u orgánov verejnej moci, identifikujú spoločné problémy a výzvy spotrebiteľov, presadzujú názory spotrebiteľov v rámci dvojstranných vzťahov medzi Úniou a tretími krajinami, prispievajú k výmene a šíreniu odborných znalostí a znalostí v súvislosti so spotrebiteľskou problematikou v Únii a v tretích krajinách a vypracúvajú politické odporúčania.

a)

sú mimovládne, neziskové, nezávislé od priemyselných, obchodných a podnikateľských alebo iných konfliktných záujmov a medzi ich prvoradé ciele a činnosti patrí podpora a ochrana záujmov spotrebiteľa;

b)

pôsobia aspoň v polovici členských štátov.

a)

krajín Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o Európskom hospodárskom priestore;

b)

tretích krajín, predovšetkým pristupujúcich a kandidátskych krajín, ako aj potenciálnych kandidátskych krajín a krajín, na ktoré sa uplatňuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie ustanovených v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach asociačnej rady alebo v podobných dohodách.

a)

granty na fungovanie spotrebiteľských organizácií na úrovni Únie, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 1, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov;

b)

granty na fungovanie medzinárodných orgánov, ktoré presadzujú zásady a politiky prispievajúce k cieľom programu, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 2, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov;

c)

granty na fungovanie orgánov na úrovni Únie zriadených na účely koordinácie opatrení na presadzovanie práva v oblasti bezpečnosti výrobkov a uznaných na tento účel v právnych predpisoch Únie, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 3, ktoré neprekročia 95 % oprávnených nákladov;

d)

granty na opatrenia orgánov s pôsobnosťou v celej Únii na účely vypracovania kódexov správania, najlepších postupov, usmernení na porovnávanie cien, kvality a udržateľnosti výrobkov, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 4, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov;

e)

granty na organizovanie podujatí predsedníctva týkajúcich sa spotrebiteľskej politiky Únie vnútroštátnym orgánom členského štátu, ktorý predsedá zloženiam Rady s výnimkou zloženia Rady pre zahraničné veci, alebo orgánom určeným týmto členským štátom, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov;

f)

granty na opatrenia orgánov členských štátov zodpovedných za spotrebiteľské záležitosti a zodpovedajúcich orgánov tretích krajín zapojených do programu v súlade s článkom 7, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 6, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov, s výnimkou opatrení výnimočnej užitočnosti, v prípade ktorých príspevok Únie na oprávnené náklady nesmie prekročiť 70 %;

g)

granty na výmenu úradníkov v oblasti presadzovania práva z členských štátov a tretích krajín zapojených do programu v súlade s článkom 7, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 7, ktoré zahŕňajú cestovné výdavky a diéty;

h)

granty na opatrenia orgánov, ktoré určil členský štát alebo tretia krajina uvedená v článku 7, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 8, ktoré neprekročia 70 % oprávnených nákladov;

i)

granty na opatrenia vnútroštátnych orgánov zodpovedných za vybavovanie sťažností spotrebiteľov, ako sa vymedzuje v článku 5 ods. 9, ktoré neprekročia 50 % oprávnených nákladov.

a)

pokiaľ ide o granty udelené orgánom a oznámené Komisii na účely nariadenia (ES) č. 2006/2004, zahŕňajú aspoň šesť členských štátov alebo sa týkajú porušení, ktoré spôsobujú alebo môžu spôsobiť škodu v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch;

b)

pokiaľ ide o granty udelené orgánom zodpovedným za bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov, zahŕňajú aspoň desať členských štátov zapojených do európskej siete orgánov členských štátov, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť výrobkov, ako sa uvádza v článku 10 smernice 2001/95/ES, alebo prispievajú k vykonávaniu opatrení dohľadu nad trhom v oblasti bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov, ktoré boli ustanovené v právnom akte Únie.

a)

vykonávanie opatrení v súlade s článkom 4 tohto nariadenia a jeho prílohou I, ako aj orientačné pridelenie finančných prostriedkov;

b)

časový harmonogram plánovaných výzev na predkladanie ponúk a výzev na predkladanie návrhov.

a)

do 30. septembra 2017:

b)

do 31. decembra 2017, ak je to vhodné, predloží legislatívny návrh alebo za podmienok stanovených v odseku 3 prijme delegovaný akt.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/57

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2008/97 (2) sa Komisii udeľujú právomoci, ktoré jej umožňujú prijať podrobné pravidlá uplatňovania osobitných dojednaní na dovoz olivového oleja a ďalších poľnohospodárskych výrobkov s pôvodom v Turecku. Komisii sa zároveň udeľujú právomoci na prijatie úprav uvedeného nariadenia, ak by sa zmenili osobitné pravidlá ustanovené v príslušnej dohode o pridružení.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 779/98 (3) sa Komisii udeľujú právomoci, ktoré jej umožňujú prijať osobitné podrobné pravidlá na uplatňovanie dovozného režimu pre výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré majú pôvod v Turecku a ktoré je povolené dovážať do Únie podľa podmienok uvedených v rozhodnutí č. 1/98 Asociačnej rady ES – Turecko (4).

(3)

Nariadením Rady (ES) č. 1506/98 (5) sa Komisii udeľujú právomoci, ktoré jej umožňujú zrušiť opatrenia na pozastavenie uvedené v uvedenom nariadení, keď sa zrušia prekážky preferenčných vývozov z Únie do Turecka.

(4)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa právomoci priznané Komisii podľa nariadení (ES) č. 2008/97, (ES) č. 779/98 a (ES) č. 1506/98 mali zosúladiť s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

(5)

S cieľom doplniť určité nepodstatné prvky nariadenia (ES) č. 2008/97 by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny tohto nariadenia, ktoré sú potrebné v prípade, že sa menia súčasné podmienky osobitných dojednaní ustanovených v dohode o pridružení, najmä pokiaľ ide o sumy, alebo ak sa uzatvorí nová dohoda. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(6)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 2008/97, (ES) č. 779/98 a (ES) č. 1506/98 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(7)

Nariadenia (ES) č. 2008/97, (ES) č. 779/98 a (ES) č. 1506/98 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Články 7 a 8 sa nahrádzajú takto:

„Článok 7

Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov pravidlá potrebné na uplatňovanie osobitných dovozných opatrení ustanovených v tomto nariadení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8b ods. 2.

Článok 8

S cieľom dodržať medzinárodné záväzky a v prípade, že sa Rada rozhodne schváliť zmeny súčasných podmienok osobitných dojednaní ustanovených v dohode o pridružení alebo uzatvoriť novú dohodu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 8a prijímať delegované akty týkajúce sa z toho vyplývajúcich zmien tohto nariadenia.“

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 8a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 8 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 9. apríla 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto 5-ročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 8 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 8 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 8b

1.   Komisii pomáha výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (7). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (8).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada aspoň štvrtina členov výboru.

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijme pravidlá potrebné na uplatňovanie dovozného režimu pre výrobky uvedené v prílohe I k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré majú pôvod v Turecku a ktoré sa dovážajú do Únie podľa podmienok uvedených v rozhodnutí č. 1/98 Asociačnej rady ES – Turecko. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 2a ods. 2.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

1.   Komisii pomáha výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (9). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada aspoň štvrtina členov výboru.

1.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov ukončí opatrenia na pozastavenie uvedené v článku 2, hneď ako sa zrušia prekážky preferenčných vývozov z Únie do Turecka. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 3a ods. 2.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

1.   Komisii pomáha výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov zriadený podľa článku 229 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (11). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (12).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, ak tak v rámci lehoty na vydanie stanoviska rozhodne predseda výboru alebo ak o to požiada aspoň štvrtina členov výboru.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/61

(1)

Získanie celkového prehľadu o vývoji investícií do energetickej infraštruktúry v Únii má zásadný význam z hľadiska rozvoja energetickej politiky Únie, ako aj pre Komisiu z hľadiska plnenia jej úloh v oblasti energetiky. Dostupnosť aktuálnych údajov a informácií, ktoré sú poskytované pravidelne, by mala Komisii umožniť vykonávať potrebné porovnania a hodnotenia a navrhovať príslušné opatrenia na základe vhodných číselných údajov a analýz, najmä pokiaľ ide o budúcu rovnováhu medzi dodávkou energie a dopytom.

(2)

Situácia v energetike sa v rámci Únie i mimo nej za posledné roky výrazne zmenila, v dôsledku čoho majú investície do energetickej infraštruktúry zásadný význam z hľadiska zabezpečenia dodávky energie v Únii, fungovania vnútorného trhu, a prechodu na nízkouhlíkový energetický systém, ktorý sa v Únii začal budovať.

(3)

Nová situácia v energetike si vyžaduje významné investície do všetkých druhov infraštruktúr vo všetkých odvetviach energetiky, ako aj vývoj nových druhov infraštruktúry a zavádzanie nových technológií na trhu. Liberalizácia odvetvia energetiky a ďalšia integrácia vnútorného trhu poskytuje hospodárskym subjektom väčší priestor na investovanie. Nové politické požiadavky, ako sú ciele týkajúce sa palivového mixu, zároveň menia politiku členských štátov smerom k novej a/alebo modernizovanej energetickej infraštruktúre.

(4)

V tejto súvislosti by sa investíciám do energetickej infraštruktúry v Únii mala venovať väčšia pozornosť, najmä s cieľom predvídať problémy, podporovať najlepšie postupy a zaviesť do budúceho vývoja energetického systému Únie väčšiu transparentnosť.

(5)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky by preto mali mať k dispozícii presné údaje a informácie o investičných projektoch vrátane projektov vyraďovania z prevádzky, ktoré sa týkajú najdôležitejších súčastí energetického systému Únie.

(6)

Údaje a informácie o predvídateľnom vývoji výrobných, prenosových, prepravných a skladovacích kapacít a o projektoch v rôznych odvetviach energetiky sú v záujme Únie a sú dôležité pre budúce investície. Preto je potrebné zabezpečiť, aby Komisia bola informovaná o investičných projektoch, na ktorých už začali stavebné alebo vyraďovacie práce, alebo o ktorých sa už prijalo konečné investičné rozhodnutie.

(7)

Na základe článkov 41 a 42 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva o Euratome) majú podniky povinnosť oznamovať svoje investičné projekty. Takéto informácie je potrebné doplniť najmä o pravidelné správy o realizácii investičných projektov. Podávaním týchto dodatočných správ nie sú dotknuté články 41 až 44 Zmluvy o Euratome. Podľa možnosti by sa však malo predísť dvojitému zaťaženiu podnikov.

(8)

Aby Komisia mala jednotný pohľad na budúci vývoj energetického systému Únie ako celku, je potrebný harmonizovaný rámec predkladania správ o investičných projektoch založený na aktualizovaných kategóriách oficiálnych údajov a informácií, ktoré by mali poskytovať členské štáty.

(9)

Členské štáty by na tento účel mali oznamovať Komisii údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry plánovaných alebo realizovaných na ich území, ktoré sa týkajú výroby, skladovania a prepravy ropy, zemného plynu, elektrickej energie vrátane elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, uhlia a lignitu a kombinovanej výroby elektrickej energie a využiteľného tepla, výroby biopalív a zachytávania, prepravy a ukladania oxidu uhličitého. Členské štáty by mali Komisii oznamovať aj údaje a informácie o investičných projektoch týkajúcich sa elektrických a plynových prepojení s tretími krajinami. Dotknuté podniky by mali mať povinnosť oznamovať takéto údaje a informácie dotknutému členskému štátu.

(10)

Vzhľadom na časový horizont investičných projektov v odvetví energetiky by malo byť postačujúce predkladanie správ raz za dva roky.

(11)

S cieľom vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu a minimalizovať náklady pre členské štáty a podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky, by malo toto nariadenie umožňovať oslobodenie členských štátov a podnikov od povinnosti predkladať správy za predpokladu, že sa rovnocenné informácie už poskytli Komisii v zmysle osobitných právnych aktov Únie pre odvetvie energetiky, zameriavajúc sa na dosiahnutie cieľov konkurencieschopných energetických trhov v Únii, udržateľnosti energetického systému Únie a bezpečnosti dodávok energie do Únie. Malo by sa teda predchádzať každému zdvojovaniu požiadaviek na podávanie správ uvedených v treťom balíku o vnútornom trhu s elektrickou energiou a zemným plynom. S cieľom zmierniť zaťaženie spojené s predkladaním správ by Komisia mala členským štátom poskytnúť pomoc s cieľom objasniť prípady, v ktorých už vykonané poskytnutie údajov alebo informácií v súlade s inými právnymi aktmi považuje za splnenie požiadaviek tohto nariadenia.

(12)

Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky, by mali mať možnosť prijať všetky vhodné opatrenia na spracovanie údajov a zjednodušenie a zaistenie ich oznamovania, a predovšetkým na prevádzkovanie integrovaných nástrojov a postupov informačných technológií, ktoré by mali zaručovať dôvernosť údajov alebo informácií oznamovaných Komisii.

(13)

Ochrana jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3), zatiaľ čo ochrana jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (4). Ich ustanovenia nie sú týmto nariadením dotknuté.

(14)

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty a Komisia by mali zachovávať dôvernosť údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska. Preto by členské štáty alebo nimi poverené subjekty mali tieto údaje a informácie zhrnúť a spracovať na vnútroštátnej úrovni predtým, ako ich predložia Komisii, s výnimkou údajov a informácií týkajúcich sa projektov cezhraničného prenosu alebo prepravy. Komisia by v prípade potreby mala uvedené údaje ďalej spracovať takým spôsobom, aby sa zabránilo zverejneniu akýchkoľvek podrobností týkajúcich sa jednotlivých podnikov alebo zariadení a aby nebolo možné z nich uvedené údaje vyvodiť.

(15)

Komisia a predovšetkým jej útvar na sledovanie trhu energetiky by mali zabezpečovať pravidelnú a medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému Únie a podľa potreby aj cielenejšiu analýzu určitých aspektov tohto energetického systému. Táto analýza by mala prispievať najmä k zvýšeniu energetickej bezpečnosti na základe identifikovania možných medzier v infraštruktúre a investíciách s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi dodávkou energie a dopytom. Analýza by mala byť aj príspevkom do diskusie o energetických infraštruktúrach na úrovni Únie a mala by sa preto zasielať Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a sprístupňovať zainteresovaným stranám.

(16)

Malá a stredné podniky budú pri investičnom plánovaní môcť využiť medziodvetvovú analýzu a údaje a informácie uverejnené Komisiou podľa tohto nariadenia.

(17)

Experti z členských štátov alebo iní kvalifikovaní experti môžu pomáhať Komisii s cieľom dosiahnuť rovnaké nazeranie na možné medzery v infraštruktúre a súvisiace riziká a posilniť transparentnosť v oblasti budúceho vývoja, ktorý je zvlášť zaujímavý pre nové subjekty na trhu.

(18)

Týmto nariadením by sa malo nahradiť nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 617/2010 (5), ktoré bolo zrušené Súdnym dvorom 6. septembra 2012 (6) a ktorého účinky mali zostať zachované až do nadobudnutia účinnosti nového nariadenia. Preto po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia by malo nadobudnúť účinnosť zrušenie nariadenia (EÚ, Euratom) č. 617/2010 v súlade s rozsudkom Súdneho dvora. Okrem toho by sa týmto nariadením malo zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 736/96 (7), ktoré sa zrušilo zrušeným nariadením (EÚ, Euratom) č. 617/2010.

(19)

Formulár a technické podrobnosti týkajúce sa oznamovania údajov a informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry Komisii sú stanovené v nariadení Komisie (EÚ, Euratom) č. 833/2010 (8). Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 833/2010 by sa malo uplatňovať až do jeho revízie, ktorá bude nasledovať po prijatí tohto nariadenia.

(20)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

1.

„infraštruktúra“ sú všetky druhy zariadení alebo časti zariadenia, ktoré súvisia s výrobou, prenosom/prepravou a skladovaním, vrátane prepojení medzi Úniou a tretími krajinami;

2.

„investičné projekty“ sú projekty zamerané na:

3.

„konečné investičné rozhodnutie“ je rozhodnutie prijaté na úrovni podniku o definitívnom vyčlenení finančných prostriedkov na investičnú fázu projektu;

4.

„investičná fáza“ je fáza, v priebehu ktorej sa uskutočňuje výstavba alebo vyradenie z prevádzky a dochádza k vzniku kapitálových nákladov; investičná fáza nezahŕňa fázu plánovania;

5.

„fáza plánovania“ je fáza, v priebehu ktorej sa pripravuje vykonávanie projektu vrátane prípadného posúdenia uskutočniteľnosti, prípravných a technických štúdií, získavania licencií a povolení a vynaloženia kapitálových nákladov;

6.

„investičné projekty vo výstavbe“ sú investičné projekty, ktorých výstavba sa začala a na ktoré boli vynaložené kapitálové náklady;

7.

„vyraďovanie z prevádzky“ je fáza, v priebehu ktorej sa infraštruktúra natrvalo vyraďuje z prevádzky;

8.

„výroba“ je výroba elektrickej energie a spracovanie palív vrátane biopalív;

9.

„prenos/preprava“ (v konkrétnom kontexte aj len „prenos“ alebo „preprava“) znamená prenos alebo prepravu zdrojov energie alebo produktov, alebo oxidu uhličitého prostredníctvom siete, najmä:

10.

„zachytávanie“ je proces zachytávania oxidu uhličitého z priemyselných zariadení na skladovanie;

11.

„skladovanie“ je trvalé alebo dočasné skladovanie energie alebo zdrojov energie v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre, alebo v geologických úložiskách, alebo ukladanie oxidu uhličitého v podzemných geologických formáciách;

12.

„podnik“ je každá fyzická osoba alebo právnická osoba zriadená podľa súkromného alebo verejného práva, ktorá rozhoduje o investičných projektoch alebo ich realizuje;

13.

„zdroje energie“ sú:

14.

„osobitný orgán“ je orgán, ktorý je na základe osobitného právneho aktu Únie pre odvetvie energetiky poverený vypracúvaním a prijímaním viacročných plánov rozvoja sietí a investičných plánov pre energetickú infraštruktúru v celej Únii, ako je Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu („ENTSO-E“) stanovená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 (9) a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn („ENTSO-G“) stanovená v článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 (10);

15.

„súhrnné údaje“ sú údaje, ktorých súhrn bol vykonaný na úrovni jedného alebo viacerých členských štátov.

a)

dotknutý členský štát alebo ním poverený subjekt už údaje alebo s nimi rovnocenné informácie požadované podľa tohto nariadenia Komisii oznámil a uviedol dátum uvedeného oznámenia a príslušný osobitný právny akt, alebo

b)

osobitný orgán bol poverený vypracovaním viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni Únie a na uvedený účel zhromažďuje údaje a s nimi rovnocenné informácie požadované podľa tohto nariadenia. V tomto prípade a na účely tohto nariadenia oznamuje všetky príslušné údaje a informácie Komisii uvedený osobitný orgán.

a)

objem plánovaných kapacít alebo kapacít vo výstavbe;

b)

druh a hlavné charakteristiky plánovanej infraštruktúry alebo kapacít, alebo infraštruktúry alebo kapacít vo výstavbe, prípadne vrátane umiestnenia projektov cezhraničného prenosu;

c)

pravdepodobný rok uvedenia do prevádzky;

d)

druh použitých zdrojov energie;

e)

zariadenia, ktoré dokážu reagovať na krízu v oblasti bezpečnosti dodávok, ako je vybavenie umožňujúce spätný tok alebo prechod na iné palivo, a

f)

vybavenie systémami na zachytávanie uhlíka alebo mechanizmy na dodatočné vybavenie systémami na zachytávanie a ukladanie uhlíka.

a)

charakter a kapacita príslušnej infraštruktúry a

b)

pravdepodobný rok vyradenia z prevádzky.

a)

celkový objem inštalovaných výrobných, prenosových a skladovacích kapacít, ktoré existujú na začiatku príslušného roku predkladania správ alebo ktorých prevádzka je prerušená na obdobie dlhšie ako tri roky, a

b)

relevantné informácie týkajúce sa zdržania a/alebo prekážok pri realizácii investičného projektu, ak členské štáty, nimi poverené subjekty alebo dotknutý osobitný orgán takéto informácie vlastnia.

a)

zistenie možnej budúcej nerovnováhy medzi dopytom a dodávkou energie, ktorá je významná z hľadiska energetickej politiky Únie, ako aj z hľadiska fungovania vnútorného trhu s energiou s osobitným dôrazom na potenciálne budúce nedostatky a slabiny vo výrobnej a prenosovej infraštruktúre;

b)

zistenie prekážok pri investíciách a podporu najlepších postupov na ich odstraňovanie a

c)

zvýšenie transparentnosti pre súčasných a potenciálnych účastníkov trhu.

a)

prípadné rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia tak, aby zahŕňal:

b)

otázku, či by sa prahové hodnoty pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov mali znížiť alebo nie.

20.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 84/69

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 2368/2002 (2) sa zavádza certifikačný systém Spoločenstva a systém dovozných a vývozných kontrol pre neopracované diamanty na účely vykonávania certifikačnej schémy Kimberleyského procesu.

(2)

Grónsko nie je súčasťou územia Únie, ale je zahrnuté do zoznamu zámorských krajín a území uvedeného v prílohe II k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s článkom 198 ZFEÚ cieľom pridruženia zámorských krajín a území k Únii je podporovať hospodársky a sociálny rozvoj daných zámorských krajín a území a nadviazať medzi nimi a Úniou ako celkom úzke hospodárske vzťahy.

(3)

Rozhodnutím Rady 2014/136/EÚ (3) sa stanovujú pravidlá a postupy umožňujúce Grónsku účasť v certifikačnej schéme Kimberleyského procesu pre neopracované diamanty, a to prostredníctvom jeho spolupráce s Úniou. Touto spoluprácou by sa posilnili hospodárske vzťahy medzi Úniou a Grónskom v odvetví diamantového priemyslu, a predovšetkým by sa Grónsku umožnilo vyvážať neopracované diamanty sprevádzané certifikátom EÚ vydaným na účely certifikačnej schémy, a to s cieľom podporiť hospodársky rozvoj Grónska.

(4)

Nariadenie (ES) č. 2368/2002 by sa malo zmeniť, aby rozhodnutie 2014/136/EÚ mohlo nadobudnúť účinnosť a najmä, aby Grónsko mohlo byť zahrnuté do certifikačnej schémy.

(5)

Preto sa Grónsku zakáže prijímať dovoz neopracovaných diamantov bez platného certifikátu na územie iného účastníka ako Únie, resp. ich vývoz bez tohto certifikátu z územia iného účastníka ako Únie. Zmeny obsiahnuté v tomto nariadení umožnia vývoz neopracovaných diamantov z Grónska do tretích krajín, pokiaľ budú tieto diamanty sprevádzané certifikátom EÚ.

(6)

K existujúcej podmienke pre certifikáciu, ktorou sa vyžaduje, aby boli nespracované diamanty zákonne dovezené do Únie, by sa mala zaviesť alternatívna podmienka pre diamanty vyťažené a získané v Grónsku, ktoré sa doteraz ešte nikdy nevyviezli, najmä predložiť v tejto súvislosti dôkaz.

(7)

Okrem toho by sa mali vykonať zmeny týkajúce sa podrobných spôsobov predkladania neopracovaných diamantov orgánom Únie na účely overenia, rozšírenia osobitných pravidiel týkajúcich sa tranzitu na Grónsko, umožnenia účasti Grónska vo výbore na vykonávanie nariadenia (ES) č. 2368/2002 a zastúpenia Grónska v Kimberleyskom procese a spolupráce s ostatnými členskými štátmi prostredníctvom Komisie.

(8)

Nariadenie (ES) č. 2368/2002 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,