25.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 115/1

(1)

Rizikový kapitál poskytuje financovanie podnikom, ktoré sú vo všeobecnosti veľmi malé, ktoré sú v počiatočnom štádiu svojej podnikovej existencie a ktoré vykazujú silný potenciál rastu a expanzie. Fondy rizikového kapitálu navyše poskytujú podnikom cenné odborné znalosti a poznatky, obchodné kontakty, hodnotu značky a strategické poradenstvo. Tým, že fondy rizikového kapitálu poskytujú týmto podnikom financovanie a poradenstvo, stimulujú hospodársky rast, prispievajú k vytváraniu pracovných miest a mobilizácii kapitálu, posilňujú zakladanie a expanziu inovačných podnikov, zvyšujú svoje investície do výskumu a vývoja a podporujú podnikanie, inovácie a konkurencieschopnosť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“) a v kontexte dlhodobých výziev členských štátov, ako sú výzvy uvedené v správe systému európskej stratégie a politickej analýzy z marca 2012 s názvom Globálne trendy 2030 – Občania vo vzájomne prepojenom a polycentrickom svete.

(2)

Pomocou jednotných pravidiel v Únii je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel týkajúcich sa používania označenia EuVECA pre kvalifikované fondy rizikového kapitálu, a to najmä pokiaľ ide o zloženie portfólia fondov vykonávajúcich svoju činnosť pod týmto označením, ich oprávnené investičné ciele, investičné nástroje, ktoré môžu používať, a kategórie investorov, ktorí sú oprávnení do nich investovať. V prípade absencie takéhoto spoločného rámca existuje riziko, že členské štáty budú na vnútroštátnej úrovni prijímať odlišné opatrenia, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a ktoré by vytvárali prekážky riadneho fungovania tohto trhu, keďže fondy rizikového kapitálu, ktoré chcú vykonávať svoju činnosť v celej Únii, by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám. Odlišné požiadavky na kvalitu týkajúce sa zloženia portfólia, investičných cieľov a oprávnených investorov by mohli okrem toho viesť k rôznym úrovniam ochrany investorov a spôsobiť zmätok, pokiaľ ide o investičné ponuky spojené s kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu. Investori by mali byť navyše schopní porovnávať investičné ponuky rôznych kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu. Je potrebné odstrániť významné prekážky cezhraničného získavania finančných prostriedkov kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu, zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže medzi týmito fondmi a predchádzať akýmkoľvek ďalším pravdepodobným prekážkam obchodu a významnému narúšaniu hospodárskej súťaže v budúcnosti. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom tohto nariadenia článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako sa vykladá v ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(3)

Je potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá platné pre kvalifikované fondy rizikového kapitálu a ukladajúce zodpovedajúce povinnosti ich správcom vo všetkých členských štátoch, ktorí chcú získavať kapitál v celej Únii, pričom budú používať označenie EuVECA. Tieto požiadavky by mali zaistiť dôveru investorov, ktorí chcú investovať do fondov rizikového kapitálu.

(4)

Vymedzením požiadaviek na kvalitu pri používaní označenia EuVECA vo forme nariadenia sa zabezpečí priame uplatňovanie týchto požiadaviek na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré získavajú finančné prostriedky s použitím tohto označenia. Tým sa tiež zabezpečia jednotné podmienky používania tohto označenia, pretože sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Správcovia podnikov kolektívneho investovania používajúci toto označenie by mali dodržiavať rovnaké pravidlá v celej Únii, čím sa takisto posilní dôvera investorov. Toto nariadenie zníži zložitosť regulačného rámca a náklady správcov na dodržiavanie súladu s často rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi fondy rizikového kapitálu, a najmä tých správcov, ktorí chcú získavať kapitál na cezhraničnom základe. Takisto prispeje k odstraňovaniu narúšaní hospodárskej súťaže.

(5)

Ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, Komisia v roku 2012 dokončila svoje skúmanie daňových prekážok cezhraničných investícií do rizikového kapitálu s cieľom predložiť v roku 2013 riešenia zamerané na odstránenie prekážok a súčasne na zamedzenie vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňovým únikom.

(6)

Kvalifikovaný fond rizikového kapitálu by malo byť možné spravovať buď externe, alebo interne. Ak je kvalifikovaný fond rizikového kapitálu spravovaný interne, fond je zároveň aj správcom, a preto by mal spĺňať všetky príslušné požiadavky na správcov podľa tohto nariadenia a mal by byť zaregistrovaný v súlade s týmto nariadením. Kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu, ktorý je spravovaný interne, by sa však nemalo povoliť byť externým správcom iných podnikov kolektívneho investovania alebo podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

(7)

Na účely objasnenia vzťahu medzi týmto nariadením a ostatnými pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov je potrebné stanoviť, že toto nariadenie sa uplatňuje len na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí nie sú PKIPCP patriacimi do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (4) a ktorí sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (5), za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu. Externým správcom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením, by sa však malo povoliť spravovať aj PKIPCP na základe povolenia podľa smernice 2009/65/ES.

(8)

Toto nariadenie sa navyše uplatňuje len na správcov tých podnikov kolektívneho investovania spravujúcich aktíva, ktoré celkovo nepresahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ. Výpočet hraničnej hodnoty na účely tohto nariadenia je rovnaký ako výpočet hraničnej hodnoty uvedenej v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ.

(9)

Správcovia fondov rizikového kapitálu zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením a spravujúci aktíva, ktorých celková hodnota následne presahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ a ktorí preto podliehajú udeleniu povolenia zo strany príslušných orgánov v ich domovskom členskom štáte v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, by však mali môcť aj naďalej používať označenie EuVECA v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v uvedenej smernici a že budú aj naďalej spĺňať určité požiadavky pre používanie označenia EuVECA stanovené v tomto nariadení, a to vždy pokiaľ ide o kvalifikované fondy rizikového kapitálu. Tieto ustanovenia sa uplatňujú tak na existujúce kvalifikované fondy rizikového kapitálu, ako aj na kvalifikované fondy rizikového kapitálu zriadené po prekročení hraničnej hodnoty.

(10)

V prípade, že správcovia podnikov kolektívneho investovania nechcú používať označenie EuVECA, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať. V týchto prípadoch by sa mali naďalej uplatňovať platné vnútroštátne pravidlá a všeobecné pravidlá Únie.

(11)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa povahy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a to najmä pokiaľ ide o kvalifikované portfóliové podniky, do ktorých môžu investovať kvalifikované fondy rizikového kapitálu, a investičné nástroje, ktoré sa majú používať. Je to potrebné na určenie jasnej hranice medzi kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu a alternatívnymi investičnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad výkupy alebo špekulatívne investície do nehnuteľností, na ktorých podporu sa toto nariadenie nezameriava.

(12)

V súlade s cieľom presne vymedziť podniky kolektívneho investovania, na ktoré sa má vzťahovať toto nariadenie a s cieľom zaistiť zameranie na poskytovanie kapitálu malým podnikom v počiatočnom štádiu ich podnikovej existencie by sa za kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali považovať fondy, ktoré majú v úmysle investovať aspoň 70 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do takýchto podnikov. Kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu by sa nemalo povoliť investovať viac ako 30 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných aktív, než do kvalifikovaných investícií. Znamená to, že zatiaľ čo hraničná hodnota 30 % by mala predstavovať vždy maximálny limit pre nekvalifikované investície, hraničná hodnota 70 % by mala byť počas celého obdobia existencie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vyhradená pre kvalifikované investície. Uvedené hraničné hodnoty by sa mali vypočítať na základe súm investovateľných po odpočítaní všetkých relevantných nákladov a držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti. Toto nariadenie by malo stanoviť podrobné informácie potrebné na vypočítanie hraničných hodnôt.

(13)

Účelom tohto nariadenia je zvýšiť rast a inovácie v malých a stredných podnikoch (MSP) v Únii. Investície do kvalifikovaných portfóliových podnikov so sídlom v tretích krajinách môžu kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu priniesť viac kapitálu, čo bude prínosom pre MSP v Únii. Za žiadnych okolností by však toto nariadenie nemalo zvýhodňovať investície do portfólia podnikov so sídlom v tretích krajinách, ktoré charakterizuje nedostatok vhodných dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi domovského členského štátu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa podiely alebo akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu majú uviesť na trh, alebo nedostatok účinnej výmeny informácií o daňových otázkach.

(14)

Prvým krokom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na to, aby boli oprávnené používať označenie EuVECA tak, ako sa stanovuje v tomto nariadení, by malo byť sídlo v Únii. Komisia by mala do dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia preskúmať obmedzenie používania označenia EuVECA na fondy so sídlom v Únii s prihliadnutím na skúsenosti s uplatňovaním odporúčania Komisie, čo sa týka opatrení zameraných na podnietenie tretích krajín k uplatňovaniu minimálnych noriem dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti.

(15)

Správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu by po celé obdobie existencie fondu mali mať možnosť získavať dodatočné kapitálové záväzky. Tieto dodatočné kapitálové záväzky počas obdobia existencie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu by sa mali zohľadňovať pri zvažovaní ďalších investícií do iných aktív, než do kvalifikovaných aktív. Ďalšie kapitálové záväzky by mali byť povolené v súlade s kritériami a podmienkami stanovenými v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.

(16)

Kvalifikované investície by mali byť vo forme nástrojov na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu. Nástroje na financovanie kvázi vlastného kapitálu obsahujú typ finančného nástroja, ktorý je kombináciou vlastného kapitálu a dlhu, pri ktorom je návratnosť nástroja spojená so ziskom alebo stratou kvalifikovaného portfóliového podniku a pri ktorom nie je plne zaistené vyplatenie nástroja v prípade zlyhania. K takýmto nástrojom patria viaceré finančné nástroje, ako sú podriadené úvery, vklady tichého spoločníka, podielové pôžičky, práva účasti na zisku, konvertibilné dlhopisy a dlhopisy s warrantmi. Ako možný doplnok k nástrojom na financovanie vlastného kapitálu alebo kvázi vlastného kapitálu, nie však ako ich náhrada, by mali byť povolené zabezpečené alebo nezabezpečené úvery, ako napríklad preklenovací úver udelený zo strany kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu kvalifikovanému portfóliovému podniku, v ktorom kvalifikovaný fond rizikového kapitálu už vlastní kvalifikované investície, a to za predpokladu, že na tieto úvery sa použije najviac 30 % z celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu v kvalifikovanom fonde rizikového kapitálu. Ďalej s cieľom zohľadniť existujúce obchodné postupy na trhu rizikového kapitálu by sa malo kvalifikovanému fondu rizikového kapitálu povoliť kúpiť existujúce akcie kvalifikovaného portfóliového podniku od súčasných akcionárov tohto podniku. Takisto by na účely zabezpečenia čo najväčšieho počtu príležitostí na získavanie finančných prostriedkov mali byť povolené investície do ostatných kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu. V záujme zabrániť rozptýleniu investícií do kvalifikovaných portfóliových podnikov by sa malo povoliť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu investovali do iných kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu len za predpokladu, že tieto kvalifikované fondy rizikového kapitálu samotné neinvestovali viac ako 10 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(17)

Medzi hlavné činnosti fondov rizikového kapitálu patrí poskytovanie finančných prostriedkov MSP prostredníctvom primárnych investícií. Fondy rizikového kapitálu by sa nemali zúčastňovať na systémovo významných bankových činnostiach nad rámec obvyklého regulačného rámca obozretného podnikania (tzv. tieňové bankovníctvo) a ani by sa nemali riadiť typickými stratégiami pre súkromný kapitál, ako sú výkupy s využitím pôžičky.

(18)

V súlade so stratégiou Európa 2020 je cieľom tohto nariadenia podpora investícií rizikového kapitálu do inovačných MSP ukotvených v reálnej ekonomike. Úverové inštitúcie, investičné spoločnosti, poisťovne, finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou by preto v súlade s týmto nariadením mali byť vyňaté z vymedzenia pojmu kvalifikovaných portfóliových podnikov.

(19)

V záujme zavedenia hlavného ochranného opatrenia, ktoré rozlišuje medzi kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia a širšou kategóriou alternatívnych investičných fondov, ktoré obchodujú s emitovanými cennými papiermi na sekundárnych trhoch, je potrebné stanoviť pravidlá tak, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu investovali primárne do priamo emitovaných nástrojov.

(20)

S cieľom umožniť správcom kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu určitú mieru flexibility pri spravovaní ich kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu z pohľadu investícií a likvidity by sa malo povoliť obchodovanie, ako napríklad s akciami alebo podielmi v nekvalifikovaných portfóliových podnikoch, alebo nakupovanie nekvalifikovaných investícií, do maximálnej hraničnej hodnoty 30 % celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného kapitálu.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo označenie EuVECA spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, len správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať označenie EuVECA, keď uvádzajú kvalifikované fondy rizikového kapitálu na trh v rámci Únie.

(22)

S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali odlišný a identifikovateľný profil, ktorý je vhodný na ich účel, mali by existovať jednotné pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia a investičných techník, ktoré sú pre takéto fondy povolené.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy rizikového kapitálu neprispievali k rozvoju systémových rizík a aby sa tieto fondy pri svojich investičných činnostiach zameriavali na podporu kvalifikovaných portfóliových podnikov, na úrovni fondu by sa nemalo povoliť využívanie pákového efektu. Správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu by mali byť oprávnení len prijímať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky na úrovni kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu za predpokladu, že takéto úvery, dlhové obligácie alebo záruky sú kryté nevyplatenými viazanými prostriedkami, a teda nezvyšujú expozíciu fondu nad rámec jeho viazaného kapitálu. Hotovostné zálohy od investorov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré sú plne kryté kapitálovými záväzkami týchto investorov, nezvyšujú expozíciu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, a preto by mali byť povolené. Takisto v snahe povoliť fondu pokryť mimoriadne potreby likvidity, ktoré môžu vzniknúť medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a skutočným prijatím kapitálu na jeho účty, by sa však malo povoliť prijímanie krátkodobých úverov za predpokladu, že výška takéhoto úveru nepresiahne výšku nevyplateného viazaného kapitálu fondu.

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú skúsenosti, poznatky a odborné znalosti na prijímanie vlastných investičných rozhodnutí a riadne posudzovanie rizík, ktoré tieto fondy prinášajú, a s cieľom zachovať dôveru investorov v kvalifikované fondy rizikového kapitálu by sa mali stanoviť určité osobitné ochranné opatrenia. Z toho dôvodu by sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu mali uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú profesionálnymi klientmi alebo ktorých možno považovať za profesionálnych klientov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6). S cieľom dosiahnuť dostatočne širokú základňu investorov pre investície do kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu je tiež žiaduce, aby mali ku kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu prístup aj určití iní investori vrátane majetných jednotlivcov. V prípade týchto iných investorov by sa však mali stanoviť osobitné ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy rizikového kapitálu uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú primeraný profil, aby mohli takto investovať. Týmito ochrannými opatreniami sa vylučuje uvádzanie na trh s využitím plánov pravidelného sporenia. Okrem toho by vedúci pracovníci, riaditelia alebo zamestnanci podieľajúci sa na riadení správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu mali mať možnosť investovať do kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý riadia, pretože takéto osoby majú dostatok poznatkov na to, aby sa zúčastnili na investovaní do rizikového kapitálu.

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby označenie EuVECA používali len správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality, pokiaľ ide o ich správanie na trhu, mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa výkonu činnosti a vzťahu týchto správcov s ich investormi. Z rovnakého dôvodu by sa mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov zo strany týchto správcov. Tieto pravidlá a podmienky by od správcov mali vyžadovať aj to, aby mali zavedené potrebné organizačné a administratívne opatrenia na zaistenie správneho riešenia konfliktov záujmov.

(26)

Ak má správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v úmysle delegovať funkcie na tretie strany, takéto delegovanie funkcií na tretiu stranu by nemalo mať vplyv na zodpovednosť správcu voči fondu rizikového kapitálu a jeho investorom. Okrem toho by správca nemal delegovať funkcie do tej miery, že ho v podstate už nemožno považovať za správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a stal sa schránkovým subjektom. Správca by mal byť aj naďalej zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných funkcií a súlad s týmto nariadením. Delegovanie funkcií by nemalo mať vplyv na účinnosť dohľadu správcu, a predovšetkým by nemalo správcovi brániť v tom, aby konal v najlepšom záujme jeho investorov alebo aby bol fond spravovaný v najlepšom záujme jeho investorov.

(27)

S cieľom zabezpečiť integritu označenia EuVECA by sa mali stanoviť kritériá kvality, pokiaľ ide o organizáciu správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Preto by sa mali stanoviť jednotné primerané požiadavky týkajúce sa potreby udržiavať primerané technické a ľudské zdroje.

(28)

S cieľom zabezpečiť riadne spravovanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a schopnosť ich správcov kryť možné riziká vyplývajúce z ich činností by sa mali stanoviť jednotné primerané požiadavky na správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu týkajúce sa udržiavania dostatočných vlastných finančných prostriedkov. Výška týchto vlastných finančných prostriedkov by mala byť dostatočná na zaistenie kontinuity a riadneho spravovania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(29)

V záujme ochrany investorov je potrebné zaistiť riadne oceňovanie aktív kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu. Pravidlá alebo zakladajúce dokumenty kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu by preto mali zahŕňať ustanovenia o oceňovaní aktív. Tým by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania.

(30)

S cieľom zabezpečiť, aby správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorí používajú označenie EuVECA, poskytovali dostatočné informácie o svojich činnostiach, mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa výročných správ.

(31)

S cieľom zabezpečiť integritu označenia EuVECA v očiach investorov je potrebné, aby ho používali len správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých investičná politika a investičné ciele sú úplne transparentné. Mali by sa preto stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií, ktoré sú správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu povinní poskytovať vo vzťahu k svojim investorom. Mali by sa stanoviť najmä predzmluvné povinnosti týkajúce sa poskytovania informácií o investičnej stratégii a cieľoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, informácií o používaných investičných nástrojoch, o nákladoch a súvisiacich poplatkoch a profile z hľadiska rizika/výnosnosti investície navrhovanej kvalifikovaným fondom. V záujme dosiahnutia vysokej miery transparentnosti by takéto požiadavky na poskytovanie informácií mali zahŕňať aj informácie o spôsobe výpočtu odmeny správcov.

(32)

S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad jednotnými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by príslušný orgán domovského členského štátu mal vykonávať dohľad nad dodržiavaním jednotných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu. Na tento účel by správcovia, ktorí zamýšľajú uvádzať svoje kvalifikované fondy na trh pod označením EuVECA, mali o tomto úmysle informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Príslušný orgán by mal zaregistrovať správcu, ak boli poskytnuté všetky potrebné informácie a ak sa zaviedli vhodné opatrenia na dodržanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Takáto registrácia by mala byť platná v rámci celej Únie.

(33)

V záujme uľahčenia účinného cezhraničného uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh by sa registrácia správcu mala uskutočniť čo najrýchlejšie.

(34)

Hoci toto nariadenia obsahuje ochranné opatrenia na zaručenie riadneho využívania fondov, orgány dohľadu by mali byť obozretné pri zaisťovaní dodržiavania týchto ochranných opatrení.

(35)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad dodržiavaním jednotných kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytnuté príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

(36)

Na účely účinného dohľadu nad požiadavkami stanovenými v tomto nariadení by sa mal stanoviť aj postup cezhraničných oznámení medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa má spustiť pri registrácii správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v jeho domovskom členskom štáte.

(37)

S cieľom zachovať transparentné podmienky uvádzania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie by Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7), mal byť poverený vedením centrálnej databázy obsahujúcej zoznam správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré spravujú, zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením.

(38)

V prípade, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu má jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu porušuje toto nariadenie na jeho území, okamžite by mal o tom informovať príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý by mal prijať vhodné opatrenia.

(39)

Ak správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu naďalej koná spôsobom, ktorý je jasne v rozpore s týmto nariadením, a to aj napriek opatreniam prijatým príslušným orgánom domovského členského štátu alebo pretože príslušný orgán domovského členského štátu neprijme opatrenia v primeranej lehote, príslušný orgán hostiteľského členského štátu by mal mať po tom, čo informuje príslušný orgán domovského členského štátu, možnosť prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu investorov vrátane možnosti zabrániť dotknutému správcovi, aby svoje fondy rizikového kapitálu akýmkoľvek spôsobom ďalej uvádzal na trh na území hostiteľského členského štátu.

(40)

Na účely zaistenia účinného dohľadu nad jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení toto nariadenie obsahuje zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré musia mať k dispozícii príslušné orgány.

(41)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie ustanovení obsahuje toto nariadenie administratívne sankcie a iné opatrenia za porušenie jeho základných ustanovení, ktorými sú pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia, ochranných opatrení týkajúcich sa totožnosti oprávnených investorov a používania označenia EuVECA len správcami kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu zaregistrovanými v súlade s týmto nariadením. Porušenie týchto základných ustanovení by malo mať v prípade potreby za následok zákaz používania označenia a vymazanie dotknutého správcu fondu z registra.

(42)

Informácie o dohľade by sa mali vymieňať medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

(43)

Účinná spolupráca v oblasti regulácie medzi subjektmi poverenými výkonom dohľadu nad dodržiavaním jednotných kritérií stanovených v tomto nariadení si vyžaduje, aby sa na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na ESMA uplatňovala vysoká úroveň služobného tajomstva.

(44)

S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o typy konfliktov záujmov, ktorým sa majú správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu vyhýbať, ako aj opatrení, ktoré sa majú v tomto zmysle prijať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(45)

Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a vysokú úroveň dohľadu v rámci Únie. Keďže ESMA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ho, aby vypracoval a predložil Komisii návrh vykonávacích technických predpisov v prípade, že nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(46)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, pokiaľ ide o formát oznámenia uvedeného v tomto nariadení.

(47)

Komisia by mala do štyroch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia uskutočniť preskúmanie tohto nariadenia s cieľom posúdiť vývoj na trhu s rizikovým kapitálom. Preskúmanie by malo zahŕňať všeobecný prieskum fungovania pravidiel stanovených v tomto nariadení a skúsenosti získané pri ich uplatňovaní. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(48)

Okrem toho by Komisia do štyroch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia mala začať preskúmanie interakcie medzi týmto nariadením a ostatnými pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov, najmä tými, ktoré sú uvedené v smernici 2011/61/EÚ. Toto preskúmanie by sa malo najmä zaoberať rozsahom pôsobnosti tohto nariadenia a posúdiť, či je potrebné rozsah pôsobnosti rozšíriť s cieľom umožniť správcom väčších alternatívnych investičných fondov používať označenie EuVECA. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(49)

V rámci uvedeného preskúmania by Komisia mala posúdiť všetky prekážky, ktoré mohli brániť využívaniu prostriedkov z fondu investormi, vrátane vplyvu prípadných iných predpisov prudenciálnej povahy na inštitucionálnych investorov. Okrem toho by mala Komisia zhromažďovať údaje pre posúdenie prínosu označenia EuVECA pre iné programy Únie, ako je Horizont 2020, ktoré sa tiež usilujú podporovať inovácie v Únii.

(50)

So zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií a na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu je dôležité, aby bola v celej Únii zabezpečená účinnosť verejných systémov na podporu trhu rizikového kapitálu a koordinácia a vzájomná súdržnosť rôznych politík Únie zameraných na podporu inovácií vrátane politiky hospodárskej súťaže a výskumu. Ťažiskom politík Únie týkajúcich sa inovácií a rastu sú zelené technológie vzhľadom na to, že cieľom Únie je stať sa celosvetovým lídrom v oblasti inteligentného a udržateľného rastu, energetickej účinnosti a efektívneho využívania zdrojov, aj pokiaľ ide o financovanie MSP. Pri preskúmaní tohto nariadenia by Komisia mala posúdiť jeho vplyv na pokrok smerom k dosiahnutiu tohto cieľa.

(51)

ESMA by mal posúdiť svoje personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

(52)

Európsky investičný fond (EIF) investuje okrem iného do fondov rizikového kapitálu v celej Únii. Opatrenia tohto nariadenia umožňujúce jednoduchú identifikáciu fondov rizikového kapitálu s vymedzenými spoločnými rysmi by mali EIF uľahčovať identifikáciu fondov rizikového kapitálu podľa tohto nariadenia ako možných investičných cieľov. EIF by mal byť preto nabádaný k investovaniu do kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

(53)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7) a slobody podnikania (článok 16).

(54)

Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8). Spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva ESMA v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(55)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

(56)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť uplatňovanie jednotných požiadaviek na uvádzanie na trh kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a zriadiť jednoduchý systém na registráciu správcov kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a tým uľahčiť uvádzanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh v rámci Únie pri plnom zohľadnení potreby vyvážiť bezpečnosť a spoľahlivosť spojenú s používaním označenia EuVECA s účinným fungovaním trhu s rizikovým kapitálom a nákladmi pre rôzne zúčastnené strany, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

nimi spravované aktíva celkovo nepresahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ;

b)

sú usadení v Únii;

c)

podliehajú povinnosti registrácie príslušnými orgánmi svojich domovských členských štátov v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a

d)

spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu.

a)

spĺňať požiadavky stanovené v smernici 2011/61/EÚ a

b)

naďalej dodržiavať články 3 a 5 a článok 13 ods. 1 písm. c) a i) tohto nariadenia.

a)

„podnik kolektívneho investovania“ je alternatívny investičný fond (AIF) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

b)

„kvalifikovaný fond rizikového kapitálu“ je podnik kolektívneho investovania, ktorý:

c)

„správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu“ je právnická osoba, ktorej bežnou činnosťou je spravovanie aspoň jedného kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

d)

„kvalifikovaný portfóliový podnik“ je podnik, ktorý:

e)

„kvalifikované investície“ sú ktorékoľvek z týchto nástrojov:

f)

„relevantné náklady“ sú všetky poplatky, náklady a výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo znášajú investori a ktoré sú dohodnuté medzi správcom kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a investormi v tomto fonde;

g)

„vlastný kapitál“ je vlastnícky podiel v podniku, ktorý reprezentujú akcie alebo iné formy účasti na kapitále kvalifikovaného portfóliového podniku emitované pre jeho investorov;

h)

„kvázi vlastný kapitál“ je typ finančného nástroja, ktorý je kombináciou vlastného kapitálu a dlhu, v rámci ktorého je návratnosť nástroja spojená so ziskom alebo stratou kvalifikovaného portfóliového podniku a v rámci ktorého nie je plne zaistené vyplatenie nástroja v prípade platobnej neschopnosti;

i)

„uvádzanie na trh“ je priame alebo nepriame ponúkanie podielov alebo akcií kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, ktorý spravuje správca, investorom so sídlom alebo s registrovaným sídlom v Únii alebo ich priame alebo nepriame umiestnenie u týchto investorov, a to z iniciatívy správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo v jeho mene;

j)

„viazaný kapitál“ je akýkoľvek záväzok, na základe ktorého je investor povinný v lehote stanovenej v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu nadobudnúť podiel v tomto fonde alebo doň uskutočniť kapitálové príspevky;

k)

„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má sídlo správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a v ktorom podlieha povinnosti registrácie príslušnými orgánmi v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

l)

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu uvádza na trh kvalifikované fondy rizikového kapitálu v súlade s týmto nariadením;

m)

„príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán, ktorého zákonom alebo iným právnym predpisom domovský členský štát poveril, aby vykonával registráciu správcov podnikov kolektívneho investovania patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

a)

sa zaviažu investovať minimálne 100 000 EUR a

b)

písomne uvedú v dokumente oddelenom od zmluvy, ktorá sa má uzavrieť so zreteľom na záväzok investovať, že sú si vedomí rizík súvisiacich s plánovaným záväzkom alebo investíciou.

a)

konajú pri výkone svojich činností čestne, spravodlivo a s náležitými odbornými znalosťami, pozornosťou a starostlivosťou;

b)

uplatňujú vhodné stratégie a postupy, aby zabránili praktikám zneužívania, o ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že ovplyvnia záujmy investorov a kvalifikované portfóliové podniky;

c)

vykonávajú svoje obchodné činnosti tak, aby podporovali najlepšie záujmy kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktoré spravujú, ich investorov a integritu trhu;

d)

pri výbere a priebežnom monitorovaní investícií v kvalifikovaných portfóliových podnikoch uplatňujú vysokú mieru starostlivosti;

e)

majú primerané poznatky a znalosti o kvalifikovaných portfóliových podnikoch, do ktorých investujú;

f)

pristupujú ku svojim investorom spravodlivo;

g)

zabezpečujú, aby žiadny investor nepožíval preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ takéto preferenčné zaobchádzanie nie je uvedené v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu.

a)

správcami kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, osobami, ktoré skutočne vykonávajú činnosť týchto správcov, zamestnancami týchto správcov alebo akoukoľvek osobou, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda týchto správcov alebo ktorá je týmito správcami priamo alebo nepriamo ovládaná, a kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu spravovaným týmito správcami alebo investormi do týchto fondov;

b)

kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu alebo jeho investormi a iným kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu spravovaným tým istým správcom, alebo jeho investormi;

c)

kvalifikovaným fondom rizikového kapitálu alebo jeho investormi, a podnikom kolektívneho investovania alebo PKIPCP spravovaným tým istým správcom alebo investormi v tomto podniku.

a)

druhy konfliktov záujmov uvedených v odseku 2 tohto článku;

b)

kroky, ktoré správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu musia prijať, pokiaľ ide o štruktúry a organizačné a administratívne postupy, v záujme identifikácie konfliktov záujmov, predchádzania týmto konfliktom, ich riadenia, monitorovania a zverejňovania informácií o týchto konfliktoch.

a)

totožnosť tohto správcu a akýchkoľvek iných poskytovateľov služieb, s ktorými má tento správca uzavretú zmluvu v súvislosti so správou kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, a opis ich povinností;

b)

výšku vlastných finančných prostriedkov, ktoré má tento správca k dispozícii, a podrobné vyhlásenie o dôvodoch, pre ktoré tento správca považuje túto výšku za dostatočnú na zachovanie primeraných ľudských a technických zdrojov potrebných na riadne spravovanie jeho kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;

c)

opis investičnej stratégie a cieľov kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu vrátane:

d)

opis rizikového profilu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a akýchkoľvek rizík súvisiacich s aktívami, do ktorých môže fond investovať, alebo investičných techník, ktoré sa môžu uplatňovať;

e)

opis postupu oceňovania kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu a cenovej metodiky na oceňovanie aktív vrátane metód používaných na oceňovanie kvalifikovaných portfóliových podnikov;

f)

opis spôsobu výpočtu odmeny správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

g)

opis všetkých relevantných nákladov a ich maximálnej výšky;

h)

údaje o finančných výsledkoch kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu v minulosti, ak sú k dispozícii;

i)

služby na podporu obchodnej činnosti a ostatné podporné činnosti, ktoré správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu poskytuje alebo zaobstaráva prostredníctvom tretích strán, aby sa uľahčil rozvoj, rast alebo iný aspekt priebežných činností kvalifikovaných portfóliových podnikov, do ktorých kvalifikovaný fond rizikového kapitálu investuje, alebo v prípade, že sa tieto služby alebo činnosti neposkytujú, vysvetlenie tejto skutočnosti;

j)

opis postupov, pomocou ktorých môže kvalifikovaný fond rizikového kapitálu zmeniť svoju investičnú stratégiu alebo investičnú politiku alebo obe.

a)

totožnosť osôb, ktoré skutočne vykonávajú činnosť spravovania kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu;

b)

totožnosť kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu, ktorých podiely alebo akcie sa uvádzajú na trh, a ich investičné stratégie;

c)

informácie o prijatých opatreniach na zabezpečenie plnenia požiadaviek kapitoly II;

d)

zoznam členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu zamýšľa uviesť na trh jednotlivý kvalifikovaný fond rizikového kapitálu;

e)

zoznam členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu založil alebo zamýšľa založiť kvalifikované fondy rizikového kapitálu.

a)

osoby, ktoré skutočne spravujú kvalifikované fondy rizikového kapitálu, majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti, aj pokiaľ ide o investičné stratégie používané správcom kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

b)

informácie vyžadované podľa odseku 1 sú úplné;

c)

opatrenia oznámené podľa odseku 1 písm. c) sú vhodné na účely plnenia požiadaviek kapitoly II;

d)

zo zoznamu oznámeného v súlade s písmenom e) odseku 1 tohto článku vyplýva, že všetky kvalifikované fondy rizikového kapitálu sú založené v súlade s článkom 3 písm. b) bodom iii).

a)

nový kvalifikovaný fond rizikového kapitálu, alebo

b)

existujúci kvalifikovaný fond rizikového kapitálu v členskom štáte, ktorý nie je uvedený v zozname uvedenom v článku 14 ods. 1 písm. d).

a)

požadovať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a prijať alebo získať jeho kópiu;

b)

požadovať od správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu, aby im bezodkladne poskytol informácie;

c)

požadovať od akejkoľvek osoby informácie súvisiace s činnosťami správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu alebo s činnosťami kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu;

d)

vykonávať kontroly na mieste s predchádzajúcim oznámením alebo bez neho;

e)

prijímať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu aj naďalej dodržiaval toto nariadenie;

f)

vydať príkaz s cieľom zabezpečiť, aby správca kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu dodržiaval toto nariadenie a aby sa zdržal opakovania akéhokoľvek konania, ktoré môže predstavovať porušenie tohto nariadenia.

a)

nedodržiava požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zloženie portfólia, v rozpore s článkom 5;

b)

v rozpore s článkom 6 uvádza na trh podiely a akcie kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu tak, že ich ponúka neoprávneným investorom;

c)

používa označenie EuVECA, ale nie je zaregistrovaný v súlade s článkom 14;

d)

používa označenie EuVECA, keď uvádza na trh fondov, ktoré neboli založené v súlade s článkom 3 písm. b) bodom iii);

e)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 14;

f)

pri výkone svojich činností nekoná čestne, spravodlivo alebo s náležitými zručnosťami, pozornosťou a starostlivosťou v rozpore s článkom 7 písm. a);

g)

neuplatňuje vhodné stratégie a postupy, aby zabránil praktikám zneužívania, v rozpore s článkom 7 písm. b);

h)

opakovane neplní požiadavky uvedené v článku 12, ktoré sa týkajú výročnej správy;

i)

opakovane neplní povinnosť informovať investorov v súlade s článkom 13.

a)

prijme opatrenia na zabezpečenie toho, aby správca dotknutého kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu dodržiaval články 5 a 6, článok 7 písm. a) a b) a články 12, 13 a 14;

b)

zakáže používanie označenia EuVECA a vymaže dotknutého správcu kvalifikovaného fondu rizikového kapitálu z registra.

a)

rozsahu, v ktorom správcovia kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu používajú označenie EuVECA v rôznych členských štátoch, či už na domácom, alebo cezhraničnom základe;

b)

geografického a odvetvového rozmiestnenia investícií uskutočnených kvalifikovanými fondmi rizikového kapitálu;

c)

primeranosti požiadaviek na informácie podľa článku 13, najmä toho, či sú dostatočné na to, aby investorom umožnili prijať informované investičné rozhodnutie;

d)

používania rôznych kvalifikovaných investícií správcami kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu a najmä toho, či je potrebné upraviť kvalifikované investície stanovené v tomto nariadení;

e)

možnosti rozšíriť uvádzanie kvalifikovaných fondov rizikového kapitálu na trh a ponúkať ich aj maloobchodným investorom;

f)

účinnosti, proporcionality a uplatňovania administratívnych sankcií a iných opatrení ustanovených členskými štátmi v súlade s týmto nariadením;

g)

vplyvu tohto nariadenia na trh s rizikovým kapitálom;

h)

umožnenia fondom rizikového kapitálu so sídlom v tretej krajine používať označenie EuVECA s prihliadnutím na skúsenosti s uplatňovaním odporúčania Komisie, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na podnietenie tretích krajín, aby uplatňovali minimálne normy dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti;

i)

vhodnosti doplnenia tohto nariadenia o depozitárny režim;

j)

posúdenia všetkých prekážok, ktoré môžu brániť investíciám do fondov používajúcich označenie EuVECA vrátane vplyvu iných právnych predpisov Únie o obozretnom podnikaní na inštitucionálnych investorov.

a)

do 22. júla 2017, pokiaľ ide o písmená a) až g), i) a j), a

b)

do 22. júla 2015, pokiaľ ide o písmeno h).

25.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 115/18

(1)

Keďže sa investori čoraz viac snažia dosahovať sociálne ciele a neusilujú sa len o finančné výnosy, v Únii sa vytvára trh so sociálnymi investíciami, ktorý sčasti tvoria investičné fondy zamerané na sociálne podniky. Takéto investičné fondy poskytujú financovanie sociálnym podnikom, ktoré pôsobia ako stimuly sociálnych zmien tým, že ponúkajú inovačné riešenia sociálnych problémov, napríklad pomáhajú riešiť sociálne následky finančnej krízy a cenným spôsobom prispievajú k plneniu cieľov stratégie Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 nazvanom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

(2)

Toto nariadenie je súčasťou iniciatívy pre sociálne podnikanie, ktorú Komisia stanovila vo svojom oznámení z 25. októbra 2011 s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie – Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií.

(3)

Pomocou jednotných pravidiel v Únii je potrebné stanoviť spoločný rámec pravidiel týkajúcich sa používania označenia EuSEF pre kvalifikované fondy sociálneho podnikania, a to najmä pokiaľ ide o zloženie portfólia fondov vykonávajúcich svoju činnosť pod týmto označením, ich oprávnené investičné ciele, investičné nástroje, ktoré môžu používať, a kategórie investorov, ktorí sú oprávnení do nich investovať. V prípade absencie takéhoto spoločného rámca existuje riziko, že členské štáty budú na vnútroštátnej úrovni prijímať odlišné opatrenia, ktoré by mali priamy negatívny vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu a ktoré by vytvárali prekážky riadneho fungovania tohto trhu, keďže fondy sociálneho podnikania, ktoré chcú vykonávať svoju činnosť v celej Únii, by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym pravidlám. Odlišné požiadavky na kvalitu týkajúce sa zloženia portfólia, investičných cieľov a oprávnených investorov by mohli okrem toho viesť k rôznym úrovniam ochrany investorov a spôsobiť zmätok, pokiaľ ide o investičné ponuky spojené s kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania. Investori by mali byť navyše schopní porovnávať investičné ponuky rôznych kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania. Je potrebné odstrániť významné prekážky cezhraničného získavania finančných prostriedkov kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania, zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže medzi týmito fondmi a predchádzať akýmkoľvek ďalším pravdepodobným prekážkam obchodu a významnému narúšaniu hospodárskej súťaže v budúcnosti. Z tohto dôvodu je vhodným právnym základom tohto nariadenia článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(4)

Je potrebné prijať nariadenie stanovujúce jednotné pravidlá platné pre kvalifikované fondy sociálneho podnikania a ukladajúce zodpovedajúce povinnosti ich správcom vo všetkých členských štátoch, ktorí chcú získavať kapitál v celej Únii, pričom budú používať označenie EuSEF. Tieto požiadavky by mali zaistiť dôveru investorov, ktorí chcú investovať do takýchto fondov. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na existujúce vnútroštátne nástroje, ktoré umožňujú investovať do sociálneho podnikania a ktoré nepoužívajú označenie EuSEF.

(5)

Vymedzením požiadaviek na kvalitu pri používaní označenia EuSEF vo forme nariadenia sa zabezpečí priame uplatňovanie týchto požiadaviek na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktoré získavajú finančné prostriedky s použitím tohto označenia. Tým sa tiež zabezpečia jednotné podmienky používania tohto označenia, pretože sa zabráni rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám v dôsledku transpozície smernice. Správcovia podnikov kolektívneho investovania používajúci toto označenie by mali dodržiavať rovnaké pravidlá v celej Únii, čím sa takisto posilní dôvera investorov. Toto nariadenie zníži zložitosť regulačného rámca a náklady správcov na dodržiavanie súladu s často rozdielnymi vnútroštátnymi predpismi upravujúcimi takéto fondy, a najmä tých správcov, ktorí chcú získavať kapitál na cezhraničnom základe. Takisto prispeje k odstraňovaniu narúšania hospodárskej súťaže.

(6)

Kvalifikovaný fond sociálneho podnikania by malo byť možné spravovať externe alebo interne. Ak je kvalifikovaný fond sociálneho podnikania spravovaný interne, fond je zároveň aj správcom a mal by preto spĺňať všetky príslušné požiadavky na správcov podľa tohto nariadenia a mal by byť zaregistrovaný v súlade s týmto nariadením. Kvalifikovanému fondu sociálneho podnikania, ktorý je spravovaný interne, by sa však nemalo povoliť byť externým správcom iných podnikov kolektívneho investovania alebo podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP).

(7)

Na účely objasnenia vzťahu medzi týmto nariadením a ostatnými pravidlami Únie týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov je potrebné stanoviť, že toto nariadenie sa uplatňuje len na správcov podnikov kolektívneho investovania, ktorí nie sú PKIPCP patriacimi do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (4) a ktorí sú usadení v Únii a zaregistrovaní príslušným orgánom vo svojom domovskom členskom štáte v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (5) za predpokladu, že títo správcovia spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania. Externým správcom kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením, by sa však malo povoliť spravovať aj PKIPCP na základe povolenia podľa smernice 2009/65/ES.

(8)

Toto nariadenie sa uplatňuje iba na správcov tých podnikov kolektívneho investovania spravujúcich aktíva, ktoré celkovo nepresahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 smernice 2011/61/EÚ. Výpočet hraničnej hodnoty na účely tohto nariadenia je rovnaký ako výpočet hraničnej hodnoty podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ.

(9)

Správcovia zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením a spravujúci aktíva, ktorých celková hodnota následne prekročí hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ, a ktorí preto podliehajú udeleniu povolenia zo strany príslušných orgánov v ich domovskom členskom štáte v súlade s článkom 6 uvedenej smernice, by však mali mať možnosť aj naďalej používať označenie EuSEF v súvislosti s uvádzaním kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania na trh v rámci Únie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky stanovené v uvedenej smernici a aj naďalej budú spĺňať požiadavky na používanie označenia EuSEF stanovené v tomto nariadení, a to vždy, keď ide o kvalifikované fondy sociálneho podnikania. Tieto ustanovenia sa uplatňujú tak na jestvujúce kvalifikované fondy sociálneho podnikania, ako aj na kvalifikované fondy sociálneho podnikania zriadené po prekročení hraničnej hodnoty.

(10)

V prípade, že správcovia podnikov kolektívneho investovania nechcú používať označenie EuSEF, by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať. V týchto prípadoch by sa mali naďalej uplatňovať platné vnútroštátne pravidlá a všeobecné pravidlá Únie.

(11)

Týmto nariadením by sa mali stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa povahy kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, a to najmä pokiaľ ide o kvalifikované portfóliové podniky, do ktorých kvalifikované fondy sociálneho podnikania môžu investovať, a investičné nástroje, ktoré sa majú používať. Je to potrebné na určenie jasnej hranice medzi kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania a alternatívnymi investičnými fondmi, ktoré využívajú iné, menej špecializované investičné stratégie, napríklad výkupy, na ktorých podporu sa toto nariadenie nezameriava.

(12)

V záujme zabezpečenia potrebnej jasnosti a istoty by sa týmto nariadením mali stanoviť aj jednotné kritériá na vymedzenie sociálnych podnikov ako kvalifikovaných portfóliových podnikov. Sociálny podnik by mal byť vymedzený ako subjekt v sociálnom hospodárstve, ktorého hlavným cieľom nie je tvorba zisku pre jeho majiteľov, ale skôr dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu. Jeho činnosť spočíva v poskytovaní tovaru a služieb pre trhy, pričom svoj zisk používa predovšetkým na dosiahnutie sociálnych cieľov. Je riadený zodpovedne a transparentne, k čomu prispieva hlavne zapájanie zamestnancov, spotrebiteľov a zainteresovaných strán, ktorých sa jeho obchodná činnosť týka.

(13)

Keďže hlavným cieľom sociálnych podnikov nie je maximalizovať svoje zisky, ale dosiahnuť pozitívny sociálny vplyv, malo by toto nariadenie podporovať len kvalifikované portfóliové podniky, ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie merateľného a pozitívneho sociálneho vplyvu. Merateľný a pozitívny sociálny vplyv by mohol zahŕňať poskytovanie služieb prisťahovalcom, ktorí sú inak vylučovaní, alebo opätovným začlenením marginalizovaných skupín na trh práce tým, že sa im poskytne zamestnanie, odborná príprava alebo iná podpora. Sociálne podniky využívajú svoj zisk na dosiahnutie svojho hlavného sociálneho cieľa a sú spravované zodpovedne a transparentne. Ak vo výnimočných prípadoch chce kvalifikovaný portfóliový podnik rozdeliť svoje zisky medzi svojich akcionárov a vlastníkov, mal by mať zavedené vopred určené postupy a pravidlá rozdeľovania ziskov. V týchto pravidlách by sa malo určiť, že takéto rozdeľovanie ziskov neohrozuje dosiahnutie primárneho sociálneho cieľa kvalifikovaného sociálneho portfóliového podniku.

(14)

Sociálne podniky zahŕňajú širokú škálu podnikov, ktoré majú rôzne právne formy a poskytujú sociálne služby alebo tovar zraniteľným, marginalizovaným, znevýhodneným alebo vylúčeným osobám. Takéto služby zahŕňajú prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti, pomoci pre staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím, starostlivosti o deti, zamestnaniu a odbornej príprave, ako aj riadeniu závislosti. Sociálne podniky zahŕňajú aj podniky, ktorých metóda produkcie tovaru alebo služieb reprezentuje ich sociálny cieľ, ale ich činnosti nemusia byť obmedzené na poskytovanie sociálnych tovarov alebo služieb. Tieto činnosti zahŕňajú sociálnu a profesijnú integráciu prostredníctvom prístupu k zamestnaniu pre osoby znevýhodnené najmä z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie alebo sociálnych či profesijných problémov vedúcich k vylúčeniu a marginalizácii. Tieto činnosti sa môžu týkať aj ochrany životného prostredia s vplyvom na spoločnosť, ako sú opatrenia proti znečisteniu, recyklácia a získavanie energie z obnoviteľných zdrojov.

(15)

V súlade s cieľom presne vymedziť podniky kolektívneho investovania, na ktoré sa má toto nariadenie vzťahovať, a s cieľom zaistiť zameranie na poskytovanie kapitálu sociálnym podnikom, by sa za kvalifikované fondy sociálneho podnikania mali považovať fondy, ktoré majú v úmysle investovať aspoň 70 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do takýchto podnikov. Kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania by sa nemalo povoliť investovať viac ako 30 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných aktív než do kvalifikovaných investícií. Znamená to, že zatiaľ čo hraničná hodnota 30 % by mala vždy predstavovať maximálny limit pre nekvalifikované investície, hraničná hodnota 70 % by mala byť počas celého obdobia existencie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vyhradená pre kvalifikované investície. Uvedené hraničné hodnoty by sa mali vypočítať na základe súm investovateľných po odpočítaní všetkých relevantných nákladov a držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti. Toto nariadenie by malo stanoviť podrobné informácie potrebné na vypočítanie hraničných hodnôt.

(16)

Účelom tohto nariadenia je zvýšiť rast sociálnych podnikov v Únii. Investície do kvalifikovaných portfóliových podnikov so sídlom v tretích krajinách môžu kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania priniesť viac kapitálu, čo bude prínosom pre sociálne podniky v Únii. Za žiadnych okolností by však toto nariadenie nemalo zvýhodňovať investície do portfólia podnikov so sídlom v tretích krajinách, ktoré charakterizuje nedostatok vhodných dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi domáceho členského štátu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a s každým ďalším členským štátom, v ktorom sa podiely alebo akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania majú uviesť na trh, alebo nedostatok účinnej výmeny informácií o daňových otázkach.

(17)

Prvým krokom kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania na to, aby boli oprávnené používať označenie EuSEF tak, ako sa stanovuje v tomto nariadení, by malo byť sídlo v Únii. Komisia by mala do dvoch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia preskúmať obmedzenie používania označenia EuSEF na fondy so sídlom v Únii s prihliadnutím na skúsenosti s uplatňovaním odporúčania Komisie, čo sa týka opatrení zameraných na podnietenie tretích krajín k uplatňovaniu minimálnych noriem dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti.

(18)

Správcovia fondov sociálneho podnikania by po celé obdobie existencie fondu mali mať možnosť získavať dodatočné kapitálové záväzky. Takéto dodatočné kapitálové záväzky počas obdobia existencie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania by sa mali zohľadňovať pri zvažovaní ďalších investícií do iných aktív než do kvalifikovaných aktív. Ďalšie kapitálové záväzky by mali byť povolené v súlade s kritériami a podmienkami stanovenými v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania

(19)

Vzhľadom na osobitné potreby sociálnych podnikov v oblasti financovania musí byť jasné, ktoré typy nástrojov by mal kvalifikovaný fond sociálneho podnikania používať na takéto financovanie. V tomto nariadení sa preto stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa oprávnených nástrojov, ktoré môžu kvalifikované fondy sociálneho podnikania používať pri investovaní a ktoré zahŕňajú nástroje na financovanie vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu, dlhové nástroje, ako sú zmenky a vkladové certifikáty, investície do iných kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, zabezpečené a nezabezpečené úvery a granty. V záujme zabrániť rozptýleniu investícií do kvalifikovaných portfóliových podnikov by sa malo povoliť, aby kvalifikované fondy sociálneho podnikania investovali len do iných kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania za predpokladu, že tieto iné kvalifikované fondy sociálneho podnikania samotné neinvestovali viac ako 10 % svojich celkových kapitálových príspevkov a nevyplateného viazaného kapitálu do iných kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

(20)

Medzi hlavné činnosti kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania patrí poskytovanie finančných prostriedkov sociálnym podnikom prostredníctvom primárnych investícií. Kvalifikované fondy sociálneho podnikania by sa nemali zúčastňovať na systémovo významných bankových činnostiach nad rámec obvyklého regulačného rámca obozretného podnikania (tzv. tieňové bankovníctvo) a nemali by sa ani riadiť typickými stratégiami pre súkromný kapitál, ako sú výkupy s využitím pôžičky.

(21)

S cieľom zachovať potrebnú flexibilitu svojho investičného portfólia môžu kvalifikované fondy sociálneho podnikania investovať do iných aktív, ako sú kvalifikované investície, ak tieto iné investície nepresahujú 30 % hraničnej hodnoty stanovenej pre nekvalifikované investície. Držby hotovosti a ekvivalentov hotovosti by sa na účely výpočtu uvedených hraničných hodnôt nemali zohľadňovať, pretože takéto držby sa nepovažujú za investície. Kvalifikované fondy sociálneho podnikania by mali investovať spôsobom, ktorý je v súlade s ich stratégiou etického investovania, napr. by sa mali vyhnúť investíciám do zbrojárskeho priemyslu, kde hrozí riziko porušovania ľudských práv, alebo kde dochádza ku skladovaniu elektronického odpadu.

(22)

S cieľom zabezpečiť, aby bolo označenie EuSEF spoľahlivé a ľahko rozpoznateľné pre investorov v celej Únii, len správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality stanovené v tomto nariadení, by mali byť oprávnení používať označenie EuSEF, keď uvádzajú kvalifikované fondy sociálneho podnikania na trh v rámci Únie.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy sociálneho podnikania mali odlišný a identifikovateľný profil, ktorý je vhodný na ich účel, mali by existovať jednotné pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia a investičných techník, ktoré sú pre tieto fondy povolené.

(24)

S cieľom zabezpečiť, aby kvalifikované fondy sociálneho podnikania neprispievali k vzniku systémových rizík a aby sa tieto fondy pri svojich investičných činnostiach zameriavali na podporu kvalifikovaných portfóliových podnikov, na úrovni fondu by sa nemalo povoliť využívanie pákového efektu. Správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania by mali byť oprávnení len prijímať úvery, emitovať dlhové obligácie alebo poskytovať záruky na úrovni kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania za predpokladu, že takéto úvery, dlhové obligácie alebo záruky sú kryté nevyplatenými viazanými prostriedkami, a nezvyšujú tak expozíciu fondu nad rámec jeho viazaného kapitálu. Hotovostné zálohy od investorov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré sú plne kryté kapitálovými záväzkami týchto investorov, nezvyšujú expozíciu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, a preto by mali byť povolené. V snahe povoliť fondu pokryť mimoriadne potreby likvidity, ktoré môžu vzniknúť medzi výzvou na získanie viazaného kapitálu od investorov a skutočným prijatím kapitálu na jeho účty, by sa zároveň malo povoliť prijímanie krátkodobých úverov za predpokladu, že výška takýchto úverov nepresiahne výšku nevyplateného viazaného kapitálu fondu.

(25)

S cieľom zabezpečiť, aby sa kvalifikované fondy sociálneho podnikania uvádzali na trh a ponúkali len investorom, ktorí majú skúsenosti, poznatky a odborné znalosti na prijímanie vlastných investičných rozhodnutí a na riadne posudzovanie rizík, ktoré tieto fondy prinášajú, a s cieľom zachovať dôveru investorov v kvalifikované fondy sociálneho podnikania, by sa mali stanoviť určité osobitné ochranné opatrenia. Z toho dôvodu by sa kvalifikované fondy sociálneho podnikania mali uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí sú profesionálnymi klientmi alebo ktorých možno považovať za profesionálnych klientov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (6). S cieľom dosiahnuť dostatočne širokú základňu investorov pre investície do kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania je však žiaduce, aby mali k týmto fondom prístup aj určití iní investori vrátane majetných jednotlivcov. V prípade týchto iných investorov by sa mali stanoviť osobitné ochranné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že kvalifikované fondy sociálneho podnikania sa budú uvádzať na trh a ponúkať len investorom, ktorí majú primeraný profil, aby mohli takto investovať. Týmito ochrannými opatreniami sa vylučuje uvádzanie na trh s využitím plánov pravidelného sporenia. Okrem toho by vedúci pracovníci, riaditelia alebo zamestnanci podieľajúci sa na riadení správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania mali mať možnosť investovať do kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorý riadia, pretože takéto osoby majú dostatok vedomostí na to, aby sa na takýchto investíciách podieľali.

(26)

S cieľom zabezpečiť, aby označenie EuSEF používali len správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorí spĺňajú jednotné kritériá kvality, pokiaľ ide o ich správanie na trhu, mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa výkonu činnosti a vzťahu týchto správcov s ich investormi. Z rovnakého dôvodu by sa mali stanoviť jednotné podmienky týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov zo strany týchto správcov. Tieto pravidlá a podmienky by od správcu mali vyžadovať aj to, aby mal zavedené potrebné organizačné a administratívne opatrenia na zaistenie správneho riešenia konfliktov záujmov.

(27)

Ak má správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v úmysle delegovať funkcie na tretie strany, takéto delegovanie funkcií na tretiu stranu by nemalo mať vplyv na zodpovednosť správcu voči kvalifikovanému fondu sociálneho podnikania a jeho investorom. Správca by okrem toho nemal funkcie delegovať do tej miery, že ho už v podstate nemožno považovať za správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a ostane len schránkovým subjektom. Správca by mal byť aj naďalej zodpovedný za riadne vykonávanie delegovaných funkcií a po celý čas dodržiavať toto nariadenie. Delegovanie funkcií by nemalo mať vplyv na účinnosť dohľadu správcu a najmä by správcovi nemalo brániť v tom, aby konal alebo aby bol fond spravovaný v najlepšom záujme investorov.

(28)

Kľúčová charakteristika investičných fondov zameraných na sociálne podniky, ktorou sa odlišujú od ostatných typov investičných fondov, je okrem získania finančných výnosov pre investorov aj dosiahnutie pozitívnych sociálnych vplyvov. V tomto nariadení by sa preto malo vyžadovať, aby správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zaviedol postupy na meranie pozitívnych sociálnych vplyvov, ktoré sa majú dosiahnuť investovaním do kvalifikovaných portfóliových podnikov.

(29)

V súčasnosti sa fondy, ktoré sa zameriavajú na sociálne výsledky alebo vplyvy, zvyčajne hodnotia a porovnávajú informácie týkajúce sa rozsahu, v akom sociálne podniky dosahujú výsledky alebo vplyvy, na ktoré sa zamerali. Existuje široká škála rôznych typov sociálnych výsledkov alebo vplyvov, na ktoré sa sociálny podnik môže zameriavať. Z tohto dôvodu sa vypracovali rôzne metódy identifikovania a merania sociálnych výsledkov alebo vplyvov. Napríklad firma, ktorá sa snaží zamestnávať znevýhodnené osoby, môže poskytnúť informácie o počte zamestnaných osôb, ktoré by v opačnom prípade zamestnané neboli a firma, ktorá sa snaží zlepšiť opätovné začleňovanie väzňov do spoločnosti môže svoje výsledky hodnotiť na základe miery recidívy. Fondy pomáhajú sociálnym podnikom pri príprave a poskytovaní informácií o ich cieľoch a dosiahnutých výsledkoch, ako aj pri zhromažďovaní týchto informácií pre investorov. Aj keď informácie o sociálnych výsledkoch a vplyvoch sú pre investorov veľmi dôležité, je ťažké porovnávať rôzne sociálne podniky a rôzne fondy, a to tak pre rozdielne sociálne výsledky a vplyvy, na ktoré sa zameriavajú, ako aj pre rôznorodosť prístupov, ktoré uplatňujú. V záujme dlhodobejšej podpory čo najväčšej konzistentnosti a porovnateľnosti takýchto informácií a čo najväčšej efektivity postupov na získavanie týchto informácií, mali by sa v tejto oblasti vypracovať delegované akty. Tieto delegované akty by mali tiež zaručiť lepšiu zrozumiteľnosť pre orgány dohľadu, kvalifikované fondy sociálneho podnikania a sociálne podniky.

(30)

S cieľom zabezpečiť integritu označenia EuSEF, mali by sa stanoviť kritériá kvality, pokiaľ ide o organizáciu správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania. Preto by sa mali stanoviť jednotné primerané požiadavky týkajúce sa potreby udržiavať primerané technické a ľudské zdroje.

(31)

S cieľom zabezpečiť riadne spravovanie kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a schopnosť ich správcov kryť možné riziká vyplývajúce z ich činností, mali by sa stanoviť jednotné a primerané požiadavky na správcov kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania týkajúce sa udržiavania dostatočného množstva vlastných zdrojov. Výška týchto vlastných fondov by mala byť dostatočná na zabezpečenie kontinuity a riadneho spravovania kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

(32)

V záujme ochrany investorov je potrebné zaistiť riadne hodnotenie aktív kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania. Pravidlá alebo zakladajúce dokumenty kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania by preto mali zahŕňať ustanovenia o oceňovaní aktív, čím by sa mala zabezpečiť integrita a transparentnosť oceňovania.

(33)

S cieľom zabezpečiť, aby správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorí používajú označenie EuSEF, poskytovali dostatočné informácie o svojich činnostiach, mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa výročných správ.

(34)

Hoci toto nariadenie obsahuje ochranné opatrenia na zaručenie riadneho využívania finančných prostriedkov, orgány dohľadu by mali byť obozretné pri zaisťovaní dodržiavania týchto ochranných opatrení.

(35)

S cieľom zabezpečiť integritu označenia EuSEF v očiach investorov je potrebné, aby toto označenie používali len správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorých investičná politika a investičné ciele sú úplne transparentné. Mali by sa preto stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na poskytovanie informácií, ktoré sú správcovia povinní poskytovať vo vzťahu k svojim investorom. Tieto pravidlá by mali obsahovať tie prvky, ktoré sú špecifické pre investície do sociálnych podnikov, čím možno dosiahnuť väčšiu konzistentnosť a porovnateľnosť takýchto informácií. To zahŕňa informácie o kritériách a postupoch, ktoré sa používajú na výber konkrétnych kvalifikovaných portfóliových podnikov ako investičných cieľov. Zahŕňajú aj informácie o pozitívnom sociálnom vplyve, ktorý sa má dosiahnuť pomocou investičnej politiky a o spôsobe, ako by sa jeho dosahovanie malo monitorovať a posudzovať. S cieľom zabezpečiť potrebnú vierohodnosť a dôveru investorov v takéto investície, tieto obsahujú aj informácie o aktívach kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktoré nie sú investované do kvalifikovaných portfóliových podnikov a o spôsobe ich výberu.

(36)

S cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad jednotnými požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by príslušný orgán domovského členského štátu mal vykonávať dohľad nad dodržiavaním jednotných požiadaviek stanovených v tomto nariadení zo strany správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania. Na tento účel by správcovia, ktorí zamýšľajú uvádzať svoje fondy na trh pod označením EuSEF, mali o tomto úmysle informovať príslušný orgán svojho domovského členského štátu. Príslušný orgán by mal zaregistrovať správcu, ak boli poskytnuté všetky potrebné informácie a ak sa zaviedli vhodné opatrenia na dodržanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia. Takáto registrácia by mala byť platná v rámci celej Únie.

(37)

V záujme uľahčenia účinného cezhraničného uvádzania kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania na trh by sa registrácia správcu mala uskutočniť čo najrýchlejšie.

(38)

V záujme zabezpečenia účinného dohľadu nad dodržiavaním jednotných kritérií stanovených v tomto nariadení, mali by sa stanoviť pravidlá týkajúce sa okolností, za ktorých je potrebné aktualizovať informácie poskytnuté príslušnému orgánu v domovskom členskom štáte.

(39)

Na účely účinného dohľadu nad požiadavkami stanovenými v tomto nariadení by sa mal stanoviť aj postup cezhraničných oznámení medzi príslušnými orgánmi dohľadu, ktorý sa má spustiť registráciou správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v jeho domovskom členskom štáte.

(40)

S cieľom zachovať transparentné podmienky uvádzania kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania na trh správcami v rámci Únie by európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (7) mal byť poverený vedením centrálnej databázy obsahujúcej zoznam správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania a kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré spravujú, zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením.

(41)

V prípade, že príslušný orgán hostiteľského členského štátu má jasné a preukázateľné dôvody domnievať sa, že správca kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania porušuje toto nariadenie na jeho územia, mal by o tom bezodkladne informovať príslušný orgán domovského členského štátu, ktorý by mal prijať vhodné opatrenia.

(42)

Ak správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania naďalej koná spôsobom, ktorý je jasne v rozpore s týmto nariadením, a to aj napriek opatreniam prijatým príslušným orgánom domovského členského štátu alebo pretože príslušný orgán domovského členského štátu neprijme opatrenia v primeranej lehote, príslušný orgán hostiteľského členského štátu by mal mať po tom, čo informuje príslušný orgán domovského členského štátu, možnosť prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu investorov vrátane možnosti zabrániť dotknutému správcovi, aby svoje kvalifikované fondy sociálneho podnikania ďalej uvádzal na trh na území hostiteľského členského štátu.

(43)

Na účely zaistenia účinného dohľadu nad jednotnými kritériami stanovenými v tomto nariadení toto nariadenie obsahuje zoznam právomocí v oblasti dohľadu, ktoré príslušné orgány musia mať k dispozícii.

(44)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie ustanovení obsahuje toto nariadenie administratívne sankcie a iné opatrenia za porušenie jeho základných ustanovení, ktorými sú pravidlá týkajúce sa zloženia portfólia, ochranných opatrení týkajúcich sa totožnosti oprávnených investorov a používania označenia EuSEF len správcami kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktorí sú zaregistrovaní v súlade s týmto nariadením. Porušenie týchto základných ustanovení by malo mať prípadne za následok zákaz používania označenia a vymazanie dotknutého správcu fondu z registra.

(45)

Informácie o dohľade by sa mali vymieňať medzi príslušnými orgánmi v domovskom a hostiteľskom členskom štáte a ESMA.

(46)

Účinná spolupráca v oblasti regulácie medzi subjektmi poverenými výkonom dohľadu nad dodržiavaním jednotných kritérií stanovených v tomto nariadení si vyžaduje, aby sa na všetky dotknuté vnútroštátne orgány a na ESMA uplatňovala vysoká úroveň služobného tajomstva.

(47)

Prínos kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania k rastu európskeho trhu so sociálnymi investíciami bude závisieť od toho, ako budú správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania označenie EuSEF používať, či investori budú toto označenie uznávať a či sa v Únii vytvorí silný ekosystém pre sociálne podniky, ktorý bude týmto podnikom pomáhať pri využívaní ponúkaných možností financovania v ich prospech. Na tento účel by sa všetky zainteresované strany vrátane organizátorov trhu, príslušných orgánov členských štátov, Komisie a ďalších relevantných subjektov v rámci Únie mali usilovať o zabezpečenie vysokej úrovne informovanosti o možnostiach, ktoré toto nariadenie ponúka.

(48)

S cieľom spresniť požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o spresnenie druhov tovaru a služieb alebo metód výroby tovaru a služieb, ktoré predstavujú sociálny cieľ, a situácií, v ktorých je možné rozdeľovať zisky vlastníkom a investorom, typov konfliktov záujmov, ktorým sa majú správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vyhýbať, ako aj opatrení, ktoré sa majú v tomto zmysle prijať, podrobných údajov o postupoch merania sociálnych vplyvov, ktoré majú dosiahnuť kvalifikované portfóliové podniky, ako aj obsahu informácií poskytovaných investorom a spôsobov ich poskytovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni s prihliadnutím na samoregulačné iniciatívy a kódexy správania. Na konzultáciách, ktoré bude Komisia viesť počas príprav delegovaných aktov o podrobnostiach postupov na meranie sociálnych vplyvov, ktoré majú kvalifikované portfóliové podniky dosiahnuť, by sa mali zúčastniť aj príslušné zainteresované strany a ESMA. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(49)

Technické predpisy v oblasti finančných služieb by mali zabezpečiť konzistentnú harmonizáciu a vysokú úroveň dohľadu v rámci Únie. Keďže ESMA je orgán s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ho, aby vypracoval a predložil Komisii návrh vykonávacích technických predpisov v prípade, že nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(50)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať vykonávacie technické predpisy prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, pokiaľ ide o formát oznamovania uvedeného v tomto nariadení.

(51)

Komisia by mala do štyroch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia uskutočniť preskúmanie tohto nariadenia s cieľom posúdiť vývoj na trhu s kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania v rámci Únie. Preskúmanie by malo zahŕňať všeobecný prieskum fungovania pravidiel stanovených v tomto nariadení a skúsenosti získané pri ich uplatňovaní. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(52)

Okrem toho by mala Komisia do štyroch rokov od dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia začať preskúmanie interakcie medzi týmto nariadením a ostatnými pravidlami týkajúcimi sa podnikov kolektívneho investovania a ich správcov, najmä tými, ktoré sú uvedené v smernici 2011/61/EÚ. Toto preskúmanie by sa malo zaoberať najmä rozsahom pôsobnosti tohto nariadenia a posúdiť, či je potrebné tento rozsah pôsobnosti rozšíriť, aby správcovia väčších alternatívnych investičných fondov mohli používať označenie EuSEF. Komisia by na základe preskúmania mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť správu, ktorú v prípade potreby doplní o legislatívne návrhy.

(53)

V rámci uvedeného preskúmania by Komisia mala posúdiť všetky prekážky, ktoré by investorom mohli brániť vo využívaní prostriedkov z fondov vrátane vplyvu, ktorý môžu mať na inštitucionálnych investorov iné prudenciálne právne predpisy. Okrem toho by Komisia mala zhromažďovať údaje potrebné na posúdenie prínosu označenia v EuSEF pre iné programy Únie, ako je Horizont 2020, ktorý sa takisto usiluje podporovať inovácie v Únii.

(54)

V súvislosti s prieskumom Komisie týkajúcom sa daňových prekážok pre cezhraničné investície rizikového kapitálu, ako sa uvádza v oznámení Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, a v súvislosti s prieskumom tohto nariadenia by Komisia mala zvážiť realizáciu rovnocenného preskúmania možných daňových prekážok pre fondy sociálneho podnikania a posúdiť prípadné daňové stimuly zamerané na podporu sociálneho podnikania v Únii.

(55)

ESMA by mal posúdiť svoje personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predložiť správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

(56)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie vrátane práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7) a slobody podnikania (článok 16).

(57)

Spracúvanie osobných údajov vykonávané v členských štátoch v súvislosti s týmto nariadením a pod dohľadom príslušných orgánov členských štátov, najmä verejných nezávislých orgánov určených členskými štátmi, sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8). Spracúvanie osobných údajov, ktoré ESMA vykonáva v rámci tohto nariadenia a pod dohľadom Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(58)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj vnútorného trhu s kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania stanovením rámca pre registráciu správcov kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, čím sa uľahčí uvádzanie kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania na trh v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

nimi spravované aktíva celkovo nepresahujú hraničnú hodnotu uvedenú v článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2011/61/EÚ,

b)

sú usadení v Únii,

c)

podliehajú povinnosti registrácie príslušnými orgánmi vo svojich domovských členských štátoch v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ a

d)

spravujú portfóliá kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania.

a)

spĺňať požiadavky stanovené v smernici 2011/61/EÚ a

b)

naďalej dodržiavať články 3, 5 a 10, článok 13 ods. 2 a článok 14 ods. 1 písm. d), e) a f) tohto nariadenia.

a)

„podnik kolektívneho investovania“ je alternatívny investičný fond (AIF) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

b)

„kvalifikovaný fond sociálneho podnikania“ je podnik kolektívneho investovania, ktorý:

c)

„správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania“ je právnická osoba, ktorej bežnou činnosťou je spravovanie aspoň jedného kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

d)

„kvalifikovaný portfóliový podnik“ je podnik, ktorý:

e)

„kvalifikované investície“ sú ktorékoľvek z týchto nástrojov:

f)

„relevantné náklady“ sú všetky poplatky, náklady a výdavky, ktoré priamo alebo nepriamo znášajú investori a ktoré sú dohodnuté medzi správcom kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a investormi v tomto fonde;

g)

„vlastný kapitál“ je vlastnícky podiel v podniku, ktorý reprezentujú akcie alebo iné formy účasti na kapitále kvalifikovaného portfóliového podniku emitované pre jeho investorov;

h)

„kvázi vlastný kapitál“ je typ finančného nástroja, ktorý je kombináciou vlastného kapitálu a dlhu, v rámci ktorého je návratnosť nástroja spojená so ziskom alebo stratou kvalifikovaného portfóliového podniku a v rámci ktorého nie je plne zaistené vyplatenie nástroja v prípade platobnej neschopnosti;

i)

„uvádzanie na trh“ je priame alebo nepriame ponúkanie podielov alebo akcií kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktoré spravuje správca investorom so sídlom alebo registrovaným sídlom v Únii alebo ich priame alebo nepriame umiestnenie u týchto investorov, a to z iniciatívy správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo v jeho mene;

j)

„viazaný kapitál“ je akýkoľvek záväzok, na základe ktorého je investor povinný v lehote stanovenej v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania nadobudnúť podiel v kvalifikovanom fonde sociálneho podnikania alebo doň uskutočniť kapitálové príspevky;

k)

„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom má sídlo správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a v ktorom podlieha povinnosti registrácie príslušnými orgánmi v súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) smernice 2011/61/EÚ;

l)

„hostiteľský členský štát“ je iný členský štát ako domovský členský štát, v ktorom správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania uvádza na trh kvalifikované fondy sociálneho podnikania v súlade s týmto nariadením;

m)

„príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán, ktorého zákonom alebo iným právnym predpisom domovský členský štát poveril, aby vykonával registráciu správcov podnikov kolektívneho investovania patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

a)

sa zaviažu investovať minimálne 100 000 EUR a

b)

písomne uvedú v dokumente oddelenom od zmluvy, ktorá sa má uzavrieť so zreteľom na záväzok investovať, že sú si vedomí rizík súvisiacich s plánovaným záväzkom.

a)

konajú pri výkone svojich činností čestne, spravodlivo a s náležitými odbornými znalosťami, pozornosťou a starostlivosťou;

b)

uplatňujú vhodné stratégie a postupy, aby zabránili praktikám zneužívania, o ktorých sa možno odôvodnene domnievať, že ovplyvnia záujmy investorov a kvalifikované portfóliové podniky;

c)

vykonávajú svoje obchodné činnosti tak, aby podporovali pozitívny sociálny vplyv kvalifikovaných portfóliových podnikov, do ktorých investovali, najlepšie záujmy kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktoré spravujú, ich investorov a integritu trhu;

d)

pri výbere a priebežnom monitorovaní investícií v kvalifikovaných portfóliových podnikoch a ich pozitívneho sociálneho vplyvu uplatňujú vysokú mieru starostlivosti;

e)

majú primerané poznatky a znalosti o kvalifikovaných portfóliových podnikoch, do ktorých investujú;

f)

pristupujú ku všetkým investorom spravodlivo;

g)

zabezpečujú, aby žiadny investor nepožíval preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ takéto preferenčné zaobchádzanie nie je uvedené v pravidlách alebo zakladajúcich dokumentoch kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania.

a)

správcami kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, osobami, ktoré skutočne vykonávajú činnosť týchto správcov, zamestnancami alebo akoukoľvek osobou, ktorá priamo alebo nepriamo ovláda týchto správcov, alebo ktorá je týmito správcami priamo alebo nepriamo ovládaná, a kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania spravovaným týmito správcami alebo investormi do tohto fondu;

b)

kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania alebo jeho investormi a iným kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania spravovaným tým istým správcom alebo jeho investormi;

c)

kvalifikovaným fondom sociálneho podnikania alebo jeho investormi a podnikom kolektívneho investovania alebo PKIPCP spravovaným tým istým správcom alebo jeho investormi.

a)

druhy konfliktov záujmov uvedených v odseku 2 tohto článku;

b)

kroky, ktoré správcovia kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania musia prijať, pokiaľ ide o štruktúry a organizačné a administratívne postupy, v záujme identifikácie konfliktov záujmov, predchádzania týmto konfliktom, ich riadenia, monitorovania a zverejňovania informácií o týchto konfliktoch.

a)

zamestnanosť a pracovné trhy;

b)

normy a práva súvisiace s kvalitou pracovných miest;

c)

sociálne začlenenie a ochrana osobitných skupín;

d)

rovnosť zaobchádzania, príležitostí a nediskriminácia;

e)

verejné zdravie a bezpečnosť;

f)

prístup k systému sociálnej ochrany a k systémom zdravotníctva a vzdelávania, ako aj vplyv na tieto systémy.

a)

prípadné údaje o celkových sociálnych vplyvoch, ktoré sa dosiahli investičnou politikou a o metóde použitej na meranie týchto vplyvov;

b)

výkaz o akýchkoľvek odpredajoch, ktoré sa uskutočnili v súvislosti s kvalifikovanými portfóliovými podnikmi;

c)

opis toho, či sa odpredaje súvisiace s inými aktívami kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, ktoré nie sú investované do kvalifikovaných portfóliových podnikov, uskutočnili na základe kritérií uvedených v článku 14 ods. 1 písm. f);

d)

zhrnutie činností uvedených v článku 14 ods. 1 písm. l), ktoré vykonal správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v súvislosti s kvalifikovanými portfóliovými podnikmi;

e)

informácie o povahe a účele investícií iných, ako sú kvalifikované investície uvedené v článku 5 ods. 1.

a)

totožnosť správcu a akýchkoľvek iných poskytovateľov služieb, s ktorými má uvedený správca uzavretú zmluvu v súvislosti so správou fondov a opis ich povinností;

b)

výšku vlastných zdrojov, ktoré má uvedený správca k dispozícii a podrobné vyhlásenie o dôvodoch, pre ktoré uvedený správca považuje tieto prostriedky za dostatočné na zachovanie primeraných ľudských a technických zdrojov potrebných na riadne spravovanie príslušného kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

c)

opis investičnej stratégie a cieľov kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vrátane:

d)

pozitívny sociálny vplyv, ktorý je cieľom investičnej politiky kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania vrátane prípadných prognóz týchto vplyvov, ktoré možno primerane očakávať, a informácie o výkonnosti v tejto oblasti v minulosti;

e)

metodiky, ktoré sa majú používať na meranie sociálnych vplyvov;

f)

opis iných aktív, ako sú kvalifikované portfóliové podniky a postup a kritériá, ktoré sa používajú na výber týchto aktív okrem prípadu, keď ide o hotovosť alebo ekvivalenty hotovosti;

g)

opis rizikového profilu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a akýchkoľvek rizík súvisiacich s aktívami, do ktorých môže fond investovať alebo investičných techník, ktoré sa môžu uplatňovať;

h)

opis postupu oceňovania kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania a cenovej metodiky oceňovania aktív vrátane metód používaných na oceňovanie kvalifikovaných portfóliových podnikov;

i)

opis spôsobu výpočtu odmeny správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

j)

opis všetkých relevantných nákladov a ich maximálnej výšky;

k)

údaje o finančných výsledkoch kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania v minulosti, ak sú k dispozícii;

l)

služby na podporu obchodnej činnosti a ostatné podporné činnosti, ktoré správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania poskytuje alebo zaobstaráva prostredníctvom tretích strán, aby sa uľahčil rozvoj, rast alebo iný aspekt priebežných činností kvalifikovaných portfóliových podnikov, do ktorých kvalifikovaný fond sociálneho podnikania investuje, alebo v prípade, že sa tieto služby alebo činnosti neposkytujú, vysvetlenie tejto skutočnosti;

m)

opis postupov, pomocou ktorých môže kvalifikovaný fond sociálneho podnikania zmeniť svoju investičnú stratégiu alebo investičnú politiku, alebo obe.

a)

obsah informácií uvedených v odseku 1 písm. c) až f) a písm. l) tohto článku;

b)

spôsob, ako informácie uvedené v odseku 1 písm. c) až f) a l) tohto článku možno prezentovať jednotne, aby sa zabezpečila čo najvyššia úroveň porovnateľnosti.

a)

totožnosť osôb, ktoré skutočne vykonávajú činnosť spravovania kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania;

b)

totožnosť kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania, ktorých podiely alebo akcie sa uvádzajú na trh a ich investičné stratégie;

c)

informácie o prijatých opatreniach na zabezpečenie plnenia požiadaviek kapitoly II;

d)

zoznam členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania zamýšľa uviesť na trh jednotlivý kvalifikovaný fond sociálneho podnikania;

e)

zoznam členských štátov, v ktorých správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania založil alebo plánuje založiť kvalifikované fondy sociálneho podnikania.

a)

osoby, ktoré skutočne spravujú kvalifikované fondy sociálneho podnikania, majú dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti, aj pokiaľ ide o investičné stratégie používané správcom kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

b)

informácie vyžadované podľa odseku 1 sú úplné;

c)

opatrenia oznámené podľa odseku 1 písm. c) sú vhodné na účely plnenia požiadaviek kapitoly II;

d)

zo zoznamu oznámeného v súlade s písmenom e) odseku 1 tohto článku vyplýva, že všetky kvalifikované fondy sociálneho podnikania sú založené v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) bodom iii).

a)

nový kvalifikovaný fond sociálneho podnikania, alebo

b)

existujúci kvalifikovaný fond sociálneho podnikania v členskom štáte, ktorý nie je uvedený v zozname uvedenom v článku 15 ods. 1 písm. d).

a)

požadovať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a prijať alebo získať jeho kópiu;

b)

požadovať od správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania, aby im bezodkladne poskytol informácie;

c)

požadovať od akejkoľvek osoby informácie súvisiace s činnosťami správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania alebo s činnosťami kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania;

d)

vykonávať kontroly na mieste s predchádzajúcim oznámením alebo bez neho;

e)

prijímať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania aj naďalej dodržiaval toto nariadenie;

f)

vydať príkaz s cieľom zabezpečiť, aby správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania dodržiaval toto nariadenie a zdržal sa opakovania akéhokoľvek konania, ktoré môže predstavovať porušenie tohto nariadenia.

a)

nedodržiava požiadavky, ktoré sa vzťahujú na zloženie portfólia v rozpore s článkom 5;

b)

v rozpore s článkom 6 uvádza na trh podiely a akcie kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania tak, že ich ponúka neoprávneným investorom;

c)

používa označenie EuSEF, ale nie je zaregistrovaný v súlade s článkom 15;

d)

používa označenie EuSEF, keď uvádza na trh fondy, ktoré neboli založené v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) bodom iii);

e)

získal registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo akýmikoľvek inými nezákonnými prostriedkami v rozpore s článkom 15;

f)

pri výkone svojich činností nekoná čestne, spravodlivo alebo s náležitými zručnosťami, pozornosťou a starostlivosťou v rozpore s článkom 7 písm. a);

g)

neuplatňuje vhodné stratégie a postupy, aby zabránil praktikám zneužívania v rozpore s článkom 7 písm. b);

h)

opakovane neplní požiadavky uvedené v článku 13, ktoré sa týkajú výročnej správy;

i)

opakovane neplní povinnosť informovať investorov v súlade s článkom 14.

a)

prijme opatrenia na zabezpečenie toho, aby dotknutý správca kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania dodržiaval články 5 a 6, článok 7 písm. a) a b) a články 13, 14 a 15;

b)

zakáže používanie označenia EuSEF a vymaže dotknutého správcu kvalifikovaného fondu sociálneho podnikania z registra.

a)

rozsahu, v ktorom správcovia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania používajú označenie EuSEF v rôznych členských štátoch, či už na domácom, alebo cezhraničnom základe;

b)

geografického a odvetvového rozmiestnenia investícií uskutočnených kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania;

c)

primeranosti požiadaviek na informácie podľa článku 14, najmä toho, či sú dostatočné na to, aby investorom umožnili prijať informované investičné rozhodnutie;

d)

používania rôznych kvalifikovaných investícií kvalifikovanými fondmi sociálneho podnikania a aký to má vplyv na rozvoj sociálnych podnikov v rámci Únie;

e)

vhodnosti vytvorenia európskej značky pre sociálne podniky;

f)

umožnenia fondom sociálneho podnikania so sídlom v tretej krajine používať označenie EuSEF s prihliadnutím na skúsenosti s uplatňovaním odporúčania Komisie, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na podnietenie tretích krajín, aby uplatňovali minimálne normy dobrej správy vecí verejných v daňovej oblasti;

g)

praktického uplatňovania kritérií na identifikáciu kvalifikovaných portfóliových podnikov a jeho vplyvu na rozvoj sociálnych podnikov v rámci Únie a ich pozitívneho sociálneho vplyvu;

h)

analýzy postupov uplatňovaných správcami kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania s cieľom zmerať pozitívny sociálny vplyv dosiahnutý kvalifikovanými portfóliovými podnikmi uvedenými v článku 10 a posúdenia realizovateľnosti zavedenia harmonizovaných noriem na meranie sociálneho vplyvu na úrovni Únie spôsobom, ktorý je v súlade so sociálnou politikou Únie;

i)

možnosti rozšíriť uvádzanie kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania na trh a ponúkať ich aj maloobchodným investorom;

j)

vhodnosti zahrnutia kvalifikovaných fondov sociálneho podnikania medzi nástroje, ktoré sú oprávnené byť investičnými aktívami podľa smernice 2009/65/ES;

k)

vhodnosti doplnenia tohto nariadenia o depozitárny režim;

l)

preskúmania možných daňových prekážok pre fondy sociálneho podnikania a posúdenia prípadných daňových stimulov zameraných na podporu sociálneho podnikania v Únii;

m)

posúdenia všetkých prekážok, ktoré môžu brániť investíciám do fondov používajúcich označenie EuSEF, vrátane vplyvu iných právnych predpisov Únie o obozretnom podnikaní na inštitucionálnych investorov.

a)

do 22. júla 2017, pokiaľ ide o písmená a) až e) a g) až m), a

b)

do 22. júla 2015, pokiaľ ide o písmeno f).

25.4.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 115/39

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie Európa 2020. Jednou z priorít stratégie Európa 2020 je udržateľný rast dosahovaný presadzovaním udržateľnejšej a konkurencieschopnejšej ekonomiky s efektívnejšie využívanými zdrojmi. Táto stratégia kladie energetické infraštruktúry na popredné miesto ako súčasť hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje zdôraznením potreby naliehavo modernizovať európske siete, vzájomne ich prepojiť na kontinentálnej úrovni, a najmä integrovať obnoviteľné zdroje energie.

(2)

Cieľ schválený v záveroch Európskej rady v Barcelone v marci 2002 pre členské štáty, ktorým bolo dosiahnuť úroveň elektrizačných prepojení zodpovedajúcu minimálne 10 % ich zavedenej výrobnej kapacity, sa nepodarilo naplniť.

(3)

Oznámenie Komisie pod názvom Priority v oblasti energetickej infraštruktúry na rok 2020 a ďalšie roky – plán integrovanej európskej energetickej siete, na ktoré nadviazali závery Rady z 28. februára 2011 a uznesenie Európskeho parlamentu (4), požadovalo novú politiku energetickej infraštruktúry s cieľom optimalizovať rozvoj siete na európskej úrovni na obdobie do roku 2020 a ďalšie roky, aby Únia mohla splniť svoje hlavné ciele energetickej politiky týkajúce sa konkurencieschopnosti, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok.

(4)

Európska rada zdôraznila 4. februára 2011 potrebu modernizovať a rozšíriť energetickú infraštruktúru Európy a cezhranične prepojiť siete s cieľom sfunkčniť solidaritu medzi členskými štátmi, poskytnúť možnosť alternatívnych dodávok alebo tranzitných trás a zdrojov energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v hospodárskej súťaži s tradičnými zdrojmi. Zdôraznilo sa, že žiadny členský štát by po roku 2015 nemal zostať izolovaný od európskych plynárenských a elektrických sietí ani považovať svoju energetickú bezpečnosť za ohrozenú nedostatkom príslušných prepojení.

(5)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1364/2006/ES (5) sa stanovujú usmernenia pre transeurópske energetické siete (ďalej len „TEN-E“). Tieto usmernenia majú za cieľ podporovať dokončenie vnútorného trhu s energiou Únie a súčasne napomáhať racionálnu výrobu, dopravu, distribúciu a využívanie energetických zdrojov, zmierňovať izolovanosť znevýhodnených a ostrovných regiónov, zabezpečiť a diverzifikovať dodávky, zdroje a trasy energie pre Úniu aj pomocou spolupráce s tretími krajinami a prispievať k udržateľnému rozvoju a ochrane životného prostredia.

(6)

Hodnotenie súčasného rámca TEN-E jasne ukázalo, že aj keď tento rámec vniesol pozitívny vklad do vybraných projektov tým, že ich politicky zviditeľnil, chýba mu vízia, zameranie a pružnosť, aby sa zaplnili určené medzery infraštruktúry. Únia by preto mala zvýšiť svoje úsilie o splnenie budúcich náročných úloh v tejto oblasti a riadna pozornosť by sa mala venovať zisťovaniu medzier v dopyte a dodávkach energie, ktoré v budúcnosti môžu vzniknúť.

(7)

Urýchlenie modernizácie existujúcej energetickej infraštruktúry a rozvoja novej energetickej infraštruktúry je dôležité na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie, ktoré spočívajú v dokončení vnútorného trhu s energiou, zaručení bezpečnosti dodávok predovšetkým plynu a ropy, znížení emisií skleníkových plynov o 20 % (30 %, ak na to budú vhodné podmienky), zvýšení podielu energie z obnoviteľných zdrojov v konečnej spotrebe energie na 20 % (6) a dosiahnutí 20 % zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2020, pričom zvýšenie energetickej účinnosti môže prispieť k obmedzeniu potreby budovania nových infraštruktúr. Únia musí súčasne pripraviť svoju infraštruktúru na ďalšie znižovanie emisií uhlíka v energetickej sústave v dlhodobom výhľade do roku 2050. Týmto nariadením by sa preto mali dosiahnuť možné budúce ciele politiky Únie v oblasti energetiky a klímy.

(8)

Napriek skutočnosti, že smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (7) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (8) sa stanovuje vnútorný trh s energiou, trh zostáva roztrieštený z dôvodu nedostatočných prepojení medzi vnútroštátnymi energetickými sieťami a nie najlepšieho využívania existujúcej energetickej infraštruktúry. Integrované siete v celej Únii a zavedenie infraštruktúry inteligentných sietí sú však dôležité na zabezpečenie konkurencieschopného a riadne fungujúceho integrovaného trhu, na dosiahnutie optimálneho využívania energetickej infraštruktúry, na zvýšenie energetickej účinnosti a zahrnutie distribuovaných zdrojov obnoviteľnej energie a na podporu rastu, zamestnanosti a udržateľného rozvoja.

(9)

Energetická infraštruktúra Únie by sa mala zmodernizovať, aby sa predchádzalo technickým poruchám a zvýšila jej odolnosť voči takýmto poruchám, živelným pohromám aj katastrofám spôsobeným ľuďmi a schopnosť predchádzať im, voči nepriaznivým účinkom klimatických zmien a rizikám pre jej bezpečnosť, najmä ak ide o európske kritické infraštruktúry ustanovené v smernici Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (9).

(10)

Preprava ropy ropovodmi môže skôr než preprava po vode prispieť k významnému zníženiu ekologických rizík súvisiacich s prepravou ropy.

(11)

Význam inteligentných sietí pri dosahovaní cieľov energetickej politiky Únie sa potvrdil v oznámení Komisie z 12. apríla 2011 s názvom Inteligentné siete: od inovácií k zavedeniu.

(12)

Zásobníky energie a zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splynovanie alebo dekompresiu skvapalneného zemného plynu (LNG) a stlačeného zemného plynu (CNG) majú v európskej energetickej infraštruktúre čoraz väčší význam. Rozširovanie týchto zariadení energetickej infraštruktúry je dôležitou súčasťou dobre fungujúcej sieťovej infraštruktúry.

(13)

V oznámení Komisie zo 7. septembra 2011 s názvom Energetická politika EÚ: budovanie vzťahov s partnermi za hranicami EÚ sa zdôraznilo, že Únia musí podporovať rozvoj energetickej infraštruktúry vo svojich vonkajších vzťahoch s cieľom podporovať sociálno-ekonomický rozvoj za svojimi hranicami. Únia by mala pomáhať projektom infraštruktúry spojením svojich energetických sietí so sieťami tretích krajín, najmä susedných krajín a tých krajín, s ktorými nadviazala konkrétnu spoluprácu v energetike.

(14)

Vzhľadom na zabezpečenie stability napätia a frekvencie treba osobitnú pozornosť zamerať na stabilitu európskej elektrizačnej sústavy v meniacich sa podmienkach v prípade rastúceho prívodu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú svojou povahou variabilné.

(15)

Potreby investícií do infraštruktúr prenosu elektriny a prepravy plynu európskeho významu do roku 2020 sa odhadovali približne na 200 miliárd EUR. Značné zvýšenie objemov investícií v porovnaní s minulými trendmi a naliehavosť realizácie priorít energetických infraštruktúr si vyžaduje nový prístup k tomu, ako sa regulujú a financujú energetické infraštruktúry, a najmä infraštruktúry cezhraničného charakteru.

(16)

V pracovnom dokumente útvarov Komisie pre Radu z 10. júna 2011 s názvom Potreby investícií do energetickej infraštruktúry a požiadavky na financovanie sa zdôrazňuje, že približne polovici celkových investícií potrebných na desaťročie do roku 2020 hrozí, že sa vôbec nevynaložia alebo sa nevynaložia včas pre prekážky spojené s vydávaním povolení, otázkami regulácie a financovaním.

(17)

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na včasný rozvoj a interoperabilitu transeurópskych energetických sietí s cieľom dosiahnuť ciele energetickej politiky stanovené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zaistiť fungovanie vnútorného trhu s energiou a bezpečnosť dodávok v Únii, podporovať energetickú účinnosť a úsporu energie, rozvoj nových a obnoviteľných foriem energie a presadzovať prepojenie energetických sietí. Sledovaním uvedených cieľov toto nariadenie napomáha inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a prináša výhody pre celú Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, spoločenskej a územnej súdržnosti.

(18)

Pre rozvoj transeurópskych sietí a ich účinnú interoperabilitu je dôležité, aby sa zabezpečila operačná koordinácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav elektriny. Na zabezpečenie jednotných podmienok uplatňovania dôležitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (10) v tejto oblasti by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (11). Postup preskúmania by sa mal využívať na prijímanie usmernení na uskutočňovanie operačnej koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni Únie, pretože tieto usmernenia sa budú vzťahovať všeobecne na všetkých prevádzkovateľov prenosových sústav.

(19)

Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (12) sa prideľujú dôležité doplnkové úlohy v rámci tohto nariadenia, a preto by mala mať právo na vyberanie poplatkov za niektoré doplnkové úlohy.

(20)

Komisia po podrobných konzultáciách so všetkými členskými štátmi a zainteresovanými subjektmi určila 12 strategických priorít transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktorých realizácia do roku 2020 je dôležitá na dosiahnutie cieľov energetickej a klimatickej politiky Únie. Tieto priority pokrývajú rôzne zemepisné alebo tematické oblasti, pokiaľ ide o infraštruktúru prenosu a skladovania elektriny, prepravy a skladovania zemného plynu a skvapalneného alebo stlačeného zemného plynu, inteligentných sietí, elektrických diaľnic, prepravy oxidu uhličitého a ropy.

(21)

Projekty spoločného záujmu by mali byť v súlade so spoločnými, transparentnými a objektívnymi kritériami so zreteľom na ich príspevok k cieľom energetickej politiky. V prípade elektriny a plynu by navrhnuté projekty mali byť súčasťou najnovšieho existujúceho desaťročného plánu rozvoja siete, aby boli vhodné na zaradenie do druhého zoznamu Únie, ako aj do nasledujúcich zoznamov. Tento plán by mal zohľadniť najmä závery Európskej rady zo 4. februára 2011, pokiaľ ide o potrebu integrovať trhy s energiou na periférii EÚ.

(22)

Mali by sa vytvoriť regionálne skupiny s cieľom navrhnúť a preskúmať projekty spoločného záujmu, ktoré budú základom vypracovania regionálnych zoznamov projektov spoločného záujmu. V záujme dosiahnutia širokej zhody by tieto regionálne skupiny mali zabezpečiť úzku spoluprácu medzi členskými štátmi, národnými regulačnými orgánmi, realizátormi projektu a príslušnými zainteresovanými subjektmi. Spolupráca by sa mala v čo najväčšej miere opierať o existujúce regionálne kooperatívne štruktúry národných regulačných orgánov a prevádzkovateľov prenosových sústav/prevádzkovateľov prepravných sietí (ďalej len „PPS“) a iné štruktúry vytvorené členskými štátmi a Komisiou. V súvislosti s touto spoluprácou by národné regulačné orgány mali v prípade potreby poradiť regionálnym skupinám v otázkach realizovateľnosti regulačných aspektov navrhovaného projektu a uskutočniteľnosti navrhovaného harmonogramu zákonného schvaľovania.

(23)

Na zabezpečenie toho, aby sa zoznam projektov spoločného záujmu pre celú Úniu (ďalej len „zoznam Únie“) obmedzoval na projekty, ktoré najviac prispievajú k realizácii strategických prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry, by sa právomoc na prijímanie a vyhodnocovanie zoznamu Únie mala delegovať na Komisiu v súlade s článkom 290 ZFEÚ pri súčasnom rešpektovaní práva členských štátov na schvaľovanie projektov spoločného záujmu týkajúcich sa ich územia. Podľa analýzy uskutočnenej v posúdení vplyvu priloženom k návrhu, ktorý viedol k tomuto nariadeniu, sa počet projektov v oblasti elektriny odhaduje približne na 100 a v oblasti plynu na 50. Berúc do úvahy tento odhad a potrebu zabezpečiť dosiahnutie cieľov tohto nariadenia, celkový počet projektov spoločného záujmu by mal zostať zvládnuteľný, a preto by nemal výrazne prekročiť počet 220. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

Nový zoznam Únie by sa mal vypracovať každé dva roky. Projekty spoločného záujmu, ktoré sú už dokončené alebo už nespĺňajú príslušné kritériá a požiadavky stanovené v tomto nariadení, by sa nemali objaviť v ďalšom zozname Únie. Z tohto dôvodu by existujúce projekty spoločného záujmu, ktoré sa majú zahrnúť do ďalšieho zoznamu Únie, mali podliehať rovnakému výberovému konaniu na vypracovanie regionálnych zoznamov a na vypracovanie zoznamu Únie ako navrhované projekty; je však potrebné postarať sa o to, aby sa čo najviac minimalizovala z toho vyplývajúca administratívna záťaž napríklad čo najrozsiahlejším využívaním už skôr poskytnutých informácií a zohľadňovaním výročných správ realizátorov projektov.

(25)

Projekty spoločného záujmu by sa mali realizovať čo najskôr a mali by sa podrobne sledovať a hodnotiť, pričom administratívna záťaž realizátorov projektov by mala byť čo najmenšia. Komisia by mala vymenovať európskych koordinátorov pre projekty, ktoré narážajú na mimoriadne ťažkosti.

(26)

Postupy vydávania povolení by nemali viesť k administratívnej záťaži, ktorá nie je úmerná veľkosti ani zložitosti projektu, ani by nemali vytvárať prekážky na rozvoj transeurópskych sietí a prístup na trh. V záveroch Rady z 19. februára 2009 sa zdôraznila potreba určiť a odstrániť prekážky pre investície vrátane zjednodušenia plánovania a postupov konzultácií. Uvedené závery podporili závery Európskej rady zo 4. februára 2011, ktoré znovu zdôraznili význam zjednodušenia a zlepšenia postupov vydávania povolení pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí.

(27)

Plánovanie a realizácia projektov Únie spoločného záujmu v oblasti energetickej, dopravnej a telekomunikačnej infraštruktúry by sa mali koordinovať s cieľom vytvoriť synergie v oblastiach vždy, keď to má zmysel z celkového hospodárskeho, technického, environmentálneho či územného hľadiska, a s riadnym prihliadaním na príslušné bezpečnostné aspekty. Pri plánovaní jednotlivých transeurópskych sietí by sa teda mala uprednostňovať integrácia dopravných, komunikačných a energetických sietí s cieľom zabezpečiť zabratie čo najmenej pôdy, pričom podľa možností by sa malo zabezpečiť opätovné využitie súčasných alebo bývalých trás a tak minimalizovať všetky negatívne sociálne, hospodárske, ekologické a finančné dosahy na toto územie.

(28)

Projekty spoločného záujmu by mali na vnútroštátnej úrovni dostať „prioritný štatút“, aby sa zabezpečilo ich rýchle administratívne vybavenie. Príslušné orgány by mali posudzovať projekty spoločného záujmu ako projekty vo verejnom záujme. Povolenie pre projekty, ktoré majú nepriaznivý vplyv na životné prostredie, by sa malo udeliť z dôvodov nadradeného verejného záujmu, ak sú splnené všetky podmienky podľa smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (13) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (14).

(29)

Vytvorenie príslušného orgánu alebo príslušných orgánov, ktorý zjednocuje alebo koordinuje všetky postupy vydávania povolení (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“), zjednoduší, zefektívni a zväčší transparentnosť a umožní posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi. Po svojom vytvorení by príslušné orgány mali byť čo najskôr prevádzkyschopné.

(30)

Napriek tomu, že existujú zavedené normy účasti verejnosti v postupoch environmentálneho rozhodovania, sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečili čo najvyššie normy transparentnosti a účasti verejnosti na všetkých príslušných otázkach postupu vydávania povolení pre projekty spoločného záujmu.

(31)

Správne a koordinované uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (15), podľa potreby aj uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (16) a Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného 25. júna 1998 v Aarhuse (17) (ďalej len „Aarhuský dohovor“) a Dohovoru z Espoo o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (ďalej len „Dohovor z Espoo“) by malo zabezpečiť harmonizáciu hlavných zásad posudzovania vplyvov na životné prostredie, a to aj v cezhraničnom kontexte. Členské štáty by mali koordinovať posudzovanie projektov spoločného záujmu a podľa možnosti zabezpečiť spoločné posúdenie. Členské štáty by si mali vymieňať najlepšie skúsenosti a spoločne budovať administratívne kapacity na postupy vydávania povolení.

(32)

Je dôležité, aby sa zefektívnili a zlepšili postupy vydávania povolení, pričom by sa mali súčasne v čo najväčšej miere a s ohľadom na zásadu subsidiarity rešpektovať vnútroštátne právomoci a postupy na budovanie novej infraštruktúry. Vzhľadom na naliehavosť rozvoja energetických infraštruktúr musí zjednodušenie postupov vydávania povolení sprevádzať jednoznačná lehota, v ktorej majú príslušné orgány prijať rozhodnutie o výstavbe projektu. Táto lehota by mala stimulovať efektívnejšie vymedzenie a vybavovanie konaní a za žiadnych okolností by nemala oslabiť prísne štandardy na ochranu životného prostredia a účasť verejnosti. Pokiaľ ide o maximálne lehoty stanovené týmto nariadením, členské štáty by sa jednako mohli podľa možnosti usilovať o ich ďalšie skracovanie. Príslušné orgány by mali zabezpečovať dodržiavanie lehôt a členské štáty by sa mali usilovať o zabezpečovanie toho, aby sa odvolania, ktoré napádajú vecnú alebo procesnú zákonnosť komplexného rozhodnutia, vybavovali čo najefektívnejšie.

(33)

Ak členské štáty uznajú za vhodné, môžu do komplexného rozhodnutia zahrnúť rozhodnutia, ktoré sa prijali v kontexte rokovaní s jednotlivými majiteľmi pôdy o udelení prístupu k majetku, jeho vlastníctve a práve na jeho obývanie, územného plánovania, ktoré určuje všeobecné využívanie pôdy vymedzeného regiónu, obsahuje ďalšiu zástavbu, ako sú diaľnice, železnice, budovy a chránené prírodné oblasti, a ktoré nepreberá konkrétny účel plánovaného projektu, vydávania povolení na prevádzku. V súvislosti s postupmi vydávania povolení by projekt spoločného záujmu mohol zahŕňať súvisiacu infraštruktúru v rozsahu, ktorý je podstatný na vybudovanie či fungovanie projektu.

(34)

Toto nariadenie, najmä ustanovenia o vydávaní povolení, účasti verejnosti a realizácii projektov spoločného záujmu, by sa malo používať bez toho, aby bolo dotknuté medzinárodné právo a právo Únie, vrátane ustanovení o ochrane životného prostredia a zdravia ľudí a ustanovení prijatých podľa spoločnej rybárskej politiky a spoločnej námornej politiky.

(35)

Náklady na rozvoj, budovanie, prevádzku a údržbu projektov spoločného záujmu by vo všeobecnosti mali úplne hradiť používatelia infraštruktúry. Projekty spoločného záujmu by mali nárok na cezhraničné rozdelenie nákladov, keď hodnotenie trhového dopytu alebo očakávaných účinkov na tarify naznačilo, že nemožno očakávať, aby sa náklady získali späť prostredníctvom taríf, ktoré platia používatelia infraštruktúry.

(36)

Základom rokovaní o príslušnom rozdelení nákladov by mala byť analýza nákladov a výnosov projektov infraštruktúry na základe harmonizovanej metodiky analýzy celej energetickej sústavy v rámci desaťročných plánov rozvoja siete spracovaných európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových/prepravných sústav podľa nariadenia (ES) č. 714/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (18) a preskúmaných agentúrou. V tejto analýze by sa mohli zohľadniť ukazovatele a zodpovedajúce referenčné hodnoty na porovnanie jednotkových investičných nákladov.

(37)

Na čoraz integrovanejšom vnútornom trhu s energiou sú potrebné jasné a transparentné pravidlá na cezhraničné rozdelenie nákladov s cieľom urýchliť investovanie do cezhraničnej infraštruktúry. Európska rada pripomenula 4. februára 2011 dôležitosť podpory regulačného rámca príťažlivého pre investície do sietí s tarifami stanovenými na úrovniach zodpovedajúcich finančným potrebám a s príslušným rozdelením nákladov pre cezhraničné investície so súčasným zvýšením hospodárskej súťaže a konkurencieschopnosti a zohľadnením vplyvu na spotrebiteľov. Národné regulačné orgány by pri rozhodovaní o cezhraničnom rozdelení nákladov mali zabezpečovať, aby jeho vplyv na vnútroštátne tarify nepredstavoval neprimeranú záťaž pre spotrebiteľov. Národné regulačné orgány by sa okrem toho mali vyhýbať rizikám dvojitej podpory projektov zohľadňovaním skutočných a odhadovaných poplatkov a výnosov. Uvedené poplatky a výnosy by sa mali zohľadňovať iba vtedy, keď sú určené na pokrytie príslušných nákladov a keď čo najviac súvisia s projektmi. Keď žiadosť o investície zohľadňuje výhody prekračujúce hranice príslušného členského štátu, národné regulačné orgány by mali s príslušnými PPS konzultovať o analýze nákladov a výnosov konkrétneho projektu.

(38)

Existujúce právne predpisy o vnútornom trhu s energiou požadujú, aby tarify za prístup k plynárenským a elektrickým sieťam poskytovali vhodné stimuly pre investície. Národné regulačné orgány by pri uplatňovaní právnych predpisov o vnútornom trhu s energiou mali zabezpečiť stabilný a predvídateľný regulačný rámec so stimulmi pre projekty spoločného záujmu vrátane dlhodobých stimulov, ktoré sú primerané úrovni konkrétneho rizika projektu. Toto sa vzťahuje predovšetkým na inovačné technológie prenosu elektriny, ktoré umožňujú rozsiahle začlenenie energie z obnoviteľných zdrojov, zdrojov distribuovanej energie alebo reakcie na dopyt do prepojených sietí a na infraštruktúru na prepravu plynu, ktorá trhu poskytuje zvýšenú kapacitu alebo väčšiu pružnosť s cieľom umožniť krátkodobé obchodovanie alebo rezervné zásobovanie v prípade prerušenia dodávok.

(39)

Toto nariadenie sa vzťahuje iba na vydávanie povolení pre projekty spoločného záujmu, účasť verejnosti na týchto projektoch a regulačné zaobchádzanie s projektmi spoločného záujmu v zmysle stanovenom v tomto nariadení. Členské štáty však môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na iné projekty, ktoré nemajú štatút projektov spoločného záujmu v pôsobnosti tohto nariadenia. Pokiaľ ide o regulačné stimuly, členské štáty môžu na základe vnútroštátnych právnych predpisov uplatňovať rovnaké alebo podobné pravidlá na projekty spoločného záujmu spadajúce do kategórie uskladňovania elektriny.

(40)

Členské štáty, ktoré v súčasnosti neposkytujú právny štatút čo najvyššieho vnútroštátneho významu, ktorý možno pripísať projektom energetickej infraštruktúry v súvislosti s postupmi vydávania povolení, by mali zvážiť zavedenie tohto štatútu najmä vyhodnotením, či by to viedlo k zrýchleniu postupu vydávania povolení.

(41)

Európsky energetický program pre obnovu (EEPR) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 (19) preukázal pridanú hodnotu využitia pákového efektu súkromného financovania prostredníctvom značnej finančnej pomoci Únie s cieľom umožniť realizácie projektov európskeho významu. Európska rada uznala 4. februára 2011, že niektoré projekty energetickej infraštruktúry si môžu vyžiadať obmedzené verejné financovanie s cieľom dosiahnuť pákový efekt súkromných finančných prostriedkov. Vzhľadom na hospodársku a finančnú krízu a rozpočtové obmedzenia by sa cielená podpora prostredníctvom grantov a finančných nástrojov mala rozvíjať na základe ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý pritiahne nových investorov do prioritných koridorov energetickej infraštruktúry a súčasne udrží príspevok z rozpočtu Únie na minime. Malo by sa pritom vychádzať zo skúseností pilotnej fázy projektových dlhopisov na financovanie projektov infraštruktúry.

(42)

Projekty spoločného záujmu v oblasti elektriny, plynu, ropy a oxidu uhličitého by mali byť oprávnené na finančnú pomoc Únie na štúdie a za splnenia určitých podmienok na práce, len čo je toto financovanie k dispozícii, podľa príslušného nariadenia o nástroji Spájame Európu buď vo forme grantov, alebo vo forme inovačných finančných nástrojov. Zabezpečí sa tým, že bude možné poskytnúť podporu prispôsobenú potrebám pre projekty spoločného záujmu, ktoré nie sú životaschopné na základe existujúceho regulačného rámca trhových podmienok. Je potrebné zabrániť každému narušeniu hospodárskej súťaže najmä medzi projektmi prispievajúcimi k realizácii rovnakých prioritných koridorov Únie. Táto finančná pomoc by mala zabezpečiť potrebné synergie so štrukturálnymi fondmi, ktoré budú financovať inteligentné distribučné energetické siete miestneho alebo regionálneho významu. Na investovanie do projektov spoločného záujmu platí logika troch krokov. Po prvé, trh by mal mať prednosť na investovanie. Po druhé, ak investície nie sú na trhu, mali by sa preskúmať regulačné riešenia, príslušný regulačný rámec by sa mal podľa potreby upraviť a malo by sa zabezpečiť správne uplatňovanie príslušného regulačného rámca. Po tretie, ak prvé dva kroky nestačia na poskytnutie potrebných investícií do projektov spoločného záujmu, mohla by sa prideliť finančná pomoc Únie, ak projekt spoločného záujmu spĺňa platné kritériá oprávnenosti.

(43)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to rozvoj a interoperabilita transeurópskych energetických sietí a napojenie na ne, nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť, a tento cieľ možno preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality ustanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(44)

Nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(45)

Rozhodnutie č. 1364/2006/ES by sa preto malo zrušiť,

a)

upravuje určovanie projektov spoločného záujmu s cieľom realizovať prioritné koridory a oblasti, ktoré spadajú do kategórií energetickej infraštruktúry v oblasti elektriny, plynu, ropy a oxidu uhličitého vymedzených v prílohe II (kategórie energetickej infraštruktúry);

b)

uľahčuje včasnú realizáciu projektov spoločného záujmu zefektívnením, lepšou koordináciou a urýchlením postupov vydávania povolení a posilnením účasti verejnosti;

c)

poskytuje pravidlá a poradenstvo na cezhraničné rozdelenie nákladov a stimuly pre projekty spoločného záujmu súvisiace s rizikom;

d)

určuje podmienky na oprávnenosť projektov spoločného záujmu na finančnú pomoc Únie.

1.

„energetická infraštruktúra“ znamená fyzické zariadenie alebo príslušenstvo spadajúce do kategórií energetickej infraštruktúry, ktoré sa nachádza v Únii alebo spája Úniu s jednou alebo viacerými tretími krajinami;

2.

„komplexné rozhodnutie“ znamená rozhodnutie alebo súbor rozhodnutí prijatých orgánom alebo orgánmi členského štátu, nezahŕňajúc súdy ani tribunály, ktoré určia, či sa realizátorovi projektu vydá povolenie na stavbu energetickej infraštruktúry na realizáciu projektu bez toho, aby bolo dotknuté každé rozhodnutie prijaté v súvislosti s administratívnym opravným konaním;

3.

„projekt“ znamená jedno alebo niekoľko vedení, plynovodov, prevádzok, vybavení alebo zariadení spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry;

4.

„projekt spoločného záujmu“ znamená projekt, ktorý je potrebný na realizáciu prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry ustanovených v prílohe I a ktorý je súčasťou zoznamu projektov spoločného záujmu Únie uvedeného v článku 3;

5.

„úzke miesto energetickej infraštruktúry“ znamená obmedzenie fyzických tokov do energetického systému pre nedostatočnú prenosovú/prepravnú kapacitu, kam patrí okrem iného aj chýbajúca infraštruktúra;

6.

„realizátor projektu“ znamená jednu z týchto možností:

7.

„inteligentné siete“ znamenajú elektrickú sieť, ktorá môže nákladovo efektívnym spôsobom spájať správanie a konanie všetkých užívateľov napojených na ňu vrátane výrobcov, spotrebiteľov a tých, čo vyrábajú a spotrebúvajú, aby sa zabezpečil ekonomicky efektívny a udržateľný elektroenergetický systém s nízkymi stratami a vysokou kvalitou, zabezpečením dodávok a bezpečnosťou;

8.

„práce“ znamenajú nákup, dodávku a využívanie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru, realizáciu vývojových a stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a začiatok prevádzky projektu;

9.

„štúdie“ znamenajú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a vývoj projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akým je prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

10.

„národný regulačný orgán“ znamená vnútroštátny regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice 2009/72/ES alebo článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;

11.

„sprevádzkovanie“ znamená proces uvedenia projektu do prevádzky po jeho vybudovaní.

a)

každý jednotlivý návrh projektu spoločného záujmu si vyžaduje schválenie členských štátov, na ktorých územie sa projekt vzťahuje; ak sa členský štát rozhodne neudeliť súhlas, svoje jasne opodstatnené dôvody tohto neschválenia predloží príslušnej skupine;

b)

zohľadní radu Komisie, ktorej zámerom je mať zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu.

a)

zabezpečuje, aby boli zaradené iba tie projekty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 4;

b)

zabezpečuje cezregionálny súlad, berúc do úvahy stanovisko agentúry, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 12;

c)

zohľadňuje všetky stanoviská členských štátov, ako sa uvádza v prílohe III oddiele 2 bode 9 a

d)

usiluje sa o zvládnuteľný celkový počet projektov spoločného záujmu v zozname Únie.

a)

projekt je potrebný aspoň pre jeden z prioritných koridorov a oblastí energetickej infraštruktúry;

b)

potenciálny celkový prínos projektu hodnoteného podľa príslušných konkrétnych kritérií uvedených v odseku 2 prevyšuje jeho náklady aj z dlhodobého hľadiska a

c)

projekt spĺňa tieto kritériá:

a)

v prípade projektov na prenos a skladovanie elektriny spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 1 písm. a) až d) má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

b)

v prípade plynárenských projektov spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 2 má projekt značne prispievať najmenej k jednému z nasledujúcich špecifických kritérií:

c)

v prípade projektov na inteligentné elektrické siete spadajúce do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v prílohe II bode 1 písm. e) má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

d)

v prípade projektov na prepravu ropy spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 3 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

e)

v prípade projektov na prepravu oxidu uhličitého spadajúcich do kategórií energetickej infraštruktúry uvedených v prílohe II bode 4 má projekt značne prispievať k všetkým z nasledujúcich špecifických kritérií:

a)

naliehavosti každého navrhnutého projektu, aby sa splnili ciele energetickej politiky Únie týkajúce sa integrácie okrem iného odstránením izolácie aspoň jedného členského štátu a konkurencieschopnosti trhu, udržateľnosti a zabezpečenia dodávok;

b)

počtu členských štátov ovplyvnených každým projektom, pričom sa zabezpečujú rovnaké príležitosti pre projekty zahŕňajúce okrajové členské štáty;

c)

príspevku každého projektu k územnej súdržnosti a

d)

komplementárnosti vzhľadom na ostatné navrhované projekty.

a)

štúdie uskutočniteľnosti a projektovej štúdie;

b)

schválenia národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom;

c)

výstavby a uvedenia do prevádzky;

d)

vydávania povolení uvedených v článku 10 ods. 4 písm. b).

a)

pokroku dosiahnutom pri rozvoji, pri výstavbe projektu a pri jeho uvádzaní do prevádzky, najmä čo sa týka vydávania povolení a konzultačných postupov;

b)

prípadných oneskoreniach v porovnaní s realizačným plánom, príčinách týchto oneskorení a iných ťažkostiach, ktoré sa vyskytli;

c)

prípadnom revidovanom pláne určenom na riešenie oneskorení.

a)

v rozsahu, v akom platia opatrenia uvedené v článku 22 ods. 7 písm. a), b) alebo c) smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, národné regulačné orgány zabezpečia realizáciu investície;

b)

ak opatrenia národných regulačných orgánov podľa písmena a) nestačia na zaručenie realizácie investície alebo sa na situáciu nevzťahujú, realizátor projektu si zvolí tretiu stranu na financovanie alebo budovanie celého projektu alebo jeho časti. Realizátor projektu tak urobí pred tým, než oneskorenie v porovnaní s dňom uvedenia projektu do prevádzky v realizačnom pláne prekročí dva roky;

c)

ak sa v súlade s písmenom b) nevyberie tretia strana, členský štát alebo ak tak určí členský štát, národný regulačný orgán môže do dvoch mesiacov od uplynutia obdobia uvedeného v písmene b) navrhnúť tretiu stranu, ktorá bude financovať alebo realizovať projekt a ktorú akceptuje realizátor projektu;

d)

ak oneskorenie uvedenia projektu do prevádzky prekročí dva roky a dva mesiace v porovnaní s realizačným plánom, Komisia na základe dohody a v spolupráci s príslušnými členskými štátmi uverejní výzvu na predloženie návrhov otvorenú pre každú tretiu stranu, ktorá sa môže stať realizátorom projektu, na výstavbu projektu v dohodnutom termíne;

e)

ak sa uplatní písmeno c) alebo d), prevádzkovateľ sústavy/siete, v oblasti ktorého sa investícia nachádza, poskytne vykonávajúcim prevádzkovateľom alebo investorom, alebo tretej strane všetky informácie potrebné na realizáciu investície, napojí nové aktíva do prenosovej sústavy/prepravnej siete a všeobecne vynaloží maximálne úsilie na to, aby napomohol realizáciu investície a bezpečné, spoľahlivé a účinné fungovanie a údržbu projektu spoločného záujmu.

a)

podporuje projekty, pre ktoré bol určený za európskeho koordinátora, a cezhraničný dialóg medzi realizátormi projektu a všetkými príslušnými zainteresovanými subjektmi;

b)

v prípade potreby pomáha všetkých stranám v konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami a v získaní potrebných povolení pre projekty;

c)

podľa potreby radí realizátorom projektu v otázkach financovania projektu;

d)

zabezpečuje, aby príslušné členské štáty poskytovali vhodnú podporu a strategické usmerňovanie pri príprave a realizácii projektov;

e)

každý rok, a podľa potreby po skončení svojho mandátu, predkladá Komisii správu o pokroku projektov a o ťažkostiach a prekážkach, ktoré pravdepodobne značne oddialia termín uvedenia projektov do prevádzky. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a dotknutým skupinám.

a)

príslušný orgán informuje Komisiu o uvedenom delegovaní a informácie o tom zverejňuje buď príslušný orgán, alebo realizátor projektu na internetových stránkach uvedených v článku 9 ods. 7;

b)

iba jeden orgán zodpovedá za projekt spoločného záujmu, je jediným kontaktným miestom pre realizátora projektu v procese vedúcom ku komplexnému rozhodnutiu pre daný projekt spoločného záujmu a koordinuje predkladanie všetkých dôležitých dokumentov a informácií.

a)

konanie pred podaním žiadosti, vymedzené ako doba medzi začatím postupu vydávania povolení a doručením predložených dokumentov žiadosti príslušnému orgánu, sa uskutoční v orientačnej lehote dvoch rokov.

Toto konanie zahŕňa vypracovanie všetkých environmentálnych správ, ktoré majú realizátori projektu vypracovať.

Na účel začatia postupu vydania povolenia realizátori projektu zašlú projekt príslušnému orgánu dotknutých členských štátov v písomnej podobe spolu s dostatočne podrobným opisom projektu. Príslušný orgán najneskôr do troch mesiacov po doručení oznámenia uzná oznámenie v písomnej podobe aj v mene ostatných dotknutých orgánov alebo ho v písomnej podobe zamietne, ak sa domnieva, že projekt nie je dostatočne zrelý na začatie postupu vydania povolenia. V prípade zamietnutia príslušný orgán svoje rozhodnutie zdôvodní aj v mene ostatných dotknutých orgánov. Dátum podpisu uznania oznámenia príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia. Ak ide o dva alebo viac členských štátov, dátum prijatia posledného oznámenia príslušným dotknutým orgánom slúži ako dátum začatia postupu vydania povolenia;

b)

zákonné povoľovacie konanie, vymedzené ako doba od dátumu prevzatia predloženej žiadosti do prijatia komplexného rozhodnutia, neprekročí jeden rok a šesť mesiacov. Členské štáty môžu stanoviť kratšiu lehotu, ak to považujú za vhodné.

a)

Príslušný orgán po uznaní oznámenia podľa odseku 1 písm. a) v úzkej spolupráci s inými dotknutými orgánmi a prípadne na základe návrhu realizátora projektu určí rozsah materiálu a úroveň podrobných informácií, ktoré má predložiť realizátor projektu ako súčasť žiadosti, s cieľom použiť ich pre komplexné rozhodnutie. Kontrolný zoznam uvedený v prílohe VI bode 1 písm. e) slúži ako základ tohto určenia.

b)

Príslušný orgán v úzkej spolupráci s realizátorom projektu a inými dotknutými orgánmi a s prihliadnutím na výsledky činností vykonávaných podľa písmena a) vypracuje podrobný harmonogram postupu vydania povolenia v súlade s usmerneniami stanovenými v prílohe VI bode 2.

V prípade projektov prekračujúcich hranice medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi príslušné orgány dotknutých členských štátov vypracujú spoločný rozpis, v ktorom schvália zladenie svojich harmonogramov.

c)

Príslušný orgán po prijatí návrhu dokumentácie žiadosti v prípade potreby a aj v mene ostatných dotknutých orgánov ďalej požiada, aby realizátor projektu predložil chýbajúce informácie, ktoré sa môžu týkať len otázok uvedených v písmene a). Príslušný orgán do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti písomne potvrdí prijatie žiadosti na preskúmanie. O dodatočné informácie možno požiadať len v prípadoch odôvodnených novými okolnosťami.

a)

analýzou nákladov a výnosov konkrétneho projektu v súlade s metodikou vypracovanou podľa článku 11 a so zohľadnením prínosov presahujúcich hranice dotknutého členského štátu;

b)

podnikateľským plánom hodnotiacim finančnú životaschopnosť projektu vrátane vybraného finančného riešenia a v prípade projektu spoločného záujmu patriaceho do kategórie uvedenej v prílohe II bode 2 výsledky testovania trhu a

c)

ak sa realizátori projektu dohodnú, s odôvodneným návrhom na cezhraničné rozdelenie nákladov.

—

poplatky za preťaženie alebo iné poplatky,

—

príjmy pochádzajúce z kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav/prepravných sietí vytvoreného podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 714/2009.

a)

hodnotenie určených účinkov vrátane účinkov týkajúcich sa sieťových sadzieb na každý dotknutý členský štát;

b)

hodnotenie podnikateľského plánu uvedeného v odseku 3 písm. b);

c)

pozitívne vonkajšie účinky pre región alebo celú Úniu, ktoré by projekt vytvoril;

d)

výsledok konzultácie s dotknutými realizátormi projektov.

a)

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

b)

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

c)

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES (20) alebo

d)

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003 (21).

a)

výnimku z článkov 32, 33, 34 a z článku 41 ods. 6, 8 a 10 smernice 2009/73/ES podľa článku 36 smernice 2009/73/ES;

b)

výnimku z článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 714/2009 alebo výnimku z článku 32 a článku 37 ods. 6 a 10 smernice 2009/72/ES podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 714/2009;

c)

výnimku podľa článku 22 smernice 2003/55/ES, alebo

d)

výnimku podľa článku 7 nariadenia (ES) č. 1228/2003.

a)

pravidlá pre anticipačné investície, alebo

b)

pravidlá uznávania skutočne vzniknutých nákladov pred uvedením projektu do prevádzky, alebo

c)

pravidlá zabezpečenia ďalšej návratnosti kapitálu investovaného do projektu, alebo

d)

iné opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné a vhodné.

a)

týkajúce sa stimulov uvedených v odseku 1 na základe referenčného porovnania osvedčených postupov uskutočneného národnými regulačnými orgánmi;

b)

týkajúce sa spoločnej metodiky hodnotenia vzniknutých vyšších rizík investícií do projektov infraštruktúry na prenos elektriny a prepravu plynu.

a)

analýza nákladov a výnosov pre konkrétny projekt podľa článku 12 ods. 3 písm. a) dokáže existenciu významných pozitívnych vonkajších účinkov, ako je zabezpečenie dodávok, solidarita alebo inovácia;

b)

k projektu bolo prijaté rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov podľa článku 12 alebo v prípade projektov spoločného záujmu spadajúcich do kategórie uvedenej v prílohe II bode 1 písm. c), ktoré preto nezískali rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov, sa projekt zameriava na poskytovanie služieb za hranicami, prináša technologickú inováciu a zaručuje bezpečnosť prevádzky cezhraničnej sústavy/siete;

c)

projekt nie je obchodne životaschopný podľa podnikateľského plánu a iných posudkov vypracovaných najmä potenciálnymi investormi alebo veriteľmi a národným regulačným orgánom. Rozhodnutie o stimuloch a jeho odôvodnenie uvedené v článku 13 ods. 2 sa berie do úvahy pri posudzovaní obchodnej životaschopnosti projektu.

a)

pokroku dosiahnutého v plánovaní, vývoji a výstavbe projektov spoločného záujmu vybraných podľa článku 3 a pri ich uvádzaní do prevádzky a prípadného oneskorenia vo vykonávaní a iných vzniknutých ťažkostí;

b)

finančných prostriedkov použitých a vyplatených Úniou na projekty spoločného záujmu v porovnaní s celkovou hodnotou financovaných projektov spoločného záujmu;

c)

čo sa týka odvetví elektriny a plynu, hodnotenie vývoja úrovne prepojenia medzi členskými štátmi a zodpovedajúceho vývoja cien energie, ako aj počtu prípadov zlyhania sústavy siete, ich príčin a súvisiacich ekonomických nákladov;

d)

vydávania povolení a účasti verejnosti, najmä:

e)

regulačného zaobchádzania, najmä:

f)

účinnosti tohto nariadenia pri prispievaní k cieľu integrácie trhu do roku 2014 a 2015, ku klimatickým a k energetickým cieľom na rok 2020 a v dlhodobom horizonte k smerovaniu k nízkouhlíkovému hospodárstvu do roku 2050.

a)

všeobecné, aktualizované informácie vrátane zemepisných informácií pre každý projekt spoločného záujmu;

b)

plán realizácie stanovený v článku 5 ods. 1 pre každý projekt spoločného záujmu;

c)

hlavné výsledky analýzy nákladov a výnosov na základe metodiky vypracovanej podľa článku 11 pre príslušné projekty spoločného záujmu okrem všetkých citlivých obchodných informácií;

d)

zoznam Únie;

e)

finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a poskytla na každý projekt spoločného záujmu.

1.

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výdavky

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre elektrinu uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prenosových sústav a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“

3.

V článku 18 sa vkladá tento odsek:

„4a.   Komisia môže prijať usmernenia o uplatňovaní prevádzkovej koordinácie medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav na úrovni Únie. Uvedené usmernenia sú v súlade so sieťovými predpismi uvedenými v článku 6 tohto nariadenia, vychádzajú z nich, ako aj z prijatých špecifikácií a zo stanoviska agentúry uvedeného v článku 8 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia. Pri prijímaní týchto usmernení Komisia berie do úvahy líšiace sa regionálne a národné prevádzkové požiadavky.

Tieto usmernenia sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 23 ods. 3.“

4.

Do článku 23 sa vkladá tento odsek:

„3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (26).

1.

V článku 8 ods. 10 sa písmeno a) nahrádza takto:

2.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výdavky

Náklady spojené s činnosťami ENTSO pre plyn uvedenými v článkoch 4 až 12 tohto nariadenia a v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 hradia prevádzkovatelia prepravných sietí a zohľadňujú sa pri výpočte taríf. Regulačné orgány tieto náklady schvália, iba ak sú rozumné a vhodné.“