23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/1

(1)

V záujme umožnenia flexibility by protistrana mala mať možnosť delegovať ohlasovanie zmluvy na druhú protistranu alebo na tretiu stranu. Protistrany by takisto mali mať možnosť odsúhlasiť delegovanie ohlasovania na bežný tretí subjekt vrátane centrálnej protistrany, ktorá archívu obchodných údajov predloží jednu správu vrátane príslušnej tabuľky polí. Za týchto okolností a s cieľom zabezpečiť kvalitu údajov by sa v správe malo uviesť, že sa to robí v mene oboch protistrán, a mala by obsahovať úplný súbor podrobností, ktoré by sa ohlásili, keby sa zmluva ohlásila samostatne.

(2)

Aby sa zabránilo nezrovnalostiam v tabuľkách so všeobecnými údajmi, každá protistrana zmluvy o derivátoch by mala zabezpečiť, aby ohlasované všeobecné údaje odsúhlasili obe zmluvné strany obchodu. Jedinečný identifikátor obchodu pomôže pri zosúladení údajov v prípade, ak protistrany ohlasujú údaje rôznym archívom obchodných údajov.

(3)

Ak jedna protistrana alebo centrálna protistrana ohlasujú údaje v mene oboch protistrán, protistrana alebo centrálna protistrana by mali mať možnosť zaslať jednu správu archívu obchodných údajov obsahujúcu príslušné informácie, aby sa zabránilo dvojitému ohlasovaniu a aby sa znížila záťaž v súvislosti s ohlasovaním.

(4)

Ocenenie zmlúv o derivátoch je dôležité s cieľom umožniť regulačným orgánom, aby si plnili svoje mandáty, najmä ak ide o finančnú stabilitu. Hodnota zmluvy na základe oceňovania trhovými cenami alebo oceňovania na základe modelu udáva označenie a veľkosť expozícií vo vzťahu k uvedenej zmluve a dopĺňa informácie o pôvodnej hodnote stanovenej v zmluve.

(5)

Zhromažďovanie informácií o kolateráli vzťahujúcom sa na konkrétnu zmluvu je dôležité na zabezpečenie správneho monitorovania expozícií. Na umožnenie tohto by protistrany, ktoré zabezpečujú svoje transakcie kolaterálom, mali ohlasovať podrobnosti o zabezpečení kolaterálom na úrovni transakcií. Ak sa kolaterál vypočíta na základe čistých pozícií vyplývajúcich zo súboru zmlúv, a nie je preto poskytnutý na úrovni transakcií, ale na portfóliovom základe, protistrany by mali mať možnosť ohlasovať portfólio použitím jedinečného kódu alebo systému číslovania, ako ich určila protistrana. Uvedený jedinečný kód by mal v prípade protistrany, ktorá má viac ako jedno portfólio, identifikovať konkrétne portfólio, pre ktoré sa vymieňa kolaterál, a mal by takisto zabezpečiť, aby sa zmluva o derivátoch mohla viazať na príslušné portfólio, na ktoré sa drží kolaterál.

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktorý Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority – ESMA) predložil Komisii, a odráža význam úlohy archívov obchodných údajov na zlepšenie transparentnosti trhov voči verejnosti a regulačným orgánom, údaje, ktoré sa majú ohlasovať archívom obchodných údajov, ktoré ich majú zhromažďovať a sprístupňovať v závislosti od triedy derivátov a povahy obchodu.

(7)

Pred predložením návrhu regulačných technických noriem, z ktorých toto nariadenie vychádza, ESMA konzultoval príslušné orgány a členov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). ESMA v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3), uskutočnil otvorené verejné konzultácie o týchto návrhoch regulačných technických noriem, vykonal analýzu potenciálnych súvisiacich nákladov a prínosov a vyžiadal si stanovisko skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov orgánu ESMA zriadenej v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,

a)

údaje stanovené v tabuľke 1 prílohy, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa protistrán zmluvy;

b)

informácie stanovené v tabuľke 2 prílohy, ktorá obsahuje podrobnosti súvisiace so zmluvou o derivátoch uzavretou medzi dvoma protistranami.

23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/11

(1)

Mal by sa stanoviť rámec zahŕňajúci pravidlá týkajúce sa zúčtovacej povinnosti, jej uplatňovania, prípadných výnimiek a postupov zmierňovania rizika, ktoré sa majú stanoviť v prípade, že nie je možné vykonať zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany. Na zabezpečenie konzistentnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom zjednodušiť komplexný prehľad a efektívny prístup pre zúčastnené strany, a najmä tie, na ktoré sa vzťahujú tieto povinnosti, je žiaduce zahrnúť väčšinu regulačných technických noriem vyžadovaných v hlave II nariadenia (EÚ) č. 648/2012 do jedného nariadenia.

(2)

So zreteľom na globálny charakter trhu s mimoburzovými derivátmi by sa v tomto nariadení mali zohľadňovať príslušné medzinárodne dohodnuté usmernenia a odporúčania o reformách trhu s mimoburzovými derivátmi a povinnom zúčtovaní, ako aj súvisiace pravidlá vypracované v rámci iných jurisdikcií. Konkrétne rámec pre určenie zúčtovacej povinnosti zohľadňuje požiadavky povinného zúčtovania zverejnené Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere. Takto sa v maximálnej možnej miere podporí zbližovanie s prístupom v iných jurisdikciách.

(3)

S cieľom jasne identifikovať obmedzený počet koncepcií pochádzajúcich z nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ako aj špecifikovať technické pojmy potrebné na vypracovanie tejto technickej normy, malo by sa vymedziť niekoľko pojmov.

(4)

Nepriamy zúčtovací mechanizmus by nemal vystaviť centrálnu protistranu, zúčtovacieho člena, klienta ani nepriameho klienta ďalšiemu riziku protistrany a aktíva a pozície nepriameho klienta by mali využívať primeranú úroveň ochrany. Je preto dôležité, aby akýkoľvek druh nepriamych zúčtovacích mechanizmov spĺňal minimálne podmienky na zabezpečenie ich bezpečnosti. Strany zapojené do nepriamych zúčtovacích mechanizmov by na tento účel mali podliehať špecifickým povinnostiam. Tieto mechanizmy presahujú rámec zmluvného vzťahu medzi nepriamymi klientmi a klientom zúčtovacieho člena, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby.

(5)

Nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa vyžaduje, aby centrálna protistrana bola stanoveným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (3). To znamená, že zúčtovací členovia centrálnych protistrán by sa mali kvalifikovať ako účastníci v zmysle uvedenej smernice. Na zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany pre nepriamych klientov, ktorá sa poskytuje klientom podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, je preto potrebné zabezpečiť, aby klientmi poskytujúcimi nepriame zúčtovacie služby boli úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo rovnocenné úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti tretej krajiny.

(6)

Mali by sa zriadiť nepriame zúčtovacie mechanizmy, aby sa zabezpečilo, že nepriami klienti budú môcť v scenári zlyhania získať rovnocennú úroveň ochrany ako priami klienti. Po zlyhaní zúčtovacieho člena, ktorý uľahčuje nepriamy zúčtovací mechanizmus, by nepriami klienti mali byť zahrnutí do prevodu pozícií klienta na alternatívneho zúčtovacieho člena v rámci požiadaviek súvisiacich s prenosnosťou stanovených v článkoch 39 a 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V rámci nepriamych zúčtovacích mechanizmov by mali existovať aj primerané ochranné opatrenia proti zlyhaniu klienta a mali by podporovať prevod pozícií nepriameho klienta na alternatívneho poskytovateľa zúčtovacích služieb.

(7)

Keďže nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu spôsobiť špecifické riziká, mali by všetky strany nepriameho zúčtovacieho mechanizmu vrátane zúčtovacích členov a centrálnych protistrán bežne identifikovať, monitorovať a riadiť akékoľvek závažné riziká vyplývajúce z mechanizmu. V tejto súvislosti je osobitne dôležitá primeraná vzájomná výmena informácií medzi klientmi, ktorí poskytujú nepriame zúčtovacie služby, a zúčtovacími členmi, ktorí uvedené služby uľahčujú. Zúčtovací členovia by mali využívať informácie od klientov len na účely riadenia rizík a mali by predchádzať zneužívaniu obchodne citlivých informácií vrátane využitia účinných bariér medzi rôznymi divíziami finančnej inštitúcie, aby sa zamedzilo konfliktom záujmov.

(8)

Príslušný orgán, ktorý centrálnej protistrane povolí zúčtovať určitú triedu mimoburzových derivátov, je povinný informovať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Toto oznámenie by malo obsahovať podrobné informácie, ktoré ESMA potrebuje na svoj proces hodnotenia, vrátane informácií o likvidite a objeme príslušnej triedy mimoburzových derivátov. Aj keď tieto informácie prúdia do orgánu ESMA od príslušného orgánu, o povolenie požiadala centrálna protistrana, ktorá by spočiatku mala poskytnúť požadované informácie príslušným orgánom, ktoré ich potom môžu doplniť.

(9)

Aj keď všetky informácie, ktoré sa majú zahrnúť do oznámenia príslušného orgánu pre ESMA na účely zúčtovacej povinnosti, nemusia byť vždy dostupné, najmä v prípade nových produktov, mali by sa poskytnúť dostupné odhady vrátane zreteľného uvedenia použitých predpokladov. Oznámenie by malo obsahovať aj informácie týkajúce sa protistrán, ako je typ a počet protistrán, opatrenia potrebné na začatie zúčtovania s centrálnou protistranou, ich právnu a prevádzkovú kapacitu alebo ich rámec riadenia rizík, aby ESMA mohol posúdiť, či je aktívna protistrana schopná splniť si zúčtovaciu povinnosť bez narušenia trhu.

(10)

Oznámenie príslušného orgánu pre ESMA by malo obsahovať informácie o miere štandardizácie, likvidite a cenovej dostupnosti, aby ESMA posúdil, či by sa na určitú triedu mimoburzových derivátov mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Kritériá súvisiace so štandardizáciou zmluvných podmienok a prevádzkových postupov príslušnej triedy mimoburzových derivátov sú ukazovateľom štandardizácie ekonomických podmienok určitej triedy mimoburzových derivátov, pretože len v prípade štandardizácie týchto ekonomických podmienok možno štandardizovať zmluvné podmienky a prevádzkové postupy. ESMA posudzuje kritériá týkajúce sa likvidity a cenovej dostupnosti z odlišných hľadísk, než je to v prípade posudzovania príslušným orgánom pri udeľovaní povolenia centrálnej protistrane. Likvidita sa v tomto kontexte posudzuje zo širšej perspektívy a odlišuje sa od likvidity po tom, čo by sa uplatnila zúčtovacia povinnosť. Skutočnosť, že zmluva je dostatočne likvidná na to, aby ju jedna centrálna protistrana mohla zúčtovať, predovšetkým nevyhnutne neznamená, že by sa na ňu mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Posúdenie orgánom ESMA by nemalo znamenať opakovanie alebo zdvojenie preskúmania, ktoré už vykonal príslušný orgán.

(11)

Informácie, ktoré má poskytnúť príslušný orgán na účely zúčtovacej povinnosti, by ESMA mali umožniť posúdiť dostupnosť informácií o tvorbe cien. V tomto smere prístup centrálnej protistrany k informáciám o tvorbe cien v konkrétnom čase neznamená, že účastníci trhu by mohli mať prístup k informáciám o tvorbe cien v budúcnosti. Skutočnosť, že centrálna protistrana má prístup k cenovým informáciám potrebným na riadenie rizík súvisiacich so zúčtovaním zmlúv o derivátoch v rámci určitej triedy mimoburzových derivátov, v dôsledku toho automaticky neznamená, že by sa na túto triedu mimoburzových derivátov mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť.

(12)

Miera podrobnosti údajov dostupných v archíve tried zmlúv o mimoburzových derivátoch podliehajúcich zúčtovacej povinnosti závisí od relevantnosti týchto údajov pre identifikáciu každej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Miera podrobnosti údajov v archíve sa preto v prípade rôznych tried zmlúv o mimoburzových derivátoch môže líšiť.

(13)

Umožnenie prístupu viacerých centrálnych protistrán k miestu obchodovania by mohlo rozšíriť prístup účastníkov k uvedenému miestu, čím by sa zvýšila celková likvidita. Za týchto okolností je však potrebné spresniť pojem fragmentácie likvidity na mieste obchodovania v prípade, že môže ohroziť bezproblémové a riadne fungovanie trhov pre triedu finančných nástrojov, pre ktoré bola táto žiadosť predložená.

(14)

Posúdenie obchodného miesta, ku ktorému centrálna protistrana požiadala o prístup, zo strany príslušného orgánu, ako strany príslušného orgánu centrálnej protistrany, by malo byť založené na dostupných mechanizmoch určených na predchádzanie fragmentácii likvidity na mieste obchodovania.

(15)

V záujme predchádzania fragmentácii likvidity by všetci účastníci na mieste obchodovania mali byť schopní zúčtovať všetky transakcie, ktoré medzi sebou vykonali. Nebolo by však primerané žiadať, aby sa všetci zúčtovací členovia existujúcej centrálnej protistrany zároveň stali aj zúčtovacími členmi akejkoľvek novej centrálnej protistrany, ktorá toto miesto obchodovania obsluhuje. Ak existujú subjekty, ktoré sú zúčtovacími členmi oboch centrálnych protistrán, môžu uľahčovať prevod a zúčtovanie transakcií vykonávaných účastníkmi trhu, ktoré samostatne poskytujú obe centrálne protistrany, s cieľom obmedziť riziko fragmentácie likvidity. Napriek tomu je dôležité, aby žiadosť o prístup k miestu obchodovania zo strany centrálnej protistrany neviedla k fragmentácii likvidity spôsobom, ktorý by zvýšil riziká, ktorým je existujúca centrálna protistrana vystavená.

(16)

Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by si žiadosť centrálnej protistrany o prístup k miestu obchodovania nemala vyžadovať interoperabilitu, a týmto nariadením by sa preto nemala stanoviť interoperabilita ako jediný spôsob riešenia fragmentácie likvidity. Týmto nariadením by sa však centrálnym protistranám nemalo brániť v dobrovoľnom uzatvorení takéhoto mechanizmu, ak sú splnené potrebné podmienky na jeho zavedenie.

(17)

S cieľom stanoviť, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmierňujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, by mali nefinančné protistrany uplatniť jedno z kritérií stanovených v tomto nariadení vrátane účtovnej definície založenej na pravidlách medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Účtovnú definíciu môžu protistrany použiť aj v prípade, že pravidlá IFRS neuplatňujú. V prípade nefinančných protistrán, ktoré môžu používať miestne pravidlá účtovania, sa očakáva, že na väčšinu zmlúv, ktoré boli podľa týchto miestnych pravidiel účtovania klasifikované ako zaisťovacie, by sa vzťahovalo všeobecné vymedzenie zmlúv zameraných na zníženie rizík, ktoré priamo súvisia s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním stanoveným v tomto nariadení.

(18)

Za určitých okolností nemusí byť možné zabezpečiť riziko pomocou priamo súvisiacej zmluvy o derivátoch, t. j. zmluvy s úplne rovnakými podkladovými aktívami a dátumom vyrovnania, ako je riziko, ktoré je predmetom krytia. V takomto prípade môže nefinančná protistrana na pokrytie svojej expozície použiť proxy hedging prostredníctvom úzko korelovaného nástroja, napríklad nástroja s odlišným, ale veľmi podobným podkladovým aktívom z hľadiska ekonomického správania. Okrem toho určité skupiny nefinančných protistrán, ktoré uzatvárajú zmluvy o mimoburzových derivátoch prostredníctvom jedného subjektu v snahe zabezpečiť svoje riziko voči celkovým rizikám skupiny, môžu použiť makrozabezpečenie alebo portfóliové zabezpečenie. Tieto zmluvy o mimoburzových derivátoch poskytujúce makrozabezpečenie, portfóliové zabezpečenie alebo proxy hedging môžu predstavovať zabezpečenie na účely tohto nariadenia a mali by sa posudzovať z hľadiska kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch objektívne znižujú riziká.

(19)

Riziko sa môže priebežne vyvíjať a z hľadiska prispôsobenia sa vývoju rizika sa zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa pôvodne vykonali na znižovanie rizika súvisiaceho s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, možno budú musieť kompenzovať využívaním ďalších zmlúv o mimoburzových derivátoch. Zabezpečenie rizika tak možno dosiahnuť kombináciou zmlúv o mimoburzových derivátoch vrátane vzájomným započítaním zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré vylučujú tie zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré už nesúvisia s rizikom obchodnej činnosti alebo rizikom podnikového financovania.

(20)

Rozsah rizík priamo súvisiacich s obchodnou činnosťou a podnikovým financovaním je veľmi široký a líši sa v závislosti od rôznych hospodárskych odvetví. Riziká súvisiace s obchodnou činnosťou sa zvyčajne viažu k vstupom výrobnej funkcie spoločnosti, ako aj k výrobkom a službám, ktoré spoločnosť predáva alebo poskytuje. Podnikové financovanie zvyčajne súvisí s riadením krátkodobého a dlhodobého financovania subjektu vrátane jeho dlhu a so spôsobmi, akými investuje svoje finančné zdroje, ktoré vytvára alebo vlastní, vrátane riadenia hotovosti. Podnikové financovanie a obchodnú činnosť môžu ovplyvniť spoločné zdroje rizík, ako napríklad devízy, ceny komodít, inflácia alebo úverové riziko. Vzhľadom na to, že mimoburzové deriváty sú v rámci analýzy rizík priamo súvisiacich s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním uzatvorené na zabezpečenie voči konkrétnemu riziku, uvedené riziká by sa mali vymedziť konzistentným spôsobom vzťahujúcim sa na obe činnosti. Okrem toho oddelenie týchto dvoch koncepcií by mohlo mať neželané dôsledky vzhľadom na to, že v závislosti od odvetvia, v ktorom nefinančné protistrany pôsobia, by sa konkrétne riziko zabezpečilo v rámci podnikového financovania alebo obchodnej činnosti.

(21)

Zúčtovacie prahové hodnoty by sa mali stanoviť so zreteľom na systémovú významnosť súvisiacich rizík, pričom je dôležité vziať do úvahy, že mimoburzové deriváty, ktoré znižujú riziká, sú vyňaté z výpočtu zúčtovacích prahových hodnôt a že zúčtovacie prahové hodnoty umožňujú výnimku zo zásady zúčtovacej povinnosti v prípade tých zmlúv o mimoburzových derivátoch, pri ktorých sa možno domnievať, že neboli uzatvorené na účely zabezpečenia. Presnejšie, zúčtovacie prahové hodnoty by sa mali pravidelne preskúmať a mali by sa vymedziť podľa triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Triedy mimoburzových derivátov stanovené na účely zúčtovacích prahových hodnôt sa môžu odlišovať od tried mimoburzových derivátov na účely zúčtovacej povinnosti. Pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty by bola náležite zohľadnená potreba vymedzenia jedného identifikátora, ktorý by odrážal systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy aktív mimoburzových derivátov. Zúčtovacie prahové hodnoty používané nefinančnými protistranami by sa mali uplatňovať jednoduchým spôsobom.

(22)

Určenie zúčtovacej prahovej hodnoty by malo zohľadňovať systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a kategórií mimoburzových derivátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. Malo by sa však vziať do úvahy, že tieto čisté pozície a expozície sú odlišné od čistej expozície medzi protistranami a v rámci triedy aktív. Okrem toho by v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 mali byť tieto čisté pozície sčítané s cieľom určiť údaje, ktoré sa majú zohľadniť pre stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt. Pri stanovení zúčtovacích prahových hodnôt by sa mal vziať do úvahy celkový hrubý súčet vzniknutý zo sčítania týchto čistých pozícií. Ako referenčná hodnota pre stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt by sa mala použiť hrubá nominálna hodnota vzniknutá z uvedeného sčítania.

(23)

Okrem toho štruktúra činnosti mimoburzových derivátov nefinančných protistrán zvyčajne vedie k nízkej úrovni vzájomného započítavania, keďže zmluvy o mimoburzových derivátoch sa uzatvárajú v tom istom smere. V dôsledku toho by bol rozdiel medzi súčtom čistých pozícií a expozícií podľa protistrany a v jednotlivých triedach mimoburzových derivátov veľmi blízky hrubej hodnote zmlúv. Práve preto a s cieľom dosiahnuť cieľ zjednodušenia by sa hrubá hodnota zmlúv o mimoburzových derivátoch mala využívať ako platná náhrada opatrenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní zúčtovacej prahovej hodnoty.

(24)

Vzhľadom na to, že nefinančné protistrany, ktoré nepresiahnu zúčtovaciu prahovú hodnotu, nie sú povinné oceňovať svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch trhovými cenami, by nebolo primerané použiť toto opatrenie na stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt, keďže by to pre nefinančné protistrany predstavovalo veľkú záťaž, ktorá by nezodpovedala riešenému riziku. Využívanie nominálnej hodnoty zmlúv o mimoburzových derivátoch by na druhej strane umožnilo jednoduchý prístup, ktorý nie je vystavený externým udalostiam nefinančných protistrán.

(25)

Prekročenie jednej z hodnôt stanovených pre triedu mimoburzových derivátov by malo viesť k prekročeniu zúčtovacej prahovej hodnoty pre všetky triedy vzhľadom na to, že zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré znižujú riziká, sú vyňaté z výpočtu zúčtovacej prahovej hodnoty, dôsledky prekročenia zúčtovacej prahovej hodnoty nesúvisia len so zúčtovacou povinnosťou, ale týkajú sa aj postupov zmierňovania rizika, a prístup pre relevantné povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vzťahujúce sa na nefinančné protistrany by mal byť jednoduchý vzhľadom na nesofistikovaný charakter väčšiny z nich.

(26)

V prípade nezúčtovaných zmlúv o mimoburzových derivátoch by sa mali uplatňovať postupy zmierňovania rizika, napríklad včasné potvrdenie. Potvrdenie zmlúv o mimoburzových derivátoch sa môže týkať jednej alebo viacerých rámcových dohôd, potvrdzujúcich rámcových dohôd alebo iných štandardných podmienok. Môže mať formu elektronicky uzavretej zmluvy alebo dokumentu podpísaného oboma protistranami.

(27)

Je nevyhnutné, aby protistrany potvrdili podmienky svojich transakcií čo najskôr vykonaním transakcie, najmä keď sa transakcia vykonáva alebo spracúva elektronicky, aby sa zabezpečilo spoločné porozumenie a právna istota týkajúca sa podmienok transakcie. Najmä protistrany uzatvárajúce neštandardné alebo komplexné zmluvy o mimoburzových derivátoch môžu potrebovať zaviesť nástroje s cieľom splniť požiadavku na včasné potvrdenie svojich zmlúv o mimoburzových derivátoch. Včasným potvrdením sa tiež predpokladá, že sa v tejto oblasti rozvinie relevantná trhová prax.

(28)

Z hľadiska ďalšieho zmierňovania rizík umožňuje zosúladenie portfólia každej protistrane úplne preskúmať portfólio transakcií z pohľadu jej protistrany s cieľom okamžite identifikovať akékoľvek nedorozumenia týkajúce sa kľúčových podmienok transakcií. Tieto podmienky by mali obsahovať ocenenie každej transakcie a môžu obsahovať aj iné príslušné údaje, napríklad dátum účinnosti, plánovaný dátum splatnosti, akýkoľvek dátum platby alebo vyrovnania, nominálnu hodnotu zmluvy a menu transakcie, podkladový nástroj, pozíciu protistrán, dohovor o pracovných dňoch a všetky príslušné pevné alebo pohyblivé úrokové sadzby týkajúce sa zmluvy o mimoburzových derivátoch.

(29)

Vzhľadom na rozdielne rizikové profily a v záujme toho, aby bolo zosúladenie portfólia primeraným postupom zmierňovania rizika, by frekvencia zosúladenia a veľkosť portfólia, ktoré je potrebné zvážiť, mali byť odlišné v závislosti od charakteru protistrán. Na finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré prekročili zúčtovaciu prahovú hodnotu, by sa mali vzťahovať náročnejšie požiadavky, pričom nižšia frekvencia zosúlaďovania by sa mala vzťahovať na nefinančné protistrany, ktoré by neprekročili zúčtovaciu prahovú hodnotu, bez ohľadu na kategóriu ich protistrany, ktorá by takisto využívala toto menej časté zosúladenie pre danú časť svojho portfólia.

(30)

Kompresia portfólia môže byť takisto účinným nástrojom na účely zmierňovanie rizika v závislosti od okolností, ako je veľkosť portfólia s protistranou, splatnosť, účel a stupeň štandardizácie zmlúv o mimoburzových derivátoch. Finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré majú portfólio zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou nad úrovňou stanovenou v tomto nariadení, by mali mať zavedené postupy na analýzu svojej možnosti využívania kompresie portfólia, ktorá by im umožnila znížiť ich kreditné riziko protistrany.

(31)

Cieľom riešenia sporov je zmierniť riziká vyplývajúce zo zmlúv, ktoré neboli centrálne zúčtované. Pri vykonávaní vzájomných transakcií s mimoburzovými derivátmi by protistrany mali mať dohodnutý rámec na riešenie akýchkoľvek súvisiacich sporov, ktoré sa môžu vyskytnúť. Rámec by mal obsahovať mechanizmy riešenia sporov, napríklad arbitráž treťou stranou alebo mechanizmus prieskumu trhu. Cieľom rámca je predísť eskalovaniu počtu nevyriešených sporov a vystaveniu protistrán ďalším rizikám. Spory by sa mali identifikovať, riešiť a náležite zverejniť.

(32)

Na účely špecifikovania trhových podmienok, ktoré neumožňujú oceňovanie trhovými cenami, je potrebné špecifikovať neaktívne trhy. Trh môže byť neaktívny z niekoľkých dôvodov vrátane toho, keď sa pravidelne nevykonávajú nezávislé trhové transakcie, pričom pojem nezávislé by mal mať rovnaký význam ako na účely účtovníctva.

(33)

Toto nariadenie sa vzťahuje na finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré prekročia zúčtovaciu prahovú hodnotu, a zohľadňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (4), v ktorej sa taktiež stanovujú požiadavky, ktoré sa musia splniť na oceňovanie na základe modelu.

(34)

Napriek tomu, že návrh modelu používaného na oceňovanie na základe modelu možno vypracovať interne alebo externe, v záujme zabezpečenia primeranej zodpovednosti je za schválenie tohto modelu zodpovedné predstavenstvo alebo delegovaný výbor tohto predstavenstva.

(35)

Ak môžu protistrany na základe oznámenia príslušným orgánom uplatniť v rámci skupiny výnimku bez toho, aby počkali na koniec lehoty na predkladanie námietok týmito príslušnými orgánmi, je dôležité zabezpečiť, aby príslušné orgány včas získali primerané a dostatočné informácie s cieľom posúdiť, či by mali namietať voči použitiu tejto výnimky.

(36)

Predpokladaná veľkosť, objem a frekvencia zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci skupiny sa môžu stanoviť na základe predchádzajúcich transakcií protistrán v rámci skupiny, ako aj predpokladaného modelu a činností očakávaných v budúcnosti.

(37)

Ak protistrany uplatnia výnimku v rámci skupiny, mali by túto informáciu uverejniť v záujme zabezpečenia transparentnosti voči účastníkom trhu a potenciálnym veriteľom. Pre potenciálnych veriteľov protistrán je to mimoriadne dôležité z hľadiska posudzovania rizík. Cieľom zverejnenia je zabrániť nesprávnemu pochopeniu toho, že zmluvy o mimoburzových derivátoch sa zúčtovávajú centrálne alebo podliehajú postupom zmierňovania rizika, keď to tak nie je.

(38)

Časový rámec dosiahnutia včasného potvrdenia si vyžaduje adaptačné úsilie vrátane zmien trhových postupov a zlepšenia systémov IT. Vzhľadom na to, že tempo adaptácie potrebnej na dosiahnutie súladu sa môže líšiť podľa kategórie protistrán a triedy aktív mimoburzových derivátov, stanovenie progresívnych dátumov uplatňovania, ktoré budú zodpovedať týmto rozdielom, by umožnilo zlepšiť časový rámec na potvrdenie pre tie protistrany a produkty, ktoré by mohli byť pripravené rýchlejšie.

(39)

Normy stanovené na zosúladenie portfólia, kompresiu portfólia alebo riešenie sporov by od protistrán vyžadovali, aby vytvorili postupy, politiky, procesy a zmenili a doplnili dokumentáciu, čo by vyžadovalo čas. Nadobudnutie účinnosti súvisiacich požiadaviek by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť protistranám čas na prijatie nevyhnutných opatrení na účely dosiahnutia súladu s predpismi.

(40)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(41)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) vykonal ESMA otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických noriem, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,

a)

„nepriamy klient“ je klient klienta zúčtovacieho člena;

b)

„nepriamy zúčtovací mechanizmus“ je súbor zmluvných vzťahov medzi centrálnou protistranou, zúčtovacím členom, klientom zúčtovacieho člena a nepriamym klientom, ktorý klientovi zúčtovacieho člena umožňuje poskytovať zúčtovacie služby nepriamemu klientovi;

c)

„potvrdenie“ je dokumentácia o súhlase protistrán so všetkými podmienkami zmluvy o mimoburzových derivátoch.

a)

vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré každému klientovi umožňujú rozlišovať v účtoch so zúčtovacím členom aktíva a pozície klienta od aktív a pozícií držaných na účty svojich nepriamych klientov;

b)

uchováva oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré každému klientovi umožňujú rozlišovať v účtoch so zúčtovacím členom aktíva a pozície držané na účet nepriameho klienta od aktív a pozícií držaných na účet ostatných nepriamych klientov.

a)

identifikáciu triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

b)

identifikáciu zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

c)

ostatné informácie, ktoré majú byť uvedené vo verejnom archíve v súlade s článkom 8;

d)

akékoľvek ďalšie charakteristiky potrebné na rozlíšenie zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch od zmlúv o mimoburzových derivátoch mimo uvedenej triedy;

e)

dôkaz o stupni štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov pre príslušnú triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch;

f)

údaje o objeme triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

g)

údaje o likvidite triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

h)

dôkaz o dostupnosti primeraných, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien pre účastníkov trhu v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

i)

dôkaz o vplyve zúčtovacej povinnosti na dostupnosť informácií o tvorbe cien účastníkom trhu.

a)

údaje relevantné na posúdenie očakávaného objemu triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť;

b)

dôkaz o schopnosti centrálnej protistrany zvládnuť očakávaný objem triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť, a riadiť riziko vyplývajúce zo zúčtovania príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ako aj prostredníctvom zúčtovacích mechanizmov zahŕňajúcich klienta alebo nepriameho klienta;

c)

druh a počet protistrán, ktoré sú aktívne a od ktorých sa očakáva, že budú aktívne na trhu pre triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť;

d)

prehľad rôznych úloh, ktoré sa majú dokončiť s cieľom začať zúčtovanie s centrálnou protistranou, spolu s určením času potrebného na splnenie každej úlohy;

e)

informácie o riadení rizík, právnej a prevádzkovej kapacite protistrán, ktoré sú aktívne na trhu pre triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť.

a)

počtu transakcií;

b)

celkového objemu;

c)

celkových otvorených pozícií;

d)

hĺbky príkazov vrátane priemerného počtu príkazov a žiadostí o kotáciu;

e)

tesnosti rozpätí;

f)

opatrení v oblasti likvidity za stresových trhových podmienok;

g)

opatrení v oblasti likvidity zameraných na vykonávanie postupov pri zlyhaní.

a)

či zmluvné podmienky príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch zahŕňajú spoločnú právnu dokumentáciu vrátane rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, vymedzení pojmov, štandardných podmienok a potvrdení, ktorými sa stanovujú zmluvné špecifikácie, ktoré protistrany bežne používajú;

b)

či sa na prevádzkové procesy uvedenej príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch vzťahuje automatizované spracovanie, ktoré prebieha po obchodovaní, a udalosti v rámci životného cyklu, ktoré sa riadia bežným spôsobom podľa časového harmonogramu, ktorý je medzi protistranami všeobecne dohodnutý.

a)

či by marže alebo finančné požiadavky centrálnej protistrany zodpovedali riziku, ktoré má zúčtovacia povinnosť zmierniť;

b)

stabilitu veľkosti a hĺbky trhu v súvislosti s produktom v priebehu času;

c)

pravdepodobnosť, že by rozptyl trhu zostal v prípade zlyhania zúčtovacieho člena dostatočný;

d)

počet a hodnotu transakcií.

a)

triedu aktív zmlúv o mimoburzových derivátoch;

b)

typ zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

c)

podkladové aktíva mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

d)

v prípade podkladových aktív, ktoré sú finančnými nástrojmi, informáciu o tom, či je podkladové aktívum jeden finančný nástroj alebo emitent, alebo index, alebo portfólio;

e)

v prípade ostatných podkladových aktív informáciu o kategórii podkladového aktíva;

f)

nominálne meny a meny vyrovnania zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

g)

rozsah splatnosti zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

h)

podmienky vyrovnania zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

i)

rozsah frekvencie platieb zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

j)

identifikátor produktu príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

k)

akékoľvek iné charakteristiky potrebné na rozlíšenie jednej zmluvy v príslušnej triede zmlúv o mimoburzových derivátoch od inej.

a)

identifikačný kód v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1247/2012 (6);

b)

celý názov;

c)

krajinu sídla;

d)

príslušný orgán menovaný v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

identifikáciu kategórií protistrán, na ktoré sa vzťahuje každé obdobie postupného zavádzania;

b)

akúkoľvek inú podmienku potrebnú podľa regulačných technických noriem prijatých podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na uplatnenie obdobia postupného zavádzania.

a)

identifikáciu centrálnej protistrany;

b)

triedu aktív zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré sa oznamujú;

c)

typ zmlúv o mimoburzových derivátoch;

d)

dátum oznámenia;

e)

identifikáciu oznamujúceho príslušného orgánu.

a)

prostredníctvom aspoň jednej spoločnej centrálnej protistrany;

b)

prostredníctvom zúčtovacích mechanizmov zriadených centrálnymi protistranami.

a)

kryje riziká vyplývajúce z potenciálnej zmeny hodnoty aktív, služieb, vstupov, produktov, komodít alebo záväzkov, ktoré nefinančná protistrana alebo jej skupina vlastní, produkuje, vyrába, spracúva, poskytuje, nakupuje, uvádza na trh, prenajíma, predáva alebo znáša, alebo odôvodnene predpokladá, že ich bude vlastniť, produkovať, vyrábať, spracúvať, poskytovať, nakupovať, uvádzať na trh, prenajímať, predávať alebo znášať v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti;

b)

kryje riziká vyplývajúce z potenciálneho nepriameho vplyvu na hodnotu aktív, služieb, vstupov, produktov, komodít alebo záväzkov uvedených v písmene a), ktoré vyplývajú z fluktuácie úrokových sadzieb, mier inflácie, devízových kurzov alebo kreditného rizika;

c)

je klasifikovaná ako zaisťovacia zmluva podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) prijatých v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (7).

a)

1 miliarda EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových úverových derivátoch;

b)

1 miliarda EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových akciových derivátoch;

c)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových úrokových derivátoch;

d)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových devízových derivátoch;

e)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových komoditných derivátoch a ostatných zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré nie sú stanovené v písmenách a) až d).

a)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených do 28. februára 2014 vrátane do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 28. februári 2014 do konca pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

c)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených do 31. augusta 2013 vrátane do konca tretieho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

d)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

e)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch.

a)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených do 31. augusta 2013 vrátane do konca piateho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca tretieho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

c)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

d)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených do 31. augusta 2013 do konca siedmeho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

e)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca štvrtého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

f)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch.

a)

v prípade finančnej protistrany alebo nefinančnej protistrany uvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

b)

v prípade nefinančnej protistrany neuvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)

identifikácie, zaznamenávania a monitorovania sporov súvisiacich s uznávaním alebo oceňovaním zmluvy a s výmenou kolaterálu medzi protistranami. V uvedených postupoch sa musí zaznamenať aspoň dĺžka obdobia, počas ktorého je spor nevyriešený, protistrana a sporná suma;

b)

včasného urovnania sporov prostredníctvom osobitného procesu v prípade tých sporov, ktoré nie sú vyriešené do piatich pracovných dní.

a)

ak je trh neaktívny;

b)

ak rozsah odhadov primeraných spravodlivých hodnôt je významný a pravdepodobnosť rôznych odhadov nie je možné primerane posúdiť.

a)

zahŕňa všetky faktory, ktoré by protistrany zohľadnili pri stanovení ceny, vrátane využívania informácií o oceňovaní na základe modelu v čo najväčšom rozsahu;

b)

je v súlade s akceptovanými ekonomickými metodikami na oceňovanie finančných nástrojov;

c)

je nastavený a testovaný z hľadiska platnosti pomocou cien získaných zo súčasných pozorovateľných trhových transakcií toho istého finančného nástroja alebo na základe akýchkoľvek dostupných pozorovateľných trhových údajov;

d)

je nezávisle potvrdený a monitorovaný inou divíziou, ako je divízia, ktorá nesie riziko;

e)

riadne zaznamenáva a schvaľuje predstavenstvo s frekvenciou podľa potreby na základe akejkoľvek závažnej zmeny a aspoň každoročne. Týmto schvaľovaním môže byť poverený výbor.

a)

právne protistrany transakcií vrátane ich identifikačných kódov v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1247/2012;

b)

korporátny vzťah medzi protistranami;

c)

údaje o podporných zmluvných vzťahoch medzi stranami;

d)

kategóriu transakcie v rámci skupiny stanovenú v článku 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)

údaje o transakciách, v prípade ktorých sa protistrana snaží o výnimku, vrátane:

a)

v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia so zreteľom na oznámenie podľa článku 11 ods. 7 alebo článku 11 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

v lehote jedného mesiaca od predloženia rozhodnutia protistrane so zreteľom na rozhodnutie príslušného orgánu podľa článkov 11 ods. 6, 11 ods. 8 alebo 11 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

informácie uvedené v článku 18;

b)

skutočnosť, či ide o kladné, alebo zamietavé rozhodnutie;

c)

v prípade kladného rozhodnutia:

d)

v prípade zamietavého rozhodnutia:

a)

právne protistrany transakcií vrátane ich identifikačných kódov v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1247/2012;

b)

vzťah medzi protistranami;

c)

skutočnosť, či ide o úplnú, alebo čiastočnú výnimku;

d)

nominálnu celkovú výšku zmlúv o mimoburzových derivátoch, v prípade ktorých sa uplatňuje výnimka v rámci skupiny.

23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/25

(1)

Mali by sa stanoviť pravidlá stanovujúce informácie, ktoré sa majú poskytnúť Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA – European Securities and Markets Authority) ako súčasť žiadosti o registráciu za archív obchodných údajov.

(2)

Každá osoba, ktorá žiada o registráciu za archív obchodných údajov, by mala poskytnúť informácie o štruktúre svojich vnútorných kontrol a nezávislosti svojich riadiacich orgánov s cieľom umožniť ESMA posúdiť, či štruktúra správy a riadenia spoločnosti zabezpečuje nezávislosť archívu obchodných údajov a či sú uvedená štruktúra a jej postupy ohlasovania primerané.

(3)

ESMA, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3), je zodpovedný za registráciu archívov obchodných údajov a dohľad nad nimi podľa hlavy VI nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Na to, aby orgánu ESMA umožnil posúdiť dobrú povesť, ako aj skúsenosti a zručnosti vrcholového manažmentu budúceho archívu obchodných údajov, mal by žiadajúci archív obchodných údajov poskytnúť príslušné informácie na vykonanie takéhoto posúdenia.

(4)

Žiadajúci archív obchodných údajov by mal ESMA poskytnúť informácie, aby preukázal, že má priebežne k dispozícii potrebné finančné zdroje na výkon svojich funkcií a príslušné opatrenia na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti.

(5)

Aj keď archív obchodných údajov vykonáva činnosť prostredníctvom pobočiek, nie sú to samostatné právnické osoby, mali by sa informácie o pobočkách poskytnúť samostatne s cieľom umožniť ESMA jasne identifikovať postavenie pobočiek v organizačnej štruktúre archívu obchodných údajov, posúdiť vhodnosť na výkon povinností a primeranosť vrcholového manažmentu pobočiek a vyhodnotiť, či sú zavedené kontrolné mechanizmy, dodržiavanie predpisov a ďalšie funkcie považované za spoľahlivé a dostatočné na vhodnú identifikáciu, hodnotenie a riadenie rizík vo vzťahu k pobočkám.

(6)

Je dôležité, aby žiadateľ poskytol ESMA informácie o doplnkových službách alebo iných obchodných líniách, ktoré archív obchodných údajov ponúka mimo svojich hlavných činností ohlasovania derivátov, najmä pokiaľ ide o jeho ústrednú hlavnú činnosť regulačného ohlasovania.

(7)

Aby mohol ESMA posúdiť kontinuitu a riadnu funkciu technologických systémov žiadajúceho archívu obchodných údajov, uvedený žiadateľ by mal ESMA poskytnúť opis uvedených príslušných technologických systémov a spôsobu, ako sú riadené. Žiadateľ by mal takisto opísať všetky dohody o externom zabezpečovaní činností, ktoré sú relevantné pre jeho služby.

(8)

Poplatky spojené so službami poskytovanými archívmi obchodných údajov sú dôležitými informáciami, ktoré účastníkom trhu umožňujú robiť informované rozhodnutia, a mali by preto byť súčasťou žiadosti o registráciu za archív obchodných údajov.

(9)

Vzhľadom na to, že na údaje uchovávané archívmi obchodných údajov sa spoliehajú účastníci trhu a regulačné orgány, mali by byť prísne požiadavky na prevádzku a uchovávanie záznamov v žiadosti o registráciu archívu obchodných údajov jasne rozlíšiteľné.

(10)

Modely riadenia rizík spojené so službami poskytovanými archívom obchodných údajov sú potrebnou položkou v jeho žiadosti o registráciu, aby sa účastníkom trhu umožnilo urobiť informované rozhodnutie.

(11)

S cieľom zabezpečiť plný prístup k archívu obchodných údajov sa tretím stranám, ktoré sú poskytovateľmi služieb, udeľuje nediskriminačný prístup k informáciám uchovávaným archívom obchodných údajov pod podmienkou, že subjekt poskytujúci údaje a relevantné protistrany na to dali súhlas. Žiadajúci archív obchodných údajov by preto mal orgánu ESMA poskytnúť informácie o svojich politikách a postupoch týkajúcich sa prístupu.

(12)

ESMA by mal na účely účinného plnenia svojich povinností týkajúcich sa povoľovania dostať všetky informácie od archívov obchodných údajov, spriaznených tretích strán a tretích strán, ktoré pre archívy obchodných údajov externe zabezpečujú prevádzkové funkcie a činnosti. Takéto informácie sú nevyhnutné na posúdenie alebo dokončenie posúdenia žiadosti o registráciu a v nej obsiahnutej dokumentácie.

(13)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré ESMA predložil Komisii.

(14)

V súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 uskutočnil ESMA otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických noriem, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov orgánu ESMA založenú v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,

a)

obchodný názov žiadateľa a adresu sídla v Únii;

b)

výpis z príslušného obchodného alebo súdneho registra alebo inú formu overených dôkazov o mieste založenia a rozsahu obchodnej činnosti žiadateľa, platný k dátumu žiadosti;

c)

informácie o triedach derivátov, pre ktoré chce byť žiadateľ zaregistrovaný;

d)

stanovy a prípadne ďalšiu zákonnú dokumentáciu, v ktorej sa uvádza, že žiadateľ má vykonávať služby archívu obchodných údajov;

e)

zápisnicu zo zasadnutia, na ktorom rada schválila žiadosť;

f)

meno a kontaktné údaje osoby/osôb zodpovednej/zodpovedných za dodržiavanie predpisov alebo akýchkoľvek iných zamestnancov zapojených do posudzovania dodržiavania predpisov zo strany žiadateľa;

g)

program operácií vrátane uvedenia miesta hlavných obchodných činností;

h)

identifikáciu všetkých dcérskych podnikov a prípadne štruktúru skupiny;

i)

všetky služby iné než funkcia archívu obchodných údajov, ktoré žiadateľ plánuje poskytovať;

j)

všetky informácie o akomkoľvek prebiehajúcom súdnom, správnom, rozhodcovskom alebo inom sporovom konaní, na ktorom sa žiadateľ zúčastňuje, bez ohľadu na jeho druh, predovšetkým pokiaľ ide o daňové záležitosti alebo záležitosti týkajúce sa platobnej neschopnosti, a v ktorom môžu vzniknúť významné finančné alebo reputačné náklady, alebo o akomkoľvek ukončenom konaní, ktoré môže mať stále významný vplyv na náklady archívu obchodných údajov.

a)

uvedenie osoby zodpovednej za schválenie a zachovávanie politík a postupov;

b)

opis toho, ako sa zabezpečí súlad s politikami a postupmi a ako sa bude monitorovať, a uvedenie osoby zodpovednej za súlad v tejto súvislosti;

c)

opis opatrení, ktoré sa prijmú v prípade porušenia politík a postupov;

d)

uvedenie postupu, ktorým sa orgánu ESMA ohlási akékoľvek závažné porušenie politík alebo postupov, ktoré môže vyústiť do porušenia podmienok prvotnej registrácie.

a)

zoznam obsahujúci meno každej osoby alebo názov každého subjektu, ktoré priamo alebo nepriamo držia 5 % alebo viac kapitálu, alebo hlasovacích práv žiadateľa, alebo ktorých držba umožňuje vykonávať podstatný vplyv nad riadením žiadateľa;

b)

zoznam všetkých podnikov, v ktorých osoba uvedená v písmene a) drží 5 % alebo viac kapitálu, alebo hlasovacích práv, alebo nad ktorých riadením vykonáva podstatný vplyv.

a)

uvedie adresu sídla;

b)

uvedie, či je materský podnik povolený, alebo registrovaný, a či sa na neho vzťahuje dohľad, a ak tomu tak je, uvedie jeho prípadné referenčné číslo a názov zodpovedného orgánu dohľadu.

a)

politiky a postupy žiadateľov týkajúce sa vnútornej kontroly;

b)

monitorovanie a hodnotenie primeranosti a účinnosti systémov žiadateľa;

c)

kontrola a zabezpečenie systémov žiadateľa týkajúcich sa spracovania informácií;

d)

vnútorné orgány poverené vyhodnocovaním zistení.

a)

vysvetlenie, ako je jeho metodika vnútorného auditu vypracovaná a uplatňovaná, berúc do úvahy povahu, komplexnosť a riziká činností žiadateľa;

b)

plán práce na tri roky od dátumu žiadosti.

a)

opis úloh osôb zodpovedných za dodržiavanie predpisov a akýchkoľvek iných zamestnancov, ktorí sú zapojení do posudzovania dodržiavania predpisov, vrátane toho, ako sa zabezpečí nezávislosť funkcie dodržiavania súladu s predpismi od zvyšných činností;

b)

vnútorné politiky a postupy na zabezpečenie toho, aby žiadateľ vrátane svojich manažérov a zamestnancov dodržiaval všetky ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vrátane opisu úloh rady a vrcholového manažmentu;

c)

ak je k dispozícii, najaktuálnejšiu internú správu vypracovanú osobami zodpovednými za dodržiavanie predpisov alebo akýmikoľvek inými zamestnancami zapojenými do posudzovania dodržiavania predpisov u žiadateľa.

a)

kópiu životopisu s cieľom umožniť posúdenie primeraných skúseností a znalostí na náležitý výkon ich zodpovedností;

b)

podrobnosti o akýchkoľvek trestnoprávnych odsúdeniach v spojitosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb alebo v súvislosti s podvodom alebo spreneverou, najmä prostredníctvom úradného osvedčenia, ak je v príslušnom členskom štáte k dispozícii;

c)

vlastné vyhlásenie o dobrej povesti v súvislosti s poskytovaním finančných alebo dátových služieb, v ktorom každý člen vrcholového manažmentu a rady uvedie, či:

d)

vyhlásenie o akomkoľvek možnom konflikte záujmov, ktorý môžu členovia vrcholového manažmentu a členovia rady mať pri výkone svojich povinností, a o spôsobe, ako sa tieto konflikty riešia.

a)

kópiu politiky odmeňovania vrcholového manažmentu, členov rady a zamestnancov funkcie rizika a kontroly žiadateľa;

b)

opis opatrení, ktoré žiadateľ zaviedol na zmiernenie rizika nadmernej závislosti od jednotlivých zamestnancov.

a)

všeobecný zoznam zamestnancov s uvedením ich úloh a kvalifikácií podľa úlohy;

b)

konkrétny opis zamestnancov v oblasti informačných technológií, ktorí zabezpečujú služby archívu obchodných údajov, s uvedením úloh a kvalifikácií každého jednotlivca;

c)

opis úloh a kvalifikácií každého jednotlivca zodpovedného za vnútorný audit, vnútorné kontroly, dodržiavanie predpisov, posudzovanie rizík a vnútorné preskúmanie;

d)

identifikáciu pridelených zamestnancov a tých zamestnancov, ktorí pracujú v rámci dohody o externom zabezpečovaní činností;

e)

podrobnosti o odbornej príprave a školeniach relevantných pre činnosť archívu obchodných údajov vrátane všetkých skúšok alebo iného formálneho hodnotenia požadovaného pre zamestnancov, pokiaľ ide o výkon činností archívu obchodných údajov.

a)

úplný súbor finančných výkazov zostavených podľa medzinárodných štandardov prijatých v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (4) o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem;

b)

ak sú finančné výkazy žiadateľa predmetom štatutárneho auditu v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (5), finančné správy zahŕňajú správu o audite ročných a konsolidovaných finančných výkazov;

c)

ak žiadateľ podlieha auditu, meno a vnútroštátne registračné číslo externého audítora;

d)

finančný obchodný plán berúci do úvahy rôzne obchodné scenáre pre služby archívu obchodných údajov v priebehu minimálne trojročného referenčného obdobia.

a)

pro forma vyhlásenie preukazujúce náležité zdroje a očakávanú obchodnú situáciu šesť mesiacov po udelení registrácie;

b)

priebežnú finančnú správu, ak finančné výkazy za požadované obdobie nie sú ešte k dispozícii;

c)

výkaz o finančnom stave, ako je súvaha, výkaz ziskov a strát, zmeny vlastného imania a v peňažných tokoch a poznámky obsahujúce súhrn účtovných politík a ďalšie vysvetľujúce poznámky.

a)

uvedenie plánov do budúcnosti pre založenie dcérskych podnikov a ich umiestnenie;

b)

opis obchodných činností, ktoré žiadateľ plánuje vykonávať, s bližším určením činností všetkých dcérskych podnikov alebo pobočiek.

a)

politiky a postupy týkajúce sa identifikácie, riešenia a zverejňovania konfliktov záujmov a opis procesu používaného na zabezpečenie toho, že príslušné osoby sú informované o týchto politikách a postupoch;

b)

všetky ďalšie opatrenia a kontroly zavedené na zabezpečenie toho, aby boli splnené požiadavky uvedené v písmene a) týkajúce sa riešenia konfliktov záujmov.

a)

na nezákonné účely;

b)

na poskytnutie dôverných informácií;

c)

ktorých obchodné použitie nie je povolené.

a)

systémov a užívateľských zariadení vytvorených žiadateľom s cieľom poskytovať služby klientom vrátane kópie všetkých užívateľských manuálov a vnútorných postupov;

b)

investičných politík a politík obnovy týkajúcich sa zdrojov v oblasti informačných technológií žiadateľa;

c)

dohôd o externom zabezpečovaní činností, ktoré žiadateľ uzavrel, spolu s metódami používanými na monitorovanie úrovne služby externe zabezpečovaných funkcií a kópiou zmlúv, ktorými sa takéto dohody riadia.

a)

doplnkových služieb, ktoré žiadateľ alebo jeho materská skupina vykonáva, a opis všetkých zmlúv, ktoré môže archív obchodných údajov mať so spoločnosťami ponúkajúcimi služby obchodovania, služby po uzavretí obchodu alebo iné súvisiace služby, ako aj kópie takýchto zmlúv;

b)

postupov a politík, ktorými sa zabezpečí prevádzkové oddelenie služieb archívu obchodných údajov žiadateľa od ostatných obchodných línií, a to aj v prípade, keď samostatnú obchodnú líniu prevádzkuje archív obchodných údajov, spoločnosť patriaca do jeho holdingovej spoločnosti alebo ktorákoľvek iná spoločnosť, s ktorou má významnú zmluvu v súvislosti s procesom obchodovania alebo procesom po obchodovaní alebo obchodnou líniou.

a)

politiky a postupy týkajúce sa prístupu, na základe ktorých užívatelia pristupujú k údajom v archíve obchodných údajov, vrátane všetkých procesov, na základe ktorých môžu užívatelia potrebovať meniť a dopĺňať alebo upravovať zaregistrované zmluvy;

b)

kópiu podmienok stanovujúcich práva a povinnosti užívateľov;

c)

opis rôznych kategórií prístupu dostupných užívateľom, ak existuje viac ako jedna;

d)

politiky a postupy týkajúce sa prístupu, na základe ktorých môžu mať ostatní poskytovatelia služieb nediskriminačný prístup k informáciám uchovávaným archívom obchodných údajov, ak relevantné protistrany na to dali súhlas.

a)

dodržiavanie požiadaviek na ohlasovanie ohlasujúcou protistranou alebo predkladajúcim subjektom;

b)

správnosť ohlasovaných informácií;

c)

ak protistrany ohlasujú informácie rôznym archívom obchodných údajov, údaje sa môžu odsúhlasiť medzi archívmi obchodných údajov.

a)

žiadateľovej cenovej politiky vrátane všetkých existujúcich zliav a rabatov a podmienok využitia takýchto znížení ceny;

b)

žiadateľovej štruktúry poplatkov za poskytovanie akýchkoľvek doplnkových služieb vrátane odhadovaných nákladov na služby archívu obchodných údajov a doplnkové služby spolu s podrobnosťami o metódach účtovania oddelených nákladov, ktoré môžu žiadateľovi vzniknúť pri poskytovaní služieb archívu obchodných údajov a doplnkových služieb;

c)

žiadateľových metód používaných na sprístupnenie informácií klientom, najmä ohlasujúcim subjektom a potenciálnym klientom vrátane kópie štruktúry poplatkov, ak sú služby archívu obchodných údajov a doplnkové služby oddelené.

a)

podrobný opis dostupných zdrojov a postupov na identifikáciu a zmiernenie prevádzkového rizika a akýchkoľvek iných významných rizík, ktorým je žiadateľ vystavený, vrátane kópie všetkých príslušných manuálov a vnútorných postupov;

b)

opis čistých likvidných aktív financovaných vlastným kapitálom na pokrytie prípadných strát z bežnej činnosti s cieľom pokračovať v poskytovaní služieb ako nepretržite pokračujúci podnik, posúdenie dostatočnosti jeho finančných zdrojov na účely krytia prevádzkových nákladov na likvidáciu alebo reorganizáciu kritických operácií a služieb počas obdobia najmenej šiestich mesiacov;

c)

plán kontinuity podnikateľskej činnosti žiadateľa a uvedenie politiky pre aktualizáciu tohto plánu. Plán obsahuje najmä:

d)

opis opatrení na zabezpečenie činností archívu obchodných údajov žiadateľa v prípade výpadku a účasť užívateľov archívu obchodných údajov a iných tretích strán na týchto opatreniach.

a)

včasnej a správnej registrácie ohlasovaných informácií;

b)

toho, že údaje sa uchovávajú online aj offline;

c)

toho, že údaje sú náležite zálohované na účely kontinuity podnikateľských činností.

a)

s opisom zdrojov, metód a kanálov, ktoré archív obchodných údajov použije s cieľom uľahčiť prístup k údajom v ňom obsiahnutých pre verejnosť v súlade s článkom 81 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a frekvencie aktualizácií spolu s kópiou konkrétnych manuálov a vnútorných politík;

b)

s opisom zdrojov, metód a zariadení, ktoré archív obchodných údajov použije s cieľom uľahčiť prístup k svojim informáciám pre príslušné orgány v súlade s článkom 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, frekvencie aktualizácií a kontrol a overovaní, ktoré môže archív obchodných údajov zaviesť na filtrovanie prístupu, spolu s kópiou konkrétnych manuálov a vnútorných politík;

c)

s opisom zdrojov, metód a kanálov, ktoré archív obchodných údajov použije s cieľom uľahčiť prístup k svojim informáciám pre zmluvné protistrany v súlade s článkom 80 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a frekvencie aktualizácií spolu s kópiou konkrétnych manuálov a vnútorných politík.

23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/33

(1)

Je dôležité jasne identifikovať relevantné zmluvy a ich príslušné protistrany. Na základe funkčného prístupu by sa subjekty pristupujúce k údajom archívov obchodných údajov mali posudzovať podľa svojich právomocí a funkcií, ktoré vykonávajú.

(2)

Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) by mal mať prístup k všetkým údajom o jednotlivých transakciách vedeným archívmi obchodných údajov na účely dohľadu nad archívmi obchodných údajov, aby bol schopný žiadať o informácie, prijímať primerané opatrenia v oblasti dohľadu a takisto kontrolovať, či by sa registrácia archívu obchodných údajov mala ponechať alebo zrušiť.

(3)

Vzhľadom na svoje zodpovednosti v rámci nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3), a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by mal ESMA dostať prístup na základe rôznych mandátov. Prístup jednotlivých pracovníkov ESMA k údajom by mal byť v súlade s každým z uvedených konkrétnych mandátov.

(4)

Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), ESMA a príslušní členovia Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) vrátane niektorých národných centrálnych bánk a príslušných orgánov Únie pre cenné papiere a trhy majú mandát na sledovanie a zachovávanie finančnej stability v Únii, a mali by mať preto na účely svojich príslušných úloh v tejto súvislosti prístup k údajom o transakciách všetkých protistrán.

(5)

Orgány dohľadu a dozoru nad centrálnymi protistranami potrebujú mať prístup na umožnenie účinného výkonu svojich povinností vo vzťahu k takýmto subjektom, a mali by preto mať prístup ku všetkým informáciám potrebným pre tento mandát.

(6)

Prístup príslušných členov ESCB slúži na plnenie ich základných úloh, najmä funkcií emitujúcej centrálnej banky, ich mandátu v súvislosti s finančnou stabilitou a v niektorých prípadoch prudenciálneho dohľadu nad niektorými protistranami. Keďže určití členovia ESCB majú na základe vnútroštátnych právnych predpisov rôzne mandáty, mal by sa im udeliť prístup k údajom v súlade s rôznymi mandátmi uvedenými v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(7)

Hlavnou povinnosťou príslušných orgánov Únie pre cenné papiere a trhy je ochrana investorov v ich príslušných jurisdikciách a mal by sa im udeliť prístup k transakčným údajom o trhoch, účastníkoch, produktoch a podkladových aktívach, na ktoré sa vzťahujú ich mandáty v oblasti dohľadu a presadzovania predpisov.

(8)

Orgánom vymenovaným podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (4) by sa mal udeliť prístup k transakciám s akciovými derivátmi, ak sa podkladové aktívum buď prijme na obchodovanie na regulovanom trhu v ich jurisdikcii, má adresu sídla v ich jurisdikcii, alebo je ponúkajúcou stranou pre takúto spoločnosť a protiplnenie, ktoré ponúka, zahŕňa cenné papiere.

(9)

Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) by sa mal udeliť prístup na účely monitorovania veľkoobchodného trhu s energiou s cieľom odhaliť a zabrániť zneužívaniu trhu v spolupráci s vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a na účely monitorovania veľkoobchodných trhov s energiou na odhalenie a zabránenie zneužívaniu trhu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (REMIT) (5). ACER by preto mala mať prístup k všetkým údajom vedeným archívom obchodných údajov, pokiaľ ide o energetické deriváty.

(10)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa vzťahuje len na obchodné údaje a nie na údaje, pred uskutočnením obchodu, ako napríklad pokyny na obchodovanie podľa nariadenia (EÚ) č. 1227/2011. Archívy obchodných údajov by sa preto v tomto ohľade pre ACER nemali považovať za vhodný zdroj informácií.

(11)

V rámci funkčného postupu pre prístup k údajom vedeným archívmi obchodných údajov je prudenciálny dohľad dôležitým prvkom. Podobne môžu mať rôzne orgány mandát na prudenciálny dohľad. Prístup k údajom o transakciách príslušných subjektov by sa preto mal zabezpečiť všetkým orgánom uvedeným v článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(12)

Subjekty s prístupom k údajom archívov obchodných údajov podľa článku 81 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by mali zabezpečiť zachovávanie a presadzovanie politík s cieľom zabezpečiť, že k informáciám majú prístup len príslušné osoby na riadne vymedzený a právne podložený účel, pričom budú jasne uvádzať prípadné ďalšie osoby oprávnené pristupovať k takýmto údajom.

(13)

Prístup k údajom by sa mal zvažovať na troch úrovniach agregácie. Údaje o transakciách by mali zahŕňať podrobnosti o jednotlivých obchodoch; údaje o pozíciách by sa mali týkať údajov o agregovaných pozíciách podľa podkladového aktíva/produktu pre jednotlivé protistrany a agregované nominálne údaje by mali zodpovedať celkovým pozíciám podľa podkladového aktíva/produktu bez podrobností o protistrane. Prístup k údajom o transakciách by takisto zahŕňal prístup k údajom o jednotlivých pozíciách a k agregovaným údajom. Prístup k údajom o pozíciách by takisto zahŕňal prístup k agregovaným údajom, ale nie k údajom o jednotlivých transakciách. Naopak, prístup k agregovaným nominálnym údajom by mal byť menej podrobnou kategóriou a nemal by umožňovať prístup k údajom o pozíciách alebo údajom o jednotlivých transakciách.

(14)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(15)

Pred predložením návrhu regulačných technických noriem, z ktorých toto nariadenie vychádza, ESMA konzultoval príslušné orgány a členov Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA takisto uskutočnil otvorenú verejnú konzultáciu o týchto návrhoch regulačných technických noriem, vykonal analýzu potenciálnych súvisiacich nákladov a prínosov a vyžiadal si stanovisko skupiny zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov orgánu ESMA zriadenej v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,

a)

rozpis agregovaných otvorených pozícií podľa tried derivátov takto:

b)

rozpis agregovaných objemov transakcií podľa tried derivátov takto:

c)

rozpis agregovaných hodnôt podľa tried derivátov takto:

a)

je prijatá na obchodovanie na regulovanom trhu v rámci jeho jurisdikcie;

b)

má registrované sídlo, alebo ak nemá registrované sídlo, má ústredie v jeho jurisdikcii;

c)

je ponúkajúcou stranou pre subjekty stanovené v písmene a) alebo b) a protiplnenie, ktoré ponúka, zahŕňa cenné papiere.

a)

podkladových cenných papieroch;

b)

triedach derivátov;

c)

znamienku pozície;

d)

počte referenčných cenných papierov;

e)

protistranách derivátu.

a)

za všetky protistrany v ich príslušných jurisdikciách;

b)

za derivátové zmluvy, ak sa referenčný subjekt derivátovej zmluvy nachádza v ich príslušnej jurisdikcii alebo ak je referenčným záväzkom štátny dlhopis príslušnej jurisdikcie.

a)

rozsah sprístupnených údajov;

b)

odkaz na právne ustanovenia, na základe ktorých sa udeľuje prístup k takýmto údajom podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a tohto nariadenia.

23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/37

(1)

Nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa okrem iných záležitostí stanovujú prudenciálne požiadavky na centrálne protistrany, aby sa zabezpečilo, že sú bezpečné a zodpovedné a trvalo spĺňajú kapitálové požiadavky. Vzhľadom na to, že riziká vyplývajúce zo zúčtovacích činností sú do veľkej miery kryté osobitnými finančnými zdrojmi, takýmito kapitálovými požiadavkami by sa malo zabezpečiť, aby centrálna protistrana bola trvalo primerane kapitalizovaná voči kreditnému riziku, riziku protistrany, trhovému riziku, prevádzkovému riziku, právnemu a obchodnému riziku, ktoré ešte nie sú kryté týmito osobitnými finančnými zdrojmi, a aby bola v prípade potreby schopná vykonať riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojich operácií.

(2)

Osobitne by sa malo zohľadniť zaobchádzanie s kapitálom úverových inštitúcií a investičných spoločností, pokiaľ ide o technické normy, pretože centrálne protistrany sú pri výkone nekrytých činností vystavené rizikám, ktoré sú podobné rizikám, ktoré vznikajú úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam. Do úvahy by sa mali vziať aj príslušné časti zásad pre infraštruktúru finančného trhu, ktoré vydal Výbor pre platobné systémy a systémy zúčtovania a Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (ďalej len „zásady CPSS – IOSCO“). S cieľom zabezpečiť, aby boli centrálne protistrany schopné zorganizovať riadne ukončenie alebo reštrukturalizáciu svojich činností, mali by mať dostatočné finančné zdroje na zvládnutie prevádzkových nákladov počas náležitého obdobia. Centrálna protistrana by mala byť počas tohto obdobia schopná vytvoriť akýkoľvek druh opatrenia s cieľom reorganizovať svoje kritické operácie vrátane rekapitalizácie, výmeny manažmentu, revízie svojich obchodných stratégií, štruktúr nákladov alebo poplatkov, reštrukturalizácie služieb, ktoré poskytuje, likvidácie svojho zúčtovacieho portfólia alebo zlúčenia s inou centrálnou protistranou alebo prevedenia svojich zúčtovacích činností na inú centrálnu protistranu. Počas ukončenia alebo reštrukturalizácie je potrebné, aby centrálna protistrana pokračovala vo svojich operáciách. Zatiaľ čo niektoré náklady (napr. marketingové náklady) sa v tomto prípade môžu znížiť, iné náklady (napr. právne výdavky) sa môžu zvýšiť. Z toho dôvodu sa za primerané približné vyjadrenie skutočných výdavkov počas ukončenia alebo reštrukturalizácie operácií centrálnych protistrán považuje použitie hrubých ročných prevádzkových nákladov. S cieľom zohľadniť rôznorodosť účtovných postupov jednotlivých centrálnych protistrán by sa prevádzkové náklady mali posudzovať v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) prijatými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (3) alebo v súlade s obmedzeným počtom iných pravidiel, ktoré sa uplatňujú v tejto oblasti, ako sa uvádza v právnych predpisoch Únie.

(3)

Keďže základné imanie musí byť trvalo dostatočné na zabezpečenie riadneho ukončenia a primeranej ochrany proti príslušným rizikám, ako sa vyžaduje v článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, je potrebné vytvoriť nástroj včasného varovania, aby príslušné orgány mohli v dostatočnom predstihu získať znalosti o situácii, v akej sa základné imanie centrálnej protistrany približuje ku kapitálovej požiadavke, a to zavedením prahovej hodnoty na oznámenie stanovenej na 110 % kapitálovej požiadavky.

(4)

Bez ohľadu na ťažkosti pri vyčísľovaní expozície voči prevádzkovému riziku je relevantnou referenciou na účel stanovenia kapitálovej požiadavky pre centrálne protistrany smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (4). Pokiaľ ide o technické normy o kapitálových požiadavkách pre centrálne protistrany, v súlade so smernicou 2006/48/ES by vymedzenie prevádzkového rizika malo zahŕňať právne riziko.

(5)

Smernica 2006/48/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (5) predstavujú primeranú referenciu na účel stanovenia kapitálových požiadaviek na krytie kreditného rizika, rizika protistrany a trhového rizika, ktoré nie sú kryté osobitnými finančnými zdrojmi, pretože sú podobné požiadavkám uplatňovaným úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami.

(6)

Centrálna protistrana nemusí mať v držbe kapitál na trhové expozície a príspevky do fondu pre prípad zlyhania, ktoré vyplývajú z dohody o interoperabilite, ak sú splnené požiadavky článkov 52 a 53 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Ak však tieto požiadavky nie sú splnené, prepojenia medzi centrálnymi protistranami by ich mohli vystaviť dodatočnému riziku, ak kolaterál, ktorý predložili, nie je úplne chránený a odolný voči úpadku alebo ak sú ohrozené príspevky do fondu pre prípad zlyhania v prípade zlyhania zúčtovacieho člena prijímajúcej centrálnej protistrany. V takýchto prípadoch by sa preto mali na príspevky do fondu pre prípad zlyhania a na obchodné expozície s ostatnými centrálnymi protistranami uplatňovať kapitálové poplatky. S cieľom zabrániť účinkom nákazy by zaobchádzanie v súvislosti s príspevkami do fondu pre prípad zlyhania pre ostatné centrálne protistrany malo byť vo všeobecnosti konzervatívnejšie než zaobchádzanie s expozíciami úverových inštitúcií voči centrálnym protistranám. Vlastné zdroje centrálnej protistrany používané na prispievanie do fondu pre prípad zlyhania inej centrálnej protistrany by sa nemali zohľadňovať na účely článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, pretože sa neinvestujú v súlade s jej investičnou politikou. Zároveň by sa nemali duplicitne počítať na účely výpočtu rizikovo vážených expozícií vyplývajúcich z týchto príspevkov.

(7)

Obdobie nevyhnutné na riadne ukončenie činností prísne závisí od zúčtovacích služieb, ktoré poskytuje konkrétna centrálna protistrana, a od trhového prostredia, v ktorom pôsobí, a to najmä v prípade, keď jej služby môže prebrať iná centrálna protistrana. Počet mesiacov potrebných na ukončenie by preto mal byť založený na vlastnom odhade centrálnej protistrany, ktorý podlieha schváleniu príslušným orgánom. Aby sa zabezpečila prudenciálna úroveň kapitálových požiadaviek, treba zaviesť minimálnu lehotu šiestich mesiacov.

(8)

Obchodné riziko je riziko, ktoré centrálna protistrana znáša z dôvodu svojej efektívnosti a možných zmien všeobecných obchodných podmienok, ktoré pravdepodobne zhoršia jej finančnú pozíciu v dôsledku poklesu jej výnosov alebo zvýšenia jej výdavkov, ktorých dôsledkom je strata, ktorá sa musí zúčtovať z jej základného imania. Keďže úroveň obchodného rizika je vysoko závislá od individuálnej situácie jednotlivých centrálnych protistrán a môžu ju spôsobovať rôzne faktory, ako sú neefektívne postupy, nepriaznivé trhové prostredie, neefektívna reakcia na technologický pokrok alebo nedostatočné vykonávanie obchodných stratégií, kapitálová požiadavka by mala byť založená na vlastnom odhade centrálnej protistrany, ktorý podlieha schváleniu príslušným orgánom. Aby sa zabezpečila obozretná úroveň kapitálových požiadaviek, treba zaviesť minimálnu úroveň.

(9)

Európsky orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) pred predložením návrhu technických noriem, z ktorých vychádza toto nariadenie, úzko spolupracoval s Európskym systémom centrálnych bánk (ESCB) a konzultoval s Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy (ESMA). EBA takisto vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických noriem, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (6).

(10)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) predložil Európskej komisii,

a)

kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany na ukončenie alebo reštrukturalizáciu jej činností vypočítaných v súlade s článkom 2;

b)

kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany na prevádzkové a právne riziká vypočítaných v súlade s článkom 3;

c)

kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany na kreditné riziko, riziko protistrany a trhové riziko vypočítaných v súlade s článkom 4;

d)

kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany na obchodné riziko vypočítaných v súlade s článkom 5.

a)

dôvody, prečo je základné imanie centrálnej protistrany pod prahovou hodnotou na oznámenie a opis krátkodobej perspektívy finančnej situácie centrálnej protistrany;

b)

komplexný opis opatrení, ktoré plánuje centrálna protistrana prijať na zabezpečenie nepretržitého plnenia kapitálových požiadaviek.

23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/41

(1)

Ustanovenia v tomto nariadení navzájom úzko súvisia, pretože sa týkajú organizačných požiadaviek vrátane uchovávania záznamov a zabezpečenia kontinuity podnikateľskej činnosti a požiadaviek na obozretné podnikanie, a to aj v súvislosti s maržami, fondom pre prípad zlyhania, kontrolami rizika likvidity, postupnosťou pri zlyhaní, kolaterálom, investičnou politikou, skúmaním modelov, stresovým testovaním a spätným testovaním. Na účel zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom umožniť komplexný prehľad a kompaktný prístup k nim osobami, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je vhodné začleniť všetky regulačné technické normy vyžadované v hlave III a hlave IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012 do jedného nariadenia.

(2)

Vzhľadom na globálnu povahu finančných trhov by sa v tomto nariadení mali zohľadniť zásady pre infraštruktúry finančného trhu vydané Výborom pre platobné systémy a systémy zúčtovania a Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere („zásady CPSS – IOSCO“), ktoré slúžia ako globálny referenčný podklad pre regulačné požiadavky na centrálne protistrany.

(3)

Na zabezpečenie toho, aby boli centrálne protistrany bezpečné a zodpovedné za všetkých trhových podmienok, je dôležité, aby prijali postupy na obozretné riadenie rizík, ktoré sa riadne vzťahujú na všetky riziká, voči ktorým centrálne protistrany sú alebo by mohli byť vystavené. V tomto smere by normy riadenia rizík, ktoré skutočne uplatnia centrálne protistrany, mali byť prísnejšie ako normy stanovené v tomto nariadení, ak sa to na účely riadenia rizík považuje za primerané.

(4)

S cieľom jasne identifikovať určitý počet koncepcií vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ako aj s cieľom spresniť technické podmienky nevyhnutné na vypracovanie tejto technickej normy je potrebné vymedziť určitý počet podmienok.

(5)

Je dôležité zaistiť, aby uznané centrálne protistrany tretích krajín nenarúšali riadne fungovanie trhov Únie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné zaistiť, aby uznané centrálne protistrany nemali možnosť znižovať svoje požiadavky na riadenie rizík pod úroveň štandardov Únie, čo by zároveň mohlo viesť k regulačnej arbitráži. Informácie o uznaní centrálnej protistrany tretej krajiny, ktoré sa majú poskytnúť ESMA, by mali ESMA umožniť, aby posúdil, či daná centrálna protistrana v celom rozsahu spĺňa prudenciálne požiadavky platné v danej tretej krajine. Okrem toho by sa určením rovnocennosti Komisiou malo zabezpečiť, aby zákony a predpisy tretej krajiny boli rovnocenné s každým ustanovením podľa hlavy IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a tohto nariadenia.

(6)

Na zabezpečenie primeranej úrovne ochrany investorov môže Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) pri uznávaní centrálnych protistrán tretej krajiny okrem prísne nevyhnutných informácií vyžadovať doplňujúce informácie na posúdenie toho, či sú splnené podmienky stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012.

(7)

Príslušný orgán tretej krajiny je povinný priebežne posudzovať, či centrálna protistrana tretej krajiny plne dodržiava prudenciálne požiadavky tejto tretej krajiny. Cieľom informácií, ktoré má orgánu ESMA poskytnúť žiadajúca centrálna protistrana tretej krajiny, by nemalo byť zopakovanie posúdenia príslušného orgánu tretej krajiny, ale zabezpečenie toho, aby centrálna protistrana podliehala účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine, čím sa zaručí vysoká miera ochrany investorov.

(8)

S cieľom umožniť ESMA vykonanie úplného posúdenia by informácie poskytnuté žiadajúcou centrálnou protistranou tretej krajiny mali byť doplnené o informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie účinnosti priebežného dohľadu, právomocí presadzovania a krokov prijímaných príslušným orgánom danej tretej krajiny. Tieto informácie by sa mali poskytovať na základe dohody o spolupráci uzavretej v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. Touto dohodou o spolupráci by sa malo zaistiť, aby bol ESMA včas informovaný o akomkoľvek konaní v oblasti dohľadu alebo presadzovania voči centrálnej protistrane žiadajúcej o uznanie a o akejkoľvek zmene podmienok, za akých bolo príslušnej centrálnej protistrane udelené povolenie, a o akejkoľvek relevantnej aktualizácii informácií, ktoré pôvodne poskytla centrálna protistrana v rámci postupu uznávania.

(9)

Je potrebné ďalej spresniť požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré sa týkajú línií ohlasovania interných rizík s cieľom uplatniť rámec riadenia rizík, ktorý zahŕňa štruktúru, práva a povinnosti interného procesu riadenia rizík. V systéme riadenia by sa mali zohľadniť odlišné režimy práva obchodných spoločností v Únii, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany budú pôsobiť na základe riadneho právneho rámca.

(10)

V záujme zabezpečenia toho, aby centrálna protistrana vykonávala primerané postupy na dodržiavanie súladu s týmto nariadením, nariadením (EÚ) č. 648/2012 a vykonávacím nariadením (ES) č. 1249/2012 (3) by sa mala spresniť úloha a zodpovednosť funkcie dodržiavania súladu centrálnej protistrany.

(11)

Je potrebné zreteľne vymedziť zodpovednosť rady a vrcholového manažmentu, ako aj spresniť minimálne požiadavky na fungovanie rady, aby sa zabezpečilo, že organizačná štruktúra centrálnej protistrany jej umožní vykonávať jej služby a činnosti kontinuálne a riadne. Zároveň je nevyhnutné zriadiť jasné a priame hierarchické línie, aby sa zaistila zodpovednosť.

(12)

S cieľom zabezpečiť spoľahlivé a obozretné riadenie centrálnej protistrany je dôležité, aby jej politika odmeňovania odrádzala od nadmerného riskovania. V záujme toho, aby politika odmeňovania prinášala zamýšľané účinky, rada by ju mala primerane monitorovať a skúmať a mala by zriadiť osobitný výbor na riadne dohliadanie nad dodržiavaním politiky odmeňovania.

(13)

S cieľom zaistiť, aby centrálne protistrany fungovali s nevyhnutnou úrovňou ľudských zdrojov, aby plnili všetky svoje povinnosti, aby boli zodpovedné za vykonávanie svojich činností a aby príslušné orgány disponovali relevantnými kontaktnými miestami v rámci centrálnych protistrán, nad ktorými vykonávajú dohľad, centrálne protistrany by mali mať aspoň hlavného manažéra zodpovedného za riadenie rizík, hlavného manažéra pre súlad s predpismi a hlavného manažéra pre technológie.

(14)

Centrálne protistrany by mali primerane posudzovať a monitorovať rozsah, v ktorom u členov rady, ktorí sú členmi rád iných subjektov, dochádza ku konfliktu záujmov, bez ohľadu na to, či sú v rámci skupiny centrálnej protistrany, alebo mimo nej. Členom rady by sa nemalo brániť v členstve v iných radách, pokiaľ z tohto dôvodu nedochádza ku konfliktom záujmov.

(15)

V záujme účinnej funkcie auditu by centrálna protistrana mala vymedziť zodpovednosti a hierarchické línie svojich interných audítorov, aby sa zabezpečilo, že problematické otázky sa rade centrálnej protistrany a príslušným orgánom predložia včas. Pri zavádzaní a udržiavaní funkcie interného auditu by sa malo zreteľne vymedziť jeho poslanie, nezávislosť a objektívnosť, rozsah pôsobnosti a zodpovednosť, právomoci, zodpovednosť a normy fungovania.

(16)

Na účinné vykonávanie úloh by sa dotknutému príslušnému orgánu mal poskytnúť prístup ku všetkým potrebným informáciám, aby mohol určiť, či centrálna protistrana dodržiava podmienky týkajúce sa udelenia povolenia. Tieto informácie by centrálna protistrana mala sprístupniť bez zbytočného odkladu.

(17)

Záznamy uchovávané centrálnymi protistranami by mali uľahčovať dôkladné chápanie kreditnej expozície centrálnych protistrán voči zúčtovacím členom a umožniť monitorovanie implicitného systémového rizika. Mali by takisto umožniť príslušným orgánom, ESMA a príslušným členom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) aktívne rekonštruovať postup zúčtovania s cieľom posúdiť dodržiavanie regulačných požiadaviek vrátane požiadaviek na ohlasovanie. Po zaznamenaní sú údaje užitočné aj pre centrálne protistrany pri plnení regulačných požiadaviek a povinností voči zúčtovacím členom a v sporoch.

(18)

Údaje oznamované centrálnymi protistranami do archívu obchodných údajov by sa mali zaznamenávať tak, aby umožňovali príslušným orgánom overovať, či centrálne protistrany spĺňajú ohlasovaciu povinnosť stanovenú v nariadení (EÚ) č. 648/2012, a aby mali jednoduchý prístup k informáciám v prípade, že ich nemožno nájsť v archíve obchodných údajov.

(19)

Požiadavky na uchovávanie záznamov v súvislosti s obchodmi by mali využívať rovnaké koncepcie, ktoré sa používajú pri povinnosti ohlasovania stanovenej v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby sa zabezpečilo náležité oznamovanie centrálnymi protistranami.

(20)

Na zabezpečenie kontinuity podnikateľskej činnosti v čase výpadku by sa sekundárne miesto spracovania centrálnej protistrany malo nachádzať v dostatočnej vzdialenosti a na dostatočne geograficky odlišnom mieste od primárneho miesta, aby nepodliehalo rovnakej katastrofe, ktorá môže spôsobiť nedostupnosť primárneho miesta. Mali by sa vytvoriť scenáre na analyzovanie vplyvu krízových udalostí na kritické služby vrátane scenárov, v ktorých sa predvída nedostupnosť systémov spôsobená prírodnou katastrofou. Uvedené analýzy by sa mali pravidelne preskúmavať.

(21)

Centrálne protistrany sú systémovo relevantnými infraštruktúrami finančných trhov a mali by obnoviť kritické funkcie do dvoch hodín, pričom záložné systémy by v ideálnom prípade mali začať spracúvanie ihneď po incidente. Centrálne protistrany by takisto mali s vysokou mierou pravdepodobnosti zaistiť, že sa nestratia žiadne údaje.

(22)

Je dôležité, aby zlyhanie zúčtovacieho člena nespôsobilo významné straty ostatným účastníkom trhu. Centrálne protistrany sú preto povinné kryť pomocou marží zložených neplniacou stranou aspoň príslušný podiel možnej straty, ktorý by počas procesu uzatvárania pozície mohol vzniknúť centrálnej protistrane. V pravidlách by sa mala stanovovať minimálna percentuálna hodnota, ktorú by marže mali kryť pre rôzne triedy finančných nástrojov. Centrálne protistrany by ďalej mali dodržiavať zásady primeraného prispôsobovania úrovní svojich marží charakteristikám každého finančného nástroja alebo portfólia, ktoré zúčtovávajú.

(23)

Centrálne protistrany by nemali znižovať svoje marže na úroveň, ktorá ohrozuje ich bezpečnosť v dôsledku existencie vysoko konkurenčného prostredia. Z toho dôvodu by sa výpočty marží mali riadiť osobitnými požiadavkami v ich základných zložkách. V tomto zmysle by sa v maržiach mala zohľadniť celá škála trhových podmienok vrátane období stresu.

(24)

Mali by sa vytvoriť pravidlá na spresnenie primeranej percentuálnej hodnoty a časových horizontov obdobia likvidácie a výpočtu historickej volatility. S cieľom zabezpečiť, aby centrálne protistrany náležite riadili riziko, ktorému čelia, je však vhodné nespresniť prístup, ktorý by mala centrálna protistrana používať na výpočet požiadaviek na marže z týchto parametrov. Z tých istých dôvodov by sa centrálnym protistranám nemalo brániť v tom, aby sa spoliehali na rôzne spoľahlivé metodické prístupy k vývoju stanovovania marží pre portfólio, malo by sa im umožniť spoliehať sa na metódy založené na koreláciách medzi cenovým rizikom finančného nástroja alebo súboru finančných nástrojov, ktoré zúčtovávajú, ako aj na akékoľvek vhodné metódy založené na rovnocenných štatistických parametroch závislosti.

(25)

Na účel stanovenia časového obdobia, počas ktorého je centrálna protistrana vystavená trhovému riziku súvisiacemu s riadením pozície neplniacej strany, by centrálna protistrana mala zohľadniť príslušné charakteristiky zúčtovávaných finančných nástrojov alebo portfólia, ako napríklad ich úroveň likvidity a veľkosť pozície alebo jej koncentráciu. Centrálne protistrany by mali obozretne vyhodnocovať čas potrebný na úplné uzavretie pozície neplniacej strany od posledného výberu marží, veľkosť pozície a jej koncentráciu.

(26)

V snahe zabrániť spôsobeniu alebo zvýšeniu finančnej nestability by centrálne protistrany mali v maximálnom možnom rozsahu prijať maržové metodiky zamerané do budúcnosti, ktorými sa obmedzuje pravdepodobnosť procyklických zmien v maržových požiadavkách bez ohrozenia odolnosti centrálnej protistrany.

(27)

Vyšší interval spoľahlivosti je pre mimoburzové deriváty zvyčajne odôvodnený, pretože tieto produkty môžu trpieť menej spoľahlivým oceňovaním a krátkymi obdobiami historických údajov, na ktorých sa môžu zakladať odhady expozície. Centrálne protistrany môžu zúčtovávať mimoburzové deriváty, ktoré nie sú dotknuté týmito javmi a majú rovnaké rizikové charakteristiky ako kótované deriváty, a mali by byť schopné zúčtovávať tieto produkty konzistentne bez ohľadu na metódu vykonania.

(28)

Vhodné vymedzenie extrémnych, ale realistických trhových podmienok je základnou zložkou riadenia rizík centrálnej protistrany. Na účely udržiavania aktuálnosti rámca riadenia rizík centrálnej protistrany by sa extrémne, ale realistické trhové podmienky nemali považovať za statický pojem, ale za podmienky, ktoré sa časom vyvíjajú a v rámci trhov odlišujú. Jeden trhový scenár môže byť extrémny, ale realistický pre jednu centrálnu protistranu, ale nemusí mať veľký význam pre inú. Centrálna protistrana by mala vytvoriť spoľahlivý rámec vnútornej politiky na identifikovanie trhov, ktorým je vystavená, a použiť spoločný minimálny súbor noriem na vymedzenie extrémnych, ale realistických podmienok na každom identifikovanom trhu. Takisto by mala objektívne zvážiť možnosť simultánnych tlakov na niekoľkých trhoch.

(29)

Na zabezpečenie toho, že bude zavedený vhodný a spoľahlivý systém riadenia, by rámec využívaný centrálnou protistranou na identifikovanie extrémnych, ale realistických trhových podmienok mal byť prerokovaný výborom pre riziká a schválený radou. Mal by sa preskúmavať aspoň raz ročne a výsledky by mali byť prerokované výborom pre riziká a potom oznámené rade. Preskúmaním by sa malo zabezpečiť, aby sa zmeny v rozsahu a koncentrácii expozícií centrálnej protistrany, ako aj vývoj na trhoch, na ktorých pôsobí, premietli do vymedzenia extrémnych, ale realistických trhových podmienok. Toto preskúmanie by však nemalo nahrádzať priebežné posudzovanie primeranosti fondu pre prípad zlyhania v súvislosti s vyvíjajúcimi sa trhovými podmienkami centrálnou stranou.

(30)

Na účel zabezpečenia efektívneho riadenia ich rizika likvidity by centrálne protistrany mali byť povinné vytvoriť rámec riadenia rizika likvidity. Uvedený rámec by mal závisieť od povahy svojich povinností a týkať sa nástrojov, ktoré má centrálna protistrana k dispozícii na posudzovanie rizika likvidity, ktorému čelí, určenie tlakov na likviditu, ktoré sa pravdepodobne vyskytnú, a zabezpečenie primeranosti jej likvidných zdrojov.

(31)

V posudzovaní primeranosti svojich likvidných zdrojov by centrálna protistrana mala byť povinná zohľadniť veľkosť a likviditu zdrojov, ktoré má v držbe, ako aj možné riziko koncentrácie týchto aktív. Je dôležité, aby centrálne protistrany boli schopné identifikovať všetky hlavné druhy koncentrácií rizika likvidity vo svojich zdrojoch, aby boli zdroje likvidity centrálnej protistrany v prípade potreby ihneď k dispozícii. Centrálne protistrany by takisto mali zohľadniť ďalšie riziká vyplývajúce z mnohonásobných vzťahov, vzájomných závislostí a koncentrácií.

(32)

Keďže likvidita musí byť ihneď k dispozícii na transakcie toho istého dňa alebo dokonca na vnútrodenné transakcie, centrálna protistrana môže využiť peňažné prostriedky v centrálnej banke, emitujúcej centrálnej banke, peňažné prostriedky v komerčných bankách s dobrým úverovým ratingom, viazané úverové linky, viazané repo obchody, vysoko obchodovateľný kolaterál držaný v úschove a investície, ktoré sú ihneď k dispozícii a prevoditeľné na peňažné prostriedky s vopred dohodnutými a vysoko spoľahlivými dohodami o financovaní, a to aj za stresových trhových podmienok. Takéto peňažné prostriedky a kolaterál by sa mali počítať ako súčasť vopred dohodnutých likvidných finančných zdrojov len za určitých podmienok.

(33)

V snahe poskytnúť centrálnej protistrane potrebnú motiváciu, aby stanovila požiadavky na obozretné podnikanie a udržiavala túto sumu na primeranej úrovni a zároveň predchádzala regulačnej arbitráži, je dôležité vytvoriť spoločnú metodiku výpočtu a udržiavania špecifickej výšky účelových vlastných zdrojov, ktoré má centrálna protistrana udržiavať na použitie v postupnosti pri zlyhaní. Je nevyhnutné udržiavať uvedené zdroje kryjúce straty zo zlyhania oddelene a s odlišnou funkciou od minimálnych kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany, ktoré kryjú rozličné riziká, ktorým môže byť centrálna protistrana vystavená.

(34)

Je dôležité, aby centrálne protistrany uplatňovali konzistentnú metodiku na výpočet vlastných zdrojov, ktoré sa majú použiť v postupnosti pri zlyhaní, s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky medzi centrálnymi protistranami. Ak sa centrálnym protistranám udelí možnosť rozhodovať o uplatňovaní metodiky, ktorá nie je dostatočne zreteľná, môže to viesť k zásadne odlišným výsledkom medzi centrálnymi protistranami, čím sa stimuluje k regulačnej arbitráži. Je preto nevyhnutné, aby metodika v tejto veci centrálnym protistranám neposkytovala možnosť rozhodovania. Na tento účel by bolo vhodné mať jednoduchú percentuálnu hodnotu založenú na jasne identifikovateľnej miere a jasnú metodiku na zabezpečenie toho, že sa v postupnosti pri zlyhaní použije konzistentný výpočet vlastných zdrojov centrálnych protistrán.

(35)

Mal by sa stanoviť minimálny súbor kritérií, aby sa zabezpečilo, že prijateľný kolaterál bude vysoko likvidný a bude možné ho rýchlo zameniť za peňažné prostriedky s minimálnym vplyvom na cenu. Uvedené kritériá by sa mali týkať emitenta kolaterálu, rozsahu, v ktorom ho možno likvidovať na trhu a toho, či jeho hodnota koreluje s úverovou bonitou člena poskytujúceho kolaterál, aby sa zaistilo možné riziko nesprávnej voľby. Centrálna protistrana by mala mať možnosť uplatniť ďalšie kritériá, ak sú potrebné na dosiahnutie želanej úrovne odolnosti.

(36)

Centrálne protistrany by mali prijímať len vysoko likvidný kolaterál s minimálnym kreditným a trhovým rizikom. Aby sa zaistilo, že kolaterál v držbe centrálnych protistrán zostane nepretržite vysoko likvidný, je nevyhnutné, aby centrálna protistrana vypracovala transparentné a predvídateľné politiky a postupy na posudzovanie a priebežné monitorovanie likvidity aktív prijatých za kolaterál a aby uplatňovala náležité metodiky oceňovania. Na tieto účely by centrálna protistrana mala implementovať aj obmedzenia koncentrácie zamerané na to, aby bol kolaterál neustále dostatočne diverzifikovaný, aby sa zaistilo, že sa bude dať urýchlene likvidovať bez toho, aby jeho hodnotu významným spôsobom ovplyvnilo trhové riziko. Pri určovaní svojich politík o oprávnenom kolaterále a obmedzeniach koncentrácie by centrálne protistrany mali zohľadniť globálnu dostupnosť takéhoto kolaterálu vzhľadom na potenciálne makroekonomické vplyvy svojich politík.

(37)

V snahe zabrániť riziku nesprávnej voľby by sa všeobecne nemalo zúčtovacím členom povoliť, aby ako kolaterál používali vlastné cenné papiere alebo cenné papiere vydané subjektom z ich vlastnej skupiny. Centrálna protistrana by však mala byť schopná umožniť zúčtovacím členom poskytovať kryté dlhopisy, ktoré sú chránené pred platobnou neschopnosťou emitenta. Podkladový kolaterál by však aj tak mal byť primerane oddelený od emitenta a spĺňať minimálne kritériá prijateľnosti kolaterálu. Zúčtovací člen by nemal emitovať finančné nástroje, ktorých prvotným účelom bude, že ich použije iný zúčtovací člen ako kolaterál.

(38)

Na zaistenie bezpečnosti centrálnych protistrán by centrálna protistrana mala prijať za kolaterál záruku komerčnej banky až po dôkladnom posúdení emitenta a právneho, zmluvného a prevádzkového rámca záruky. Nezaisteným expozíciám centrálnych protistrán voči komerčným bankám by sa malo predchádzať. Záruky komerčných bánk sa preto môžu prijímať len za prísnych podmienok. Tieto podmienky sú vo všeobecnosti splnené na trhoch charakterizovaných vysokou koncentráciou komerčných bánk ochotných poskytnúť úver nefinančným zúčtovacím členom. Z toho dôvodu by mala byť v týchto prípadoch povolená vyššia medza koncentrácie.

(39)

Na účely obmedzenia trhového rizika by centrálna protistrana mala byť povinná oceňovať svoj kolaterál najmenej každý deň. Mala by uplatňovať obozretné zníženia hodnoty (haircuts), v ktorých sa odzrkadľuje možné zníženie hodnoty kolaterálu počas intervalu medzi najnovším precenením a časom, v ktorý možno kolaterál odôvodnene považovať za zlikvidovaný za stresových trhových podmienok. V úrovni kolaterálu by sa mali zohľadňovať aj možné expozície voči riziku nesprávnej voľby.

(40)

Vykonávanie znížení hodnoty (haircuts) by malo centrálnej protistrane umožniť, aby predchádzala veľkým a neočakávaným úpravám výšky požadovaného kolaterálu, čím sa v možnom rozsahu zabráni procyklickým vplyvom.

(41)

Centrálna protistrana by nemala sústreďovať kolaterál na obmedzený počet emitentov alebo na obmedzený počet aktív, aby sa zabránilo potenciálnym významným nepriaznivým vplyvom na cenu v prípade likvidácie kolaterálu v krátkej časovej lehote. Koncentrované kolaterálové pozície by sa z tohto dôvodu nemali považovať za vysoko likvidné.

(42)

Riziko likvidity, kreditné a trhové riziko by sa mali zohľadňovať na úrovni portfólia, ako aj na úrovni jednotlivého finančného nástroja. Koncentrované portfólio môže mať významný nepriaznivý vplyv na likviditu kolaterálu alebo finančných nástrojov, do ktorých môže centrálna protistrana investovať svoje finančné zdroje, pretože nie je pravdepodobné, aby sa zrealizoval predaj veľkých pozícií za stresových trhových podmienok bez zníženia trhovej ceny. Z toho istého dôvodu by sa kolaterál v držbe centrálnej protistrany mal priebežne monitorovať a oceňovať, aby sa zabezpečilo, že zostane likvidný.

(43)

Derivátové trhy s energiou vykazujú osobitne silné vzájomné prepojenie so spotovými komoditnými trhmi a na týchto derivátových trhoch je vysoký podiel nefinančných zúčtovacích členov. Na týchto trhoch významný počet účastníkov trhu predstavuje zároveň výrobcov podkladovej komodity. Prístup k dostatočnému kolaterálu na zabezpečenie záruk komerčných bánk v celom rozsahu by si mohol od uvedených nefinančných zúčtovacích členov vyžadovať podstatné zbavenie sa svojich súčasných pozícií alebo by im mohol zabrániť v pokračovaní v zúčtovávaní svojich pozícií ako priameho zúčtovacieho člena centrálnej protistrany. Tento proces by mohol vyvolať narušenia na trhoch s energiou, pokiaľ ide o likviditu a rozmanitosť účastníkov trhu. Jeho uplatňovanie by sa preto malo odložiť podľa dobre etablovaného časového harmonogramu.

(44)

S cieľom zaistiť konzistentné uplatňovanie rámca stanoveného v nariadení (EÚ) č. 648/2012 by všetky odvetvia mali čeliť podobným požiadavkám v konečnej forme pravidiel, ktoré sa na ne uplatňujú. Energetické spoločnosti v súčasnosti pôsobia v dobre etablovanom rámci, ktorého prispôsobenia novým podmienkam stanoveným s cieľom predchádzať škodlivým vplyvom na reálne hospodárstvo si budú vyžadovať čas. Z toho dôvodu sa považuje za vhodné stanoviť dátum uplatňovania pre tento typ trhov, ktorý umožní primeraný prechod od súčasnej trhovej praxe bez neprimeraného vplyvu na trhovú štruktúru a likviditu.

(45)

V investičnej politike centrálnej protistrany by mali mať najvyššiu prioritu zásady zachovania kapitálu a maximalizácie likvidity. Investičnou politikou by sa takisto malo zabezpečiť, aby nevznikali konflikty záujmov s obchodnými záujmami centrálnej protistrany.

(46)

V kritériách, ktoré by mali spĺňať finančné nástroje, aby sa považovali za oprávnené investície pre centrálnu protistranu, by sa mala zohľadňovať zásada 16 zásad CPSS – IOSCO s cieľom zabezpečiť medzinárodnú konzistentnosť. Centrálna protistrana by najmä mala byť povinná uplatňovať reštriktívne normy týkajúce sa emitenta finančného nástroja, prevoditeľnosti finančného nástroja a kreditného rizika, rizika trhu, volatility a devízového kurzu finančného nástroja. Centrálna protistrana by mala zabezpečiť, aby neohrozila opatrenia prijaté na obmedzenie rizikovej expozície svojich investícií držbou nadmerných expozícií voči akémukoľvek jednotlivému finančnému nástroju, typu finančného nástroja, jednotlivému emitentovi, typu emitenta alebo jednotlivému depozitárovi.

(47)

Používanie derivátov vystavuje centrálnu protistranu ďalším kreditným a trhovým rizikám, a je preto nevyhnutné vymedziť reštriktívny súbor okolností, za ktorých môže centrálna protistrana investovať svoje finančné zdroje do derivátov. Vzhľadom na to, že cieľom centrálnej protistrany by mala byť vyrovnaná pozícia, pokiaľ ide o trhové riziko, jediné riziká, ktoré by pre centrálnu protistranu bolo potrebné zabezpečiť, sú riziká týkajúce sa kolaterálu, ktorý príjme, alebo riziká vyplývajúce zo zlyhania zúčtovacieho člena. Riziká týkajúce sa kolaterálu, ktorý centrálna protistrana prijme, môžu byť dostatočne riadené zníženiami hodnoty (haircuts) a nepovažuje sa za potrebné, aby centrálna protistrana v tomto prípade používala deriváty. Centrálna protistrana by mala používať deriváty len na riadenie rizika likvidity vyplývajúceho z expozícií voči rôznym menám a na účely zabezpečenia portfólia neplniaceho zúčtovacieho člena a len v prípade, keď sa v postupoch riadenia centrálnej protistrany pre prípad zlyhania plánuje takéto použitie.

(48)

Na zaistenie bezpečnosti centrálnych protistrán by sa im malo umožniť držať peňažné prostriedky v nezaistených vkladoch len v minimálnych podieloch. Pri zabezpečovaní svojich peňažných prostriedkov by centrálne protistrany mali vždy zaistiť, aby boli vždy primerane chránené proti riziku likvidity.

(49)

Je potrebné stanoviť prísne požiadavky na stresové testovanie a spätné testovanie, aby sa zaistilo, že modely centrálnej protistrany, ich metodiky a rámec riadenia rizika likvidity správne fungujú so zohľadnením všetkých rizík, voči ktorým je centrálna protistrana vystavená tak, aby mala centrálna protistrana vždy primerané zdroje na krytie uvedených rizík.

(50)

Na účel zaistenia konzistentného uplatňovania požiadaviek na centrálne protistrany je potrebné stanoviť podrobné ustanovenia, pokiaľ ide o typy testov, ktoré sa majú vykonať, vrátane stresového aj spätného testovania. V snahe zabezpečiť širokú škálu zabezpečovacích a derivátových zmlúv, ktoré môžu byť zúčtované v budúcnosti, odzrkadliť rozdiely v podnikateľských prístupoch a prístupoch riadenia rizík centrálnej protistrany, umožniť riešenie budúceho vývoja a nových rizík a umožniť dostatočnú flexibilitu je potrebný prístup založený na kritériách.

(51)

Pri potvrdzovaní modelov centrálnej protistrany, ich metodík a rámca riadenia rizika likvidity je potrebné používať primeranú nezávislú stranu, aby sa zistili a vykonali akékoľvek potrebné nápravné opatrenia pred zavedením a zabránilo sa akýmkoľvek závažným konfliktom záujmov. Nezávislá strana by mala byť dostatočne oddelená od časti podnikania centrálnej protistrany, ktorá vypracúva, zavádza a bude prevádzkovať model alebo politiky, ktoré sa skúmajú, a nemala by byť v závažnom konflikte záujmov. Tieto podmienky by mohla spĺňať buď interná strana, ktorá má samostatné hierarchické línie, alebo externá strana.

(52)

Na krytie rôznych scenárov a cieľov sú určené rôzne aspekty finančných zdrojov centrálnej protistrany, najmä krytie marže, fondy pre prípad zlyhania a ďalšie finančné zdroje. Je preto nevyhnutné stanoviť osobitné požiadavky, ktoré budú odzrkadľovať tieto ciele a zabezpečia konzistentné uplatňovanie centrálnymi protistranami. Pri posudzovaní potrebného krytia by centrálna protistrana nemala vzájomne započítavať žiadne expozície medzi neplniacimi zúčtovacími členmi, aby zabránila znižovaniu možných vplyvov, ktoré by tieto expozície mohli mať.

(53)

Rôzne typy finančných nástrojov, ktoré môže centrálna protistrana zúčtovávať, sú vystavené celej škále osobitných rizík. Centrálna protistrana by preto mala byť povinná zvážiť všetky riziká relevantné pre trhy, pre ktoré poskytuje zúčtovacie služby, vo svojich modeloch, ich metodikách a rámci riadenia rizika likvidity, aby sa zabezpečilo, že primerane určí svoju možnú budúcu expozíciu. V snahe správne zohľadniť tieto riziká by požiadavky na stresové testovanie mali zahŕňať riziká špecifické pre nástroje, ktoré sú relevantné pre rôzne typy finančných nástrojov.

(54)

V záujme toho, aby centrálna protistrana zabezpečila, že jej model výpočtu počiatočných marží primerane zohľadňuje jej možné expozície, by okrem každodenného spätného testovania svojho krytia marže, ktoré je zamerané na primeranosť marže, ktorá sa požaduje, mala vykonávať aj spätné testovanie kľúčových parametrov a predpokladov modelu. Je to nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby sa v modeloch centrálnych protistrán presne počítala počiatočná marža.

(55)

Význam prísnej analýzy citlivosti maržových požiadaviek sa môže zvýšiť, keď sú trhy nelikvidné alebo volatilné, a táto analýza by sa mala používať na určenie vplyvu premenlivých dôležitých parametrov modelov. Analýza citlivosti je účinným nástrojom na zistenie skrytých nedostatkov, ktoré nie je možné odhaliť spätným testovaním.

(56)

Nevykonávanie pravidelných stresových a spätných testov môže viesť k tomu, že finančné a likvidné zdroje centrálnej protistrany budú neprimerané na krytie skutočných rizík, ktorým je vystavená. Primeranými testami sa takisto umožní, aby modely centrálnej protistrany, ich metodiky a rámec riadenia rizika likvidity rýchlo riešili meniace sa trhy a nové riziká. Centrálna protistrana by preto mala výsledky testov urýchlene použiť na preskúmanie svojich modelov, metodík a rámca riadenia rizika likvidity.

(57)

Modelovanie extrémnych trhových podmienok môže pomôcť centrálnej protistrane určiť obmedzenia jej súčasných modelov, rámec riadenia rizika likvidity a finančné a likvidné zdroje. Vyžaduje si to však, aby centrálna protistrana uplatňovala úsudok pri modelovaní rôznych trhov a produktov. Reverzné stresové testovanie by sa malo považovať za užitočný, nie však hlavný, nástroj riadenia na určenie primeranej úrovne finančných zdrojov.

(58)

Zapojenie zúčtovacích členov, klientov a iných príslušných zainteresovaných strán do testovania postupov riadenia centrálnej protistrany pre prípad zlyhania prostredníctvom simulačných cvičení je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby chápali a mali prevádzkovú schopnosť úspešne sa zúčastňovať na situácii riadenia zlyhania. Simulačné cvičenia by mali kopírovať scenár zlyhania, aby sa názorne prejavili úlohy a zodpovednosť zúčtovacích členov, klientov a iných príslušných zainteresovaných strán. Okrem toho je dôležité, aby centrálna protistrana mala primerané mechanizmy, ktoré jej umožňujú uistiť sa, či je potrebné nápravné opatrenie, a identifikovať prípadnú nedostatočnú zreteľnosť pravidiel a postupov alebo možnosť uváženia, ktorá z nich vyplýva. Testovanie postupov riadenia zlyhania centrálnou protistranou je osobitne dôležité v prípade, že sa v procese uzatvorenia pozícií spolieha na pomoc zúčtovacích členov alebo tretích strán, ktoré si splnili záväzky, a v prípade, že postupy pri zlyhaní neboli nikdy testované skutočným zlyhaním.

(59)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) predložil Komisii.

(60)

Pred predložením návrhu technických noriem, z ktorých vychádza toto nariadenie, EMSA v príslušných prípadoch konzultoval s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA), Európskym výborom pre systémové riziká a členmi ESCB. V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (4), ESMA vykonal otvorené verejné konzultácie k tomuto návrhu regulačných technických noriem, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,

1.

„bázické riziko“ je riziko vyplývajúce z nie úplne korelovaných pohybov medzi dvoma alebo viacerými aktívami alebo zmluvami zúčtovávanými centrálnou protistranou;

2.

„interval spoľahlivosti“ je percentuálna hodnota pohybov expozícií pre každý finančný nástroj zúčtovávaný s odkazom na osobitné spätné referenčné (lookback) obdobie, ktoré je centrálna protistrana povinná kryť počas určitého obdobia likvidácie;

3.

„dispozičná prémia“ je úžitok z priameho vlastníctva fyzickej komodity a ovplyvňujú ju tak trhové podmienky, ako aj faktory, ako napríklad náklady na fyzické skladovanie;

4.

„marže“ sú marže uvedené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré môžu zahŕňať počiatočné marže a variačné marže;

5.

„počiatočná marža“ je marža inkasovaná centrálnou protistranou na krytie možnej budúcej expozície voči zúčtovacím členom poskytujúcim maržu a, podľa potreby, interoperabilným centrálnym protistranám v intervale od posledného výberu marže do uzatvorenia pozícií po zlyhaní zúčtovacieho člena alebo po zlyhaní interoperabilnej centrálnej protistrany;

6.

„variačná marža“ sú inkasované alebo vyplatené marže, v ktorých sa premietajú súčasné expozície spôsobené skutočnými zmenami trhovej ceny;

7.

„riziko náhleho zlyhania“ je riziko, že protistrana alebo emitent náhle zlyhá predtým, ako má trh čas zohľadniť jeho zvýšené riziko zlyhania;

8.

„obdobie likvidácie“ je časové obdobie používané na výpočet marží, ktoré centrálna protistrana odhaduje ako potrebné na riadenie svojej expozície voči neplniacemu členovi a počas ktorého je centrálna protistrana vystavená trhovému riziku súvisiacemu s riadením pozícií neplniacich členov;

9.

„spätné referenčné obdobie“ je časový horizont na výpočet historickej volatility;

10.

„výnimka v testovaní“ je výsledok testu, ktorým sa preukáže, že model alebo rámec riadenia rizika likvidity centrálnej protistrany nedosiahol plánovanú úroveň krytia;

11.

„riziko nesprávnej voľby“ je riziko vyplývajúce z expozície voči protistrane alebo emitentovi, keď kolaterál poskytnutý touto protistranou alebo emitovaný týmto emitentom vysoko koreluje s jej kreditným rizikom.

a)

úplný názov právneho subjektu;

b)

totožnosť akcionárov alebo členov s kvalifikovanou účasťou;

c)

zoznam členských štátoch, v ktorých plánuje poskytovať služby;

d)

triedy zúčtovávaných finančných nástrojov;

e)

podrobnosti, ktoré sa majú uviesť na webovej stránke ESMA v súlade s článkom 88 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

f)

podrobnosti o jej finančných zdrojoch, forme a metódach, ktorými sa udržiavajú, a o opatreniach na ich zabezpečenie vrátane postupov riadenia zlyhania;

g)

údaje o maržovej metodike a na výpočet fondu pre prípad zlyhania;

h)

zoznam oprávnených kolaterálov;

i)

členenie hodnôt, v prípade potreby vo výhľadovej forme, zúčtovávaných žiadajúcou centrálnou protistranou podľa každej zúčtovávanej meny Únie;

j)

výsledky stresových testov a spätných testov vykonaných počas roka predchádzajúceho dátumu žiadosti;

k)

jej pravidlá a interné postupy s dôkazmi o úplnom dodržiavaní požiadaviek platných v danej tretej krajine;

l)

údaje o akýchkoľvek opatreniach týkajúcich sa externého zabezpečovania činností;

m)

údaje o podmienkach oddelenia a o príslušnej právnej správnosti a vykonateľnosti;

n)

údaje o požiadavkách centrálnej protistrany na prístup a o podmienkach pozastavenia a ukončenia členstva;

o)

údaje o akejkoľvek dohode o interoperabilite vrátane informácií poskytovaných príslušnému orgánu tretej krajiny na účel posúdenia dohody.

a)

zloženie, úlohu a zodpovednosť rady a akýchkoľvek výborov rady;

b)

úlohy a zodpovednosť manažmentu;

c)

štruktúru vrcholového manažmentu;

d)

hierarchické línie medzi vrcholovým manažmentom a radou;

e)

postupy menovania členov rady a vrcholového manažmentu;

f)

návrh funkcií riadenia rizík, dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly;

g)

postupy na zabezpečenie zodpovednosti voči zainteresovaným stranám.

a)

monitoruje a pravidelne posudzuje primeranosť a účinnosť opatrení zavedených v súlade s článkom 5 ods. 4 a opatrení prijatých na riešenie akýchkoľvek nedostatkov v plnení si povinností centrálnou protistranou;

b)

spravuje politiky a postupy dodržiavania súladu s predpismi stanovené vrcholovým manažmentom a radou;

c)

poskytuje poradenstvo a pomoc osobám zodpovedným za vykonávanie služieb a činností centrálnej protistrany na účel plnenia povinností centrálnej protistrany podľa tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1249/2012 a ostatných regulačných požiadaviek, ak sa uplatňujú;

d)

pravidelne podáva rade správy o dodržiavaní súladu centrálnej protistrany a jej zamestnancov s týmto nariadením, nariadením (EÚ) č. 648/2012 a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1249/2012;

e)

stanovuje postupy na účinnú nápravu prípadov nedodržania súladu;

f)

zabezpečuje, aby príslušné osoby pôsobiace vo funkcii dodržiavania súladu s predpismi nepôsobili v službách alebo činnostiach, ktoré monitorujú, a aby sa akékoľvek konflikty záujmov týchto osôb riadne identifikovali a odstránili.

a)

stanovenie jasných cieľov a stratégií pre centrálnu protistranu;

b)

účinné monitorovanie vrcholového manažmentu;

c)

stanovenie primeraných politík odmeňovania,

d)

stanovenie a dohľad nad funkciou riadenia rizík;

e)

dohľad nad funkciou dodržiavania súladu s predpismi a funkciou vnútornej kontroly;

f)

dohľad nad opatreniami týkajúcimi sa externého zabezpečovania činností;

g)

dohľad nad dodržiavaním súladu so všetkými ustanoveniami tohto nariadenia, nariadenia (EÚ) č. 648/2012, vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1249/2012 a všetkými ostatnými regulačnými požiadavkami a požiadavkami dohľadu;

h)

zabezpečenie zodpovednosti voči akcionárom alebo vlastníkom a zamestnancom, zúčtovacím členom a ich zákazníkom a ostatným príslušným zainteresovaným stranám.

a)

zabezpečenie súladu činností centrálnej protistrany s cieľmi a stratégiou centrálnej protistrany, ktoré určila rada;

b)

návrh a stanovenie postupov dodržiavania súladu s predpismi a vnútornej kontroly, ktorými sa presadzujú ciele centrálnej protistrany;

c)

podrobovanie postupov vnútornej kontroly pravidelnému preskúmaniu a testovaniu;

d)

zabezpečenie, aby sa na riadenie rizík a dodržiavanie súladu s predpismi vyčlenili dostatočné zdroje;

e)

byť aktívne zapojený do procesu kontroly rizík;

f)

zabezpečenie, aby riziká, ktorým je vystavená centrálna protistrana z dôvodu jej zúčtovania a činností súvisiacich so zúčtovaním, boli riadne riešené.

a)

kontroly prístupu do systému;

b)

primerané ochranné opatrenia proti vniknutiam a zneužitiu údajov;

c)

osobitné zariadenia na zachovanie autentickosti a integrity údajov vrátane kryptografických techník;

d)

spoľahlivé siete a postupy na presný a rýchly prenos údajov bez závažných výpadkov;

e)

audit traily.

a)

informácie o systéme riadenia vrátane:

b)

informácie o jej pravidlách vrátane:

c)

informácie týkajúce sa oprávneného kolaterálu a príslušných znížení hodnoty (haircuts);

d)

zoznam všetkých súčasných zúčtovacích členov vrátane kritérií na povolenie, pozastavenie a ukončenie zúčtovacieho členstva.

a)

zaviesť, vykonávať a udržiavať plán auditu na preskúmanie a hodnotenie primeranosti a účinnosti systémov, mechanizmov vnútornej kontroly a systému riadenia centrálnej protistrany;

b)

vydávať odporúčania na základe výsledku práce vykonanej podľa písmena a);

c)

overovať dodržiavanie súladu s uvedenými odporúčaniami;

d)

podávať rade správy o veciach týkajúcich sa vnútorného auditu.

a)

každú kľúčovú fázu spracovania centrálnou protistranou možno rekonštruovať;

b)

možno zaznamenať, vystopovať a obnoviť pôvodný obsah záznamu pred vykonaním akýchkoľvek opráv alebo iných zmien či doplnení;

c)

sú zavedené opatrenia, aby sa zabránilo nepovolenému pozmeňovaniu záznamov;

d)

prostredníctvom vhodných opatrení je zaistená bezpečnosť a dôvernosť zaznamenávaných údajov;

e)

v systéme na uchovávanie záznamov je začlenený mechanizmus na identifikáciu a nápravu chýb;

f)

v systéme na uchovávanie záznamov je zaistené včasné obnovenie záznamov pre prípad zlyhania systému.

a)

cena, sadzba alebo rozpätie a množstvo;

b)

zúčtovacia kapacita, ktorou sa identifikuje, či transakcia bola z pohľadu zaznamenávania centrálnej protistrany kúpou alebo predajom;

c)

identifikácia nástroja;

d)

identifikácia zúčtovacieho člena;

e)

identifikácia miesta, na ktorom sa uzavrela zmluva;

f)

dátum a čas interpozície centrálnej protistrany;

g)

dátum a čas ukončenia zmluvy;

h)

podmienky a spôsob vyrovnania;

i)

dátum a čas vyrovnania alebo odkúpenia transakcie a v rozsahu, v akom sa uplatňujú, tieto informácie:

a)

identifikácia zúčtovacieho člena, klienta, ak je centrálnej protistrane známy, a akejkoľvek interoperabilnej centrálnej protistrany, ktorá drží túto pozíciu, ak je to vhodné;

b)

znamienko pozície;

c)

denný výpočet hodnoty pozície so záznamami o cenách, ktorými sú zmluvy ocenené, a o akýchkoľvek iných príslušných informáciách.

a)

organizačné schémy rady a príslušných výborov, zúčtovacieho útvaru, útvaru riadenia rizík a všetkých ostatných príslušných útvarov alebo divízií;

b)

totožnosti akcionárov alebo členov, priamych aj nepriamych, fyzických alebo právnických osôb, ktoré majú kvalifikované podiely, a výšku uvedených podielov;

c)

dokumenty potvrdzujúce politiky, postupy a procesy vyžadované podľa kapitoly III a článku 29;

d)

zápisnice zo zasadnutí rady, a ak je to vhodné, zo zasadnutí podvýborov rady a výborov vrcholového manažmentu;

e)

zápisnice zo zasadnutí výboru pre riziká;

f)

zápisnice konzultačných skupín so zúčtovacími členmi a klientmi, ak existujú;

g)

správy o vnútornom a externom audite, správy o riadení rizík, správy o dodržiavaní súladu s predpismi a správy od konzultantských spoločností vrátane odpovedí manažmentu;

h)

politiku kontinuity podnikateľskej činnosti a plán obnovy po havárii vyžadovaný v článku 17;

i)

plán likvidity a denné správy o likvidite požadované podľa článku 32;

j)

záznamy odzrkadľujúce všetky aktíva a pasíva a kapitálové účty vyžadované podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

k)

doručené sťažnosti s informáciami o mene, adrese a čísle účtu sťažovateľa; dátum doručenia sťažnosti; mená všetkých osôb identifikovaných v sťažnosti; opis povahy sťažnosti; dispozíciu sťažnosti a dátum vyriešenia sťažnosti;

l)

záznamy o akomkoľvek prerušení služieb alebo nefungovaní vrátane podrobnej správy o čase, vplyvoch a nápravných opatreniach;

m)

záznamy výsledkov vykonaných spätných a stresových testov;

n)

písomnú komunikáciu s príslušnými orgánmi, ESMA a príslušnými členmi ESCB;

o)

právne stanoviská získané v súlade s kapitolou III;

p)

v prípade potreby dokumentáciu týkajúcu sa dojednaní o interoperabilite s ostatnými centrálnymi protistranami;

q)

informácie podľa článku 10 ods. 1 písm. b) bodu vii) a ods. 1 písm. d);

r)

príslušné dokumenty, v ktorých sa opisuje vývoj nových podnikateľských iniciatív.

a)

obsahuje scenáre havárií veľkého rozsahu a prepínania medzi primárnym a sekundárnym miestom;

b)

zahŕňa zapojenie zúčtovacích členov, externých poskytovateľov a príslušných inštitúcií vo finančnej infraštruktúre, s ktorými boli v politike kontinuity podnikateľskej činnosti zistené vzájomné závislosti.

a)

pre mimoburzové deriváty 99,5 %;

b)

pre iné finančné nástroje ako mimoburzové deriváty 99 %.

a)

zložitosti a úroveň neistôt tvorby cien triedy finančných nástrojov, ktoré môžu obmedzovať potvrdenie výpočtu počiatočnej a variačnej marže;

b)

charakteristiky rizík triedy finančných nástrojov, ktoré môžu okrem iných zahŕňať volatilitu, trvanie, likviditu, nelineárne cenové charakteristiky, riziko náhleho zlyhania a riziko nesprávnej voľby;

c)

mieru, v akej ostatné kontroly rizík primerane neobmedzujú kreditné expozície;

d)

súvisiaci pákový efekt triedy finančných nástrojov vrátane toho, či je trieda finančných nástrojov významne volatilná, je vysoko koncentrovaná na niekoľkých účastníkov trhu, alebo môže byť zložité uzavrieť ju.

a)

päť pracovných dní pri mimoburzových derivátoch;

b)

dva pracovné dni pri iných finančných nástrojoch ako mimoburzových derivátov.

a)

najdlhšie možné obdobie, ktoré môže uplynúť od posledného inkasovania marží po vyhlásenie zlyhania zo strany centrálnej protistrany alebo aktivovania procesu riadenia zlyhania centrálnou protistranou;

b)

odhadované obdobie potrebné na navrhnutie a vykonanie stratégie na riadenie zlyhania zúčtovacieho člena podľa osobitostí každej triedy finančných nástrojov vrátane ich úrovne likvidity a veľkosti a koncentrácie pozícií a trhov, ktoré centrálna protistrana použije na uzavretie alebo úplné zabezpečenie pozície zúčtovacieho člena;

c)

ak je to vhodné, obdobie potrebné na krytie rizika protistrany, ktorému je centrálna protistrana vystavená.

a)

tento časový horizont by bol vhodnejší než horizont uvedený v odseku 1 so zreteľom na osobitné vlastnosti príslušných mimoburzových derivátov;

b)

tento časový horizont predstavuje aspoň dva pracovné dni.

a)

uplatňovanie rezervy na marže aspoň vo výške 25 % vypočítaných marží, ktorá jej umožňuje dočasné vyčerpanie v obdobiach, keď vypočítané maržové požiadavky významne rastú;

b)

pridelenie najmenej 25 % váhy stresovým pozorovaniam v spätnom referenčnom období vypočítanom v súlade s článkom 26;

c)

zabezpečenie toho, aby maržové požiadavky neboli nižšie ako požiadavky, ktoré by sa vypočítali s použitím volatility odhadnutej za 10-ročné historické spätné referenčné obdobie.

a)

škály historických scenárov vrátane období extrémnych pohybov na trhu pozorovaných za uplynulých 30 rokov alebo za také dlhé obdobie, za ktoré sú k dispozícii spoľahlivé údaje, v ktorom by bola centrálna protistrana vystavená najväčšiemu finančnému riziku. Ak sa centrálna protistrana rozhodne, že opätovný výskyt historického prípadu veľkých cenových pohybov nie je realistický, jeho vynechanie z rámca odôvodní príslušnému orgánu;

b)

škály možných budúcich scenárov založených na konzistentných predpokladoch týkajúcich sa volatility trhu a korelácie cien v rámci trhov a finančných nástrojov, čerpajúc z kvantitatívnych aj kvalitatívnych posúdení možných trhových podmienok.

a)

riadenie a monitorovanie jej potrieb likvidity v škále trhových scenárov najmenej na dennom základe;

b)

udržiavanie dostatočných likvidných finančných zdrojov na krytie jej potrieb likvidity a rozlišovanie používania rôznych typov likvidných zdrojov;

c)

denné posudzovanie a hodnotenie likvidných aktív dostupných centrálnej protistrane a jej potrieb likvidity;

d)

identifikovanie zdrojov rizika likvidity;

e)

posudzovanie časových rozsahov, počas ktorých by mali byť likvidné finančné zdroje centrálnej protistrany dostupné;

f)

zohľadnenie možných potrieb likvidity vyplývajúcich zo schopnosti zúčtovacích členov vymieňať si peňažné prostriedky za bezhotovostnú zábezpeku;

g)

procesy v prípade nedostatkov likvidity;

h)

doplnenie akýchkoľvek likvidných finančných zdrojov, ktoré môže využiť počas stresovej udalosti.

a)

zúčtovacích bánk;

b)

platobných systémov;

c)

zúčtovacích systémov cenných papierov;

d)

nostro agentov;

e)

depozitných bánk;

f)

poskytovateľov likvidity;

g)

interoperabilných centrálnych protistrán;

h)

poskytovateľov služieb.

a)

peňažné prostriedky uložené v emitujúcej centrálnej banke;

b)

peňažné prostriedky uložené v úverových inštitúciách, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s článkom 47;

c)

viazané úverové linky alebo rovnocenné dojednania so zúčtovacími členmi, ktorí si plnia záväzky;

d)

viazané zmluvy o spätnej kúpe;

e)

vysoko obchodovateľné finančné nástroje, ktoré spĺňajú požiadavky článku 45 a článku 46 a o ktorých môže centrálna protistrana preukázať, že sú ihneď k dispozícii a prevoditeľné na peňažné prostriedky v rámci rovnakého dňa s použitím vopred dohodnutých a vysoko spoľahlivých dojednaní o financovaní, a to aj za stresových trhových podmienok.

a)

v mene, o riziku ktorej vie centrálna protistrana príslušným orgánom preukázať, že je schopná ho primerane riadiť;

b)

v mene, v ktorej centrálna protistrana zúčtováva transakcie, v rámci obmedzenia kolaterálu potrebného na krytie expozícií centrálnej protistrany v danej mene.

a)

typu aktíva a úrovne kreditného rizika spojeného s finančným nástrojom na základe vnútorného posúdenia centrálnou protistranou. Pri vykonávaní tohto posúdenia centrálna protistrana využíva vymedzenú a objektívnu metodiku, ktorá sa nespolieha v celom rozsahu na externé stanoviská a v ktorej sa zohľadňuje riziko vyplývajúce z usadenia emitenta v konkrétnej krajine;

b)

splatnosti aktíva;

c)

historickej a hypotetickej budúcej cenovej volatility aktíva v stresových trhových podmienkach;

d)

likvidity podkladového trhu vrátane kúpno-predajných rozpätí;

e)

devízového rizika, ak existuje;

f)

rizika nesprávnej voľby.