9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/1

(1)

Nariadením (EÚ) č. 236/2012 sa ukladajú určité opatrenia, pokiaľ ide o predaj nakrátko a swapy na úverové zlyhanie. Článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 236/2012 sa Komisia splnomocňuje prijať delegované akty, ktorými sa dopĺňajú ustanovenia uvedeného nariadenia v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Týmto delegovaným aktom sa dopĺňajú a menia určité nepodstatné prvky.

(2)

Ustanovenia v tomto nariadení spolu úzko súvisia, keďže prahové hodnoty na oznámenie a zverejňovanie a určenie nekrytých swapov na úverové zlyhanie závisia od vymedzení a metódy výpočtu krátkych pozícií, zatiaľ čo ustanovenia o významných poklesoch hodnoty finančných nástrojov a poklesoch likvidity trhov so štátnymi dlhovými nástrojmi a určenie nepriaznivých udalostí sú neoddeliteľne spojené. Na zabezpečenie súdržnosti medzi týmito ustanoveniami o predaji nakrátko, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, je vhodné zahrnúť všetky ustanovenia vyžadované nariadením (EÚ) č. 236/2012 do jedného nariadenia.

(3)

Nariadenie (EÚ) č. 236/2012 obsahuje určité vymedzenie pojmov. Pre ďalšie vyjasnenie a právnu istotu je vhodné stanoviť doplňujúce ustanovenia, pokiaľ ide o vymedzenie pojmov v článku 2 ods. 1, a to predovšetkým v prípade, keď sa fyzická alebo právnická osoba považuje za vlastníka finančného nástroja na účely vymedzenia predaja nakrátko, a ďalšie bližšie určenie toho, kedy je fyzická alebo právnická osoba „v držbe“ akcie alebo dlhového nástroja na účely nariadenia (EÚ) č. 236/2012. Toto bližšie určenie bolo vybrané s cieľom zabezpečiť, aby nariadenie (EÚ) č. 236/2012 malo zamýšľaný účinok jednotného spôsobu, napriek rôznym prístupom právnych predpisov členských štátov. Pojmy vlastníctvo a držba v členských štátoch týkajúce sa cenných papierov nie sú v súčasnosti harmonizované, ale ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 236/2012 sa len majú použiť na predaj nakrátko a nemá nimi byť dotknutý žiadny budúci vývoj v oblasti právnych predpisov, ako napr. harmonizácia právnych predpisov.

(4)

Nariadením (EÚ) č. 236/2012 sa fyzickým alebo právnickým osobám držiacim čisté krátke pozície v akciách a štátnych dlhových nástrojoch ukladajú obmedzenia a povinnosti, ako napr. požiadavky pre oznamovanie a zverejňovanie. Dlhé a krátke pozície v akciách a štátnych dlhových nástrojoch možno držať a oceňovať rôzne. V snahe zabezpečiť jednotný prístup a realizovať zámer v podobe opatrení pre krátke pozície v akciách a štátnych dlhových nástrojoch je preto potrebné bližšie určiť, ako by sa mali čisté krátke pozície vypočítať. Predaje nakrátko môžu nastať prostredníctvom jednotlivých nástrojov alebo prostredníctvom košov štátnych dlhových nástrojov, a tak je potrebné bližšie určiť, ako sa predaje nakrátko prostredníctvom košov zahŕňajú do týchto výpočtov. S cieľom zabezpečiť na výpočet čistých krátkych pozícií dôkladný prístup je potrebné uplatňovať reštriktívnejší prístup k bližšiemu určeniu dlhých pozícií než krátkych pozícií v akciách. Keďže hodnota niektorých finančných nástrojov závisí od zmien ceny podkladových nástrojov, je potrebné bližšie určiť, ako to započítať. Bližšie sa určila metodika úpravy o deltu, keďže je to bežne prijateľný postup.

(5)

Čisté krátke pozície sa vypočítajú odkazom na dlhé a krátke pozície, ktoré drží fyzická alebo právnická osoba. Dlhé a krátke pozície však môžu držať rôzne subjekty v rámci skupiny alebo rôzne fondy spravované správcom fondu. Veľké čisté krátke pozície môžu byť zatajené ich distribúciou medzi subjekty v rámci skupiny alebo medzi rôzne fondy. Na zníženie vyhýbaniu sa predpisom a zaistenie toho, aby oznamovanie a podávanie správ o krátkych pozíciách poskytlo presný a reprezentatívny obraz, sa vyžadujú podrobnejšie ustanovenia špecifikujúce spôsob, akým by sa výpočet čistých krátkych pozícií mal uskutočniť v prípade subjektov v rámci skupiny a správcov fondov. Na realizáciu týchto ustanovení je potrebné vymedziť význam investičnej stratégie s cieľom vyjasniť, ktoré krátke pozície subjektov v skupine a ktoré krátke pozície fondov by sa mali zoskupiť. Je takisto potrebné vymedziť správcovské činnosti s cieľom vyjasniť, ktoré krátke pozície fondov by sa mali zoskupiť. V snahe zabezpečiť, aby sa oznámenia vykonávali, je potrebné bližšie určiť, od ktorých subjektov v rámci skupiny alebo v rôznych fondoch sa vyžaduje vykonávať výpočty a oznámenia.

(6)

Nariadením (EÚ) č. 236/2012 sa ukladajú obmedzenia uskutočňovania transakcií s nekrytými swapmi na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, ale povoľujú sa kryté swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, ktoré sa slúžia legitímnym účelom zabezpečenia. Použitím swapov na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje možno zabezpečiť veľmi rôznorodé aktíva a záväzky, ale odlíšenie legitímneho zabezpečenia od špekulácie môže byť v mnohých prípadoch náročné. Vyžaduje sa preto podrobné a dodatočné bližšie určenie prípadov, v ktorých sa môže swap na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje považovať za krytý. Ak je potrebné bližšie určiť na jednotnom základe kvantitatívne opatrenie korelácie, malo by sa použiť jednoduché a široko prijateľné a zrozumiteľné opatrenie, ako napr. Pearsonov korelačný koeficient, ktorý sa vypočíta ako kovariancia dvoch premenných vydelená výsledkom ich štandardných odchýlok. Vyrovnanie aktív a záväzkov na vytvorenie úplného zabezpečenia je v praxi náročné vzhľadom na rôzne charakteristiky rôznych aktív a záväzkov, ako aj na volatilitu ich hodnôt. V nariadení (EÚ) č. 236/2012 sa vyžaduje primeraný prístup k opatreniam, a pri vymedzení nekrytého swapu na úverové zlyhanie je preto potrebné bližšie určiť, ako by sa mal primeraný prístup uplatňovať na aktíva a záväzky zabezpečené krytým swapom na úverové zlyhanie. Keďže sa v nariadení (EÚ) č. 236/2012 nepredpisuje špecifický stupeň korelácie potrebný pre krytú pozíciu vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, je potrebné bližšie určiť túto koreláciu, aby bola významná.

(7)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 236/2012 sa vyžaduje, aby fyzická alebo právnická osoba držiaca čistú krátku pozíciu v štátnom dlhovom nástroji presahujúcu prahovú hodnotu oznámila tieto pozície príslušnému orgánu. Vyžaduje sa preto primerané bližšie určenie tejto prahovej hodnoty. Oznamovanie by sa nemalo vyžadovať v prípade minimálnych hodnôt, ktoré by nemali významný vplyv na príslušný trh so štátnymi dlhovými nástrojmi, a v prahovej hodnote by sa okrem iného mala zohľadniť likvidita každého jednotlivého trhu s dlhopismi a výška nesplatených štátnych dlhových nástrojov, ako aj ciele tohto opatrenia.

(8)

Údaje požadované pre výpočet prahových hodnôt na oznámenie pre čisté krátke pozície súvisiace s emitovaným štátnym dlhovým nástrojom nebudú dostupné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Preto tieto dve kritéria použité na stanovenie úvodných prahových hodnôt na oznámenie ku dňu uverejnenia by mali byť po prvé celková suma nesplatených emitovaných štátnych dlhových nástrojov štátneho emitenta a po druhé existencia likvidného trhu s futuritami pre uvedený štátny dlhový nástroj. Revidované prahové hodnoty by sa mali prijať vtedy, keď budú dostupné príslušné údaje o všetkých kritériách.

(9)

Ak sa likvidita na trhu so štátnymi dlhovými nástrojmi dostane pod určitú prahovú hodnotu, obmedzenia pre investorov uskutočňujúcich nekryté predaje štátnych dlhových nástrojov nakrátko možno dočasne prerušiť na účely podpory likvidity na uvedenom trhu. Ak na obchodnom mieste nastane významný pokles hodnoty finančného nástroja, príslušné orgány môžu predaj nakrátko zakázať, obmedziť alebo iným spôsobom obmedziť transakcie v súvislosti s týmto nástrojom. Existuje celý rad nástrojov a je nevyhnutné bližšie určiť prahovú hodnotu pre každú z rôznych tried finančných nástrojov s prihliadnutím na rozdiely, ako napr. tie medzi nástrojmi a rôznou volatilitou ich príslušných trhov.

(10)

V tomto nariadení nie je bližšie určená žiadna prahová hodnota pre významný pokles hodnoty jednotkovej ceny kótovaných PKIPCP okrem fondov obchodovaných na burze, ktoré sú PKIPCP, pretože hoci sa cena môže na obchodnom mieste voľne meniť, je predmetom pravidla uvedeného v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (2), ktorým sa držia ceny blízko čistej hodnoty PKIPCP. Žiadna prahová hodnota sa bližšie neurčila pre významný pokles hodnoty derivátov iných než sú tie, ktoré sú stanovené v tomto nariadení.

(11)

V tomto nariadení sú vyjasnené intervenčné právomoci príslušných orgánov, ako aj Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (European Securities Markets Authority, ESMA) zriadeného a vykonávajúceho svoje právomoci v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3), pokiaľ ide o nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj. Zoznam týchto udalostí sa vyžaduje na zabezpečenie jednotného prístupu, pričom sa povoľuje prijatie primeraného opatrenia, ak vzniknú nepredvídateľné nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj.

(12)

Z dôvodov právnej istoty je potrebné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť v rovnaký deň ako delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 919/2012 (4),

—

článok 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie vymedzenia vlastníctva a predaja nakrátko,

—

článok 3 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie prípadov a metódy výpočtu čistej krátkej pozície a vymedzenie držby,

—

článok 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie nekrytých pozícií vo swapoch na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje a metód výpočtu pre skupiny a správcovské činnosti súvisiace s fondmi,

—

článok 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie prahovej hodnoty na oznámenie pre významné krátke pozície v štátnych dlhových nástrojoch,

—

článok 13 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie prahovej hodnoty pre likviditu pre pozastavenie obmedzení predaja štátnych dlhových nástrojov nakrátko,

—

článok 23 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie významu významných poklesov hodnoty finančných nástrojov iných než likvidné akcie,

—

článok 30 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, pokiaľ ide o bližšie určenie kritérií a faktorov, ktoré sa zohľadnia pri určení toho, v ktorých prípadoch nastali nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj uvedené v článkoch 18 až 21, článku 27 a hrozby uvedené v písm. a) článku 28 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

a)

„skupina“ sú tie právne subjekty, ktoré sú ovládanými podnikmi v zmysle článku 2 ods. 1 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES (5), a fyzická alebo právnická osoba, ktorá takýto podnik ovláda;

b)

„nadnárodný emitent“ je emitent v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) bodov i), iv), v) a vi) nariadenia (EÚ) č. 236/2012.

a)

predaj finančných nástrojov, ktoré boli prevedené na základe dohody o požičaní cenných papierov alebo repo dohody, za predpokladu, že cenné papiere sa buď vrátia, alebo prevodca si vyžiada cenné papiere späť, aby sa vyrovnanie mohlo uskutočniť načas;

b)

predaj finančného nástroja fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá kúpila tento finančný nástroj pred predajom, ale dodávku uvedeného finančného nástroja neprevzala v čase predaja za predpokladu, že finančný nástroj bude dodaný v takom čase, aby sa vyrovnanie mohlo uskutočniť načas;

c)

predaj finančného nástroja fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá uplatnila opciu alebo podobný nárok na uvedený finančný nástroj, za predpokladu, že tento finančný nástroj bude dodaný v takom čase, aby sa vyrovnanie mohlo uskutočniť načas.

a)

fyzická alebo právnická osoba vlastní túto akciu alebo dlhový nástroj v súlade s článkom 3 ods. 1;

b)

na fyzickú alebo právnickú osobu bude prevedený vymožiteľný nárok v súvislosti s vlastníctvom akcie alebo dlhového nástroja v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na príslušný predaj.

a)

je nepodstatné, či sa dohodlo hotovostné vyrovnanie alebo fyzické dodanie podkladových aktív;

b)

krátke pozície v súvislosti s finančnými nástrojmi, na základe ktorých vzniká nárok na neemitované akcie a upisovacie práva, konvertibilné dlhopisy a iné porovnateľné nástroje, sa pri výpočte čistej krátkej pozície nepovažujú za krátke pozície.

a)

„Investičná stratégia“ je stratégia, ktorú správcovský subjekt uplatňuje vo vzťahu k osobitnému emitentovi, ktorej cieľom je mať buď čistú krátku alebo čistú dlhú pozíciu uskutočnenú prostredníctvom transakcií s rôznymi finančnými nástrojmi emitovanými emitentom, alebo ktoré sa na uvedeného emitenta vzťahujú.

b)

„Správcovské činnosti“ je správa fondov bez ohľadu na ich právnu formu a správa portfólia v súlade s oprávneniami udelenými klientmi na základe voľného uváženia pre jednotlivých klientov, ak tieto portfólia obsahujú jeden alebo viac finančných nástrojov.

c)

„Správcovský subjekt“ je právnická osoba alebo subjekt vrátane divízie, oddelenia alebo odboru, ktorý spravuje na základe voľného uváženia fondy alebo portfólia podľa oprávnenia.

a)

zohľadní pozície fondov a portfólií, ktorých správou bola poverená tretia strana;

b)

vylúči pozície fondov a portfólií, ktorých správou poveril tretiu stranu.

i)

žiadny právny subjekt v rámci skupiny nedosiahol alebo neprekročil žiadnu prahovú hodnotu na oznámenie alebo zverejnenie;

ii)

prahovú hodnotu na oznámenie alebo zverejnenie dosiahli alebo prekročili zároveň samotná skupina aj ktorýkoľvek právny subjekt v rámci skupiny.

a)

V súvislosti so zabezpečeniami na účely článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 236/2012 sa swap na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje nepovažuje za nekrytú pozíciu v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 236/2012 a slúži na zabezpečenie proti riziku poklesu hodnoty aktív alebo záväzkov korelovaným s rizikom poklesu hodnoty štátneho dlhového nástroja, na ktorý odkazuje swap na úverové zlyhanie, a keď tieto aktíva alebo záväzky odkazujú na subjekty verejného alebo súkromného sektora v rovnakom členskom štáte.

b)

Pozícia vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, v ktorej aktíva alebo záväzky odkazujú na subjekty verejného alebo súkromného sektora v rovnakom členskom štáte ako uvedený štátny emitent pre swap na úverové zlyhanie, sa nepovažuje za nekrytú pozíciu v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, ak:

c)

Pozícia vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, pri ktorej aktíva alebo záväzky odkazujú na štátneho emitenta, v ktorom je referenčný štátny emitent pre swap na úverové zlyhanie ručiteľom alebo akcionárom, sa nepovažuje za nekrytú pozíciu v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 236/2012, ak:

a)

ak existuje materská spoločnosť v jednom členskom štáte a dcérska spoločnosť v inom členskom štáte a dcérskej spoločnosti sa poskytne pôžička. Ak materská spoločnosť poskytne dcérskej spoločnosti buď explicitnú alebo implicitnú úverovú podporu, je prípustné kúpiť swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje skôr v členskom štáte materskej spoločnosti než členskom štáte dcérskej spoločnosti;

b)

ak existuje materská holdingová spoločnosť, ktorá vlastní alebo ovláda prevádzkovú dcérsku spoločnosť v odlišných členských štátoch. Ak je materská spoločnosť emitentom dlhopisu, ale aktíva a príjmy, ktoré sa zabezpečujú, vlastní dcérska spoločnosť, je prípustné kúpiť swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje odkazujúce na členský štát dcérskej spoločnosti;

c)

zabezpečenie expozície voči spoločnosti v jednom členskom štáte, ktorá investovala do štátneho dlhového nástroja druhého členského štátu v rozsahu, v ktorom by uvedená spoločnosť bola významne ovplyvnená v prípade významného poklesu hodnoty štátneho dlhového nástroja druhého členského štátu, za predpokladu, že uvedená spoločnosť má sídlo v oboch členských štátoch. Ak je korelácia medzi týmto rizikom a dlhom druhého členského štátu väčšia než korelácia medzi týmto rizikom a dlhom členského štátu, v ktorom má táto spoločnosť sídlo, je prípustné kúpiť swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje odkazujúce na druhý členský štát.

a)

ak je dlžník alebo zmluvná strana zabezpečovaného aktíva alebo záväzku spoločnosť, ktorá pôsobí v rámci Únie, alebo ak sa zabezpečovaná expozícia vzťahuje na Úniu alebo členské štáty, ktorých menou je euro, povoľuje sa jej zabezpečenie pomocou zodpovedajúceho európskeho indexu alebo indexu eurozóny pre swapy na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje;

b)

ak je zmluvná strana zabezpečovaného aktíva alebo záväzku nadnárodným emitentom, je prípustné zabezpečiť riziko zmluvnej strany vhodne vybraným košom swapov na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje odkazujúcim na ručiteľov alebo akcionárov uvedeného subjektu.

a)

poskytne uvedenému príslušnému orgánu odôvodnenie, ktoré z prípadov stanovených v článku 15 boli splnené v čase, keď sa do pozície vstúpilo;

b)

kedykoľvek preukáže uvedenému príslušnému orgánu splnenie korelačného testu v článku 18 a požiadaviek na proporcionalitu v článku 19 v súvislosti s uvedenou pozíciou vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, že držia uvedený swap na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje.

a)

dlhá pozícia v štátnom dlhovom nástroji príslušného emitenta;

b)

každá pozícia alebo portfólio použité v kontexte zabezpečených expozícii voči štátnemu emitentovi, na ktorého odkazujú swapy na úverové zlyhanie;

c)

všetky aktíva alebo záväzky, ktoré odkazujú na subjekty verejného sektora v členskom štáte, na ktorého štátny dlh odkazuje swap na úverové zlyhanie. To zahŕňa expozície voči ústrednej vláde, regionálnej a miestnej správe, subjektom verejného sektora alebo každú expozíciu, za ktorú sa zaručil uvedený subjekt, a môže zahŕňať finančné zmluvy, portfólio aktív alebo finančných záväzkov, úrokovú mieru alebo transakcie s menovými swapmi, pri ktorých sa swap na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje používa ako nástroj na riadenie rizika protistrany na zabezpečenie expozície v súvislosti s finančnými alebo zahraničnoobchodnými zmluvami;

d)

expozície voči subjektom súkromného sektora so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa odkazuje vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje. Dotknuté expozície zahŕňajú, ale nie sú obmedzené iba na ne, pôžičky, kreditné riziko protistrany (vrátane potenciálnej expozície, ak sa na takúto expozíciu vyžaduje regulačný kapitál), pohľadávky a záruky. Aktíva a záväzky zahŕňajú, ale nie sú obmedzené iba na ne, finančné zmluvy, portfólio aktív alebo finančných záväzkov, úrokovú mieru alebo transakcie s menovými swapmi, pri ktorých sa swap na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje používa ako nástroj na riadenie rizika protistrany na zabezpečenie expozície v súvislosti s finančnými alebo zahraničnoobchodnými zmluvami;

e)

všetky nepriame expozície voči ktorémukoľvek z vyššie uvedených subjektov prostredníctvom expozície voči indexom, fondom alebo účelovo vytvoreným subjektom.

a)

Kvantitatívny korelačný test sa splní, ak Pearsonov korelačný koeficient medzi cenou aktív alebo záväzkov a cenou štátneho dlhového nástroja, ktorá sa vypočíta na historickom základe použitím údajov za obdobie aspoň 12 mesiacov obchodných dní bezprostredne predchádzajúcich dňu, kedy sa pozícia vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje prevezme, predstavuje aspoň 70 %;

b)

kvalitatívna korelácia sa splní, ak je korelácia významná, čo znamená koreláciu, ktorá je založená na zodpovedajúcich údajoch a ktorá nie je dôkazom len dočasnej závislosti. Korelácia sa vypočíta na historickom základe použitím údajov za obdobie 12 mesiacov obchodovaných dní pred prevzatím pozície vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje, vážených na najnovšie obdobie. Ak sa preukáže, že podmienky prevládajúce v uvedenom období boli podobné podmienkam v čase, v ktorom sa pozícia vo swape na úverové zlyhanie na štátne dlhové nástroje mala prevziať, alebo ktoré by nastali v období zabezpečovanej expozície, použije sa iný časový rámec. V prípade aktív, pre ktoré neexistuje likvidná trhová cena, alebo ak neexistuje dostatočne dlhý vývoj ceny, použije sa primeraná náhradná hodnota.

a)

zabezpečovaná expozícia sa vzťahuje na podnik, ktorý vlastní štátny emitent, alebo ak štátny emitent vlastní väčšinu svojho akciového kapitálu s hlasovacími právami alebo za ktorého dlhy ručí štátny emitent;

b)

zabezpečovaná expozícia sa vzťahuje na regionálnu, miestnu alebo obecnú samosprávu členského štátu;

c)

zabezpečovaná expozícia sa vzťahuje na podnik, ktorého peňažné toky sú významne závislé od zmlúv štátneho emitenta alebo projektu, ktorý financuje alebo významne financuje alebo za ktorý sa zaručil štátny emitent, ako napr. projekt infraštruktúry.

a)

veľkosť nominálnej pozície;

b)

miera citlivosti expozícií voči povinnostiam štátneho dlžníka, ktoré sú v rozsahu pôsobnosti swapu na úverové zlyhanie;

c)

či je dotknutá stratégia zabezpečenia dynamická alebo statická.

a)

prahové hodnoty nevyžadujú oznámenia čistých krátkych pozícií minimálnej hodnoty v žiadnom štátnom emitentovi;

b)

celková suma nesplateného štátneho dlhového nástroja pre štátneho emitenta a priemerná veľkosť pozícií držaných účastníkmi trhu v súvislosti so štátnym dlhovým nástrojom uvedeného štátneho emitenta;

c)

likvidita trhu so štátnymi dlhovými nástrojmi každého štátneho emitenta v prípade potreby vrátane likvidity trhu s futuritami pre uvedený štátny dlhový nástroj.

a)

pôvodná prahová hodnota 0,1 % uplatniteľná v prípade, ak je celková suma nesplateného emitovaného štátneho dlhového nástroja medzi 0 a 500 miliardami EUR;

b)

prahová hodnota 0,5 % uplatňovaná v prípade, ak je celková suma nesplateného emitovaného štátneho dlhového nástroja nad 500 miliardami EUR alebo ak existuje pre príslušný štátny dlhový nástroj likvidný trh s futuritami.

a)

každých 0,05 % nad pôvodnou prahovou hodnotou na oznámenie vo výške 0,1 % začínajúc pri 0,15 %;

b)

každých 0,25 % nad pôvodnou prahovou hodnotou na oznámenie vo výške 0,5 % začínajúc pri 0,75 %.

a)

pokles ceny akcie o 10 % alebo viac, ak je akcia zahrnutá do hlavného národného akciového indexu a je podkladovým finančným nástrojom pre derivátovú zmluvu, ktorá bola prijatá na obchodovanie na obchodnom mieste;

b)

pokles ceny akcie o 20 % alebo viac, ak je cena akcie 0,50 EUR alebo vyššia, alebo ekvivalentná v miestnej mene;

c)

pokles ceny akcie o 40 % alebo viac vo všetkých ostatných prípadoch.

a)

vážnym finančným, peňažným alebo rozpočtovým problémom, ktoré môžu viesť k finančnej nestabilite týkajúcej sa členského štátu alebo banky a iných finančných inštitúcií považovaných za dôležité pre globálny finančný systém, ako napr. poisťovne, poskytovatelia trhovej infraštruktúry a správcovské spoločnosti pôsobiace v rámci Únie, ak to môže ohrozovať riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému v Únii;

b)

ratingu alebo platobnej neschopnosti ktoréhokoľvek členského štátu alebo bánk a iných finančných inštitúcií považovaných za dôležité pre globálny finančný systém, ako sú napr. poisťovne, poskytovatelia trhovej infraštruktúry a správcovské spoločnosti pôsobiace v rámci Únie, ktoré spôsobia alebo od ktorého by sa mohlo odôvodnene očakávať, že spôsobia vážnu neistotu, pokiaľ ide o ich platobnú schopnosť;

c)

výrazným tlakom na predaj alebo nezvyčajnej volatilite spôsobujúcim významné klesajúce špirály v ktoromkoľvek finančnom nástroji vo vzťahu ku ktorejkoľvek banke a iným finančným inštitúciám považovaným za dôležité pre globálny finančný systém, ako sú napr. poisťovne, poskytovatelia trhovej infraštruktúry a správcovské spoločnosti pôsobiace v rámci Únie a prípadne štátni emitenti;

d)

akémukoľvek významnému poškodeniu fyzickej štruktúry dôležitých finančných emitentov, trhových infraštruktúr, systémov zúčtovania a vyrovnania a orgánov dohľadu, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť trhy, a to predovšetkým vtedy, ak takéto poškodenie vyplýva z prírodnej katastrofy alebo teroristického útoku;

e)

akémukoľvek významnému narušeniu ktoréhokoľvek platobného systému alebo procesu vyrovnania, a to predovšetkým vtedy, keď sa týka medzibankových operácií, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť významné zlyhanie platieb alebo vyrovnania alebo omeškania v rámci platobných systémov Únie, najmä ak môžu viesť k propagácii finančných alebo ekonomických otrasov v banke a iných finančných inštitúciách považovaných za dôležité pre globálny finančný systém, ako sú napr. poisťovne, poskytovatelia trhovej infraštruktúry a správcovské spoločnosti, alebo v členskom štáte.

a)

každú hrozbu vážnej finančnej, peňažnej alebo rozpočtovej nestability týkajúcej sa členského štátu alebo finančného systému v rámci členského štátu, ak môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti;

b)

možnosť platobnej neschopnosti ktoréhokoľvek členského štátu alebo nadnárodného emitenta;

c)

každé vážne poškodenie fyzickej štruktúry dôležitých finančných emitentov, trhových infraštruktúr, systémov zúčtovania a vyrovnania a orgánov dohľadu, ktoré môže vážne ovplyvniť cezhraničné trhy, a to predovšetkým vtedy, ak takéto poškodenie vyplýva z prírodnej katastrofy alebo teroristického útoku, keď to môže vážne ohroziť riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému Únie alebo jeho časti;

d)

každé vážne narušenie ktoréhokoľvek platobného systému alebo procesu vyrovnania, a to predovšetkým vtedy, keď sa týka medzibankových operácií, ktoré spôsobuje alebo môže spôsobiť významné zlyhanie platieb alebo vyrovnania či omeškania v rámci cezhraničných platobných systémov Únie, najmä ak môžu viesť k propagácii finančných alebo ekonomických otrasov v celom finančnom systéme v Únii alebo jeho časti.

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/16

(1)

Metóda výpočtu významného poklesu hodnoty finančných nástrojov obsiahnutých v oddiele C prílohy I smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (2) by sa mala prispôsobiť rôznym spôsobom, akými sa tento pokles premieta v závislosti od typu dotknutého finančného nástroja. Táto metóda môže mať podobu skutočného poklesu ceny finančného nástroja, zvýšenia výnosu dlhového nástroja emitovaného firemným emitentom alebo zvýšenia výnosu v rámci výnosovej krivky v prípade dlhových nástrojov, ktoré emitovali štátni emitenti.

(2)

Toto nariadenie by sa malo vykladať spolu s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 918/2012 (3), v ktorom sa vymedzujú prahové hodnoty pre významný pokles hodnoty nelikvidných akcií, dlhových nástrojov, ktoré emitovali štátni alebo firemní emitenti, fondov obchodovaných na burze, nástrojov peňažného trhu a derivátov, s ktorých jediným podkladovým finančným nástrojom sa obchoduje na obchodnom mieste. Toto nariadenie by sa malo obmedziť na bližšie určenie metódy výpočtu významného poklesu hodnoty týchto nástrojov.

(3)

S cieľom zaistiť súdržnosť a právnu istotu pre účastníkov trhu a príslušné orgány by dátum uplatňovania tohto nariadenia mal byť rovnaký ako v prípade nariadenia (EÚ) č. 236/2012 a delegovaného nariadenia (EÚ) č. 918/2012.

(4)

V nariadení (EÚ) č. 236/2012 sa uznáva, že záväzné technické predpisy sa prijmú skôr, ako sa bude môcť uvedené nariadenie užitočne uplatňovať a keďže je dôležité, aby sa do 1. novembra 2012 špecifikovali požadované nepodstatné prvky, aby účastníci trhu mohli ľahšie dosiahnuť súlad s uvedeným nariadením a aby ho príslušné orgány ľahšie presadili, je potrebné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho zverejnení.

(5)

Toto nariadenie sa zakladá na návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority, ESMA) predložil Komisii.

(6)

ESMA vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, na ktorých sa zakladá toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (4),

a)

nelikvidné akcie;

b)

tieto nederivátové finančné nástroje:

c)

deriváty, ktorých jediným podkladovým aktívom je finančný nástroj, s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste.

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/18

(1)

V nariadení Rady (EÚ) č. 44/2012 zo 17. januára 2010, ktorým sa na rok 2012 stanovujú vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ v určitých vodách nepatriacich EÚ rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb, ktoré sú predmetom medzinárodných rokovaní alebo dohôd (2), sa stanovuje množstvo tuniaka modroplutvého, ktoré môžu rybárske plavidlá Európskej únie uloviť v roku 2012 v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori.

(2)

Nariadením Rady (ES) č. 302/2009 zo 6. apríla 2009 o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 43/2009 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1559/2007 (3), sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisiu informovali o individuálnych kvótach pridelených ich plavidlám s dĺžkou nad 24 metrov a v prípade rybárskych plavidiel s dĺžkou nepresahujúcou 24 m prinajmenšom o kvótach pridelených organizáciám výrobcov alebo skupinám plavidiel loviacim s podobným výstrojom.

(3)

Cieľom spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva je zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť rybárskeho odvetvia prostredníctvom udržateľného využívania živých vodných zdrojov na základe preventívneho prístupu.

(4)

V súlade s článkom 36 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ak Komisia na základe informácií, ktoré poskytli členské štáty, alebo na základe iných informácií, ktoré má k dispozícii, zistí, že rybolovné možnosti Európskej únie, členského štátu alebo skupiny členských štátov sa považujú za vyčerpané v prípade jedného alebo viacerých výstrojov alebo jednej alebo viacerých flotíl, informuje o tom dotknuté členské štáty a zakáže rybolovné činnosti v príslušnej oblasti, s príslušným výstrojom, v súvislosti s príslušnou populáciou alebo skupinou populácií alebo príslušnej flotile, ktorých sa dotknuté rybolovné činnosti týkajú.

(5)

Podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, rybolovné možnosti v prípade tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori udelené plavidlám s dlhými lovnými šnúrami plaviacim sa pod vlajkou Cypru alebo zaregistrovaným na Cypre sú vyčerpané.

(6)

Cyprus 22. augusta 2012 informoval Komisiu o tom, že svojim plavidlám s dlhými lovnými šnúrami aktívne loviacim v roku 2012 tuniaka modroplutvého zakázal rybolovné činnosti. Cyprus 5. septembra informoval Komisiu o tom, že tento zákaz nadobudol účinnosť 22. augusta 2012 o 9.39 hod.

(7)

Bez toho, aby boli dotknuté uvedené opatrenia, ktoré prijal Cyprus, je potrebné, aby Komisia potvrdila zákaz lovu tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej zemepisnej dĺžky a v Stredozemnom mori od 22. augusta 2012 o 9.39 hod. plavidlám s dlhými lovnými šnúrami plaviacim sa pod vlajkou Cypru alebo zaregistrovaným na Cypre,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/20

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 27. septembra 2012 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní jednej fyzickej osoby zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, po zvážení žiadosti o vymazanie zo zoznamu, ktorú predložila táto osoba, a súhrnnej správy ombudsmana ustanoveného podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1904(2009).

(3)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/22

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/24

(1)

V bode 4.2 prílohy I k smernici Rady 86/297/EHS (2) sa stanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa predných vývodových hriadeľov. V tabuľke 2 danej prílohy sa stanovuje uplatňovanie normy ISO 8759-1:1998 na kategórie traktorov vybavených predným vývodovým hriadeľom, pričom v rámci tejto normy sa tiež uvádzajú rozmery týkajúce sa umiestnenia predného vývodového hriadeľa. Avšak tieto požiadavky na umiestnenie nie sú z dôvodu nových konštrukčných požiadaviek kompatibilné s veľkým počtom poľnohospodárskych a lesných traktorov.

(2)

Požiadavky týkajúce sa predných vývodových hriadeľov stanovené v smernici 86/297/ES sa vzťahujú len na otázky bezpečnosti, konkrétne umiestnenie predného vývodového hriadeľa, požiadavky na kryt a voľný priestor. Umiestnenie predného vývodového hriadeľa stanovené smernicou 86/297/EHS nie je kompatibilné s niekoľkými kategóriami traktorov, ktoré sú v súčasnosti na trhu, ani s ich namontovanými zariadeniami. V tabuľke 2 prílohy I k smernici 86/297/EHS sa už požiadavky na umiestnenie nevzťahujú na kategórie traktorov T4.1 a T4.3.

(3)

Traktory kategórií T1, T2, T3, T4.2 a T5, spolu s traktormi kategórií T4.1 a T4.3, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z požiadaviek klauzuly 4.2 normy ISO 8759-1:1998, takéto požiadavky nedokážu splniť.

(4)

Niekoľko traktorov môže byť vybavených špeciálnymi typmi vývodových hriadeľov, na ktoré sa norma ISO 8759-1:1998 nevzťahuje.

(5)

V prípade traktorov kategórie T3 sa táto norma uplatňuje len vtedy, keď je traktor vybavený vývodovým hriadeľom špecifikovaným v tejto norme. Iné kategórie traktorov ako napr. T2 alebo niektoré menšie traktory kategórie T1 by však mohli byť vybavené špeciálnymi typmi vývodových hriadeľov, na ktoré sa táto norma nevzťahuje. Preto, z tohto dôvodu by malo byť vyňatie z požiadaviek normy ISO 8759-1:1998 rozšírené aj na kategórie traktorov T1 a T2.

(6)

Rovnaké problémy sa vyskytujú aj v zodpovedajúcich kategóriách C.

(7)

Keďže sa špecifikácie normy ISO 8759-1:1998 s výnimkou klauzuly 4.2, majú uplatňovať na všetky traktory kategórií T a C, ktoré sú vybavené prednými vývodovými hriadeľmi, tabuľka 2 sa stáva zbytočná a preto by sa mala vypustiť.

(8)

Smernica 86/297/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 20 ods. 1 smernice 2003/37/ES,

1.

Bod 4.2 sa nahrádza takto:

„4.2.   Ustanovenia týkajúce sa predných vývodových hriadeľov

Špecifikácie normy ISO 8759-1:1998 s výnimkou jej klauzuly 4.2, sa uplatňujú na všetky traktory kategórií T a C, ktoré sú vybavené prednými vývodovými hriadeľmi, ako je špecifikované v tejto norme.“

2.

Tabuľka 2 sa vypúšťa.

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/26

(1)

Maďarsko listom, ktorý Komisia zaevidovala 3. februára 2012, požiadalo o povolenie uplatňovať počas dvojročného obdobia výnimku z ustanovení článku 193 smernice 2006/112/ES, ktoré sa vzťahujú na osobu zodpovednú za platbu dane z pridanej hodnoty (DPH) daňovým orgánom. V predmetnom liste Maďarsko uviedlo, že sa nebude usilovať o obnovenie povolenia.

(2)

Komisia v súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES informovala listom z 26. apríla 2012 ostatné členské štáty o žiadosti Maďarska a listom z 2. mája 2012 oznámila Maďarsku, že má všetky informácie, ktoré pokladá za potrebné na posúdenie žiadosti. Komisia predložila Rade svoj návrh na povolenie výnimky 29. júna 2012.

(3)

Platí všeobecné pravidlo, že osobou zodpovednou za platbu DPH je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar, v súlade s článkom 193 smernice 2006/112/ES. Účel výnimky, o ktorú Maďarsko žiada, je na obmedzené obdobie preniesť túto zodpovednosť na zdaniteľnú osobu, ktorej sa dodávajú určité nespracované poľnohospodárske výrobky v sektore obilnín a olejnín.

(4)

Maďarsko zaznamenalo pri uvedených sektoroch, že celý rad obchodníkov vyvíja rôzne formy vyhýbania sa daňovej povinnosti, ako na vnútroštátnej úrovni, tak na úrovni obchodu v rámci Spoločenstva, pri ktorých neplatia daňovým orgánom DPH, ktorú si za svoje dodávky zaúčtovali. Ich zákazníci, pokiaľ sú zdaniteľnými osobami s plným právom na odpočet, sú naďalej oprávnení DPH odpočítať.

(5)

Určenie zdaniteľnej osoby, ktorej sa tovar dodáva, za osobu zodpovednú za zaplatenie DPH namiesto dodávateľa, by predstavovalo dočasné núdzové opatrenie, ktorým by sa odstránili príležitosti na túto podobu vyhýbania sa daňovej povinnosti. Opatrenie by sa malo z dôvodu jeho účinnosti vzťahovať na obdobie zberu v roku 2012. Uplatňovanie tohto opatrenia počas obdobia dvoch rokov by malo poskytnúť Maďarsku čas potrebný na to, aby zaviedlo v poľnohospodárskom odvetví konečné opatrenia zlučiteľné so smernicou 2006/112/ES, ktorými by sa predchádzalo a zabraňovalo tomuto typu vyhýbania sa daňovej povinnosti.

(6)

Maďarsko by malo zaviesť vhodné kontrolné opatrenia a ohlasovaciu povinnosť a informovať o nich Komisiu, aby sa zabránilo presunu vyhýbania sa daňovým povinnostiam na fázu, v ktorej sa výrobky spracúvajú, na iné výrobky alebo sektory.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby sa osobitné opatrenie uplatňovalo len na určité poľnohospodárske výrobky, a zaručiť právnu istotu s ním spojenú, by sa tovar, na ktorý sa osobitné odchylné opatrenie vzťahuje, mal určiť pomocou kombinovanej nomenklatúry stanovenej v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (2).

(8)

Osobitné opatrenie je primerané vytýčeným cieľom, pretože je časovo obmedzené a nie je určené na všeobecné uplatňovanie, ale má sa vzťahovať len na určitý počet starostlivo vymedzených výrobkov, ktoré v danom stave za bežných okolností nemôžu byť predmetom konečnej spotreby, a má sa uplatňovať len vzhľadom na vyhýbanie sa daňovej povinnosti, v dôsledku ktorého dochádza k podstatným stratám príjmov z DPH.

(9)

Osobitné opatrenie nebude mať negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/28

(1)

Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1).

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Andreasa LOUROUTZIATISA sa uvoľnilo miesto člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/29

(1)

Rada 22. decembra 2009 a 18. januára 2010 prijala rozhodnutia 2009/1014/EÚ (1) a 2010/29/EÚ (2), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2010 do 25. januára 2015.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Decebala ARNĂUTUA, pani Veronice DIACONUOVEJ, pani Edity Emőky LOKODIOVEJ, pána Constantina OSTAFICIUCA, pána Vasileho SAVU a pána Gheorgheho Buneu STANCUA sa uvoľnilo šesť miest členov Výboru regiónov. V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Árpáda Szabolcsa CSEHIHO, pána Gheorgheho FLUTURA, pani Mariany MIRCEOVEJ, pána Mirciu MUNTEANA a pani Ioany TRIFOIOVEJ sa uvoľnilo päť miest náhradníkov Výboru regiónov,

a)

za členov Výboru regiónov:

a

b)

za náhradníkov Výboru regiónov:

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/30

(1)

Dňa 17. novembra 2009 Komisia udelila mandát Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR), ktorého úlohy prevzal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zriadený 1. januára 2011 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (2) (ESMA), a požiadala ho o poradenstvo týkajúce sa odborného posúdenia právneho rámca a rámca dohľadu Austrálie, pokiaľ ide o ratingové agentúry.

(2)

ESMA vo svojom poradnom stanovisku z 18. apríla 2012 navrhuje, aby sa austrálsky právny rámec a rámec dohľadu, pokiaľ ide o ratingové agentúry, považovali za rovnocenné s nariadením (ES) č. 1060/2009.

(3)

Podľa článku 5 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 1060/2009 je nato, aby sa právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny považovali za rovnocenné s nariadením (ES) č. 1060/2009, potrebné posúdiť splnenie troch podmienok.

(4)

Podľa prvej podmienky musia ratingové agentúry v danej tretej krajine podliehať povoľovaniu alebo registrácii a musia byť predmetom priebežného účinného dohľadu a presadzovania pravidiel a predpisov. Austrálsky právny a regulačný rámec pre ratingové agentúry bol zavedený 1. januára 2010. Všetky príslušné zákony a iné právne predpisy, konkrétne zákon o obchodných spoločnostiach (Corporations Act) z roku 2001 a zákon o Austrálskej komisii pre cenné papiere a investície (Australian Securities and Investments Commission, ďalej len „ASIC“) z roku 2001, nadobudli účinnosť. Podľa tohto právneho rámca musia byť ratingové agentúry registrované a priebežne nad nimi vykonáva dohľad ASIC. Austrálsky právny rámec a rámec dohľadu poskytuje ASIC dostatočné právomoci, ktoré jej umožňujú vykonávať účinný dohľad nad ratingovými agentúrami a presadzovať pravidlá a predpisy, vrátane právomoci udeľovať ratingovým agentúram sankcie za porušovanie uplatňovaných predpisov: ASIC môže byť oprávnená odobrať účtovné knihy, ktoré nezostavili ratingové agentúry. Na základe príkazu na prehliadku, ktorý vydá príslušný súdny orgán, je v právomoci ASIC prehľadať priestory ratingových agentúr. Okrem toho je ASIC na základe zákona o obchodných spoločnostiach splnomocnená požiadať federálny súd o príkaz na odňatie licencie ratingovej agentúre. Po odňatí licencie môže ASIC požiadať súd o príkaz na trvalý zákaz pre ratingovú agentúru vydávať ratingy v Austrálii. Podľa zákona o obchodných spoločnostiach môže ASIC takisto požiadať o príkaz na ukončenie protiprávneho konania ratingovej agentúry alebo uložiť pokuty, ak by neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných právnych predpisov o finančných službách. V dohode o spolupráci uzatvorenej medzi ESMA a ASIC sa stanovuje výmena informácií s ohľadom na opatrenia presadzovania a dohľadu prijaté voči cezhraničným ratingovým agentúram.

(5)

Podľa druhej podmienky sa na ratingové agentúry v danej tretej krajine musia vzťahovať právne záväzné predpisy, ktoré sú rovnocenné s predpismi stanovenými v článkoch 6 až 12 a v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1060/2009. Austrálsky právny rámec a rámec dohľadu zodpovedajú cieľom regulačného rámca EÚ pre ratingové agentúry, pokiaľ ide o riešenie konfliktov záujmov. Riešenie konfliktov záujmov sa vyžaduje v austrálskych právnych predpisoch (zákon o ASIC) vrátane povinnosti riešiť konflikty záujmov a organizačné požiadavky, najmä pokiaľ ide o outsourcing, uchovávanie záznamov a dôvernosť. Pokiaľ ide o správu a riadenie spoločnosti sa v podmienkach ASIC pre udeľovanie licencií od ratingovej agentúry vyžaduje, aby bola organizovaná spôsobom, ktorým sa zaručí, že jej obchodné záujmy nebudú ohrozovať nezávislosť a presnosť ratingových činností. Na základe austrálskeho rámca sa od ratingových agentúr takisto vyžaduje, aby zaviedli dôsledné preskúmavanie ratingových metodík, a obsahuje širokú škálu požiadaviek na zverejňovanie, pokiaľ ide o ratingy a ratingové činnosti. Austrálsky právny rámec a rámec dohľadu preto zodpovedajú cieľom nariadenia (ES) č. 1060/2009, pokiaľ ide o riešenie konfliktov záujmov, organizačné procesy a postupy, ktoré musia v ratingovej agentúre existovať, kvalitu ratingov a metodiku ich vypracúvania, zverejňovanie ratingových hodnotení a všeobecné a pravidelné zverejňovanie informácií o činnosti ratingových agentúr. Poskytuje tak rovnocennú ochranu, pokiaľ ide o integritu, transparentnosť, dobrú správu ratingových agentúr a spoľahlivosť ich činnosti.

(6)

Podľa tretej podmienky musí regulačný režim v danej tretej krajine zabrániť orgánom dohľadu a ďalším verejným orgánom danej tretej krajiny, aby zasahovali do obsahu ratingových hodnotení a metodík. Každý takýto zásah do ratingov a ratingových metodík by bol v rozpore s cieľmi kapitoly 7 austrálskeho zákona o obchodných spoločnostiach z roku 2001 a s cieľmi ASIC. ASIC ani žiadny iný verejný orgán nie je splnomocnený zasahovať do obsahu ratingov či ratingových metodík.

(7)

Vzhľadom na skúmané faktory je austrálsky právny rámec a rámec dohľadu pre ratingové agentúry možné považovať za rámce spĺňajúce podmienky stanovené v článku 5 ods. 6 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1060/2009. Austrálsky právny rámec a rámec dohľadu pre ratingové agentúry by sa preto mali považovať za rovnocenné s právnym rámcom a rámcom dohľadu zriadenými nariadením (ES) č. 1060/2009. Komisia v spolupráci s ESMA budú naďalej monitorovať vývoj austrálskeho právneho rámca a rámca dohľadu pre ratingové agentúry a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

9.10.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 274/32

(1)

Dňa 12. júna 2009 Komisia udelila mandát Výboru európskych regulačných orgánov pre cenné papiere (CESR), ktorého úlohy prevzal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy zriadený 1. januára 2011 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (2) (ESMA), a požiadala ho o odborné stanovisko týkajúce sa odborného posúdenia právneho rámca a rámca dohľadu USA, pokiaľ ide o ratingové agentúry.

(2)

CESR vo svojom prvom poradnom stanovisku z 21. mája 2010 zdôraznil dve oblasti, čo sa týka kvality metodík a ratingov a zverejňovania ratingov, v ktorých pretrvávali významné rozdiely medzi rámcami Spojených štátov a Únie. ESMA následne po nadobudnutí účinnosti Doddovho-Frankovho zákona o reforme finančných trhov a ochrane spotrebiteľa 21. júla 2010 aktualizoval svoje odborné stanovisko určené Komisii, v ktorom uviedol, že právny rámec a rámec dohľadu USA v súvislosti s ratingovými agentúrami by sa teraz mohli považovať za rovnocenné s nariadením (ES) č. 1060/2009.

(3)

Podľa článku 5 ods. 6 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 1060/2009 je na to, aby sa právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny považovali za rovnocenné s nariadením (ES) č. 1060/2009, potrebné posúdiť splnenie troch podmienok.

(4)

Podľa prvej podmienky musia ratingové agentúry v danej tretej krajine podliehať povoľovaniu alebo registrácii a musia byť predmetom priebežného účinného dohľadu a presadzovania pravidiel a predpisov. Právny rámec a rámec dohľadu USA pre ratingové agentúry pozostáva zo zákona o reforme ratingových agentúr z roku 2006 (ďalej len „zákon o ratingových agentúrach“), ktorého cieľom je zlepšiť kvalitu ratingov s cieľom chrániť investorov a verejný záujem, a to posilnením zodpovednosti, transparentnosti a hospodárskej súťaže v odvetví ratingových agentúr, a z oddielov 15E (3), 17 (4) a 21Ba) (5) zákona o burze cenných papierov. Operatívne ustanovenia zákona o ratingových agentúrach sa začali uplatňovať po tom, ako komisia SEC prijala v júni 2007 súbor predpisov, ktorými sa vykonáva program registrácie a dohľadu pre ratingové agentúry, ktoré sa zaregistrujú ako celonárodne uznané štatistické ratingové organizácie (Nationally Recognized Statistical Ratings Organizations, ďalej len „NRSRO“). S cieľom umožniť využívanie ich ratingov na regulačné účely musí ratingové agentúry zaregistrovať komisia SEC a následne nad nimi komisia SEC vykonáva priebežný dohľad. Komisia SEC je poverená vykonávaním komplexnej škály právomocí dohľadu, ktoré jej umožňujú prešetriť, či ratingové agentúry dodržiavajú svoje zákonné povinnosti. Medzi tieto právomoci patrí právomoc prístupu k dokumentom, viesť vyšetrovania a vykonávať inšpekcie na mieste, ako aj právomoc požadovať prístup k záznamom telefonických hovorov a elektronickej komunikácie. Komisia SEC môže tieto právomoci vykonávať nielen vo vzťahu k ratingovým agentúram, ale aj vo vzťahu k iným osobám, ktoré sa podieľajú na činnostiach ratingových agentúr. V oddiele 15Ep)3A zákona o burze cenných papierov sa od komisie SEC vyžaduje, aby vykonala kontrolu každej NRSRO najmenej raz ročne a aby o zisteniach tejto kontroly podala správu (6). Ak komisia SEC zistí, že NRSRO porušuje ktorúkoľvek z povinností, ktoré vyplývajú z príslušného regulačného rámca, môže prijať celý rad opatrení dohľadu s cieľom zastaviť toto porušovanie. Medzi tieto opatrenia patrí právomoc odobrať registráciu, pozastaviť využívanie ratingov na regulačné účely a nariadiť ratingovým agentúram, aby ukončili porušovanie predpisov. Komisia SEC môže takisto ratingovým agentúram uložiť prísne pokuty za porušenie príslušných požiadaviek. NRSRO sú preto predmetom priebežného účinného dohľadu a presadzovania pravidiel a predpisov. V dohode o spolupráci uzatvorenej medzi ESMA a komisiou SEC sa stanovuje výmena informácií s ohľadom na opatrenia presadzovania a dohľadu prijaté voči cezhraničným ratingovým agentúram.

(5)

Podľa druhej podmienky sa na ratingové agentúry v danej tretej krajine musia vzťahovať právne záväzné predpisy, ktoré sú rovnocenné s predpismi stanovenými v článkoch 6 až 12 a v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1060/2009. Právny rámec a rámec dohľadu USA zodpovedajú cieľom nariadenia (ES) č. 1060/2009, pokiaľ ide o riešenie konfliktov záujmov, organizačné procesy a postupy, ktoré musia v ratingovej agentúre existovať, kvalitu ratingov a metodiku ich vypracúvania, zverejňovanie ratingových hodnotení a všeobecné a pravidelné zverejňovanie informácií o činnosti ratingových agentúr. Rámec USA teda poskytuje rovnocennú ochranu, pokiaľ ide o integritu, transparentnosť, dobrú správu ratingových agentúr a spoľahlivosť ich činnosti.

(6)

Podľa tretej podmienky musí regulačný režim v danej tretej krajine zabrániť orgánom dohľadu a ďalším verejným orgánom danej tretej krajiny, aby zasahovali do obsahu ratingových hodnotení a metodík. V tejto súvislosti komisia SEC ani žiadny iný verejný orgán v USA nemôžu zo zákona zasahovať do podstaty ratingov a metodík ratingových agentúr.

(7)

Vzhľadom na skúmané faktory možno právny rámec a rámec dohľadu USA pre ratingové agentúry považovať za rámce spĺňajúce podmienky stanovené v článku 5 ods. 6 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 1060/2009. Právny rámec a rámec dohľadu USA pre ratingové agentúry by sa preto mali považovať za rovnocenné s právnym rámcom a rámcom dohľadu zriadenými nariadením (ES) č. 1060/2009. Komisia v spolupráci s ESMA bude naďalej monitorovať vývoj právneho rámca a rámca dohľadu USA pre ratingové agentúry a plnenie podmienok, na základe ktorých sa prijalo toto rozhodnutie.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,