21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/1

(1)

V súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 454/2011 z 5. mája 2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (2) Európska železničná agentúra zaviedla proces riadenia zmien pre technické dokumenty uvedený v prílohe III k uvedenému nariadeniu. V dôsledku toho Európska železničná agentúra predložila 20. decembra 2011 odporúčanie aktualizovať prílohu III k nariadeniu (EÚ) č. 454/2011, aby sa v nej odkazovalo na technické dokumenty, ktoré boli zmenené a doplnené v súlade s procesom riadenia zmien.

(2)

Nariadenie (EÚ) č. 454/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/3

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 792/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov členskými štátmi Komisii v rámci spoločnej organizácie trhov, režimu priamych platieb, podpory poľnohospodárskych výrobkov a režimov uplatniteľných na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori (3), sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa oznamovania informácií a predkladania dokumentov zo strany príslušných orgánov členských štátov Komisii. Tieto pravidlá zahŕňajú najmä povinnosť členských štátov využívať informačné systémy, ktoré sprístupnila Komisia, a validovanie prístupových práv orgánov alebo jednotlivcov na zasielanie oznámení. V uvedenom nariadení sa okrem toho ustanovujú spoločné zásady, ktoré sa uplatňujú na informačné systémy s cieľom zaručiť ich autentickosť, integritu a čitateľnosť v priebehu času, a ustanovuje sa ochrana osobných údajov.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 792/2009 sa musí povinnosť využívať informačné systémy v súlade s uvedeným nariadením ustanoviť v nariadeniach, ktorými sa zriaďuje osobitná povinnosť oznamovania.

(3)

V rámci svojich vnútorných pracovných postupov a vzťahov s orgánmi zúčastnenými na spoločnej poľnohospodárskej politike Komisia vyvinula informačný systém, ktorý umožňuje elektronické spravovanie dokumentov a postupov.

(4)

Má sa za to, že viaceré povinnosti oznamovania možno v súlade s nariadením (ES) č. 792/2009 splniť prostredníctvom uvedeného systému, najmä povinnosti ustanovené v nariadeniach Komisie (ES) č. 2092/2004 z 8. decembra 2004 určujúcom podrobné pravidlá pre žiadosti o dovoznú colnú kvótu na vykostené sušené hovädzie mäso pôvodom zo Švajčiarska (4), (ES) č. 793/2006 z 12. apríla 2006, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (5), (ES) č. 1914/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori (6), (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (7), (ES) č. 1121/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V (8), (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (9), (EÚ) č. 817/2010 zo 16. septembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o požiadavky na poskytovanie vývozných náhrad v súvislosti s pohodou hovädzieho dobytka počas prepravy (10), (EÚ) č. 1255/2010 z 22. decembra 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania dovozných colných kvót na výrobky z mäsa z mladého hovädzieho dobytka („baby beef“) s pôvodom v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore a Srbsku (11).

(5)

V záujme účinnej správy a s ohľadom na skúsenosti by sa mali určité oznámenia v uvedených nariadeniach buď zjednodušiť a spresniť alebo zrušiť.

(6)

Nariadenia (ES) č. 2092/2004, (ES) č. 793/2006, (ES) č. 1914/2006, (ES) č. 1120/2009, (ES) č. 1121/2009, (EÚ) č. 1122/2009, (EÚ) č. 817/2010 a (EÚ) č. 1255/2010 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby a Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

(1)

v článku 7a sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty oznámia Komisii v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1301/2006 podrobné údaje o množstvách výrobkov, ktoré sa uviedli do voľného obehu.

3.   Oznámenia uvedené v odseku 1 sa vypracujú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (12) a použijú sa kategórie výrobkov uvedené v prílohe V k nariadeniu (ES) č. 382/2008.

(2)

Prílohy IV, V a VI sa vypúšťajú.

(1)

do článku 47 sa vkladá tento odsek 3:

„3.   Oznámenia uvedené v tomto článku sa vypracujú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (13).

(2)

do článku 48 sa vkladá tento odsek 3:

„3.   Oznámenia a správy uvedené v článku 28 ods. 1 a ods. 2 nariadenia (ES) č. 247/2006 sa vypracujú a predložia v súlade s nariadením (ES) č. 792/2009.“

(1)

do článku 32 sa vkladá tento odsek 3:

„3.   Oznámenia uvedené v tomto článku sa vypracujú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (14).

(2)

do článku 33 sa vkladá tento odsek 3:

„3.   Oznámenia a správy uvedené v článku 17 ods. 1 a ods. 2 nariadenia (ES) č. 1405/2006 sa vypracujú a predložia v súlade s nariadením (ES) č. 792/2009.“

(1)

V článku 4 sa odsek 1 mení a dopĺňa takto:

(2)

Vkladá sa tento článok 94a:

„Článok 94a

Oznámenia uvedené v tomto nariadení sa vypracujú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (16).

(1)

V článku 8 sa ods. 2 a ods. 3 nahrádzajú takto:

„2.   Členské štáty oznámia Komisii podrobné údaje o množstvách výrobkov, ktoré boli uvedené do voľného obehu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 1301/2006.

3.   Oznámenia uvedené v odseku 1 sa vypracujú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (19) a použijú sa kategórie výrobkov uvedené v prílohe V k nariadeniu (ES) č. 382/2008.

(2)

Prílohy VIII, IX a V sa vypúšťajú.

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/6

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/8

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 616/2007 (3) sa otvorila colná kvóta na dovoz výrobkov v odvetví hydinového mäsa s pôvodom v Brazílii, Thajsku a iných tretích krajinách.

(2)

Žiadosti o dovozné povolenia podané počas prvých siedmich dní júla 2012, pokiaľ ide o skupiny 1, 2, 4, 6, 7 a 8 na čiastkové obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2012 pri niektorých kvótach prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, tak, že sa stanoví koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá.

(3)

Žiadosti o dovozné práva podané počas prvých siedmich dní júla 2012 na čiastkové obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2012, pokiaľ ide o skupinu 5, prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Malo by sa teda určiť, do akej miery sa môžu dovozné práva udeľovať, tak, že sa stanoví koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/10

(1)

Množstvá uvedené v žiadostiach o dovozné povolenia, ktoré sa príslušným orgánom predložili od 1. do 7. júla 2012 v súlade s nariadením (ES) č. 891/2009 sú vyššie, ako je dostupné množstvo pre poradové číslo 09.4321.

(2)

Za týchto okolností by sa mal v súlade s nariadením (ES) č. 1301/2006 ustanoviť prideľovací koeficient na povolenia vydávané v súvislosti s poradovým číslom 09.4321. Podávanie ďalších žiadostí o povolenia na uvedené poradové číslo by sa v súlade s nariadením (ES) č. 891/2009 malo pozastaviť do konca hospodárskeho roka,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/12

(1)

V prílohe I k rozhodnutiu Komisie 2006/168/ES zo 4. januára 2006, ktorým sa stanovujú požiadavky na zdravie zvierat a veterinárnu certifikáciu pre dovoz embryí hovädzieho dobytka do Spoločenstva a zrušuje rozhodnutie 2005/217/ES (2) sa stanovuje zoznam tretích krajín, z ktorých majú členské štáty povoliť dovoz embryí domácich druhov hovädzieho dobytka (ďalej len „embryá“). Takisto sa v uvedenom rozhodnutí stanovujú dodatočné záruky týkajúce sa špecifických chorôb zvierat, ktoré majú poskytnúť niektoré tretie krajiny zaradené do zoznamu v uvedenej prílohe.

(2)

V rozhodnutí 2006/168/ES sa tiež stanovuje, že členské štáty majú povoliť dovoz embryí, ktoré spĺňajú požiadavky na zdravie zvierat uvedené vo vzorových veterinárnych osvedčeniach v prílohách II, III a IV k uvedenému rozhodnutiu.

(3)

Požiadavky na zdravie zvierat týkajúce sa katarálnej horúčky oviec, ktoré sú uvedené vo vzoroch veterinárnych osvedčení v prílohách II, III a IV k rozhodnutiu 2006/168/ES, sa zakladajú na odporúčaniach kapitoly 8.3 Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), ktorá je venovaná katarálnej horúčke oviec. Uvedená kapitola odporúča celý rad opatrení na zmiernenie rizika, ktorých cieľom je buď ochrana cicavca hostiteľa pred jeho vystavením infekčnému vektoru, alebo inaktivácia vírusu prostredníctvom protilátok.

(4)

OIE okrem toho zahrnula do Kódexu zdravia suchozemských zvierat kapitolu o dohľade nad vektormi zvieracích chorôb patriacimi ku kmeňu článkonožce. Uvedené odporúčania nezahŕňajú monitorovanie prežúvavcov zamerané na protilátky proti vírusom Simbu, ako sú Akabane a Aino z čeľade Bunyaviridae, ktoré sa v minulosti, kým nebolo k dispozícii viac informácií o rozšírení uvedených chorôb, pokladalo za úsporný spôsob stanovenia distribúcie vektorov schopných prenášať katarálnu horúčku oviec.

(5)

Okrem toho OIE nezaradila choroby Akabane a Aino do Kódexu zdravia suchozemských zvierat. Preto by sa mala požiadavka každoročného testovania uvedených chorôb na preukázanie neprítomnosti vektora vypustiť z prílohy I k rozhodnutiu 2006/168/ES a zo vzorov veterinárnych osvedčení v prílohách II, III a IV k uvedenému rozhodnutiu.

(6)

Únia navyše uzavrela s niektorými tretími krajinami bilaterálne dohody obsahujúce osobitné podmienky pre dovoz embryí do Únie. V záujme konzistentnosti by sa preto mali v prípade, že bilaterálne dohody obsahujú osobitné podmienky a vzory veterinárnych osvedčení týkajúce sa dovozu, uplatňovať uvedené podmienky a vzory namiesto podmienok a vzorov stanovených v rozhodnutí 2006/168/ES.

(7)

Veterinárny status Švajčiarska je rovnocenný statusu členských štátov. Preto je vhodné, aby embryá získané in vivo a embryá vyprodukované in vitro dovážané do Únie z uvedenej tretej krajiny sprevádzalo veterinárne osvedčenie vyhotovené v súlade so vzorom osvedčenia pre vnútorný obchod, ktoré sa používa v obchode s embryami domácich druhov hovädzieho dobytka v rámci Únie a ktoré je uvedené v prílohe C k smernici 89/556/EHS. V uvedenom osvedčení by mali zohľadniť úpravy uvedené v bode 2 kapitoly VI časti B dodatku 2 k prílohe 11 k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, schválenej rozhodnutím Rady a Komisie 2002/309/ES, Euratom týkajúcim sa dohody o vedeckej a technologickej spolupráci zo 4. apríla 2002 o uzavretí siedmich dohôd so Švajčiarskou konfederáciou (3).

(8)

Na základe smernice 89/556/EHS bol aj Nový Zéland uznaný za tretiu krajinu s veterinárnym statusom rovnocenným statusu členských štátov na účely dovozu embryí získaných in vivo.

(9)

Preto je vhodné, aby embryá získané in vivo, odobraté na Novom Zélande a dovážané do Únie z uvedenej tretej krajiny sprevádzalo zjednodušené osvedčenie vyhotovené v súlade s vhodným vzorom veterinárneho osvedčenia uvedeným v prílohe IV k rozhodnutiu Komisie 2003/56/ES z 24. januára 2003 o zdravotných osvedčeniach pre dovoz živých zvierat a živočíšnych produktov z Nového Zélandu (4) v súlade s dohodou medzi Spoločenstvom a Novým Zélandom týkajúcou sa sanitárnych opatrení uplatňujúcich sa na obchod so živými zvieratami a živočíšnymi produktmi (5), schválenou rozhodnutím Rady 97/132/ES (6).

(10)

V rozhodnutí Komisie 2007/240/ES (7) sa stanovuje, že rôzne veterinárne osvedčenia a osvedčenia o zdravotnej neškodnosti vyžadované na dovoz živých zvierat, spermy, embryí, vajíčok a produktov živočíšneho pôvodu do Únie majú byť založené na štandardných vzoroch veterinárnych osvedčení uvedených v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu. V záujme konzistentnosti a zjednodušenia právnych predpisov Únie by sa malo vo vzoroch veterinárnych certifikátov uvedených v prílohách II, III a IV k rozhodnutiu 2006/168/ES zohľadniť rozhodnutie 2007/240/ES.

(11)

Prílohy I až IV k rozhodnutiu 2006/168/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

S cieľom vyhnúť sa narušeniu obchodu by sa pri splnení určitých podmienok malo počas prechodného obdobia povoliť používanie veterinárnych osvedčení vydaných v súlade s rozhodnutím 2006/168/ES, v znení pred zmenami a doplneniami zavedenými týmto rozhodnutím.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/26

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2011/630/EÚ z 20. septembra 2011 o dovoze spermy domáceho hovädzieho dobytka do Únie (2) sa stanovuje zoznam tretích krajín, z ktorých majú členské štáty povoliť dovoz spermy domáceho hovädzieho dobytka, a dodatočné záruky, pokiaľ ide o špecifické choroby zvierat, ktoré majú určité tretie krajiny uvedené na zozname v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu poskytnúť. Takisto sa v ňom stanovujú požiadavky osvedčovania na dovoz takejto spermy do Únie.

(2)

Vzorové veterinárne osvedčenie v oddiele A časti 1 prílohy II k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/630/EÚ zahŕňa veterinárne požiadavky na dovoz spermy domáceho hovädzieho dobytka do Únie odobratej, spracovanej a uskladnenej v súlade so smernicou 88/407/EHS, zmenenou a doplnenou smernicou Rady 2003/43/ES (3).

(3)

V súčasných veterinárnych požiadavkách týkajúcich sa katarálnej horúčky oviec vo vzorovom veterinárnom osvedčení v oddiele A časti 1 prílohy II k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/630/EÚ sa stanovuje, že darcovské býky musia spĺňať podmienky dovozu spermy domáceho hovädzieho dobytka stanovené v kapitole týkajúcej sa katarálnej horúčky oviec Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE). V tejto kapitole sa odporúča celé spektrum opatrení na zníženie rizika zameraných buď na ochranu hostiteľského cicavca pred vystavením vektoru infekcie, alebo na inaktiváciu vírusu protilátkami. V záujme právnej istoty je vhodné, aby toto vzorové veterinárne osvedčenie jasne stanovil relevantné požiadavky a záruky, ktoré má poskytnúť vyvážajúca tretia krajina, podľa epidemiologickej situácie.

(4)

Okrem toho OIE v Kódexe zdravia suchozemských zvierat stanovila kapitolu týkajúcu sa dohľadu nad článkonožcami prenášajúcimi choroby zvierat. Tieto odporúčania nezahŕňajú monitorovanie prežúvavcov, pokiaľ ide o protilátky na vírusy skupiny Simbu, ako sú Akabane a Aino vírusy čeľade Bunyaviridae, čo sa v minulosti pokladalo za ekonomickú metódu zistenia distribúcie potenciálnych vektorov katarálnej horúčky oviec, kým nie je k dispozícii viac informácií o šírení týchto chorôb.

(5)

Okrem toho v Kódexe zdravia suchozemských zvierat OIE choroby Akabane a Aino neuvádza. Z tohto dôvodu by požiadavka na každoročné testovanie na tieto choroby s cieľom potvrdiť absenciu vektora mala byť vypustená z prílohy I k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/630/EÚ a zo vzorového veterinárneho osvedčenia v oddiele A časti 1 prílohy II k uvedenému rozhodnutiu.

(6)

Vykonávacie rozhodnutie 2011/630/EÚ by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(7)

S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek narušeniu obchodu by sa pri splnení určitých podmienok malo počas prechodného obdobia povoliť používanie veterinárnych osvedčení vydaných v súlade s vykonávacím rozhodnutím 2011/630/EHS, v znení pred zmenami a doplneniami zavedenými týmto rozhodnutím.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/33

(1)

V bode 1 oddielu B.IV prílohy V k nariadeniu (ES) č. 1234/2007 sa stanovuje, že obsah chudého mäsa sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných musí odhadovať metódami na určovanie tried kvality povolenými Komisiou, pričom týmito metódami môžu byť len štatisticky overené metódy odhadu, ktoré sa zakladajú na fyzickom meraní jednej alebo viacerých anatomických častí jatočného tela ošípanej. Metódy na určovanie tried kvality sa povolia, len ak neprekračujú maximálnu toleranciu štatistickej chyby odhadu. Táto tolerancia sa vymedzuje v článku 23 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1249/2008 z 10. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania stupníc Spoločenstva pri klasifikácii jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec a nahlasovaní ich cien (2).

(2)

Rozhodnutím Komisie 97/107/EHS (3) sa povolilo používanie piatich metód na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných v Belgicku.

(3)

Vzhľadom na zmeny, ku ktorým došlo v populácii ošípaných, vzorce používané v rámci týchto metód podhodnocujú v súčasnosti obsah chudého mäsa. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby sa vzorce povolených metód aktualizovali a aby sa získali a používali tri nové metódy na určovanie tried kvality.

(4)

Belgicko požiadalo Komisiu o povolenie ôsmich metód na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných na svojom území a v protokole stanovenom v článku 23 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/2008 predložilo podrobný opis skúšobnej rozrábky s uvedením zásad, na ktorých sa tieto metódy zakladajú, výsledky svojej skúšobnej rozrábky a rovnice použité na posúdenie percentuálneho obsahu chudého mäsa.

(5)

Na základe preskúmania tejto žiadosti sa dospelo k názoru, že podmienky povolenia týchto metód na určovanie tried kvality sú splnené. Používanie týchto metód na určovanie tried kvality by sa preto malo v Belgicku povoliť.

(6)

Úpravy prístroja a metód na určovanie tried kvality by sa nemali umožniť, kým ich Komisia vykonávacím rozhodnutím výslovne nepovolí.

(7)

Z dôvodov jednoznačnosti a právnej istoty by sa rozhodnutie 97/107/ES malo zrušiť.

(8)

Vzhľadom na technické okolnosti spojené so zavádzaním nových prístrojov a nových rovníc by sa mali metódy na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných, ktoré boli povolené na základe rozhodnutia 97/107/EHS, naďalej používať až do 30. septembra 2012.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

a)

prístroj „Capteur Gras/Maigre – Sydel (CGM)“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 1 prílohy;

b)

prístroj „Giralda Choirometer Pork Grader (PG 200)“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 2 prílohy;

c)

prístroj „Hennessy Grading Probe (HGP 4)“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 3 prílohy;

d)

„prístroj Fat-O-Meat’er (FOM II)“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 4 prílohy;

e)

prístroj „OptiScan-TP“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 5 prílohy;

f)

prístroj „CSB Image Meater“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 6 prílohy;

g)

prístroj „VCS 2000“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 7 prílohy;

h)

prístroj „AutoFOM III“ a s ním súvisiace metódy odhadovania podrobne opísané v časti 8 prílohy.

21.7.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 194/39

(1)

Komisia vo svojom oznámení Európa 2020 (1) určila ako prioritu rozvoj hospodárstva založeného na vedomostiach a inovácii.

(2)

Ciele vytýčené v stratégii Európa 2020 sa uvádzajú podrobnejšie predovšetkým v hlavných iniciatívach „Digitálna agenda pre Európu“ (2) a „Únia inovácií“ (3). Jedným z opatrení, ktoré sa má vykonať v rámci „digitálnej agendy“, je umožniť šírenie výsledkov verejne financovaného výskumu prostredníctvom publikovania vedeckých údajov a článkov v režime otvoreného prístupu k nim („Open Access“). Iniciatíva „Únia inovácií“ požaduje vytvorenie rámca Európskeho výskumného priestoru (EVP) s cieľom pomôcť odstrániť prekážky mobility a cezhraničnej spolupráce. Uvádza sa v nej, že by sa mal podporovať otvorený prístup k publikáciám a údajom z verejne financovaného výskumu a prístup k publikáciám by sa mal stať všeobecnou zásadou pri projektoch financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum.

(3)

Komisia 14. februára 2007 prijala oznámenie o vedeckých informáciách v digitálnom veku: prístup, šírenie a uchovávanie (4), ku ktorému bol ako sprievodný dokument pripojený pracovný dokument útvarov Komisie. Tieto dva dokumenty poskytli prehľad aktuálneho stavu v Európe, pokiaľ ide o publikovanie výsledkov vedeckej činnosti a ich uchovávanie, ako aj analýzu relevantných organizačných právnych, technických a finančných otázok.

(4)

V novembri 2007 toto oznámenie nasledovali závery Rady o vedeckých informáciách v digitálnom veku: prístup, šírenie a uchovávanie. Rada v týchto záveroch vyzvala Komisiu, aby experimentovala s otvoreným prístupom k vedeckým publikáciám, ktoré sú výsledkami projektov financovaných z rámcových programov EÚ pre výskum, a uviedla aj súbor opatrení, ktoré by mali vykonať členské štáty. Vo viacerých oblastiach, ktorým sa Rada vo svojich záveroch venovala, sa dosiahol pokrok, ale všetky ciele sa splniť nepodarilo. Miera pokroku v jednotlivých členských štátoch nie je rovnomerná. Na to, aby sme získali čo najviac z výskumného potenciálu Európy, sú potrebné kroky na úrovni EÚ.

(5)

Cieľom politík otvoreného prístupu je poskytnúť čitateľom bezplatný prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám a výskumným údajom v čo najskoršej fáze procesu šírenia poznatkov a umožniť využívanie a opakované použitie výsledkov vedeckého výskumu. Pri vykonávaní týchto politík by sa mala náležite zohľadniť otázka práv duševného vlastníctva.

(6)

Politiky otvoreného prístupu k výsledkom vedeckého výskumu by sa mali uplatňovať pri každom výskume, na ktorý plynú financie z verejných zdrojov. Očakáva sa, že vďaka týmto politikám sa zredukuje duplicitné úsilie a výrazne sa skráti čas strávený hľadaním informácií a získavaním prístupu k nim, a teda sa zlepšia podmienky realizácie výskumu. Urýchli sa tak vedecký pokrok a uľahčí sa spolupráca na celom území EÚ i za jej hranicami. Ďalej tieto politiky budú predstavovať reakciu na žiadosť vedeckej obce o lepší prístup k vedeckým údajom.

(7)

Zapojením všetkých spoločenských aktérov do výskumného cyklu zvýši kvalita, relevantnosť, prijateľnosť a udržateľnosť výsledkov inovácií, pretože sa doň začlenia očakávania, potreby, záujmy a hodnoty spoločnosti. Otvorený prístup je kľúčovou črtou politík členských štátov zameraných na zodpovedný výskum a inováciu, pretože vďaka nemu sa výsledky výskumu sprístupňujú všetkým a umožňuje zaangažovanie spoločnosti.

(8)

Aj podniky budú profitovať zo širšieho prístupu k výsledkom vedeckého výskumu. Predovšetkým malé a stredné podniky budú môcť zlepšiť svoju schopnosť inovácie. Politiky týkajúce sa prístupu k vedeckým informáciám by preto mali uľahčiť prístup k vedeckým informáciám aj pre súkromné spoločnosti.

(9)

Internet zásadne zmenil svet vedy a výskumu. Výskumní pracovníci napríklad experimentujú v oblasti nových spôsobov registrácie, overovania, šírenia a uchovania vedeckých publikácií. Je potrebné tomuto novému prostrediu prispôsobiť politiky výskumu a financovania. Členským štátom by sa malo odporučiť, aby prijali a vypracovali svoje politiky týkajúce sa otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám.

(10)

Otvorený prístup k údajom vedeckého výskumu prispieva k zlepšeniu kvality údajov, redukuje potrebu duplicitného výskumu, urýchľuje vedecký pokrok a pomáha v boji proti podvodom v oblasti výskumu. Skupina odborníkov na vysokej úrovni pre vedecké údaje vo svojej záverečnej správe „Riding the wave: How Europe can gain from the rising tide of scientific data“ (5) (Viezť sa na vlne: ako môže Európa profitovať zo stúpajúceho prílivu vedeckých údajov) v októbri 2010 zdôraznila zásadný význam poskytovania, spoločného využívania a uchovávania spoľahlivých údajov získaných počas vedeckého procesu. Politické kroky v oblasti prístupu k údajom sú preto nutné a mali by sa členským štátom odporučiť.

(11)

Uchovávanie výsledkov vedeckého výskumu je vo verejnom záujme. Tradične túto zodpovednosť preberali knižnice, predovšetkým národné knižnice povinných výtlačkov. Objem generovaných vedeckých výsledkov narastá obrovskou mierou. Mali by sa zaviesť mechanizmy, infraštruktúra a softvérové riešenia, ktoré umožnia dlhodobé uchovávanie výsledkov výskumu v digitálnej podobe. Udržateľné financovanie tohto uchovávania je mimoriadne dôležité, pretože náklady na spracovanie digitalizovaného obsahu sú ešte stále pomerne vysoké. Vzhľadom na význam uchovania pre budúce využitie vedeckých výsledkov by sa členským štátom malo odporučiť prijatie alebo presadzovanie politík v tejto oblasti.

(12)

Politiky, ktoré majú sformulovať členské štáty, by sa mali vymedziť na vnútroštátnej alebo nižšej ako národnej úrovni v závislosti od ústavnej situácie a rozdelenia zodpovednosti za vytýčenie politiky v oblasti výskum.

(13)

Stabilné elektronické infraštruktúry ako základ systému vedeckých informácií zlepšia prístup k vedeckým údajom a ich dlhodobé uchovávanie. Výsledkom môže byť posilnená spolupráca v oblasti výskumu. Podľa oznámenia Komisie „Infraštruktúry IKT pre elektronickú vedu“ (6) sú elektronické infraštruktúry „prostredie, v ktorom možno ľahko získať prístup k výskumným zdrojom (hardvéru, softvéru a obsahu) a tieto zdroje spoločne využívať, kedykoľvek je to potrebné v záujme podpory kvalitnejšieho a efektívnejšieho výskumu“. Preto by sa mal odporučiť ďalší rozvoj týchto infraštruktúr a ich prepájanie na európskej úrovni.

(14)

Prechod na otvorený prístup je celosvetové úsilie, čo dokazuje aj stratégia „Revised strategy on UNESCO’s contribution to the promotion of open access to scientific information and research“ (7) (Revidovaná stratégia prínosu UNESCO k podpore otvoreného prístupu k vedeckým údajom a výskumu) a vyhlásenie „OECD Declaration on Access to Research Data from Public Funding“ (8) (Vyhlásenie OECD o prístupe k vedeckým údajom financovaným z verejných zdrojov). Členské štáty by mali byť súčasťou tohto celosvetového úsilia a mali byť ísť príkladom a podporovať otvorené výskumné prostredie, ktoré sa vyznačuje otvorenosťou a ochotou spolupracovať na základe reciprocity.

(15)

Vzhľadom na prechodnú fázu, v ktorej sa momentálne nachádza vydavateľský sektor, je potrebné, aby sa zainteresované strany spojili s cieľom prijať sprievodné opatrenia k procesu prechodu a hľadali udržateľné riešenia pre procesy publikovania vedeckých publikácií.

(16)

Komisia 12. decembra 2011 prijala balík pozostávajúci z oznámenia o otvorenom prístupe k údajom, návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora (9) a nových pravidiel Komisie týkajúcich sa dokumentov, ktoré má v držbe. Balík prezentuje stratégiu Komisie v oblasti otvoreného prístupu k údajom v jednom súvislom rámci zahŕňajúcom opatrenia, ku ktorým patrí aj toto odporúčanie.

(17)

Sprievodným dokumentom tohto odporúčania je oznámenie, v ktorom Komisia vymedzuje svoju politiku a víziu otvoreného prístupu k výsledkom výskumu. Ponúka prehľad opatrení, ktoré Komisia prijme ako orgán poskytujúci financovanie vedeckého výskumu z rozpočtu Únie.

(18)

Komisia spolu s týmto odporúčaním a sprievodným oznámením prijíma oznámenie „Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast“, v ktorom určuje kľúčové priority pre dovŕšenie Európskeho výskumného priestoru, pričom jednou z nich je optimálna cirkulácia vedeckých poznatkov, prístup k nim a ich postupovanie,

1.

Členské štáty by mali vytýčiť jednoznačné politiky šírenia vedeckých publikácií, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a poskytovania otvoreného prístupu k nim. Tieto politiky by mali zabezpečiť:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ako výsledok týchto politík:

2.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby inštitúcie financujúce výskum, zodpovedné za správu financovania výskumu z verejných zdrojov a akademické inštitúcie prijímajúce verejné financie vykonávali príslušné politiky a na tento účel:

3.

Členské štáty by mali vytýčiť jednoznačné politiky šírenia výskumných údajov, ktoré sú výsledkom výskumu financovaného z verejných zdrojov a poskytovania otvoreného prístupu k nim. Tieto politiky by mali zabezpečiť:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ako výsledok týchto politík:

4.

Členské štáty by mali posilniť uchovávanie vedeckých informácií a na tento účel by mali:

5.

Členské štáty by mali posilniť, aby sa ďalej rozvíjali elektronické infraštruktúry tvoriace základ systému šírenia vedeckých informácií a na tento účel by mali:

6.

Členské štáty by mali zabezpečiť spolupôsobenie medzi elektronickými infraštruktúrami na európskej a celosvetovej úrovni a na tento účel by mali:

7.

Členské štáty by sa mali zapájať do dialógu mnohých zainteresovaných strán na vnútroštátnej, európskej a/alebo medzinárodnej úrovni o tom, ako podporovať otvorený prístup k vedeckým informáciám a ich uchovávanie. Účastníci diskusií by sa mali zamerať predovšetkým na:

8.

Členské štáty by mali do konca roka určiť vnútroštátne kontaktné miesto, ktorého úlohy budú:

9.

Členské štáty by mali informovať Komisiu 18 mesiacov po uverejnení tohto odporúčania v Úradnom vestníku Európskej únie a potom každé dva roky o opatreniach prijatých na základe rôznych prvkov tohto odporúčania v súlade s náležitosťami, ktoré sa určia a schvália. Komisia na tomto základe preskúma pokrok dosiahnutý v celej EÚ a posúdi, či sú na dosiahnutie cieľov vytýčených v tomto odporúčaní potrebné ďalšie kroky.