8.12.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 326/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1227/2011

z 25. októbra 2011

o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Je dôležité zaistiť, aby spotrebitelia a ostatní účastníci trhu mohli mať dôveru v integritu trhov s elektrinou a zemným plynom, aby ceny stanovené na veľkoobchodných trhoch s energiou odrážali spravodlivé a konkurenčné vzájomné pôsobenie medzi ponukou a dopytom a aby nebolo možné dosahovať zisky zneužívaním trhu.

(2)	Cieľom zvýšenia integrity a transparentnosti veľkoobchodných trhov s energiou by mala byť podpora vzniku otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže na veľkoobchodných trhoch s energiou, ktorá bude prínosom pre konečných spotrebiteľov energie.

(3)

Výbor európskych regulačných orgánov pre cenné papiere a Európska skupina regulačných úradov pre elektrickú energiu a zemný plyn v poskytnutom odporúčaní potvrdili, že v rámci rozsahu pôsobnosti existujúcich právnych predpisov nie je možné náležitým spôsobom riešiť otázky integrity trhu na trhoch s elektrinou a zemným plynom, a odporučili zvážiť primeraný legislatívny rámec prispôsobený odvetviu energetiky, ktorý zamedzí zneužívaniu trhu a v ktorom sa zohľadnia špecifické podmienky odvetvia, ktoré nie sú zahrnuté v iných smerniciach a nariadeniach.

(4)

Veľkoobchodné trhy s energiou sú v celej Únii čím ďalej tým viac vzájomne prepojené. Zneužívanie trhu v jednom členskom štáte často ovplyvňuje nielen veľkoobchodné ceny elektriny a zemného plynu bez ohľadu na štátne hranice, ale aj maloobchodné ceny pre spotrebiteľov a mikropodniky. Preto problém zaistenia integrity trhov nemôže byť záležitosťou iba jednotlivých členských štátov. Je nevyhnutné zabezpečiť silné monitorovanie cezhraničného trhu, aby bolo možné dobudovať plne funkčný, prepojený a integrovaný vnútorný trh s energiou.

(5)

Veľkoobchodné trhy s energiou zahŕňajú komoditné trhy i trhy s derivátmi, ktoré sú veľmi dôležité pre trhy s energiou a finančné trhy, a tvorba cien v obidvoch odvetviach je vzájomne prepojená. Sem patria okrem iného regulované trhy, multilaterálne obchodné systémy a mimoburzové (OTC) transakcie a dvojstranné zmluvy, a to priame alebo s účasťou sprostredkovateľov.

(6)

Doteraz boli postupy monitorovania trhov s energiou špecifické pre jednotlivé členské štáty a odvetvia. V závislosti od celkového trhového rámca a situácie v oblasti regulácie to môže mať za následok, že obchodné činnosti budú podliehať viacerým jurisdikciám, pričom monitorovanie bude uskutočňovať niekoľko rôznych orgánov, ktoré sa môžu nachádzať v rôznych členských štátoch. Môže to viesť k tomu, že nebude dosť jasné, kto nesie zodpovednosť, a dokonca aj k situácii, že takéto monitorovanie nebude existovať.

(7)	Správanie, ktoré narušuje integritu trhu s energiou, nie je v súčasnosti na niektorých najdôležitejších trhoch s energiou jednoznačne zakázané. V záujme ochrany konečných spotrebiteľov a zaručenia prijateľných cien energie pre európskych občanov je veľmi dôležité zakázať takéto správanie.

(8)

Obchodovanie s derivátmi, ktoré sa môžu vyrovnať fyzicky alebo finančne, a obchodovanie s komoditami sa uskutočňuje spolu na veľkoobchodných trhoch s energiou. Je preto dôležité, aby vymedzenia pojmov zneužívania informácií v obchodnom styku a manipulácie s trhom, ktoré predstavujú zneužívanie trhu, boli medzi trhmi s derivátmi a komoditnými trhmi kompatibilné. Toto nariadenie by sa malo v zásade vzťahovať na všetky uzatvorené transakcie, ale zároveň by sa v ňom mali zohľadniť osobitné charakteristiky veľkoobchodných trhov s energiou.

(9)

Maloobchodné zmluvy, ktoré sa vzťahujú na dodávky elektriny alebo zemného plynu koncovým odberateľom, nie sú natoľko náchylné na manipuláciu s trhom ako veľkoobchodné zmluvy, ktoré sa ľahko kupujú a predávajú. Rozhodnutia o spotrebe najvýznamnejších užívateľov energie však tiež môžu ovplyvniť ceny na veľkoobchodných trhoch s energiou, a to s cezhraničnými následkami. Preto je vhodné vziať do úvahy dodávateľské zmluvy takýchto významných užívateľov v kontexte zabezpečenia integrity veľkoobchodných trhov s energiou.

(10)

Vzhľadom na výsledky prieskumu uvedené v oznámení Komisie z 21. decembra 2010 s názvom Smerom k posilnenému rámcu dohľadu nad trhom pre systém EÚ na obchodovanie s emisiami by Komisia mala zvážiť predloženie legislatívneho návrhu na odstránenie zistených nedostatkov, pokiaľ ide o transparentnosť, integritu a dohľad nad európskym trhom s uhlíkom, a to vo vhodnom časovom rámci.

(11)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny (3) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn (4) sa uznáva, že je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup k informáciám týkajúcim sa fyzického stavu a účinnosti siete, aby všetci účastníci trhu mohli posúdiť celkový stav dopytu a ponuky a určiť dôvody kolísania veľkoobchodných cien.

(12)

Využívanie alebo snaha o využívanie dôverných informácií pre obchod buď vo vlastnom mene, alebo v mene tretej strany by malo byť jednoznačne zakázané. Využívanie dôverných informácií môže tiež spočívať v obchodovaní s veľkoobchodnými energetickými produktmi uskutočňovanom osobami, ktoré vedia alebo by mali vedieť, že informácie, ktoré majú, sú dôverné. Informácie týkajúce sa vlastných plánov a stratégií účastníka trhu v oblasti obchodu by sa nemali považovať za dôverné informácie. Informácie, ktorých zverejnenie je povinné v súlade s nariadením (ES) č. 714/2009 alebo nariadením (ES) č. 715/2009, vrátane pokynov a sieťových predpisov prijatých v súlade s týmito nariadeniami môžu v prípade, že ide o informácie, ktoré sú citlivé z hľadiska ceny, poslúžiť ako základ rozhodnutí účastníkov trhu uzatvoriť transakcie týkajúce sa veľkoobchodných energetických produktov, a preto by sa až do svojho zverejnenia mohli považovať za dôverné informácie.

(13)

Manipulácia na veľkoobchodných trhoch s energiou zahŕňa činnosti vykonávané osobami, ktoré umelo znižujú ceny na úroveň, ktorá nie je odôvodnená trhovými silami ponuky a dopytu vrátane skutočnej dostupnosti výrobnej, skladovacej alebo prenosovej a prepravnej kapacity a dopytu. Formy manipulácie s trhom zahŕňajú zadávanie alebo rušenie falošných objednávok, šírenie nepravdivých, zavádzajúcich alebo nepotvrdených informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, zámerné poskytovanie nepravdivých informácií podnikom, ktoré poskytujú hodnotenia cien alebo správy o trhu, na účel zavádzania účastníkov trhu konajúcich na základe týchto hodnotení cien alebo správ o trhu a zámerné vytvorenie dojmu, že dostupná kapacita výroby elektriny alebo dostupnosť zemného plynu či dostupná prenosová kapacita je iná ako kapacita, ktorá je technicky skutočne k dispozícii, ak takéto informácie ovplyvňujú alebo pravdepodobne ovplyvnia ceny veľkoobchodných energetických produktov. Manipulácia a jej účinky sa môžu prejaviť mimo štátnych hraníc medzi trhmi s elektrinou a zemným plynom a v rámci finančných a komoditných trhov vrátane trhov s emisnými kvótami.

(14)

Manipuláciu s trhom a snahy o manipuláciu s trhom predstavuje napríklad konanie osoby alebo spolupracujúcich osôb, ktorého cieľom je zabezpečiť rozhodujúce postavenie vo vzťahu k ponuke veľkoobchodného energetického produktu alebo k dopytu po ňom a ktoré priamo či nepriamo ovplyvňuje alebo by mohlo ovplyvňovať stanovovanie cien, prípadne vytvára alebo by mohlo vytvárať iné nekalé obchodné podmienky, a ponúkanie, nákup alebo predaj veľkoobchodných energetických produktov, ktorých účelom, zámerom alebo dôsledkom je zavádzanie účastníkov trhu konajúcich na základe referenčných cien. Prípustná trhová prax, ako je napríklad prax uplatňovaná v oblasti finančných služieb, ktorá je v súčasnosti vymedzená v článku 1 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (5) a ktorú možno upraviť v prípade zmeny a doplnia uvedenej smernice, by však mohla byť pre účastníkov trhu legitímnym spôsobom, ako zabezpečiť priaznivú cenu veľkoobchodného energetického produktu.

(15)

Zverejnenie dôverných informácií týkajúcich sa veľkoobchodného energetického produktu novinármi, ktorí konajú v rámci svojej profesie, by sa malo posudzovať s prihliadnutím na pravidlá upravujúce ich povolanie, ako aj na pravidlá upravujúce slobodu tlače okrem prípadov, keď týmto osobám priamo či nepriamo plynú výhody alebo zisky zo šírenia príslušných informácií alebo keď je takéto zverejnenie vykonané so zámerom zavádzať trh, pokiaľ ide o ponuku či ceny veľkoobchodných energetických produktov alebo dopyt po nich.

(16)

Pojmy zneužívania trhu uplatňujúce sa na finančné trhy sa upravujú v závislosti od vývoja týchto trhov. S cieľom zaručiť flexibilitu potrebnú na rýchlu reakciu na tento vývoj by sa preto mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o technickú aktualizáciu vymedzenia pojmov dôverných informácií a manipulácie s trhom v záujme zabezpečenia súladu s inými príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti finančných služieb a energetiky. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(17)

Účinné monitorovanie trhu na úrovni Únie je dôležité, aby sa odhalilo a odvrátilo zneužívanie trhu na veľkoobchodných trhoch s energiou. Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky, zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 (6) (ďalej len „agentúra“), má najlepšie predpoklady na realizáciu takého monitorovania, lebo má prehľad o trhoch s elektrinou a zemným plynom z hľadiska celej Únie, ako aj potrebné odborné znalosti v oblasti fungovania trhov s elektrinou a zemným plynom a elektrizačných sústav a plynárenských sietí v Únii. Národné regulačné orgány, ktoré majú komplexné informácie o vývoji na trhoch s energiou vo svojich členských štátoch, by mali mať významnú úlohu pri zabezpečovaní účinného monitorovania trhu na vnútroštátnej úrovni. Úzka spolupráca a koordinácia medzi agentúrou a národnými orgánmi je preto potrebná na zabezpečenie riadneho monitorovania a transparentnosti trhov s energiou. Zhromažďovaním údajov agentúrou nie je dotknuté právo národných orgánov zhromažďovať dodatočné údaje na vnútroštátne účely.

(18)

Účinné monitorovanie trhu si vyžaduje pravidelný a včasný prístup k záznamom o transakciách, ako aj prístup k štrukturálnym údajom o kapacite a využívaní zariadení na výrobu, skladovanie, spotrebu alebo prenos elektriny a zemného plynu. Z tohto dôvodu by sa od účastníkov trhu vrátane prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov prepravných sietí, dodávateľov, obchodníkov, výrobcov, sprostredkovateľov a významných užívateľov, ktorí obchodujú s veľkoobchodnými energetickými produktmi, malo požadovať, aby agentúre poskytovali uvedené informácie. Agentúra môže vytvoriť silné väzby s hlavnými organizovanými miestami obchodovania.

(19)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení o zbere údajov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7). Oznamovacie povinnosti by sa mali obmedziť na minimum a nemali by účastníkom trhu spôsobiť zbytočné výdavky ani administratívnu záťaž. Jednotné pravidlá oznamovania informácií by preto mali byť vopred podrobené analýze nákladov a prínosov, mali by zabrániť dvojitému oznamovaniu a mali by zohľadniť rámce podávania správ stanovené v iných príslušných právnych predpisoch. Okrem toho by sa mali požadované informácie alebo ich časti, pokiaľ je to možné, získavať od iných osôb a z iných existujúcich zdrojov. Ak účastník trhu alebo tretia strana konajúca v jeho mene, systém oznamovania obchodov, organizovaný trh, systém párovania obchodov alebo iná osoba, ktorá v rámci svojej profesie zariaďuje transakcie, splnili svoje oznamovacie povinnosti voči príslušnému orgánu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (8) alebo uplatniteľnými právnymi predpismi Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov, jej oznamovacia povinnosť by sa mala považovať za splnenú aj podľa tohto nariadenia, avšak iba pod podmienkou, že boli poskytnuté všetky informácie požadované v súlade s týmto nariadením.

(20)

Je dôležité, aby Komisia a agentúra úzko spolupracovali pri vykonávaní tohto nariadenia a náležite konzultovali s európskymi sieťami prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu a prepravných sietí pre plyn a Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (9) (ESMA), s národnými regulačnými orgánmi, príslušnými finančnými orgánmi a inými orgánmi v členských štátoch, napríklad národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, a so zainteresovanými stranami, ako sú organizované miesta obchodovania (napr. energetické burzy) a účastníci trhu.

(21)

S cieľom posilniť celkovú transparentnosť a integritu veľkoobchodných trhov s energiou by sa mal zriadiť európsky register účastníkov trhu, ktorý by vychádzal z vnútroštátnych registrov. Jeden rok po zriadení uvedeného registra by Komisia mala v spolupráci s agentúrou, a to v súlade so správami, ktoré agentúra predloží Komisii, a s národnými regulačnými orgánmi posúdiť fungovanie a užitočnosť európskeho registra účastníkov trhu. Pokiaľ to Komisia na základe uvedeného posúdenia uzná za vhodné, mala by zvážiť predloženie ďalších nástrojov na posilnenie celkovej transparentnosti a integrity veľkoobchodných trhov s energiou a na zaistenie rovnakých podmienok pre účastníkov trhu v celej Únii.

(22)

Aby sa uľahčilo účinné monitorovanie všetkých aspektov obchodovania s veľkoobchodnými energetickými produktmi, agentúra by mala vytvoriť mechanizmy umožňujúce prístup ďalších príslušných orgánov k informáciám, ktoré agentúra dostáva o transakciách na veľkoobchodných trhoch s energiou, najmä ESMA, národných regulačných orgánov, príslušných finančných orgánov členských štátov, národných orgánov pre hospodársku súťaž a iných príslušných orgánov.

(23)

Agentúra by mala zaistiť prevádzkovú bezpečnosť a ochranu údajov, ktoré dostáva, zamedziť neoprávnenému prístupu k informáciám, ktoré agentúra má, a ustanoviť postupy zabezpečujúce, že zozbierané údaje nezneužijú osoby, ktoré k nim majú oprávnený prístup. Agentúra by sa mala taktiež uistiť, či orgány, ktoré majú prístup k údajom uchovávaným agentúrou, sú schopné zachovávať rovnako vysokú úroveň bezpečnosti a budú viazané zodpovedajúcimi ustanoveniami o dôvernosti. Preto je potrebné zaistiť aj prevádzkovú bezpečnosť informačných systémov používaných na spracovanie a prenos údajov. Pri vytváraní informačného systému, ktorý zaisťuje najvyššiu možnú úroveň dôvernosti údajov, by agentúra mala byť nabádaná na úzku spoluprácu s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA). Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať aj na ostatné orgány, ktoré sú oprávnené na prístup k údajom na účely tohto nariadenia.

(24)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ako sú zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a ústavných tradíciách členských štátov, a malo by sa uplatňovať v súlade s právom na slobodu prejavu a informácie uznaným v článku 11 charty.

(25)

Ak informácie nie sú alebo už nie sú citlivé z obchodného alebo bezpečnostného hľadiska, agentúra by mala byť schopná dať ich k dispozícii účastníkom trhu a širokej verejnosti s cieľom prispieť k zlepšeniu znalostí o trhu. Táto forma transparentnosti prispeje k vytvoreniu dôvery na trhu a podporí rozvoj znalostí o fungovaní veľkoobchodných trhov s energiou. Agentúra by mala stanoviť a zverejniť pravidlá o tom, ako bude poskytovať uvedené informácie spravodlivým a transparentným spôsobom.

(26)

Národné regulačné orgány by mali byť zodpovedné za zabezpečenie presadzovania tohto nariadenia v členských štátoch. Na tieto účely by mali mať potrebné vyšetrovacie právomoci, aby mohli uvedenú úlohu efektívne plniť. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a môžu podliehať primeranému dohľadu.

(27)

Agentúra by mala zabezpečiť, aby sa toto nariadenie uplatňovalo koordinovaným spôsobom v celej Únii a v súlade s uplatňovaním smernice 2003/6/ES. Na tento účel by agentúra mala v prípade potreby zverejniť nezáväzné usmernenia na uplatňovanie definícií stanovených v tomto nariadení. V týchto usmerneniach by sa mala okrem iného riešiť otázka prípustnej trhovej praxe. Keďže zneužívanie trhu na veľkoobchodných trhoch s energiou sa často týka viac než jedného členského štátu, agentúra by navyše mala mať významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby sa vyšetrovania uskutočňovali účinným a koherentným spôsobom. Na dosiahnutie tohto cieľa by agentúra mala byť schopná požadovať spoluprácu a koordinovať činnosť vyšetrovacích skupín zložených zo zástupcov dotknutých národných regulačných orgánov, prípadne ďalších orgánov vrátane národných orgánov pre hospodársku súťaž.

(28)

Agentúre by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje, aby zodpovedajúcim spôsobom plnila ďalšie úlohy, ktoré jej podľa tohto nariadenia boli pridelené. Na tento účel by sa v rámci postupu týkajúceho sa zostavenia, plnenia a kontroly jej rozpočtu stanoveného v článkoch 23 a 24 nariadenia (ES) č. 713/2009 mali náležite zohľadniť tieto úlohy. Rozpočtový orgán by mal zabezpečiť, aby boli splnené najvyššie normy účinnosti.

(29)

Národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány členských štátov a v prípade potreby národné orgány pre hospodársku súťaž by mali spolupracovať s cieľom zaistiť koordinovaný prístup k riešeniu otázky zneužívania trhu na veľkoobchodných trhoch s energiou, ktoré zahŕňajú komoditné trhy, ako aj trhy s derivátmi. Uvedená spolupráca by mala zahŕňať vzájomnú výmenu informácií týkajúcich podozrení, že na veľkoobchodných trhoch s energiou sa vykonávajú alebo vykonávali činnosti, ktoré pravdepodobne predstavujú porušenie tohto nariadenia, smernice 2003/6/ES alebo právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. Uvedená spolupráca by mala okrem toho prispievať k zosúladenému a jednotnému prístupu k vyšetrovaniam a súdnym konaniam.

(30)

Je dôležité, aby sa povinnosť zachovávať služobné tajomstvo vzťahovala na všetky osoby, ktoré prijímajú dôverné informácie, a to v súlade s týmto nariadením. Agentúra, národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány členských štátov a národné orgány pre hospodársku súťaž by mali zabezpečiť zachovanie dôvernosti, integritu a ochranu získaných informácií.

(31)

Je dôležité, aby sankcie za porušenie tohto nariadenia boli primerané, účinné a mali odrádzajúci účinok a aby zohľadňovali závažnosť porušení, škody spôsobené spotrebiteľom a potenciálne zisky z obchodovania na základe dôverných informácií a manipulácie s trhom. Tieto sankcie by sa mali uplatňovať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi. S uznaním vzájomného pôsobenia medzi obchodovaním s derivátmi elektriny a zemného plynu a obchodovaním so skutočnou elektrinou a zemným plynom by sankcie za porušenia tohto nariadenia mali byť v súlade so sankciami, ktoré členské štáty prijali pri vykonávaní smernice 2003/6/ES. So zreteľom na konzultácie v súvislosti s oznámením Komisie z 12. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by Komisia mala zvážiť predloženie návrhov na harmonizáciu minimálnych noriem pre sankčné systémy členských štátov vo vhodnom časovom rámci. Toto nariadenie nemá vplyv ani na vnútroštátne predpisy o miere dokazovania, ani na povinnosti národných regulačných orgánov a súdov členských štátov súvisiace so zisťovaním príslušných faktov týkajúcich sa prípadu za predpokladu, že takéto predpisy a povinnosti sú zlučiteľné so základnými zásadami práva Únie.

(32)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie harmonizovaného rámca na zabezpečenie transparentnosti a integrity veľkoobchodného trhu s energiou, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet, rozsah pôsobnosti a vzťah s inými právnymi predpismi Únie

1. Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá, ktorými sa zakazujú praktiky predstavujúce zneužívanie trhu a ovplyvňujúce veľkoobchodné trhy s energiou a ktoré sú v súlade s pravidlami uplatňovanými na finančných trhoch a s riadnym fungovaním týchto veľkoobchodných trhov s energiou, pričom zohľadňujú ich špecifické vlastnosti. Zabezpečuje sa ním monitorovanie veľkoobchodných trhov s energiou uskutočňované Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“) v úzkej spolupráci s národnými regulačnými orgánmi a pri zohľadnení vzájomného pôsobenia medzi systémom na obchodovanie s emisiami a veľkoobchodnými trhmi s energiou.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi. Články 3 a 5 tohto nariadenia sa neuplatňujú na veľkoobchodné energetické produkty, ktoré sú finančnými nástrojmi a na ktoré sa uplatňuje článok 9 smernice 2003/6/ES. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica 2003/6/ES ani smernica 2004/39/ES, ani uplatňovanie európskeho práva hospodárskej súťaže na praktiky, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

3. Agentúra, národné regulačné orgány, ESMA, príslušné finančné orgány členských štátov a v prípade potreby národné orgány v oblasti hospodárskej súťaže spolupracujú s cieľom zaistiť, aby sa uplatňoval koordinovaný prístup pri presadzovaní príslušných pravidiel, ak sa opatrenia týkajú jedného alebo niekoľkých finančných nástrojov, na ktoré sa uplatňuje článok 9 smernice 2003/6/ES, a tiež jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov, na ktoré sa uplatňujú články 3, 4 a 5 tohto nariadenia.

4. Správna rada agentúry zabezpečí, aby agentúra vykonávala úlohy, ktoré jej boli pridelené podľa tohto nariadenia, v súlade s týmto nariadením a nariadením (ES) č. 713/2009.

5. Riaditeľ agentúry konzultuje s radou regulačných orgánov agentúry v súvislosti so všetkými aspektmi vykonávania tohto nariadenia a náležite zohľadňuje jej rady a stanoviská.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„Dôverná informácia“ je informácia presného charakteru, ktorá nebola uverejnená, ktorá priamo alebo nepriamo súvisí s jedným alebo viacerými veľkoobchodnými energetickými produktmi a ktorá by pravdepodobne mala značný vplyv na ceny týchto veľkoobchodných energetických produktov, ak by sa uverejnila.

Na účely uplatňovania tohto vymedzenia pojmu „informácie“ sú:

a)	informácie, ktoré sa musia zverejniť v súlade s nariadeniami (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 vrátane pokynov a sieťových predpisov prijatých podľa uvedených nariadení;

b)	informácie týkajúce sa kapacity a využívania zariadení na výrobu, skladovanie, spotrebu alebo prenos elektriny či prepravu zemného plynu alebo týkajúce sa kapacity a využívania zariadení skvapalneného zemného plynu (LNG) vrátane plánovanej alebo neplánovanej odstávky týchto zariadení;

informácie, ktoré sa musia zverejniť v súlade s právnymi alebo regulačnými ustanoveniami na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, s pravidlami trhu a so zmluvami alebo zvyklosťami na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou, pokiaľ by tieto informácie mali pravdepodobne značný vplyv na ceny veľkoobchodných energetických produktov, a

d)	iné informácie, na základe ktorých by sa príslušný účastník trhu pravdepodobne rozhodol uzatvoriť transakciu týkajúcu sa veľkoobchodného energetického produktu alebo vydať pokyn na obchodovanie s takýmto produktom.

Za informáciu presného charakteru sa považuje informácia, ktorá označuje sériu okolností, ktoré nastali alebo o ktorých sa môže odôvodnene predpokladať, že nastanú, alebo udalosť, ktorá nastala alebo o ktorej sa môže odôvodnene predpokladať, že nastane, a ktorá je dostatočne konkrétna, aby umožnila vyvodenie záveru o možnom vplyve tejto série okolností alebo udalosti na ceny veľkoobchodných energetických produktov.

„Manipulácia s trhom“ je:

uzatvorenie akejkoľvek transakcie alebo vydanie akéhokoľvek pokynu na obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi:

i)	ktoré dávajú alebo by mohli dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály vzhľadom na ponuku alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov a vzhľadom na dopyt po nich;

ii)

ktorými osoba alebo osoby konajúce v spolupráci zabezpečujú alebo sa snažia zabezpečiť cenu jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni okrem prípadov, keď osoba, ktorá uzatvára transakciu alebo dáva pokyn na obchodovanie, preukáže, že jej dôvody na takéto konanie sú legitímne a že uvedená transakcia alebo pokyn na obchodovanie sa zhoduje s prípustnou trhovou praxou na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou, alebo

iii)

pri ktorých sa využíva fiktívny prostriedok alebo akákoľvek iná forma podvodu alebo machinácie, ktorá dáva alebo by mohla dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu, alebo pri ktorých dochádza k snahe o využívanie takéhoto prostriedku,

alebo

šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami, ktoré dávajú alebo by mohli dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopytu po nich alebo ich cenu, vrátane šírenia nepotvrdených a nesprávnych alebo zavádzajúcich správ, keď osoba, ktorá ich šíri, vie alebo musela vedieť, že informácie sú nesprávne alebo zavádzajúce.

V prípade šírenia informácií na novinárske účely alebo v rámci umeleckého vyjadrenia sa takéto šírenie informácií posudzuje s prihliadnutím na pravidlá upravujúce slobodu tlače a slobodu slova v iných médiách okrem prípadov:

i)	keď týmto osobám priamo či nepriamo plynú výhody alebo zisky zo šírenia príslušných informácií alebo

ii)	keď sa tieto informácie zverejnili alebo šírili so zámerom pôsobiť zavádzajúco na trh, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu.

„Snaha manipulovať s trhom“ je:

uzatvorenie akejkoľvek transakcie, vydanie akéhokoľvek pokynu na obchod alebo prijatie akéhokoľvek iného opatrenia týkajúceho sa veľkoobchodného energetického produktu s úmyslom:

i)	dať nesprávne alebo zavádzajúce signály vzhľadom na ponuku alebo cenu veľkoobchodných energetických produktov a vzhľadom na dopyt po nich;

ii)

zaručiť cenu jedného alebo niekoľkých veľkoobchodných energetických produktov na umelo vytvorenej úrovni okrem prípadov, keď osoba, ktorá uzatvára transakciu alebo dáva pokyn na obchodovanie, preukáže, že jej dôvody na takéto konanie sú legitímne a že sa uvedená transakcia alebo uvedený pokyn na obchodovanie zhoduje s prípustnou trhovou praxou na príslušnom veľkoobchodnom trhu s energiou, alebo

iii)	využiť fiktívny prostriedok alebo akúkoľvek inú formu podvodu alebo machinácie, ktorá dáva alebo by mohla dávať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu,

alebo

b)	šírenie informácií prostredníctvom médií vrátane internetu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami s úmyslom dať nesprávne alebo zavádzajúce signály, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu.

„Veľkoobchodné energetické produkty“ sú tieto zmluvy a deriváty nezávisle od toho, kde a ako sa s nimi obchoduje:

a)	zmluvy na dodávku elektriny alebo zemného plynu, ktoré sú dodané v Únii;

b)	deriváty týkajúce sa elektriny alebo zemného plynu, ktoré sa vytvorili, s ktorými sa obchoduje alebo ktoré sa dodávajú v Únii;

c)	zmluvy týkajúce sa prenosu elektriny alebo prepravy zemného plynu v Únii;

d)	deriváty týkajúce sa prenosu elektriny alebo prepravy zemného plynu v Únii.

Zmluvy na dodávku a distribúciu elektriny alebo zemného plynu na využitie koncovými odberateľmi nie sú veľkoobchodné energetické produkty. Zmluvy na dodávku a distribúciu elektriny alebo zemného plynu koncovým odberateľom s úrovňou spotreby vyššou než prahová hodnota uvedená v druhom odseku bodu 5 sa však považujú za veľkoobchodné energetické produkty.

„Úroveň spotreby“ je spotreba elektriny alebo zemného plynu koncovým odberateľom pri plnom využití výrobnej kapacity tohto odberateľa. Zahŕňa celkovú spotrebu tohto odberateľa ako samostatného hospodárskeho subjektu, pokiaľ k spotrebe dochádza na trhoch s navzájom prepojenými veľkoobchodnými cenami.

Na účely tohto vymedzenia pojmu sa neberie do úvahy spotreba v jednotlivých zariadeniach pod kontrolou jedného hospodárskeho subjektu, ktorých úroveň spotreby je nižšia ako 600 GWh ročne, ak tieto zariadenia nevyvíjajú spoločný vplyv na ceny na veľkoobchodných trhoch s energiou z dôvodu ich umiestnenia na rôznych príslušných geografických trhoch.

6.	„Veľkoobchodný trh s energiou“ je akýkoľvek trh v Únii, na ktorom sa obchoduje s veľkoobchodnými energetickými produktmi.

7.	„Účastník trhu“ je každá osoba vrátane prevádzkovateľov prenosových sústav a prevádzkovateľov prepravných sietí, ktorá uzatvára transakcie vrátane vydávania pokynov na obchodovanie na jednom alebo viacerých veľkoobchodných trhoch s energiou.

8.	„Osoba“ je každá fyzická alebo právnická osoba.

9.	„Príslušný finančný orgán“ je príslušný orgán určený v súlade s postupom ustanoveným v článku 11 smernice 2003/6/ES.

10.

„Národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán určený v súlade s článkom 35 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (10) alebo článkom 39 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom (11).

11.	„Prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ a „prevádzkovateľ prepravnej siete“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2009/72/ES a prevádzkovateľ prepravnej siete v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 2009/73/ES.

12.	„Materský podnik“ je materský podnik v zmysle článkov 1 a 2 siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (12).

13.	„Prepojený podnik“ je dcérsky alebo iný podnik, v ktorom je držaná účasť, alebo podnik prepojený s iným podnikom vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS.

14.	„Distribúcia zemného plynu“ je distribúcia zemného plynu v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2009/73/ES.

15.	„Distribúcia elektriny“ je distribúcia elektriny v zmysle článku 2 bodu 5 smernice 2009/72/ES.

Článok 3

Zákaz zneužívania dôverných informácií v obchodnom styku

1. Osobám, ktoré majú dôverné informácie týkajúce sa veľkoobchodného energetického produktu, sa zakazuje:

a)	s použitím týchto informácií vo vlastnom mene alebo v mene tretej strany buď priamo, alebo nepriamo získavať veľkoobchodné energetické produkty alebo sa ich zbavovať, či snažiť sa získať, alebo sa zbaviť veľkoobchodných energetických produktov, ktorých sa tieto informácie týkajú;

b)	poskytovať tieto informácie akejkoľvek ďalšej osobe s výnimkou prípadov, ak sa takéto poskytovanie uskutočňuje v priebehu bežného výkonu ich zamestnania, povolania alebo plnenia si povinností;

c)	na základe dôvernej informácie odporúčať alebo nabádať ďalšiu osobu, aby získala veľkoobchodné energetické produkty, ktorých sa tieto informácie týkajú, alebo sa ich zbavila.

2. Zákaz ustanovený v odseku 1 sa vzťahuje na tieto osoby, ktoré majú dôverné informácie týkajúce sa veľkoobchodného energetického produktu:

a)	členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov podniku;

b)	osoby, ktoré vlastnia podiel na základnom imaní podniku;

c)	osoby, ktoré majú prístup k informáciám v súvislosti s vykonávaním svojho zamestnania, povolania alebo v súvislosti s plnením povinností;

d)	osoby, ktoré tieto informácie získali trestnou činnosťou;

e)	osoby, ktoré vedia alebo by mali vedieť, že ide o dôverné informácie.

3. Písmená a) a c) odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na prevádzkovateľov prenosových sústav pri nákupe elektriny ani prevádzkovateľov prepravných sietí pri nákupe zemného plynu s cieľom zaistiť bezpečné a spoľahlivé fungovanie sústavy alebo siete v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku 12 písm. d) a e) smernice 2009/72/ES alebo článku 13 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2009/73/ES.

4. Tento článok sa nevzťahuje na:

a)	transakcie uskutočnené pri výkone povinnosti, ktorej splnenie si vyžaduje získať veľkoobchodné energetické produkty alebo sa ich zbaviť, ak táto povinnosť vyplýva z dohody uzavretej alebo pokynu na obchod vydaného skôr, než dotknutá osoba získala dôverné informácie;

transakcie uzatvorené výrobcami elektriny a zemného plynu, prevádzkovateľmi zariadení na skladovanie zemného plynu alebo prevádzkovateľmi zariadení na dovoz LNG, ktorých jediným cieľom je pokryť bezprostrednú fyzickú stratu vyplývajúcu z neplánovaných výpadkov, ak by neuzavretie týchto transakcií spôsobilo, že by účastník trhu nebol schopný splniť existujúce zmluvné záväzky alebo ak sa takéto opatrenie prijme na základe dohody s príslušným prevádzkovateľom prenosovej sústavy (prevádzkovateľmi prenosových sústav) alebo prevádzkovateľom prepravnej siete (prevádzkovateľmi prepravných sietí) s cieľom zaistiť bezpečné a spoľahlivé fungovanie sústavy/siete. V takom prípade sa príslušné informácie týkajúce sa transakcií oznámia agentúre a národnému regulačnému orgánu. Touto oznamovacou povinnosťou nie sú dotknuté povinnosti stanovené v článku 4 ods. 1;

účastníkov trhu konajúcich v súlade s vnútroštátnymi pravidlami pre núdzové situácie, ak národné orgány zasiahli s cieľom zabezpečiť dodávku elektriny alebo zemného plynu a trhové mechanizmy v určitom členskom štáte alebo jeho častiach boli pozastavené. V tomto prípade orgán zodpovedný za núdzové plánovanie zabezpečí uverejnenie v súlade s článkom 4.

5. Ak je osoba, ktorá má dôverné informácie týkajúce sa veľkoobchodného energetického produktu, právnickou osobou, zákaz ustanovený v odseku 1 sa uplatňuje aj na fyzické osoby, ktoré sa zúčastňujú na rozhodovaní o vykonaní transakcie v mene dotknutej právnickej osoby.

6. V prípade šírenia informácií na novinárske účely alebo v rámci umeleckého vyjadrenia sa takéto šírenie informácií posudzuje s prihliadnutím na pravidlá upravujúce slobodu tlače a slobodu prejavu v iných médiách okrem prípadov:

a)	keď týmto osobám priamo či nepriamo plynú výhody alebo zisky zo šírenia príslušných informácií alebo

b)	keď sa tieto informácie zverejnili alebo šírili so zámerom pôsobiť zavádzajúco na trh, pokiaľ ide o ponuku veľkoobchodných energetických produktov, dopyt po nich alebo ich cenu.

Článok 4

Povinnosť uverejňovať dôverné informácie

1. Účastníci trhu verejne účinným spôsobom a včas zverejnia dôverné informácie, ktoré majú o podniku alebo zariadeniach, ktoré dotyčný účastník trhu, jeho materský podnik alebo prepojený podnik vlastní alebo ovláda alebo za ktorých prevádzku je uvedený účastník trhu alebo podnik úplne alebo čiastočne zodpovedný. Tieto zverejnené informácie zahŕňajú informácie týkajúce sa kapacity a využívania zariadení na výrobu, skladovanie, spotrebu alebo prenos elektriny či prepravu zemného plynu alebo kapacity a využívania zariadení LNG vrátane plánovanej alebo neplánovanej odstávky týchto zariadení.

2. Účastník trhu môže na vlastnú zodpovednosť výnimočne odložiť uverejnenie dôverných informácií, aby neboli dotknuté jeho oprávnené záujmy, za predpokladu, že týmto opomenutím by sa nezavádzala verejnosť, a za predpokladu, že účastník trhu je schopný zaručiť dôvernosť týchto informácií a na základe týchto informácií neprijme rozhodnutia týkajúce sa obchodovania s veľkoobchodnými energetickými produktmi. V takejto situácii účastník trhu bezodkladne poskytne uvedené informácie agentúre a príslušnému národnému regulačnému orgánu s ohľadom na článok 8 ods. 5 spolu s odôvodnením odkladu ich uverejnenia.

3. Zakaždým, keď účastník trhu alebo osoba zamestnaná účastníkom trhu či konajúca v jeho mene uverejní dôverné informácie v súvislosti s veľkoobchodným energetickým produktom v priebehu bežného výkonu svojho zamestnania, povolania alebo plnenia si povinností v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b), uvedený účastník trhu alebo uvedená osoba zabezpečí, aby sa tieto informácie zverejnili súčasne, v plnom rozsahu a účinným spôsobom. V prípade neúmyselného uverejnenia informácií účastník trhu zabezpečí, aby sa tieto informácie uverejnili v plnom rozsahu a účinným spôsobom čo najskôr po neúmyselnom uverejnení. Tento odsek sa neuplatňuje v prípade, že osoba prijímajúca informácie je zaviazaná povinnosťou zachovávať mlčanlivosť bez ohľadu na to, či táto povinnosť vychádza zo zákona, z právneho predpisu, zo stanov obchodnej spoločnosti alebo zo zmluvy.

4. Uverejnenie dôverných informácií, a to aj v súhrnnej podobe, v súlade s nariadením (ES) č. 714/2009 alebo nariadením (ES) č. 715/2009, alebo pokynov a sieťových predpisov prijatých podľa uvedených nariadení predstavuje súčasné a účinné uverejnenie informácií v plnom rozsahu.

5. Ak bola prevádzkovateľovi prenosovej sústavy udelená výnimka z povinnosti zverejňovať určité údaje v súlade s nariadením (ES) č. 714/2009 alebo prevádzkovateľovi prepravnej siete udelená výnimka z povinnosti zverejňovať určité údaje v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, uvedený prevádzkovateľ sa tým oslobodzuje aj od povinnosti ustanovenej v odseku 1 tohto článku v súvislosti s uvedenými údajmi.

6. Odsekmi 1 a 2 nie sú dotknuté povinnosti účastníkov trhu podľa smerníc 2009/72/ES a 2009/73/ES a nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 vrátane pokynov a sieťových predpisov prijatých podľa uvedených smerníc a nariadení, najmä pokiaľ ide o načasovanie a spôsob uverejnenia informácií.

7. Odsekmi 1 a 2 nie je dotknuté právo účastníkov trhu odložiť uverejnenie citlivých informácií o ochrane kritickej infraštruktúry v zmysle článku 2 písm. d) smernice Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (13), ak tieto informácie boli označené za citlivé v ich krajine.

Článok 5

Zákaz manipulácie s trhom

Zakazuje sa účasť alebo snaha o účasť na manipulácii s trhom na veľkoobchodných trhoch s energiou.

Článok 6

Technická aktualizácia vymedzenia dôverných informácií a manipulácie s trhom

1. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 20 prijať delegované akty s cieľom:

a)	zjednotiť vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 bodoch 1, 2, 3 a 5 v záujme zabezpečenia súladu s inými príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb a energetiky a

b)	aktualizovať tieto definície výlučne s cieľom zohľadniť budúci vývoj na veľkoobchodných trhoch s energiou.

2. Delegované akty uvedené v odseku 1 zohľadňujú prinajmenšom:

a)	špecifické fungovanie veľkoobchodných trhov s energiou vrátane osobitných rysov trhov s elektrinou a zemným plynom a vzájomné pôsobenie medzi komoditnými trhmi a trhmi s derivátmi;

b)	možnosť cezhraničnej manipulácie, manipulácie medzi trhmi s elektrinou a zemným plynom a manipulácie medzi komoditnými trhmi a trhmi s derivátmi;

c)	možný dosah skutočnej alebo plánovanej výroby, spotreby a využívania prenosu/prepravy alebo využívania skladovacej kapacity na ceny na veľkoobchodných trhoch s energiou a

d)	sieťové predpisy a rámcové pokyny prijaté v súlade s nariadeniami (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009.

Článok 7

Monitorovanie trhu

1. Agentúra monitoruje obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi s cieľom odhaliť obchodovanie založené na dôverných informáciách a manipulácii s trhom a zamedziť mu. Zbiera údaje pre hodnotenie a monitorovanie veľkoobchodných trhov s energiou podľa ustanovení článku 8.

2. Národné regulačné orgány spolupracujú na regionálnej úrovni a s agentúrou pri monitorovaní veľkoobchodných trhov s energiou podľa odseku 1. Národné regulačné orgány majú na tento účel prístup k príslušným informáciám uchovávaným agentúrou, ktoré zhromaždila v súlade s odsekom 1 tohto článku, a to s výhradou článku 10 ods. 2. Národné regulačné orgány môžu takisto monitorovať obchodovanie s veľkoobchodnými energetickými produktmi na vnútroštátnej úrovni.

Členské štáty môžu stanoviť, že ich národný orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgán pre monitorovanie trhu zriadený v rámci tohto orgánu vykonáva monitorovanie trhu s národným regulačným orgánom. Pri vykonávaní tohto monitorovania trhu má národný orgán na ochranu hospodárskej súťaže alebo orgán pre monitorovanie trhu rovnaké práva a povinnosti ako národný regulačný orgán podľa prvého pododseku tohto odseku, druhej vety druhého pododseku odseku 3 tohto článku, článku 4 ods. 2 druhej vety, článku 8 ods. 5 prvej vety a článku 16.

3. Agentúra najmenej raz ročne predloží Komisii správu o svojej činnosti podľa tohto nariadenia a túto správu zverejní. V týchto správach agentúra posúdi fungovanie a transparentnosť jednotlivých kategórií trhov a spôsobov obchodovania a môže Komisii predložiť odporúčania, pokiaľ ide o trhové pravidlá, normy a postupy, ktoré by mohli zlepšiť integritu trhu a fungovanie vnútorného trhu. Takisto môže vyhodnotiť, či by minimálne požiadavky pre organizované trhy mohli prispieť k väčšej transparentnosti trhu. Tieto správy môžu byť spojené so správou uvedenou v článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 713/2009.

Agentúra môže dávať Komisii odporúčania, pokiaľ ide o záznamy transakcií, vrátane pokynov na obchodovanie, ktoré považuje za nevyhnutné pre efektívne a účinné monitorovanie veľkoobchodných trhov s energiou. Pred poskytnutím týchto odporúčaní agentúra uskutoční konzultácie so zainteresovanými stranami, najmä s národnými regulačnými orgánmi, príslušnými finančnými orgánmi v členských štátoch, národnými orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže a ESMA.

Všetky odporúčania by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a verejnosti.

Článok 8

Zber údajov

1. Účastníci trhu alebo v ich mene osoba či orgán uvedený v odseku 4 písm. b) až f) poskytujú agentúre záznamy o transakciách na veľkoobchodných trhoch s energiou vrátane pokynov na obchodovanie. Oznamované informácie zahŕňajú presné označenie kúpených a predaných veľkoobchodných energetických produktov, dohodnutú cenu a množstvo, presný dátum a čas uskutočnenia transakcie, strany zúčastnené na tejto transakcii a príjemcov transakcie a všetky ďalšie relevantné informácie. Hoci celkovú zodpovednosť nesú účastníci trhu, v prípade získania požadovanej informácie od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 4 písm. b) až f) sa oznamovacia povinnosť príslušného účastníka trhu považuje za splnenú.

2. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)	vypracuje zoznam zmlúv a derivátov vrátane pokynov na obchodovanie, ktoré sa oznamujú v súlade s odsekom 1, a v prípade potreby primeraných prahových hodnôt de minimis na oznamovanie transakcií;

b)	prijme jednotné pravidlá oznamovania informácií, ktoré sa poskytujú v súlade s odsekom 1;

c)	ustanoví termín a formu oznamovania uvedených informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. Zohľadňujú existujúci systém oznamovania.

3. Na osoby uvedené v odseku 4 písm. a) až d), ktoré oznámili transakcie v súlade so smernicou 2004/39/ES alebo uplatniteľnými právnymi predpismi Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov, sa nevzťahujú povinnosti dvojitého oznamovania, pokiaľ ide o tieto transakcie.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prvého pododseku tohto odseku, sa vykonávacími aktmi uvedenými v odseku 2 môže organizovaným trhom a systémom párovania obchodov alebo systémov oznamovania obchodov umožniť poskytovať agentúre záznamy o veľkoobchodných energetických transakciách.

4. Na účely odseku 1 informácie poskytuje:

a)	účastník trhu;

b)	tretia strana konajúca v mene účastníka trhu;

c)	systém oznamovania obchodov;

d)	organizovaný trh, systém párovania obchodov alebo iná osoba, ktorá v rámci svojej profesie zariaďuje transakcie;

e)	registre obchodných údajov registrované alebo uznané podľa uplatniteľných právnych predpisov Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov alebo

f)	príslušný orgán, ktorý prijal uvedené informácie v súlade s článkom 25 ods. 3 smernice 2004/39/ES, alebo orgán ESMA, ak uvedené informácie prijal v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov.

5. Účastníci trhu poskytujú agentúre a národným regulačným orgánom informácie týkajúce sa kapacity a využívania zariadení na výrobu, skladovanie, spotrebu alebo prenos/prepravu elektriny či zemného plynu alebo kapacity a využívania zariadení LNG vrátane plánovanej alebo neplánovanej odstávky týchto zariadení na účel monitorovania obchodovania na veľkoobchodných trhoch s energiou. Oznamovacie povinnosti účastníkov trhu sa musia v rámci možností obmedzovať na minimum, a to zhromažďovaním požadovaných informácií alebo ich častí z existujúcich zdrojov.

6. Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov:

a)	prijme jednotné pravidlá oznamovania informácií, ktoré sa poskytujú v súlade s odsekom 5, a v prípade potreby aj primerané prahové hodnoty pre takéto oznamovanie;

b)	ustanoví termíny a formu oznamovania týchto informácií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 21 ods. 2. Zohľadňujú existujúce oznamovacie povinnosti v zmysle nariadení (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009.

Článok 9

Registrácia účastníkov trhu

1. Účastníci trhu uzatvárajúci transakcie, ktoré sa musia agentúre oznámiť v súlade s článkom 8 ods. 1, sa zaregistrujú v národnom regulačnom orgáne v členskom štáte, v ktorom majú svoje sídlo alebo bydlisko, alebo v členskom štáte, v ktorom pôsobia, ak nemajú sídlo ani bydlisko v Únii.

Účastník trhu sa zaregistruje len v jednom národnom regulačnom orgáne. Členské štáty nevyžadujú, aby sa účastník trhu, ktorý je už zaregistrovaný v inom členskom štáte, zaregistroval znova.

Registráciou účastníkov trhu nie je dotknutá povinnosť dodržiavať platné pravidlá obchodovania a vyvažovania.

2. Najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď Komisia prijala vykonávacie akty uvedené v článku 8 ods. 2, národné regulačné orgány zriadia vnútroštátne registre účastníkov trhu, ktoré priebežne aktualizujú. Register pridelí každému účastníkovi trhu osobitný identifikátor a obsahuje dostatok informácií na identifikáciu účastníka trhu vrátane príslušných informácií o jeho čísle dane z pridanej hodnoty, mieste sídla, osobách zodpovedných za jeho prevádzkové a obchodné rozhodnutia a hlavnom kontrolórovi alebo príjemcovi obchodnej činnosti účastníka trhu.

3. Národné regulačné orgány odovzdajú informácie zo svojich vnútroštátnych registrov agentúre vo formáte, ktorý určí agentúra. Agentúra stanoví tento formát v spolupráci s uvedenými orgánmi a zverejní ho do 29. júna 2012. Na základe informácií, ktoré poskytnú národné regulačné orgány, agentúra zriadi európsky register účastníkov trhu. Do európskeho registra majú prístup národné regulačné orgány a ďalšie príslušné orgány. Pod podmienkou dodržania/s výhradou ustanovení článku 17 môže agentúra rozhodnúť, že sprístupní verejnosti európsky register alebo jeho časti za predpokladu, že sa nezverejnia obchodne citlivé informácie o jednotlivých účastníkoch trhu.

4. Účastníci trhu uvedení v odseku 1 tohto článku predložia národnému regulačnému orgánu registračný formulár ešte pred uzavretím transakcie, ktorá sa musí oznámiť agentúre v súlade s článkom 8 ods. 1.

5. Účastníci trhu uvedení v odseku 1 bezodkladne oznámia národnému regulačnému orgánu každú zmenu v súvislosti s informáciami uvedenými v registračnom formulári.

Článok 10

Delenie sa o informácie medzi agentúrou a inými orgánmi

1. Agentúra vytvorí mechanizmy delenia sa o informácie, ktoré prijíma v súlade s článkom 7 ods. 1 a článkom 8, s národnými regulačnými orgánmi, príslušnými finančnými orgánmi členských štátov, národnými orgánmi pre hospodársku súťaž, orgánom ESMA a inými príslušnými orgánmi. Pred ustanovením takýchto mechanizmov agentúra uskutoční s uvedenými orgánmi konzultácie.

2. Agentúra poskytuje prístup k mechanizmom uvedeným v odseku 1 iba orgánom, ktoré vytvorili systémy umožňujúce agentúre plniť požiadavky článku 12 ods. 1.

3. Registre obchodných údajov registrované alebo uznané podľa uplatniteľných právnych predpisov Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov poskytujú agentúre príslušné informácie týkajúce sa veľkoobchodných energetických produktov a derivátov emisných kvót, ktoré zhromaždili.

ESMA odovzdá agentúre správy o transakciách s veľkoobchodnými energetickými produktmi prijaté podľa článku 25 ods. 3 smernice 2004/39/ES a uplatniteľných právnych predpisov Únie o derivátových transakciách, centrálnych zmluvných stranách a registroch obchodných údajov. Príslušné orgány, ktoré dostávajú správy o transakciách s veľkoobchodnými energetickými produktmi v zmysle článku 25 ods. 3 smernice 2004/39/ES, odovzdávajú tieto správy agentúre.

Agentúra a orgány zodpovedné za dohľad nad obchodovaním s emisnými kvótami alebo derivátmi súvisiacimi s emisnými kvótami navzájom spolupracujú a vytvárajú vhodné mechanizmy, aby agentúre sprístupnili záznamy transakcií s takýmito kvótami a derivátmi, ak tieto orgány informácie z takýchto transakcií zhromažďujú.

Článok 11

Ochrana údajov

Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (14), ani povinností agentúry pri plnení jej úloh, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (15).

Článok 12

Prevádzková spoľahlivosť

1. Agentúra zabezpečuje zachovanie dôvernosti, integritu a ochranu informácií prijatých podľa článku 4 ods. 2 a článkov 8 a 10. Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu informácií uchovávaných v jej systémoch, ako aj na zamedzenie neoprávnenému prístupu k týmto informáciám.

Národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány členských štátov, národné orgány pre hospodársku súťaž, ESMA a ďalšie príslušné orgány zabezpečujú zachovanie dôvernosti, integritu a ochranu informácií, ktoré sú im poskytované podľa článku 4 ods. 2, článku 7 ods. 2, článku 8 ods. 5 alebo článku 10, a prijmú opatrenia na zamedzenie akémukoľvek zneužitiu ta- kýchto informácií.

Agentúra určí zdroje rizík týkajúcich sa prevádzky a minimalizuje ich vytvorením vhodných systémov, kontrolných mechanizmov a postupov.

2. Za predpokladu, že sa nezverejnia obchodne citlivé informácie o jednotlivých účastníkoch trhu ani transakciách či jednotlivých trhoch, a za predpokladu, že ich nemožno nijako odvodiť, môže agentúra pri dodržaní ustanovení článku 17 rozhodnúť, že zverejní časti informácií, ktorými disponuje.

Agentúra poskytne svoje obchodné databázy, ktoré nie sú citlivé z obchodného hľadiska, na vedecké účely pod podmienkou, že sú dodržané požiadavky na dôvernosť.

Informácie sa zverejňujú alebo sprístupňujú v záujme zvýšenia transparentnosti veľkoobchodných trhov s energiou a v prípade, ak sa nepredpokladá, že by došlo k akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže na uvedených trhoch s energiou.

Agentúra poskytuje informácie spravodlivo podľa transparentných pravidiel, ktoré vypracuje a zverejní.

Článok 13

Uplatňovanie zákazov v súvislosti so zneužívaním trhu

1. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa uplatňovali zákazy ustanovené v článkoch 3 a 5 a povinnosť ustanovená v článku 4.

Každý členský štát do 29. júna 2013 zabezpečí, aby jeho národné regulačné orgány mali právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva potrebné na vykonávanie tejto úlohy. Tieto právomoci sa vykonávajú primeraným spôsobom.

Tieto právomoci sa môžu vykonávať:

priamo;

b)	v súčinnosti s ostatnými orgánmi alebo

c)	podaním návrhu príslušným súdnym orgánom.

V prípade potreby môžu národné regulačné orgány uplatňovať svoje vyšetrovacie právomoci v spolupráci s organizovanými trhmi, systémami párovania obchodov alebo inými osobami, ktoré v rámci svojej profesie zariaďujú transakcie, ako sa uvádza v článku 8 ods. 4 písm. d).

2. Právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva uvedené v odseku 1 sú obmedzené na účely vyšetrovania. Uplatňujú sa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zahŕňajú právo:

a)	prístupu ku každému dokumentu v akejkoľvek podobe a právo získať jeho kópiu;

b)	žiadať informácie od akejkoľvek relevantnej osoby vrátane osôb, ktoré sa postupne zúčastňujú na odovzdávaní pokynov alebo vykonávajú príslušné operácie, ako aj ich nadriadených, a ak je to potrebné, právo predvolať a vypočuť takúto osobu alebo osobu jej nadriadenú;

c)	vykonávať kontrolu na mieste;

d)	požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov;

e)	požadovať zastavenie každej činnosti, ktorá je v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia alebo delegovanými aktmi, alebo vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe;

f)	požiadať súd o zmrazenie alebo obstavenie aktív;

g)	žiadať súd alebo akýkoľvek príslušný orgán, aby nariadil dočasný zákaz výkonu pracovnej činnosti.

Článok 14

Právo odvolať sa

Členské štáty zabezpečia vhodné mechanizmy na vnútroštátnej úrovni, v rámci ktorých má strana dotknutá rozhodnutím regulačného orgánu právo odvolať sa na orgán nezávislý vo vzťahu k zúčastneným stranám a ku každej vláde.

Článok 15

Povinnosti osôb, ktoré v rámci svojej profesie zariaďujú transakcie

Každá osoba, ktorá v rámci svojej profesie zariaďuje transakcie s veľkoobchodnými energetickými produktmi a ktorá má dôvodné podozrenie, že určitá transakcia by mohla porušiť články 3 alebo 5, to musí bezodkladne oznámiť národnému regulačnému orgánu.

Osoby, ktoré v rámci svojej profesie zariaďujú transakcie s veľkoobchodnými energetickými produktmi, musia ustanoviť a zachovávať účinné opatrenia a postupy na zisťovanie porušení článku 3 alebo 5.

Článok 16

Spolupráca na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni

1. Agentúra má za cieľ zabezpečiť, aby národné regulačné orgány koordinovaným a jednotným spôsobom plnili svoje úlohy podľa tohto nariadenia.

Agentúra v prípade potreby zverejní nezáväzné usmernenia na uplatňovanie pojmov vymedzených v článku 2.

Národné regulačné orgány spolupracujú s agentúrou a navzájom, a to i na regionálnej úrovni, s cieľom plniť svoje povinnosti v súlade s týmto nariadením.

Národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány a národný orgán členského štátu na ochranu hospodárskej súťaže môžu stanoviť vhodné formy spolupráce s cieľom zabezpečiť účinné a efektívne vyšetrovanie a presadzovanie práva a prispieť k zosúladenému a jednotnému prístupu k vyšetrovaniu, súdnym konaniam a presadzovaniu tohto nariadenia a príslušného finančného práva a práva hospodárskej súťaže.

2. Národné regulačné orgány čo najpresnejšie a bezodkladne informujú agentúru v prípade, ak majú dôvodné podozrenie, že sa buď v tomto členskom štáte, alebo v inom členskom štáte vykonávajú alebo sa vykonávali činnosti, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením.

Ak má národný regulačný orgán podozrenie, že činnosti, ktoré ovplyvňujú veľkoobchodné trhy s energiou alebo ceny veľkoobchodných energetických produktov v tomto členskom štáte, sa vykonávajú v inom členskom štáte, môže agentúru požiadať, aby prijala opatrenie v súlade s odsekom 4 tohto článku, a v prípade, že činnosti majú vplyv na finančné nástroje v zmysle článku 9 smernice 2003/6/ES, v súlade s odsekom 3 tohto článku.

3. S cieľom zaistiť koordinovaný a jednotný prístup k zneužívaniu trhov na veľkoobchodných trhoch s energiou:

národné regulačné orgány informujú príslušný finančný orgán svojho členského štátu a agentúru, ak majú dôvodné podozrenie, že na veľkoobchodných trhoch s energiou sa vykonávajú alebo vykonávali činnosti, ktoré predstavujú zneužívanie trhu v zmysle smernice 2003/6/ES a ktoré ovplyvňujú finančné nástroje v zmysle článku 9 uvedenej smernice; na tieto účely môžu národné regulačné orgány stanoviť náležité formy spolupráce s príslušným finančným orgánom vo svojom členskom štáte;

b)	agentúra informuje ESMA a príslušný finančný orgán, ak má dôvodné podozrenie, že na veľkoobchodných trhoch s energiou sa vykonávajú alebo vykonávali činnosti, ktoré predstavujú zneužívanie trhu v zmysle smernice 2003/6/ES a ktoré ovplyvňujú finančné nástroje v zmysle článku 9 uvedenej smernice;

c)	príslušný finančný orgán členského štátu informuje ESMA a agentúru, ak má dôvodné podozrenie, že na veľkoobchodných trhoch s energiou v inom členskom štáte sa vykonávajú alebo vykonávali činnosti, ktoré porušujú články 3 a 5;

d)	národné regulačné orgány informujú národný orgán na ochranu hospodárskej súťaže vo svojom členskom štáte, Komisiu a agentúru, ak majú dôvodné podozrenie, že na veľkoobchodných trhoch s energiou sa vykonávajú alebo vykonávali činnosti, ktoré by mohli predstavovať porušenie práva hospodárskej súťaže.

4. Ak má agentúra okrem iného na základe prvotných posudkov alebo analýzy podozrenie, že došlo k porušeniu tohto nariadenia, na účely plnenia svojich úloh podľa odseku 1 má právomoc:

a)	požiadať jeden alebo viac národných regulačných orgánov o poskytnutie všetkých informácií týkajúcich sa domnelého porušenia;

požiadať jeden alebo viac národných regulačných orgánov o začatie vyšetrovania vo veci domnelého porušenia a o prijatie opatrení na nápravu každého zisteného porušenia. Za každé rozhodnutie, pokiaľ ide o vhodné opatrenia, ktoré majú byť prijaté na nápravu akéhokoľvek zisteného porušenia, je zodpovedný príslušný národný regulačný orgán;

v prípade, že sa domnieva, že možné porušenie má alebo malo cezhraničný dosah, ustanoviť a koordinovať vyšetrovaciu skupinu zloženú zo zástupcov príslušných národných regulačných orgánov s cieľom vyšetriť, či a v ktorom členskom štáte došlo k porušeniu tohto nariadenia. V prípade potreby môže agentúra požiadať o účasť vo vyšetrovacej skupine aj zástupcov príslušného finančného orgánu alebo iného príslušného orgánu jedného alebo viacerých členských štátov.

5. Národný regulačný orgán, ktorý dostane žiadosť o informácie podľa odseku 4 písm. a) alebo žiadosť o začatie vyšetrovania domnelého porušenia podľa odseku 4 písm. b), urobí ihneď potrebné opatrenia, aby vyhovel tejto žiadosti. Ak uvedený národný regulačný orgán nie je schopný ihneď poskytnúť žiadané informácie, bezodkladne oznámi agentúre dôvody.

Odchylne od prvého pododseku môže národný regulačný orgán odmietnuť konať vo veci žiadosti, ak:

a)	by konanie mohlo nepriaznivo ovplyvniť suverenitu alebo bezpečnosť dotknutého členského štátu;

b)	v súvislosti s tými istými činmi a proti tým istým osobám už bolo začaté súdne konanie pred orgánmi dotknutého členského štátu alebo

c)	v danom členskom štáte už bol vynesený právoplatný rozsudok v súvislosti s týmito osobami za tie isté činy.

V každom takom prípade národný regulačný orgán informuje o tomto konaní alebo rozsudku agentúru a poskytne jej čo najpodrobnejšie informácie.

Národné regulačné orgány sa zúčastňujú na práci vyšetrovacej skupiny zvolanej v súlade s odsekom 4 písm. c) a poskytujú všetku potrebnú podporu. Činnosť vyšetrovacej skupiny koordinuje agentúra.

6. Posledná veta článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 713/2009 sa nevzťahuje na agentúru počas výkonu jej úloh na základe tohto nariadenia.

Článok 17

Služobné tajomstvo

1. Na každú dôvernú informáciu prijatú, vymenenú alebo zaslanú podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky zachovávania služobného tajomstva uvedené v odsekoch 2, 3 a 4.

2. Povinnosť zachovávať služobné tajomstvo sa vzťahuje na:

a)	osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre agentúru;

b)	audítorov a odborníkov poverených agentúrou;

c)	osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre národné regulačné orgány alebo iné relevantné orgány;

d)	audítorov a odborníkov poverených národnými regulačnými orgánmi alebo inými relevantnými orgánmi, ktorí prijímajú dôverné informácie v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

3. Dôverné informácie, ktoré osoby uvedené v odseku 2 získali pri plnení svojich povinností, sa nesmú poskytovať žiadnej inej osobe ani orgánu okrem informácií v celkovej alebo súhrnnej podobe, tak aby jednotlivý účastník trhu alebo trh nemohol byť identifikovaný, a to bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, iné ustanovenia tohto nariadenia alebo iné príslušné právne predpisy Únie.

4. Bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo, môže agentúra, národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány členských štátov, ESMA, subjekty alebo osoby, ktoré prijímajú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, používať tieto informácie len pri plnení svojich povinností a úloh. Iné orgány, subjekty alebo osoby môžu tieto informácie používať na účely, na ktoré im boli poskytnuté, alebo v súvislosti so správnym alebo súdnym konaním týkajúcim sa výslovne plnenia týchto úloh. Orgán, ktorý prijíma tieto informácie, ich môže použiť aj na iné účely, pokiaľ agentúra, národné regulačné orgány, príslušné finančné orgány členských štátov, ESMA, subjekty alebo osoby, ktoré oznamujú informácie, poskytnú súhlas.

5. Tento článok nebráni príslušným orgánom v členskom štáte, aby si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vymieňali alebo odovzdávali dôverné informácie za predpokladu, že ich nedostali od orgánu iného členského štátu alebo agentúry podľa tohto nariadenia.

Článok 18

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, odrádzajúce a primerané, musia zohľadňovať povahu, trvanie a závažnosť porušenia, škodu, ktorá vznikla spotrebiteľom, a potenciálne zisky z obchodovania na základe dôverných informácií a manipulácie s trhom.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 29. júna 2013 a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktorá sa ich týka.

Členské štáty zabezpečia, aby národný regulačný orgán mohol verejne zverejniť opatrenia alebo sankcie uložené za porušenie tohto nariadenia, ak takéto zverejnenie nezapríčiní zúčastneným stranám neprimeranú škodu.

Článok 19

Medzinárodné vzťahy

Ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov stanovených v tomto nariadení a bez toho, aby boli dotknuté príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie vrátane Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, agentúra môže rozvíjať kontakty a uzavrieť administratívne dohody s dozornými orgánmi, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi z tretích krajín, najmä s tými, ktoré majú dosah na veľkoobchodný trh Únie s energiou, s cieľom presadiť harmonizáciu regulačného rámca. Tieto opatrenia nevytvárajú právne záväzky, pokiaľ ide o Úniu a jej členské štáty, ani nebránia členským štátom a ich príslušným orgánom uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody s týmito dozornými orgánmi, medzinárodnými organizáciami a správnymi orgánmi tretích krajín.

Článok 20

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 28. decembra 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesie voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 21

Postup výboru

1. Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8 ods. 1, článok 8 ods. 3 prvý pododsek a článok 8 ods. 4 a 5 sa uplatňujú šesť mesiacov odo dňa, keď Komisia prijme príslušné vykonávacie akty uvedené v článku 8 ods. 2 a 6.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 25. októbra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

M. DOWGIELEWICZ

(1) Ú. v. EÚ C 132, 3.5.2011, s. 108.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu zo 14. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 10. októbra 2011.

(3) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15.

(4) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36.

(5) Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

(6) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(8) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

(9) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(10) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.

(11) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.

(12) Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75.

(14) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(15) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia je toho názoru, že prahové hodnoty na oznamovanie transakcií v zmysle článku 8 ods. 2 písm. a) a informácií v zmysle článku 8 ods. 6 písm. a) nemožno stanoviť prostredníctvom vykonávacích aktov.

V prípade potreby Komisia na stanovenie takýchto prahových hodnôt predloží legislatívny návrh.

VYHLÁSENIE RADY

Pokiaľ ide o opatrenia predpokladané v článku 8, zákonodarca EÚ preniesol na Komisiu vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 ZFEÚ. Pre Komisiu je to právne záväzné aj napriek vyhláseniu, ktoré vydala v súvislosti s článkom 8 ods. 2 písm. a) a článkom 8 ods. 6 písm. a).

8.12.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 326/26

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1232/2011

zo 16. novembra 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (2), sa vyžaduje, aby položky s dvojakým použitím (vrátane softvéru a technológií) boli predmetom účinnej kontroly pri vývoze z Únie alebo pri tranzite cez jej územie, alebo ak sa dodávajú do tretej krajiny na základe sprostredkovateľských služieb poskytovaných sprostredkovateľom, ktorý má bydlisko alebo je usadený v Únii.

(2)

Je žiaduce dosiahnuť jednotné a konzistentné uplatňovanie kontrol v celej Únii s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži medzi vývozcami v Únii, harmonizovať rozsah všeobecných vývozných povolení Únie a podmienky ich použitia medzi vývozcami v Únii a zabezpečiť účinnosť a efektívnosť bezpečnostných kontrol v Únii.

(3)

Komisia vo svojom oznámení z 18. decembra 2006 navrhla zavedenie nových všeobecných vývozných povolení Únie s cieľom podporiť konkurencieschopnosť výrobného odvetvia a vytvoriť rovnaké východiskové podmienky pre všetkých vývozcov v Únii pri vývoze určitých špecifických položiek s dvojakým použitím na niektoré miesta určenia a zároveň zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti a plný súlad s medzinárodnými záväzkami.

(4)

Nariadením (ES) č. 428/2009 sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 1334/2000 z 22. júna 2000 stanovujúce režim Spoločenstva na kontrolu exportov položiek a technológie s dvojakým použitím (3) s účinnosťou od 27. augusta 2009. Príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1334/2000 sa však naďalej uplatňujú v prípade žiadostí o vývozné povolenie, ktoré boli podané pred uvedeným dátumom.

(5)	Aby mohli byť zavedené nové všeobecné vývozné povolenia Únie na vývoz určitých špecifických položiek s dvojakým použitím do určitých špecifických miest určenia, je potrebné zmeniť a doplniť príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 428/2009 pridaním nových príloh.

(6)	Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo vývozca, by mali mať možnosť zakázať použitie všeobecných vývozných povolení Únie podľa podmienok stanovených v nariadení (ES) č. 428/2009 zmenenom a doplnenom týmto nariadením.

(7)

Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa zbrojné embargá v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie prijímajú rozhodnutiami Rady. Podľa článku 9 Protokolu (č. 36) o prechodných ustanoveniach sa právne účinky spoločných pozícií prijatých Radou na základe hlavy V Zmluvy o Európskej únii pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy zachovajú tak dlho, pokým sa tieto akty uplatňovaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné ani nezmenia a nedoplnia.

(8)	Nariadenie (ES) č. 428/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 428/2009 sa mení a dopĺňa takto:

V článku 2 sa bod 9 nahrádza takto:

„9.	‚všeobecné vývozné povolenie Únie‘ je povolenie vývozu na vývoz do určitých krajín, ktoré sa udeľuje všetkým vývozcom spĺňajúcim podmienky a požiadavky na jeho používanie uvedené v prílohách IIa až IIf.“

2.	V článku 4 ods. 2 sa slová „prostredníctvom spoločnej pozície alebo jednotnej akcie schválenej Radou“ nahrádzajú slovami „prostredníctvom rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatých Radou“.

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Týmto nariadením sa pre určitý vývoz stanovený v prílohách IIa až IIf zavádzajú všeobecné vývozné povolenia Únie.

Príslušné orgány členského štátu, v ktorom má sídlo vývozca, môžu zakázať vývozcovi používať tieto povolenia, ak existuje akékoľvek odôvodnené podozrenie o jeho schopnosti dodržiavať takéto povolenie alebo niektoré ustanovenie právnych predpisov o kontrole vývozu.

Príslušné orgány členských štátov si vymieňajú informácie o vývozcoch, ktorým bolo odobrané právo využívať všeobecné vývozné povolenie Únie, okrem prípadu, ak určia, že vývozca sa nebude pokúšať vyviezť položky s dvojakým použitím cez iný členský štát. Na tento účel sa používa systém uvedený v článku 19 ods. 4.“

V odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	neplatia pre položky uvedené v prílohe IIg;“.

c)	V odseku 4 písm. c) sa slová „prostredníctvom spoločnej pozície alebo jednotnej akcie schválenej Radou“ nahrádzajú slovami „prostredníctvom rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatých Radou“.

4.	V prvej vete článku 11 ods. 1 sa odkaz na „prílohu II“ nahrádza odkazom na „prílohu IIa“.

5.	V článku 12 ods. 1 písm. b) sa slová „spoločnej pozície alebo jednotnej akcie“ nahrádzajú slovami „rozhodnutia alebo spoločnej pozície“.

6.	V článku 13 sa odsek 6 nahrádza takto: „6. Všetky oznámenia požadované na základe tohto článku sa vykonávajú prostredníctvom zabezpečených elektronických prostriedkov vrátane systému uvedeného v článku 19 ods. 4.“

Článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

a)	V odseku 2 písm. a) sa slová „všeobecné vývozné povolenia Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „všeobecné vývozné povolenia Únie“.

Odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Komisia po porade s koordinačnou skupinou pre položky s dvojakým použitím vytvorenou podľa článku 23 zriadi bezpečný a šifrovaný systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi a prípadne Komisiou. Európskemu parlamentu sa poskytnú informácie o rozpočte systému, jeho rozvoji, predbežnej a konečnej podobe a fungovaní, ako aj o nákladoch na sieť.“

V článku 23 sa dopĺňa tento odsek:

„3. Komisia predkladá Európskemu parlamentu výročnú správu o činnosti skupiny, preskúmaniach a konzultáciách koordinačnej skupiny pre položky s dvojakým použitím, ktorá podlieha článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (4).

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

1. Každý členský štát informuje Komisiu o zákonoch, právnych predpisoch a správnych ustanoveniach prijatých pri vykonávaní tohto nariadenia vrátane opatrení uvedených v článku 24. Komisia postúpi tieto informácie ostatným členským štátom.

2. Každé tri roky Komisia preskúma vykonávanie tohto nariadenia a predloží Európskemu parlamentu a Rade komplexnú správu o jeho vykonávaní a hodnotení jeho vplyvu, ktorá môže obsahovať návrhy na jeho zmeny a doplnenia. Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie potrebné na vypracovanie tejto správy.

3. Osobitné oddiely správy sú venované:

koordinačnej skupine pre položky s dvojakým použitím a jej činnosti. Informácie, ktoré poskytne Komisia o činnosti koordinačnej skupine pre položky s dvojakým použitím, preskúmaniach a konzultáciách, sa spracúvajú ako dôverné v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001. Informácia sa v každom prípade považuje za dôvernú, ak by jej zverejnenie malo pravdepodobne podstatný nepriaznivý vplyv na poskytovateľa alebo zdroj takých informácií;

b)	vykonávaniu článku 19 ods. 4 a informujú o tom, v ktorom štádiu sa nachádza proces vytvárania bezpečného a šifrovaného systému na výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou;

c)	vykonávaniu článku 15 ods. 1;

d)	vykonávaniu článku 15 ods. 2;

e)	podrobným informáciám o opatreniach prijatých členskými štátmi podľa článku 24 a oznámených Komisii podľa odseku 1 tohto článku.

4. Najneskôr do 31. decembra 2013 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej preskúma vykonávanie tohto nariadenia s osobitným ohľadom na vykonávanie prílohy IIb (všeobecné vývozné povolenie Únie č. EÚ002), a v prípade potreby k nej priloží legislatívny návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o otázku zásielok s nízkou hodnotou.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 25a

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia týkajúce sa dohôd o vzájomnej administratívnej pomoci alebo protokolov v colných záležitostiach uzatvorených medzi Európskou úniou a tretími krajinami, Rada môže udeliť Komisii povolenie rokovať s tretími krajinami o dohodách, ktorými sa zabezpečí vzájomné uznávanie kontrol vývozu položiek s dvojakým použitím, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, najmä s cieľom zrušiť povinnosť žiadať o povolenie pri spätných vývozoch v rámci územia Európskej únie. Tieto rokovania sa uskutočnia v súlade s postupmi stanovenými v článku 207 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a prípadne v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.“

11.

Príloha II je prečíslovaná na prílohu IIa a mení a dopĺňa sa takto:

a)	Názov sa nahrádza takto: „VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE Č. EÚ001 (uvedené v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia) Vývoz do Austrálie, Japonska, Kanady, Nórska, Nového Zélandu, Švajčiarska vrátane Lichtenštajnska a Spojených štátov amerických Vydávajúci orgán: Európska únia“.

b)	Časť 1 sa nahrádza takto: „Časť 1 Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na všetky položky s dvojakým použitím uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu okrem položiek uvedených v prílohe IIg.“

c)	Časť 2 sa vypúšťa.

Časť 3 je prečíslovaná na časť 2 a mení a dopĺňa sa takto:

i)	v prvom odseku sa slová „v celom Spoločenstve“ nahrádzajú slovami „v celej Únii“;

ii)	slovo „Švajčiarsko“ sa nahrádza slovami „Švajčiarsko vrátane Lichtenštajnska“;

iii)	slová „všeobecné vývozné povolenie Spoločenstva“ a „toto všeobecné vývozné povolenie Spoločenstva“ sa nahrádzajú slovami „toto povolenie“;

iv)	slová „na základe spoločnej pozície alebo jednotnej akcie schválenej Radou“ sa nahrádzajú slovami „na základe rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatých Radou“.

12.	Vkladajú sa prílohy IIb až IIg stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tridsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 27. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 27. októbra 2011.

(2) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 159, 30.6.2000, s. 1.

(4) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.“

PRÍLOHA

„

PRÍLOHA IIb

VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE č. EÚ002

(podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia)

Vývoz určitých položiek s dvojakým použitím do určitých miest určenia

Vydávajúci orgán: Európska únia

Časť 1 – Položky

Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na tieto položky s dvojakým použitím stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu:

—

1A001

—

1A003

—

1A004

—

1C003 b-c

—

1C004

—

1C005

—

1C006

—

1C008

—

1C009

—

2B008

—

3A001a3

—	3A001a6-12

—

3A002c-f

—

3C001

—

3C002

—

3C003

—

3C004

—

3C005

—

3C006.

Časť 2 – Miesta určenia

Toto povolenie platí v celej Únii pre vývoz do týchto miest určenia:

—

Argentína

—	Chorvátsko

—

Island

—	Južná Afrika

—	Južná Kórea

—

Turecko.

Časť 3 – Podmienky a požiadavky na používanie

Toto povolenie neplatí ako povolenie na vývoz položiek, ak:

bol vývozca informovaný príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má sídlo, ako je vymedzené v článku 9 ods. 6 tohto nariadenia, že príslušné položky sú alebo by mohli byť celé alebo sčasti určené:

na použitie v súvislosti s vývojom, výrobou, používaním, údržbou, skladovaním, zisťovaním, identifikáciou alebo šírením chemických, biologických alebo jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení alebo ich manipuláciou, alebo v súvislosti s vývojom, výrobou, údržbou alebo skladovaním rakiet, ktoré môžu byť nosičmi takýchto zbraní;

na konečné použitie vojenského charakteru v zmysle článku 4 ods. 2 tohto nariadenia v krajine, ktorá je predmetom zbrojného embarga uvaleného rozhodnutím alebo spoločnou pozíciou prijatými Radou alebo rozhodnutím Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe alebo zbrojného embarga na základe záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, alebo

c)	na použitie ako diely alebo súčasti položiek uvedených vo vnútroštátnom zozname vojenského materiálu, ktoré boli vyvezené z územia tohto členského štátu bez povolenia alebo v rozpore s povolením udeľovaným na základe právnych predpisov uvedeného členského štátu;

2.	vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť si je vedomý toho, že príslušné položky sú celé alebo sčasti určené na jedno z použití uvedených v pododseku 1;

3.	príslušné položky sa vyvážajú do bezcolného pásma alebo bezcolného skladu, ktorý sa nachádza v mieste určenia, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie.

2.	Vývozcovia musia uviesť referenčné číslo EÚ X002 a uviesť, že položky sa vyvážajú podľa všeobecného vývozného povolenia Únie EÚ002, v kolónke 44 jednotného colného dokladu.

Každý výrobca, ktorý používa toto povolenie, musí oznámiť príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má sídlo, prvé použitie tohto povolenia najneskôr do 30 dní od dátumu prvého vývozu alebo v súlade s požiadavkou príslušného orgánu členského štátu, v ktorom má vývozca sídlo, pred prvým použitím tohto povolenia. Členské štáty oznámia Komisii mechanizmus oznámenia, ktorý zvolili pre toto povolenie. Komisia zverejní informácie, ktoré jej boli oznámené, v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.

Oznamovacie povinnosti spojené s používaním tohto povolenia a dodatočné informácie o položkách vyvážaných na základe tohto povolenia, ktoré môžu členské štáty, z ktorých sa vývoz uskutočňuje, požadovať, stanovujú členské štáty.

Členský štát môže od vývozcov, ktorí sú v ňom usadení, vyžadovať, aby sa pred prvým použitím tohto povolenia zaregistrovali. Registrácia je automatická a príslušné orgány ju vývozcovi potvrdia bezodkladne, najneskôr však do10 pracovných dní odo dňa doručenia s výhradou článku 9 ods. 1 tohto nariadenia.

Požiadavky uvedené v druhom a treťom odseku sa podľa možnosti zakladajú na požiadavkách na používanie národných všeobecných vývozných povolení udelených tými členskými štátmi, ktoré takéto povolenia ustanovili.

PRÍLOHA IIc

VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE č. EÚ003

(podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia)

Vývoz po oprave/výmene

Vydávajúci orgán: Európska únia

Časť 1 – Položky

Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na položky s dvojakým použitím uvedené v ktoromkoľvek bode prílohy I k tomuto nariadeniu okrem položiek uvedených v odseku 2, ak:

a)	boli položky dovezené späť na colné územie Európskej únie na účely údržby, opravy alebo výmeny a sa vyvážajú alebo opäť vyvážajú do krajiny, z ktorej boli odoslané, bez akýchkoľvek zmien svojich pôvodných vlastností, a to do piatich rokov od dátumu udelenia pôvodného vývozného povolenia, alebo

b)	sa položky vyvážajú do krajiny, z ktorej boli odoslané, výmenou za rovnaké množstvo položiek rovnakej kvality, ktoré boli dovezené späť na colné územie Európskej únie na účely údržby, opravy alebo výmeny, a to do piatich rokov od dátumu udelenia pôvodného vývozného povolenia.

Vylúčené položky:

a)	všetky položky uvedené v prílohe IIg;

b)	všetky položky oddielov D a E stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu;

tieto položky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu:

—

1A002a

—

1C012a

—

1C227

—

1C228

—

1C229

—

1C230

—

1C231

—

1C236

—

1C237

—

1C240

—

1C350

—

1C450

—

5A001b5

—	5A002a2 až 5A002a9

—

tieto zariadenia 5B002:

a)	zariadenia osobitne navrhnuté na ‚vývoj‘ alebo ‚výrobu‘ zariadení uvedených v 5A002 až 5A002a9;

b)	meracie zariadenia osobitne navrhnuté na vyhodnocovanie a overovanie platnosti funkcií ‚zabezpečenia informácií‘ uvedené v 5A002a2 až 5A002a9,

—

6A001a2a1

—

6A001a2a5

—

6A002a1c

—

6A008l3

—

8A001b

—

8A001d

—

9A011.

Časť 2 – Miesta určenia

Toto povolenie platí v celej Únii pre vývoz do týchto miest určenia:

Albánsko

Argentína

Bosna a Hercegovina

Brazília

Čile

Čína (vrátane Hongkongu a Macaa)

Chorvátsko

bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko

Francúzske zámorské územia

Island

India

Kazachstan

Mexiko

Čierna Hora

Maroko

Rusko

Srbsko

Singapur

Južná Afrika

Južná Kórea

Tunisko

Turecko

Ukrajina

Spojené arabské emiráty

Časť 3 – Podmienky a požiadavky na používanie

Toto povolenie sa môže použiť len vtedy, ak sa pôvodný vývoz uskutočnil na základe všeobecného vývozného povolenia Únie alebo ak príslušné orgány členského štátu, v ktorom mal sídlo pôvodný vývozca, udelili povolenie na pôvodný vývoz položiek, ktoré boli vzápätí dovezené späť na colné územie Európskej únie na účely údržby, opravy alebo výmeny. Toto povolenie je platné len pre vývozy k pôvodnému koncovému používateľovi.

Toto povolenie neplatí ako povolenie na vývoz položiek, ak:

na vojenské konečné použitie, ako je vymedzené v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, ak bolo na kupujúcu krajinu alebo na krajinu určenia uvalené zbrojné embargo na základe rozhodnutia alebo spoločnej pozície prijatej Radou alebo rozhodnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe alebo zbrojné embargo na základe záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, alebo

c)	na použitie ako diely alebo súčasti vojenských položiek uvedených vo vnútroštátnych zoznamoch vojenského materiálu, ktoré boli vyvezené z územia príslušného členského štátu bez povolenia alebo v rozpore s povolením udeľovaným na základe právnych predpisov uvedeného členského štátu;

2.	si je vývozca vedomý toho, že príslušné položky sú celé alebo sčasti určené na jedno z použití uvedených v pododseku 1;

3.	sa príslušné položky vyvážajú do bezcolného pásma alebo bezcolného skladu, ktorý sa nachádza v mieste určenia, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie;

4.	bolo pôvodné povolenie zrušené, pozastavené, zmenené alebo odvolané;

5.	si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že konečné použitie dotknutých položiek je iné než to, ktoré bolo uvedené v pôvodnom vývoznom povolení.

Pri vývoze akejkoľvek položky na základe tohto povolenia musia vývozcovia:

uviesť vo vývoznom colnom vyhlásení referenčné číslo pôvodného vývozného povolenia spolu s názvom členského štátu, ktorý toto povolenie udelil, referenčným číslom EÚ X002 a špecifikovať, že položky sa vyvážajú podľa všeobecného vývozného povolenia Únie EÚ003, v kolónke 44 jednotného colného dokladu (JCD);

2.	poskytnúť colným úradníkom na požiadanie doklady o dátume dovozu položiek do Únie, o akejkoľvek údržbe, oprave alebo výmene položiek v Únii a o skutočnosti, že sa položky vracajú koncovému používateľovi a do krajiny, z ktorej boli dovezené do Únie.

Požiadavky na podávanie správ súvisiace s použitím tohto povolenia a dodatočné informácie, ktoré môže členský štát vývozu požadovať o položkách, ktoré sa na základe tohto povolenia vyvážajú, stanovujú členské štáty.

Členský štát môže požadovať, aby sa vývozca so sídlom v tomto členskom štáte pred prvým použitím tohto povolenia zaregistroval. Registrácia je automatická a príslušné orgány ju potvrdia vývozcovi bezodkladne, najneskôr však do 10 pracovných dní odo dňa doručenia s výhradou článku 9 ods. 1 tohto nariadenia.

Požiadavky uvedené v druhom a treťom pododseku sa v prípade potreby zakladajú na požiadavkách vymedzených na používanie vnútroštátnych všeobecných vývozných povolení udelených tými členskými štátmi, ktoré takéto povolenia poskytujú.

Toto povolenie sa vzťahuje na položky na ‚opravu‘, ‚výmenu‘ a ‚údržbu‘. Pri nej môže náhodou dôjsť k vylepšeniu pôvodnej položky napr. použitím moderných náhradných dielov alebo použitím novších konštrukčných noriem z dôvodu spoľahlivosti alebo bezpečnosti, ak to nevedie k rozšíreniu funkčnej kapacity položiek alebo ak tým položky nezískajú nové alebo ďalšie funkcie.

PRÍLOHA IId

VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE č. EÚ004

(podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia)

Dočasný vývoz na výstavu alebo veľtrh

Vydávajúci orgán: Európska únia

Časť 1 – Položky

Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na všetky položky s dvojakým použitím v ktoromkoľvek bode prílohy I k tomuto nariadeniu okrem týchto:

a)	všetky položky uvedené v prílohe IIg;

b)	všetky položky v oddiele D stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu (toto nezahŕňa softvér potrebný na riadne fungovanie zariadenia na účely predvedenia);

c)	všetky položky v oddiele E stanovené v prílohe I k tomuto nariadeniu;

položky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu:

—

1A002a

—

1C002.b.4

—

1C010

—

1C012.a

—

1C227

—

1C228

—

1C229

—

1C230

—

1C231

—

1C236

—

1C237

—

1C240

—

1C350

—

1C450

—

5A001b5

—	5A002a2 až 5A002a9

—

tieto zariadenia 5B002:

a)	zariadenia osobitne navrhnuté na ‚vývoj‘ alebo ‚výrobu‘ zariadení uvedených v 5A002a2 až 5A002a9;

b)	meracie zariadenia osobitne navrhnuté na vyhodnocovanie a overovanie platnosti funkcií ‚zabezpečenia informácií‘ uvedené v 5A002a2 až 5A002a9,

—

6A001

—

6A002a

—

6A008l3

—

8A001b

—

8A001d

—

9A011.

Časť 2 – Miesta určenia

Toto vývozné povolenie platí v celej Únii pre vývoz do týchto miest určenia:

Albánsko, Argentína, Bosna a Hercegovina, Brazília, Chorvátsko, Čierna Hora, Čile, Čína (vrátane Hongkongu a Macaa), bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Francúzske zámorské územia, Island, India, Južná Afrika, Južná Kórea, Kazachstan, Maroko, Mexiko, Rusko, Singapur, Srbsko, Spojené arabské emiráty, Tunisko, Turecko, Ukrajina.

Časť 3 – Podmienky a požiadavky na používanie

Toto povolenie povoľuje vývoz položiek uvedených v časti 1 pod podmienkou, že pri vývoze ide o krátkodobý vývoz na účel výstavy alebo veľtrhu (ako je vymedzené v bode 6) a že položky budú vo svojej celistvosti a v nezmenenom stave dovezené do 120 dní od pôvodného vývozu späť na colné územie Európskej únie.

Príslušný orgán členského štátu, v ktorom má vývozca sídlo (ako je vymedzené v článku 9 ods. 6 tohto nariadenia), môže žiadať vývozcu, aby odstúpil od požiadavky, že položky majú byť dovezené späť, ako sa uvádza v odseku 1. Na postup odstúpenia sa uplatňuje postup pre individuálne povolenia ustanovený v článku 9 ods. 2 a článku 14 ods. 1 tohto nariadenia.

Toto povolenie neplatí ako povolenie na vývoz položiek, ak:

bol vývozca informovaný príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má sídlo, že príslušné položky sú alebo by mohli byť celé alebo sčasti určené:

c)	na použitie ako diely alebo súčasti vojenských položiek uvedených vo vnútroštátnych zoznamoch vojenského materiálu, ktoré boli vyvezené z územia príslušného členského štátu bez povolenia alebo v rozpore s povolením udeľovaným na základe právnych predpisov uvedeného členského štátu;

2.	si je vývozca vedomý toho, že príslušné položky sú celé alebo sčasti určené na jedno z použití uvedených v pododseku 1;

3.	sú príslušné položky vyvážané do bezcolného pásma alebo bezcolného skladu, ktorý sa nachádza v mieste určenia, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie;

bol výrobca informovaný príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má sídlo, alebo si je inak vedomý (napr. na základe informácií od výrobcu) toho, že príslušné položky boli príslušnými orgánmi zaradené do kategórie s vnútroštátnym ochranným označením rovnocenným ‚CONFIDENTIEL UE/EU CONFIDENTIAL‘ alebo vyšším;

5.	ich návrat v pôvodnom stave bez odobratia, kopírovania alebo šírenia akejkoľvek časti alebo softvéru nemôže byť zaručený vývozcom alebo ak prenos technológie súvisí s prezentáciou;

6.	sú príslušné položky určené na vývoz na účel súkromnej prezentácie alebo predvedenia (napríklad v interných prezentačných priestoroch);

7.	majú byť príslušné položky začlenené do výrobného procesu;

8.	sa príslušné položky majú použiť na určený účel okrem minimálnej miery potrebnej na ich účinné predvedenie, ale bez toho, aby boli výsledky príslušných testov dostupné tretím osobám;

9.	sa má vývoz uskutočniť v dôsledku obchodnej transakcie, najmä pokiaľ ide o predaj, nájom alebo lízing príslušných položiek;

10.	sa majú príslušné položky skladovať na výstave alebo veľtrhu výhradne na účel predaja, nájmu alebo lízingu bez toho, aby bola položka prezentovaná alebo predvedená;

11.	vývozca podnikne kroky, ktoré by mu zabránili v tom, aby mal príslušné položky pod kontrolou počas celého obdobia dočasného vývozu.

4.	Vývozcovia musia uviesť referenčné číslo EÚ X002 a uviesť, že položky sa vyvážajú podľa všeobecného vývozného povolenia Únie EÚ004, v kolónke 44 jednotného colného dokladu.

6.	Na účely tohto povolenia ‚výstava alebo veľtrh‘ je komerčné podujatie so stanoveným obdobím trvania, na ktorom niekoľko vystavovateľov predstavuje svoje výrobky obchodným návštevníkom alebo širokej verejnosti.

PRÍLOHA IIe

VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE č. EÚ005

(podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia)

Telekomunikácie

Vydávajúci orgán: Európska únia

Časť 1 – Položky

Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na tieto položky s dvojakým použitím uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu:

tieto položky kategórie 5 časti 1:

i)	položky uvedené v bodoch 5A001b2 a 5A001c a d vrátane špeciálne pre ne skonštruovaných alebo vyvinutých komponentov a príslušenstva;

ii)	položky uvedené v bodoch 5B001 a 5D001, ak ide o skúšobné, kontrolné a výrobné zariadenie, a softvér pre položky uvedené v písmene a);

b)	technológia zaradená do bodu 5E001a, ak je potrebná na inštaláciu, prevádzku, údržbu alebo opravu položiek uvedených v písmene a) a určená pre toho istého konečného užívateľa.

Časť 2 – Miesta určenia

Toto povolenie platí v celej Únii pre vývoz do týchto miest určenia:

Argentína, Čína (vrátane Hongkongu a Macaa), Chorvátsko, India, Južná Afrika, Južná Kórea, Rusko, Turecko, Ukrajina.

Časť 3 – Podmienky a požiadavky na používanie

Toto povolenie neplatí ako povolenie na vývoz položiek, ak:

c)	na použitie ako diely alebo súčasti vojenských položiek uvedených vo vnútroštátnych zoznamoch vojenského materiálu, ktoré boli vyvezené z územia príslušného členského štátu bez povolenia alebo v rozpore s povolením udeľovaným na základe právnych predpisov uvedeného členského štátu, alebo

na použitie v súvislosti s porušovaním ľudských práv, demokratických zásad alebo slobody prejavu v zmysle Charty základných práv Európskej únie použitím detekčných technológií a zariadení na digitálny prenos údajov na sledovanie mobilných telefónov a textových správ a v súvislosti s cieleným dohľadom nad používaním internetu (napríklad pomocou monitorovacích stredísk a zákonných odpočúvacích brán – Lawful Interception Gateways);

2.	si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že príslušné položky sú celé alebo sčasti určené na jedno z použití uvedených v pododseku 1;

3.	si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že dotknuté položky budú opäť vyvezené do akéhokoľvek miesta určenia okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 2 tejto prílohy alebo v časti 2 prílohy IIa, alebo do členských štátov;

4.	sa príslušné položky vyvážajú do bezcolného pásma alebo bezcolného skladu, ktorý sa nachádza v mieste určenia, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie.

2.	Vývozcovia musia uviesť referenčné číslo EÚ X002 a uviesť, že položky sa vyvážajú podľa všeobecného vývozného povolenia Únie EÚ005, v kolónke 44 jednotného colného dokladu.

Požiadavky na podávanie správ súvisiace s použitím tohto povolenia a dodatočné informácie, ktoré môže vyvážajúci členský štát požadovať o položkách, ktoré sa na základe tohto povolenia vyvážajú, stanovujú členské štáty.

PRÍLOHA IIf

VŠEOBECNÉ VÝVOZNÉ POVOLENIE ÚNIE č. EÚ006

(podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia)

Chemické látky

Časť 1 – Položky

Toto všeobecné vývozné povolenie sa vzťahuje na položky s dvojakým použitím uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu:

1C350:

1.	tiodiglykol (111-48-8);

2.	oxychlorid fosforečný (10025-87-3);

3.	dimetylmetylfosfonát (756-79-6);

5.	metylfosfonyldichlorid (676-97-1);

6.	dimetylfosfit (DMP)(868-85-9);

7.	chlorid fosforitý (7719-12-2);

8.	trimetylfosfit (TMP) (121-45-9);

9.	tionyl chlorid (7719-09-7);

10.	3-hydroxy-1-metylpiperidín (3554-74-3);

11.	N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetylchlorid (96-79-7);

12.	N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetántiol (5842-07-9);

13.	chinuklidín-3-ol (1619-34-7);

14.	fluorid draselný (7789-23-3);

15.	2-chlóretanol (107-07-3);

16.	dimetylamín (124-40-3);

17.	dietyletylfosfonát (78-38-6);

18.	dietyl-N,N-dimetylfosforamidát (2404-03-7);

19.	dietylfosfit (762-04-9);

20.	dimetylamínhydrochlorid (506-59-2);

21.	etylfosfinyldichlorid (1498-40-4);

22.	etylfosfonyl dichlorid (1066-50-8);

24.	fluórovodík (7664-39-3);

25.	metylbenzilát (76-89-1);

26.	metylfosfinyldichlorid (676-83-5);

27.	N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetanol (96-80-0);

28.	pinakolylalkohol (464-07-3);

30.	trietylfosfit (122-52-1);

31.	chlorid arzenitý (7784-34-1);

32.	kyselina benzilová (76-93-7);

33.	dietylmetylfosfonit (15715-41-0);

34.	dimetyletylfosfonát (6163-75-3);

35.	etylfosfinyldifluorid (430-78-4);

36.	metylfosfinyldifluorid (753-59-3);

37.	3-chinuklidon (3731-38-2);

38.	chlorid fosforečný (10026-13-8);

39.	pinakolon (75-97-8);

40.	kyanid draselný (151-50-8);

41.	hydrogendifluorid draselný (7789-29-9);

42.	hydrogendifluorid amónny alebo amónium bifluorid (1341-49-7);

43.	fluorid sodný (7681-49-4);

44.	hydrogendifluorid sodný (1333-83-1);

45.	kyanid sodný (143-33-9);

46.	trietanolamín (102-71-6);

47.	sulfid fosforečný (1314-80-3);

48.	di-izopropylamín (108-18-9);

49.	dietylaminoetanol (100-37-8);

50.	sulfid sodný (1313-82-2);

51.	chlorid sírny (10025-67-9);

52.	chlorid sírnatý (10545-99-0);

53.	trietanolamín hydrochlorid (637-39-8);

54.	(2-chlóretyl) diizopropylamín hydrochlorid (4261-68-1);

55.	kyselina metylfosfónová (993-13-5);

56.	dietylmetylfosfonát (683-08-9);

57.	N,N-dimetylaminofosforyl dichlorid (677-43-0);

58.	triizopropyl fosfit (116-17-6);

59.	etyldietanolamín (139-87-7);

60.	O,O-dietylfosforotioát (2465-65-8);

61.	O,O-dietylhydrogén fosforoditioát (298-06-6);

62.	hexafluorokremičitan disodný (16893-85-9);

63.	metylfosfonotioyldichlorid (676-98-2).

1C450a:

4.	fosgén: dichlorid karbonylu (75-44-5);

5.	chlórkyán (506-77-4);

6.	kyanovodík (74-90-8);

7.	chlórpikrín: trichlórnitrometán (76-06-2);

1C450b:

1.	chemikálie okrem tých, ktoré sú uvedené v kontrolách vojenského tovaru alebo v 1C350, s obsahom atómu fosforu, ku ktorému sa viaže jedna metylová, etylová alebo propylová (normálna alebo izo) skupina, ale nie ďalšie atómy uhlíka;

2.	N,N-dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] fosforamidové dihalogenidy, okrem N,N-dimetylaminofosforyldichloridu, ktorý je uvedený v 1C350.57;

3.	dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] N,N-dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] fosforamidáty okrem dietyl-N,N-dietylfosforamidátu, ktorý je uvedený v 1C350;

4.	N,N-dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] aminoetyl-2-chloridy a zodpovedajúce protonizované soli okrem N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetylchloridu alebo N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetylchloridhydrochloridu, ktoré sú uvedené v 1C350;

5.	N,N-dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] aminoetán-2-oly a zodpovedajúce protonizované soli okrem N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetanolu (96-80-0) a N,N-dietylaminoetanolu (100-37-8), ktoré sú uvedené v 1C350;

6.	N,N-dialkyl [metyl, etyl alebo propyl (normálny alebo izo)] aminoetán-2-tioly a zodpovedajúce protonizované soli okrem N,N-diizopropyl-(beta)-aminoetántiolu, ktorý je uvedený v 1C350;

8.	metyldietanolamín (105-59-9).

Časť 2 – Miesta určenia

Toto vývozné povolenie platí v celej Únii pre vývoz do týchto miest určenia:

Argentína, Chorvátsko, Island, Južná Kórea, Turecko, Ukrajina.

Časť 3 – Podmienky a požiadavky na používanie

Toto povolenie neplatí ako povolenie na vývoz položiek, ak:

c)	na použitie ako diely alebo súčasti vojenských položiek uvedených vo vnútroštátnych zoznamoch vojenského materiálu, ktoré boli vyvezené z územia príslušného členského štátu bez povolenia alebo v rozpore s povolením udeľovaným na základe právnych predpisov uvedeného členského štátu;

2.	si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že príslušné položky sú celé alebo sčasti určené na jedno z použití uvedených v pododseku 1;

3.	si je vývozca v rámci svojho záväzku vykonávať náležitú starostlivosť vedomý toho, že príslušné položky budú opäť vyvezené do akéhokoľvek miesta určenia okrem tých, ktoré sú uvedené v časti 2 tejto prílohy alebo v časti 2 prílohy IIa, alebo do členských štátov, alebo

4.	sa príslušné položky vyvážajú do bezcolného pásma alebo bezcolného skladu, ktorý sa nachádza v mieste určenia, na ktoré sa vzťahuje toto povolenie.

2.	Vývozcovia musia uviesť referenčné číslo EÚ X002 a uviesť, že položky sa vyvážajú podľa všeobecného vývozného povolenia Únie EÚ006, v kolónke 44 jednotného colného dokladu.

PRÍLOHA IIg

[zoznam uvedený v článku 9 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia a v prílohách IIa, IIc a IId k tomuto nariadeniu]

Zápisy nie vždy uvádzajú úplný opis položky a príslušné poznámky v prílohe I. Úplný opis položiek poskytuje iba príloha I.

Zmienka o niektorej položke v tejto prílohe nemá vplyv na uplatňovanie všeobecnej poznámky k softvéru (GNS) uvedenej v prílohe I.

—	Všetky položky uvedené v prílohe IV.

—	0C001 Prírodný urán alebo ochudobnený urán, alebo tórium vo forme kovu, zliatiny, chemickej zlúčeniny alebo koncentrátu, alebo ľubovoľný iný materiál s obsahom jednej alebo viacerých predtým vymenovaných položiek.

—	0C002 Špeciálne štiepne materiály, iné, ako sú uvedené v prílohe IV.

—	0D001 Softvér, zvlášť navrhnutý alebo upravený na ‚vývoj‘, ‚výrobu‘ alebo ‚použitie‘ tovarov uvedených v kategórii 0, ak sa vzťahuje na položky uvedené v bode 0C001 alebo na tie položky uvedené v bode 0C002, ktoré sú vyňaté z prílohy IV.

—	0E001 Technológia podľa poznámky o jadrovej technológii na ‚vývoj‘, ‚výrobu‘ alebo ‚použitie‘ tovarov uvedených v kategórii 0, ak sa vzťahuje na položky uvedené v 0C001 alebo na tie položky uvedené 0C002, ktoré sú vyňaté z prílohy IV.

—	1A102 Resaturované pyrolýzne súčasti s väzbou uhlík-uhlík určené pre vesmírne lode, uvedené v bode 9A004, alebo sondážne rakety uvedené v bode 9A104.

—	1C351 Ľudské patogény, zoonózy a ‚toxíny‘.

—	1C352 Živočíšne patogény.

—	1C353 Genetické prvky a geneticky modifikované organizmy.

—	1C354 Rastlinné patogény.

—	1C450a.1 Amiton: O, O-dietyl S-[2-(dietylamino)etyl] fosforotiolát (78-53-5) a zodpovedajúce alkylované alebo protónizované soli.

—	1C450a.2 PFIB: 1, 1, 3, 3, 3-pentafluóro-2-(trifluórmetyl)-1-propén (382-21-8).

—	7E104 Technológia na integráciu údajov o letovej kontrole, o navádzaní a o pohone do systému riadenia letu na optimalizáciu trajektórie raketového systému.

—	9A009.a Propulzné systémy hybridných rakiet s celkovým pulzačným výkonom viac ako 1,1 MNs.

—	9A117 Mechanizmy na oddeľovanie stupňov rakety, separačné mechanizmy a medzistupne použiteľné v ‚riadených strelách‘.

“

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia zamýšľa preskúmať toto nariadenie do 31. decembra 2013, a to najmä pokiaľ ide o podmienky na vyhodnotenie prípadného zavedenia všeobecného vývozného povolenia pre zásielky s nízkou hodnotou.

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE O ZÁSIELKACH S NÍZKOU HODNOTOU

Toto nariadenie nemá vplyv na národné všeobecné vývozné povolenia pre zásielky s nízkou hodnotou, ktoré členské štáty vydávajú na základe článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 428/2009.

8.12.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 326/45

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1233/2011

zo 16. novembra 2011

o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Exportno-úverové agentúry prispievajú k rozvoju svetového obchodu, keďže podporujú vývoz a investície spoločností tým, že dopĺňajú financovanie a poistenie zo strany súkromného sektora. Únia je jednou zo zmluvných strán dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“). Dohoda, ktorú uzavreli jej účastníci, stanovuje finančné podmienky, ktoré môžu exportno-úverové agentúry ponúkať s cieľom podporiť vytvorenie rovnakých podmienok pre štátom podporované vývozné úvery.

(2)

Na základe rozhodnutia Rady 2001/76/ES z 22. decembra 2000, ktorým sa nahrádza rozhodnutie zo 4. apríla 1978 o uplatňovaní niektorých usmernení v oblasti štátom podporovaných exportných úverov (2), a rozhodnutia Rady 2001/77/ES z 22. decembra 2000 o uplatňovaní zásad rámcovej dohody o financovaní projektu v oblasti úradne podporovaných exportných úverov (3) sa v Únii uplatňujú usmernenia obsiahnuté v dohode a osobitné pravidlá pre projektové financovanie.

(3)	Dohoda prostredníctvom činnosti exportno-úverových agentúr nepriamo podporuje voľný a spravodlivý obchod a investície spoločností, ktoré by inak mali obmedzenejší prístup k úverovým nástrojom poskytovaným súkromným sektorom.

(4)

Členské štáty by pri zriaďovaní, navrhovaní a vykonávaní svojich vnútroštátnych systémov vývozných úverov a pri vykonávaní dohľadu nad činnosťami v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov mali postupovať v súlade so všeobecnými právnymi predpismi Únie v oblasti vonkajšej činnosti, napríklad pokiaľ ide o upevňovanie demokracie, dodržiavanie ľudských práv, súdržnosť rozvojových politík a boj proti klimatickým zmenám.

(5)

Účastníci dohody sú zapojení do nepretržitého procesu, ktorého cieľom je minimalizovať narušenie trhu a vytvoriť rovnaké podmienky, na základe ktorých bude poistné účtované exportno-úverovými agentúrami založené na riziku, pričom by malo byť primerané s ohľadom na krytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát a v súlade s požiadavkami Svetovej obchodnej organizácie. Aby bolo možné tento cieľ splniť, systémy vývozných úverov fungujú transparentne a agentúry o tom zodpovedajúcim spôsobom podávajú správy OECD.

(6)	Správne zacielené vývozné úvery poskytované exportno-úverovými agentúrami môžu zlepšiť možnosti prístupu spoločností z Únie vrátane malých a stredných podnikov (MSP) na trh.

(7)	Účastníci dohody a členské štáty Únie sa dohodli na tom, že zverejnia určité informácie týkajúce sa vývozných úverov v súlade s pravidlami OECD a Únie pre transparentnosť, aby prispeli k vytvoreniu rovnakých podmienok pre účastníkov dohody a členské štáty.

(8)	Únia vykonáva opatrenia v oblasti transparentnosti a podávania správ, tak ako sú uvedené v prílohe I.

(9)

So zreteľom na vyostrujúcu sa hospodársku súťaž na svetových trhoch a s cieľom zabrániť konkurenčnému znevýhodneniu spoločností z Únie by Komisia mala vzhľadom na oprávnenie rokovať, ktoré jej udelili členské štáty, podporiť úsilie OECD osloviť strany, ktoré nie sú účastníkmi dohody. Komisia by mala využiť dvojstranné a viacstranné rokovania s cieľom zaviesť celosvetové normy pre štátom podporované vývozné úvery. Celosvetové normy v tejto oblasti sú nevyhnutným predpokladom rovnakých podmienok v rámci svetového obchodu.

(10)

Napriek tomu, že krajiny OECD sa riadia dohodou, krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, nie sú účastníkmi dohody, a to by mohlo viesť ku konkurenčnému zvýhodneniu vývozcov z týchto krajín. Tieto krajiny sa preto vyzývajú, aby uplatňovali dohodu s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky aj na globálnej úrovni.

(11)

So zreteľom na lepšiu regulačnú politiku Únie, ktorej cieľom je zjednodušiť a zlepšiť existujúce právne predpisy, sa Komisia a členské štáty vo svojich budúcich preskúmaniach dohody podľa potreby zamerajú na znižovanie administratívneho zaťaženia podnikov a vnútroštátnych správnych orgánov vrátane exportno-úverových agentúr.

(12)

Účastníci dohody sa rozhodli zmeniť, doplniť a racionalizovať dohodu. Zmeny, na ktorých sa dohodli, sa týkajú zjednodušenia používania z hľadiska používateľov, zvýšenia miery ucelenosti, pokiaľ ide o príslušné medzinárodné záväzky, a dosiahnutia väčšej transparentnosti najmä s ohľadom na krajiny, ktoré nie sú účastníkmi dohody. Okrem toho účastníci dohody súhlasili s tým, aby boli do textu dohody zaradené pravidlá projektového financovania, ktoré boli zavedené rozhodnutím 2001/77/ES, a pravidlá vývozných úverov pre lode, ktoré boli zavedené rozhodnutím Rady 2002/634/ES (4), ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2001/76/ES.

(13)	Rozhodnutie 2001/76/ES v znení zmien a doplnení by preto malo byť zrušené a nahradené týmto nariadením s konsolidovaným a revidovaným znením dohody v jeho prílohe a rozhodnutie 2001/77/ES by malo byť zrušené.

(14)

S cieľom plynule a urýchlene začleniť zmeny a doplnenia usmernení stanovených v dohode, tak ako sa na nich dohodli účastníci dohody, do právnych predpisov Únie by Komisia mala prijať delegované akty s cieľom zmeniť a doplniť v prípade potreby prílohu II. Komisii by sa preto mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia usmernení, tak ako sa na nich dohodli účastníci dohody. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Uplatňovanie dohody

Usmernenia obsiahnuté v Dohode o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda“) sa uplatňujú v Únii. Text dohody je pripojený k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Delegovanie právomoci

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 3 s cieľom zmeniť a doplniť prílohu II ako dôsledok zmien a doplnení usmernení, na ktorých sa dohodli účastníci dohody.

Ak sa to v prípade zmien a doplnení prílohy II v dôsledku zmien a doplnení usmernení, na ktorých sa dohodli účastníci dohody, vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, na delegované akty prijaté podľa tohto článku sa uplatňuje postup stanovený v článku 4.

Článok 3

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 9. decembra 2011.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie v ňom uvedenej právomoci. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 4

Postup pre naliehavé prípady

1. Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť okamžite a uplatňujú sa, pokiaľ voči nim nie je v súlade s odsekom 2 vznesená námietka. V oznámení delegovaného aktu Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2. Európsky parlament alebo Rada môže vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 3 ods. 5. V takom prípade Komisia bez odkladu po oznámení rozhodnutia Európskeho parlamentu alebo Rady vzniesť námietku akt zruší.

Článok 5

Transparentnosť a predkladanie správ

Opatrenia v oblasti transparentnosti a predkladania správ, ktoré sa majú v Únii uplatňovať, sú uvedené v prílohe I.

Článok 6

Zrušenie

Rozhodnutia 2001/76/ES a 2001/77/ES sa týmto zrušujú.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 13. septembra 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2011.

(2) Ú. v. ES L 32, 2.2.2001, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 32, 2.2.2001, s. 55.

(4) Ú. v. ES L 206, 3.8.2002, s. 16.

PRÍLOHA I

Bez toho, aby boli dotknuté výhradné práva inštitúcií členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad vnútroštátnymi programami pre vývozné úvery, každý členský štát predloží Komisii výročnú správu o činnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť na úrovni Únie. Členské štáty predkladajú v súlade so svojím vnútroštátnym právnym rámcom správy o aktívach a pasívach, vyplatených poistných plneniach a vymožených čiastkach, nových záväzkoch, poistnej angažovanosti a poistných sadzbách. V prípade, ak je možné, že podmienené záväzky vyplývajú zo štátom podporovaných vývozných úverov, tieto činnosti sa vykazujú v rámci výročnej správy o činnosti.

2.	Vo výročnej správe o činnosti členské štáty uvedú, ako sa riziká v oblasti životného prostredia, s ktorými môžu byť spojené ďalšie významné riziká, zohľadňujú v činnosti exportno-úverových agentúr v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov.

3.	Na základe týchto informácií vypracuje Komisia pre Európsky parlament výročnú správu, v ktorej zhodnotí plnenie cieľov a záväzkov Únie exportno-úverovými agentúrami.

Ak má Komisia oprávnenie rokovať na rozličných fórach medzinárodnej spolupráce, v súlade so svojimi právomocami predloží Európskemu parlamentu výročnú správu o uskutočnených rokovaniach s cieľom zaviesť globálne normy v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov.

Prvým obdobím, o ktorom sa v rámci pôsobnosti tohto nariadenia vypracuje správa, je rok 2011.

PRÍLOHA II

DOHODA O ŠTÁTOM PODPOROVANÝCH VÝVOZNÝCH ÚVEROCH

OBSAH

KAPITOLA I:

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ÚČEL

ŠTATÚT

ÚČASTNÍCI

4.	INFORMÁCIE DOSTUPNÉ PRE NEÚČASTNÍKOV

5.	ROZSAH UPLATŇOVANIA

6.	SEKTOROVÉ DOHOVORY

7.	PROJEKTOVÉ FINANCOVANIE

8.	ODSTÚPENIE

9.	MONITOROVANIE

KAPITOLA II:

FINANČNÉ PODMIENKY PRE VÝVOZNÉ ÚVERY

10.	AKONTAČNÁ PLATBA, MAXIMÁLNA ŠTÁTNA PODPORA A MIESTNE NÁKLADY

11.	KATEGORIZÁCIA KRAJÍN V SÚVISLOSTI S MAXIMÁLNOU DOBOU SPLATNOSTI

12.	MAXIMÁLNE DOBY SPLATNOSTI

13.	PODMIENKY SPLÁCANIA PRE NEJADROVÉ ELEKTRÁRNE

14.	SPLÁCANIE ISTINY A PLATBA ÚROKOV

15.	ÚROKOVÉ SADZBY, POISTNÉ SADZBY A INÉ POPLATKY

16.	OBDOBIE PLATNOSTI VÝVOZNÝCH ÚVEROV

17.	OPATRENIA NA ZABRÁNENIE STRATÁM ALEBO NA ICH MINIMALIZÁCIU

18.	PRISPÔSOBENIE

19.	MINIMÁLNE FIXNÉ ÚROKOVÉ SADZBY PRI ŠTÁTNEJ FINANČNEJ PODPORE

20.	STANOVENIE SADZIEB CIRR

21.	PLATNOSŤ SADZIEB CIRR

22.	UPLATŇOVANIE SADZIEB CIRR

23.	POISTNÉ SADZBY ZA ÚVEROVÉ RIZIKO

24.	MINIMÁLNE POISTNÉ SADZBY PRE RIZIKO KRAJINY A RIZIKO SUVERÉNNEHO DLŽNÍKA

25.	KATEGORIZÁCIA KRAJÍN PODĽA VÝŠKY RIZIKA

26.	KLASIFIKÁCIA MNOHOSTRANNÝCH A REGIONÁLNYCH INŠTITÚCIÍ

27.	PERCENTO A KVALITA POISTNÉHO KRYTIA VÝVOZNÝCH ÚVEROV SO ŠTÁTNOU PODPOROU

28.	VYLÚČENIE VYBRANÝCH PRVKOV RIZIKA KRAJINY A METÓDY ZMIERŇOVANIA RIZIKA KRAJINY

29.	PREHODNOCOVANIE PLATNOSTI MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB PRE ÚVEROVÉ RIZIKO KRAJINY A ÚVEROVÉ RIZIKO SUVERÉNNEHO DLŽNÍKA

KAPITOLA III:

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VIAZANEJ POMOCI

30.	VŠEOBECNÉ ZÁSADY

31.	FORMY VIAZANEJ POMOCI

32.	ZDRUŽENÉ FINANCOVANIE

33.	OPRÁVNENOSŤ KRAJINY NA VIAZANÚ POMOC

34.	OPRÁVNENOSŤ PROJEKTOV

35.	MINIMÁLNA ÚROVEŇ ZVÝHODNENIA

36.	VÝNIMKY Z PRAVIDIEL OPRÁVNENOSTI KRAJINY ALEBO PROJEKTU NA VIAZANÚ POMOC

37.	VÝPOČET ÚROVNE ZVÝHODNENIA V RÁMCI VIAZANEJ POMOCI

38.	OBDOBIE PLATNOSTI VIAZANEJ POMOCI

39.	PRISPÔSOBENIE

KAPITOLA IV:

POSTUPY

ODDIEL 1:

SPOLOČNÉ POSTUPY PRI VÝVOZNÝCH ÚVEROCH A POMOCI TÝKAJÚCEJ SA OBCHODU

40.

OZNÁMENIA

41.	INFORMÁCIE O ŠTÁTNEJ PODPORE

42.	POSTUPY PRISPÔSOBOVANIA

43.	OSOBITNÉ KONZULTÁCIE

ODDIEL 2:

POSTUPY PRI VÝVOZNÝCH ÚVEROCH

44.	PREDBEŽNÉ OZNÁMENIE S PREROKOVANÍM

45.	PREDBEŽNÉ OZNÁMENIE BEZ PREROKOVANIA

ODDIEL 3:

POSTUPY PRI POMOCI TÝKAJÚCEJ SA OBCHODU

46.	PREDBEŽNÉ OZNÁMENIE

47.	OKAMŽITÉ OZNÁMENIE

ODDIEL 4:

KONZULTAČNÉ POSTUPY PRI VIAZANEJ POMOCI

48.	ÚČEL KONZULTÁCIÍ

49.	ROZSAH PÔSOBNOSTI A ČASOVÁ ŠPECIFIKÁCIA KONZULTÁCIÍ

50.	VÝSLEDOK KONZULTÁCIÍ

ODDIEL 5:

VÝMENA INFORMÁCIÍ O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH A POMOCI TÝKAJÚCEJ SA OBCHODU

51.	KONTAKTNÉ MIESTA

52.	ROZSAH ŽIADOSTÍ O INFORMÁCIE

53.	ROZSAH ODPOVEDÍ

54.	OSOBNÉ KONZULTÁCIE

55.	POSTUPY DOSIAHNUTIA SPOLOČNÉHO STANOVISKA A JEHO PODOBA

56.	ODPOVEDE NA NÁVRHY NA SPOLOČNÉ STANOVISKO

57.	PRIJATIE SPOLOČNÉHO STANOVISKA

58.	NEDOHODA O SPOLOČNOM STANOVISKU

59.	NADOBUDNUTIE ÚČINNOSTI SPOLOČNÉHO STANOVISKA

60.	OBDOBIE PLATNOSTI SPOLOČNÉHO STANOVISKA

ODDIEL 6:

OPERAČNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA MINIMÁLNYCH ÚROKOVÝCH SADZIEB (CIRR)

61.	OZNAMOVANIE MINIMÁLNYCH ÚROKOVÝCH SADZIEB

62.	DEŇ ÚČINNOSTI UPLATŇOVANIA ÚROKOVÝCH SADZIEB

63.	OKAMŽITÉ ZMENY ÚROKOVÝCH SADZIEB

ODDIEL 7:

PREHODNOCOVANIE

64.	PRAVIDELNÉ PREHODNOCOVANIE DOHODY

65.	PREHODNOCOVANIE MINIMÁLNYCH ÚROKOVÝCH SADZIEB

66.	PREHODNOCOVANIE MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB A SÚVISIACE OTÁZKY

PRÍLOHA I:

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE LODE

PRÍLOHA II:

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE

PRÍLOHA III:

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE CIVILNÉ LIETADLÁ

PRÍLOHA IV:

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH NA PROJEKTY V OBLASTI OBNOVITEĽNEJ ENERGIE A NA VODÁRENSKÉ PROJEKTY, ÚČINNÝ NA SKÚŠOBNÉ OBDOBIE DO 30. JÚNA 2007

PRÍLOHA V:

INFORMÁCIE UVÁDZANÉ V OZNÁMENIACH

PRÍLOHA VI:

VÝPOČET MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB

PRÍLOHA VII:

KRITÉRIÁ A PODMIENKY UPLATŇOVANIA KATEGORIZÁCIE PODĽA RIZIKA KRAJINY PRI ZOHĽADNENÍ RUČITEĽA Z TRETEJ KRAJINY, MNOHOSTRANNEJ ALEBO REGIONÁLNEJ INŠTITÚCIE

PRÍLOHA VIII:

KRITÉRIÁ A PODMIENKY UPLATŇOVANIA ZMIERNENIA/VYLÚČENIA RIZIKA KRAJINY PRI VÝPOČTE MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB

PRÍLOHA IX:

KONTROLNÝ FORMULÁR NA ZISTENIE KVALITY ROZVOJOVÉHO PROJEKTU

PRÍLOHA X:

PODMIENKY UPLATNITEĽNÉ NA TRANSAKCIE FORMOU PROJEKTOVÉHO FINANCOVANIA

PRÍLOHA XI:

ZOZNAM VYMEDZENÍ POJMOV

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. Účel

a)	Hlavným účelom dohody o štátom podporovaných vývozných úveroch, ktorá sa v tomto dokumente uvádza len ako „dohoda“, je poskytnúť rámec na náležité využívanie štátom podporovaných vývozných úverov.

Účelom tejto dohody je podporovať rovnaké podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž medzi všetkými hospodárskymi subjektmi v oblasti štátnej podpory v zmysle definície v článku 5 písm. a) s cieľom podporiť hospodársku súťaž medzi vývozcami na základe kvality a ceny vyvážaného tovaru a služieb, a nie na základe najvýhodnejších štátom podporovaných finančných podmienok.

2. Štatút

Táto dohoda, vypracovaná v rámci OECD, pôvodne nadobudla platnosť v apríli 1978 a jej trvanie nie je časovo obmedzené. Predstavuje džentlmenskú dohodu medzi účastníkmi; nepredstavuje právny akt OECD (1), hoci sekretariát OECD (ďalej len „sekretariát“) jej poskytuje administratívnu podporu.

3. Účastníci

Účastníkmi dohody v súčasnosti sú: Austrália, Kanada, Európska únia, Japonsko, Kórea, Nový Zéland, Nórsko, Švajčiarsko a Spojené štáty. Súčasní účastníci môžu pozvať ďalších členov a nečlenov OECD, aby sa stali účastníkmi.

4. Informácie dostupné pre neúčastníkov

a)	Účastníci sa zaväzujú, že budú poskytovať neúčastníkom informácie o oznámeniach o štátnej podpore, ako je stanovená v článku 5 písm. a).

b)	Účastník na základe reciprocity odpovie na žiadosť neúčastníka, ktorý je jeho konkurentom, o finančných podmienkach ponúkaných pre svoju štátnu podporu tak, ako by odpovedal na žiadosť účastníka.

5. Rozsah uplatňovania

Dohoda sa uplatňuje na všetku štátnu podporu poskytovanú vládou alebo v mene vlády na vývoz tovaru a/alebo služieb vrátane finančných lízingov s dobou splatnosti dva roky alebo viac.

Štátna podpora sa môže poskytovať v rôznych podobách:

1.	záruka na vývozný úver alebo poistenie úveru (čisté krytie);

štátna finančná podpora:

—	priamy úver/financovanie a refinancovanie alebo

—	podpora úrokovej sadzby;

3.	akákoľvek kombinácia uvedených foriem.

b)	Dohoda sa uplatňuje na viazanú pomoc; postupy uvedené v kapitole IV sa uplatňujú aj na neviazanú obchodnú pomoc.

c)	Dohoda sa neuplatňuje na vojenské zariadenia a poľnohospodárske komodity.

d)	Štátna podpora sa neposkytuje, ak existujú jasné dôkazy, že kontrakt bol uzatvorený s kupujúcim v krajine, ktorá nie je konečným miestom určenia tovaru, najmä s cieľom získať priaznivejšie podmienky splácania.

6. Sektorové dohovory

Súčasťou dohody sú tieto sektorové dohovory:

—	lode (príloha I),

—	jadrové elektrárne (príloha II),

—	civilné lietadlá (príloha III),

—	projekty v oblasti obnoviteľnej energie a vodárenských projektov (príloha IV).

b)	Účastník sektorového dohovoru môže uplatniť jeho ustanovenia na štátnu podporu vývozu tovaru a/alebo služieb, na ktorú sa vzťahuje tento sektorový dohovor. Ak sektorový dohovor nezahŕňa ustanovenie zodpovedajúce ustanoveniu tejto dohody, účastník sektorového dohovoru uplatní ustanovenie dohody.

7. Projektové financovanie

a)	V prípade transakcií, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v dodatku 1 k prílohe X, môžu účastníci uplatniť pri vývoze tovaru a/alebo služieb podmienky uvedené v prílohe X.

b)	Písmeno a) sa nevzťahuje na vývoz tovaru a služieb, na ktoré sa vzťahuje sektorový dohovor o civilných lietadlách.

8. Odstúpenie

Účastník môže odstúpiť na základe písomného informovania sekretariátu okamžitou správou zaslanou napr. cez online informačný systém OECD (On-line Information System – OLIS). Odstúpenie nadobúda účinnosť 180 kalendárnych dní od prijatia oznámenia sekretariátom.

9. Monitorovanie

Implementáciu dohody monitoruje sekretariát.

KAPITOLA II

FINANČNÉ PODMIENKY PRE VÝVOZNÉ ÚVERY

Finančné podmienky pre vývozné úvery zahŕňajú všetky ustanovenia uvedené v tejto kapitole, ktoré sa interpretujú v spojení s ostatnými.

Dohoda stanovuje obmedzenia v súvislosti s podmienkami, ktoré môže podporovať štát. Účastníci uznávajú, že na niektoré obchodné alebo priemyselné sektory sa zvyčajne uplatňujú reštriktívnejšie finančné podmienky ako podmienky stanovené v dohode. Účastníci naďalej dodržiavajú takéto zvyčajné finančné podmienky, najmä zásadu, že lehota splácania neprekročí obdobie životnosti tovaru.

10. Akontačná platba, maximálna štátna podpora a miestne náklady

Účastníci vyžadujú od kupujúcich tovaru a služieb, na ktoré sa poskytuje štátna podpora, aby uskutočnili akontačné platby vo výške minimálne 15 % hodnoty vývozného kontraktu v deň alebo pred dňom začiatku úveru v zmysle definície v prílohe XI. Pri hodnotení akontačných platieb sa hodnota vývozného kontraktu môže proporcionálne znížiť, ak daná transakcia obsahuje tovar a služby z tretej krajiny, ktoré nepodporuje štát. Financovanie/poistenie 100 percent poistnej sadzby je prípustné. Poistná sadzba môže a nemusí byť zahrnutá do hodnoty vývozného kontraktu. Zadržané platby vykonané po dni začiatku úveru sa v tejto súvislosti nepovažujú za akontačné platby.

b)	Štátna podpora na takéto akontačné platby má formu len poistenia alebo záruky na zvyčajné predúverové riziká.

c)	Ak nie je stanovené inak v písmenách b) a d), účastníci neposkytnú štátnu podporu prevyšujúcu 85 % hodnoty vývozného kontraktu vrátane dodávok tovaru a služieb z tretích krajín, ale bez miestnych nákladov.

Účastníci môžu poskytnúť štátnu podporu na miestne náklady, ak:

1.	celková úhrnná štátna podpora poskytnutá podľa písmen c) a d) neprekročí 100 % hodnoty vývozného kontraktu. V dôsledku toho výška miestnych nákladov, na ktoré sa poskytuje podpora, nesmie presiahnuť sumu akontačnej platby;

2.	nie je poskytnutá za priaznivejších/menej reštriktívnych podmienok, ako sú podmienky dohodnuté pre súvisiace vývozy;

3.	sa v prípade krajín kategórie I v zmysle definície článku 11 písm. a) obmedzuje na čisté krytie.

11. Kategorizácia krajín v súvislosti s maximálnou dobou splatnosti

Krajiny zaradené do kategórie I sú tie krajiny, ktoré sa nachádzajú v klasifikačnom zozname Svetovej banky (World Bank’s graduation list) (2). Všetky ostatné krajiny sú v kategórii II. Klasifikačná úroveň sa každoročne opätovne vypočítava. Zaradenie krajiny do určitej kategórie sa zmení len vtedy, ak sa jej klasifikácia Svetovou bankou nezmenila počas dvoch za sebou nasledujúcich rokov.

Pri klasifikácii krajín sa uplatňujú nasledujúce pracovné kritériá a postupy:

1.	zaradenie do kategórií na účely dohody závisí od výšky HND na jedného obyvateľa vypočítanej Svetovou bankou na účely jej klasifikácie krajín, ktorým sa poskytujú úvery;

v prípade, že Svetová banka nemá dostatok informácií na to, aby uverejnila údaje o výške HND na jedného obyvateľa, bude požiadaná, aby urobila odhad, či výška HND príslušnej krajiny na jedného obyvateľa presahuje, alebo nepresahuje stanovenú hranicu. Daná krajina sa zaradí podľa tohto odhadu, pokiaľ sa účastníci nerozhodnú konať inak;

3.	ak sa krajina preraďuje do inej kategórie v súlade s článkom 11 písm. a), preradenie do inej kategórie nadobúda účinnosť dva týždne po tom, čo sekretariát oznámil závery získané na základe spomínaných údajov od Svetovej banky všetkým účastníkom;

v prípadoch, keď Svetová banka reviduje číselné údaje, takéto revízie sa vo vzťahu k dohode nezohľadňujú. Zaradenie určitej krajiny sa však môže zmeniť na základe spoločného stanoviska a ak účastníci priaznivo zohľadnia zmeny zapríčinené chybami a vynechaniami v číselných údajoch, ktoré boli zistené v tom istom kalendárnom roku, v ktorom dané číselné údaje sekretariát po prvýkrát distribuoval.

12. Maximálne doby splatnosti

Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, maximálna doba splatnosti je rozdielna v závislosti od zaradenia krajiny určenia do príslušnej kategórie podľa kritérií uvedených v článku 11.

a)	Pre krajiny zaradené do kategórie I je maximálna doba splatnosti päť rokov s možnosťou schválenia doby osem a pol roka v prípade, ak sa dodržia postupy oznamovania vopred stanovené v článku 45.

b)	Pre krajiny zaradené do kategórie II je maximálna doba splatnosti desať rokov.

c)	V prípade kontraktu, v ktorom je zaangažovaných viac ako jedna krajina určenia, by sa účastníci mali snažiť nájsť spoločné stanovisko v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 55 až 60 s cieľom dosiahnuť dohodu o príslušných podmienkach.

13. Podmienky splácania pre nejadrové elektrárne

a)	Pre nejadrové elektrárne je maximálna doba splatnosti 12 rokov. Ak účastník zamýšľa poskytnúť podporu pri dobe splatnosti dlhšej, ako sa ustanovuje v článku 12, túto skutočnosť oznamuje vopred v súlade s postupom ustanoveným v článku 45.

Nejadrové elektrárne sú elektrárne ako celok alebo ich časti, v ktorých nie je palivom atómová energia; zahŕňajú všetky komponenty, zariadenie, materiál a služby (vrátane odbornej prípravy zamestnancov) priamo potrebné na vybudovanie takýchto nejadrových elektrární a ich uvedenie do prevádzky. Nepatria sem položky, za ktoré je zvyčajne zodpovedný kupujúci, napr. náklady súvisiace s technickou prípravou pozemku, s cestami, stavbárskym mestečkom, silnoprúdovým vedením, vonkajšou rozvodňou a dodávkou vody, ako aj náklady, ktoré v krajine kupujúceho vznikajú v súvislosti s úradnými schvaľovacími postupmi (napr. povolenie staveniska, stavebné povolenie, povolenie na zavedenie paliva) s výnimkou:

1.	v prípadoch, ak kupujúci vonkajšej rozvodne je ten istý ako kupujúci elektrárne, maximálna doba splatnosti pre pôvodnú vonkajšiu rozvodňu je tá istá ako pre nejadrovú elektráreň (t. j. 12 rokov) a

2.	maximálna doba splatnosti napájacích staníc, transformátorov a prenosových vedení s minimálnou hranicou napätia 100 KV je rovnaká ako pre nejadrovú elektráreň.

14. Splácanie istiny a platba úrokov

a)	Istina vývozného úveru sa spláca v rovnakých splátkach.

b)	Istina sa spláca a úroky sa platia minimálne každých šesť mesiacov, pričom prvá splátka istiny a úrokov sa zaplatí najneskôr do šiestich mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	V prípade vývozných úverov poskytnutých na podporu lízingových operácií sa namiesto rovnakých splátok istiny uvedených v písmene a) môžu uplatňovať rovnaké kombinované splátky istiny a úrokov.

Vo výnimočnom a riadne odôvodnenom prípade sa vývozné úvery môžu poskytovať za iných podmienok, ako sú podmienky uvedené v písmenách a) až c). Poskytovanie takejto podpory sa musí vysvetliť nerovnováhou medzi dostupnosťou prostriedkov pre dlžníka z časového hľadiska a profilom dlhovej služby dostupným podľa harmonogramu splácania v rovnakých polročných splátkach a musia byť pri tom splnené nasledujúce kritériá:

1.	Žiadna jednotlivá splátka istiny alebo séria platieb istiny neprekročí počas obdobia šiestich mesiacov 25 % sumy istiny úveru.

2.	Istina sa spláca minimálne každých 12 mesiacov. Prvá splátka istiny sa vykoná najneskôr 12 mesiacov po dni začiatku úveru a 12 mesiacov po dni začiatku úveru musia byť splatené najmenej 2 % sumy istiny úveru.

3.	Úroky sa platia minimálne každých 12 mesiacov a prvá platba úrokov sa vykoná najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

Maximálna vážená priemerná doba splácania nesmie prekročiť:

—	v prípade transakcií, v ktorých je kupujúcim štát (alebo ak záruku splácania poskytuje štát) štyri a pol roka v prípade transakcií v krajinách kategórie I a päť a štvrť roka v krajinách kategórie II,

—	v prípade transakcií, v ktorých nie je kupujúcim štát (a záruku splácania neposkytuje štát) päť rokov pre krajiny kategórie I a šesť rokov pre krajiny kategórie II,

—	bez ohľadu na ustanovenia uvedené v predchádzajúcich dvoch zarážkach v prípade transakcií, pri ktorých sa poskytuje podpora na nejadrové elektrárne podľa článku 13, šesť a štvrť roka.

5.	Účastník zašle v súlade s článkom 45 predbežné oznámenie, v ktorom vysvetlí dôvod, prečo neposkytol podporu v súlade s písmenami a) až c).

e)	Úroky dlžné po dni začiatku úveru sa nekapitalizujú.

15. Úrokové sadzby, poistné sadzby a iné poplatky

Úrok sa netýka:

1.	platieb poistného alebo iných poplatkov za poistenie alebo ručenie dodávateľských úverov alebo finančných úverov;

2.	platieb bankových poplatkov alebo provízií týkajúcich sa vývozných úverov s výnimkou ročných alebo polročných bankových poplatkov, ktoré sú splatné počas celej doby splácania, a

3.	daní vyberaných dovážajúcou krajinou zrážkou pri zdroji.

b)	Ak sa poskytuje štátna podpora prostredníctvom priamych úverov/priameho financovania alebo refinancovania, poistná sadzba sa môže buď pripočítať k nominálnej hodnote úrokovej sadzby, alebo môže byť samostatným poplatkom; obidve zložky je potrebné účastníkom špecifikovať oddelene.

16. Obdobie platnosti vývozných úverov

Finančné podmienky na jednotlivý vývozný úver alebo úverovú linku, iné ako obdobie platnosti komerčných úrokových referenčných sadzieb (Commercial Interest Reference Rates – CIRR) uvedené v článku 21, sa nestanovujú na obdobie dlhšie ako šesť mesiacov pred konečným záväzkom.

17. Opatrenia na zabránenie stratám alebo na ich minimalizáciu

Dohoda nebráni, aby inštitúcie schválili pre vývozné úvery alebo finančné inštitúcie priaznivejšie podmienky ako tie, ktoré sú povolené, ak tak urobia po uzatvorení zmluvy (keď zmluva o vývoznom úvere a pripojené dokumenty už nadobudli účinnosť) a ak cieľom týchto opatrení je výlučne zabrániť stratám alebo minimalizovať straty z udalostí, ktoré by mohli mať za následok nezaplatenie alebo vznik škôd.

18. Prispôsobenie

S prihliadnutím na medzinárodné záväzky účastníka a v súlade s účelom dohody sa môže účastník prispôsobiť podľa postupov uvedených v článku 42 finančným podmienkam ponúknutým účastníkom alebo neúčastníkom. Finančné podmienky poskytnuté v súlade s týmto článkom sa považujú za spĺňajúce požiadavky ustanovení kapitoly I, II, prípadne aj príloh I, II, III, IV a X.

19. Minimálne fixné úrokové sadzby pri štátnej finančnej podpore

Účastníci poskytujúci štátnu finančnú podporu na úvery s fixnou úrokovou sadzbou uplatňujú ako minimálne úrokové sadzby príslušné komerčné úrokové referenčné sadzby (CIRR). Sadzby CIRR sú úrokové sadzby stanovené podľa nasledujúcich zásad:

1.	sadzby CIRR by mali predstavovať konečné komerčné úverové sadzby na domácom trhu príslušnej meny;

2.	sadzby CIRR by mali v čo najväčšej možnej miere zodpovedať sadzbe pre prvotriednych domácich dlžníkov;

3.	sadzby CIRR by mali byť založené na nákladoch na finančné prostriedky s fixnou úrokovou sadzbou;

4.	sadzby CIRR by nemali narušiť podmienky domácej hospodárskej súťaže a

5.	sadzby CIRR by mali v čo najväčšej možnej miere zodpovedať sadzbe, ktorá je k dispozícii pre prvotriednych zahraničných dlžníkov.

b)	Poskytnutie štátnej finančnej podpory nesmie sčasti ani v plnej miere vyrovnávať ani kompenzovať primerané poistné za úverové riziko, ktoré sa účtuje za riziko nesplatenia úveru podľa ustanovení článku 23.

20. Stanovenie sadzieb CIRR

Každý z účastníkov, ktorý chce stanoviť sadzby CIRR, si najprv vyberie pre svoju národnú menu jeden z nasledujúcich dvoch systémov základných sadzieb:

1.	výnosy trojročných štátnych dlhopisov pre doby splatnosti do a vrátane piatich rokov; výnosy päťročných štátnych dlhopisov pre doby splatnosti nad päť rokov a do a vrátane osem a pol roka a výnosy sedemročných štátnych dlhopisov pre doby splatnosti nad osem a pol roka alebo

2.	výnosy päťročných štátnych dlhopisov pre všetky doby splatnosti.

Výnimky z príslušného systému základných sadzieb schvaľujú účastníci.

b)	Sadzby CIRR sa stanovujú pri fixnom rozpätí 100 bázických bodov pripočítaných k základným sadzbám každého z účastníkov, ak sa účastníci nedohodnú inak.

c)	Ostatní účastníci použijú sadzbu CIRR stanovenú pre konkrétnu menu, ak sa rozhodnú poskytovať finančné prostriedky v tej mene.

d)	Účastník môže zmeniť svoj systém základných sadzieb za predpokladu, že o tejto skutočnosti informuje účastníkov šesť mesiacov vopred a po konzultácii s nimi.

Účastník alebo neúčastník môže požiadať, aby sa sadzby CIRR stanovili pre menu neúčastníka. Po konzultácii so zainteresovaným neúčastníkom môže účastník alebo sekretariát podať v mene tohto neúčastníka návrh na stanovenie sadzieb CIRR v tej mene s uplatnením postupov dosiahnutia spoločného stanoviska v súlade s článkami 55 až 60.

21. Platnosť sadzieb CIRR

Úroková sadzba vzťahujúca sa na transakciu sa nestanoví na obdobie dlhšie ako 120 dní. K sadzbe CIRR sa pripočítava rozpätie 20 bázických bodov, ak sa podmienky poskytnutia štátnej finančnej podpory fixne stanovia pred dátumom uzavretia zmluvy.

22. Uplatňovanie sadzieb CIRR

a)	Tam, kde sa štátna finančná podpora poskytuje na úvery s pohyblivou úrokovou sadzbou, banky a iné bankové inštitúcie nesmú počas obdobia trvania úveru ponúknuť možnosť voľby nižšej sadzby ani pre sadzbu CIRR (v čase uzatvárania pôvodnej zmluvy), ani pre krátkodobú trhovú úrokovú sadzbu.

V prípade dobrovoľného predčasného splatenia úveru alebo akejkoľvek jeho časti dlžník nahradí štátnej inštitúcii poskytujúcej finančnú podporu všetky náklady a straty, ktoré jej vzniknú v dôsledku tohto predčasného splatenia, vrátane nákladov štátnej inštitúcie súvisiacich s náhradou časti toku hotovosti s fixnou úrokovou sadzbou, ktorý sa prerušil predčasným splatením.

23. Poistné sadzby za úverové riziko

Okrem úrokov účastníci účtujú poistné na krytie rizika nesplatenia vývozných úverov. Poistné sadzby účtované účastníkmi sa počítajú v závislosti od rizika, konvergujú sa a musia byť primerané na pokrytie dlhodobých prevádzkových nákladov a strát.

24. Minimálne poistné sadzby pre riziko krajiny a riziko suverénneho dlžníka

Účastníci neúčtujú za riziko krajiny a riziko suverénneho dlžníka nižšiu sadzbu ako príslušnú minimálnu poistnú sadzbu (Minimum Premium Rate – MPR) bez ohľadu, či kupujúci/dlžník je súkromná osoba, alebo verejnoprávny subjekt.

Príslušná sadzba MPR sa stanovuje podľa týchto faktorov:

—	príslušná kategorizácia krajín podľa rizika uvedená v článku 25,

—	či štátne krytie vývozného úveru je striktne obmedzené na riziko krajiny v zmysle definície článku 25 písm. a),

—	dĺžka trvania rizika (t. j. horizont rizika, čiže HOR),

—	percento poistného krytia a kvalita produktu štátnej podpory vývozného úveru, tak ako sú stanovené v článku 27, a

—	akákoľvek uplatnená metóda zmiernenia/vylúčenia rizika krajiny, tak ako sú stanovené v článku 28.

b)	Sadzby MPR sú vyjadrené v percentách hodnoty istiny úveru, akoby sa poistné inkasovalo v plnej výške ku dňu prvého čerpania úveru. Vysvetlenie matematického vzorca použitého na výpočet sadzby MPR sa uvádza v prílohe VI.

c)	V prípade krajín zaradených do kategórie 0, tak ako sú uvedené v článku 25, nie sú stanovené žiadne sadzby MPR, ale účastníci nenaúčtujú sadzby poistného, ktoré by boli nižšie ako dostupné ceny na súkromnom trhu.

d)	Pre krajiny kategórie 7 s „najvyšším rizikom“ sa budú v zásade uplatňovať vyššie sadzby poistného ako úroveň MPR stanovená pre túto kategóriu; tieto sadzby poistného stanoví účastník poskytujúci štátnu podporu.

Pri výpočte sadzby MPR pre transakciu je príslušnou kategorizáciou podľa rizika krajiny, ktorá sa má uplatňovať, kategorizácia podľa krajiny kupujúceho, s výnimkou ak:

—

subjekt schopný úveru v tretej krajine vo vzťahu k objemu zaručeného dlhu poskytne zábezpeku vo forme neodvolateľnej, bezpodmienečnej, právoplatnej a vymáhateľnej záruky splatnej na požiadanie pre celý záväzok splácať dlh po celé obdobie trvania úveru, v tom prípade môže byť príslušná kategorizácia rizika krajiny kategorizáciou krajiny, v ktorej má sídlo ručiteľ, alebo

—	ako dlžník alebo ručiteľ pre transakciu vystupuje mnohostranná alebo regionálna inštitúcia uvedená v článku 26, v prípade čoho uplatnenou kategorizáciou rizika krajiny môže byť kategorizácia konkrétnej zúčastnenej mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie.

f)	Kritériá a podmienky vzťahujúce sa na uplatňovanie kategorizácie rizika krajiny v súlade so situáciami uvedenými v článku 24 písm. e) prvej a druhej zarážke sú uvedené v prílohe VII.

g)	Ak je štátna podpora striktne obmedzená na riziko krajiny v zmysle definície článku 25 písm. a), t. j. krytie rizika kupujúceho/dlžníka je úplne vylúčené, sadzba MPR sa zníži o 10 %; na to sa vzťahuje matematický vzorec používaný na výpočet sadzieb MPR v prílohe VI.

Konvencia pre HOR, ktorá sa používa pri výpočte sadzby MPR, znamená polovicu času čerpania úveru plus celá doba splácania a predpokladá sa zvyčajný profil splácania vývozného úveru, t. j. splácanie istiny plus nabehnutých úrokov v rovnakých polročných splátkach počnúc šiestimi mesiacmi po dni začiatku úveru. V prípade vývozných úverov s neštandardným profilom splácania ekvivalentná doba splácania (vyjadrená v rovnakých polročných splátkach) sa vypočíta s použitím tohto vzorca: ekvivalentná doba splácania = (priemerná vážená doba splácania – 0,25)/0,5.

Účastník, ktorý v prípade uvedenom v písmene e) prvej zarážke uplatní sadzbu MPR, ktorá vedie k nižšej sadzbe poistného ako sadzba MPR uplatniteľná pre krajinu kupujúceho, podá predbežné oznámenie podľa článku 44 písm. a). Účastník, ktorý uplatní sadzbu MPR v prípade uvedenom v článku 24 písm. e) druhej zarážke alebo v článku 24 písm. g), podá predbežné oznámenie v súlade s článkom 45 písm. a).

25. Kategorizácia krajín podľa výšky rizika

Krajiny sa kategorizujú podľa pravdepodobnosti, či budú splácať svoje zahraničné dlhy (t. j. úverové riziko krajiny).

Piatimi prvkami úverového rizika krajiny sú:

—	všeobecné zmrazenie splácania nariadené vládou kupujúceho/dlžníka/ručiteľa alebo tou agentúrou krajiny, prostredníctvom ktorej sa splácanie realizuje,

—	politické udalosti, respektíve hospodárske ťažkosti vznikajúce mimo krajiny oznamujúceho účastníka alebo legislatívne/administratívne opatrenia prijaté mimo krajiny oznamujúceho účastníka, ktoré bránia prevodu finančných prostriedkov zaplatených v súvislosti s úverom alebo ho oneskorujú,

—	právne predpisy prijaté v krajine kupujúceho/dlžníka, ktorými sa splatenie v domácej mene vyhlasuje za platné vyrovnanie dlhu bez ohľadu na to, že v dôsledku kolísania výmenných kurzov takéto splácanie pri konverzii na menu úveru nekryje sumu dlhu k dátumu prevodu finančných prostriedkov,

—	akékoľvek ďalšie opatrenie alebo rozhodnutie vlády cudzej krajiny, ktoré bráni splácaniu v rámci úveru, a

—	prípady vyššej moci, ktoré nastanú mimo krajiny oznamujúceho účastníka, t. j. vojna (vrátane občianskej vojny), vyvlastnenie, revolúcia, vzbura, občianske nepokoje, cyklóny, záplavy, zemetrasenia, sopečné výbuchy, prívalové vlny a jadrové havárie.

b)	Krajiny sú zatriedené do jednej z ôsmich kategórií rizika krajiny (0 – 7). Sadzby MPR sú stanovené pre kategórie 1 až 7, ale nie pre kategóriu 0, keďže úroveň rizika krajiny sa pre krajiny v tejto kategórii považuje za zanedbateľnú.

Krajiny OECD s vysokými príjmami, ktoré Svetová banka definuje ročne podľa hrubého národného dôchodku (HND) na osobu, sú zatriedené do kategórie 0.

—

Na účely sadzieb MPR akákoľvek krajina OECD zaradená do kategórie 0 na základe vysokých príjmov zostane zatriedená do kategórie 0, kým neklesne pod hraničnú hodnotu HND znamenajúcu vysoké príjmy počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov; vtedy je potrebné prehodnotiť kategorizáciu krajiny podľa článku 25 písm. d) až f).

—	Akákoľvek krajina OECD, ktorá prekročí hraničnú hodnotu HND znamenajúcu vysoké príjmy počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, sa automaticky zatriedi do kategórie 0. Toto zatriedenie nadobudne účinnosť okamžite, keď sekretariát oznámi štatút krajiny stanovený Svetovou bankou.

—	Do kategórie 0 môžu byť zaradené aj ďalšie krajiny, v ktorých sa predpokladá podobná úroveň rizika.

Všetky iné krajiny ako krajiny OECD s vysokými príjmami (3) sa kategorizujú podľa metodiky kategorizácie krajín podľa rizika, ktorú tvorí:

—

Model hodnotenia rizika krajiny (ďalej len „model“), na základe ktorého sa vytvára kvantitatívne hodnotenie úverového rizika krajiny, ktoré sa pre každú krajinu zakladá na troch ukazovateľoch rizika: skúsenosti účastníkov s platením, finančná situácia a hospodárska situácia. Metodiku modelu tvoria rôzne kroky vrátane hodnotenia troch skupín ukazovateľov rizika a spájanie a pružné váženie skupín ukazovateľov rizika.

—

Kvalitatívne hodnotenie výsledkov modelu, ktoré sa posudzuje v závislosti od jednotlivých krajín s cieľom integrovať politické riziko a/alebo ďalšie rizikové faktory, ktoré neboli v plnej miere ani sčasti zohľadnené v modeli. Môže prípadne viesť k úprave kvantitatívneho hodnotenia modelu v konečnom hodnotení úverového rizika krajiny.

Kategorizácia krajín podľa výšky rizika sa pravidelne monitoruje a skúma najmenej raz ročne a sekretariát okamžite oznamuje zmeny vyplývajúce z metodiky kategorizácie krajín podľa rizika. Ak je krajina preradená do nižšej alebo vyššej kategórie rizika krajiny, účastníci do piatich pracovných dní po oznámení preradenia sekretariátom účtujú poistné sadzby na úrovni alebo nad úrovňou sadzieb MPR, ktorú sú priradené k novej kategórii rizika krajiny.

f)	Príslušnú kategorizáciu krajín podľa rizika zverejňuje sekretariát.

26. Klasifikácia mnohostranných a regionálnych inštitúcií

Mnohostranné a regionálne inštitúcie sa kategorizujú a prehodnocujú analogicky; takéto uplatňované kategorizácie zverejňuje sekretariát.

27. Percento a kvalita poistného krytia vývozných úverov so štátnou podporou

Sadzby MPR sú diferencované s cieľom zohľadniť rozdielnu kvalitu produktov na podporu vývozných úverov a rozdielne percento krytia poskytované účastníkmi, tak ako sú stanovené v prílohe VI. Táto diferenciácia sa zakladá na postavení vývozcu (t. j. s cieľom neutralizovať vplyv kvalitatívnej rozdielnosti produktov poskytovaných vývozcovi/finančnej inštitúcii na hospodársku súťaž).

Kvalita produktu na podporu vývozného úveru závisí od skutočnosti, či príslušným produktom je poistenie, záruka, alebo priamy úver/financovanie, a v prípade poistných produktov od skutočnosti, či krytie úrokov počas čakacej doby na poistné plnenie (t. j. doby medzi dňom splatnosti platby kupujúcim/dlžníkom a dňom, keď je poistiteľ/ručiteľ povinný odškodniť vývozcu/finančnú inštitúciu) sa poskytuje bez príplatku k poistnému.

Všetky súčasné produkty na podporu vývozných úverov, ktoré poskytujú účastníci, sa zatriedia do jednej z troch kategórií, ktorými sú:

—	podštandardný produkt, t. j. poistenie bez krytia úrokov počas čakacej doby na poistné plnenie a poistenie s krytím úrokov počas čakacej doby na poistné plnenie s príslušným príplatkom k poistnému,

—	štandardný produkt, t. j. poistenie s krytím úrokov počas čakacej doby na poistné plnenie bez príslušného príplatku k poistnému a priamy úver/priame financovanie a

—	nadštandardný produkt, t. j. záruky.

28. Vylúčenie vybraných prvkov rizika krajiny a metódy zmierňovania rizika krajiny

Účastníci môžu v súlade s určenými kritériami a podmienkami uvedenými v prílohe VIII vylúčiť určité prvky rizika krajiny alebo použiť stanovené metódy zmierňovania rizika krajiny uvedené v článku 28 písm. b), ktoré vedú k nižším príslušným sadzbám MPR na základe uplatnenia faktora zmiernenia/vylúčenia rizika krajiny (Mitigation/Exclusion Factor – MEF) vo vzorci pre sadzbu MPR. Faktor MEF sa stanovuje takto:

Pokiaľ ide o vylúčenie vybraných prvkov úverového rizika krajiny z krytia vývozných úverov so štátnou podporou:

—	v situáciách, ak sa z krytia úplne vylúčia len prvé tri prvky úverového rizika krajiny uvedené v článku 25 písm. a), môže sa uplatniť MEF vo výške 0,5,

—	v situáciách, ak sa z krytia vylúči len štvrtý a piaty prvok úverového rizika krajiny uvedené v článku 25 písm. a), môže sa uplatniť MEF vo výške 0,2.

Pokiaľ ide o nasledujúce metódy zmierňovania rizika krajiny, uplatniteľná sadzba MPR, ako aj kritériá a podmienky, za ktorých sa môže MEF uplatniť, sú uvedené v prílohe VIII:

—	štruktúra budúcich zahraničných tokov v spojení s podmienečným účtom v zahraničí,

—	zábezpeka v zahraničí pre trhové podmienky,

—	zábezpeka na základe aktív držaných mimo krajiny dlžníka,

—	financovanie zabezpečené aktívami a založené na aktívach držaných mimo krajiny dlžníka,

—	spolufinancovanie s medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI),

—	financovanie v miestnej mene,

—	poistenie v tretej krajine alebo podmienečná záruka,

—	dlžník predstavujúci lepšie riziko ako riziko suverénneho dlžníka.

Uplatňovanie viac ako jednej metódy zmierňovania rizika krajiny uvedenej v článku 28 písm. b) nemá priamy kumulatívny vplyv na uplatniteľný MEF. Pri výbere vhodného MEF, ktorý je odrazom viacerých metód zmierňovania rizika krajiny, je potrebné zohľadniť vplyv vzájomného prekrývania dvoch alebo viacerých metód pre rovnaké úverové riziká krajiny. Pri určovaní vhodného MEF sa v prípade prekrývania zvyčajne zohľadní len zabezpečenie najvyššej kvality.

d)	Účastník, ktorý uplatňuje sadzbu MPR v prípadoch uvedených v článku 28 písm. a) až c), zašle predbežné oznámenie podľa článku 44 písm. a).

e)	Zoznam metód zmierňovania rizika krajiny uvedený v článku 28 písm. b) nepredstavuje uzatvorený zoznam; v súlade s článkom 66 účastníci monitorujú a skúmajú súhrn skúseností s používaním týchto metód vrátane uplatniteľných kritérií, podmienok, okolností a faktorov MEF uvedených v prílohe VIII.

29. Prehodnocovanie platnosti minimálnych poistných sadzieb pre úverové riziko krajiny a úverové riziko suverénneho dlžníka

a)	Na posúdenie primeranosti sadzieb MPR a na umožnenie, ak je to potrebné, úprav smerom nahor alebo nadol sa na monitorovanie a úpravu sadzieb MPR používajú tri nástroje spätnej väzby poistných sadzieb (Premium Feedback Tools – PFT).

PFT na hotovostnej báze a PFT na akruálnej báze sú účtovné prístupy, ktorými sa hodnotí odôvodnenosť sadzieb MPR na celkovom základe, podľa kategórie rizika krajiny a podľa horizontu rizika v súlade so skutočnými výsledkami účastníkov v súvislosti s rizikom krajiny a rizikom suverénneho dlžníka vývozných úverov, na ktoré sa sadzby MPR vzťahujú.

c)	Tretí PFT tvoria štyri súbory ukazovateľov súkromného trhu (4), ktoré poskytujú informácie o oceňovaní rizika krajiny a rizika suverénneho dlžníka trhom.

KAPITOLA III

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VIAZANEJ POMOCI

30. Všeobecné zásady

Účastníci sa dohodli na komplementárnych politikách pre vývozné úvery a viazanú pomoc. Politiky vývozných úverov by mali byť založené na voľnej hospodárskej súťaži a slobodnom pôsobení trhových síl. Politiky viazanej pomoci by mali poskytovať potrebné vonkajšie finančné zdroje krajinám, sektorom alebo projektom, ktoré majú len malý alebo žiadny prístup k trhovému financovaniu. Politiky viazanej pomoci by mali zabezpečovať najlepšiu hodnotu vzhľadom na cenu, minimalizovať narúšanie obchodovania a podporovať rozvojovo efektívne použitie spomínaných finančných prostriedkov.

b)	Ustanovenia dohody týkajúce sa viazanej pomoci sa neuplatňujú na programy pomoci multilaterálnych ani regionálnych inštitúcií.

c)	Tieto zásady neprejudikujú stanoviská Výboru pre rozvojovú pomoc (Development Aid Committee – DAC) týkajúce sa kvality viazanej alebo neviazanej pomoci.

Účastník môže požiadať o doplňujúce informácie o stave viazanosti akejkoľvek formy pomoci. Ak neexistuje istota, či určitý postup financovania spadá do rámca definície viazanej pomoci stanovenej v prílohe XI, poskytujúca krajina predloží dôkazy na podporu akéhokoľvek tvrdenia, že pomoc je v skutočnosti „neviazaná“ v súlade s definíciou v prílohe XI.

31. Formy viazanej pomoci

Viazaná pomoc môže mať podobu:

a)	úverov v rámci štátnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance – ODA) vymedzených v Hlavných zásadách Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) týkajúcich sa združeného financovania a viazanej a čiastočne neviazanej štátnej rozvojovej pomoci (1987);

b)	grantov v rámci štátnej rozvojovej pomoci (ODA) vymedzených v Hlavných zásadách Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) týkajúcich sa združeného financovania a viazanej a čiastočne neviazanej štátnej rozvojovej pomoci (1987);

c)	iných štátnych tokov (Other Official Flows – OOF), ktoré zahŕňajú granty a úvery, ale vylučujú štátom podporované vývozné úvery, ktoré sú v súlade s dohodou, alebo

akéhokoľvek spojenia financovania, napr. kombinácie financovania dvoch alebo viacerých vyššie uvedených podôb v zmysle zákona alebo v skutočnosti a/alebo nasledujúcich prvkov, ktoré sú pod kontrolou poskytujúceho, veriteľa, dlžníka:

1.	vývozný úver, ktorý je podporovaný štátom prostredníctvom priamych úverov/priameho financovania, refinancovania, podpory úrokovej sadzby, záruky alebo poistenia, na ktoré sa vzťahuje dohoda;

2.	iné finančné zdroje za trhových alebo takmer trhových podmienok alebo hotovostné platby zo strany kupujúceho.

32. Združené financovanie

Združené financovanie môže mať rôzne podoby vrátane zmiešaných úverov, zmiešaného financovania, spoločného financovania, paralelného financovania alebo jednotlivo integrovaných transakcií. Ich hlavnými črtami je, že obsahujú:

—	prvok zvýhodnenia, ktorý je v zmysle zákona alebo v skutočnosti spojený s nezvýhodneným prvkom,

—	buď jednotlivú časť finančného balíka, alebo celý finančný balík, ktorý je v podstate viazanou pomocou, a

—	zvýhodnené finančné prostriedky, ktoré sú dostupné len vtedy, ak príjemca súhlasí so spojeným nezvýhodneným prvkom;

združenie alebo spojenie de facto určujú také činitele ako:

—	existenciu neoficiálneho dohovoru medzi príjemcom a poskytujúcimi orgánmi,

—	zámer poskytovateľa uľahčiť prijateľnosť finančného balíka prostredníctvom použitia štátnej rozvojovej pomoci (ODA),

—	efektívne viazanie celého finančného balíka na obstaranie v poskytujúcej krajine,

—	štatút viazanej pomoci v rámci štátnej rozvojovej pomoci (ODA) a prostriedky verejnej súťaže alebo prideľovania kontraktu pre každú finančnú transakciu alebo

—	akýkoľvek iný postup stanovený Výborom pre rozvojovú pomoc (DAC) alebo účastníkmi, v ktorom existuje faktické spojenie medzi dvoma alebo viacerými prvkami financovania;

nasledujúce postupy nezabránia tomu, aby sa združenie alebo spojenie označilo ako združenie alebo spojenie de facto:

—	kontrakt rozložený do jednotlivých oznámení týkajúcich sa jednotlivých častí jedného kontraktu,

—	rozloženie financovaných kontraktov na niekoľko štádií,

—	absencia oznámenia o prepojených častiach kontraktu a/alebo

—	absencia oznámenia z dôvodu, že časť finančného balíka je neviazanou pomocou.

33. Oprávnenosť krajiny na viazanú pomoc

Viazaná pomoc sa neposkytuje krajinám, ktoré na základe HND na obyvateľa nie sú oprávnené na poskytnutie pôžičiek na obdobie 17 rokov zo Svetovej banky. Svetová banka každoročne prepočítava hranicu pre túto kategóriu (5). Určitá krajina môže byť preradená do inej kategórie len vtedy, ak sa jej zaradenie do kategórie v rámci klasifikácie Svetovej banky nezmenilo počas dvoch za sebou nasledujúcich rokov

Pri klasifikácii krajín sa uplatňujú nasledujúce pracovné kritériá a postupy:

1.	klasifikácia na účely dohody závisí od výšky HND na obyvateľa vypočítanej Svetovou bankou na účely jej klasifikácie krajín, ktorým sa poskytujú pôžičky; túto klasifikáciu zverejňuje sekretariát;

v prípadoch, ak Svetová banka nemá dostatok informácií na to, aby uverejnila údaje o výške HND na obyvateľa, bude požiadaná, aby urobila odhad, či výška HND príslušnej krajiny na obyvateľa presahuje, alebo nepresahuje stanovenú hranicu. Daná krajina sa zaradí podľa tohto odhadu, pokiaľ sa účastníci nerozhodnú konať inak;

ak sa oprávnenosť krajiny na poskytovanie viazanej pomoci zmení v súlade s článkom 33 písm. a), jej preradenie do inej kategórie nadobúda účinnosť dva týždne po tom, čo sekretariát oznámil závery získané na základe uvedených údajov Svetovej banky všetkým účastníkom. Pred dňom účinnosti preradenia do inej kategórie sa nemôže oznamovať žiadne financovanie v rámci viazanej pomoci pre krajinu, ktorá bola zaradená do kategórie krajín oprávnených na poskytovanie viazanej pomoci; po tomto dátume nemôže byť oznámené žiadne financovanie v rámci viazanej pomoci pre krajinu preradenú do kategórie krajín nevhodných na poskytovanie viazanej pomoci s výnimkou prípadov, keď oznamované jednotlivé transakcie môžu byť kryté predtým poskytnutou úverovou linkou až do skončenia trvania úverovej linky (čo nemôže byť viac ako jeden rok od dátumu účinnosti preradenia);

v prípadoch, ak Svetová banka reviduje číselné údaje, takéto revízie sa vo vzťahu k dohode nezohľadňujú. Zaradenie určitej krajiny sa však môže zmeniť na základe spoločného stanoviska v súlade s príslušnými postupmi stanovenými v článkoch 55 až 60 a ak účastníci priaznivo zohľadnia zmeny zapríčinené chybami a vypusteniami v číselných údajoch, ktoré boli zistené v tom istom kalendárnom roku, v ktorom dané číselné údaje sekretariát prvýkrát distribuoval;

bez ohľadu na zaradenie krajín do kategórií z hľadiska oprávnenosti alebo neoprávnenosti na prijatie viazanej pomoci by sa účastníci mali vyhýbať poskytnutiu akéhokoľvek iného úveru v rámci viazanej pomoci, než sú priame granty, potravinová pomoc a humanitárna pomoc, ako aj pomoc na zmiernenie účinkov jadrových alebo závažných priemyselných nehôd alebo na zabránenie ich výskytu, Bielorusku, Bulharsku, Rumunsku, Ruskej federácii a Ukrajine. Ak by HND na obyvateľa v ktorejkoľvek z týchto krajín prekročil počas troch za sebou nasledujúcich rokov hranicu oprávnenosti určenú Svetovou bankou, pokiaľ ide o pôžičky na obdobie 17 rokov, na oprávnenosť krajiny, pokiaľ ide o takéto úvery, sa bude vzťahovať článok 33 písm. a) a b) body 1 až 4, ako aj všetky ostatné ustanovenia dohody o viazanej pomoci (6).

34. Oprávnenosť projektov

a)	Viazaná pomoc sa neposkytuje na verejné ani súkromné projekty, ktoré by mali byť za normálnych okolností komerčne výnosné, ak by boli financované za trhových podmienok alebo za podmienok dohody.

Kľúčovým kritériom uvedenej oprávnenosti na pomoc je:

—	či je projekt finančne nerealizovateľný, t. j. či je pri primeraných cenách určených podľa trhových zásad nespôsobilý vytvárať dostatočný peňažný tok na pokrytie prevádzkových nákladov projektu a použitého kapitálu, t. j. prvé kľúčové kritérium, alebo

—

či možno na základe porady s ostatnými účastníkmi považovať za nepravdepodobné, že by projekt mohol byť financovaný na základe trhových podmienok alebo podmienok dohody, t. j. druhé kľúčové kritérium. V prípade projektov väčších ako 50 miliónov ZPČ sa pri zvažovaní vhodnosti takejto pomoci osobitne zohľadní očakávaná dostupnosť finančných prostriedkov za trhových podmienok alebo podmienok dohody.

Kľúčové kritériá v písmene b) by mali ukázať, ako by sa pri hodnotení projektu malo určiť, či má byť financovaný viazanou pomocou, alebo vývoznými úvermi za trhových podmienok alebo podmienok dohody. Očakáva sa, že na základe konzultačného procesu stanoveného v článkoch 48 až 50 sa časom zhromaždí súbor skúseností, ktorý pre subjekty poskytujúce vývozné úvery, ako aj subjekty poskytujúce pomoc vopred presnejšie vymedzí kritériá na rozlíšenie oboch kategórií projektov.

35. Minimálna úroveň zvýhodnenia

Účastníci neposkytnú viazanú pomoc, ktorá má úroveň zvýhodnenia menej ako 35 % alebo 50 %, ak prijímajúca krajina je najmenej rozvinutá krajina (Least Developed Country – LDC), okrem prípadov uvedených nižšie, ktoré sú tiež oslobodené od postupov oznamovania uvedených v článku 47 písm. a):

a)	technická pomoc: viazaná pomoc, ak zložka štátnej rozvojovej pomoci tvorená výhradne technickou spoluprácou je nižšia ako 3 % celkovej hodnoty transakcie alebo jeden milión zvláštnych práv čerpania (ZPČ), čo je nižšie, a

b)	malé projekty: kapitálové projekty v menšom objeme ako jeden milión ZPČ, ktoré sú plne financované z grantov rozvojovej pomoci.

36. Výnimky z pravidiel oprávnenosti krajiny alebo projektu na viazanú pomoc

a)	Ustanovenia článkov 33 a 34 sa nevzťahujú na viazanú pomoc, ak úroveň zvýhodnenia je 80 % alebo viac s výnimkou viazanej pomoci, ktorá tvorí súčasť balíka združeného financovania uvedeného v článku 32.

b)	Ustanovenia článku 34 sa nevzťahujú na viazanú pomoc, ktorej hodnota je menšia ako dva milióny ZPČ, s výnimkou viazanej pomoci, ktorá tvorí súčasť balíka združeného financovania uvedeného v článku 32.

c)	Viazaná pomoc pre najmenej rozvinuté krajiny vymedzené Organizáciou Spojených národov nepodlieha ustanoveniam článkov 33 a 34.

Bez ohľadu na články 33 a 34 účastník môže výnimočne poskytnúť podporu jedným z nasledujúcich spôsobov:

—	postup dosiahnutia spoločného stanoviska vymedzený v prílohe XI a uvedený v článkoch 55 až 60,

—	dokázanie odôvodnenosti pomoci prostredníctvom podpory podstatnej časti účastníkov, ako je uvedené v článkoch 48 a 49, alebo

—	list generálnemu tajomníkovi OECD v súlade s postupmi ustanovenými v článku 50, pričom účastníci predpokladajú, že tento spôsob nebude obvyklý a nebude sa často využívať.

37. Výpočet úrovne zvýhodnenia v rámci viazanej pomoci

Úroveň zvýhodnenia v rámci viazanej pomoci sa vypočítava pomocou tej istej metódy, ktorú používa Výbor pre rozvojovú pomoc na výpočet grantového prvku, s tým rozdielom, že:

diskontná sadzba používaná na výpočet úrovne zvýhodnenia v rámci pôžičky v danej mene, t. j. diferencovaná diskontná sadzba (Differentiated Discount Rate – DDR), podlieha každoročnej zmene 15. januára a počíta sa takto:

—

priemer sadzieb CIRR + rozpätie.

Rozpätie (M) závisí od doby splácania (repayment terms – R) takto:

R	M
Menej ako 15 rokov	0,75
Od 15 rokov do 20 rokov, ale nie vrátane	1,00
Od 20 rokov do 30 rokov, ale nie vrátane	1,15
Od 30 rokov a vyššie	1,25

—

Pre všetky meny sa priemerná sadzba CIRR vypočítava na základe priemeru mesačných sadzieb CIRR platných počas šesťmesačného obdobia od 15. augusta predchádzajúceho roku do 14. februára bežného roku. Vypočítaná sadzba vrátane rozpätia sa zaokrúhľuje na najbližších 10 bázických bodov. Ak existuje pre danú menu viac ako jedna sadzba CIRR, na tento výpočet sa používa sadzba CIRR pre najdlhšiu dobu splatnosti, tak ako je stanovená v článku 20 písm. a);

b)	základným dátumom na výpočet úrovne zvýhodnenia je deň začiatku úveru stanovený v prílohe XI;

na účel výpočtu celkovej úrovne zvýhodnenia v rámci balíka združeného financovania sa úrovne zvýhodnenia v rámci nasledujúcich úverov, finančných prostriedkov a platieb pokladajú za nulové:

—	vývozné úvery, ktoré sú v súlade s dohodou,

—	iné finančné prostriedky poskytované na základe trhových alebo takmer trhových sadzieb,

—	iné finančné prostriedky s úrovňou zvýhodnenia menšou ako minimum povolené podľa článku 35 s výnimkou prípadov ponúk konkurujúcich podmienok a

—	akontačná platba vykonaná kupujúcim.

Platby vykonané v deň začiatku úveru alebo pred dňom začiatku úveru, ktoré sa nepovažujú za akontačné platby, sa zahŕňajú do výpočtu úrovne zvýhodnenia;

d)	diskontná sadzba pri vyrovnaní: pri vyrovnaní pomoci sa „identickým vyrovnaním“ rozumie vyrovnanie s totožnou úrovňou zvýhodnenia, ktorá sa znovu vypočíta s diskontnou sadzbou platnou v deň vyrovnania;

e)	miestne náklady a obstarávanie treťou krajinou sa zahŕňajú do výpočtu úrovne zvýhodnenia len vtedy, ak sú financované poskytujúcou krajinou;

f)	celková úroveň zvýhodnenia v rámci balíka združeného financovania sa určuje tak, že sa nominálna hodnota každej zložky balíka vynásobí príslušnou úrovňou zvýhodnenia v rámci každej zložky, výsledky sa spočítajú a táto celková suma sa vydelí súhrnnou nominálnou hodnotou zložiek;

diskontnou sadzbou pre danú pôžičku v rámci pomoci je sadzba platná v čase oznámenia. V prípadoch okamžitého oznámenia je však diskontnou sadzbou sadzba platná v čase fixného stanovenia podmienok poskytnutia pôžičky v rámci pomoci. Zmena diskontnej sadzby počas obdobia trvania pôžičky nemení jej úroveň zvýhodnenia;

ak v určitej mene nastane zmena pred uzatvorením zmluvy, oznámenie sa reviduje. Diskontnou sadzbou používanou na výpočet úrovne zvýhodnenia bude sadzba platná v deň revízie. Revízia nie je potrebná, ak je v pôvodnom oznámení uvedená alternatívna mena a všetky informácie potrebné na výpočet úrovne zvýhodnenia;

i)	bez ohľadu na písmeno g) je diskontnou sadzbou používanou na výpočet úrovne zvýhodnenia jednotlivých transakcií začatých v súvislosti s úverovou linkou poskytnutou v rámci pomoci sadzba, ktorá bola pôvodne oznámená pre úverovú linku.

38. Obdobie platnosti viazanej pomoci

Účastníci nestanovujú fixné podmienky viazanej pomoci, či sa táto pomoc týka financovania jednotlivých transakcií, alebo protokolu o pomoci, úverovej linky v rámci pomoci alebo podobnej dohody, na viac ako dva roky. V prípade protokolu o pomoci, úverovej linky v rámci pomoci alebo podobnej dohody sa obdobie platnosti začína v deň ich podpísania, pričom sa oznamujú v súlade s článkom 47; predĺženie úverovej linky sa oznamuje tak, akoby to bola nová transakcia, s poznámkou, že ide o predĺženie a že sa úverová linka obnovuje za podmienok povolených v čase oznámenia predĺženia. V prípade jednotlivých transakcií vrátane transakcií oznámených v rámci protokolu o pomoci, úverovej linky v rámci pomoci alebo podobnej dohody sa obdobie platnosti začína v deň oznámenia záväzku podľa potreby v súlade s článkom 46 alebo 47.

Ak sa niektorá krajina stane nespôsobilou na 17-ročné úvery Svetovej banky po prvýkrát, platnosť oznámených existujúcich a nových protokolov o viazanej pomoci a úverových liniek sa obmedzuje na jeden rok po dni potenciálneho preradenia do inej kategórie v súlade s postupmi stanovenými v článku 33 písm. b).

Obnovenie týchto protokolov a úverových liniek je možné len za podmienok, ktoré sú v súlade s ustanoveniami článkov 33 a 34 dohody, a nasleduje po:

—	preradení krajín do inej kategórie a

—	zmene v ustanoveniach dohody.

Za týchto okolností sa môžu zachovať existujúce podmienky bez ohľadu na zmenu diskontnej sadzby stanovenej v článku 37.

39. Prispôsobenie

S prihliadnutím na medzinárodné záväzky účastníka a v súlade s účelom dohody sa môže účastník v súlade s postupmi uvedenými v článku 42 prispôsobiť finančným podmienkam ponúknutým účastníkom alebo neúčastníkom.

KAPITOLA IV

POSTUPY

Oddiel 1: Spoločné postupy pri vývozných úveroch a pomoci týkajúcej sa obchodu

40. Oznámenia

Oznámenia požadované na základe ustanovení dohody sa dávajú v súlade s prílohou V, pričom obsahujú informácie uvedené v tejto prílohe, a ich kópia sa posiela sekretariátu.

41. Informácie o štátnej podpore

Keď účastník prisľúbi poskytnúť štátnu podporu, o ktorej informoval v súlade s postupmi ustanovenými v článkoch 44 až 47, náležite informuje všetkých ostatných účastníkov, pričom uvedie na príslušnom formulári 1C systému podávania správ veriteľmi (Creditor Reporting System – CRS) referenčné číslo oznámenia.

b)	Pri výmene informácií v súlade s článkami 52 až 54 účastník informuje ostatných účastníkov o podmienkach, ktoré plánuje poskytnúť pri podpore konkrétnej transakcie, a môže požiadať o podobné informácie od ostatných účastníkov.

42. Postupy prispôsobovania

Pred prispôsobením sa finančným podmienkam, ktoré podľa predpokladu ponúkne účastník alebo neúčastník podľa článkov 18 a 39, účastník vynaloží maximálne primerané úsilie vrátane ústneho rokovania uvedeného v článku 54 na overenie, či tieto podmienky podporuje štát a či dosahujú súlad s nasledujúcimi pravidlami:

Účastník oznámi všetkým ostatným účastníkom podmienky, ktoré chce podporovať, pričom sa riadi rovnakými postupmi oznamovania, aké platia pre štandardné podmienky. V prípade prispôsobenia sa neúčastníkovi sa prispôsobujúci účastník riadi rovnakými postupmi oznamovania, aké by sa vyžadovali, keby prispôsobené podmienky ponúkol účastník.

2.	Ak by bez ohľadu na bod 1 príslušný postup pri oznamovaní vyžadoval, aby prispôsobujúci sa účastník nesplnil svoj záväzok po uzávierke konečných ponúk, prispôsobujúci sa účastník čo najskôr zašle oznámenie o svojom zámere vykonať prispôsobenie.

3.	Ak navrhujúci účastník zmierni alebo zruší svoj zámer podporovať oznámené podmienky, okamžite o tom informuje všetkých ostatných účastníkov.

b)	Účastník, ktorý má v úmysle poskytnúť rovnaké finančné podmienky, ako sú podmienky oznámené podľa článkov 44 a 45, to môže urobiť po uplynutí čakacej lehoty, ktorá je v nich stanovená. Tento účastník čo najskôr podá oznámenie o svojom úmysle.

43. Osobitné konzultácie

a)	Účastník, ktorý má primerané dôvody domnievať sa, že finančné podmienky ponúknuté druhým účastníkom (navrhujúci účastník) sú výhodnejšie ako podmienky ustanovené v dohode, informuje sekretariát; sekretariát tieto informácie okamžite zverejní.

b)	Navrhujúci účastník vyjasní finančné podmienky svojej ponuky do dvoch pracovných dní od uverejnenia informácií zo sekretariátu.

c)	Po vyjasnení účastníkom, ktorý postup začal, môže akýkoľvek účastník požiadať, aby sekretariát do piatich pracovných dní zorganizoval osobitné konzultačné stretnutie účastníkov na prerokovanie danej záležitosti.

d)	Až do skončenia osobitného konzultačného stretnutia účastníkov finančné podmienky, na ktoré sa poskytuje štátna podpora, nenadobudnú účinnosť.

Oddiel 2: Postupy pri vývozných úveroch

44. Predbežné oznámenie s prerokovaním

Účastník oznámi všetkým ostatným účastníkom najmenej desať kalendárnych dní pred vydaním akéhokoľvek záväzku, či uplatnená minimálna poistná sadzba bola určená podľa článku 24 písm. e) prvej zarážky alebo podľa článku 28 v súlade s prílohou V k dohode. Ak počas tohto obdobia požiada o prerokovanie ktorýkoľvek ďalší účastník, navrhujúci účastník počká ďalších desať kalendárnych dní. Ak je uplatniteľná sadzba MPR po zmiernení/vylúčení rizika nižšia ako 75 % alebo sa rovná 75 % MPR, čo je dôsledkom uplatnenia kategorizácie krajiny podľa rizika podľa krajiny kupujúceho bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vylúčenia rizika, oznamujúci účastník zašle oznámenie všetkým ostatným účastníkom najmenej 20 kalendárnych dní pred vydaním akéhokoľvek záväzku.

b)	Účastník informuje po rokovaní všetkých ostatných účastníkov o svojom konečnom rozhodnutí s cieľom uľahčiť preskúmanie súboru skúseností v súlade s článkom 66. Účastníci vedú evidenciu o svojich skúsenostiach s poistnými sadzbami oznámenými v súlade s písmenom a).

45. Predbežné oznámenie bez prerokovania

Účastník zašle oznámenie všetkým ostatným účastníkom najmenej desať kalendárnych dní pred vydaním akéhokoľvek záväzku v súlade s prílohou V k dohode, ak má v úmysle:

1.	podporiť lehotu splácania dlhšiu ako päť rokov, ale nie dlhšiu ako osem a pol roka pre krajinu kategórie I;

2.	poskytnúť podporu na nejadrovú elektráreň s dlhšou dobou splácania ako príslušné maximum v článku 12, ale nie dlhšou ako 12 rokov, ako je stanovené v článku 13 písm. a);

3.	poskytnúť podporu podľa článku 14 písm. d);

4.	uplatniť poistnú sadzbu v súlade s článkom 24 písm. e) druhou zarážkou;

5.	uplatniť poistnú sadzbu v súlade s článkom 24 písm. g).

b)	Ak navrhujúci účastník zmierni alebo stiahne svoj zámer poskytnúť podporu na túto transakciu, okamžite informuje o tom všetkých ostatných účastníkov.

Oddiel 3: Postupy pri pomoci týkajúcej sa obchodu

46. Predbežné oznámenie

Účastník zašle predbežné oznámenie, ak má v úmysle poskytnúť štátnu podporu na:

—	neviazanú pomoc týkajúcu sa obchodu s hodnotou dva milióny ZPČ alebo viac a s úrovňou zvýhodnenia menej 80 %,

—	neviazanú pomoc týkajúcu sa obchodu s hodnotou menej ako dva milióny ZPČ a s grantovým prvkom (v zmysle definície v DAC) menej ako 50 %,

—	viazanú pomoc týkajúcu sa obchodu s hodnotou dva milióny ZPČ alebo viac a s úrovňou zvýhodnenia menej 80 % alebo

—	viazanú pomoc týkajúcu sa obchodu s hodnotou menej ako dva milióny ZPČ a s úrovňou zvýhodnenia menej ako 50 % okrem prípadov uvedených v článku 35 písm. a) a b).

b)	Predbežné oznámenie sa robí najneskôr 30 pracovných dní pred uzavretím verejnej súťaže alebo pred prijatím záväzku, podľa toho, čo je skôr.

c)	Ak navrhujúci účastník zmierni úmysel alebo upustí od úmyslu poskytnúť podporu za oznámených podmienok, okamžite o tom náležite informuje všetkých ostatných účastníkov.

d)	Tento článok sa vzťahuje na viazanú pomoc, ktorá tvorí súčasť balíka združeného financovania, ako je uvedené v článku 32.

47. Okamžité oznámenie

Účastník informuje všetkých ostatných účastníkov okamžite, t. j. do dvoch pracovných dní od prijatia záväzku, ak poskytuje štátnu podporu na viazanú pomoc v hodnote buď:

—	dvoch miliónov alebo viac ZPČ a s úrovňou zvýhodnenia 80 % alebo viac, alebo

—	menej ako dva milióny ZPČ a s úrovňou zvýhodnenia 50 % alebo viac okrem prípadov uvedených v článku 35 písm. a) a b).

b)	Účastník tiež okamžite informuje všetkých ostatných účastníkov, ak sa podpíše protokol o pomoci, úverová linka alebo podobná dohoda.

c)	Predbežné oznámenie sa nemusí podať, ak účastník má v úmysle prispôsobiť sa finančným podmienkam, ktoré boli predmetom okamžitého oznámenia.

Oddiel 4: Konzultačné postupy pri viazanej pomoci

48. Účel konzultácií

a)	Účastník, ktorý má záujem o objasnenie možnej obchodnej motivácie viazanej pomoci, môže požiadať o dodanie úplného kvalitatívneho hodnotenia pomoci (podrobne pozri v prílohe IX).

Okrem toho môže účastník požadovať konzultácie s inými účastníkmi v súlade s článkom 49. Tieto konzultácie zahŕňajú osobné konzultácie ustanovené v článku 54 a ich cieľom je prerokovať:

—	predovšetkým, či daná pomoc zodpovedá požiadavkám článkov 33 a 34, a

—	ak je to potrebné, či je daná ponuka na pomoc oprávnená, a to aj keď nie sú splnené požiadavky článkov 33 a 34.

49. Rozsah pôsobnosti a časová špecifikácia konzultácií

Počas konzultácií môže účastník okrem iných údajov požadovať tieto informácie:

—	výsledky podrobnej realizačnej štúdie/hodnotenia projektu,

—	či existuje konkurenčná ponuka s financovaním bez zvýhodnenia alebo financovaním pomoci,

—	očakávaný príjem alebo úsporu cudzej meny v rámci projektu,

—	či existuje spolupráca s mnohostrannými organizáciami, napríklad so Svetovou bankou,

—	či sa uskutočnila medzinárodná verejná súťaž (International Competitive Bidding – IBC), najmä ak dodávateľ z poskytujúcej krajiny dal cenovo najnižšiu ponuku,

—	aký je vplyv na životné prostredie,

—	aká je účasť súkromného sektora a

—	kedy boli poskytnuté zvýhodnené úvery alebo úvery poskytnuté v rámci pomoci (napr. šesť mesiacov pred koncom lehoty na podávanie ponúk alebo pred prijatím záväzku).

Konzultácie sa ukončujú a zistenia vyplývajúce z oboch otázok uvedených v článku 48 oznámi sekretariát všetkým účastníkom najmenej desať pracovných dní pred koncom lehoty na podávanie ponúk alebo prijatím záväzku, podľa toho, čo je skôr. Ak majú konzultujúce strany rozdielne názory, sekretariát vyzve ostatných účastníkov, aby do piatich pracovných dní poskytli svoje názory. Sekretariát tieto názory posiela účastníkovi, ktorý oznámil zámer poskytnúť viazanú pomoc, s tým, že by mal znovu zvážiť, či túto pomoc poskytne, ak sa ukáže, že táto pomoc nenašla jednoznačnú podporu účastníkov.

50. Výsledok konzultácií

Poskytovateľ pomoci, ktorý zamýšľa v projekte pokračovať napriek tomu, že nemá jednoznačnú podporu účastníkov, vopred informuje ostatných účastníkov o svojich zámeroch, najneskôr do šesťdesiatich kalendárnych dní po ukončení konzultácií, t. j. po tom, čo bolo schválené konečné rozhodnutie predsedu. Poskytovateľ pomoci tiež napíše list generálnemu tajomníkovi OECD, v ktorom ho informuje o výsledkoch konzultácií a vysvetlí vyšší štátny záujem nesúvisiaci s obchodom, ktorý si vyžaduje poskytnutie takejto pomoci. Účastníci očakávajú, že takéto prípady budú len výnimočné a nie časté.

Poskytovateľ pomoci okamžite oznámi účastníkom, že poslal list generálnemu tajomníkovi OECD, a k tomuto oznámeniu pripojí kópiu tohto listu. Poskytovateľ pomoci ani žiadny iný účastník neposkytne záväzok týkajúci sa viazanej pomoci skôr ako desať pracovných dní po poslaní tohto oznámenia účastníkom. V prípade projektov, pri ktorých sa počas konzultačného procesu zistili konkurenčné obchodné ponuky, sa spomenutá lehota desiatich pracovných dní predlžuje na pätnásť dní.

c)	Sekretariát monitoruje priebeh a výsledky konzultácií.

Oddiel 5: Výmena informácií o vývozných úveroch a pomoci týkajúcej sa obchodu

51. Kontaktné miesta

Všetok styk medzi určenými kontaktnými miestami v každej krajine sa vykonáva prostredníctvom komunikácie v reálnom čase, napr. pomocou OLIS, a považuje sa za dôverný.

52. Rozsah žiadostí o informácie

a)	Účastník sa môže spýtať iného účastníka na jeho stanovisko vo vzťahu k tretej krajine, inštitúcii v tretej krajine alebo k určitému spôsobu obchodovania.

b)	Účastník, ktorý dostane žiadosť o štátnu podporu, môže žiadať informácie od iného účastníka, pričom uvedie, aké najvýhodnejšie úverové podmienky by bol žiadajúci účastník ochotný poskytnúť.

c)	Ak sa žiadosť o informácie posiela viac ako jednému účastníkovi, musí obsahovať zoznam adresátov.

d)	Kópia všetkých žiadostí o informácie sa posiela sekretariátu.

53. Rozsah odpovedí

Účastník, ktorému je adresovaná žiadosť o informácie, odpovie do siedmich kalendárnych dní a poskytne čo najviac informácií. V odpovedi poskytne čo najpresnejší obsah rozhodnutí, ktoré pravdepodobne prijme. V prípade potreby svoju odpoveď čo najskôr doplní. Kópie odpovede zašle aj ostatným adresátom žiadosti o informácie a sekretariátu.

Ak sa z akéhokoľvek dôvodu stane odpoveď na žiadosť o informácie dodatočne neplatná, napríklad z dôvodu, že:

—	bola doručená, zmenená alebo stiahnutá žiadosť o podporu alebo

—	sa zvažujú iné podmienky,

odpoveď sa zašle okamžite a jej kópia sa zašle všetkým ostatným adresátom žiadosti o informácie a sekretariátu.

54. Osobné konzultácie

a)	Účastník odsúhlasí žiadosti o osobné konzultácie do desiatich pracovných dní.

b)	Žiadosť o osobné konzultácie sa sprístupní účastníkom a neúčastníkom. Konzultácie sa uskutočnia čo najskôr po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní.

c)	Predseda koordinuje so sekretariátom akékoľvek nasledujúce potrebné kroky, napríklad spoločné stanovisko. Sekretariát okamžite sprístupní výsledok konzultácií.

55. Postupy dosiahnutia spoločného stanoviska a jeho podoba

Návrhy na spoločné stanovisko sa posielajú len na sekretariát. Návrh na spoločné stanovisko sa posiela všetkým účastníkom, a ak ide o viazanú pomoc, posiela sekretariát takýto návrh na všetky kontaktné miesta Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC). V registri spoločných stanovísk na výveske OLIS sa neuvádza, od ktorého účastníka pochádza. Sekretariát to však môže účastníkovi alebo členovi DAC na požiadanie ústne oznámiť. Sekretariát vedie evidenciu týchto žiadostí.

Návrh na spoločné stanovisko obsahuje dátum a má túto podobu:

—	referenčné číslo, za ktorým nasleduje nadpis Spoločné stanovisko,

—	názov dovážajúcej krajiny a meno kupujúceho,

—	názov a čo najpresnejší opis projektu umožňujúci jeho jasnú identifikáciu,

—	podmienky poskytnutia štátnej podpory, ktoré predpokladá navrhujúca krajina,

—	návrh na spoločné stanovisko,

—	štátna príslušnosť a mená predkladateľov známych konkurenčných ponúk,

—	koniec lehoty na podávanie obchodných a finančných ponúk a číslo verejnej súťaže, ak je známe, a

—	ďalšie súvisiace informácie vrátane dôvodov na navrhnutie spoločného stanoviska, dostupnosti projektových štúdií a/alebo osobitných okolností.

Návrh na spoločné stanovisko vypracovaný v súlade s článkom 33 písm. b) bodom 4 sa posiela na sekretariát a kópie sa posielajú ostatným účastníkom. Účastník podávajúci návrh na spoločné stanovisko poskytne podrobné vysvetlenie dôvodov, prečo by podľa jeho názoru zaradenie danej krajiny do určitej kategórie malo byť odlišné od zaradenia určeného podľa postupu uvedeného v článku 33 písm. b).

d)	Sekretariát verejne sprístupní odsúhlasené spoločné stanoviská.

56. Odpovede na návrhy na spoločné stanovisko

a)	Odpovede sa posielajú do dvadsiatich kalendárnych dní, odporúča sa však, aby účastníci odpovedali na návrh na spoločné stanovisko čo najskôr.

b)	Odpoveďou môže byť žiadosť o ďalšie informácie, prijatie, odmietnutie, návrh úpravy spoločného stanoviska alebo alternatívny návrh na spoločné stanovisko.

c)	Ak účastník oznámi, že nemá žiadne stanovisko, pretože sa na neho vo veci pomoci projektu neobrátil ani vývozca, ani štátne orgány prijímajúcej krajiny, považuje sa to za prijatie návrhu na spoločné stanovisko.

57. Prijatie spoločného stanoviska

a)	Po uplynutí lehoty dvadsiatich kalendárnych dní sekretariát informuje všetkých účastníkov o stave návrhu na spoločné stanovisko. Ak spoločné stanovisko neprijali všetci účastníci, avšak žiadny účastník ho neodmietol, návrh zostáva otvorený ďalších osem kalendárnych dní.

b)	Po tejto dodatočnej lehote sa rozumie, že účastník, ktorý návrh na spoločné stanovisko výslovne neodmietol, ho prijal. Ktorýkoľvek účastník vrátane navrhujúceho účastníka však môže spoločné stanovisko prijať len s podmienkou, že ho výslovne prijme jeden alebo viacerí účastníci.

Ak účastník neprijme jeden alebo viac prvkov spoločného stanoviska, rozumie sa, že prijíma všetky ostatné prvky spoločného stanoviska. Predpokladá sa, že toto čiastočné prijatie môže viesť ostatných účastníkov k zmene postoja k navrhovanému spoločnému stanovisku. Všetci účastníci môžu voľne ponúkať alebo prispôsobovať podmienky, na ktoré sa nevzťahuje žiadne spoločné stanovisko.

d)	Spoločné stanovisko, ktoré nebolo prijaté, sa môže opätovne preskúmať s využitím postupov stanovených v článkoch 55 a 56. Za týchto okolností účastníci nie sú viazaní svojím pôvodným rozhodnutím.

58. Nedohoda o spoločnom stanovisku

Ak sa navrhujúci účastník a účastník, ktorý navrhol úpravu alebo alternatívu, nemôžu dohodnúť na spoločnom stanovisku v dodatočnej lehote ôsmich kalendárnych dní, táto lehota sa po ich vzájomnom súhlase môže predĺžiť. Sekretariát o každom takomto predĺžení lehoty informuje všetkých účastníkov.

59. Nadobudnutie účinnosti spoločného stanoviska

Sekretariát informuje všetkých účastníkov buď o tom, že spoločné stanovisko nadobudne účinnosť, alebo o tom, že bolo zamietnuté; spoločné stanovisko nadobudne účinnosť tretím kalendárnym dňom po tomto oznámení. Sekretariát vedie v OLIS priebežne aktualizovaný zoznam všetkých spoločných stanovísk, ktoré boli schválené alebo o ktorých sa ešte nerozhodlo.

60. Obdobie platnosti spoločného stanoviska

Prijaté spoločné stanovisko platí dva roky od nadobudnutia účinnosti, ak sekretariát nedostane oznámenie, že už nie je aktuálne a že takýto názor majú všetci účastníci. Spoločné stanovisko zostáva v platnosti počas ďalších dvoch rokov, ak niektorý z účastníkov požiada o predĺženie do štrnástich kalendárnych dní od uplynutia pôvodnej lehoty. Ďalšie predĺženia možno schváliť prostredníctvom toho istého postupu. Spoločné stanovisko prijaté v súlade s článkom 33 písm. b) bodom 4 je platné, kým nie sú k dispozícii údaje Svetovej banky na nasledujúci rok.

Sekretariát monitoruje stav spoločných stanovísk a poskytuje účastníkom zodpovedajúce informácie pomocou zoznamu s názvom Stav platných spoločných stanovísk, ktorý sa vedie v OLIS. To znamená, že sekretariát okrem iného:

—	dopĺňa zoznam o nové spoločné stanoviská, ktoré prijali účastníci,

—	aktualizuje deň skončenia platnosti v prípade, ak niektorý účastník požiada o predĺženie platnosti,

—	vymazáva spoločné stanoviská, ktorých platnosť sa skončila, a

—	každý štvrťrok vydáva zoznam spoločných stanovísk, ktorých platnosť sa má skončiť v nasledujúcom štvrťroku.

Oddiel 6: Operačné ustanovenia týkajúce sa oznamovania minimálnych úrokových sadzieb (CIRR)

61. Oznamovanie minimálnych úrokových sadzieb

a)	Sadzby CIRR pre jednotlivé meny, ktoré sa určujú podľa ustanovení článku 20, sa posielajú prostredníctvom okamžitého oznámenia najmenej raz mesačne sekretariátu, ktorý ich rozosiela všetkým účastníkom.

b)	Takéto oznámenie sa doručí sekretariátu najneskôr päť dní po skončení každého mesiaca, ktorého sa dané informácie týkajú. Sekretariát potom okamžite informuje všetkých účastníkov o uplatňovaných sadzbách a verejne ich sprístupní.

62. Deň účinnosti uplatňovania úrokových sadzieb

Akékoľvek zmeny úrokových sadzieb nadobúdajú účinnosť pätnásty deň po skončení každého mesiaca.

63. Okamžité zmeny úrokových sadzieb

V prípade, ak si vývoj na trhu vyžiada oznámenie o úprave sadzby CIRR v priebehu určitého mesiaca, upravená sadzba sa uplatňuje desať dní po doručení tohto oznámenia sekretariátu.

Oddiel 7: Prehodnocovanie

64. Pravidelné prehodnocovanie dohody

Účastníci pravidelne prehodnocujú fungovanie dohody. V rámci tohto prehodnocovania účastníci skúmajú okrem iného postupy súvisiace s oznamovaním, uplatňovanie a fungovanie systému diferencovanej diskontnej sadzby (DDR), pravidlá a postupy súvisiace s viazanou pomocou, otázky súvisiace s prispôsobovaním, predchádzajúce záväzky a možnosti rozšírenia počtu účastníkov dohody.

Pri tomto prehodnocovaní sa vychádza z informácií poskytnutých účastníkmi na základe ich skúseností a z návrhov účastníkov na zlepšenie fungovania a účinnosti dohody. Účastníci zohľadňujú ciele dohody a existujúcu ekonomickú a menovú situáciu. Informácie a návrhy, ktoré chcú účastníci poskytnúť v súvislosti s týmto prehodnocovaním, sa doručujú sekretariátu najneskôr štyridsaťpäť dní pred dňom prehodnocovania.

65. Prehodnocovanie minimálnych úrokových sadzieb

a)	Účastníci pravidelne prehodnocujú systém určovania sadzieb CIRR s cieľom zabezpečiť, aby oznamované sadzby odrážali existujúce trhové podmienky a spĺňali zámery, na základe ktorých sa určili platné sadzby. Toto prehodnocovanie zahŕňa aj rozpätie, ktoré sa pripočítava pri uplatňovaní týchto sadzieb.

b)	Účastník môže podať predsedovi účastníkov odôvodnenú žiadosť o mimoriadne prehodnotenie v prípade, ak tento účastník zastáva názor, že sadzba CIRR pre jednu alebo viac ako jednu menu už neodráža existujúce trhové podmienky.

66. Prehodnocovanie minimálnych poistných sadzieb a súvisiace otázky

Účastníci pravidelne monitorujú a prehodnocujú všetky aspekty pravidiel a postupov týkajúcich sa poistných sadzieb. Toto prehodnocovanie zahŕňa:

a)	metodiku uplatňovanú pri modeli hodnotenia rizika krajiny s cieľom posúdiť jej správnosť z hľadiska skúseností;

minimálne poistné sadzby za úverové riziko krajiny a úverové riziko suverénneho dlžníka s cieľom upravovať ich dlhodobo tak, aby predstavovali presnú mieru rizika, pričom sa zohľadňujú tri nástroje spätnej väzby poistnej sadzby (Premium Feedback Tools – PFT): prístup na základe peňažného toku a akruálny prístup a podľa potreby ukazovatele súkromného trhu;

c)	diferenciácie sadzieb MPR, ktoré zohľadňujú rozdielnu kvalitu produktov v oblasti vývozných úverov a poskytnuté percento krytia, a

d)	súbor skúseností s používaním zmierňovania a/alebo vylučovania rizík, tak ako sú stanovené v článku 28, a s trvajúcou opodstatnenosťou a vhodnosťou osobitných prípustných faktorov zmiernenia/vylúčenia rizík. Pri tomto prehodnocovaní pomáha sekretariát poskytovaním správ o všetkých oznámeniach.

(1) V zmysle definície v článku 5 Dohovoru OECD.

(2) Na základe ročného prehodnotenia Svetovou bankou jej kategorizácie krajín sa na zaradenia krajiny do určitej kategórie použije hraničná hodnota hrubého národného dôchodku (HND); táto hraničná hodnota je k dispozícii na webovej stránke OECD (www.oecd.org/ech/xcred).

(3) Na administratívne účely sa niektoré krajiny, ktoré zvyčajne nedostávajú štátom podporované vývozné úvery, nemusia kategorizovať.

(4) Ukazovateľmi súkromného trhu sú štátne dlhopisy, stanovenie sadzieb dlhopisov porovnávacou metódou (read-across metóda), forfeit market a syndikovaný úver.

(5) Na účel oprávnenosti na viazanú pomoc sa na základe ročného prehodnocovania klasifikácie krajiny Svetovou bankou bude používať hranica podľa hrubého národného dôchodku (HND); táto hranica je dostupná na webovej stránke OECD (www.oecd.org/ech/xcred).

(6) Na účely článku 33 písm. b) bodu 5 možno likvidáciu jadrovej elektrárne považovať za humanitárnu pomoc. V prípade jadrovej alebo veľkej priemyselnej nehody, ktorá spôsobí závažné cezhraničné znečistenie, ktorýkoľvek dotknutý účastník môže poskytnúť viazanú pomoc na odstránenie alebo zmiernenie jej účinkov. V prípade závažného rizika, že takáto nehoda by mohla nastať, ktorýkoľvek potenciálne dotknutý účastník, ktorý má v úmysle poskytnúť pomoc na zabránenie jej výskytu, zašle predbežné oznámenie v súlade s článkom 46. Ostatní účastníci priaznivo posúdia urýchlenie postupov pre viazanú pomoc v súlade s konkrétnou situáciou.

PRÍLOHA I

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE LODE

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI SEKTOROVÉHO DOHOVORU

1. Účastníci

Účastníci sektorového dohovoru sú: Austrália, Európska únia, Japonsko, Kórea a Nórsko.

2. Rozsah pôsobnosti

Tento sektorový dohovor, ktorý dopĺňa dohodu, stanovuje osobitné usmernenia pre štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa vývozných kontraktov pre:

akékoľvek nové námorné plavidlo s viac ako 100 BRT používané na dopravu tovaru alebo osôb alebo na výkon špecializovanej služby [napríklad rybárske lode, lode na spracovanie rýb, ľadoborce a bagrovacie lode (hĺbiče dna), ktoré majú na základe svojho stáleho pohonu a riadenia všetky vlastnosti vlastnej spôsobilosti na plavbu na otvorenom mori], remorkéry s výkonom najmenej 365 kW a nedokončené trupy plavidiel, ktoré sú na vode a sú mobilné. Tento sektorový dohovor sa nevzťahuje na vojenské plavidlá. Tento sektorový dohovor sa nevzťahuje na plávajúce doky a mobilné jednotky používané mimo pobrežia, ale ak by vznikli problémy v spojitosti s vývoznými úvermi na tieto objekty, účastníci sektorového dohovoru (ďalej len „účastníci“) môžu po zohľadnení opodstatnených žiadostí účastníkov rozhodnúť, že sa na ne bude vzťahovať;

b)	akúkoľvek premenu lode. Premena lode znamená akúkoľvek premenu námorných plavidiel s viac ako 1 000 BRT za podmienky, že transakcie premeny majú za následok radikálne zmeny plánu nákladu, trupu alebo pohonného systému;

hoci plavidlá typu vznášadiel nespadajú do pôsobnosti tohto sektorového dohovoru, účastníci smú poskytovať vývozné úvery na vznášadlá za rovnakých podmienok, ako sú stanovené v tomto sektorovom dohovore. Zaväzujú sa uplatňovať túto možnosť umiernene a neposkytovať takéto úverové podmienky pre vznášadlá v prípadoch, v ktorých sa zistí, že za podmienok tohto sektorového dohovoru neexistuje konkurencia;

v tomto sektorovom dohovore je pojem „vznášadlo“ definovaný takto: obojživelné vozidlo s výtlakom najmenej 100 ton, ktoré je navrhnuté tak, aby bolo v plnej miere nadnášané vzduchom vyháňaným z vozidla a vytvárajúcim pretlak udržiavaný v priestore ohraničenom pružným plášťom okolo okraja vozidla a zemským alebo vodným povrchom pod vozidlom, a ktoré možno poháňať a riadiť vrtuľami alebo vzduchom privádzaným potrubím od dúchadiel alebo podobných zariadení;

rozumie sa, že poskytovanie vývozných úverov za podmienok rovnocenných s podmienkami stanovenými v tejto sektorovej dohode by malo byť obmedzené na tie vznášadlá, ktoré sa používajú na námorných trasách, a nie na pozemných trasách, okrem príjazdových trás k zariadeniam terminálov nachádzajúcich sa vo vzdialenosti najviac jedného kilometra od vody.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VÝVOZNÝCH ÚVEROV A VIAZANEJ POMOCI

3. Maximálna doba splatnosti

Maximálna doba splatnosti bez ohľadu na kategorizáciu krajiny je 12 rokov po dodávke.

4. Akontačná platba

Účastníci požadujú pri dodávke akontačnú platbu v minimálnej výške 20 % zmluvnej ceny.

5. Splácanie istiny

Suma istiny vývozného úveru sa spláca v rovnakých splátkach v pravidelných intervaloch, ktoré sú zvyčajne šesť mesiacov a maximálne 12 mesiacov.

6. Minimálna poistná sadzba

Ustanovenia dohody o minimálnych poistných sadzbách sa neuplatnia, kým tieto ustanovenia nepreskúmajú účastníci tohto sektorového dohovoru.

7. Pomoc

Každý účastník, ktorý chce poskytnúť pomoc, musí okrem dodržiavania ustanovení dohody potvrdiť, že daná loď sa v priebehu doby splatnosti nevyužíva na základe verejnej registrácie a že bola získaná vhodná záruka, že konečný vlastník má sídlo v krajine príjemcu, nie je nefunkčnou dcérskou spoločnosťou zahraničnej spoločnosti a zaviazal sa, že nepredá túto loď bez súhlasu vlády.

KAPITOLA III

POSTUPY

8. Oznamovanie

Na účel transparentnosti každý účastník okrem ustanovení dohody a systému hlásení veriteľov IBRD/Berne Union/OECD (IBRD/Berne Union/OECD Creditor Reporting System) poskytuje každoročne informácie o svojom systéme poskytovania štátnej podpory a o prostriedkoch vykonávania tohto sektorového dohovoru vrátane platných schém.

9. Prehodnocovanie

a)	Tento sektorový dohovor sa prehodnocuje každoročne alebo na žiadosť ktoréhokoľvek účastníka v rámci pracovnej skupiny OECD pre stavbu lodí a pre účastníkov dohody sa vypracúva správa.

b)	Na uľahčenie nadväznosti a súladu medzi dohodou a týmto sektorovým dohovorom a pri zohľadnení povahy lodiarskeho priemyslu účastníci tohto sektorového dohovoru a dohody budú podľa potreby konzultovať a koordinovať svoje činnosti.

Keď účastníci dohody rozhodnú o jej zmene, účastníci tohto sektorového dohovoru (ďalej len „účastníci“) toto rozhodnutie preskúmajú a posúdia jeho závažnosť pre tento sektorový dohovor. Až do ukončenia tohto posudzovania sa tieto zmeny a doplnenia dohody neuplatňujú na tento sektorový dohovor. V prípade, ak účastníci môžu prijať tieto zmeny a doplnenia dohody, oznámia to písomne účastníkom dohody. V prípade, ak účastníci tieto zmeny a doplnenia dohody nemôžu prijať, pokiaľ ide o ich uplatnenie v odvetví stavby lodí, informujú účastníkov dohody o svojich námietkach a začnú s nimi konzultovať s cieľom dospieť k riešeniu problémov. V prípade, ak sa medzi týmito dvoma skupinami nedosiahne dohoda, názory účastníkov, pokiaľ ide o uplatnenie týchto zmien a doplnení v odvetví stavby lodí, majú prednosť.

Po nadobudnutí účinnosti Dohody o rešpektovaní bežných konkurenčných podmienok v komerčnom staviteľstve a pri opravách lodí prestane platiť tento sektorový dohovor pre tých účastníkov, od ktorých zákon vyžaduje, aby uplatňovali dohodu z roku 1994 o vývozných úveroch na lode [C/WP6(94)6]. Títo účastníci vykonajú bezodkladné prehodnotenie dohody z roku 1994 s cieľom uviesť ju do súladu s týmto sektorovým dohovorom.

Dodatok

ZÁVÄZKY NA BUDÚCU PRÁCU

Okrem uplatňovania ustanovení kapitoly Budúca práca dohody sa účastníci tohto sektorového dohovoru dohodli, že:

a)	vypracujú orientačný zoznam typov lodí, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za obchodne neživotaschopné, so zreteľom na ustanovenia týkajúce sa viazanej pomoci ustanovené v dohode;

b)	posúdia ustanovenia dohody, ktoré sa týkajú minimálnych poistných sadzieb, s cieľom začleniť ich do tohto sektorového dohovoru;

c)	na základe vývoja príslušných medzinárodných rokovaní prediskutujú zaradenie iných ustanovení o minimálnych úrokových sadzbách vrátane osobitných sadzieb CIRR a pohyblivých sadzieb;

d)	prediskutujú uplatniteľnosť ročných splátok pri splácaní istiny.

PRÍLOHA II

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE JADROVÉ ELEKTRÁRNE

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI SEKTOROVÉHO DOHOVORU

1. Rozsah pôsobnosti

Tento sektorový dohovor, ktorý dopĺňa dohodu:

—

stanovuje osobitné usmernenia, ktoré sa vzťahujú na štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa zmlúv o vývoze kompletných atómových elektrární alebo ich častí, ktoré pozostávajú zo všetkých komponentov, zariadení, materiálov a služieb vrátane odbornej prípravy zamestnancov, ktoré sú priamo potrebné na výstavbu týchto atómových elektrární a ich uvedenie do prevádzky. Dohovor tiež stanovuje podmienky, ktoré sa uplatňujú pri poskytovaní podpory na jadrové palivo,

—

sa neuplatňuje na položky, za ktoré obyčajne zodpovedá kupujúci, predovšetkým na náklady súvisiace s technickou prípravou pozemku, s cestami, stavbárskym mestečkom, silnoprúdovým vedením, vonkajšou rozvodňou a dodávkou vody, a tiež na náklady v súvislosti s úradnými schvaľovacími postupmi (napr. územné rozhodnutie, stavebné povolenie, povolenie na zavedenie paliva) v krajine kupujúceho okrem:

—

prípadov, ak kupujúci vonkajšej rozvodne je ten istý ako kupujúci elektrárne a kontrakt je uzatvorený v súvislosti s pôvodnou vonkajšou rozvodňou tejto elektrárne, maximálna doba splatnosti a minimálne úrokové sadzby pre pôvodnú vonkajšiu rozvodňu sú rovnaké ako pre jadrovú elektráreň (t. j. 15 rokov a SCIRR),

—	sa neuplatňuje na napájacie stanice, transformátory a prenosové vedenia.

Tento sektorový dohovor sa vzťahuje aj na modernizáciu jestvujúcej jadrovej elektrárne v prípadoch, ak možno predpokladať, že celková hodnota modernizácie bude najmenej 80 milión ZPČ (kategória X) a ekonomická životnosť elektrárne sa predĺži najmenej o 15 rokov. Ak ktorékoľvek z týchto kritérií nie je splnené, platia podmienky dohody.

Pri štátnej podpore poskytovanej na vyradenie atómovej elektrárne z prevádzky má prednosť uplatňovanie podmienok dohody pred sektorovým dohovorom. Vyradenie z prevádzky sa vymedzuje ako zatvorenie alebo demontáž atómovej elektrárne. Postupy dosiahnutia spoločného stanoviska ustanovené v článkoch 55 až 60 dohody poskytujú možnosť obmedzenia alebo predĺženia dôb splatnosti.

2. Prehodnocovanie

Účastníci pravidelne prehodnocujú ustanovenia tohto sektorového dohovoru.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VÝVOZNÝCH ÚVEROV A VIAZANEJ POMOCI

3. Maximálna doba splatnosti

Maximálna doba splatnosti, bez ohľadu na zaradenie príslušnej krajiny do kategórie, je pätnásť rokov.

4. Splácanie istiny a platba úrokov

a)	Suma istiny vývozného úveru sa spláca v rovnakých splátkach.

b)	Istina sa spláca a úroky sa platia v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako šesť mesiacov, a prvá splátka istiny a platba úrokov sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	V prípade vývozných úverov poskytnutých na podporu lízingových operácií sa namiesto rovnakých splátok istiny uvedených v písmene a) môžu používať rovnaké splátky istiny a úrokov spolu.

5. Minimálne úrokové sadzby

Účastník poskytujúci štátnu finančnú podporu prostredníctvom priameho financovania, refinancovania alebo podpory úrokovej sadzby uplatňuje minimálne úrokové sadzby; tento účastník uplatňuje príslušnú osobitnú komerčnú referenčnú úrokovú sadzbu (Special Commercial Interest Reference Rate – SCIRR). Ak je záväzok fixnej sadzby SCIRR pôvodne obmedzený na maximálnu lehotu, ktorá nie je dlhšia ako pätnásť rokov odo dňa udelenia kontraktu, každá štátom poskytovaná podpora na zostávajúce obdobie trvania úveru sa obmedzuje aj na záruky alebo podporu úrokovej sadzby pri príslušnej sadzbe SCIRR platnej v čase nového stanovenia úrokovej sadzby.

Ak sa štátna finančná podpora poskytuje na zariadenie na čiastočnú dodávku do atómovej elektrárne, pri ktorom dodávateľ nenesie zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, je minimálnou úrokovou sadzbou sadzba SCIRR v súlade s článkom 6 tohto sektorového dohovoru. Ďalšou možnosťou je, že účastník ponúkne príslušnú sadzbu CIRR v súlade s článkom 20 dohody za predpokladu, že maximálne obdobie odo dňa udelenia kontraktu do dňa konečnej splatnosti nepresiahne desať rokov.

6. Stanovenie sadzieb SCIRR

Sadzby SCIRR sa stanovujú s fixným rozpätím 75 bázických bodov pripočítaných k sadzbe CIRR pre príslušnú menu s výnimkou japonského jenu, pre ktorý je rozpätie 40 bázických bodov. Pri tých menách, ktoré majú viac ako jednu sadzbu CIRR, sa na stanovenie sadzieb SCIRR použije sadzba CIRR pre najdlhšiu dobu splatnosti v súlade s článkom 20 písm. a) prvou zarážkou dohody.

7. Miestne náklady a kapitalizácia úrokov

Ustanovenia článku 10 písm. d) dohody sa neuplatňujú, ak sa štátna finančná podpora poskytuje na základe sadzby SCIRR. Štátna finančná podpora poskytovaná v iných sadzbách ako sadzby SCIRR spolu pre miestne náklady a pre kapitalizáciu úrokov pred dňom začiatku úveru sa môže poskytnúť len na sumu nepresahujúcu 15 % vývoznej hodnoty.

8. Štátna podpora na jadrové palivo

Maximálna doba splatnosti pre počiatočnú zásielku paliva nepresiahne štyri roky od dodania. Účastník poskytujúci štátnu finančnú podporu na počiatočnú zásielku paliva uplatňuje minimálne úrokové sadzby; tento účastník uplatní príslušnú sadzbu CIRR. Počiatočná zásielka paliva sa obmedzuje na pôvodne inštalované atómové jadro plus dve následné nové zásielky, ktoré spolu tvoria maximálne dve tretiny atómového jadra.

Maximálna doba splatnosti pre následné zásielky jadrového paliva je šesť mesiacov. Ak sa vo výnimočných prípadoch považujú za vhodné dlhšie lehoty, v žiadnom prípade však nie dlhšie ako dva roky, uplatnia sa postupy stanovené v článku 44. Účastník, ktorý poskytuje štátnu finančnú podporu na následné zásielky jadrového paliva, použije minimálne úrokové sadzby; tento účastník uplatní príslušnú sadzbu CIRR.

c)	Štátna podpora na osobitné poskytovanie služieb súvisiacich s obohacovaním uránu sa neposkytuje za výhodnejších podmienok, ako sú podmienky, ktoré sa uplatňujú na jadrové palivo.

d)	Za opätovné spracovanie a nakladanie s vyhoreným palivom (vrátane likvidácie odpadu) sa platí v hotovosti.

e)	Účastníci neposkytnú jadrové palivo ani služby bezplatne.

9. Pomoc

Účastníci poskytujú pomoc len vo forme neviazaného grantu.

KAPITOLA III

POSTUPY

10. Predchádzajúce konzultácie

Uznávajúc výhody, ktoré môžu pre atómové elektrárne vyplynúť z dosiahnutia spoločného postoja k podmienkam podpory, sa účastníci dohodli, že uskutočnia predchádzajúce konzultácie vo všetkých prípadoch, keď sa chystajú poskytnúť štátnu podporu.

11. Predbežné oznámenie

a)	Účastník, ktorý navrhuje predchádzajúcu konzultáciu, oznámi v súlade s prílohou V k dohode všetkým ostatným účastníkom podmienky, ktoré má v úmysle podporovať, najmenej desať dní pred prijatím konečného rozhodnutia.

Ostatní účastníci neprijmú počas lehoty desiatich dní stanovenej v písmene a) konečné rozhodnutie o podmienkach, ktoré bude podporovať navrhujúci účastník, ale si do piatich dní vymenia v rámci konzultácií so všetkými ostatnými účastníkmi informácie o primeraných úverových podmienkach pre príslušnú transakciu s cieľom dosiahnuť k týmto podmienkam spoločné stanovisko.

c)	Ak sa pomocou týchto prostriedkov nedosiahne spoločné stanovisko do desiatich dní od doručenia pôvodného oznámenia, konečné rozhodnutie každého účastníka konzultácií sa odkladá o ďalších desať dní, počas ktorých sa vyvinie ďalšie úsilie na dosiahnutie spoločného stanoviska v osobných konzultáciách.

PRÍLOHA III

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH PRE CIVILNÉ LIETADLÁ

ČASŤ 1

NOVÉ VEĽKÉ LIETADLÁ A MOTORY DO TAKÝCHTO LIETADIEL

KAPITOLA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI

1. Forma a rozsah pôsobnosti

Časť 1 tohto sektorového dohovoru, ktorý dopĺňa dohodu, stanovuje zvláštne pravidlá pre štátom podporované vývozné úvery súvisiace s predajom alebo prenájmom nových veľkých civilných lietadiel, ktorých zoznam je uvedený v dodatku I, a motorov inštalovaných do týchto lietadiel. Nové lietadlo je lietadlo, ktoré vlastní výrobca, t. j. lietadlo, ktoré nebolo dodané ani predtým použité na jeho plánovaný účel prepravy platiacich cestujúcich a/alebo nákladu. Toto vymedzenie nebráni, aby účastník podporoval na základe podmienok uplatniteľných pre nové lietadlá transakcie, pri ktorých boli,s predchádzajúcimi znalosťami o účastníkovi zavedené dočasné komerčné finančné opatrenia z dôvodu, že poskytnutie štátnej podpory bolo posunuté. V týchto prípadoch doba splatnosti vrátane „dňa začiatku úveru“ a „dňa konečného splatenia“ bude rovnaká, ako keby sa na predaj alebo lízing lietadla poskytovala štátna podpora od dátumu pôvodného dodania lietadla.

b)	Ustanovenia kapitoly 1 sa vzťahujú aj na motory a náhradné diely, ak sa považujú za súčasť pôvodnej objednávky na lietadlo, s prihliadnutím na ustanovenia článku 33 časti 3 tohto sektorového dohovoru. Táto časť 1 sa nevzťahuje na letecké simulátory, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia dohody.

2. Cieľ

Cieľom tejto časti sektorového dohovoru je dosiahnuť na všetkých trhoch rovnovážny stav, ktorý:

—	vyrovnáva podmienky hospodárskej súťaže medzi účastníkmi v oblasti financovania,

—	neutralizuje podmienky financovania medzi účastníkmi ako faktor pri výbere medzi konkurenčnými lietadlami a

—	bráni porušovaniu hospodárskej súťaže.

KAPITOLA II

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VÝVOZNÝCH ÚVEROV A POMOCI

3. Akontačná platba

a)	Účastníci požadujú minimálnu akontačnú platbu vo výške 15 % celkovej ceny lietadla, v ktorej je zahrnutá cena nosnej konštrukcie, akýchkoľvek inštalovaných motorov plus náhradných motorov a náhradných dielov v rozsahu uvedenom v článku 33 časti 3 tohto sektorového dohovoru.

b)	Štátna podpora poskytovaná vo vzťahu k týmto akontačným platbám môže mať len formu poistenia a záruk, t. j. čistého krytia proti bežným predúverovým rizikám.

4. Maximálna doba splatnosti

Maximálna doba splatnosti je 12 rokov.

5. Oprávnené meny

Meny oprávnené na poskytovanie štátnej finančnej podpory sú americké doláre, eurá a britské libry.

6. Splácanie istiny

Suma istiny vývozného úveru sa zvyčajne spláca v rovnakých a pravidelných splátkach v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako šesť mesiacov, a prvá splátka istiny sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru. V prípade lízingu sa takýto profil splácania môže uplatniť buď len na sumu istiny, alebo na istinu a úroky spolu.

Účastník, ktorý má v úmysle podporovať splácanie istiny za rozdielnych podmienok, ako sú podmienky v písmene a), musí splniť tieto požiadavky:

1.	žiadna jednotlivá splátka alebo séria platieb v šesťmesačnom období neprekročí 25 % sumy istiny splatnej počas lehoty splácania;

2.	účastník zašle predbežné oznámenie.

7. Platba úrokov

a)	Úroky sa počas doby splácania zvyčajne nekapitalizujú.

b)	Úroky sa platia v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako šesť mesiacov, a prvá platba sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	Účastník, ktorý má v úmysle poskytnúť podporu na platbu úrokov za rozdielnych podmienok, ako sú podmienky uvedené v písmenách a) a b), zašle predbežné oznámenie.

8. Minimálne úrokové sadzby

Účastníci poskytujúci štátnu finančnú podporu, ktorá nesmie byť vyššia ako 85 % celkovej ceny lietadla vymedzenej v článku 3 písm. a) tohto sektorového dohovoru, uplatňujú minimálne úrokové sadzby maximálne na 62,5 % celkovej ceny lietadla nasledujúcim spôsobom:

—	pri dobách splatnosti do desať rokov vrátane – TB10 + 120 bázických bodov,

—	pri dobách splatnosti od desať do dvanásť rokov – TB10 + 175 bázických bodov,

—

kde TB10 znamená priemer výnosu desaťročného štátneho dlhopisu pre príslušnú menu (s výnimkou eura) s konštantnou splatnosťou za predchádzajúce dva kalendárne týždne. V prípade eura TB10 znamená priemer výnosu výnosovej krivky eura pre desaťročnú splatnosť, ktorú počíta Eurostat na účel stanovenia sadzby CIRR pre euro za predchádzajúce dva kalendárne týždne. Na všetky meny sa uplatňuje stanovené rozpätie.

Maximálne percento celkovej ceny lietadla, ktoré môže byť financované pri minimálnych fixných úrokových sadzbách stanovených v písmene a), je obmedzené na 62,5 %, ak sa splácanie úveru rozloží na celé obdobie trvania financovania, a na 42,5 %, ak sa splácanie úveru rozloží na neskoršie splatnosti. Účastníci môžu používať obidva prístupy k splácaniu s výhradou hornej hranice platnej pre tento model. Účastník, ktorý ponúka túto tranžu financovania, oznámi ostatným účastníkom výšku, úrokovú sadzbu, dátum stanovenia úrokovej sadzby, obdobie platnosti úrokovej sadzby a spôsob splácania. Účastníci v čase každého prehodnocovania opätovne posúdia tieto dve horné hranice v súlade s článkom 17 s cieľom preveriť, či jedna horná hranica neposkytuje viac výhod ako druhá, a s cieľom upraviť výhodnejšiu hranicu, aby sa dosiahla lepšia rovnováha.

S prihliadnutím na 85 % hranicu vymedzenú v písmene a):

môžu účastníci dodatočne poskytnúť štátnu finančnú podporu spôsobom, ktorý je porovnateľný so spôsobom Súkromnej spoločnosti pre financovanie vývozu (Private Export Funding Corporation – PEFCO). Ostatným účastníkom sa budú pravidelne každé dva týždne dodávať informácie o výpožičných nákladoch PEFCO a jej platných sadzbách pre úvery, bez poplatkov za štátom poskytované záruky, o financovaní s fixnou sadzbou za okamžité úhrady v priebehu série termínov, pre ponuky kontraktov a pre ponuky verejnej súťaže. Účastník, ktorý túto tranžu ponúka, musí ostatným účastníkom oznámiť jej výšku, úrokovú sadzbu, dátum stanovenia úrokovej sadzby, obdobie platnosti úrokovej sadzby a splátkový kalendár. Každý účastník, ktorý vyrovnáva takéto financovanie ponúkané iným účastníkom, vyrovná všetky dané podmienky okrem obdobia platnosti ponúk záväzkov, tak ako sú stanovené v článku 8 tejto sektorovej dohody.

Tieto oznámené sadzby uplatňujú všetci účastníci, kým úroková sadzba platieb za dvadsaťštyri mesiacov neprekročí 225 bázických bodov nad TB10. V prípade, ak sadzba za dvadsaťštyri mesiacov prekročí 225 bázických bodov, účastníci môžu použiť sadzbu 225 bázických bodov na platby za 24 mesiacov a všetky zodpovedajúce sadzby a okamžite uskutočnia konzultácie s cieľom nájsť trvalé riešenie.

d)	Minimálne úrokové sadzby zahŕňajú poistné za úver a záručné poplatky. Do úrokovej sadzby sa však nezahŕňajú poplatky za záväzok a za správu.

9. Úpravy úrokových sadzieb

Minimálne úrokové sadzby stanovené v článku 8 tohto sektorového dohovoru sa prehodnocujú každé dva týždne. Ak sa priemer výnosov štátnych dlhopisov pre príslušnú menu so stálou splatnosťou odlišuje aspoň o 10 bázických bodov na konci ktoréhokoľvek dvojtýždňového obdobia, upravia sa tieto minimálne úrokové sadzby o ten istý počet bázických bodov a prepočítaná sadzba sa zaokrúhli na najbližších päť bázických bodov.

10. Obdobie platnosti vývozných úverov/ponúk úrokových sadzieb

Obdobie trvania ponúk minimálnej úrokovej sadzby stanovenej podľa článku 8 tohto sektorového dohovoru nesmie presiahnuť tri mesiace.

11. Stanovenie ponúk úrokových sadzieb a výber úrokových sadzieb

Účastníci môžu ponúknuť štátnu finančnú podporu v súlade s článkami 8 a 9 tohto sektorového dohovoru pri úrokovej sadzbe platnej v deň, keď bola uskutočnená ponuka úrokovej sadzby pre príslušné lietadlo, ak je ponuka prijatá v priebehu obdobia platnosti v súlade s článkom 10 tohto sektorového dohovoru. Ak ponuka úrokovej sadzby nie je v tejto lehote prijatá, môžu sa uskutočniť ďalšie ponuky úrokovej sadzby, ale najneskôr do dátumu dodania príslušného lietadla.

b)	Ponuka úrokovej sadzby môže byť prijatá a úroková sadzba vybraná kedykoľvek v čase medzi podpisom zmluvy a dátumom dodania príslušného lietadla. Úroková sadzba, ktorú si dlžník zvolil, je neodvolateľná.

12. Podpora v podobe čistého krytia

Účastníci môžu poskytovať štátnu podporu len vo forme záruky alebo poistenia (tzv. čistého krytia) do výšky 85 % hraničnej hodnoty stanovenej v článku 8 písm. a) tohto sektorového dohovoru. Každý účastník, ktorý ponúka takúto podporu, oznámi ostatným účastníkom jej výšku, splatnosť, menu, splátkový kalendár a úrokové sadzby.

13. Referenčný bod pre hospodársku súťaž

V prípade štátom podporovanej hospodárskej súťaže môžu lietadlá, ktoré sú uvedené v zozname veľkých civilných lietadiel v dodatku 1 k tomuto sektorovému dohovoru a ktoré sú v hospodárskej súťaži s inými lietadlami, využívať rovnaké úverové podmienky.

14. Zábezpeka pre riziko splácania

Účastníci môžu bez porady s ostatnými účastníkmi rozhodnúť o zábezpeke, ktorú považujú za prijateľnú na zabezpečenie proti riziku splácania. Dohodli sa však, že poskytnú podrobné informácie o tejto zábezpeke, ak ich o to požiadajú ostatní účastníci alebo ak to budú sami považovať za vhodné.

15. Zmeny modelu

Účastníci sa dohodli, že ak bola urobená alebo prijatá ponuka fixnej úrokovej sadzby pre jeden typ lietadla, podmienky obsiahnuté v tejto ponuke sa nemôžu previesť na iný typ, ktorý má iné modelové označenie.

16. Prenájmy

Bez toho, aby boli dotknuté ostatné podmienky časti 1 tohto sektorového dohovoru, účastníci môžu poskytovať podporu na finančný lízing za rovnakých podmienok ako na kúpnu zmluvu.

17. Pomoc

Účastníci poskytujú pomoc len vo forme neviazaného grantu. Účastníci však priaznivo posúdia všetky žiadosti o spoločné stanovisko k viazanej pomoci na humanitárne účely.

KAPITOLA III

POSTUPY

18. Predbežné oznámenie, prispôsobenie a výmena informácií

Na túto časť sektorového dohovoru sa vzťahujú postupy používané pri predbežnom oznámení, prispôsobení a výmene informácií stanovené v dohode. Účastníci môžu ďalej požiadať o konzultáciu, ak existuje dôvod domnievať sa, že iný účastník ponúka štátom podporovaný úver za podmienok, ktoré nie sú v súlade s týmto sektorovým dohovorom. Konzultácia sa uskutoční do desiatich dní, inak sa použijú postupy stanovené v článku 54 dohody.

19. Prehodnocovanie

Účastníci každoročne prehodnocujú postupy a ustanovenia tohto sektorového dohovoru s cieľom priblížiť ich k trhovým podmienkam. Ak sa však trhové podmienky alebo obvyklá finančná prax podstatne zmenia, o revíziu možno požiadať kedykoľvek.

ČASŤ 2

VŠETKY NOVÉ LIETADLÁ OKREM VEĽKÝCH LIETADIEL

KAPITOLA IV

ROZSAH PÔSOBNOSTI

20. Forma a rozsah pôsobnosti

Časť 2 tohto sektorového dohovoru, ktorý dopĺňa dohodu, stanoví zvláštne pravidlá pre štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa predaja alebo prenájmu nových lietadiel, na ktoré sa nevzťahuje časť 1 tohto sektorového dohovoru. Táto časť 2 sa nevzťahuje na vznášadlá ani letecké simulátory, na ktoré sa vzťahujú podmienky dohody.

21. Maximálne úsilie

Ustanovenia tejto kapitoly predstavujú najvýhodnejšie podmienky, ktoré môžu účastníci ponúkať pri poskytovaní štátnej podpory. Účastníci však budú naďalej zachovávať zvykové trhové podmienky pre rôzne typy lietadiel a urobia všetko, čo je v ich silách, aby zabránili ich narušeniu.

22. Kategórie lietadiel

Účastníci sa dohodli na nasledujúcej kategorizácii lietadiel:

— kategória A: lietadlá s turbopohonom vrátane helikoptér (napr. prúdové lietadlá, turbovrtuľové lietadlá a lietadlá s turbodúchadlom), zvyčajne s tridsiatimi až sedemdesiatimi miestami na sedenie,

— kategória B: iné lietadlá s turbopohonom vrátane helikoptér,

— kategória C: iné lietadlá vrátane helikoptér.

V dodatku I sa uvádza ilustratívny zoznam lietadiel kategórie A a B.

KAPITOLA V

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA VÝVOZNÝCH ÚVEROV A POMOCI

23. Maximálna doba splatnosti

Maximálna doba splatnosti sa líši podľa zaradenia lietadla do príslušnej kategórie podľa kritérií stanovených v článku 22 tohto sektorového dohovoru:

a)	pre lietadlá kategórie A je maximálna doba splatnosti desať rokov;

b)	pre lietadlá kategórie B je maximálna doba splatnosti sedem rokov;

c)	pre lietadlá kategórie C je maximálna doba splatnosti päť rokov.

24. Splácanie istiny

Suma istiny vývozného úveru sa zvyčajne spláca v rovnakých a pravidelných splátkach v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako šesť mesiacov, a prvá splátka istiny sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru. V prípade lízingu sa takýto model splácania môže uplatniť buď len na sumu istiny, alebo na istinu a úroky spolu.

Účastník, ktorý má v úmysle podporovať splácanie istiny za iných podmienok, ako sú podmienky uvedené v písmene a), musí splniť tieto požiadavky:

1.	žiadna jednotlivá splátka ani séria platieb v šesťmesačnom období neprekročí 25 % sumy istiny splatnej počas lehoty splácania;

2.	účastník zašle predbežné oznámenie.

25. Platba úrokov

a)	Úroky sa počas doby splácania zvyčajne nekapitalizujú.

b)	Úroky sa platia v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako každých šesť mesiacov, a prvá platba sa uskutoční najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	Účastník, ktorý má v úmysle poskytnúť podporu na platbu úrokov za iných podmienok, ako sú podmienky uvedené v písmenách a) a b), zašle predbežné oznámenie.

Úrok sa netýka:

platieb poistného ani iných poplatkov za poistenie a ručenie dodávateľských úverov alebo finančných úverov. Ak sa štátna podpora poskytuje prostredníctvom priamych úverov/priameho financovania alebo refinancovania, môže sa poistná sadzba buď pripočítať k nominálnej hodnote úrokovej sadzby, alebo sa môže účtovať samostatne; obidve zložky sa účastníkom oznamujú samostatne;

2.	iných platieb vo forme bankových poplatkov alebo provízií týkajúcich sa vývozných úverov s výnimkou ročných alebo polročných bankových poplatkov, ktoré sú splatné počas celej doby splácania, a

3.	daní vyberaných dovážajúcou krajinou zrážkou pri zdroji.

26. Minimálne úrokové sadzby

Účastníci, ktorí poskytujú štátnu finančnú podporu, uplatňujú minimálne úrokové sadzby; účastníci uplatnia zodpovedajúcu sadzbu CIRR stanovenú v článku 20 dohody.

27. Poistné a záručné poplatky

Účastníci neposkytnú čiastočné ani úplné oslobodenie od poistného ani od záručných poplatkov.

28. Pomoc

Účastníci poskytnú pomoc len vo forme neviazaného grantu. Účastníci však priaznivo posúdia všetky žiadosti o spoločné stanovisko k viazanej pomoci na humanitárne účely.

KAPITOLA VI

POSTUPY

29. Predbežné oznámenie, prispôsobenie a výmena informácií

V prípade štátom podporovanej hospodárskej súťaže v rámci predaja alebo lízingu môžu lietadlá, ktoré si konkurujú s lietadlami inej kategórie alebo s lietadlami, na ktoré sa vzťahujú iné časti tohto sektorového dohovoru, v jednotlivých prípadoch ťažiť z tých istých podmienok ako tieto iné lietadlá. Postupy pri predbežnom oznámení, prispôsobení a výmene informácií stanovené v dohode sa vzťahujú aj na túto časť sektorového dohovoru. Účastníci môžu ďalej požiadať o konzultáciu, ak majú akýkoľvek dôvod domnievať sa, že iný účastník ponúka štátom podporovaný úver za podmienok, ktoré nie sú v súlade s týmto sektorovým dohovorom. Konzultácia sa uskutoční do desiatich dní, inak sa použijú postupy stanovené v článku 54 dohody.

30. Prehodnocovanie

Účastníci každoročne prehodnocujú postupy a ustanovenia tohto sektorového dohovoru s cieľom priblížiť ich k trhovým podmienkam. Ak sa však trhové podmienky alebo zvyklosti vo financovaní podstatne zmenia, o revíziu možno požiadať kedykoľvek.

ČASŤ 3

POUŽITÉ LIETADLÁ, NÁHRADNÉ MOTORY, NÁHRADNÉ DIELY A ZMLUVY O ÚDRŽBE A SERVISE

KAPITOLA VII

ROZSAH PÔSOBNOSTI

31. Forma a rozsah pôsobnosti

Časť 3 tohto sektorového dohovoru, ktorý dopĺňa dohodu, stanovuje zvláštne pravidlá pre štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa predaja alebo lízingu použitých lietadiel a náhradných motorov, náhradných dielov a zmlúv o údržbe a servise v súvislosti s novými aj použitými lietadlami. Táto časť 3 sa nevzťahuje na vznášadlá ani letecké simulátory, na ktoré sa vzťahujú podmienky dohody. Uplatňujú sa príslušné ustanovenia častí 1 a 2 tohto sektorového dohovoru okrem výnimiek uvedených nižšie.

32. Použité lietadlá

Účastníci nepodporia priaznivejšie úverové podmienky, ako sú podmienky stanovené v tomto sektorovom dohovore o nových lietadlách. Na použité lietadlá sa vzťahujú tieto osobitné pravidlá:

Vek lietadla (v rokoch)		Maximálne zvyčajné doby splatnosti
	Veľké lietadlá	Kategória A	Kategória B	Kategória C
1	10	8	6	5
2	9	7	6	5
3	8	6	5	4
4	7	6	5	4
5 – 10	6	6	5	4
Viac ako 10	5	5	4	3

Tieto podmienky sa prehodnotia, ak sa zmenia maximálne doby splatnosti pre nové lietadlá.

b)	Účastníci uplatňujú ustanovenia uvedené v článkoch 24 a 25 tohto sektorového dohovoru.

c)	Účastníci, ktorí poskytujú štátnu finančnú podporu, uplatňujú minimálne úrokové sadzby; účastníci uplatnia zodpovedajúcu sadzbu CIRR stanovenú v článku 20 dohody.

33. Náhradné motory a náhradné diely

Ak sa obstaranie tohto vybavenia považuje za súčasť pôvodnej objednávky lietadla, jeho financovanie sa môže poskytnúť za rovnakých podmienok, aké platia pre lietadlá. V tomto prípade však účastníci zohľadnia aj veľkosť lietadlového parku každého typu lietadla vrátane nakupovaných lietadiel, lietadiel, ktoré sú predmetom pevných objednávok, a už obstaraných lietadiel na tomto základe:

—	pre prvých päť lietadiel daného typu v lietadlovom parku: 15 % ceny lietadla, t. j. ceny kostry lietadla a inštalovaných motorov,

—	pre šieste a nasledujúce lietadlá tohto typu v lietadlovom parku: 10 % ceny lietadla, t. j. ceny kostry lietadla a inštalovaných motorov.

b)	Ak toto vybavenie nie je objednané spolu s lietadlom, maximálna doba splatnosti predstavuje päť rokov pre nové náhradné motory a dva roky pre ostatné náhradné diely.

Bez ohľadu na písmeno b) môžu účastníci prekročiť maximálnu dobu splatnosti päť rokov pre nové náhradné motory do veľkých lietadiel až o tri roky:

—	ak má transakcia minimálnu zmluvnú hodnotu vyššiu ako 20 miliónov amerických dolárov alebo

—	zahŕňa minimálne štyri nové náhradné motory.

Zmluvná hodnota sa preskúma každé dva roky a primerane sa upraví podľa nárastu cien.

d)	Účastníci si vyhradzujú právo zmeniť svoju prax a vyrovnávať postupy súťažiacich účastníkov týkajúce sa času prvej splátky istiny, pokiaľ ide o náhradné motory a náhradné diely.

34. Zmluvy o údržbe a servise

Na zmluvy o údržbe a servise môžu účastníci ponúkať štátnu finančnú podporu s dobou splatnosti do dvoch rokov.

KAPITOLA VIII

POSTUPY

35. Predbežné oznámenie, prispôsobenie a výmena informácií

Na túto časť sektorového dohovoru sa vzťahujú postupy pri predbežnom oznámení, prispôsobení a výmene informácií stanovené v dohode. Účastníci môžu ďalej požiadať o vykonanie konzultácie, ak existuje dôvod domnievať sa, že iný účastník ponúka štátom podporovaný úver za podmienok, ktoré nie sú v súlade s týmto sektorovým dohovorom. Konzultácia sa uskutoční do desiatich dní, inak sa uplatnia postupy uvedené v článku 54 dohody.

36. Prehodnocovanie

Dodatok I

ILUSTRATÍVNE ZOZNAMY

Tento sektorový dohovor sa vzťahuje na všetky ostatné podobné lietadlá, ktoré budú uvedené na trh v budúcnosti, a tieto sa vo vhodný čas doplnia do príslušného zoznamu. Tieto zoznamy nie sú vyčerpávajúce a slúžia len na naznačenie kategórií, do ktorých majú byť zahrnuté rôzne typy lietadiel tam, kde by mohli nastať pochybnosti.

VEĽKÉ CIVILNÉ LIETADLÁ

Výrobca	Označenie
Airbus	A 300
Airbus	A 310
Airbus	A 318
Airbus	A 319
Airbus	A 320
Airbus	A 321
Airbus	A 330
Airbus	A 340
Boeing	B 737
Boeing	B 747
Boeing	B 757
Boeing	B 767
Boeing	B 777
Boeing	B 707, 727
British Aerospace	RJ70
British Aerospace	RJ85
British Aerospace	RJ100
British Aerospace	RJ115
British Aerospace	BAe146
Fairchild Dornier	728 Jet
Fairchild Dornier	928 Jet
Fokker	F 70
Fokker	F 100
Lockheed	L-100
McDonnell Douglas	séria MD-80
McDonnell Douglas	séria MD-90
McDonnell Douglas	MD-11
McDonnell Douglas	DC-10
McDonnell Douglas	DC-9
Lockheed	L-1011
Ramaero	1.11-495.

LIETADLÁ KATEGÓRIE A

Lietadlá s turbopohonom vrátane helikoptér (napr. prúdové lietadlá, turbovrtuľové lietadlá a lietadlá s turbodúchadlom), zvyčajne s tridsiatimi až sedemdesiatimi miestami na sedenie. V prípade, ak sa vyvinie nové veľké turbovrtuľové lietadlo s viac ako sedemdesiatimi miestami na sedenie, na požiadanie sa okamžite uskutočnia konzultácie, aby sa s ohľadom na situáciu v oblasti hospodárskej súťaže dosiahla dohoda o zaradení takéhoto lietadla do tejto kategórie alebo do časti 1 tohto sektorového dohovoru.

Výrobca	Označenie
Aeritalia	G 222
Aeritalia/Aerospatiale	ATR 42
Aeritalia/Aerospatiale	ATR 72
Aerospatiale/MBB	C160 Transall
De Havilland	Dash 8
De Havilland	Dash 8 – 100
De Havilland	Dash 8 – 200
De Havilland	Dash 8 – 300
Boeing Vertol	234 Chinook
Broman (U.S.)	BR 2000
British Aerospace	BAe ATP
British Aerospace	BAe 748
British Aerospace	BAe Jetstream 41
British Aerospace	BAe Jetstream 61
Canadair	CL 215T
Canadair	CL 415
Canadair	RJ
Casa	CN235
Dornier	DO 328
EH Industries	EH-101
Embraer	EMB 120 Brasilia
Embraer	EMB 145
Fairchild Dornier	528 Jet
Fairchild Dornier	328 Jet
Fokker	F 50
Fokker	F 27
Fokker	F 28
Gulfstream America	Gulfstream I-4
LET	610
Saab	SF 340
Saab	2000
Short	SD 3-30
Short	SD 3-60
Short	Sherpa.

LIETADLÁ KATEGÓRIE B

Iné lietadlá s turbopohonom vrátane helikoptér.

Výrobca	Označenie
Aerospatiale	AS 332
Agusta	A 109, A 119
Beech	1900
Beech	Super King Air 300
Beech	Starship 1
Bell Helicopter	206B
Bell Helicopter	206L
Bell Helicopter	212
Bell Helicopter	230
Bell Helicopter	412
Bell Helicopter	430
Bell Helicopter	214
Bombardier/Canadair	Global Express
British Aerospace	BAe Jetstream 31
British Aerospace	BAe 125
British Aerospace	BAe 1000
British Aerospace	BAe Jetstream Super 31
Beech Aircraft Corpn d/b/a Raytheon Aircraft Co.	Hawker 1000
Beech Aircraft Corpn d/b/a Raytheon Aircraft Co.	Hawker 800
Beech Aircraft Corpn d/b/a Raytheon Aircraft Co.	King Air 350
Beech Aircraft Corpn d/b/a Raytheon Aircraft Co.	séria Beechjet 400
Beech Aircraft Corpn d/b/a Raytheon Aircraft Co.	Starship 2000A
Bell	B 407
Canadair	Challenger 601-3A
Canadair	Challenger 601-3R
Canadair	Challenger 604
Casa	C 212-200
Casa	C 212-300
Cessna	Citation
Cessna	séria 441 Conquest III a Caravan 208
Claudius Dornier	CD2
Dassault Breguet	Falcon
Dornier	DO 228-200
Embraer	EMB 110 P2
Embraer/FAMA	CBA 123
Eurocopter	AS 350, AS 355, EC 120, AS 365, EC 135
Eurocopter	B0105LS
Fairchild	Merlin/300
Fairchild	Metro 25
Fairchild	Metro III V
Fairchild	Metro III
Fairchild	Metro III A
Fairchild	Merlin IVC-41
Gulfstream America	Gulfstream II, III, IV a V
IAI	Astra SP a SPX
IAI	Arava 101 B
Learjet	séria 31A, 35A, 45 a 60
MBB	BK 117 C
MBB	BO 105 CBS
McDonnell Helicopter System	MD 902, MD 520, MD 600
Mitsubishi	Mu2 Marquise
Piaggio	P 180
Pilatus Britten-Norman	BN2T Islander
Piper	400 LS
Piper	T 1040
Piper	PA-42-100 (Cheyenne 400)
Piper	PA-42-720 (Cheyenne III A)
Piper	Cheyenne II
Reims	Cessna-Caravan II
SIAI-Marchetti	SF 600 Canguro
Short	Tucano
Westland	W30.

PRÍLOHA IV

SEKTOROVÝ DOHOVOR O VÝVOZNÝCH ÚVEROCH NA PROJEKTY V OBLASTI OBNOVITEĽNEJ ENERGIE A NA VODÁRENSKÉ PROJEKTY, ÚČINNÝ NA SKÚŠOBNÉ OBDOBIE DO 30. JÚNA 2007

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. Rozsah pôsobnosti

Tento sektorový dohovor, ktorý dopĺňa dohodu, stanovuje finančné podmienky, ktoré sa môžu uplatniť na štátom podporované vývozné úvery týkajúce sa zmlúv na projekty v oblasti obnoviteľnej energie a vodárenské projekty; rámec pôsobnosti oprávnených sektorov sa uvádza v dodatku 1.

KAPITOLA II

FINANČNÉ PODMIENKY PRE VÝVOZNÉ ÚVERY

2. Maximálna doba splatnosti

Maximálna doba splatnosti, bez ohľadu na zaradenie krajiny do kategórie, ako je stanovené v článku 11 dohody, je 15 rokov.

3. Splácanie istiny a platba úrokov

a)	Suma istiny vývozného úveru sa spláca v rovnakých splátkach.

b)	Istina sa spláca a úroky sa platia v intervaloch, ktoré nie sú kratšie ako šesť mesiacov, a prvá splátka istiny a platba úrokov sa uskutočnia najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	V prípade vývozných úverov poskytnutých na podporu lízingovej operácie sa namiesto rovnakých splátok istiny, ako sú stanovené v písmene a), môžu použiť rovnaké splátky istiny a úrokov spolu.

4. Minimálne fixné úrokové sadzby pri štátnej finančnej podpore

Účastník, ktorý poskytuje štátnu finančnú podporu formou priameho financovania, refinancovania alebo podpory úrokovej sadzby, uplatní nasledujúce minimálne úrokové sadzby:

a)	v prípade lehoty splácania do a vrátane 12 rokov účastník uplatní príslušnú komerčnú úrokovú referenčnú sadzbu (CIRR) v súlade s článkom 20 dohody;

b)	v prípade lehoty splácania od 12 rokov do a vrátane 14 rokov sa na všetky meny uplatňuje poistná sadzba 20 bázických bodov nad sadzbu CIRR;

c)	v prípade lehoty splácania viac ako 14 rokov sa na všetky meny uplatňuje príslušná zvláštna komerčná úroková sadzba (SCIRR) v súlade s článkom 5 tohto sektorového dohovoru.

5. Stanovenie sadzieb SCIRR

Sadzby SCIRR sa stanovujú s fixným rozpätím 75 bázických bodov nad sadzbu CIRR pre príslušnú menu s výnimkou japonského jenu, pre ktorý je rozpätie 40 bázických bodov. Pri tých menách, ktoré majú viac ako jednu sadzbu CIRR, sa na stanovenie sadzieb SCIRR použije sadzba CIRR pre najdlhšiu dobu splatnosti v súlade s článkom 20 písm. a) prvou zarážkou dohody.

KAPITOLA III

POSTUPY

6. Predbežné oznámenie bez rokovania

Účastník zašle oznámenie všetkým ostatným účastníkom najmenej desať kalendárnych dní pred poskytnutím akéhokoľvek záväzku, ktorý patrí do rozsahu pôsobnosti tohto sektorového dohovoru, v súlade s prílohou V k dohode.

KAPITOLA IV

PREHODNOCOVANIE

7. Skúšobná lehota a monitorovanie

a)	Finančné podmienky uvedené v tomto sektorovom dohovore sa uplatňujú počas skúšobného obdobia dvoch rokov, t. j. od 1. júla 2005 do 30. júna 2007. Počas tohto dvojročného skúšobného obdobia účastníci preskúmajú vykonávanie tohto sektorového dohovoru s cieľom posúdiť získané skúsenosti.

Tieto finančné podmienky prestávajú platiť na konci skúšobného obdobia, ak sa účastníci dohodnú na jednej z nasledujúcich možností:

—	pokračovať v skúšobnom období s potrebnými zlepšeniami/zmenami alebo

—	zdokonaliť finančné podmienky v dohode s potrebnými zlepšeniami/zmenami.

c)	Sekretariát podá správu o implementácii týchto finančných podmienok.

Dodatok 1

OPRÁVNENÉ SEKTORY

Finančné podmienky uvedené v tomto sektorovom dohovore sú oprávnené využívať nasledujúce sektory obnoviteľnej energie a vody za predpokladu, že sa ich vplyvu venuje pozornosť v súlade s odporúčaním o spoločných prístupoch k životnému prostrediu a štátom podporovaným vývozným úverom OECD z roku 2003 (1) [ktoré následne zmenili a doplnili členovia pracovnej skupiny OECD pre vývozné úvery a úverové záruky (ECG) a odsúhlasila Rada OECD], a to od 1. júla 2005:

a)	veterná energia;

b)	geotermálna energia;

c)	energia morských prílivov a prílivových prúdov;

d)	energia vĺn;

e)	fotoelektrická premena slnečnej energie;

f)	tepelná energia slnka;

g)	tepelná energia oceánu;

bioenergia: všetka trvalo udržateľná biomasa, bioplyn, plyn z čističiek odpadových vôd a zariadenia na energiu z bioplynu. „Biomasa“ znamená biologicky odbúrateľnú zložku produktov, odpadu a zvyškov z poľnohospodárstva (vrátane rastlinných a živočíšnych látok), lesného hospodárstva a súvisiacich odvetví, ako aj biologicky odbúrateľnú zložku priemyselného a mestského odpadu;

projekty v oblasti dodávky vody na ľudské použitie a projekty na zariadenia na úpravu vody:

—	infraštruktúra na dodávku pitnej vody pre domácností, t. j. čistenie vody na účel získania pitnej vody a distribučná sieť,

—	zariadenia na zber a spracovanie odpadových vôd, t. j. zber a spracovanie odpadových vôd a splaškov vrátane procesov na opätovné použitie alebo recykláciu vody a na spracovanie kalov, ktoré priamo súvisia s týmito činnosťami;

j)	vodná energia.

(1) Treba si uvedomiť, že toto odporúčanie OECD sa rovnako uplatňuje aj na projekty, ktoré nie sú oprávnené na využitie týchto finančných podmienok.

PRÍLOHA V

INFORMÁCIE UVÁDZANÉ V OZNÁMENIACH

Informácie v oddiele I nižšie sa uvádzajú vo všetkých oznámeniach, ktoré sa podávajú podľa tejto dohody (vrátane jej príloh). V prípade osobitných druhov oznámení sa podľa potreby poskytujú aj informácie uvedené v oddiele II.

I. INFORMÁCIE UVÁDZANÉ VO VŠETKÝCH OZNÁMENIACH

a) Základné informácie

1.	Oznamujúca krajina

2.	Dátum oznámenia

3.	Názov oznamujúceho orgánu/agentúry

4.	Referenčné číslo

5.	Pôvodné oznámenie alebo revízia predbežného oznámenia (prípadne číslo revízie)

6.	Číslo tranže (v prípade vhodnosti)

7.	Referenčné číslo úverovej linky (v prípade vhodnosti)

8.	Článok(-ky) dohody, podľa ktorých sa oznámenie podáva

9.	Referenčné číslo oznámenia, ktoré sa týka prispôsobenia (v prípade vhodnosti)

10.	Opis podpory, ktorá sa prispôsobuje (v prípade vhodnosti).

b) Informácie o kupujúcom/dlžníkovi/ručiteľovi

11.	Krajina kupujúceho/dlžníka

12.	Meno kupujúceho/dlžníka

13.	Sídlo kupujúceho/dlžníka

14.	Štatút kupujúceho/dlžníka

15.	Krajina ručiteľa (v prípade vhodnosti)

16.	Meno ručiteľa (v prípade vhodnosti)

17.	Sídlo ručiteľa (v prípade vhodnosti)

18.	Štatút ručiteľa (v prípade vhodnosti).

c) Informácie o vyvážanom tovare a/alebo službách a o projekte

19.	Opis vyvážaného tovaru a/alebo služieb

20.	Opis projektu (v prípade vhodnosti)

21.	Miesto realizácie projektu (v prípade vhodnosti)

22.	Dátum uzávierky výberového konania (v prípade vhodnosti)

23.	Dátum skončenia platnosti úverovej linky (v prípade vhodnosti)

24.

Hodnota kontraktu(-ov), na ktorý(-é) sa poskytla podpora; buď skutočná hodnota (pri všetkých úverových linkách a transakciách projektového financovania, alebo dobrovoľne pri akejkoľvek jednotlivej transakcii) alebo v súlade s nasledujúcou stupnicou v miliónoch ZPČ:

Kategória	Od	Do
I:	0	1
II:	1	2
III:	2	3
IV:	3	5
V:	5	7
VI:	7	10
VII:	10	20
VIII:	20	40
IX:	40	80
X:	80	120
XI:	120	160
XII:	160	200
XIII:	200	240
XIV:	240	280
XV:	280	(1)

25.	Mena kontraktu(-ov).

d) Finančné podmienky štátnej podpory vývozných úverov

26.	Hodnota úveru; skutočná hodnota pri oznámeniach o úverových linkách a transakciách projektového financovania alebo dobrovoľne pri akejkoľvek jednotlivej transakcii, alebo podľa stupnice ZPČ

27.	Mena úveru

28.	Akontačná platba (percento celkovej hodnoty kontraktov, na ktoré sa poskytla podpora)

29.	Miestne náklady (percento celkovej hodnoty kontraktov, na ktoré sa poskytla podpora)

30.	Deň začiatku úveru a odkaz na príslušné písmeno článku 10

31.	Dĺžka doby splácania

32.	Základná úroková sadzba

33.	Úroková sadzba alebo rozpätie.

II. ĎALŠIE INFORMÁCIE, KTORÉ SA PODĽA VHODNOSTI POSKYTUJÚ V OZNÁMENIACH PODÁVANÝCH PODĽA KONKRÉTNYCH USTANOVENÍ

a) Dohoda, článok 14 písm. d) bod 5

1.	Profil splácania

2.	Interval splátok

3.	Obdobie odo dňa začiatku úveru po prvú splátku istiny

4.	Suma kapitalizovaných úrokov pred dňom začiatku úveru

5.	Vážená priemerná doba splácania

6.	Vysvetlenie dôvodu, prečo sa podpora neposkytuje podľa článku 14 písm. a) až c).

b) Dohoda, články 24 a 28

1.	Kategorizácia krajiny kupujúceho/dlžníka alebo medzinárodnej/regionálnej inštitúcie podľa rizika krajiny

2.	Dĺžka doby čerpania úveru

3.	Percento krytia rizika krajiny

4.	Kvalita krytia (t. j. podštandardná, štandardná, nadštandardná)

5.	Sadzba MPR na základe kategorizácie krajiny kupujúceho/dlžníka podľa rizika krajiny, ak nie je prítomná záruka tretej krajiny, účasť medzinárodnej/regionálnej inštitúcie a/alebo zmiernenie/vylúčenie rizika

6.	Uplatniteľná sadzba MPR

7.	Skutočná účtovaná poistná sadzba (vyjadrená vo forme MPR ako percento istiny).

c) Dohoda, článok 24 písm. e) prvá zarážka

1.	Kategorizácia krajiny ručiteľa podľa výšky rizika krajiny

2.	Potvrdenie, že záruka sa vzťahuje na všetkých päť rizík krajiny uvedených v článku 25 písm. a) na celé obdobie trvania úveru

3.	Údaj, či sa záruka vzťahuje na celú rizikovú sumu (t. j. istinu a úroky)

4.	Potvrdenie, že ručiteľ je bonitný vo vzťahu k veľkosti zaručeného dlhu

5.	Potvrdenie, že záruka je právoplatná a možno ju vymáhať v jurisdikcii tretej krajiny

6.	Potvrdenie, či existuje akýkoľvek finančný vzťah medzi ručiteľom a kupujúcim/dlžníkom

V prípade, ak existuje vzťah medzi ručiteľom a kupujúcim/dlžníkom:

—	druh vzťahu (napr. materská spoločnosť – dcérska spoločnosť, dcérska spoločnosť – materská spoločnosť, spoločné vlastníctvo)

—	potvrdenie, že ručiteľ je právne a finančne nezávislý a môže splniť platobný záväzok kupujúceho/dlžníka

—	potvrdenie, že ručiteľ nebude dotknutý udalosťami, právnymi predpismi ani zásahom štátneho orgánu v krajine kupujúceho/dlžníka.

d) Dohoda, článok 28

1.	Použitá metóda zmiernenia/vylúčenia rizika

2.	Uplatnený faktor MEF

3.	Podrobné vysvetlenie, aké úverové riziká krajiny boli v jednotlivej transakcii buď presunuté mimo danej krajiny/odstránené alebo zmiernené/vylúčené, ako aj vysvetlenie, ako takéto presunutie mimo danej krajiny/odstránenie alebo zmiernenie/vylúčenie dokazuje opodstatnenosť použitého MEF.

e) Dohoda, články 46 a 47

1.	Forma viazanej pomoci (t. j. rozvojová pomoc, zmiešaný úver alebo združené financovanie)

2.	Celková úroveň zvýhodnenia pri financovaní viazanej a čiastočne neviazanej pomoci, vypočítaná podľa článku 37

3.	Sadzba DDR použitá na výpočet zvýhodnenia

4.	Zaobchádzanie s akontačnými platbami pri výpočte úrovne zvýhodnenia

5.	Obmedzenia použitia úverových liniek

f) Príloha II článok 10

1.	Profil splácania

2.	Interval splátok

3.	Obdobie odo dňa začiatku úveru do prvej splátky istiny

4.	Podpora miestnych nákladov: platobné podmienky a povaha podpory

5.	Časť projektu, ktorá sa má financovať (podľa potreby so samostatnými informáciami o naplnenom palive)

6.	Akékoľvek ďalšie príslušné informácie (vrátane odkazov na súvisiace prípady).

g) Príloha IV článok 6

1.	Presný opis projektu vrátane konkrétneho sektora uvedeného v dodatku 1 k sektorovému dohovoru o vývozných úveroch a projektoch v oblasti obnoviteľnej energie a vodárenských projektov (príloha IV)

2.	Podrobné vysvetlenie, prečo sa vyžadujú zvláštne finančné podmienky

3.	Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu, informácie a úrovni poistnej sadzby nad sadzbu CIRR, ak sa uplatňuje článok 4 písm. b) alebo c) sektorového dohovoru o vývozných úveroch a projektoch v oblasti obnoviteľnej energie a vodárenských projektov (príloha IV).

h) Príloha X článok 5

1.	Vysvetlenie, prečo sa poskytujú finančné podmienky projektu

2.	Hodnota kontraktu, pokiaľ ide o kontrakt na kľúč, časť subkontraktu atď.

3.	Presný opis projektu

4.	Druh krytia poskytnutého pred dňom začiatku úveru

5.	Percento krytia politického rizika pred dňom začiatku úveru

6.	Percento krytia obchodného rizika pred dňom začiatku úveru

7.	Druh krytia poskytnutého po dni začiatku úveru

8.	Percento krytia politického rizika po dni začiatku úveru

9.	Percento krytia komerčného rizika po dni začiatku úveru

10.	Obdobie výstavby (v prípade vhodnosti)

11.	Dĺžka doby čerpania úveru

12.	Vážená priemerná doba splácania

13.	Profil splácania

14.	Interval splátok

15.	Obdobie medzi dňom začiatku úveru a prvou splátkou istiny

16.	Percento istiny splatené do polovice úveru

17.	Suma kapitalizovaných úrokov pred dňom začiatku úveru

18.	Iné poplatky, ktoré prijala exportno-úverová agentúra (ECA), napr. poplatky za záväzok (nepovinná informácia okrem transakcií s kupujúcimi z krajín OECD s vysokými príjmami)

19.	Poistná sadzba (nepovinná informácia okrem projektov v krajinách OECD s vysokými príjmami)

20.

Potvrdenie (a v prípade potreby vysvetlenie), že transakcia obsahuje/charakterizuje ju:

—	financovanie konkrétnej ekonomickej jednotky, pri ktorom veriteľ považuje peňažné toky a zisky tejto ekonomickej jednotky za zdroj finančných prostriedkov, z ktorého sa splatí úver, a aktíva tejto ekonomickej jednotky za kolaterál úveru,

—	financovanie vývoznej transakcie (právne a ekonomicky) nezávislou projektovou spoločnosťou, napríklad spoločnosťou na zvláštny účel, pokiaľ ide o investičné projekty prinášajúce vlastné výnosy,

—	primeraná deľba rizika medzi partnermi projektu, napr. súkromnými alebo bonitnými verejnými akcionármi, vývozcami, veriteľmi a odberateľmi vrátane primeraného vlastného kapitálu,

—	peňažný tok projektu počas celej doby splácania je dostatočný, aby pokryl prevádzkové náklady a dlhovú službu pre vonkajšie zdroje,

—	prednostné odpočítanie prevádzkových nákladov a dlhovej služby od výnosov projektu,

—	iný kupujúci/dlžník ako verejný kupujúci bez akejkoľvek vládnej záruky splácania,

—	zabezpečenie výnosov/aktív projektu aktívami, napr. postúpenie práv, zábezpeka, výnosové účty,

—	obmedzený alebo žiadny postih akcionárov súkromného sektora sponzorujúcich projekt po jeho ukončení.

i) Príloha X článok 5 pre projekty v krajinách OECD s vysokými príjmami

1.	Celková suma syndikovaného dlhu za projekt vrátane štátnych a súkromných veriteľov

2.	Celková suma syndikovaného dlhu od súkromných veriteľov

3.	Percento syndikovaného dlhu poskytnutého účastníkmi

Potvrdenie, že:

—	v súvislosti s účasťou na syndikovanom úvere so súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré nevyužívajú štátnu podporu vývozných úverov, účastník je menšinovým partnerom s rovnocenným postavením s ostatnými počas celej doby splatnosti úveru,

—	poistná sadzba oznámená v bode 18 nie je nižšia ako dostupné financovanie zo súkromného trhu a je porovnateľná so zodpovedajúcimi sadzbami účtovanými inými súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na syndikáte.

(1) Uveďte počet násobkov sumy 40 miliónov ZPČ nad úrovňou 280 miliónov ZPČ, napr. suma 410 miliónov ZPČ by sa označila ako kategória XV + 4.

PRÍLOHA VI

VÝPOČET MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB

Vzorec na výpočet uplatniteľnej sadzby MPR pre vývozný úver je:

MPR = [(a × HOR) + b] × (PC/0,95) × QPF × PCF × (1 – MEF) × BRF

kde:

—	a a b predstavujú koeficienty súvisiace s uplatnenou kategóriou rizika krajiny,

—	HOR je horizont rizika,

—	PC je percento krytia,

—	QPF je faktor kvality produktu,

—	PCF je faktor percenta krytia,

—	MEF je faktor zmiernenia/vylúčenia rizika krajiny,

—	BRF je faktor krytia rizika kupujúceho.

Hodnoty koeficientov a a b sa získajú z tejto tabuľky:

	Kategória rizika krajiny
	0	1	2	3	4	5	6	7
a	–	0,100	0,225	0,392	0,585	0,780	0,950	1,120
b	–	0,350	0,350	0,400	0,500	0,800	1,200	1,800

Horizont rizika (HOR) sa vypočíta takto:

Pre štandardné profily splácania (t. j. rovnaké polročné splátky istiny):

HOR = (dĺžka doby čerpania úveru × 0,5) + dĺžka doby splácania.

Pre neštandardné profily splácania sa ekvivalent doby splácania (vyjadrený na základe rovnakých polročných splátok) vypočíta s použitím tohto vzorca:

HOR = (vážená priemerná doba splácania - 0,25)/0,5.

Používanie rokov alebo mesiacov vo vzorci nemá žiadny vplyv na výpočet, ak sa pre dobu čerpania a dobu splácania používa rovnaká jednotka.

Percento krytia (PC) sa vyjadruje ako desatinné číslo (t. j. 95 % sa vyjadruje ako 0,95).

Faktor kvality produktu (QPF) sa získa z nasledujúcej tabuľky:

	Kategória rizika krajiny
Kvalita produktu	0	1	2	3	4	5	6	7
Podštandardná	–	0,9965	0,9935	0,9850	0,9825	0,9825	0,9800	0,9800
Štandardná	–	1,0000	1,0000	1,0000	1,0000	1,0000	1,0000	1,0000
Nadštandardná	–	1,0035	1,0065	1,0150	1,0175	1,0175	1,0200	1,0200

Faktor percenta krytia (PCF) sa určuje takto:

Pre PC <= 0,95 sa PCF = 1.

Pre PC > 0,95 sa PCF = 1 + [(PC - 0,95)/0,05) × koeficient percenta krytia].

	Kategória rizika krajiny
	0	1	2	3	4	5	6	7
Koeficient percenta krytia	–	0,00000	0,00337	0,00489	0,01639	0,03657	0,05878	0,08598

Faktor zmiernenia/vylúčenia rizika krajiny (MEF) sa určuje takto:

Pre vývozné úvery bez zmiernenia rizika krajiny sa MEF = 0.

Pre vývozné úvery so zmiernením rizika krajiny sa MEF určuje v súlade s kritériami uvedenými v prílohe VIII.

Faktor krytia rizika kupujúceho (BRF) sa určuje takto:

Ak je krytie rizika kupujúceho úplne vylúčené, BRF = 0,90.

Ak krytie rizika kupujúceho nie je úplne vylúčené, BRF = 1.

PRÍLOHA VII

KRITÉRIÁ A PODMIENKY UPLATŇOVANIA KATEGORIZÁCIE PODĽA RIZIKA KRAJINY PRI ZOHĽADNENÍ RUČITEĽA Z TRETEJ KRAJINY, MNOHOSTRANNEJ ALEBO REGIONÁLNEJ INŠTITÚCIE

ÚČEL

Táto príloha stanovuje kritériá a podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie kategorizácie krajín podľa rizika pri zohľadnení ručiteľa z tretej krajiny alebo mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie, v súlade so situáciami opísanými v článku 24 písm. e) prvej a druhej zarážke dohody.

UPLATŇOVANIE

Kategorizácia krajín podľa výšky rizika pri zohľadnení ručiteľa z tretej krajiny

Prípad 1: záruka na celú sumu v riziku

Ak je zabezpečenie vo forme záruky od subjektu, ktorý sa nachádza mimo krajiny kupujúceho/dlžníka, poskytnuté na celú sumu v riziku (t. j. istinu a úroky), príslušná kategorizácia podľa výšky rizika krajiny môže byť podľa krajiny, v ktorej má sídlo ručiteľ, ak sú splnené nasledujúce kritériá:

—	záruka sa vzťahuje na celé obdobie trvania úveru,

—	záruka je neodvolateľná, bezpodmienečná a dostupná na požiadanie,

—	záruka je právoplatná a možno ju vymáhať v jurisdikcii krajiny ručiteľa,

—	záruka sa vzťahuje na päť úverových rizík krajiny pre krajinu kupujúceho/dlžníka,

—	ručiteľ je bonitný vo vzťahu k veľkosti dlhu, za ktorý ručí,

—	na ručiteľa sa vzťahujú predpisy o menovej kontrole a menových prevodoch krajiny, v ktorej má sídlo,

—

ak je ručiteľom dcérska spoločnosť/materská spoločnosť subjektu, pre ktorý sa poskytuje záruka, účastníci v závislosti od prípadu určia, či: 1. pri zohľadnení vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou a úrovne právnej zodpovednosti materskej spoločnosti je dcérska spoločnosť/materská spoločnosť právne a finančne nezávislá a môže splniť svoje platobné záväzky; 2. dcérska spoločnosť/materská spoločnosť by mohla byť dotknutá miestnymi udalosťami/právnymi predpismi alebo zásahom štátneho orgánu a 3. ústredie by v prípade neschopnosti splácať považovalo samo seba za zodpovedné.

Prípad 2: záruka obmedzená výškou

Ak sa zabezpečenie vo forme záruky od subjektu, ktorý má sídlo mimo krajiny kupujúceho/dlžníka, poskytuje na obmedzenú sumu v riziku (t. j. istinu a úroky), uplatniteľná kategorizácia podľa výšky rizika krajiny môže byť podľa krajiny, v ktorej má sídlo ručiteľ, pre časť úveru, na ktorý sa vzťahuje záruka. Okrem kritérií uvedených v prípade 1 kategorizácia krajiny podľa ručiteľa sa môže uplatniť, len ak zaručená suma (suma istiny plus súvisiace úroky) je buď: 1. väčšia ako 10 % alebo sa rovná 10 % istiny plus súvisiace úroky, alebo 2. istina je päť miliónov ZPČ plus súvisiace úroky, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ.

Pre nezaručenú časť je uplatniteľnou kategorizáciou podľa rizika krajiny kategorizácia podľa krajiny kupujúceho.

Kategorizácia podľa výšky rizika krajiny pri účasti mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie

Prípad 1: záruka na celú sumu v riziku

Ak je zabezpečenie vo forme záruky od mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie poskytnuté na celú sumu v riziku (t. j. istinu a úroky), uplatniteľnou kategorizáciou podľa krajiny rizika môže byť kategorizácia mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie, ak sú splnené tieto kritériá:

—	záruka sa vzťahuje na celú dĺžku trvania úveru,

—	záruka je neodvolateľná, bezpodmienečná a dostupná na požiadanie,

—	záruka sa vzťahuje na päť rizík krajiny pre krajinu kupujúceho/dlžníka,

—	ručiteľ je právne zodpovedný za celú sumu úveru,

—	splátky sa robia priamo v prospech veriteľa.

Prípad 2: záruka s obmedzenou výškou

Ak je zabezpečenie vo forme záruky od klasifikovanej mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie poskytnuté na obmedzenú sumu v riziku (t. j. istinu a úroky), uplatniteľná kategorizácia podľa výšky rizika krajiny môže byť podľa krajiny, v ktorej má sídlo mnohostranná alebo regionálna inštitúcia, pre časť úveru, na ktorý sa vzťahuje záruka. Okrem kritérií uvedených v prípade 1 sa kategorizácia krajiny podľa mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie môže uplatniť, len ak zaručená suma (suma istiny plus súvisiace úroky) je buď: 1. väčšia ako 10 % alebo sa rovná 10 % istiny plus súvisiace úroky, alebo 2. istina je päť miliónov ZPČ plus súvisiace úroky, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ.

Pre nezaručenú časť je uplatniteľnou kategorizáciou podľa rizika krajiny kategorizácia podľa krajiny kupujúceho.

Prípad 3: mnohostranná alebo regionálna inštitúcia ako dlžník

Keď je klasifikovaná mnohostranná alebo regionálna inštitúcia dlžníkom, uplatniteľnou kategorizáciou podľa rizika krajiny môže byť kategorizácia mnohostrannej alebo regionálnej inštitúcie.

Kategorizácia mnohostranných alebo regionálnych inštitúcií

Mnohostranné a regionálne inštitúcie sú oprávnené na kategorizáciu, ak daná inštitúcia vo všeobecnosti nepodlieha predpisom o menovej kontrole a menových prevodoch krajiny, v ktorej má sídlo. Tieto inštitúcie sa zaraďujú do kategórií rizika krajiny 0 až 7 v závislosti od hodnotenia rizika každej z nich, na základe jej postavenia a po zohľadnení, či:

—	inštitúcia je právne a finančne nezávislá,

—	na všetky aktíva inštitúcie sa vzťahuje ochrana pred znárodnením alebo skonfiškovaním,

—	inštitúcia požíva úplnú slobodu prevodu a konverzie finančných prostriedkov,

—	inštitúcia nie je vystavená zásahom vlády v krajine, v ktorej má sídlo,

—	inštitúcia má daňovú imunitu a

—	existuje povinnosť všetkých jej členských krajín vložiť dodatočný kapitál na splnenie záväzkov inštitúcie.

Pri tomto hodnotení by sa mali zohľadniť aj minulé platobné skúsenosti v situáciách, keď platobná neschopnosť nastane buď v krajine, kde sa nachádza jej sídlo, alebo v krajine kupujúceho/dlžníka, a všetky ďalšie faktory, ktoré sa môžu považovať za vhodné v procese hodnotenia.

Zoznam klasifikovaných mnohostranných a regionálnych inštitúcií nie je uzatvorený a účastník môže navrhnúť inštitúciu na preskúmanie podľa uvedených kritérií. Účastníci zverejnia klasifikácie mnohostranných a regionálnych inštitúcií.

PRÍLOHA VIII

KRITÉRIÁ A PODMIENKY UPLATŇOVANIA ZMIERNENIA/VYLÚČENIA RIZIKA KRAJINY PRI VÝPOČTE MINIMÁLNYCH POISTNÝCH SADZIEB

ÚČEL

V tejto prílohe sa uvádzajú údaje o metódach zmiernenia/vylúčenia úverového rizika krajiny uvedených v článku 28 písm. b) dohody; tieto údaje sa týkajú kritérií, podmienok a konkrétnych okolností, ktoré sa vzťahujú na ich používanie, ako aj uplatniteľných faktorov MEF.

VŠEOBECNÉ UPLATŇOVANIE

Pre všetky metódy zmiernenia/vylúčenia úverového rizika krajiny uvedené v článku 28 písm. b) dohody:

—	uvedené faktory MEF predstavujú maximum, ktoré sa bude predpokladať za najlepších okolností, a ich opodstatnenosť by mala byť dokázaná v každom prípade individuálne,

—	účastníci zistia, či poskytnuté zabezpečenie možno právoplatne uplatniť v ich právnom/súdnom prostredí,

—	sadzba MPR pri uplatnení metód zmiernenia/vylúčenia úverového rizika krajiny nesmie byť nižšia ako ceny súkromného trhu za podobných okolností,

—	v prípade, ak je transakcia financovaná súbežne z iných zdrojov, k zabezpečeniu získanému v súvislosti s vývozným úverom so štátnou podporou sa pristupuje prinajmenšom rovnako ako k takému istému zabezpečeniu, ktoré získali iné zdroje.

ŠPECIFICKÉ UPLATŇOVANIE

1. Budúce toky v zahraničí spolu s podmienečným účtom v zahraničí

Vymedzenie:

Písomný doklad, napríklad listina, akt alebo zmluva o postúpení alebo správe majetku, schválená a odovzdaná tretej strane (t. j. osobe, ktorá nie je stranou príslušného nástroja), ktorú má táto tretia strana držať až do splnenia určitých podmienok a potom ju má odovzdať inej strane, čím nadobudne účinnosť. Ak sa splnia nasledujúce kritériá s prihliadnutím na ďalšie vymenované faktory, táto metóda môže zmenšiť alebo odstrániť riziká prevodu, najmä v kategóriách krajín s vyšším rizikom.

Kritériá:

—	Podmienečný účet sa týka projektov s devízovými príjmami a toky na podmienečnom účte vytvára buď samotný projekt, alebo iné vývozné pohľadávky v zahraničí.

—	Podmienečný účet sa vedie v zahraničí, t. j. sa nachádza mimo krajiny kupujúceho/dlžníka, kde sú riziká prevodu alebo iné riziká krajiny veľmi obmedzené (t. j. v krajine zaradenej do kategórie 0).

—	Podmienečný účet sa nachádza v prvotriednej banke, ktorá nie je priamo ani nepriamo kontrolovaná záujmami kupujúceho/dlžníka ani krajinou kupujúceho/dlžníka.

—	Financovanie účtu je zaistené dlhodobými alebo inými vhodnými zmluvami.

—

Spoločné zdroje príjmov (t. j. vytvárané samotným projektom a/alebo inými zdrojmi) kupujúceho/dlžníka, ktoré tečú cez účet, sú v tvrdej mene a možno primerane očakávať, že spolu budú dostatočné na krytie dlhovej služby počas celého trvania úveru, a pochádzajú od jedného alebo viacerých bonitných zahraničných klientov so sídlom v krajinách s lepším rizikom ako krajina kupujúceho/dlžníka (t. j. zvyčajne v krajinách zaradených do kategórie 0).

—	Kupujúci/dlžník vydá zahraničným klientom neodvolateľný pokyn, aby platili priamo v prospech účtu (t. j. platby nie sú zasielané prostredníctvom účtu kontrolovaného kupujúcim/dlžníkom alebo prostredníctvom jeho krajiny).

—

Finančné prostriedky, ktoré sa majú viesť na účte, sa rovnajú najmenej šiestim mesiacom dlhovej služby. Ak sa v rámci finančnej štruktúry projektu uplatňujú pružné lehoty splácania, na účte sa musí viesť suma zodpovedajúca skutočnej šesťmesačnej dlhovej službe za týchto pružných podmienok; táto suma sa môže časom meniť v závislosti od profilu dlhovej služby.

—	Kupujúci/dlžník má obmedzený prístup k účtu (t. j. až po zaplatení dlhovej služby v rámci úveru).

—	Príjmy uložené na účte sa postupujú veriteľovi ako konečnej oprávnenej osobe počas celého obdobia trvania úveru.

—	Na otvorenie účtu boli získané všetky potrebné zákonné oprávnenia od miestnych a akýchkoľvek iných príslušných orgánov.

—	Podmienečný účet a zmluvné zabezpečenie nesmú byť podmienečné, zrušiteľné, respektíve obmedzené dĺžkou trvania.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

Táto metóda sa uplatňuje s individuálnym posudzovaním uvedených charakteristík v každom jednotlivom prípade a okrem iného s prihliadnutím na:

—	krajinu, kupujúceho/dlžníka (t. j. buď verejný, alebo súkromný), sektor, citlivosť príslušných komodít alebo služieb vrátane ich dostupnosti po celé obdobie trvania úveru, klientov,

—	právne štruktúry, napr. či je mechanizmus dostatočne odolný voči vplyvu kupujúceho/dlžníka alebo jeho krajiny,

—	mieru, v akej je táto metóda vystavená zásahu, obnove alebo zrušeniu vládou,

—	či bude účet dostatočne chránený proti rizikám súvisiacim s projektom,

—	sumu, ktorá bude prichádzať na účet, a na mechanizmus udržiavania primeranej rezervy,

—	situáciu vo vzťahu k Parížskemu klubu (napr. možná výnimka),

—	možný účinok iných rizík krajiny, ako je riziko prevodu,

—	ochranu proti rizikám krajiny, v ktorej sa nachádza účet,

—	kontrakty s klientmi vrátane ich povahy a trvania a

—	celkovú sumu očakávaných devízových príjmov v súvislosti s celkovou sumou úveru.

Uplatniteľný MEF

Maximálny uplatniteľný faktor MEF je 0,20, ak:

konkrétny prípad č. 1: maximálny uplatniteľný MEF je 0,40, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:

—	veriteľ má prioritný nárok na podmienečný účet a na dlhodobé zmluvy,

—	kupujúci/dlžník je súkromný subjekt, v ktorom súkromný sektor vlastní viac ako 80 %,

—

buď plánovaná miera krytia počas obdobia trvania úveru (Loan Life Coverage Ratio – LLCR) je v priemere najmenej 2,5: 1, alebo plánovaná LLCR je v priemere najmenej 2,0: 1 a plánovaná ročná miera pokrytia dlhovej služby (Annual Debt Service Coverage Ratio – ADSCR) nie je nižšia ako 1,0 po celý čas po dni začiatku úveru (1),

—	na podmienečný účet sú vopred vložené finančné prostriedky najmenej na 12 mesiacov dlhovej služby, ktoré sa doplnia po každom čerpaní z predfinancovanej sumy;

špecifický prípad č. 2: maximálny uplatniteľný MEF je 0,30, ak sú splnené všetky nasledujúce kritériá:

—	buď priemerné LLCR sú aspoň 1,75: 1, alebo na podmienečný účet sú vopred vložené finančné prostriedky najmenej na 9 mesiacov dlhovej služby, ktoré sa doplnia po každom čerpaní z predfinancovanej sumy.

2. Zabezpečenie v zahraničí za trhových podmienok

Vymedzenie:

Zabezpečenie vo forme prvoradého alebo druhoradého založenia alebo postúpenia cenných papierov držaných v zahraničí akcionárom kupujúceho/dlžníka alebo samotným kupujúcim/dlžníkom alebo vo forme hotovosti vloženej na zahraničnom účte.

Kritériá:

—	Cenné papiere sú vymedzené ako úradne kótované akcie a dlhopisy emitované subjektmi so sídlom v krajine s lepším rizikom mimo krajiny kupujúceho/dlžníka a obchodované na burzách v krajinách zaradených do kategórie 0.

—	Hotovosť je vymedzená ako vklady v tvrdých menách krajín zaradených do kategórie 0 alebo pokladničné poukážky v týchto tvrdých menách emitované krajinami zaradenými do kategórie 0.

—	Zabezpečenie je bezpodmienečné a neodvolateľné na celé obdobie trvania úveru.

—	Krajina, v ktorej sa nachádza zabezpečenie, predstavuje lepšie riziko ako krajina kupujúceho/dlžníka a zvyčajne bude krajinou zaradenou do kategórie 0.

—	Zabezpečenie je mimo dosahu a právomoci kupujúceho/dlžníka.

—	Obozretne stanovená predpokladaná trhová hodnota cenných papierov zodpovedá počas celej doby splácania sume nesplateného dlhu krytého zabezpečením.

—	V každom prípade hotovostný vklad alebo obozretná hodnota cenných papierov (ktorá by mala zahŕňať istinu aj úroky) bude: 1. najmenej 10 % sumy istiny plus súvisiace úroky alebo 2. istina je päť miliónov ZPČ plus súvisiace úroky, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ.

—	Zabezpečenie možno právoplatne a bezpodmienečne realizovať pri každom prípade platobnej neschopnosti (t. j. pri naplnení úverových rizík krajiny v krajine kupujúceho/dlžníka).

—	Výnosy z cenných papierov alebo hotovostného vkladu možno voľne konvertovať na menu úveru alebo inú tvrdú menu.

—	V prípade platobnej neschopnosti sa cenné papiere prevedú priamo veriteľovi alebo sa hotovostný vklad zaplatí priamo veriteľovi v príslušnej výške.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

Táto metóda sa zvyčajne uplatňuje na všetky krajiny, kupujúcich/dlžníkov a sektory s individuálnym posudzovaním uvedených charakteristík v každom jednotlivom prípade a okrem iného s prihliadnutím na:

—	vplyv vlastníctva cenných papierov alebo hotovostného vkladu (buď verejné, alebo súkromné), napríklad pokiaľ ide o pravdepodobnosť realizácie zabezpečenia v prípade verejných dlžníkov,

—	perspektívnu hodnotu cenných papierov a pravdepodobnosť realizácie v súvislosti so subjektom, sektorom a krajinou, v ktorej majú pôvod,

—	právne prostredie.

Uplatniteľný MEF

Špecifický MEF, ktorý by sa mal uplatniť:

—	musí odrážať stupeň potenciálneho presunutia mimo danej krajiny s prihliadnutím okrem iného na pokračujúcu hodnotu aktív, ako aj možné neistoty v súvislosti s realizáciou zabezpečenia,

—	musí byť určený v závislosti od prípadu a odrážať okrem iného hodnotu zabezpečenia poskytnutého v súvislosti s hodnotou istiny úveru a zaradením krajiny, v ktorej sa zabezpečenie nachádza, do príslušnej kategórie rizika krajiny.

Hodnota hotovostného zabezpečenia sa berie vo výške maximálne 80 % a hodnota akcií alebo dlhopisov sa berie vo výške maximálne 35 % ich obozretného ocenenia.

3. Zabezpečenie na báze aktív v zahraničí

Vymedzenie:

Zabezpečenie vo forme prednostného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú vlastnené v zahraničí.

Kritériá:

—	Zabezpečenie je bezpodmienečné a neodvolateľné na celé obdobie trvania úveru.

—	Nehnuteľnosti majú obozretne stanovenú predpokladanú trhovú hodnotu a predstavujú výrazný podiel vlastníka na majetku. Táto predpokladaná hodnota zodpovedá počas celej doby splácania sume nesplateného dlhu kupujúceho/dlžníka.

—	Zabezpečenie možno právoplatne a bezpodmienečne realizovať pri každom prípade platobnej neschopnosti (napr. pri naplnení úverových rizík krajiny v krajine kupujúceho/dlžníka).

—	Výnosy možno zmeniť na menu úveru alebo inú tvrdú menu.

—	V prípade platobnej neschopnosti sa príslušné finančné prostriedky platia alebo postupujú priamo veriteľovi.

—	Krajina, v ktorej možno zabezpečenie vymáhať, predstavuje lepšiu kategóriu rizika ako krajina kupujúceho/dlžníka, t. j. je zvyčajne zaradená do najlepších rizikových kategórií.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

—	vplyv vlastníctva cenných papierov alebo hotovostného vkladu (buď verejné, alebo súkromné), napr. v súvislosti s pravdepodobnosťou realizácie zabezpečenia v prípade verejných dlžníkov,

—	povahu nehnuteľností (napr. sektor), ktorá môže mať vplyv na kontinuitu ich hodnoty a pravdepodobnosť realizácie,

—	právne prostredie.

Uplatniteľný MEF

Špecifický MEF, ktorý by sa mal uplatniť:

—	musí odrážať stupeň potenciálneho presunutia mimo danej krajiny s prihliadnutím okrem iného na pokračujúcu hodnotu aktív, ako aj možné neistoty v súvislosti s realizáciou zabezpečenia,

—	musí byť určený v závislosti od prípadu a odrážať okrem iného hodnotu zabezpečenia poskytnutého v súvislosti s hodnotou istiny úveru a zaradením krajiny, v ktorej sa zabezpečenie nachádza, do príslušnej kategórie rizika krajiny.

Rozdiel medzi sadzbou MPR pri uplatňovaní tejto metódy a sadzbou MPR, ktorá by sa uplatňovala bez započítania zmiernenia, nesmie byť vyšší ako 15 % z rozdielu medzi sadzbou MPR, ktorá by sa uplatňovala bez započítania zmiernenia rizika, a sadzbou MPR pri uplatnení kategorizácie krajiny, v ktorej sa aktívum nachádza, podľa rizika krajiny.

Za nasledujúcich okolností sa vplyv na stanovenie ceny uplatňuje takto:

—

zabezpečenie (ktoré by malo zahŕňať istinu aj úroky) je obmedzené výškou na jednotnom základe počas celého obdobia trvania úveru a zodpovedá: 1. najmenej 10 % sumy istiny plus súvisiacich úrokov alebo 2. piatim miliónom ZPČ istiny plus súvisiacich úrokov, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ; v tomto prípade sa cena stanoví na pomernom základe vo vzťahu k zaručenej istine/sume istiny úveru,

—

zabezpečenie (ktoré by malo zahŕňať istinu aj úroky) je obmedzené výškou na nejednotnom základe počas celého obdobia trvania úveru a zodpovedá: 1. najmenej 10 % sumy istiny plus súvisiacich úrokov alebo 2. piatim miliónom ZPČ istiny plus súvisiacich úrokov, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ. V tomto prípade sa cena stanoví na pomernom základe odvodenom z používania koncepcie priemerného váženého obdobia trvania úveru.

4. Financovanie zabezpečené aktívami v zahraničí a založené na aktívach v zahraničí

Vymedzenie:

Zabezpečenie vo forme zahraničného prenájmu alebo prednostného záložného práva na hnuteľné aktíva, ktoré:

1.	sa nepoužívajú na zabezpečenie akceptovateľnosti úverových rizík krajiny (napr. v prípade krajín vo vysoko rizikových kategóriách) alebo

2.	nie sú v prvom rade spojené s rizikami kupujúceho/dlžníka alebo prenajímateľa.

Kritériá:

—	Aktíva zvyčajne priamo súvisia s transakciou.

—	Aktíva sú identifikovateľné a mobilné alebo prenosné a veriteľ, jeho agent alebo určená osoba mimo krajiny kupujúceho/dlžníka alebo nájomcu môžu právoplatne získať ich vlastníctvo/skonfiškovať ich.

—	Zabezpečenie je neodvolateľné a bezpodmienečné po celé obdobie trvania úveru.

—	Aktíva majú obozretne stanovenú predpokladanú trhovú hodnotu, ktorá počas celej doby splácania zodpovedá sume nesplateného dlhu.

—	Zabezpečenie je registrované v prijateľnej jurisdikcii v zahraničí.

—	Aktíva možno voľne predať a príležitosti na ich využitie ponúkať mimo krajiny kupujúceho/dlžníka alebo nájomcu.

—	Získané finančné prostriedky možno zmeniť na menu úveru alebo akúkoľvek inú tvrdú menu.

—	V prípade realizácie zabezpečenia sa získané prostriedky platia priamo veriteľovi.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

Táto metóda sa predovšetkým uplatňuje napríklad na lietadlá, lode a ropné plošiny, ktoré sú určené na použitie najmä mimo krajiny kupujúceho/dlžníka alebo nájomcu; môže sa však uplatniť na všetky krajiny, kupujúcich/dlžníkov a sektory s individuálnym posúdením uvedených charakteristík v každom jednotlivom prípade a okrem iného s prihliadnutím na:

—	povahu aktív, ktorá môže mať vplyv na ich úplnú mobilitu, možnosť prevziať ich do vlastníctva mimo krajiny kupujúceho/dlžníka alebo nájomcu a ich predpokladanú komerčnú trhovú hodnotu,

—	náklady na skonfiškovanie, dopravu, renováciu a odpredaj aktív, ako aj úrokové náklady, ktoré sa nahromadia do tohto odpredaja,

—	možnosť skonfiškovať aktíva v krajinách s najlepším rizikom, ktoré poskytujú primerané právne prostredie.

Uplatniteľný MEF

Špecifický MEF, ktorý by sa mal uplatniť:

—	musí odrážať stupeň potenciálneho obmedzenia úverového rizika krajiny v závislosti okrem iného od pretrvávajúcej hodnoty aktív, ako aj možné neistoty v súvislosti s ich medzinárodnou vymožiteľnosťou,

—	musí byť určený v závislosti od prípadu a

—	v prípade lietadiel nesmie prevyšovať 0,10, resp. 0,20.

V prípade, ak zabezpečenie (ktoré by malo zahŕňať istinu aj úroky) je obmedzené výškou na jednotnom základe počas celého obdobia trvania úveru a zodpovedá: 1. sume najmenej 10 % sumy istiny plus súvisiacich úrokov alebo 2. sume piatich miliónov ZPČ istiny plus súvisiacich úrokov, ak transakcia prevyšuje 50 miliónov ZPČ, sa MEF vypočíta na základe, ktorý odráža sumu zabezpečenia v porovnaní so zaručenou istinou/sumou istiny úveru.

5. Spolufinancovanie s medzinárodnými finančnými inštitúciami (MFI)

Vymedzenie:

Vývozný úver (t. j. poistenie/záruka/úver) je spolufinancovaný s MFI, ktorú účastníci zaradili do príslušnej kategórie na účel stanovenia poistných sadzieb.

Kritériá:

—	MFI má štatút prednostného veriteľa.

—	MFI vyhodnotila projekt, jeho technické, ekonomické a finančné aspekty a prostredie rizika krajiny.

—	Predpokladá sa, že MFI sleduje realizáciu a splácanie projektu.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

Táto metóda sa vzťahuje na všetky krajiny/kupujúcich/dlžníkov a na sektory, v ktorých MFI môže zasiahnuť v súlade so svojim štatútom a politikou s individuálnym posúdením uvedených charakteristík v každom jednotlivom prípade a okrem iného s prihliadnutím, či v súvislosti s projektom:

—	účastník a MFI úzko spolupracujú v priebehu procesu hodnotenia a rozbehu projektu a jeho financovania,

—	účastník získal od MFI nárok na využívanie ustanovení o rovnakom zaobchádzaní a o druhotnej platobnej neschopnosti na celú sumu a celé obdobie trvania úveru,

—	tieto ustanovenia a spolupráca medzi účastníkom a MFI sa uplatňujú aj v prípade, ak splátkový kalendár dvoch úverov nie je súbežný, a

—	pre akúkoľvek konkurenčnú ponuku účastníka sa uplatňujú tie isté mechanizmy MFI.

Uplatniteľný MEF

Maximálny uplatniteľný MEF nesmie byť vyšší ako 0,05.

6. Financovanie v miestnej mene

Vymedzenie:

Kontrakt a financovanie dohodnuté v konvertibilných a dostupných miestnych (nie tvrdých) menách, financovaných z miestnych zdrojov, čím sa vylučuje alebo obmedzuje riziko prevodu. Primárny záväzok dlžníka v miestnej mene nebude v zásade dotknutý, ak sa naplnia prvé dve úverové riziká krajiny.

Kritériá:

—	Platobné záväzky a pohľadávky exportno-úverovej agentúry alebo jej platby v prospech priameho veriteľa sú vyjadrené/sa vykonávajú v miestnej mene.

—	Exportno-úverová agentúra zvyčajne nie je vystavená riziku prevodu.

—	Pri normálnom priebehu činnosti sa nebude vyžadovať, aby sa vklady v miestnej mene menili na tvrdú menu.

—	Splátky dlžníka v jeho vlastnej mene a v jeho krajine predstavujú právoplatné plnenie úverového záväzku.

—	Ak sú príjmy dlžníka v miestnej mene, dlžník je chránený proti negatívnemu vývoju menového kurzu.

—	Predpisy o prevode uplatniteľné v krajine dlžníka by nemali mať vplyv na povinnosti dlžníka týkajúce sa splácania, ktoré zostanú v miestnej mene.

—

V prípade platobnej neschopnosti, ktorá vedie k vyplateniu odškodnenia v miestnej mene, hodnota tohto odškodnenia sa konvertuje, tak ako sa výslovne stanoví v úverovej zmluve, na rovnocennú sumu v tvrdej mene. Inkaso platby odškodnenia bude v miestnej mene ako protihodnota hodnoty platby odškodnenia v tvrdej mene v čase platby odškodnenia.

—

Zodpovednosť za konverziu splátok v miestnej mene kupujúcim/dlžníkom nesie poistená strana, ktorá bude znášať aj riziko znehodnotenia alebo zhodnotenia príjmov v miestnej mene pri zmene na inú menu. (Priamy veriteľ síce môže byť priamo vystavený menovým výkyvom, nesúvisí to však s rizikami krajiny ani rizikami kupujúceho/dlžníka.)

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zohľadniť:

Táto metóda sa uplatňuje selektívne v súvislosti s konvertibilnými a prevoditeľnými menami, ak je príslušné hospodárstvo zdravé. Účastnícka exportno-úverová agentúra by mala byť schopná splniť svoje povinnosti týkajúce sa úhrady pohľadávok vo svojej miestnej mene v prípade, ak sa miestna mena stane „neprevoditeľná“ alebo „nekonvertibilná“ po tom, čo exportno-úverová agentúra prijme záväzok. (Priamy veriteľ však bude znášať toto vystavenie riziku.)

Po konverzii nevyplatenej sumy (nie celej hodnoty úveru) na rovnocennú sumu v tvrdej mene dlžníkovi stále zostane záväzok v miestnej mene, hoci v „otvorenej“ hodnote, v súvislosti s rovnocennou hodnotou nevyplatenej sumy v tvrdej mene. Konečná platba nesplatených dlhov dlžníka v miestnej mene sa bude musieť rovnať hodnote platby odškodnenia v tvrdej mene v čase platby tohto odškodnenia.

Uplatniteľný MEF

Špecifický MEF, ktorý sa má uplatniť, sa určí v závislosti od prípadu; ak sa však špecificky vylúčia prvé tri riziká krajiny, maximálny MEF je 0,50. Ak je riziko len zmiernené, t. j. nie je výslovne vylúčené, maximálny MEF je 0,35.

7. Poistenie v tretej krajine alebo podmienečná záruka

8. Dlžník, ktorý predstavuje lepšie riziko ako je riziko štátu

Použitie metód 7 a 8 tejto prílohy je predmetom ďalších rokovaní medzi účastníkmi.

(1) Výpočty LLCR a ADSCR sa vykonávajú v súlade s konvenciami, ktoré obozretní medzinárodní veritelia zvyčajne uplatňujú pri vypracúvaní dohodnutých bankových materiálov (základný scenár) pri finančnom ukončení alebo blízko neho, po dokončení všetkých vyžadovaných technických a ekonomických postupov.

PRÍLOHA IX

KONTROLNÝ FORMULÁR NA ZISTENIE KVALITY ROZVOJOVÉHO PROJEKTU

KONTROLNÝ FORMULÁR NA ZISTENIE KVALITY ROZVOJOVÉHO PROJEKTOVÉHO FINANCOVANIA FORMOU POMOCI

V posledných rokoch vypracoval Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) mnoho kritérií s cieľom zabezpečiť, aby projekty v rozvojových krajinách financované úplne alebo čiastočne na základe štátnej rozvojovej pomoci (Official Development Assistance – ODA) napomáhali rozvoj v príslušnej krajine. Tieto kritériá sú v podstate obsiahnuté v:

—	Zásadách Výboru pre rozvojovú pomoc na posudzovanie projektov, 1988 (DAC Principles for Project Appraisal),

—	Usmerňujúcich zásadách Výboru pre rozvojovú pomoc týkajúcich sa združeného financovania a viazanej a čiastočne neviazanej štátnej rozvojovej pomoci, 1987 (DAC Guiding Principles for Associated Financing and Tied and Partially Untied Official Development Assistance) a

—	Správnych postupoch obstarávania v rámci štátnej rozvojovej pomoci, 1986 (Good Procurement Practices for Official Development Assistance).

VHODNOSŤ PROJEKTU Z HĽADISKA CELKOVÝCH INVESTIČNÝCH PRIORÍT PRIJÍMAJÚCEJ KRAJINY (VÝBER PROJEKTU)

Je projekt súčasťou programov investícií a verejných výdavkov, ktoré už schválili ústredné finančné a plánovacie orgány prijímajúcej krajiny?

(Uveďte politický dokument, v ktorom sa spomína daný projekt, napr. program verejných investícií prijímajúcej krajiny.)

Podieľa sa na projektovom financovaní finančná inštitúcia pre medzinárodný rozvoj?

Existujú doklady, že projekt posúdila a odmietla finančná inštitúcia pre medzinárodný rozvoj alebo iný člen Výboru pre rozvojovú pomoc na základe nízkej priority pre rozvoj?

Pokiaľ ide o projekt súkromného sektora, schválila ho vláda prijímajúcej krajiny?

Vzťahuje sa na projekt medzivládna dohoda, ktorá ustanovuje širší rozsah činností pomoci poskytujúcej krajiny v prijímajúcej krajine?

PRÍPRAVA A POSUDZOVANIE PROJEKTOV

Bol projekt pripravený, vypracovaný a posúdený podľa súboru noriem a kritérií, ktoré sú v zásade v súlade so zásadami na posudzovanie projektov (Principles for Project Appraisal – PPA) Výboru pre rozvojovú pomoc? Príslušné zásady sa týkajú posudzovania projektov z hľadiska:

a)	ekonomických aspektov (odseky 30 až 38 PPA);

b)	technických aspektov (odsek 22 PPA);

c)	finančných aspektov (odseky 23 až 29 PPA).

V prípade projektu prinášajúceho príjmy, najmä ak z neho vyplýva produkcia pre voľný trh, preniesol sa prvok zvýhodnenia obsiahnutý vo finančnej pomoci na konečného užívateľa finančných prostriedkov (odsek 25 PPA)?

a)	Inštitucionálne vyhodnotenie (odseky 40 až 44 PPA).

b)	Sociálna a distribučná analýza (odseky 47 až 57 PPA).

c)	Posúdenie z hľadiska vplyvov na životné prostredie (odseky 55 až 57 PPA).

POSTUPY OBSTARÁVANIA

Ktorý z nasledujúcich spôsobov verejného obstarávania sa bude používať? (Pokiaľ ide o vymedzenie pojmov, pozri zásady uvedené v Správnych postupoch obstarávania v rámci štátnej rozvojovej pomoci.)

a)	Medzinárodná verejná súťaž (zásada III a jej príloha 2: Minimálne podmienky na účinnú medzinárodnú verejnú súťaž).

b)	Vnútroštátna verejná súťaž (zásada IV).

c)	Neformálna súťaž alebo priame rokovania (zásady V A alebo B).

Predpokladá sa kontrola ceny a kvality dodávok (odsek 63 PPA)?

PRÍLOHA X

PODMIENKY UPLATNITEĽNÉ NA TRANSAKCIE FORMOU PROJEKTOVÉHO FINANCOVANIA

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1. Rozsah pôsobnosti

a)	Táto príloha stanovuje podmienky, ktoré účastníci môžu podporiť, pokiaľ ide o transakcie projektového financovania, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v dodatku 1.

b)	Ak táto príloha neobsahuje zodpovedajúce ustanovenie, uplatňujú sa podmienky dohody.

KAPITOLA II

FINANČNÉ PODMIENKY

2. Maximálne doby splatnosti

Maximálna doba splatnosti je 14 rokov s výnimkou, že ak pri projekte v krajine OECD s vysokými príjmami vývozný úver so štátnou podporou poskytnutý účastníkmi zahŕňa viac ako 35 % syndikovania, maximálna doba splatnosti je 10 rokov.

3. Splácanie istiny a platba úrokov

Suma istiny vývozného úveru sa môže splácať v nerovnakých splátkach a istina a úroky sa môžu splácať menej často ako v polročných splátkach, ak sú splnené tieto podmienky:

a)	Žiadna jednotlivá splátka istiny ani séria platieb istiny za šesťmesačné obdobie neprekročí 25 % sumy istiny úveru.

b)	Prvá splátka istiny sa vykoná najneskôr 24 mesiacov po dni začiatku úveru a najmenej 2 % sumy istiny úveru sa splatia 24 mesiacov po dni začiatku úveru.

c)	Úroky sa platia najmenej raz za 12 mesiacov a prvá platba úrokov sa vykoná najneskôr šesť mesiacov po dni začiatku úveru.

d)	Vážená priemerná doba splácania neprekročí sedem a štvrť roka s výnimkou, že ak pri projekte v krajine OECD s vysokými príjmami vývozný úver so štátnou podporou poskytnutý účastníkmi obsahuje viac ako 35 % syndikovania, vážená priemerná doba splácania neprekročí päť a štvrť roka.

e)	Účastník zašle predbežné oznámenie podľa článku 5 tejto prílohy.

4. Minimálne fixné úrokové sadzby

Ak účastníci poskytujú štátnu podporu financovania na úvery s fixnou úrokovou sadzbou:

a)	pokiaľ ide o lehoty splácania do a vrátane 12 rokov, účastníci uplatňujú príslušné komerčné referenčné úrokové sadzby (Commercial Interest Reference Rates – CIRR) v súlade s článkom 20 dohody;

b)	pokiaľ ide o lehoty splácania dlhšie ako 12 rokov, na všetky meny sa uplatňuje poistná sadzba 20 bázických bodov k CIRR.

KAPITOLA III

POSTUPY

5. Predbežné oznámenie v súvislosti s transakciami projektového financovania

Účastník oznámi všetkým účastníkom úmysel poskytnúť podporu v súlade s podmienkami tejto prílohy najmenej desať kalendárnych dní pred vydaním záväzku. Oznámenie sa zasiela v súlade s prílohou V k dohode. Ak ktorýkoľvek účastník požiada o vysvetlenie v súvislosti s podmienkami podporovanými počas tohto obdobia, oznamujúci účastník počká pred vydaním akéhokoľvek záväzku ďalších desať kalendárnych dní.

Dodatok 1

KRITÉRIÁ OPRÁVNENOSTI PRE TRANSAKCIE PROJEKTOVÉHO FINANCOVANIA

I. Základné kritériá

Transakcia obsahuje/charakterizuje ju:

a)	financovanie konkrétnej ekonomickej jednotky, pri ktorom veriteľ považuje peňažné toky a zisky tejto ekonomickej jednotky za zdroj finančných prostriedkov, z ktorého sa splatí úver, a aktíva tohto hospodárskeho subjektu za kolaterál úveru;

b)	financovanie vývoznej transakcie (právne a ekonomicky) nezávislou projektovou spoločnosťou, napríklad spoločnosťou na zvláštny účel, pokiaľ ide o investičné projekty prinášajúce vlastné výnosy;

c)	primeraná deľba rizika medzi partnermi projektu, napr. súkromnými alebo bonitnými verejnými akcionármi, vývozcami, veriteľmi a odberateľmi vrátane primeraného vlastného kapitálu;

d)	peňažný tok projektu počas celej doby splácania je dostatočný, aby pokryl prevádzkové náklady a dlhovú službu pre vonkajšie zdroje;

e)	prednostné odpočítanie prevádzkových nákladov a dlhovej služby od výnosov projektu;

f)	kupujúci/dlžník iný ako štátny orgán bez akejkoľvek záruky splácania poskytnutej štátnym orgánom (vynímajúc záruky na splnenie zmluvy, napríklad dohody o odbere tovaru);

g)	zabezpečenie výnosov/aktív projektu na základe aktív, napr. postúpenie práv, zábezpeka, účty výnosov;

h)	obmedzený alebo žiadny postih akcionárov súkromného sektora sponzorujúcich projekt po jeho ukončení.

II. Dodatočné kritériá pre transakcie projektového financovania v krajinách OECD s vysokými príjmami

Transakcia obsahuje/charakterizuje ju:

účasť na syndikovaní úveru so súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré nevyužívajú štátnu podporu vývozných úverov, a pri tejto účasti:

1.	účastník je menšinovým partnerom s rovnocenným postavením s ostatnými počas celej doby splatnosti úveru a

2.	vývozný úver so štátnou podporou poskytovaný účastníkmi obsahuje menej ako 50 % syndikovania.

b)	Poistná sadzba pre akúkoľvek štátnu podporu, ktorá nie je nižšia ako dostupné financovanie zo súkromného trhu a zodpovedá podobným sadzbám účtovaným inými súkromnými finančnými inštitúciami, ktoré sa zúčastňujú na syndikovaní.

PRÍLOHA XI

ZOZNAM VYMEDZENÍ POJMOV

Na účel tejto dohody:

a)	„záväzok“ je vyhlásenie v ľubovoľnej podobe, ktorým sa prijímajúcej krajine, kupujúcemu, dlžníkovi, vývozcovi alebo finančnej inštitúcii oznamuje ochota alebo úmysel poskytnúť štátnu podporu;

„spoločné stanovisko“ je dohovor účastníkov o súhlase s konkrétnymi podmienkami poskytnutia štátnej podpory v danej transakcii alebo za osobitných okolností. Pravidlá dohodnutého spoločného stanoviska sú nadradené nad pravidlami dohody len pre transakcie alebo okolnosti špecifikované v príslušnom spoločnom stanovisku;

„úroveň zvýhodnenia viazanej pomoci“ je v prípade grantov úroveň zvýhodnenia 100 percent. V prípade úverov sa úroveň zvýhodnenia rovná rozdielu medzi nominálnou hodnotou úveru a diskontovanou skutočnou hodnotou budúcich splátok dlhovej služby, ktoré má vykonať dlžník. Tento rozdiel sa vyjadruje ako percento nominálnej hodnoty úveru;

„hodnota vývozného kontraktu“ je celková suma, ktorú má zaplatiť odberateľ alebo ktorá sa má zaplatiť v mene odberateľa vyvážaného tovaru a/alebo vyvážaných služieb, t. j. bez miestnych nákladov, ako sú vymedzené nižšie. V prípade lízingu sa nezahŕňa tá časť lízingovej platby, ktorá zodpovedá úroku;

e)	„konečný záväzok“: pre vývoznú úverovú transakciu (buď vo forme jednotlivej transakcie, alebo úverovej linky) sa konečný záväzok dosiahne, ak sa účastník zaviaže spresniť a splniť finančné podmienky buď na základe recipročnej dohody, alebo jednostranným aktom;

f)	„podpora úrokovej sadzby“ je dohovor medzi vládou a bankami alebo inými finančnými inštitúciami, ktorý umožňuje poskytovanie financovania vývozu pri fixnej sadzbe na úrovni sadzby CIRR alebo nad ňou;

g)	„úverová linka“ je rámec v akejkoľvek podobe pre vývozné úvery, ktorý sa vzťahuje na skupinu transakcií, ktoré môžu alebo nemusia byť spojené s konkrétnym projektom;

h)	„miestne náklady“ sú výdavky na tovar a služby v krajine kupujúceho, ktoré sú potrebné buď na plnenie vývozného kontraktu, alebo na realizáciu projektu, v ktorom vývozný kontrakt tvorí časť. Medzi ne nepatrí provízia splatná v prospech agenta vývozcu v krajine kupujúceho;

i)	„čisté krytie“ je štátna podpora poskytovaná vládou alebo v mene vlády len prostredníctvom záruky alebo poistenia na vývozný úver, t. j. nie je spojená so štátnou podporou financovania;

j)	„doba splácania“ je lehota začínajúca sa v deň začiatku úveru, ako je vymedzený v tejto prílohe, a končiaca sa k zmluvnému dátumu konečnej splátky istiny;

„začiatok úveru“ sú:

časti alebo komponenty (medziprodukty) vrátane súvisiacich služieb: v prípade častí alebo komponentov deň začiatku úveru nie je neskorší ako skutočný dátum prebierky tovaru alebo vážený stredný dátum prebierky tovaru (vrátane služieb, ak je to vhodné) kupujúcim, alebo v prípade služieb dátum predloženia faktúr klientovi alebo prevzatia služieb klientom;

kváziinvestičný tovar vrátane súvisiacich služieb – stroje alebo zariadenia, vo všeobecnosti relatívne nízkej jednotkovej hodnoty, určené na použitie v priemyselnom procese alebo na výrobné alebo obchodné využitie: v prípade kváziinvestičného tovaru deň začiatku úveru nie je neskorší ako skutočný dátum prebierky tovaru alebo vážený stredný dátum prebierky tovaru kupujúcim, alebo ak vývozca má zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorším dňom začiatku úveru je deň uvedenia do prevádzky, respektíve v prípade služieb dátum predloženia faktúr klientovi alebo prevzatia služieb klientom. V prípade kontraktu na dodávku služieb, pri ktorom má dodávateľ zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorším dňom začiatku úveru je deň uvedenia do prevádzky;

investičný tovar a projektové služby – stroje alebo zariadenia vysokej hodnoty, určené na využitie v priemyselnom procese alebo na výrobné alebo obchodné využitie:

—	V prípade kontraktu na predaj investičného tovaru tvoreného z jednotlivých položiek použiteľných v ňom je najneskorším dňom začiatku úveru skutočný dátum, keď kupujúci preberie fyzické vlastníctvo tovaru, alebo vážený stredný dátum, keď kupujúci preberie fyzické vlastníctvo tovaru.

—

V prípade kontraktu na predaj investičných zariadení pre kompletné prevádzky alebo závody, pri ktorom dodávateľ nemá zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorším dňom začiatku úveru je dátum, keď kupujúci má prebrať fyzické vlastníctvo celého zariadenia (bez náhradných dielov) dodaného v rámci kontraktu.

—	Ak má vývozca zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorší deň začiatku úveru je deň uvedenia do prevádzky.

—	V prípade služieb je posledným dňom začiatku úveru dátum predloženia faktúr klientovi alebo prevzatie služieb klientom. V prípade kontraktu na dodávku služieb, kde dodávateľ má zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorším dňom začiatku úveru je deň uvedenia do prevádzky;

kompletné prevádzky alebo továrne – kompletné výrobné jednotky vysokej hodnoty, ktoré vyžadujú používanie investičného tovaru:

—

V prípade kontraktu na predaj investičných zariadení pre kompletné prevádzky alebo závody, pri ktorom dodávateľ nemá zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorším dňom začiatku úveru je deň, keď kupujúci preberie fyzické vlastníctvo celého zariadenia (bez náhradných dielov) dodaného v rámci kontraktu.

—	V prípade stavebných kontraktov, pri ktorých dodávateľ nemá zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorší deň začiatku úveru je deň, keď sa stavba dokončí.

—

V prípade akéhokoľvek kontraktu, v ktorom dodávateľ má zmluvnú zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorší deň začiatku úveru je deň, keď dokončil inštaláciu alebo výstavbu a predbežné skúšky pripravenosti na prevádzku. To sa uplatňuje bez ohľadu na to, či sa odovzdáva kupujúcemu v tom čase v súlade s podmienkami zmluvy a bez ohľadu na akýkoľvek záväzok, ktorý dodávateľ môže mať, napríklad na zaručenie jeho účinného fungovania alebo odbornej prípravy miestnych pracovníkov.

—

Ak sa kontrakt týka osobitnej realizácie jednotlivých častí projektu, najneskorším dňom začiatku úveru je deň začiatku úveru pre každú osobitnú časť alebo stredný deň týchto dní začiatkov úveru, respektíve ak dodávateľ nemá kontrakt na celý projekt, ale na jeho dôležitú časť, dňom začiatku úveru môže byť deň príslušný pre projekt ako celok.

—	V prípade služieb najneskorší deň začiatku úveru je deň predloženia faktúr klientovi alebo prevzatia služieb klientom. V prípade kontraktu na dodávku služieb, pri ktorom má dodávateľ zodpovednosť za uvedenie do prevádzky, najneskorší deň začiatku úveru je deň uvedenia do prevádzky;

„viazaná pomoc“ je pomoc, ktorá je v podstate (v zmysle zákona alebo v skutočnosti) viazaná na obstaranie tovaru a/alebo služieb z poskytujúcej krajiny a/alebo obmedzeného počtu krajín; zahŕňa úvery, granty alebo balíky združeného financovania s úrovňou zvýhodnenia vyššou ako nula percent.

Toto vymedzenie sa uplatňuje bez ohľadu na to, či ide o „viazanie“ na základe oficiálnej dohody, alebo na základe akejkoľvek inej formy neoficiálneho dohovoru medzi prijímajúcou krajinou a poskytujúcou krajinou, alebo či príslušný balík zahŕňa prvky financovania foriem uvedených v článku 31 dohody, ktoré nie sú voľne a v plnej miere dostupné na financovanie obstarávania z prijímajúcej krajiny, takmer zo všetkých ďalších rozvojových krajín a z účastníckych krajín, alebo či toto viazanie zahŕňa postupy, ktoré Výbor pre rozvojovú pomoc alebo účastníci považujú za rovnocenné s takýmto viazaním;

m)	„neviazaná pomoc“ je pomoc, ktorá zahŕňa úvery alebo granty, ktorých finančné prostriedky sú v plnej miere a voľne dostupné na financovanie obstarávania z akejkoľvek krajiny;

n)	„vážená priemerná doba splácania“ je čas, ktorý je potrebný na zaplatenie polovice istiny úveru. Vypočíta sa ako súčet času (v rokoch) odo dňa začiatku úveru do každej splátky istiny, vážený podielom istiny splatenej ku každému dátumu splatnosti.

8.12.2011

Úradný vestník Európskej únie

L 326/113

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/89/EÚ

zo 16. novembra 2011,

ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte (3) poskytuje príslušným orgánom vo finančnom sektore doplňujúce právomoci a nástroje na vykonávanie dohľadu nad skupinami zloženými z mnohých regulovaných subjektov, ktoré pôsobia v rôznych sektoroch finančných trhov. Tieto skupiny (finančné konglomeráty) sú vystavené rizikám (skupinové riziká), ktoré zahŕňajú: riziká šírenia škodlivých vplyvov, ak sa riziká rozširujú z jedného konca skupiny na druhý; koncentráciu rizík, ak sa rovnaký typ rizika zhmotní v rôznych častiach skupiny v rovnakom čase; komplexnosť riadenia mnohých odlišných právnych subjektov; možné konflikty záujmu a problém vyčlenenia regulačného kapitálu pre všetky regulované subjekty, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, čím sa zabráni viacnásobnému použitiu kapitálu. Na finančné konglomeráty by sa mal preto popri dohľade na samostatnom, konsolidovanom alebo skupinovom základe uplatňovať doplnkový dohľad tak, aby nedochádzalo k duplicite alebo ovplyvneniu skupiny a bez ohľadu na jej právnu štruktúru.

(2)

Je potrebné zabezpečiť súlad medzi cieľmi smernice 2002/87/ES na jednej strane a smerníc Rady 73/239/EHS (4) a 92/49/EHS (5) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES (6), 2002/83/ES (7), 2004/39/ES (8), 2005/68/ES (9), 2006/48/ES (10), 2006/49/ES (11), 2009/65/ES (12), 2009/138/ES (13) a 2011/61/EU (14) na druhej strane s cieľom umožniť primeraný doplnkový dohľad nad poisťovňami a bankovými skupinami, a to aj vtedy, keď sú súčasťou zmiešanej finančnej holdingovej štruktúry.

(3)

Je potrebné identifikovať finančné konglomeráty v celej Únii v súlade s mierou, v akej sú vystavené skupinovým rizikám, na základe spoločných usmernení, ktoré má vydať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (15) (ďalej len „EBA“), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (16) (ďalej len „EIOPA“) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1095/2010 (17) (ďalej len „ESMA“), v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len „spoločný výbor“). Je takisto dôležité, aby sa požiadavky týkajúce sa výnimky z uplatňovania doplnkového dohľadu uplatňovali spôsobom založeným na informáciách o riziku v súlade s uvedenými usmerneniami. Má to mimoriadny význam v prípade rozsiahlych, medzinárodne pôsobiacich finančných konglomerátov.

(4)

Komplexné a primerané monitorovanie skupinových rizík v rozsiahlych, komplexných a medzinárodne pôsobiacich finančných konglomerátoch, ako aj dohľad nad celoskupinovými kapitálovými politikami týchto skupín sú možné len v prípade, že príslušné orgány zhromažďujú informácie o dohľade a plánujú opatrenia dohľadu, ktoré presahujú vnútroštátnu pôsobnosť ich mandátu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby príslušné orgány koordinovali doplnkový dohľad nad medzinárodne pôsobiacimi finančnými konglomerátmi medzi príslušnými orgánmi, ktoré sú pre doplnkový dohľad finančného konglomerátu považované za najrelevantnejšie. Kolégium relevantných príslušných orgánov finančných konglomerátov by malo konať v súlade s doplňujúcim charakterom smernice 2002/87/ES a ako také by nemalo duplikovať alebo nahrádzať, ale skôr by malo pridávať hodnotu činnostiam existujúcich kolégií pre podskupiny bánk a poisťovní v týchto finančných konglomerátoch. Kolégium pre finančný konglomerát by sa malo zriadiť iba vtedy, ak neexistuje bankové, ani poisťovacie sektorové kolégium.

(5)

Na zabezpečenie príslušného regulačného dohľadu je potrebné, aby právnu štruktúru a riadiacu a organizačnú štruktúru vrátane všetkých regulovaných subjektov, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek bánk, poisťovní a finančných konglomerátov s cezhraničnými aktivitami monitorovali podľa potreby EBA, EIOPA, ESMA (ďalej spoločne len „európske orgány dohľadu“) a spoločný výbor a aby sa tieto informácie poskytovali relevantným príslušným orgánom.

(6)

Na zabezpečenie účinného doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte, najmä v prípade, keď sa ústredie jednej z jeho dcérskych spoločností nachádza v tretej krajine, by podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, mali zahŕňať všetky podniky, najmä akékoľvek úverové inštitúcie s ústredím v tretej krajine, ktoré by v prípade, keby mali ústredie v Únii, potrebovali povolenie.

(7)

Doplnkový dohľad nad rozsiahlymi, komplexnými a medzinárodne pôsobiacimi finančnými konglomerátmi si vyžaduje koordináciu v celej Únii s cieľom prispieť k stabilite medzinárodného trhu s finančnými službami. Na tento účel musia príslušné orgány schváliť postup dohľadu, ktorý sa má uplatňovať v súvislosti s týmito finančnými konglomerátmi. Európske orgány dohľadu by mali vydať v súlade s článkom 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, prostredníctvom spoločného výboru spoločné usmernenia pre tieto spoločné prístupy, čím sa zabezpečí komplexný prudenciálny rámec dostupných nástrojov dohľadu a právomocí v smerniciach o bankovníctve, poisťovníctve, cenných papieroch a finančných konglomerátoch. Usmernenia uvedené v smernici 2002/87/ES by mali odrážať doplňujúci charakter dohľadu na jej základe a mali by dopĺňať osobitný dohľad spojený s konkrétnymi odvetviami v súlade so smernicami 73/239/EHS, 92/49/EHS, 98/78/ES, 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ.

(8)

Je skutočne potrebné monitorovať a kontrolovať potenciálne skupinové riziká pre finančný konglomerát, vyplývajúce z účastí v iných spoločnostiach. Pre tie prípady, pre ktoré nie sú osobitné právomoci dohľadu stanovené v smernici 2002/87/ES dostatočné, by skupina orgánov dohľadu mala vypracovať alternatívne metódy na riešenie a náležité zohľadnenie týchto rizík, pokiaľ možno činnosťou európskych orgánov dohľadu prostredníctvom spoločného výboru. Ak je jediným identifikačným prvkom finančného konglomerátu účasť, orgány dohľadu by mali mať možnosť posúdiť, či je skupina vystavená skupinovým rizikám, a v prípade potreby upustiť od doplnkového dohľadu.

(9)

Pokiaľ ide o niektoré skupinové štruktúry, orgány dohľadu zostali počas súčasnej krízy bez právomocí, keďže režimy stanovené v príslušných smerniciach ich nútili k tomu, aby si zvolili medzi sektorovým dohľadom alebo doplnkovým dohľadom. Hoci v rámci práce skupiny G20 súvisiacej s finančnými konglomerátmi by sa mala uskutočniť kompletná revízia smernice 2002/87/ES, nevyhnutné právomoci dohľadu by sa mali poskytnúť čo najskôr.

(10)

Je potrebné zabezpečiť súlad medzi cieľmi smernice 2002/87/ES a smernice 98/78/ES. Z tohto dôvodu by sa mala smernica 98/78/ES zmeniť a doplniť s cieľom vymedziť a zahrnúť zmiešané finančné holdingové spoločnosti. S cieľom zabezpečiť včasný a koherentný dohľad by sa mala zmeniť a doplniť smernica 98/78/ES bez ohľadu na okamžité uplatňovanie smernice 2009/138/ES, ktorá by sa preto mala zmeniť a doplniť na rovnaký účel.

(11)

Hoci stresové testy podskupín bánk a poisťovní vo finančnom konglomeráte by sa mali uskutočňovať pravidelne, je úlohou koordinátora vymenovaného v súlade so smernicou 2002/87/ES rozhodnúť o vhodnosti, parametroch a načasovaní stresového testu pre konkrétny finančný konglomerát ako celok. Pri celoúniových stresových testoch uskutočňovaných európskymi orgánmi dohľadu v rámci konkrétnych odvetví by malo byť úlohou spoločného výboru zabezpečiť, aby sa takéto stresové testy uskutočňovali konzistentným spôsobom vo všetkých sektoroch. Európske orgány dohľadu by preto mali mať možnosť prostredníctvom spoločného výboru vypracovať pre celoúniové stresové testy doplnkové parametre, v ktorých budú zachytené riziká špecifické pre konkrétnu skupinu, ktoré sa obyčajne vyskytujú vo finančných konglomerátoch, a tam, kde to sektorové právne predpisy umožňujú, by mali mať možnosť uverejniť výsledky týchto testov. Mali by sa zohľadniť skúsenosti z predchádzajúcich celoúniových stresových testov. Stresové testy by mali napríklad zohľadňovať riziká likvidity a solventnosti finančných konglomerátov.

(12)

Komisia by mala ďalej vypracovať koherentný a konkluzívny systém dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Nadchádzajúca kompletná revízia smernice 2002/87/ES by sa mala vzťahovať na neregulované subjekty, najmä na účelové subjekty, a mala by vypracovať rizikovo orientované uplatňovanie výnimiek, ktoré majú orgány dohľadu k dispozícii pri zisťovaní finančného konglomerátu pri súčasnom obmedzení používania týchto výnimiek. So zreteľom na sektorové smernice by sa predmetom revízie mali stať aj systémovo relevantné finančné konglomeráty, ktorých veľkosť, vzájomná prepojenosť alebo komplexnosť ich robí obzvlášť zraniteľnými. Takéto konglomeráty by mali byť určené na základe analógie s vyvíjajúcimi sa normami Rady finančnej stability a Bazilejského výboru pre bankový dohľad. Komisia by mala zvážiť navrhnutie regulačného opatrenia v tejto oblasti.

(13)	Je potrebné zabezpečiť súlad medzi cieľmi smernice 2002/87/ES a smernice 2006/48/ES. Smernica 2006/48/ES by sa preto mala zmeniť a doplniť s cieľom vymedziť a zahrnúť zmiešané finančné holdingové spoločnosti.

(14)

Obnovená dostupnosť právomocí na úrovni zmiešaných finančných holdingových spoločností znamená, že niektoré ustanovenia smerníc 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES alebo 2009/138/ES sa na tejto úrovni uplatňujú simultánne. Tieto ustanovenia môžu byť rovnocenné, najmä pokiaľ ide o kvalitatívne prvky procesov preskúmania orgánmi dohľadu. Napríklad rovnaké vhodné a náležité požiadavky na riadenie holdingových spoločností sú stanovené v smerniciach 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES alebo 2009/138/ES. S cieľom zabrániť prekrývaniu týchto ustanovení a zabezpečiť účinnosť dohľadu na najvyššej úrovni by orgány dohľadu mali mať možnosť uplatniť určité ustanovenie len raz, pričom by dodržali súlad s rovnocenným ustanovením vo všetkých uplatniteľných smerniciach. Aj keď ustanovenia nemajú rovnaké znenie, mali by sa považovať za rovnocenné, ak sú si podobné svojou podstatou, a to najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká. Pri posudzovaní rovnocennosti by orgány dohľadu mali v rámci kolégií zohľadniť, či sú ciele a rozsah pôsobnosti obsiahnuté v každej uplatniteľnej smernici dosiahnuté, a to bez zníženia štandardu dohľadu. Posudzovanie rovnocennosti by malo mať možnosť sa vyvíjať v priebehu meniacich sa rámcov a postupov dohľadu. Malo by byť preto súčasťou otvoreného procesu postupného vývinu. Tento proces by mal umožňovať riešenia z prípadu na prípad, aby sa mohli zohľadniť všetky relevantné prvky konkrétnej skupiny. V záujme zabezpečenia konzistentnosti v medziach rámca dohľadu vo vzťahu k jednej konkrétnej skupine a dosiahnutia rovnakých podmienok medzi všetkými finančnými konglomerátmi v Únii je potrebná primeraná spolupráca orgánov dohľadu. Na tento účel by európske orgány dohľadu mali prostredníctvom spoločného výboru vypracovať usmernenia zamerané na zbližovanie posudzovania rovnocennosti a ich činnosť by mala smerovať k vydaniu záväzných technických predpisov.

(15)

S cieľom zlepšiť doplnkový dohľad nad finančnými subjektmi vo finančnom konglomeráte by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) s ohľadom na technické úpravy, ktoré sa majú vykonať k smernici 2002/87/ES, pokiaľ ide o definície, zjednotenie terminológie a metódy výpočtu stanovené v uvedenej smernici. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(16)

Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne zlepšenie doplnkového dohľadu nad finančnými subjektmi vo finančnom konglomeráte, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(17)	Smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES by sa preto mali zmeniť a doplniť,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny a doplnenia smernice 98/78/ES

Smernica 98/78/ES sa mení a dopĺňa takto:

Článok 1 sa mení a dopĺňa takto:

písmeno j) sa nahrádza takto:

„j)	‚zmiešaná holdingová poisťovňa‘ znamená iný materský podnik ako poisťovňa, poisťovňa v nečlenskej krajine, zaisťovňa, zaisťovňa v nečlenskej krajine, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, z ktorej dcérskych podnikov je aspoň jeden poisťovňou alebo zaisťovňou;“

dopĺňa sa toto písmeno:

„m)	‚zmiešaná finančná holdingová spoločnosť‘ znamená zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ako je uvedené v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES;“.

Článok 2 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2. Každá poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej materským podnikom je holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, poisťovňa v nečlenskej krajine alebo zaisťovňa v nečlenskej krajine, podlieha doplnkovému dohľadu spôsobom stanoveným v článku 5 ods. 2 a v článkoch 6, 8 a 10.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Úroveň uplatňovania, pokiaľ ide o zmiešané finančné holdingové spoločnosti

1. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici a v smernici 2002/87/ES, najmä čo sa týka dohľadu zameraného na riziká, môže príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie doplnkového dohľadu po konzultácii s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenie smernice 2002/87/ES.

2. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici aj v smernici 2006/48/ES, najmä čo sa týka dohľadu zameraného na riziká, môže príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie doplnkového dohľadu na základe dohody s orgánom konsolidovaného dohľadu v sektore bankovníctva a investičných služieb uplatniť len ustanovenie smernice, ktoré sa vzťahuje na najvýznamnejší sektor, v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.

3. Príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie doplnkového dohľadu informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (18) (ďalej len ‚EBA‘) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (19) (ďalej len ‚EIOPA‘) o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 1 a 2. EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (20) vypracujú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len ‚spoločný výbor‘) usmernenia zamerané na zbližovanie postupov dohľadu a vypracujú návrh regulačných technických predpisov, ktoré predložia Komisii do troch rokov od prijatia týchto usmernení.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Výkon doplnkového dohľadu v súlade s článkom 2 v žiadnom prípade neznamená, že príslušné orgány majú plniť funkciu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni v nečlenskej krajine, zaisťovni v nečlenskej krajine, holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej poisťovni.“

V článku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak boli poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých materským podnikom je tá istá holdingová poisťovňa, poisťovňa v nečlenskej krajine, zaisťovňa v nečlenskej krajine, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná holdingová poisťovňa, udelené povolenia v dvoch alebo viacerých členských štátoch, môžu sa príslušné orgány dotknutých členských štátov dohodnúť na tom, ktorý z nich bude zodpovedný za výkon doplnkového dohľadu.“

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Holdingové poisťovne, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, poisťovne nečlenskej krajiny a zaisťovne nečlenskej krajiny

1. Pokiaľ ide o článok 2 ods. 2, členské štáty vyžadujú, aby bola metóda doplnkového dohľadu uplatnená v súlade s prílohou II. Výpočet zahŕňa všetky prepojené podniky holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne nečlenskej krajiny alebo zaisťovne nečlenskej krajiny.

2. Ak na základe výpočtu uvedeného v odseku 1 príslušné orgány dospejú k záveru, že solventnosť dcérskej poisťovne alebo zaisťovne holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine je alebo môže byť ohrozená, prijmú primerané opatrenia na úrovni tejto poisťovne alebo zaisťovne.“

7.	Prílohy I a II sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou I k tejto smernici.

Článok 2

Zmeny a doplnenia smernice 2002/87/ES

Smernica 2002/87/ES sa mení a dopĺňa takto:

Články 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje pravidlá doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi, ktorým bolo udelené oprávnenie v súlade s článkom 6 smernice 73/239/EHS, článkom 4 smernice 2002/83/ES (21), článkom 5 smernice 2004/39/ES (22), článkom 3 smernice 2005/68/ES (23), článkom 6 smernice 2006/48/ES (24), článkom 5 smernice 2009/65/ES (25), článkom 14 smernice 2009/138/ES (26) alebo článkami 6 až 11 smernice 2011/61/EÚ (27) a ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu.

Táto smernica taktiež mení a dopĺňa príslušné sektorové predpisy platné pre subjekty, ktorých činnosť upravujú uvedené smernice.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účel tejto smernice:

1.	‚úverová inštitúcia‘ znamená úverovú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2006/48/ES;

2.	‚poisťovňa‘ znamená poisťovňu v zmysle článku 13 ods. 1, 2 alebo 3 smernice 2009/138/ES;

‚investičná spoločnosť‘ znamená investičnú spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES vrátane podnikov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (28), alebo podnik s ústredím v tretej krajine, ktorý by v prípade, keby mal svoje ústredie v Únii, potreboval podľa smernice 2004/39/ES povolenie;

4.	‚regulovaný subjekt‘ znamená úverovú inštitúciu, poisťovňu, zaisťovňu, investičnú spoločnosť, správcovskú spoločnosť alebo správcu alternatívneho investičného fondu;

5.	‚správcovská spoločnosť‘ znamená správcovskú spoločnosť v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2009/65/ES alebo podnik so sídlom v tretej krajine, ktorý by v prípade, keby mal svoje sídlo v Únii, potreboval podľa uvedenej smernice povolenie;

5a.	‚správca alternatívnych investičných fondov‘ znamená správcu alternatívnych investičných fondov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b), l) a ab) smernice 2011/61/EÚ alebo podnik s ústredím v tretej krajine, ktorý by v prípade, keby mal svoje ústredie v Únii, potreboval podľa uvedenej smernice povolenie;

6.	‚zaisťovňa‘ znamená zaisťovňu v zmysle článku 13 ods. 4, 5 a 6 smernice 2009/138/ES alebo účelovo vytvorený subjekt v zmysle článku 13 ods. 26 smernice 2009/138/ES;

7.	‚sektorové predpisy‘ znamenajú právne predpisy Únie týkajúce sa dohľadu nad obozretným podnikaním regulovaných subjektov, najmä smernice 2004/39/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/138/ES;

‚finančný sektor‘ znamená sektor, ktorý tvorí jeden alebo viaceré nasledujúce subjekty:

a)	úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik poskytujúci doplnkové služby v zmysle článku 4 ods. 1, 5 alebo 21 smernice 2006/48/ES (ďalej spoločne len ‚bankový sektor‘);

b)	poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa v zmysle článku 13 ods. 1, 2,4 alebo 5 alebo článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES (ďalej spoločne len ‚sektor poisťovníctva‘);

c)	investičná spoločnosť v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) smernice 2006/49/ES (ďalej spoločne len ‚sektor investičných služieb‘);

9.	‚materský podnik‘ znamená materský podnik v zmysle článku 1 siedmej smernice Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (29) alebo každú spoločnosť, ktorá podľa názoru príslušných orgánov efektívne uplatňuje dominantný vplyv nad inou spoločnosťou;

10.	‚dcérsky podnik‘ znamená dcérsky podnik v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS alebo každú spoločnosť, nad ktorou podľa názoru príslušných orgánov materský podnik efektívne uplatňuje dominantný vplyv alebo všetky dcérske spoločnosti takýchto dcérskych spoločností;

11.	‚účasť‘ znamená účasť v zmysle prvej vety článku 17 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (30), alebo priame alebo nepriame vlastníctvo 20 % alebo viac hlasovacích práv alebo základného imania podniku;

12.	‚skupina‘ znamená skupinu podnikov, ktorá sa skladá z materského podniku, jeho dcérskych podnikov a subjektov, v ktorých materský podnik alebo jeho dcérske podniky majú účasť, alebo podnikov navzájom prepojených vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, a zahŕňa akúkoľvek podskupinu;

12a.	‚kontrola‘ znamená vzťah medzi materským podnikom a dcérskym podnikom ako sa stanovuje v článku 1 smernice 83/349EHS alebo podobný vzťah medzi fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom;

13.

‚úzke väzby‘ znamenajú situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby prepojené na základe kontroly alebo účasti, alebo podobný vzťah medzi fyzickou alebo právnickou osobou a podnikom alebo situáciu, v ktorej sú dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby trvalo spojené s tou istou osobou na základe kontrolného vzťahu;

14.

‚finančný konglomerát‘ znamená skupinu alebo podskupinu, kde je na vrchole regulovaný subjekt alebo kde aspoň jeden z dcérskych podnikov v tejto skupine alebo v podskupine je regulovaným subjektom, a ktorá spĺňa tieto podmienky:

ak je na vrchole skupiny alebo podskupiny regulovaný subjekt:

i)	tento subjekt je materským podnikom subjektu vo finančnom sektore, subjektom, ktorý vlastní účasť v subjekte vo finančnom sektore, alebo subjektom prepojeným so subjektom vo finančnom sektore vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;

ii)	aspoň jeden zo subjektov v skupine alebo v podskupine sa nachádza v sektore poisťovníctva a aspoň jeden v bankovom sektore alebo v sektore investičných služieb a

iii)	konsolidované alebo agregované činnosti subjektov skupiny v sektore poisťovníctva, ako aj konsolidované alebo agregované činnosti subjektov v skupine alebo v podskupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb, sú významné v zmysle článku 3 ods. 2 alebo 3 tejto smernice alebo

ak na vrchole skupiny alebo podskupiny nie je regulovaný subjekt:

i)	činnosti skupiny alebo podskupiny sa sústreďujú prevažne vo finančnom sektore v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice;

ii)	aspoň jeden zo subjektov v skupine alebo podskupine sa nachádza v sektore poisťovníctva a aspoň jeden v bankovom sektore alebo v sektore investičných služieb a

iii)	konsolidované alebo agregované činnosti subjektov v skupine alebo v podskupine v sektore poisťovníctva, ako aj konsolidované alebo agregované činnosti subjektov skupiny v bankovom sektore a v sektore investičných služieb, sú významné v zmysle článku 3 ods. 2 alebo 3 tejto smernice;

15.	‚zmiešaná finančná holdingová spoločnosť‘ znamená materský podnik iný ako regulovaný subjekt, ktorý spolu so svojimi dcérskymi podnikmi, z ktorých aspoň jeden je regulovaným subjektom so sídlom v Únii, a s ostatnými subjektmi predstavuje finančný konglomerát;

16.

‚príslušné orgány‘ znamenajú vnútroštátne orgány členských štátov, ktoré majú právomoc na základe zákona alebo nariadenia vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami, poisťovňami, zaisťovňami, investičnými spoločnosťami, správcovskými spoločnosťami alebo správcami alternatívnych investičných fondov buď na individuálnom, alebo celoskupinovom základe;

17.

‚relevantné príslušné orgány‘ znamenajú:

a)	príslušné orgány členských štátov, zodpovedné za celoskupinový dohľad v sektore nad každým z regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte, najmä hlavného materského podniku sektora;

b)	koordinátora vymenovaného podľa článku 10, ak je rozdielny od orgánov, ktoré sa ustanovujú v písmene a);

c)	ak je to vhodné, iné dotknuté príslušné orgány podľa názoru orgánov uvedených v písmenách a) a b);

18.

‚vnútroskupinové transakcie‘ znamenajú všetky transakcie, v ktorých regulované subjekty finančného konglomerátu buď priamo, alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo fyzickú alebo právnickú osobu prepojenú s podnikmi tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne;

19.

‚koncentrácia rizík‘ znamená každú angažovanosť subjektov finančného konglomerátu na riziku, ktorá potenciálne môže znamenať stratu a ktorá je dostatočne veľká, aby ohrozila platobnú schopnosť alebo všeobecnú finančnú situáciu regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte; takáto angažovanosť môže byť zapríčinená rizikom protistrany/úverovým rizikom, investičným rizikom, poistným rizikom, trhovým rizikom, inými rizikami alebo kombináciou, alebo interakciou týchto rizík.

Až do nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek technických noriem prijatých v súlade článkom 21a ods. 1 písm. b) musí názor uvedený v bode 17 písm. c) brať do úvahy najmä trhový podiel regulovaných subjektov finančného konglomerátu v iných členských štátoch, najmä ak prekračuje 5 %, a skutočnosť, aký má vo finančnom konglomeráte význam ktorýkoľvek z regulovaných subjektov zriadených v inom členskom štáte.

Článok 3 sa mení a dopĺňa takto:

odseky 1, 2 a 3 sa nahrádzajú takto:

„1. Skupina sa považuje za skupinu, ktorej činnosti sa sústreďujú prevažne vo finančnom sektore v zmysle článku 2 bodu 14 písm. b) bodu i), ak podiel bilančnej sumy regulovaných a neregulovaných subjektov finančného sektora v skupine k bilančnej sume skupiny ako celku presahuje 40 %.

2. Činnosti v rôznych finančných sektoroch sa považujú za významné v zmysle článku 2 bodu 14 písm. a) bodu iii) alebo bodu 14 písm. b) bodu iii), ak priemer z podielu bilančnej sumy tohto finančného sektora k bilančnej sume subjektov finančného sektora v skupine a z podielu kapitálových požiadaviek toho istého finančného sektora k celkovým kapitálovým požiadavkám subjektov finančného sektora v skupine je za každý finančný sektor vyšší ako 10 %.

Na účely tejto smernice najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je sektor s najmenším priemerom a najdôležitejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je sektor s najvyšším priemerom. Na účely výpočtu tohto priemeru a na meranie najmenšieho a najdôležitejšieho finančného sektora sa bankový sektor a sektor investičných služieb posudzujú spolu.

Správcovské spoločnosti sa dopĺňajú do sektora, do ktorého patria v rámci skupiny; ak nepatria výlučne do jedného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru.

Správcovia alternatívnych investičných fondov sa dopĺňajú do sektora, do ktorého patria v rámci skupiny. Ak nepatria výlučne do jedného sektora v rámci skupiny, dopĺňajú sa k najmenšiemu finančnému sektoru.

3. Transsektorové činnosti sa považujú za významné v zmysle článku 2 bodu 14 písm. a) bodu iii) alebo bodu 14 písm. b) bodu iii), ak bilančná suma najmenšieho finančného sektora v skupine je vyššia ako 6 miliárd EUR.

Ak skupina nedosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 tohto článku, príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článku 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do rozsahu tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné alebo by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku sa oznámia ostatným príslušným orgánom a príslušné orgány ich s výnimkou mimoriadnych okolností zverejnia.

3a. Ak skupina dosiahne prahovú hodnotu uvedenú v odseku 2 tohto článku, ale najmenší sektor nepresiahne sumu 6 miliárd EUR, relevantné príslušné orgány môžu na základe spoločnej dohody rozhodnúť, že skupinu nebudú považovať za finančný konglomerát. Môžu sa takisto rozhodnúť, že nebudú uplatňovať ustanovenia článku 7, 8 alebo 9, ak sa domnievajú, že začlenenie skupiny do rozsahu tejto smernice alebo uplatňovanie takýchto ustanovení nie je potrebné, alebo by nebolo vhodné alebo by bolo zavádzajúce vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.

Rozhodnutia prijaté podľa tohto odseku budú oznámené ostatným príslušným orgánom a príslušné orgány ich s výnimkou mimoriadnych okolností zverejnia.“;

odsek 4 sa mení a dopĺňa takto:

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)	vylúčiť subjekt z výpočtu podielov v prípadoch uvedených v článku 6 ods. 5, pokiaľ sa tento subjekt nepresunul z členského štátu do tretej krajiny a je dôkaz o tom, že subjekt zmenil svoje miesto s cieľom vyhnúť sa dohľadu;“

ii)

dopĺňa sa toto písmeno:

„c)	vylúčiť jednu alebo viacero účastí v menšom sektore, ak sú tieto účasti rozhodujúce pre identifikáciu finančného konglomerátu a spoločne majú zanedbateľný vplyv vo vzťahu k cieľom doplnkového dohľadu.“;

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5. Relevantné príslušné orgány môžu na účely uplatňovania odsekov 1 a 2 vo výnimočných prípadoch a na základe spoločnej dohody nahradiť kritérium založené na bilančnej sume jedným alebo viacerými nasledujúcimi parametrami alebo pridať jeden alebo viaceré tieto parametre, ak sú toho názoru, že tieto parametre majú osobitný význam na účely doplnkového dohľadu podľa tejto smernice: štruktúra príjmov, mimosúvahové činnosti, celkové spravované aktíva.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„8. Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (31) (ďalej len ‚EBA‘), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2011 (32) (ďalej len ‚EIOPA‘) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (33) (ďalej len ‚ESMA‘) (ďalej spoločne len ‚európske orgány dohľadu‘) vydajú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len ‚spoločný výbor‘) spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním odsekov 2, 3, 3a, 4 a 5 tohto článku.

9. Príslušné orgány každoročne vyhodnocujú výnimky z uplatňovania doplnkového dohľadu a posudzujú kvantitatívne ukazovatele stanovené v tomto článku a hodnotenia zamerané na riziká vzťahujúce sa na finančné skupiny.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Na tento účel:

—	príslušné orgány, ktoré vydali povolenie regulovaným subjektom v skupine, úzko spolupracujú,

—

ak je príslušný orgán toho názoru, že regulovaný subjekt oprávnený týmto príslušným orgánom je členom skupiny, ktorá môže byť finančným konglomerátom a ktorá ešte nebola identifikovaná v súlade s touto smernicou, príslušný orgán oznámi svoj názor ostatným dotknutým príslušným orgánom a spoločnému výboru.“;

b)	v odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Koordinátor informuje aj príslušné orgány, ktoré schválili regulované subjekty v skupine, a príslušné orgány členského štátu, v ktorom má ústredie zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ako aj spoločný výbor.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Spoločný výbor uverejní zoznam finančných konglomerátov vymedzených v súlade s článkom 2 bodom 14 na svojej webovej stránke a priebežne ho aktualizuje. Tieto informácie sú dostupné cez odkaz na webových stránkach každého z európskych orgánov dohľadu.

Názvy všetkých regulovaných subjektov uvedených v článku 1, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sa zapíšu do zoznamu, ktorý spoločný výbor uverejní a priebežne aktualizuje na svojej webovej stránke.“

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	každý regulovaný subjekt, ktorého materský podnik je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v Únii;“

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Na každý regulovaný subjekt, na ktorý sa nevzťahuje doplnkový dohľad podľa odseku 2, ktorého materský podnik je regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou s ústredím v tretej krajine, sa vzťahuje doplnkový dohľad na úrovni finančného konglomerátu v rozsahu a spôsobom predpísaným v článku 18.“;

v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Aby sa mohol uplatňovať takýto doplnkový dohľad, prinajmenšom jeden zo subjektov musí byť regulovaným subjektom uvedeným v článku 1 a musia byť splnené podmienky uvedené v článku 2 bode 14 písm. a) bode ii) alebo bode 14 písm. b) bode ii) a článku 2 bode 14 písm. a) bode iii) alebo bode 14 písm. b) bode iii). Relevantné príslušné orgány pri prijímaní rozhodnutí zohľadnia ciele doplnkového dohľadu uvedené v tejto smernici.“

V článku 6 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Na účel výpočtu povinnej kapitálovej primeranosti uvedenej v prvom pododseku odseku 2 sa do predmetu doplnkového dohľadu zahŕňajú spôsobom a v rozsahu definovanom v prílohe I tieto subjekty:

a)	úverová inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb;

b)	poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa;

c)	investičná spoločnosť;

d)	zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

4. Pri výpočte doplnkových požiadaviek kapitálovej primeranosti vo vzťahu k finančnému konglomerátu s využitím metódy 1 (účtovná konsolidácia), ktorá sa ustanovuje v prílohe I k tejto smernici, sa vlastné zdroje a kapitálové požiadavky subjektov v skupine počítajú s použitím zodpovedajúcich sektorových predpisov o forme a rozsahu konsolidácie, ktoré sa ustanovujú najmä v článkoch 133 a 134 smernice 2006/48/ES a v článku 221 smernice 2009/138/ES.

Pri použití metódy 2 (odpočítavanie a agregácia) uvedenej v prílohe I sa pri výpočte musí brať do úvahy proporcionálny podiel na upísanom základnom imaní vlastnený priamo alebo nepriamo materským podnikom alebo podnikom, ktorý vlastní účasť v inom subjekte skupiny.“

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty môžu až do ďalšej koordinácie právnych predpisov Únie stanoviť kvantitatívne limity, umožniť svojim príslušným orgánom stanoviť kvantitatívne limity alebo môžu prijať iné opatrenia dohľadu, ktoré zabezpečia ciele doplnkového dohľadu, vo vzťahu k akejkoľvek koncentrácii rizík na úrovni finančného konglomerátu.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad koncentráciou rizika, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4 tohto článku. S cieľom zabrániť zdvojeniu sa usmerneniami zabezpečí, že uplatňovanie nástrojov dohľadu, ako sa uvádza v tomto článku, je zosúladené s uplatňovaním článkov 106 až 118 smernice 2006/48/ES a článku 244 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.“

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány môžu až do ďalšej koordinácie právnych predpisov Únie stanoviť kvantitatívne limity a kvalitatívne požiadavky, umožniť svojim príslušným orgánom stanoviť kvantitatívne limity alebo kvalitatívne požiadavky, alebo prijať iné opatrenia dohľadu, ktoré zabezpečia ciele doplnkového dohľadu, vo vzťahu k vnútroskupinovým transakciám regulovaných subjektov vo finančnom konglomeráte.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„5. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad vnútroskupinovými transakciami, ako sa uvádza v odsekoch 1 až 4 tohto článku. S cieľom zabrániť zdvojeniu sa usmerneniami zabezpečí, že uplatňovanie nástrojov dohľadu, ako sa uvádza v tomto článku, je zosúladené s uplatňovaním článku 245 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia o uplatňovaní odsekov 1 až 4 tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.“

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4. Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých podnikoch, ktoré patria do predmetu doplnkového dohľadu podľa článku 5, boli primerané mechanizmy vnútornej kontroly na predkladanie akýchkoľvek údajov a informácií, ktoré budú relevantné na účely doplnkového dohľadu.

Členské štáty vyžadujú od regulovaných subjektov, aby na úrovni finančného konglomerátu pravidelne poskytovali svojmu príslušnému orgánu informácie o svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre, a to vrátane všetkých regulovaných subjektov, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek.

Členské štáty požadujú od regulovaných subjektov, aby na úrovni finančného konglomerátu uverejňovali každoročne, buď v úplnej podobe alebo vo forme odkazov na rovnaké informácie, popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry.“;

dopĺňa sa tento odsek:

„6. Príslušné orgány zosúladia uplatňovanie doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a postupmi riadenia rizík, ako sa uvádza v tomto článku, a to prostredníctvom postupov monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 248 smernice 2009/138/ES. Na tento účel európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia zamerané na konvergenciu postupov dohľadu v súvislosti s uplatňovaním doplnkového dohľadu nad mechanizmami vnútornej kontroly a procesmi riadenia rizika, ako sa uvádza v tomto článku, ako aj nad súladom s procesom monitorovania orgánmi dohľadu, ako sa uvádza v článku 124 smernice 2006/48/ES a v článku 248 smernice 2009/138/ES. Vydajú osobitné spoločné usmernenia pre uplatňovanie tohto článku na účasti finančného konglomerátu v prípadoch, v ktorých ustanovenia vnútroštátneho práva o obchodných spoločnostiach bránia uplatňovaniu článku 14 ods. 2 tejto smernice.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 9b

Stresové testovanie

1. Členské štáty môžu požadovať od koordinátora, aby zabezpečoval primerané a pravidelné stresové testovanie finančných konglomerátov. Môžu požiadať relevantné príslušné orgány, aby v plnej miere spolupracovali s koordinátorom.

2. Na účel celoúniových stresových testov môžu európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru a v spolupráci s Európskym výborom pre systémové riziká zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (34) vypracovať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1093/2010, nariadením (EÚ) č. 1094/2010 a nariadením (EÚ) č. 1095/2010 doplnkové parametre, v ktorých budú zachytené špecifické riziká spojené s finančnými konglomerátmi. Koordinátor oznámi výsledky stresových testov spoločnému výboru.

10.

Článok 10 ods. 2 písm. b) sa mení a dopĺňa takto:

v bode ii) sa prvý odsek nahrádza takto:

„ii)

ak je materským podnikom aspoň dvoch regulovaných subjektov so sídlom v Únii tá istá zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a jeden z týchto subjektov dostal povolenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán regulovaného subjektu schváleného v tomto členskom štáte;“

bod iii) sa nahrádza takto:

„iii)

ak je materským podnikom aspoň dvoch regulovaných subjektov so sídlom v Únii tá istá zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a žiaden z týchto subjektov nedostal povolenie v členskom štáte, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, úlohu koordinátora vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie regulovanému subjektu s najvyššou bilančnou sumou v najdôležitejšom finančnom sektore.“

11.

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Bez toho, aby bola dotknutá možnosť delegovať špecifické právomoci a povinnosti dohľadu, ktorá sa ustanovuje v legislatívnych aktoch Únie, prítomnosť koordinátora povereného špecifickými úlohami týkajúcimi sa doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte nemá vplyv na úlohy a povinnosti príslušných orgánov, ktoré sa ustanovujú v sektorových predpisoch.“;

dopĺňajú sa tieto odseky:

„4. Spolupráca požadovaná v rámci tohto oddielu, vykonávanie úloh uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku a v článku 12, ako aj primeraná koordinácia a spolupráca s relevantnými orgánmi dohľadu tretích krajín – vzhľadom na požiadavky dôvernosti a právne predpisy Únie – sa budú uskutočňovať prostredníctvom kolégií zriadených podľa článku 131a smernice 2006/48/ES alebo článku 248 ods. 2 smernice 2009/138/ES.

Dohody o koordinácii uvedené v odseku 1 druhom pododseku sa odrazia oddelene v existujúcich písomných dohodách o koordinácii podľa článku 131 smernice 2006/48/ES alebo článku 248 smernice 2009/138/ES. Koordinátor ako predseda kolégia zriadeného podľa článku 131a smernice 2006/48/ES alebo článku 248 ods. 2 smernice 2009/138/ES rozhodne, ktoré ostatné príslušné orgány sa zúčastňujú na zasadnutí alebo akejkoľvek inej činnosti tohto kolégia.“

12.

V druhom pododseku článku 12 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

identifikácia právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny vrátane všetkých regulovaných subjektov, neregulovaných subjektov, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek patriacich do finančného konglomerátu, držiteľov kvalifikovaných podielov na úrovni hlavného materského podniku, ako aj príslušných orgánov regulovaných subjektov patriacich do skupiny;“.

13.	V článku 12a sa dopĺňa tento odsek: „3. Koordinátori poskytujú spoločnému výboru informácie uvedené v článku 9 ods. 4 a článku 12 ods. 1 druhom pododseku písm. a). Spoločný výbor sprístupní príslušným orgánom informácie o právnej, riadiacej a organizačnej štruktúre finančných konglomerátov.“

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 12b

Spoločné usmernenia

1. Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracujú spoločné usmernenia, ako majú príslušné orgány vykonávať hodnotenia finančných konglomerátov zamerané na riziká. Tieto usmernenia najmä zabezpečia, aby hodnotenia zamerané na riziká zahŕňali vhodné nástroje s cieľom ohodnotiť skupinové riziká finančných konglomerátov.

2. Európske orgány dohľadu vydajú prostredníctvom spoločného výboru spoločné usmernenia zamerané na vývoj postupov dohľadu umožňujúcich doplnkový dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, aby sa náležite doplnil skupinový dohľad podľa smerníc 98/78/ES a 2009/138/ES alebo v prípade potreby konsolidovaný dohľad podľa smernice 2006/48/ES. Tieto usmernenia umožnia začleniť do dohľadu všetky príslušné riziká, pričom sa vylúčia prípadné prekrývania v oblasti dohľadu a prudenciálneho dohľadu.“

15.

Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

a)	nadpis sa nahrádza takto: „Materské podniky v tretej krajine“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány môžu používať iné metódy, ktoré zabezpečia primeraný doplnkový dohľad nad regulovanými subjektmi vo finančných konglomerátoch. Tieto metódy musí odsúhlasiť koordinátor po konzultácii s ostatnými relevantnými príslušnými orgánmi. Príslušné orgány môžu najmä žiadať vytvorenie zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, a uplatňovať túto smernicu vo vzťahu k regulovaným subjektom vo finančnom konglomeráte, na čele ktorého stojí táto holdingová spoločnosť. Príslušné orgány zabezpečia, aby tieto metódy dosiahli cieľ doplnkového dohľadu podľa tejto smernice a aby sa oznámili ostatným dotknutým príslušným orgánom a Komisii.“

16.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Spolupráca s príslušnými orgánmi tretích štátov

Článok 39 ods. 1 a 2 smernice 2006/48/ES, článok 10a smernice 98/78/ES a článok 264 smernice 2009/138/ES sa uplatňujú primerane na dojednanie dohôd s jedným alebo viacerými tretími štátmi týkajúcich sa prostriedkov vykonávania doplnkového dohľadu nad regulovanými subjektmi vo finančnom konglomeráte.“

17.	Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

18.

Článok 20 sa nahrádza takto:

„Článok 20

Právomoci pridelené Komisii

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21c prijať delegované akty týkajúce sa technických úprav tejto smernice v týchto oblastiach:

a)	presnejšia formulácia definícií uvedených v článku 2 s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch pri uplatňovaní tejto smernice;

b)	zjednotenie terminológie a formulácie definícií v tejto smernici v súlade s následnými právnymi aktmi Únie o regulovaných subjektoch a súvisiacich záležitostiach;

c)	presnejšia definícia metód výpočtu uvedených v prílohe I s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch a metód obozretného podnikania.

Uvedené opatrenia nezahŕňajú predmet právomoci delegovanej na Komisiu a udelenej Komisii v súvislosti s položkami uvedenými v článku 21a.“

19.	V článku 21 sa odseky 2, 3 a 5 vypúšťajú.

20.

Článok 21a sa mení a dopĺňa takto:

v prvom pododseku odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno:

„d)	článok 6 ods. 2 s cieľom zabezpečiť jednotný formát (s pokynmi) a určiť periodicitu a prípadne lehoty podávania správ.“;

vkladá sa tento odsek:

„1a. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie článkov 2, 7 a 8 a prílohy II európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrh regulačných technických noriem na zavedenie presnejších formulácií definícií vymedzených v článku 2 a na koordináciu ustanovení prijatých podľa článkov 7 a 8 a prílohy II.

Spoločný výbor predloží tento návrh regulačných technických noriem na schválenie Komisii do 1. januára 2015.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať návrh regulačných technických noriem uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.“;

c)	dopĺňa sa tento odsek: „3. V priebehu dvoch rokov od prijatia akýchkoľvek vykonávacích technických predpisov podľa odseku 2 písm. a) členské štáty vyžadujú jednotný formát a určia periodicitu a lehoty oznamovania výpočtov uvedených v tomto článku.“

21.

Do kapitoly III sa vkladajú tieto články:

„Článok 21b

Spoločné usmernenia

Európske orgány dohľadu prostredníctvom spoločného výboru vydajú spoločné usmernenia uvedené v článku 3 ods. 8, článku 7 ods. 5, článku 8 ods. 5, článku 9 ods. 6, v článku 11 ods. 1 treťom pododseku, článku 12b a článku 21 ods. 4 v súlade s postupom stanoveným v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21c

Vykonávanie delegovania právomoci

1. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 9. decembra 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku do troch mesiacov pred koncom každého obdobia.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 20 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť žiadnych delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 20 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.“

22.

V článku 30 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty až do ďalšej koordinácie sektorových predpisov zabezpečia zaradenie podnikov pre správu majetku:

a)	do predmetu konsolidovaného dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými podnikmi alebo do predmetu doplnkového dohľadu nad poisťovňami v poisťovníckej skupine;

b)	ak je skupina finančným konglomerátom, do predmetu doplnkového dohľadu v zmysle tejto smernice a

c)	do procesu identifikácie v súlade s článkom 3 ods. 2“.

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 30a

Správcovia alternatívnych investičných fondov

1. Členské štáty až do ďalšej koordinácie sektorových predpisov zabezpečia zahrnutie správcov alternatívnych investičných fondov:

a)	do predmetu konsolidovaného dohľadu nad úverovými inštitúciami a investičnými podnikmi alebo do predmetu doplnkového dohľadu nad poisťovňami v skupine poisťovní;

b)	ak je skupina finančným konglomerátom, do predmetu doplnkového dohľadu v zmysle tejto smernice, ako aj

c)	do procesu identifikácie v súlade s článkom 3 ods. 2.

2. Členské štáty pri uplatňovaní odseku 1 určia alebo dajú svojim príslušným orgánom právomoc rozhodnúť, podľa ktorých sektorových predpisov (pre bankový sektor, sektor poisťovníctva alebo sektor investičných služieb) treba správcov alternatívnych investičných fondov zahrnúť do konsolidovaného dohľadu alebo doplnkového dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. a). Na účely tohto odseku sa na správcov alternatívnych investičných fondov uplatňujú primerane príslušné sektorové predpisy týkajúce sa formy a rozsahu zahrnutia finančných inštitúcií. Na účely doplnkového dohľadu uvedeného v odseku 1 písm. b) sa správca alternatívnych investičných fondov považuje za súčasť ktoréhokoľvek sektora, do ktorého je zahrnutý podľa odseku 1 písm. a).

Ak je správca alternatívnych investičných fondov súčasťou finančného konglomerátu, odkazy na regulované subjekty a na príslušné orgány a relevantné príslušné orgány sa preto chápu na účely tejto smernice ako zahŕňajúce správcov alternatívnych investičných fondov, resp. príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad správcami alternatívnych investičných fondov. To sa uplatňuje primerane aj vo vzťahu k skupinám uvedeným v odseku 1 písm. a).“

24.	Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou II k tejto smernici.

Článok 3

Zmeny a doplnenia smernice 2006/48/ES

Smernica 2006/48/ES sa mení a dopĺňa takto:

1.	V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto: „2. Článok 39 a články 124 až 143 sa uplatňujú na finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti a holdingové spoločnosti so zmiešanou činnosťou, ktoré majú ústredie v Únii.“

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

body 14 až 17 sa nahrádzajú takto:

„14.

‚materská úverová inštitúcia v členskom štáte‘ je úverová inštitúcia, ktorej dcérskou spoločnosťou je úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia alebo ktorá vlastní účasť v takejto inštitúcii a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

15.

‚materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte‘ je finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

15a.

‚materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte‘ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;

16.

‚materská úverová inštitúcia v EÚ‘ je materská úverová inštitúcia v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v ktoromkoľvek členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

17.

‚materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ‘ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;

17a.

‚materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ‘ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v ktoromkoľvek členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v ktoromkoľvek členskom štáte;“

vkladá sa tento bod:

„19a.

‚zmiešaná finančná holdingová spoločnosť‘ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES;“

bod 48 sa nahrádza takto:

„48.

‚orgán konsolidovaného dohľadu‘ je príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ;“.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

EBA je informovaný o každom udelení povolenia. Názov každej úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie, sa uvedie do zoznamu, ktorý EBA uverejní na svojej internetovej stránke a priebežne ho aktualizuje. Príslušný orgán zodpovedný za dohľad na konsolidovanom základe poskytne dotknutým príslušným orgánom a EBA všetky informácie týkajúce sa bankovej skupiny v súlade s článkom 12 ods. 3, článkom 22 ods. 1 a článkom 73 ods. 3, najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny.“

Článok 39 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)	úverovými inštitúciami zriadenými v tretích krajinách, ktorých materské spoločnosti, či už úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, majú ústredie na území Únie.“;

v odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

príslušné orgány členských štátov mali možnosť získať informácie potrebné na dohľad na základe konsolidovanej finančnej situácie nad úverovými inštitúciami, finančnými holdingovými spoločnosťami alebo zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami, ktoré sa nachádzajú na území Únie a ktoré majú dcérske spoločnosti, ktoré sú úverovými inštitúciami alebo finančnými inštitúciami zriadenými v tretej krajine, alebo majú v takýchto inštitúciách účasť a“.

V článku 69 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty môžu využiť možnosť ustanovenú v odseku 1, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zriadenou v tom istom členskom štáte ako úverová inštitúcia za predpokladu, že sa na ňu vzťahuje rovnaký dohľad, aký sa uplatňuje nad úverovými inštitúciami, a najmä štandardy ustanovené v článku 71 ods. 1.“

V článku 71 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Bez toho, aby boli dotknuté články 68, 69 a 70, dodržiavajú úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte povinnosti stanovené v článkoch 75, 120, 123 a oddiele 5 v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 133, na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Ak materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte kontroluje viac ako jednu úverovú inštitúciu, prvý pododsek sa uplatňuje iba na úverovú inštitúciu, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkami 125 a 126.“

V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Úverové inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ dodržiavajú povinnosti stanovené v kapitole 5 na základe konsolidovanej finančnej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Významné dcérske spoločnosti materských finančných holdingových spoločností v EÚ alebo materských zmiešaných finančných holdingových spoločností v EÚ zverejňujú informácie stanovené v prílohe XII časti 1 bode 5 na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.“

Vkladá sa tento článok:

„Článok 72a

1. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici a v smernici 2002/87/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán konsolidovaného dohľadu po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi zodpovednými za dohľad nad dcérskymi podnikmi uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenie smernice 2002/87/ES.

2. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici aj v smernici 2009/138/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán konsolidovaného dohľadu so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou v sektore poisťovníctva uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len ustanovenie smernice, ktoré sa vzťahuje na najvýznamnejší finančný sektor určený podľa článku 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.

3. Orgán konsolidovaného dohľadu informuje EBA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (35) (ďalej len ‚EIOPA‘) o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 1 a 2 tohto článku. EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (36) (ďalej len ‚ESMA‘) vypracujú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len ‚spoločný výbor‘) usmernenia zamerané na zbližovanie postupov dohľadu a vypracujú návrh regulačných technických noriem, ktorý predložia Komisii do troch rokov od schválenia usmernení.

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať návrh regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

V článku 73 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Príslušné orgány vyžadujú od úverových inštitúcií, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, aby uplatňovali požiadavky stanovené v článkoch 75, 120 a 123 a v oddiele 5 tejto smernice na subkonsolidovanom základe, ak tieto úverové inštitúcie alebo ich materská spoločnosť, pokiaľ je táto materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, majú úverovú inštitúciu, finančnú inštitúciu alebo správcovskú spoločnosť tak, ako je vymedzená v článku 2 ods. 5 smernice 2002/87/ES, ako dcérsku spoločnosť zriadenú v tretej krajine, alebo majú v takomto podniku účasť.“

10.

V článku 80 ods. 7 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)	zmluvná strana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie;“.

11.

Článok 84 sa mení a dopĺňa takto:

v odseku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Ak materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ a jej dcérske spoločnosti používajú IRB prístup na jednotnom základe, príslušné orgány môžu povoliť materskej inštitúcii/spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby plnili minimálne požiadavky prílohy VII časti 4 spoločne.“;

odsek 6 sa nahrádza takto:

„6. Ak sa zamýšľa používanie IRB prístupu materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako sa ustanovuje v článkoch 129 až 132.“

12.

V článku 89 ods. 1 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

expozície úverovej inštitúcie voči zmluvnej strane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti za predpokladu, že zmluvná strana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným požiadavkám na obozretné podnikanie, alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, a expozície medzi úverovými inštitúciami spĺňajúcimi požiadavky ustanovené v článku 80 ods. 8;“.

13.

V článku 105 sa odseky 3 a 4 nahrádzajú takto:

„3. Ak je pokročilý prístup merania určený na to, aby ho používala materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, príslušné orgány rôznych právnických osôb úzko spolupracujú, ako je ustanovené v článkoch 129 až 132. Uplatňovanie zahŕňa prvky uvedené v prílohe X časti 3.

4. Ak materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú pokročilý prístup merania na jednotnom základe, môžu príslušné orgány materskej inštitúcii/spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam povoliť, aby plnili kvalifikačné kritériá stanovené v prílohe X časti 3 spoločne.“

14.

V článku 122a sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak materská úverová inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, alebo jedna z ich dcérskych spoločností ako originátor alebo sponzor sekuritizuje expozície viacerých úverových inštitúcií, investičných spoločností alebo iných finančných inštitúcií, ktoré sú zahrnuté do pôsobnosti dohľadu na konsolidovanom základe, požiadavka uvedená v odseku 1 sa môže splniť na základe konsolidovanej situácie prepojenej materskej úverovej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ. Tento odsek sa uplatňuje len vtedy, ak sa úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo finančné inštitúcie, ktoré vytvorili sekuritizované expozície, zaviazali, že budú dodržiavať požiadavky ustanovené v odseku 6 a originátorovi alebo sponzorovi a materskej úverovej inštitúcii v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ včas poskytnú informácie potrebné na dodržiavanie požiadaviek uvedených v odseku 7.“

15.

V článku 125 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Ak je materská spoločnosť úverovej inštitúcie materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte, materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány, ktoré tejto úverovej inštitúcii udelili povolenie podľa článku 6.“

16.

Článok 126 sa nahrádza takto:

„Článok 126

1. Ak materskou spoločnosťou úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, je tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, tá istá materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, tá istá materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo tá istá materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ, dohľad na konsolidovanom základe vykonávajú príslušné orgány úverovej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená.

Ak materské spoločnosti úverových inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie v dvoch alebo viacerých členských štátoch, pozostávajú z viac ako jednej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto štátov sa nachádza úverová inštitúcia, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán úverovej inštitúcie s najväčšou celkovou bilančnou sumou.

2. Ak viac ako jedna úverová inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie v Únii, má rovnakú materskú finančnú holdingovú spoločnosť alebo rovnakú materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a žiadnej z týchto úverových inštitúcií nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom bola finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť zriadená, dohľad na konsolidovanom základe vykonáva príslušný orgán, ktorý udelil povolenie úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, ktorá sa bude považovať na účely tejto smernice za úverovú inštitúciu kontrolovanú materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ.

3. V konkrétnych prípadoch môžu príslušné orgány prostredníctvom spoločnej dohody upustiť od kritérií uvedených v odsekoch 1 a 2, ak by bolo ich uplatňovanie neprimerané, pri zohľadnení úverových inštitúcií a významu ich aktivít v rôznych krajinách, a poveriť iný príslušný orgán, aby vykonával dohľad na konsolidovanom základe. Príslušné orgány poskytnú pred prijatím rozhodnutia o tomto upustení materskej úverovej inštitúcii v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo úverovej inštitúcii s najväčšou celkovou bilančnou sumou, podľa potreby príležitosť vyjadriť k tomuto rozhodnutiu svoje stanovisko.

4. Príslušné orgány oznámia Komisii a EBA každú dohodu podľa odseku 3.“

17.

Článok 127 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zahrnutie finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností do konsolidovaného dohľadu, ak je to vhodné. Bez toho, aby bol dotknutý článok 135, konsolidácia finančnej situácie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti neznamená, že príslušné orgány sú povinné vykonávať úlohu dohľadu vo vzťahu k finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti na samostatnom základe.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty stanovia, že ich príslušné orgány zodpovedné za výkon dohľadu na konsolidovanom základe môžu dcérske spoločnosti úverovej inštitúcie, alebo finančnej holdingovej spoločnosti, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré nepatria do rozsahu dohľadu na konsolidovanom základe, požiadať o informácie uvedené v článku 137. V takom prípade sa uplatňujú postupy pre prenos a overovanie informácií stanovené v uvedenom článku.“

18.

Článok 129 sa mení a dopĺňa takto:

v prvom pododseku odseku 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1. Okrem povinností vyplývajúcich z ustanovení tejto smernice vykonáva príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ tieto úlohy:“;

v odseku 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„2. V prípade žiadostí o udelenie povolení uvedených v článku 84 ods. 1, článku 87 ods. 9 a článku 105 a v prílohe III časti 6, predložených materskou úverovou inštitúciou v EÚ a jej dcérskymi spoločnosťami alebo spoločne dcérskymi spoločnosťami materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, pracujú príslušné orgány spoločne a vedú spolu v plnom rozsahu konzultácie s cieľom rozhodnúť, či udeliť žiadané povolenie alebo nie a určiť prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať.“;

v odseku 3:

prvý pododsek sa nahrádza takto:

„3. Orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na dosiahnutie spoločného rozhodnutia o uplatnení článkov 123 a 124 na zistenie primeranosti konsolidovanej úrovne vlastných zdrojov držaných skupinou so zreteľom na jej finančnú situáciu a rizikový profil a požadovanej úrovne vlastných zdrojov na uplatnenie článku 136 ods. 2 voči každému subjektu v bankovej skupine a na konsolidovanom základe.“;

ii)

piaty pododsek sa nahrádza takto:

„Rozhodnutie o uplatnení článkov 123 a 124 a článku 136 ods. 2 prijmú zodpovedajúce príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe po náležitom zvážení názorov a výhrad vyjadrených orgánom konsolidovaného dohľadu. Ak na konci štvormesačného obdobia ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušné orgány musia odložiť svoje rozhodnutie a čakať na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA prijme v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie musia prijať v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Toto štvormesačné obdobie sa má v zmysle uvedeného nariadenia považovať za zmierovacie obdobie. EBA rozhodne do jedného mesiaca. Vec sa nepostúpi EBA po uplynutí tohto štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.“;

iii)

deviaty pododsek sa nahrádza takto:

„Spoločné rozhodnutie uvedené v prvom pododseku a akékoľvek rozhodnutie prijaté v prípade, ak neexistuje spoločné rozhodnutie v súlade so štvrtým a piatym pododsekom, sa aktualizujú každoročne alebo, vo výnimočných prípadoch, keď príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ predloží orgánu konsolidovaného dohľadu písomnú a úplne odôvodnenú žiadosť o aktualizáciu rozhodnutia o uplatnení článku 136 ods. 2 V tomto prípade sa môže aktualizácia vyriešiť na dvojstrannom základe medzi orgánom konsolidovaného dohľadu a príslušným orgánom, ktorý predložil žiadosť.“

19.

V článku 131a ods. 2 sa šiesty pododsek nahrádza takto:

„Do kolégií orgánov dohľadu sa môžu zapojiť tieto orgány:

a)	príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej úverovej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ;

b)	príslušné orgány hostiteľskej krajiny, v ktorej sú zriadené dôležité pobočky uvedené v článku 42a;

c)	centrálne banky podľa potreby a

d)	príslušné orgány tretích krajín pod podmienkou, že sú dodržané požiadavky na dôvernosť, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov rovnocenné požiadavkám v článkoch 44 až 52.“

20.

Článok 132 ods. 1 sa mení a dopĺňa takto:

piaty pododsek sa nahrádza takto:

„Príslušné orgány zodpovedné za konsolidovaný dohľad nad materskými úverovými inštitúciami v EÚ a úverovými inštitúciami kontrolovanými materskými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ alebo materskými zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami v EÚ predovšetkým poskytnú príslušným orgánom ostatných členských štátov, ktoré vykonávajú dohľad nad dcérskymi spoločnosťami týchto materských spoločností, všetky príslušné informácie. Pri určovaní rozsahu relevantných informácií sa zohľadňuje význam týchto dcérskych spoločností v rámci finančného systému v týchto členských štátoch.“;

v šiestom pododseku sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

identifikácia právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny vrátane všetkých regulovaných subjektov, neregulovaných subjektov, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek patriacich do skupiny, materských spoločností, v súlade s článkom 12 ods. 3, článkom 22 ods. 1 a článkom 73 ods. 3, ako aj identifikácia príslušných orgánov regulovaných subjektov patriacich do skupiny;“.

21.	Článok 135 sa nahrádza takto: „Článok 135 Členské štáty vyžadujú, aby osoby, ktoré skutočne riadia činnosť finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, mali dostatočne dobrú povesť a dostatočné skúsenosti na vykonávanie týchto povinností.“

22.

V článku 139 ods. 3 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„3. Členské štáty povolia výmenu informácií uvedených v odseku 2 medzi svojimi príslušnými orgánmi s tým, že pokiaľ ide o finančné holdingové spoločnosti, zmiešané finančné holdingové spoločnosti, finančné inštitúcie alebo podniky pomocných služieb, zo zhromažďovania či držania informácií v žiadnom prípade nevyplýva, že sa od týchto príslušných orgánov vyžaduje, aby plnili funkciu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k uvedeným inštitúciám alebo podnikom.“

23.

Článok 140 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Ak úverová inštitúcia, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou kontroluje jednu alebo viac dcérskych spoločností, ktoré sú poisťovňami alebo inými podnikmi poskytujúcimi investičné služby, ktoré podliehajú udeleniu povolenia, príslušné orgány a orgány poverené verejnou úlohou vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo uvedenými ostatnými podnikmi poskytujúcimi investičné služby úzko spolupracujú. Tieto orgány si bez toho, aby boli dotknuté ich príslušné povinnosti, navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré môžu zjednodušiť plnenie ich úloh a umožnia dohľad nad činnosťou a celkovou finančnou situáciou podnikov, nad ktorými vykonávajú dohľad.“;

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad na konsolidovanom základe zostavia zoznamy finančných holdingových spoločností alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností uvedených v článku 71 ods. 2 Tieto zoznamy sa oznámia príslušným orgánom ostatných členských štátov, EBA a Komisii.“

24.

Články 141 a 142 sa nahrádzajú takto:

„Článok 141

Ak si pri uplatňovaní tejto smernice príslušné orgány jedného členského štátu v konkrétnych prípadoch chcú overiť informácie o úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti, finančnej inštitúcii, podniku pomocných služieb, holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 137 alebo dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 127 ods. 3, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu, požiadajú príslušné orgány tohto členského štátu, aby toto overenie vykonali. Orgány, ktoré takúto žiadosť dostanú, vyhovejú v rámci svojich právomocí žiadosti buď tak, že overenie vykonajú sami, alebo tak, že orgánom, ktoré žiadosť podali, povolia vykonať overenie, alebo že vykonanie overenia umožnia audítorovi alebo znalcovi. Príslušný orgán, ktorý podal takúto žiadosť, sa môže zúčastniť na overovaní, ak overovanie nevykonáva sám.

Článok 142

Členské štáty bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia ich trestného práva, zabezpečia, aby finančným holdingovým spoločnostiam, zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, holdingovým spoločnostiam so zmiešanou činnosťou alebo na ich skutočným manažérom, ktorí porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na transpozíciu článkov 124 až 141 a tohto článku, mohli byť uložené sankcie alebo opatrenia zamerané na ukončenie zistených porušení alebo ich príčin. Príslušné orgány úzko spolupracujú, aby zabezpečili, že tieto sankcie či opatrenia dosiahnu želaný účinok, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný podnik finančnej holdingovej spoločnosti, alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, alebo holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou nenachádza v rovnakom členskom štáte ako jej sídlo.“

25.

Článok 143 sa mení a dopĺňa takto:

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Ak úverová inštitúcia, ktorej materskou spoločnosťou je úverová inštitúcia, alebo finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s ústredím v tretej krajine, nepodlieha konsolidovanému dohľadu podľa článkov 125 a 126, príslušné orgány preveria, či úverová inštitúcia podlieha konsolidovanému dohľadu príslušného orgánu tretej krajiny, ktorý je rovnocenný dohľadu, na ktorý sa vzťahujú zásady stanovené v tejto smernici.

Toto overenie vykoná príslušný orgán, ktorý by bol zodpovedný za konsolidovaný dohľad, ak by sa uplatnil odsek 3, a to buď na žiadosť materskej spoločnosti alebo akýchkoľvek regulovaných subjektov, ktorým bolo v Únii udelené povolenie, alebo z vlastnej iniciatívy. Príslušný orgán konzultuje s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi.“;

v odseku 3 sa tretí pododsek nahrádza takto:

„Príslušné orgány môžu predovšetkým vyžadovať založenie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v Únii a môžu uplatňovať ustanovenia o konsolidovanom dohľade na konsolidovanú pozíciu tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.“

26.	Vkladá sa tento článok: „Článok 146a Členské štáty požadujú od úverových inštitúcií, aby na úrovni bankovej skupiny uverejňovali každoročne, buď v úplnej podobe alebo vo forme odkazov na rovnocenné informácie, popis svojej právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry.“

27.	Príloha X sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou III k tejto smernici.

Článok 4

Zmeny a doplnenia smernice 2009/138/ES

Smernica 2009/138/ES sa mení a dopĺňa takto:

V článku 212 ods. 1 sa písmená f) a g) nahrádzajú takto:

„f)

‚holdingová poisťovňa‘ znamená materský podnik, ktorý nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a ktorého hlavnou podnikateľskou činnosťou je nadobúdať a vlastniť účasti v dcérskych podnikoch, ak sú tieto dcérske podniky výlučne alebo hlavne poisťovňami alebo zaisťovňami, alebo poisťovňami alebo zaisťovňami tretej krajiny, pričom aspoň jeden z takých dcérskych podnikov je poisťovňou alebo zaisťovňou;

g)	‚zmiešaná holdingová poisťovňa‘ znamená materský podnik iný ako poisťovňa, poisťovňa tretej krajiny, zaisťovňa, zaisťovňa tretej krajiny, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorého aspoň jeden z dcérskych podnikov je poisťovňa alebo zaisťovňa;

h)	‚zmiešaná finančná holdingová spoločnosť‘ znamená zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ako je uvedené v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES.“

V článku 213 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby sa dohľad na úrovni skupiny uplatňoval takto:

a)	na poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú podnikmi s účasťou minimálne v jednej poisťovni, zaisťovni, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny, v súlade s článkami 218 až 258;

b)	na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, v súlade s článkami 218 až 258;

c)	na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v tretej krajine, alebo poisťovňa alebo zaisťovňa tretej krajiny, v súlade s článkami 260 až 263;

d)	na poisťovne alebo zaisťovne, ktorých materským podnikom je zmiešaná holdingová poisťovňa, v súlade s článkom 265.

3. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou alebo holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, je buď prepojeným podnikom regulovaného subjektu alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje doplnkový dohľad v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, alebo ona samotná je takýmto regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, v prípadoch uvedených v odseku 2 písm. a) a b) môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že na úrovni tejto poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, alebo tejto holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nebude vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244 tejto smernice, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245 tejto smernice alebo ani jeden z týchto dohľadov.

4. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici a v smernici 2002/87/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenia smernice 2002/87/ES.

5. Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia uvedené v tejto smernici aj v smernici 2006/48/ES, najmä pokiaľ ide o dohľad zameraný na riziká, môže orgán dohľadu nad skupinou na základe dohody s orgánom konsolidovaného dohľadu v sektore bankovníctva a investičných služieb uplatniť len ustanovenia smernice, ktoré sa vzťahuje na najvýznamnejší sektor, v súlade s článkom 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES.

6. Orgán dohľadu nad skupinou informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (37) (ďalej len ‚EBA‘) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (38) (ďalej len ‚EIOPA‘) o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 4 a 5. EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (39) (ďalej len ‚ESMA‘) vypracujú prostredníctvom Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu (ďalej len ‚spoločný výbor‘) usmernenia zamerané na zbližovanie postupov dohľadu a do troch rokov od schválenia týchto usmernení vypracujú návrh regulačných technických predpisov.

V článku 214 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Výkon dohľadu nad skupinou v súlade s článkom 213 neznamená, že sa od orgánov dohľadu vyžaduje, aby plnili úlohu dohľadu jednotlivo vo vzťahu k poisťovni tretej krajiny, zaisťovni tretej krajiny, holdingovej poisťovni, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej holdingovej poisťovni bez toho, aby bol dotknutý článok 257, pokiaľ ide o holdingové poisťovne alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti.“

V článku 215 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Ak je samotná poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b) dcérskym podnikom inej poisťovne alebo zaisťovne, alebo inej holdingovej poisťovne alebo inej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii, články 218 až 258 sa uplatňujú iba na úrovni najvyššie postavenej materskej poisťovne alebo zaisťovne, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v Únii.

2. Ak je najvyššie postavená materská poisťovňa alebo zaisťovňa, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, uvedená v odseku 1, dcérskym podnikom podniku, na ktorý sa vzťahuje doplnkový dohľad v súlade s článkom 5 ods. 2 smernice 2002/87/ES, orgán dohľadu nad skupinou môže po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že na úrovni tohto najvyššie postaveného materského podniku alebo spoločnosti nebude vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík uvedený v článku 244, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami uvedený v článku 245 alebo ani jeden z týchto dohľadov.“

V článku 216 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo holdingová poisťovňa, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má ústredie v Únii, uvedená v článku 213 ods. 2 písm. a) a b), nemá ústredie v rovnakom členskom štáte ako najvyššie postavený materský podnik na úrovni Únie podľa článku 215, členské štáty môžu umožniť svojim orgánom dohľadu, aby po konzultácii s orgánom dohľadu nad skupinou a s týmto najvyššie postaveným materským podnikom na úrovni Únie rozhodli, že dohľad nad skupinou sa bude vzťahovať na najvyššie postavený materský podnik alebo zaisťovňu, holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni.“

Článok 219 sa nahrádza takto:

„Článok 219

Periodicita výpočtu

1. Orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí, aby výpočty uvedené v článku 218 ods. 2 a 3 vykonávali aspoň raz za rok poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.

Relevantné údaje pre tento výpočet, ako aj jeho výsledky predloží orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, alebo ak na vrchole skupiny nie je poisťovňa alebo zaisťovňa, tak holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo podnik v skupine, ktorý po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu a so skupinou samotnou určí orgán dohľadu nad skupinou.

2. Poisťovňa, zaisťovňa, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť priebežne monitoruje kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa bezodkladne prepočíta a oznámi sa orgánu dohľadu nad skupinou.

Ak existuje opodstatnená domnienka, že sa rizikový profil skupiny významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, orgán dohľadu nad skupinou môže požadovať, aby sa opätovne vypočítala kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny.“

Článok 226 sa nahrádza takto:

„Článok 226

Prostrednícke holdingové poisťovne

1. Pri výpočte skupinovej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vlastní účasť v prepojenej poisťovni, prepojenej zaisťovni, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny prostredníctvom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa zohľadní situácia tejto holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.

Výlučne na účely tohto výpočtu sa prostrednícka holdingová poisťovňa alebo prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje tak, ako keby bola poisťovňou alebo zaisťovňou, na ktorú sa vzťahujú pravidlá ustanovené v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1, 2 a 3 v súvislosti s kapitálovou požiadavkou na solventnosť a ako keby sa na ňu vzťahovali rovnaké podmienky, ako sú podmienky ustanovené v hlave I kapitole VI oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3 v súvislosti s vlastnými zdrojmi použiteľnými na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.

2. V prípadoch, keď prostrednícka holdingová poisťovňa alebo prostrednícka zmiešaná finančná holdingová spoločnosť má podriadené dlhy alebo iné použiteľné vlastné zdroje podliehajúce obmedzeniu v súlade s článkom 98, uznajú sa ako použiteľné vlastné zdroje do výšky vypočítanej za použitia limitov stanovených v článku 98 na celkové použiteľné vlastné zdroje splatné na úrovni skupiny v porovnaní s kapitálovou požiadavkou na solventnosť na úrovni skupiny.

Všetky použiteľné vlastné zdroje prostredníckej holdingovej poisťovne alebo prostredníckej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktoré by si vyžadovali predchádzajúce schválenie orgánom dohľadu v súlade s článkom 90, keby ich mala poisťovňa alebo zaisťovňa, sa môžu zahrnúť do výpočtu skupinovej solventnosti, len ak boli riadne schválené orgánom dohľadu nad skupinou.“

V článku 231 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„1. V prípade, že žiadosť o povolenie na výpočet konsolidovanej kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne a zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu predloží poisťovňa alebo zaisťovňa a jej prepojené podniky, alebo prepojené podniky holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti spoločne, dotknuté orgány dohľadu spolupracujú pri prijímaní rozhodnutia, či udeliť alebo neudeliť toto povolenie, a prípadne stanovia podmienky, za akých sa povolenie udelí.“

V článku 233 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. V prípade žiadosti o povolenie na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine na základe vnútorného modelu, predloženej poisťovňou alebo zaisťovňou a jej prepojenými podnikmi, alebo prepojenými podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti spoločne, sa primerane uplatňuje článok 231.“

10.	V hlave III kapitole II oddiele 1 sa názov pododdielu 5 nahrádza takto:

11.

Článok 235 sa nahrádza takto:

„Článok 235

Skupinová solventnosť holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

1. Ak sú poisťovne a zaisťovne dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, orgán dohľadu nad skupinou zabezpečí, aby sa výpočet skupinovej solventnosti vykonal na úrovni holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa článku 220 ods. 2 až článku 233.

2. Na účely tohto výpočtu sa materský podnik posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa podliehajúca pravidlám stanoveným v hlave I kapitole VI oddiele 4 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o kapitálovú požiadavku solventnosti, a podmienkam stanoveným v hlave I kapitole IV oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky solventnosti.“

12.	Článok 243 sa nahrádza takto: „Článok 243 Dcérske podniky holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti Na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa primerane uplatňujú články 236 až 242.“

13.

V článku 244 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní alebo holdingových poisťovní alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby pravidelne a minimálne raz za rok oznamovali orgánu dohľadu nad skupinou každú významnú koncentráciu rizík na úrovni skupiny, ak sa neuplatňuje článok 215 ods. 2.

Potrebné informácie predloží orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je na vrchole skupiny, alebo ak na vrchole skupiny nie je poisťovňa alebo zaisťovňa, tak holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo poisťovňa či zaisťovňa v skupine, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu a so skupinou.

Koncentrácie rizík uvedené v prvom pododseku podliehajú dohľadu vykonávanému orgánom dohľadu nad skupinou.“

14.

V článku 245 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Členské štáty požadujú od poisťovní a zaisťovní, holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, aby pravidelne a minimálne raz za rok oznamovali orgánu dohľadu nad skupinou každú dôležitú vnútroskupinovú transakciu poisťovne a zaisťovne v rámci skupiny, vrátane transakcií, ktoré sa uskutočnili s fyzickými osobami, ktoré majú úzke väzby s ktorýmkoľvek podnikom v skupine, ak sa neuplatňuje článok 215 ods. 2.

Členské štáty okrem toho požadujú, aby sa každá veľmi významná vnútroskupinová transakcia oznámila, hneď ako je to možné.

Vnútroskupinové transakcie podliehajú dohľadu, ktorý vykonáva orgán dohľadu nad skupinou.“

15.

V článku 246 ods. 4 sa prvý, druhý a tretí pododsek nahrádzajú takto:

„4. Členské štáty požadujú od poisťovne alebo zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby vykonala na úrovni skupiny posúdenie požadované v článku 45. Vlastné posúdenie rizika a solventnosti vykonané na úrovni skupiny podlieha preskúmaniu orgánom dohľadu nad skupinou v súlade s kapitolou III.

Ak sa výpočet solventnosti na úrovni skupiny vykonáva v súlade s metódou 1 uvedenou v článku 230, poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť poskytne orgánu dohľadu nad skupinou riadne vysvetlenie rozdielu medzi sumou kapitálových požiadaviek na solventnosť všetkých prepojených poisťovní a zaisťovní v skupine a konsolidovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny.

Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže vykonať, ak s tým súhlasí orgán dohľadu nad skupinou, akékoľvek posúdenie požadované podľa článku 45 na úrovni skupiny a súčasne na úrovni ktoréhokoľvek dcérskeho podniku v skupine a môže vyhotoviť jediný dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia.“

16.

V článku 247 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

ak skupina nie je riadená poisťovňou alebo zaisťovňou, tak nasledujúcim orgánom dohľadu:

i)	ak je materský podnik poisťovne alebo zaisťovne holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, tak orgánom dohľadu, ktorý tejto poisťovni alebo zaisťovni udelil povolenie;

ii)

ak je materským podnikom viac ako jednej poisťovne alebo zaisťovne s ústredím v Únii rovnaká holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a jednému z týchto podnikov bolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, tak orgánom dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorej bolo udelené povolenie v tomto členskom štáte;

iii)

ak je na vrchole skupiny viac ako jedna holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s ústredím v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov sa nachádza poisťovňa alebo zaisťovňa, tak orgánom dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou s najväčšou celkovou bilančnou sumou;

iv)

ak je materským podnikom viac ako jednej poisťovne alebo zaisťovne s ústredím v Únii rovnaká holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a žiadnemu z týchto podnikov nebolo udelené povolenie v členskom štáte, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, tak orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni s najväčšou bilančnou sumou alebo

v)	ak je skupina skupinou bez materského podniku alebo vo všetkých prípadoch, ktoré nie sú uvedené v bodoch i) až iv), tak orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni alebo zaisťovni s najväčšou celkovou bilančnou sumou.“

17.

V článku 249 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Orgán dohľadu nad skupinou poskytne dotknutým orgánom dohľadu a EIOPA všetky informácie týkajúce sa skupiny v súlade s článkom 19, článkom 51 ods. 1 a článkom 254 ods. 2, najmä pokiaľ ide o informácie týkajúce sa právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny.“

18.

V článku 256 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Členské štáty požadujú od poisťovne a zaisťovne s účasťou, holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, aby každoročne zverejnila správu o solventnosti a finančnej situácii na úrovni skupiny. Primerane sa uplatňujú články 51, 53, 54 a 55.

2. Poisťovňa alebo zaisťovňa s účasťou, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť môže so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou predložiť jedinú správu o jej solventnosti a finančnej situácii obsahujúcu:

a)	informácie na úrovni skupiny, ktoré sa musia zverejniť v súlade s odsekom 1;

b)	za každý dcérsky podnik v rámci skupiny, ktorý je jednotlivo identifikovateľný, informácie, ktoré sa musia zverejniť v súlade s článkami 51, 53, 54 a 55.

Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu v súlade s prvým pododsekom konzultuje a náležite zohľadní názory a námietky členov kolégia orgánov dohľadu.“

19.

Článok 257 sa nahrádza takto:

„Článok 257

Správny orgán, riadiaci orgán alebo dozorný orgán holdingovej poisťovne a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti

Členské štáty vyžadujú, aby všetky osoby, ktoré skutočne riadia holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, spĺňali požiadavku vhodnosti a odbornosti pri výkone svojich funkcií.

Článok 42 sa uplatňuje primerane.“

20.

V článku 258 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1. Ak poisťovne alebo zaisťovne v skupine nedodržiavajú požiadavky stanovené v článkoch 218 až 246, alebo v prípade, že sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne, nevyhnutné opatrenia s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu prijmú:

a)	orgán dohľadu nad skupinou, ak ide o holdingové poisťovne a zmiešané finančné holdingové spoločnosti;

b)	orgány dohľadu, ak ide o poisťovne a zaisťovne.

Ak v prípade uvedenom v písmene a) prvého pododseku nie je orgán dohľadu nad skupinou jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ústredie, orgán dohľadu nad skupinou informuje tieto orgány dohľadu o svojich zisteniach, aby im umožnil prijať nevyhnutné opatrenia.

Ak v prípade uvedenom v písmene b) prvého pododseku orgán dohľadu nad skupinou nie je jedným z orgánov dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa ústredie, orgán dohľadu nad skupinou informuje tieto orgány dohľadu o výsledkoch svojich zistení, aby im umožnil prijať nevyhnutné opatrenia.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, členské štáty určia opatrenia, ktoré môžu prijať ich orgány dohľadu v súvislosti s holdingovými poisťovňami a zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami.

Dotknuté orgány dohľadu vrátane orgánu dohľadu nad skupinou podľa potreby koordinujú svoje opatrenia.

2. Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia ich trestného práva, ukladajú sankcie alebo prijímajú opatrenia týkajúce sa holdingových poisťovní a zmiešaných finančných holdingových spoločností, ktoré porušujú zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia prijaté na účely transpozície tejto hlavy, alebo týkajúce sa osôb, ktoré skutočne riadia tieto podniky. Orgány dohľadu úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby takéto sankcie alebo opatrenia boli účinné, najmä ak sa ústredné vedenie alebo hlavný subjekt holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti nenachádza v tom istom členskom štáte, v ktorom má svoje ústredie.“

21.

Článok 262 sa nahrádza takto:

„Článok 262

Materské podniky so sídlom v tretej krajine: chýbajúca rovnocennosť

1. Ak preverenie vykonané v súlade s článkom 260 poukazuje na to, že neexistuje rovnocenný dohľad, členské štáty uplatnia na poisťovne a zaisťovne primerane buď články 218 až 258, a to a s výnimkou článkov 236 až 243, alebo jednu z metód uvedených v odseku 2 tohto článku.

Všeobecné zásady a metódy ustanovené v článkoch 218 až 258 sa uplatňujú na úrovni holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne tretej krajiny alebo zaisťovne tretej krajiny.

Výlučne na účely výpočtu skupinovej solventnosti sa materský podnik posudzuje tak, ako keby bol poisťovňou alebo zaisťovňou, na ktorú sa vzťahujú rovnaké podmienky, ako sú podmienky stanovené v hlave I kapitole VI oddiele 3 pododdieloch 1, 2 a 3, pokiaľ ide o vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, a jedna z týchto požiadaviek:

a)	kapitálová požiadavka na solventnosť stanovená v súlade so zásadami uvedenými v článku 226, ak ide o holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť;

b)	kapitálová požiadavka na solventnosť stanovená v súlade so zásadami uvedenými v článku 227, ak ide o poisťovňu tretej krajiny alebo zaisťovňu tretej krajiny.

2. Členské štáty umožnia svojim orgánom dohľadu, aby uplatnili iné metódy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine. Uvedené metódy schváli orgán dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.

Orgány dohľadu môžu najmä požadovať založenie holdingovej poisťovne s ústredím v Únii alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s ústredím v Únii a uplatňovať túto hlavu na poisťovne a zaisťovne v skupine riadenej touto holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou.

Zvolené metódy umožnia, aby sa dosiahli ciele dohľadu nad skupinou vymedzené v tejto hlave, a oznámia sa ostatným príslušným orgánom dohľadu a Komisii.“

22.

V článku 263 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:

„Ak je samotný materský podnik uvedený v článku 260 dcérskym podnikom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má ústredie v tretej krajine, alebo dcérskym podnikom poisťovne alebo zaisťovne tretej krajiny, členské štáty uplatnia overenie podľa článku 260 iba na úrovni najvyššie postaveného materského podniku, ktorý je holdingovou poisťovňou tretej krajiny, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou tretej krajiny, poisťovňou tretej krajiny alebo zaisťovňou tretej krajiny.

Orgány dohľadu však v prípade, že neexistuje rovnocenný dohľad podľa článku 260, môžu vykonať nové overenie na nižšej úrovni, pokiaľ existuje materský podnik poisťovne alebo zaisťovne, či už na úrovni holdingovej poisťovne tretej krajiny, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti tretej krajiny, poisťovni tretej krajiny alebo zaisťovni tretej krajiny.“

Článok 5

Preskúmanie

Komisia vykoná úplnú revíziu smernice 2002/87/ES vrátane delegovaných a vykonávacích aktov prijatých na jej základe. Po vykonaní tejto revízie pošle Komisia do 31. decembra 2012 správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej sa zameria najmä na rozsah pôsobnosti uvedenej smernice vrátane otázky, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti zmenou článku 3, a uplatňovanie uvedenej smernice na neregulované subjekty, najmä účelovo vytvorené subjekty. Predmetom správy sú aj identifikačné kritériá finančných konglomerátov vo vlastníctve nefinančných skupín v širšom zmysle, ktorých celkové aktivity v bankovom sektore, sektore poisťovníctva a sektore investičných služieb sú vecne relevantné v rámci medzinárodného trhu s finančnými službami.

Komisia taktiež zváži, či európske orgány dohľadu majú prostredníctvom spoločného výboru vydať usmernenia na posúdenie tejto vecnej relevantnosti.

V tomto zmysle sú predmetom správy aj systémovo príslušné finančné konglomeráty, ktorých veľkosť, vzájomná prepojenosť alebo komplexnosť ich robí obzvlášť zraniteľnými, a ktoré sa určia na základe analógie s vyvíjajúcimi sa normami Rady finančnej stability a Bazilejského výboru pre bankový dohľad. Okrem toho sa v správe vyhodnotí možnosť zavedenia povinných stresových testov. V prípade potreby sa následne po správe predložia náležité legislatívne návrhy.

Článok 6

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami 1, 2 a 3 tejto smernice do 10. júna 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

2. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 4 tejto smernice od 10. júna 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

3. Odchylne od odseku 1 členské štáty do 22. júla 2013 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2 bodom 23 tejto smernice, ako aj s článkom 2 bodom 1 a bodom 2 písm. a) tejto smernice v rozsahu, v akom tieto ustanovenia menia a dopĺňajú článok 1, článok 2 ods. 4, 5a a 16 a článok 3 ods. 2 smernice 2002/87/ES s ohľadom na správcov alternatívnych investičných fondov. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených opatrení a tabuľku zhody medzi uvedenými opatreniami a touto smernicou.

4. Členské štáty uvedú priamo pri prijatí opatrení uvedených v tomto odseku alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

5. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 8

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 16. novembra 2011

Za Európsky parlament

predseda

J. BUZEK

Za Radu

predseda

W. SZCZUKA

(1) Ú. v. EÚ C 62, 26.2.2011, s. 1.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. júla 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 8. novembra 2011.

(3) Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1.

(4) Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3).

(5) Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1).

(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine poisťovní alebo zaisťovní (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 1).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES z 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201).

(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(15) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(16) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(17) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(18) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(19) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(20) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.“

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/83/ES z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19.12.2002, s. 1).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

(23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení (Ú. v. EÚ L 323, 9.12.2005, s. 1).

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).

(25) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).

(28) Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201.

(29) Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(30) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.“

(31) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(32) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(33) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.“

(34) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.“

(35) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(36) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.“

(37) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(38) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(39) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.“

PRÍLOHA I

Prílohy I a II k smernici 98/78/ES sa menia a dopĺňajú takto:

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

V oddiele 2.1:

druhá zarážka štvrtého odseku sa nahrádza takto:

„—

ak je poisťovňa alebo zaisťovňa prepojená s holdingovou poisťovňou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá má sídlo v tom istom členskom štáte ako poisťovňa alebo zaisťovňa, a rovnako holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ako aj prepojená poisťovňa alebo prepojená zaisťovňa sú zohľadnené pri výpočte.“;

piaty odsek sa nahrádza takto:

„Členské štáty môžu tiež upustiť od výpočtu upravenej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o poisťovňu alebo zaisťovňu prepojenú s inou poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou či zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá má sídlo v inom členskom štáte, a ak sa príslušné orgány týchto členských štátov rozhodli zveriť výkon doplnkového dohľadu príslušným orgánom tohto druhého členského štátu.“

Oddiel 2.2 sa nahrádza takto:

„2.2. Prostrednícke holdingové poisťovne a prostrednícke zmiešané finančné holdingové spoločnosti

Pri výpočte upravenej solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má účasť v prepojenej poisťovni, prepojenej zaisťovni, poisťovni v nečlenskej krajine alebo zaisťovni v nečlenskej krajine prostredníctvom holdingovej poisťovne alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, sa zohľadňuje situácia prostredníckej holdingovej poisťovne alebo sprostredkujúcej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. Výlučne na účely tohto výpočtu, ktorý sa vykoná v súlade so všeobecnými zásadami a metódami opísanými v tejto prílohe, sa považuje táto holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť za poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá podlieha nulovej požiadavke solventnosti, a podľa rovnakých podmienok, ako sú stanovené v článku 16 smernice 73/239/EHS, článku 27 smernice 2002/83/ES alebo článku 36 smernice 2005/68/ES vo vzťahu k prvkom započítateľným do miery solventnosti.“

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

1.	Názov sa nahrádza takto:

V bode 1 sa prvý odsek nahrádza takto:

„1.

V prípade dvoch alebo viacerých poisťovní alebo zaisťovní uvedených v článku 2 ods. 2, ktoré sú dcérskymi podnikmi holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine a ktoré sú usadené v rôznych členských štátoch, príslušné orgány zabezpečia, aby sa metóda opísaná v tejto prílohe uplatňovala jednotne.“

V bode 2 sa druhá a tretia zarážka a pododsek nasledujúci po tretej zarážke nahrádzajú takto:

„—

ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa a jedna alebo viac iných poisťovní alebo zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, majú ako materský podnik tú istú holdingovú poisťovňu, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine a poisťovňa alebo zaisťovňa sa zohľadní pri výpočte uvedenom v tejto prílohe, ktorý sa uskutoční pre jeden z týchto iných podnikov,

—

ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa a jedna alebo viac poisťovní alebo zaisťovní, ktorým bolo udelené povolenie v iných členských štátoch, majú ako materský podnik tú istú holdingovú poisťovňu, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine, a v súlade s článkom 4 ods. 2 bola uzavretá dohoda o zverení výkonu doplnkového dohľadu podľa tejto prílohy orgánu dohľadu druhého členského štátu.

V prípade holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne nečlenskej krajiny alebo zaisťovne nečlenskej krajiny, v ktorej účasť vlastní holdingová poisťovňa, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, alebo poisťovňa nečlenskej krajiny či zaisťovňa nečlenskej krajiny, môžu členské štáty uplatniť výpočet stanovený v tejto prílohe len na úrovni najvyššie stojaceho materského podniku poisťovne alebo zaisťovne, ktorý je holdingovou poisťovňou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, poisťovňou nečlenskej krajiny alebo zaisťovňou nečlenskej krajiny.“

Bod 3 sa nahrádza takto:

„3.

Príslušné orgány zabezpečia, aby sa na úrovni holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne nečlenskej krajiny alebo zaisťovne nečlenskej krajiny uskutočnili výpočty podobné tým, ktoré sú uvedené v prílohe I.

Podobnosť spočíva v uplatnení všeobecných zásad a metód uvedených v prílohe I na úrovni holdingovej poisťovne, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, poisťovne v nečlenskej krajine alebo zaisťovne v nečlenskej krajine.

Výlučne na účel tohto výpočtu sa materský podnik považuje za poisťovňu alebo zaisťovňu, na ktorú sa vzťahuje:

—	nulová požiadavka solventnosti, ak ide o holdingovú poisťovňu alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť,

—	požiadavka na solventnosť určená v súlade so zásadami oddielu 2.3 prílohy I, ak ide o poisťovňu v nečlenskej krajine alebo zaisťovňu v nečlenskej krajine,

—	ak sa na ňu vzťahujú rovnaké podmienky, ako sú stanovené v článku 16 ods. 1 smernice 73/239/EHS, alebo v článku 18 smernice 79/267/EHS vo vzťahu k prvkom započítateľným do miery solventnosti.“

PRÍLOHA II

V prílohe I k smernici 2002/87/ES v bode II. Technické metódy výpočtu sa metóda 3 a metóda 4 nahrádzajú takto:

„Metóda 3: ‚Kombinovaná metóda‘

Príslušné orgány môžu povoliť kombináciu metódy 1 a metódy 2.“

PRÍLOHA III

V prílohe X k smernici 2006/48/ES sa bod 30 časti 3 oddielu 3 nahrádza takto:

„30.

V prípade, že materská úverová inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ zamýšľajú použiť pokročilý prístup merania, žiadosť zahŕňa opis metodiky použitej na alokáciu kapitálu na operačné riziko medzi jednotlivé subjekty skupiny.“

		ISSN 1977-0790 doi:10.3000/19770790.L_2011.326.slk
Úradný vestník Európskej únie		L 326

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 54 8. decembra 2011

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou ( 1 )	1
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1228/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 429/73, ktorým sa ustanovujú osobitné opatrenia pre dovoz určitého tovaru do Spoločenstva, ktorý spadá do pôsobnosti nariadenia (EHS) č. 1059/69 a má pôvod v Turecku	17
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1229/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa zrušujú určité zastarané právne akty Rady v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky	18
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1230/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa zrušujú určité zastarané právne akty Rady v oblasti spoločnej obchodnej politiky	21
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 378/2007, pokiaľ ide o pravidlá vykonávania dobrovoľnej modulácie priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky	24
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1232/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím	26
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1233/2011 zo 16. novembra 2011 o uplatňovaní určitých usmernení v oblasti štátom podporovaných vývozných úverov a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/76/ES a 2001/77/ES	45
		SMERNICE
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/78/ES, 2002/87/ES, 2006/48/ES a 2009/138/ES, pokiaľ ide o doplnkový dohľad nad finančnými inštitúciami vo finančnom konglomeráte ( 1 )	113