31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 145/1

(1)

Cieľom Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 94/69/ES (3), je stabilizovať koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabránila nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetová priemerná ročná teplota na zemskom povrchu nezvýšila o viac ako 2 stupne Celzia v porovnaní s hodnotami z obdobia pred industrializáciou. Zo štvrtej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) vyplýva, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa je potrebné, aby sa celosvetové emisie skleníkových plynov prestali zvyšovať do roku 2020. Európska rada na svojom zasadnutí 8. a 9. marca 2007 stanovila záväzok znížiť do roku 2020 celkové množstvo emisií skleníkových plynov v Spoločenstve aspoň o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a o 30 % v prípade, ak sa k podobných zníženiam emisií zaviažu aj ďalšie rozvinuté krajiny a ak ekonomicky vyspelejšie rozvojové krajiny prispejú podľa svojich možností.

(2)

V roku 2009 Komisia dokončila prehodnotenie stratégie Únie pre trvalo udržateľný rozvoj zameriavajúc sa pritom na najnaliehavejšie problémy udržateľného rozvoja, akými sú doprava, zmena klímy, verejné zdravie a úspora energie.

(3)

V záujme dosiahnutia potrebného zníženia emisií by sa politiky a opatrenia mali vykonávať na úrovni členských štátov a Únie nielen v odvetví priemyslu a energetiky, ale vo všetkých odvetviach hospodárstva Únie. V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (4) sa stanovuje priemerné zníženie emisií o 10 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 v odvetviach nezahrnutých do systému EÚ na obchodovanie s emisiami, ktorý bol ustanovený smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (5), a to vrátane cestnej dopravy. Cestná doprava je druhým najväčším odvetvím produkujúcim emisie skleníkových plynov v Únii a jej emisie vrátane emisií z ľahkých úžitkových vozidiel i naďalej rastú. Ak sa bude množstvo emisií z cestnej dopravy i naďalej zvyšovať, dôjde k značnému oslabeniu snáh ďalších odvetví v ich boji proti zmene klímy.

(4)

Ciele Únie pre nové cestné vozidlá poskytujú výrobcom väčšiu istotu pri plánovaní a väčšiu flexibilitu pri dosahovaní požiadaviek na na zníženie CO2, než aká by sa poskytla prostredníctvom osobitných vnútroštátnych cieľov zníženia emisií. Pri stanovovaní výkonových emisných noriem je dôležité zohľadňovať dôsledky pre trhy a konkurencieschopnosť výrobcov, priame a nepriame náklady, ktoré vzniknú podnikom, a výhody vyplývajúce z pohľadu stimulovania inovácie a znižovania spotreby energie a nákladov na palivo.

(5)

V záujme posilnenia konkurencieschopnosti európskeho automobilového priemyslu by sa mali využívať systémy stimulov, napríklad kompenzácia ekologických inovácií a poskytovanie superkreditov.

(6)

Komisia vo svojich oznámeniach zo 7. februára 2007 nazvaných Výsledky preskúmania stratégie Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých vozidiel a Konkurenčný regulačný rámec pre automobilový priemysel pre 21. storočie (CARS 21) zdôraznila, že cieľovú hodnotu Spoločenstva týkajúcu sa priemerných emisií z vozového parku nových osobných automobilov na úrovni 120 g CO2/km sa do roku 2012 pri absencii dodatočných opatrení nepodarí splniť.

(7)

V uvedených oznámeniach sa navrhol integrovaný prístup v záujme dosiahnutia cieľovej hodnoty Spoločenstva týkajúcej sa priemerných emisií vo výške 120 g CO2/km z nových osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel evidovaných v Spoločenstve do roku 2012 prostredníctvom opatrení sústredených na povinné znižovanie emisií CO2, aby sa dosiahla cieľová hodnota 130 g CO2/km v prípade priemerného vozového parku nových automobilov zdokonalením technológií automobilových motorov, ako aj zníženie o ďalších 10 g CO2/km alebo rovnocenný efekt, pokiaľ je to potrebné z technického hľadiska, ďalším zdokonaľovaním technológií vrátane zvyšovania palivovej účinnosti ľahkých úžitkových vozidiel.

(8)

Ustanovenia, na základe ktorých sa plní cieľ v oblasti emisií z ľahkých úžitkových vozidiel, by mali byť v súlade s legislatívnym rámcom na plnenie cieľov týkajúcich sa emisií z vozového parku nových osobných automobilov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (6).

(9)

V legislatívnom rámci na dosiahnutie cieľovej hodnoty pre priemerné emisie z vozového parku v prípade nových ľahkých úžitkových vozidiel by sa malo zabezpečiť, aby boli ciele znižovania konkurenčne neutrálne, sociálne spravodlivé a udržateľné a aby zohľadňovali rôznorodosť európskych výrobcov automobilov a nespôsobovali medzi nimi neodôvodnené narušenie hospodárskej súťaže. Právny rámec by mal byť zlučiteľný s celkovým zámerom dosahovať cieľové hodnoty Únie v oblasti znižovania emisií a mal by sa doplniť ďalšími nástrojmi viac súvisiacimi s používaním, akými sú napríklad diferencovanie daní za automobily a energiu alebo opatrenia na obmedzenie rýchlosti ľahkých úžitkových vozidiel.

(10)

S cieľom zachovať rozmanitosť na trhu s ľahkými úžitkovými vozidlami a jeho schopnosť uspokojovať rôzne potreby spotrebiteľov by sa cieľové hodnoty emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel mali vymedzovať v závislosti od úžitkovej hodnoty automobilov na lineárnom základe. Na opis tejto úžitkovej hodnoty je vhodným parametrom hmotnosť, keďže je v korelácii so súčasnými emisiami, a preto prináša reálnejšie a konkurenčne neutrálne cieľové hodnoty. Okrem toho sú údaje o hmotnosti už v súčasnosti dostupné. Údaje o alternatívnych parametroch úžitkovej hodnoty, akými sú napríklad stopa (priemerný rozchod vynásobený rázvorom kolies) a užitočné zaťaženie, by sa mali zhromažďovať s cieľom uľahčiť dlhodobé hodnotenie prístupu založeného na úžitkovej hodnote.

(11)

Týmto nariadením sa aktívne podporujú ekologické inovácie a zohľadňuje sa v ňom budúci technologický vývoj, ktorý môže posilniť dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu a vytvoriť viac vysokokvalitných pracovných miest. V záujme systematického posudzovania pokroku pri znižovaní emisií vďaka ekologickým inováciám by Komisia mala zvážiť možnosť zahrnúť ekologické inovačné opatrenia do preskúmania skúšobných postupov podľa článku 14 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (7), pričom zohľadní technické a ekonomické dôsledky takéhoto zahrnutia.

(12)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (8) už požaduje, aby reklamné prospekty v prípade automobilov poskytovali koncovým užívateľom údaje o oficiálnych emisiách CO2 a úradnej spotrebe paliva vozidla. Vo svojom odporúčaní 2003/217/ES z 26. marca 2003 o uplatňovaní ustanovení smernice 1999/94/ES o reklamných prospektochna iné oznamovacie prostriedky (9) Komisia vyložila túto požiadavku tak, že sa vzťahuje aj na reklamu. Rozsah pôsobnosti smernice 1999/94/ES by sa mal preto rozšíriť o ľahké úžitkové vozidlá, aby sa na reklamu ľahkých úžitkových vozidiel, v ktorej sú zverejnené údaje o energii alebo cene, vzťahovala požiadavka poskytovať koncovým užívateľom údaje o oficiálnych emisiách CO2 a úradnej spotrebe paliva vozidla, a to najneskôr do roku 2014.

(13)

Vzhľadom na veľmi vysoké náklady na výskum a vývoj a jednotkové výrobné náklady na prvé generácie vozidiel s výrazne nízkouhlíkovými technológiami, ktoré by sa mali zaviesť na trh po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, malo by toto nariadenie dočasne prispieť k zrýchleniu a uľahčeniu procesu zavedenia ultra-nízkouhlíkových vozidiel na trh Únie v počiatočných fázach ich komercializácie.

(14)

Využívanie určitých alternatívnych palív môže priniesť výrazné zníženie emisií CO2 na základe princípu well-to-wheel (od zdroja ku kolesám). Toto nariadenie preto zahŕňa osobitné ustanovenia zamerané na podporu ďalšieho zavádzania určitých vozidiel na alternatívne palivá na trh Únie.

(15)

S cieľom zlepšiť zhromažďovanie údajov o spotrebe paliva a jej meranie by Komisia mala najneskôr do 1. januára 2012 zvážiť, či je potrebné zmeniť a doplniť príslušné právne predpisy tak, aby sa do nich zahrnula povinnosť pre výrobcov, ktorí požiadali o typové schválenie vozidiel kategórie N1, ako sú vymedzené v prílohe II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (10), vybaviť každé vozidlo meračom spotreby paliva.

(16)

V záujme zabezpečenia súladu s nariadením (ES) č. 443/2009 a predchádzania zneužívaniu by sa mala cieľová hodnota vzťahovať na nové ľahké úžitkové vozidlá prvýkrát evidované v Únii, ktoré predtým neboli evidované mimo Únie, s výnimkou evidencie na obmedzenú dobu.

(17)

Smernica 2007/46/ES zriaďuje harmonizovaný rámec obsahujúci administratívne ustanovenia a všeobecné technické požiadavky na schvaľovanie všetkých nových vozidiel v rámci jej rozsahu pôsobnosti. Subjekt zodpovedný za dosiahnutie súladu s týmto nariadením by mal byť ten istý ako subjekt zodpovedný za všetky aspekty procesu typového schvaľovania v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby.

(18)

Výrobcovia by mali mať možnosť rozhodnúť sa, ako budú dosahovať svoje cieľové hodnoty podľa tohto nariadenia, a malo by sa im umožniť, aby spriemerovali emisie svojho celého vozového parku nových vozidiel namiesto dodržiavania cieľových hodnôt CO2 v prípade každého jednotlivého vozidla. Od výrobcov by sa preto malo vyžadovať, aby zabezpečili, aby priemerné špecifické emisie zo všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel zaevidovaných v Únii, za ktoré zodpovedajú, nepresiahli priemer cieľových hodnôt emisií z týchto vozidiel. Táto požiadavka by sa mala zavádzať postupne od roku 2014 do roku 2017, aby sa uľahčilo jej zavedenie. Je to v súlade s lehotami a trvaním obdobia zavádzania stanovenými v nariadení (ES) č. 443/2009.

(19)

V záujme zabezpečenia toho, aby cieľové hodnoty odrážali osobitosti malých výrobcov a špecializovaných výrobcov a aby boli v súlade s možnosťami výrobcov znižovať emisie, mali by sa stanoviť alternatívne cieľové hodnoty znižovania emisií pre týchto výrobcov pri zohľadnení technických možností vozidiel daného výrobcu znižovať špecifické emisie CO2 a tieto cieľové hodnoty by mali zodpovedať charakteristikám dotknutých segmentov trhu. Táto výnimka by mala byť predmetom preskúmania cieľových hodnôt špecifických emisií v prílohe I, ktoré sa má dokončiť najneskôr do začiatku roka 2013.

(20)

Stratégiou Únie na znižovanie emisií CO2 z osobných automobilov a ľahkých úžitkových vozidiel sa ustanovil integrovaný prístup v záujme dosiahnutia cieľovej hodnoty Únie 120 g CO2/km do roku 2012, pričom sa zachováva aj dlhodobejšia vízia ďalšieho znižovania emisií. Nariadenie (ES) č. 443/2009 konkretizuje túto dlhodobejšiu víziu stanovením cieľovej hodnoty vo výške 95 g CO2/km ako priemerných emisií v prípade vozového parku nových automobilov. V záujme zabezpečenia súladu s týmto prístupom a poskytnutia istoty pri plánovaní pre priemysel by sa mala stanoviť dlhodobá cieľová hodnota v prípade špecifických emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel na rok 2020.

(21)

Aby mali výrobcovia flexibilitu pri plnení svojich cieľových hodnôt emisií podľa tohto nariadenia, môžu sa dohodnúť na vytvorení združenia na otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom základe. V prípade vytvorenia združenia by sa jednotlivé cieľové hodnoty výrobcov mali nahradiť spoločnou cieľovou hodnotou pre združenie, ktorú by mali dosiahnuť spoločne členovia združenia.

(22)

Špecifické emisie CO2 dokončovaných vozidiel by sa mali prideliť výrobcovi základného vozidla.

(23)

V záujme zabezpečenia reprezentatívnosti hodnôt emisií CO2 a palivovej účinnosti dokončovaných vozidiel by Komisia mala predložiť osobitný postup a zvážiť prípadné preskúmanie právnych predpisov o typovom schvaľovaní.

(24)

Na zabezpečenie plnenia cieľových hodnôt podľa tohto nariadenia je potrebný rozsiahly mechanizmus dosahovania súladu.

(25)

Meranie špecifických emisií CO2 z nových ľahkých úžitkových vozidiel v Únii sa uskutočňuje na harmonizovanom základe podľa metodiky ustanovenej v nariadení (ES) č. 715/2007. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž v rámci tohto systému by sa mala zhoda merať odkazom na údaje o evidencii nových vozidiel v Únii zozbierané členskými štátmi a oznámené Komisii. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť údajov použitých na posúdenie zhody by sa pravidlá zhromažďovania a oznamovania týchto údajov mali čo najviac harmonizovať.

(26)

V smernici 2007/46/ES sa požaduje, aby výrobcovia vydali osvedčenie o zhode v prípade každého nového ľahkého úžitkového vozidla a aby členské štáty umožnili evidenciu a uvedenie do prevádzky nového ľahkého úžitkového vozidla len v prípade, ak je sprevádzané platným osvedčením o zhode. Údaje zhromaždené členskými štátmi by mali byť v súlade s osvedčením o zhode vydaným výrobcom ľahkého úžitkového vozidla a mali by vychádzať len z tohto dokumentu. Mala by existovať štandardná databáza Únie pre údaje uvedené v osvedčeniach o zhode. Táto databáza by sa mala používať ako jediná referencia, aby členské štáty mohli ľahšie uchovávať svoje evidenčné údaje pri novej evidencii vozidiel.

(27)

Dodržiavanie cieľových hodnôt podľa tohto nariadenia výrobcami by sa malo hodnotiť na úrovni Únie. Výrobcovia, ktorých priemerné špecifické emisie CO2 prekročia priemerné špecifické emisie povolené podľa tohto nariadenia, by mali od 1. januára 2014 za každý kalendárny rok zaplatiť poplatok za nadmerné emisie. Poplatok by sa mal vyjadriť v závislosti od miery nedodržania cieľových hodnôt výrobcami. V záujme zabezpečenia súladu by mal byť mechanizmus tohto poplatku podobný mechanizmu ustanovenému v nariadení (ES) č. 443/2009. Poplatky za nadmerné emisie by sa mali považovať za príjem všeobecného rozpočtu Európskej únie.

(28)

Akékoľvek vnútroštátne opatrenie, ktoré členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť v súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Euróspkej únie (ZFEÚ), by na základe posúdenia účelu tohto nariadenia a ním zavedených postupov nemalo ukladať dodatočné alebo prísnejšie sankcie výrobcom, ktorí neplnia svoje cieľové hodnoty stanovené podľa tohto nariadenia.

(29)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté úplné uplatňovanie pravidiel Únie o hospodárskej súťaži.

(30)

Mali by sa posúdiť nové postupy na dosahovanie dlhodobých cieľových hodôt, najmä sklon krivky, parameter úžitkovej hodnoty a systém poplatkov za nadmerné emisie.

(31)

Rýchlosť cestných vozidiel má výrazný vplyv na ich spotrebu paliva a emisie CO2. Pri absencii obmedzení rýchlosti pre ľahké úžitkové vozidlá je navyše možné, že hľadisko súťaživosti v súvislosti s najvyššou rýchlosťou by mohlo viesť k predimenzovaniu skupín vysokovýkonných vozidiel a súvisiacim nedostatkom v podmienkach pomalšej prevádzky. Je preto vhodné preskúmať možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice Rady 92/6/EHS z 10. februára 1992 o montáži a používaní zariadení obmedzujúcich rýchlosť pre určité kategórie motorových vozidiel v Spoločenstve (11) na ľahké úžitkové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o prijatie podrobných pravidiel monitorovania a oznamovania priemerných emisií, konkrétne zberu, evidencie, prezentácie, prenosu, výpočtu a oznamovania údajov o priemerných emisiách, a o uplatňovanie požiadaviek stanovených v prílohe II, ako aj o prijatie podrobných opatrení na vyberanie poplatkov za nadmerné emisie a postupu schvaľovania inovačných technológií, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (12).

(33)

Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na zmenu a doplnenie požiadaviek na monitorovanie a oznamovanie ustanovených v prílohe II vzhľadom na skúsenosti s uplatňovaním tohto nariadenia, na prispôsobenie hodnoty M0 uvedenej v prílohe I priemernej hmotnosti nových ľahkých úžitkových vozidiel za predchádzajúce tri kalendárne roky, stanovenie pravidiel týkajúcich sa výkladu kritérií na uplatňovanie výnimiek, obsahu žiadostí o výnimku a obsahu a vyhodnocovania programov znižovania špecifických emisií CO2, ako aj na úpravu vzorcov uvedených v prílohe I s cieľom zohľadniť akúkoľvek zmenu regulačného skúšobného postupu na meranie špecifických emisií CO2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce vykonávala konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(34)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie výkonových požiadaviek v oblasti emisií CO2 pre nové ľahké úžitkové vozidlá, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

a)

„priemerné špecifické emisie CO2“ predstavujú vzhľadom na výrobcu priemer špecifických emisií CO2 všetkých ľahkých úžitkových vozidiel, ktorých je výrobcom;

b)

„osvedčenie o zhode“ je osvedčenie uvedené v článku 18 smernice 2007/46/ES;

c)

„dokončované vozidlo“ je vozidlo, ktorému bolo po ukončení postupu viacstupňového typového schválenia udelené typové schválenie v súlade so smernicou 2007/46/ES;

d)

„dokončené vozidlo“ je akékoľvek vozidlo, ktoré sa nemusí dokončovať, aby spĺňalo príslušné technické požiadavky smernice 2007/46/ES;

e)

„základné vozidlo“ je akékoľvek vozidlo, ktoré sa používa v úvodnom stupni postupu viacstupňového typového schválenia;

f)

„výrobca“ je osoba alebo subjekt, ktoré schvaľovaciemu orgánu zodpovedajú za všetky aspekty postupu typového schvaľovania ES v súlade so smernicou 2007/46/ES a za zabezpečenie zhody výroby;

g)

„hmotnosť“ je hmotnosť vozidla s karosériou v prevádzkovom stave uvedená v osvedčení o zhode a vymedzená v bode 2.6 prílohy I k smernici 2007/46/ES;

h)

„špecifické emisie CO2“ sú emisie ľahkého úžitkového vozidla, merané v súlade s nariadením (ES) č. 715/2007 a špecifikované v osvedčení o zhode pre dokončované alebo dokončené vozidlá ako hmotnosť (kombinovaných) emisií CO2;

i)

„cieľová hodnota špecifických emisií“ predstavuje vzhľadom na výrobcu priemer orientačných špecifických emisií CO2 určený v súlade s prílohou I v prípade každého nového ľahkého úžitkového vozidla, ktorého je výrobcom, alebo ak sa výrobcovi udelí výnimka podľa článku 11, predstavuje cieľovú hodnotu špecifických emisií určenú v súlade s touto výnimkou;

j)

„stopa“ je priemerný rozchod vynásobený rázvorom kolies, ako sa uvádza v osvedčení o zhode a vymedzuje v bodoch 2.1 a 2.3 prílohy I k smernici 2007/46/ES;

k)

„užitočné zaťaženie“ je rozdiel medzi najvyššou technicky prípustnou hmotnosťou v naloženom stave podľa prílohy II k smernici 2007/46/ES a hmotnosťou vozidla.

a)

podniky, v ktorých má výrobca priamo alebo nepriamo:

b)

podniky, ktoré majú priamo alebo nepriamo nad výrobcom práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

c)

podniky, v ktorých má niektorý podnik uvedený v písmene b) priamo alebo nepriamo práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

d)

podniky, v ktorých má výrobca spolu s jedným alebo viacerými podnikmi uvedenými v písmenách a), b) alebo c) alebo v ktorých majú dva alebo viaceré podniky uvedené v písmenách a), b) alebo c) spolu práva alebo právomoci uvedené v písmene a);

e)

podniky, v ktorých sú práva alebo právomoci uvedené v písmene a) spoločne v držbe výrobcu alebo jedného či viacerých s ním prepojených podnikov uvedených v písmenách a) až d) a jednej alebo viacerých tretích strán.

—

70 % v roku 2014,

—

75 % v roku 2015,

—

80 % v roku 2016,

—

100 % od roku 2017.

—

3,5 ľahkého úžitkového vozidla v roku 2014,

—

3,5 ľahkého úžitkového vozidla v roku 2015,

—

2,5 ľahkého úžitkového vozidla v roku 2016,

—

1,5 ľahkého úžitkového vozidla v roku 2017,

—

1 ľahké úžitkové vozidlo od roku 2018.

a)

označenie výrobcov, ktorí budú zahrnutí do združenia;

b)

označenie výrobcu určeného za správcu združenia, ktorý bude kontaktnou osobou združenia a bude zodpovedný za platbu poplatkov za nadmerné emisie uložených združeniu v súlade s článkom 9;

c)

dôkaz o tom, že správca združenia bude schopný plniť povinnosti podľa písmena b).

a)

priemerné špecifické emisie CO2;

b)

cieľová hodnota špecifických emisií;

c)

celkový počet zaevidovaných vozidiel.

a)

priemerné špecifické emisie CO2 za predchádzajúci kalendárny rok;

b)

cieľovú hodnotu špecifických emisií za predchádzajúci kalendárny rok;

c)

rozdiel medzi jeho priemernými špecifickými emisiami CO2 za predchádzajúci kalendárny rok a jeho cieľovou hodnotou špecifických emisií v tom istom roku.

a)

od roku 2014 do roku 2018:

b)

od roku 2019:

(nadmerné emisie × 95 EUR) × počet nových ľahkých úžitkových vozidiel.

—

„nadmerné emisie“ predstavujú kladnú hodnotu množstva gramov na kilometer, o ktoré priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu prekročili pri zohľadnení zníženia emisií CO2 vďaka inovačným technológiám schváleným v súlade s článkom 12 jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií v kalendárnom roku alebo jeho časti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť podľa článku 4, zaokrúhlená na najbližšie tri desatinné miesta, a

—

„počet nových ľahkých úžitkových vozidiel“ je počet nových ľahkých úžitkových vozidiel, ktorých je výrobcom a ktoré boli zaevidované v danom období podľa kritérií zavádzania stanovených v článku 4.

a)

jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií za predchádzajúci kalendárny rok;

b)

jeho priemerné špecifické emisie CO2 za predchádzajúci kalendárny rok;

c)

rozdiel medzi jeho priemernými špecifickými emisiami CO2 za predchádzajúci kalendárny rok a jeho cieľovou hodnotou špecifických emisií v tom istom roku;

d)

priemerné špecifické emisie CO2 za všetky nové ľahké úžitkové vozidlá evidované v Únii za predchádzajúci kalendárny rok;

e)

priemernú hmotnosť všetkých nových ľahkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii za predchádzajúci kalendárny rok.

a)

nie je súčasťou skupiny prepojených výrobcov alebo

b)

je súčasťou skupiny prepojených výrobcov, ktorá je zodpovedná celkovo za výrobu menej ako 22 000 nových ľahkých úžitkových vozidiel evidovaných v Únii za kalendárny rok, alebo

c)

je súčasťou skupiny prepojených výrobcov, ale prevádzkuje svoje vlastné výrobné zariadenia a dizajnérske centrum.

a)

názov výrobcu a meno jeho kontaktnej osoby;

b)

doklad o tom, že výrobca je oprávnený na uplatnenie výnimky podľa odseku 1;

c)

podrobné údaje o ľahkých úžitkových vozidlách, ktoré vyrába, vrátane hmotnosti a špecifických emisií CO2 týchto ľahkých úžitkových vozidiel, a

d)

cieľovú hodnotu špecifických emisií, ktorá zodpovedá jeho možnostiam zníženia vrátane ekonomických a technologických možností zníženia jeho špecifických emisií CO2 a zohľadňuje charakteristiku trhu pre vyrábaný typ ľahkého úžitkového vozidla.

a)

dodávateľ alebo výrobca musí zodpovedať za úspory emisií CO2 dosiahnuté prostredníctvom využitia inovačných technológií;

b)

inovačné technológie musia preukázaným spôsobom prispievať k znižovaniu emisií CO2;

c)

inovačné technológie nesmú byť kryté meraniami CO2 v rámci štandardného testovacieho cyklu, nepodliehajú povinným ustanoveniam na základe doplňujúcich dodatočných opatrení na zníženie o hodnotu 10 g CO2/km uvedenú v článku 1 nariadenia (ES) č. 443/2009, ani nie sú povinné podľa iných ustanovení práva Únie.

—

s výhradou potvrdenia uskutočniteľnosti na základe aktualizovaných výsledkov posúdenia vplyvu podmienky, za akých by bolo možné dosiahnuť do roku 2020 dlhodobú cieľovú hodnotu vo výške 147 g CO2/km nákladovo efektívnym spôsobom, a

—

aspekty plnenia tejto cieľovej hodnoty vrátane poplatku za nadmerné emisie.

31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 145/19

(1)

Dňa 23. apríla 2007 Rada splnomocnila Komisiu na začatie rokovaní o dohode o voľnom obchode s Kórejskou republikou (ďalej len „Kórea“) v mene Únie a jej členských štátov.

(2)

Tieto rokovania boli uzavreté a Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 6. októbra 2010 (2), následne 17. februára 2011 s ňou súhlasil Európsky parlament (3) a má sa začať uplatňovať v súlade so svojím článkom 15.10.

(3)

Je potrebné stanoviť postupy uplatňovania určitých ustanovení dohody týkajúcich sa ochranných opatrení.

(4)

Mali by sa vymedziť pojmy „vážna ujma“, „hrozba vážnej ujmy“ a „prechodné obdobie“ uvedené v článku 3.5 dohody.

(5)

O ochranných opatreniach sa môže uvažovať iba vtedy, keď sa príslušný výrobok dováža do Únie v takom zvýšenom množstve a za takých podmienok, že spôsobuje vážnu ujmu výrobcom podobných alebo priamo konkurujúcich výrobkov z Únie alebo hrozí, že ju spôsobí, ako sa stanovuje v článku 3.1 dohody.

(6)

Ochranné opatrenia by mali mať jednu z foriem uvedených v článku 3.1 dohody.

(7)

Sledovanie uplatňovania dohody, jej preskúmanie a v prípade potreby uvalenie ochranných opatrení by sa malo uskutočňovať čo najtransparentnejším spôsobom.

(8)

Komisia by mala raz za rok predložiť správu o vykonávaní dohody a o uplatňovaní ochranných opatrení.

(9)

Mali by sa stanoviť podrobné ustanovenia o začatí konaní. Komisia by mala od členských štátov dostávať informácie vrátane dostupných dôkazov o všetkých trendoch v oblasti dovozu, ktoré si môžu vyžiadať uplatnenie ochranných opatrení.

(10)

Spoľahlivosť štatistík o dovoze z Kórey do Únie je preto rozhodujúcim faktorom pri určovaní toho, či sú splnené podmienky na uplatnenie ochranných opatrení.

(11)

V niektorých prípadoch môže zvýšenie dovozu sústredené v jednom alebo niekoľkých členských štátoch spôsobiť vážnu ujmu alebo hroziť spôsobením vážnej ujmy výrobnému odvetviu Únie. V prípade, že v jednom alebo viacerých členských štátoch sa sústredí nárast dovozu, môže Komisia zaviesť predbežné opatrenia dohľadu. Komisia plne zváži, akým spôsobom možno určiť výrobok, ktorý je predmetom vyšetrovania, a následne výrobné odvetvie Únie vyrábajúce podobný výrobok tak, aby sa poskytla účinná náprava a súčasne sa v plnej miere dodržali kritériá ustanovené v tomto nariadení a v dohode.

(12)

Ak existujú dostatočné zrejmé dôkazy odôvodňujúce začatie konania, Komisia by v Úradnom vestníku Európskej únie mala uverejniť oznámenie, ako sa stanovuje v článku 3.2.2 dohody.

(13)

Mali by sa stanoviť podrobné ustanovenia o začatí vyšetrovaní, inšpekciách a prístupe zainteresovaných strán k zhromaždeným informáciám, o vypočutiach dotknutých strán a o možnostiach týchto strán predložiť svoje stanoviská, ako sa stanovuje v článku 3.2.2 dohody.

(14)

Komisia by mala Kórei písomne oznámiť začatie vyšetrovania a viesť s Kóreou konzultácie, ako sa stanovuje v článku 3.2.1 dohody.

(15)

V súlade s článkami 3.2 a 3.3 dohody je taktiež nevyhnutné stanoviť lehoty na začatie vyšetrovania a lehoty, v rámci ktorých sa má zistiť, či opatrenia sú alebo nie sú vhodné, s cieľom zabezpečiť rýchle vykonanie takéhoto zisťovania, aby sa zvýšila právna istota dotknutých hospodárskych subjektov.

(16)

K vyšetrovaniu by malo dôjsť pred uplatnením akéhokoľvek ochranného opatrenia s výhradou toho, ak Komisia bude môcť za kritických okolností uplatniť dočasné opatrenia, ako sa uvádza v článku 3.3 dohody.

(17)

Ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len v takej miere a po takú dobu, ako je nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme a na uľahčenie prispôsobenia. Malo by sa určiť maximálne trvanie ochranných opatrení a mali by sa stanoviť špecifické ustanovenia o predĺžení a preskúmaní takýchto opatrení, ako sa uvádza v článku 3.2.5 dohody.

(18)

Podrobné monitorovanie umožní, aby sa včas prijalo akékoľvek rozhodnutie o možnom začatí vyšetrovania či prijatí opatrení. Komisia by preto mala pravidelne monitorovať dovoz a vývoz v citlivých odvetviach od dátumu uplatňovania dohody.

(19)

Je potrebné ustanoviť niektoré postupy súvisiace s uplatňovaním článku 14 (vrátenie cla alebo výnimky z neho) protokolu k tejto dohode o vymedzení pojmu „výrobky s pôvodom“ a o metódach administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol o pravidlách pôvodu“) s cieľom zabezpečiť účinné fungovanie v ňom ustanovených mechanizmov a zaistiť komplexnú výmenu informácií s príslušnými zainteresovanými stranami.

(20)

Keďže prvých päť rokov po nadobudnutí platnosti dohody nebude možné obmedziť vrátenie cla, môže vzniknúť potreba uložiť na základe tohto nariadenia ochranné opatrenia v reakcii na vážnu ujmu alebo hrozbu vážnej ujmy pre výrobcov z Únie, ktorá je spôsobená dovozom, na ktorý sa vzťahuje výhoda vrátenia cla alebo oslobodenia od cla. Komisia by v takomto konaní mala vyhodnotiť všetky relevantné faktory, ktoré ovplyvňujú situáciu vo výrobnom odvetví Únie vrátane podmienok stanovených v článku 14.2.1 protokolu o pravidlách pôvodu. Komisia by preto mala odo dňa uplatňovania dohody monitorovať kórejské štatistiky týkajúce sa citlivých odvetví, ktoré môžu byť zasiahnuté vracaním cla.

(21)

Komisia by tiež mala odo dňa uplatňovania dohody mimoriadne dôkladne monitorovať štatistiky vykazujúce vývoj dovozu a vývozu z Kórey predovšetkým v citlivých odvetviach.

(22)

Členské štáty sa pri žiadostiach o finančné príspevky v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (4), môžu odvolať na konečné ochranné opatrenia prijaté v súlade s týmto nariadením.

(23)

Vykonávanie dvojstrannej ochrannej doložky dohody si vyžaduje jednotné podmienky na prijímanie dočasných a konečných ochranných opatrení, na ukladanie predbežných opatrení dohľadu a na ukončenie vyšetrovania bez prijatia opatrení. Uvedené opatrenia by mala Komisia prijať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (5).

(24)

Na prijímanie opatrení dohľadu a dočasných opatrení vzhľadom na účinky týchto opatrení a ich logiku postupnosti vo vzťahu k prijímaniu konečných ochranných opatrení je vhodné, aby sa uplatňoval konzultačný postup. V prípade, že neskoršie uloženie opatrení by spôsobilo ťažko napraviteľnú škodu, je potrebné umožniť Komisii, aby prijala okamžite uplatniteľné dočasné opatrenia.

(25)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať len na výrobky s pôvodom v Únii alebo Kórei,

a)

„výrobky“ sú tovar s pôvodom v Únii alebo v Kórei; výrobok, ktorý je predmetom vyšetrovania, sa môže vzťahovať na jednu alebo viacero colných položiek či ich subsegmenty, v závislosti od konkrétnych trhových okolností, prípadne na akúkoľvek segmentáciu výrobkov, ktorá sa bežne uplatňuje vo výrobnom odvetví Únie;

b)

„zainteresované strany“ sú strany, ktoré ovplyvnil dovoz predmetného výrobku;

c)

„výrobné odvetvie Únie“ sú výrobcovia podobných alebo priamo konkurujúcich výrobkov z Únie spolu, ktorí pôsobia v rámci územia Únie, alebo tí výrobcovia z Únie, ktorých spoločná výroba podobných alebo priamo konkurujúcich výrobkov predstavuje podstatnú časť celkovej výroby uvedených výrobkov v Únii; v prípade, že podobný alebo priamo konkurujúci výrobok je len jedným z niekoľkých výrobkov, ktoré vyrábajú výrobcovia tvoriaci výrobné odvetvie Únie, toto odvetvie sa vymedzí ako špecifická činnosť, ktorá sa podieľa na výrobe takéhoto podobného alebo priamo konkurujúceho výrobku;

d)

„vážna ujma“ je významné celkové zhoršenie pozície výrobcov z Únie;

e)

„hrozba vážnej ujmy“ je vážna ujma, ktorá jednoznačne bezprostredne hrozí; zistenie, že existuje hrozba vážnej ujmy, sa musí zakladať na overiteľných skutočnostiach, a nie iba na tvrdení, domnienke alebo na vzdialenej možnosti; predpovede, odhady a analýzy vykonané na základe faktorov uvedených v článku 5 ods. 5 by sa mali okrem iného zohľadniť s cieľom určiť existenciu hrozby vážnej ujmy;

f)

„prechodné obdobie“ je v prípade výrobku obdobie od dátumu uplatňovania dohody, ako sa stanovuje v jej článku 15.10, do desiatich rokov od dátumu ukončenia odstraňovania alebo znižovania cla, a to podľa prípadu pri každom výrobku.

a)

pozastavenie ďalšieho znižovania colnej sadzby na príslušný výrobok stanoveného v rámci dohody alebo

b)

zvýšenie colnej sadzby na tento výrobok na úroveň, ktorá nepresahuje nižšiu z týchto sadzieb:

a)

poskytuje zhrnutie doručených informácií a vyžaduje, aby sa všetky relevantné informácie oznámili Komisii;

b)

uvádza lehota, v ktorej môžu zainteresované strany písomne vyjadriť svoje stanoviská a predložiť informácie, ak sa pri vyšetrovaní má na takéto stanoviská a informácie prihliadať;

c)

uvádza lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany požiadať o ústne vypočutie Komisiou v súlade s článkom 5 ods. 9.

31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 145/28

(1)

Únia od roku 1971 udeľuje rozvojovým krajinám obchodné preferencie v rámci svojho systému všeobecných preferencií (ďalej len „SVP“). SVP sa vykonáva prostredníctvom po sebe nasledujúcich nariadení, ktorými sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (ďalej len „systém“), ktorého obdobia uplatňovania trvajú obvykle tri roky.

(2)

Súčasný systém bol zavedený nariadením Rady (ES) č. 732/2008 (2) a uplatňuje sa do 31. decembra 2011. Toto nariadenie by malo zabezpečiť, že sa v uplatňovaní systému bude pokračovať aj po uvedenom dátume.

(3)

Budúce zlepšenia systému by sa mali zakladať na návrhu Komisie týkajúceho sa nového nariadenia (ďalej len „nasledujúce nariadenie“), ktorým by sa mali zohľadniť príslušné aspekty týkajúce sa účinnosti nariadenia (ES) č. 732/2008 pri dosahovaní cieľov systému. Nasledujúce nariadenie by malo zahŕňať potrebné zmeny a doplnenia na zabezpečenie zachovania účinnosti systému. Je takisto dôležité, aby návrh Komisie zohľadnil štatistické údaje o obchode, ktoré boli k dispozícii až v júli 2010, pokiaľ ide o dovoz, na ktorý sa systém vzťahuje v období zahŕňajúcom rok 2009, čo je rok vyznačujúci sa prudkým poklesom svetového obchodu vrátane obchodu rozvojových krajín. Je takisto dôležité zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a zvýhodnené krajiny boli s dostatočným predstihom informované o zmenách zavedených nasledujúcim nariadením. Z uvedených dôvodov je zostávajúce obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 732/2008 nedostatočné na to, aby Komisia mohla vypracovať návrh a následne bolo možné prijať nasledujúce nariadenie v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Je však žiaduce zabezpečiť nepretržité fungovanie systému po 31. decembri 2011, kým nebude schválené a nenadobudne účinnosť nasledujúce nariadenie.

(4)

Obdobie predĺženia uplatňovania nariadenia (ES) č. 732/2008 by nemalo byť časovo neobmedzené. Z tohto dôvodu a s cieľom poskytnúť čas potrebný na legislatívny postup prijatia nového systému by malo byť obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia predĺžené do 31. decembra 2013. V prípade, že sa nasledujúce nariadenie začne uplatňovať pred týmto dátumom, obdobie predĺženia uplatňovania by sa malo zodpovedajúcim spôsobom skrátiť.

(5)

Na zabezpečenie koherentnosti a kontinuity pri uplatňovaní systému sú potrebné určité technické zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 732/2008.

(6)

Rozvojové krajiny, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „SVP+“), by mali mať možnosť využívať dodatočné colné preferencie podľa uvedeného opatrenia, ak na základe ich žiadosti predloženej do 31. októbra 2011 alebo do 30. apríla 2013 sa im Komisia rozhodne udeliť osobitné stimulačné opatrenie do 15. decembra 2011 v prvom uvedenom prípade alebo do 15. júna 2013 v druhom uvedenom prípade. Rozvojové krajiny, ktorým už boli poskytnuté výhody na základe osobitného stimulačného opatrenia v dôsledku rozhodnutí Komisie 2008/938/ES z 9. decembra 2008 o zozname zvýhodnených krajín, ktoré sú oprávnené na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných, ustanovenom v nariadení Rady (ES) č. 732/2008 (3), a 2010/318/EÚ z 9. júna 2010 o zvýhodnených krajinách, ktoré sú oprávnené na osobitné stimulačné opatrenie pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných na obdobie od 1. júla 2010 do 31. decembra 2011 podľa nariadenia Rady (ES) č. 732/2008 (4), by si mali tento status počas predĺženia platnosti súčasného systému zachovať.

(7)

Nariadenie (ES) č. 732/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

2.

V článku 8 ods. 2 druhom pododseku sa dopĺňajú tieto písmená:

3.

Článok 9 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 10 ods. 3 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V článku 32 ods. 2 sa slová: „31. decembra 2011“ nahrádzajú slovami: „31. decembra 2013 alebo do dátumu stanoveného v nasledujúcom nariadení, a to podľa toho, ktorý je skorší“.

31.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 145/30

(1)

V konečnej správe, ktorú 25. februára 2009 zverejnila skupina expertov na vysokej úrovni pod vedením Jacquesa de Larosièr pod mandátom Komisie, sa konštatovalo, že sa musí posilniť rámec dohľadu nad finančným sektorom v Európskej únii s cieľom znížiť riziko a závažnosť budúcich finančných kríz. Odporučilo sa v nej vykonať ďalekosiahle reformy štruktúry dohľadu. Táto skupina expertov tiež dospela k záveru, že by sa mal vytvoriť Európsky systém orgánov finančného dohľadu (ESFS), ktorý by tvorili tri európske orgány dohľadu – jeden pre bankový sektor, jeden pre sektor poisťovníctva a dôchodkového poistenia zamestnancov a jeden pre sektor cenných papierov a trhy –, a tiež sa v nej odporučilo vytvoriť Európsky výbor pre systémové riziká.

(2)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe navrhla, aby sa predložil návrh právnych predpisov na zriadenie ESFS, a vo svojom oznámení z 27. mája 2009 s názvom Európsky finančný dohľad uviedla podrobnejšie informácie o možnej štruktúre takéhoto nového rámca dohľadu, pričom sa zdôraznila osobitosť dohľadu nad ratingovými agentúrami.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 19. júna 2009 odporučila, aby sa vytvoril ESFS, ktorý by sa skladal zo siete vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu pracujúcich spoločne s tromi novými európskymi orgánmi dohľadu. ESFS by sa mal zameriavať na zvýšenie kvality a konzistentnosti vnútroštátneho dohľadu, posilnenie dohľadu nad cezhraničnými skupinami prostredníctvom zriadenia kolégií dohľadu a na vytvorenie jednotného európskeho súboru pravidiel platných pre všetkých účastníkov finančného trhu na vnútornom trhu. Európska rada zdôraznila, že Európsky orgán pre cenné papiere a trhy by mal mať právomoci v oblasti dohľadu nad ratingovými agentúrami. Komisia by si mala zachovať právomoci na presadzovanie zmlúv, najmä hlavy VII kapitoly I Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), týkajúce sa spoločných pravidiel pre hospodársku súťaž v súlade s ustanoveniami prijatými na vykonávanie týchto pravidiel.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (4) sa zriadil Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“).

(5)

Mal by sa jednoznačne vymedziť rozsah pôsobnosti ESMA tak, aby účastníci finančného trhu mohli identifikovať orgán, ktorý je príslušný v oblasti činnosti ratingových agentúr. ESMA by podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (5) mal mať všeobecnú právomoc v záležitostiach týkajúcich sa registrácie a stáleho dohľadu nad registrovanými ratingovými agentúrami.

(6)

ESMA by mal byť výlučným orgánom zodpovedným za registráciu a dohľad nad ratingovými agentúrami v Únii. ESMA by mal byť naďalej právne zodpovedný, aj keď špecifické úlohy deleguje na príslušné orgány. Vedúci činitelia a iní zamestnanci príslušných orgánov by sa mali podieľať na rozhodovacom procese v rámci ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010, pričom by mali konať ako členovia orgánov ESMA, ako je jeho rada orgánov dohľadu alebo jeho vnútorné panely. ESMA by mal mať výlučnú právomoc uzatvárať dohody o spolupráci pri výmene informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín. Tieto zmluvy o spolupráci by sa mali vzťahovať na príslušné orgány v rozsahu, v akom sa tieto orgány podieľajú na rozhodovacom procese v rámci ESMA alebo keď vykonávajú úlohy v mene ESMA.

(7)

Transparentnosť informácií, ktoré emitent hodnoteného finančného nástroja poskytuje poverenej ratingovej agentúre, by mohla mať veľkú potenciálnu pridanú hodnotu pre fungovanie trhu a pre ochranu investorov. Malo by sa preto zvážiť, ako najlepšie by sa mohla rozšíriť transparentnosť informácií slúžiacich ako podklady pre ratingy všetkých finančných nástrojov. Po prvé sprístupnenie týchto informácií ďalším registrovaným alebo certifikovaným ratingovým agentúram by pravdepodobne posilnilo hospodársku súťaž medzi ratingovými agentúrami, pretože by to mohlo viesť najmä k zvýšeniu počtu nevyžiadaných ratingov. Vydaním takýchto nevyžiadaných ratingov by sa malo podporiť používanie viac ako jedného ratingu na finančný nástroj. Takisto by to pravdepodobne pomohlo zabrániť možným konfliktom záujmov, predovšetkým v rámci modelu „emitent platí“, a malo by to zvýšiť kvalitu ratingov. Po druhé sprístupnením týchto informácií celému trhu by sa tiež mohla zvýšiť schopnosť investorov uskutočniť ich vlastné analýzy rizika tým, že by pri hĺbkovej analýze mohli vychádzať z týchto dodatočných informácií. Toto sprístupnenie informácií by tiež mohlo viesť k poklesu spoliehania sa na úverové ratingy vydávané ratingovými agentúrami. V záujme dosiahnutia týchto základných cieľov by Komisia mala tieto otázky hlbšie posúdiť tak, že ďalej zváži primeraný rozsah povinnosti sprístupňovania informácií, vplyv na miestne sekuritizačné trhy, ďalší dialóg so zainteresovanými stranami, monitorovanie vývoja na trhu a vývoja regulačných opatrení a skúsenosť, ktorú získali iné jurisdikcie. Komisia by mala na základe tohto hodnotenia predložiť príslušné legislatívne návrhy. Hodnotenie Komisie a jej návrhy by mali umožniť vymedziť nové povinnosti v oblasti transparentnosti, a to spôsobom, ktorým by sa najvhodnejšie splnil verejný záujem a ktorý by bol najkonzistentnejší, pokiaľ ide o ochranu investorov.

(8)

Keďže úverové ratingy sa používajú v celej Únii, tradičné rozlišovanie medzi domovskými príslušnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi a používanie koordinácie dohľadu kolégií nie je najvhodnejšou štruktúrou pre dohľad nad ratingovými agentúrami. Zriadením ESMA už viac nie je potrebné zachovávať takúto štruktúru. Proces registrácie by sa preto mal zracionalizovať a lehoty by sa mali zodpovedajúcim spôsobom skrátiť.

(9)

ESMA by mal byť zodpovedný za registráciu ratingových agentúr a stály dohľad nad nimi, nemal by však zodpovedať za dohľad nad používateľmi úverových ratingov. Príslušné orgány určené na základe príslušných odvetvových právnych predpisov pre dohľad nad úverovými inštitúciami, investičnými spoločnosťami, poisťovňami, zaisťovňami, podnikmi kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia a alternatívnymi investičnými fondmi by teda mali zostať naďalej zodpovedné za dohľad nad používaním úverových ratingov týmito finančnými inštitúciami a subjektmi, pri ktorých sa dohľad vykonáva na vnútroštátnej úrovni v súvislosti s uplatňovaním iných smerníc o finančných službách a na jeho účely, ako aj za používanie úverových ratingov v prospektoch.

(10)

Je potrebné prijať účinný nástroj na vytvorenie harmonizovaných regulačných technických predpisov, aby sa uľahčilo uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1060/2009 v každodennej praxi a zaistili sa rovnaké podmienky a primeraná ochrana investorov a spotrebiteľov v celej Únii. Je účinné a vhodné poveriť ESMA vypracovaním návrhu regulačných technických predpisov, pretože ide o orgán s vysokošpecializovanými odbornými znalosťami.

(11)

V oblasti ratingových agentúr by ESMA mal Komisii predložiť návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa informácií, ktoré by ratingová agentúra mala poskytnúť vo svojej žiadosti o registráciu, informácií, ktoré musí ratingová agentúra poskytnúť v žiadosti o certifikáciu a na účely posúdenia jej systémovej dôležitosti v súvislosti s finančnou stabilitou alebo integritou finančných trhov, prezentácie informácií vrátane štruktúry, formátu, spôsobu a obdobia vykazovania, ktoré musí ratingová agentúra zverejniť na účely posúdenia dodržania súladu ratingových metodík s požiadavkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1060/2009, a obsahu a formátu pravidelných správ obsahujúcich údaje o ratingoch, ktoré sa požadujú od ratingovej agentúry na účely stáleho dohľadu zo strany ESMA. V súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010 by mala tieto návrhy regulačných technických predpisov prijať Komisia, aby mali právne záväzný účinok. Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických noriem by ESMA mal prihliadať na usmernenia, ktoré už vydal Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov vzhľadom na obsah nariadenia (ES) č. 1060/2009, a v prípade potreby ich aktualizovať.

(12)

V oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú regulačné technické predpisy, by ESMA mal mať právomoc vydávať a aktualizovať nezáväzné usmernenia k otázkam súvisiacim s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1060/2009.

(13)

ESMA by na účely účinného plnenia svojich povinností mal mať možnosť prostredníctvom jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia požadovať všetky potrebné informácie od ratingových agentúr, osôb zapojených do ratingových činností, hodnotených subjektov a spriaznených tretích strán, tretích strán, ktoré pre ratingové agentúry externe vykonávajú prevádzkové funkcie, ako aj osôb, ktoré sú iným spôsobom úzko a podstatne spriaznené alebo spojené s ratingovými agentúrami alebo ratingovými činnosťami. Posledná uvedená skupina osôb by mala zahŕňať napríklad zamestnancov ratingovej agentúry, ktorí sa priamo nezapájajú do ratingových činností, ale ktorí vďaka svojej funkcii v ratingovej agentúre môžu mať dôležité informácie o konkrétnom prípade. Do tejto skupiny môžu patriť aj spoločnosti, ktoré ratingovej agentúre poskytli služby. Do tejto skupiny však nepatria podniky, ktoré používajú úverové ratingy. Ak ESMA požiada o takéto informácie prostredníctvom jednoduchej žiadosti, adresát nie je povinný ich poskytnúť, ale v prípade, že tak urobí dobrovoľne, poskytnuté informácie by nemali byť nesprávne ani zavádzajúce. Tieto informácie by mali byť sprístupnené bezodkladne.

(14)

S cieľom účinne vykonávať svoje právomoci v oblasti dohľadu by ESMA mal mať možnosť vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste.

(15)

Príslušné orgány by mali oznamovať všetky informácie požadované na základe nariadenia (ES) č. 1060/2009 a pomáhať ESMA a spolupracovať s ním. ESMA a príslušné orgány by mali úzko spolupracovať aj s príslušnými odvetvovými orgánmi zodpovednými za dohľad nad podnikmi, uvedenými v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1060/2009. ESMA by mal mať možnosť delegovať konkrétne úlohy v oblasti dohľadu na príslušný orgán členského štátu, a to napríklad vtedy, keď si úloha v oblasti dohľadu vyžaduje poznatky a skúsenosti týkajúce sa miestnych podmienok, ktoré sú ľahšie dostupné na vnútroštátnej úrovni. Medzi prípadné úlohy, ktoré by malo byť možné delegovať, patrí aj vykonanie konkrétnych úloh v oblasti vyšetrovania a kontrol na mieste. Pred delegovaním úloh by ESMA mal konzultovať s dotknutým príslušným orgánom o podrobných podmienkach týkajúcich sa takéhoto delegovania úloh vrátane rozsahu úlohy, ktorá sa má delegovať, časového plánu na vykonanie úlohy a prenosu potrebných informácií od ESMA a pre ESMA. ESMA by mal príslušné orgány odmeniť za výkon delegovanej úlohy podľa nariadenia o poplatkoch, ktoré prijme Komisia prostredníctvom delegovaného aktu. ESMA by nemal mať možnosť delegovať právomoc prijímať rozhodnutia o registrácii.

(16)

Je potrebné zaistiť, aby príslušné orgány mali možnosť požiadať, aby ESMA preskúmal, či sú splnené podmienky na odobranie registrácie ratingovej agentúry, a požadovať, aby ESMA pozastavil používanie ratingov, ak ratingová agentúra závažne a trvalo porušuje nariadenie (ES) č. 1060/2009. ESMA by mal takéto žiadosti posúdiť a prijať všetky náležité opatrenia.

(17)

ESMA by mal mať možnosť ukladať pravidelné platby penále s cieľom donútiť ratingové agentúry, aby ukončili porušovanie predpisov, poskytli úplné informácie, o ktoré ESMA požiadal, alebo aby sa podrobili vyšetrovaniu alebo kontrole na mieste.

(18)

ESMA by mal mať aj možnosť ukladať ratingovým agentúram pokuty, keď zistí, že úmyselne alebo z nedbanlivosti porušili ustanovenia nariadenia (ES) č. 1060/2009. Pokuty by sa mali ukladať v závislosti od úrovne závažnosti porušenia. Porušenia by mali byť rozdelené do rôznych skupín, v rámci ktorých by sa ukladala príslušná výška pokút. Na stanovenie pokuty súvisiacej s konkrétnym porušením by ESMA mal používať dvojkrokovú metodiku, ktorá spočíva v stanovení základnej výšky pokuty a prípadnej úpravy tejto základnej výšky prostredníctvom určitých koeficientov. Základná výška by sa mala stanoviť zohľadnením ročného obratu príslušnej ratingovej agentúry a úprava by sa mala uskutočniť zvýšením alebo znížením základnej výšky pokuty prostredníctvom príslušných koeficientov v súlade s týmto nariadením.

(19)

Toto nariadenie stanovuje koeficienty súvisiace s priťažujúcimi alebo poľahčujúcimi okolnosťami s cieľom poskytnúť ESMA nástroje potrebné na rozhodnutie o pokute, ktorá je úmerná závažnosti porušenia, ktorého sa dopustila ratingová agentúra, pričom sa zohľadnia okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu.

(20)

Pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty alebo pravidelnej platbe penále by ESMA mal umožniť osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté, aby sa tak dodržalo ich právo na obhajobu.

(21)

Členské štáty by mali naďalej zodpovedať za navrhovanie a vykonávanie pravidiel o pokutách uplatniteľných na porušenie povinnosti finančných inštitúcií a iných subjektov používať na regulačné účely iba úverové ratingy, ktoré vydali ratingové agentúry registrované v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.

(22)

Týmto nariadením by nemal vzniknúť precedens na ukladanie finančných alebo nefinančných sankcií európskym orgánom dohľadu účastníkom finančného trhu alebo iným podnikom v súvislosti s inými druhmi činnosti.

(23)

ESMA by nemal ukladať pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva.

(24)

Rozhodnutia ESMA ukladajúce pokuty a pravidelné platby penále by mali byť vykonateľné, pričom by sa ich výkon mal riadiť platnými predpismi občianskeho procesného práva štátu, na ktorého území sa vykonávajú. Predpisy občianskeho procesného práva by nemali zahŕňať predpisy trestného procesného práva, ale malo by byť možné, aby zahŕňali predpisy správneho procesného práva.

(25)

Ak ratingová agentúra poruší predpisy, ESMA by mal byť oprávnený prijať súbor opatrení dohľadu vrátane – ale nie výhradne – požiadania ratingovej agentúry, aby ukončila porušovanie, pozastavenia používania úverových ratingov na regulačné účely, dočasného zákazu ratingovej agentúre vydávať úverové ratingy a ako posledné východisko – odobrania registrácie, ak ratingová agentúra závažne alebo opakovane porušuje nariadenie (ES) č. 1060/2009. Tieto opatrenia dohľadu by mal ESMA uplatňovať s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia a pri tom by mal dodržiavať zásadu proporcionality. Predtým ako ESMA prijme rozhodnutie o opatreniach dohľadu, mal by osobám, voči ktorým sa vedie konanie, poskytnúť príležitosť, aby boli vypočuté, aby sa tak dodržalo ich právo na obhajobu.

(26)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie a v ústavných tradíciách členských štátov. Rovnako by sa aj pri výklade a uplatňovaní tohto nariadenia mali uvedené práva a zásady dodržiavať, a to vrátane práv týkajúcich sa slobody tlače a slobody prejavu v médiách a práva na tlmočenie a preklad pre tých, ktorí nerozprávajú jazykom konania alebo mu nerozumejú, čo je súčasťou všeobecného práva na spravodlivý proces.

(27)

Z dôvodov právnej istoty je vhodné zaviesť jednoznačné prechodné opatrenia na prenos súborov a pracovných dokumentov od príslušných orgánov do ESMA.

(28)

Registrácia ratingovej agentúry, ktorú schválil príslušný orgán, by mala zostať platná v celej Únii po prenesení právomocí v oblasti dohľadu z príslušných orgánov na ESMA.

(29)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom ďalej špecifikovať alebo zmeniť a doplniť kritériá na posúdenie rovnocennosti rámca pre reguláciu a dohľad tretej krajiny, aby sa zohľadnil vývoj na finančných trhoch, prijalo sa nariadenie o poplatkoch a podrobné pravidlá týkajúce sa pokút a pravidelných platieb penále a aby sa zmenili a doplnili prílohy k nariadeniu (ES) č. 1060/2009. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov.

(30)

Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť včasné a nepretržité zasielanie informácií o príslušných dokumentoch Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Európsky parlament a Rada by mali mať možnosť vzniesť voči delegovanému aktu námietku do troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. V prípade oblastí osobitného záujmu by malo byť možné na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady predĺžiť toto obdobie o tri mesiace. Európsky parlament a Rada by mali mať taktiež možnosť informovať ostatné inštitúcie o svojom zámere nevzniesť námietku. Takéto skoré schválenie delegovaných aktov je osobitne vhodné, keď treba dodržať termíny, napríklad ak v základnom akte existujú harmonogramy, kedy má Komisia prijať delegované akty.

(32)

Vo vyhlásení k článku 290 ZFEÚ pripojenému k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia vzala na vedomie zámer Komisie naďalej konzultovať s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracúvaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb v súlade so zaužívanou praxou.

(33)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané na účel nariadenia (ES) č. 1060/2009.

(34)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) sa v plnej miere vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané na účel nariadenia (ES) č. 1060/2009.

(35)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie účinného a efektívneho rámca dohľadu nad ratingovými agentúrami poverením jediného orgánu dohľadu dohľadom nad ratingovými činnosťami v Únii, vytvorením jediného kontaktného miesta pre ratingové agentúry a zabezpečením konzistentného uplatňovania pravidiel týkajúcich sa ratingových agentúr, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov celoúniovej štruktúry a vplyvu ratingových činností, nad ktorými sa má vykonávať dohľad, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(36)

Nariadenie (ES) č. 1060/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 3 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

2.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 6 sa odsek 3 mení a dopĺňa takto:

5.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Outsourcing

Outsourcing dôležitých prevádzkových funkcií sa nesmie uskutočniť spôsobom, ktorým by sa podstatne narušila kvalita vnútornej kontroly ratingovej agentúry a schopnosť ESMA dohliadať na plnenie povinností ratingovou agentúrou podľa tohto nariadenia.“

6.

V článku 10 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6.   Ratingová agentúra nesmie používať názov ESMA ani názov akéhokoľvek príslušného orgánu spôsobom, ktorý by naznačoval alebo na základe ktorého by sa mohlo predpokladať potvrdenie alebo schválenie úverových ratingov alebo akýchkoľvek ratingových činností ratingovej agentúry zo strany ESMA alebo akéhokoľvek príslušného orgánu.“

7.

V článku 11 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Ratingová agentúra sprístupňuje v centrálnom registri zriadenom ESMA informácie o svojich historických výkonnostných parametroch vrátane početnosti zmien v ratingoch, ako aj informácie o úverových ratingoch vydaných v minulosti a o ich zmenách. Ratingová agentúra poskytuje do tohto registra informácie v štandardizovanej podobe stanovenej ESMA. ESMA tieto informácie sprístupňuje verejnosti a každoročne uverejňuje zhrnutie obsahujúce informácie o hlavných udalostiach.

3.   Ratingová agentúra každoročne do 31. marca poskytuje ESMA informácie o záležitostiach vymedzených v prílohe I oddiele E časti II bode 2.“

8.

Článok 14 sa mení a dopĺňa takto:

9.

Články 15 až 21 sa nahrádzajú takto:

„Článok 15

Žiadosť o registráciu

1.   Ratingová agentúra predloží ESMA žiadosť o registráciu. Žiadosť obsahuje informácie o záležitostiach vymedzených v prílohe II.

2.   Ak o registráciu požiada skupina ratingových agentúr, členovia skupiny poveria jedného z nich, aby predložil ESMA všetky žiadosti v mene skupiny. Poverená ratingová agentúra poskytne informácie o záležitostiach vymedzených v prílohe II za každého člena skupiny.

3.   Ratingová agentúra predloží svoju žiadosť v ktoromkoľvek úradnom jazyku inštitúcií Únie. Na každú ďalšiu komunikáciu medzi ESMA a ratingovými agentúrami a ich zamestnancami sa primerane uplatňujú ustanovenia nariadenia č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (13).

4.   ESMA posúdi do 20 pracovných dní od prijatia žiadosti, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví lehotu, v ktorej musí ratingová agentúra poskytnúť doplňujúce informácie.

Po tom, ako ESMA posúdi, či je žiadosť úplná, zodpovedajúcim spôsobom o tom informuje ratingovú agentúru.

Článok 16

Preskúmanie žiadosti ratingovej agentúry o registráciu zo strany ESMA

1.   ESMA do 45 pracovných dní od oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 4 druhom pododseku preskúma žiadosť o registráciu ratingovej agentúry na základe toho, či ratingová agentúra spĺňa podmienky uvedené v tomto nariadení.

2.   ESMA môže predĺžiť lehotu na preskúmanie o 15 pracovných dní, najmä ak ratingová agentúra:

3.   ESMA do 45 pracovných dní od oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 4 druhom pododseku alebo do 60 pracovných dní od uvedeného oznámenia, ak sa uplatňuje odsek 2 tohto článku, prijme plne odôvodnené rozhodnutie o registrácii alebo jej zamietnutí.

4.   Rozhodnutie, ktoré ESMA prijme podľa odseku 3, nadobúda účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 17

Preskúmanie žiadostí skupiny ratingových agentúr o registráciu zo strany ESMA

1.   ESMA do 55 pracovných dní od oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 4 druhom pododseku preskúma žiadosti o registráciu skupiny ratingových agentúr na základe toho, či tieto ratingové agentúry spĺňajú podmienky uvedené v tomto nariadení.

2.   ESMA môže predĺžiť lehotu na preskúmanie o 15 pracovných dní, najmä ak niektorá ratingová agentúra v skupine:

3.   ESMA do 55 pracovných dní od oznámenia uvedeného v článku 15 ods. 4 druhom pododseku alebo do 70 pracovných dní od uvedeného oznámenia, ak sa uplatňuje odsek 2 tohto článku, prijme jednotlivé plne odôvodnené rozhodnutie o registrácii alebo jej zamietnutí pre každú ratingovú agentúru v skupine.

4.   Rozhodnutie, ktoré ESMA prijme podľa odseku 3, nadobúda účinnosť piatym pracovným dňom po jeho prijatí.

Článok 18

Oznámenie rozhodnutia o registrácii, zamietnutí registrácie alebo o odobraní registrácie a uverejňovanie zoznamu registrovaných ratingových agentúr

1.   ESMA do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa článku 16, 17 alebo 20 oznámi svoje rozhodnutie dotknutej ratingovej agentúre. Ak ESMA odmietne ratingovú agentúru zaregistrovať alebo jej odoberie registráciu, vo svojom rozhodnutí musí uviesť úplné dôvody svojho rozhodnutia.

2.   Akékoľvek rozhodnutie prijaté podľa článku 16, 17 alebo 20 oznámi ESMA Komisii, Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (14) (EBA), Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (15) (EIOPA), príslušným orgánom a príslušným odvetvovým orgánom.

3.   ESMA uverejní na svojej internetovej stránke zoznam ratingových agentúr zaregistrovaných v súlade s týmto nariadením. Tento zoznam sa musí aktualizovať do piatich pracovných dní od prijatia rozhodnutia podľa článku 16, 17 alebo 20. Komisia uverejní aktualizovaný zoznam v Úradnom vestníku Európskej únie do 30 dní po aktualizácii.

Článok 19

Poplatky za registráciu a dohľad

1.   ESMA účtuje ratingovým agentúram poplatky v súlade s týmto nariadením a nariadením o poplatkoch uvedeným v odseku 2. Tieto poplatky v plnom rozsahu pokrývajú náklady ESMA potrebné na registráciu ratingových agentúr a dohľad nad nimi a na úhradu všetkých nákladov, ktoré môžu príslušným orgánom vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 30.

2.   Komisia prijme nariadenie o poplatkoch. V uvedenom nariadení sa stanovia najmä druhy poplatkov a za čo sa tieto poplatky hradia, výška poplatkov, spôsob ich úhrady a spôsob, akým ESMA uhradí príslušným orgánom náklady, ktoré im môžu vzniknúť pri výkone ich práce podľa tohto nariadenia, a to najmä v dôsledku delegovania úloh v súlade s článkom 30.

Výška poplatku účtovaná ratingovej agentúre pokrýva všetky administratívne náklady a je primeraná obratu dotknutej ratingovej agentúry.

Komisia prijme nariadenie o poplatkoch uvedené v prvom pododseku prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 38a a za podmienok uvedených v článkoch 38b a 38c.

Článok 20

Odobranie registrácie

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 24, ESMA odoberie ratingovej agentúre registráciu, ak ratingová agentúra:

2.   Príslušný orgán členského štátu, v ktorom sa používajú úverové ratingy vydané dotknutou ratingovou agentúrou a ktorý sa domnieva, že jedna z podmienok uvedených v odseku 1 bola splnená, môže požiadať ESMA, aby preskúmal, či sú splnené podmienky na odobranie registrácie dotknutej ratingovej agentúry. Ak sa ESMA rozhodne neodobrať registráciu dotknutej ratingovej agentúry, uvedie úplné dôvody.

3.   Rozhodnutie o odobraní registrácie nadobúda okamžitú účinnosť v celej Únii s výhradou prechodného obdobia na používanie úverových ratingov uvedeného v článku 24 ods. 4.

KAPITOLA II

DOHĽAD VYKONÁVANÝ ZO STRANY ESMA

Článok 21

ESMA

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 25a, ESMA zabezpečí, aby sa uplatňovalo toto nariadenie.

2.   ESMA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 vydáva a aktualizuje usmernenia pre spoluprácu medzi ESMA, príslušnými orgánmi a príslušnými odvetvovými orgánmi na účely tohto nariadenia a na účely príslušných odvetvových právnych predpisov vrátane postupov a podrobných podmienok delegovania úloh.

3.   ESMA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v spolupráci s EBA a EIOPA vydá a aktualizuje usmernenia o uplatňovaní režimu schvaľovania v zmysle článku 4 ods. 3 tohto nariadenia do 7. júna 2011.

4.   Do 2 januára 2012 ESMA predloží Komisii na schválenie návrh regulačných technických predpisov v súlade s článkom 10 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ktorý sa týka:

5.   ESMA uverejní každoročne a prvýkrát do 1. januára 2012 správu o uplatňovaní tohto nariadenia. Táto správa musí predovšetkým obsahovať hodnotenie vykonávania prílohy I ratingovými agentúrami zaregistrovanými podľa tohto nariadenia.

6.   ESMA každoročne predkladá Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o opatreniach dohľadu prijatých a sankciách uložených zo strany ESMA podľa tohto nariadenia vrátane pokút a pravidelných platieb penále.

7.   ESMA pri plnení svojich úloh spolupracuje s EBA a EIOPA a konzultuje s EBA a EIOPA pred vydaním a aktualizáciou usmernení a predložením návrhu regulačných technických predpisov uvedených v odsekoch 2, 3 a 4.

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22

Preskúmanie dodržiavania povinnosti spätného testovania

1.   Pri vykonávaní svojho stáleho dohľadu nad ratingovými agentúrami registrovanými podľa tohto nariadenia ESMA pravidelne preskúma dodržiavanie článku 8 ods. 3.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 23, ESMA v rámci preskúmania uvedeného v odseku 1 tiež:

11.

Články 23 až 27 sa nahrádzajú takto:

„Článok 23

Nezasahovanie do obsahu ratingov ani do metodík

Pri vykonávaní svojich povinností podľa tohto nariadenia ESMA, Komisia ani verejné orgány členského štátu nezasahujú do obsahu úverových ratingov ani do metodík.

Článok 23a

Vykonávanie právomocí uvedených v článkoch 23b až 23d

Právomoci udelené ESMA alebo ktorémukoľvek úradníkovi ESMA, alebo iným osobám povereným ESMA článkami 23b až 23d sa nesmú použiť na vyžiadanie si sprístupnenia informácií alebo dokumentov, ktoré sú predmetom právnej ochrany.

Článok 23b

Žiadosti o informácie

1.   ESMA si môže od ratingových agentúr, osôb zapojených do ratingových činností, hodnotených subjektov a spriaznených tretích strán, tretích strán, ktoré pre ratingové agentúry vykonávajú prevádzkové funkcie alebo činnosti, ako aj osôb inak úzko a podstatne spriaznených alebo spojených s ratingovými agentúrami alebo ratingovými činnosťami prostredníctvom jednoduchej žiadosti alebo rozhodnutia vyžiadať, aby poskytli všetky informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho povinností podľa tohto nariadenia.

2.   Pri zasielaní jednoduchej žiadosti o informácie podľa odseku 1 ESMA:

3.   ESMA pri žiadosti o poskytnutie informácií podľa odseku 1 na základe rozhodnutia:

4.   Požadované informácie poskytujú osoby uvedené v odseku 1 alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb alebo združení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby oprávnené na ich zastupovanie na základe zákona alebo ich zakladajúcich listín. V mene svojich klientov môžu poskytovať informácie riadne splnomocnení právnici. Za poskytnutie neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií však ostávajú plne zodpovední klienti.

5.   ESMA bezodkladne zašle kópiu jednoduchej žiadosti alebo svojho rozhodnutia príslušnému orgánu členského štátu, kde majú osoby uvedené v odseku 1, ktorých sa žiadosť o informácie týka, bydlisko alebo kde sú usadené.

Článok 23c

Všeobecné vyšetrovania

1.   ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné vyšetrovania osôb uvedených v článku 23b ods. 1. Úradníci a iné osoby poverené ESMA sú na tento účel oprávnení:

2.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA na účely vyšetrovania uvedeného v odseku 1 vykonávajú svoje právomoci na základe písomného splnomocnenia, v ktorom je vymedzený predmet a dôvod vyšetrovania. V uvedenom splnomocnení sa tiež upozorní na pravidelné platby penále ustanovené v článku 36b v prípade, že osoby uvedené v článku 23b ods. 1 neposkytnú alebo poskytnú neúplné požadované záznamy, údaje, postupy alebo iné materiály alebo odpovede na otázky, a na pokuty ustanovené v článku 36a v spojení s prílohou III oddielom II bodom 8, ak osoby uvedené v článku 23b ods. 1 poskytnú nesprávne alebo zavádzajúce odpovede na otázky.

3.   Osoby uvedené v článku 23b ods. 1 sú povinné podrobiť sa vyšetrovaniam, ktoré sa začali na základe rozhodnutia ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod vyšetrovania, pravidelné platby penále ustanovené v článku 36b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie.

4.   ESMA informuje príslušný orgán členského štátu, kde sa má vyšetrovanie vykonať, o vyšetrovaní a o totožnosti poverených osôb, a to v primeranom čase pred jeho vykonaním. Úradníci dotknutého príslušného orgánu pomáhajú na žiadosť ESMA týmto povereným osobám pri plnení ich povinností. Úradníci dotknutého príslušného orgánu sa môžu zúčastniť na vyšetrovaní aj na požiadanie.

5.   Ak si žiadosť o záznamy o telefonickej alebo dátovej prevádzke v zmysle odseku 1 písm. e) vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

6.   Ak sa požiada o povolenie uvedené v odseku 5, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ESMA pravé a či predpokladané donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet vyšetrovania svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, ako aj závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže skúmať potrebu vyšetrovania ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha iba preskúmaniu Súdneho dvora Európskej únie na základe postupu stanoveného nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 23d

Kontroly na mieste

1.   ESMA môže s cieľom plniť svoje povinnosti podľa tohto nariadenia vykonávať všetky potrebné kontroly na mieste v podnikateľských priestoroch právnických osôb uvedených v článku 23b ods. 1. Ak je to nevyhnutné pre náležité a účinné vykonanie kontrol, môže ESMA vykonať kontroly na mieste bez predchádzajúceho ohlásenia.

2.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA vykonaním kontroly na mieste môžu vstúpiť do všetkých podnikateľských priestorov a na pozemky právnických osôb, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o vyšetrovaní prijaté ESMA, a majú všetky právomoci uvedené v článku 23c ods. 1. Majú takisto právomoc zapečatiť podnikateľské priestory a účtovné knihy alebo záznamy na obdobie potrebné na vykonanie kontroly a v potrebnom rozsahu.

3.   Úradníci a iné osoby poverené ESMA na vykonanie kontroly na mieste vykonávajú svoje právomoci na základe písomného poverenia, v ktorom je vymedzený predmet a dôvod kontroly a upozorňuje sa v ňom na pravidelné platby penále ustanovené v článku 36b v prípade, že sa dotknuté osoby nepodrobia kontrole. ESMA informuje o kontrole v primeranom čase pred jej vykonaním príslušný orgán členského štátu, kde sa má kontrola vykonať.

4.   Osoby uvedené v článku 23b ods. 1 sú povinné podrobiť sa kontrolám na mieste nariadeným na základe rozhodnutia ESMA. V rozhodnutí sa uvádza predmet a dôvod kontroly, stanoví sa v ňom dátum jej začatia a upozorní sa na pravidelné platby penále ustanovené v článku 36b, opravné prostriedky dostupné na základe nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, ako aj na právo požiadať o preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom Európskej únie. ESMA prijme takéto rozhodnutia po konzultácii s príslušným orgánom členského štátu, kde sa má kontrola vykonať.

5.   Na žiadosť ESMA úradníci príslušného orgánu členského štátu, kde sa má kontrola vykonať, ako aj osoby poverené alebo vymenované týmto orgánom aktívne pomáhajú úradníkom a ostatným osobám povereným ESMA. Na tento účel disponujú právomocami vymedzenými v odseku 2. Úradníci príslušného orgánu dotknutého členského štátu sa tiež môžu na požiadanie zúčastniť na kontrolách na mieste.

6.   ESMA môže takisto požiadať príslušné orgány, aby vykonali konkrétne vyšetrovacie úlohy a kontroly na mieste, ako sa ustanovuje v tomto článku a článku 23c ods. 1 v jeho mene. Príslušné orgány majú na tento účel rovnaké právomoci ako ESMA, ako je stanovené v tomto článku a v článku 23c ods. 1.

7.   Keď úradníci a iné sprevádzajúce osoby poverené ESMA zistia, že sa osoba bráni vykonaniu kontroly nariadenej podľa tohto článku, príslušný orgán dotknutého členského štátu im poskytne potrebnú pomoc a prípadne požiada o asistenciu políciu alebo rovnocenný orgán presadzovania práva s cieľom umožniť vykonať kontrolu na mieste.

8.   Ak si kontrola na mieste ustanovená v odseku 1 alebo asistencia ustanovená v odseku 7 vyžaduje podľa vnútroštátnych predpisov povolenie súdneho orgánu, požiada sa o takéto povolenie. O takéto povolenie možno požiadať aj ako o predbežné opatrenie.

9.   Keď sa žiada o povolenie uvedené v odseku 8, vnútroštátny súdny orgán skontroluje, či je rozhodnutie ESMA pravé a či plánované donucovacie opatrenia nie sú so zreteľom na predmet kontroly svojvoľné alebo neprimerané. Pri kontrole primeranosti donucovacích opatrení môže vnútroštátny súdny orgán požiadať ESMA o podrobné vysvetlenia, a to najmä dôvodov, na základe ktorých má ESMA podozrenie, že nastalo porušenie tohto nariadenia, a závažnosti údajného porušenia a povahy účasti osoby, na ktorú sa vzťahujú donucovacie opatrenia. Vnútroštátny súdny orgán však nemôže skúmať potrebu kontroly ani požadovať informácie obsiahnuté v dokumentácii ESMA. Zákonnosť rozhodnutia ESMA podlieha iba preskúmaniu Súdneho dvora Európskej únie na základe postupu uvedeného v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 23e

Procesné pravidlá týkajúce sa opatrení dohľadu a ukladania pokút

1.   Keď pri výkone svojich povinností podľa tohto nariadenia ESMA zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať jedno porušenie alebo viacero porušení uvedených v prílohe III, vymenuje nezávislého vyšetrujúceho úradníka v rámci ESMA, ktorý záležitosť vyšetrí. Vyšetrujúci úradník sa nesmie podieľať a ani sa nesmel podieľať na priamom alebo nepriamom dohľade nad dotknutou ratingovou agentúrou či na jej registrácii a svoje funkcie vykonáva nezávisle od rady orgánov dohľadu ESMA.

2.   Vyšetrujúci úradník vyšetrí údajné porušenia, pričom prihliada na pripomienky predložené osobami, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, a rade orgánov dohľadu ESMA predloží úplný spis so svojimi zisteniami.

Na účely plnenia svojich úloh môže vyšetrujúci úradník uplatňovať právomoc žiadať informácie v súlade s článkom 23b a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkami 23c a 23d. Pri uplatňovaní týchto právomocí postupuje vyšetrujúci úradník v súlade s článkom 23a.

Vyšetrujúci úradník má pri plnení svojich úloh prístup k všetkým dokumentom a informáciám zhromaždeným ESMA počas činností dohľadu.

3.   Po ukončení vyšetrovania a pred predložením spisu so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA dá vyšetrujúci úradník osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, príležitosť, aby boli vypočuté vo veciach, ktoré sa vyšetrujú. Vyšetrujúci úradník zakladá svoje zistenia len na skutočnostiach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, mohli vyjadriť.

Počas vyšetrovania podľa tohto článku sa plne dodržiava právo dotknutých osôb na obhajobu.

4.   Vyšetrujúci úradník oznamuje osobám, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, skutočnosť, že predložil spis so svojimi zisteniami rade orgánov dohľadu ESMA. Osoby, voči ktorým sa vyšetrovanie vedie, majú právo na prístup k spisu s výhradou oprávnených záujmov iných osôb týkajúcich sa ochrany ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k spisu sa nevzťahuje na dôverné informácie týkajúce sa tretích strán.

5.   Na základe spisu obsahujúceho zistenia vyšetrujúceho úradníka a po vypočutí osôb, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, v zmysle článkov 25 a 36c v prípade, že o to dotknuté osoby požiadali, rada orgánov dohľadu ESMA rozhodne, či sa osoby, voči ktorým sa vedie vyšetrovanie, dopustili jedného porušenia alebo viacerých porušení uvedených v prílohe III, a v takom prípade prijme opatrenie dohľadu v súlade s článkom 24 a uloží pokutu v súlade s článkom 36a.

6.   Vyšetrujúci úradník sa nezúčastňuje na rokovaní rady orgánov dohľadu ESMA ani iným spôsobom nezasahuje do jej rozhodovacieho procesu.

7.   Komisia prijme ďalšie procesné pravidlá na účely výkonu právomoci ukladať pokuty alebo pravidelné platby penále, ktoré budú obsahovať aj ustanovenia o práve na obhajobu, dočasné ustanovenia a výber pokút a pravidelných platieb penále, a prijme podrobné pravidlá o premlčacích lehotách na ukladanie a vymáhanie sankcií.

Pravidlá uvedené v prvom pododseku sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 38a a za podmienok uvedených v článkoch 38b a 38c.

8.   Ak ESMA pri výkone svojich povinností podľa tohto nariadenia zistí, že existujú závažné náznaky možnej existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať trestné činy, postúpi tieto záležitosti príslušným vnútroštátnym orgánom na trestné stíhanie. ESMA okrem toho neuloží pokuty ani pravidelné platby penále v prípade, keď predchádzajúce oslobodenie alebo odsúdenie na základe rovnakých skutočností alebo skutočností, ktoré sú vo svojej podstate rovnaké, nadobudlo povahu rozhodnutej veci (res judicata) v trestnom konaní podľa vnútroštátneho práva.

Článok 24

Opatrenia dohľadu ESMA

1.   Ak v súlade s článkom 23e ods. 5 rada orgánov dohľadu ESMA zistí, že sa ratingová agentúra dopustila jedného z porušení uvedených v prílohe III, prijme jedno alebo viacero z týchto rozhodnutí:

2.   Rada orgánov dohľadu ESMA pri prijímaní rozhodnutí uvedených v odseku 1 prihliada na povahu a závažnosť porušenia, pričom zohľadňuje tieto kritériá:

3.   Pred prijatím rozhodnutí uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) rada orgánov dohľadu ESMA o nich informuje EBA a EIOPA.

4.   Po prijatí rozhodnutí uvedených v odseku 1 písm. a) a c) sa úverové ratingy môžu naďalej používať na regulačné účely počas obdobia, ktoré nie je dlhšie ako:

Za výnimočných okolností súvisiacich s možnosťou narušenia trhu alebo finančnou nestabilitou môže rada orgánov dohľadu ESMA okrem iného aj na základe žiadosti EBA alebo EIOPA predĺžiť obdobie uvedené v prvom pododseku písm. b) o tri mesiace.

5.   Rada orgánov dohľadu ESMA bez zbytočného odkladu oznamuje každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 1 dotknutej ratingovej agentúre, ako aj príslušným orgánom a príslušným odvetvovým orgánom, Komisii, EBA a EIOPA. Každé takéto rozhodnutie zverejní na svojej internetovej stránke do 10 pracovných dní odo dňa jeho prijatia.

Rada orgánov dohľadu ESMA pri zverejňovaní svojho rozhodnutia v zmysle prvého pododseku taktiež zverejní právo dotknutej ratingovej agentúry odvolať sa proti tomuto rozhodnutiu a prípadne aj skutočnosť, že takéto odvolanie bolo podané, pričom uvedie, že odvolanie nemá odkladný účinok, a rovnako oznámi možnosť odvolacej rady pozastaviť uplatňovanie napadnutého rozhodnutia v súlade s článkom 60 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 25

Vypočutie dotknutých osôb

1.   Rada orgánov dohľadu ESMA pred prijatím každého rozhodnutia podľa článku 24 ods. 1 umožní osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté s ohľadom na zistenia ESMA. Rada orgánov dohľadu ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť sa vyjadriť.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak je potrebné prijať naliehavé opatrenie s cieľom zabrániť značnému a okamžitému poškodeniu finančného systému. V takom prípade môže rada orgánov dohľadu ESMA prijať dočasné rozhodnutie a dotknutým osobám umožní, aby boli vypočuté čo najskôr po prijatí rozhodnutia.

2.   Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas konania plne rešpektuje. Tieto osoby majú právo na prístup k dokumentácii ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie.

Článok 25a

Príslušné odvetvové orgány zodpovedné za dohľad nad uplatňovaním článku 4 ods. 1 (používanie úverových ratingov) a jeho presadzovanie

Za dohľad nad uplatňovaním článku 4 ods. 1 a jeho presadzovanie sú zodpovedné príslušné odvetvové orgány, a to v súlade s príslušnými odvetvovými právnymi predpismi.

KAPITOLA III

SPOLUPRÁCA MEDZI ESMA, PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI A PRÍSLUŠNÝMI ODVETVOVÝMI ORGÁNMI

Článok 26

Povinnosť spolupráce

Ak je to potrebné na účely tohto nariadenia a na účely príslušných odvetvových právnych predpisov, ESMA, EBA, EIOPA, príslušné orgány a príslušné odvetvové orgány navzájom spolupracujú.

Článok 27

Výmena informácií

1.   ESMA, príslušné orgány a príslušné odvetvové orgány si navzájom bez zbytočného odkladu poskytujú informácie požadované na účely plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia a podľa príslušných odvetvových právnych predpisov.

2.   ESMA môže zasielať dôverné informácie určené na plnenie ich úloh centrálnym bankám, Európskemu systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke ako menovým inštitúciám, Európskemu výboru pre systémové riziká a prípadne aj iným verejným orgánom zodpovedným za dohľad nad platobnými systémami a systémami vyrovnania. Podobne sa týmto orgánom alebo subjektom nesmie brániť v tom, aby oznamovali ESMA informácie, ktoré môže ESMA potrebovať na vykonávanie svojich povinností podľa tohto nariadenia.“

12.

Články 28 a 29 sa vypúšťajú.

13.

Články 30, 31 a 32 sa nahrádzajú takto:

„Článok 30

Delegovanie úloh z ESMA na príslušné orgány

1.   V prípade, že je to potrebné na náležité plnenie úlohy dohľadu, môže ESMA delegovať konkrétne úlohy dohľadu na príslušný orgán členského štátu v súlade s usmerneniami, ktoré ESMA vydal podľa článku 21 ods. 2. Medzi tieto konkrétne úlohy dohľadu môže patriť najmä právomoc žiadať o informácie v súlade s článkom 23b a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste v súlade s článkom 23d ods. 6.

2.   Pred delegovaním úlohy ESMA konzultuje s dotknutým príslušným orgánom. Takéto konzultácie sa týkajú:

3.   ESMA uhradí príslušnému orgánu náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia delegovaných úloh, a to v súlade s nariadením o poplatkoch, ktoré prijme Komisia v súlade s článkom 19 ods. 2.

4.   Delegovanie uvedené v odseku 1 preskúma ESMA v primeraných intervaloch. Delegovanie úloh možno kedykoľvek odvolať.

Delegovanie úloh nemá vplyv na zodpovednosť ESMA a neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať delegovanú činnosť a dohliadať na ňu. Povinnosti dohľadu v zmysle tohto nariadenia vrátane rozhodnutí o registrácii, konečného hodnotenia a rozhodnutia o následných opatreniach v súvislosti s porušovaním sa nesmú delegovať.

Článok 31

Oznámenia a žiadosti príslušných orgánov o pozastavenie

1.   Ak príslušný orgán členského štátu zistí, že sa na jeho území alebo na území iného členského štátu vykonávajú alebo vykonávali skutky, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením, oznámi túto skutočnosť čo najkonkrétnejším spôsobom ESMA. Ak sa príslušný orgán domnieva, že je to vhodné na účely vyšetrovania, môže príslušný orgán navrhnúť ESMA, aby zvážil potrebu použitia právomocí uvedených v článkoch 23b a 23c voči ratingovej agentúre, ktorá sa na týchto skutkoch podieľa.

ESMA prijme náležité opatrenie. Informuje oznamujúci príslušný orgán o výsledku, a pokiaľ je to možné, aj o každom podstatnom priebežnom vývoji.

2.   Bez toho, aby bola dotknutá oznamovacia povinnosť uvedená v odseku 1, ak sa oznamujúci príslušný orgán členského štátu domnieva, že registrovaná ratingová agentúra, ktorej úverové ratingy sa používajú na území tohto členského štátu, porušuje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a tieto porušenia sú dostatočne závažné a pretrvávajúce, aby mali značný vplyv na ochranu investorov alebo na stabilitu finančného systému v tomto členskom štáte, môže oznamujúci príslušný orgán požiadať ESMA, aby pozastavil používanie úverových ratingov dotknutej ratingovej agentúry na regulačné účely finančnými inštitúciami a inými subjektmi uvedenými v článku 4 ods. 1. Oznamujúci príslušný orgán predloží ESMA úplné zdôvodnenie svojej žiadosti.

Ak ESMA považuje žiadosť za neopodstatnenú, informuje o tom písomne a s uvedením dôvodov oznamujúci príslušný orgán. Ak ESMA považuje žiadosť za opodstatnenú, prijme primerané opatrenia na vyriešenie tohto problému.

Článok 32

Služobné tajomstvo

1.   Na ESMA, príslušné orgány a všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre ESMA, pre príslušné orgány alebo akúkoľvek inú osobu, na ktorú ESMA delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov ESMA, sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo. Informácie, na ktoré sa vzťahuje služobné tajomstvo, sa nesmú poskytnúť inej osobe ani orgánu s výnimkou prípadov, keď je takéto poskytnutie potrebné pre súdne konanie.

2.   Všetky informácie, ktoré podľa tohto nariadenia získava ESMA, príslušné orgány, príslušné odvetvové orgány alebo iné orgány a subjekty uvedené v článku 27 ods. 2 alebo ktoré si medzi sebou vymieňajú, sa považujú za dôverné s výnimkou prípadov, keď ESMA alebo dotknutý príslušný orgán alebo iný orgán alebo subjekt uvedie v čase oznámenia, že táto informácia môže byť zverejnená, alebo keď je takéto zverejnenie potrebné pre súdne konanie.“

14.

Článok 33 sa vypúšťa.

15.

Články 34 a 35 sa nahrádzajú takto:

„Článok 34

Dohoda o výmene informácií

ESMA môže uzavrieť dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s orgánmi dohľadu tretích krajín len vtedy, ak zverejňované informácie podliehajú zárukám týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú minimálne rovnocenné so zárukami uvedenými v článku 32.

Takáto výmena informácií musí byť určená na plnenie úloh ESMA alebo týchto orgánov dohľadu.

Pokiaľ ide o prenos osobných údajov do tretej krajiny, ESMA uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (16).

Článok 35

Zverejňovanie informácií z tretích krajín

ESMA môže zverejniť informácie prijaté od orgánov dohľadu tretích krajín len vtedy, ak ESMA alebo príslušný orgán získal výslovný súhlas orgánu dohľadu, ktorý informácie zaslal, pričom, ak je to vhodné, sa tieto informácie zverejňujú výlučne na účely, na ktoré dal tento orgán dohľadu svoj súhlas, alebo ak je zverejnenie potrebné pre súdne konanie.

16.

V hlave IV sa názov kapitoly I Sankcie, postup výboru a predkladanie správ nahrádza názvom Sankcie, pokuty, pravidelné platby penále, postup výboru, delegované právomoci a predkladanie správ.

17.

V článku 36 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:

„Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné na porušenia článku 4 ods. 1 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty zabezpečia, aby príslušný odvetvový orgán zverejnil každú sankciu, ktorá bola uložená za porušenie článku 4 ods. 1, pokiaľ by takéto zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy ani nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.“

18.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 36a

Pokuty

1.   Keď v súlade s článkom 23e ods. 5 rada orgánov dohľadu ESMA zistí, že sa ratingová agentúra úmyselne alebo z nedbanlivosti dopustila jedného z porušení uvedených v prílohe III, prijme rozhodnutie o uložení pokuty v súlade s odsekom 2.

Porušenie, ktorého sa dopustila ratingová agentúra, sa považuje za úmyselné, ak ESMA zistí objektívne faktory, ktoré preukazujú, že ratingová agentúra alebo jej vrcholový manažment konali úmyselne s cieľom vykonať porušenie.

2.   Základná výška pokút uvedených v odseku 1 sa nachádza v rámci týchto hraníc:

Pri rozhodovaní sa o tom, či by sa základná výška pokuty mala stanoviť pri dolnej alebo hornej hranici alebo v strednej úrovni limitu uvedeného v prvom pododseku, ESMA prihliada na ročný obrat počas predchádzajúceho obchodného roku dotknutej ratingovej agentúry. Základná výška je na dolnej hranici limitu v prípade ratingových agentúr, ktorých ročný obrat je nižší ako 10 miliónov EUR, strednej úrovni limitu v prípade ratingových agentúr, ktorých ročný obrat je medzi 10 a 50 miliónmi EUR, a na hornej hranici limitu v prípade ratingových agentúr, ktorých ročný obrat je vyšší ako 50 miliónov EUR.

3.   Základné výšky vymedzené v rámci limitov ustanovených v odseku 2 sa v prípade potreby upravujú s prihliadnutím na priťažujúce alebo poľahčujúce faktory v súlade s príslušnými koeficientmi stanovenými v prílohe IV.

Príslušný priťažujúci koeficient sa uplatňuje jeden za druhým na základnú výšku. Ak sa uplatňuje viac ako jeden priťažujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého priťažujúceho koeficientu, sa pripočíta k základnej výške.

Príslušný poľahčujúci koeficient sa uplatňuje jeden za druhým na základnú výšku. Ak sa uplatňuje viac ako jeden poľahčujúci koeficient, rozdiel medzi základnou výškou a sumou, ktorá je výsledkom uplatňovania každého jednotlivého poľahčujúceho koeficientu, sa odčíta od základnej výšky.

4.   Bez ohľadu na odseky 2 a 3 pokuta nebude vyššia ako 20 % ročného obratu dotknutej ratingovej agentúry za predchádzajúci obchodný rok, a ak ratingová agentúra mala z porušenia priamy alebo nepriamy finančný prospech, bude sa pokuta rovnať minimálne výške tohto finančného prospechu.

V prípade, že konanie alebo opomenutie ratingovej agentúry predstavuje viac ako jedno porušenie uvedené v prílohe III, uplatňuje sa len vyššia pokuta vypočítaná podľa odsekov 2 a 3 vzťahujúca sa na jedno z týchto porušení.

Článok 36b

Pravidelné platby penále

1.   Rada orgánov dohľadu ESMA ukladá prostredníctvom rozhodnutia pravidelné platby penále s cieľom donútiť:

2.   Pravidelné platby penále musia byť účinné a primerané. Pravidelná platba penále sa uloží za každý deň, až dokiaľ dotknutá ratingová agentúra alebo osoba nesplní príslušné rozhodnutie uvedené v odseku 1.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 je výška pravidelných platieb penále 3 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku alebo v prípade fyzických osôb 2 % priemerného denného príjmu v predchádzajúcom kalendárnom roku. Vypočíta sa od dátumu uvedeného v rozhodnutí, ktorým sa pravidelná platba penále ukladá.

4.   Pravidelná platba penále sa môže uložiť na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov po oznámení rozhodnutia prijatého ESMA.

Článok 36c

Vypočutie osôb, voči ktorým sa vedie konanie

1.   Rada orgánov dohľadu ESMA pred prijatím každého rozhodnutia, ktorým sa ukladá pokuta a/alebo pravidelná platba penále podľa článku 36a alebo článku 36b ods. 1 písm. a) až d), umožní osobám, voči ktorým sa vedie konanie, aby boli vypočuté s ohľadom na zistenia ESMA. Rada orgánov dohľadu ESMA zakladá svoje rozhodnutia len na zisteniach, ku ktorým sa osoby, voči ktorým sa vedie konanie, mali možnosť vyjadriť.

2.   Právo na obhajobu osôb, voči ktorým sa vedie konanie, sa počas konania plne rešpektuje. Tieto osoby majú právo na prístup k dokumentácii ESMA s výhradou oprávnených záujmov iných osôb pri ochrane ich obchodného tajomstva. Právo prístupu k dokumentácii sa nevzťahuje na dôverné informácie a interné prípravné dokumenty ESMA.

Článok 36d

Zverejňovanie, povaha, vykonávanie a odvádzanie pokút a pravidelných platieb penále

1.   ESMA zverejňuje všetky pokuty a pravidelné platby penále, ktoré boli uložené podľa článkov 36a a 36b, pokiaľ by ich zverejnenie vážne neohrozilo finančné trhy ani nespôsobilo neprimeranú škodu zúčastneným stranám.

2.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 36a a 36b sú administratívnej povahy.

3.   Pokuty a pravidelné platby penále uložené podľa článkov 36a a 36b sú vykonateľné.

Výkon sa riadi platnými predpismi o občianskom konaní toho štátu, na ktorého území sa uskutočňuje. Príkaz na ich výkon pripája k rozhodnutiu orgán poverený na tento účel vládou každého členského štátu, ktorý nevykoná nijaký iný úkon, len overí pravosť rozhodnutia, a oznamuje sa ESMA a Súdnemu dvoru Európskej únie.

Ak sa na žiadosť dotknutej strany splnili tieto formálne náležitosti, táto dotknutá strana môže v súlade s vnútroštátnym právom pristúpiť k výkonu tým, že predloží vec priamo príslušnému orgánu.

Výkon rozhodnutia sa môže pozastaviť len rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie. Súdy dotknutého členského štátu však majú právomoc v súvislosti so sťažnosťami, že sa rozhodnutie vykonáva protiprávnym spôsobom.

4.   Pokuty a pravidelné platby penále sa odvádzajú do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

Článok 36e

Preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc preskúmať rozhodnutia, na základe ktorých ESMA uložil pokutu alebo pravidelné platby penále. Môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť uloženú pokutu alebo pravidelné platby penále.“

19.

Článok 37 sa nahrádza takto:

„Článok 37

Zmeny a doplnenia príloh

S cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch vrátane medzinárodného vývoja, a to najmä vo vzťahu k novým finančným nástrojom, môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 38a a za podmienok uvedených v článkoch 38b a 38c prijať opatrenia s cieľom zmeniť a doplniť prílohy s výnimkou prílohy III.“

20.

V článku 38 sa odsek 2 vypúšťa.

21.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 38a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 5 ods. 6 treťom pododseku, článku 19 ods. 2, článku 23e ods. 7 a článku 37 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od 1 júna 2011. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 38b neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 38b a 38c.

Článok 38b

Odvolanie delegovania právomoci

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 6 treťom pododseku, článku 19 ods. 2, článku 23e ods. 7 a článku 37 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 38c

Námietky voči delegovaným aktom

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. V súlade s článkom 296 Zmluvy o fungovaní Európskej únie inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.“

22.

Článok 39 sa mení a dopĺňa takto:

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 39a

Správa ESMA

ESMA posúdi do 31. decembra 2011 personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.“

24.

V článku 40 sa tretí odsek nahrádza takto:

„Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní úverových ratingov, ktoré môžu finančné inštitúcie a iné subjekty uvedené v článku 4 ods. 1 používať na regulačné účely, pokiaľ nebola zamietnutá registrácia. V prípade zamietnutia registrácie sa uplatňuje článok 24 ods. 4 a 5.“

25.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 40a

Prechodné opatrenia týkajúce sa ESMA

1.   Všetky právomoci a povinnosti spojené s činnosťou dohľadu a presadzovania v oblasti ratingových agentúr, ktoré boli udelené príslušným orgánom bez ohľadu na to, či konali ako príslušné orgány domovského členského štátu, alebo nie, a kolégiám, ktoré sa zriadili, zaniknú 1. júla 2011.

Žiadosť o registráciu, ktorá bola príslušným orgánom domovského členského štátu alebo príslušným kolégiom prijatá do 7. septembra 2010, sa však nepostupuje ESMA a rozhodnutie o registrácii alebo zamietnutí registrácie prijmú tieto orgány a príslušné kolégium.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 druhý pododsek, všetku dokumentáciu a pracovné dokumenty súvisiace s činnosťou v oblasti dohľadu a presadzovania v oblasti ratingových agentúr vrátane prebiehajúcich preskúmaní a činností v oblasti presadzovania alebo ich overené kópie preberie ESMA v deň uvedený v odseku 1.

3.   Príslušné orgány a kolégiá uvedené v odseku 1 zabezpečia, aby sa všetky existujúce záznamy a pracovné dokumenty alebo ich overené kópie odovzdali ESMA čím skôr, najneskôr však do 1. júla 2011. Tieto príslušné orgány a kolégiá poskytnú ESMA aj všetku potrebnú pomoc a poradenstvo s cieľom uľahčiť účinný a efektívny prechod a prevzatie činnosti dohľadu a presadzovania v oblasti ratingových agentúr.

4.   ESMA koná ako právny nástupca príslušných orgánov a kolégií uvedených v odseku 1 vo všetkých správnych alebo súdnych konaniach, ktoré vyplývajú z činnosti v oblasti dohľadu a presadzovania vykonávanej týmito príslušnými orgánmi alebo kolégiami v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

5.   Každá registrácia ratingovej agentúry v súlade s hlavou III kapitolou I, ktorú vykoná príslušný orgán uvedený v odseku 1 tohto článku, zostáva po presune právomocí na ESMA platná.

6.   ESMA uskutoční do 1. júla 2014 v rámci svojho stáleho dohľadu aspoň jedno overenie všetkých ratingových agentúr, ktoré patria do jeho pôsobnosti v oblasti dohľadu.“

26.

Príloha I sa týmto mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

27.

Dopĺňajú sa prílohy uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.