ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2011.122.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 122

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 54
11. mája 2011


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

NARIADENIA

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 443/2011 z 5. mája 2011, ktorým sa konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických rozširuje na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, a ktorým sa rozširuje konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu odosielaného zo Singapuru

1

 

*

Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 444/2011 z 5. mája 2011, ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, a ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu odosielaného zo Singapuru

12

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 445/2011 z 10. mája 2011 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 653/2007 ( 1 )

22

 

*

Nariadenie Komisie (EÚ) č. 446/2011 z 10. mája 2011, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii

47

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 447/2011 zo 6. mája 2011 o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

63

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 448/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Σταφίδα Ηλείας (Stafida Ilias) (CHZO)]

65

 

*

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 449/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisujú určité názvy [陕西苹果 (Shaanxi ping guo) (CHOP), 龙井茶 (Longjing Cha) (CHOP), 琯溪蜜柚 (Guanxi Mi You) (CHOP), 蠡县麻山药 (Lixian Ma Shan Yao) (CHZO)]

67

 

 

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 450/2011 z 10. mája 2011, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

69

 

 

SMERNICE

 

*

Smernica Komisie 2011/58/EÚ z 10. mája 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom obnoviť zaradenie karbendazímu medzi účinné látky ( 1 )

71

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

2011/276/EÚ

 

*

Rozhodnutie Komisie z 26. mája 2010 o štátnej pomoci vo forme dohody o urovnaní daňového dlhu, ktorú poskytlo Belgicko v prospech spoločnosti Umicore SA (bývalá spoločnosť Union Minière SA) [Štátna pomoc C 76/03 (ex NN 69/03)] [oznámené pod číslom K(2010) 2538]  ( 1 )

76

 

 

2011/277/EÚ

 

*

Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 10. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k rozhodnutiu 93/52/EHS, pokiaľ ide o úradné uznanie určitých regiónov v Taliansku ako oblastí bez výskytu brucelózy (B. melitensis) a ktorým sa menia dopĺňajú prílohy k rozhodnutiu 2003/467/ES, pokiaľ ide o úradné vyhlásenie určitých regiónov Talianska, Poľska a Spojeného kráľovstva za oblasti bez výskytu tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka [oznámené pod číslom K(2011) 3066]  ( 1 )

100

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

NARIADENIA

11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/1


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 443/2011

z 5. mája 2011,

ktorým sa konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických rozširuje na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, a ktorým sa rozširuje konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu odosielaného zo Singapuru

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 23 ods. 4,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Existujúce opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 194/2009 (2) Komisia uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“).

(2)

Nariadením (ES) č. 598/2009 (3) (ďalej len „konečné nariadenie“) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo vo výške 211,2 EUR až 237 EUR na tonu na dovoz bionafty vymedzenej v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom v USA (ďalej len „existujúce opatrenia“). Prešetrovanie vedúce k prijatiu konečného nariadenia sa ďalej označuje ako „pôvodné prešetrovanie“.

(3)

Je tiež potrebné uviesť, že nariadením (ES) č. 599/2009 (4) Rada uložila na dovoz príslušného výrobku konečné antidumpingové clo vo výške 0 EUR až 198 EUR na tonu.

1.2.   Žiadosť

(4)

Komisii bola 30. júna 2010 doručená žiadosť podľa článku 23 ods. 4 základného nariadenia o prešetrenie možného obchádzania vyrovnávacích opatrení uložených na dovoz príslušného výrobku. Žiadosť predložila Európska rada pre bionaftu (ďalej len „EBB“ – European Biodiesel Board) v mene výrobcov bionafty v Únii.

(5)

V žiadosti sa tvrdilo, že vyrovnávacie opatrenia na dovoz príslušného výrobku sa obchádzali prekládkou cez Kanadu a Singapur a vývozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty.

(6)

V žiadosti sa tvrdilo, že po uložení opatrení na príslušný výrobok došlo k podstatnej zmene v štruktúre obchodu týkajúcej sa vývozu z USA, Kanady a zo Singapuru a že pre takúto zmenu neexistuje iný dostatočný dôvod alebo odôvodnenie než uloženie cla. Táto zmena v štruktúre obchodu bola údajne spôsobená prekládkou príslušného výrobku cez Kanadu a Singapur.

(7)

V žiadosti sa ďalej tvrdilo, že po uložení opatrení sa do Únie začala dovážať bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty z USA, pričom sa údajne využíva prahová hodnota pre obsah bionafty uvedená v opise príslušného výrobku.

(8)

Okrem toho sa v žiadosti tvrdilo, že nápravné účinky existujúcich vyrovnávacích opatrení na príslušný výrobok sa narúšali z hľadiska množstva aj ceny. Tvrdilo sa, že dovoz veľkých množstiev bionafty v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti bionafty z Kanady a Singapuru a bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty nahradil dovoz príslušného výrobku. Okrem toho existovali dostatočné dôkazy o tom, že toto zvýšenie objemu dovozu sa uskutočňovalo pri cenách podstatne nižších, ako je nepoškodzujúca cena stanovená pri prešetrovaní, ktoré viedlo k existujúcim opatreniam.

(9)

V žiadosti sa nakoniec tvrdilo, že ceny príslušného výrobku sú naďalej subvencované, ako bolo už skôr zistené.

1.3.   Začatie prešetrovania

(10)

Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že existovali dostatočné dôkazy prima facie na začatie prešetrovania podľa článku 23 základného nariadenia a nariadením (EÚ) č. 721/2010 (5) (ďalej len „nariadenie o začatí prešetrovania“) začala prešetrovanie. Podľa článku 24 ods. 5 základného nariadenia Komisia nariadením o začatí prešetrovania nariadila colným orgánom, aby registrovali dovoz odosielaný z Kanady a zo Singapuru, ako aj dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v USA.

(11)

Komisia tiež nariadením (EÚ) č. 720/2010 (6) začala paralelné prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v USA dovozom bionafty odosielanej z Kanady a Singapuru a dovozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v USA.

1.4.   Prešetrovanie

(12)

Komisia oficiálne informovala orgány USA, Kanady a Singapuru. Známym výrobcom/vývozcom v USA, Kanade a Singapure boli zaslané dotazníky. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v nariadení o začatí prešetrovania.

(13)

Dotazník vyplnili tieto spoločnosti a v ich priestoroch sa neskôr vykonali overovacie návštevy:

 

Výrobcovia/vývozcovia v Kanade:

BIOX Corporation,

Rothsay Biodiesel.

 

Obchodníci v Singapure:

Trafigura Pte Ltd.,

Wilmar Trading Pte Ltd.

 

Výrobcovia/vývozcovia v USA:

Archer Daniels Midland Company,

BP Products North America Inc,

Louis Dreyfus Corporation.

 

Prepojení dovozcovia:

BP Oil International Ltd.,

Cargill BV.

(14)

Okrem toho sa uskutočnili návštevy príslušných orgánov vlád Kanady a Singapuru.

1.5.   Obdobie prešetrovania

(15)

Obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „OP“). Údaje sa zhromažďovali za obdobie od roku 2008 do konca OP s cieľom prešetriť údajnú zmenu v štruktúre obchodu.

2.   VÝROBOK, KTORÝ JE PREDMETOM PREŠETROVANIA VO VECI OBCHÁDZANIA OPATRENÍ

(16)

Výrobok, ktorého sa možné obchádzanie týka, t. j. výrobok, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania, je monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaný „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99, ex 2710 19 41, 3824 90 91, ex 3824 90 97 a s pôvodom v USA.

(17)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania vo veci obchádzania, má dvojakú podobu. Po prvé, pokiaľ ide o údajnú prekládku cez Kanadu a Singapur, zhoduje sa s výrobkom, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania a ktorý je opísaný v predchádzajúcom odôvodnení. Pokiaľ ide o dodávky priamo z USA, je výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, bionafta v podobe zmesi s obsahom s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v USA.

3.   DOVOZ BIONAFTY DO ÚNIE V POROVNANÍ S VÝVOZOM Z USA

(18)

Po uložení dočasných vyrovnávacích opatrení v marci 2009 sa dovoz príslušného výrobku prakticky zastavil. Situácia je zhrnutá v tejto tabuľke:

Dovoz bionafty a niektorých zmesí bionafty do Európskej únie

pod kódom KN 3824 90 91 (v tonách)

 

2008

Podiel

2009

Podiel

OP

Podiel

USA

1 487 790

83,62 %

381 227

22,29 %

24

0,00 %

Kanada

1 725

0,10 %

140 043

8,19 %

197 772

9,28 %

Singapur

179

0,01 %

20 486

1,20 %

32 078

1,50 %

Zdroj: Eurostat.

(19)

Uvedené údaje úradu Eurostat zahŕňajú všetku bionaftu s obsahom esterov 96,5 % alebo viac.

(20)

V porovnaní s tým USA uvádzajú o vývoze bionafty a zmesí bionafty pod kódom HTS 3824 90 40 00 (zmesi tukových látok živočíšneho alebo rastlinného pôvodu) tieto údaje:

Vývoz bionafty a zmesí bionafty z USA

pod kódom HTS 3824 90 40 00 (v tonách)

 

2008

2009

OP

Európska únia

2 241 473

335 577

358 291

Kanada

967

128 233

161 841

Singapur

311

42 056

27 415

 

2 242 751

505 866

547 547

Zdroj: Ministerstvo obchodu USA.

(21)

Porovnanie týchto dvoch tabuliek vedie k záveru, že 358 291 ton vyvezených do Únie počas OP predstavovali zmesi s obsahom bionafty 96,5 % a menej.

4.   KANADA

4.1.   Všeobecné súvislosti

(22)

Úroveň spolupráce zo strany výrobcov/vývozcov v Kanade bola vysoká. Dvaja výrobcovia, ktorí predstavujú približne 90 % kanadskej výroby bionafty, predložili vyplnené dotazníky a plne spolupracovali pri prešetrovaní. Pri prešetrovaní spolupracovalo aj Kanadské združenie pre obnoviteľné palivá a kanadská vláda.

(23)

V súlade s článkom 23 ods. 3 základného nariadenia by sa na účely posúdenia existencie obchádzania malo postupne analyzovať, či došlo k zmene v štruktúre obchodu medzi USA, Kanadou a Úniou, či táto zmena vyplýva z praxe, postupu alebo z činnosti, pre ktoré neexistuje iný dostatočný dôvod alebo hospodárske opodstatnenie okrem uloženie cla, či existovali dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného výrobku a či je dovážaný podobný výrobok naďalej subvencovaný.

4.2.   Zmena v štruktúre obchodu

4.2.1.   Dovoz do Únie

(24)

Dovoz bionafty z USA sa znížil z 1 487 790 ton v roku 2008 na 381 227 ton v roku 2009 a počas OP klesol takmer na nulu.

(25)

Na druhej strane, podľa údajov Eurostatu sa dovoz bionafty z Kanady do Únie medzi rokom 2008 a OP výrazne zvýšil z 1 725 ton v roku 2008 na 140 043 ton v roku 2009 a 197 772 ton v OP.

4.2.2.   Vývoz bionafty z USA do Kanady

(26)

Na predaj bionafty medzi USA a Kanadou sa neuplatňujú žiadne clá ani žiadne iné dovozné obmedzenia.

(27)

Podľa štatistických údajov USA sa vývoz bionafty z USA do Kanady zvýšil z 967 ton v roku 2008 na 128 233 ton v roku 2009 a 161 841 ton počas OP.

(28)

Porovnanie vývozných štatistík poskytnutých USA s dovoznými štatistikami, ktoré na mieste poskytli kanadské orgány, vykazovalo na mesačnom základe značné nezrovnalosti. Podľa kanadských štatistík dovoz bionafty z USA vzrástol z 11 757 ton v roku 2008 na 18 673 ton v roku 2009 a 174 574 ton počas OP.

(29)

Podľa kanadských orgánov neexistuje žiaden osobitný kód na deklarovanie bionafty. Uviedli, že Kanada a USA si navzájom vymieňajú údaje o dovoze na účely ich použitia ako príslušných údajov o vývoze. Ako také by sa kanadské údaje o dovoze a údaje USA o vývoze na úrovni šesťmiestneho číselného kódu mali zhodovať a do značnej miery sa v rámci kódu HTS 38.24.90 aj skutočne zhodujú. Na nižších úrovniach než je šesťmiestny číselný kód sa však systém klasifikácie v týchto krajinách líši. Je tiež potrebné poznamenať, že kanadské štatistiky zahŕňajú len dovoz preclený v Kanade, a nie prekladaný tovar.

(30)

Napriek nezrovnalostiam medzi týmito dvoma zdrojmi údajov je zrejmé, že vývoz bionafty z USA do Kanady sa medzi rokom 2008 a OP zvýšil, a to najmä po uložení vyrovnávacích opatrení. Kanadský trh s bionaftou nie je v súčasnosti schopný absorbovať takéto množstvo bionafty. Výrobcovia pôvodnej kanadskej bionafty sa v skutočnosti orientujú na vývoz.

4.2.3.   Výroba v Kanade a predaj pôvodnej kanadskej bionafty do Únie

(31)

Dvaja spolupracujúci výrobcovia v Kanade nenakúpili počas OP žiadnu bionaftu z USA ani zo žiadneho iného zdroja.

(32)

Výroba bionafty v Kanade je začínajúcim priemyselným odvetvím. Počas OP existovalo asi šesť výrobných zariadení, ale samotné dve zariadenia vo východnej Kanade, ktoré v skutočnosti vlastnia a prevádzkujú dvaja spolupracujúci výrobcovia, predstavujú 90 % celkovej výroby.

(33)

Na základe vyrobených objemov predaných spolupracujúcimi výrobcami sa určili predaje, v prípade ktorých boli koneční zákazníci s istotou v Severnej Amerike, t. j. v USA alebo Kanade. Zostávajúca časť tovaru sa predala zákazníkom, ktorí s tovarom ďalej obchodovali a/alebo ho miešali s inou bionaftou. Tieto dve spoločnosti nevedeli, či zákazníci výrobok predali do Únie ako kanadskú bionaftu, či ho zmiešali alebo či bola bionafta predaná konečným zákazníkom v USA alebo Kanade.

(34)

Aj keby sa v krajnom prípade predpokladalo, že všetka „pôvodná“ kanadská bionafta skončila v Únii, predstavovalo by to len 20 % celkového dovozu z Kanady do Únie počas OP.

4.3.   Záver o zmene v štruktúre obchodu

(35)

Porovnanie štatistík s údajmi získanými od spolupracujúcich výrobcov ukázalo, že kanadskí výrobcovia bionafty nemohli vyrobiť objem, ktorý bol vyvezený z Kanady do Únie. To naznačuje, že prudké zvýšenie dovozu z Kanady na trh Únie súvisí s vývozom bionafty z USA odosielanej z Kanady.

(36)

Celkový pokles vývozu z USA do Únie od roku 2008 a paralelné zvýšenie vývozu z Kanady do Únie a vývozu z USA do Kanady po uložení pôvodných opatrení tak možno považovať za zmenu v štruktúre obchodu.

4.4.   Neexistencia dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia vyrovnávacieho cla

(37)

Prešetrovaním sa nezistil žiadny iný dostatočný dôvod alebo hospodárske opodstatnenie na prekládky okrem snahy vyhnúť sa zaplateniu platného vyrovnávacieho cla na bionaftu s pôvodom v USA.

4.5.   Narúšanie nápravných účinkov vyrovnávacieho cla

(38)

Na posúdenie toho, či dovážané výrobky z hľadiska množstiev narúšali nápravné účinky platných vyrovnávacích opatrení na dovoz bionafty z USA, sa použili údaje Eurostatu. Množstvá a ceny dovozu z Kanady sa porovnali s úrovňou odstránenia ujmy stanovenou v rámci pôvodného prešetrovania.

(39)

Ako už bolo uvedené, vývoz z Kanady do Únie sa zvýšil z 1 725 ton v roku 2008 na 197 772 ton počas OP, pričom tento objem predstavoval podiel na dovoze vo výške 9,2 %. Vzhľadom na veľkosť trhu Únie určenú v rámci pôvodného prešetrovania nie je možné považovať tento nárast dovozu z Kanady za zanedbateľný. Vzhľadom na úroveň nepoškodzujúcej ceny, ktorá bola stanovená pri pôvodnom prešetrovaní, kanadský dovoz do Únie počas OP vykazoval predaj pod cenu asi 50 %, pričom ceny boli v porovnaní s predajnými cenami výrobcov z Únie podhodnotené o približne 40 %.

(40)

Preto sa dospelo k záveru, že opatrenia sú narúšané z hľadiska množstva a ceny.

4.6.   Dôkaz o subvencovaní

(41)

Pokiaľ ide o subvencovanie, je potrebné uviesť, že dobropis na daň z bionafty v USA, hlavný systém subvencií zistený pri pôvodnom prešetrovaní, bol so spätnou platnosťou obnovený v decembri 2010. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že dovážaný výrobok bol počas OP stále subvencovaný.

4.7.   Záver

(42)

Na základe prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné vyrovnávacie clá uložené na dovoz bionafty s pôvodom v USA sa obchádzali prekládkou cez Kanadu v zmysle článku 23 základného nariadenia.

5.   SINGAPUR

(43)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja obchodníci so sídlom v Singapure. Okrem toho spolupracovali aj príslušné orgány singapurskej vlády.

(44)

Kritéria na posúdenie existencie obchádzania sú opísané v odôvodnení 23.

(45)

Podľa údajov Eurostatu sa celkový vývoz bionafty zo Singapuru do Únie zvýšil zo 179 ton v roku 2008 na 20 486 ton v roku 2009 a 32 078 ton počas OP. Počas toho istého obdobia vzrástol aj vývoz z USA do Singapuru.

(46)

Podľa prískušnýchorgánov singapurskej vlády sa miestne vyrobená bionafta predáva najmä v rámci Singapuru a slúži na uspokojenie domáceho dopytu. Zaregistrovali však rozvoj tohto odvetvia v Singapure, keďže nedávno boli vybudované nové výrobné zariadenia.

(47)

Vývoz zo Singapuru je tradične nízky. Dovoz bionafty do Únie bol podrobnejšie preskúmaný v databáze zriadenej podľa článku 14 ods. 6 a skontrolovaný s príslušnými colnými orgánmi. Zdá sa, že dovoz zaznamenal niekoľkokrát prudký nárast. Z analýzy vyplynulo, že väčšina tohto dovezeného tovaru mala skutočne pôvod v Singapure. Nebolo však možné objasniť všetok dovoz.

(48)

V porovnaní so spotrebou Únie stanovenou v rámci pôvodného prešetrovania bol objem dovozu zo Singapuru do Únie, ktorý nebolo možné vysvetliť, veľmi nízky. Okrem toho, vzhľadom na značné zvýšenie spotreby Únie, ku ktorému podľa odhadov EBB došlo od pôvodného prešetrovania, by bol jeho podiel na spotrebe Únie zanedbateľný.

(49)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné dospieť k záveru, že nápravné účinky vyrovnávacích opatrení neboli narušené z hľadiska množstva dovozom zo Singapuru.

(50)

Pokiaľ ide o prekládku, je všeobecne známou skutočnosťou, že Singapur je veľkým prepravným uzlom v Ázii, do ktorého prichádzajú lode z tohto regiónu a vykladajú tu tovar, ktorý je neskôr znova naložený na lode plávajúce okrem iného do Európy. V rámci tohto prešetrovania jeden zo spolupracujúcich obchodníkov prekladal bionaftu s pôvodom v Malajzii alebo Indonézii v Singapure, pričom konečné miesto určenia bolo v Únii. Počas OP tento obchodník sám vyviezol značné množstvo bionafty do Únie prostredníctvom prekládky v Singapure a túto bionaftu preclil v Únii ako tovar s pôvodom v Malajzii alebo Indonézii. Overenie neodhalilo žiadne náznaky, ktoré by spochybňovali deklarovaný pôvod v Indonézii alebo Malajzii.

(51)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania vyrovnávacích opatrení dovozom bionafty odosielanej zo Singapuru malo ukončiť.

6.   USA

6.1.   Predbežné poznámky

(52)

Pri prešetrovaní spolupracovalo päť výrobcov bionafty alebo zmesí bionafty z USA, z ktorých traja boli zahrnutí vo vzorke v rámci pôvodného prešetrovania. Vláda USA spolupracovala poskytnutím vývozných štatistík a vlastnej interpretácie týchto štatistík.

(53)

Všetci traja výrobcovia, ktorí boli zahrnutí do vzorky pri pôvodnom prešetrovaní, prestali bionaftu vyvážať po uložení konečných opatrení.

(54)

Len jedna z piatich spolupracujúcich spoločností, BP North America, ktorá nespolupracovala pri pôvodnom prešetrovaní, vyvážala do Únie počas OP zmesi bionafty s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty (ďalej len „B20 a menej“).

(55)

Národná asociácia výrobcov bionafty (ďalej len „NBB“ – National Biodiesel Board), ktorá zastupuje odvetvie bionafty v USA, argumentovala, že výrobok, ktorý sa podľa jej názoru nachádza výslovne mimo rozsahu výrobku, na ktorý sa vzťahujú existujúce opatrenia, sa nemôže stať predmetom vyrovnávacích opatrení bez nového antisubvenčného prešetrovania. NBB uviedla, že v konečnom nariadení sa výslovne vymedzuje „príslušný výrobok“ a „podobný výrobok“ ako bionafta alebo bionafta v podobe zmesí s obsahom bionafty viac ako 20 %. Podľa NBB to nebola umelá hranica, ale hranica, ktorá zodpovedala realite na trhu zistenej počas pôvodného prešetrovania. Zistilo sa napríklad, že hranica 20 % bola primeraná, aby sa umožnilo jasné rozlíšenie medzi rôznymi typmi zmesí, ktoré boli k dispozícii na trhu USA.

(56)

Podľa názoru NBB a ďalších zainteresovaných strán môže prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení rozšíriť vyrovnávacie opatrenia platné pre príslušný výrobok len na podobný výrobok, ktorý je v porovnaní s príslušným výrobkom len mierne upravený. NBB opäť argumentovala, že Rada v konečnom nariadení sama stanovila, že bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty nie je podobným výrobkom. Podľa NBB tak štruktúra ustanovení základného nariadenia neposkytuje žiadnu inú možnosť než začať nové prešetrovanie s cieľom určiť, či by sa predmetom opatrení mali stať aj tieto zmesi.

(57)

V reakcii na tieto argumenty je najprv potrebné poznamenať, že účelom ustanovení proti obchádzaniu v článku 23 základného nariadenia je čeliť údajným pokusom o obchádzanie platných opatrení. Ak existujú dostatočné dôkazy prima facie svedčiace o tom, že dochádza k obchádzaniu v zmysle článku 23 ods. 3 základného nariadenia, Komisia začne prešetrovanie, aby zistila, či skutočne dochádza k obchádzaniu. V súlade s článkom 23 ods. 3 základného nariadenia by sa na účely posúdenia existencie obchádzania malo postupne analyzovať napríklad, či došlo k zmene v štruktúre obchodu medzi USA a Úniou, či táto zmena vyplýva z praxe, procesu alebo z činnosti, pre ktoré neexistuje iný dostatočný dôvod alebo hospodárske odôvodnenie okrem uloženie cla a či existovali dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov z hľadiska cien a/alebo množstiev.

(58)

Je tiež potrebné pripomenúť, že prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení nie je preskúmaním vymedzenia výrobku podľa článku 19 základného nariadenia a nemení sa ním definícia príslušného výrobku a podobného výrobku. Ustanovenia článku 23 základného nariadenia poskytujú príslušný právny základ pre prešetrovanie toho, či dochádza k obchádzaniu vo vzťahu k výrobku, ktoré je predmetom opatrení.

(59)

V tejto súvislosti sa v žiadosti, ktorá bola Komisii doručená podľa článku 23 ods. 4 základného nariadenia, tvrdilo, že po uložení opatrení sa do Únie začala dovážať bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty z USA, pričom sa údajne využívala prahová hodnota pre obsah bionafty uvedená v opise príslušného výrobku a podobného výrobku. V rámci prešetrovania sa skúmalo, či možno túto prax považovať za obchádzanie podľa ustanovení článku 23 základného nariadenia. Nakoniec je potrebné poznamenať, že údajné praktiky obchádzania možno skúmať len podľa článku 23 základného nariadenia.

6.2.   Vývoz B20 a menej z USA do Únie

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, kód USA HTS 3824 90 40 00 zahŕňa tiež zmesi s obsahom bionafty 96,5 % a menej. Podľa vývozných štatistík USA sa počas OP do Únie vyviezlo celkovo 358 291 ton tohto typu zmesi.

(61)

Spoločnosť BP Products North America (ďalej len „BPNA“) vyviezla počas OP značnú časť uvedeného množstva.

(62)

BPNA sa nezúčastnila na pôvodnom prešetrovaní, pretože činnosť v oblasti bionafty začala rozvíjať až na začiatku roka 2009 v očakávaní budúceho rastu trhu s bionaftou v reakcii na mandáty vlád v USA a v zahraničí. BPNA začala do Únie vyvážať v decembri 2009. V tejto súvislosti sa pripomína, že konečné opatrenia boli uložené v júli 2009.

(63)

Spoločnosť BP v Únii predávala zmes bionafty s obsahom najviac 15 % hmotnosti bionafty (ďalej len „B15“) v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Holandsku. Vo všetkých prípadoch sa výrobok ďalej zmiešava, aby vyhovoval príslušným platným právnym predpisom v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporovať spotrebu biopalív na čerpacích staniciach, keďže biopalivá sa v súčasnosti považujú za environmentálne udržateľné.

(64)

BPNA uviedla, že zmesi s obsahom nižším ako 15 % bionafty nie sú pre príslušný výrobok podobným výrobkom. Charakteristiky a trhové podmienky sú veľmi rozdielne. Nároky na logistiku (vrátane obmedzení v oblasti prepravy) pri výrobe a dovoze zmesí s nižším obsahom sa výrazne odlišujú od nárokov v prípade zmesí s vyšším obsahom. Podľa BPNA sú pri preprave zmesí s obsahom nižším ako 15 % tieto výrobky klasifikované na účely lodnej dopravy ako ropné výrobky, a nie ako chemické výrobky, v dôsledku čoho je ich preprava lacnejšia. BPNA tiež uviedla, že medzi zmesami bionafty s nižším a vyšším obsahom existujú rozdiely vo výkonnosti pri ich použití v dieselových motoroch.

(65)

Cieľom prešetrovania vo veci obchádzania je zistiť, či bionafta v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty obchádza platné opatrenie. Je dosť pravdepodobné, že zmesi s nižším obsahom bionafty predstavujú nižšie prepravné náklady. Je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o postup výroby, zmes B20 a menej sa v skutočnosti od bionafty v podobe zmesi nad B20 odlišuje len zložením. Zmena zloženia zmesi je jednoduchý proces. Vytvorenie B20 a menej sa považuje len za mierne upravenie príslušného výrobku, keďže jediným rozdielom je podiel bionafty v zmesi. Je tiež potrebné uviesť, že príslušný výrobok ako aj B20 a menej sú v Únii v konečnom dôsledku určené na to isté použitie. Bionafta v podobe zmesí B20 a menej a bionafta v podobe zmesí nad B20 majú tie isté základné vlastnosti.

6.3.   Zmena v štruktúre obchodu

(66)

Dovoz príslušného výrobku z USA sa znížil z 1 487 790 ton v roku 2008 na 381 227 ton v roku 2009 a počas OP klesol takmer na nulu.

(67)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že hoci počas pôvodného prešetrovania existovalo v Únii povinné zmiešavanie napr. B5, vývoz B20 a menej z USA do Únie začal až po uložení konečných opatrení. Podľa údajov získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke sa počas pôvodného prešetrovania do Únie vyvážali najmä zmesi B99,9. Dôvodom bolo, že sa tak maximalizovala výška subvencie na vyvážaný tovar (dobropis na daň z bionafty vo výške 1 USD na galón).

(68)

Je preto ťažko predstaviteľné, že by začatie vývozu B20 a menej malo iné hospodárske opodstatnenie než snahu vyhnúť sa platným vyrovnávacím opatreniam.

(69)

Podiel bionafty v zmesi je stále subvencovaný a dovozca sa vyhýba zaplateniu náležitého vyrovnávacieho cla. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že vyrovnávacie clo na zmesi sa uplatňuje pomerne k podielu bionafty v zmesi, t. j. v prípade dovozu B15 by nezaplatené vyrovnávacie clo predstavovalo približne 35 EUR na tonu.

6.4.   Neexistencia dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia vyrovnávacieho cla

(70)

Podľa BPNA zmes menej ako B15 nebola vytvorená osobitne s cieľom vyhnúť sa clám. Spoločnosť uviedla, že sa nezúčastnila na pôvodnom prešetrovaní, pretože činnosť v oblasti bionafty začala rozvíjať na začiatku roka 2009 v očakávaní budúcej aktivity na trhu s bionaftou v reakcii na mandáty vlád v USA a v zahraničí. Zmiešavanie v USA a vývoz do Únie boli logickým obchodným rozhodnutím, ktoré vyplývalo z osobitnej štruktúry spoločnosti, jej aktivít ako ropnej spoločnosti a jej logistického zázemia v USA. Vyvážala sa vždy zmes B15 a menej, pretože sa na ňu vzťahovali menej prísne bezpečnostné opatrenia: až do B15 sa zmes nepovažuje za chemický výrobok podľa námorných predpisov.

(71)

Pripomína sa, že činnosť tejto spoločnosti, pokiaľ ide o vývoz do Únie, začala až po uložení opatrení. Usudzuje sa, že neexistuje dostatočný dôvod ani hospodárske opodstatnenie okrem snahy vyhnúť sa zaplateniu platného vyrovnávacieho cla na bionaftu s pôvodom v USA.

6.5.   Narúšanie nápravných účinkov vyrovnávacieho cla

(72)

Vzhľadom na úroveň nepoškodzujúcej ceny, ktorá bola stanovená pri pôvodnom prešetrovaní, dovoz B20 a menej z USA do Únie počas OP vykazoval podhodnotenie aj predaj pod cenu. Dovoz B20 a menej sa začal až po zavedení konečných opatrení a dotknuté množstvá nie sú zanedbateľné.

(73)

Preto sa dospelo k záveru, že opatrenia sú narúšané z hľadiska množstva a ceny.

6.6.   Dôkaz o subvencovaní

(74)

Pokiaľ ide o subvencovanie, je potrebné uviesť, že dobropis na daň z bionafty v USA, hlavný systém subvencií zistený pri pôvodnom prešetrovaní, bol so spätnou platnosťou obnovený v decembri 2010. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že dovážaný výrobok bol počas OP stále subvencovaný.

6.7.   Záver

(75)

Na základe prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné vyrovnávacie clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v USA sa obchádzalo dovozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty do Únie.

(76)

Dospelo sa k záveru, že jediným hospodárskym opodstatnením pre vývoz zmesí B20 a menej bolo na jednej strane subvencovanie v USA a na druhej strane snaha vyhnúť sa plateniu akéhokoľvek vyrovnávacieho cla pri dovoze do Únie.

(77)

Spoločnosť BPNA požiadala o oslobodenie od možných rozšírených opatrení. Keďže však prešetrovanie jasne preukázalo, že jediným cieľom dovozu B20 a menej bolo obchádzanie platných opatrení, nie je možné toto oslobodenie udeliť. Podľa ustanovení článku 23 ods. 6 základného nariadenia možno oslobodenia udeliť výrobcom príslušného výrobku, ktorí preukážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania. V rámci prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť BPNA je zapojená do praktík obchádzania tým, že začala vyvážať B20 a menej po uložení antidumpingových a vyrovnávacích opatrení bez dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia opatrení. Okrem toho existujú dôkazy o tom, že účinky opatrení sú narúšané z hľadiska množstva a ceny a že dovážaný výrobok je stále subvencovaný.

(78)

Niektorí výrobcovia bionafty, ktorí spolupracovali pri pôvodnom prešetrovaní, požiadali o oslobodenie od akýchkoľvek rozšírených opatrení vyplývajúcich z obchádzania. Zistilo sa, že títo výrobcovia z USA nevyrábali ani nepredávali bionaftu B20 a menej. Podľa článku 23 ods. 6 základného nariadenia sa môžu počas prešetrovania zameraného na obchádzanie opatrení posudzovať len žiadosti o oslobodenie od výrobcov. Je však potrebné uviesť, že článok 23 základného nariadenia obsahuje ustanovenia týkajúce sa nových výrobcov.

7.   OPATRENIA

7.1.   Kanada

(79)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že konečné vyrovnávacie clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa obchádzalo prekládkou cez Kanadu v zmysle článku 23 základného nariadenia.

(80)

V súlade s článkom 23 ods. 1 prvou vetou základného nariadenia by sa preto platné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA mali rozšíriť na dovoz toho istého výrobku odosielaného z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade.

(81)

S cieľom zabrániť vyhýbaniu sa clu prostredníctvom neoveriteľných tvrdení, že výrobok prekladaný v Kanade bol vyrobený spoločnosťou, na ktorú sa v rámci konečného nariadenia vzťahuje individuálne clo, by rozšíreným opatrením malo byť opatrenie stanovené pre „všetky ostatné spoločnosti“ v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 598/2009, ktorým je konečné vyrovnávacie clo vo výške 237 EUR na tonu.

(82)

Vyrovnávacie clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

(83)

V súlade s článkom 23 ods. 4 a článkom 24 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorých sa všetky rozšírené opatrenia majú uplatňovať na výrobky, ktoré boli pri dovoze do Únie zaregistrované v súlade s nariadením o začatí prešetrovania, by sa z registrovaného dovozu bionafty odosielaného z Kanady malo vyberať clo.

7.2.   USA

(84)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že konečné vyrovnávacie clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v USA sa obchádzalo dovozom bionafty B20 a menej do Únie v zmysle článku 23 základného nariadenia.

(85)

V súlade s článkom 23 ods. 1 prvou vetou základného nariadenia by sa preto platné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA mali rozšíriť na dovoz B20 a menej.

(86)

Opatrením, ktoré sa má rozšíriť, by malo byť opatrenie stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 598/2009.

(87)

Rozšírené vyrovnávacie clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

(88)

V súlade s článkom 23 ods. 4 a článkom 24 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorých sa všetky rozšírené opatrenia majú uplatňovať na výrobky, ktoré boli pri dovoze do Únie zaregistrované v súlade s nariadením o začatí prešetrovania, by sa z registrovaného dovozu B20 a menej s pôvodom v USA malo vyberať clo.

8.   UKONČENIE PREŠETROVANIA TÝKAJÚCEHO SA SINGAPURU

(89)

Vzhľadom na zistenia týkajúce sa Singapuru by sa prešetrovanie možného obchádzania vyrovnávacích opatrení dovozom bionafty odosielanej zo Singapuru malo ukončiť a registrácia dovozu bionafty odosielanej zo Singapuru, ktorá bola zavedená nariadením o začatí konania, by sa mala zastaviť.

9.   ŽIADOSŤ O OSLOBODENIE

(90)

Dve spolupracujúce spoločnosti v Kanade, ktoré predložili vyplnený dotazník, požiadali v súlade s článkom 23 ods. 6 základného nariadenia o oslobodenie od možných rozšírených opatrení.

(91)

Zistilo sa, že títo dvaja spolupracujúci kanadskí výrobcovia neboli zapojení do praktík obchádzania, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania. Títo výrobcovia boli tiež schopní preukázať, že nie sú v spojení so žiadnymi výrobcami/vývozcami bionafty z USA. Týmto žiadostiam o oslobodenie preto možno vyhovieť.

(92)

Dospelo sa k záveru, že v tomto prípade sú na zabezpečenie riadneho uplatňovania týchto oslobodení potrebné osobitné opatrenia. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí požiadavka predložiť colným orgánom členských štátov platnú obchodnú faktúru, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatňuje rozšírené vyrovnávacie clo.

(93)

Jedna spolupracujúca strana v USA, ktorá predložila vyplnený dotazník, takisto požiadala v súlade s článkom 23 ods. 6 základného nariadenia o oslobodenie od možných rozšírených opatrení.

(94)

Ako sa uvádza v odôvodnení 77, prešetrovaním sa jasne preukázalo, že táto strana bola zapojená do praktík obchádzania prostredníctvom dovozu B20 a menej. Preto toto oslobodenie nie je možné udeliť.

(95)

Je však potrebné zdôrazniť, že ak niektorí dotknutí vyvážajúci výrobcovia už subvencovanie nevyužívajú, môžu požiadať o preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia.

10.   ZVEREJNENIE

(96)

Všetky zainteresované strany boli informované o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k uvedeným záverom, a boli vyzvané, aby sa k nim vyjadrili. Ústne a písomné pripomienky predložené stranami sa posúdili,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa týmto rozširuje na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu odosielaných z Kanady bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kanade, v súčasnosti zaradených pod kódy KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209821), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009121), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009921), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194121), ex 3824 90 91 (kód TARIC 3824909110) a ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824909701), do Únie, s výnimkou tých, ktoré vyrábajú tieto spoločnosti:

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Kanada

BIOX Corporation, Oakville, Ontário, Kanada

B107

Kanada

Rothsay Biodiesel, Guelph, Ontário, Kanada

B108

Clo, ktoré sa rozširuje, je clo stanovené pre „všetky ostatné spoločnosti“ v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 598/2009, ktorým je konečné vyrovnávacie clo vo výške 237 EUR na tonu čistej hmotnosti.

Vyrovnávacie clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

2.   Uplatnenie oslobodení udelených spoločnostiam uvedeným v odseku 1 alebo schváleným Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa vyrovnávacie clo uložené podľa odseku 1.

3.   Clo rozšírené odsekom 1 tohto článku sa vyberá za dovoz odosielaný z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, registrovaný v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 721/2010 a s článkom 23 ods. 4 a článkom 24 ods. 5 nariadenia (ES) č. 597/2009, s výnimkou dovozu výrobkov, ktoré vyrábajú spoločnosti uvedené v odseku 1.

4.   Uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Konečné vyrovnávacie clo uložené nariadením (ES) č. 598/2009 na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa týmto rozširuje na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických, v súčasnosti zaradených pod kódy KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209830), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009130), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009930), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194130) a ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824909704), do Únie.

Clami, ktoré sa rozširujú, sú clá stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 598/2009.

Vyrovnávacie clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

2.   Clo rozšírené odsekom 1 tohto článku sa vyberá za dovoz s pôvodom v Spojených štátoch amerických, ktorý je registrovaný v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 721/2010 a v súlade s článkom 23 ods. 4 a článkom 24 ods. 5 nariadenia (ES) č. 597/2009.

3.   Uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 3

Prešetrovanie začaté nariadením (EÚ) č. 721/2010 týkajúce sa možného obchádzania vyrovnávacích opatrení uložených nariadením (ES) č. 598/2009 o dovoze bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických prostredníctvom dovozu bionafty odosielanej zo Singapuru bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Singapure, sa týmto ukončuje.

Článok 4

1.   Žiadosti o oslobodenie od cla rozšíreného článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 1 sa podávajú písomne v jednom z úradných jazykov Európskej únie a musia byť podpísané osobou oprávnenou zastupovať subjekt žiadajúci o oslobodenie. Žiadosť sa musí zaslať na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N-105 04/92

1049 Brussels

BELGICKO

Fax: + 32 2295505

2.   Komisia môže v súlade s článkom 23 ods. 6 nariadenia (ES) č. 597/2009 po porade s poradným výborom rozhodnutím povoliť, aby bol dovoz spoločností, ktoré neobchádzajú vyrovnávacie opatrenia uložené nariadením (ES) č. 598/2009, oslobodený od cla rozšíreného článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 1.

Článok 5

Colným úradom sa týmto nariaďuje, aby ukončili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 721/2010.

Článok 6

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 5. mája 2011

Za Radu

predseda

MARTONYI J.


(1)  Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(2)  Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2009, s. 50.

(3)  Ú. v. EÚ L 179, 10.7.2009, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 179, 10.7.2009, s. 26.

(5)  Ú. v. EÚ L 211, 12.8.2010, s. 6.

(6)  Ú. v. EÚ L 211, 12.8.2010, s. 1.


PRÍLOHA

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 2 musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto znení:

1.

Meno a funkcia zástupcu subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje.

2.

Nasledujúce vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (príslušného výrobku) predávaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (príslušnej krajine). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

3.

Dátum a podpis.


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/12


VYKONÁVACIE NARIADENIE RADY (EÚ) č. 444/2011

z 5. mája 2011,

ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických na dovoz bionafty odosielanej z Kanady bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, a ktorým sa rozširuje konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu odosielaného zo Singapuru

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13 ods. 3,

so zreteľom na návrh, ktorý predložila Európska komisia po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Existujúce opatrenia

(1)

Nariadením (ES) č. 193/2009 (2) Komisia uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“).

(2)

Nariadením (ES) č. 599/2009 (3) (ďalej len „konečné nariadenie“) Rada uložila konečné antidumpingové clo vo výške 0 EUR až 198 EUR na tonu na dovoz bionafty vymedzenej v článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom v USA (ďalej len „existujúce opatrenia“). Prešetrovanie vedúce k prijatiu konečného nariadenia sa ďalej označuje ako „pôvodné prešetrovanie“.

(3)

Je tiež potrebné uviesť, že nariadením (ES) č. 598/2009 (4) Rada uložila na dovoz príslušného výrobku konečné vyrovnávacie clo vo výške 211,2 EUR až 237 EUR na tonu.

1.2.   Žiadosť

(4)

Komisii bola 30. júna 2010 doručená žiadosť podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia o prešetrenie možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených na dovoz príslušného výrobku. Žiadosť predložila Európska rada pre bionaftu (ďalej len „EBB“) v mene výrobcov bionafty v Únii.

(5)

V žiadosti sa tvrdilo, že antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku sa obchádzali prekládkou cez Kanadu a Singapur a vývozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty.

(6)

V žiadosti sa tvrdilo, že po uložení opatrení na príslušný výrobok došlo k podstatnej zmene v štruktúre obchodu týkajúcej sa vývozu z USA, z Kanady a zo Singapuru, a že pre takúto zmenu neexistuje iný dostatočný dôvod alebo odôvodnenie než uloženie cla. Táto zmena v štruktúre obchodu bola údajne spôsobená prekládkou príslušného výrobku cez Kanadu a Singapur.

(7)

V žiadosti sa ďalej tvrdilo, že po uložení opatrení sa do Únie začala dovážať bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty z USA, pričom sa údajne využíva prahová hodnota pre obsah bionafty uvedená v opise príslušného výrobku.

(8)

Okrem toho sa v žiadosti tvrdilo, že nápravné účinky existujúcich antidumpingových opatrení na príslušný výrobok sa narúšali z hľadiska množstva aj ceny. Tvrdilo sa, že dovoz veľkých množstiev bionafty v čistom stave alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti bionafty z Kanady a Singapuru a bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty, nahradil dovoz príslušného výrobku. Okrem toho existovali dostatočné dôkazy o tom, že toto zvýšenie objemu dovozu sa uskutočňovalo pri cenách podstatne nižších, ako je nepoškodzujúca cena stanovená pri prešetrovaní, ktoré viedlo k existujúcim opatreniam.

(9)

V žiadosti sa nakoniec tvrdilo, že ceny príslušného výrobku sú naďalej subvencovali, ako bolo už skôr zistené.

1.3.   Začatie prešetrovania

(10)

Komisia dospela po porade s poradným výborom k záveru, že existovali dostatočné dôkazy prima facie na začatie prešetrovania podľa článku 13 základného nariadenia a nariadením (EÚ) č. 720/2010 (5) (ďalej len „nariadenie o začatí prešetrovania“) začala prešetrovanie. Podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia Komisia nariadením o začatí prešetrovania nariadila colným orgánom, aby registrovali dovoz odosielaný z Kanady a zo Singapuru, ako aj dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v USA.

(11)

Komisia tiež nariadením (EÚ) č. 721/2010 (6) začala paralelné prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania vyrovnávacích opatrení na dovoz bionafty s pôvodom v USA dovozom bionafty odosielanej z Kanady a Singapuru a dovozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty s pôvodom v USA.

1.4.   Prešetrovanie

(12)

Komisia oficiálne informovala orgány USA, Kanady a Singapuru. Známym výrobcom/vývozcom v USA, Kanade a Singapure boli zaslané dotazníky. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v nariadení o začatí prešetrovania.

(13)

Dotazník vyplnili tieto spoločnosti a v ich priestoroch sa neskôr vykonali overovacie návštevy:

 

Výrobcovia/vývozcovia v Kanade:

BIOX Corporation,

Rothsay Biodiesel.

 

Obchodníci v Singapure:

Trafigura Pte Ltd.,

Wilmar Trading Pte Ltd.

 

Výrobcovia/vývozcovia v USA:

Archer Daniels Midland Company,

BP Products North America Inc.,

Louis Dreyfus Corporation.

 

Prepojení dovozcovia:

BP Oil International Limited,

Cargill BV.

(14)

Okrem toho sa uskutočnili návštevy príslušných orgánov vlád Kanady a Singapuru.

1.5.   Obdobie prešetrovania

(15)

Obdobie prešetrovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „OP“). Údaje sa zhromažďovali za obdobie od roku 2008 do konca OP s cieľom prešetriť údajnú zmenu v štruktúre obchodu.

2.   VÝROBOK, KTORÝ JE PREDMETOM PREŠETROVANIA VO VECI OBCHÁDZANIA OPATRENÍ

(16)

Výrobok, ktorého sa možné obchádzanie týka, t. j. výrobok, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania, je monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaný „bionafta“, buď v čistom stave, alebo v podobe zmesi s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, v súčasnosti zaradený pod kódy KN ex 1516 20 98, ex 1518 00 91, ex 1518 00 99, ex 2710 19 41, 3824 90 91, ex 3824 90 97 a s pôvodom v USA.

(17)

Výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania vo veci obchádzania, má dvojakú podobu. Po prvé, pokiaľ ide o údajnú prekládku cez Kanadu a Singapur, zhoduje sa s výrobkom, ktorý bol predmetom pôvodného prešetrovania a ktorý je opísaný v predchádzajúcom odseku. Pokiaľ ide o dodávky priamo z USA, je výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, bionafta v podobe zmesi s obsahom s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v USA.

3.   DOVOZ BIONAFTY DO ÚNIE V POROVNANÍ S VÝVOZOM Z USA

(18)

Po uložení dočasných antidumpingových opatrení v marci 2009 sa dovoz príslušného výrobku prakticky zastavil. Situácia je zhrnutá v tejto tabuľke:

Dovoz bionafty a niektorých zmesí bionafty do Európskej únie

pod kódom KN 3824 90 91 (v tonách)

 

2008

podiel

2009

podiel

OP

podiel

USA

1 487 790

83,62 %

381 227

22,29 %

24

0,00 %

Kanada

1 725

0,10 %

140 043

8,19 %

197 772

9,28 %

Singapur

179

0,01 %

20 486

1,20 %

32 078

1,50 %

Zdroj: Eurostat

(19)

Uvedené údaje úradu Eurostat zahŕňajú všetku bionaftu s obsahom esterov 96,5 % alebo viac.

(20)

V porovnaní s tým USA uvádzajú o vývoze bionafty a zmesí bionafty pod kódom HTS 3824 90 40 00 (zmesi tukových látok živočíšneho alebo rastlinného pôvodu) tieto údaje:

Vývoz bionafty a zmesí bionafty z USA

pod kódom HTS 3824 90 40 00 (v tonách)

 

2008

2009

OP

Európska únia

2 241 473

335 577

358 291

Kanada

967

128 233

161 841

Singapur

311

42 056

27 415

 

2 242 751

505 866

547 547

Zdroj: Ministerstvo obchodu USA

(21)

Porovnanie týchto dvoch tabuliek vedie k záveru, že 358 291 ton vyvezených do Únie počas OP predstavovali zmesi s obsahom bionafty 96,5 % a menej.

4.   KANADA

4.1.   Všeobecné súvislosti

(22)

Úroveň spolupráce zo strany výrobcov/vývozcov v Kanade bola vysoká. Dvaja výrobcovia, ktorí predstavujú približne 90 % kanadskej výroby bionafty predložili vyplnené dotazníky a plne spolupracovali pri prešetrovaní. Pri prešetrovaní spolupracovalo aj Kanadské združenie pre obnoviteľné palivá a kanadská vláda.

(23)

V súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia by sa na účely posúdenia existencie obchádzania malo postupne analyzovať, či došlo k zmene v štruktúre obchodu medzi USA, Kanadou a Úniou, či táto zmena vyplýva z praxe, postupu alebo z činnosti, pre ktoré neexistuje iný dostatočný dôvod alebo hospodárske opodstatnenie okrem uloženie cla, či existovali dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov z hľadiska cien a/alebo množstiev podobného výrobku a či existujú dôkazy o dumpingu vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám pre podobný výrobok.

4.2.   Zmena v štruktúre obchodu

4.2.1.   Dovoz do Únie

(24)

Dovoz bionafty z USA sa znížil z 1 487 790 ton v roku 2008 na 381 227 ton v roku 2009 a počas OP klesol takmer na nulu.

(25)

Na druhej strane, podľa údajov Eurostatu sa dovoz bionafty z Kanady do Únie medzi rokom 2008 a OP výrazne zvýšil z 1 725 ton v roku 2008 na 140 043 ton v roku 2009 a 197 772 ton počas OP.

4.2.2.   Vývoz bionafty z USA do Kanady

(26)

Na predaj bionafty medzi USA a Kanadou sa neuplatňujú žiadne clá ani žiadne iné dovozné obmedzenia.

(27)

Podľa štatistických údajov US sa vývoz bionafty z USA do Kanady zvýšil z 967 ton v roku 2008 na 128 233 ton v roku 2009 a 161 841 ton počas OP.

(28)

Porovnanie vývozných štatistík poskytnutých USA s dovoznými štatistikami, ktoré na mieste poskytli kanadské orgány, vykazovalo na mesačnom základe značné nezrovnalosti. Podľa kanadských štatistík dovoz bionafty z USA vzrástol z 11 757 ton v roku 2008 na 18 673 ton v roku 2009 a 174 574 ton počas OP.

(29)

Podľa kanadských orgánov neexistuje žiaden osobitný kód na deklarovanie bionafty. Uviedli, že Kanada a USA si navzájom vymieňajú údaje o dovoze na účely ich použitia ako príslušných údajov o vývoze. Ako také by sa kanadské údaje o dovoze a údaje USA o vývoze na úrovni šesťmiestneho číselného kódu mali zhodovať a do značnej miery sa v rámci kódu HTS 38.24.90 aj skutočne zhodujú. Na nižších úrovniach než je šesťmiestny číselný kód sa však systém klasifikácie v týchto krajinách líši. Je tiež potrebné poznamenať, že kanadské štatistiky zahŕňajú len dovoz preclený v Kanade, a nie prekladaný tovar.

(30)

Napriek nezrovnalostiam medzi týmito dvoma zdrojmi údajov je zrejmé, že vývoz bionafty z USA do Kanady sa medzi rokom 2008 a OP zvýšil, a to najmä po uložení antidumpingových opatrení. Kanadský trh s bionaftou nie je v súčasnosti schopný absorbovať takéto množstvo bionafty. Výrobcovia pôvodnej kanadskej bionafty sa v skutočnosti orientujú na vývoz.

4.2.3.   Výroba v Kanade a predaj pôvodnej kanadskej bionafty do Únie

(31)

Dvaja spolupracujúci výrobcovia v Kanade nenakúpili počas OP žiadnu bionaftu z USA ani zo žiadneho iného zdroja.

(32)

Výroba bionafty v Kanade je začínajúcim priemyselným odvetvím. Počas OP existovalo asi šesť výrobných zariadení, ale samotné dve zariadenia vo východnej Kanade, ktoré v skutočnosti vlastnia a prevádzkujú dvaja spolupracujúci výrobcovia, predstavujú 90 % celkovej výroby.

(33)

Na základe vyrobených objemov predaných spolupracujúcimi výrobcami sa určili predaje, v prípade ktorých boli koneční zákazníci s istotou v Severnej Amerike, t. j. v USA alebo Kanade. Zostávajúca časť tovaru sa predala zákazníkom, ktorí s tovarom ďalej obchodovali a/alebo ho miešali s inou bionaftou. Tieto dve spoločnosti nevedeli, či zákazníci výrobok predali do Únie ako kanadskú bionaftu, či ho zmiešali, alebo či bola bionafta predaná konečným zákazníkom v USA alebo Kanade.

(34)

Aj keby sa v krajnom prípade predpokladalo, že všetka „pôvodná“ kanadská bionafta skončila v Únii, predstavovalo by to len 20 % celkového dovozu z Kanady do Únie počas OP.

4.3.   Záver o zmene v štruktúre obchodu

(35)

Porovnanie štatistík s údajmi získanými od spolupracujúcich výrobcov ukázalo, že kanadskí výrobcovia bionafty nemohli vyrobiť objem, ktorý bol vyvezený z Kanady do Únie. To naznačuje, že prudké zvýšenie dovozu z Kanady na trh Únie súvisí s vývozom bionafty z USA odosielanej z Kanady.

(36)

Celkový pokles vývozu z USA do Únie od roku 2008 a paralelné zvýšenie vývozu z Kanady do Únie a vývozu z USA do Kanady po uložení pôvodných opatrení tak možno považovať za zmenu v štruktúre obchodu.

4.4.   Neexistencia dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia antidumpingového cla

(37)

Prešetrovaním sa nezistil žiadny iný dostatočný dôvod alebo hospodárske opodstatnenie na prekládky okrem snahy vyhnúť sa zaplateniu platného antidumpingového cla na bionaftu s pôvodom v USA.

4.5.   Narúšanie nápravných účinkov antidumpingového cla

(38)

Na posúdenie toho, či dovážané výrobky z hľadiska množstiev narúšali nápravné účinky platných antidumpingových opatrení na dovoz bionafty z USA, sa použili údaje Eurostatu. Množstvá a ceny dovozu z Kanady sa porovnali s úrovňou odstránenia ujmy stanovenou v rámci pôvodného prešetrovania.

(39)

Ako už bolo uvedené, vývoz z Kanady do Únie sa zvýšil z 1 725 ton v roku 2008 na 197 772 ton počas OP, pričom tento objem predstavoval podiel na dovoze vo výške 9,2 %. Vzhľadom na veľkosť trhu Únie určenú v rámci pôvodného prešetrovania nie je možné považovať tento nárast dovozu z Kanady za zanedbateľný. Vzhľadom na úroveň nepoškodzujúcej ceny, ktorá bola stanovená pri pôvodnom prešetrovaní, kanadský dovoz do Únie počas OP vykazoval predaj pod cenu asi 50 %, pričom ceny boli v porovnaní s predajnými cenami výrobcov z Únie podhodnotené o približne 40 %.

(40)

Preto sa dospelo k záveru, že opatrenia sú narúšané z hľadiska množstva a ceny.

4.6.   Dôkazy o dumpingu

(41)

V súlade s článkom 13 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa skúmalo, či existujú dôkazy o dumpingu vo vzťahu k normálnej hodnote stanovenej pri pôvodnom prešetrovaní.

(42)

V rámci pôvodného prešetrovania sa normálna hodnota stanovila na základe domácich predajných cien v rámci bežného obchodovania a v prípadoch, keď nedochádzalo k domácim predajom alebo keď k nim nedochádzalo v rámci bežného obchodovania, sa zostavila na základe výrobných nákladov zvýšených o primeranú ziskovú maržu.

(43)

Vývozné ceny z Kanady sa stanovili na základe priemerných dovozných cien bionafty počas OP podľa údajov Eurostatu.

(44)

Na účely spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa náležitým spôsobom, formou úprav, zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Keďže neboli k dispozícii informácie týkajúce sa viacerých nákladových položiek, na získanie cien FOB na kanadských hraniciach sa od cien CIF Eurostatu odpočítali len náklady na dopravu a poistenie založené na priemerných pozorovaných nákladoch na námornú dopravu bionafty z USA do Únie počas pôvodného obdobia prešetrovania.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 11 a článkom 2 ods. 12 základného nariadenia sa dumping vypočítal porovnaním váženého priemeru normálnej hodnoty stanovenej v rámci pôvodného vyšetrovania s váženým priemerom vývozných cien počas OP, vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(46)

Toto porovnanie preukázalo existenciu dumpingu.

4.7.   Záver

(47)

Na základe prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clá uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa obchádzali prekládkou cez Kanadu v zmysle článku 13 základného nariadenia.

5.   SINGAPUR

(48)

Pri prešetrovaní spolupracovali dvaja obchodníci so sídlom v Singapure. Okrem toho spolupracovali aj príslušné orgány singapurskej vlády.

(49)

Kritéria na posúdenie existencie obchádzania sú opísané v odôvodnení 23.

(50)

Podľa údajov Eurostatu sa celkový vývoz bionafty zo Singapuru do Únie zvýšil zo 179 ton v roku 2008 na 20 486 ton v roku 2009 a 32 078 ton počas OP. Počas toho istého obdobia vzrástol aj vývoz z USA do Singapuru.

(51)

Podľa príslušných orgánov singapurskej vlády sa miestne vyrobená bionafta predáva najmä v rámci Singapuru a slúži na uspokojenie domáceho dopytu. Zaregistrovali však rozvoj tohto odvetvia v Singapure, keďže nedávno boli vybudované nové výrobné zariadenia.

(52)

Vývoz zo Singapuru je tradične nízky. Dovoz bionafty do Únie bol podrobnejšie preskúmaný v databáze zriadenej podľa článku 14 ods. 6 a skontrolovaný s príslušnými colnými orgánmi. Zdá sa, že dovoz zaznamenal niekoľkokrát prudký nárast. Z analýzy vyplynulo, že väčšina tohto dovezeného tovaru mala skutočne pôvod v Singapure. Nebolo však možné objasniť všetok dovoz.

(53)

V porovnaní so spotrebou Únie stanovenou v rámci pôvodného prešetrovania bol objem dovozu zo Singapuru do Únie, ktorý nebolo možné vysvetliť, veľmi nízky. Okrem toho, vzhľadom na značné zvýšenie spotreby Únie, ku ktorému podľa odhadov EBB došlo od pôvodného prešetrovania, by bol jeho podiel na spotrebe Únie zanedbateľný.

(54)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné dospieť k záveru, že nápravné účinky antidumpingových opatrení neboli narušené z hľadiska množstva odosielaného zo Singapuru.

(55)

Pokiaľ ide o prekládku, je všeobecne známou skutočnosťou, že Singapur je veľkým prepravným uzlom v Ázii, do ktorého prichádzajú lode z tohto regiónu a vykladajú tu tovar, ktorý je neskôr znova naložený na lode plávajúce okrem iného do Európy. V rámci tohto prešetrovania jeden zo spolupracujúcich obchodníkov prekladal bionaftu s pôvodom v Malajzii alebo Indonézii v Singapure, pričom konečné miesto určenia bolo v Únii. Počas OP tento obchodník sám vyviezol značné množstvo bionafty do Únie prostredníctvom prekládky v Singapure a túto bionaftu preclil v Únii ako tovar s pôvodom v Malajzii alebo Indonézii. Overenie neodhalilo žiadne náznaky, ktoré by spochybňovali deklarovaný pôvod v Indonézii alebo Malajzii.

(56)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa prešetrovanie týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení dovozom bionafty odosielanej zo Singapuru malo ukončiť.

6.   USA

6.1.   Predbežné poznámky

(57)

Pri prešetrovaní spolupracovalo päť výrobcov bionafty alebo zmesí bionafty z USA, z ktorých traja boli zahrnutí vo vzorke v rámci pôvodného prešetrovania. Vláda USA spolupracovala poskytnutím vývozných štatistík a vlastnej interpretácie týchto štatistík.

(58)

Všetci traja výrobcovia, ktorí boli zahrnutí do vzorky pri pôvodnom prešetrovaní, prestali bionaftu vyvážať po uložení konečných opatrení.

(59)

Len jedna z piatich spolupracujúcich spoločností, BP North America, ktorá nespolupracovala pri pôvodnom prešetrovaní, vyvážala do Únie počas OP zmesi bionafty s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty (ďalej len „B20 a menej“).

(60)

Národná asociácia výrobcov bionafty (ďalej len „NBB“), ktorá zastupuje odvetvie bionafty v USA, argumentovala, že výrobok, ktorý sa podľa jej názoru nachádza výslovne mimo rozsahu výrobku, na ktorý sa vzťahujú existujúce opatrenia, sa nemôže stať predmetom antidumpingových opatrení bez nového antidumpingového prešetrovania. NBB uviedla, že v konečnom nariadení sa výslovne vymedzuje „príslušný výrobok“ a „podobný výrobok“ ako bionafta alebo bionafta v podobe zmesí s obsahom bionafty viac ako 20 %. Podľa NBB to nebola umelá hranica, ale hranica, ktorá zodpovedala realite na trhu zistenej počas pôvodného prešetrovania. Zistilo sa napríklad, že hranica 20 % bola primeraná, aby sa umožnilo jasné rozlíšenie medzi rôznymi typmi zmesí, ktoré boli k dispozícii na trhu USA.

(61)

Podľa názoru NBB a ďalších zainteresovaných strán môže prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení rozšíriť antidumpingové opatrenia platné pre príslušný výrobok len na podobný výrobok, ktorý je v porovnaní s príslušným výrobkom len mierne upravený. NBB opäť argumentovala, že Rada v konečnom nariadení sama stanovila, že bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty nie je podobným výrobkom. Podľa NBB tak štruktúra ustanovení základného nariadenia neposkytuje žiadnu inú možnosť než začať nové prešetrovanie s cieľom určiť, či by sa predmetom opatrení mali stať aj tieto zmesi.

(62)

V reakcii na tieto argumenty je najprv potrebné poznamenať, že účelom ustanovení proti obchádzaniu v článku 13 základného nariadenia je čeliť údajným pokusom o obchádzanie platných opatrení. Ak existujú dostatočné dôkazy prima facie svedčiace o tom, že dochádza k obchádzaniu v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia, Komisia začne prešetrovanie, aby zistila, či skutočne dochádza k obchádzaniu. V súlade s článkom 13 ods. 1 základného nariadenia by sa na účely posúdenia existencie obchádzania malo postupne analyzovať napríklad, či došlo k zmene v štruktúre obchodu medzi USA a Úniou, či táto zmena vyplýva z praxe, procesu alebo z činnosti, pre ktoré neexistuje iný dostatočný dôvod alebo hospodárske odôvodnenie okrem uloženie cla a či existovali dôkazy o ujme alebo o narúšaní nápravných účinkov z hľadiska cien a/alebo množstiev.

(63)

Je tiež potrebné pripomenúť, že prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení nie je preskúmaním vymedzenia výrobku podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia a nemení sa ním definícia príslušného výrobku a podobného výrobku. Ustanovenia článku 13 základného nariadenia poskytujú príslušný právny základ pre prešetrovanie toho, či dochádza k obchádzaniu vo vzťahu k výrobku, ktoré je predmetom opatrení.

(64)

V tejto súvislosti sa v žiadosti, ktorá bola Komisii doručená podľa článku 13 ods. 3 základného nariadenia, tvrdilo, že po uložení opatrení sa do Únie začala dovážať bionafta v podobe zmesí s obsahom najviac 20 % bionafty z USA, pričom sa údajne využívala prahová hodnota pre obsah bionafty uvedená v opise príslušného výrobku a podobného výrobku. V rámci prešetrovania sa skúmalo, či možno túto prax považovať za obchádzanie podľa ustanovení článku 13 základného nariadenia. Nakoniec je potrebné poznamenať, že údajné praktiky obchádzania možno skúmať len podľa článku 13 základného nariadenia.

6.2.   Vývoz B20 a menej z USA do Únie

(65)

Ako sa uvádza v odôvodnení 20, kód USA HTS 3824 90 40 00 zahŕňa tiež zmesi s obsahom bionafty 96,5 % a menej. Podľa vývozných štatistík USA sa počas OP do Únie vyviezlo celkovo 358 291 ton tohto typu zmesi.

(66)

Spoločnosť BP Products North America (ďalej len „BPNA“) vyviezla počas OP značnú časť uvedeného množstva.

(67)

BPNA sa nezúčastnila na pôvodnom prešetrovaní, pretože činnosť v oblasti bionafty začala rozvíjať až na začiatku roka 2009 v očakávaní budúceho rastu trhu s bionaftou v reakcii na mandáty vlád v USA a v zahraničí. BPNA začala do Únie vyvážať v decembri 2009. V tejto súvislosti sa pripomína, že konečné opatrenia boli uložené v júli 2009.

(68)

Spoločnosť BP v Únii predávala zmes bionafty s obsahom najviac 15 % hmotnosti bionafty (ďalej len „B15“) v Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Holandsku. Vo všetkých prípadoch sa výrobok ďalej zmiešava, aby vyhovoval príslušným platným právnym predpisom v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporovať spotrebu biopalív na čerpacích staniciach, keďže biopalivá sa v súčasnosti považujú za environmentálne udržateľné.

(69)

BPNA uviedla, že zmesi s obsahom nižším ako 15 % bionafty nie sú pre príslušný výrobok podobným výrobkom. Charakteristiky a trhové podmienky sú veľmi rozdielne. Nároky na logistiku (vrátane obmedzení v oblasti prepravy) pri výrobe a dovoze zmesí s nižším obsahom sa výrazne odlišujú od nárokov v prípade zmesí s vyšším obsahom. Podľa BPNA sú pri preprave zmesí s obsahom nižším ako 15 % tieto výrobky klasifikované na účely lodnej dopravy ako ropné výrobky, a nie ako chemické výrobky, v dôsledku čoho je ich preprava lacnejšia. BPNA tiež uviedla, že medzi zmesami bionafty s nižším a vyšším obsahom existujú rozdiely vo výkonnosti pri ich použití v dieselových motoroch.

(70)

Cieľom prešetrovania vo veci obchádzania je zistiť, či bionafta v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty obchádza platné opatrenie. Je dosť pravdepodobné, že zmesi s nižším obsahom bionafty predstavujú nižšie prepravné náklady. Je však potrebné uviesť, že pokiaľ ide o postup výroby, zmes B20 a menej sa v skutočnosti od bionafty v podobe zmesi nad B20 odlišuje len zložením. Zmena zloženia zmesi je jednoduchý proces. Vytvorenie B20 a menej sa považuje len za mierne upravenie príslušného výrobku, keďže jediným rozdielom je podiel bionafty v zmesi. Je tiež potrebné uviesť, že príslušný výrobok ako aj B20 a menej sú v Únii v konečnom dôsledku určené na to isté použitie. Bionafta v podobe zmesí B20 a menej a bionafta v podobe zmesí nad B20 majú tie isté základné vlastnosti.

6.3.   Zmena v štruktúre obchodu

(71)

Dovoz príslušného výrobku z USA sa znížil z 1 487 790 ton v roku 2008 na 381 227 ton v roku 2009 a počas OP klesol takmer na nulu.

(72)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že hoci počas pôvodného prešetrovania existovalo v Únii povinné zmiešavanie napr. B5, vývoz B20 alebo menej z USA do Únie začal až po uložení konečných opatrení. Podľa údajov získaných od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke sa počas pôvodného prešetrovania do Únie vyvážali najmä zmesi B99,9. Dôvodom bolo, že sa tak maximalizovala výška subvencie na vyvážaný tovar (dobropis na daň z bionafty vo výške 1 USD na galón).

(73)

Je preto ťažko predstaviteľné, že by začatie vývozu B20 a menej malo iné hospodárske opodstatnenie než snahu vyhnúť sa platným antidumpingovým opatreniam.

(74)

Podiel bionafty v zmesi je stále subvencovaný a dovozca sa vyhýba zaplateniu náležitého antidumpingového cla. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje pomerne k podielu bionafty v zmesi, t. j. v prípade dovozu B15 by nezaplatené antidumpingové clo predstavovalo približne 26 EUR na tonu.

6.4.   Neexistencia dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia antidumpingového cla

(75)

Podľa BPNA zmes menej ako B15 nebola vytvorená osobitne s cieľom vyhnúť sa clám. Spoločnosť uviedla, že sa nezúčastnila na pôvodnom prešetrovaní, pretože činnosť v oblasti bionafty začala rozvíjať na začiatku roka 2009 v očakávaní budúcej aktivity na trhu s bionaftou v reakcii na mandáty vlád v USA a v zahraničí. Zmiešavanie v USA a vývoz do Únie boli logickým obchodným rozhodnutím, ktoré vyplývalo z osobitnej štruktúry spoločnosti, jej aktivít ako ropnej spoločnosti a jej logistického zázemia v USA. Vyvážala sa vždy zmes B15 alebo menej, pretože sa na ňu vzťahovali menej prísne bezpečnostné opatrenia: až do B15 sa zmes nepovažuje za chemický výrobok podľa námorných predpisov.

(76)

Pripomína sa, že činnosť tejto spoločnosti, pokiaľ ide o vývoz do Únie, začala až po uložení opatrení. Usudzuje sa, že neexistuje dostatočný dôvod ani hospodárske opodstatnenie okrem snahy vyhnúť sa zaplateniu platného antidumpingového cla na bionaftu s pôvodom v USA.

6.5.   Narúšanie nápravných účinkov antidumpingového cla

(77)

Vzhľadom na úroveň nepoškodzujúcej ceny, ktorá bola stanovená pri pôvodnom prešetrovaní, dovoz B20 a menej z USA do Únie počas OP vykazoval podhodnotenie aj predaj pod cenu. Dovoz B20 a menej sa začal až po zavedení konečných opatrení a dotknuté množstvá nie sú zanedbateľné.

(78)

Preto sa dospelo k záveru, že opatrenia sú narúšané z hľadiska množstva a ceny.

6.6.   Dôkaz o dumpingu

(79)

V súlade s článkom 13 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa skúmalo, či existujú dôkazy o dumpingu vo vzťahu k normálnej hodnote stanovenej pri pôvodnom prešetrovaní. Porovnanie váženého priemeru normálnej hodnoty a váženého priemeru vývoznej ceny preukázalo existenciu dumpingu.

6.7.   Záver

(80)

Na základe prešetrovania sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v USA sa obchádzalo dovozom bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti bionafty do Únie.

(81)

Dospelo sa k záveru, že jediným hospodárskym opodstatnením pre vývoz zmesí B20 a menej bolo na jednej strane subvencovanie v USA a na druhej strane snaha vyhnúť sa plateniu akéhokoľvek antidumpingového cla pri dovoze do Únie.

(82)

Spoločnosť BPNA požiadala o oslobodenie od možných rozšírených opatrení. Keďže však prešetrovanie jasne preukázalo, že jediným cieľom dovozu B20 a menej bolo obchádzanie platných opatrení, nie je možné toto oslobodenie udeliť. Podľa ustanovení článku 13 ods. 4 základného nariadenia možno oslobodenia udeliť výrobcom príslušného výrobku, ktorí preukážu, že nie sú v spojení so žiadnym výrobcom, ktorý podlieha opatreniam a u ktorého sa zistí, že nie je zapojený do praktík obchádzania. V rámci prešetrovaní sa zistilo, že spoločnosť BPNA je zapojená do praktík obchádzania tým, že začala vyvážať B20 a menej po uložení antidumpingových a vyrovnávacích opatrení bez dostatočného dôvodu alebo hospodárskeho opodstatnenia okrem uloženia opatrení. Okrem toho existujú dôkazy o tom, že účinky opatrení sú narúšané z hľadiska množstva a ceny a že vo vzťahu k predtým stanoveným normálnym hodnotám existuje dumping.

(83)

Niektorí výrobcovia bionafty, ktorí spolupracovali pri pôvodnom prešetrovaní, požiadali o oslobodenie od akýchkoľvek rozšírených opatrení vyplývajúcich z obchádzania. Zistilo sa, že títo výrobcovia z USA nevyrábali ani nepredávali bionaftu B20 a menej. Podľa článku 13 ods. 4 základného nariadenia sa môžu počas prešetrovania zameraného na obchádzanie opatrení posudzovať len žiadosti o oslobodenie od výrobcov. Je však potrebné uviesť, že článok 13 základného nariadenia obsahuje ustanovenia týkajúce sa nových výrobcov.

7.   OPATRENIA

7.1.   Kanada

(84)

Vzhľadom na uvedené sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa obchádzalo prekládkou cez Kanadu v zmysle článku 13 základného nariadenia.

(85)

V súlade s článkom 13 ods. 1 prvou vetou základného nariadenia by sa preto platné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA mali rozšíriť na dovoz toho istého výrobku odosielaného z Kanady bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade.

(86)

S cieľom zabrániť vyhýbaniu sa clu prostredníctvom neoveriteľných tvrdení, že výrobok prekladaný v Kanade bol vyrobený spoločnosťou, na ktorú sa v rámci konečného nariadenia vzťahuje individuálne clo, by rozšíreným opatrením malo byť opatrenie stanovené pre „všetky ostatné spoločnosti“ v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 599/2009, ktorým je konečné antidumpingové clo vo výške 172,2 EUR na tonu.

(87)

Antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

(88)

V súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorých sa všetky rozšírené opatrenia majú uplatňovať na výrobky, ktoré boli pri dovoze do Únie zaregistrované v súlade s nariadením o začatí prešetrovania, by sa z registrovaného dovozu bionafty odosielaného z Kanady malo vyberať clo.

7.2.   USA

(89)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že konečné antidumpingové clo uložené na dovoz bionafty s pôvodom v USA sa obchádzalo dovozom B20 a menej do Únie v zmysle článku 13 základného nariadenia.

(90)

V súlade s článkom 13 ods. 1 prvou vetou základného nariadenia by sa preto platné opatrenia na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v USA mali rozšíriť na dovoz B20 a menej.

(91)

Opatreniami, ktoré sa rozširujú, sú opatrenia stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 599/2009.

(92)

Rozšírené antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

(93)

V súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorých sa všetky rozšírené opatrenia majú uplatňovať na výrobky, ktoré boli pri dovoze do Únie zaregistrované v súlade s nariadením o začatí prešetrovania, by sa z registrovaného dovozu B20 a menej s pôvodom v USA malo vyberať clo.

8.   UKONČENIE PREŠETROVANIA TÝKAJÚCEHO SA SINGAPURU

(94)

Vzhľadom na zistenia týkajúce sa Singapuru by sa prešetrovanie možného obchádzania antidumpingových opatrení dovozom bionafty odosielanej zo Singapuru malo ukončiť a registrácia dovozu bionafty odosielanej zo Singapuru, ktorá bola zavedená nariadením o začatí konania, by sa mala zastaviť.

9.   ŽIADOSŤ O OSLOBODENIE

(95)

Dve spolupracujúce spoločnosti v Kanade, ktoré predložili vyplnený dotazník, požiadali v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia o oslobodenie od možných rozšírených opatrení.

(96)

Zistilo sa, že títo dvaja spolupracujúci kanadskí výrobcovia neboli zapojení do praktík obchádzania, ktoré sú predmetom tohto prešetrovania. Títo výrobcovia boli tiež schopní preukázať, že nie sú v spojení so žiadnymi výrobcami/vývozcami bionafty z USA. Týmto žiadostiam o oslobodenie preto možno vyhovieť.

(97)

Dospelo sa k záveru, že v tomto prípade sú na zabezpečenie riadneho uplatňovania týchto oslobodení potrebné osobitné opatrenia. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí požiadavka predložiť colným orgánom členských štátov platnú obchodnú faktúru, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Pri dovoze, ku ktorému takáto faktúra nie je priložená, sa uplatňuje rozšírené antidumpingové clo.

(98)

Jedna spolupracujúca strana v USA, ktorá predložila vyplnený dotazník, takisto požiadala v súlade s článkom 13 ods. 4 základného nariadenia o oslobodenie od možných rozšírených opatrení.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 82, prešetrovaním sa jasne preukázalo, že táto strana bola zapojená do praktík obchádzania prostredníctvom dovozu B20 a menej. Preto toto oslobodenie nie je možné udeliť.

(100)

Je však potrebné zdôrazniť, že ak niektorí dotknutí vyvážajúci výrobcovia už nevykonávajú dumping, môžu požiadať o preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia.

10.   ZVEREJNENIE

(101)

Všetky zainteresované strany boli informované o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa dospelo k uvedeným záverom, a boli vyzvané, aby sa k nim vyjadrili. Ústne a písomné pripomienky predložené stranami sa posúdili,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave, alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa týmto rozširuje na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave, alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, odosielaných z Kanady bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú deklarovaný pôvod v Kanade, v súčasnosti zaradených pod kódy KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209821), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009121), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009921), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194121), ex 3824 90 91 (kód TARIC 3824909110) a ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824909701), do Únie, s výnimkou tých, ktoré vyrábajú tieto spoločnosti:

Krajina

Spoločnosť

Doplnkový kód TARIC

Kanada

BIOX Corporation, Oakville, Ontário, Kanada

B107

Kanada

Rothsay Biodiesel, Guelph, Ontário, Kanada

B108

Clo, ktoré sa rozširuje, je clo stanovené pre „všetky ostatné spoločnosti“ v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 599/2009, ktorým je konečné antidumpingové clo vo výške 172,2 EUR na tonu čistej hmotnosti.

Antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

2.   Uplatnenie oslobodení udelených spoločnostiam výslovne uvedeným v odseku 1 alebo schváleným Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe, colným orgánom členských štátov. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa antidumpingové clo uložené podľa odseku 1.

3.   Clo rozšírené odsekom 1 tohto článku sa vyberá za dovoz odosielaný z Kanady, bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Kanade, registrovaný v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 720/2010 a s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009, s výnimkou dovozu výrobkov, ktoré vyrábajú spoločnosti uvedené v odseku 1.

4.   Uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 2

1.   Konečné antidumpingové clo uložené nariadením (ES) č. 599/2009 na dovoz monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu, všeobecne nazývaných „bionafta“, buď v čistom stave, alebo v podobe zmesí s obsahom viac ako 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických sa týmto rozširuje na dovoz bionafty v podobe zmesi s obsahom najviac 20 % hmotnosti monoalkyl esterov mastných kyselín a (alebo) parafínových plynových olejov získaných syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu s pôvodom v Spojených štátoch amerických, v súčasnosti zaradených pod kódy KN ex 1516 20 98 (kód TARIC 1516209830), ex 1518 00 91 (kód TARIC 1518009130), ex 1518 00 99 (kód TARIC 1518009930), ex 2710 19 41 (kód TARIC 2710194130) a ex 3824 90 97 (kód TARIC 3824909704), do Únie.

Clá, ktoré sa rozširujú, sú clá stanovené v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 599/2009.

Antidumpingové clo na zmesi sa uplatňuje v závislosti od pomeru v zmesi na základe hmotnosti celkového obsahu monoalkyl esterov mastných kyselín a parafínových plynových olejov vyrobených syntézou a (alebo) hydrogenizáciou, nefosílneho pôvodu (obsah bionafty).

2.   Clo rozšírené odsekom 1 tohto článku sa vyberá za dovoz s pôvodom v Spojených štátoch amerických, ktorý je registrovaný v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 720/2010 a v súlade s článkom 13 ods. 3 a článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

3.   Uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

Článok 3

Prešetrovanie začaté nariadením (EÚ) č. 720/2010 týkajúce sa možného obchádzania antidumpingových opatrení uložených nariadením (ES) č. 599/2009 o dovoze bionafty s pôvodom v Spojených štátoch amerických prostredníctvom dovozu bionafty odosielanej zo Singapuru bez ohľadu na to, či má, alebo nemá deklarovaný pôvod v Singapure, sa týmto ukončuje.

Článok 4

1.   Žiadosti o oslobodenie od cla rozšíreného článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 1 sa podávajú písomne v jednom z úradných jazykov Európskej únie a musia byť podpísané osobou oprávnenou zastupovať subjekt žiadajúci o oslobodenie. Žiadosť sa musí zaslať na túto adresu:

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N-105 04/92

1049 Brussels

BELGIUM

Fax: + 32 22956505

2.   Komisia môže v súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 po porade s poradným výborom rozhodnutím povoliť, aby bol dovoz spoločností, ktoré neobchádzajú antidumpingové opatrenia uložené nariadením (ES) č. 599/2009, oslobodený od cla rozšíreného článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 1.

Článok 5

Colným úradom sa týmto nariaďuje, aby ukončili registráciu dovozu zavedenú v súlade s článkom 2 nariadenia (EÚ) č. 720/2010.

Článok 6

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 5. mája 2011

Za Radu

predseda

MARTONYI J.


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2009, s. 22.

(3)  Ú. v. EÚ L 179, 10.7.2009, s. 26.

(4)  Ú. v. EÚ L 179, 10.7.2009, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 211, 12.8.2010, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 211, 12.8.2010, s. 6.


PRÍLOHA

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 2 musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto znení:

1.

Meno a funkcia zástupcu subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje.

2.

Nasledujúce vyhlásenie: „Ja, dolupodpísaný(-á), potvrdzujem, že (objem) (príslušný výrobok) predávaného na vývoz do Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (príslušná krajina). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne.“

3.

Dátum a podpis.


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/22


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 445/2011

z 10. mája 2011

o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 653/2007

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (1), a najmä na jej článok 14a,

so zreteľom na odporúčanie Európskej železničnej agentúry z 8. júla 2010 o systéme certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu,

keďže:

(1)

Účelom smernice 2004/49/ES je zlepšiť prístup službám železničnej dopravy na trh stanovením spoločných princípov riadenia bezpečnosti, regulácie a dozoru nad bezpečnosťou železníc. Smernica 2004/49/ES takisto poskytuje rámec, ktorý sa má zriadiť, aby sa pre všetky subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov zabezpečili rovnaké podmienky prostredníctvom uplatňovania tých istých požiadaviek na certifikáciu v celej Únii.

(2)

Účelom systému certifikácie je poskytnúť rámec harmonizácie požiadaviek a spôsobov posudzovania schopnosti subjektov zodpovedných za údržbu v rámci celej Únie.

(3)

Bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť železničných podnikov a manažérov infraštruktúry za bezpečnú prevádzku vlakov, subjekt zodpovedný za údržbu by mal prostredníctvom systému údržby zabezpečiť, aby nákladné vozne, za ktorých údržbu je zodpovedný, boli v bezpečnom prevádzkovom stave. S prihliadnutím na širokú paletu metód konštrukcie a údržby by sa tento systém údržby mal orientovať na procesy.

(4)

Manažéri infraštruktúry potrebujú používať nákladné vozne na prepravu materiálov na výstavbu alebo na činnosti údržby infraštruktúry. Keď manažéri infraštruktúry na tieto účely prevádzkujú nákladné vozne, konajú tak v rámci spôsobilosti železničného podniku. Posúdenie spôsobilosti manažéra infraštruktúry prevádzkovať nákladné vozne na tento účel by malo byť súčasťou jeho posúdenia na vydanie bezpečnostného povolenia podľa článku 11 smernice 2004/49/ES.

(5)

Inšpekcie a monitorovanie uskutočnené pred odchodom vlaku alebo na ceste vo všeobecnosti vykonávajú prevádzkoví pracovníci železničných podnikov alebo manažéri infraštruktúry, dodržiavajúc postup opísaný v ich systéme riadenia bezpečnosti v súlade s článkom 4 ods. 3 smernice 2004/49/ES.

(6)

Železničné podniky alebo manažéri infraštruktúry by mali prostredníctvom svojho systému riadenia bezpečnosti zabezpečiť kontrolu všetkých rizík týkajúcich sa ich činnosti vrátane využívania zmluvných dodávateľov. Na tento účel by sa železničný podnik mal opierať o zmluvné vzťahy so subjektmi zodpovednými za údržbu všetkých vozňov, ktoré prevádzkuje. Môže to byť zmluva medzi železničným podnikom a subjektom zodpovedným za údržbu alebo séria zmlúv týkajúca sa aj tretích strán, ako je napríklad držiteľ. Tieto zmluvy by mali byť konzistentné s postupmi, ktoré železničný podnik alebo manažér infraštruktúry stanovuje vo svojom systéme riadenia bezpečnosti vrátane výmeny informácií.

(7)

V súlade so smernicou 2004/49/ES je osvedčenie subjektu zodpovedného za údržbu (osvedčenie ECM) platné v celej Únii. Osvedčenia vydávané orgánmi v tretích krajinách vymenovanými podľa rovnocenných kritérií a spĺňajúcimi požiadavky rovnocenné s požiadavkami uvedenými v tomto nariadení by sa spravidla mali akceptovať ako rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými v Únii.

(8)

Posúdenie žiadosti o osvedčenie ECM certifikačným orgánom je posúdenie schopnosti žiadateľa riadiť činnosti údržby a poskytovať prevádzkové funkcie údržby osobne alebo prostredníctvom zmlúv s ostatnými orgánmi, ako sú údržbárske dielne, poverenými poskytovaním týchto funkcií alebo časti týchto funkcií.

(9)

Systém akreditácie by mal poskytovať nástroj na riadenie rizík a zaručiť, aby akreditované orgány boli spôsobilé vykonávať svoju prácu. Akreditácia sa okrem toho považuje za prostriedok na zabezpečenie uznávania osvedčení ECM, ktoré vydávajú akreditované orgány, na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni.

(10)

S cieľom získať systém umožňujúci certifikačným orgánom vykonávať kontroly certifikovaných subjektov zodpovedných za údržbu v rámci celej Únie je dôležité, aby všetky orgány udeľujúce osvedčenia akémukoľvek subjektu zodpovednému za údržbu (ďalej len „certifikačné orgány“) navzájom spolupracovali na harmonizácii prístupov k certifikácii. Osobitné požiadavky na akreditáciu by sa mali vypracovať a schváliť v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (2).

(11)

Na zhodnotenie postupu osvedčovania uvedeného v tomto nariadení je dôležité, aby Európska železničná agentúra mala dohľad nad vývojom systému osvedčovania. Aby agentúra mohla túto funkciu vykonávať, potrebuje zhromažďovať informácie o povahe certifikačných orgánov pôsobiacich v tejto oblasti a o počte osvedčení, ktoré sa vydali subjektom zodpovedným za údržbu. Takisto je dôležité, aby agentúra uľahčila koordináciu certifikačných orgánov.

(12)

V nariadení Komisie (ES) č. 653/2007 z 13. júna 2007 o používaní spoločných európskych vzorov bezpečnostných osvedčení a žiadostí v súlade s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES a o platnosti bezpečnostných osvedčení predkladaných podľa smernice 2001/14/ES (3) sa uvádza štandardný vzor bezpečnostných osvedčení. Tento vzor sa musí aktualizovať, aby obsahoval ďalšie informácie o subjektoch zodpovedných za údržbu. Nariadenie (ES) č. 653/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Do začatia plného uplatňovania systému certifikácie subjektu zodpovedného za údržbu, uvedeného v tomto nariadení, by sa počas prechodného obdobia mala uznávať platnosť existujúcich postupov certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu a údržbárskych dielní s cieľom zabezpečiť nepretržité poskytovanie služieb železničnej nákladnej dopravy najmä na medzinárodnej úrovni. Počas tohto obdobia by národné bezpečnostné orgány mali venovať zvláštnu pozornosť rovnocennosti a konzistentnosti rozličných certifikačných praktík.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 27 smernice 2004/49/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel

1.   Týmto nariadením sa ustanovuje systém osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov podľa článku 14a smernice 2004/49/ES.

2.   Účelom systému osvedčovania je poskytnúť dôkazy o tom, že subjekt zodpovedný za údržbu zriadil svoj systém údržby a je schopný plniť požiadavky ustanovené v tomto nariadení a zaručiť bezpečný prevádzkový stav každého nákladného vozňa, za ktorého údržbu je zodpovedný.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Systém osvedčovania sa uplatňuje na všetky subjekty zodpovedné za údržbu nákladných vozňov používaných v železničnej sieti v rámci Únie.

2.   Údržbárske dielne alebo akékoľvek organizácie preberajúce podskupinu funkcií uvedených v článku 4 môžu uplatňovať systém osvedčovania na báze dobrovoľnosti, a to na základe zásad uvedených v článku 8 a v prílohe I.

3.   Odkazy na manažéra infraštruktúry v článkoch 5, 7 a 12 sa chápu ako odkazy týkajúce sa jeho prevádzky nákladných vozňov na prepravu materiálov na výstavbu alebo na činnosti údržby infraštruktúry. Keď manažér infraštruktúry na tieto účely prevádzkuje nákladné vozne, považuje sa to za konanie železničného podniku.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.   Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov ustanovené v článku 3 smernice 2004/49/ES.

2.   Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„akreditácia“ je akreditácia, ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 765/2008;

b)

„osvedčenie ECM“ je osvedčenie vydané subjektu zodpovednému za údržbu na účely článku 14a ods. 4 smernice 2004/49/ES;

c)

„certifikačný orgán“ je orgán poverený v súlade s článkom 10, zodpovedný za certifikáciu subjektov zodpovedných za údržbu na základe kritérií podľa prílohy II;

d)

„nákladný vozeň“ je vozidlo bez vlastného pohonu konštruované na účely prepravy nákladu alebo iných materiálov používaných na činnosti ako výstavba alebo údržba infraštruktúry;

e)

„údržbárska dielňa“ je mobilný alebo stacionárny subjekt pozostávajúci z pracovníkov vrátane pracovníkov s riadiacou zodpovednosťou, nástrojov a zariadení organizovaných na poskytovanie údržby vozidiel, dielov, komponentov alebo podskupín vozidiel;

f)

„uvoľnenie do prevádzky“ je ubezpečenie, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu poskytne manažérovi údržby vozového parku, že údržba bola vykonaná podľa objednávok na údržbu;

g)

„návrat do prevádzky“ je ubezpečenie založené na uvoľnení do prevádzky, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu poskytne používateľovi, ako je železničný podnik alebo držiteľ, že všetky príslušné údržbárske práce boli dokončené a vozeň, ktorý bol predtým vyradený z prevádzky, je v stave umožňujúcom jeho bezpečné používanie, s prípadnými dočasnými obmedzeniami používania.

Článok 4

Systém údržby

1.   Systém údržby pozostáva z týchto funkcií:

a)

funkcia riadenia, v rámci ktorej ide o dohľad nad činnosťami údržby uvedenými v písmenách b) až d) a ich koordináciu, ako aj o zaručenie bezpečného stavu nákladného vozňa v železničnom systéme;

b)

funkcia rozvoja údržby, ktorej úlohou je riadiť dokumentáciu o údržbe vrátane riadenia konfigurácie na základe konštrukčných a prevádzkových údajov, ako aj výkonnosti a predchádzajúcich skúseností;

c)

funkcia riadenia údržby vozového parku, v rámci ktorej sa riadi presun nákladného vozňa na údržbu a jeho uvedenie do prevádzky po údržbe, a

d)

funkcia poskytovania údržby, v rámci ktorej ide o poskytovanie požadovanej technickej údržby nákladného vozňa alebo jeho dielov vrátane dokumentácie o uvoľnení do prevádzky.

2.   Subjekt zodpovedný za údržbu zabezpečí, aby funkcie uvedené v odseku 1 spĺňali požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v prílohe III.

3.   Subjekt zodpovedný za údržbu vykonáva riadiacu funkciu samostatne, ale vykonávanie funkcií údržby uvedených v odseku 1 písm. b) až d) alebo ich častí môže zadať iným zmluvným stranám v súlade s ustanoveniami článku 8. V prípade, že tieto funkcie zadá zmluvnej strane, subjekt zodpovedný za údržbu zabezpečí, aby sa uplatňovali zásady ustanovené v prílohe I.

4.   Bez ohľadu na to, aké funkcie sa zadali iným zmluvným stranám, má subjekt zodpovedný za údržbu zodpovednosť za výsledok činností údržby, ktoré riadi, a zriadi systém na monitorovanie vykonávania týchto činností.

Článok 5

Vzťahy medzi stranami podieľajúcimi sa na údržbe

1.   Každý železničný podnik alebo manažér infraštruktúry zabezpečí, aby nákladné vozne, ktoré prevádzkuje, mali pred odchodom pridelený certifikovaný subjekt zodpovedný za údržbu a aby využívanie vozňov zodpovedalo rozsahu pôsobnosti osvedčenia.

2.   Všetky strany podieľajúce sa na údržbe si vymieňajú príslušné informácie o údržbe v súlade s kritériami uvedenými v častiach I.7 a I.8 prílohy III.

3.   V súlade so zmluvnými ustanoveniami si železničný podnik môže na prevádzkové účely vyžiadať informácie o údržbe nákladného vozňa. Subjekt zodpovedný za údržbu nákladného vozňa odpovedá na tieto žiadosti buď priamo, alebo prostredníctvom iných zmluvných strán.

4.   V súlade so zmluvnými ustanoveniami si subjekt zodpovedný za údržbu môže vyžiadať informácie o prevádzke nákladného vozňa. Železničný podnik alebo manažér infraštruktúry odpovedá na tieto žiadosti buď priamo, alebo prostredníctvom iných zmluvných strán.

5.   Všetky zmluvné strany si vymieňajú informácie o bezpečnostných poruchách, nehodách, incidentoch, bezprostredne hroziacich nehodách a ďalších nebezpečných udalostiach, ako aj o akýchkoľvek možných obmedzeniach používania nákladných vozňov.

6.   Osvedčenia subjektov zodpovedných za údržbu sa prijímajú ako dôkaz schopnosti železničného podniku alebo manažéra infraštruktúry plniť požiadavky upravujúce údržbu a kontrolu zmluvných dodávateľov a dodávateľov uvedených v bodoch B.1, B.2, B.3 a C.1 prílohy II k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1158/2010 z 9. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie osvedčení o bezpečnosti železníc (4) a nariadeniu Komisie (EÚ) č. 1169/2010 z 10. decembra 2010 o spoločnej bezpečnostnej metóde na posudzovanie zhody s požiadavkami na získanie povolenia týkajúceho sa bezpečnosti železníc (5) s výnimkou prípadu, keď národný bezpečnostný orgán môže preukázať existenciu významného bezpečnostného rizika.

7.   Ak zmluvná strana, najmä železničný podnik, má opodstatnený dôvod domnievať sa, že konkrétny subjekt zodpovedný za údržbu neplní požiadavky článku 14a ods. 3 smernice 2004/49/ES alebo požiadavky na osvedčovanie uvedené v tomto nariadení, okamžite o tom informuje certifikačný orgán. Certifikačný orgán prijme primerané opatrenie s cieľom overiť, či tvrdenie o neplnení požiadaviek je oprávnené, a informuje zainteresované strany (v prípade potreby aj príslušný národný bezpečnostný orgán) o výsledku svojho vyšetrovania.

8.   Ak sa subjekt zodpovedný za údržbu mení, držiteľ registrácie uvedený v článku 33 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES (6) včas informuje registračný subjekt uvedený v článku 4 ods. 1 rozhodnutia Komisie 2007/756/ES (7), aby tento registračný subjekt mohol aktualizovať národný register vozidiel.

Pôvodný subjekt zodpovedný za údržbu doručí dokumentáciu o údržbe buď držiteľovi registrácie, alebo novému subjektu zodpovednému za údržbu.

Zodpovednosť pôvodného subjektu zodpovedného za údržbu sa končí jeho odstránením z národného registra vozidiel. Ak v deň zrušenia registrácie pôvodného subjektu zodpovedného za údržbu nijaký nový subjekt nepotvrdí prijatie statusu subjektu zodpovedného za údržbu, registrácia vozidla sa pozastaví.

Článok 6

Certifikačné orgány

1.   Osvedčenia ECM udeľuje ktorýkoľvek príslušný certifikačný orgán vybraný žiadajúcim subjektom zodpovedným za údržbu.

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby certifikačné orgány spĺňali všeobecné kritériá a zásady ustanovené v prílohe II a dodržiavali podmienky akejkoľvek následnej akreditačnej schémy v tomto odvetví.

3.   Členské štáty prijímajú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby rozhodnutia prijaté certifikačnými orgánmi podliehali súdnemu preskúmaniu.

4.   S cieľom harmonizovať prístupy k posudzovaniu žiadostí certifikačné orgány navzájom spolupracujú v rámci členských štátov, ako aj v rámci Únie.

5.   Agentúra organizuje a uľahčuje spoluprácu medzi certifikačnými orgánmi.

Článok 7

Systém certifikácie subjektov zodpovedných za údržbu

1.   Certifikácia sa opiera o posúdenie schopnosti subjektu zodpovedného za údržbu spĺňať príslušné požiadavky podľa prílohy III a uplatňovať ich konzistentným spôsobom. Certifikácia zahŕňa aj systém dohľadu na zabezpečenie trvalého súladu s uplatniteľnými požiadavkami po udelení osvedčenia ECM.

2.   Subjekty zodpovedné za údržbu pri žiadosti o osvedčenie používajú príslušný formulár podľa príloha IV a poskytujú listinný dôkaz o postupoch uvedených v prílohe III. Bezodkladne poskytujú všetky dodatočné informácie, ktoré si vyžiada certifikačný orgán. Pri posudzovaní žiadostí certifikačné orgány uplatňujú požiadavky a kritériá posudzovania podľa prílohy III.

3.   Certifikačný orgán prijme rozhodnutie najneskôr štyri mesiace po tom, ako subjekt zodpovedný za údržbu, ktorý podal žiadosť o osvedčenie, predložil všetky vyžadované a akékoľvek potrebné dodatočné informácie. Certifikačný orgán vykoná potrebné posúdenie v priestore alebo priestoroch subjektu zodpovedného za údržbu pred tým, ako udelí osvedčenie. Rozhodnutie o udelení osvedčenia sa oznámi subjektu zodpovednému za údržbu použitím príslušného formulára podľa prílohy V.

4.   Osvedčenie ECM je platné na obdobie najviac piatich rokov. Držiteľ osvedčenia bezodkladne informuje certifikačný orgán o každej podstatnej zmene okolností existujúcich v čase udelenia osvedčenia, aby certifikačný orgán mohol prijať rozhodnutie o jeho zmene, obnovení alebo zrušení.

5.   Certifikačný orgán uvádza podrobné dôvody, o ktoré sa opiera každé jeho rozhodnutie. Certifikačný orgán oznamuje svoje rozhodnutie a príslušné dôvody subjektu zodpovednému za údržbu a uvádza aj postup, lehotu na odvolanie a kontaktné údaje odvolacieho orgánu.

6.   Certifikačný orgán vykonáva aspoň raz ročne dozornú činnosť vo vybraných priestoroch, geograficky a funkčne reprezentujúcich všetky činnosti subjektov zodpovedných za údržbu, ktorým udelil osvedčenie, aby si overil, že subjekty stále spĺňajú kritériá ustanovené v prílohe III.

7.   Ak certifikačný orgán zistí, že subjekt zodpovedný za údržbu už nespĺňa požiadavky, na základe ktorých udelil osvedčenie ECM, dohodne sa so subjektom zodpovedným za údržbu na nápravnom pláne alebo obmedzí rozsah pôsobnosti osvedčenia, alebo pozastaví platnosť osvedčenia, a to v závislosti od závažnosti nesúladu.

V prípade trvalého neplnenia certifikačných požiadaviek alebo nápravného plánu certifikačný orgán obmedzí rozsah pôsobnosti alebo zruší platnosť osvedčenia ECM, pričom uvedie dôvody tohto rozhodnutia, ako aj postup a lehotu na odvolanie spolu s kontaktnými údajmi odvolacieho orgánu.

8.   Ak železničný podnik alebo manažér infraštruktúry požiada o bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie, na nákladné vozne, ktoré prevádzkuje, sa uplatňujú tieto požiadavky:

a)

ak údržbu nákladných vozňov vykonáva žiadateľ, buď predloží ako súčasť žiadosti platné osvedčenie ECM, ak ho má, alebo sa jeho schopnosť pôsobiť ako subjekt zodpovedný za údržbu posudzuje ako súčasť jeho žiadosti o bezpečnostné osvedčenie alebo bezpečnostné povolenie;

b)

ak údržbu nákladných vozňov vykonávajú iné strany ako žiadateľ, žiadateľ zabezpečí prostredníctvom svojho systému riadenia bezpečnosti kontrolu všetkých rizík týkajúcich sa ich činnosti vrátane využívania takýchto vozňov, pričom sa uplatňujú najmä ustanovenia článku 5 tohto nariadenia.

Certifikačné orgány a národné bezpečnostné orgány si za všetkých okolností aktívne vymieňajú informácie s cieľom zamedziť akémukoľvek duplicitnému posudzovaniu.

Článok 8

Systém certifikácie v prípade externe vykonávaných funkcií údržby

1.   Ak sa subjekt zodpovedný za údržbu rozhodne zadať vykonávanie jednej alebo viacerých funkcií uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b), c) a d) alebo ich častí externému subjektu, dobrovoľnou certifikáciou zmluvného dodávateľa v rámci certifikačného systému podľa tohto nariadenia sa vytvára predpoklad, že subjekt zodpovedný za údržbu spĺňa príslušné požiadavky uvedené v prílohe III do tej miery, do akej tieto požiadavky pokrýva dobrovoľná certifikácia zmluvného dodávateľa. Ak takáto certifikácia neexistuje, subjekt zodpovedný za údržbu preukazuje certifikačnému orgánu, ako spĺňa všetky požiadavky uvedené v prílohe III vzhľadom na funkcie, ktoré sa rozhodne zadať externému subjektu.

2.   Osvedčenie týkajúce sa funkcií údržby zadaných externému subjektu alebo ich častí vydávajú certifikačné orgány v súlade s tým istým postupom v článkoch 6 a 7 a článku 10 ods. 3 prispôsobeným konkrétnemu prípadu žiadateľa. Osvedčenia sú platné v celej Únii.

Pri posudzovaní žiadostí o osvedčenie týkajúcich sa funkcií údržby zadaných externému subjektu alebo ich častí certifikačné orgány dodržiavajú zásady ustanovení v prílohe I.

Článok 9

Úloha režimu dozoru

Ak národný bezpečnostný orgán má dôvod domnievať sa, že konkrétny subjekt zodpovedný za údržbu nespĺňa požiadavky článku 14a ods. 3 smernice 2004/49/ES alebo požiadavky na osvedčovanie tohto nariadenia, okamžite prijme potrebné rozhodnutie a informuje o ňom Komisiu, agentúru, ďalšie príslušné orgány, certifikačný orgán a ostatné zainteresované subjekty.

Článok 10

Poskytovanie informácií Komisii a agentúre

1.   Členské štáty najneskôr 30. novembra 2011 informujú Komisiu o tom, či certifikačné orgány sú akreditované orgány, uznané orgány, alebo národné bezpečnostné orgány. Takisto oznámia Komisii každú zmenu týchto okolností, a to do jedného mesiaca od zmeny.

2.   Členské štáty najneskôr 31. mája 2012 informujú Komisiu o uznaných certifikačných orgánoch. Akreditačné orgány, ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 765/2008, informujú agentúru o akreditovaných certifikačných orgánoch. Každá zmena sa takisto oznámi Komisii, a to do jedného mesiaca od zmeny.

3.   Certifikačné orgány prostredníctvom formulárov v prílohe V oznamujú agentúre všetky vydané, zmenené, obnovené alebo zrušené osvedčenia ECM alebo osvedčenia týkajúce sa špecifických funkcií podľa článku 4 ods. 1, a to do jedného týždňa od prijatia rozhodnutia.

4.   Agentúra uchováva záznam o všetkých informáciách notifikovaných podľa odsekov 2 a 3 a zabezpečuje, aby bol prístupný verejnosti.

Článok 11

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 653/2007

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 653/2007 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe VI k tomuto nariadeniu.

Článok 12

Prechodné ustanovenia

1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9, platia tieto prechodné ustanovenia:

2.   S platnosťou od 31. mája 2012 sa každé osvedčenie ECM vydáva subjektom zodpovedným za údržbu nákladných vozňov v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 14a ods. 8 smernice 2004/49/ES.

3.   Osvedčenia vydané certifikačným orgánom najneskôr 31. mája 2012 na základe zásad a kritérií rovnocenných s tými, ktoré sú uvedené v memorande o porozumení, ktorým sa ustanovujú základné zásady spoločného systému osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov, podpísanom členskými štátmi 14. mája 2009, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2015.

4.   Osvedčenia vydané certifikačným orgánom subjektom zodpovedným za údržbu najneskôr 31. mája 2012 na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktoré sú rovnocenné s týmto nariadením, najmä s článkami 6 a 7 a prílohami I a III, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2015.

5.   Osvedčenia vydané údržbárskym dielňam najneskôr 31. mája 2014 na základe vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré existovali pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia a ktoré sú rovnocenné s týmto nariadením, sa uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami pre údržbárske dielne, ktoré preberajú funkciu poskytovania údržby, vydanými podľa tohto nariadenia na obdobie ich pôvodnej platnosti najneskôr do 31. mája 2017.

6.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 3 až 5, subjektom zodpovedným za údržbu nákladných vozňov registrovaných v národnom registri vozidiel najneskôr 31. mája 2012 sa udelí osvedčenie v súlade s týmto nariadením najneskôr 31. mája 2013. Počas tohto obdobia sa osobné vyhlásenie o tom, že subjekt zodpovedný za údržbu spĺňa príslušné požiadavky tohto nariadenia alebo Memoranda o porozumení, ktorým sa ustanovujú základné zásady spoločného systému osvedčovania subjektov zodpovedných za údržbu nákladných vozňov, podpísaného členskými štátmi 14. mája 2009, uznávajú za rovnocenné s osvedčeniami ECM vydanými podľa tohto nariadenia.

7.   Železničné podniky a manažéri infraštruktúry, ktorí už získali osvedčenie v súlade s článkami 10 a 11 smernice 2004/49/ES najneskôr do 31. mája 2012, nemusia žiadať o osvedčenie ECM na obdobie pôvodnej platnosti ich osvedčení na údržbu vagónov, za ktoré sú zodpovední ako subjekty zodpovedné za údržbu.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44.

(2)  Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(3)  Ú. v. EÚ L 153, 14.6.2007, s. 9.

(4)  Ú. v. EÚ L 326, 10.12.2010, s. 11.

(5)  Ú. v. EÚ L 327, 11.12.2010, s. 13.

(6)  Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2007, s. 30.


PRÍLOHA I

Zásady pre organizácie žiadajúce o osvedčenie týkajúce sa funkcií údržby, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu zadal externému subjektu

1.

Pokiaľ ide o osvedčovanie subjektu alebo organizácie, ktorí preberajú jednu alebo viac funkcií údržby subjektu zodpovedného za údržbu (rozvoj údržby, riadenie údržby vozového parku, poskytovanie údržby) alebo ich častí, platia tieto požiadavky a kritériá posudzovania uvedené v prílohe III:

a)

požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v časti I prílohy III, prispôsobené druhu organizácie a rozsahu služieb;

b)

požiadavky a kritériá posudzovania opisujúce konkrétnu funkciu alebo funkcie údržby.

2.

Na osvedčovanie údržbárskych dielní, ktoré preberajú funkciu poskytovania údržby, sa vzťahujú tieto požiadavky a kritériá posudzovania uvedené v prílohe III:

a)

požiadavky a kritériá posudzovania ustanovené v oddiele I prílohy III, ktoré sa musia prispôsobiť konkrétnym činnostiam údržbárskej dielne plniacej funkciu poskytovania údržby;

b)

postupy opisujúce funkciu poskytovania údržby.


PRÍLOHA II

Kritériá akreditácie alebo uznávania certifikačných orgánov zapojených do posudzovania a udeľovania osvedčení ECM

1.   ORGANIZÁCIA

Certifikačný orgán musí zdokumentovať svoju organizačnú štruktúru s uvedením úloh, zodpovedností a právomocí riadiacich a iných certifikačných pracovníkov a akýchkoľvek prípadných výborov. Ak je certifikačný orgán určenou súčasťou právnickej osoby, táto štruktúra musí obsahovať organizačné členenie s vymedzením podriadenosti a vzťah k ostatným častiam tejto právnickej osoby.

2.   NEZÁVISLOSŤ

Certifikačný orgán musí byť pri svojom rozhodovaní organizačne a funkčne nezávislý od železničných podnikov, manažérov infraštruktúry, držiteľov a subjektov zodpovedných za údržbu a nesmie poskytovať podobné služby.

Musí byť zaručená nezávislosť pracovníkov zodpovedných za certifikačné kontroly. Žiadny úradník nesmie byť odmeňovaný na základe počtu vykonaných kontrol ani výsledkov týchto kontrol.

3.   SPÔSOBILOSŤ

Certifikačný orgán a aktívni pracovníci musia disponovať požadovanou odbornou spôsobilosťou, najmä pokiaľ ide o organizáciu údržby nákladných vozňov a príslušného systému údržby.

Certifikačný orgán musí preukázať:

a)

dostatočné skúsenosti s posudzovaním systémov riadenia;

b)

znalosť príslušných právnych požiadaviek.

Tím zriadený na dohľad nad subjektmi zodpovednými za údržbu musí mať skúsenosti v príslušných oblastiach a musí predovšetkým preukázať:

a)

patričné znalosti a chápanie platných európskych právnych predpisov;

b)

príslušnú spôsobilosť v technickej oblasti;

c)

minimálne trojročné skúsenosti s príslušnou oblasťou údržby vo všeobecnosti;

d)

dostatočné skúsenosti s údržbou nákladných vozňov alebo aspoň s údržbou v rovnocenných priemyselných odvetviach.

4.   NESTRANNOSŤ

Rozhodnutia certifikačného orgánu sa musia opierať o objektívne dôkazy súladu alebo nesúladu získané certifikačným orgánom a tieto rozhodnutia nesmú byť ovplyvnené inými záujmami ani inými stranami.

5.   ZODPOVEDNOSŤ

Certifikačný orgán nie je zodpovedný za zabezpečenie trvalého udržiavania súladu s požiadavkami na osvedčovanie.

Certifikačný orgán má zodpovednosť za posudzovanie dostatočných objektívnych dôkazov, na základe ktorých sa má prijať rozhodnutie o udelení osvedčenia.

6.   OTVORENOSŤ

Certifikačný orgán musí poskytnúť verejnosti prístup k príslušným a aktuálnym informáciám o svojom kontrolnom postupe a postupe osvedčovania alebo tieto informácie zverejniť. Takisto musí poskytnúť informácie o stave osvedčovania (vrátane udelenia, predĺženia, zachovania, obnovenia, pozastavenia, obmedzenia rozsahu alebo odňatia osvedčenia) akejkoľvek organizácie s cieľom posilniť dôveru v integritu a spoľahlivosť osvedčovania. Otvorenosť je zásada prístupu k príslušným informáciám alebo ich zverejnenia.

7.   DÔVERNOSŤ

Certifikačný orgán musí zachovávať dôverný charakter všetkých obchodných informácií o klientovi, aby získal zvýhodnený prístup k informáciám, ktorý je potrebný na adekvátne posúdenie súladu s požiadavkami na osvedčovanie.

8.   REAKCIA NA SŤAŽNOSTI

Certifikačný orgán musí ustanoviť postup spracovania sťažností na rozhodnutia a ďalšie činnosti súvisiace s osvedčovaním.

9.   ZÁVÄZKY A FINANCOVANIE

Certifikačný orgán musí byť schopný preukázať, že vyhodnotil riziká vyplývajúce z činností osvedčovania a že prijal príslušné opatrenia (vrátane poistenia alebo rezerv) na krytie záväzkov vyplývajúcich z jeho činnosti v každej oblasti aktivít a geografickej oblasti, v ktorej pôsobí.


PRÍLOHA III

Požiadavky a kritériá posudzovania pre organizácie žiadajúce o osvedčenie ECM alebo o osvedčenie vzhľadom na funkcie údržby, ktoré subjekt zodpovedný za údržbu zadal externému dodávateľovi

I.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie riadenia

1.   Vodcovstvo – odhodlanosť na vytvorenie a realizáciu systému údržby organizácie a na priebežné zlepšovanie jeho efektívnosti

Organizácia musí mať postupy na:

a)

ustanovenie politiky údržby vhodnej pre druh organizácie a rozsah služieb a schválenej výkonným riaditeľom organizácie alebo jeho zástupcom;

b)

zabezpečenie stanovenia bezpečnostných cieľov v súlade s právnym rámcom a druhom, rozsahom a príslušnými rizikami organizácie;

c)

posúdenie svojej celkovej bezpečnostnej situácie vo vzťahu k svojim podnikovým bezpečnostným cieľom;

d)

tvorbu plánov a postupov na dosiahnutie svojich bezpečnostných cieľov;

e)

zabezpečenie dostupnosti zdrojov potrebných na uskutočňovanie všetkých postupov s cieľom plniť požiadavky tejto prílohy;

f)

identifikovanie a riadenie vplyvu ostatných riadiacich činností na systém údržby;

g)

zabezpečenie toho, aby vyšší manažment poznal výsledky monitorovania výkonnosti a auditov a aby prevzal celkovú zodpovednosť za realizáciu zmien systému údržby;

h)

zabezpečenie toho, aby pracovníci a zamestnanecká rada boli primerane zastúpení a aby sa s nimi konzultovalo pri určovaní, tvorbe, monitorovaní a preskúmavaní bezpečnostných aspektov všetkých súvisiacich postupov, ktoré sa týkajú pracovníkov.

2.   Posúdenie rizika – štruktúrovaný prístup k posudzovaniu rizík spojených s údržbou nákladných vozňov vrátane tých, ktoré priamo vyplývajú z prevádzkových postupov a činností ostatných organizácií alebo osôb, a na určenie vhodných opatrení na riadenie rizika

2.1.

Organizácia musí mať postupy na:

a)

analyzovanie rizík relevantných pre rozsah činností vykonávaných organizáciou vrátane rizík vyplývajúcich z porúch a konštrukčných nezrovnalostí alebo chýb počas životnosti;

b)

vyhodnocovanie rizík uvedených v písmene a);

c)

tvorbu a uplatňovanie opatrení na riadenie rizík.

2.2.

Organizácia musí mať zavedené postupy a opatrenia s cieľom uznať potrebu a záväzok spolupracovať s držiteľmi, železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo ostatnými zainteresovanými subjektmi.

2.3.

Organizácia musí mať postupy posudzovania s cieľom riadiť zmeny zariadení, postupov, organizácie, pracovníkov alebo rozhraní, ako aj v prípade potreby uplatňovať nariadenie Komisie (ES) č. 352/2009 (1).

2.4.

Pri posudzovaní rizika organizácia musí mať postupy s cieľom zohľadniť potrebu stanoviť, poskytnúť a udržať vhodné pracovné prostredie, ktoré spĺňa právne predpisy Únie a členských štátov, a najmä ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS (2).

3.   Monitorovanie — štruktúrovaný prístup s cieľom zabezpečiť, aby boli zavedené opatrenia riadenia rizík a aby fungovali správne a dosahovali ciele organizácie

3.1.

Organizácia musí mať postup na pravidelné zhromažďovanie, monitorovanie a analyzovanie príslušných bezpečnostných údajov vrátane:

a)

výkonnosti príslušných postupov;

b)

výsledkov postupov (vrátane všetkých kontrahovaných služieb a produktov);

c)

efektívnosti opatrení na riadenie rizika;

d)

informácií o skúsenostiach, poruchách, chybách a opravách vyplývajúcich z bežnej prevádzky a údržby.

3.2.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí ohlasovanie, zapisovanie, vyšetrovanie a analyzovanie porúch, nehôd, incidentov, bezprostredne hroziacich nehôd a ďalších nebezpečných udalostí.

3.3.

Na účely pravidelnej revízie všetkých postupov musí mať organizácia interný kontrolný systém, ktorý je nezávislý, nestranný a ktorý funguje transparentne. V rámci tohto systému musia byť zavedené postupy na:

a)

vypracovanie plánu interných auditov, ktorý sa môže upraviť v závislosti od výsledkov predchádzajúcich auditov a monitorovania výkonu;

b)

analyzovanie a hodnotenie výsledkov auditov;

c)

navrhovanie a vykonávanie konkrétnych nápravných opatrení/činností;

d)

overovanie efektívnosti predchádzajúcich opatrení/činností.

4.   Priebežné zlepšovanie — štruktúrovaný prístup s cieľom analyzovať informácie zhromaždené prostredníctvom pravidelného monitorovania, auditov alebo iných relevantných zdrojov a používať tieto výsledky na učenie a prijímanie preventívnych alebo nápravných opatrení, aby sa udržala alebo zlepšila úroveň bezpečnosti

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí:

a)

náprava identifikovaných nedostatkov;

b)

realizácia nových trendov v oblasti bezpečnosti;

c)

využívanie zistení z interných auditov na zlepšenie systému;

d)

v prípade potreby vykonávanie preventívnych alebo nápravných opatrení na zabezpečenie súladu železničnej sústavy s normami a ďalšími požiadavkami počas životnosti zariadení a prevádzkových postupov;

e)

využívanie relevantných informácií týkajúcich sa vyšetrovania a príčin nehôd, incidentov, bezprostredne hroziacich nehôd a ďalších nebezpečných udalostí na školiace účely a v prípade potreby na prijatie opatrení na zlepšenie úrovne bezpečnosti;

f)

vyhodnocovanie a v prípade potreby vykonávanie relevantných odporúčaní národného bezpečnostného orgánu, národného vyšetrovacieho orgánu a odporúčaní vyplývajúcich z odvetvových alebo vnútorných vyšetrovaní;

g)

posudzovanie a zohľadňovanie relevantných správ alebo informácií od železničných podnikov/manažérov infraštruktúry a držiteľov alebo z iných relevantných zdrojov.

5.   Štruktúra a zodpovednosť — štruktúrovaný prístup určenia zodpovednosti jednotlivcov a tímov s cieľom spoľahlivej realizácie bezpečnostných cieľov organizácie

5.1.

Organizácia musí mať postupy prideľovania zodpovedností pri všetkých relevantných postupoch v rámci organizácie.

5.2.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa jednoznačne stanovia oblasti zodpovednosti týkajúce sa bezpečnosti a rozdelenia zodpovednosti medzi konkrétne, s nimi súvisiace funkcie, ako aj ich rozhrania. Tieto postupy zahŕňajú už uvedené postupy medzi organizáciou a držiteľmi a prípadne medzi železničnými podnikmi a manažérmi infraštruktúry.

5.3.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby pracovníci s delegovanými povinnosťami v rámci organizácie mali právomoc, spôsobilosť a primerané zdroje na vykonávanie svojich povinností. Zodpovednosť a právomoci by mali byť súvislé a kompatibilné s danou úlohou a delegovanie musí mať písomnú podobu.

5.4.

Organizácia musí mať postupy na zabezpečenie koordinácie činností týkajúcich sa príslušných procesov v rámci organizácie.

5.5.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby tí, ktorí plnia úlohu v riadení bezpečnosti, niesli zodpovednosť za plnenie svojich úloh.

6.   Riadenie právomocí — štruktúrovaný prístup na vybavenie pracovníkov potrebnými právomocami, aby mohli efektívne a účinne za každých okolností dosahovať bezpečnostné ciele organizácie

6.1.

Organizácia musí zaviesť systém riadenia právomocí, ktorým sa zabezpečí:

a)

určenie pracovných pozícií so zodpovednosťou v rámci systému za vykonávanie všetkých postupov nevyhnutných na dosiahnutie súladu s požiadavkami tejto prílohy;

b)

určenie pracovných pozícií zahŕňajúcich bezpečnostné úlohy;

c)

pridelenie relevantných úloh pracovníkom s príslušnými právomocami.

6.2.

V rámci systému riadenia právomocí organizácie musia existovať postupy riadenia právomocí pracovníkov, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)

určenie znalostí, schopností a skúseností primeraných zodpovednostiam, ktoré sa vyžadujú na vykonávanie bezpečnostných úloh;

b)

zásady výberu vrátane základnej vzdelanostnej úrovne, duševných a fyzických predpokladov;

c)

počiatočnú odbornú prípravu a kvalifikáciu alebo certifikáciu získanej spôsobilosti a zručností;

d)

zabezpečenie informovanosti všetkých pracovníkov o význame a dôležitosti ich činností a ich príspevku k dosahovaniu bezpečnostných cieľov;

e)

priebežnú odbornú prípravu a pravidelné zdokonaľovanie existujúcich znalostí a zručností;

f)

pravidelné previerky spôsobilosti a v prípade potreby duševných a fyzických predpokladov;

g)

podľa potreby osobitné opatrenia v prípade nehôd/incidentov alebo dlhodobej neprítomnosti v práci.

7.   Informovanie — štruktúrovaný prístup, ktorým sa zabezpečí dostupnosť dôležitých informácií osobám vydávajúcim stanoviská a rozhodnutia na všetkých organizačných úrovniach

7.1.

Organizácia musí mať zavedené postupy, ktorými sa definujú oznamovacie kanály, ktorými sa zabezpečí, aby v rámci samotného subjektu i pri jeho stykoch s inými aktérmi vrátane manažérov infraštruktúry, železničných podnikov a držiteľov dochádzalo k riadnej, rýchlej a jasnej výmene informácií o všetkých relevantných procesoch a k ich poskytovaniu osobám so správnou úlohou tak v rámci vlastnej organizácie, ako aj v iných organizáciách.

7.2.

Na zabezpečenie primeranej výmeny informácií musí mať organizácia postupy:

a)

prijímania a spracovania jednotlivých informácií;

b)

identifikácie, tvorby a rozširovania jednotlivých informácií;

c)

ktorými sa zabezpečí poskytovanie spoľahlivých a aktuálnych informácií.

7.3.

Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby ich kľúčové prevádzkové informácie boli:

a)

relevantné a platné;

b)

presné;

c)

úplné;

d)

primerane aktualizované;

e)

kontrolované;

f)

konzistentné a zrozumiteľné (vrátane použitého jazyka);

g)

oznámené pracovníkom pred ich použitím;

h)

ľahko dostupné pracovníkom, ktorým sa v prípade potreby poskytnú kópie.

7.4.

Požiadavky ustanovené v odsekoch 7.1, 7.2 a 7.3 sa vzťahujú najmä na tieto prevádzkové informácie:

a)

kontrola presnosti a úplnosti národných registrov vozidiel vzhľadom na identifikáciu (vrátane prostriedkov) a registráciu nákladných vozňov, ktorých údržbu vykonáva organizácia;

b)

dokumentácia o údržbe;

c)

informácie o podpore poskytnutej držiteľom a prípadne ďalším stranám vrátane železničných podnikov/manažérov infraštruktúry;

d)

informácie o kvalifikácii pracovníkov a následnom dohľade vykonávanom počas rozvoja údržby;

e)

informácie o prevádzkových činnostiach (vrátane prejdenej vzdialenosti, rozsahu činností, incidentov/nehôd) a žiadostiach železničných podnikov, držiteľov a manažérov infraštruktúry;

f)

záznamy o vykonanej údržbe vrátane informácií o nedostatkoch zistených počas inšpekcií a o nápravných opatreniach uskutočnených železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, ako sú inšpekcie a monitorovanie vykonávané pred odchodom vlaku alebo počas cesty;

g)

uvoľnenie do prevádzky a návrat do prevádzky;

h)

objednávky na údržbu;

i)

technické informácie, ktoré poskytujú železničné podniky/manažéri infraštruktúry a držitelia na účely pokynov na údržbu;

j)

núdzové informácie týkajúce sa situácií, keď je narušený bezpečný prevádzkový stav, ktoré môžu zahŕňať:

i)

uloženie obmedzení používania alebo stanovenie osobitných prevádzkových podmienok pre nákladné vozne, ktorých údržbu vykonáva organizácia, alebo pre iné vozidlá toho istého radu aj v prípade, že ich údržbu vykonávajú iné subjekty zodpovedné za údržbu, pričom tieto informácie by sa mali poskytnúť aj všetkým zainteresovaným stranám;

ii)

naliehavé informácie o bezpečnostných problémoch zistených počas údržby, ako sú napríklad nedostatky objavené v komponente spoločnom pre niekoľko druhov alebo rad vozidiel;

k)

všetky relevantné informácie/údaje potrebné na účely predloženia ročnej správy o údržbe certifikačnému orgánu a príslušným zákazníkom (vrátane držiteľov), pričom táto správa musí byť sprístupnená aj národným bezpečnostným orgánom na ich žiadosť.

8.   Dokumentácia — štruktúrovaný prístup na zabezpečenie vysledovateľnosti všetkých relevantných informácií

8.1.

Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na zabezpečenie riadneho zdokumentovania všetkých príslušných postupov.

8.2.

Organizácia musí mať zavedené primerané postupy na:

a)

pravidelné monitorovanie a aktualizovanie všetkých príslušných dokumentov;

b)

usporadúvanie, vytváranie, rozširovanie a riadenie zmien všetkých príslušných dokumentov;

c)

prijímanie, zhromažďovanie a archiváciu všetkých príslušných dokumentov.

9.   Zmluvné činnosti — štruktúrovaný prístup na zabezpečenie primeraného riadenia subdodávateľských činností s cieľom dosiahnuť ciele organizácie

9.1.

Organizácia musí mať zavedené postupy na zabezpečenie identifikácie produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou.

9.2.

Pri využívaní zmluvných dodávateľov a/alebo dodávateľov v prípade produktov a služieb súvisiacich s bezpečnosťou musí mať organizácia zavedené postupy umožňujúce v čase výberu overiť, či:

a)

zmluvní dodávatelia, subdodávatelia a poskytovatelia sú spôsobilí;

b)

zmluvní dodávatelia, subdodávatelia a poskytovatelia majú adekvátny a zdokumentovaný systém údržby a riadenia.

9.3.

Organizácia musí mať postup určenia požiadaviek, ktoré títo zmluvní dodávatelia a poskytovatelia musia spĺňať.

9.4.

Organizácia musí mať postupy monitorovania informovanosti poskytovateľov a/alebo zmluvných dodávateľov o rizikách, ktoré predstavujú pre prevádzku organizácie.

9.5.

Keď je systém údržby/riadenia zmluvného dodávateľa alebo poskytovateľa certifikovaný, postup monitorovania podľa bodu 3 sa môže obmedziť na výsledky kontrahovaných prevádzkových postupov uvedených v odseku 3.1 písm. b).

9.6.

V zmluve medzi zmluvnými stranami musia byť jasne určené, známe a pridelené aspoň základné zásady pre tieto postupy:

a)

zodpovednosti a úlohy týkajúce sa bezpečnosti železníc;

b)

povinnosti súvisiace s prenosom príslušných informácií medzi oboma stranami;

c)

vysledovateľnosť bezpečnostných dokumentov.

II.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie rozvoja údržby

1.   Organizácia musí mať postup na určenie a riadenie všetkých činností údržby ovplyvňujúcich bezpečnosť a komponenty rozhodujúce pre bezpečnosť.

2.   Organizácia musí mať postupy na zaručenie dodržiavania základných požiadaviek interoperability vrátane aktualizácií počas životnosti, a to prostredníctvom:

a)

zabezpečenia súladu so špecifikáciami týkajúcimi sa základných parametrov interoperability, ako sa stanovuje v príslušných technických špecifikáciách pre interoperabilitu (TSI);

b)

overenia, a to za každých okolností, súladu knihy údržby s povolením uvedenia do prevádzky (vrátane akýchkoľvek požiadaviek národného bezpečnostného orgánu), vyhláseniami o splnení požiadaviek TSI, vyhláseniami o overení a technickým súborom;

c)

riadenia akejkoľvek výmeny v priebehu údržby v súlade s požiadavkami smernice 2008/57/ES a príslušných TSI;

d)

určenia potreby posúdenia rizika pri zohľadnení možného dosahu tejto výmeny na bezpečnosť systému železníc;

e)

riadenia usporiadania všetkých technických zmien ovplyvňujúcich celistvosť systému vozidla.

3.   Organizácia musí mať postup na konštruovanie a na podporu zavádzania zariadení údržby, vybavenia a nástrojov potrebných a vyvinutých špecificky na poskytovanie údržby. Organizácia musí mať postup na skontrolovanie, že tieto zariadenia, vybavenie a nástroje sa používajú, uskladňujú a udržiavajú v súlade s plánom údržby a požiadavkami na údržbu.

4.   Keď sa začne prevádzka nákladných vozňov, organizácie musia mať postupy na:

a)

získanie pôvodnej dokumentácie a zhromaždenie dostatočných informácií o plánovanej prevádzke;

b)

analyzovanie pôvodnej dokumentácie a poskytnutie prvého záznamu knihy údržby pri zohľadnení povinností uvedených v súvisiacich zárukách;

c)

zabezpečenie korektnej realizácie prvého záznamu knihy údržby.

5.   S cieľom zaručiť aktuálnosť knihy údržby počas celej životnosti nákladného vozňa musí mať organizácia postupy na:

a)

zhromažďovanie prinajmenšom relevantných informácií týkajúcich sa:

i)

druhu a rozsahu účinne vykonaných činností vrátane prevádzkových incidentov s možnosťou ovplyvniť bezpečnosť a celistvosť nákladného vozňa;

ii)

druhu a rozsahu plánovaných činností;

iii)

účinne vykonanej údržby;

b)

definovanie potreby aktualizácií pri zohľadnení limitných hodnôt pre interoperabilitu;

c)

navrhovanie a schvaľovanie zmien a ich realizácie, ktorého výsledkom je rozhodovanie založené na jasných kritériách pri zohľadnení zistení z posudzovania rizika;

d)

zabezpečovanie korektnej realizácie zmien.

6.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí na funkciu rozvoja údržby sa musia zohľadňovať aspoň tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:

a)

posúdenie významu zmien pre knihu údržby a navrhovaných výmen v priebehu údržby;

b)

technické disciplíny potrebné na riadenie vytvárania a zmien knihy údržby a prípravu, posudzovanie, overovanie a schvaľovanie výmen v priebehu údržby;

c)

technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia), brzdné sústavy, dvojkolesia a ťažné ústrojenstvo, nedeštrukčné techniky skúšania a údržbárske činnosti na špecifických komponentoch nákladných vozňov na prepravu nebezpečného tovaru, ako sú cisterny a ventily.

7.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu rozvoja údržby musí byť zaručená vysledovateľnosť aspoň týchto prvkov:

a)

dokumentácia týkajúca sa prípravy, posudzovania, overovania a schvaľovania výmeny v rámci údržby;

b)

usporiadanie vozidiel vrátane komponentov súvisiacich s bezpečnosťou;

c)

záznamy o vykonanej údržbe;

d)

výsledky štúdií týkajúcich sa prínosu predchádzajúcich skúseností;

e)

všetky následné verzie knihy údržby vrátane posudzovania rizika;

f)

správy o spôsobilosti a dohľade nad poskytovanou údržbou a o riadení údržby vozového parku;

g)

technické informácie, ktoré sa majú poskytovať na podporu držiteľov, železničných podnikov a manažérov infraštruktúry.

III.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie rozvoja údržby vozového parku

1.   Organizácia musí mať postup kontroly spôsobilosti, dostupnosti a schopnosti subjektu zodpovedného za údržbu pred zadaním objednávky na údržbu. To si vyžaduje, aby opravovne boli riadne kvalifikované rozhodovať na základe požiadaviek na technickú spôsobilosť vo funkcii poskytovania údržby.

2.   Organizácia musí mať postup na zostavenie balíka prác a na vydávanie a uvoľnenie objednávky na údržbu.

3.   Organizácia musí mať postup na včasné zasielanie nákladných vozňov na údržbu.

4.   Organizácia musí mať postup na riadenie odstránenia nákladných vozňov z prevádzky na účely údržby alebo v prípade zistenia porúch.

5.   Organizácia musí mať postup na vymedzenie nevyhnutných kontrolných opatrení uplatňovaných na poskytovanú údržbu a uvoľňovanie nákladných vozňov do prevádzky.

6.   Organizácia musí mať postup na vydanie správy o návrate do prevádzky pri zohľadnení dokumentácie o uvoľnení do prevádzky.

7.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí (competence management – CM) na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musí zohľadňovať aspoň návrat do prevádzky.

8.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa pre funkciu poskytnutia údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:

a)

platné pravidlá a technické špecifikácie;

b)

plán údržby každého nákladného vozňa;

c)

zoznam náhradných dielov vrátane dostatočne podrobného technického opisu každého dielu, aby bola možná výmena dielov za podobné s tými istými zárukami;

d)

zoznam materiálov vrátane dostatočne podrobného opisu ich použitia a potrebných zdravotných a bezpečnostných informácií;

e)

dokumentácia, ktorá vymedzuje špecifikácie pre činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť a obsahuje zásahy do komponentov a obmedzenia ich používania;

f)

zoznam komponentov alebo systémov, ktoré sú predmetom právnych požiadaviek, a zoznam týchto požiadaviek (vrátane vzduchojemov bŕzd a cisterien na prepravu nebezpečného tovaru);

g)

všetky relevantné informácie týkajúce sa bezpečnosti v súlade s hodnotením rizika, ktoré organizácia vykonala.

9.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu riadenia údržby vozového parku sa zainteresovaným stranám oznámi aspoň návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre používateľov (železničné podniky a manažéri infraštruktúry).

10.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu riadenia údržby vozového parku sa musia zaznamenávať aspoň tieto prvky:

a)

objednávky na údržbu;

b)

návrat do prevádzky vrátane obmedzení používania, ktoré sú relevantné pre železničné podniky a manažérov infraštruktúry.

IV.   Požiadavky a kritériá posudzovania týkajúce sa funkcie poskytovania údržby

1.   Organizácia musí mať postupy na:

a)

kontrolu úplnosti a vhodnosti informácií poskytnutých funkciou riadenia údržby vozového parku v súvislosti s objednanými činnosťami;

b)

kontrolu používania požadovaných príslušných dokumentov o údržbe a ostatných noriem uplatniteľných na poskytovanie služieb údržby v súlade s objednávkami na údržbu;

c)

zabezpečenie, aby všetky príslušné špecifikácie údržby v objednávkach na údržbu boli dostupné všetkým zainteresovaným pracovníkom (napr. sú súčasťou interných pracovných pokynov);

d)

zabezpečenie, aby všetky príslušné špecifikácie údržby vymedzené v platných pravidlách a špecifikovaných normách, ktoré sú obsiahnuté v objednávkach na údržbu, boli dostupné všetkým zainteresovaným pracovníkom (napr. sú súčasťou interných pracovných pokynov).

2.   Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby:

a)

komponenty (vrátane náhradných dielov) a materiály sa používali tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;

b)

komponenty a materiály sa uskladňovali, používali a prepravovali spôsobom, ktorý zamedzuje ich opotrebovaniu a poškodeniu, a tak, ako sa uvádza v objednávkach na údržbu a v dokumentácii poskytovateľa;

c)

všetky komponenty a materiály vrátane tých, ktoré poskytol zákazník, spĺňali príslušné vnútroštátne a medzinárodné pravidlá, ako aj požiadavky príslušných objednávok na údržbu.

3.   Organizácia musí mať postupy na určenie, identifikáciu, poskytovanie, zaznamenávanie a uchovávanie vhodných a primeraných zariadení, vybavenia a prístrojov, aby ich bolo možné dodať službám údržby v súlade s objednávkami na údržbu a ostatnými platnými špecifikáciami, pričom zaručí:

a)

bezpečné poskytnutie údržby vrátane zdravia a bezpečnosti pracovníkov údržby;

b)

ergonómiu a ochranu zdravia vrátane rozhraní medzi používateľmi a systémami informačných technológií alebo diagnostickým zariadením.

4.   V prípade, že je to potrebné na zabezpečenie platných výsledkov, musí mať organizácia postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa jej meracie zariadenie:

a)

ciachovalo alebo overovalo v určených intervaloch alebo pred použitím, a to porovnaním s medzinárodnými, vnútroštátnymi alebo priemyselnými meracími normami – ak takéto normy neexistujú, základ použitý na ciachovanie alebo overenie sa musí zaznamenať;

b)

v prípade potreby nastavilo alebo prestavilo;

c)

identifikovalo tak, aby bolo možné určiť stav ciachovania;

d)

zabezpečilo pred úpravami, ktoré by zrušili platnosť výsledku merania;

e)

ochránilo pred poškodením a znehodnotením počas používania, údržby a uskladnenia.

5.   Organizácia musí mať postupy, ktorými sa zabezpečí, aby sa všetky zariadenia, vybavenie a prístroje správne používali, ciachovali, uchovávali a udržiavali v súlade s dokumentovanými postupmi.

6.   Organizácia musí mať postupy na overenie, že úlohy vykonávanej údržby sú v súlade s objednávkami na údržbu, a vydať správu o uvoľnení do prevádzky, ktorá obsahuje prípadné obmedzenia používania.

7.   Pri uplatňovaní postupu posudzovania rizika (najmä bodu 2.4 oddielu I) na funkciu poskytovania údržby pracovné prostredie zahŕňa nielen dielne, v ktorých sa uskutočňuje údržba, ale aj trate mimo budov dielne a všetky miesta, kde sa vykonávajú činnosti údržby.

8.   Pri uplatňovaní postupu riadenia právomocí na funkciu poskytovania údržby sa musia zohľadňovať aspoň tieto činnosti ovplyvňujúce bezpečnosť:

a)

technológie spájania (vrátane zvárania a tmelenia);

b)

nedeštrukčné skúšanie;

c)

záverečná skúška vozidla a uvoľnenie do prevádzky;

d)

údržba brzdnej sústavy, dvojkolesia a ťažného ústrojenstva a údržba špecifických komponentov nákladných vozňov na prepravu nebezpečného tovaru, ako sú cisterny a ventily atď.;

e)

ostatné určené špecializované oblasti ovplyvňujúce bezpečnosť.

9.   Pri uplatňovaní postupu informovania na funkciu poskytovania údržby vozového parku sa pre funkciu riadenia údržby vozového parku a funkciu rozvoja údržby musia zabezpečiť aspoň tieto prvky:

a)

práce vykonávané v súlade s objednávkami na údržbu;

b)

všetky možné chyby alebo poruchy týkajúce sa bezpečnosti, ktoré organizácia identifikuje;

c)

uvoľnenie do prevádzky.

10.   Pri uplatňovaní postupu dokumentácie na funkciu poskytovania údržby sa musia zaznamenávať aspoň tieto prvky:

a)

jasné určenie všetkých zariadení, nástrojov a prístrojov týkajúcich sa činností ovplyvňujúcich bezpečnosť;

b)

všetky vykonané údržbárske práce vrátane zamestnancov, použitých nástrojov, prístrojov, náhradných dielov a použitých materiálov a pri zohľadnení:

i)

príslušných predpisov krajiny, v ktorej má organizácia sídlo;

ii)

požiadaviek uvedených v objednávkach na údržbu vrátane požiadaviek v súvislosti so záznamami;

iii)

záverečnej skúšky a rozhodnutia o uvoľnení do prevádzky;

c)

kontrolné opatrenia požadované v objednávkach na údržbu a uvoľnenie do prevádzky;

d)

výsledky ciachovania a overovania, pričom ak sa počítačový softvér používa pri monitorovaní a meraní určených požiadaviek, musí byť potvrdená jeho schopnosť vykonávať zamýšľanú činnosť, a k takémuto potvrdeniu musí dôjsť pred prvým použitím a neskôr v prípade potreby;

e)

platnosť výsledkov predchádzajúceho merania v prípade, že meracie zariadenie nespĺňa požiadavky.


(1)  Ú. v. EÚ L 108, 29.4.2009, s. 4.

(2)  Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.


PRÍLOHA IV

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA V

Image

Image

Image


PRÍLOHA VI

„PRÍLOHA I

Image


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/47


NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 446/2011

z 10. mája 2011,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   Začatie konania

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 13. augusta 2010 informovala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých mastných alkoholov a ich zmesí (ďalej len „prešetrovaný výrobok“) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“) do Únie.

(2)

Antidumpingové konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý dňa 30. júna 2010 podali dvaja výrobcovia v Únii, spoločnosť Cognis GmbH a spoločnosť Sasol Olefins & Surfactants GmbH (ďalej len „navrhovatelia“). Obidve spoločnosti podliehajú nemeckému právu a majú výrobné závody v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Tieto dve spoločnosti predstavujú hlavnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby prešetrovaného výrobku v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách a o súvisiacej značnej ujme, ktorá sa považovala za dostatočnú na odôvodnenie začatia konania.

1.2.   Strany, ktorých sa konanie týka

(3)

Komisia oficiálne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, dovozcov/predajcov a používateľov, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, známych vyvážajúcich výrobcov a zástupcov príslušných vyvážajúcich krajín o začatí konania. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje názory písomne a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na veľký počet dovozcov zistených z podnetu sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia. Štyria dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vzhľadom na toto nízke číslo dovozcov, ktorí sa prihlásili sa rozhodlo, že sa výber vzorky nepoužije.

(6)

Komisia zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, výrobcom z Únie, dovozcom a všetkým používateľom a dodávateľom, o ktorých sa vedelo, že sa ich konanie týka, ako aj všetkým ostatným stranám, ktoré o to požiadali v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(7)

Vyplnené dotazníky zaslalo päť výrobcov z Únie, dvaja dovozcovia, 21 používateľov z Únie, dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indie, dvaja vyvážajúci výrobcovia z Indonézie a ich prepojení obchodníci a traja vyvážajúci výrobcovia z Malajzie a ich prepojení obchodníci.

(8)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

a)

Výrobcovia z Únie:

Cognis GmbH, Nemecko,

Cognis France S.A.S., Francúzsko,

Sasol Olefins & Surfactants GmbH, Nemecko.

b)

Dovozcovia z Únie:

Oleo solutions Ltd, Spojené kráľovstvo,

c)

Používatelia z Únie:

Henkel AG & Co., Nemecko,

PCC Rokita SA, Poľsko,

Procter & Gamble International Operations SA, Švajčiarsko,

Unilever, Holandsko,

Zshimmer & Schwarz italiana SpA, Taliansko.

d)

Vyvážajúci výrobcovia z Indie:

Godrej Industries Limited, Bombaj a Taluka Valia,

VVF Limited, Bombaj.

e)

Vyvážajúci výrobcovia v Indonézii:

P.T. Ecogreen Oleochemicals a jej prepojené spoločnosti, Batam, Singapur, Dessau,

P.T. Musim Mas a jej prepojené spoločnosti, Medan, Singapur, Hamburg.

f)

Vyvážajúci výrobcovia z Malajzie:

Fatty Chemical Malaysia Sdn. Bhd. a jej prepojené spoločnosti, Prai, Emmerich,

KL-Kepong Oleomas Sdn. Bhd. a jej prepojená spoločnosť, Petaling Jaya, Hamburg,

Emery Oleochemicals Sdn. Bhd., Telok Panglima Garang.

1.3.   Obdobie prešetrovania

(9)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posudzovania ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2007 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1.   Príslušný výrobok

(10)

Príslušným výrobkom sú nasýtené mastné alkoholy s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známe aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00.

(11)

Prešetrovaný výrobok je polotovarom, ktorý sa vyrába z prírodných (oleochemických) alebo syntetických (petrochemických) zdrojov, ako sú prírodné tuky a oleje, ropa, zemný plyn, kvapalný zemný plyn a uhlie. Používa sa predovšetkým ako vstupný materiál na výrobu síranov mastných alkoholov, etoxylátov mastných alkoholov a étersulfátov mastných alkoholov (tzv. povrchovo aktívnych látok). Povrchovo aktívne látky sa používajú na výrobu detergentov, čistiacich prostriedkov na použitie v domácnosti, čistiacich prostriedkov a výrobkov osobnej hygieny.

2.2.   Podobný výrobok

(12)

Zistilo sa, že výrobok, ktorý sa do Únie vyvážal z Indie, Indonézie a Malajzie, a výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v týchto krajinách a takisto výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami z Únie majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a takisto rovnaké použitie. Z tohto dôvodu sa predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(13)

Počas prešetrovania niektoré strany tvrdili, že jeden z navrhovateľov vyrába v jednom zo svojich výrobných závodov výrobok, ktorý zahŕňa rozvetvené izoméry, na ktoré sa vymedzenie výrobku nevzťahuje a táto výroba by sa preto nemala považovať za výrobu podobného výrobku. Predbežne sa preto stanovilo, že toto tvrdenie je opodstatnené a údaje týkajúce sa tohto výrobcu neboli preto v analýze ujmy použité. Malo by sa poznamenať, že z tohto dôvodu boli z vymedzenia výrobného odvetvia Únie vylúčené ďalšie dve spoločnosti, z ktorých jedna pri prešetrovaní spolupracovala.

3.   DUMPING

3.1.   India

3.1.1.   Normálna hodnota

(14)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu určilo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. Zistilo sa, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(15)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný príslušným vyvážajúcim výrobcom na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(16)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(17)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(18)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

3.1.2.   Vývozná cena

(19)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia v Indii vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii. Vývozné ceny sa stanovili na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

3.1.3.   Porovnanie

(20)

Normálne hodnoty a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(21)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady v nepriamych daniach, doprave, poistení, manipulácii, nakladaní a rozdiely v pomocných nákladoch, nákladoch na balenie, úvery a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde to bolo uplatniteľné a odôvodniteľné.

(22)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že by sa pri výpočte dumpingového rozpätia nemal zohľadniť ich predaj, ktorý sa vykonal počas OP jednému navrhovateľovi z Únie, keďže sa tento predaj uskutočnil vo významnom množstve a za dohodnutých cien. Neexistuje však žiadny právny dôvod, prečo by sa pri výpočte dumpingu nemal tento vývoz príslušného výrobku zohľadniť. Tvrdenia obidvoch vyvážajúcich výrobcov sa preto zamietli.

(23)

Obidvaja vyvážajúci výrobcovia požiadali o úpravu v súvislosti s menovým prepočtom a tvrdili, že od novembra 2009 dochádza k trvalému zhodnocovaniu indickej rupie (INR) voči euru (EUR), čo má rušivý vplyv na výpočet dumpingu. Tvrdenie sa týkalo predaja, ktorý sa uskutočnil v EUR v období od januára 2010 a požadovalo sa, aby sa na účely prepočtu hodnoty tohto predaja na INR nahradil zmenný kurz platný v mesiaci, v ktorom sa uskutočnil predaj, zmenným kurzom, ktorý platil o dva mesiace skôr. V článku 2 ods. 10 písm. j) je za určitých okolností skutočne povolená úprava vzhľadom na menový prepočet. Poznamenáva sa však, že k posilneniu INR došlo až v druhej polovici OP. Okrem toho sa poznamenáva, že obidve indické spoločnosti počas tohto obdobia často zvyšovali ceny pre svojich hlavných zákazníkov z Únie relatívne rovnomerne a že sa v druhej polovici OP takisto trvalo zvyšovali ceny, ktoré navrhovatelia účtovali v Únii. Neexistujú preto jednoznačné dôkazy, že sa posilnenie INR neprejavilo včas v cenách účtovaných indickými vyvážajúcimi výrobcami ich zákazníkom z EÚ alebo že toto posilnenie malo pri výpočtoch dumpingu nepatričný penalizujúci vplyv. Tvrdenia týchto spoločnosti sa preto zamietli.

3.1.4.   Dumpingové rozpätie

(24)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúceho indických vyvážajúcich výrobcov stanovili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(25)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Indii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Indiu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(26)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Godrej Industries Limited

9,3 %

VVF Limited

4,8 %

Všetky ostatné spoločnosti

9,3 %

3.2.   Indonézia

3.2.1.   Normálna hodnota

(27)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv určilo, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. Zistilo sa, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(28)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(29)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(30)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(31)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

(32)

Ak v prípade vyvážajúceho výrobcu nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho typu výrobku, normálna hodnota sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(33)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali, v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia, na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom.

3.2.2.   Vývozná cena

(34)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlami v Singapure a v Únii.

(35)

Ak sa vývozný predaj do Únie uskutočnil buď priamo nezávislým zákazníkom z Únie alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností, ktoré sa nachádzali v Singapure, vývozné ceny sa určovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(36)

Ak sa vývozný predaj do Únie uskutočnil prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvej ceny opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

3.2.3.   Porovnanie

(37)

Normálne hodnoty a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(38)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na rozdielne náklady pri nepriamych daniach, náklady na dopravu, poistenie manipuláciu, nakladanie a za pomocné náklady, náklady na balenie, náklady na úver a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde sa to dalo uplatniť a odôvodniť.

(39)

Jedna spoločnosť požiadala o úpravu vzhľadom na rozdiely vo fyzických vlastnostiach a to na základe toho, že prešetrovaný výrobok, vyváža do EÚ v kvapalnej aj pevnej forme, zatiaľ čo na domácom trhu ho predáva iba v pevnej forme a že ceny za kvapalnú formu sú nižšie ako ceny za prešetrovaný výrobok v pevnej forme. Spoločnosť však neposkytla žiadne vyčíslenie takejto úpravy. Jednoduché porovnanie vývozných cien pevných a kvapalných foriem prešetrovaného výrobku nemôže byť základom pre udelenie úpravy o rozdieloch vo fyzických vlastnostiach. Okrem toho účtovný systém spoločnosti neumožňuje riadne oddelenie rozdielov v nákladoch medzi výrobkom v pevnej a kvapalnej forme. Neexistoval preto spoľahlivý spôsob výpočtu možnej úpravy a tvrdenie bolo potrebné zamietnuť.

(40)

Navrhovatelia tvrdili, že v Indonézii sú náklady na energie narušené z dôvodu veľmi lacných a dotovaných cien energií. Nepredložili však žiadne odôvodnené informácie ako toto narušenie nákladov na energie spotrebovanej pri výrobe určenej na domáci trh a na vývoz ovplyvňuje výpočty dumpingu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

3.2.4.   Dumpingové rozpätie

(41)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúceho indonézskych vyvážajúcich výrobcov stanovili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(42)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich indonézskych vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Indonézii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Indonéziu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(43)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

P.T. Ecogreen Oleochemicals

6,3 %

P.T. Musim Mas

7,6 %

Všetky ostatné spoločnosti

7,6 %

3.3.   Malajzia

3.3.1.   Normálna hodnota

(44)

Na stanovenie normálnej hodnoty sa najprv v prípade každého vyvážajúceho výrobcu určilo, či bol celkový objem domáceho predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom predaja na vývoz do Únie. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa domáci predaj považuje za reprezentatívny v prípade, ak celkový objem domáceho predaja predstavuje minimálne 5 % celkového objemu predaja príslušného výrobku do Únie. V prípade dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa zistilo, že celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu bol v prípade vyvážajúcich výrobcov reprezentatívny. V prípade zostávajúceho spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nebol v OP zistený žiadny nezávislý predaj na domácom trhu.

(45)

V súvislosti s každým typom výrobku, ktorý vyvážajúci výrobca predával na svojom domácom trhu a o ktorom sa zistilo, že je priamo porovnateľný s typom výrobku predávaným na vývoz do Únie, sa stanovilo, či je jeho predaj na domácom trhu dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho typu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem tohto typu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas OP predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja porovnateľného typu výrobku vyvezeného do Únie.

(46)

Skúmalo sa tiež, či sa domáci predaj každého typu výrobku mohol považovať za realizovaný pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto sa uskutočnilo pomocou stanovenia podielu ziskového predaja každého vyvážaného typu príslušného výrobku počas OP nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(47)

Pre tie typy výrobku, kde sa viac ako 80 % objemu predaja typu výrobku na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto typu výrobku rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota podľa typu výrobku bola vypočítaná ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného typu výrobku, bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(48)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého typu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto typu, alebo ak vážená priemerná cena tohto typu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného typu výrobku uskutočneného počas OP.

(49)

Ak v prípade vyvážajúceho výrobcu nedošlo k žiadnemu domácemu predaju konkrétneho typu výrobku, normálna hodnota sa stanovila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(50)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky zakladali, v súlade s uvádzacou vetou článku 2 ods. 6 základného nariadenia, na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní vyvážajúcim výrobcom.

(51)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý v OP nemal žiadny domáci predaj, boli sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky založené podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia na základe váženého priemeru skutočných súm, ktoré boli zistené pre ostatných dvoch prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov pri výrobe a predaji podobného výrobku na malajzijskom trhu.

3.3.2.   Vývozná cena

(52)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii.

(53)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(54)

Ak sa vývozný predaj do Únie realizoval prostredníctvom prepojených obchodných spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvej ceny opätovného predaja týchto prepojených obchodníkov nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

3.3.3.   Porovnanie

(55)

Normálna hodnota a vývozná cena vyvážajúceho výrobcu sa porovnali na základe cien zo závodu.

(56)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vykonali náležité úpravy s ohľadom na rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tomto základe sa vykonali úpravy s ohľadom na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a na pomocné náklady, náklady pri balení, úvery a provízie, a to vo všetkých prípadoch, kde to bolo uplatniteľné a odôvodniteľné.

(57)

Jeden malajzijský vyvážajúci výrobca uviedol, že jeho prepojená spoločnosť z Únie je v skutočnosti vývozným oddelením výrobcu. Na tomto základe spoločnosť tvrdila, že by v prípade plnej úpravy o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia došlo pri stanovení ceny zo závodu k nadmernému odpočtu. V tejto súvislosti sa zistilo, že faktúry zákazníkom z Únie vystavovala prepojená spoločnosť a že táto spoločnosť prijímala platby od zákazníkov z Únie. Okrem toho treba poznamenať, že v predaji vykonávanom prepojenej spoločnosti bola zahrnutá prirážka. Takisto finančné účtovníctvo obchodníka preukazovalo, že uhrádza bežné predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom. Preto sa zdalo, že prepojená spoločnosť v skutočnosti plní zvyčajné funkcie dovozcu. Na základe toho bolo tvrdenie spoločnosti zamietnuté.

(58)

Navrhovatelia predložili v súvislosti s Malajziou rovnaké tvrdenie týkajúce sa nákladov na energie, ktoré bolo uvedené v odôvodnení 40 v prípade Indonézie. Toto tvrdenie bolo zamietnuté z rovnakých dôvodov.

3.3.4.   Dumpingové rozpätie

(59)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich malajzijských výrobcov zistili na základe porovnania normálnej hodnoty váženého priemeru s váženou priemernou vývoznou cenou.

(60)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a spolupracujúcich malajzijských vyvážajúcich výrobcov a pri zohľadnení dostupných štatistických informácií v Malajzii neexistujú žiadni iní výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie zistené pre Malajziu sa preto stanovilo v rovnakej výške ako najvyššie dumpingové rozpätie zistené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(61)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pri nezaplatenom cle, takéto:

Spoločnosť

Dočasné dumpingové rozpätie

Fatty Chemical Malaysia Sdn. Bhd

13,8 %

KL-Kepong Oleomas Sdn. Bhd.

5,0 %

Emery Oleochemicals Sdn. Bhd

5,3 %

Všetky ostatné spoločnosti

13,8 %

4.   UJMA

4.1.   Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby Únie

(62)

Počas OP vyrábali podobný výrobok v Únii dvaja známi a niekoľko veľmi malých výrobcov z Únie. Na určenie celkovej výroby v Únii sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch z Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov pred začiatkom prešetrovania a po ňom. Na základe uvedeného bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá v rozpätí od 400 000 do 500 000 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú celkovú výrobu Únie, tvoria výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(63)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že by sa jeden z navrhovateľov nemal považovať za súčasť výrobného odvetvia Únie, keďže táto spoločnosť počas OP dovážala príslušný výrobok. Bolo však overené, že percentuálny podiel výrobku, ktorý táto spoločnosť v OP doviezla z príslušných krajín bol pomerne malý a nebol teda významný v porovnaní s jej výrobou podobného výrobku. Tento dovoz bol okrem toho prevažne dočasný. Je teda možné potvrdiť, že hlavná činnosť tejto spoločnosti je výroba a predaj prešetrovaného výrobku v EÚ a jej hlavným záujmom je záujem výrobcu z Únie. V dôsledku toho sa predbežne rozhodlo, že toto tvrdenie nie je opodstatnené.

4.2.   Spotreba v Únii

(64)

Spotreba sa stanovila na základe celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, použitia na vlastnú spotrebu a celkového dovozu (odvodeného z údajov Eurostatu). Keďže údaje Eurostatu zahŕňajú takisto niektoré iné výrobky ako príslušný výrobok, vykonala sa vhodná úprava. V záujme zachovania dôvernosti údajov sa informácie uvádzajú v podobe indexu (2007 = 100).

Spotreba v Únii

2007

2008

2009

OP

V tonách

100

102

97

102

Medziročná zmena Δ%

 

2,2 %

–4,8 %

4,6 %

Zdroj: Eurostat, údaje uvedené v podnete a vyplnené dotazníky.

(65)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii mierne zvýšila o 2 %. V období od roku 2007 do roku 2008 sa spotreba najprv zvýšila o 2,2 %, pričom v období od roku 2008 do roku 2009 poklesla o 4,8 %. Od roku 2009 do konca OP sa spotreba opäť zvýšila o 4,6 %.

(66)

K znižovaniu spotreby v období od roku 2008, počas ktorého výrobcovia príslušného výrobku zaznamenali pokles dopytu po ich výrobkoch prispel hospodársky pokles. Na začiatku OP sa situácia na trhu začala mierne zlepšovať, čo viedlo k zvýšeniu dopytu po príslušnom výrobku v porovnaní s prvým polrokom roku 2009.

4.3.   Dovoz z príslušných krajín do Únie

4.3.1.   Kumulácia

(67)

Komisia zvážila, či by sa mal vplyv dumpingových dovozov z príslušných krajín posúdiť súhrnne na základe kritérií uvedených v článku 3 ods. 4 základného nariadenia. V tomto článku sa stanovuje, že vplyv dovozu z dvoch alebo viacerých krajín, ktoré sú súčasne predmetom antidumpingového prešetrovania, sa hodnotí súhrnne, len ak sa zistí, že a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný, a b) súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva.

(68)

Rozpätia dumpingu stanovené v súvislosti s dovozom z každej príslušnej krajiny sú vyššie ako de minimis podľa vymedzenia v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, t. j. 2 % vývozných cien, a objem dovozu z každej príslušnej krajiny je nad prahovou hodnotou 1 % podielu na trhu, stanoveným v článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

(69)

Prešetrovaním sa ďalej zistilo, že konkurenčné podmienky medzi dumpingovým dovozom a medzi dumpingovým dovozom a podobným výrobkom sú podobné. Zistilo sa, že priemerné ceny dovozu zo všetkých príslušných krajín sa v posudzovanom období znížili a sledovali rovnaký trend. Prešetrovaný výrobok dovážaný z príslušných krajín bol okrem toho vo všetkých aspektoch podobný, je zameniteľný a na trh v Únii sa uvádza prostredníctvom porovnateľných predajných kanálov a za podobných obchodných podmienok, súťaží preto navzájom a s prešetrovaným výrobkom vyrábaným v Únii.

(70)

Na tomto základe sa dospelo k predbežnému záveru, že všetky podmienky kumulácie sú splnené, a preto by sa účinok dumpingového dovozu s pôvodom v príslušných krajinách mal na účely analýzy ujmy hodnotiť spoločne.

4.3.2.   Objem, cena a podiel dumpingového dovozu z príslušných krajín na trhu

Dovoz z príslušných krajín

2007

2008

2009

OP

V tonách

112 523

177 286

165 386

176 279

Index: 2007 = 100

100

158

147

157

Medziročná zmena Δ%

 

57,6 %

–6,7 %

6,6 %

Podiel na trhu

2007

2008

2009

IP

Index: 2007 = 100

100

154

151

154

Medziročná zmena Δ%

 

54,2 %

–2,0 %

1,9 %

Priemerná cena v EUR/tonu

942

1 017

837

882

Index: 2007 = 100

100

108

89

94

Medziročná zmena Δ%

 

8 %

–18 %

5 %

Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(71)

Objem dovozu z príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil o 57 %. K najväčšiemu nárastu došlo medzi rokmi 2007 a 2008, kedy sa dovoz zvýšil o 58 %. Dovoz potom v roku 2009 mierne klesal, pričom v OP opäť vzrástol na úroveň z roku 2008.

(72)

Priemerné ceny dovozu z príslušných krajín počas posudzovaného období značne kolísali a celkovo sa znížili o 6 %. Počas celého posudzovaného obdobia boli priemerné ceny dovozu z príslušných krajín vždy nižšie ako ceny stanovené zvyškom sveta a výrobným odvetvím Únie, čo viedlo k zvýšeniu podielu príslušných krajín na trhu.

(73)

Podiel na trhu príslušných krajín sa za posudzované obdobie výrazne zvýšil o 54 %. K najväčšiemu nárastu došlo v období medzi rokmi 2007 a 2008. Počas hospodárskej krízy došlo k miernemu poklesu dovozu, čo v období medzi rokmi 2008 a 2009 znížilo podiel príslušných krajín na trhu o 2 %, do konce posudzovaného obdobia však tieto krajiny získali späť svoj podiel na trhu.

4.3.2.1.   Cenové podhodnotenie

(74)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu z príslušných krajín pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe franko cien s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce clá a náklady po dovoze. Toto porovnanie cien sa vykonalo v prípade transakcií na rovnakej úrovni obchodu, ktoré sa v prípade potreby primerane upravili, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledky porovnávania, vyjadrené v percentách predajných cien výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania, vykázali značné rozpätie predaja pod cenu (až do 16 %). Toto rozpätie predaja pod cenu svedčí o cenovom tlaku na trhu Únie, ktorý vytvára dovoz z príslušných krajín.

(75)

Rozpätie predaja pod cenu v jednotlivých príslušných krajinách bolo takéto:

Krajina

Rozpätie predaja pod cenu

India

od – 0,5 do 16 %

Indonézia

od – 12,1 do – 3,2 %

Malajzia

od – 10,4 do 15,1 %

4.4.   Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie  (3)

4.4.1.   Predbežné poznámky

(76)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2007 do konca OP.

4.4.2.   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

Výrobné odvetvie Únie

2007

2008

2009

IP

Index: 2007 = 100

100

90

77

83

Capacity Union industry

2007

2008

2009

IP

Index: 2007 = 100

100

109

103

98

Využitie kapacity

2007

2008

2009

IP

Index: 2007 = 100

100

83

75

85

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(77)

Od roku 2007 do roku 2009 sa výroba v Únii výrazne znížila o 23 %, potom sa medzi rokom 2009 a koncom OP mierne zvýšila, čo v posudzovanom období viedlo k celkovému poklesu o 17 %. Malo by sa poznamenať, že aj keď sa spotreba v Únii medzi rokmi 2008 a 2009 znížila približne o 5 %, výroba výrobného odvetvia Únie klesla výrazne viac, o 15 % a výrobnému odvetviu Únie sa nepodarilo využiť opätovné zvýšenie spotreby v Únii, ku ktorému došlo v OP.

(78)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila približne o 2 %. Po náraste približne o 9 % v roku 2008 sa kapacita v ďalších rokoch zmenšovala, čo vyústilo do celkového 2 % zníženia v posudzovanom období.

(79)

V súlade so znižujúcimi sa objemami výroby sa v posudzovanom období o 15 % znížilo aj využitie dostupnej kapacity. K hlavnému poklesu došlo v roku 2009 počas celkovej hospodárskej krízy, v OP sa využitie kapacity mierne zlepšilo.

4.4.3.   Predaj a podiel na trhu

(80)

Údaje o predaji v tabuľke sa týkajú objemov a hodnoty predaja prvému neprepojenému zákazníkovi na trhu Únie.

Objemy predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

85

79

82

Medziročná zmena Δ%

 

–15,4 %

–6,5 %

4,3 %

Hodnota predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ, (Euro)

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

102

85

88

Medziročná zmena Δ%

 

1,6 %

–16,6 %

3,9 %

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

88

87

88

Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(81)

Objemy predaja a podiel na trhu sa medzi rokom 2007 a obdobím prešetrovania znížili o 18 % respektíve o 12 %. Na začiatku posudzovaného obdobia, od roku 2007 do roku 2008, sa napriek vyššej spotrebe v Únii objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil o 15 % a výrobné odvetvie Únie stratilo 12 % svojho podielu na trhu. V roku 2009 sa spotreba v Únii znížila, čo viedlo k ďalšej strate objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 6,5 %. V období prešetrovania sa v súlade so zvyšujúcou sa spotrebou v Únii predaj výrobného odvetvia Únie mierne zvýšil. Podiel na trhu však bol od roku 2008 do konca obdobia prešetrovania rovnaký.

4.4.4.   Priemerné jednotkové ceny výrobného odvetvia Únie

Jednotková cena predaja neprepojeným zákazníkom v EÚ

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

120

107

107

Medziročná zmena Δ%

 

20,1 %

–10,8 %

–0,4 %

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(82)

Ceny v období od roku 2007 do roku 2008 sa výrazne zvýšili, a to o 20 %. Je potrebné uviesť, že vyvážajúci výrobcovia v tomto období takisto zvýšili svoje ceny, aj keď oveľa menej ako výrobné odvetvie Únie.

(83)

V roku 2009 muselo výrobné odvetvie Únie svoje ceny znížiť, aby reagovalo na tlak zo strany rastúceho dovozu z príslušných krajín. V roku 2008 sa dovoz z týchto krajín zvýšil o 57 % a jeho ceny boli výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. Výrobnému odvetviu Únie sa však nepodarilo znížiť ceny na rovnakú úroveň ako vyvážajúcim výrobcom.

(84)

Počas OP udržovalo výrobné odvetvie Únie úroveň cien z roku 2009, čo viedlo k celkovému zvýšeniu cien v posudzovanom období o 7 %.

4.4.5.   Stav zásob

(85)

Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 33 %. Predovšetkým medzi rokom 2008 a OP sa stav zásob výrazne znížil o 51 %.

Konečný stav zásob výrobného odvetvia Únie

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

128

86

67

Medziročná zmena Δ%

 

27,7 %

–33,0 %

–21,1 %

Stav zásob v pomere k výrobe

5,0 %

7,1 %

5,6 %

4,1 %

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

4.4.6.   Zamestnanosť, mzdy a produktivita

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie

2007

2008

2009

OP

Celkový počet zamestnancov, ktorí sú zahrnutí do výroby príslušného výrobku (s výrobcami, ktorí sa nevyjadrili)

Index: 2007 = 100

100

97

91

87

Priemerné mzdy na zamestnanca (EUR)

Index: 2007 = 100

100

102

101

106

Produktivita (jednotka/zamestnanec)

Index: 2007 = 100

100

93

85

96

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(86)

V dôsledku útlmu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia primerane znížil počet zamestnancov – o 13 %. V posudzovanom období sa mierne zvýšili mzdové náklady na zamestnanca, a to o 6 %. To sa považovalo za prirodzený rast, ktorý bol nižší ako miera inflácie v posudzovanom období.

4.4.7.   Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť zvýšiť kapitál

Ziskovosť predaja EÚ nezávislým zákazníkom

2007

2008

2009

OP

% čistej straty/obrat

Index: 2007 = 100

100

76

408

236

Záporný peňažný tok výrobného odvetvia Únie (EUR)

Index: 2007 = 100

100

– 249

1 178

439

Peňažný tok v % predaja EÚ neprepojeným zákazníkom

–1,3 %

3,7 %

–24,5 %

–7,9 %

Index: 2007 = 100

100

– 285

1 899

609

Investície výrobného odvetvia Únie (EUR)

Index: 2007 = 100

100

56

68

65

Medziročná zmena Δ%

 

–43,8 %

20,6 %

–4,2 %

Záporná návratnosť investícii výrobného odvetvia Únie 2007 = 100

100

136

510

320

Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(87)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja (v tomto prípade straty) podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Zistilo sa, že ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola od začiatku príslušného obdobia v roku 2007 záporná a v priebehu posudzovaného obdobia sa straty výrazne zvýšili. Po znížení strát v roku 2008 sa tieto v roku 2009 v období celkovej hospodárskej krízy znovu výrazne zvýšili. Hospodárske oživenie, ku ktorému došlo v OP, výrobnému odvetviu Únie umožnilo znížiť straty vzhľadom na obrat, výrobné odvetvie však bolo stále ďaleko od návratu ku kladným úrovniam zisku.

(88)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža trend ziskovosti. Peňažný tok bol v roku 2007 záporný a v posudzovanom období vykázal výrazné zníženie. To isté sa dá povedať o návratnosti investícií, ktorá vykazovala podobný negatívny vývoj zodpovedajúci negatívnym výsledkom dosiahnutým výrobným odvetvím Únie za posudzované obdobie.

(89)

Z uvedeného vyplýva, že schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať sa obmedzila, pretože peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršil. V dôsledku toho poklesli investície počas posudzovaného obdobia približne o 35 %.

4.4.8.   Rast

(90)

Spotreba v Únii bola počas posudzovaného obdobia pomerne rovnomerná. Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa však v tomto období znížil o 18 % respektíve o 12 %.

4.4.9.   Rozsah skutočného dumpingového rozpätia

(91)

Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín sa vplyv skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nemôže považovať za zanedbateľný.

4.5.   Záver o ujme

(92)

Prešetrovaním sa ukázalo, že väčšina ukazovateľov ujmy, ako je výroba (– 17 %), využitie kapacity (– 13 %), objem predaja (– 18 %), podiel na trhu (– 12 %) a zamestnanosť (– 14 %) sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Vážne postihnuté boli okrem toho ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že najmä počas OP bola narušená schopnosť výrobného odvetvia Únie zvýšiť kapitál.

(93)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

5.   PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

5.1.   Úvod

(94)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingový dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie do takej miery, aby bolo možné túto ujmu klasifikovať ako značnú. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

5.2.   Vplyv dumpingového dovozu

(95)

Prešetrovaním sa zistilo, že spotreba v Únii bola počas OP pomerne rovnomerná, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z príslušných krajín sa výrazne zvýšil, t. j. o 57 %.

(96)

Dumpingový dovoz z príslušných krajín vyvíjal tlak na výrobné odvetvie Únie, predovšetkým v roku 2008, kedy sa tento dovoz zvýšil o 58 %. V tomto roku boli ceny príslušných krajín odvodené z údajov Eurostatu výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie. To vyústilo do straty podielu výrobného odvetvia Únie na trhu približne o 12 %, zatiaľ čo príslušné krajiny zvýšili svoj podiel na trhu o 54 %.

(97)

V reakcii na tento tlak znížilo výrobné odvetvie Únie v roku 2009 svoje ceny. Aj keď sa objem dovozu z príslušných krajín v súlade s hospodárskym poklesom a poklesom na trhu EÚ znížil (– 6,7 %), dovozná cena sa znížila viac ako cena výrobného odvetvia Únie a to výrobnému odvetviu Únie zabránilo v tom, aby znovu získalo podiel na trhu, ktorý stratilo.

(98)

Počas OP muselo výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje ceny, pričom ceny príslušných krajín boli podľa overených údajov o vývoze naďalej nižšie o 3 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie (+ 4,3 %) a jeho hodnota (+ 3,9 %) sa mierne zvýšili, ale napriek tomu, že sa cenový rozdiel vzhľadom na cenu dovozu z príslušných krajín znížil, nepodarilo sa výrobnému odvetviu Únie využiť rast spotreby a jeho podiel na trhu sa nezmenil. Dovoz z príslušných krajín počas OP medzitým zaznamenal ďalší nárast, pokiaľ ide o objem (6,6 %) a podiel na trhu (2 %).

5.3.   Vplyv iných faktorov

(99)

K iným faktorom, ktoré boli skúmané v rámci príčinnej súvislosti patrí dovoz z ostatných krajín, vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Únie a vplyv hospodárskej krízy.

5.3.1.   Dovoz z ostatných krajín (zvyšok sveta)

Objem dovozu zo zvyšku sveta (Eurostat)

2007

2008

2009

OP

V tonách

32 874

31 446

38 295

30 495

Index: 2007 = 100

100

96

116

93

Medziročná zmena Δ%

 

–4,3 %

21,8 %

–20,4 %

Podiel zvyšku sveta na trhu

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

94

120

91

Medziročná zmena Δ%

 

–6,4 %

27,9 %

–23,9 %

Priemerná cena dovozu zo zvyšku sveta v EUR/tonu (Eurostat)

1 217

1 358

1 129

1 122

Index: 2007 = 100

100

112

93

92

Medziročná zmena Δ%

 

12 %

–17 %

–1 %

Zdroj: Eurostat.

(100)

Na základe údajov Eurostatu sa v posudzovanom období objem dovozu prešetrovaného výrobku s pôvodom v tretích krajinách, na ktoré sa toto prešetrovanie nevzťahuje, do Únie znížil o 7 %. Zodpovedajúci podiel týchto krajín na trhu sa takisto znížil o 9 %.

(101)

Priemerné ceny tohto dovozu boli vyššie ako ceny vyvážajúcich výrobcov v príslušných krajinách a ceny výrobného odvetvia Únie.

(102)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z týchto tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

5.3.2.   Vývozná výkonnosť odvetvia Únie

Objem vývozu vzhľadom na neprepojených zákazníkov

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

38

52

45

Medziročná zmena Δ%

 

–62,4 %

38,0 %

–14,0 %

Hodnota vývozu vzhľadom na neprepojených zákazníkov

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

78

74

76

Medziročná zmena Δ%

 

–21,6 %

–5,9 %

3,5 %

Jednotková cena vývozu pre neprepojených zákazníkov

2007

2008

2009

OP

Index: 2007 = 100

100

208

142

171

Medziročná zmena Δ%

 

108,4 %

–31,9 %

20,3 %

(103)

Počas posudzovaného obdobia sa objem vývozu výrobného odvetvia Únie znížil o 55 %. Vplyv tohto poklesu bol však čiastočne vyrovnaný skutočnosťou, že priemerná jednotková predajná cena sa v tom istom období zvýšila o 71 %, čo obmedzilo zníženie hodnoty vývozu na 24 %. To spolu so skutočnosťou, že počas OP na vývoz pripadalo iba 5 % celkového predaja, viedlo k predbežnému záveru, že vývozná výkonnosť nie je faktorom, ktorý narúša príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Únie a dovozom z príslušných krajín.

5.3.3.   Vplyv hospodárskej krízy

(104)

Hospodárska kríze prispela k poklesu spotreby v Únii a k cenovému tlaku. Nižšia úroveň dopytu po prešetrovanom výrobku viedla k zníženiu výroby výrobného odvetvia Únie a čiastočne prispela k stlačeniu predajných cien.

(105)

Za normálnych hospodárskych podmienok a v prípade neexistencie silného cenového tlaku a vyšších úrovní dumpingového dovozu by výrobné odvetvie Únie mohlo medzi rokom 2007 a obdobím prešetrovania mať určité problémy pri vyrovnávaní sa s poklesom spotreby a zvýšením pevných nákladov na jednotku z dôvodu nižšieho využitia kapacity. Dumpingový dovoz však vplyv hospodárskeho poklesu zosilnil a znemožnil výrobnému odvetviu Únie predávať za vyššiu cenu, ako je výrobná cena.

(106)

Na základe uvedených skutočností sa zdá, že zníženie dopytu v Únii súvisiace s hospodárskou krízou prispelo k ujme, ktorá bola spôsobená výrobnému odvetviu Únie. Usúdilo sa, že to nenarušuje príčinnú súvislosť stanovenú pokiaľ ide o lacný dumpingový dovoz z príslušných krajín.

5.4.   Záver o príčinnej súvislosti

(107)

Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zvýšeniu objemu a podielu na trhu dumpingového dovozu za nízke ceny pochádzajúceho z príslušných krajín. Okrem toho sa zistilo, že tento dovoz sa realizoval za dumpingové ceny, ktoré boli nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie za podobné druhy výrobkov.

(108)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu za nízke ceny z príslušných krajín a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo s celkovým a pokračujúcim znížením spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia, ale aj s negatívnym vývojom trhového podielu výrobného odvetvia Únie v rovnakom období. Okrem toho od roku 2008, keď došlo k celkovému hospodárskemu poklesu a zníženiu spotreby v Únii, sa vývozcom z príslušných krajín darilo udržať svoj podiel na trhu a to znížením cien, ktoré boli nižšie ako cena výrobného odvetvia Únie. V rovnakom čase bol zaznamenaný ďalší negatívny vývoj podielu na trhu výrobného odvetvia Únie a hlavných ukazovateľov jeho hospodárskej situácie. Náhly nárast dumpingového dovozu za nízke ceny z Indie, Indonézie a Malajzie v posudzovanom období, ktorý neustále podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, viedol v skutočnosti k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie, čo viedlo v OP k ťažkým stratám.

(109)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z príslušných krajín a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z Indie, Indonézie a Malajzie spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

6.   ZÁUJEM ÚNIE

6.1.   Predbežná poznámka

(111)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na ktorých základe by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

6.2.   Výrobné odvetvie Únie

(112)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z Indie, Indonézie a Malajzie. Pripomína sa, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala v posudzovanom období negatívny trend. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie ako peňažný tok, návratnosť investícií a ziskovosť. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(113)

Očakáva sa, že uloženie dočasných antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie umožní upraviť ceny prešetrovaného výrobku tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo v posudzovanom období, čo by malo ďalší priaznivý vplyv na jeho finančnú situáciu a ziskovosť.

(114)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

6.3.   Dovozcovia

(115)

Dotazníky boli zaslané 21 dovozcom z Únie. Pri prešetrovaní spolupracovali iba dvaja dovozcovia, obaja so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorí spolu predstavovali 0,3 % celkového dovozu z príslušných krajín počas OP. Návšteva sa uskutočnila iba u väčšieho z obidvoch dovozcov. Tento dovozca však pri kontrole na mieste odmietol umožniť prístup ku svojmu účtovníctvu a príslušné informácie nebolo preto možné overiť. Bolo však jasné, že ak by aj uloženie antidumpingových opatrení znamenalo pre túto spoločnosť vyššie náklady, nepredstavovalo by to pre jej činnosť veľmi závažné problémy, a to ani v prípade rovnakých zákazníkov, či po zmene oblasti podnikania, ak by to bolo potrebné.

(116)

Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že hoci uloženie dočasných antidumpingových opatrení by negatívne ovplyvnilo uvedeného dovozcu, tento dovozca by mal byť v takej pozícii, že môže aspoň čiastočne preniesť zvýšenie nákladov na svojich zákazníkov a/alebo prejsť na iné zdroje zásobovania. Preto by uloženie predbežných opatrení nemalo mať výrazný negatívny vplyv na dovozcov.

6.4.   Používatelia

(117)

Používatelia príslušného výrobku prejavili o tento prípad veľký záujem. Z 97 kontaktovaných používateľov spolupracovalo na prešetrovaní 21. Títo spolupracujúci používatelia predstavovali v OP približne 25 % dovozu príslušného výrobku do Únie. Tieto spoločnosti sa nachádzajú v celej Únii a pôsobia v odvetviach výrobkov osobnej hygieny, prípravkov starostlivosti o domácnosť a detergentov používaných v priemysle.

(118)

Z 21 spoločností bolo navštívených 5 podnikov, ktoré predstavovali 18 % celkového dovozu prešetrovaného výrobku z príslušných krajín do EÚ v období prešetrovania. Na základe overených informácií sa zdá, že podiel prešetrovaného výrobku na výrobných nákladoch týchto spoločností je výrazný a v závislosti od konečného výrobku predstavuje od 10 % do 20 %.

(119)

V prípade troch z piatich navštívených spoločností pracovalo približne 15 % z celkového počtu zamestnancov v odvetviach, ktoré používajú príslušný výrobok, v jednej spoločnosti predstavoval tento percentuálny podiel približne 70 %, zatiaľ čo v prípade ostatných nebolo možné túto informáciu získať z dôvodu zložitej štruktúry spoločnosti a širokej škály výrobkov.

(120)

V prešetrovanom období predstavoval priemerný podiel činnosti, pri ktorej sa používa prešetrovaný výrobok na celkovej činnosti navštívených spoločností 22 %, pričom priemerné ziskové rozpätie u tejto činnosti predstavovalo približne 6 % Na tomto základe a vzhľadom na pomerne nízku úroveň navrhovaných opatrení sa odhadovalo, že vplyv dočasného antidumpingového cla na dovoz z príslušných krajín je celkovo pomerne obmedzený. Niektorí používatelia tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení povedie k problémom v súvislosti s dostupnosťou prešetrovaného výrobku v Únii, keďže v Únii existujú iba dvaja veľký výrobcovia a dopyt po prešetrovanom výrobku sa neustále zvyšuje. Malo by sa však poznamenať, že by pomerne nízka úroveň navrhovaných opatrení nemala vylúčiť možnosť dovážať prešetrovaný výrobok z príslušných krajín. Okrem toho dvaja výrobcovia v Únii v posudzovanom období nevyužívali pri výrobe celú kapacitu. Dovoz z ostatných tretích krajín, ktorých sa opatrenia netýkajú je takisto možný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(121)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, aj keď opatrenia na dovoz z príslušných krajín budú pravdepodobne mať negatívny vplyv na väčšinu používateľov, zdá sa, že celkový vplyv bude obmedzený. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že na základe dostupných informácií nebude mať účinok antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z príslušných krajín významný negatívny vplyv na používateľov príslušného výrobku.

6.5.   Záver o záujme Únie

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie vcelku neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu predbežných opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku z príslušných krajín.

7.   DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(123)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

7.1.   Úroveň odstránenia ujmy

(124)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(125)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii.

(126)

Úroveň odstránenia ujmy sa preto vypočítala na základe porovnania priemernej ceny dumpingového dovozu a cieľovej ceny výrobného odvetvia Únie. Cieľová cena bola stanovená vypočítaním predajnej ceny výrobného odvetvia Únie, ktorá nespôsobuje stratu (keďže výrobné odvetvie Únie malo počas OP straty), a k tejto predajnej cene sa pripočítalo cieľové ziskové rozpätie. Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že primerané cieľové ziskové rozpätie predstavuje 15 %, nebolo to však schopné odôvodniť. Cieľové ziskové rozpätie bolo preto predbežne stanovené vo výške 7,7 %, čo zodpovedá poslednému ziskovému rozpätiu, ktoré jeden z navrhovateľov dosiahol v poslednom ziskovom roku pred posudzovaným obdobím.

(127)

Priemerné rozpätie cenového podhodnotenia bolo pre Indiu stanovené vo výške 24,2 %, pre Indonéziu vo výške 9,1 % a pre Malajziu vo výške 25,7 %.

7.2.   Dočasné opatrenia

(128)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usudzuje, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii na úrovni najnižšieho zisteného rozpätia dumpingu a úrovne odstránenia ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla. S výnimkou jedného prípadu sú sadzby dočasného antidumpingového cla založené na dumpingovom rozpätí.

(129)

Na základe uvedeného sú navrhované takéto dočasné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, pred uhradením cla:

Krajina

Spoločnosť

Dočasné antidumpingové clo v %

India

VVF Limited

4,8

Všetky ostatné spoločnosti

9,3

Indonézia

P.T. Ecogreen Oleochemicals

6,3

P.T. Musim Mas

4,3

Všetky ostatné spoločnosti

7,6

Malajzia

KL-Kepong Oleomas (KLK)

5,0

Emery

5,3

Všetky ostatné spoločnosti

13,8

(130)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Zohľadňujú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu uplatniteľného na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú osobitne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(131)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (4) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(132)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala vzťahovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nevykonali žiadny vývoz do Únie.

(133)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Týmto sa na dovoz nasýtených mastných alkoholov s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známe aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00 (TARIC kódy 2905168510, 2905190060, 3823700011 a 3823700091) ukladá dočasné antidumpingové clo.

2.   Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľného na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrábaných ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Krajina

Spoločnosť

Dočasné antidumpingové clo v %

Doplnkový kód TARIC

India

VVF Limited, Bombaj

4,8

B110

Všetky ostatné spoločnosti

9,3

B999

Indonézia

PT. Ecogreen Oleochemicals, Kabil, Batam

6,3

B111

P.T. Musim Mas, Tanjung Mulia, Medan, Sumatera Utara

4,3

B112

Všetky ostatné spoločnosti

7,6

B999

Malajzia

KL-Kepong Oleomas Sdn Bhd, Petaling Jaya, Selangor Darul Ehsan

5,0

B113

Emery Oleochemicals (M) Sdn. Bhd., Kuala Langat, Selangor

5,3

B114

Všetky ostatné spoločnosti

13,8

B999

3.   Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha poskytnutiu záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

4.   Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu požiadať o vysvetlenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie, predložiť písomne svoje stanoviská a požiadať Komisiu o ústne vypočutie do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany predložiť pripomienky týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje šesť mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2)  Ú. v. EÚ C 219, 13.8.2010, s. 12.

(3)  Informácie sú založené na overených údajoch, ktoré predložilo výrobné odvetvie Únie vo vyplnených dotazníkoch a uvádzajú sa v indexoch (2007 = 100) alebo v rozpätiach, ak je to potrebné z dôvodu ochrany dôverných informácií.

(4)  Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo pre obchod, riaditeľstvo H, kancelária Nerv-105, 1049 Brusel, BELGICKO.


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/63


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 447/2011

zo 6. mája 2011

o zatriedení určitého tovaru do kombinovanej nomenklatúry

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 1 písm. a),

keďže:

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa ustanovili všeobecné pravidlá interpretácie kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je ustanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväznej informácie o nomenklatúrnom zatriedení, ktorú vydali colné orgány členských štátov v súvislosti so zatriedením tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry, ale ktorá nie je v súlade s týmto nariadením, mohol na túto informáciu aj naďalej odvolávať počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (2).

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe sa zatriedi v rámci kombinovanej nomenklatúry podľa číselného znaku KN uvedeného v stĺpci 2 tejto tabuľky.

Článok 2

Na záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydané colnými orgánmi členských štátov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, je možné odvolávať sa aj naďalej počas troch mesiacov podľa článku 12 ods. 6 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. mája 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Algirdas ŠEMETA

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.


PRÍLOHA

Opis tovaru

Zatriedenie

(číselný znak KN)

Odôvodnenie

(1)

(2)

(3)

Konzervované plnené listy viniča určené na priamu spotrebu. Výrobok pozostáva zo zmesi ryže, cibule, sójového oleja, soli, kyseliny citrónovej, čierneho korenia, mäty a kôpru zabalenej v listoch viniča.

Zloženie (v hmotnostných percentách):

ryža: približne 50,

listy viniča: približne 15,

cibuľa: približne 9,

ostatné prísady: olej, soľ, koreniny a voda.

1904 90 10

Zatriedenie je určené všeobecnými pravidlami 1, 3 písm. b) a pravidlom 6 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry a znením číselných znakov KN 1904, 1904 90 a 1904 90 10.

Podstatný charakter dáva tomuto výrobku ryžová zložka.

Výrobok by sa na základe svojich charakteristických vlastností mal preto zatriediť v súlade so všeobecným pravidlom 3 písm. b) do položky 1904.


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/65


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 448/2011

zo 6. mája 2011,

ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Σταφίδα Ηλείας (Stafida Ilias) (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4 prvý pododsek,

keďže:

(1)

Žiadosť Grécka o zápis názvu „Σταφίδα Ηλείας (Stafida Ilias)“ do registra bola v súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tento názov sa teda musí zapísať do registra,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názov uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa zapisuje do registra.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. mája 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Dacian CIOLOŞ

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ C 233, 28.8.2010, s. 20.


PRÍLOHA

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu uvedené v prílohe I k zmluve:

Trieda 1.6.   Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

GRÉCKO

Σταφίδα Ηλείας (Stafida Ilias) (CHZO)


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/67


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 449/2011

zo 6. mája 2011,

ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisujú určité názvy [Image (Shaanxi ping guo) (CHOP), Image (Longjing Cha) (CHOP), Image (Guanxi Mi You) (CHOP), Image (Lixian Ma Shan Yao) (CHZO)]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4 prvý pododsek,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 510/2006 boli žiadosti Čínskej ľudovej republiky o zápis názvov„

Image

(Shaanxi ping guo)“, „

Image

(Longjing Cha)“, „

Image

(Guanxi Mi You)“ a „

Image

(Lixian Ma Shan Yao)“ do registra uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Komisii nebola v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 oznámená žiadna námietka, tieto názvy sa teda musia zapísať do registra,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Názvy uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu sa zapisujú do registra.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 6. mája 2011

Za Komisiu v mene predsedu

Dacian CIOLOŞ

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(2)  Ú. v. EÚ C 252, 18.9.2010, s. 16, Ú. v. EÚ C 254, 22.9.2010, s. 6, Ú. v. EÚ C 257, 24.9.2010, s. 3, Ú. v. EÚ C 257, 24.9.2010, s. 7.


PRÍLOHA

Poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu uvedené v prílohe I k zmluve:

Trieda 1.6.   Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované

ČÍNSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA

 

Image (Guanxi Mi You) (CHOP)

 

Image (Lixian Ma Shan Yao) (CHZO)

 

Image (Shaanxi ping guo) (CHOP)

Trieda 1.8.   Iné výrobky prílohy I k zmluve (koreniny atď.)

ČÍNSKA ĽUDOVÁ REPUBLIKA

Image (Longjing Cha) (CHOP)


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/69


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 450/2011

z 10. mája 2011,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 11. mája 2011.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu v mene predsedu

José Manuel SILVA RODRÍGUEZ

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

JO

78,3

MA

46,2

TN

107,9

TR

82,0

ZZ

78,6

0707 00 05

TR

76,8

ZZ

76,8

0709 90 70

MA

86,8

TR

123,0

ZZ

104,9

0709 90 80

EC

27,0

ZZ

27,0

0805 10 20

EG

51,1

IL

59,9

MA

47,9

TN

54,9

TR

72,0

ZZ

57,2

0805 50 10

TR

49,8

ZZ

49,8

0808 10 80

AR

68,7

BR

72,9

CA

107,1

CL

82,9

CN

102,2

NZ

116,8

US

143,8

UY

71,0

ZA

76,2

ZZ

93,5


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


SMERNICE

11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/71


SMERNICA KOMISIE 2011/58/EÚ

z 10. mája 2011,

ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom obnoviť zaradenie karbendazímu medzi účinné látky

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (1), a najmä na jej článok 6 ods. 1,

keďže:

(1)

Zaradenie karbendazímu do prílohy I k smernici 91/414/EHS uplynie 13. júna 2011.

(2)

Zaradenie účinnej látky môže byť na požiadanie obnovené na obdobie nepresahujúce desať rokov. Komisia dostala 6. augusta 2007 od žiadateľa takúto žiadosť o obnovenie zaradenia tejto účinnej látky.

(3)

Žiadateľ 10. januára 2008 predložil spravodajskému členskému štátu Nemecku údaje na podporu svojej žiadosti o obnovenie zaradenia karbendazímu.

(4)

Spravodajský členský štát vypracoval návrh novej hodnotiacej správy, ku ktorej žiadateľ vyjadril pripomienky 13. mája 2009 a po jej finalizácii bola 24. júla 2009 predložená žiadateľovi a Komisii. Uvedená správa ako dodatok k hodnoteniu látky obsahuje zoznam štúdií, z ktorých spravodajský členský štát pri hodnotení vychádzal.

(5)

Komisia 28. júla 2009 zaslala návrh novej hodnotiacej správy Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a členským štátom na predloženie pripomienok.

(6)

Na žiadosť Komisie členské štáty a úrad návrh novej hodnotiacej správy partnersky preskúmali a žiadateľ k nej vyjadril pripomienky 14. decembra 2009. Úrad 30. apríla 2010 predložil Komisii svoj záver z partnerského preskúmania karbendazímu z hľadiska posúdenia rizika (2). Po tom, ako mal žiadateľ možnosť vyjadriť pripomienky, a po zohľadnení týchto pripomienok predložených 31. mája 2010, členské štáty a Komisia v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat preskúmali návrh novej hodnotiacej správy a záver úradu a 23. novembra 2010 ich finalizovali vo forme revíznej správy Komisie týkajúcej sa karbendazímu.

(7)

Z rôznych vykonaných preskúmaní vyplýva, že možno očakávať, že prípravky na ochranu rastlín, ktoré obsahujú karbendazím, budú naďalej spĺňať požiadavky ustanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o spôsoby použitia, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné obnoviť zaradenie karbendazímu do prílohy I k smernici 91/414/EHS s cieľom zabezpečiť, aby sa prípravky na ochranu rastlín s obsahom tejto účinnej látky mohli naďalej povoľovať, ak sú v súlade s uvedenou smernicou. Okrem použití podporovaných pri prvom zaradení žiadateľ vo svojom dokumentačnom spise o obnovení povolenia podporuje použitie na kŕmnej repe. Vzhľadom na dodatočné údaje, ktoré predložil žiadateľ, by sa do zoznamu použití, ktoré sa môžu povoliť, malo pridať použitie na kŕmnej repe.

(8)

V článku 5 ods. 4 smernice 91/414/EHS sa stanovuje, že zaradenie látky do prílohy I môže podliehať obmedzeniam. S cieľom správne uplatniť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a zdravia zvierat a životného prostredia, o ktorú sa Únia snaží, je potrebné obmedziť použitia karbendazímu na také, ktoré sa skutočne posúdili a považujú sa za spĺňajúce podmienky článku 5 ods. 1 smernice 91/414/EHS. Toto znamená, že použitia, ktoré nie sú súčasťou zoznamu použití stanoveného v prílohe I k uvedenej smernici, sa nesmú povoliť, pokiaľ sa najskôr nepridajú na uvedený zoznam. Je vhodné stanoviť maximálne limity prítomnosti dvoch relevantných nečistôt 2-amino-3-hydroxyfenazín (AHP) a 2,3-diaminofenazín (DAP) v komerčne vyrábanom karbendazíme.

(9)

Bez toho, aby bol dotknutý záver uvedený v odôvodnení 8, je vhodné získať ďalšie informácie o určitých špecifických bodoch. V článku 6 ods. 1 smernice 91/414/EHS sa stanovuje, že zaradenie látky do prílohy I môže podliehať určitým podmienkam. Je preto vhodné požadovať, aby žiadateľ predložil ďalšie informácie týkajúce sa aeróbnej degradácie v pôde, dlhodobého rizika pre vtáky a prítomnosti tretej nečistoty, a to z dôvodov zachovania dôvernosti uvedených ako AEF037197. Okrem toho by sa mal žiadateľ požiadať, aby preskúmal štúdie zahrnuté na zozname v návrhu novej hodnotiacej správy zo 16. júla 2009 (zväzok 1, úroveň 4 „Ďalšie informácie“, s. 155 –157).

(10)

Niekoľko členských štátov vyjadrilo obavy, pokiaľ ide o profil nebezpečnosti tejto látky. Podobné obavy boli vyjadrené v čase prvého zaradenia. Spis o obnovení povolenia sa čiastočne zakladá na údajoch o toxicite použitých počas hodnotenia spisu predloženého na počiatočné zaradenie tejto látky. Pôvodné zaradenie bolo obmedzené na obdobie troch rokov (3). Malo by sa tiež zohľadniť progresívne porozumenie potreby zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat a trvalo udržateľného životného prostredia. Je preto vhodné obmedziť obdobie obnovenia zaradenia na tri a pol roka.

(11)

Tak ako v prípade všetkých látok zaradených do prílohy I k smernici 91/414/EHS, štatút karbendazímu by sa mal preskúmať podľa článku 5 ods. 5 uvedenej smernice vzhľadom na akékoľvek nové údaje, ktoré sú dostupné, ako je v súčasnosti prebiehajúce hodnotenie v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (4), a na údaje z posúdenia príslušnej vedeckej literatúry.

(12)

Pred zaradením účinnej látky do prílohy I k smernici 91/414/EHS by sa členským štátom a zainteresovaným stranám mala poskytnúť primeraná lehota, aby sa mohli pripraviť na plnenie nových požiadaviek, ktoré z tohto obnovenia vyplynú.

(13)

Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti stanovené v smernici 91/414/EHS v dôsledku obnovenia zaradenia účinnej látky do prílohy I, by sa po obnovení mala členským štátom poskytnúť lehota šiestich mesiacov na preskúmanie existujúcich povolení týkajúcich sa prípravkov na ochranu rastlín s obsahom karbendazímu, aby sa naďalej zabezpečilo plnenie požiadaviek stanovených v smernici 91/414/EHS, najmä v jej článku 13, a príslušných podmienok stanovených v prílohe I k uvedenej smernici. Členské štáty by mali povolenia obnoviť, v prípade potreby so zmenami, alebo ich obnovenie zamietnuť. Odchylne od uvedeného termínu by sa malo poskytnúť dlhšie obdobie na predloženie a posúdenie aktualizácie úplnej dokumentácie podľa prílohy III pre každý prípravok na ochranu rastlín a pre každé plánované použitie v súlade s jednotnými zásadami stanovenými v smernici 91/414/EHS.

(14)

Je preto vhodné smernicu 91/414/EHS zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)

Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat nevydal stanovisko v lehote stanovenej svojím predsedom a Komisia preto predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže po uplynutí obdobia stanoveného v článku 19 ods. 2 druhom pododseku smernice 91/414/EHS Rada neprijala navrhované opatrenia ani k nim nevyjadrila svoj nesúhlas, mala by ich Komisia prijať,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 91/414/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tejto smernici.

Článok 2

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 30. novembra 2011 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení a tabuľku zhody medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. decembra 2011.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 3

1.   V súlade so smernicou 91/414/EHS členské štáty v prípade potreby do 1. decembra 2011 zmenia alebo odoberú existujúce povolenia týkajúce sa prípravkov na ochranu rastlín s obsahom karbendazímu ako účinnej látky.

Do tohto dátumu overia najmä to, či podmienky stanovené v prílohe I k uvedenej smernici v súvislosti s karbendazímom boli splnené, s výnimkou tých, ktoré sú stanovené v časti B položky týkajúcej sa uvedenej účinnej látky, a či držiteľ povolenia má dokumentáciu spĺňajúcu požiadavky prílohy II k uvedenej smernici, alebo k nej má prístup, a to v súlade s podmienkami článku 13 uvedenej smernice.

2.   Odchylne od odseku 1 členské štáty prehodnotia najneskôr do 1. júna 2011 každý povolený prípravok na ochranu rastlín s obsahom karbendazímu buď ako jedinej účinnej látky, alebo jednej z viacerých účinných látok, z ktorých všetky sú uvedené v prílohe I k smernici 91/414/EHS, tak, aby sa zohľadnil vývoj vedeckých a technických poznatkov, a v súlade s jednotnými zásadami stanovenými v prílohe VI k smernici 91/414/EHS, na základe dokumentácie spĺňajúcej požiadavky prílohy III k uvedenej smernici a s prihliadnutím na časť B položky týkajúcej sa karbendazímu v prílohe I k uvedenej smernici. Na základe tohto hodnotenia určia, či prípravok spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. b), c), d) a e) smernice 91/414/EHS. Na základe tohto určenia členské štáty v prípade potreby zmenia alebo odoberú povolenie najneskôr do 1. decembra 2013.

Článok 4

Táto smernica nadobúda účinnosť 1. júna 2011.

Článok 5

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1.

(2)  Európsky úrad pre bezpečnosť potravín; Záver z partnerského preskúmania účinnej látky karbendazím z hľadiska posúdenia rizika pesticídov. EFSA Journal 2010; 8(5):1598.

(3)  Smernica Komisie 2006/135/ES z 11. decembra 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/414/EHS s cieľom zaradiť carbendazim medzi účinné látky (Ú. v. EÚ L 349, 12.12.2006, s. 37).

(4)  Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1.


PRÍLOHA

V prílohe I k smernici 91/414/EHS sa riadok č. 149 nahrádza takto:

Číslo

Bežný názov, identifikačné čísla

Názov IUPAC

Čistota (1)

Nadobudnutie účinnosti

Skončenie platnosti zaradenia

Osobitné ustanovenia

„149

Karbendazím

č. CAS: 10605-21-7

č. CIPAC 263

Metyl benzimidazol-2-ylkarbamát

≥ 980 g/kg

Významné nečistoty

 

2-amino-3-hydroxyfenazín (AHP): najviac 0,0005 g/kg

 

2,3-diaminofenazín (DAP): najviac 0,003 g/kg

1. júna 2011

30. novembra 2014

ČASŤ A

Povolené môžu byť len použitia ako fungicíd v prípade týchto plodín:

obilniny,

semená repky,

cukrová a kŕmna repa,

kukurica,

v dávkach nepresahujúcich:

0,25 kg účinnej látky na hektár pri aplikácii na obilniny a semená repky,

0,075 kg účinnej látky na hektár pri aplikácii na cukrovú a kŕmnu repu,

0,1 kg účinnej látky na hektár pri aplikácii na kukuricu.

Nesmú byť povolené tieto použitia:

aplikácia do ovzdušia,

plecniakové a ručné použitie amatérskymi alebo profesionálnymi používateľmi,

v domácom záhradkárstve.

Členské štáty zabezpečia uplatňovanie všetkých primeraných opatrení na zmiernenie rizika. Osobitnú pozornosť treba venovať ochrane:

vodných organizmov. Musia sa uplatňovať primerané opatrenia na zmiernenie úletu s cieľom minimalizovať expozíciu povrchových vodných plôch. Malo by to zahŕňať dodržanie vzdialenosti medzi ošetrovanými oblasťami a povrchovými vodnými plochami samostatne alebo spolu s použitím techník alebo pomôcok na zmiernenie úletu,

dážďoviek a iných pôdnych makroorganizmov. Podmienky povolenia zahŕňajú opatrenia na zníženie rizika, ako je výber najvhodnejšej kombinácie počtu a načasovania aplikácií a v prípade potreby aj stupňa koncentrácie účinnej látky,

vtákov (dlhodobé riziko). V závislosti od výsledkov posúdenia rizika v prípade špecifických použití môžu byť potrebné cielené opatrenia na zníženie rizika s cieľom minimalizovať expozíciu,

používateľov, ktorí musia používať vhodný ochranný odev, najmä rukavice, overaly, gumové čižmy a ochranu tváre alebo ochranné okuliare pri miešaní, nakladaní, aplikácii a čistení zariadení v prípade, ak dizajn a konštrukcia samotného zariadenia alebo pripevnenie osobitných ochranných komponentov na také zariadenie adekvátne nezabraňujú expozícii uvedenej látke.

ČASŤ B

Pri implementácii jednotných zásad prílohy VI sa zohľadnia závery revíznej správy týkajúcej sa karbendazímu, a najmä jej dodatky I a II.

Príslušné členské štáty požiadajú, aby žiadateľ Komisii poskytol:

najneskôr do 1. decembra 2011 informácie, pokiaľ ide o toxikologickú a ekotoxikologickú relevanciu nečistoty AEF037197,

najneskôr do 1. júna 2012 preskúmanie štúdií zahrnutých do zoznamu v návrhu novej hodnotiacej správy zo 16. júla 2009 (zväzok 1, úroveň 4 ‚Ďalšie informácie‘, s. 155 – 157),

najneskôr do 1. júna 2013 informácie o zotrvaní a správaní sa (postup aeróbnej degradácie v pôde) a dlhodobé riziko pre vtáky.“


(1)  Ďalšie podrobnosti o totožnosti a špecifikácii účinnej látky sú uvedené v revíznej správe.


ROZHODNUTIA

11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/76


ROZHODNUTIE KOMISIE

z 26. mája 2010

o štátnej pomoci vo forme dohody o urovnaní daňového dlhu, ktorú poskytlo Belgicko v prospech spoločnosti Umicore SA (bývalá spoločnosť Union Minière SA) [Štátna pomoc C 76/03 (ex NN 69/03)]

[oznámené pod číslom K(2010) 2538]

(Iba francúzske a holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2011/276/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky (1) v súlade s uvedenými ustanoveniami, a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

I.   POSTUP

(1)

Listom z 11. februára 2002 Komisia poskytla belgickým orgánom informácie, ktoré mala o dohode medzi Osobitným daňovým inšpektorátom (Inspection Spéciale des Impôts – ďalej len „ISI“) belgického daňového orgánu a spoločnosťou Umicore SA (ďalej len „Umicore“), bývalou spoločnosťou Union Minière SA, týkajúcej sa zníženia dlhu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). V uvedenom liste Komisia požiadala belgické orgány, aby jej poskytli všetky informácie, ktoré by jej umožnili posúdiť túto dohodu, pokiaľ ide o články 107 a 108 zmluvy (2).

(2)

Belgická vláda odpovedala Komisii listom zo 7. mája 2002.

(3)

Listom z 9. augusta 2002 Komisia požiadala o obšírnejšie informácie, aby ukončila posúdenie opatrenia. Tieto informácie zaslala belgická vláda listom z 18. septembra 2002.

(4)

Listom z 21. októbra 2003 Komisia požiadala belgické orgány, aby jej poskytli doplňujúce dokumenty umožňujúce objasniť stanovisko belgického daňového orgánu k dohode so spoločnosťou Umicore.

(5)

Listom z 31. októbra 2003 belgické orgány informovali Komisiu, že daňový spis spoločnosti Umicore a všetky doklady týkajúce sa uvedenej dohody boli zaistené vyšetrujúcim sudcom v Bruseli p. Lugentzom, povereným vyšetrovaním trestného činu spáchaného neznámym páchateľom v súvislosti s okolnosťami, za akých bola uzavretá dohoda medzi ISI a Umicore.

(6)

Listom z 10. decembra 2003 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy vo veci tejto pomoci.

(7)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3)7. septembra 2004. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k predmetnej pomoci.

(8)

V dôsledku chyby v texte uverejnenom 7. septembra 2004 bolo rozhodnutie opätovne uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. novembra 2004 (4).

(9)

Komisia dostala pripomienky v tejto veci od spoločnosti Umicore listami zo 7. októbra a 13. decembra 2004, ako aj od anonymnej tretej strany listom prijatým 4. októbra 2004.

(10)

Po novom uverejnení rozhodnutia Belgicko predložilo svoje pripomienky listom z 15. decembra 2004.

(11)

Dňa 13. mája 2005 Komisia zaslala Belgicku pripomienky tretích osôb. Belgicko jej predložilo svoje pripomienky 13. júna 2005.

(12)

Listom z 12. decembra 2005 Komisia informovala Belgicko o svojom rozhodnutí pozastaviť preskúmanie opatrenia do chvíle, kým súdne orgány neprijmú rozhodnutie v tejto veci.

(13)

Vo svojej odpovedi z 19. januára 2006 Belgicko uviedlo, že boli vykonané prehliadky priestorov daňového orgánu a daňový spis bol zaistený a že bude informovať Komisiu o rozhodnutiach, ktoré súdne orgány oznámia príslušnému daňovému orgánu.

(14)

Listom z 31. marca 2008 si Komisia vyžiadala informácie o súčasnom stave súdneho konania a o prípadnom vrátení zaistených dokumentov.

(15)

Belgicko odpovedalo Komisii listom zo 16. júna 2008, v ktorom uviedlo, že súdne konanie sa skončilo 13. novembra 2007.

(16)

Dňa 28. júla 2008 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov ISI a Komisie, po ktorého skončení bol belgickým orgánom e-mailom zaslaný zoznam otázok týkajúcich sa bodov predložených zástupcami Komisie na stretnutí. Belgické orgány zaslali svoju odpoveď listom z 9. septembra 2008.

(17)

Listom zo 17. októbra 2008 Komisia pripomenula Belgicku, že je povinné vykonať všetky kroky vrátane získania späť dokumentov zaistených súdnym orgánom, potrebné na to, aby odpovedalo na jej otázky. V tomto liste Komisia takisto uviedla, že môže prikázať Belgicku, aby jej poskytlo požadované informácie, keďže tieto informácie už mali byť Komisii poskytnuté na základe jej predchádzajúcich žiadostí o informácie.

(18)

Komisia požiadala belgické orgány e-mailom z 21. januára 2009, aby ju informovali o krokoch prijatých v nadväznosti na jej list zo 17. októbra 2008. Belgické orgány odpovedali listom z 29. januára 2009, že ISI podnikol kroky s cieľom odpovedať na otázky položené Komisiou.

(19)

Listom zo 7. mája 2009 Belgicko informovalo Komisiu, že zaistené dokumenty boli konečne vrátené ISI a že sa tieto dokumenty skúmajú s cieľom odpovedať na otázky Komisie.

(20)

Listom zo 6. augusta 2009 Belgicko zaslalo Komisii odpoveď na otázky položené Komisiou v liste zo 17. októbra 2008.

(21)

Na žiadosť Komisie Belgicko zaslalo e-mailom z 22. septembra 2009 doplňujúce informácie o určitých uplatniteľných administratívnych opatreniach.

II.   PODROBNÝ OPIS POMOCI

II.1.   Všeobecný kontext dohody medzi ISI a spoločnosťou Umicore z 21. decembra 2000

(22)

V rámci vyšetrovania vykonávaného daňovými orgánmi niekoľkých členských štátov v oblasti obchodných transakcií týkajúcich sa vzácnych kovov vykonalo Regionálne riaditeľstvo ISI v Bruseli kontroly v spoločnosti Umicore SA zamerané na roky 1995 až 1999. Na základe týchto kontrol ISI zaslal spoločnosti Umicore 30. novembra 1998 a 30. apríla 1999 dva platobné výmery konštatujúce nesprávne uplatnenie oslobodenia od DPH na strieborné zrnká predané spoločnostiam so sídlom v Taliansku, Švajčiarsku a Španielsku.

(23)

Tieto dva platobné výmery sa týkali predovšetkým predbežného stanovenia sumy DPH, ktorú spoločnosť Umicore dlhovala pre nesprávne uplatnenie oslobodenia od dane, a výšky daňovej pokuty, ako aj úrokov automaticky plynúcich od dátumu vzniku dlhu na DPH. V oboch výmeroch bol subjekt vyzvaný, aby v lehote 20 dní ISI zaslal svoj súhlas s takto stanovenými sumami alebo aby poskytol riadne odôvodnené námietky.

(24)

V rámci tejto druhej možnosti spoločnosť Umicore zaslala ISI v júni 1999 dva listy, v ktorých uplatnila námietky voči zisteniam ISI a tvrdila, že uplatnenie oslobodenia od DPH bolo správne. 23. decembra 1999 ISI odpovedal na uvedené dva listy spoločnosti Umicore, pričom opätovne potvrdil platnosť zistení uvedených v dvoch platobných výmeroch. ISI preto vyzval spoločnosť Umicore, aby mu zaslala buď svoj súhlas s týmto zdanením, alebo nové údaje, na základe ktorých by bolo možné toto zdanenie znížiť alebo zrušiť, a aby sa prípadne zriekla uplatnenia nároku na uplatnenie uplynutej premlčacej lehoty, aby sa tak jej plynutie mohlo na dobu vymáhania dane, úrokov a daňových pokút prerušiť. 30. marca 2000 spoločnosť Umicore doplnila svoje odôvodnenie a opätovne odmietla závery ISI.

(25)

Dňa 21. decembra 2000 ISI prijal návrh spoločnosti Umicore na dohodu (ďalej len „dohoda o urovnaní“) vo veci oboch platobných výmerov týkajúci sa uplatnenia DPH za celé obdobie skontrolované ISI. V uvedenej dohode sa počíta s tým, že spoločnosť Umicore uhradí sumu, ktorá je oveľa nižšia než sumy uvedené vo vyššie uvedených platobných výmeroch.

II.2.   Systém zdaňovania vzťahujúci sa na dodávky tovaru v rámci Spoločenstva a na vývoz tovaru

(26)

Pravidlá v oblasti DPH uplatniteľnej na dodávky tovaru v rámci Spoločenstva a na vývoz tovaru, z ktorých vychádza dohoda o urovnaní vzťahujúca sa na roky 1995 až 1998, majú svoj pôvod v transpozícii smernice Rady 91/680/EHS (5) do belgického zákona o DPH. Touto smernicou sa ustanovil prechodný režim DPH s cieľom zrušiť daňové hranice v rámci Európskej únie a zmenila sa a doplnila šiesta smernica o DPH (6).

1.   Zdaňovanie dodávok tovaru

(27)

V článku 2 ods. 1 zákona o DPH sa ustanovuje, že „dani podliehajú dodávky tovaru a poskytovanie služieb za úhradu zo strany zdaniteľnej osoby, ktorá koná ako taká, ak sa uskutočňujú v Belgicku“.

(28)

V článku 10 zákona o DPH sa ďalej ustanovuje:

„Za dodávku tovaru sa považuje prevod práva zaobchádzať s tovarom ako majiteľ. Ide najmä o odovzdanie tovaru nadobúdateľovi alebo postupníkovi na základe zmluvy o prevode práva alebo jeho potvrdení.“

(29)

Napokon v článku 15 zákona o DPH sa ustanovuje:

„1.   Dodávka tovaru sa uskutočňuje v Belgicku, ak sa miesto, ktoré sa považuje za miesto dodávky v zmysle článkov 2 až 4, nachádza v Belgicku.

2.   Miestom dodávky tovaru je miesto, kde sa tovar odovzdal nadobúdateľovi alebo postupníkovi.

Za miesto dodávky sa však považuje:

1.

miesto, kde sa začína odoslanie alebo preprava tovaru k nadobúdateľovi, keď tovar odosiela alebo prepravuje dodávateľ, nadobúdateľ alebo tretia osoba;

[…]

7.   Ak sa nepreukáže opak, dodávka hnuteľného majetku sa považuje za uskutočnenú v Belgicku, ak tam v čase dodávky jedna zo strán zúčastnených na transakcii má sídlo hospodárskej činnosti alebo stálu prevádzku alebo ak takéto sídlo alebo stála prevádzka neexistuje, trvalé bydlisko alebo obvyklý pobyt.“

(30)

Dodávka tovaru (ktorého preprava sa začína v Belgicku) je teda v zásade zdaniteľná v Belgicku. Pre prípad, že má niektorá strana zúčastnená na transakcii sídlo v Belgicku, zákon ustanovuje zákonný predpoklad, že dodávka sa považuje za uskutočnenú v Belgicku.

2.   Platiteľ DPH

(31)

Na základe článku 51 ods. 1 zákona o DPH má daň zaplatiť zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva zdaniteľnú dodávku tovaru alebo služieb, ktorá sa uskutočňuje v Belgicku.

3.   Vývoz

(32)

V článku 39 ods. 1 zákona o DPH sa ustanovuje systém oslobodenia od DPH vzťahujúci sa na dovoz tovaru takto: „Od dane sú oslobodené: 1. dodávky tovaru odoslaného alebo prepraveného predávajúcim alebo na jeho účet na miesto určenia mimo územia Spoločenstva; 2. dodávky tovaru odoslaného alebo prepraveného kupujúcim, ktorý nie je usadený v Belgicku, alebo na jeho účet na miesto určenia mimo územia Spoločenstva…“

(33)

V súlade s článkom 39 ods. 3 zákona o DPH sa v belgickom práve kráľovským výnosom č. 18 z 29. decembra 1992 (ďalej len „KV č. 18“) stanovili podmienky oslobodenia od dane pri vývoze tovaru z Belgicka na miesto určenia mimo územia Spoločenstva (7).

4.   Dodávky v rámci Spoločenstva

(34)

V článku 39 bis zákona o DPH sa od 1. januára 1993 ustanovuje: „Od dane sú oslobodené: 1. dodávky tovaru odoslaného alebo prepraveného predávajúcim […], nadobúdateľom alebo na ich účet na miesto určenia mimo Belgicka, ale v rámci Spoločenstva, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo pre nezdaniteľnú právnickú osobu, ktoré konajú ako také v inom členskom štáte a ktoré sú povinné zdaniť tam svoj nákup tovarov v rámci Spoločenstva…“

(35)

Belgický daňový zákon stanovuje niekoľko podmienok týkajúcich sa dôkazu, ktorý sa má predložiť na účely správneho uplatnenia oslobodenia od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH. V článku 1 kráľovského výnosu č. 52 z 29. decembra 1992 (ďalej len „KV č. 52“) sa uvádza, že „pri oslobodení od dane ustanovenom v článku 39 bis zákona o DPH sa vyžaduje dôkaz, že tovar bol odoslaný alebo prepravený na miesto určenia mimo územia Belgicka, ale v rámci Spoločenstva“. V článku 2 KV č. 52 sa ďalej uvádza, že toto oslobodenie „okrem iného podlieha povinnosti preukázania, že dodávka sa uskutočnila pre zdaniteľnú osobu…, ktorá je registrovaná na účely platby DPH v inom členskom štáte“. V článku 3 prvom pododseku KV č. 52 sa tiež uvádza, že „predávajúci je povinný mať stále k dispozícii všetky doklady dokazujúce skutočnosť, že k vývozu alebo preprave tovaru skutočne došlo …“. V tejto súvislosti sa vo výňatku z tlačovej správy uverejnenej vo vestníku Moniteur belge č. 36 z 20. februára 1993 upozorňujú daňovníci na skutočnosť, že „… preprava musí byť uskutočnená predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. V dôsledku toho pri preprave uskutočnenej nasledujúcim zákazníkom alebo na jeho účet (napríklad pri predaji v reťazci, keď prepravu uskutočňuje koncový zákazník) nie je možné oslobodiť od dane dodávky, ktoré predchádzajú dodávke tomuto koncovému zákazníkovi.“

(36)

Na to, aby zdaniteľná osoba mohla byť oslobodená od dane v prípade dodávky v rámci Spoločenstva, musí okrem iného preukázať, že preprava bola uskutočnená predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet (8).

(37)

V prípade nesplnenia podmienok týkajúcich sa uplatnenia oslobodenia od dane podľa článkov 39 a 39 bis zákona o DPH sa dodávka tovaru stáva zdaniteľnou v Belgicku a dlh vzniká už v dôsledku samotnej realizácie transakcie (9). Podľa zásady fair play voči zdaniteľnej osobe však belgický daňový orgán súhlasí s uplatnením oslobodenia od dane na základe týchto článkov v prípade zdaniteľnej osoby, ktorá nemôže predložiť všetky dôkazy o splnení podmienok oslobodenia od dane, ak má takéto dôkazy k dispozícii sám daňový orgán, napr. v rámci vzájomnej pomoci iných členských štátov alebo tretích krajín.

5.   Zdanenie na základe skutkového stavu

(38)

Podľa ustálenej judikatúry belgického kasačného súdu sa daň (vrátane DPH) musí vymerať na základe skutkového stavu (10). Podľa tejto zásady je teda daňová správa povinná vymerať daň nie na základe fiktívneho úkonu, ktorý oznámil daňovník, ale na základe reálneho úkonu (vyplývajúceho zo skutočného úmyslu dotknutých strán).

6.   Postup

(39)

Ak daňový orgán neuzná oslobodenie od DPH uplatnené na daný tovar, zašle zdaniteľnej osobe platobný výmer (11) spravidla spolu s pokutou.

7.   Transakcia so zdaniteľnou osobou

(40)

V článku 84 ods. 2 zákona o DPH sa ustanovuje, že minister financií uzatvára dohodu o urovnaní s platiteľmi dane za predpokladu, že nezahŕňajú oslobodenie ani zníženie dane. Takéto urovnania sa teda môžu dotýkať len skutkových, a nie právnych otázok. O takýchto urovnaniach možno spravidla uvažovať iba v prípade ústupkov (ktoré sa netýkajú zníženia dane, ktoré môže vyplynúť zo zistených skutočností, ale skutkových otázok, stanovenia pokút atď.) na oboch stranách (12).

(41)

Právomoc ministra financií je prenesená na regionálne riaditeľstvá orgánu správy DPH a na ISI.

8.   Uplatnenie administratívnych pokút

(42)

Pokiaľ ide o uloženie pokút v prípade nepredloženia dôkazu o právnom nároku na oslobodenie od dane, v článku 70 ods. 1 zákona o DPH sa ustanovuje za každé nesplnenie povinnosti zaplatiť DPH primeraná pokuta vo výške dvojnásobku nezaplatenej dane. Rozpätie zníženia primeraných daňových pokút je ustanovené kráľovským výnosom č. 41 z 30. januára 1987 (ďalej len „KV č. 41“). V článku 1 ods. 1 KV č. 41 sa ustanovuje, že táto pokuta sa zníži na 10 % sumy dlžnej dane (tabuľka G prílohy) v prípade porušenia pravidiel podľa článku 39 bis zákona o DPH (nesprávne uplatnené oslobodenie od dane alebo nepredloženie dôkazu o právnom nároku na oslobodenie od dane). Rovnaká primeraná pokuta sa uplatní v prípade podobných porušení pravidiel článku 39 zákona o DPH.

(43)

V článku 70 ods. 2 zákona o DPH sa ustanovuje uloženie pokuty vo výške dvojnásobku dlžnej dane z transakcie v prípade, keď nie je vystavená faktúra alebo faktúra obsahuje nesprávne údaje týkajúce sa okrem iného identifikácie, názvu alebo adresy strán zúčastnených na transakcii. Podľa článku 70 ods. 2 druhého pododseku zákona o DPH sa však táto pokuta neuplatní v prípade, že nezrovnalosti možno považovať za čisto náhodné (13), alebo keď dodávateľ nemá dôvod pochybovať o nezdaniteľnosti zmluvného partnera (14).

(44)

V KV č. 41 (15) sa výška pokuty upravuje na 100 % dlžnej dane z obchodných transakcií v prípade uvedenia nesprávnych údajov na faktúrach. V článku 3 uvedeného kráľovského výnosu sa ustanovuje úplné odpustenie pokút daňovníkovi, ktorý sám napraví svoju situáciu skôr, než akokoľvek zasiahne daňový orgán.

9.   Primeranosť pokuty

(45)

Vo svojom rozsudku z 24. februára 1999 (16) belgický rozhodcovský súd (17) rozhodol, že sudca musí mať možnosť overiť si, či „je rozhodnutie trestného charakteru skutkovo aj právne opodstatnené a či je v súlade so súborom zákonov a všeobecných zásad vrátane zásady proporcionality, ktoré je orgán povinný dodržiavať“. Pri tejto príležitosti rozhodcovský súd tiež rozhodol, že administratívne pokuty týkajúce sa DPH majú trestný charakter.

(46)

Nedávna judikatúra belgického kasačného súdu (18) na druhej strane potvrdila povinnosť tak príslušného daňového orgánu, ako aj sudcu uplatniť zásadu proporcionality na výšku administratívnych pokút, a to aj v prípadoch, keď to má za následok odchýlenie sa od pevne stanovených sadzieb.

10.   Možnosť orgánov znížiť alebo odpustiť pokutu

(47)

Následkom nadobudnutia účinnosti zákona z 15. marca 1999 o sporoch v daňových záležitostiach boli zrušené ustanovenia zákona o DPH (19), ktorými sa ministrovi financií udelila právomoc oslobodiť od pokuty. Na základe článku 9 regentského výnosu z 18. marca 1831 (20) si však minister financií alebo úradník, ktorý je ním splnomocnený na tento účel, zachováva právomoc znížiť pokutu alebo oslobodiť od pokuty. Minister preniesol túto právomoc na generálneho riaditeľa a na regionálnych riaditeľov (21) orgánov správy DPH (22).

(48)

Toto ustanovenie v zásade umožňuje orgánom odchýliť sa pri ukladaní pokuty týkajúcej sa DPH od sadzieb stanovených v článku 70 ods. 2 zákona o DPH, ako aj v KV č. 41, obzvlášť v prípade, keď by prísne uplatnenie týchto sadzieb mohlo byť v rozpore so zásadou proporcionality.

(49)

Ak možno pokutu znížiť, bolo by logické, aby sa priateľská dohoda medzi daňovým orgánom a platiteľom dane týkala aj pokuty a aby sa o tejto veci rokovalo.

11.   Úroky z omeškania

(50)

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, v článku 91 ods. 1 zákona o DPH sa ustanovuje, že sa vypočítajú s mierou 0,8 % dlžnej dane za každý mesiac omeškania. V článku 84 bis zákona o DPH sa spresňuje, že v osobitných prípadoch môže príslušný regionálny riaditeľ za podmienok, ktoré sám určí, poskytnúť oslobodenie od celej sumy alebo od časti úrokov stanovených v článku 91 zákona o DPH.

(51)

Z administratívnych pripomienok týkajúcich sa DPH (23) však vyplýva, že takéto úplné alebo čiastočné odpustenie úrokov z omeškania možno udeliť iba v prípade, že sa zdaniteľná osoba nachádza v ťažkej finančnej situácii z dôvodov, na ktoré nemala vplyv. Toto stanovisko Belgicko potvrdilo listom z 13. júna 2005, ktorým odpovedalo na pripomienky tretích osôb a v ktorom uviedlo, že „… regionálni riaditelia ISI nikdy neudelili v spojitosti so žiadnym prípadom úplné alebo čiastočné odpustenie úrokov z omeškania. Okrem toho takéto odpustenie sa udeľuje iba platiteľom dane, ktorí sa nachádzajú v ťažkej finančnej situácii…“

12.   Vrátenie dane

(52)

V článku 77 ods. 1 bode 7 zákona o DPH sa ustanovuje, že daň uvalená na tovar (alebo služby) sa v prípade úplnej alebo čiastočnej straty v súvislosti s cenovou pohľadávkou nahrádza v primeranej výške.

(53)

V obežníku č. 78 o vrátení DPH (24) sa uvádza, že k vráteniu dane dochádza nielen v prípade straty pohľadávky na úhradu kúpnej ceny následkom konkurzu alebo vyrovnania, ale aj vo všetkých prípadoch, keď dodávateľ zistí, že celá faktúra alebo jej časť zostala neuhradená a už vyčerpal všetky prostriedky na dosiahnutie nápravy. Okamih, v ktorom možno stratu považovať za istú, závisí od skutkových okolnosti každého jednotlivého prípadu (25).

(54)

Ak bola uhradená iba časť faktúry, napr. preto, lebo nadobúdateľ uhradil sumu faktúry bez DPH, zatiaľ čo príslušnú sumu DPH neuhradil, iba pomernú časť DPH zodpovedajúcu neuhradenej sume (26) možno vrátiť (27).

13.   Odpočítateľnosť DPH od dane z príjmu právnických osôb

(55)

V článku 53 zákona o dani z príjmu (ďalej len „CIR92“) sa ustanovuje, že určité dane nie sú pri výpočte zdaniteľného základu dane z príjmu (vrátane dane z príjmu právnických osôb) odpočítateľné. DPH sa však medzi uvedenými daňami neuvádza.

(56)

V administratívnych pokynoch týkajúcich sa dane z príjmu (28) sa okrem iného uvádza, že DPH, ktorú daňovník zaplatil alebo má zaplatiť štátnej pokladnici a ktorá nie je zahrnutá v DPH účtovanej zákazníkovi, predstavuje prevádzkové náklady.

14.   Odpočítateľnosť pokút týkajúcich sa DPH od dane z príjmu právnických osôb

(57)

V súlade s judikatúrou kasačného súdu, ako ju potvrdzujú administratívne pripomienky (29), sú primerané pokuty týkajúce sa DPH odpočítateľné od dane z príjmu právnických osôb.

15.   Právomoc ISI

(58)

Podľa článku 87 zákona z 8. augusta 1980 ISI a jej regionálni riaditelia majú rovnaké právomoci ako orgán správy DPH.

II.3.   Príjemca

(59)

Spoločnosť Umicore SA je akciová spoločnosť podľa belgického práva, ktorá vyrába špeciálne materiály a drahé kovy vrátane strieborných zrniek a obchoduje s nimi na trhu Únie a na medzinárodnom trhu. Spoločnosť Umicore je známa predovšetkým ako spoločnosť, ktorá má jednu z najväčších kapacít na rafináciu striebra na svete.

(60)

Striebro z produkcie spoločnosti Umicore sa ťaží z iných surovín, poväčšine z priemyselného odpadu, ktorý sa jej dodáva na základe zmlúv o vykonaní práce na účely spätného získania drahých či bežných kovov (striebro, zlato, platina, paládium, ródium, irídium, kobalt, meď, olovo atď.). Umicore sa zameriava najmä na produkciu strieborných zrniek, ktoré sa spravidla predávajú veľkoobchodným podnikom z odvetvia klenotníctva alebo priemyselným podnikom.

(61)

V rámci svojej činnosti obchodovania so striebornými zrnkami na trhu spoločnosť Umicore uskutočňuje dodávky najmä do iných členských štátov. Z informácií, ktoré spoločnosť Umicore poskytla belgickému daňovému orgánu, vyplýva, že v čase skutkových okolností svetová spotreba striebra predstavovala približne 26 000 ton ročne, Taliansko bolo najvýznamnejším trhom v Európe a pri 2 000 tonách striebra ročne patrilo k hlavným geografickým trhom.

II.4.   Vykonané kontroly a platobné výmery zaslané zo strany ISI

(62)

Na základe kontrol obchodnej činnosti s drahými kovmi spoločnosti Umicore v rokoch 1995 až 1999 vrátane, ktoré vykonal ISI, Regionálne riaditeľstvo ISI v Bruseli zaslalo spoločnosti Umicore 30. novembra 1998 a 30. apríla 1999 dva platobné výmery konštatujúce nesprávne uplatnenie oslobodenia od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH (a v niektorých prípadoch podľa článku 39 zákona v súvislosti s oslobodením od dane pri vývoze tovaru z Únie) v prípade rôznych dodávok strieborných zrniek do Talianska pre talianskych, španielskych a švajčiarskych zákazníkov. Vyšetrovaniami zo strany príslušných orgánov dotknutých členských štátov sa zistilo, že niektorí zahraniční zákazníci spoločnosti Umicore boli fiktívni a spojení s podvodnými mechanizmami typu „kolotoč“ použitými v snahe vyhnúť sa plateniu DPH.

(63)

Nezrovnalosti zistené ISI sa vzťahujú najmä na porušenie článkov 39 a 39 bis zákona o DPH a článkov 1 až 3 KV č. 52 týkajúcich sa oslobodenia od dane, ktoré uplatnila spoločnosť Umicore na niektoré dodávky v rámci Spoločenstva a pri vývoze. Orgán najmä zastával názor, že zdaniteľná osoba nie je schopná preukázať, že podmienky na uplatnenie oslobodenia podľa článkov 39 a 39 bis zákona o DPH sú v prípade týchto dodávok splnené. ISI teda predbežne usúdil, že spoločnosť Umicore nesprávne uplatnila oslobodenie od DPH na niektoré dodávky v rámci Spoločenstva alebo v niektorých prípadoch na vývoz.

(64)

Pokiaľ ide osobitne o niektoré prípady predaja niektorým zdaniteľným osobám v Taliansku a Španielsku (obdobie rokov 1995 a 1996) ISI (predbežne) usúdil, že preprava tovaru nebola uskutočnená ani spoločnosťou Umicore, ani nadobúdateľom uvedeným na faktúre, ani na ich účet, ale vykonal ju nasledujúci zákazník predajného reťazca v Taliansku. Podľa ISI preto predmetné dodávky nespĺňajú podmienky článku 39 bis zákona o DPH týkajúce sa oslobodenia od dane pri dodávkach tovaru v rámci Spoločenstva.

(65)

Pokiaľ ide o niektoré prípady predaja spoločnostiam so sídlom vo Švajčiarsku, ISI tiež usúdil, že oslobodenie od dane podľa článku 39 zákona o DPH pri vývoze tovaru z Únie tiež nemožno uplatniť, pretože tovar bol dodaný do Talianska, a teda neopustil územie Únie.

(66)

ISI preto vo svojom platobnom výmere z 30. novembra 1998 dospel k predbežnému záveru, že spoločnosť Umicore dlhuje belgickému štátu za roky 1995 a 1996 tieto sumy:

pokiaľ ide o DPH: 708 211 924 BEF, t. j. približne 17 556 115 EUR,

pokiaľ ide o zníženú daňovú pokutu (tabuľka G v prílohe ku KV č. 41): 70 820 000 BEF, t. j. približne 1 755 582 EUR,

pokiaľ ide o úroky z omeškania: 0,8 % za každý mesiac omeškania počínajúc 21. januárom 1997, vypočítané z dlžnej sumy DPH.

(67)

V platobnom výmere z 30. apríla 1999 ISI navyše dospel k predbežnému záveru, že spoločnosť Umicore dlhuje belgickému štátu za roky 1997 a 1998 tieto sumy:

pokiaľ ide o DPH: 274 966 597 BEF, t. j. približne 6 816 243 EUR,

pokiaľ ide o zníženú daňovú pokutu (tabuľka G v prílohe ku KN č. 41): 27 496 000 BEF, t. j. približne 681 608 EUR,

pokiaľ ide o vzniknuté úroky vo výške 0,8 % za každý mesiac omeškania počínajúc 21. januárom 1999, vypočítané z dlžnej sumy DPH.

(68)

Celková suma DPH požadovaná od spoločnosti Umicore na základe platobných výmerov predstavovala 24 372 358 EUR a daňová pokuta vymeraná v týchto platobných výmeroch predstavovala 2 437 235 EUR.

(69)

Listami z 11. a 18. júna 1999 a z 31. marca 2000 spoločnosť Umicore vyjadrila svoj nesúhlas s oboma výmermi. Spoločnosť Umicore predovšetkým tvrdila, že s nezrovnalosťami zistenými u jej zákazníkov nemá nič spoločné, a obhajovala sa tým, že ako veľkoobchodník na trhu so striebornými zrnkami nemusela poznať totožnosť zákazníkov svojich kupujúcich, pretože predaj striebra sa uskutočňoval „zo závodu“ s cieľom vyhnúť sa riziku v súvislosti s prepravou. Okrem toho spoločnosť Umicore poukázala na to, že všetci jej zákazníci boli v období uskutočňovania obchodných transakcií registrovaní na účely platby DPH v iných členských štátoch, že v štvrťročných výkazoch spoločnosti Umicore o dodávkach v rámci Spoločenstva boli vždy uvedené všetky dodávky tak, ako to predpisuje belgický zákon o DPH, že faktúry spoločnosti Umicore boli vystavené na meno príjemcov registrovaných na účely platby DPH v súlade s dohodami uzavretými v čase vystavenia objednávok, že prepravu naozaj uskutočnili špecializované dopravné spoločnosti a že tovar skutočne opustil územie Belgicka a bol skutočne dopravený do Talianska. Spoločnosť Umicore sa preto domnievala, že na uvedené operácie uplatnila oslobodenie od DPH podľa článku 39 bis zákona o DPH oprávnene.

(70)

Spoločnosť Umicore zároveň zdôraznila, že niektoré štáty požadujú iba dôkaz o preprave tovaru do iného členského štátu, než je štát, z ktorého sa tovar expeduje, zatiaľ čo Belgicko požaduje dôkaz o tom, že preprava uvedeného tovaru bola uskutočnená predajcom alebo kupujúcim alebo na ich účet, čo je podľa jej názoru v rozpore s právom Únie a predstavuje vážne narušenie hospodárskej súťaže na úkor spoločnosti Umicore a ostatných belgických podnikov, ktoré uskutočňujú tento druh dodávok v rámci Spoločenstva. Spoločnosť Umicore preto zastávala názor, že konala v dobrej viere, keď v prípade sporných operácií neuplatnila DPH.

II.5.   Základ dohody o urovnaní z 21. decembra 2000

(71)

Dňa 21. decembra 2000 ISI odsúhlasil návrh dohody na urovnanie týkajúcej sa DPH za roky 1995 až 1998, ktorý predložila spoločnosť Umicore. V návrhu dohody sa uvádza, že spoločnosť Umicore popiera oprávnenosť výmerov od ISI, ale v záujme zmieru súhlasí s navrhovaným urovnaním.

(72)

V uvedenej dohode sa počíta s úhradou sumy 423 000 000 BEF, t. j. približne 10 485 896 EUR od spoločnosti Umicore, ako „konečného vyrovnania celého nedoplatku DPH spoločnosti Umicore za obdobie rokov 1995 až 1999 vrátane“. V dohode sa okrem iného uvádza, že táto suma nebude odpočítateľná od dane z príjmu právnických osôb.

(73)

Ako už uviedlo Belgicko v etape predbežného zisťovania, ktorá predchádzala začatiu konania, daňový orgán sa domnieva, že výška urovnania zodpovedá pokute stanovenej podľa článku 70 ods. 2 zákona o DPH a zníženej na základe článku 84 zákona o DPH. V článku 70 ods. 2 sa predovšetkým ustanovuje, že nesprávne údaje na faktúre vystavenej zdaniteľnou osobou „týkajúce sa identifikačného čísla, názvu a adresy strán zúčastnených na transakcii, povahy alebo množstva dodaného tovaru alebo poskytnutých služieb, ceny alebo vedľajších výdavkov“ má za následok uloženie pokuty vo výške dvojnásobku dlžnej dane z transakcie. Pokuta je však znížená na 100 % dlžnej dane v súlade s článkom 1 ods. 3 KV č. 41 (tabuľka C v prílohe ku KV č. 41).

(74)

Belgicko ďalej tvrdí, že výška urovnania stanovená spoločnosťou Umicore a ISI je podľa belgického práva úplne oprávnená a opodstatnená. Vyplýva najmä z tohto výpočtu:

daň, ktorá je v zásade dlžná (teoretický výpočet) z predmetných transakcií: 708 miliónov BEF,

zákonná pokuta: 708 miliónov BEF × 200 % = 1 416 miliónov BEF (podľa článku 70 ods. 2 zákona o DPH),

zníženie na 100 % v súlade s KV č. 41 (tabuľka C), ktorým sa stanovuje výška pokút v súvislosti s DPH v prípade, že predpisy neboli porušené s úmyslom vyhnúť sa alebo umožniť vyhnúť sa plateniu dane: 708 miliónov BEF,

zohľadnenie neodpočítateľnosti pokuty ako nákladov (708 – 40,17 % zo 708): 423 miliónov, t. j. približne 10 485 896 EUR.

(75)

Podľa Belgicka je takáto dohoda opodstatnená, pretože uvedené platobné výmery predstavujú iba prvú etapu zložitého správneho konania na účely stanovenia výšky daňového dlhu, ktorý má zaplatiť spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH. Dôkladnejšie preskúmanie informácií a argumentov spoločnosti Umicore, ktorá stále popierala, že by sa dopustila podvodu, mali napokon presvedčiť ISI, že by sa v danom prípade nemala vyžadovať žiadna daň. ISI sa domnieva, že na základe súboru informácií, a najmä dokladov od spoločnosti Umicore a talianskych orgánov bolo možné dospieť k záveru, že podmienky oslobodenia od DPH sú splnené napriek tomu, čo bolo uvedené v platobných výmeroch. Keďže nebola stanovená žiadna výška dane, nebolo schválené žiadne zníženie dlhu v súvislosti DPH.

III.   DÔVODY, KTORÉ VIEDLI K ZAČATIU KONANIA

(76)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia usúdila, že existujú pochybnosti týkajúce sa uplatnenia oslobodenia od DPH pri dodávkach tovaru, ktoré sú predmetom platobných výmerov ISI. Domnievala sa, že nesprávne uplatnené oslobodenie od DPH môže mať za následok zvýšenie ziskového rozpätia dodávateľa pri príslušnom predaji.

(77)

Komisia poukázala na to, že dodávka tovaru v rámci Spoločenstva zdaniteľného v zásade v Belgicku, môže byť oslobodená o dane, ak sú splnené tieto dve podmienky:

tovar bol odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet na miesto určenia nachádzajúce sa v rámci Únie, avšak mimo územia členského štátu, z ktorého sa tovar expeduje, a

dodávka tovaru sa uskutočnila pre inú zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, do iného členského štátu, než je členský štát, z ktorého sa tovar expeduje.

(78)

Podľa informácií, ktoré dostala Komisia, spoločnosť Umicore nevedela pri kontrolách ISI preukázať, že tieto podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Preto v súlade s pravidlami uplatňovania DPH pri dodávkach tovaru uskutočnených v Belgicku vznikol z dôvodu uskutočnenia týchto zdaniteľných transakcií daňový dlh.

(79)

Komisia preto usúdila, že predmetnou dohodou sa spoločnosti Umicore mohla poskytnúť výhoda tým, že sa jej znížilo daňové bremeno, ktoré by za normálnych okolností musela znášať.

(80)

Komisia zároveň zdôraznila, že by bolo kontradiktórne a neopodstatnené uplatniť pokutu primeranú vo vzťahu k nezaplatenej DPH, a pritom nepožadovať uhradenie samotnej DPH.

(81)

Podľa Komisie predpokladaná neexistencia úmyslu podvodu zo strany spoločnosti Umicore neodôvodňovala uloženie primeranej pokuty namiesto požadovania úhrady samotnej dane.

(82)

Komisia okrem toho uviedla, že suma DPH zahrnutá v základe pre výpočet primeranej pokuty (708 miliónov BEF) predstavuje iba časť dlhu na začiatku stanoveného v platobných výmeroch ISI (983 miliónov BEF). Informácie od Belgicka týkajúce sa výpočtu urovnania podľa všetkého nezahŕňajú sumu dlhu spoločnosti Umicore na DPH za obdobie rokov 1997 a 1998 na základe platobného výmeru z 30. apríla 1999.

(83)

Komisia navyše vyjadrila pochybnosti o oprávnenosti neskoršieho zníženia predmetnej sumy, ktoré sa realizovalo z dôvodu neodpočítateľnosti pokuty z dane z príjmu právnických osôb ako náklady.

(84)

Napokon Komisia vyjadrila pochybnosti o podmienkach, za akých bola dohoda uzatvorená. Predovšetkým skutočnosť, že v dohode nebol špecifikovaný jej právny základ ani formálne opodstatnenie z právneho hľadiska, môže predstavovať odchýlku od bežného postupu stanovenia a likvidácie dlhu DPH všeobecne uplatňovaného v Belgicku. V zásade v situáciách, keď orgán neuznáva nárok zdaniteľnej osoby na oslobodenie od dane, zašle jej platobný výmer, ktorý spravidla sprevádza pokuta. V prípade, že dotknutá osoba podá proti úhrade dane, ktorú orgán požaduje, námietku, avšak táto námietka nedokáže presvedčiť daný orgán, tento orgán by jej mal v zásade zaslať platobný rozkaz sprevádzaný zvýšením pokuty o 50 %.

(85)

Pokiaľ ide o selektívnosť opatrenia, Komisia zdôraznila, že zásahy daňových orgánov na základe voľnej úvahy môžu viesť k vzniku výhod spadajúcich pod článok 107 ods. 1 zmluvy (30).

(86)

Komisia preto usúdila, že urovnanie priateľskou dohodou, akou je dohoda uzavretá v prípade spoločnosti Umicore, ktorá spočívala v znížení dlhu v súvislosti s DPH, nebolo všeobecne dostupné všetkým platiteľom dane, a to aj za predpokladu, že by popierali opodstatnenosť porušení predpisov, ktoré by sa im pripisovali. Preto by v danom prípade bolo kritérium selektívnosti splnené.

(87)

Podľa Komisie sa na predmetnú pomoc nemôže vzťahovať žiadna z výnimiek podľa článku 107 zmluvy.

IV.   PRIPOMIENKY BELGICKA

(88)

Belgicko zdôrazňuje, že zákon o DPH neupravuje presný formálny postup na vykonanie opráv dane platiteľom dane. V tomto smere však bol stanovený určitý postup, v rámci ktorého má orgán najprv informovať platiteľa dane o plánovanej oprave a požiadať ho, aby uplatnil podklady, ktoré by mohli tomuto zdaneniu zabrániť. Tento postup sa uplatňuje s ohľadom na zásadu dobrej správy vecí verejných a zásadu práva na obhajobu. V tomto kontexte je platobný výmer teda iba návrhom orgánu slúžiacim na začatie rokovania so zdaniteľnou osobou bez toho, aby mal právny účinok na túto osobu a viedol k vzniku pohľadávky v prospech štátu. Platobný výmer teda predovšetkým umožňuje platiteľovi dane podať námietku proti predbežnému stanovisku orgánu a poskytnúť informácie na podporu svojho stanoviska.

(89)

Podľa Belgicka je celkom možné, že po preskúmaní argumentov predložených platiteľom dane v odpovedi na platobný výmer môže byť potrebné plánovanú opravu upraviť alebo dokonca od zdanenia úplne upustiť.

(90)

Belgicko zároveň uvádza, že platobný výmer nevedie k vzniku daňového dlhu. Jedine platobný rozkaz, ktorý je vykonateľný, je prostriedkom, ktorým štát stanovuje svoju daňovú pohľadávku týkajúcu sa DPH (31). Keďže spoločnosti Umicore nebol v spojitosti s uvedenou záležitosťou nikdy zaslaný žiadny platobný rozkaz, vyjadrenie „zníženie dlhu v súvislosti s DPH“ je podľa Belgicka nesprávne.

(91)

Na účely preukázania, že postup uplatnený v prípade spoločnosti Umicore je rovnaký ako postup uplatňovaný aj pri iných prípadoch týkajúcich sa iných platiteľov dane, Belgicko predložilo kópiu dohody, ktorú v roku 2000 uzatvorilo s inou zdaniteľnou osobou a ktorá sa týkala sumy 6 miliónov BEF, hoci zápisnicou týkajúcou sa rovnakých transakcií spísanou v roku 1995 oznámilo tej istej zdaniteľnej osobe, že dlhuje 14 miliónov BEF.

(92)

Pokiaľ ide o postup uplatnený v prípade uvedenej zdaniteľnej osoby, Belgicko uvádza, že daňové dohody sú základnými nástrojmi v oblasti DPH, sú v širokej miere zakotvené v teórii aj v judikatúre a výslovne ustanovené článkom 84 zákona o DPH. Urovnanie je teda skutočne súčasťou uvedeného postupu a dostupné všetkým platiteľom dane bez výnimky.

(93)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že dohoda nešpecifikuje právny základ, Belgicko uvádza, že článok 84 zákona o DPH nepredpisuje formu ani povinný obsah daňových dohôd týkajúcich sa DPH. Následkom toho nie je povinnosťou uviesť v dohode nejaký právny základ alebo formálne odôvodnenie.

(94)

Belgicko uvádza, že v roku 1999 Komisia žiadala belgický štát o odpoveď, pokiaľ ide o prísnosť, s akou mal belgický orgán posudzovať dôkazné prostriedky, ktoré predložili platitelia dane, aby preukázali, že svoje dodávky uskutočnili v rámci Spoločenstva. V tejto súvislosti sa odvoláva na výmenu listov medzi Komisiou a belgickým ministrom financií vo veci úrovne dôkazov potrebnej na dosiahnutie oslobodenia od dane v prípade dodávky v rámci Spoločenstva (32).

(95)

Belgicko ďalej uvádza, že neexistuje presná metóda formálne ustanovená v právnych predpisoch Únie alebo v belgickom práve, ktorá by určovala, ako by platitelia dane mohli a mali za všetkých okolností preukazovať svoj nárok na oslobodenie od dane. Naopak, je úlohou najprv orgánu a potom prípadne súdu, aby posúdili v závislosti od prípadu, či dôkazné prostriedky na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane sú, alebo nie sú dostatočne preukazné. V tejto súvislosti Belgicko zároveň zaslalo kópie niekoľkých rozhodnutí a rozsudkov súdov, ktoré sa v nich k tejto otázke vyjadrili odlišne.

(96)

Pokiaľ ide o prvý platobný výmer za roky 1995 a 1996, Belgicko uvádza, že pri rozhodovaní o upustení od pôvodne plánovaného zdanenia boli zohľadnené nasledujúce skutočnosti:

neexistencia spoluúčasti spoločnosti Umicore na podvodnom systéme,

tovar bol zaplatený skôr, ako ho odviezli profesionálni dopravcovia poverení kupujúcimi,

dôkaz o preprave tovaru do Talianska bol predložený, aj keď ho nepredložila spoločnosť Umicore, ale skôr samotné talianske orgány (33).

(97)

Belgicko však uvádza, že keďže si spoločnosť Umicore nesplnila povinnosť, pokiaľ ide o identifikáciu skutočných zákazníkov, ISI usúdil, že by sa tejto zdaniteľnej osobe mala uložiť značná pokuta. V tejto súvislosti orgán urobil ústupok iba z hľadiska výšky pokuty, dôkazom čoho je vraj zaevidovanie platby platiteľa dane v účtovníctve štátu ako primeranej pokuty.

(98)

Pokiaľ ide o druhý platobný výmer za roky 1997 a 1998, Belgicko uvádza, že upustenie od zamýšľaného zdanenia je opodstatnené, pretože sa ukázalo, že podmienky oslobodenia boli skutočne splnené. Tovar bol totiž odoslaný do iného členského štátu (Taliansko) a dodávku uskutočnil daňovník registrovaný na účely platby DPH v inom členskom štáte (Spojené kráľovstvo) (34).

(99)

Belgicko tiež uvádza, že zmena posúdenia vyplýva zo skutočnosti, že všetky relevantné dokumenty neboli v rokoch 1998 a 1999 ešte dostupné. Keď však už boli získané, bolo úlohou orgánu posúdiť na základe všetkých údajov, ktoré mal k dispozícii, či môže oslobodenie odmietnuť a či by takéto odmietnutie bolo možné úspešne obhájiť pred súdnymi orgánmi. Belgicko dodáva, že na základe posúdenia rizík podobného posúdeniu, aké sa uplatňuje v prípade každého súkromného veriteľa, ISI dal prednosť okamžitému, reálnemu a nepopierateľnému výsledku pred zdĺhavým a nákladným sporom s výsledkom viac ako neistým.

(100)

Belgicko uvádza, že pri navrhovaní platobných výmerov zamestnanci automaticky uplatnili zákony týkajúce sa predmetného zdanenia. Pokiaľ ide o oslobodenie od dane nesprávne požadované alebo uplatnené bez úmyslu podvodu, v článku 70 ods. 1 zákona o DPH a v tabuľke G (bod VII.2.A) KV č. 41 sa ustanovuje uplatnenie pokuty vo výške 10 % dlžnej dane. Belgicko v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zamestnanci orgánu nevyhnutne usúdili, že nie je možné preukázať akýkoľvek úmysel podvodu zo strany spoločnosti Umicore.

(101)

Podľa Belgicka je základ pokuty schválený v dohode z 21. decembra 2000 úplne odlišný od základu zamýšľanej pokuty v platobných výmeroch. Keďže uskutočnenie dodávok v rámci Spoločenstva bolo dostatočne preukázané podľa práva, Belgicko zdôrazňuje, že by bolo úplne kontradiktórne uložiť pokutu na základe článku 70 ods. 1 zákona o DPH z dôvodu neprávom nárokovaného oslobodenia od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH.

(102)

Belgicko ďalej zdôrazňuje, že aj keď sa preukázalo uskutočnenie dodávok v rámci Spoločenstva, faktúry, ktoré predložila spoločnosť Umicore, však obsahovali závažné nedostatky týkajúce sa identifikácie skutočných talianskych zákazníkov, ktorým sa striebro dodávalo. Pri posudzovaní závažnosti tohto nedostatku sa prihliadalo na to, že Umicore je veľký hospodársky subjekt pôsobiaci hlavne a trvale na medzinárodnom trhu, a teda i na európskom trhu. Na základe domnienky sa dospelo k záveru, že zodpovední pracovníci spoločnosti museli vedieť, že v ich fakturácii sú nedostatky, pokiaľ ide o identifikáciu zákazníkov, a že teda fakturácia nie je úplne v súlade s požiadavkami belgických právnych predpisov. Keďže však neboli k dispozícii iné informácie, táto domnienka nestačila na preukázanie podvodného úmyslu zo strany spoločnosti Umicore.

(103)

Belgicko poukazuje na spôsob, akým bola stanovená výška pokuty, a spresňuje, že uplatnenie primeranej pokuty bez požadovania úhrady DPH nie je v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi. V prípade, že je transakcia v zásade zdaniteľná (35), zákon potom – ale až potom – oslobodzuje určité transakcie, ako sú dodávky v rámci Spoločenstva, od dane v Belgicku. Z toho vyplýva, že primeraná pokuta sa môže uplatniť na výšku dane v zásade dlžnej z príslušných transakcií, aj keď tieto transakcie sú potom od dane oslobodené (36).

(104)

Belgicko dospelo k záveru, že pokutou uvedenou v článku 70 ods. 2 zákona o DPH sa sankcionuje uvedenie nepravdivých údajov na faktúrach bez ohľadu na systém DPH, ktorý sa má uplatniť na dotknuté transakcie. Táto pokuta by sa preto nemohla uložiť iba v tom prípade, že by transakcia nebola zdaniteľná podľa článku 70 ods. 2 zákona o DPH. Pokutou podľa článku 70 ods. 2 zákona DPH sa nesankcionuje nezaplatenie dane, ktoré sa sankcionuje na základe článku 70 ods. 1 zákona o DPH, ale umožnenie daňového úniku v nasledujúcich etapách obchodovania s tovarom. Zastretím skutočnej totožnosti príjemcu tovaru štát stráca jeho stopu a nemôže vybrať ani DPH, ani priame dane dlžné v dôsledku ďalších transakcií uskutočnených s dodaným tovarom. Administratívna pripomienka k zákonu o DPH obsahuje v tomto smere jasné vyjadrenie (37).

(105)

Pokiaľ ide o stanovenie primeranej pokuty, Belgicko uvádza, že zníženie z 200 % – ako je stanovené v článku 70 ods. 2 zákona o DPH – na 100 % je úplne oprávnené, pretože takéto zníženie zodpovedá výške pokút stanovených v KV č. 41 v tabuľke C pre prípady, v ktorých neexistoval podvodný úmysel.

(106)

Belgicko zdôrazňuje, že podľa judikatúry kasačného súdu primerané pokuty týkajúce sa DPH sú odpočítateľné od základu dane z príjmu právnických osôb (38). Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Umicore mala záujem uskutočniť tento odpočet vopred, aby úplne ukončila svoj spor s ISI ešte pred uplynutím účtovného roku 2000, orgán súhlasil so zohľadnením tohto odpočítania vopred v dohode z 21. decembra 2000. Belgicko ďalej spresňuje, že vyhovenie tejto požiadavke v plnej miere patrí do rámca právomoci ministra znížiť alebo odpustiť pokuty. Zároveň poukazuje na to, že spoločnosť Umicore skutočne zaplatila sumu 423 miliónov BEF do 31. decembra 2000, tak ako sa zaviazala.

(107)

Belgicko popiera, že by niekedy poskytlo pomoc spoločnosti Umicore. Zároveň zdôrazňuje, že predmetné urovnanie nebolo ničím špecifické, spoločnosti Umicore neprinieslo žiadnu výhodu a v porovnaní s inými konkurentmi nijako neposilnilo postavenie tejto spoločnosti v rámci obchodu medzi členskými štátmi. Domnieva sa, že na spoločnosť Umicore sa nevzťahovalo žiadne osobitné zaobchádzanie, ale v jeho prípade bol len konkrétne uplatnený základný nástroj, ktorý sa používa veľmi bežne.

(108)

Podľa Belgicka sú takéto dohody o urovnaní bežné nielen v Belgicku, ale zo zjavných dôvodov (t. j. z dôvodu predchádzania zdĺhavým a nákladným sporom s neistým výsledkom) ich využívajú aj orgány mnohých iných členských štátov. V tejto súvislosti Belgicko uvádza, že Komisia sama použila dohodu o urovnaní pri spoločnosti Philip Morris International v prípade straty na colných poplatkoch a na DPH, ktoré by pri legálnom dovoze museli byť zaplatené (39).

(109)

Belgicko dodáva, že ak by sa na sporné transakcie uplatnila DPH, túto DPH by daňový orgán musel vrátiť zákazníkom spoločnosti Umicore, pretože by si ako platitelia DPH mohli uplatniť nárok na odpočítanie DPH. Nemalo by to teda žiadny vplyv na belgickú štátnu pokladnicu, pretože by nedošlo k prevodu žiadnych štátnych zdrojov.

(110)

Pokiaľ ide o kritérium špecifickosti, Belgicko uvádza, že na rozdiel od toho, čo uvádza Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania, nemožno na základe skutočnosti, že dohoda sa týka len spoločnosti Umicore. tvrdiť, že bolo splnené kritérium selektívnosti (40). Na to, aby sa zistilo, či bola poskytnutá osobitná výhoda, by sa opatrenie muselo posúdiť vo vzťahu k zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v rovnakej faktickej i právnej situácii ako údajne zvýhodnená spoločnosť (41).

(111)

Podľa Belgicka, ak má v danom prípade každý platiteľ DPH možnosť napadnúť platobný výmer, predložiť orgánom svoje argumenty a uzatvoriť s nimi dohodu týkajúcu sa jeho špecifického prípadu a ak táto dohoda neobsahuje žiadnu výnimku zo zákona a na základe predložených dôkazov sa v nej len akceptuje správnosť skutočností, ako ich preukázala zdaniteľná osoba, opatrenie je všeobecné a nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 zmluvy. Podľa Belgicka je postup uplatnený na spoločnosť Umicore dostupný aj ostatným podnikom a uplatňuje sa podobne na všetky sporné prípady.

(112)

V tejto súvislosti Belgicko zdôrazňuje, že orgán pri uplatnení zákona o DPH nemal a ani nepoužil žiadnu diskrečnú ani rozhodcovskú právomoc.

(113)

Podľa Belgicka je predmetné opatrenie okrem iného odôvodnené povahou a štruktúrou belgického daňového systému. Je totiž v súlade s logikou každého administratívneho konania čo najrýchlejšie dosiahnuť správny výsledok v prospech právnej istoty a s prísnym zreteľom na hospodárnosť konania a zabezpečenie účinného vyberania dane. Dohody uzatvorené s daňovníkmi, ako je spoločnosť Umicore, majú zabrániť rizikám zdĺhavých súdnych sporov s neistým výsledkom.

(114)

Belgicko zdôrazňuje, že podľa jeho informácií európski konkurenti spoločnosti Umicore dodávali rýdze striebro rovnakým talianskym zákazníkom a za rovnakých podmienok ako spoločnosť Umicore a daňová situácia týchto konkurentov, pokiaľ ide o DPH, nebola predmetom žiadnej opravy zo strany štátnych orgánov ich krajín, pretože k podvodu došlo v Taliansku, a nie u producentov. Keďže spoločnosť Umicore súhlasila s tým, že zaplatí pokutu v značnej výške, zatiaľ čo jej konkurenti neplatia ani DPH, ani neplatili žiadnu pokutu, nebola príjemcom pomoci, ale predmetom opatrenia, ktoré sa dotklo jej konkurenčného postavenia na uvedenom trhu, a ak došlo k ovplyvneniu obchodu, tak v jej neprospech.

(115)

Belgicko sa domnieva, že opatrenie preto nespĺňa žiadnu z požadovaných podmienok, aby bolo možné preukázať existenciu štátnej pomoci v zmysle zmluvy. V danom prípade totiž nedošlo ani k prevodu zdrojov, ani k poskytnutiu výhody a nepreukázala sa ani selektívnosť, ani narušenie hospodárskej súťaže a ani ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi.

(116)

Belgicko nakoniec dospelo k záveru, že ak Komisia má teraz v úmysle napadnúť samotný mechanizmus daňového urovnania, ktorý je úplne bežný a dôležitý pre správny spôsob vyberania daní ktorýmkoľvek daňovým orgánom, bude musieť na to, aby mohla posúdiť vecné použitie práva, zastúpiť v každom jednotlivom prípade vnútroštátny súd a konať takpovediac ako „odvolací súd“ pre rozhodnutia vnútroštátnej správy.

V.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

V.1.   Spoločnosť Umicore

(117)

Spoločnosť Umicore najprv pripomína, že podľa bežného postupu uplatňovaného v odvetví medzinárodného obchodu s drahými kovmi sa dodávka uskutočňuje zo závodu („ex works“), to znamená, že o prepravu tovaru sa postará kupujúci. Tento druh predaja je v novom systéme zdaňovania dodávok v rámci Spoločenstva daňou z pridanej hodnoty veľmi riskantný. Predávajúci musí preukázať uskutočnenie prepravy, avšak dokumenty potvrdzujúce prepravu má kupujúci (pričom od roku 1993 je pri dodávkach v rámci Spoločenstva zrušená požiadavka jasného dôkazu o preprave, t. j. pečiatky colného úradu na prepravnom doklade).

(118)

Pokiaľ ide o dôkaz o preprave tovaru, spoločnosť Umicore zdôrazňuje, že ISI odovzdal veľmi podrobnú dokumentáciu potvrdzujúcu túto prepravu.

(119)

Spoločnosť Umicore ďalej uvádza, že pokiaľ ide o sporné transakcie, konala v dobrej viere, čo dokazuje uloženie pokuty vo výške 10 % v platobných výmeroch, pretože pokuta v tejto výške sa ukladá v prípadoch, keď zdaniteľná osoba konala bona fide. V tejto súvislosti spoločnosť Umicore zároveň spresňuje, že spontánne spolupracovala s talianskou justíciou, ktorá ju, mimochodom, súdne nestíhala, pretože bola presvedčená o tom, že konala v dobrej viere.

(120)

Spoločnosť Umicore tiež zdôrazňuje, že podľa jej názoru nesie za situáciu zodpovednosť Taliansko, pretože neodobralo falošným talianskym spoločnostiam identifikačné čísla na účely DPH hneď, ako jeho daňové orgány zistili závažné nezrovnalosti.

(121)

Zároveň tvrdí, že aj iní konkurenční producenti striebra so sídlom v iných členských štátoch uskutočnili dodávky tým istým švajčiarskym a talianskym sprostredkovateľom za tých istých podmienok, ako sú tie, za akých ona sama uskutočnila dodávky bez toho, aby boli ich dodávky spochybnené daňovými orgánmi v ich krajinách. Preto nemožno súhlasiť s tým, aby sa k spoločnosti Umicore, ktorá zaplatila sumu 423 miliónov BEF (10 485 896 EUR), pristupovalo tak, ako keby získala štátnu pomoc, zatiaľ čo tieto ostatné konkurenčné spoločnosti sa vyhli akémukoľvek stíhaniu.

(122)

Spoločnosť Umicore sa nakoniec pripája k pripomienkam Belgicka, že platobný výmer – na rozdiel od platobného rozkazu – nemal podľa belgického práva vôbec za následok vznik dlhu na DPH.

(123)

Spoločnosť Umicore predkladá argumenty podobné argumentom Belgicka, pokiaľ ide o zákonnosť a platnosť dohôd týkajúcich sa DPH uzatvorených medzi orgánom a zdaniteľnými osobami. Dotknutá spoločnosť zdôrazňuje, že takéto dohody sa môžu vzťahovať len na faktické otázky, ako je dôkaz o preprave pri dodávkach v rámci Spoločenstva (a základ dane, ktorý z toho vyplýva). V tejto súvislosti spoločnosť Umicore spresňuje, že uzatváranie takýchto dohôd je veľmi rozšírené aj v útvaroch ISI (42).

(124)

Dotknutá spoločnosť zároveň uvádza, že platnosť a oprávnenosť zníženia administratívnych pokút výmenou za dohodu s daňovníkom o výške sumy potvrdzuje judikatúra (43).

(125)

Pokiaľ ide o zohľadnenie daňovej odpočítateľnosti sumy, ktorá sa má zaplatiť, spoločnosť Umicore zdôrazňuje, že:

ISI nemá právomoc len v oblasti DPH, ale aj v oblasti daní z príjmu,

ISI namiesto toho, aby od spoločnosti Umicore požadoval úhradu hrubej sumy pred zdanením príjmu, ktorá by bola daňovo odpočítateľná, súhlasil s úhradou čistej sumy po zdanení, samozrejme pod podmienkou, že – ako sa uvádza v dohode – táto (čistá) suma nie je daňovo odpočítateľná. Spoločnosť Umicore zasa súhlasila s tým, že túto (čistú) sumu zaplatí vo veľmi krátkej lehote (do týždňa), čím neporušila žiadny zákon uplatniteľný v tejto veci.

(126)

Spoločnosť Umicore sa domnieva, že suma 423 miliónov BEF predstavuje DPH dlžnú za roky 1995 a 1996 a že ISI oslobodil Umicore od úhrady úrokov z omeškania v zmysle článku 84 bis zákona o DPH a od primeranej pokuty (10 %) v zmysle článku 9 regentského výnosu.

(127)

Čo sa týka zníženia dlžnej DPH zo 708 miliónov BEF na 423 miliónov BEF, spoločnosť Umicore zdôrazňuje, že toto zníženie je odôvodnené skutočnosťou, že pohľadávka za DPH plynúca z fakturácie DPH talianskym a švajčiarskym kupujúcim zo strany spoločnosti Umicore zostáva neuhradená, a preto je daňovo odpočítateľná.

(128)

Pokiaľ ide o roky 1997 a 1998, spoločnosť Umicore uvádza, že platobný výmer z 30. apríla 1999 zostal bez dôsledkov, pretože zdaniteľná osoba riadne preukázala, že predmetný predaj môže byť oslobodený od dane na základe článku 39 bis zákona o DPH.

(129)

Spoločnosť Umicore je toho názoru, že daňová dohoda, akou je predmetná dohoda, nepredstavuje výhodu v zmysle ZFEÚ, a preto nespadá pod pojem štátna pomoc. Spoločnosť Umicore konkrétne popiera tvrdenie Komisie, že uvedená daňová dohoda predstavovala pre spoločnosť finančnú výhodu v porovnaní s ostatnými daňovníkmi.

(130)

Po prvé Umicore uvádza, že v skutočnosti je to ISI, kto sa vyjadril, že pre štátnu pokladnicu je výhodnejšia daňová dohoda než pokračovanie v konaní, ktorého konečný výsledok by mohol byť nakoniec menej priaznivý.

(131)

Po druhé možnosť uzavrieť daňovú dohodu a prijať kompromis nepredstavuje sama osebe osobitnú výhodu pre spoločnosť Umicore, pretože takéto dohody sú spravidla dostupné všetkým zdaniteľným osobám a predstavujú bežný a normálny postup v oblasti DPH.

(132)

Po tretie dohoda o urovnaní vzhľadom na svoju povahu neposkytuje žiadnu výhodu, ktorá by mohla byť v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Podľa definície zahŕňa každé rozhodnutie prijať kompromis posúdenie rizík všetkými zainteresovanými stranami, kde sa posudzuje istá a okamžitá platba voči možnému výsledku sporu.

(133)

Podľa spoločnosti Umicore by preto bolo nesprávne kvalifikovať podmienky transakcie ako „výhodu“, pokiaľ nejde o mimoriadne situácie, keď jedna strana dosiahne transakciou výsledok, ktorý je zjavne lepší než výsledok, ktorý by napokon mohla dosiahnuť v prípade sporu.

(134)

Podľa spoločnosti Umicore Komisia predpokladá, že ak by sa daňový spor postúpil belgickým súdom prostredníctvom odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu, príslušný súd by nevyhnutne odsúdil spoločnosť Umicore na zaplatenie väčšej sumy, ako je suma, ktorá bola výsledkom dohody medzi ISI a spoločnosťou Umicore. Na to, aby Komisia mohla dospieť k takémuto záveru, by musela posúdenie vnútroštátnym orgánom alebo prípadne posúdenie vnútroštátnym sudcom nahradiť svojím posúdením.

(135)

Po štvrté spoločnosť Umicore sa odvoláva na vec Déménagements-Manutention Transport SA (DMT) (44), v ktorej Súdny dvor usúdil, že ONSS (45) sa tým, že poskytol platobné úľavy dotknutému podniku, správal ako verejný veriteľ, ktorý sa podobne ako súkromný veriteľ usiluje získať sumy, ktoré mu dlhuje dlžník vo finančných ťažkostiach. Súdny dvor potom rozhodol, že je na vnútroštátnom súde, aby určil, či tieto platobné úľavy boli zjavne väčšie ako tie, ktoré by poskytol tejto spoločnosti súkromný veriteľ.

(136)

Na základe argumentácie Súdneho dvora sa spoločnosť Umicore domnieva, že v danom prípade si ISI ako verejný veriteľ, ktorý sa rovnako ako súkromný veriteľ usiluje dosiahnuť úhradu súm, ktoré mu niekto dlhuje, vybral možnosť okamžitého zaplatenia čistej sumy namiesto hrubej sumy, čo mu umožnilo uskutočniť spoľahlivé a mimoriadne rýchle vymoženie. Takéto správanie je teda ekonomicky racionálne a obozretné, porovnateľné so správaním, ktoré by si zvolil hypotetický súkromný veriteľ nachádzajúci sa v rovnakej situácii.

(137)

V tejto súvislosti sa spoločnosť domnieva, že kritérium selektívnosti v danom prípade zreteľne nie je splnené, pretože uvedená daňová dohoda zahŕňa iba osobitné uplatnenie všeobecného systému dostupného všetkým daňovníkom v rovnakej situácii na konkrétnu zdaniteľnú osobu a že ISI tým, že prijíma kompromis, neuplatňuje diskrečnú právomoc.

(138)

Aj keby sa predmetné opatrenie považovalo za selektívne, bolo by odôvodnené povahou a štruktúrou systému. Podľa spoločnosti Umicore by sa daňové opatrenie, aj keby bolo selektívne, malo považovať za neposkytujúce výhodu, pokiaľ sa preukáže, že prispieva k účinnosti vymoženia dane (46). V tomto prípade sa Umicore domnieva, že opatrenie je odôvodnené povahou a štruktúrou systému, ak dohoda, ku ktorej došlo, prispela k skutočnému vymoženiu dane (47).

(139)

Spoločnosť Umicore tvrdí, že výklad pojmu štátna pomoc tak, že sa doň zahrnie daňová dohoda, ako je dohoda uzatvorená s ISI, by nevyhnutne viedol Komisiu k prekročeniu právomocí, pretože by si tak prisvojila právomoc v oblasti vymáhania nepriamych daní, ktorú nemá, a tiež zasiahla do výsad vnútroštátnych sudcov, ktorí sú ako jediní príslušní rozhodnúť daňový spor.

(140)

Spoločnosť Umicore uvádza, že zaplatila značnú sumu ISI, zatiaľ čo iní konkurenční producenti striebra so sídlom v iných členských štátoch nezaplatili žiadnu DPH, pokutu ani úroky vzťahujúce sa na dodávky uskutočnené za rovnakých okolností a podmienok.

(141)

V tejto súvislosti sa spoločnosť Umicore domnieva, že je úplne samozrejmé, že uvedené opatrenie nemohlo posilniť jej konkurenčné postavenie na dotknutom trhu, to znamená na trhu obchodovania so striebornými zrnkami. Spoločnosť Umicore preto dospela k záveru, že dohoda uzatvorená s ISI nenarúša ani hospodársku súťaž, ani obchod medzi členskými štátmi a že uplatnenie článku 107 ods. 1 zmluvy je preto v danom prípade vylúčené.

V.2.   Anonymná tretia strana

(142)

Anonymná tretia strana zaslala Komisii kópiu listu adresovaného belgickému ministrovi financií z 15. februára 2002, ktorý obsahuje právnu analýzu dohody so spoločnosťou Umicore, ako aj príslušných transakcií.

(143)

Vo svojom liste anonymná tretia strana zdôrazňuje, že: a) dohoda medzi ISI a spoločnosťou Umicore mala vraj za následok prekvalifikovanie dlžnej sumy DPH na pokutu v rozpore s článkami 10 a 172 belgickej ústavy a s článkom 84 zákona o DPH; b) zohľadnenie vplyvu dane z príjmu právnických osôb pri výpočte dlžnej sumy DPH alebo pokuty je neoprávnené a c) uloženie pokuty (vo výške DPH) bez vymáhania úhrady samotnej DPH je nelogické.

VI.   REAKCIA BELGICKA NA PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(144)

Belgicko sa domnieva, že stanovisko spoločnosti Umicore potvrdzuje stanovisko Belgicka k uvedenému postupu, najmä pokiaľ ide o neexistenciu formálneho postupu opravy DPH, neexistenciu právnej záväznosti platobného výmeru nepodpísaného zdaniteľnou osobou, zákonnosť daňových dohôd a ich dostupnosť pre všetkých platiteľov a všeobecne neexistenciu prvkov predstavujúcich štátnu pomoc.

(145)

Pokiaľ ide o anonymný list z 1. októbra 2004, Belgicko sa domnieva, že tento list neobsahuje žiadnu osobitnú pripomienku týkajúcu sa štátnej pomoci, a teda je irelevantný.

VII.   DODATOČNÉ INFORMÁCIE POSKYTNUTÉ BELGICKOM

(146)

Po vrátení dokumentov zaistených súdnym orgánom Belgicko zaslalo Komisii celý rad informácií a dokumentov týkajúcich sa transakcií, ktorých sa týka toto konanie.

(147)

Pokiaľ ide o predaj zákazníkom so sídlom v Taliansku, Belgicko poskytlo dokumenty, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie poskytnúť oslobodenie podľa článku 39 bis zákona o DPH. Uvedené dokumenty obsahujú predovšetkým faktúry vystavené spoločnosťou Umicore, faktúry za prepravu a rôzne dokumenty týkajúce sa prepravy.

(148)

Pokiaľ ide o dodávky zákazníkom so sídlom vo Švajčiarsku, Belgicko zároveň poskytlo súbor dokumentov určených na preukázanie priamej prepravy tovaru do Talianska. Podľa Belgicka sa úloha švajčiarskych spoločností obmedzuje na finančnú intervenciu v súvislosti s nákupmi a prepravou.

(149)

Pokiaľ ide o dodávky uskutočnené v období rokov 1997 a 1998, Belgicko uviedlo, že na začiatku sa oprava na obdobie rokov 1995 a 1996 použila aj na nasledujúce roky. Dodáva, že sami inšpektori ISI veľmi rýchlo upustili od opravy na uvedené obdobie. Na účel preukázania tejto skutočnosti Belgicko zaslalo aj kópiu interných správ preukazujúcich, že dotknutí inšpektori skutočne upustili od plánovaného zdanenia.

VIII.   POSÚDENIE POMOCI

(150)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy je „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(151)

Na to, aby bolo možné označiť opatrenie za štátnu pomoc, musia byť splnené tieto kumulatívne podmienky: 1. opatrením sa poskytuje výhoda zo štátnych zdrojov; 2. táto výhoda je selektívna a 3. uvedené opatrenie narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(152)

Treba tiež zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry pojem pomoc zahŕňa nielen pozitívne výhody, ako sú granty, ale aj intervencie, ako sú oslobodenia od daní a daňové úľavy, ktoré v rôznej podobe znižujú náklady, ktoré za normálnych okolností podnik znáša (48).

VIII.1.   Predbežné poznámky

(153)

Najprv treba uviesť, že dohody o urovnaní uzatvárané s daňovníkmi predstavujú bežný postup belgického daňové orgánu a v oblasti DPH sú výslovne ustanovené v článku 84 zákona o DPH. Užitočnosť takýchto zmlúv, ktoré umožňujú vyhnúť sa mnohým sporom, nie je týmto rozhodnutím spochybnená.

(154)

Treba poukázať na to, že v príslušných belgických administratívnych pokynoch sa počíta s tým, že uzavretie dohody o urovnaní so zdaniteľnou osobou vo všeobecnosti zahŕňa existenciu ústupkov na oboch stranách. V súlade s článkom 84 zákona o DPH sú však takéto urovnania možné iba za predpokladu, že neumožnia oslobodenie od dane ani zníženie dane. Podľa tejto zásady sa teda urovnanie nemôže týkať výšky dane vyplývajúcej z preukázaných skutočností, ale skutkových otázok.

(155)

V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že dohoda o urovnaní medzi platiteľom DPH a belgickým daňovým orgánom môže viesť k existencii ekonomickej výhody iba za týchto podmienok:

keď sú ústupky zo strany orgánu zjavne neúmerné v porovnaní s ústupkami zo strany zdaniteľnej osoby vzhľadom na okolnosti prípadu a keď je zjavné, že orgán nezaobchádza rovnako priaznivo s inými daňovníkmi, ktorí sa nachádzajú v podobnej situácii,

keď zákonnosť dohody musí byť spochybnená, napr. vtedy, keď suma dlžnej dane bola znížená v rozpore s článkom 84 zákona o DPH (oslobodenie od dane alebo zníženie dane vzťahujúce sa na právnu otázku).

(156)

Preto by sa malo preskúmať, či dohoda o urovnaní uzatvorená medzi ISI a spoločnosťou Umicore spĺňa vyššie uvedené podmienky.

VIII.2.   Poznámky týkajúce sa existencie zvýhodnenia

(157)

Najprv treba preveriť, či sa opatrením poskytuje príjemcovi výhoda, ktorá znižuje náklady, ktoré za normálnych okolností zaťažujú jeho rozpočet (49). V tomto prípade je potrebné určiť, či sporné urovnanie bolo uzatvorené protiprávne, alebo na základe neúmerných ústupkov daňového orgánu.

VIII.2.1.   Riadnosť postupu

(158)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania usúdila, že postup uplatnený daňovými orgánmi môže predstavovať odchýlku od bežného postupu určenia a vyrovnania dlhu DPH, pretože v dohode sa neuvádza právny základ a orgán mal vzhľadom na chýbajúci súhlas zdaniteľnej osoby zaslať platobný rozkaz sprevádzaný zvýšením pokuty o 50 %.

(159)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 39, zaslanie platobného výmeru je obvyklý postup belgických daňových orgánov v prípade DPH, ktorého účelom je zabezpečiť dodržanie základných zásad, ako je právo na obhajobu. Oba platobné výmery, ktoré ISI zaslal spoločnosti Umicore, by sa preto mali považovať za predbežné upozornenia daňových orgánov, a nie za určujúcu skutočnosť pre splatnosť DPH.

(160)

Okrem toho možnosť uzatvárať dohody o urovnaní so zdaniteľnými osobami je výslovne ustanovená v belgickom zákone o DPH a mala by sa považovať za obvyklý postup belgických daňových orgánov. Tieto orgány však musia dodržať zásadu, že takéto urovnania nemôžu zahŕňať ani oslobodenie od dane, ani zníženie dlžnej dane. K takýmto urovnaniam teda v zásade dochádza v situáciách, keď sa chcú daňové orgány vyhnúť sporu so zdaniteľnou osobou, ktorý sa týka skutočností, ktoré neboli zreteľne preukázané.

(161)

Napokon treba konštatovať, že daňové orgány nie sú povinné zaslať platobný rozkaz v prípade, že sa im nepodarilo získať súhlas zdaniteľnej osoby so zdanením navrhnutým v platobnom výmere. Naopak, ak pretrvávajú pochybnosti o predmetných skutočnostiach, príslušné orgány sa vždy môžu pokúsiť uzatvoriť dohodu so zdaniteľnou osobou.

(162)

Z analýzy právnych textov nakoniec vyplýva aj to, že žiadne ustanovenie neukladá belgickým daňovým orgánom povinnosť uviesť v uvedených dohodách výslovný odkaz na právny základ.

(163)

Na základe právneho kontextu opísaného v tomto rozhodnutí musí teda Komisia dospieť k záveru, že postup uplatnený daňovými orgánmi voči spoločnosti Umicore prebehol podľa pravidiel a v súlade s platnými postupmi a nepredstavuje odchýlku od obvyklého priebehu postupu.

(164)

Následne by sa uvedené transakcie mali analyzovať so zreteľom na sformulované predbežné pripomienky s cieľom odhaliť prípadnú existenciu výhody. Nasledujúce úvahy sú založené na analýze dvoch rôznych období, pričom prvé obdobie pokrýva roky 1995 a 1996, ktorých sa týka oprava vykonaná daňovými orgánmi, a druhé obdobie pokrýva roky 1997 a 1998, v súvislosti s ktorými sa úplne upustilo od zdanenia.

VIII.2.2.   Roky 1995 a 1996

(165)

Pokiaľ ide o obdobie rokov 1995 a 1996, na odhalenie existencie prípadnej výhody treba analyzovať tri druhy rôznych transakcií, ktoré sú predmetom návrhu opravy zaslaného spoločnosti Umicore 30. novembra 1998. Cieľom tejto analýzy je stanoviť pri každom druhu transakcie minimálne výšky DPH, pokút a úrokov z omeškania, ktoré mali belgické daňové orgány uložiť na základe primeraného výkladu skutočností, bez nadmerných ústupkov a tiež bez nesprávneho uplatnenia pravidiel týkajúcich sa DPH.

1.   Dodávky tovaru zákazníkom so sídlom v Taliansku

(166)

V prvom prípade sa transakcie vzťahovali na dodávky rýdzeho striebra „zo závodu“ uskutočnené v období od februára 1995 do februára 1996 podľa tejto schémy:

Image

(167)

Spoločnosť Umicore fakturovala tovar spoločnosti B (50) so sídlom v Taliansku, ktorá mala pridelené identifikačné číslo na účely DPH v tomto členskom štáte. Táto spoločnosť B prefakturovala tovar zákazníkovi C – platiteľovi DPH tiež so sídlom v Taliansku. Preprava tovaru sa uskutočnila na príkaz zdaniteľnej osoby C priamo z miesta produkcie v Belgicku do Talianska. Väčšina faktúr zaslaných spoločnosťou Umicore zákazníkovi B uhradila zdaniteľná osoba C.

(168)

Faktúry, ktoré spoločnosť Umicore zaslala spoločnosti B, boli vystavené s oslobodením od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH. Na základe preskúmania predbežných faktúr získaných v rámci administratívnej spolupráce s talianskymi daňovými orgánmi sa ukázalo, že príjemcom tovaru bola zdaniteľná osoba C.

(169)

Vo svojom platobnom výmere z 30. novembra 1998 ISI spočiatku usúdil, že kritérium oslobodenia dodávok v rámci Spoločenstva od dane, ktoré sa týka prepravy, nie je splnené, pretože sa preprava uskutočnila na účet nasledujúceho zákazníka (a nie na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa, ako sa vyžaduje v článku 39 bis zákona o DPH). Orgán preto dospel k záveru, že transakcia medzi spoločnosťou Umicore a zákazníkom B predstavuje dodávku tovaru bez prepravy, a teda sa na ňu nemôže vzťahovať oslobodenie od DPH podľa článku 39 bis zákona o DPH.

(170)

Informácie, ktoré Komisii poskytlo Belgicko a spoločnosť Umicore, však podľa všetkého svedčia o tom, že existencia transakcie medzi spoločnosťou Umicore a spoločnosťou B mohla byť belgickými daňovými orgánmi primerane spochybnená. Zistilo sa totiž, že:

informácie zaslané talianskymi daňovými orgánmi zrejme svedčili o tom, že spoločnosť B možno považovať za hospodársky subjekt, ktorý si neplní svoje záväzky („missing trader“) a ktorý iba vyhotovil faktúry s uplatnením DPH a potom zmizol bez toho, aby si splnil svoje daňové povinnosti, ako je úhrada DPH talianskemu daňovému orgánu,

informácie poskytnuté týmito talianskymi daňovými orgánmi tiež svedčili o tom, že polícia nemá o jedinom predstaviteľovi spoločnosti B žiadny záznam,

dve žiadosti o informácie belgických daňových orgánov zaslané ich talianskym kolegom, prvá 26. augusta 1998 a druhá 1. apríla 1999, svedčia aj o tom, že belgický daňový orgán mal pred uzavretím dohody vážne pochybnosti o skutočnej existencii spoločnosti B,

preprava tovaru do Talianska sa uskutočnila na účet zdaniteľnej osoby C,

tovar bol prepravený priamo z miesta produkcie v Belgicku do skladu v Taliansku, kde bol odovzdaný zdaniteľnej osobe C,

veľkú väčšinu faktúr zaslaných spoločnosťou Umicore spoločnosti B zaplatila spoločnosť C,

z vyhlásení zodpovedných pracovníkov spoločnosti Umicore uvedených v správe – výňatok z nej bol uvedený v platobnom výmere – je napokon zrejmé, že medzi spoločnosťou Umicore a spoločnosťou B neexistovala žiadna rámcová dohoda,

naproti tomu je zrejmé, že skutočná existencia spoločnosti C nebola nijako spochybnená talianskymi daňovými orgánmi, ktoré v rámci inšpekcie získali úplný prístup k účtovníctvu tejto spoločnosti.

(171)

Každé z týchto zistení vzaté samostatne pravdepodobne nestačí na preukázanie fiktívneho charakteru predaja medzi Umicore a spoločnosťou B. Tieto zistenia vzaté globálne však môžu vyvolať isté pochybnosti o existencii predaja medzi Umicore a spoločnosťou B. Belgické daňové orgány, ktoré boli informované o pochybnostiach týkajúcich sa skutočnej existencie činnosti hospodárskeho subjektu B pred uzavretím transakcie so spoločnosťou Umicore 21. decembra 2000, mali preto široký priestor na posúdenie existencie transakcií a ich prípadné prekvalifikovanie.

(172)

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu v Belgicku musí byť daň založená na skutkovom stave (51). Belgický daňový orgán je teda v zásade povinný vychádzať pri zdanení nie z fiktívnych transakcií, ktoré uviedla zdaniteľná osoba na účely odôvodnenia prípadného oslobodenia od dane, ale zo skutočných transakcií, ako vyplývajú zo skutočného úmyslu strán.

(173)

Ak z informácií, ktoré majú k dispozícii belgické daňové orgány, vyplýva, že predaj medzi A a B je fiktívny predaj a že k skutočnému predaju (zahŕňajúcemu prevod oprávnenia zaobchádzať s tovarom) v skutočnosti došlo medzi A a C, tieto orgány boli oprávnené prekvalifikovať dodávku tovaru medzi A a B na dodávku tovaru medzi A a C a pravidlá týkajúce sa DPH uplatniť na takúto prekvalifikovanú transakciu.

(174)

Na základe okolnosti, že k podvodu došlo v Taliansku prostredníctvom hospodárskeho subjektu, ktorý si neplní záväzky, nemožno spochybniť nárok spoločnosti Umicore na oslobodenie od dane, pokiaľ belgický daňový orgán nespochybnil, že spoločnosť konala v dobrej viere.

(175)

Z uvedeného teda vyplýva, že belgické daňové orgány mohli oprávnene prekvalifikovať dotknuté transakcie na dodávky v rámci Spoločenstva medzi Umicore a spoločnosťou C bez toho, aby takéto prekvalifikovanie predstavovalo neúmerný ústupok alebo nesprávne uplatnenie pravidiel DPH. Okrem toho mohli pri takto prekvalifikovaných transakciách poskytnúť oslobodenie od DPH, pretože boli splnené všetky podmienky oslobodenia (vrátane prepravy kupujúcim alebo na jeho účet).

(176)

Malo by sa teda preskúmať: i) či belgické daňové orgány boli oprávnené uplatniť pokutu na základe článku 70 ods. 2 zákona o DPH z dôvodu existencie nepravdivých údajov na faktúrach, a ak áno: ii) aká mala byť výška tejto pokuty a iii) či neboli voči spoločnosti Umicore urobené neúmerné ústupky alebo či daňový orgán neuplatnil zákon nesprávne.

(177)

Najprv treba zdôrazniť, že pre prípad nepravdivého uvedenia údajov na faktúre týkajúcej sa dodávky v rámci Spoločenstva je v KV č. 41 stanovená pokuta vo výške 100 % dlžnej dane z príslušných transakcií. Ako už však bolo uvedené v odôvodneniach 45 a 46, uplatnenie administratívnej pokuty podlieha zásade proporcionality a orgán má v zmysle článku 9 regentského výnosu z 18. marca 1831 právomoc odchýliť sa od rozpätia pokút ustanovených v KV č. 41.

(178)

V danom prípade nie je vylúčené, že by pokuta vo výške 100 % bola neúmerná vzhľadom na to, že zdaniteľná osoba konala v dobrej viere, čo nebolo daňovým orgánom spochybnené. Nie je vylúčené ani to, že v rámci sporu s Umicore sa belgický daňový orgán pokúsil maximalizovať svoje príjmy, rovnako ako sa veriteľ usiluje optimalizovať vymáhanie svojej pohľadávky. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že takýto postup nemôže spadať pod článok 107 zmluvy, pokiaľ nezahŕňa neúmerné alebo neoprávnené ústupky zo strany daňového orgánu.

(179)

S ohľadom na priestor na posúdenie, ktorý má v tejto súvislosti daňový orgán, existujú primerané dôvody sa domnievať, že v rámci dohody o urovnaní mala byť výška pokuty stanovená daňovým orgánom percentuálne v rozmedzí 10 % až 50 %. Sadzbu 10 % možno považovať za prijateľnú vzhľadom na sadzbu 10 % stanovenú v tabuľke G prílohy ku KV č. 41 pre prípad porušení predpisov podľa článku 70 ods. 1 zákona o DPH, ako aj vzhľadom na pokutu 10 % uvedenú v platobnom výmere z 30. novembra 1998. Naproti tomu sadzba 50 % by sa mohla považovať za maximálnu uplatniteľnú sadzbu so zreteľom na zásadu proporcionality a na kontext dohody o urovnaní. Zdá sa, že uplatnenie sadzby 50 % potvrdzuje nedávny judikát belgického kasačného súdu (52). So zreteľom na skutočnosť, že tento posledný rozsudok sa vzťahuje na trestnú vec, možno sa domnievať, že v tomto prípade, v ktorom bola preukázaná neexistencia úmyslu podvodu na strane spoločnosti Umicore, predstavuje sadzba 50 % maximálnu sadzbu.

(180)

Možno teda dospieť k záveru, že so zreteľom na okolnosti tohto prípadu sa pokuta mohla primerane stanoviť na sumu v rozpätí od 33 238 698 BEF (10 % × 332 386 976 BEF) do 166 193 488 BEF (50 % × 332 386 976 BEF).

(181)

Keďže selektívna výhoda mohla vyplynúť iba z neúmerných ústupkov zo strany daňového orgánu, pri zisťovaní existencie prípadnej výhody je potrebné brať do úvahy iba najnižšiu sumu, t. j. 33 238 698 BEF. Takáto suma je v zásade odpočítateľná od zdaniteľného základu dane z príjmu právnických osôb (53).

2.   Dodávky tovaru zákazníkom so sídlom vo Švajčiarsku

(182)

V druhom prípade bola postupnosť sporných transakcií so švajčiarskymi zákazníkmi zvyčajne takáto:

Image

(183)

Od februára do októbra 1996 spoločnosť Umicore fakturovala tovar spoločnosti B (54) so sídlom vo Švajčiarsku, ktorá nemala pridelené identifikačné číslo na účely DPH v žiadnom členskom štáte. Švajčiarska spoločnosť potom prefakturovala tovar zákazníkovi C, ktorý bol platiteľom DPH a mal sídlo v Taliansku. Preprava tovaru sa uskutočnila priamo z miesta produkcie v Belgicku do Talianska. Na základe dokumentov zaslaných Belgickom bola preprava podľa všetkého financovaná spoločnosťou C. Okrem toho v niektorých prípadoch tovar zrejme zaplatil spoločnosti Umicore priamo zákazník C, zatiaľ čo v iných prípadoch platbu uskutočnila spoločnosť B. Treba tiež poznamenať, že pojem zákazník C v skutočnosti odkazuje na spoločnosti považované talianskymi a španielskymi daňovými orgánmi za fiktívne (55).

(184)

Faktúry, ktoré spoločnosť Umicore zaslala švajčiarskej spoločnosti B v období od februára do októbra 1996, sú za predaj čistého striebra „zo závodu Hoboken“ a obsahujú tieto poznámky: „Vývoz – oslobodenie od DPH v zmysle článku 39 zákona“.

(185)

Napriek tomu, že uvedené dodávky uskutočnila spoločnosť Umicore v režime oslobodenia od DPH na základe článku 39 zákona o DPH, podľa informácií, ktoré dostal ISI od zdaniteľnej osoby a od belgickej správy ciel a spotrebných daní, sa preprava tovaru uskutočnila do Talianska bez toho, aby došlo k vývozu.

(186)

V dôsledku neexistencie vývozu, a teda nároku na oslobodenie od dane na základe článku 39 zákona o DPH, je znova otázne, či belgické daňové orgány mohli mať dôvod dospieť k záveru, že transakcie medzi spoločnosťou Umicore a švajčiarskou spoločnosťou mali fiktívny charakter, že skutočné transakcie sa realizovali medzi spoločnosťou Umicore a zákazníkom C a že na tieto transakcie sa mohlo vzťahovať oslobodenie od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH.

(187)

Vo svojom platobnom výmere z 30. novembra 1998 ISI usúdil, že kritériá na oslobodenie od dane na základe článku 39 zákona o DPH (vývoz) nie sú splnené, pretože nebolo možné predložiť žiadny dokument preukazujúci existenciu vývozu, a najmä nie žiadne vyhlásenie o vývoze.

(188)

Na základe toho daňový orgán dospel k záveru, že transakcie medzi spoločnosťou Umicore a švajčiarskymi spoločnosťami nemôžu byť oslobodené od dane na základe článku 39 zákona o DPH a považujú sa za uskutočnené v Belgicku podľa článku 15 ods. 7 zákona o DPH, a teda podliehajú belgickej DPH podľa článku 2 zákona o DPH. Preto usúdil, že spoločnosť Umicore dlhuje DPH vo výške 312 608 393 BEF (56) (7 749 359 EUR), ako aj pokutu vo výške 10 % tejto sumy.

(189)

Vo svojej doplňujúcej odpovedi z 30. marca 2000 týkajúcej sa platobných výmerov spoločnosť Umicore tvrdí, že „… teraz sa preukázalo, že zavedený mechanizmus bol fiktívny, o čom obchodné oddelenie spoločnosti Umicore nemohlo vedieť. Dovoz do Švajčiarska sa nikdy neuskutočnil, a preto je dôležité zdôrazniť, že v týchto prípadoch, rovnako ako v ostatných, nie je skutočná realizácia dodávok do Talianska spochybnená.“

(190)

Okrem toho na predbežných faktúrach, ktoré spoločnosť Umicore zaslala svojim švajčiarskym zákazníkom, je podľa všetkého výslovne uvedené meno zdaniteľnej osoby – talianskeho príjemcu tovaru, a totožnosť tohto príjemcu potvrdzujú nákladné listy vystavené dopravcom.

(191)

Z nasledujúcich dôvodov nemožno uvažovať o prekvalifikovaní dotknutých transakcií na dodávky v rámci Spoločenstva medzi spoločnosťou Umicore a subjektom C:

v čase uzavretia dohody bol už belgický orgán informovaný, že subjekt C sú v skutočnosti dva subjekty, ktoré sú talianskymi a španielskymi orgánmi považované za fiktívne spoločnosti,

skutočná existencia švajčiarskych spoločností nebola nikdy spochybnená ani belgickými, ani talianskymi daňovými orgánmi, ani spoločnosťou Umicore,

spoločnosť Umicore nemohla nevedieť, že nie je oprávnená uplatniť oslobodenie od dane podľa článku 39 zákona o DPH (oslobodenie od DPH pri vývoze) v prípade, že nedošlo k vývozu tovaru.

(192)

Z toho vyplýva, že na dotknuté transakcie sa nemohlo vzťahovať oslobodenie od DPH na základe článku 39 zákona o DPH (z dôvodu neuskutočnenia vývozu) ani oslobodenie od DPH podľa článku 39 bis zákona o DPH. Uvedené transakcie je v tomto prípade potrebné pokladať za dodávky tovaru bez prepravy, na ktoré sa nemôže poskytnúť oslobodenie od DPH. V súlade s článkom 15 ods. 2 a 7 zákona o DPH a s článkom 2 zákona o DPH teda spoločnosť Umicore dlhovala na DPH sumu 312 608 393 BEF (7 749 359 EUR). Okrem toho sa na túto sumu podľa článku 70 ods. 1 zákona o DPH a článku 1 ods. 1 KV č. 41 mala uplatniť aj pokuta vo výške 10 %, t. j. 31 260 839 BEF. Komisia sa na základe žiadnej informácie v spise nemôže domnievať, že táto sadzba 10 % by mohla spôsobiť problém v súvislosti s uplatnením zásady proporcionality (57).

(193)

Podľa uplatniteľných daňových pravidiel sa dodatočná suma DPH, ktorú dlhuje zdaniteľná osoba a ktorá nie je fakturovaná zákazníkovi, má pri určovaní zdaniteľného základu pri dani z príjmu právnických osôb považovať za odpočítateľné náklady. Odpočítateľná je pri dani z príjmu právnických osôb aj suma administratívnej pokuty.

3.   Dodávky tovaru zákazníkom so sídlom v Taliansku a v Španielsku

(194)

V období od októbra do decembra 1996 bola postupnosť sporných transakcií takáto:

Image

(195)

Spoločnosť Umicore fakturovala tovar spoločnostiam B so sídlom v Taliansku alebo v Španielsku, ktoré mali v uvedených krajinách pridelené identifikačné číslo na účely DPH. Príslušné faktúry sa vzťahovali na predaj čistého striebra „zo závodu“ a boli vystavené buď na základe oslobodenia od dane podľa článku 39 zákona o DPH (vývoz), alebo na základe oslobodenia od dane podľa článku 39 bis zákona o DPH (dodávky v rámci Spoločenstva). Preprava tovaru sa uskutočňovala priamo z miesta produkcie v Belgicku do Talianska. Vo väčšine prípadov zaplatila faktúry švajčiarska spoločnosť C (58), ktorá zároveň podľa všetkého skutočne hradila prepravu (59).

(196)

Informácie, ktoré zaslali talianske a španielske daňové orgány belgickému orgánu ešte pred uzavretím dohody o urovnaní, poukazujú na to, že spoločnosti B sú fiktívne.

(197)

Belgický daňový orgán vo svojom platobnom výmere z 30. novembra 1998 usúdil, že uvedenie nadobúdateľov na predajných faktúrach je nesprávne a že skutočnými nadobúdateľmi tovaru sú švajčiarske spoločnosti C. Keďže nedošlo k žiadnemu vývozu mimo územia Únie, belgický orgán uviedol vo svojom výmere, že oslobodenie od dane podľa článku 39 zákona o DPH sa neuplatňuje a že dotknutý predaj by sa mal prekvalifikovať na dodávky tovaru podliehajúce belgickej DPH podľa článku 15 ods. 2 a 7 a článku 2 zákona o DPH. Belgický orgán preto dospel k záveru, že spoločnosť Umicore dlhuje DPH vo výške 63 216 555 BEF (60) (1 567 097,46 EUR) a administratívnu pokutu vo výške 10 % tejto sumy.

(198)

V rámci výmeny listov s ISI spoločnosť Umicore uviedla, že švajčiarske spoločnosti boli spoločnosťami B poverené zabezpečovaním prepravy tovaru a okrem toho konajú ako finanční zástupcovia týchto spoločností.

(199)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že spis neobsahuje žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že švajčiarske spoločnosti konali ako subjekty poverené zabezpečením prepravy na účet talianskych a španielskych spoločností. Naopak, všetky dokumenty zaslané Komisii naznačujú, že preprava tovaru sa uskutočnila na účet švajčiarskych spoločností a že tieto spoločnosti boli skutočnými príjemcami a majiteľmi príslušného tovaru.

(200)

Komisia sa preto domnieva, že v platobnom výmere belgické daňové orgány boli oprávnené prekvalifikovať sporné transakcie na dodávky tovaru švajčiarskym spoločnostiam. Vzhľadom na to mali takéto dodávky podliehať belgickej DPH podľa článku 15 ods. 2 a 7 a článku 2 zákona o DPH bez možnosti oslobodenia od DPH na základe článku 39 alebo 39 bis zákona o DPH.

(201)

Aj v prípade, že by daňové orgány mohli oprávnene uznať existenciu transakcií s talianskymi a španielskymi spoločnosťami, malo byť oslobodenie od dane na základe článku 39 bis zákona o DPH odmietnuté z dôvodu neexistencie prepravy predávajúcim (Umicore) alebo nadobúdateľom (B) alebo na ich účet.

(202)

Preto treba dospieť k záveru, že spoločnosť Umicore dlhovala na DPH sumu 63 216 555 BEF (1 567 097,46 EUR) a administratívnu pokutu vo výške 6 321 655 BEF (10 % dlžnej DPH) podľa článku 70 ods. 1 zákona DPH a článku 1 ods. 1 KV č. 41.

(203)

Suma 63 216 555 BEF, ako aj suma administratívnej pokuty sú v zásade odpočítateľné z dane z príjmu právnických osôb.

4.   Zohľadnenie neodpočítateľnosti výšky urovnania

(204)

Postup, v rámci ktorého sa administratívna pokuta, ktorá je v zásade odpočítateľná od (zdaniteľného základu) dane z príjmu právnických osôb, pokladá za neodpočítateľnú a zníži sa výška tejto pokuty s cieľom zohľadniť jej neodpočítateľnosť (vyrovnanie alebo „netting“), nie je v súlade s právnou úpravou ani s administratívnym postupom v tejto oblasti (61). Následne treba vziať od úvahy výhodu a nevýhodu vyplývajúcu z tohto postupu vo vzťahu k situácii, keď by orgán takéto vyrovnanie neuplatnil.

(205)

Rovnako možno postupovať v prípade súm DPH, ktoré sú pri dani z príjmu právnických osôb v zásade odpočítateľné a na ktoré by sa uplatnilo rovnaké vyrovnanie.

(206)

Zo súm určených v predchádzajúcich odôvodneniach treba považovať za odpočítateľné tieto sumy:

33 238 698 + 312 608 393 + 31 260 839 + 63 216 555 + 6 321 655 = 446 646 140 BEF.

(207)

Záporný vplyv neodpočítateľnosti týchto súm pre spoločnosť Umicore možno v podstate odhadnúť na túto sumu:

446 646 140 × 40,17 % (62) = 179 417 754 BEF

(208)

Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Umicore vykázala daňovú stratu v prípade zdaniteľného príjmu za rok 2000, neodpočítateľnosť príslušných súm mala v skutočnosti záporný vplyv iba na nasledujúce zdaniteľné obdobie (príjmy 2001), v ktorom spoločnosť Umicore celú sumu prevoditeľnej daňovej straty započítala. Následkom toho mal mechanizmus vyrovnania, ako ho uplatnil belgický orgán, za následok odklad úhrady dane alebo pokuty na nasledujúce zdaniteľné obdobie.

(209)

Keďže daň z príjmu právnických osôb sa v Belgicku zvyčajne vyberá prostredníctvom zálohových platieb vykonávaných daňovníkom v priebehu daňového roka s cieľom vyhnúť sa zvýšeniu výšky dane (63), možno rozumne usúdiť, že v prípade neexistencie vyrovnania by spoločnosť Umicore bola nútená uskutočniť uvedené platby v polovici roka 2001, čo v praxi znamená, že spoločnosti Umicore bol poskytnutý odklad úhrady sumy 179 417 754 BEF o 6 mesiacov.

(210)

Kladný vplyv neodpočítateľnosti pre spoločnosť Umicore možno odhadnúť na túto sumu:

179 417 754 BEF × 0,8 % (64) × 6 mesiacov = 8 612 052 BEF

5.   Úroky z omeškania

(211)

Úroky z omeškania, ktoré sú dlžné zo súm DPH vypočítaných vyššie v texte, sa musia vypočítať na základe mesačnej sadzby 0,8 % od 21. januára 1997 (65) do okamihu skutočnej úhrady na konci decembra 2000:

37,6 % (66) × (312 608 393 + 63 216 555) = 1 413 101 800 BEF

6.   Zhrnutie súm dlžných za obdobie rokov 1995 a 1996

(212)

Minimálne sumy dlhované spoločnosťou Umicore za obdobie rokov 1995 a 1996 sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

(v BEF)

OPIS

DLŽNÉ SUMY

1.

Prvý druh transakcií

 

administratívna pokuta

33 238 698

2.

Druhý druh transakcií

 

dlžná DPH

312 608 393

administratívna pokuta (10 %)

31 260 839

3.

Tretí druh transakcií

 

dlžná DPH

63 216 555

administratívna pokuta (10 %)

6 321 655

Medzisúčet

446 646 140

4.

Úroky z omeškania

141 310 180

V zásade celková dlžná suma (DPH + úroky)

587 956 320

5.

Vplyv neodpočítateľnosti:

 

– negatívny vplyv neodpočítateľnosti

– 179 417 754

+ pozitívny vplyv odloženia úhrady

8 612 052

SPOLU

417 150 618

(213)

Z predchádzajúceho výpočtu vyplýva, že minimálna suma, ktorú spoločnosť Umicore dlhovala za roky 1995 a 1996 na základe dohody o urovnaní s daňovým orgánom, predstavuje 587 956 320 BEF (14 575 056,46 EUR). Predtým, ako sa táto suma porovná so sumou uvedenou v dohode, je potrebné zohľadniť vplyv neodpočítateľnosti, čím sa určená suma zníži na 417 150 618 BEF (10 340 893,71 EUR).

VIII.2.3.   Roky 1997 a 1998

(214)

Čo sa týka obdobia rokov 1997 a 1998, transakcie spochybnené v platobnom výmere z 30. apríla 1999 sa uskutočnili podľa nasledujúcej schémy:

Image

(215)

Pri tomto poslednom scenári je zákazníkom spoločnosti Umicore dcérska spoločnosť B švajčiarskej spoločnosti so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorá má identifikačné číslo na účely DPH pridelené v Spojenom kráľovstve. Nasledujúcim zákazníkom je zdaniteľná osoba C so sídlom v Taliansku. Tovar sa prepravoval priamo z miesta produkcie v Belgicku do Talianska. Predajné faktúry vystavené spoločnosťou Umicore zaplatila zdaniteľná osoba B.

(216)

Vo svojom platobnom výmere z 30. apríla 1999 bol daňový orgán toho názoru, že zdaniteľná osoba B nemala nárok na oslobodenia od DPH podľa článku 39 bis zákona o DPH, pretože nemala pridelené identifikačné číslo na účely DPH platné v Taliansku. Domnieval sa, že aj keby pripustil, že zdaniteľná osoba B vykonáva skutočnú hospodársku činnosť, na základe ktorej je platiteľom DPH, príslušný predaj by sa mal klasifikovať ako trojuholníkové transakcie v rámci Spoločenstva. V takomto prípade by sa prvý predaj medzi spoločnosťou Umicore a zdaniteľnou osobou B mal klasifikovať ako vnútroštátny predaj bez prepravy, ktorý podlieha belgickej DPH bez možnosti oslobodenia od dane, pretože preprava sa uskutočnila na účet talianskych zákazníkov.

(217)

Po prvé je potrebné poznamenať, že na rozdiel od obdobia rokov 1995 a 1996 sami inšpektori ISI neskôr usúdili, že neexistoval dostatočný dôvod na odmietnutie oslobodenia. Táto situácia totiž jasne vyplýva z interných poznámok, ktoré inšpektori zaslali svojmu riaditeľovi pred uzavretím dohody a po nej.

(218)

Po druhé z dokumentov, ktoré Komisii zaslalo Belgicko listom zo 6. augusta 2009, je zrejmé, že preprava sa naozaj uskutočnila na účet zdaniteľnej osoby B (a nie na účet prípadného nasledujúceho zákazníka). Podľa všetkého to možno potvrdiť aj na základe kópií dokumentov, ktoré spoločnosť Umicore zaslala ISI listom z 11. júna 1999 a ktoré dokazujú, že pri každom predaji zdaniteľná osoba B zaslala spoločnosti Umicore fax, aby jej oznámila identifikačné údaje dopravnej spoločnosti, meno vodiča a poznávaciu značku nákladného auta.

(219)

Okrem toho okolnosť, že zdaniteľná osoba B nemala pridelené identifikačné číslo na účely DPH platné v Taliansku, ako zdôraznil belgický orgán vo svojom platobnom výmere z 30. apríla 1999, nie je relevantná vzhľadom na to, že zdaniteľná osoba nemá žiadnu povinnosť byť registrovaná na účely platby DPH v členskom štáte, do ktorého sa tovar odosiela. Je potrebné aj uviesť, že britský daňový orgán, ktorý zaslal belgickému orgánu na jeho žiadosť informácie, nijako nespochybnil skutočné vykonávanie činnosti zdaniteľnej osoby B v Spojenom kráľovstve.

(220)

Napokon treba konštatovať, že belgický daňový orgán nespochybnil okolnosť, že tovar skutočne opustil belgické územie a bol prepravený do iného členského štátu.

(221)

Tieto úvahy podľa všetkého dostatočne preukazujú, že ISI nemal dôkazy, na základe ktorých by mohol odmietnuť oslobodenie od DPH, ako ho uplatnila spoločnosť Umicore. Z toho treba usúdiť, že spoločnosť Umicore nemusela za obdobie rokov 1997 a 1998 zaplatiť žiadny doplatok k DPH, pokutu ani úrok.

VIII.2.4.   Závery o existencii ekonomickej výhody

(222)

Na základe predchádzajúceho posúdenia treba uznať, že minimálna suma, ktorú spoločnosť Umicore dlhovala za roky 1995 až 1998 na základe uzavretia dohody o urovnaní s daňovým orgánom, predstavuje celkovo 417 150 618 BEF (10 340 893,71 EUR).

(223)

Keďže je táto suma nižšia ako suma zaplatená spoločnosťou Umicore na základe dohody z 21. decembra 2000, nemožno usúdiť, že by belgické daňové orgány urobili neúmerné ústupky. Jediný aspekt dohody, ktorý sa odchyľuje od právnej úpravy a administratívneho postupu, sa týka mechanizmu vyrovnania, prostredníctvom ktorého sa dlžná suma znížila na účely zohľadnenia neodpočítateľnosti príslušných súm z dane z príjmu právnických osôb. Hospodársky vplyv vyplávajúci z tohto postupu bol pri posudzovaní otázky riadne zohľadnený.

(224)

Komisia sa preto domnieva, že belgické daňové orgány neposkytli v rámci uzavretia dohody o urovnaní z 21. decembra 2000 spoločnosti Umicore žiadnu ekonomickú ani finančnú výhodu.

IX.   ZÁVER

(225)

Komisia konštatuje, že dohoda o urovnaní uzatvorená 21. decembra 2000 medzi belgickými daňovými orgánmi a spoločnosťou Umicore neposkytla tejto spoločnosti výhodu, a teda nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Dohoda o urovnaní daňového dlhu uzatvorená 21. decembra 2000 medzi belgickým štátom a spoločnosťou Umicore SA (bývalá spoločnosť Union Minière SA), ktorá sa vzťahuje na sumu 423 miliónov BEF, nepredstavuje pomoc spadajúcu pod článok 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu.

V Bruseli 26. mája 2010

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  Ú. v. EÚ C 280, 17.11.2004, s. 10.

(2)  Od 1. decembra 2009 sú články 87 a 88 Zmluvy o ES článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V oboch prípadoch sú články v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa odkazmi na články 107 a 108 ZFEÚ rozumejú odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES. ZFEÚ priniesla určité zmeny v terminológii, akou je zmena výrazu „Spoločenstvo“ na „Únia“ a výrazu „spoločný trh“ na „vnútorný trh“.

(3)  Ú. v. EÚ C 223, 7.9.2004, s. 2.

(4)  Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(5)  Ú. v. ES L 376, 31.12.1991, s. 1.

(6)  Smernica Rady 77/388/EHS (šiesta smernica o DPH) zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 13.6.1977, s. 1).

(7)  V článku 5 ods. 2 KV č. 18 sa ustanovuje, že „... kupujúci so sídlom mimo Belgicka, ktorý sám prevezme tovar do vlastníctva v Belgicku, musí pri prevzatí vydať predávajúcemu so sídlom v Belgicku potvrdenie o prevzatí. V potvrdení o prevzatí, ktoré sa má vydať predávajúcemu, musí byť uvedený dátum odovzdania tovaru, opis tovaru a krajina určenia. Rovnaké potvrdenie by sa malo vydať predávajúcemu v prípade, že prevzatie tovaru v Belgicku uskutoční tretia osoba, ktorá tak koná na účet kupujúceho, ktorý nemá sídlo v Belgicku. V takomto prípade musí doklad vydať uvedená tretia osoba, ktorá v ňom uvedie, že koná na účet svojho príkazcu.“ V článku 6 KV č. 18 sa spresňuje, že „dôkaz o vývoze musí poskytnúť predávajúci […] bez ohľadu na doklad predpísaný v článku 5 ods. 2“. V článku 3 KV č. 18 sa ďalej uvádza, že „... predávajúci je povinný mať stále k dispozícii všetky doklady dokazujúce skutočnosť, že k vývozu skutočne došlo, a predložiť ich úradníkom vykonávajúcim kontrolu, kedykoľvek o to požiadajú. Týmito dokladmi sú predovšetkým objednávky, prepravné doklady, platobné doklady, ako aj vývozné vyhlásenie podľa článku 2“, v ktorom sa stanovuje, že „kópia faktúry z predaja alebo ak táto nie je k dispozícii, podací list so všetkými údajmi, ktoré má obsahovať faktúra z predaja, musí byť odovzdaná na colnom úrade, kde sa podľa colných predpisov týkajúcich sa vývozu musí podať vývozné vyhlásenie“.

(8)  Vo výňatku z odpovede belgického ministra financií na parlamentnú otázku č. 248 z 23. januára 1996 (vestník Bull. Q. R., Ch. Repr. S.O. 1995-1996, č. 26, 18. marca 1996) sa uvádza, že „… dodávka v rámci Spoločenstva z Belgicka je teda transakcia, následkom ktorej je DPH v zásade splatná v Belgicku, ak je uskutočnená zdaniteľnou osobou konajúcou ako takou. Nárok na oslobodenie od dane musí samozrejme preukázať dodávateľ, ktorý si ho uplatňuje. Dôkazné bremeno, že sú splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od dane, je teda na ňom.“

(9)  V článku 16 sa spresňuje, že dodávka sa uskutoční v okamihu, keď sa tovar odovzdá nadobúdateľovi, a v článku 17 sa spresňuje, že určujúca skutočnosť pre daň nastáva a daň sa stáva splatnou v okamihu uskutočnenia dodávky tovaru.

(10)  Pozri rozsudok kasačného súdu z 21. mája 1982, Pas. I, 1982, s. 1106.

(11)  Aj keď tento postup nie je výslovne ustanovený v zákone o DPH, je to obvyklý postup, ktorý orgány používajú, aby dodržali niekoľko základných zásad vrátane práva na obhajobu a zásady dobrej správy vecí verejných.

(12)  Administratívna pripomienka k zákonu o DPH č. 84/91.

(13)  Najmä z hľadiska počtu a výšky obchodných transakcií nepodložených riadnymi dokladmi v porovnaní s počtom a výškou transakcií podložených riadnymi dokladmi.

(14)  V administratívnej pripomienke č. 70/67 sa uvádza, že toto ustanovenie sa uplatní vtedy, keď zdaniteľná osoba predá tovar bez faktúry zákazníkovi, ktorý vystupuje ako súkromná osoba, za predpokladu, že zdaniteľná osoba nemá vážny dôvod pochybovať o nezdaniteľnosti svojich zmluvných partnerov.

(15)  Pozri tabuľku C.

(16)  Rozsudok rozhodcovského súdu z 24. februára 1999 vo veci č. 22/99.

(17)  Medzičasom sa z neho stal ústavný súd.

(18)  Kasačný súd, 12. februára 2009, RG C.07.0507.N, neuverejnené; kasačný súd, 13. februára 2009, RG F.06.0107.N, neuverejnené, a kasačný súd, 12. februára 2009, RG F.06.0108.N.

(19)  Pozri bývalý článok 84 zákona o DPH.

(20)  V článku 9 regentského výnosu sa ustanovuje, že minister financií rozhoduje o žiadostiach o odpustenie pokuty a zvýšení poplatkov spojených s pokutou okrem tých, ktoré uložil súd.

(21)  Regionálni riaditelia ISI majú rovnaké právomoci v zmysle článku 95 zákona z 15. marca 1999, ktorým sa nahrádza článok 87 zákona z 8. augusta 1980.

(22)  Pozri pripomienku týkajúcu sa DPH č. 84/59.

(23)  Pozri pripomienku týkajúcu sa DPH č. 84 bis/4 a nasl.

(24)  Obežník o DPH č. 78 z 15. decembra 1970, bod 9.

(25)  Pozri príručku o DPH uverejnenú orgánom správy DPH, s. 1116, bod 530.

(26)  Ak zdaniteľná osoba za začiatku fakturuje sumu 100 plus DPH vo výške 21, t. j. celkovo sumu 121, a nadobúdateľ tovaru zaplatí iba sumu 100, prípadné vrátenie sa nebude vzťahovať na sumu 21, ale v skutočnosti na sumu 21 × (21/121) = 3,64.

(27)  Neexistujú presné pokyny týkajúce sa spôsobu výpočtu sumy, ktorá sa má vrátiť v prípade čiastočnej cenovej straty. Nič však nebráni tomu, aby sa takéto vrátenie uplatnilo v prípade neskoršej fakturácie DPH zdaniteľnou osobou (aj niekoľko rokov po uskutočnení zdaniteľného plnenia).

(28)  Pozri pripomienku k dani z príjmu č. 53/88.

(29)  Pozri pripomienky k dani z príjmu č. 53/97 a č. 53/97.1.

(30)  Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora vo veci C-241/94, Francúzsko/Komisia, Zb. 1996, s. I-4551; rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-127/99, Diputación Foral de Álava, T-129/99, Comunidad Autónoma del País Vasco et Gasteizko Industria Lurra, a T-148/99, Daewoo Electronics Manufacturing España, Zb. 2002 s. II-1275, body 151 a 154.

(31)  30 Článok 85 zákona o DPH.

(32)  V tomto liste [SG(99) 3364] z 10. mája 1999 Komisia uvádza, že aj keď sú belgické ustanovenia primerané a proporcionálne, Komisia dostala niekoľko sťažností, z ktorých vyplýva, že osobitne v prípade, keď kupujúci sám prepravuje nadobudnutý tovar, orgány požadujú dokumenty, najmä prepravné dokumenty, ktoré predávajúci nemôže predložiť.

(33)  V tejto súvislosti Belgicko upozorňuje na belgickú judikatúru, podľa ktorej musí daň vychádzať z faktov a zo zásady dobrej správy vecí verejných. Na základe týchto zásad sa orgán domnieva, že má povinnosť zohľadniť dôkazové prostriedky poskytnuté orgánmi iného členského štátu na účely prípadného priznania oslobodenia od DPH pri dodávkach v rámci Spoločenstva.

(34)  V danom prípade švajčiarska spoločnosť, ktorá nadobudla majetok, poverila zodpovedného zástupcu v Spojenom kráľovstve, ktorý bol sám registrovaný na účely platby DPH a plnil si svoje daňové povinnosti v tejto krajine.

(35)  V článku 2 zákona o DPH sa ustanovuje, že dodávky tovaru a poskytnutie služieb uskutočnené za úhradu podliehajú dani v prípade, že sa uskutočňujú v Belgicku. Okrem toho článok 53 ods. 2 zákona o DPH ukladá povinnosť vystaviť faktúru na všetky dodávky alebo poskytnuté služby bez ohľadu na to, či sú, alebo nie sú skutočne zdaňované v Belgicku.

(36)  Článok 70 ods. 2 zákona o DPH by sa uplatnil vtedy, keď by faktúry, ktorých vystavenie je predpísané článkami 53, 53g a 54 zákona o DPH, neboli vystavené vôbec alebo neboli vystavené správne.

(37)  Pozri pripomienky k DPH č. 70/60 až 70/62.

(38)  Pozri pripomienky k dani z príjmu č. 53/97 a 53/97.1.

(39)  Pozri tlačovú správu z 9. júla 2004, IP/04/882.

(40)  Pozri odôvodnenie 55 rozhodnutia o začatí konania.

(41)  Pozri závery generálneho advokáta vo veci C-353/95, Schmid, Zb. 1997, s. I-7007, bod 30.

(42)  Spoločnosť Umicore uvádza štatistické údaje ISI, podľa ktorých 22 % doplatkov DPH dlžných z dôvodu zvýšenia obratu za obdobie rokov 2000 – 2002 bolo stanovených na základe dohody s platiteľom dane.

(43)  Súd v Namure, 10. januára 1991, FJ.F, 91/204: „Daňový orgán a daňovník môžu prijať kompromis týkajúci sa zdaniteľného základu pri DPH. Podľa uplatniteľných zákonov a iných právnych predpisov daňovník tým, že vyjadrí svoj súhlas s transakciou týkajúcou sa zdaniteľného základu, žiada zároveň o zníženie pokút. Táto operácia zodpovedá svojím charakterom transakcii, ktorej základnou charakteristikou je existencia vzájomných ústupkov, ktoré si strany robia. Ústupok daňovníka spočíva v danom prípade v súhlase so zdaniteľným základom vyplývajúcim z platobného výmeru v nadväznosti na kontrolu. Ústupok daňového orgánu spočíva v znížení pokút podľa zákona súvisiacich s dohodou o určení zdaniteľného základu.“

(44)  Rozsudok vo veci C-256/97, DM Transport, Zb. 1999, s. I-3913. Podnik DM Transport bol povinný zaplatiť belgickému Národnému úradu sociálneho zabezpečenia (Office national de sécurité sociale – ONSS) 18,1 milióna BEF ako sumu, ktorú dlhoval na zrážkach zo mzdy a odvodoch zamestnávateľa. V zmysle belgického práva zamestnávateľ, ktorý neplatí odvody včas, podlieha okrem iného prirážkam a trestným sankciám. Je však prípustné, aby ONSS poskytol dodatočné lehoty. Keďže tieto platobné úľavy umožnili platobne neschopnému podniku umelo sa udržať, Obchodný súd v Bruseli položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku s cieľom určiť, či takéto platobné úľavy môžu predstavovať štátnu pomoc.

(45)  Národný úrad sociálneho zabezpečenia v Belgicku (Office national de sécurité sociale – ONSS).

(46)  Rozsudok vo veci T-127/99, Diputación Forai de Álava a i./Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2002, s. II-1275, body 164 – 166.

(47)  V tejto súvislosti sa spoločnosť Umicore odvoláva na bod 26 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3), podľa ktorého má daňový systém za úlohu vykonávať „výber príjmov na financovanie štátnych výdavkov“.

(48)  Pozri aj rozsudky Súdneho dvora vo veci C-387/92, Banco de Crédito Industrial, teraz Banco Exterior de España SA/Ayuntamiento de Valencia, Zb. 1994, s. I-877, bod 13; vo veci C-143/99, Adria Wien Pipeline GmbH a Wietersdorfer&Peggauer Zementwerke GmbH/Finanzlandesdirektion für Kärnten, Zb. 2001, s. I-8365, bod 38; vo veci C-53/00, Ferring SA/Agence centrale des organismes de sécurité sociale (ACOSS), Zb. 2001, s. I-9067, bod 15; vo veci C-172/03, Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck, Zb. 2005, s. I-1627, bod 36; v spojených veciach C-182/03 a C-217/03, Belgické kráľovstvo a Forum 187 ASBL/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2003, s. I-6887, bod 86.

(49)  Pozri bod 9 oznámenia z roku 1998 uvedeného v poznámke pod čiarou č. 46.

(50)  B sa v skutočnosti vzťahuje na dve rôzne talianske spoločnosti.

(51)  Pozri oddiel II.2.

(52)  Kasačný súd, vyššie uvedené rozsudky z 12. septembra 2009. Súdny dvor potvrdil, že pokuta vo výške 200 % bola neúmerná vzhľadom na okolnosti prípadu a že odvolací súd bol skutočne oprávnený znížiť výšku pokuty na 50 %.

(53)  Pozri oddiel II.2.

(54)  B sa v skutočnosti vzťahuje na dve spoločnosti so sídlom vo Švajčiarsku.

(55)  C sa v skutočnosti vzťahuje na tie isté spoločnosti ako B v treťom prípade, ktorého opis nasleduje v ďalšom odôvodnení.

(56)  21 % z 1 488 611 396 BEF = 312 608 393 BEF.

(57)  V prípadoch, keď sa uplatňuje článok 70 ods. 1, sadzba 10 % predstavuje minimálnu sadzbu uplatňovanú daňovými orgánmi.

(58)  C sa v skutočnosti vzťahuje na tie isté švajčiarske spoločnosti, ktorých sa týka druhý prípad.

(59)  Na predbežných faktúrach vystavených spoločnosťou Umicore sa v opise tovaru uvádza názov spoločnosti C ako „majiteľa“. Pokiaľ ide o prepravné doklady, najprv sú určené švajčiarskej spoločnosti C a všeobecne sa v nich uvádza, že tovar sa prepravuje do Talianska na účet švajčiarskej spoločnosti C.

(60)  21 % fakturovaných súm: (29 595 944 + 34 744 972 + 32 355 113 + 73 803 950 + 130 531 237) × 21 % = 63 216 555 BEF.

(61)  Pozri oddiel II.2.

(62)  Sadzba dane z príjmu právnických osôb uplatniteľná v čase uzavretia dohody.

(63)  Pozri článok 218 zákona o dani z príjmu (CIR92) v spojení s článkami 157 až 168 zákona o dani z príjmu (CIR92).

(64)  Sadzba použitá belgickým daňovým orgánom pri výpočte úrokov z omeškania.

(65)  Dátum určený v platobnom výmere podľa zvyčajného postupu daňového orgánu.

(66)  (3 × 12 mesiacov) + 11 mesiacov = 47 mesiacov × 0,8 % = 37,6 %.


11.5.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 122/100


VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 10. mája 2011,

ktorým sa mení a dopĺňa príloha II k rozhodnutiu 93/52/EHS, pokiaľ ide o úradné uznanie určitých regiónov v Taliansku ako oblastí bez výskytu brucelózy (B. melitensis) a ktorým sa menia dopĺňajú prílohy k rozhodnutiu 2003/467/ES, pokiaľ ide o úradné vyhlásenie určitých regiónov Talianska, Poľska a Spojeného kráľovstva za oblasti bez výskytu tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka

[oznámené pod číslom K(2011) 3066]

(Text s významom pre EHP)

(2011/277/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva (1), a najmä na jej prílohu A oddiel I bod 4, prílohu A oddiel II bod 7 a prílohu D oddiel I písm. E,

so zreteľom na smernicu Rady 91/68/EHS z 28. januára 1991 o veterinárnych podmienkach upravujúcich obchod s ovcami a s kozami vo vnútri Spoločenstva (2), a najmä na jej prílohu A kapitolu 1 časť II,

keďže:

(1)

V smernici 91/68/EHS sa vymedzujú veterinárne podmienky, ktorými sa riadi obchod s ovcami a kozami v Únii. Stanovujú sa v nej podmienky, za akých sa členské štáty alebo ich regióny môžu úradne uznávať za oblasti bez výskytu brucelózy.

(2)

V prílohe II k rozhodnutiu Komisie 93/52/EHS z 21. decembra 1992, ktorým sa zaznamenáva dosiahnutie súladu niektorých členských štátov alebo regiónov s požiadavkami vzťahujúcimi sa na brucelózu (B. melitensis) a priznáva sa im štatút úradne uznaného členského štátu alebo regiónu bez výskytu tejto choroby (3), sa uvádza zoznam regiónov členských štátov, ktoré sú úradne uznané za oblasti bez výskytu brucelózy (B. melitensis) v súlade so smernicou 91/68/EHS.

(3)

Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s podmienkami stanovenými v smernici 91/68/EHS, pokiaľ ide o regióny Emilia-Romagna a Valle d’Aosta, aby bolo možné uvedené regióny v Taliansku úradne uznať za oblasti bez výskytu brucelózy (B. melitensis).

(4)

Po posúdení dokumentácie, ktorú predložilo Taliansko, by mali byť regióny Emilia-Romagna a Valle d’Aosta úradne uznané za oblasti bez výskytu uvedenej choroby. Údaje týkajúce sa Talianska v prílohe II k rozhodnutiu 93/52/EHS by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Smernica 64/432/EHS sa vzťahuje na obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými v rámci Únie. Stanovujú sa v nej podmienky, za akých sa môže členský štát alebo región členského štátu úradne uznávať za oblasť bez výskytu tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka.

(6)

Napriek tomu, že Ostrov Man ako samosprávna korunná dependencia Britskej koruny nie je súčasťou Únie, s Úniou má zvláštny, obmedzený vzťah. V dôsledku toho sa v nariadení Rady (EHS) č. 706/73 z 12. marca 1973 týkajúcom sa opatrení Spoločenstva uplatniteľných na Normandské ostrovy a Ostrov Man pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (4) stanovuje, že na účely uplatňovania pravidiel, ktoré sa týkajú okrem iného právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat, by sa Spojené kráľovstvo a Ostrov Man mali považovať za jeden členský štát.

(7)

V prílohách k rozhodnutiu Komisie 2003/467/ES z 23. júna 2003 ustanovujúcemu úradný status stád hovädzieho dobytka bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej bovinnej leukózy v niektorých členských štátoch a regiónoch členských štátov (5) sa uvádza zoznam členských štátov a ich regiónov, ktoré sú úradne vyhlásené ako oblasti bez výskytu tuberkulózy hovädzieho dobytka, brucelózy hovädzieho dobytka a enzootickej leukózy hovädzieho dobytka.

(8)

Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s podmienkami, aby sa mu úradne uznal status „bez výskytu tuberkulózy“ podľa smernice 64/432/EHS v súvislosti s provinciami Rieti a Viterbo v regióne Lazio.

(9)

Po posúdení dokumentácie predloženej Talianskom by sa provincie Rieti a Viterbo v regióne Lazio mali úradne vyhlásiť za regióny v Taliansku bez výskytu tuberkulózy.

(10)

Taliansko a Spojené kráľovstvo tiež predložili Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s podmienkami na úradné uznanie statusu „bez výskytu brucelózy“ podľa smernice 64/432/EHS, pokiaľ ide o provincie Frosinone, Latina a Viterbo v regióne Lazio v Taliansku a Ostrov Man v Spojenom kráľovstve.

(11)

Po posúdení dokumentácie predloženej Talianskom a Spojeným kráľovstvom by sa provincie Frosinone, Latina a Viterbo v regióne Lazio v Taliansku a Ostrov Man v Spojenom kráľovstve mali v uvedenom poradí úradne vyhlásiť za regióny bez výskytu brucelózy v Taliansku a Spojenom kráľovstve.

(12)

Taliansko, Poľsko a Spojené kráľovstvo v uvedenom poradí predložili Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o provinciu Viterbo v regióne Lazio v Taliansku, štyridsaťštyri administratívnych regiónov (powiatov) v rámci nadradených administratívnych jednotiek (vojvodstiev) Lubuskie, Kujawsko-Pomorskie, Mazowieckie, Podlaskie, Warmińsko-Mazurskie a Wielkopolskie v Poľsku a Ostrov Man v Spojenom kráľovstve, aby sa tieto regióny mohli považovať za úradne uznané regióny bez výskytu enzootickej leukózy hovädzieho dobytka v Taliansku, Poľsku a Spojenom kráľovstve.

(13)

Po posúdení dokumentácie, ktorú predložilo Taliansko, Poľsko a Spojené kráľovstvo, by sa príslušné regióny mali v uvedenom poradí úradne vyhlásiť za regióny bez výskytu enzootickej leukózy hovädzieho dobytka v Taliansku, Poľsku a Spojenom kráľovstve.

(14)

Prílohy k rozhodnutiu 2003/467/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Príloha II k rozhodnutiu 93/52/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Prílohy k rozhodnutiu 2003/467/ES sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 10. mája 2011

Za Komisiu

John DALLI

člen Komisie


(1)  Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977/64.

(2)  Ú. v. ES L 46, 19.2.1991, s. 19.

(3)  Ú. v. ES L 13, 21.1.1993, s. 14.

(4)  Ú. v. ES L 68, 15.3.1973, s. 1.

(5)  Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 74.


PRÍLOHA I

V prílohe II k rozhodnutiu 93/52/EHS sa údaje týkajúce sa Talianska nahrádzajú takto:

„V Taliansku:

región Abruzzo: provincia Pescara,

provincia Bolzano,

región Emilia-Romagna,

región Friuli-Venezia Giulia,

región Lazio: provincie Latina, Rieti, Roma, Viterbo,

región Ligúria: provincia Savona,

región Lombardsko,

región Marche,

región Molise,

región Piemont,

región Sardínia,

región Toskánsko,

provincia Trento,

región Umbria,

región Valle d’Aosta,

región Benátsko.“


PRÍLOHA II

Prílohy I, II a III k rozhodnutiu 2003/467/ES sa menia a dopĺňajú takto:

1.

V prílohe I kapitole 2 sa údaje týkajúce sa Talianska nahrádzajú takto:

„V Taliansku:

región Abruzzo: provincia Pescara,

provincia Bolzano,

región Emilia-Romagna,

región Friuli-Venezia Giulia,

región Lazio: provincie Rieti, Viterbo,

región Lombardsko,

región Marche: provincia Ascoli Piceno,

región Piemont: provincie Novara, Verbania, Vercelli,

región Sardínia: provincia Cagliari, Medio-Campidano, Ogliastra, Olbia-Tempio, Oristano,

región Toskánsko,

provincia Trento,

región Benátsko.“

2.

V prílohe II v kapitole 2:

a)

Údaje týkajúce sa Talianska sa nahrádzajú takto:

„V Taliansku:

región Abruzzo: provincia Pescara,

provincia Bolzano,

región Emilia-Romagna,

región Friuli-Venezia Giulia,

región Lazio: provincia Frosinone, Latina, Rieti, Viterbo,

región Ligúria: provincie Imperia, Savona,

región Lombardsko,

región Marche,

región Molise: provincia Campobasso,

región Piemont,

región Apúlia: provincia Brindisi,

región Sardínia,

región Toskánsko,

provincia Trento,

región Umbria,

región Benátsko.“

b)

Údaje týkajúce sa Spojeného kráľovstva sa nahrádzajú takto:

„V Spojenom kráľovstve:

Veľká Británia: Anglicko, Škótsko, Wales,

Ostrov Man.“

3.

V prílohe III sa kapitola 2 mení a dopĺňa takto:

a)

Údaje týkajúce sa Talianska sa nahrádzajú takto:

„V Taliansku:

región Abruzzo: provincia Pescara,

provincia Bolzano,

región Campania: provincia Neapol,

región Emilia-Romagna,

región Friuli-Venezia Giulia,

región Lazio: provincie Frosinone, Rieti, Viterbo,

región Ligúria: provincie Imperia, Savona,

región Lombardsko,

región Marche,

región Molise,

región Piemont,

región Apúlia: provincia Brindisi,

región Sardínia,

región Sicília: provincie Agrigento, Caltanissetta, Siracusa, Trapani,

región Toskánsko,

provincia Trento,

región Umbria,

región Valle d’Aosta,

región Benátsko.“

b)

Údaje týkajúce sa Poľska sa nahrádzajú takto:

„V Poľsku:

vojvodstvo dolnośląskie

Powiaty:

bolesławiecki, dzierżoniowski, głogowski, górowski, jaworski, jeleniogórski, Jelenia Góra, kamiennogórski, kłodzki, legnicki, Legnica, lubański, lubiński, lwówecki, milicki, oleśnicki, oławski, polkowicki, strzeliński, średzki, świdnicki, trzebnicki, wałbrzyski, Wałbrzych, wołowski, wrocławski, Wrocław, ząbkowicki, zgorzelecki, złotoryjski.

vojvodstvo lubelskie

Powiaty:

bialski, Biała Podlaska, biłgorajski, chełmski, Chełm, hrubieszowski, janowski, krasnostawski, kraśnicki, lubartowski, lubelski, Lublin, łęczyński, łukowski, opolski, parczewski, puławski, radzyński, rycki, świdnicki, tomaszowski, włodawski, zamojski, Zamość.

vojvodstvo lubuskie

Powiaty:

gorzowski, Gorzów Wielkopolski, krośnieńsko-odrzański, międzyrzecki, nowosolski, słubicki, strzelecko–drezdenecki, sulęciński, świebodziński, Zielona Góra, zielonogórski, żagański, żarski, wschowski.

vojvodstvo kujawsko-pomorskie

Powiaty:

aleksandrowski, brodnicki, bydgoski, Bydgoszcz, chełmiński, golubsko-dobrzyński, grudziądzki, inowrocławski, lipnowski, Grudziądz, radziejowski, rypiński, sępoleński, świecki, toruński, Toruń, tucholski, wąbrzeski, Włocławek, włocławski.

vojvodstvo łódzkie

Powiaty:

bełchatowski, brzeziński, kutnowski, łaski, łęczycki, łowicki, łódzki, Łódź, opoczyński, pabianicki, pajęczański, piotrkowski, Piotrków Trybunalski, poddębicki, radomszczański, rawski, sieradzki, skierniewicki, Skierniewice, tomaszowski, wieluński, wieruszowski, zduńskowolski, zgierski.

vojvodstvo małopolskie

Powiaty:

brzeski, bocheński, chrzanowski, dąbrowski, gorlicki, krakowski, Kraków, limanowski, miechowski, myślenicki, nowosądecki, nowotarski, Nowy Sącz, oświęcimski, olkuski, proszowicki, suski, tarnowski, Tarnów, tatrzański, wadowicki, wielicki.

vojvodstvo mazowieckie

Powiaty:

białobrzeski, ciechanowski, garwoliński, grójecki, gostyniński, grodziski, kozienicki, legionowski, lipski, łosicki, makowski, miński, mławski, nowodworski, ostrołęcki, Ostrołęka, ostrowski, otwocki, piaseczyński, Płock, płocki, płoński, pruszkowski, przasnyski, przysuski, pułtuski, Radom, radomski, Siedlce, siedlecki, sierpecki, sochaczewski, sokołowski, szydłowiecki, Warszawa, warszawski zachodni, węgrowski, wołomiński, wyszkowski, zwoleński, żuromiński, żyrardowski.

vojvodstvo opolskie

Powiaty:

brzeski, głubczycki, kędzierzyńsko-kozielski, kluczborski, krapkowicki, namysłowski, nyski, oleski, opolski, Opole, prudnicki, strzelecki.

vojvodstvo podkarpackie

Powiaty:

bieszczadzki, brzozowski, dębicki, jarosławski, jasielski, kolbuszowski, krośnieński, Krosno, leski, leżajski, lubaczowski, łańcucki, mielecki, niżański, przemyski, Przemyśl, przeworski, ropczycko-sędziszowski, rzeszowski, Rzeszów, sanocki, stalowowolski, strzyżowski, Tarnobrzeg, tarnobrzeski.

vojvodstvo podlaskie

Powiaty:

augustowski, białostocki, Białystok, bielski, grajewski, hajnowski, kolneński, łomżyński, Łomża, moniecki, sejneński, siemiatycki, sokólski, suwalski, Suwałki, wysokomazowiecki, zambrowski.

vojvodstvo pomorskie

Powiaty:

Gdańsk, gdański, Gdynia, lęborski, Sopot, wejherowski.

vojvodstvo śląskie

Powiaty:

będziński, bielski, Bielsko-Biała, bieruńsko-lędziński, Bytom, Chorzów, cieszyński, częstochowski, Częstochowa, Dąbrowa Górnicza, gliwicki, Gliwice, Jastrzębie Zdrój, Jaworzno, Katowice, kłobucki, lubliniecki, mikołowski, Mysłowice, myszkowski, Piekary Śląskie, pszczyński, raciborski, Ruda Śląska, rybnicki, Rybnik, Siemianowice Śląskie, Sosnowiec, Świętochłowice, tarnogórski, Tychy, wodzisławski, Zabrze, zawierciański, Żory, żywiecki.

vojvodstvo świętokrzyskie

Powiaty:

buski, jędrzejowski, kazimierski, kielecki, Kielce, konecki, opatowski, ostrowiecki, pińczowski, sandomierski, skarżyski, starachowicki, staszowski, włoszczowski.

vojvodstvo warmińsko-mazurskie

Powiaty:

Elbląg, elbląski, ełcki, giżycki, gołdapski, kętrzyński, lidzbarski, olecki, piski, szczycieński, węgorzewski.

vojvodstvo wielkopolskie

Powiaty:

jarociński, kaliski, Kalisz, kępiński, kolski, koniński, Konin, krotoszyński, międzychodzki, nowotomyski, ostrowski, ostrzeszowski, pleszewski, słupecki, średzki, śremski, turecki, wolsztyński, wrzesiński.“

c)

Dopĺňa sa tento údaj pre Spojené kráľovstvo:

„V Spojenom kráľovstve:

Ostrov Man.“