16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/1

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 174/2005 z 31. januára 2005, ktorým sa ukladajú obmedzenia na poskytovanie pomoci súvisiacej s vojenskými činnosťami Pobrežiu Slonoviny, (2) sa stanovuje zákaz vývozu zariadení, ktoré by mohli byť použité na vnútornú represiu a zákaz poskytovania určitej technickej pomoci, financovania a finančnej pomoci. Tieto obmedzenia boli uložené v súlade so spoločnou pozíciou Rady 2004/852/SZBP z 13. decembra 2004 o obmedzujúcich opatreniach voči Pobrežiu Slonoviny (3).

(2)

So zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1946 (2010) z 15. októbra 2010 a rozhodnutie 2010/656/SZBP je potrebné zmeniť a doplniť nariadenie (ES) č. 174/2005 cieľom umožniť vývoz nesmrtonosných zariadení ako aj nesmrtonosných zariadení, ktoré by mohli byť použité na vnútornú represiu, určených výlučne na to, aby sa bezpečnostným silám Pobrežia Slonoviny umožnilo používať iba vhodnú a primeranú silu pri udržiavaní verejného poriadku, ako aj poskytovanie súvisiacej technickej pomoci, financovania a finančnej pomoci.

(3)

Zoznam zariadení, ktoré by mohli byť použité na vnútornú represiu, by sa mal aktualizovať podľa odporúčaní expertov, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (4).

(4)

Vzhľadom na najnovšiu prax prípravy návrhov je vhodné aktualizovať článok o právomoci Únie.

(5)

Nariadenie (ES) č. 174/2005 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

(1)

Článok 4 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Odchylne od článku 2 sa zákazy v ňom uvedené neuplatňujú na:

(2)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

1.   Odchylne od článku 3 môže príslušný orgán, uvedený v prílohe II, z členského štátu, v ktorom je usadený vývozca alebo poskytovateľ služieb, za podmienok, ktoré uzná za vhodné, povoliť predaj, dodávky, prevod alebo vývoz nesmrtonosných zariadení uvedených v prílohe I alebo poskytovanie technickej pomoci, financovania alebo finančnej pomoci týkajúcej sa takýchto nesmrtonosných zariadení, keď rozhodne, že príslušné nesmrtonosné zariadenia sú určené výlučne na to, aby sa bezpečnostným silám Pobrežia Slonoviny umožnilo používať iba vhodnú a primeranú silu pri udržiavaní verejného poriadku.

2.   Príslušný členský štát informuje ostatné členské štáty a Komisiu o akomkoľvek povolení udelenom na základe odseku 1.

3.   Na činnosti, ktoré sa už uskutočnili, sa povolenia neudeľujú.“

(3)

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Toto nariadenie je uplatniteľné:

(4)

Príloha I sa nahrádza textom v prílohe k tomuto nariadeniu.

(5)

Názov prílohy II sa nahrádza takto:

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/5

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1505/2006 z 11. októbra 2006, ktorým sa implementuje nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, pokiaľ ide o minimálnu úroveň kontrol, ktoré sa majú vykonať v súvislosti s identifikáciou a registráciou oviec a kôz (2), majú členské štáty vykonávať kontroly, ktorých cieľom je overiť, či chovatelia dodržiavajú požiadavky nariadenia (ES) č. 21/2004.

(2)

Okrem toho sa v nariadení (ES) č. 1505/2006 ustanovuje, že členské štáty majú predložiť Komisii výročnú správu o výsledkoch kontrol vykonaných v predchádzajúcom inšpekčnom období, a to v súlade so vzorom stanoveným v prílohe k danému nariadeniu.

(3)

Zhromažďovanie údajov na účely vyhotovenia správy by malo byť adekvátne a primerané sledovaným cieľom. V záujme cielenejšieho a účelnejšieho podávania správ by sa mali určité požiadavky nariadenia (ES) č. 1505/2006, ako aj vzor uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu, zjednodušiť s cieľom zlepšiť poskytovanie relevantných informácií o vykonávaní kontrol a vyhnúť sa zbytočnému administratívnemu zaťaženiu.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1505/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(5)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 7 sa písmeno b) nahrádza takto:

2.

Príloha sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/7

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1082/2003 z 23. júna 2003, ktoré stanovuje podrobné pravidlá na vykonanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 vzhľadom na minimálnu úroveň kontrol, ktoré sa majú vykonať v rámci systému na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka (2), sa stanovujú minimálne požiadavky na takéto kontroly.

(2)

Skúsenosťami získanými na základe vykonávania kontrol na mieste stanovených v nariadení (ES) č. 1082/2003 uvedenými vo výročných správach a na základe vykonávania kontrol na mieste v prípade oviec a kôz stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1505/2006 (3) sa podporuje zníženie percentuálneho podielu chovov a zvierat, ktoré sa majú každý rok skontrolovať. Všeobecným pravidlom je, že kontroly by sa mali vzťahovať na všetky zvieratá v chove. Pokiaľ však ide o chovy s viac ako 20 zvieratami, malo by sa príslušnému orgánu povoliť obmedzenie kontrol na primeranú reprezentatívnu vzorku zvierat.

(3)

Okrem toho v nariadení (ES) č. 1082/2003 sa stanovuje, že členské štáty majú predložiť Komisii ročnú správu v súlade so vzorom stanoveným v jej prílohe I, pričom uvedú podrobné údaje týkajúce sa vykonávania uvedených kontrol.

(4)

Zhromažďovanie údajov pre ročnú správu by malo byť adekvátne a primerané sledovaným cieľom. V záujme cielenejšieho a primeranejšieho podávania správ by sa mali určité požiadavky nariadenia (ES) č. 1082/2003, ako aj vzor uvedený v jeho prílohe I zjednodušiť, aby sa zlepšilo poskytovanie relevantných informácií o vykonávaní kontrol.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1082/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru poľnohospodárskych fondov,

1.

V článku 2 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Príslušný orgán každoročne vykoná kontroly, ktoré sa musia vzťahovať aspoň na 3 % chovov.

2.   V prípade, že sa na základe kontrol uvedených v odseku 1 zistí značný stupeň nedodržiavania nariadenia (ES) č. 1760/2000, minimálny percentuálny podiel kontrol sa v nasledujúcom ročnom kontrolnom období zvýši.“

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Príslušný orgán kontroluje identifikáciu všetkých zvierat v chove.

Pokiaľ však ide o chovy s viac ako 20 zvieratami, príslušný orgán môže rozhodnúť o kontrole prostriedkov na identifikáciu reprezentatívnej vzorky týchto zvierat v súlade s medzinárodne uznávanými normami pod podmienkou, že počet kontrolovaných zvierat je dostatočný na zistenie 5 % prípadov nedodržania nariadenia (ES) č. 1760/2000 chovateľmi týchto zvierat pri úrovni spoľahlivosti 95 %.“

3.

V článku 5 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

4.

Príloha I sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/10

(1)

Komisia dostala 4. januára 2010 podnet týkajúci sa dovozu melamínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktorý podľa článku 5 základného nariadenia podali spoločnosti Borealis Agrolinz Melamine GmbH, DSM Melamine B.V., a Zakłady Azotowe Puławy (ďalej len „navrhovatelia“), ktorí predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby melamínu v Únii.

(2)

Tento podnet obsahoval prima facie dôkaz o dumpingu a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktorý sa považoval za dostatočný na odôvodnenie začatia konania.

(3)

Komisia oznámila 17. februára 2010 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom melamínu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“ alebo „ČĽR“) do Únie.

(4)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom ČĽR. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)

V súlade s článkom 17 základného nariadenia sa vzhľadom na očividne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v oznámení o začatí konania počíta s výberom vzorky s cieľom stanoviť dumping a ujmu. Aby mohla Komisia rozhodnúť, či výber vzorky bude potrebný, a ak áno, vykonať ho, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR, aby sa Komisii prihlásili a poskytli, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojej činnosti v súvislosti s príslušným výrobkom počas obdobia prešetrovania (od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009).

(6)

V rámci postupu výberu vzorky bolo zaslaných sedem odpovedí od vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. V neskoršom štádiu však dve spoločnosti odstúpili od ďalšej spolupráce pri prešetrovaní. Z toho dôvodu už nebol výber vzorky potrebný a všetky strany boli informované o tom, že k výberu vzorky sa nepristúpi.

(7)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želali, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, čínskym orgánom a ďalším čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Tri skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov a jedna samostatná spoločnosť požiadali podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia o THZ alebo o IZ v prípade, že by sa prešetrovaním zistilo, že nespĺňajú podmienky na udelenie THZ. Jedna ďalšia skupina požiadala iba o IZ.

(8)

Všetkým známym dotknutým stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania, sa zaslali dotazníky. Vyplnené dotazníky zaslalo päť vyvážajúcich výrobcov a prepojených spoločností v ČĽR, jeden výrobca v Spojených štátoch amerických, ktoré boli navrhnuté ako analogická krajina, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, a jeden výrobca v ďalšej analogickej krajine, ktorá prichádza do úvahy, Indonézii. Vyplnené dotazníky zaslali aj traja výrobcovia v Únii a ochotu spolupracovať preukázalo sedem používateľov, ktorí odpovedali na dotazník. Žiadny z dovozcov neposkytol Komisii žiadne informácie, ani sa v priebehu tohto prešetrovania neprihlásil.

(9)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Európskej únie a vykonala overovania v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Vzhľadom na potrebu stanoviť normálnu hodnotu pre vyvážajúceho výrobcu, ktorý žiadal iba o IZ, a pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým by nemuselo byť udelené THZ, sa v priestoroch ďalej uvedenej spoločnosti uskutočnilo overovanie s cieľom stanoviť normálnu hodnotu na základe údajov z Indonézie ako analogickej krajiny:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2006 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušným výrobkom je melamín, v súčasnosti zaradený pod kód KN 2933 61 00, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

(13)

Melamín je biely kryštalický prášok získavaný z močoviny. Melamín sa používa najmä v laminátoch, lisovacích práškoch, paneloch na báze dreva a náterových živiciach.

(14)

Prešetrovaním sa preukázalo, že melamín vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie, melamín vyrábaný a predávaný na domácom trhu v ČĽR a melamín dovážaný do Únie z ČĽR, ako aj melamín vyrábaný a predávaný v Indonézii, ktorá slúžila ako analogická krajina, má v zásade tie isté základné fyzikálne a chemické vlastnosti a je určený na to isté základné konečné použitie.

(15)

Tieto výrobky sa preto v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia dočasne považujú za podobné.

(16)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingovom prešetrovaní, ktoré sa týka dovozu s pôvodom v ČĽR, stanovuje normálna hodnota podľa odsekov 1 až 6 uvedeného článku v prípade tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Tieto kritériá možno stručne a len na orientáciu uviesť v súhrnnej forme takto:

(17)

Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov a jeden vyvážajúci výrobca z ČĽR požiadali o THZ a vyplnili formulár žiadosti o THZ v stanovenej lehote.

(18)

Komisia sa snažila získať o všetkých týchto spolupracujúcich spoločnostiach v ČĽR všetky informácie, ktoré pokladala za potrebné, a v priestoroch príslušných spoločností overila všetky informácie predložené v žiadosti o THZ.

(19)

Zistilo sa, že žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a žiadna zo skupín vyvážajúcich výrobcov nespĺňa kritériá na udelenie THZ. Všetky spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výrobe a predaji melamínu so sídlom v ČĽR, sa vyzvali, aby predložili žiadosť o THZ. Pokiaľ by jednej zo spoločností v skupine nebolo udelené THZ, bolo by THZ zamietnuté takisto pre skupinu ako celok.

(20)

Spoločnostiam, ktoré na účely výroby melamínu vyrábajú močovinu zo zemného plynu, sa žiadosť o THZ zamietla z toho dôvodu, že náklady na hlavný vstupný materiál, zemný plyn, neodrážali v podstatnej miere trhové hodnoty, ako sa to vyžaduje podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Prešetrovaním v súvislosti s THZ sa stanovilo, že dôvodom je zasahovanie štátu do trhu so zemným plynom v ČĽR.

(21)

Trh so zemným plynom v ČĽR ovládajú tri spoločnosti vo vlastníctve štátu. Spoločnosti, ktoré vyrábajú močovinu a následne ju používajú na výrobu melamínu, sú zvýhodnené vďaka nízkej, vládou určenej cene zemného plynu na výrobu močoviny. Spoločnosť, ktorá vyrába močovinu, ktorá je hnojivom a ktorá má významnú úlohu pre čínske poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, platí za zemný plyn omnoho nižšiu cenu ako spoločnosti, ktoré potrebujú zemný plyn na iné priemyselné použitie. Okrem tohto mechanizmu dvojakých cien je cena zemného plynu na priemyselné použitie sama osebe narušená zásahom štátu a omnoho nižšia ako cena zemného plynu na svetovom trhu.

(22)

Táto nízka cena zemného plynu umožňuje týmto výrobcom vyrábať melamín za neprirodzene nízke ceny, pričom využívajú výhody narušenej nízkej ceny zemného plynu. Keďže zemný plyn predstavuje hlavnú nákladovú položku pri výrobe močoviny (približne 80 %) a močovina predstavuje približne 50 až 60 % výrobných nákladov melamínu, kritérium 1 nemožno v prípade spoločností v ČĽR, ktoré vyrábajú močovinu zo zemného plynu, považovať za splnené.

(23)

Niektoré spoločnosti nevyrábajú močovinu, ale kupujú ju od neprepojených dodávateľov. Samotný trh s močovinou je však takisto narušený tromi hlavnými druhmi zásahov štátu. Po prvé, existenciou prísnych dovozných kvót na močovinu a vývozných daní na úrovni 110 % počas sezóny a 10 % mimo sezóny v OP. Po druhé, čínska vláda 1. júla 2005 oslobodila domáci predaj močoviny od DPH. Po tretie, čínska vláda je priamo zapojená do trhu prostredníctvom štátneho systému pre hnojivá, ktorý sa uplatňuje od roku 2004, v rámci ktorého štát nakupuje močovinu priamo od výrobcov s cieľom zabezpečiť strategickú rezervu a takisto môže umiestniť vysoký objem močoviny na domáci trh. Výrobcovia močoviny využívajú takisto výhody preferenčných sadzieb za elektrinu, nákladnú železničnú dopravu a ako sa uvádza vyššie, výhody preferenčných cien zemného plynu.

(24)

Obmedzenia vývozu v kombinácii s výhodami v prípade domáceho predaja vedú k znižovaniu vyvážaného objemu močoviny, a tým k smerovaniu zásob na domáci trh a vytváraniu tlaku na domácu cenu smerom nadol. Táto nízka domáca cena je priamym dôsledkom zásahov štátu do trhu s močovinou v ČĽR. Z tohto dôvodu nemožno v prípade spoločností v ČĽR, ktoré nevyrábajú močovinu, ale kupujú ju od tretích strán, považovať kritérium 1 za splnené.

(25)

Okrem všeobecnej situácie opísanej vyššie jedna skupina spoločností nespĺňala ďalšie požiadavky v rámci kritéria 1, keďže úplným vlastníkom holdingovej spoločnosti je štát, ktorý je takisto väčšinovým vlastníkom jednotlivých spoločností v rámci skupiny. Táto skupina je preto pod vplyvom výrazného zasahovania štátu, pokiaľ ide o dôležité obchodné rozhodnutia.

(26)

Dve spoločnosti nespĺňali kritérium 2 ani kritérium 3. Jedna z nich nebola schopná predložiť kompletný súbor účtovných záznamov a mala bezplatne k dispozícii kancelárske priestory poskytnuté verejným orgánom. Pokiaľ ide o druhú spoločnosť, jej účtovné záznamy neboli v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a nebola schopná preukázať, že spoločnosť, ktorá bola vo vlastníctve štátu, prevzala za objektívnu hodnotu.

(27)

Jedna spoločnosť nepreukázala, že spĺňa kritérium 3, keďže nezaplatila žiadny úrok viažuci sa na dlh v súvislosti s predajom jej podielov v rámci procesu privatizácie. Konkrétnejšie, na začiatku procesu privatizácie akcionár dostal späť vyplatený kapitál, ktorý investoval, vo forme pôžičky. Pri ďalších prevodoch podielov sa prevzatie záväzku použilo ako platba. Pôžičku splatil vtedy súkromný vlastník týchto podielov až po 10 rokoch bez toho, aby bol vyúčtovaný alebo doplatený akýkoľvek úrok k danej sume.

(28)

Jednej spoločnosti bolo zamietnuté THZ, pretože jej prepojená predajná spoločnosť, ktorá sa takisto podieľala na predaji výrobku, nevyplnila formulár žiadosti o THZ.

(29)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam v ČĽR, orgánom ČĽR a navrhovateľom. Takisto dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(30)

Bolo zaslaných niekoľko písomných pripomienok a boli vypočutí niektorí vyvážajúci výrobcovia. Vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že v ČĽR sa 70 % močoviny vyrába najmä z uhlia ako hlavnej vstupnej suroviny a iba 30 % močoviny sa vyrába zo zemného plynu. Napriek tomu, keďže štát takisto zasahuje do trhu s močovinou, ako sa uvádza v odôvodneniach 23 a 24, nemení sa tým záver, že náklady na výrobu melamínu sú výrazne narušené. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(31)

Ďalšie tvrdenia, ktoré obsahovali písomné pripomienky a ktoré boli predložené na vypočutí po zverejnení, nemali vplyv na zmenu návrhu zamietnuť THZ všetkým spoločnostiam, ktoré o THZ požiadali.

(32)

Na základe uvedených skutočností žiadna zo spolupracujúcich spoločností v ČĽR, ktoré požiadali o THZ, nevedela preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Dospelo sa preto k záveru, že žiadnej z týchto spoločností by sa nemalo udeliť THZ. Uskutočnili sa konzultácie s poradným výborom, ktorý nevzniesol žiadne námietky proti týmto záverom.

(33)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia celoštátne clo, ak nejaké existuje, sa stanovuje pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 7 základného nariadenia, s výnimkou tých prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia.

(34)

Všetky tieto spoločnosti a skupiny, ktoré požiadali o THZ, požiadali aj o IZ v prípade, že by im nebolo udelené THZ. Na základe dostupných informácií bolo dočasne stanovené, že tri z piatich spoločností alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR splnili všetky požiadavky na udelenie IZ. Jednej skupine spoločností v ČĽR sa IZ zamietlo z dôvodu, že úplným vlastníkom holdingovej spoločnosti je štát, ktorý je takisto väčšinovým vlastníkom jednotlivých spoločností v rámci skupiny. Ďalšej spoločnosti sa IZ zamietlo z toho dôvodu, že jedna prepojená spoločnosť nevyplnila formulár žiadosti o THZ/IZ. Preto nebolo možné posúdiť kritériá na udelenie IZ.

(35)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, sa musí stanoviť na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(36)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla svoj úmysel použiť na účely stanovenia normálnej hodnoty ako vhodnú analogickú krajinu Spojené štáty americké a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili.

(37)

Komisia preskúmala, či by iné krajiny boli vhodným výberom ako analogické krajiny, a zaslala dotazníky výrobcom melamínu v Indii, Iráne, Indonézii a Spojených štátoch amerických. Dotazníky vyplnili iba výrobcovia melamínu v USA a Indonézii.

(38)

Po preskúmaní odpovedí sa za analogickú krajinu zvolila Indonézia, ktorá sa javí ako krajina s otvoreným trhom s nízkym dovozným clom a významným dovozom z niekoľkých tretích krajín. Okrem toho sa zistilo, že štruktúra nákladov indonézskeho výrobcu bola s čínskym výrobcom porovnateľnejšia ako štruktúra nákladov výrobcu z USA, a preto by umožnila stanovenie reálnejšej normálnej hodnoty. V rámci prešetrovania sa nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by sa mohlo usudzovať, že Indonézia nie je vhodná na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(39)

V skutočnosti žiadna zainteresovaná strana vrátane navrhovateľov netvrdila, že na účely tohto prešetrovania by sa ako vhodná analogická krajina mali použiť Spojené štáty americké.

(40)

Údaje, ktoré vo vyplnenom dotazníku predložil spolupracujúci indonézsky výrobca, sa overili na mieste, a zistilo sa, že ide o spoľahlivé informácie, na základe ktorých sa môže stanoviť normálna hodnota.

(41)

Dospelo sa teda k predbežnému záveru, že Indonézia je vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(42)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota stanovená na základe overených informácií získaných od výrobcu v analogickej krajine.

(43)

Príslušný výrobok sa predával v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu v Indonézii.

(44)

Keďže predaj na domácom trhu neprepojeným zákazníkom nebol počas obdobia prešetrovania ziskový, normálna hodnota sa vytvorila použitím výrobných nákladov indonézskeho výrobcu, ku ktorým sa pripočítala primeraná hodnota PVA a zisku na domácom trhu.

(45)

Náklady PVA a zisk sa stanovili podľa článku 2 ods. 6 písm. c) na základe ďalšej vhodnej metódy spočívajúcej v porovnaní nákladov PVA a zisku s hodnotami vo výrobnom odvetví v Únii. Použitá hodnota PVA sa považovala za vhodnú, keďže bola v súlade s PVA vo výrobnom odvetví v Únii. Hodnota zisku sa približovala hodnote, ktorú výrobné odvetvie Únie dosahovalo v ziskových rokoch. Neexistovali žiadne náznaky, že takýto zisk by prekročil zisk, ktorý normálne dosahujú iní vývozcovia alebo výrobcovia z predaja výrobkov rovnakej všeobecnej kategórie na domácom trhu krajiny pôvodu.

(46)

Keďže všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené IZ, uskutočnili predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(47)

Normálna hodnota a vývozné ceny sa porovnávali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, pomocných nákladov a poplatkov za balenie a úver, bankových poplatkov a provízií, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(48)

Treba poznamenať, že normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na rovnakej úrovni nepriameho zdanenia, t. j. vrátane DPH.

(49)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s váženou priemernou vývoznou cenou každej spoločnosti pre príslušný výrobok vyvážaný do Únie, ako sa uvádza vyššie.

(50)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(51)

Na výpočet celoštátneho dumpingového rozpätia uplatniteľného na všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa najskôr stanovila miera spolupráce tým, že sa objem vývozu do Únie, ktorý nahlásili spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, porovnal s príslušnými štatistickými údajmi Eurostatu.

(52)

Vzhľadom na to, že miera spolupráce zo strany ČĽR bola nízka, t. j. 30 %, celoštátne dumpingové rozpätie uplatniteľné na všetkých ďalších vývozcov v ČĽR sa stanovilo porovnaním normálnej hodnoty stanovenej pre Indonéziu s údajmi o vývoznej cene spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené ani THZ, ani IZ.

(53)

Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 65,6 % z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(54)

Podnet podali traja najvýznamnejší výrobcovia melamínu v Únii, ktorí majú výrobné zariadenia v Rakúsku, Nemecku a Taliansku (Borealis), Holandsku (DSM) a Poľsku (Puławy), čo počas OP spoločne predstavovalo viac ako 90 % celkovej výroby v Únii. Dvaja ďalší výrobcovia s obmedzenou výrobou nemali námietky voči začatiu konania.

(55)

Na určenie celkovej výroby v Únii sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete a údajov zhromaždených od výrobcov pred začiatkom prešetrovania a po ňom.

(56)

Na základe toho sa celková výroba v Únii počas OP odhadovala na približne 340 000 ton. Toto množstvo zahŕňa výrobu všetkých výrobcov z Únie, ktorí sa prihlásili, a odhadovanú výrobu ostatných výrobcov, ktorí sa v konaní neprihlásili (ďalej len „neprihlásení výrobcovia“). Keďže neboli k dispozícii žiadne iné informácie, na stanovenie celkovej výroby a spotreby v Únii sa vo vzťahu k neprihláseným výrobcom použili údaje uvedené v podnete.

(57)

Spotreba sa stanovila na základe celkového dovozu podľa údajov Eurostatu, celkového predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie vrátane odhadu predaja neprihlásených výrobcov. Pri odhade sa vychádzalo z údajov, ktoré sa uvádzali v podnete.

Tabuľka 1

(58)

Spotreba sa v rokoch 2006 a 2007 zvýšila o 5 % a potom sa v rokoch 2007 a 2008 znížila o 17 % a do OP sa znížila o 16 %. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba celkovo znížila o 28 %.

(59)

Zníženie spotreby melamínu možno pripísať konjunktúre a najmä dočasnému zmenšeniu trhu v oblasti bývania a trhu v odvetví stavebníctva, ktoré sú hlavnými trhmi, pokiaľ ide o hlavné použitia melamínu. Melamín je v tomto odvetví dôležitým vstupným materiálom a nepredpokladá sa, že by sa mohol nahradiť akýmikoľvek inými materiálmi. Preto sa predpokladá, že po celkovom hospodárskom ozdravení sa dopyt po melamíne obnoví.

(60)

Prešetrovaním sa preukázalo, že dovoz melamínu z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

(61)

V rokoch 2006 až 2008 sa čínsky dovoz na trh Únie zvýšil. Zatiaľ čo v tom istom období sa celková spotreba na trhu EÚ znížila o 12 %, čínski vývozcovia zvýšili objem svojho predaja na trhu Únie o 30 %. Ako vyplýva z ďalej uvedenej tabuľky, v tomto období sa takisto zvýšil ich podiel na trhu.

(62)

Počas OP sa situácia obrátila: zatiaľ čo spotreba klesla o 18 %, objem vývozu čínskych výrobcov klesol ešte výraznejšie. Podobne ako v prípade objemu vývozu čínsky dovoz stratil počas OP časť podielu na trhu.

Tabuľka 3

Na základe údajov Eurostatu možno pripustiť, že cena dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia zvýšila celkovo o 10 %.

Tabuľka 4

(63)

Miera nespolupráce zo strany čínskych vývozcov však bola vysoká a prešetrovaním sa zistilo, že priemerná dovozná cena spolupracujúcich čínskych vývozcov, ktorí predstavujú približne 30 % celkového čínskeho dovozu, bola omnoho nižšia ako cena, ktorú uvádza Eurostat, a nižšia ako cena výrobného odvetvia Únie, a počas OP sa nachádzala na úrovni 806 EUR za tonu.

(64)

Preto sa v tomto štádiu prešetrovania považuje za vhodné, aby sa pri analýze ujmy a príčinných súvislostí zohľadnila cena overená v priestoroch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne.

(65)

Počas prešetrovania niektoré strany tvrdili, že melamín dovážaný z Číny bol nižšej kvality ako melamín vyrábaný výrobným odvetvím Únie a že by nebol vhodný na určité druhy použitia, ako napríklad povrchové použitie. Keďže sa toto tvrdenie nemohlo náležite odôvodniť, v tomto štádiu prešetrovania sa nezohľadnilo.

(66)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravené najmä pokiaľ ide o náklady na dopravu a manipuláciu, na úroveň zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami spolupracujúcich vývozcov z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovenými na základe cien CIF.

(67)

Porovnanie ukázalo, že počas OP príslušný výrobok s pôvodom v ČĽR, podliehajúci dumpingu a predaný v Únii, podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 10,3 %.

(68)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2006 do konca OP.

(69)

Ako vyplýva z tabuľky, v uvedenom období sa výroba výrobného odvetvia Únie znížila o 20 %. Výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížila o 10 %.

(70)

Výrobné odvetvie Únie znížilo v roku 2008 svoju výrobnú kapacitu približne na 396 200 ton. Vzhľadom na stagnujúci predaj a znižujúci sa objem výroby sa však využitie dostupnej kapacity znížilo z 86 % v roku 2006 na 77 % v OP. Najväčšie zníženie sa zaznamenalo v období medzi rokom 2008 a OP.

(71)

Údaje o predaji v tabuľke sa týkajú objemu predaného prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie.

Tabuľka 6

(72)

Zatiaľ čo spotreba Únie v roku 2006 a počas OP klesla o 28 %, objem predaja podobného výrobku výrobným odvetvím Únie nezávislým zákazníkom na trhu Únie klesol o 15 %. Výrobné odvetvie Únie tak bolo schopné zvýšiť svoj podiel na trhu zo 74 % v roku 2006 na 86 % v OP.

(73)

Priemerné predajné ceny zo závodu, za ktoré výrobné odvetvie Únie predáva neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, sa počas posudzovaného obdobia znížili o 5 %. V období medzi rokom 2008 a OP došlo k výraznému zníženiu predajnej ceny o 26 %.

Tabuľka 7a

(74)

Zistilo sa, že priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa od roku 2006 do OP znížili o 2 %. V rovnakom období však bolo výrobné odvetvie Únie nútené udržiavať svoje predajné ceny na nízkej úrovni, aby mohlo konkurovať dumpingovým dovozom za nízke ceny. V dôsledku toho boli predajné ceny výrobného odvetvia Únie počas OP výrazne nižšie ako výrobné náklady.

(75)

Výrobné náklady (VN) výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7b

(76)

Zásoby predstavovali v OP približne 5 % objemu výroby. Výrobné odvetvie Únie znížilo počas posudzovaného obdobia úroveň svojich zásob o 68 %, najmä v období od roku 2008 do OP. Toto zníženie zásob však treba pripísať nižšej úrovni činnosti vyplývajúcej z útlmu výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 8

(77)

V dôsledku útlmu činností výrobného odvetvia Únie sa v roku 2008 znížil počet zamestnancov o 13 % a počas OP o ďalšie 1 %. Zníženie produktivity treba pripísať všeobecnej povahe útlmu činností, zatiaľ čo zníženie počtu zamestnancov nasledovalo, iba s určitým oneskorením, po poklese výroby. Pokiaľ ide o náklady práce, za posudzované obdobie sa mierne zvýšili o 6 %.

(78)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku pred zdanením vyjadreného ako percento obratu z tohto predaja. Za posudzované obdobie sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne znížila, zo straty vo výške 9,9 % v roku 2006 na stratu vo výške 18 % v OP. K tejto situácii došlo aj napriek tomu, že výrobné odvetvie Únie znížilo v období od roku 2008 do OP svoje VN o 14 %, ako sa uvádza v tabuľke 7b.

(79)

Vývoj peňažného toku, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samostatne financovať svoje činnosti, vo veľkej miere odráža vývoj ziskovosti. Peňažný tok sa následne počas posudzovaného obdobia podstatne znížil. To isté sa dá povedať o návratnosti investícií, ktorá vykazovala podobný vývoj zodpovedajúci negatívnym výsledkom dosiahnutým výrobným odvetvím Únie za posudzované obdobie.

(80)

Z uvedeného vyplýva, že schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať sa obmedzila, pretože peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršil. V dôsledku toho počas posudzovaného obdobia investície poklesli o 26,2 %.

(81)

Zatiaľ čo spotreba v Únii medzi rokom 2006 a OP klesla o 28 %, výrobné odvetvie Únie znížilo svoj objem predaja na trhu Únie o 15 %. Pri pohľade na vývoj za posudzované obdobie bol pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie o 15 % menej výraznejší ako pokles spotreby v Únii o 28 %. V dôsledku toho sa počas rovnakého obdobia zvýšil podiel výrobného odvetvia Únie na trhu o 12 percentuálnych bodov.

(82)

Dumpingové rozpätia pre ČĽR uvedené v časti týkajúcej sa dumpingu sú nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu nemožno vplyv skutočných dumpingových rozpätí považovať za zanedbateľný.

(83)

Prešetrovaním sa zistilo, že niekoľko ukazovateľov týkajúcich sa hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršilo.

(84)

Objem predaja sa znížil o 15 %, objem výroby o 20 %, využitie výrobných zariadení sa znížilo z 86 % na 77 %, zamestnanosť sa musela znížiť o 14 %. V rovnakom období ceny poklesli o 5 %. V období medzi rokom 2008 a OP došlo k poklesu predajnej ceny o 26 %, čo viedlo k veľmi nízkej ziskovosti s nepriaznivým vplyvom na investície a finančné ukazovatele, ako napríklad peňažný tok a návratnosť investícií.

(85)

Aj napriek tomu, že v období klesajúcej spotreby výrobné odvetvie Únie dokázalo zvýšiť svoj podiel na trhu Únie o 12 percentuálnych bodov, nízka úroveň cien na trhu Únie najmä počas OP mala za následok výrazné zhoršenie najmä finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. V skutočnosti ceny nedokázali pokryť výrobné náklady a straty predstavovali až – 18 % z obratu.

(86)

Na základe toho sa má za to, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP značnú ujmu.

(87)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa skúmali známe faktory, iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa uistilo, že akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebude pripísaná dumpingovému dovozu.

(88)

Treba pripomenúť, že miera spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov v rámci tohto prešetrovania bola veľmi nízka. Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predstavujú približne 29 % celkového dovozu melamínu počas OP.

(89)

Zo štatistických údajov Eurostatu o dovoze vyplýva, že počas posudzovaného obdobia sa objem dovozu z Číny celkovo znížil o 34 %. Inými slovami, tento dovoz sa počas uvedeného obdobia znižoval relatívne vyšším tempom ako spotreba (– 28 %).

(90)

Pokiaľ ide o ceny, Eurostat uvádza, že dovozná cena čínskeho melamínu sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 10 %. V období medzi rokom 2008 a OP výrazne klesla o 31 %. Z overených informácií týkajúcich sa čínskych spolupracujúcich vývozcov, ktorí predstavujú približne 30 % celkového dovozu z Číny, vyplýva, že priemerná cena čínskeho dovozu bola omnoho nižšia ako cena, ktorú uvádzal Eurostat. Zistilo sa, že spolupracujúci výrobcovia počas OP podhodnotili cenu výrobného odvetvia Únie v priemere o 10,3 %.

(91)

Vzhľadom na vysokú mieru nespolupráce zo strany ČĽR sa má za to, že overená cena v priestoroch spolupracujúcich výrobcov by mala mať prednosť pred údajmi o cene, ktoré poskytol Eurostat.

(92)

Analýza objemu dovozu melamínu na mesačnom základe ukázala, že v prvom polroku OP, keď kríza v tomto odvetví vrcholila, bol čínsky dovoz v rozsiahlej miere prítomný na trhu Únie a v prvom polroku OP bol jeho podiel trhu Únie až 15 %. Výrobné odvetvie Únie vzhľadom na svoju štruktúru a výrobný proces nemalo inú možnosť, ako znížiť svoju predajnú cenu, aby si udržalo podiel na trhu. Napriek tomu, že v druhom polroku OP čínski vývozcovia výrazne znížili svoj vývoz do Únie, nepriaznivý vplyv ich rozsiahlej prítomnosti na začiatku OP a nízka úroveň ich predajných cien aj naďalej ovplyvňovali trh Únie a výrobné odvetvie Únie počas ďalšej fázy OP.

(93)

Prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo v posudzovanom období ujmu vo forme výrazného zníženia výroby, poklesu miery využívania kapacity a strát týkajúcich sa objemu predaja a zamestnanosti. Zo štruktúry výrobného odvetvia Únie a vývoja uvedených faktorov ujmy vyplýva, že zhoršenie hospodárskej situácie vo výrobnom odvetví Únie bolo v určitom rozsahu dôsledkom krízovej situácie a nízkeho dopytu na trhu, ako sa vysvetľuje v ďalej uvedených odôvodneniach 97 až 100. K tomuto zhoršeniu však došlo aj v dôsledku nízkej úrovne cien a tlaku, ktorý vyvíjal čínsky dovoz najmä v období medzi rokom 2008 a OP, čo výrobnému odvetviu Únie neumožňovalo pokryť svoje náklady. Výsledkom boli kumulované straty, ktoré počas OP predstavovali až – 18 % z obratu.

(94)

So zreteľom na narušenie, ku ktorému došlo počas prešetrovania v súvislosti s THZ v ČĽR, a na vysokú úroveň zisteného dumpingu a v súvislosti so zisteniami uvedenými najmä v odôvodnení 92 sa má za to, že existencia dumpingového dovozu za nízku cenu, ktorý podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie o viac ako 10 %, zohrávala, napriek svojmu zmenšujúcemu sa podielu na trhu, úlohu pri ďalšom zosilňovaní nepriaznivého vplyvu na predajné ceny na trhu Únie počas celého OP.

(95)

Na základe uvedeného možno stanoviť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(96)

Medzi ďalšie faktory, ktoré sa preskúmali v rámci príčinných súvislostí, patrili vývoj dopytu na trhu Únie, hospodárska kríza, výrobné náklady výrobného odvetvia Únie, výkonnosť vývozu výrobného odvetvia Únie a dovoz melamínu z iných tretích krajín.

(97)

Treba pripomenúť, že melamín je žiadaný najmä na trhu v oblasti bývania a na trhu v odvetví stavebníctva. V dôsledku hospodárskej krízy sa trh v oblasti bývania a trh v odvetví stavebníctva zmenšili, čo viedlo takisto k zníženiu spotreby nielen na trhu Únie, ale v celosvetovom meradle. Vzhľadom na to, že v EÚ existuje jednoznačne najväčší trh s melamínom na celom svete, kríza mala na tento trh negatívny vplyv. Dôkazom bol pokles spotreby o 28 %, zastavenie výroby vo výrobnom odvetví Únie a pokles predajných cien.

(98)

Na základe uvedených skutočností a úvah preto možno pripustiť, že časť ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, by sa mohla pripísať hospodárskej kríze.

(99)

Ako sa však vysvetľuje v odôvodneniach 88 až 95, netreba zabúdať, že čínsky trh s melamínom bol jednoznačne narušený. Okrem toho dumpingový dovoz z ČĽR podhodnocoval počas OP cenu výrobného odvetvia Únia v priemere o 10 %, čím sa ďalej zosilňoval nepriaznivý vplyv na úroveň cien, najmä počas OP.

(100)

V súvislosti s podhodnocovaním cien, ktoré uplatňovali čínski vývozcovia, a so selektívnym zvyšovaním ich prítomnosti na trhu Únie, ako sa opisuje v odôvodnení 92, aj napriek tomu, že časť značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, možno pripísať hospodárskej kríze, vplyv hospodárskej krízy nebol taký, aby narušil príčinné súvislosti medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(101)

Prešetrovaním sa zistilo, že výroba melamínu je vysoko náročná z hľadiska kapitálu, s vysokým podielom fixných nákladov. Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie na výrobu melamínu boli počas posudzovaného obdobia stabilné, ale v období od roku 2008 do OP sa znížili o 14 %, ako sa uvádza v tabuľke 7b. Mali by tak umožniť určité obnovenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ale nízka úroveň ceny na trhu Únie a podhodnocovanie spôsobené dumpingovým dovozom z ČĽR za nízke ceny neumožnili, aby k takémuto obnoveniu došlo.

(102)

Na základe toho sa vyvodzuje záver, že výrobné náklady nie sú príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(103)

Hoci sa analýza ujmy a príčinných súvislostí sústredila na situáciu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, skúmala sa aj výkonnosť jeho vývozu, ako ďalší možný faktor, ktorý môže vysvetliť zistenú ujmu.

Tabuľka 11

(104)

Analýza preukázala, že predaj na vývoz neprepojeným stranám, ktorý zrealizovalo výrobné odvetvie Únie, zostal počas posudzovaného obdobia stabilný, na úrovni približne 85 000 ton alebo 28 % výroby. Výkonnosť vývozu navrhovateľov teda bola veľmi dobrá aj počas krízy. Situácia spôsobujúca ujmu výrobnému odvetviu Únie sa preto nemôže odôvodniť vývozom, ani sa mu nemôže pripísať.

(105)

Vývoj objemu dovozu a dovozných cien z iných tretích krajín od roku 2006 do OP bol takýto:

Tabuľka 12

(106)

Počas OP bol dovoz z jednotlivých tretích krajín, okrem Iránu a Saudskej Arábie, pod prahom de minimis 1 % podielu na trhu v rámci trhu Únie. Prešetrovaním sa zistilo, že odjem dovozu z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil. Pokiaľ ide o Irán a Saudskú Arábiu, ktoré predstavovali 4,4 % (Irán) a 1,4 % (Saudská Arábia) spotreby EÚ počas OP, zistilo sa, že ich ceny boli vyššie ako ceny spolupracujúcich čínskych vývozcov. Preto sa usudzuje, že takéto množstvá a ceny by mali iba obmedzený vplyv na trh EÚ, ak by vôbec nejaký mali.

(107)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z týchto tretích krajín neprispel významným spôsobom k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(108)

Uvedená analýza preukázala, že za posudzované obdobie došlo k podstatnému zníženiu objemu dovozu a podielu na trhu dumpingového dovozu za nízke ceny pochádzajúceho z ČĽR. Tento dovoz sa však uskutočnil za výrazné dumpingové ceny, ktoré počas OP podhodnocovali ceny, ktoré účtovalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, o 10 %. Tento negatívny vplyv na predajné ceny prevládajúce na trhu Únie trval počas celého OP. Na základe všetkých skutočností a úvah sa usúdilo, že počas OP existovala príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(109)

Skúmanie ostatných známych faktorov, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, ukázalo, že žiadny z nich nemohol mať na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(111)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu existujú presvedčivé dôvody, na základe ktorých by sa mohlo dospieť k záveru, že prijatie dočasných antidumpingových opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(112)

Výrobné odvetvie Únie tvoria traja výrobcovia so závodmi, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch Únie, ktorí v súvislosti s podobným výrobkom priamo zamestnávajú viac ako 600 ľudí.

(113)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Pripomína sa, že väčšina relevantných ukazovateľov ujmy vykazovala v posudzovanom období nepriaznivý vývoj. Vážne postihnuté boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií. Usudzuje sa, že v prípade, že nebudú prijaté žiadne opatrenia, obnova v odvetví melamínu nebude postačujúca na to, aby sa ozdravila finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(114)

Očakáva sa, že uloženie dočasných antidumpingových ciel obnoví účinné obchodné podmienky na trhu Únie, čím sa umožní, aby ceny melamínu odrážali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno očakávať, že uloženie dočasných opatrení a ozdravenie v odvetví by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať úspory z rozsahu a udržať si tak svoj podiel na trhu, čo by malo priaznivý vplyv na jeho hospodársku situáciu a ziskovosť.

(115)

Preto sa dospelo k záveru, že uloženie dočasných antidumpingových opatrení na dovoz melamínu s pôvodom v ČĽR by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(116)

Miera spolupráce zo strany používateľov bola v tomto prípade relatívne nízka. Známym používateľom na trhu Únie bolo zaslaných 44 dotazníkov, ale iba 7 vyplnených dotazníkov poskytovalo dostatočne zmysluplné údaje, na základe ktorých bolo možné posúdiť hospodársku situáciu príslušných používateľov a možný vplyv antidumpingových opatrení na ich činnosť. Spolupracujúci používatelia predstavovali približne 10 % spotreby v EÚ.

(117)

Podľa výrobného odvetvia Únie by podiel melamínu na výrobných nákladoch odvetvia používateľov predstavoval maximálne 3 % a v priemere 2 %. Ak sa tento odhad potvrdí počas ďalších overovacích návštev v priestoroch používateľov v rámci nasledujúceho prešetrovania, vplyv navrhovaných antidumpingových opatrení na odvetvie používateľov bude obmedzený.

(118)

Na základe niekoľkých zmysluplných odpovedí používateľov možno predpokladať, že podiel melamínu na výrobných nákladoch používateľov by mohol predstavovať približne 10 %. Možný vplyv opatrení by preto mohol byť negatívny v závislosti od úrovne ziskovosti, ktorú používatelia úplne nezverejnili. Ako sa uvádza vyššie, v nasledujúcom období prešetrovania sa v priestoroch najvýznamnejších používateľov uskutočnia overovacie návštevy. Komisia bude takisto očakávať väčšiu mieru spolupráce zo strany odvetvia používateľov.

(119)

Niektoré strany sa takisto domnievali, že vplyv uložených antidumpingových opatrení sa v tomto prípade, vzhľadom na veľmi vysoký podiel výrobného odvetvia Únie na trhu, najvýraznejšie prejaví zvýšením cien melamínu, ktoré výrobné odvetvie Únie uplatní po uložení opatrení.

(120)

Napriek tomu sa usudzuje, že neuloženie opatrení na čínsky dumpingový dovoz by mohlo viesť k ďalšiemu zastaveniu výroby určitých výrobcov v Únii a následne k možným problémom, ako napríklad nedostatku dodávok na trh Únie, ktorý predstavuje celosvetovo najväčší trh s melamínom.

(121)

Na základe uvedených skutočností a úvah sa usudzuje, že v tomto štádiu neexistujú žiadne opodstatnené prvky, ktoré by ukazovali, že vplyv uloženia dočasných opatrení by bol vo vzťahu k činnosti odvetvia používateľov neprimeraný. Na základe toho sa usudzuje, že neexistujú žiadne závažné dôvody na to, aby sa dočasné opatrenia neuložili.

(122)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie vcelku neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz melamínu s pôvodom v ČĽR.

(123)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(124)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(125)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto sektore v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii. Usúdilo sa, že zisk, ktorý možno dosiahnuť pri neexistencii dumpingového dovozu, by mal vychádzať z roku 2003, ktorý je jediným rokom, keď výrobné odvetvie Únie dosiahlo zisky a čínsky dovoz na trhu Únie bol menší. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 5 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť pri neexistencii poškodzujúceho dumpingu.

(126)

Na základe toho sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu. Cena, ktorá nespôsobí ujmu, sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 5 % k výrobným nákladom.

(127)

Na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, náležite upravenej, pokiaľ ide o dovozné náklady a colné sadzby, s cenou, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu na trhu Únie počas OP, sa potom stanovilo potrebné zvýšenie cien. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol potom vyjadrený ako percento celkovej franko hodnoty dovozu porovnávaných druhov.

(128)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(129)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení boli zavedené na základe zistenia súčasného prešetrovania. Preto zohľadňujú situáciu zistenú počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od celoštátneho cla vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú, ale podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(130)

Akákoľvek požiadavka uplatňovania týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (3) s priloženými príslušnými informáciami, najmä o modifikácii činnosti spoločnosti spojenej s výrobou, domácim či vývozným predajom súvisiacim napríklad s touto zmenou názvu alebo výrobných či predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia a aktualizácia zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(131)

V záujme riadneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(132)

Stanovené dumpingové rozpätia a ujmy sú takéto:

(133)

Všetky zainteresované strany budú informované o uvedených predbežných zisteniach a budú vyzvané, aby písomne oznámili svoje stanovisko a požiadali o vypočutie. Ich pripomienky sa budú analyzovať a v prípade, že budú opodstatnené, zohľadnia sa pred prijatím konečného rozhodnutia. Okrem toho treba uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia antidumpingových ciel na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely konečných zistení sa musia znova posúdiť,

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/27

(1)

Dňa 17. februára 2010 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) oznámila zverejnením oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom zeolitu A prachového s pôvodom v Bosne a Hercegovine do Únie (ďalej len „BaH“).

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 4. januára 2010 podali spoločnosti Industrias Quimicas del Ebro SA, MAL Magyar Aluminium, PQ Silicas BV, Silkem d.o.o. a Zeolite Mira Srl Unipersonale (ďalej len „navrhovatelia“), ktoré predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % výroby zeolitu A prachového v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z toho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Komisia oficiálne o začatí konania informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, skupinu vyvážajúcich výrobcov v BaH, dovozcov, používateľov a ostatné príslušné známe strany a zástupcov BaH. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Navrhovatelia, výrobcovia v Únii, skupina vyvážajúcich výrobcov v BaH, dovozcovia a používatelia predložili svoje stanoviská. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

Vzhľadom na zjavne veľký počet výrobcov a dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia sa rátalo s výberom vzorky. Na to, aby Komisia dokázala rozhodnúť, či je metóda výberu vzorky potrebná, a ak áno, vzorku vybrať, všetci známi výrobcovia a dovozcovia v Únii boli vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom (podľa vymedzenia v oddiele 2.1.) za obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009.

(6)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 16, osem výrobcov v Únii poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Na základe informácií od spolupracujúcich výrobcov v Únii Komisia vybrala vzorku štyroch výrobcov v Únii s najväčším objemom výroby/predaja v Únii.

(7)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 20, iba traja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Jeden z týchto dovozcov však nedovážal/nenakupoval príslušný výrobok. Preto sa vzhľadom na obmedzený počet dovozcov výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(8)

Komisia zaslala dotazníky všetkým zainteresovaným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania, t. j. skupine vyvážajúcich výrobcov v BaH, štyrom výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a trom neprepojeným dovozcom/používateľom.

(9)

Dotazníky vyplnili skupina vyvážajúcich výrobcov v BaH vrátane jej prepojených spoločností, štyria výrobcovia v Únii zaradení do vzorky a traja neprepojení dovozcovia/používatelia v Únii.

(10)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(11)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od januára 2005 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(12)

Príslušným výrobkom je zeolit A prachový, nazývaný aj zeolit NaA prachový alebo zeolit 4A prachový (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zaradený pod kód KN ex 2842 10 00.

(13)

Príslušný výrobok je určený na konečné použitie ako plnidlo používané pri výrobe chemických čistiacich prostriedkov a zmäkčovačov vody.

(14)

Zistilo sa, že príslušný výrobok, výrobok predávaný na domácom trhu v Bosne a Hercegovine a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobcami v Únii majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a rovnaké základné použitie a považujú sa preto za podobné výrobky v zmysle čl. 1 ods. 4 základného nariadenia.

(15)

Bosnianska skupina vyvážajúcich výrobcov uviedla, že príslušný výrobok, ktorý vyváža spoločnosť Fabrika Glinice Birac AD a jej prepojená spoločnosť Alumina d.o.o. (ďalej len „skupina Birac“), má iné výrobné náklady, výrobné procesy a kvalitu ako podobný výrobok, ktorý vyrábajú niektorý výrobcovia v Únii. Takisto sa tvrdilo, že výrobný proces skupiny Birac je založený na hlinitanovom lúhu z procesu výroby oxidu hlinitého namiesto alumínium trihydrátu, zatiaľ čo výroba v Únii je zvyčajne založená na kryštáloch hydroxidu, ktoré po zahriatí a pridaní lúhu sodného prechádzajú späť do kvapalného stavu na výrobu zeolitu vo forme kaše. Vzhľadom na uvedené tvrdenia sa poznamenáva, že informácie, ktoré poskytla skupina Birac, nespochybňujú zistené skutočnosti, že bez ohľadu na údajné rozdiely vo výrobných procesoch, nákladoch alebo kvalite má príslušný výrobok rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti a slúži na tie isté účely ako podobný výrobok.

(16)

Na žiadosť o poskytnutie údajov na výber vzorky v oznámení o začatí konania odpovedalo osem výrobcov v Únii predstavujúcich približne 50 % objemu predaja výrobcov v Únii na trhu. Pôvodne bolo ako súčasť vzorky vybraných päť najväčších výrobcov v Únii. Jedna spoločnosť sa však rozhodla spoluprácu ukončiť. Vzorku v tomto prešetrovaní preto tvoria zostávajúci štyria výrobcovia v Únii.

(17)

Títo štyria výrobcovia predstavovali približne 37 % celkového objemu predaja výrobcov v Únii na trhu Únie v období prešetrovania a viac ako 75 % objemu predaja ôsmich výrobcov, ktorí poskytli údaje pre výber vzorky. Títo štyria výrobcovia vybratí do vzorky sa považovali za reprezentatívnu vzorku všetkých výrobcov v Únii.

(18)

Bosnianska skupina vyvážajúcich výrobcov tvrdila, že traja výrobcovia v Únii (MAL Magyar Aluminium, Silkem d.o.o. a Industrias Quimicas del Ebro SA) by sa mali považovať za výrobcov, ktorí pri prešetrovaní nespolupracujú. Skupina uviedla, že tieto spoločnosti poskytli odpovede na písomné upozornenia na nedostatky, ktoré neobsahovali dôverné údaje, o niekoľko dní neskôr, ako bola stanovená lehota. Vzhľadom na uvedené sa poznamenáva, že informácie, ktoré poskytli uvedené strany, boli predložené včas a nijako neohrozili pokrok prešetrovania ani právo strán na obhajobu.

(19)

Takisto sa tvrdilo, že jeden výrobca v Únii (MAL Magyar Aluminium) nespomenul vo svojej odpovedi na výber vzorky, že je prepojený s iným výrobcom v Únii (Silkem d.o.o.). Táto spoločnosť nebola zaradená do vzorky a zahrnutá do vyplneného dotazníka spoločnosti MAL Magyar Aluminium. Preto sa tvrdilo, že obidvaja títo výrobcovia v Únii by sa mali považovať za výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracujú. K tejto skutočnosti sa poznamenáva, že vzťah medzi obidvomi stranami útvary Komisie poznali vo fáze podania podnetu a tento vzťah bol uvedený vo vyplnenom dotazníku jednej zo strán. Tento vzťah bol okrem toho uvedený vo vyplnenom dotazníku spoločnosti MAL Magyar Aluminium. Takisto je potrebné objasniť, že spoločnosti Silkem d.o.o. a MAL Magyar Aluminium pri prešetrovaní plne spolupracovali. Pokiaľ ide o spoločnosť Silkem d.o.o., táto spoločnosť poskytla údaje vo fáze výberu vzorky, nebola však do vzorky zaradená a nebola teda požiadaná o vyplnenie dotazníka. Pokiaľ ide o spoločnosť MAL Magyar Aluminium, nebolo nutné, aby táto spoločnosť poskytla konsolidované vyplnenie dotazníka zahŕňajúce spoločnosť Silkem d.o.o., keďže Silkem d.o.o. je osobitnou právnickou osobou.

(20)

Na žiadosť o informácie pre výber vzorky, ktorá bola uvedená v oznámení o začatí konania odpovedali iba traja neprepojení dovozcovia. Následne sa zistilo, že jedna z týchto spoločností príslušný výrobok nedovážala ani nenakupovala. Následne sa rozhodlo, že v prípade neprepojených dovozcov nie je výber vzorky nutný.

(21)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol domáci predaj podobného výrobku nezávislým zákazníkom každým z týchto dvoch vyvážajúcich výrobcov skupiny Birac reprezentatívny, t. j. či celkový objem tohto predaja bol rovný alebo vyšší ako 5 % celkového objemu zodpovedajúceho predaja na vývoz do Únie. Zistilo sa, že domáci predaj nebol reprezentatívny.

(22)

Komisia ďalej zisťovala, či by bolo možné považovať predaj každého vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu za predaj vykonaný v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu.

(23)

Transakcie týkajúce sa predaja na domácom trhu sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň nákladov na výrobu. Boli preto stanovené výrobné náklady na domácom trhu počas OP.

(24)

Uvedená analýza preukázala, že všetok domáci predaj obidvoch vyvážajúcich výrobcov bol ziskový vzhľadom na skutočnosť, že čistá jednotková predajná cena bola vyššia ako vypočítané jednotkové výrobné náklady.

(25)

Keďže sa predaj na domácom trhu neuskutočnil v reprezentatívnom množstve, musela sa vytvoriť normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(26)

Na vytvorenie normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa vynaložené predajné, všeobecné a administratívne (ďalej len „PVA“) náklady a vážený priemerný zisk zrealizovaný jednotlivými spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami z domáceho predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítal k ich vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade potreby sa uvedené výrobné náklady a PVA náklady upravili predtým, ako boli použité na zistenie toho, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní, a na stanovenie normálnych hodnôt.

(27)

Keďže sa všetok vývoz do Únie realizoval prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývozná cena sa vytvorila na základe ceny ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Cena ďalšieho predaja prvému nezávislému kupujúcemu v Únii sa upravila o všetky náklady vrátane ciel a daní, ktoré vznikli v období medzi dovozom a ďalším predajom, ako aj o primerané rozpätie pre PVA náklady a zisky. Pokiaľ ide o PVA náklady, použili sa vlastné PVA náklady prepojeného dovozcu. Pri neexistencii spolupráce neprepojených dovozcov pri prešetrovaní sa použilo primerané ziskové rozpätie vo výške 5 % na základe informácií získaných od používateľov, ktorí v období prešetrovania takisto dovážali príslušný výrobok.

(28)

Skupina Birac uviedla, že sa funkcie prepojeného dovozcu podobajú skôr na funkcie vývozného oddelenia ako na dovozcu a preto by vývozná cena nemala byť stanovená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ale skôr podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia, na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných cien. V tejto súvislosti sa podotýka, že podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia je vývozná cena stanovená na základe ceny ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom, keď je príslušný výrobok predávaný ďalej nezávislým zákazníkom spoločnosťami, ktoré sú prepojené s vývozcom vo vyvážajúcej krajine. Prešetrovaním sa preukázalo, že prepojená spoločnosť má sídlo v Únii. Táto spoločnosť okrem iného vybavuje objednávky zákazníkov a vystavuje faktúry týkajúce sa príslušného výrobku vyrábaného skupinou Birac. Ďalej sa zistilo, že skupina Birac predáva príslušný výrobok prepojenej spoločnosti v Únii na účely ďalšieho predaja nezávislým zákazníkom v EÚ. V dôsledku toho sa toto tvrdenie musí zamietnuť. Je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že prepojená spoločnosť vykonáva pred dovozom určité činnosti neznamená, že vývoznú cenu nie je možné stanoviť na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi s potrebnými úpravami podľa článku 2 ods. 9.

(29)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vhodné úpravy dopravných nákladov, nákladov na poistenie nákladu a dopravy, bankových poplatkov, nákladov na balenie a úvery sa zohľadnili vo všetkých prípadoch, keď boli tieto náklady preukázateľne primerané, presné a doložené overenými dokladmi.

(30)

Podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia sa dumpingové rozpätie pre obidvoch vyvážajúcich výrobcov stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(31)

Individuálne dumpingové rozpätia obidvoch vyvážajúcich výrobcov boli vážené na základe množstva vyvážaného do Únie, z ktorého pre skupinu Birac vyplynulo dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie pred preclením, vo výške 28,1 %.

(32)

Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii od navrhovateľa a skupiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v BaH, v BaH neexistujú žiadni iní známi výrobcovia príslušného výrobku. Celoštátne dumpingové rozpätie stanovené pre BaH by sa preto malo rovnať dumpingovému rozpätiu stanovenému pre jedinú skupinu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v BaH.

(33)

Pripomína sa, že v tomto prípade existuje iba jeden bosniansky vyvážajúci výrobca (skupina Birac). Z dôvodu ochrany obchodných informácií preto nie je možné uviesť presné údaje týkajúce sa objemu dovozu, dovozných cien, podielov na trhu a výroby v Únii, ako aj objemu predaja. Za týchto okolností sa ukazovatele uvádzajú vo forme indexu alebo rozpätí.

(34)

V súlade s oddielom 3.1 predstavujú štyria výrobcovia v Únii zaradení do vzorky výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú sa ďalej uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(35)

V predbežnej fáze prešetrovania bol výpočet spotreby v Únii založený na údajoch uvedených v podnete, ktoré boli doplnené o overené údaje zistené od výrobcov a dovozcov/používateľov zúčastňujúcich sa na prešetrovaní. Tieto údaje boli zaslané všetkým zainteresovaným stranám, aby predložili svoje pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky, ktoré by spochybňovali údaje o spotrebe v Únii.

(36)

Spotreba v Únii bola stanovená na základe objemu predaja podobného výrobku v Únii vyrobeného výrobným odvetvím Únie, objemu predaja podobného výrobku v Únii vyrobeného inými známymi výrobcami v Únii a objemu dovozu príslušného výrobku z tretích krajín.

(37)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

(38)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba príslušného výrobku a podobného výrobku v Únii znížila o 7 %. Toto odráža postupné znižovanie množstva príslušného výrobku obsiahnutého v hlavných výrobkoch, ako sú pracie prostriedky, zo strany používateľov. Odráža to takisto skutočnosť, že stále viac výrobkov používateľského odvetvia neobsahuje zeolit.

(39)

Objem dovozu príslušného výrobku sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 359 %.

(40)

Priemerná dovozná cena bola od roku 2005 do roku 2008 stabilná a v období prešetrovania sa zvýšila približne o 10 %.

(41)

Podiel dovozu z príslušnej krajiny na trhu sa v posudzovanom období zvýšil takmer štvornásobne a v období prešetrovania predstavoval podiel na trhu v rozmedzí od 10 do 15 %.

(42)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa dovozné ceny bosnianskeho vyvážajúceho výrobcu porovnali s cenami výrobného odvetvia Únie počas OP na základe porovnania priemerných hodnôt. Ceny výrobného odvetvia Únie sa upravili na úroveň čistej ceny zo závodu a porovnali sa s dovoznými cenami CIF. Clá sa nezohľadnili, keďže sa na bosnianskeho vyvážajúceho výrobcu v období prešetrovania vzťahovala nulová preferenčná sadzba.

(43)

Zistené vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia vyjadrené ako percento cien výrobného odvetvia Únie sa pohybuje v rozmedzí od 20 do 25 %.

(44)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(45)

Ukazovatele týkajúce sa makroekonomických údajov, ako výroba, kapacita, objem predaja, podiel na trhu atď., sú založené na údajoch, ktoré boli zistené útvarmi Komisie a zaslané zainteresovaným stranám, aby sa k nim vyjadrili, ako sa uvádza v odôvodnení 35. Údaje pre tieto ukazovatele sú reprezentatívne pre všetkých výrobcov v Únii. Pokiaľ sa použijú údaje týkajúce sa výrobcov v Únii ako celku, sú v tabuľkách ako zdroj uvedené makroúdaje. Ostatné ukazovatele vychádzajú z overených údajov od výrobcov zaradených do vzorky. Na tieto údaje sa odkazuje ako na mikroúdaje. Pokiaľ ide o makroúdaje, bosniansky vyvážajúci výrobca tvrdil, že kvôli nezhodám týkajúcim sa vhodného kódu KN použitého na zaradenie výrobku nie je pravdepodobné, že sú tieto údaje spoľahlivé. V tomto zmysle sa poznamenáva, že údajné nezhody týkajúce sa kódov KN nijako neovplyvňujú ukazovatele ujmy. Pripomína sa, že v zverejnenom oznámení o začatí konania bolo uvedené vymedzenie príslušného výrobku. Toto vymedzenie je jednoznačné a neponecháva žiadnu možnosť nesprávneho výkladu. Zainteresované strany boli požiadané, aby informácie poskytli na základe vymedzenia výrobku bez ohľadu na kódy KN, keďže sa v oznámení o začatí konania uvádza, že kód KN je uvedený iba pre informáciu. Okrem toho sa pripomína, že bosniansky vyvážajúci výrobca nespochybnil informácie týkajúce sa spotreby v Únii. Väčšina informácií o dovoze bola odvodená priamo z údajov bosnianskeho vyvážajúceho výrobcu, zatiaľ čo zostávajúce informácie sa vzťahovali na malý objem dovozu z ostatných krajín. Pri zohľadnení uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že neboli predložené žiadne konkrétne dôkazy podporujúce tvrdenie o nespoľahlivosti údajov, bolo nutné toto tvrdenie zamietnuť.

(46)

Počas posudzovaného obdobia objem výroby výrobného odvetvia Únie klesol o 14 %. V období 2008 – 2009 jeden výrobca v Únii (Sasol Italy SpA) výrobu úplne ukončil. Spoločnosť Henkel AG zastavila výrobu zeolitu vo forme kaše (nejde o príslušný výrobok, ale o výrobok v kvapalnej forme, ktorý sa používa ako náhrada). Tento vývoj do istej miery zlepšil situáciu ostatných výrobcov.

(47)

Napriek uvedenému vývoju bola kapacita v posudzovanom období podľa metódy výpočtu, ktorá zvyčajne používa výrobné odvetvie pomerne stabilná. Z overenia výrobcov zaradených do vzorky však vyplynulo, že výpočet kapacity tohto výrobného odvetvia môže kolísať v závislosti od relatívneho úspechu trhu pre príslušný výrobok a trhu pre ostatné výrobky, ktoré môžu byť vyrábané pomocou rovnakých zariadení.

(48)

Uvedené údaje o využití kapacity ukazujú zníženie o 14 %. Táto hodnota okrem toho nikdy nedosiahla 80 %, čo poukazuje na určitú nadmernú kapacitu. Táto otázka sa ďalej rozoberá v rámci príčinnej súvislosti.

Zásoby

(49)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie bola nízka a stabilná počas posudzovaného obdobia. Výroba podobného výrobku bola naplánovaná podľa objednávok a zásoby boli udržované na najnižšej možnej úrovni. Stav zásob preto nebol v tomto prešetrovaní dôležitým faktorom.

Objem predaja a podiel na trhu

(50)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia klesol o 18 %.

(51)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia celkovo klesol o 11 %.

Predajné ceny

(52)

Priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám v EÚ sa v posudzovanom období zvýšila o 21 %. Toto zvýšenie celkovo odrážalo vyššie ceny surovín a energie a samostatne sa preto predajná cena nepovažuje za zmysluplný ukazovateľ.

Ziskovosť

(53)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola počas celého posudzovaného obdobia nízka. Táto situácia bola dôsledkom jeho neschopnosti zvýšiť ceny z dôvodov uvedených v oddiele týkajúcom sa „príčinnej súvislosti“ a najmä existencie rastúceho objemu dumpingového dovozu. Takisto bola výsledkom nízkeho využitia kapacity, ako bolo objasnené v odôvodnení 47.

(54)

V období od roku 2005 do roku 2008 sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie podstatne znížila a v roku 2008 bolo výrobné odvetvie v strate. Počas obdobia prešetrovania ziskovosť dosiahla najvyššiu úroveň v posudzovanom období, zisk však nebol vo výške 5,9 %, akú by výrobné odvetvie mohlo dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingového dovozu (pozri odôvodnenie 67).

(55)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že v roku 2009 bola ziskovosť výrobcov v Únii dobrá. Tento predpoklad nebol podložený žiadnymi jednoznačnými dôkazmi, tvrdenie skôr odkazovalo na neupresnené „verejne dostupné informácie“. Výrobcovia zaradení do vzorky uviedli, že miera ziskovosti, ktorú dosiahli v roku 2009, bola výnimočná a nebola udržateľná vzhľadom na energický vstup bosnianskych vyvážajúcich výrobcov na trh s veľkým množstvom a s nízkymi dumpingovými cenami. Výrobcovia zaradení do vzorky uviedli, že v roku 2010 ziskovosť pravdepodobne opäť klesne na úroveň z roku 2008.

(56)

Útvary Komisie preskúmali uvedené tvrdenia. Preskúmanie zahŕňalo najmä vývoj nákladov na suroviny a predajných nákladov a cien uvedených v príslušných zmluvách. Zistilo sa, že výrobné odvetvie Únie v roku 2009 profitovalo z určitých dočasných faktorov, ktoré zvýšili jeho ziskovosť, a to napriek existencii značného objemu dumpingového dovozu:

(57)

Na základe toho naznačoval vývoj ziskového rozpätia aj naďalej existenciu ujmy, keďže v prípade neexistencie dumpingového dovozu by bol zisk výrazne vyšší.

Investície, návratnosť investícií, peňažný tok a schopnosť zvyšovať kapitál

(58)

Bosniansky vyvážajúci výrobca tvrdil, že investície boli v posudzovanom období nízke, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vysvetlilo, že návratnosť investícií bola príliš nízka na to, aby odôvodňovala významné investície do príslušného výrobku.

(59)

Návratnosť investícií vyjadrená z hľadiska čistých ziskov výrobného odvetvia Únie a čistá účtovná hodnota jeho investícií kopírovala uvedený trend ziskovosti. Je potrebné poznamenať, že príslušné čisté aktíva už boli do veľkej miery odpísané.

(60)

Situácia výrobného odvetvia Únie vzhľadom na peňažný tok takisto kopírovala uvedený trend ziskovosti. V roku 2008 bola situácia v oblasti peňažného toku vážna, keďže aj napriek strate objemu predaja museli výrobcovia aj naďalej plniť zmluvné záväzky týkajúce sa nákupu surovín.

(61)

Schopnosť zvyšovať kapitál výrobné odvetvie Únie neuviedlo ako problém.

Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(62)

Počet zamestnancov všetkých výrobcov v Únii, ktorí sa venovali príslušnému výrobku, sa v posudzovanom období znížil v súlade so znižovaním objemu výroby a predaja. Priemerné náklady práce na pracovníka sa v dôsledku rastu inflácie zvýšili.

(63)

Produktivita vyjadrená ako výstup na pracovníka v posudzovanom období klesla o 14 %, keďže sa objem predaja znížil viac ako zamestnanosť. Tento negatívny vývoj pravdepodobne v budúcnosti povedie k ďalšej strate pracovných miest.

(64)

Vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh Únie nemožno považovať za zanedbateľný vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z príslušnej krajiny.

(65)

Počas posudzovaného obdobia utrpeli výrobcovia v Únii podstatnú ujmu, pokiaľ ide o objem, čo je zrejmé z uvedenej analýzy trendov v oblasti výroby, využitia kapacity, objemu predaja, podielu na trhu, zamestnanosti a produktivity.

(66)

Pokiaľ ide o ceny a ziskovosť, je takisto zrejmé, že došlo k ujme. Táto analýza je však skomplikovaná rastom cien surovín a energie, ktorý mal vplyv na ceny príslušného výrobku. V období 2005 – 2008 sa znížila ziskovosť, zhoršil peňažný tok aj návratnosť investícií. Rok 2008 bol pre výrobné odvetvie osobitne zložitý, keďže spoločnosti boli viazané zmluvami o dodávkach surovín, prišli však o viac ako 20 % svojho objemu predaja.

(67)

V roku 2009 sa situácia na trhu zlepšila a rast cien umožnil dosiahnuť vyššiu ziskovosť, ako je však vysvetlené v odôvodnení 56, bolo zrejmé, že ide o dočasné zlepšenie a že sa situácia na trhu z roku 2009 nebude pravdepodobne opakovať. Je však potrebné poznamenať, že ani v roku 2009 nedosiahla ziskovosť úroveň 5,9 %, ktorá sa pre toto výrobné odvetvie považuje za normálny zisk.

(68)

Ujma sa posúdila pre celé odvetvie Únie (makroekonomické ukazovatele) napriek tomu, že pri niektorých ukazovateľov boli posúdení iba výrobcovia zaradení do vzorky (mikroekonomické ukazovatele). Medzi mikroekonomickými a makroekonomickými ukazovateľmi neboli zistené žiadne významné rozdiely.

(69)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne stanovilo, že významný podiel výrobného odvetvia Únie utrpel ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(70)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie do takej miery, že sa môže považovať za značnú. Okrem dumpingového dovozu sa preskúmali aj iné známe faktory, ktoré mohli v tom istom období spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(71)

V posudzovanom období sa dovoz z príslušnej krajiny zvýšil takmer o 400 % a získal významnú časť trhu, t. j. zvýšil sa z úrovne nižšej ako 5 % na úroveň medzi 10 a 15 %. Súčasne došlo k priamemu a porovnateľnému zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, pričom toto výrobné odvetvie bolo jediným ďalším dôležitým účastníkom na trhu EÚ, keďže dovoz z ostatných zdrojov je zanedbateľný.

(72)

K rastu podielu dumpingového dovozu na trhu došlo pri súčasnom poklese spotreby v EÚ v posudzovanom období o 7 %.

(73)

Ceny rastúceho objemu dumpingového dovozu boli v období prešetrovania nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie o 20 – 25 %. Odôvodnene možno vyvodiť záver, že takýto rastúci dovoz na zmenšujúcom sa trhu v roku 2008 a 2009 viedol k poklesu cien. Tento vplyv dumpingového dovozu na ceny zhoršila skutočnosť, že sa väčšina predaja uskutočňuje na základe ročných zmlúv. Dumpingový bosniansky dovoz bolo preto možné využiť na zníženie rastu cien pri veľkých objemoch predaja a to napriek rastu cien surovín. V roku 2009 došlo k zmierneniu tohto vplyvu, nie však v dostatočnej miere, aby mohlo výrobné odvetvie ako celok dosiahnuť normálnu úroveň zisku vo výške 5,9 %.

(74)

Na základe jasne preukázanej časovej zhody medzi nárastom dumpingového dovozu za ceny, ktoré podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie, na jednej strane a stratou objemu predaja a výroby výrobného odvetvia Únie, poklesom podielu na trhu a poklesom cien na strane druhej sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz zohrával hlavnú úlohu v situácii poškodzujúcej výrobné odvetvie Únie.

(75)

Objem vývozu všetkých výrobcov v Únii sa v posudzovanom období zvýšil, predstavoval však v priemere približne iba 10 % výroby. Vývoz výrobcov zaradených do vzorky sa zvýšil a čiastočne vyrovnal stratu objemu predaja v EÚ.

(76)

Výkonnosť vývozu výrobcov v Únii preto pomohla udržať jeho podnikateľskú činnosť a neprispela k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(77)

Dovoz z tretích krajín bol v priebehu posudzovaného obdobia zanedbateľný a nemohol prispieť k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Bosniansky vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobcovia v Únii prišli o podiel na trhu kvôli dovozu z Číny a Kórey, toto tvrdenie však nebolo podložené konkrétnymi skutočnosťami, keďže dovoz z týchto krajín bol minimálny.

(78)

V posudzovanom období spotreba klesla približne o 24 000 ton (7 %), čo odráža skutočnosť, že odvetvie výroby pracích prostriedkov postupne viac používa alternatívne výrobky s cieľom nahradiť príslušný výrobok. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že to viedlo k „zvýšeným zásobám, zrušeniu objednávok a nižšiemu zisku“.

(79)

Je potrebné uviesť, že na konci posudzovaného obdobia ukončili dvaja výrobcovia na trhu EÚ výrobu a preto došlo k úprave kapacity, aby sa vyrovnal pokles spotreby. Ako je vysvetlené v odôvodnení 49, úroveň zásob zostala nízka a stabilná, čo znamená, že sa výroba prispôsobila nižšej úrovni spotreby.

(80)

Aj keď nie je možné vylúčiť, že pokles spotreby prispel k ujme, ktorá bola spôsobená výrobcom v Únii, zdá sa, že tento vplyv nie je významný.

(81)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že ujma bola spôsobená dodržiavaním právnych predpisov týkajúcich sa REACH. Ako je však vysvetlené v odôvodnení 58, vzhľadom na úroveň investícií do príslušného výrobku počas celého posudzovaného obdobia, toto nemohlo výraznou mierou prispieť k spôsobenej ujme. Náklady spojené s dodržiavaním REACH sú okrem toho nízke.

(82)

Niektoré strany tvrdili, že k ujme prispeli vyššie náklady na suroviny a energiu. Zvýšenie týchto nákladov bolo skutočne výrazné a došlo k nemu predovšetkým v roku 2008. To malo nepochybne určitý vplyv na ziskovosť v uvedenom roku, keďže k nemu došlo v čase klesajúceho objemu predaja. Rast nákladov na energiu sa však do istej miery prejavil v raste predajných cien, ako sa uvádza v odôvodnení 52, napriek tomu, že primeranému zvýšeniu cien zabránil vplyv dumpingového dovozu vedúci k znižovaniu cien.

(83)

Preto sa usudzuje, že zvýšenie nákladov na suroviny a energiu neprispelo k spôsobenej ujme.

(84)

Záležitosti týkajúce sa nadmernej kapacity a nízkeho využitia kapacity sú uvedené v odôvodnení 46. Vplyv záležitostí týkajúcich sa kapacity na ziskovosť je potrebné posúdiť na základe štrukturálnych charakteristík tohto výrobného odvetvia a existencie dumpingového dovozu. Vplyv na ziskovosť je spôsobený značnými fixnými nákladmi, ktoré by boli získané späť, pokiaľ by bola miera využitia kapacity vyššia.

(85)

Problémy súvisiace s nadmernou kapacitou a nízkym využitím kapacity môžu čiastočne vysvetliť niektoré negatívne ukazovatele ujmy, ktorá bola spôsobená výrobcom v Únii, nevysvetľujú však veľký pokles výroby, objemu predaja a podielu na trhu v roku 2009. Jednoznačne preto nenarúšajú príčinnú súvislosť medzi veľkým nárastom dovozu za dumpingové ceny a ujmou spôsobenou výrobcom v Únii.

(86)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že k ujme prispeli globálna úverová kríza a všeobecná hospodárska kríza. V období 2008 – 2009, keď došlo k týmto krízam, spotreba príslušného výrobku skutočne poklesla.

(87)

Tieto záležitosti však nemôžu vysvetliť, prečo sa podiel výrobcov v Únii na trhu v roku 2009 výrazne znížil, zatiaľ čo podiel bosnianskeho dovozu na trhu sa zvýšil a ceny tohto dovozu boli o viac ako 20 % nižšie ako ceny EÚ. Ak by aj pokles spotreby v období 2008 – 2009 sám o sebe ovplyvnil výrobné odvetvie Únie, výrazný nárast dovozu z Bosny a Hercegoviny mal oveľa dôležitejší vplyv na objem predaja výrobného odvetvia Únie a vzhľadom na cenové podhodnotenie aj na ceny. Kríza preto nenarušila príčinnú súvislosť medzi veľkým nárastom dovozu za dumpingové ceny a ujmou spôsobenou výrobcom v Únii.

(88)

Aj keď v období prešetrovania vyrábalo príslušný výrobok viac ako 10 spoločností, hlavné používateľské odvetvie (výrobcovia pracích prostriedkov a zmäkčovačov vody) pozostávalo v zásade zo 4 veľkých skupín (Reckitt Benckiser, Henkel, Proctor & Gamble a Unilever). Dvaja hlavní spolupracujúci používatelia predstavovali takmer 40 % nákupov príslušného výrobku v EÚ. Prostredníctvom centralizovaného nákupu sú tieto 4 skupiny skutočne schopné udržiavať ceny príslušného výrobku na nízkej úrovni.

(89)

Táto záležitosť však nie je nová, ale trvá už mnoho rokov. Nemôže sa pomocou nej preto opäť vysvetliť veľký pokles výroby, objemu predaja a podielu na trhu v roku 2009. Jednoznačne preto nenarúša príčinnú súvislosť medzi veľkým nárastom dovozu za dumpingové ceny a ujmou spôsobenou výrobcom v Únii.

(90)

Na základe uvedeného sa vyvodzuje predbežný záver, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená príslušným dumpingovým dovozom.

(91)

Okrem dumpingového dovozu bolo preskúmaných viacero iných faktorov, žiadny z nich však nemohol objasniť významné straty podielu na trhu, objemu výroby a predaja, ku ktorým došlo v roku 2008 a 2009 a ktoré sa časovo zhodujú s nárastom objemu dumpingového dovozu.

(92)

Vzhľadom na túto analýzu, ktorou sa náležite rozlíšili a oddelili vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od škodlivých vplyvov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z BaH spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(93)

Komisia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o existencii poškodzujúceho dumpingu neexistujú závažné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Na tento účel a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia sa na základe všetkých predložených dôkazov zvažoval vplyv možných opatrení na všetky strany zúčastnené v tomto konaní a aj dôsledky neprijatia opatrení.

(94)

Analýzou ujmy sa jasne preukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom. Zvýšenie dumpingového dovozu v posledných rokoch spôsobilo pokles predaja na trhu Únie a stratu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. To výrobnému odvetviu Únie bránilo v dosiahnutí úrovne ziskovosti, ktorá je podobná úrovniam dosahovaným u iných výrobkov.

(95)

Prešetrovaním sa preukázalo, že akékoľvek zvýšenie podielu dumpingového dovozu z príslušnej krajiny na trhu sa dosahuje priamo na úkor výrobného odvetvia Únie. Situácia sa nezlepšila napriek reštrukturalizácii, ku ktorej došlo u výrobcov v Únii (dve spoločnosti ukončili výrobu). V tejto súvislosti sa poznamenáva, že zeolit A prachový je dôležitým výrobkom, pokiaľ ide o obrat spoločností zaradených do vzorky a predstavuje až 30 % ich predajného obratu. Pokiaľ by opatrenia neboli zavedené, situácia výrobného odvetvia Únie by sa jednoznačne ďalej zhoršovala. Zavedením opatrení sa obnoví nepoškodzujúca úroveň dovoznej ceny, pričom výrobnému odvetviu Únie sa umožní hospodárska súťaž za spravodlivých obchodných podmienok.

(96)

Predbežne sa preto dospelo k záveru, že uloženie opatrení by bolo jednoznačne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(97)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia bol posúdený pravdepodobný vplyv opatrení na dovozcov. V tejto súvislosti sa uvádza, že neprepojení dovozcovia, ktorí sa prihlásili, boli takisto používateľmi. Analýza týkajúca sa týchto dovozcov sa preto uvádza v príslušnom oddiele týkajúcom sa záujmu používateľov.

(98)

Po uverejnení oznámenia o začatí tohto konania neboli od spotrebiteľských organizácií prijaté žiadne výhrady. Analýza bola preto obmedzená na vplyv opatrení na používateľov.

(99)

Komisia zaslala dotazníky 8 známym používateľom. Zmysluplné pripomienky však zaslali iba dvaja používatelia. Analýza záujmu Únie preto vychádza z odpovedí dvoch pomerne veľkých používateľov, ktorí spoločne predstavujú takmer 40 % spotreby v Únii.

(100)

Dvaja spolupracujúci používatelia v Únii predstavujú hlavných účastníkov v odvetví výroby pracích prostriedkov a zmäkčovačov vody v Únii. Obidvaja používatelia protestovali proti zavedeniu opatrení.

(101)

Prešetrovaním sa zistilo, že menej ako tretina spotreby spolupracujúcich používateľov v Únii je zabezpečovaná dovozom bosnianskeho vyvážajúceho výrobcu. Zostávajúca časť pozostáva z dodávok od výrobcov v Únii, ktorí sú pre spolupracujúcich používateľov aj naďalej hlavným zdrojom dodávok. Vzhľadom na nízku mieru využitia kapacity výrobcov v Únii (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 47 a 48) je zrejmé, že prípadné zavedenie opatrení podľa očakávania nepovedie k nedostatočným dodávkam alebo následnému zvýšeniu cien.

(102)

V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa zdá, že používateľské odvetvie v Únii už začalo skúmať možnosť dovozu z Číny. Skutočnosť, že táto možnosť existuje a považuje sa za spoľahlivú preukazuje, že prípadné zavedenie opatrení nepovedie k nedostatku príslušného výrobku.

(103)

Takisto sa posúdil percentuálny podiel konečných výrobkov obsahujúcich príslušný výrobok na celkovom obrate. V tomto zmysle sa poznamenáva, že v obidvoch prípadoch predstavujú príslušné výrobky menej ako 10 % obratu.

(104)

Prešetrili sa takisto percentuálne podiely príslušného výrobku obsiahnutého v konečných výrobkoch. Prešetrovaním sa zistilo, že celkovo sú tieto percentuálne podiely mimoriadne nízke (v priemere menej ako 5 % celkových nákladov) a príslušný výrobok preto nepredstavuje veľmi dôležitú zložku nákladov na konečné výrobky.

(105)

Komisia takisto preskúmala, či by zavedenie opatrení malo významný negatívny finančný vplyv na situáciu týchto dvoch používateľov. Komisia vypracovala dva scenáre, t. j. scenár v najhoršom prípade a reálnejší scenár.

(106)

Scenár v najhoršom prípade predpokladá, že ceny dovozu a ceny výrobného odvetvia Únie sa zvýšia o výšku cla. To by náklady používateľov zvýšilo priemerne o menej ako 2 %.

(107)

Opísanú situáciu je nutné porovnať s mierou ziskovosti spolupracujúcich používateľov v Únii. Ziskovosť používateľov pri výrobkoch obsahujúcich príslušný výrobok je približne 11 % a pri všetkých ich výrobkoch bola vyššia ako 20 %. Vzhľadom na túto ziskovosť by aj úplné premietnutie opatrení do cien dovozu a cien výrobného odvetvia Únie nemalo na finančnú situáciu týchto strán neprimeraný vplyv.

(108)

V skutočnosti je oveľa reálnejšie, že zavedenie opatrení povedie k situácii, kedy sa zvýšia iba ceny dovozu z Bosny a Hercegoviny, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie bude profitovať z väčších úspor z rozsahu. Ako bolo vysvetlené, situácia v dodávkach príslušného výrobku v EÚ je plne dostačujúca, keďže väčšina výrobcov v Únii ani zďaleka nevyužíva svoju kapacitu naplno.

(109)

Takisto by sa malo poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo, že existujú výrobky, ktoré môžu príslušný výrobok nahradiť. Je zrejmé, že spolupracujúci aj nespolupracujúci používatelia vyrábajú takisto pracie prostriedky, ktoré príslušný výrobok neobsahujú. Podľa tohto reálnejšieho scenára sa náklady spolupracujúcich používateľov zvýšia iba o zlomok percenta. Inými slovami, na základe údajov o ziskovosti bude mať zavedenie opatrení pre používateľov iba zanedbateľné dôsledky.

(110)

Pri zohľadnení uvedených skutočností je jasné, že zavedenie opatrení by nemalo na požívateľov významný vplyv a je teda veľmi nepravdepodobné, že by dokonca viedlo k zvýšeniu ceny pre spotrebiteľov.

(111)

Celkovo sa očakáva, že výrobné odvetvie Únie bude z týchto opatrení jednoznačne profitovať. Vzhľadom na vyššie využitie kapacity v dôsledku zvýšenia výroby a predaja by výrobné odvetvie mohlo v prvom rade využiť väčšie úspory z rozsahu.

(112)

Pri zohľadnení uvedených skutočností sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie opatrení na dumpingový dovoz príslušného výrobku z Bosny a Hercegoviny používateľov v Únii významne neovplyvní a že je celkovo v záujme Únie.

(113)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, vyplývajúcu ujmu a záujem Únie, by sa mali na dovoz príslušného výrobku z Bosny a Hercegoviny uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť tomu, aby dumpingový dovoz spôsoboval ďalšiu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(114)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy výrobného odvetvia Únie spôsobenej dumpingovým dovozom, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí.

(115)

Pri výpočte výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokryť náklady a dosiahnuť zisk pred zdanením, ktorý by sa dal primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. keď nedochádza k dumpingovému dovozu. Ziskové rozpätie pred zdanením použité na tento výpočet bolo 5,9 % obratu. Toto bola úroveň zisku, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo v období prešetrovania v prípade všetkých svojich výrobkoch vrátane príslušného výrobku. Ak sa zohľadní skutočnosť, že ziskovosť v prípade príslušného výrobku bola ovplyvnená dumpingovým dovozom, je jasné, že táto úroveň zisku je rozumná a primeraná. Takisto sa posudzovalo, či by sa nemali použiť miery zisku, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo v období 2005 – 2007, tieto miery zisku však boli nízke z hľadiska ziskovosti, ktorú dosahujú spoločnosti pri podobných výrobkoch a nepovažovali sa za reprezentatívne pre životaschopné výrobné odvetvie. Dôvodom toho je skutočnosť, že počas týchto troch rokov bola cena bosnianskeho dovozu nižšia ako cena výrobného odvetvia Únie o 10 – 20 % a takéto rozdiely by pri dojednávaní ročných zmlúv hrali významnú úlohu. Nebolo preto možné usudzovať, že tieto ziskové rozpätia predstavujú normálnu situáciu na trhu EÚ. Na základe uvedeného sa vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nepoškodzuje výrobné odvetvie Únie. Táto nepoškodzujúca cena sa dosiahla pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia k výrobným nákladom.

(116)

Potrebné zvýšenie ceny sa potom určilo na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na účely výpočtu cenového podhodnotenia s priemernou nepoškodzujúcou cenou výrobkov predávaných výrobným odvetvím Únie na trhu EÚ. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento z priemernej dovoznej hodnoty CIF. Vypočítané rozpätie podhodnotenia bolo 31,5 %.

(117)

Na základe uvedených skutočností a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa usúdilo, že na dovoz s pôvodom v Bosne a Hercegovine by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na úrovni zisteného dumpingového rozpätia.

(118)

Na základe uvedeného je sadzba dočasného antidumpingového cla pre Bosnu a Hercegovinu 28, 1 %.

(119)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho by sa malo uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel, ku ktorým sa dospelo na účely tohto nariadenia sú dočasné a možno bude potrebné ich prehodnotiť na účely stanovenia konečného cla,

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/44

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/46

(1)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že dovozné clo na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002, ex 1005 okrem hybridných osív a ex 1007, okrem hybridov na siatie, je rovnaké ako intervenčná cena platná pre takéto výrobky pri dovoze zvýšená o 55 % a znížená o dovoznú cenu cif uplatniteľnú na príslušnú zásielku. Toto clo však nesmie prekročiť colnú sadzbu uvedenú v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V článku 136 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa ustanovuje, že na účely výpočtu dovozného cla uvedeného v odseku 1 daného článku sa pre predmetné produkty pravidelne stanovujú reprezentatívne dovozné ceny cif.

(3)

V súlade s článkom 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 642/2010 sa na výpočet dovozného cla na produkty patriace pod číselné znaky KN 1001 10 00, 1001 90 91, ex 1001 90 99 (vysokokvalitná pšenica obyčajná), 1002 00, 1005 10 90, 1005 90 00 a 1007 00 90 použije reprezentatívna dovozná cena cif, ktorá sa denne stanovuje podľa metódy ustanovenej v článku 5 uvedeného nariadenia.

(4)

Na obdobie od 16. novembra 2010 by sa mali stanoviť dovozné clá, ktoré sa budú uplatňovať, až kým nezačnú platiť novo stanovené clá,

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/49

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2010/11 sa stanovila v nariadení Komisie (EÚ) č. 867/2010 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 1029/2010 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

16.11.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/51

(1)

Listom z 27. marca 2008 poľské orgány oznámili plán reštrukturalizácie spoločnosti PZL Hydral S.A. (ďalej len „PZL Hydral“). Listom zo 6. mája 2008 Komisia požiadala o dodatočné informácie. Poľské orgány požiadali listom zo 4. júna 2008 o predĺženie lehoty na odpoveď do 27. júna 2008, ktoré bolo listom Komisie z 10. júna 2008 poskytnuté. Listom zo 7. júla 2008 poľské orgány poskytli dodatočné informácie týkajúce sa plánu reštrukturalizácie.

(2)

Konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konanie vo veci formálneho zisťovania) sa začalo 10. septembra 2008. Konanie vo veci formálneho zisťovania bolo následne predĺžené na základe rozhodnutia prijatého 12. novembra 2008.

(3)

Poľsko predložilo pripomienky 14. októbra a 22. decembra 2008 a dodatočné informácie 7. apríla 2009. Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

(4)

Stretnutia s poľskými orgánmi sa uskutočnili v dňoch 27. apríla, 14. októbra 2009 a 12. februára 2010. Dňa 18. decembra 2009 Komisia požiadala o dodatočné informácie. Komisia a poľské orgány si vymenili viaceré e-maily a poľské orgány predložili dodatočné informácie prostredníctvom e-mailov zo dňa: 20. októbra 2009, 23. novembra 2009, 15. decembra 2009, 13. januára 2010, 16. januára 2010, 9. februára 2010, 10. februára 2010, 26. februára 2010, 1. marca 2010, 3. marca 2010, 4. marca 2010, 19. marca 2010, 5. mája 2010, 12. mája 2010, 20. mája 2010, 28. mája 2010, 3. júna 2010, 4. júna 2010, 7. júna 2010, 8. júna 2010, 9. júna 2010, 17. júna 2010, 23. júna 2010, 24. júna 2010, 28. júna 2010, 7. júla 2010, 8. júla 2010, 9. júla 2010, 12. júla 2010 a 13. júla 2010.

(5)

Podnik PZL Hydral bol založený v roku 1946 ako štátny podnik. V súčasnosti ide o veľký podnik, ktorý sa do roku 2008 špecializoval na výrobu civilnej a vojenskej priemyselnej hydrauliky, navrhovanie, výrobu elektronických hydromechanických systémov pre reguláciu paliva pre letecké motory všetkých typov a poskytovanie služieb v tejto oblasti, hydraulické kontrolné systémy pre lietadlá a mechanickú hydrauliku pre vrtuľníky. Podnik PZL Hydral pôsobil od roku 2008 ako materská spoločnosť skupiny a už nevykonával žiadne vlastné priemyselné činnosti.

(6)

V roku 2003 získala štátna agentúra pre priemyselný rozvoj (Agencja Rozwoju Przemysłu, ďalej len „ARP“) zo štátnej pokladnice 80,94 % akcií podniku PZL Hydral (1 284 686 akcií). Ďalšie prevody akcií zo štátnej pokladnice na ARP sa uskutočnili v roku 2005 (499 103 akcií), čím sa zvýšil jej akciový podiel na 87,39 %, v roku 2007 (64 374 akcií), čím sa zvýšil jej akciový podiel na 90,54 % a 12. januára 2010 (38 399 akcií), čím sa zvýšil jej akciový podiel na 92,42 %. Každá z týchto transakcií sa uskutočnila za symbolickú cenu 1 PLN. ARP mala od 12. januára 2010 vo vlastníctve 18 886 562 akcií s nominálnou hodnotou 18 865 620 PLN. Vlastníkmi zvyšných akcií (7,58 %) s nominálnou hodnotou 1 547 210 PLN sú v súčasnosti zamestnanci.

(7)

Podnik PZL Hydral kontroloval v roku 2007 tieto dcérske spoločnosti: Zakład Odlewniczy „Hydral“ Sp. z o.o., ktorej hlavnými činnosťami sú odlievanie, liatie, výroba a spracovanie oceľových dielov; Zakład Cieplowniczy Term „Hydral“ Sp. z o.o., ktorá vyrába a predáva tepelnú energiu; Przedsiębiorstwo Usługowo Handlowe Zakład Produkcji Hydrauliki „Hydral“ Sp. z o.o., ktorá vyrába ventily a hydraulické rozvádzače, vyrába kovové zariadenia a zabezpečuje opravy hydraulických strojov a zariadení a PZL Wrocław Sp. z o.o. (ďalej len „PZL Wrocław“). PZL Hydral okrem toho kontroloval dve ďalšie spoločnosti, ktoré sú v súčasnosti v likvidácii. Na konci roku 2006 mala skupina ako celok 795 zamestnancov.

(8)

Spoločnosť PZL Wrocław bola založená v roku 2004 ako dcérska spoločnosť v úplnom vlastníctve PZL Hydral s cieľom vytvoriť prevádzkovú spoločnosť, ktorá by prevzala prevádzkovú časť podniku PZL Hydral, čo by umožnilo PZL Hydral vystupovať ako holdingová spoločnosť a riadiť proces reštrukturalizácie skupiny PZL Hydral.

(9)

Časť aktív PZL Wrocław bola presunutá z PZL Hydral do PZL Wrocław buď prostredníctvom nepeňažného príspevku ku kapitálu PZL Wrocław alebo predajom za účtovnú hodnotu v účtovníctve PZL Hydral z roku 2004, ako sa uvádza v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Prevod aktív prostredníctvom nepeňažného príspevku alebo predaja (v PLN)

(10)

Hmotný dlhodobý majetok, ktorý spoločnosť PZL Wrocław získala od PZL Hydral, sa previedol buď ako nepeňažný príspevok ku kapitálu PZL Wrocław, alebo prostredníctvom predaja, ako sa uvádza v tabuľke 2. V obidvoch prípadoch vychádzala hodnota pri prevode z posúdenia nezávislého experta. Tento dlhodobý majetok bol už pri prevode zaťažený hypotékami na nehnuteľnosti v prospech týchto verejných veriteľov: úrad sociálneho zabezpečenia, regionálny daňový úrad Dolné Sliezsko a mestská rada mesta Vroclav vo výške 142,558 mil. PLN.

Tabuľka 2

Prevod nehnuteľností (v PLN)

(11)

Podnik PZL Hydral previedol 31. decembra 2007 na PZL Wrocław prostriedky s nominálnou hodnotou 918 900 PLN prostredníctvom príspevku ku kapitálu PZL Wrocław.

(12)

Zostávajúci majetok prevedený z PZL Hydral na PZL Wrocław v období od 17. januára 2006 do 27. apríla 2010 bol predaný za účtovnú hodnotu a spočíval vo viacerých prevodoch majetku vo výstavbe, na ktorý sa nevzťahovali žiadne záložné práva ani hypotéky.

(13)

Celková hodnota majetku prevedeného z PZL Hydral na PZL Wrocław v období rokov 2004 - 2010 predstavovala 44 708 791,02 PLN.

(14)

Z podniku PZL Hydral bolo v roku 2008 presunutých do PZL Wrocław 559 zamestnancov a v roku 2009 bolo presunutých 37 zamestnancov.

(15)

Spoločnosť PZL Wrocław vyrába súčiastky pre lietadlá, ktoré používajú poľské ozbrojené sily (do konca roku 2007 túto výrobu vykonával podnik PZL Hydral) a poskytuje služby, ktoré zahŕňajú údržbu a opravu zariadení, ktoré používa poľská armáda. Vojenské výrobky podliehajú špecifickej certifikácii pre každý druh výrobku v súlade s technickými požiadavkami poľských ozbrojených síl. V každom štádiu sa predkladá jednotlivá dokumentácia a tieto výrobky (a súvisiacu údržbu) kontroluje príslušný vojenský zástupca.

(16)

Spoločnosť PZL Wrocław v súčasnosti vykonáva činnosť na základe povolenia č. B-007/2007 vydaného ministrom vnútorných záležitostí a správy 17. januára 2007 na vykonávanie podnikateľských činnosti v oblasti:

(17)

PZL Wrocław má tieto certifikáty:

(18)

Poľské orgány informovali Komisiu, že rad výrobkov podniku PZL Hydral (teraz PZL Wrocław) predstavuje významnú súčasť plánu hospodárskeho rozvoja poľskej vlády z roku 1995 na obdobie rokov 1996 – 2000 prípadne z roku 2000 na obdobie rokov 2001 – 2006.

(19)

Výslovný odkaz na PZL Hydral alebo jeho podnikateľské činnosti sa okrem toho uvádza v mnohých vykonávacích opatreniach a vládnych usmerneniach pre plán hospodárskeho rozvoja, ako sú:

(20)

Spoločnosti, ktoré sú uvedená v zoznamoch tohto druhu, majú povinnosť predkladať podrobné výročné správy o výrobnej kapacite v oblasti obrany (množstvá, profil, hodnoty), aby ministerstvo mohlo zabezpečiť vykonanie vojenských úloh.

(21)

Poľské orgány informovali Komisiu, že príslušné povolenia a certifikáty (odôvodnenia 16 a 17) umožňujú dodávky tovarov a poskytovanie služieb osobitnej kvality špeciálnym zákazníkom (podniky osobitného významu pre obranu štátu a ministerstvo obrany). PZL Wrocław (v minulosti PZL Hydral) nedodáva len súčiastky pre hydraulické systémy, palivové systémy a kontrolné systémy, ale preberá aj opravy inštalovaných čiastkových montáží, ktoré sú rozhodujúce pre fungovanie lietadiel používaných poľskými ozbrojenými silami (W-3, Mi-2, M28 Bryza a PZL 130 Orlik). Poľské orgány takisto zdôraznili, žeW-3 a Mi-2 sú základnými vrtuľníkmi, ktoré využíva poľská armáda.

(22)

Tovary, ktoré vyrába PZL Hydral, určené na použitie ozbrojenými silami majú zodpovedajúci kód NATO podľa dohody NATO o štandardizácii, samotný podnik má tiež kód NATO.

(23)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 9 a v nasledujúcich odôvodneniach, podnik PZL Hydral previedol k decembru 2004 aktíva na PZL Wrocław. Iba aktíva prevedené 30. decembra 2007 (nehnuteľnosti) boli zaťažené hypotékami v prospech verejných veriteľov.

(24)

Poľské orgány potvrdili, že spoločnosť PZL Wrocław od začiatku svojej činnosti vyrovnala všetky svoje záväzky voči verejným veriteľom včas, vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie a daní za svojich zamestnancov.

(25)

Ťažkosti PZL Hydral s plnením záväzkov voči súkromným aj verejným veriteľom sa začali v roku 1998.

(26)

Súkromné záväzky PZL Hydral voči bankám a dodávateľom na konci roku 1998 predstavovali 90,4 mil. PLN. Prevažná časť týchto dlhov bola voči dvom bankám: banka […] (8) a banka […].

(27)

Podnik PZL Hydral dlhoval na konci roku 1998 banke […] 54 mil. PLN a 86,4 mil. PLN k novembru 2006, keď bola podpísaná dohoda o vyrovnaní a pohľadávka bola napokon uspokojená v roku 2007. Podnik PZL Hydral dlhoval banke […] 23 mil. PLN na konci roku 1998 a 55,6 mil. PLN k októbru 2003 a pohľadávka banky bola napokon vyrovnaná v roku 2004.

Tabuľka 3

Zmeny celkovej sumy, ktorú PZL Hydral dlhoval […] (v tisícoch PLN)

Tabuľka 4

Zmeny celkovej sumy, ktorú PZL Hydral dlhoval […] (v tisícoch PLN)