30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/1

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa ustanovuje účasť Spoločenstva v programoch v oblasti výskumu a vývoja prijatých viacerými členskými štátmi vrátane zapojenia sa do štruktúr vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „Zmluva o ES“).

(2)

V rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (4) sa podporuje multitematický prístup k predmetom výskumu významným pre jednu alebo viaceré témy siedmeho rámcového programu a v tejto súvislosti sa iniciatíva podľa článku 169 Zmluvy o ES v oblasti spoločného výskumu Baltského mora určila za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva v spoločne vykonávaných vnútroštátnych výskumných programoch.

(3)

Ekosystém Baltského mora, z polovice uzatvorené vnútrozemské európske more, je jedným z najväčších brakických vodných útvarov na svete a bol vážne ovplyvnený mnohými prírodnými tlakmi a tlakmi spôsobenými ľudskou činnosťou, ako sú znečistenie z vyhodených chemických zbraní, napríklad vojnové plyny z obdobia druhej svetovej vojny, a znečistenie zlúčeninami ťažkých kovov, organickými látkami, rádioaktívnymi materiálmi a olejovými škvrnami z vykurovacích olejov a ropnými škvrnami. Vývoj poľnohospodárstva v úmorí Baltského mora spôsobil tiež nadmerný prísun hnojív a organického materiálu, čo viedlo k pokročilej eutrofizácii a zavedeniu neendemických cudzích organizmov do tohto životného prostredia. Neudržateľné využívanie populácií rýb a zmena klímy spôsobujú stratu pôvodnej biodiverzity. Tieto faktory, ako aj pokračujúca ľudská činnosť vrátane projektov infraštruktúry priamo na pobreží Baltského mora alebo v jeho bezprostrednej blízkosti a v jeho úmorí a environmentálne neudržateľný cestovný ruch zhoršujú prírodné prostredie. Týmto všetkým sa závažným spôsobom znižuje schopnosť Baltského mora udržateľne poskytovať tovary a služby, od ktorých sú ľudia priamo alebo nepriamo závislí v súvislosti so sociálnymi, kultúrnymi a hospodárskymi prínosmi.

(4)

Európska rada zo 14. decembra 2007 zdôraznila obavy týkajúce sa stavu životného prostredia v Baltskom mori, ako sú vyjadrené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. júna 2009 týkajúcom sa stratégie Európskej únie pre región Baltického mora. Okrem toho Rada vyzvala Komisiu, aby predložila návrh iniciatívy podľa článku 169 Zmluvy o ES pre oblasť Baltského mora.

(5)

Veda by mala prispieť k riešeniu takýchto výziev a k nájdeniu riešení naliehavých environmentálnych problémov v Baltskom mori. Závažnosť súčasnej situácie si však vyžaduje kvalitatívne a kvantitatívne zintenzívnenie súčasného výskumu v baltskom regióne prostredníctvom prípravy a realizácie plne integrovaného prístupu, ktorým sa príslušné výskumné programy všetkých štátov hraničiacich s Baltským morom môžu zracionalizovať a zamerať na riešenie zložitých a naliehavých otázok koordinovaným, efektívnym a účinným spôsobom.

(6)

V súčasnosti nie sú mnohé výskumné a vývojové programy alebo činnosti, ktoré vykonávajú členské štáty samostatne na vnútroštátnej úrovni s cieľom podporiť výskum a vývoj v regióne Baltského mora, dostatočne koordinované na úrovni Únie na to, aby mohli dosiahnuť kritickú masu, ktorá sa požaduje v strategických oblastiach výskumu a vývoja.

(7)

Okrem toho existujúce štruktúry v oblasti výskumu špecifické pre dané sektory, ktoré sa vytvárali počas dlhej histórie národných politík, sú hlboko zakorenené vo vnútroštátnych riadiacich systémoch a bránia rozvoju a financovaniu multidisciplinárneho, interdisciplinárneho a transdisciplinárneho environmentálneho výskumu potrebného na riešenie problémov v oblasti Baltského mora.

(8)

Hoci existuje dlhá tradícia spolupráce v oblasti výskumu Baltského mora medzi krajinami z oblasti Baltského mora aj mimo nej, doterajším snahám o spoluprácu chýbali v dôsledku hospodárskych nerovností a rozdielneho vývoja v týchto krajinách, ako aj veľmi rozmanitých národných výskumných programov, výskumných tém a priorít primerané finančné zdroje na optimálne využívanie výskumného potenciálu.

(9)

Komisia v rámci svojho pracovného programu na roky 2007 – 2008 z 11. júna 2007 pre vykonávanie osobitného programu Spolupráca, poskytla finančnú podporu na programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS v oblasti environmentálneho výskumu Baltského mora s cieľom posilniť spoluprácu agentúr, ktoré financujú environmentálny výskum v baltskom regióne, a uľahčiť prechod na spoločný výskumný a vývojový program v Baltskom mori, ktorý sa má vykonávať na základe článku 169 Zmluvy o ES.

(10)

Vo všeobecnosti programy BONUS ERA-NET a ERA-NET PLUS fungovali dobre a je potrebné zabezpečiť kontinuitu výskumného úsilia, aby sa riešili naliehavé environmentálne problémy.

(11)

V súlade s prístupom v rámci siedmeho rámcového programu a ako bolo potvrdené pri konzultáciách so zainteresovanými stranami, ktoré sa uskutočnili v priebehu programu BONUS ERA-NET, v baltskom regióne je potrebné uskutočniť výskumné programy vychádzajúce z príslušných politík.

(12)

Dánsko, Nemecko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Fínsko a Švédsko (ďalej len „zúčastnené štáty“) sa dohodli na spoločnom vykonávaní Spoločného programu výskumu a vývoja v oblasti Baltského mora BONUS (ďalej len „program BONUS“). Program BONUS si kladie za cieľ podporovať vedecký vývoj a inovácie poskytovaním potrebného právneho a organizačného rámca pre nadnárodnú spoluprácu medzi štátmi v oblasti Baltského mora pri environmentálnom výskume v regióne Baltského mora.

(13)

Hoci sa program BONUS z veľkej časti sústreďuje na výskum v oblasti životného prostredia, prelína sa s množstvom súvisiacich výskumných programov Únie týkajúcich sa veľkého rozsahu ľudských činností, ktorých vplyv na ekosystémy sa kumuluje, ako sú napr. rybolov, akvakultúra, poľnohospodárstvo, infraštruktúra (a to aj v oblasti energetiky), doprava, odborná príprava a mobilita výskumníkov, ako aj spoločensko-ekonomické záležitosti. Program BONUS má značný význam pre množstvo politík a smerníc Únie vrátane stratégie Únie pre región Baltského mora, spoločnej politiky rybného hospodárstva, spoločnej poľnohospodárskej politiky, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (6), ako aj medzinárodných záväzkov Únie, ako je akčný plán pre Baltské more HELCOM. V dôsledku toho bude program BONUS pozitívnym prínosom pre mnohé iné oblasti politiky Únie.

(14)

S cieľom zvýšiť vplyv programu BONUS súhlasili zúčastnené štáty s tým, že sa na ňom bude zúčastňovať Únia.

(15)

Program BONUS by mal pozostávať zo strategickej fázy, po ktorej bude nasledovať vykonávacia fáza, pri ktorej sa poskytne príležitosť na široké konzultácie zainteresovaných strán týkajúce sa strategicky riadeného výskumného plánu schopného riešiť aj vznikajúce potreby v oblasti výskumu. Počas strategickej fázy programu BONUS by sa mali zapojiť ďalšie sektorovo orientované financujúce agentúry s cieľom ďalej zvýšiť integráciu výskumu zameraného na medzisektorové potreby konečných používateľov a zabezpečiť účinné využitie a rozšírenie výsledkov pri tvorbe politík a hospodárení so zdrojmi naprieč širokou škálou hospodárskych odvetví.

(16)

Komisia by mala na konci strategickej fázy overiť, že strategický výskumný plán, platformy na konzultácie zainteresovaných strán a postupy vykonávania sú pripravené na vstup programu BONUS do vykonávacej fázy. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu. Prechod do vykonávacej fázy by mal byť plynulý a bez zbytočných odkladov.

(17)

Zúčastnené štáty sa dohodli, že prispejú na program BONUS sumou 50 miliónov EUR. Vecné príspevky vo forme prístupu k infraštruktúram a ich využívania (ďalej len „vecné príspevky vo forme infraštruktúry“) by tiež mali byť možné pod podmienkou, že nepredstavujú významnú časť celkového príspevku. Príspevky by mali podliehať oceneniu hodnoty a prospešnosti pre uskutočnenie projektov programu BONUS.

(18)

Účasť Únie v programe BONUS by nemala presiahnuť sumu 50 miliónov EUR počas celého jeho trvania a mala by sa zhodovať v rámci tohto limitu s príspevkom zúčastnených štátov, aby sa zvýšil ich záujem o spoločné vykonávanie programu BONUS. Väčšina finančného príspevku Únie by sa mala prideliť na vykonávaciu fázu. Pre každú fázu by sa mal stanoviť strop. Strop pre vykonávaciu fázu by sa mal zvýšiť o sumu zostávajúcu po vykonaní strategickej fázy.

(19)

Spoločné vykonávanie programu BONUS si vyžaduje osobitnú vykonávaciu štruktúru, ako sa ustanovuje v rozhodnutí 2006/971/ES. Zúčastnené štáty sa dohodli na takejto osobitnej vykonávacej štruktúre a zriadili Sieť baltských organizácií na financovanie vedy (ďalej len „sieť BONUS EEIG“) určenej na vykonávanie programu BONUS. Sieť BONUS EEIG by mala byť príjemcom finančného príspevku Únie. Hoci sa zúčastneným štátom pripomína, že je dôležitá zásada skutočného spoločného fondu, každý zúčastnený štát rozhodne v súlade s pravidlami a postupmi financovania, ktoré sú spoločné pre program BONUS, či bude svoj vlastný príspevok spravovať alebo či jeho príspevok bude spravovať sieť BONUS EEIG. Sieť BONUS EEIG by takisto mala zabezpečiť, aby vykonávanie programu BONUS bolo v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia.

(20)

Finančný príspevok Únie by mal byť podmienený formálnymi prísľubmi zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov zúčastnených štátov a vyplatením ich finančných príspevkov.

(21)

Vyplatenie príspevku Únie na strategickú fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o grante medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG, ktorá by sa mala riadiť nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (7), s cieľom uľahčiť a zjednodušiť jeho spravovanie.

(22)

Vyplatenie príspevku Únie na vykonávaciu fázu by malo podliehať uzatvoreniu dohody o vykonávaní medzi Komisiou v mene Únie a sieťou BONUS EEIG obsahujúcej podrobné ustanovenia o použití finančného príspevku Únie. Táto časť finančného príspevku Únie by sa mala spravovať na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9).

(23)

Všetky úroky získané z príspevkov vyplatených sieti BONUS EEIG by sa mali považovať za jej príjem a vyčleniť na vykonávanie programu BONUS.

(24)

Únia by mala mať na ochranu svojich finančných záujmov právo znížiť, zadržať alebo ukončiť svoj finančný príspevok v prípade, ak sa program BONUS vykonáva neprimeraným spôsobom, čiastočne alebo oneskorene alebo ak zúčastnené štáty neprispievajú alebo prispievajú čiastkovo alebo oneskorene na financovanie programu BONUS, podľa podmienok vymedzených v dohodách, ktoré sa uzatvoria medzi Úniou a sieťou BONUS EEIG.

(25)

S cieľom účinne vykonávať program BONUS by sa mala účastníkom projektov programu BONUS vybraných na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG na základe výziev na predkladanie návrhov poskytnúť počas vykonávacej fázy finančná podpora. Udelenie a vyplatenie takejto podpory účastníkom programu BONUS by malo byť transparentné, nebyrokratické a v súlade so spoločnými pravidlami podľa siedmeho rámcového programu.

(26)

Hoci je Spoločné výskumné centrum oddelením Komisie, jeho ústavy napriek tomu majú výskumné kapacity, ktoré sú významné pre program BONUS a mohli by prispieť k jeho vykonávaniu. Je preto vhodné vymedziť úlohu Spoločného výskumného centra z hľadiska jeho oprávnenosti na financovanie.

(27)

Aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie, hodnotenie návrhov by sa malo pridržiavať rovnakých zásad platných pre návrhy predložené v rámci siedmeho rámcového programu. Preto by toto hodnotenie návrhov mali vykonávať na ústrednej úrovni v rámci zodpovednosti siete BONUS EEIG nezávislí experti s dobrými znalosťami miestnych podmienok na základe transparentných a spoločných kritérií a finančné prostriedky by sa mali prideľovať v súlade s poradím schváleným na ústrednej úrovni. Zoradenie a prioritné poradie by mala striktne schváliť sieť BONUS EEIG na základe výsledku nezávislého hodnotenia, ktoré by malo byť záväzné.

(28)

Každý členský štát alebo ktorákoľvek krajina pridružená k siedmemu rámcovému programu by mali byť oprávnení pripojiť sa k programu BONUS.

(29)

V súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu by sa mala umožniť účasť akýchkoľvek iných krajín v programe BONUS, najmä tých krajín, ktoré hraničia s Baltským morom alebo majú jeho úmorie, ak takúto účasť umožňuje príslušná medzinárodná dohoda a ak s ňou Komisia aj zúčastnené štáty súhlasia. Únia by mala mať v súlade so siedmym rámcovým programom právo odsúhlasiť podmienky týkajúce sa jeho finančného príspevku na program BONUS v súvislosti s účasťou iných krajín v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí.

(30)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a vykonať potrebné kroky na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré sa stratili, neoprávnene vyplatili alebo nesprávne použili, a to v súlade s nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (10) a (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (11), a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (12).

(31)

Výskumné činnosti vykonávané v rámci programu BONUS by mali dodržiavať etické zásady v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v siedmom rámcovom programe a zásady uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja.

(32)

Vzhľadom na predbežné hodnotenie, ktoré Komisia vykoná s pomocou nezávislých expertov s dobrou znalosťou miestnych podmienok, by Komisia mala posúdiť kvalitu a účinnosť vykonávania programu BONUS a pokrok smerom k vytýčeným cieľom, a mala by vykonať konečné hodnotenie.

(33)

Účastníci programu BONUS by mali komunikovať a vo veľkom rozsahu šíriť svoje výsledky najmä v rámci iných podobných regionálnych projektov morského výskumu a tieto informácie zverejňovať.

(34)

Úspešné vykonávanie projektov vykonaných v rámci programov BONUS ERA-NET a BONUS ERA-NET PLUS upriamilo pozornosť na katastrofický stav Baltského mora. Stav životného prostredia v Baltskom mori by preto mal byť naďalej predmetom ďalších výskumných činností,

a)

príprava strategického výskumného plánu, počas ktorej sa vymedzí časť týkajúca sa vedeckého obsahu programu BONUS so zameraním na výzvy na predkladanie návrhov v súlade s cieľmi stanovenými v siedmom rámcovom programe;

b)

zriadenie platforiem na konzultáciu so zainteresovanými stranami s cieľom posilniť a inštitucionalizovať zapojenie zainteresovaných strán zo všetkých príslušných odvetví;

c)

príprava postupov vykonávania vrátane právnych a finančných pravidiel a postupov, ustanovení, ktoré upravujú práva duševného vlastníctva vyplývajúce z činností programu BONUS, ľudských zdrojov a komunikačných aspektov.

a)

tým, že zúčastnené štáty vypracujú strategický výskumný plán, zriadia platformy na konzultácie zainteresovaných strán a stanovia postupy vykonávania uvedené v článku 2 ods. 3, ako aj pokrokom pri dosahovaní cieľov a výstupov vymedzených v prílohe I oddiele 2. Ak je to vhodné, Komisia môže vydať odporúčania na zlepšenie strategického výskumného plánu;

b)

preukázaním kapacity siete BONUS EEIG vykonávať program BONUS vrátane prijímania, prideľovania a monitorovania finančného príspevku Únie na základe nepriameho centralizovaného hospodárenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a s článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

c)

zachovaním a uplatňovaním vhodného a účinného riadiaceho modelu pre program BONUS v súlade s prílohou II;

d)

účinným vykonávaním činností súvisiacich s vykonávacou fázou programu BONUS, ktoré sú stanovené v prílohe I, sieťou BONUS EEIG, čo znamená spustenie výziev na predkladanie návrhov na udelenie grantov;

e)

záväzkom každého zúčastneného štátu prispieť svojím podielom financovania na program BONUS a skutočným vyplatením finančného príspevku, najmä financovaním účastníkov v projektoch programu BONUS vybraných na základe výziev na predkladanie návrhov;

f)

dodržiavaním pravidiel štátnej pomoci Únie a najmä rámca Spoločenstva pre štátnu pomoci na výskum, vývoj a inovácie (13);

g)

zabezpečením vysokej úrovne vedeckej excelentnosti, dodržiavania etických zásad v súlade so všeobecnými zásadami siedmeho rámcového programu, zásad uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti a zásady trvalo udržateľného rozvoja.

a)

vymedzenie delegovaných úloh;

b)

ustanovenie o ochrane finančných prostriedkov Únie;

c)

podmienky a podrobné dojednania o vykonávaní úloh vrátane pravidiel financovania a horných limitov financovania uplatniteľných na projekty programu BONUS, príslušných ustanovení o vymedzení zodpovedností a vykonávaní kontrol;

d)

pravidlá podávania správ Komisii o tom, ako sa úlohy plnia;

e)

podmienky, za ktorých sa vykonávanie úloh zastaví;

f)

podrobné dojednania o preskúmaní Komisiou;

g)

podmienky upravujúce používanie oddeleného bankového účtu a zaobchádzanie so získanými úrokmi;

h)

ustanovenia, ktoré zaručujú viditeľnosť činnosti Únie v súvislosti s inými aktivitami siete BONUS EEIG;

i)

záväzok zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov v zmysle článku 52 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

j)

ustanovenia upravujúce práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z vykonávania programu BONUS, ako sa uvádzajú v článku 2;

k)

kritériá, ktoré sa majú uplatniť pri priebežných a záverečných hodnoteniach vrátane tých, ktoré sa uvádzajú v článku 13.

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/15

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 967/2006 z 29. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné podmienky uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 v súvislosti s výrobou mimo kvót v sektore cukru (2), sa stanovujú konečné termíny, ktoré sa uplatňujú pri vývoze a spoplatnení cukru vyrobeného mimo kvótu.

(2)

V článku 19 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 967/2006 sa ustanovuje, že v prípade vývozu produkcie vyrobenej mimo kvótu predloží výrobca príslušnému orgánu členského štátu požadované dôkazy o vývoze pred 1. aprílom nasledujúcim po hospodárskom roku, v ktorom bola prebytočná surovina vyrobená.

(3)

V prípade, že niektoré miesta určenia nie sú oprávnené na vývoz cukru a/alebo izoglukózy mimo kvóty, od výrobcu sa vyžaduje, aby predložil dôkaz o doručení na miesto určenia v súlade s článkom 4c nariadenia Komisie (ES) č. 951/2006 (3). Zo skúsenosti vyplýva, že v prípade niektorých miest určenia môže získanie všetkých potrebných dokladov trvať dlhšie. Je preto vhodné v takýchto prípadoch poskytnúť možnosť predĺžiť termín.

(4)

V prípade, že sa predĺži termín na predkladanie dôkazov o vývoze príslušným orgánom členských štátov, termíny pre členské štáty na oznámenie celkovej výšky poplatkov, ktoré majú výrobcovia zaplatiť, ako aj termíny pre výrobcov na zaplatenie poplatkov by sa mali upraviť. Podobne by sa mali zmeniť aj termíny stanovené pre členské štáty na vypracovanie zoznamu a oznámenie prebytočných množstiev Komisii.

(5)

Články 3, 4 a 19 nariadenia (ES) č. 967/2006 je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

1.

V článku 3 odseku 2 sa pridáva tento druhý pododsek:

„V prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v článku 19 ods. 3, termíny stanovené v prvom pododseku budú 1. november a 1. december.“

2.

V článku 4 odseku 3 sa pridáva tento druhý pododsek:

„V prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v článku 19 ods. 3, termín stanovený v prvom pododseku bude 31. december.“

3.

Článok 19 sa mení a dopĺňa takto:

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/17

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/19

(1)

Nariadením Komisie (EÚ) č. 446/2010 (2) sa začal predaj masla prostredníctvom verejnej súťaže v súlade s podmienkami ustanovenými v nariadení Komisie (EÚ) č. 1272/2009 z 11. decembra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o nákup a predaj poľnohospodárskych výrobkov v rámci verejnej intervencie (3).

(2)

Na základe ponúk prijatých v nadväznosti na jednotlivé výzvy na predkladanie ponúk by Komisia mala stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo rozhodnúť, že nestanoví minimálnu predajnú cenu v súlade s článkom 46 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1272/2009.

(3)

Vzhľadom na ponuky predložené v prípade siedmej jednotlivej výzvy na predloženie ponuky by sa z dôvodu veľmi malého množstva masla uskladneného vo Francúzsku mala stanoviť minimálna predajná cena masla uskladneného v tomto členskom štáte. V prípade masla uskladneného v iných členských štátoch, ako je Francúzsko, by sa nemala stanoviť žiadna minimálna predajná cena.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/20

(1)

Listami, ktoré Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 15. októbra a 18. novembra 2009, Spolková republika Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo požiadali o oprávnenie uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od ustanovení smernice 2006/112/ES v súvislosti s renovovaním a údržbou hraničného mosta.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES Komisia informovala listom z 25. februára 2010 ostatné členské štáty o žiadostiach Spolkovej republiky Nemecko a Luxemburského veľkovojvodstva. Listom z 2. marca 2010 informovala Komisia Spolkovú republiku Nemecko a Luxemburské veľkovojvodstvo, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadostí.

(3)

Účelom opatrenia je, aby sa celý most a stavenisko okolo neho v rámci dodávok tovaru a poskytovania služieb a nadobudnutia tovaru a prepravy tovaru v rámci Spoločenstva s cieľom renovovania a následnej údržby cezhraničného mosta cez rieku Moselu považovali v súlade s dohodou medzi oboma krajinami za územie Luxemburského veľkovojvodstva.

(4)

Bez takéhoto opatrenia by bolo potrebné zisťovať, či sa miesto zdanenia nachádza v Spolkovej republike Nemecko, alebo Luxemburskom veľkovojvodstve. Práca na hraničnom moste vykonaná na nemeckom území by podliehala dani z pridanej hodnoty v Nemecku, zatiaľ čo práca vykonaná na území Luxemburského veľkovojvodstva by podliehala dani z pridanej hodnoty v Luxembursku. Okrem toho most prechádza spoločne spravovaným územím (kondomíniom) a práca v tejto oblasti by sa nedala priradiť výhradne jednému územiu týchto členských štátov na určenie jediného miesta jej vykonávania.

(5)

Účelom tohto opatrenia je preto zjednodušiť postup výberu dane z pridanej hodnoty pri renovovaní a údržbe predmetného mosta.

(6)

Odchýlka nebude mať nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/22

(1)

Listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 29. januára 2010, Holandské kráľovstvo požiadalo o povolenie uplatňovať osobitné daňové opatrenia v konfekčnom odevnom priemysle, ako bolo predtým dočasne povolené rozhodnutím 2007/740/ES (2).

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 smernice 2006/112/ES Komisia informovala listom z 25. februára 2010 ostatné členské štáty o tejto žiadosti Holandského kráľovstva. Listom z 2. marca 2010 Komisia oznámila Holandskému kráľovstvu, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

Úpravou by sa Holandskému kráľovstvu malo povoliť uplatňovať v konfekčnom odevnom priemysle režim, pri ktorom sa subdodávateľova povinnosť zaplatiť daňovým orgánom DPH prenáša zo subdodávateľa na odevný podnik (dodávateľa). Išlo by o prenesenie daňovej povinnosti, ktoré by bolo obmedzené na operácie uskutočňujúce sa mimo koncové stupne obchodného reťazca, teda na subjekty predávajúce konfekčné odevy konečným spotrebiteľom by sa tento režim nevzťahoval. Cieľom tohoto mechanizmu je boj proti konkrétnemu druhu podvodov na domácom výrobnom trhu.

(4)

Takéto úpravy sa v minulosti ukázali ako účinné preventívne opatrenie v odvetví, kde je výber DPH sťažený pre problémy s identifikáciou subdodávateľov a kontrolovaním ich činností. Požadované opatrenie by sa teda malo považovať za opatrenie na predchádzanie určitým druhom daňových únikov v konfekčnom odevnom priemysle.

(5)

Miesto výroby konfekčných odevov je ovplyvnené nízkymi pracovnými nákladmi. Subdodávatelia sa ľahko premiestňujú z jednej krajiny do druhej. Preto sa v rozhodnutí 2007/740/ES žiadalo, aby Holandské kráľovstvo monitorovalo a vyhodnocovalo vplyv týchto faktorov na účinnosť odchýlky a aby do 31. júla 2009 predložilo Komisii správu.

(6)

Z tejto správy vyplynulo, že výskyt úniku daní sa výrazne zmenšil a že počet firiem s konfekčnými odevmi, ktoré sú oprávnené na tento mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti podľa rozhodnutia 2007/740/ES, ako výsledok vývoja opatrenia o výnimke a medzinárodného trhu, stabilne klesá. Do sektora konfekčných odevov v Holandskom kráľovstve sa preto postupne vracia stabilita.

(7)

Aby sa tento proces dokončil, Holandské kráľovstvo požiadalo o predĺženie opatrenia na obmedzené obdobie a zároveň oznámilo, že konečné rozhodnutie týkajúce sa možného zrušenia opatrenia bude prijaté v roku 2011. Bolo by preto vhodné, aby sa naďalej uplatňovala odchýlka do 31. decembra 2012.

(8)

V prípade, že Holandské kráľovstvo bude považovať za nutné predĺžiť odchyľujúce sa opatrenie na obdobie po roku 2012, malo by Komisii do 1. apríla 2012 zaslať novú hodnotiacu správu spolu so žiadosťou o výnimku.

(9)

Odchýlka nebude mať nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Európskej únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty, ani nemá vplyv na výšku účtovanej DPH v konečnej fáze spotreby,

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/24

(1)

Listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 16. novembra 2009, Poľsko požiadalo o povolenie zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúce sa od ustanovení smernice 2006/112/ES, ktorými sa riadi právo na odpočet dane na vstupe (ďalej len „osobitné opatrenie“).

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Poľskom listom zo 14. decembra 2009. Listom zo 17. decembra 2009 Komisia oznámila Poľsku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(3)

Poľsko uplatňuje obmedzenie odpočtu DPH pre osobné autá. Niektoré motorové vozidlá iné ako osobné autá sú však svojou koncepciou rovnako vhodné na súkromné účely, ako aj na účely podnikania.

(4)

V súčasnosti, ak má zdaniteľná osoba v úmysle používať na súkromné účely vozidlo iné ako osobné auto, za ktoré si úplne alebo čiastočne odpočítala daň na vstupe pri nákupe, nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva, dovoze, prenájme alebo leasingu, je potrebné, aby na túto spotrebu vyúčtovala daň na výstupe. Avšak pre zdaniteľnú osobu je zložité s presnosťou vymedziť súkromnú spotrebu a je rovnako zložité pre daňové orgány monitorovať súkromnú spotrebu.

(5)

S cieľom zjednodušiť proces vyberania dane z pridanej hodnoty (DPH) a zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani Poľsko požiadalo o výnimku na obmedzenie práva odpočtu DPH vo vzťahu k vozidlám iným ako osobné autá, ktoré môžu byť používané na účely podnikania aj súkromné účely na 60 % DPH pri ich nákupe, nadobudnutí v rámci Spoločenstva, dovoze, prenájme alebo leasingu až do 6 000 PLN vo vzťahu k luxusným autám, ktoré sa budú pravdepodobne používať na súkromné účely, s úmyslom zabrániť neúmernému odpočtu DPH. Následne by nebolo potrebné, aby zdaniteľná osoba vyúčtovala daň na výstupe pri súkromnej spotrebe vozidla.

(6)

Osobitné opatrenie by sa malo vzťahovať len na iné motorové vozidlá ako osobné autá s maximálnou nosnosťou viac ako 500 kg a s maximálnou hmotnosťou 3,5 tony.Vozidlá určené na vykonávanie osobitnej funkcie, ako sú napr. vozidlá cestnej záchrannej služby, pohrebné vozidlá, nákladné vozidlá a vozidlá určené na opätovný predaj alebo prenájom, by nemali spadať pod túto výnimku.

(7)

Povolenie by malo platiť na obmedzenú dobu, a preto by jeho platnosť mala uplynúť 31. decembra 2013. Na základe skúseností, ktoré sa dovtedy podarí nadobudnúť, sa môže posúdiť, či by výnimka bola aj naďalej oprávnená.

(8)

Výnimka nemá negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

a)

vozidlá zakúpené na účely opätovného predaja, prenájmu alebo leasingu;

b)

vozidlá, ktoré v súlade s kritériami stanovenými vo fiškálnych ustanoveniach, sa môžu považovať za vozidlá určené prevažne na prepravu tovaru;

c)

vozidlá určené na vykonávanie špecifickej funkcie;

d)

vozidlá určené na prepravu minimálne 10 osôb vrátane vodiča.

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/26

(1)

Listami, ktoré Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 19. júna 2009, resp. 19. novembra 2009, Taliansko a Francúzsko požiadali o povolenie zaviesť osobitné daňové opatrenie vzhľadom na prevádzkovanie, údržbu a zaistenie bezpečnosti existujúceho cestného tunela Col de Tende, ako aj výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a zaistenie bezpečnosti nového tunela, ktorý sa má prevádzkovať popri existujúcom tuneli (ďalej len „opatrenie“).

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadostiach Francúzska a Talianska listom zo 14. decembra 2009. Listom zo 17. decembra 2009 Komisia oznámila Francúzsku a Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie daných žiadostí.

(3)

Cestný tunel Col de Tende predstavuje trvalé cestné prepojenie medzi Francúzskom a Talianskom. Dohodou z 12. marca 2007 medzi týmito dvoma členskými štátmi sa zodpovednosť za prevádzkovanie, údržbu a zaistenie bezpečnosti existujúceho tunela, ako i výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a zaistenie bezpečnosti nového tunela, ktorým sa po jeho dokončení bude viesť premávka opačným smerom ako v existujúcom tuneli, pridelila Taliansku.

(4)

Prostredníctvom tohto opatrenia sa celá lokalita existujúceho tunela a oblasť a lokalita výstavby nového tunela budú považovať za územie Talianska, a to na účely dodávky tovaru, služieb, nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva a dovozu určených na príslušnú výstavbu, prevádzkovanie, údržbu a zaistenie bezpečnosti týchto dvoch tunelov. V prípade neprijatia takéhoto opatrenia by bolo podľa územného princípu potrebné zistiť pre každú dodávku, či sa miesto uskutočnenia zdaniteľného plnenia nachádza vo Francúzsku alebo v Taliansku.

(5)

Účelom opatrenia je teda zjednodušiť postup vyrubovania dane z pridanej hodnoty z prevádzkovania, údržby a zaisťovania bezpečnosti existujúceho tunela, ako i výstavby, prevádzkovania, údržby a zaisťovania bezpečnosti nového tunela.

(6)

Výnimka nemá negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/27

(1)

Listom, ktorý generálny sekretariát Komisie zaevidoval 23. septembra 2009, Rumunsko požiadalo o povolenie zaviesť osobitné opatrenie odchyľujúceho sa od článku 193 smernice 2006/112/ES.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Rumunskom listom zo 14. decembra 2009. Listom zo 17. decembra 2009 Komisia oznámila Rumunsku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

V článku 193 smernice 2006/112/ES sa ustanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého je zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar alebo poskytuje služby, povinná odvádzať daňovým orgánom daň z pridanej hodnoty (DPH). Účelom výnimky, o ktorú Rumunsko žiada, je preniesť povinnosť zaplatiť DPH na príjemcu tovaru alebo služieb v dvoch konkrétnych prípadoch. Prvý prípad sú zdaniteľné osoby dodávajúce produkty z dreva vymedzené vo vnútroštátnych právnych predpisoch. V druhom prípade ide o tovar, ktorý dodávajú, a služby, ktoré poskytujú, zdaniteľné osoby v konkurznom konaní s výnimkou maloobchodníkov.

(4)

Podniky v konkurznom konaní často pre finančné ťažkosti nemôžu príslušným orgánom platiť DPH z dodávok ich tovaru alebo poskytovania služieb. Príjemca takéhoto tovaru alebo služieb si však v zásade môže odpočítať DPH, aj keď ju dodávateľ príslušnému orgánu neodviedol.

(5)

Pre maloobchodníkov by zisťovanie daňového štatútu svojich zákazníkov na mieste predaja predstavovalo problém, a preto by sa mechanizmus prenesenia daňovej povinnosť nemal vzťahovať na maloobchodníkov v konkurznom konaní.

(6)

Na rumunskom trhu sa vyskytujú problémy s drevom aj v dôsledku povahy tohto trhu a podnikov, ktoré sa na ňom podieľajú. Pôsobí na ňom veľký počet malých podnikov a pre rumunské orgány je náročné ich kontrolovať. Medzi najbežnejšie formy daňových únikov patrí fakturácia dodávok a následný zánik podniku dodávateľa bez zaplatenia dane príslušným orgánom, pričom zákazníkovi zostane platná faktúra na odpočet dane.

(7)

Ak sa povinnosť platiť DPH prenesie na príjemcu, ktorému zdaniteľné osoby v konkurznom konaní dodávajú produkty z dreva a ktorému zdaniteľné osoby v konkurznom konaní dodávajú tovar a poskytujú služby s výnimkou maloobchodníkov, odstránia sa touto výnimkou vzniknuté ťažkosti bez toho, aby to ovplyvnilo sumu splatnej dane. Výsledkom bude prevencia určitých druhov daňových únikov alebo obchádzania daňových povinností.

(8)

Opatrenie je úmerné sledovanému cieľu, pretože nemá byť uplatňované všeobecne, ale len pri konkrétnych operáciách a odvetviach, ktoré spôsobujú značné problémy v súvislosti s účtovaním dane, daňovými únikmi alebo obchádzaním daňových povinností.

(9)

Povolenie by malo platiť na obmedzenú dobu do 31. decembra 2013. Na základe skúseností, ktoré sa dovtedy podarí nadobudnúť, sa môže posúdiť, či by výnimka bola aj naďalej oprávnená.

(10)

Výnimka nemá negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

a)

dodávku produktov z dreva vrátane dreva na pni, guľatiny alebo naštiepaného dreva na opracovanie, palivového drevo, výrobkov z dreva, ako aj hranolov a odrezkov a neopracovaného dreva, opracovaného alebo polospracovaného dreva, ktoré dodávajú zdaniteľné osoby;

b)

dodávku tovaru, ktorý dodávajú, a služby, ktoré poskytujú zdaniteľné osoby v konkurznom konaní s výnimkou maloobchodníkov.

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/29

(1)

Listom, ktorý generálny sekretariát Komisie zaevidoval 17. februára 2010, Lotyšsko požiadalo o povolenie opatrenia odchyľujúceho sa od článku 287 ods. 10 smernice o DPH s cieľom oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 50 000 EUR (ďalej len „opatrenie“). Takouto výnimkou by sa tieto zdaniteľné osoby oslobodili od niektorých alebo od všetkých povinností súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty (DPH) uvedených v kapitolách 2 až 6 hlavy XI smernice o DPH.

(2)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice o DPH Komisia informovala ostatné členské štáty o žiadosti predloženej Lotyšskom listom zo 4. mája 2010. Listom zo 7. mája 2010 Komisia oznámila Lotyšsku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(3)

Členské štáty majú možnosť využívať osobitný režim pre malé podniky podľa hlavy XII smernice o DPH. Toto opatrenie sa od hlavy XII smernice o DPH odchyľuje len do tej miery, že prah ročného obratu zdaniteľných osôb v rámci osobitného režimu je vyšší ako ten, ktorý má Lotyšsko povolené uplatňovať na základe článku 287 ods. 10 smernice o DPH, konkrétne 17 200 EUR.

(4)

Vyšší prah pre osobitný režim môže podstatne znížiť povinnosti najmenších podnikov súvisiace s DPH, pričom takýto osobitný režim je pre zdaniteľné osoby dobrovoľný a podniky sa môžu rozhodnúť pre bežný režim DPH.

(5)

Komisia do svojho návrhu smernice s cieľom zjednodušiť povinnosti spojené s daňou z pridanej hodnoty z 29. októbra 2004 (2) zahrnula ustanovenia, ktoré členským štátom umožňujú stanoviť strop ročného obratu na výnimku z režimu DPH do maximálnej výšky 100 000 EUR alebo jej protihodnoty v národnej mene, pričom táto suma sa môže každoročne aktualizovať. Žiadosť, ktorú Lotyšsko predložilo, zodpovedá tomuto návrhu.

(6)

Výnimka nemá negatívny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z dane z pridanej hodnoty,

30.9.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 256/30