6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/1

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/3

(1)

Nariadením (ES) č. 184/2005 sa stanovuje spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva v oblasti platobnej bilancie, medzinárodného obchodu so službami a priamych zahraničných investícií.

(2)

V dôsledku hospodárskeho a technického vývoja v oblasti platobnej bilancie je potrebné pravidelne aktualizovať požiadavky na údaje a upravovať úroveň členenia stanovenú v nariadení (ES) č. 184/2005.

(3)

V dôsledku prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1161/2005 zo 6. júla 2005 o zostavovaní štvrťročných nefinančných účtov podľa inštitucionálneho sektora (2) vznikla potreba zostavovania doplňujúcej štatistiky v oblasti platobnej bilancie.

(4)

V záujme zlepšenia presnosti súhrnov za výnosy a bežný účet na úrovni Spoločenstva, zabezpečenia konzistentnosti metódy agregácie v prípade investičných príjmov z portfóliových investícií (bežný účet) a v prípade tokov portfóliových investícií (finančný účet) a zaistenia konzistentnosti výpočtov Európskej komisie (Eurostatu) a výpočtov Európskej centrálnej banky (ECB) je potrebné vykonať určité zmeny a doplnenia požiadaviek na údaje uvedených v tabuľke 1 „Euro ukazovatele platobnej bilancie“ a tabuľke 2 „Štvrťročná štatistika platobnej bilancie“ prílohy I k nariadeniu (ES) č. 184/2005.

(5)

V dôsledku pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii a prijatia eura v Slovinsku, na Cypre, Malte a na Slovensku je potrebné vykonať zodpovedajúce zmeny v tabuľke 6 „Úrovne zemepisného členenia“ prílohy I k nariadeniu (ES) č. 184/2005.

(6)

Po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (3), je potrebné upraviť úrovne členenia podľa činnosti v tabuľke 7 „Úrovne členenia podľa činnosti“ prílohy I k nariadeniu (ES) č. 184/2005.

(7)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre platobnú bilanciu, ktorý bol zriadený nariadením (ES) č. 184/2005,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/11

(1)

V článku 3 treťom odseku nariadenia Komisie (EHS) č. 1915/83 z 13. júla 1983 o určitých vykonávacích pravidlách týkajúcich sa vedenia účtovníctva s cieľom stanovenia príjmov poľnohospodárskych podnikov (2) sa stanovuje, že počnúc účtovným rokom 2005 kontaktný orgán predkladá Komisii všetky poľnohospodárske podnikové výkazy najneskôr do 12 mesiacov po skončení príslušného účtovného roku.

(2)

Je vhodné v rámci výnimočného opatrenia na účtovný rok 2008 poskytnúť Taliansku dlhšie obdobie na doručenie údajov, aby sa mu umožnilo ukončenie obnovy informačného systému používaného na spracúvanie účtovných údajov, ktoré sa zhromaždili s cieľom stanovenia príjmov poľnohospodárskych podnikov.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru Spoločenstva pre účtovnú dátovú sieť poľnohospodárskych podnikov,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/12

(1)

Predbežné obmedzenia výlovu populácií tresky koruškovitej v zóne ICES IIIa a vo vodách ES zón ICES IIa a IV sú ustanovené v prílohe IA k nariadeniu (ES) č. 43/2009.

(2)

Podľa článku 5 ods. 5 uvedeného nariadenia môže Komisia preskúmať tieto obmedzenia výlovu na základe vedeckých informácií získaných počas prvej polovice roka 2009.

(3)

Na základe vedeckých informácií získaných počas prvej polovice roka 2009 by sa mali stanoviť konečné obmedzenia výlovu pre tresku koruškovitú v príslušných zónach.

(4)

Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo uvádza, že v roku 2009 zodpovedajú úlovky do výšky 157 000 ton v zóne ICES IIIa a vo vodách ES zón ICES IIa a IV miere úhynu rýb pri rybolove vo výške 0,6 a očakáva sa, že sa tak populácia zachová nad preventívnou úrovňou.

(5)

Treska koruškovitá je populácia žijúca v Severnom mori, ktorá je spoločná s Nórskom, ale v súčasnosti ju nespravujú obidve strany spoločne. Opatrenia ustanovené v tomto nariadení by mali byť v súlade s konzultáciami, ktoré sa vedú s Nórskom podľa ustanovení schválenej zápisnice o záveroch rokovaní v oblasti rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Nórskom z 10. decembra 2008.

(6)

Podiel Spoločenstva na celkových povolených výlovoch (TAC) tresky koruškovitej v zóne ICES IIIa a vo vodách ES zón ICES IIa a IV by teda mal byť stanovený na 75 % zo 157 000 ton.

(7)

V súlade s článkom 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 43/2009 môže Komisia v dôsledku preskúmania obmedzení výlovu populácie tresky koruškovitej preskúmať obmedzenia výlovu populácie tresky merlang v zóne ICES IIIa, populácie tresky merlang v zóne ICES IV a vo vodách ES zóny ICES IIa, populácie tresky jednoškvrnnej v zóne ICES IIIa a vo vodách ES zón ICES IIIb, IIIc a IIId a populácie tresky jednoškvrnnej v zóne ICES IV a vo vodách ES zóny ICES IIa, aby sa zohľadnili priemyselné vedľajšie úlovky týchto populácií pri výlove tresky koruškovitej. Takéto preskúmanie by však vyústilo do zníženia množstiev tresky jednoškvrnnej a tresky merlang vykladaných na účely ľudskej spotreby a do zvýšenia množstiev vykladaných na priemyselné účely. Z uvedeného dôvodu sa odporúča, aby sa obmedzenia výlovu týchto populácií ponechali nezmenené a aby sa pozastavil výlov tresky koruškovitej, hneď ako sa dosiahnu úrovne vedľajších úlovkov tresky jednoškvrnnej a tresky merlang zodpovedajúce súčasným odhadom.

(8)

Obmedzenia výlovu populácií tresky merlang a tresky jednoškvrnnej v zónach ICES IIIa a vo vodách ES zón ICES IIIb, IIIc a IIId by mali zostať nezmenené po zvyšnú časť roka 2009 aj vzhľadom na to, že výlov tresky koruškovitej v týchto zónach je obmedzený, a vzhľadom na skutočnosť, že nie sú k dispozícii žiadne nové prognózy, pokiaľ ide o vedľajšie úlovky tresky jednoškvrnnej a tresky merlang počas iných priemyselných rybolovov vykonávaných v týchto zónach.

(9)

Treska koruškovitá je druh s krátkym životným cyklom. Nové množstvové obmedzenia výlovu by sa preto mali začať uplatňovať čo najskôr, aby sa zabezpečila kontinuita rybolovu.

(10)

Príloha IA k nariadeniu (ES) č. 43/2009 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(11)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/15

(1)

V nariadení (ES) č. 834/2007, a najmä v jeho hlave III, sa ustanovujú základné požiadavky týkajúce sa akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias. Podrobné pravidlá vykonávania týchto požiadaviek by sa mali ustanoviť zmenou a doplnením nariadenia Komisie (ES) č. 889/2008 (2), ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007.

(2)

Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Spoločenstva pre trvalo udržateľný rozvoj akvakultúry (3) obsahuje víziu rozvoja tohto sektora v období desiatich rokov s cieľom dosiahnuť stabilizáciu produkcie vo vidieckych a pobrežných oblastiach, ktoré poskytujú alternatívy rybolovu, pokiaľ ide o produkty a zamestnanosť. Oznámenie poukazuje na potenciál v oblasti ekologickej akvakultúry a požiadavku vytvoriť normy a kritériá.

(3)

Na zabezpečenie jednotného výkladu je potrebné doplniť a upraviť definície uvedené v článku 2 nariadenia (ES) č. 889/2008 s cieľom zabrániť nejasnostiam a zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias.

(4)

Vodná oblasť rastu morských rias a akvakultúrnych živočíchov je veľmi dôležitá pre rast bezpečných, ako aj vysoko kvalitných produktov s minimálnym vplyvom na vodné prostredie. Právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa kvality vôd a kontaminujúcich látok v potravinách vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2000/60 z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4), smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2008/56 zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (5), nariadenia Komisie (ES) 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (6), a nariadení (ES) č. 852/2004 (7), (ES) č. 853/2004 (8) a (ES) č. 854/2004 (9) stanovujú environmentálne ciele týkajúce sa vody a zabezpečujú vysokú kvalitu potravín. Preto je vhodné navrhnúť plán manažmentu udržateľného využívania produkcie morských rias a akvakultúry živočíchov, ktorý určí opatrenia, ako napríklad zníženie odpadu.

(5)

Je potrebné, aby smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (10), smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (11) a smernica Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (12) zabezpečili vhodnú súčinnosť so životným prostredím a zároveň vzali do úvahy vplyv uvedených činností na environmentálne ciele týkajúce sa vody, ktoré sú uvedené v uplatňovaní smerníc (ES) 2000/60 a 2008/56. Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa vytvorenia vypracovávania environmentálneho hodnotenia čo najlepšiu adaptáciu na okolité prostredie a zmierňujúce možné negatívne vplyvy. Je potrebné pamätať na to, aby sa takýmito hodnoteniami zabezpečilo, aby ekologická produkcia morských rias a akvakultúrnych živočíchov, ktorá je relatívne novou činnosťou v porovnaní s ekologickým poľnohospodárstvom, nebola len environmentálne akceptovateľná, ale aby sa v porovnaní s inými možnosťami čo najviac zhodovala so záujmom širokej verejnosti a bola zároveň environmentálne vhodná aj udržateľná.

(6)

Vzhľadom na špecifickosť vodného prostredia je potrebné prijať vhodné opatrenia aby produkčné jednotky ekologickej a neekologickej akvakultúry boli oddelené. Z dôvodu rôznorodosti situácií týkajúcich sa sladkovodného aj morského prostredia na území Spoločenstva sa uprednostňuje, aby vhodné vzdialenosti separácie boli ustanovené na úrovni členského štátu, pretože členské štáty najlepšie poznajú, ako vykonávať separáciu v rôznorodom vodnom prostredí.

(7)

Pestovanie morských rias môže mať priaznivý vplyv v niektorých oblastiach, ako je napríklad odstraňovanie živín, a môže uľahčiť rozvoj polykultúry. Je potrebné zabezpečiť, aby sa vrstvy morských rias vo voľnej prírode nadmerne nezberali, s cieľom umožniť ich regeneráciu a zabezpečiť aby produkcia nemala významný vplyv na stav vodného prostredia.

(8)

Členské štáty čelia narastajúcemu nedostatku v dodávkach ekologických proteínových plodín. Momentálne dovozy ekologických proteínových krmív nestačia pokryť dopyt. Celková produkčná plocha ekologických proteínových plodín nie je dostatočná na pokrytie dopytu. Celková plocha produkcie ekologických proteínových plodín nie je dostatočne veľká na pokrytie potreby ekologického proteínu. Z tohto dôvodu by sa malo za určitých podmienok umožniť skrmovanie proteínových krmív pochádzajúcich z plôch v prvom roku konverzie.

(9)

Vzhľadom na počiatočnú fázu ekologickej akvakultúry živočíchov nie sú ekologické chovy generačných rýb dostupné v dostatočnom množstve. Je potrebné stanoviť určité podmienky týkajúce sa zavedenia neekologických chovov generačných rýb a mladých jedincov.

(10)

Ekologická akvakultúra živočíchov má zabezpečiť, aby boli splnené osobitné požiadavky týkajúce sa určitého druhu živočíchov. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je potrebné, aby postupy chovu, systémy manažmentu a systémy chovných priestorov spĺňali dobré životné podmienky zvierat. Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa vhodnej konštrukcie klietok a sieťových ohrád v mori, ako aj chovných systémov na pevnine. Na maximálne zníženie výskytu škodcov a parazitov a z dôvodu dosiahnutia vysokej úrovne starostlivosti o zvieratá a ich zdravie je potrebné stanoviť maximálnu hustotu chovu. Vzhľadom na veľké množstvo druhov s osobitnými potrebami je potrebné prijať osobitné ustanovenia.

(11)

Súčasný technický vývoj spôsobil, že sa v akvakultúre vo väčšej miere využívajú uzatvorené recirkulačné systémy. I keď uvedené systémy závisia od vonkajších vstupov a sú energeticky náročné, umožňujú znížiť vypúšťanie odpadu a zabraňovať úniku živočíchov. Na základe zásady, že ekologická výroba má mať k prírode čo najbližšie, je potrebné, aby používanie uvedených systémov v oblasti ekologickej výroby nebolo povolené, pokiaľ nebudú dostupné ďalšie poznatky. Výnimočne bude možné použiť tieto systémy len v špecifických prípadoch produkcie v liahniach a odchovniach.

(12)

Všeobecné zásady ekologickej výroby, ako sa uvádza v článku 4 a v článku 5 nariadenia (ES) č. 834/2007, by mali byť založené na vhodnom vytvorení a riadení biologických procesov, založených na ekologických systémoch využívajúcich prírodné zdroje, ktoré sú vlastné tomuto systému, a to metódami ktoré sú, najmä v prípade akvakultúry, v súlade s princípom udržateľného využívania rybolovu. Taktiež sa tu uvádza zásada, že pri produkcii akvakultúry by sa mala dodržiavať biodiverzita prirodzených ekosystémov akvakultúry. Tieto zásady sú založené na vyhodnocovaní rizika a, pokiaľ je to potrebné, na využití preventívnych a ochranných opatrení. Z tohto dôvodu by sa malo vyjasniť, či umelé zavedenie reprodukcie akvakultúrnych živočíchov pri využívaní hormónov a ich derivátov je v súlade s konceptom ekologickej výroby a s očakávaniami spotrebiteľa v prípade ekologických produktov akvakultúry, a preto by sa takéto látky nemali využívať v ekologickej akvakultúre.

(13)

Krmivo pre akvakultúrne živočíchy by malo spĺňať potreby výživy a tiež sa požaduje, aby spĺňalo zdravotné požiadavky, aby sa krmivom pochádzajúcim z určitého druhu živočíchov nekŕmil ten istý druh, ako sa uvádza v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (13). Preto je vhodné prijať osobitné ustanovenia týkajúce sa mäsožravých a nemäsožravých akvakultúrnych živočíchov.

(14)

Suroviny na kŕmenie ekologických mäsožravých rýb a kôrovcov by mali prioritne pochádzať z udržateľne využívaného rybného hospodárstva, ako sa uvádza v článku 5 písm. o) nariadenia 834/2007 a ako je definované v článku 3 písm. e) nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (14), alebo ekologického krmiva, ktoré pochádza zo zdrojov ekologickej akvakultúry. Vzhľadom na počiatočnú fázu ekologickej akvakultúry a na udržateľné rybné hospodárstvo sa môže vyskytnúť nedostatok ekologického krmiva alebo krmiva pochádzajúceho z udržateľného rybného hospodárstva, preto je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa používania neekologického krmiva a založené na nariadení (ES) č. 1774/2002 (15), ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy pre kŕmne suroviny pochádzajúce z rýb, ktoré sa môžu použiť v akvakultúre a ktorým sa zakazuje kŕmiť chované ryby určitými kŕmnymi surovinami pochádzajúcimi z chovaných rýb tých istých druhov.

(15)

Na účely ekologickej živočíšnej akvakultúry a produkcie morských rias je na základe presne určených podmienok povolené využívať určité neekologické kŕmne suroviny, doplnkové látky určené na výživu zvierat a pomocné technologické látky. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 je potrebné udeliť povolenie na používanie nových kŕmnych surovín. Na základe odporúčania ad-hoc zriadenej odbornej skupiny (16) zameranej na „krmivo pre ryby a čistiace prostriedky v ekologickej akvakultúre“, ktorej výstupom bolo, že tie látky, ktoré už sú uvedené v prílohe V a v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 889/2008 a sú povolené v oblasti ekologickej živočíšnej produkcie, majú byť povolené aj v oblasti ekologickej akvakultúry, a na základe záveru, že určité látky sú nevyhnutné pre konkrétne druhy rýb, je potrebné takéto látky doplniť do prílohy VI k uvedenému nariadeniu.

(16)

Chov lastúrnikov preciedzajúcich potravu z vody môže mať priaznivý vplyv na kvalitu pobrežných vôd prostredníctvom odstraňovania živín a ich využitie môže tiež podporiť rozvoj polykultúry. Je potrebné ustanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa mäkkýšov a zohľadniť pritom skutočnosť, že sa nevyžaduje doplnkové kŕmenie a že vplyv na životné prostredie tak môže byť nižší ako vplyv iných odvetví akvakultúry.

(17)

Manažment zdravia zvierat by mal byť založený najmä na prevencii chorôb. Opatrenia uvedené v tomto nariadení sa nedotýkajú smernice Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (17) v prípade veterinárnej liečby. Na základe presne stanovených podmienok je potrebné povoliť niektoré látky na čistenie, proti obrastaniu a na dezinfekciu produkčných zariadení a vybavenia. Dezinfekčné prostriedky sa za prítomnosti živých živočíchov používajú veľmi opatrne a je potrebné dodržiavať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby im použitie uvedených prostriedkov neškodilo. Uvedené látky sa povoľujú podľa článku 16 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007. Na základe odporúčania odbornej skupiny budú tieto látky uvedené v prílohe.

(18)

Je potrebné ustanoviť osobitné predpisy týkajúce sa veterinárnej liečby, ktoré budú klasifikovať rôzne druhy liečby a obmedzia frekvencie ich použitia v prípade alopatickej liečby.

(19)

Počas manipulácie a prepravy živých rýb je potrebné prijať opatrenia, aby boli uspokojené ich fyziologické potreby.

(20)

Konverzia na ekologický spôsob produkcie vyžaduje adaptáciu všetkých prostriedkov na ekologický spôsob v určitom časovom úseku. V závislosti od predchádzajúcich systémov produkcie je potrebné stanoviť osobitné obdobia konverzie.

(21)

Zistilo sa, že niektoré prílohy k nariadeniu (ES) č. 889/2008 obsahujú chyby. Majú sa prijať opatrenia na opravu týchto chýb.

(22)

Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa osobitných požiadaviek v oblasti kontroly, ktoré budú brať do úvahy špecifiká akvakultúry.

(23)

Na zjednodušenie konverzie podnikov, ktoré už vyrábajú ekologickým spôsobom podľa vnútroštátnych alebo súkromných noriem, na nové pravidlá Spoločenstva je potrebné prijať určité prechodné opatrenia.

(24)

Ekologická akvakultúra je relatívne novou oblasťou ekologickej výroby v porovnaní s ekologickým poľnohospodárstvom, kde na úrovni podnikov existujú dlhodobé skúsenosti. Nadväzne na záujem spotrebiteľov o ekologické produkty akvakultúry sa očakáva následný rast počtu jednotiek, prechádzajúcich na ekologickú akvakultúru. Toto v krátkom čase povedie k narastaniu skúseností a technických vedomostí. Navyše, od plánovaného výskumu sa očakávajú nové poznatky, hlavne o systémoch chovných priestorov, o potrebe neekologických zložiek krmív alebo o hustotách chovov určitých druhov. Nové poznatky a technický rozvoj, ktorý by viedol k zdokonaľovaniu ekologickej akvakultúry, sa má odzrkadliť v pravidlách produkcie. Preto je potrebné prijať opatrenie na prešetrenie súčasného právneho stavu s cieľom modifikovať ho tam, kde to je vhodné.

(25)

Nariadenie (ES) č. 889/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(26)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru pre ekologickú výrobu,

1.

Článok 1 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na:

Hlava II, hlava III a hlava IV sa však uplatňujú mutatis mutandis na uvedené produkty dovtedy, kým sa nestanovia podrobné pravidlá výroby týchto produktov na základe nariadenia (ES) č. 834/2007.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Do hlavy II sa vkladá táto kapitola 1a:

„KAPITOLA 1a

Produkcia morských rias

Článok 6a

Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa uvádzajú podrobné pravidlá produkcie týkajúce sa zberu a pestovania morských rias. Uplatňuje sa mutatis mutandis na produkciu všetkých mnohobunkových morských rias alebo fytoplanktónu a mikrorias na ďalšie použitie ako krmivo v akvakultúre živočíchov.

Článok 6b

Vhodnosť vodného prostredia a plán manažmentu udržateľného využívania

1.   Činnosti sa realizujú v lokalitách, ktoré nie sú znečisťované produktmi alebo látkami nepovolenými do ekologickej výroby, alebo znečisťujúcimi látkami, ktoré by ohrozovali ekologický charakter produktov.

2.   Ekologické a neekologické produkčné jednotky majú byť primerane oddelené. Takéto opatrenia na oddelenie sa majú zakladať na prírodných podmienkach, oddelení vodných distribučných systémov, vzdialenostiach, prílivovom prúdení a umiestnení ekologických produkčných jednotiek v protiprúde a v prúde. Orgány členského štátu môžu označiť lokality alebo oblasti, ktoré považujú za nevhodné na ekologickú akvakultúru alebo na zber morských rias, a tiež môžu stanoviť minimálne oddeľovacie vzdialenosti medzi ekologickými a neekologickými produkčnými jednotkami. Pokiaľ členské štáty stanovia minimálne oddeľovacie vzdialenosti oznámia túto informáciu prevádzkovateľom, ostatným členským štátom a Komisii.

3.   Pre všetky nové činnosti aplikované v ekologickej výrobe je potrebné environmentálne hodnotenie proporcionálne k produkčnej jednotke s produkciou viac ako 20 ton produktov akvakultúry ročne s cieľom určiť podmienky produkčnej jednotky a jej bezprostredného okolia a prípadné vplyvy jej činnosti. Prevádzkovateľ predloží inšpekčnému orgánu environmentálne hodnotenie. Obsah environmentálneho hodnotenia sa zakladá na prílohe IV k smernici Rady 85/337/EEC (21). Ak príslušná jednotka už bola predmetom rovnakého hodnotenia, potom sa na tento účel povolí použitie tohto hodnotenia.

4.   Prevádzkovateľ predloží plán manažmentu udržateľného využívania primeraný k produkčnej jednotke akvakultúry a zberu morských rias.

Uvedený plán sa každoročne aktualizuje a má podrobne obsahovať vplyv činnosti na životné prostredie, prijaté potrebné environmentálne monitorovanie a zoznam potrebných opatrení prijatých na minimalizáciu negatívneho vplyvu na okolité vodné a pevninské prostredie, a v prípadoch kde to je aplikovateľné, vyplavovanie živín do prostredia počas produkčného cyklu alebo za rok. V pláne sa zaznamená kontrola a oprava technického zariadenia.

5.   Prevádzkovatelia podnikov v oblasti akvakultúry živočíchov a morských rias prioritne využívajú obnoviteľné zdroje energie a recyklujú suroviny a v rámci plánu manažmentu udržateľného využívania vypracujú harmonogram zníženia odpadu, ktorý bude zavedený so spustením prevádzky. Pokiaľ je to možné využitie zostatkového tepla sa obmedzí na energiu z obnoviteľných zdrojov.

6.   V súvislosti so zberom morských rias sa na začiatku uskutoční jednorazový odhad biomasy.

Článok 6c

Udržateľný zber voľne rastúcich morských rias

1.   V jednotke alebo priestoroch sa vedie evidencia dokumentov, na základe ktorých vie prevádzkovateľ určiť a inšpekčná organizácia alebo inšpekčný orgán overiť, či zberači dodali len voľne rastúce morské riasy vyprodukované v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007.

2.   Zber sa vykonáva tak, aby zberané množstvá významne nepôsobili na stav vodného prostredia. Je potrebné prijať opatrenia v oblastiach zberovej techniky, minimálnej veľkosti, veku, reprodukčných cyklov a rozsahu zostávajúcich morských rias, ktoré zabezpečia, že morské riasy sa môžu obnovovať.

3.   Ak sa morské riasy zberajú z vyčlenenej alebo zo spoločnej oblasti zberu, je potrebné, aby boli k dispozícii doklady dokazujúce, že celý zber je v súlade s týmto nariadením.

4.   So zreteľom na článok 73b ods. 2 písm. b) a písm. c) je nevyhnutné, aby uvedené záznamy poskytovali dôkaz o udržateľnom využívaní oblastí zberu a o skutočnosti, že nemá dlhodobý vplyv na oblasti zberu.

Článok 6d

Pestovanie morských rias

1.   Kultúra morských rias v mori využíva len živiny, ktoré sa prirodzene vyskytujú v prostredí, alebo pochádzajú z ekologickej akvakultúry živočíchov, prednostne tie, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí a sú súčasťou polykultúrneho systému.

2.   V zariadeniach na pevnine, kde sa využívajú vonkajšie zdroje živín, má byť úroveň živín v odtekajúcej vode preukázateľne rovnaká alebo nižšia ako v pritekajúcej vode. Povolené je používať len živiny rastlinného alebo minerálneho pôvodu zo zoznamu uvedenom v prílohe I.

3.   Hustota kultúry alebo prevádzková intenzita sa eviduje a má zachovávať integritu vodného prostredia zabezpečovaním neprekročenia maximálneho množstva morských rias, ktoré môžu byť podporované bez negatívnych vplyvov na životné prostredie.

4.   Ak je to možné, tak laná a iné zariadenie používané na pestovanie morských rias sa opakovane používajú a recyklujú.

Článok 6e

Opatrenia proti zachytávaniu organizmov a čistenie produkčných zariadení a vybavenia

1.   Organizmy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú len fyzikálnymi spôsobmi alebo manuálne a kde je to vhodné vracajú sa naspäť do mora ďaleko od podniku.

2.   Čistenie zariadenia a príslušenstva sa vykonáva podľa fyzikálnych alebo mechanických opatrení. Ak to nestačí, tak na ich odstránenie je povolené použiť len tie látky, ktoré sú uvedené v prílohe VII oddiel 2.

4.

V článku 21 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Až 20 % celkového priemerného množstva krmív pre hospodárske zvieratá môže pochádzať z pasenia alebo z úrody trvalých pasienkov, viacročných krmovín alebo proteínových plodín vysiatych podľa pravidiel ekologického manažmentu na plochách zaradených do prvého roku konverzie, za predpokladu, že sú súčasťou predmetného hospodárstva a neboli súčasťou ekologickej výrobnej jednotky tohto hospodárstva za posledných päť rokov. Ak sa na kŕmenie používajú krmivá z konverzie spolu s krmivami z parciel zaradených do prvého roku konverzie, celkové percento podielu týchto krmív nesmie prekročiť maximálny percentuálny podiel stanovený v odseku 1.“

5.

Do hlavy II sa vkladá táto kapitola 2a:

„KAPITOLA 2a

Produkcia akvakultúry živočíchov

Oddiel 1

Všeobecné pravidlá

Článok 25a

Rozsah pôsobnosti

V tejto kapitole sa uvádzajú podrobné pravidlá produkcie pre druhy rýb, kôrovcov, ostnatokožce a mäkkýšov uvedených v prílohe XIIIa.

Uplatňuje sa mutatis mutandis na zooplanktón, mikrokôrovce, vírniky, červy a iné vodné živočíchy určené na kŕmenie.

Článok 25b

Vhodnosť vodného prostredia a plán manažmentu udržateľného využívania

1.   Na túto kapitolu sa uplatňujú ustanovenia článku 6b ods. 1 až ods. 5.

2.   Do manažmentu udržateľného využívania je potrebné zahrnúť ochranné a preventívne opatrenia prijímané proti predátorom podľa smernice Rady 92/43/EHS (22) a vnútroštátnych predpisov.

3.   V relevantných prípadoch je pri vypracovávaní plánov manažmentu potrebná preukázateľná spolupráca susedných prevádzkovateľov.

4.   Rybníky, nádrže alebo vodné kanály podniky, využívané na akvakultúru živočíchov majú byť vybavené prírodným filtračným dnom, usadzovacími nádržami, biologickými alebo mechanickými filtrami na zber odpadových živín alebo sa v nich majú využívať morské riasy a/alebo živočíchy (lastúrniky a riasy), čo prispieva k zlepšeniu kvality vytekajúcej vody. Tam kde to je možné, je potrebné vykonávať monitoring vytekajúcej vody v pravidelných intervaloch.

Článok 25c

Súčasná produkcia ekologických a neekologických akvakultúrných živočíchov

1.   Príslušný orgán môže povoliť prevádzkovanie liahní a odchovní na súčasný chov ekologických a neekologických mladých jedincov v tom istom podniku za predpokladu, že produkčné jednotky sú jednoznačne fyzicky oddelené a majú oddelený systém rozvodu vody.

2.   Príslušný orgán môže povoliť ekologickú a neekologickú produkčnú jednotku akvakultúrnych živočíchov v jednom podniku za predpokladu splnenia ustanovenia článku 6b ods. 2 tohto nariadenia a podmienky realizácie chovov v rôznych produkčných fázach a rôznych obdobiach manipulácie s akvakultúrnymi živočíchmi.

3.   Prevádzkovatelia vedú dokumentáciu o používaní ustanovení uvedených v tomto článku.

Oddiel 2

Pôvod akvakultúrnych živočíchov

Článok 25d

Pôvod ekologických akvakultúrnych živočíchov

1.   Chov lokálnych druhov a kríženie sa majú využívať na získavanie línií, ktoré sú lepšie prispôsobené chovným podmienkam, sú zdravé a dobre zužitkovávajú zdroje krmív. Dokumentácia o ich pôvode a o manipulácii s nimi musí byť k dispozícii inšpekčnému orgánu alebo inšpekčnej organizácii.

2.   Je potrebné vyberať také druhy, ktoré je možné chovať bez toho, aby spôsobovali vážne škody voľne žijúcim druhom.

Článok 25e

Pôvod a manažment neekologických akvakultúrnych živočíchov

1.   Na účely rozmnožovania alebo na zlepšenie genetického pôvodu, a ak nie sú k dispozícii ekologické akvakultúrne živočíchy, je možné priniesť do podniku živočíchy chytené vo voľnej prírode alebo neekologické akvakultúrne živočíchy. Takéto živočíchy je potrebné chovať ekologickým spôsobom aspoň tri mesiace pred zaradením do obdobia množenia.

2.   Pokiaľ nie sú dostupné ekologické mladé jedince, možno na chovateľské účely do podniku priniesť neekologické mladé jedince. Je potrebné, aby boli aspoň počas ostatných dvoch tretín trvania produkčného cyklu chované v ekologickom systéme.

3.   Maximálny podiel neekologických mladých jedincov akvakultúry prinesených do podniku môže byť 80 % do 31. decembra 2011, 50 % do 31. decembra 2013 a 0 % do 31. decembra 2015.

4.   Na účely chovu sa zber mladých jedincov akvakultúry z voľnej prírody obmedzuje konkrétne na nasledujúce prípady:

Oddiel 3

Postupy chovu v akvakultúre

Článok 25f

Všeobecné pravidlá chovu v akvakultúre

1.   Prostredie chovu akvakultúrnych živočíchov je vytvorené tak, aby v súlade so špecifickými potrebami daného druhu:

2.   Hustota chovu je stanovená v prílohe XIIIa podľa druhu alebo skupiny druhov. Vzhľadom na účinky hustoty chovu na dobré životné podmienky chovaných rýb sa má monitorovať kondícia chovaných rýb (poškodenie plutiev, iné zranenia, rýchlosť rastu, prejavy správania a celkový zdravotný stav), ako aj kvalita vody.

3.   Je potrebné, aby prevedenie a konštrukcia vodných systémov chovného priestoru poskytovali také prietoky a fyzikálno-chemické parametre, ktoré ochránia zdravie a dobré životné podmienky živočíchov a vyhovujú potrebám ich správania.

4.   Systémy chovných priestorov sa navrhujú, umiestňujú a prevádzkujú tak, aby riziko neželaného úniku živočíchov bolo minimálne.

5.   Ak ryby alebo kôrovce uniknú, je potrebné prijať vhodné opatrenia na zníženie vplyvu na miestny ekosystém vrátane opätovného odchytu v aplikovateľných prípadoch. Je potrebné o tom viesť evidenciu.

Článok 25g

Osobitné pravidlá týkajúce sa vodných systémov chovných priestorov

1.   Zariadenia pre akvakultúru živočíchov s uzavretou recirkuláciou sú zakázané, okrem liahní a odchovní a okrem produkcie druhov používaných na chov organizmov slúžiacich ako ekologické krmivo.

2.   Je potrebné, aby chovné jednotky na pevnine spĺňali nasledujúce podmienky:

3.   Je potrebné, aby systémy chovných priestorov na mori:

4.   Umelé ohrievanie alebo chladenie vody je povolené len v liahňach a odchovniach. Voda z prírodných žriediel sa môže používať na ohrievanie alebo chladenie vody vo všetkých fázach produkcie.

Článok 25h

Manažment živočíchov akvakultúry

1.   S akvakultúrnymi živočíchmi je potrebné manipulovať v minimálnej miere, čo najopatrnejšie, s vhodným zariadením a postupmi, ktoré sa používajú na zabránenie stresu a fyzického poškodenia spojeného s postupmi manipulácie. S chovom generačných rýb sa manipuluje tak, aby sa minimalizovalo fyzické poškodenie a stres a pokiaľ je to relevantné, tak v anestéze. Postupy triedenia sa majú minimalizovať pri dodržiavaní dobrých životných podmienok rýb.

2.   V súvislosti s používaním umelého osvetlenia platia nasledujúce obmedzenia:

3.   Zavzdušňovanie sa povoľuje na zabezpečenie dobrých životných podmienok a zdravia živočíchov pod podmienkou, že mechanické zavzdušňovače sú prednostne poháňané z obnoviteľných zdrojov energie.

Každé takéto použitie sa zaznamená do záznamov o akvakultúre.

4.   Kyslík je povolené používať len v súvislosti s požiadavkami týkajúcimi sa zdravia zvierat a v kritických obdobiach chovu alebo dopravy v nasledovných prípadoch:

Je potrebné viesť aktualizovanú dokumentáciu.

5.   Techniky zabíjania majú rybu okamžite omráčiť a znecitlivieť voči bolesti. Pri výbere optimálnych postupov zabíjania je nevyhnutné brať do úvahy rozdiely týkajúce sa množstva a druhov vylovených jedincov a produkčných miest.

Oddiel 4

Rozmnožovanie

Článok 25i

Zákaz hormónov

Používanie hormónov a ich derivátov je zakázané.

Oddiel 5

Krmivo pre ryby, kôrovce a ostnatokožce

Článok 25j

Všeobecné pravidlá týkajúce sa krmív

Režimy kŕmenia sa navrhnú s nasledujúcimi prioritami:

Článok 25k

Osobitné pravidlá týkajúce sa krmív pre mäsožravé akvakultúrne živočíchy

1.   Krmivo mäsožravých akvakultúrnych živočíchov má mať prioritne nasledovný pôvod:

2.   Ak nie je k dispozícii krmivo uvedené v odseku 1, je možné použiť rybiu múčku, rybí olej z neekologických odrezkov akvakultúry alebo z odrezkov z rýb vylovených na ľudskú spotrebu sa môže použiť počas prechodného obdobia do 31. decembra 2014. Uvedené kŕmne suroviny nesmú presiahnuť 30 % dennej dávky.

3.   Kŕmna dávka môže obsahovať maximálne 60 % ekologických rastlinných produktov.

4.   Astaxantín pochádzajúci prednostne z ekologických zdrojov, ako sú panciere ekologických kôrovcov, sa môžu použiť do kŕmnych dávok lososa a pstruha v rozsahu ich fyziologických potrieb. Pokiaľ nie je ekologický zdroj dostupný, môžu sa použiť prírodné zdroje astaxantínu (napríklad kvasnice Phaffia).

Článok 25l

Osobitné pravidlá týkajúce sa kŕmenia určitých akvakultúrnych živočíchov

1.   Akvakultúrne živočíchy, ako sú uvedené v prílohe XIIIa, v oddiele 6, oddiele 7 a oddiele 9 sa majú kŕmiť krmivom prirodzene dostupným v rybníkoch a jazerách.

2.   Pokiaľ nie sú dostupné prírodné zdroje krmiva v dostatočnom množstve podľa ods. 1, môže sa použiť ekologické krmivo rastlinného pôvodu, prednostne také, ktoré sa dopestovalo na vlastnom hospodárstve, alebo morské riasy. Prevádzkovatelia musia viesť evidenciu o potrebe podávania týchto dodatkových krmív.

3.   Pokiaľ sa podľa odseku 2 nahradí prirodzený zdroj krmiva, zachová sa kŕmny podiel podľa druhov, ako je uvedené v oddiele 7 a v prípade rýb druhu pangasius (Pangasius sp.), ako je uvedené v oddiele 9, sa môže použiť maximálne 10 % rybej múčky alebo rybieho oleja získaného z udržateľného rybolovu.

Článok 25m

Produkty a látky z článku 15 ods. 1 písm. d) bod iii) nariadenia (ES) č. 834/2007

1.   V ekologickej akvakultúre je možné použiť kŕmne suroviny živočíšneho a minerálneho pôvodu, len ak sú uvedené v prílohe V.

2.   Doplnkové látky, určité látky používané vo výžive zvierat a pomocné technologické látky sa môžu používať, ak sú uvedené v prílohe VI a ak ich použitie je v súlade s obmedzeniami, ktoré sú v nej uvedené.

Oddiel 6

Osobitné pravidlá týkajúce sa mäkkýšov

Článok 25n

Oblasť chovu

1.   Chov lastúrnikov sa môže realizovať v tej istej vodnej oblasti, ako sa chovajú ekologické ryby a pestujú morské riasy v polykultúrnom systéme, o ktorom sa vedie dokumentácia v pláne manažmentu udržateľného využívania. Lastúrniky je tiež možné chovať v polykultúre spolu s gastropoidnými mäkkýšmi, ako napríklad s morským slimákom.

2.   Produkcia ekologických lastúrnikov sa uskutočňuje v oblastiach vyznačených kolíkmi, bójami alebo inými zreteľnými značkami a v prípadoch, kde to je aplikovateľné, tak v oblastiach ohraničených sieťovými vakmi, klietkami alebo inými, človekom vyrobenými pomôckami.

3.   Je potrebné, aby farmy ekologických ulitníkov čo najmenej ohrozovali chránené druhy. Ak sa používajú siete proti dravcom, ich konštrukcia nesmie ubližovať vtákom, ktoré sa potápajú.

Článok 25o

Zdroje semena

1.   V prípade lastúrnikov je možné použiť semeno získané za ohraničením produkčnej jednotky, ak toto prostredie nie je výrazne znečistené a ak to miestne právne predpisy povoľujú za predpokladu, že semeno pochádza:

Je potrebné viesť dokumentáciu o spôsobe, mieste a čase zberu semena z voľnej prírody s cieľom umožniť vysledovateľnosť až po zber.

Semeno z liahní neekologických ulitníkov sa môže uplatniť v ekologických produkčných jednotkách pri maximálnom zastúpení 80 % do 31. decembra roku 2011,50 % do 31. decembra 2013 a 0 % do 31. decembra 2015.

2.   Pri ustriciach druhu Crassostrea gigas sa uprednostňujú zásoby, ktoré sú výberovo šľachtené na znižovanie vytierania vo voľnej prírode.

Článok 25p

Manažment

1.   Produkcia ulitníkov sa realizuje pri takej hustote chovu, ktorá neprekračuje rovnakú produkciu neekologických ulitníkov v danej lokalite. Triedenie, prerieďovanie a prispôsobovanie hustoty chovu sa vykonáva podľa prítomnej biomasy a so zreteľom na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a vysokej kvality produktov.

2.   Živočíchy, ktoré sa usádzajú, sa odstraňujú fyzikálnymi metódami alebo manuálne a kde je to prakticky realizovateľné, tak sa vrátia naspäť do mora ďaleko od podnikov s chovom ulitníkov. Ulitníky je možné ošetriť jedenkrát počas produkčného cyklu vápenným roztokom s cieľom zlikvidovať konkurenčne sa usádzajúce organizmy.

Článok 25q

Pravidlá chovu

1.   Na ekologickú produkciu môže byť vhodný chov na lanách s lastúrnikmi, ako aj iné postupy uvedené v prílohe XIIIa oddiel 8.

2.   Dnový chov mäkkýšov je povolený len ak v miestach zberu a chovu nemá výrazný vplyv na životné prostredie. Dôkaz minimálneho vplyvu na životné prostredie má byť podložený analýzou a správou o využívanej oblasti, pričom správa má byť prevádzkovateľom odovzdaná inšpekčnému orgánu alebo inšpekčnej organizácii. Správa sa pripája k plánu manažmentu udržateľného využívania ako jeho osobitná kapitola.

Článok 25r

Osobitné pravidlá chovu ustríc

Chov ustríc je povolený vo vakoch umiestnených na oporách. Tieto alebo iné konštrukcie, v ktorých sa nachádzajú ustrice, sú vytvorené tak, aby sa zabránilo vytvoreniu úplnej bariéry pozdĺž pobrežia. Násada sa opatrne umiestni na lôžka v závislosti od prílivu s cieľom optimalizovať produkciu. Produkcia spĺňa požiadavky uvedené v prílohe XIIIa oddiel 8.

Oddiel 7

Prevencia chorôb a veterinárne ošetrenie

Článok 25s

Všeobecné pravidlá prevencie chorôb

1.   Plán manažmentu zdravia živočíchov podľa článku 9 smernice 2006/88/ES má podrobne uvádzať postupy biologickej bezpečnosti a prevencie chorôb vrátane písomnej dohody o zdravotnom poradenstve, primerane k produkčnej jednotke, s kvalifikovanými službami v oblasti zdravia akvakultúrnych živočíchov, ktorých pracovníci navštevujú farmu nie menej ako jedenkrát ročne a v prípade lastúrnikov nie menej ako raz za dva roky.

2.   Prevádzkové systémy, zariadenie a nástroje sa pravidelne čistia a dezinfikujú. Len tie prostriedky sa môžu použiť, ktoré sú uvedené v prílohe VII, oddiel 2.1 až 2.2.

3.   V súvislosti s obdobím produkčného kľudu:

4.   V prípadoch, kde to je aplikovateľné, neskonzumované krmivo pre ryby, výkaly a uhynuté živočíchy sa okamžite odstránia, aby sa zabránilo riziku vážnych environmentálnych škôd v súvislosti s úrovňou kvality vody, minimalizovalo sa riziko chorôb a zabránilo sa prilákaniu hmyzu alebo hlodavcov.

5.   Ultrafialové svetlo a ozón sa môžu použiť len v liahňach a v odchovoch.

6.   Na biologické odstránenie ektoparazitov sa uprednostnene využívajú čistiace ryby.

Článok 25t

Veterinárne ošetrenie

1.   Ak napriek preventívnym opatreniam na zabezpečenie zdravia zvierat podľa článku 15 ods. 1 písm. f) bod i) nariadenia 834/2007 vznikne zdravotný problém, môžu sa aplikovať veterinárne ošetrenia v nasledujúcom poradí podľa preferencií:

2.   Podávanie alopatických liečiv je obmedzené na dva cykly ošetrenia za rok, s výnimkou očkovaní a povinných eradikačných schém. V prípade produkčného cyklu kratšieho ako jeden rok sa však uplatňuje jedno alopatické ošetrenie. Ak uvedené obmedzenia pre alopatické ošetrenia sú prekročené, predmetné akvakultúrne živočíchy sa nemôžu predávať ako ekologické produkty.

3.   Uplatňovanie zásahov proti parazitom, okrem povinných eradikačných schém vykonávaných členskými štátmi, sa obmedzuje na dve ošetrenia ročne, alebo na jedno ošetrenie ročne v prípade, keď produkčný cyklus je kratší ako 18 mesiacov.

4.   Ochranná lehota týkajúca sa alopatického veterinárneho liečenia a ošetrenia proti parazitom podľa odseku 3 vrátane ošetrení povinných kontrolných a eradikačných schém je dvojnásobkom právne určenej ochrannej lehoty uvedenej v článku 11 smernice 2001/82/ES alebo ak táto lehota nie je určená, tak ochranná lehota sa určuje na 48 hodín.

5.   Každé použitie veterinárnych liekov sa oznámi inšpekčnému orgánu alebo inšpekčnej organizácii, a to pred tým ako sa živočíchy označia za ekologické produkty. Ošetrené živočíchy sa zreteľne identifikujú.

6.

Do kapitoly 3 hlavy II sa za článok 29 vkladá nasledovný článok 29a takto:

„Článok 29a

Osobitné ustanovenia pre morské riasy

1.   Ak sú konečným produktom čerstvé morské riasy, na preplachovanie čerstvo nazbieraných morských rias sa používa morská voda.

Ak sú konečným produktom dehydrované morské riasy, na preplachovanie sa môže použiť tiež pitná voda. Na odstránenie vlhkosti sa môže použiť soľ.

2.   Pri sušení je zakázané používať priamy plameň, ktorý prichádza do priameho kontaktu s morskými riasami. Ak sa pri sušení používajú laná alebo iné zariadenie, tieto nesmú byť ošetrované proti usadeninám a nesmú na nich byť iné prostriedky na čistenie alebo dezinfekciu ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe VII a sú určené na toto použitie.“

7.

Do kapitoly 4 hlavy II sa vkladá nasledovný článok 32a:

„Článok 32a

Preprava živých rýb

1.   Živé ryby sa prepravujú vo vhodných nádržiach s čistou vodou, ktoré vyhovujú ich fyziologickým potrebám, tykajúcim sa teploty a rozpustného kyslíka.

2.   Pred prepravou ekologických rýb a rybích produktov je potrebné nádrže dôkladne vyčistiť, dezinfikovať a opláchnuť.

3.   Je potrebné prijať opatrenia na zníženie stresu. Hustota živých rýb počas prepravy nemá dosiahnuť úroveň, ktorá je pre dané druhy škodlivá.

4.   V súvislosti s odsekmi 1 až 3 sa vedie dokumentácia.“

8.

Odseky 2 a 3 článku 35 sa nahrádzajú takto:

„2.   Vo výrobných jednotkách ekologických rastlín, produkčných jednotkách morských rias, výrobných jednotkách hospodárskych zvierat a produkčných jednotkách akvakultúrnych živočíchov je zakázané skladovanie iných vstupných produktov ako povolených podľa tohto nariadenia.

3.   Skladovanie alopatických veterinárnych liečiv a antibiotík je v podniku povolené za predpokladu, že boli predpísané veterinárnym lekárom v súvislosti s liečbou podľa článku 14 ods. 1 písm. e) bodu ii) alebo článku 15 ods. 1 písm. f) bodu ii) nariadenia (ES) č. 834/2007, že sa skladujú na kontrolovanom mieste a že sa uvádzajú do záznamov hospodárskych zvierat podľa článku 76 tohto nariadenia, alebo, kde to je vhodné, tak do záznamov o akvakultúre podľa článku 79b tohto nariadenia.“

9.

Do kapitoly 5 hlavy II sa vkladá nasledovný článok 36a takto:

„Článok 36a

Morské riasy

1.   Obdobie konverzie pre zber morských rias je šesť mesiacov.

2.   Obdobie konverzie pre produkčnú jednotku morských rias je dlhšie ako šesť mesiacov alebo trvá jeden celý produkčný cyklus.“

10.

Do kapitoly 5 hlavy II sa za článok 38 vkladá nasledovný článok 38a takto:

„Článok 38a

Akvakultúrne živočíchy

1.   Na produkčných jednotkách pre zariadenia akvakultúry sa uplatňujú nasledujúce obdobia konverzie vrátane už exitujúcich akvakultúrnych živočíchov v závislosti od ich typov:

2.   Príslušný orgán môže retroaktívne rozhodnúť o uznaní ľubovoľného zdokumentovaného predchádzajúceho obdobia ako súčasť obdobia konverzie, počas ktorého zariadenia neboli ošetrované ani vystavené vplyvu prípravkov, ktoré nie sú povolené na ekologickú výrobu.“

11.

Nadpis článku 43 sa nahrádza takto:

„Použitie neekologického krmiva rastlinného a živočíšneho pôvodu pre hospodárske zvieratá“;

12.

Článok 59 ods. 1 sa nahradí takto:

„Táto kapitola sa neuplatňuje na krmivo spoločenských zvierat a krmivo pre zvieratá chované na kožuch.“

13.

Článok 60 ods. 1 písm. a) sa nahradí takto:

14.

Do hlavy IV sa vkladá nasledovná kapitola 2a:

„KAPITOLA 2a

Osobitné požiadavky týkajúce sa kontroly morských rias

Článok 73a

Kontrolné mechanizmy pre morské riasy

V prípade, že sa systém kontroly uplatňuje osobitne na morské riasy prvýkrát, je potrebné, aby úplný popis miesta uvedený v článku 63 ods. 1 písm. a) obsahoval:

Článok 73b

Dokumentácia o produkcii morských rias

1.   Dokumentáciu o produkcii morských rias vedie prevádzkovateľ vo forme registra a zabezpečuje, aby evidencia bola kedykoľvek dostupná pre inšpekčný orgán alebo inšpekčnú organizáciu v priestoroch podniku. Register obsahuje minimálne nasledujúce informácie:

2.   Pri zbere voľne rastúcich morských rias register obsahuje tiež:

15.

Do hlavy IV sa vkladá nasledovná kapitola 3a:

„KAPITOLA 3a

Osobitné požiadavky týkajúce sa kontroly produkcie akvakultúry živočíchov

Článok 79a

Kontrolné mechanizmy produkcie akvakultúry živočíchov

Keď sa systém kontroly uplatňuje osobitne na akvakultúru živočíchov prvýkrát, je potrebné, aby úplný opis jednotky podľa článku 63 ods. 1 písm. a) obsahoval:

Článok 79b

Dokumentácia o produkcii akvakultúry živočíchov

Prevádzkovateľ vedie vo forme registra nasledujúce informácie a zabezpečuje, aby boli v priestoroch podniku kedykoľvek dostupné pre inšpekčný orgán alebo inšpekčnú organizáciu:

Článok 79c

Osobitné kontroly lastúrnikov

Kontroly produkcie lastúrnikov sa uskutočňujú pred a počas maximálnej produkcie biomasy.

Článok 79d

Niekoľko produkčných jednotiek prevádzkovaných tým istým prevádzkovateľom

Ak prevádzkovateľ riadi niekoľko produkčných jednotiek podľa článku 25c, jednotky, ktoré produkujú neekologické živočíchy akvakultúry, podliehajú tiež systému kontroly, ako sa uvádza v kapitole 1 a v tejto kapitole.“

16.

Nadpis kapitoly 4 hlavy IV sa nahrádza takto:

17.

Nadpis kapitoly 5 hlavy IV sa nahrádza takto:

18.

V odseku 2 článku 93 sa dopĺňajú nasledujúce písmená:

19.

V článku 95 sa ods. 6 nahrádza takto:

„6.   Na účely článku 12 ods. 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 834/2007 a až do zaradenia špecifických látok podľa článku 16 ods. 1 písm. f) uvedeného nariadenia sa môžu používať len látky schválené príslušným orgánom.“

20.

Na koniec článku 95 sa pridáva tento odsek:

„11.   Príslušný orgán môže povoliť v lehote, ktorá skončí 1. júla 2013, produkciu pre tie produkčné jednotky akvakultúrnych živočíchov a morských rias, ktoré boli založené podľa celonárodne schválených ekologických pravidiel pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, aby si udržali svoj ekologický štatút, pokiaľ sa prispôsobia pravidlám tohto nariadenia, za predpokladu, že sa tam nevyskytuje žiadne znečistenie vody látkami, ktoré nie sú povolené pre ekologickú výrobu. Prevádzkovatelia, ktorí budú zvýhodnení týmto opatrením, nahlásia príslušné zariadenia, rybníky, klietky alebo plochy s morskými riasami príslušnému orgánu.“

21.

Prílohy sa menia a dopĺňajú podľa prílohy tohto nariadenia.

a)

článok 1 bod 4 sa uplatňuje od dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

b)

opravné opatrenia uvedené v článku 1 v bode 19 a v prílohe v bodoch 1 písm. b) a písm. c) sa uplatňujú od začiatku uplatňovania nariadenia (ES) č. 889/2008.

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/35

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 1359/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa na roky 2009 a 2010 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Spoločenstva, pokiaľ ide o určité populácie hlbokomorských rýb (3), sa ustanovujú kvóty na roky 2009 a 2010.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2009.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/37

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2008/2009 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 945/2008 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (ES) č. 685/2009 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/39

(1)

Smernica 64/432/EHS stanovuje, že členský štát alebo časť členského štátu možno úradne vyhlásiť za oblasť bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka, ak sú dodržané určité podmienky stanovené v tejto smernici.

(2)

Zoznamy členských štátov a ich regiónov vyhlásených za oblasti bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka sú stanovené v rozhodnutí Komisie 2003/467/ES z 23. júna 2003, ustanovujúcom úradný status stád hovädzieho dobytka bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej bovinnej leukózy v niektorých členských štátoch a regiónoch členských štátov (2).

(3)

Írsko a Poľsko predložili Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o celé územie, aby bolo možné tieto členské štáty považovať za členské štáty úradne bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka.

(4)

Po vyhodnotení dokumentácie predloženej Írskom a Poľskom by sa celé územie týchto členských štátov malo uznať za územie úradne bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka.

(5)

Portugalsko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o ostrovy Faial a Santa Maria v autonómnej oblasti Azory, aby bolo možné uvedené ostrovy považovať za regióny Portugalska úradne bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka.

(6)

Okrem toho Španielsko predložilo Komisii dokumentáciu preukazujúcu súlad s príslušnými podmienkami stanovenými v smernici 64/432/EHS, pokiaľ ide o provincie Santa Cruz de Tenerife a Las Palmas v Španielsku, aby bolo možné uvedené provincie považovať za regióny Španielska úradne bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka.

(7)

Po vyhodnotení dokumentácie predloženej Portugalskom a Španielskom by sa príslušné ostrovy a provincie mali uznať za regióny týchto členských štátov úradne bez výskytu brucelózy hovädzieho dobytka.

(8)

Rozhodnutie 2003/467/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/43

(1)

Rozhodnutím 2000/258/ES sa určuje laboratórium Agence française de sécurité sanitaire des aliments de Nancy (laboratórium AFSSA, Nancy) vo Francúzsku ako inštitút zodpovedný za stanovenie kritérií potrebných na normalizáciu sérologických skúšok určených na sledovanie účinnosti vakcín proti besnote.

(2)

Uvedené rozhodnutie tiež stanovuje, aby laboratórium AFSSA, Nancy zasielalo Komisii zoznam laboratórií Spoločenstva, ktoré sa majú schváliť na vykonávanie uvedených sérologických testov. Laboratórium AFSSA, Nancy v tejto súvislosti vykonáva stanovený postup skúšok odbornej spôsobilosti určených na hodnotenie laboratórií, pokiaľ ide o povolenie vykonávať sérologické testy.

(3)

V rozhodnutí Komisie 2004/233/ES zo 4. marca 2004, ktorým sa schvaľujú laboratóriá na kontrolu účinnosti očkovania určitých domácich mäsožravcov proti besnote (2), sa stanovuje zoznam schválených laboratórií v členských štátoch na základe výsledkov skúšok odbornej spôsobilosti oznámených laboratóriom AFSSA, Nancy.

(4)

Pokiaľ ide o položky týkajúce sa Nemecka, uvedený členský štát požiadal, aby zo zoznamu schválených laboratórií uvedenom v prílohe I k rozhodnutiu 2004/233/ES bolo vypustené jedno laboratórium.

(5)

Príloha I k rozhodnutiu 2004/233/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

6.8.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 204/44