ISSN 1725-5147

doi:10.3000/17255147.L_2009.100.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 100

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 52
18. apríla 2009


Obsah

 

I   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

Strana

 

 

NARIADENIA

 

 

Nariadenie Komisie (ES) č. 315/2009 zo 17. apríla 2009, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

1

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 316/2009 zo 17. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1973/2004 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín

3

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 317/2009 zo 17. apríla 2009, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 673/2005, ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických

6

 

*

Nariadenie Komisie (ES) č. 318/2009 zo 17. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1914/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

8

 

 

II   Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

 

 

ROZHODNUTIA

 

 

Európska centrálna banka

 

 

2009/328/ES

 

*

Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 19. marca 2009, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (ECB/2009/5)

10

 

 

ODPORÚČANIA

 

 

Komisia

 

 

2009/329/ES

 

*

Odporúčanie Komisie z 26. marca 2009 o usmerneniach na ochranu osobných údajov pre informačný systém vnútorného trhu (IMI) [oznámené pod číslom K(2009) 2041]  ( 1 )

12

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


I Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné

NARIADENIA

18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/1


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 315/2009

zo 17. apríla 2009,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,

keďže:

V súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní sa nariadením (ES) č. 1580/2007 ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 18. apríla 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. apríla 2009

Za Komisiu

Jean-Luc DEMARTY

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka


(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.


PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)

Číselný znak KN

Kód tretej krajiny (1)

Paušálna dovozná hodnota

0702 00 00

JO

93,2

MA

80,1

TN

139,0

TR

108,7

ZZ

105,3

0707 00 05

JO

155,5

MA

55,7

TR

135,4

ZZ

115,5

0709 90 70

JO

220,7

MA

28,1

TR

104,8

ZZ

117,9

0805 10 20

EG

43,1

IL

58,1

MA

49,6

TN

64,9

TR

65,2

ZZ

56,2

0805 50 10

TR

57,2

ZA

73,4

ZZ

65,3

0808 10 80

AR

84,2

BR

75,3

CA

124,7

CL

80,2

CN

77,8

MK

22,6

NZ

111,3

US

129,3

UY

58,8

ZA

84,2

ZZ

84,8

0808 20 50

AR

74,6

CL

87,8

CN

64,3

ZA

96,7

ZZ

80,9


(1)  Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.


18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/3


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 316/2009

zo 17. apríla 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1973/2004 ustanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003 o schémach podpory stanovených v hlavách IV a IVa tohto nariadenia a využití pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (1) a najmä jeho článok 142 písm. c) a e),

keďže:

(1)

Nariadením (ES) č. 73/2009 sa zrušilo nariadenie Rady (ES) č. 1782/2003 (2) s cieľom pokračovať v postupnom začleňovaní ďalších odvetví poľnohospodárstva do režimu jednotnej platby a ďalšom oddeľovaní platieb. Niektoré schémy pomoci v dôsledku toho zanikli a príslušné vykonávacie predpisy uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 1973/2004 (3) teda už nie sú viac potrebné.

(2)

Pevninové Francúzsko a Taliansko nedávno zaviedli nové techniky pestovania ryže, pri ktorých si výsev vyžaduje určitý odklad. Je teda vhodné posunúť lehotu na výsev, aby sa na ryžu v Taliansku a Francúzku vzťahovala možnosť získať osobitnú platbu stanovenú pre túto poľnohospodársku kultúru.

(3)

Na základe bývalého článku 71 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa členské štáty mohli rozhodnúť, že režim jednotnej platby budú uplatňovať po prechodnom období končiacom sa najneskôr 31. decembra 2006. V dôsledku toho už nie je možné uplatňovať určité platby vzťahujúce sa na hovädzie a teľacie mäso stanovené v kapitole 12 uvedeného nariadenia, ktoré mohli členské štáty poskytovať len počas tohto prechodného obdobia. Ustanovenia nariadenia (ES) č. 1973/2004 vzťahujúce sa na tieto platby by sa preto mali vypustiť.

(4)

Na režim jednotnej platby na plochu je od roku 2009 možné priamo uplatňovať nariadenie Komisie (ES) č. 796/2004 (4), ktoré stanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému, a ktoré bolo za týmto účelom náležite zmenené a doplnené. Ustanovenia vzťahujúce sa na uplatňovanie nariadenia (ES) č. 796/2004 na režim jednotnej platby na plochu by preto mali byť z nariadenia (ES) č. 1973/2004 vypustené.

(5)

Spolufinancovanie doplnkových štátnych priamych platieb sa v roku 2009 vzťahuje len na Bulharsko a Rumunsko. Pravidlá upravujúce kontrolu a sankcie by sa preto v prípade spolufinancovania mali zaktualizovať.

(6)

Režim vyňatia z produkcie sa uplatňuje len v podobe dobrovoľného vyňatia z produkcie stanoveného v bývalom článku 107 nariadenia (ES) č. 1782/2003 pre poľnohospodárov v členských štátoch, ktoré poskytujú platby na plochu vzťahujúce sa na plodiny pestované na ornej pôde v súlade s článkom 66 uvedeného nariadenia. Na účel zjednodušenia spravovania režimu „využitia pozemkov vyňatých z produkcie na výrobu surovín“ stanoveného v kapitole 16 nariadenia (ES) č. 1973/2004 je vhodné vyňať z tohto režimu poľnohospodársku pôdu využívanú na pestovanie výrobkov, v prípade ktorých je možné poskytnúť platby na plochu vzťahujúce sa na plodiny pestované na ornej pôde.

(7)

V článku 103 nariadenia (ES) č. 1973/2004 sa ustanovuje, že priemerná dojnosť, ktorú je pri uplatnení článku 111 ods. 2 nariadenia (ES) č. 73/2009 potrebné použiť pri stanovení počtu dojníc, na ktoré sa môžu vzťahovať platby, sa vypočíta na základe priemerných výnosov stanovených v prílohe XVI k nariadeniu (ES) č. 1973/2004. Táto príloha určuje priemernú dojnosť v Španielsku vo výške 4 650 kilogramov. Španielsko požiadalo o aktualizáciu uvedeného údaja. Vzhľadom na vývoj tamojšieho mliekarenského priemyslu, ktorý následkom procesu reštrukturalizácie s vplyvom tak na počet, ako aj veľkosť prevádzok zaznamenáva neustály nárast výnosov zo stád dojníc, je vhodné túto prílohu zaktualizovať.

(8)

Rozhodnutie Komisie K(2004) 1439 z 29. apríla 2004 sa zmenilo a doplnilo tak, aby poľnohospodárska plocha spadajúca pod režim jednotnej platby na plochu v Slovenskej republike od roku 2009 predstavovala 1 880 tisíc ha. Túto výmeru je takisto potrebné zohľadniť v prílohe XXI k nariadeniu (ES) č. 1973/2004.

(9)

Nariadenie (ES) č. 1973/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(10)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1973/2004 sa mení a dopĺňa takto:

1.

V článku 1 sa vypúšťa písm. h).

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

a)

v prvom a druhom pododseku odseku 1 sa vypúšťa odkaz na článok 1 písm. h);

b)

v prvom pododseku odseku 2 sa vypúšťa odkaz na článok 1 písm. h).

3.

V článku 4 sa vypúšťa odkaz na článok 98 nariadenia (ES) č. 1782/2003.

4.

Článok 12 sa nahrádza týmto:

„Článok 12

Dátumy výsevu

Ak má byť deklarovaná plocha oprávnená na osobitnú platbu stanovenú pre ryžu, musí byť osiata najneskôr:

a)

30. júna predchádzajúceho príslušnému zberu úrody v prípade Španielska, Francúzska, Talianska a Portugalska;

b)

31. mája v prípade iných producentských členských štátov uvedených v článku 80 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1782/2003.“

5.

Kapitola 9 „Špecifická regionálna pomoc pre plodiny pestované na ornej pôde“ sa vypúšťa.

6.

V kapitole 13 sa vypúšťajú oddiel 2 „Prémie za zníženie sezónnosti“ (články 96, 97 a 98), článok 117, pododdiel 2 „Schéma extenzifikačnej platby“ oddielu 4 (články 118 až 119), oddiel 6 „Doplnkové platby“ (článok 125) a článok 133.

7.

Článok 126 sa mení a dopĺňa takto:

a)

odsek 1 sa mení a dopĺňa takto:

i)

tretí pododsek sa vypúšťa;

ii)

štvrtý pododsek sa nahrádza týmto:

„Zálohovú platbu nie je možné vyplatiť pred 16. októbrom kalendárneho roka, na ktorý sa vzťahuje žiadosť o poskytnutie prémie“;

b)

odsek 2 sa nahrádza týmto:

„2.   Konečnou platbou prémie je suma rovnajúca sa rozdielu medzi zálohovou platbou a výškou prémie, na ktorú má poľnohospodár nárok.“

8.

V článku 127 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza týmto:

„Dátum podania žiadosti predstavuje rozhodujúci faktor pri určení roku, do ktorého sú zaradené zvieratá zahrnuté do schém špeciálnych prémií a prémií vzťahujúcich sa na dojnice a pri stanovení počtu jednotiek dobytka, ktorý sa použije na výpočet zaťaženia pôdy s produkciou krmovín jednotkami dobytka.“

9.

Článok 130 sa nahrádza týmto:

„Článok 130

Stanovenie individuálnych kvót na mlieko

Členský štát sa, odchylne od článku 102, ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, môže až do konca 7. obdobia stanoveného v článku 66 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (5) rozhodnúť, že v prípade poľnohospodárov zameriavajúcich sa na výrobu mlieka, ktorí v súlade s článkom 65 písm. i) a k) nariadenia (ES) č. 1234/2007 alebo podľa vnútroštátnych ustanovení prijatých na uplatňovanie článkov 73, 74 a 75 tohto nariadenia s účinnosťou od 31. marca, resp. 1. apríla uvoľnia alebo prevezmú všetky individuálne referenčné množstvá alebo ich časť, sa maximálne individuálne referenčné množstvo mlieka, ktoré žiadateľa kvalifikuje na poberanie prémií vzťahujúcich sa na dojnice, ako i maximálny počet dojníc určí 1. apríla.

10.

V článku 131 sa vypúšťa odsek 6.

11.

V kapitole 14 sa vypúšťajú články 136, 137 a 138.

12.

V článku 140 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1.   V roku 2009 sa na doplnkové národné priame platby, ktoré sa v Bulharsku a Rumunsku spolufinancujú v súlade s oddielom I bodom E prílohy VIII k Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska, uplatňuje nariadenie (ES) č. 796/2004.“

13.

V článku 143 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1.   Pôda vyňatá z produkcie v rámci článku 107 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa v súlade s prvou zarážkou článku 107 ods. 3 tohto nariadenia môže použiť na produkciu surovín slúžiacich na výrobu produktov na území Spoločenstva, ktoré nie sú primárne určené na spotrebu ľuďmi alebo zvieratami, za podmienok stanovených v tejto kapitole.“

14.

V článku 145 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza týmto:

„Na plochách vyňatých z produkcie v súlade s prvou zarážkou článku 107 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa môžu pestovať akékoľvek poľnohospodárske suroviny s výnimkou plodín pestovaných na ornej pôde uvedených v prílohe IX k uvedenému nariadeniu.“

15.

V článku 146 ods. 1 písm. a) sa úvodné slová nahrádzajú týmto:

„použiť definované poľnohospodárske suroviny s výnimkou plodín pestovaných na ornej pôde uvedených v prílohe IX k nariadeniu (ES) č. 1782/2003, za predpokladu dodržania všetkých náležitých kontrolných opatrení.“

16.

V článku 147 sa vypúšťa odsek 5.

17.

Článok 149 sa vypúšťa.

18.

V článku 158 sa odsek 4 nahrádza týmto:

„4.   Percentuálny podiel záruky sa uvoľní pre každú surovinu za predpokladu, že príslušný orgán daného nákupcu alebo prvého spracovateľa je schopný preukázať, že predmetné množstvo surovín bolo spracované v súlade s použitím uvedeným v článku 147 ods. 2 písm. f), v prípade potreby pri zohľadnení akejkoľvek zmeny, ku ktorej došlo na základe ustanovení článku 152.“

19.

V článku 159 sa odsek 1 nahrádza týmto:

„1.   Povinnosť spracovať množstvá surovín hlavne na zmluvne špecifikované konečné výrobky a povinnosť spracovať suroviny do 31. júla druhého roku nasledujúceho po zbere úrody predstavujú základné požiadavky v zmysle článku 20 nariadenia (EHS) č. 2220/85.“

20.

V prílohe XVI sa číselný údaj pre Španielsko nahrádza údajom „6 500“.

21.

V prílohe XVIII sa vypúšťajú body 2 „Prémie za zníženie sezónnosti“, 4 „Schéma extenzifikačnej platby“ a 5 „Prémie nepodliehajúce faktoru zaťaženia“.

22.

V prílohe XXI sa číselný údaj vzťahujúci sa na poľnohospodársku plochu podliehajúcu režimu jednotných platieb na Slovensku nahrádza údajom „1 880“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na žiadosti o pomoc týkajúce sa rokov počnúc od 1. januára 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. apríla 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16.

(2)  Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 345, 20.11.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 141, 30.4.2004, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.“


18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/6


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 317/2009

zo 17. apríla 2009,

ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Rady (ES) č. 673/2005, ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 673/2005 z 25. apríla 2005, ktorým sa zavádzajú dodatočné dovozné clá na dovoz určitých výrobkov s pôvodom zo Spojených štátov amerických (1), a najmä na jeho článok 3,

keďže:

(1)

Vzhľadom na to, že Spojené štáty americké nezosúladili zákon o kompenzácii pokračujúceho dumpingu a subvencií (ďalej len „ZKPDS“; Continued Dumping and Subsidy Offset Act, CDSOA) so svojimi povinnosťami podľa dohôd WTO, nariadením (ES) č. 673/2005 sa od 1. mája 2005 uložilo 15 % dodatočné clo ad valorem na dovoz určitých výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch amerických. V súlade s povolením WTO pozastaviť uplatňovanie koncesií pre Spojené štáty Komisia každý rok upravuje úroveň pozastavenia na úroveň zrušenia alebo zmenšenia výhod, ktoré v danom čase spôsobí Spoločenstvu ZKPDS.

(2)

Úhrady v rámci ZKPDS za najaktuálnejší rok, za ktorý sú k dispozícii údaje, sa týkajú distribúcie antidumpingových a vyrovnávacích ciel vybraných za rozpočtový rok 2008 (od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008). Na základe údajov uverejnených Úradom Spojených štátov na ochranu colného priestoru a hraníc (United States’ Customs and Border Protection) sa úroveň zrušenia alebo zmenšenia výhod pre Spoločenstvo vypočítala na 16,31 milióna USD.

(3)

Vzhľadom na to, že sa znížila úroveň zrušenia alebo zmenšenia a následne pozastavenia výhod, výrobky v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 673/2005, ktoré boli pridané v rokoch 2006 a 2007 na zoznam v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 673/2005, by sa najskôr mali vyňať zo zoznamu v prílohe I k tomuto nariadeniu. Štyri výrobky prílohy I k nariadeniu (ES) č. 673/2005 by sa mali potom vyradiť z prílohy I k tomuto nariadeniu podľa poradia na danom zozname.

(4)

Účinok zavedenia 15 % dodatočného cla ad valorem na dovoz výrobkov zo Spojených štátov amerických uvedených v zmenenej a doplnenej prílohe I predstavuje za jeden rok hodnotu obchodu, ktorá nepresahuje 16,31 milióna USD.

(5)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k zdržaniu colného konania v súvislosti s tovarom odstráneným z rozsahu 15 % dodatočného dovozného cla ad valorem.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre odvetné obchodné opatrenia,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 673/2005 sa nahrádza textom prílohy k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. mája 2009.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. apríla 2009

Za Komisiu

Catherine ASHTON

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 110, 30.4.2005, s. 1.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA I

Výrobky, na ktoré sa majú uplatňovať dodatočné clá, sa identifikujú podľa ich osemciferných číselných znakov KN. Opis výrobkov zatriedených do týchto kódov možno nájsť v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o tarifnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (1), zmenenému a doplnenému nariadením Rady (ES) č. 493/2005 (2).

4820 10 50

6204 63 11

6204 69 18

6204 63 90

6104 63 00

6203 43 11

6103 43 00

6204 63 18

6203 43 19

6204 69 90

6203 43 90

0710 40 00

9003 19 30

8705 10 00


(1)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 82, 31.3.2005, s. 1.“


18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/8


NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 318/2009

zo 17. apríla 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1914/2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1405/2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1405/2006 z 18. septembra 2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 (1), a najmä na jeho článok 14,

keďže:

(1)

Z výsledkov praxe získanej počas uplatňovania článku 34 nariadenia Komisie (ES) č. 1914/2006 (2) vyplýva, že by sa mali spresniť postupy úpravy programu ustanovené v uvedenom článku. Termín predkladania každoročných žiadostí o úpravu programu by sa mal presunúť na skorší dátum, aby sa zamedzilo neskorému prijatiu rozhodnutí o schválení. Schválené úpravy je vzhľadom na rozpočtové pravidlá potrebné uplatňovať od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola predložená žiadosť o úpravu. Okrem toho by sa mali ďalej spresniť určité pravidlá týkajúce sa malých úprav, ktoré sa majú Komisii oznámiť len na informačné účely.

(2)

Nariadenie (ES) č. 1914/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre priame platby,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Článok 34 nariadenia (ES) č. 1914/2006 sa nahrádza takto:

„Článok 34

Úprava programu

1.   Úpravy programu schváleného na základe článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1405/2006 podliehajú schváleniu Komisie a riadne sa odôvodnia, pričom sa uvedú najmä tieto informácie:

a)

dôvody a prípadné problémy, ktoré vznikli pri uplatňovaní uvedeného článku, odôvodňujúce úpravu programu;

b)

očakávaný účinok úpravy;

c)

dôsledky, pokiaľ ide o financovanie a kontrolu záväzkov.

Grécko môže predložiť žiadosti o úpravu programu len raz za kalendárny rok a na jeden program s výnimkou prípadov zásahu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností. Tieto žiadosti o úpravu sa musia Komisii doručiť najneskôr 1. augusta každého príslušného roku.

Ak Komisia nevznesie námietku, Grécko uplatňuje uvedené úpravy od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom bola predložená žiadosť o úpravu.

Takúto úpravu možno začať uplatňovať skôr v prípade, že Komisia pred dátumom ustanovenom v treťom pododseku písomne potvrdí Grécku, že oznámená úprava je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.

V prípade, že oznámená úprava nie je v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, Komisia o tejto skutočnosti informuje Grécko a uvedenú úpravu možno uplatňovať až po tom, keď sa Komisii doručí úprava, ktorú možno považovať za vyhovujúcu uvedeným predpisom.

2.   Odchylne od odseku 1 Komisia posúdi návrhy Grécka a rozhodne o ich prípadnom schválení najneskôr do štyroch mesiacov odo dňa ich predloženia v súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1405/2006, a to pokiaľ ide o tieto úpravy:

a)

zavedenie nových opatrení, činností, výrobkov alebo schém pomoci do programu a

b)

zvýšenie jednotkovej výšky podpory už schválenej pre každé existujúce opatrenie, činnosť, výrobok alebo schému pomoci o viac ako 50 % výšky sumy, ktorá je v platnosti v čase predloženia žiadosti o úpravu.

Takto schválené úpravy sa uplatňujú od 1. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom boli oznámené.

3.   Grécko môže bez uplatnenia postupu uvedeného v odseku 1 a za podmienky, že ich oznámi, vykonať tieto opatrenia:

a)

pokiaľ ide o predpokladané plány zásobovania, úpravy množstva výrobkov, na ktoré sa môže vzťahovať režim zásobovania, a teda aj celkovej výšky pomoci poskytnutej pre každú škálu výrobkov;

b)

pokiaľ ide o podporu miestnej výroby, úpravy do výšky 20 % finančného príspevku určeného pre každé opatrenie a

c)

úpravy v nadväznosti na úpravy kódov a opisov uvedených v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 (3), ktoré slúžia na identifikáciu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje pomoc, pokiaľ súčasťou uvedených úprav nie je úprava samotných výrobkov.

Úpravy uvedené v prvom pododseku vstupujú do platnosti až odo dňa ich doručenia Komisii. Musia byť riadne vysvetlené a odôvodnené a môžu sa zaviesť len raz ročne s výnimkou týchto prípadov:

a)

zásah vyššej moci a mimoriadne okolnosti;

b)

úprava množstiev výrobkov, na ktoré sa vzťahuje režim zásobovania;

c)

zmena a doplnenie kombinovanej nomenklatúry a Spoločného colného sadzobníka v súlade s nariadením (EHS) č. 2658/87;

d)

prenosy v rámci rozpočtu v rámci opatrení na podporu výroby. Tieto úpravy je však potrebné oznámiť najneskôr do 30. apríla roka nasledujúceho po kalendárnom roku, na ktorý sa vzťahuje upravený finančný príspevok.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. apríla 2009

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 265, 26.9.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 365, 21.12.2006, s. 64.

(3)  Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1.“


II Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné

ROZHODNUTIA

Európska centrálna banka

18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/10


ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 19. marca 2009,

ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky

(ECB/2009/5)

(2009/328/ES)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), a najmä na jeho článok 10.2 a článok 12.3,

keďže:

(1)

Prijatím eura Slovenskom počet členov Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) prekročil 21. Článok 10.2 štatútu ESCB ustanovuje, že odo dňa, keď počet členov Rady guvernérov prekročí 21, má každý člen Výkonnej rady jeden hlas a počet guvernérov s hlasovacím právom je 15. Tento článok tiež bližšie vymedzuje pravidlá rotácie hlasovacích práv. Podľa článku 10.2 šiestej zarážky Rada guvernérov môže dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov rozhodnúť, že odloží začatie rotačného systému dovtedy, kým počet guvernérov neprekročí 18. V decembri 2008 Rada guvernérov rozhodla, že odloží začatie rotačného systému do tohto dátumu (1).

(2)

Podľa článku 10.2 šiestej zarážky štatútu ESCB prijme Rada guvernérov dvojtretinovou väčšinou všetkých svojich členov všetky opatrenia potrebné na vykonávanie rotačného systému. Tieto opatrenia zahŕňajú: i) rotačný pomer: počet guvernérov, ktorí súčasne stratia alebo získajú hlasovacie právo; ii) rotačné obdobie: dĺžka obdobia, počas ktorého sa zloženie guvernérov s hlasovacími právami nemení; iii) ako budú guvernéri zoradení v rámci svojich skupín a iv) prechod z dvojskupinového na trojskupinový systém. Rada guvernérov sa rozhodla prijať tieto opatrenia, čo si vyžaduje zmenu a doplnenie rozhodnutia ECB/2004/2 z 19. februára 2004, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskej centrálnej banky (2), s účinnosťou odo dňa, keď počet guvernérov prekročí 18.

(3)

Zavedenie rotačného systému je v súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania s guvernérmi, transparentnosti a zrozumiteľnosti,

ROZHODLA TAKTO:

Článok 1

Zmeny a doplnenia rokovacieho poriadku Európskej centrálnej banky

Rozhodnutie ECB/2004/2 sa mení a dopĺňa takto:

1.

Vkladá sa tento článok 3a, ktorý znie:

„Článok 3a

Rotačný systém

1.   Guvernéri sú rozdelení do skupín v zmysle článku 10.2 prvej a druhej zarážky štatútu ESCB.

2.   Guvernéri sa zoradia v rámci každej skupiny v súlade so zvyklosťami platnými v rámci EÚ podľa zoznamu ich národných centrálnych bánk, v ktorom sú zoradené abecedne podľa názvov členských štátov v štátnych jazykoch jednotlivých štátov. Rotácia hlasovacích práv v rámci každej skupiny sa uskutočňuje takto. Rotácia sa začína na náhodnom mieste v zozname.

3.   Hlasovacie práva v rámci každej skupiny rotujú každý mesiac počnúc prvým dňom prvého mesiaca uplatňovania rotačného systému.

4.   V prvej skupine rotuje mesačne jedno hlasovacie právo; v druhej a tretej skupine je počet každý mesiac rotujúcich hlasovacích práv rovný rozdielu medzi počtom guvernérov v skupine a počtom hlasovacích práv pridelených tejto skupine mínus dva.

5.   Vždy, keď sa zloženie skupín upraví podľa článku 10.2 piatej zarážky štatútu ESCB, pokračuje rotácia hlasovacích práv v každej skupine podľa zoznamu uvedeného v odseku 2. Odo dňa, keď počet guvernérov dosiahne 22, sa rotácia v rámci tretej skupiny začne na náhodnom mieste v zozname. Rada guvernérov môže rozhodnúť, že sa zmení poradie rotácie v druhej a tretej skupine, aby sa zabránilo situácii, že by boli niektorí guvernéri vždy bez hlasovacieho práva v rovnakých obdobiach roka.

6.   ECB vopred uverejní na internetovej stránke ECB zoznam členov Rady guvernérov s hlasovacím právom.

7.   Podiel každého členského štátu príslušnej národnej centrálnej banky na celkovej agregovanej bilancii peňažných finančných inštitúcií sa vypočíta na základe celoročného priemeru mesačných priemerných údajov za posledný kalendárny rok, za ktorý sú údaje dostupné. Vždy, keď sa agregovaný hrubý domáci produkt v trhových cenách upraví v súlade s článkom 29.3 štatútu ESCB alebo vždy, keď sa niektorá krajina stane členským štátom a jej národná centrálna banka sa stane súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, sa celková agregovaná bilancia peňažných finančných inštitúcií členských štátov, ktoré prijali euro, prepočíta na základe údajov týkajúcich sa posledného kalendárneho roka, za ktorý sú údaje k dispozícii.“

2.

V článku 4.1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Rada guvernérov je uznášaniaschopná, ak sú prítomné aspoň dve tretiny jej členov s hlasovacím právom.“

3.

V článku 4.7 sa pridáva táto veta:

„Rozhodnutia, ktoré sa prijímajú písomným konaním schvaľujú členovia Rady guvernérov s hlasovacím právom v čase schvaľovania.“

4.

V článku 5.1 sa štvrtá veta nahrádza takto:

„Na žiadosť aspoň troch členov Rady guvernérov s hlasovacím právom sa bod stiahne z programu, ak sa súvisiace dokumenty nepredložili členom Rady guvernérov načas.“

5.

Článok 5.2 sa nahrádza takto:

„Zápisnicu z rokovaní Rady guvernérov schvaľujú na nasledujúcom zasadnutí (alebo v prípade potreby aj skôr prostredníctvom písomného konania) členovia Rady guvernérov, ktorí mali hlasovacie právo na zasadnutí, ktorého sa zápisnica týka, a podpisuje ju prezident.“

Článok 2

Záverečné ustanovenie

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň, keď počet guvernérov v Rade guvernérov ECB prekročí 18.

Vo Frankfurte nad Mohanom 19. marca 2009

Prezident ECB

Jean-Claude TRICHET


(1)  Rozhodnutie ECB/2008/29 z 18. decembra 2008 o odložení začatia rotačného systému v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 3, 7.1.2009, s. 4).

(2)  Ú. v. EÚ L 80, 18.3.2004, s. 33.


ODPORÚČANIA

Komisia

18.4.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 100/12


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 26. marca 2009

o usmerneniach na ochranu osobných údajov pre informačný systém vnútorného trhu (IMI)

[oznámené pod číslom K(2009) 2041]

(Text s významom pre EHP)

(2009/329/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 211, druhá zarážka,

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

keďže:

(1)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (1), a najmä jeho článkom 4, sa zabezpečuje realizácia projektov spoločného záujmu s cieľom umožniť účinnú, efektívnu a bezpečnú výmenu informácií medzi orgánmi verejnej správy na všetkých príslušných úrovniach, ako aj medzi správnymi orgánmi a inštitúciami Spoločenstva alebo inými subjektmi v prípade potreby.

(2)

Dňa 17. marca 2006 schválili zástupcovia členských štátov v poradnom výbore pre vnútorný trh (2) globálny plán realizácie informačného systému vnútorného trhu, ďalej len „IMI“, a jeho rozvoj zameraný na zlepšenie komunikácie medzi správnymi orgánmi členských štátov.

(3)

Komisia okrem toho v rozhodnutiach K(2006) 3606 zo 14. augusta 2006, K(2007) 3514 z 25. júla 2007 a K(2008) 1881 zo 14. mája 2008 rozhodla o financovaní a zriadení informačného systému vnútorného trhu ako o projekte spoločného záujmu.

(4)

Cieľom systému IMI je poskytnúť podporu pre príslušné právne akty Spoločenstva, na základe ktorých sa vyžaduje výmena informácií medzi správnymi orgánmi členských štátov, vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (3) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (4).

(5)

Elektronická výmena informácií medzi členskými štátmi a členskými štátmi a Komisiou by sa mala riadiť pravidlami o ochrane osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (6).

(6)

Právo na ochranu osobných údajov sa uznáva najmä v článku 8 Charty základných práv Európskej únie; v rámci informačných systémov, akým je aj systém IMI, by sa malo zabezpečiť, aby rôzne zodpovednosti a povinnosti zdieľané medzi Komisiou a členskými štátmi týkajúce sa pravidiel ochrany osobných údajov boli jasné, a aby dotknuté subjekty mali k dispozícii jednoduché mechanizmy na uplatňovanie svojich práv.

(7)

V rozhodnutí Komisie (2008/49/ES) z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému vnútorného trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov (7) sa ustanovujú funkcie, práva a povinnosti orgánov a používateľov systému IMI. V tomto rozhodnutí Komisie sa zohľadňuje stanovisko pracovnej skupiny podľa článku 29 (8).

(8)

Okrem tohto rozhodnutia existuje aj prijaté stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (9), v ktorom vzhľadom na to, že podľa očakávaní sa bude pôsobnosť systému IMI postupne rozširovať na ďalšie oblasti právnych predpisov o vnútornom trhu, čím sa bude zvyšovať jeho komplikovanosť a rásť počet zúčastnených orgánov a objem vymieňaných údajov, vyzýva na prijatie právneho nástroja, najlepšie v podobe nariadenia Parlamentu a Rady. Na niekoľkých stretnutiach a v rámci výmeny listov medzi európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (ďalej len „európsky dozorný úradník“) a útvarmi Komisie (10) sa rozhodlo o podrobnom postupe realizácie začínajúcom prijatím usmernení o ochrane údajov, ktoré sa vypracujú na základe úzkych konzultácií s európskym dozorným úradníkom.

(9)

Tieto usmernenia dopĺňajú rozhodnutie 2008/49/ES a zohľadňujú sa v nich odporúčania pracovnej skupiny podľa článku 29 a európskeho dozorného úradníka,

TÝMTO ODPORÚČA, ABY ČLENSKÉ ŠTÁTY:

1.

Prijali kroky na zabezpečenie implementácie usmernení v prílohe orgánmi a používateľmi systému IMI.

2.

Povzbudzovali vnútroštátnych koordinátorov systému IMI vo vytváraní kontaktov so svojimi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov s cieľom získať poradenstvo a pomoc, pokiaľ ide o najlepší spôsob zavedenia týchto usmernení do vnútroštátnych právnych predpisov.

3.

Poskytli spätnú väzbu Európskej komisii týkajúcu sa implementácie usmernení v prílohe, a to najneskôr do deviatich mesiacov od prijatia tohto odporúčania a prostredníctvom vnútroštátnych koordinátorov systému IMI; túto spätnú väzbu Európska komisia zohľadní v správe, ktorú vypracuje najneskôr rok od prijatia týchto odporúčaní, a v ktorej vyhodnotí situáciu v oblasti ochrany údajov v rámci systému IMI, ako aj obsah a časový harmonogram všetkých budúcich opatrení vrátane možného prijatia právneho nástroja.

V Bruseli 26. marca 2009

Za Komisiu

Charlie McCREEVY

člen Komisie


(1)  Ú. v. EÚ L 144, 30.4.2004, s. 62.

(2)  Zriadený rozhodnutím Komisie 93/72/EHS (Ú. v. ES L 26, 3.2.1993, s. 18).

(3)  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.

(4)  Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(5)  Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

(6)  Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.

(7)  Ú. v. EÚ L 13, 16.1.2008, s.18.

(8)  Stanovisko 01911/07/EN, WP 140.

(9)  Stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov k rozhodnutiu Komisie 2008/49/ES z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému o vnútornom trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 1).

(10)  http://www.edps.europa.eu/EDPSWEB/edps/site/mySite/pid/87.


PRÍLOHA

USMERNENIA TÝKAJÚCE SA IMPLEMENTÁCIE PRAVIDIEL OCHRANY ÚDAJOV V SYSTÉME IMI

1.   IMI – NÁSTROJ ADMINISTRATÍVNEJ SPOLUPRÁCE

IMI je softvérová aplikácia navrhnutá Európskou komisiou v spolupráci s členskými štátmi a prístupná cez internet. Jej hlavným cieľom je pomáhať členským štátom pri praktickej implementácii právnych predpisov EÚ, a zabezpečovať tým vzájomnú pomoc a administratívnu spoluprácu. IMI nie je databáza zameraná na dlhodobé ukladanie informácií. Je to centralizovaný mechanizmus umožňujúci výmenu informácií medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi členských štátov EHP s obmedzeným časom uchovávania údajov.

Prihlasovacia stránka systému IMI

Image

IMI v súčasnosti podporuje výmenu informácií v rámci smernice o odborných kvalifikáciách a od konca roka 2009 bude podporovať aj výmenu informácií v rámci smernice o službách. V budúcnosti bude pravdepodobne podporovať výmenu informácií v rámci ďalších legislatívnych oblastí vnútorného trhu. Vždy však bude možné nájsť aktualizovaný zoznam týchto legislatívnych oblastí v prílohe k rozhodnutiu 2008/49/ES. Táto príloha sa bude priebežne aktualizovať. IMI sa nemôže používať na výmenu informácií v legislatívnych oblastiach, ktoré nie sú konkrétne uvedené v tejto prílohe.

Príklad zobrazenia žiadosti týkajúcej sa príslušných orgánov z oblasti odborných kvalifikácií

Image

Na dobré fungovanie vnútorného trhu je spolupráca medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi životne dôležitá. Európski občania nemôžu využívať výhody základných práv vnútorného trhu, akými sú sloboda usadiť sa v inom členskom štáte alebo sloboda poskytovať cezhraničné služby, bez zavedenia praktických ustanovení týkajúcich sa administratívnej spolupráce.

Niekoľko príkladov

Nemecká lekárka žijúca v Berlíne sa vydá za Francúza a rozhodne sa začať nový život v Paríži. Nemecká lekárka chce vykonávať svoje povolanie vo Francúzsku, a preto predloží svoje tituly a diplomy lekárskej komore vo Francúzsku. Osoba posudzujúca dokumenty má pochybnosti o pravosti jedného z diplomov a prostredníctvom systému IMI ho overí v spolupráci s príslušným orgánom v Berlíne.

Francúzska upratovacia spoločnosť pôsobiaca vo Francúzsku poskytuje upratovacie služby aj na druhej strane hranice v Katalánsku (Španielsko). Španielska mimovládna organizácia podá sťažnosť na katalánske ministerstvo životného prostredia, v ktorej sa uvádza, že francúzska spoločnosť nemá špecializovaných pracovníkov na prácu s určitými čistiacimi prostriedkami. Príslušný katalánsky orgán prostredníctvom systému IMI zistí, či upratovacia spoločnosť vo Francúzsku podniká legálne.

Administratívna spolupráca v EÚ je náročná úloha. Existujú tu jazykové prekážky (v EÚ je 23 úradných jazykov), nedostatočné administratívne postupy pre cezhraničnú spoluprácu, rôzne administratívne štruktúry a kultúry, ako aj nedostatočne jasne vymedzení partneri v iných členských štátoch.

Napriek tomu, že účinné uplatňovanie právnych predpisov o vnútornom trhu musia na svojom území zabezpečiť členské štáty, Komisia si uvedomuje, že na vzájomnú spoluprácu potrebujú nástroje. Systém IMI bol navrhnutý s cieľom určiť príslušný orgán v inom členskom štáte (funkcia vyhľadávania) na správu výmeny informácií na základe jednoduchých a zjednotených postupov a odstrániť jazykové prekážky na základe vopred vymedzených a vopred preložených súborov otázok.

Snímky obrazovky s otázkami v jazykoch dvoch príslušných orgánov zapojených do výmeny informácií

Image

Image

2.   ROZSAH PÔSOBNOSTI A CIEĽ TÝCHTO USMERNENÍ

Používatelia systému IMI sú odborníkmi vo svojej oblasti, či už ide o pravidlá, ktorými sa riadi výkon povolania, alebo platné nariadenia o poskytovaní služieb. Nie sú však odborníkmi na ochranu údajov, preto si nemusia vždy dostatočne uvedomovať požiadavky na ochranu údajov vyplývajúce z jednotlivých vnútroštátnych predpisov o ochrane údajov.

Preto sa odporúča poskytnúť používateľom systému IMI usmernenia, v ktorých sa vysvetľuje fungovanie systému IMI z pohľadu ochrany údajov, ako aj záruky zabudované do systému a možné riziká spojené s jeho používaním (1).

Zámerom týchto usmernení nie je poskytnúť komplexný prehľad o všetkých oblastiach súvisiacich s ochranou údajov v rámci systému IMI. Sú jednoducho pochopiteľným vysvetlením a poskytujú rámec zhody, ktorému porozumejú všetci používatelia systému IMI. V prípade potreby môžu používatelia systému IMI vždy získať ďalšie usmernenia a pomoc od orgánov na ochranu údajov v členských štátoch. Zoznam týchto orgánov, ich kontaktných informácií a webových stránok sa nachádza na:

http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/nationalcomm/index_en.htm

3.   PROSTREDIE V SÚLADE S OCHRANOU ÚDAJOV

Systém IMI bol vyvinutý s ohľadom na požiadavky právnych predpisov o ochrane údajov a už aj jeho koncepcia je v súlade s ochranou údajov.

Používatelia systému IMI majú istotu, že systém IMI je spoľahlivou softvérovou aplikáciou z pohľadu ochrany údajov a túto skutočnosť potvrdzuje niekoľko jednoduchých príkladov:

a)

systém IMI používajú len príslušné orgány v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru (členské štáty EÚ plus Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) a mimo EHP sa osobné údaje neprenášajú;

b)

Európska komisia a koordinátori systému IMI (2) nemajú prístup k osobným údajom odborníkov alebo poskytovateľov služieb, ktoré sa v systéme vymieňajú;

c)

osobné údaje poskytovateľa služieb môžu vidieť len príslušné orgány, ktoré podávajú žiadosti o informácie (3). ochrana je dokonca taká prísna, že ani adresát žiadosti nevidí osobné informácie poskytovateľa služieb, kým to adresát formálne neodsúhlasí;

Príklad zobrazenia žiadosti pred odsúhlasením prijímateľom

Image

d)

všetky osobné údaje týkajúce sa žiadostí sa automaticky odstránia zo systému šesť mesiacov po uzatvorení žiadosti alebo aj skôr, ak o to požiada príslušný zainteresovaný orgán (ďalšie informácie sa nachádzajú v kapitole 12 o období uchovávania informácií).

4.   KTO JE KTO V SYSTÉME IMI? PROBLEMATIKA SPOLOČNEJ KONTROLY

Systém IMI je jasným príkladom činností spoločného spracovania a spoločnej kontroly. Napríklad, zatiaľ čo osobné údaje si vymieňajú iba príslušné orgány členských štátov, za ukladanie týchto údajov na ich servery zodpovedá Európska komisia. Hoci Európska komisia nemá prístup k osobným údajom, prevádzkuje systém, ktorý fyzicky spracúva odstraňovanie a opravu údajov.

Inými slovami, výsledkom pridelenia rôznych zodpovedností Komisii a členským štátom je, že:

a)

každý príslušný orgán a každý koordinátor systému IMI dohliada na vlastné činnosti spracovania údajov;

b)

Komisia nie je používateľom, ale prevádzkovateľom systému, zodpovedným primárne za údržbu a zabezpečenie systému (4);

c)

orgány systému IMI zdieľajú zodpovednosť vzhľadom na ustanovenia o oznamovaní a právach prístupu, námietky a opravy.

V zložitých scenároch spoločnej kontroly, aké poskytuje systém IMI, sa z pohľadu dodržania zhody javí ako najúčinnejšie začleniť ochranu údajov do systému od samotného začiatku (pozri časť: Postup prác v kapitole 13: Spolupráca s orgánmi na ochranu údajov a európskym dozorným úradníkom) a vymedziť rámec zhody podľa týchto usmernení. Za súlad s týmto rámcom sú zodpovedné orgány a používatelia systému IMI.

5.   ORGÁNY A POUŽÍVATELIA SYSTÉMU IMI

Všetky orgány používajúce systém IMI schvaľujú koordinátori systému IMI. Podrobné informácie o orgánoch a používateľoch, ako aj o ich funkciách, právach a povinnostiach, sa uvádzajú v článkoch 6 až 12 rozhodnutia 2008/49/ES. Preto nie je potrebné ich v týchto usmerneniach opakovať.

Je dôležité pochopiť, že IMI je veľmi flexibilný systém, v rámci ktorého môžu členské štáty prideľovať zodpovednosť a funkcie príslušným orgánom a koordinátorom rôznymi spôsobmi s cieľom prispôsobiť ich konkrétnej administratívnej štruktúre a zabezpečiť administratívnu spoluprácu v rôznych legislatívnych oblastiach.

Je tiež dôležité si uvedomiť, že používatelia systému IMI v členských štátoch zodpovedajú za mnohé ďalšie činnosti spracovania. Dodržiavanie ochrany údajov v systéme IMI nemusí byť nevyhnutne zložité, ani predstavovať prílišnú administratívnu záťaž. Nemusí ísť ani o systém, ktorý vyhovuje všetkým.

Vo väčšine prípadov musia príslušné orgány v rámci systému IMI vykonávať len činnosti spracovania s rovnakými pravidlami a osvedčenými postupmi, ktoré už majú zavedené ako kontrolóri údajov podľa vlastných potrieb a zákonov o ochrane údajov jednotlivých členských štátov.

Mali by tiež využívať výhody prostredia v súlade s ochranou údajov, ktoré ponúka systém IMI. Napríklad sa im odporúča, aby v prípade, že už nepotrebujú uchovávať výmenu informácií v systéme IMI, žiadali o odstránenie osobných údajov zo systému IMI ešte pred uplynutím šesťmesačnej lehoty uchovávania údajov.

6.   PRÁVNY ZÁKLAD NA VÝMENU OSOBNÝCH INFORMÁCIÍ V SYSTÉME IMI

Komisia prijala rozhodnutie 2008/49/ES, ktorým sa stanovujú funkcie, práva a povinnosti orgánov a používateľov systému IMI v rámci implementácie systému IMI vzhľadom na ochranu osobných údajov.

Nie všetky informácie vymieňané v systéme IMI sú osobnými údajmi. Výmena informácií sa môže napríklad týkať právnických osôb (5) alebo sa otázka a odpoveď nemusia vzťahovať na žiadneho konkrétneho jednotlivca (napr. môže ísť o všeobecnú otázku o tom, či je určité povolanie v danom členskom štáte regulované).

V mnohých prípadoch sa však výmena informácií týka jednotlivcov, a preto musí existovať právny základ na spracovanie osobných údajov. Používanie systému IMI je často v záujme dotknutého subjektu. Údaje si môžu pomocou systému IMI príslušné orgány vymeniť aj v prípade, ak výmena informácií nie je nevyhnutne v záujme dotknutého subjektu, za predpokladu, že táto výmena sa vyžaduje podľa osobitného právneho základu.

Zákonné dôvody na spracovanie osobných údajov sa uvádzajú v článku 7 smernice 95/46/ES. Na výmenu údajov v rámci systému IMI sa najviac vzťahujú článok 7 písm. c) a článok 7 písm. e).

I.   Súlad s právnym záväzkom [článok 7 písm. c)]

Všeobecne platí, že členské štáty EÚ majú povinnosť vzájomne spolupracovať a spolupracovať s inštitúciami Spoločenstva. Povinnosť administratívnej spolupráce sa jasne konkretizuje v smernici 2005/36/ES (uznávanie odborných kvalifikácií) a smernici 2006/123/ES (smernica o službách).

V článku 56 ods. 1 a 2 smernice o odborných kvalifikáciách sa uvádza:

‚1.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu a domovského členského štátu úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc, aby uľahčili uplatňovanie tejto smernice. Zabezpečujú dôvernosť vymenených informácií.

2.   Príslušné orgány hostiteľského členského štátu a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo trestnoprávnych sankciách, alebo o akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mat' vplyv na výkon činností na základe tejto smernice, pričom rešpektujú legislatívu o ochrane osobných údajov upravenú v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov a 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. L 201, 31.7.2002, s. 37).‘

V článku 28 ods. 1 a 6 smernice o službách sa uvádza:

‚1.   Členské štáty si navzájom poskytujú pomoc a zavádzajú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu s cieľom zabezpečiť dohľad nad poskytovateľmi a službami, ktoré poskytujú(...)

6.   Členské štáty poskytujú informácie, požadované inými členskými štátmi alebo Komisiou, elektronickými prostriedkami a v čo najkratšom možnom čase.‘

V článku 34 ods.1 smernice o službách sa uvádza:

‚1.   Komisia zavedie v spolupráci s členskými štátmi elektronický systém na výmenu informácií medzi členskými štátmi, pričom zohľadní existujúce informačné systémy.‘

II.   Splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia zvereného kontrolórovi [článok 7 písm. e)].

Orgány a používatelia systému IMI vykonávajú úlohy vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia, ktoré je im zverené. Všetky registrácie v systéme IMI overuje koordinátor systému IMI po tom, ako sa presvedčí, že príslušný orgán vykonáva úlohy buď vo verejnom záujme (napríklad lekárske alebo veterinárne orgány overujúce, či ich členovia dodržiavajú etické a hygienické normy) alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia, ktoré je im zverené (napríklad ministerstvá školstva overujúce, či majú stredoškolskí učitelia požadovanú kvalifikáciu).

Na základe uvedených informácií je možné systém IMI použiť na výmenu osobných údajov v rámci smernice o odborných kvalifikáciách a smernice o službách na účely stanovené v ich ustanoveniach. Informácie súvisiace s inými právnymi predpismi o vnútornom trhu sa prostredníctvom systému IMI vymieňať nedajú. Ak sa rozsah systému IMI v akejkoľvek etape rozšíri tak, aby sa vzťahoval aj na ďalšie právne predpisy, do prílohy k rozhodnutiu 2008/49/ES sa doplní vhodný odkaz na príslušné právne akty Spoločenstva.

7.   PROBLEMATIKA UPLATNITEĽNÉHO PRÁVA A VHODNÉHO DOHĽADU

Uplatniteľné právo týkajúce sa ochrany údajov závisí od orgánu alebo používateľa systému IMI. Na Európsku komisiu sa napríklad vzťahuje nariadenie (ES) č. 45/2001 o ochrane údajov. Na vnútroštátneho používateľa (napr. príslušný orgán) sa vzťahuje uplatniteľné právo v podobe vnútroštátneho zákona o ochrane údajov, ktorý musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES (smernica o ochrane údajov).

Európska únia má pevný právny rámec týkajúci sa ochrany údajov v podobe tejto smernice a nariadenia (ES) č. 45/2001 (6). Smernica o ochrane údajov ponecháva členským štátom určitú flexibilitu. Vnútroštátnym koordinátorom systému IMI sa preto odporúča prediskutovať tieto usmernenia s ich vlastnými orgánmi na ochranu údajov, napríklad v oblasti podrobných informácií poskytovaných jednotlivcom (pozri kapitolu 9) alebo povinnosti oznamovať určité činnosti spracovania údajov orgánom na ochranu údajov.

Smernica 95/46/ES je smernicou o vnútornom trhu, ktorá má dvojaký účel. Harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane údajov má za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov a chrániť základné práva jednotlivcov, a tak umožňovať voľný tok osobných údajov medzi členským štátmi. Preto by na používanie systému IMI a výmenu informácií na základe iných právnych aktov Spoločenstva nemali mať vnútroštátne osobitosti žiadny praktický ani významný vplyv.

Jednou z najdôležitejších vlastností právneho rámca EÚ o ochrane údajov je dohľad vykonávaný nezávislými verejnými orgánmi na ochranu údajov. Občania tak môžu týmto orgánom podávať sťažnosti týkajúce sa problémov s ochranou ich údajov, ktoré sa riešia rýchlo a mimosúdnou cestou. Na spracovanie osobných údajov na vnútroštátnej úrovni dozerajú vnútroštátne orgány na ochranu údajov a na spracovanie osobných údajov európskymi inštitúciami dozerá európsky dozorný úradník pre ochranu údajov. Preto sa na Európsku komisiu vzťahuje dozor európskeho dozorného úradníka a na iných používateľov systému IMI sa vzťahuje dozor príslušných vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov. Ďalšie informácie o spracovaní sťažností alebo žiadostí dotknutých subjektov sa nachádzajú v kapitole 10 o právach na prístup a opravu a v kapitole 13 o problematike spolupráce s orgánmi na ochranu údajov a európskym dozorným úradníkom.

8.   ZÁSADY OCHRANY ÚDAJOV TÝKAJÚCE SA VÝMENY INFORMÁCIÍ

Spracovanie osobných údajov podľa právnych predpisov ES sa môže uskutočniť len za určitých okolností (pozri kapitolu 6: Právny základ na výmenu osobných informácií v systéme IMI) a podľa zásad, ktoré sa v smernici na ochranu údajov nazývajú „princípy týkajúce sa kvality údajov“ (pozri článok 6 smernice).

Kontrolóri údajov zbierajú osobné údaje iba na legitímne a osobitné účely a nespracúvajú ich na iné účely, ktoré nie sú v súlade s účelmi stanovenými v čase ich zbierania. Klasickým príkladom takýchto nekompatibilných účelov je príslušný orgán predávajúci súkromným spoločnostiam na marketingové účely adresy zozbierané na účely spracovania prípadov migrujúcich odborníkov na základe smernice o službách.

Okrem toho musí spracovanie osobných údajov zodpovedať účelu zbierania (spracovanie musí byť primerané, relevantné, a nie nadmerné) a kontrolór musí podniknúť rozumné kroky na zabezpečenie aktuálnosti údajov a ich zničenie alebo premenu na anonymné údaje, keď už identifikácia dotknutého subjektu nebude potrebná. Zásady kvality údajov sú zásadami dobrého spravovania informácií, pretože dobrý informačný systém nie je taký, v ktorom sú bezdôvodne uložené gigabajty údajov, ktoré sa skoro stanú neplatnými a nespoľahlivými. V dobrom elektronickom informačnom systéme sa zbierajú iba údaje potrebné na vopred stanovené účely a tieto údaje sa musia aktualizovať, aby sa na ne dalo v plnej miere spoľahnúť.

Uplatňovanie týchto zásad kvality údajov v rámci fungovania systému IMI vedie k nasledujúcim odporúčaniam:

1.

Používanie systému IMI sa musí prísne obmedziť na účely stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch (napr. v prípade odôvodnených pochybností alebo z akýchkoľvek iných dôvodov stanovených v uplatniteľných právnych predpisoch). Keďže sa očakáva, že systém IMI sa stane bežným systémom na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, musí byť úplne jednoznačné, že systém IMI sa nemá používať na systematické osobné previerky migrujúcich odborníkov alebo poskytovateľov služieb.

2.

Žiadajúci príslušný orgán má poskytnúť iba tie osobné údaje, ktoré odpovedajúci príslušný orgán potrebuje na jednoznačnú identifikáciu dotknutej osoby alebo na odpovedanie na otázky. Ak sa dá napríklad migrujúci odborník identifikovať podľa mena a registračného čísla v registri odborníkov, nie je potrebné poskytovať aj jeho osobné identifikačné číslo.

3.

Používatelia systému IMI by mali dôsledne vyberať otázky a nepýtať sa viac, než je nevyhnutne potrebné. Nie je to len otázka dodržiavania zásad kvality údajov, ale aj zníženia administratívnej záťaže. Na účely prehľadnosti sú na webovej stránke systému IMI zverejnené vopred definované súbory otázok (7).

Čo sú citlivé údaje  (8) ?

Údaje o rasovom alebo etnickom pôvode, politických názoroch, náboženskom alebo filozofickom presvedčení, členstve v odboroch, zdravotnom stave, sexuálnom živote, trestných činoch, záznamoch v trestnom registri alebo bezpečnostných opatreniach. V niektorých členských štátoch sa za citlivé údaje môžu považovať aj informácie o správnych pokutách alebo rozsudkoch.

4.

Pri výmene informácií týkajúcich sa citlivých údajov musia byť príslušné orgány obzvlášť opatrné. Výmena citlivých údajov je možná len za veľmi obmedzených okolností. Najrelevantnejšie požiadavky na spracovanie citlivých údajov v systéme IMI sú:

a)

Spracovanie citlivých údajov je potrebné na ustanovenie, výkon alebo obranu právnych nárokov [pozri článok 8 ods. 2 písm. e) smernice o ochrane údajov a zodpovedajúce ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov].

Táto požiadavka sa vzťahuje na takú výmenu údajov v systéme IMI, v rámci ktorej migrujúci odborník alebo poskytovateľ služieb žiada o uplatnenie svojho práva na vykonávanie svojho povolania alebo usídlenie v inom členskom štáte. Príslušné orgány musia v každom prípade dôkladne vyhodnotiť, či je použitie citlivých údajov naozaj nevyhnutné na uplatnenie tohto práva.

V súvislosti s určitými konkrétnymi citlivými údajmi, ktoré sa vymieňajú v rámci systému IMI, prijali členské štáty osobitné ustanovenia v smernici o odborných kvalifikáciách a smernici o službách:

1.

V článku 56 ods. 2 smernice o odborných kvalifikáciách sa uvádza: „Príslušné orgány hostiteľského členského štátu a domovského členského štátu si vymieňajú informácie o disciplinárnom konaní alebo trestnoprávnych sankciách, alebo o akýchkoľvek iných vážnych osobitných okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na výkon činností na základe tejto smernice, pričom rešpektujú legislatívu o ochrane osobných údajov (...).“

2.

V článku 33 smernice o službách sa predpokladajú osobitné pravidlá výmeny informácií týkajúcich sa dobrého mena migrujúceho poskytovateľa služieb: „Členské štáty poskytujú na žiadosť príslušného orgánu v inom členskom štáte a v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi informácie o disciplinárnych alebo administratívnych opatreniach, trestných sankciách a rozhodnutiach týkajúcich sa platobnej neschopnosti alebo konkurzu (...).“

b)

Dotknutý subjekt udeľuje svoj výslovný súhlas. Ak je administratívna spolupráca v záujme dotknutého subjektu, nemusí byť ťažké získať výslovný súhlas dotknutého subjektu so spracovaním osobných údajov.

5.

Najväčšiu obozretnosť treba zachovať pri informáciách o zázname z trestného registra, pretože ich presnosť a aktuálnosť má nesmierny význam. Preto sa okrem účelu dosiahnutia zhody s ostatnými zásadami smernice o ochrane údajov a nariadenia uvedených v tomto odporúčaní (9) môže informácia z tejto kategórie žiadať len po vydaní povolenia na základe príslušného právneho aktu Spoločenstva, a iba ak je táto informácia úplne nevyhnutná, aby sa umožnilo prijať rozhodnutie v konkrétnom prípade, ktorý priamo súvisí s požiadavkou. Inými slovami, spracovanie musí priamo súvisieť s výkonom odbornej činnosti alebo poskytovaním služby a musí byť potrebné na účely overenia zhody s ustanoveniami príslušnej smernice. Používatelia systému IMI by si mali byť vždy vedomí toho, že v mnohých prípadoch sa informácie potrebné na prijatie rozhodnutia nemusia týkať konkrétne záznamov z trestného registra migrujúceho odborníka alebo poskytovateľa služby.

V súbore otázok systému IMI je vlastne iba niekoľko otázok, ktoré sa týkajú záznamov z trestného registra alebo iných citlivých údajov (10). Okrem týchto obmedzených prípadov by k výmene citlivých údajov malo dochádzať iba vo výnimočných situáciách, v ktorých sa citlivé údaje priamo vzťahujú na vykonávanie predmetnej činnosti a sú úplne nevyhnutné na ustanovenie právnych nárokov.

Príslušné orgány nesmú systém IMI používať na bežné kontroly trestných záznamov migrujúcich odborníkov, keďže takéto kontroly nie sú v súlade s účelom, na ktorý bol systém IMI zriadený. Akékoľvek zisťovanie týkajúce sa trestných činov alebo disciplinárnych opatrení sa musí vzťahovať aj na predmetné povolanie alebo službu, a nie na iné trestné činy ani disciplinárne opatrenia, ktoré mohol migrujúci odborník spáchať v krajine pôvodu. Ak chce napríklad príslušný žiadajúci orgán zistiť, či je lekár právoplatne registrovaný a či dodržiava pravidlá lekárskej komory, nemusí vedieť, či má v registri trestov záznam za dopravnú nehodu, pretože takýto čin mu nebráni vykonávať lekársku prax v jeho domovskej krajine.

Problematika ďalšieho spracovania a skladovania údajov mimo systému IMI

Používanie systému IMI bude často spojené s poskytovaním vstupných údajov pre ďalšie činnosti spracovania, ktoré sa odohráva v členskom štáte (napríklad pri spracovaní žiadosti o poskytovanie služieb alebo o vydanie povolenia na určitú činnosť). Je preto normálne, že príslušné orgány budú ďalej spracúvať údaje získané na tieto účely. Ak sa údaje získajú prostredníctvom systému IMI a ďalej sa spracúvajú mimo systému, uplatňujú sa vnútroštátne právne predpisy o ochrane údajov. Preto je potrebné sa uistiť, že:

toto ďalšie spracovanie je v súlade s účelmi zbierania a výmeny údajov, ktorá sa odohrala v rámci systému IMI,

toto ďalšie spracovanie je potrebné a zodpovedá (je adekvátne, relevantné, a nie nadmerné) pôvodnému účelu zberu údajov v rámci systému IMI,

sa prijali potrebné kroky na aktualizovanie údajov a ich odstránenie, ak už nie sú potrebné,

ak sú zo systému IMI vytiahnuté údaje, ktoré sa poskytnú tretej strane, dotknutý subjekt musí byť informovaný o týchto okolnostiach, čím sa zabezpečí spravodlivé spracovanie, s výnimkou situácií, ak je to nemožné, alebo si to vyžaduje nadmerné úsilie, alebo ak poskytnutie týchto informácií výslovne stanovuje zákon (pozri článok 11 ods. 2 smernice 95/46/ES o ochrane údajov). Vzhľadom na skutočnosť, že poskytnutie údajov sa môže vyžadovať na základe zákonov iba jedného členského štátu a tieto údaje nemusia byť inde známe, Komisia navrhuje, aby sa vyvinulo úsilie na poskytnutie informácií aj vtedy, ak sa poskytnutie údajov výslovne požaduje na základe zákona.

9.   POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ DOTKNUTÝM SUBJEKTOM

Jedným z pilierov každého systému na ochranu údajov je to, že kontrolóri údajov poskytujú informácie dotknutým subjektom o činnostiach spracovania, ktoré plánujú vykonať s osobnými údajmi.

V článku 10 smernice o ochrane údajov sa ustanovuje, že v čase zberu sa musia dotknutému subjektu poskytnúť aspoň informácie týkajúce sa totožnosti kontrolóra, účelu spracovania, príjemcov alebo kategórií príjemcov údajov, informácie o tom, či je odpoveď na otázky povinná a o možných dôsledkoch vyplývajúcich z neposkytnutia odpovede, ako aj o práve na prístup k údajom a ich opravu.

Preto musí príslušný orgán pri zbere osobných údajov od jednotlivcov informovať dotknutý subjekt o tom, že údaje sa do systému IMI môžu vkladať preto, aby umožnili komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy v iných členských štátoch na účely žiadosti a že v prípade potreby môže jednotlivec požiadať o prístup alebo opravu vymieňaných údajov ktorýkoľvek príslušný na žiadosti zainteresovaný orgán (ďalšie podrobnosti sa nachádzajú v kapitole 10 o práve na prístup a opravu údajov).

Každý príslušný orgán sa musí rozhodnúť, ako tieto informácie postúpi dotknutým subjektom. Keďže väčšina (ak nie všetky) príslušné orgány vykonávajú iné činnosti spracovania, než je výmena informácií v systéme IMI, spôsob informovania jednotlivcov môže byť v prípade potreby rovnaký ako v prípade postúpenia podobných informácií pre iné činnosti spracovania v rámci vnútroštátneho práva (napr. značkami v písomnom styku s dotknutými subjektmi a/alebo na webových stránkach).

Poskytovanie informácií podľa smernice o ochrane údajov

Článok 10 smernice o ochrane údajov obsahuje zoznam s minimálnymi informáciami, ktoré sa musia poskytnúť jednotlivcom, okrem prípadov, ak ich už majú k dispozícii:

a)

totožnosť kontrolóra alebo kontrolórov (príslušný orgán zbierajúci údaje a podobné orgány v iných členských štátoch);

b)

účel spracovania (spolupráca s inými orgánmi v súvislosti so žiadosťou migrujúceho odborníka alebo poskytovateľa služieb);

c)

všetky ďalšie informácie v rozsahu, v akom sú takéto informácie potrebné na zabezpečenie spravodlivého spracovania, alebo ak sa poskytovanie ďalších informácií vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, napríklad:

1.

príjemcovia alebo kategórie príjemcov;

2.

existencia práva na prístup k údajom a práva na opravu údajov, ktoré sa ich týkajú, ako sa tieto práva uplatňujú v praxi a všetky výnimky týkajúce sa týchto práv podľa vnútroštátnych právnych predpisov;

3.

právo na odškodnenie (napr. prístup k súdom a právo uplatniť žiadosť o odškodnenie);

4.

obdobie uskladnenia a uchovania;

5.

bezpečnostné opatrenia;

6.

prepojenia na príslušné dokumenty a webové stránky vrátane webovej stránky systému IMI Komisie.

V smernici o ochrane údajov sa predpokladajú dva prípady povinnosti poskytnutia informácií dotknutým subjektom: keď sa údaje zbierajú priamo od dotknutých subjektov a keď sa údaje získavajú od niekoho iného. V druhom prípade však článok 11 smernice obsahuje zásadu zdravého úsudku, podľa ktorej takéto poskytnutie informácií nie je potrebné, ak sa naň musí vyvinúť neprimerané úsilie, alebo ak je zaznamenanie alebo poskytnutie informácie výslovne stanovené zákonom (čo je prípad výmeny informácií v systéme IMI), hoci v smernici sa stanovuje, že v týchto prípadoch „poskytnú členské štáty vhodné záruky“.

Preto môže byť potrebné, aby príslušné orgány doladili poskytovanie informácií dotknutým subjektom na základe svojich príslušných vnútroštátnych zákonov o ochrane údajov, a to aj na základe konzultácií s vnútroštátnymi koordinátormi systému IMI a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov. Odporúča sa postupovať podľa vrstveného prístupu, čiže poskytovania základných informácií pri ich zbere (napr. vo formulároch žiadostí príslušným orgánom) spolu s uvedením miest, kde môžu dotknuté subjekty v prípade záujmu získať komplexnejšie informácie.

V prípade tejto druhej, podrobnejšej vrstvy informácií, sú účinným spôsobom na poskytovanie informácií dotknutým subjektom zásady ochrany osobných údajov alebo vyhlásenia o ochrane osobných údajov na webových stránkach.

Ak príslušné orgány už tieto vyhlásenia o ochrane osobných údajov majú, mali by ich aktualizovať alebo doplniť o odkaz týkajúci sa výmeny osobných údajov prostredníctvom systému IMI. V opačnom prípade by príslušné orgány mali rozhodnúť, či je používanie systému IMI a množstvo zozbieraných osobných údajov dôvodom na vypracovanie vyhlásenia o ochrane osobných údajov na internete.

V prípade, ak je používanie systému IMI zriedkavé, môže stačiť stručné informovanie jednotlivcov o systéme IMI pri zbieraní informácií a neskôr v prípade potreby. V týchto prípadoch, kde príslušný orgán dotknutým subjektom neposkytuje žiadne konkrétne vyhlásenie o ochrane osobných údajov v rámci systému IMI, by mal príslušný orgán jasne uviesť, kde môžu údajové subjekty získať komplexnejšie informácie, napríklad na webovej stránke vnútroštátneho koordinátora systému IMI a na webovej stránke systému IMI Komisie.

V časti o ochrane údajov na webovej stránke systému IMI Komisie (11) sa nachádza vyhlásenie o ochrane osobných údajov systému IMI Komisie. Obsahuje aj ďalšie informácie pre dotknuté subjekty o uplatňovaní ich práv a pomoci od vnútroštátnych príslušných orgánov alebo v prípade potreby od orgánov na ochranu údajov:

„Ak máte dôvod domnievať sa, že v systéme IMI sa nachádzajú vaše osobné údaje a chcete k nim získať prístup alebo požiadať o ich odstránenie alebo opravu, môžete tak urobiť kontaktovaním správcu alebo odborného orgánu, s ktorým ste nadviazali kontakt, alebo akéhokoľvek používateľa systému IMI zapojeného do žiadosti. Ak nie ste spokojní s doručenou odpoveďou, môžete sa obrátiť na iného používateľa systému IMI zapojeného do žiadosti alebo podať sťažnosť orgánu na ochranu údajov jedného z používateľov systému IMI zapojeného do žiadosti, ktorý vám bezplatne pomôže. Zoznam orgánov na ochranu údajov je dostupný na nasledujúcej adrese:

http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/nationalcomm/index_en.htm.

Nezabudnite, že v určitých prípadoch obsahujú vnútroštátne zákony výnimky z vašich práv na prístup k osobným údajom.“

Dôrazne sa odporúča, aby dôležité orgány systému IMI pracujúce s veľkým objemom žiadostí zverejňovali zásady ochrany osobných údajov na svojich webových stránkach. Tieto zásady ochrany osobných údajov by mali obsahovať linku na stránku ochrany údajov webovej stránky systému IMI Komisie. Ostatné príslušné orgány pracujúce s malým objemom žiadostí môžu odkazovať na linku na webovú stránku systému IMI Komisie.

Vnútroštátni koordinátori systému IMI by mali poskytovať pomoc príslušným orgánom. Môže to byť pomoc pri vypracúvaní vzorových oznámení o ochrane osobných údajov, ktoré môžu vnútroštátne príslušné orgány použiť ako šablóny. Vnútroštátni koordinátori môžu vypracovať a na internete zverejniť aj spoločné vnútroštátne oznámenia o ochrane osobných údajov a každý príslušný orgán pri komunikácii s dotknutými subjektmi jednoducho poskytne linku na toto oznámenie (napr. vo formulároch žiadosti alebo v iných dokumentoch poskytovaných dotknutým subjektom).

VYHLÁSENIE O OCHRANE OSOBNÝCH ÚDAJOV EURÓPSKEJ KOMISIE

Informačný systém vnútorného trhu – IMI

1.   Cieľ a orgány systému IMI

Cieľom systému IMI je uľahčenie administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie vnútorného trhu a voľný pohyb osôb a služieb. Tento cieľ sa napĺňa prostredníctvom nástroja na výmenu informácií (vrátane určitých osobných údajov) medzi vnútroštátnymi orgánmi štátnej správy štátov, ktoré sú členmi EHP.

Toto vyhlásenie o ochrane osobných údajov sa týka tej časti systému IMI, za ktorú zodpovedá Komisia, t. j. zber, registrácia, uchovávanie a výmaz osobných údajov prvých používateľov – vnútroštátnych koordinátorov IMI a uchovávanie a výmaz, nie však zber, výber alebo prezeranie osobných údajov ostatných používateľov systému IMI a osôb, ktoré sú subjektmi výmeny informácií. Vyhlásenie sa s ohľadom na uvedené netýka úkonov spracovania údajov, za ktoré zodpovedajú členské štáty.

2.   Aké právne predpisy sa uplatňujú?

Všetky úkony spracovania údajov, za ktoré zodpovedá Európska komisia, sa riadia nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

Uplatňuje sa aj rozhodnutie Komisie 2008/49/ES z 12. decembra 2007 o implementácii informačného systému vnútorného trhu (IMI) v súvislosti s ochranou osobných údajov.

3.   Aké údaje spracováva Komisia v rámci systému IMI?

Komisia zbiera nevyhnutné kontaktné údaje prvých používateľov – vnútroštátnych koordinátorov IMI ako meno, pracovné telefónne číslo, faxové číslo a e-mailové adresy. Tieto osobné údaje sa spolu s údajmi o používateľoch na pozíciách delegovaných koordinátorov IMI a príslušných orgánov uchovávajú na serveri Komisie.

Osobné údaje osôb, o ktorých prebieha výmena informácií (subjekty výmeny informácií), sa budú z technických príčin uchovávať na serveri Komisie.

4.   Čomu slúži spracovávanie údajov v systéme IMI?

Kontaktné údaje vnútroštátnych koordinátorov IMI sú podstatné na vybudovanie a fungovanie systému IMI. Pre Komisiu je prístup k týmto údajom nevyhnutný, aby mohla účinne spolupracovať s členskými štátmi na riadení systému IMI.

So zreteľom na časovo obmedzené uchovávanie osobných údajov osôb, o ktorých prebieha výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, je cieľom spracovávania údajov v systéme IMI zlepšenie a uľahčenie spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov na základe právnych predpisov Spoločenstva prijatých s cieľom dobudovania vnútorného trhu v prípadoch, kde je potrebné získať dodatočné informácie z iného členského štátu, ktoré sa týkajú dočasného cezhraničného poskytovania služieb alebo usadenia sa poskytovateľa služieb v inom členskom štáte.

5.   Kto má prístup k týmto údajom?

V súlade s vymedzením ustanoveným v článku 12 odseku 7 rozhodnutia 2008/49/ES majú miestni správcovia údajov Komisie prístup k osobným údajom miestnych správcov údajov vnútroštátnych koordinátorov IMI. Pracovníci Komisie nemajú za žiadnych okolností prístup k osobným údajom osôb, o ktorých prebieha výmena informácií.

6.   Ako dlho sa uchovávajú vaše údaje?

Osobné údaje používateľov v rámci príslušných orgánov a na pozíciách koordinátorov sa uchovávajú počas obdobia, kým sú používateľmi systému IMI.

Všetky osobné údaje, ktoré si vymenia príslušné orgány a ktoré sa spracujú v systéme IMI, Komisia automaticky vymaže po 6 mesiacoch od formálneho ukončenia výmeny informácií. Všetky údaje o výmene informácií ostanú naďalej uchované v systéme IMI na účely štatistických skúmaní, ale všetky osobné údaje sa stanú anonymnými. Ktorýkoľvek príslušný orgán, ktorý sa zúčastnil výmeny informácii, môže kedykoľvek po ukončení výmeny informácií poveriť Komisiu vymazaním určitých osobných údajov. Komisia si svoju povinnosť splní v lehote do 10 pracovných dní so súhlasom ďalšieho príslušného kompetentného orgánu.

7.   Aké bezpečnostné opatrenia sa prijali na zabránenie neoprávneným prístupom do systému?

Systém IMI je chránený veľkým počtom technických opatrení. Rôzne úrovne prístupu do databázy sú zabezpečené systémom štandardného hesla a dodatočného digitálneho kódu podobnému tým, ktoré sa používajú v rámci niektorých bankových systémov pre osobné počítače. Prístup k osobným údajom má v systéme IMI len limitovaná skupina osôb, ktorá bola bližšie opísaná v bode 5 – Kto má prístup k týmto údajom? Systém je takisto chránený špeciálnym zabezpečeným internetovým protokolom https.

8.   Prístup k vašim osobným údajom

Ako vnútroštátny koordinátor IMI máte možnosť prístupu k vašim osobným údajom prostredníctvom kontaktnej adresy uvedenej ďalej v bode 10.

9.   Dodatočné informácie

Okrem tohto vyhlásenia o ochrane osobných údajov sa uplatňuje aj „dôležité právne upozornenie“ (http://europa.eu/geninfo/legal_notices_en.htm)

Ak máte dôvod domnievať sa, že v systéme IMI sa nachádzajú vaše osobné údaje a chcete k nim získať prístup alebo požiadať o ich odstránenie alebo opravu, môžete tak urobiť kontaktovaním správcu alebo odborného orgánu, s ktorým ste nadviazali kontakt, alebo akéhokoľvek používateľa systému IMI zapojeného do žiadosti. Ak nie ste spokojní s doručenou odpoveďou, môžete sa obrátiť na iného používateľa systému IMI zapojeného do žiadosti alebo podať sťažnosť orgánu na ochranu údajov jedného z používateľov systému IMI zapojeného do žiadosti, ktorý vám bezplatne pomôže. Zoznam orgánov na ochranu údajov je dostupný na nasledujúcej adrese:

http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/nationalcomm/index_en.html

Nezabudnite, že v určitých prípadoch obsahujú vnútroštátne zákony výnimky z vašich práv na prístup k osobným údajom.

10.   Kontakt

Systém IMI riadi generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vnútorný trh a služby, oddelenie E.3. Zodpovednou osobou (kontrolórom) je pán Nicholas Leapman, vedúci oddelenia. Kontaktná adresa pre systém IMI:

Commission européenne

Direction générale du marché intérieur et des services

Unité E.3

1049 Bruxelles

Belgique

markt-imi-dataprotection@ec.europa.eu

Ak chcete podať sťažnosť na akýkoľvek úkon spracovania údajov vykonaný v rámci zodpovednosti Komisie, môžete sa obrátiť na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov:

European Data Protection Supervisor (EDPS)

Rue Wiertz 60 (MO 63)

1047 Bruxelles

Belgique

Tel. +32 2 283 19 00

Fax: +32 2 283 19 50

edps@edps.europa.eu

10.   PRÁVO NA PRÍSTUP A OPRAVU

Najdôležitejším prvkom je prehľadnosť vo vzťahu k dotknutému subjektu. Dosiahne sa poskytnutím informácií uvedených v predchádzajúcej kapitole a udelením práv na prístup k osobným údajom a v prípade potreby aj práva na ich odstránenie alebo opravu či zablokovanie, ak sú nepresné, alebo boli spracované neoprávnene.

Zložitosť systému IMI s mnohými orgánmi a používateľmi zapojenými do spoločného spracovania a spoločných kontrolných činností si vyžaduje jasný prístup k dotknutému subjektu. Dotknuté subjekty nie sú oboznámené s technickými podrobnosťami spoločných činností spracovania ani s fungovaním systému IMI, a nie je to ani potrebné.

Preto je potrebné zaviesť jednoznačný a jednoduchý prístup: všeobecným pravidlom (okrem odôvodnených výnimiek odsúhlasených dotknutým subjektom a všetkými zainteresovanými stranami) je, že dotknuté subjekty budú môcť uplatňovať svoje právo na prístup, opravu a odstránenie údajov u príslušného orgánu zapojeného do žiadosti. Žiadny príslušný orgán neodmietne prístup, opravu alebo odstránenie údajov na základe odôvodnenia, že nevložil údaje do systému, alebo že dotknutý subjekt sa má obrátiť na iný príslušný orgán. Príslušný prijímajúci orgán žiadosť preskúma a prijme ju alebo ju odmietne na základe podstaty žiadosti a ustanovení vnútroštátneho práva o ochrane údajov. Ak je to potrebné a vhodné, príslušný orgán sa môže pred prijatím rozhodnutia obrátiť na iný príslušný orgán. Ak sa príslušné orgány nedohodnú, zapoja príslušné orgány na ochranu údajov do procesu dosiahnutia včasnej a účinnej dohody.

Ak dotknutý subjekt nesúhlasí s prijatým rozhodnutím, môže sa obrátiť na iný príslušný orgán zapojený do výmeny informácií alebo na vnútroštátny orgán na ochranu údajov jedného z príslušných orgánov, ktorý mu najlepšie vyhovuje: napríklad, na orgán krajiny, v ktorej subjekt sídli, alebo na jeho vnútroštátny orgán na ochranu údajov alebo na orgán krajiny, v ktorej subjekt pracuje. Ak je to potrebné a vhodné, orgány na ochranu údajov budú navzájom spolupracovať s cieľom vyriešiť sťažnosť (pozri článok 28 smernice o ochrane údajov).

Je potrebné zdôrazniť, že dotknuté subjekty vždy majú právo kedykoľvek začať právne konanie a v prípade potreby získať odškodnenie (pozri články 22 a 23 smernice o ochrane údajov a súvisiace ustanovenia vo vnútroštátnych zákonoch).

V článku 12 písm. c) smernice o ochrane údajov sa uvádza, že kontrolór oznámi každú opravu, výmaz alebo zablokovanie tretím stranám, ktorým sa údaje poskytli, okrem prípadov, keď to nie je možné, alebo si to vyžaduje nadmerné úsilie. To sa vzťahuje aj na informácie ďalej spracované mimo systému IMI.

Okrem odporúčaní pracovnej komisie podľa článku 29 a európskeho dozorného úradníka Komisia v súčasnosti pracuje na funkcionalite systému IMI (okrem už zavedených postupov na včasné odstránenie údajov na požiadanie príslušných orgánov, pozri kapitolu 12), ktorou sa umožní úprava údajov online a automatické oznamovanie príslušným zainteresovaným orgánom. Je to technicky náročné, preto sa navrhuje, aby príslušný orgán dovtedy, kým sa zrealizuje táto funkcionalita, v prípade potreby upraviť osobné údaje adresoval takúto žiadosť na úpravu priamo kontrolórovi údajov systému IMI v Európskej komisii (pozri predchádzajúcu časť Vyhlásenie o ochrane osobných údajov Európskej komisie).

V smernici o ochrane údajov, ako aj vo vnútroštátnych vykonávacích zákonoch sa dotknutým subjektom priznáva aj právo na vznesenie námietky voči spracovaniu údajov, ktoré sa ich týkajú, a na zastavenie spracovania údajov v prípade odôvodnenej námietky. Ak sa na vás obráti dotknutý subjekt, ktorý namieta voči spracovaniu údajov, ktoré sa ho týkajú, obráťte sa na svoj vnútroštátny orgán na ochranu údajov, ktorý vám poskytne viac informácií o práve na podanie námietky v členskom štáte.

11.   BEZPEČNOSŤ ÚDAJOV

Na zabezpečenie systému IMI sa používa množstvo organizačných a technických opatrení, podobných opatreniam používaným v niektorých bankových systémoch. Komunikácia v rámci systému IMI prostredníctvom internetu je chránená špeciálnym, zabezpečeným internetovým protokolom https. Technické opatrenia na ochranu systému IMI musia byť interoperabilné v rámci celej Európskej únie. Technická ochrana systému sa bude ďalej vyvíjať v súvislosti s technickým pokrokom a nákladmi na implementáciu [pozri článok 17 smernice 95/46/ES a článok 22 nariadenia (ES) č. 45/2001].

Ak chcete získať viac informácií o pravidlách zabezpečenia informačných systémov používaných Európskou komisiou, obráťte sa na rozhodnutie Komisie K(2006) 3602 dostupné v časti o ochrane údajov na webovej stránke systému IMI:

http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/data_protection_en.html

12.   OBDOBIE UCHOVÁVANIA

Pravidlá týkajúce sa obdobia uchovávania sa stanovujú v článkoch 4 a 5 rozhodnutia 2008/49/ES.

Všeobecne platí, že všetky osobné údaje tvoriace súčasť výmeny informácií sa po uplynutí obdobia šiestich mesiacov od formálneho uzatvorenia výmeny informácií automaticky odstránia. Komisia v súčasnosti implementuje určité úpravy systému (zoznamy pripomenutí a naliehavých úloh) zamerané na dosiahnutie čo najskoršieho formálneho uzatvárania žiadostí.

Existuje aj možnosť, že príslušný orgán požiada o odstránenie osobných údajov pred uplynutím šesťmesačného obdobia. Za predpokladu, že s tým súhlasí iný príslušný orgán, môže Komisia tieto žiadosti riešiť do desiatich pracovných dní.

Príslušné orgány by si mali uvedomovať, že žiadosti o odstránenie osobných údajov sa dajú podávať online na základe prístupu k príslušnej uzatvorenej žiadosti a kliknutím na tlačidlo Žiadosť o odstránenie osobných údajov.

Snímka obrazovky príslušného orgánu žiadajúceho o predčasné odstránenie osobných údajov

Image

Snímka obrazovky príslušného orgánu, ktorému bola poslaná žiadosť o predčasné odstránenie osobných údajov

Image

Komisia implementuje aj určité zlepšenia systému, ako napríklad automatické pripomenutia na prijímanie odpovedí alebo na formálne uzatváranie žiadostí v prípadoch poskytnutia uspokojivej odpovede.

Je tiež dôležité pripomenúť, že vnútroštátne pravidlá ochrany údajov sa vzťahujú aj na ukladanie osobných údajov príslušnými orgánmi mimo systému IMI.

13.   SPOLUPRÁCA S VNÚTROŠTÁTNYMI ORGÁNMI NA OCHRANU ÚDAJOV A EURÓPSKYM DOZORNÝM ÚRADNÍKOM

Sieť vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov a európskeho dozorného úradníka je jednou z najsilnejších záruk dobrého fungovania nášho systému na ochranu údajov. Príslušné orgány sa na ňu môžu spoľahnúť pri hľadaní poradenstva vždy, keď riešia zložité problémy, ktoré sa nespomínajú v týchto usmerneniach. Od vnútroštátnych koordinátorov systému IMI sa vyžaduje, aby v tomto smere zohrávali významnú úlohu. Zoznam kontaktov na orgány na ochranu údajov je dostupný v časti o ochrane údajov na webovej stránke systému IMI.

Príslušné orgány si musia byť vedomé, že môže byť potrebné, aby predtým, než sa zúčastnia činností v rámci systému IMI, upozornili príslušné vnútroštátne orgány na ochranu údajov. V niektorých členských štátoch môže byť potrebné predchádzajúce povolenie. Koordinátori systému IMI by mali zohrávať aktívnu koordinačnú úlohu pri kontaktovaní orgánov na ochranu údajov v prípade potreby.

Postup prác

Do budúcej verzie systému IMI budú počas roka 2009 začlenené nasledujúce zlepšenia v súlade s ochranou údajov:

a)

ak sa výmena informácií týka citlivých údajov (napr. zdravotných údajov alebo záznamov z trestného registra či disciplinárnych opatrení), zobrazí sa pripomenutie, že výmena informácií je citlivá a spracovateľ prípadu môže tieto informácie požadovať len v úplne nevyhnutnom prípade a ak priamo súvisia s vykonávaním odbornej činnosti alebo poskytovaním danej služby;

b)

nastaví sa postup online (okrem už zavedených postupov na predčasné odstránenie údajov na požiadanie príslušných orgánov) na úpravu, výmaz alebo blokovanie neoprávnene spracovaných alebo nepresných údajov;

c)

nastavia sa automatické zoznamy pripomenutí a naliehavých úloh na prijatie odpovede, aby žiadosti neostávali otvorené dlhšie, než je potrebné;

d)

nastavia sa vhodné opatrenia na riešenie nových tokov informácií v súlade so smernicou o službách, čiže mechanizmus upozornenia a udeľovania výnimiek v jednotlivých prípadoch. Všeobecne platí, že tieto opatrenia sa budú realizovať podľa rovnakého prístupu navrhnutého na všeobecnú výmenu informácií, napríklad: pripomenutia citlivej povahy týchto informačných tokov, pripomenutia na čo najskoršie uzatvorenie upozornení a možné spôsoby informovania jednotlivcov o výmene informácií a ich právach na prístup k údajom a v prípade potreby na ich zablokovanie, odstránenie alebo úpravu. Je možné, že budú potrebné aj ďalšie záruky ochrany údajov. Vypracujú sa na základe konzultácie s európskym dozorným úradníkom.

14.   DOLOŽKA O PRESKÚMANÍ

Systém IMI je priekopníckym informačným systémom a stále sa vyvíja. Komisia neustále zhromažďuje vstupné informácie od koordinátorov a príslušných orgánov na účely zlepšenia systému, a preto je pravdepodobné, že v nasledujúcich mesiacoch prejde určitými zmenami. Niektoré z nich nebudú mať vplyv na ochranu údajov, ale niektoré áno.

Tieto usmernenia však nepredstavujú nemenné zákony a budú sa musieť aktualizovať na základe skúseností s každodennou činnosťou systému IMI. Najneskôr rok od prijatia tohto odporúčania Komisia vypracuje správu, v ktorej vyhodnotí situáciu vrátane možnosti prijatia ďalšieho právneho opatrenia.


(1)  Členské štáty by mali zvážiť začlenenie informácií o ochrane údajov do svojich školení týkajúcich sa systému IMI.

(2)  Pozri článok 12 rozhodnutia 2008/49/ES.

(3)  S príslušnými orgánmi môžu byť na účely dozoru „prepojené“ iné orgány (napr. prepojenie regionálnych orgánov na federálny orgán). Tieto „prepojené“ orgány tak môžu mať informácie o počte a podstate žiadostí, ale nemajú prístup k osobným údajom poskytovateľov služieb ani migrujúcich odborníkov.

(4)  Ako je uvedené v článku 10 ods. 3 rozhodnutia 2008/49/ES, Komisia sa môže zúčastniť na výmene informácií len v osobitných prípadoch, keď príslušné právne akty Spoločenstva umožnia výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou. V týchto prípadoch má Komisia podobné povinnosti ako príslušný orgán. Napríklad, na základe žiadosti poskytne dotknutým subjektom príslušné oznámenie, ako aj prístup k ich údajom.

(5)  V niektorých členských štátoch, napríklad v Taliansku, Luxembursku, Rakúsku a Dánsku, sa však rozsah právnych predpisov o ochrane údajov do určitej miery vzťahuje aj na právnické osoby.

(6)  Smernica 95/46/ES sa uplatňuje na členské štáty a nariadenie (ES) č. 45/2001 sa uplatňuje na európske inštitúcie.

(7)  http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/docs/questions_and_data_fields_en.pdf

(8)  Právna definícia sa nachádza v článku 8 smernice 95/46/ES a článku 10 nariadenia (ES) č. 45/2001.

(9)  T. j. dotknutému subjektu sa musia poskytnúť vhodné informácie, spracovanie musí byť primerané a údaje by sa nemali ďalej spracúvať na účely, ktoré nie sú v zhode s účelmi ich zbierania.

(10)  Konkrétny zoznam týchto otázok je dostupný na webovej stránke systému IMI:

http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/docs/questions_and_data_fields_en.pdf

(11)  Časť o ochrane osobných údajov na webovej stránke systému IMI obsahuje všetky dokumenty týkajúce sa ochrany údajov v rámci systému IMI, ako aj linku na zoznam všetkých legislatívnych dokumentov o ochrane údajov na úrovni EÚ:

http://ec.europa.eu/internal_market/imi-net/data_protection_sk.html