30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/1

(1)

Nariadenie Rady (EHS) č. 737/90 z 22. marca 1990 o podmienkach, ktorými sa riadi dovoz poľnohospodárskych výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle (1), bolo opakovane (2) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo toto nariadenie kodifikovať.

(2)

Po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyle 26. apríla 1986 boli do atmosféry uvoľnené značné množstvá rádioaktívnych prvkov.

(3)

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť odvolať sa v budúcnosti, ak je to nevyhnutné, na ustanovenia nariadenia Rady (Euratom) č. 3954/87 z 22. decembra 1987 stanovujúceho najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu (3), Spoločenstvo by malo zabezpečiť s ohľadom na špecifické vplyvy havárie v Černobyle, aby poľnohospodárske výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, ktoré sú pravdepodobne kontaminované, boli dovezené do Spoločenstva iba v rámci spoločných opatrení.

(4)

Tieto spoločné opatrenia by mali zabezpečiť zdravie spotrebiteľov, dodržať jednotný charakter trhu bez nepotrebných záporných vplyvov na obchod medzi Spoločenstvom a tretími krajinami a zabrániť porušeniam obchodu.

(5)

Dodržiavanie maximálnych prípustných úrovní by malo podliehať primeraným kontrolám, ktoré môžu viesť k zákazu dovozu v prípade ich nedodržiavania.

(6)

Rádioaktívna kontaminácia mnohých poľnohospodárskych výrobkov klesla a bude naďalej klesať na úrovne existujúce pred haváriou v Černobyle. Z tohto dôvodu by sa mal vytvoriť postup umožňujúci vylúčiť takéto výrobky z rozsahu tohto nariadenia.

(7)

Z dôvodu, že toto nariadenie pokrýva všetky poľnohospodárske výrobky a spracované poľnohospodárske výrobky určené na ľudskú spotrebu, nie je pri súčasnom stave potrebné uplatniť postup uvedený v článku 14 smernice Rady 2004/68/ES z 26. apríla 2004, ktorá ustanovuje pravidlá zdravia zvierat na dovoz a tranzit určitých živých kopytníkov do Spoločenstva a cez Spoločenstvo (4).

(8)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa stanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5),

a)

prílohou I k zmluve;

b)

nariadením Rady (ES) č. 1667/2006 zo 7. novembra 2006 o glukóze a laktóze (6);

c)

nariadením Rady (EHS) č. 2783/75 z 29. októbra 1975 o spoločnom systéme obchodovania s ovalbumínom a laktalbumínom (7);

d)

nariadením Rady (ES) č. 3448/93 zo 6. decembra 1993 stanovujúcim obchodné opatrenia uplatňované na niektoré tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (8).

a)

370 Bq/kg pre mlieko a mliečne výrobky uvedené v prílohe II a pre potraviny na počiatočnú výživu dojčiat počas prvých štyroch až šiestich mesiacov života, ktoré samy spĺňajú požiadavky na výživu tejto kategórie osôb a ponúkajú sa v maloobchodnom predaji v obaloch, ktoré sú jasne identifikované a označené štítkom „počiatočná výživa dojčiat“;

b)

600 Bq/kg pre všetky ostatné príslušné výrobky.

a)

31. marca 2010, pokiaľ Rada už skôr nerozhodne inak, najmä ak zoznam vylúčených výrobkov uvedený v článku 4 obsahuje všetky výrobky vhodné na ľudskú spotrebu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

b)

v deň nadobudnutia účinnosti nariadenia Komisie uvedeného v článku 2 ods. 1 nariadenia (Euratom) č. 3954/87, ak túto účinnosť nadobudne pred 31. marcom 2010.

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/8

(1)

Spoločenstvo je zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a Dohody o vykonávaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982, ktoré sa týkajú ochrany a správy transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti. Tieto medzinárodné nástroje ustanovujú povinnosť štátov spolupracovať pri ochrane živých zdrojov na otvorenom mori, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušných subregionálnych alebo regionálnych organizácií, alebo dohôd v oblasti riadenia rybolovu.

(2)

Neexistencia regionálnych organizácií alebo dohôd v oblasti riadenia rybolovu nezbavuje štáty od ich povinnosti stanovenej morským právom, ktorou je prijať vo vzťahu k ich štátnym príslušníkom opatrenia potrebné na ochranu živých zdrojov na otvorenom mori vrátane ochrany citlivých morských ekosystémov pred škodlivými účinkami rybolovných činností.

(3)

V článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (2) sa ustanovuje, že v spoločnej politike v oblasti rybného hospodárstva sa má pri prijímaní opatrení zameraných na minimalizovanie vplyvu rybolovných činností na morské ekosystémy uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti. V článku 7 toho istého nariadenia sa ustanovuje, že ak existujú dôkazy o vážnom ohrození ochrany živých vodných zdrojov alebo morských ekosystémov rybárskymi činnosťami, ktoré si vyžaduje bezodkladné riešenie, môže Komisia rozhodnúť na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy o núdzových opatreniach.

(4)

Spoločenstvo sa angažuje v ochrane morských ekosystémov, ako sú napríklad útesy, podmorské pohoria, hlbokomorské koraly, hydrotermálne prieduchy a oblasti výskytu morských hubiek. Existuje množstvo vedeckých dôkazov o tom, že integritu týchto ekosystémov ohrozujú rybolovné činnosti, pri ktorých sa používa rybársky výstroj na lov pri dne. Spoločenstvo už prijalo opatrenia na zákaz lovu pri dne v oblastiach vôd Spoločenstva, v ktorých sa vyskytujú takéto ekosystémy. Podieľalo sa aj na prijímaní podobných opatrení na otvorenom mori v oblastiach pôsobnosti všetkých existujúcich regionálnych organizácií riadenia rybolovu oprávnených regulovať rybolov pri dne. Taktiež aktívne prispelo k vytvoreniu nových organizácií alebo dohôd s cieľom dosiahnuť globálne pokrytie svetových oceánov vhodnými regionálnymi režimami na ochranu a riadenie rybolovu. Napriek tomu existujú určité oblasti otvoreného mora, v prípade ktorých sa vytvorenie takéhoto orgánu stretáva so závažnými ťažkosťami.

(5)

Uznesením Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 61/105, ktoré sa prijalo 8. decembra 2006, sa medzinárodné spoločenstvo zhodlo na naliehavej potrebe prijať opatrenia na ochranu citlivých morských ekosystémov pred ničivým účinkom rybolovu pri dne prostredníctvom prísnej regulácie týchto činností regionálnymi organizáciami alebo dohodami v oblasti riadenia rybolovu alebo štátmi vo vzťahu k ich vlajkovým plavidlám, ktoré pôsobia v oblastiach, kde takéto organizácie alebo dohody neexistujú.

Valné zhromaždenie vypracovalo usmernenia pre druhy opatrení, ktoré by sa na tento účel mali prijať. Veľký význam pre tvorbu a prijímanie týchto opatrení, ako aj pre ich vykonávanie členskými štátmi má aj úsilie v rámci FAO zamerané na vytvorenie medzinárodných usmernení pre riadenie týchto rybolovných činností v rámci kódexu správania pre zodpovedný rybolov.

(6)

Spoločenstvo má veľkú flotilu, ktorá vykonáva rybolov pri dne v oblastiach, ktoré neregulujú organizácie ani dohody v oblasti riadenia rybolovu príslušné regulovať tieto rybolovné činnosti a pre ktoré v blízkej budúcnosti vytvorenie takýchto organizácií alebo dohôd ani nemožno očakávať. Bez toho, aby bolo dotknuté neustále úsilie pokryť tieto zostávajúce medzery v medzinárodnom systéme riadenia rybného hospodárstva, si musí Spoločenstvo plniť povinnosti podľa morského práva týkajúce sa ochrany živých morských zdrojov v týchto oblastiach, a preto musí vo vzťahu k týmto flotilám prijať vhodné opatrenia. Pritom musí Spoločenstvo konať v súlade s usmerneniami, ktoré stanovilo Valné zhromaždenie v uznesení 61/105.

(7)

Kľúčovou zložkou odporúčaní Valného zhromaždenia je opatrenie „…, ktorého cieľom je na základe najlepších dostupných vedeckých informácii posúdiť, či by jednotlivé rybolovné činnosti pri dne mali závažné nepriaznivé vplyvy na citlivé morské ekosystémy, a v prípade, že by tomu tak bolo, zabezpečiť ich riadenie tak, aby sa takýmto vplyvom predišlo alebo aby sa neschválilo ich uskutočňovanie“.

(8)

Vykonávanie tohto odporúčania si vyžaduje, aby sa dotknutým rybárskym plavidlám povoľoval rybolov prostredníctvom zvláštneho rybárskeho povolenia vydávaného v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1627/94 z 27. júna 1994, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia týkajúce sa zvláštnych rybárskych povolení (3), a nariadením Komisie (ES) č. 2943/95 z 20. decembra 1995, ktorým sa určujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1627/94 (4). Okrem toho musí vydávanie a platnosť takýchto povolení podliehať osobitným podmienkam zabezpečujúcim, že vplyv povolených rybolovných činností sa náležite posúdil a že uskutočňovanie rybolovných operácií je v súlade s týmto posúdením.

(9)

Uplatňovanie odporúčaní Valného zhromaždenia si takisto vyžaduje náležité monitorovacie opatrenia, aby sa zabezpečilo plnenie podmienok, na základe ktorých sa povolenia vydávajú. Medzi tieto opatrenia patrí prítomnosť pozorovateľov na palube a osobitné ustanovenia o prevádzke systému satelitného monitorovania plavidiel zamerané na riešenie technických porúch alebo nefunkčnosti systému, ktoré nie sú uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 2244/2003 z 18. decembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné ustanovenia týkajúce sa systémov monitorovania plavidiel umiestnených na družici (5).

(10)

Práca na identifikácii citlivých morských ekosystémov v oblastiach, ktoré neregulujú regionálne organizácie riadenia rybolovu, stále prebieha a vedecké informácie sú v tomto smere relatívne obmedzené. Z tohto dôvodu je nutné zakázať používanie výstroja na lov pri dne v oblastiach, v ktorých sa nevykonalo príslušné vedecké posúdenie, pokiaľ ide o riziko významných nepriaznivých vplyvov, ktoré by takéto rybolovné činnosti mohli mať na citlivé morské ekosystémy.

(11)

Nedodržanie osobitných podmienok, ako napríklad tých, ktoré sa týkajú neposúdených oblastí, prevádzkovania systému monitorovania plavidiel a premiestnenia činností, v prípade, že plavidlo nečakane narazí na citlivý morský ekosystém, môže mať za následok nenapraviteľné poškodenie takýchto ekosystémov, a z tohto dôvodu by malo byť zahrnuté do zoznamu vážnych priestupkov uvedených v nariadení Rady (ES) č. 1447/1999 z 24. júna 1999, ktorým sa ustanovuje zoznam typov správania, ktoré vážne porušujú pravidlá spoločnej politiky rybného hospodárstva (6).

(12)

Ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7), ktoré je v plnej miere uplatniteľné na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o právo dotknutých osôb na prístup k údajom, na ich opravu, blokovanie a vymazanie a na informovanie tretích strán, pričom tieto práva sa preto v tomto nariadení bližšie nešpecifikujú,

a)

v pôsobnosti regionálnych organizácií alebo dohôd v oblasti riadenia rybolovu s právomocou regulovať takéto rybolovné činnosti;

b)

v súvislosti s ktorými práve prebieha proces zriaďovania regionálnej organizácie riadenia rybolovu; ak sa účastníci takéhoto procesu dohodli na dočasných opatreniach na ochranu citlivých morských ekosystémov pred ničivými vplyvmi používania rybárskeho výstroja na lov pri dne.

a)

„morský ekosystém“ je dynamický komplex rastlinných, živočíšnych a mikroorganizmických spoločenstiev a ich neživého okolitého prostredia, ktoré vzájomne pôsobia ako funkčná jednotka;

b)

„citlivý morský ekosystém“ je akýkoľvek morský ekosystém, ktorého integritu (t. j. štruktúru alebo funkciu ekosystému) podľa najlepších dostupných vedeckých informácií a zásady predbežnej opatrnosti ohrozujú závažné nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z fyzického kontaktu s výstrojom na lov rýb pri dne pri bežnom priebehu rybolovných operácií, patria sem okrem iného útesy, podmorské pohoria, hydrotermálne prieduchy, studenovodné koraly alebo oblasti výskytu studenovodných morských hubiek. Najcitlivejšie sú tie ekosystémy, ktoré sa ľahko narúšajú a okrem toho sa veľmi pomaly obnovujú alebo sa nikdy neobnovia;

c)

„závažné nepriaznivé vplyvy“ sú vplyvy (hodnotené jednotlivo, kombinovane alebo súhrnne), ktoré narúšajú integritu ekosystému takým spôsobom, že sa znižuje schopnosť obnovy zasiahnutých populácií a že sa zhoršuje dlhodobá prirodzená produktivita biotopov alebo na dlhšie ako dočasné obdobie dochádza k výraznej strate bohatstva druhov, typov biotopov alebo spoločenstiev;

d)

„výstroj na lov rýb pri dne“ je výstroj, ktorý sa pri nasadzovaní pri bežnom priebehu rybolovných operácií dostáva do kontaktu s morským dnom a okrem iného zahŕňa vlečné siete na lov rýb pri dne, dredže, žiabrovky na lov pri dne, lovné šnúry na lov pri dne, koše a pasce.

a)

plánované miesto vykonávania činností;

b)

cieľové druhy;

c)

druh výstroja a hĺbku, do ktorej sa bude nasadzovať, a

d)

hĺbkový profil morského dna v plánovanom mieste rybolovu, ak príslušné orgány dotknutého vlajkového štátu tieto informácie ešte nemajú k dispozícii.

a)

zaznamenáva nezávisle v rovnakom formáte, ako sa používa v lodnom denníku plavidla, informácie o úlovkoch predpísané v článku 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 z 12. októbra 1993, ktorým sa zriaďuje kontrolný systém spoločnej politiky rybolovu (8);

b)

zaznamenáva všetky prípady úpravy plánu rybolovu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2;

c)

dokumentuje všetky nepredvídané narazenia na citlivé morské ekosystémy uvedené v článku 7 vrátane zberu informácií, ktoré sa môžu použiť v súvislosti s ochranou danej lokality;

d)

zaznamenáva hĺbku, do ktorej sa výstroj nasadzuje;

e)

predkladá príslušným orgánom dotknutých členských štátov správu do 20 dní od skončenia obdobia pozorovania. Kópia tejto správy sa zašle Komisii do 30 dní od prijatia písomnej žiadosti.

a)

príbuzným kapitána plavidla alebo iného dôstojníka slúžiaceho na plavidle, na ktoré bol pridelený;

b)

zamestnancom kapitána plavidla, na ktoré bol pridelený;

c)

zamestnancom zástupcu kapitána;

d)

zamestnancom spoločnosti, ktorú ovláda kapitán alebo jeho zástupca;

e)

príbuzným zástupcu kapitána.

a)

popri požiadavkách ustanovených v článku 18 nariadenia (EHS) č. 2847/93 aj o úlovkoch rybárskych plavidiel uvedených v článku 1, ktoré sa stanovujú na základe informácií zaznamenaných v lodnom denníku, vrátane úplných záznamov o rybolovných dňoch mimo prístavu a správ pozorovateľov, pričom údaje sú rozpísané podľa štvrťrokov, druhov výstroja a druhov rýb;

b)

súlade s plánmi rybolovu a požiadavkami ustanovenými v článkoch 6, 7 a 8 rybárskymi plavidlami uvedenými v článku 1 ods. 1 a opatreniach prijatých na nápravu a uloženie sankcií v prípadoch ich nedodržania a v prípadoch závažných porušení uvedených v článku 10;

c)

vykonávaní článku 8 z ich strany.

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/14

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/16

(1)

Nariadením (ES) č. 994/98 sa Komisia splnomocňuje vyhlásiť v súlade s článkom 87 zmluvy, že za určitých podmienok je pomoc malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) zlučiteľná so spoločným trhom a nepodlieha oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (3) sa neuplatňuje na činnosti spojené s výrobou, spracovaním a uvádzaním produktov rybného hospodárstva a akvakultúry uvedených v nariadení Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry (4).

(3)

Komisia uplatnila články 87 a 88 zmluvy na malé a stredné podniky pôsobiace vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh v početných rozhodnutiach, a takisto stanovila svoju politiku, naposledy v usmerneniach pre preskúmanie štátnej pomoci pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (5) (ďalej len „usmernenia pre rybné hospodárstvo“). Vzhľadom na značné skúsenosti Komisie s uplatňovaním týchto článkov na MSP pôsobiace vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh je vhodné s cieľom zabezpečiť účinný dohľad a zjednodušiť úradný postup bez oslabenia kontrolnej funkcie Komisie, aby Komisia rozšírila právomoci, ktoré jej dáva nariadenie (ES) č. 994/98, aj na malé a stredné podniky pôsobiace vo výrobe, spracovaní a uvádzaní produktov rybného hospodárstva na trh, pokiaľ sa uznalo, že ustanovenia článku 89 zmluvy sú uplatniteľné na takéto výrobky.

(4)

Zlučiteľnosť štátnej pomoci so spoločným trhom v sektore rybného hospodárstva posúdi Komisia na základe cieľov politiky hospodárskej súťaže a spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(5)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na druhy pomoci udeľovanej v sektore rybného hospodárstva, ktorú Komisia sústavne schvaľovala dlhé roky. Táto pomoc nevyžaduje, aby Komisia v každom jednotlivom prípade posudzovala jej zlučiteľnosť so spoločným trhom, za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené v nariadení (ES) č. 1189/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (6) a nariadenia Komisie (ES) č. 498/2007 z 26. marca 2007, ktorým sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (7), a niektoré ďalšie podmienky. Hoci nariadenie (ES) č. 1198/2006 sa uplatňuje iba od 4. septembra 2006, Komisia získala na základe súčasných usmernení pre rybné hospodárstvo dostatočné skúsenosti pri uplatňovaní podobných podmienok pre daný typ príslušných opatrení na stanovenie, že podmienky uvedeného nariadenia sú dostatočne presné na to, aby sa nevyžadovalo posudzovanie z prípadu na prípad.

(6)

Toto nariadenie by sa nemalo dotknúť možnosti členských štátov oznamovať pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a uvádzaní na trh produktov rybného hospodárstva. Komisia by mala takéto oznámenia posúdiť z hľadiska tohto nariadenia a na základe usmernení pre rybné hospodárstvo.

(7)

Pomoc, ktorú členské štáty zamýšľajú poskytnúť sektoru rybného hospodárstva, na ktorú sa však nevzťahuje toto nariadenie ani iné nariadenia prijaté podľa článku 1 nariadenia (ES) č. 994/98, by mala naďalej podliehať oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Takúto pomoc posúdi Komisia z hľadiska tohto nariadenia a na základe usmernení pre rybné hospodárstvo.

(8)

Týmto nariadením by sa mala oslobodiť od oznamovacej povinnosti každá pomoc, ktorá spĺňa všetky ním ustanovené požiadavky, a každá schéma pomoci za predpokladu, že každá pomoc, ktorá by mohla byť udelená v rámci takej schémy, spĺňa všetky príslušné požiadavky tohto nariadenia. Individuálna pomoc poskytnutá podľa schémy pomoci a pomoc ad hoc by mali obsahovať výslovný odkaz na toto nariadenie.

(9)

V záujme súladu s opatreniami na podporu financovanými Spoločenstvom by sa mali stropy pomoci, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie, rovnať stropom stanoveným pre ten istý druh pomoci v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

(10)

Je dôležité, aby sa žiadna pomoc neposkytla za okolností, keď nie sú dodržané právne predpisy Spoločenstva, a najmä pravidlá spoločnej politiky rybného hospodárstva. Pomoc v sektore rybného hospodárstva sa teda členským štátom môže udeliť, len ak sú financované opatrenia a ich účinky v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Pred udelením každej pomoci by sa mali členské štáty ubezpečiť, že príjemcovia štátnej pomoci dodržiavajú pravidlá spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(11)

S cieľom zabezpečiť, aby bola pomoc primeraná a obmedzená na potrebnú výšku, mali by sa stropy, ak je to možné, vyjadriť vo forme intenzity pomoci vo vzťahu k súboru oprávnených nákladov. Na výpočet intenzity pomoci by sa pomoc splatná v niekoľkých splátkach mala diskontovať na svoju hodnotu v momente poskytnutia. Ako úroková sadzba na diskontné účely a na výpočet výšky pomoci, ktorá nemá formu grantu, sa použije referenčná sadzba uplatniteľná v čase poskytnutia grantu, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (8).

(12)

V súvislosti s potrebou dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi minimalizovaním narušenia hospodárskej súťaže v odvetví, ktorému sa poskytuje pomoc, a cieľmi tohto nariadenia by sa týmto nariadením nemali oslobodiť individuálne granty, ktoré presiahnu pevne stanovenú maximálnu sumu bez ohľadu na to, či boli alebo neboli udelené v rámci schémy pomoci oslobodenej týmto nariadením.

(13)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na činnosti spojené s vývozom alebo na pomoc, ktorá uprednostňuje domáce výrobky pred dovážanými. Nemalo by sa uplatňovať najmä na pomoc, ktorou sa financuje založenie a prevádzka distribučnej siete v iných krajinách. Pomoc určená na náklady spojené s účasťou na obchodných veľtrhoch, so štúdiami alebo poradenskými službami potrebnými na uvedenie nového výrobku na trh alebo existujúceho výrobku na nový trh by obvykle nemala predstavovať pomoc na vývoz.

(14)

Pomoc poskytovaná podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (9) by sa mala posudzovať podľa týchto usmernení s cieľom vyhnúť sa ich obchádzaniu. Pomoc týmto podnikom by preto mala byť vyňatá z pôsobnosti tohto nariadenia. Aby sa znížilo administratívne zaťaženie členských štátov pri udeľovaní pomoci na základe tohto nariadenia, mala by sa zjednodušiť definícia toho, čo sa má považovať za podnik v ťažkostiach, v porovnaní s definíciou použitou v týchto usmerneniach. Navyše MSP založené pred menej ako troma rokmi by sa na účely tohto nariadenia nemali v uvedenom období považovať za podniky nachádzajúce sa v ťažkostiach, iba ak spĺňajú kritériá v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom na to, aby sa stali predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. Tieto zjednodušenia by nemali mať vplyv na oprávnenosť týchto MSP podľa uvedených usmernení, čo sa týka pomoci, ktorá nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia a na ktorú sa vzťahuje úplná definícia ustanovená v daných usmerneniach.

(15)

Komisia má zabezpečiť, aby sa schválenou pomocou nezmenili podmienky obchodovania spôsobom, ktorý je v rozpore so všeobecným záujmom. Preto pomoc poskytnutá v prospech príjemcu, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom, by mala byť vyňatá z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. V dôsledku toho každá pomoc ad hoc vyplatená takémuto príjemcovi a každá schéma pomoci, ktorá neobsahuje ustanovenie výslovne vylučujúce takýchto príjemcov, podlieha naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy. Toto ustanovenie by nemalo ovplyvniť oprávnené očakávania príjemcov schém pomoci, voči ktorým sa nenárokuje vrátenie pomoci.

(16)

S cieľom odstrániť rozdiely, ktoré by mohli spôsobiť narušenie hospodárskej súťaže, a uľahčiť koordináciu rôznych iniciatív Spoločenstva a národných iniciatív týkajúcich sa MSP by mala byť definícia „malých a stredných podnikov“ použitá v tomto nariadení taká istá ako definícia v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 70/2001.

(17)

Toto nariadenie by sa v záujme transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a účinného dohľadu malo uplatňovať iba na transparentnú pomoc. Transparentná pomoc je pomoc, pre ktorú je možné presne vypočítať hrubý ekvivalent grantu ex ante bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika. Za transparentnú by sa mala považovať predovšetkým pomoc pozostávajúca z úveru, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby, ako sa stanovuje v oznámení Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (10). Pomoc pozostávajúca z fiškálnych opatrení by sa mala považovať za transparentnú, ak opatrenie stanovuje obmedzenie, ktorým sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu.

(18)

Pomoc vo forme záručných schém by sa mala považovať za transparentnú, ak metodika výpočtu ekvivalentu hrubého grantu bola schválená na základe notifikácie tejto metodiky Komisii. Komisia preskúma takéto notifikácie na základe oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (11). Pomoc vo forme záručných schém by sa mala považovať za transparentnú aj vtedy, ak je príjemcom MSP a ak sa ekvivalent hrubého grantu vypočítal na základe poplatkov „safe-harbour“ stanovených v bodoch 3.3 a 3.5 uvedeného oznámenia.

(19)

V súvislosti s ťažkosťami s výpočtom ekvivalentu hrubého grantu vo forme vratných preddavkov by sa na takúto pomoc malo toto nariadenie vzťahovať iba vtedy, ak je celková výška vratných preddavkov nižšia než uplatniteľný individuálny strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť a maximálna intenzita pomoci poskytovaná na základe tohto nariadenia.

(20)

Vzhľadom na článok 87 ods. 3 písm. c) zmluvy by sa pomoc zvyčajne nemala prejaviť len na súvislom a pravidelnom znižovaní prevádzkových nákladov, ktoré by za normálnych okolností musel znášať príjemca, a mala by byť úmerná nevýhodám, ktoré sa musia prekonať pri zabezpečovaní sociálno-ekonomických výhod, ktoré sú považované za v záujme Spoločenstva. Opatrenia štátnej pomoci, ktoré sa snažia iba zlepšiť finančnú situáciu výrobcov, ale žiadnym spôsobom neprispievajú k rozvoju daného sektora, a najmä pomoc, ktorá je udelená iba na základe ceny, množstva, jednotky výroby alebo jednotky výrobných prostriedkov, sa považuje za prevádzkovú pomoc, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom. Okrem toho bude takáto pomoc pravdepodobne zasahovať do mechanizmov spoločnej organizácie trhov. Preto je vhodné obmedziť rozsah pôsobnosti tohto nariadenia na pomoc na investície, ako aj na pomoc na určité sociálno-ekonomické opatrenia.

(21)

Aby sa zabezpečilo, že pomoc je nutná a pôsobí ako stimul na rozvoj určitých činností, toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na pomoc na činnosti, ktoré príjemca už začal realizovať sám za trhových podmienok. Prítomnosť takéhoto stimulujúceho prvku by sa mala pokladať za preukázanú, ak príjemca predložil členskému štátu žiadosť ešte pred začatím aktivít týkajúcich sa implementácie podporovaného projektu alebo činností.

(22)

Aby sa zistilo, či sa dodržiavajú jednotlivé stropy zakladajúce oznamovaciu povinnosť a maximálne intenzity pomoci stanovené v tomto nariadení, mala by sa vziať do úvahy celková výška verejnej podpory poskytnutej na podporovanú činnosť alebo projekt bez ohľadu na to, či sa uvedená podpora financuje z miestnych, regionálnych, vnútroštátnych zdrojov alebo zo zdrojov Spoločenstva.

(23)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na túto pomoc: pomoc na trvalé a dočasné ukončenie rybolovných činností, pomoc na financovanie sociálno-ekonomických opatrení, pomoc na výrobné investície do akvakultúry, pomoc na akvaenvironmentálne opatrenia, pomoc na opatrenia v oblasti verejného zdravia a zdravia zvierat, pomoc na vnútrozemský rybolov, pomoc na spracovanie a uvádzanie výrobkov rybného hospodárstva a akvakultúry na trh, pomoc na opatrenia v spoločnom záujme, ktoré sa implementujú za aktívnej podpory samotných prevádzkovateľov alebo organizácií vykonávajúcich činnosti v mene výrobcov alebo iných organizácií uznaných v členských štátoch, pomoc na opatrenia v spoločnom záujme zamerané na ochranu a rozvoj vodných živočíchov a rastlín, ktoré vedú k zlepšeniu vodného životného prostredia, pomoc na investície do verejných a súkromných rybárskych prístavov, vykládkových miest a rybárskych prístreškov, pomoc na opatrenia v spoločnom záujme zamerané na vykonávanie politiky zlepšovania kvality a zvyšovania hodnoty, rozvoj nových trhov alebo propagačné kampane pre produkty rybného hospodárstva a akvakultúry, pomoc na pilotné projekty, pomoc na úpravu na účely preradenia rybárskych plavidiel a pomoc na technickú podporu.

(24)

Komisia sa domnieva, že ak sa oslobodenia od daní stanovené v článku 14 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (12) uplatňujú rovnako na celý sektor rybného hospodárstva, môžu prispieť k rozvoju tohto sektora a pomôcť spoločnému záujmu. Tieto oslobodenia uplatňovali členské štáty rovnako a na základe skúsenosti pri uplatňovaní týchto opatrení podľa nariadenia (ES) č. 1595/2004 sa ukázalo, že nepriaznivo neovplyvnili podmienky obchodovania a pomáhajú pri dosahovaní cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva zabezpečením udržateľných hospodárskych a sociálnych podmienok. Komisia sa domnieva, že pokiaľ ide o transparentnosť opatrenia, pričom sa pomoc vypočíta zo skutočného množstva paliva, ktoré plavidlo spotrebuje, a v súvislosti so skutočnosťou, že toto nariadenie sa uplatňuje iba na MSP a že väčšina podnikov v EÚ sú MSP (väčšina podnikov, ktoré pociťujú výhody z tohto oslobodenia od dane sú menšie podniky iba s jedným plavidlom), tieto opatrenia zbytočne nenarušia hospodársku súťaž a neovplyvnia obchodné podmienky v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom. V dôsledku toho by tieto oslobodenia od dane mali byť, pokiaľ predstavujú štátnu pomoc, vyhlásené za zlučiteľné so spoločným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES, za predpokladu, že sú v súlade s danými smernicami a sú uplatniteľné na celý sektor rybného hospodárstva. Okrem toho by sa týmto nariadením za určitých podmienok malo vyhlásiť za zlučiteľné so spoločným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti podľa článku 88 ods. 3 zmluvy aj oslobodenie od dane alebo úľavy uplatniteľné na vnútrozemský rybolov a rybochovné práce, ktoré členské štáty môžu zaviesť podľa článku 15 smernice 2003/96/ES.

(25)

Na zabezpečenie transparentnosti a účinného monitorovania v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 994/98 je vhodné stanoviť štandardnú formu, v akej by členské štáty mali v súlade s týmto nariadením poskytovať Komisii súhrnné informácie o implementovanej schéme pomoci alebo individuálnej pomoci. Komisia pridelí identifikačné číslo každému opatreniu pomoci, ktoré jej bolo oznámené. Pridelenie takéhoto čísla opatreniu pomoci neznamená, že Komisia skúmala, či pomoc spĺňa podmienky tohto nariadenia. Členskému štátu alebo príjemcovi preto nevznikajú žiadne oprávnené očakávania, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení pomoci s týmto nariadením.

(26)

Z tých istých dôvodov by Komisia mala stanoviť špecifické požiadavky vzhľadom na formu a obsah výročných správ, ktoré majú členské štáty predkladať Komisii. Okrem toho je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa záznamov, ktoré by mali viesť členské štáty o schémach pomoci a o individuálnej pomoci oslobodenej od notifikačnej povinnosti týmto nariadením, v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (13).

(27)

S cieľom sledovať implementáciu tohto nariadenia by Komisia mala mať zároveň možnosť získať od členských štátov všetky potrebné informácie týkajúce sa opatrení, ktorých zavedenie je umožnené týmto nariadením. Neposkytnutie informácií o týchto opatreniach pomoci zo strany členského štátu v primeranej lehote by sa takto mohlo považovať za náznak toho, že podmienky tohto nariadenia nie sú dodržané. Neposkytnutie informácií umožňujúcich monitorovanie opatrení pomoci zo strany niektorého členského štátu by teda mohlo viesť Komisiu k rozhodnutiu, že nariadenie alebo príslušná časť nariadenia by sa mala vo vzťahu k danému členskému štátu stiahnuť a všetky nasledujúce opatrenia pomoci, vrátané nových opatrení individuálnej pomoci udelených na základe schém pomoci, ktoré predtým patrili do pôsobnosti tohto nariadenia, musia byť oznámené Komisii v súlade s článkom 88 zmluvy. Len čo členský štát poskytne správne a úplné informácie, Komisia by mala znovu povoliť úplné uplatňovanie nariadenia.

(28)

So zreteľom na uplynutie účinnosti nariadenia (ES) č. 1198/2006 a na fakt, že podmienky udelenia pomoci na základe tohto nariadenia boli prepojené s podmienkami stanovenými pre uplatňovanie Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, je vhodné obmedziť obdobie uplatňovania tohto nariadenia do dňa, keď uplynie účinnosť nariadenia (ES) č. 1198/2006. Ak by sa platnosť tohto nariadenia skončila bez toho, že by bola predĺžená, schémy pomoci už oslobodené podľa tohto nariadenia by mali naďalej zostať oslobodené počas šiestich mesiacov.

(29)

Je vhodné ustanoviť prechodné ustanovenia týkajúce sa oznamovania pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a pomoci, ktorá bola udelená pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, a v rozpore s povinnosťou podľa článku 88 ods. 3 zmluvy nebola oznámená, ako aj pomoc, ktorá spĺňa podmienky nariadenia (ES) č. 1595/2004 z 8. septembra 2004 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom pôsobiacim vo výrobe, spracovaní a uvádzaní na trh produktov rybného hospodárstva (14),

a)

pomoc, ktorej výška sa stanovuje na základe ceny alebo množstva produktov uvedených na trh;

b)

pomoc na činnosti súvisiace s vývozom, konkrétne pomoc priamo súvisiacu s vyvážanými množstvami, zriadením a prevádzkou distribučnej siete alebo inými bežnými výdavkami súvisiacimi s vývoznou činnosťou;

c)

pomoc podmienenú uprednostňovaním používania domáceho tovaru pred dovezeným;

d)

pomoc udelenú podnikom v ťažkostiach;

e)

schémy pomoci, ktoré výslovne nevylučujú vyplatenie individuálnej pomoci podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;

f)

pomoc ad hoc v prospech podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, v ktorom bola táto pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom.

a)

„pomoc“ znamená každé opatrenie, ktoré spĺňa všetky kritériá ustanovené v článku 87 ods. 1 zmluvy;

b)

„schéma pomoci“ znamená každý predpis, na základe ktorého možno bez toho, aby boli potrebné ďalšie vykonávacie opatrenia, poskytnúť individuálnu pomoc podnikom definovaným v danom predpise všeobecne a nekonkrétne, a každý predpis, na základe ktorého možno pomoc, ktorá nie je viazaná na osobitný projekt, poskytnúť jednému alebo niekoľkým podnikom na neurčené obdobie a/alebo v neurčenej výške;

c)

„individuálna pomoc“ znamená pomoc ad hoc a pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schémy pomoci a pre ktorú sa vyžaduje notifikácia;

d)

„pomoc ad hoc“ znamená individuálnu pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci;

e)

„intenzita pomoci“ znamená výšku pomoci vyjadrenú ako percento oprávnených nákladov;

f)

„produkty rybného hospodárstva“ znamenajú tak produkty ulovené v mori alebo vo vnútrozemských vodách, ako aj produkty akvakultúry uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 104/2000;

g)

„malé a stredne veľké podniky (MSP)“ znamenajú malé a stredne veľké podniky definované v článku 2 ods. 7 nariadenia Komisie (ES) č. …/2008 z 2. júla 2008 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy, podľa ktorých sú určité kategórie pomoci zlučiteľné so spoločným trhom (15);

h)

„transparentná pomoc“ znamená pomoc, v súvislosti s ktorou je možné presne vypočítať hrubý ekvivalent grantu ex ante bez toho, aby bolo potrebné vykonať hodnotenie rizika;

i)

„podnik v ťažkostiach“ znamená podnik, ktorý spĺňa tieto podmienky:

a)

priame granty a bonifikácia úrokových sadzieb;

b)

pomoc pozostávajúca z úveru, ak sa ekvivalent hrubého grantu pomoci vypočítal na základe referenčnej sadzby platnej v čase poskytnutia pomoci a berie do úvahy existenciu bežného zabezpečenia a/alebo nadmerného rizika spojeného s úverom;

c)

pomoc pozostávajúca zo záručných schém,

d)

pomoc pozostávajúca z fiškálnych opatrení sa považuje za transparentnú, ak opatrenia ustanovujú obmedzenie, ktorým sa zabezpečí, že nedôjde k prekročeniu uplatniteľného stropu.

a)

pomoc pozostávajúca z kapitálových injekcií;

b)

pomoc pozostávajúca z opatrení rizikového kapitálu.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článku 23 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 4 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článku 24 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článku 26 ods. 3 a článku 27 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 8 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 28 a 29 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článkov 9 a 10 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 28 a 30 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 11 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

pomoc spĺňa podmienky článkov 28 a 31 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 28 a 32 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 12 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článku 33 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 13 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 34 a 35 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 14 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 37 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 15 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 38 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 16 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 39 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 17 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 40 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 18 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 41 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 19 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

táto pomoc spĺňa podmienky článkov 36 a 42 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a článku 20 nariadenia (ES) č. 498/2007 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

a)

pomoc spĺňa podmienky článku 46 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1198/2006 a

b)

výška pomoci v ekvivalente grantu nepresahuje celkovú mieru verejných príspevkov stanovených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1198/2006.

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/29

(1)

V nariadení (ES) č. 882/2004 sa stanovujú všeobecné úlohy, povinnosti a požiadavky pre referenčné laboratóriá Spoločenstva pre potraviny, krmivá a zdravie zvierat. Referenčné laboratóriá Spoločenstva pre zdravie zvierat a živé zvieratá sú uvedené v časti II prílohy VII k uvedenému nariadeniu.

(2)

V smernici 2006/88/ES sa ustanovujú požiadavky na zdravie zvierat týkajúce sa uvedenia na trh a dovoz a tranzit živočíchov a produktov akvakultúry v rámci Spoločenstva, ako aj určité minimálne preventívne a kontrolné opatrenia pre určité choroby týchto živočíchov. Podľa uvedenej smernice si referenčné laboratória Spoločenstva pre choroby vodných živočíchov plnia úlohy a povinnosti stanovené v časti I prílohy VI k uvedenej smernici.

(3)

Následne po ukončení výberového konania v rámci výzvy by malo byť Centre for Environment, Fisheries & Aquaculture Science (Cefas), laboratórium vo Weymouthe v Spojenom kráľovstve, určené za referenčné laboratórium Spoločenstva pre choroby mäkkýšov.

(4)

Následne po ukončení výberového konania v rámci výzvy by malo byť Laboratoire d’études sur la rage et la pathologie des animaux sauvages v rámci Agence Française de Sécurité Sanitaire des Aliments (AFSSA) v Nancy vo Francúzsku určené za referenčné laboratórium Spoločenstva pre besnotu.

(5)

Následne po ukončení výberového konania v rámci výzvy by malo byť Laboratorio de Vigilancia Veterinaria (VISAVET) v rámci Facultad de Veterinaria, Universidad Complutense de Madrid, v Madride v Španielsku určené za referenčné laboratórium Spoločenstva pre tuberkulózu hovädzieho dobytka.

(6)

Referenčné laboratóriá Spoločenstva pre choroby mäkkýšov, besnotu a tuberkulózu hovädzieho dobytka by mali byť určené na počiatočné obdobie piatich rokov od 1. júla 2008 s cieľom umožniť hodnotenie ich činnosti a zhodu.

(7)

Okrem všeobecných úloh a povinností ustanovených v článku 32 ods. 2 nariadenia (ES) č. 882/2004 je s cieľom zabezpečiť rozšírenú koordináciu na úrovni Spoločenstva potrebné vykonávať určité špecifické povinnosti a úlohy spojené s povahou pôvodcov ochorení. Tieto dodatočné špecifické povinnosti a úlohy by sa mali ustanoviť v tomto nariadení týkajúcom sa referenčných laboratórií Spoločenstva pre besnotu a tuberkulózu hovädzieho dobytka.

(8)

Časť II prílohy VII k nariadeniu (ES) č. 882/2004 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/33

(1)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1763/2004 uvádza osoby, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Komisia je splnomocnená zmeniť a doplniť túto prílohu vzhľadom na rozhodnutia Rady, ktorými sa vykonáva spoločná pozícia Rady 2004/694/SZBP z 11. októbra 2004 o ďalších opatreniach na podporu efektívneho vykonávania mandátu ICTY (2). Táto spoločná pozícia sa vykonáva rozhodnutím Rady 2008/613/SZBP (3) z 24. júla 2008. Prílohu I k nariadeniu (ES) č. 1763/2004 preto treba náležite zmeniť a doplniť,

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/34

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 2015/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa na roky 2007 a 2008 stanovujú rybolovné možnosti pre rybárske plavidlá Spoločenstva, pokiaľ ide o niektoré zásoby hlbokomorských rýb (3), sa ustanovujú kvóty na roky 2007 a 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členských štátov uvedených v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v týchto členských štátoch sa kvóta pridelená na rok 2008 vyčerpala.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/36

(1)

Mali by sa odstrániť akékoľvek nejasnosti, pokiaľ ide o uplatňovanie článku 18 nariadenia (ES) č. 1013/2006 na prepravu odpadu, ak niektorá z krajín vo svojej odpovedi na žiadosť Komisie v súlade s článkom 37 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 1013/2006 uviedla, že uvedenú prepravu nezakáže ani neuplatní postup predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, ako sa to uvádza v článku 35 uvedeného nariadenia.

(2)

Komisii boli doručené odpovede z Bosny a Hercegoviny, Iránu a Toga na jej písomnú žiadosť o písomné potvrdenie, že odpad uvedený v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu (ES) č. 1013/2006, ktorého vývoz nie je podľa článku 36 uvedeného nariadenia zakázaný, je možné vyvážať zo Spoločenstva na použitie v týchto krajinách, a o uvedenie prípadného kontrolného postupu, ktorý budú uvedené krajiny dodržiavať. Komisii boli tiež doručené ďalšie informácie týkajúce sa Pobrežia Slonoviny, Malajzie, Moldavska (2), Ruska a Ukrajiny. Aby sa tieto skúsenosti zohľadnili, mala by sa príloha k nariadeniu Komisie (ES) č. 1418/2007 (3) príslušne zmeniť a doplniť.

(3)

Vláda Lichtenštajnska poukázala na to, že Lichtenštajnsko by sa malo považovať za krajinu, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie OECD. Ustanovenia článku 37 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1013/2006 sa preto na túto krajinu nevzťahujú a Lichtenštajnsko by sa malo vyňať z prílohy k nariadeniu (ES) č. 1418/2007.

(4)

Nariadenie (ES) č. 1418/2007 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Vkladá sa tento článok 1a:

„Článok 1a

Pokiaľ niektorá z krajín vo svojej odpovedi na písomnú žiadosť Komisie v súlade s článkom 37 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (ES) č. 1013/2006 uvedie, že niektorú prepravu odpadu nezakáže ani neuplatní postup predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, ako sa uvádza v článku 35 uvedeného nariadenia, na uvedenú prepravu sa mutatis mutandis uplatní článok 18 uvedeného nariadenia.“

2.

Príloha k nariadeniu (ES) č. 1418/2007 sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/45

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 996/97 z 3. júna 1997, ktorým sa otvára a stanovuje správa dovoznej colnej kvóty pre mrazené tenké bránice hovädzieho dobytka patriace pod číselný znak KN 0206 29 91 (3), sa otvorila colná kvóta na dovoz výrobkov v odvetví hovädzieho a teľacieho mäsa.

(2)

Žiadosti o dovozné povolenia podané na obdobie od 1. júla 2008 do 30. júna 2009 prevyšujú množstvá, ktoré sú k dispozícii. Malo by sa preto určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, tým že sa stanoví koeficient pridelenia, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá,

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/46

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1451/2007 zo 4. decembra 2007 o druhej fáze 10-ročného pracovného programu uvedeného v článku 16 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES o uvádzaní biocídnych prípravkov na trh (2) sa ustanovuje zoznam aktívnych látok, ktoré sa majú posúdiť na účely ich prípadného zaradenia do príloh I, IA alebo IB k smernici 98/8/ES. Tento zoznam zahŕňa difenakum.

(2)

Podľa nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa difenakum v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES posudzoval na použitie vo výrobkoch typu 14, rodenticídoch, podľa prílohy V k smernici 98/8/ES.

(3)

Fínsko bolo určené ako spravodajský členský štát a v súlade s článkom 14 ods. 4 a 6 nariadenia (ES) č. 1451/2007 dňa 21. marca 2006 predložilo Komisii správu príslušného orgánu spolu s odporúčaním.

(4)

Správu príslušného orgánu preskúmali členské štáty a Komisia. V súlade s článkom 15 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1451/2007 sa predmetné zistenia v rámci Stáleho výboru pre biocídne výrobky 29. novembra 2007 začlenili do hodnotiacej správy.

(5)

Pri posudzovaní látky difenakum sa nevyskytli nijaké nezodpovedané otázky ani dôvody na znepokojenie, ktorými by sa mal zaoberať Vedecký výbor pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia.

(6)

Zo skúmaní vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov používaných ako rodenticídy a obsahujúcich difenakum sa dá očakávať, že nebudú predstavovať riziko pre ľudí okrem náhodných nehôd detí. Riziko sa zistilo v prípade necieľových zvierat a životného prostredia. Cieľové hlodavce sú však škodcami a z tohto dôvodu predstavujú nebezpečenstvo pre verejné zdravie. Okrem toho sa ešte nezistilo, či existujú primerané alternatívy látky difenakum, ktoré sú rovnako účinné a zároveň menej poškodzujúce životné prostredie. Je preto odôvodnené, aby sa difenakum na obmedzené obdobie zaradil do prílohy I a zabezpečilo sa tým, že všetky členské štáty budú schvaľovať biocídne výrobky používané ako rodenticídy a obsahujúce difenakum, ako aj meniť tieto schválenia alebo ich rušiť v súlade s článkom 16 ods. 3 smernice 98/8/ES.

(7)

Na základe zistení v hodnotiacej správe je vhodné vyžadovať uplatňovanie osobitných opatrení na zmiernenie rizika v procese udeľovania povoľovania výrobkom obsahujúcim difenakum a používaným ako rodenticídy. Uvedené opatrenia by sa mali zamerať na obmedzenie rizika prvotného a druhotného vystavenia ľudí a necieľových zvierat ako aj dlhotrvajúcich účinkov látky na životné prostredie.

(8)

Vzhľadom na zistené riziká a vlastnosti látky difenakum, ktoré ho činia potenciálne perzistentným, bioakumulatívnym a jedovatým alebo veľmi perzistentným a veľmi bioakumulatívným, mala by sa táto látka zaradiť do prílohy I len na obdobie piatich rokov a mala by podliehať porovnávaciemu hodnoteniu rizika v súlade s druhým pododsekom článku 10 ods. 5 bodu i) smernice 98/8/ES pred tým, ako sa obnoví jej zaradenie do prílohy.

(9)

Je dôležité uplatňovať ustanovenia tejto smernice súbežne vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že s biocídnymi výrobkami obsahujúcimi aktívnu látku difenakum sa bude zaobchádzať na každom trhu rovnako, a aby sa vo všeobecnosti uľahčilo riadne fungovanie trhu s biocídnymi výrobkami.

(10)

Kým sa aktívna látka zaradí do prílohy I, malo by uplynúť primerané obdobie, aby sa členské štáty aj ďalšie zainteresované strany stihli pripraviť na plnenie nových uložených požiadaviek a aby žiadatelia, ktorí predložili dokumentáciu, mali možnosť plne využiť desaťročné obdobie, keď sú informácie chránené, ktoré v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. c) bodom ii) smernice 98/8/ES začína plynúť od dátumu zaradenia do prílohy.

(11)

Po zaradení do prílohy by členské štáty mali mať k dispozícii primerané obdobie na implementáciu článku 16 ods. 3 smernice 98/8/ES, a najmä na udelenie, zmenu alebo zrušenie povolení biocídnych výrobkov vo výrobkoch typu 14 obsahujúcich difenakum v záujme zabezpečenia ich súladu so smernicou 98/8/ES.

(12)

Smernica 98/8/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(13)

Opatrenia ustanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/49

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (2) (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa stanovuje účasť Spoločenstva na programoch výskumu a vývoja uskutočňovaných niekoľkými členskými štátmi vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 zmluvy.

(2)

Siedmy rámcový program stanovil súbor kritérií na identifikáciu oblastí pre takéto iniciatívy na základe článku 169 zmluvy: relevantnosť cieľov Spoločenstva, jasné definovanie cieľa, ktorý sa má sledovať, a jeho relevantnosť pre ciele siedmeho rámcového programu, prítomnosť predtým existujúceho základu (existujúcich alebo predpokladaných národných výskumných programov), európska pridaná hodnota, rozhodujúce množstvo, pokiaľ ide o rozsah a počet zapojených programov, a podobnosť činností, na ktoré sa vzťahujú, a efektívnosť článku 169 zmluvy ako najvhodnejšieho prostriedku na dosiahnutie cieľov.

(3)

V rozhodnutí Rady 2006/971/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Spolupráca, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „osobitný program Spolupráca“), sa označuje iniciatíva na základe článku 169 zmluvy v oblasti pomoci starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva na národných výskumných programoch realizovaných spoločne na základe článku 169 zmluvy.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 1. júna 2005 s názvom i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť navrhla začať priekopnícku iniciatívu starostlivosti o ľudí v starnúcej spoločnosti.

(5)

Komisia vo svojom oznámení z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – od výzvy k príležitosti zdôraznila, že demografické starnutie je jednou z hlavných výzev, ktorým čelia všetky krajiny v Európskej únii, a že väčšie využívanie nových technológií by mohlo pomôcť kontrolovať náklady, zlepšiť blahobyt starších ľudí a podporiť ich aktívnu účasť v spoločnosti a taktiež zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva pri podpore revidovanej Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

(6)

Najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) sa môže starnúce obyvateľstvo považovať za príležitosť pre vznikajúci trh s novým tovarom a službami, ktoré zodpovedajú potrebám starších osôb. Rýchly vývoj a využívanie nových IKT by však nemalo viesť k sociálneho vylúčeniu ani zväčšovaniu digitálnej priepasti; digitálna gramotnosť je však predpokladom na začlenenie a zapojenie sa do informačnej spoločnosti.

(7)

Súčasná iniciatíva v oblasti pomoci starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní by mala zohľadňovať reálnu situáciu starnúceho obyvateľstva v Európe, kde percentuálne zastúpenie žien je pre ich vyššiu priemernú dĺžku života väčšie ako zastúpenie mužov.

(8)

Aktívne starnutie je základným prvkom obnovených usmernení pre zamestnanosť. Prístup Európskej únie k problému starnutia je zameraný na mobilizáciu úplného potenciálu ľudí každého veku – celoživotný prístup – a kladie dôraz na potrebu prechodu od čiastkových ku komplexným stratégiám starnutia.

(9)

Viaceré programy a aktivity v oblasti výskumu a vývoja uskutočňované členskými štátmi individuálne na národnej úrovni v oblasti IKT pre dôstojné starnutie nie sú v súčasnosti dostatočne koordinované na európskej úrovni a neumožňujú koherentný prístup na európskej úrovni k výskumu a vývoju inovačných produktov a služieb založených na IKT pre dôstojné starnutie.

(10)

Niekoľko členských štátov, ktoré chcú uplatňovať koherentný prístup na európskej úrovni v oblasti IKT pre dôstojné starnutie a konať efektívne, uskutočnilo iniciatívu spojenú s vypracovaním spoločného programu výskumu a vývoja s názvom Pomoc starším a chorým osobám pri samostatnom bývaní (ďalej len „spoločný program AAL“) v oblasti IKT pre dôstojné starnutie v informačnej spoločnosti s cieľom dosiahnuť synergie v súvislosti s riadením a finančnými zdrojmi prostredníctvom vytvorenia jediného spoločného hodnotiaceho mechanizmu s pomocou nezávislých odborníkov na základe zavedených postupov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1906/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú pravidlá pre účasť podnikov, výskumných centier a univerzít na akciách v rámci siedmeho rámcového programu a pre šírenie výsledkov výskumu (2007 – 2013) (4), a kombinácie ďalších odborných znalostí a zdrojov dostupných v rôznych krajinách v celej Európe.

(11)

Cieľom spoločného programu AAL je riešenie výzvy demografického starnutia prostredníctvom vytvorenia nevyhnutného právneho a organizačného rámca pre rozsiahlu európsku spoluprácu medzi členskými štátmi pri aplikovanom výskume a inováciách v oblasti IKT pre dôstojné starnutie v starnúcej spoločnosti. Belgicko, Dánsko, Nemecko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a Izrael, Nórsko a Švajčiarsko sa dohodli, že budú koordinovať a spoločne vykonávať aktivity s cieľom prispieť k spoločnému programu AAL. Celková hodnota ich účasti sa odhaduje najmenej na 150 miliónov EUR počas trvania siedmeho rámcového programu. Účasť každej z týchto krajín na spoločnom programe AAL by mala byť podmienená minimálnym finančným príspevkom zodpovedajúcim potenciálnemu dopytu ich národných výskumných komunít a zvyčajne by mala dosahovať najmenej 0,2 milióna EUR, ak sa má krajina zúčastniť na ročnom pracovnom programe.

(12)

Spoločný program AAL by mal podporovať aj zapojenie malých a stredných podnikov (MSP) do svojich činností v súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu.

(13)

V záujme zvýšenia vplyvu spoločného programu AAL sa zúčastnené členské štáty, Izrael, Nórsko a Švajčiarsko dohodli na účasti Spoločenstva na tomto programe. Spoločenstvo by sa na tomto programe malo podieľať finančným príspevkom do výšky 150 miliónov EUR. Vzhľadom na to, že spoločný program AAL spĺňa vedecké ciele siedmeho rámcového programu a že výskumná oblasť spoločného programu AAL spadá do témy IKT osobitného programu Spolupráca, finančný príspevok Spoločenstva by sa mal čerpať z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na túto tému. K dispozícii môžu byť aj ďalšie možnosti financovania, okrem iného z Európskej investičnej banky (EIB), najmä prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika vytvoreného spoločne EIB a Komisiou podľa prílohy III k rozhodnutiu 2006/971/ES.

(14)

Finančná podpora Spoločenstva by sa mala poskytovať v súlade s vymedzením finančného plánu založeným na formálnych záväzkoch príslušných vnútroštátnych orgánov spoločne realizovať programy a aktivity v oblasti výskumu a vývoja uskutočňované na národnej úrovni a prispieť k financovaniu spoločného vykonávania spoločného programu AAL.

(15)

Spoločná realizácia národných výskumných programov vyžaduje vytvorenie alebo existenciu špecializovanej realizačnej štruktúry, ako to stanovuje osobitný program Spolupráca.

(16)

Zúčastnené členské štáty sa dohodli na takejto špecializovanej realizačnej štruktúre na realizáciu spoločného programu AAL.

(17)

Špecializovaná realizačná štruktúra by mala byť príjemcom finančného príspevku Spoločenstva a mala by zabezpečiť efektívne vykonávanie spoločného programu AAL.

(18)

V záujme efektívnej realizácie spoločného programu AAL by špecializovaná realizačná štruktúra mala poskytnúť finančnú podporu tretím osobám zúčastneným na spoločnom programe AAL, ktoré sa vyberú na základe výzev na predkladanie návrhov.

(19)

Príspevok Spoločenstva by mal byť podmienený prísľubom zdrojov od zúčastnených členských štátov, Izraela, Nórska a Švajčiarska a skutočným vyplatením ich finančných príspevkov.

(20)

Spoločenstvo by malo mať právo znížiť, pozastaviť alebo zrušiť svoj finančný príspevok, ak sa spoločný program AAL realizuje neprimerane, čiastočne alebo oneskorene, a to za podmienok stanovených v dohode, ktorá sa uzatvorí medzi Spoločenstvom a špecializovanou realizačnou štruktúrou a ktorá stanoví podrobné mechanizmy na udeľovanie príspevku Spoločenstva.

(21)

Každý členský štát by mal mať možnosť pripojiť sa k spoločnému programu AAL.

(22)

V súlade so siedmym rámcovým programom by Spoločenstvo malo mať právo schváliť podmienky súvisiace s jeho finančným príspevkom k spoločnému programu AAL týkajúcim sa účasti na tomto programe zo strany ktorejkoľvek krajiny, ktorá je pridružená k siedmemu rámcovému programu, alebo ak je to dôležité z hľadiska realizácie spoločného programu AAL, s účasťou ktorejkoľvek inej krajiny, ktorá sa pripojí k programu v priebehu jeho realizácie, v súlade s týmto rozhodnutím.

(23)

Mali by sa prijať primerané opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a urobiť nevyhnutné kroky na vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (6) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (7).

(24)

V súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9) (ďalej len „vykonávacie pravidlá“), príspevok Spoločenstva by sa mal spravovať v rámci nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s ustanoveniami článku 54 ods. 2 písm. c) a článku 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článku 35, článku 38 ods. 2 a článku 41 vykonávacích pravidiel.

(25)

Je dôležité, aby výskumné činnosti vykonávané v rámci spoločného programu AAL boli v súlade so základnými etickými zásadami vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, a aby sa riadili zásadami uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti. Pri vykonávaní programu by sa mala brať do úvahy aj podpora úlohy žien v oblasti vedy a výskumu.

(26)

Spoločný program AAL by sa mal zameriavať aj na podporovanie spravodlivého a zjednodušeného prístupu k príslušným produktom a službám založeným na IKT vo všetkých členských štátoch.

(27)

Komisia by mala do roku 2010 vykonať predbežné hodnotenie posudzujúce kvalitu a efektívnosť realizácie spoločného programu AAL a pokrok dosiahnutý pri plnení stanovených cieľov. V rámci tohto hodnotenia by sa tiež malo posúdiť, či sú potrebné ďalšie predbežné hodnotenia pred záverečným hodnotením na konci roku 2013,

a)

tým, že zúčastnené členské štáty, Izrael, Nórsko a Švajčiarsko preukážu, že spoločný program AAL opísaný v prílohe I sa skutočne začal;

b)

tým, že zúčastnené členské štáty, Izrael, Nórsko a Švajčiarsko alebo organizácie určené zúčastnenými členskými štátmi, Izraelom, Nórskom a Švajčiarskom formálne ustanovia alebo určia špecializovanú realizačnú štruktúru s právnou subjektivitou zodpovednú za realizáciu spoločného programu AAL a za prevzatie, prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Spoločenstva v rámci nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 vykonávacích pravidiel;

c)

zavedením primeraného a efektívneho modelu riadenia spoločného programu AAL v súlade s usmerneniami uvedenými v prílohe II, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia;

d)

tým, že špecializovaná realizačná štruktúra bude efektívne vykonávať činnosti v rámci spoločného programu AAL opísané v prílohe I, k čomu patrí podávanie výzev na predkladanie návrhov na udeľovanie grantov;

e)

tým, že sa zúčastnené členské štáty, Izrael, Nórsko a Švajčiarsko zaviažu prispieť k financovaniu spoločného programu AAL a skutočne uhradia ich finančný príspevok, najmä financovanie účastníkov projektov vybraných na základe výzev na predkladanie návrhov v rámci spoločného programu AAL;

f)

dodržiavaním pravidiel Spoločenstva o štátnej pomoci, a najmä pravidiel stanovených v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (10);

g)

zabezpečením vysokej úrovne vedeckej excelentnosti a dodržiavaním etických zásad v súlade so všeobecnými zásadami siedmeho rámcového programu, uplatňovaním rodového hľadiska, rodovej rovnosti a udržateľného rozvoja a

h)

vypracovaním ustanovení upravujúcich práva duševného a priemyselného vlastníctva, ktoré vyplývajú z činností vykonávaných v rámci spoločného programu AAL, a realizáciou a koordináciou programov a činností výskumu a vývoja uskutočňovaných na vnútroštátnej úrovni zúčastnenými členskými štátmi, Izraelom, Nórskom a Švajčiarskom takým spôsobom, že ich cieľom bude presadzovať vytváranie takýchto poznatkov a podporovať široké využívanie a šírenie vytvorených poznatkov.

30.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 201/58

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (3) (ďalej len „siedmy rámcový program“) sa stanovuje účasť Spoločenstva na programoch výskumu a vývoja uskutočňovaných niekoľkými členskými štátmi vrátane účasti v štruktúrach vytvorených na vykonávanie týchto programov v zmysle článku 169 zmluvy.

(2)

Siedmy rámcový program stanovil súbor kritérií na identifikáciu oblastí pre takéto iniciatívy na základe článku 169 zmluvy: relevantnosť cieľov Spoločenstva, jasné vymedzenie cieľa, ktorý sa má sledovať, a jeho relevantnosť pre ciele siedmeho rámcového programu, prítomnosť predtým existujúceho základu (existujúcich alebo predpokladaných národných výskumných programov), európska pridaná hodnota, rozhodujúce množstvo, pokiaľ ide o rozsah a počet zapojených programov, a podobnosť činností, na ktoré sa vzťahujú, a efektívnosť článku 169 zmluvy ako najvhodnejšieho prostriedku na dosiahnutie cieľov.

(3)

V rozhodnutí Rady 2006/974/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Kapacity, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013) (4) (ďalej len „osobitný program Kapacity“) sa označuje iniciatíva na základe článku 169 zmluvy v oblasti malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) vykonávajúcich výskum za jednu z oblastí vhodných na účasť Spoločenstva v národných výskumných programoch realizovaných spoločne na základe článku 169 zmluvy.

(4)

Rada uznala vo svojich záveroch z 24. septembra 2004 dôležitú úlohu siedmeho rámcového programu pri ďalšom rozvoji Európskeho výskumného priestoru a v tejto súvislosti zdôraznila dôležitosť posilnenia väzieb medzi Európskym výskumným priestorom a európskymi medzivládnymi organizáciami, ako napríklad Eureka.

(5)

Rada vo svojich záveroch z 25. a 26. novembra 2004 zdôraznila význam MSP pre rast a konkurencieschopnosť Európy, a tým aj potrebu, aby členské štáty a Komisia zvýšili efektívnosť a komplementárnosť národných a európskych programov podpory pre MSP. Rada povzbudila Komisiu, aby preskúmala možný rozvoj vzostupnej schémy (zdola nahor) pre MSP vykonávajúce výskum. Rada pripomenula dôležitosť koordinácie národných programov pre rozvoj Európskeho výskumného priestoru. Rada vyzvala členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali na identifikácii obmedzeného počtu oblastí na ďalšie uplatňovanie článku 169 zmluvy. Vyzvala tiež Komisiu na ďalšie rozvíjanie spolupráce a koordinácie medzi Spoločenstvami a aktivitami vykonávanými v rámci medzivládnych štruktúr, menovite s iniciatívou Eureka, odvolávajúc sa na konferenciu ministrov z 18. júna 2004 venovanú iniciatíve Eureka.

(6)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2005 o vede a technológii – usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu (5) nabádal členské štáty, aby prijali daňové a iné stimuly na presadzovanie priemyselných inovácií, vrátane prepojenia s iniciatívou Eureka, osobitne v súvislosti s MSP, a zdôraznil, že Európsky výskumný priestor by mohol byť možný len vtedy, ak by Európska únia vyčlenila na výskum rastúci podiel finančných prostriedkov na účely užšej koordinácie európskych, národných a regionálnych výskumných politík, pokiaľ ide o ich podstatu aj financovanie, a ak by bolo toto financovanie doplnkové k výskumnej politike v členských štátoch a medzi nimi. Európsky parlament požadoval, aby sa účinnejšie a koordinovanejšie využívali ďalšie mechanizmy financovania a mechanizmy podpory pre výskum a vývoj a inovácie, pričom okrem iného uviedol iniciatívu Eureka. Požadoval širšiu spoluprácu medzi národnými výskumnými programami a vyzval Komisiu, aby prevzala iniciatívu podľa článku 169 zmluvy.

(7)

Komisia vo svojom oznámení zo 4. júna 2003 o investíciách do výskumu: akčný plán pre Európu zdôraznila dôležitosť účasti MSP na priamych opatreniach na podporu výskumu a inovácií, čo je kľúčové pre nárast inovačnej kapacity veľkých segmentov hospodárstva.

(8)

Viaceré programy a aktivity v oblasti výskumu a vývoja uskutočňované členskými štátmi individuálne na národnej úrovni s cieľom podporiť aktivity MSP v oblasti výskumu a vývoja nie sú v súčasnosti dostatočne koordinované na európskej úrovni a neumožňujú koherentný prístup na európskej úrovni k efektívnej realizácii programu výskumu a technického rozvoja.

(9)

Niekoľko členských štátov, ktoré chcú uplatňovať koherentný prístup na európskej úrovni v oblasti MSP vykonávajúcich výskum a vývoj a účinne konať, prevzalo iniciatívu v rámci iniciatívy Eureka pri zostavovaní spoločného programu výskumu a vývoja s názvom Eurostars (ďalej len „spoločný program Eurostars“) v prospech MSP vykonávajúcich výskum a vývoj, aby získali rozhodujúce množstvo v zmysle riadenia a finančných zdrojov a kombinácie ďalších odborných znalostí a zdrojov dostupných v rôznych krajinách v celej Európe.

(10)

Cieľom spoločného programu Eurostars je podporiť MSP, ktoré vykonávajú výskum a vývoj, prostredníctvom vytvorenia nevyhnutného právneho a organizačného rámca pre rozsiahlu európsku spoluprácu medzi členskými štátmi pri aplikovanom výskume a inováciách v akejkoľvek oblasti technológií alebo priemyslu, a to v prospech týchto MSP. Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo (ďalej len „zúčastnené členské štáty“) a Island, Izrael, Nórsko, Švajčiarsko a Turecko (ďalej len „ostatné zúčastnené krajiny“) sa dohodli, že budú koordinovať a spoločne vykonávať aktivity s cieľom prispievať k spoločnému programu Eurostars. Celková hodnota ich účasti sa odhaduje najmenej na 300 miliónov EUR na navrhované šesťročné obdobie. Finančný príspevok Spoločenstva by mal predstavovať maximálne 25 % z celkového verejného príspevku do spoločného programu Eurostars, ktorý sa odhaduje na 400 miliónov EUR.

(11)

V záujme zvýšenia vplyvu spoločného programu Eurostars sa zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny dohodli na účasti Spoločenstva na tomto programe. Spoločenstvo by sa na spoločnom programe Eurostars malo podieľať poskytnutím finančného príspevku do výšky 100 miliónov EUR počas trvania tohto programu. Vzhľadom na to, že spoločný program Eurostars spĺňa vedecké ciele siedmeho rámcového programu a že oblasť spoločného programu Eurostars spadá do časti Výskum v prospech MSP osobitného programu Kapacity, finančný príspevok Spoločenstva by sa mal čerpať z rozpočtových prostriedkov vyčlenených na uvedenú časť. K dispozícii môžu byť aj ďalšie možnosti financovania, okrem iného z Európskej investičnej banky (EIB), najmä prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika vytvoreného spoločne EIB a Komisiou podľa prílohy III k rozhodnutiu 2006/974/ES.

(12)

Finančná podpora Spoločenstva by sa mala poskytovať v súlade s vymedzením finančného plánu založeným na formálnych záväzkoch príslušných vnútroštátnych orgánov spoločne realizovať programy a aktivity v oblasti výskumu a vývoja uskutočňované na vnútroštátnej úrovni a prispievať k financovaniu spoločného vykonávania spoločného programu Eurostars.

(13)

Spoločná realizácia národných výskumných programov vyžaduje vytvorenie alebo existenciu špecializovanej realizačnej štruktúry, ako to stanovuje osobitný program Kapacity.

(14)

Zúčastnené členské štáty sa dohodli na takejto špecializovanej realizačnej štruktúre na realizáciu spoločného programu Eurostars.

(15)

Špecializovaná realizačná štruktúra by mala byť príjemcom finančného príspevku Spoločenstva a mala by zabezpečiť efektívne vykonávanie spoločného programu Eurostars.

(16)

Príspevok Spoločenstva by mal byť podmienený prísľubom zdrojov od zúčastnených členských štátov a ostatných zúčastnených krajín a skutočným vyplatením ich finančných príspevkov.

(17)

Vyplatenie príspevku Spoločenstva by malo byť podmienené uzavretím všeobecnej dohody medzi Komisiou v mene Európskeho spoločenstva a špecializovanou realizačnou štruktúrou, obsahujúcej podrobné mechanizmy využívania príspevku Spoločenstva. Táto všeobecná dohoda by mala obsahovať nevyhnutné ustanovenia, aby sa zabezpečila ochrana finančných záujmov Spoločenstva.

(18)

Úrok vytvorený finančným príspevkom Spoločenstva by sa mal považovať za pripísaný príjem v súlade s článkom 18 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (6) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Maximálny príspevok Spoločenstva uvedený v tomto rozhodnutí môže Komisia zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť.

(19)

Spoločenstvo by malo mať právo znížiť, pozastaviť alebo zrušiť svoj finančný príspevok, ak sa spoločný program Eurostars realizuje neprimerane, čiastočne alebo oneskorene, alebo ak zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny neprispievajú, prispievajú čiastočne alebo oneskorene na financovanie spoločného programu Eurostars, a to za podmienok stanovených v dohode, ktorá sa uzatvorí medzi Spoločenstvom a špecializovanou realizačnou štruktúrou.

(20)

V záujme efektívnej realizácie spoločného programu Eurostars by sa účastníkom projektov tohto programu (ďalej len „projekty Eurostars“), ktorí boli vybraní na centrálnej úrovni na základe výziev na predkladanie návrhov, mala poskytnúť finančná podpora. Táto finančná podpora a s ňou súvisiace platby by mali byť transparentné a efektívne. Tieto platby by sa mali realizovať v lehote stanovenej v dohode, ktorú uzavrú vnútroštátne financujúce subjekty a špecializovaná realizačná štruktúra. Špecializovaná realizačná štruktúra by mala povzbudiť zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny, aby uľahčili platby pre účastníkov vybraných projektov Eurostars, v prípade potreby vrátane jednorazových platieb.

(21)

Hodnotenie návrhov by mali uskutočniť nezávislí odborníci na centrálnej úrovni. Klasifikačný zoznam by mal byť schválený na centrálnej úrovni a mal by byť záväzný pri prideľovaní finančných prostriedkov z príspevku Spoločenstva a z národných rozpočtov vyčlenených na projekty Eurostars.

(22)

Príspevok Spoločenstva by sa mal spravovať v rámci nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (7) (ďalej len „vykonávacie pravidlá“).

(23)

V prípade každého vybraného projektu Eurostars by mali MSP vykonávajúce výskum a vývoj kolektívne prispievať na väčšiu časť celkových nákladov súvisiacich s výskumnými a vývojovými činnosťami všetkých účastníkov.

(24)

Každý členský štát by mal mať možnosť pripojiť sa k spoločnému programu Eurostars.

(25)

V súlade s cieľmi siedmeho rámcového programu by mala byť účasť krajín pridružených k siedmemu rámcovému programu alebo aj iných krajín na spoločnom programe Eurostars možná za predpokladu, že táto účasť sa predpokladá v príslušných medzinárodných dohodách, a za predpokladu, že s ňou súhlasí Komisia aj zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny.

(26)

V súlade so siedmym rámcovým programom by Spoločenstvo malo mať právo schváliť podmienky týkajúce sa jeho finančného príspevku k spoločnému programu Eurostars, pokiaľ ide o účasť na tomto programe zo strany ktorejkoľvek krajiny, ktorá je pridružená k siedmemu rámcovému programu, alebo, ak je to dôležité z hľadiska realizácie spoločného programu Eurostars, ktorejkoľvek inej krajiny, ktorá pristúpila k programu v priebehu jeho realizácie, v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí.

(27)

Mali by sa prijať primerané opatrenia, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a podvodom, a urobiť nevyhnutné kroky na vymáhanie stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (8), nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (9) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

(28)

Je dôležité, aby výskumné činnosti vykonávané v rámci spoločného programu Eurostars boli v súlade so základnými etickými zásadami, vrátane tých, ktoré sú uvedené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, a aby sa riadili zásadami uplatňovania rodového hľadiska a rodovej rovnosti.

(29)

Komisia by mala vykonať predbežné hodnotenie posudzujúce najmä možnosť MSP vykonávajúcich výskum a vývoj mať prístup k spoločnému programu Eurostars, ako aj kvalitu a efektívnosť jeho realizácie a pokrok dosiahnutý pri plnení stanovených cieľov, ako aj záverečné hodnotenie.

(30)

Monitorovanie vykonávania spoločného programu Eurostars by malo byť efektívne a nemalo by zbytočne zaťažovať účastníkov programu, najmä MSP.

(31)

Špecializovaná realizačná štruktúra by mala podnecovať účastníkov vybraných projektov Eurostars k oznamovaniu a šíreniu ich výsledkov a k sprístupneniu týchto informácií verejnosti,

a)

tým, že zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny preukážu, že spoločný program Eurostars opísaný v prílohe I bol skutočne zahájený;

b)

tým, že zúčastnené členské štáty a ostatné zúčastnené krajiny alebo organizácie určené zúčastnenými členskými štátmi a ostatnými zúčastnenými krajinami formálne ustanovia alebo určia špecializovanú realizačnú štruktúru s právnou subjektivitou zodpovednú za realizáciu spoločného programu Eurostars a za prevzatie, prideľovanie a monitorovanie finančného príspevku Spoločenstva v rámci nepriameho centralizovaného riadenia v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a článkom 56 nariadenia o rozpočtových pravidlách a článkom 35, článkom 38 ods. 2 a článkom 41 vykonávacích pravidiel;

c)

zavedením primeraného a efektívneho modelu riadenia spoločného programu Eurostars v súlade s prílohou II;

d)