21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 1580/2007 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/3

(1)

Cieľom nariadenia (ES) č. 2160/2003 je zabezpečiť, aby sa prijali správne a účinné opatrenia zamerané na zistenie salmonely a ostatných zoonotických pôvodcov a boj proti nim vo všetkých príslušných štádiách výroby, spracovania a distribúcie, a to najmä na úrovni prvovýroby, aby sa znížila ich prevalencia a riziko, ktoré predstavujú pre verejné zdravie.

(2)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje cieľ Spoločenstva, ktorým je znížiť prevalenciu všetkých sérotypov salmonely s významom pre verejné zdravie u moriek na úrovni prvovýroby. Takéto zníženie je dôležité vzhľadom na prísne opatrenia, ktoré sa majú od 12. decembra 2010 uplatňovať na čerstvé mäso z infikovaných kŕdľov moriek v súlade s uvedeným nariadením. Predovšetkým čerstvé hydinové mäso vrátane morčacieho mäsa sa nesmie uvádzať na trh na účely ľudskej spotreby, pokiaľ nespĺňa toto kritérium: „neprítomnosť salmonely v 25 g“.

(3)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že cieľom Spoločenstva je zahrnúť číselné vyjadrenie maximálneho percentuálneho počtu epidemiologických jednotiek, ktoré zostávajú pozitívne, a/alebo minimálne percentuálne zníženie počtu epidemiologických jednotiek, ktoré zostávajú pozitívne, maximálny časový limit, v ktorom sa musí cieľ dosiahnuť, a definíciu schém testovania potrebných na overenie dosiahnutia cieľa. V náležitých prípadoch má zahŕňať aj definíciu sérotypov s významom pre verejné zdravie.

(4)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že skúsenosti nadobudnuté na základe súčasných vnútroštátnych opatrení a informácie zaslané Komisii alebo Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín v rámci súčasných požiadaviek Spoločenstva, najmä čo sa týka informácií poskytnutých v rámci smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monitoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz (2), a najmä jej článku 5, by sa mali zohľadniť pri stanovení cieľa Spoločenstva.

(5)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že pri definovaní každého cieľa Spoločenstva Komisia poskytne analýzu jeho očakávaných nákladov a prínosov. Odchylne od uvedeného však môže byť cieľ Spoločenstva pre morky, pokiaľ ide o Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium, stanovený na prechodné obdobie bez takejto analýzy.

(6)

V súlade s rozhodnutím Komisie 2006/662/ES z 29. septembra 2006 týkajúcim sa finančného príspevku Spoločenstva na základný prieskum prevalencie salmonel u moriek, ktorý sa má uskutočniť v členských štátoch (3), sa zozbierali porovnateľné údaje o prevalencii sérotypov salmonely u kŕdľov moriek v členských štátoch.

(7)

Nariadením (ES) č. 2160/2003 sa stanovuje, že počas prechodného trojročného obdobia je cieľom Spoločenstva zahrnúť pre morky iba sérotypy Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium. Po tomto období možno zvážiť aj iné sérotypy s významom pre verejné zdravie.

(8)

S cieľom overiť postup pri napĺňaní tohto cieľa Spoločenstva je potrebné v tomto nariadení stanoviť opakovaný odber vzoriek z kŕdľov moriek.

(9)

V súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 2160/2003 prebehli konzultácie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (European Food Safety Authority – EFSA) o stanovení cieľa Spoločenstva pre morky.

(10)

Pracovná skupina EFSA v oblasti zbierania údajov o zoonózach prijala 28. apríla 2008 správu o analýze základného prieskumu prevalencie Salmonella v kŕdľoch moriek v EÚ, 2006 – 2007, časť A: Odhady prevalencie Salmonella.

(11)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 646/2007 z 12. júna 2007, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003, pokiaľ ide o cieľ Spoločenstva zameraný na zníženie prevalencie Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium u brojlerov, a ktorým sa ruší nariadenie (ES) č. 1091/2005 (4), sa vzorky na salmonelu z kŕdľov brojlerov odoberajú aspoň dvoma pármi návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. Nové vedecké dôkazy ukazujú, že používanie kombinácie jedného páru návlekov na nohy alebo gázových ponožiek so vzorkou prachu je minimálne také citlivé ako odber vzoriek dvoma pármi návlekov na nohy alebo gázových ponožiek. Preto by sa táto kombinácia mala povoliť ako alternatívna metóda odberu vzoriek a nariadenie (ES) č. 646/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

zníženie maximálneho percenta kŕdľov moriek na výkrm, ktoré zostávajú pozitívne na Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium, na 1 % alebo menej do 31. decembra 2012 a

b)

zníženie maximálneho percenta kŕdľov dospelých chovných moriek, ktoré zostávajú pozitívne na Salmonella Enteritidis a Salmonella Typhimurium, na 1 % alebo menej do 31. decembra 2012.

1.

Za bod 2 sa dopĺňa:

„Príslušný orgán môže prípadne rozhodnúť, že sa použije jeden pár návlekov na nohy, pričom sa pokryje 100 % plochy budovy, ak je v kombinácii so vzorkou prachu, ktorá sa zozbiera z viacerých miest z povrchov s viditeľnou prítomnosťou prachu po celej budove.“

2.

Za druhý odsek bodu 3.1. sa dopĺňa:

„Vzorka prachu sa prednostne analyzuje osobitne. Príslušný orgán však môže rozhodnúť o spoločnej analýze párov návlekov na nohy alebo gázových ponožiek.“

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/9

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 40/2008 zo 16. januára 2008, ktorým sa na rok 2008 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlov (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2008.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z týchto zásob, ako aj ich ponechávanie na palube, prekládku a vykládku,

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/11

(1)

V smernici Rady 95/50/ES (3) sa ustanovuje, že určité opatrenia sa majú prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(2)

Rozhodnutie 1999/468/ES bolo zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES, ktorým sa zaviedol regulačný postup s kontrolou na prijatie opatrení, ktoré majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky základného nástroja prijatého v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, okrem iného vypustením niektorých z uvedených prvkov alebo doplnením tohto nástroja o nové nepodstatné prvky.

(3)

V súlade s vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (5) k rozhodnutiu 2006/512/ES, aby bol regulačný postup s kontrolou uplatniteľný na nástroje, ktoré sú už účinné a ktoré boli prijaté v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy, musia byť tieto nástroje upravené v súlade s uplatniteľnými postupmi.

(4)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená prispôsobiť prílohy k smernici 95/50/ES podľa dosiahnutého vedecko-technického pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky smernice 95/50/ES, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(5)

Smernica 95/50/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Keďže zmeny a doplnenia smernice 95/50/ES vykonané touto smernicou sú technickými úpravami, ktoré sa týkajú len postupu vo výbore, nevyžadujú transpozíciu zo strany členských štátov. Na tento účel preto nie je potrebné prijímať ustanovenia,

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/13

(1)

Význam otázok biologickej rôznorodosti a ochrany genetických zdrojov rastlín v posledných rokoch stúpol, ako vyplýva z vývoja na medzinárodnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Medzi príklady tohto vývoja patrí rozhodnutie Rady 93/626/EHS z 25. októbra 1993 o uzavretí Dohovoru o biologickej diverzite (7), rozhodnutie Rady 2004/869/ES z 24. februára 2004 o uzavretí Medzinárodnej zmluvy o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo v mene Spoločenstva (8), rozhodnutie Rady (ES) č. 870/2004 z 24. apríla 2004, ktorým sa zavádza program Spoločenstva na udržiavanie, opis, zber a využívanie genetických zdrojov v poľnohospodárstve a ruší nariadenie (ES) č. 1467/94 (9), a nariadenie Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (10). S cieľom zohľadniť tieto otázky by sa mali stanoviť osobitné podmienky podľa právnych predpisov Spoločenstva, ktorými sa riadi uvádzanie osiva poľnohospodárskych rastlín na trh, konkrétne smerníc 66/401/EHS, 66/402/EHS, 2002/53/ES, 2002/54/ES, 2002/56/ES a 2002/57/ES.

(2)

S cieľom zabezpečiť in situ zachovanie a udržateľné využívanie týchto genetických zdrojov rastlín by sa druhy a odrody, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a ktorým hrozí genetická erózia (ďalej len „odrody na zachovanie“), mali pestovať a uvádzať na trh aj v prípade, keď nespĺňajú všeobecné požiadavky, pokiaľ ide o zápis odrôd a uvádzanie osiva a sadiva zemiakov na trh. S cieľom dosiahnuť tento cieľ je potrebné stanoviť výnimky, pokiaľ ide o zápis odrôd na zachovanie, pre zaradenie do vnútroštátnych katalógov odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, ako aj pre produkciu a uvádzanie na trh osiva a sadiva zemiakov týchto odrôd.

(3)

Tieto výnimky by sa mali týkať základných požiadaviek na zápis odrody a procedurálnych požiadaviek, ktoré sa ustanovujú v smernici Komisie 2003/90/ES zo 6. októbra 2003, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia na účely článku 7 smernice Rady 2002/53/ES týkajúcej sa znakov, ktoré musia byť splnené ako minimum pri skúškach, a minimálnych podmienok na skúšanie určitých odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (11).

(4)

Členským štátom by sa malo predovšetkým povoliť, aby prijali vlastné ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť, stálosť a vyrovnanosť. Tieto ustanovenia, pokiaľ ide o odlišnosť a stálosť, by sa mali minimálne zakladať na vlastnostiach uvedených v technickom dotazníku, ktorý vypĺňa žiadateľ v súvislosti so žiadosťou o zápis odrody, uvedenou v prílohách I a II k smernici 2003/90/ES. Pokiaľ sa vyrovnanosť stanovuje na základe odchylných typov, ustanovenia by sa mali zakladať na vymedzených štandardoch.

(5)

Mali by sa stanoviť procedurálne požiadavky, podľa ktorých možno odrodu zapísať bez úradného preskúšania. Okrem toho, pokiaľ ide o pomenovanie, je potrebné stanoviť určité výnimky z požiadaviek stanovených v smernici 2002/53/ES a nariadení Komisie (ES) č. 930/2000 zo 4. mája 2000, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá týkajúce sa vhodnosti názvov odrôd poľnohospodárskych druhov rastlín a zeleniny (12).

(6)

Pokiaľ ide o produkciu a uvádzanie osiva a sadiva zemiakov odrôd na zachovanie na trh, mala by sa ustanoviť výnimka z úradného uznávania.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby sa uvádzanie osiva a sadiva zemiakov odrody na zachovanie na trh uskutočňovalo v kontexte ochrany genetických zdrojov rastlín, mali by sa ustanoviť obmedzenia, najmä pokiaľ ide o oblasť pôvodu. S cieľom prispieť k zachovaniu in situ a udržateľnému využívaniu týchto odrôd by členské štáty mali mať možnosť schváliť ďalšie oblasti, kde sadivo s množstvom, ktoré presahuje potrebu na zabezpečenie zachovania daných druhov v oblasti ich pôvodu, možno uvádzať na trh za predpokladu, že tieto ďalšie oblasti budú porovnateľné, pokiaľ ide o prírodné alebo poloprírodné prostredie. Aby sa zabezpečilo zachovanie prepojenia s oblasťou pôvodu, nemalo by to platiť v prípade, že členský štát schválil ďalšie oblasti produkcie.

(8)

V prípade uvádzania na trh by sa pre každú odrodu na zachovanie mali stanoviť maximálne množstvá v rámci jednej odrody na zachovanie a celkové množstvo pre všetky odrody. S cieľom zabezpečiť, aby sa tieto množstvá dodržiavali, by mali členské štáty od pestovateľov vyžadovať, aby oznamovali množstvá odrôd na zachovanie, ktoré mienia vyprodukovať, ako aj ustanoviť rozdelenie množstiev medzi pestovateľov.

(9)

Vysledovateľnosť osiva a sadiva zemiakov by sa mala zabezpečiť prostredníctvom vhodných požiadaviek na zapečatenie a označovanie.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby sa pravidlá ustanovené v tejto smernici uplatňovali správne, by sa množiteľské porasty mali monitorovať, osivo by sa malo skúšať a mala by sa vykonať následná úradná kontrola. Množstvá osiva odrôd na zachovanie uvedených na trh by mali dodávatelia nahlasovať členským štátom a členské štáty Komisii.

(11)

Po troch rokoch by mala Komisia posúdiť, či sú opatrenia ustanovené v tejto smernici, najmä opatrenia týkajúce sa kvantitatívnych obmedzení, účinné.

(12)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre osivá a množiteľský materiál pre poľnohospodárstvo, záhradníctvo a lesníctvo,

a)

pre zápis druhov a odrôd, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym a regionálnym podmienkam a ktorým hrozí genetická erózia, na zaradenie do vnútroštátnych katalógov odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov, ako sa ustanovuje v smernici 2002/53/ES;

b)

pre uvádzanie osiva a sadiva zemiakov týchto druhov a odrôd na trh.

a)

„ochrana in situ“ znamená ochrana genetického materiálu v jeho prirodzenom prostredí a v prípade vyšľachtených rastlinných druhov v pestovateľskom prostredí, v ktorom boli vyvinuté ich osobitné vlastnosti;

b)

„genetická erózia“ je postupná strata genetickej rôznorodosti medzi populáciami alebo odrodami toho istého druhu alebo v rámci nich, alebo zníženie genetického základu druhov v dôsledku ľudského zásahu alebo zmeny životného prostredia;

c)

„druh“ je skupina populácií alebo klonov rastlinných druhov, ktoré sú prirodzene prispôsobené podmienkam životného prostredia vo svojej oblasti;

d)

„osivo“ je osivo a sadivo zemiakov, pokiaľ sa sadivo zemiakov výslovne nevylučuje.

a)

technických dotazníkoch týkajúcich sa protokolov o testoch Úradu Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO), uvedených v prílohe I k smernici 2003/90/ES, ktoré sa na dané druhy vzťahujú, alebo

b)

technických dotazníkoch usmernení Medzinárodnej únie pre ochranu nových odrôd rastlín (UPOV), uvedených v prílohe II k smernici 2003/90/ES, ktoré sa na dané druhy uplatňujú.

a)

opis odrody na zachovanie a jej názov;

b)

výsledky neúradných skúšok;

c)

poznatky získané v praxi počas pestovania, rozmnožovania a používania, s ktorými žiadateľ oboznámil dotknutý členský štát;

d)

iné informácie, najmä od orgánov pre genetické zdroje rastlín alebo organizácií, ktoré na tento účel stanovili členské štáty.

a)

je v spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlín a druhov už uvedená ako iná odroda ako odroda na zachovanie alebo bola zo spoločného katalógu vyňatá počas posledných dvoch rokov alebo posledných dvoch rokov od uplynutia lehoty stanovenej podľa článku 15 ods. 2 smernice 2002/53/ES, alebo

b)

je chránená právom Spoločenstva k odrodám rastlín, ako sa stanovuje v nariadení Rady (ES) č. 2100/94 (13), alebo vnútroštátnym právom k odrodám rastlín, alebo sa také právo bude uplatňovať.

a)

bolo vyprodukované vo svojej oblasti pôvodu alebo v oblasti uvedenej v článku 11,

b)

uvádza sa na trh iba vo svojej oblasti alebo oblasti pôvodu.

a)

slová „Pravidlá a normy ES“;

b)

meno a adresa osoby zodpovednej za umiestňovanie návesky alebo jeho identifikačná značka;

c)

rok zapečatenia vyjadrený ako: „uzatvorené…“ (rok) alebo – s výnimkou sadiva zemiakov – rok posledného odberu vzoriek na účely poslednej skúšky klíčivosti vyjadrený ako: „odber vzorky…“ (rok);

d)

druh;

e)

pomenovanie odrody na zachovanie;

f)

slová „odroda na zachovanie“;

g)

oblasť pôvodu;

h)

v prípade, keď je oblasť produkcie osiva rozdielna ako oblasť pôvodu, musí sa uviesť aj oblasť produkcie osiva;

i)

referenčné číslo dávky, ktoré uvádza osoba zodpovedná za upevňovanie návesky;

j)

deklarovaná netto alebo brutto hmotnosť alebo – s výnimkou sadiva zemiakov – prehlásený počet semien;

k)

v prípade uvádzania hmotnosti a použitia granulovaných pesticídov, látok vo forme peliet alebo iných pevných prídavných látok sa uvádza povaha chemického ošetrenia prídavnej látky a zároveň približný pomer medzi hmotnosťou zhluku čistého osiva a celkovou hmotnosťou okrem sadiva zemiakov.

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/20

(1)

Smernica Komisie 88/301/EHS zo 16. mája 1988 o súťaži na trhoch s koncovými telekomunikačnými zariadeniami (1) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (2). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Vo všetkých členských štátoch boli telekomunikácie úplným alebo čiastočným štátnym monopolom, daným vo všeobecnosti vo forme osobitných alebo výlučných práv jednému alebo viacerým subjektom, zodpovedným za poskytovanie a prevádzku infraštruktúry siete a súvisiacich služieb. Tieto práva však často prekračovali rámec poskytovania služieb využívajúcich sieť a týkajú sa aj dodávok užívateľských koncových zariadení pre pripojenie k sieti. Posledné desaťročia zaznamenali v sieťach značný technický vývoj a mimoriadne výrazné bolo tempo vývoja v oblasti koncových zariadení.

(3)

S ohľadom na technický a ekonomický vývoj preskúmali členské štáty svoje udelenie osobitných alebo výhradných práv v telekomunikačnom odvetví. Rozšírenie typov koncových zariadení a možnosť mnohonásobného použitia terminálov znamená, že užívatelia musia mať možnosť voľného výberu medzi rôznymi typmi zariadení, ak majú plne využívať technologické pokroky urobené v odvetví.

(4)

Existencia výhradných práv má účinok obmedzenia voľného pohybu koncových telekomunikačných zariadení, tak pri dovoze a uvádzaní na trh týchto zariadení, vrátane družicových zariadení, pretože s niektorými výrobkami sa neobchoduje, ako aj pri pripojení, uvedení do prevádzky alebo údržbe, pretože vzhľadom na charakteristiky trhu, a najmä diverzitu a technickú podstatu výrobkov, monopol nemá stimul na zabezpečenie týchto služieb vo vzťahu k výrobkom, ktoré neuviedol na trh alebo nedoviezol, ani aby zosúladil ich cenu s výrobnými nákladmi, pretože nehrozí konkurencia od iných podnikov, ktoré by vstúpili na trh. Keďže na väčšine trhov je široká ponuka koncových telekomunikačných zariadení, hrozí, že akékoľvek osobitné právo, ktoré priamo alebo nepriamo obmedzuje počet podnikov autorizovaných na dovoz, uvádzanie na trh, pripájanie, uvedenie do prevádzky a údržbu takéhoto zariadenia, bude mať rovnaké účinky ako poskytnutie výhradných práv. Tieto výhradné alebo osobitné práva predstavujú opatrenia s rovnocenným účinkom ako množstevné obmedzenia dovozu, nezlučiteľné s článkom 28 Zmluvy o ES. Je teda nevyhnutné zrušiť všetky existujúce výhradné práva týkajúce sa dovozu, uvádzania tovaru na trh, pripájania, uvedenia do prevádzky a údržby koncových telekomunikačných zariadení, ako aj práva s rovnocenným účinkom, t. j. všetky osobitné práva okrem tých, ktoré spočívajú vo výhodách priznaných jednému alebo viacerým podnikom právnymi alebo správnymi predpismi, ktoré ovplyvňujú schopnosť iných podnikov zapojiť sa do niektorej z vyššie uvedených aktivít na tom istom geografickom území za v podstate rovnakých podmienok.

(5)

Osobitné alebo výhradné práva, vzťahujúce sa na koncové zariadenia, sa vykonávajú tak, že prakticky znevýhodňujú zariadenia z iných členských štátov najmä tým, že bránia užívateľom, aby si voľne vybrali zariadenia, ktoré sa im najviac hodia s ohľadom na cenu a kvalitu, bez ohľadu na ich pôvod. Výkon týchto práv je preto nezlučiteľný s článkom 31 zmluvy vo všetkých členských štátoch.

(6)

Pri kúpe alebo prenájme koncových zariadení je rozhodujúcim činiteľom poskytovanie služieb spojených s pripojením a údržbou týchto zariadení. Udržanie výhradných práv v tejto oblasti by bolo rovnocenné udržaniu výhradných práv na uvádzanie tovaru na trh. Preto aj tieto práva musia byť zrušené, ak má mať skutočný účinok zrušenie výhradných práv na dovoz a na uvádzanie tovaru na trh.

(7)

Údržba koncových zariadení je služba v zmysle článku 50 zmluvy. Poskytovanie tejto služby, ktorá z komerčného hľadiska nemôže byť oddelená od kúpy koncových zariadení, musí byť voľné v súlade s článkom 49 zmluvy, a najmä vtedy, ak je zabezpečovaná kvalifikovanou obsluhou.

(8)

Situácia na trhu naďalej narušuje pravidlá hospodárskej súťaže stanovené v zmluve. Okrem toho je tým nepriaznivo ovplyvnený vývoj obchodu až do takéto rozsahu, že to odporuje záujmom Spoločenstva. Väčšia súťaživosť na trhu s koncovými zariadeniami vyžaduje zavedenie transparentných technických špecifikácií, ktoré umožnia voľný pohyb koncových zariadení, pri splnení hlavných požiadaviek uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (3) a umožňujú voľný pohyb koncových zariadení. Takáto transparentnosť nutne vyžaduje uverejnenie technických špecifikácií.

(9)

Osobitné alebo výhradné práva na dovoz a na uvádzanie koncových zariadení na trh vedú k situácii, ktorá je v rozpore s cieľom článku 3 písm. g) zmluvy, ktorý stanovuje vytvorenie systému, ktorým sa zabezpečí, aby sa na vnútornom trhu nenarušila hospodárska súťaž. a požaduje a fortiori, že súťaž nesmie byť eliminovaná. Členské štáty sú podľa článku 10 zmluvy povinné neprijať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov zmluvy, vrátane článku 3 písm. g). Výhradné práva sa z toho dôvodu musia považovať za nezlučiteľné s článkom 82 zmluvy v spojení s článkom 3 a udelenie alebo ponechanie takýchto práv v členskom štáte je zakázané podľa článku 86 ods. 1 zmluvy.

(10)

Aby sa užívateľom umožnil prístup ku koncovým zariadeniam podľa ich výberu, je nutné poznať a sprehľadniť charakteristiky rozhrania verejnej siete, ku ktorej sa majú pripojiť koncové zariadenia. Z toho dôvodu členské štáty musia zabezpečiť uverejnenie týchto charakteristík a zabezpečiť užívateľom prístup k rozhraniu verejnej siete.

(11)

Výrobcovia koncových zariadení musia poznať technickú špecifikáciu, ktorú musia rešpektovať, aby mohli uviesť koncové zariadenia na trh. Z toho dôvodu členské štáty musia formalizovať a uverejniť špecifikácie, ktoré musia oznámiť Komisii vo forme návrhu, v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (4). Špecifikácie môžu byť rozšírené na výrobky dovážané z iných členských štátov iba do tej miery, pokiaľ treba zabezpečiť zhodu so základnými požiadavkami špecifikovanými v článku 3 smernice 1999/5/ES, ktorá môže byť legitímne požadovaná podľa práva Spoločenstva. Členské štáty musia byť v každom prípade dodržiavať ustanovenia článkov 28 a 30 zmluvy, podľa ktorých dovážajúci členský štát musí povoliť na svojom území koncové zariadenia zákonne vyrábané a uvádzané na trh v inom členskom štáte.

(12)

Aby sa zabezpečila transparentná, objektívna a nediskriminačná aplikácia špecifikácií, sledovanie ich aplikácie nemôže byť zverené niektorému z konkurentov na trhu s koncovými zariadeniami vzhľadom na zrejmý konflikt záujmov. Z toho dôvodu by mali členské štáty zabezpečiť, aby bola zodpovednosť za sledovanie zverená subjektu nezávislému od operátora siete a iného konkurenta na dotknutom trhu.

(13)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v prílohe II časti B,

1.

„koncové zariadenie“ znamená:

2.

„pozemná družicová stanica“ znamená zariadenie, ktoré je spôsobilé iba na vysielanie alebo na vysielanie a príjem („vysielač/prijímač“), alebo iba na príjem („iba prijímač“) rádiokomunikačných signálov prostredníctvom družíc alebo iných kozmických systémov;

3.

„podnik“ znamená verejný alebo súkromný subjekt, ktorému členský štát udelí osobitné alebo výhradné práva na dovoz, marketing, pripojenie, uvedenie do prevádzky telekomunikačného koncového zariadenia alebo údržbu takého zariadenia;

4.

„osobitné práva“ znamenajú práva, ktoré sú povoľované členským štátom obmedzenému počtu podnikov prostredníctvom legislatívnych, kontrolných alebo administratívnych nástrojov, ktoré v danej geografickej oblasti:

a)

obmedzujú počet podnikov na dva alebo viac inak ako v súlade s objektívnymi, proporcionálnymi a nediskriminačnými kritériami alebo

b)

určujú inak ako v súlade s kritériami uvedenými v písmene a) niekoľko konkurenčných podnikov.

a)

v prípade pozemnej družicovej stanice odmietnuť povoliť pripojenie takého zariadenia na verejnú telekomunikačnú sieť alebo uviesť ju do služby, keď nespĺňa príslušné spoločné technické predpisy prijaté na základe smernice 1999/5/ES alebo ak tieto predpisy neexistujú, podstatné požiadavky stanovené v článku 3 uvedenej smernice; v prípade absencie spoločných technických pravidiel alebo zosúladených právnych podmienok musia byť vnútroštátne predpisy úmerné týmto podstatným požiadavkám a oznámené Komisii v súlade so smernicou 98/34/ES, ak to smernica 98/34/ES vyžaduje;

b)

v prípade iného koncového zariadenia odmietnuť povoliť pripojenie takéhoto zariadenia na verejnú telekomunikačnú sieť, keď toto zariadenie nespĺňa príslušné spoločné technické predpisy prijaté na základe smernice 1999/5/ES alebo ak tieto predpisy neexistujú, podstatné požiadavky stanovené v článku 3 uvedenej smernice;

c)

požadovať, aby hospodárske subjekty mali technickú kvalifikáciu potrebnú na pripojenie, uvedenie do prevádzky a údržbu koncových zariadení na základe objektívnych, nediskriminačných a verejne dostupných kritérií.

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/27

(1)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 896/2006/ES (2) ustanovuje spoločné pravidlá, na základe ktorých členské štáty jednostranne uznávajú niektoré povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, čím sa umožňuje zjednodušený režim kontroly štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú držiteľmi týchto dokladov, na vonkajších hraniciach.

(2)

V dôsledku dvojstupňového vykonávania schengenského acquis sa od tých členských štátov, ktoré pristúpili k Európskej únii 1. mája 2004, vyžaduje, aby od uvedeného dátumu udeľovali národné víza štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú držiteľmi povolení na pobyt vydaných Švajčiarskom a Lichtenštajnskom a na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (3). Táto požiadavka vytvorila dodatočné administratívne zaťaženie pre konzuláty uvedených členských štátov vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku.

(3)

Keďže táto kategória osôb predstavuje pre členské štáty malé riziko nelegálneho prisťahovalectva, nepovažovalo sa za potrebné, aby od nich členské štáty požadovali víza na účel tranzitu.

(4)

Berúc do úvahy, že rovnaké dôvody sa vzťahujú na Bulharsko a Rumunsko, mal by sa zjednodušený režim zavedený rozhodnutím č. 896/2006/ES rozšíriť aj na tieto krajiny.

(5)

Takáto zmena a doplnenie rozhodnutia č. 896/2006/ES by mala umožniť Bulharsku a Rumunsku, ak sa rozhodnú uplatňovať rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 582/2008/ES zo 17. júna 2008, ktorým sa zavádza zjednodušený režim kontroly osôb na vonkajších hraniciach založený na jednostrannom uznávaní niektorých dokladov Bulharskom, Cyprom a Rumunskom za rovnocenné s ich národnými vízami na účely tranzitu cez ich územia (4), jednostranne uznávať povolenia na pobyt vydané Švajčiarskom a Lichtenštajnskom, ktoré sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu č. 896/2006/ES, za rovnocenné s ich národnými tranzitnými vízami.

(6)

Uznávanie by malo byť obmedzené na účely tranzitu cez územie Bulharska a Rumunska a nemalo by ovplyvňovať možnosť týchto dvoch členských štátov udeľovať víza na krátkodobý pobyt.

(7)

Možnosť Bulharska a Rumunska neuplatňovať rozhodnutie č. 896/2006/ES by mala byť obmedzená na prechodné obdobie až do dátumu, ktorý stanoví Rada v súlade s článkom 4 ods. 2 druhým pododsekom Aktu o pristúpení z roku 2005.

(8)

Podmienky vstupu stanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (5), musia byť splnené okrem podmienky stanovenej v článku 5 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia, ak toto rozhodnutie zavádza režim rovnocennosti medzi tranzitnými vízami udelenými Bulharskom a Rumunskom a niektorými povoleniami na pobyt vydanými Švajčiarskom a Lichtenštajnskom.

(9)

Keďže cieľ tohto rozhodnutia nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, lebo sa priamo dotýka acquis Spoločenstva v oblasti vonkajších hraníc, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (6), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES z 17. mája 1999 (7) o určitých opatreniach na uplatňovanie uvedenej dohody.

(11)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie nadväzuje na schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, Dánsko sa v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia rozhodne, či ho vykoná svojím vnútroštátnym právom.

(12)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (8). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (9). Írsko sa preto nezúčastňuje na prijímaní tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/30

(1)

Európska únia zriadila Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“), aby prejavila solidaritu s obyvateľmi regiónov postihnutých prírodnými katastrofami.

(2)

Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu fondu v rámci ročného stropu vo výške 1 miliardy EUR.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2012/2002 obsahuje ustanovenia, podľa ktorých je možné fond mobilizovať.

(4)

Grécko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti s katastrofou zapríčinenou lesnými požiarmi v auguste 2007.

(5)

Slovinsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti s katastrofou zapríčinenou povodňami v septembri 2007,

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/31

(1)

Rozhodnutím Komisie 98/293/ES z 22. apríla 1998 o umiestnení geneticky modifikovanej kukurice (Zea mays L. línia T25) na trh podľa smernice Rady 90/220/EHS (2) sa udelil súhlas s umiestnením tohto produktu na trh.

(2)

Francúzske orgány udelili 3. augusta 1998 tento súhlas. Súhlas platí pre všetky použitia produktu, menovite pre jeho dovoz, spracovanie na potravinové a krmivové výrobky a pestovanie.

(3)

Podľa článku 35 ods. 1 smernice 2001/18/ES, ktorou sa nahrádza smernica Rady 90/220/EHS (3), postupy vzhľadom na oznámenia o uvedení geneticky modifikovaných organizmov na trh, ktoré neboli ukončené do 17. októbra 2002, podliehajú ustanoveniam smernice 2001/18/ES.

(4)

Rakúsko 8. mája 2000 informovalo Komisiu o svojom rozhodnutí dočasne zakázať používanie a predaj geneticky modifikovanej kukurice Zea mays L. línia T25 a uviedlo dôvody tohto rozhodnutia v súlade s článkom 16 ods. 1 smernice 90/220/EHS.

(5)

Výrobky vyrobené z kukurice Zea mays L. línia T25 (škrob a všetky jeho deriváty, surový a rafinovaný olej, všetky tepelne upravené a fermentované výrobky získané z kukurice Zea mays L. línia T25, ako aj krmivo vyrobené z kukurice Zea mays L. línia T25) sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 1829/2003 (5) schvaľujú. Tieto použitia nie sú predmetom ochrannej doložky oznámenej Rakúskom.

(6)

Vedecký výbor pre rastliny 20. júla 2001 dospel k záveru, že informácie predložené Rakúskom nepredstavujú nové dôležité vedecké dôkazy, ktoré by už neboli zohľadnené pri pôvodnom posudzovaní spisu a ktoré by poskytovali príležitosť na preskúmanie pôvodného stanoviska výboru o tomto produktu.

(7)

Rakúsko 9. januára 2004, ako aj 9. a 17. februára 2004 predložilo Komisii dodatočné informácie na podporu svojich vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa kukurice línie T25.

(8)

V súlade s článkom 28 ods. 1 smernice 2001/18/ES prebehli konzultácie Komisie s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EÚBP), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (6), podľa ktorého tento úrad nahrádza príslušné vedecké výbory.

(9)

EÚBP dospel 8. júla 2004 k záveru (7), že informácie, ktoré Rakúsko predložilo, nepredstavujú nové vedecké dôkazy, ktoré by zrušili platnosť posúdenia environmentálnych rizík v spojitosti s kukuricou línie T25 a odôvodňovali zákaz používania a predaj tohto produktu v Rakúsku.

(10)

Za daných okolností neexistoval dôvod považovať tento produkt za produkt škodlivý pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a preto Komisia predložila 29. novembra 2004 návrh rozhodnutia, v ktorom sa od Rakúska požaduje, aby zrušilo svoje prechodné ochranné opatrenie, na posúdenie výboru zriadenému podľa článku 30 smernice 2001/18/ES v súlade s postupom stanoveným v článku 30 ods. 2 tejto smernice.

(11)

Výbor však nedoručil svoje stanovisko a v súlade s článkom 5 ods. 4 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8), Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré je potrebné prijať.

(12)

Rada 24. júna 2005 v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES kvalifikovanou väčšinou tento návrh zamietla.

(13)

Rada vo svojom vyhlásení uviedla, že „stále existuje určitá miera neistoty týkajúca sa vnútroštátnych ochranných opatrení trhu s [týmto] geneticky modifikovaným variantom kukurice […] T25“ a vyzvala Komisiu, aby „zozbierala ďalšie vedecké dôkazy o príslušnom GMO a opätovne posúdila, či toto [rakúske] opatrenie, ktorého účelom je pozastavenie [jeho] umiestňovania na trh, je ako dočasné preventívne opatrenie oprávnené a či schválenie takého organizmu ešte vždy spĺňa bezpečnostné požiadavky smernice 2001/18/ES“.

(14)

V novembri 2005 Komisia opätovne konzultovala s EÚBP otázku, či existuje nejaký vedecký dôvod domnievať sa, že pokračujúce umiestňovanie kukurice MON línie T25 na trh za podmienok povolenia by mohlo zapríčiniť akékoľvek nepriaznivé účinky na ľudské zdravie alebo na životné prostredie. Konkrétne požiadala EÚBP o zohľadnenie akýchkoľvek ďalších vedeckých informácií, ktoré sa objavili až po predchádzajúcom vedeckom stanovisku o bezpečnosti tohto GMO.

(15)

Vo svojom stanovisku z 29. marca 2006 (9) EÚBP usúdil, že niet dôvodu domnievať sa, že pokračujúce umiestňovanie kukurice T25 na trh za podmienok daného povolenia by mohlo zapríčiniť akékoľvek nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie.

(16)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Komisia predložila Rade návrh, aby Rakúsko zrušilo svoje ochranné opatrenie.

(17)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Rada pre životné prostredie 18. decembra 2006 kvalifikovanou väčšinou tento návrh zamietla.

(18)

Vo svojom rozhodnutí Rada odkázala na posudzovanie environmentálnych rizík stanovené v smernici 2001/18/ES a uviedla, že „v posudzovaní environmentálnych rizík treba systemetickejšie zohľadňovať rôzne poľnohospodárske štruktúry a regionálne ekologické charakteristiky v Európskej únii“.

(19)

V súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES Komisia predložila zmenený a doplnený návrh, aby zohľadnila rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006, v ktorom sa uvádzajú len environmentálne aspekty ochrannej doložky Rakúska, predovšetkým na aspekty pestovania.

(20)

Rakúsko začalo zhromažďovať všetky vedecké dôkazy o týchto aspektoch, ktoré z pohľadu Rakúska odôvodňujú dočasné zachovanie ochrannej doložky, najmä v súvislosti s „rôznymi poľnohospodárskymi štruktúrami a regionálnymi ekologickými charakteristikami“ uvedenými v odseku 3 vyššie spomenutého rozhodnutia Rady. V súlade s článkom 23 smernice 2001/18/ES má Rakúsko dodať Komisii všetky vedecké dôkazy, ktoré zhromaždí, ako aj akékoľvek nové posúdenie rizík, hneď ako bude dokončené, a informovať o ňom členské štáty.

(21)

Na základe dokumentov predložených Rakúskom a na základe jeho vedeckého posúdenia bude Komisia konať v súlade s článkom 23 smernice 2001/18/ES v otázke týchto aspektov rakúskeho opatrenia.

(22)

Aspekty bezpečnosti potravín a krmív z kukurice Zea mays L. línia T25, pre ktoré platí súhlas udelený podľa smernice 90/220/EHS (vrátane dovozu a spracovania), sú v Európe identické a pri ich posudzovaní EÚBP dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že by tento produkt mohol mať akékoľvek škodlivé účinky na zdravie ľudí a zvierat.

(23)

Návrh Komisie zohľadňuje len aspekty potravín a krmív rakúskeho zákazu, predovšetkým zákaz dovozu a spracovania nespracovaných zŕn ako zdrojového materiálu pre ďalšie spracovanie alebo priame použitie v potrave ľudí alebo zvierat.

(24)

Za týchto okolností by Rakúsko malo zrušiť svoje ochranné opatrenia, minimálne tie, ktoré sa týkajú dovozu a spracovania kukurice Zea Mays L. línia T25 na potravu a krmivá.

(25)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí nie sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 30 smernice 2001/18/ES, a preto Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa týchto opatrení. Keďže do uplynutia lehoty stanovenej v článku 30 ods. 2 smernice 2001/18/ES Rada neprijala navrhované opatrenia, ani voči nim v súlade s článkom 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES nevyjadrila svoje námietky, Komisia by tieto opatrenia mala prijať.

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/34

(1)

V rámci nariadenia (EHS) č. 793/93 boli ako prioritné látky, ktoré je potrebné vyhodnotiť v súlade s nariadeniami Komisie (ES) č. 1179/94 (2) a (ES) č. 2364/2000 (3), ktoré sa týkajú prvého a štvrtého zoznamu prioritných látok podľa nariadenia (EHS) č. 793/93, identifikované tieto látky:

(2)

Spravodajské členské štáty určené podľa uvedených nariadení ukončili činnosti týkajúce sa hodnotenia rizík, ktoré tieto látky predstavujú pre ľudí a životné prostredie, v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením (EHS) č. 793/93 (4), a navrhli stratégiu obmedzenia týchto rizík.

(3)

Uskutočnili sa konzultácie s Vedeckým výborom pre toxicitu, ekotoxicitu a životné prostredie (SCTEE) a s Vedeckým výborom pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia (SCHER), ktoré prijali stanoviská k vyhodnoteniu rizík vykonanému spravodajcami. Tieto stanoviská boli uverejnené na internetovej stránke vedeckých výborov.

(4)

Výsledky vyhodnotenia rizík a ďalšie výsledky stratégií obmedzenia rizík sú uvedené v príslušnom oznámení Komisie (5).

(5)

Na základe tohto vyhodnotenia je vhodné odporučiť určité opatrenia na zníženie rizík pre určité látky.

(6)

Opatrenia na zníženie rizík odporúčané pre pracovníkov by sa mali zvážiť v rámci právnych predpisov na ochranu pracovníkov, ktoré sa považujú za primeraný rámec na zníženie rizík, ktoré predstavujú príslušné látky, v potrebnom rozsahu.

(7)

Opatrenia na zníženie rizík ustanovené v tomto odporúčaní sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 15 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 793/93,

1.

Dobrovoľná dohoda medzi Európskou asociáciou pre chlórované rozpúšťadlá v mene európskych výrobcov tejto látky, ich distribútormi a zákazníkmi, podľa ktorej možno túto látku predávať len nákupcom, ktorí dodržiavajú Chartu bezpečného používania trichlóreténu pri čistení kovov, sa má vziať do úvahy. Podľa tejto charty môžu odberatelia používať trichlóretén na čistenie kovov iba v utesnených alebo uzavretých sústavách v zmysle časti 4 európskej normy EN 12921 a používanie podlieha monitorovaniu jej dodržiavania treťou stranou.

2.

Na účely odstránenia potenciálnych rizík pre prevádzky na spracovanie priemyselných odpadových vôd v prevádzkach s výrobou a/alebo spracúvaním benzénu sa odporúča, že príslušné orgány dotknutých členských štátov by mali s prihliadnutím na technické charakteristiky dotknutých zariadení, ich geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky ustanoviť v povoleniach vydaných na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES (6) (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) podmienky, limitné hodnoty emisií alebo ekvivalentné ukazovatele alebo technické opatrenia pre benzén, aby bola možná prevádzka v súlade s BAT.

3.

Členské štáty by mali pozorne monitorovať uplatňovanie BAT pre benzén a podávať Komisii správy o každom významnom vývoji v rámci výmeny informácií o BAT.

4.

Na účely zjednodušenia povoľovania a monitorovania podľa smernice 2008/1/ES (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania) by sa mal benzén zahrnúť do prebiehajúcich prác na vypracovaní usmernenia k „najlepším dostupným technikám“ (Best Available Techniques – BAT).

5.

Vystavenie mikroorganizmov vplyvu tejto látky v prevádzkach na spracovanie priemyselných odpadových vôd by sa malo v prípade potreby riadiť vnútroštátnymi predpismi, aby sa tak zabezpečilo, že nevznikne riziko pre tieto mikroorganizmy ani pre životné prostredie.

6.

Kľúčovým cieľom právnych predpisov Spoločenstva je zabrániť vstupu všetkých antropogénnych látok vrátane TAME do podzemných vôd (7). Preto sa v prípade potreby odporúča realizovať monitorovacie programy s cieľom včasného zistenia kontaminácie podzemných vôd TAME.

7.

Ďalej sa odporúča široké uplatňovanie najlepších dostupných techník pri výstavbe a prevádzke podzemných skladovacích a distribučných kapacít benzínu na čerpacích staniciach. V tejto súvislosti by členské štáty mali zvážiť povinné požiadavky predovšetkým na všetky čerpacie stanice v oblastiach dopĺňania podzemných vôd.

8.

Príslušné orgány dotknutých členských štátov by mali s prihliadnutím na technické charakteristiky dotknutých zariadení, ich geografické umiestnenie a miestne environmentálne podmienky ustanoviť v povoleniach vydaných na základe smernice 2008/1/ES podmienky, limitné hodnoty emisií alebo ekvivalentné ukazovatele alebo technické opatrenia pre TAME, aby bolo možné prevádzkovať dotknuté zariadenia v súlade s BAT.

9.

Členské štáty by mali pozorne monitorovať uplatňovanie BAT na TAME a podávať Komisii správy o každom významnom vývoji v rámci výmeny informácií o BAT.

10.

Miestne emisie do povrchových vôd by sa mali v prípade potreby riadiť vnútroštátnymi predpismi, aby sa tak zabezpečilo, že nevznikne riziko pre životné prostredie.

11.

Opatrenia na zníženie rizika odporúčané s cieľom chrániť podzemné vody sa považujú za dostatočné na to, aby chránili ľudí, ktorí sú ohrození prostredníctvom životného prostredia.

12.

Toto odporúčanie je určené všetkým sektorom, v rámci ktorých sa uvedené látky dovážajú, vyrábajú, prepravujú, skladujú, spracúvajú na prípravok alebo iným spôsobom, využívajú, likvidujú alebo recyklujú, ako aj členským štátom.

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/37

(1)

V rámci nariadenia (EHS) č. 793/93 boli ako prioritné látky, ktoré je potrebné vyhodnotiť v súlade s nariadeniami Komisie (ES) č. 143/97 (2) a (ES) č. 2364/2000 (3), ktoré sa týkajú tretieho a štvrtého zoznamu prioritných látok podľa nariadenia (EHS) č. 793/93, identifikované tieto látky:

(2)

Spravodajské členské štáty určené podľa uvedených nariadení ukončili činnosti týkajúce sa hodnotenia rizík, ktoré tieto látky predstavujú pre ľudí a životné prostredie, v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1488/94 z 28. júna 1994, ktorým sa stanovujú princípy pre hodnotenie rizík existujúcich látok pre človeka a životné prostredie v súlade s nariadením (EHS) č. 793/93 (4), a navrhli stratégiu obmedzenia týchto rizík.

(3)

Uskutočnili sa konzultácie s Vedeckým výborom pre zdravotné riziká a riziká životného prostredia (SCHER), ktorý prijal stanovisko k vyhodnoteniu rizík vykonanému spravodajcami. Tieto stanoviská boli uverejnené na internetovej stránke vedeckého výboru.

(4)

Výsledky vyhodnotenia rizík a ďalšie výsledky stratégií obmedzenia rizík sú uvedené v príslušnom oznámení Komisie (5).

(5)

Na základe tohto vyhodnotenia je vhodné odporučiť niektoré opatrenia na zníženie rizík pre určité látky. V prípade látok, ktoré nie sú konkrétne uvedené, neexistujú žiadne odporúčania pre adresátov tohto odporúčania.

(6)

Opatrenia na zníženie rizík odporúčané pre pracovníkov by sa mali zvážiť v rámci právnych predpisov na ochranu pracovníkov, ktoré sa považujú za primeraný rámec na zníženie rizík, ktoré predstavujú príslušné látky, v potrebnom rozsahu.

(7)

Opatrenia na zníženie rizík stanovené v tomto odporúčaní sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 15 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 793/93,

1.

Zamestnávatelia, ktorí využívajú EPTAC vo výrobe a ako kationizačnú látku pri kationizácii škrobov, by mali brať do úvahy všetky pokyny pre daný sektor vypracované na vnútroštátnej úrovni na základe praktických predpisov nezáväzného charakteru, ktoré podľa článku 12 ods. 2 smernice Rady 98/24/ES (6) (smernica o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci) vypracovala Komisia.

2.

Miestne emisie EPTAC do životného prostredia by sa mali v prípade potreby riadiť vnútroštátnymi predpismi, aby sa tak zabezpečilo, že nevznikne riziko pre životné prostredie.

3.

Zamestnávatelia, ktorí využívajú CHPTAC ako kationizačnú látku pri kationizácii škrobov, by mali brať do úvahy všetky pokyny pre daný sektor vypracované na vnútroštátnej úrovni na základe praktických predpisov nezáväzného charakteru, ktoré podľa článku 12 ods. 2 smernice Rady 98/24/ES vypracovala Komisia.

4.

Miestne emisie CHPTAC do životného prostredia by sa mali v prípade potreby riadiť vnútroštátnymi predpismi, aby sa tak zabezpečilo, že nevznikne riziko pre životné prostredie.

5.

Toto odporúčanie je určené všetkým sektorom, v rámci ktorých sa uvedené látky dovážajú vyrábajú, prepravujú, skladujú, spracúvajú na prípravok alebo iným spôsobom, využívajú, likvidujú alebo recyklujú, ako aj členským štátom.

21.6.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 162/39

(1)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS (1), sa ustanovuje harmonizácia minimálnych požiadaviek týkajúcich sa štatutárneho auditu. Podľa článku 31 uvedenej smernice Komisia má predložiť správu o vplyve vnútroštátnych pravidiel o zodpovednosti na vykonávanie štatutárnych auditov na európskych kapitálových trhoch a na poistné podmienky pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti a predložiť odporúčania, ak to bude považovať za vhodné.

(2)

Bezproblémové fungovanie kapitálových trhov si vyžaduje udržateľnú kapacitu na vykonávanie auditu a konkurencieschopný trh pre audítorské služby, na ktorom je dostatočný výber audítorských spoločností schopných a ochotných vykonávať štatutárne audity spoločností, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu. Rastúca nestálosť trhovej kapitalizácie spoločností však viedla k oveľa vyšším rizikám poistenia zodpovednosti za škodu, zatiaľ čo prístup k poistnému krytiu proti rizikám spojeným s takými auditmi je čoraz obmedzenejší.

(3)

Keďže neobmedzená spoločná a nerozdielna zodpovednosť môže audítorské spoločnosti a siete odrádzať od vstupu na medzinárodný trh pre audity kótovaných spoločností v Spoločenstve, existuje malá vyhliadka na vznik nových audítorských sietí, ktoré sú schopné vykonávať štatutárne audity týchto spoločností.

(4)

V dôsledku toho by mala byť zodpovednosť audítorov a audítorských spoločností, vrátane skupín audítorov, vykonávajúcich štatutárne audity kótovaných spoločností, obmedzená. Akékoľvek obmedzenie zodpovednosti však nie je odôvodnené v prípadoch úmyselného porušenia pracovných povinností zo strany audítora a v takých prípadoch by sa nemalo uplatňovať. Toto obmedzenie by sa nemalo dotýkať ani práva poškodenej strany na spravodlivú náhradu škody.

(5)

V súvislosti s výrazným rozdielom medzi systémami občianskoprávnej zodpovednosti v členských štátoch je v tejto etape vhodné, aby si každý členský štát mohol zvoliť spôsob obmedzenia, ktorý považuje pre svoj systém občianskoprávnej zodpovednosti za najvhodnejší.

(6)

V súlade s tým by členské štáty mali mať možnosť stanoviť v rámci svojho vnútroštátneho práva hornú hranicu zodpovednosti audítorov. Alternatívne by členské štáty mali mať možnosť zaviesť v rámci vnútroštátneho práva systém primeranej zodpovednosti, podľa ktorého štatutárni audítori a audítorské spoločnosti zodpovedajú len v rozsahu, v ktorom prispeli k spôsobenej škode bez toho, aby boli spoločne a nerozdielne zodpovední spolu s ostatnými stranami. V členských štátoch, v ktorých nárok voči štatutárnym audítorom môžu uplatniť iba auditované spoločnosti, nie však jednotliví akcionári alebo iné tretie strany, by členský štát mal byť takisto schopný umožniť spoločnosti, jej akcionárom a audítorovi stanoviť obmedzenie zodpovednosti audítora s výhradou primeraných záruk pre investorov v auditovanej spoločnosti,

1.

Toto odporúčanie sa týka občianskoprávnej zodpovednosti audítorov a audítorských spoločností vykonávajúcich štatutárny audit konsolidovanej alebo ročnej účtovnej závierky spoločnosti, ktorá je registrovaná v členskom štáte a cenné papiere ktorej sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v členskom štáte.

2.

Občianskoprávna zodpovednosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vyplývajúca z porušenia ich pracovných povinností by mala byť obmedzená s výnimkou prípadov, keď dôjde k úmyselnému porušeniu povinností štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.

3.

Obmedzenie zodpovednosti by sa malo uplatňovať voči auditovanej spoločnosti a akejkoľvek tretej strane, ktorá je podľa vnútroštátneho práva oprávnená uplatniť nárok na náhradu škody.

4.

Akékoľvek obmedzenie občianskoprávnej zodpovednosti by nemalo poškodeným stranám zabrániť v tom, aby boli spravodlivo odškodnené.

5.

Členské štáty by mali prijať opatrenia na obmedzenie zodpovednosti. Na tento účel sa odporúča použiť jednu alebo viacero z týchto metód:

6.

Ak je zodpovednosť obmedzená dohodou, ako sa uvádza v bode 5 písm. c), členské štáty by mali zaistiť, aby sa splnili všetky tieto podmienky:

7.

Pred prijatím opatrení na zavedenie niektorého zo spôsobov uvedených v bode 5 písm. a), b) alebo c) alebo iného spôsobu na obmedzenie zodpovednosti, ktorý je v súlade s bodmi 2, 3 a 4, by členský štát mal vziať do úvahy vplyv na finančné trhy a investorov a na podmienky prístupu na trh pre štatutárny audit kótovaných spoločností, ako aj vplyv na kvalitu auditu, poistiteľnosť rizík a spoločností, v ktorých sa má audit vykonať.

8.

Členské štáty sa vyzývajú, aby do 5. júna 2010 informovali Komisiu o opatreniach prijatých so zreteľom na toto odporúčanie.

9.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.