27.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 372/1

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 1855/2006/ES

z 12. decembra 2006,

ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 151 ods. 5 prvá zarážka,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Je nevyhnutné podporovať spoluprácu a kultúrne výmeny v záujme rešpektovania a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Európe a zlepšenia vedomostí európskych občanov o iných európskych kultúrach a súčasného zvyšovania ich povedomia o spoločnom európskom kultúrnom dedičstve, ktoré zdieľajú. Podpora kultúrnej a jazykovej spolupráce a rozmanitosti teda prispieva k dosiahnutiu toho, aby sa európske občianstvo stalo hmatateľnou realitou, prostredníctvom podpory priamej účasti európskych občanov na integračnom procese.

(2)	Aktívna kultúrna politika zameraná na zachovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a podporu jej spoločných kultúrnych prvkov a kultúrneho dedičstva môže prispieť k zviditeľneniu Európskej únie smerom navonok.

(3)

Predpokladom všestrannej podpory európskej integrácie zo strany občanov a ich plnohodnotnej účasti na nej je väčší dôraz na ich spoločné kultúrne hodnoty a korene ako kľúčové prvky ich identity a príslušnosti k spoločnosti založenej na slobode, rovnosti, demokracii, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a integrity, tolerancii a solidarite pri úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie.

(4)

Je nevyhnutné, aby sektor kultúry prispieval k celkovému európskemu politickému vývoju a zohrával v ňom úlohu. Samotný sektor kultúry je významným zamestnávateľom a navyše existuje jednoznačná súvislosť medzi investíciami do kultúry a hospodárskym rozvojom, z čoho vyplýva význam posilňovania kultúrnych politík na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Z tohto dôvodu sa musí posilniť pozícia odvetvia kultúrneho priemyslu vo vývoji súvisiacom s lisabonskou stratégiou, pretože tento priemysel čoraz väčšmi prispieva k rastu európskeho hospodárstva.

(5)	Zároveň je nevyhnutné podporovať aktívne občianstvo a posilniť boj proti všetkým formám vylúčenia vrátane rasizmu a xenofóbie. Jedným z prostriedkov boja proti sociálnemu vylúčeniu môže byť zlepšenie prístupu ku kultúre pre čo najväčší počet ľudí.

(6)	Článok 3 zmluvy ustanovuje, že vo všetkých činnostiach uvedených v tomto článku sa Spoločenstvo usiluje odstrániť nerovnosti medzi mužmi a ženami a podporiť rovnosť medzi nimi.

(7)

Kultúrne programy Kaleidoscope, Ariane, Raphaël a Kultúra 2000 ustanovené príslušnými rozhodnutiami č. 719/96/ES (3), č. 2085/97/ES (4), č. 2228/97/ES (5) a č. 508/2000/ES (6) predstavovali pozitívne etapy vykonávania kultúrnej činnosti Spoločenstva. Značné skúsenosti sa získali najmä prostredníctvom hodnotenia týchto kultúrnych programov. V súčasnosti je vhodné racionalizovať a posilniť kultúrnu činnosť Spoločenstva na základe výsledkov týchto hodnotení, výsledkov porád so všetkými zainteresovanými stranami a činnosti európskych inštitúcií v poslednom období. Preto je vhodné ustanoviť na tento účel program.

(8)

Európske inštitúcie sa pri mnohých príležitostiach vyslovili k témam súvisiacim s kultúrnou činnosťou Spoločenstva a úlohami kultúrnej spolupráce, Rada vo svojich uzneseniach z 25. júna 2002 o novom pláne práce zameranom na európsku spoluprácu v oblasti kultúry (7) a v uznesení z 19. decembra 2002 o uskutočnení plánu práce zameraného na európsku spoluprácu v oblasti kultúry (8), Európsky parlament v uznesení z 5. septembra 2001 o kultúrnej spolupráci v Európskej únii (9), uznesení z 28. februára 2002 o vykonávaní programu Kultúra 2000 (10), uznesení z 22. októbra 2002 o význame a dynamike divadla a múzických umení v rozšírenej Európe (11), uznesení zo 4. septembra 2003 o odvetviach kultúrneho priemyslu (12), ako aj Výbor regiónov vo svojom stanovisku z 9. októbra 2003 o predĺžení programu Kultúra 2000.

(9)

Vo vyššie uvedených uzneseniach Rada zdôraznila potrebu zaujať na úrovni Spoločenstva jednotnejší prístup ku kultúre a zdôraznila skutočnosť, že európska pridaná hodnota je základným a určujúcim pojmom v rámci európskej spolupráce v oblasti kultúry a základnou podmienkou opatrení Spoločenstva v oblasti kultúry.

(10)	Vytvorenie spoločného kultúrneho priestoru pre národy Európy si vyžaduje podporu nadnárodnej mobility kultúrnych činiteľov, nadnárodný pohyb umeleckých a kultúrnych diel a výrobkov, ako aj dialóg a kultúrne výmeny.

(11)

Rada vo svojich záveroch zo 16. novembra 2004 o pracovnom pláne v oblasti kultúry (2005–2006), Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. septembra 2003 o odvetviach kultúrneho priemyslu a Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 28. januára 2004 o odvetviach kultúrneho priemyslu v Európe vyjadrili svoje názory na potrebu vo väčšej miere zohľadňovať osobitné hospodárske a sociálne charakteristiky neaudiovizuálnych odvetví kultúrneho priemyslu. V novom programe by sa mala navyše zohľadniť príprava spolupráce v oblasti kultúry presadzovaná v rokoch 2002–2004.

(12)

V tejto súvislosti je potrebné podporovať intenzívnejšiu spoluprácu medzi kultúrnymi aktérmi podnecovaním tvorby projektov viacročnej spolupráce, ktoré by im umožnili rozvíjať spoločné činnosti, podporovať adresnejšie opatrenia so skutočnou európskou pridanou hodnotou, podporovať symbolické kultúrne podujatia, podporovať európske organizácie pre kultúrnu spoluprácu a analýzu vybraných tém transeurópskeho záujmu, ako aj zber a šírenie informácií a činností zameraných na maximálne zvýšenie vplyvu projektov v oblasti európskej kultúrnej spolupráce a tvorby európskej kultúrnej politiky.

(13)

V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1622/2006/ES z 24. októbra 2006 o akcii Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2007-2019 (13) by malo toto podujatie, ktoré sa teší veľkej pozornosti Európanov a prispieva k posilneniu pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru, dostať značnú finančnú podporu. V súvislosti s týmto podujatím je potrebné klásť dôraz na transeurópsku kultúrnu spoluprácu.

(14)

Mala by sa podporiť činnosť organizácií, ktoré pôsobia v záujme európskej kultúrnej spolupráce, a tak zohrávajú úlohu „vyslancov“ európskej kultúry, na základe skúsenosti Európskej únie v kontexte rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 792/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa zavádza akčný program Spoločenstva na podporu organizácií činných na európskej úrovni v oblasti kultúry (14).

(15)	Je potrebné, aby program v súlade so zásadou slobody prejavu prispieval k úsiliu Európskej únie podporovať trvalo udržateľný rozvoj a bojovať proti všetkým formám diskriminácie.

(16)	Kandidátske krajiny Európskej únie a krajiny EZVO, ktoré sú členmi dohody o EHP, by mali byť potenciálnymi účastníkmi programov Spoločenstva v súlade s dohodami uzavretými s týmito krajinami.

(17)

Európska rada prijala na svojom zasadnutí v Solúne 19.–20. júna 2003„Agendu pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii“, ktorá ustanovuje, že programy Spoločenstva by mali byť otvorené pre krajiny zúčastnené na procese stabilizácie a pridruženia na základe rámcových dohôd, ktoré s nimi uzavrie Spoločenstvo. Tieto krajiny by mali mať v závislosti od rozpočtovej situácie alebo politických priorít možnosť zúčastňovať sa na programe alebo využívať redukovaný model spolupráce na základe doplnkových rozpočtových prostriedkov a osobitných postupov, na ktorých sa dohodnú dotknuté krajiny.

(18)	Program by mal byť otvorený aj pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré s Európskym spoločenstvom podpísali dohody obsahujúce ustanovenia o kultúre, v súlade s postupmi, ktoré sa ustanovia.

(19)

V záujme zvýšenia pridanej hodnoty činnosti Spoločenstva je potrebné zaistiť súdržnosť a komplementárnosť činností uskutočňovaných v rámci tohto rozhodnutia a ostatných súvisiacich politík, činností a nástrojov Spoločenstva v súlade s článkom 151 ods. 4 zmluvy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prepojeniu medzi opatreniami Spoločenstva v oblasti kultúry a vzdelávania a činnostiam na podporu výmeny najlepších postupov a užšej spolupráce na európskej úrovni.

(20)	Pokiaľ ide o podporu zo strany Spoločenstva, je potrebné vziať do úvahy špecifickú povahu sektoru kultúry v Európe, a najmä zabezpečiť, aby sa čo najviac zjednodušili administratívne a finančné postupy a aby sa prispôsobili sledovaným cieľom, ako aj postupom a vývoju v sektore kultúry.

(21)	Komisia, členské štáty a kultúrne kontaktné body by mali podporovať účasť menších subjektov na projektoch viacročnej spolupráce a organizovanie činností, ktorých cieľom je spájať potenciálnych partnerov projektov.

(22)	Program by mal spájať osobitné prednosti a odborné schopnosti kultúrnych subjektov z celej Európy. V prípade potreby by mala Komisia a členské štáty prijať opatrenia na riešenie nízkej miery účasti kultúrnych subjektov v ktoromkoľvek z členských štátov alebo účastníckych krajín.

(23)	V rámci spolupráce Komisie s členskými štátmi je vhodné zabezpečiť monitorovanie a hodnotenie tohto programu s cieľom umožniť úpravy, najmä pokiaľ ide o priority vykonávania opatrení. Súčasťou hodnotenia by malo byť externé hodnotenie nezávislými a nestrannými subjektmi.

(24)	V postupoch monitorovania a hodnotenia programu by sa mali využívať špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele a ukazovatele.

(25)	Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov.

(26)	Je vhodné zaviesť jednotný nástroj financovania a plánovania kultúrnej spolupráce pod názvom „program Kultúra“ na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

(27)	Toto rozhodnutie stanovuje na celú dobu trvania programu finančné krytie, ktoré je základným odkazom v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (15).

(28)	Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).

(29)

Opatrenia potrebné na finančné vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (17) (ďalej len „rozpočtové pravidlá“) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (18).

(30)

Činnosť Spoločenstva dopĺňa vnútroštátne a regionálne činnosti v oblasti kultúrnej spolupráce. Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to posilnenie európskeho kultúrneho priestoru založeného na spoločnom kultúrnom dedičstve (nadnárodná mobilita kultúrnych činiteľov v Európe, nadnárodný pohyb kultúrnych a umeleckých diel a výrobkov a medzikultúrny dialóg) nemôžu z dôvodu ich nadnárodného charakteru uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale lepšie ich z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov možno dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(31)	Mali by sa zaviesť prechodné ustanovenia s cieľom zaistiť bezproblémový prechod medzi programami ustanovenými rozhodnutiami č. 508/2000/ES alebo č. 792/2004/ES a programom ustanoveným týmto rozhodnutím,

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Ustanovenie programu a jeho trvanie

1. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program Kultúra, ktorý je jednotným viacročným programom opatrení Spoločenstva v oblasti kultúry a ktorý je otvorený pre všetky sektory kultúry a všetky kategórie kultúrnych subjektov (ďalej len „program“).

2. Program sa vykonáva v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.

Článok 2

Rozpočet

1. Finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie uvedené v článku 1 sa týmto stanovuje na 400 miliónov EUR.

2. Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje rozpočtový orgán v medziach finančného rámca.

Článok 3

Ciele

1. Všeobecným cieľom programu je zlepšiť spoločný európsky kultúrny priestor, ktorý sa zakladá na spoločnom kultúrnom dedičstve, prostredníctvom rozvoja kultúrnej spolupráce medzi tvorcami, kultúrnymi aktérmi a kultúrnymi inštitúciami krajín, ktoré sa na programe zúčastňujú, s cieľom podporiť vznik európskeho občianstva. Program je otvorený pre účasť neaudiovizuálnych odvetví kultúrneho priemyslu, najmä malých kultúrnych podnikov, za predpokladu, že tento priemysel koná v pozícii neziskového kultúrneho subjektu.

2. Konkrétnymi cieľmi programu sú:

a)	podpora nadnárodnej mobility kultúrnych aktérov,

b)	podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a umeleckých diel a výrobkov,

c)	podpora medzikultúrneho dialógu.

Článok 4

Oblasti pôsobnosti programu

1. Ciele programu sa dosahujú vykonávaním týchto opatrení, ktoré sú opísané v prílohe:

Podpora nasledovných kultúrnych činností:

—	Projekty viacročnej spolupráce

—	Opatrenia spolupráce

—	Osobitné činnosti

b)	Podpora subjektov pôsobiacich v oblasti kultúry na európskej úrovni,

c)	Podpora analýz, zberu a šírenia informácií a činností, ktoré maximálne zvyšujú vplyv projektov v oblasti európskej kultúrnej spolupráce a tvorby európskej kultúrnej politiky.

2. Tieto opatrenia sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe.

Článok 5

Ustanovenia o tretích krajinách

1. Program je otvorený pre tieto krajiny:

a)	krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, v súlade s ustanoveniami dohody o EHP,

b)	kandidátske krajiny, ktoré pred pristúpením k Únii využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami a postupmi účasti týchto štátov na programoch Spoločenstva ustanovenými v rámcových dohodách,

c)	krajiny západného Balkánu v súlade s postupmi vymedzenými spoločne s týmito krajinami potom, ako sa uzatvoria rámcové dohody stanovujúce ich účasť na programoch Spoločenstva.

Krajiny uvedené v tomto odseku sa v plnej miere zúčastňujú na programe pod podmienkou splnenia stanovených podmienok a vyplatenia dodatočných rozpočtových prostriedkov.

2. Program je otvorený aj pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré uzavreli so Spoločenstvom dohody o pridružení alebo o spolupráci obsahujúce doložky o kultúre, na základe doplnkových rozpočtových prostriedkov a osobitných postupov, ktoré sa ustanovia.

Krajiny západného Balkánu uvedené v odseku 1 písm. c), ktoré nemajú záujem zúčastňovať sa na programe v plnom rozsahu, môžu využívať výhody spolupráce s programom za podmienok stanovených v tomto odseku.

Článok 6

Spolupráca s medzinárodnými organizáciami

Program umožňuje spoločnú činnosť s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúry, ako je UNESCO alebo Rada Európy, na základe spoločných príspevkov a v súlade s rôznymi pravidlami, ktoré sa vzťahujú v jednotlivých inštitúciách alebo organizáciách na vykonávanie opatrení uvedených v článku 4.

Článok 7

Komplementárnosť s inými nástrojmi Spoločenstva

Komisia zabezpečuje prepojenie programu s ostatnými nástrojmi Spoločenstva, najmä tými, ktoré súvisia so štrukturálnymi fondmi a v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, výskumu, informačnej spoločnosti, občianstva, mládeže, športu, jazykov, sociálneho začlenenia, vonkajších vzťahov EÚ a boja proti všetkým formám diskriminácie.

Článok 8

Vykonávanie

1. Komisia vykonáva činnosti Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje tento program, v súlade s prílohou.

2. V súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 sa prijmú tieto opatrenia:

a)	ročný pracovný plán vrátane priorít, výberových kritérií a postupov,

b)	ročný rozpočet a rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé činnosti uskutočňované v rámci programu,

c)	postupy monitorovania a hodnotenia programu,

d)	finančná podpora, ktorú poskytne Spoločenstvo podľa článku 4 ods. 1 písm. a) prvá zarážka: sumy, trvanie, rozdelenie a príjemcovia.

3. Všetky ostatné opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia sa prijímajú v súlade s poradným postupom uvedeným v článku 9 ods. 3.

Článok 9

Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 4 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa články 3 a 7 rozhodnutia č. 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 10

Kultúrne kontaktné body

1. Kultúrne kontaktné body vymedzené v oddiele I.3.1 prílohy sú vykonávacími orgánmi pre šírenie informácií o programe na vnútroštátnej úrovni so zreteľom na článok 54 ods. 2 písm. c) a ods. 3 rozpočtových pravidiel.

2. Kultúrne kontaktné body musia spĺňať tieto kritériá:

a)	mať dostatočný počet pracovníkov, ktorí majú zodpovedajúce odborné a jazykové schopnosti pre prácu v prostredí medzinárodnej spolupráce,

b)	mať zodpovedajúcu infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o informačnú a komunikačnú technológiu,

c)	pracovať v administratívnom prostredí, ktoré im umožňuje uspokojivo vykonávať úlohy a vyhýbať sa konfliktom záujmov.

Článok 11

Finančné ustanovenia

1. Finančná pomoc sa poskytuje formou grantov pre právnické osoby. Granty možno v určitých prípadoch udeľovať fyzickým osobám v súlade s podmienkami článku 114 ods. 1 rozpočtových pravidiel. Komisia môže taktiež udeľovať fyzickým alebo právnickým osobám odmeny za činnosti alebo projekty vykonávané v rámci programu. V závislosti od povahy činnosti možno povoliť paušálne financovanie a/alebo uplatňovanie jednotkových nákladov.

2. Komisia môže na základe charakteristiky príjemcov a povahy činností rozhodnúť o ich oslobodení od overovania odborných spôsobilostí a kvalifikácií potrebných na uskutočnenie navrhovanej činnosti alebo pracovného programu.

3. Na určité činnosti európskych hlavných miest kultúry vymedzené podľa rozhodnutia 1419/1999/ES možno poskytnúť grant alebo udeliť cenu.

Článok 12

Prínos k iným cieľom Spoločenstva

Program prispieva k posilňovaniu spoločných cieľov Európskeho spoločenstva najmä:

a)	presadzovaním základnej zásady slobody prejavu,

b)	podporou lepšieho uvedomenia si významu prispievania k trvalo udržateľnému rozvoju,

c)	snahou o podporu vzájomného porozumenia a tolerancie v Európskej únii,

d)	účasťou na odstraňovaní akejkoľvek diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Osobitná pozornosť sa bude venovať súladu a komplementárnosti programu a politík Spoločenstva v oblasti kultúrnej spolupráce s tretími krajinami.

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

1. Komisia zabezpečuje pravidelné monitorovanie plnenia programu v porovnaní s jeho cieľmi. Výsledky monitorovania a hodnotenia sa využívajú pri vykonávaní programu.

Monitorovanie zahŕňa najmä vypracovanie správ uvedených v odseku 3 písm. a) a c).

Konkrétne ciele programu možno na základe výsledkov monitorovacích správ revidovať v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy.

2. Komisia zabezpečuje pravidelné externé a nezávislé hodnotenie programu.

3. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov:

a)	správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov vykonávania tohto programu najneskôr 31. decembra 2010,

b)	oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr 31. decembra 2011,

c)	správu o následnom hodnotení najneskôr 31. decembra 2015.

Článok 14

Prechodné ustanovenia

Činnosti, ktoré začali pred 31. decembrom 2006 na základe rozhodnutí č. 508/2000/ES alebo č. 792/2004/ES, sa až do svojho ukončenia riadia ustanoveniami týchto rozhodnutí.

Výbor zriadený podľa článku 5 rozhodnutia č. 508/2000/ES sa nahrádza výborom ustanoveným v článku 9 tohto rozhodnutia.

Článok 15

Účinnosť

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť v deň nasledujúci po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu z 12. decembra 2006.

Za Európsky parlament

Predseda

P. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN

(1) Ú. v. EÚ C 164, 5.7.2005, s. 65.

(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. októbra 2005 (Ú. v. EÚ C 272 E, 9.11.2006, s. 233), spoločná pozícia Rady z 18. júla 2006 (Ú. v. EÚ C 238 E, 3.10.2006, s. 18) a pozícia Európskeho parlamentu z 24. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). Rozhodnutie Rady z 11. decembra 2006.

(3) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 719/96/ES z 29. marca 1996, ktorým sa zavádza program na podporu umeleckých a kultúrnych činností, ktoré majú európsky rozmer (Kaleidoscope) (Ú. v. ES L 99, 20.4.1996, s. 20). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 477/1999/ES (Ú. v. ES L 57, 5.3.1999, s. 2).

(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2085/97/ES zo 6. októbra 1997, ktorým sa zavádza program na podporu vrátane prekladu v oblasti kníh a čítania (Ariane) (Ú. v. ES L 291, 24.10.1997, s. 26). Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím č. 476/1999/ES (Ú. v. ES L 57, 5.3.1999, s. 1).

(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2228/97/ES z 13. októbra 1997, ktorým sa zavádza akčný program Spoločenstva v oblasti kultúrneho dedičstva (Raphaël) (Ú. v. ES L 305, 8.11.1997, s. 31). Rozhodnutie zrušené rozhodnutím č. 508/2000/ES (Ú. v. ES L 63, 10.3.2000, s. 1).

(6) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 508/2000/ES zo 14. februára 2000, ktorým sa zavádza program Kultúra 2000 (Ú. v. ES L 63, 10.3.2000, s. 1). Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 885/2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 1).

(7) Ú. v. ES C 162, 6.7.2002, s. 5.

(8) Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 5.

(9) Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 142.

(10) Ú. v. ES C 293 E, 28.11.2002, s. 105.

(11) Ú. v. EÚ C 300 E, 11.12.2003, s. 156.

(12) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 459.

(13) Ú. v. EÚ L 304, 3.11.2006, s. 1.

(14) Ú. v. EÚ L 138, 30.4.2004, s. 40.

(15) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

(16) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(17) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.

(18) Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1248/2006 (Ú. v. EÚ L 227, 19.8.2006, s. 3).

PRÍLOHA

I. OPIS ČINNOSTÍ A PODUJATÍ

1. Prvá oblasť: podpora kultúrnych činností

1.1. Projekty viacročnej spolupráce

Program podporuje trvalo udržateľné a štruktúrované projekty kultúrnej spolupráce s cieľom spájať osobitné prednosti a odborné schopnosti kultúrnych subjektov v celej Európe. Účelom tejto podpory je pomáhať projektom spolupráce v ich začiatkoch, štruktúrovaní alebo vo fáze geografického rozširovania. Cieľom je podpora vybudovania trvalo udržateľných základov a dosiahnutie finančnej nezávislosti.

Každý projekt spolupráce by mal zahŕňať aspoň šesť subjektov zo šiestich rôznych krajín, ktoré sa na programe zúčastňujú. Účelom je spojiť rôzne subjekty z jedného alebo z viacerých odvetví pri rôznych viacročných činnostiach, ktoré môžu byť svojou povahou odvetvové alebo medziodvetvové, ale ktoré musia sledovať spoločný cieľ.

Každý projekt spolupráce sa zameria na uskutočnenie istého množstva štruktúrovaných viacročných kultúrnych činností. Tieto činnosti sa majú vykonávať počas celej doby financovania Spoločenstvom. Musia obsahovať aspoň dva z troch konkrétnych cieľov uvedených v článku 3 ods. 2. Prioritne sa budú podporovať projekty spolupráce, ktorých zámerom je rozvíjať činnosti zodpovedajúce všetkým trom konkrétnym cieľom uvedeným v danom článku.

Projekty spolupráce sa vyberú na základe výziev na predloženie návrhov podľa rozpočtových pravidiel. V tejto súvislosti sa výber uskutoční okrem iného na základe uznaných odborných schopností spoluorganizátorov v oblasti ich činnosti, ich finančnej a operačnej kapacity uskutočniť navrhované činnosti, ako aj na základe kvality týchto činností a rozsahu, v ktorom zodpovedajú všeobecnému cieľu a konkrétnym cieľom programu uvedeným v článku 3.

Projekty spolupráce musia vychádzať z dohody o spolupráci, t. j. zo spoločného dokumentu, ktorý má právnu formu v jednej z účastníckych krajín a je podpísaný všetkými spoluorganizátormi.

Finančná podpora Spoločenstva nesmie presiahnuť 50 % z rozpočtu na projekt a má zostupný charakter. Nesmie presiahnuť sumu 500 000 EUR ročne na všetky činnosti projektov spolupráce. Táto podpora sa poskytuje na obdobie troch až piatich rokov.

Na ilustráciu, asi 32 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na program je určených na tento typ finančnej podpory.

1.2. Opatrenia spolupráce

Program podporuje odvetvové alebo medziodvetvové činnosti kultúrnej spolupráce európskych subjektov. Prioritou je tvorivosť a inovácia. Osobitne sa budú podporovať činnosti zamerané na skúmanie možností spolupráce s cieľom ich dlhodobého rozvoja.

Každá činnosť by sa mala koncipovať a uskutočňovať v partnerstve najmenej troch kultúrnych subjektov v troch rôznych účastníckych krajinách bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú z jedného alebo viacerých odvetví.

Činnosti sa vyberajú na základe výziev na predloženie návrhov podľa rozpočtových pravidiel a ich vykonávacích opatrení. V tejto súvislosti sa výber činností uskutoční aj na základe uznaných odborných schopností spoluorganizátorov, ich finančnej a operačnej kapacity uskutočniť navrhované činnosti, ako aj kvality týchto činností a rozsahu, v ktorom zodpovedajú všeobecnému cieľu a konkrétnym cieľom programu uvedeným v článku 3.

Podpora Spoločenstva nesmie presiahnuť 50 % z rozpočtu na projekt. Nesmie byť nižšia než 50 000 EUR a ani vyššia než 200 000 EUR. Podpora sa poskytuje najviac na 24 mesiacov.

Podmienky stanovené pre takúto činnosť, ktoré sa týkajú minimálneho počtu subjektov, ktoré musia predložiť projekty, ako aj minimálnej a maximálnej výšky podpory Spoločenstva, sa môžu prispôsobiť, aby sa zohľadnili osobitné podmienky literárneho prekladu.

Na ilustráciu, asi 29 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na program je určených na tento typ finančnej podpory.

1.3. Osobitné činnosti

Program je určený aj na podporu osobitných činností. Tieto činnosti sú osobitné z hľadiska rozsahu a pôsobnosti, vyvolávajú značnú odozvu u európskych národov a napomáhajú k lepšiemu uvedomeniu si príslušnosti k rovnakému spoločenstvu, ako aj kultúrnej rozmanitosti členských štátov, a tiež prispievajú k medzikultúrnemu a medzinárodnému dialógu. Musia spĺňať aspoň dva z troch konkrétnych cieľov uvedených v článku 3.

Tieto osobitné činnosti zároveň prispievajú k väčšiemu zviditeľneniu kultúrnej činnosti Spoločenstva v rámci Európskej únie a za jej hranicami. Prispievajú tiež k zvýšeniu všeobecného povedomia o bohatstve a rozmanitosti európskej kultúry.

Výrazná podpora sa poskytne podujatiu „Európske hlavné mestá kultúry“ s cieľom uskutočňovať činnosti, ktoré kladú dôraz na zviditeľnenie Európy a transeurópsku kultúrnu spoluprácu.

Medzi „osobitné činnosti“ sa môže zaradiť aj udeľovanie odmien, keďže upozorňuje na umelcov, kultúrne alebo umelecké diela alebo výkony a zviditeľňuje ich za štátnymi hranicami, a tým podporuje mobilitu a kultúrnu výmenu.

V tejto súvislosti sa tiež môže podporiť spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a v článku 6.

Uvedené príklady netvoria kompletný zoznam opatrení, ktoré by mohli získať podporu v rámci tejto oblasti programu.

Postup pri výbere osobitných činností bude závisieť od príslušnej činnosti. Finančné prostriedky sa poskytnú na základe výziev na predloženie návrhov a ponúk, okrem prípadov uvedených v článkoch 54 a 168 rozpočtových pravidiel. Tiež sa zohľadní, v akej miere zodpovedá každá činnosť všeobecnému cieľu a konkrétnym cieľom programu uvedeným v článku 3 tohto rozhodnutia.

Podpora Spoločenstva nesmie presiahnuť 60 % z rozpočtu na projekt.

Na ilustráciu, asi 16 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na program je určených na tento typ finančnej podpory.

2. Druhá oblasť: podpora subjektov pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti kultúry

Táto podpora má podobu prevádzkového grantu na spolufinancovanie výdavkov spojených so stálym programom práce subjektu, ktorý sleduje cieľ transeurópskeho všeobecného záujmu v oblasti kultúry alebo cieľ, ktorý je časťou politiky Európskej únie v tejto oblasti.

Ustanovuje sa, že tieto granty sa poskytujú na základe každoročných výziev na predloženie návrhov.

Na ilustráciu, asi 10 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na program je určených na túto oblasť.

Podporiť sa môžu subjekty, ktoré v oblasti kultúrnej spolupráce fungujú jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

—	poskytujú zastúpenie na úrovni Spoločenstva,

—	zbierajú alebo šíria informácie na uľahčenie kultúrnej spolupráce v rámci Európskeho spoločenstva,

—	vytvárajú kontakty na európskej úrovni pre orgány pôsobiace v oblasti kultúry,

—	zúčastňujú sa na projektoch kultúrnej spolupráce alebo fungujú ako vyslanci európskej kultúry.

Tieto organizácie musia mať skutočný európsky rozmer. Z tohto hľadiska musia vykonávať svoje činnosti na európskej úrovni, samy alebo vo forme rôznych koordinovaných združení, a ich štruktúra (registrovaní členovia) a ich činnosti musia mať potenciálny vplyv na celú Európsku úniu alebo musia zahŕňať aspoň sedem európskych krajín.

Táto oblasť je prístupná pre subjekty podporované na základe prílohy 1 časť 2 rozhodnutia č. 792/2004/ES, ako aj pre všetky ostatné subjekty činné na európskej úrovni v oblasti kultúry za predpokladu, že spĺňajú ciele stanovené v článku 3 tohto rozhodnutia a vyhovujú požiadavkám a podmienkam tohto rozhodnutia.

Výber organizácií, ktorým sa poskytnú granty na činnosť, prebieha na základe výzvy na predloženie návrhov. Zohľadňuje sa pri ňom skutočnosť, do akej miery zodpovedá pracovný program organizácií konkrétnym cieľom uvedeným v článku 3.

Celková výška prevádzkového grantu na činnosť, udeleného v rámci tejto oblasti, nesmie presiahnuť 80 % prípustných výdavkov organizácie za kalendárny rok, na ktorý je grant poskytnutý.

3. Tretia oblasť: podpora analýz, podpora zberu a šírenia informácií a podpora maximálneho zvýšenia vplyvu projektov v oblasti kultúrnej spolupráce

Na ilustráciu, asi 5 % z celkovej sumy rozpočtových prostriedkov pridelených na program je určených na túto oblasť.

3.1. Podpora kultúrnych kontaktných bodov

S cieľom zabezpečiť adresné a efektívne šírenie praktických informácií o programe priamo medzi občanmi umožňuje táto oblasť podporu z „kultúrnych kontaktných bodov“. Tieto orgány, ktoré pôsobia na vnútroštátnej úrovni, sa zriadia na báze dobrovoľnosti podľa článku 39 nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002.

Poslaním kultúrnych kontaktných bodov je:

—	podporovať program,

—	uľahčovať prístup k programu a podporovať účasť čo najväčšieho počtu profesionálov a iných subjektov z oblasti kultúry na jeho činnostiach prostredníctvom účinného šírenia informácií a vytvárania vhodných iniciatív na tvorbu vzájomných kontaktných sietí;

—	zabezpečovať efektívne prepojenie s rôznymi inštitúciami podporujúcimi sektor kultúry v členských štátoch, a tým prispievať ku komplementárnosti opatrení v rámci programu a národných podporných opatrení;

—	v prípade potreby poskytovať informácie o iných programoch Spoločenstva otvorených pre kultúrne projekty.

3.2. Podpora analýz v oblasti kultúrnej spolupráce

Program podporí uskutočnenie štúdií a vypracovanie analýz v oblasti európskej kultúrnej spolupráce a rozvoja európskej kultúrnej politiky. Účelom tejto podpory je zvýšiť objem a kvalitu informácií a údajov s cieľom vypracovať komparatívne údaje a analýzy o kultúrnej spolupráci na európskej úrovni, najmä čo sa týka mobility tvorcov a kultúrnych aktérov, pohybu umeleckých diel a umeleckých a kultúrnych výrobkov a medzikultúrneho dialógu.

V rámci tejto oblasti možno podporovať štúdie a analýzy, ktoré prispievajú k obohateniu vedomostí o fenoméne transeurópskej kultúrnej spolupráce a k vytváraniu priaznivých podmienok pre jej rozmach. Osobitne sa podporia projekty zamerané na zber a analýzu štatistických údajov.

3.3. Podpora zberu a šírenia informácií a podpora maximálneho zvýšenia vplyvu projektov v oblasti kultúrnej spolupráce.

Program podporuje zber a šírenie informácií a činnosti zamerané na maximálne zvýšenie vplyvu projektov prostredníctvom vytvorenia internetového nástroja zameraného na potreby odborníkov na kultúru v oblasti transeurópskej kultúrnej spolupráce.

Tento nástroj by mal umožniť výmenu skúseností a osvedčených postupov, šírenie informácií o programe a transeurópsku kultúrnu spoluprácu v širšom zmysle.

II. RIADENIE PROGRAMU

Finančné prostriedky pridelené na program môžu pokryť aj náklady na prípravné činnosti, činnosti v rámci monitorovania, kontroly, auditu a hodnotenia, ktoré sú priamo potrebné na riadenie programu a dosahovanie jeho cieľov, hlavne na štúdie, zasadnutia, informačné činnosti a publikačné činnosti, ako aj výdavky spojené s informačnými sieťami s cieľom výmeny informácií, akékoľvek výdavky na administratívnu a technickú pomoc, ktoré Komisia vynaloží na riadenie programu.

III. KONTROLY A AUDITY

Pre projekty vybrané v súlade s postupom uvedeným v článku 11 ods. 2 sa zavádza systém auditu na výberovom základe.

Príjemca grantu poskytne Komisii všetky podporné dokumenty o výdavkoch vynaložených počas päťročného obdobia odo dňa záverečnej platby. Príjemca grantu zabezpečí, aby podporné dokumenty, ktorými disponujú jeho partneri alebo členovia, boli v prípade potreby poskytnuté Komisii.

Komisia môže vykonať kontrolu používania prostriedkov z grantu buď priamo prostredníctvom svojich zamestnancov alebo prostredníctvom akejkoľvek inej kvalifikovanej externej organizácie podľa vlastného výberu. Takéto audity možno vykonávať počas celého obdobia trvania zmluvy, ako aj počas päťročného obdobia odo dňa vyplatenia zostatku grantu. Výsledky auditu môžu v krajnom prípade viesť k rozhodnutiam Komisie o vymáhaní finančných prostriedkov.

Pracovníci Komisie a externí pracovníci splnomocnení Komisiou majú na účely výkonu auditu primeraný prístup do kancelárií príjemcu grantu, ako aj k všetkým potrebným informáciám, a to aj v elektronickej podobe.

Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) majú rovnaké práva ako Komisia, najmä právo na prístup.

Komisia na ochranu finančných záujmov Spoločenstva pred spreneverou a inými podvodmi je zároveň oprávnená vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste v rámci tohto programu podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (1). V prípade potreby vykonáva OLAF vyšetrovania, ktoré sú upravené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 (2).

IV. INFORMÁCIE, KOMUNIKÁCIA A ČINNOSTI ZAMERANÉ NA MAXIMÁLNE ZVÝŠENIE VPLYVU PROJEKTOV

1. Komisia

S cieľom uľahčiť vykonávanie programu môže Komisia organizovať semináre, konferencie alebo zasadnutia a uskutočniť akékoľvek informačné, publikačné, propagačné a prípadne iné činnosti zamerané na zvýšenie vplyvu projektov, ako aj monitorovanie a hodnotenie programu. Takéto činnosti môžu byť financované prostredníctvom grantov, postupom verejného obstarávania alebo ich môže organizovať a financovať priamo Komisia.

2. Kontaktné body

Komisia a členské štáty zriaďujú na dobrovoľnom základe kultúrne kontaktné body a podporujú výmenu informácií prospešných pre vykonávanie programu prostredníctvom kultúrnych kontaktných bodov, ktoré sú vykonávacími orgánmi na vnútroštátnej úrovni podľa ustanovení článku 54 ods. 2 písm. c) a ods. 3 rozpočtových pravidiel.

3. Členské štáty

Bez toho, aby bol dotknutý článok 87 zmluvy, členské štáty môžu v prípade potreby ustanoviť podporné systémy pre individuálnu mobilitu kultúrnych aktérov, aby sa vyriešil problém ich nízkej účasti na programe. Táto podpora môže prebiehať formou cestovných grantov pre kultúrne subjekty, aby sa uľahčila prípravná fáza nadnárodných kultúrnych projektov.

V. ROZDELENIE CELKOVÉHO ROZPOČTU

Rozdelenie celoročného rozpočtu na program

Percento z rozpočtu

Oblasť 1 (podpora kultúrnych činností)

asi 77 %

—	projekty viacročnej spolupráce

asi 32 %

—	opatrenia spolupráce

asi 29 %

—	osobitné činnosti

asi 16 %

Oblasť 2 (podpora subjektov pôsobiacich v oblasti kultúry na európskej úrovni)

asi 10 %

Oblasť 3 (podpora analýzy, zberu a šírenia informácií)

asi 5 %

Celkové prevádzkové výdavky

asi 92 %

Riadenie programu

asi 8 %

Tieto percentá sú orientačné a môže ich zmeniť výbor ustanovený v článku 9 v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2.

(1) Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2.

(2) Ú. v. ES L 136, 31.5.1999, s. 1.

27.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 372/12

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/116/ES

z 12. decembra 2006

o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv

(Kodifikované znenie)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 47 ods. 2, 55 a 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)	Smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o zosúladení lehoty ochrany autorského práva a niektorých príbuzných práv (3) bola podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel a Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a vysielacích organizácii (Rímsky dohovor) položili základ len minimálnej lehote ochrany práv, ktorých sa týkajú, a ponechávajú signatárskym štátom voľnosť priznávať dlhšie lehoty. Niektoré členské štáty využili túto možnosť. Navyše, niektoré členské štáty sa ešte nestali zmluvnými stranami Rímskeho dohovoru.

(3)

Značné rozdiely sú medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi trvanie ochrany autorských práv a súvisiacich práv, a tieto môžu vytvárať prekážky voľnému pohybu tovarov a slobodnému poskytovaniu služieb a deformovať hospodársku súťaž na spoločnom trhu. Vzhľadom na plynulé fungovanie vnútorného trhu, by mali byť právne predpisy členských štátov harmonizované tak, aby boli lehoty ochrany identické v celom Spoločenstve.

(4)	Je dôležité stanoviť nielen lehoty ochrany ako také, ale aj určité vykonávacie úpravy, ako je deň, od ktorého sa lehota ochrany počíta.

(5)	Ustanovenia tejto smernice by sa nemali dotýkať uplatňovania ustanovení článku 14a ods. 2 písm. b), c) a d) a ods. 3 Bernského dohovoru členskými štátmi.

(6)

Minimálne trvanie ochrany, ustanovené Bernským dohovorom, t. j. počas života autora a 50 rokov po jeho smrti, bolo motivované ustanovením ochrany pre autora a pre prvé dve generácie jeho potomkov. Priemerná dĺžka života v Spoločenstve sa pritom predĺžila tak, že táto lehota už nie je postačujúca, aby pokryla dve generácie.

(7)	Niektoré členské štáty poskytujú dlhšiu lehotu ako je 50 rokov po smrti autora na účely kompenzácie vplyvov svetových vojen na využívanie autorových diel.

(8)	Na ochranu súvisiacich práv niektoré členské štáty zaviedli lehotu 50 rokov po oprávnenom uverejnení alebo oprávnenom sprístupnení verejnosti.

(9)

Na diplomatickej konferencii, ktorá sa konala pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) v decembri 1996, sa dosiahlo prijatie Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch, ktorá sa zaoberá ochranou výkonných umelcov a výrobcov zvukových záznamov. Táto zmluva výrazne modernizuje medzinárodnú ochranu súvisiacich práv.

(10)

Náležitý zreteľ na zavedené práva je jednou zo všeobecných právnych zásad, ktoré sú chránené právnym poriadkom Spoločenstva. Z tohto dôvodu lehoty ochrany autorského práva a súvisiacich práv ustanovené právom Spoločenstva nemôžu mať vplyv na obmedzenie ochrany bežne požívanej majiteľmi práv v Spoločenstve pred nadobudnutím účinnosti smernice 93/98/EHS. Na účely obmedzenia účinkov prechodných opatrení na minimum a kvôli umožneniu plynulého fungovania vnútorného trhu, mali by sa tieto lehoty ochrany ponímať ako najdlhšie možné lehoty.

(11)	Úroveň ochrany autorského práva a súvisiacich práv by mala byť vysoká, nakoľko tieto práva sú podstatné pre tvorivú duševnú činnosť. Ich ochrana umožňuje zabezpečiť zachovanie a rozvoj tvorivosti v záujme autorov, kultúrnej tvorby, spotrebiteľov a spoločnosti ako celku.

(12)

Na účely zavedenia vysokej úrovne ochrany, ktorá sa súčasne stretáva s požiadavkami vnútorného trhu a s potrebou vytvoriť právne prostredie prispievajúce k harmonickému rozvoju literárnej a umeleckej tvorby v Spoločenstve, by malo byť trvanie autorského práva harmonizované na 70 rokov od smrti autora alebo na 70 rokov od oprávneného sprístupnenia diela verejnosti a pre súvisiace práva na 50 rokov od udalosti, ktorá spôsobuje, že lehota začína plynúť.

(13)

Súborné diela (zbierky) sú chránené podľa článku 2 ods. 5 Bernského dohovoru, ak spôsobom výberu a usporiadaním svojho obsahu predstavujú výsledky tvorivej duševnej činnosti. Tieto diela sú chránené ako také, bez zreteľa na autorské práva ku každému z diel, ktoré tvoria časť takýchto súborov (zbierok). V dôsledku toho sa môžu na diela zaradené do súborov vzťahovať osobitné lehoty ochrany.

(14)	Vo všetkých prípadoch, kde je identifikovaná jedna alebo viac fyzických osôb ako autor (autori), počíta sa lehota ochrany po ich smrti. Otázka autorstva k celému alebo časti diela je otázkou skutkovou, o ktorej majú rozhodovať vnútroštátne súdy.

(15)	Trvanie ochrany by sa malo počítať od 1. januára roku nasledujúceho po príslušnej právnej skutočnosti, ako sa uvádza v Bernskom a Rímskom dohovore.

(16)

Ochrana fotografií v členských štátoch je predmetom rôznych úprav. Fotografické dielo v zmysle Bernského dohovoru sa považuje za pôvodné, ak je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, v ktorom dochádza k výrazu jeho osobnosti a žiadne iné kritériá, ako je hodnota alebo účel, sa do úvahy neberú. Ochrana iných fotografií by mala byť ponechaná vnútroštátnym právnym predpisom.

(17)

Na vylúčenie rozdielov v lehote ochrany jednotlivých súvisiacich práv treba ustanoviť jeden a ten istý východiskový bod (začiatok) na výpočet lehoty ochrany v Spoločenstve. Predvádzanie, záznam, prenos, oprávnené uverejnenie a oprávnené sprístupnenie verejnosti (šírenie), tzn. spôsoby, ktorými sa príslušný predmet ochrany zvyčajne sprístupňuje verejnosti všetkými vhodnými prostriedkami, by malo byť zohľadnené pri počítaní trvania ochrany, a to bez ohľadu na krajinu, v ktorej sa toto predvádzanie, záznam, prenos, oprávnené uverejnenie alebo oprávnené sprístupnenie verejnosti (šírenie) uskutočňuje.

(18)

Právo vysielajúcich organizácii k ich vysielaniu, či už ide o vysielanie prenášané po drôte alebo bezdrôtovo, pomocou kábla alebo prostredníctvom satelitu, by nemalo byť časovo neobmedzené. Z tohto dôvodu treba mať ochrannú lehotu, ktorá plynie len od prvého vysielania konkrétneho programu. Toto ustanovenie sa chápe tak, že vylučuje novú lehotu plynúcu v prípadoch, keď je vysielanie identické s predchádzajúcim vysielaním.

(19)

Členským štátom by mala byť ponechaná voľnosť, aby si zachovali alebo zaviedli iné práva súvisiace s autorským právom, osobitne pokiaľ ide o ochranu kritických a vedeckých publikácií. Na zabezpečenie transparentnosti na úrovni Spoločenstva treba, aby členské štáty, ktoré zavedú nové súvisiace práva, upovedomili o tom Komisiu.

(20)	Je potrebné ujasniť, že táto smernica sa nevzťahuje na osobnostné autorské práva.

(21)

Na diela, pri ktorých je krajina pôvodu podľa Bernského dohovoru treťou krajinou a ktorej autor nie je štátnym príslušníkom Spoločenstva, by sa malo uplatňovať porovnanie ochranných lehôt pod podmienkou, že lehota ochrany priznávaná v Spoločenstve nesmie byť dlhšia ako lehota ochrany podľa tejto smernice.

(22)

Ak majiteľ práv, ktorý nie je štátnym príslušníkom žiadnej z krajín Spoločenstva, má nárok na ochranu podľa medzinárodnej zmluvy, lehota ochrany súvisiacich práv by mala byť rovnaká ako je ustanovené v tejto smernici. Nemôže byť však dlhšia ako je ustanovené v tretej krajine, ktorej je majiteľ práv štátnym príslušníkom.

(23)	Použitie ustanovenia o porovnaní ochranných lehôt sa v členských štátoch nesmie dostať do konfliktu s ich medzinárodnými záväzkami.

(24)	Členské štáty by mali mať voľnosť prijať ustanovenia o výklade, úpravách a ďalšom plnení zmlúv o využívaní chránených diel a iných predmetov ochrany, ktoré boli uzatvorené pred predĺžením lehoty ochrany vyplývajúcim z tejto smernice.

(25)

Súčasťou právneho poriadku Spoločenstva je rešpektovanie nadobudnutých práv a oprávnených očakávaní. Členské štáty preto môžu ustanoviť, že najmä za určitých okolností autorské právo a súvisiace práva, ktoré sa obnovia v zmysle tejto smernice, nebudú zaväzovať tie osoby, ktoré v dobrej viere prikročili k využívaniu diel v čase, keď tieto diela boli verejným majetkom (autorskoprávne voľné).

(26)	Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť B,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Trvanie autorských práv

1. Práva autora literárneho alebo umeleckého diela v zmysle článku 2 Bernského dohovoru trvajú počas života autora a 70 rokov po jeho smrti, bez ohľadu na to, kedy bolo dielo oprávnene sprístupnené verejnosti.

2. Pri spoluautorskom diele sa lehota podľa odseku l počíta od smrti toho autora, ktorý žil najdlhšie.

3. Pri anonymných alebo pseudonymných dielach trvá ochrana 70 rokov po tom, čo bolo dielo oprávnene sprístupnené verejnosti. Ak však autorom prijatý pseudonym, nevzbudzuje pochybnosti o jeho totožnosti alebo ak autor prezradí svoju totožnosť počas obdobia uvedeného v prvej vete, riadi sa lehota ochrany podľa odseku 1.

4. Ak členský štát vydá osobitné ustanovenia o autorskom práve pre kolektívne diela alebo pre právnickú osobu, označenú za majiteľa práv, počíta sa lehota podľa ustanovenia odseku 3 s výnimkou prípadov, keď fyzické osoby, ktoré vytvorili dielo ako také, sú na verziách diela, ktoré boli sprístupnené verejnosti ako také identifikované. Tento odsek sa nedotýka práv identifikovaných autorov, ktorých identifikovateľné príspevky sú súčasťami takýchto diel, na ktorých príspevky sa vzťahuje odsek 1 alebo 2.

5. Ak je dielo vydané vo zväzkoch, po častiach, číslach, vydaniach alebo kapitolách a lehota ochrany plynie od momentu oprávneného sprístupnenia verejnosti, lehota ochrany plynie pre každú takúto časť samostatne.

6. Pri dielach, ktorých lehota ochrany sa nepočíta od smrti autora alebo autorov a ktoré počas 70 rokov od ich vytvorenia neboli oprávnene sprístupnené verejnosti, sa ochrana skončí.

Článok 2

Filmové a audiovizuálne diela

1. Hlavný režisér filmového alebo audiovizuálneho diela sa považuje za jeho autora alebo jedného z autorov. Členské štáty môžu určiť aj ďalších spoluautorov.

2. Lehota ochrany filmového diela alebo audiovizuálneho diela uplynie 70 rokov po smrti poslednej z najdlhšie žijúcich nasledujúcich osôb, bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú tieto osoby pokladané za spoluautorov: hlavný režisér, autor scenára, autor dialógov, skladateľ hudby osobitne vytvorenej na použitie vo filmovom alebo audiovizuálnom diele.

Článok 3

Trvanie súvisiacich práv

1. Práva výkonných umelcov uplynú 50 rokov odo dňa výkonu. Ak je však záznam výkonu počas tohto obdobia oprávnene uverejnený alebo oprávnene sprístupnený verejnosti, uplynú práva za 50 rokov odo dňa prvého takéhoto uverejnenia alebo prvého takéhoto sprístupnenia verejnosti, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr.

2. Práva výrobcov zvukových záznamov skončia 50 rokov po zhotovení záznamu. Ak však bol zvukový záznam v priebehu tohto obdobia oprávnene uverejnený, uvedené práva skončia 50 rokov odo dňa prvého oprávneného uverejnenia. Ak v priebehu lehoty uvedenej v prvej vete nedošlo k oprávnenému uverejneniu a ak bol zvukový záznam v tejto lehote oprávnene sprístupnený verejnosti, uvedené práva zanikajú 50 rokov odo dňa prvého oprávneného sprístupnenia verejnosti.

Avšak tento odsek nemá účinok obnovenia ochrany práv výrobcov zvukových záznamov, ktoré kvôli uplynutiu lehoty ochrany poskytnutej podľa článku 3 ods. 2 smernice 93/98/EHS v znení predtým než bola zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES, už dňa 22. decembra 2002 neboli chránené.

3. Práva výrobcov prvého záznamu filmu uplynú 50 rokov po vyhotovení záznamu. Ak je však film počas tohto obdobia oprávnene uverejnený alebo oprávnene sprístupnený verejnosti, uplynú práva za 50 rokov odo dňa prvého takéhoto uverejnenia alebo prvého takéhoto sprístupnenia verejnosti, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Pojem „film“ označuje filmové alebo audiovizuálne dielo alebo pohyblivé obrazy, či sú už sprevádzané zvukom alebo nie.

4. Práva vysielacích organizácii zaniknú 50 rokov po prvom vysielaní, či už sa vysielanie uskutočňuje po drôte alebo bezdrôtovo, po kábli alebo pomocou satelitu.

Článok 4

Ochrana predtým nezverejnených diel

Každá osoba, ktorá po uplynutí autorskoprávnej ochrany po prvýkrát oprávnene uverejní alebo oprávnene sprístupní verejnosti doposiaľ neuverejnené dielo, požíva ochranu na úrovni majetkových autorských práv. Lehota ochrany takýchto práv je 25 rokov odo dňa, keď bolo dielo po prvýkrát uverejnené alebo oprávnene sprístupnené verejnosti.

Článok 5

Kritické a vedecké vydania

Členské štáty môžu chrániť kritické a vedecké vydania diel, ktoré sa stali verejným majetkom (voľnými z hľadiska autorského práva). Maximálna lehota ochrany takýchto diel je 30 rokov odo dňa, keď došlo po prvýkrát k oprávnenému vydaniu.

Článok 6

Ochrana fotografií

Fotografie, ktoré sú pôvodné v tom zmysle, že sú výsledkom autorovej vlastnej tvorivej duševnej činnosti, sú chránené podľa článku 1. Žiadne iné kritériá sa na rozhodovanie o ich ochrane nevzťahujú. Členské štáty môžu upraviť ochranu iných fotografií.

Článok 7

Ochrana vo vzťahu k tretím krajinám

1. Ak je krajina pôvodu diela v zmysle Bernského dohovoru treťou krajinou a autor diela nie je štátnym príslušníkom žiadnej krajiny Spoločenstva, uplynie lehota ochrany poskytovaná členskými štátmi v deň uplynutia lehoty priznanej v krajine pôvodu diela, ktorá však nemôže byť dlhšia, ako je lehota ustanovená v článku 1.

2. Lehota ochrany ustanovená v článku 3 sa uplatňuje v prípade majiteľov práv, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi žiadnej krajiny Spoločenstva pod podmienkou, že členské štáty im ochranu poskytujú. Bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky členských štátov však lehota ochrany priznávaná členskými štátmi uplynie najneskôr v deň uplynutia lehoty ochrany priznanej v krajine, ktorej je majiteľ práv štátnym príslušníkom a nemôže byť dlhšia, ako je lehota ustanovená v článku 3.

3. Členské štáty, ktoré priznávali k 29. októbru 1993 osobitne podľa svojich medzinárodných záväzkov dlhšie lehoty ochrany, ako je tá, ktorá vyplýva z ustanovenia, na ktoré sa odkazuje v odsekoch l a 2, môžu zachovať túto lehotu ochrany až do uzatvorenia medzinárodných dohôd o dĺžke lehoty ochrany autorského práva alebo súvisiacich práv.

Článok 8

Počítanie lehôt

Lehoty ustanovené v tejto smernici sa počítajú od 1. januára roku nasledujúceho po udalosti, ktorá dáva podnet na začatie ich plynutia.

Článok 9

Osobnostné práva

Táto smernica sa nedotýka predpisov členských štátov upravujúcich osobnostné autorské práva.

Článok 10

Prechodné ustanovenia

1. Ak lehota ochrany, ktorá je dlhšia ako zodpovedajúca lehota ustanovená v tejto smernici, už začala plynúť v členskom štáte k 1. júlu 1995, nespôsobí táto smernica skrátenie lehoty ochrany v tomto štáte.

2. Lehoty ochrany ustanovené touto smernicou sa vzťahujú na všetky diela a predmety ochrany, ktoré boli v deň uvedený v odseku 1 chránené najmenej v jednom členskom štáte podľa vnútroštátnych ustanovení o autorskom práve alebo súvisiacich právach alebo ktoré k tomuto dňu spĺňajú podmienky ochrany podľa smernice [Rady 92/100/EHS z 19. novembra 1992 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva] (5).

3. Táto smernica sa nedotýka žiadnych aktov využitia uskutočnených predo dňom uvedeným v odseku 1. Členské štáty prijmú potrebné ustanovenia osobitne na ochranu práv nadobudnutých tretími osobami.

4. Členské štáty nie sú povinné uplatňovať ustanovenia článku 2 ods. 1 na filmové alebo audiovizuálne diela vytvorené pred 1. júlom 1994.

Článok 11

Oznamovanie

1. Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii každý vládny plán na priznanie nových súvisiacich práv, vrátane hlavných dôvodov pre ich zavedenie a lehoty predpokladanej ochrany.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 12

Zrušujúce ustanovenia

Smernica 93/98/EHS sa zrušuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Článok 13

Účinnosť

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu z 12. decembra 2006.

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN

(1) Stanovisko z 26. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 30. novembra 2006.

(3) Ú. v. ES L 290, 24.11.1993, s. 9. Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10).

(4) Pozri prílohu I, časť A.

(5) Ú. v. ES L 346, 27.11.1992, s. 61. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2001/29/ES.

PRÍLOHA I

ČASŤ A

Zrušená smernica v znení neskorších zmien a doplnení

Smernica Rady 93/98/EHS

(Ú. v. ES L 290, 24.11.1993, s. 9)

iba článok 11 odsek 2

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES

(Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10)

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie

(v zmysle článku 12)

smernica

lehota na transpozíciu

dátum uplatňovania

93/98/EHS

1. júl 1995 (články 1 až 11)

19. november 1993 (článok 12)

najneskôr 1. júl 1997 čo sa týka článku 2 ods. 1 (článku 10 ods. 5)

2001/29/ES

22. december 2002

PRÍLOHA II

Tabuľka zhody

smernica 93/98/EHS

táto smernica

články 1 až 9

článok 10, odseky 1 až 4

článok 10, odsek 5

článok 11

článok 12

článok 13, odsek 1, prvý pododsek

článok 13, odsek 1, druhý pododsek

článok 13, odsek 1, tretí pododsek

článok 13, odsek 2

—

článok 14

—

články 1 až 9

článok 10, odseky 1 až 4

—

článok 11, odsek 1

—

článok 11, odsek 2

—

článok 12

článok 13

článok 14

príloha I

príloha II

27.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 372/19

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/118/ES

z 12. decembra 2006

o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3), v zmysle spoločného textu schváleného Zmierovacím výborom 28. novembra 2006,

keďže:

(1)	Podzemné vody sú cenný prírodný zdroj a ako taký by mal byť chránený pred zhoršením kvality a chemickým znečistením. Je to dôležité najmä pre ekosystémy, ktoré závisia na podzemných vodách a pre použitie podzemných vôd na ľudskú spotrebu.

(2)	Podzemné vody sú najcitlivejším a najväčším útvarom sladkej vody v Európskej únii a predovšetkým hlavným zdrojom pre verejné zásobovanie pitnou vodou v mnohých regiónoch.

(3)

Podzemné vody vo vodných útvaroch používaných na odber pitnej vody alebo v prípade ktorých sa uvažuje o takomto použití v budúcnosti sa musia chrániť takým spôsobom, aby sa predišlo zhoršeniu kvality takýchto vodných útvarov s cieľom znížiť úroveň úprav požadovaných na výrobu pitnej vody v súlade s článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (4)

(4)	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5) obsahuje cieľ dosiahnuť také úrovne kvality vôd, ktoré nespôsobujú negatívne dopady a riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie.

(5)	S cieľom chrániť životné prostredie ako celok a najmä ľudské zdravie je nutné vyhýbať sa, zamedzovať výskyt a znižovať nepriaznivé obsahy škodlivých znečisťujúcich látok v podzemných vodách.

(6)

Smernica 2000/60/ES ustanovuje všeobecné ustanovenia pre ochranu a zachovanie podzemných vôd. Podľa ustanovení článku 17 uvedenej smernice by sa mali prijať opatrenia na prevenciu a reguláciu znečisťovania podzemných vôd, vrátane kritérií pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemných vôd a kritérií pre identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov.

(7)	So zreteľom na potrebu dosiahnuť jednotné úrovne ochrany podzemných vôd je potrebné určiť normy kvality a prahové hodnoty a vyvinúť metodiky založené na spoločnom prístupe s cieľom poskytnúť kritéria pre hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd.

(8)

Normy kvality pre dusičnany, prípravky na ochranu rastlín a biocídy by sa mali určiť ako kritéria Spoločenstva pre hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd a mal by sa zabezpečiť súlad so smernicou Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (6), so smernicou Rady 91/414/EHS z 15. júla 1991 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh (7) a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (8).

(9)

Ochrana podzemných vôd môže v niektorých oblastiach vyžadovať zmenu farmárskych alebo lesníckych postupov, ktorá by mohla spôsobiť stratu príjmov. Spoločná poľnohospodárska politika zabezpečuje prostriedky na vykonávanie opatrení, aby sa dosiahol súlad s normami Spoločenstva, najmä prostredníctvom nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (9). V prípade ochrany podzemných vôd budú za výber svojich priorít a projektov zodpovedné členské štáty.

(10)

Ustanovenia o chemickom stave podzemných vôd sa neuplatňujú na prirodzene sa vyskytujúce vysoké úrovne látok, iónov alebo ich indikátorov, ktoré obsahujú útvary podzemných vôd alebo súvisiace útvary povrchových vôd z dôvodu špecifických hydrogeologických podmienok, ktoré nepatria pod definíciu znečistenia. Rovnako sa neuplatňujú na dočasné priestorovo obmedzené zmeny smeru prúdenia a chemického zloženia, ktoré sa nepovažujú za prieniky zvonku.

(11)

Kritéria pre identifikáciu akýchkoľvek významných a trvalo vzostupných trendov obsahov znečisťujúcich látok a pre definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov by sa mali určiť, so zreteľom na pravdepodobnosť nepriaznivých vplyvov na súvisiace vodné ekosystémy alebo závislé suchozemské ekosystémy.

(12)	Členské štáty by mali, ak je to možné, používať štatistické postupy, ak sú v súlade s medzinárodnými normami a prispievať k porovnateľnosti výsledkov monitorovania medzi členskými štátmi v dlhodobom horizonte.

(13)

V súlade s treťou zarážkou článku 22 ods. 2 smernice 2000/60/ES sa smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemnej vody pred znečistením niektorými nebezpečnými látkami (10) zrušuje s platnosťou od 22. decembra 2013. Je potrebné zabezpečiť kontinuitu ochrany, ktorú poskytovala smernica 80/68/EHS so zreteľom na opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť priamym aj nepriamym vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo ich obmedziť.

(14)

Je potrebné rozlišovať medzi nebezpečnými látkami, ktorých vstupom by sa malo zabrániť a inými znečisťujúcimi látkami, ktorých vstupy by sa mali obmedziť. Príloha VIII k smernici 2000/60/ES, ktorá vymenováva hlavné znečisťujúce látky významné pre vodné prostredie, by sa mala použiť na určenie nebezpečných látok a látok, ktoré nie sú nebezpečné, ale predstavujú skutočné či potenciálne riziko znečistenia.

(15)

Opatrenia na prevenciu alebo obmedzenie vstupov znečisťujúcich látok do útvarov podzemných vôd používaných na odber pitnej vody určenej pre ľudskú spotrebu alebo v prípade ktorých sa uvažuje o takomto použití v budúcnosti, ako sa uvádza v článku 7 ods. 1 smernice 2000/60/ES, by mali v súlade s článkom 7 ods. 2 uvedenej smernice zahŕňať také opatrenia, aké sú potrebné na zabezpečenie toho, aby v rámci uplatňovaného režimu úpravy vody a v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, výsledná voda spĺňala požiadavky smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (11). Tieto opatrenia môžu zahŕňať v súlade s článkom 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES zo strany členských štátov aj zriadenie ochranných pásiem takej rozlohy akú príslušné vnútroštátne orgány považujú za potrebnú na ochranu zásob pitnej vody. Takéto ochranné pásma môžu zahŕňať celé územie členského štátu.

(16)	S cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu podzemných vôd členské štáty, na územie ktorých zasahuje spoločný útvar podzemných vôd, by mali koordinovať svoju činnosť v oblasti monitorovania, stanovovania prahových hodnôt a identifikácie významných nebezpečných látok.

(17)

Spoľahlivé a porovnateľné metódy monitorovania podzemných vôd sú dôležitým nástrojom na posúdenie kvality podzemných vôd a tiež pre výber najvhodnejších opatrení. Článok 8 ods. 3 a článok 20 smernice 2000/60/ES ustanovujú prijatie štandardizovaných metód analýzy a monitorovania stavu vody a v prípade potreby prijatie usmernení pre vykonávanie vrátane monitorovania

(18)	Za určitých podmienok by členské štáty mali byť oprávnené udeliť výnimku z opatrení na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd. Akékoľvek výnimky by sa mali zakladať na transparentných kritériách a mali by byť podrobne uvedené v plánoch manažmentu povodia.

(19)	Mal by sa analyzovať vplyv rôznych prahových hodnôt podzemných vôd, ktoré určia členské štáty, na úroveň ochrany životného prostredia a na fungovanie vnútorného trhu.

(20)

Mal by sa uskutočniť výskum s cieľom poskytnúť lepšie kritériá na zabezpečenie kvality a ochrany ekosystému podzemných vôd. Pri vykonávaní alebo revízii tejto smernice by sa v prípade potreby mali vziať do úvahy výsledky tohto výskumu. Takýto výskum, ako aj rozširovanie vedomostí, skúseností a výsledkov výskumu je potrebné podporovať a financovať.

(21)	Je potrebné určiť prechodné opatrenia uplatňované v období medzi dátumom vykonávania tejto smernice a dátumom, od ktorého sa zrušuje smernica 80/68/EHS.

(22)

Smernica 2000/60/ES ustanovuje požiadavky kontrol vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé dopĺňanie alebo nadlepšovanie útvarov podzemnej vody, ak využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených pre tento zdroj alebo pre doplňovaný alebo nadlepšovaný útvar podzemnej vody.

(23)

Smernica 2000/60/ES obsahuje v článku 11 ods. 2 a v prílohe VI časti B o programe opatrení neúplný zoznam doplnkových opatrení, ktoré sa členské štáty môžu rozhodnúť prijať ako súčasť programu opatrení, a to okrem iného:

—	legislatívne nástroje,

—	administratívne nástroje a

—	uzavreté dohody o ochrane životného prostredia.

(24)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12).

(25)

Predovšetkým je potrebné postupovať podľa regulačného postupu s kontrolou, pokiaľ ide o opatrenia všeobecného rozsahu pôsobnosti a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice, okrem iného vypustením niektorých z týchto prvkov alebo doplnením nových nepodstatných prvkov do tejto smernice,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Účel

1. Táto smernica stanovuje osobitné opatrenia, ako je ustanovené v článku 17 ods. 1 a 2 smernice 2000/60/ES, na účely prevencie a regulácie znečisťovania podzemných vôd. Medzi tieto opatrenia patria najmä:

a)	kritériá pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemných vôd a

b)	kritériá pre identifikáciu a zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov a pre vymedzenie počiatočných bodov zvrátenia trendov.

2. Táto smernica tiež dopĺňa ustanovenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupov znečisťujúcich látok do podzemných vôd už obsiahnuté v smernici 2000/60/ES a má za cieľ zabrániť zhoršeniu stavu všetkých útvarov podzemných vôd.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú nasledovné vymedzenia pojmov spolu s tými, ktoré boli ustanovené v článku 2 smernice 2000/60/ES:

1.	norma kvality podzemných vôd je norma kvality životného prostredia vyjadrená ako obsah konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok alebo ako indikátor znečistenia v podzemných vodách, ktorá by nemala byť prekročená z dôvodu ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

2.	prahová hodnota je norma kvality podzemných vôd stanovená členskými štátmi v súlade s článkom 3;

3.	významný a trvalo vzostupný trend je každý štatisticky a environmentálne významný nárast koncentrácie znečisťujúcej látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátora znečistenia v podzemných vodách, pre ktorý sa v súlade s článkom 5 určí potreba zvrátenia trendu;

4.	vstup znečisťujúcich látok do podzemných vôd je priame alebo nepriame vnášanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd spôsobené ľudskou činnosťou;

5.	pozaďová úroveň je koncentrácia látky alebo hodnota indikátora v útvare podzemných vôd zodpovedajúca žiadnym alebo len veľmi nepatrným antropogénnym zmenám v porovnaní s nenarušenými podmienkami;

základná úroveň je priemerná hodnota meraná aspoň počas referenčných rokov 2007 a 2008 na základe programov monitorovania vykonávaných podľa článku 8 smernice 2000/60/ES alebo, v prípade látok identifikovaných po týchto referenčných rokoch, počas prvého obdobia, za ktoré sú dostupné údaje z monitorovania.

Článok 3

Kritéria pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd

1. Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd podľa oddielu 2.3 prílohy V k smernici 2000/60/ES členské štáty používajú tieto kritéria:

a)	normy kvality podzemných vôd ako sú uvedené v prílohe I;

prahové hodnoty, ktoré určia členské štáty v súlade s postupom uvedeným v prílohe II časti A pre znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli na území členského štátu identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvarov alebo skupín útvarov podzemných vôd ako rizikových, berúc do úvahy minimálne zoznamy uvedené v prílohe II časti B.

Prahové hodnoty podzemných vôd uplatniteľné na dobrý chemický stav sú založené na ochrane útvarov podzemných vôd v súlade s prílohou II časťou A bodmi 1, 2 a 3, pričom sa berie do úvahy najmä ich vplyv na súvisiace povrchové vody a od nich priamo závislé suchozemské ekosystémy a mokrade a vzájomné vzťahy s nimi, a okrem iného zohľadňujú toxikologické a ekotoxikologické poznatky.

2. Prahové hodnoty sa môžu určiť na celoštátnej úrovni, na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré je súčasťou územia členského štátu alebo na úrovni útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd.

3. Členské štáty zabezpečia, aby pre útvary podzemných vôd, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré členské štáty a pre útvary podzemných vôd, ktorých podzemné vody tečú cez hranicu členského štátu, bolo stanovenie prahových hodnôt podmienené koordináciou medzi príslušnými členskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 4 smernice 2000/60/ES.

4. Ak útvar podzemných vôd alebo skupina útvarov podzemných vôd presahuje územie Spoločenstva, príslušné členské štáty sa snažia stanoviť prahové hodnoty v koordinácii s príslušnými nečlenskými štátmi v súlade s článkom 3 ods. 5 smernice 2000/60/ES.

5. Členské štáty stanovia prahové hodnoty podľa odseku 1 písm. b) prvýkrát najneskôr do 22. decembra 2008.

Všetky stanovené prahové hodnoty sa zverejnia v plánoch manažmentu povodia, ktorý sa predkladá v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES a obsahuje zhrnutie informácií uvedených v prílohe II časti C k tejto smernici.

6. Členské štáty zmenia a doplnia zoznam prahových hodnôt, kedykoľvek ak nová informácia o znečisťujúcich látkach, skupinách znečisťujúcich látok alebo ukazovateľoch znečistenia naznačí, že by sa mala stanoviť prahová hodnota pre ďalšiu látku alebo, že by sa existujúca prahová hodnota mala zmeniť a doplniť alebo, že by sa do zoznamu mala opätovne uviesť už odstránená prahová hodnota, aby sa chránilo ľudské zdravie a životné prostredie.

Prahové hodnoty možno zo zoznamu vyškrtnúť, ak dotknutý útvar podzemných vôd už neohrozujú zodpovedajúce znečisťujúce látky, skupiny znečisťujúcich látok alebo indikátory znečistenia.

Všetky takéto zmeny zoznamu prahových hodnôt sa oznámia v rámci pravidelného prehodnotenia plánov manažmentu povodia

7. Komisia uverejní správu najneskôr do 22. decembra 2009 na základe informácií, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s odsekom 5.

Článok 4

Postup hodnotenia chemického stavu podzemných vôd

1. Členské štáty použijú postup uvedený v odseku 2 na hodnotenie chemického stavu útvaru podzemných vôd. Pri vykonávaní tohto postupu môžu členské štáty, ak je to vhodné, spojiť do jednej skupiny niekoľko útvarov podzemných vôd v súlade s prílohou V k smernici 2000/60/ES.

2. Chemický stav útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa považuje za dobrý, ak:

a)	príslušné monitorovanie ukazuje, že sa splnili podmienky stanovené v prílohe V tabuľke 2.3.2 smernice 2000/60/ES, alebo

b)	nie sú prekročené hodnoty noriem kvality podzemných vôd vymenované v prílohe I a príslušné prahové hodnoty ustanovené v súlade s článkom 3 a prílohou II v žiadnom z monitorovacích bodov v dotknutom útvare alebo skupine útvarov podzemných vôd, alebo

hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota je prekročená v jednom alebo vo viacerých monitorovacích bodoch, ale príslušné preskúmanie v súlade s prílohou III potvrdí, že:

(i)

na základe hodnotenia uvedeného v prílohe III odseku 3 sa obsahy znečisťujúcich látok, ktoré prekračujú normy kvality podzemných vôd alebo prahové hodnoty, nepovažujú za obsahy predstavujúce významné riziko pre životné prostredie, pričom sa primerane zohľadní rozsah dotknutej časti útvaru podzemných vôd;

(ii)	v súlade prílohou III odsekom 4 tejto smernice sú splnené ostatné podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd ustanovené v prílohe V tabuľke 2.3.2 smernice 2000/60/ES;

(iii)

v súlade s prílohou III odsekom 4 tejto smernice sú pre útvary podzemných vôd určených v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2000/60/ES splnené požiadavky vyplývajúce z článku 7 ods. 3 uvedenej smernice;

(iv)	znečistenie výrazne neznížilo využiteľnosť útvaru podzemných vôd alebo ktoréhokoľvek útvaru v skupine útvarov podzemných vôd pre ľudskú spotrebu.

3. Výber monitorovacích miest podzemných vôd musí spĺňať požiadavky prílohy V oddielu 2.4. smernice 2000/60/ES s cieľom určiť ich tak, aby poskytovali súvislý a komplexný prehľad chemického stavu podzemnej vody a reprezentatívne údaje z monitorovania.

4. Členské štáty zverejnia súhrn hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v plánoch manažmentu povodia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES.

Tento súhrn, spracovaný na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré leží na území členského štátu, tiež obsahuje vysvetlenie, akým spôsobom sa pri konečnom hodnotení zohľadnili prekročenia noriem kvality podzemných vôd alebo prahových hodnôt v jednotlivých monitorovacích bodoch.

5. Ak sa útvar podzemných vôd označí za útvar v dobrom chemickom stave v súlade s odsekom 2 písm. c), členské štáty prijmú, v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES, také opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a ľudskej spotreby podzemných vôd závislých na časti útvaru podzemných vôd, ktorý predstavuje monitorovací bod alebo monitorovacie body, v ktorých bola prekročená hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota.

Článok 5

Identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov a definovanie počiatočných bodov zvrátenia trendov

1. Členské štáty identifikujú akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok alebo indikátorov znečistenia zistených v útvaroch podzemných vodách alebo skupinách útvarov podzemných vôd, ktoré sa identifikovali ako rizikové, a definujú počiatočný bod zvrátenia tohto trendu v súlade s prílohou IV.

2. Členské štáty v súlade s prílohou IV časťou B zvrátia trendy, ktoré predstavujú významné riziko poškodenia kvality vodných alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia alebo skutočného alebo potencionálneho zákonného využitia vodného prostredia, prostredníctvom programu opatrení uvedených v článku 11 smernice 2000/60/ES s cieľom postupne znižovať znečistenie a zabrániť zhoršeniu kvality podzemných vôd.

3. Členské štáty definujú počiatočný bod zvrátenia trendu ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd vymedzených v prílohe I a prahových hodnôt ustanovených podľa článku 3 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie v súlade s prílohou IV časťou B bodom 1.

4. V plánoch manažmentu povodia, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES, členské štáty zhrnú:

spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd prispelo k zisteniu, v súlade s prílohou V oddielom 2.5 uvedenej smernice, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu obsahu akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo došlo k zvráteniu tohto trendu a

b)	dôvody na určenie počiatočných bodov vymedzených podľa odseku 3.

5. Ak je potrebné zhodnotiť vplyv existujúcich kontaminačných mrakov útvaroch podzemných vôd, ktoré môžu ohrozovať dosiahnutie cieľov uvedených v článku 4 smernice 2000/60/ES, najmä mrakov, ktoré sú spôsobené bodovými zdrojmi a kontaminovanou zeminou, členské štáty vykonajú dodatočné hodnotenia trendov vzhľadom na identifikované znečisťujúce látky s cieľom overiť, či sa mraky z kontaminovaných miest nešíria, nezhoršujú chemický stav útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd a či nepredstavujú riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie. Výsledky týchto hodnotení sa zhrnú v plánoch manažmentu povodia, ktoré sa predložia v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES.

Článok 6

Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd

1. Na dosiahnutie cieľa ustanoveného v článku 4 ods. 1 písm. b) bod (i) smernice 2000/60/ES zabrániť vstupom znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo takýto vstup obmedziť, členské štáty zabezpečia, aby program opatrení ustanovený v súlade s článkom 11 uvedenej smernice obsahoval:

všetky potrebné opatrenia na zabránenie vstupom akýchkoľvek nebezpečných látok do podzemných vôd, bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3. Pri identifikácii takýchto látok berú členské štáty do úvahy najmä nebezpečné látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v prílohe VIII bodoch 1 až 6 smernice 2000/60/ES, ako aj látky, ktoré patria medzi druhy alebo skupiny znečisťujúcich látok uvedené v uvedenej prílohe v bodoch 7 až 9, ak sa považujú za nebezpečné;

pre znečisťujúce látky uvedené v prílohe VIII k smernici 2000/60/ES, ktoré sa nepovažujú za nebezpečné a akékoľvek iné znečisťujúce látky, ktoré nie sú nebezpečné, neuvedené v tejto prílohe, ktoré podľa členských štátov predstavujú existujúce alebo možné riziko znečistenia, všetky opatrenia potrebné na obmedzenie ich vstupu do podzemných vôd, aby sa zabezpečilo, že takéto vstupy nespôsobia zhoršenie alebo významný a trvalo vzostupný trend obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Takéto opatrenia zohľadnia aspoň najlepšie osvedčené postupy, vrátane najlepších environmentálnych postupov a najlepších dostupných techník, ktoré sú uvedené v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva.

Na účely stanovenia opatrení uvedených v písmenách a) alebo b) členské štáty môžu ako prvý krok určiť okolnosti, pri ktorých sa znečisťujúce látky uvedené v prílohe VIII k smernici 2000/60/ES, a najmä základné kovy a ich zlúčeniny uvedené v bode 7 uvedenej prílohy, považujú za nebezpečné alebo nie nebezpečné.

2. Ak je to technicky možné, vezmú sa do úvahy vstupy znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov znečistenia, ktoré majú vplyv na chemický stav podzemných vôd.

3. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek prísnejšie požiadavky iných právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty môžu z opatrení vyžadovaných podľa odseku 1 vyňať aj vstupy znečisťujúcich látok, ktoré:

a)	sú výsledkom priameho vypúšťania povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. j) smernice 2000/60/ES;

b)	príslušné orgány považujú za tak malé z hľadiska množstva a obsahu, že nepredstavujú akékoľvek súčasné alebo budúce nebezpečenstvo zhoršenia kvality ovplyvnených podzemných vôd;

c)	sú následkami havárií alebo výnimočných okolností prírodného pôvodu, ktoré sa odôvodnene nedali predvídať, ktorým sa nedalo vyhnúť alebo ktoré sa nedali zmierniť;

d)	sú výsledkom umelého dopĺňania alebo nadlepšovania útvarov podzemných vôd povoleného v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. f) smernice 2000/60/ES;

príslušné orgány v členských štátoch považujú za také, že sa im z technického hľadiska nedá zabrániť alebo že sa nedajú obmedziť bez použitia:

(i)	opatrení, ktoré by zvýšili riziká pre ľudské zdravie alebo kvalitu životného prostredia ako celku, alebo

(ii)	neprimerane nákladných opatrení na odstránenie množstiev znečisťujúcich látok z kontaminovanej pôdy alebo podložia alebo iných spôsobov kontroly ich priesaku do pôdy alebo podložia, alebo

sú výsledkom zásahov do povrchových vôd s cieľom, okrem iného, zmierniť účinky povodní a sucha a na účely vodného hospodárstva a správy vodných ciest aj na medzinárodnej úrovni. Takéto činnosti, vrátane vysekávania, bagrovania, premiestnenia a uloženia nánosov v povrchových vodách, sa vykonajú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a prípadne s povoleniami a oprávneniami vydanými na základe takýchto predpisov, ktoré vytvorili členské štáty na tento účel, ak takéto vstupy nebudú ústupkom vzhľadom na environmentálne ciele ustanovené pre príslušné vodné útvary v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) smernice 2000/60/ES.

Výnimky ustanovené v písmenách a) až f) sa môžu udeliť len vtedy, ak príslušné orgány členských štátov usúdia, že sa vykonáva účinné monitorovanie príslušných útvarov podzemných vôd v súlade s prílohou V bodom 2.4.2 smernice 2000/60/ES alebo iné vhodné monitorovanie.

4. Príslušné orgány členských štátov vedú zoznam výnimiek uvedených v odseku 3, aby ich na požiadanie oznámili Komisii.

Článok 7

Prechodné ustanovenia

V období od 16. januára 2009 do 22. decembra 2013 každý nový povoľovací postup podľa článkov 4 a 5 smernice 80/68/EHS zohľadní požiadavky stanovené v článkoch 3, 4 a 5 tejto smernice.

Článok 8

Technické úpravy

1. Príloha II časti A a C a prílohy III a IV sa môžu zmeniť a doplniť na základe vedeckého a technického pokroku v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 9 ods. 2 berúc do úvahy obdobie preskúmania a aktualizácie plánov manažmentu povodia, ako je uvedené v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES.

2. Príloha II časť B sa môže zmeniť a doplniť v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 9 ods. 2 s cieľom doplniť nové znečisťujúce látky alebo indikátory.

Článok 9

Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa regulačný postup s kontrolou ustanovený v článku 5a ods. 1 až 4 a v článku 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 10

Revízia

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8, Komisia preskúma prílohy I a II k tejto smernici 16. januára 2013 a potom každých šesť rokov. Na základe preskúmania prípadne predloží v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy legislatívne návrhy na zmenu a doplnenie prílohy I a/alebo II. Komisia pri revízii a pri príprave akéhokoľvek návrhu zohľadní všetky relevantné informácie, ktoré môžu zahŕňať výsledky programov monitorovania vykonávaných podľa článku 8 smernice 2000/60/ES, výsledky výskumných programov Spoločenstva a/alebo odporúčania Vedeckého výboru pre zdravotné a environmentálne riziká, členských štátov, Európskeho parlamentu, Európskej environmentálnej agentúry, európskych podnikateľských organizácií a európskych environmentálnych organizácií.

Článok 11

Hodnotenie

Správa Komisie ustanovená v článku 18 ods. 1 smernice 2000/60/ES obsahuje, pokiaľ ide o podzemné vody, hodnotenie pôsobenia tejto smernice vo vzťahu k ostatným relevantným právnym predpisom týkajúcim sa životného prostredia vrátane hodnotenia súladu s nimi.

Článok 12

Vykonávanie

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 16. januára 2009. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 14

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu z 12. decembra 2006.

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN

(1) Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, s. 40.

(2) 2 Ú. v. EÚ C 109, 30.4.2004, s. 29.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 28. apríla 2005 (Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 15), spoločná pozícia Rady z 23. januára 2006 (Ú. v. EÚ C 126 E, 30.5.2006, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu z 13. júna 2006 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. decembra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. decembra 2006.

(4) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím č. 2455/2001/ES (Ú. v. ES L 331, 15.12.2001, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(6) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(7) Ú. v. ES L 230, 19.8.1991, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/85/ES (Ú. v. EÚ L 293, 24.10.2006, s. 3).

(8) Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2006/50/ES (Ú. v. EÚ L 142, 30.5.2006, s. 6).

(9) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2005, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1463/2006 (Ú. v. EÚ L 277, 9.10.2006, s. 1).

(10) Ú. v. ES L 20, 26.1.1980, s. 43. Smernica zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

(11) Ú. v . ES L 330, 5.12.1998, s. 32. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(12) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

PRÍLOHA I

NORMY KVALITY PODZEMNÝCH VÔD

Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v súlade s článkom 4 sú tieto normy kvality podzemných vôd normami, ktoré sú uvedené v prílohe V tabuľke 2.3.2 smernice 2000/60/ES a stanovené v súlade s článkom 17 uvedenej smernice.

Znečisťujúca látka

Normy kvality

Dusičnany

50 mg/l

Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných metabolitov a produktov vznikajúcich pri rozklade a reakcii (1) .

0,1 μg/l

0,5 μg/l (spolu) (2)

2.	Výsledky uplatnenia noriem kvality pre pesticídy spôsobom upresneným na účely tejto smernice sa nedotknú výsledkov postupov na hodnotenie rizika, ktoré požaduje smernica 91/414/EHS alebo smernica 98/8/ES.

V prípade, že sa pri danom útvare podzemných vôd usúdi, že normy kvality podzemných vôd by mohli viesť k nesplneniu environmentálnych cieľov ustanovených v článku 4 smernice 2000/60/ES pre s ním súvisiace útvary povrchových vôd alebo k výraznému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov alebo akémukoľvek výraznému poškodeniu suchozemských ekosystémov, ktoré priamo závisia na útvare podzemných vôd, stanovia sa prísnejšie prahové hodnoty v súlade s článkom 3 a prílohou II. Programy a opatrenia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k takejto prahovej hodnote, sa uplatnia aj na činnosti v rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS.

(1) Pesticídy sú prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky vymedzené v článku 2 smernice 91/414/EHS a v článku 2 smernice 98/8/ES.

(2) Spolu je súčet všetkých jednotlivých pestícídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovacieho postupu vrátane príslušných metabolitov, produktov biologických rozkladov a chemických reakcií.

PRÍLOHA II

PRAHOVÉ HODNOTY PRE LÁTKY ZNEČISŤUJÚCE PODZEMNÉ VODY A UKAZOVATELE ZNEČISTENIA

Časť A

usmernenia pre stanovenie prahových hodnôt členskými štátmi v súlade s článkom 3

Členské štáty určia prahové hodnoty pre všetky znečisťujúce látky a ukazovatele znečistenia, ktoré podľa charakterizácie vykonanej podľa článku 5 smernice 2000/60/ES charakterizujú útvar alebo skupiny útvarov podzemnej vody ako útvary, ktorým hrozí, že nedosiahnu dobrý chemický stav podzemných vôd.

Prahové hodnoty sa stanovia takým spôsobom, že ak výsledky monitorovania na reprezentatívnych monitorovacích bodoch presiahnu prahové hodnoty, naznačí to riziko, že sa neplní jedna z podmienok či viacero podmienok pre dosiahnutie dobrého chemického stavu podzemných vôd uvedeného v článku 4 ods. 2 písm. c) bodoch (ii), (iii) a (iv).

Pri stanovení prahových hodnôt vezmú členské štáty do úvahy tieto usmernenia:

Určenie prahových hodnôt by malo byť založené na:

a)	rozsahu vzájomného pôsobenia medzi podzemnými vodami a s nimi spojenými vodnými a závislými suchozemskými ekosystémami;

b)	zasahovaní do skutočného alebo potencionálneho oprávneného využívania alebo funkcií podzemných vôd;

c)	všetkých znečisťujúcich látkach, ktoré charakterizujú útvary podzemných vôd ako rizikové, pričom sa do úvahy berú minimálne zoznamy uvedené v časti B;

d)	hydrogeologické vlastnosti vrátane informácií o pozaďových úrovniach a vodnej bilancii.

2.	Určenie prahových hodnôt by malo tiež vziať do úvahy pôvod znečisťujúcich látok, ich možný prirodzený výskyt, toxikologickú tendenciu a tendenciu rozptylu, stálosť a potenciál bioakumulácie.

3.	Kedykoľvek sa z prirodzených hydrogeologických dôvodov vyskytnú zvýšené pozaďové úrovne látok, iónov alebo ich indikátorov, zohľadnia sa tieto pozaďové úrovne v príslušných útvaroch podzemných vôd pri stanovovaní prahových hodnôt.

4.	Určenie prahových hodnôt by malo byť podložené kontrolným mechanizmom pre zozbierané údaje založeným na vyhodnotení kvality údajov, analytických hľadiskách a pozaďových úrovniach látok, ktoré sa môžu vyskytnúť aj prirodzene aj ako výsledok ľudskej činnosti.

Časť B

Minimálny zoznam znečisťujúcich látok alebo iónov a ich ukazovateľov, pri ktorých majú členské štáty zvážiť stanovenie prahových hodnôt v súlade s článkom 3

Látky alebo ióny alebo ukazovatele, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene a/alebo v dôsledku ľudskej činnosti

Arzén

Kadmium

Olovo

Ortuť

Čpavok

Chloridový anión

Síranový anión

Synteticky vyrábané látky

Trichlóretylén

Tetrachlóretylén

Parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok (1)

Vodivosť

Časť C

Informácie, ktoré poskytnú členské štáty v súvislosti so znečisťujúcimi látkami, pre ktoré sa určili prahové hodnoty

Členské štáty v plánoch manažmentu povodia, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES zhrnú spôsob, akým sa dodržiaval postup uvedený v časti A tejto prílohy.

Členské štáty poskytnú, ak je to možné, najmä:

a)	informácie o počte útvarov podzemných vôd alebo skupín útvarov podzemných vôd označených za rizikové a o znečisťujúcich látkach a ukazovateľoch znečistenia, ktoré prispievajú k tomuto označeniu, vrátane pozorovaných obsahov/hodnôt;

informácie o každom útvare podzemných vôd, ktorý bol označený za rizikový, najmä o veľkosti útvarov, vzťahu medzi útvarmi podzemných vôd a súvisiacimi povrchovými vodami a na nich priamo závislých suchozemských ekosystémoch a v prípade prirodzene sa vyskytujúcich látok o prirodzených pozaďových úrovniach v útvaroch podzemných vôd;

c)	prahové hodnoty, či už platia na celoštátnej úrovni, na úrovni oblasti povodia alebo časti medzinárodnej oblasti povodia, ktoré leží na území členského štátu alebo na úrovni jednotlivých útvarov alebo skupiny útvarov podzemných vôd;

vzťah medzi prahovými hodnotami a

(i)	v prípade prirodzene sa vyskytujúcich látok pozorovanými pozaďovými úrovniami,

(ii)	cieľmi kvality životného prostredia a ďalšími normami na ochranu vody, ktoré existujú na vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva a

(iii)

akýmikoľvek významnými informáciami z hľadiska toxikológie, ekotoxikológie, stálosti, bioakumulačného potenciálu a tendencie rozptylu znečisťujúcich látok.

(1) Vzhľadom na obsah solí spôsobených ľudskou činnosťou sa členské štáty môžu rozhodnúť, že určia prahové hodnoty buď pre sírany a chloridy alebo pre vodivosť.

PRÍLOHA III

HODNOTENIE CHEMICKÉHO STAVU PODZEMNÝCH VÔD

Postup hodnotenia na určenie chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd sa bude vykonávať vo vzťahu ku všetkým útvarom alebo skupinám útvarov podzemných vôd charakterizovaným ako rizikové a vo vzťahu ku všetkým znečisťujúcim látkam, ktoré prispievajú k takejto charakterizácii útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd.

Pri akomkoľvek preskúmaní, na ktoré sa odkazuje v článku 4 ods. 2 písm. c) členské štáty vezmú do úvahy:

a)	informácie zozbierané v rámci charakterizácie, ktorá sa má uskutočniť podľa článku 5 smernice 2000/60/ES a podľa prílohy II oddielov 2.1, 2.2 a 2.3 uvedenej smernice;

b)	výsledky monitorovacej siete podzemných vôd získané v súlade s prílohou V oddielom 2.4 smernice 2000/60/ES a

c)	akékoľvek iné významné informácie vrátane porovnania ročného aritmetického priemeru obsahov príslušných znečisťujúcich látok v monitorovacom bode s normami kvality podzemných vôd ustanovenými v prílohe I a prahovými hodnotami stanovenými členskými štátmi v súlade s článkom 3 a prílohou II.

Na účely zistenia, či sa splnili podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c) bodoch (i) a (iv), odhadnú členské štáty, kde je to odôvodnené a potrebné a na základe príslušného zoskupenia monitorovacích výsledkov, ktoré sú v prípade potreby podložené odhadmi obsahu založenými na koncepčnom modeli útvaru podzemných vôd alebo skupiny útvarov, rozsah, v ktorom má útvar podzemných vôd vyšší ročný aritmetický priemer obsahov znečisťujúcej látky ako je norma kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota.

Na účely zistenia, či sa splnili podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd uvedené v článku 4 ods. 2 písm. c) bodoch (ii) a (iii), členské štáty, kde je to odôvodnené a potrebné a na základe príslušných monitorovacích výsledkov a vhodného koncepčného modelu útvaru podzemných vôd, zhodnotia:

a)	vplyv znečisťujúcich látok na útvary podzemných vôd;

b)	množstvá a obsahy znečisťujúcich látok, ktoré boli vnesené alebo pravdepodobne budú vnesené z útvaru podzemných vôd do súvisiacich povrchových vôd alebo priamo závislých suchozemských ekosystémov;

c)	pravdepodobný vplyv množstiev a obsahov znečisťujúcich látok, vnesených do súvisiacich povrchových vôd a priamo závislých suchozemských ekosystémov;

d)	rozsah prieniku solí alebo akýchkoľvek iných intruzívnych látok do útvaru podzemných vôd a

e)	riziko vyplývajúce z prítomnosti znečisťujúcich látok v útvare podzemných vôd na kvalitu vody, ktorá sa z neho čerpá alebo má čerpať na ľudskú spotrebu.

Členské štáty zobrazia chemický stav útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd na mapách v súlade s prílohou V oddielmi 2.4.5 a 2.5 smernice 2000/60/ES. Kde je to odôvodnené a uskutočniteľné, členské štáty na týchto mapách vyznačia všetky monitorovacie body, v ktorých sa prekročili normy kvality podzemných vôd a/alebo prahové hodnoty.

PRÍLOHA IV

IDENTIFIKÁCIA A ZVRAT VÝZNAMNÝCH A TRVALO VZOSTUPNÝCH TRENDOV

Časť A

Identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov

Členské štáty identifikujú významné a trvalo vzostupné trendy pri všetkých útvaroch alebo skupinách útvarov podzemných vôd, ktoré sú charakterizované ako rizikové v súlade s prílohou II k smernici 2000/60/ES, pričom do úvahy vezmú tieto požiadavky:

1.	v súlade s prílohou V oddielom 2.4 smernice 2000/60/ES sa monitorovací program navrhne tak, aby zistil významné a trvalo vzostupné trendy v obsahoch znečisťujúcich látok identifikované podľa článku 3;

postup identifikácie významných a trvalo vzostupných trendov je založený na týchto faktoroch:

frekvencia monitorovania a miesta monitorovania sa zvolia tak, aby v dostatočnej miere:

(i)	poskytovali informácie potrebné na zabezpečenie toho, že takéto vzostupné trendy sa dajú rozlíšiť od prirodzených kolísaní s dostatočnou mierou istoty a presnosti;

(ii)

umožnili identifikovať takéto vzostupné trendy v dostatočnom predstihu na to, aby sa mohli prijať opatrenia na zabránenie alebo v rámci možností aspoň zmiernenie environmentálne významných zhoršení kvality podzemných vôd. Ak je to možné, táto identifikácia sa prvýkrát vykoná do roku 2009, pričom sa do úvahy vezmú existujúce údaje v súvislosti so správou o identifikácii trendov v rámci prvého plánu manažmentu povodia uvedeného v článku 13 smernice 2000/60/ES, a potom aspoň každých šesť rokov;

(iii)

sa do úvahy vzali dočasné fyzikálne a chemické vlastnosti útvaru podzemných vôd vrátane podmienok prúdenia podzemných vôd, miery dopĺňania a času prestupu vôd cez pôdu alebo podložie.

b)	použijú sa metódy monitorovania a analýzy, ktoré sú v súlade s medzinárodnými zásadami pre kontrolu kvality, a ak je to potrebné, vrátane metód CEN alebo vnútroštátnych normalizovaných metód, aby sa zabezpečilo poskytovanie údajov, ktoré majú rovnocennú vedeckú kvalitu a sú porovnateľné;

c)	odhad sa založí na štatistickej metóde, napríklad regresnej analýze pre analýzu trendu v časových radoch meraní v jednotlivých monitorovacích bodoch;

d)	s cieľom zabrániť skresleniu pri identifikácii trendov sa všetkým meraniam pod hranicou kvantifikácie pridelí pre výpočet polovičná hodnota najvyššej vyčíslenej hodnoty vyskytujúcej sa v rámci časových radov meraní okrem celkového obsahu pesticídov.

identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov v koncentráciách látok, ktoré sa vyskytujú prirodzene ako aj v dôsledku ľudskej činnosti, zohľadní základné úrovne a údaje zozbierané pred začiatkom monitorovacieho programu, ak sú takéto údaje k dispozícii, s cieľom podať správu o identifikácii trendov v rámci prvého plánu manažmentu povodia uvedeného v článku 13 smernice 2000/60/ES.

ČASŤ B

Počiatočné body zvrátenia trendov

Členské štáty zvrátia identifikované významné a trvalo vzostupné trendy v súlade s článkom 5, pričom vezmú do úvahy tieto požiadavky:

počiatočný bod pre vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov nastane, keď obsah znečisťujúcej látky dosiahne 75 % parametrických hodnôt noriem kvality podzemných vôd ustanovených v prílohe I a prahových hodnôt ustanovených podľa článku 3, ak:

a)	nie je potrebný skorší počiatočný bod, ktorý by umožnil opatreniam na dosiahnutie zvratu trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd alebo aspoň takéto zhoršenie čo najviac zmiernili;

b)	nie je opodstatnený iný počiatočný bod, v prípade, že detekčný limit neumožňuje stanovenie trendu na 75 % parametrických hodnôt alebo

nie je miera nárastu a reverzibility trendu taká, že aj neskorší počiatočný bod by umožnil opatreniam na dosiahnutie zvrátenia trendu, aby nákladovo čo najefektívnejšie zabránili akémukoľvek environmentálne významnému zhoršeniu kvality podzemných vôd alebo aspoň takéto zhoršenie čo najviac zmiernili. Takýto neskorší počiatočný bod nesmie viesť k omeškaniu pri dosahovaní termínov environmentálnych cieľov.

Pre činnosti v rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS sa počiatočný bod na vykonávanie opatrení na zvrátenie významných a trvalo vzostupných trendov stanoví v súlade s uvedenou smernicou a smernicou 2000/60/ES a najmä s dodržiavaním environmentálnych cieľov ochrany vôd uvedených v článku 4 smernice 2000/60/ES;

2.	po ustanovení počiatočného bodu pre útvar podzemných vôd označený ako rizikový v súlade s prílohou V oddielom 2.4.4 smernice 2000/60/ES a podľa vyššie uvedeného bodu 1 sa tento bod nezmení počas šesťročného cyklu plánu manažmentu povodia požadovaného podľa článku 13 smernice 2000/60/ES;

3.	zvrátenia trendov sa preukážu, berúc do úvahy príslušné ustanovenia o monitorovaní uvedené v časti A, bod 2.

27.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 372/32

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/122/ES

z 12. decembra 2006,

ktorou sa po 30. raz mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (perfluóroktánsulfonátov)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Hodnotenie rizík, ktoré uskutočnila OECD (Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe), sa vykonalo na základe informácií dostupných v júli 2002. V tomto hodnotení sa dospelo k záveru, že perfluóroktánsulfonáty (ďalej len „PFOS“) sú pre cicavcov perzistentné, bioakumulatívne a toxické, a preto vzbudzujú obavy.

(2)	Riziká pre zdravie a životné prostredie spôsobené PFOS boli vyhodnotené v súlade so zásadami nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (3). Hodnotenie rizika určilo, že je potrebné znížiť riziká pre zdravie a životné prostredie.

(3)

Konzultovalo sa s Vedeckým výborom pre zdravotné a environmentálne riziká (ďalej len „SCHER“). SCHER skonštatoval, že PFOS spĺňajú kritériá zaradenia medzi veľmi perzistentné, veľmi bioakumulatívne a toxické látky. PFOS majú tiež potenciál pre diaľkový prenos v životnom prostredí a potenciál vyvolať negatívne vplyvy, a preto spĺňajú kritériá aby boli posudzované ako perzistentné organické znečisťujúce látky (POP) podľa Štokholmského dohovoru (4). SCHER určil, že je potrebné ďalej vedecky vyhodnocovať riziká PFOS, ale takisto súhlasil s tým, že na predchádzanie opätovného výskytu predchádzajúceho využitia môže byť potrebné prijať opatrenia na zníženie rizika. Podľa názoru SCHER nepredstavuje súčasné kritické využitie týchto látok v leteckom priemysle, v oblasti výroby polovodičov a vo fotografickom priemysle relevantné riziko pre životné prostredie alebo ľudské zdravie, ak sa zníži uvoľňovanie týchto látok do životného prostredia a ich expozícia na pracovisku. Vzhľadom na hasiace peny SCHER súhlasí, že riziká, ktoré predstavujú náhrady týchto látok pre zdravie a životné prostredie, by sa mali prehodnotiť skôr, než sa prijme konečné rozhodnutie. SCHER súhlasí aj s tým, aby sa obmedzilo používanie PFOS pri pokovovaní, ak nie sú dostupné iné opatrenia, ktoré by sa mohli uplatniť na účely zníženia emisií vznikajúcich pri pokovovaní, na výrazne nižšiu úroveň.

(4)

S cieľom ochrániť zdravie a životné prostredie sa preto zdá byť potrebné, aby sa obmedzilo uvádzanie na trh a používanie PFOS. Táto smernica má pokrývať hlavnú časť expozičných rizík. Zdá sa, že iné menšie použitia PFOS nepredstavujú riziko, a preto sa na ne v súčasnosti vzťahuje výnimka. Osobitná pozornosť by sa však mala venovať procesom pokovovania, ktoré využívajú PFOS, a preto je potrebné uvoľňovanie týchto látok počas týchto procesov minimalizovať používaním najlepších dostupných techník pri plnom zohľadňovaní všetkých relevantných informácií uvedených v referenčnom dokumente najlepších dostupných techník o povrchovej úprave kovov a plastov, ktorý bol vypracovaný na použitie podľa smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (5) (smernica IPPC). Okrem toho by mali členské štáty vypracovať zoznamy týchto použití s cieľom získať informácie o skutočných použitých a uvoľnených množstvách.

(5)

Polotovary a výrobky, ktoré obsahujú PFOS, by sa mali na účely ochrany životného prostredia obmedziť. Obmedzenia by sa mali vzťahovať na všetky tovary a výrobky, do ktorých sa PFOS pridávajú úmyselne, pričom treba brať do úvahy, že PFOS môžu byť použité len v niektorých samostatných častiach alebo v povrchových vrstvách určitých tovarov a výrobkov, ako sú napr. textílie. Táto smernica by sa mala obmedziť iba na nové výrobky a nemala by sa uplatňovať na výrobky, ktoré sa už používajú alebo sú na trhu použitých výrobkov. Mali by sa však určiť existujúce zásoby hasiacich pien obsahujúcich PFOS a ich ďalšie používanie by sa malo umožniť iba po obmedzenú dobu, aby sa predišlo možným ďalším emisiám z používania takýchto výrobkov.

(6)

Na zabezpečenie úplného ukončenia používania PFOS by Komisia mala preskúmať každú odchýlku podľa tejto smernice, ak to je odôvodnené novými informáciami o používaní a vyvinutím bezpečnejších alternatív. Ponechanie odchýlky by sa malo umožniť iba pri nevyhnutných použitiach pod podmienkou, že neexistujú bezpečnejšie látky alebo technológie, ktoré by boli technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a že na zníženie emisií PFOS sa uplatňujú najlepšie dostupné techniky.

(7)

Existuje podozrenie, že kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli majú podobný rizikový profil ako PFOS a preto je potrebné preskúmať prebiehajúce činnosti hodnotenia rizika a dostupnosť bezpečnejších alternatív a vymedziť, aký druh opatrení na zníženie rizika vrátane obmedzenia uvádzania na trh a používania by sa mal v prípade potreby uplatňovať v rámci Európskej únie.

(8)	Smernica 76/769/EHS (6) by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(9)	Cieľom tejto smernice je zaviesť harmonizované ustanovenia týkajúce sa PFOS, a tým zachovať vnútorný trh a zároveň zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia tak, ako sa vyžaduje podľa článku 95 zmluvy.

(10)

Táto smernica nemá vplyv na právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa stanovujú minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov, ako je napríklad smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (7) a samostatné smernice, ktoré z nej vychádzajú, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES z 29. apríla 2004 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (šiesta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS) (kodifikované znenie) (8) a smernica Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (9),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Príloha I k smernici 76/769/EHS sa týmto mení a dopĺňa tak, ako je stanovené v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 27. decembra 2007 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie uvedených ustanovení spolu s tabuľkou zhody medzi ustanoveniami tejto smernice a uvedenými ustanoveniami.

Tieto opatrenia uplatňujú od 27. júna 2008.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 3

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 12. decembra 2006.

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

M. PEKKARINEN

(1) Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 10.

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. októbra 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. decembra 2006.

(3) Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4) Rozhodnutie Rady 2006/507/ES zo 14. októbra 2004 o uzavretí Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 209, 31.7.2006, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(6) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 201. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/90/ES (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 28).

(7) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(8) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 50. Korrigendum v Ú. v. EÚ L 229, 29.6.2004, s. 23.

(9) Ú. v. ES L 131, 5.5.1998, s. 11. Smernica zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

PRÍLOHA

Do prílohy I k smernici 76/769/EHS sa dopĺňa tento bod:

„52.

perfluóroktánsulfonáty

(PFOS)

C8F17SO2X

(X = OH, soľ kovov (O-M+), halogenid, amid a iné deriváty vrátane polymérov)

(1)	Nesmú sa uvádzať na trh alebo používať ako látka alebo zložka prípravkov v koncentrácii rovnajúcej sa alebo vyššej ako 0,005 hmotnostných %.

(2)

Nesmú sa uvádzať na trh v polotovaroch alebo vo výrobkoch alebo ich častiach, ak sa koncentrácia PFOS rovná alebo je vyššia ako 0,1 hmotnostných % vypočítaných z hmotnosti štrukturálne alebo mikroštrukturálne samostatných častí, ktoré obsahujú PFOS, alebo v prípade textílií či iných materiálov s povrchovou vrstvou, ak sa množstvo PFOS rovná alebo je vyššie ako 1 μg/m2 pokrytého materiálu.

(3)

Odchylne od uvedeného sa odseky 1 a 2 neuplatňujú na tieto položky, ani na látky a prípravky potrebné na ich výrobu:

a)	fotorezistenty alebo antireflektívne nátery pre fotolitografické postupy,

b)	fotografické nátery, ktoré sa používajú na filmy, papiere alebo tlačiarenské platne,

leskotvorné prísady pre nedekoratívne hrubé pochrómovanie (šesťmocným chrómom) a zvlhčovače na použitie v kontrolovaných systémoch elektrického pokovovania, v ktorých sa množstvo PFOS uvoľňované do životného prostredia minimalizuje úplným uplatňovaním príslušných najlepších dostupných techník vypracovaných v rámci smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (1),

d)	hydraulické kvapaliny pre letectvo.

(4)	Odchylne od odseku 1 sa hasiace peny, ktoré boli uvedené na trh pred 27. decembrom 2006, môžu používať do 27. júna 2011.

(5)	Odseky 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby tým bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (2).

(6)

Členské štáty najneskôr do 27. decembra 2008 vytvoria a oznámia Komisii zoznam, ktorý zahŕňa:

a)	procesy, na ktoré sa vzťahuje odchýlka podľa odseku 3 písm. c), a množstvá PFOS v nich používané a z nich uvoľňované,

b)	existujúce zásoby hasiacich pien obsahujúcich PFOS.

(7)

Komisia preskúma každú odchýlku podľa odseku 3 písm. a) až d) ihneď po sprístupnení nových informácií o podrobnostiach používania a bezpečnejších alternatívnych látkach alebo technológiách použitia, aby:

a)	sa postupne ukončilo používanie PFOS akonáhle bude použitie bezpečnejších alternatív technicky a ekonomicky uskutočniteľné,

b)	sa odchýlka mohla naďalej uplatňovať len pre nevyhnutné použitia, pre ktoré neexistujú bezpečnejšie alternatívy, a ak sa oznámili snahy o nájdenie bezpečnejších alternatív,

c)	sa uvoľňovanie PFOS do životného prostredia minimalizovalo uplatňovaním najlepších dostupných techník.

(8)

Komisia skúma prebiehajúce činnosti hodnotenia rizika a dostupnosť bezpečnejších alternatívnych látok alebo technológií súvisiacich s používaním kyseliny perfluóroktánovej (PFOA) a príbuzných látok a navrhuje všetky opatrenia potrebné na zníženie identifikovaných rizík vrátane obmedzení uvádzania na trh a používania, najmä ak sú dostupné bezpečnejšie alternatívne látky alebo technológie, ktoré sú technicky a ekonomicky uskutočniteľné.“

(1) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1).

(2) Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 907/2006 (Ú. v. EÚ L 168, 21.6.2006, s. 5).

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 372

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 49 27. decembra 2006

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
	*	Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1855/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje program Kultúra (2007 – 2013)	1
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie)	12
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality	19
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/122/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa po 30. raz mení a dopĺňa smernica Rady 76/769/EHS o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov (perfluóroktánsulfonátov) ( 1 )	32