20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/5

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1881/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Komisie (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pre cudzorodé látky v potravinách (1), a najmä na jeho článok 2 ods. 3,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 466/2001 z 8. marca 2001, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých cudzorodých látok v potravinách (2), bolo veľakrát podstatne zmenené a doplnené. Je potrebné znovu zmeniť a doplniť maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov, aby sa zohľadnili nové informácie a vývoj v Codex Alimentarius. Zároveň by sa malo znenie nariadenia v prípade potreby vyjasniť. Nariadenie (ES) č. 466/2001 by sa preto malo nahradiť.

(2)	Je veľmi dôležité, aby sa kvôli ochrane verejného zdravia udržiaval obsah kontaminantov na úrovniach, ktoré sú toxikologicky prijateľné.

(3)	Vzhľadom na rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov a z toho vyplývajúce riziko narušenia hospodárskej súťaže sú v prípade niektorých kontaminantov potrebné opatrenia na úrovni Spoločenstva, ktoré by viedli k zabezpečeniu jednotnosti trhu, pričom sa musí dodržať zásada proporcionality.

(4)

Maximálne hodnoty by mali byť stanovené na prísnej úrovni, ktorá je primerane dosiahnuteľná dodržiavaním správnej poľnohospodárskej, rybárskej a výrobnej praxe a zohľadňovaním rizika súvisiaceho so spotrebou potravín. V prípade kontaminantov, ktoré sa považujú za genotoxické karcinogény, alebo v prípadoch, keď súčasné vystavenie obyvateľstva alebo citlivých skupín obyvateľstva dosahuje alebo presahuje prípustný príjem, by mali byť maximálne hodnoty stanovené na najnižšej primerane dosiahnuteľnej úrovni (ALARA). Takéto prístupy zabezpečujú, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uplatňovali opatrenia zamerané na predchádzanie kontaminácii a jej znižovanie v čo najväčšej miere na účely ochrany verejného zdravia. Okrem toho je pre ochranu zdravia citlivej skupiny obyvateľstva zahŕňajúcej dojčatá a malé deti vhodné zaviesť najnižšie maximálne hodnoty, ktoré sú dosiahnuteľné prostredníctvom prísneho výberu základných surovín, ktoré sa používajú na výrobu potravín pre dojčatá a malé deti. Takýto prísny výber základných surovín je vhodný aj pri výrobe určitých špecifických potravín, akými sú napríklad otruby určené na priamu ľudskú spotrebu.

(5)

Aby bolo možné uplatniť maximálne hodnoty na sušené, zriedené, spracované a zložené potraviny, v prípade ktorých neboli stanovené žiadne maximálne hodnoty na úrovni Spoločenstva, mali by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov poskytnúť špecifické koncentračné a zrieďovacie faktory spolu s príslušnými experimentálnymi údajmi odôvodňujúcimi navrhovaný faktor.

(6)	Aby sa zabezpečila účinná ochrana verejného zdravia, výrobky, ktoré obsahujú kontaminanty prekračujúce maximálne hodnoty, by nemali byť uvedené na trh samostatne, po zmiešaní s inými potravinami alebo ako zložka iných potravín.

(7)

Uznáva sa, že triedenie alebo iné spôsoby fyzického spracovania umožňujú znižovať obsah aflatoxínu v zásielkach podzemnice olejnej, orechov, sušeného ovocia a kukurice. Aby sa minimalizoval vplyv na obchod, je vhodné povoliť vyššie hodnoty obsahu aflatoxínu v prípade výrobkov, ktoré nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka potravín. V týchto prípadoch by mali byť maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené pri zohľadnení účinnosti, s ktorou vyššie uvedené spôsoby spracovania znižujú obsah aflatoxínu v podzemnici olejnej, orechoch, sušenom ovocí a kukurici na hodnoty, ktoré sú nižšie ako najvyššie maximálne limity stanovené pre výrobky určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložky potravín.

(8)	Aby sa umožnilo účinné presadzovanie maximálnych hodnôt pre niektoré kontaminanty v niektorých potravinách, je pre tieto prípady vhodné zabezpečiť primerané ustanovenia o označovaní.

(9)

Pre klimatické podmienky v niektorých členských štátoch je ťažké zabezpečiť, aby maximálne hodnoty neboli prekročené v prípade čerstvého šalátu a čerstvého špenátu. Týmto členským štátom by sa malo poskytnúť prechodné obdobie, počas ktorého môžu naďalej povoľovať uvádzanie čerstvého šalátu a čerstvého špenátu, ktoré sú vypestované a určené na spotrebu na ich území a v prípade ktorých obsah dusičnanov presahuje maximálne hodnoty, na trh. Pestovatelia šalátu a špenátu so sídlom v členských štátoch, ktoré vydali vyššie uvedené povolenia, by mali postupne upravovať svoje metódy pestovania prostredníctvom uplatňovania správnej poľnohospodárskej praxe odporúčanej na národnej úrovni.

(10)

Niektoré druhy rýb pochádzajúce z baltského regiónu môžu obsahovať vysoké hodnoty dioxínov a polychlórovaných bifenylov (PCB) podobných dioxínom. Značná časť týchto druhov rýb z baltského regiónu nebude spĺňať maximálne hodnoty, a bude preto vylúčená zo stravy. Ukazuje sa však, že toto vylúčenie rýb zo stravy môže mať negatívny dosah na zdravie v baltskom regióne.

(11)

Švédsko a Fínsko majú zavedený systém, ktorý je schopný zabezpečiť plnú informovanosť spotrebiteľov o stravovacích odporúčaniach týkajúcich sa obmedzení konzumácie rýb z baltského regiónu identifikovanými citlivými skupinami obyvateľstva s cieľom zabrániť potenciálnym zdravotným rizikám. Preto je vhodné udeliť Fínsku a Švédsku výnimku, ktorá im umožňuje na prechodné obdobie uvádzať na trh niektoré druhy rýb pochádzajúce z baltského regiónu a určené na konzumáciu na ich území, v prípade ktorých sú hodnoty obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom vyššie ako hodnoty stanovené v tomto nariadení. Musia byť implementované opatrenia na zabezpečenie, aby ryby a výrobky z nich, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty, neboli uvádzané na trh v iných členských štátoch. Fínsko a Švédsko každoročne podávajú Komisii správy o výsledkoch svojho monitorovania hodnôt obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v rybách z baltského regiónu, ako aj o opatreniach na zníženie vystavenia ľudí dioxínom a PCB podobných dioxínom z baltského regiónu.

(12)

Na zabezpečenie jednotného presadzovania maximálnych hodnôt by mali príslušné orgány v celom Spoločenstve uplatňovať rovnaké kritériá odberu vzoriek a rovnaké kritériá vykonávania analýzy. Okrem toho je dôležité, aby boli analytické výsledky oznamované a vykladané jednotným spôsobom. Opatrenia týkajúce sa odberu vzoriek a analýzy uvedené v tomto nariadení ustanovujú jednotné pravidlá oznamovania a výkladu.

(13)

V prípade niektorých kontaminantov by mali členské štáty a zainteresované strany monitorovať a oznamovať hodnoty obsahu, ako aj podávať správy o pokroku, pokiaľ ide o uplatňovanie preventívnych opatrení, aby sa Komisii umožnilo posúdiť, či je potrebné upraviť existujúce opatrenia alebo prijať dodatočné opatrenia.

(14)	Akákoľvek maximálna hodnota prijatá na úrovni Spoločenstva môže podliehať preskúmaniu s cieľom zohľadniť pokrok vo vedeckých a technických poznatkoch, ako aj zlepšenia v správnej poľnohospodárskej, rybárskej a výrobnej praxi.

(15)	Otruby a klíčky môžu byť uvádzané na trh na účely priamej ľudskej spotreby, a preto je vhodné stanoviť maximálnu hodnotu obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu v týchto komoditách.

(16)	V Codex Alimentarius sa nedávno stanovila maximálna hodnota obsahu olova v rybách, ktorú Spoločenstvo prijalo. Je preto vhodné upraviť zodpovedajúcim spôsobom terajšie ustanovenie týkajúce sa obsahu olova v rybách.

(17)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (3), sa definujú potraviny živočíšneho pôvodu, a preto by sa mali záznamy týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu v niektorých prípadoch zmeniť a doplniť podľa terminológie použitej v uvedenom nariadení.

(18)	Je potrebné zabezpečiť, aby sa maximálne hodnoty obsahu kontaminantov neuplatňovali na potraviny, ktoré boli v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh Spoločenstva pred dátumom začatia uplatňovania týchto maximálnych hodnôt.

(19)

Pokiaľ ide o dusičnany, zelenina je hlavným zdrojom dusičnanov prijímaných v ľudskej potrave. Vedecký výbor pre potraviny (SCF) vo svojom stanovisku z 22. septembra 1995 (4) uviedol, že celkový príjem dusičnanov je spravidla oveľa nižší než prijateľný denný príjem (ADI) vo výške 3,65 mg/kg telesnej hmotnosti (TH). Odporučil však, aby sa pokračovalo v úsilí o znižovanie vystavenia dusičnanom prostredníctvom potravín a vody.

(20)	Keďže klimatické podmienky majú veľký vplyv na hodnoty obsahu dusičnanov v niektorých druhoch zeleniny, napríklad v šaláte a špenáte, mali by sa preto stanoviť odlišné maximálne hodnoty obsahu dusičnanov v závislosti od ročného obdobia.

(21)

Pokiaľ ide o aflatoxíny, SCF vo svojom stanovisku z 23. septembra 1994 uviedol, že aflatoxíny sú genotoxické karcinogény (5). Na základe tohto stanoviska je vhodné obmedziť celkový obsah aflatoxínu v potravinách (suma aflatoxínov B1, B2, G1 a G2), ako aj obsah samostatného aflatoxínu B1, keďže aflatoxín B1 je zďaleka najtoxickejšia zlúčenina. V prípade aflatoxínu M1 v potravinách určených pre dojčatá a malé deti by sa malo zvážiť možné zníženie terajšej maximálnej hodnoty vzhľadom na vývoj pri analytických postupoch.

(22)

Pokiaľ ide o ochratoxín A (OTA), SCF prijal vedecké stanovisko 17. septembra 1998 (6). Vykonalo sa hodnotenie príjmu OTA v strave obyvateľov Spoločenstva (7) v rámci smernice Rady 93/5/EHS z 25. februára 1993 o pomoci členských štátov Komisii a o ich spolupráci pri vedeckom skúmaní otázok týkajúcich sa potravín (8) (SCOOP). Dňa 4. apríla 2006 prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚPB) na žiadosť Komisie aktualizované vedecké stanovisko týkajúce sa ochratoxínu A v potravinách (9), pričom sa zohľadnili nové vedecké informácie a odvodil prípustný týždenný príjem (TWI) vo výške 120 ng/kg TH.

(23)

Na základe týchto stanovísk je vhodné stanoviť maximálne hodnoty pre obilie a výrobky z obilia, sušené plody viniča, praženú kávu, víno, hroznovú šťavu a potraviny určené pre dojčatá a malé deti, ktoré všetky značne prispievajú k všeobecnému vystaveniu ľudí ochratoxínu A alebo vystaveniu citlivých skupín spotrebiteľov, napríklad detí.

(24)

Vhodnosť stanovenia maximálnej hodnoty obsahu OTA v potravinách, ako napríklad sušené ovocie iné ako sušené plody viniča, kakao a výrobky z neho, koreniny, mäsové výrobky, zelená káva, pivo a sladkovka hladkoplodá, ako aj preskúmanie existujúcich maximálnych hodnôt obsahu ochratoxínu A, predovšetkým v sušených plodoch viniča a hroznovej šťave, sa budú posudzovať z hľadiska nedávneho vedeckého stanoviska EÚPB.

(25)	Pokiaľ ide o patulín, SCF na svojom zasadaní 8. marca 2000 schválil dočasný maximálny prípustný denný príjem (PMTDI) patulínu vo výške 0,4 μg/kg TH (10).

(26)	V roku 2001 bola vykonaná úloha SCOOP Hodnotenie príjmu patulínu v strave obyvateľov členských štátov EÚ (11) v rámci smernice 1993/5/EHS.

(27)

Na základe tohto hodnotenia a pri zohľadnení PMTDI by sa mali stanoviť maximálne hodnoty obsahu patulínu v určitých potravinách na účely ochrany spotrebiteľov pred nežiaducou kontamináciou. Tieto maximálne hodnoty by mali byť prehodnotené a v prípade potreby znížené pri zohľadení pokroku vo vedeckých a technických poznatkoch a implementácie odporúčania Komisie 2003/598/ES z 11. augusta 2003 o prevencii a znížení kontaminácie patulínom v jablkovej šťave a prísadách jablkovej šťavy v iných nápojoch (12).

(28)

Pokiaľ ide o toxíny Fusarium, SCF prijal niekoľko stanovísk, pričom v decembri 1999 hodnotil deoxynivalenol (13) a stanovil prípustný denný príjem (TDI) vo výške 1 μg/kg TH, v júni 2000 hodnotil zearalenón (14) a stanovil dočasný TDI vo výške 0,2 μg/kg TH, v októbri 2000 hodnotil fumonizíny (15) (aktualizované v apríli 2003) (16) a stanovil TDI vo výške 2 μg/kg TH, v októbri 2000 hodnotil nivalenol (17) a stanovil dočasný TDI vo výške 0,7 μg/kg TH, v máji 2001 hodnotil T-2 toxín a HT-2 toxín (18) a stanovil kombinovaný dočasný TDI vo výške 0,06 μg/kg TH a vo februári 2002 hodnotil trichotecény ako skupinu (19).

(29)	V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce „Zber údajov o výskyte toxínov Fusarium v potravinách a hodnotenie ich príjmu v strave obyvateľov členských štátov EÚ“ vykonaná a dokončená v septembri 2003 (20).

(30)

Na základe vedeckých stanovísk a hodnotenia príjmu v strave je vhodné stanoviť maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu, zearalenónu a fumonizínov. Pokiaľ ide o fumonizíny, výsledky kontroly nedávnych úrod ukazujú, že kukurica a výrobky z kukurice môžu byť veľmi vysoko kontaminované fumonizínmi a je náležité, aby sa prijali opatrenia, ktoré zamedzia, aby sa kukurica a výrobky z kukurice s takto neprijateľne vysokou úrovňou kontaminácie dostali do potravinového reťazca.

(31)

Odhady príjmu ukazujú, že prítomnosť T-2 toxínu a HT-2 toxínu môže vyvolávať obavy z hľadiska verejného zdravia. Preto sú vývoj spoľahlivej a citlivej metódy, zber viacerých údajov o výskyte a rozsiahlejšie prešetrovanie/výskum faktorov podieľajúcich sa na prítomnosti T-2 toxínu a HT-2 toxínu v obilí a výrobkoch z obilia, najmä v ovse a výrobkoch z ovsa, dôležité a pripisuje sa im vysoká priorita.

(32)

Kvôli spoločnému výskytu netreba uvažovať o osobitných opatreniach pre 3-acetyl-deoxynivalenol, 15-acetyl-deoxynivalenol a fumonizín B3, keďže opatrenia týkajúce sa hlavne deoxynivalenolu a fumonizínu B1 a B2 by takisto chránili ľudskú populáciu pred neželaným vystavením 3-acetyl-deoxynivalenolu, 15-acetyl-deoxynivalenolu a fumonizínu B3. To isté platí pre nivalenol, pri ktorom možno do istej miery pozorovať spoločný výskyt s deoxynivalenolom. Okrem toho vystavenie ľudí nivalenolu sa považuje za podstatne nižšie ako dočasný TDI. Pokiaľ ide o ostatné trichotecény zahrnuté vo vyššie uvedenej úlohe vedeckej spolupráce, akými sú napríklad 3-acetyl-deoxynivalenol, 15-acetyl-deoxynivalenol, fusarenón-X, T2-triol, diacetoxyscirpenol, neosolaniol, monoacetoxyscirpenol a verrucol, obmedzené informácie, ktoré sú k dispozícií, ukazujú, že ich výskyt nie je veľmi rozšírený a že zistené hodnoty ich obsahu sú spravidla nízke.

(33)

Klimatické podmienky počas rastu, predovšetkým počas kvitnutia, majú závažný vplyv na obsah toxínov Fusarium. Správna poľnohospodárska prax, pri ktorej sú rizikové faktory znížené na minimum, môže však do istej miery zamedziť kontaminácii hubami Fusarium. Odporúčanie Komisie 2006/583/ES zo 17. augusta 2006 o prevencii a znížení obsahu toxínov Fusarium v obilninách a výrobkoch z obilnín (21) obsahuje všeobecné princípy prevencie a znižovania kontaminácie toxínmi Fusarium (zearalenón, fumonizíny a trichotecény) v obilí, ktoré budú implementované prostredníctvom rozvoja národných kódexov postupov založených na týchto zásadách.

(34)

Mali by sa stanoviť maximálne hodnoty obsahu toxínov Fusarium pre nespracované obilie uvedené na trh na účely prvostupňového spracovania. Postupy čistenia, triedenia a sušenia sa nepovažujú za prvostupňové spracovanie, pokiaľ nie je vykonané fyzikálne pôsobenie na samotnom jadre zrna. Vymieľanie sa považuje za prvostupňové spracovanie.

(35)

Keďže miera, do akej sú pri nespracovanom obilí toxíny Fusarium odstránené čistením a spracovaním, sa môže odlišovať, je vhodné stanoviť maximálne hodnoty pre výrobky z obilia určené pre konečného spotrebiteľa, ako aj pre hlavné zložky potravín získané z obilia, aby v záujme zabezpečenia ochrany verejného zdravia boli k dispozícii presadzovateľné právne predpisy.

(36)

V prípade kukurice nie sú ešte presne známe všetky faktory, ktoré sa podieľajú na vzniku toxínov Fusarium, predovšetkým zearalenónu a fumonizínov B1 a B2. Preto sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zapojeným do obilninového reťazca poskytuje časová lehota na vykonanie prešetrenia zdrojov vzniku týchto mykotoxínov a na určenie riadiacich opatrení, ktoré sa majú prijať, aby sa predišlo ich prítomnosti v čo najväčšej rozumnej miere. Navrhuje sa, aby od roku 2007 boli uplatňované maximálne hodnoty založené na v súčasnosti dostupných údajoch o výskyte, pokiaľ sa pred týmto termínom nestanovia špecifické maximálne hodnoty na základe nových informácii o výskyte a vzniku.

(37)	Keďže sa v ryži zistili nízke úrovne kontaminácie toxínmi Fusarium, pre ryžu a výrobky z ryže neboli stanovené žiadne maximálne hodnoty.

(38)

Do 1. júla 2008 by sa malo zvážiť preskúmanie maximálnych hodnôt obsahu deoxynivalenolu, zearalenónu, fumonizínu B1 a B2, ako aj vhodnosť stanovenia maximálnej hodnoty obsahu T-2 toxínu a HT-2 toxínu v obilí a vo výrobkoch z obilia pri zohľadnení pokroku vo vedeckých a technologických poznatkoch týkajúcich sa týchto toxínov v potravinách.

(39)

Pokiaľ ide o olovo, SCF prijal 19. júna 1992 stanovisko (22), v ktorom potvrdil dočasný prípustný týždenný príjem (PTWI) vo výške 25 μg/kg TH, ktorý v roku 1986 navrhla Svetová zdravotnícka organizácia. SCF prišiel vo svojom stanovisku k záveru, že stredná hodnota obsahu olova v potravinách pravdepodobne nevyvoláva bezprostredné obavy.

(40)

V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce 3.2.11 „Hodnotenie vystavenia obyvateľov členských štátov EÚ arzénu, kadmiu, olovu a ortuti prostredníctvom stravy“ vykonaná v roku 2004 (23). Vzhľadom na toto hodnotenie a stanovisko vydané Vedeckým výborom pre potraviny je vhodné prijať opatrenia na zníženie prítomnosti olova v potravinách v čo najväčšej miere.

(41)

Pokiaľ ide o kadmium, SCF vo svojom stanovisku z 2. júna 1995 (24) potvrdil dočasný prípustný týždenný príjem vo výške 7 μg/kg TH a odporučil zvýšiť úsilie o zníženie vystavenia kadmiu prostredníctvom stravy, keďže potraviny sú hlavným zdrojom príjmu kadmia u ľudí. V rámci úlohy vedeckej spolupráce 3.2.11 sa vykonalo hodnotenie vystavenia prostredníctvom stravy. Vzhľadom na toto hodnotenie a na stanovisko vydané Vedeckým výborom pre potraviny je vhodné prijať opatrenia na zníženie prítomnosti kadmia v potravinách v čo najväčšej miere.

(42)

Pokiaľ ide o ortuť, EÚPB prijal 24. februára 2004 stanovisko týkajúce sa ortuti a metylortuti v potravinách (25) a schválil dočasný prípustný týždenný príjem vo výške 1,6 μg/kg TH. Metylortuť je chemická forma vyvolávajúca najväčšie obavy a môže tvoriť až 90 % celkového obsahu ortuti v rybách a morských živočíchoch. Pri zohľadnení výsledkov úlohy vedeckej spolupráce 3.2.11 prišiel EÚPB k záveru, že hodnoty obsahu ortuti zisteného v potravinách iných ako v rybách a morských živočíchoch vyvolávajú len malé obavy. Pri formách ortuti, ktorá sa nachádza v týchto iných potravinách, zväčša nejde o metylortuť, a preto sa považujú za menšie riziko.

(43)

Okrem stanovenia maximálnych hodnôt je vhodným prístupom pre ochranu citlivých skupín obyvateľstva v prípade metylortute cielené poradenstvo spotrebiteľom. Preto je ako odpoveď na túto potrebu na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (26) sprístupnené informačné oznámenie o metylortuti v rybách a v produktoch rybolovu. Viaceré členské štáty takisto vydali poučenie týkajúce sa tejto otázky, ktoré je určené pre ich obyvateľov.

(44)	Pokiaľ ide o anorganický cín, SCF prišiel vo svojom stanovisku z 12. decembra 2001 (27) k záveru, že hodnoty obsahu anorganického cínu vo výške 150 mg/kg v nápojoch v plechovkách a 250 mg/kg v iných potravinách v konzervách môžu spôsobovať u niektorých jednotlivcov gastrické podráždenie.

(45)

V záujme ochrany verejného zdravia pred týmto ohrozením zdravia je potrebné stanoviť maximálne hodnoty obsahu anorganického cínu v potravinách v konzervách a v nápojoch v plechovkách. Ak nebudú k dispozícií údaje o citlivosti dojčiat a malých detí na anorganický cín v potravinách, je potrebné preventívne chrániť zdravie tejto citlivej skupiny obyvateľstva a stanoviť nižšie maximálne hodnoty.

(46)

Pokiaľ ide o 3-monochlóropropán-1,2-diol (3-MCPD), SCF prijal 30. mája 2001 vedecké stanovisko týkajúce sa 3-MCPD v potravinách (28), ktorým aktualizoval na základe nových vedeckých informácií svoje stanovisko zo 16. decembra 1994 (29) a stanovil prípustný denný príjem (TDI) 3-MCPD vo výške 2 μg/kg TH.

(47)

V rámci smernice 93/5/EHS bola úloha vedeckej spolupráce „Zber a porovnávanie údajov o hodnotách obsahu 3-MCPD a súvisiacich látok v potravinách“ vykonaná a dokončená v júni 2004 (30). Sójová omáčka a produkty na báze sójovej omáčky prispievajú v najväčšej miere k príjmu 3-MCPD v strave. Niektoré iné potraviny konzumované v niektorých krajinách vo veľkých množstvách, ako napríklad chlieb alebo cestoviny, takisto značne prispievajú k príjmu 3-MCPD, ktorý je spôsobený skôr vysokou konzumáciou ako vysokými hodnotami obsahu 3-MCPD v týchto potravinách.

(48)

Preto by mali byť stanovené maximálne hodnoty obsahu 3-MCPD v hydrolyzovanej rastlinnej bielkovine (HRB) a v sójovej omáčke, pri zohľadnení rizika spojeného s konzumáciou týchto potravín. Od členských štátov sa vyžaduje, aby preskúmali, či sa 3-MCPD nevyskytuje v iných potravinách, aby sa mohlo posúdiť, či je potrebné stanoviť maximálne hodnoty obsahu 3-MCPD pre ďalšie potraviny.

(49)

Pokiaľ ide o dioxíny a PCB, SCF prijal 30. mája 2001 stanovisko týkajúce sa dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách (31), ktorým aktualizoval svoje stanovisko z 22. novembra 2000 (32) a stanovil prípustný týždenný príjem (TWI) pre dioxíny a PCB podobné dioxínom vo výške 14 pg toxického ekvivalentu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO-TEQ)/kg TH.

(50)

Dioxíny uvedené v tomto nariadení zahŕňajú skupinu 75 kongenerov polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov (PCDD) a 135 kongenerov polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), z ktorých 17 je toxikologicky významných. Polychlórované bifenyly (PCB) predstavujú skupinu 209 rôznych kongenerov, ktoré možno rozdeliť do dvoch skupín podľa ich toxikologických vlastností: 12 kongenerov vykazuje toxikologické vlastnosti podobné vlastnostiam dioxínov, a preto sa často označujú ako PCB podobné dioxínom. Ostatné PCB nevykazujú toxicitu podobnú dioxínom, ale majú odlišný toxikologický profil.

(51)

Každý kongener dioxínov alebo PCB podobných dioxínom vykazuje rozdielnu úroveň toxicity. Aby bolo možné sčítať toxicitu týchto rozličných kongenerov, zaviedla sa koncepcia faktorov toxickej ekvivalencie (TEF), ktorá má uľahčiť hodnotenie rizika a regulačnú kontrolu. To znamená, že analytické výsledky týkajúce sa kongenerov všetkých jednotlivých dioxínov a PCB podobných dioxínom, ktoré sú toxikologicky významné, sa vyjadria kvantifikovateľnou jednotkou, a to toxickým ekvivalentom TCDD (TEQ).

(52)	Odhady vystavenia zohľadňujúce úlohu vedeckej spolupráce „Hodnotenie príjmu dioxínov a súvisiacich PCB v strave obyvateľov členských štátov EÚ“, ktorá bola dokončená v júni 2000 (33), ukazujú, že príjem v strave značnej časti obyvateľov Spoločenstva je vyšší ako TWI.

(53)

Z toxikologického hľadiska by sa mali všetky stanovené hodnoty uplatňovať tak na dioxíny, ako aj na PCB podobné dioxínom, v roku 2001 boli však na úrovni Spoločenstva stanovené maximálne hodnoty len pre dioxíny a nie pre PCB podobné dioxínom vzhľadom na veľmi obmedzené údaje o prevalencii PCB podobných dioxínom, ktoré boli v tom čase k dispozícii. Od roku 2001 však bolo k dispozícii viac údajov o prítomnosti PCB podobných dioxínom, a preto sa v roku 2006 stanovili maximálne hodnoty pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom, keďže toto je z toxikologického hľadiska najvhodnejší prístup. Aby sa zabezpečil plynulý prechod, počas prechodného obdobia by sa mali naďalej uplatňovať hodnoty pre dioxíny spolu s hodnotami pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom. Potraviny musia počas prechodného obdobia spĺňať maximálne hodnoty pre dioxíny a maximálne hodnoty pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom. Zrušenie osobitných maximálnych hodnôt pre dioxíny sa zváži do 31. decembra 2008.

(54)

Na účely podpory proaktívneho prístupu k zníženiu dioxínov a PCB podobných dioxínom prítomných v potravinách a krmivách sa v odporúčaní Komisie 2006/88/ES zo 6. februára 2006 o znížení prítomnosti dioxínov, furánov a PCB v krmivách a potravinách (34) stanovili akčné hladiny. Tieto akčné hladiny predstavujú pre príslušné orgány a prevádzkovateľov prostriedok na zdôraznenie prípadov, v ktorých je vhodné identifikovať zdroj kontaminácie a prijať opatrenia na jeho zníženie alebo odstránenie. Keďže zdroje dioxínov a PCB podobných dioxínom sú rôzne, stanovujú sa osobitné akčné hladiny pre dioxíny na jednej strane a pre PCB podobné dioxínom na strane druhej. V stanovenom časovom období by sa mal preskúmať tento proaktívny prístup zameraný na aktívne zníženie obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách a krmivách a následne aj platné maximálne hodnoty s cieľom stanoviť nižšie hodnoty. Preto sa do 31. decembra 2008 zváži značné zníženie maximálnych hodnôt pre sumu dioxínov a PCB podobných dioxínom.

(55)	Prevádzkovatelia sa musia snažiť, aby zvýšili svoju schopnosť odstrániť dioxíny, furány a PCB podobné dioxínom z oleja z morských rýb a živočíchov. Podstatne nižšia úroveň, ktorá sa zváži do 31. decembra 2008, bude založená na technických možnostiach najúčinnejšieho dekontaminačného postupu.

(56)

Pokiaľ ide o stanovenie maximálnych hodnôt v prípade iných potravín do 31. decembra 2008, osobitná pozornosť bude venovaná potrebe stanoviť špecifické nižšie maximálne hodnoty obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách určeným pre dojčatá a malé deti pri zohľadnení údajov z monitoringu získaných z programov na monitorovanie dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách určených pre dojčatá a malé deti na roky 2005, 2006 a 2007.

(57)

Pokiaľ ide o polycyklické aromatické uhľovodíky, SCF dospel vo svojom stanovisku zo 4. decembra 2002 (35) k záveru, že viaceré polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) sú genotoxické karcinogény. Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre prídavné látky do potravín (JECFA) vykonal v roku 2005 hodnotenie rizík, ktoré predstavujú PAU, a stanovil hranice vystavenia pre PAU ako základ poradenstva pri zlúčeninách, ktoré sú aj genotoxické aj karcinogénne (36).

(58)

Podľa SCF možno používať benzo(a)pyrén ako marker výskytu a účinku karcinogénnych PAU v potravinách vrátane benzo(a)antracénu, benzo(b)fluoranténu, benzo(j)fluoranténu, benzo(k)fluoranténu, benzo(g,h,i)perylénu, chryzénu, cyklopenta(c,d)pyrénu, dibenzo(a,h)antracénu, dibenzo(a,e)pyrénu, dibenzo(a,h)pyrénu, dibenzo(a,i)pyrénu, dibenzo(a,l)pyrénu, indeno(1,2,3-cd)pyrénu a 5-metylchryzénu. Aby sa mohlo pri budúcom preskúmaní posúdiť, či je vhodné ponechať benzo(a)pyrén ako marker, budú potrebné ďalšie analýzy pomerných množstiev týchto PAU v potravinách. Okrem toho by sa mal podľa odporúčania JECFA pre prídavné látky do potravín analyzovať aj benzo(c)fluorén.

(59)	PAU môžu kontaminovať potraviny počas procesov údenia, zohrievania a sušenia, keď môže dôjsť k priamemu styku potravín so spalinami. Okrem toho znečistenie životného prostredia môže spôsobovať kontamináciu polycyklickými aromatickými uhľovodíkmi, najmä v prípade rýb a produktov rybolovu.

(60)

V rámci smernice 93/5/EHS bola v roku 2004 vykonaná špecifická úloha vedeckej spolupráce „Zber a porovnávanie údajov o výskyte PAU v potravinách“ (37). Vysoké hodnoty obsahu boli zistené v sušenom ovocí, lisovanom olivovom oleji, údených rybách, oleji z hroznových semiačok, výrobkoch z údeného mäsa, čerstvých mäkkýšoch, koreninách/omáčkach a korení.

(61)

V záujme ochrany verejného zdravia je potrebné stanoviť maximálne hodnoty pre benzo(a)pyrén v určitých potravinách, ktoré obsahujú tuky a oleje, a v potravinách, v prípade ktorých môžu procesy údenia alebo sušenia spôsobovať vysoké úrovne kontaminácie. Maximálne hodnoty sú potrebné aj pri potravinách, v prípade ktorých môže znečistenie životného prostredia spôsobovať vysoké úrovne kontaminácie, predovšetkým v rybách a produktoch rybolovu, napríklad v dôsledku únikov ropy z lodí.

(62)

V niektorých potravinách, napríklad v sušenom ovocí a potravinových doplnkoch, bol zistený benzo(a)pyrén, ale z dostupných údajov nevyplýva, ktoré hodnoty možno dosiahnuť prijateľným spôsobom. Na objasnenie, ktoré hodnoty možno v prípade týchto potravín dosiahnuť prijateľným spôsobom, je potrebné ďalšie prešetrenie. Zatiaľ by sa mali uplatňovať maximálne hodnoty obsahu benzo(a)pyrénu v relevantných zložkách, ako napríklad v olejoch a tukoch používaných v potravinových doplnkoch.

(63)	Maximálne hodnoty obsahu PAU a vhodnosť stanovenia maximálnych hodnôt obsahu PAU v kakaovom masle by sa mali preskúmať do 1. apríla 2007 pri zohľadnení pokroku vo vedeckých a technologických poznatkoch týkajúcich sa výskytu benzo(a)pyrénu a iných karcinogénnych PAU v potravinách.

(64)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Všeobecné pravidlá

1. Potraviny uvedené v prílohe sa neuvádzajú na trh, ak obsahujú kontaminant uvedený v prílohe, ktorého množstvo prekračuje maximálnu hodnotu stanovenú v prílohe.

2. Maximálne hodnoty uvedené v prílohe sa uplatňujú na jedlú časť príslušných potravín, pokiaľ v prílohe nie je stanovené inak.

Článok 2

Sušené, zriedené, spracované a zložené potraviny

1. Pri uplatňovaní maximálnych hodnôt, ktoré sú stanovené v prílohe, na potraviny, ktoré sú sušené, zriedené, spracované alebo zložené z viac ako jednej zložky, sa zohľadňuje toto:

a)	zmeny koncentrácie kontaminantu spôsobené procesom sušenia alebo riedenia;

b)	zmeny koncentrácie kontaminantu spôsobené spracovaním;

c)	pomerné podiely zložiek vo výrobku;

d)	analytický limit kvantifikácie.

2. Pri vykonávaní úradnej kontroly príslušným orgánom prevádzkovateľ potravinárskeho podniku poskytuje a odôvodňuje špecifické koncentračné alebo zrieďovacie faktory pre príslušné procesy sušenia, riedenia, spracovania a/alebo miešania, alebo pre príslušné sušené, zriedené, spracované a/alebo zložené potraviny.

Ak prevádzkovateľ potravinárskeho podniku neposkytne potrebný koncentračný alebo zrieďovací faktor alebo ak príslušný orgán považuje tento faktor za nevhodný vzhľadom na poskytnuté odôvodnenie, príslušný orgán sám určuje tento faktor na základe dostupných informácií a s cieľom maximálnej ochrany zdravia ľudí.

3. Odseky 1 a 2 sa uplatňujú, pokiaľ nie sú pre tieto sušené, riedené, spracované alebo zložené potraviny stanovené špecifické maximálne hodnoty na úrovni Spoločenstva.

4. Pokiaľ v právnych predpisoch Spoločenstva nie sú stanovené špecifické maximálne hodnoty pre potraviny určené pre dojčatá a malé deti, môžu členské štáty stanoviť prísnejšie hodnoty.

Článok 3

Zákaz použitia, miešania a detoxifikácie

1. Potraviny, ktoré nespĺňajú maximálne hodnoty stanovené v prílohe, sa nepoužívajú ako zložky potravín.

2. Potraviny, ktoré spĺňajú maximálne hodnoty stanovené v prílohe, sa nemiešajú s potravinami, ktoré prekračujú tieto maximálne hodnoty.

3. Potraviny, ktoré podliehajú triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu s cieľom znížiť hodnoty kontaminácie, sa nemiešajú s potravinami, ktoré sú určené na priamu ľudskú spotrebu, alebo s potravinami, ktoré sú určené na použitie ako zložka potravín.

4. Potraviny obsahujúce kontaminanty uvedené v oddiele 2 prílohy (mykotoxíny) nie je možné úmyselne detoxifikovať chemickým spracovaním.

Článok 4

Osobitné ustanovenia platné pre podzemnicu olejnú, orechy, sušené ovocie a kukuricu

Podzemnica olejná, orechy, sušené ovocie a kukurica, ktoré nespĺňajú príslušné maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov stanovené v bodoch 2.1.3, 2.1.5 a 2.1.6 prílohy, môžu byť uvedené na trh, len ak tieto potraviny:

a)	nie sú určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka potravín;

b)	spĺňajú príslušné maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.1, 2.1.2, 2.1.4 a 2.1.7 prílohy;

c)	podliehajú spracovaniu, ktoré zahŕňa triedenie alebo iné fyzikálne spracovanie, a po tomto spracovaní neprekračujú maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.3, 2.1.5 a 2.1.6 prílohy, a ak výsledkom tohto spracovania nie sú iné škodlivé rezíduá;

sú jasne označené s uvedením účelu ich použitia a údaja „výrobok pred priamou ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín podlieha triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu s cieľom znížiť kontamináciu aflatoxínom“. Tento údaj je uvedený na etikete každého jednotlivého balíčka, každej jednotlivej škatule atď. alebo na origináli sprievodného dokladu. Identifikačný kód zásielky/šarže je nezmazateľne vyznačený na každom jednotlivom balíčku, na každej jednotlivej škatuli atď. zásielky a na origináli sprievodného dokladu.

Článok 5

Osobitné ustanovenia platné pre podzemnicu olejnú, výrobky z nej a obilie

Na etikete každého jednotlivého balíčka, každej jednotlivej škatule atď. alebo na origináli sprievodného dokladu musí byť jasne uvedený údaj o zamýšľanom použití. Tento sprievodný doklad musí byť jasne prepojený so zásielkou tým, že v ňom bude uvedený identifikačný kód zásielky, ktorý je uvedený na každom jednotlivom balíčku, každej jednotlivej škatuli atď. zásielky. Okrem toho musí byť podnikateľská činnosť príjemcu zásielky, ktorá je uvedená na sprievodnom doklade, zlučiteľná so zamýšľaným použitím.

Ak nie je jasne uvedený údaj, že nie sú určené na ľudskú spotrebu, maximálne hodnoty stanovené v bodoch 2.1.3 a 2.1.6 prílohy sa uplatňujú na všetky jadrá podzemnice olejnej, výrobky z nej a na obilie uvedené na trh.

Článok 6

Osobitné ustanovenia pre šalát

Ak šalát, ktorý je pestovaný v skleníkoch alebo fóliovníkoch („chránený šalát“) nie je takto označený, uplatňujú sa maximálne hodnoty v prílohe stanovené pre šalát pestovaný pod holým nebom („voľne pestovaný šalát“).

Článok 7

Dočasné výnimky

1. Odchylne od článku 1 môžu Belgicko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo do 31. decembra 2008 povoľovať uvádzanie čerstvého špenátu, pestovaného a určeného na konzumáciu na ich vlastnom území, ktorého hodnoty obsahu dusičnanov sú vyššie ako maximálne hodnoty stanovené v bode 1.1 prílohy, na trh.

2. Odchylne od článku 1 môžu Írsko a Spojené kráľovstvo do 31. decembra 2008 povoľovať uvádzanie čerstvého šalátu, pestovaného a určeného na konzumáciu na ich vlastnom území a zbieraného počas roka, ktorého hodnoty obsahu dusičnanov sú vyššie ako maximálne hodnoty stanovené v bode 1.3 prílohy, na trh.

3. Odchylne od článku 1 môže Francúzsko do 31. decembra 2008 povoľovať uvádzanie čerstvého šalátu, pestovaného a určeného na konzumáciu na jeho vlastnom území a zbieraného od 1. októbra do 31. marca, ktorého hodnoty obsahu dusičnanov sú vyššie ako maximálne hodnoty stanovené v bode 1.3 prílohy, na trh.

4. Odchylne od článku 1 môžu Fínsko a Švédsko do 31. decembra 2011 povoľovať uvádzanie lososa obyčajného (Salmo salar), sleďa obyčajného (Clupea harengus), mihule riečnej (Lampetra fluviatilis), pstruha obyčajného (Salmo trutta), sivoňa (Salvelinus spp.) a ikier síhy (Coregonus albula) s pôvodom v baltskom regióne, ktoré sú určené na spotrebu na ich vlastnom území a ktorých hodnoty obsahu dioxínov a/alebo hodnoty obsahu sumy dioxínov a PCB podobných dioxínom sú vyššie ako hodnoty stanovené v bode 5.3 prílohy, na svoj trh za predpokladu, že je zavedený systém na zabezpečenie plnej informovanosti spotrebiteľov o stravovacích odporúčaniach týkajúcich sa obmedzení spotreby týchto druhov rýb z baltského regiónu identifikovanými citlivými skupinami obyvateľstva s cieľom zabrániť potenciálnym zdravotným rizikám. Fínsko a Švédsko Komisii každoročne do 31. marca oznamujú výsledky svojho monitorovania hodnôt obsahu dioxínov a PCB podobných dioxínom v rybách z baltského regiónu, získané v predchádzajúcom roku, a podávajú správy o opatreniach prijatých na zníženie vystavenia ľudí dioxínom a PCB podobným dioxínom z rýb z baltského regiónu.

Fínsko a Švédsko naďalej uplatňujú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby sa ryby a výrobky z rýb, ktoré nie sú v súlade s bodom 5.3 prílohy, neuvádzali na trh v iných členských štátoch.

Článok 8

Odber vzoriek a analýza

Odber vzoriek a analýza na úradnú kontrolu maximálnych hodnôt stanovených v prílohe sa vykonáva v súlade s nariadeniami Komisie (ES) č. 1882/2006 (38), (ES) č. 401/2006 (39), (ES) č. 1883/2006 (40) a smernicami Komisie 2001/22/ES (41), 2004/16/ES (42) a 2005/10/ES (43).

Článok 9

Monitorovanie a podávanie správ

1. Členské štáty monitorujú hodnoty obsahu dusičnanov v zelenine, ktorá môže obsahovať pomerne vysoké hodnoty, najmä v zelenej listovej zelenine, a výsledky oznamujú Komisii každoročne do 30. júna. Komisia sprístupní tieto výsledky členským štátom.

2. Členské štáty a zainteresované strany každoročne oznamujú Komisii výsledky vykonaných prešetrení vrátane údajov o výskyte a pokrok týkajúci sa uplatňovania preventívnych opatrení zameraných na zabránenie kontaminácii ochratoxínom A, deoxynivalenolom, zearalenónom, fumonizínom B1 a B2, T-2 toxínom a HT-2 toxínom. Komisia sprístupní tieto výsledky členským štátom.

3. Členské štáty by mali Komisii oznamovať zistenia týkajúce sa aflatoxínov, dioxínov, PCB podobných dioxínom, PCB, ktoré nie sú podobné dioxínom, a polycyklických aromatických uhľovodíkov, ako sa stanovuje v rozhodnutí Komisie 2006/504/ES (44), odporúčaní Komisie 2006/794/ES (45) a v odporúčaní Komisie 2005/108/ES (46).

Článok 10

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 466/2001 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 11

Prechodné opatrenia

Toto nariadenie sa neuplatňuje na výrobky, ktoré boli uvedené na trh pred dátumami uvedenými v písmenách a) až d) v súlade s opatreniami platnými pre príslušný dátum:

a)	1. júl 2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu stanovené v bodoch 2.4.1, 2.4.2, 2.4.4, 2.4.5, 2.4.6, 2.4.7, 2.5.1, 2.5.3, 2.5.5 a 2.5.7 prílohy;

b)	1. júl 2007, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu deoxynivalenolu a zearalenónu stanovené v bodoch 2.4.3, 2.5.2, 2.5.4, 2.5.6 a 2.5.8 prílohy;

c)	1. október 2007, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu fumonizínov B1 a B2 stanovené v bode 2.6 prílohy;

d)	4. november 2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu sumy dioxínov a PCB podobných dioxínom stanovené v oddiele 5 prílohy.

Dôkaz o dátume uvedenia výrobkov na trh zabezpečuje prevádzkovateľ potravinárskeho podniku.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. marca 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(2) Ú. v. ES L 77, 16.3.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 199/2006 (Ú. v. EÚ L 32, 4.2.2006, s. 32).

(3) Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1662/2006 (Ú. v. EÚ L 320, 18.11.2006, s. 1).

(4) Správy Vedeckého výboru pre potraviny, 38. séria, Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa dusičnanov a dusitanu, s. 1 – 33, http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/reports/scf_reports_38.pdf

(5) Správy Vedeckého výboru pre potraviny, 35. séria, Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa aflatoxínov, ochratoxínu A a patulínu, s. 45 – 50, http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/reports/scf_reports_35.pdf

(6) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa ochratoxínu A (vyjadrené 17. septembra 1998), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out14_en.html

(7) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.7. Hodnotenie príjmu ochratoxínu A v strave obyvateľov členských štátov EÚ, http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/task_3-2-7_en.pdf

(8) Ú. v. ES L 52, 4.3.1993, s. 18.

(9) Stanovisko Vedeckej komisie EÚBP pre kontaminanty v potravinovom reťazci vypracované na žiadosť Komisie v súvislosti s ochratoxínom A v potravinách. http://www.efsa.europa.eu/etc/medialib/efsa/science/contam/contam_opinions/1521.Par.0001.File.dat/contam_op_ej365_ochratoxin_a_food_en1.pdf

(10) Zápisnica zo 120. zasadania Vedeckého výboru pre potraviny, ktoré sa konalo 8. – 9. marca 2000 v Bruseli, návrh vyhlásenia o patulíne. http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out55_en.pdf

(11) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.8. Hodnotenie príjmu patulínu v strave obyvateľov členských štátov EÚ. http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/3.2.8_en.pdf

(12) Ú. v. EÚ L 203, 12.8.2003, s. 34.

(13) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 1: Deoxynivalenol (DON), (vyjadrené 2. decembra 1999), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out44_en.pdf

(14) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 2: Zearalenón (ZEA), (vyjadrené 22. júna 2000), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out65_en.pdf

(15) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 3: Fumonizín B1 (FB1) (vyjadrené 17. októbra 2000), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out73_en.pdf

(16) Aktualizované stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa fumonizínu B1, B2 a B3 (vyjadrené 4. apríla 2003), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out185_en.pdf

(17) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 4: Nivalenol (vyjadrené 19. októbra 2000), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out74_en.pdf

(18) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 5: T-2 toxín a HT-2 toxín (prijaté 30. mája 2001), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out88_en.pdf

(19) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa toxínov Fusarium časť 6: Skupinové hodnotenie T-2 toxínu, HT-2 toxínu, nivalenolu a deoxynivalenolu (prijaté 26. februára 2002), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out123_en.pdf

(20) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.10. Zber údajov o výskyte toxínov Fusarium v potravinách a hodnotenie ich príjmu v strave obyvateľov členských štátov EÚ. http://ec.europa.eu/food/fs/scoop/task3210.pdf

(21) Ú. v. EÚ L 234, 29.8.2006, s. 35.

(22) Správy Vedeckého výboru pre potraviny, 32. séria, Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa potenciálneho rizika pre zdravie, ktoré predstavuje olovo v potravinách a nápojoch, s. 7 – 8, http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/reports/scf_reports_32.pdf

(23) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.11. Hodnotenie vystavenia obyvateľov členských štátov EÚ arzénu, kadmiu, olovu a ortuti prostredníctvom stravy. http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/scoop_3-2-11_heavy_metals_report_en.pdf

(24) Správy Vedeckého výboru pre potraviny, 36. séria, Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa kadmia, s. 67 – 70, http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/reports/scf_reports_36.pdf

(25) Stanovisko Vedeckej komisie pre kontaminanty v potravinovom reťazci Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EÚBP) vypracované na žiadosť Komisie v súvislosti s ortuťou a metylortuťou v potravinách (prijaté 24. februára 2004) http://www.efsa.eu.int/science/contam/contam_opinions/259/opinion_contam_01_en1.pdf

(26) http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/information_note_mercury-fish_12-05-04.pdf

(27) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa akútneho rizika, ktoré predstavuje cín v potravinách v konzervách (prijaté 12. decembra 2001) http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out110_en.pdf

(28) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa 3-monochlóro-propán-1,2-diolu (3-MCPD), ktorým sa aktualizuje stanovisko SCF z roku 1994 (prijaté 30. mája 2001) http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out91_en.pdf

(29) Správy Vedeckého výboru pre potraviny, 36. séria, Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce 3-monochlóro-propán-1,2-diolu 3-MCPD), s. 31 – 34, http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/reports/scf_reports_36.pdf

(30) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.9 Zber a porovnávanie údajov o hodnotách obsahu 3-monochlóropropándiolu (3-MCPD) a súvisiacich látok v potravinách. http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/scoop_3-2-9_final_report_chloropropanols_en.pdf

(31) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa hodnotenia rizika dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách. Aktualizácia založená na nových vedeckých informáciách dostupných po prijatí stanoviska SCF z 22. novembra 2000 (prijaté 30. mája 2001) http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out90_en.pdf

(32) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa hodnotenia rizika dioxínov a PCB podobných dioxínom v potravinách (prijaté 22. novembra 2000), http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out78_en.pdf

(33) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.5. Hodnotenie príjmu dioxínov a súvisiacich PCB v strave obyvateľov členských štátov EÚ. http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/library/pub/pub08_en.pdf

(34) Ú. v. EÚ L 42, 14.2.2006, s. 26.

(35) Stanovisko Vedeckého výboru pre potraviny týkajúce sa rizika, ktoré predstavujú polycyklické aromatické uhľovodíky v potravinách pre zdravie ľudí (vyjadrené 4. decembra 2002) http://ec.europa.eu/food/fs/sc/scf/out153_en.pdf

(36) Hodnotenie určitých cudzorodých látok v potravinách – Správa Spoločného výboru expertov FAO/WHO pre prídavné látky do potravín, 64. zasadanie, Rím, 8. – 17. február 2005, s. 1 – 6 a s. 61 – 81.

WHO Technical Report Series, No. 930, 2006 – http://whqlibdoc.who.int/trs/WHO_TRS_930_eng.pdf

(37) Správy o úlohách vedeckej spolupráce, úloha 3.2.12. Zber údajov o výskyte polycyklických aromatických uhľovodíkov v potravinách. http://ec.europa.eu/food/food/chemicalsafety/contaminants/scoop_3-2-12_final_report_pah_en.pdf

(38) Pozri stranu 25 tohto Úradného vestníka.

(39) Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 12.

(40) Pozri stranu 32 tohto Úradného vestníka.

(41) Ú. v. ES L 77, 16.3.2001, s. 14. Smernica zmenená a doplnená smernicou 2005/4/ES (Ú. v. EÚ L 19, 21.1.2005, s. 50).

(42) Ú. v. EÚ L 42, 13.2.2004, s. 16.

(43) Ú. v. EÚ L 34, 8.2.2005, s. 15.

(44) Ú. v. EÚ L 199, 21.7.2006, s. 21.

(45) Ú. v. EÚ L 322, 22.11.2006, s. 24.

(46) Ú. v. EÚ L 34, 8.2.2005, s. 43.

PRÍLOHA

Maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (1)

Oddiel 1: Dusičnany

Potraviny (1)		Maximálne hodnoty obsahu (mg NO3/kg)
1.1	Čerstvý špenát (Spinacia oleracea) (2)	Zberaný od 1. októbra do 31. marca	3 000
1.1	Čerstvý špenát (Spinacia oleracea) (2)	Zberaný od 1. apríla do 30. septembra	2 500
1.2	Konzervovaný, hlboko zmrazený alebo mrazený špenát		2 000
1.3	Čerstvý šalát (Lactuca sativa L.) (chránený a voľne pestovaný šalát), s výnimkou šalátu uvedeného v bode 1.4	Zberaný od 1. októbra do 31. marca:
		šalát pestovaný v skleníku alebo vo fóliovníku	4 500
		šalát pestovaný pod holým nebom	4 000
		Zberaný od 1. apríla do 30. septembra:
		šalát pestovaný v skleníku alebo vo fóliovníku	3 500
		šalát pestovaný pod holým nebom	2 500
1.4	„Ľadový“ šalát	šalát pestovaný v skleníku alebo vo fóliovníku	2 500
1.4	„Ľadový“ šalát	šalát pestovaný pod holým nebom	2 000
1.5	Spracované potraviny na báze obilia a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (4)		200

Oddiel 2: Mykotoxíny

Potraviny (1)

Maximálne hodnoty obsahu (μg/kg)

2.1

Aflatoxíny

Suma of B1, B2, G1 a G2

2.1.1

Podzemnica olejná podliehajúca triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu pred ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín

8,0 (5)

15,0 (5)

—

2.1.2

Orechy podliehajúce triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu pred ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín

5,0 (5)

10,0 (5)

—

2.1.3

Podzemnica olejná a orechy a spracované výrobky z nich určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložka potravín

2,0 (5)

4,0 (5)

—

2.1.4

Sušené ovocie podliehajúce triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu pred ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín

5,0

10,0

—

2.1.5

Sušené ovocie a spracované výrobky z nich určené na priamu ľudskú spotrebu alebo použitie ako zložka potravín

2,0

4,0

—

2.1.6

Všetko obilie a všetky výrobky získané z obilia vrátane spracovaných výrobkov z obilia, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.1.7, 2.1.10 a 2.1.12

2,0

4,0

—

2.1.7

Kukurica podliehajúca triedeniu alebo inému fyzikálnemu spracovaniu pred ľudskou spotrebou alebo pred použitím ako zložka potravín

5,0

10,0

—

2.1.8

Surové mlieko (6), tepelne upravované mlieko a mlieko určené na výrobu produktov na báze mlieka

—

0,050

2.1.9

Tieto druhy korenín:

Capsicum spp. (sušené plody z neho, celé alebo mleté, vrátane čili papričiek, čili prášku, kayenského korenia a papriky)

Piper spp. (plody z neho, vrátane bieleho a čierneho korenia)

Myristica fragrans (muškátový orech)

Zingiber officinale (zázvor)

Curcuma longa (kurkuma)

5,0

10,0

—

2.1.10

Spracované potraviny na báze obilia a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (7)

0,10

—

2.1.11

Počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa, vrátane počiatočného dojčenského mlieka a následného dojčenského mlieka (4), (8)

—

0,025

2.1.12

Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely (9), (10), ktoré sú výslovne určené pre dojčatá

0,10

—

0,025

2.2

Ochratoxín A

2.2.1

Nespracované obilie

5,0

2.2.2

Všetky výrobky získané z nespracovaného obilia, vrátane výrobkov zo spracovaného obilia a obilia určeného na priamu ľudskú spotrebu, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.2.9 a 2.2.10

3,0

2.2.3

Sušené plody viniča (bobule, hrozienka a sultánky)

10,0

2.2.4

Pražené kávové zrná a mletá pražená káva, s výnimkou rozpustnej kávy

5,0

2.2.5

Rozpustná káva (instantná káva)

10,0

2.2.6

Víno (vrátane šumivého vína, s výnimkou likérového vína a vína, ktoré má najmenej 15 % alkoholu) a ovocné víno (11)

2,0 (12)

2.2.7

Aromatizované víno, aromatizované nápoje na báze vína a aromatizované kokteily z vínnych produktov (13)

2,0 (12)

2.2.8

Hroznová šťava, koncentrovaná rekonštituovaná hroznová šťava, hroznový nektár, hroznový mušt a koncentrovaný rekonštituovaný hroznový mušt, ktoré sú určené na priamu ľudskú spotrebu (14)

2,0 (12)

2.2.9

Spracované potraviny na báze obilia a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (7)

0,50

2.2.10

Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely (9), (10), ktoré sú výslovne určené pre dojčatá

0,50

2.2.11

Zelená káva, sušené ovocie iné ako sušené plody viniča, pivo, kakao a výrobky z kakaa, likérové vína, mäsové výrobky, koreniny a sladkovka hladkoplodá

—

2.3

Patulín

2.3.1

Ovocné šťavy, koncentrované rekonštituované ovocné šťavy a ovocné nektáre (14)

2.3.2

Liehoviny (15), mušt a iné kvasené nápoje vyrobené z jabĺk alebo obsahujúce jablkovú šťavu

2.3.3

Tuhé výrobky z jabĺk vrátane jablkového kompótu, jablkového pyré určené na priamu spotrebu, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.3.4 a 2.3.5

2.3.4

Jablková šťava a tuhé výrobky z jabĺk vrátane jablkového kompótu a jablkového pyré určené pre dojčatá a malé deti (16), takto označené a predávané (4)

10,0

2.3.5

Detská výživa iná ako spracované potraviny na báze obilia pre dojčatá a malé deti (3), (4)

10,0

2.4

Deoxynivalenol (17)

2.4.1

Nespracované obilie (18), (19) iné ako tvrdá pšenica, ovos a kukurica

1 250

2.4.2

Nespracovaná tvrdá pšenica a ovos (18), (19)

1 750

2.4.3

Nespracovaná kukurica (18)

1 750 (20)

2.4.4

Obilie určené na priamu ľudskú spotrebu, obilná múka [vrátane kukuričnej múky, kukuričnej múčky a kukuričných krúp (21)], otruby ako konečný produkt predávaný na priamu ľudskú spotrebu a klíčky, s výnimkou potravín uvedených v bode 2.4.7

750

2.4.5

Cestovina (suchá) (22)

750

2.4.6

Chlieb (vrátane malých pekárenských výrobkov), pečivo, sušienky, rýchle občerstvenie na báze obilia a vločky z obilia na prípravu raňajok

500

2.4.7

Spracované potraviny na báze obilia a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (7)

200

2.5

Zearalenón (17)

2.5.1

Nespracované obilie (18), (19) iné ako kukurica

100

2.5.2

Nespracovaná kukurica (18)

200 (20)

2.5.3

Obilie určené na priamu ľudskú spotrebu, obilná múka, otruby ako konečný produkt predávaný na priamu ľudskú spotrebu a klíčky, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.5.4, 2.5.7 a 2.5.8

2.5.4

Kukurica určená na priamu ľudskú spotrebu, kukuričná múka, kukuričná múčka, kukuričné krúpy, kukuričné klíčky a rafinovaný kukuričný olej (21)

200 (20)

2.5.5

Chlieb (vrátane malých pekárenských výrobkov), pečivo, sušienky, rýchle občerstvenie na báze obilia a výrobky z obilia na prípravu raňajok, s výnimkou kukuričného rýchleho občerstvenia a vločiek z obilia na báze kukurice na prípravu raňajok

2.5.6

Kukuričné rýchle občerstvenie a vločky z obilia na báze kukurice na prípravu raňajok

50 (20)

2.5.7

Spracované potraviny na báze obilia (s výnimkou spracovaných potravín na báze kukurice) a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (7)

2.5.8

Spracované potraviny na báze kukurice určené pre dojčatá a malé deti (3), (7)

20 (20)

2.6

Fumonizíny

Suma B1 a B2

2.6.1

Nespracovaná kukurica (18)

2 000 (23)

2.6.2

Kukuričná múka, kukuričná múčka, kukuričné krúpy, kukuričné klíčky a rafinovaný kukuričný olej (21)

1 000 (23)

2.6.3

Potraviny na báze kukurice určené na priamu ľudskú spotrebu, s výnimkou potravín uvedených v bodoch 2.6.2 a 2.6.4

400 (23)

2.6.4

Spracované potraviny na báze kukurice a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (7)

200 (23)

2.7

T-2 toxín a HT-2 toxín (17)

Suma T-2 toxínu a HT-2 toxínu

2.7.1

Nespracované obilie (18) a výrobky z obilia

—

Oddiel 3: Kovy

Potraviny (1)

Maximálne hodnoty obsahu

(mg/kg čerstvej hmotnosti)

3.1

Olovo

3.1.1

Surové mlieko (6), tepelne upravované mlieko a mlieko určené na výrobu produktov na báze mlieka

0,020

3.1.2

Počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa (4), (8)

0,020

3.1.3

Mäso (s výnimkou drobov) z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny (6)

0,10

3.1.4

Droby z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny (6)

0,50

3.1.5

Svalovina rýb (24), (25)

0,30

3.1.6

Kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae) (26)

0,50

3.1.7

Lastúrniky (26)

1,5

3.1.8

Hlavonožce (bez vnútorností) (26)

1,0

3.1.9

Obilie a strukoviny

0,20

3.1.10

Zelenina s výnimkou hlúbovej zeleniny, listovej zeleniny, čerstvých bylín a húb (27). V prípade zemiakov sa maximálne hodnoty uplatňujú na ošúpané zemiaky.

0,10

3.1.11

Hlúbová zelenina, listová zelenina a pestované huby (27)

0,30

3.1.12

Ovocie s výnimkou bobuľovín a drobného ovocia (27)

0,10

3.1.13

Bobuľoviny a drobné ovocie (27)

0,20

3.1.14

Tuky a oleje vrátane mliečneho tuku

0,10

3.1.15

Ovocné šťavy, koncentrované rekonštituované ovocné šťavy a ovocné nektáre (14)

0,050

3.1.16

Víno (vrátane šumivého vína, s výnimkou likérového vína), mušt, hruškový mušt a ovocné víno (11)

0,20 (28)

3.1.17

Aromatizované víno, aromatizované nápoje na báze vína a aromatizované kokteily z vínnych produktov (13)

0,20 (28)

3.2

Kadmium

3.2.1

Mäso (s výnimkou drobov) z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných a hydiny (6)

0,050

3.2.2

Konské mäso s výnimkou drobov (6)

0,20

3.2.3

Pečeň z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, hydiny a koní (6)

0,50

3.2.4

Obličky z hovädzieho dobytka, oviec, ošípaných, hydiny a koní (6)

1,0

3.2.5

Svalovina rýb (24), (25) s výnimkou druhov uvedených v bodoch 3.2.6 a 3.2.7

0,050

3.2.6

Svalovina z týchto rýb (24), (25):

sardela (Engraulis species)

bonito (Sarda sarda)

dvojpásový pleskáč morský obyčajný (Diplodus vulgaris)

úhor (Anguilla anguilla)

parmica šedá (Mugil labrosus labrosus)

makrela škvrnitá alebo kranas (Trachurus species)

luvar (Luvarus imperialis)

pilchard európsky alebo sardinka (Sardina pilchardus)

sardinka z rodu Sardinops (Sardinops species)

tuniak (Thunnus species, Euthynnus species, Katsuwonus pelamis)

morský jazyk (Dicologoglossa cuneata)

0,10

3.2.7

Svalovina z mečúňa obyčajného (Xiphias gladius) (24), (25)

0,30

3.2.8

Kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae) (26)

0,50

3.2.9

Lastúrniky (26)

1,0

3.2.10

Hlavonožce (bez vnútorností) (26)

1,0

3.2.11

Obilie s výnimkou otrúb, klíčkov, pšenice a ryže

0,10

3.2.12

Otruby, klíčky, pšenica a ryža

0,20

3.2.13

Sójové zrná

0,20

3.2.14

Zelenina a ovocie s výnimkou listovej zeleniny, čerstvých bylín, húb, stonkovej zeleniny, píniových orieškov, koreňovej zeleniny a zemiakov (27)

0,050

3.2.15

Listová zelenina, čerstvé byliny, pestované huby a zeler (27)

0,20

3.2.16

Stonková zelenina, koreňová zelenina a zemiaky, s výnimkou zeleru (27). V prípade zemiakov sa maximálne hodnoty uplatňujú na ošúpané zemiaky.

0,10

3.3

Ortuť

3.3.1

Produkty rybolovu (26) a svalovina rýb (24), (25), s výnimkou druhov uvedených v bode 3.3.2. Maximálna hodnota sa uplatňuje na kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae).

0,50

3.3.2

Svalovina týchto rýb (24), (25):

ďas morský (Lophius species)

sumec atlantický (Anarhichas lupus)

bonito (Sarda sarda)

úhor (Anguilla species)

ryby druhu Hoplostethus (Hoplostethus species)

granatier tuponosý (Coryphaenoides rupestris)

halibut (Hippoglossus hippoglossus)

marlin (Makaira species)

kambal (Lepidorhombus species)

parmica (Mullus species)

šťuka (Esox lucius)

pelamída jednofarebná (Orcynopsis unicolor)

treska malá (Tricopterus minutes)

žralok portugalský (Centroscymnus coelolepis)

raje (Raja species)

ostriežiky (Sebastes marinus, S. mentella, S. viviparus)

plachetník obyčajný (Istiophorus platypterus)

šupinoplutvovec (Lepidopus caudatus, Aphanopus carbo)

ostnozubec kráľovský, pražma (Pagellus species)

žralok (všetky druhy)

makrela hadia (Lepidocybium flavobrunneum, Ruvettus pretiosus, Gempylus serpens)

jeseter (Acipenser species)

mečúň obyčajný (Xiphias gladius)

tuniak (Thunnus species, Euthynnus species, Katsuwonus pelamis)

1,0

3.4

Cín (anorganický)

3.4.1

Potraviny v konzervách a plechovkách iné ako nápoje

200

3.4.2

Nápoje v plechovkách vrátane ovocných a zeleninových štiav

100

3.4.3

Detská výživa a spracované potraviny na báze obilia v konzervách určené pre dojčatá a malé deti, s výnimkou sušených výrobkov a výrobkov v prášku (3), (29)

3.4.4

Počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa v konzervách (vrátane počiatočného dojčenského mlieka a následného dojčenského mlieka), s výnimkou sušených výrobkov a výrobkov v prášku (8), (29)

3.4.5

Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely (9), (29)v konzervách, ktoré sú výslovne určené pre dojčatá, s výnimkou sušených výrobkov a výrobkov v prášku

Oddiel 4: 3-monochlóropropán-1,2-diol (3-MCPD)

Potraviny (1)

Maximálne hodnoty obsahu

(μg/kg)

4.1

Hydrolyzovaná rastlinná bielkovina (30)

4.2

Sójová omáčka (30)

Oddiel 5: Dioxíny a PCB (31)

Potraviny

Maximálne hodnoty obsahu

Suma dioxínov (WHO-PCDD/F-TEQ) (32)

Suma dioxínov a PCB podobných dioxínom (WHO-PCDD/F-PCB-TEQ) (32)

5.1

Mäso a mäsové výrobky (s výnimkou jedlých drobov) týchto zvierat (6):

—	hovädzí dobytok a ovce

3,0 pg/g tuku (33)

4,5 pg/g tuku (33)

—

hydina

2,0 pg/g tuku (33)

4,0 pg/g tuku (33)

—

ošípané

1,0 pg/g tuku (33)

1,5 pg/g tuku (33)

5.2

Pečeň suchozemských zvierat uvedených v bode 5.1 (6) a z nich získané produkty

6,0 pg/g tuku (33)

12,0 pg/g tuku (33)

5.3

Svalovina rýb a produktov rybolovu a výrobkov z nich, s výnimkou úhora (25), (34). Maximálna hodnota sa uplatňuje na kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae).

4,0 pg/g čerstvej hmotnosti

8,0 pg/g čerstvej hmotnosti

5.4

Svalovina úhora (Anguilla anguilla) a výrobky z nej

4,0 pg/g čerstvej hmotnosti

12,0 pg/g čerstvej hmotnosti

5.5

Surové mlieko (6) a mliečne výrobky (6) vrátane maslového tuku

3,0 pg/g tuku (33)

6,0 pg/g tuku (33)

5.6

Slepačie vajcia a výrobky z vajec (6)

3,0 pg/g tuku (33)

6,0 pg/g tuku (33)

5.7

Tuk z týchto zvierat:

—	hovädzí dobytok a ovce

3,0 pg/g tuku

4,5 pg/g tuku

—

hydina

2,0 pg/g tuku

4,0 pg/g tuku

—

ošípané

1,0 pg/g tuku

1,5 pg/g tuku

5.8

Zmiešané živočíšne tuky

2,0 pg/g tuku

3,0 pg/g tuku

5.9

Rastlinné oleje a tuky

0,75 pg/g tuku

1,5 pg/g tuku

5.10

Oleje z morských rýb (olej z kože rýb, olej z pečene rýb a oleje z ostatných morských živočíchov určené na priamu ľudskú spotrebu)

2,0 pg/g tuku

10,0 pg/g tuku

Oddiel 6: Polycyklické aromatické uhľovodíky

Potraviny		Maximálne hodnoty obsahu (μg/kg čerstvej hmotnosti)
6.1	Benzo(a)pyrén (35)
6.1.1	Oleje a tuky (s výnimkou kakaového masla) určené na priamu ľudskú spotrebu alebo na použitie ako zložky potravín	2,0
6.1.2	Údené mäso a výrobky z údeného mäsa	5,0
6.1.3	Svalovina údených rýb a údené produkty rybolovu (25), (36), s výnimkou lastúrnikov. Maximálna hodnota sa uplatňuje na údené kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae).	5,0
6.1.4	Svalovina rýb (24), (25) iných ako údené ryby	2,0
6.1.5	Kôrovce, hlavonožce, iné ako údené (26). Maximálna hodnota sa uplatňuje na údené kôrovce okrem hnedého krabieho mäsa a mäsa z hlavy a hrude homára a podobných veľkých kôrovcov (Nephropidae a Palinuridae).	5,0
6.1.6	Lastúrniky (26)	10,0
6.1.7	Spracované potraviny na báze obilia a detská výživa pre dojčatá a malé deti (3), (29)	1,0
6.1.8	Počiatočná dojčenská výživa a následná dojčenská výživa vrátane počiatočného dojčenského mlieka a následného dojčenského mlieka (8), (29)	1,0
6.1.9	Dietetické potraviny na osobitné lekárske účely (9), (29), ktoré sú výslovne určené pre dojčatá	1,0

(1) Čo sa týka ovocia, zeleniny a obilnín, odkazuje sa na potraviny uvedené v príslušnej kategórii definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hodnotách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1), naposledy zmenenom a doplnenom nariadením (ES) č. 178/2006 (Ú. v. EÚ L 29, 2.2.2006, s. 3). To okrem iného znamená, že pohánka (Fagopyrum spp.) je zaradená medzi „obilniny“ a výrobky z pohánky sú zaradené medzi „výrobky z obilia“.

(2) Maximálne hodnoty sa neuplatňujú na čerstvý špenát, ktorý podlieha spracovaniu a ktorý sa vo veľkých množstvách prepravuje priamo z poľa do spracovateľského závodu.

(3) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v smernici Komisie 96/5/ES zo 16. februára 1996 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určenej pre dojčatá a malé deti (Ú. v. ES L 49, 28.2.1996, s. 17), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 2003/13/ES (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 33).

(4) Maximálna hodnota sa vzťahuje na výrobky na priame použitie (takto predávané alebo po zriedení podľa pokynov výrobcu).

(5) Maximálne hodnoty sa vzťahujú na jedlú časť podzemnice olejnej a orechov. Ak sa analyzujú orechy a podzemnica olejná „v škrupine“, pri výpočte obsahu aflatoxínu sa predpokladá, že celá kontaminácia sa nachádza na jedlej časti.

(6) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 226, 25.6.2004, s. 22).

(7) Maximálna hodnota sa vzťahuje na sušinu. Sušina je určená v súlade s nariadením (ES) č. 401/2006.

(8) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v smernici Komisie 91/321/EHS zo 14. mája 1991 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive (Ú. v. ES L 175, 4.7.1991, s. 35), naposledy zmenenej a doplnenej smernicou 2003/14/ES (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 37).

(9) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v smernici Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely (Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 29).

(10) Maximálna hodnota sa v prípade mlieka a mliečnych výrobkov vzťahuje na výrobky na priame použitie (takto predávané alebo rekonštituované podľa pokynov výrobcu) a v prípade iných výrobkov ako mlieko a mliečne výrobky sa vzťahuje na sušinu. Sušina je určená v súlade s nariadením (ES) č. 401/2006.

(11) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1), naposledy zmenenom a doplnenom Protokolom o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie (Ú. v. EÚ L 157, 21.6.2005, s. 29).

(12) Maximálna hodnota sa uplatňuje na produkty získané z úrody roku 2005 a neskôr.

(13) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v nariadení Rady (ES) č. 1601/91 z 10. júna 1991, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá definície, opisu a ponuke aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (Ú. v. ES L 149, 14.6.1991, s. 1), naposledy zmenenom a doplnenom Protokolom o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie. Maximálna hodnota obsahu OTA uplatniteľná na tieto nápoje je funkcia podielu vína a/alebo hroznového muštu prítomného v konečnom produkte.

(14) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v smernici Rady 2001/112/ES z 20. decembra 2001, ktorá sa vzťahuje na ovocné šťavy a niektoré podobné produkty určené na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 10, 12.1.2002, s. 58).

(15) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v nariadení Rady (EHS) č. 1576/89 z 29. mája 1989 stanovujúce všeobecné pravidlá na definovanie, opis a uvádzanie liehovín na trh (Ú. v. ES L 160, 12.6.1989, s. 1), naposledy zmenenom a doplnenom Protokolom o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie.

(16) Dojčatá a malé deti definované v smernici 91/321/EHS a smernici 96/5/ES.

(17) Na účely uplatnenia maximálnych hodnôt obsahu deoxynivalenolu, zearalenónu, T-2 toxínu a HT-2 toxínu ustanovených v bodoch 2.4, 2.5 a 2.7, ryža nie je zahrnutá v „obilninách“ a výrobky z ryže nie sú zahrnuté do „výrobkov z obilia“.

(18) Maximálna hodnota sa uplatňuje na nespracované obilniny uvedené na trh na účely prvostupňového spracovania. „Prvostupňové spracovanie“ znamená akúkoľvek fyzikálnu alebo tepelnú úpravu, inú ako sušenie, so zrnom alebo na zrne. Postupy čistenia, triedenia a sušenia sa nepovažujú za „prvostupňové spracovanie“, ak sa nevykonáva žiadna fyzikálna činnosť na samotnom jadre zrna a celé zrno zostáva po čistení a triedení neporušené. Pri integrovaných systémoch výroby a spracovania sa maximálna hodnota uplatňuje na nespracované obilie v prípade, že sú určené na prvostupňové spracovanie.

(19) Maximálna hodnota sa uplatňuje na obilie zožaté a prebraté v a po sezóne 2005/2006, v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 824/2000 z 19. apríla 2000, ktoré stanovuje postupy pre preberanie obilnín intervenčnými agentúrami a stanovuje metódy analýzy pre určenie akosti obilnín (Ú. v. ES L 100, 20.4.2000, s. 31), naposledy zmeneným a doplneným nariadením (ES) č. 1068/2005 (Ú. v. EÚ L 174, 7.7.2005, s. 65).

(20) Maximálna hodnota sa uplatňuje od 1. júla 2007.

(21) Táto kategória zahŕňa aj podobné výrobky inak nazývané, ako napríklad krupicu.

(22) Cestovina (suchá) znamená cestovinu s obsahom vody približne 12 %.

(23) Maximálna hodnota sa uplatňuje od 1. októbra 2007.

(24) Ryby uvedené v tejto kategórii definované v kategórii a), s výnimkou rybej pečene, ktorá spadá pod kód KN 0302 70 00 zoznamu v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 (Ú. v. ES L 17, 21.1.2000, s. 22.), naposledy zmeneného a doplneného Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33). V prípade sušených, zriedených, spracovaných a/alebo zložených potravín sa uplatňujú odseky 1 a 2 článku 2.

(25) Ak sú ryby určené na konzumáciu celé, maximálna hodnota sa uplatňuje na celé ryby.

(26) Relevantné potraviny patriace do kategórií c) a f) zoznamu v článku 1 nariadenia (ES) č. 104/2000 (druhy, ako sú uvedené v príslušnej položke). V prípade sušených, zriedených, spracovaných a/alebo zložených potravín sa uplatňujú odseky 1 a 2 článku 2.

(27) Maximálna hodnota sa uplatňuje po umytí ovocia alebo zeleniny a oddelení jedlej časti.

(28) Maximálna hodnota sa uplatňuje na produkty vyrobené zo zberu plodov v roku 2001 a neskôr.

(29) Maximálna hodnota sa vzťahuje na produkt, ako sa predáva.

(30) Maximálna hodnota je určená pre tekutý produkt obsahujúci 40 % sušiny a zodpovedá maximálnej hodnote 50 μg/kg v sušine. Hodnotu treba primerane upraviť podľa obsahu sušiny v produktoch.

(31) Dioxíny [suma polychlórovaných dibenzo-para-dioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF), vyjadrené v toxickom ekvivalente Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s použitím faktorov toxickej ekvivalencie WHO (WHO-TEF)] a suma dioxínov a PCB podobných dioxínom [suma PCDD, PCDF a polychlórovaných bifenylov (PCB), vyjadrené v toxickom ekvivalente WHO s použitím WHO-TEF]. WHO-TEF na hodnotenie rizika pre ľudské zdravie na základe záverov zasadania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktoré sa konalo v Štokholme, Švédsko, 15. – 18. júna 1997 [Van den Berg et al., (1998), Toxic Equivalency Factors (TEFs) for PCBs, PCDDs, PCDFs for Humans and for Wildlife. Environmental Health Perspectives, 106 (12), 775].

(32) Horné hranice koncentrácie: horné hranice koncentrácie sa vypočítavajú za predpokladu, že všetky hodnoty rôznych kongenerov, ktoré sú nižšie ako limit kvantifikácie, sa rovnajú limitu kvantifikácie.

(33) Maximálna hodnota nie je použiteľná na potraviny obsahujúce < 1 % tuku.

(34) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v kategóriách a), b), c), e) a f) zoznamu v článku 1 nariadenia (ES) č. 104/2000, s výnimkou rybej pečene spadajúcej pod kód KN 0302 70 00.

(35) Benzo(a)pyrén, pre ktorý sú uvedené maximálne hodnoty, sa používa ako marker výskytu a účinku karcinogénnych polycyklických aromatických uhľovodíkov. Tieto opatrenia teda zabezpečujú plné zosúladenie týkajúce sa polycyklických aromatických uhľovodíkov v uvedených potravinách vo všetkých členských štátoch.

(36) Potraviny uvedené v tejto kategórii definované v kategóriách b), c), a f) zoznamu v článku 1 nariadenia (ES) č. 104/2000.

20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/25

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1882/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dusičnanov v určitých potravinách

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 882/2004 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (1) a najmä na jeho článok 11 ods. 4,

Keďže:

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa stanovujú maximálne hladiny obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (2), sa stanovujú maximálne hladiny dusičnanov v špenáte, hlávkovom šaláte, ľadovom šaláte, v detskej potrave a spracovanej potrave na báze obilnín pre dojčatá a malé deti.

(2)	Odber vzoriek, ako aj postup prípravy vzoriek zohrávajú významnú úlohu pri určovaní hladiny dusičnanov.

(3)	Je potrebné určiť všeobecné kritériá, ktoré by mala metóda analýzy spĺňať, aby sa zabezpečilo, že kontrolné laboratóriá budú používať analytické metódy s porovnateľnou úrovňou spoľahlivosti.

(4)

Čerstvý hlávkový šalát a špenát sú produkty, ktoré rýchlo podliehajú skaze a vo väčšine prípadov nie je možné stiahnuť zásielky tovaru, kým nie je k dispozícii výsledok rozboru úradnej kontroly. Z toho dôvodu môžu príslušné orgány považovať za vhodné a potrebné vykonať odber vzoriek na poli krátko pred zberom úrody.

(5)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Odber vzoriek, príprava vzoriek a analýzy na účely úradnej kontroly hladiny dusičnanov v potravinách uvedených v oddiele 1 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1881/2006 sa vykonávajú v súlade s metódami stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. marca 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 776/2006 (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2006, s. 3).

(2) Pozri stranu 5 tohto Úradného vestníka.

PRÍLOHA

METÓDY ODBERU VZORIEK, PRÍPRAVY VZORIEK A ANALÝZY NA ÚRADNÚ KONTROLU HLADÍN DUSIČNANOV V URČITÝCH POTRAVINÁCH

A. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Úradné kontroly sa vykonávajú v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004. Všeobecné ustanovenia uvedené v ďalšom texte sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 882/2004.

A.1. Rozsah pôsobnosti

Vzorky určené na úradnú kontrolu hladiny dusičnanov v potravinách uvedené v oddiele 1 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1881/2006 sa odoberajú v súlade s metódami stanovenými v tejto prílohe. Súhrnné vzorky, ktoré sa získali priamo z poľa, prípadne z dávky, sa teda považujú za reprezentatívne vzorky dávky.

Na základe hladín zistených v laboratórnych vzorkách sa ustanoví súlad.

A.2. Definície

Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto definície:

A.2.1.

„Dávka“ znamená vyčísliteľné množstvo potravinárskych komodít, ktorých zber sa vykoná v rovnakom čase alebo ktoré sú dodané naraz a ktorých spoločné vlastnosti, ako pôvod, odroda, alebo pôdny druh na ploche, ktorej rozloha nepresahuje 2 hektáre, typ balenia, baliareň, odosielateľ tovaru, alebo označenie určil úradník.

A.2.2.

„Čiastková dávka“ znamená označenú časť veľkej dávky, ktorá bola označená na účely použitia metódy odberu vzorky na uvedenú označenú časť. Každá čiastková dávka musí byť fyzicky oddelená a identifikovateľná.

A.2.3.

„Prírastková vzorka, alebo jednotka“ znamená množstvo materiálu odobratého z jedného miesta v dávke alebo čiastkovej dávke. V tomto prípade môže ísť o jeden kus hlávkového šalátu, hlavičku špenátu alebo hrsť mladých listov, prípadne jedno vrecko rezaných listov.

A.2.4.

„Súhrnná vzorka“ je vzorka získaná zmiešaním všetkých prírastkových vzoriek odobratých z dávky alebo čiastkovej dávky.

A.2.5.

„Laboratórna vzorka“ sa definuje ako vzorka určená pre laboratórium.

A.2.6.

„Pole“ znamená stanovenú plochu pozemku rovnakého typu pôdy a s rovnakým spôsobom obrábania, obsahujúce jednu odrodu hlávkového šalátu, alebo špenátu v tom istom štádiu rastu. Ako „pole“ je možné tiež označovať „dávku“ v metóde odberu vzoriek.

A.2.7.

„Krytá plocha“ sa definuje ako určitá plocha pozemku pokrytá skleníkom, alebo a fóliovým tunelom (plastový alebo polyetylénový tunel alebo skleník), na ktorej sa nachádza jedna odroda hlávkového šalátu alebo špenátu v tom istom štádiu rastu, ktorej zber sa vykoná v rovnakom čase. „Dávku“ v metóde odberu vzoriek je možné tiež označovať ako „krytú plochu“.

A.3. Všeobecné ustanovenia

A.3.1. Personál

Odber vzoriek vykonáva oprávnený personál, ktorý je určený členským štátom.

A.3.2. Materiál, ktorý je predmetom odberu vzorky

Z každej dávky, ktorá má byť preskúmaná, sa vzorky odoberajú samostatne. Rozsiahle dávky (t. j. dávky s hmotnosťou vyššou ako 30 ton alebo rozlohou väčšou ako 3 hektáre) musia byť rozdelené do čiastkových dávok, pri ktorých sa odber vzoriek realizuje oddelene.

A.3.3. Opatrenia, ktoré sa majú prijať

V priebehu odberu a prípravy vzoriek sa prijmú opatrenia, ktoré zabránia akýmkoľvek zmenám, ktoré by ovplyvnili:

—	obsah dusičnanov s nepriaznivým účinkom na analytické zisťovanie, prípadne by zapríčinili stratu reprezentatívnosti súhrnných vzoriek, napríklad prítomnosť pôdy na hlávkovom šaláte alebo špenáte počas prípravy vzorky,

—	bezpečnosť alebo celistvosť dávky, ktorá je predmetom odberu.

Je tiež potrebné prijať všetky opatrenia, ktoré sú nutné na zabezpečenie bezpečnosti osôb odoberajúcich vzorky.

A.3.4. Prírastkové vzorky

Prírastkové vzorky sa v čo najväčšej možnej miere odoberajú z rôznych miest rozložených v celej dávke alebo čiastkovej dávke. Nedodržanie uvedeného postupu sa zaznamenáva zápisom, ako sa stanovuje v časti A.3.8. tejto prílohy I.

A.3.5. Príprava súhrnnej vzorky

Súhrnná vzorka sa získa kombináciou prírastkových vzoriek.

A.3.6. Duplikátne vzorky

A.3.7. Balenie a preprava vzoriek

Každá vzorka sa vkladá do čistého inertného nepriehľadného vrecka z umelej hmoty, ktoré zabraňuje strate vlhkosti a poskytuje primeranú ochranu pred kontamináciou alebo poškodením.

Vzorka sa musí premiestniť do laboratória najneskôr 24 hodín po odbere vzoriek a počas prepravy je nutné udržiavať ju v chlade. Ak to nie je možné, vzorka sa do 24 hodín zmrazí a udržiava sa v zmrazenej forme (maximálne 6 týždňov).

Prijímajú sa všetky ďalšie nevyhnutné opatrenia zabraňujúce akejkoľvek zmene v zložení vzorky, ku ktorej by mohlo dôjsť počas prepravy alebo skladovania.

A.3.8. Pečatenie a označovanie vzoriek

Každá vzorka odobratá na účely úradného použitia sa zapečatí na mieste odberu vzorky a označí podľa predpisov členského štátu.

O každom odbere vzorky sa vedie záznam, ktorý umožní jednoznačnú identifikáciu každej dávky, a pracovník, ktorý vykonáva odber vzoriek, zaznamená odrodu, pestovateľa, metódu pestovania, dátum, miesto odberu, prevádzkovateľa potravinárskeho podniku zodpovedného za zásielku a iné dôležité informácie, ktoré by mohli byť pre analytika užitočné.

A.4. Rôzne druhy dávok

Potravinárske komodity sa môžu predávať nebalené alebo v nádobách vrátane vriec, vreciek a prepraviek alebo v samostatných maloobchodných obaloch. Postup odberu vzoriek sa môže uplatňovať na všetky rôzne formy, v ktorých sa tieto výrobky uvádzajú na trh.

B. METÓDY ODBERU VZORIEK

Pokiaľ je to možné, prírastkové vzorky by mali byť odobraté na rôznych miestach rozptýlených v dávke alebo čiastkovej dávke.

B.1. Odber vzoriek v poli

V prípade, že príslušný orgán považuje za potrebné vykonať odber vzoriek hlávkového šalátu alebo špenátu v poli, odber vzoriek musí byť vykonaný týmto spôsobom:

Odber prírastkových vzoriek nie je možné vykonať v oblastiach, ktoré sa nezdajú byť reprezentatívnymi v rámci poľa alebo v krytej ploche. Ak ide o oblasti s rôznymi druhmi pôdy, ktoré boli predmetom rôznych postupov obrábania pôdy, prípadne obsahujú zároveň rôzne odrody hlávkového šalátu alebo špenátu, alebo ktorých zber má byť vykonaný v rôznom čase, považujú sa za samostatné dávky alebo polia. Ak je pole väčšie ako 3 hektáre, je nutné rozdeliť ho do dvoch čiastkových dávok, z ktorých každá má rozlohu 2 hektáre a odber vzoriek z každej čiastkovej dávky je nutné realizovať samostatne.

Odber prírastkových vzoriek je nutné vykonať chôdzou v tvare písmena „W“, alebo „X“ na poli. Zber plodín z úzkych záhonov, alebo z krytej plochy je nutné uskutočniť podľa vzoru písmena „W“, alebo „X“ z niekoľkých záhonov a zhromaždiť do súhrnnej vzorky.

Rastliny je nutné rezať na úrovni zeme.

Vzorka predstavuje minimálne 10 rastlín, súhrnná vzorka 10 rastlín musí vážiť najmenej 1 kg. Na vzorku sa môžu zbierať len kusy predajnej veľkosti (1). Z každého kusu je nutné odstrániť zeminu, vonkajšie nejedlé a poškodené listy.

B.2. Odber vzoriek špenátu, hlávkového šalátu, detskej potravy a spracovanej potravy na báze obilnín pre dojčatá a malé deti na trhu

Metódu odberu vzoriek je možné uplatniť na dávky s hmotnosťou menšou alebo rovnajúcou sa 25 tonám.

V prípade rozsiahlejších dávok (dávky > 30 ton) sa dávka rozdelí do čiastkových dávok s hmotnosťou 25 ton s podmienkou, že čiastkovú dávku je možné fyzicky rozdeliť. Vzhľadom na to, že nie je vždy možné stanoviť hmotnosť dávky tak, aby sa rovnala násobku 25 ton, môže hmotnosť čiastkovej dávky presahovať spomenutú hmotnosť, najviac však o 20 %. To znamená, že hmotnosť čiastkovej dávky sa môže pohybovať v rozmedzí 15 až 30 ton. V prípade, že dávka nie je alebo nemôže byť fyzicky rozdelená do čiastkových dávok, odber vzorky sa realizuje z dávky.

Hmotnosť súhrnnej vzorky musí byť najmenej 1 kg s výnimkou prípadov, v ktorých to nie je možné, napríklad, ak je vzorkou jedna hlávka alebo balenie.

Najnižší počet prírastkových vzoriek, ktoré sa majú odobrať z dávky, je uvedený v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Najnižší počet prírastkových vzoriek na odber z dávky

Hmotnosť dávky (kg)	Najnižší počet prírastkových vzoriek na odber	Minimálna hmotnosť súhrnnej vzorky (kg)
< 50	3	1
50 až 500	5	1
> 500	10	1

Ak dávka pozostáva z jednotlivých balení, počet balení, ktorých odber sa vykoná na zostavenie súhrnnej dávky, je uvedený v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Počet balení (prírastkových vzoriek), ktoré sa majú odobrať na zostavenie súhrnnej dávky, ak dávka pozostáva z jednotlivých balení

Počet balení, alebo kusov v dávke	Počet balení alebo kusov, ktorých odber je nutné vykonať	Minimálna hmotnosť súhrnnej vzorky (kg)
1 až 25	1 balenie alebo kus	1
26 až 100	cca 5 %, najmenej 2 balenia alebo kusy	1
> 100	cca 5 %, najviac 10 balení alebo kusov	1

Odber každej vzorky, pri ktorej sa bude overovať súlad, sa vykonáva oddelene. V prípadoch, kedy by takýto spôsob odberu vzoriek viedol k neprijateľným komerčným dôsledkom vyplývajúcim z poškodenia dávky (z dôvodu formátu balenia, dopravného prostriedku atď.), je možné uplatniť alternatívnu metódu odberu vzoriek za predpokladu, že takouto metódou sa zabezpečí, že súhrnná vzorka dostatočne reprezentuje dávku, v ktorej bol realizovaný odber vzorky, a je v plnej miere opísaná a zdokumentovaná. Je vhodné, aby sa poloha, z ktorej sa bude realizovať odber vzorky, zvolila náhodne, avšak v prípadoch, v ktorých to je fyzicky neuskutočniteľné, sa vyberie náhodná poloha v dostupných častiach dávky.

B.3. Odber vzoriek na úrovni maloobchodu

Pokiaľ je to možné, odber vzoriek potravín na úrovni maloobchodu by mal byť realizovaný v súlade s ustanoveniami odberu vzoriek stanovenými v časti B.2.

Ak to nie je možné, môže sa využiť alternatívna metóda odberu vzoriek na úrovni maloobchodu za predpokladu, že takáto metóda zabezpečuje, že súhrnná vzorka dostatočne reprezentuje dávku, v ktorej bol vykonaný odber vzorky, a je v plnej miere opísaná a zdokumentovaná (2).

B.4. Posudzovanie súladu dávky alebo čiastkovej dávky:

—	schválenie, ak laboratórna vzorka vyhovuje najvyššej prípustnej hodnote s prihliadnutím na nepresnosť merania a korekciu na výťažnosť,

—	odmietnutie, ak laboratórna vzorka jednoznačne prekračuje maximálny limit, pričom sa zohľadňuje korekcia na výťažnosť a nepresnosť merania (t. j. analytický výsledok upravený na výťažnosť mínus zvýšená nepresnosť merania sa využíva na posudzovanie súladu).

C. PRÍPRAVA VZORKY

1.	Ak je to možné, v prípade odberu vzoriek čerstvej produkcie sa príprava vzoriek uskutoční v lehote do 24 hodín po odbere vzoriek. Ak to nie je možné, vzorka sa uchová v mrazenom stave (najviac 6 týždňov).

2.	Z jednotlivých kusov sa odstráni zemina, silne znečistené a iné vonkajšie nejedlé a poškodené listy. Omývanie vzoriek nie je prípustné, keďže obsah dusičnanov sa môže omývaním vzoriek znížiť.

Kompletná vzorka sa homogenizuje (pridanie známeho objemu vody je dobrovoľné). V závislosti od veľkosti využívaného miešača/macerátora/ sekacieho prístroja je na účely homogenizácie možné kombinovať jeden alebo niekoľko kusov. Miešanie je možné uľahčiť zmrazením a nakrájaním kusov pred realizáciou homogenizácie. Musí sa preukázať, že použitým postupom homogenizácie sa dosiahne úplná homogenizácia. Dôkladná homogenizácia je nevyhnutná na maximálne získanie a obnovenie dusičnanu. So vzorkami sa zaobchádza rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či boli získané z poľa alebo z maloobchodu.

4.	Na analýzu sa vykoná odber jednej alebo niekoľkých analytických vzoriek z kombinovaných kašovitých zmesí.

D. METÓDA ANALÝZY, NAHLASOVANIE VÝSLEDKOV A POŽIADAVKY LABORATÓRNEJ KONTROLY

D.1. Definície

Na účely tejto prílohy sa uplatňujú tieto definície:

r	=	opakovateľnosť, hodnota, pod úrovňou ktorej možno predpokladať, že absolútny rozdiel medzi dvoma samostatnými výsledkami skúšky získanými pri podmienkach opakovateľnosti (t. j. rovnaká vzorka, rovnaký prevádzkovateľ, rovnaký prístroj, rovnaké laboratórium a krátky časový interval) sa nachádza v rámci určitej pravdepodobnosti (obvykle 95 %), a preto r = 2,8 × sr.
sr	=	štandardná odchýlka vypočítaná z výsledkov získaných pri podmienkach opakovateľnosti.
RSDr	=	relatívna smerodajná odchýlka vypočítaná z výsledkov generovaných pri podmienkach opakovateľnosti [(sr / ) × 100].
R	=	reprodukovateľnosť, hodnota, pod úrovňou ktorej možno predpokladať, že absolútny rozdiel medzi samostatnými výsledkami skúšky získanými pri podmienkach reprodukovateľnosti, t. j. rovnaký materiál získaný prevádzkovateľmi v rôznych laboratóriách za použitia normalizovanej metódy testovania, sa nachádza v rámci určitej pravdepodobnosti (obvykle 95 %); R = 2,8 × sR.
sR	=	štandardná odchýlka vypočítaná z výsledkov získaných za podmienok reprodukovateľnosti.
RSDR	=	relatívna štandardná odchýlka vypočítaná z výsledkov generovaných za podmienok reprodukovateľnosti [(sR / ) × 100].

D.2. Všeobecné požiadavky

Metódy analýzy použité na účely kontroly potravín musia byť v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa položiek 1 a 2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 882/2004.

D.3. Osobitné požiadavky

D.3.1. Postup extrakcie

Zvýšenú pozornosť je nutné venovať uplatňovanému postupu extrakcie. Niekoľko postupov extrakcie preukázalo zaručenú účinnosť dusičnanov, ako metóda extrakcie teplou vodou alebo metanolom/vodou (30/70). Extrakciu studenou vodou je možné využívať len ak sú analytické vzorky pred extrakciou vzorky zmrazené.

D.3.2. Kritériá účinnosti

V tejto tabuľke sú uvedené špecifické kritériá pre metódy analýzy, ktoré sa využívajú pri monitorovaní hladín dusičnanov:

Kritérium	Rozsah koncentrácie	Odporúčaná hodnota	Najvyššia prípustná hodnota
Výťažnosť	< 500 mg/kg	60 – 120 %
Výťažnosť	≥ 500 mg/kg	90 – 110 %
Presná RSDR	úplný	odvodená z Horwitzovej rovnice	dvojnásobok hodnoty odvodenej z Horwitzovej rovnice
Presnú RSDr je možné vypočítať ako 0,66 násobok presnej RSDR pri požadovanej koncentrácii.

Poznámky ku kritériám výkonu

—	Rozsah koncentrácie sa neuvádza, keďže presné hodnoty sa počítajú pri požadovanej koncentrácii.

—

Presné hodnoty sa vypočítajú z Horwitzovej rovnice, t. j.:

RSDR = 2(1-0,5logC)

kde:

—	RSDR je relatívna štandardná odchýlka vypočítaná z výsledkov generovaných za podmienok reprodukovateľnosti [(sR /) × 100]

—	C je koncentračný pomer (t. j. 1 = 100g/100g, 0,001 = 1 000 mg/kg)

D.4. Nahlasovanie výsledkov, odhad nepresnosti merania a výpočet hodnoty výťažnosti (3)

Analytický výsledok sa oznamuje ako upravený alebo neupravený na výťažnosť. Je nutné oznámiť spôsob nahlasovania a úroveň výťažnosti. Analytický výsledok upravený na výťažnosť sa využíva na kontrolu súladu.

Analytický výsledok sa oznamuje ako × +/– U, kde x je analytický výsledok a U je rozšírená nepresnosť merania.

U je rozšírená nepresnosť merania s využitím faktora krytia 2, ktorý poskytuje úroveň spoľahlivosti cca 95 %.

Súčasné pravidlá výkladu analytického výsledku so zreteľom na schválenie alebo odmietnutie dávky sa uplatňujú na analytický výsledok získaný na vzorke určenej na úradnú kontrolu. V prípade analýzy na účely obhajoby alebo znaleckého posudku sa uplatňujú pravidlá členského štátu.

D.5. Laboratórne normy kvality

Laboratórium musí spĺňať podmienky určené ustanovením článku 12 nariadenia (ES) č. 882/2004.

(1) Predajná veľkosť šalátu, endívií a eskariolu je stanovená v nariadení Komisie (ES) č. 1543/2001 z 27. júla 2001, ktorým sa stanovuje obchodná norma pre šaláty, endíviu a eskariol (Ú. v. ES L 203, 28.7.2001, s. 9) zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (ES) č. 6/2005 zo 4. januára 2005 (Ú. v. EÚ L 2, 5.1.2005, s. 3).

(2) Ak je dávka určená na odber taká malá, že nie je možné získať súhrnnú vzorku s hmotnosťou 1 kg, hmotnosť súhrnnej vzorky môže byť menšia ako 1 kg. Aj v prípade odberu vzoriek zo spracovanej potravy na báze obilnín a potravy pre dojčatá a malé deti môže mať súhrnná vzorka hmotnosť 0,5 kg.

(3) Podrobnosti postupov odhadu nepresností merania a postupov odhadu vyťaženosti nájdete v dokumente Správa o vzťahu medzi analytickými výsledkami, nepresnosťami merania, hodnotami vyťaženosti a ustanoveniami právnej úpravy EÚ o potravinách a krmivách na stránke: http://ec.europa.eu.int/comm/food/food/chemicalsafety/contaminants/report-sampling_analysis_2004_en.pdf

20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/32

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1883/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dioxínov a dioxínom podobných PCB v určitých potravinách

(Text s významom pre EHP)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 4,

keďže:

(1)	Nariadením (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa stanovujú maximálne úrovne obsahu istých znečisťujúcich látok v potravinách (2), sa stanovujú maximálne úrovne dioxínov a furánov a celkový obsah dioxínov, furánov a dioxínom podobných PCB v určitých potravinách.

(2)

V smernici Komisie 2002/69/ES z 30. júla 2002, ktorou sa ustanovujú metódy odberu vzoriek a metódy analýzy pre úradnú kontrolu dioxínov a pre stanovenie dioxínom podobných PCB v potravinách (3), sa zavádzajú osobitné ustanovenia, ktoré sa týkajú postupu odberu vzoriek a metód analýzy, ktoré sa uplatňujú pri úradnej kontrole.

(3)	Uplatňovanie súčasných maximálnych úrovní celkového obsahu dioxínov, furánov a dioxínom podobných PCB si vyžaduje zmeny a doplnenia nariadenia 2002/69/ES. Z dôvodu zrozumiteľnosti je vhodné nahradiť smernicu 2002/69/ES týmto nariadením.

(4)

Ustanovenia tohto nariadenia sa týkajú len odberu vzoriek a analýzy dioxínov a dioxínom podobných PCB na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1881/2006 a nemajú vplyv na stratégiu odberu vzoriek, úrovne odberu vzoriek a frekvenciu, ktoré sú špecifikované v prílohách III a IV k smernici Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (4). Nemajú vplyv na cieľové kritériá na odber vzoriek, ktoré sú stanovené v rozhodnutí Komisie 98/179/ES z 23. februára 1998, ktoré stanovuje podrobné pravidlá úradného odberu vzoriek na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a v živočíšnych výrobkoch (5).

(5)

Na výber vzoriek s výraznou úrovňou dioxínov a dioxínom podobných PCB by sa mala využívať skríningová metóda analýzy s osvedčenou, všeobecne uznávanou validáciou a vysokou výkonnosťou. Úrovne dioxínov a dioxínom podobných PCB v týchto vzorkách je potrebné určovať pomocou konfirmačnej metódy analýzy. Z tohto dôvodu je vhodné stanoviť prísne požiadavky pre konfirmačné metódy analýzy a minimálne požiadavky skríningovej metódy.

(6)	Pri odbere vzoriek veľkých rýb je potrebné špecifikovať odber vzoriek na účely zabezpečenia harmonizovaného prístupu v celom Spoločenstve.

(7)

V prípade rýb identických druhov a pôvodu v identickej oblasti môže byť úroveň dioxínov a dioxínom podobných PCB odlišná v závislosti od veľkosti a veku ryby. Okrem toho úroveň dioxínov a dioxínom podobných PCB nemusí byť identická vo všetkých častiach ryby. Z toho dôvodu je pri odbere vzoriek veľkých rýb potrebné špecifikovať odber vzoriek a prípravu vzoriek na účely zabezpečenia harmonizovaného prístupu v celom Spoločenstve.

(8)	Je veľmi dôležité, aby boli analytické výsledky oznámené a interpretované jednotným spôsobom na účely zabezpečenia harmonizovaného prístupu presadzovania v celom Spoločenstve.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Odber vzoriek na účely úradnej kontroly hladiny dioxínov, furánov a dioxínom podobných PCB v potravinách uvedených v oddiele 5 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1881/2006 sa vykonáva v súlade s metódami stanovenými v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Príprava vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dioxínov, furánov a dioxínom podobných PCB v potravinách uvedených v oddiele 5 prílohy k nariadeniu (ES) č. 1881/2006 sa vykonávajú v súlade s metódami stanovenými v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Smernica 2002/69/ES sa ruší. Odkazy na zrušenú smernicu sa interpretujú ako odkazy na toto nariadenie.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. marca 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Markos KYPRIANOU

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 776/2006 (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2006, s. 3).

(2) Pozri stranu 5 tohto Úradného vestníka.

(3) Ú. v. ES L 209, 6.8.2002, s. 5. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2004/44/ES (Ú. v. EÚ L 113, 20.4.2004, s. 17).

(4) Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 65, 5.3.1998, s. 31. Rozhodnutie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.

PRÍLOHA I

METÓDY ODBERU VZORIEK NA ÚRADNÚ KONTROLU ÚROVNÍ DIOXÍNOV (PCDD/PCDF) A DIOXÍNOM PODOBNÝCH PCB V URČITÝCH POTRAVINÁCH

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Odber vzoriek určených na úradnú kontrolu úrovní dioxínov (PCDD/PCDF) a dioxínom podobných PCB v potravinách sa vykonáva v súlade s metódami opísanými v tejto prílohe. Súhrnné vzorky získané takýmto spôsobom sa považujú za reprezentatívne z dávok alebo čiastkových dávok, z ktorých bol odber vykonaný. Dodržiavanie maximálnych úrovní stanovených v nariadení Komisie (ES) č. 1881/2006, ktorým sa stanovujú maximálne úrovne určitých znečisťujúcich látok v potravinách, sa zabezpečuje na báze úrovní určených v laboratórnych vzorkách.

2. DEFINÍCIE

Dávka: znamená vyčísliteľné množstvo potravinárskych výrobkov, ktoré sú dodané naraz a ktorých spoločné vlastnosti ako pôvod, odroda, typ balenia, baliareň, odosielateľ tovaru alebo označenie sú určené úradníkom. V prípade rýb a produktov rybolovu musí byť veľkosť rýb porovnateľná. V prípade, že veľkosť a/alebo hmotnosť rýb nie je v rámci zásielky porovnateľná, zásielka sa stále považuje za dávku, ale uplatňuje sa osobitný postup odberu vzorky.

—	Čiastková dávka: určená časť rozsiahlej dávky na účely uplatnenia metódy odberu vzorky na takejto určenej časti. Každá čiastková dávka musí byť fyzicky oddelená a identifikovateľná.

—	Prírastková vzorka: množstvo materiálu, ktorého odber sa vykonal z jedného miesta v dávke alebo čiastkovej dávke.

—	Súhrnná vzorka: vzorka získaná zmiešaním všetkých prírastkových vzoriek odobratých z dávky alebo čiastkovej dávky.

—	Laboratórna vzorka: reprezentatívna časť/množstvo súhrnnej vzorky, ktoré je určené pre laboratórium.

3. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

3.1. Personál

Odber vzoriek vykonáva oprávnená osoba, ktorá je určená členským štátom.

3.2. Materiál, ktorý je predmetom odberu vzorky

Z každej dávky alebo čiastkovej dávky, ktorá má byť preskúmaná, sa vzorky odoberajú samostatne.

3.3. Opatrenia, ktoré je potrebné prijať

V priebehu odberu vzoriek a prípravy vzoriek je nutné prijať opatrenia, ktoré zabránia akýmkoľvek zmenám, ktoré by ovplyvnili obsah dioxínov a dioxínom podobných PCB, nepriaznivo ovplyvnili analytické zisťovanie, prípadne by zapríčinili stratu reprezentatívnosti súhrnných vzoriek.

3.4. Prírastkové vzorky

3.5. Príprava súhrnnej vzorky

Súhrnná vzorka sa získa zmiešaním prírastkových vzoriek. Jej hmotnosť musí byť najmenej 1 kg okrem prípadov, keď by to nebolo praktické, napríklad pri odbere vzorky jediného balenia.

3.6. Duplikátne vzorky

Duplikátne vzorky na účely vymáhania, obrany a na referenčné účely sa odoberajú z homogenizovanej súhrnnej vzorky za predpokladu, že takýto postup nie je v rozpore s predpismi členských štátov, pokiaľ ide o práva prevádzkovateľa potravinárskeho podniku. Veľkosť laboratórnych vzoriek na vymáhanie by mala byť dostatočná, aby bola umožnená prinajmenšom duplicitná analýza.

3.7. Balenie a preprava vzoriek

Každá vzorka sa vkladá do čistej inertnej nádoby, ktorá poskytuje primeranú ochranu pred kontamináciou, pred stratou roztokov absorpciou do vnútornej steny nádoby a pred poškodením počas prepravy. Na účely zabránenia ďalších zmien v štruktúre vzorky, ktoré môžu nastať počas prepravy alebo skladovania, je nutné prijať všetky potrebné predbežné opatrenia.

3.8. Pečatenie a označovanie vzoriek

Každá vzorka odobratá na úradné účely sa zapečatí na mieste odberu vzorky a označí podľa predpisov členského štátu.

O každom odbere vzorky sa vedie záznam, ktorý umožní jednoznačnú identifikáciu každej dávky a v ktorom je uvedený dátum a miesto odberu vzorky spolu so všetkými ďalšími informáciami, ktoré by mohli byť pre analytika užitočné.

4. PLÁNY ODBERU VZORIEK

Uplatňovaná metóda odberu vzoriek musí zabezpečovať reprezentatívnosť súhrnnej vzorky pre (čiastkovú) dávku, ktorá je predmetom kontroly.

4.1. Rozdelenie dávok do čiastkových dávok

Ak je možné fyzicky oddeliť čiastkovú dávku, rozsiahle dávky sa rozdelia do čiastkových dávok. V prípade výrobkov, ktoré sa predávajú vo voľne uložených zásielkach (napr. rastlinný olej) platí tabuľka 1. Pre iné výrobky platí tabuľka 2. Vzhľadom na to, že nie je vždy možné stanoviť hmotnosť dávky tak, aby sa rovnala presnému dvojnásobku hmotnosti čiastkových dávok, hmotnosť čiastkovej dávky môže presahovať spomenutú hmotnosť, najviac však o 20 %.

Tabuľka 1

Rozdeľovanie dávok do čiastkových dávok pre výrobky predávané vo voľne uložených zásielkach

Hmotnosť dávky (t)	Hmotnosť alebo počet čiastkových dávok
≥ 1 500	500 t
> 300 a < 1 500	3 čiastkové dávky
≥ 50 a ≤ 300	100 t
< 50	—

Tabuľka 2

Rozdeľovanie dávok do čiastkových dávok pre iné výrobky

Hmotnosť dávky (t)	Hmotnosť alebo počet čiastkových dávok
≥ 15	15 – 30 t
< 15	—

4.2. Počet prírastkových vzoriek

Hmotnosť súhrnnej vzorky, ktorá združuje všetky prírastkové vzorky, musí byť najmenej 1 kg (pozri časť 3.5 tejto prílohy).

Minimálny počet prírastkových vzoriek, ktorých odber je nutné vykonať z dávky alebo čiastkovej dávky, je uvedený v tabuľkách 3 a 4.

V prípade voľne uložených tekutých výrobkov je nutné dávku alebo čiastkovú dávku dôkladne premiešať do takej miery, aby to neovplyvnilo kvalitu produktu, a to manuálnymi alebo mechanickými prostriedkami bezprostredne pred odberom vzoriek. V tomto prípade sa v danej dávke alebo čiastkovej dávke predpokladá homogénne rozdelenie znečisťujúcich látok. Z toho dôvodu sa odber troch prírastkových vzoriek z dávky alebo čiastkovej dávky považuje za dostatočný na vytvorenie súhrnnej vzorky.

Hmotnosť prírastkových vzoriek musí byť podobná. Hmotnosť prírastkovej vzorky musí byť najmenej 100 g.

Nedodržanie tohto postupu je nutné zaznamenať zápisom, ako sa stanovuje v časti 3.8 tejto prílohy. V súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie 97/747/ES z 27. októbra 1997 stanovujúceho úrovne a frekvencie odberu vzoriek stanovené smernicou Rady 96/23/ES pre monitorovanie niektorých látok a ich rezíduí v niektorých živočíšnych produktoch (1) je najmenšia veľkosť prírastkovej vzorky pre slepačie vajcia 12 vajec (pre voľne uložené dávky, ako aj dávky pozostávajúce z jednotlivých balení pozri tabuľky 3 a 4).

Tabuľka 3

Minimálny počet prírastkových vzoriek na odber z dávky alebo čiastkovej dávky

Hmotnosť alebo objem dávky/čiastkovej dávky (v kg alebo l)	Minimálny počet prírastkových vzoriek, ktorých odber je nutné vykonať
< 50	3
50 až 500	5
> 500	10

Ak dávka alebo čiastková dávka pozostáva z jednotlivých balení alebo jednotiek, počet balení, ktorých odber je nutné vykonať na zostavenie súhrnnej vzorky, je uvedený v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Počet balení alebo kusov (prírastkových vzoriek), ktorých odber je nutné vykonať na zostavenie súhrnnej dávky, ak dávka alebo čiastková dávka pozostáva z jednotlivých balení alebo jednotiek

Počet balení alebo jednotiek v dávke/čiastkovej dávke	Počet balení alebo jednotiek, ktorých odber je nutné vykonať
1 až 25	najmenej 1 balenie alebo jednotka
26 až 100	cca 5 %, najmenej 2 balenia alebo jednotky
> 100	cca 5 %, najviac 10 balení alebo jednotiek

4.3. Špecifické ustanovenia pre odber vzoriek dávok obsahujúcich celé ryby porovnateľnej veľkosti a hmotnosti

Ryby sa považujú za ryby porovnateľnej veľkosti a hmotnosti, ak rozdiel veľkosti a hmotnosti nepresahuje cca. 50 %.

Počet prírastkových vzoriek, ktorých odber je nutné vykonať z dávky, sa uvádza v tabuľke 3. Hmotnosť prírastkovej vzorky, ktorá združuje všetky prírastkové vzorky, musí byť najmenej 1 kg (pozri bod 3.5).

—

V prípade, že dávka, ktorej odber sa uskutočňuje, obsahuje malé ryby (jednotlivé ryby, ktorých hmotnosť < cca 1 kg), za prírastkovú vzorku na vytvorenie súhrnnej vzorky sa považuje celá ryba. V prípade, že hmotnosť výslednej súhrnnej vzorky presahuje 3 kg, môžu prírastkové vzorky na vytvorenie súhrnnej vzorky obsahovať strednú časť, v ktorej je hmotnosť každej časti najmenej 100 g. Na homogenizáciu vzorky sa využíva celá časť, na ktorú sa vzťahuje maximálna možná úroveň.

Stredná časť ryby je miesto, kde sa nachádza ťažisko. Vo väčšine prípadov sa nachádza na chrbtovej plutve (ak má ryba chrbtovú plutvu) alebo v polovici spojnice medzi žiabrovými otvormi a konečníkom.

—

V prípade, že dávka, ktorej odber sa má uskutočniť, obsahuje väčšie ryby (jednotlivé ryby, ktorých hmotnosť je cca. 1 kg), prírastková dávka obsahuje strednú časť ryby. Hmotnosť každej prírastkovej vzorky je najmenej 100 g.

Pri rybách strednej veľkosti (cca. 1 – 6 kg) sa na prírastkovú vzorku vykoná odber plátku ryby od chrbtovej kosti k brušnej časti v strednej časti ryby.

V prípade veľmi veľkých rýb (napr. > cca. 6 kg) sa odber prírastkovej vzorky uskutoční z pravej strany (čelný pohľad) dorzolaterálneho chudého mäsa ryby. Ak by odber takého plátku zo strednej časti ryby spôsobil značnú ekonomickú škodu, môže sa uskutočnenie odberu troch prírastkových vzoriek s hmotnosťou najmenej 350 g považovať za dostatočné nezávisle od veľkosti dávky, prípadne je možné uskutočniť odber rovnakej časti chudého mäsa v blízkosti chvostovej časti a chudého mäsa v blízkosti hlavovej časti jednej ryby na vytvorenie prírastkovej vzorky, ktorá je reprezentatívna pre úroveň dioxínov v celej rybe.

4.4. Odber vzoriek z dávok, ktoré obsahujú celé ryby rôznej veľkosti a/alebo hmotnosti

—	Uplatňujú sa ustanovenia bodu 4.3, ktoré sa týkajú zloženia vzorky.

—	V prípade, že prevažuje určitá trieda/kategória veľkosti/váhy (cca 80 % alebo väčšia časť série) vzorka sa odoberie z rýb s prevažujúcou veľkosťou alebo hmotnosťou. Táto vzorka sa považuje za reprezentanta celej dávky.

—

V prípade, že neprevažuje žiadna trieda/kategória veľkosti alebo váhy, je nutné zaručiť, aby boli ryby vybrané na vzorku reprezentatívne pre celú zásielku. Špecifické pokyny pre takéto prípady sa uvádzajú v metodickom dokumente na odber vzoriek rýb obsahujúcich celé ryby rôznej veľkosti a/alebo váhy (2).

4.5. Odber vzoriek na úrovni maloobchodu

Pokiaľ je to možné, odber vzoriek potravín na úrovni maloobchodu by mal byť realizovaný v súlade s ustanoveniami odberu vzoriek, ktoré sú uvedené v časti 4.2 tejto prílohy.

Ak to nie je možné, je možné využiť alternatívnu metódu odberu vzoriek za predpokladu, že zaručuje reprezentatívnosť dávky alebo čiastkovej dávky, v ktorej sa realizoval odber vzorky.

5. SÚLAD DÁVKY ALEBO ČIASTKOVEJ DÁVKY SO ŠPECIFIKÁCIOU

Dávka je prípustná, ak analytický výsledok jednej analýzy neprekračuje príslušnú maximálnu úroveň dioxínov a celkový obsah dioxínov a dioxínom podobných PCB stanovených v nariadení (ES) č. 1881/2006 s ohľadom na nepresnosť merania.

Dávka nie je v súlade s maximálnou úrovňou stanovenou v nariadení (ES) č. 1881/2006, ak horná hranica (3) analytického výsledku, ktorá je potvrdená duplikátnou analýzou (4), po zohľadnení nepresnosti merania bez pochybnosti prekračuje maximálnu úroveň.

Zohľadnenie nepresnosti merania je možné uskutočniť jedným z týchto prístupov:

—

vypočítaním rozšírenej nepresnosti merania s využitím faktora krytia 2, ktorý zaručuje úroveň spoľahlivosti cca 95 %. Dávka alebo čiastková dávka nie je v súlade, ak nameraná hodnota mínus U je nad stanovenou povolenou hranicou. V prípade samostatného zisťovania dioxínov a dioxínom podobných PCB sa na celkový obsah dioxínov a dioxínom podobných PCB využije súčet odhadovanej rozšírenej nepresnosti samostatných analytických výsledkov obsahu dioxínov a dioxínom podobných PCB,

—

ustanovením limitu rozhodnutia (CCα) v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Komisie 2002/657/ES z 12. augusta 2002, ktorým sa vykonáva smernica Rady 96/23/ES týkajúca sa vykonávania analytických metód a interpretácie výsledkov (5) (bod 3.1.2.5 prílohy – prípad látok s určenou povolenou úrovňou). Dávka alebo čiastková dávka nie je vyhovujúca, ak sa nameraná hodnota rovná hodnote CCα alebo je vyššia.

Súčasné pravidlá interpretácie sa uplatňujú na analytický výsledok získaný na vzorke na úradnú kontrolu. V prípade analýzy na účely obhajoby alebo znaleckého posudku sa uplatňujú pravidlá členského štátu.

(1) Ú. v. ES L 303, 6.11.1997, s. 12.

(2) http://europa.eu.int/comm/food/food/chemicalsafety/contaminants/dioxins_en.htm

(3) Koncepcia „hornej hranice“ si vyžaduje využívanie hranice kvantifikácie podielu každého nekvantifikovaného náprotivku na toxickom ekvivalente (TEQ).

Koncepcia „dolnej hranice“ si vyžaduje využívanie nulového podielu každého nekvantifikovaného náprotivku na (TEQ).

Koncepcia „strednej hranice“ si vyžaduje využívanie polovičnej hodnoty hranice s vypočítaním podielu každého nekvantifikovaného náprotivku na (TEQ).

(4) Duplikátna analýza je potrebná na vylúčenie možnosti vzájomnej vnútornej kontaminácie alebo náhodného pomiešania vzoriek. Prvá analýza, pri ktorej sa zohľadňuje nepresnosť merania, sa používa na účely verifikácie zhody.

V prípade, že sa analýza vykoná v rámci kontaminácie dioxínom, môže sa konfirmácia formou duplikátnej analýzy vynechať, ak sú vzorky vybrané na analýzu prostredníctvom vysledovateľnosti spojené s kontamináciou dioxínom.

(5) Ú. v. ES L 221, 17.8.2002, s. 8. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím 2004/25/ES (Ú. v. EÚ L 6, 10.1.2004, s. 38).

PRÍLOHA II

PRÍPRAVA VZORIEK A POŽIADAVKY NA METÓDY ANALÝZY, KTORÉ SA VYUŽÍVAJÚ PRI ÚRADNEJ KONTROLE ÚROVNÍ DIOXÍNOV (PCDD/PCDF) A DIOXÍNOM PODOBNÝCH PCB V URČITÝCH POTRAVINÁCH

1. OBLASŤ POUŽITIA

Požiadavky, ktoré sú stanovené v tejto prílohe, sa uplatňujú v prípadoch, keď sa vykonáva analýza potravín na úradnú kontrolu úrovní dioxínov (polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov (PCDD) a polychlórovaných dibenzofuránov (PCDF) a dioxínom podobných PCB.

Monitorovanie prítomnosti dioxínov v potravinách je možné vykonávať pomocou stratégie, ktorá zahŕňa skríningovú metódu, na účely výberu vzoriek s úrovňou dioxínov a dioxínom podobných PCB nižšou ako 25 % pod maximálnou úrovňou alebo tých vzoriek, ktorých úroveň dioxínov a dioxínom podobných PCB presahuje maximálnu úroveň. Prostredníctvom konfirmačnej metódy je potrebné zistiť/potvrdiť koncentráciu dioxínov a celkový obsah dioxínov a dioxínom podobných PCB v týchto vzorkách s vyššími úrovňami koncentrácie a obsahu.

Skríningové metódy sú metódy, ktoré sa využívajú na zistenie prítomnosti dioxínov a dioxínom podobných PCB na požadovanej úrovni. Tieto metódy majú možnosti vyššej priepustnosti vzoriek a využívajú sa na overenie potenciálnych pozitívnych vzoriek vo veľkom množstve vzoriek. Sú špecificky navrhnuté na zamedzenie nesprávnych negatívnych nálezov.

Konfirmačné metódy sú metódy, ktoré poskytujú úplné alebo doplnkové informácie umožňujúce jednoznačnú identifikáciu dioxínov a dioxínom podobných PCB a ich kvantifikáciu na požadovanej úrovni.

2. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE

Koncentrácie jednotlivých látok v danej vzorke sa násobia ich príslušným faktorom toxickej ekvivalencie (TEF), ktorý stanovila Svetová zdravotnícka organizácia a ktorých zoznam je uvedený v dodatku k tejto prílohe, a následne sa spočítajú, aby spolu vyjadrili celkovú koncentráciu dioxínových zlúčenín vyjadrenú v toxických ekvivalentoch (TEQ).

Na účely tohto nariadenia sa za prípustnú špecifickú úroveň kvantifikácie jednotlivých náprotivkov považuje koncentrácia roztoku vo výťažku zo vzorky, ktorý vyvolá praktickú odozvu pri dvoch odlišných iónoch, ktorá sa monitoruje s pomerom S/N (odstup signálu od šumu) v pomere 3:1 pre menej citlivý signál a splnenie základných požiadaviek ako napríklad elučný čas, pomer izotopov podľa postupu zisťovania, ktorý je opísaný v metóde EPA 1613 verzii B.

3. POŽIADAVKY ZABEZPEČENIA KVALITY, KTORÉ JE NUTNÉ DODRŽAŤ PRI PRÍPRAVE VZORKY

—	Je nutné prijať opatrenia na zamedzenie krížovej kontaminácie na každom stupni odberu vzoriek a postupu analýzy.

—

Vzorky musia byť uschované a prepravované v sklených, hliníkových, polypropylénových alebo polyetylénových nádobách. Z nádoby so vzorkami je nutné odstrániť stopy papierových smietok. Sklo sa preplachuje roztokmi, ktoré neobsahujú dioxíny alebo ktoré sa predtým skontrolovali na prítomnosť dioxínov, čo bolo potvrdené certifikátom.

—	Úschova a preprava vzorky sa vykonáva spôsobom, ktorý zabezpečí uchovanie integrity vzorky potravín.

—	Pokiaľ je to náležité, jemne rozdrvte a dôkladne zmiešajte každú laboratórnu vzorku využitím postupu, ktorý preukázal dosiahnutie úplnej homogenizácie (rozdrvená, aby prešla sitom s veľkosťou oka 1 mm). Ak je obsah vlhkosti vo vzorkách príliš vysoký, pred drvením ich vysušte.

—	Vykonajte bianko analýzu uskutočnením celého postupu analýzy s vynechaním vzorky.

—	Hmotnosť vzorky, ktorá sa využíva na extrakciu, musí byť dostatočná na splnenie požiadaviek, ktoré sa týkajú citlivosti.

—	Postupy prípravky špecifickej vzorky, ktoré sa využívajú na posudzované výrobky, sa overujú podľa medzinárodne akceptovaných pokynov.

—

V prípade rýb je nutné odstrániť kožu vzhľadom na to, že maximálna úroveň sa vzťahuje na chudé mäso bez kože. Je však potrebné z kože dôkladne a úplne očistiť ostávajúce zvyšky chudého mäsa a tukového tkaniva na vnútornej strane kože a pridať tieto zvyšky chudého mäsa a tukového tkaniva k vzorke, ktorá je predmetom analýzy.

4. POŽIADAVKY NA LABORATÓRIÁ

—	Laboratóriá musia preukázať výkonnosť metódy v rozsahu požadovanej úrovne, napríklad 0,5-násobok, 1-násobok and 2-násobok požadovanej úrovne s prípustným variačným koeficientom pre opakované analýzy. Podrobnosti o kritériách akceptácie sú uvedené v časti 5.

—	Hranice kvantifikácie pre konfirmačnú metódu sa nachádzajú v rozsahu cca. 1/5 požadovanej úrovne.

—	Pravidelné bianko kontroly a obmieňané experimenty alebo analýzy kontrolných vzoriek (prednostne certifikovaný referenčný materiál, ak je k dispozícii) je nutné vykonávať ako opatrenia vnútornej kontroly kvality.

—	Laboratórna odbornosť sa dokazuje nepretržitou úspešnou účasťou na medzilaboratórnych štúdiách na zisťovanie dioxínov a dioxínom podobných PCB v príslušných potravinových/krmivových matriciach.

—	V súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 882/2004 akreditáciu laboratórií uskutočňuje uznávaný orgán, ktorý pôsobí v súlade s pokynom ISO 58 s cieľom zaistiť uplatňovanie zabezpečenia analytickej kvality. Akreditácia laboratórií sa uskutočňuje v súlade s normou EN ISO/IEC 17025.

5. POŽIADAVKY, KTORÉ MUSIA SPĹŇAŤ ANALYTICKÉ POSTUPY PRE DIOXÍNY A DIOXÍNOM PODOBNÉ PCB

Základné požiadavky akceptovania analytických postupov:

—

Vysoká citlivosť a nízke hraničné hodnoty detekcie. Pre PCDD a PCDF musia byť zistiteľné množstvá na úrovni pikogramov TEQ (10 –12 g) z dôvodu extrémnej jedovatosti niektorých z týchto zlúčenín. Je známe, že PCB sa vyskytujú na vyššej úrovni ako PCDD a PCDF. Pre väčšinu PCB náprotivkov je citlivosť na úrovni nanogramov (10 –9 g) dostatočná. Pri meraní jedovatejších dioxínom podobných PCB náprotivkov (konkrétne nepriamo substituovaných náprotivkov) je však nutné dosiahnuť rovnakú citlivosť ako pri PCDD a PCDF.

—

Vysoká selektivita (špecifickosť). Pri PCDD, PCDF a dioxínom podobných PCB sa požaduje odlišovanie od množstva iných, rovnako extrahovaných a potenciálne sa krížiacich zlúčenín prítomných pri koncentráciách vyšších ako pri koncentrácii požadovaných roztokov až o niekoľko rádových hodnôt. Pre metódy plynovej chromatografie/hmotnostnej spektrometrie (PC/HS) je potrebné rozlišovanie medzi rôznymi náprotivkami, napríklad medzi jedovatými (napríklad sedemnásť 2, 3, 7, 8-substituovaných PCDD a PCDF a dioxínom podobné PCB) a inými náprotivkami. Biologické skúšky zlúčeniny poskytujú možnosť určiť hodnoty TEQ selektívne ako súčet PCDD, PCDF a dioxínom podobných PCB.

—

Vysoká presnosť (vernosť a precíznosť). Zisťovanie musí poskytnúť platný odhad skutočnej koncentrácie vo vzorke. Vysoká presnosť (vernosť merania: blízkosť zhody medzi výsledkom merania so skutočnou alebo danou hodnotou meranej veličiny) je potrebná na zamedzenie zamietnutiu výsledku analýzy vzorky na základe nízkej spoľahlivosti odhadu hodnoty TEQ. Presnosť sa vyjadruje ako vernosť (rozdiel medzi strednou hodnotou meranou pre roztok v certifikovanom materiáli a jej certifikovanou hodnotou vyjadrenou v percentuálnej úrovni tejto hodnoty) a precíznosť (RSDR relatívna štandardná odchýlka, ktorá sa vypočíta z výsledkov generovaných za podmienok reprodukovateľnosti).

Skríningové metódy môžu zahŕňať biologické skúšky a metódy PC/HS. Konfirmačné metódy sú metódy plynovej chromatografie s vysokou rozlišovacou schopnosťou/metódy hmotnostnej spektrometrie s vysokou rozlišovacou schopnosťou (HRGC/HRMS). Pri celkovej hodnote TEQ je nutné dodržiavať tieto kritériá:

	Skríningové metódy	Konfirmačné metódy
Chybné negatívne hodnoty	< 1 %
Vernosť		– 20 % až + 20 %
Precíznosť (RSDR)	< 30 %	< 15 %

6. ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY PRE METÓDY PC/HS, KTORÉ JE POTREBNÉ SPLNIŤ NA ÚČELY SKRÍNINGU ALEBO KONFIRMÁCIE

—

Súčet 2,3,7,8-chlóru označeného ako 13C nahradil interné normy PCDD/F a normy dioxínom podobných PCB, ktoré sú označené ako 13C, musia byť realizované na úplnom začiatku metódy analýzy, napríklad pred extrakciou na účely validácie postupu analýzy. Je nutné pridať najmenej jeden náprotivok pre každú z tetrachlórových alebo oktachlórových homologických skupín pre PCDD/F a najmenej jeden náprotivok z každej z homologických skupín pre dioxínom podobné PCB (prípadne najmenej jeden náprotivok pre každú zvolenú funkciu zaznamenávania zvoleného iónu v hmotnostnej spektrometrii, ktorá sa využíva na monitorovanie PCDD/F a dioxínom podobných PCB). V prípade konfirmačných metód existuje objektívne uprednostňovanie využívania všetkých vnútorných noriem PCDD/F 2,3,7,8-substituovaných, označených ako 17 13C a všetkých vnútorných noriem dioxínom podobných PCB označovaných ako 12 13C.

Relatívne faktory odozvy je tiež nutné určiť pre náprotivky, pre ktoré sa prostredníctvom využitia príslušných kalibračných metód nepridáva žiadna obdoba označená ako 13C.

—

Pre potraviny rastlinného pôvodu a potraviny živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú menej ako 10 % tuku, je povinné uplatňovanie vnútorných noriem pred extrakciou. Pre potraviny živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú viac ako 10 % tuku, je možné uplatniť vnútorné normy, a to pred extrakciou, alebo po extrakcii tuku. Je nutné uskutočňovať primeranú validáciu účinnosti extrakcie, v závislosti od fázy, v ktorej sa vnútorné normy zavádzajú, a v závislosti od skutočnosti, či sa oznamujú výsledky o výrobkoch alebo o tukovej báze.

—	Pred analýzou PC/HS je nutné uplatniť 1 alebo 2 [náhradnú(-é)] normu(-y) výťažnosti.

—

Je potrebné uskutočňovať kontrolu výťažnosti. Pre konfirmačné metódy sa musí úroveň výťažnosti jednotlivých vnútorných noriem pohybovať v intervale 60 až 120 %. Nižšia alebo vyššia výťažnosť je v prípade jednotlivých náprotivkov prípustná, konkrétne pre niektoré dibenzodioxíny a hepta- a okta-chlórové dibenzofurány za predpokladu, že ich podiel na hodnote TEQ nepresiahne 10 % z celkovej hodnoty TEQ (na základe súčtu PCDD/F a dioxínom podobných PCB). Pri skríningových metódach sa musí hodnota výťažnosti pohybovať v rozpätí 30 až 140 %.

—	Oddeľovanie dioxínov od vzájomne pôsobiacich zlúčenín chlóru, ako sú dioxínom podobné PCB a chlórové difenylétery, sa vykonáva využitím vhodných techník chromatografie (pokiaľ možno s florsilovou, oxido-hlinitou a/alebo uhlíkovou kolónou).

—	Oddeľovanie izomérov pomocou plynovej chromatografie je postačujúce (< 25 % rozkmit medzi 1,2,3,4,7,8-HxCDF a 1,2,3,6,7,8-HxCDF).

—	Determinácia sa vykonáva v súlade s metódou EPA 1613 verziou B: tetra- až okta-chlórové dioxíny a furány pomocou oslabovania izotopov HRGC/HRMS alebo iným spôsobom so zodpovedajúcimi kritériami výkonu.

—

Rozdiel medzi úrovňou hornej hranice a dolnej hranice nesmie presiahnuť 20 % pre potraviny s kontamináciou dioxínmi na úrovni cca. 1 pg WHO-TEQ/g tuku (na základe súčtu PCDD/PCDFF a dioxínom podobných PCB). Pri potravinách s nízkym obsahom tuku je nutné uplatňovať identické požiadavky na úroveň kontaminácie na úrovni 1 pg WHO-TEQ/g výrobku. Pri nižších úrovniach kontaminácie ako napríklad 0,5 pg WHO-TEQ/g výrobku sa môže rozdiel medzi hornou hranicou a dolnou hranicou pohybovať v rozsahu 25 – 40 %.

7. SKRÍNINGOVÉ METÓDY ANALÝZY

7.1. Úvod

S využitím skríningovej metódy je možné realizovať rôzne analytické prístupy: čistý skríningový prístup a kvantitatívny prístup.

Skríningový prístup

Odozva vzoriek sa porovnáva s odozvou referenčných vzoriek na požadovanej úrovni. Vzorky, ktorých odozva je nižšia ako referenčná hodnota, sa považujú za negatívne, vzorky s vyššou odozvou sú suspektné pozitívne vzorky. Požiadavky:

—	Každá testovacia séria musí obsahovať bianko vzorku a referenčnú vzorku (referenčné vzorky), ktorá sa získava a testuje v rovnakom čase, za identických podmienok. V porovnaní s bianko vzorkou musí referenčná vzorka preukazovať objektívne vyššiu odozvu.

—	Do každej testovacej série je nutné zahrnúť dodatočné referenčné vzorky s 0,5- a 2-násobkom požadovanej úrovne, aby sa preukázal náležitý výkon testu v požadovanom intervale na riadenie požadovanej úrovne.

—	Pri testovaní iných matríc je nutné preukázať vhodnosť referenčnej vzorky (referenčných vzoriek), prednostne zahrnutím vzoriek, ktoré preukázali prostredníctvom HRGC/HRMS úroveň TEQ približne na úrovni referenčnej vzorky, ktorú bianko vzorka zaznamenala na tejto úrovni.

—	Keďže pri biologických skúškach nie je možné využívať vnútorné normy, je nutné vykonávať testy opakovateľnosti na získanie informácie o štandardnej odchýlke v rámci jednej testovacej série. Variačný koeficient musí byť nižší ako 30 %.

—	Pre biologické skúšky je nutné definovať cieľové zlúčeniny, možné interferencie a maximálne prípustné hodnoty bianko vzorky.

Kvantitatívny prístup

Kvantitatívny prístup si vyžaduje štandardné zrieďovacie série, dvojnásobné alebo trojnásobné vyčistenie a meranie, ako aj kontroly bianko vzoriek a výťažnosti. Výsledok je možné vyjadriť ako TEQ za predpokladu, že zlúčeniny, ktoré sa významnou mierou podieľajú na signále, zodpovedajú princípu TEQ. To je možné uskutočniť využitím TCDD (alebo kombináciou noriem dioxínu/furánu/dioxínu podobných PCB), aby sa dosiahla kalibračná krivka na výpočet úrovne TEQ v extrakte, a tým aj vo vzorke. Výsledok sa následne upraví na úroveň TEQ, ktorá sa prepočíta na bianko vzorku (aby sa zohľadnili nečistoty z použitých roztokov a chemických látok) a na výťažnosť (počíta sa z úrovne TEQ vo vzorke na kontrolu kvality na približnej požadovanej úrovni). Je nevyhnutné uvedomiť si, že časť zdanlivej straty výťažnosti môže byť spôsobená účinkami matrice a/alebo rozdielmi medzi hodnotami TEF pri biologickej skúške a oficiálnymi hodnotami TEF, ktoré stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia.

7.2. Požiadavky na metódy analýzy, ktoré sa využívajú pri skríningu

—	Pri skríningu je možné využívať metódy analýzy a biologických skúšok PC/HS. Pre metódy PC/HS sa majú využívať požiadavky stanovené v bode 6. Pre bunkové biologické skúšky sú špecifické požiadavky stanovené v časti 7.3 tejto prílohy a pre biologické skúšky v súprave v časti 7.4 tejto prílohy.

—

Informácie o počte chybne pozitívnych a chybne negatívnych výsledkov rozsiahlej sady vzoriek pod a nad maximálnou úrovňou alebo akčnou úrovňou sú potrebné na porovnanie obsahu TEQ, ako je stanovené konfirmačnou metódou analýzy. Skutočné chybné negatívne hodnoty musia byť nižšie ako 1 %. Miera chybne pozitívnych vzoriek musí byť dostatočne nízka na využitie výhod skríningového nástroja.

—

Pozitívne výsledky je vždy nutné potvrdiť konfirmačnou metódou analýzy (HRGC/HRMS). Okrem toho je nutné overiť vzorky zo širokého rozsahu TEQ prostredníctvom HRGC/HRMS (približne 2 – 10 % z počtu negatívnych vzoriek). Informácie o súlade medzi výsledkami biologických skúšok a výsledkami HRGC/HRMS sa sprístupnia.

7.3. Špecifické požiadavky pre bunkové biologické skúšky

—

Pri vykonávaní biologickej skúšky si každý skúšobný chod vyžaduje sériu referenčných koncentrácií TCDD alebo zmesi dioxínov/furánov/dioxínom podobných PCB (krivka odozvy plnej dávky s R2 > 0,95). Na účely skríningu by sa však mala na analýzu vzoriek s nízkou úrovňou využívať rozšírená krivka s nízkou úrovňou.

—

Referenčná koncentrácia TCDD (približne 3-násobok maximálnej úrovne kvantifikácie) sa využíva v protokole kontroly kvality na uvedenie výsledku biologickej skúšky za konštantné časové obdobie. Alternatívou môže byť relatívna odozva referenčnej vzorky v porovnaní s kalibračnou priamkou TCDD vzhľadom na skutočnosť, že odozva buniek závisí od mnohých faktorov.

—	Je nutné vyplniť a skontrolovať tabuľku kontroly kvality (QC) pre každý typ referenčného materiálu a uistiť sa, že výsledok je v súlade so stanovenými pokynmi.

—	Predovšetkým pri kvantitatívnych výpočtoch musí byť vyvolanie zriedenia vzorky v rámci lineárnej časti krivky odozvy. Vzorky nad lineárnou časťou krivky odozvy je nutné zriediť a podrobiť opakovanej skúške. Z toho dôvodu je nutné testovať zároveň najmenej 3, alebo viac roztokov.

—	Pri trojnásobnom zisťovaní pre každé zriedenie vzorky nesmie medzi tromi nezávislými skúškami prekročiť percentuálna štandardná odchýlka úroveň 15 % ani klesnúť pod úroveň 30 %.

—

Maximálnu úroveň zisťovania je možné stanoviť ako 3-násobok štandardnej odchýlky bianko roztoku alebo 3-násobok odozvy pozadia. Ďalším spôsobom je uplatňovanie odozvy, ktorá prekračuje hodnotu pozadia (indukčný faktor na úrovni 5-násobku bianko roztoku), ktorá sa vypočíta z kalibračnej krivky dňa. Najvyššiu úroveň kvantifikácie je možné určiť na úrovni 5- až 6-násobku štandardnej odchýlky bianko roztoku alebo odozvy pozadia, alebo uplatniť odozvu, ktorej úroveň presahuje hodnotu pre pozadie (indukčný faktor na úrovni 10-násobku bianko roztoku), ktorá sa vypočíta z kalibračnej krivky dňa.

7.4. Špecifické požiadavky pre biologické skúšky v súprave

—	Je nutné zabezpečiť, aby sa pri biologických skúškach v súprave uplatňovala na potraviny dostatočná citlivosť a spoľahlivosť.

—	Je nevyhnutné dodržiavať pokyny výrobcu na prípravu vzoriek a analýzy.

—	Testovacie súpravy sa nesmú využívať po dátume expirácie.

—	Nesmú sa využívať materiály alebo zložky určené na využitie s inými súpravami.

—	Testovacie súpravy je nutné uchovávať v stanovenom rozsahu skladovacej teploty a využívať pri určenej pracovnej teplote.

—	Najvyššia úroveň detekcie sa pre imunologické testy stanovuje ako 3-násobok štandardnej odchýlky, na základe 10 duplikátnych analýz bianko vzorky, ktorý je nutné deliť šikmou hodnotou lineárnej regresnej rovnice.

—	Referenčné normy sa využívajú na testy v laboratóriu, aby sa zabezpečila reprezentatívnosť normy v rámci akceptovateľného rozsahu.

8. OZNAMOVANIE VÝSLEDKU

Pokiaľ to využívaná analytická metóda umožňuje, musia analytické výsledky obsahovať úrovne jednotlivých náprotivkov PCDD/F a PCB a je nutné uvádzať ich ako dolnú hranicu, hornú hranicu a strednú hranicu, aby bolo pri oznamovaní možné zahrnúť čo najviac informácií, a tým umožniť interpretáciu výsledkov v súlade so špecifickými požiadavkami.

Správa musí obsahovať aj hodnotu obsahu lipidov vo vzorke, ako aj metódu, ktorá sa na získavanie lipidu použila.

V prípade, že sa výťažnosť nachádza mimo intervalu uvedeného v bode 6, ak bola prekročená maximálna úroveň alebo v iných prípadoch na požiadanie, musia byť k dispozícii výťažnosti jednotlivých vnútorných noriem.

Keďže je nutné pri rozhodovaní o súlade vzorky zohľadniť nepresnosť merania, tento parameter musí byť tiež k dispozícii. Analytické výsledky je teda nutné uvádzať v tvare x +/– U, kde x je analytický výsledok a U je rozšírená nepresnosť merania s využitím faktora krytia 2, ktorý zabezpečí úroveň spoľahlivosti približne 95 %. V prípade samostatného určovania dioxínov a dioxínom podobných PCB sa na celkový obsah dioxínov a dioxínom podobných PCB využije súčet odhadovanej rozšírenej nepresnosti samostatných analytických výsledkov obsahu dioxínov a dioxínom podobných PCB.

Ak sa nepresnosť merania zohľadní uplatnením CCα (ako je uvedené v prílohe I časti 5), je nutné uviesť aj tento parameter.

Výsledky sa vyjadrujú v identických jednotkách a s (najmenej) rovnakým počtom podstatných hodnôt, ako sú maximálne úrovne stanovené v nariadení (ES) č. 1881/2006.

Dodatok k Prílohe II

Tabuľka WHO TEF na posudzovanie rizika pre ľudí na základe záverov kongresu Svetovej zdravotníckej organizácie v Štokholme, Švédsko, 15. – 18. júna 1997 [Van den Berg a kol., (1998) Faktory toxickej ekvivalencie (TEF) pre PCB, PCDD, PCDF pre ľudí a pre voľne žijúce zvieratá. Perspektíva hygieny životného prostredia 106(12), 775]

Náprotivok	Hodnota TEF
Dibenzo-p-dioxíny (PCDD)
2,3,7,8-TCDD	1
1,2,3,7,8-PeCDD	1
1,2,3,4,7,8-HxCDD	0,1
1,2,3,6,7,8-HxCDD	0,1
1,2,3,7,8,9-HxCDD	0,1
1,2,3,4,6,7,8-HpCDD	0,01
OCDD	0,0001
Dibenzofurány (PCDF)
2,3,7,8-TCDF	0,1
1,2,3,7,8-PeCDF	0,05
2,3,4,7,8-PeCDF	0,5
1,2,3,4,7,8-HxCDF	0,1
1,2,3,6,7,8-HxCDF	0,1
1,2,3,7,8,9-HxCDF	0,1
2,3,4,6,7,8-HxCDF	0,1
1,2,3,4,6,7,8-HpCDF	0,01
1,2,3,4,7,8,9-HpCDF	0,01
OCDF	0,0001
„Dioxínom podobné“ PCB non-ortho PCB + mono-ortho PCB
Non-ortho PCB
PCB 77	0,0001
PCB 81	0,0001
PCB 126	0,1
PCB 169	0,01
Mono-ortho PCB
PCB 105	0,0001
PCB 114	0,0005
PCB 118	0,0001
PCB 123	0,0001
PCB 156	0,0005
PCB 157	0,0005
PCB 167	0,00001
PCB 189	0,0001
Využívané skratky: „T“ = tetra, „Pe“ = penta; „Hx“ = hexa, „Hp“ = hepta, „O“ = okta, „CDD“ = chlórdibenzodioxín, „CDF“ = chlórdibenzofurán, „CB“ = chlórbifenyl.

20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/44

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1884/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 2402/96, (ES) č. 2449/96 a (ES) č. 2390/98, pokiaľ ide o podmienky spravovania dovozných colných kvót pre maniok a sladké zemiaky

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 96/317/ES z 13. mája 1996 o uzavretí výsledkov konzultácií s Thajskom podľa článku XXIII GATT (1), a najmä na jeho článok 3,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1095/96 z 18. júna 1996 o implementácii koncesií stanovených v zozname CXL vypracovanom bezprostredne po záveroch rokovaní podľa článku XXIV:6 GATT (2), a najmä na jeho článok 1 ods. 1,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2286/2002 z 10. decembra 2002 o postupoch uplatniteľných na poľnohospodárske výrobky a tovar, ktorý je výsledkom spracovania poľnohospodárskych výrobkov s pôvodom v afrických, karibských a tichomorských štátoch (štáty AKT) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1706/98 (3), a najmä na jeho článok 5,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1784/2003 z 29. septembra 2003 o spoločnej organizácii trhu s obilninami (4), a najmä na jeho článok 9 ods. 2 a jeho článok 12 ods. 1,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (5), sa uplatňuje na dovozné povolenia pre obdobia colnej kvóty, ktoré začínajú od 1. januára 2007.

(2)

Spoločné pravidlá prijaté nariadením (ES) č. 1301/2006, predovšetkým podrobné pravidlá týkajúce sa žiadostí, povahy žiadateľa, ako aj vydávania povolení, ktorými sa obmedzuje obdobie platnosti povolení do posledného dňa obdobia colnej kvóty, sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté dodatočné podmienky alebo výnimky stanovené v odvetvových nariadeniach. Aby v určitých odvetvových nariadeniach neostali protichodné pravidlá, treba zmeniť a doplniť nariadenie Komisie (ES) č. 2402/96 zo 17. decembra 1996 otvárajúce a stanovujúce administratívne pravidlá pre určité ročné tarifné kvóty pre sladké zemiaky a maniokový škrob (6), nariadenie Komisie (ES) č. 2449/96 z 18. decembra 1996 otvárajúce a zabezpečujúce správu niektorých ročných tarifných kvót pre výrobky zaradené do kódov KN 0714 10 91, 0714 10 99, 0714 90 11 a 0714 90 19 s pôvodom v niektorých tretích krajinách iných ako Thajsko (7) a nariadenie Komisie (ES) č. 2390/98 z 5. novembra 1998, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1706/98, pokiaľ ide o opatrenia pre dovoz určitých obilných výrobkov a spracovaných obilných a ryžových výrobkov s pôvodom v štátoch africkej, karibskej a tichomorskej oblasti alebo zámorských krajinách a územiach, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2245/90 (8), s cieľom spresniť poradové čísla každej kvóty a podkvóty a opätovne určiť uplatniteľné špecifické pravidlá, najmä pokiaľ ide o vypracovanie žiadostí o povolenia, ich vydávanie, dĺžku platnosti a oznamovanie informácií Komisii.

(3)	Tieto opatrenia je potrebné uplatňovať od 1. januára 2007, keď sa začnú uplatňovať opatrenia ustanovené v nariadení (ES) č. 1301/2006.

(4)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 2402/96 sa mení a dopĺňa takto:

K článku 1 sa pridávajú tieto pododseky:

„Kvótam uvedeným v prvom pododseku sa prideľujú tieto poradové čísla:

—	poradové číslo 09.4014 sa prideľuje kvóte uvedenej v bode 1,

—	poradové číslo 09.4013 sa prideľuje kvóte uvedenej v bode 2,

—	poradové číslo 09.4064 sa prideľuje 10 000 t maniokového škrobu uvedeným v bode 3 a 500 t maniokového škrobu, ktoré nie sú vyhradené pre Thajsko v súlade s bodom 4,

—	poradové číslo 09.4065 sa prideľuje 10 000 t maniokového škrobu, ktoré sú vyhradené pre Thajsko, uvedeným v bode 4.“

2.	Pred hlavu I sa vkladá tento článok 1a: „Článok 1a Uplatňujú sa ustanovenia nariadeniach Komisie (ES) č. 1291/2000 (9), (ES) č. 1342/2003 (10) a (ES) č. 1301/2006 (11), pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

3.	Odsek 2 článku 4 sa nahrádza takto: „2. V kolónke 24 licencie sa uvádza jeden z výrazov uvedených v prílohe III.“

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Členské štáty oznámia Komisii do 18. hodiny (bruselského času) pracovného dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti stanovenom v článku 3 tieto informácie:

a)	celkové množstvá, ktorých sa týkajú žiadosti o licencie, rozpísané podľa pôvodu a kódu výrobkov;

b)	pre výrobky pochádzajúce Čínskej ľudovej republiky číslo vývozného povolenia a názov plavidla.“

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

1. Dovozná licencia sa vydáva štvrtý pracovný deň od uskutočnenia oznámenia uvedeného v článku 7.

2. Vydané licencie sú platné v celom Spoločenstve odo dňa skutočného vydania v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 až do konca štvrtého mesiaca od tohto dňa, ale iba v rámci roku vydania.“

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Členské štáty oznámia Komisii do 18. hodiny (bruselského času) dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti stanovenom v článku 9 tieto informácie:

a)	celkové množstvá, ktorých sa týkajú žiadosti o licencie, rozpísané podľa pôvodu a kódu výrobkov;

b)	čísla vývozných povolení vydaných thajskými úradmi a zodpovedajúce množstvá, ako aj názov plavidla.“

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

1. Dovozná licencia sa vydáva štvrtý pracovný deň od uskutočnenia oznámenia uvedeného v článku 12.

2. Vydané licencie sú platné v celom Spoločenstve odo dňa skutočného vydania v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 až do konca tretieho mesiaca od tohto dňa, ale iba v rámci roku vydania.“

8.	Vkladá sa príloha III, ktorá je uvedená v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nariadenie (ES) č. 2449/96 sa mení a dopĺňa takto:

K článku 1 sa pridávajú tieto pododseky:

„Kvóty uvedené v bodoch 1, 2 a 3 prvého pododseku majú v uvedenom poradí poradové číslo 09.4009, 09.4011 a 09.4010.

Pokiaľ ide o kvótu uvedenú v bode 4 prvého pododseku, časti kvóty vyhradenej dovozu výrobkov druhov používaných na ľudskú spotrebu (2 000 ton) sa prideľuje poradové číslo 09.4021 a druhej nevyhradenej časti (30 000 ton) sa prideľuje poradové číslo 09.4012.

Uplatňujú sa ustanovenia nariadení Komisie (ES) č. 1291/2000 (12), (ES) č. 1342/2003 (13) a (ES) č. 1301/2006 (14), pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

Písmeno b) článku 6 sa nahrádza takto:

„b)	v kolónke 24, jeden z výrazov uvedených v prílohe IV.“

Článok 8 sa mení a dopĺňa takto:

Odsek 3 sa nahrádza takto:

„3. Členské štáty oznámia Komisii v deň nasledujúci po dni podania žiadosti, a najneskôr do 13. hodiny vo štvrtok nasledujúci po skončení lehoty na podávanie žiadostí podľa odseku 1 prvého pododseku, tieto informácie:

a)	celkové množstvá, ktorých sa týkajú žiadosti o licencie, rozpísané podľa pôvodu a kódu výrobkov;

b)	číslo predloženého osvedčenia o pôvode a celkové množstvo uvedené v originálnom dokumente alebo vo výpise z neho;

c)	čísla vývozných povolení vydaných indonézskymi alebo čínskymi úradmi a zodpovedajúce množstvá, ako aj názov plavidla.“

b)	Odsek 4 sa nahrádza takto: „Dovozná licencia sa vydáva štvrtý pracovný deň od uskutočnenia oznámenia uvedeného v odseku 3.“

4.	V článku 10 ods. 2 treťom pododseku sa posledná veta nahrádza takto: „V kolónke 20 dodatočných dovozných licencií sa uvádza jeden z výrazov uvedených v prílohe V.“

Článok 11 sa mení a dopĺňa takto:

a)	Druhý pododsek sa nahrádza takto: „Dovozné licencie vydané podľa tohto nariadenia sú platné v celom Spoločenstve šesťdesiat dní odo dňa ich skutočného vydania v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000.“

b)	Vkladá sa tento pododsek: „Posledný deň platnosti dovozných licencií nesmie presiahnuť 31. december roku vydania licencie.“

6.	Vkladajú sa príloha IV a príloha V, ktoré sú uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Nariadenie (ES) č. 2390/98 sa mení a dopĺňa takto:

1.	K článku 1 sa pridáva tento pododsek: „Uplatňujú sa ustanovenia nariadení Komisie (ES) č. 1291/2000 (15), (ES) č. 1342/2003 (16) a (ES) č. 1301/2006 (17), pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

2.	Odsek 2 článku 2 sa nahrádza takto: „2. V kolónke 24 dovoznej licencie sa uvádza jeden z výrazov uvedených v prílohe I.“

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Na prepustenie výrobkov, ktoré patria pod kódy KN 0714 10 91 a 0714 90 11, do voľného obehu vo francúzskych zámorských departmentoch podľa článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2286/2002, sa uplatňujú tieto osobitné ustanovenia:

a)	Sledovanie takéhoto dovozu sa vykonáva za rovnakých podmienok ako sledovanie uplatniteľné na dovozné kvóty, pod poradovým číslom 09.4192.

b)	Žiadosť o licenciu sa nesmie týkať množstva, ktoré presahuje 500 ton na jednotlivého žiadateľa.

c)	V kolónke 8 žiadosti o licenciu a dovoznej licencie sa uvádza meno štátu AKT alebo zámorskej krajiny alebo územia, z ktorého výrobok pochádza. Licencia zaväzuje dovážať z tejto krajiny alebo územia.

d)	V kolónke 24 dovoznej licencie sa uvádza jeden z výrazov uvedených v prílohe II.“

Článok 5 sa mení a dopĺňa takto:

a)	Odsek 2 sa nahrádza takto: „2. Členské štáty oznámia Komisii do 13. hodiny (bruselského času) pracovného dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti celkové množstvá, ktorých sa týkajú žiadosti o licencie rozpísané podľa pôvodu a kódu výrobkov.“

b)	Odsek 3 sa vypúšťa.

c)	Odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Dovozná licencia sa vydáva štvrtý pracovný deň od uskutočnenia oznámenia uvedeného v článku 5 ods. 2.“

d)	Odsek 5 sa nahrádza takto: „5. Vydané licencie sú platné výlučne na prepustenie do voľného obehu vo francúzskych zámorských departmentoch odo dňa skutočného vydania v zmysle článku 23 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 až do konca druhého mesiaca od tohto dňa, ale iba v rámci roku vydania.“

5.	Vkladajú sa príloha I a príloha II, ktoré sú uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 4

Toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 122, 22.5.1996, s. 15.

(2) Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 348, 21.12.2002, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19.7.2005, s. 11).

(5) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

(6) Ú. v. ES L 327, 18.12.1996, s. 14. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 777/2004 (Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 50).

(7) Ú. v. ES L 333, 21.12.1996, s. 14. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 777/2004.

(8) Ú. v. ES L 297, 6.11.1998, s. 7. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 777/2004.

(9) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1.

(10) Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 12.

(11) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.“

(12) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1.

(13) Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 12.

(14) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.“

(15) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1.

(16) Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 12.

(17) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.“

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA III

—	:	Po bulharsky	:	Освобождаване от мито [член 4 от Регламент (ЕО) № 2402/96]
—	:	Po španielsky	:	Exención del derecho de aduana [artículo 4 del Reglamento (CE) no 2402/96]
—	:	Po česky	:	Osvobozené od cla [čl. 4 nařízení (ES) č. 2402/96]
—	:	Po dánsky	:	Fritagelse for toldsatser (artikel 4 i forordning (EF) nr. 2402/96)
—	:	Po nemecky	:	Zollfrei (Artikel 4 der Verordnung (EG) Nr. 2402/96)
—	:	Po estónsky	:	Tollimaksuvaba (määruse (EÜ) nr 2402/96 artikkel 4)
—	:	Po grécky	:	Απαλλαγή από τoν τελωνειακό δασμό [άρθρo 4 τoυ κανoνισμoυ (ΕΚ) αριθ. 2402/96]
—	:	Po anglicky	:	Exemption from customs duty (Article 4 of Regulation (EC) No 2402/96)
—	:	Po francúzsky	:	exemption du droit de douane [article 4 du règlement (CE) no 2402/96]
—	:	Po taliansky	:	Esenzione dal dazio doganale [articolo 4 del regolamento (CE) n. 2402/96]
—	:	Po lotyšsky	:	Atbrīvošana no muitas nodevas (regulas (EK) Nr. 2402/96 4. pants)
—	:	Po litovsky	:	Atleidimas nuo muito mokesčio (reglamento (EB) Nr. 2402/96 4 straipsnis)
—	:	Po maďarsky	:	Vámmentesség [2402/96/EK rendelet 4. cikk]
—	:	Po holandsky	:	Vrijgesteld van douanerecht (artikel 4 van Verordening (EG) nr. 2402/96)
—	:	Po poľsky	:	Zwolnienie z należności celnych (Art. 4 rozporządzenia (WE) nr 2402/96)
—	:	Po portugalsky	:	Isenção de direito aduaneiro [artigo 4.o do Regulamento (CE) n.o 2402/96]
—	:	Po rumunsky	:	Scutit de taxe vamale (articolul 4 din Regulamentul (CE) nr. 2402/96)
—	:	Po slovensky	:	Oslobodenie od cla (článok 4 nariadenia (ES) č. 2402/96)
—	:	Po slovinsky	:	Oproščenocarinske dajatve (člen 4 Uredbe (ES) št. 2402/96)
—	:	Po fínsky	:	Tullivapaa (asetuksen (EY) N:o 2402/96 4 artikla)
—	:	Po švédsky	:	Tullfri (artikel 4 i förordning (EG) nr 2402/96)“

PRÍLOHA II

„

PRÍLOHA IV

—	:	Po bulharsky	:	Мита, ограничени до 6 % ad valorem [Регламент (ЕО) № 2449/96]
—	:	Po španielsky	:	Derechos de aduana limitados al 6 % ad valorem [Reglamento (CE) no 2449/96]
—	:	Po česky	:	Clo limitované 6 % ad valorem (nařízení (ES) č. 2449/96)
—	:	Po dánsky	:	Toldsatsen begrænses til 6 % af værdien (Forordning (EF) nr. 2449/96)
—	:	Po nemecky	:	Beschränkung des Zolls auf 6 % des Zollwerts (Verordnung (EG) Nr. 2449/96)
—	:	Po estónsky	:	Väärtuseline tollimaks piiratud 6 protsendini (määrus (EÜ) nr 2449/96)
—	:	Po grécky	:	Τελωνειακός δασμός κατ’ ανώτατο όριο 6 % κατ’ αξία [Κανονισμός (ΕΚ) αριθ. 2449/96]
—	:	Po anglicky	:	Customs duties limited to 6 % ad valorem (Regulation (EC) No 2449/96)
—	:	Po francúzsky	:	Droits de douane limités à 6 % ad valorem [règlement (CE) no 2449/96]
—	:	Po taliansky	:	Dazi doganali limitati al 6 % ad valorem [Regolamento (CE) n. 2449/96]
—	:	Po lotyšsky	:	Muitas nodokļi nepārsniedz 6 % ad valorem (Regula (EK) Nr. 2449/96)
—	:	Po litovsky	:	Muito mokestis neviršija 6 % ad valorem (Reglamentas (EB) Nr. 2449/96)
—	:	Po maďarsky	:	Mérsékelt, 6 %-os értékvám (2449/96/EK rendelet)
—	:	Po holandsky	:	Douanerechten beperkt tot 6 % ad valorem (Verordening (EG) nr. 2449/96)
—	:	Po poľsky	:	Należności celne ograniczone do 6 % ad valorem (Rozporządzenie (WE) nr 2449/96)
—	:	Po portugalsky	:	Direitos aduaneiros limitados a 6 % ad valorem [Regulamento (CE) n.o 2449/96]
—	:	Po rumunsky	:	Taxe vamale limitate la 6 % ad valorem (Regulamentul (CE) nr. 2449/96)
—	:	Po slovensky	:	Dovozné clo so stropom 6 % ad valorem (nariadenie (ES) č. 2449/96)
—	:	Po slovinsky	:	Omejitev carinskih dajatev na 6 % ad valorem (Uredba (ES) št. 2449/96)
—	:	Po fínsky	:	Arvotulli rajoitettu 6 prosenttiin (asetus (EY) N:o 2449/96)
—	:	Po švédsky	:	Tullsatsen begränsad till 6 % av värdet (Förordning (EG) nr 2449/96)

PRÍLOHA V

—	:	Po bulharsky	:	Допълнителна лицензия, член 10, параграф 2 от Регламент (ЕО) № 2449/96
—	:	Po španielsky	:	Certificado complementario, apartado 2 del artículo 10 del Reglamento (CE) no 2449/96
—	:	Po česky	:	Licence pro dodatečné množství, čl. 10 odst. 2 nařízení (ES) č. 2449/96
—	:	Po dánsky	:	Supplerende licens, forordning (EF) nr. 2449/96, artikel 10, stk. 2
—	:	Po nemecky	:	Zusätzliche Lizenz — Artikel 10 Absatz 2 der Verordnung (EG) Nr. 2449/96
—	:	Po estónsky	:	Lisakoguse litsents, määruse (EÜ) nr 2449/96 artikli 10 lõige 2
—	:	Po grécky	:	Συμπληρωματικό πιστοποιητικό — Άρθρο 10 παράγραφος 2 του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 2449/96
—	:	Po anglicky	:	Licence for additional quantity, Article 10(2) of Regulation (EC) No 2449/96
—	:	Po francúzsky	:	Certificat complémentaire, règlement (CE) no 2449/96, article 10, paragraphe 2
—	:	Po taliansky	:	Titolo complementare, regolamento (CE) n. 2449/96, articolo 10, paragrafo 2
—	:	Po lotyšsky	:	Atļauja par papildu daudzumu, Regulas (EK) Nr. 2449/96 10. panta 2. punkts
—	:	Po litovsky	:	Papildomoji licencija, Reglamento (EB) Nr. 2449/96 10 straipsnio 2 dalis
—	:	Po maďarsky	:	Kiegészítő engedély, 2449/96/EK rendelet 10. cikk (2) bekezdés
—	:	Po holandsky	:	Aanvullend certificaat — artikel 10, lid 2, van Verordening (EG) nr. 2449/96
—	:	Po poľsky	:	Uzupełniające pozwolenie, rozporządzenie (WE) nr 2449/96 art. 10 ust. 2
—	:	Po portugalsky	:	Certificado complementar, n.o 2 do artigo 10.o do Regulamento (CE) n.o 2449/96
—	:	Po rumunsky	:	Licenţă complementară, articolul 10 alineatul (2) din Regulamentul (CE) nr. 2449/96
—	:	Po slovensky	:	Dodatočné povolenie, článok 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2449/96
—	:	Po slovinsky	:	Dovoljenje za dodatne količine, člen 10(2), Uredba (ES) št. 2449/96
—	:	Po fínsky	:	Lisätodistus, asetuksen (EY) N:o 2449/96 10 artiklan 2 kohta
—	:	Po švédsky	:	Kompletterande licens, artikel 10.2 i förordning (EG) nr 2449/96

“

PRÍLOHA III

„

PRÍLOHA I

—

Po bulharsky

—

продукт АКТБ:

—	освобождаване от мито

—	Регламент (ЕО) № 2286/2002, член 1, параграф 3

—

Po španielsky

—

Producto ACP:

—	exención del derecho de aduana

—	apartado 3 del artículo 1 del Reglamento (CE) no 2286/2002

—

Po česky

—

Produkt AKT:

—	osvobozené od cla

—	nařízení (ES) č. 2286/2002 čl. 1 ods. 3

—

Po dánsky

—

AVS-produkt:

—	toldfritagelse

—	forordning (EF) nr. 2286/2002: artikel 1, stk. 3

—

Po nemecky

—

Erzeugnis AKP:

—

Zollfrei

—	Verordnung (EG) Nr. 2286/2002, Artikel 1 Absatz 3

—

Po estónsky

—

AKV riikide toode:

—	Tollimaksuvaba

—	Määruse (EÜ) nr 2286/2002 artikli 1 lõige 3

—

Po grécky

—

Πρoϊόν ΑΚΕ:

—	Απαλλαγή από δασμoύς

—	Κανoνισμός (ΕΚ) αριθ. 2286/2002 άρθρo 1 παράγραφoς 3

—

Po anglicky

—

ACP product:

—	exemption from customs duty

—	Regulation (EC) No 2286/2002, Article 1(3)

—

Po francúzsky

—

produit ACP:

—	exemption du droit de douane

—	règlement (CE) no 2286/2002, article 1, paragraphe 3

—

Po taliansky

—

prodotto ACP:

—	esenzione dal dazio doganale

—	regolamento (CE) n. 2286/2002, articolo 1, paragrafo 3

—

Po lotyšsky

—

AĀK produkts:

—	atbrīvots no muitas nodevas

—	Regulas (EK) Nr. 2286/2002 1. panta 3. daļa

—

Po litovsky

—

AKR produktas:

—	atleistas nuo muito mokesčio

—	Reglamento (EB) Nr. 2286/2002 1 straipsnio 3 dalis

—

Po maďarsky

—

AKCS-termék:

—

vámmentes

—	2286/2002/EK rendelet, 1. cikk (3) bekezdés

—

Po holandsky

—

Product ACS:

—	vrijgesteld van douanerecht

—	Verordening (EG) nr. 2286/2002: artikel 1, lid 3

—

Po poľsky

—

Produkt AKP:

—	zwolnienie z należności celnych

—	art. 1 ust. 3 rozporządzenia (WE) nr 2286/2002

—

Po portugalsky

—

produto ACP:

—	isenção do direito aduaneiro

—	Regulamento (CE) n.o 2286/2002, n.o 3 do artigo 1.o

—

Po rumunsky

—

produs ACP:

—	scutit de taxe vamale

—	Regulamentul (CE) nr. 2286/2002, articolul 1 alineatul (3)

—

Po slovensky

—

Výrobok zo štátov AKP

—	oslobodenie od cla

—	Nariadenie (ES) č. 2286/2002, článok 1 odsek 3

—

Po slovinsky

—

AKP proizvodi

—	oproščeni carinskih dajatev

—	Uredba (ES) št. 2286/2002, člen 1(3)

—

Po fínsky

—

AKT-maista:

—	Tullivapaa

—	asetuksen (EY) N:o 2286/2002 1 artiklan 3 kohta

—

Po švédsky

—

AVS-produkt:

—

Tullfri

—	Förordning (EG) nr 2286/2002 artikel 1.3

PRÍLOHA II

—

Po bulharsky

—

продукт АКТБ/ОСТ:

—	освобождаване от мито

—	Регламент (ЕО) № 2286/2002, член 3, параграф 4

—	важи изключително за пускане в свободно обръщение в отвъдморските департаменти

—

Po španielsky

—

Producto ACP/PTU:

—	exención del derecho de aduana

—	apartado 4 del artículo 3 del Reglamento (CE) no 2286/2002

—	exclusivamente válido para el despacho a libre práctica en los departamentos de Ultramar

—

Po česky

—

AKT/ZZÚ produkty:

—	osvobozeno od cla

—	nařízení (ES) č. 2286/2002 čl. 3 ods. 4

—	platné výhradně pro vydání do volného oběhu v zámořských zemích a územích

—

Po dánsky

—

AVS/OLT-produkt:

—	toldfritagelse

—	forordning (EF) nr. 2286/2002: artikel 3, stk. 4

—	gælder udelukkende for overgang til fri omsætning i de oversøiske departementer

—

Po nemecky

—

Erzeugnis AKP/ÜLG:

—

Zollfrei

—	Verordnung (EG) Nr. 2286/2002, Artikel 3 Absatz 4

—	gilt ausschließlich für die Abfertigung zum freien Verkehr in den französischen überseeischen Departements

—

Po estónsky

—

AKV/ÜMT riikide toode:

—	Tollimaksuvaba

—	Määruse (EÜ) nr 2286/2002 artikli 3 lõige 4

—	Jõus ainult vabasse ringlusesse laskmiseks ülemeremaadel ja–territooriumitel

—

Po grécky

—

Πρoϊόν ΑΚΕ/YΧΕ:

—	Απαλλαγή από δασμoύς

—	Κανoνισμός (ΕΚ) αριθ. 2286/2002 άρθρo 3 παράγραφoς 4

—	Iσχύει απoκλειστικά για μία θέση σε ελεύθερη κυκλo-φoρία στα Υπερπόντια Διαμερίσματα

—

Po anglicky

—

ACP/OCT product:

—	exemption from customs duty

—	Regulation (EC) No 2286/2002, Article 3(4)

—	valid exclusively for release for free circulation in the overseas departments

—

Po francúzsky

—

produit ACP/PTOM:

—	exemption du droit de douane

—	règlement (CE) no 2286/2002, article 3, paragraphe 4

—	exclusivement valable pour une mise en libre pratique dans les départements d'outre-mer

—

Po taliansky

—

prodotto ACP/PTOM:

—	esenzione dal dazio doganale

—	regolamento (CE) n. 2286/2002, articolo 3, paragrafo 4

—	valido esclusivamente per l'immissione in libera pratica nei DOM

—

Po lotyšsky

—

AĀK/AZT produkts:

—	atbrīvots no muitas nodevas

—	Regulas (EK) Nr. 2286/2002 3. panta 4. daļa

—	ir derīgs laišanai brīvā apgrozībā vienīgi aizjūru teritorijās

—

Po litovsky

—

AKR/UŠT produktas:

—	atleistas nuo muito mokesčio

—	Reglamento (EB) Nr. 2286/2002 3 straipsnio 4 dalis

—	galioja leidimui į laisvą apyvartą tiktai užjūrio šalių teritorijose

—

Po maďarsky

—

AKCS/TOT-termék:

—

vámmentes

—	2286/2002/EK rendelet, 3. cikk (4) bekezdés

—	kizárólag a tengerentúli területeken történő szabad forgalomba bocsátás esetén érvényes

—

Po holandsky

—

Product ACS/LGO:

—	vrijgesteld van douanerecht

—	Verordening (EG) nr. 2286/2002: artikel 3, lid 4

—	geldt uitsluitend voor het in het vrije verkeer brengen in de Franse overzeese departementen

—

Po poľsky

—

Produkt AKP/KTZ:

—	zwolnienie z należności celnych

—	art. 3 ust. 4 rozporządzenia (WE) nr 2286/2002

—	ważne wyłącznie dla wprowadzenia do wolnego obrotu w departamentach zamorskich

—

Po portugalsky

—

produto ACP/PTU:

—	isenção do direito aduaneiro

—	Regulamento (CE) n.o 2286/2002, n.o 4 do artigo 3.o

—	válido exclusivamente para uma introdução em livre prática nos departamentos ultramarinos

—

Po rumunsky

—

produs ACP/TTPM:

—	scutit de taxe vamale

—	Regulamentul (CE) nr. 2286/2002, articolul 3 alineatul (4)

—	valabil doar pentru punerea în liberă circulaţie în departamentele de peste mări

—

Po slovensky

—

výrobok zo štátov AKP/ZKU

—	oslobodenie od cla

—	nariadenie (ES) č. 2286/2002, článok 3 odsek 4

—	platné výhradne pre uvoľnenie do voľného obehu v zámorských krajinách a územiach

—

Po slovinsky

—

AKP/ČDO

—	oproščene carinskih dajatev

—	Uredba (ES) št. 2286/2002, člen 3(4)

—	Veljavna samo za sproščenje prostega pretoka v prekomorskih področjih

—

Po fínsky

—

AKT-maista/Merentakaisista maista ja merentakaisilta alueilta peräisin oleva tuote:

—	Tullivapaa

—	asetuksen (EY) N:o 2286/2002 3 artiklan 4 kohta

—	voimassa ainoastaan merentakaisilla alueilla vapaaseen liikkeeseen laskemiseksi

—

Po švédsky

—

AVS/ULT-produkt:

—

Tullfri

—	Förordning (EG) nr 2286/2002 artikel 3.4

—	Uteslutande avsedd för övergång till fri omsättning i de utomeuropeiska länderna och territorierna

“

20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/57

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1885/2006

z 19. decembra 2006

o otvorení a spôsobe správy colnej kvóty Spoločenstva na rok 2007 pre maniok pôvodom z Thajska

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1095/96 z 18. júna 1996 o implementácií koncesií stanovených v zozname CXL vypracovanom bezprostredne po záveroch rokovaní podľa článku XXIV.6 GATT (1), a najmä na jeho článok 1 ods. 1,

keďže:

(1)

V rámci multilaterálnych obchodných rokovaní Svetovej obchodnej organizácie sa Spoločenstvo zaviazalo otvoriť na štvorročné obdobie colnú kvótu obmedzenú na 21 miliónov ton produktov pôvodom z Thajska patriacich pod kódy KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99, počas ktorého je colná sadzba znížená na 6 %. Táto kvóta musí byť otvorená a spravovaná Komisiou.

(2)

Je nevyhnutné zachovať taký systém správy, ktorý zabezpečí, aby mohli byť podľa uvedenej kvóty dovážané výlučne produkty pôvodom z Thajska. Vydanie dovozného povolenia by teda aj naďalej malo byť podmienené predložením vývozného povolenia vydaného thajskými orgánmi na základe vzoru, ktorý Thajsko Komisii poskytlo.

(3)	Keďže dovoz príslušných produktov na trh Spoločenstva bol tradične spravovaný na základe kalendárneho roku, je vhodné tento systém zachovať. Kvóta na rok 2007 sa preto sa musí otvoriť.

(4)

Dovoz produktov patriacich pod kódy KN 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 podlieha predloženiu dovozného povolenia, ktoré je v súlade s pravidlami stanovenými nariadením Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000 o podrobných pravidlách uplatňovania systému dovozných a vývozných povolení a certifikátov s vopred určenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky (2), a je taktiež v súlade s pravidlami stanovenými nariadením Komisie (ES) č. 1342/2003 z 28. júla 2003 o osobitných podrobných pravidlách uplatňovania systému dovozných a vývozných povolení pre obilniny a ryžu (3).

(5)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravované prostredníctvom systému dovozných povolení (4), sa uplatňuje na dovozné povolenia pre obdobia colných kvót začínajúce 1. januára 2007. Nariadenie (ES) č. 1301/2006 určuje najmä pravidlá vzťahujúce sa na žiadosti o dovozné povolenia, na status žiadateľa, ako aj na vydávanie dovozných povolení. Toto nariadenie obmedzuje trvanie platnosti povolení na posledný deň obdobia dovozných colných kvót a uplatňuje sa bez toho, aby boli dotknuté dodatočné požiadavky stanovené odvetvovými nariadeniami.

(6)

Na základe nadobudnutých skúseností a s prihliadnutím na to, že koncesie Spoločenstva poskytujú celkové množstvo 21 000 000 ton na štyri roky s ročným maximálnym množstvom 5 500 000 ton, je vhodné zachovať opatrenia, ktoré za určitých podmienok uľahčujú prepustenie do voľného obehu množstva produktov, ktoré prekračuje množstvá dané dovoznými povoleniami alebo ktoré povoľujú presunutie rozdielu medzi množstvom uvedeným v dovozných povoleniach a množstvom skutočne dovezených produktov, ak je toto menšie, do ďalšieho obdobia.

(7)	So zámerom zabezpečiť správne uplatňovanie dohody je nevyhnutné zaviesť systém prísnych a systematických kontrol, ktoré by vychádzali tak z informácií uvedených na thajských vývozných povoleniach, ako aj z postupov thajských orgánov pri vydávaní vývozných povolení.

(8)	Ak požadované množstvá presahujú dostupné množstvá, mal by sa stanoviť mechanizmus na zníženie množstiev, aby sa nepresiahlo určené ročné množstvo.

(9)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

OTVORENIE KVÓTY

Článok 1

1. Dovozná colná kvóta pre 5 500 000 ton manioku pôvodom z Thajska patriaceho pod kódy 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 sa otvára na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2007.

Uplatniteľná colná sadzba sa v rámci tejto kvóty stanovuje na 6 % ad valorem.

Poradové číslo tejto kvóty je 09.4008.

2. Na produkty uvedené v odseku 1 sa vzťahuje systém ustanovený v tomto nariadení vtedy, ak sa dovážajú podľa dovozných povolení vydaných na základe predloženia vývozného povolenia do Spoločenstva, vydaného „Department of Foreign Trade, Ministry of Commerce, Government of Thaïland“, ďalej len „vývozné povolenie“.

3. Ustanovenia nariadení (ES) č. 1291/2000, (ES) č. 1342/2003 a (ES) č. 1301/2006 sa uplatňujú, pokiaľ v tomto nariadení nie je stanovené inak.

KAPITOLA II

VÝVOZNÉ POVOLENIA

Článok 2

1. Vývozné povolenie sa vyhotovuje v jednom origináli a najmenej jednej kópii na formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe I.

Tento formulár má rozmery približne 210 × 297 mm. Originál je vyhotovený na bielom papieri s potlačou giloš na pozadí žltej farby, aby bola zjavná akákoľvek mechanická alebo chemická falzifikácia.

2. Vývozné povolenie sa vypĺňa v anglickom jazyku.

3. Originál a kópie vývozného povolenia sa vypĺňajú na písacom stroji alebo rukou. Ak je formulár vyplnený rukou, musí to byť atramentovým perom a tlačenými písmenami.

4. Každé vývozné povolenie má predtlačené sériové číslo; okrem toho má v hornej kolónke tiež číslo povolenia. Kópie majú tie isté čísla ako originál.

Článok 3

1. Vývozné povolenia sú platné 120 dní od dátumu vydania. Deň vydania povolenia sa zahŕňa do doby platnosti povolenia.

Povolenie je platné, ak sú jeho jednotlivé kolónky riadne vyplnené podľa uvedených inštrukcií a ak je náležite potvrdené v súlade s odsekom 2. V kolónke nazvanej „shipped weight“ musí byť množstvo uvedené číslicou aj vypísané slovom.

2. Vývozné povolenie je náležite potvrdené, ak uvádza dátum vydania a ak je opatrené pečiatkou vydávajúceho orgánu a podpisom oprávnenej osoby alebo osôb.

KAPITOLA III

DOVOZNÉ POVOLENIA

Článok 4

Žiadosť o dovozné povolenie pre produkty pôvodom z Thajska patriace pod kódy 0714 10 10, 0714 10 91 a 0714 10 99 sa predkladá príslušným orgánom členských štátov spolu s originálom vývozného povolenia.

Orgán, ktorý vydáva dovozné povolenie, uchováva originál vývozného povolenia. Ak sa však žiadosť o dovozné povolenie vzťahuje iba na časť množstva uvedeného na vývoznom povolení, vydávajúci orgán vyznačí na origináli množstvo, na ktoré bolo toto povolenie použité, a po opečiatkovaní vracia originál dotknutej strane.

Iba množstvo uvedené na vývoznom povolení ako „shipped weight“ sa berie do úvahy pre vydanie dovozného povolenia.

Článok 5

Ak sa zistí, že množstvá skutočne vyložené pre danú zásielku sú väčšie ako tie, ktoré sú uvedené na dovoznom povolení alebo povoleniach vydaných pre túto zásielku, príslušné orgány, ktoré vydávajú dovozné povolenie, oznámia na žiadosť dovozcu Komisii elektronickou formou, jednotlivo pre každý prípad a čo možno najrýchlejšie, číslo alebo čísla thajských vývozných povolení, číslo alebo čísla dovozných povolení, nadbytočné množstvo a meno plavidla.

Komisia sa obráti na thajské orgány, aby boli vydané nové vývozné povolenia.

Kým tieto nie sú vydané, nadbytočné množstvá nesmú byť prepustené do voľného obehu za podmienok stanovených týmto nariadením dovtedy, kým nebudú predložené nové dovozné povolenia na príslušné množstvá.

Nové dovozné povolenia sa vydávajú podľa podmienok určených v článku 10.

Článok 6

Odchylne od tretieho odseku článku 5, ak sa zistí, že množstvá skutočne vyložené pre danú zásielku presahujú množstvá pokryté predloženým príslušným dovozným povolením alebo povoleniami najviac o 2 %, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má dôjsť k prepusteniu do voľného obehu, na žiadosť dovozcu umožnia prepustenie nadbytočného množstva do voľného obehu pod podmienkou, že dovozca zaplatí colný poplatok so stropom 6 % ad valorem a zloží zábezpeku vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi clom stanoveným v spoločnom colnom sadzobníku a zaplateným clom.

Zábezpeka sa uvoľní na základe predloženia dodatočného dovozného povolenia na dotknuté množstvá príslušným orgánom členského štátu, v ktorom má dôjsť k prepusteniu do voľného obehu. Žiadosť o dodatočné povolenie nevyžaduje zloženie zábezpeky stanovenej v článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1291/2000 alebo v článku 8 tohto nariadenia.

Dodatočné dovozné povolenie sa vydáva podľa podmienok určených v článku 10 a na základe predloženia jedného alebo viacerých nových vývozných povolení vydaných thajskými orgánmi.

V kolónke 20 dodatočného dovozného povolenia sa uvádza jeden z údajov uvedených v prílohe II.

S výnimkou prípadov vyššej moci zábezpeka prepadáva pre množstvá, na ktoré nie je predložené dodatočné dovozné povolenie do štyroch mesiacov odo dňa prijatia vyhlásenia o prepustení do voľného obehu uvedeného v prvom odseku. Zábezpeka prepadáva najmä pre množstvá, na ktoré nemohlo byť vydané dodatočné dovozné povolenie podľa článku 10 ods. 1.

Keď príslušný orgán započíta príslušné množstvo do dodatočného dovozného povolenia a patrične ho potvrdí, zábezpeka stanovená v prvom odseku sa uvoľní a uvedené povolenie sa čo možno najrýchlejšie vracia orgánu, ktorý ho vydáva.

Článok 7

Žiadosti o dovozné povolenia sa v zmysle tohto nariadenia môžu predkladať vo všetkých členských štátoch a vydané povolenia sú platné v celom Spoločenstve.

Štvrtá zarážka prvého pododseku odseku 1 článku 5 nariadenia (ES) č. 1291/2000 sa neuplatňuje na dovozy uskutočňované podľa tohto nariadenia.

Článok 8

Odchylne od článku 12 nariadenia (ES) č. 1342/2003 výška zábezpeky vzťahujúcej sa na dovozné povolenia stanovené v tomto nariadení predstavuje 5 EUR na tonu.

Článok 9

1. V kolónke 8 žiadosti o dovozné povolenie a povolenia sa uvádza údaj Thajsko.

2. Dovozné povolenie obsahuje:

a)	v kolónke 24 jeden z údajov uvedených v prílohe III;

v kolónke 20 tieto informácie:

i)	meno plavidla uvedené v thajskom vývoznom povolení;

ii)	číslo a dátum thajského vývozného povolenia.

3. Dovozné povolenie sa prijme ako doklad na podporu vyhlásenia o prepustení do voľného obehu iba vtedy, ak je preukázané najmä na základe kópie nákladného listu predloženého dotknutou stranou, že výrobky, pre ktoré sa žiada prepustenie do voľného obehu, boli prepravené do Spoločenstva plavidlom uvedeným v dovoznom povolení.

4. S výhradou uplatnenia článku 6 tohto nariadenia a odchylne od článku 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1291/2000, množstvo prepustené do voľného obehu nesmie presiahnuť množstvo uvedené v kolónkach 17 a 18 dovozného povolenia. V kolónke 19 uvedeného povolenia sa na tento účel uvádza číslica 0.

Článok 10

1. Keď sa v žiadostiach o povolenia prekročí množstvo stanovené v článku 1, Komisia určí pre požadované množstvá koeficient pridelenia alebo rozhodne o zamietnutí žiadostí.

2. Dovozné povolenie sa vydáva piaty pracovný deň odo dňa podania žiadosti, s výhradou opatrení prijatých Komisiou podľa odseku 1.

3. V prípade určenia koeficientu pridelenia podľa odseku 1 môžu byť žiadosti stiahnuté v lehote desiatich pracovných dní od dátumu uverejnenia tohto koeficientu.

V prípade stiahnutia žiadostí sa povolenia vydané v súlade s odsekom 2 vrátia.

V prípade stiahnutia žiadosti sa zábezpeka uvoľní. Zábezpeka sa uvoľní takisto v prípade zamietnutých žiadostí.

4. Ak nie sú dodržané podmienky stanovené pre vydanie dovozného povolenia, Komisia môže v prípade potreby po konzultácii s thajskými orgánmi prijať adekvátne opatrenia.

Článok 11

Odchylne od článku 6 nariadenia (ES) č. 1342/2003 posledný deň platnosti dovozného povolenia súhlasí s posledným dňom platnosti zodpovedajúceho vývozného povolenia s pripočítaním 30 dní. Avšak v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 1301/2006 tento posledný deň platnosti môže pripadnúť najneskôr na 31. december 2007.

Článok 12

1. Členské štáty oznámia Komisii pre každé dovozné povolenie, každý pracovný deň, výlučne elektronickou formou prostredníctvom formulárov, ktoré im Komisia dala k dispozícii, a podľa podmienok zadaných informačným systémom, ktorý Komisia zaviedla, tieto informácie:

a)	množstvo, na ktoré sa žiada každé jednotlivé dovozné povolenie, aj s označením „dodatočné dovozné povolenie“, ak je to náležité;

b)	číslo predloženého vývozného povolenia, uvedené v hornej kolónke tohto povolenia;

c)	dátum vydania vývozného povolenia;

d)	celkové množstvo, pre ktoré bolo vývozné povolenie vydané.

2. Najneskôr koncom prvých šiestich mesiacov roku 2008 orgány zodpovedné za vydávanie dovozných povolení oznámia Komisii elektronickou formou, podľa požiadaviek uvedených v odseku 1, úplný zoznam nezapočítaných množstiev uvedených na zadnej strane dovozných povolení, meno plavidla a číslo zmluvy o preprave na územie Európskeho spoločenstva, aj čísla príslušných vývozných povolení.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 13

Toto nariadenia nadobúda účinnosť 1. januára 2007.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Mariann FISCHER BOEL

členka Komisie

(1) Ú. v. ES L 146, 20.6.1996, s. 1.

(2) Ú. v. ES L 152, 24.6.2000, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1713/2006 (Ú. v. EÚ L 321, 21.11.2006, s. 11).

(3) Ú. v. EÚ L 189, 29.7.2003, s. 12. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1713/2006.

(4) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.

PRÍLOHA I

PRÍLOHA II

—	:	bulharsky	:	Допълнителна лицензия, член 6 от Регламент (ЕО) № 1885/2006,
—	:	španielsky	:	Certificado complementario, artículo 6 del Reglamento (CE) no 1885/2006,
—	:	česky	:	Licence pro dodatečné množství, čl. 6 nařízení (ES) č. 1885/2006,
—	:	dánsky	:	Supplerende licens, forordning (EF) nr. 1885/2006, artikel 6,
—	:	nemecky	:	Zusätzliche Lizenz — Artikel 6 der Verordnung (EG) Nr. 1885/2006,
—	:	estónsky	:	Lisakoguse litsents, määruse (EÜ) nr 1885/2006 artikkel 6,
—	:	grécky	:	Συμπληρωματικό πιστοποιητικό — Άρθρο 6 του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 1885/2006,
—	:	anglicky	:	Licence for additional quantity, Article 6 of Regulation (EC) No 1885/2006,
—	:	francúzsky	:	Certificat complémentaire, règlement (CE) no 1885/2006, article 6,
—	:	taliansky	:	Titolo complementare, regolamento (CE) n. 1885/2006 articolo 6,
—	:	litovsky	:	Atļauja par papildu daudzumu, Regulas (EK) Nr. 1885/2006 6. pants,
—	:	lotyšsky	:	Papildomoji licencija, Reglamento (EB) Nr. 1885/2006 6 straipsnio,
—	:	maďarsky	:	Kiegészítő engedély, 1885/2006/EK rendelet 6. cikk,
—	:	holandsky	:	Aanvullend certificaat — artikel 6 van Verordening (EG) nr. 1885/2006,
—	:	poľsky	:	Uzupełniające pozwolenie, rozporządzenie (WE) nr 1885/2006 art. 6,
—	:	portugalsky	:	Certificado complementar, artigo 6.o do Regulamento (CE) n.o 1885/2006,
—	:	rumunsky	:	Licenţă pentru cantitatea excedentară, articolul 6 din Regulamentul nr. 1885/2006,
—	:	lovensky	:	Dodatočné povolenie, článok 6 nariadenia (ES) č. 1885/2006,
—	:	slovinsky	:	Dovoljenje za dodatne količine, člen 6, Uredba (ES) št. 1885/2006,
—	:	fínsky	:	Lisätodistus, asetus (EY) N:o 1885/2006 6 artikla,
—	:	švédsky	:	Kompletterande licens, artikel 6 i förordning (EG) nr 1885/2006.

PRÍLOHA III

—	:	bulharsky	:	Мита, ограничени до 6 % ad valorem [Регламент (ЕО) № 1885/2006],
—	:	španielsky	:	Derechos de aduana limitados al 6 % ad valorem [Reglamento (CE) no 1885/2006],
—	:	česky	:	Clo limitované 6 % ad valorem (nařízení (ES) č. 1885/2006),
—	:	dánsky	:	Toldsatsen begrænses til 6 % af værdien (forordning (EF) nr. 1885/2006),
—	:	nemecky	:	Beschränkung des Zolls auf 6 % des Zollwerts (Verordnung (EG) Nr. 1885/2006),
—	:	estónsky	:	Väärtuseline tollimaks piiratud 6 protsendini (määrus (EÜ) nr 1885/2006),
—	:	grécky	:	Τελωνειακός δασμός κατ’ ανώτατο όριο 6 % κατ’ αξία [κανονισμός (ΕΚ) αριθ. 1885/2006],
—	:	anglicky	:	Customs duties limited to 6 % ad valorem (Regulation (EC) No 1885/2006),
—	:	francúzsky	:	Droits de douane limités á 6 % ad valorem [règlement (CE) no 1885/2006],
—	:	taliansky	:	Dazi doganali limitati al 6 % ad valorem [regolamento (CE) n. 1885/2006],
—	:	litovsky	:	Muitas nodokļi nepārsniedz 6 % ad valorem (Regula (EK) Nr. 1885/2006),
—	:	lotyšsky	:	Muito mokestis neviršija 6 % ad valorem (Reglamentas (EB) Nr. 1885/2006),
—	:	maďarsky	:	Mérsékelt, 6 %-os értékvám (1885/2006/EK rendelet),
—	:	holandsky	:	Douanerechten beperkt tot 6 % ad valorem (Verordening (EG) nr. 1885/2006),
—	:	poľsky	:	Należności celne ograniczone do 6 % ad valorem (Rozporządzenie (WE) nr 1885/2006),
—	:	portugalsky	:	Direitos aduaneiros limitados a 6 % ad valorem [Regulamento (CE) n.o 1885/2006],
—	:	rumunsky	:	Taxe vamale limitate la 6 % ad valorem (Regulamentul (CE) nr. 1885/2006),
—	:	slovensky	:	Dovozné clo so stropom 6 % ad valorem (Nariadenie (ES) č. 1885/2006),
—	:	slovinsky	:	Omejitev carinskih dajatev na 6 % ad valorem (Uredba (ES) št. 1885/2006),
—	:	fínsky	:	Arvotulli rajoitettu 6 prosenttiin (asetus (EY) N:o 1885/2006),
—	:	švédsky	:	Tullsatsen begränsad till 6 % av värdet (förordning (EG) nr 1885/2006).

20.12.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 364/68

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1888/2006

z 19. decembra 2006,

ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 7,

po porade s poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Začatie konania

(1)

Európske združenie spracovateľov kukurice cukrovej (Association Européenne des Transformateurs de Maïs Doux, AETMD) (ďalej len „navrhovateľ“) predložilo dňa 13. februára 2006 podnet týkajúci sa dovozov určitej upravenej a konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje väčšinu celkovej výroby upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v Spoločenstve, v tomto prípade približne 70 %.

(2)	Tento podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré boli považované za dostatočné na odôvodnenie začatia konania.

(3)	Konanie bolo začaté 28. marca 2006 zverejnením oznámenia o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

2. Strany, ktorých sa týka konanie

(4)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, dovozcov, používateľov, o ktorých je známe, že sa ich konanie týka a ich združenia, združenia spotrebiteľov, predstaviteľov vyvážajúcej krajiny a výrobcov Spoločenstva o začatí antidumpingového konania. Zainteresované strany dostali možnosť písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania.

(5)	Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov Spoločenstva a dovozcov, ktorých sa toto prešetrovanie týka, bol v oznámení o začatí konania navrhnutý výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(6)

S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli vyvážajúci výrobcovia, výrobcovia a dovozcovia Spoločenstva a zástupcovia konajúci v ich mene vyzvaní, aby sa prihlásili a aby poskytli, tak ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, základné informácie o svojich činnostiach týkajúcich sa príslušného výrobku do 15 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí konania.

(7)	Po preskúmaní odovzdaných informácií a vzhľadom na relatívne nízky počet kladných odpovedí týkajúcich sa ďalšej spolupráce zo strany výrobcov, ako aj dovozcov Spoločenstva sa rozhodlo, že výber vzorky je potrebný len v prípade vývozcov. Komisia vybrala vzorku štyroch vyvážajúcich výrobcov.

(8)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vzniknutej ujmy a záujmu Spoločenstva. Komisia s týmto cieľom zaslala dotazníky vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky. V prípade dovozcov a výrobcov Spoločenstva zaslala Komisia dotazníky všetkým spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania, keďže sa výber vzorky nakoniec ukázal ako nepotrebný. Komisia zaslala dotazníky aj všetkým maloobchodníkom Spoločenstva, ktorí sú spomenutí v podnete a spotrebiteľským združeniam.

(9)	Vyplnené dotazníky zaslalo päť thajských vyvážajúcich výrobcov, šesť výrobcov Spoločenstva, jeden neprepojený dovozca do Spoločenstva a jeden maloobchodník zo Spoločenstva. Svoje stanovisko vyjadrili aj thajské orgány.

(10)

Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia v Spoločenstve:

—	Bonduelle Conserve International SAS, Renescure, Francúzsko,

—	Bonduelle Nagykoros Kft., Nagykoros, Maďarsko,

—	Compagnie Générale de Conserve SICA SA, Theix, Francúzsko,

—	Conserve Italia SCA, San Lazzaro di Savena, Taliansko.

Vyvážajúci výrobcovia v Thajsku:

—	Malee Sampran Public Co., Ltd., Pathumthani,

—	Karn Corn Co., Ltd., Bangkok,

—	River Kwai International Food Industry Co., Ltd., Bangkok,

—	Sun Sweet Co., Ltd., Chiangmai.

(11)	Všetky zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie a preukázali, že majú na to osobitné dôvody, dostali možnosť byť vypočuté.

3. Obdobie prešetrovania

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Pokiaľ ide o vývoj, ktorý je podstatný pre posúdenie ujmy, Komisia analyzovala údaje vzťahujúce sa na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2005 (ďalej len „posudzované obdobie“).

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(13)

Príslušným výrobkom je kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravená alebo konzervovaná v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, zvyčajne zaradená pod kód KN ex 2001 90 30 a kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravená alebo konzervovaná iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazená, iná ako výrobky položky 2006, zvyčajne zaradená pod kód KN ex 2005 80 00, s pôvodom v Thajsku.

(14)	Prešetrovaním sa zistilo, že napriek rozdielom v spôsobe konzervovania, majú rozličné druhy príslušného výrobku rovnaké biologické a chemické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely.

2. Podobný výrobok

(15)

Zistilo sa, že kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Spoločenstve výrobným odvetvím Spoločenstva a kukurica cukrová vyrábaná a predávaná v Thajsku majú v podstate rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a rovnaké základné využitie ako cukrová kukurica vyrábaná v Thajsku a predávaná na vývoz do Spoločenstva. Z tohto dôvodu sa predbežne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

C. DUMPING

1. Výber vzorky

(16)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, v oznámení o začatí konania bol výber vzorky navrhnutý v prípade vyvážajúcich výrobcov v Thajsku. Celkom zaslalo vyplnený dotazník týkajúci sa výberu vzorky v časovej lehote a poskytlo požadované informácie 20 spoločností. Jedna z týchto spoločností však nevyrábala ani nevyvážala príslušný výrobok, keďže išlo o vnútroštátneho obchodníka a nie o vyvážajúceho výrobcu, a preto sa nemohla vziať do úvahy pri výbere vzorky. Okrem toho tri spoločnosti nevyvážali príslušný výrobok do Spoločenstva počas OP. Celkom bolo 16 spoločností považovaných za spolupracujúce strany.

(17)	Vzorka vývozcov bola vybraná v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu z Thajska do Spoločenstva, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci časových možnosti.

(18)

V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia informovala thajské orgány a vývozcov o svojom úmysle vybrať vzorku štyroch spoločností, ktoré predstavujú 52 % thajského vývozu príslušného výrobku do Spoločenstva. Thajské orgány a niektorí vývozcovia namietali proti vybranej vzorke a požadovali, aby zahŕňala viac spoločností. Komisia však zastávala názor, že s cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú reprezentatívnosť vzorky, berúc do úvahy časové lehoty prešetrovania, bolo vhodné zaradiť do vzorky len tieto štyri spoločnosti, keďže i) sa tým umožnilo zahrnúť väčší objem vývozu a ii) prešetrenie týchto štyroch spoločností bolo možné uskutočniť v dostupnom čase.

2. Individuálne preskúmanie

(19)

Žiadosti o stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia odovzdali spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky. Vzhľadom na veľký počet žiadostí a veľký počet spoločností zaradených do vzorky sa však dospelo k záveru, že takéto individuálne preskúmania by boli nadmieru zložité v zmysle článku 17 ods. 3 základného nariadenia a prekážali by včasnému ukončeniu prešetrovania. Z tohto dôvodu sa žiadosti o stanovenie individuálnych rozpätí zamietajú.

(20)

Jedna spoločnosť, ktorá nebola zaradená do vzorky a ktorá žiadala o individuálne rozpätie, napadla rozhodnutie neudeliť individuálne preskúmanie. Jej predstavitelia argumentovali, že vybrané spoločnosti nie sú reprezentatívne vzhľadom na to, že do vzorky neboli zaradené malé spoločnosti, a okrem toho táto vzorka neodzrkadľuje geografické rozloženie spoločností v Thajsku. Táto spoločnosť dokonca odovzdala kompletne vyplnený dotazník v časovej lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Ako sa uvádza v odôvodnení 18, vzorka bola považovaná za reprezentatívnu na základe objemov vývozu. V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že základným kritériom, ktoré bolo použité pri výbere vzorky v tomto prešetrovaní, bolo kritérium súvisiace s objemom (t. j. s objemom vývozu do Spoločenstva v prípade vyvážajúcich výrobcov), a nie alternatívne kritérium uvedené v článku 17 ods. 1 základného nariadenia, t. j. použitie vzorky, ktorá je štatisticky platná na základe informácií dostupných v čase výberu. Navyše, ako sa uvádza v odôvodnení 18, nebolo možné prešetriť viac spoločností, pretože by sa tým príliš skomplikovalo vyšetrovanie a nemohlo by byť ukončené včas. Za týchto okolností bola žiadosť tejto spoločnosti o individuálne preskúmanie zamietnutá.

3. Normálna hodnota

(21)

Pokiaľ ide o stanovenie normálnej hodnoty, Komisia najprv v prípade každého z vyvážajúcich výrobcov určila, či je jeho celkový domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým vývozným predajom do Spoločenstva. V súlade s prvou vetou odseku 2 článku 2 základného nariadenia sa zistilo, že len v prípade jednej spoločnosti zaradenej do vzorky bol jej domáci predaj podobného výrobku reprezentatívny, keďže objem domáceho predaja tejto spoločnosti presahoval 5 % jej celkového vývozného predaja do Spoločenstva.

(22)

Následne Komisia v prípade tejto spoločnosti určila druhy podobného výrobku predávaného na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Spoločenstva. Pri každom z týchto druhov sa určilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu sa považoval za dostatočne reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu na domácom trhu počas OP predstavoval 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu vyvážaného do Spoločenstva.

(23)

Komisia ďalej skúmala, či môže byť domáci predaj každého druhu príslušného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnych množstvách považovaný za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto bolo vykonané stanovením podielu ziskového domáceho predaja každého vyvážaného druhu nezávislým zákazníkom.

(24)

Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých viac ako 80 % celkového objemu predaja na domácom trhu predstavovalo predaj za čistú predajnú cenu, ktorá bola rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady a v prípade ktorých bola vážená priemerná predajná cena rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady, sa normálna hodnota každého druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov predmetného druhu bez ohľadu na to, či tieto predaje boli alebo neboli ziskové.

(25)

Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých sa najmenej 10 % ale nie viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu uskutočnilo za ceny, ktoré neboli nižšie ako výrobné náklady, sa normálna hodnota každého druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer cien domáceho predaja predmetného druhu, ktoré boli rovnaké alebo vyššie ako výrobné náklady.

(26)	Pre tie druhy výrobku, v prípade ktorých sa menej ako 10 % objemu predalo na domácom trhu za ceny, ktoré neboli nižšie ako výrobné náklady, sa usúdilo, že príslušný druh výrobku sa nepredával pri bežnom obchodovaní.

(27)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa nepredávali v rámci bežného obchodovania, ako aj v prípade druhov výrobku, ktoré neboli predané v reprezentatívnych množstvách na domácom trhu, sa musela normálna hodnota vytvoriť. V prípade tejto spoločnosti bola normálna hodnota vytvorená vzhľadom na približne 80 % objemu predaja do Spoločenstva.

(28)

V prípade druhov výrobku uvedených v odôvodnení 27 bola normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia tak, že k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva sa pripočítala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) nákladov a ziskov. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa množstvo PVA stanovilo na základe vzniknutých PVA nákladov a zisku dosiahnutého spoločnosťou z domáceho predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní.

(29)

V prípade ostatných troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, musela byť normálna hodnota vytvorená podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia, keďže ani jeden z nich nemal reprezentatívny domáci predaj. V prípade všetkých týchto vyvážajúcich výrobcov bola normálna hodnota vytvorená tak, že sa k výrobným nákladom každého druhu výrobku vyvážaného do Spoločenstva, ktoré boli v prípade potreby korigované, ako je ďalej vysvetlené v odôvodnení 32, pridala primeraná suma predajných, všeobecných a administratívnych (ďalej len „PVA“) nákladov a zisku. PVA náklady a zisk nemohli byť určené na základe článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, keďže len jedna spoločnosť mala reprezentatívny domáci predaj.

(30)

V prípade dvoch spoločností boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b), keďže títo vývozcovia mali pri bežnom obchodovaní reprezentatívny predaj tej istej všeobecnej kategórie výrobkov (t. j. iných výrobkov v konzervách vrátane ovocných výrobkov v konzervách a mladej kukurice v konzervách).

(31)

V prípade poslednej spoločnosti boli PVA náklady a zisk stanovené v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia na základe váženého priemeru vynaložených PVA nákladov a zisku dosiahnutého z predaja rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov týchto dvoch spoločností s domácim predajom týchto výrobkov pri bežnom obchodovaní.

(32)	V prípade potreby boli nahlásené výrobné náklady a PVA náklady korigované pred tým, než boli použité v teste bežného obchodovania a pri vytváraní normálnych hodnôt.

4. Vývozná cena

(33)

Všetok predaj príslušných vyvážajúcich výrobcov sa uskutočnil priamo neprepojeným zákazníkom v Spoločenstve. V prípade tohto predaja bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných týmito nezávislými zákazníkmi v Spoločenstve.

(34)

Jeden vývozca kúpil značnú časť príslušného výrobku predaného do Spoločenstva. Tvrdilo sa, že tieto nákupy by mali byť považované za časť systému poplatkov zavedeného v tejto spoločnosti. Avšak zakúpené konečné výrobky boli v skutočnosti celkovo vyrobené inými nezávislými výrobcami príslušného výrobku. V dôsledku toho sa pri určovaní dumpingového rozpätia tejto spoločnosti vzal do úvahy len predaj jej vlastnej výroby do Spoločenstva.

5. Porovnanie

(35)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou bolo vykonané na základe cien zo závodu. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia zohľadnili rozdiely vo faktoroch, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Preto sa povolili zohľadnenia rozdielov súvisiacich s nákladmi na dopravu, na zámorskú dopravu, na poistenie, na manipuláciu, na nakladanie a vedľajšími nákladmi, s províziami, s nákladmi na úver a bankovými poplatkami súvisiacimi s prepočtom mien tam, kde to bolo náležité a odôvodnené, pričom boli v prípade potreby riadne upravené.

(36)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia uvedení v odôvodnení 30 žiadali úpravu z dôvodu rozdielov v úrovni obchodovania podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodov i) a ii) alebo prípadne článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Títo vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že ceny výrobkov predávaných pod vlastnou značkou sú odlišné od výrobkov predávaných maloobchodníkmi. Vzhľadom na to, že do Spoločenstva sa vyvážali len výrobky predávané pod značkou maloobchodníkov, zatiaľ čo domáci predaj všeobecnej kategórie výrobkov zahŕňal výrobky predávané pod vlastnou značkou ako aj pod značkou maloobchodníkov, urobila sa úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. d) základného nariadenia. Úroveň úpravy bola stanovená na základe vzťahu primeraného rozpätia zisku dosiahnutého výrobným odvetvím Spoločenstva z predaja výrobkov pod ich vlastnou značkou a z predaja všetkých výrobkov.

6. Dumpingové rozpätie

(37)	V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, bolo individuálne dumpingové rozpätie stanovené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(38)

Na tomto základe boli stanovené tieto dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené:

Spoločnosť	Dočasné dumpingové rozpätie
Karn Corn	4,3 %
Malee Sampran	17,5 %
River Kwai	15,0 %
Sun Sweet	11,2 %

(39)

V prípade spolupracujúcich spoločností, ktoré neboli zaradené do vzorky, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe váženého priemerného dumpingového rozpätia spoločností, ktoré boli zaradené do vzorky, v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, je 13,2 %.

(40)

V prípade vyvážajúcich výrobcov, ktorí nespolupracovali, bolo dumpingové rozpätie stanovené na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. S týmto cieľom bola najprv stanovená úroveň spolupráce. Porovnanie údajov Eurostatu týkajúcich sa vývozov s pôvodom v Thajsku s vyplnenými dotazníkmi ukázalo, že úroveň spolupráce je vysoká (viac ako 92 %). V dôsledku toho a keďže neexistovali náznaky, že nespolupracujúce spoločnosti predávali za dumpingové ceny na nižšej úrovni, sa považovalo za vhodné, aby sa dumpingové rozpätie pre ostatné spoločnosti, ktoré nespolupracovali v prešetrovaní, stanovilo na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného v prípade spoločností zaradených do vzorky. Tento prístup je v súlade so zaužívanými postupmi inštitúcií Spoločenstva a bol tiež považovaný za potrebný s cieľom neposkytovať spoločnostiam motiváciu na to, aby nespolupracovali. Preto bolo zostatkové dumpingové rozpätie vypočítané vo výške 17,5 %.

D. UJMA

1. Výroba Spoločenstva a výrobné odvetvie Spoločenstva

(41)	Podobný výrobok vyrába v rámci Spoločenstva 18 výrobcov. Objem výroby týchto výrobcov sa preto považuje za výrobu Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(42)

Šiesti z týchto 18 výrobcov, ktorí sú tiež členovia združenia podávajúceho podnet, vyjadrili svoj záujem spolupracovať na konaní v rámci časového limitu stanoveného v oznámení o začatí konania a náležite spolupracovali pri prešetrovaní. Zistilo sa, že týchto šesť výrobcov predstavuje väčšinu celkovej výroby podobného výrobku v rámci Spoločenstva, v tomto prípade približne 70 %. Títo šiesti spolupracujúci výrobcovia teda predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a budú ďalej uvádzaní len ako „výrobné odvetvie Spoločenstva“. Zvyšní 12 výrobcovia Spoločenstva budú ďalej uvádzaní len ako „ostatní výrobcovia Spoločenstva“. Žiaden z týchto 12 výrobcov Spoločenstva nenamietal proti podnetu.

2. Spotreba Spoločenstva

(43)

Spotreba Spoločenstva bola stanovená na základe objemov predaja vlastnej výroby výrobného odvetvia Spoločenstva určenej pre trh Spoločenstva, údajov o objemoch dovozu na trh Spoločenstva získaných z Eurostatu a, pokiaľ ide o ostatných výrobcov Spoločenstva, z informácií získaných z minidotazníka určeného na výber vzorky alebo z podnetu.

(44)

Počas OP bol trh Spoločenstva týkajúci sa príslušného výrobku a podobného výrobku približne na rovnakej úrovni ako v roku 2002, t. j. vo výške približne 330 000 ton. Spotreba zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná s výnimkou roka 2004, kedy bola o 5 % vyššia ako v rokoch 2002 a 2003.

	2002	2003	2004	OP
Celková spotreba ES (v tonách)	330 842	331 945	347 752	330 331
Index (2002 = 100)	100	100	105	100
Zdroj: prešetrovanie, Eurostat, podnet.

3. Dovoz z príslušnej krajiny

a) Objem

(45)

Objem dovozu príslušného výrobku z príslušnej krajiny do Spoločenstva vzrástol o 87 % z približne 22 000 ton v roku 2002 na približne 42 000 ton v OP. V roku 2003 stúpol o 58 %, v roku 2004 o ďalších 40 percentuálnych bodov predtým, ako klesol o 11 percentuálnych bodov v OP.

	2002	2003	2004	OP
Objem dovozu z Thajska (v tonách)	22 465	35 483	44 435	41 973
Index (2002 = 100)	100	158	198	187
Podiel dovozu z Thajska na trhu	6,8 %	10,7 %	12,8 %	12,7 %
Cena dovozu z Thajska (EUR/tona)	797	720	690	691
Index (2002 = 100)	100	90	87	87
Zdroj: Eurostat.

b) Podiel na trhu

(46)

Podiel vývozcov príslušnej krajiny na trhu stúpol počas posudzovaného obdobia o približne 6 percentuálnych bodov zo 6,8 % v roku 2002 na 12,7 % v OP. Podrobne, thajskí výrobcovia získali v roku 2003 takmer 4 percentuálne body a ďalšie 2 percentuálne body v roku 2004 a prakticky sa stabilizovali na tejto úrovni v OP.

c) Ceny

i) Vývoj cien

(47)	Medzi rokom 2002 a OP priemerná cena dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine klesla o 13 %. Konkrétne klesli ceny o 10 % v roku 2003 a o ďalšie 3 % v roku 2004 predtým, ako sa stabilizovali na tejto cene (t. j. približne 690 EUR/tonu) v OP.

ii) Cenové podhodnotenie

(48)

Porovnali sa predajné ceny podobných druhov výrobku vyvážajúcich výrobcov s predajnými cenami výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. S týmto cieľom sa porovnali ceny zo závodu výrobného odvetvia Spoločenstva, po odpočítaní všetkých zliav a daní, s cenami CIF na hranici Spoločenstva vyvážajúcich výrobcov z príslušnej krajiny riadne upravenými, zohľadňujúc zmluvné clá, náklady na vykládku a colné vybavenie. Toto porovnanie ukázalo, že počas OP sa príslušný výrobok s pôvodom v príslušnej krajine predával v Spoločenstve za ceny, ktoré boli o 2 % až 10 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva, v závislosti od príslušného vyvážajúceho výrobcu, s výnimkou dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, v prípade ktorých nebolo zistené podhodnotenie. Avšak porovnaním jednotlivých druhov sa zistilo, že v niektorých prípadoch boli ceny ponúkané príslušnými vyvážajúcimi výrobcami značne nižšie ako uvedené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia.

4. Stav výrobného odvetvia Spoločenstva

(49)	V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky relevantné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva.

(50)

Tento trh je okrem iného charakterizovaný existenciou dvoch kanálov predaja, t. j. predaja pod vlastnou značkou výrobcu a predaja pod značkou maloobchodníkov. Predaj prostredníctvom prvého kanála sa obyčajne vyznačuje vyššími nákladmi na predaj, ktoré sú určené najmä na marketing a reklamu, a vyžaduje si tiež vyššie predajné ceny.

(51)

Vyšetrovaním sa dokázalo, že všetok dovoz od spolupracujúcich thajských vývozcov sa týkal predaja pod značkou maloobchodníkov. Považovalo sa za vhodné, aby sa pri analýze ujmy rozlišovalo medzi predajom výrobného odvetvia Spoločenstva pod jeho vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov všade tam, kde je to relevantné, keďže konkurencii zo strany dumpingových dovozov čelia predovšetkým podobné výrobky výrobného odvetvia Spoločenstva predávané pod značkou maloobchodníkov. Rozlišovalo sa predovšetkým pri určovaní objemov predaja, predajných cien a ziskovosti. Avšak z dôvodu úplnosti sú ukázané a pripomienkované aj súčty (vrátane predaja pod vlastnou značkou aj značkou maloobchodníkov). Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov sa počas OP rovnal približne 63 % celkového predaja výrobného odvetvia Spoločenstva (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov).

a) Výroba

(52)

Z úrovne približne 257 000 ton v roku 2002 výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia neustále klesala. V OP bola o 16 % nižšia ako v roku 2002. Konkrétne v roku 2003 klesla o 6 %, v roku 2004 sa mierne zvýšila o 3 percentuálne body predtým, ako znovu prudko klesla o 13 percentuálnych bodov v OP.

	2002	2003	2004	OP
Výroba (v tonách)	257 281	242 341	249 350	216 129
Index (2002 = 100)	100	94	97	84
Zdroj: prešetrovanie.

b) Kapacita a miera využitia kapacity

(53)

V roku 2002 bola výrobná kapacita približne 276 000 ton a v OP približne 293 000 ton. Konkrétne sa výrobná kapacita najprv zvýšila o 9 % v roku 2003 predtým, ako klesla o 3 percentuálne body v roku 2004. Počas OP zostala na tejto úrovni. Medzi rokom 2002 a OP stúpla o 6 %. Zvýšenie v roku 2003 bolo spôsobené najmä nárastom kapacity jedného konkrétneho výrobcu, ktorá bola určená na pokrytie trhov mimo EÚ. Toto zvýšenie bolo určitým spôsobom vyrovnané v roku 2004 tým, že ostatní výrobcovia Spoločenstva zatvorili svoje prevádzky.

	2002	2003	2004	OP
Výrobná kapacita (v tonách)	276 360	300 869	293 424	293 424
Index (2002 = 100)	100	109	106	106
Využitie kapacity	93 %	81 %	85 %	74 %
Index (2002 = 100)	100	87	91	79
Zdroj: prešetrovanie.

(54)	V roku 2002 bola miera využitia kapacity 93 %. V roku 2003 klesla na 81 %, v roku 2004 znovu stúpla na 85 % predtým, ako výrazne klesla na 74 % v OP. Toto odzrkadľuje klesajúcu tendenciu objemu výroby a predaja opísanú v odôvodneniach 52, 56 a 57.

c) Zásoby

(55)

Stav konečných zásob výrobného odvetvia Spoločenstva stúpol o 2 % v roku 2003 a o ďalších 10 percentuálnych bodov v roku 2004 predtým, ako klesol o 14 percentuálnych bodov v OP. Počas OP boli zásoby výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške približne 170 000 ton. Celkovo bol stav zásob v OP veľmi podobný stavu z roku 2002. Je však potrebné poznamenať, že stav zásob nie je významným ukazovateľom ujmy v prípade tohto konkrétneho výrobného odvetvia, keďže sa vyrába na objednávku. Vysoký stav zásob na konci každého roka (približne 75 % ročného objemu výroby) súvisí s tým, že zber úrody a konzervovanie väčšinou končia každý rok v októbri. Z toho vyplýva, že zásoby sú tovar, ktorý počas obdobia od novembra do júla čaká na odoslanie.

	2002	2003	2004	OP
Konečné zásoby (v tonách)	173 653	177 124	194 576	169 693
Index (2002 = 100)	100	102	112	98
Zdroj: prešetrovanie.

d) Objem predaja

(56)

Objem predaja zo strany výrobného odvetvia Spoločenstva výrobkov jeho vlastnej výroby, ktoré sú určené na predaj neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov, najprv stúpol o 4 % v roku 2003, potom v roku 2004 klesol o 11 percentuálnych bodov a v OP zostal na tejto úrovni. Medzi rokom 2002 a OP klesol objem tohto predaja o približne 7 % vychádzajúc z úrovne približne 125 000 ton v roku 2002.

	2002	2003	2004	OP
Objem predaja ES (pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách)	124 878	130 145	116 703	116 452
Index (2002 = 100)	100	104	93	93
Objem predaja ES (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom (v tonách)	193 657	198 147	189 090	184 645
Index (2002 = 100)	100	102	98	95
Zdroj: prešetrovanie.

(57)

Súhrn objemov predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva z jeho vlastnej výroby predávaných (pod jeho vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom, aj keď trochu menej výrazne. Zo začiatočnej úrovne približne 194 000 ton v roku 2002 tieto objemy najprv stúpli o 2 % v roku 2003, v roku 2004 klesli o 4 percentuálne body a v OP klesli o ďalšie 3 percentuálne body. Medzi rokom 2002 a OP klesli tieto objemy predaja o približne 5 %.

e) Podiel na trhu

(58)

Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu stúpol z 58,5 % v roku 2002 na 59,7 % v roku 2003 predtým, ako náhle klesol na 54,4 % v roku 2004. Počas OP sa dostal späť na úroveň 55,9 %. Počas posudzovaného obdobia stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu.

	2002	2003	2004	OP
Podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu (výrobky predávané pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov)	58,5 %	59,7 %	54,4 %	55,9 %
Index (2002 = 100)	100	102	93	95
Zdroj: prešetrovanie.

f) Rast

(59)

Medzi rokom 2002 a OP, keď spotreba Spoločenstva zostala rovnaká, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod značkou maloobchodníkov na trhu Spoločenstva klesol o približne 7 %, zatiaľ čo objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou ako aj pod značkou maloobchodníkov na trhu Spoločenstva klesol o približne 5 %. Medzi rokom 2002 a OP stratilo výrobné odvetvie Spoločenstva približne 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zatiaľ čo dumpingové dovozy získali približne 6 percentuálnych bodov podielu na trhu, čo zodpovedalo približne 20 000 tonám predaným na trhu Spoločenstva. Dospelo sa preto k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva nemohlo mať prospech zo žiadneho rastu.

g) Zamestnanosť

(60)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa najprv v období rokov 2002 až 2003 zvýšila o 9 %, v roku 2004 klesla o 11 percentuálnych bodov a v OP klesla o ďalšie 4 percentuálne body. Celkovo sa zamestnanosť vo výrobnom odvetví Spoločenstva znížila o 6 % medzi rokom 2002 a OP, t. j. z približne 1 520 osôb na 1 420 osôb. Keďže výrobné odvetvie Spoločenstva čelilo poklesu objemu predaja, ako sa uvádza v odôvodneniach 56 a 57, nemalo inú možnosť než prepustiť časť svojej pracovnej sily, aby zostalo konkurencieschopné.

	2002	2003	2004	OP
Zamestnanosť (osoby)	1 518	1 649	1 482	1 420
Index (2002 = 100)	100	109	98	94
Zdroj: prešetrovanie.

h) Produktivita

(61)

Produktivita pracovných síl výrobného odvetvia Spoločenstva meraná ako objem výroby (v tonách) na zamestnanca ročne, ktorá začínala na úrovni 169 ton na zamestnanca, najprv v roku 2003 klesla o 13 %, potom v roku 2004 stúpla o 12 percentuálnych bodov a nakoniec v OP klesla o 9 percentuálnych bodov. Tento vývoj odzrkadľuje to, že pokles výroby bol výraznejší ako pokles pracovnej sily.

	2002	2003	2004	OP
Produktivita (v tonách na zamestnanca)	169	147	168	152
Index (2002 = 100)	100	87	99	90
Zdroj: prešetrovanie.

i) Mzdy

(62)

Medzi rokom 2002 a OP stúpla priemerná mzda na zamestnanca o 19 %. Konkrétne stúpla o 4 % v roku 2003, o ďalších 9 percentuálnych bodov v roku 2004 a nakoniec o 6 percentuálnych bodov v OP. Zvýšenie v roku 2004 a počas OP sa zdá byť vyššie ako priemer. Stalo sa tak z toho dôvodu, že údaje dvoch najväčších spolupracujúcich výrobcov boli ovplyvnené postupným ukončením národného systému, ktorý bol zameraný na subvencovanie príspevkov sociálneho zabezpečenia. V dôsledku toho boli náklady na sociálne zabezpečenie zamestnancov v rokoch 2002 a 2003 umelo znížené.

	2002	2003	2004	OP
Ročné mzdové náklady na zamestnanca (v EUR)	22 283	23 141	25 152	26 585
Index (2002 = 100)	100	104	113	119
Zdroj: prešetrovanie.

j) Faktory ovplyvňujúce predajné ceny

(63)

Jednotkové ceny výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva predávaných pod značkou maloobchodníkov neprepojeným zákazníkom počas posudzovaného obdobia takmer neustále klesali. Z úrovne približne 1 050 EUR za tonu v roku 2002 klesli o 4 % v roku 2003 a o ďalších 9 percentuálnych bodov v roku 2004 predtým, ako nepatrne stúpli o 2 percentuálne body v OP, počas ktorého dosiahli úroveň 928 EUR za tonu. Celkovo klesli jednotkové ceny medzi rokom 2002 a OP o 11 %.

	2002	2003	2004	OP
Jednotková cena na trhu ES (výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tona)	1 047	1 010	914	928
Index (2002 = 100)	100	96	87	89
Jednotková cena na trhu ES (výrobkov predávaných pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (EUR/tona)	1 151	1 126	1 060	1 064
Index (2002 = 100)	100	98	92	92
Zdroj: prešetrovanie.

(64)

Súhrn predajných cien výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva z jeho vlastnej výroby predávaných (pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov) neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva sa vyvíjal viac-menej podobným spôsobom. Z úrovne približne 1 150 EUR/tona v roku 2002 tieto ceny najprv klesli o 2 % v roku 2003, potom v roku 2004 klesli o ďalších 6 percentuálnych bodov a počas OP zostali na približne rovnakej úrovni. Na úrovni približne 1 060 EUR/tona boli tieto predajné ceny o 8 % nižšie ako ceny zaznamenané v roku 2002.

(65)	Vzhľadom na objem a úroveň cenového podhodnotenia príslušného dovozu bol tento dovoz určite faktorom ovplyvňujúcim ceny.

k) Ziskovosť a návratnosť investícií

(66)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod značkou maloobchodníkov, vyjadrená ako percentuálny podiel čistého predaja, klesla počas posudzovaného obdobia zo 17 % v roku 2002 na približne 11 % v roku 2003, na približne 5 % roku 2004 a na približne 3 % v OP.

	2002	2003	2004	OP
Ziskovosť predaja ES neprepojeným zákazníkom (pod značkou maloobchodníkov) (v % čistého predaja)	17,0 %	11,1 %	4,6 %	2,9 %
Index (2002 = 100)	100	66	27	17
Ziskovosť predaja ES neprepojeným zákazníkom (pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (v % čistého predaja)	21,4 %	17,3 %	13,6 %	10,7 %
Index (2002 = 100)	100	81	64	50
Návratnosť investícií (pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov) (zisk v % čistej účtovnej hodnoty investícií)	59,8 %	43,2 %	32,3 %	25,1 %
Index (2002 = 100)	100	72	54	42
Zdroj: prešetrovanie.

(67)

Ziskovosť predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov tiež klesla z približne 21 % v roku 2002 na približne 17 % v roku 2003, na približne 14 % v roku 2004 a na približne 11 % v OP. Z toho vyplýva, že pokles je menej prudký ako v prípade predaja len pod značkou maloobchodníkov.

(68)

Návratnosť investícií vyjadrená ako zisk (z predaja pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) v percentách čistej účtovnej hodnoty investícií zhruba nasledovala tendenciu ziskovosti predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva určených na predaj pod vlastnou značkou a značkou maloobchodníkov. Poklesla z úrovne približne 60 % v roku 2002 na približne 43 % v roku 2003, na približne 32 % v roku 2004 predtým, ako nakoniec v OP dosiahla úroveň približne 25 %, z čoho vyplýva, že počas posudzovaného obdobia klesla o 58 percentuálnych bodov.

l) Peňažný tok a schopnosť navýšiť kapitál

(69)

Čistý peňažný tok z prevádzkových činností sa v roku 2002 nachádzal na úrovni 46 miliónov EUR. V roku 2003 klesol na približne 32 miliónov EUR, v roku 2004 klesol na 17 miliónov EUR predtým, ako znovu mierne stúpol na približne 22 miliónov EUR v OP. Ani jeden zo spolupracujúcich výrobcov Spoločenstva neuviedol, že mal problémy s navýšením kapitálu.

	2002	2003	2004	OP
Peňažný tok (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (v tisícoch EUR)	46 113	31 750	17 057	22 051
Index (2002 = 100)	100	69	37	48
Zdroj: prešetrovanie.

m) Investície

(70)

Ročné investície výrobného odvetvia Spoločenstva do výroby podobného výrobku klesli o 55 % medzi rokom 2002 a 2003 predtým, ako stúpli o 18 % v roku 2004 a o ďalších 13 % v OP. Celkovo klesli investície o 24 % počas posudzovaného obdobia. S výnimkou jedného spolupracujúceho výrobcu Spoločenstva uvedeného v odôvodnení 53 boli investície výrobného odvetvia Spoločenstva určené na údržbu a obnovu existujúcich zariadení a nie na účely zvyšovania kapacity.

	2002	2003	2004	OP
Čisté investície (v tisícoch EUR)	12 956	5 864	8 101	9 858
Index (2002 = 100)	100	45	63	76
Zdroj: prešetrovanie.

n) Veľkosť dumpingového rozpätia

(71)	Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dovozu z príslušnej krajiny nemôže byť vplyv veľkosti skutočného rozpätia dumpingu na výrobné odvetvie Spoločenstva považovaný za zanedbateľný.

o) Zotavenie sa z minulého dumpingu

(72)	Tento faktor sa pokladá za irelevantný, keďže neexistujú informácie tom, že pred stavom posudzovaným v tomto konaní existoval dumping.

5. Záver týkajúci sa ujmy

(73)

Medzi rokom 2002 a OP sa objem dumpingového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine takmer zdvojnásobil a jeho podiel na trhu Spoločenstva sa zvýšil o približne 6 percentuálnych bodov. Priemerné ceny dumpingového dovozu boli počas posudzovaného obdobia trvalo nižšie ako ceny výrobného odvetvia. Okrem toho ceny dovozu z príslušnej krajiny značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Skutočne, s výnimkou dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, porovnania cien jednotlivých modelov dokázali rozpätie podhodnotenia vo výške 2 až 10 % v OP.

(74)	Medzi rokom 2002 a OP sa veľmi málo ukazovateľov vyvíjalo pozitívne. Výrobná kapacita sa zvýšila o 6 percentuálnych bodov a ročné mzdové náklady stúpli o približne 19 %. Avšak v odôvodneniach 53 a 62 sú uvedené konkrétne dôvody vysvetľujúce tento atypický vývoj.

(75)

Naopak, počas posudzovaného obdobia nastalo jasné zhoršenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Väčšina ukazovateľov ujmy sa medzi rokom 2002 a OP vyvíjala negatívne: objem výroby klesol o 16 %, využitie kapacity kleslo o 19 percentuálnych bodov, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva pod značkou maloobchodníkov klesol o 7 %, objem predaja výrobkov výrobného odvetvia Spoločenstva pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov klesol o 5 %, výrobné odvetvie Spoločenstva stratilo 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zamestnanosť klesla o 6 %, predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva (či berieme do úvahy predaj pod značkou maloobchodníkov alebo pod všetkými značkami) klesla o približne 10 %, investície klesli o 24 %, ziskovosť z predaja výrobkov pod značkou maloobchodníkov klesla zo 17 % na približne 3 %, zatiaľ čo ziskovosť z predaja výrobkov pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov klesla z 21 % na približne 11 % a návratnosť investícií a peňažný tok tiež klesli.

(76)	Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Spoločenstva utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

E. PRÍČINNÉ SÚVISLOSTI

1. Úvod

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu takého rozsahu, že ju možno považovať za značnú. Skúmali sa aj známe faktory iné než dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobovať ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, s cieľom zaistiť, aby sa prípadná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripísala dumpingovému dovozu.

2. Vplyv dumpingového dovozu

(78)

Značný vzrast objemu dumpingového dovozu o 87 % medzi rokom 2002 a OP a jeho príslušného podielu na trhu Spoločenstva, t. j. o približne 6 percentuálnych bodov, ako aj zistené podhodnotenie (medzi 2 % a 10 % v závislosti od vývozcu, s výnimkou dvoch vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých nebolo zistené žiadne podhodnotenie) sa udiali zároveň so zhoršovaním hospodárskej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva. Medzi rokom 2002 a OP klesla výroba o 16 %, využitie kapacity stratilo približne 20 percentuálnych bodov, objem predaja výrobkov pod značkou maloobchodníkov, ktorý v prvom rade čelil konkurencii zo strany dumpingového dovozu, klesol o 7 %, Spoločenstvo stratilo 2,6 percentuálnych bodov podielu na trhu, zamestnanosť klesla o 6 %, jednotková predajná cena výrobkov predávaných pod značkou maloobchodníkov klesla o 11 %, investície klesli o 24 %, ziskovosť predaja značne klesla a peňažný tok sa znížil o polovicu. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz mal významný negatívny vplyv na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva.

3. Vplyv iných faktorov

a) Vývozná výkonnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

(79)	Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená jeho slabou vývoznou výkonnosťou.

(80)

Ako možno vidieť v tabuľke uvedenej ďalej, objem vývozného predaja (pod vlastnou značkou, ako aj pod značkou maloobchodníkov) počas posudzovaného obdobia stúpol o 17 %. Jednotková cena tohto predaja stúpla počas posudzovaného obdobia o 7 % a dosiahla úroveň vyše 1 000 EUR v OP. Obidva prvky vývoja z hľadiska množstva a cien výrazne kontrastujú s negatívnym vývojom, ktorý je opísaný v uvedených odôvodneniach 63, 64, 66 a 67, a ktorý sa týka predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva.

	2002	2003	2004	OP
Objem vývozného predaja (pod vlastnou značkou a pod značkou maloobchodníkov) (v tonách)	48 478	48 170	51 062	56 821
Index (2002 = 100)	100	99	105	117
Zdroj: prešetrovanie.

(81)

Navyše treba poznamenať, že vývoj ziskovosti opísaný v uvedených odôvodneniach 66 a 67 sa týka výhradne predaja výrobného odvetvia Spoločenstva v Spoločenstve. Táto ziskovosť sa preto netýka vývozného predaja. Preto sa dospelo k záveru, že vývozná činnosť nemohla nijakým spôsobom prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

b) Pokles spotreby na trhu Spoločenstva

(82)	Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená poklesom spotreby na trhu Spoločenstva.

(83)	Ako sa uvádza v odôvodnení 44, spotreba zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Tento argument sa preto zamieta.

c) Nárast výrobných nákladov výrobného odvetvia Spoločenstva

(84)	Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spojená s nárastom jeho výrobných nákladov, a predovšetkým s nárastom nákladov na fixný kapitál a na pracovnú silu.

(85)	Ako sa uvádza v odôvodnení 62, počas posudzovaného obdobia jednotkové mzdové náklady skutočne stúpli o 19 %. Tento vývoj bol vysvetlený v uvedenom odôvodnení 62.

(86)

Ako možno vidieť v ďalej uvedenej tabuľke, ročná odpisová suma investičného majetku výrobného odvetvia Spoločenstva priamo zapojeného do výroby podobného výrobku klesla počas posudzovaného obdobia o 10 %. Celkové jednotkové výrobné náklady stúpli počas posudzovaného obdobia len o 5 %. Tento nárast sa zdá byť pomerne malý vzhľadom na nasledovné skutočnosti. Dôležitou položkou nákladov je konzerva, ktorá predstavuje 40 % výrobných nákladov výrobcov Spoločenstva. Počas posudzovaného obdobia stúpla cena konzervy o približne 15 %. Avšak oceľ je komodita s medzinárodne stanovenou cenou a výrobné odvetvie Spoločenstva ako aj jeho thajskí konkurenti získavajú svoje prázdne konzervy za podobné ceny. Je preto veľmi pravdepodobné, že thajskí výrobcovia boli podobne ovplyvnení týmto vývojom, čo sa malo odraziť v predajných cenách thajských výrobcov ako aj výrobcov Spoločenstva, pokiaľ nedošlo k dumpingu a stláčaniu cien. Avšak, ako sa uvádza v odôvodnení 47, thajskí vyvážajúci výrobcovia primerane nezvýšili svoje ceny vývozného predaja, ale dokonca ich počas posudzovaného obdobia znížili o 13 %. Ďalej je potrebné poznamenať, že prešetrovanie ukázalo, že celkové vývozné náklady plus náklady na dopravu boli veľmi blízko celkovým výrobným nákladom výrobného odvetvia Spoločenstva. Z toho vyplýva, že dumpingový vývoz nie je nákladovo efektívnejší ako výrobné odvetvie Spoločenstva.

	2002	2003	2004	OP
Odpisy investičného majetku (v tisícoch EUR)	10 356	11 501	10 953	9 286
Index (2002 = 100)	100	111	106	90
Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)	904	930	916	950
Index (2002 = 100)	100	103	101	105
Zdroj: prešetrovanie.

(87)

Z toho vyplýva, že prudké zhoršenie ziskovosti, ktoré bolo spozorované medzi rokom 2002 a OP, nemožno pripísať žiadnemu sklzu výrobných nákladov, ale skôr poklesu predajných cien. Skutočne, predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva klesli medzi rokom 2002 a OP o 11 % v dôsledku poklesu cien a stláčania cien spôsobených dumpingovým dovozom. Z toho vyplýva, že nárast výrobných nákladov nezohrával nijakú úlohu alebo zohrával len obmedzenú úlohu pri spôsobení ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, a to v takom rozsahu, že by aj tak neprerušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

d) Menové výkyvy

(88)	Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, bola spôsobená nepriaznivými výkyvmi výmenných kurzov.

(89)

Treba pripomenúť, že prešetrovanie má stanoviť, či dumpingový dovoz (z hľadiska cien a objemov) spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva, alebo či bola takáto značná ujma spôsobená inými faktormi. Článok 3 ods. 6 základného nariadenia v tomto ohľade odkazuje na preukázanie toho, že úroveň cien dumpingového dovozu spôsobila ujmu. Z toho dôvodu len v malej miere odkazuje na rozdiel medzi úrovňami cien a preto sa nevyžaduje analyzovanie faktorov ovplyvňujúcich úroveň týchto cien.

(90)

Z praktického hľadiska sa vplyv dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Spoločenstva v podstate skúma prostredníctvom stanovenia cenového podhodnotenia, poklesu a stláčania cien. S týmto cieľom sa porovnávajú ceny dumpingového dovozu a predajné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva a niekedy môže byť potrebné konvertovať vývozné ceny, ktoré sa používajú pri vypočítaní ujmy, na inú menu s cieľom získať porovnateľný základ. V dôsledku toho použitie výmenných kurzov v tomto kontexte zabezpečuje len to, že rozdiel v cenách je stanovený na porovnateľnom základe. Z tohto jasne vyplýva, že výmenný kurz v podstate nemôže byť ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(91)

Uvedené odôvodnenie je v súlade so znením článku 3 ods. 7 základného nariadenia, ktorý odkazuje na iné faktory ako sú dumpingové dovozy. V skutočnosti zoznam známych faktorov ovplyvňujúcich úroveň cien uvedený v tomto článku neodkazuje na žiaden faktor ovplyvňujúci úroveň cien dumpingového dovozu. Stručne povedané, pokiaľ ide o dumpingové vývozy, ktoré by dokonca mohli mať prospech z priaznivého vývoja výmenných kurzov, je ťažké pochopiť, ako by vývoj takýchto výmenných kurzov mohol byť ďalším faktorom spôsobujúcim ujmu.

(92)	Preto nemôže byť analýza faktorov ovplyvňujúcich ceny dumpingového dovozu, či už ide o výkyvy vo výmenných kurzoch alebo o niečo iné, presvedčivá, a takáto analýza ide nad rámec požiadaviek základného nariadenia. Tento argument sa preto zamieta.

e) Dovoz z iných tretích krajín

(93)

Počas posudzovaného obdobia klesol dovoz z tretích krajín iných ako Thajsko o približne 44 %, t. j. z približne 23 000 ton v roku 2002 na približne 13 000 ton v OP. Príslušný podiel na trhu tiež klesol z približne 7 % na približne 3,8 %. Na základe údajov Eurostatu boli priemerné ceny dovozu z iných tretích krajín značne vyššie ako ceny dovozu z príslušnej krajiny, alebo ako ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Ceny sa pohybovali okolo 1 100 EUR/tona v roku 2002 a medzi rokom 2002 a OP sa zvýšili o 2 %, a ani v jednom prípade nebola dovozná cena počas OP nižšia ako ceny príslušnej krajiny a ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Nakoniec, neboli poskytnuté žiadne dôkazy o tom, že ktorákoľvek z týchto tretích krajín vykonávala dumping podobného výrobku na trhu Spoločenstva.

(94)

Vzhľadom na pokles objemov a trhových podielov uvedených tretích krajín, ako aj na to, že ich priemerná cena bola výrazne vyššia ako ceny príslušnej krajiny a výrobného odvetvia Spoločenstva, sa dospelo k záveru, že dovoz z iných tretích krajín neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva. Naopak, tento dovoz bol pravdepodobne negatívne ovplyvnený zo strany dumpingového dovozu.

	2002	2003	2004	OP
Objem dovozu z ostatných krajín sveta (v tonách)	22 698	15 764	19 683	12 643
Index (2002 = 100)	100	69	87	56
Trhový podiel dovozu z ostatných krajín sveta	6,9 %	4,7 %	5,7 %	3,8 %
Cena dovozu z ostatných krajín sveta (EUR/tona)	1 098	1 084	1 020	1 125
Index (2002 = 100)	100	99	93	102
Zdroj: Eurostat.

f) Konkurencia zo strany ostatných výrobcov Spoločenstva

(95)

Ako sa uvádza v odôvodnení 42, ostatní výrobcovia Spoločenstva nespolupracovali pri prešetrovaní. Na základe údajov získaných v priebehu prešetrovania sa odhaduje, že ich objem predaja v Spoločenstve bol v roku 2002 približne 92 000 ton, že v roku 2003 klesol o približne 10 %, že v roku 2004 stúpol o 13 percentuálnych bodov a nakoniec v OP klesol o 4 percentuálne body a dosiahol úroveň, ktorá bola veľmi blízka úrovni v roku 2002. Podobne bol aj príslušný podiel na trhu počas OP veľmi blízky svojej úrovni v roku 2002, t. j. mierne pod 28 %. Z toho vyplýva, že ostatní výrobcovia nezískali nijaký objem predaja a podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokiaľ ide o ceny týchto ostatných výrobcov Spoločenstva, neboli k dispozícii žiadne informácie.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a z dôvodu nedostatku informácii svedčiacich o opaku, sa predbežne dospelo k záveru, že ostatní výrobcovia Spoločenstva neprispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva.

	2002	2003	2004	OP
Objem predaja ES ostatných výrobcov Spoločenstva (v tonách)	92 022	82 552	94 544	91 070
Index (2002 = 100)	100	90	103	99
Trhový podiel ostatných výrobcov Spoločenstva	27,8 %	24,9 %	27,2 %	27,6 %
Index (2002 = 100)	100	89	98	99
Zdroj: prešetrovanie, podnet.

4. Záver týkajúci sa príčinných súvislostí

(97)

Na záver, uvedená analýza preukázala, že medzi rokom 2002 a OP existoval výrazný nárast objemu a trhového podielu dovozu s pôvodom v Thajsku, spolu so značným poklesom jeho predajných cien a s vysokou úrovňou podhodnotenia cien počas OP. Tento nárast podielu lacného thajského dovozu na trhu sa udial v tom istom čase ako pokles podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu, pokles jednotkovej predajnej ceny a pokles ziskovosti, návratnosti investícii a peňažného toku z prevádzkových činností.

(98)	Na druhej strane preskúmanie iných faktorov, ktoré by mohli spôsobiť výrobnému odvetviu Spoločenstva ujmu, ukázalo, že ani jeden z nich nemohol mať výrazný negatívny vplyv.

(99)

Na základe uvedenej analýzy, v ktorej boli riadne odlíšené a oddelené vplyvy všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva od poškodzujúcich vplyvov dumpingového dovozu, sa preto predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz s pôvodom v príslušnej krajine spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

F. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(100)

Komisia preskúmala, či napriek záverom týkajúcim sa dumpingu, ujmy a príčinných súvislosti, existujú presvedčivé dôkazy, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva, aby sa prijali opatrenia. S týmto cieľom a v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia Komisia zvážila pravdepodobný vplyv opatrení na všetky zúčastnené strany, ako aj pravdepodobné dôsledky neprijatia opatrení.

1. Záujem výrobného odvetvia Spoločenstva

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 42, výrobné odvetvie Spoločenstva tvorí šesť spoločností. Zamestnáva približne 1 400 osôb priamo zapojených do výroby, predaja a správy podobného výrobku. Pokiaľ sa uložia opatrenia, očakáva sa, že objemy predaja a príslušný podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva sa zvýšia, a že v dôsledku toho výrobné odvetvie Spoločenstva môže mať tiež prospech z úspor z rozsahu. Usudzuje sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva využije uvoľnenie potláčania cien spôsobeného dumpingovým vývozom na to, aby mierne zvýšilo svoje vlastné predajné ceny, najmä vzhľadom na to, že navrhované opatrenia odstránia podhodnotenie zistené počas OP. Celkovo tento očakávaný pozitívny vývoj umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť svoju finančnú situáciu.

(102)

Na druhej strane, pokiaľ sa antidumpingové opatrenia neuložia, je pravdepodobné, že negatívny vývoj výrobného odvetvia Spoločenstva bude pokračovať. Výrobné odvetvie Spoločenstva pravdepodobne bude naďalej strácať podiel na trhu a jeho ziskovosť sa bude pravdepodobne naďalej zhoršovať. To bude s veľkou pravdepodobnosťou viesť k zníženiu výroby a investícií, ďalšiemu zatváraniu určitých výrobných zariadení a ďalšiemu znižovaniu počtu pracovných miest v Spoločenstve.

(103)

Na záver, uloženie antidumpingových opatrení umožní výrobnému odvetviu Spoločenstva zotaviť sa zo zistených vplyvov poškodzujúceho dumpingu.

2. Záujem ostatných výrobcov Spoločenstva

(104)

Z dôvodu absencie spolupráce zo strany týchto výrobcov, a v dôsledku toho aj presných údajov týkajúcich sa ich činnosti, môže Komisia na základe podnetu a vyplnených minidotazníkov určených na výber vzorky len odhadnúť, že pre odhadovaný objem výroby vo výške 100 000 ton počas OP zamestnávali ostatní výrobcovia približne 640 pracovníkov. Pokiaľ sa uložia antidumpingové opatrenia, očakáva sa aj v prípade ostatných výrobcov Spoločenstva rovnaký druh pozitívneho vývoja týkajúci sa objemov predaja, cien a ziskovosti, ako v prípade vývoja výrobného odvetvia Spoločenstva uvedeného v odôvodnení 101.

(105)

V závere, ostatní výrobcovia Spoločenstva budú mať určite prospech z uloženia antidumpingových opatrení.

3. Záujem neprepojených dovozcov v Spoločenstve

(106)

Najprv je potrebné poznamenať, že jedno združenie zastupujúce záujmy nemeckých dovozcov vyslovilo svoj nesúhlas s akýmikoľvek antidumpingovými opatreniami bez toho, aby ďalej zdôvodnilo svoje stanovisko.

(107)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, len jedna dovážajúca spoločnosť riadne spolupracovala pri prešetrovaní. Počas OP táto spoločnosť dovážala približne 4 % objemu celkového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku do Spoločenstva. Táto spolupracujúca strana jasne nevyjadrila svoj postoj k podnetu, ktorý bol podaný navrhovateľom. Činnosť spojená s ďalším predajom príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku predstavuje zanedbateľné množstvo (menej ako 1 %) celkového obratu tejto spoločnosti. Pokiaľ ide o pracovnú silu, na činnosť spojenú s obchodovaním a ďalším predajom príslušného výrobku môže prideliť menej ako 1 osobu.

(108)

Vzhľadom na i) nízku úroveň spolupráce, ii) neurčitú pozíciu tohto neprepojeného dovozcu v tomto konaní a iii) zanedbateľný podiel jeho obratu a pracovnej sily, ktorá sa zaoberá činnosťou spojenou s ďalším predajom v Spoločenstve, dospelo sa predbežne k záveru, že uloženie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať vo všeobecnosti výrazný vplyv na situáciu neprepojených dovozcov v Spoločenstve.

4. Záujem maloobchodníkov a spotrebiteľov

(109)

Vzhľadom na špecifickosť predmetného trhu v tomto konaní, vyhľadávala sa spolupráca zo strany maloobchodníkov a spotrebiteľských zväzov. Avšak získaná spolupráca bola veľmi obmedzená. Len jeden maloobchodník ponúkol spoluprácu. Nevyjadril svoj postoj k podnetu predloženému navrhovateľom. Objem jeho ďalšieho predaja príslušného výrobku s pôvodom v Thajsku v OP predstavoval menej než 2 % objemu celkového dovozu príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine do Spoločenstva. Obrat vytvorený ďalším predajom príslušného výrobku bol zanedbateľný, konkrétne menej než 0,01 % celkového obratu tohto maloobchodníka. To isté platí pokiaľ ide nielen o ďalší predaj príslušného výrobku, ale aj o ďalší predaj podobného výrobku, vyjadrený v percentuálnom podiele obratu spoločnosti. Na základe relatívnych obratov sa počet pracovných miest spolupracujúceho maloobchodníka, ktoré mohol prideliť príslušnému výrobku počas OP, odhadoval na päť.

(110)

Na úrovni spotrebiteľov by bol vplyv pravdepodobne takýto: thajské vývozné ceny CIF na hranici Spoločenstva by podliehali váženému priemernému antidumpingovému clu vo výške približne 10 %, okrem bežného cla (vrátane špeciálneho poľnohospodárskeho prvku) vo výške približne 16 %. Medzi CIF úroveň dodávky a konečnú spotrebiteľskú cenu sa budú musieť pripočítať aj rôzne náklady vrátane, okrem iného, nákladov na dodávku dovozcom a prirážky dovozcov a nákladov na dodávku maloobchodníkom a prirážky maloobchodníkov, čím sa zmierni vplyv navrhovaných opatrení na výslednú konečnú maloobchodnú cenu.

(111)

Vzhľadom na voľné výrobné kapacity a konkurenčnú situáciu sa očakáva, že výrobné odvetvie Spoločenstva bude mať osoh z akýchkoľvek antidumpingových opatrení v prvom rade prostredníctvom nárastu objemu predaja. Na základe toho a vzhľadom na nízku hodnotu kukurice cukrovej v priemernom spotrebiteľskom koši bude mať uloženie antidumpingového cla pravdepodobne zanedbateľný vplyv na finančnú situáciu priemerného spotrebiteľa.

(112)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na celkovo nízky stupeň spolupráce sa dospelo k záveru, že navrhované opatrenia pravdepodobne nebudú mať výrazný vplyv na situáciu maloobchodníkov a spotrebiteľov v Spoločenstve.

5. Zníženie hospodárskej súťaže na trhu Spoločenstva a riziko nedostatku ponuky

(113)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že akékoľvek antidumpingové opatrenia znížia hospodársku súťaž na trhu Spoločenstva, ktorý je údajne už charakterizovaný oligopolistickou situáciou ponuky z dôvodu dominantného postavenia dvoch francúzskych výrobcov na trhu. Okrem toho tvrdili, že vylúčenie thajských výrobcov zo Spoločenstva bude viesť k nedostatku ponuky pre maloobchodníkov a spotrebiteľov.

(114)

Najprv je potrebné pripomenúť, že cieľom antidumpingových opatrení nie je zabrániť vstupu dovozu, na ktorý sú uložené opatrenia, do Spoločenstva, ale odstrániť vplyv narušených trhových podmienok vyplývajúcich z existencie dumpingového dovozu.

(115)

Hoci je možné, že objem predaja a trhový podiel príslušného dovozu po uložení opatrení klesnú, dovoz z iných tretích krajín bude naďalej predstavovať dôležitý alternatívny zdroj ponuky. Navyše návrat k normálnym trhovým podmienkam by mal viesť k tomu, že trh Spoločenstva sa stane príťažlivejším pre tieto iné zdroje ponuky.

(116)

Počas OP bol trhový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva vo výške približne 60 %, trhový podiel ostatných výrobcov Spoločenstva bol vo výške približne 28 %, trhový podiel dumpingového dovozu z Thajska bol vo výške približne 13 % a dovoz z ostatných krajín sveta mal trhový podiel vo výške približne 4 %. Ako sa uvádza v odôvodnení 41, v Spoločenstve funguje spolu 18 známych výrobcov podobného výrobku. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 54, výrobné odvetvie Spoločenstva pri svojej prevádzke počas OP ani zďaleka nevyužívalo svoju plnú kapacitu. Je pravdepodobné, že aj ostatní výrobcovia Spoločenstva majú voľné kapacity. Z toho vyplýva, že je dostatok priestoru na značné zvýšenie objemov výroby v Spoločenstve predtým, ako dôjde k tlaku na kapacitu.

(117)

Vzhľadom na uvedené okolnosti, uvedené trhové podiely a uvedený počet nezávislých dodávateľov príslušného a podobného výrobku, sa uvedené tvrdenia týkajúce sa otázok spojených s hospodárskou súťažou a nedostatku ponuky zamietajú.

6. Záver týkajúci sa záujmu Spoločenstva

(118)

Na záver, očakáva sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva ako aj ostatní výrobcovia Spoločenstva budú mať prospech z uloženia opatrení tým, že získajú späť stratený predaj a podiel na trhu, a že zvýšia svoju ziskovosť. Zatiaľ čo sa môžu vyskytnúť určité negatívne vplyvy vo forme obmedzeného nárastu cien pre konečných spotrebiteľov, rozsah týchto vplyvov je vyvážený očakávanými priaznivými dôsledkami pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa predbežne dospelo k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na to, aby v tomto prípade neboli uložené dočasné opatrenia, a že uplatňovanie takýchto opatrení bude v záujme Spoločenstva.

G. NÁVRH NA DOČASNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(119)

Vzhľadom na dosiahnuté závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinných súvislostí a záujmu Spoločenstva je potrebné uložiť dočasné opatrenia s cieľom zabrániť spôsobeniu ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Spoločenstva v dôsledku dumpingového dovozu.

1. Úroveň odstránenia ujmy

(120)

Úroveň dočasných antidumpingových opatrení by mala byť postačujúca na odstránenie ujmy, ktorú spôsobil výrobnému odvetviu Spoločenstva dumpingový dovoz, a to bez prekročenia zistených dumpingových rozpätí. Pri vypočítavaní výšky cla potrebného na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa zastával názor, že akékoľvek opatrenia by mali výrobnému odvetviu Spoločenstva umožniť, aby nadobudlo zisk pred zdanením, ktorý sa môže primerane dosiahnuť za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez existencie dumpingového dovozu.

(121)

Na základe dostupných informácií sa predbežne rozhodlo, že pokiaľ nebude dochádzať k poškodzujúcemu dumpingu, očakáva sa, že výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahne ziskové rozpätie vo výške 14 % obratu. Ako sa uvádza v odôvodnení 67, v roku 2002, keď bol objem dumpingového dovozu z Thajska najnižší, získalo výrobné odvetvie Spoločenstva zisk vo výške 21,4 % zo svojho predaja výrobkov pod vlastnou značkou aj pod značkou maloobchodníkov. Ako sa však uvádza v odôvodnení 51, výrobky dumpingového dovozu z Thajska sa predávajú výlučne pod značkou maloobchodníkov. Z tohto dôvodu bolo potrebné upraviť uvedenú ziskovosť vo výške 21,4 % tak, aby zohľadňovala rozdiel v značke, pod akou predáva svoje výrobky výrobné odvetvie Spoločenstva a pod akou sú predávané výrobky dovážané z Thajska. V dôsledku toho bol zisk za podmienok neexistencie dumpingového dovozu stanovený na 14 %.

(122)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom stanovené na základe porovnania vykonaného pre každý druh výrobku váženej priemernej dovoznej ceny stanovenej na výpočet cenového podhodnotenia s nepoškodzujúcou cenou podobného výrobku predávaného výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva. Nepoškodzujúca cena sa získala úpravou predajnej ceny výrobného odvetvia Spoločenstva s cieľom zohľadniť uvedené ziskové rozpätie. Akýkoľvek rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel celkovej dovoznej hodnoty CIF.

(123)

Uvedeným porovnaním cien sa dospelo k týmto rozpätiam ujmy:

Karn Corn	31,3 %
Malee Sampran	12,8 %
River Kwai	12,8 %
Sun Sweet	18,6 %
Spolupracujúci vývozcovia nezaradení do výberu	17,7 %
Všetky ostatné spoločnosti	31,3 %

(124)

V prípade dvoch spoločností (Malee Sampran a River Kwai) bola úroveň odstránenia ujmy nižšia ako stanovené dumpingové rozpätie, a preto by sa dočasné opatrenia mali zakladať na úrovni odstránenia ujmy. Keďže v prípade ostatných dvoch spoločností bola úroveň odstránenia ujmy vyššia ako stanovené dumpingové rozpätie, mali by sa dočasné opatrenia zakladať na stanovenom dumpingovom rozpätí.

2. Dočasné opatrenia

(125)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 7 ods. 2 základného rozhodnutia sa dospelo k záveru, že dočasné antidumpingové clo by sa malo uložiť na úrovni najnižších zistených rozpätí dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(126)

Úroveň spolupráce bola veľmi vysoká, a preto sa v prípade zostávajúcich spoločností, ktoré nespolupracovali pri prešetrovaní, považovalo za vhodné stanoviť clo na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa uloží spoločnostiam, ktoré pri prešetrovaní spolupracovali. Z toho dôvodu bolo zostatkové clo stanovené vo výške 13,2 %.

(127)

V dôsledku toho by mali byť dočasné antidumpingové clá v týchto výškach:

Vývozcovia zaradení do vzorky	Navrhované antidumpingové clo
Karn Corn	4,3 %
Malee Sampran	12,8 %
River Kwai	12,8 %
Sun Sweet	11,2 %
Spolupracujúci vývozcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky	13,2 %
Všetky ostatné spoločnosti	13,2 %

(128)

Pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa individuálne sadzby antidumpingového cla stanovili na základe zistení tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas uvedeného prešetrovania. Tieto sadzby ciel (v protiklade k celoštátnemu clu uplatniteľnému na „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Thajsku a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnickými osobami. Tieto sadzby sa nemôžu vzťahovať na dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej meno a adresa nie je výslovne uvedená v operatívnej časti tohto dokumentu, vrátane právnických osôb prepojených s týmito výslovne uvedenými právnickými osobami, a tieto výrobky podliehajú sadzbe celoštátneho cla.

(129)

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že jedna zo spoločností, ktoré boli zahrnuté do vzorky, nakupuje značné množstvo konečných výrobkov od iných výrobcov v Thajsku, aby ich ďalej predávala Spoločenstvu (ako sa uvádza v odôvodnení 34). Pre túto spoločnosť sa udeľuje individuálne clo len v prípade tovaru jej vlastnej výroby a pod podmienkou, že sa táto spoločnosť zaviaže predložiť výrobné osvedčenia pri vývoze do Spoločenstva s cieľom určiť výrobu výrobku na colnej úrovni.

(130)

Akákoľvek žiadosť požadujúca uplatňovanie individuálnej sadzby antidumpingového cla spoločnosťou (napr. po zmene názvu právnickej osoby alebo po založení nových výrobných alebo predajných právnických osôb) by mala byť bezodkladne adresovaná Komisii spolu so všetkými relevantnými informáciami, najmä pokiaľ ide o akúkoľvek zmenu v činnostiach spoločnosti súvisiacich s výrobou, domácim a vývozným predajom, ktorá je spojená napríklad so zmenou názvu alebo s uvedenou zmenou výrobných a predajných právnických osôb. V prípade potreby bude nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmenené a doplnené tak, že sa aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú sadzby individuálneho cla.

(131)

Aby sa zabezpečilo riadne vymáhanie antidumpingového cla, zostatková úroveň cla by sa mala vzťahovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na vývozcov, ktorí neuskutočnili počas OP žiaden vývoz do Spoločenstva.

3. Záverečné ustanovenie

(132)

V záujme dobrej správy je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania, písomne vyjadriť svoje stanovisko a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna, upravenej alebo konzervovanej v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, zaradenej pod kódom KN ex 2001 90 30 (pod kódom TARIC 2001903010) a kukurice cukrovej (Zea mays var. saccharata) v podobe zrna upravenej alebo konzervovanej iným spôsobom ako v octe alebo kyseline octovej, nemrazenej, inej ako výrobky položky 2006, zaradenej pod kódom KN ex 2005 80 00 (pod kódom TARIC 2005800010), s pôvodom v Thajsku.

2. Sadzba dočasného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť	Antidumpingové clo (%)	Doplnkový kód TARIC
Karn Corn Co., Ltd., 278 Krungthonmuangkeaw, Sirinthon Rd., Bangplad, Bangkok, Thajsko	4,3	A789
Malee Sampran Public Co., Ltd., Abico Bldg. 401/1 Phaholyothin Rd., Lumlookka, Pathumthani 12130, Thajsko	12,8	A790
River Kwai International Food Industry Co., Ltd., 52 Thaniya Plaza, 21st. Floor, Silom Rd., Bangrak, Bangkok 10500, Thajsko	12,8	A791
Sun Sweet Co., Ltd., 9 M 1, Sanpatong-Bankad Rd., T. Toongsatok, Sanpatong, Chiangmai, Thajsko	11,2	A792
Výrobcovia uvedení v prílohe I	13,2	A793
Všetky ostatné spoločnosti	13,2	A999

3. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v rámci Spoločenstva je podmienené poskytnutím zábezpeky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu.

4. Pokiaľ to nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 2

Uplatňovanie individuálnych sadzieb cla stanovených pre spoločnosť River Kwai uvedených v článku 1 ods. 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II, colným orgánom členských štátov. Pokiaľ takáto faktúra nie je predložená, uplatňuje sa sadzba cla uplatniteľná pre všetky ostatné spoločnosti.

Článok 3

Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia Rady (ES) č. 384/96, zainteresované strany môžu požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo toto nariadenie prijaté, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o ústne vypočutie Komisiou do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 384/96 príslušné strany môžu podať pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 tohto nariadenia sa uplatňuje po dobu šiestich mesiacov.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 19. decembra 2006

Za Komisiu

Peter MANDELSON

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23.12.2005, s. 17).

(2) Ú. v. EÚ C 75, 28.3.2006, s. 6.

PRÍLOHA I

Zoznam spolupracujúcich výrobcov uvedených v článku 1 ods. 2 pod doplnkovým kódom TARIC A793:

Názov	Adresa
Agro-On (Thailand) Co., Ltd.	50/499-500 Moo 6, Baan Mai, Pakkret, Monthaburi 11120, Thajsko
B.N.H. Canning Co., Ltd.	425/6-7 Sathorn Place Bldg., Klongtonsai, Klongsan, Bangkok 10660, Thajsko
Boonsith Enterprise Co., Ltd.	7/4 M.2, Soi Chomthong 13, Chomthong Rd., Chomthong, Bangkok 10150, Thajsko
Erawan Food Public Company Limited	Panjathani Tower 16th floor, 127/21 Nonsee Rd., Chongnonsee, Yannawa, Bangkok 10120, Thajsko
Great Oriental Food Products Co., Ltd.	888/127 Panuch Village Soi Thanaphol 2, Samsen-Nok, Huaykwang, Bangkok 10310, Thajsko
Kuiburi Fruit Canning Co., Ltd.	236 Krung Thon Muang Kaew Bldg., Sirindhorn Rd., Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko
Lampang Food Products Co., Ltd.	22K Building, Soi Sukhumvit 35, Klongton Nua, Wattana, Bangkok 10110, Thajsko
O.V. International Import-Export Co., Ltd.	121/320 Soi Ekachai 66/6, Bangborn, Bangkok 10500, Thajsko
Pan Inter Foods Co., Ltd.	400 Sunphavuth Rd., Bangna, Bangkok 10260, Thajsko
Siam Food Products Public Co., Ltd.	3195/14 Rama IV Rd., Vibulthani Tower 1, 9th Fl., Klong Toey, Bangkok 10110, Thajsko
Viriyah Food Processing Co., Ltd.	100/48 Vongvanij B Bldg, 18th Fl., Praram 9 Rd., Huay Kwang, Bangkok 10310, Thajsko
Vita Food Factory (1989) Ltd.	89 Arunammarin Rd., Banyikhan, Bangplad, Bangkok 10700, Thajsko

PRÍLOHA II

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 3 tohto nariadenia musí obsahovať vyhlásenie podpísané predstaviteľom spoločnosti v tomto formáte:

Meno a funkcia predstaviteľa spoločnosti, ktorý vydal obchodnú faktúru.

Toto vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že ‚objem’ [príslušný výrobok] predávaného na vývoz do Európskeho spoločenstva, na ktorý sa vzťahuje táto faktúra, bol vyrobený (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (príslušná krajina). Vyhlasujem, že informácie poskytnuté v tejto faktúre sú úplné a správne.“

Dátum a podpis

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 364

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 49 20. decembra 2006

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
		Nariadenie Komisie (ES) č. 1879/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny	1
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1880/2006 zo 14. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu halibuta tmavého v zóne 3LMNO Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Portugalska	3
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách ( 1 )	5
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1882/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dusičnanov v určitých potravinách ( 1 )	25
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1883/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na úradnú kontrolu hladiny dioxínov a dioxínom podobných PCB v určitých potravinách ( 1 )	32
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1884/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 2402/96, (ES) č. 2449/96 a (ES) č. 2390/98, pokiaľ ide o podmienky spravovania dovozných colných kvót pre maniok a sladké zemiaky	44
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1885/2006 z 19. decembra 2006 o otvorení a spôsobe správy colnej kvóty Spoločenstva na rok 2007 pre maniok pôvodom z Thajska	57
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1886/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje zákaz výlovu halibuta tmavého v zóne 3LMNO Organizácie pre rybolov v severozápadnom Atlantiku (NAFO) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Španielska	64
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1887/2006 z 19. decembra 2006 o obnovení lovu jazyka morského obyčajného v zónach III a, III b, c, d (vody ES) Medzinárodnej rady pre výskum morí (ICES) plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Švédska	66
	*	Nariadenie Komisie (ES) č. 1888/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitej upravenej alebo konzervovanej kukurice cukrovej v podobe zrna s pôvodom v Thajsku	68

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	052	89,8
	204	80,1
	999	85,0
0707 00 05	052	116,3
	204	51,8
	628	155,5
	999	107,9
0709 90 70	052	131,1
	204	61,3
	999	96,2
0805 10 20	052	63,2
	388	72,9
	999	68,1
0805 20 10	052	30,7
	204	61,3
	999	46,0
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	052	69,0
	624	69,1
	999	69,1
0805 50 10	052	45,9
	528	35,7
	999	40,8
0808 10 80	388	107,5
	400	95,0
	404	94,2
	512	57,4
	720	76,0
	999	86,0
0808 20 50	052	63,8
	400	101,6
	720	50,2
	999	71,9

Číslo	62
Členský štát	Portugalsko
Zásoba	GHL/N3LMNO.
Druh	Halibut tmavý (Reinhardtius hippoglossoides)
Zóna	NAFO 3 LMNO
Dátum	24. novembra 2006 – 12.00 UTC

Č.	53
Členský štát	Španielsko
Zásoba	GHL/N3LMNO.
Druh	Halibut tmavý (Reinhardtius hippoglossoides)
Zóna	NAFO 3 LMNO
Dátum	30. novembra 2006

Č.	64
Členský štát	Švédsko
Zásoba	SOL/3A/BCD
Druh	Jazyk morský obyčajný (Solea solea)
Zóna	III a, III b, c, d (vody ES)
Dátum	24. novembra 2006 – Obnovenie