5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/3

(1)

Látka, ktorá poškodzuje ozónovú vrstvu tetrachlórmetán (CTC) je uvedená ako kontrolovaná látka v skupine IV prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2037/2000, a preto sa podľa tohto nariadenia na ňu vzťahujú obmedzenia používania.

(2)

Na základe nových informácií a technického vývoja oznámeného pracovnou skupinou pre technologické činidlá Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu v jej správe o pokroku z októbra 2004 (2) prijali strany Montrealského protokolu na siedmom stretnutí v decembri 2005 rozhodnutie XVII/7 (3). Rozhodnutím XVII/7 sa tetrachlórmetán osobitne dopĺňa do revidovanej tabuľky A ako činidlo na výrobu rádioaktívne označeného kyanokobalínu, čo je liek, ktorý sa používa pri diagnóze pravdepodobných príčin nedostatku vitamínu B12.

(3)

V súčasnosti je použitie tetrachlórmetánu ako činidla na výrobu rádioaktívne označeného kyanokobalínu podľa nariadenia (ES) č. 2037/2000 v Spoločenstve zakázané. S cieľom povoliť toto konkrétne použitie v súlade s uvedeným rozhodnutím, ktoré sa v poslednom čase dohodlo podľa Montrealského protokolu, mala by sa zmeniť a doplniť príloha VI k nariadeniu.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 18 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2037/2000,

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/5

(1)

Nariadením (ES) č. 517/94 sa stanovili množstvové obmedzenia na dovoz určitých textilných výrobkov s pôvodom v určitých tretích krajinách, ktoré sa prideľujú podľa zásady „kto príde prvý“.

(2)

Podľa tohto nariadenia je za určitých podmienok možné použiť iné metódy prideľovania, rozdeliť kvóty na tranže alebo si vyhradiť časť osobitného množstvového limitu výlučne na žiadosti, ktoré sú podporené dôkazmi o vykonávaní dovozu v minulosti.

(3)

Pravidlá riadenia kvót stanovené na rok 2007 by mali byť prijaté pred začiatkom kvótového roka, aby sa príliš neovplyvnila plynulosť obchodných tokov.

(4)

Opatrenia prijaté v predchádzajúcich rokoch ako napríklad opatrenia v nariadení Komisie (ES) č. 2038/2005 zo 14. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú pravidlá riadenia a prideľovania textilných kvót stanovených na rok 2006 podľa nariadenia Rady (ES) č. 517/94 (2), sa ukázali ako postačujúce, a preto je vhodné prijať podobné opatrenia na rok 2007.

(5)

S cieľom uspokojiť najväčší možný počet prevádzkovateľov je vhodné použiť metódu prideľovania podľa zásady „kto príde prvý“ pružnejšie, a to tak, že sa stanoví strop pre množstvá, ktoré môžu byť touto metódou pridelené každému prevádzkovateľovi.

(6)

Na zabezpečenie určitej plynulosti v obchode a účinnej správy kvót by prevádzkovatelia mali mať možnosť predložiť svoju úvodnú žiadosť o dovozné povolenie pre rok 2007, ktorá by sa rovnala množstvu, ktoré doviezli v roku 2006.

(7)

Na dosiahnutie optimálneho využitia množstiev by prevádzkovateľovi, ktorý vyčerpal minimálne polovicu už povoleného množstva, malo byť povolené požiadať o ďalšie množstvo za predpokladu, že množstvá v kvótach sú dostupné.

(8)

Dovozné povolenia by mali byť v záujme dobrej správy platné deväť mesiacov od dátumu vydania, avšak najneskôr do konca roka. Členské štáty by mali vydávať licencie iba potom, ako Komisia oznámi, že množstvá sú dostupné, a iba ak prevádzkovateľ môže dokázať existenciu dohody a môže potvrdiť, v prípade absencie osobitného ustanovenia o opaku, že mu ešte nebolo pridelené dovozné povolenie Spoločenstva pre príslušné kategórie a krajiny podľa tohto nariadenia. V rámci reakcie na žiadosti dovozcov by však príslušné vnútroštátne orgány mali byť oprávnené predĺžiť licencie o tri mesiace a maximálne do 31. marca 2008, v rámci ktorých sa vyčerpala minimálne polovica množstva do dátumu žiadosti.

(9)

Opatrenia prijaté v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre textil zriadeného podľa článku 25 nariadenia (ES) č. 517/94,

a)

dokáže existenciu dohody týkajúcej sa ustanovení o tovare a

b)

písomne potvrdí, že v súvislosti s príslušnými kategóriami a krajinami:

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/12

(1)

Nariadením (ES) č. 517/94 sa stanovujú ročné množstvové limity na určité textilné výrobky s pôvodom v Čiernej Hore, Kosove (2) a Severnej Kórei.

(2)

Od 1. januára 2007 Európska únia prijme dva nové členské štáty, Rumunsko a Bulharsko. V článku 6 ods. 7 aktu o pristúpení sa ustanovuje, že množstvové obmedzenia, ktoré Spoločenstvo uplatňuje na dovoz textilných a odevných výrobkov, sa upravia so zreteľom na pristúpenie nových členských štátov do Spoločenstva. Množstvové obmedzenia uplatniteľné na dovoz určitých textilných výrobkov z tretích krajín do rozšíreného Spoločenstva by sa mali následne upraviť tak, aby zahŕňali dovoz do týchto dvoch nových členských štátov. To si vyžaduje zmenu a doplnenie určitých príloh k nariadeniu (ES) č. 517/94.

(3)

S cieľom zabrániť pri rozšírení Spoločenstva vplyvu reštriktívnych opatrení na obchod je vhodné pri úprave množstiev použiť metodiku, ktorá na účely úpravy nových úrovní kvót zohľadňuje tradičný dovoz do nových členských štátov. Vzorec pozostávajúci z priemerného dovozu do dvoch nových členských štátov za posledné tri roky s pôvodom v tretích krajinách poskytuje primerané opatrenie týchto historických tokov. Vzhľadom na to, že Čierna Hora sa stala nezávislou 3. júna 2006, Komisia nemá samostatné údaje, pokiaľ ide o obchodný tok medzi Čiernou Horou a Kosovom na jednej strane a novými členskými štátmi na strane druhej. Z tohto dôvodu sa použitím najvhodnejšieho kritéria zaviedli nové úrovne kvót, konkrétne pomery obyvateľstva v týchto dvoch nových členských štátoch. V obidvoch prípadoch sa pridala miera rastu.

(4)

Prílohy III B, IV a VI k nariadeniu (ES) č. 517/94 by sa preto mali zmeniť a doplniť, aby sa uviedli úrovne kvót uplatniteľné na rok 2007. Podrobné pravidlá upravujúce prideľovanie kvót na rok 2007 sú uvedené v nariadení Komisie (ES) č. 1785/2006 (3) o správe textilných kvót stanovených podľa nariadenia (ES) č. 517/94 na rok 2007.

(5)

Všetky ustanovenia nariadenia (ES) č. 517/94 sa majú uplatňovať na dovoz do nových členských štátov. Nariadenie (ES) č. 517/94 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v uvedenom nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre textil zriadeného článkom 25 nariadenia (ES) č. 517/94,

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/17

(1)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (2) sú spoločnosti, ktoré sa riadia zákonmi jednotlivých členských štátov a ktorých cenné papiere sú schválené na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, povinné pre každý finančný rok začínajúci 1. januárom 2005 alebo neskôr vypracovať svoje konsolidované účty v súlade s prijatými medzinárodnými účtovnými normami, ktoré sa v súčasnosti bežne označujú ako medzinárodné štandardy finančného výkazníctva (IFRS).

(2)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospektoch, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy (3), sa historické finančné informácie, ktoré emitenti z tretích krajín uvádzajú v prospektoch pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pripustení cenných papierov k obchodovaniu na regulovanom trhu, musia vypracúvať v súlade s IFRS prijatými na základe článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo s národnými účtovnými normami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s uvedenými medzinárodnými normami. V prípade, že sa historické finančné informácie nevypracovali v súlade s uvedenými normami, musia sa v prospekte uviesť vo forme prepracovaných finančných výkazov.

(3)

Článok 35 nariadenia (ES) č. 809/2004 však obsahuje prechodné ustanovenia, podľa ktorých sa na emitentov z tretích krajín v určitých obmedzených prípadoch nevzťahuje povinnosť prepracovať historické finančné informácie, ktoré neboli vypracované v súlade s IFRS alebo účtovnými normami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s IFRS. Podľa týchto prechodných ustanovení sa povinnosť prepracovať historické finančné informácie nevzťahuje na žiaden prospekt predložený do 1. januára 2007 emitentom z tretej krajiny, ktorý buď vypracoval svoje historické finančné informácie v súlade s medzinárodne uznávanými normami, alebo ktorý vypracoval svoje historické finančné informácie v súlade s národnými účtovnými normami tretej krajiny a ktorého cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu pred uvedeným dňom. Pokiaľ v druhom menovanom prípade historické finančné informácie nepodávajú pravdivý a objektívny obraz o aktívach a pasívach, finančnej situácii a ziskoch a stratách emitenta, musia sa tieto informácie tiež poskytnúť spolu s podrobnejšími alebo doplnkovými informáciami, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie pravdivého a objektívneho obrazu.

(4)

Podľa nariadenia (ES) č. 809/2004 v súčasnej podobe sa už uvedené prechodné výnimky nebudú uplatňovať, pokiaľ ide o prospekty predložené po 1. januári 2007, a historické finančné informácie, ktoré nie sú predložené v súlade s IFRS alebo rovnocennými účtovnými normami tretej krajiny, sa budú musieť prepracovať.

(5)

Od prijatia nariadenia (ES) č. 1606/2002 prevzalo mnoho krajín IFRS priamo do svojich národných účtovných noriem. Tým sa jasne dokazuje, že jeden z cieľov uvedeného nariadenia, a to podporiť zbližovanie účtovných noriem tak, aby boli IFRS prijaté na medzinárodnej úrovni a stali sa skutočne svetovými normami, sa dosahuje. Je preto vhodné, aby sa na emitentov z tretích krajín nevzťahovala povinnosť prepracovať historické finančné informácie, ktoré boli vypracované v súlade s národnými účtovnými normami, ani poskytovať slovný opis rozdielov, ako sa uvádza v článku 1 bode 2 tohto nariadenia vo vkladanom pododseku 5A, ak v súlade s IAS 1 Predkladanie finančných výkazov obsahujú výslovné a bezvýhradné vyhlásenie o súlade s IFRS.

(6)

Výbor európskych regulačných orgánov cenných papierov (CESR) zriadený rozhodnutím Komisie 2001/527/ES (4) zastáva vo svojom odporúčaní z júna 2005 názor, že všeobecne uznávané účtovné zásady (GAAP) Kanady, Japonska a Spojených štátov sú ako celky rovnocenné s IFRS prijatými na základe článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, sú predmetom nápravných opatrení, ako je poskytnutie dodatočných údajov a v niektorých prípadoch doplnkových finančných výkazov.

(7)

Rada pre účtovné štandardy Japonska (ASBJ) a Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) ohlásili v januári 2005, že sa dohodli začať spoločný projekt určený na zníženie rozdielov medzi IFRS a japonskými GAAP a začať v marci 2005 spoločný pracovný program zameraný na zbližovanie japonských GAAP a IFRS. Rada pre účtovné štandardy Kanady v januári 2006 verejne oznámila, že si dáva za cieľ dopracovať sa k jednému súboru kvalitných, globálne uznávaných štandardov pre verejné spoločnosti, a usúdila, že tento cieľ sa dá najlepšie dosiahnuť prostredníctvom zblíženia kanadských účtovných štandardov s IFRS do piatich rokov. IASB a Rada pre účtovné štandardy USA uverejnili vo februári 2006 memorandum o porozumení, v ktorom je načrtnutý pracovný program zbližovania IFRS a GAAP USA, s cieľom splniť jednu z podmienok Komisie pre cenné papiere a burzu (SEC) v USA, ktoré je potrebné splniť v záujme odstránenia požiadavky na dosiahnutie súladu pre zahraničných emitentov používajúcich IFRS, ktorí sú registrovaní v SEC, najneskôr do roku 2009.

(8)

Je však dôležité, aby sa zachovala kvalita finančného výkazníctva podľa zásad IFRS, aby sa normy IFRS implementovali konzistentne, aby sa spoločnostiam a investorom poskytovala primeraná právna istota a aby sa spoločnostiam EÚ ponúkla možnosť rovnocenne zaobchádzať s finančnými výkazmi na celosvetovej úrovni. Posudzovanie rovnocennosti v budúcnosti by sa malo zakladať na podrobnej technickej a objektívnej analýze rozdielov medzi IFRS a účtovnými štandardami tretích krajín, ako aj na konkrétnej implementácii týchto GAAP v porovnaní s IFRS. Predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie o rovnocennosti, mal by sa podrobne preskúmať pokrok vo vývoji v rámci procesu zbližovania.

(9)

Vzhľadom na úsilie tvorcov účtovných noriem v Kanade, Japonsku a Spojených štátoch zblížiť ich s IFRS je primerané uplatniť prechodné ustanovenia stanovené v článku 35 nariadenia (ES) č. 809/2004, podľa ktorých sa na emitentov z tretích krajín na ďalšie maximálne dvojročné obdobie, počas ktorého budú tvorcovia noriem a regulačné orgány viesť aktívny dialóg, bude pokračovať proces zbližovania a dokončí sa správa o pokroku, nevzťahuje povinnosť prepracovať historické finančné informácie, ktoré boli vypracované v súlade s účtovnými štandardmi Kanady, Japonska alebo Spojených štátov, ani (prípadne) poskytovať slovný opis rozdielov.

(10)

Zatiaľ čo mnohé krajiny prevzali IFRS priamo do svojich národných GAAP, iné krajiny zbližujú národné GAAP s IFRS počas určitého časového obdobia. Vzhľadom na uvedené je takisto primerané oslobodiť emitentov z takýchto tretích krajín od povinnosti prepracovať historické finančné informácie alebo (prípadne) poskytovať slovný opis rozdielov na maximálne dvojročné prechodné obdobie pod podmienkou, že zodpovedný vnútroštátny orgán prijal verejný záväzok v tomto zmysle a zostavil pracovný program. Aby sa zabezpečilo, že táto výnimka bude k dispozícii iba v prípadoch, v ktorých sú splnené tieto podmienky, malo by sa od emitenta z tretej krajiny vyžadovať predloženie dôkazu dokazujúceho príslušnému orgánu, že vnútroštátny orgán prijal verejný záväzok a zostavil pracovný program. S cieľom zabezpečiť konzistentnosť v rámci Spoločenstva by mal CESR koordinovať príslušné orgány pri posudzovaní toho, či sú uvedené podmienky splnené s ohľadom na GAAP jednotlivých tretích krajín.

(11)

Počas uvedeného dvojročného obdobia by Komisia nemala len viesť aktívny dialóg s príslušnými orgánmi tretích krajín, ale aj dôkladne sledovať pokrok zbližovania medzi IFRS a GAAP Kanady, Japonska, Spojených štátov a iných tretích krajín, ktoré zostavili program zbližovania, aby tak zabezpečila, že bude môcť prijať rozhodnutie o rovnocennosti minimálne šesť mesiacov pred 1. januárom 2009. Okrem toho bude Komisia sledovať pokrok prebiehajúcich prác príslušných orgánov tretích krajín na odstraňovanie všetkých požiadaviek vzťahujúcich sa na emitentov Spoločenstva vstupujúcich na finančné trhy tretej krajiny, aby sa zladili finančné výkazy pripravené s použitím IFRS. Na konci dodatočného prechodného obdobia budú na základe rozhodnutia Komisie platiť pre emitentov Spoločenstva a emitentov mimo EÚ rovnaké podmienky.

(12)

Komisia by mala pravidelne informovať Európsky výbor pre cenné papiere a Európsky parlament o pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní povinností týkajúcich sa zosúlaďovania a procesu zbližovania. Komisia preto do 1. apríla 2007 podá Európskemu výboru pre cenné papiere a Európskemu parlamentu správu o časovom pláne zbližovania, ktorý vnútroštátne účtovné orgány Kanady, Japonska a Spojených štátov predpokladajú. Komisia by okrem toho mala do 1. apríla 2008 a po konzultácii s CESR predložiť Európskemu výboru pre cenné papiere a Európskemu parlamentu správu o hodnotení GAAP tretích krajín používaných emitentmi, ktorí nemusia prepracovať historické finančné informácie ani (prípadne) poskytovať slovný opis rozdielov, v prospekte podanom príslušnému orgánu pred 1. januárom 2009. Nakoniec by Komisia na základe mechanizmu rovnocennosti zavedeného na tento účel mala pred 1. januárom 2008 a po príslušnej konzultácii s CESR zabezpečiť vymedzenie pojmu rovnocennosti, ktoré sa použije pri stanovení rovnocennosti GAAP tretích krajín.

(13)

Preto je primerané zmeniť a doplniť článok 35 nariadenia (ES) č. 809/2004 tak, aby počas obdobia maximálne dvoch rokov v uvedených prípadoch nemuseli emitenti z tretích krajín prepracúvať historické finančné informácie alebo (prípadne) poskytovať slovný opis rozdielov, aby mohla prebiehať ďalšia diskusia. Vo všetkých ostatných prípadoch by sa na emitentov z tretích krajín mala vzťahovať povinnosť prepracúvať svoje historické finančné informácie v súlade s prijatými IFRS alebo (vo vhodných prípadoch) poskytovať slovný opis rozdielov vo všetkých prospektoch podaných príslušnému orgánu po 1. januári 2007 vrátane.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Európskeho výboru pre cenné papiere,

1.

Odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   S výnimkou odseku 5A predkladajú od 1. januára 2007 emitenti z tretích krajín uvedení v odsekoch 3 a 4 svoje historické finančné informácie v súlade s medzinárodnými účtovnými normami prijatými v rámci nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo s národnými účtovnými normami tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné s uvedenými normami. V prípade, že tieto historické finančné informácie nie sú v súlade s uvedenými normami, musia sa uviesť vo forme prepracovaných finančných výkazov.“

2.

Vkladajú sa tieto pododseky 5A, 5B, 5C, 5D a 5E:

„5A.   Na emitentov z tretích krajín sa nevzťahuje povinnosť vyplývajúca z prílohy I bodu 20.1, prílohy IV bodu 13.1, prílohy VII bodu 8.2, prílohy X bodu 20.1 alebo prílohy XI bodu 11.1 prepracúvať historické finančné informácie alebo povinnosť vyplývajúca z prílohy VII bodu 8.2a, prílohy IX bodu 11.1 alebo prílohy X bodu 20.1a poskytovať slovný opis rozdielov medzi medzinárodnými účtovnými normami prijatými v rámci nariadenia (ES) č. 1606/2002 a účtovnými zásadami, v súlade s ktorými sa tieto údaje vypracovali, v prospekte podanom príslušnému orgánu pred 1. januárom 2009, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

5B.   Komisia do 1. apríla 2007 predloží Európskemu výboru pre cenné papiere a Európskemu parlamentu prvú správu o pracovnom časovom harmonograme orgánov zodpovedných za národné účtovné normy v Spojených štátoch, Japonsku a Kanade, týkajúcom sa zbližovania medzi IFRS a všeobecne uznávanými účtovnými zásadami uvedených krajín.

Komisia dôkladne sleduje mieru pokroku dosiahnutého pri zbližovaní medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a všeobecne uznávaných účtovných zásad Kanady, Japonska a Spojených štátov amerických a pri odstraňovaní požiadaviek týkajúcich sa zosúlaďovania, ktoré sa kladú na emitentov Spoločenstva v uvedených krajinách, a pravidelne o tom informuje Európsky výbor pre cenné papiere a Európsky parlament. V prípade neuspokojivého priebehu tohto procesu o tom bezodkladne informuje najmä Európsky výbor pre cenné papiere a Európsky parlament.

5C.   Komisia takisto pravidelne informuje Európsky výbor pre cenné papiere a Európsky parlament o vývoji diskusií regulačných orgánov a o miere pokroku dosiahnutého pri zbližovaní medzinárodných štandardov finančného výkazníctva a všeobecne uznávaných účtovných zásad tretích krajín uvedených v ods. 5A písm. c) a o pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní akýchkoľvek požiadaviek týkajúcich sa zosúlaďovania. V prípade neuspokojivého priebehu tohto procesu o tom neodkladne informuje najmä Európsky výbor pre cenné papiere a Európsky parlament.

5D.   Okrem povinností uvedených v odsekoch 5B a 5C Komisia vstúpi s orgánmi tretích krajín do pravidelného dialógu a bude ho rozvíjať a najneskôr do 1. apríla 2008 predloží Európskemu výboru pre cenné papiere a Európskemu parlamentu správu o pokroku dosiahnutom pri zbližovaní a pokroku dosiahnutom pri odstraňovaní akýchkoľvek požiadaviek týkajúcich sa zosúlaďovania, ktoré sa uplatňujú na emitentov Spoločenstva v rámci pravidiel tretej krajiny, na ktorú sa vzťahuje ods. 5A písm. b) alebo c). Komisia môže požiadať alebo poveriť inú osobu vypracovaním tejto správy.

5E.   Komisia minimálne šesť mesiacov pred 1. januárom 2009 zabezpečí stanovenie rovnocennosti všeobecne uznávaných účtovných zásad tretích krajín, a to na základe vymedzenia pojmu rovnocennosti a mechanizmu rovnocennosti zavedeného do 1. januára 2008 v súlade s postupom uvedeným v článku 24 smernice 2003/71/ES. Komisia pri plnení tohto odseku najprv konzultuje s Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov o vhodnosti vymedzenia pojmu rovnocennosti, mechanizmu rovnocennosti a stanovení rovnocennosti, ktoré sa uskutočnilo.“

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/21

(1)

Operácie spojené s prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva podliehajú celému radu požiadaviek v rámci právnych nástrojov Spoločenstva a medzinárodných právnych nástrojov týkajúcich sa najmä bezpečnej dopravy rádioaktívneho materiálu a podmienok, za ktorých sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo ukladá alebo skladuje v krajine určenia.

(2)

Popri týchto požiadavkách ochrana zdravia pracovníkov a širokej verejnosti vyžaduje, aby preprava rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva medzi členskými štátmi a do a zo Spoločenstva podliehala povinnému a spoločnému systému predchádzajúceho povoľovania.

(3)

Ako sa uvádza v uznesení Rady z 22. mája 2002 o ustanovení vnútroštátnych systémov dozoru a kontroly prítomnosti rádioaktívnych materiálov v recyklácii kovových materiálov v členských štátoch (3) je dôležité minimalizovať radiačné ohrozenie vyplývajúce z prítomnosti rádioaktívnych materiálov medzi kovovými materiálmi určenými na recykláciu.

(4)

Smernica Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a von zo Spoločenstva (4) ustanovila pre Spoločenstvo prísny systém kontroly a predchádzajúceho povoľovania pre prepravu rádioaktívneho odpadu, ktorý sa osvedčil ako vyhovujúci. Tento systém je však potrebné zmeniť a doplniť na základe skúseností, aby sa objasnili a pridali pojmy a definície, riešili situácie, ktoré sa v minulosti opomenuli, zjednodušil sa existujúci postup prepravy rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a zaručila sa zhoda s ďalšími ustanoveniami Spoločenstva a medzinárodnými ustanoveniami, a najmä so spoločným dohovorom o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „spoločný dohovor“), ku ktorému Spoločenstvo pristúpilo 2. januára 2006.

(5)

V rámci piatej fázy iniciatívy SLIM (Jednoduchšie právne predpisy pre vnútorný trh) sa zriadila pracovná skupina zo zástupcov členských štátov a používateľov s cieľom odstrániť viaceré obavy, ktoré vyjadrili používatelia smernice 92/3/Euratom, a súčasne ju uviesť do súladu so súčasnými medzinárodnými pravidlami a nástrojmi.

(6)

Postup ustanovený v smernici 92/3/Euratom sa v praxi uplatňoval len na prepravu vyhoretého jadrového paliva, pre ktoré sa neplánovalo žiadne ďalšie využitie a ktoré sa teda na účely uvedenej smernice považovalo za „rádioaktívny odpad“. Vylúčenie uplatňovania takéhoto postupu dozoru a kontroly na vyhoreté jadrové palivo, ak je toto palivo určené na prepracovanie, nie je z rádiologického hľadiska opodstatnené. Preto je vhodné, aby sa táto smernica vzťahovala na všetky prepravy vyhoretého jadrového paliva bez ohľadu na to, či je určené na uloženie, alebo na prepracovanie.

(7)

Každý členský štát by mal v plnej miere zostať zodpovedný za výber svojej politiky nakladania s jadrovým odpadom a vyhoretým jadrovým palivom v rámci svojej jurisdikcie: niektoré si zvolia prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, iné majú za cieľ konečné uloženie vyhoretého jadrového paliva bez akéhokoľvek ďalšieho plánovaného použitia. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vyvážať svoje vyhoreté jadrové palivo na prepracovanie a zo žiadneho ustanovenia tejto smernice by nemalo vyplývať, že členský štát určenia má prijať prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva na konečnú úpravu alebo uloženie okrem prípadov spätnej prepravy. Každé odmietnutie takejto prepravy by sa malo odôvodniť na základe kritérií stanovených v tejto smernici.

(8)

Zjednodušenie existujúceho postupu by nemalo brániť uplatňovaniu existujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo ukladať podmienky vo vzťahu k preprave rádioaktívneho odpadu, ktorá vyžaduje ich súhlas. Námietky by nemali byť svojvoľné, ale by sa mali zakladať na príslušnom vnútroštátnom práve, práve Spoločenstva alebo medzinárodnom práve. Práva a povinnosti členských štátov podľa medzinárodného práva, a najmä výkon práv a slobôd námornej, riečnej a leteckej dopravy, ako sú stanovené podľa medzinárodného práva, lodnými a leteckými prepravcami, by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(9)

Možnosť členských štátov určenia alebo tranzitu odmietnuť postup automatického udelenia súhlasu s prepravou ukladá neodôvodnenú administratívnu záťaž a spôsobuje neistotu. Povinné potvrdzovanie prijatia žiadosti orgánmi krajín určenia a tranzitu spolu s predĺžením lehoty na udelenie súhlasu by malo umožniť predpokladať tichý súhlas s vysokým stupňom istoty.

(10)

„Povoľovanie“ prepravy v zmysle tejto smernice by nemalo nahrádzať žiadne osobitné vnútroštátne podmienky prepravy, ako napríklad dopravné licencie.

(11)

V záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia pred nebezpečenstvami súvisiacimi s rádioaktívnym odpadom by sa mali zohľadniť riziká vyskytujúce sa mimo Spoločenstva. V prípade rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva opúšťajúceho Spoločenstvo by tretia krajina určenia nemala byť len informovaná o preprave, ale mala by vydať aj svoj súhlas.

(12)

Príslušné orgány členského štátu určenia by mali spolupracovať a udržiavať úzke styky s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi, aby sa zabránilo zbytočnému omeškaniu a aby sa zabezpečil hladký chod schvaľovacieho postupu stanoveného touto smernicou.

(13)

Požiadavka, aby osoba zodpovedná za prepravu prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia, ak sa preprava neuskutoční, by nemala brániť uplatňovaniu mechanizmov zriadených členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni.

(14)

Požiadavka, aby bol držiteľ zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa preprava neuskutoční, by nemala brániť uplatňovaniu mechanizmov zriadených členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni alebo akýmkoľvek zmluvným dojednaniam medzi držiteľom a akoukoľvek inou osobou zúčastnenou na preprave.

(15)

Hoci by sa rádioaktívny odpad mal, pokiaľ je to v súlade s bezpečnosťou nakladania s týmto materiálom, ukladať v štáte, v ktorom vznikol, uznáva sa, že členské štáty by mali presadzovať vzájomné dohody, aby sa umožnilo bezpečné a efektívne nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom z členských štátov, ktoré ho vytvárajú v malých množstvách, alebo ak by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického hľadiska opodstatnené.

(16)

Keď príjemca z tretej krajiny a držiteľ z tretej krajiny uzavreli dojednanie podľa článku 27 spoločného dohovoru, rovnaké dojednanie možno použiť na účely tejto smernice.

(17)

Na účely tejto smernice a na základe doterajších skúseností je vhodné upraviť existujúci štandardizovaný dokument. V záujme jednoznačnosti by sa mala stanoviť povinnosť zaviesť k dátumu transpozície tejto smernice nový štandardizovaný dokument. Keby sa však tento konečný termín nedodržal, prechodné ustanovenia by mali stanoviť používanie existujúceho štandardizovaného dokumentu. Okrem toho by jasné pravidlá používania jazykov mali poskytnúť právnu istotu a zabrániť neodôvodneným zdržaniam.

(18)

Pravidelné správy podávané členskými štátmi Komisii a Komisiou Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru by mali poskytnúť užitočný prehľad o povoleniach vydaných v celom Spoločenstve a identifikovať prípadné ťažkosti, s ktorými sa členské štáty stretli v praxi, ako aj uplatnené riešenia.

(19)

Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (5), sa vzťahuje okrem iného na prepravu, dovoz a vývoz rádioaktívnych látok do a zo Spoločenstva a ustanovuje systém postupov podávania správ a povoľovania, ktorý sa týka činností súvisiacich s ionizujúcim žiarením. Tieto ustanovenia sú preto relevantné pre oblasť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(20)

Na základe uvedeného je v záujme jednoznačnosti potrebné zrušiť a nahradiť smernicu 92/3/Euratom. Povinnosti členských štátov súvisiace s lehotami na transpozíciu zrušenej smernice do ich vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie by nemali byť touto smernicou dotknuté.

(21)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (6) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

a)

je krajinou pôvodu alebo krajinou určenia, alebo krajinou tranzitu členský štát Spoločenstva, a

b)

množstvo a koncentrácia zásielky presahuje úrovne ustanovené v článku 3 ods. 2 písm. a) a b) smernice 96/29/Euratom.

a)

sa má rádioaktívny odpad prepraviť na spracovanie, alebo

b)

sa má prepraviť iný materiál na úpravy rádioaktívneho odpadu,

a)

zásielky rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ale neboli riadne povolené v súlade s touto smernicou, a

b)

rádioaktívne kontaminovaný odpad alebo materiál obsahujúci rádioaktívne žiariče, ak tento materiál nebol deklarovaný krajinou pôvodu ako rádioaktívny odpad.

1.

„rádioaktívny odpad“ je rádioaktívny materiál v plynnom, kvapalnom alebo pevnom skupenstve, ktorý krajina pôvodu ani krajina určenia, ani fyzická alebo právnická osoba, ktorej rozhodnutie tieto krajiny akceptujú, nezamýšľajú ďalej používať a ktorý kontroluje dozorný orgán ako rádioaktívny odpad na základe legislatívneho a regulačného rámca krajiny pôvodu a krajiny určenia;

2.

„vyhoreté jadrové palivo“ je jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne reaktora a bolo odtiaľ natrvalo vyvezené; vyhoreté jadrové palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý možno prepracovať alebo ho možno určiť na konečné uloženie bez ďalšieho plánovaného použitia a nakladať s ním ako s rádioaktívnym odpadom;

3.

„prepracovanie“ je proces alebo operácia, ktorej cieľom je extrahovať rádioaktívne izotopy z vyhoretého jadrového paliva na ďalšie použitie;

4.

„preprava“ je súbor operácií spojených s premiestnením rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva z krajiny alebo členského štátu pôvodu do krajiny alebo členského štátu určenia;

5.

„preprava v rámci Spoločenstva“ je preprava, v ktorej sú krajina pôvodu a krajina určenia členskými štátmi;

6.

„preprava mimo Spoločenstva“ je preprava, v ktorej sú krajina pôvodu a/alebo krajina určenia tretími krajinami;

7.

„uloženie“ je umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva do určeného zariadenia bez úmyslu jeho opätovného vybratia;

8.

„skladovanie“ je umiestnenie rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva v zariadení, ktoré zabezpečuje jeho izoláciu, s úmyslom jeho opätovného vybratia;

9.

„držiteľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá je pred realizáciou prepravy rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva zodpovedná podľa platného vnútroštátneho práva za tieto materiály a zamýšľa realizovať prepravu príjemcovi;

10.

„príjemca“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorej sa zasiela rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo;

11.

„krajina alebo členský štát pôvodu“ je akákoľvek krajina alebo členský štát, z ktorého sa plánuje začať alebo sa začína preprava, a „krajina alebo členský štát určenia“ je akákoľvek krajina alebo členský štát, do ktorého sa plánuje alebo uskutočňuje preprava;

12.

„krajina alebo členský štát tranzitu“ je akákoľvek iná krajina alebo iný členský štát ako krajina alebo členský štát pôvodu alebo krajina alebo členský štát určenia, cez ktorého územie sa plánuje alebo uskutočňuje preprava;

13.

„príslušné orgány“ sú akékoľvek orgány, ktoré sú podľa práva alebo iných predpisov krajín pôvodu, tranzitu alebo určenia splnomocnené vykonávať dozor nad prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva a jej kontrolu;

14.

„uzatvorený žiarič“ má význam vymedzený v smernici 96/29/Euratom a v prípade potreby zahŕňa kapsulu obaľujúcu rádioaktívny materiál ako súčasť žiariča;

15.

„použitý žiarič“ je uzatvorený žiarič, ktorý sa už viac nepoužíva ani neplánuje používať na postup, na ktorý bolo udelené povolenie;

16.

„uznané zariadenie“ je zariadenie nachádzajúce sa na území krajiny a schválené príslušnými orgánmi tejto krajiny v súlade s vnútroštátnym právom na dlhodobé skladovanie alebo uloženie uzatvorených žiaričov alebo zariadenie riadne splnomocnené podľa vnútroštátneho práva na dočasné skladovanie uzatvorených žiaričov;

17.

„riadne vyplnená žiadosť“ je štandardizovaný dokument, ktorý spĺňa všetky podmienky stanovené v súlade s článkom 17.

a)

rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo, ktorého sa žiadosť týka, má v podstate rovnaké fyzikálne, chemické a rádioaktívne vlastnosti, a

b)

preprava sa má uskutočniť od toho istého držiteľa tomu istému príjemcovi a týka sa tých istých príslušných orgánov, a

c)

ak je preprava spojená s tranzitom cez tretie krajiny, takýto tranzit sa uskutočňuje cez ten istý hraničný priechod vstupu do Spoločenstva a/alebo výstupu zo Spoločenstva a cez ten istý hraničný priechod dotknutej tretej krajiny alebo dotknutých tretích krajín, pokiaľ sa dotknuté príslušné orgány nedohodnú inak.

a)

pre členské štáty tranzitu – na príslušných vnútroštátnych alebo medzinárodných právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu;

b)

pre členský štát určenia – na príslušných právnych predpisoch, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom, alebo na príslušných vnútroštátnych alebo medzinárodných právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na prepravu rádioaktívneho materiálu.

a)

v prípade, ak sa pôvodný súhlas týkal materiálu, ktorý sa zasiela na účely úpravy alebo prepracovania, ak ide o spätnú prepravu rádioaktívneho odpadu alebo iných výrobkov zodpovedajúcich pôvodnému materiálu po úprave alebo prepracovaní a ak sú dodržané všetky súvisiace právne predpisy;

b)

za okolností opísaných v článku 12, ak sa spätná preprava uskutočňuje za tých istých podmienok a s rovnakými špecifikáciami.

a)

informujú príslušné orgány krajiny určenia o plánovanej preprave a požiadajú ich o súhlas;

b)

pošlú žiadosť uvedenú v odseku 1 na schválenie príslušným orgánom prípadného členského štátu tranzitu.

a)

do miesta určenia ležiaceho južne od 60° južnej zemepisnej šírky, alebo

b)

do štátu, ktorý je účastníkom Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (dohoda AKT – ES z Cotonou) a ktorý nie je členským štátom, bez toho, aby bol dotknutý článok 2, alebo

c)

do tretej krajiny, ktorá podľa názoru príslušných orgánov členského štátu pôvodu a v súlade s kritériami uvedenými v odseku 2 tohto článku nemá administratívne a technické kapacity a regulačnú štruktúru na bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom, ako uvádza spoločný dohovor. Členské štáty by pritom mali náležite zohľadňovať všetky relevantné informácie od ostatných členských štátov. V tejto súvislosti členské štáty každý rok informujú Komisiu a poradný výbor zriadený podľa článku 21.

a)

názvov a adries príslušných orgánov každého členského štátu,

b)

jazykov, ktoré akceptujú príslušné orgány každého členského štátu, a

c)

všetkých všeobecných podmienok a prípadných dodatočných požiadaviek, ktoré vyžadujú príslušné orgány jednotlivých členských štátov na povolenie prepravy.

a)

plánovaný časový harmonogram realizácie všetkých prepráv, na ktoré sa vzťahuje jedna žiadosť,

b)

odôvodnenie zahrnutia všetkých prepráv do jednej žiadosti,

c)

vhodnosť udelenia povolenia na počet prepráv nižší ako počet, na ktorý sa vzťahuje žiadosť.

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/33

(1)

Európska dohoda zakladajúca pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej (1) nadobudla platnosť 1. februára 1995.

(2)

Článok 75 európskej dohody stanovuje, že spolupráca v oblasti štandardizácie a postupov posudzovania zhody je zameraná na dosiahnutie uzavretia dohôd o vzájomnom uznávaní.

(3)

Protokol k Európskej dohode o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov dojednala Komisia v mene Spoločenstva.

(4)

S výhradou jeho možného uzavretia v neskoršom termíne by Protokol k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (PECA), parafovaný v Bruseli 18. apríla 2006, mal byť podpísaný,

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/43

(1)

Európska dohoda zakladajúca pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej (1) nadobudla platnosť 1. februára 1995.

(2)

Článok 75 európskej dohody stanovuje, že spolupráca v oblasti štandardizácie a postupov posudzovania zhody je zameraná na dosiahnutie uzavretia dohôd o vzájomnom uznávaní.

(3)

Článok 110 európskej dohody stanovuje, že asociačná rada môže na asociačný výbor delegovať ktorúkoľvek zo svojich právomocí.

(4)

Článok 2 rozhodnutia Rady a Komisie 94/907/ES, ESUO, Euratom z 19. decembra 1994 o uzavretí Európskej dohody medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej (2) stanovuje rozhodovacie postupy Spoločenstva a prezentovanie pozícií Spoločenstva v asociačnej rade a asociačnom výbore.

(5)

Protokol k Európskej dohode zakladajúcej pridruženie medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (PECA) bol v mene Spoločenstva podpísaný v Bukurešti 27. októbra 2006 a mal by byť schválený.

(6)

Na zabezpečenie riadneho fungovania protokolu by sa mali stanoviť vhodné interné postupy.

(7)

Je potrebné splnomocniť Komisiu, po porade s osobitným výborom vymenovaným Radou, aby navrhla určité technické zmeny a doplnenia v tomto protokole a aby prijala určité rozhodnutia na jeho vykonanie,

a)

uplatňuje notifikácie, prijatia, pozastavenia a zrušenia subjektov, ako aj vymenovanie spoločnej skupiny alebo skupín odborníkov v súlade s článkami 10, 11 a 14 písm. c) protokolu;

b)

iniciuje konzultácie, výmenu informácií, žiadosti o overenie a účasť na overovaní v súlade s článkami 3, 11, 12 a 14 písm. d) a e) a časťami III a IV príloh k protokolu;

c)

prípadne odpovedá na žiadosti v súlade s článkom 11, časťami III a IV príloh k protokolu.

a)

zmeny a doplnenia príloh v súlade s článkom 14 písm. a) protokolu;

b)

doplnením nových príloh v súlade s článkom 14 písm. b) protokolu;

c)

všetky rozhodnutia týkajúce sa nesúhlasu s výsledkami overovania a čiastočného alebo úplného pozastavenia činnosti ktoréhokoľvek notifikovaného subjektu v súlade s druhým a tretím pododsekom článku 11 protokolu;

d)

všetky opatrenia prijaté pri uplatňovaní ochrannej doložky v časti IV príloh k protokolu;

e)

všetky opatrenia týkajúce sa overovania, pozastavenia alebo stiahnutia priemyselných výrobkov, ktoré boli podľa článku 4 protokolu vzájomne uznané.

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/45

(1)

Štandardizované požiadavky predpisu č. 107 o jednotných ustanoveniach pre homologizáciu vozidiel kategórie M2 alebo M3 z hľadiska ich celkovej konštrukcie majú predovšetkým za cieľ odstrániť technické prekážky v obchodovaní s motorovými vozidlami medzi zmluvnými stranami a súčasne zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti prevádzky vozidiel.

(2)

Komisia sa preto domnieva, že by sa predpis č. 107 mal stať súčasťou systému Spoločenstva na homologizáciu motorových vozidiel,

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/46

(1)

V rozhodnutí Rady 90/424/EHS sa ustanovuje možnosť finančného príspevku Spoločenstva na eradikáciu a monitorovanie chorôb zvierat a kontroly zamerané na prevenciu zoonóz.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (2), sa ustanovujú ročné programy na eradikáciu a monitorovanie PSE u hovädzieho dobytka, oviec a kôz.

(3)

Členské štáty predložili programy na eradikáciu a monitorovanie určitých chorôb zvierat, prevenciu zoonóz a eradikáciu a monitorovanie PSE na svojom území.

(4)

Z výsledkov preskúmania týchto programov vyplýva, že programy spĺňajú požiadavky príslušných veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva a najmä kritériá Spoločenstva súvisiace s eradikáciou týchto chorôb v súlade s rozhodnutím Rady 90/638/EHS z 27. novembra 1990 ustanovujúcim kritériá Spoločenstva na eradikáciu a monitorovanie niektorých chorôb zvierat (3).

(5)

Tieto programy sú uvedené v zozname programov ustanovenom rozhodnutím Komisie 2006/687/ES z 12. októbra 2006 o programoch na eradikáciu a monitorovanie niektorých chorôb zvierat, na prevenciu zoonóz, na monitorovanie prenosných spongiformných encefalopatií (PSE) a na eradikáciu BSE a krívačky, ktoré spĺňajú podmienky na finančný príspevok Spoločenstva v roku 2007 (4).

(6)

Vzhľadom na význam týchto programov pri napĺňaní cieľov Spoločenstva v oblasti zdravia zvierat a verejného zdravia, ako aj na povinné uplatňovanie programov zameraných na PSE v členských štátoch, je vhodné pre každý program stanoviť primeranú maximálnu výšku finančného príspevku Spoločenstva určenú na náhradu nákladov vzniknutých v príslušných členských štátoch v súvislosti s opatreniami uvedenými v tomto rozhodnutí.

(7)

V záujme lepšieho riadenia, účinnejšieho využívania fondov Spoločenstva a lepšej transparentnosti je takisto potrebné v prípade potreby pre každý program stanoviť maximálnu sumu, ktorá sa vypláca členským štátom pri určitých nákladoch na položky ako napr. testy, rôzne vakcíny používané v členských štátoch, ako aj odškodnenie majiteľov za straty v dôsledku zabitia alebo utratenia.

(8)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (5) sa majú programy na eradikáciu a kontrolu chorôb zvierat financovať z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu. Na účely finančnej kontroly sa majú uplatňovať články 9, 36 a 37 uvedeného nariadenia.

(9)

Prítomnosť besnoty na území v rámci Európskej únie by pre okolité oblasti predstavovala pretrvávajúci zdroj opakovanej infekcie. Preto sa namiesto zavedenia ochrannej vakcinačnej zóny v okolí každého takéhoto územia, ktorá by sa musela zachovať na neurčité obdobie, uprednostňuje eradikácia besnoty.

(10)

Finančný príspevok Spoločenstva by sa mal poskytovať pod podmienkou, že plánované činnosti sa vykonajú účinne a že príslušné orgány poskytujú všetky nevyhnutné informácie v rámci lehôt ustanovených v tomto rozhodnutí.

(11)

Je potrebné objasniť si kurz, ktorý sa má používať na prepočítavanie v prípade žiadostí o platby predkladané v národnej mene, ako sa uvádza v článku 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 2799/98 z 15. decembra 1998, ktoré stanovuje poľnohospodárske menové dojednania pre euro (6).

(12)

Schválenie niektorých z týchto programov by nemalo prejudikovať rozhodnutie Komisie o pravidlách eradikácie týchto chorôb na základe vedeckých informácií.

(13)

Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

490 000 EUR pre Českú republiku,

b)

850 000 EUR pre Nemecko,

c)

925 000 EUR pre Estónsko,

d)

1 200 000 EUR pre Lotyšsko,

e)

1 850 000 EUR pre Maďarsko,

f)

185 000 EUR pre Rakúsko,

g)

4 850 000 EUR pre Poľsko,

h)

375 000 EUR pre Slovinsko,

i)

500 000 EUR pre Slovensko,

j)

112 000 EUR pre Fínsko.

a)

0,5 EUR za nákup jednej dávky očkovacej látky v rámci programov uvedených v odseku 2 písm. c) a d); a

b)

0,3 EUR za nákup jednej dávky očkovacej látky v rámci programov uvedených v odsekoch 2 a 3.

a)

3 500 000 EUR pre Španielsko,

b)

1 100 000 EUR pre Írsko,

c)

2 000 000 EUR pre Taliansko,

d)

95 000 EUR pre Cyprus,

e)

1 600 000 EUR pre Portugalsko,

f)

1 100 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

a)

na test s použitím bengálskej červenej

0,2 EUR za test;

b)

Sérový aglutinačný test

0,2 EUR za test;

c)

na komplement fixačný test

0,4 EUR za test;

d)

na test ELISA

1 EUR za test;

e)

na nákup jednej dávky očkovacej látky

0,5 EUR za jednu dávku.

a)

3 000 000 EUR pre Španielsko,

b)

2 500 000 EUR pre Taliansko,

c)

1 100 000 EUR pre Poľsko,

d)

450 000 EUR pre Portugalsko.

a)

na tuberkulínový test

0,8 EUR za test;

b)

test na interferón gama

5 EUR za test.

a)

20 000 EUR pre Estónsko,

b)

400 000 EUR pre Taliansko,

c)

35 000 EUR pre Lotyšsko,

d)

135 000 EUR pre Litvu,

e)

2 300 000 EUR pre Poľsko,

f)

225 000 EUR pre Portugalsko.

a)

na test ELISA

0,5 EUR za test;

b)

imunodifúzny test na agarovom géli

0,5 EUR za test.

a)

5 000 000 EUR pre Španielsko,

b)

200 000 EUR pre Francúzsko,

c)

4 000 000 EUR pre Taliansko,

d)

120 000 EUR pre Cyprus,

e)

1 600 000 EUR pre Portugalsko.

a)

na test s použitím bengálskej červenej

0,2 EUR za test;

b)

na komplement fixačný test (reakcia viažuca komplement)

0,4 EUR za test;

c)

na nákup jednej dávky očkovacej látky

0,1 EUR za jednu dávku.

a)

4 900 000 EUR pre Španielsko,

b)

160 000 EUR pre Francúzsko,

c)

1 300 000 EUR pre Taliansko,

d)

600 000 EUR pre Portugalsko.

a)

na test ELISA

2,5 EUR za test;

b)

na nákup jednej dávky očkovacej látky

0,5 EUR za jednu dávku.

a)

660 000 EUR pre Belgicko,

b)

330 000 EUR pre Českú republiku,

c)

250 000 EUR pre Dánsko,

d)

175 000 EUR pre Nemecko,

e)

27 000 EUR pre Estónsko,

f)

60 000 EUR pre Grécko,

g)

2 000 000 EUR pre Španielsko,

h)

875 000 EUR pre Francúzsko,

i)

175 000 EUR pre Írsko,

j)

320 000 EUR pre Taliansko,

k)

40 000 EUR pre Cyprus,

l)

60 000 EUR pre Lotyšsko,

m)

60 000 EUR pre Maďarsko,

n)

1 350 000 EUR pre Holandsko,

o)

80 000 EUR pre Rakúsko,

p)

2 000 000 EUR pre Poľsko,

q)

450 000 EUR pre Portugalsko,

r)

205 000 EUR pre Slovensko.

a)

na bakteriologický test

5,0 EUR za test;

b)

na nákup jednej dávky očkovacej látky

0,05 EUR za jednu dávku.

a)

klasického moru ošípaných predložené Nemeckom, Francúzskom, Luxemburskom, Slovinskom a Slovenskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007;

b)

klasického moru ošípaných a afrického moru ošípaných predložené Talianskom sa týmto schvaľujú na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007.

a)

800 000 EUR pre Nemecko,

b)

500 000 EUR pre Francúzsko,

c)

140 000 EUR pre Taliansko,

d)

35 000 EUR pre Luxembursko,

e)

25 000 EUR pre Slovinsko,

f)

400 000 EUR pre Slovensko.

a)

na test ELISA

2,5 EUR za test;

b)

na nákup jednej dávky očkovacej látky

0,5 EUR za jednu dávku.

a)

250 000 EUR pre Belgicko,

b)

350 000 EUR pre Španielsko,

a)

66 000 EUR pre Belgicko,

b)

74 000 EUR pre Českú republiku,

c)

160 000 EUR pre Dánsko,

d)

243 000 EUR pre Nemecko,

e)

40 000 EUR pre Estónsko,

f)

42 000 EUR pre Grécko,

g)

82 000 EUR pre Španielsko,

h)

280 000 EUR pre Francúzsko,

i)

59 000 EUR pre Írsko,

j)

510 000 EUR pre Taliansko,

k)

15 000 EUR pre Cyprus,

l)

15 000 EUR pre Lotyšsko,

m)

12 000 EUR pre Litvu,

n)

10 000 EUR pre Luxembursko,

o)

110 000 EUR pre Maďarsko,

p)

5 000 EUR pre Maltu,

q)

126 000 EUR pre Holandsko,

r)

42 000 EUR pre Rakúsko,

s)

87 000 EUR pre Poľsko,

t)

121 000 EUR pre Portugalsko,

u)

32 000 EUR pre Slovinsko,

v)

21 000 EUR pre Slovensko,

w)

27 000 EUR pre Fínsko,

x)

130 000 EUR pre Švédsko,

y)

275 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

a)

:

test ELISA

:

1 EUR za test;

b)

:

imunodifúzny test na agarovom géli

:

1,2 EUR za test;

c)

:

test HI na H5/H7

:

12 EUR za test;

d)

:

test na izoláciu vírusu

:

30 EUR za test;

e)

:

test PCR

:

15 EUR za test.

a)

2 084 000 EUR pre Belgicko,

b)

1 059 000 EUR pre Českú republiku,

c)

1 680 000 EUR pre Dánsko,

d)

11 307 000 EUR pre Nemecko,

e)

233 000 EUR pre Estónsko,

f)

1 827 000 EUR pre Grécko,

g)

10 237 000 EUR pre Španielsko,

h)

24 815 000 EUR pre Francúzsko,

i)

6 755 000 EUR pre Írsko,

j)

3 375 000 EUR pre Taliansko,

k)

348 000 EUR pre Cyprus,

l)

312 000 EUR pre Lotyšsko,

m)

645 000 EUR pre Litvu,

n)

146 000 EUR pre Luxembursko,

o)

784 000 EUR pre Maďarsko,

p)

90 000 EUR pre Maltu,

q)

5 112 000 EUR pre Holandsko,

r)

1 759 000 EUR pre Rakúsko,

s)

3 744 000 EUR pre Poľsko,

t)

2 115 000 EUR pre Portugalsko,

u)

308 000 EUR pre Slovinsko,

v)

1 088 000 EUR pre Slovensko,

w)

839 000 EUR pre Fínsko,

x)

2 020 000 EUR pre Švédsko,

y)

6 781 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

a)

6 EUR na test hovädzieho dobytka uvedeného v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001,

b)

30 EUR na test oviec a kôz uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001,

c)

50 EUR na test jeleňovitej zveri uvedenej v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 999/2001,

d)

145 EUR na test v prípade molekulárnych diskriminačných testov vykonaných tak, ako je stanovené v bode 3.2 písm. c) (i) kapitoly C prílohy X k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

a)

50 000 EUR pre Belgicko,

b)

750 000 EUR pre Českú republiku,

c)

51 000 EUR pre Dánsko,

d)

500 000 EUR pre Nemecko,

e)

98 000 EUR pre Estónsko,

f)

750 000 EUR pre Grécko,

g)

713 000 EUR pre Španielsko,

h)

50 000 EUR pre Francúzsko,

i)

800 000 EUR pre Írsko,

j)

150 000 EUR pre Taliansko,

l)

100 000 EUR pre Luxembursko,

m)

60 000 EUR pre Holandsko,

n)

48 000 EUR pre Rakúsko,

o)

328 000 EUR pre Poľsko,

p)

305 000 EUR pre Portugalsko,

q)

25 000 EUR pre Slovinsko,

r)

250 000 EUR pre Slovensko,

s)

25 000 EUR pre Fínsko,

t)

347 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

a)

99 000 EUR pre Belgicko,

b)

107 000 EUR pre Českú republiku,

c)

927 000 EUR pre Nemecko,

d)

13 000 EUR pre Estónsko,

e)

1 306 000 EUR pre Grécko,

f)

5 374 000 EUR pre Španielsko,

g)

8 862 000 EUR pre Francúzsko,

h)

629 000 EUR pre Írsko,

i)

3 076 000 EUR pre Taliansko,

j)

2 200 000 EUR pre Cyprus,

k)

28 000 EUR pre Luxembursko,

l)

332 000 EUR pre Maďarsko,

m)

543 000 EUR pre Holandsko,

n)

14 000 EUR pre Rakúsko,

o)

716 000 EUR pre Portugalsko,

p)

83 000 EUR pre Slovinsko,

q)

279 000 EUR pre Slovensko,

r)

11 000 EUR pre Fínsko,

s)

6 000 EUR pre Švédsko,

t)

9 178 000 EUR pre Spojené kráľovstvo.

a)

v prípade hovädzieho dobytka predstavuje maximálne 300 EUR na jedno zviera;

b)

v prípade oviec a kôz predstavuje maximálne 35 EUR na jedno zviera;

c)

v prípade chovu hydiny predstavuje maximálne 2,5 EUR na jedného jedinca.

a)

príslušný členský štát uvedie do účinnosti zákony, nariadenia a administratívne predpisy súvisiace s realizáciou programu do 1. januára 2007;

b)

predbežné technické a finančné hodnotenie programu sa odošle najneskôr do 1. júna 2007 v súlade s článkom 24 ods. 7 rozhodnutia č. 90/424/EHS;

c)

v prípade programov uvedených v článkoch 1 až 11 sa priebežná správa o prvých šiestich mesiacoch programu odošle najneskôr do štyroch týždňov po skončení implementačného obdobia zahrnutého do tejto správy;

d)

v prípade programov uvedených v článku 12 členské štáty oznamujú Komisii pozitívne a negatívne výsledky prieskumu, ku ktorým dospeli počas sledovania hydiny a voľne žijúcich vtákov, a to každé tri mesiace do konca nasledujúceho mesiaca;

e)

v prípade programov uvedených v článkoch 13 až 15 sa Komisii každý mesiac posiela správa o priebehu programu na monitorovanie PSE a o výdavkoch, ktoré členské štáty uhradili. Táto správa sa musí odoslať do štyroch týždňov po uplynutí mesiaca, na ktorý sa vzťahuje;

f)

záverečná správa o technickej realizácii programu, ku ktorej je priložená odôvodnená dokumentácia týkajúca sa nákladov, ktoré členské štáty uhradili a dosiahnutých výsledkov za obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007, sa zašle najneskôr do 1. júna 2008;

g)

podrobné údaje o nákladoch uhradených členskými štátmi, ktoré sú uvedené v písm. d) a e), sa musia predložiť vo formáte podľa tabuľky uvedenej v prílohách I a II;

h)

program sa implementuje účinne;

i)

na tieto opatrenia sa od Spoločenstva nežiadal a ani nebude žiadať nijaký ďalší príspevok.

5.12.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 337/57