13.4.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 105/1

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 562/2006

z 15. marca 2006,

ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 62 ods. 1 a článok 62 ods. 2 písm. a),

so zreteľom na návrh Komisie,

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1),

keďže:

(1)	Prijatie opatrení podľa článku 62 ods. 1 zmluvy s cieľom zabezpečiť, aby sa nevykonávali kontroly osôb prekračujúcich vnútorné hranice, predstavuje súčasť cieľa Únie vytvoriť oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej sa zabezpečí voľný pohyb osôb tak, ako stanovuje článok 14 zmluvy.

(2)	V súlade s článkom 61 zmluvy by mali vytvorenie oblasti, v ktorej sa osoby môžu voľne pohybovať, sprevádzať ďalšie opatrenia. Takýmto opatrením je spoločná politika o prekračovaní vonkajších hraníc, ktorú stanovuje článok 62 ods. 2 zmluvy.

(3)

Prijatie spoločných opatrení o prekračovaní vnútorných hraníc osobami a o kontrole hraníc na vonkajších hraniciach by malo odrážať schengenské acquis zahrnuté do rámca Európskej únie, a najmä príslušné ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (2), a spoločnej príručky (3).

(4)

Vytvorenie spoločného súboru právnych predpisov, najmä konsolidáciou a vývojom acquis, je s ohľadom na kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach jednou zo základných súčastí spoločnej politiky riadenia vonkajších hraníc, ako je vymedzené v oznámení Komisie zo 7. mája 2002 s názvom K integrovanému riadeniu vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie. Tento cieľ bol zahrnutý do Plánu riadenia vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie, ktorý schválila Rada 13. júna 2002 a odsúhlasila Európska rada v Seville 21. a 22. júna 2002 a Európska rada v Solúne 19. a 20. júna 2003.

(5)

Vymedzenie spoločných pravidiel pohybu osôb cez hranice nespochybňuje ani neovplyvňuje práva na voľný pohyb, ktoré požívajú občania Únie a ich rodinní príslušníci a štátni príslušníci tretej krajiny a ich rodinní príslušníci, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na druhej strane požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie.

(6)

Kontrola hraníc je nielen v záujme členského štátu, na vonkajších hraniciach ktorého sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na svojich vnútorných hraniciach. Kontrola hraníc by mala pomáhať v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, verejného zdravia a medzinárodných vzťahov členských štátov.

(7)	Hraničné kontroly by sa mali vykonávať spôsobom, ktorý plne rešpektuje ľudskú dôstojnosť. Kontrola hraníc by sa mala vykonávať profesionálne a s rešpektom a mala by byť primeraná sledovaným cieľom.

(8)

Kontrola hraníc nezahŕňa len kontroly osôb na hraničných priechodoch a dozor hraníc mimo týchto hraničných priechodov, ale aj analýzu rizík pre vnútornú bezpečnosť a analýzu hrozieb, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť vonkajších hraníc. Preto je potrebné stanoviť podmienky, kritériá a podrobné pravidlá, ktorými sa budú riadiť kontroly na hraničných priechodoch a dozor.

(9)

S cieľom zabrániť neúmerne dlhému čakaniu na hraničných priechodoch by sa mali prijať ustanovenia o zmiernení kontrol na vonkajších hraniciach v prípade výnimočných a nepredvídaných okolností. V prípade zmiernenia hraničných kontrol ostáva povinnosťou systematické označovanie dokladov štátnych príslušníkov tretej krajiny odtlačkom pečiatky. Toto označovanie odtlačkom pečiatky umožňuje s istotou stanoviť dátum a miesto prekročenia hranice bez toho, aby sa vo všetkých prípadoch určovalo, či boli vykonané všetky potrebné opatrenia požadované pri kontrole cestovných dokladov.

(10)

S cieľom skrátiť čakanie osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, by sa mali na hraničných priechodoch, ak to okolnosti dovoľujú, zabezpečiť oddelené koridory označené jednotnými označeniami vo všetkých členských štátoch. Oddelené koridory by sa mali zabezpečiť na medzinárodných letiskách. Ak sa to považuje za vhodné a ak to umožňujú miestne okolnosti, členské štáty by mali zvážiť vytvorenie osobitných koridorov na námorných a pozemných hraničných priechodoch.

(11)	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby kontrolné postupy na vonkajších hraniciach nepredstavovali zásadnú prekážku pre obchod a sociálnu a kultúrnu výmenu. Na tieto účely by mali nasadiť dostatočné počty pracovníkov a zdrojov.

(12)	Členské štáty by mali určiť vnútroštátny útvar, resp. útvary zodpovedné za úlohy kontroly hraníc v súlade so svojím vnútroštátnym právom. Ak v tom istom štáte zodpovedá za tieto úlohy viac ako jeden útvar, mala by medzi takýmito útvarmi existovať úzka a stála spolupráca.

(13)	Operačnú spoluprácu a pomoc medzi členskými štátmi vo vzťahu ku kontrole hraníc by mala riadiť a koordinovať Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004 (4).

(14)

Týmto nariadením nie sú dotknuté kontroly, ktoré sa vykonávajú na základe všeobecných policajných právomocí, a bezpečnostné kontroly osôb zhodné s kontrolami vykonávanými na vnútroštátnych leteckých linkách, možnosti členských štátov vykonávať výnimočné kontroly batožiny v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 3925/91 z 19. decembra 1991 o zrušení kontrol a formalít týkajúcich sa príručnej a podanej batožiny u osôb, ktoré uskutočňujú lety a námorné cesty vnútri Spoločenstva (5), a vnútroštátne právne predpisy o povinnosti mať pri sebe cestovný doklad alebo preukaz totožnosti, ani požiadavky, aby osoby oznamovali úradom svoju prítomnosť na území daného členského štátu.

(15)

Členské štáty by mali mať aj možnosť dočasne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti. Podmienky a postupy na tento krok by sa mali stanoviť tak, aby zaručovali výnimočný charakter opatrenia a zásadu proporcionality. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly na vnútorných hraniciach by sa malo obmedziť na nevyhnutné minimum potrebné na reakciu na toto ohrozenie.

(16)	V oblasti, kde sa osoby môžu voľne pohybovať, by malo obnovenie kontroly vnútorných hraníc ostať výnimočným opatrením. Kontrola hraníc by sa nemala vykonávať a ani by sa nemali zavádzať formálne opatrenia len z dôvodu prekračovania takejto hranice.

(17)

Mal by sa ustanoviť postup, ktorý umožní Komisii prijať určité podrobné praktické pravidlá, ktorými sa bude riadiť kontrola hraníc. V takýchto prípadoch by sa opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(18)	Mal by sa tiež ustanoviť postup, ktorý umožní členským štátom oznámiť Komisii zmeny ďalších podrobných praktických pravidiel, ktorými sa riadi kontrola hraníc.

(19)

Cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel uplatňovaných na pohyb osôb cez hranice, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(20)	Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Malo by sa uplatňovať v súlade s povinnosťami členských štátov vzhľadom na medzinárodnú ochranu a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“.

(21)

Odchylne od článku 299 zmluvy sú jedinými územiami Francúzska a Holandska, na ktoré sa toto nariadenie uplatňuje, ich územia v Európe. Tým nie sú ovplyvnené osobitné dojednania uplatňované v enklávach Ceuta a Melilla podľa vymedzenia obsiahnutého v Dohode o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (7).

(22)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie rozvíja schengenské acquis podľa ustanovení hlavy IV časti tri Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, malo by Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia rozhodnúť, či ho bude vykonávať vo svojom vnútroštátnom práve.

(23)

S ohľadom na Island a Nórsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis (8), ktoré spadá do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (9) o určitých vykonávacích predpisoch k uvedenej dohode.

(24)

Je potrebné vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Islandu a Nórska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladal vo výmene listov medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o výboroch, ktoré pomáhajú Európskej komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí (10), ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(25)

S ohľadom na Švajčiarsko toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré spadajú do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 4 ods. 1 rozhodnutí Rady 2004/849/ES (11) a 2004/860/ES (12).

(26)	Musí sa vytvoriť taký mechanizmus, aby sa umožnilo zástupcom Švajčiarska zapájať sa do práce výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri vykonávaní jej vykonávacích právomocí. Takýto mechanizmus sa predpokladal vo výmene listov medzi Spoločenstvom a Švajčiarskom, ktoré sú pripojené k uvedenej dohode.

(27)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (13). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(28)

Toto nariadenie predstavuje rozvoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis (14). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(29)

V tomto nariadení, prvá veta článku 1, článok 5 ods. 4 písm. a), hlava III a tie ustanovenia hlavy II a jej príloh, ktoré sa týkajú Schengenského informačného systému (SIS), tvoria ustanovenia založené na schengenskom acquis alebo s ním inak spojené v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a zásady

Toto nariadenie umožňuje, aby sa nevykonávala hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vnútorné hranice medzi členskými štátmi Európskej únie.

Stanovuje pravidlá, ktorými sa spravuje hraničná kontrola osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„vnútorné hranice“ sú:

a)	spoločné pozemné hranice členských štátov vrátane hraníc, ktoré tvoria rieky a jazerá;

b)	letiská členských štátov pre vnútorné linky;

c)	námorné, riečne a jazerné prístavy členských štátov pre pravidelné trajektové spojenia;

2.	„vonkajšie hranice“ sú pozemné hranice členských štátov vrátane riečnych a jazerných hraníc, námorné hranice členských štátov a ich letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a jazerné prístavy, ak nie sú vnútornými hranicami;

3.	„vnútorná linka“ je každý let výlučne na územia členských štátov alebo z ich území a bez pristátia na území tretej krajiny;

4.	„pravidelné trajektové spojenie“ je každé spojenie trajektom medzi tými istými dvomi alebo viacerými prístavmi na území členských štátov, pričom trajekt nezastavuje v žiadnych prístavoch mimo územia členských štátov a prepravuje cestujúcich a vozidlá podľa uverejneného grafikonu;

„osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb,“ sú:

občania Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy a štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, ktorý požíva právo na voľný pohyb, na ktorého sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (15);

b)	štátni príslušníci tretej krajiny a ich rodinní príslušníci bez ohľadu na štátnu príslušnosť, ktorí podľa dohôd medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a týmito tretími krajinami na strane druhej požívajú práva na voľný pohyb rovnocenné právam občanov Únie;

6.	„štátny príslušník tretej krajiny“ je každá osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 17 ods. 1 zmluvy a na ktorú sa nevzťahuje bod 5 tohto článku;

7.	„osoby, na ktoré bolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu“ zahŕňajú každého štátneho príslušníka tretej krajiny, na ktorého bolo v súlade s článkom 96 Schengenského dohovoru a na účely tohto článku vydané upozornenie v Schengenskom informačnom systéme („SIS“);

8.	„hraničný priechod“ je každý priechod schválený príslušnými orgánmi na prekračovanie vonkajších hraníc;

9.	„kontrola hraníc“ je činnosť vykonávaná na hraniciach na účely tohto nariadenia a v súlade s ním, výlučne v nadväznosti na úmysel prekročiť takúto hranicu alebo na prekročenie takejto hranice bez ohľadu na akýkoľvek iný úmysel, ktorá zahŕňa hraničné kontroly a hraničný dozor;

10.	„hraničné kontroly“ sú kontroly vykonávané na hraničných priechodoch, aby sa osobám, vrátane ich dopravných prostriedkov a predmetov v ich držbe, mohol povoliť vstup na územie členských štátov, alebo aby smeli toto územie opustiť;

11.	„hraničný dozor“ je sledovanie hraníc mimo hraničných priechodov a sledovanie hraničných priechodov mimo stanovených otváracích hodín s cieľom zabrániť osobám, aby sa vyhýbali hraničným kontrolám;

12.	„osobitná kontrola“ je ďalšia kontrola, ktorá sa môže vykonať na vhodnom mieste mimo miesta, na ktorom sa kontrolujú všetky osoby (bežná kontrola);

13.	„príslušník pohraničnej stráže“ je každý verejný činiteľ pridelený v súlade s vnútroštátnym právom na hraničný priechod alebo k hranici, alebo do bezprostrednej blízkosti tejto hranice, ktorý v súlade s týmto nariadením a vnútroštátnym právom vykonáva úlohy kontroly hraníc;

14.	„dopravca“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej povolaním je poskytovanie dopravy osôb;

15.

„povolenie na pobyt“ znamená:

a)	všetky povolenia na pobyt vydané členskými štátmi podľa jednotného formátu stanoveného nariadením Rady (ES) č. 1030/2002 z 13. júna 2002, ktorým sa stanovuje jednotný formát povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích štátov (16);

b)	všetky ostatné doklady, ktoré členský štát vydal štátnym príslušníkom tretej krajiny a na základe ktorých im povolil pobyt alebo opätovný vstup na svoje územie, s výnimkou dočasných povolení vydaných počas skúmania prvej žiadosti o povolenie na pobyt uvedenej pod písm. a) alebo žiadosti o azyl;

16.	„loď na okružnej plavbe“ znamená loď, ktorá sleduje daný itinerár v súlade s vopred stanoveným programom vrátane programu turistických aktivít v rôznych prístavoch a ktorá normálne ani nepriberá cestujúcich, ani neumožňuje cestujúcim vylodiť sa počas cesty;

17.	„výletné plavby“ znamenajú využitie výletných lodí na športové alebo turistické účely;

18.	„pobrežný rybolov“ je rybolov vykonávaný za pomoci plavidiel, ktoré sa každý deň alebo do 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu na území členského štátu bez zastavenia v prístave v tretej krajine;

19.

„ohrozenie verejného zdravia“ je každá choroba, ktorá podľa vymedzenia v Medzinárodných zdravotných predpisoch Svetovej zdravotníckej organizácie môže prepuknúť do epidémie, a ďalšie infekčné choroby alebo nákazlivé parazitické choroby, ak sú zahrnuté do pôsobnosti ochranných predpisov, ktoré sa vzťahujú na štátnych príslušníkov členských štátov.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na každého, kto prekračuje vnútorné alebo vonkajšie hranice členských štátov, a nie sú ním dotknuté:

a)	práva osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb;

b)	práva utečencov a osôb, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, najmä s ohľadom na zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia „non-refoulement“.

HLAVA II

VONKAJŠIE HRANICE

KAPITOLA I

Prekračovanie vonkajších hraníc a podmienky pre vstup

Článok 4

Prekračovanie vonkajších hraníc

1. Vonkajšie hranice sa môžu prekračovať len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín. Na hraničných priechodoch, ktoré nie sú otvorené nepretržite 24 hodín denne, sa jasne vyznačia otváracie hodiny.

Členské štáty predložia Komisii zoznam svojich hraničných priechodov v súlade s článkom 34.

2. Odchylne od odseku 1 sa výnimky z povinnosti prekračovať vonkajšie hranice len na hraničných priechodoch a počas stanovených otváracích hodín môžu povoliť:

a)	v súvislosti s výletnou plavbou alebo pobrežným rybolovom;

b)	námorníkom, ktorí vystúpili na breh, aby zostali v oblasti prístavu, kde zastavuje ich loď, alebo v priľahlých obciach;

c)	jednotlivcom alebo skupinám osôb, ak existuje požiadavka osobitnej povahy za predpokladu, že majú povolenia vyžadované vnútroštátnym právom a nie je to v rozpore so záujmami verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti členských štátov;

d)	jednotlivcom alebo skupinám osôb v prípade nepredvídanej núdzovej situácie.

3. Bez toho, aby boli dotknuté výnimky ustanovené v odseku 2 alebo povinnosti členských štátov v oblasti medzinárodnej ochrany, zavedú členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom sankcie za neoprávnené prekročenie vonkajších hraníc na iných miestach než na hraničných priechodoch alebo v iných časoch než počas stanovených otváracích hodín. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 5

Podmienky pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny

1. Na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:

a)	majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;

majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (17), s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt;

c)	zdôvodnia účel a podmienky plánovaného pobytu a majú dostatočné prostriedky na živobytie na dĺžku plánovaného pobytu a na návrat do svojej krajiny pôvodu alebo na tranzit do tretej krajiny, v ktorej ich určite prijmú, alebo sú schopní získať takéto prostriedky zákonným spôsobom;

d)	nejde o osoby, na ktoré bolo vydané v SIS upozornenie na účely odopretia vstupu;

e)	nepokladajú sa za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu, a najmä na nich z takéhoto dôvodu nebolo vo vnútroštátnych databázach členských štátov vydané upozornenie na účely odopretia vstupu.

2. Neúplný zoznam sprievodných dokladov, ktoré si príslušník pohraničnej stráže môže vyžiadať od štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom overiť splnenie podmienok stanovených v odseku 1 písm. c), sa nachádza v prílohe I.

3. Prostriedky na živobytie sa posúdia v súlade s dĺžkou a účelom pobytu a na základe porovnania s priemernými cenami stravovania a nocľahu v nízkorozpočtovom ubytovacom zariadení v dotknutom členskom štáte resp. v dotknutých členských štátoch, ktoré sa vynásobia počtom dní trvania pobytu.

Referenčné sumy určené členskými štátmi sa oznámia Komisii v súlade s článkom 34.

Zhodnotenie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie môže byť založené na hotovosti, cestovných šekoch a kreditných kartách, ktoré vlastní štátny príslušník tretej krajiny. Vyhlásenia o sponzorstve, ak takéto vyhlásenia stanovuje vnútroštátne právo, a písomné záruky od hostiteľa vymedzené vnútroštátnym právom v prípade, že štátny príslušník tretej krajiny prebýva u hostiteľa, môžu byť tiež dôkazom o dostatočných prostriedkoch na živobytie.

4. Odchylne od odseku 1:

štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú všetky podmienky stanovené v odseku 1, ale majú povolenia na pobyt alebo návratné vízum vydané jedným z členských štátov, alebo ak je potrebné, aj oba doklady, sa povolí vstúpiť na územia iných členských štátov na účely tranzitu na územie členského štátu, ktorý vydal povolenie na pobyt alebo návratné vízum, pokiaľ sa ich mená nenachádzajú na vnútroštátnom zozname nežiaducich osôb členského štátu, ktorého vonkajšie hranice sa snažia prekročiť, a upozornenie nie je doplnené o pokyny týkajúce sa odopretia vstupu alebo tranzitu;

vstup na územia členských štátov sa môže povoliť štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, okrem tých, ktoré sú stanovené pod písm. b), a ktorí na hranici preukážu svoju totožnosť, ak sa im udelí vízum na hranici v súlade s nariadením Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste (18).

Víza vydané na hranici sa zaznamenajú do zoznamu.

Ak nie je možné vízum pripojiť k dokladu, výnimočne sa pripojí na osobitný list, ktorý sa vloží do dokladu. V tomto prípade sa musí použiť jednotný formát formuláru na pripojenie víza, ktorý stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 333/2002 z 18. februára 2002 o jednotnom formáte formulárov na pripojenie víza vydaného členskými štátmi osobám, ktoré sú držiteľmi cestovných dokladov, ktoré nie sú uznané štátom zostavujúcim formulár (19);

štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí nespĺňajú jednu alebo viac podmienok stanovených v odseku 1, môže členský štát povoliť vstup na svoje územie z humanitárnych dôvodov, z dôvodov štátneho záujmu alebo z dôvodu medzinárodných záväzkov. Ak je na štátneho príslušníka tretej krajiny vydané upozornenie podľa odseku 1 písm. d), členský štát, ktorý schvaľuje vstup takejto osoby na svoje územie, oznámi túto skutočnosť zodpovedajúcim spôsobom ďalším členským štátom.

KAPITOLA II

Kontrola vonkajších hraníc a odopretie vstupu

Článok 6

Vykonávanie hraničných kontrol

1. Príslušníci pohraničnej stráže pri výkone svojich povinností plne rešpektujú ľudskú dôstojnosť.

Všetky opatrenia prijaté pri výkone ich povinností sú primerané cieľom, ktoré tieto opatrenia sledujú.

2. Pri vykonávaní hraničných kontrol nesmú príslušníci pohraničnej stráže diskriminovať osoby na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

Článok 7

Hraničné kontroly osôb

1. Cezhraničný pohyb na vonkajších hraniciach podlieha kontrolám pohraničnej stráže. Kontroly sa vykonávajú v súlade s touto kapitolou.

Kontroly sa môžu týkať aj dopravných prostriedkov a predmetov v držbe osôb, ktoré prekračujú hranicu. Právo dotknutého členského štátu sa použije na akúkoľvek vykonanú prehliadku.

2. Všetky osoby sa podrobia minimálnej kontrole na zistenie totožnosti na základe preukázania alebo predloženia cestovných dokladov. Takáto minimálna kontrola sa skladá z rýchleho a priameho overenia platnosti dokladu, ktorý svojho zákonného držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu, a overenia prítomnosti znakov falšovania alebo pozmeňovania v prípade potreby pomocou technických zariadení alebo preverením informácií výlučne o odcudzených, zneužitých, stratených alebo neplatných dokladoch v príslušných databázach.

Minimálna kontrola uvedená v prvom pododseku je pravidlom pre osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb.

Pri vykonávaní minimálnych kontrol osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, však môže pohraničná stráž na nesystematickom základe nahliadnuť do vnútroštátnych a Európskych databáz, aby zistila, či príslušné osoby nepredstavujú skutočné, reálne a dostatočne závážné ohrozenie vnútornej bezpečnosti, verejného poriadku, medzinárodných vzťahov členských štátov alebo ohrozenia verejného zdravia.

Dôsledky takýchto nahliadnutí nesmú ohroziť právo na vstup osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb na území dotknutého členského štátu, ako je stanovené v smernici 2004/38/ES.

3. Štátni príslušníci tretej krajiny sa podrobia dôkladnej kontrole na vstupe aj výstupe.

Dôkladné kontroly na vstupe zahŕňajú overenie podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, ktorými sa riadi vstup, a prípadne aj overenie dokladov, ktoré ich oprávňujú na pobyt a vykonávanie odbornej činnosti. V tomto je obsiahnuté podrobné preskúmanie ďalších nasledujúcich aspektov:

i)	overenie, či má štátny príslušník tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice, ktorého platnosť neuplynula, a že je k dokladu v prípade potreby priložené požadované vízum alebo povolenie na pobyt;

ii)	dôkladná kontrola cestovného dokladu kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania;

iii)	preskúmanie odtlačkov pečiatok na vstupe a na výstupe na cestovnom doklade dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny s cieľom overiť si porovnaním dátumov vstupu a výstupu, či táto osoba už neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov;

iv)	overenie miesta odchodu a cieľa cesty dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a účelu plánovaného pobytu a v prípade potreby aj kontrolu príslušných sprievodných dokladov;

v)	overenie, či má dotknutý štátny príslušník tretej krajiny dostatok prostriedkov na živobytie na dĺžku a účel plánovaného pobytu, návrat do krajiny pôvodu alebo tranzit do tretej krajiny, v ktorej ho určite prijmú, alebo či je schopný takéto prostriedky získať zákonným spôsobom;

vi)

overenie, či dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, jeho dopravný prostriedok a predmety, ktoré prepravuje, nemôžu ohroziť verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť, verejné zdravie alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu. Takéto overenie zahŕňa priame nahliadnutie do údajov a upozornení na osoby a prípadne predmety uvedené v SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov a tiež aj prípadné činnosti, ktoré sa majú vykonať v dôsledku upozornenia;

dôkladné kontroly na výstupe zahŕňajú:

i)	overenie, či má štátny príslušník tretej krajiny platný doklad na prekročenie hranice;

ii)	overenie cestovného dokladu kvôli zisťovaniu znakov falšovania alebo pozmeňovania;

iii)	ak je to možné, overenie, či sa štátny príslušník tretej krajiny nepokladá za hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo medzinárodné vzťahy ktoréhokoľvek členského štátu;

okrem kontrol uvedených v písm. b) dôkladné kontroly na výstupe môžu zahŕňať aj:

i)	overenie, či má daná osoba platné vízum v prípade, ak sa vyžaduje podľa nariadenia (ES) č. 539/2001, s výnimkou prípadu, že je držiteľom platného povolenia na pobyt;

ii)	overenie, či daná osoba neprekročila maximálnu dĺžku povoleného pobytu na území členských štátov;

iii)	preverenie upozornení na osoby a predmety uvedené v SIS a vo vnútroštátnych súboroch údajov.

4. Takéto dôkladné kontroly sa vykonajú v neverejnom priestore v prípade, že takýto neverejný priestor existuje a že o to požiada štátny príslušník tretej krajiny.

5. Štátnemu(-ym) príslušníkovi(-om) tretej krajiny, ktorý(-í) sa podrobí(-ia) dôkladnej osobitnej kontrole, sa poskytnú informácie o účele a postupe takejto kontroly.

Tieto informácie sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Únie a v jazyku (jazykoch) krajiny alebo krajín susediacich s dotknutým členským štátom a uvádzajú, že štátny príslušník tretej krajiny môže požiadať o mená alebo služobné identifikačné čísla príslušníkov pohraničnej stráže, ktorí vykonávajú dôkladnú osobitnú kontrolu, ako aj o názov hraničného priechodu a dátum prekročenia hranice.

6. Kontroly osôb, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sa vykonávajú v súlade so smernicou 2004/38/ES.

7. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadia informácie, ktoré sa majú evidovať, sú stanovené v prílohe II.

Článok 8

Zmiernenie hraničných kontrol

1. Hraničné kontroly na vonkajších hraniciach sa môžu zmierniť v dôsledku výnimočných a nepredvídaných okolností. Výnimočné a nepredvídané okolnosti nastanú vtedy, keď nepredvídané udalosti majú za následok takú intenzívnu premávku, že čakacia doba na hraničnom priechode sa stáva neprimeranou a už sa vyčerpali všetky zdroje ohľadom personálu, zariadení a organizácie.

2. Pri zmiernených hraničných kontrolách v súlade s odsekom 1 majú hraničné kontroly pohybu na vstupe v zásade prednosť pred hraničnými kontrolami pohybu na výstupe.

Rozhodnutie o zmiernení kontrol prijme veliaci príslušník pohraničnej stráže na príslušnom hraničnom priechode.

Takéto zmiernenie kontrol je dočasné, prispôsobené okolnostiam, ktoré ho zdôvodňujú, a zavádza sa postupne.

3. Príslušník pohraničnej stráže aj napriek zmierneniu hraničných kontrol označí cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny v súlade s článkom 10 odtlačkom pečiatky na vstupe i výstupe.

4. Každý členský štát zašle raz ročne správu o uplatňovaní tohto článku Európskemu parlamentu a Komisii.

Článok 9

Oddelené koridory a informácie na značkách

1. Členské štáty zabezpečia najmä na letiskových hraničných priechodoch oddelené koridory tak, aby sa mohli vykonávať kontroly osôb v súlade s článkom 7. Takéto koridory sa odlíšia značkami s označením, ktoré stanovuje príloha III.

Členské štáty môžu zabezpečiť oddelené koridory na svojich námorných a pozemných hraničných priechodoch a hraniciach medzi členskými štátmi, ktoré na svojich spoločných hraniciach neuplatňujú článok 20. Značky s označeniami, ktoré stanovuje príloha III, sa použijú, ak členské štáty zabezpečia na týchto hraniciach oddelené koridory.

Členské štáty zabezpečia, aby sa takéto koridory jasne označili, vrátane prípadov, v ktorých sa upúšťa od uplatňovania predpisov o používaní odlišných koridorov ako stanovuje odsek 4, s cieľom zaistiť optimálny pohyb osôb prekračujúcich hranice.

a)	Osoby, ktoré požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, sú oprávnené použiť koridory označené značkou v časti A prílohy III. Taktiež môžu použiť koridory označené značkou v časti B prílohy III.
b)	Všetky ostatné osoby použijú koridory označené značkou v časti B prílohy III.

Označenia na značkách uvedených pod písm. a) a b) sa môžu zobraziť v jazyku alebo v jazykoch, ktoré každý členský štát pokladá za vhodné.

3. Na námorných a pozemných hraničných priechodoch môžu členské štáty rozdeliť dopravu do rozličných koridorov pre ľahké a ťažké vozidlá a autobusy pomocou značiek, ktoré sú zobrazené v časti C prílohy III.

Ak je to vhodné, v závislosti od miestnych podmienok môžu členské štáty na týchto značkách použiť rozdielne označenia.

4. V prípade dočasnej nevyváženosti premávky na niektorom hraničnom priechode môžu príslušné orgány upustiť od pravidiel týkajúcich sa používania rôznych koridorov na čas potrebný na odstránenie tejto nevyváženosti.

5. Úprava existujúcich značiek podľa ustanovení odsekov 1, 2 a 3 sa ukončí do 31. mája 2009. V prípade, že členské štáty pred týmto dátumom vymenia existujúce značky alebo osadia nové, musia byť v súlase s označeniami uvedenými v týchto odsekoch.

Článok 10

Označovanie cestovných dokladov štátnych príslušníkov tretej krajiny odtlačkom pečiatky

1. Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a na výstupe. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa dáva najmä na:

a)	doklady s platným vízom, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom tretej krajiny prekročiť hranicu;

b)	doklady umožňujúce prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bolo vízum vydané členským štátom na hranici;

c)	doklady umožňujúce prekročiť hranicu štátnym príslušníkom tretej krajiny, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť.

2. Na vstupe a výstupe sa odtlačkom pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana Únie, na ktorého sa vzťahuje smernica 2004/38/ES, ale ktorí sa nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v článku 10 uvedenej smernice.

Na vstupe a výstupe sa odtlačkom pečiatky označujú cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí sú rodinnými príslušníkmi štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí požívajú právo Spoločenstva na voľný pohyb, ale ktorí sa nepreukážu pobytovým preukazom stanoveným v článku 10 smernice 2004/38/ES.

3. Odtlačok pečiatky na vstupe a výstupe sa nedáva:

a)	na cestovné doklady hláv štátov a hodnostárov, ktorých príchod bol vopred oficiálne ohlásený cez diplomatické kanály;

b)	na preukazy pilotov alebo osvedčenia členov posádky lietadiel;

c)	na cestovné doklady námorníkov, ktorí sa nachádzajú na území členského štátu, len keď tam pristane ich loď, a v oblasti prístavu, kde loď pristála;

d)	na cestovné doklady posádky a cestujúcich lodí na okružnej plavbe, ktorí nepodliehajú hraničným kontrolám v súlade s bodom 3.2.3 prílohy VI;

e)	na doklady, ktoré umožňujú štátnym príslušníkom Andorry, Monaka a San Marína prekročiť hranicu.

Výnimočne možno na žiadosť štátneho príslušníka tretej krajiny upustiť od označenia odtlačkom pečiatky na vstupe alebo výstupe, ak by to tejto osobe mohlo spôsobiť vážne problémy. V takom prípade sa vstup alebo výstup zaznamená na osobitnom liste s uvedením mena a čísla pasu. Tento list sa odovzdá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny.

4. Praktické opatrenia pre označovanie odtlačkom pečiatky sú uvedené v prílohe IV.

5. Ak je to možné, štátnemu(-ym) príslušníkovi(-om) tretej krajiny sa oznámi povinnosť príslušníka pohraničnej stráže označiť ich cestovné doklady odtlačkom pečiatky na vstupe i výstupe aj napriek zmierneniu hraničných kontrol v súlade s článkom 8.

6. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správy o výkone ustanovení o označovaní cestovných dokladov odtlačkom pečiatky do konca roku 2008.

Článok 11

Domnienka splnenia podmienok dĺžky pobytu

1. Ak cestovný doklad štátneho príslušníka tretej krajiny neobsahuje odtlačok pečiatky na vstupe, príslušné vnútroštátne orgány sa môžu domnievať, že držiteľ nespĺňa podmienky týkajúce sa dĺžky pobytu uplatniteľné v dotknutom členskom štáte.

2. Domnienku uvedenú v odseku 1 možno vyvrátiť, ak štátny príslušník tretej krajiny akýmkoľvek dôveryhodným spôsobom, napríklad cestovnými lístkami alebo dokladom o svojej prítomnosti mimo územia členských štátov, poskytne dôkaz, že dodržal podmienky súvisiace s dĺžkou krátkodobého pobytu.

V takých prípadoch:

ak sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza na území členského štátu, ktorý plne uplatňuje schengenské acquis, uvedú príslušné orgány, v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnou praxou, do cestovného dokladu štátneho príslušníka tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu hranicu jedného z členských štátov, ktoré plne uplatňujú schengenské acquis, a miesto, na ktorom ju prekročil;

ak sa štátny príslušník tretej krajiny nachádza na území členského štátu, vo vzťahu ku ktorému nebolo prijaté rozhodnutie, ktoré predpokladá článok 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003, príslušné orgány v súlade s vnútroštátnym právom a praxou uvedú do cestovného dokladu tohto štátneho príslušníka tretej krajiny dátum, kedy prekročil vonkajšiu hranicu takéhoto členského štátu, a miesto, na ktorom ju prekročil.

Okrem údajov, ktoré sú uvedené v písm. a) a b), možno štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť formulár uvedený v prílohe VIII.

Členské štáty sa navzájom informujú a informujú aj Komisiu a Generálny sekretariát Rady o svojich vnútroštátnych postupoch so zreteľom na uvádzanie údajov uvedených v tomto článku.

3. Ak nebola domnienka uvedená v odseku 1 vyvrátená, môžu príslušné orgány štátneho príslušníka tretej krajiny z územia dotknutého členského štátu vyhostiť.

Článok 12

Hraničný dozor

1. Hlavným cieľom hraničného dozoru je zabrániť neoprávnenému prekročeniu hraníc, čeliť cezhraničnej kriminalite a prijímať opatrenia proti osobám, ktoré prekračujú hranicu nelegálne.

2. Na hraničný dozor používa pohraničná stráž pevne umiestnené alebo mobilné jednotky.

Dozor sa vykonáva takým spôsobom, aby sa osobám zabránilo vyhýbať sa kontrolám na hraničných priechodoch a aby sa od takéhoto postupu odradili.

3. Dozor mimo hraničných priechodov vykonávajú príslušníci pohraničnej stráže, ktorých počet a metódy sa prispôsobia existujúcim alebo predpokladaným rizikám a hrozbám. Zahŕňa časté a náhle zmeny času sledovania tak, aby sa neoprávnené prekročenie hranice vždy spájalo s rizikom odhalenia.

4. Dozor vykonávajú pevne umiestnené alebo mobilné jednotky, ktoré si plnia svoje povinnosti tým, že sa rozmiestnia na miestach, ktoré sú známe alebo považované za citlivé, alebo tieto miesta strážia, pričom cieľom tohto dozoru je zadržanie osôb, ktoré prekračujú hranicu nelegálne. Dozor možno vykonávať aj pomocou technických prostriedkov vrátane elektronických prostriedkov.

5. Ďalšie pravidlá, ktorými sa riadi dozor, sa môžu prijať v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 13

Odopretie vstupu

1. Vstup na územie členských štátov sa odoprie štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nespĺňa všetky podmienky na vstup stanovené v článku 5 ods. 1 a nepatrí do kategórií osôb, ktoré uvádza článok 5 ods. 4. Týmto nie je dotknuté uplatňovanie osobitných ustanovení, ktoré sa týkajú práva na azyl, medzinárodnú ochranu alebo na vydanie víz na dlhodobý pobyt.

2. Vstup sa môže odoprieť len na základe odôvodneného rozhodnutia, v ktorom sa uvedú presné dôvody odopretia. Rozhodnutie prijme orgán, ktorý na to oprávňuje vnútroštátne právo. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite.

Odôvodnené rozhodnutie, v ktorom sa uvádzajú presné dôvody odopretia, sa vydáva na štandardnom formulári uvedenom v časti B prílohy V, ktorý vyplní orgán, ktorý oprávňuje vnútroštátne právo odoprieť vstup. Vyplnený štandardný formulár sa odovzdá dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potvrdí prijatie rozhodnutia o odopretí vstupu prostredníctvom uvedeného formulára.

3. Osoby, ktorým sa odoprie vstup, majú právo na odvolanie. Odvolanie sa podáva v súlade s vnútroštátnym právom. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny sa poskytne aj písomná informácia o kontaktných miestach, ktoré sú schopné poskytnúť informácie o predstaviteľoch príslušných konať v mene štátneho príslušníka tretej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom.

Podanie takéhoto odvolania nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o odopretí vstupu odkladný účinok.

Bez toho, aby bola dotknutá náhrada poskytovaná podľa vnútroštátneho práva, má štátny príslušník tretej krajiny v prípade, že sa v odvolacom konaní zistí, že rozhodnutie o odopretí jeho vstupu bolo nepodložené, právo na opravu odtlačku pečiatky, ktorou sa odoprel vstup, a na opravu všetkých ostatných zrušení či dodatkov, ktoré vykonal členský štát, ktorý mu odoprel vstup.

4. Pohraničná stráž zabezpečí, aby na územie dotknutého členského štátu nevstúpil štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol vstup odopretý.

5. Členské štáty zostavujú štatistiky o počte osôb, ktorým sa odoprel vstup, o dôvodoch odopretia, štátnej príslušnosti osôb, ktorým sa odoprel vstup, a o druhu hranice (pozemná, vzdušná alebo námorná), na ktorej sa im vstup odoprel. Členské štáty odošlú tieto štatistiky raz ročne Komisii. Komisia každý druhý rok zverejní porovnanie štatistík poskytnutých členskými štátmi.

6. Podrobné pravidlá, ktorými sa riadi odopretie vstupu, sú uvedené v časti A prílohy V.

KAPITOLA III

Personál a zdroje pre kontrolu hraníc a spolupráca medzi členskými štátmi

Článok 14

Personál a zdroje pre kontrolu hraníc

Členské štáty nasadia na vykonávanie kontroly vonkajších hraníc dostatočný počet vhodného personálu a zabezpečia dostatok zdrojov v súlade s článkami 6 až 13 tak, aby zabezpečili, že táto kontrola je účinná a má vysokú a jednotnú úroveň.

Článok 15

Vykonávanie kontroly

1. Kontrolu hraníc uvedenú v článkoch 6 až 13 vykonáva pohraničná stráž v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a vnútroštátnym právom.

Výkon takejto kontroly hraníc sa nedotýka právomocí pohraničnej stráže začať trestné konanie v súlade s vnútroštátnym právom a tých, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušníci pohraničnej stráže riadne vyškolenými odborníkmi vo svojej oblasti. Členské štáty nabádajú príslušníkov pohraničnej stráže, aby sa učili jazyky, najmä tie, ktoré potrebujú pri výkone svojich úloh.

2. V súlade s článkom 34 oznámia členské štáty Komisii zoznam vnútroštátnych útvarov, ktoré podľa ich vnútroštátneho práva zodpovedajú za kontrolu hraníc.

3. Na účinnú kontrolu hraníc každý členský štát zabezpečí úzku a stálu spoluprácu medzi svojimi vnútroštátnymi útvarmi zodpovednými za kontrolu hraníc.

Článok 16

Spolupráca medzi členskými štátmi

1. Členské štáty si navzájom pomáhajú a udržiavajú úzku a stálu spoluprácu s cieľom efektívneho vykonávania kontroly hraníc v súlade s článkami 6 až 15. Vymieňajú si všetky príslušné informácie.

2. Operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hraníc koordinuje Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (ďalej len „agentúra“) zriadená nariadením (ES) č. 2007/2004.

3. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci agentúry, členské štáty môžu pokračovať v operačnej spolupráci na vonkajších hraniciach s inými členskými štátmi a/alebo tretími krajinami vrátane výmeny styčných dôstojníkov, ak takáto spolupráca dopĺňa činnosť agentúry.

Členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť fungovanie agentúry alebo dosahovanie jej cieľov.

Členské štáty podávajú agentúre správu o takejto operačnej spolupráci uvedenej v prvom pododseku.

4. Členské štáty zabezpečia odborné vzdelávanie a prípravu o pravidlách kontroly hraníc a o základných právach. V tejto súvislosti sa do úvahy berú spoločné normy pre odborné vzdelávanie a prípravu, ktoré stanovila a ďalej rozvíja agentúra.

Článok 17

Spoločná kontrola

1. Bez toho, aby bola dotknutá individuálna zodpovednosť členských štátov, ktorá vyplýva z článkov 6 až 13, môžu členské štáty, ktoré na svojich spoločných pozemných hraniciach neuplatňujú článok 20, až do dátumu uplatnenia tohto článku vykonávať spoločnú kontrolu týchto hraníc, v prípade ktorej sa môžu osoby zastaviť len raz na účely vykonania vstupnej a výstupnej kontroly.

Na tieto účely môžu členské štáty medzi sebou uzavrieť dvojstranné dojednania.

2. Členské štáty informujú Komisiu o dojednaniach uzavretých v súlade s odsekom 1.

KAPITOLA IV

Osobitné pravidlá pre hraničné kontroly

Článok 18

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc

Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VI sa uplatňujú na kontroly vykonávané na rôznych typoch hraníc a v rôznych dopravných prostriedkoch používaných na prekračovanie hraničných priechodov.

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 7 až 13.

Článok 19

Osobitné pravidlá pre kontroly určitých kategórií osôb

1. Osobitné pravidlá stanovené v prílohe VII sa uplatňujú pri kontrolách týchto kategórií osôb:

a)	hlavy štátov a členovia ich delegácie;

b)	piloti lietadiel a ostatní členovia posádky;

c)	námorníci;

d)	držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií;

e)	cezhraniční pracovníci;

maloletí.

Tieto osobitné pravidlá môžu obsahovať odchýlky od článkov 5 a 7 až 13.

2. V súlade s článkom 34 poskytnú členské štáty Komisii vzory preukazov, ktoré vydávajú ich ministerstvá zahraničných vecí akreditovaným členom diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodinným príslušníkom.

HLAVA III

VNÚTORNÉ HRANICE

KAPITOLA I

Zrušenie kontroly vnútorných hraníc

Článok 20

Prekračovanie vnútorných hraníc

Vnútorné hranice možno prekročiť v ktoromkoľvek bode bez toho, aby sa vykonala hraničná kontrola osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.

Článok 21

Kontroly v rámci územia

Zrušenie kontroly vnútorných hraníc neovplyvní:

výkon policajných právomocí príslušnými orgánmi členských štátov podľa vnútroštátneho práva, pokiaľ nemá výkon týchto právomocí rovnaký účinok ako hraničné kontroly; toto platí aj v pohraničných oblastiach. V zmysle prvej vety sa výkon policajných právomocí nemôže považovať za rovnocenný výkonu hraničných kontrol, najmä keď policajné opatrenia:

i)	nemajú za cieľ kontrolu hraníc;

ii)	zakladajú sa na všeobecných policajných informáciách a skúsenostiach vo vzťahu k možným ohrozeniam verejnej bezpečnosti a ich cieľom je predovšetkým boj proti cezhraničnej kriminalite;

iii)	pripravujú a vykonávajú sa spôsobom, ktorý sa zreteľne odlišuje od systematických kontrol osôb na vonkajších hraniciach;

iv)	vykonávajú sa na základe náhodných kontrol;

b)	bezpečnostné kontroly osôb vykonávané v prístavoch a na letiskách príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov každého členského štátu, úradníkmi v prístavoch alebo na letiskách alebo dopravcami za predpokladu, že tieto kontroly sa vykonávajú aj u osôb cestujúcich v rámci členského štátu;

c)	možnosť členského štátu v súlade s právnym poriadkom zabezpečiť povinnosť mať pri sebe potvrdenia a doklady alebo byť ich držiteľom;

d)	povinnosť štátnych príslušníkov tretej krajiny nahlásiť svoju prítomnosť na území ktoréhokoľvek členského štátu podľa ustanovení článku 22 Schengenského dohovoru.

Článok 22

Odstránenie dopravných prekážok na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach

Členské štáty odstránia všetky prekážky plynulej premávky na cestných priechodoch na vnútorných hraniciach, najmä akékoľvek rýchlostné obmedzenia, ktoré sa nezakladajú výlučne na hľadisku bezpečnosti cestnej premávky.

Súčasne sa členské štáty pripravia na zabezpečenie priestorov na kontroly v prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc.

KAPITOLA II

Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

Článok 23

Dočasné obnovenie kontroly vnútorných hraníc

1. Členský štát môže v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti výnimočne obnoviť kontrolu svojich vnútorných hraníc na obmedzenú dobu, nie dlhšiu ako 30 dní, alebo na predvídateľné trvanie závažného ohrozenia, ak jeho trvanie presiahne dobu 30 dní, v súlade s postupom stanoveným v článku 24 alebo v naliehavých prípadoch v súlade s postupom stanoveným v článku 25. Rozsah a trvanie dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc neprekročí nevyhnutne potrebné minimum na reakciu na závažné ohrozenie.

2. Ak závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti trvá dlhšie než doba stanovená v odseku 1, členský štát môže predĺžiť kontrolu hraníc na základe tých istých dôvodov, ktoré sú uvedené v odseku 1, a pri zohľadnení akýchkoľvek nových prvkov na obnoviteľné obdobia nie dlhšie ako 30 dní v súlade s postupom stanoveným v článku 26.

Článok 24

Postup v prípade predvídateľných udalostí

1. Ak členský štát plánuje obnoviť kontrolu vnútorných hraníc podľa článku 23 ods. 1, čo najskôr to oznámi ostatným členským štátom a Komisii a dodá im nasledujúce informácie hneď, ako budú dostupné:

a)	dôvody pre navrhované obnovenie kontroly s uvedením podrobností o udalostiach, ktoré predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti;

b)	rozsah navrhovaného obnovenia kontroly s uvedením hraníc, na ktorých sa má obnoviť kontrola;

c)	názvy schválených priechodov;

d)	dátum a trvanie navrhovaného obnovenia kontroly;

e)	prípadne opatrenia, ktoré majú prijať ostatné členské štáty.

2. Po oznámení od dotknutého členského štátu a s ohľadom na konzultácie ustanovené v odseku 3 môže Komisia vydať stanovisko bez toho, aby bol dotknutý článok 64 ods. 1 zmluvy.

3. Informácie uvedené v odseku 1, ako aj stanovisko, ktoré môže Komisia poskytnúť v súlade s odsekom 2, sú predmetom konzultácií medzi členským štátom, ktorý plánuje obnoviť kontrolu hraníc, a ostatnými členskými štátmi a Komisiou s cieľom zorganizovať v príslušných prípadoch vzájomnú spoluprácu medzi členskými štátmi a preskúmať primeranosť opatrení k udalostiam, ktoré podnietili obnovenie kontroly hraníc a ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti.

4. Konzultácia uvedená v odseku 3 sa koná najmenej pätnásť dní pred dátumom plánovaného obnovenia kontroly hraníc.

Článok 25

Postup v prípadoch, ktoré si vyžadujú bezodkladný zásah

1. Ak sa so zreteľom na verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť v členskom štáte vyžaduje bezodkladný zásah, dotknutý členský štát môže výnimočne a okamžite obnoviť kontrolu vnútorných hraníc.

2. Členský štát, ktorý obnovuje kontrolu svojich vnútorných hraníc, oznámi túto skutočnosť bezodkladne zodpovedajúcim spôsobom ostatným členským štátom a Komisii a poskytne im informácie uvedené v článku 24 ods. 1 a uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú využitie tohto postupu.

Článok 26

Postup pre predĺženie kontroly vnútorných hraníc

1. Členské štáty môžu predĺžiť kontrolu vnútorných hraníc podľa ustanovení článku 23 ods. 2 len potom, ak takýto krok oznámili ostatným členským štátom a Komisii.

2. Členský štát, ktorý plánuje predĺžiť kontrolu hraníc, poskytne ostatným členským štátom a Komisii všetky príslušné informácie o dôvodoch predĺženia kontroly vnútorných hraníc. Uplatňujú sa ustanovenia článku 24 ods. 2.

Článok 27

Poskytovanie informácií Európskemu parlamentu

Dotknutý členský štát alebo prípadne Rada informuje čo najskôr Európsky parlament o opatreniach prijatých podľa článkov 24, 25 a 26. K tretiemu za sebou nasledujúcemu predĺženiu podľa článku 26 poskytne dotknutý členský štát Európskemu parlamentu na jeho žiadosť správu o potrebe kontroly vnútorných hraníc.

Článok 28

Opatrenia, ktoré sa majú uplatniť pri obnovení kontroly vnútorných hraníc

V prípade, že sa obnoví kontrola vnútorných hraníc, uplatňujú sa primerane príslušné ustanovenia hlavy II.

Článok 29

Správa o obnovení kontroly vnútorných hraníc

Členský štát, ktorý obnovil kontrolu vnútorných hraníc podľa článku 23, potvrdí dátum zrušenia tejto kontroly a zároveň alebo krátko potom predloží Európskemu parlamentu, Rade a Komisii správu o obnovení kontroly vnútorných hraníc, v ktorej opíše najmä fungovanie kontrol a účinnosť obnovenia kontroly hraníc.

Článok 30

Informovanie verejnosti

Pokiaľ neexistujú závažné bezpečnostné dôvody na opačný postup, rozhodnutie o obnovení kontroly vnútorných hraníc sa prijme transparentným spôsobom a verejnosti sa oznámi v plnom rozsahu.

Článok 31

Dôvernosť

Ostatné členské štáty, Európsky parlament a Komisia rešpektujú na žiadosť dotknutého členského štátu dôvernosť informácií poskytnutých v súvislosti s obnovením a predĺžením kontroly hraníc a so správou vypracovanou podľa článku 29.

HLAVA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 32

Zmeny a doplnenia k prílohám

Prílohy III, IV a VIII sa menia a dopĺňajú v súlade s postupom uvedeným v článku 33 ods. 2.

Článok 33

Výbor

1. Komisii pomáha výbor (ďalej len „výbor“).

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8 a za predpokladu, že vykonávacie opatrenia prijaté v súlade s týmto postupom nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia.

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

4. Bez toho, aby boli dotknuté už prijaté vykonávacie opatrenia, sa na štyri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pozastaví uplatňovanie tých ustanovení tohto nariadenia, ktoré sa týkajú prijatia technických pravidiel a rozhodnutí v súlade s postupom uvedeným v odseku 2. Európsky parlament a Rada môžu na návrh Komisie predĺžiť uplatňovanie dotknutých ustanovení v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy, a preto ich pred uplynutím uvedeného štvorročného obdobia preskúmajú.

Článok 34

Oznámenia

1. Členské štáty oznámia Komisii:

a)	zoznam povolení na pobyt;

b)	zoznam svojich hraničných priechodov;

c)	referenčné sumy potrebné na prekročenie svojich vonkajších hraníc, ktoré každoročne stanovujú vnútroštátne orgány;

d)	zoznam vnútroštátnych útvarov zodpovedných za kontrolu hraníc;

e)	vzor vzorových preukazov, ktoré vydávajú ministerstvá zahraničných vecí.

2. Komisia sprístupní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 členským štátom a verejnosti prostredníctvom ich uverejnenia v sérii C Úradného vestníka Európskej únie a akýmikoľvek inými vhodnými prostriedkami.

Článok 35

Malý pohraničný styk

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Spoločenstva o malom pohraničnom styku a existujúce dvojstranné dohody o malom pohraničnom styku.

Článok 36

Ceuta a Melilla

Ustanovenia tohto nariadenia nemajú vplyv na osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú pre mestá Ceuta a Melilla podľa ich vymedzenia vo vyhlásení Španielskeho kráľovstva o mestách Ceuta a Melilla v Záverečnom akte Dohody o pristúpení Španielskeho kráľovstva k Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 (20).

Článok 37

Podávanie oznámení členskými štátmi

Členské štáty oznámia do 26. októbra 2006 Komisii vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa týkajú článku 21 písm. c) a d), sankcií uvedených v článku 4 ods. 3 a dvojstranných dojednaní uzavretých podľa článku 17 ods. 1. Následné zmeny týchto ustanovení sa oznámia do piatich pracovných dní.

Informácie, ktoré oznamujú členské štáty, sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie, sérii C.

Článok 38

Správa o uplatňovaní hlavy III

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní hlavy III do 13. októbra 2009.

Komisia venuje mimoriadnu pozornosť akýmkoľvek ťažkostiam, ktoré vyplývajú z obnovenia kontroly vnútorných hraníc. V príslušných prípadoch predloží návrhy zamerané na riešenie týchto ťažkostí.

Článok 39

Zrušenia

1. Články 2 až 8 Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 sa zrušujú s účinnosťou od 13. októbra 2006.

2. S účinnosťou odo dňa uvedeného v odseku 1 sa zrušujú aj:

a)	Spoločná príručka vrátane jej príloh;

b)	rozhodnutia Schengenského výkonného výboru z 26. apríla 1994 [SCH/Com-ex (94) 1, rev. 2], z 22. decembra 1994 [SCH/Com-ex (94)17, rev. 4] a z 20. decembra 1995 [SCH/Com-ex (95) 20, rev. 2];

c)	príloha 7 k spoločným konzulárnym pokynom;

d)	nariadenie Rady (ES) č. 790/2001 z 24. apríla 2001, ktorým sa Rade vyhradzujú vykonávacie právomoci vo vzťahu k určitým podrobným ustanoveniam a praktickým postupom na vykonávanie hraničných kontrol a dozoru (21);

e)	rozhodnutie Rady 2004/581/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú minimálne údaje, ktoré sa majú použiť na značkách na hraničných priechodoch na vonkajších hraniciach (22);

f)	rozhodnutie Rady 2004/574/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa Spoločná príručka (23);

nariadenie Rady (ES) č. 2133/2004 z 13. decembra 2004 o požiadavke na príslušné orgány členských štátov, aby sa systematicky pečiatkovali cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích krajínpri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, ktorým sa menia a dopĺňajú ustanovenia dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda a s ňou súvisiaca Spoločná príručka (24).

3. Odkazy na vypustené články a zrušené nástroje sa považujú za odkazy na toto nariadenie.

Článok 40

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 13. októbra 2006. Článok 34 však nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva.

V Štrasburgu 15. marca 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER

(1) Stanovisko Európskeho parlamentu z 23. júna 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. februára 2006.

(2) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19. Dohovor naposledy zmenený a doplnený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1160/2005 (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 18).

(3) Ú. v. ES C 313, 16.12.2002, s. 97. Spoločná príručka naposledy zmenená a doplnená nariadením Rady (ES) č. 2133/2004 (Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 5).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 374, 31.12.1991, s. 4. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(6) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(7) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 69.

(8) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(9) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(10) Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 53.

(11) Rozhodnutie Rady 2004/849/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskej únie a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 368, 15.12.2004, s. 26).

(12) Rozhodnutie Rady 2004/860/ES z 25. októbra 2004 o podpise v mene Európskeho spoločenstva a o predbežnom vykonávaní niektorých ustanovení Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (Ú. v. EÚ L 370, 17.12.2004, s. 78).

(13) Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(14) Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(15) Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(16) Ú. v. ES L 157, 15.6.2002, s. 1.

(17) Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 851/2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3).

(18) Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1.

(19) Ú. v. ES L 53, 23.2.2002, s. 4.

(20) Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 73.

(21) Ú. v. ES L 116, 26.4.2001, s. 5. Nariadenie zmenené a doplnené rozhodnutím 2004/927/ES (Ú. v. EÚ L 396, 31.12.2004, s. 45).

(22) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 119.

(23) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 36.

(24) Ú. v. EÚ L 369, 16.12.2004, s. 5.

PRÍLOHA I

Sprievodné doklady na overenie splnenia podmienok vstupu

Medzi písomné doklady uvedené v článku 5 ods. 2 môžu patriť:

na služobné cesty:

i)	pozvanie od firmy alebo orgánu na zasadnutia, konferencie alebo podujatia spojené s obchodom, priemyslom alebo prácou;

ii)	iné doklady preukazujúce existenciu obchodných alebo pracovných vzťahov;

iii)	vstupenky na veľtrhy alebo kongresy, ak sa na nich dotknutá osoba zúčastňuje;

na cesty na účely štúdia alebo iných druhov odborného vzdelávania a prípravy:

i)	potvrdenie o prijatí do vzdelávacieho zariadenia na účely navštevovania praktických a teoretických kurzov v rámci základného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy;

ii)	študentské preukazy alebo potvrdenia o návšteve kurzov;

na turistické alebo súkromné cesty:

sprievodné dokumenty týkajúce sa ubytovania:

—	pozvanie od hostiteľa, ak u neho dotknutá osoba prebýva,

—	sprievodný doklad z ubytovacieho zariadenia alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza plánované ubytovanie;

ii)	sprievodné dokumenty týkajúce sa harmonogramu pobytu: potvrdenie o rezervácii organizovaného zájazdu alebo akýkoľvek iný vhodný dokument, v ktorom sa uvádza predpokladaný cestovný plán;

iii)	sprievodné dokumenty týkajúce sa návratu: spiatočný alebo okružný cestovný lístok;

d)	na cesty na politické, vedecké, kultúrne, športové alebo náboženské podujatia, alebo z iných dôvodov: pozvánky, vstupenky, registrácie alebo programy, na ktorých sa v každom možnom prípade uvádza názov hostiteľskej organizácie a dĺžka pobytu, alebo každý iný dokument, ktorý uvádza účel návštevy.

PRÍLOHA II

Evidencia informácií

Na všetkých hraničných priechodoch sa všetky služobné informácie a akékoľvek ďalšie mimoriadne dôležité informácie zaznamenávajú manuálne alebo elektronicky. Informácie, ktoré sa majú zaznamenať, zahŕňajú najmä:

a)	mená príslušníkov pohraničnej stráže miestne príslušnej za hraničné kontroly a ostatných príslušníkov každého tímu;

b)	zmiernenie kontrol osôb, ktoré sa uplatňuje v súlade s článkom 8;

c)	vydanie náhradných dokladov namiesto pasov a víz priamo na hraniciach;

d)	zadržané osoby a sťažnosti (trestné činy a administratívne delikty);

e)	osoby, ktorým bol vstup odopretý v súlade s článkom 13 (dôvody odopretia a štátna príslušnosť);

f)	bezpečnostné kódy vstupných a výstupných pečiatok, totožnosť príslušníkov pohraničnej stráže, ktorým sú pridelené tieto pečiatky v danom čase alebo počas ktorejkoľvek danej zmeny, ako aj informácie týkajúce sa stratených a odcudzených pečiatok;

g)	sťažnosti kontrolovaných osôb;

h)	iné mimoriadne dôležité policajné alebo súdne opatrenia;

i)	mimoriadne udalosti.

PRÍLOHA III

Vzorové značky označujúce koridory na hraničných priechodoch

ČASŤ A

(1)

ČASŤ B

ČASŤ C

(1)

(1) V prípade Islandu a Nórska sa znak nevyžaduje.

PRÍLOHA IV

Označovanie odtlačkom pečiatky

1.	Cestovné doklady štátnych príslušníkov tretej krajiny sa systematicky označujú odtlačkom pečiatky na vstupe a výstupe v súlade s článkom 10. Špecifikácie týchto pečiatok stanovuje rozhodnutie Schengenského výkonného výboru SCH/COM-EX (94) 16 rev a SCH/Gem-Handb (93) 15 (DÔVERNÉ).

2.	Bezpečnostné kódy pečiatok sa menia v pravidelných intervaloch, ktoré nepresahujú jeden mesiac.

Pri vstupe a výstupe štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, sa doklad označí odtlačkom pečiatky podľa možností tak, aby odtlačok pečiatky prekrýval okraj víza bez ovplyvnenia čitateľnosti údajov na víze alebo bezpečnostných znakov vízovej nálepky. Ak sa doklad musí označiť viacerými odtlačkami pečiatky (napríklad v prípade viacnásobného vstupného víza), urobí sa to na strane oproti strane, na ktorej je uvedené vízum.

Ak nemožno použiť túto stranu, odtlačok pečiatky sa dá na nasledujúcu stranu. Odtlačok pečiatky sa nedáva na prístrojom snímateľnú zónu.

Členské štáty určia vnútroštátne kontaktné miesta zodpovedné za výmenu informácií o bezpečnostných kódoch vstupných a výstupných pečiatok používaných na hraničných priechodoch a informujú o týchto miestach ostatné členské štáty, Generálny sekretariát Rady a Komisiu. Tieto kontaktné miesta majú okamžitý prístup k informáciám o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach, ktoré sa používajú na vonkajších hraniciach dotknutého členského štátu, a najmä k informáciám o:

a)	hraničnom priechode, ktorému bola pridelená daná pečiatka;

b)	totožnosti príslušníka pohraničnej stráže, ktorému je daná pečiatka pridelená v ktoromkoľvek danom čase;

c)	bezpečnostnom kóde danej pečiatky v ktoromkoľvek danom čase.

Akékoľvek otázky o spoločných vstupných a výstupných pečiatkach sa zadávajú prostredníctvom vyššie uvedených vnútroštátnych kontaktných miest.

Vnútroštátne kontaktné miesta okamžite zasielajú informácie o zmenách kontaktných miest a stratených a odcudzených pečiatkach ostatným kontaktným miestam, Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii.

PRÍLOHA V

ČASŤ A

Postupy odopretia vstupu na hranici

Pri odopretí vstupu oprávnený príslušník pohraničnej stráže:

vyplní štandardný formulár pre odopretie vstupu podľa vzoru v časti B. Dotknutý štátny príslušník tretej krajiny tento formulár podpíše a obdrží jeho podpísanú kópiu. Ak štátny príslušník tretej krajiny odmietne podpísať formulár, príslušník pohraničnej stráže zaznačí takéto odmietnutie v časti formulára „pripomienky“;

označí pas odtlačkom pečiatky na vstupe, ktorú zruší preškrtnutím nezmazateľným čiernym atramentom, a oproti vpravo vpíše, tiež nezmazateľným atramentom, písmeno (písmená) zodpovedajúce dôvodu (dôvodom) odopretia vstupu, ktorých zoznam sa nachádza na vyššie uvedenom štandardnom formulári pre odopretie vstupu;

zruší víza použitím pečiatky s nápisom „ZRUŠENÉ“ v prípadoch uvedených v odseku 2. V takomto prípade sa kvôli ochrane pred možným budúcim zneužitím preškrtnutím zničí optická variabilnosť vízovej nálepky, bezpečnostný „efekt skrytého obrázku“ a nápis „vízum“. Príslušník pohraničnej stráže okamžite informuje o takomto rozhodnutí svoje ústredné orgány;

d)	zaznamená každé odopretie vstupu do evidencie alebo do zoznamu s uvedením totožnosti a štátnej príslušnosti dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny, údajov z dokladu oprávňujúceho štátneho príslušníka tretej krajiny prekročiť hranicu a dôvodu na odopretie vstupu a dátumu odopretia vstupu.

Vízum sa zruší v týchto prípadoch:

a)	ak bolo na držiteľa víza vydané upozornenie v SIS na účely odopretia vstupu, pokiaľ nie je držiteľom víza alebo návratného víza vydaného jedným z členských štátov a nechce vstup na účely tranzitu na územie členského štátu, ktorý tento dokument vydal;

b)	ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že držiteľ získal vízum podvodom.

Rozhodnutia o zrušení víz nesmú byť automatickým dôsledkom toho, že štátny príslušník tretej krajiny nepredloží na hranici jeden alebo viac sprievodných dokumentov, ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2.

Ak sa štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol odopretý vstup, dostal na hranicu za pomoci dopravcu, miestne zodpovedný orgán:

nariadi dopravcovi prevziať dozor nad štátnym príslušníkom tretej krajiny a bezodkladne ho dopraviť do tretej krajiny, odkiaľ ho priviezol, do tretej krajiny, ktorá vydala doklad oprávňujúci ho prekročiť hranicu, alebo do akejkoľvek inej tretej krajiny, do ktorej má zaručený vstup, alebo nájsť ďalší spôsob dopravy v súlade s článkom 26 Schengenského dohovoru a smernicou Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (1);

b)	počas čakania na prepravu prijme v súlade s vnútroštátnym právom a s ohľadom na miestne okolnosti vhodné opatrenia na to, aby štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorým bol odopretý vstup, zabránil vstúpiť nelegálnym spôsobom.

4.	Ak existujú dôvody na odopretie vstupu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny a zároveň aj na jeho zatknutie, príslušník hraničnej stráže sa spojí s orgánmi zodpovednými za rozhodnutie o opatreniach, ktoré treba vykonať v súlade s vnútroštátnym právom.

ČASŤ B

Štandardný formulár pre odopretie vstupu na hranici

(1) Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 45.

PRÍLOHA VI

Osobitné pravidlá pre rôzne typy hraníc a rôzne dopravné prostriedky používané na prekračovanie vonkajších hraníc členských štátov

1. Pozemné hranice

1.1. Kontroly cestnej dopravy

1.1.1. Pohyby na hraničných priechodoch sa regulujú zodpovedajúcim spôsobom s cieľom zabezpečiť účinnú kontrolu osôb a súčasné zaistenie bezpečnosti a plynulého priebehu cestnej premávky. V prípade potreby uzavrú členské štáty dvojstranné dohody na presmerovanie a zamedzenie premávky. V súlade s článkom 37 o nich informujú Komisiu.

1.1.2. Tam, kde to členské štáty pokladajú za vhodné, a ak to dovoľujú okolnosti, môžu na určitých hraničných priechodoch na pozemných hraniciach prevádzkovať oddelené koridory v súlade s článkom 9.

Oddelené koridory môžu príslušné orgány členských štátov povoliť kedykoľvek za výnimočných okolností, a ak si to vyžaduje premávka a podmienky infraštruktúry.

Členské štáty môžu spolupracovať so susednými krajinami s cieľom vytvoriť na vonkajších hraničných priechodoch oddelené koridory.

1.1.3. Všeobecne platí, že osoby cestujúce vo vozidlách môžu počas kontrol zostať vo vozidle. Ak si to však vyžadujú okolnosti, môžu byť tieto osoby požiadané, aby z vozidla vystúpili. Ak to miestne okolnosti dovoľujú, dôkladné kontroly sa uskutočnia v oblastiach vyhradených na tieto účely. V záujme bezpečnosti personálu, a ak je to možné, vykonávajú kontroly dvaja príslušníci pohraničnej stráže.

1.2. Kontroly železničnej dopravy

1.2.1. Kontrolám sa pri prekračovaní vonkajších hraníc podrobia cestujúci vo vlaku, ako aj železničný personál vrátane obsluhy nákladných vlakov či prázdnych vlakov. Takéto kontroly sa vykonajú jedným z nasledujúcich spôsobov:

—	na nástupišti v prvej stanici po príchode na územie členského štátu alebo v stanici nástupu pred odchodom z jeho územia,

—	vo vlaku počas cesty.

Členské štáty môžu uzavrieť dvojstranné dohody o spôsobe vykonávania týchto kontrol. V súlade s článkom 37 o nich informujú Komisiu.

1.2.2. Odchylne od bodu 1.2.1 a s cieľom zabezpečiť plynulosť premávky vysokorýchlostných osobných vlakov sa môžu členské štáty v rámci cestovného poriadku takýchto vlakov z tretích krajín a po spoločnej dohode s dotknutými tretími krajinami rozhodnúť, že budú vykonávať vstupné kontroly osôb vo vlakoch z tretích krajín jedným z nasledujúcich spôsobov:

—	na staniciach na území tretej krajiny, kde osoby nastúpia do vlaku,

—	na staniciach na území členských štátov, kde osoby z vlaku vystúpia,

—	vo vlaku počas cesty medzi stanicami na území členských štátov za predpokladu, že osoby z vlaku nevystúpili na predchádzajúcej stanici/predchádzajúcich staniciach.

1.2.3. S ohľadom na vysokorýchlostné vlaky z tretích krajín, ktoré na území členských štátov zastavujú niekoľkokrát, ak je železničný prepravca v takom postavení, že berie cestujúcich výhradne na zvyšnú časť cesty v rámci územia členských štátov, títo cestujúci podliehajú vstupným kontrolám buď vo vlaku, alebo na cieľovej stanici okrem prípadov, keď sa kontroly vykonali v súlade s bodmi 1.2.1 alebo 1.2.2 prvou zarážkou.

Osobám, ktoré chcú cestovať takýmto vlakom výlučne na zvyšnej časti cesty v rámci územia členských štátov, sa ešte pred odchodom vlaku jasne oznámi, že sa počas cesty alebo na cieľovej stanici podrobia vstupnej kontrole.

1.2.4. Pri ceste opačným smerom sa osoby vo vlaku podrobia výstupnej kontrole za podobných podmienok.

1.2.5. Príslušník pohraničnej stráže môže nariadiť, aby sa v prípade potreby s pomocou sprievodcu vlaku prehliadli duté priestory vozňov, či sa v nich neskrývajú osoby alebo predmety podliehajúce hraničnej kontrole.

1.2.6. Ak existujú dôvody domnievať sa, že sa vo vlaku skrývajú osoby, na ktoré bolo podané trestné oznámenie alebo ktoré sú podozrivé zo spáchania trestného činu, prípadne štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú v úmysle vstúpiť nelegálnym spôsobom, a ak príslušník pohraničnej stráže nemôže konať v súlade s ustanoveniami právnych predpisov svojho štátu, oznámi túto skutočnosť členským štátom, do ktorých vlak smeruje alebo na území ktorých sa pohybuje.

2. Vzdušné hranice

2.1. Postupy kontrol na medzinárodných letiskách

2.1.1. Príslušné orgány členských štátov zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal také nevyhnutné opatrenia, ktoré fyzicky oddelia cestujúcich na vnútorných linkách od cestujúcich na iných linkách. Na tieto účelz sa na všetkých medzinárodných letiskách zavedie vhodná infraštruktúra.

2.1.2. Miesto výkonu hraničných kontrol sa určí v súlade s nasledujúcim postupom:

cestujúci na linke z tretej krajiny, ktorí nastúpia do lietadla na vnútornej linke, sa podrobia vstupnej kontrole na letisku, kam priletelo lietadlo z tretej krajiny. Cestujúci na vnútornej linke, ktorí nastúpia do lietadla do tretej krajiny (prestup), sa podrobia výstupnej kontrole na letisku, z ktorého toto lietadlo odlieta;

pri letoch z tretích krajín alebo do tretích krajín bez prestupu a pri letoch s viac než jedným medzipristátím na letiskách členských štátov, ak cestujúci pokračujú ďalej tým istým lietadlom:

i)	cestujúci sa na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín, ak predtým ani potom neprestupujú na let v rámci územia členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu;

ii)

cestujúci sa na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín s viac než jedným medzipristátím na území členských štátov, ak cestujú ďalej tým istým lietadlom (žiadny prestup) a za predpokladu, že do lietadla nemôžu nastupovať cestujúci v úseku na území členských štátov, podrobia vstupnej kontrole na letisku príletu a výstupnej kontrole na letisku odletu,

iii)

ak môžu aerolínie na linkách z tretích krajín s viac než jedným medzipristátím na území členských štátov pribrať cestujúcich len na zvyšný úsek v rámci tohto územia, cestujúci sa podrobia výstupnej kontrole na letisku odletu a vstupnej kontrole na letisku príletu.

Kontroly cestujúcich, ktorí sú počas týchto medzipristátí už na palube lietadla a nenastúpili na území členských štátov, sa vykonajú v súlade s písmenom b) bodom ii). Ak je cieľovou krajinou tretia krajina, pre túto kategóriu letov platí opačný postup.

2.1.3. Hraničné kontroly sa zvyčajne nevykonávajú na palube lietadla alebo pri východe, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. S cieľom zaistiť, aby sa na letiskách označených ako hraničné priechody mohli osoby kontrolovať v súlade s pravidlami stanovenými v článkoch 6 až 13, členský štát zabezpečí, aby letiskové orgány prijali potrebné opatrenia na odklonenie cestujúcich do priestorov vyhradených na kontroly.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ letiska prijal potrebné opatrenia na zabránenie vstupu neoprávnených osôb do vyhradených priestorov, napríklad do priestorov určených na tranzit, ako aj na zabránenie opustenia týchto priestorov. Kontroly sa zvyčajne nevykonávajú v priestoroch určených na tranzit, okrem prípadov, keď je to odôvodnené na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu. Kontrolám v týchto priestoroch sa podrobia najmä osoby, ktoré potrebujú tranzitné letiskové vízum, aby sa zistilo, či naozaj majú takéto vízum.

2.1.4. Ak musí v prípadoch vyššej moci alebo bezprostredného nebezpečenstva, prípadne na pokyn orgánov lietadlo na linke z tretej krajiny pristáť na pristávacej ploche, ktorá nie je hraničným priechodom, môže toto lietadlo pokračovať v lete len po získaní povolenia od pohraničnej stráže a colných orgánov. To isté sa vzťahuje na pristátie lietadla na linke z tretej krajiny bez povolenia. V každom prípade sa uplatnia články 6 až 13 pre kontroly osôb v týchto lietadlách.

2.2. Postupy kontrol na malých letiskách

2.2.1. Kontrola osôb sa v súlade s článkami 6 až 13 musí zabezpečiť aj na letiskách, ktoré nemajú štatút medzinárodného letiska podľa príslušného vnútroštátneho práva („malé letiská“), ale cez ktoré je povolené presmerovanie letov z tretích krajín alebo do tretích krajín.

2.2.2. Odchylne od bodu 2.1.1 a bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2320/2002 zo 16. decembra 2002 o ustanovení spoločných pravidiel v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva (1), nie je na malých letiskách potrebné prijímať vhodné opatrenia na zabezpečenie fyzického oddelenia cestujúcich z vnútorných a iných liniek. Okrem toho a za predpokladu, že existuje záruka dostatočne rýchleho nasadenia potrebného personálu, nemusí byť v prípade slabej premávky pohraničná stráž vždy prítomná.

2.2.3. Ak nie je na malom letisku zabezpečená neustála prítomnosť pohraničnej stráže, manažér tohto malého letiska primeraným spôsobom oznámi príslušníkom pohraničnej stráže prílet a odlet lietadiel na linkách z tretích krajín alebo do tretích krajín.

2.3. Kontroly osôb na súkromných letoch

2.3.1. V prípade súkromných letov z tretích krajín alebo do tretích krajín zašle kapitán pred odletom pohraničnej stráži cieľového členského štátu a v prípadne aj štátu, na ktorého územie vstúpi lietadlo ako na prvé, všeobecné vyhlásenie obsahujúce okrem iného letový plán v súlade s prílohou 2 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a informácie o totožnosti cestujúcich.

2.3.2. Ak súkromné lety prichádzajúce z tretej krajiny smerujú do členského štátu s medzipristátiami na území iných členských štátov, príslušné orgány štátu, do ktorého vstúpia, vykonajú hraničné kontroly osôb a označia všeobecné vyhlásenie uvedené v bode 2.3.1 odtlačkom pečiatky.

2.3.3. Ak nie je isté, či let prichádza výlučne z územia členských štátov alebo na takéto územie výhradne smeruje bez medzipristátia na území tretej krajiny, príslušné orgány na veľkých a malých letiskách vykonajú kontroly osôb v súlade s bodmi 2.1 až 2.2.

2.3.4. Mechanizmy pre vstup a výstup bezmotorových lietadiel, mikroľahkých lietadiel, vrtuľníkov, malých lietadiel s krátkym doletom a vzducholodí sa stanovia vnútroštátnym právom prípadne dvojstrannými dohodami.

3. Námorné hranice

3.1. Všeobecné kontrolné postupy v námornej doprave

3.1.1. Kontroly lodí sa vykonávajú v prístave, kam loď prichádza alebo z ktorého odchádza, na palube lode alebo v priestoroch vyhradených na tieto účely, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti plavidla. V súlade s dohodami, ktoré sa v tejto záležitosti dosiahli, sa však kontroly môžu vykonávať aj počas plavby alebo po pristátí, resp. vyplávaní lode na území tretej krajiny.

Účelom kontrol je zaistiť, aby posádka a cestujúci spĺňali podmienky stanovené v článku 5 bez toho, aby bol dotknutý článok 19 ods. 1 písm. c).

3.1.2. Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti osoba alebo spoločnosť, ktorá zastupuje vlastníka lode vo všetkých záležitostiach, ktoré sa vzťahujú na povinnosti vlastníka lode vystrojiť plavidlo („zástupca vlastníka lode“), vyhotoví v dvoch exemplároch zoznam posádky a cestujúcich. Najneskôr pri vplávaní do prístavu odovzdá tento (tieto) zoznam(-y) pohraničnej stráži. Ak z dôvodov vyššej moci nemožno pohraničnej stráži tento zoznam, resp. tieto zoznamy zaslať, odošle sa kópia na príslušné hraničné stanovište alebo námornému úradu, ktorý ju bez meškania odošle pohraničnej stráži.

3.1.3. Jedna kópia týchto dvoch zoznamov riadne podpísaných príslušníkom pohraničnej stráže sa vráti kapitánovi lode, ktorý ju v prístave na požiadanie predloží.

3.1.4. Kapitán lode alebo v jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode včas oznámi príslušnému orgánu akékoľvek zmeny v zložení posádky alebo v počte cestujúcich.

Okrem toho kapitán lode včas a podľa možnosti ešte pred vplávaním lode do prístavu oznámi príslušným orgánom prítomnosť čiernych pasažierov na palube. Za čiernych pasažierov však ostáva zodpovedný kapitán lode.

3.1.5. Kapitán lode oznámi vyplávanie lode pohraničnej stráži v primeranom čase a v súlade s pravidlami, ktoré platia v dotknutom prístave. Ak nemôže túto skutočnosť oznámiť týmto orgánom, informuje príslušný námorný úrad. Druhá kópia vopred vyplneného a podpísaného zoznamu (zoznamov) sa vráti pohraničnej stráži alebo námorným úradom.

3.2. Osobitné kontrolné postupy pre určité typy plavieb

Okružné plavby

3.2.1. Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode zašle príslušnej pohraničnej stráži cestovný poriadok a program okružnej plavby najmenej 24 hodín pred vyplávaním z prístavu, z ktorého loď na plavbu odchádza, a pred pristátím v každom prístave na území členských štátov.

3.2.2. V prípade, že cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje výlučne prístavy na území členských štátov, nevykonávajú sa odchylne od článkov 4 a 7 žiadne hraničné kontroly a loď na okružnej plavbe môže kotviť v prístavoch, ktoré nie sú hraničnými priechodmi.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.3. Ak cestovný poriadok lode na okružnej plavbe obsahuje prístavy na území členských štátov a aj prístavy v tretích krajinách, hraničné kontroly sa odchylne od článku 7 vykonávajú nasledujúcim spôsobom:

ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretej krajiny a po prvý raz sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4.

Cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 7, pokiaľ hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu nepreukáže, že nie je potrebné vykonať takéto kontroly;

ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území tretej krajiny a opätovne sa zastaví v prístave na území členského štátu, posádka a cestujúci sa podrobia vstupným kontrolám na základe menného zoznamu posádky a cestujúcich, ako sa uvádza v bode 3.2.4 v rozsahu zmien vykonaných v týchto zoznamoch od zastávky lode na okružnej plavbe v predchádzajúcom prístave na území členského štátu.

c)	ak loď na okružnej plavbe prichádza z prístavu na území členského štátu a zastaví sa v takomto prístave, cestujúci, ktorí vystúpia na breh, sa podrobia vstupným kontrolám v súlade s článkom 7, ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu;

ak loď na okružnej plavbe odchádza z prístavu na území členského štátu do prístavu v tretej krajine, podrobia sa členovia posádky a cestujúci výstupným kontrolám na základe menných zoznamov posádky a cestujúcich.

Ak si to vyžiada hodnotenie rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu, podrobia sa cestujúci, ktorí vstupujú na palubu, výstupným kontrolám v súlade s článkom 7;

ak loď na okružnej plavbe vypláva z prístavu v členskom štáte do takéhoto prístavu, nevykonajú sa žiadne výstupné kontroly.

Napriek tomu sa však na základe hodnotenia rizík vo vzťahu k vnútornej bezpečnosti a nelegálnemu prisťahovalectvu môžu vykonať kontroly posádky a cestujúcich na týchto lodiach.

3.2.4. Menné zoznamy posádky a cestujúcich obsahujú:

a)	meno a priezvisko;

b)	dátum narodenia;

c)	štátnu príslušnosť;

d)	číslo a typ cestovného dokladu a v prípade potreby aj číslo víza.

Kapitán lode na okružnej plavbe alebo v prípade jeho neprítomnosti zástupca vlastníka lode odošle príslušnému útvaru pohraničnej stráže tieto menné zoznamy najmenej 24 hodín pred vplávaním do každého prístavu na území členských štátov, alebo bezprostredne po ukončení nástupu v predchádzajúcom prístave v prípade, ak cesta do takéhoto prístavu netrvá dlhšie než 24 hodín.

Menný zoznam sa označí odtlačkom pečiatky v prvom prístave po vstupe na územie členských štátov a následne vždy, keď sa v ňom vykonajú zmeny. Menný zoznam sa berie do úvahy pri hodnotení rizík, ako sa uvádza v bode 3.2.3.

Výletné plavby

3.2.5. Odchylne od článkov 4 a 7 sa osoby na palube výletných lodí, ktoré prichádzajú z prístavu na území členského štátu alebo do takéhoto prístavu odchádzajú, nepodrobujú hraničným kontrolám a môžu vstúpiť do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom.

V súvislosti s hodnotením rizík nelegálneho prisťahovalectva, a najmä ak sa pobrežie tretej krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu, však treba vykonávať kontroly týchto osôb a/alebo fyzickú prehliadku výletných lodí.

3.2.6. Odchylne od článku 4 môže výletná loď prichádzajúca z tretej krajiny výnimočne vplávať do prístavu, ktorý nie je hraničným priechodom. V takýchto prípadoch o tom osoby na palube informujú prístavné orgány, aby im vstup do daného prístavu povolili. Prístavné orgány sa spoja s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby oznámili príchod plavidla. Vyhlásenie týkajúce sa cestujúcich sa podáva prístavným orgánom v podobe zoznamu osôb na palube. Tento zoznam sa poskytne pohraničnej stráži najneskôr pri príchode.

Podobne, ak z dôvodov vyššej moci musí výletná loď prichádzajúca z tretej krajiny pristáť v prístave, ktorý nie je hraničným priechodom, spoja sa prístavné orgány s orgánmi v najbližšom prístave, ktorý je označený ako hraničný priechod, aby nahlásili prítomnosť plavidla.

3.2.7. Pri týchto kontrolách sa odovzdá dokument obsahujúci všetky technické vlastnosti plavidla a mená osôb na palube. Kópia tohto dokumentu sa odovzdá orgánom v prístavoch na vstupe a výstupe z krajiny. Pokiaľ plavidlo ostáva vo výsostných vodách jedného z členských štátov, je kópia tohto dokumentu súčasťou lodných dokladov.

Pobrežný rybolov

3.2.8. Odchylne od článkov 4 a 7 sa systematicky nekontrolujú posádky pobrežných rybárskych plavidiel, ktoré sa každý deň alebo do 36 hodín od vyplávania vracajú do prístavu, kde sú evidované, alebo do akéhokoľvek iného prístavu na území členských štátov a nekotvia v prístave na území tretej krajiny. Napriek tomu sa s cieľom stanoviť frekvenciu vykonávania kontrol berie do úvahy posúdenie rizík nelegálneho prisťahovalectva, najmä ak sa pobrežie tretej krajiny nachádza v bezprostrednej blízkosti územia dotknutého členského štátu. Na základe týchto rizík sa vykonáva kontrola osôb a/alebo fyzická prehliadka plavidla.

3.2.9. Posádky pobrežných rybárskych plavidiel, ktoré nie sú evidované v prístave na území členského štátu, sa kontrolujú v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú námorníkov.

Kapitán lode oznámi príslušným orgánom akúkoľvek zmenu v zozname členov posádky a prítomnosť akýchkoľvek cestujúcich.

Trajektové spojenia

3.2.10. Kontrolám sa podrobia osoby na palube trajektových spojení s prístavmi na území tretích krajín. Uplatňujú sa tieto pravidlá:

a)	ak je to možné, v súlade s článkom 9 zabezpečia členské štáty oddelené koridory;

b)	kontroly peších cestujúcich sa vykonávajú individuálne;

c)	kontroly cestujúcich vo vozidlách sa vykonávajú bez toho, aby z nich cestujúci vystúpili;

d)	cestujúci na trajekte, ktorí cestujú autobusom, sa pokladajú za peších cestujúcich. Títo cestujúci vystúpia pri kontrole z autobusu;

e)	kontroly vodičov ťažkých nákladných vozidiel a akýchkoľvek sprevádzajúcich osôb sa vykonávajú bez toho, aby z nich tieto osoby vystúpili. Takéto kontroly sa v zásade organizujú oddelene od kontrol ostatných cestujúcich;

f)	aby kontroly prebiehali rýchlo, k dispozícii musí byť adekvátny počet kontrolných stanovíšť;

g)	najmä na vyhľadávanie nelegálnych prisťahovalcov sa vykonajú náhodné prehliadky osobných dopravných prostriedkov a v príslušných prípadoch aj nákladu a iného tovaru naloženého v dopravnom prostriedku;

h)	s členmi posádky trajektov sa zaobchádza rovnako ako s členmi posádky obchodnej lode.

4. Lodná doprava vo vnútrozemí

4.1. Lodná doprava vo vnútrozemí zahŕňajúca prekročenie vonkajšej hranice zahŕňa používanie všetkých druhov lodí a plavidiel na obchodné alebo rekreačné účely plaviacich sa na riekach, kanáloch a jazerách.

4.2. S ohľadom na lode používané na obchodné účely, kapitán a osoby zamestnané na lodi, ktoré sú uvedené v zozname posádky, a rodinní príslušníci týchto osôb, ktorí na lodi bývajú, sa pokladajú za členov posádky, resp. za jej rovnocenné osoby.

4.3. Pre kontroly lodnej dopravy vo vnútrozemí sa obdobne uplatňujú príslušné ustanovenia bodov 3.1 až 3.2.

(1) Ú. v. ES L 355, 30.12.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 849/2004 (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 1).

PRÍLOHA VII

Osobitné pravidlá pre určité kategórie osôb

1. Hlavy štátov

Odchylne od článku 5 a článkov 7 až 13 hraničným kontrolám nemôžu byť podrobené hlavy štátov a členovia ich delegácií, ktorých príchod a odchod sa oficiálne oznámil pohraničnej stráži cez diplomatické kanály.

2. Piloti a ostatní členovia posádky lietadla

2.1. Odchylne od článku 5 môžu držitelia preukazu pilota alebo osvedčenia člena posádky podľa prílohy 9 Dohovoru o civilnom letectve zo 7. decembra 1944 v priebehu vykonávania svojich povinností a na základe týchto dokladov:

a)	nastúpiť a vystúpiť na letisku medzipristátia alebo na letisku príletu na území členského štátu;

b)	vstúpiť na územie obce letiska medzipristátia alebo letiska príletu na území členského štátu;

c)	dopraviť sa akýmkoľvek dopravným prostriedkom na letisko na území členského štátu, aby nastúpili do lietadla, ktoré odlieta z toho istého letiska.

Vo všetkých ostatných prípadoch musia byť splnené požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1.

2.2. Pre kontroly členov posádky lietadiel sa uplatňujú články 6 až 13. V prípade, že je to možné, sa prednostne vykonajú kontroly posádky lietadiel. Konkrétne sa posádky kontrolujú buď skôr než cestujúci, alebo na osobitných miestach vyhradených na tieto účely. Odchylne od článku 7 môžu byť posádky, ktoré personál zodpovedný za kontroly už spoznal v priebehu vykonávania svojich povinností, podrobené len náhodným kontrolám.

3. Námorníci

3.1. Odchylne od článkov 4 a 7 môžu členské štáty povoliť námorníkom, ktorí sú držiteľmi preukazu námorníka vydaného v súlade so Ženevským dohovorom z 19. júna 2003 (č. 185), v súlade s Londýnskym dohovorom z 9. apríla 1965 a príslušným vnútroštátnym právom, vstup na územie členských štátov a vystúpenie na breh, aby sa zdržiavali v oblasti prístavu, v ktorom zastavila ich loď, alebo v susedných obciach bez toho, aby sa dostavili na hraničný priechod, pod podmienkou, že sú uvedení v zozname posádky svojej lode, ktorý bol predtým predložený na kontrolu príslušným orgánom.

Podľa posúdenia rizík vnútornej bezpečnosti a nelegálneho prisťahovalectva sa musia námorníci podrobiť kontrole zo strany pohraničnej stráže v súlade s článkom 7 ešte predtým, ako vystúpia na breh.

Ak námorník predstavuje hrozbu pre verejný poriadok, vnútornú bezpečnosť alebo verejné zdravie, môže mu byť odopreté povolenie vystúpiť na breh.

3.2. Námorníci, ktorí majú v úmysle zdržiavať sa mimo obcí nachádzajúcich sa v blízkosti prístavov, sú povinní dodržiavať podmienky vstupu na územie členských štátov uvedené v článku 5 ods. 1.

4. Držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov a členovia medzinárodných organizácií

4.1. S ohľadom na osobitné výsady alebo imunity, ktoré požívajú držitelia diplomatických, úradných alebo služobných pasov vydaných tretími krajinami alebo ich vládami, ktoré sú uznané členskými štátmi, ako aj držitelia dokladov vydaných medzinárodnými organizáciami uvedenými v bode 4.4, ktorí cestujú v rámci plnenia svojich pracovných povinností, sa môže týmto osobám udeliť prednosť pred ostatnými cestujúcimi na hraničných priechodoch, hoci v príslušných prípadoch naďalej podliehajú vízovej povinnosti.

Odchylne od článku 5 ods. 1 písm. c) sa od držiteľov týchto dokladov nevyžaduje preukazovanie dostatočnej výšky prostriedkov na živobytie.

4.2. Ak si osoba, ktorá sa nachádza na vonkajšej hranici, nárokuje výsady, imunity a výnimky, môže ju príslušník pohraničnej stráže požiadať, aby poskytla dôkaz o svojom statuse predložením príslušných dokladov, predovšetkým potvrdení vydaných akreditujúcim štátom, alebo diplomatického pasu alebo iných prostriedkov. Ak má príslušník pohraničnej stráže pochybnosti, môže sa v naliehavom prípade obrátiť priamo na ministerstvo zahraničných vecí.

4.3. Akreditovaní členovia diplomatických misií a konzulárnych zastúpení a ich rodiny môžu vstúpiť na územie členských štátov po predložení preukazu uvedeného v článku 19 ods. 2 a dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranice. Okrem toho a odchylne od článku 13 nesmie pohraničná stráž odoprieť držiteľom diplomatických, úradných alebo služobných pasov vstup na územie členských štátov skôr, než sa poradí s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. To platí aj v prípadoch, keď bolo na tieto osoby vydané upozornenie v SIS.

4.4. Medzi doklady vydané medzinárodnými organizáciami na účely uvedené v bode 4.1 patria najmä:

—	preukaz (laissez-passer) Organizácie Spojených národov, ktorý sa vydáva pracovníkom Organizácie Spojených národov a podriadených agentúr podľa Dohovoru o výsadách a imunitách špecializovaných agentúr, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 21. novembra 1947 v New Yorku,

—	preukaz (laissez-passer) Európskeho spoločenstva (ES),

—	preukaz (laissez-passer) Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom),

—	legitimácia vydaná generálnym tajomníkom Rady Európy,

—

doklady vydané podľa odseku 2 článku III Dohody medzi zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy o postavení ich síl (vojenské preukazy totožnosti s priloženým cestovným príkazom, cestovné oprávnenie alebo individuálny či kolektívny príkaz na presun), ako aj doklady vydané v rámci Partnerstva za mier.

5. Cezhraniční pracovníci

5.1. Postupy kontroly cezhraničných pracovníkov sa riadia všeobecnými pravidlami o kontrole hraníc, najmä článkami 7 a 13.

5.2. Odchylne od článku 7 sa cezhraniční pracovníci, ktorých členovia pohraničnej stráže dobre poznajú, pretože často prekračujú hranicu na rovnakom hraničnom priechode a o ktorých na základe počiatočnej kontroly nezistilo, že by podliehali upozorneniu v SIS alebo vo vnútroštátnom súbore údajov, podrobia len náhodným kontrolám s cieľom uistiť sa, či sú držiteľmi platného dokladu, ktorý ich oprávňuje prekročiť hranicu, a či spĺňajú potrebné podmienky na vstup. Z času na čas sa aj tieto osoby bez upozornenia a v nepravidelných intervaloch podrobia dôkladným kontrolám.

5.3. Ustanovenia bodu 5.2 sa môžu rozšíriť na ďalšie kategórie osôb, ktoré pravidelne prekračujú hranice.

6. Maloletí

6.1. Pohraničná stráž venuje osobitnú pozornosť maloletým, či už cestujú v sprievode, alebo bez sprievodu. Maloletí, ktorí prekračujú vonkajšiu hranicu, sa podrobia rovnakým kontrolám na vstupe a výstupe ako dospelí podľa tohto nariadenia.

6.2. V prípade sprevádzaných maloletých pohraničná stráž skontroluje, či osoby sprevádzajúce maloletých majú týchto maloletých v rodičovskej starostlivosti, najmä ak maloletých sprevádza len jedna dospelá osoba a existujú závažné dôvody na podozrenie, že mohli byť nezákonne odňatí z opatery osôb, ktoré vo vzťahu k nim vykonávajú podľa zákona rodičovskú starostlivosť. V takomto prípade vykoná príslušník pohraničnej stráže ďalšie vyšetrovanie s cieľom zistiť akékoľvek nezrovnalosti alebo rozpory v daných informáciách.

6.3. V prípade maloletých, ktorí cestujú bez sprievodu, zabezpečí pohraničná stráž dôkladnými kontrolami cestovných dokladov a sprievodných dokladov, aby maloletí neopustili územie proti vôli osôb, ktoré ich majú v rodičovskej starostlivosti.

PRÍLOHA VIII

13.4.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 105/33

NARIADENIE RADY (ES) č. 563/2006

z 13. marca 2006

o uzavretí Dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 37 v spojení s článkom 300 ods. 2 a prvým pododsekom článku 300 ods. 3,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)	Spoločenstvo a Šalamúnove ostrovy dojednali a parafovali Dohodu o partnerstve pri rybolove, čím zabezpečili pre rybárov Spoločenstva možnosti rybolovu vo vodách, nad ktorými majú Šalamúnove ostrovy zvrchovanosť alebo právomoc z hľadiska rybolovu.

(2)

Dohoda zabezpečuje ekonomickú, finančnú, technickú a vedeckú spoluprácu v rybárskom odvetví s cieľom zaručiť zachovanie zdrojov a ich využívanie na udržateľnej úrovni, ako aj spoluprácu medzi spoločnosťami zameranými na rozvoj ekonomických aktivít v oblasti rybolovu a s nimi súvisiacimi aktivitami v spoločnom záujme.

(3)	Dohoda by sa mala schváliť.

(4)	Malo by sa určiť rozdelenie možností rybolovu medzi členské štáty.

(5)

Členské štáty, ktorých plavidlá lovia na základe tejto dohody, majú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 500/2001 zo 14. marca 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 2847/93 o monitorovaní úlovkov ulovených rybárskymi plavidlami Spoločenstva vo vodách tretích krajín a na šírom mori (2), Komisiu informovať o objeme úlovku z každého druhu v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov (ďalej len „dohoda“) sa týmto schvaľuje v mene Spoločenstva.

Text dohody je pripojený k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Možnosti rybolovu stanovené v protokole k dohode sa majú rozdeliť medzi členské štáty takto:

—	čereňové plavidlá na lov tuniaka:

Španielsko:

75 % dostupných možností rybolovu

Francúzsko:

25 % dostupných možností rybolovu

—	plavidlá s dlhými lovnými šnúrami pre lov na hladine:

Španielsko:

6 plavidiel

Portugalsko:

4 plavidlá

Ak žiadosti o licencie z týchto členských štátov nepokryjú všetky možnosti rybolovu stanovené v protokole, Komisia môže vziať do úvahy žiadosti o licencie z akéhokoľvek iného členského štátu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. marca 2006

Za Radu

predseda

M. BARTENSTEIN

(1) Stanovisko zo 14. februára 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Ú. v. ES L 73, 15.3.2001, s. 8.

DOHODA O PARTNERSTVE

medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO, ďalej len „Spoločenstvo“, a

VLÁDA ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV, ďalej len „Šalamúnove ostrovy“,

ďalej len „strany“,

S OHĽADOM na úzku spoluprácu a dobré vzťahy medzi Spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi, najmä v súvislosti s dohodami z Lomé a Cotonou, a na ich spoločnú ochotu ďalej udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy,

S OHĽADOM na želanie Šalamúnových ostrovov propagovať racionálne využívanie svojich rybárskych zdrojov prostredníctvom zvýšenej spolupráce,

PAMÄTAJÚC na to, že hlavne vzhľadom na morský rybolov uplatňujú Šalamúnove ostrovy zvrchovanosť alebo právomoc nad zónou rozprestierajúcou sa až do vzdialenosti 200 námorných míľ od svojej pobrežnej čiary,

SO ZRETEĽOM NA Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve a Dohodu Organizácie Spojených národov o druhoch rýb,

UVEDOMUJÚC SI dôležitosť zásad stanovených v Kódexe správania sa pri zodpovednom rybolove (Code of conduct for responsible fisheries), ktorý bol prijatý na Konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v roku 1995,

POTVRDZUJÚC, že výkon zvrchovaných práv pobrežnými štátmi vo vodách patriacich pod ich právomoc na účely využívania, uchovania a riadenia živých zdrojov sa musí uskutočňovať v súlade so zásadami a zvykmi medzinárodného práva a s patričným ohľadom na zvyky platné na regionálnej úrovni,

ODHODLANÉ spolupracovať vo svojom spoločnom záujme na podporovaní skvalitnenia zodpovedného rybolovu na zaistenie dlhodobého zachovania a udržateľného využívania živých morských zdrojov,

PRESVEDČENÉ, že takáto spolupráca musí mať formu podnetov a opatrení, ktoré sa vykonávajú spoločne alebo individuálne, navzájom sa dopĺňajú, sú v zhode s politikou a zabezpečujú súčinnosť spoločného úsilia,

ROZHODNUTÉ nadviazať na tieto účely dialóg s cieľom definovať politiku rybárskeho sektora na Šalamúnových ostrovoch a identifikovať primerané prostriedky na zabezpečenie účinnej realizácie tejto politiky a na zapojenie ekonomických špecialistov a civilných obyvateľov do tohto procesu,

POŽIADUJÚC stanovenie požiadaviek a podmienok riadiacich rybárske aktivity plavidiel Spoločenstva v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov a podporu Spoločenstva na zlepšenie zodpovedného rybolovu v tejto rybárskej zóne,

ODHODLANÉ pokračovať v užšej ekonomickej spolupráci v rybárskom priemysle a v súvisiacich aktivitách prostredníctvom vytvorenia a rozvoja spoločných podnikov zahŕňajúcich spoločnosti z obidvoch strán,

TÝMTO SCHVAĽUJÚ:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto dohoda stanovuje zásady, pravidlá a postupy riadiace:

—	ekonomickú, finančnú, technickú a vedeckú spoluprácu v rybárskom odvetví s cieľom zlepšiť zodpovedný rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov na zaručenie zachovania a udržateľného využívania rybárskych zdrojov a rozvíjať rybárske odvetvie na Šalamúnových ostrovoch,

—	podmienky riadiace prístup rybárskych plavidiel Spoločenstva do rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov,

—	opatrenia pri vytváraní rybárskej politiky v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie vyššie uvedených pravidiel a podmienok,

—	opatrenia na účinné zachovanie a riadenie zdrojov rýb,

—	prevenciu proti nelegálnemu, nedeklarovanému a neregulovanému rybolovu,

—	spoluprácu medzi spoločnosťami zameranú na rozvoj ekonomických aktivít v rybárskom odvetví a súvisiacich aktivít v spoločnom záujme.

Článok 2

Definície

Na účely tejto dohody:

a)	„orgánmi Šalamúnových ostrovov“ sú Ministerstvo rybolovu a morských zdrojov Šalamúnových ostrovov alebo štátny tajomník z Ministerstva rybolovu a morských zdrojov Šalamúnových ostrovov;

b)	pod pojmom „orgány Spoločenstva“ sa rozumie Európska komisia;

c)	„rybárskou zónou Šalamúnových ostrovov“ sa rozumejú vody, nad ktorými majú Šalamúnove ostrovy zvrchovanosť alebo právomoc z hľadiska rybolovu, označované právnymi predpismi Šalamúnových ostrovov ako „rybárske hranice Šalamúnových ostrovov“;

d)	„plavidlom Spoločenstva“ sa rozumie plavidlo plávajúce pod vlajkou členského štátu a registrované v Spoločenstve;

e)	„spoločným podnikom“ sa rozumie obchodná spoločnosť založená na Šalamúnových ostrovoch majiteľmi plavidiel alebo vnútroštátnymi podnikmi strán na účely angažovania sa v rybárskych alebo súvisiacich aktivitách;

f)	„spoločným výborom“ sa rozumie výbor zložený zo zástupcov Spoločenstva a Šalamúnových ostrovov, ktorého úlohy sú popísané v článku 9 tejto dohody;

„rybolovom“ sa rozumie:

i)	vyhľadávanie, lov, výlov alebo získavanie rýb;

ii)	pokus o vyhľadávanie, lov, výlov alebo získavanie rýb;

iii)	angažovanie sa v akejkoľvek inej aktivite, pri ktorej sa očakáva, že bude mať za následok lokalizáciu, lov, výlov alebo získavanie rýb;

iv)	ukladanie, vyhľadávanie alebo obnova nástrojov na zhlukovanie rýb alebo podobných elektronických zariadení, ako sú napríklad rádiové majáky;

v)	každý úkon na mori spojený s podporou alebo prípravou akejkoľvek aktivity opísanej v pododsekoch i) až iv);

vi)	použitie akéhokoľvek iného dopravného prostriedku vo vzduchu alebo na vode na akúkoľvek aktivitu opísanú v pododsekoch i) až v) okrem prípadov ohrozenia života a bezpečia posádky alebo záchrany plavidla;

h)	„rybárskou expedíciou“ sa rozumie každé plavidlo, ktoré sa používa alebo sa zamýšľa použiť na účely rybolovu, vrátane podporných lodí, nákladných plavidiel a každého iného plavidla priamo zapojeného do takýchto rybárskych úkonov;

i)	„prevádzkovateľom“ sa rozumie každá osoba, ktorá má na starosti alebo je zodpovedná za riadenie alebo kontrolu rybárskeho plavidla, vrátane majiteľa, nájomcu lode alebo kapitána;

j)	„prekládkou tovaru“ sa rozumie preloženie časti alebo všetkých rýb na palube rybárskeho plavidla na iné rybárske plavidlo buď na mori, alebo v prístave.

Článok 3

Zásady a ciele týkajúce sa vykonávania tejto dohody

1. Strany sa týmto zaväzujú podporovať zodpovedný rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov založený na zásade rovnoprávnosti rôznych lodí loviacich v zóne bez toho, aby boli dotknuté dohody uzavreté medzi rozvojovými krajinami v rámci geografického regiónu, vrátane vzájomných zmlúv o rybolove.

2. Strany majú spolupracovať s cieľom formulovať a realizovať odvetvovú rybársku politiku v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov a na tieto účely majú iniciovať politiku dialógu o nevyhnutných reformách. Týmto sa zaväzujú neprijímať opatrenia v tejto oblasti bez predchádzajúcej vzájomnej porady.

3. Strany majú tiež spoločne aj jednotlivo spolupracovať pri vykonávaní plánovaných (ex-ante), priebežných a následných (ex-post) hodnotení opatrení, programov a krokov realizovaných na základe tejto dohody.

4. Strany sa týmto zaväzujú zabezpečiť vykonávanie dohody v súlade so zásadami dobrého ekonomického a sociálneho riadenia.

5. Zamestnávanie námorníkov zo Šalamúnových ostrovov na palubách plavidiel Spoločenstva sa riadi Deklaráciou o základných zásadách a právach pri práci Medzinárodnej organizácie práce (ILO – International Labor Organization), ktorá sa týka práva pri príslušných kontraktoch a všeobecných podmienkach zamestnania. Týka sa to predovšetkým slobody združovania a účinného uznania práva na kolektívne vyjednávanie a znižovanie diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri práci.

Článok 4

Vedecká spolupráca

1. Počas platnosti tejto dohody Spoločenstvo a Šalamúnove ostrovy sledujú stav zdrojov rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov. V prípade potreby sa bude na tieto účely konať spoločné vedecké stretnutie, striedavo v Spoločenstve a na Šalamúnových ostrovoch.

2. Strany budú na základe záverov vedeckých stretnutí a dostupných vedeckých informácií konzultovať v rámci spoločného výboru, ktorý je ustanovený v článku 9, a v prípade nutnosti urobia so vzájomným súhlasom opatrenia na zabezpečenie udržateľného riadenia zdrojov rýb.

3. Na zabezpečenie riadenia a zachovania živých zdrojov v západnom a strednom Tichomorí a na spoluprácu pri relevantných vedeckých výskumoch budú strany konzultovať buď priamo, alebo v rámci príslušných medzinárodných organizácií.

Článok 5

Prístup plavidiel Spoločenstva do rybárskych oblastí v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov

1. Šalamúnove ostrovy sa týmto zaväzujú povoliť plavidlám Spoločenstva zapojiť sa do rybárskych aktivít vo svojej rybárskej zóne v súlade s touto dohodou vrátane protokolu a prílohy.

2. Rybárske aktivity riadené touto dohodou sú predmetom zákonov a právnych predpisov Šalamúnových ostrovov. Šalamúnove ostrovy upovedomia Komisiu o každej novele spomínaných zákonov do šiestich mesiacov a o novele nariadení do jedného mesiaca pred ich uvedením do platnosti.

3. Šalamúnove ostrovy preberajú zodpovednosť za účinné vykonávanie ustanovení protokolu o monitorovaní rybolovu. Plavidlá Spoločenstva budú spolupracovať s orgánmi Šalamúnových ostrovov zodpovednými za uskutočňovanie tohto monitorovania. Kroky podniknuté Šalamúnovými ostrovmi na reguláciu rybolovu v záujme zachovania zdrojov rybolovu sú založené na objektívnych a vedeckých kritériách. Aplikujú sa bez diskriminácie plavidiel Spoločenstva, plavidiel Šalamúnových ostrovov alebo zahraničných plavidiel bez toho, aby boli dotknuté dohody uzavreté medzi rozvojovými krajinami v rámci geografického regiónu, vrátane vzájomných zmlúv o rybolove.

4. Spoločenstvo uskutoční všetky vhodné kroky potrebné na zabezpečenie dodržiavania tejto dohody a právnych predpisov a nariadení riadiacich rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov svojimi plavidlami.

Článok 6

Licencie

Proces získavania rybárskej licencie pre plavidlá, príslušné poplatky a spôsoby platby, ktoré majú vlastníci lodí používať, sa vydajú ako príloha k protokolu.

Článok 7

Finančný príspevok

1. Spoločenstvo poskytne Šalamúnovým ostrovom jednorazový príspevok v súlade s podmienkami stanovenými v protokole a prílohách. Tento jednorazový príspevok sa vypočíta na základe dvoch súvisiacich prvkov, a to:

a)	prístupu plavidiel Spoločenstva do rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov a

b)	finančnej podpory Spoločenstva na zlepšovanie zodpovedného rybolovu a udržateľného využívania zdrojov rýb v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov.

Časť finančného príspevku spomínaná v ods. 1 písm. b) sa určuje a riadi podľa cieľov určených spoločnou dohodou medzi stranami v súlade s protokolom v kontexte odvetvovej rybárskej politiky na Šalamúnových ostrovoch a v súlade s každoročným a viacročným programom jeho vykonávania.

2. Finančný príspevok poskytnutý Spoločenstvom sa zaplatí každý rok v súlade s protokolom a bez toho, aby boli dotknuté podmienky tejto dohody a protokolu o akejkoľvek zmene výšky príspevku z dôvodu:

a)	vážnych okolností, iných než prírodných javov, zabraňujúcich rybárskym aktivitám v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov (v súlade s článkom 14 dohody);

obmedzenia možností rybolovu poskytnutých plavidlám Spoločenstva uskutočneného na základe vzájomnej dohody medzi stranami na účely riadenia príslušného druhu, keď sa to považuje za nevyhnutné na zachovanie a udržateľné využívanie zdrojov na základe najlepších dostupných vedeckých rád (v súlade s článkom 4 protokolu);

c)	zvýšenia možností rybolovu poskytnutých plavidlám Spoločenstva uskutočneného na základe vzájomnej dohody medzi stranami v prípade, že sa dostupné vedecké informácie zhodujú a stav zdrojov to dovoľuje (v súlade s článkami 1 a 4 protokolu);

d)	prehodnotenia podmienok finančnej podpory Spoločenstva na vykonávanie odvetvovej rybárskej politiky na Šalamúnových ostrovoch (v súlade s článkom 5 protokolu), keď to zaručujú výsledky každoročného a viacročného programovania zistené obidvoma stranami;

e)	výpovede tejto dohody podľa článku 12;

f)	pozastavenia vykonávania tejto dohody podľa článku 13.

Článok 8

Podporovanie spolupráce medzi ekonomickými prevádzkovateľmi a medzi obyvateľmi

1. Strany podporujú ekonomickú, obchodnú, vedeckú a technickú spoluprácu v rybárskom odvetví a v súvisiacich odvetviach. Radia sa navzájom s cieľom koordinovať rôzne opatrenia, ktoré sa na dosiahnutie tohto cieľa môžu uplatniť.

2. Strany podporujú výmenu informácií o rybárskych technikách a zariadeniach, ochranných metódach a priemyselnom spracovaní produktov rybolovu.

3. Strany sa usilujú o vytvorenie podmienok priaznivých pre podporu vzťahov medzi podnikmi týchto strán v technickej, ekonomickej a obchodnej sfére tým, že povzbudzujú zakladanie a rozvoj firiem a investícií priaznivých pre životné prostredie.

4. Strany povzbudzujú predovšetkým zakladanie spoločných podnikov v obojstrannom záujme. Vytváranie spoločných podnikov na Šalamúnových ostrovoch a preprava plavidiel Spoločenstva k spoločným podnikom sa systematicky riadia právnymi predpismi Šalamúnových ostrovov a Spoločenstva.

Článok 9

Spoločný výbor

1. Na monitorovanie vykonávania tejto dohody sa zriadi spoločný výbor. Spoločný výbor bude vykonávať tieto funkcie:

a)	monitorovanie výkonu, výklad a vykonávanie dohody, najmä formuláciu každoročného a viacročného programovania podľa článku 5 ods. 2 protokolu, a hodnotenie jeho realizácie;

b)	poskytovanie nevyhnutnej spolupráce pre záležitosti obojstranného záujmu v súvislosti s rybolovom;

c)	fórum pre priateľské urovnanie všetkých sporov v súvislosti s výkladom alebo vykonávaním dohody;

d)	v prípade potreby prehodnocovanie úrovne možností rybolovu a následne finančných príspevkov. Konzultácie sú založené na zásadách ustanovených v článkoch 1, 2 a 3 protokolu;

e)	akúkoľvek inú funkciu, na ktorej sa strany spolu dohodnú.

2. Spoločný výbor sa bude stretávať najmenej raz ročne, striedavo v Spoločenstve a na Šalamúnových ostrovoch, a bude mu predsedať hosťujúca strana. Na žiadosť ktorejkoľvek zo strán sa uskutoční mimoriadne stretnutie.

Článok 10

Geografická oblasť, na ktorú sa dohoda vzťahuje

Táto dohoda sa vzťahuje na jednej strane na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o založení Európskeho spoločenstva podľa podmienok ustanovených v zmluve, a na strane druhej na územie Šalamúnových ostrovov.

Článok 11

Trvanie

Táto dohoda platí tri roky od nadobudnutia platnosti. Automaticky sa predlžuje vždy o trojročné obdobia, kým sa nepodá oznámenie o výpovedi dohody podľa článku 12.

Článok 12

Výpoveď dohody

1. Táto dohoda môže byť vypovedaná ktoroukoľvek stranou v prípade vážnych okolností, ako napríklad zníženie množstva predmetných zdrojov, zistenie zníženej miery využívania možností rybolovu, ktoré sú poskytované plavidlám Spoločenstva, alebo neschopnosť spĺňať záväzky prijaté stranami v boji proti ilegálnemu, nedeklarovanému a neregulovanému rybolovu.

2. Príslušná strana písomne upovedomí druhú stranu o svojom zámere odstúpiť od dohody najmenej 6 mesiacov pred uplynutím počiatočného alebo každého dodatočného času platnosti.

3. Odoslaním oznámenia podľa predchádzajúcich bodov sa začnú rokovania medzi obidvoma stranami.

4. Platba finančného príspevku podľa článku 7 za rok, v ktorom výpoveď nadobudne platnosť, sa zníži úmerne a pro rata temporis.

5. Pred koncom obdobia platnosti ktoréhokoľvek protokolu k tejto dohode strany prerokujú, aké opravy alebo dodatky k protokolu alebo k prílohe sú potrebné.

Článok 13

Pozastavenie a revízia platieb finančného príspevku

1. Vykonávanie tejto dohody môže byť pozastavené z podnetu jednej zo strán v prípade vážnych nezhôd pri vykonávaní podmienok ustanovených v dohode alebo v jej protokole a prílohe. Takéto pozastavenie vyžaduje, aby dotyčná strana písomne oznámila svoj zámer najmenej 3 mesiace pred termínom, keď má pozastavenie nadobudnúť platnosť. Pri prijatí tohto oznámenia začnú strany rokovania s cieľom priateľsky vyriešiť vzájomné nezhody.

2. Platba finančného príspevku podľa článku 7 za rok, v ktorom výpoveď nadobudne platnosť, sa zníži úmerne a pomerne k času (pro rata temporis) trvania pozastavenia.

Článok 14

Pozastavenie z dôvodu vyššej moci

1. Keď vážne okolnosti, okrem prírodných javov, zabránia rybárskym aktivitám vo výlučnej hospodárskej oblasti (EEZ – Exclusive economic zone) Šalamúnových ostrovov, Európske spoločenstvo môže pozastaviť platbu finančného príspevku podľa článku 2 protokolu za predpokladu, že Spoločenstvo úplne splatilo všetky sumy splatné v čase pozastavenia.

2. Platba finančného príspevku sa obnoví, len čo strany vzájomnou dohodou vyplývajúcou z rokovaní zistia, že okolnosti zabraňujúce rybárskym aktivitám už neexistujú a že situácia pripúšťa opätovné začatie rybárskych aktivít. Táto platba by sa mala uskutočniť do dvoch mesiacov od potvrdenia oboch strán.

3. Platnosť licencií udelených plavidlám Spoločenstva podľa článku 6 dohody a článku 1 protokolu sa predĺži o časový úsek zhodný s časovým úsekom, počas ktorého boli rybárske aktivity pozastavené.

Článok 15

Protokol a príloha sú neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

Článok 16

Táto dohoda je vypracovaná dvojmo v anglickom, dánskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, nemeckom, portugalskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každý text je rovnako autentický, a nadobudne platnosť v deň, keď si strany vzájomne oznámia ukončenie postupov pre jej schválenie.

PROTOKOL

stanovujúci možnosti rybolovu a platieb zakotvených v Dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov

Článok 1

Čas uplatnenia a možnosti rybolovu

1. Šalamúnove ostrovy poskytnú ročné rybárske licencie plavidlám Spoločenstva loviacim tuniaka na základe článku 6 dohody v súlade so svojím vnútroštátnym plánom pre riadenie tuniakov a v medziach ustanovených Palauským dohovorom o správe čereňovej rybárskej oblasti v západnom Tichomorí, ďalej len „Palauský dohovor“.

2. Počas troch rokov od začatia platnosti tohto protokolu sú tieto možnosti rybolovu naznačené v článku 5 dohody:

—	Ročné licencie pre súbežný rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov sa poskytnú 4 čereňovým plavidlám a 10 hladinovým rybárskym plavidlám používaným pri love na dlhý vlasec.

3. Od druhého roku uplatňovania protokolu a bez toho, aby boli dotknuté články 9 ods. 1 písm. d) dohody a 4 protokolu, sa na žiadosť Spoločenstva môže zvýšiť počet rybárskych licencií poskytnutých pre čereňové plavidlá v článku 1 ods. 2 protokolu, ak to dovolia zdroje a v súlade s ročnými obmedzeniami Palauského dohovoru a v prípade primeraného odhadu zdrojov tuniaka založeného na objektívnych a vedeckých kritériách vrátane „Prehľadu a stavu zdrojov pre rybolov tuniaka v západnom a strednom Tichomorí“, ktorý sa raz ročne publikuje sekretariátom Tichomorského spoločenstva.

4. Odseky 1, 2 a 3 sa uplatnia s ohľadom na články 4, 6 a 7 tohto protokolu.

Článok 2

Finančný príspevok – spôsoby platby

1. Jednorazový finančný príspevok podľa článku 7 dohody je 400 000 EUR ročne.

2. Odsek sa uplatní podľa článku 4 tohto protokolu a článkov 13 a 14 dohody.

3. Ak celkové množstvo úlovku tuniaka plavidlami Spoločenstva v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov za rok presiahne 6 000 ton, celkový ročný finančný príspevok sa zvýši o 65 EUR za každú dodatočnú tonu ulovených tuniakov. Celková suma, ktorú má Spoločenstvo zaplatiť, však nesmie presiahnuť trojnásobok sumy finančného príspevku podľa odseku 1.

4. Za každú dodatočnú licenciu pre čereňové plavidlo poskytnutú Šalamúnovými ostrovmi na základe článku 1 ods. 3 Spoločenstvo zvýši finančný príspevok podľa článku 2 ods. 1 tohto protokolu o 65 000 EUR ročne.

5. Platba sa má vykonať najneskôr 1. mája v prvom roku a v nasledujúcich rokoch najneskôr do výročného dátumu platnosti protokolu.

6. S ohľadom na článok 5 majú Šalamúnove ostrovy úplnú voľnosť vo veci použitia tohto finančného príspevku.

7. Finančný príspevok sa platí na bežný účet vlády vedený vo finančnej inštitúcii stanovenej Šalamúnovými ostrovmi. Tento účet je bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v Centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v meste Honiara. Na tento účet platí Spoločenstvo ročný finančný príspevok výmenou za poskytnutie dodatočných licencií na základe článkov 1 ods. 3 a 2 ods. 4.

Článok 3

Spolupráca pri udržateľnom rybolove

1. Týmto sa obidve strany zaväzujú podporovať udržateľný rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov založený na zásade rovnoprávnosti lodí loviacich v týchto vodách.

2. Počas platnosti tohto protokolu monitoruje Spoločenstvo a Šalamúnove ostrovy stav a udržateľnosť zdrojov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov.

3. Na základe záverov výročného stretnutia členov Palauského dohovoru a ročného hodnotenia zdrojov uskutočneného sekretariátom Tichomorského spoločenstva sa obidve strany v rámci Spoločného výboru zriadeného podľa článku 9 dohody poradia a v prípade potreby po vzájomnej dohode vykonajú opatrenia na zabezpečenie udržateľného riadenia zdrojov rýb.

Článok 4

Revízia možností rybolovu

1. Možnosti rybolovu sa podľa článku 1 môžu po vzájomnej dohode zvýšiť na úroveň, do akej závery výročného stretnutia členov Palauského dohovoru a ročného hodnotenia zdrojov vykonaného sekretariátom Tichomorského spoločenstva potvrdia, že zvýšenie neohrozí udržateľné riadenie zdrojov Šalamúnových ostrovov. V takom prípade sa finančný príspevok podľa článku 2 ods. 1 zvýši úmerne a pomerne k času (pro rata temporis).

2. Naopak, ak sa strany dohodnú na prijatí opatrení, výsledkom ktorých bude zníženie možností rybolovu podľa článku 1, finančný príspevok sa zníži úmerne a pomerne k času (pro rata temporis).

3. Rozdelenie možností rybolovu medzi rôzne skupiny plavidiel sa môže po vzájomnej dohode strán tiež prehodnotiť za predpokladu, že všetky zmeny budú v súlade so všetkými odporúčaniami vedeckých stretnutí s ohľadom na riadenie zdrojov vystavených vplyvu takéhoto prerozdelenia. Strany sa dohodnú na príslušnej úprave finančného príspevku v prípade, že si to vyžiada prerozdelenie možností rybolovu.

Článok 5

Podpora zlepšenia zodpovedného rybolovu vo vodách Šalamúnových ostrovov

1. Šalamúnove ostrovy formulujú a vykonávajú odvetvovú rybársku politiku na Šalamúnových ostrovoch s cieľom zlepšiť zodpovedný rybolov vo svojich vodách. Na tieto ciele sa použije 30 % podiel jednorazového finančného príspevku podľa článku 2 ods. 1 tohto protokolu. Tento príspevok sa spravuje podľa cieľov určených po vzájomnej dohode obidvoch strán a podľa každoročného a viacročného programovania na ich dosiahnutie.

2. Na účely splnenia odseku 1, len čo tento protokol nadobudne platnosť a najneskôr tri mesiace po tomto termíne, sa Spoločenstvo a Šalamúnove ostrovy v rámci Spoločného výboru ustanoveného článkom 9 dohody dohodnú na viacročnom odvetvovom programe a detailnej implementácii pravidiel pokrývajúcich najmä:

a)	každoročné a viacročné návody na používanie určitého percenta finančného príspevku podľa odseku 1;

výročné aj viacročné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť postupným zavedením zodpovedného rybolovu a udržateľných lovísk rýb, berúc do úvahy priority vyjadrené Šalamúnovými ostrovmi v ich vnútroštátnej rybárskej politike a v inej politike súvisiacej so zlepšením zodpovedného rybolovu a udržateľných lovísk rýb alebo v politike, ktorá takéto zlepšenie a loviská rýb ovplyvňuje;

c)	kritériá a postupy hodnotenia dosiahnutých ročných výsledkov.

3. Každá navrhovaná zmena viacročného odvetvového programu sa musí schváliť oboma stranami Spoločného výboru.

4. Každý rok rozdelia Šalamúnove ostrovy určité percento jednorazového finančného príspevku podľa odseku 1 na účely vykonania viacročného programu. Prvý rok uskutočňovania protokolu sa musí toto rozdelenie oznámiť Spoločenstvu v čase, keď sa v rámci Spoločného výboru schvaľuje viacročný program. Každý nasledujúci rok oznámia Šalamúnove ostrovy Spoločenstvu rozdelenie najneskôr 45 dní pred výročným dátumom platnosti protokolu.

5. Podiel jednorazového finančného príspevku (30 %) podľa odseku 1 spoločne kontroluje ministerstvo rybolovu a morských zdrojov (Department of Fisheries and Marine Resources) a ministerstvo financií a štátnej finančnej správy (Department of Finance and Treasury).

6. Ak si to vyžiada výročné hodnotenie pokroku dosiahnutého pri realizácii viacročného odvetvového programu, Európske spoločenstvo môže požadovať zníženie podielu jednorazového finančného príspevku podľa článku 5 ods. 1 tohto protokolu s cieľom zladiť skutočné množstvo finančných zdrojov pridelených na vykonávanie programu s jeho výsledkami.

Článok 6

Spory

Pozastavenie realizácie protokolu

1. Každý spor medzi stranami o výklad tohto protokolu alebo jeho uplatňovanie je predmetom rokovaní medzi stranami Spoločného výboru založeného podľa článku 9 dohody, v prípade potreby na mimoriadnom stretnutí.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7, sa realizácia protokolu môže pozastaviť na podnet ktorejkoľvek strany v prípade, že spor medzi stranami sa považuje za vážny a že rokovania vedené v rámci Spoločného výboru podľa odseku 1 neskončili priateľskou dohodou.

3. Pozastavenie vykonávania protokolu vyžaduje, aby príslušná strana písomne upovedomila o svojom zámere najmenej tri mesiace pred termínom nadobudnutia platnosti tohto pozastavenia.

4. V prípade pozastavenia strany pokračujú v rozhovore s cieľom nájsť priateľské riešenie sporu. Po dosiahnutí takého riešenia sa realizácia protokolu obnoví a výška finančného príspevku sa zníži úmerne a pomerne k času (pro rata temporis) pozastavenia uplatňovania protokolu.

Článok 7

Pozastavenie realizácie protokolu z dôvodu neplatenia

Podľa článku 9 dohody, ak Spoločenstvo neuskutoční platby podľa článku 2 protokolu, realizácia tohto protokolu sa môže pozastaviť za týchto podmienok:

a)	Príslušné orgány Šalamúnových ostrovov oznámia neplatenie Európskej komisii. Komisia si toto oznámenie overí a v prípade potreby vykoná platbu najneskôr do 45 pracovných dní od prijatia oznámenia.

b)	V prípade nevykonania platby a nedostatočného vysvetlenia v lehote uvedenej v písmene a) majú Šalamúnove ostrovy právo pozastaviť realizáciu protokolu. O tomto kroku bezodkladne informujú Európsku komisiu.

c)	Realizácia protokolu sa obnoví hneď po vykonaní predmetnej platby.

Článok 8

Vnútroštátne právo a nariadenia

Aktivity plavidiel prevádzkovaných na základe tohto protokolu a príloh, najmä prekládka tovaru z jednej lode na druhú, využívanie prístavných služieb a nákup zásob, sa riadia platným vnútroštátnym právom a nariadeniami Šalamúnových ostrovov.

Článok 9

Platnosť

1. Tento protokol s jeho prílohami nadobúda platnosť v deň, keď sa strany navzájom oboznámia o ukončení vykonania postupov potrebných na tieto účely.

2. Nemôže nadobudnúť platnosť pred 1. januárom 2005.

PRÍLOHA

Podmienky riadiace rybolov plavidiel Spoločenstva v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov

KAPITOLA I

UPLATŇOVANIE FORMALÍT A VYDÁVANIE LICENCIÍ

ČASŤ 1

Vydávanie licencií

1. Licenciu na rybolov v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov môžu získať iba spôsobilé plavidlá.

2. Aby bolo plavidlo spôsobilé, nesmie mať vlastník ani kapitán plavidla zákaz rybolovu na Šalamúnových ostrovoch. Musia mať usporiadané vzťahy s vládou tým spôsobom, že majú splnené všetky predchádzajúce záväzky, ktoré im vznikli na základe ich rybárskych aktivít na Šalamúnových ostrovoch podľa dohody uzatvorenej so Spoločenstvom.

3. Všetky plavidlá Spoločenstva žiadajúce o rybársku licenciu musia byť reprezentované zástupcom, ktorý má trvalý pobyt na Šalamúnových ostrovoch. Meno a adresa zástupcu sa uvádza v žiadosti o licenciu.

4. Príslušné orgány Spoločenstva predložia stálemu ministrovi Ministerstva rybolovu a morských zdrojov Šalamúnových ostrovov (ďalej len „stály minister“), prostredníctvom Delegácie Európskej komisie, ktorá má na starosti Šalamúnove ostrovy (ďalej len „delegácia Komisie“ alebo „delegácia“), žiadosť pre každé plavidlo, ktoré chce loviť ryby na základe dohody, najmenej 15 dní pred požadovaným dňom platnosti.

5. Žiadosti sa predkladajú stálemu ministrovi na formulári vyhotovenom v súlade so vzorom v prílohe 1.

6. Ku všetkým žiadostiam o licenciu je potrebné doložiť tieto dokumenty:

—	doklad o zaplatení poplatku na obdobie platnosti licencie,

—	kópiu tonážneho certifikátu uznaného vlajkovým členským štátom udávajúceho tonáž plavidla vyjadrenú v GRT,

—	aktuálnu overenú fotografiu rozmerov najmenej 15 cm × 10 cm, pohľad z boku na plavidlo v jeho súčasnom stave,

—	akékoľvek iné dokumenty alebo certifikáty požadované na základe špecifických predpisov uplatňovaných na konkrétny druh plavidla podľa protokolu.

7. Poplatok sa platí na účet určený stálym ministrom (bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare).

8. Poplatky zahŕňajú všetky vnútroštátne a oblastné poplatky okrem prístavných daní, manipulačných poplatkov a poplatkov za prekládku.

9. Štátny tajomník ministerstva vydá licencie pre všetky plavidlá majiteľom lodí alebo ich zástupcom prostredníctvom delegácie Komisie do 15 pracovných dní od prijatia všetkých dokumentov uvedených v bode 6.

10. Ak sa licencia podpíše v čase, keď sú kancelárie delegácie Európskej komisie zatvorené, pošle sa priamo zástupcovi plavidla a delegácii sa pošle kópia.

11. Licencie sa vydávajú pre konkrétne plavidlo a sú neprenosné.

12. Na žiadosť Európskeho spoločenstva a keď sa preukáže vis major, licencia plavidla sa bez ďalších poplatkov vymení za novú licenciu pre iné plavidlo, ktorého charakteristiky sú podobné charakteristikám prvého plavidla. Ak je celková registrovaná nosnosť (GRT – gross registered tonnage) náhradného plavidla vyššia ako GRT nahrádzaného plavidla, rozdiel v poplatkoch sa doplatí pomerne k času (pro rata temporis). Pri rozhodovaní o prípadných dodatočných platbách Spoločenstva podľa článku 2 ods. 3 protokolu sa vezme do úvahy celkový úlovok obidvoch dotknutých plavidiel.

13. Majiteľ prvého plavidla alebo jeho zástupca vráti zrušenú licenciu stálemu ministrovi prostredníctvom delegácie Európskej komisie.

14. Nová licencia je účinná odo dňa, v ktorom majiteľ plavidla vráti zrušenú licenciu stálemu ministrovi. O prevode licencie je potrebné informovať delegáciu Európskej komisie na Šalamúnových ostrovoch.

15. Licencia sa musí za každých okolností nachádzať na palube bez toho, aby bol dotknutý bod 2 časť VII tejto prílohy.

ČASŤ 2

Podmienky licencie – poplatky a preddavky

1. Licencie sú platné jeden rok. Sú obnoviteľné. Obnova licencií závisí od počtu dostupných možností rybolovu určených protokolom.

2. Poplatok je 35 EUR za každú vylovenú tonu v rámci rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov.

3. Licencie sa vydajú, keď sa na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare uhradia tieto predpísané sumy:

—	13 000 EUR za tuniakove čereňové plavidlo, čo je ekvivalent poplatkov za 371 ton úlovku tuniaka alebo tuniakom podobných druhov za rok,

—	3 000 EUR za hladinové rybárske plavidlá používané pri love na dlhý vlasec, čo je ekvivalent poplatkov za 80 ton úlovku tuniaka alebo tuniakom podobných druhov za rok.

4. Záverečné vyhlásenie o výške splatných poplatkov za rybársky rok vyhotoví Komisia Európskych spoločenstiev každý rok do 30. júna za vylovené množstvo za predchádzajúci rok a na základe ohlásení úlovku, ktoré vykonáva každý majiteľ lode. Údaje musia potvrdiť vedecké inštitúty Spoločenstva zodpovedné za overovanie údajov o úlovkoch [Institut de Recherche pour le Développement (IRD), Instituto Español de Oceanografía (IEO) alebo Instituto Portugûes de Investigação Maritima (IPIMAR)] a Sekretariát tichomorského spoločenstva (SPC). Na základe takto potvrdeného vyhlásenia o množstve úlovkov vytvorí Komisia vyhlásenie o výške splatných poplatkov vzhľadom na každé obdobie licencie vypočítanej na základe 35 EUR za tonu úlovku.

5. Vyhlásenie o poplatkoch vytvorené Komisiou sa odovzdá stálemu ministrovi na overenie a schválenie.

Orgány Šalamúnových ostrovov môžu vysloviť pochybnosti o vyhlásení o poplatkoch do 30 dní od zaúčtovania vyhlásenia a v prípade nezhody požiadať o zvolanie Spoločného výboru.

Ak sa do 30 dní od zaúčtovania vyhlásenia nevznesú žiadne námietky, vyhlásenie sa pokladá za schválené Šalamúnovými ostrovmi.

6. Záverečné vyhlásenie o výške poplatku sa zároveň bezodkladne oznámi stálemu ministrovi, delegácii Európskej komisie, Sekretariátu tichomorského spoločenstva (SPC) a prostredníctvom ich národných vlád majiteľom lodí.

7. Všetky dodatočné platby majiteľov lodí príslušným orgánom Šalamúnových ostrovov sa uskutočnia do 45 dní od oznámenia schváleného záverečného vyhlásenia na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare.

8. Ak je výška záverečného vyhlásenia nižšia ako preddavok uvedený v bode 3 tejto časti, výsledný zostatok sa majiteľovi lode nerefunduje.

KAPITOLA II

RYBÁRSKE ZÓNY

1. Plavidlá uvedené v článku 1 protokolu sú oprávnené angažovať sa v rybárskych aktivitách v rámci rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov okrem okruhu 30 námorných míľ od Hlavného súostrovia (MGA) a okrem súostrovných a teritoriálnych vôd ďalších súostroví. Súradnice vôd A okolo MGA a ostatných súostroví (napríklad vody B, vody C, vody D a vody E) poskytne štátny tajomník ministerstva ešte pred nadobudnutím platnosti tejto dohody. Štátny tajomník ministerstva oznámi Európskej komisii každú úpravu uvedených zatvorených rybárskych zón najmenej 2 mesiace pred ich uplatňovaním.

2. V žiadnom prípade sa nepovoľuje rybolov v okruhu 3 námorných míľ od zakotveného zariadenia na zhlukovanie rýb, ktorého poloha sa oznamuje geografickými súradnicami.

KAPITOLA III

OHLASOVANIE ÚLOVKU

1. Na účely tejto prílohy sa trvanie plavby plavidla Spoločenstva definuje takto:

—	čas, ktorý uplynie medzi vstupom a opustením rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov, alebo

—	čas, ktorý uplynie medzi vstupom do rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov a prekládkou, alebo

—	čas, ktorý uplynie medzi vstupom do rybárskej oblasti Šalamúnových ostrovov a pristátím na Šalamúnových ostrovoch

Všetky plavidlá oprávnené loviť vo vodách Šalamúnových ostrovov podľa dohody musia oznámiť svoje úlovky stálemu ministrovi týmto spôsobom:

2.1. Oznámenie zahŕňa úlovky plavidla počas každej plavby. Oznamujú sa elektronicky na konci plavby stálemu ministrovi s kópiou zaslanou Európskej komisii a vždy predtým, ako plavidlo opustí rybársku zónu Šalamúnových ostrovov. Obidvaja adresáti bezodkladne zašlú elektronické potvrdenie plavidlu a kópiu sebe navzájom.

2.2. Originál oznámenia zasielaný elektronicky počas ročnej platnosti licencie podľa bodu 2.1 sa zašle na hmotnom nosiči stálemu ministrovi do 45 dní od ukončenia poslednej plavby počas spomínaného času. Vytlačené verzie sa súčasne zašlú Európskemu spoločenstvu.

2.3. Plavidlá oznámia svoj úlovok na príslušnom formulári v lodnom denníku v súlade so vzorom v dodatku 2. Výraz „mimo výhradnej hospodárskej zóny Šalamúnových ostrovov“ sa uvedie v uvedenom lodnom denníku v obdobiach, keď sa plavidlo nenachádzalo vo vodách Šalamúnových ostrovov.

2.4. Formuláre sa vypĺňajú čitateľne a podpisuje ich kapitán lode.

3. V prípade nedodržania podmienok ustanovených v tejto kapitole si Šalamúnove ostrovy vyhradzujú právo pozastaviť licenciu problematickému plavidlu, kým sa neukončia formality, a tiež právo uplatniť trest stanovený v platnom právnom poriadku Šalamúnových ostrovov. Oznámi sa to Európskej komisii.

KAPITOLA IV

NALODENIE NÁMORNÍKOV

1. Každé plavidlo Európskeho spoločenstva loviace na základe dohody sa zaväzuje zamestnať ako člena posádky aspoň jedného (1) štátneho občana Šalamúnových ostrovov. Podmienky zamestnania pre štátneho občana Šalamúnových ostrovov sa zhodujú so štandardom priemyslu na Šalamúnových ostrovoch.

2. Ak plavidlo Európskeho spoločenstva nemôže zamestnať ako člena posádky jedného (1) štátneho občana Šalamúnových ostrovov, majiteľ plavidla sa zaväzuje zaplatiť paušálny ekvivalent miezd dvoch členov posádky počas rybárskej sezóny v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov.

3. Vyššie uvedená suma sa zaplatí na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare.

4. Majitelia lodí si môžu slobodne vybrať námorníkov, ktorých vezmú na palubu svojich plavidiel, zo zoznamu mien poskytnutého stálym ministrom.

5. Majiteľ lode alebo zástupca oznámia stálemu ministrovi mená námorníkov zo Šalamúnových ostrovov, ktorých vezmú na palubu svojho plavidla, a uvedú ich postavenie v posádke.

6. Práva námorníkov zamestnaných plavidlami Európskeho spoločenstva sa budú uplatňovať podľa Medzinárodnej organizácie práce (ILO – International Labour Organisation). Týka sa to predovšetkým slobody združovania sa, účinného uznania práva na kolektívne vyjednávanie a znižovanie diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a pri práci.

7. Pracovné zmluvy námorníkov zo Šalamúnových ostrovov, ktorých kópie dostanú signatári, sa uzatvárajú medzi zástupcom (zástupcami) majiteľa lode a námorníkmi a/alebo ich odborovými organizáciami alebo zástupcami po prerokovaní so stálym ministrom. Tieto zmluvy zaručujú námorníkom vhodné sociálne poistenie zahrňujúce životné poistenie a nemocenské a úrazové poistenie.

8. Mzdy námorníkov zo Šalamúnových ostrovov platia majitelia lodí. Musia sa dohodnúť pred vydaním licencie, po vzájomnej dohode medzi majiteľmi lodí alebo ich zástupcami a stálym ministrom. Mzdové podmienky pre námorníkov zo Šalamúnových ostrovov nesmú byť nižšie ako pri posádkach lodí Šalamúnových ostrovov a za žiadnych okolností nesmú byť nižšie ako normy MOP.

9. Všetci námorníci zamestnaní na palubách plavidiel Spoločenstva sa hlásia kapitánovi plavidla deň pred ich plánovaným nalodením. Ak sa námorník v dohodnutom čase nalodenia nenahlási, majitelia lodí sú zbavení záväzku zobrať ho na palubu.

10. Keď sa na palubu nevezmú žiadni námorníci zo Šalamúnových ostrovov z iných dôvodov ako sa uvádza v predchádzajúcom bode, majiteľ lode sa zaväzuje zaplatiť hneď, ako je to možné, paušálnu sumu (za rybársky rok), ktorá je ekvivalentom miezd námorníkov, ktorí neboli vzatí na palubu.

11. Táto suma sa použije na výcvik námorníkov/rybárov na Šalamúnových ostrovoch a zaplatí sa na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare.

KAPITOLA V

TECHNICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

Plavidlá musia vyhovovať opatreniam a odporúčaniam prijatým SPC a členmi Palauského dohovoru ohľadom rybárskeho zariadenia a technických špecifikácií a všetkým ďalším technickým opatreniam platným pre ich rybárske aktivity.

KAPITOLA VI

POZOROVATELIA

1. V čase podania žiadosti o licenciu každé plavidlo Spoločenstva prispeje sumou 400 EUR na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare výslovne na pozorovateľský program.

Plavidlá oprávnené na lov vo vodách Šalamúnových ostrovov podľa dohody vezmú na palubu pozorovateľov vymenovaných Šalamúnovými ostrovmi za týchto podmienok:

2.1. Štátny tajomník ministerstva určí každý rok rozsah programu na pozorovanie na palube podľa počtu plavidiel oprávnených na lov vo vodách v jeho jurisdikcii a podľa stavu zdrojov, ktoré sú cieľom týchto plavidiel. Podľa druhu rýb určí aj počet alebo percento plavidiel, ktoré musia zobrať na palubu pozorovateľa.

2.2. Štátny tajomník ministerstva zostaví zoznam plavidiel určených na vzatie pozorovateľa na palubu a zoznam menovaných pozorovateľov. Tieto zoznamy musia byť aktuálne. Hneď po zostavení a potom každé tri mesiace po ich aktualizácii sa pošlú Európskej komisii.

2.3. Štátny tajomník ministerstva oznámi príslušným majiteľom lodí alebo ich zástupcom ich povinnosť zobrať na palubu svojho plavidla menovaného pozorovateľa v čase vydania licencie alebo najneskôr 15 dní pred plánovaným nalodením pozorovateľa, ktorého meno sa oznámi čo najskôr.

3. Štátny tajomník ministerstva určí čas, ktorý majú pozorovatelia stráviť na palube, ale vo všeobecnosti by nemal presiahnuť čas potrebný na vykonanie ich povinností. Štátny tajomník ministerstva o tom informuje majiteľov lodí alebo ich zástupcov súčasne s oznámením mena pozorovateľa určeného na vzatie na palubu príslušných plavidiel.

4. Na podmienkach, za ktorých sa pozorovatelia vezmú na palubu, sa dohodnú majitelia lodí alebo ich zástupcovia a stály minister.

5. Príslušní majitelia lodí oznámia do dvoch týždňov a 10 dní vopred prístavy na Šalamúnových ostrovoch a dátumy, kedy zamýšľajú zobrať na palubu pozorovateľov.

6. Ak pozorovatelia budú vzatí na palubu v cudzom prístave, ich cestovné náklady hradí majiteľ lode. V prípade, že plavidlo s pozorovateľom zo Šalamúnových ostrovov na palube opustí rybársku zónu Šalamúnových ostrovov, musia sa vykonať všetky opatrenia na zabezpečenie čo najskoršieho návratu pozorovateľa na Šalamúnove ostrovy na náklady majiteľa lode.

7. Ak sa pozorovateľ nedostaví na dohodnuté miesto v dohodnutom čase a nepríde ani počas nasledujúcich 6 hodín, majitelia lodí sú zbavení záväzku zobrať pozorovateľa na palubu.

Pozorovatelia sa pokladajú za dôstojníkov. Vykonávajú tieto úlohy:

8.1. pozorujú rybárske aktivity plavidla;

8.2. potvrdzujú pozíciu plavidla zapojeného do rybárskych činností;

8.3. vykonávajú biologické vzorkovanie v kontexte vedeckých programov;

8.4. zaznamenávajú použité rybárske zariadenia;

8.5. potvrdzujú údaje o úlovku v zóne Šalamúnových ostrovov zaznamenané v lodnom denníku;

8.6. potvrdzujú percento vedľajších úlovkov a odhadujú množstvo odpadu predajných druhov rýb, kôrovcov, hlavonožcov a morských cicavcov;

8.7. raz týždenne hlásia rádiom údaje o rybolove, vrátene množstva úlovkov a vedľajších úlovkov na palube.

9. Kapitáni robia všetko na zabezpečenie fyzickej bezpečnosti a zdravia pozorovateľov počas výkonu ich povinností.

10. Podobne sa im poskytne podľa možností všetko príslušenstvo, ktoré potrebujú na výkon svojich povinností. Kapitán im umožní prístup ku komunikačným prostriedkom potrebným na výkon ich povinností, k dokumentom týkajúcim sa priamo rybárskych aktivít plavidla a predovšetkým palubného denníka a navigačného denníka. Budú mať prístup do tých častí plavidla, ktoré napomáhajú výkonu ich úloh ako pozorovateľov.

Počas pobytu na palube pozorovatelia:

11.1. vykonávajú všetky kroky vhodné na zabezpečenie podmienok ich vstupu a prítomnosti na palube plavidla, aby neprerušovali rybárske činnosti a nebránili im;

11.2. berú ohľad na materiál a vybavenie na palube a na dôvernosť všetkých dokumentov patriacich príslušnému plavidlu.

12. Na konci pozorovania a pred opustením plavidla vystavia pozorovatelia správu o činnosti, ktorá sa pošle stálemu ministrovi a jej kópia Delegácii Európskej komisie. Podpíšu ju v prítomnosti kapitána, ktorý môže pridať alebo spôsobiť pridanie akýchkoľvek poznámok považovaných za podstatné. Správu kapitán podpíše. Pri vyložení pozorovateľa na breh odovzdá pozorovateľ kópiu správy kapitánovi.

13. Majitelia lodí znášajú náklady na ubytovanie pozorovateľa, ktoré má rovnakú úroveň ako ubytovanie dôstojníkov plavidla.

14. Mzdu a sociálne príspevky pozorovateľa uhrádza vláda Šalamúnových ostrovov.

KAPITOLA VII

REGISTRÁCIA PLAVIDLA A UPLATNENIE ZÁKONA

1. Na účely rybárskej a morskej bezpečnosti sa každé plavidlo označí a registruje v súlade so schválenou štandardnou špecifikáciou Medzinárodnej organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO – Food and Agricultural Organisation) na označovanie a registráciu rybárskych plavidiel.

2. Názov plavidla sa vytlačí zreteľne na prove a korme plavidla znakmi latinskej abecedy.

3. Akékoľvek plavidlo, ktoré predpísaným spôsobom nezverejňuje svoje meno a kód rádia alebo signálne písmená, môže byť eskortované do prístavu na Šalamúnových ostrovoch na ďalšie vyšetrovanie.

4. Prevádzkovateľ plavidla zabezpečuje neustále monitorovanie frekvencie medzinárodného tiesňového volania 2 182 kHz (HF) a/alebo frekvenciu medzinárodného bezpečnostného volania 156,8 MHz (kanál 16, VHF-FM) na uľahčenie komunikácie s rybárskou správou a s vládnymi orgánmi na dohľad a výkon práva.

5. Prevádzkovateľ plavidla zabezpečuje, aby bola na palube súčasná a aktuálna kópia medzinárodného signálneho kódu INTERCO (International code of Signals) a aby bola vždy prístupná.

KAPITOLA VIII

KOMUNIKÁCIA S HLIADKOVÝMI LOĎAMI ŠALAMÚNOVÝCH OSTROVOV

Komunikácia medzi povolenými plavidlami a hliadkovými loďami vlády sa riadi medzinárodnými signálnymi kódmi takto:

Medzinárodný signálny kód —	význam:
L …	Okamžite zastaviť
SQ3 …	Zastaviť alebo spomaliť, chcem vstúpiť na vaše plavidlo
QN …	Umiestnite svoje plavidlo na pravý bok našej lode
QN1 …	Umiestnite svoje plavidlo na ľavý bok našej lode
TD2 …	Ste rybárske plavidlo?
C …	Áno
N …	Nie
QR …	Nemôžeme umiestniť svoje plavidlo pozdĺž vašej lode
QP …	Umiestnime svoje plavidlo pozdĺž vašej lode

KAPITOLA IX

MONITOROVANIE

1. Európske spoločenstvo vedie aktuálny zoznam plavidiel, ktoré získali licenciu podľa tohto protokolu. Tento zoznam sa hneď po vyhotovení alebo po každej aktualizácii oznámi orgánom Šalamúnových ostrovov zodpovedným za rybársku inšpekciu.

2. Plavidlá Spoločenstva sa zaradia do zoznamu podľa predchádzajúceho bodu po prijatí oznámenia o zaplatení preddavku upraveného v bode 3 časti 2 kapitole I tejto prílohy. Majiteľ lode môže potom získať overenú kópiu tohto zoznamu, ktorú môže použiť namiesto licencie, ak mu táto nebude vydaná.

3. Vstupovanie do zóny a opúšťanie zóny:

3.1. Plavidlá Spoločenstva oznámia stálemu ministrovi najmenej 24 hodín vopred svoj úmysel vstúpiť alebo opustiť rybársku zónu Šalamúnových ostrovov. Hneď, ako plavidlá vstúpia do rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov, oznámia to stálemu ministrovi faxom, e-mailom alebo rádiom.

3.2. Keď plavidlá oznamujú odchod, oznámia aj svoju pozíciu a objem a druhy úlovkov na palube. Tieto oznámenia sa prednostne robia faxom, ale ak plavidlo nemá fax, uskutočnia sa e-mailom alebo rádiom.

3.3. Ak sa zistia plavidlá, ktoré lovia bez predchádzajúceho oznámenia stálemu ministrovi, považujú sa za plavidlá bez licencie.

3.4. Čísla faxov a telefónne čísla a e-mailová adresa sa plavidlám oznámia pri vydávaní licencie.

4. Kontrolné postupy

4.1. Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zapojených do rybolovu v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov povolia a uľahčia vstup na palubu a výkon povinností každého úradníka Šalamúnových ostrovov zodpovedného za inšpekciu a kontrolu rybárskych aktivít.

4.2. Títo úradníci nezostanú na palube dlhšie, ako je nevyhnutné pre výkon ich povinností.

4.3. Po skončení inšpekcie sa kapitánovi plavidla vydá osvedčenie.

5. Zatknutie rybárskeho plavidla

5.1. Štátny tajomník ministerstva do 48 hodín informuje delegáciu Európskej komisie o všetkých zatknutiach a trestoch uvalených na plavidlá Spoločenstva v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov.

5.2. Delegácia Európskej komisie zároveň dostane stručnú správu o okolnostiach a dôvodoch vedúcich k zatknutiu.

6. Oznámenie o zatknutí

6.1. Keď inšpekčný úradník vystaví oznámenie, kapitán plavidla ho podpíše.

6.2. Podpisom nie sú poškodené práva kapitána alebo akákoľvek obrana, ktoré môže proti konštatovanému priestupku použiť.

6.3. Kapitán privedie plavidlo do prístavu určeného inšpekčným úradníkom. V prípade menších priestupkov môže štátny tajomník ministerstva oprávniť dotyčné plavidlo na pokračovanie v rybárskych aktivitách.

7. Poradné stretnutie v prípade zatknutia

7.1. Predtým, ako sa vezmú do úvahy akékoľvek opatrenia ohľadom kapitána alebo posádky plavidla alebo akýkoľvek postup ohľadom nákladu a zariadenia plavidla, okrem postupov na zabezpečenie dôkazov týkajúcich sa predpokladaného priestupku, do jedného dňa od prijatia vyššie uvedených informácií sa uskutoční poradné stretnutie medzi Delegáciou Európskej komisie a stálym ministrom, prípadne za účasti zástupcu príslušného členského štátu.

7.2. Na stretnutí si strany vymenia príslušné dokumenty alebo informácie nápomocné pri vyjasnení okolností zistených faktov. O výsledku stretnutia a o akýchkoľvek opatreniach vyplývajúcich zo zatknutia sa informuje majiteľ lode alebo jeho zástupca.

8. Urovnanie zatknutia

8.1. Pred začatím akéhokoľvek súdneho konania sa v konaní o zmieri pokúsi predpokladaný priestupok vyriešiť. Toto konanie sa skončí do 4 pracovných dní po zatknutí.

8.2. V prípade uzavretia zmieru sa výška pokuty určí v súlade s právnym poriadkom Šalamúnových ostrovov.

8.3. Ak sa prípad nemôže urovnať mimosúdnym vyrovnaním a musí sa prerokovať pred príslušným súdnym orgánom, majiteľ lode zaplatí na bežný účet vlády Šalamúnových ostrovov č. 0260-002 vedený v centrálnej banke Šalamúnových ostrovov v Honiare bankovú záruku na uhradenie nákladov na zatknutie, pokút a náhrad splatných stranami zodpovednými za priestupok.

8.4. Banková záruka sa nevráti až do ukončenia súdneho konania. Uvoľní sa, keď sa súdne konanie skončí bez odsúdenia. Podobne, v prípade odsúdenia na pokutu nižšiu, ako je banková záruka, uvoľní rozdiel štátny tajomník ministerstva financií.

8.5. Plavidlo a posádka môžu opustiť prístav:

—	keď sa splnili záväzky vyplývajúce z mimosúdneho vyrovnania alebo

—	keď štátny tajomník ministerstva uloží a prijme bankovú záruku uvedenú v bode 8.3, čím ukončí súdne konanie

9. Prekládka

9.1. Plavidlá Spoločenstva, ktoré chcú preložiť úlovky vo vodách Šalamúnových ostrovov, to môžu uskutočniť v určených prístavoch Šalamúnových ostrovov.

9.2. Majitelia takýchto plavidiel musia najmenej 48 hodín vopred oznámiť stálemu ministrovi tieto informácie:

—	mená prekládkových rybárskych plavidiel,

—	mená nákladných plavidiel,

—	tonáž prekladaných druhov,

—	deň prekládky.

9.3. Prekládka sa považuje za odchod z rybárskej zóny Šalamúnových ostrovov. Preto musia plavidlá odovzdať svoje vyhlásenia o úlovku stálemu ministrovi a štátu, kde plánujú pokračovať v love alebo opustiť rybársku zónu Šalamúnových ostrovov.

9.4. Akákoľvek prekládka úlovkov, ktorá nie je uvedená vyššie, je v rybárskej zóne Šalamúnových ostrovov zakázaná. Akákoľvek osoba porušujúca toto opatrenie podlieha trestom podľa zákonov Šalamúnových ostrovov.

Kapitáni rybárskych lodí Spoločenstva zapojení do vyloďovacích alebo prekládkových činností v prístave na Šalamúnových ostrovoch umožnia a uľahčia inšpektorom Šalamúnových ostrovov inšpekciu týchto činností. Po ukončení inšpekcie kapitán plavidla dostane osvedčenie.

Dodatky

1.	Formulár žiadosti o licenciu

2.	Lodný denník

Príloha 1

Príloha 2a

Dodatok 2b

13.4.2006

Úradný vestník Európskej únie

L 105/54

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2006/24/ES

z 15. marca 2006

o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) od členských štátov vyžaduje, aby chránili základné práva a slobody fyzických osôb pri spracovávaní osobných údajov a najmä ich právo na súkromie, aby bol zabezpečený voľný obeh osobných údajov v Spoločenstve.

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (4) transformovala zásady stanovené v smernici 95/46/ES do špecifických pravidiel pre sektor elektronických komunikácií.

(3)

Články 5, 6 a 9 smernice 2002/58/ES stanovujú pravidlá, ktoré sa uplatňujú na spracovanie prevádzkových údajov a údajov o polohe vytvorených používaním elektronických komunikačných služieb, vykonávané poskytovateľmi sietí a služieb. Takéto údaje sa musia vymazať alebo sa musí zabezpečiť ich anonymnosť, ak už nie sú naďalej potrebné na účely prenosu komunikácie, s výnimkou údajov potrebných na účtovanie alebo pre poplatky za prepojenie. V prípade súhlasu môžu byť niektoré údaje takisto spracované na marketingové účely a na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou.

(4)

Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES stanovuje podmienky, za ktorých môžu členské štáty obmedziť rozsah práv a povinností uvedených v článku 5, článku 6, článku 8 ods.1, 2, 3 a 4 a článku 9 uvedenej smernice. Každé takéto obmedzenie musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, vhodné a primerané konkrétnemu účelu verejného poriadku, t. j. na zabezpečenie národnej bezpečnosti (t. j. bezpečnosti štátu), obrany, verejnej bezpečnosti alebo na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov alebo neoprávneného použitia elektronických komunikačných systémov.

(5)	Niektoré členské štáty prijali právne predpisy stanovujúce poskytovateľom služieb povinnosť uchovávať údaje na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov. Tieto vnútroštátne ustanovenia sa značne líšia.

(6)

Právne a technické odlišnosti vo vnútroštátnych ustanoveniach o uchovávaní údajov na účely predchádzania, vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov sú prekážkou vnútorného trhu elektronických komunikácií, keďže poskytovatelia služieb čelia rozdielnym požiadavkám s ohľadom na kategóriu prevádzkových a údajov o polohe, ktoré sa majú uchovávať, podmienok uchovávania a doby uchovávania.

(7)

Závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 19. decembra 2002 zdôrazňujú, že v dôsledku značného nárastu možností elektronickej komunikácie sú údaje o použití elektronickej komunikácie mimoriadne dôležité a predstavujú významný prostriedok na predchádzanie, vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov a najmä významný nástroj boja proti organizovanému zločinu.

(8)	Vyhlásenie o boji proti terorizmu prijaté Európskou radou 25. marca 2004 uložilo Rade zvážiť opatrenia stanovujúce pravidlá uchovávania prevádzkových údajov poskytovateľmi služieb.

(9)

Podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) má každý právo na rešpektovanie svojho súkromia a korešpondencie. Orgány verejnej moci môžu brániť výkonu tohto práva iba v súlade so zákonom, a ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, okrem iného v záujme národnej a verejnej bezpečnosti s cieľom predísť porušovaniu verejného poriadku alebo predchádzať páchaniu trestných činov alebo na ochranu práv a slobôd občanov. Keďže uchovávanie údajov sa ukázalo ako potrebný a účinný vyšetrovací nástroj na presadzovanie práva v niekoľkých členských štátoch a najmä v závažných prípadoch, ako sú organizovaný zločin a terorizmus, je potrebné na určitý čas zabezpečiť orgánom činným v trestnom konaní dostupnosť uchovávaných údajov za podmienok stanovených v tejto smernici. Prijatie nástroja na uchovávanie údajov, ktorý je v súlade s požiadavkami článku 8 EDĽP, je preto nevyhnutným opatrením.

(10)	Rada 13. júla 2005 opätovne potvrdila vo vyhlásení odsudzujúcom teroristické útoky potrebu prijatia spoločných opatrení v oblasti uchovávania telekomunikačných údajov v najkratšom možnom čase.

(11)

Vzhľadom na to, že dôležitosť prevádzkových údajov a údajov o polohe pre vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie trestných činov sa preukázala výskumom a cez praktické skúsenosti vo viacerých členských štátoch, je na európskej úrovni potrebné zabezpečiť, aby sa údaje vytvárané alebo spracúvané v priebehu poskytovania komunikačných služieb poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí po určitý čas uchovávali za podmienok stanovených v tejto smernici.

(12)

Článok 15 ods. 1 smernice 2002/58/ES sa naďalej uplatňuje na údaje, vrátane údajov o neúspešných pokusoch o volanie, ktoré sa podľa tejto smernice nemusia osobitne uchovávať, a preto nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a na účely uchovávania, vrátane súdnych účelov, ktoré sa líšia od účelov vymedzených v tejto smernici.

(13)

Táto smernica sa vzťahuje iba na údaje vytvorené alebo spracované v dôsledku komunikácie alebo komunikačnej služby a nevzťahuje sa na údaje, ktoré sú obsahom komunikovaných informácií. Údaje by sa mali uchovávať tak, aby sa predišlo ich opakovanému uchovávaniu. Údaje vytvorené alebo spracované pri poskytovaní príslušných komunikačných služieb sa vzťahujú na dostupné údaje. Najmä pokiaľ ide o uchovávanie údajov v súvislosti s internetovou elektronickou poštou a internetovým telefonovaním sa povinnosť uchovávať údaje môže vzťahovať iba na údaje z vlastných služieb poskytovateľov alebo poskytovateľov siete.

(14)

Technológie súvisiace s elektronickými komunikáciami sa rýchlo menia a vývoju môžu podliehať aj zákonné požiadavky príslušných orgánov. S cieľom získať poradenstvo a podporiť výmenu skúseností z najlepších postupov v týchto otázkach Komisia zamýšľa vytvoriť skupinu pozostávajúcu z orgánov členských štátov činných v trestnom konaní, združení priemyslu elektronických komunikácií, zástupcov Európskeho parlamentu, orgánov na ochranu údajov vrátane Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

(15)

Na údaje uchovávané v súlade s touto smernicou sa plne uplatňuje smernica 95/46/ES a smernica 2002/58/ES. Podľa článku 30 ods. 1 písm. c) smernice 95/46/ES je potrebná konzultácia s Pracovnou skupinou pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenou podľa článku 29 uvedenej smernice.

(16)

Povinnosti poskytovateľov služieb prijať opatrenia na zaistenie kvality údajov, ktoré vyplývajú z článku 6 smernice 95/46/ES, a ich povinné opatrenia na zabezpečenie dôvernosti a bezpečnosti spracovania údajov, ktoré vyplývajú z článkov 16 a 17 uvedenej smernice, sa plne uplatňujú aj na údaje, ktoré sa uchovávajú podľa tejto smernice.

(17)	Je potrebné, aby členské štáty prijali legislatívne opatrenia, aby zabezpečili, že údaje uchovávané podľa tejto smernice sa poskytujú príslušným vnútroštátnym orgánom len v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri úplnom rešpektovaní základných práv dotknutých osôb.

(18)

V tejto súvislosti článok 24 smernice 95/46/ES ukladá členským štátom povinnosť stanoviť sankcie za porušenia ustanovení prijatých v súlade s uvedenou smernicou. Článok 15 ods. 2 smernice 2002/58/ES stanovuje tú istú požiadavku vo vzťahu k ustanoveniam vo vnútroštátnych predpisoch prijatých v súlade so smernicou 2002/58/ES. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (5) stanovuje, že úmyselný nezákonný prístup k informačným systémom a k údajom, ktoré sú v nich uchovávané, má byť postihnuteľný ako trestný čin.

(19)

Právo všetkých ľudí, ktorí boli poškodení v dôsledku protiprávneho spracovania alebo akéhokoľvek iného činu nezlučiteľného s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými podľa smernice 95/46/ES, na náhradu na základe článku 23 uvedenej smernice, platí aj vo vzťahu k protiprávnemu spracovaniu všetkých osobných údajov v súlade s touto smernicou.

(20)	Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite z roku 2001 a Dohovor Rady Európy na ochranu fyzických osôb pri automatickom spracovaním osobných údajov z roku 1981 sa vzťahujú tiež na údaje uchovávané v zmysle tejto smernice.

(21)

Keďže ciele tejto smernice, a to zosúladenie povinnosti poskytovateľov uchovávať určité údaje a zabezpečiť dostupnosť týchto údajov na účel vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, ako ich vymedzuje vnútroštátne právo každého členského štátu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade zo zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku, neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie. Táto smernica sa spolu so smernicou 2002/58/ES usiluje najmä o zabezpečenie úplného dodržiavania základných práv občanov na rešpektovanie súkromného života a komunikácie a na ochranu ich osobných údajov tak, ako je to upravené v článkoch 7 a 8 charty.

(23)

Vzhľadom na to, že povinnosti poskytovateľov elektronických komunikačných služieb by mali byť primerané, táto smernica požaduje, aby uchovávali len také údaje, ktoré sú vytvorené alebo spracované počas poskytovania ich komunikačných služieb. Ak sa také údaje nevytvárajú alebo ich poskytovatelia nespracovávajú, nie je ich povinnosťou uchovávať ich. Cieľom tejto smernice nie je zosúladiť technológiu uchovávania údajov, pretože jej výber je predmetom riešenia na vnútroštátnej úrovni.

(24)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (6) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(25)

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov prijímať legislatívne opatrenia týkajúce sa práva na prístup a používanie údajov nimi určenými vnútroštátnymi orgánmi. Otázky prístupu k údajom uchovávaným v súlade s touto smernicou vnútroštátnymi orgánmi na činnosti uvedené v prvej zarážke článku 3 ods. 2 smernice 95/46/ES nepatria do oblasti pôsobnosti práva Spoločenstva. Môžu však byť predmetom vnútroštátneho práva alebo opatrenia podľa hlavy VI Zmluvy o Európskej únii. Takéto zákony či opatrenia musia plne rešpektovať základné práva, ako to vyplýva zo spoločných ústavných tradícií členských štátov a ako ich zaručuje EDĽP. Podľa článku 8 EDĽP, ako ho vykladá Európsky súd pre ľudské práva, zásahy štátnych orgánov do práv na súkromie musia spĺňať požiadavky nevyhnutnosti a primeranosti, preto musia slúžiť na vymedzené, jasne formulované a legitímne účely a musia byť vykonané primeraným a relevantným spôsobom, v miere, ktorá zodpovedá účelu zasahovania,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Cieľom tejto smernice je zosúladenie ustanovení členských štátov o povinnostiach poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí v súvislosti s uchovávaním určitých údajov, ktoré oni vytvárajú alebo spracovávajú, aby sa zabezpečila dostupnosť týchto údajov na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania závažných trestných činov, ako to stanovuje vnútroštátne právo každého členského štátu.

2. Táto smernica sa vzťahuje na prevádzkové údaje a údaje o polohe právnických a fyzických osôb a na súvisiace údaje, ktoré sú potrebné na identifikáciu účastníka alebo registrovaného užívateľa. Nevzťahuje sa na obsah elektronických komunikácií a informácie vyžiadané pri použití elektronickej komunikačnej siete.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú vymedzenia pojmov obsiahnuté v smernici 95/46/ES, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (7) a smernici 2002/58/ES.

2. Na účely tejto smernice:

a)	údaje sú prevádzkové údaje a údaje o polohe, a súvisiace údaje, ktoré sú potrebné na identifikáciu účastníka alebo užívateľa;

b)	užívateľ je každá právnickú osobu alebo fyzická osoba, ktorá používa verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu na súkromné účely alebo obchodné účely bez toho, aby si túto službu predplatila;

telefónna služba sú volania (vrátane telefónneho hovoru, hlasovej schránky, konferenčného hovoru a dátového prenosu), doplnkové služby (vrátane presmerovania volania a odovzdania volania) a posielanie správ a multimediálne služby (vrátane služby krátkych správ – SMS, rozšírených mediálnych služieb – EMS a multimediálnych služieb – MMS);

d)	pod užívateľským menom sa rozumie jedinečný identifikačný kód, ktorý je pridelený osobám, ak sa prihlásia alebo zaregistrujú ako užívateľ služieb internetového prístupu alebo služieb komunikácie cez internet;

e)	identifikačný znak bunky (Cell ID) znamená totožnosť bunky, z ktorej sa začalo alebo ukončilo telefónne volanie prostredníctvom mobilného telefónu;

f)	neúspešný pokus o volanie znamená komunikáciu, pri ktorej bolo telefónne volanie úspešne prepojené, ale nebolo prijaté alebo doň zasiahla správa siete.

Článok 3

Povinnosť uchovávať údaje

1. Členské štáty odchylne od článkov 5, 6 a 9 smernice 2002/58/ES prijmú opatrenia, aby zabezpečili, že údaje uvedené v článku 5 tejto smernice sa uchovávajú v súlade s jej ustanoveniami, v rozsahu v akom sú vytvárané alebo spracúvané poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejnej komunikačnej siete v ich pôsobnosti v rámci procesu poskytovania príslušných komunikačných služieb.

2. Povinnosť uchovávať údaje stanovená v odseku 1 zahŕňa uchovávanie údajov uvedených v článku 5 v súvislosti s neúspešnými pokusmi o volanie, ktoré poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejnej komunikačnej siete vytvárajú alebo spracovávajú a uchovávajú (ak ide o telefónne údaje) alebo ukladajú (ak ide o internetové údaje), v pôsobnosti dotknutého členského štátu a poskytovania týchto komunikačných služieb. Táto smernica nepožaduje uchovávanie údajov, ktoré sa týkajú nespojených volaní.

Článok 4

Prístup k údajom

Členské štáty prijmú opatrenia, ktoré zaistia, že údaje uchovávané v súlade s touto smernicou sa poskytnú v mimoriadnych prípadoch príslušným vnútroštátnym orgánom a v súlade s vnútroštátnym právom. Postup, ktorý treba dodržať, a podmienky, ktoré treba splniť pre získanie prístupu k uchovávaným údajom v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, vymedzí každý členský štát vo svojom vnútroštátnom práve, pokiaľ príslušné ustanovenia práva Európskej únie alebo medzinárodného práva verejného, najmä EDĽP v zmysle výkladu Európskeho súdu pre ľudské práva, neustanovujú inak.

Článok 5

Kategórie uchovávaných údajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa podľa tejto smernice uchovávali nasledovné kategórie údajov:

údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie:

ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie:

i)	telefónne číslo volajúceho;

ii)	meno a adresa účastníka alebo registrovaného užívateľa;

ak ide o internetový prístup, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:

i)	pridelené užívateľské meno;

ii)	užívateľské meno a telefónne číslo pridelené každej komunikácii, ktorá vstupuje do verejnej telefónnej siete;

iii)	meno a adresa účastníka alebo registrovaného užívateľa, ktorému bola v čase komunikácie pridelená IP adresa, užívateľské meno alebo telefónne číslo;

údaje potrebné na zistenie a identifikáciu adresáta komunikácie:

ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie:

i)	volené číslo (volané telefónne číslo) a v prípadoch, keď sú poskytnuté doplnkové služby, napríklad presmerovanie alebo predanie volania, číslo alebo čísla, na ktoré je volanie smerované;

ii)	meno a adresa účastníka alebo registrovaného užívateľa;

ak ide o internetový prístup, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:

i)	užívateľské meno alebo telefónne číslo zamýšľaného príjemcu telefónneho volania;

ii)	meno a adresa účastníka alebo registrovaného užívateľa, ktorí sú zamýšľanými príjemcami komunikácie;

údaje potrebné na určenie dátumu, času a trvania komunikácie:

1.	ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie: dátum a čas začatia a ukončenia komunikácie;

ak ide o internetový prístup, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:

i)	dátum a čas prihlásenia a odhlásenia z internetového spojenia v určitom časovom pásme spolu s dynamickou alebo statickou IP adresou, ktorú komunikácii pridelil poskytovateľ internetového prístupu, a užívateľské meno účastníka alebo registrovaného užívateľa;

ii)	dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služieb internetovej pošty alebo internetového telefónneho spojenia v určitom časovom pásme;

údaje potrebné na určenie typu komunikácie:

1.	ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie: používaná telefónna služba;

2.	ak ide o internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu: používaná internetová služba;

údaje potrebné na identifikáciu komunikačného zariadenia užívateľa alebo ich údajného zariadenia:

1.	ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete: číslo volajúceho a volaného;

ak ide o mobilné telefónne spojenie:

i)	číslo volajúceho a volaného;

ii)	medzinárodná identita mobilného účastníka (IMSI) volajúcej strany;

iii)	medzinárodná identita mobilného zariadenia (IMEI) volajúcej strany;

iv)	IMSI volanej strany;

v)	IMEI volanej strany;

vi)	v prípade predplatených anonymných služieb dátum a čas počiatočnej aktivácie karty a identifikačný znak bunky (Cell ID), z ktorej sa vykonala aktivácia;

ak ide o internetový prístup, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:

i)	telefónne číslo volajúceho na „dial-up“ prístup;

ii)	DSL pripojenie alebo iný identifikátor koncového bodu pôvodcu komunikácie;

údaje potrebné na určenie polohy mobilného komunikačného zariadenia:

1.	identifikačný znak bunky (Cell ID) pri začatí a ukončení komunikácie;

2.	údaje určujúce zemepisnú polohu buniek podľa ich identifikačných znakov bunky (Cell ID) počas doby uchovávania údajov o komunikácii.

2. V súlade s touto smernicou sa nesmú uchovávať žiadne údaje, ktoré odhaľujú obsah komunikácie.

Článok 6

Doba uchovávania

Členské štáty zabezpečia, aby sa kategórie údajov uvedené v článku 5 uchovávali po dobu nie menej ako šesť mesiacov a najviac dva roky odo dňa komunikácie.

Článok 7

Ochrana a bezpečnosť údajov

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia prijaté podľa smerníc 95/46/ES a 2002/58/ES, každý členský štát zabezpečí, aby poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí rešpektovali minimálne tieto zásady bezpečnosti údajov s ohľadom na údaje uchovávané v súlade s touto smernicou:

a)	uchovávané údaje majú rovnakú kvalitu a podliehajú rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako tieto údaje na sieti;

b)	údaje podliehajú príslušným technickým a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo pozmeneniu, neoprávnenému alebo protiprávnemu uskladneniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu;

c)	údaje podliehajú príslušným technickým a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, že údaje môžu byť sprístupnené len osobitne oprávnenému personálu, a

d)	na konci doby určenej na ich uchovávanie musia byť všetky údaje zničené s výnimkou tých, ktoré boli sprístupnené a zabezpečené.

Článok 8

Spôsob uchovávania údajov

Členské štáty zabezpečia, aby sa údaje uvedené v článku 5 uchovávali v súlade s touto smernicou tak, aby sa mohli spolu s akýmikoľvek inými informáciami, ktoré s nimi súvisia a sú potrebné, postúpiť príslušným orgánom na požiadanie bez zbytočného odkladu.

Článok 9

Dozorný orgán

1. Každý členský štát vymenuje jeden alebo viaceré orgány verejnej moci, ktoré budú zodpovedné za kontrolu plnenia ustanovení o bezpečnosti uchovávaných údajov prijatých členskými štátmi na jeho území podľa článku 7. Tieto orgány môžu byť totožné s orgánmi podľa článku 28 smernice 95/46/ES.

2. Orgány uvedené v odseku 1 sú pri výkone kontroly uvedenej v tom odseku úplne nezávislé.

Článok 10

Štatistika

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa štatistiky o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí poskytli raz ročne Komisii. Tieto štatistiky obsahujú:

—	prípady v ktorých sa informácie príslušným orgánom poskytli v súlade s príslušným vnútroštátnym právom,

—	čas, ktorý uplynul odo dňa uchovania údajov ku dňu, keď príslušný orgán o postúpenie údajov požiadal,

—	prípady, v ktorých žiadosti o údaje nebolo možné vyhovieť.

2. Tieto štatistiky nesmú obsahovať osobné údaje.

Článok 11

Zmena a doplnenie smernice 2002/58/ES

V článku 15 smernice 2002/58/ES sa dopĺňa tento odsek:

„1a. Odsek 1 sa nevzťahuje na údaje, ktorých uchovávanie výslovne požaduje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí (8) na účely, ktoré sú uvedené v článku 1 ods. 1 uvedenej smernice.

Článok 12

Budúce opatrenia

1. Členský štát, ktorý čelí zvláštnym okolnostiam vyžadujúcim na obmedzené obdobie predĺženie maximálnej doby uchovávania údajov podľa článku 6, môže prijať potrebné opatrenia. Členský štát bezodkladne upovedomí Komisiu a informuje ostatné členské štáty o opatreniach, ktoré prijal podľa tohto článku s udaním dôvodov na ich prijatie.

2. Do šiestich mesiacov od upovedomenia podľa odseku 1 Komisia schváli alebo zamietne dotknuté vnútroštátne opatrenia na základe overenia, či tieto opatrenia nepredstavujú prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzenia obchodu medzi členskými štátmi, alebo či nepredstavujú prekážku fungovania vnútorného trhu. Ak Komisia v uvedenej lehote nerozhodne, považujú sa vnútroštátne opatrenia za schválené.

3. Ak sú vnútroštátne opatrenia, ktoré sú odchylné od ustanovení tejto smernice schválené podľa odseku 2, môže Komisia zvážiť, či nie je potrebné navrhnúť zmenu a doplnenie tejto smernice.

Článok 13

Opravné prostriedky, zodpovednosť a sankcie

1. Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že vnútroštátne opatrenia, ktorými sa vykonáva kapitola III smernice 95/46/ES o súdnych opravných prostriedkoch, zodpovednosti a sankciách, sa plne vykonávajú s ohľadom na spracovanie údajov podľa tejto smernice.

2. Každý členský štát prijme najmä potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že zámerný prístup k údajom uchovávaným v súlade s touto smernicou alebo ich prenos, ktorý nepovoľuje vnútroštátny právny predpis prijatý podľa tejto smernice, je postihnuteľný sankciami, vrátane administratívnych alebo trestnoprávnych sankcií, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 14

Hodnotenie

1. Najneskôr do 15. septembra 2010 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie uplatňovania tejto smernice a jej účinkov na podnikateľské subjekty a spotrebiteľov, ktoré bude zohľadňovať ďalší vývoj technológií elektronickej komunikácie a štatistické prvky poskytnuté Komisii podľa článku 10, aby sa stanovilo, či je potrebné ustanovenia tejto smernice pozmeniť, najmä pokiaľ ide o zoznam údajov v článku 5 a doby uchovávania stanovené v článku 6. Výsledky hodnotenia sú verejne prístupné.

2. Na tento účel Komisia zváži všetky pripomienky, ktoré jej poskytnú členské štáty alebo pracovná skupina zriadená podľa článku 29 smernice 95/46/ES.

Článok 15

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 15. septembra 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

3. Do 15. marca 2009 môže každý členský štát odložiť uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty. Každý členský štát, ktorý má v úmysle použiť tento odsek, upovedomí o tejto skutočnosti prostredníctvom vyhlásenia Radu a Komisiu pri prijatí tejto smernice. Vyhlásenie sa uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 17

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 15. marca 2006

Za Európsky parlament

predseda

J. BORRELL FONTELLES

Za Radu

predseda

H. WINKLER

(1) Stanovisko z 19. januára 2006 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. decembra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 21. februára 2006.

(3) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(5) Ú. v. EÚ L 69, 16.3.2005, s. 67.

(6) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(7) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(8) Ú. v. EÚ L 105, 13.4.2006, s. 54.“

Vyhlásenie Holandska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

So zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES Holandsko využije možnosť odložiť uplatňovanie smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o obdobie, ktoré neprekročí 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Vyhlásenie Rakúska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Rakúsko vyhlasuje, že odloží uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o obdobie 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 15 ods. 1.

Vyhlásenie Estónska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

V súlade s článkom 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES Estónsko týmto oznamuje svoj zámer tento odsek využiť a odložiť uplatňovanie smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o 36 mesiacov odo dňa prijatia tejto smernice.

Vyhlásenie Spojeného Kráľovstva

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Spojené kráľovstvo vyhlasuje v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, že odloží uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

Vyhlásenie Cyperskej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Cyperská republika vyhlasuje, že odkladá uplatňovanie smernice, pokiaľ ide o uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty do dátumu stanoveného v článku 15 ods. 3.

Vyhlásenie Helénskej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Grécko vyhlasuje, že v súlade s článkom 15 ods. 3 odloží uplatňovanie tejto smernice, pokiaľ ide o uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o 18 mesiacov od uplynutia obdobia stanoveného v článku 15 ods. 1.

Vyhlásenie Luxemburského veľkovojvodstva

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

V súlade s článkom 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES vláda Luxemburského veľkovojvodstva vyhlasuje, že má v úmysle využiť článok 15 ods. 3 smernice, aby mala možnosť odložiť uplatňovanie smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

Vyhlásenie Slovinska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Slovinsko sa pripája k skupine členských štátov, ktoré vo vyhlásení v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES uviedli, že si želajú odložiť uplatňovanie smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o 18 mesiacov.

Vyhlásenie Švédska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

V súlade s článkom 15 ods. 3 si Švédsko želá mať možnosť odložiť uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

Vyhlásenie Litovskej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2002/58/ES

V súlade s článkom 15 ods. 3 návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (ďalej len „smernica“) Litovská republika vyhlasuje, že keď bude smernica prijatá, odloží jej uplatňovanie na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o obdobie ustanovené v článku 15 ods. 3.

Vyhlásenie Lotyšskej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Lotyšsko vyhlasuje v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, že odkladá uplatňovanie smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty do 15. marca 2009.

Vyhlásenie Českej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

V súlade s článkom 15 ods. 3 Česká republika vyhlasuje, že odkladá uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o 36 mesiacov odo dňa prijatia tejto smernice.

Vyhlásenie Belgicka

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Belgicko vyhlasuje, že využíva možnosť v súlade s článkom 15 ods. 3 a odloží uplatňovanie tejto smernice o obdobie 36 mesiacov od jej prijatia na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

Vyhlásenie Poľskej republiky

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Poľsko vyhlasuje, že využije možnosť ustanovenú v článku 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, ktorá spočíva v odklade uplatňovania smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o 18 mesiacov od lehoty uvedenej v článku 15 ods. 1.

Vyhlásenie Fínska

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Fínsko vyhlasuje v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, že odloží uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty.

Vyhlásenie Nemecka

v súlade s článkom 15 ods. 3 smernice 2006/24/ES

Nemecko si vyhradzuje právo odložiť uplatňovanie tejto smernice na uchovávanie komunikačných údajov týkajúcich sa internetového prístupu, telefonovania prostredníctvom internetu a internetovej elektronickej pošty o obdobie 18 mesiacov odo dňa uvedeného v článku 15 ods. 1 prvej vete.

		ISSN 1725-5147
Úradný vestník Európskej únie		L 105

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 49 13. apríla 2006

Obsah		I Akty, ktorých uverejnenie je povinné	Strana
	*	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc)	1
	*	Nariadenie Rady (ES) č. 563/2006 z 13. marca 2006 o uzavretí Dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov	33
		Dohoda o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a Šalamúnovými ostrovmi o rybolove v oblasti Šalamúnových ostrovov	34
	*	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES	54

	Korigendá
*	Korigendum k nariadeniu Rady (ES, Euratom) č. 2028/2004 zo 16. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov (Ú. v. EÚ L 352, 27.11.2004)	64
*	Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005)	65
*	Korigendum k smernici Európskeho parlamentu a Rady 96/74/ES zo 16. decembra 1996 o názvoch textílií (Ú. v. EÚ L 32, 3.2.1997) (Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie, kapitola 13/zv. 18, s. 226)	66