4.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/1

(1)

Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala v roku 1993 Medzinárodný kódex pre bezpečnostný manažment lodí a ochranu pred znečistením (ďalej len „kódex ISM“). Tento kódex sa postupne stal záväzným pre väčšinu lodí v medzinárodnej preprave po prijatí kapitoly IX „Riadenie bezpečnej premávky lodí“ Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974 v máji 1994.

(2)

IMO zmenila a doplnila kódex ISM rezolúciou MSC.104(73), ktorá bola prijatá 5. decembra 2000.

(3)

Usmernenia na vykonávanie kódexu ISM námornými správami boli prijaté rezolúciou IMO A.788(19) z 23. novembra 1995. Tieto usmernenia boli zmenené a doplnené rezolúciou A.913(22), ktorá bola prijatá 29. novembra 2001.

(4)

Na základe nariadenia Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prievozných lodí roll-on/roll-off (prievozných lodí ro – ro) (3) sa kódex ISM stal záväzným na úrovni Spoločenstva s účinnosťou od 1. júla 1996 pre všetky osobné prievozné lode (ro-ro) plávajúce medzi prístavmi členských štátov, na vnútroštátnych i medzinárodných plavbách a bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého štátu plávajú. Toto bol prvý krok na zabezpečenie jednotného a súvislého vykonávania kódexu ISM vo všetkých členských štátoch.

(5)

Dňa 1. júla 1998 sa kódex ISM stal záväzným na základe ustanovení kapitoly IX SOLAS pre spoločnosti prevádzkujúce osobné lode vrátane osobných vysokorýchlostných plavidiel, ropných tankerov, chemických tankerov, tankerov na prepravu plynov, lodí na hromadný náklad a nákladných vysokorýchlostných plavidiel s hrubou priestornosťou najmenej 500 ton na medzinárodných plavbách.

(6)

Dňa 1. júla 2002 sa kódex ISM stal záväzný pre spoločnosti prevádzkujúce iné nákladné lode na medzinárodných plavbách a pohyblivé pobrežné vrtné jednotky s hrubou priestornosťou najmenej 500 ton na medzinárodných plavbách.

(7)

Bezpečnosť ľudského života na mori a ochranu životného prostredia možno účinne zvýšiť prísnym a záväzným uplatňovaním kódexu ISM.

(8)

Je žiaduce uplatňovať kódex ISM na lode plávajúce pod vlajkou členského štátu, ako aj na lode bez ohľadu na to, pod ktorou vlajkou plávajú, ktoré vykonávajú výlučne vnútroštátne plavby alebo pravidelné plavby do prístavov alebo z prístavov členských štátov.

(9)

Prijatie nového nariadenia s priamou uplatniteľnosťou by malo zabezpečiť vykonávanie kódexu ISM, pričom členské štáty rozhodnú, či sa kódex bude uplatňovať na lode, bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého členského štátu plávajú, vykonávajúce plavby výlučne v prístavných vodách.

(10)

V dôsledku toho by nariadenie (ES) č. 3051/95 malo byť zrušené.

(11)

Ak sa členský štát domnieva, že v praxi je pre spoločnosti zložité dosiahnuť súlad s osobitnými ustanovenia časti A kódexu ISM pre určité lode alebo kategórie lodí vykonávajúce výlučne vnútroštátne plavby v danom členskom štáte, môže získať úplnú alebo čiastočnú výnimku z týchto ustanovení zavedením opatrení, ktoré zabezpečia rovnocenné dosiahnutie cieľov kódexu. Pre takéto lode a spoločnosti môže ustanoviť alternatívne postupy vydávania osvedčení a overovania.

(12)

Je potrebné vziať do úvahy smernicu Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 o štátnom lodnom prístavnom dozore (4).

(13)

Na definovanie uznaných organizácií na účely tohto nariadenia je potrebné vziať do úvahy aj smernicu Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov (5) a smernicu Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (6) na stanovenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ ide o osobné lode vykonávajúce vnútroštátne plavby.

(14)

Opatrenia potrebné na zmenu a doplnenie prílohy II by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(15)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie bezpečnostného manažmentu a bezpečnosti prevádzkovania lodí, ako aj ochrany pred znečistením pochádzajúcim z lodí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zavedenia, vykonávania a riadneho udržiavania systémov riadenia bezpečnosti spoločnosťami na lodiach a na pobreží a

b)

kontroly týchto systémov správami štátu vlajky a prístavného štátu.

1.

„Kódex ISM“ je Medzinárodný kódex pre bezpečnostný manažment lodí a ochranu pred znečistením, prijatý Medzinárodnou námornou organizáciou na základe rezolúcie zhromaždenia A.741(18) zo 4. novembra 1993, v znení zmien a doplnení rezolúciou Výboru pre námornú bezpečnosť MSC.104(73) z 5. decembra 2000, a uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu v platnom znení.

2.

„Uznaná organizácia“ je subjekt uznaný v súlade so smernicou 94/57/ES.

3.

„Spoločnosť“ je vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorý od vlastníka lode prevzal zodpovednosť za jej prevádzku a ktorý pri prevzatí tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností stanovených kódexom ISM.

4.

„Osobná loď“ je loď vrátane vysokorýchlostného plavidla, prepravujúca viac ako dvanásť cestujúcich, alebo osobné ponorné plavidlo.

5.

„Cestujúci“ je každá osoba okrem:

6.

„Vysokorýchlostné plavidlo“ je vysokorýchlostné plavidlo definované v nariadení X-1/2 SOLAS v platnom znení. Pre osobné vysokorýchlostné plavidlo platia obmedzenia uvedené v článku 2 písm. f) smernice 98/18/ES.

7.

„Nákladná loď“ je loď vrátane vysokorýchlostného plavidla, ktorá nie je osobnou loďou.

8.

„Medzinárodná plavba“ je plavba po mori z prístavu členského štátu alebo akéhokoľvek iného štátu do prístavu, ktorý sa nachádza mimo tohto štátu, alebo naspäť.

9.

„Vnútroštátna plavba“ je plavba v morských oblastiach z prístavu členského štátu do rovnakého či iného prístavu v tomto členskom štáte.

10.

„Pravidelná lodná preprava“ je systém lodných plavieb prevádzkovaný s cieľom dopravy medzi dvoma alebo viacerými tými istými bodmi buď:

11.

„Osobná prievozná loď (ro-ro)“ je námorné osobné plavidlo, ako je definované v kapitole II-1 SOLAS v platnom znení.

12.

„Osobné ponorné plavidlo“ je osobné mobilné plavidlo, ktoré sa pohybuje najmä pod vodou a je závislé na hladinnej podpore, napr. na lodi plávajúcej na hladine alebo na pobrežnom zariadení, v súvislosti s monitorovaním a jednou alebo viacerými z týchto činností:

13.

„Pohyblivá pobrežná vrtná jednotka“ je plavidlo schopné realizovať vrtné operácie zamerané na prieskum alebo využitie zdrojov nachádzajúcich sa pod morským dnom, ako sú uhľovodíky v tekutom alebo plynnom skupenstve, síra alebo soľ.

14.

„Hrubá priestornosť“ je hrubá priestornosť lode určená v súlade s Medzinárodným dohovorom o meraní priestornosti lodí z roku 1969 alebo, v prípade lodí vykonávajúcich výlučne vnútroštátne plavby, ktoré neboli merané v súlade s uvedeným dohovorom, ich hrubá priestornosť určená v súlade s vnútroštátnych právnymi predpismi týkajúcimi sa merania priestornosti.

a)

nákladné a osobné lode, plávajúce pod vlajkou členského štátu, vykonávajúce medzinárodné plavby;

b)

nákladné a osobné lode vykonávajúce výlučne vnútroštátne plavby bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú;

c)

nákladné a osobné lode vykonávajúce plavby do alebo z prístavov členských štátov v rámci pravidelnej lodnej prepravy bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú;

d)

pohyblivé pobrežné vrtné jednotky prevádzkované v rámci právomoci členského štátu.

a)

vojenské lode, posádkové lode a iné lode vlastnené a prevádzkované členským štátom a používané iba na štátne nekomerčné účely;

b)

lode nepoháňané mechanickými prostriedkami, drevené lode primitívnej stavby, rekreačné jachty a plavidlá, pokiaľ nemajú alebo nebudú mať posádku a pokiaľ neprepravujú viac ako 12 cestujúcich na komerčné účely;

c)

rybárske lode;

d)

nákladné lode a pohyblivé pobrežné vrtné jednotky s hrubou priestornosťou nižšou ako 500;

e)

osobné lode iné než osobné prievozné lode (ro-ro) v morských oblastiach triedy C a D, ako sú definované v článku 4 smernice 98/18/ES.

a)

príslušný členský štát informuje Komisiu o výnimke a o opatreniach, ktoré má v úmysle prijať;

b)

ak sa v lehote šiestich mesiacov od oznámenia v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 rozhodne, že navrhnutá odchýlka nie je odôvodnená alebo že navrhnuté opatrenia nie sú dostatočné, od daného členského štátu sa požaduje, aby zmenil a doplnil alebo sa zdržal prijatia navrhnutých ustanovení;

c)

uvedený členský štát prijaté opatrenia uverejní s priamym odkazom na odsek 1 a prípadne na odsek 2.

4.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/37

(1)

Vychádzajúc z oznámenia Komisie o trvalo udržateľnom rozvoji Európska rada vytýčila ciele ako všeobecné usmernenie pre budúci rozvoj prioritných oblastí, akými sú prírodné zdroje a verejné zdravie.

(2)

Voda je vzácny prírodný zdroj, ktorého kvalita ako takého by sa mala chrániť, obraňovať, riadiť a upravovať. Najmä povrchové vody predstavujú obnoviteľné zdroje s obmedzenou schopnosťou zvládnuť nepriaznivé vplyvy činností človeka.

(3)

Politika Spoločenstva pre životné prostredie by sa mala zamerať na vysoký stupeň ochrany a sledovať ciele zachovania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a ochrany ľudského zdravia.

(4)

V decembri roku 2000 Komisia prijala Oznámenie Európskemu parlamentu a Rade o vytváraní novej politiky v oblasti vody určenej na kúpanie a iniciovala rozsiahle konzultácie so všetkými záujmovými a zainteresovanými stranami. Hlavným výsledkom týchto konzultácií bola všeobecná podpora pre vytvorenie novej smernice na základe najnovších vedeckých dôkazov, ktorá bude mimoriadnu pozornosť venovať širšiemu zapojeniu verejnosti.

(5)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), obsahuje záväzok zabezpečiť vysoký stupeň ochrany vody určenej na kúpanie vrátane revízie smernice Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie (6).

(6)

Podľa zmluvy pri príprave politiky životného prostredia Spoločenstvo okrem iného zohľadní dostupné vedecké a technické údaje. Táto smernica by mala využiť vedecké dôkazy potrebné pre zavedenie najspoľahlivejších parametrov indikátorov na predvídanie mikrobiologického rizika a na dosiahnutie vysokého stupňa ochrany. Je potrebné súrne vykonať ďalšie epidemiologické štúdie ohľadom zdravotných rizík spojených s kúpaním, a to najmä v sladkej vode.

(7)

S cieľom zvýšiť účinnosť a rozvážne používanie zdrojov musí byť táto smernica úzko koordinovaná s inými právnymi predpismi Spoločenstva o vode, akými sú napríklad smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (7), 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (9).

(8)

Príslušné informácie o plánovaných opatreniach a pokroku pri realizácii by sa mali rozšíriť medzi zainteresované strany. Verejnosť by mala včas dostávať príslušné informácie o výsledkoch monitorovania kvality vody určenej na kúpanie a opatreniach pri riadení rizika, aby sa predišlo ohrozeniu zdravia, najmä v kontexte predvídateľného krátkodobého alebo mimoriadneho znečistenia. Je potrebné využiť novú technológiu, ktorá umožňuje efektívne a porovnateľne informovať verejnosť o vodách určených na kúpanie v rámci celého Spoločenstva.

(9)

Na účely monitorovania je potrebné aplikovať zosúladené analytické metódy a postupy. Vytvorenie reálnej klasifikácie vôd určených na kúpanie si vyžaduje pozorovanie a hodnotenie kvality v dlhodobom horizonte.

(10)

Dosiahnutie súladu musí byť vecou vhodných opatrení riadenia a zabezpečenia kvality, nielen merania a výpočtov. Systém profilácie vôd určených na kúpanie by teda vhodne prispel k lepšiemu pochopeniu rizík, vytvárajúc základ pre opatrenia riadenia. Mimoriadnu pozornosť treba súčasne venovať dodržaniu kvalitatívnych noriem a koherentnému prechodu od smernice 76/160/EHS.

(11)

Spoločenstvo 17. februára 2005 ratifikovalo dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Århuský dohovor). Je teda vhodné, aby táto smernica obsahovala ustanovenia o prístupe verejnosti k informáciám a ustanovovala účasť verejnosti pri vykonávaní smernice ako doplnok k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (10) a smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia (11).

(12)

Keďže ciele tejto smernice, a to dosiahnutie členskými štátmi dobrej kvality vody určenej na kúpanie a vysokého stupňa ochrany v rámci Spoločenstva na základe spoločných noriem, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a môžu byť lepšie dosiahnuté na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)

Opatrenia potrebné na vykonanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12).

(14)

Neustály význam politiky Spoločenstva pre vodu určenú na kúpanie je evidentný počas každej kúpacej sezóny, keďže chráni verejnosť pred náhodným aj chronickým znečistením unikajúcim do oblastí Spoločenstva určených na kúpanie alebo do ich blízkosti. Celková kvalita vody určenej na kúpanie sa výrazne zlepšila od nadobudnutia účinnosti smernice 76/160/EHS. Táto smernica však odráža stav poznatkov a praxe zo začiatku sedemdesiatych rokov. Modely využívania vody určenej na kúpanie sa od tej doby zmenili, rovnako ako aj stav vedeckých a technických poznatkov. Preto by uvedená smernica mala byť zrušená,

a)

monitorovanie a klasifikáciu kvality vody určenej na kúpanie;

b)

riadenie kvality vody určenej na kúpanie a

c)

poskytovanie informácií verejnosti o kvalite vody určenej na kúpanie.

a)

plavecké bazény a kúpeľné bazény;

b)

uzavreté vodné plochy na ošetrovateľské alebo liečebné účely;

c)

umelo vytvorené uzavreté vodné plochy oddelené od povrchových vôd a podzemných vôd.

1.

Pojmy „povrchová voda“, „podzemná voda“, „vnútrozemská voda“, „brakická voda“, „pobrežná voda“ a „povodie“ majú rovnaký význam ako v smernici 2000/60/ES.

2.

„Príslušný orgán“ znamená orgán alebo orgány, ktoré členský štát určil na účely zabezpečenia súladu s požiadavkami tejto smernice, alebo akýkoľvek iný orgán alebo úrad poverený touto úlohou.

3.

„Trvalý“ znamená vo vzťahu k zákazu kúpania alebo odporúčaniu nekúpať sa, že trvá najmenej jednu celú kúpaciu sezónu.

4.

„Veľký počet“ znamená vo vzťahu ku kúpajúcim sa taký počet, ktorý príslušný orgán považuje za veľký najmä pri zohľadnení tendencií z minulosti alebo poskytnutej infraštruktúry alebo zariadení, či iných opatrení podniknutých na podporu kúpania.

5.

„Znečistenie“ znamená prítomnosť mikrobiologickej kontaminácie alebo kontaminácie inými organizmami alebo odpadom, čo ovplyvňuje kvalitu vody určenej na kúpanie a predstavuje nebezpečenstvo pre zdravie kúpajúcich sa, ako je uvedené v článkoch 8 a 9 a v prílohe I stĺpci A.

6.

„Kúpacia sezóna“ znamená obdobie, počas ktorého možno očakávať veľký počet kúpajúcich sa.

7.

„Opatrenia riadenia“ znamenajú nasledujúce opatrenia, podniknuté v oblasti vody určenej na kúpanie:

8.

„Krátkodobé znečistenie“ je mikrobiologická kontaminácia uvedená v prílohe I stĺpci A, ktorej príčiny je možné jednoznačne určiť, u ktorej sa za normálnych okolností nepredpokladá, že ovplyvní kvalitu vody určenej na kúpanie na viac ako približne 72 hodín od začiatku zhoršenia kvality vody určenej na kúpanie, a pre ktorú príslušný orgán ustanovil postup predvídania a riešenia, ako je stanovené v prílohe II.

9.

„Mimoriadna situácia“ znamená udalosť alebo kombináciu udalostí, ktoré majú vplyv na kvalitu vody určenej na kúpanie na danom mieste a ktorých výskyt sa neočakáva v priemere častejšie ako raz za štyri roky.

10.

„Súbor údajov o kvalite vody určenej na kúpanie“ znamená údaje získané v zmysle článku 3.

11.

„Hodnotenie kvality vody určenej na kúpanie“ znamená proces hodnotenia kvality vody určenej na kúpanie pomocou metódy hodnotenia, vymedzenej v prílohe II.

12.

„Premnoženie sa cyanobaktérií“ znamená akumuláciu cyanobaktérií vo forme zákalu, pokrytia alebo peny.

13.

Pojem „dotknutá verejnosť“ má rovnaký význam ako v smernici Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (13).

a)

sa očakáva najväčší počet kúpajúcich sa alebo

b)

sa očakáva najväčšie znečistenie vzhľadom na profil vody určenej na kúpanie.

a)

pre každú vodnú plochu určenú na kúpanie;

b)

po ukončení každej kúpacej sezóny;

c)

na základe súboru údajov o kvalite vody určenej na kúpanie, zozbieraných pre danú kúpaciu sezónu a pre tri predchádzajúce kúpacie sezóny, a

d)

v súlade s postupmi uvedenými v prílohe II.

—

je splnená požiadavka odseku 3 alebo

—

súbor údajov o vode určenej na kúpanie používaný na hodnotenie kvality tvorí najmenej 8 vzoriek v prípade vôd určených na kúpanie, pri ktorých kúpacia sezóna nepresahuje 8 týždňov,

a)

ide o novo označenú vodu určenú na kúpanie;

b)

došlo k zmenám, ktoré môžu ovplyvniť klasifikáciu vody určenej na kúpanie v zmysle článku 5, a v tomto prípade sa hodnotenie vykoná na základe súboru údajov o kvalite vody určenej na kúpanie, ktorý tvoria výlučne vzorky zozbierané od objavenia sa zmeny, alebo

c)

voda určená na kúpanie už bola hodnotená podľa smernice 76/160/EHS a v tomto prípade sa použijú rovnocenné údaje získané podľa uvedenej smernice a na tieto účely sa parametre 2 a 3 prílohy k smernici 76/160/EHS považujú za rovnocenné parametrom 2 a 1 stĺpca A z prílohy I k tejto smernici.

a)

sú susediace;

b)

boli hodnotené podobne v predchádzajúcich štyroch rokoch v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 písm. c) a

c)

majú také profily vody určenej na kúpanie, ktoré označujú spoločné rizikové faktory alebo ich neprítomnosť.

a)

„nevyhovujúce“;

b)

„dostatočné“;

c)

„dobré“ alebo

d)

„výborné“.

a)

Vo vzťahu ku každej vode určenej na kúpanie, ktorá bola klasifikovaná ako „nevyhovujúca“, sa prijmú nasledujúce opatrenia s účinkom od kúpacej sezóny nasledujúcej po jej klasifikácii:

b)

Ak je voda určená na kúpanie klasifikovaná ako „nevyhovujúca“ počas piatich po sebe idúcich rokov, vydá sa trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčania nekúpať sa. Členský štát však môže vydať trvalý zákaz kúpania alebo trvalé odporúčanie nekúpať sa aj pred uplynutím päťročného obdobia, ak sa domnieva, že dosiahnutie „dostatočnej“ kvality by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné.

—

informovať sa o účasti a

—

vyjadriť svoje návrhy, poznámky alebo sťažnosti.

a)

aktuálna klasifikácia vody určenej na kúpanie a akýkoľvek zákaz kúpania alebo odporúčanie nekúpať sa uvedené v tomto článku jasným a jednoduchým znakom alebo symbolom;

b)

všeobecný opis vody určenej na kúpanie zostavený v netechnickom jazyku na základe profilu vody určenej na kúpanie vytvoreného podľa prílohy III;

c)

v prípade vôd určených na kúpanie podliehajúcich krátkodobému znečisteniu:

d)

informácie o charaktere mimoriadnej situácie s predpokladaným trvaním takýchto udalostí;

e)

v každom prípade zákazu kúpania alebo odporúčania nekúpať sa oznámenie informujúce verejnosť s uvedením dôvodov;

f)

pri každom vydaní trvalého zákazu kúpania alebo trvalého odporúčania nekúpať sa informácia o tom, že daná oblasť sa už nepovažuje za vodu určenú na kúpanie, a o dôvodoch zmeny klasifikácie a

g)

uvedenie zdrojov podrobnejších informácií v súlade s odsekom 2.

a)

zoznam vôd určených na kúpanie;

b)

klasifikácia každej vody určenej na kúpanie v priebehu posledných troch rokov a profil tejto vody vrátane výsledkov monitorovania vykonaného v súlade s touto smernicou od poslednej klasifikácie;

c)

v prípade vody určenej na kúpanie, ktorá bola klasifikovaná ako „nevyhovujúca“, informácie o príčinách znečistenia a opatreniach prijatých na zamedzenie vystavenia kúpajúcich sa znečisteniu a na riešenie jeho príčin, ako sa uvádza v článku 5 ods. 4, a

d)

v prípade vôd určených na kúpanie, krátkodobo znečistených, všeobecné informácie o:

a)

výsledky príslušnej európskej epidemiologickej štúdie, zrealizovanej Komisiou v spolupráci s členskými štátmi;

b)

ďalšie vedecké, analytické a epidemiologické smery vývoja týkajúce sa parametrov kvality vody určenej na kúpanie, vrátane vo vzťahu k vírusom, a

c)

odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie.

a)

o špecifikovaní normy EN/ISO o rovnocennosti mikrobiologických metód na účely článku 3 ods. 9;

b)

o ustanovení podrobných pravidiel pre vykonanie článku 8 ods. 1, článku 12 ods. 1 písm. a) a článku 12 ods. 4;

c)

o úprave metód analýzy parametrov uvedených v prílohe I vzhľadom na vedecký a technický pokrok;

d)

o úprave prílohy V vzhľadom na vedecký a technický pokrok;

e)

o stanovení usmernení týkajúcich sa spoločnej metódy hodnotenia samostatných vzoriek.

4.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/52

(1)

Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená a doplnená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala táto smernica kodifikovať.

(2)

Existuje potreba pre rozsiahlu a rýchlu akciu zo strany členských štátov na ochranu vodného prostredia Spoločenstva pred znečistením, najmä pred tým, ktoré je spôsobené určitými perzistentnými, toxickými a bioakumulovateľnými látkami.

(3)

Viaceré dohovory sú určené na ochranu medzinárodných vodných tokov a morského prostredia pred znečistením. Je dôležité zabezpečiť koordinované vykonávanie týchto dohovorov.

(4)

Rozdiely medzi ustanoveniami platnými v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o vypúšťanie určitých znečisťujúcich látok do vodného prostredia, môžu vytvoriť nespravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, a tak mať priamy dopad na fungovanie vnútorného trhu.

(5)

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (5), ustanovuje viacero opatrení na ochranu sladkých a morských vôd od určitých znečisťujúcich látok.

(6)

Kvôli zabezpečeniu účinnej ochrany vodného prostredia Spoločenstva je potrebné vytvoriť prvý zoznam, nazvaný zoznam I, obsahujúci určité jednotlivé látky vybrané hlavne na základe ich toxicity, perzistencie a bioakumulácie s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné, alebo ktoré sa rýchle premieňajú na látky biologicky neškodné, a druhý zoznam, nazvaný zoznam II, obsahujúci látky, ktoré majú škodlivý vplyv na vodné prostredie, ktorý však môže byť obmedzený na určitú oblasť a závisieť od charakteru a lokality vôd, do ktorých sa takéto látky vypúšťajú. Akékoľvek vypúšťanie týchto látok musí podliehať predchádzajúcemu povoleniu, ktoré špecifikuje emisné normy.

(7)

Znečistenie vypúšťaním rôznych nebezpečných látok uvedených v zozname I sa musí odstrániť. Limitné hodnoty boli stanovené v súlade so smernicami uvedenými v prílohe IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (6). Článok 16 smernice 2000/60/ES vymedzuje postupy, podľa ktorých sa ustanovujú kontrolné opatrenia a environmentálne normy kvality vzťahujúce sa na prioritné látky.

(8)

Je potrebné znížiť znečistenie vôd spôsobené látkami zo zoznamu II. Na dosiahnutie tohto cieľa by mali členské štáty vypracovať programy, ktoré obsahujú environmentálne normy kvality týkajúce sa vody, prijaté v súlade s existujúcimi smernicami Rady. Emisné normy uplatňované pre uvedené látky by mali byť vypočítané podľa týchto environmentálnych noriem kvality.

(9)

Jeden alebo viac členských štátov môžu jednotlivo alebo spoločne prijať prísnejšie opatrenia, ako sú stanovené v tejto smernici.

(10)

Mal by sa vypracovať prehľad o vypúšťaniach určitých zvlášť nebezpečných látok do vodného prostredia Spoločenstva, aby sa zistilo, odkiaľ pochádzajú.

(11)

Je potrebné preskúmať a podľa potreby doplniť zoznamy I a II prílohy I pri zohľadnení nadobudnutých skúseností, prípadne presunúť určité látky zo zoznamu II do zoznamu I.

(12)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu tých smerníc do vnútroštátneho práva, ktoré sú uvedené v časti B prílohy II,

a)

vnútrozemské povrchové vody;

b)

teritoriálne vody;

c)

vnútorné pobrežné vody.

a)

„vnútrozemské povrchové vody“ znamenajú všetky stojace alebo tečúce sladké povrchové vody nachádzajúce sa na území jedného alebo viacerých členských štátov;

b)

„vnútorné pobrežné vody“ znamenajú vody na pobrežnej strane základnej čiary, od ktorej sa meria pásmo teritoriálnych vôd s rozšírením v prípade vodných tokov až po hranicu sladkej vody;

c)

„hranica sladkej vody“ znamená miesto na vodnom toku, kde za odlivu a v období nízkeho toku sladkej vody je značný nárast slanosti kvôli prítomnosti morskej vody;

d)

„vypúšťanie“ znamená zavedenie do vôd uvedených v článku 1 akýchkoľvek látok zo zoznamu I alebo zo zoznamu II prílohy I s výnimkou:

e)

„znečistenie“ znamená priame alebo nepriame vypúšťanie látok alebo energie ľudskou činnosťou do vodného prostredia, ktorého výsledky spôsobujú riziká pre ľudské zdravie, škody pre životné zdroje a vodné ekosystémy, poškodenia prírodných krás alebo ohrozovanie ostatných legitímnych používaní vody.

a)

všetky vypúšťania do vôd uvedených v článku 1, ktoré pravdepodobne obsahujú akúkoľvek takúto látku, vyžadujú predchádzajúce povolenie príslušného orgánu príslušného členského štátu;

b)

povolenie stanoví emisné normy s ohľadom na vypúšťanie akejkoľvek takejto látky do vôd uvedených v článku 1, a ak je to potrebné na vykonávanie tejto smernice, vypúšťanie akejkoľvek takejto látky do kanalizácie;

c)

povolenia môžu byť udelené iba na obmedzené obdobie. Môžu byť obnovené pri zohľadnení akýchkoľvek zmien limitných emisných hodnôt stanovených smernicami uvedenými v prílohe IX k smernici 2000/60/ES.

a)

maximálnu koncentráciu látky povolenú pri vypúšťaní. V prípade zriedenia sa limitná emisná hodnota stanovená smernicami uvedenými v prílohe IX smernice 2000/60/ES vydelí činiteľom zriedenia;

b)

maximálne množstvo látky povolené vo vypúšťaní počas jedného alebo viacerých špecifikovaných časových období vyjadrené, ak je to potrebné, ako jednotka hmotnosti znečisťujúcej látky na jednotku charakteristického prvku znečisťujúcej činnosti (napr. jednotka hmotnosti na jednotku suroviny alebo jednotku výrobku).

4.3.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/60

(1)

Napriek tomu, že vykonávanie odporúčania Rady 98/561/ΕS z 24. septembra 1998 o európskej spolupráci pri zabezpečovaní kvality vyššieho vzdelávania (3) bolo označené za úspešné, ako sa uvádza v správe Komisie z 30. septembra 2004, je i naďalej nevyhnutné zlepšiť fungovanie európskeho vyššieho vzdelávania, najmä pokiaľ ide o kvalitu, aby bolo transparentnejším a dôveryhodnejším pre európskych občanov a pre študentov a akademikov z iných kontinentov.

(2)

Odporúčanie 98/561/ES vyzvalo k podpore a tam, kde je to potrebné, k založeniu transparentných systémov zabezpečovania kvality. Takmer všetky členské štáty vytvorili národné systémy zabezpečovania kvality a iniciovali alebo umožnili zriadenie jednej alebo viacerých organizácií zabezpečujúcich kvalitu alebo akreditačných organizácií.

(3)

Odporúčanie 98/561/ES vyzvalo, aby systémy zabezpečovania kvality vychádzali zo série základných prvkov vrátane hodnotenia programov alebo inštitúcií prostredníctvom vnútorného hodnotenia, vonkajšej kontroly a aby zahŕňali účasť študentov, uverejnenie výsledkov a medzinárodnú účasť. Výsledky hodnotenia zabezpečovania kvality zohrávajú významnú úlohu, pokiaľ ide o pomoc inštitúciám vyššieho vzdelávania pri zlepšovaní ich výkonu.

(4)

Základné prvky uvedené v odôvodnení č. 3 sa vo všeobecnosti vykonávajú vo všetkých systémoch zabezpečovania kvality a boli potvrdené európskymi ministrami školstva v septembri 2003 v Berlíne, v rámci bolonského procesu, ktorý smeruje k vytvoreniu európskeho priestoru vyššieho vzdelávania.

(5)

Európske združenie zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (ENQA) bolo založené v roku 2000 a jeho členská základňa sa rozširuje o organizácie zabezpečujúce kvalitu alebo akreditačné organizácie vo všetkých členských štátoch.

(6)

V rámci bolonského procesu ministri školstva zo 45 krajín prijali na svojom stretnutí, ktoré sa konalo 19. až 20. mája 2005 v Bergene, normy a usmernenia na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vyššieho vzdelávania, tak ako to navrhla ENQA, a v nadväznosti na stretnutie v Berlíne v septembri 2003. Privítali tiež zásadu európskeho registra organizácií zabezpečujúcich kvalitu vychádzajúcu z vnútroštátneho preskúmania a žiadali, aby ENQA v spolupráci s Európskym združením univerzít (EUA), Európskym združením pre inštitúcie vyššieho vzdelávania (EURASHE) a Národnými zväzmi študentov v Európe (ESIB) ďalej rozvíjala praktické aspekty realizácie a prostredníctvom bolonskej následnej skupiny o nich podávala správu ministrom. Zdôraznili okrem toho význam spolupráce medzi vnútroštátne uznanými organizáciami s cieľom zlepšiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o akreditáciách alebo o zabezpečovaní kvality.

(7)

Činnosť EÚ na podporu zabezpečovania kvality by sa mala rozvíjať v súlade s činnosťami vykonávanými v rámci bolonského procesu.

(8)

Je potrebné zostaviť register nezávislých a dôveryhodných organizácií zabezpečujúcich kvalitu, ktoré pôsobia v Európe, či už sú regionálne alebo národné, všeobecné alebo špecializované, verejné alebo súkromné, s cieľom podporiť transparentnosť vo vyššom vzdelávaní a napomôcť uznávaniu kvalifikácií a študijných pobytov v zahraničí.

(9)

Európska Rada sa v Barcelone v marci 2002 vyjadrila, že v rámci lisabonskej stratégie by sa európske vzdelávanie a systémy odborného vzdelávania mali stať „značkou svetovej kvality“,

1.

podporovali všetky inštitúcie vyššieho vzdelávania pôsobiace v rámci ich územia, aby zaviedli alebo vyvinuli prísne vnútorné systémy zabezpečovania kvality, v súlade s normami a usmerneniami na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vyššieho vzdelávania prijatými v Bergene v rámci bolonského procesu;

2.

podporovali všetky organizácie zabezpečujúce kvalitu alebo akreditačné organizácie, ktoré pôsobia v rámci ich územia, aby boli vo svojom hodnotení nezávislé, uplatňovali prvky zabezpečovania kvality stanovené v odporúčaní 98/561/ES a aby na účely hodnotenia uplatňovali spoločný súbor všeobecných noriem a usmernení prijatých v Bergene. Tieto normy by mali byť ďalej vypracované v spolupráci so zástupcami sektora vyššieho vzdelávania. Mali by sa uplatňovať takým spôsobom, aby chránili a podporovali rôznorodosť a inovatívnosť;

3.

podporovali zástupcov vnútroštátnych orgánov, sektora vyššieho vzdelávania a organizácií zabezpečujúcich kvalitu a akreditačných organizácií, spolu so sociálnymi partnermi, aby zriadili „Európsky register organizácií zabezpečujúcich kvalitu“ („európsky register“) vychádzajúci z vnútroštátneho preskúmania, ktorý zohľadňuje zásady stanovené v prílohe, a aby určili podmienky registrácie a pravidlá vedenia tohto registra;

4.

umožnili inštitúciám vyššieho vzdelávania, ktoré pôsobia v rámci ich územia, vybrať si spomedzi organizácií zabezpečujúcich kvalitu alebo akreditačných organizácií z európskeho registra takú, ktorá spĺňa ich potreby a profil pod podmienkou, že je to v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo povolené vnútroštátnymi orgánmi;

5.

umožnili inštitúciám vyššieho vzdelávania usilovať sa o doplňujúce hodnotenie, vykonané inou organizáciou z európskeho registra, napríklad na zvýšenie svojej medzinárodnej povesti;

6.

podporili spoluprácu medzi organizáciami s cieľom posilniť vzájomnú dôveru a uznávanie hodnotení týkajúcich sa zabezpečovania kvality a akreditácií, čím prispejú k uznávaniu kvalifikácií na účely štúdia alebo práce v inej krajine;

7.

zabezpečili prístup verejnosti k hodnoteniam vypracovaným organizáciami zabezpečujúcimi kvalitu alebo akreditačnými organizáciami uvedenými v európskom registri,

1.

aby pokračovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi v podporovaní spolupráce medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania, organizáciami zabezpečujúcimi kvalitu a akreditačnými organizáciami, príslušnými orgánmi a inými subjektami, ktoré pôsobia v tejto oblasti;

2.

aby každé tri roky predložila Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o pokroku dosiahnutom vo vývoji systémov zabezpečovania kvality v rôznych členských štátoch a o činnostiach v oblasti spolupráce na európskej úrovni vrátane pokroku dosiahnutého s ohľadom na vyššie uvedené ciele.