25.11.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/1

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/56/ES

z 26. októbra 2005

o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 44,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1), konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

Existuje potreba spolupráce a konsolidácie medzi kapitálovými spoločnosťami z rôznych členských štátov. Avšak pokiaľ ide o cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností, narážajú tieto spoločnosti v Spoločenstve na mnohé legislatívne a administratívne ťažkosti. Preto je s ohľadom na dokončenie a fungovanie jednotného trhu potrebná úprava ustanovení práva Spoločenstva, ktoré uľahčia cezhraničné zlúčenia alebo splynutia rôznych druhov kapitálových spoločností riadiacich sa právom rôznych členských štátov.

(2)

Táto smernica uľahčuje cezhraničné zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností, ako sú definované v tejto smernici. Právne predpisy členských štátov majú povoliť cezhraničné zlúčenie alebo splynutie kapitálovej spoločnosti podľa ich vnútroštátneho práva s kapitálovou spoločnosťou z iného členského štátu, ak vnútroštátne právo týchto členských štátov povoľuje zlúčenie alebo splynutie takýchto foriem spoločností.

(3)

Aby sa uľahčili cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, malo by sa stanoviť, že na každú spoločnosť ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ako aj na každú zúčastnenú tretiu osobu sa naďalej vzťahujú predpisy a formálne náležitosti vnútroštátneho práva, ktoré by sa uplatňovalo v prípade vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia, ak nie je v tejto smernici ustanovené inak. Žiadne z predpisov a formálnych náležitostí vnútroštátneho práva, na ktoré odkazuje táto smernica, by nemali zavádzať obmedzenia slobody usadiť sa ani obmedzenia voľného pohybu kapitálu, ak nie sú odôvodnené podľa judikatúry Súdneho dvora, a to najmä požiadavkou verejného záujmu, a sú zároveň potrebné a primerané na dosiahnutie takýchto prevažujúcich požiadaviek.

(4)

Spoločný návrh zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí majú mať rovnaké znenie pre všetky spoločnosti podieľajúce sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí v rôznych členských štátoch. Mal by byť teda stanovený minimálny obsah takéhoto spoločného návrhu zmluvy, pričom spoločnostiam ostane možnosť dohodnúť sa na ďalších náležitostiach.

(5)

V záujme ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb sa majú pre každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, zverejniť prostredníctvom zápisu v príslušnom verejnom registri spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, ako aj ukončenie cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(6)

Právne predpisy všetkých členských štátov by mali stanoviť, že za každú spoločnosť, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí musí byť jedným alebo viacerými znalcami vypracovaná na vnútroštátnej úrovni správa o spoločnom návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí. Aby sa znížili náklady na znalcov súvisiace s cezhraničným zlúčením alebo splynutím, mala by byť stanovená možnosť vypracovať spoločnú správu pre všetkých spoločníkov spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí. Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí má schváliť valné zhromaždenie každej z týchto spoločností.

(7)

V záujme uľahčenia cezhraničných zlúčení alebo splynutí by mala byť stanovená povinnosť vykonávať kontrolu ukončenia a zákonnosti prijímania rozhodnutí v každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, ktorú by mal vykonať vnútroštátny orgán príslušný pre túto spoločnosť, zatiaľ čo kontrola ukončenia a zákonnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia by mala byť vykonaná vnútroštátnym orgánom príslušným pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Týmto vnútroštátnym orgánom môže byť súd, notár, alebo akýkoľvek iný príslušný orgán určený dotknutým členským štátom. Okrem toho je potrebné stanoviť, podľa práva ktorého štátu sa určí čas nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, čiže právo, ktorému bude podliehať spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(8)

Na účely ochrany záujmov spoločníkov a tretích osôb je potrebné stanoviť právne následky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, pričom je potom potrebné rozlišovať, či ide o preberajúcu spoločnosť alebo o novú spoločnosť. V záujme právnej istoty je potrebné stanoviť, že po tom, ako nadobudlo cezhraničné zlúčenie alebo splynutie účinnosť, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

(9)	Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie právnych predpisov o kontrole koncentrácií medzi podnikmi tak na úrovni Spoločenstva nariadením (ES) č. 139/2004 (3), ako aj na úrovni členských štátov.

(10)	Ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na právne predpisy Spoločenstva platné pre spoločnosti sprostredkujúce úvery a iné finančné spoločnosti ani na vnútroštátne právne predpisy vydané podľa takýchto právnych predpisov Spoločenstva.

(11)	Touto smernicou nie sú dotknuté právne predpisy členských štátov, ktoré požadujú informáciu o mieste, kde sa nachádza ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

(12)

Iné práva zamestnancov, ako sú práva účasti na spolurozhodovaní, by sa mali naďalej spravovať vnútroštátnymi ustanoveniami, na ktoré odkazuje smernica Rady 98/59/ES z 20 júla 1998 o hromadnom prepúšťaní (4), smernica Rady 2001/23/ES z 12 marca 2001 o zachovaní práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (5), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (6) a smernica Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (7).

(13)

Ak v jednej zo spoločností, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí majú zamestnanci právo účasti na spolurozhodovaní za okolností stanovených touto smernicou a ak vnútroštátne právo členského štátu, v ktorom má spoločnosť, ktorá vznikla cezhraničným zlúčením alebo splynutím svoje sídlo, neustanovuje rovnaký rozsah tohto práva, ako je to v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí (vrátane výborov dozorného orgánu s rozhodovacou právomocou), alebo nestanovuje rovnaký rozsah práv zamestnancov organizačných zložiek spoločnosti vzniknutej cezhraničným zlúčením alebo splynutím, účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, má byť nanovo upravená. Pri tom sa použijú zásady a postupy uvedené v nariadení Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) (8) a v smernici Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (9), avšak so zmenami, ktoré sa považujú za potrebné, keďže nová spoločnosť bude podliehať vnútroštátnemu právu členského štátu, v ktorom má svoje sídlo. Členské štáty môžu podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice 2001/86/ES zabezpečiť rýchly začiatok rokovaní podľa článku 16 tejto smernice, aby sa zlúčenia a splynutia zbytočne nespomaľovali.

(14)

Pri stanovení rozsahu účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, uplatňovaného v spoločnostiach, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, je potrebné zohľadniť aj podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, podľa ustanovení upravujúcich účasť zamestnancov na spolurozhodovaní.

(15)

Keďže cieľ navrhovanej činnosti, a to ustanovenie pravidiel s jednotnými nástrojmi uplatniteľnými na nadnárodnej úrovni, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)	V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (10) členské štáty by sa mali povzbudiť, aby vypracovali a zverejnili pre svoje vlastné účely ako aj v záujme Spoločenstva svoje vlastné tabuľky, ktoré v rámci možnosti ukážu súlad transpozičných opatrení s touto smernicou,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa uplatňuje na zlúčenia alebo splynutia kapitálových spoločností, ktoré boli založené podľa práva členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie riadenia alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti na území Spoločenstva, ak sa aspoň dve z nich riadia právom rôznych členských štátov (ďalej len „cezhraničné zlúčenia alebo splynutia“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.

„kapitálová spoločnosť“ (ďalej len „spoločnosť“) je a) spoločnosť podľa článku 1 smernice 68/151/EHS (11), alebo b) spoločnosť, ktorá povinne vytvára základné imanie, má právnu subjektivitu a disponuje osobitným majetkom, ktorý sám o sebe slúži na krytie jej záväzkov a ktorá podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa riadi, podlieha podmienkam o zárukách podľa smernice 68/151/EHS na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb.

2.

„zlúčenie alebo splynutie“ je postup, pri ktorom: a) jedna alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje pohľadávky a záväzky na už existujúcu spoločnosť („preberajúca spoločnosť“) za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto spoločnosti spoločníkom prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto podielov; alebo b) dve alebo viac spoločností ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedú všetky svoje pohľadávky a záväzky na nimi založenú novú spoločnosť („nová spoločnosť“) za vydanie cenných papierov alebo poskytnutie podielov predstavujúcich základné imanie tejto novej spoločnosti svojim spoločníkom, prípadne za doplatok v peniazoch, ktorý nesmie prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty týchto podielov; alebo c) jedna spoločnosť ku dňu svojho zrušenia bez likvidácie prevedie všetky svoje pohľadávky a záväzky na spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých cenných papierov alebo podielov predstavujúcich jej základné imanie.

Článok 3

Ďalšie ustanovenia o rozsahu pôsobnosti

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2, sa táto smernica uplatňuje aj na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia pri ktorých právo najmenej jedného z dotknutých členských štátov, umožňuje doplatok v peniazoch uvedený v článku 2 ods. 2 písm. a) a b) prekročiť 10 % nominálnej hodnoty alebo, ak takáto nominálna hodnota neexistuje, 10 % účtovnej hodnoty cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že nebudú uplatňovať túto smernicu na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, na ktorých sa podieľa družstvo, a to aj v prípadoch, ak by toto družstvo spadalo pod definíciu pojmu „kapitálová spoločnosť“ ustanovenú v článku 2 ods. 1

3.   Táto smernica sa neuplatňuje na cezhraničné zlúčenia alebo splynutia, na ktorých sa podieľa spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu poskytnutého verejnosťou, podnikajúca na základe zásady rozloženia rizika, ktorej podiely sú spätne odkupované alebo vyplácané na požiadanie ich vlastníkov a to priamo alebo nepriamo z majetku tejto spoločnosti. Činnosť takejto spoločnosti smerujúca k zaisteniu toho, aby sa burzová hodnota jej účastí príliš nelíšila od jej čistého obchodného imania, sa považuje za obdobu takéhoto spätného odkúpenia alebo vyplatenia.

Článok 4

Podmienky cezhraničných zlúčení alebo splynutí

1.   Ak nie je v tejto smernici ustanovené inak,

a)	cezhraničné zlúčenia alebo splynutia sú možné len medzi spoločnosťami takých právnych foriem, ktoré sa môžu podieľať na zlúčení alebo splynutí podľa vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov, a

b)

spoločnosť, ktorá sa podieľa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, musí dodržať ustanovenia a formálne náležitosti podľa vnútroštátneho práva, ktorému podlieha. Ak právo jedného členského štátu umožňuje svojim vnútroštátnym orgánom zakázať zlúčenie alebo splynutie v tomto štáte z dôvodov verejného záujmu, potom toto platí aj pre cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, ak aspoň jedna spoločnosť, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, podlieha právu tohto členského štátu. Toto ustanovenie sa neuplatňuje v rozsahu, v akom sa uplatňuje článok 21 nariadenia (ES) č. 139/2004.

2.   K ustanoveniam a formálnym náležitostiam uvedeným v ods. 1 písm. b) patria najmä ustanovenia vzťahujúce sa na rozhodovací proces týkajúci sa zlúčenia alebo splynutia, berúc do úvahy cezhraničnú povahu zlúčenia alebo splynutia, ochranu veriteľov spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, vlastníkov dlhopisov a cenných papierov alebo podielov, ako aj zamestnancov, pokiaľ ide o ich práva iné ako práva podľa článku 16. Členský štát môže prijať ustanovenia, týkajúce sa spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, ktoré sa riadia jeho právnym poriadkom, na účely zaistenia primeranej ochrany menšinových spoločníkov, ktorí boli proti cezhraničnému zlúčeniu alebo splynutiu.

Článok 5

Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí

Riadiaci alebo správny orgán spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí vypracuje spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí. Návrh zmluvy musí obsahovať aspoň tieto náležitosti:

a)	právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí a právnu formu, obchodné meno a sídlo, ktoré by mala mať spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

b)	výmenný pomer cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti a prípadne výšku doplatkov v peniazoch;

c)	podmienky prerozdelenia cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

d)	pravdepodobné vplyvy cezhraničného zlúčenia alebo splynutia na zamestnanosť;

e)	dátum, od kedy si budú môcť vlastníci takýchto cenných papierov alebo podielov predstavujúcich základné imanie spoločnosti uplatniť právo na podiel na zisku s tým spojené, ako aj všetky osobitné podmienky týkajúce sa tohto oprávnenia;

f)	dátum, od ktorého sa budú na účely účtovníctva považovať úkony zanikajúcich spoločností za úkony spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

g)	práva udelené spoločnosťou, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, spoločníkom požívajúcim osobitné práva a vlastníkom iných cenných papierov ako tých, ktoré predstavujú podiel na základnom imaní spoločnosti, alebo navrhované opatrenia, ktoré sa týchto osôb týkajú;

h)	akékoľvek osobitné výhody, ktoré sa poskytnú znalcom, ktorí preskúmajú návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí, alebo členom správnych, riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí;

i)	stanovy spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

j)	tam, kde je to potrebné, údaje o postupoch, podľa ktorých sa podľa článku 16 upraví účasť zamestnancov na riadení, definovaním ich práv na spolurozhodovanie v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

k)	údaje o ohodnotení záväzkov a pohľadávok, ktoré sa prevedú na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

l)	rozhodný deň ročných závierok spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorý sa použije na stanovenie podmienok cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

Článok 6

Uverejnenie

1.   Spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí sa musí za každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí zverejniť spôsobom predpísaným právnymi predpismi členského štátu podľa článku 3 smernice 68/151/EHS najmenej jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia, ktoré má o ňom rozhodovať.

2.   Podliehajúc dodatočným požiadavkám členského štátu, ktorého právu podlieha dotknutá spoločnosť, sa musia pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí zverejniť vo vestníku tohto členského štátu tieto údaje:

a)	právna forma, obchodné meno a sídlo každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí;

b)	register, v ktorom sú uložené dokumenty každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, uvedené v článku 3 ods. 2 smernice 68/151/EHS, ako aj číslo zápisu v tomto registri;

c)	odkaz na úpravu výkonu práv veriteľov a menšinových spoločníkov každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, a adresu, na ktorej je možné o tom bezplatne získať všetky uvedené informácie.

Článok 7

Správa riadiaceho alebo správneho orgánu

Riadiaci alebo správny orgán každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí vypracuje pre spoločníkov správu obsahujúcu vysvetlenie a odôvodnenie právnych a hospodárskych aspektov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako aj vysvetlenie dôsledkov cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, vyplývajúcich pre spoločníkov, veriteľov a zamestnancov.

Táto správa sa musí dať k dispozícii spoločníkom a zástupcom zamestnancov najneskôr jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia podľa článku 9.

Ak riadiaci alebo správny orgán niektorej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí dostane včas stanovisko od zástupcov zamestnancov, ako to stanovuje vnútroštátne právo, toto stanovisko musí byť priložené k uvedenej správe.

Článok 8

Správa nezávislého znalca

1.   Nezávislý znalec vypracuje pre spoločníkov každej zo spoločností, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, správu, ktorá musí byť dostupná najneskôr jeden mesiac pred konaním valného zhromaždenia podľa článku 9. V závislosti od práva členského štátu možno za znalcov vymenovať fyzické alebo právnické osoby.

2.   Namiesto znalcov vykonávajúcich činnosť pre niektorú zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, môže na základe ich spoločného návrhu preskúmať spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí a vypracovať o nej spoločnú správu pre všetkých spoločníkov jeden alebo viac nezávislých znalcov vymenovaných alebo schválených na tento účel súdom alebo správnym orgánom členského štátu, ktorého právu podlieha jedna zo spoločností podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, alebo, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

3.   Správa znalca obsahuje aspoň údaje podľa článku 10 ods. 2 smernice Rady 78/855/EHS z 9. októbra 1978 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (12). Znalec má právo na poskytnutie všetkých informácií, ktoré považuje za potrebné na splnenie svojich povinností, od každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

4.   Preskúmanie spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí nezávislým znalcom ani vypracovanie správy znalca nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci spoločníci každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí.

Článok 9

Schválenie valným zhromaždením

1.   Valné zhromaždenie každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, vezme na vedomie správy podľa článku 7 a 8 a rozhodne o schválení spoločného návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí.

2.   Valné zhromaždenie každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, si môže vyhradiť právo, že podmienkou uskutočnenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia je jeho výslovný súhlas s úpravou účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

3.   Ak sú splnené podmienky podľa článku 8 smernice 78/855/EHS, právne predpisy členského štátu nemusia vyžadovať súhlas valného zhromaždenia preberajúcej spoločnosti.

Článok 10

Osvedčenie o náležitostiach, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu

1.   Každý členský štát poverí súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie týkajúcej sa každej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí, pri ktorej táto spoločnosť podlieha vnútroštátnemu právnemu poriadku.

2.   V každom z dotknutých členských štátov vydá orgán uvedený v odseku 1 bez zbytočného odkladu každej zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, ktorá podlieha právu tohto členského štátu, osvedčenie, z ktorého nepochybne vyplýva, že sa riadne uskutočnili právne úkony a formálne náležitosti, ktoré predchádzali zlúčeniu alebo splynutiu.

3.   Ak právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, upravuje postup umožňujúci preveriť a zmeniť výmenný pomer cenných papierov alebo podielov, alebo postup umožňujúci odškodniť menšinových spoločníkov, pričom tento postup nebráni zápisu cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, uplatní sa tento postup iba vtedy, ak ostatné spoločnosti podieľajúce sa na splynutí alebo zlúčení, ktoré majú sídlo v členských štátoch, ktorých právne poriadky tieto postupy neupravujú, pri schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí podľa článku 9 ods. 1 výslovne súhlasia s tým, že spoločníci tejto prvej spoločnosti podieľajúcej sa na zlúčení alebo splynutí môžu uplatniť s tým súvisiace práva na súde príslušnom pre danú spoločnosť. V tomto prípade môže orgán uvedený v odseku 1 vydať osvedčenie uvedené v odseku 2 aj vtedy, keď sa konanie o uplatnenie práv začalo. V osvedčení však musí uviesť, že takéto konanie prebieha. Rozhodnutie v konaní o uplatnenie práv je pre spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného splynutia alebo zlúčenia a pre všetkých jej spoločníkov záväzné.

Článok 11

Preskúmanie zákonnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

1.   Každý členský štát určí súd, notára alebo iný príslušný orgán, aby preskúmali dodržanie postupu ustanoveného právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, pokiaľ ide o tú časť operácie, ktorá sa týka uskutočnenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, prípadne vzniku novej spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného splynutia, ak spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia podlieha jeho vnútroštátnemu právnemu poriadku. Tento orgán preskúma najmä to, či spoločnosti, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, schválili spoločný návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí v rovnakom znení a prípadne, či bola dohoda o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní uzavretá v súlade s článkom 16.

2.   Na tento účel každá zo spoločností, ktorá sa podieľa na zlúčení alebo splynutí, predloží orgánu uvedenému odseku 1 osvedčenie podľa článku 10 ods. 2 a to do šiestich mesiacov od jeho vydania, ako aj návrh zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí schválený valným zhromaždením podľa článku 9.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

Právo členského štátu, ktorému podlieha spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, určí deň, keď cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudne účinnosť. Tento deň však musí nasledovať až po uskutočnení kontrol uvedených v článku 11.

Článok 13

Registrácia

Právo každého z členských štátov, ktorému podliehala spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí, určí s ohľadom na územie tohto štátu postup v súlade s článkom 3 smernice 68/151/EHS, pre zverejnenie ukončenia cezhraničného zlúčenia alebo splynutia vo verejnom registri, v ktorom bola každá zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí povinná ukladať listiny.

Register, do ktorého sa zapisuje spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, bez zbytočného odkladu oznámi registru, do ktorého bola každá zo spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí povinná ukladať listiny, že cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť. Výmaz pôvodných zápisov v prípade potreby možno uskutočniť najskôr po prijatí tohto oznámenia.

Článok 14

Účinky cezhraničného zlúčenia alebo splynutia

1.   Cezhraničné zlúčenie uskutočnené podľa článku 2 ods. 2 písm. a) a c) má odo dňa ustanoveného v článku 12 tieto účinky:

a)	všetky pohľadávky a záväzky preberanej spoločnosti prechádzajú na preberajúcu spoločnosť;

b)	spoločníci preberanej spoločnosti sa stávajú spoločníkmi v preberajúcej spoločnosti;

c)	preberaná spoločnosť zaniká.

2.   Cezhraničné splynutie uskutočnené podľa článku 2 ods. 2 písm. b) má odo dňa ustanoveného v článku 12 tieto účinky:

a)	všetky pohľadávky a záväzky spoločností podieľajúcich sa na splynutí prechádzajú na novú spoločnosť;

b)	spoločníci spoločností podieľajúcich sa na splynutí sa stávajú spoločníkmi v novej spoločnosti;

c)	spoločnosti podieľajúce sa na splynutí zanikajú.

3.   Ak právo členského štátu vyžaduje v prípade niektorej zo spoločností podieľajúcich sa na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí podľa tejto smernice vykonanie osobitných formálnych náležitostí ako podmienku účinnosti prevodu niektorých vecí, práv a záväzkov spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí voči tretím osobám, tieto formálne náležitosti vykoná spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

4.   Práva a povinnosti spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí vyplývajúce z pracovných zmlúv alebo zamestnaneckých vzťahov, ktoré existovali v čase, keď cezhraničné zlúčenie alebo splynutie nadobudlo účinnosť, prechádzajú z tohto dôvodu na spoločnosť, ktorá je výsledkom tohto zlúčenia alebo splynutia, a to ku dňu nadobudnutia účinnosti cezhraničného zlúčenia alebo splynutia.

5.   Podiely na preberajúcej spoločnosti sa nevymenia za podiely na preberanej spoločnosti, ak je ich vlastníkom

a)	sama preberajúca spoločnosť alebo iná osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet preberajúcej spoločnosti; alebo

b)	preberaná spoločnosť alebo iná osoba konajúca vo svojom mene, ale na účet preberanej spoločnosti.

Článok 15

Zjednodušené formálne náležitosti

1.   Ak cezhraničné zlúčenie alebo splynutie uskutoční spoločnosť, ktorá je vlastníkom všetkých podielov alebo iných cenných papierov, s ktorými sú spojené hlasovacie práva na valných zhromaždeniach preberanej spoločnosti alebo preberaných spoločností, potom:

—	sa článok 5 písm. b), c) a e), článok 8 a článok 14 ods. 1 písm. b) neuplatní,

—	sa článok 9 ods. 1 neuplatňuje na preberanú spoločnosť alebo na preberané spoločnosti.

2.   Ak cezhraničné zlúčenie alebo splynutie uskutoční spoločnosť, ktorá je vlastníkom najmenej 90 %, nie však všetkých podielov alebo cenných papierov, s ktorými je spojené hlasovacie právo na valnom zhromaždení preberanej spoločnosti alebo na valných zhromaždeniach preberaných spoločností, vyžaduje sa správa jedného alebo viacerých nezávislých znalcov, ako aj podklady potrebné na kontrolu len do takej miery, do akej ich vyžaduje vnútroštátne právo preberajúcej spoločnosti alebo preberanej spoločnosti.

Článok 16

Účasť zamestnancov

1.   Na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, uplatní úprava účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktorá prípadne platí v tom členskom štáte, v ktorom má táto spoločnosť sídlo.

2.   Pravidlá o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré prípadne platia v členskom štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, sa však neuplatnia, ak je aspoň v jednej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, šesť mesiacov pred zverejnením plánov o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí uvedených v článku 6 priemerný počet zamestnancov viac ako 500 a v tejto spoločnosti existuje systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní v zmysle článku 2 písm. k) smernice 2001/86/ES alebo pokiaľ vnútroštátne právo uplatniteľné na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia:

a)

neustanovuje účasť zamestnancov na spolurozhodovaní najmenej v takom rozsahu, v akom toto právo existovalo v spoločnostiach podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí, pričom sa vyjadrí rozsah ako podiel zástupcov zamestnancov medzi členmi v správnych alebo dozorných orgánoch, alebo v ich výboroch, alebo v riadiacom výbore zodpovednom za útvary spoločnosti, ktoré sú zodpovedné za zisk, za predpokladu, že existujú zástupcovia zamestnancov, alebo

b)

neustanovuje pre zamestnancov organizačných zložiek spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ktoré sa nachádzajú v iných členských štátoch, rovnaký nárok na výkon práva účasti na spolurozhodovaní ako pre zamestnancov v členskom štáte, v ktorom má spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia svoje sídlo.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 upravia členské štáty účasť zamestnancov na spolurozhodovaní v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, ako aj ich spolurozhodovanie o určení týchto práv, obdobne a s prihliadnutím na odseky 4 až 7, podľa zásad a postupov ustanovených v článku 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 2157/2001 a v týchto ustanoveniach smernice 2001/86/ES:

a)	článok 3 ods. 1, 2, 3 a ods. 4 prvý pododsek prvá zarážka a druhý pododsek, ako aj ods. 5 a 7;

b)	článok 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), g) a h) a ods. 3;

c)

článok 5;

d)

článok 6;

e)

článok 7 ods. 1, ods. 2 prvý pododsek písm. b) a druhý pododsek, ako aj ods. 3 Na účely tejto smernice sa zvyšuje percentuálna účasť, ktorá je potrebná podľa článku 7 ods. 2 prvého pododseku písm. b) smernice 2001/86/ES na uplatnenie štandardnej úpravy v súlade s časťou 3 prílohy k uvedenej smernici, z 25 % na 33 1/3 %;

f)	článok 8, 10 a 12;

g)	článok 13 ods. 4;

h)	písmeno b) časti 3 prílohy.

4.   Pri stanovení zásad a postupov uvedených v odseku 3 členské štáty:

a)

udelia príslušným orgánom spoločností podieľajúcich sa na zlúčení alebo splynutí právo, aby sa bez akékoľvek predchádzajúceho rokovania rozhodli bezprostredne používať a dodržiavať odo dňa zápisu štandardné pravidlá pre účasť uvedené v odseku 3 písm. h), tak ako sú stanovené na základe práva toho členského štátu, v ktorom má mať sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

b)

udelia osobitnému vyjednávaciemu orgánu právo, aby dvojtretinovou väčšinou hlasov svojich členov, ktorí zastupujú najmenej dve tretiny zamestnancov, ktoré zahŕňajú hlasy členov zastupujúcich zamestnancov z najmenej dvoch rôznych členských štátoch, rozhodol o tom, že sa rokovania vôbec nezačnú alebo že sa už začaté rokovania ukončia a uplatní sa pravidlo o účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, ktoré platí v tom členskom štáte, v ktorom bude mať sídlo spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia;

c)

v prípade, ak po predchádzajúcich rokovaniach platia štandardné pravidlá pre účasť a bez toho, aby boli tieto pravidlá dotknuté, môžu obmedziť účasť zamestnancov v správnom orgáne spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia. Ak však v správnom alebo dozornom orgáne aspoň jednej spoločnosti, ktorá sa podieľala na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, tvorili zástupcovia zamestnancov aspoň jednu tretinu, potom výsledkom tohto zníženia počtu nesmie byť nižší počet zástupcov zamestnancov v správnom orgáne ako je jedna tretina.

5.   Rozšírenie práv účasti na spolurozhodovaní na zamestnancov spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, zamestnaných v inom členskom štáte, uvedených v ods. 2 písm. b), nezaväzuje členské štáty, ktoré rozhodli o takomto rozšírení, aby zohľadňovali počet týchto zamestnancov pri výpočte prahovej hodnoty počtu zamestnancov, pri ktorej prekročení vzniká právo účasti na spolurozhodovaní podľa vnútroštátneho práva daného štátu.

6.   V prípade, ak má najmenej jedna zo spoločností, ktoré sa podieľajú na cezhraničnom zlúčení alebo splynutí, zavedený systém účasti zamestnancov na spolurozhodovaní a toto pravidlo sa podľa odseku 2 uplatní na spoločnosť, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, musí mať táto spoločnosť takú právnu formu, ktorá umožňuje uplatňovanie práva účasti na spolurozhodovaní.

7.   Ak sa v spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, uplatňuje mechanizmus účasti zamestnancov na spolurozhodovaní, táto spoločnosť musí prijať opatrenie na zabezpečenie ochrany práva účasti zamestnancov na spolurozhodovaní pre prípady následného vnútroštátneho zlúčenia alebo splynutia počas troch rokov po dni, v ktorom nadobudne účinnosť toto cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, a to s pomocou uplatnenia rovnakých pravidiel, ako sú pravidlá obsiahnuté v tomto článku.

Článok 17

Platnosť

Cezhraničné zlúčenie alebo splynutie, ktoré nadobudlo účinnosť v súlade s článkom 12, nemôže byť vyhlásené za neplatné.

Článok 18

Preskúmanie

Päť rokov po dni uvedenom v prvom pododseku článku 19 preskúma Komisia túto smernicu na základe skúseností pri jej uplatňovaní a v prípade potreby navrhne jej revíziu.

Článok 19

Transpozícia

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do decembra 2007.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 117, 30.4.2004, s. 43.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 19. septembra 2005.

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).

(4)  Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.

(5)  Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16.

(6)  Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 29.

(7)  Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64. Smernica zmenená a doplnená smernicou 97/74/ES (Ú. v. ES L 10, 16.1.1998, s. 22).

(8)  Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 885/2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1.5.2004, s. 1).

(9)  Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 22.

(10)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(11)  Prvá smernica Rady 68/151/EHS z 9. marca 1968 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 58 zmluvy s cieľom zabezpečiť rovnocennosť týchto ochranných opatrení v rámci celého Spoločenstva (Ú. v. ES L 65, 14.3.1968, s. 8). Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

(12)  Ú. v. ES L 295, 20.10.1978, s. 36. Smernica naposledy zmenená a doplnená Aktom o pristúpení z roku 2003.

---

25.11.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/10

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/64/ES

z 26. októbra 2005

o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (2),

keďže:

(1)

V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o starých vozidlách (3) by mali byť stanovené príslušné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že typovo schválené vozidlá kategórie M1, a kategórie N1 môžu byť uvedené na trh len vtedy, ak sú opätovne využiteľné a/alebo recyklovateľné minimálne z 85 % hmotnosti vozidla a opätovne využiteľné a/alebo zužitkovateľné minimálne z 95 % hmotnosti vozidla.

(2)

Opätovná využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť materiálov predstavuje podstatnú časť stratégie Komisie v oblasti nakladania s odpadmi. Preto by sa od výrobcov vozidiel a ich dodávateľov malo vyžadovať, aby tieto aspekty zahrnuli do začiatočných etáp vývoja nových vozidiel na účely uľahčenia spracovania vozidiel na konci ich životnosti.

(3)	Táto smernica je jednou zo samostatných smerníc v rámci systému typového schválenia celého vozidla v Spoločenstve ustanoveného smernicou Rady 70/156/EHS zo 6. februára 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o typovom schválení motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel (4).

(4)

Uvedený systém typového schválenia celého vozidla je v súčasnosti povinný pre vozidlá kategórie M1 a v blízkej budúcnosti bude rozšírený na všetky kategórie vozidiel. Je preto potrebné zahrnúť do systému typového schválenia celého vozidla tieto opatrenia týkajúce sa opätovnej využiteľnosti, recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti vozidiel.

(5)	Je tiež potrebné stanoviť opatrenia, ktoré zohľadnia skutočnosť, že na vozidlá kategórie N1 sa zatiaľ nevzťahuje systém typového schválenia celého vozidla.

(6)	Výrobca by mal schvaľovaciemu orgánu sprístupniť všetky relevantné technické informácie týkajúce sa konštrukčných materiálov a ich príslušných hmotností, a umožniť tak overenie výpočtov výrobcu podľa normy ISO 22628: 2002.

(7)

Výpočty výrobcu môžu byť počas typového schválenia vozidla riadne overené len vtedy, ak výrobca zaviedol uspokojivé opatrenia a postupy na spracovanie všetkých informácií, ktoré získa od svojich dodávateľov. Pred udelením akéhokoľvek typového schválenia by mal príslušný orgán uskutočniť predbežné zhodnotenie takýchto opatrení a postupov a vydať osvedčenie o ich dostatočnosti.

(8)

Dôležitosť rôznych vstupov do výpočtov miery recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti musí byť hodnotená v súlade s postupom na spracovanie vozidiel po dobe životnosti. Výrobca by mal preto odporučiť stratégiu spracovania vozidiel po dobe životnosti a podrobne s ňou oboznámiť príslušný orgán. Táto stratégia by mala byť založená na overených technológiách, ktoré sú dostupné alebo sa v čase žiadosti o typové schválenie vyvíjajú.

(9)

Vozidlá na špeciálne účely sú navrhované na výkon osobitných funkcií a vyžadujú si osobitné usporiadanie karosérie, ktoré nie je celkom pod kontrolou výrobcu. V dôsledku toho nie je možné presne vypočítať mieru recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti. Takéto vozidlá by preto mali byť vyňaté z požiadaviek na výpočet.

(10)

Nedokončené vozidlá tvoria značnú časť vozidiel N1. Výrobca základného vozidla nie je schopný vypočítať mieru recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti dokončeného vozidla, lebo v čase navrhovania základného vozidla nie sú k dispozícii údaje o neskorších štádiách výroby. Je preto vhodné požadovať zhodu s touto smernicou len v prípade základného vozidla.

(11)	Vozidlá vyrábané v malých sériách majú veľmi obmedzený podiel na trhu, takže pre životné prostredie by bolo len malým prínosom, ak by tieto vozidlá museli spĺňať požiadavky tejto smernice. Je preto vhodné vyňať ich z určitých ustanovení tejto smernice.

(12)

V súlade so smernicou 2000/53/ES by sa mali v záujme bezpečnosti cestnej premávky a ochrany životného prostredia prijať vhodné opatrenia, aby sa zabránilo opätovnému využitiu určitých komponentov, ktoré boli odstránené z vozidiel po dobe životnosti. Takéto opatrenia by mali byť obmedzené na opätovné využitie komponentov pri konštrukcii nových vozidiel.

(13)

Z ustanovení tejto smernice vyplynie pre výrobcov povinnosť poskytovať nové údaje týkajúce sa typového schválenia, a preto by mali byť tieto údaje uvedené v smernici 70/156/EHS, ktorá obsahuje úplný zoznam údajov, ktoré je potrebné predložiť pri typovom schválení. Je preto nevyhnutné uvedenú smernicu zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(14)	Opatrenia potrebné na prispôsobenie tejto smernice vedeckému a technickému pokroku by mali byť prijaté v súlade s regulačným postupom stanoveným v článku 13 ods. 3 smernice 70/156/EHS.

(15)

Keďže cieľ tejto smernice, a to minimalizáciu vplyvu vozidiel po dobe životnosti na životné prostredie prostredníctvom požiadavky, aby boli vozidlá od koncepčnej fázy navrhované s ohľadom na ľahšie opätovné využitie, recykláciu a zužitkovateľnosť, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

V súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (5) sú členské štáty povzbudzované k tomu, aby vypracovali a uverejnili pre svoju potrebu a v záujme Spoločenstva vlastné tabuľky, ktoré, pokiaľ je to možné, poskytnú koreláciu medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje administratívne a technické opatrenia pre typové schválenie vozidiel spadajúcich pod článok 2 s cieľom zabezpečiť, aby sa ich komponenty a materiály, z ktorých sa skladajú, mohli opätovne využiť, recyklovať alebo zužitkovať v minimálnych percentuálnych množstvách uvedených v prílohe I.

Ustanovuje osobitné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, že opätovným využitím komponentov sa neohrozí bezpečnosť ani životné prostredie.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Táto smernica sa vzťahuje na vozidlá kategórie M1 a N1, ako sú definované v časti A prílohy II k smernici 70/156/EHS, a na nové alebo opätovne využité komponenty takýchto vozidiel.

Článok 3

Výnimky

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatnenie ustanovení článku 7, táto smernica sa nevzťahuje na:

a)	vozidlá na špeciálne účely vymedzené v časti A bode 5 prílohy II k smernici 70/156/EHS;

b)	vozidlá kategórie N1 vyrábané vo viacerých stupňoch, ak základné vozidlo spĺňa požiadavky tejto smernice;

c)	vozidlá vyrábané v malých sériách podľa článku 8 ods. 2 písm. a) smernice 70/156/EHS.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto pojmy:

1.	„vozidlo“ znamená motorové vozidlo;

2.	„komponent“ znamená akúkoľvek časť alebo zmontované časti, ktoré sú súčasťou vozidla v čase výroby. Patria sem aj komponenty a samostatné technické jednotky, ako sú vymedzené v článku 2 smernice 70/156/EHS;

3.	„typ vozidla“ znamená typ vozidla, ako je vymedzený v časti B bodoch 1 a 3 prílohy II k smernici 70/156/EHS;

4.	„vozidlo po dobe životnosti“ znamená vozidlo, ako je vymedzené v článku 2 bode 2 smernice 2000/53/ES;

5.	„referenčné vozidlo“ znamená verziu typu vozidla, ktorú určí schvaľovací orgán ako najproblematickejšiu po konzultácii s výrobcom a v súlade s kritériami stanovenými v prílohe I z hľadiska opätovného využitia, recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti;

6.	„vozidlo vyrábané vo viacerých stupňoch“ znamená vozidlo, ktoré je výsledkom viacstupňového výrobného procesu;

7.	„základné vozidlo“ je vozidlo, ako je vymedzené vo štvrtej zarážke článku 2 smernice 70/156/EHS, ktoré sa používa v počiatočnom štádiu viacstupňovej výroby;

8.	„viacstupňová výroba“ znamená postup, v ktorom sa vozidlo vyrába vo viacerých stupňoch pridávaním komponentov k základnému vozidlu alebo zmenou takýchto komponentov;

9.	„opätovné využitie“ znamená opätovné využitie, ako je vymedzené v článku 2 bode 6 smernice 2000/53/ES;

10.	„recyklácia“ znamená recyklovanie, ako je vymedzené v článku 2 bode 7 smernice 2000/53/ES;

11.	„energetické zužitkovanie“ znamená energetické zužitkovanie, ako je vymedzené v článku 2 bode 7 smernice 2000/53/ES;

12.	„zužitkovanie“ znamená zužitkovanie, ako je vymedzené v článku 2 bode 8 smernice 2000/53/ES;

13.	„opätovná využiteľnosť“ znamená možnosť opätovného využitia komponentov získaných z vozidla po dobe životnosti;

14.	„recyklovateľnosť“ znamená možnosť recyklovať komponenty alebo materiály získané z vozidla po dobe životnosti;

15.	„zužitkovateľnosť“ znamená možnosť zužitkovať komponenty alebo materiály získané z vozidla po dobe životnosti;

16.	„miera recyklovateľnosti vozidla (Rcyc)“ znamená percentuálny podiel hmotnosti nového vozidla, ktorý môže byť opätovne využitý a recyklovaný;

17.	„miera zužitkovateľnosti vozidla (Rcov)“ znamená percentuálny podiel hmotnosti nového vozidla, ktorý môže byť opätovne využitý a zužitkovaný;

18.

„stratégia“ znamená rozsiahly plán pozostávajúci z koordinovaných akcií a technických opatrení, ktoré je potrebné uskutočniť vzhľadom na demontáž, drvenie alebo podobné procesy, recykláciu a obnovenie materiálov, ktorými sa má zabezpečiť dosiahnutie cieľovej miery recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti vo vývojovej fáze vozidla;

19.	„hmotnosť“ znamená prevádzkovú hmotnosť vozidla podľa definície v bode 2.6 prílohy I k smernici 70/156/EHS, avšak bez vodiča, ktorého hmotnosť je odhadnutá na 75 kg;

20.

„príslušný orgán“ je subjekt, napríklad technický orgán alebo iný existujúci orgán, určený členským štátom na uskutočnenie predbežného hodnotenia výrobcu a vydanie osvedčenia o zhode v súlade s predpismi v tejto smernici. Príslušným orgánom môže byť orgán typového schválenia, ak je jeho právomoc v danej oblasti riadne zdokumentovaná.

Článok 5

Ustanovenia o typovom schválení

1.   Členské štáty udelia typové schválenie ES alebo národné typové schválenie s ohľadom na opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť len takým typom vozidiel, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2.   Na uplatnenie odseku 1 výrobca sprístupní schvaľovaciemu orgánu podrobné technické informácie potrebné na účely výpočtu a overenia podľa prílohy I, ktoré sa týkajú povahy materiálov použitých pri výrobe vozidla a jeho komponentov. V prípadoch, keď sa na takéto informácie vzťahuje právo duševného vlastníctva, alebo sú osobitným know-how výrobcu alebo jeho dodávateľov, poskytne výrobca alebo jeho dodávatelia dostatočné informácie, ktoré umožnia riadne uskutočnenie výpočtu.

3.   Pokiaľ ide o opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, členské štáty zabezpečia, aby výrobca pri podávaní žiadosti o typové schválenie vozidla ES podľa článku 3 ods. 1 smernice 70/156/EHS používal vzor informačného dokumentu, ktorý je uvedený v prílohe II k tejto smernici.

4.   Pri udeľovaní typového schválenia ES podľa článku 4 ods. 3 smernice 70/156/EHS použije orgán typového schválenia vzor osvedčenia typového schválenia ES uvedený v prílohe III k tejto smernicie.

Článok 6

Predbežné hodnotenie výrobcu

1.   Členské štáty neudelia žiadne typové schválenie, pokiaľ sa najprv nepresvedčia, že výrobca zaviedol v súlade s bodom 3 prílohy IV k tejto smernici dostatočné opatrenia a postupy na riadne dodržiavanie hľadiska opätovnej využiteľnosti, recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti podľa tejto smernice. Po uskutočnení tohto predbežného hodnotenia sa výrobcovi udelí osvedčenie nazvané „osvedčenie o zhode s prílohou IV“ (ďalej len „osvedčenie o zhode“).

2.   V rámci predbežného hodnotenia výrobcu členský štát zabezpečí, aby boli materiály použité pri výrobe typu vozidla v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 2 písm. a) smernice 2000/53/ES.

Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ustanoví podrobné pravidlá potrebné na overenie zhody s týmto ustanovením.

3.   Na účely odseku 1 výrobca odporučí stratégiu na zabezpečenie demontáže, opätovného využitia komponentov, recyklácie a zužitkovania materiálov. Táto stratégia musí zohľadňovať overené technológie, ktoré sú dostupné alebo sa v čase žiadosti o typové schválenie vyvíjajú.

4.   Členské štáty určia v súlade s prílohou IV bodom 2 príslušný orgán, ktorý uskutočňuje predbežné hodnotenie výrobcu a vydáva osvedčenie o zhode.

5.   Osvedčenie o zhode obsahuje príslušnú dokumentáciu a popis stratégie, ktorú navrhol výrobca. Príslušný orgán použije vzor uvedený v dodatku k prílohe IV.

6.   Osvedčenie o zhode je platné najmenej dva roky od dátumu jeho vydania, keď sa môže uskutočniť nové overenie.

7.   Výrobca oznámi príslušnému orgán akúkoľvek dôležitú zmenu, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť osvedčenia o zhode. Príslušný orgán po konzultácii s výrobcom rozhodne, či sú potrebné nové overenia.

8.   Na konci obdobia platnosti osvedčenia o zhode príslušný orgán buď vydá nové osvedčenie o zhode, alebo predĺži platnosť doterajšieho osvedčenia o ďalšie dva roky. Príslušný orgán vydá nové osvedčenie v prípadoch, keď bol informovaný o dôležitých zmenách.

Článok 7

Opätovné využitie komponentov

Komponenty uvedené v prílohe V:

a)	sa na účely výpočtu miery recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti považujú za opätovne nevyužiteľné;

b)	nesmú byť opätovne využité pri výrobe vozidiel, na ktoré sa vzťahuje smernica 70/156/EHS.

Článok 8

Zmeny a doplnenia smernice 70/156/EHS

Smernica 70/156/EHS sa mení a dopĺňa v súlade s prílohou VI k tejto smernici.

Článok 9

Zmeny a doplnenia

Zmeny a doplnenia tejto smernice, ktoré sú potrebné na jej prispôsobenie vedecko-technickému pokroku, prijíma Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 13 ods. 3 smernice 70/156/EHS.

Článok 10

Dátumy vykonania typového schválenia

1.   S účinnosťou od 15 decembra 2006 nesmú členské štáty pri type vozidla, ktorý spĺňa požiadavky tejto smernice:

a)	zamietnuť udeliť typové schválenie ES alebo národné typové schválenie;

b)	zakázať registráciu a predaj alebo uvedenie nových vozidiel do prevádzky.

2.   S účinnosťou od 15 decembra 2008 členské štáty pri type vozidla, ktorý nespĺňa požiadavky tejto smernice:

a)	zamietnu udelenie typového schválenia ES;

b)	zamietnu udelenie národného typového schválenia.

3.   S účinnosťou od 15 júla 2010 členské štáty v prípade nesplnenia požiadaviek tejto smernice:

a)	nepovažujú osvedčenie o zhode, ktoré je priložené k novým vozidlám, za ďalej platné na účely článku 7 ods. 1 smernice 70/156/EHS;

b)	zamietnu registráciu a predaj nových vozidiel alebo ich uvedenie do prevádzky s výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 8 ods. 2 písm. b) smernice 70/156/EHS.

4.   Článok 7 sa uplatňuje s účinnosťou od 15 decembra 2006.

Článok 11

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 15 decembra 2006. Bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto opatrení.

Tieto opatrenia sa uplatňujú od 15 decembra 2006.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanoví vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 12

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 13

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 74, 23.3.2005, s. 15.

(2)  Stanovisko Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2005.

(3)  Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34. Smernica naposledy zmenená a doplnená rozhodnutím Rady 2005/673/ES (Ú. v. EÚ L 254, 30.9.2005, s. 69).

(4)  Ú. v. ES L 42, 23.2.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2005/49/ES (Ú. v. EÚ L 194, 26.7.2005, s. 132).

(5)  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

---

---

25.11.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 310/28

---

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2005/65/ES

z 26. októbra 2005

o zvýšení bezpečnosti prístavov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 80 ods. 2,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)	Narušenia bezpečnosti vyplývajúce z terorizmu patria k najväčším hrozbám pre ideály demokracie, slobody a mieru, ktoré tvoria podstatu Európskej únie.

(2)	Ľudia, infraštruktúra a zariadenia v prístavoch by mali byť chránené proti prípadom narušenia bezpečnosti a ich zničujúcim následkom. Takáto ochrana by bola na osoh užívateľom dopravy, hospodárstvu a spoločnosti ako celku.

(3)

Dňa 31. marca 2004 Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali nariadenie (ES) č. 725/2004 z 31. marca 2004 o zvýšení bezpečnosti lodí a prístavných zariadení (4). Opatrenia námornej bezpečnosti, ktoré uvedené nariadenie zaviedlo, tvoria len časť opatrení potrebných na dosiahnutie primeranej úrovne bezpečnosti v námorných dopravných sieťach. Rozsah pôsobnosti uvedeného nariadenia je obmedzený na bezpečnostné opatrenia na palube plavidiel a v bezprostrednom rozhraní loď/prístav.

(4)

Na dosiahnutie najvyššej možnej ochrany v námornom a prístavnom priemysle by sa mali zaviesť opatrenia bezpečnosti prístavov, uplatňujúce sa na každý prístav v rámci jeho hraníc vymedzených dotknutým členským štátom, a tým by sa zabezpečilo, že bezpečnostné opatrenia prijaté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004 zužitkujú zvýšenú bezpečnosť v oblastiach činnosti prístavu. Tieto opatrenia by sa mali uplatňovať na všetky prístavy, v ktorých sa nachádza jedno alebo viac prístavných zariadení, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 725/2004.

(5)	Bezpečnostný cieľ tejto smernice by sa mal dosiahnuť prijatím vhodných opatrení bez toho, aby boli dotknuté pravidlá členských štátov v oblasti národnej bezpečnosti a opatrenia, ktoré by mohli byť prijaté na základe hlavy VI Zmluvy o Európskej únii.

(6)

Členské štáty by sa mali spoliehať na podrobné hodnotenia bezpečnosti, aby sa identifikovali presné hranice územia prístavu relevantného z hľadiska bezpečnosti, ako aj rôzne opatrenia potrebné na zabezpečenie primeranej bezpečnosti prístavov. Takéto opatrenia by sa mali odlišovať podľa existujúcej úrovne bezpečnosti a odzrkadľovať rozdiely rizikových profilov rôznych podoblastí prístavov.

(7)

Členské štáty by mali schváliť plány bezpečnosti prístavov, ktoré budú zahŕňať zistenia hodnotení bezpečnosti prístavov. Účinnosť bezpečnostných opatrení si tiež vyžaduje jasné rozdelenie úloh medzi všetkými zúčastnenými stranami rovnako ako pravidelný výcvik. Od tohto jasného rozdelenia úloh a určenia postupov výcviku prostredníctvom plánu bezpečnosti prístavov sa očakáva, že veľkou mierou prispeje k účinnosti tak preventívnych, ako aj nápravných opatrení bezpečnosti prístavov.

(8)

Prievozné lode typu Ro-Ro zvlášť ľahko podliehajú narušeniu bezpečnosti, hlavne vtedy, ak prevážajú pasažierov, ako aj náklad. Mali by sa prijať primerané opatrenia na základe hodnotení rizík, ktoré by zaisťovali, že autá a nákladné vozidlá určené na prepravu na prievozných lodiach typu Ro-Ro na domácich a medzinárodných linkách by nepredstavovali riziko pre plavidlo, pre jeho pasažierov a posádku ani náklad. Opatrenia by sa mali prijať spôsobom, ktorý čo najmenej zdržiava plynulosť prevádzky.

(9)	Členské štáty by mali byť schopné zriadiť výbory pre bezpečnosť prístavov, ktorých úlohou bude poskytovať praktické poradenstvo v prístavoch, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(10)

Členské štáty by mali zabezpečiť, že všetky zúčastnené strany jasne uznajú povinnosti v oblasti bezpečnosti prístavov. Členské štáty by mali monitorovať súlad s bezpečnostnými pravidlami a zriadiť zodpovedný orgán pre všetky svoje prístavy, schváliť všetky hodnotenia a plány bezpečnosti pre svoje prístavy, stanoviť a informovať v prípade potreby o úrovniach bezpečnosti a zabezpečiť správne oznamovanie, vykonávanie a koordináciu týchto opatrení.

(11)

Členské štáty by mali schváliť hodnotenia a plány a dozerať na ich vykonávanie vo svojich prístavoch. S cieľom minimalizovať narušenie prevádzky prístavov a administratívne zaťaženie inšpekčných orgánov by Komisia mala monitorovať vykonávania tejto smernice spoločne s inšpekciami ustanovenými v článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 725/2004.

(12)	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby centrum pre záležitosti bezpečnosti prístavov prevzalo úlohu kontaktného miesta medzi Komisiou a členskými štátmi. Mali by informovať Komisiu o tom, na ktoré prístavy sa táto smernica vzťahuje na základe vykonaných hodnotení bezpečnosti.

(13)

Účinné a štandardné vykonávanie opatrení v rámci tejto bezpečnostnej politiky nastoľuje závažné otázky týkajúce sa jej financovania. Financovanie dodatočných bezpečnostných opatrení by nemalo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 30. júna 2006 zistenia štúdie nákladov súvisiacich s opatreniami vykonávanými podľa tejto smernice a mala by najmä navrhnúť spôsob zdieľania nákladov medzi orgánmi verejnej moci, prístavnými orgánmi a prevádzkovateľmi.

(14)	Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(15)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(16)	Mal by sa definovať postup prispôsobenia tejto smernice podľa najnovších zmien medzinárodných nástrojov a vo svetle skúseností by sa mali prispôsobiť alebo doplniť podrobné ustanovenia príloh k tejto smernici bez toho, aby sa rozširoval jej rozsah pôsobnosti.

(17)

Keďže ciele tejto smernice, a to vyvážené zavádzanie primeraných opatrení v oblasti námornej dopravy a prístavnej politiky, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu celoeurópskeho rozsahu tejto smernice ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(18)	Keďže sa táto smernica týka námorných prístavov, povinnosti v nej obsiahnuté by sa nemali vzťahovať na Rakúsko, Českú republiku, Maďarsko, Luxembursko ani Slovensko,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet

1.   Hlavným cieľom tejto smernice je zaviesť opatrenia Spoločenstva zamerané na zvýšenie bezpečnosti prístavov voči hrozbám narušení bezpečnosti.

Táto smernica tiež zabezpečí, že bezpečnostné opatrenia prijaté pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004 zužitkujú zvýšenú bezpečnosť prístavov.

2.   Opatrenia uvedené v odseku 1 pozostávajú zo:

a)	spoločných základných pravidiel pre opatrenia pre bezpečnosť prístavov;

b)	mechanizmu vykonávania týchto pravidiel;

c)	primeraného mechanizmu monitorovania dodržiavania pravidiel.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica ustanovuje bezpečnostné opatrenia, ktoré sa musia dodržiavať v prístavoch. Členské štáty môžu uplatňovať ustanovenia tejto smernice v priľahlých oblastiach prístavov.

2.   Opatrenia, ktoré stanovuje táto smernica, sa uplatnia na každý prístav na území členského štátu, v ktorom sa nachádza jedno alebo viac prístavných zariadení, na ktoré sa vzťahuje schválený bezpečnostný plán prístavných zariadení podľa nariadenia (ES) č. 725/2004. Táto smernica sa nevzťahuje na vojenské zariadenia v prístavoch.

3.   Členské štáty vymedzia na účely tejto smernice hranice každého prístavu, pričom vhodne zvážia informácie získané z hodnotenia bezpečnosti prístavu.

4.   V prípade, že hranice prístavného zariadenia boli v zmysle nariadenia (ES) č. 725/2004 vymedzené členským štátom ako efektívne pokrývajúce prístav, majú príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 725/2004 prednosť pred ustanoveniami tejto smernice.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.	„prístav“ znamená akúkoľvek určenú časť pevniny a vody s hranicami vymedzenými členským štátom, kde sa nachádza prístav vrátane závodov a zariadení určených na uľahčenie prevádzky komerčnej námornej dopravy;

2.	„rozhranie loď/prístav“ znamená súčinnosť, ktorá sa prejavuje, keď je loď priamo a bezprostredne vystavená činnostiam, ktoré zahŕňajú pohyb osôb alebo tovaru alebo poskytovanie prístavných služieb na loď alebo z lode;

3.	„prístavné zariadenie“ znamená miesto, kde sa uskutočňuje rozhranie loď/prístav; v ňom sú prípadne zahrnuté oblasti ako napríklad kotviace zariadenia, čakacie prístaviská a prístupy od mora;

4.	„centrum pre bezpečnosť prístavov“ znamená orgán určený každým členským štátom, ktorý slúži ako kontaktný bod pre Komisiu a iné členské štáty a ktorý uľahčuje, sleduje a informuje o uplatňovaní opatrení pre bezpečnosť prístavov ustanovených v tejto smernici;

5.	„úrad pre bezpečnosť prístavu“ znamená úrad zodpovedný za bezpečnostné záležitosti v danom prístave.

Článok 4

Koordinácia s opatreniami prijatými v rámci uplatňovania nariadenia (ES) č. 725/2004

Členské štáty zabezpečia, aby boli opatrenia pre bezpečnosť prístavov zavedené touto smernicou úzko koordinované s opatreniami prijatými v rámci uplatňovania nariadenia (ES) č. 725/2004.

Článok 5

Úrad pre bezpečnosť prístavu

1.   Členské štáty určia úrad pre bezpečnosť prístavu pre každý prístav, na ktorý sa vzťahuje táto smernica. Úrad pre bezpečnosť prístavu môže byť určený pre viac než jeden prístav.

2.   Úrad pre bezpečnosť prístavu je zodpovedný za prípravu a vykonávanie plánov bezpečnosti prístavu, ktoré sú založené na výsledku hodnotenia bezpečnosti prístavu.

3.   Členské štáty môžu určiť „príslušný orgán pre námornú bezpečnosť“ podľa nariadenia (ES) č. 725/2004 ako úrad pre bezpečnosť prístavu.

Článok 6

Hodnotenie bezpečnosti prístavu

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonávali hodnotenia bezpečnosti prístavu pre prístavy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Tieto hodnotenia riadne zohľadnia špecifickosť rozličných častí prístavu, a ak to príslušný orgán v danom členskom štáte považuje za vhodné, aj jeho priľahlých oblastí, ak majú vplyv na bezpečnosť v prístave, a rovnako zohľadnia hodnotenia prístavných zariadení v rámci ich hraníc, tak ako sa to uskutočňuje pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004.

2.   Každé hodnotenie bezpečnosti prístavu sa musí uskutočniť aspoň so zohľadnením podrobných požiadaviek stanovených v prílohe I.

3.   Hodnotenia bezpečnosti prístavu môže uskutočňovať uznávaná organizácia pre bezpečnosť prístavu, ako je uvedené v článku 11.

4.   Hodnotenia bezpečnosti prístavu schvaľuje dotknutý členský štát.

Článok 7

Plán bezpečnosti prístavu

1.   Podliehajúc výsledkom hodnotení bezpečnosti prístavov, členské štáty zabezpečia, že budú vyvinuté plány bezpečnosti prístavov, ktoré sa budú stále udržiavať a aktualizovať. Plány bezpečnosti prístavov sa primerane venujú osobitostiam rôznych častí prístavu a integrujú bezpečnostné plány pre prístavné zariadenia v rámci ich hraníc, ktoré sú stanovené pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 725/2004.

2.   Plány bezpečnosti prístavov určia pre každú z rôznych bezpečnostných úrovní uvedených v článku 8:

a)	postupy, ktoré je potrebné dodržiavať;

b)	opatrenia, ktoré je potrebné vykonať;

c)	kroky, ktoré je potrebné podniknúť.

3.   Každý plán bezpečnosti prístavu zohľadní aspoň podrobné požiadavky určené v prílohe II. Ak je to vhodné, plán bezpečnosti prístavu v primeranom rozsahu obsahuje najmä bezpečnostné opatrenia, ktoré sa týkajú cestujúcich a vozidiel pri naloďovaní na námorné plavidlá prepravujúce cestujúcich a vozidlá. V prípade služieb medzinárodnej námornej dopravy dotknuté členské štáty spolupracujú pri hodnotení bezpečnosti.

4.   Plány bezpečnosti prístavov môže vypracovať uznávaná bezpečnostná organizácia podľa článku 11.

5.   Plány bezpečnosti prístavov schvaľuje pred ich vykonaním dotknutý členský štát.

6.   Členské štáty zabezpečia, že vykonávanie plánov bezpečnosti prístavov sa bude monitorovať. Monitorovanie sa koordinuje s inými kontrolnými činnosťami vykonávanými v prístave.

7.   Členské štáty zabezpečia primeraný výcvik, vychádzajúc zo základných požiadaviek na výcvik v rámci základnej bezpečnostnej odbornej prípravy, ktoré sú uvedené v prílohe III.

Článok 8

Bezpečnostné úrovne

1.   Členské štáty zavedú systém bezpečnostných úrovní pre prístavy alebo časti prístavov.

2.   Rozlišujú sa tri bezpečnostné úrovne, tak ako ich vymedzuje nariadenie (ES) č. 725/2004:

—	„bezpečnostná úroveň 1“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú minimálne vhodné ochranné bezpečnostné opatrenia po celý čas,

—	„bezpečnostná úroveň 2“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú primerané dodatočné ochranné bezpečnostné opatrenia určitý čas v dôsledku zvýšeného rizika narušenia bezpečnosti,

—	„bezpečnostná úroveň 3“ znamená úroveň, pri ktorej sa dodržiavajú ďalšie špecifické ochranné bezpečnostné opatrenia počas vymedzeného času, keď je narušenie bezpečnosti pravdepodobné alebo hrozí bezprostredne, aj keď nemožno určiť špecifický cieľ.

3.   Členské štáty stanovia bezpečnostné úrovne pre každý prístav alebo časť prístavu. Pri každej bezpečnostnej úrovni môže členský štát stanoviť vykonávanie rôznych bezpečnostných opatrení v rôznych častiach prístavu v závislosti od zistení hodnotenia bezpečnosti prístavu.

4.   Členské štáty oznámia vhodnej osobe alebo osobám platné bezpečnostné úrovne pre každý prístav alebo časť prístavu, ako aj všetky ich zmeny.

Článok 9

Bezpečnostný dôstojník prístavu

1.   Dotknutý členský štát schváli bezpečnostného dôstojníka prístavu pre každý prístav. Ak je to možné, má každý prístav iného bezpečnostného dôstojníka prístavu, ale ak je to vhodné, môže mať spoločného bezpečnostného dôstojníka s iným prístavom.

2.   Bezpečnostní dôstojníci prístavu plnia úlohu kontaktného bodu pre záležitosti bezpečnosti prístavu.

3.   Ak bezpečnostný dôstojník prístavu nie je tá istá osoba ako bezpečnostný dôstojník prístavných zariadení podľa nariadenia (ES) č. 725/2004, zaistí sa medzi nimi úzka spolupráca.

Článok 10

Preskúmania

1.   Členské štáty zabezpečia potrebné preskúmanie hodnotení bezpečnosti prístavov a plánov bezpečnosti prístavov. Preskúmania sa vykonajú aspoň raz za päť rokov.

2.   Rozsah preskúmania je taký, ako je to stanovené v článku 6, prípadne v článku 7.

Článok 11

Uznávaná organizácia pre bezpečnosť

Členské štáty môžu menovať uznávané organizácie pre bezpečnosť na účely uvedené v tejto smernici. Uznávané organizácie pre bezpečnosť spĺňajú podmienky stanovené v prílohe IV.

Článok 12

Centrum pre bezpečnosť prístavov

Členské štáty určia centrum pre záležitosti bezpečnosti prístavov. Členské štáty môžu pre záležitosti bezpečnosti prístavov určiť centrum zriadené podľa nariadenia (ES) č. 725/2004. Centrum pre bezpečnosť prístavov oznámi Komisii zoznam prístavov, ktorých sa týka táto smernica, a informuje ju o akýchkoľvek zmenách v tomto zozname.

Článok 13

Vykonávanie a kontrola súladu

1.   Členské štáty zavedú systém, ktorým sa zabezpečí primeraný a pravidelný dohľad nad plánmi bezpečnosti prístavov a ich plnením.

2.   Komisia v spolupráci s centrami uvedenými v článku 12 monitoruje vykonávanie tejto smernice členskými štátmi.

3.   Toto monitorovanie prebieha spoločne s inšpekciami ustanovenými v článku 9 ods. 4 nariadenia (ES) č. 725/2004.

Článok 14

Úpravy

Prílohy I až IV môžu byť zmenené a doplnené v súlade s postupom uvedeným v článku 15 ods. 2 bez toho, aby sa rozšíril rozsah pôsobnosti tejto smernice.

Článok 15

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor zriadený nariadením (ES) č. 725/2004.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, zohľadňujúc ustanovenia jeho článku 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je jeden mesiac.

3.   Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 16

Dôvernosť a šírenie informácií

1.   Pri uplatňovaní tejto smernice Komisia v súlade s rozhodnutím 2001/844/ES, ESUO, Euratom (6) prijme primerané opatrenia na ochranu dôverných informácií, ku ktorým má prístup, prípadne ktoré jej oznámia členské štáty.

Členské štáty prijmú rovnocenné opatrenia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

2.   Osoba vykonávajúca bezpečnostné inšpekcie alebo nakladajúca s tajnými informáciami súvisiacimi s touto smernicou musí mať vhodnú úroveň bezpečnostnej previerky členským štátom, ktorého je štátnym príslušníkom.

Článok 17

Sankcie

Členské štáty zabezpečia zavedenie účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií za porušenia ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov prijatých podľa tejto smernice.

Článok 18

Vykonávanie

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do 15 júna 2007. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 19

Hodnotiaca správa

Do 15 decembra 2008 a potom každých päť rokov predloží Komisia Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu založenú okrem iného na informáciách získaných v súlade s článkom 13. V tejto správe Komisia analyzuje dodržiavanie súladu s touto smernicou členskými štátmi a účinnosť prijatých opatrení. V prípade potreby predloží návrhy na dodatočné opatrenia.

Článok 20

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 21

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom, ktoré majú prístavy, ako je to uvedené v článku 2 ods. 2.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 28.

(2)  Ú. v. EÚ C 43, 18.2.2005, s. 26.

(3)  Stanovisko Európskeho parlamentu z 10. mája 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 6. októbra 2005.

(4)  Ú. v. EÚ L 129, 29.4.2004, s. 6.

(5)  Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

(6)  Ú. v. ES L 317, 3.12.2001, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené rozhodnutím 2005/94/ES, Euratom (Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2005, s. 66).

---

---

---

---

---