8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/1

(1)

Nariadením (ES) č. 1312/98 (2), Rada zaviedla konečné antidumpingové opatrenia na dovoz povrazov zo syntetických vlákien („LSV“) pochádzajúcich z Indie.

(2)

Po zverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení Komisia obdržala žiadosť na preskúmanie uplynutia platnosti opatrení, ktorú predložil Styčný výbor výrobných odvetví v EÚ, ktoré vyrábajú motúzy, šnúry a sieťoviny (EUROCORD) v mene desiatich výrobcov, ktorí spolu predstavovali väčšiu časť (53 %) celkovej výroby lán zo syntetických vlákien v Spoločenstve. V žiadosti sa tvrdilo, že po uplynutí platnosti opatrení pravdepodobne dôjde k opätovnému výskytu poškodzujúceho dumpingu dovozov s pôvodom v Indii.

(3)

Po tom, čo Komisia po porade s Poradným výborom stanovila, že existuje dostatočný dôkaz pre začatie preskúmania, Komisia začala prešetrovanie (4) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa týkalo obdobia od 1. júla 2002 do 30. júna 2003 (obdobie prešetrovania). Prešetrovanie trendov týkajúcich sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2000 až do konca obdobia prešetrovania („posudzované obdobie“).

(5)

Komisia oficiálne informovala výrobcov zo Spoločenstva, ktorí predložili žiadosť, ostatných výrobcov zo Spoločenstva, vývozcov a vyvážajúcich výrobcov v Indii, príslušných dovozcov/obchodníkov, užívateľov a dodávateľov surovín o začatí preskúmania.

(6)

Komisia si vyžiadala informácie od všetkých vyššie uvedených strán a od iných strán, ktoré dali o sebe vedieť v rámci lehoty, ktorá bola stanovená v oznámení o začatí prešetrovania. Komisia tiež poskytla priamo dotknutým stranám príležitosť, aby sa vyjadrili v písomnej forme a požiadali o vypočutie.

(7)

Komisia najmä zaslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých sa vedelo, že sú dotknuté, t. j. 4 vyvážajúcim výrobcom v Indii, 6 dovozcom/obchodníkom v EÚ, ktorí nemajú k výrobcom žiadny vzťah, 11 dodávateľom surovín v EÚ a 23 užívateľom v EÚ. Komisia neobdržala od týchto zainteresovaných strán žiadnu odpoveď na dotazníky.

(8)

Okrem toho Komisia zaslala dotazníky 5 spoločnostiam výrobného odvetvia Spoločenstva, ktoré boli vybrané ako reprezentatívna vzorka výrobcov zo Spoločenstva, ktorí podporovali žiadosť o toto preskúmanie uplynutia platnosti opatrení, a informácie boli vyžiadané aj od 11 nesťažujúcich sa výrobcov zo Spoločenstva. Všetkých 5 spoločností tvoriacich vzorku odpovedalo na dotazník, avšak neodpovedal žiaden z nesťažujúcich sa výrobcov.

(9)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a na určenie záujmu Spoločenstva. Overovanie na mieste bolo vykonané v prevádzkach týchto výrobcov v Spoločenstve:

(10)

Dotknutý výrobok je rovnaký ako pri prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu opatrení, ktoré v súčasnosti platia pre dovoz lán zo syntetických vlákien z Indie („pôvodné prešetrovanie“) a je definovaný takto: motúzy, šnúry, povrazy a laná, tiež splietané alebo oplietané alebo impregnované, vrstvené, povlečené alebo oplášťované plastmi alebo kaučukom, z polyetylénu alebo polypropylénu, iné ako motúzy na viazanie a balenie, s dĺžkovou hmotnosťou väčšou ako 50 000 decitexov (5g/m), ako aj z iných syntetických vlákien nylonu alebo iných polyamidov alebo z polyesterov, s dĺžkovou hmotnosťou väčšou ako 50 000 decitexov (5g/m). V súčasnosti sa klasifikuje v rámci kódov KN 5607 49 11, 5607 49 19, 5607 50 11 a 5607 50 19. Dotknutý výrobok sa používa na rôzne účely v námorníctve a priemysle, najmä v lodiarskom (najmä na kotvenie) a rybárskom priemysle.

(11)

Ako ukázalo predchádzajúce prešetrovanie a ako potvrdilo súčasné prešetrovanie, zistilo sa, že dotknutý výrobok a laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané indickými vyvážajúcimi výrobcami na ich domácom trhu, ako aj laná vyrábané a predávané výrobcami zo Spoločenstva v Spoločenstve sú v každom ohľade identické, a majú preto rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti. Preto sa považujú za podobné výrobky v znení článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(12)

Jedna zo zainteresovaných strán tvrdila, že laná zo syntetických vlákien vyrábané a predávané indickými vyvážajúcimi výrobcami a laná vyrábané výrobcami zo Spoločenstva nie sú po všetkých stránkach identické, keďže existujú určité rozdiely v kvalite medzi týmito dvoma typmi výrobkov.

(13)

Skutočnosť, že dotknutý výrobok dovážaný z Indie má určité kvalitatívne odlišnosti v porovnaní s výrobkom vyrábaným výrobným odvetvím Spoločenstva nevylučuje výrobky z úvahy, že sú „podobné“, pokiaľ majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti alebo sa silne podobajú.

(14)

Počas súčasného prešetrovania a počas prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu platných opatrení, sa ďalej zistilo, že laná zo syntetických vlákien vyrábané výrobným odvetvím v Spoločenstve a laná vyvážané z Indie si navzájom konkurujú. Tento argument sa preto zamieta.

(15)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či by uplynutie platnosti opatrení mohlo viesť k opätovnému výskytu dumpingu. V dôsledku chýbajúcej spolupráce s indickými vyvážajúcimi výrobcami muselo byť prešetrovanie založené na informáciách, ktoré mala Komisia k dispozícii z iných zdrojov.

(16)

Zo štyroch indických vyvážajúcich výrobcov, vymenovaných v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení, jeden uviedol na začiatku prešetrovania, že nevyvážal dotknutý výrobok do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania. Útvary Komisie oznámili spoločnosti, že by napriek tomu mala predložiť zostávajúce informácie požadované v dotazníku, čo spoločnosť odmietla urobiť. Ďalšia spoločnosť tiež uviedla, že počas obdobia prešetrovania neuskutočnila žiadne vývozy do Spoločenstva, ale až po uplynutí lehoty na predloženie odpovede na dotazník. Tretia spoločnosť uviedla, že počas obdobia prešetrovania neuskutočnila žiadne vývozy do Spoločenstva a že zastavila svoju činnosť, a preto nemohla na dotazník odpovedať. Všetky dané spoločnosti boli riadne informované o tom, že nedostatočná spolupráca môže mať za následok, že zistenia budú založené na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(17)

Keďže žiaden z indických vyvážajúcich výrobcov neodpovedal na dotazník útvarov Komisie, využili sa dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, vrátane skutočností, ktoré predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva vo svojej žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení.

(18)

Po uložení antidumpingových ciel v roku 1998 sa dovoz dotknutého výrobku z Indie znížil na bezvýznamnú úroveň. Počas obdobia prešetrovania tieto dovozy predstavovali menej než 20 ton ročne, t. j. menej ako 0,1 % spotreby v Spoločenstve.

(19)

Pri neexistencii významného dovozu na trh Spoločenstva sa skúmalo, ako by sa vyvíjal dovoz LSV z Indie, keby sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení. Táto analýza sa týkala vývozných cien aj objemu vývozu.

(20)

Je potrebné pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní boli stanovené dumpingové marže vo výške 53,0 % v prípade spolupracujúcich spoločností a 82,0 % v prípade vyvážajúcich výrobcov. Vylúčenie týchto úrovní dumpingu by preto vyžadovalo podstatné zvýšenie vývozných cien alebo zníženie normálnej hodnoty počas doby odkedy boli uložené pôvodné opatrenia.

(21)

Normálne hodnoty v pôvodnom prešetrovaní boli väčšinou založené na domácich cenách na indickom trhu, ako ich nahlásila spolupracujúca spoločnosť. Informácie uvedené v žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení ukázali, že tieto ceny klesli o hodnotu medzi 10 % a 20 % za päť rokov po pôvodnom prešetrovaní. Preto sa pri nedostatočnej spolupráci zo strany indických vývozcov dotknutého výrobku dospelo k záveru, že normálna hodnota tiež klesla o podobné percento za päť rokov po pôvodnom prešetrovaní.

(22)

Podľa indických štatistík o vývoze priemerné ceny dvoch zoskupení dotknutých výrobkov v prípade indických vývozov, t. j. výrobkov podpoložiek KN 5607 49 a 5607 50 poklesli o 46 %, resp. o 51 % medzi rokmi 1997/98 a 2002/2003. Podobné poklesy cien počas tohto obdobia boli pozorované na každom z hlavných trhov indického vývozu, napr. v Nórsku a USA, keď to berieme samostatne. Tieto poklesy sú výraznejšie, než poklesy normálnej hodnoty, ako bolo uvedené v odôvodnení č. 21, a preto je nepravdepodobné, že by sa upustilo od antidumpingových praktík z čias pôvodného prešetrovania. Okrem toho indická normálna hodnota niektorých druhov dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania bola vyššia, ako ceny na trhu EÚ počas tohto obdobia. Je preto pravdepodobné, že v prípade opätovného zahájenia vývozov indických vývozcov do EÚ by cena týchto vývozov bola stanovená pod normálnu hodnotu, t. j. za dumpingové ceny, prinajmenšom v prípade niektorých druhov dotknutého výrobku.

(23)

Podrobnejšie výpočty podľa tarifných kódov, ktoré predložilo výrobné odvetvie Spoločenstva pre dovozy z Indie do USA a Nórska počas obdobia prešetrovania, zohľadnili rozdiely v cenách a normálnych hodnotách medzi rôznymi druhmi lán zo syntetických vlákien. Tieto výpočty ukazujú, že vývoz z Indie do tretích krajín je stále dumpingový pri maržách pohybujúcich sa medzi 53,4 % a 222,2 %.

(24)

Pri neexistencii dovozu a spolupráce zo strany indických vývozcov dotknutého výrobku počas prešetrovania nebola stanovená úroveň dumpingu počas obdobia prešetrovania. Avšak na základe významného poklesu indických vývozných cien do tretích krajín počas piatich rokov nasledujúcich po pôvodnom prešetrovaní v kombinácii s menším poklesom domácich cien za rovnaké obdobie sa má za to, že úroveň dumpingu dotknutého výrobku dovážaného do Spoločenstva počas obdobia prešetrovania by mohla byť na vyššej úrovni, než bola zistená počas pôvodného prešetrovania.

(25)

Počas piatich rokov od pôvodného prešetrovania indický vývoz do iných krajín celkove vzrástol. Podľa indických vývozných štatistík objem vývozu výrobkov zaradených do podpoložiek KN 5607 49 a 5607 50, z ktorých väčšina pozostáva z dotknutého výrobku, vzrástol o 104 % medzi rokmi 1997/98 a 2002/2003.

(26)

Sledované ceny vývozu z Indie na vývozné trhy tretích krajín sú o 17 % až 61 % nižšie ako ceny výrobného odvetvia v Spoločenstve. To naznačuje, že indický vývozcovia by mali potenciálne veľký stimul na presunutie svojho vývozu na trh Spoločenstva, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení.

(27)

Pokiaľ ide o výrobnú kapacitu, zdá sa, že jeden vyvážajúci výrobca, ktorý spolupracoval pri pôvodnom prešetrovaní, len mierne zvýšil svoju kapacitu za posledných päť rokov. Existuje však verejne dostupná informácia, ktorá uvádza, že niektorí z ostatných hlavných výrobcov v Indii značnejšie zvýšili svoju kapacitu, alebo tak mienia urobiť v blízkej budúcnosti. V svojej žiadosti o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení výrobné odvetvie Spoločenstva odhaduje, že celková kapacita indických výrobcov prevyšuje 110 000 ton, čo je značne nad súčasnou výrobnou úrovňou asi 40 000 ton a predstavuje asi 275 % spotreby v Spoločenstve. Pri neexistencii spolupráce zo strany indických výrobcov a nedostatku spoľahlivejších informácií, by to poukazovalo na skutočnosť, že je k dispozícii veľká nadmerná kapacita, čo znamená pravdepodobnosť obnovenia dovozu do Spoločenstva, ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení.

(28)

Komisia nemala k dispozícii žiadne údaje o nedávnych alebo plánovaných investíciách indických vývozcov vo vzťahu k výrobnej kapacite.

(29)

Výrobné odvetvie v Spoločenstve predložilo argument, že hneď ako došlo k zastaveniu vývozu výrobkov položky KN 5607 („Motúzy, šnúry, povrazy a laná …“), na ktoré sa vzťahujú opatrenia, prudko vzrástol vývoz výrobkov položky KN 5609 („Výrobky z … motúzov, šnúr, povrazov alebo lán…“) z 200 ton na 800 ton medzi rokmi 1997 a 2002, pričom ich priemerná hodnota poklesla z 2,51 EUR na 1,58 EUR za tonu. Výrobky vyvážané pod položkou KN 5609 vyrába to isté výrobné odvetvie ako výrobky, na ktoré sa vzťahujú opatrenia, a môžu byť veľmi podobné týmto výrobkom do tej miery, kým sa objavia problémy s colnou klasifikáciou a kontrolou. Výrobné odvetvie vyvolalo diskusiu o tomto probléme s Európskou komisiou, vnútroštátnymi colnými orgánmi v Taliansku a Spojenom kráľovstve. V dôsledku toho boli potvrdené niektoré prípady nesprávnej klasifikácie a orgány colnej správy EÚ prijali opatrenia, aby zabránili možnému obchádzaniu súčasných antidumpingových opatrení.

(30)

Nezávisle od údajného obchádzania predpisov možno toto správanie považovať za znak toho, že indickí vyvážajúci výrobcovia majú značný záujem vstúpiť na trh Spoločenstva.

(31)

Skutočnosti, ktoré mala Komisia k dispozícii pri neexistencii spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov, poukazujú na to, že vývoz do tretích krajín sa stále uskutočňuje za dumpingové ceny s dumpingovými maržami na vyšších úrovniach, ako boli zistené počas pôvodného prešetrovania. Skutočnosť, že priemerné vývozné ceny klesali rýchlejšie než normálne hodnoty poukazuje na to, že dumpingové správanie indických vývozcov neprestalo po roku 1997, ale sa do určitej miery zvýraznilo na trhoch tretích krajín.

(32)

Náznaky toho, že indickí výrobcovia, ktorí si udržiavajú strategický záujem na európskom trhu, spolu s obrovskou voľnou kapacitou, ktorá je k dispozícii, poukazujú na to, že je pravdepodobné, že by pokračovali v dovoze značných množstiev do Spoločenstva, ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení. So zreteľom na dostupné skutočnosti o cenovom správaní indických vývozcov na trhoch tretích krajín, o poklese normálnej hodnoty a skutočnosť, že normálna cena niektorých druhov dotknutého výrobku je vyššia, než ceny na trhu EÚ, je vysoko pravdepodobné, že obnovený dovoz by sa uskutočňoval za dumpingové ceny. Preto sa dospelo k záveru, že uplynutie platnosti opatrení pravdepodobne povedie k opätovnému výskytu dumpingových dovozov.

(33)

Pri prešetrovaní spolupracovalo desať výrobcov zo Spoločenstva, v mene ktorých predložil Eurocord žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení. Počas prešetrovania bolo zrejmé, že údaje, ktoré poskytol jeden výrobca zo Spoločenstva, boli nespoľahlivé a spoločnosť bola vyhlásená za nespolupracujúcu podľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia. Následne bol tento výrobca vylúčený z definície Výrobného odvetvia Spoločenstva. Deväť zostávajúcich spoločností predstavuje 53 % výroby LSV v Spoločenstve počas obdobia prešetrovania, a preto predstavujú výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

S ohľadom na veľký počet výrobcov v Spoločenstve, ktorí podporili žiadosť o preskúmanie uplynutia platnosti opatrení, a v súlade s článkom 17 základného nariadenia, Komisia rozhodla vykonať svoje prešetrovanie na základe vzorky výrobcov zo Spoločenstva. Vzorka bola vybraná na základe najväčšieho objemu reprezentatívnej výroby a predaja, ktoré sa mohli primerane prešetriť v čase, ktorý bol k dispozícii.

(35)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení č. 8, najprv bolo do vzorky vybratých päť spoločností na základe ich objemov výroby a predaja, tak ako boli predložené po začatí šetrenia. Z dôvodov uvedených v odôvodnení č. 33, jeden výrobca zo Spoločenstva, na ktorého sa neprihliadalo ako na súčasť výrobného odvetvia Spoločenstva, musel byť vylúčený zo vzorky. Zostávajúce štyri spoločnosti vo vzorke zastupujú 66 % výroby a 62 % predaja výrobného odvetvia Spoločenstva pozostávajúceho z 9 sťažujúcich sa spoločností, ako bolo uvedené v odôvodnení č. 33. Konečná vzorka pozostávala z nasledujúcich spoločností, všetky nachádzajúce sa v Portugalsku:

(36)

V predchádzajúcom prešetrovaní bola tiež vytvorená vzorka na základe objemu výroby a predaja a pozostávala z ôsmich spoločností. S výnimkou spoločnosti Cerfil boli všetky vyššie uvedené spoločnosti súčasťou vzorky v predchádzajúcom prešetrovaní.

(37)

Zrejmá spotreba LSV v Spoločenstve bola stanovená na základe objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva a objemu predaja iných výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva plus dovoz z Indie a iných tretích krajín do Spoločenstva, podľa údajov Eurostatu.

(38)

Medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania poklesla zrejmá spotreba v Spoločenstve o 9,4 % z 39 825 ton v roku 2000 na 36 093 ton v období prešetrovania. Jedna z hlavných príčin poklesu spotreby sa týka poklesu dopytu po LSV zo strany rybárskeho priemyslu používajúceho siete, čo je výsledkom zníženia rybolovných kvót v Spoločenstve. Tieto rybolovné kvóty sa postupne znižovali počas posudzovaného obdobia z približne 4,99 miliónov ton v roku 2000 na 4,12 miliónov ton v roku 2003, t. j. o takmer 17,4 %.

(39)

Po uložení opatrení v roku 1998 dovoz s pôvodom v Indii značne poklesol a bol zanedbateľný počas posudzovaného obdobia s trhovým podielom pod 0,1 %.

(40)

Dovoz z iných tretích krajín sa zvýšil v posudzovanom období o 44 % (t. j. z 8 280 ton v roku 2000 na 11 893 ton v období prešetrovania). To predstavuje nárast trhového podielu z 20,8 % v roku 2000 na 33,0 % v období prešetrovania. Najdôležitejšie vyvážajúce krajiny v období prešetrovania boli pristupujúce krajiny Česká republika, Poľsko, Maďarsko, za ktorými nasledovali Čínska ľudová republika a Tunisko. Priemerné ceny dovozu z uvedených krajín poklesli v posudzovanom období z 3,3 EUR/kg na 2,8 EUR/kg.

(41)

Od pôvodného prešetrovania niekoľko sťažujúcich sa spoločností úplne ukončilo svoju činnosť a zavrelo svoje prevádzky, napr. Ostend Stores (Belgicko), Brindon Marine (Spojené kráľovstvo), Irish Ropes (Írsko), Lima (Portugalsko) a Carlmark (Švédsko).

(42)

Všetky ukazovatele ujmy uvedené v článku 3 ods. 5 základného nariadenia boli analyzované s ohľadom na vzorku spoločností. Okrem toho boli analyzované aj niektoré z týchto ukazovateľov ujmy (t. j. produkcia, predaj, podiel na trhu, zamestnanosť a produktivita) s ohľadom na výrobné odvetvie Spoločenstva a nielen s ohľadom na štyri spoločnosti, ktoré tvorili vzorku.

(43)

V súlade s poklesom spotreby v Spoločenstve klesal objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva počas posudzovaného obdobia, hoci nie rovnakou mierou. Zatiaľ čo spotreba Spoločenstva klesla o 9,4 %, objem predaja poklesol z 16 587 ton v roku 2000 na 15 457 ton v období prešetrovania, t. j. o 6,8 %.

(44)

Produkcia podobného výrobku výrobným odvetvím Spoločenstva poklesla počas posudzovaného obdobia o 3,9 %, z 18 782 ton v roku 2000 na 18 053 ton v období prešetrovania.

(45)

Vzhľadom na skutočnosť, že pokles spotreby v Spoločenstve bol výraznejší než pokles predaja výrobného odvetvia Spoločenstva medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania, podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa mierne zlepšil zo 41,6 % v roku 2000 na 42,8 % v období prešetrovania.

(46)

Situácia v zamestnanosti vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa v posudzovanom období zhoršila, keďže v roku 2000 bolo zamestnaných 1 076 osôb v porovnaní s 992 osobami zamestnanými v období prešetrovania. Súčasne sa však zlepšila produktivita, meraná ako produktivita za rok na jedného zamestnanca, zo 17 454 kg na 18 194 kg počas rovnakého obdobia.

(47)

Kým výrobná kapacita v posudzovanom období ostala stabilná, objem výroby spoločností tvoriacich vzorku mierne poklesol o 1,7 % z 12 136 ton v roku 2000 na 11 928 ton v období prešetrovania, čo viedlo k miernemu poklesu vo využití kapacity z 87 % v roku 2000 na 85 % v období prešetrovania.

(48)

Pokiaľ ide o zásoby, výrobcovia LSV si vo všeobecnosti udržiavajú úroveň zásob pod 10 % objemu produkcie, keďže väčšina produkcie sa vyrába na objednávku. Avšak počas posudzovaného obdobia priemerné zásoby vykazovali negatívnu tendenciu, zvýšením o 18 %, z 853 ton v roku 2000 na 1 007 ton v období prešetrovania.

(49)

Objem predaja poklesol o 7,5 %, z 10 484 ton v roku 2000 na 9 699 ton v období prešetrovania. Avšak v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku sa podiel spoločností tvoriacich vzorku na trhu zlepšil miernym zvýšením z 26,3 % v roku 2000 na 26,9 % v období prešetrovania.

(50)

Priemerné ceny podobného výrobku predávaného v Spoločenstve ostali nezmenené pri 2,2 EUR/kg počas posudzovaného obdobia. Bez ohľadu na stabilnú cenovú hladinu miera zisku pred zdanením značne poklesla z 9,8 % obratu v roku 2000 na 0,7 % v období prešetrovania, najmä v dôsledku zvýšených priemerných nákladov.

(51)

Hlavnými faktormi, ktoré spôsobili tieto stagnujúce ceny, boli na jednej strane zhoršujúca sa situácia v dopyte a na druhej strane nemožnosť zvýšiť cenovú hladinu kvôli silnej konkurencii na trhu na úroveň pred uložením opatrení v roku 1998, keď došlo k poškodzujúcemu dumpingu z Indie.

(52)

Napriek negatívnemu vývoju ukazovateľov ujmy, investície vzrástli z 809 432 EUR v roku 2000 na 1 768 029 EUR v období prešetrovania, t. j. o 118,4 %. Vzorka spoločností neohlásila žiadne problémy pri získavaní nového kapitálu.

(53)

V súlade s negatívnym ziskovým trendom sa návratnosť investícií zhoršila z 12 % v roku 2000 na 3 % v období prešetrovania.

(54)

Medzi charakteristiky tohto výrobného odvetvia patria jeho kapitálová intenzívnosť a následne vysoké amortizácie, ktoré majú priamy dopad na cash-flow. Počas celého posudzovaného obdobia zostal cash-flow pozitívny, hoci poklesol zo 4,66 milióna EUR v roku 2000 na 2,23 milióna EUR v období prešetrovania.

(55)

Ako ukázala analýza výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, situácia v zamestnanosti sa tiež zhoršila v prípade štyroch spoločností tvoriacich vzorku. Zamestnanosť klesla o 7,1 %, zo 747 zamestnancov v roku 2000 na 694 zamestnancov v období prešetrovania. Produktivita na zamestnanca sa v posudzovanom období zlepšila o 5,8 %. Zlepšenie produktivity sa musí chápať ako dôsledok investícií do strojov na výrobu lán na vysokej technologickej úrovni v posudzovanom období.

(56)

Kým počet zamestnancov v spoločnostiach tvoriacich vzorku sa medzi rokom 2000 a obdobím prešetrovania znížil, celkové pracovné náklady sa vyvíjali opačným smerom a zvýšili sa zo 4,49 milióna EUR na 4,84 milióna EUR, t. j. o 7,8 %.

(57)

Kvôli skutočnosti, že dovoz dotknutého výrobku z Indie počas obdobia prešetrovania bol zanedbateľný, nebolo možné stanoviť dumpingovú maržu.

(58)

Skúmalo sa, či sa výrobné odvetvie Spoločenstva stále zotavuje z účinkov minulého dumpingu. Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na rôzne negatívne ekonomické ukazovatele skúmané vo vzťahu k výrobnému odvetviu Spoločenstva ako celku a k výrobcom zo Spoločenstva, ktorí tvorili vzorku, je pravdepodobné, že situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva sa ešte plne nezotavila z ujmy spôsobenej predchádzajúcim dumpingom, hoci dochádza k čiastočnému zlepšeniu.

(59)

Napriek skutočnosti, že boli uložené účinné antidumpingové clá proti dovozu z Indie, výrobné odvetvie Spoločenstva sa stále nachádza v zraniteľnej situácii, hoci niektoré ukazovatele poukazujú na zlepšenie v porovnaní s pôvodnými konečnými zisteniami (napr. ziskovosť) a niektoré ďalšie ukazovatele poukazujú na značný pozitívny vývoj (t. j. podiel na trhu, investície a produktivita).

(60)

Okrem podielu na trhu a investícií, ktoré vzrástli, výrobnej kapacity, priemerných cien a schopnosti zvýšiť kapitál, ktoré zostali stabilné, všetky ostatné ukazovatele ujmy poukazujú na negatívny vývoj. Faktory, ktoré boli analyzované pre celé výrobné odvetvie Spoločenstva, aj pre spoločnosti tvoriace vzorku, poukazujú na podobný trend.

(61)

Vyššie opísaný negatívny vývoj výrobného odvetvia sa nemôže pričítať dovozu z Indie vzhľadom na uložené platné clá. Namiesto toho príčinu slabej finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva možno pripísať i) klesajúcemu dopytu, ktorý je výsledkom redukcie európskeho rybárskeho loďstva a poklesom rybolovných kvót, ii) značnému nárastu dovozu z iných krajín ako India a nárastu ich podielu na trhu (najmä dovozu z pristupujúcich krajín) so zodpovedajúcou stratou objemu predaja na strane výrobného odvetvia Spoločenstva, iii) cenám, ktoré nikdy nedosiahli pred-dumpingovú úroveň kvôli silnej konkurencii na trhu, čo vyplynulo z nárastu dovozu z iných krajín ako India a iv) klesajúcemu trendu v ekonomike ako celku od roku 2001.

(62)

Na druhej strane bolo zistené, že ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní. (t. j. od januára 1993 do mája 1997) sledovala menej priaznivý trend, než počas posudzovaného obdobia v tomto preskúmaní. To poukazuje na relatívne zlepšenie situácie výrobného odvetvia Spoločenstva po uložení ciel.

(63)

Pokiaľ ide o životaschopnosť výrobného odvetvia Spoločenstva vo všeobecnosti, jedným dôležitým prvkom sú investície. Počas posudzovaného obdobia sa investície viac ako zdvojnásobili, čo poukazuje na to, že výrobné odvetvie sa stále považuje za životaschopné. Zlepšená produktivita a zvýšenie podielu výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu ďalej ukazuje, že napriek dravej konkurencii uplatňovanej inými tretími krajinami, výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo nielen udržať, ale tiež mierne posilniť svoju pozíciu na trhu Spoločenstva.

(64)

So zreteľom na pravdepodobný účinok uplynutia platnosti platných opatrení na situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva, bolo zohľadnených niekoľko faktorov v súlade s prvkami zhrnutými v odôvodneniach č. 31 a 32.

(65)

Ako už bolo uvedené, v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by došlo k obnoveniu dumpingu pre dovoz dotknutého výrobku z Indie. Ak by došlo k uplynutiu platnosti antidumpingových opatrení, existujú jasné náznaky toho, že objem dumpingových dovozov do Spoločenstva by značne vzrástol kvôli obrovskej voľnej kapacite, ktorú majú k dispozícii indickí výrobcovia. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení č. 27, indickí vyvážajúci výrobcovia majú voľné kapacity približne 70 000 ton, t. j. takmer dvakrát viac, ako veľkosť trhu Spoločenstva v období prešetrovania (36 093 ton).

(66)

Analýza vývozov uskutočnených indickými vývozcami do tretích krajín (USA a Nórsko) pri údajne dumpingových cenách poukazuje na jasné náznaky toho, že cena indického vývozu do Spoločenstva, ak dôjde k jeho obnove, by podkopala ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Podľa oficiálnych štatistik o obchode v USA a Nórsku vážená priemerná vývozná cena dotknutého výrobku bola v skutočnosti 1,73 EUR/kg v prípade vývozu do USA a 1,70 EUR/kg v prípade vývozu do Nórska. Tieto priemerné ceny by podkopali priemernú cenu výrobného odvetvia Spoločenstva za podobný výrobok o 21 % a 22 %.

(67)

Výrobné odvetvie Spoločenstva sa stále nachádza v ťažkej situácii, najmä pokiaľ ide o jeho ziskovosť, ktorá sa značne zlepšila hneď po uložení posudzovaných opatrení, ale potom sa opäť značne zhoršila kvôli príčinám, ktoré už boli vysvetlené v odôvodnení č. 51.

(68)

Na základe vyššie uvedeného sa dospelo k záveru, že ak sa umožní uplynutie platnosti opatrení, je pravdepodobné, že dôjde k opätovnému výskytu ujmy v dôsledku obnoveného dovozu dotknutého výrobku z Indie.

(69)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia bolo skúmané, či by predĺženie súčasných antidumpingových opatrení bolo proti záujmu Spoločenstva ako celku. Táto analýza bola založená na preskúmaní všetkých rôznych záujmov zainteresovaných strán, t. j. záujmov Výrobného odvetvia Spoločenstva, iných výrobcov zo Spoločenstva, dovozcov/obchodníkov, ako aj užívateľov dotknutého výrobku a dodávateľov surovín pre dotknutý výrobok.

(70)

Je potrebné pripomenúť, že v predchádzajúcom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo za krok proti záujmom Spoločenstva. Súčasné preskúmanie preto povoľuje analýzu, či po uložení opatrení bol záujem Spoločenstva nepriaznivo poškodený uložením týchto opatrení.

(71)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek pravdepodobnosti opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu, ak by došlo k uplynutiu platnosti opatrení, existujú presvedčivé príčiny, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Spoločenstva zachovať súčasné opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

(72)

Napriek negatívnemu vývoju finančnej situácie výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia je toto štrukturálne životaschopné, keďže bolo schopné udržať si značný podiel na trhu. Výrobné odvetvie Spoločenstva tiež považuje seba samé za životaschopné, čo sa prejavilo ostrým nárastom jeho investícií počas posudzovaného obdobia. Vzhľadom na závery o situácii výrobného odvetvia Spoločenstva uvedené v odôvodneniach č. 59 až 61, najmä v zmysle extrémne nízkej úrovne ziskovosti výrobného odvetvia a podľa tvrdení uvedených v časti G, sa považuje za pravdepodobné, že pri neexistencii opatrení výrobné odvetvie Spoločenstva pocíti zhoršenie svojej finančnej situácie. Vzhľadom na očakávané objemy a ceny dovozu dotknutého výrobku z Indie, ktorý bude nasledovať po uplynutí platnosti opatrení, by sa výrobné odvetvie Spoločenstva dostalo do ďalšieho ohrozenia, poklesom svojho podielu na trhu, znížením svojich cien a vyvolaním vývoja svojej ziskovosti podobnej negatívnym úrovniam zisteným počas posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní. Takže záver je taký, že zachovanie súčasných opatrení by nebolo proti záujmu výrobného odvetvia Spoločenstva.

(73)

Komisia požadovala informácie od 11 nesťažujúcich sa výrobcov v Spoločenstve. Neobdržala žiadnu odpoveď na dotazník.

(74)

Vezmúc do úvahy pravdepodobné množstvá a ceny dotknutého výrobku, ktorý by bol dovážaný z Indie do Spoločenstva, ak by uplynula platnosť opatrení, nesťažujúci sa výrobcovia podobného výrobku by tiež zažili zhoršenie svojho podielu na trhu a hospodárskej situácie.

(75)

Za týchto okolností a pri neexistencii protichodných náznakov sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na nesťažujúcich sa výrobcov v Spoločenstve.

(76)

Komisia zaslala dotazníky 6 nezávislým dovozcom/obchodníkom a 11 dodávateľom surovín.

(77)

Iba jeden zo šiestich nezávislých dovozcov/obchodníkov, ktorých nákupy dotknutého výrobku počas obdobia prešetrovania predstavovali 0,07 % spotreby v Spoločenstve, predložil určité argumenty proti zachovaniu ciel. Táto spoločnosť však neposkytla žiadne informácie alebo dôkaz, ktorý by sa týkal dopadu, ktorý by malo uloženie v súčasnosti platných opatrení na jej podnikanie, ani riadne nezhodnotila, do akej miery by zachovanie ciel poškodilo jej postavenie dovozcu. Ostatní 5 nezávislí dovozcovia nepredložili žiadne pripomienky, ani informácie.

(78)

Na druhej strane jeden dodávateľ surovín výslovne podporil zachovanie opatrení.

(79)

Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na nezávislých dovozcov/obchodníkov, ani dodávateľov surovín.

(80)

Komisia zaslala dotazníky 23 užívateľom dotknutého výrobku, najmä zástupcom rybolovného a lodiarskeho priemyslu. Žiaden užívateľ nepredložil vyplnený dotazník. Jeden užívateľ namietal proti zachovaniu opatrení, ale ďalej nepodložil svoje stanovisko.

(81)

Kvôli takmer úplne chýbajúcej spolupráci zo strany užívateľov a kvôli skutočnosti, že dopad ciel je zanedbateľný v porovnaní s hlavnými nákladmi, ktoré vznikajú užívateľom v týchto výrobných odvetviach (t. j. amortizácia plavidiel, palivá, poistenie, práca a údržba) sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení nebude mať negatívny dopad na týchto užívateľov.

(82)

Je možné očakávať, že účinok zachovania opatrení pomôže výrobnému odvetviu Spoločenstva zlepšiť ziskovosť s následným prospešným účinkom na konkurenčné podmienky na trhu Spoločenstva a na zníženie hrozby ďalšieho zatvárania prevádzok a znižovania zamestnanosti. Očakáva sa, že prospešný účinok pomôže výrobcom zo Spoločenstva plne využiť investície uskutočnené v ostatných rokoch, pokračovať vo vývoji nových výrobkov na vyššej technologickej úrovni pre nové a špecializované použitie.

(83)

S ohľadom na vyššie uvedené závery o dopade zachovania opatrení na rôznych účastníkov trhu Spoločenstva sa dospelo k záveru, že zachovanie opatrení nie je proti záujmu Spoločenstva.

(84)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a činiteľoch, na základe ktorých je zámerom odporučiť zachovanie platných opatrení v ich súčasnej podobe. Po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota na vyjadrenie, ale žiadna z nich sa nevyjadrila spôsobom, ktorý by odôvodňoval úpravu uvedených zistení.

(85)

Z vyššie uvedeného vyplýva, že antidumpingové clá uložené nariadením (ES) č. 1312/98 majú byť zachované, ako stanovuje článok 11 ods. 2 základného nariadenia,

—

Garware Wall Ropes Ltd.: 53,0 % (doplnkový kód TARIC 8755)

—

iní výrobcovia: 82,0 % (doplnkový kód TARIC 8900)

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/10

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/12

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1422/95 z 23. júna 1995, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania pre dovoz melasy v sektore cukru a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 785/68 (2), stanovuje, že cena cif pre dovoz melasy stanovená v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 785/68 (3), sa považuje za „reprezentatívnu cenu“. Touto cenou sa rozumie cena stanovená pre štandardnú kvalitu, definovanú v článku 1 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(2)

Pri stanovovaní reprezentatívnych cien treba brať do úvahy všetky informácie uvedené v článku 3 nariadenia (EHS) č. 785/68 okrem prípadov uvedených v článku 4 uvedeného nariadenia a v prípade potreby sa toto stanovenie môže vykonať podľa metódy uvedenej v článku 7 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(3)

Pri úprave ceny, ktorá sa netýka štandardnej kvality, je v závislosti od ponúknutej melasy potrebné zvýšiť alebo znížiť ceny uplatnením článku 6 nariadenia (EHS) č. 785/68.

(4)

Ak existuje rozdiel medzi spúšťacou cenou daného výrobku a reprezentatívnou cenou, je potrebné stanoviť dodatočné dovozné clá v zmysle podmienok uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 1422/95. V prípade pozastavenia dovozných ciel v zmysle článku 5 nariadenia (ES) č. 1422/95 je potrebné stanoviť zvláštnu výšku týchto ciel.

(5)

Je potrebné stanoviť reprezentatívne ceny a dodatočné dovozné clá pre dané produkty v súlade s článkom 1 ods. 2 a článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1422/95.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/14

(1)

V zmysle článku 27 nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa rozdiel medzi kurzami alebo cenami výrobkov na svetovom trhu, uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia a cenami týchto výrobkov v spoločenstve môže pokryť vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle nariadenia (ES) č. 1260/2001 sa náhrady za nedenaturovaný biely a surový cukor vyvezený bez ďalšieho spracovania musia stanoviť s ohľadom na situáciu na trhu spoločenstva a na svetovom trhu s cukrom, a najmä na cenové a nákladové činitele určené v článku 28 uvedeného nariadenia. V súlade s uvedeným nariadením je potrebné zohľadniť taktiež ekonomické hľadisko navrhovaných vývozov.

(3)

Náhrada na surový cukor sa musí stanoviť pre štandardnú kvalitu, ktorá sa definuje v prílohe I, bod II nariadenia (ES) č. 1260/2001. Táto náhrada sa okrem iného stanovuje v súlade s článkom 28 odsek 4 nariadenia (ES) č. 1260/2001. Kandizovaný cukor sa definuje v nariadení Komisie (ES) č. 2135/95 zo 7. septembra 1995 o podrobných pravidlách udeľovania vývozných náhrad v sektore cukru (2). Takto vypočítaná výška náhrady pokiaľ ide o aromatizovaný alebo prifarbovaný cukor sa musí vzťahovať na obsah sacharózy a preto sa musí stanoviť na 1 % obsahu sacharózy.

(4)

Vo výnimočných prípadoch sa môže výška náhrady stanoviť inými právnymi aktmi.

(5)

Náhrada sa musí stanovovať každé dva týždne. Počas tohto obdobia je možné náhradu meniť.

(6)

V súlade s článkom 27 odsek 5 prvý pododsek nariadenia (ES) č. 1260/2001 si situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyžiadať rozlišovanie náhrady na výrobky určené v článku 1 uvedeného nariadenia podľa ich miesta určenia.

(7)

Významné a náhle zvýšenie preferenčných dovozov cukru pochádzajúceho zo západných balkánskych krajín od začiatku roka 2001, ako aj vývozy cukru zo spoločenstva do týchto krajín sa javia ako vysoko neprirodzené.

(8)

S cieľom zabrániť akémukoľvek zneužívaniu, pokiaľ ide o opätovný dovoz výrobkov v sektore cukru, pre ktoré boli udelené náhrady, do spoločenstva, je potrebné nestanoviť pre všetky západné balkánske krajiny náhradu na výrobky určené v tomto nariadení.

(9)

S ohľadom na tieto skutočnosti a na súčasnú situáciu trhov v sektore cukru, najmä na kurzy alebo ceny cukru v spoločenstve a na svetovom trhu, je potrebné stanoviť príslušné výšky náhrady.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/16

(1)

Podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1327/2004 z 19. júla 2004 o stálych výberových konaniach v rámci hospodárskeho roka 2004/2005 pre stanovovanie vývozných odvodov a/alebo vývozných náhrad za biely cukor (2) sa otvárajú čiastočné výberové konania na vývoz cukru do niektorých tretích krajín.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1327/2004 sa maximálna výška vývoznej náhrady stanovuje, v prípade potreby, pre dané čiastočné výberové konanie, berúc do úvahy najmä situáciu a predvídateľný vývoj na trhu s cukrom v spoločenstve a na svetovom trhu.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/17

(1)

Ak sú dovozné licencie a certifikáty používané pre priznanie prednostného práva na dovoz tarifikovaných kontingentov tovaru, vzniká riziko podvodu, spočívajúceho v používaní falošných certifikátov, a to najmä v prípadoch, ak je veľký rozdiel medzi plným právom a právom obmedzeným alebo neexistujúcim. Aby sa riziko podvodu zmenšilo, treba vytvoriť mechanizmus kontroly pravosti predkladaných oprávnení.

(2)

Treba preto pozmeniť nariadenie Komisie (ES) č. 1291/2000 (2).

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom všetkých dotknutých výborov,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/18

(1)

Článok 1 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2235/92 (2) stanovuje, že pomoc pre ľudskú konzumáciu produktov z čerstvého kravského mlieka vyrobeného na Kanárskych ostrovoch bude platená s limitom 44 000 ton plnotučného mlieka na obdobie dvanástich mesiacov.

(2)

Najnovší odhad vypracovaný španielskymi úradmi uvádza, že limit spotreby 44 000 ton sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti prekročí. Preto by sa tento limit mal zvýšiť na 50 000 ton.

(3)

Nariadenie (EHS) č. 2235/92 by sa preto malo zmeniť a doplniť zodpovedajúcim spôsobom.

(4)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne produkty,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/19

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 565/2002 (1) stanovilo metódu správy colných kvót a zaviedlo systém osvedčení o pôvode pre cesnak dovážaný z tretích krajín.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 228/2004 z 3. februára 2004, ktorým sa určili prechodné opatrenia uplatniteľné na nariadenie (ES) č. 565/2002 a spojené s pristúpením Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska (2), prijalo opatrenia umožňujúce dovozcom z týchto krajín využívať výhody nariadenia (ES) č. 565/2002. Cieľom týchto opatrení bolo rozlíšiť tradičných a nových dovozcov v nových členských štátoch a prispôsobiť referenčné množstvo, aby títo dovozcovia mohli vyžívať uvedený systém.

(3)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu zásobovania trhu rozšíreného Spoločenstva, prihliadajúc na hospodárske podmienky zásobovania existujúce v nových členských štátoch pred pristúpením, je potrebné otvoriť autonómne a dočasne novú dovoznú colnú kvótu pre čerstvý alebo chladený cesnak spadajúci pod KN kód 0703 20 00. Táto nová colná kvóta sa pripája ku kvóte otvorenej nariadením Komisie (ES) č. 1077/2004 zo 7. júna 2004 o otvorení a metóde správy autonómnej colnej kvóty pre cesnak (3).

(4)

Nové stanovenie musí byť len dočasné a nesmie prejudikovať výsledok prebiehajúcich rokovaní v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v súvislosti s pristúpením nových členov.

(5)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre čerstvé ovocie a zeleninu,

—

70 % tradičným dovozcom,

—

30 % novým dovozcom.

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/23

(1)

V súlade so smernicou 91/414/EHS má Komisia po dvoch rokoch od oznámenia uvedenej smernice pristúpiť k programu činnosti súvisiacim s postupným skúšaním aktívnych látok na trhu.

(2)

Tretia fáza pracovného programu je ustanovená v nariadeniach Komisie (ES) č. 451/2000 (2) a (ES) č. 1490/2002 (3).

(3)

Článok 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1490/2002 uvádza možnosť prideliť látku inému členskému štátu, ak spravodajský členský štát nie je schopný predložiť návrh hodnotiacej správy Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) v stanovenej časovej lehote.

(4)

Francúzsko informovalo Komisiu, že nebude schopné predložiť návrh hodnotiacej správy o látke teflubenzuron v časovej lehote stanovenej v článku 10 ods. 1 uvedeného nariadenia. Spojené kráľovstvo prejavilo ochotu stať sa spravodajským členským štátom pre túto aktívnu látku. Novému spravodajskému členskému štátu treba poskytnúť dosť času na prípravu návrhu hodnotiacej správy a táto látka by následne mala byť premiestnená z časti A do časti B prílohy I.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1490/2002 by sa preto malo primerane zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V časti A sa položka teflubenzuron vypúšťa.

2.

V časti B sa do abecedného poradia vkladá nasledujúca položka:

„Teflubenzuron – Spojené kráľovstvo – BAS-BE“.

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/24

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 2287/2003 z 19. decembra 2003, ktorým sa na rok 2004 stanovujú príležitosti na rybolov a príslušné podmienky pre určité násadové ryby a skupiny násadových rýb, uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovov (2), stanovuje kvóty pre platesu obyčajnú na rok 2004.

(2)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa kvantitatívnych obmedzení výlovu zásob podliehajúcich kvóte je potrebné, aby Komisia určila dátum, ku ktorému sa výlovy uskutočnené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu pokladajú za vyčerpanie pridelenej kvóty.

(3)

Podľa informácií, ktoré boli oznámené Komisii, výlovy platesy obyčajnej vo vodách oblasti ICES VIIa, uskutočnené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Belgicka alebo zaregistrovanými v Belgicku, dosiahli kvótu pridelenú na rok 2004. Belgicko zakázalo loviť tieto zásoby od 1. septembra 2004. Mal by sa preto stanoviť tento dátum,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/25

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1502/2004 (2) predpokladá zastavenie rybolovu platesy obyčajnej v oblasti ICES VII f-g pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Belgicka alebo zaregistrované v Belgicku.

(2)

Na základe zmeny možností rybolovu kvóta udelená pre Belgicko nie je vyčerpaná. V dôsledku toho by sa rybolov platesy obyčajnej vo vodách oblasti ICES VII f-g pre plavidlá plaviace sa pod vlajkou Belgicka alebo zaregistrované v Belgicku mal povoliť. Preto sa nariadenie Komisie (ES) č. 1502/2004 zrušuje,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/26

(1)

Nariadenie (ES) č. 1565/2004 otvorilo verejnú súťaž na vývozné náhrady na vývoz ovsa vypestovaného vo Fínsku a vo Švédsku a určeného na vývoz z Fínska a Švédska do všetkých tretích krajín s výnimkou Bulharska, Nórska, Rumunska a Švajčiarska.

(2)

Berúc do úvahy najmä kritériá uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 nie je vhodné pristúpiť k určeniu maximálnych vývozných náhrad.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/27

(1)

Nevyhnutné súčasti Dohody o partnerstve AKT-ES citované v článku 9 boli porušené vojenským prevratom zo 14. septembra 2003, ktorý Európska únia odsúdila vo svojom vyhlásení z 18. septembra 2003.

(2)

V súlade s článkom 96 Dohody o partnerstve AKT-ES sa 19. januára 2004 uskutočnili konzultácie so štátmi AKT a s Guineou-Bissau, v rámci ktorých guinejsko-bissauské úrady tlmočili špecifické záväzky, ktorých cieľom bolo riešiť problémy vyjadrené Európskou úniou a ktoré sa mali splniť počas obdobia intenzívneho dialógu, ktorý trval tri mesiace.

(3)

Na konci tohto obdobia sa zistilo, že množstvo praktických opatrení týkajúcich sa nevyhnutných súčastí Dohody o partnerstve AKT-ES , vyplynulo z vyššie uvedených záväzkov; avšak určité dôležité opatrenia týkajúce sa osobitne konsolidácie verejných finančných prostriedkov sa ešte primerane neuplatnili v praxi,

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/30

(1)

Na základe rozhodnutia 2001/131/ES (3) je poskytovanie finančnej pomoci pre Haiti čiastočne pozastavené ako „primerané opatrenia“ podľa článku 96 ods. 2 písm. c) dohody o partnerstve AKT-ES.

(2)

Platnosť rozhodnutia 2003/916/ES uplynie 31. decembra 2004 a vyžaduje preskúmanie opatrení v lehote šiestich mesiacov.

(3)

12. mája 2004 sa uskutočnili rozhovory medzi Komisiou a dočasným premiérom Haiti, aby sa zvážila politická agenda dočasnej vlády vo vzťahu k obnove plne demokratickej a ústavnej vlády vrátane časového plánu volieb s náležitou úctou k ľudským právam a základným slobodám.

(4)

Listom z 25. mája 2004 dočasný premiér Haiti potvrdil špecifické záväzky haitskej dočasnej vlády vyhovieť nevyhnutným súčastiam podľa článku 9 dohody o partnerstve AKT-ES, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv, demokratické zásady a zákonnosti so zreteľom na návrat krajiny k plne ústavnej a demokratickej vláde,

1.

V druhom a treťom odseku článku 3 sa dátum 31. decembra 2004 nahrádza dátumom 31. decembra 2005.

2.

Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe tohto rozhodnutia.

8.10.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 311/32

(1)

Odsek 6 a) prílohy V nariadenia (ES) č. 2287/2003 upravuje počet dní, počas ktorých môže byť loď Spoločenstva v období od 1. februára 2004 do 31. decembra 2004 mimo prístavu v zemepisných oblastiach uvedených v odseku 2 tejto prílohy.

(2)

Odsek 6 c) prílohy k nariadeniu (ES) č. 2287/2003 umožňuje Komisii na základe dosiahnutých výsledkov programov vyraďovania z prevádzky rybárskych lodí, na ktoré sa ustanovenia prílohy vzťahujú od 1. januára 2002, určiť dodatočný počet dní, počas ktorých sa môže loď nachádzať mimo prístavu, ak má na palube akékoľvek zariadenia uvedené v odseku 4 prílohy.

(3)

Dánske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska predložili údaje pre roky 2002 a 2003 o vyraďovaní z prevádzky rybárskych lodí, ktoré majú na palube siete ťahané po morskom dne, siete alebo iné zariadenia určené na ťahanie za loďou s veľkosťou pletiva najmenej 100 mm s výnimkou sietí s rozpieracím brvnom v ústí siete.

(4)

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska predložilo údaje pre roky 2002 a 2003 o vyraďovaní z prevádzky rybárskych lodí, ktoré majú na palube siete s rozpieracím brvnom v ústí siete s veľkosťou pletiva najmenej 80 mm.

(5)

S ohľadom na predložené údaje by Dánskemu kráľovstvu a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska mal byť pridelený dodatočný počet dní pre lode nesúce na palube zariadenia uvedené v odseku 4 a) a b) prílohy V nariadenia (ES) č. 2287/2003,

a)

pre Dánske kráľovstvo tri dni,

b)

pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska päť dní.