Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie

(2018/C 381/01)

Posledná publikácia

Ú. v. EÚ C 373, 15.10.2018.

Predchádzajúce publikácie

Ú. v. EÚ C 364, 8.10.2018.

Ú. v. EÚ C 352, 1.10.2018.

Ú. v. EÚ C 341, 24.9.2018.

Ú. v. EÚ C 328, 17.9.2018.

Ú. v. EÚ C 319, 10.9.2018.

Ú. v. EÚ C 311, 3.9.2018.

Tieto texty sú dostupné na adrese:

EUR-Lex: http://eur-lex.europa.eu

Odvolanie podané 9. apríla 2018: Massimo Campailla proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) z 23. januára 2018 vo veci T-759/16, Campailla/Európska únia

(Vec C-256/18 P)

(2018/C 381/02)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Massimo Campailla (v zastúpení: F. Rollinger, avocat)

Ďalší účastník konania: Európska únia, zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie

Uznesením zo 7. augusta 2018 Súdny dvor (siedma komora) zamietol odvolanie ako sčasti zjavne nedôvodné a sčasti zjavne neúčinné.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia e Instrucción de Teruel (Španielsko) 11. júla 2018 – XZ/Ibercaja Banco, S.A.

(Vec C-452/18)

(2018/C 381/03)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia e Instrucción de Teruel

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: XZ

Žalovaná: Ibercaja Banco, S.A.

Prejudiciálne otázky

1.

Či by sa zásada nezáväznosti neplatných podmienok (článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla (1)) mala rozšíriť aj na tieto podmienky uvedené v neskorších zmluvách a právnych úkonoch, podobne ako v zmluve o novácii. A či možno vyvodiť záver, že vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť znamená, že uvedená podmienka nikdy neexistovala z právno-ekonomického hľadiska počas trvania zmluvy, neskoršie právne úkony a ich účinky na túto podmienku, teda zmluva o novácii, rovnako stratia právnu silu, takže sa budú považovať za neexistujúce a bez akéhokoľvek účinku.

2.

Či môžu mať dokumenty, ktoré menia alebo urovnávajú podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, pri ktorých sa nevykonalo posúdenie nekalej povahy a transparentnosti, na účely článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla, povahu všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré sa vzťahujú rovnaké dôvody neplatnosti ako na dokumenty týkajúce sa novácie alebo zmieru.

3.

Či má byť rovnako neplatné aj vzdanie sa žaloby uvedené v zmluve o novácii v rozsahu, v akom zmluvy, ktoré podpísali klienti, neobsahovali informáciu, že ide o neplatnú podmienku, ani informáciu, že mali nárok dostať peniaze alebo finančnú čiastku ako odplatu za zaplatené úroky z dôvodu pôvodne uloženej podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu. To znamená, že klient podpisuje vzdanie sa žaloby bez toho, aby bol bankou informovaný, o aké vzdanie sa ide a akej sumy sa vzdáva.

4.

Či sa nová podmienka stanovujúca minimálnu úrokovú sadzbu, pri posúdení zmluvy o novácii, ktorou sa mení úver, opätovne vyznačuje nedostatkom transparentnosti podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a článkov 3 ods. 1 a 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS tým, že banka znova nespĺňa kritéria transparentnosti stanovené v [rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd)] z 9. mája 2013, neinformuje klienta o skutočných ekonomických nákladoch uvedenej podmienky vo svojej hypotéke spôsobom, aby poznal úrokovú sadzbu (a zostávajúcu časť), ktorú by musel zaplatiť v prípade uplatnenia novej podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu a úrokovú sadzbu (a zostávajúcu časť), ktorú by musel zaplatiť v prípade neuplatnenia podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu, a uplatňuje úrokovú sadzbu dohodnutú v hypotekárnom úvere bez obmedzenia smerom nadol. Inými slovami, či mala finančná inštitúcia, keď v dokumente o novácii uviedla podmienku stanovujúcu minimálnu úrokovú sadzbu, vykonať posúdenie transparentnosti uvedené v článkoch 3 ods. 1 a 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS, a informovať spotrebiteľa o výške sumy, v ktorej bol poškodený uplatnením podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu, ako aj o úrokovej sadzbe uplatnenej v prípade neexistencie uvedenej podmienky, a ak tak neurobila, či sa na tieto dokumenty rovnako vzťahuje dôvod neplatnosti.

5.

Či možno ustanovenie o žalobe zahrnuté do všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o novácii, ktorou sa mení úver, považovať za nekalú podmienku z dôvodu jeho obsahu v rámci článku 3 ods. 1 s prihliadnutím na prílohu o nekalých podmienkach, konkrétne odsek q) tejto prílohy (nekalé podmienky sú tie, ktorých zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok), keďže obmedzuje právo spotrebiteľov uplatniť práva, ktoré môžu vzniknúť alebo nastať po podpise zmluvy, ako to bolo s možnosťou domáhať sa úplného vrátenia zaplatených úrokov (podľa rozsudku Súdneho dvora z 21. decembra 2016 (2)).

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(2)  Rozsudok z 21. decembra 2016, Gutiérrez Naranjo a i. (C-154/15, C-307/15 a C-308/15, EU:C:2016:980).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia Vigo (Španielsko) 11. júla 2018 – Bondora AS/Carlos V. C.

(Vec C-453/18)

(2018/C 381/04)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia Vigo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bondora AS

Žalovaný: Carlos V. C.

Prejudiciálne otázky

1.

Má sa článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (1) a judikatúra týkajúca sa jej výkladu, vykladať v tom zmysle, že uvedený článok smernice bráni vnútroštátnej právnej úprave, akou je dvadsiate tretie záverečné ustanovenie [bod 2] ley 1/2000 de Enjuiciamiento Civil (zákon č. 1/2000, občiansky súdny poriadok) zo 7. januára 2000, ktoré stanovuje, že v návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu nie je potrebné predložiť žiadne listiny a v prípade ich predloženia nebudú prijaté?

2.

Má sa článok 7 ods. 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 (2) vykladať v tom zmysle, že uvedené ustanovenie nebráni tomu, aby bolo od veriteľa požadované predloženie listín, o ktoré opiera svoj nárok zo spotrebiteľského úveru dohodnutého medzi poskytovateľom a spotrebiteľom, ak súd považuje za nevyhnutné preskúmať listinu s cieľom overiť prípadnú existenciu nekalých podmienok v zmluve uzatvorenej medzi stranami, a splniť tak požiadavky smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry, ktorá ju vykladá?

---

(1)  Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1).

Odvolanie podané 12. júla 2018: HK proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma komora) z 3. mája 2018 vo veci T-574/16, HK/Komisia

(Vec C-460/18 P)

(2018/C 381/05)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: HK (v zastúpení: A. Champetier, S. Rodrigues, avocats)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľa

—	vyhlásiť odvolanie za prípustné a dôvodné,

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2018 (vec T-574/16),

—	rozhodnúť vo veci samej tak, že sa vyhovie návrhom žalobcu formulovaným v prvostupňovom konaní, vrátane uloženia povinnosti žalobkyni nahradiť trovy konania, alebo v inom prípade,

—	vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej znovu rozhodol, pričom o trovách konania sa rozhodne v súlade s článkom 184 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza dva žalobné dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 17 prvého odseku prílohy VIII služobného poriadku a na skutočnosti, že odôvodnenie je nejednoznačné, rozporuplné a súčasne protirečivé. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie a nedostatku odôvodnenia.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Constanţa (Rumunsko) 18. júla 2018 – R/P

(Vec C-468/18)

(2018/C 381/06)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Judecătoria Constanţa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: R

Odporca: P

Prejudiciálne otázky

1.

V prípade, keď má súd členského štátu rozhodnúť o jedinom návrhu obsahujúcom tri petity, a to návrhy na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa, úpravu rodičovských práv a povinností k tomuto maloletému dieťaťu a určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, môžu sa ustanovenia článku 3 písm. a), článku 3 písm. d) a článku 5 nariadenia č. 4/2009 (1) vykladať v tom zmysle, že rozvodový súd, ktorý je súčasne súdom v mieste obvyklého pobytu odporcu a súdom, na ktorého konaní sa odporca zúčastnil, môže rozhodnúť o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu, hoci konštatoval nedostatok právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností vo vzťahu k tomuto dieťaťu, alebo o návrhu na určenie vyživovacej povinnosti môže rozhodnúť len súd, ktorý má právomoc rozhodnúť o návrhu týkajúcom sa rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu?

2.	V rovnakej situácii, pokiaľ ide o podanie žaloby na vnútroštátny súd, zachováva si návrh týkajúci sa výživného na maloleté dieťa charakter vedľajšieho návrhu k návrhu týkajúcemu sa rodičovských práv a povinností podľa článku 3 písm. d) predmetného nariadenia?

3.

V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, je v najlepšom záujme dieťaťa, aby súd príslušného členského štátu rozhodol na základe článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 4/2009 o návrhu týkajúcom sa vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva, ktorého rozvod sa navrhuje, a to pri zohľadnení skutočnosti, že tento súd v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností vyhlásil nedostatok svojej právomoci, pričom s právnou silou rozhodnutej veci stanovil, že v danej veci nie sú splnené podmienky podľa článku 12 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (2)?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ, L 7, 2009, s. 1).

(2)  Ú. v. ES, L 338, 2003, s. 1; Mim. vyd. 19/001, s. 209.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Lotyšsko) 23. júla 2018 – AS „PrivatBank“

(Vec C-480/18)

(2018/C 381/07)

Jazyk konania: lotyština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Augstākā tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa a navrhovateľka v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: AS „PrivatBank“

Ďalší účastník v konaní: Finanšu un kapitāla tirgus komisija

Prejudiciálne otázky

1.

Je vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje, že Komisia [pre finančný a kapitálový trh, Lotyšsko] je oprávnená preskúmať sťažnosti užívateľov platobných služieb aj v súvislosti s platobnými službami, ktoré sa nevykonali v eurách alebo v národnej mene členského štátu, a v dôsledku toho posúdiť porušenia zákona [o platobných službách a elektronickom peňažníctve] a uložiť sankcie, zlučiteľná s článkom 2 ods. 2 smernice (1)?

2.	Majú sa článok 20 ods. 1 a 5 a článok 21 ods. 2 smernice vykladať v tom zmysle, že umožňujú príslušnému orgánu vykonávať dohľad a uložiť sankcie aj vo vzťahu k platobným službám, ktoré sa nevykonávajú v eurách alebo v mene členského štátu mimo eurozóny?

3.

Je príslušný orgán na účely plnenia úloh dohľadu uvedených v článkoch 20 a 21 smernice alebo na účely postupov mimosúdneho vybavovania sťažností uvedených v článkoch 80 až 82 smernice, oprávnený rozhodovať spory medzi platiteľom a poskytovateľom platobných služieb vyplývajúce z právnych vzťahov uvedených v článku 75 smernice, a to určením, kto je osobou zodpovednou za nevykonanú alebo chybne vykonanú transakciu?

4.

Má príslušný orgán pri plnení úloh dohľadu uvedených v článkoch 20 a 21 smernice alebo postupov mimosúdneho vybavovania sťažností uvedených v článkoch 80 až 82 smernice zohľadniť rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodol spor medzi poskytovateľom platobných služieb a užívateľom platobných služieb?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 2007, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budapest Környéki Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság (Maďarsko) 26. júla 2018 – Farmland Kft./Földművelésügyi Miniszter

(Vec C-489/18)

(2018/C 381/08)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Budapest Környéki Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Farmland Kft.

Žalovaný: Földművelésügyi Miniszter

Prejudiciálne otázky

1.

Je v súlade s právom Únie právna úprava stanovená vyhláškou ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka č. 22/2010 zo 16. marca 2010, vyhláškou ministra poľnohospodárstva a rozvoja vidieka č. 34/2010 z 9. apríla 2010, vyhláškou ministra rozvoja vidieka č. 25/2011 zo 7. apríla 2011 a vyhláškou ministra rozvoja vidieka č. 22/2011 z 25. marca 2011, podľa ktorej sa žiadosť poľnohospodára o pomoc zamieta len na základe súboru kritérií týkajúcich sa pojmov „oprávnený užívateľ pôdy“ upravených vo vnútroštátnej právnej úprave a neexistencie „osvedčenia o užívaní pôdy“, ktoré vyplýva z uvedených kritérií, aj keď výrobca Únie spĺňa ostatné kritériá týkajúce sa žiadosti o pomoc a konkrétne môže preukázať, že uvedené plochy boli k jeho dispozícii, to znamená spravoval ich a užíval?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Vyžaduje právo Únie, aby platobná agentúra členského štátu pri posudzovaní žiadosti o pomoc zohľadnila iné dôkazy o tom, že uvedené plochy „[sú] k jeho dispozícii“, ako uvádza článok 124 nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (1)?

3.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Aké má právne následky z hľadiska práva Únie, t. j. ako sa má vykladať alebo posúdiť v rámci jedinej žiadosti „vyhlásenie výrobcu, že si je vedomý podmienok uplatniteľných na dotknuté schémy podpory“, ktoré požaduje článok 12 písm. e) nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 (2), v súvislosti s obmedzujúcim ustanovením členského štátu osobitnej povahy ako je ustanovenie týkajúce sa súboru kritérií, pokiaľ ide o pojem „oprávnený užívateľ pôdy“?

4.

V prípade negatívnej odpovede na prvú otázku: Aké má právne následky z hľadiska práva Únie, t. j. ako sa má vykladať alebo posúdiť v rámci jedinej žiadosti povinnosť uložená členským štátom podať vyhlásenie o splnení súboru kritérií „oprávneného užívateľa pôdy“, t. j. o splnení správnych požiadaviek súvisiacich s týmto osobitným obmedzujúcim ustanovením členského štátu?

---

(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16).

(2)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (Ú. v. EÚ L 316, 2009, č. 65).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam (Holandsko) 27. júla 2018 – Openbaar Ministerie/TC

(Vec C-492/18)

(2018/C 381/09)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Amsterdam

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: Openbaar Ministerie

Odporca: TC

Prejudiciálna otázka

Je ponechanie vyžiadanej osoby, u ktorej existuje riziko úteku vo vydávacej väzbe počas obdobia, ktoré prevyšuje 90 dní od zatknutia tejto osoby v rozpore s článkom 6 Charty základných práv Európskej únie vtedy, keď:

—	vykonávajúci členský štát prebral článok 17 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV (1) v tom zmysle, že vyžiadaná osoba musí byť dočasne prepustená z vydávacej väzby vždy vtedy, keď je prekročená lehota 90 dní stanovená na prijatie konečného rozhodnutia vo veci výkonu európskeho zatykača, a keď

—

súdne orgány tohto členského štátu vykladali vnútroštátnu právnu úpravu v tom zmysle, že lehota pre vydanie rozhodnutia je prerušená vtedy, keď sa vykonávajúci súdny orgán rozhodne položiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania alebo počkať na odpoveď na prejudiciálnu otázku položenú iným vykonávajúcim súdnym orgánom alebo tiež odložiť rozhodnutie o odovzdaní z dôvodu skutočného rizika neľudských alebo ponižujúcich podmienok pozbavenia osobnej slobody vo vydávajúcom členskom štáte?

---

(1)  Rámcové rozhodnutie Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (2002/584/SVV) (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34)

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia de Barcelona (Španielsko) 27. júla 2018 – Bondora AS/XY

(Vec C-494/18)

(2018/C 381/10)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bondora AS

Žalovaný: XY

Prejudiciálne otázky

1.

Je ustanovenie vnútroštátneho predpisu, akým je dvadsiate tretie záverečné ustanovenie ods. 4 Ley de Enjuiciamiento civil (občiansky súdny poriadok), ktoré neumožňuje predložiť ani požadovať predloženie zmluvy či podrobného rozpisu dlhu v konaní, v ktorom je žalovaný spotrebiteľom a v ktorom existujú dôkazy, že požadované sumy sa môžu zakladať na nekalých podmienkach, v súlade s článkom 38 Charty základných práv Európskej únie, s článkom 6 prvým odsekom [ZEÚ], ako aj s článkom 6 ods. 1 a s článkom 7 ods. 1 smernice [93/13/EHS] (1) z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách?

2.

Je v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (2), ak sa vyžaduje, aby žalobca v prípade uplatňovania nároku voči spotrebiteľovi uviedol v bode 11 tlačiva A podrobný rozpis vymáhaného dlhu? Je tiež v súlade s týmto ustanovením, ak sa vyžaduje, aby sa v bode 11 tohto tlačiva uviedol obsah zmluvných podmienok, na ktorých sa zakladajú nároky voči spotrebiteľovi, ktoré idú nad rámec hlavného predmetu zmluvy, a to na účely posúdenia existencie ich nekalej povahy?

3.	V prípade zápornej odpovede na druhú otázku, umožňuje aktuálne znenie nariadenia 1896/2006 preskúmať ex offo pred vydaním európskeho platobného rozkazu, či sa v zmluve uzatvorenej so spotrebiteľom uplatňujú nekalé podmienky a ak áno, na základe akého ustanovenia možno takéto preskúmanie vykonať?

4.

V prípade, že aktuálne znenie nariadenia č. 1896/2006 neumožňuje preskúmať ex offo existenciu nekalých podmienok pred vydaním európskeho platobného rozkazu, požaduje sa od Súdneho dvora Európskej únie, aby rozhodol o platnosti uvedeného nariadenia a stanovil, či je v rozpore s článkom 38 Charty a s článkom 6 prvým odsekom [ZEÚ].

---

(1)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 , ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 2006, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 30. júla 2018 – HUNGEOD Közlekedésfejlesztési, Földmérési, Út- és Vasúttervezési Kft. a iní/Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság

(Vec C-496/18)

(2018/C 381/11)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: HUNGEOD Közlekedésfejlesztési, Földmérési, Út- és Vasúttervezési Kft., SIXENSE Soldata, Budapesti Közlekedési Zrt.

Žalovaný: Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság

Ďalší účastník: Közbeszerzési Hatóság Elnöke

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES (1) z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 92/13/EHS (2) z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, a požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov vo veciach verejného obstarávania proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu členského štátu, ktorý vo vzťahu k verejným zákazkám, ktoré sa uzatvorili pred nadobudnutím jeho účinnosti, po uplynutí prekluzívnych lehôt na podanie návrhu na preskúmanie stanovených v skoršej právnej úprave členského štátu za účelom preskúmania porušení v oblasti verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného právneho predpisu, vo všeobecnosti oprávňuje príslušný orgán (dohľadu), ktorý je zriadený týmto právnym predpisom, začať v lehote stanovenej v uvedenom právnom predpise konanie za účelom preskúmania konkrétneho porušenia v oblasti verejného obstarávania a rozhodnúť vo veci samej, a v dôsledku toho vyhlásiť, že došlo k porušeniu, uložiť sankciu v oblasti verejného obstarávania a uplatniť dôsledky neplatnosti zmluvy?

2.

Možno právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – okrem účinného uplatňovania práva (subjektívneho a osobného) na preskúmanie zo strany dotknutých osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní – uplatniť na právo začať a viesť postup preskúmavania zo strany orgánov (dohľadu), vytvorených právnym poriadkom členského štátu, ktoré majú právomoc odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu?

3.

Vyplýva z článku 99 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (3) o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (4) skutočnosť, že prijatím nového zákona môžu právne predpisy členského štátu – na ochranu finančných záujmov Únie v oblasti verejného obstarávania – vo všeobecnosti povoliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenia v oblasti verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu, preskúmavať porušenia vo veciach verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona a začať a viesť postup napriek tomu, že už uplynuli prekluzívne lehoty v súlade so skoršou právnou úpravou?

4.

Je pri posudzovaní zlučiteľnosti preskúmavacej právomoci zverenej orgánom (dohľadu) uvedenej v prvej a v tretej prejudiciálnej otázke s právom Únie – s prihliadnutím na právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – relevantné, aké boli právne, regulačné, technické alebo organizačné medzery alebo iné prekážky, pre ktoré sa nepreskúmalo porušenie v oblasti verejného obstarávania v čase, keď k nemu došlo?

5.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov a zásada proporcionality vykladať v tom zmysle, že – aj keď vo svetle týchto zásad možno právomoc uvedenú v prvej až štvrtej prejudiciálnej otázke udeliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu – vnútroštátny súd môže posúdiť primeranosť lehoty, ktorá uplynula medzi spáchaním porušenia, uplynutím prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na preskúmanie uvedenej vyššie a začatím konania vo veci preskúmania porušenia, a vyvodiť z toho právne dôsledky neplatnosti sporného rozhodnutia alebo iné dôsledky stanovené právom členského štátu?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31.

(2)  Ú. v. ES L 76, 1992, s. 14; Mim. vyd. 06/001, s. 315.

(3)  Smernica z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 19).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Törvényszék (Maďarsko) 30. júla 2018 – Budapesti Közlekedési Zrt./Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság

(Vec C-497/18)

(2018/C 381/12)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Fővárosi Törvényszék

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Budapesti Közlekedési Zrt.

Žalovaný: Közbeszerzési Hatóság Közbeszerzési Döntőbizottság

Ďalší účastník: Közbeszerzési Hatóság Elnöke

Prejudiciálne otázky

1.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES (1) z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS (2) z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, a požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov vo veciach verejného obstarávania proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov vykladať v tom zmysle, že bránia právnemu predpisu členského štátu, ktorý vo vzťahu k verejným zákazkám, ktoré sa uzatvorili pred nadobudnutím jeho účinnosti, po uplynutí prekluzívnych lehôt na podanie návrhu na preskúmanie stanovených v skoršej právnej úprave členského štátu za účelom preskúmania porušení v oblasti verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného právneho predpisu, vo všeobecnosti oprávňuje príslušný orgán (dohľadu), ktorý je zriadený týmto právnym predpisom, začať v lehote stanovenej v uvedenom právnom predpise konanie za účelom preskúmania konkrétneho porušenia v oblasti verejného obstarávania a v dôsledku toho vyhlásiť, že došlo k porušeniu, uložiť sankciu v oblasti verejného obstarávania a uplatniť dôsledky neplatnosti verejnej zákazky?

2.

Možno právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – okrem účinného uplatňovania práva (subjektívneho a osobného) na preskúmanie zo strany dotknutých osôb zúčastnených na verejnom obstarávaní – uplatniť na právo začať a viesť postup preskúmavania zo strany orgánov (dohľadu), vytvorených právnym poriadkom členského štátu, ktoré majú právomoc odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu?

3.

Vyplýva z článku 83 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (3) z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (4) skutočnosť, že prijatím nového zákona môžu právne predpisy členského štátu – na ochranu finančných záujmov Únie v oblasti verejného obstarávania – vo všeobecnosti povoliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenia v oblasti verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu, preskúmavať porušenia vo veciach verejného obstarávania, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona a začať a viesť postup napriek tomu, že už uplynuli prekluzívne lehoty v súlade so skoršou právnou úpravou?

4.

Je pri posudzovaní zlučiteľnosti preskúmavacej právomoci zverenej orgánom (dohľadu) uvedenej v prvej a v tretej prejudiciálnej otázke s právom Únie – s prihliadnutím na právne predpisy a zásady uvedené v prvej prejudiciálnej otázke – relevantné, aké boli právne, regulačné, technické alebo organizačné medzery alebo iné prekážky, pre ktoré sa nepreskúmalo porušenie v oblasti verejného obstarávania v čase, keď k nemu došlo?

5.

Majú sa článok 41 ods. 1 a článok 47 Charty základných práv Európskej únie, odôvodnenia 2, 25, 27 a 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek, článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, a v tejto súvislosti zásada právnej istoty, ako všeobecná zásada práva Únie, požiadavka účinnosti a rýchlosti dostupných prostriedkov proti rozhodnutiam verejných obstarávateľov a zásada proporcionality vykladať v tom zmysle, že – aj keď vo svetle týchto zásad možno právomoc uvedenú v prvej až štvrtej prejudiciálnej otázke udeliť orgánom (dohľadu), ktoré sú podľa právneho poriadku členského štátu oprávnené odhaľovať a preskúmavať ex offo porušenie vo veciach verejného obstarávania a ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu – vnútroštátny súd môže posúdiť primeranosť lehoty, ktorá uplynula medzi spáchaním porušenia, uplynutím prekluzívnej lehoty na podanie návrhu na preskúmanie uvedenej vyššie a začatím konania vo veci preskúmania porušenia, a vyvodiť z toho právne dôsledky neplatnosti sporného rozhodnutia alebo iné dôsledky stanovené právom členského štátu?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31.

(2)  Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246.

(3)  Smernica z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114; Mim. vyd. 06/007, s. 132).

Odvolanie podané 27. júla 2018: Bayer CropScience AG proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) zo 17. mája 2018 vo veci T-429/13, Bayer CropScience AG/Európska komisia

(Vec C-499/18 P)

(2018/C 381/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Bayer CropScience AG (v zastúpení: K. Nordlander, advokát, C. Zimmermann, advokát, A. Robert, advokát, M. Zdzieborska, solicitor)

Ďalší účastník konania: Európska komisia, Association générale des producteurs de maïs et autres céréales cultivées de la sous-famille des panicoïdées (AGPM), The National Farmers' Union (NFU), Association européenne pour la protection des cultures (ECPA), Rapool-Ring GmbH Qualitätsraps deutscher Züchter, European Seed Association (ESA), Agricultural Industries Confederation Ltd, Kingdom of Sweden, Union nationale de l'apiculture française (UNAF), Deutscher Berufs- und Erwerbsimkerbund eV, Österreichischer Erwerbsimkerbund, Pesticide Action Network Europe (PAN Europe), Bee Life European Beekeeping Coordination (Bee Life), Buglife – The Invertebrate Conservation Trust, Stichting Greenpeace Council

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-429/13,

—	vyhovel žalobe na prvom stupni a zrušil nariadenie č. 485/2013 v rozsahu, v akom sa týka odvolateľky (1), a

—	rozhodol, že žalovaná bude znášať svoje vlastné trovy konania na prvom stupni aj v odvolacím konaní, a nahradí trovy konania odvolateľky na prvom stupni aj v odvolacím konaní.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia

Prvý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že zvýšenie miery istoty pri predchádzajúcich vedeckých poznatkoch možno považovať „nové“ vedecké a technické znalosti podľa článku 21 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009. (2)

Druhý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa pri svojom výklade článku 21 ods. 3 nariadenia č. 1107/2009 dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že EFSA nebol nikdy povinný založiť svoje posúdenie rizík na oficiálnom usmernení platnom v dobre preskúmania.

Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 21 ods. 3 nariadenia 1107/2009.

Štvrtý odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nevymedzil zodpovedajúcu úroveň vedeckej istoty, pokiaľ ide o zhmotnenie údajného rizika požadovanú pre použitie preventívnych opatrení.

Piaty odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď neuplatnil štandardy dôkladného a presného posúdenia rizík, ktoré treba uplatniť pred prijatím preventívnych opatrení.

Šiesty odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vymedzil rozsah a ignoroval požiadavky posúdenia vplyvov, ktoré sa musí vykonať pred prijatím preventívnych opatrení.

---

(1)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 485/2013 z 24. mája 2013, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinných látok klotianidín, tiametoxám a imidakloprid, a ktorým sa zakazuje používanie a predaj semien ošetrených prípravkami na ochranu rastlín s obsahom týchto účinných látok (Ú. v. EÚ L 139, 2013, s. 12).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Cluj (Rumunsko) 30. júla 2018 – AU/Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala București

(Vec C-500/18)

(2018/C 381/14)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AU

Žalované: Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala București

Prejudiciálne otázky

1.	Môže alebo je povinný vnútroštátny súd pri vykladaní pojmu „drobný klient“ podľa článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice 2004/39/[ES] (1) použiť rovnaké výkladové kritéria, ako sú tie, ktoré definujú pojem spotrebiteľ podľa článku 2 písm. b) smernice 93/13/EHS? (2)

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku za akých podmienok „drobný klient“ podľa smernice 2004/[39/ES] sa môže v takom spore, ako je spor vo veci samej odvolávať na postavenie spotrebiteľa?

3.

Osobitne, sú podľa smernice 2004/[39/ES] uskutočnenie vysokého počtu obchodov „drobným klientom“ v pomerne krátkom čase a investícia značných finančných prostriedkov do finančných nástrojov ako sú tie, ktoré sú vymedzené v článku 4 [ods. 1] bodu 17 smernice 2004/39/[ES] relevantné kritéria podľa tejto smernice na posúdenie postavenia „drobného klienta“ ako spotrebiteľa?

4.

Môže a/alebo musí vnútroštátny súd v rámci určovania svojej právomoci, keďže je povinný v závislosti od prípadu stanoviť vplyv článku 17 [ods. 1] písm. c) alebo článku 7 bodu 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (3), zohľadniť hmotnoprávny základ, na ktorý sa odvoláva žalobca – teda výhradne mimozmluvnú zodpovednosť – ako prostriedku nápravy pri uzavretí údajne nekalých zmluvných podmienok podľa smernice 93/13/EHS, pre ktoré sa rozhodné hmotné právo určí podľa nariadenia (ES) č. 864/2007 (Rím II) (4) alebo znamená prípadné postavenie žalobcu ako spotrebiteľa to, že je hmotnoprávny základ jeho žaloby nepodstatný?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).

(2)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40).

Odvolanie podané 26. júla 2018: Inge Barnett proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) zo 16. mája 2018 vo veci T-23/17, Barnett/Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

(Vec C-503/18 P)

(2018/C 381/15)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Inge Barnett (v zastúpení: S. Orlandi, T. Martin, avocats)

Ďalší účastník konania: Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV)

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 16. mája 2018, Barnett/EHSV, T-23/17, EU:T:2018:271,

—	zrušiť rozhodnutie EHSV z 21. marca 2016 prijaté na vykonanie rozsudku z 22. septembra 2015, Barnett/EHSV, F-20/14, EU:F:2015:107,

—	uložiť EHSV povinnosť nahradiť trovy konania.

Subsidiárne:

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 16. mája 2018, Barnett/EHSV, T-23/17, EU:T:2018:271,

—	zrušiť rozhodnutie EHSV z 21. marca 2016 prijaté na vykonanie rozsudku z 22. septembra 2015, Barnett/EHSV, F-20/14, EU:F:2015:107,

—

uložiť EHSV povinnosť zaplatiť odvolateľke sumu vo výške 207 994,14 eura za spôsobenú majetkovú ujmu, zvýšenú o úroky z omeškania vypočítané odo dňa splatnosti dlžných súm na základe sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) pre hlavné refinančné operácie, navýšenú o tri a pol bodu, ako aj paušálnu sumu vo výške 25 000 eur za spôsobenú nemajetkovú ujmu,

—	uložiť EHSV povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď konštatoval, že EHSV sa mohol pri vykonaní rozsudku Súdu pre verejnú službu (TFP) obmedziť na preskúmanie kandidatúry odvolateľky v súvislosti s údajným záujmom služby, ktorý bol identifikovaný tri roky pred prijatím prvého rozhodnutia o zamietnutí jej kandidatúry a účastníkom konania neznámy až do 21. marca 2016. Tento údajný záujem služby, ktorý odstraňuje odvolateľku zo zoznamu osôb s nárokom, keďže odvolateľka bola potrebná pre riadne fungovanie služby, nemá spojenie s uplatniteľnými vykonávacími ustanoveniami (VU) EHSV. Okrem toho na tento údajný záujem služby sa poukazovalo bez konzultácie s paritným výborom. Tento paritný orgán však v roku 2013 uviedol, že v prípade vzdania sa nároku jednou z dvoch oprávnených osôb bude navrhnuté udeliť túto výhodu odvolateľke vzhľadom na záujem služby.

Odvolateľka tiež uvádza, že Všeobecný súd porušil právnu silu rozhodnutej veci, ktorú má rozsudok Súdu pre verejnú službu (TFP).

Nakoniec, rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie v tom, že Všeobecný súd konštatoval, že napriek zrušeniu právneho základu potrebného na prijatie napadnutého rozhodnutia, EHSV zostával príslušný na prijatie rozhodnutia v reakcii na kandidatúru odvolateľky. Odpovedajúc na tento žalobný dôvod Všeobecný súd okrem toho skreslil tvrdenia uvádzané na podporu námietky nepríslušnosti, ktorú vzniesla odvolateľka.

Odvolanie podané 9. augusta 2018: Marion Le Pen proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 19. júna 2018 vo veci T-86/17, Le Pen/Európsky parlament

(Vec C-525/18 P)

(2018/C 381/16)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Marion Le Pen (v zastúpení: R. Bosselut, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európsky parlament, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok šiestej komory Všeobecného súdu z 19. júna 2018 vo veci T-86/17,

a v dôsledku toho:

—

zrušil rozhodnutie generálneho tajomníka Parlamentu z 5. decembra 2016 prijaté na základe článku 68 rozhodnutia predsedníctva Európskeho parlamentu 2009/C 159/01 z 19. mája a 9. júla 2008, „ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia k štatútu poslancov Európskeho parlamentu“, v znení zmien, ktorým sa konštatovala pohľadávka vo výške 298 497,87 eura,

—

zrušil oznámenie o dlhu č. 2016-1560 doručené 6. decembra 2016, ktorým bola odvolateľka informovaná, že sa voči nej konštatovala pohľadávka na základe rozhodnutia generálneho tajomníka z 5. decembra 2016 o vrátení neoprávnene vyplatených čiastok v rámci parlamentnej asistencie podľa článku 68 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov a článkov 78, 79 a 80 rozpočtového nariadenia,

—

rozhodol v súlade s právom o čiastke, ktorá sa má odvolateľke priznať z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nepodložených obvinení urobených pred ukončením šetrenia, ďalej v dôsledku poškodenia jej dobrej povesti a veľmi výrazného narušenia jej osobného a politického života vplyvom napadnutého rozhodnutia,

—	rozhodol v súlade s právom o čiastke, ktorá sa má odvolateľke priznať z titulu procesných nákladov,

—	uložil Parlamentu povinnosť nahradiť celkové trovy konania,

—	pred rozhodnutím: vyzval Parlament, aby predložil správny spis pani CG, zoznam odchodov a príchodov pani CG v sídle Parlamentu v Štrasburgu a Bruseli, anonymní list, v dôsledku ktorého sa začalo konanie a spis OLAF-u o odvolateľke a jej asistentke.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na porušení práva Únie Všeobecným súdom, nesprávnom právnom posúdení a porušení podstatných formálnych náležitostí. Odvolateľka v plnom rozsahu odôvodnila predloženie nových podkladov v priebehu konania novými skutočnosťami. Tieto podklady sú rozšírením podkladov, ktoré sa už predložili tajomníkovi Parlamentu. Všeobecný súd mal právomoc v plnej jurisdikcii vykonať preskúmanie, či si vyžadovalo, aby tieto podklady zohľadnil na účely posúdenia, či sa vykonala práca parlamentného asistenta alebo nie, a teda na účely posúdenia dôvodnosti vrátenia neoprávnene vyplatenej čiastky. Niektoré z týchto dôkazov mal Parlament k dispozícii, avšak pred odvolateľkou ich nepriznal.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tom, že Všeobecný súd sa dopustil porušenia práva na obhajobu a podstatných formálnych náležitostí. Skutočnosť, že generálny tajomník Parlamentu odvolateľku nevypočul a že neposkytol spis, predstavuje porušenie práva odvolateľky na obhajobu, práva byť osobne vypočutá pred každým rozhodnutím vrátane správneho rozhodnutia, porušenie zásady rovnosti zbraní a spravodlivého prejednania veci, práva na nestranný súd a zákazu odopretia spravodlivosti, ktoré vyplývajú z ustanovení vykonávacích opatrení k štatútu poslancov, Charty základných práv Európskej únie, článku 6 EDĽP a všeobecných právnych zásad. Všeobecný súd sa tiež nezaoberal nedostatkom odôvodnenia v rozhodnutí generálneho tajomníka.

Tretí odvolací dôvod sa zakladá na porušení práva Únie Všeobecným súdom, na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností, na skreslení skutkových okolností a dôkazov, diskriminačnej povahe a fumus persecutionis, ako aj na porušení zásady legitímnych očakávaní a zásady zákonnosti.

Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na zneužití právomoci, keďže napadnutý rozsudok schvaľuje konanie generálneho tajomníka Parlamentu, ktorého skutočným a hlavným cieľom je poškodiť odvolateľke a jej strane.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Göteborg (Švédsko) 13. augusta 2018 – AA/Migrationsverket

(Vec C-526/18)

(2018/C 381/17)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Förvaltningsrätten i Göteborg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: AA

Žalovaný: Migrationsverket

Prejudiciálne otázky

1.

Bránia ustanovenia Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda alebo Kódexu „schengenských hraníc“ vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava uvedená v § 16f zákona č. 752 z roku 2016 o dočasných obmedzeniach možnosti získať povolenie na pobyt vo Švédsku, ktorá stanovuje, že povolenie na pobyt na účely štúdia druhého cyklu stredoškolského vzdelávania možno udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa už nachádza v krajine, hoci totožnosť tohto cudzinca je neistá a cudzinec nemôže spoľahlivo preukázať totožnosť, ktorú uviedol?

2.	Ak v takejto situácii schengenské acquis obsahuje požiadavku, aby bola totožnosť s istotou určená alebo aby bola spoľahlivo preukázaná, možno ustanovenia smernice „o návrate“ (1) alebo inej právnej úpravy Únie, vykladať v tom zmysle, že umožňujú odchýliť sa od tejto požiadavky v oblasti totožnosti?

---

(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98).

Žaloba podaná 27. augusta 2018 – Európska komisia/Rumunsko

(Vec C-549/18)

(2018/C 381/18)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: T. Scharf, G. von Rintelen, L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Rumunsko

Návrhy žalobkyne

—

konštatovať, že Rumunsko tým, že najneskôr 26. júna 2017 neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES (1), a v každom prípade tým, že o nich neinformovalo Komisiu, porušilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 67 uvedenej smernice,

—	v súlade s ustanoveniami článku 260 ods. 3 ZFEÚ uložiť Rumunsku penále vo výške 21 974,40 eura za každý deň omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku v tejto veci pre nesplnenie povinnosti oznámiť opatrenia na prebratie smernice (EÚ) 2015/849,

—

v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ uložiť Rumunsku povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu vo výške násobku dennej sumy 6 016,80 eura a počtu dní, ktoré uplynuli odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na prebratie stanovenej v dotknutej smernici do dňa, keď si Rumunsko splní svoje povinnosti, alebo ak si Rumunsko nesplní svoje povinnosti, do dňa vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, aspoň vo výške najnižšej paušálnej pokuty 1 887 000 eur,

—	uložiť Rumunsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Podľa článku 67 smernice (EÚ) 2015/849 boli členské štáty povinné najneskôr do 26. júna 2017 uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Vzhľadom na to, že Rumunsko neoznámilo Komisii opatrenia prebratie tejto smernice, Komisia sa rozhodla podať žalobu na Súdny dvor.

2.	Vo svojej žalobe Komisia navrhuje, aby Súdny dvor na základe článku 260 ods. 3 ZFEÚ uložil Rumunsku povinnosť zaplatiť paušálnu pokutu a penále.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73

Žaloba podaná 30. augusta 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-556/18)

(2018/C 381/19)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: E. Manhaeve a S. Pardo Quintillán, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor

—

na základe článku 258 prvého odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie určil, že Španielske kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 7 v spojení s článkom 13 ods. 1, článkom 14 ods. 1 a článkom 15 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (1) tým, že nedokončilo informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou o prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a tým, že neprijalo, nezverejnilo a neoznámilo Komisii prehodnocovanie a aktualizovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodia Lanzarote, Fuerteventura, Gran Canaria, Tenerife, La Gomera, La Palma a El Hierro,

—	zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Smernica 2000/60/ES nadobudla na základe svojho článku 25 účinnosť dňom zverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, t. j. 22. decembra 2000. Plány vodohospodárskeho manažmentu povodia pritom mali byť, ako stanovuje jej článok 13 ods. 6, zverejnené najneskôr 22. decembra 2009 a k ich prvému revidovaniu a aktualizovaniu malo podľa jej článku 13 ods. 7 dôjsť najneskôr 22. decembra 2015.

Komisia sa domnieva, že Spojené kráľovstvo nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú podľa uvedených ustanovení smernice 2000/60/ES tým, že nedokončilo informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou o prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia a tým, že neprijalo, nezverejnilo a neoznámilo Komisii v lehote dvoch mesiacov stanovenej v jej odôvodnenom stanovisku z 5. októbra 2017 prehodnocovanie a aktualizovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu pre správne územia povodia Lanzarote, Fuerteventura, Gran Canaria, Tenerife, La Gomera, La Palma a El Hierro.

---

(1)  Ú. v . ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275.

Rozsudok Všeobecného súdu z 11. septembra 2018 – Apimab Laboratoires a i./Komisia

(Vec T-14/16) (1)

((„Ochrana spotrebiteľa - Stanovenie maximálnych hodnôt obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov vo výživových doplnkoch - Nariadenie (EHS) č. 315/93 - Analýza rizík - Nariadenie (ES) č. 178/2002 - Zjavne nesprávne posúdenie - Proporcionalita - Zásada zákazu diskriminácie“))

(2018/C 381/20)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Apimab Laboratoires (Clermont-l’Hérault, Francúzsko) a 7 ďalších žalobcov, ktorých mená figurujú v prílohe rozsudku (v zastúpení: A. de Brosses, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: K. Herbout-Borczak a C. Valero, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ, ktorého cieľom je čiastočné zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1933 z 27. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1881/2006, pokiaľ ide o maximálne hodnoty obsahu polycyklických aromatických uhľovodíkov v kakaovej vláknine, banánových lupienkoch, výživových doplnkoch, sušených bylinkách a sušených koreninách (Ú. v. EÚ L 282, 2015, s. 11)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Apimab Laboratoires a ďalší žalobcovia, ktorých mená figurujú v prílohe, znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 90, 7.3.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2018 – PH/Komisia

(Vec T-613/16) (1)

((„Verejná služba - Prijímanie do zamestnania - Verejné výberové konanie - Oznámenia o výberovom konaní EPSO/AST-SC/03/15 - Rozhodnutie o vylúčení uchádzača z výberového konania - Rodinný vzťah z členom výberovej komisie - Rovnosť zaobchádzania“))

(2018/C 381/21)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobca: PH (v zastúpení: M. Cornacchia, avocat)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Gattinara a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podľa článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia z 19. mája 2016, ktorým sa v odpovedi na žiadosť o preskúmanie podanú žalobcom potvrdzuje jeho vylúčenie z výberového konania EPSO/AST-SC/03/15

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	PH je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 371 z 10.10.2016 (vec pôvodne zapísaná do registra na Súde pre verejnú službu Európskej únie pod číslom F-43/16 a postúpená Všeobecnému súdu Európskej únie 1.9.2016).

Rozsudok Všeobecného súdu z 11. septembra 2018 – Foshan Lihua Ceramic/Komisia

(Vec T-654/16) (1)

((„Dumping - Dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Číne - Článok 11 ods. 3 a 5 a článok 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009 [teraz článok 11 ods. 3 a 5 a článok 17 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036] - Zamietnutie návrhu na čiastočné priebežné revízne prešetrovanie, obmedzené na dumping, konečného antidumpingového cla zavedeného vykonávacím nariadením (EÚ) č. 917/2011 - Trvalá zmena okolností - Výber vzorky - Individuálne preskúmanie - Absencia spolupráce na vyšetrovaní, ktoré viedlo k prijatiu konečných opatrení“))

(2018/C 381/22)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Foshan Lihua Ceramic Co. Ltd (Foshan City, Čína) (v zastúpení: B. Spinoit a D. Philippe, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: M. França, T. Maxian Rusche, N. Kuplewatzky a A. Demeneix, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ smerujúci k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Komisie K(2016) 4259 z 11. júla 2016, ktorým sa zamieta žiadosť o čiastočné revízne prešetrovanie, obmedzené na otázky dumpingu, v súvislosti s konečným antidumpingovým clom uloženým vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 917/2011 z 12. septembra 2011, na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Foshuan Lihua Ceramis Co. Ltd je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 428, 21.11.2016.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2018 – De Geoffroy a i./Parlament

(Vec T-788/16) (1)

((„Verejná služba - Úradníci - Dovolenky - Prijatie nových usmernení Parlamentu týkajúcich sa správy dovoleniek - Individuálne rozhodnutia prijaté podľa nových usmernení v oblasti prekladateľských služieb - Povinnosť odôvodenia - Zjavne nesprávne posúdenie - Služobný dôvod - Námietka nezákonnosti“))

(2018/C 381/23)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobcovia: Dominique De Geoffroy (Brusel, Belgicko) a 14 ďalších žalobcov, ktorých mená sú uvedené v prílohe rozsudku (v zastúpení: pôvodne N. de Montigny a J.-N. Louis, neskôr N. de Montigny, avocats)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: E. Taneva a L. Deneys, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie po prvé usmernení Parlamentu z 21. marca 2016 o vykonávaní článku 4 ods. 5 interných pravidiel upravujúcich správu dovoleniek v prípade prekladateľských služieb, po druhé rozhodnutia Parlamentu z 12. apríla 2016, ktorým sa vyhovuje žiadosti o dovolenku, ktorú podala pani Françoise Joostens, avšak zahŕňajúce dni požadovanej dovolenky do kvóty 3,5 dní, po tretie rozhodnutia Parlamentu z 2. júna 2016, ktorým sa zamieta žiadosť o dovolenku, ktorú podala pani Françoise Joostens a po štvrté rozhodnutia Parlamentu z 13. júna 2016, ktorým sa zamieta žiadosť o dovolenku, ktorú podal pán Stéphane Grosjean

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 13. júna 2016, ktorým sa zamietla žiadosť o dovolenku, ktorú podal pán Stéphane Grosjean, sa zrušuje.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Každý účastník konania znáša svoje trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 14, 16.1.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2018 – Chefaro Ireland/EUIPO – Laboratoires M&L (NUIT PRECIEUSE)

(Vec T-905/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Obrazová ochranná známka NUIT PRECIEUSE - Skoršia národná slovná ochranná známka EAU PRECIEUSE - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 381/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Chefaro Ireland DAC (Dublin, Írsko) (v zastúpení: P. Maeyaert a J. Muyldermans, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Lukošiūtė, D. Walicka a D. Gája, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Laboratoires M&L SA (Manosque, Francúzsko) (v zastúpení: F. Cordt, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 19. októbra 2016 (vec R 2596/2015-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Chefaro Ireland a Laboratoires M&L

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Chefaro Ireland DAC je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 53, 20.2.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2018 – Healy/Komisia

(Vec T-55/17) (1)

((„Verejná služba - Zmluvní zamestnanci - Prijímanie do zamestnania - Interné výberové konanie - Zostavenie zoznamu úspešných uchádzačov na prijímanie do zamestnania asistentov - Podmienka pripustenia týkajúca sa odslúžených rokov v rámci Komisie - Nepripustenie k účasti na skúškach výberového konania“))

(2018/C 381/25)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: John Morrison Healy (Celbridge, Írsko) (v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: G. Berscheid a L. Radu Bouyon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia výberovej komisie interného výberového konania COM/02/AST/16 (AST 2), ktorým bola zamietnutá prihláška žalobcu

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	John Morrison Healy je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 112, 10.4.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. spetembra 2018 – Pelikan/EUIPO – NBA Properties (NEW ORLEANS PELICANS)

(Vec T-112/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie NEW ORLEANS PELICANS - Skoršie slovné ochranné známky Európskej únie a národná ochranná známka Pelikan - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 381/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pelikan Vertriebsgesellschaft mbH & Co. KG (Hannover, Nemecko) (v zastúpení: U. Hildebrandt, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája a D. Walicka, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: NBA Properties, Inc. (New York, New York, Spojené štáty) (v zastúpení: pôvodne M. Chapple, neskôr T. Elias, barristers)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. decembra 2016 (vec R 408/2016-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Pelikan Vertriebsgesellschaft a NBA Properties

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pelikan Vertriebsgesellschaft mbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. septembra 2018 – Bolton Cile España (PRIMART Marek Łukasiewicz)

(Vec T-584/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie vo veci zrušenia - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie PRIMART Marek Łukasiewicz - Skoršie národné slovné ochranné známky PRIMA - Relatívny dôvod zamietnutia - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 381/27)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowe „Primart“ Marek Łukasiewicz (Wołomin, Poľsko) (v zastúpení: J. Skołuda, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: S. Palmero Cabezas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Bolton Cile España, SA (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: F. Celluprica, F. Fischetti a F. De Bono, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 22. júna 2017 (vec R 1933/2016-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Bolton Cile España a podnikom Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowe „Primart“ Marek Łukasiewicz

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Przedsiębiorstwo Produkcyjno-Handlowe „Primart“ Marek Łukasiewicz je povinný nahradiť trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 374, 6.11.2017.

Uznesenie Všeobecného súdu z 19. júla 2018 – Front Polisario/Rada

(Vec T-180/14) (1)

((„Žaloba o neplatnosť - Dohoda o partnerstve medzi Úniou a Marockým kráľovstvom v sektore rybolovu - Protokol, ktorým sa stanovujú možnosti rybolovu podľa tejto dohody - Akt o uzatvorení - Uplatniteľnosť uvedenej dohody a uvedeného protokolu na územie Západnej Sahary a jej pobrežné vody - Nedostatok aktívnej legitimácie - Neprípustnosť“))

(2018/C 381/28)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Ľudový front za oslobodenie Saguia el Hamra a Rio de Oro (Front Polisario) (v zastúpení: G. Devers, avocat)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Kyriakopoulou, A. de Elera-San Miguel Hurtado a A. Westerhof Löfflerová, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouquet, F. Castillo de la Torre a E. Paasivirta, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie jednak rozhodnutia Rady 2013/785/EÚ zo 16. decembra 2013 o uzavretí Protokolu v mene Európskej únie medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom (Ú. v. EÚ L 349, 2013, s. 1) a jednak rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/393 z 12. marca 2018 Komisie (EÚ) 2018/393 z 12. marca 2018, ktorým sa v mene Európskej únie schvaľuje zmena Protokolu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Marockým kráľovstvom (Ú. v. EÚ L 69, 2018, s. 60).

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Ľudový front za oslobodenie Saguia el Hamra a Rio de Oro (Front Polisario) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Rade Európskej únie.

3.	Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 184, 6.6.2014.

Uznesenie Všeobecného súdu z 27. júla 2018 – Apple Distribution International/Komisia

(Vec T-101/17) (1)

((„Žaloba o neplatnosť - Štátna pomoc - Pomoc, ktorú Nemecko plánuje uskutočniť s cieľom podporiť výrobu a distribúciu filmov - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom - Neexistencia osobnej dotknutosti - Neprípustnosť“))

(2018/C 381/29)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Apple Distribution International (Cork, Írsko) (v zastúpení: S. Schwiddessen, H. Lutz, N. Niejahr a A. Patsa, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Samnadda, G. Braun a B. Stromsky, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/2042 z 1. septembra 2016 o schéme pomoci SA.38418 – 2014/C (ex 2014/N), ktorú Nemecko plánuje uskutočniť s cieľom podporiť výrobu a distribúciu filmov (Ú. v. EÚ L 314, 2016, s. 63)

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Konanie o návrhoch na vstup vedľajších účastníkov do konania, ktoré podali Spolková republika Nemecko, Francúzska republika a Filmförderungsanstalt sa zastavuje.

3.	Apple Distribution International znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii s výnimkou trov konania súvisiacich s návrhmi na vstup vedľajších účastníkov do konania.

4.	Apple Distribution International, Komisia, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika a Filmförderungsanstalt znášajú svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajších účastníkov do konania.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 121, 18.4.2017.

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 20. augusta 2018 – IFSUA/Rada

(Vec T-251/18 R)

((„Predbežné opatrenie - Rybolovné možnosti pre určité populácie rýb - Opatrenia týkajúce sa rybolovu morony striebristej - Zákaz výlovu v rámci rekreačného rybolovu - Návrh na odklad výkonu - Nedostatok naliehavosti“))

(2018/C 381/30)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: International Forum for Sustainable Underwater Activities (IFSUA) (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: T. Gui Mori, avocat)

Žalovaná: Rada Európskej únie (v zastúpení: F. Naert a P. Plaza García, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Európska komisia (v zastúpení: M. Morales Puerta, F. Moro a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článkoch 278 a 279 ZFEÚ o odklad výkonu článku 2 ods. 2 a článku 9 ods. 4 a 5 nariadenia Rady (EÚ) 2018/120 z 23. januára 2018, ktorým sa na rok 2018 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade rybárskych plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2017/127 (Ú. v. EÚ, L 27, 2018, s. 1)

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 20. júla 2018 – CdT/EUIPO

(Vec T-417/18 R)

((„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Inštitucionálne právo - Prekladateľské služby potrebné pre fungovanie EUIPO - Využívanie externých poskytovateľov - Návrh na nariadenie predbežných opatrení - Neexistencia naliehavosti“))

(2018/C 381/31)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Prekladateľské stredisko pre orgány Európskej únie (CdT) (v zastúpení: J. Rikkert a M. M. Garnier, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) (v zastúpení: N. Bambara a D. Hanf, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článkov 278 a 279 ZFEÚ smerujúci jednak k odkladu výkonu rozhodnutí EUIPO týkajúcich sa opatrení určených na umožnenie využívania iných poskytovateľov prekladateľských služieb potrebných na jeho fungovanie než je CdT a jednak k tomu, aby sa EUIPO nariadilo, aby v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie uverejnil oznámenie o pozastavení svojho verejného obstarávania na poskytovanie prekladateľských služieb a aby neuzavrel zmluvy týkajúce sa tohto verejného obstarávania

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

Žaloba podaná 9. augusta 2018 – Compañia de Tranvías de la Coruña/Komisia

(Vec T-485/18)

(2018/C 381/32)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Compañia de Tranvías de la Coruña, SA (A Coruña, Španielsko) (v zastúpení: J. Monrabà Bagan, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2018) 3780 final zo 7. júna 2018 o prístupe k dokumentom,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení podstatných formálnych náležitostí. — Rozhodnutie neobsahuje dostatočné odôvodnenie zamietnutia prístupu alebo poskytnutia len obmedzeného prístupu k dokumentom vzhľadom na neexistenciu súvislosti medzi uvádzanými konaniami pred Všeobecným súdom (spojené veci C-350/17 Mobit (1) a C-351/17 Autolinee Toscane (2)) a žiadosťou o prístup k dokumentom. — Dostatočné odôvodnenie je súčasťou podstatných formálnych náležitostí a Európska komisia je povinná ho vždy rešpektovať. — Nedostatočné odôvodnenie spôsobuje, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa podmienky stanovené v článku 296 druhého odseku ZFEÚ a preto môže byť vyhlásené za neplatné podľa článku 264 prvého odseku ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod založený subsidiárne na existencii prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení dokumentov, ku ktorým bol napadnutým rozhodnutím zamietnutý prístup. — Dokumenty, ku ktorým sa požadoval prístup, sú dokumenty vo verejnom záujme, keďže by umožňovali výklad základných ustanovení nariadení Európskej únie o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktoré Komisia predtým uplatňovala. — Preto aj v prípade, že by Všeobecný súd zistil súvislosť medzi vyššie citovanými spojenými vecami C-350/17 Mobit a C-351/17 Autolinee Toscane, v ktorých prebieha konanie, a žiadosťou o prístup k dokumentom, stále platí, že článok 4 ods. 2 in fine nariadenia (ES) č. 1049/2001 (3) umožňuje takýto prístup k dokumentom, pokiaľ existuje prevažujúci verejný záujem. Relevantnosť týchto dokumentov nielen pre žalobcu, ale aj akýkoľvek iný orgán alebo dotknutú osobu, ktorí by chceli uplatňovať nariadenia Európskej únie o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, predstavuje prevažujúci verejný záujem, takže prístup k týmto dokumentom by sa mal poskytnúť.

---

(1)  Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) 12. júna 2017 – Mobit Soc.cons.arl/Regione Toscana (Ú. v. EÚ C 330, 2017, s. 4).

(2)  Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) 12. júna 2017 – Autolinee Toscane SpA/Mobit Soc.cons.arl (Ú. v. EÚ C 330, 2017, s. 5).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43).

Žaloba podaná 15. Augusta 2018 – Danske Slagtermestre/Európska komisia

(Vec T-486/18)

(2018/C 381/33)

Jazyk konania: dánčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Danske Slagtermestre (Odense, Dánsko) (v zastúpení: H. Sønderby Christensen, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Európskej Komisie z 19. apríla 2018 vo veci štátnej pomoci SA.37433 (2017/FC), oznámenej pod číslom C(2018) 2259,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení Komisiou zásady kontradiktórnosti. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila zásadu kontadiktórnosti [pozri článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie], keď nedala Danske Slagtermestre možnosť byť vypočutý vo vzťahu k vyjadreniam protistrany, na základe ktorých Komisia v tomto prípade urobila rozhodnutie.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nebola pri prijímaní rozhodnutí nestranná. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia porušila právo Danske Slagtermestre na nestranné zaobchádzanie.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že pomoc je zvýhodňujúca.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na selektívnosti opatrenia podpory.

5.	Piaty žalobný dôvod vychádza z toho, že pomoc sa poskytuje štátom a zo štátnych zdrojov.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že pomoc narúša hospodársku súťaž.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že pomoc má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

Na podporu tretieho až siedmeho žalobného dôvodu žalobkyňa najmä tvrdí, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že opatrenie neposkytuje nijaké zvýhodnenie pre určité podniky.

Po prvé tvrdí, že opatrenie zjavne zvýhodňuje veľké bitúnky, pretože táto schéma pomoci spôsobuje, že malé bitúnky podľa nej musia platiť viac ako dvakrát väčšie poplatky za odpadovú vodu na porážané zviera v porovnaní s veľkými bitúnkami, ktoré teda môžu platiť vyššiu cenu dodávateľom.

Po druhé tvrdí, že neexistuje objektívny dôvod na zníženie poplatkov za odpadovú vodu len pre veľké bitúnky, keď skutočné fakturované náklady sú rovnaké pre malé, stredne veľké a veľké bitúnky a že schéma sa môže zakladať na skutočných nákladoch iba v prípade, ak je poplatok znížený aj pre menšie bitúnky.

Po tretie tvrdí, že kritérium hospodárskeho subjektu konajúceho v podmienkach trhového hospodárstva, ktoré Komisia použila, neumožňuje posúdiť, či je opatrenie zvýhodňujúce, keďže žiadny dánsky podnik nepožiada o odpojenie od ústrednej čistiarne vody a v Dánsku neexistuje skutočný či potenciálny trh s odvodom odpadových vôd.

Po štvrté tvrdí, že aj keby sa ukázalo, že bolo správne uplatnené kritérium hospodárskeho subjektu konajúceho v podmienkach trhového hospodárstva, Komisia ho neuplatnila správne. Toto kritérium môže vychádzať iba z údajov o činnosti konkrétnych užívateľov. Bolo by v rozpore s týmto kritériom použiť pri výpočte priemernej hodnoty priemerné údaje získané z iných miest a ignorovať značné finančné náklady čistiarní vôd na pripojenie veľkých podnikov k mestskej čistiarni vo forme nákladov na infraštruktúru odpadových vôd a rozšírenie zariadení týchto čistiarní.

Žaloba podaná 17. augusta 2018 – PO/ESVČ

(Vec T-494/18)

(2018/C 381/34)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: PO (v zastúpení: N. de Montigny, advokát)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil: — prehľad výpočtu mzdy zo 17. októbra 2017, ktorý mu Oddelenie ľudských zdrojov ESVČ zaslalo emailom z toho istého dňa, — email zo 6. januára 2018, ktorý mu zaslalo Oddelenie ľudských zdrojov ESVČ a ktorý potvrdzuje neexistenciu právneho základu na účely prekročenia hornej hranice stanovenej služobným poriadkom v prípade jeho syna a jeho dcéry, — v rozsahu, v akom je to potrebné, rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti zo 17. januára 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené 17. mája 2018,

—	zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na námietke protiprávnosti vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie, oznámenie z 15. apríla 2016 a oznámenie z 22. septembra 2016, na ktorých sa uvedené rozhodnutie zakladá, ako aj Guidelines porušujú Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a jeho Prílohu X.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti individuálneho rozhodnutia napadnutého vo veci samej pre tieto výhrady: — porušenie zásad sociálnej starostlivosti, legitímnej dôvery a právnej istoty a porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj nadobudnutých práv, — porušenie práva na rodinu a vzdelanie, — porušenie zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie, — nezváženie protichodných záujmov a nedodržanie zásady proporcionality prijatého opatrenia.

Žaloba podaná 6. spetembra 2018 – K.A. Schmersal Holding/EUIPO – Tecnium (tec.nicum)

(Vec T-527/18)

(2018/C 381/35)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: K.A. Schmersal Holding GmbH & Co. KG (Wuppertal, Nemecko) (v zastúpení: A. Haudan, Rechtsanwalt)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Tecnium, SA (Manresa, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie tec.nicum – ochranná známka Európskej únie č. 13 626 791

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 21. júna 2018 vo veci R 2427/2017-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom zamieta zápis prihlasovanej ochrannej známky pre triedu 42,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	neexistencia riadneho používania ochrannej známky, na ktorej sa zakladá námietka,

—	nesprávne posúdenie príslušnej skupiny verejnosti,

—	neexistencia podobnosti medzi službami,

—	neexistencia podobnosti medzi kolidujúcimi ochrannými známkami,

—	neexistencia podobnosti zámeny.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – BBY Solutions/EUIPO – Worldwide Sales Corporation España (BEST BUY GEEK SQUAD)

(Vec T-715/15) (1)

(2018/C 381/36)

Jazyk konania: angličtina

Predseda tretej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 59, 15.2.2016.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – BBY Solutions/EUIPO – Worldwide Sales Corporation España (BEST BUY)

(Vec T-773/15) (1)

(2018/C 381/37)

Jazyk konania: angličtina

Predseda tretej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 78, 29.2.2016.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – BBY Solutions/EUIPO – Worldwide Sales Corporation España (BEST BUY mobile)

(Vec T-72/16) (1)

(2018/C 381/38)

Jazyk konania: angličtina

Predseda tretej komory nariadil výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 118, 4.4.2016.

Uznesenie Všeobecného súdu z 13. júla 2018 – Sky/EUIPO – Parrot Drones (Parrot SKYCONTROLLER)

(Vec T-288/17) (1)

(2018/C 381/39)

Jazyk konania: angličtina

Predsedníčka prvej komory nariadila výmaz veci.

---

(1)  Ú. v. EÚ C 231, 17.7.2017.