13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/1

—

so zreteľom na dokumenty európskeho semestra 2017, a to najmä na ročný prieskum rastu, správy o jednotlivých krajinách, národné programy reforiem a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

—

so zreteľom na svoje uznesenie k oznámeniu Európskej komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2017 (RESOL-VI/019), ktoré bolo prijaté 8. februára 2017;

—

so zreteľom na návrh správy Európskeho parlamentu o ročnom prieskume rastu na rok 2017 [2015/2306(INI)].

1.

zdôrazňuje, že v 55 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2017 sa uvádzajú prekážky v investovaní, ktoré by miestne a regionálne orgány mohli pomôcť odstrániť (1); pripomína potrebu riešiť nesúlad medzi úlohami a finančnými zdrojmi miestnych a regionálnych samospráv;

2.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala zostať hlavným investičným nástrojom EÚ. Domnieva sa však, že jej riadenie a interakcia s európskym semestrom by sa mali zlepšiť s cieľom ďalej zvýšiť multiplikačný efekt výdavkov na politiku súdržnosti a jej prínos k udržateľnému a inkluzívnemu rastu;

3.

víta skutočnosť, že sa v januári 2015 v rámci Paktu stability a rastu zaviedli rezervy flexibility, požaduje však ďalšie opatrenia na podporu verejných investícií, najmä do infraštruktúry a sociálneho začlenenia. Je potrebné vylúčiť štátne, regionálne alebo miestne spolufinancovanie v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície z účtovného mechanizmu Paktu stability a rastu, na úrovni EÚ stanoviť typológiu kvality verejných investícií v účtoch verejných výdavkov podľa ich dlhodobých účinkov a preskúmať metodiku výpočtu tzv. štrukturálneho deficitu s cieľom zohľadniť základné črty národných hospodárstiev a štrukturálne rozdiely vo verejných výdavkoch. Navrhuje tiež, aby sa ukazovateľ týkajúci sa miery investícií zahrnul do makroekonomickej hodnotiacej tabuľky;

4.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú zapojené do približne 25 % projektov Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré financuje EIB, ale ako ukázala nedávna štúdia VR, naďalej existujú výzvy týkajúce sa ich zapojenia, a to z hľadiska administratívnej kapacity, samotnej zložitosti a nedostatočnej informovanosti o EFSI medzi mestami a regiónmi (2); zdôrazňuje, že je potrebná väčšia informovanosť, technická podpora, poradenstvo a synergia s ďalšími európskymi finančnými zdrojmi, aby sa posilnilo zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do realizácie EFSI a zabezpečila lepšia geografická vyváženosť projektov EFSI;

5.

súhlasí s hodnotením Komisie, že EFSI zďaleka nedosiahol svoj plný potenciál, pokiaľ ide o podporu rozvoja ľudského kapitálu. Treba vyvinúť ďalšie úsilie s cieľom vytvoriť nástroje prispôsobené tomuto odvetviu a zabezpečiť, aby sociálni a finanční aktéri užšie spolupracovali (3);

6.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v štrukturálnych reformách na všetkých úrovniach správy a odstraňovať byrokraciu súvisiacu s prebiehajúcimi investíciami s cieľom zlepšiť podnikateľské prostredie a zvýšiť príťažlivosť našich hospodárstiev pre investorov;

7.

poukazuje na to, že najväčším problémom pre MSP, začínajúce a rozširujúce sa podniky v Európe ostáva prístup k financiám; víta opatrenia, akým je celoeurópsky fond fondov rizikového kapitálu; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi prijala ďalšie opatrenia na stimulovanie súkromných investícií a podporu využívania rozličných finančných zdrojov;

8.

opakuje výzvu dôslednejšie koordinovať všetky opatrenia EÚ zamerané na budovanie kapacít a zjednodušiť čerpanie prostriedkov z fondov EÚ; zdôrazňuje, že 53 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2017 poukazuje na problémy s administratívnymi kapacitami, najmä na nižšej ako celoštátnej úrovni;

9.

domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal podporovať úsilie členských štátov vykonávať štrukturálne reformy a odstraňovať byrokraciu sprevádzajúcu prebiehajúce investície, a preto schvaľuje vytvorenie programu na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) (2017 – 2020) s rozpočtom 142,8 miliónov EUR, o ktorom bolo rozhodnuté v máji 2017 a ktorý bude prispievať k inštitucionálnym, administratívnym a štrukturálnym reformám zameraným na financovanie činností s európskou pridanou hodnotou s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, produktivitu, rast, zamestnanosť, súdržnosť a investovanie;

10.

opakuje svoju výzvu Komisii, aby zvážila navrhnutie fiškálnej kapacity pre eurozónu, čo by mohlo v prípade potreby prispieť k stabilizácii eurozóny;

11.

vyzýva Komisiu, aby posúdila problémy, s ktorými sa môžu stretnúť miestne a regionálne orgány pri uplatňovaní smerníc o verejnom obstarávaní a zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutné nástroje, ako sú znalostné centrá, s cieľom pomôcť posilniť administratívne kapacity na všetkých úrovniach štátnej správy v súvislosti s verejným obstarávaním a štátnou pomocou, a to prostredníctvom poskytovania odbornej pomoci a usmernení;

12.

zdôrazňuje potrebu inkluzívneho rastu a zlepšenia sociálneho rozmeru EÚ prostredníctvom realizácie Európskeho piliera sociálnych práv (4) prostredníctvom silnej európskej sociálnej agendy, v ktorej sa konkurencieschopnosť a sociálna spravodlivosť navzájom dopĺňajú a ktorá okrem iného zabezpečí výraznejšiu úlohu sociálnych ukazovateľov v rámci európskeho semestra a konvergenciu reálnych miezd v súlade s prírastkami produktivity;

13.

na základe diskusného dokumentu Komisie o využívaní globalizácie (5) zdôrazňuje potrebu prispieť k tomu, aby čoraz viac subjektov využívalo prínosy globalizácie, ďalej rozvíjať koncepciu územnej odolnosti a zastaviť podporu štrukturálnych reforiem, ktorých územný vplyv je nevyrovnaný vzhľadom na regionálne rozdiely a podporovať úsilie EÚ využívať globalizáciu v troch hlavných okruhoch: proaktívna stratégia na zlepšovanie zručností, znalostí a infraštruktúry, stratégia zmierňovania následkov vrátane Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a iných politických nástrojov a participatívna stratégia na lepšie zapojenie občanov do európskeho procesu tvorby politiky. Požaduje tiež, aby sa posilnil EGF, na čo je potrebné navýšiť jeho rozpočet, zahrnúť ho do VFR, výrazne znížiť kritériá na jeho čerpanie a zabezpečiť synergie s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

14.

zdôrazňuje, že súčasné globálne tlaky si vyžadujú komplexnú a lokálne orientovanú stratégiu EÚ v oblasti priemyslu (6), ktorá zahŕňa strategickú koordináciu medzi príslušnými politikami a nástrojmi EÚ;

15.

zdôrazňuje, že 76 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2017 sa týka jednotlivých území, pretože súvisia s výzvami, ktoré sa niektorých regiónov a miest dotýkajú viac než iných, a realizujú sa na nižšej ako celoštátnej úrovni; konštatuje, že 62 % týchto odporúčaní je priamo určených miestnym a regionálnym orgánom, čo zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní štrukturálnych reforiem;

16.

zdôrazňuje, že dve tretiny národných programov reforiem (NPR) v roku 2017 uznávajú existenciu regionálnych rozdielov, všetky z nich sa zmieňujú o zapojení miestnych a regionálnych orgánov do implementácie NPR a 70 % z nich sa zmieňuje o ich zapojení do prípravy NPR, hoci naďalej predovšetkým prostredníctvom jednoduchej konzultácie;

17.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v ranej fáze ako partnerov pri spoločnej tvorbe NPR a systematické zavádzanie prístupu viacúrovňového riadenia by významne zvýšilo mieru realizácie odporúčaní, pomohlo by to odstraňovať regionálne rozdiely, získať si väčšiu podporu v teréne a posilniť dôveru medzi členskými štátmi a v rámci nich;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby uplatňovali návrh kódexu správania, ktorý vypracoval VR pre zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra (7), a víta jeho schválenie Európskym parlamentom (8);

19.

odporúča, aby ročný prieskum rastu na rok 2018 obsahoval osobitnú kapitolu o stave regiónov a venoval sa úlohe miestnych a regionálnych orgánov, a žiada členské štáty, aby to isté rozpracovali aj vo svojich NPR; víta podporu výzve zahrnúť územný rozmer do odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyzýva Európsku komisiu, aby sa stretla s predstaviteľmi miestnych a regionálnych orgánov pri návšteve krajín na začiatku semestra. V rámci podpory začlenenia územného rozmeru do európskeho semestra zdôrazňuje príležitosť zahrnúť ako jeden z prvkov demografické zmeny, a tým ich prepojiť s európskym semestrom, ako sa uvádza v stanovisku VR na tému „Odpoveď EÚ na demografickú výzvu“;

20.

so zreteľom na súčasný nesúlad medzi každoročným procesom vydávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a prístupom strednodobého a dlhodobého programovania, ktoré si vyžadujú EŠIF (9), opakovane zdôrazňuje svoje presvedčenie, že začlenenie politiky súdržnosti do NPR je potrebné prepracovať tak, aby zostal zachovaný územný rozmer, ako aj partnerský a decentralizovaný prístup;

21.

konštatuje, že viaceré odporúčania pre jednotlivé krajiny sa opakujú niekoľko rokov, pretože realizácia zložitých reforiem si vyžaduje čas; víta, že Európska komisia podporuje návrh VR, aby sa pokrok vo vykonávaní odporúčaní meral za obdobie niekoľkých rokov, nie každoročne; konštatuje, že Komisia na základe tohto obdobia zistila, že približne dve tretiny odporúčaní vydaných do roku 2016 sa vykonali prinajmenšom s určitým pokrokom (10) (v porovnaní so 43 % všetkých odporúčaní vydaných v roku 2016); žiada Komisiu, aby transparentne uverejnila všetky prvky tohto hodnotenia;

22.

zdôrazňuje, že európsky semester sa musí opierať o dlhodobý viacúrovňový politický rámec; oceňuje snahy Európskej komisie prepojiť európsky semester so stratégiou Európa 2020, programom udržateľného rozvoja do roku 2030 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi. Avšak vzhľadom na komplexnosť a množstvo jednotlivých referenčných rámcov zdôrazňuje potrebu jednotnosti a integrácie politík a konzistentného rámca riadenia a očakáva, že Komisia urýchlene predloží príslušné návrhy v tomto smere;

23.

zdôrazňuje, že európska utečenecká a migračná kríza, ktorá začala v roku 2015, je ešte stále veľmi vážnym problémom pre mnohé regióny a miestne orgány. Vyžaduje si preto výraznú a konkrétnu reakciu na európskej úrovni, a to aj pokiaľ ide o nové finančné prostriedky;

24.

so znepokojením poukazuje na vysokú mieru dlhodobej nezamestnanosti, predovšetkým nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá ovplyvňuje hospodárstva viacerých členských štátov EÚ, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili všetky opatrenia potrebné na podporu trhu práce;

25.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade, predsedovi Európskej rady a estónskemu predsedníctvu Rady EÚ.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/5

—

so zreteľom na spoločný záväzok rešpektovať medzinárodné právo a základné hodnoty vrátane demokracie, právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, základných slobôd a rodovej rovnosti, ako aj na záväzok týkajúci sa trhového hospodárstva, udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných, na ktorých sa zakladá Východné partnerstvo;

—

so zreteľom na skutočnosť, že ozbrojené konflikty a destabilizácia v mnohých krajinách a regiónoch v susedstve EÚ bránia rozvoju trvalých partnerstiev (1);

—

so zreteľom na prístup založený na právach, ktorý EÚ uplatňuje od roku 2016 a ktorý zahŕňa všetky ľudské práva, či už hospodárske, politické, občianske, kultúrne alebo sociálne, ako jednu z hlavných zásad finančnej pomoci nástroja európskeho susedstva (ENI), ako aj vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri ochrane kľúčových práv na miestnej a regionálnej úrovni, okrem iného v oblasti ochrany menšín;

—

so zreteľom na základné zásady miestnej samosprávy, ktoré predstavujú európsku hodnotu kodifikovanú v rámci Európskej charty miestnej samosprávy;

—

so zreteľom na význam zapájania organizácií občianskej spoločnosti, mládeže a miestnych orgánov najmä do vykonávania nových rámcov bilaterálnej spolupráce týkajúcich sa príslušných krajín v podobe aktualizovaných programov pridruženia a partnerských priorít spôsobom, ktorý prispeje k demokratickej a hospodárskej transformácii partnerských krajín (2) a posilní ich vzťahy s EÚ;

—

so zreteľom na úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri posilňovaní odolnosti, ktorá je vymedzená ako rozsiahla koncepcia zahŕňajúca celú spoločnosť a je založená na demokracii, dôvere v inštitúcie a udržateľnom rozvoji, ako aj schopnosti realizovať reformy (3);

—

so zreteľom na úlohu Konferencie regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva a EÚ (CORLEAP), tak ako sa uvádza v Správe o preskúmaní vykonávania európskej susedskej politiky a spoločnom pracovnom dokumente útvarov Komisie o hlavných cieľoch v oblasti Východného partnerstva do roku 2020;

—

so zreteľom na záväzok konferencie CORLEAP plniť ciele Východného partnerstva v súlade so zrevidovanou európskou susedskou politikou a Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ako aj podporovať a uplatňovať na miestnej úrovni univerzálne hodnoty, na ktorých je založená EÚ, prehlbovať spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ich združeniami a organizáciami občianskej spoločnosti v prospech všetkých občanov;

—

so zreteľom na správu konferencie CORLEAP na tému Podpora občianskej účasti ako prostriedku na posilnenie miestnej demokracie v krajinách Východného partnerstva a na odporúčania uvedené v nej;

—

so zreteľom na správu konferencie CORLEAP na tému Energetická účinnosť: úloha miestnych a regionálnych orgánov a na odporúčania uvedené v nej;

—

so zreteľom na spustenie nových iniciatív v oblasti udržateľného komunálneho rozvoja, ako je iniciatíva Primátori a starostovia za hospodársky rast a druhá etapa Dohovoru primátorov a starostov z krajín Východného partnerstva, ktoré sú modelmi riadenia zdola nahor schopnými stimulovať angažovanosť miestnych orgánov vo vzťahu k občanom a miestnym a medzinárodným inštitúciám;

—

so zreteľom na opätovné preskúmanie pomoci ENI v rokoch 2014 až 2017 v polovici jej realizácie;

—

so zreteľom na ďalšie posilňovanie spolupráce so stálymi pozorovateľmi (4) konferencie CORLEAP a ostatnými inštitucionálnymi partnermi;

1.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sa naďalej rozvíjajú ako aktéri a tvorcovia politík v rámci štruktúry Východného partnerstva, zatiaľ čo mnohé výstupy Východného partnerstva sú založené na výsledkoch a trvalom úsilí na nižšej ako celoštátnej úrovni. Preto je potrebná ďalšia podpora, aby tieto orgány mohli ďalej rozvíjať svoju úlohu;

2.

víta posilnenú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní politík, stratégií a hlavných iniciatív Východného partnerstva vrátane ich rozsiahlejšieho zapájania do práce multilaterálnych platforiem a ich panelov;

3.

osobitne víta diskusie venované posilňovaniu miestnej a regionálnej demokracie v rámci platformy 1 Východného partnerstva pre demokraciu, dobrú správu vecí verejných a stabilitu;

4.

odporúča, aby sa štruktúrovaný záväzok s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich združeniami realizoval ako prierezový prvok všetkých štyroch prioritných oblastí Východného partnerstva, pričom poukazuje na to, že medziľudské kontakty sú rovnako dôležité ako hospodárske a energetické prepojenia;

5.

zdôrazňuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov má kľúčový význam, pokiaľ ide o efektívnejšiu a účinnejšiu multilaterálnu štruktúru Východného partnerstva, a žiada aby sa ďalej zbližovala aktivita týchto orgánov s prácou konferencie CORLEAP;

6.

zdôrazňuje význam účasti miestnych a regionálnych orgánov Východného partnerstva na vypracúvaní politických odporúčaní a právnych predpisov, ako aj ich aktívneho zapájania do rokovaní s ústrednými orgánmi o projektoch a rozhodnutiach miestneho a regionálneho záujmu;

7.

považuje návrh Komisie „20 Deliverables for 2020“ (20 konkrétnych výsledkov do roku 2020) za dôležitý krok pri dosahovaní konkrétnych výsledkov, ktoré sa prejavia u občanov krajín Východného partnerstva, a zaväzuje sa aktívne prispievať k realizácii týchto cieľov;

8.

žiada, aby sa poskytla primeraná politická, finančná a technická podpora všetkým krajinám Východného partnerstva v rámci cielených a účinnejších partnerstiev s EÚ, aby mohli lepšie riadiť svoj reformný proces, a s cieľom konsolidovať miestnu demokraciu a územný rozvoj;

9.

opakovane potvrdzuje, že všetky ciele reformy miestnej demokracie a verejnej správy, vrátane prostredníctvom procesu decentralizácie, sú naďalej dôležitou súčasťou príspevku konferencie CORLEAP k vykonávaniu politiky Východného partnerstva na miestnej a regionálnej úrovni bez ohľadu na zvolený stupeň partnerstva s EÚ v rámci revidovanej politiky;

10.

konštatuje, že v záujme účinnosti partnerstva EÚ s krajinami Východného partnerstva sa vyžaduje najvyšší stupeň účasti miestnych spoločenstiev, ktoré sú čoraz aktívnejšie;

11.

zdôrazňuje, že miestne voľby majú zásadný význam, pokiaľ ide o zapájanie občanov, a mali by ich sprevádzať úvahy o tom, ako pracovať efektívnejšie pre verejnosť;

12.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány majú dobré predpoklady na to, aby podporovali rozvoj silnej občianskej spoločnosti a pomáhali zabezpečiť demokratizáciu a modernizáciu miestnych spoločenstiev;

13.

žiada, aby sa súčasné systémy financovania EÚ, najmä TAIEX a Twinning, ďalej prispôsobili, tak aby sa zameriavali na potreby miestnych a regionálnych zainteresovaných strán;

14.

podporuje viacstranný prístup k miestnemu a regionálnemu rozvoju v krajinách Východného partnerstva na základe úzkej spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, organizáciami občianskej spoločnosti a občanmi, ako napr. podpora športu, združenia pre mládež a starších ľudí a občianske centrá;

15.

žiada, aby boli účinné decentralizačné reformy sprevádzané efektívnymi protikorupčnými opatreniami na všetkých úrovniach riadenia s cieľom zabezpečiť, aby mala silnejšia správa pozitívny vplyv na každodenný život občanov;

16.

žiada, aby združenia miestnych a regionálnych orgánov zohrávali dôležitejšiu úlohu a mali k dispozícii primerané zdroje s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym orgánom pri vypracúvaní a realizácií vnútroštátnych, sektorových, resp. regionálnych stratégií a politík, ktoré ich ovplyvňujú, a pri poskytovaní služieb;

17.

zdôrazňuje potrebu otvoreného dialógu v inkluzívnej verejnej správe a pri reforme miestnej verejnej správy, a to aj ako súčasť územných reforiem, ako aj pri podpore kultúry partnerstva medzi miestnymi a ústrednými orgánmi;

18.

vyzýva na dynamický prístup so zreteľom na transparentnosť, boj proti korupcii a integritu na všetkých úrovniach riadenia vrátane miestnej úrovne, čím sa prispeje k budovaniu dôvery občanov vo verejné orgány a zlepšia sa podmienky pre hospodársky rozvoj;

19.

podporuje prístup prispôsobený na mieru a podľa viacerých krajín s cieľom riešiť skutočné potreby v každej jednej krajine s cieľom dosiahnuť čo najväčší prospech miestnych spoločenstiev a väčšiu odolnosť na miestnej úrovni;

20.

zasadzuje sa za udržateľný a transparentný regulačný rámec, ktorý miestnym a regionálnym orgánom umožní posilniť ich organizačné a inštitucionálne kapacity;

21.

opakovane žiada, aby sa pre miestne a regionálne orgány a organizácie občianskej spoločnosti zjednodušil prístup k európskym finančným prostriedkom v spolupráci s verejnými správami na nižšej než celoštátnej úrovni;

22.

žiada, aby boli navrhnuté stratégie, programy a učebné osnovy pre miestnych volených zástupcov a miestne samosprávy, ktoré miestnym a regionálnym orgánom umožnia v plnej miere prevziať zodpovednosť za riadenie služieb, ktoré poskytujú;

23.

žiada, aby sa v rámci celkových prebiehajúcich reforiem na miestnej a regionálnej úrovni zohľadnili rodové otázky, aby sa predišlo akejkoľvek rodovej diskriminácii;

24.

žiada krajiny Východného partnerstva, aby v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín rešpektovali právo národnostných menšín na vzdelávanie vo vlastnom jazyku;

25.

opakovane žiada, aby individuálne výročné správy EÚ o krajinách Východného partnerstva zahŕňali hodnotenia o pokroku dosiahnutom v oblasti regionálneho hospodárskeho rozvoja, procese decentralizácie, miestnej samospráve a územnej spolupráci s cieľom ďalej prispôsobovať podporu EÚ a vymedziť jej cieľ;

26.

upozorňuje na internetovú stránku venovanú rozdeleniu právomocí (5), sprístupnenú na stránke Európskeho výboru regiónov, ktorú vyvinul výbor a ktorá poskytuje prehľad o úrovniach inštitucionálnej a daňovej decentralizácie v EÚ a v susedných krajinách a môže podporiť takúto pravidelnú analýzu;

27.

pripomína pozitívnu úlohu, ktorú zohráva VR prostredníctvom programu U-LEAD a pracovnej skupiny pre Ukrajinu, ktoré podporujú šírenie a výmenu odborných a iných poznatkov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi z EÚ a z Ukrajiny.

28.

víta skutočnosť, že jednou z hlavných priorít Východného partnerstva je poskytovať pomoc partnerským krajinám, aby svoje politiky zamerali na energetickú účinnosť;

29.

vyzýva národné vlády, aby zvýšili svoju finančnú podporu a rozšírili právomoci spoločenstiev, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj miestnych stratégií v oblasti energetiky;

30.

podporuje osobitné programy Európskej komisie určené pre miestne a regionálne orgány krajín Východného partnerstva;

31.

vyzýva Komisiu, aby pracovala spoločne s delegáciami EÚ s cieľom výrazne zvýšiť viditeľnosť programov spolupráce na miestnej a regionálnej úrovni a posilniť schopnosť budovania kapacít na nižšej ako celoštátnej úrovni;

32.

odporúča podporiť a posilňovať iniciatívy na miestnej a regionálnej úrovni zamerané na zlepšovanie podmienok investovania v krajinách Východného partnerstva, ako sú napríklad politické a hospodárske partnerstvá medzi regiónmi a mestami a v Európe a v krajinách Východného partnerstva, podnikateľskými združeniami a sieťami;

33.

odporúča, aby sa v rámci výsledkov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020, dohodli odvetvové pilotné projekty, za ktorých realizáciu budú zodpovedné miestne a regionálne orgány, čo umožní zhromaždiť skúsenosti s procesom decentralizácie;

34.

považuje za nevyhnutné, aby sa vyčlenil väčší objem zdrojov na cezhraničnú spoluprácu, s osobitným dôrazom na medziľudské kontakty, partnerstvá miestnych orgánov a výmeny v oblasti vedy, kultúry a mládeže. Rozšírením fondu pre malé projekty na susedné krajiny by sa mohla posilniť spolupráca na najnižšej úrovni;

35.

vyzýva národné vlády, aby uľahčili registráciu projektov a prípadné zapojenie európskych zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) a ich príslušných regiónov a miest do programov cezhraničnej spolupráce s cieľom realizovať projekty vychádzajúce z územných potrieb;

36.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia byť zapojené do tvorby plánov týkajúcich sa nových bilaterálnych programov pomoci v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) na obdobie rokov 2017 – 2020.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/9

1.

pripomína, že existujú nespochybniteľné vedecké dôkazy o prebiehajúcom globálnom otepľovaní a že táto zmena bude mať značný a rastúci vplyv na hospodárstvo a spoločnosť ako celok. Najmä zmena klímy má významný vplyv na územie, ktoré spravujú miestne a regionálne orgány a ktoré sú často prvé, pokiaľ ide zmierňovanie škôd spôsobených čoraz častejšími extrémnymi prírodnými javmi a investovanie do opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy;

2.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom zmeny klímy aj mimo hraníc EÚ, kde sú často kapacity na riešenie extrémnych environmentálnych udalostí a prispôsobenie územia prebiehajúcim zmenám obmedzené, a pripomína, že to môže mať priamy účinok aj na migračné javy;

3.

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány v EÚ majú dostatočný priestor na zlepšenie svojej schopnosti realizovať investície (a prilákať ich zo zahraničia) v oblasti zmeny klímy, a to aj napriek určitým ťažkostiam v súvislosti s rozpočtovými obmedzeniami, kapacitou dlhodobého plánovania a riadením komplexných projektov. Tento záväzok je kľúčový pre ďalšie zlepšovanie dobrej celkovej výkonnosti EÚ, ktorá v súčasnosti produkuje 9,6 % celosvetových emisií CO2;

4.

zdôrazňuje, že investície potrebné na riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy sú obrovské a nemožno ich realizovať prostriedkami z miestnych a regionálnych zdrojov ani len z verejných zdrojov; Víta preto medzinárodné, európske a vnútroštátne iniciatívy zamerané na mobilizáciu súkromných investícií.

5.

opätovne zdôrazňuje, že problém zmeny klímy je celosvetovým problémom, ale na to, aby sa riešil čo najúčinnejším spôsobom, je potrebný viacúrovňový prístup riadenia za účasti viacerých zainteresovaných strán (multi-level a multi-stakeholders governance). V tejto súvislosti žiada Európsku komisiu, aby odporučila uznať a posilniť aj v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) úlohu miestnych a regionálnych orgánov, čo by pomohlo efektívnejšie dosahovať ciele Parížskej dohody;

6.

napriek pomerne vysokým ambíciám a záväzkom niektorých rozvojových krajín už nie je prijateľné pomalé tempo vykonávania Parížskej dohody zo strany niektorých krajín, ani nemožno súhlasiť so zámerom Spojených štátov amerických odstúpiť od prijatých záväzkov. Výbor regiónov dôrazne opakuje, že zachovanie ustanovení tejto dohody nie je možnosťou, ale nevyhnutnosťou. Nabáda preto Európsku komisiu a členské štáty, aby prijali všetky opatrenia potrebné nato, aby sa EÚ mohla stať skutočným medzinárodným lídrom v boji proti zmene klímy a využívať v plnom rozsahu príležitosti na inovácie a vývoj v súvislosti s postupným prechodom na novú ekonomickú a finančnú paradigmu;

7.

ďalej považuje za potrebné, aby nasledujúca konferencia COP 23 v Bonne nebola len stretnutím odborníkov, ale aby umožnila dosiahnuť podstatný pokrok smerom k úplnej implementácii Parížskej dohody, najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy (potreba stimulovať dlhodobé financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, revízia finančného mechanizmu, atď.);

8.

navrhuje, aby sa v rámci prípravy na blížiacu sa budúcu konferenciu COP24 v Katoviciach začala medzinárodná diskusia v UNFCCC o tom, aké ukazovatele by sa mohli prípadne pridružiť k pojmu emisie skleníkových plynov s cieľom predložiť účinnejšie opatrenia na boj proti klimatickým zmenám;

9.

domnieva sa, že v medzinárodnom kontexte, kde sa už ukázalo, že ambície niektorých štátov sú nepostačujúce, je veľmi dôležitá úloha miestnych a regionálnych orgánov zvyšovať informovanosť obyvateľov o zmene klímy, pritiahnuť investície a zapojiť sa do realizácie konkrétnych projektov. Na dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné, aby miestne a regionálne orgány boli informované, pripravené a schopné veci finančne riadiť. V tejto súvislosti výbor zdôrazňuje vynikajúce výsledky, ktoré dosahuje Dohovor primátorov, a jeho nedávne otvorenie pre krajiny za hranicami EÚ. Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila túto iniciatívu a čo najviac podporila Globálny dohovor primátorov a starostov poskytnutím finančnej a technickej pomoci, najmä v tých krajinách, v ktorých sú vnútroštátne ciele zjavne nepostačujúce;

10.

uznáva, že časť riešenia súvisí s efektívnejším fungovaním globálnych finančných trhov. Domnieva sa preto, že zvýšenie informovanosti investorov o rizikách a príležitostiach spojených so zmenou klímy tak, aby sa mohli posunúť smerom k udržateľnejším investíciám, je prioritou, a víta záverečné odporúčania pracovnej skupiny pre transparentnosť informácií o finančnej expozícii voči zmene klímy Rady pre finančnú stabilitu. Výbor regiónov však vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila účinky zverejnenia klimatického rizika, aby sa mohol zaviesť nástroj na zmiernenie nákladov pre miestne a regionálne orgány, napríklad v prípade, že sa budú rýchlo zvyšovať poistné náklady;

11.

víta iniciatívu OECD vytvoriť Centre on Green Finance and Investment s cieľom podporiť prechod na zelené, nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy, a vyzýva na koordináciu medzinárodných iniciatív a európskych iniciatív.

12.

uznáva, že Európska únia vytvorila rôzne vhodné iniciatívy na financovanie opatrení v oblasti klímy, ako sú napríklad skupina na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie, ktorú zriadila Európska komisia, európsky fond pre energetickú efektívnosť, zelené dlhopisy (Climate Awareness Bond) Európskej investičnej banky, európsky nástroj miestnej pomoci v oblasti energie (ELENA), ktorý je zameraný na poskytovanie technickej pomoci, finančné nástroje programu LIFE a mnohé iné. Výbor predovšetkým víta odkazy na oblasť udržateľnosti životného prostredia v rámci akčného plánu Európskej komisie pre úniu kapitálových trhov (Capital Market Union – CMU); VR síce považuje všetky uvedené iniciatívy za veľmi pozitívne, odporúča však, aby sa predišlo duplicite a aby sa v čo najväčšej miere zohľadnila koordinácia všetkých politík a iniciatív na európskej úrovni;

13.

odporúča najmä, aby Európska komisia v záujme lepšej koordinácie súčasných iniciatív a záruky lepšieho zosúladenia európskych politík posúdila možnú súčinnosť medzi expertnou skupinou na vysokej úrovni pre udržateľné financie a práve vytvorenou skupinou odborníkov na vysokej úrovni pre podporu financovania obehového hospodárstva;

14.

navrhuje, aby sa na základe výsledkov rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ, ktorý bude platiť po roku 2020, stalo zameranie na klímu a trvalú udržateľnosti prevládajúcim trendom vo všetkých programoch financovania s cieľom dosiahnuť minimálnu úroveň pridelených prostriedkov pre klímu tak pre VFR ako celok, ako aj hlavné programy financovania (zo štrukturálnych fondov a z nového rámcového programu pre výskum a inovácie) a žiada, aby tieto priority boli v súlade s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ;

15.

navrhuje, aby posúdenie vplyvu ex-ante navrhovaných právnych predpisov EÚ vždy sprevádzalo hodnotenie dôsledkov zmeny klímy, ako prínosu k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody. Táto činnosť by mala byť pripraviť cestu pre rozvoj homogénnej a udržateľnej dlhodobej stratégie v oblasti klímy, ktorá by umožnila viac investovať do prispôsobenia sa zmene klímy, ako to nedávno konštatoval Európsky dvor audítorov (1);

16.

žiada, aby Európska komisia dala Európskemu orgánu pre bankovníctvo mandát čo najskôr (ale na základe vhodnej konzultácie zainteresovaných strán a vhodného zapojenia súkromného sektora) pripraviť presnú klasifikáciu udržateľných aktív, ktorá bude obsahovať jasné a záväzné vymedzenia pojmov „financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy“, „ekologické financovanie“, „udržateľné financovanie“ a „obehové financovanie“, pričom východiskom budú existujúce iniciatívy (akými sú napríklad dlhopisy Climate Awareness Bonds Európskej investičnej banky). Spoločnú taxonómiu by tiež mali doplniť usmernenia pre investorov a osobitné označovanie založené na primeraných ukazovateľoch výkonnosti umožňujúce poskytnúť stručné a jednoduché hodnotenie kvality aktív;

17.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi vytvorili predvídateľný a stabilný regulačný systém pre investície súvisiace so zmenou klímy. Toto je mimoriadne dôležité pre podporu zapojenia súkromného sektora do financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

18.

naliehavo vyzýva Európsky parlament a Radu, aby pri prehodnocovaní prudenciálnych právnych predpisov týkajúcich sa bankovníctva, riadne zvážili možnosť vložiť do nich „green supporting factor“ podľa modelu infrastructural supporting factor, ktorý navrhla Európska komisia v rámci prebiehajúceho preskúmania nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRR) s cieľom uvoľniť zdroje na súkromné investície so znížením kapitálových záväzkov v prípade inštitúcií, ktoré poskytujú úvery pre udržateľné investície a klímu;

19.

berie na vedomie, že úlohu pri riešení problému zmeny klímy by mohol zohrať účinný trh s povoleniami pre emisie skleníkových plynov, ktorý by bol regulovaný v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), keby sa zaviedol spoločne s ambicióznou politikou v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov. Vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že návrh, ktorým sa mení systém obchodovania s emisnými kvótami, ktorý oznámila Európska komisia v roku 2015, stále čaká na konečné schválenie, zatiaľ čo ceny emisných povolení sú aj naďalej príliš nízke. Opätovne zdôrazňujeme, že minimálny percentuálny podiel príjmov z aukcií ETS by mali využívať priamo miestne a regionálne orgány na investície do zlepšenia odolnosti miestnych komunít. Vyzýva tiež Komisiu, aby zvážila osobitné opatrenia na stanovenie minimálnej ceny uhlíka alebo opäť zvážila európsku „uhlíkovú daň“;

20.

vyzýva Európsku komisiu, aby rozptýlila pochybnosti v súvislosti s investíciami do biopalív, ktoré boli vyvolané tým, že pre tieto opatrenia boli poskytnuté iba dočasné výnimky z pravidiel štátnej pomoci v oblasti zdaňovania energie a daní z emisií CO2, a považuje za rovnako dôležité znížiť administratívnu záťaž v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov, aby nebola vyššia než v prípade fosílnych palív;

21.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila podiel rozpočtu vyčlenený na opatrenia v oblasti klímy a environmentálnu udržateľnosť v rámci svojich programov rozvojovej pomoci pre tretie krajiny, na základe toho, čo nedávno schválil Európsky parlament v nariadení, ktorým sa zriaďuje Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), ktorý stanovil cieľ pre investície v oblasti klímy vo výške 28 % z celkového rozpočtu. Ďalej žiada, aby do projektov boli viac zapájané miestne a regionálne orgány v EÚ s cieľom vymieňať si s miestnymi a regionálnymi orgánmi z tretích krajín vlastné úspešné skúsenosti a zároveň rozvíjať kompetencie. Zásady „klimatickej spravodlivosti“ by mali tvoriť jadro záväzkov prijatých na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby investície boli v súlade s medzinárodnými ľudskými právami, a mali by pomôcť spoločenstvám, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy, a to aj prostredníctvom vytvorenia atmosféry spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s cieľom 17 „Cieľov v oblasti udržateľného rozvoja“ Organizácie Spojených národov (2);

22.

zdôrazňuje, že niekedy pravidlá štátnej pomoci a/alebo európske účtovné pravidlá pre verejné orgány, ktoré sú často obmedzujúce, môžu spôsobiť väčšiu zložitosť investícií v oblasti životného prostredia a klímy. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby overila, či tu jestvuje priestor na zvýšenie výhodnosti týchto investícií z účtovného hľadiska;

23.

domnieva sa, že je potrebné vytvoriť ad hoc nástroj na zlepšenie schopnosti miestnych a regionálnych orgánov orientovať sa medzi rôznymi existujúcimi iniciatívami, získať prístup k financovaniu opatrení na boj proti zmene klímy a účinnú technickú pomoc. Ponúka preto Európskej komisii svoju podporu pri príprave príručky, ktorá poskytne jednoduché a kompletné zmapovanie možností financovania na európskej a medzinárodnej úrovni zameraných na miestne a regionálne orgány. Naznačil tiež, že súhrn mapovania môže byť k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám prostredníctvom webového portálu, čím by sa sprístupnil jediný zdroj informácií, kde budú zhrnuté všetky dostupné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy.

24.

žiada členské štáty, aby lepšie zapájali miestne a regionálne orgány do vytvárania národných plánov v oblasti energetiky a klímy na podporu koordinácie medzi vnútroštátnymi plánmi a miestnymi a regionálnymi plánmi v súlade s článkom 4 Parížskej dohody, ktorý upravuje vnútroštátne stanovené príspevky k znižovaniu emisií skleníkových plynov;

25.

pripomína svoj návrh na zlepšenie zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, uvedený v stanovisku k oznámeniu Európskej komisie Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania – COM(2016) 316 (3), v ktorom vyzýva Európsku komisiu, aby úzko spolupracovala s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, so samotným Európskym výborom regiónov, s Dohovorom primátorov a starostov o klíme a energetike a s medzinárodnou radou pre miestne environmentálne iniciatívy miestnych environmentálnych iniciatív (International Council for Local Environmental Initiatives – ICLEI) na rozvoji koncepcie „príspevky stanovené na miestnej a regionálnej úrovni“ a metód na zavedenie takýchto príspevkov. Skúmanie miestnych a regionálnych orgánov by sa najskôr vykonávalo dobrovoľne na základe „overenej koncepcie“.

26.

navrhuje, aby národné plány pre energetiku a zmenu klímy obsahovali programy strednodobých investícií v oblasti klímy týkajúce sa plánovaných hlavných opatrení stanovených podľa (vnútroštátnej alebo nižšej) úrovne a typu podpory potrebnej na riešenie všetkých nedostatkov financovania a to aj preskúmaním využívania inovatívnych finančných nástrojov;

27.

pripomína význam akčných plánov pre udržateľnú energiu pre dosiahnutie národných príspevkov a príspevku EÚ k zníženiu emisií skleníkových plynov a navrhuje usilovať sa o účinné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov zjednodušením vykonávania týchto plánov, procesu podávania správ a monitorovacieho systému. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť zosúladenie vnútroštátnych stratégií a akčných plánov miestnych orgánov v oblasti udržateľnej energetiky a klímy (SECAP). Komisia a národné vlády by mali v súlade s metodikou Dohovoru primátorov a starostov ďalej podporovať zdroje pre SECAP;

28.

uznáva, že miestnym a regionálnym orgánom by sa malo pomôcť, aby jasne pochopili klimatické riziká na svojom území a mohli prijímať rozhodnutia najlepším možným spôsobom. Zlepšenie sociálno-ekonomického hodnotenia, podávania správ a komunikácie by prispelo k objasneniu vplyvu zmeny klímy na spoločnosť, informované prijímanie rozhodnutí a prideľovanie zdrojov na miestnej úrovni. Mapovanie environmentálnych rizík dostupné prostredníctvom Európskej platformy pre adaptáciu na zmenu klímy (4) je pozitívnou a užitočnou iniciatívou, hoci je stále príliš málo známe a pokiaľ ide o miestne a regionálne údaje, pozostáva z čiastkových informácií. Existuje všeobecná potreba zvyšovať informovanosť o činnosti EÚ a nástrojoch na prispôsobenie sa zmene klímy na miestnej úrovni. Výbor preto vyzýva Európsku komisiu, aby zvýšila svoju podporu tejto platforme s cieľom skompletizovať zber údajov a šíriť výsledky, pričom by sa väčšia pozornosť mala venovať regionálnej a miestnej úrovni, ktoré v krízových situáciách reagujú ako prvé;

29.

zdôrazňuje okrem toho, že je dôležité vytvoriť nástroje, akými sú napríklad zelené dlhopisy a kolektívne záruky, ktoré uľahčia financovanie. Tieto nástroje môžu vytvoriť miestne a regionálne samosprávy v spolupráci s národnými a európskymi inštitúciami, prípadne s ich podporou. V súčasnosti už existujú početné dobré príklady.

30.

vyzýva členské štáty, aby oceňovali opatrenia na financovanie klimatických zmien, ktoré vykonávajú miestne orgány prostredníctvom osobitných programov (ako napríklad klimatický pakt Luxemburska (5), ktorý zabezpečuje dodatočné zdroje pre miestne orgány, ktoré sa zaviažu zavádzať určité opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti), alebo zmierňovali prípadne obmedzenia verejných financií alebo poskytovali iné formy podpory;

31.

vyzýva všetkých politických činiteľov, a predovšetkým národné vlády, aby navrhli a prijali rázne opatrenia, ktoré nebudú sledovať v prvom rade krátkodobé volebné výsledky, ale dôsledky opatrení (alebo ich absencie) pre budúce generácie, a to tak z hľadiska zdravotného stavu a kvality životného prostredia, ako aj z ekonomického hľadiska. VR preto navrhuje, aby sa podpora hospodárskej činnosti s výrazným vplyvom na životné prostredie (a teda s vysokými emisiami), pri zohľadnení rizík úniku uhlíka, postupne znižovala až do jej úplného zastavenia v primerane krátkom časovom rámci, ale najneskôr do roku 2035.

32.

odporúča, aby sa vytvorili všeobecné spoločné integrované súbory opatrení zamerané na zvýšenie energetickej efektívnosti a znižovanie uhlíkovej stopy pre staré aj nové budovy, aby sa uplatňovali minimálne požiadavky na energetickú efektívnosť a výkonnosť nových budov a aby sa zvýšil objem finančných prostriedkov potrebných na zvýšenie energetickej efektívnosti súčasných budov.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/14

1.

pripomína, že proces integrácie Európskej únie (EÚ) bol od začiatku poznačený neustálym rozširovaním hospodárskych, politických a sociálnych vzťahov a partnerstiev medzi oblasťami, ktoré sú jej súčasťou. Doprava sa významnou mierou podieľa na hospodárskej a sociálnej prosperite EÚ, pretože vytvára obchod, podporuje hospodársky rast a zabezpečuje milióny pracovných miest. Moderná európska politika v oblasti dopravnej infraštruktúry podporuje dosiahnutie hlavných cieľov Európskej únie, ako sú stanovené v stratégii Európa 2020, bielej knihe o doprave z roku 2011 a v 10 prioritách Junckerovej Komisie, ako je napr. hladké fungovanie vnútorného trhu a posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

2.

uznáva, že Nástroj na prepájanie Európy (NPE), ktorý bol prijatý v roku 2013 ako spoločný právny rámec a tiež ako nástroj na financovanie pre sektor dopravy, predstavuje základný prvok pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), a tým aj pre celkový pokrok z hľadiska silnejšieho Spoločenstva. NPE bol koncipovaný ako nástroj na spolufinancovanie, ktoré je nevyhnutné na vybudovanie a dokončenie infraštruktúry a služieb TEN-T. Z tohto dôvodu sa musí spájať so sociálnym blahobytom, súdržnosťou, tvorbou pracovných miest (1), hospodárskym rastom a environmentálnou udržateľnosťou (2), pretože bez TEN-T a NPE by náklady pre Európu boli vyššie, než financie, ktoré sú na ne momentálne vyčlenené (3);

3.

víta úsilie vynaložené počas súčasného hodnotenia v polovici uplatňovania, pokiaľ ide o otvorenosť a účasť, zhromažďovanie návrhov od zainteresovaných strán a konzultácie s Výborom regiónov (VR) (4);

4.

domnieva sa, že v rámci hodnotenia NPE v polovici jeho uplatňovania bude potrebné podporovať zachovanie a prehĺbenie jeho základov a jeho významu z hľadiska konkurencieschopnosti, posilnenie európskeho sociálneho kapitálu a zvýšenie európskej územnej súdržnosti, ako aj myšlienky spoločného európskeho občianstva s voľným pohybom osôb a tovaru ako podstaty európskeho projektu. Toto prehĺbenie si vyžaduje preskúmanie prideľovania rozpočtových prostriedkov, postupov, kritérií a postupov výberu, riadenia, monitorovania a hodnotenia projektov;

5.

upozorňuje tiež na skutočnosť, že od jeho prijatia v roku 2013 sú stále aktuálne určité úvahy, ktoré predložil VR (5). Niektoré z oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, sa týkajú nedostatočných rozpočtových prostriedkov, pochybností súvisiacich s koordináciou NPE a iných fondov, procedurálnej zložitosti nástroja alebo nedostatočnej úlohy miestnych a regionálnych samospráv a chýbajúcej subsidiarity v rámci rozličných orgánov zodpovedných za plánovanie a vykonávanie spolufinancovaných projektov (6);

6.

pripomína, že Európska únia vo svojich usmerneniach pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete uznáva význam integrovaných politík a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostupnosť a prepojenosť všetkých regiónov Európskej únie vrátane odľahlých, ostrovných a najvzdialenejších regiónov. VR v tejto súvislosti požaduje, aby tieto regióny, ktoré boli poľutovaniahodne vylúčené zo základnej siete, boli oprávnené, pokiaľ ide o činnosti v rámci námorných diaľnic;

7.

pripomína Európskej komisii, že svet čelí radikálnym zmenám vo vzťahu medzi hospodárskym rozvojom a územím, ako aj s ohľadom na vznik nového druhu mestského a makroregionálneho systému, ktorý funguje súčasne na globálnej a miestnej úrovni (7). Z tohto dôvodu by sa v rámci akejkoľvek reformy NPE mali zohľadniť diskusie o tom, akým spôsobom môžu európske strategické dopravné infraštruktúry prispieť k navracaniu priemyselnej činnosti do Európy (reshoring) (8) a ako vplýva globálne geopolitické riziko na skracovanie hodnotových reťazcov. Rovnako treba vziať do úvahy význam kvality riadiacich orgánov regionálnych vlád, procesy technologickej integrácie či rast nerovností medzi regiónmi jednotlivých štátov (v poslednej dobe dochádza v regiónoch k rozdielom, pokiaľ ide o HDP na obyvateľa a súdržnosť v rámci jednotlivých štátov súvisiace s procesmi konvergencie medzi štátmi (9)). Pokiaľ ide o negatívny vývoj, treba zároveň poznamenať, že fiškálne úpravy prinútili regióny, aby obmedzili svoje investície, a to najmä v odvetviach súvisiacich s dopravnou infraštruktúrou (10). Hoci sa verejné investície na úrovni centrálnych vlád začali v roku 2014 pomaly zvyšovať využívajúc pritom tiež deficit verejných financií (11), na nižšej než celoštátnej úrovni pretrvával pokles, čo viedlo k nárastu regionálnych rozdielov a vyššiemu stupňu centralizácie. V budúcom preskúmaní NPE treba zohľadniť túto novú situáciu a zvážiť opatrenia na využitie potenciálu európskej strategickej dopravnej infraštruktúry s cieľom znížiť riziká zistené v priemyselnej a geopolitickej oblasti, aby sa tak zmiernilo zvyšovanie regionálnych nerovností a zvrátili negatívne trendy v oblasti verejných investícií;

8.

berie na vedomie želanie Komisie financovať TEN-T prostredníctvom NPE. Pôvodne vyčlenený rozpočet vo výške 33,2 miliardy EUR predstavoval značný finančný záväzok a okrem toho zámery mechanizmu využívať súkromný kapitál a súkromné iniciatívy sú rovnako dôležitým aspektom z hľadiska spolufinancovania (12);

9.

vyjadruje však poľutovanie nad rozpočtovými obmedzeniami, ku ktorým došlo v dôsledku politík fiškálnych úprav vykonaných v priebehu uplynulého desaťročia. Obmedzenia, ktoré sa zaznamenali počas prvých rokov uplatňovania, by mohli viesť k tomu, že ciele stanovené do roku 2020, do roku 2030 (základná sieť) a do roku 2050 (súhrnná sieť) budú nesplniteľné;

10.

pripomína v tejto súvislosti a v kontexte revízie viacročného programu, že ciele stanovené v nariadeniach (EÚ) č. 1345/2013 a (EÚ) č. 1216/2013 sú záväznými cieľmi EÚ;

11.

požaduje preto komplexné preskúmanie možností zvýšenia finančných prostriedkov, ktoré sú naň v súčasnosti vyčlenené s venovaním osobitnej pozornosti rastúcim potrebám prichádzajúcim zdola, ktoré formulovali miestne, metropolitné a regionálne subjekty, s cieľom zlepšiť koordináciu rozličných fondov spojených s financovaním (EFSI, NPE, Kohézny fond) alebo iných nástrojov, ktoré navrhuje EIB, pričom treba zabrániť tomu, aby EFSI opäť čerpal prostriedky z NPE, a vyjasniť harmonogram osobitných výziev v súlade so zásadou subsidiarity (zdola nahor), ktorý by mohol byť zverejnený na začiatku obdobia finančného výhľadu a ktorý by umožnil lepšie plánovanie, a poskytol tak zainteresovaným stranám možnosť predvídať zverejňovanie výziev;

12.

zdôrazňuje, že finančné prostriedky z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a iné súvisiace štruktúry by nemali konkurovať EFSI ani jeho trhovému zameraniu, ktorého cieľom je sústrediť nové finančné prostriedky a mobilizovať nečinný kapitál. Domnieva sa preto, že EFSI a NPE majú odlišné ciele, a nemožno ich teda považovať za vzájomne zastupiteľné. Aj tak je však v prípade, že existujú synergie medzi týmito dvom zdrojmi, žiaduca optimálna kombinácia týchto zdrojov v záujme stimulovania investícií v EÚ;

13.

ďalej odporúča, aby v súvislosti s uplatňovaním článku 50 Zmluvy o Európskej únii (brexit) Komisia využila legislatívne a politické nástroje potrebné na to, aby sa zabezpečili dostatočné rozpočtové prostriedky pre dopravnú politiku týkajúcu sa TEN-T spolu s orientačnými a flexibilnými sumami, čo v prípade potreby umožní nové prerozdelenie finančných prostriedkov;

14.

upozorňuje, že oneskorenie pri realizácii prvkov siete TEN-T vedie k obmedzeniu možností rastu regiónov, ktoré sa na projekte podieľajú, a k oslabeniu účinku medziregionálnej sieťovej spolupráce;

15.

domnieva sa, že vzhľadom na potrebu zvýšiť aktivitu krajín čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu a takisto v záujme zachovania komplementárnosti medzi NPE a Kohéznym fondom je potrebné zachovať výšku pridelených rozpočtových prostriedkov týmto krajinám;

16.

vyzýva Komisiu, aby sa rozhodne usilovala o zlepšenie, pokiaľ ide o výber a riadenie projektov, správu a monitorovanie činností týkajúcich sa NPE prostredníctvom opatrení, ako je napríklad:

17.

zdôrazňuje, že financovanie TEN-T prostredníctvom nástroja, ktorý je určený aj na energetiku a telekomunikácie, sa javí neprirodzené. Vzhľadom na to, že dopravná politika je jasne určená, VR odporúča, aby mala svoje vlastné nástroje;

18.

upozorňuje, že členské štáty, predovšetkým tie, ktoré čerpajú prostriedky z Kohézneho fondu, by mali viac využívať technickú pomoc dostupnú pre operačné programy, a to s cieľom zlepšiť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov a iných účastníkov čerpať finančné prostriedky EÚ. V rámci nástroja NPE je obzvlášť dôležité, aby aj menej rozvinuté členské štáty vypracúvali kvalitné projekty s podporou zdrojov technickej pomoci, a pri podávaní žiadosti v rámci výzvy na predkladanie návrhov na spolufinancovanie EÚ teda mohli byť rovnocenným kandidátom v porovnaní s ostatnými členskými štátmi;

19.

domnieva sa, že financovanie dopravných projektov v rámci Nástroja na prepojenie Európy sa musí v prvom rade uskutočňovať prostredníctvom dotácií, avšak úvery, záruky alebo vlastný kapitál môžu byť takisto vhodné;

20.

poukazuje na veľkú zodpovednosť regiónov a miestnych orgánov vo fáze vykonávania a monitorovania verejných investícií vo všeobecnosti. V roku 2014 boli orgány štátov OECD na nižšej než vnútroštátnej úrovni zodpovedné za 40 % verejných výdavkov, 50 % verejného obstarávania, 59 % verejných investícií a 63 % výdavkov na zamestnancov verejnej správy (15);

21.

v tejto súvislosti treba pripomenúť, že Európska únia vykazuje rozdielnu úroveň dôvery občanov v inštitúcie v závislosti od ich územnej úrovne riadenia (čím bližšie je inštitúcia občanom, tým je zvyčajne vyššia dôvera) (16). V súčasnosti je dôvera verejnosti v orgány na nižšej ako vnútroštátnej úrovni vyššia než v štátne orgány na vyššej úrovni (17). Okrem toho sú regionálne a miestne samosprávy úrovňou, kde sa najlepšie zisťujú potreby a zdroje, ľahšie sa začleňuje spolupráca verejného a súkromného sektora a kde existuje vyššia pravdepodobnosť, že riadenie bude zodpovedné a transparentné. K nadchádzajúcemu preskúmaniu NPE by sa preto malo pristupovať z hľadiska „koprodukcie“ TEN-T a viacúrovňového riadenia (18);

22.

v tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť, že plány členských štátov týkajúce sa infraštruktúry zahŕňajú ciele TEN-T, pričom prioritu majú projekty v členských štátoch, ktoré sú v súlade s cieľmi siete TEN-T;

23.

žiada preto Komisiu o decentralizáciu postupov pri výbere projektov, ako aj ich riadenie, monitorovanie a kontrolu prostredníctvom väčšieho zapojenia regiónov do NPE, čo možno vykonať prostredníctvom týchto opatrení:

24.

vyzdvihuje celkový prínos, ktorý má dokončenie TEN-T pre každodenný život občanov EÚ. Na zviditeľnenie tohto celého projektu na európskej úrovni a na umožnenie uskutočnenia európskych dopravných stratégií sa preto verejným orgánom odporúča jednotné značenie celej siete TEN-T v celej EÚ, určenie infraštruktúr základnej a súhrnnej siete, uzlov a koridorov a takisto špecifický prístup k uzlom siete ako k prístupovým bodom s jasným a presne špecifikovaným prepojením so sekundárnymi a terciárnymi dopravnými sieťami. V tejto súvislosti navrhuje, aby členské štáty a regióny zohľadnili TEN-T pri koncipovaní a realizácii svojej miestnej cestnej a regionálnej železničnej dopravy s cieľom zabezpečiť integrovaný prístup, ktorý sa prejaví v intenzívnejšej a lepšej mobilite všetkých občanov, čo je kľúčovým faktorom sociálneho začlenenia a ochrany životného prostredia. Rovnako sa odporúča venovať osobitnú pozornosť ostrovným regiónom na účely vhodného zriadenia potrebných leteckých a námorných spojení, ktoré by zaručili prístup občanov a tovaru k hlavnej sieti za čo najmenej zložitých podmienok;

25.

vyjadruje presvedčenie, že je potrebné, aby sa v regiónoch, v ktorých existujú problémy týkajúce sa železničnej dopravy, vybudovala potrebná infraštruktúra na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom umožniť využívanie železničnej dopravy za podobných podmienok ako v iných členských štátoch;

26.

v tomto kontexte odporúča podrobne preskúmať otázky súvisiace s informovaním o výsledkoch a s transparentnosťou cieľov a výsledkov. Občanov treba oboznámiť s NPE, ako aj s mapami TEN-T prostredníctvom informačných centier, infografiky a dokumentov;

27.

upozorňuje, že v súčasnosti chýba efektívna koordinácia a prepojenosť kľúčových investícií v oblasti dopravy, ktoré boli stanovené v strategických dokumentoch na európskej, národnej a regionálnej úrovni. Regionálne orgány neboli zahrnuté do štruktúry riadenia a uplatňovania NPE, čo obmedzuje možnosti posudzovania pridanej hodnoty, súdržnosti a komplementárnosti plánovaných investícií z rôznych zdrojov financovania. Koordinačná úloha by sa dala podporiť prostredníctvom makroregionálnych stratégií EÚ;

28.

upozorňuje, že dostupné finančné prostriedky by mali byť v prvom rade zamerané na prioritu, ktorú má hlavná základná sieť berúc pritom do úvahy možnosť posilnenia intermodálnych prepojení (prístavy, železnice). Všetky ostatné finančné prostriedky by sa mohli použiť na sekundárnu, avšak dôraznú podporu projektov menšieho technického rozsahu s nižším rozpočtom, ktoré majú obmedzené možnosti prístupu k doplnkovému súkromnému financovaniu (vzhľadom na svoju nižšiu hospodársku návratnosť v krátkodobom horizonte), a to za predpokladu, že majú výraznú „európsku pridanú hodnotu“, ako je napríklad prirodzené napojenie na základnú sieť, alebo ju dopĺňajú o prvky, ktoré sú dôležité z regionálneho alebo medziregionálneho hľadiska v prípade, ak spĺňajú strategické a štrukturálne kritériá, ako aj kritériá uskutočniteľnosti z krátkodobého hľadiska. To by sa malo rozpracovať v budúcom preskúmaní v dvoch smeroch: projekty, ktoré prispievajú k väčšej plynulosti dopravy tovaru a osôb v prioritných koridoroch, a projekty, ktoré poskytujú jasnú pridanú hodnotu z hľadiska prístupnosti, prepojenia a územnej súdržnosti;

29.

je potrebné začať uvažovať o „vonkajšom“ rozmere TEN-T, najmä vo vzťahu s tretími krajinami a strategickými oblasťami európskej spolupráce, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora, Baltského mora, východné susedstvo, terajší a budúci Európsky hospodársky priestor a iné regióny osobitného geopolitického a hospodárskeho záujmu;

30.

potvrdzuje všetky tri špecifické ciele a percentuálne hodnoty v oblasti dopravy, ktoré sa uvádzajú v časti IV prílohy I nariadenia o NPE. Požaduje však zmenu článku 10 tohto nariadenia, ktorý sa týka miery financovania, pričom žiada zvýšenie týchto prostriedkov na činnosti v prioritných mestských uzloch, prístavoch, v námornej doprave, v multimodálnych platformách a prepojeniach (ako je pozemná kombinovaná doprava) a prepojeniach „posledného úseku“;

31.

navrhuje pokročiť v definícii spoločného technického štandardu projektov oprávnených na financovanie v rámci NPE, aby sa tak v rámci Únie dosiahla harmonizácia podmienok rýchlosti, výkonnosti, rozchodu UIC a spoľahlivosti koridorov TEN-T, ako aj harmonizácia noriem týkajúcich sa ich nabíjacích staníc pre alternatívne pohonné hmoty;

32.

domnieva sa, že cezhraničná doprava musí byť prioritou, pretože ide o časti siete, o ktoré sa členské štáty zaujímajú najmenej a ktoré nepochybne predstavujú európsku pridanú hodnotu;

33.

navrhuje, aby mestská agenda Európskej únie spustila nové partnerstvo týkajúce sa dopravných uzlov ako doplnenie partnerstva, ktoré existuje v oblasti mestskej mobility. Na tento účel navrhuje analyzovať prechádzanie sietí TEN-T cez mestské a metropolitné uzly a ich integráciu do štruktúry a logistiky miest a predovšetkým projektov „prvého a posledného úseku“, ako sa potvrdzuje v uznesení Európskeho parlamentu o logistike a multimodálnej doprave v rámci nových koridorov TEN-T z 19. januára 2017 (19). Ako sa uvádza v tomto uznesení, ide práve o mestské uzly, v ktorých sa nachádza veľká časť druhov dopravy a kde sa uskutočňujú prekládky a distribúcia, a teda sú kľúčové pre logistické reťazce, a v týchto uzloch by sa malo umožniť prepojenie dopravnej a energetickej siete s digitálnym priestorom;

34.

ďalej by sa malo zvážiť posilnenie územnej súdržnosti prostredníctvom úplného zavedenia rozchodu UIC do železničnej siete Únie – vyzdvihujúc pritom význam cezhraničných úsekov – , v dôsledku čoho by sa napríklad vnútorný trh železničných koľajových vozidiel stal konkurencieschopnejší, a prostredníctvom prehĺbenia územnej rovnováhy, pričom by sa začlenili kritériá „dostupnosti“ a „prepojenosti“ všetkých regiónov Únie po roku 2020;

35.

pripomína zásadný význam udržateľnosti životného prostredia v rámci NPE, a preto požaduje navýšenie finančných prostriedkov pre túto oblasť s cieľom zmierniť dôsledky zmeny klímy. V tejto súvislosti vyzýva, aby sa prostredníctvom prémiových mechanizmov pri prideľovaní projektov intenzívnejšie podporovali nástroje súvisiace s multimodalitou v doprave, ako sú námorné diaľnice, so zásadným vplyvom na dekarbonizáciu, ako aj ďalšie podobné projekty, ktoré podporujú environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť a zmierňovanie zmeny klímy: rozširovanie elektrifikovanej železničnej siete, cestnej siete nabíjacích staníc s alternatívnymi pohonnými hmotami a využívanie potenciálu digitálnych technológií v doprave, ako aj opatrenia na prispôsobenie prístavných zariadení. Odkazuje tiež na svoje stanovisko na tému Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (20);

36.

v rámci preskúmania NPE by sa mali zohľadniť nové trendy spotreby v modeloch obehového hospodárstva týkajúcich sa mobility a výroby;

37.

navrhuje urýchliť opatrenia na podporu trvalo udržateľných druhov dopravy a prípadne preskúmať možnosti v podobe opatrení, ako je európsky ekologický bonus, prípadné poplatky za užívanie infraštruktúry a preskúmanie smernice „Eurovignette“. Finančné prostriedky získané z rozličných poplatkov by mohli byť poskytnuté do rozpočtu pre NPD;

38.

domnieva sa, že pri analýze jednotlivých riešení v rámci siete TEN-T treba zohľadňovať otázku udržateľného rozvoja, a to v tak na sociálnej, ako aj hospodárskej a environmentálnej úrovni. Nemala by sa pritom zanedbať prepojenosť regiónov, ktoré majú rozličné problémy, ako je odľahlosť, ostrovný charakter alebo hospodárska, demografická či migračná nerovnováha;

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/21

1.

podporuje myšlienku, že cieľom preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov (EIR) je zlepšiť všeobecné povedomie o existujúcich nedostatkoch pri implementácii environmentálnej politiky a právnych predpisov EÚ v každom členskom štáte, poskytnúť nové riešenia, ktoré by dopĺňali právnu implementáciu, riešiť príčiny a často prierezové dôvody týchto nedostatkov a snažiť sa podnecovať výmeny osvedčených postupov;

2.

uznáva, že balík EIR zverejnený vo februári 2017 (1) poskytuje prvý komplexný prehľad o tom, ako sa environmentálne politiky a právne predpisy EÚ uplatňujú v praxi v členských štátoch, a to na základe 28 správ od jednotlivých krajín. Ukazuje, že politiky v oblasti životného prostredia fungujú, ale pretrvávajú veľké rozdiely v konzistentnosti zavádzania týchto predpisov a politík do praxe v Európe;

3.

zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie environmentálnej politiky EÚ si vyžaduje úzku spoluprácu medzi všetkými úrovňami riadenia, a to od miestnej až po európsku; preto víta, že v oznámení Komisie sa výslovne odkazuje na spoluprácu s Výborom regiónov, pripomína však, že sú potrebné ďalšie zlepšenia v mnohých členských štátoch s cieľom zabezpečiť účinné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do preskúmania a zlepšenia vykonávania;

4.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby čo najlepšie využívali EIR v snahe podporovať zohľadňovanie environmentálnych aspektov pri makroekonomických prioritách v rámci postupu európskeho semestra a dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.

zdôrazňuje, že je potrebný štruktúrovaný implementačný dialóg so všetkými členskými štátmi počas rokov 2017/2018 a riadne zapojenie miestnych a regionálnych orgánov s cieľom zamyslieť sa nad tým, ako riešiť štrukturálne problémy a potreby jednotlivých členských štátov;

6.

odporúča Európskej komisii, aby bola pri analýze EIR dôraznejšia a zvýšila porovnateľnosť medzi členskými štátmi. Európska komisia by mala transparentným a ľahko zrozumiteľným spôsobom predstaviť pokrok, ktorý jednotlivé členské štáty dosiahli v kľúčových výzvach v oblasti implementácie počas nasledujúceho EIR, čo by však nemalo mať za následok žiadne dodatočné podávanie správ členskými štátmi, regiónmi alebo mestami;

7.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby naďalej posilňovali úlohu siete IMPEL a ďalej rozvíjali siete IMPEL v jednotlivých krajinách, do ktorých sa zapájajú odborníci z regionálnych a miestnych orgánov pri výmene osvedčených postupov (2);

8.

domnieva sa, že proces EIR by mal všade tam, kde je to možné a vhodné nadväzovať na už existujúce mechanizmy hodnotenia, ktoré sa tiež zameriavajú na pokrok v implementácii európskych právnych predpisov, ako je o. i. projekt Make it Work, činnosť siete IMPEL a program REFIT;

9.

víta oznámenie Európskej komisie o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (3) a očakáva riadenie dodržiavania environmentálnych predpisov ako ďalšiu konkrétnu iniciatívu Európskej komisie v roku 2017 v záujme podpory lepšieho vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia (4);

10.

podporuje správu Európskej komisie o opatreniach na zjednodušenie podávania správ o životnom prostredí (5) ako výsledok dokumentu Európskej komisie Fitness Check of Reporting and Monitoring of EU Environment Policy (Kontrola vhodnosti monitorovania a podávania správ v oblasti environmentálnej politiky) (6), ku ktorému VR prispel výhľadovým stanoviskom VR COR-2015-05660-00-00-AC-TRA. VR opakuje svoju výzvu na horizontálny prístup Európskej komisie k monitorovaniu a podávaniu správ v oblasti životného prostredia, a preto očakáva od Európskej komisie, aby následne uplatnila opatrenia 1 a 2 správy a navrhla legislatívne zmeny oznamovacích povinností stanovených v súčasnej alebo novej legislatíve s cieľom ďalšej harmonizácie a zjednodušenia týchto povinností;

11.

ponúka Európskej komisii úzku a štruktúrovanú spoluprácu pre celý cyklus EIR vrátane činností spoločnej technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia (7) so zameraním na rôzne štrukturálne implementačné výzvy pre miestne a regionálne orgány a ich riešenie, ako sa zdôrazňuje v časti D stanoviska. Toto zahŕňa tiež skúmanie spôsobov, ktorými môže VR prispieť k zdôvodneniu správ pre jednotlivé krajiny v súvislosti s EIR a usmernení pre členské štáty poskytovaním územného rozmeru, pričom sa zohľadnia skúsenosti, ktoré VR získal zo svojich príspevkov k cyklu riadenia v rámci stratégie Európa 2020 prostredníctvom pravidelného hodnotenia európskeho semestra z miestneho a regionálneho hľadiska;

12.

víta skutočnosť, že Európska komisia vo svojom oznámení uvádza, že EIR dopĺňa prebiehajúce úsilie týkajúce sa vykonávania, ako je dohľad nad dodržiavaním súladu a konaniami za porušenie predpisov;

13.

považuje za dôležité, aby sa systém EIR po dvoch kolách (t. j. po štyroch rokoch) vyhodnotil s cieľom posúdiť účinnosť mechanizmu;

14.

domnieva sa, že EIR je príležitosťou na cielenú spoluprácu medzi VR a Európskym parlamentom, pričom si môžu vymieňať názory na problémy a riešenia týkajúce sa vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a spájať záujmy spoluzákonodarcu a skúsenosti subjektov s rozhodovacími právomocami z výkonných orgánov. Výbor vyzýva Európsky parlament na úzku spoluprácu v rámci oboch tém, o ktorých diskutuje výbor ENVI – o EIR a kľúčových výzvach v oblasti implementácie a zistených hlavných príčinách – a o budúcich implementačných správach Európskeho parlamentu vrátane usporiadania spoločných schôdzí komisie ENVE Výboru regiónov a výboru ENVI Európskeho parlamentu venovaných týchto témam;

15.

zdôrazňuje pripravenosť prispieť k budúcim diskusiám venovaným EIR, ktoré usporiada Rada, neformálnym zasadnutiam ministrov pre životné prostredie alebo iným aktivitám predsedníctva Rady EÚ súvisiacich s EIR; ponúka svoju podporu počas príprav na tieto diskusie a aktivity, a najmä prostredníctvom konkrétnych stanovísk VR, na žiadosť predsedníctiev Rady EÚ a prostredníctvom zasadnutí spoločnej technickej platformy VR/EK pre spoluprácu v oblasti životného prostredia;

16.

navrhuje, aby sa preskúmala možnosť organizovať jednotlivé tematické schôdze v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi a národnými zastúpeniami Európskej komisie a EP v rôznych častiach EÚ; na týchto podujatiach by sa diskutovalo o konkrétnych miestnych problémoch týkajúcich sa vykonávania a mohlo by to prispieť k správam jednotlivých štátov;

17.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska komisia obmedzila počiatočné zameranie preskúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov na oblasti nakladania s odpadom, ochrany prírody a biodiverzity, kvality ovzdušia, hluku a kvality vody a vodného hospodárstva (8);

18.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby sa klimatické zmeny stali dôležitým prvkom ďalšieho kola EIR a aby zahrnula aj zmierňovanie klimatických zmien a adaptáciu na ne, pričom treba zabezpečiť súlad s ustanoveniami riadenia energetickej únie; pripomína kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri riešení problematiky zmeny klímy a v tomto smere podporuje stanovenie a pridelene regionálnych a miestnych cieľov v oblasti klimatických zmien okrem vnútroštátne stanovených príspevkov ako dôležitého prvku plnenia záväzkov Parížskej dohody týkajúcich sa klimatických zmien;

19.

zdôrazňuje potrebu zahrnúť do ďalšieho kola preskúmania vykonávanie smernice o priemyselných emisiách. V tejto súvislosti by mala mať Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (IMPEL) významnejšiu úlohu v tomto procese s cieľom podporovať zbieranie osvedčených postupov na rok 2019;

20.

takisto odporúča zahrnutie politiky EÚ v oblasti chemických látok, ktorá je základným kameňom politiky EÚ v oblasti životného prostredia. EIR by malo poukázať na nedostatky a pozitívne skúsenosti s ohľadom na registráciu, hodnotenie a povoľovanie chemických látok;

21.

víta zámer Európskej komisie zlepšiť poznatky o jednotlivých krajinách, pokiaľ ide o kvalitu verejnej správy a riadenie a rozdelenie právomocí medzi vnútroštátne/regionálne/miestne orgány vo vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

22.

uznáva, že okrem podrobnejšej analýzy nedostatkov vo vykonávaní v tradičných environmentálnych odvetviach poskytuje EIR aj predbežné zistenia, pokiaľ ide o možné základné príčiny nedostatočného vykonávania;

23.

odporúča, aby sa EIR zameralo na neefektívnu koordináciu medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom riešiť: nejasné rozdelenie právomocí a zodpovednosti, nedostatok administratívnych kapacít, nedostatočné financovanie a využívanie nástrojov založených na trhu, nedostatok integrácie a koherentnosti politických opatrení, nedostatočné znalosti a údaje, a nedostatočné mechanizmy na zabezpečenie súladu (9);

24.

vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala spoločnú metodiku pre vnútroštátne dialógy v súvislosti s EIR a poskytla usmernenia s cieľom zabezpečiť plné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do celého procesu;

25.

poukazuje na vzájomné pôsobenie medzi zlepšením implementácie a lepšou tvorbou právnych predpisov. Ak sa ukáže, že ciele environmentálnych právnych predpisov sa nedosahujú, bude potrebné zaoberať sa aj nástrojmi, ktoré využíva EÚ, súdržnosťou a jednotnosťou právnych predpisov EÚ a administratívnou záťažou;

26.

žiada členské štáty, aby uľahčili preskúmanie vykonávania právnych predpisov na miestnej a regionálnej úrovni v súlade s vnútroštátnymi preskúmaniami;

27.

odporúča členským štátom, aby užšie spolupracovali s miestnymi a regionálnymi samosprávami už vo fázach prípravy politiky a právnej transpozície, ako sa odporúča v 7. EAP, napríklad v rámci vertikálnych pracovných skupín zložených z odborníkov zo všetkých úrovní verejnej správy;

28.

poukazuje na to, že je potrebné, aby členské štáty ďalej rozvíjali mechanizmy na zlepšenie účinnej vertikálnej koordinácie vrátane jasného rozdelenia zodpovedností medzi rôznymi úrovňami verejnej správy;

29.

vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby viac znižovali/obmedzovali? roztrieštenosť vrátane vykonania ďalších krokov, ako je zavedenie integrovaných environmentálnych povolení, ktoré by kombinovali rôzne odvetvové environmentálne povolenia, a zefektívnenie postupov EIA a postupov strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) (10);

30.

v súlade s tým, čo už potvrdilo EIR, zdôrazňuje, že mnohým miestnym a regionálnym orgánom chýbajú finančné, ľudské a technické zdroje na riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a že najmä menšie obce majú často obmedzené zdroje na rozvoj vlastných odborných znalostí o regulačných požiadavkách; preto zdôrazňuje potrebu väčšej podpory zo strany EÚ, a to buď priamo alebo podnecovaním členských štátov, aby poskytovali takúto podporu, ako aj potrebu horizontálnej spolupráce regionálnych a miestnych orgánov, (v rámci členských štátov, ako aj cezhranične) s cieľom zoskupiť projekty, vymieňať si najlepšie postupy a ďalej rozvíjať spoločné procesy a postupy;

31.

vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili, že finančné a ľudské zdroje pridelené miestnej a regionálnej správe pre oblasť životného prostredia budú zodpovedať jej úlohám a úlohám, ktoré na ne boli prenesené;

32.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala usmernenia EÚ dostupné vo viacerých jazykoch, a členské štáty, aby zostavili spoločné normy, vzory, kontrolné zoznamy, vzdelávacie programy v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť súlad vykonávania a podávania správ;

33.

žiada miestne a regionálne orgány, aby preskúmali kvalitu postupov, zefektívnili udeľovanie environmentálnych povolení a delili sa o svoje zdroje s inými odbormi, čím by dosahovali úspory z rozsahu a riešili problémy životného prostredia, ktoré presahujú administratívne hranice, a využívali pritom súbor nástrojov EÚ pre kvalitu verejnej správy (11);

34.

žiada Európsku komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali zapojenie miestnych a regionálnych odborníkov do siete IMPEL a pripravovaného partnerského preskúmania EIR;

35.

vyzýva Európsku komisiu, a najmä členské štáty, aby do vypracovania usmernení EÚ, aj súvisiacich vnútroštátnych usmernení zapojili miestnych a regionálnych expertov v záujme väčšej jasnosti a flexibility pri ich uplatňovaní;

36.

naliehavo žiada Európsku komisiu, aby na nový nástroj partnerského preskúmania EIR vyčlenila dostatočný rozpočet. Komisia by mala zabezpečiť aj jeho komplementárnosť s partnerskými činnosťami, ktoré sa vykonávajú v rámci siete IMPEL, a s výmenou skúseností v súvislosti s environmentálnymi témami prostredníctvom riadiacich orgánov v rámci nástroja TAIEX REGIO PEER 2 PEER;

37.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy, aby s podporou členských štátov využívali technickú pomoc dostupnú v rámci tematického cieľa 11 z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a posilnili inštitucionálne a administratívne kapacity oddelení pre životné prostredie a ich schopnosť čerpať prostriedky z fondov EŠIF, najmä v prípade rozsiahlych environmentálnych infraštruktúr (cieľ 6). Takisto ich povzbudzuje k tomu, aby využívali program EÚ na podporu štrukturálnych reforiem s cieľom zlepšiť ich správu životného prostredia;

38.

podporuje myšlienku, aby ďalšie členské štáty vytvorili siete odborníkov z riadiacich orgánov pre oblasť politiky súdržnosti určené na podporu investícií v oblasti životného prostredia;

39.

žiada EÚ, aby pri príprave budúceho VFR v plnej miere preskúmala možnosti zvýšenia finančných prostriedkov EÚ na vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, vrátane možnosti účelového viazania určitého percenta na tento cieľ;

40.

uznáva, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politických oblastí je ďalšou hlavnou príčinou nesprávneho vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia, a preto pripomína potrebu zahrnúť kľúčové ciele politiky v oblasti životného prostredia a zmeny klímy v celom súbore činností EÚ;

41.

žiada miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili vhodnú koordináciu na politickej a strategickej úrovni prijatím miestnych/regionálnych stratégií trvalo udržateľného rozvoja a zabezpečili, aby sa otázky týkajúce sa životného prostredia zohľadnili už v ranej fáze ich územného plánovania s cieľom obmedziť konflikty. Žiada tiež náležité začlenenie environmentálnych problémov v ranej fáze prostredníctvom strategických environmentálnych hodnotení;

42.

naliehavo vyzýva miestne a regionálne orgány, aby podporovali dobrovoľné odvetvové dohody s kľúčovými priemyselnými odvetviami a „zmluvy“ medzi verejnými orgánmi a spoločenskými zainteresovanými stranami s cieľom poskytovať informácie, označiť problémy a hľadať riešenia;

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ musí presadzovať silnejšie a účinnejšie politické opatrenia týkajúce sa obmedzovania emisií pri zdroji v mnohých oblastiach environmentálnej politiky, bez ktorých nebude možné zabezpečiť súlad s rozličnými právnymi predpismi EÚ o environmentálnych normách kvality na miestnej a regionálnej úrovni;

44.

žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby lepšie pomáhali príslušným miestnym a regionálnym orgánom pri plnení týchto noriem a cieľov;

45.

vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala s príslušnými národnými orgánmi, Európskym výborom regiónov, Dohovorom primátorov a starostov EÚ, Globálnym dohovorom primátorov a starostov o klíme a energetike a ICLEI na rozvoji koncepcie a metodík na zavedenie miestne a regionálne stanovených príspevkov, a tak prispievala k cieľom v oblasti klimatických zmien dohodnutých v rámci Parížskej dohody o zmene klímy COP 21. Skúmanie miestnych a regionálnych orgánov by sa najskôr vykonávalo dobrovoľne na základe „overenej koncepcie“;

46.

berie na vedomie, že obmedzená dostupnosť údajov naďalej spôsobuje problémy pri vykonávaní na rôznych úrovniach správy vecí verejných v mnohých členských štátoch, a že miestne a regionálne orgány môžu zohrávať ústrednú úlohu pri zhromažďovaní poznatkov a údajov a poskytovaní informácií verejnosti, čím môžu podporovať lepšiu informovanosť občanov;

47.

víta skutočnosť, že EIR má byť založené na existujúcich údajoch a že by malo viesť k lepšiemu využitiu a krížovému prepojeniu týchto údajov a zlepšeniu ich dostupnosti aj pre miestne a regionálne orgány;

48.

podporuje štruktúrovanú diskusiu o primeranom rozdelení zodpovednosti a zdrojov v členských štátoch medzi obcami, regiónmi a národnou úrovňou na zabezpečenie konzistentnosti, účinnosti a spoľahlivosti správ a ukazovateľov týkajúcich sa stavu životného prostredia;

49.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými miestnymi a regionálnymi orgánmi ďalej rozvíjali štruktúrované rámce vykonávania a informovania (SIIF) pre všetky kľúčové právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia;

50.

žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty a ich miestne a regionálne orgány budú správne vykonávať súčasné minimálne požiadavky uvedené v smernici o prístupe k informáciám;

51.

žiada miestne a regionálne orgány, aby vykonávali aktívnu informačnú politiku. Mala by sa uskutočňovať obojsmerne (vrátane mechanizmov spätnej väzby) a poskytovať viac informácií zameraných na občanov, ako sú napríklad online nástroje, aplikácie a vzdelávacie kampane;

52.

podporuje zapojenie mimovládnych organizácií do zhromažďovania informácií o životnom prostredí a ich šírenia medzi občanmi a využívanie „vedeckých iniciatív občanov“ pri zbere údajov o životnom prostredí;

53.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporili orgány pri zavádzaní elektronických riešení a elektronickej verejnej správy s cieľom zlepšiť ich monitorovanie a podávanie správ v oblasti životného prostredia, napr. prostredníctvom európskeho akčného plánu pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020, programu LIFE, Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a programu Horizont 2020 a v kontexte zavedenia nástroja Reportnet 2.0 zo strany Európskej environmentálnej agentúry (12);

54.

žiada, aby bola na všetkých úrovniach snaha zabezpečiť elektronickú výmenu údajov o životnom prostredí a ďalší rozvoj INSPIRE (13). Malo by sa tiež posilniť zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do procesu INSPIRE;

55.

je znepokojený zistením, na ktoré poukazuje analýza EIR, že monitorovanie a presadzovanie dodržiavania predpisov je často príčinou obáv z dôvodu neúčinných sankcií a nedostatočnej spolupráce medzi inšpektormi a prokurátormi. Miestne a regionálne orgány môžu naraziť na problémy pri výklade a začleňovaní týchto nesúdržných ustanovení pri vykonávaní činností na zabezpečenie súladu. Mnohé orgány miestnych samospráv sú príliš malé na to, aby zabezpečili profesionálne presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

56.

žiada miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili jednoznačné určenie a rozdelenie právomocí ako aj odbornosť príslušných orgánov; účinne koordinovali činnosť s národnými orgánmi (t. j. polícia, colná správa a prokuratúra) a preskúmali možnosť vytvorenia spoločných regionálnych environmentálnych orgánov presadzovania práva v prípade obmedzených kontrolných právomocí;

57.

vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby na zabezpečenie súladu uplatňovali prístup založený na riziku a zaistili správne vyváženie monitorovania, podpory a presadzovania s lepším určením priorít pri využívaní obmedzených zdrojov;

58.

vyzýva miestne a regionálne orgány, aby sa vzhľadom na svoju blízkosť k podnikom a občanom zapojili do činností na podporu súladu, ktoré zahŕňajú spoluprácu s regulovanou podnikateľskou komunitou, príslušnými mimovládnymi organizáciami a občanmi;

59.

žiada členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby uplatňovali opatrenia na rýchle presadzovanie a prijali primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia pri dôslednom uplatňovaní smernice 2008/99/ES o trestnej činnosti v oblasti životného prostredia;

60.

naliehavo vyzýva vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby bojovali proti korupcii a zabezpečili riadne fungovania justičných systémov v oblasti životného prostredia a dodržiavali procesné práva, ktoré boli občanom priznané právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia (14);

61.

podporuje iniciatívy vnútroštátnych a regionálnych orgánov a združení miestnych orgánov, zamerané na rozšírenie svojich poznatkov prostredníctvom výmeny osvedčených postupov, ktoré vypracovali európske siete, ako sú IMPEL, Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie a sieť policajných dôstojníkov;

62.

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby naďalej posilňovali úlohu siete IMPEL a ďalej rozvíjali siete IMPEL v jednotlivých krajinách, do ktorých sa zapájajú odborníci z regionálnych a miestnych orgánov pri výmene osvedčených postupov.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/27

1.

vyhlasuje, že európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (IDS) je významným krokom na ceste ku stratégii v oblasti kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej jazdy. Integrované zavádzanie kooperatívnych IDS do dopravných systémov v mestách a regiónoch, ako aj medzi nimi, môže byť pre spoločnosť veľkým prínosom, napríklad v podobe väčšej bezpečnosti, čistejšieho životného prostredia, lepšej prístupnosti, sociálneho začlenenia a väčšieho počtu pracovných príležitostí.

2.

Požaduje, aby sa popri opatreniach uvedených v oznámení, urobili ďalekosiahle kroky na plné využitie možností kooperatívnych IDS a na dosiahnutie vzdialenejších cieľov, ako je plne automatizovaná multimodálna doprava s nízkym objemom emisií, mobilita ako služba a preprava od dverí k dverám, a to najmä na podporu sociálneho začlenenia.

3.

Uznáva, že na ceste ku konečným cieľom je potrebných viacero rôznych stupienkov, ktoré Komisia sčasti súbežne a sčasti postupne pripravuje v rôznych pracovných balíkoch, ako sú opatrenia pre dopravu s nízkym objemom emisií a stanovenie nevyhnutných úprav fyzickej infraštruktúry.

4.

Považuje za žiaduce, aby EÚ zohrávala koordinačnú úlohu pri rozvoji interoperabilného systému v oblasti noriem a pravidiel týkajúcich sa komunikačných systémov a dopravnej techniky.

5.

Zastáva názor, že je nevyhnutná spolupráca miestnych a regionálnych orgánov pri realizácii každého medzistupňa na ceste k dosiahnutiu konečných cieľov a preto ich Komisia musí aktívnejšie a širšie zapájať.

6.

Žiada Komisiu, aby miestnym a regionálnym orgánom objasnila, ako jednotlivé opatrenia EÚ spolu súvisia a čo je ich cieľom. To si vyžaduje koherentnejšiu a cielenejšiu komunikáciu s miestnymi a regionálnymi samosprávami o jednotlivých úzko súvisiacich pracovných balíkoch Komisie. Iba vtedy budú miestne a regionálne orgány môcť zohrávať úlohu, ktorá je potrebná na dosiahnutie cieľov a zaistenie interoperability medzi jednotlivými regiónmi a mestami.

7.

Žiada Komisiu, aby vyvinula konkrétne činnosti s cieľom získať za pomoci miestnych a regionálnych orgánov podporu verejnosti, ktorá je potrebná na dosiahnutie konečných cieľov automatizovanej dopravy s nízkymi emisiami. Podpora verejnosti je potrebná nielen na výmenu údajov nevyhnutných pre kooperatívne IDS, ale najmä na akceptáciu postupne čoraz automatizovanejšej dopravy. Pri tom by technika mala slúžiť užívateľom.

8.

Konštatuje, že väčšina ciest v osobnej doprave a jázd v nákladnej doprave sa uskutočňuje na krátke vzdialenosti v regiónoch. Podľa výpočtov vychádzajúcich z údajov Eurostatu viac ako polovica všetkého tovaru (z hľadiska hmotnosti) sa v cestnej doprave prepravuje na vzdialenosti kratšie ako 50 km a viac ako tri štvrtiny na vzdialenosti kratšie ako 150 km. V osobnej doprave sú cesty väčšinou ešte oveľa kratšie.

9.

V tejto súvislosti požaduje aj špecifické opatrenia a financovanie uplatňovania kooperatívnych IDS mimo transeurópskej dopravnej siete.

10.

Trvá na tom, aby Komisia v nadväznosti na nedávny posun zamerania výskumu v rámci programu Horizont 2020 na integráciu rôznych druhov dopravy a spojitosť s automatizáciou zaujala špecifický prístup k zavádzaniu kooperatívnych IDS v intermodálnych uzloch osobnej a nákladnej dopravy. Malo by to byť v súlade s prístupom zaujatým v rámci koridorov s cieľom dosiahnuť integrovaný dopravný systém.

11.

Poukazuje na to, že tieto uzly sa nachádzajú predovšetkým v mestách a mestských oblastiach a že kooperatívne IDS a multimodálna doprava môžu byť práve tam najväčším prínosom pri obmedzovaní negatívnych dôsledkov osobnej a nákladnej dopravy, ako je dopravné preťaženie, znečisťovanie ovzdušia, nedostatok parkovacích miest a nedostatočná bezpečnosť cestnej premávky. Súčasťou multimodálnej dopravy je aj preprava bicyklom, ktorá má skutočne miestny a regionálny charakter.

12.

Konštatuje, že Komisia sa doposiaľ príliš zameriavala na automobilovú cestnú dopravu, avšak aj vo verejnej doprave, vnútrozemskej vodnej doprave, leteckej a železničnej doprave sú potrebné automatizované systémy, ktoré sa v súčasnosti rozvíjajú (napr. diaľkovo pilotované lietadlá a vysokorýchlostný transportný systém hyperloop).

13.

Požaduje preto, aby sa od začiatku cielenými opatreniami podporovalo prepojenie a interoperabilita s verejnou dopravou a medzi jednotlivými druhmi dopravy.

14.

Konštatuje, že Komisia chce oprávnene prijať opatrenia zamerané na zraniteľných účastníkov cestnej premávky, čo si však vyžaduje väčšie zohľadnenie miestnych a regionálnych daností.

15.

Požaduje konkrétne opatrenia pre všetkých zraniteľných účastníkov cestnej premávky, čiže popri chodcoch a cyklistoch aj pre vodičov skútrov, elektrických bicyklov, motocyklov a ľahkých (elektrických) vozidiel pre osoby so zdravotným postihnutím.

16.

Uznáva, že dôsledkom vysokej hustoty premávky a spletitej infraštruktúry v mestských oblastiach je zložitosť cestnej premávky, ktorá kladie mimoriadne požiadavky na kooperatívne IDS. V takýchto mestách a regiónoch Európy sa preto uskutočňujú pokusy a projekty zamerané na úspešné nasadenie kooperatívnych IDS v takomto prostredí.

17.

Konštatuje, že zavádzanie kooperatívnych IDS v mestských oblastiach, a predovšetkým v mestách samotných, je zložité, a preto menej príťažlivé na rozvoj podnikateľskej činnosti v tejto oblasti.

18.

Žiada Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie zavádzania kooperatívnych IDS v mestských oblastiach a mestách.

19.

Požaduje tiež opatrenia na zaistenie toho, že systémy, ktoré sa v tejto oblasti rozvíjajú a testujú, budú dobre nadväzovať na systémy v osobnej a nákladnej doprave na dlhšie vzdialenosti medzi krajinami a regiónmi.

20.

Domnieva sa, že kooperatívne IDS ako základný kameň automatizovanej dopravy, mobility ako služby a dopravy od dverí k dverám, môžu prispieť k sociálnemu začleneniu. Platí to aj pre prístupnosť pracovných miest a mobilitu tých, ktorí nemôžu využívať v súčasnosti dostupné dopravné systémy, alebo ich vyžívajú len obtiažne, ako sú staršie osoby a zdravotne postihnutí. Najmä vo vidieckych oblastiach, kde je verejná doprava pod tlakom, alebo už zanikla, môžu kooperatívne IDS z dlhodobého hľadiska prispieť k zlepšeniu možností dopravy. V redšie osídlených oblastiach by mohla byť dosiahnuteľná automatizovaná doprava na mieru.

21.

Konštatuje, že bez pomoci regionálnych a miestnych orgánov je aj pre redšie osídlené vidiecke oblasti pravdepodobne náročné rozvíjať podnikateľské príležitosti.

22.

Žiada preto Komisiu stimulovať a podporovať miestne a regionálne orgány, aby sa kooperatívne IDS zaviedli aj v okrajových a najvzdialenejších, menej rozvinutých, ostrovných alebo iných redšie osídlených oblastiach.

23.

Konštatuje, že stratégie kooperatívnych IDS sa zameriavajú predovšetkým na medzištádiá v strednodobom horizonte na ceste k automatickej doprave.

24.

Žiada Komisiu, aby zároveň rozvíjala scenáre a pripravovala opatrenia na podporu dlhodobého rozvoja smerom k plne automatickej doprave, ktorá bude mať v budúcnosti najväčší hospodársky a spoločenský prínos.

25.

Požaduje, aby sa aj po roku 2019 na tento účel sprístupnili potrebné finančné prostriedky.

26.

Žiada Komisiu, aby popri opatreniach uvedených v oznámení, ktoré sa plne zameriavajú na cestnú dopravu a pomerne krátky časový horizont, prijala aj opatrenia zamerané na ostatné druhy dopravy, intermodalitu a širšie uplatnenie z dlhodobejšieho hľadiska.

27.

Vyzýva Komisiu, aby prijala širší a integrovanejší dlhodobý prístup zameraný na koncepcie „mobilita ako služba“ a „doprava od dverí k dverám“ a na ich pozitívne účinky na hospodársky rozvoj, sociálne začlenenie, ako aj na „dopravu s nízkymi emisiami“.

28.

Požaduje, aby Komisia uviedla, ktoré konkrétne kroky a opatrenia sa musia prijať na základe rozličných scenárov.

29.

Žiada Komisiu, aby vypracovala komunikačný program na získanie verejnej podpory.

30.

Požaduje intenzívne a v každom štádiu zapojiť mestá, regióny a ich zástupcov, ako aj Európsky výbor regiónov, do ďalšieho rozvoja európskej politiky kooperatívnych IDS.

31.

Domnieva sa, že interoperabilita medzi rôznymi druhmi dopravy si vyžaduje ďalšie opatrenia, a to tak v nákladnej, ako aj v osobnej doprave. Informačné toky musia byť navzájom prepojené, avšak na to nestačí len zosúladiť komunikačné systémy (5G atď.), ale musí byť tiež možné prepájať údaje z rôznych druhov dopravy. Údaje pritom generujú územné samosprávy aj súkromné subjekty (výrobcovia vozidiel, prevádzkovatelia navigačných systémov, poskytovatelia služieb mobility atď.), avšak súkromné subjekty svoje údaje v anonymizovanej forme nemusia poskytovať iným užívateľom, napríklad prevádzkovateľom infraštruktúry. Prevádzkovatelia infraštruktúry, ktorými sú často územné samosprávy, sú však na bezpečné a efektívne riadenie dopravy a pri prevádzke infraštruktúry odkázaní na čo najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie. Tento nevyhnutný aspekt vzájomnej výmeny a sprístupňovania údajov, ktorý je doteraz upravený iba v smere od verejných orgánov k súkromným subjektom (smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora) sa v oznámení nezohľadňuje.

32.

Popri opatreniach v oblasti komunikačných technológií, ktoré sa uvádzajú v oznámení, požaduje aj opatrenia na organizáciu informačných sietí. Dôležitá je totiž nielen otázka ako komunikovať, ale predovšetkým o čom komunikovať.

33.

Konštatuje, že niektoré aspekty informačného reťazca sa v konečnom dôsledku dajú riešiť len na medzinárodnej alebo európskej úrovni, ako napríklad prístupnosť a dostupnosť údajov o vozidlách.

34.

Poukazuje na to, že popri tom je nevyhnutným predpokladom dostupnosti informácií z miestnych a regionálnych systémov riadenia dopravy najmä podpora miestnych a regionálnych orgánov a spolupráca s nimi.

35.

Konštatuje, že interoperabilita si vyžaduje nielen opatrenia v oblasti IKT, ale aj úpravy fyzickej infraštruktúry.

36.

Žiada Komisiu, aby o tom miestne a regionálne orgány včas informovala. Investície do miestnej a regionálnej infraštruktúry sa musia uskutočňovať tak, aby spĺňali požiadavky kooperatívnych IDS. V záujme interoperability je nevyhnutá väčšia jednotnosť.

37.

Konštatuje, že predpokladom interoperability medzi rôznymi druhmi dopravy v Európe je väčšia pozornosť zo strany EÚ pre význam, ktorý pre kooperatívne IDS majú intermodálne dopravné uzly, ako sú stanice a terminály situované predovšetkým v mestských oblastiach a mestách.

38.

Žiada Komisiu, aby spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi a ich zástupcami zmapovali problémy s uplatňovaním kooperatívnych IDS v intermodálnych dopravných uzloch a vyvinuli opatrenia na ich odstránenie.

39.

Súhlasí s tým, že na dosiahnutie interoperabilného systému je žiaduce, aby EÚ prostredníctvom noriem, právnych predpisov a pravidiel regulovala komunikačné systémy a techniku.

40.

Žiada Komisiu, aby vzhľadom na význam miestnych a regionálnych orgánov pre rozvoj kooperatívnych IDS tieto orgány a ich zástupcov intenzívne zapojila do vytvárania právnych rámcov v tejto oblasti.

41.

Zastáva názor, že tak z hľadiska zavádzania kooperatívnych IDS, ako aj v záujme konečného cieľa zavedenia udržateľnej automatizovanej dopravy, mobility ako služby a dopravy od dverí k dverám, sú popri regulačných opatreniach nevyhnutné predovšetkým tieto opatrenia na európskej úrovni:

42.

Konštatuje, že Komisia sa v oznámení oprávnene zameriava na medzinárodnú spoluprácu medzi krajinami, mnohé aktivity sa však musia konať na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa kooperatívne IDS stali možnými. Rozhodovanie je teda potrebné na rôznych úrovniach a v rôznych orgánoch. Musí však byť dobre zosúladené, čo si vyžaduje nepretržitú dobrú komunikáciu medzi Európskou komisiou a miestnymi a regionálnymi orgánmi.

43.

Žiada, aby sa urobili opatrenia na riadnu ochranu osobných údajov a súkromia užívateľov, ktorá je rozhodujúcim činiteľom úspešného rozšírenia kooperatívnych, prepojených a automatizovaných vozidiel.

44.

Žiada preto Komisiu, aby podporovala medzinárodnú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami v rôznych krajinách, aby sa miestne a regionálne projekty, testy a pokusy čo najviac prepojili a aby prebiehala výmena poznatkov.

45.

Na tento účel požaduje vypracovať a predložiť cielený prístup (napríklad podobne ako v prípade spoločného podniku pre palivové články a vodík, v rámci ktorého podniky spolupracujú s aktívne zapojenými miestnymi a regionálnymi orgánmi za podpory Európskej komisie).

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/32

1.

oceňuje, že Komisia predložením svojho Diskusného dokumentu o využití globalizácie uznáva, že globalizácia je základným prvkom procesu reflexie o budúcnosti Európskej únie (1). Schopnosť EÚ usmerňovať globalizáciu a zvládnuť jej dôsledky má totiž kľúčový význam v rámci verejnej diskusie o budúcnosti Európy a jej legitímnosti z hľadiska očakávaní občanov voči EÚ;

2.

uznáva, že Komisia doposiaľ pristupovala k tejto otázke komplexne a informovane, čo sa prejavilo najmä v tom, že 14. septembra 2017 predložila v nadväznosti na diskusný dokument rýchle opatrenia vo forme balíka predpisov o obchode zahŕňajúceho európsky rámec na sledovanie priamych zahraničných investícií a vytvorenie stáleho mnohostranného investičného súdu. VR sa k tomuto balíku vyjadrí v samostatnom stanovisku. Zdôrazňuje však, že je nevyhnutné, aby Komisia pokračovala v holistickom prístupe ku globalizácii, ktorý by zahŕňal predovšetkým sociálnu politiku a politiku v oblasti ľudského kapitálu a inovácie, ako aj migráciu a demografické zmeny a ich priestorové účinky;

3.

oceňuje aj vyvážené vykreslenie možností a výziev globalizácie obsiahnuté v diskusnom dokumente o využití globalizácie. Globalizácia prispela v mnohých regiónoch sveta k hospodárskemu rastu, a tým zlepšila aj životnú úroveň mnohých európskych občanov. Lenže nie všetky regióny či skupiny obyvateľstva profitujú z výhod globalizácie rovnakou mierou. Okrem toho mnohých ľudí tieto zásadné zmeny zneisťujú. EÚ musí aj naďalej zohrávať aktívnu rolu pri usmerňovaní globalizácie a využívať ponúkané príležitosti. Cieľom musí byť dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie príležitostí, ktoré globalizácia prináša, a to tak v EÚ, ako aj celosvetovo;

4.

vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva strategické uvažovanie o finančných prostriedkoch, sociálnom pilieri a politike súdržnosti, keďže umožňuje Komisii konštruktívnejšie reagovať na výzvy súvisiace s globalizáciou, a zdôrazňuje naliehavú potrebu väčšej a lepšej koordinácie týchto aspektov;

5.

podporuje zámer Komisie posilniť spolu s medzinárodnými partnermi globálne riadenie s cieľom dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie príležitostí vyplývajúcich z globalizácie. Treba dosiahnuť väčšie akceptovanie medzinárodnej politiky, a to tým, že sa bude konať viac demokratických diskusií, ktoré si vyžadujú čas a ktoré sa musia náležite pripraviť. EÚ tu môže v tejto súvislosti využiť svoje skúsenosti z procesu európskej integrácie a zasadzovať sa za mierové usporiadanie vo svete založené na multilateralizme a silných pravidlách;

6.

oceňuje, že Komisia uznala silný regionálny rozmer v rôznych oblastiach politiky v súvislosti s globalizáciou, ako aj nerovnomerný vplyv globalizácie na jednotlivé územia (2) a spoločnú zodpovednosť všetkých úrovní správy za to, aby sa európske hospodárstvo stalo konkurencieschopnejším, udržateľnejším a odolnejším voči globalizácii a aby sa zabezpečilo, aby prínosy globalizácie „boli v rámci rôznych skupín spoločnosti, najmä skupiny mladých ľudí, spravodlivo rozložené“ a že „vzhľadom na obavy o rovnosť, spravodlivosť a inkluzívnosť je potrebné zvýšiť na všetkých úrovniach informovanosť o vplyve politík a reforiem na rozdelenie príjmov“, ako sa zdôrazňuje v Ročnom prieskume rastu na rok 2017  (3);

7.

poukazuje však na to, že pri skúmaní nerovnomerných účinkov globalizácie na trhy práce sa v tomto dokumente nevenuje náležitá pozornosť tomu, ako sa tieto účinky líšia v jednotlivých regiónoch EÚ a ako sa vzájomne ovplyvňujú s krízou a politikou úsporných opatrení, ani významu javov, ako sú napríklad tzv. inflácia zručností a tzv. podzamestnanosť vzdelanejších skupín pracovníkov, najmä mladšej generácie, a ako to súvisí s poklesom zamestnanosti nižšie kvalifikovaných pracovníkov;

8.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovala schopnosť miestnych a regionálnych orgánov investovať ako dôležitý faktor odolnosti v procese globalizácie. Opakuje preto požiadavku, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov spolufinancované v rámci EŠIF a EIB neuvádzali medzi štrukturálnymi výdavkami stanovenými v Pakte stability a rastu, keďže tieto investície sú svojou podstatou investíciami všeobecného európskeho záujmu, ktoré majú preukázaný pákový efekt, pokiaľ ide o podporu hospodárskeho rastu (4);

9.

opakuje svoje presvedčenie, že rast nemôže ísť ruka v ruke s nerovnosťami a sociálnym vylúčením, a poukazuje na to, že podľa článku 3 ods. 3 ZEÚ sa EÚ zaviazala vybudovať sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku. Okrem toho zdôrazňuje, že v článku 9 ZFEÚ, t. j. v tzv. horizontálnej sociálnej doložke, sa EÚ vyzýva, aby v rámci všetkých svojich politík a činností prihliadala na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu;

10.

poukazuje na to, že podľa nedávnych štúdií náklady na sociálne politiky nepoškodzujú konkurencieschopnosť, a preto by sa vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia mali považovať skôr za produktívny faktor, než za niečo, čo obmedzuje hospodárstvo. V tejto súvislosti poznamenáva, že je to po prvý raz, čo dokonca aj OECD (5) považuje začlenenie za prvoradý cieľ spolu s produktivitou a zamestnanosťou, pričom zdôrazňuje, že vlády musia venovať väčšiu pozornosť sociálnym skupinám, ktoré musia najviac znášať náklady na reformy;

11.

opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že európske fiškálne pravidlá niekedy sťažujú prerozdeľovanie prínosov globalizácie znevýhodneným skupinám spoločnosti, ale často tiež zhoršujú ich situáciu, pretože mechanizmy sociálnej ochrany a prerozdeľovania bohatstva sa obmedzujú. Zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri poskytovaní verejných služieb (6), a vyjadruje veľké poľutovanie nad čoraz väčšími ťažkosťami, s ktorými sa v dôsledku tých istých fiškálnych pravidiel stretávajú v úsilí inovovať tieto služby a zachovať ich vysokú kvalitu; Preto očakáva, že najmä v procese európskeho semestra bude viac uznaná úloha, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 11 v súvislosti s inkluzívnosťou, bezpečnosťou, odolnosťou a udržateľnosťou;

12.

víta diskusný dokument Komisie o sociálnom rozmere Európy (7) a jej návrh týkajúci sa európskeho piliera sociálnych práv a považuje obe iniciatívy za rozhodujúce kroky v procese vzostupnej konvergencie smerom k lepším pracovným a životným podmienkam v Európe a v záujme lepšieho rozdeleniu výhod globalizácie. Podporuje myšlienku zaviesť hodnotiacu tabuľku sociálnej situácie a zastáva názor, že do nej treba zahrnúť sociálne ciele záväznej povahy;

13.

navrhuje, aby sa prestali podporovať „štrukturálne reformy nezohľadňujúce priestor“ a aby sa navrhla stratégia EÚ na využívanie globalizácie, ktorá by sa zakladala na troch hlavných osiach: jasnej proaktívnej stratégii na zlepšenie zručností, poznatkov, infraštruktúry, a tým aj regionálnej konkurencieschopnosti, s cieľom pomôcť všetkým územiam EÚ využívať príležitosti, ktoré ponúka globalizácia, stratégii zmierňovania následkov s využitím Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a iných nástrojov sociálnej politiky a participatívnej stratégii založenej na demokratickej zodpovednosti na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom lepšie zapojiť občanov do tvorby politiky EÚ;

14.

opätovne zdôrazňuje zásadný význam obnoveného a posilneného miestneho prístupu k politikám EÚ, ktorý umožňuje účinné riadenie procesov územnej reorganizácie a aglomerácie spôsobených integráciou globálneho trhu. Takáto zmena orientácie, ktorá je už ťažiskom politiky súdržnosti, je nevyhnutná na zmiernenie rastúcich sociálno-územných nerovností, ktoré sa objavili v metropolitných a mestských oblastiach a medzi týmito oblasťami a vidieckymi oblasťami. Negatívny vplyv týchto nerovností na úroveň spoločenského blaha by mohol ohroziť politickú a inštitucionálnu rovnováhu EÚ.

15.

zdôrazňuje, že obchod nie je samoúčelný, ale treba ho vnímať aj ako prostriedok na dosahovanie spoločných cieľov EÚ stanovených v článku 3 ZEÚ, v stratégii Európa 2020 a programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ako aj cieľov trvalo udržateľného rozvoja (8);

16.

víta záväzok Komisie zvýšiť transparentnosť obchodných rokovaní. Žiada Komisiu, aby pri rokovaniach a rozhodovaní o obchodných dohodách skutočne zapájala do formulovania spoločného postoja EÚ všetky úrovne riadenia a zainteresované strany a aby skutočne informovala o výsledkoch týchto rokovaní. Zároveň vyzýva členské štáty, aby zvýšili transparentnosť už v štádiu, keď sa formulujú ciele obchodnej politiky pre príslušné obchodné rokovanie;

17.

poukazuje na to, že podľa článku 3 ods. 1 ZFEÚ spoločná obchodná politika patrí medzi výlučné právomoci EÚ. Ak však obchodné rokovania zahŕňajú aj oblasti spoločných právomocí s členskými štátmi, rozdelenie právomocí v rámci týchto rokovaní treba takisto objasniť čo najskôr, aj s ohľadom na zásadu subsidiarity;

18.

zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré miestnym a regionálnym orgánom zaručia účasť na obchodných rokovaniach;

19.

pripomína, že len niekoľko dní po tom, ako Komisia zverejnila svoj diskusný dokument (10. mája 2017), predložil Súdny dvor Európskej únie 16. mája 2017 svoje stanovisko 2/2015 k dohode o voľnom obchode so Singapurom, v ktorom dospel k záveru, že tento druh dohody patrí do výlučnej právomoci EÚ s výnimkou ustanovení súvisiacich s ochranou investícií, ktoré spadajú do spoločnej právomoci EÚ a členských štátov. Komisia preto môže mať v budúcnosti tendenciu navrhovať obchodné dohody, ktoré sa budú vzťahovať len na oblasti, ktoré patria do výlučnej právomoci EÚ. Tento prístup by však nemal viesť Komisiu k tomu, aby poľavila zo svojich ambícií z hľadiska transparentnosti a inkluzívnosti voči všetkým úrovniam správy. VR preto očakáva, že Komisia bude počítať so zastúpením VR v poradnej skupine pre obchodné rokovania EÚ, ktorej vytvorenie avizuje v oznámení z 13. septembra 2017 s názvom Vyvážená a pokroková obchodná politika na využívanie globalizácie  (9);

20.

žiada Komisiu, aby prostredníctvom nového európskeho konsenzu o rozvoji realizovala ciele udržateľného rozvoja stanovené v programe do roku 2030. Boj proti štrukturálnym príčinám chudoby a rastúcej globálnej nerovnováhy môže zároveň pomôcť zredukovať základné príčiny migrácie;

21.

poznamenáva, že v budúcnosti bude najväčší podiel na globálnom raste pochádzať z oblastí mimo EÚ. Prostredníctvom mnohostranných a dvojstranných dohôd už zároveň došlo k značnému zníženiu colných prekážok. Očakáva preto, že sa bude vyvíjať väčší tlak na necolné bariéry a regulačné otázky. Právo európskych, národných, regionálnych a miestnych orgánov na reguláciu vo verejnom záujme, ako aj úlohu a veľký manévrovací priestor regionálnych a miestnych orgánov pri zabezpečovaní a poskytovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu však treba stále plne rešpektovať. Spolupráca v oblasti regulácie nesmie narúšať demokratické legislatívne procesy;

22.

víta prístup Komisie, ktorá sa usiluje posilniť spoluprácu so súkromným sektorom s cieľom podporiť udržateľný rast a vytváranie pracovných miest v rozvojových krajinách prostredníctvom vonkajšieho investičného plánu navrhnutého v rámci Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD). V tejto súvislosti musia byť vytvorené primerané nástroje, ktoré umožnia zabezpečiť udržateľný a spravodlivý účinok súkromných investícií, taký, ktorý poslúži aj záujmom rozvojových krajín a nebude zameraný len na zisk;

23.

zdôrazňuje, že Súdny dvor sa vo svojom stanovisku 2/2015 vyjadril, že liberalizácia obchodu sa podmieňuje „povinnosťou zmluvných strán dodržiavať svoje medzinárodné záväzky v oblasti sociálnej ochrany pracovníkov a ochrany životného prostredia“ (bod 166). Domnieva sa preto, že v smerniciach na rokovania o dohodách o voľnom obchode by sa mala zachovávať požiadavka vykonať vopred posúdenie vplyvu na udržateľnosť, a podotýka, že obchodné dohody musia rešpektovať nielen rôzne špecifiká, ale aj platné regulačné normy a pracovnoprávne predpisy;

24.

podporuje Komisiu v jej zámere zasadzovať sa aj naďalej za mierové usporiadanie vo svete založené na multilateralizme a silných pravidlách. K tomu patrí aj dodržiavanie, účinné presadzovanie a transparentný rozvoj dohôd v oblasti obchodnej politiky v snahe zaručiť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, posilniť základné práva zamestnávateľov v zmysle ôsmich základných pracovných noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a zabezpečiť vysoké európske normy, najmä zoči-voči globálnemu juhu;

25.

vyzýva Radu, aby urýchlene dosiahla dohodu o reforme nástrojov na ochranu obchodu, a najmä o novej antidumpingovej metodike EÚ. Navyše, keď je v stávke verejná bezpečnosť a obchodní partneri nezaručujú reciprocitu, požaduje na základe článku XXI Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ako aj na základe článkov 65 a 346 ZFEÚ harmonizáciu kritérií na vymedzenie „strategických investícií“ z hľadiska hodnoty (intervenčných prahov) aj z hľadiska sektorov; V tomto kontexte oceňuje filozofiu návrhu nariadenia o sledovaní zahraničných investícií v strategických odvetviach EÚ, ktorý Komisia predložila 13. septembra, ako dôležitý krok smerom k vytvoreniu rovnakých podmienok v Európe a k lepšej ochrane, najmä v prípade akvizície spoločností v EÚ podnikmi pod štátnou kontrolou tretích krajín;

26.

upozorňuje, že pri uzatváraní ďalších dohôd o voľnom obchode treba dbať na to, aby sa dodržiavali vysoké normy platné v EÚ, napríklad v oblasti ochrany spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a prírody či ochrany údajov;

27.

zdôrazňuje, že EÚ ako hospodárstvo orientované na vývoz môže veľa získať zahrnutím verejného obstarávania do medzinárodných obchodných dohôd. Vďaka uplatňovaniu Dohody o vládnom obstarávaní uzatvorenej v rámci WTO je EÚ už teraz jedným z najotvorenejších hospodárstiev na svete. Ďalšie asymetrické otváranie trhov verejného obstarávania nie je vhodné. Z dôvodu príliš veľkého nesúladu medzi otvorenosťou trhov EÚ v oblasti verejného obstarávania a obmedzujúcimi praktikami hlavných obchodných partnerov a ak nie je zaručená reciprocita v otvorenosti, malo by sa pouvažovať o dobrovoľnej nezáväznej iniciatíve v EÚ podľa vzoru Charty o nakupovaní z európskych regiónov, ktorá podporuje vysokokvalitné miestne a regionálne výrobky v Európe. Takáto iniciatíva by mohla okrem iného objasniť, ako možno podporovať nákup výrobkov s označením „Vyrobené v európskych regiónoch“. VR tiež opätovne zdôrazňuje svoju opakovanú výzvu adresovanú Komisii, aby predložila legislatívny návrh na rozšírenie ochrany zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky;

28.

zdôrazňuje, že počet MSP, ktoré vyvíjajú medzinárodné aktivity, je stále veľmi nízky. Uznáva význam hospodárskej diplomacie EÚ s cieľom zabezpečiť plné využitie tohto nevyužitého potenciálu a zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia medzi EÚ, členskými štátmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi a finančnými inštitúciami ako Európska investičná banka (EIB) s cieľom prekonať pretrvávajúce prekážky z hľadiska prístupu na trh, a že by sa mala lepšie využívať sieť delegácií EÚ vo svete, ako aj európska obchodná a priemyselná komora;

29.

domnieva sa, že EÚ by mala medzi hlavné priority svojej obchodnej politiky zaradiť daňovú transparentnosť, spravodlivosť a efektívnosť a že by mala zabezpečiť celosvetovú harmonizáciu uplatňovania spoločných noriem, ako sú tie, ktoré navrhla OECD prostredníctvom iniciatívy na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

30.

takisto podporuje výzvu súvisiacu s fiškálnou politikou, že v nadväznosti na návrhy Komisie na smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, by Komisia mala navrhnúť vytvorenie tzv. vyrovnávacej dane z obratu, ktorý dosahujú v Európe digitálne spoločnosti, pričom by sa malo vychádzať z článku 116 ZFEÚ, aby sa zamedzilo narúšaniu podmienok hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;

31.

napriek rozsiahlej analýze, ktorú uskutočnil Eurofound, najmä prostredníctvom projektu European Reshoring Monitor, je znepokojený nedostatkom vhodných nástrojov na meranie možného asymetrického vplyvu globalizácie na regionálnej úrovni prostredníctvom konkrétnych údajov, a preto požaduje systematické posúdenia územného vplyvu, ktoré by ešte pred začiatkom obchodných rokovaní vykonávala Komisia v spolupráci s VR a znalostným centrom pre územné politiky pôsobiacim v rámci Spoločného výskumného centra (JRC);

32.

očakával, že v diskusnom dokumente sa navrhnú konkrétne opatrenia na modernizáciu EGF, ktorými sa vyriešia niektoré jeho nedostatky, okrem iného: jeho obmedzené rozpočtové možnosti (150 miliónov EUR ročne na obdobie 2014 – 2020), zdĺhavé postupy vzhľadom na to, že nie je súčasťou viacročného finančného rámca (VFR) EÚ, a vysoký podiel spolufinancovania zo strany členských štátov (minimálne 40 %). Vyzýva preto na: doplnenie EGF o preventívnu zložku, zvýšenie jeho rozpočtu na prinajmenšom 500 miliónov EUR ročne, jeho začlenenie do VFR, výrazné zníženie kritérií na čerpanie prostriedkov z EGF (10), zabezpečenie synergií s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a zabezpečenie väčšej flexibility s cieľom reagovať na osobitné potreby regiónov a území;

33.

je presvedčený, že súčasné globálne tlaky si vyžadujú komplexnú a miestne orientovanú priemyselnú stratégiu EÚ (11), ktorá by zahŕňala strategickú koordináciu medzi príslušnými politikami a nástrojmi EÚ;

34.

zdôrazňuje, že podľa dokumentu Komisie k zásadnej transformácii hospodárstva dochádza na miestnej úrovni, kde sú priemysel a ľudia navzájom prepojení. Preto je prvoradé zamerať sa na investičné potreby v miestnom a regionálnom meradle, aby mohli všetky regióny využívať výhody vnútorného trhu a boli lepšie pripravené čeliť výzvam globalizácie. Európske štrukturálne a investičné fondy, a najmä Európsky fond pre strategické investície, musia byť skoordinované, aby mohli pomôcť regiónom s ich stratégiami inteligentnej špecializácie, a skutočne prístupné všetkým regiónom prostredníctvom postupného procesu inovácie, ktorý by mal zahŕňať všetkých územných aktérov;

35.

zdôrazňuje, že EÚ, ktorá je v súčasnosti najväčším svetovým dovozcom a vývozcom potravín, zvýšila svoju závislosť od tretích krajín. Ceny poľnohospodárskych produktov v Európe sú čoraz viac naviazané na najnižšiu cenu na svetovom trhu, a európski poľnohospodári preto čelia väčšej konkurencii, pričom musia dodržiavať prísnejšie environmentálne, sociálne a zdravotné normy. Zvýšená závislosť EÚ od dovozu je tiež v rozpore s jej cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Okrem toho vývoz prebytkov EÚ za ceny nižšie než výrobné náklady v Európe ohrozuje živobytie poľnohospodárov v rozvojových krajinách a podnecuje migráciu vidieckeho obyvateľstva, čo je v rozpore so záväzkom EÚ splniť ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Pripomína preto svoju výzvu, aby sa spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zreformovala tak, že sa stane spravodlivejšou a udržateľnejšou (12);

36.

vyjadruje znepokojenie nad stratou pracovných miest v dôsledku presunu európskych podnikov na územia mimo Európy s menšími sociálnymi, daňovými a environmentálnymi požiadavkami;

37.

zdôrazňuje, že európsky pilier sociálnych práv môže pomôcť zlepšiť životné a pracovné podmienky a bojovať proti chudobe, ak sa pretaví do konkrétnych legislatívnych nadväzných opatrení a ak sa v rámci európskeho semestra posilní úloha a význam ukazovateľov sociálnej situácie;

38.

zdôrazňuje, že otázka medzinárodnej migrácie má zásadný význam pri vypracúvaní stratégie EÚ v oblasti globalizácie, a opätovne pripomína (13) svoju podporu európskej migračnej agende z roku 2015, pričom poukazuje najmä na potrebu nadviazať na záväzky prijaté v súvislosti s prijatím silnej spoločnej politiky v oblasti azylu a legálnej migrácie, budovaním partnerstiev s tretími krajinami, v rámci ktorých sa uznáva úloha regiónov a miestnych orgánov, a so zavedením medzinárodného investičného plánu v rámci snahy o realizáciu rozvojových cieľov OSN;

39.

legálna migrácia kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín síce prispieva k udržateľnému rastu hospodárstva EÚ, treba si však uvedomiť aj negatívny dosah takého úniku mozgov na budúci hospodársky rozvoj partnerských krajín;

40.

opätovne zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť schopnosť politiky súdržnosti zmierňovať nepriaznivé účinky globalizácie vo všetkých regiónoch EÚ a zároveň rozvíjať jej pozitívne účinky navrhovaním a vykonávaním stratégií miestneho rozvoja, ktoré pomôžu zvýšiť konkurencieschopnosť, udržateľnosť a odolnosť európskeho hospodárstva. Zdôrazňuje, že je preto potrebné investovať do úlohy miestnych orgánov a ich schopnosti mobilizovať základné zdroje – informácie, odborné znalosti a legitímnosť – v záujme rozvíjania týchto stratégií s osobitným ohľadom na regióny, ktoré sú najviac zraniteľné voči výzvam, ktoré predstavuje medzinárodná konkurencia (územné právo na globalizáciu);

41.

vyzdvihuje prínos migrantov pre ekonomiku hostiteľských krajín. Žiada, aby sa venovalo viac pozornosti ich účinnej integrácii prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy;

42.

ľutuje, že potreba zlepšiť inštitucionálnu kapacitu na všetkých úrovniach správy nie je v dokumente náležite uvedená ako nevyhnutná podmienka účinného uplatňovania všetkých nástrojov na podporu regionálneho rozvoja, a poznamenáva, že z analýzy VR vyplýva, že v 53 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2017 sa tento problém s kapacitou zohľadňuje a že pokrok vo vykonávaní je v tejto oblasti mimoriadne pomalý. Opakuje svoju výzvu, aby sa zaviedol kódex správania, ktorý by dal územný rozmer európskemu semestru, hlavnému nástroju koordinácie hospodárskej a fiškálnej politiky na úrovni EÚ, ktorý však neplní svoje sľuby v dôsledku nedostatočnej implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a slabého preberania zodpovednosti;

43.

poukazuje na to, ako môže mestská agenda EÚ prijatá Amsterdamským paktom prispieť k formovaniu politík regionálneho rozvoja, a odporúča posilniť nástroje na jej uplatňovanie (URBACT, mestské inovačné opatrenia, Dohovor primátorov a starostov, inteligentné mestá a obce). Zároveň vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšie využívanie kľúčových nástrojov politiky súdržnosti, ako sú integrovaná územná investícia (IÚI) a miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré sa doteraz používali len zriedkavo;

44.

žiada Komisiu, aby pri ďalšom rozvoji EGF osobitne prihliadala na tie regióny a obce, ktoré mimoriadne vážne postihli negatívne vplyvy globalizácie, aby nezostali pozadu ako „porazení procesu globalizácie“. Zmeny spojené s globalizáciou by mali byť prospešné pre všetkých občanov EÚ.

45.

zdôrazňuje, že v súlade s reformou politiky súdržnosti (14) sú potrebné diferencované prístupy a miestne orientované reformy, ktoré okrem iného využívajú vlastnosti a potenciál vidieckych oblastí s cieľom vytvoriť model udržateľnejšieho rozvoja založený na zachovaní environmentálnej a demografickej rovnováhy Európy a na plnom využívaní jej zdrojov (15);

46.

vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvinula koncepciu „územnej odolnosti“ a urobila z nej európsky model, ktorý by postupne formoval jednotlivé politiky EÚ. Pri rozvoji tohto modelu by sa mali zvážiť ústredné témy, ako sú diverzifikácia územnej produkcie a základov hospodárstva, rozvoj výrobných, sociálnych a inštitucionálnych väzieb medzi mestskými, prímestskými a vidieckymi oblasťami, udržateľná transformácia cyklov zdrojov, schopnosť reagovať na vznikajúce riziká a výzvy, ako je zmena klímy, a aktívny rozvoj sociálneho kapitálu na miestnej úrovni.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/38

1.

víta oznámenie Komisie týkajúce sa strategického prístupu k otázke odolnosti vo vonkajšej činnosti Európskej únie (JOIN(2017)21 final), najmä vyzdvihnutie úlohy miestnych a regionálnych orgánov ako jedného z hlavných prvkov zvyšovania odolnosti v susedných štátoch EÚ na základe zásady subsidiarity a proporcionality. Podotýka však, že spomenuté vyzdvihnutie ich úlohy by sa malo premietnuť do konkrétnych politických opatrení Európskej únie a jej členských štátov, napríklad tým, že miestne a regionálne orgány a ich združenia v partnerských krajinách EÚ budú zapojené do vonkajšej činnosti EÚ, že sa podporí budovanie kapacít miestnych a regionálnych orgánov v rôznych oblastiach politiky a pod.;

2.

súhlasí s definíciou odolnosti, ktorá bola predstavená v dokumente týkajúcom sa globálnej stratégie (EGS), vyzýva však Európsku komisiu, aby uznala, že miestne a regionálne orgány vytvárajú odolnú spoločnosť a zároveň sú základom stabilnej demokracie, čím sa zvyšuje aj odolnosť štátu. Domnieva sa, že Európska únia je povinná vo svojom strategickom pláne zohľadniť zásadu činnosti začínajúcej na nižších úrovniach a takisto podporovať a uľahčovať výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov a susedných krajín;

3.

dôrazne podporuje zintenzívnenie prác na posilňovaní odolnosti v súlade s ustanoveniami globálnej stratégie EÚ (EGS), s osobitným zreteľom hlavne na vzťahy s východnými a južnými susedmi EÚ, ale takisto aj na vzťahy s tretími krajinami, s ktorými členské štáty EÚ udržiavajú osobitnú spoluprácu;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť vhodné a efektívne nástroje finančnej a technickej podpory, ktoré by boli flexibilné voči prípadným zmenám a z ktorých najväčšia časť by bola určená na konkrétne činnosti zvyšujúce odolnosť, a nie na hradenie nákladov spojených s riadením programov;

5.

zdôrazňuje význam efektívnej spolupráce medzi Európskou úniou a partnerskými organizáciami, akými sú OSN a Medzinárodný menový fond, pre ktoré je zvyšovanie odolnosti spoločným cieľom;

6.

podporuje štyri základné prvky (lepšia analýza hrozieb a príčin nedostatočnej odolnosti, účinnejšie monitorovanie vonkajších tlakov, ktoré umožní skoršie prijatie príslušných krokov, začlenenie odolnosti do programovania a financovania vonkajšej činnosti, rozvíjanie medzinárodnej politiky a praxe v oblasti zvyšovania odolnosti) a desať východiskových úvah pre strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti, ktoré sú uvedené v prílohe a umožňujú zahrnúť strategický prístup k otázke odolnosti do vonkajšej činnosti EÚ a označiť miestne a regionálne orgány za subjekty, bez ktorých by nebolo možné zvýšiť prínos do vypracovávania stratégie, vedenia politického dialógu, programovania pomoci a zavádzania riešení;

7.

poukazuje na to, že otázka odolnosti musí byť zasadená do príslušného kontextu: rozvojovej, investičnej a vzdelávacej politiky, ako aj do zmlúv o medzinárodnej spolupráci, v dôsledku čoho bude možné lepšie naplánovať činnosti, ktorých cieľom je zvýšenie odolnosti, vrátane tých, ktoré sa vykonávajú na miestnej, regionálnej a cezhraničnej úrovni;

8.

súhlasí s názorom, že budovanie vonkajšej odolnosti je prostriedkom, a nie cieľom. V tejto súvislosti je potrebné pristúpiť k dlhodobým činnostiam, ktoré zahŕňajú štátne orgány, spoločenstvá a spoločnosti členských štátov EÚ, ako aj partnerských krajín, a to na účely zvýšenia bezpečnosti a dosiahnutia cieľa trvalej stability;

9.

zdôrazňuje, že v záujme vytvorenia odolnosti je potrebné propagovať vykonávanie národných, regionálnych a miestnych stratégií a plánov riadenia rizík a šíriť ich analýzu v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 (1). Vyzdvihuje takisto význam rozvoja spolupráce medzi mestami a regiónmi a úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof a jeho kampaň Making cities resilient;

10.

uznáva, že opatrenia v oblasti migrácie sa musia v plnej miere zohľadniť vo všeobecných politických vzťahoch s partnerskými krajinami. Tieto opatrenia musia byť založené na zásadách vlastnej zodpovednosti partnerov, spolupráce a rešpektovania humanitárneho práva a práva týkajúceho sa utečencov a povinností v oblasti ľudských práv vrátane práva na ochranu;

11.

berie na vedomie ustanovenia Európskej komisie týkajúce sa rodového aspektu a zraniteľných odvetví, upozorňuje však, že je nevyhnutné dôkladnejšie sa zaoberať otázkou odolnosti najzraniteľnejších obyvateľov. Najzraniteľnejšie odvetvia a ľudia sa môžu líšiť v závislosti od miesta bydliska, a teda miera ich ohrozenia byť rôzna. V súvislosti s touto skutočnosťou si uvedené oblasti a spoločenské skupiny v procese zvyšovania odolnosti často vyžadujú väčšiu pozornosť;

12.

očakáva, že sa zintenzívni činnosť, ktorej cieľom je rýchlejšia realizácia záverov uvedených v EGS, a zdôrazňuje význam využívania prístupu, ktorý je upravený pre konkrétnu oblasť (angl. place-based) a v ktorom sa zohľadňujú miestne a regionálne orgány v priebehu realizácie cieľov EGS týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja, ktoré sú súčasťou programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

13.

vyzdvihuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zvyšovaní odolnosti, pretože sú prvou úrovňou, na ktorej sa v prípade nebezpečenstva alebo ohrozenia prijímajú rozhodnutia a príslušné kroky, a tiež úrovňou, ktorá je k občanom najbližšie a v ktorej musí byť zakorenená dobrá správa a demokracia. Miestne orgány, ktoré prevádzkujú pohotovostné služby (polícia, hasičské záchranné zbory, lekárske služby), majú najhlbšie a najlepšie vedomosti o svojom okolí a miestnom obyvateľstve, vo veľkej miere teda určujú stupeň a kvalitu odolnosti;

14.

podotýka, že všetky činnosti a spolupráca s miestnymi a regionálnymi orgánmi vo veci zvyšovania odolnosti musia prebiehať v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

15.

osobitne upozorňuje na význam postavenia miestnych spoločenstiev v kontexte informačnej činnosti, prevencie, reakcií v prípade ohrozenia a obnovy po pominutí hrozby – počínajúc rodinami cez združenia, cirkvi až po všetky úrovne samosprávy;

16.

venuje pozornosť úlohe miestnych a regionálnych orgánov v procese rozpoznávania hrozieb a vyhodnocovania rizík. Samosprávne orgány sú vďaka vypracovaným a prevereným mechanizmom v oblasti krízového riadenia, ktoré sú prispôsobené podmienkam regiónu a charakteru miestnej spoločnosti, schopné účinne a rýchlo identifikovať nebezpečenstvo a posúdiť jeho riziko. V tejto súvislosti je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať správy a analýzy prichádzajúce z regiónov a obcí v rámci procesu identifikácie hrozieb a vyhodnocovania rizík;

17.

uvádza, že na zvýšenie spolupráce medzi subjektmi Únie (politickými, humanitárnymi, rozvojovými) a ukončenie dlhodobých kríz prebiehajúcich mimo EÚ je potrebné vo väčšej miere zohľadňovať skúsenosti miestnych a regionálnych orgánov, okrem iného prostredníctvom siete kontaktov, osvedčených postupov, budovania dialógu atď. EÚ by mala využiť obrovský potenciál, ktorý má v tomto smere vďaka skúsenostiam svojich východných, južných a najvzdialenejších regiónov. Tie totiž vzhľadom na svoju geografickú polohu už roky úzko spolupracujú so susednými krajinami;

18.

zdôrazňuje, že je potrebné usilovať o neustále posilňovanie miestnych možností riadenia rizík a včasnej reakcie na miestnej úrovni;

19.

vyzýva, aby sa prijali opatrenia s cieľom podporiť miestne a regionálne orgány pri plnení úloh v oblasti ochrany kritickej infraštruktúry, s dôrazom na financovanie tejto ochrany, jej vybavenie vhodnými nástrojmi a zdrojmi;

20.

uvádza, že je potrebné poskytnúť hlbšiu podporu činnosti rôznych cezhraničných štruktúr a euroregiónov, najmä tých, ktoré sú hraničnými regiónmi EÚ s cieľom zvýšiť odolnosť prostredníctvom realizácie regionálnych a cezhraničných projektov v oblasti infraštruktúry, bezpečnostnej politiky a sociálnej, vzdelávacej, hospodárskej a kultúrnej politiky;

21.

uvádza, že je potrebné zintenzívniť činnosť v záujme zefektívnenia informačnej politiky týkajúcej sa hrozieb a otrasov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť odolnosť. Miestne a regionálne orgány musia byť trvalo zapojené do informačnej politiky v tejto oblasti;

22.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa na ústrednej úrovni prebrali osvedčené riešenia, mechanizmy a príklady osvedčených postupov, ktoré v regiónoch vypracovali a zaviedli miestne a regionálne orgány. Takisto poukazuje na užitočnosť vypracovania mapy osvedčených postupov samospráv v prospech regiónov a obcí EÚ a regiónov a obcí, ktoré sú zahrnuté do európskej susedskej politiky;

23.

odporúča venovať osobitnú pozornosť spolupráci samospráv pri vzdelávaní ako prvku najpodstatnejšieho významu pre vytvorenie odolnej spoločnosti. Vyzýva inštitúcie Európskej únie, aby v tejto oblasti podporovali samosprávy a zároveň rešpektovali zásadu subsidiarity;

24.

odporúča, aby sa prijali opatrenia, ktorých cieľom bude prehĺbiť v miestnych spoločenstvách povedomie o možných hrozbách, najmä hrozbách hybridného charakteru, ako aj hrozbách spätých s energetickou bezpečnosťou a pripraviť miestne prostredie na tieto hrozby. Tieto opatrenia sa musia vykonávať v úzkej spolupráci s akademickou obcou a priemyselnými podnikmi v daných regiónoch, bezpečnostnými službami, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi;

25.

zdôrazňuje úlohu občianskej spoločnosti, ktorá je pri zvyšovaní odolnosti kľúčová. Osobitne upozorňuje na podporu a partnerskú spoluprácu s mimovládnymi organizáciami. Prostredníctvom občianskej aktivity a organizácií tretieho sektora je možné navrhovať a realizovať moderné a kreatívne kampane a postupy v oblasti osvety, humanitárnej pomoci, upevňovania sociálne orientovaných postojov v partnerských krajinách, najmä v tých, ktoré sa vyznačujú veľkým rizikom výskytu hybridných hrozieb;

26.

zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie na zabránenie nepriateľskej propagande tretích krajín, ktorá je súčasťou hybridnej vojny. Víta vytvorenie tímu EastStratCom v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a odporúča rozvíjanie jeho spolupráce s národnými vládami a regionálnymi alebo miestnymi samosprávami;

27.

uvádza, že je potrebné posilniť spoluprácu miestnych a regionálnych orgánov v oblasti predchádzania konfliktom a upevňovania mieru. Samosprávne orgány sú úrovňou správy, ktoré je k občanom najbližšie, a v súvislosti s tým nielen najlepšie poznajú miestne spoločenstvá, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu ako ich vedúci predstavitelia a zástupcovia.

28.

zdôrazňuje vlastné skúsenosti z medzinárodnej spolupráce v rámci Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM) a Konferencie miestnych a regionálnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ako aj spoločných poradných výborov a pracovných skupín a odporúča využívať tieto fóra a ich skúsenosti pri procese zvyšovania odolnosti v štátoch, ktoré sú zahrnuté v európskej susedskej politike;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby si miestne a regionálne orgány z EÚ a tretích krajín vymieňali odborné poznatky a skúsenosti, ako aj osvedčené postupy, a to na politickej aj administratívnej úrovni. Vyzdvihuje pozitívnu úlohu, ktorú v tejto súvislosti zohráva VR vo vzťahu k Líbyi (prostredníctvom Nikózijskej iniciatívy) a Ukrajine (prostredníctvom programu U-LEAD);

30.

súhlasí s oznámením Komisie, že je potrebné ďalej rozvíjať prehĺbenú spoluprácu s OBSE s cieľom zabrániť ozbrojeným konfliktom. Takisto je potrebné posilniť spoluprácu s OSN a Africkou úniou a ďalšími medzinárodnými partnermi v záujme zvýšenia odolnosti;

31.

podporuje úsilie EÚ zabezpečiť, aby osvedčené postupy a normy EÚ vrátane tých, ktoré vychádzajú z práce a skúseností samospráv, boli zahrnuté do príslušných multilaterálnych nástrojov a politických rámcov vrátane MOP, WHO a G20;

32.

súhlasí s tým, že zvyšovanie odolnosti je viacrozmerná činnosť. Za prioritu považuje činnosti týkajúce sa oblasti infraštruktúry a bezpečnosti, ako aj hospodárskej, sociálnej a vzdelávacej roviny, ktoré umožňujú udržateľný rozvoj prispievajúci k sociálnej integrácii. Úloha miestnych a regionálnych orgánov v týchto oblastiach je nepopierateľná. Pokiaľ ide o zemepisnú oblasť, uvádza, že za prioritných sa musia považovať partneri zo Stredozemia alebo Východného partnerstva. Zároveň je potrebné zohľadniť úlohu a vplyv krajín Blízkeho východu a Strednej Ázie na odolnosť EÚ;

33.

súhlasí s názorom, že je nevyhnutné rozšíriť výskumnú činnosť v rámci programu Horizont 2020 s cieľom zvýšiť odolnosť, najmä v oblasti bezpečnosti, hospodárstva, spoločenských vied, bezpečnosti dodávok vody a potravinovej bezpečnosti, migrácie a násilného vysídľovania; naznačuje, že je potrebné vo väčšej miere do tejto činnosti zapojiť miestne akademické strediská, ktoré sú vedeckým centrom v regiónoch. Na tento účel je potrebné prijať propagačné, inštitucionálne a sociálne opatrenia;

34.

súhlasí s názorom, že práve strategická komunikácia je účinnou zbraňou v boji proti terorizmu, extrémizmu a pri ochrane pred počítačovou kriminalitou. Považuje za nevyhnutné čo najrýchlejšie zabezpečiť EÚ a partnerské krajiny pred vplyvom vonkajších dezinformačných aktivít, ktorých cieľom je zdiskreditovať politické a sociálne systémy, ktoré sú základom našej identity, bezpečnosti a stability;

35.

uvádza, že je potrebné posilniť úlohu miestnych a regionálnych kapacít v oblasti odolnosti a analýzy rizík, a to v záujme zvýšenia odolnosti. Týka sa to predovšetkým regiónov, ktoré sú hraničnými regiónmi EÚ. Vďaka tomuto druhu opatrení sa zvýši citlivosť voči konfliktom v bezprostrednej blízkosti EÚ a zároveň sa zdokonalia vypracované mechanizmy vyhodnocovania povahy a dosahu rizík, tlakov a zraniteľnosti voči otrasom v partnerských krajinách;

36.

zasadenie odolnosti do určitého kontextu si vyžaduje, aby sa táto otázka zohľadnila v odvetvových politikách EÚ, a to na všetkých úrovniach – národnej, regionálnej, občianskej. Prostredníctvom osobitného prístupu budú môcť odvetvové politiky účinne prispievať k posilňovaniu odolnosti, pričom zohľadnia výnimočnosť situácie podľa jednotlivých oblastí pôsobnosti a uplatňovania;

37.

zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších opatrení na zvýšenie odolnosti je odstraňovanie prvotných príčin nelegálnej migrácie (chudoby, nerovnosti, demografického rastu, nedostatku profesijných, vzdelávacích a hospodárskych príležitostí, nestability, konfliktov, obchodovania s ľuďmi, organizovanej trestnej činnosti, klimatických zmien a zhoršovania životného prostredia alebo dlhodobých dôsledkov násilného vysídľovania). Preto treba mať na pamäti, že pomoc sociálne slabšiemu a zraniteľnému obyvateľstvu je najúčinnejšia tam, kde sa toto riziko vyskytuje;

38.

odporúča vytvoriť podrobné rámce týkajúce sa zamestnanosti a dôstojnej práce a zohľadniť úlohu a postavenie miestnych a regionálnych orgánov v odvetvových politikách zamestnanosti a sociálnej politike, a to podľa Medzinárodnej konferencie práce;

39.

zdôrazňuje, že je mimoriadne potrebné zabezpečiť bezpečnosť kritickej dopravnej infraštruktúry, a zároveň pripomína, že v tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť miestnym a regionálnym orgánom ako subjektom, ktoré sú často priamo zodpovedné za stav tejto infraštruktúry a nesú zodpovednosť za územia, ktorými prechádza kritická dopravná infraštruktúra;

40.

víta skutočnosť, že Komisia je odhodlaná spolupracovať s miestnymi orgánmi v snahe posilniť odolnosť v rýchlo narastajúcich mestských oblastiach, v ktorých môže nedostatok plánovania alebo investícií do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a geofyzikálnych rizík vystaviť obyvateľstvo značným ľudským a hospodárskym škodám v prípade, že nastanú otrasy a stresové situácie. Odstránenie základných rizikových faktorov prostredníctvom verejných a súkromných investícií na základe identifikácie rizika je nákladovo efektívnejšie než spoliehanie sa na reakciu po katastrofe. Zdôrazňuje úlohu odvetvového dialógu so samosprávami o udržateľnej urbanizácii s cieľom zvýšiť odolnosť a inovačnú kapacitu, a to v súlade s cieľmi novej mestskej agendy;

41.

zdôrazňuje mimoriadny význam humanitárnej pomoci v prípade živelnej pohromy, prírodnej katastrofy alebo inej mimoriadnej udalosti, ktorá si vyžaduje poskytnutie tejto pomoci. Pri poskytovaní humanitárnej pomoci sa musia v plnej miere rešpektovať základné zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a zároveň sa musia dodržiavať ľudské práva vyplývajúce zo Ženevského dohovoru a jeho dodatkových protokolov.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/43

1.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri zavádzaní odporúčaní digitálneho jednotného trhu, poskytovaní digitálnych služieb občanom a vytváraní a spravovaní digitálnej infraštruktúry, napríklad v prípade generovania údajov. Digitálne služby sú tiež hnacou silou hospodárskeho rastu na miestnej a regionálnej úrovni, keďže ponúkajú širokú škálu príležitostí na inováciu, vytváranie MSP, podnikanie, tvorbu pracovných miest a spoločenský pokrok;

2.

súhlasí s názorom Európskej komisie, že EÚ a členské štáty by mali byť predvojom a viesť úsilie na európskej, národnej a miestnej úrovni v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi v snahe presadiť väčšie zmeny v postupoch a štruktúre verejnej správy, pričom by sa IKT a generovanie údajov mali využívať na zlepšenie zmysluplnosti, kvality a produktivity práce a efektívnosti verejných orgánov a na zníženie byrokracie v kontakte so širokou verejnosťou a podnikmi;

3.

žiada Európsku komisiu, aby podporovala miestne a regionálne orgány pri ich činnostiach v oblasti financovania tým, že bude naďalej schvaľovať prioritné používanie EŠIF na podporu digitálnej infraštruktúry, napríklad na rozvoj dát a rozvoj zručností, vo všetkých európskych regiónoch, ako aj uznaním technologických prekážok pri projektoch digitálneho rozvoja vo vidieckych, horských, ostrovných a riedko osídlených oblastiach, ktoré by sa mali považovať za služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

4.

upozorňuje na skutočnosť, že znevýhodnené regióny nemajú základnú infraštruktúru ani odborné znalosti potrebné na vybudovanie digitálneho dátového hospodárstva. Preto navrhuje, aby sa týmto regiónom poskytovala regulačná pomoc s cieľom umožniť im získať prístup na európsky jednotný digitálny trh;

5.

uznáva, že jedným z dôležitých prvkov digitálneho jednotného trhu je zhromažďovanie údajov. Tento rýchlo sa rozvíjajúci celosvetový trend má pre miestne a regionálne orgány a pre podniky obrovský potenciál v rozličných oblastiach od zdravotníctva, životného prostredia, potravinovej bezpečnosti, klímy a efektívneho využívania zdrojov až po inteligentné dopravné systémy a inteligentné mestá a regióny;

6.

oceňuje avizovanú iniciatívu Komisie zameranú na riešenie obmedzení voľného pohybu údajov z iných dôvodov ako ochrana osobných údajov v rámci EÚ a neopodstatnené obmedzenia týkajúce sa umiestnenia údajov na účely uchovávania alebo spracovávania;

7.

súhlasí s konštatovaním, že výmena údajov zostáva v súčasnosti obmedzená. Trhy s údajmi sa síce pomaly vytvárajú, nie sú však všeobecne využívané verejným a súkromným sektorom alebo prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Potenciálni používatelia nemusia mať k dispozícii správne nástroje a zručnosti na stanovenie hospodárskej hodnoty svojich údajov a môžu sa obávať straty alebo ohrozenia svojej konkurenčnej výhody v prípade sprístupnenia údajov konkurentom. Vlastník dát o nič neprichádza, keď sa o ne podelí: naopak, tým, že sa delíme o poznatky, zvyšuje sa hodnota dát;

8.

konštatuje, že rôznorodé zdroje a typy údajov sa generujú prostredníctvom strojov alebo procesov a sú založené na vznikajúcich technológiách, akou je napríklad internet vecí. Účastníkom trhu, ako sú výrobcovia, výskumníci a poskytovatelia infraštruktúry, a najmä inteligentné mestá a regióny, ktorých rozvoj je v právomoci miestnych a regionálnych orgánov, sa tak núka množstvo príležitostí rozširovať technológie, nápady a produkty spojené s internetom vecí;

9.

zdôrazňuje, že sprístupnením strojovo čitateľných údajov sa podporuje spoločné využívanie údajov a obmedzuje nevyhnutnosť často nákladných žiadostí o údaje ad hoc. Súbory komplexných ukazovateľov sú podkladom pre verejnú diskusiu a lepšie prijímanie rozhodnutí na miestnej úrovni a môžu zmeniť k lepšiemu navrhovanie, zavádzanie, riadenie a monitorovanie politiky na úrovni miestnych a regionálnych orgánov;

10.

zdôrazňuje, že mestá a regióny by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní databáz verejných informácií, zaisťovaní bezpečnosti údajov, rozvoji potrebných digitálnych zručností, zabezpečovaní a uľahčovaní financovania pre širokopásmové siete a siete infraštruktúry. Správne prostredie pre medziregionálnu a cezhraničnú výmenu služieb online môže výrazne podporiť vytváranie služieb na vysokej úrovni a dátové hospodárstvo;

11.

zdôrazňuje, že miestna a regionálna úroveň sa môžu do veľkej miery podieľať aj na všetkých fázach zhromažďovania údajov a poskytovania služieb občanom a podnikom. Zahŕňa to aj podporu digitálnych a podnikateľských zručností, ktoré umožnia naplno využívať nové technológie, analyzovať veľké dáta, porozumieť otázkam kybernetickej bezpečnosti, zvýšiť zamestnateľnosť a vytvoriť nové podnikateľské príležitosti. V európskych mestách a regiónoch to možno vidieť v praxi v podobe dobrých príkladov spolupráce s národnými orgánmi a výskumnými centrami v oblasti inovácie vo verejnom sektore a interoperability;

12.

víta program Európskej komisie „Mestské inovačné opatrenia“ financovaný z EFRR, v rámci ktorého môžu mestá hľadať a skúšať inovačné riešenia, ako je generovanie údajov v záujme udržateľného mestského rozvoja;

13.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány musia mať veľký a účinný vplyv na zákony, ktoré sa týkajú ich schopností v oblasti dátového hospodárstva. Každé nové nariadenie môže pre miestne a regionálne samosprávy predstavovať zbytočnú administratívnu záťaž a ďalšie náklady, ktoré podľa výboru nezodpovedajú prínosu pre občanov;

14.

zdôrazňuje, že občania očakávajú silné a efektívne normy ochrany údajov, najmä v rámci digitálneho jednotného trhu. Ochrana údajov by sa nikdy nemala považovať za prekážku, ale za neoddeliteľnú súčasť digitálneho jednotného trhu. Nevyhnutným predpokladom je preto jednoznačný a prispôsobený právny rámec ochrany údajov pre dátové hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi tým, či sú takéto strojovo generované údaje osobné (t. j. týkajú sa žijúcej osoby), a teda podliehajú všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov, iné ako osobné alebo sú kombináciou oboch týchto typov;

16.

žiada zabezpečiť, aby regulačný rámec EÚ v digitálnom prostredí naďalej spĺňal svoj účel, ktorým je podpora inovácií, a aby plne využíval potenciál jednotného trhu a investície do hospodárstva EÚ;

17.

súhlasí s tým, že je potrebné poskytnúť istotu používateľom a výrobcom zariadení, ktoré generujú údaje, pokiaľ ide o ich potenciálnu zodpovednosť;

18.

podporuje myšlienku, že EÚ musí zabezpečiť, aby dáta prechádzali naprieč hranicami a odvetviami a boli čo najlepšie prístupné a opätovne použiteľné. Pre rozvoj dátového hospodárstva ako súčasti digitálneho jednotného trhu je nevyhnutný koordinovaný európsky prístup;

19.

víta zámer Komisie využiť obchodné dohody EÚ na stanovenie pravidiel pre elektronický obchod a cezhraničné toky údajov a riešiť nové formy digitálneho protekcionizmu v plnom súlade s pravidlami EÚ na ochranu údajov a bez toho, aby boli tieto pravidlá dotknuté;

20.

uznáva, že realizácia plného potenciálu európskeho dátového hospodárstva si vyžaduje, aby sa všetky činnosti členských štátov, ktoré majú vplyv na uchovávanie alebo spracovávanie údajov, riadili „zásadou voľného pohybu údajov v rámci EÚ“, a to na základe povinností, ktoré im vyplývajú z ustanovení zmluvy a príslušných sekundárnych právnych predpisovo voľnom pohybe služieb a slobode usadiť sa;

21.

oceňuje všeobecné nariadenie o ochrane údajov a súhlasí s názorom, že obavy o súkromie sú opodstatnené. Prísne predpisy na ochranu údajov budujú dôveru, ktorá umožní rozvoj digitálneho hospodárstva na celom vnútornom trhu, pomôže zamedziť rôznym formám zraniteľnosti v súvislosti s IKT a potenciálnej virtuálnej kriminalite a tiež vytvoriť zosúladené preventívne stratégie.

22.

podporuje revíziu smernice o súkromí, ktorej cieľom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v plnom súlade so všeobecným nariadením ochrane údajov;

23.

odporúča, aby sa dostupnosť údajov na účely regulácie alebo dohľadu, ktorá sa nijako nespochybňuje, lepšie zabezpečila posilnením spolupráce medzi národnými orgánmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi alebo medzi týmito orgánmi a súkromným sektorom, a nie prostredníctvom obmedzení lokalizácie;

24.

uznáva, že skutočným faktorom bezpečného uchovávania a spracovávania údajov sú najmodernejšie a najlepšie postupy na riadenie IKT, a to v rozsahu, ktorý ďaleko presahuje rámec jednotlivých systémov;

25.

zdôrazňuje, že nový balík by mal prispieť k zlepšeniu prevencie, zisťovania, reakcie, pokiaľ ide o kybernetické incidenty, a mal by viesť k lepšej výmene informácií a koordinácii medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti hlavných kybernetických incidentov. To si bude vyžadovať skutočné partnerstvo medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, miestnymi a regionálnymi orgánmi, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou;

26.

domnieva sa, že vzhľadom na to, že narušenia bezpečnosti sú hrozbou pre služby vo verejnom záujme, napríklad pokiaľ ide o dopravné siete, miestne dodávky vody, elektrizačnú sústavu a dodávky energie, a keďže miestne a regionálne orgány využívajú a vlastnia mnohé digitálne informačné produkty a služby, musia zohrávať kľúčovú úlohu pri boji proti kybernetickej trestnej činnosti, zbieraní údajov, ktoré s ňou súvisia, a ochrane bezpečnosti údajov;

27.

zdôrazňuje, že kybernetické útoky sa usilujú využiť jednu z piatich najväčších slabín digitálnych technológií, ktoré sú pre inteligentné mestá a regióny rozhodujúce. Medzi tieto slabiny patria: slabá softvérová bezpečnosť a šifrovanie údajov, používanie nechránených pôvodných systémov a slabá údržba, veľa vzájomných prepojení a rozsiahle a komplexné plochy útoku, kaskádové efekty, ktorými si do veľkej miery vzájomne prepojené subjekty rýchlo odovzdávajú nepriaznivé dôsledky, a mnohoraké slabiny vyplývajúce z ľudských chýb a úmyselného poškodzovania zo strany zamestnancov;

28.

zdôrazňuje, že v dôsledku týchto slabín z hľadiska bezpečnosti pri vytváraní údajov vzrástol počet kybernetických útokov na dôležitú mestskú infraštruktúru a systémy riadenia, čo má dôsledky aj pre ochranu a bezpečnosť ľudí. Je nevyhnutné vytvoriť širší súbor systémových a koordinovaných intervencií, ktorý bude zahŕňať zmierňovanie a prevenciu a zabezpečí uplatňovanie v praxi prostredníctvom trhových iniciatív a regulácie a presadzovania predpisov zo strany verejnej správy;

29.

zdôrazňuje, že bezpečnosť internetu vecí je veľmi premenlivá, pričom niektoré systémy nemajú šifrovanie alebo užívateľské mená a heslá a ďalšie sa môžu ľahko nakaziť malvérom alebo v nich môže dôjsť k zmenám firmvéru. Vzhľadom na svoju komplexnú prepojenosť predstavuje internet vecí rozsiahlu plochu pre kybernetické útoky a má množstvo slabín;

30.

zastáva názor, že v rámci orgánov regionálnej a miestnej správy a verejnej služby, resp. medzi prevádzkovateľmi infraštruktúry, by sa mali navrhnúť podrobné školenia o bezpečnosti, ktoré by sa realizovali vo všetkých organizáciách, ale najmä v tých, ktoré sa podieľajú na elektronickom verejnom obstarávaní, zavádzaní a každodennom prevádzkovaní technológií inteligentných miest;

31.

zasadzuje sa za rozšírenie a prehĺbenie stratégií na zmiernenie dôsledkov, ktoré by mali zahŕňať bezpečnosť pri vývoji ako prístup, ktorý sa bude skutočne uplatňovať v každom budúcom obstarávaní v súvislosti s inteligentnými mestami a regiónmi. Takéto stratégie by mali obsahovať komplexné posúdenie existujúcej mestskej infraštruktúry a informačných systémov a opravy nedostatkov v bezpečnosti alebo náhradu, vytváranie tímov zodpovedných za základnú bezpečnosť a tímov reakcie na núdzové počítačové situácie v rámci správy mesta, ktoré by mali špecializované zručnosti a povinnosti presahujúce všeobecnú správu systémov IT. Okrem toho by sa mala výrazne zmeniť odborná príprava a kontinuálny profesijný rozvoj v oblasti bezpečnosti vo verejnej i v obchodnej sfére;

32.

zdôrazňuje, že generovanie osobných údajov vyvoláva otázky vo všetkých oblastiach politiky miestnej a regionálnej verejnej správy. miestne a regionálne orgány sú tvorcami a prevádzkovateľmi údajov, pričom tieto údaje majú prierezový charakter a týkajú sa oblastí bezpečnostnej a právnej politiky, hospodárstva, komunikácie, vzdelávania, zdravotníctva, verejnej správy, dopravy, životného prostredia či ochrany spotrebiteľov;

33.

zdôrazňuje, že predpokladmi skutočnej kontroly nad údajmi na trhu sú vysledovateľnosť a jednoznačná identifikácia zdrojov údajov. Na vytvorenie dôvery v tento systém môžu byť potrebné spoľahlivé a možno aj štandardizované protokoly na trvalú identifikáciu zdrojov údajov;

34.

podporuje myšlienku, že miestnym a regionálnym orgánom by sa mal poskytnúť prístup k údajom v prípadoch „všeobecného záujmu“, čím by sa výrazne zlepšilo fungovanie verejného sektora, napríklad optimalizácia systémov riadenia dopravy na základe údajov v reálnom čase zo súkromných vozidiel;

35.

súhlasí s tým, že vo všetkých politických opatreniach sa musí zohľadniť táto hospodárska realita a právny rámec ochrany osobných údajov, pričom sa musia rešpektovať základné práva jednotlivcov;

36.

zdôrazňuje, že v súčasnosti na miestnej, národnej ani na európskej úrovni neexistujú komplexné politické rámce pre nespracované strojovo generované údaje, ktoré sa nepovažujú za osobné údaje, ani pokiaľ ide o podmienky ich hospodárskej využiteľnosti a obchodovateľnosti;

37.

upozorňuje, že by sa v záujme zvýšenia ochrany osobných údajov nemali stanovovať prílišné obmedzenia pre jednotlivcov, ktorí si uplatňujú právo na kontrolu svojich informácií a ktorí by mali by mať možnosť dať svoj súhlas, najmä vo vzťahu k miestnym a regionálnym orgánom;

38.

poukazuje na kľúčovú zodpovednosť nezávislých orgánov pre ochranu osobných údajov a na nevyhnutnosť vytvoriť dodatočné stimulačné nástroje pre spracovateľov údajov s cieľom odmeniť ich úsilie o ochranu údajov, napr. odľahčením dôkazného bremena pre spracovateľov, ktorí rešpektujú náročné samoregulačné štandardy alebo etické kódexy;

39.

žiada, aby sa vyjasnili právne neistoty v súvislosti s nespracovanými strojovo generovanými údajmi a nedostatočnou ochranou práv duševného vlastníctva. Mohlo by sa totiž stať, že tieto medzery v regulačnom rámci alebo právne neistoty budú zneužité a že sa voči používateľom uplatnia neprimerané štandardné zmluvné podmienky alebo využijú technické prostriedky, ako napríklad chránené formáty alebo šifrovanie;

40.

súhlasí s tým, že nové otázky v rámci dátového hospodárstva sa týkajú prenosnosti iných ako osobných údajov, interoperability služieb s cieľom výmeny údajov a vhodných technických noriem na realizáciu účelnej prenosnosti.

41.

uznáva záväzok podporovať vhodné normy na zlepšenie interoperability, prenosnosti a bezpečnosti cloudových služieb lepším začlením práce komunít otvorených zdrojov do procesu tvorby noriem na európskej úrovni;

42.

víta spoľahlivý prístup k pravidlám prenosnosti vo forme noriem. uvedomuje si, že existujú možnosti zaviesť experimentálne prístupy, a žiada, aby boli miestne a regionálne orgány zapojené do spolupráce viacerých zainteresovaných strán vrátane tvorcov noriem, subjektov z odvetvia a technickej komunity;

43.

trvá na tom, že pre rozvoj internetu vecí a bezproblémový tok údajov vo všetkých regiónoch je nevyhnutné širšie pochopenie interoperability ako niečoho, čo má význam nielen pre verejnú správu, ale aj pre všetky sektory. Jednoznačnými požiadavkami sú dostupnosť spoločných formátov, noriem a špecifikácií, a regióny v tejto oblasti prispievajú tým, že sa zaviažu vo svojich administratívnych postupoch uplatňovať ustanovenia smerníc o informáciách, a najmä aktuálneho európskeho rámca interoperability (European Interoperability Framework);

44.

podčiarkuje, že vzhľadom na zintenzívnenú dátovú spotrebu a pribúdanie súčasného využívania dát, rýchlosť nahrávania resp. sťahovania a nevyhnutnosť celoplošného pokrytia a prenosu takmer v reálnom čase, ktorý má zároveň zodpovedať potrebám a byť spoľahlivý, bude potrebné dať k dispozícii mimoriadne výkonné siete a širokopásmovú infraštruktúru, na ktoré je v celej Európe napojených stále viac koncových používateľov;

45.

domnieva sa, že by bolo užitočné, keby Komisia prijala opatrenia zamerané na možnosti prepojenia a interoperability jestvujúcich alebo pripravovaných cloudov na celoštátnej, regionálnej a prípadne miestnej úrovni, pričom by sa mali využiť možnosti normalizácie. Súčasne zdôrazňuje, že je dôležité uskutočňovať na miestnej úrovni užitočné kroky s cieľom dosiahnuť účinné špecifikácie cloudových aplikácií;

46.

upozorňuje, že účelná prenosnosť iných ako osobných údajov by si tiež vyžadovala zohľadnenie širších aspektov správy údajov vrátane transparentnosti pre používateľov, riadeného prístupu a interoperability na prepojenie rôznych platforiem spôsobmi, ktoré by stimulovali inováciu;

47.

vyzýva, aby sa zaujal rozhodný koordinovaný prístup k posudzovaniu rizika spojeného s generovaním údajov, najmä takého, ktoré by mohlo mať nepriaznivý vplyv na rozvoj dátového hospodárstva EÚ a prevádzkovanie cezhraničných služieb v oblasti údajov a technológií na vnútornom trhu;

48.

zdôrazňuje, že vo všetkých budúcich riešeniach by sa tiež mali zohľadňovať oprávnené záujmy účastníkov trhu vrátane miestnych a regionálnych orgánov, ktorí investujú do vývoja výrobkov, zabezpečujú spravodlivú návratnosť investícií, a prispievajú tak k inovácii. Zároveň by sa každým budúcim riešením malo zabezpečiť spravodlivé spoločné využívanie výhod medzi držiteľmi a spracovateľmi údajov a poskytovateľmi aplikácií v hodnotových reťazcoch;

49.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu podporovať inováciu a konkurencieschopnosť v dátovom hospodárstve prostredníctvom personalizovaných riešení na strane dopytu a ponuky vrátane zavádzania širokopásmového pripojenia, digitálneho hospodárstva, digitálnej integrácie a elektronickej verejnej správy. Navyše poskytujú aj vzdelávacie a výcvikové zariadenia, vykonávajú iniciatívy v oblasti financovania z EÚ a uľahčujú prospešnú spoluprácu a výmenu skúseností s inými verejnými orgánmi, a to aj cez hranice;

50.

vyzýva na vytvorenie platformy EÚ pre systémy generovania údajov, ktorá by bola podobná vznikajúcim platformám pre elektronickú verejnú správu a širokopásmové pripojenie;

51.

na záver konštatuje, že mestá a regióny EÚ by si zaslúžili väčšie uznanie za svoj podiel na realizácii udržateľnej digitálnej agendy a budovaní dátového hospodárstva. Miestne a regionálne orgány patria medzi hlavných adresátov odporúčaní tejto agendy a musia sa považovať za dôležitých aktérov a partnerov pri jej vykonávaní.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/48

1.

víta vytvorenie sociálneho piliera ako nevyhnutné doplnenie politickej, hospodárskej a menovej únie a príspevok k správnemu uplatňovaniu horizontálnej sociálnej doložky (7), čo umožní realizovať udržateľnú a inkluzívnu Európu, ktorá posilňuje postavenie svojich občanov a podporuje rovnosť príležitostí;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia výslovne uviedla, že plnenie cieľov piliera je spoločnou zodpovednosťou Únie, členských štátov a sociálnych partnerov (8), pričom úplne obišla zodpovednosť a právomoci, ktorú majú v tejto veci miestne a regionálne orgány;

3.

opätovne zdôrazňuje význam silnej európskej sociálnej agendy, v rámci ktorej sa konkurencieschopnosť a sociálna spravodlivosť navzájom dopĺňajú (9), aby sa zabránilo akejkoľvek forme sociálneho dampingu a aby sa zabezpečila väčšia zamestnanosť. Pripomína v tejto súvislosti záväzok obsiahnutý v preambule Zmluvy o Európskej únii „podporovať hospodársky a sociálny pokrok svojich národov“ a zabezpečiť, „aby bol rozvoj hospodárskej integrácie sprevádzaný súčasným pokrokom v iných oblastiach“;

4.

zdôrazňuje pridanú hodnotu, ktorú poskytujú miestne a regionálne orgány pri vytváraní a vykonávaní sociálno-hospodárskych politík, ktoré prispievajú k väčšej vzostupnej konvergencii a opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby európsky pilier sociálnych práv podporoval úsilie miestnych a regionálnych orgánov zavádzať vhodné politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky (10);

5.

víta cieľ Komisie, podľa ktorého sa pri formovaní európskych politík budú vo zvýšenej miere zohľadňovať ciele sociálnej politiky a stanovovať (minimálne) normy sociálnej politiky, ktoré budú EÚ a členské štáty dodržiavať v súlade so svojimi príslušnými právomocami;

6.

opätovne vyzýva na primeranú koordináciu hospodárskych a sociálnych politík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni (11), čím sa zabezpečí lepšie zastúpenie územného rozmeru (12);

7.

prehĺbenie sociálneho rozmeru umožní posilniť projekt EÚ a zapojiť občanov do obnoveného projektu, vďaka čomu sa s ním budú môcť väčšmi stotožniť;

8.

konštatuje, že hospodárske a sociálne politiky EÚ by mali zvýšiť jej dlhodobý rastový potenciál podporou produktivity a konkurencieschopnosti európskych podnikov ako aj zručností pracovníkov;

9.

poukazuje na to, že sociálny pilier musí prispieť k zníženiu chudoby a sociálneho vylúčenia a k zníženiu nezamestnanosti, najmä mládeže, bojom proti všetkým možným sociálnym nerovnostiam (13) vrátane rodových nerovností. Do tohto kontextu zapadá európsky systém poistenia v nezamestnanosti (14) ako jeden z prvých spoločných nástrojov na zvládnutie kríz zamestnanosti;

10.

pripomína, že kríza zamestnanosti viedla k značnej dlhodobej nezamestnanosti, v boji proti ktorej je potrebné nasadiť vhodné aktívne politiky, použiť odbornú prípravu na rekvalifikáciu týchto pracovníkov a podľa potreby poskytnúť aj finančnú podporu;

11.

poukazuje na to, že politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá je jednou z najdôležitejších a najrozsiahlejších politík EÚ (15), musí výrazne prispieť k realizácii sociálneho piliera;

12.

zdôrazňuje, že sociálne investície predstavujú investície do budúcnosti a nemožno ich interpretovať len ako verejné výdavky;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné koordinovať stratégie a ciele, ktoré by mali existovať medzi sociálnym pilierom a Európskym sociálnym fondom;

14.

súhlasí s cieľom Komisie zvýšiť zamestnanosť a zabezpečiť vhodné podmienky na to, aby podniky vytvárali viac kvalitnejších pracovných miest v EÚ;

15.

opakuje svoju žiadosť o posilnenie sociálneho rozmeru EÚ a hospodárskej a menovej únie; dúfa, že legislatívny návrh európskeho piliera sociálnych práv umožní, aby sa riešili pracovné práva a pracovná mobilita na meniacom sa trhu práce, pričom sa zároveň zohľadní zásada subsidiarity (16);

16.

opätovne zdôrazňuje význam silnej európskej sociálnej agendy, v rámci ktorej sa konkurencieschopnosť a sociálna spravodlivosť navzájom dopĺňajú (17), aby sa zabránilo akejkoľvek forme sociálneho dampingu a aby sa zabezpečila väčšia zamestnanosť;

17.

opätovne pripomína, že akýkoľvek verejný alebo súkromný zásah musí zohľadňovať miestne a regionálne špecifiká, demografické výzvy a pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí, pričom zdôrazňuje dôležitosť rozšírenia výhod „Záruky pre mladých ľudí“ na ľudí do 30 rokov (18) a zaviesť tento systém ako stály prvok európskej politiky v oblasti zamestnanosti s udržateľným a adekvátnym financovaním z európskych a vnútroštátnych fondov;

18.

poukazuje na to, že rýchle a hlboké zmeny, od starnutia obyvateľstva po nové modely rodinného života, od digitalizácie po nové formy práce, ako aj vplyv globalizácie a urbanizácie, musia sledovať cieľ lepšej a trvalej odbornej prípravy, prispôsobovania zručností a aktívnej podpory talentov, politík aktívneho starnutia, rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, a to aj prostredníctvom vhodných rodinných politík (19) a politík v oblasti vzdelávania a zamestnanosti;

19.

opätovne zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa potreby trhu práce, ktoré majú územný rozmer, zosúlaďovali so zručnosťami, a v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány najmä vo vzdelávaní, odbornej príprave a podpore mladých podnikateľov (20);

20.

podporuje preto zakotvenie práva na vzdelávanie, ako základného sociálneho a ľudského práva, do piliera sociálnych práv;

21.

ďalej zdôrazňuje, že vzhľadom na situáciu v jednotlivých členských štátoch, regiónoch a obciach a dostupné zdroje, a keďže investície do ľudského kapitálu by sa mohli považovať za sociálne investície, by členské štáty mali mať podporu pri implementácii záruky získania zručností s cieľom zlepšiť príležitosti v oblasti zamestnanosti a dosiahnuť plné zapojenie nízko kvalifikovaných dospelých do spoločnosti v Európe (21);

22.

domnieva sa, že v záujme vytvorenia vyváženého a regulovaného trhu práce je dôležité zohľadňovať meniace sa pracovné podmienky (4.0), zamestnanecké vzťahy, ako aj ochranu pracovníkov vrátane práva na odpojenie, Na tento účel opätovne vyzýva, aby sa zriadila stála skupina na vysokej úrovni z predstaviteľov Komisie, Rady, Parlamentu a Výboru regiónov, s cieľom rozvinúť úvahu na európskej úrovni o vplyve digitalizácie a nových technológií a podporiť potrebné hospodárske a sociálne politiky, a to aj vrátane územných opatrení, ktoré sa ukážu vhodnými;

23.

poukazuje na to, že vzhľadom na vývoj pracovných podmienok (22) je nevyhnutné rýchlo, ľahko a spoľahlivo uznať kvalifikácie odborníkov s vysokou mobilitou (23);

24.

zastáva názor, že pri nových formách zamestnávania alebo vymedzení nových spoločných európskych minimálnych noriem by sa mala vždy zohľadňovať primeraná úroveň sociálnej ochrany;

25.

žiada, aby sa aj prostredníctvom odborného vzdelávania a odbornej prípravy venovala pozornosť cieľu účinnej integrácie utečencov, maloletých osôb bez sprievodu a migrantov s riadnym povolením na pobyt;

26.

žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala právnym aktom, ktoré sa týkajú vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, ako sú právne akty v oblasti voľného pohybu pracovníkov v rámci Únie, koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia, fondov EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych politík (24);

27.

požaduje používanie vhodnejších nástrojov na hodnotenie rozdielov na nadnárodnej úrovni, ako sú dodatočné spoľahlivé údaje o sociálnych otázkach na miestnej a regionálnej úrovni;

28.

navrhuje, aby sa okamžite venovala pozornosť chudobe a sociálnemu vylúčeniu bez ohľadu na ich príčinu a kategóriu postihnutého obyvateľstva a zdôrazňuje potrebu výraznejších iniciatív na podporu rodín, na zabezpečenie trvalého upustenia od foriem sociálneho vylúčenia a na zvýšenie financovania sociálnej ochrany. Okrem toho víta stanovenie základného zaručeného príjmu za osvedčený postup, ktorý prijali mnohé miestne a regionálne orgány;

29.

upozorňuje, že sociálny pilier sa musí venovať aj otázke sociálnej marginalizácie a vylúčenia, pričom prioritné postavenie by mali zaujímať politiky pre zdravotne postihnutých a mnohodetné rodiny;

30.

ľutuje, že európsky pilier sociálnych práv sa zaoberá bývaním len ako súčasťou sociálnych služieb. Domnieva sa, že primerané a cenovo dostupné bývanie pre všetkých musí byť nevyhnutnou podmienkou, ktorá môže viesť k väčšej sociálnej súdržnosti a prispievať k vytváraniu spoločenstiev, ktoré sú odolné voči sociálnej, hospodárskej a geografickej segregácii;

31.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi dostupnosť širokej siete nielen základných služieb, ale aj služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane sociálnych služieb, ktoré by boli kvalitné a cenovo dostupné;

32.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom pozornosti k právu na prístup k umeniu a kultúre, ktoré je základom sociálnej súdržnosti a boja proti marginalizácii a chudobe (25);

33.

dôrazne pripomína Komisii a Rade, že je žiaduce zaviesť stimulačné opatrenia pre krajiny, ktoré zavádzajú štrukturálne reformy na dosiahnutie sociálnych cieľov stratégie Európa 2020 a na boj proti sociálnej nerovnováhe;

34.

zdôrazňuje, že sociálny pokrok v Európe môže byť rovnomerne rozložený aj v krajinách mimo eurozóny (26), ktoré nie sú príjemcami na začiatku sociálneho piliera; vyzýva Komisiu a Radu, aby na tento účel našli vhodné nástroje;

35.

zdôrazňuje potrebu objasniť, ako môžu európske fondy podporiť realizáciu piliera (27) a opakovane prízvukuje, že Európska únia a členské štáty budú musieť rátať s vyčlenením náležitých zdrojov na splnenie cieľov uvedených v pilieri;

36.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala koncepciu akčného programu sociálnej politiky zameraného na budúcnosť, ktorého súčasťou budú konkrétne opatrenia;

37.

opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby európsky pilier sociálnych práv podporoval úsilie miestnych a regionálnych orgánov zaviesť vhodné politiky v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky (28);

38.

tvrdí, že je vhodné vybudovať spoľahlivé nástroje na meranie a sledovanie dosiahnutého pokroku (29) a žiada o začlenenie protokolu o sociálnom pokroku pri akejkoľvek zmene Zmluvy s cieľom postaviť sociálne práva na rovnakú úroveň ako hospodárske práva (30);

39.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť sociálnu a občiansku hodnotu dobrovoľníctva ako prostriedku rozvoja a podpory územných celkov a aj ako nástroja sociálnej zodpovednosti a priamej účasti občanov.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/62

1.

konštatuje, že nedávne štúdie o seizmických rizikách v európskom kontexte (napríklad projekt SHARE (1) financovaný v rámci 7. RP) síce potvrdzujú, že krajiny ako Taliansko, Grécko, Turecko a Rumunsko sa vyznačujú vyššou úrovňou seizmického rizika, ale poukazujú na to, že mierna úroveň rizika sa týka aj niektorých oblastí krajín, ako sú Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Španielsko a Portugalsko, vrátane rizika vyplývajúceho z cunami;

2.

konštatuje, že v členských krajinách Európskej únie (EÚ) sa nachádza veľký počet budov a infraštruktúr, ktoré si vyžadujú neustálu údržbu z dôvodu svojho štrukturálneho stavu, zmeny stavu okolitého prostredia a noriem, ktorými sa riadi stavebný sektor. Konkrétne pokiaľ ide o budovy, podľa údajov Eurostatu a Building Performance Institute Europe (BPIE) (2) bolo približne 40 % z 25 miliárd m2 úžitkovej plochy, ktorá sa nachádza v krajinách EÚ 27 (plus Švajčiarsko a Nórsko), postavených pred rokom 1960;

3.

konštatuje, že niekoľko krajín EÚ, najmä v oblasti Stredozemného mora, postihli v nedávnej minulosti ničivé seizmické udalosti, ktoré mali pre obyvateľstvo vážne dôsledky zo sociálneho aj hospodárskeho hľadiska. Táto bilancia je osobitne vážna v Taliansku, zasiahnutom v ostatných 50 rokoch viacerými zemetraseniami, ktoré zapríčinili celkovo viac ako 5 000 obetí na životoch a hospodárske škody odhadované na približne 150 miliárd EUR;

4.

konštatuje, že z analýzy historických seizmických udalostí vykonanej na celom svete vyplýva, že počet obetí a rozloženie škôd súvisí prevažne s nedostatočnou odolnosťou stavieb a nepripravenosťou postihnutých spoločenstiev, skôr než s intenzitou týchto udalostí;

5.

zdôrazňuje, že pri analýze vplyvu zemetrasenia na miestne štruktúry a na bytový fond a infraštruktúru, ako aj na hospodárstvo a výrobu, sa ukázalo výrazné spomalenie a často aj úplné zastavenie procesov územného rastu;

6.

zdôrazňuje, že na zaručenie bezpečnosti budov a infraštruktúrnych stavieb je potrebná kladná interakcia s regionálnymi politickými opatreniami a politikou súdržnosti a súlad s cieľmi Európskej únie v oblasti mestského a vidieckeho rozvoja;

7.

zastáva názor, že európska politika pre sanáciu budov a infraštruktúry v záujme seizmickej odolnosti by mala vychádzať z prístupu založenom na viacúrovňovom riadení, ktorým sa budú koordinovať európske, štátne a regionálne právomoci v súlade so zásadou subsidiarity a zásadou proporcionality a analogicky ako pri postupe používanom v rámci mestskej agendy EÚ. V tejto súvislosti poukazuje na to, že úroveň EÚ má predovšetkým právomoc stanovovať technické normy, kým právomoc štátnej, regionálnej a miestnej úrovne sa týka hlavne stavebného zákona a územného plánovania;

8.

poukazuje na to, že komplexné opatrenia na predchádzanie seizmickým rizikám predstavujú v súčasnosti pre EÚ prvoradú požiadavku z hľadiska bezpečnosti jej obyvateľov, zachovania historického a kultúrneho dedičstva, obmedzenia výdavkov vyplývajúcich zo škôd na majetku a zdraví, udržania podmienok pre rozvoj území a investícií do rastu;

9.

zdôrazňuje, že predovšetkým miestne a regionálne orgány majú politickú a inštitucionálnu zodpovednosť za ochranu svojich občanov, pretože jednak predstavujú prvú úroveň riadenia na zabezpečenie záchranných operácií a operácií pomoci obyvateľstvu počas núdzovej situácie, jednak zohrávajú dôležitú úlohu pri plánovaní núdzovej pomoci a pri koncipovaní činnosti v rámci štrukturálnej prevencie (opatrenia) a neštrukturálnej prevencie (informovanosť);

10.

zdôrazňuje tiež, že miestne a regionálne orgány ako inštitúcie najbližšie občanom môžu podnietiť ďalšie zvyšovanie povedomia, pokiaľ ide o práva/povinnosti pri prevencii rizík a následný rozvoj aktívneho správania na zmierňovanie rizika;

11.

nazdáva sa, že vzhľadom na vysoký počet súkromných a verejných budov a infraštruktúrnych stavieb, ktoré si vyžadujú zásah, treba vymedziť na základe jednotných kritérií (eurokód a pod.) klasifikáciu seizmickej odolnosti budov a infraštruktúry na európskej úrovni;

12.

vyzýva Európsku komisiu, aby na celoeurópskej úrovni nabádala k dialógu s odvetvím poisťovníctva o tom, ako nájsť finančné stimuly v podobe zníženia poistného počas sanačných opatrení, a považuje za užitočné prehĺbiť ekonomickú udržateľnosť a potenciálne prínosy, ktoré sa očakávajú z rozšírenia systému poistného krytia, a zaviesť opatrenia na spoločné znášanie rizika;

13.

v záujme podpory rozvoja opatrení na zmiernenie rizika prostredníctvom zvýšenej informovanosti spoločenstiev považuje za užitočné vymedziť a zreteľne informovať jednak o dôsledkoch prípadných zemetrasení, jednak predovšetkým o výhodách vyplývajúcich z realizácie sanačných opatrení, pokiaľ ide o zmierňovanie vplyvov zo sociálneho (najmä strát na životoch) a z ekonomického hľadiska;

14.

konštatuje, že je dôležité prehĺbiť túto tému financovaním špecifických študijných činností, keďže zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne presné metódy a výsledky, ktoré by sa dali jasne sprostredkovať zúčastneným stranám bez príslušných odborných znalostí (úradníkom, občanom atď.), pokiaľ ide o hlavné výhody, ktoré môžu vyplynúť z realizácie preventívnych sanačných opatrení;

15.

považuje za nevyhnutné, aby sa na optimalizáciu a náležité usmerňovanie úsilia po technickej a ekonomickej stránke na zníženie seizmického rizika existujúcich budov ako východisko ďalších činností podporovali významné verejné a súkromné iniciatívy na zisťovanie, spoznávanie a analýzu ohrozenia existujúcich štruktúr a aby sa stimulovali kampane na zber údajov slúžiacich na štatistické posudzovanie so stanovením priorít a jednotlivých postupov súbežne s normatívnym vývojom v odvetví a stimulačnými opatreniami alebo financovaním;

16.

konštatuje, že skúsenosti niektorých členských štátov, napríklad Talianska, naznačujú, že starší majitelia nehnuteľností alebo majitelia „prázdninových domov“ nie sú veľmi ochotní investovať do príslušných opatrení. Preto sa zdá byť užitočné zaviesť osvetovú činnosť pre takéto kategórie spolu s formami stimulov, ktoré nie sú obmedzené len na „domy trvalého pobytu“. Uznáva požiadavku vypracovať opatrenia na analýzu a sanáciu existujúcich budov aj na základe štúdií a skúseností, pri ktorých sa jednotlivé budovy zasadzujú do rámca posudzovania ohrozenia komplexu budov alebo mestskej aglomerácie, čím sa rozpoznajú prípadné potenciálne problematické aspekty prevažujúce nad skutočnými podmienkami využívania budov;

17.

konštatuje, že v európskych krajinách už prebieha rozsiahla sanácia verejných i súkromných budov s cieľom zabezpečiť zvýšenie energetickej hospodárnosti, ktorá je financovaná aj z prostriedkov EÚ, ale vo všeobecnosti tieto zásahy neriešia problém štrukturálnej a seizmickej bezpečnosti;

18.

naopak zdôrazňuje potrebu vykonávať účinnú sanáciu prostredníctvom integrovaných a udržateľných zásahov, ktoré by čo najmenej rušivým spôsobom dokázali zaručiť zvýšenie seizmickej odolnosti a zároveň aj zvýšenie energetickej hospodárnosti;

19.

nazdáva sa, že zásadný význam má okrem štrukturálnych preventívnych opatrení aj vývoj preventívnych „neštrukturálnych opatrení“ s cieľom zlepšiť poznatky o seizmických rizikách vo všeobecnosti a konkrétne zvýšiť povedomie a aktívne zapojenie občanov;

20.

nazdáva sa, že štrukturálne preventívne práce môžu mať okrem zmiernenia rizika pozitívny vplyv na životné prostredie, a to vďaka predĺženiu životnosti stavieb a následnému obmedzeniu demoličných a rekonštrukčných prác po zemetrasení, čo je cieľ, ktorý sa zdôrazňuje aj v európskom nariadení o stavebných výrobkoch (nariadenie (EÚ) č. 305/2011), kde sa oproti predchádzajúcej verzii (smernica 89/106/EHS) zaviedla siedma základná požiadavka na stavby nazvaná „Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov“;

21.

uznáva, že hoci si program sanácie budov v záujme seizmickej odolnosti vyžaduje značné zdroje a je obzvlášť zaťažujúci v regiónoch a členských štátoch s vysokou a rozšírenou mierou seizmického rizika, všade prispieva k zamestnanosti a hospodárskemu rastu, osobitne k oživeniu stavebného trhu;

22.

považuje za dôležité, aby sa sanácia budov v záujme seizmickej odolnosti riadila rámcom technických noriem na európskej úrovni, ktoré sa zaoberajú aj témou prispôsobenia existujúcich budov seizmickým rizikám na základe holistického prístupu s cieľom zabezpečiť bezpečnosť, robustnosť a trvanlivosť;

23.

domnieva sa, že by bolo vhodné vytvoriť platformu EÚ pre výmenu poznatkov, skúseností a osvedčených postupov na rôznych úrovniach členských štátov EÚ;

24.

podporuje a opakuje svoj postoj zdôraznený v stanovisku na tému Sendaiského rámca (3), t. j. že vo všetkých projektoch EÚ v súvislosti s výstavbou nových infraštruktúr by sa mala zabezpečiť primeraná schopnosť odolávať katastrofám, pričom upozorňuje na to, že tento cieľ môže viesť k vyšším nákladom;

25.

navrhuje, aby sa opisné parametre seizmického rizika daného územia, a analogicky riziká vyplývajúce z iných prírodných katastrof, ktoré by sa posúdili podľa náležite vymedzených kritérií, považovali za jednu z referencií pri rozdeľovaní prostriedkov EŠIF medzi regióny Európy; zdôrazňuje, že EÚ by mala požadovať, aby každá infraštruktúra vybudovaná z prostriedkov EŠIF alebo akéhokoľvek iného fondu Únie bola odolná voči katastrofám;

26.

navrhuje, aby sa v právnych predpisoch EÚ umožnilo používanie EŠIF na prispôsobenie verejných i súkromných nehnuteľností, ako aj cestnej dopravnej i pomocnej infraštruktúry, ktorá má strategický význam pre krajiny EÚ, seizmickému riziku;

27.

navrhuje, aby sa v akčnom pláne počítalo s renováciou všetkých budov spojených s verejným priestorom vrátane obytných. Verejný priestor by mal predstavovať bezpečné miesto v prípade núdzovej situácie a uvedená renovácia by mala byť súčasťou dlhodobej mestskej stratégie, v ktorej by mala byť zahrnutá možnosť premiestniť miestnych obyvateľov do verejných priestorov umožňujúcich ich ochranu;

28.

vyzýva Európsku komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi a podľa potreby aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi vypracovala akčný plán pre sanáciu budov a infraštruktúry v záujme seizmickej odolnosti v zmysle článku 5 ods. 5 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja, a žiada členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby naplno využívali podporu poskytovanú na túto investičnú prioritu v rámci operačných programov regionálneho rozvoja;

29.

navrhuje, aby sa tým vyslal silný signál na podporu investícií na sanáciu budov a infraštruktúry v záujme seizmickej odolnosti, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom a s osobitným dôrazom na zachovanie kultúrneho a historického dedičstva, strategickú infraštruktúru a priemyselné a poľnohospodárske stavby a infraštruktúry;

30.

žiada, aby sa podporili zvýšené investície do výskumu a inovácií v oblasti ochrany budov pred zemetrasením vrátane rozvoja rozsiahlych informačných a vzdelávacích programov;

31.

vyzýva príslušné členské štáty a regióny, aby začlenili prispôsobenie existujúcich budov seizmickému riziku ako prioritu do svojich operačných programov pre regionálny rozvoj, s dôrazom na potrebu vyčleniť finančné zdroje, a to aj prostredníctvom vhodných stimulačných nástrojov na preventívne opatrenia s ohľadom na riziko zemetrasení;

32.

domnieva sa, že treba zrealizovať návrhy uvedené v predchádzajúcich bodoch a zároveň by sa mali v záujme optimalizácie zdrojov a výsledkov zohľadniť mapy seizmického ohrozenia a rizika každej krajiny alebo regiónu. Preto navrhuje podporiť výskumnú činnosť zameranú na vypracovanie týchto máp a v prípade, že už existujú, na ich aktualizáciu;

33.

domnieva sa, že akčný plán navrhnutý Európskou komisiou by bol vhodným nástrojom na ďalšiu podporu sanácie existujúcich stavieb v záujme seizmickej odolnosti ako priority operačných programov pre regionálny rozvoj v členských štátoch;

34.

konštatuje, že spoločné opatrenia v tejto oblasti môžu byť účinnejšie ako čiastkové opatrenia, ktoré zaviedli jednotlivé členské štáty, a preto vyzýva na spoločné a koordinované úsilie v oblasti ochrany stavieb pred zemetraseniami a ich sanácie v záujme seizmickej odolnosti;

35.

odporúča, aby sa v súlade s cieľmi stanovenými v rámci priority 1 Sendaiského rámca podnecovali a podporovali osvetové a informačné iniciatívy pre občanov, a to na celoštátnej aj miestnej úrovni, s cieľom podporiť šírenie kultúry prevencie.

13.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 54/66