30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/1

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/2

—

so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 25/2012 na tému „Zaviedli sa nástroje na monitorovanie účinnosti výdavkov z Európskeho sociálneho fondu na starších pracovníkov?“,

—

so zreteľom na Európsku nadáciu pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok, a najmä na jej analýzu z roku 2012 týkajúcu sa vývoja a politík zamestnanosti starších pracovníkov v období recesie,

—

so zreteľom na prínos Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súvislosti s prioritnými skupinami, najmä staršími pracovníkmi,

—

so zreteľom na štúdiu nadácie Eurofound z roku 2013 týkajúcu sa úlohy vlád a sociálnych partnerov v udržaní starších pracovníkov na trhu práce,

—

so zreteľom na prvý medzinárodný prieskum zručností dospelých, ktorý vykonali Komisia a OECD v roku 2013 v rámci programu pre medzinárodné posúdenie kompetencií dospelých (PIAAC),

—

so zreteľom na hlavné zásady uvedené v nových európskych nariadeniach o Európskom sociálnom fonde na programové obdobie 2014 – 2020, ktoré prijal Parlament 20. novembra 2013,

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0151/2014),

A.

keďže starnutie populácie, meniace sa pracovné podmienky, stále existujúce stimuly na predčasný odchod do dôchodku, finančná kríza a zmeny vo výrobných modeloch, ako aj dopyt po vyššej konkurencieschopnosti si vyžadujú rozhodné riešenia, aby starší pracovníci mohli byť aj naďalej aktívni na trhu práce, a to aj po prekročení dôchodkového veku, ak si to želajú;

B.

keďže v lisabonskej agende sa vymedzuje pojem „starší pracovník“ ako akákoľvek osoba v produktívnom veku od 55 do 64 rokov;

C.

keďže v roku 2012 bola miera zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov v Európskej únii nižšia než 50 % (54,4 % u mužov a 41,8 % u žien) a keďže v niektorých členských štátoch klesla až na úroveň približne 30 %; keďže príčinou tohto trendu by mohlo byť niekoľko činiteľov, ako sú napríklad zastarané zručnosti a kvalifikácie, postoj zamestnávateľov k starším pracovníkom, ťažkosti so zosúladením pracovného a rodinného života a zhoršujúce sa zdravie;

D.

keďže staršia pracovná sila a dlhší produktívny vek môžu byť pozitívnym príspevkom k oživeniu a budúcemu rastu;

E.

keďže starší ľudia sú nenahraditeľní, pokiaľ ide o odovzdávanie poznatkov a skúseností budúcim generáciám;

F.

keďže lisabonská agenda (1) a stratégia Európa 2020 (2) prijatá v roku 2010, ktorou sa ustanovujú hospodárske a sociálne stratégie Európskej únie, obsahujú akčné plány pre väčší rast a zvýšenie počtu pracovných miest a stanovujú ciele, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť;

G.

keďže zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov, ako aj udržanie vysokého podielu obyvateľstva pracujúceho až do vyššieho veku je kľúčové pre riešenie demografických problémov a pre dosiahnutie cieľa EÚ, aby bolo do roku 2020 zamestnaných 75 % obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov;

H.

keďže v záujme podpory nedávnych zmien dôchodkového systému, vyplývajúcich zo zvyšovania dôchodkového veku, je nevyhnutné zaviesť na trhu práce a na pracoviskách opatrenia na podporu dlhšej kariéry a zabezpečenie možnosti pracovať až do dôchodkového veku;

I.

keďže súčasný demografický posun, v rámci ktorého sa zvyšuje priemerný vek obyvateľstva, spôsobil, že v Európe sa bude podiel pracovníkov vo veku 55 – 64 rokov stále zvyšovať;

J.

keďže vzhľadom na niekoľko rokov trvajúcu hospodársku a finančnú krízu sú opatrenia Európskeho sociálneho fondu (ESF) dôležitejšie než kedykoľvek predtým ako jeden z nástrojov na riešenie vysokej nezamestnanosti a pri zavedení nových programov od roku 2014 bude zásadné poučenie z vykonávania predchádzajúcich opatrení;

K.

keďže Európsky sociálny fond (ESF), ktorý v programovom období 2007 – 2013 predstavoval 8 % z celkového rozpočtu EÚ, je kľúčovým finančným nástrojom zameraným na pomoc členským štátom pri napĺňaní cieľov EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálneho začlenenia a keďže spoľahlivé údaje sú potrebné na posúdenie účinnosti využívania zdrojov ESF;

L.

keďže, čo sa týka obdobia od roku 2007 do konca roku 2013, ani členské štáty, ani Komisia nedokážu určiť, koľko starších pracovníkov získalo novú kvalifikáciu, našlo si pracovné miesto alebo si ho udržalo po tom, ako sa zúčastnili programu financovaného z ESF;

M.

keďže opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania podporované z ESF sa celkovo dobre hodia na udržiavanie ľudí v zamestnaní (napr. prostredníctvom odbornej prípravy zameranej na zamestnateľnosť alebo prostredníctvom rekvalifikácie);

N.

keďže starší pracovníci tvoria menej než 5 % účastníkov na aktivitách v oblasti celoživotného vzdelávania podporovaných z ESF, čo poukazuje na menšiu účasť na programoch vzdelávania, nie však na chýbajúce vzdelávanie alebo odborné poznatky týchto pracovníkov;

O.

keďže členské štáty určia riadiace orgány na vykonávanie viacročných operačných programov, ktoré pripravili členské štáty po konzultácii so zúčastnenými stranami a po dvojstranných stretnutiach s Komisiou a ktoré boli nakoniec prijaté vo forme rozhodnutí Komisie, a zriaďujú a udržujú systémy finančného riadenia a kontroly na plánovanie programov, vykonávanie kontrol, monitorovanie a podávanie správ;

P.

keďže operačné programy vo všeobecnosti zahŕňajú rozličné skupiny nezamestnaných [mladí ľudia, starší pracovníci, dlhodobo nezamestnaní a osoby, ktoré nie sú zamestnané ani zapojené do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET)];

Q.

keďže je nevyhnutné, aby realizácia ESF bola v súlade s nariadeniami EÚ o rozpočtových pravidlách, najmä so základnými zásadami riadneho finančného hospodárenia, t. j. hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť;

1.

je znepokojený skutočnosťou, že v operačných programoch na obdobie rokov 2007 – 2013 sa nepoužíva jednotne vymedzenie pojmu „starší pracovníci“; poznamenáva, že viaceré riadiace orgány nepoužívajú vo svojich príslušných operačných programoch vymedzenie pojmu „starší pracovníci“ tak, ako bolo vymedzené v lisabonskej agende, teda akákoľvek osoba v produktívnom veku od 55 do 64 rokov, namiesto toho používajú rozličné vekové skupiny; zastáva názor, že definícia starších pracovníkov by mala byť vždy prispôsobená tomu, aký je v ktorom členskom štáte najvyšší zákonný vek odchodu do dôchodku;

2.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie sú k dispozícii úplné a spoľahlivé údaje, a to aj údaje diferencované podľa pohlavia, ako základ pre vyhodnotenie účinnosti výdavkov ESF vynaložených na starších pracovníkov; zastáva názor, že používanie rozpočtových prostriedkov ESF musí byť transparentné; zdôrazňuje, že informácie o financovaných programoch, o dosahovaní ich cieľov a o príslušnej sume zahrnutej do rozpočtu by mali byť občanom k dispozícii na verejných internetových stránkach spôsobom, ktorý je ľahko prístupný;

3.

uznáva, že členské štáty v závislosti od svojej špecifickej sociálno-ekonomickej a demografickej situácie používajú na vymedzenie pojmu starších pracovníkov odlišné vekové skupiny; považuje však za poľutovaniahodné, že toto vymedzenie nepoužívajú vždy jednotne počas celého programového procesu v danom členskom štáte; nabáda preto členské štáty, aby v nadchádzajúcom programovom období (2014 – 2020) zabezpečili, že vekové skupiny použité na analýzu potrieb budú rovnaké ako vekové skupiny použité v programoch a/alebo v súvisiacich opatreniach a cieľoch;

4.

zdôrazňuje, že uplatňovanie ESF musí byť v súlade s nariadením EÚ o rozpočtových pravidlách, a najmä so základnými zásadami riadneho finančného hospodárenia, ako je účinnosť, ktorá by sa mala chápať ako plnenie stanovených konkrétnych cieľov a dosiahnutie plánovaných výsledkov;

5.

vyzýva členské štáty, aby sa pri analýze sociálno-ekonomickej situácie starších pracovníkov väčšmi opierali o kvantitatívne a kvalitatívne údaje a aby stanovili merateľnú príčinnú súvislosť medzi činnosťami, ktoré sú uvedené v rámci operačných programov, a sledovanými cieľmi, čím by sa uľahčilo overenie súdržnosti medzi uvedenými potrebami, zvolenou stratégiou a stanovenými konkrétnymi cieľmi a umožnilo prijímanie správnych rozhodnutí s ohľadom na budúcnosť;

6.

vyjadruje poľutovanie nad nespoľahlivými a kvantitatívne nedostačujúcimi údajmi poskytovanými zo strany členských štátov, ktoré sú potrebné na posúdenie súčasnej situácie zamestnávania starších pracovníkov, vyhodnotenie budúceho vývoja a prijatie opatrení na dosahovanie stanovených cieľov; vyzýva na prijatie opatrení, ktoré budú členské štáty motivovať, aby poskytovali spoľahlivé a kvalitné údaje;

7.

poznamenáva, že finančné informácie sa v súčasnom právnom rámci (2007 – 2013) vyžadujú len na úrovni prioritnej osi a žiadny zo skúmaných operačných programov nemá prioritnú os osobitne pre „starších pracovníkov“; vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami pri presnom posúdení otázky, koľko finančných prostriedkov sa poskytlo na opatrenia, na ktoré boli určené, najmä na „starších pracovníkov“;

8.

poznamenáva, že na obdobie rokov 2007 – 2013 nie sú do operačných programov začlenené prioritné témy týkajúce sa iniciatív pre starších pracovníkov, ako sú „opatrenia na podporu aktívneho starnutia a dlhšieho pracovného života“, najmä z dôvodu odlišných výkladov formy, ktorú by mala mať takáto priorita;

9.

zastáva názor, že konkrétne skupiny pracovníkov, ako napríklad pracovníci pracujúci na zmeny alebo v ťažkom priemysle, potrebujú osobitné prispôsobené programy a projekty, ktoré sú odlišné od programov pre pracovníkov vykonávajúcich fyzicky menej náročnú prácu, napríklad pracovníkov v odvetviach služieb; ďalej poukazuje na to, že treba zohľadňovať pohlavie ako politický faktor;

10.

je pevne presvedčený, že skúsenosti starších pracovníkov sú hodnotou, ktorá by sa mala čo najlepšie využívať, a to nielen z hľadiska toho, aby mohli jednotliví pracovníci ďalej aktívne pôsobiť na trhu práce vo svojom zamestnaní, ale aj preto, aby mohli využiť svoje získané skúsenosti pri zmene zamestnania;

11.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že aj keď sú „starší pracovníci“ v operačných programoch určení ako cieľová skupina, nemajú vždy svoje vlastné ukazovatele alebo cieľové hodnoty a výsledkom je situácia, keď je ťažké, alebo dokonca nemožné posúdiť účinnosť opatrení určených na riešenie potrieb starších pracovníkov; poznamenáva, že aj keď sú ukazovatele v projektoch v skutočnosti prítomné, väčšinou sa vzťahujú na výstup, ako je počet účastníkov a výsledky, a nie na osobitné vplyvy;

12.

žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na boj proti diskriminácii starších pracovníkov z dôvodu veku a aby využila svoje právomoci v rámci existujúcich zákonných nástrojov na boj proti očividným formám diskriminácie z dôvodu veku v určitých členských štátoch a v určitých odvetviach hospodárstva;

13.

požaduje opatrenia zamerané nielen na posúdenie zamestnateľnosti, ale aj na pokroku v súvislosti so zručnosťami (vrátane tzv. sociálnych zručností), s vyššou sebaúctou a s väčšou motiváciou; konštatuje, že odovzdávanie životných zručností a poskytovanie neformálneho odborného vzdelávania môže v tejto súvislosti predstavovať veľký príspevok;

14.

žiada, aby boli monitorované a odstránené všetky prekážky, ktoré zabraňujú aktívnemu starnutiu, a aby sa podporovalo celoživotné vzdelávanie, najmä pokiaľ ide o získavanie nových kvalifikácií a technických zručností, ako sú počítačové zručnosti a ovládanie cudzích jazykov; zdôrazňuje, že aktívne starnutie a celoživotné vzdelávanie starších mužov a žien by sa malo stať bežnou súčasťou pracovného života a že tieto politiky by sa mali neustále monitorovať, vyhodnocovať a vylepšovať;

15.

požaduje v nových operačných programoch jednotnejší prístup k výberu cieľových skupín a používanie údajov z trhu práce na vnútroštátnej úrovni s cieľom stanoviť ambiciózne, no realistické ciele; konštatuje, že vzhľadom na budúci význam zväčšujúcej sa skupiny starších pracovníkov by prípravy na operačné programy mali zahŕňať aj dialóg o určení poradia dôležitosti cieľových skupín.

16.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že niektoré ciele a ukazovatele použité v projektoch nemajú priamu súvislosť so zásahmi ESF, a teda je ťažké posúdiť ich účinnosť, napríklad určiť, či sú úspešné alebo neúspešné vzhľadom na dosahovanie makroekonomických cieľov stanovených v operačných programoch, ak je to mimo pôsobnosti opatrení ESF, keďže vo veľkej miere závisia od vonkajších faktorov, ako sú hospodárske prostredie, systémy sociálnej ochrany a podmienky týkajúce sa miestnych verejných alebo súkromných investícií;

17.

považuje za poľutovaniahodné, že v nijakom operačnom pláne sa neuvádzali ani strednodobé medzníky, ani primeraná hierarchia medzi rozličnými číselne vyjadrenými dosahovanými cieľmi, na základe ktorých by riadiace orgány mohli čo najskôr vykonať nápravné opatrenie;

18.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vzhľadom na to Komisia nemôže primerane podať správu o celkových výsledkoch a vplyve opatrení, ktoré sú zamerané na zlepšenie situácie starších pracovníkov v členských štátoch a financované z ESF;

19.

je pevne presvedčený, že Komisia by mala posilniť spôsob posúdenia výkonnosti operačných programov; v súvislosti s budúcimi programami pevne podporuje zavedenie jednoznačne stanovených štandardizovaných (spoľahlivých, overiteľných a včasných) údajov o výkonnosti, ktoré by sa v súvislosti s programovým obdobím 2014 – 2020 mohli v prípade potreby zoskupovať na úrovni EÚ;

20.

víta, že fondy spoločného strategického rámca v nasledujúcom programovom období rokov 2014 – 2020 budú orientované na výsledky, čo znamená, že všetky navrhované opatrenia sa budú musieť opierať o dosiahnutie konkrétneho cieľa;

21.

trvá na tom, aby pri stanovovaní jasných priorít v nových operačných programoch v záujme dosahovania výsledkov bolo možné mobilizovať synergie medzi rôznymi fondmi a ďalšími zdrojmi financovania, čo pomôže dosahovať optimálny vplyv navrhovaných cieľov v rámci krajiny, ako aj medzi krajinami;

22.

považuje za potrebné, aby v rámci skupiny definovaných ukazovateľov nové operačné programy zahŕňali výstražné ukazovatele na finančnej a fyzickej úrovni; víta, že tieto ukazovatele sú predmetom osobitného dohľadu, aby v prípade, že sa odchyľujú od určitej hranice v súvislosti s programovými cieľmi, útvar vyhodnocovania v spolupráci so sprostredkovateľskými subjektmi v oblasti programov zanalyzoval príčiny týchto odchýlok, pričom by mal posúdiť, či ide o prechodné situácie alebo problémy štrukturálneho charakteru, ktoré si vyžadujú dôkladnejšie posúdenie a prípadnú úpravu programu;

23.

takisto považuje za potrebné sledovať, či vznikajú zmeny v sociálno-hospodárskom kontexte, vo vnútroštátnych prioritách a/alebo prioritách Únie alebo problémy pri vykonávaní operačných programov, ktoré si rovnako vyžadujú hodnotiacu analýzu a podstatnú úpravu programu;

24.

požaduje, aby sa príslušné ukazovatele výkonnosti, ako sú operačné ciele, výsledné ciele a osobitné ciele vplyvu, systematicky používali už od projektovej fázy tak, aby prostredníctvom programov ESF na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo možné zlepšiť nielen množstvo a kvalitu získaných údajov o „starších pracovníkoch“ na trhu práce, ale takisto proces rozhodovania;

25.

vyzýva členské štáty, aby v nasledujúcom programovom období uplatnili a vhodným spôsobom doplnili spoločné ukazovatele stanovené v nariadení o ESF s cieľom určiť, koľko starších pracovníkov, s rozdelením podľa pohlavia, sa zúčastnilo na projektoch financovaných z ESF so zameraním na prispôsobenie pracoviska, získanie zručností, zlepšenie situácie jednotlivcov na trhu práce alebo nájdenie zamestnania a koľko z nich nadobudlo nové kvalifikácie, zlepšilo svoju situáciu na trhu práce alebo si našlo zamestnanie po tom, ako využili projekty financované z ESF;

26.

pripomína, že vo všeobecnosti je nevyhnutné, aby projekty náležite vyjadrovali ciele operačných programov, aby sa znížilo riziko nesplnenia stanovených počiatočných cieľov; vyzýva riadiace orgány, aby systematicky kontrolovali existenciu tejto súvislosti s cieľom vybrať najlepšie projekty;

27.

pevne podporuje zainteresované strany, aby v prípade potreby zlepšili metodiku s cieľom dosiahnuť posun od zjednodušujúceho prístupu týkajúceho sa vyplatenia alebo skutočných nákladov k integrovanému prístupu zameranému na lepšiu výkonnosť projektov riadenia;

28.

vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie overovala predkladanie a kvalitu údajov, ktoré sa poskytujú prostredníctvom operačných programov, a vytvorila usmernenia obsahujúce operačné poradenstvo, ktoré majú členské štáty k dispozícii;

29.

domnieva sa, že v rámci všetkých monitorovacích systémov by sa mala používať účinná dokumentácia kontrol operačných programov s cieľom získať uspokojivú úroveň poistenia;

30.

víta skutočnosť, že riadiace orgány vo všeobecnosti určili, ktoré údaje o monitorovaní jednoznačne požadujú; pripomína však, že je potrebné, aby na základe systémov monitorovania a hodnotenia bolo možné včasné a pravidelné overenie dosiahnutého pokroku v plnení stanovených cieľov s možnosťou rýchlo reagovať na podstatné odchýlky od týchto cieľov;

31.

požaduje, aby sa určili presnejšie regulačné požiadavky týkajúce sa hodnotenia, ktoré vyžadujú riadiace orgány, a súbor minimálnych tém operačných programov a aby sa zahrnuli do procesu hodnotenia; požaduje, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa v budúcom rozhodovaní náležite zohľadnilo poučenie z riadenia programov;

32.

vyzýva Komisiu, aby postupne vyvážila a zlepšila svoje nástroje riadenia tak, aby sa v budúcom období 2014 – 2020 dosiahol posun od jednoduchého monitorovania dodržiavania pravidiel – na základe zásad zákonnosti – k meraniu pokroku pri dosahovaní cieľových hodnôt a účinnosti využívania ESF; pripomína, že v záujme dosiahnutia maximálneho vplyvu na rast a pracovné miesta je rozhodujúce úspešné vytvorenie pevného rámca účinnosti s jasnými a merateľnými cieľmi a cieľovými hodnotami, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí zodpovednosť a výsledky, a na vytvorenie tohto rámca je nevyhnutné spoločné a rovnocenné úsilie Komisie a členských štátov;

33.

víta návrh Komisie zlepšiť hodnotenie výkonnosti operačných programov v programovom období 2014 – 2020 a začlenenie súboru spoločných ukazovateľov výstupov a výsledkov vrátane dlhodobých ukazovateľov výsledkov do nariadenia o ESF;

34.

nabáda v tejto súvislosti Komisiu, aby na základe osobitných hodnotení súvisiacich so znevýhodnenými skupinami alebo zraniteľnými skupinami pracovníkov zintenzívnila svoju spoluprácu s ostatnými medzinárodnými inštitúciami, ako je OECD, a prostredníctvom určenia konkrétnych opatrení pomohla členským štátom lepšie vymedziť hlavné priority, stratégie a trvalo udržateľné projekty oprávnené na financovanie z ESF v budúcom období 2014 – 2020;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/8

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (1),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich, ktorý prijala Európska rada (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0153/2014),

1.

domnieva sa, že Lisabonská zmluva a uznanie právnej záväznosti Charty základných práv Európskej únie priniesli dôležité zlepšenia a posilnili ústavný základ inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom dosiahnuť cieľ vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, no nazdáva sa, že niektoré oblasti si vyžadujú ešte ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o ich vykonávanie; domnieva sa, že tento cieľ si vyžaduje zhodné uplatňovanie zmlúv a sekundárneho práva v celej EÚ; súhlasí preto s tým, že by sa malo zabrániť zvláštnym výnimkám a osobitným režimom a ak je to možné, mali by sa odstrániť; žiada Komisiu a predsedníctvo Rady, aby si lepšie plnili povinnosť bezodkladne a úplne informovať Parlament vo všetkých fázach postupu pri uzatváraní medzinárodných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami v zosúlaďovaní aktov pôvodného tretieho piliera s novou hierarchiou noriem – základnými, delegovanými a vykonávacími aktmi – podľa Lisabonskej zmluvy a novej inštitucionálnej štruktúry;

2.

zastáva názor, že rozšírené využívanie riadneho legislatívneho postupu zvýšilo legitímnosť tvorby právnych predpisov a priblížilo ju občanom tým, že zabezpečuje Európskemu parlamentu, jedinej demokraticky volenej inštitúcii Únie, väčšiu mieru vplyvu; nazdáva sa, že v budúcej revízii zmluvy by sa mali odstrániť zostávajúce výnimky pri využívaní riadneho legislatívneho postupu;

3.

konštatuje, že v oznámení z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov Európy – akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171), sa Komisia vyslovila za ambicióznejšiu odozvu na každodenné obavy a priania európskych občanov a zdôraznila, že Únia musí byť schopná reagovať na neočakávané udalosti a musí rýchlo využívať príležitosti a predvídať budúce trendy a prispôsobovať sa im;

4.

pripomína, že zásadné uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu EÚ, ktorý zahŕňa rozhodovací proces v širokom spektre politík týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, požiadavku zmluvy prijímať rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie občanom, ako aj vyššiu potrebu flexibility; vyzýva Komisiu, aby využívala svoje právo navrhovať právne predpisy pri plnom rešpektovaní jej právomocí stanovených v zmluvách a zásad v nich zakotvených, vrátane zásady subsidiarity a v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami;

5.

zastáva názor, že väčšia úloha národných parlamentov v činnostiach Európskej únie, ako je zakotvená v protokoloch č. 1 (o úlohe národných parlamentov v Európskej únii) a č. 2 (o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality) priložených k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, má pozitívny vplyv najmä na rozvoj a fungovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a to nielen preto, že je pravdepodobnejšie, že zásada subsidiarity sa bude dodržiavať, ale tiež preto, že rozsiahlejšie a užšie zapojenie európskych národov do demokratického procesu významne prispieva k tvorbe právnych predpisov a tvorbe politík na európskej úrovni;

6.

požaduje posilnenie spolupráce a dialógu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom, ako aj medzi inštitúciami a orgánmi EÚ vo všeobecnosti a národnými parlamentmi s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie a orgány EÚ poskytovali, pokiaľ je to možné, národným parlamentom informácie o iniciatívach EÚ priamo a bezodkladne;

7.

konštatuje, že aj pri absencii dohody o jednotnom volebnom postupe pre voľby do Európskeho parlamentu sa volebné systémy na seba čoraz viac podobajú, a to najmä v dôsledku vytvorenia politických strán a politických nadácií na úrovni EÚ, práce na vypracúvaní európskeho štatútu na základe návrhu Komisie na reformu pravidiel upravujúcich činnosť európskych politických strán a zákazu dvojitého mandátu, na základe čoho je funkcia poslanca Európskeho parlamentu nezlučiteľná s funkciou poslanca národného parlamentu; podporuje transparentnejšie postupy menovania kandidátov, ktoré zaručia ich nezávislosť;

8.

zastáva názor, že verejnosť by mala byť viac informovaná o demokratickej úlohe Parlamentu a že európske volebné kampane by sa mali sa zamerať na skutočné európske otázky;

9.

domnieva sa preto, že v budúcnosti bude potrebná reforma volebného postupu, aby sa zvýšila legitímnosť a účinnosť Parlamentu, v súlade so zásadami stanovenými v zmluvách; domnieva sa, že reforma tohto druhu zvýši motiváciu občanov zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte svojho bydliska, pokiaľ nie sú štátnymi príslušníkmi tohto štátu;

10.

ako prvý krok však víta prijatie smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 93/109/ES, pokiaľ ide o niektoré podrobnosti uplatňovania práva byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (3), v tom, že zmierňuje požiadavky, ktoré musia občania EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, spĺňať, ak chcú kandidovať v európskych voľbách; naliehavo vyzýva na odstránenie byrokratických prekážok pri voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré stále bránia účasti občanov EÚ s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, a nabáda k spolupráci medzi členskými štátmi na prekonanie tohto závažného nedostatku, ktorý ohrozuje demokratické normy EÚ; opätovne pripomína, že je potrebné prijať ďalšie kroky, aby bolo zaručené právo každého občana EÚ voliť bez ohľadu na jeho skutočné bydlisko;

11.

víta prijatie nariadenia o iniciatíve európskych občanov (4), ktorý občanom udeľuje rovnaké právomoci v predkladaní návrhov politík, aké už má Parlament a Rada;

12.

zastáva názor, že občianska iniciatíva môže zohrať kľúčovú úlohu pri určovaní záležitostí, ktoré by sa mali riešiť na úrovni EÚ, a posilňuje legitímnosť rozhodovacieho postupu na úrovni EÚ;

13.

vyjadruje však poľutovanie nad technickými problémami, s ktorými sa stretávajú organizátori iniciatívy občanov, a vyzýva Komisiu, aby ich riešila;

14.

zdôrazňuje, že účinnému uplatňovaniu iniciatívy občanov bránia nielen technické problémy, ale aj finančné problémy vyplývajúce z nedostatku rozpočtových prostriedkov;

15.

nazdáva sa, že EÚ by mala podporovať čo najvyššiu úroveň ochrany ľudských práv a základných slobôd pre všetkých; nazdáva sa, že kapitola Štokholmského programu o presadzovaní občianskych práv je v súlade s touto ambíciou; konštatuje však, že napriek dosiahnutému pokroku sa plnenie tejto kapitoly musí ešte viac zintenzívniť;

16.

berie na vedomie oznámenie Komisie a pripomína pozície, ktoré Parlament prijal v súvislosti s vytvorením nového rámca pre právny štát s cieľom posilniť schopnosť Únie riešiť takzvanú kodanskú dilemu, teda situáciu, keď Únia stanoví vysoké normy pre kandidátske krajiny, ale chýbajú jej fungujúce nástroje pre existujúce členské štáty; ktorých cieľom musí byť zaistiť dodržiavanie spoločných hodnôt zakotvených v článku 2 ZEÚ všetkými členskými štátmi, kontinuitu tzv. kodanských kritérií, kým sa nezmení nariadenie, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre základné práva (5), ako o to Parlament opakovane žiadal;

17.

v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a teší sa na spoluprácu s Komisiou pri účinnom vykonávaní tohto rámca; zdôrazňuje však, že je naďalej potrebné pravidelne vyhodnocovať, či členské štáty dodržiavajú základné hodnoty EÚ uvedené v článku 2 ZEÚ; uznáva osobitný význam, ktorý sa priraďuje odborným poznatkom Benátskej komisie a poradenstvu, ktoré poskytuje, a pripomína, že k vyhodnocovaniu hrozieb, ktorým je vystavený právny štát, by mala prispievať aj agentúra FRA, justičné siete a iné nezávislé odborné subjekty;

18.

obáva sa, že hospodárska kríza sa môže rozvinúť do krízy demokracie a verí, že bude potrebný silný politický impulz a transparentné fungovanie demokratických inštitúcií na úrovni jednotlivých štátov a EÚ s cieľom hájiť demokraciu, právny štát a základné práva, bojovať proti rastu populizmu v Európe a ešte viac posilniť európske občianstvo; je znepokojený postojom niektorých členských štátov, ktoré otvorene prejavujú neznášanlivosť voči mobilite občanov EÚ, zameranú na oslabenie práv pracovníkov z niektorých nových členských štátoch;

19.

domnieva sa, že väčšiu pozornosť treba venovať reagovaniu na osobitnú situáciu zraniteľných skupín a posilneniu boja proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu, náboženskej neznášanlivosti, islamofóbii, neznášanlivosti voči Rómom, homofóbii a transfóbii;

20.

zastáva názor, že prvoradé je prijatie a účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti riešenia problematiky trestných činov z nenávisti a tých, ktorí propagujú, podporujú a páchajú trestné činy z nenávisti a žiada, aby sa tieto právne predpisy ďalej rozvíjali v plnom súlade so zásadou subsidiarity;

21.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a nad pretrvávajúcimi prejavmi rasizmu a diskriminácie voči Rómom v celej EÚ vrátane segregácie rómskych detí v oblasti vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o presadzovanie základných práv a sociálneho začleňovania Rómov prostredníctvom čo najskoršieho plnenia odporúčaní stanovených v odporúčaní Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (6); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby finančne podporovali a zapájali rómske organizácie do všetkých politík, ktoré sa ich týkajú;

22.

zdôrazňuje skutočnosť, že zásada univerzálnosti sa vzťahuje na základné práva a rovnaké zaobchádzanie; naliehavo preto žiada Radu, aby prijala návrh smernice o boji proti diskriminácii; vyjadruje poľutovanie nad neprimeranosťou politík na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a rozsahom, do akého sa ich práva zohľadňujú;

23.

víta prijatie smernice 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (7) a v ktorej sa osobitná pozornosť venuje ochrane znevýhodnených osôb, ako sú ženy a deti; zdôrazňuje, že práve tieto skupiny sa často stávajú obeťami všetkých typov násilia vrátane domáceho násilia; odporúča dôkladné prešetrenie, identifikáciu a stíhanie takýchto závažných porušení ľudských práv; víta prijatie smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze (8) a smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania (9) (smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi); žiada členské štáty, aby čo najskôr uskutočnili transpozíciu týchto smerníc a aby ich čo najskôr začali vykonávať;

24.

poukazuje na vyšetrovanie hromadného elektronického sledovania občanov EÚ; potvrdzuje vážne obavy vyjadrené v uznesení zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch a programoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ (10); nazdáva sa, že hromadné sledovanie predstavuje vážny problém pre zásady Únie v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv, a trvá na tom, aby sa zorganizoval riadny a účinný parlamentný a súdny dohľad a bezpečnosť na úrovni EÚ aj jednotlivých štátov; považuje za dôležité, aby sa zabezpečilo viac kontrol a väčšia rovnováha, najmä prijatím právneho rámca EÚ v oblasti ochrany údajov, ktorý by zabezpečil úplné dodržiavanie základných práv; domnieva sa, že sa musia prijať opatrenia v súvislosti so sledovaním, ktoré ohrozuje vnútornú bezpečnosť EÚ; vyzýva Európsku radu, aby sa zaoberala odporúčaniami a výzvami z uznesenia o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí z 12. marca 2014;

25.

zastáva názor, že náležitý proces zabezpečenia zodpovednosti je rozhodujúci pre účinnú ochranu a podporu ľudských práv a pre zabezpečenie legitímnej a účinnej bezpečnostnej politiky založenej na zásadách právneho štátu; vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus v oblasti zodpovednosti zameraný na posilnenie kapacít EÚ a členských štátov v oblasti predchádzania porušovaniu ľudských práv a jeho vyšetrovania a nápravy na úrovni EÚ, a to najmä pokiaľ ide o porušovanie, ktoré bolo spáchané v súvislosti s údajným prevozom a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych štátoch zo strany CIA;

26.

zdôrazňuje, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je stanovené v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ešte viac posilní ochranu základných práv v Únii, ako zaručuje Charta základných práv Európskej únie a judikatúra Súdneho dvora;

27.

konštatuje, že pristúpenie k tomuto dohovoru poskytne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, ochranu v kontexte opatrení Únie podobnú tej, ktorú už majú v súvislosti s opatreniami jednotlivých členských štátov; poukazuje na to, že je to ešte relevantnejšie, keďže členské štáty preniesli na Úniu významné právomoci, najmä v oblastiach politiky, ktoré spadajú pod priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

28.

víta návrh dohody dosiahnutej 47 členskými štátmi Rady Európy a EÚ o jej pristúpení k Európskemu dohovoru o ľudských právach a očakáva pozitívne stanovisko Súdneho dvora Európskej únie k dohodnutému textu; vyzýva Parlament a Radu na rýchlu ratifikáciu dohody na základe konečného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ;

29.

víta skutočnosť, že pristúpenie k Dohovoru ponúkne občanom, ako aj iným ľuďom, za ktorých Únia nesie zodpovednosť, dôležitú mimoriadnu ochranu, najmä v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že lehoty na ukončenie rokovaní o pristúpení sú príliš dlhé, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EÚ ešte stále nepristúpila účinne k tomuto Dohovoru; pripomína, že pristúpenie EÚ závisí nielen na ratifikácii členských štátov EÚ, ale aj všetkých štátov, ktoré sú stranami Dohovoru; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby čo najskôr pokračovali v ratifikácii;

30.

dôrazne odsudzuje blokovanie a omeškanie, ku ktorému došlo v rámci rokovaní o pristúpení EÚ k EDĽP, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby urýchlili postupy pre pristúpenie EÚ k EDĽP a odmietli akékoľvek ďalšie pokusy o oslabenie úlohy, kompetencií a právomoci EDĽP vo vzťahu k ľudským právam a základným slobodám občanov a obyvateľov;

31.

žiada, aby sa na základe návrhov Parlamentu prijala revízia nariadenia o prístupe k dokumentom (11);

32.

žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné nástroje založené na nových informačných a komunikačných technológiách s cieľom vymieňať si osvedčené postupy v boji proti diskriminácii na európskej úrovni;

33.

poukazuje na význam zohľadnenia rodovej diskriminácie vo všetkých stratégiách zameraných na integráciu osôb so zdravotným postihnutím, prisťahovalcov, rómskeho obyvateľstva a ostatných menšín a vylúčených ľudí;

34.

konštatuje, že Štokholmský program si kladie za cieľ uľahčiť voľný pohyb občanov a obyvateľov EÚ tým, že háji a dodržiava všetky práva a povinnosti vyplývajúce z európskeho priestoru spravodlivosti, a že súdna spolupráca predstavuje hlavný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;

35.

uznáva, že iniciatívy v oblasti vzájomného uznávania právnych stavov, rozsudkov a dokumentov zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v tomto ohľade, keďže vzájomné uznávanie ponecháva právne systémy členských štátov nezmenené, ale znižuje finančné a byrokratické zaťaženie, zmierňuje právne prekážky pre občanov, rodiny a podniky pri výkone slobôd vyplývajúcich zo zmluvy a zároveň dodržiava zásady právneho štátu a základné práva;

36.

pripomína, že Štokholmský program obsahuje viacero významných iniciatív v oblasti občianskeho práva vrátane jednoduchšieho uznávania súdnych rozhodnutí, platnosti závetov v rámci celej Únie, jednoduchších postupov pre prijímanie verejných listín, jednoduchšieho cezhraničného vymáhania dlhov a iniciatív Únie v oblasti právneho vzdelávania;

37.

konštatuje, že v tejto oblasti boli prijaté iba tri právne predpisy, konkrétne prepracované nariadenie Brusel I (12), nariadenie o dedičstve (13) a nariadenie Rím III (14), z ktorých len tretie je dodnes použiteľné, a že hoci Komisia vypracovala významný počet návrhov, na ktorých vypracovanie vyzýval Štokholmský program, niekoľko hlavných návrhov stále zostáva nevypracovaných vrátane tých, ktoré sa týkajú vzájomného uznávania účinkov dokladov o občianskom stave a 14. smernice o obchodnom práve;

38.

domnieva sa, že vzájomné uznávanie si vyžaduje, aby občania a právnici navzájom dôverovali svojim právnym inštitúciám; konštatuje, že posilnenie skutočnej európskej právnej kultúry, ktorá plne rešpektuje základné práva a zásady subsidiarity a nezávislosti súdnictva, stanovenie spoločných noriem a chápanie iných právnych systémov, predovšetkým prostredníctvom odbornej prípravy, zohráva veľmi dôležitú úlohu pri podpore vzájomného uznávania a dôvery; poukazuje na to, že vzájomné uznávanie a dôvera môžu viesť k postupnej zmene vo vnútroštátnych občianskoprávnych tradíciách prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že táto výmena by nemala mať vplyv na hodnotu právnych tradícií jednotlivých štátov;

39.

konštatuje, že legislatívne iniciatívy v oblasti občianskeho práva sa doteraz zameriavali prevažne na hmotné právo; požaduje, aby sa v budúcnosti kládol väčší dôraz na procesné právo;

40.

nabáda Komisiu, aby účinne pracovala na ustanovení dohovoru o medzinárodnej platnosti rozsudkov, ktorý by sledoval podobné ciele ako nariadenie Brusel I;

41.

víta návrh smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze (15); zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti pretrvávajúcemu „sklenému stropu“, ktorý pretrváva ako jedna z hlavných prekážok brániacich ženám v rozvoji kariéry;

42.

víta návrh Komisie na nariadenie o podporovaní voľného pohybu občanov a podnikov prostredníctvom zjednodušenia prijímania určitých verejných listín, čím sa odstraňuje byrokracia a existujúci odstup medzi inštitúciami a občanmi EÚ;

43.

vyzýva Komisiu v súlade s predchádzajúcimi záväzkami a v nadväznosti na opakované žiadosti Parlamentu, aby po prijatí súhrnného prístupu vypracovala návrh nariadenia o vzájomnom uznávaní účinkov všetkých dokladov o občianskom stave v EÚ, s cieľom odstrániť diskriminačné právne a administratívne prekážky, ktoré bránia občanom a ich rodinám pri uplatňovaní práva na voľný pohyb, a aby európski občania a obyvatelia a ich rodiny mohli v rámci celej Únie vykonávať existujúce práva spojené s občianskym stavom, ktoré boli už právne uznané v niekoľkých európskych jurisdikciách;

44.

opakuje svoju výzvu na prijatie Európskeho kódexu medzinárodného práva súkromného;

45.

žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala program elektronickej justície, aby tak poskytla občanom priamy prístup k právnym informáciám a spravodlivosti;

46.

uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol k dnešnému dňu pri plnení plánu uplatňovania procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní vrátane prijatia smerníc o práve na tlmočenie a preklad (16), o práve na informácie v trestnom konaní (17) a o práve na prístup k advokátovi v trestnom konaní (18).; požaduje ich včasnú a správnu transpozíciu, ako aj vyškolenie štátnych úradníkov, sudcov, vyšetrovateľov a obhajcov; opakuje, že tieto opatrenia majú zásadný význam pre riadne fungovanie súdnej spolupráce EÚ v trestných veciach, najmä pokiaľ ide o vykonávanie opatrení založených na zásade vzájomného uznávania, ako je európsky zatykač, a že je nutný neustály pokrok v ochrane práv podozrivých osôb a obhajcov; berie na vedomie návrhy o právnej pomoci, prezumpcii neviny a o zárukách pre deti; je pevne presvedčený, že predovšetkým právna pomoc musí byť účinne zaručená, ak sa má zabezpečiť účinné vykonávanie smernice o práve na prístup k advokátovi; požaduje diskusiu o ochrane svedkov a informátorov; žiada, aby sa posilnili procesné práva podozrivých aj obvinených osôb v trestnom konaní tak, aby sa stali prioritou Štokholmského programu a pripomína, že plán nie je vyčerpávajúci;

47.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že ešte veľa práce zostáva nedokončenej vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých, vo vzťahu ku ktorým normy v mnohých členských štátoch nedosahujú úroveň noriem dodržiavania ľudských práv a ostatných medzinárodných noriem; uznáva potrebu posúdenia efektívnosti nelegislatívnych prác na existujúcich rámcových rozhodnutiach, všeobecného uznania problémov týkajúcich sa právnych predpisov a zvyklostí v oblasti vyšetrovacej väzby v rámci celej Európy identifikovaných v rámci konzultácií s Komisiou, a prijatia záväzku opätovne preskúmať dôvody pre stanovenie minimálnych a vymáhateľných noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe prostredníctvom legislatívnych opatrení; vyzýva Komisiu, aby opätovne preskúmala dôvody pre stanovenie noriem vo vzťahu k vyšetrovacej väzbe, administratívnemu zaisteniu a zaisteniu maloletých prostredníctvom legislatívnych opatrení;

48.

pevne verí, že dôslednosť v zásadách uplatňovaných v rozvoji oblasti trestného súdnictva v EÚ by mala byť prioritou, a že inštitúcie EÚ by mali v tomto smere navzájom úzko spolupracovať, ako je uvedené v uznesení Parlamentu z 22. mája 2012 o prístupe EÚ k trestnému právu (19);

49.

domnieva sa, že vzájomná dôvera medzi členskými štátmi sa musí posilniť harmonizáciou dodržiavania základných práv v súvislosti s trestným konaním a prijatím spoločných opatrení na zabezpečenie riadnej správy súdnictva a väzenstva, ktoré sú často príčinou nedostatočnej dôvery medzi členskými štátmi, a že vzájomné uznávanie a harmonizácia trestného práva EÚ nemôžu postupovať bez skutočnej spätnej väzby na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o vykonávanie týchto pravidiel;

50.

víta návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534); je presvedčený, že zriadenie európskej prokuratúry bude znamenať dôležitý krok pre ďalší rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ; ďalej víta návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535);

51.

je presvedčený, že je potrebné zvýšiť úsilie na vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v oblasti výkonu trestných rozsudkov;

52.

verí, že účinný, dostupný a spravodlivý systém justície, ktorý je v súlade so základnými právami, predstavuje silný motor demokracie, dôvery a blahobytu občanov a prosperujúceho hospodárstva;

53.

víta nepretržité úsilie inštitúcií EÚ a členských štátov o posilnenie všeobecnej podpory a spolupráce s Medzinárodným trestným súdom, ktorý je základným nástrojom na zabezpečenie spravodlivosti obetiam trestných činov podľa medzinárodného práva a na podporu dodržiavania medzinárodných právnych predpisov v humanitárnej oblasti a oblasti ľudských práv; povzbudzuje všetky členské štáty k tomu, aby s Medzinárodným trestným súdom uzatvorili rámcové dohody o premiestňovaní svedkov, predbežnom prepustení, premiestňovaní oslobodených osôb a o výkone rozsudkov; vyzýva členské štáty EÚ ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, aby tomuto súdu zabezpečili potrebné zdroje na plnenie jeho mandátu a zabezpečovanie spravodlivosti rozhodným, spravodlivým a transparentným spôsobom;

54.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť vhodnú odbornú prípravu pre úradníkov (políciu, zdravotnícky personál, zamestnancov súdov a podobne), u ktorých je pravdepodobné, že prídu do kontaktu s prípadmi, pri ktorých je možno ohrozená fyzická, duševná a sexuálna integrita osoby, najmä v prípadoch žien, ktoré sú obeťami rodového násilia; žiada členské štáty, aby podporili prácu občianskej spoločnosti, najmä mimovládnych organizácií, združení žien a ostatných dobrovoľníckych organizácií, ktoré poskytujú špecializovanú podporu, a aby spolupracovali s takýmito organizáciami pri poskytovaní podpory pre ženské obete rodového násilia;

55.

vyzýva členské štáty, aby ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a vyzýva Komisiu, aby bezodkladne navrhla usmernenia k rokovaniam týkajúcim sa pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru;

56.

berie na vedomie pokrok dosiahnutý členskými štátmi a Komisiou v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti (ISS) a cyklu politiky EÚ o organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, najmä v týchto oblastiach: boj proti terorizmu, nadnárodná trestná činnosť (vrátane hospodárskej trestnej činnosti), počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, ako je detská pornografia; ochrana kritickej infraštruktúry; a boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, radikalizácii násilia a obchodu s nelegálnymi strelnými zbraňami; zdôrazňuje však, že je potrebný ďalší pokrok vo všetkých týchto oblastiach;

57.

zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi je závažným trestným činom, ktorý sa osobitne týka žien a ktorý je porušením ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, aké Únia nemôže tolerovať; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že stúpa počet ľudí, ktorí sú v rámci obchodovania s ľuďmi privážaní do EÚ a z nej odvážaní, a to i napriek tomu, že v decembri 2011 nadobudla účinnosť smernica proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o obmedzenie tohto znepokojivého trendu, a to tak, že zabezpečia, aby bola v súlade so smernicou vypracovaná a vykonávaná spoločná, koordinovaná a ambiciózna európska stratégia, ako aj právne predpisy a opatrenia na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi a proti medzinárodným sieťam organizovanej trestnej činnosti v tejto oblasti, zamerané predovšetkým na ženy a maloleté osoby; zdôrazňuje, že kroky na boj proti pašovaniu ľudí a obchodovaniu s nimi, nútenej práci a nezákonnému prevážaniu sa musia sústrediť na hlavné príčiny;

58.

ľutuje skutočnosť, že akčný plán EÚ na posilnenie chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej bezpečnosti na obdobie 2010 – 2013 (COM(2009)0273) nebol v plnej miere implementovaný ani zahrnutý do vnútroštátnych politík členských štátov; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu a koordináciu na regionálnej aj európskej úrovni v oblasti CBRN a v tejto súvislosti tiež vyzýva Radu, aby zaistila koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a koordinátorom pre boj proti terorizmu;

59.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila a posilnila svoje úsilie o ochranu finančných záujmov Únie a dokončila oneskorené reformy Európskeho úradu pre boj proti podvodom plnou integráciou ochrany dát a práv podozrivých na základe vlastných trestnoprávnych definícií;

60.

víta dosiahnutú dohodu o návrhu smernice o zmrazení a konfiškácií príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (COM(2012)0085); poukazuje na to, že konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti je jedným z najúčinnejších spôsobov boja proti zločineckým organizáciám;

61.

je pevne presvedčený, že politika EÚ v oblasti boja proti terorizmu sa musí zaoberať problémom radikalizácie skupín/jednotlivcov v európskych spoločnostiach a zjavným trendom smerujúcim k individualizácii teroristických aktivít v našej spoločnosti; požaduje lepšiu koordináciu všetkých služieb EÚ so zodpovednosťou za vykonávanie politík EÚ v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, Europolu, Stáleho výboru pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI), pracovnej skupiny pre boj proti terorizmu (vonkajšie aspekty), komisie COTER a Eurojustu;

62.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie z 10. apríla 2013 s názvom Druhá správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2013)0179) je málo kritické ku krokom uskutočneným v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti a opäť potvrdzuje rovnaké priority ako v pôvodnom oznámení z novembra 2010 bez toho, aby zohľadnilo predovšetkým dôsledky začlenenia Charty základných práv, ktorá sa vo väčšine svojich článkov týka nielen európskych občanov, ale aj všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú na území EÚ;

63.

pripomína, že Parlament je teraz plnohodnotným inštitucionálnym aktérom v oblasti bezpečnostnej politiky, a preto je oprávnený aktívne sa zúčastňovať na určovaní základných prvkov a priorít stratégie vnútornej bezpečnosti a na vyhodnocovaní týchto nástrojov, a to aj kontrolou vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorú majú spoločne uskutočňovať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada v súlade s článkami 70 a 71 ZFEÚ; domnieva sa, že Parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jedinej priamo volenej európskej inštitúcie, ktorá je zodpovedná za kontrolu a demokratický dohľad;

64.

domnieva sa, že náležité hodnotenie vykonávania, účinkov a konkrétnych výsledkov politík a právnych predpisov v oblasti vnútornej bezpečnosti, ako aj na analýza bezpečnostných hrozieb sú zásadným predpokladom efektívnej stratégie vnútornej bezpečnosti;

65.

pripomína, že súčasná stratégia vnútornej bezpečnosti sa skončí v roku 2014; vyzýva Komisiu, aby začala pripravovať novú stratégiu vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019, v ktorej sa zohľadní nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a začlenenie Charty základných práv do právnych predpisov Únie; vyzýva Radu, aby pred prijatím novej stratégie náležite zohľadnila príspevky Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti; v tejto súvislosti berie do úvahy analýzy, ktoré uskutočnil Europol, vrátane analýzy rizika;

66.

uznáva, že cezhraničná trestná činnosť je v EÚ na vzostupe a poukazuje preto na význam dostatočného financovania orgánov, ktoré pracujú v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva; domnieva sa, že súčasný stav pozostávajúci z rôznych nástrojov, kanálov a pomôcok na výmenu informácií o presadzovaní európskeho práva je zložitý a nesúrodý, čo vedie k neefektívnemu využívaniu dostupných nástrojov a nedostatočnému demokratickému dohľadu a nedostatočnej demokratickej zodpovednosti na úrovni EÚ; požaduje víziu orientovanú na budúcnosť o tom, ako utvárať a optimalizovať výmenu informácií o presadzovaní práva v EÚ a zároveň zabezpečiť základné práva vrátane ochrany údajov na vysokej úrovni; konštatuje, že je potrebné posilniť vzájomnú dôveru voči orgánom na presadzovanie práva, aby sa posilnila výmena informácií;

67.

odmieta pojem prediktívneho policajného dozoru bez počiatočného podozrenia, najmä na návrh o osobných záznamoch o cestujúcich v EÚ a myšlienku systému EÚ na sledovanie financovania terorizmu; vyzýva Komisiu, aby zrušila smernicu o uchovávaní údajov (20);

68.

vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v zriaďovaní centier pomoci v notoricky známych oblastiach prostitúcie s cieľom zabezpečiť obetiam okamžitú psychickú a fyzickú pomoc;

69.

vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrhy na zahrnutie existujúcich nástrojov cezhraničnej policajnej spolupráce, ktoré boli prijaté v rámci bývalého tretieho piliera, ako je prümské rozhodnutie a švédska iniciatíva, do právneho rámca Lisabonskej zmluvy;

70.

víta návrh Komisie na nové nariadenie o Europole, vychádzajúce z nového právneho základu určeného v Lisabonskej zmluve a dúfa v rýchle pokročenie tohto dôležitého legislatívneho balíka v súlade so zásadami tejto zmluvy tak, aby Europol mohol efektívnejšie plniť svoju úlohu v boji proti cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti;

71.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ doteraz nemá vhodné zdroje na zabránenie prírodným alebo človekom spôsobeným katastrofám a na reakcie na ne;

72.

víta uzavretie rokovaní o balíku správy schengenského priestoru; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere plnila svoje úlohy koordinátora schengenských hodnotení a strážcu zmlúv, aby sa zabránilo akejkoľvek situácii, ktorá by mohla ohroziť fungovanie schengenského priestoru; pripomína, že schengenský priestor závisí na vzájomnej dôvere a že každý členský štát si plní svoje povinnosti vrátane kontroly vonkajších hraníc v súlade s ustanoveniami Kódexu schengenských hraníc, ktorý zahŕňa aj využívanie dostupných technológií; zdôrazňuje význam boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu na hraniciach vrátane boja proti obchodovaniu s migrantmi; opakuje svoje stanovisko, že schengenský priestor by sa mal bez ďalšieho oneskorenia rozšíriť o Rumunsko a Bulharsko;

73.

považuje absenciu kontrol na vnútorných hraniciach za jeden z najväčších úspechov európskej integrácie; žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť absencii kontrol na vnútorných hraniciach a dôrazne odmieta všetky pokusy o obmedzenie voľného pohybu osôb, ktoré nie sú v súlade s acquis;

74.

uznáva, že schengenský priestor je jedinečný a že doposiaľ sa vyvíjal postupne; nazdáva sa však, že je potrebné zamyslieť sa z dlhodobého hľadiska nad jeho ďalším rozvojom; zastáva názor, že vonkajšie hranice schengenského priestoru by sa mali v budúcnosti strážiť s podporou členov európskej pohraničnej stráže, ktorých odborná príprava zahŕňa normy pre ľudské práva;

75.

víta reformu mandátu agentúry Frontex a dohodu Eurosur; víta nové pravidlá pre sledovanie námorných hraníc, ktorými sa záchrana životov migrantov, ako aj dodržiavanie ľudských práv migrantov a žiadateľov o azyl vrátane zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia stali tiež prioritami; pripomína, že Únia a jej členské štáty by mali pri zásahoch na šírom mori alebo pri vykonávaní dozoru na vonkajších hraniciach Únie dodržiavať medzinárodné právo, acquis a najmä judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva;

76.

vyjadruje hlboký smútok a poľutovanie nad tragickými stratami na životoch na hraniciach EÚ, najmä v Stredozemnom mori; opakuje svoj názor, že udalosti na ostrove Lampedusa by mali pre EÚ predstavovať skutočný míľnik a že jediný spôsob, ako zabrániť ďalšej tragédii, je prijať koordinovaný prístup založený na solidarite a zodpovednosti, podporovaný spoločnými nástrojmi;

77.

vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o situácii a dodržiavaní ľudských práv v detenčných centrách a aby predložila iniciatívy týkajúce sa budúcej činnosti týchto centier;

78.

vyjadruje svoje pobúrenie nad počtom smrteľných obetí, najmä na mori, a počtom prípadov porušovania ľudských práv pri pokusoch nelegálnych migrantov o vstup do EÚ; žiada Komisiu, aby pred uzatvorením akejkoľvek dohody medzi agentúrou Frontex a treťou krajinou informovala Parlament; trvá na tom, aby tieto dohody poskytovali zvýšenú ochranu, ktorá zabezpečí plnú mieru dodržiavania noriem ľudských práv, a to i pokiaľ ide o operácie navracania migrantov, spoločné hliadkovacie, pátracie a záchranné či záchytné operácie;

79.

pripomína kľúčovú úlohu agentúry Frontex a Európskej policajnej akadémie vo vzdelávaní pracovníkov orgánov presadzovania práva a pohraničnej stráže s cieľom vykonávať európsku justíciu a európske presadzovanie práva tak, aby sa dodržiavali ľudské práva migrantov;

80.

rozhodne podporuje výzvu Európskej rady posilniť úlohu agentúry Frontex v súlade so Štokholmským programom s cieľom zvýšiť jeho schopnosť účinnejšie reagovať na meniace sa migračné toky;

81.

ľutuje neskorý prechod na Schengenský informačný systém II a s tým spojené vyššie náklady; víta pokračujúce zavádzanie vízového informačného systému a zriadenie agentúry eu-LISA na ich operačné riadenie; zdôrazňuje, že tieto nové systémy teraz musia byť odskúšané každodenným používaním; pripomína požiadavku, aby sa nové nástroje riadenia hraníc alebo rozsiahle systémy uchovávania údajov nezačali uplatňovať, pokiaľ existujúce nástroje fungujú v plnej miere a sú potrebné, bezpečné a spoľahlivé; vyjadruje hlboké poľutovanie nad nahlásenými prípadmi pirátstva do schengenského informačného systému a nazdáva sa, že by sa mala prediskutovať otázka zadávania činností externým dodávateľom, pokiaľ ide o riadenie a prevádzku rozsiahlych európskych počítačových systémov; vyzýva Komisiu, aby včas predložila hodnotenia týchto systémov, ktoré sú určené v príslušných právnych nástrojoch; ľutuje nedostatočný pokrok v oblasti využívania bezpečných východiskových dokumentov;

82.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti vízového acquis, no žiada lepšie vykonávanie existujúcich pravidiel; konštatuje, že sa ukázalo, že spoločné centrá pre podávanie žiadostí o víza sú užitočným nástrojom, ktoré by sa mohli stať v budúcnosti štandardnými; domnieva sa, že medziinštitucionálna diskusia o cieľoch spoločnej vízovej politiky by mala stanoviť kroky k ďalšej harmonizácii vízových postupov vrátane spoločných pravidiel pre vydávanie víz; žiada, aby sa uzatvorili ďalšie dohody o uľahčení vízového režimu a aby sa sledovali a zlepšovali existujúce dohody;

83.

vyzýva členské štáty, aby využili súčasné ustanovenia vízového kódexu a Kódexu schengenských hraníc umožňujúce vydávanie humanitárnych víz a aby uľahčili poskytovanie dočasného útočiska obhajcom ľudských práv, ktorí sú v tretích krajinách ohrození;

84.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zvýšili mobilitu pracovníkov poskytovaním dočasných víz a uľahčením postupu pri obnovovaní žiadosti tým osobám, ktoré sa už nachádzajú v systéme; nazdáva sa, že by sa tým účinne zvýšila mobilita pracovníkov zabezpečením právnej istoty a zvýšením vnútornej mobility v EÚ;

85.

vyzýva Komisiu, aby ďalej zlepšovala existujúce dohody o zjednodušení vízového režimu medzi Úniou a jej východnými susedmi a usilovala sa o vybudovanie oblasti bezvízového styku v záujme zintenzívnenia medziľudských kontaktov;

86.

pripomína, že v Štokholmskom programe Európska rada zdôraznila, že správne riadená migrácia môže prinášať úžitok všetkým zainteresovaným stranám; očakáva ďalší pokrok pri prijímaní právnych predpisov v oblasti zákonnej migrácie a vzhľadom na demografické výzvy a potreby hospodárstva žiada väčšie úsilie do budúcnosti; domnieva sa tiež, že integrácia migrantov si vyžaduje väčšiu pozornosť;

87.

vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby upozorňovali širokú verejnosť a zamestnávateľov na Imigračný portál EÚ; vyzýva Komisiu, aby sledovala transpozíciu smernice EÚ o modrej karte a podávala správu o jej uplatňovaní tak, ako určuje smernica;

88.

naliehavo žiada väčšiu transparentnosť, v rámci ktorej by každý členský štát mal každoročne za každú menšinu podávať správy o jej pokroku v otázkach integrácie na trhu práce a dopadov politiky rovnosti; nabáda Európsku komisiu, aby predložila „výročnú správu o trendoch“ odrážajúcu porovnateľné ukazovatele o sociálnej súdržnosti, ktoré boli dohodnuté a predložené, ako sú okrem iného ciele celoeurópskeho sledovania situácie prišelcov, dlhodobých obyvateľov, naturalizovaných migrantov, detí migrantov a osôb rozdelených na základe rovnosti (napr. etnikum/rasa, náboženstvo/presvedčenie, pohlavie, vek, sexuálna orientácia a zdravotné postihnutie) tak, aby bolo možné v priebehu času zmerať pokrok v politikách sociálneho začleňovania; nazdáva sa, že na tento účel by sa mala použiť otvorená metóda koordinácie;

89.

uznáva, že nedávne zmeny a nepokoje v severnej Afrike a na Blízkom východe viedli k zosilneniu tlaku na východnú a južnú hranicu EÚ;

90.

víta prijatie balíka právnych predpisov o azyle; vyzýva Komisiu, aby sledovala, či ho členské štáty správne vykonávajú od dátumu začatia jeho uplatňovania, a aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby vnútroštátne právne predpisy boli v súlade s judikatúrou; navrhuje, aby Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) preto zahrnul tieto nové právne predpisy do svojich programov odbornej prípravy;

91.

požaduje zriadenie kontaktného miesta pre rodové otázky v rámci EASO;

92.

vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou a systematickou praxou zadržiavania migrantov v detenčných centrách, ako nedávno zdôraznila Rada OSN pre ľudské práva; vyzýva na ďalší rozvoj a vykonávanie alternatív k zadržiavaniu vrátane legalizácie nelegálnych migrantov na základe jasných kritérií;

93.

domnieva sa, že v rámci dublinského systému by sa mala v budúcnosti zvážiť možnosť pozastaviť presun do členských štátov pod značným tlakom;

94.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že sa nepodarilo v praxi uplatňovať zásady solidarity a spravodlivej účasti na zodpovednosti, ako sa stanovuje v článku 80 ZFEÚ; verí, že v budúcnosti budú potrebné posilnené a konkrétnejšie opatrenia, najmä pre tie členské štáty, ktoré prijímajú väčší počet migrantov a žiadateľov o azyl; požaduje zavedenie uceleného systému dobrovoľného trvalého premiestnenia v rámci EÚ pre osoby požívajúce medzinárodnú ochranu;

95.

domnieva sa, že by sa mal rozšíriť vonkajší rozmer azylovej politiky vo vzťahu k presídľovaniu a postupom chráneného vstupu; vyjadruje poľutovanie nad doposiaľ obmedzeným zapojením členských štátov do presídľovania;

96.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí boli spätne prevzatí na základe readmisných dohôd, a to i v prípade časovo neobmedzeného zadržiavania, právneho vákua či ich navracania do krajiny pôvodu, a požaduje vyňatie ustanovení o štátnych príslušníkov tretích krajín z týchto dohôd; podčiarkuje dôležitosť vykonávania odporúčaní vyplývajúcich z hodnotení readmisných dohôd, ktoré vypracovala Komisia;

97.

poukazuje na význam posilneného vonkajšieho rozmeru európskych politík v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a žiada, aby sa posilnila spolupráca s tretími krajinami na všetkých úrovniach v oblastiach bezpečnosti, migrácie, základných práv a riadenia hraníc;

98.

poukazuje na to, že Európska únia a členské štáty by mali naďalej zahŕňať problematiku prisťahovalectva do rozvojovej spolupráce a posilňovať dohody o partnerstve s cieľom podporovať spoluprácu s tretími krajinami pôvodu a tranzitnými krajinami, pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nelegálnemu prisťahovalectvu, obnovenie rodinných väzieb, návrat a readmisiu, a to v rámci pravidelného dialógu, ktorý Európska únia rozvíja s týmito krajinami a v rámci činnosti, ktorú vykonáva Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); vyzýva na solidaritu s tretími štátmi nachádzajúcimi sa v blízkosti krajín, v ktorých prebieha občiansky konflikt, a ktoré prijímajú utečencov unikajúcich pred týmto konfliktom;

99.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať politiku dobrovoľného návratu;

100.

zdôrazňuje, že Zmluvou o EÚ (ZEÚ) sa základné práva, demokracia a právny štát dostali do centra vnútorných aj vonkajších politík EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 2, 3 a 21 ZEÚ, a preto je presvedčený, že dodržiavanie, ochrana a presadzovanie týchto hodnôt by sa mali jednotne rozvíjať, a tak zabezpečiť dôveryhodnosť EÚ vo svete; považuje za poľutovaniahodné, že Komisia opakovane odmieta navrhnúť akčný plán pre ľudské práva, ktorým by sa podporovali hodnoty EÚ vo vonkajšom rozmere politík slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sa požadovalo v Štokholmskom programe;

101.

naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby prijali praktické opatrenia na zabezpečenie väčšej súdržnosti a jednotnosti medzi vonkajšími a vnútornými politikami EÚ;

102.

je pevne presvedčený o tom, že EÚ a jej členské štáty by nemali s tretími krajinami podpisovať dohody v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ak existuje vážne riziko porušovania ľudských práv a ak sa nedodržiavajú zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že akékoľvek dohody v tejto oblasti by mali byť uzavreté po dôkladnom vyhodnotení vplyvu na ľudské práva a mali by obsahovať doložku o pozastavení vo vzťahu k ľudským právam;

103.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že na susedné krajiny sa kladú čoraz vyššie nároky, pokiaľ ide o politiky EÚ v oblasti migrácie a správy hraníc; žiada, aby sa prístup k migrácii a správe hraníc EÚ zakladal na dodržiavaní ľudských práv, aby sa vždy v prvom rade zohľadňovali práva legálnych a nelegálnych migrantov a iných zraniteľných skupín; pripomína, že Európsky dohovor o ľudských právach je pri vykonávaní migračnej politiky EÚ platný aj mimo územia Spoločenstva, ako o tom rozhodol Európsky súd pre ľudské práva;

104.

žiada lepšiu koordináciu medzi dialógmi o ľudských právach a podvýbormi pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť zriadenými v rámci dohôd s tretími krajinami, najmä krajinami patriacimi do pôsobnosti európskej susedskej politiky, a zo všeobecnejšieho hľadiska všetkými, ktorých sa readmisné dohody týkajú;

105.

žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na ochranu a poskytovanie pomoci ženám, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, a to prostredníctvom opatrení zahŕňajúcich vypracovanie systémov kompenzácie, bezpečného návratu, pomoc pri opätovnom začleňovaní v hosťovskej krajine v prípadoch dobrovoľného návratu, pomoc a podporu počas ich pobytu v EÚ a spoluprácu s orgánmi v krajinách pôvodu s cieľom chrániť rodiny obetí obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

106.

domnieva sa, že proces tvorby politiky musí mať čo najvyššie normy; nazdáva sa, že definícia problémov, diskusia o možných riešeniach a výber medzi možnými variantmi by mali prebiehať postupne za sebou; konštatuje, že je potrebný väčší výskum na európskej úrovni a že užšia spolupráca a lepšia výmena informácií medzi európskymi inštitúciami a agentúrami a členskými štátmi by zlepšila tvorbu a vykonávanie politiky;

107.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje objektívne hodnotenie pokroku na ceste k priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a spoľahlivé informácie o vykonávaní acquis členskými štátmi;

108.

navrhuje systematické, objektívne a nezávislé hodnotenie ex-post právneho predpisu a jeho vykonávania, ktoré by malo tiež posúdiť pretrvávajúcu potrebu legislatívy v tejto oblasti; poukazuje najmä na význam vykonávania posúdení vplyvu na tento účel v Komisii, Parlamente a Rade, pričom sa zachovajú normy a zabráni sa zbytočnej byrokracii;

109.

víta iniciatívu Komisie na vypracovanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, ktorého cieľom je zabezpečiť kvalitný súdny systém v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, pretože v konečnom dôsledku je konkrétne uplatňovanie zákonov v rukách súdov;

110.

zdôrazňuje, že kvalitné súdne systémy môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri obnovovaní dôvery, zabezpečení návratu k rastu a prispievaní k dôvere a stabilite; poukazuje na to, že predvídateľné, včasné a vymáhateľné súdne rozhodnutia sú dôležitými štrukturálnymi prvkami atraktívneho podnikateľského prostredia, ako je uvedené v oznámení Komisie s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160);

111.

žiada Komisiu, aby kládla väčší dôraz na dohľad nad konkrétnym vykonávaním právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov a na zabezpečenie ich vykonávania; nazdáva sa, že to musí byť politická priorita vzhľadom na veľkú medzeru, ktorú často badať medzi politikami prijatými na európskej úrovni a ich vykonávaním na úrovni jednotlivých štátov; zdôrazňuje, že každé strategické plánovanie musí vychádzať zo skúseností predchádzajúcej implementácie a že takéto plánovanie preto nesmie pozostávať len zo zoznamu cieľov a priorít, ale že musí oveľa viac plánovať vopred so zreteľom na hodnotenie vykonávania; konštatuje, že pokiaľ ide o práva občanov a obyvateľov, treba to robiť odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona; nazdáva sa, že na dosiahnutie náležitej implementácie treba urobiť viac, a to aj prostredníctvom koordinácie a spolupráce medzi Komisiou, členskými štátmi a agentúrami, ako aj prostredníctvom pomoci členským štátom usmerneniami, praktickou podporou a výmenou najlepších postupov; nazdáva sa, že ak sa právne predpisy EÚ neplnia, treba zistiť, odôvodniť a riešiť dôvody tohto neplnenia, v prípade potreby aj prostredníctvom konania o porušení predpisov;

112.

zastáva názor, že zlepšenie kvality právnych predpisov EÚ v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti si vyžaduje spoločné úsilie členských štátov a európskych inštitúcií s cieľom zlepšiť výmenu informácií o jednotlivých vnútroštátnych systémoch a poskytovať presné právne informácie (o vnútroštátnych/regionálnych platných právnych predpisoch a normách), ako aj informácie o vykonávaní a postupoch; vyzýva na lepšiu medziinštitucionálnu koordináciu;

113.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada užšie nezapája Parlament do vypracúvania strategických dokumentov, ako je napríklad stratégia v oblasti boja proti drogám a stratégia vnútornej bezpečnosti;

114.

domnieva sa, že rozvoj európskej justičnej kultúry je základným predpokladom pre dosiahnutie toho, aby sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti stal pre občanov skutočnosťou a zaručil lepšie uplatňovanie práva EÚ; požaduje, so zreteľom na uvedené skutočnosti, aby sa oveľa väčší dôraz kládol na odbornú prípravu EÚ v oblasti súdnictva pre všetkých právnych odborníkov a aby sa na ňu vyčlenili prostriedky; upozorňuje na význam uplatňovania prístupu zdola nahor v prípade programov vzdelávania v oblasti súdnictva, zabezpečenia väčšej dostupnosti európskych zdrojov právnych informácií prostredníctvom internetových technológií (t. j. portál e-justice), zlepšenia znalostí o európskom práve a jazykových zručností medzi sudcami a vytvorenia a udržiavania sietí v tejto oblasti a akýchkoľvek iných opatrení s cieľom uľahčiť ich každodennú spoluprácu v záujme zaručenia vzájomnej dôvery a dôslednej spolupráce a vzájomného uznávania;

115.

zastáva názor, že je potrebné riadenie, jednotnosť a kritériá pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nazdáva sa, že takéto ciele si vyžadujú, aby budúce programy boli pripravované v duchu Lisabonskej zmluvy a spoločne medzi Parlamentom, Radou a Komisiou;

116.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/21

—

so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

—

so zreteľom na články 2, 3, 21, 24 a 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 21 ods. 3 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, že vysoký predstaviteľ pomáha Rade a Komisii pri zabezpečovaní súladu medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie,

—

so zreteľom na článok 24 ods. 3 ZEÚ, v ktorom sa ustanovuje, že členské štáty aktívne a bezpodmienečne podporujú zahraničnú a bezpečnostnú politiku v duchu lojálnosti a vzájomnej solidarity a rešpektujú činnosť Únie v tejto oblasti, že členské štáty sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré je v rozpore so záujmami Únie alebo ktoré by mohlo znížiť účinnosť jej pôsobenia ako súdržnej sily v medzinárodných vzťahoch, a že Rada a vysoký predstaviteľ zabezpečujú dodržiavanie týchto zásad,

—

so zreteľom na závery Európskej rady zo 14. decembra 2012,

—

so zreteľom na závery medziparlamentnej konferencie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku zo 6. septembra 2013,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a VP/PK Európskemu parlamentu a Rade z 11. decembra 2013 o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie z 13. júna 2013 vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ (1) uskutočnenom v roku 2013 a na správu ESVČ za rok 2013 predloženú vysokou predstaviteľkou v júli 2013 (2),

—

so zreteľom na uznesenia Európskeho parlamentu o SZBP a SBOP, najmä na svoje uznesenie o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof, ktoré bolo prijaté 22. novembra 2012 (3),

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

—

so zreteľom na správu z 15. októbra 2013 vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

—

so zreteľom na správu ESVČ o revízii postupov krízového riadenia SBOP, ktorú 18. júna 2013 prijal Politický a bezpečnostný výbor,

—

so zreteľom na Chartu OSN,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0138/2014),

A.

keďže je už teraz požiadavkou Lisabonskej zmluvy a súčasných rozhodovacích procesov, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti Únie a medzi týmito činnosťami a inými politikami Únie; keďže väčšia úloha Európskeho parlamentu v oblasti vonkajších vzťahov by bola prínosom pri dosahovaní tohto cieľa;

B.

keďže komplexnosť sa týka nielen spoločného využívania nástrojov a zdrojov EÚ, ale aj spoločnej zodpovednosti subjektov na úrovni EÚ a členských štátov, ktorých politiky, konanie a podpora by mali prispievať k súdržnejšej a efektívnejšej vonkajšej činnosti EÚ;

C.

keďže na základe Lisabonskej zmluvy získala EÚ nedávno nové nástroje na vonkajšiu činnosť, ktoré jej umožňujú uplatňovať aktívnejšiu, jednotnejšiu a skutočnú zahraničnú politiku EÚ;

1.

domnieva sa, že príčinou súčasných výrazných geostrategických zmien je najmä vznik multipolárnej medzinárodnej scény s novými subjektmi, ktoré sa usilujú o dosiahnutie svojich ambícií v oblasti hospodárskej súťaže na regionálnej aj svetovej úrovni, narastajúca vzájomná závislosť, vznik viacrozmerných asymetrických hrozieb, zameranie bezpečnostnej politiky Spojených štátov na ázijské a tichomorské štáty, rastúci boj o energetickú a zdrojovú bezpečnosť, čoraz vážnejšie vplyvy zmeny klímy a závažná a dlhotrvajúca celosvetová finančná a hospodárska kríza, ktorá má vplyv na všetky členské štáty EÚ;

2.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ v tomto geopolitickom prostredí zachovala a podporovala svoje hodnoty, záujmy a stabilitu na celosvetovej úrovni a tiež chránila bezpečnosť a prosperitu svojich občanov; zdôrazňuje, že toto si v spolupráci s našimi strategickými partnermi vyžaduje nový prístup k formovaniu nového multipolárneho usporiadania sveta, ktorý bude inkluzívny, dôveryhodný, spravodlivý, spolupracujúci, ktorého základom bude dodržiavanie ľudských práv, právneho štátu a demokracie a ktorého cieľom bude vyriešenie sporov bez nutnosti viesť ozbrojený konflikt;

3.

zdôrazňuje, že sila EÚ spočíva v jej potenciáli mobilizovať zdroje v celom rozsahu diplomatických, bezpečnostných, obranných, hospodárskych, obchodných, rozvojových a humanitárnych nástrojov – v úplnom súlade s ustanoveniami Charty OSN – a že používanie týchto nástrojov v rámci komplexného prístupu poskytuje Európskej únii jedinečnú pružnosť na účinné riešenie najdôležitejších medzinárodných problémov a dosahovanie vlastných politických cieľov;

4.

zdôrazňuje význam účinnej koordinácie a ucelenosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie; súhlasí s názorom, že oblasti rozvoja, politiky a bezpečnosti sú vzájomne prepojené a že pridaná hodnota, ktorú poskytuje EÚ v zložitých núdzových situáciách, spočíva v jej schopnosti vytvárať synergický účinok medzi rozličnými sektormi a inštitúciami s cieľom dosahovať v príslušných oblastiach udržateľné výsledky a zabezpečiť plnenie dlhodobých strategických cieľov;

5.

zdôrazňuje, že všetky príslušné medzinárodné subjekty (vrátane mnohostranných organizácií a štátov) považujú komplexný prístup za najlepší spôsob vytvorenia účinnej reakcie na viacrozmerné krízy a celosvetovej podpory ľudskej bezpečnosti, ktorý priamo vyplýva z dlhodobého uznávania toho, že je pravdepodobné, že úsilie o zabezpečenie stability prostredníctvom len jedného prístupu nebude úspešné;

6.

pripomína najmä to, že od roku 2006 Organizácia Spojených národov vypracúva koncepciu tzv. integrovaného prístupu ku konfliktným a pokonfliktným situáciám a že členovia NATO na samite v Lisabone v roku 2010 prijali novú strategickú koncepciu, v ktorej sa požaduje komplexný prístup k riadeniu krízy;

7.

zdôrazňuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva poskytuje Únii rámec na dosiahnutie súdržnejšieho, prepojenejšieho a komplexnejšieho prístupu na účinnú činnosť v oblasti vonkajších vzťahov Únie, a to aj prostredníctvom vytvorenia postu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s tromi funkciami, ktorý je tiež podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci, a prostredníctvom vytvorenia zjednocujúcej a účinnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

8.

vyjadruje poľutovanie, že napriek inováciám, ktoré sa zaviedli v Lisabonskej zmluve, sa stále nedosiahol pokrok v súdržnosti vonkajšej činnosti Únie v oblastiach súvisiacich s bezpečnosťou, humanitárnymi záležitosťami, rozvojom, obchodom, energetikou, životným prostredím, migráciou a inými globálnymi otázkami; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Komisia často zaujíma reštriktívny prístup, chráni si vlastné kompetencie v týchto oblastiach a minimalizuje koordinačné funkcie s ESVČ;

9.

nalieha na členské štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, teda aby aktívne podporovali vonkajšie vzťahy Únie v duchu vzájomnej solidarity a pri vykonávaní svojich vlastných politík zladili svoju činnosť s činnosťou Únie v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby zohrávali konštruktívnu úlohu prostredníctvom podpory strategickej koordinácie politiky na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ môže byť účinná len vtedy, keď budú členské štáty chcieť a môcť formulovať spoločné politické smerovanie, najmä v nadnárodných organizáciách, ako je OSN;

10.

víta spoločné oznámenie o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam z 11. decembra 2013; vyjadruje však poľutovanie, že sa v ňom viac opiera o existujúce procesy a nepokúša sa veľmi o preskúmanie nových konkrétnych spôsobov uľahčenia inštitucionálnej a praktickej spolupráce;

11.

trvá na tom, že komplexný prístup je spoločná úloha všetkých subjektov EÚ v inštitúciách EÚ, v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách a že je súčasne nevyhnutné, aby sa v rámci tohto prístupu úplne rešpektovali osobitné právomoci každej inštitúcie a subjektu;

12.

požaduje aktívnu účasť občanov a občianskej spoločnosti a dialóg s nimi, aby sa zaistila legitímnosť a spoločné pochopenie komplexného prístupu a zahraničnej politiky EÚ všeobecne;

13.

domnieva sa, že pri prechode od pojmov k činom zameraným na dosiahnutie komplexného prístupu je nevyhnutné zaoberať sa týmito štyrmi oblasťami;

14.

domnieva sa, že pojem komplexný prístup by sa mal chápať ako koordinovaná činnosť všetkých príslušných inštitúcií (ESVČ, príslušných útvarov Komisie vrátane ECHO, DEVCO, TRADE a ELARG, ale aj Parlamentu a Rady), ktoré sa usilujú o dosiahnutie spoločných cieľov v rámci dohodnutého rámca vytvoreného na úrovni EÚ a ktoré v prípade, že je to z hľadiska bezpečnostnej situácie nevyhnutné, mobilizujú svoje najdôležitejšie nástroje vrátane SBOP; domnieva sa, že inštitucionálne a procesné problémy doposiaľ vo veľkej miere bránili takej súdržnej vonkajšej činnosti EÚ vo väčšine krízových oblastí, v ktorých EÚ pôsobila, čo poškodzuje dôveryhodnosť EÚ ako globálneho aktéra a poskytovateľa bezpečnosti;

15.

pripomína, že na základe Lisabonskej zmluvy sa vytvorili ESVČ a post vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie s tromi funkciami s cieľom zabezpečiť jednotu, súdržnosť, viditeľnosť a účinnosť vonkajšej činnosti EÚ; poukazuje na skutočnosť, že potenciál všetkých troch úloh sa doposiaľ nevyužil naplno; požaduje, aby sa dôležitá koordinačná úloha vysokého predstaviteľa ako podpredsedu Komisie posilnila aj v rámci Komisie prostredníctvom inštitucionalizovaných pravidelných zasadnutí kolégia komisárov RELEX, ktorým bude predsedať vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a na ktorých sa tiež zúčastnia ostatní príslušní komisári; vyzýva na okamžitú reformu ESVČ na základe preskúmania z roku 2013 a usmernení Parlamentu, aby mohla čo najlepšie využívať obmedzené finančné zdroje;

16.

zdôrazňuje, že aj keď je spolupráca dôležitá, je nevyhnutné úplne rešpektovať právomoci a postupy všetkých inštitúcií a členských štátov; vzhľadom na to vyzýva všetky subjekty EÚ, aby konali v dobrej viere a vyvinuli maximálne úsilie s cieľom umožniť uskutočnenie komplexného prístupu;

17.

domnieva sa, že v súvislosti s komplexným prístupom sú nevyhnutné citlivé, pružné a účinné štruktúry v ESVČ; pripomína svoj názor, že by sa mala racionalizovať inštitucionálna organizácia ESVČ s cieľom zabezpečiť účinné rozhodovanie a použitie jej nástrojov vrátane civilných a vojenských nástrojov SBOP, ako sa požaduje v správe Parlamentu za rok 2013, týkajúcej sa tejto otázky;

18.

zdôrazňuje, že rozvoj komplexného prístupu by mal tiež zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rovnováhy vo formulácii, vypracovaní a vykonávaní všetkých vonkajších činností Únie;

19.

zdôrazňuje dôležitú úlohu mediácie a dialógu pri predchádzaní a riešení konfliktov mierovou cestou; chváli pokrok, ktorý ESVČ dosiahla pri posilňovaní svojich mediačných kapacít, opakuje svoju podporu ďalšieho posilňovania kapacít Európy v tejto oblasti a požaduje, aby sa mediácia stala dôležitou štandardnou funkciou akéhokoľvek budúceho komplexného prístupu pre špecifický krízový región; poukazuje na úlohu Parlamentu pri formulovaní a sledovaní spoločnej zahraničnej politiky a vyzýva ďalší Parlament, aby zaistil jej efektívnosť a predovšetkým jej súdržnosť; upriamuje pozornosť na záväzok Parlamentu aktívne sa zúčastňovať na pozorovaní volieb, mediácii a podpore demokracie; je presvedčený, že zapojenie Parlamentu do procesu mediácie na Ukrajine a v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko poukázalo na významnú úlohu, ktorú môžu poslanci v tejto oblasti zohrávať;

20.

pripomína, že je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu zásad humanitárnej pomoci (nezávislosť, nestrannosť, neutralita); domnieva sa, že bezpečný prístup k postihnutému obyvateľstvu a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov závisia najmä od toho, ako ich vnímajú vplyvné subjekty v oblasti a že by sa mali považovať za nezávislých od všetkých straníckych politických úvah; poukazuje však na to, že útvar Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) je ešte stále súčasťou EÚ, a preto je pevne presvedčený, že je nevyhnutné vyvinúť väčšie úsilie na zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi ECHO a ESVČ;

21.

Víta spoločné oznámenie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030), ktoré je príležitosťou na objasnenie a sprevádzkovanie tohto prístupu v novom post-lisabonskom inštitucionálnom usporiadaní, ako aj upevnenie záväzku EÚ, pokiaľ ide o komplexný pracovný rámec v oblasti vonkajších vzťahov; uznáva značné výzvy charakteristické pre podporu a vykonávanie takejto ambicióznej politiky; víta najmä dôraz, ktorý je tým kladený na spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, ktoré by malo byť základným princípom pri uplatňovaní komplexného prístupu EÚ;

22.

výrazne podporuje myšlienku ucelenejšej vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že EÚ by nemala prijať úzku definíciu komplexného prístupu; víta skutočnosť, že spoločné oznámenie podporuje pochopenie komplexného prístupu, ktorý zahŕňa všetky štádiá cyklu konfliktov alebo iných vonkajších kríz prostredníctvom skorých varovaní a pripravenosti, predchádzania konfliktom, reakcie na krízu a riadenia s cieľom skorej obnovy a stabilizácie a budovania mieru s cieľom pomôcť krajinám robiť správne kroky smerom k udržateľnému a dlhodobému rozvoju; pripomína, že ciele zahraničnej politiky by sa nemali dávať do protikladu k zásadám rozvoja a principiálnej humanitárnej činnosti, pretože všetky tieto tri ciele sú komplementárne;

23.

pripomína, že v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a zdôrazňuje potenciálne napätie medzi touto zásadou na jednej strane a komplexným prístupom k riešeniu krízových situácií mimo EÚ na strane druhej; zdôrazňuje, že hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ je odstránenie chudoby a že je preto mimoriadne dôležité, aby sa v rámci zahraničnej politiky EÚ nezabúdalo na ciele v oblasti boja proti chudobe a aby komplexný prístup nenarúšal civilný charakter rozvojovej spolupráce; berie na vedomie skutočnosť, že spoločné oznámenie poveruje PK/VP a predsedu Komisie zodpovednosťou za zabezpečenie strategickej a operačnej koherencie vo vonkajších vzťahoch vrátane posúdenia vonkajšieho vplyvu vnútorných politík; vyzýva PK/VP a predsedu Komisie, aby sa zaviazali to vykonávať;

24.

poukazuje na to, že článok 214 ZFEÚ, ako aj Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, chránia principiálnu humanitárnu činnosť; žiada chrániť humanitárne zásady humanity, neutrality, nestrannosti a nezávislosti, ktoré majú kľúčový význam z hľadiska účinnosti humanitárnej činnosti a bezpečnosti zainteresovaných strán; pevne zdôrazňuje, že politika v oblasti boja proti terorizmu a bezpečnosti nesmie obmedziť schopnosť humanitárnych subjektov poskytovať pomoc a že humanitárna pomoc by za žiadnych okolností nemala slúžiť na plnenie politických cieľov a ani by sa nemala považovať za nástroj krízového riadenia; upozorňuje, že na to, aby bolo možné získať prístup k obyvateľom, ktorí potrebujú pomoc, humanitárna pomoc musí byť nielen neutrálna, ale musí byť za takú aj vnímaná; uznáva, že humanitárna pomoc založená na potrebách by mala dostať určitý manévrovací priestor, a zároveň žiada o väčšiu spoluprácu s humanitárnymi subjektmi s cieľom lepšieho stanovenia parametrov ich vzťahu pomocou komplexného prístupu;

25.

zastáva názor, že existuje silné prepojenie medzi rozvojom a prevenciou konfliktov, keďže chudoba je často hlavným zdrojom a dôsledkom konfliktov; zdôrazňuje, že prevencia prispieva k mieru, bezpečnosti a udržateľnému rozvoju; víta zameranie na prevenciu v spoločnom oznámení a vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania EÚ; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala krajiny v nestabilnej situácii s cieľom odstrániť hlavné príčiny a zriadiť fungujúce a zodpovedné orgány, ktoré budú môcť poskytovať základné služby a podporovať znižovanie chudoby; zdôrazňuje potrebu vypracovania stratégie EÚ pre nestabilné štáty, ktorá by do systému EÚ zaradila zásady nestabilných štátov OECD/DAC, ako aj ciele Novej dohody o angažovanosti v nestabilných štátoch, ktorá bola dosiahnutá v decembri 2011 v Pusane;

26.

víta záväzok k dlhodobej stratégii vyjadrený v spoločnom oznámení, keďže iba dlhodobá angažovanosť a udržateľný rozvoj môžu presadzovať mier a bezpečnosť; žiada o lepšiu koordináciu krátkodobých a dlhodobých cieľov politík EÚ so zreteľom na názory zainteresovaných strán na miestnej úrovni;

27.

zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnutia účinnosti by sa mal komplexný prístup EÚ z čo najväčšej časti zakladať na spoločnej analýze, hodnotení a plánovaní v rámci systému EÚ s jasným rozdelením zodpovedností; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spoločného programovania ako nástroja na dosiahnutie súladu vonkajších činností;

28.

domnieva sa, že komplexný prístup musí byť založený na spoločnej vízii všetkých subjektov EÚ o rozvíjajúcom sa strategickom kontexte, ktorého súčasťou je činnosť EÚ; vzhľadom na to požaduje pravidelnejšiu a transparentnejšiu výmenu informácií, koordináciu politík a tímovú prácu medzi subjektmi EÚ vo všetkých fázach činnosti EÚ; požaduje okrem toho vytvorenie formálnych štruktúr, v ktorých by sa mohli realizovať tieto výmeny a v ktorých by sa mohlo vykonávať včasné varovanie, analýza situácie a monitorovanie krízy a obdobia po kríze, a do ktorých by sa prípadne mohli začleniť existujúce štruktúry (ako sú SitRoom EÚ, Koordinačné centrum pre reakcie na krízové situácie a ARGUS); znovu zdôrazňuje, že v rámci ESVČ je potrebné vytvoriť Výbor pre krízové opatrenia, ktorému by predsedal vysoký predstaviteľ/podpredseda Komisie a ktorý by zahŕňal všetky subjekty dôležité pre krízové riadenie;

29.

domnieva sa, že na vykonávanie komplexného prístupu je tiež nevyhnutné, aby sa pod vedením podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa zlepšila koordinácia v rámci vnútorných politík EÚ, ktoré majú významný zahranično-politický rozmer, ako sú napríklad vnútorný trh, migrácia, životné prostredie a energetika;

30.

požaduje lepšie zosúladenie obchodnej politiky a spoločnej zahraničnej politiky vrátane ľudských práv a rozvoja;

31.

zdôrazňuje, že nedostatočné vykonávanie zahraničných politík EÚ je čiastočne spôsobené nedostatočnou koordináciou a plánovaním politík medzi príslušnými inštitúciami; konštatuje, že sa to zlepšuje, keďže delegácie EÚ prevzali funkciu koordinátora v tejto oblasti, treba však dosiahnuť väčší pokrok, aby sa ďalej posilnilo vykonávanie zahraničných politík EÚ v praxi, najmä pokiaľ ide o krízové regióny a v súvislosti s činnosťami SZBP;

32.

požaduje posilnenie kapacít EÚ na riešenie celosvetových problémov, najmä diplomacie v oblasti klímy; vyzýva ESVČ, aby identifikovala politické kompromisy a dosiahla politické dohody prepojením klimatických a iných aspektov vzťahov EÚ s partnerskými krajinami; dúfa, že počas prípravy na konferenciu OSN o klíme, ktorá sa bude konať v roku 2015 v Paríži, začne ESVČ využívať svoju rozsiahlu sieť delegácií EÚ po celom svete, aby prehĺbila európske chápanie záujmov a domácich politík v oblasti klímy v partnerských krajinách;

33.

poukazuje na odhodlanosť Parlamentu zabezpečiť, aby boli vonkajšie finančné nástroje Únie na obdobie rokov 2014 – 2020 navrhnuté tak, aby v rámci vonkajších vzťahov Únie uľahčili vykonávanie komplexného prístupu najmä prostredníctvom vytvorenia nástrojov, ktoré fungujú v súvislosti s predchádzaním konfliktom, krízovým riadením, budovaním mieru, rozvojovou spoluprácou a posilnením strategických partnerstiev; zdôrazňuje, že nový nástroj partnerstva poskytuje EÚ tiež nástroj, ktorý môže finančne doplniť činnosti v oblasti zahraničnej politiky s tretími krajinami; poukazuje na svoju odhodlanosť v plnom rozsahu vykonávať demokratickú kontrolu vykonávania týchto nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby sa dôležité, ale obmedzené zdroje Únie využívali v záujme dosiahnutia výsledkov účinne a hospodárne; poukazuje na právo Parlamentu preskúmať v rámci strednodobého preskúmania vonkajších finančných nástrojov vykonávanie nástrojov a vykonať všetky nevyhnutné zmeny;

34.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou rozpočtovou ambicióznosťou EÚ v oblasti vonkajšej činnosti na obdobie rokov 2014 až 2020; požaduje lepšie predvídanie finančných prostriedkov potrebných na vykonanie stratégií EÚ; vyjadruje poľutovanie, že v niektorých prípadoch sa opatrenia EÚ vykonali z finančných dôvodov neskoro; požaduje, aby sa tieto štrukturálne problémy v budúcnosti odstránili, pričom by sa takisto mali uplatniť nové ustanovenia o posilnení kapacít na účasť a nasadenie v civilných stabilizačných misiách (článok 4c) v rámci nástroja stability a mieru (ISP); takisto pripomína potrebu revidovať mechanizmus financovania vojenských operácií SBOP (známy ako mechanizmus ATHENA), aby sa umožnilo primeranejšie a spravodlivejšie rozdelenie nákladov na vojenské operácie EÚ, čo by umožnilo všetkým členským štátom prispievať formovaním vojenských jednotiek alebo financovaním podporných nákladov;

35.

pripomína PK/VP, že Európsky parlament revidoval vonkajšie finančné nástroje Únie na obdobie rokov 2014 až 2020, aby umožnil posilňovanie kapacít podobne zmýšľajúcich medzinárodných, regionálnych, vládnych subjektov a subjektov z občianskej spoločnosti, ktoré chcú spolupracovať s Úniou na dosahovaní cieľov a súčasne na dodržiavaní našich základných hodnôt, ako je podpora demokracie;

36.

víta nedávne vytvorenie regionálnych stratégií EÚ s cieľom vymedziť politické priority, oznámiť ciele politík, koordinovať politické reakcie, budovať partnerstvá a zamerať sa na realizáciu zdrojov; požaduje systematické vypracovanie stratégií EÚ s cieľom formulovať činnosti EÚ a zabezpečiť ich súdržnosť, ktoré navrhuje spoločne ESVČ a príslušné útvary Komisie (konkrétne DEVCO a ECHO) a pod vedením vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie; vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zapájala do svojich oblastí kompetencií od samotného začiatku tejto koordinácie;

37.

trvá na tom, aby sa v týchto stratégiách jasne stanovili ciele a priority EÚ a osobitný časový rámec na ich vykonanie a určili najvhodnejšie nástroje pre opatrenie (počnúc napríklad humanitárnou a rozvojovou pomocou cez diplomatické opatrenia a mediáciu po hospodárske sankcie a SBOP); trvá na tom, aby boli úloha a prínos SBOP súčasťou počiatočnej analýzy politiky a vymedzenia cieľov politiky, na základe toho sa v prípade potreby uľahčí včasné zapojenie plánovačov SBOP a príslušných parlamentných orgánov na európskej a vnútroštátnej úrovni; víta v tejto súvislosti pozitívny vývoj politického rámca pre krízový prístup pre misie a operácie SBOP a požaduje jeho rozšírenie na všetky iniciatívy v oblasti reakcie na krízy;

38.

víta najmä strategický rámec EÚ pre Africký roh, ktorého cieľom je v spolupráci s príslušnými partnermi v oblasti zabezpečiť stabilitu v tomto strategickom regióne prostredníctvom boja proti pirátstvu a jeho základným príčinám, vytvorenia zákonných orgánov v Somálsku a podpory regionálnej spolupráce so súčasným využitím vonkajších nástrojov EÚ; pripomína však, že činnosť EÚ v regióne je založená na priekopníckych iniciatívach SBOP (konkrétne EUNAVFOR Atalanta a EUTM Somalia), na ktoré nadväzujú ďalšie nástroje, a výsledkom je, že komplexný prístup v Africkom rohu je skôr empirický a pragmatický úspech ex post než dobre vytvorená a plánovaná stratégia; je pevne presvedčený, že je nevyhnutné v budúcnosti vypracovať stratégie EÚ, skôr než sa EÚ aktívne zapojí do činnosti v regióne, nie až potom;

39.

vyjadruje poľutovanie, že aj keď sú stratégie vymedzené, EÚ ich často nevie vykonať a namiesto toho musí prijať pohotovostné a núdzové opatrenia; pripomína, že sa to týka najmä sahelského regiónu, pre ktorý sa jednomyseľne schválil veľmi komplexný a dobre vytvorený strategický dokument EÚ (stratégia EÚ pre bezpečnosť a rozvoj v regióne Sahel z roku 2011), ktorého výsledkom však nebolo uspokojivé vykonanie, až kým sa prudko nezmenila situácia v Mali; požaduje vykonať analýzu tohto konkrétneho prípadu a vo všeobecnosti lepšiu analýzu včasného varovania v prípade hlavných nestálych regiónov s cieľom vytvoriť konkrétne iniciatívy na predchádzanie konfliktom a mediáciu a na základe toho zlepšiť predchádzajúcu činnosť, a to prostredníctvom prechodu z prístupov sústredených na reakcie na primeranejší a účinnejší prístup zameraný na prevenciu;

40.

poukazuje na to, že mnohé súčasné vnútroštátne, regionálne a medzinárodné konflikty sú tiež spôsobené zmenou klímy a že v dôsledku toho sa do komplexného prístupu musí začleniť koncepcia bezpečnosti ľudí; pripomína analýzu situácie v sahelskom regióne, ktorú v decembri 2011 publikoval UNEP a v ktorej uviedol, že rastúce teploty viedli k nedostatku vody a najmä vystavili miestne obyvateľstvo, ktorého živobytie, napríklad poľnohospodárstvo, rybolov a pasenie dobytka, závisí od prírodných zdrojov, silnému tlaku, ktorý v niektorých prípadoch vyústil do násilia a ozbrojeného konfliktu;

41.

je presvedčený, že v prípadoch, keď kríze nemožno predísť, je nevyhnutné, aby bola EÚ schopná plánovať a použiť primerané civilné a vojenské prostriedky, ako aj mobilizovať doplnkové nástroje EÚ, a to rýchlo a účinne v celom rozsahu operácií krízového riadenia vrátane prípadov humanitárnych kríz; požaduje vykonanie príslušných článkov zmluvy v oblasti rýchlej reakcie vrátane článku 44 ZEÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v príslušných delegáciách EÚ sú potrební politickí a bezpečnostní odborníci;

42.

trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ bola schopná dlhodobo upevniť mier a stabilitu; požaduje, aby sa dlho vopred určili jasné stratégie prechodu medzi krátkodobými nástrojmi reakcie na krízu (najmä diplomatickými nástrojmi, nástrojmi SBOP, ECHO a novým nástrojom stability a mieru) a nástrojmi v období po kríze (konkrétne nástrojom stability a mieru a rozvojovou pomocou) s cieľom zachovať pokrok, ktorý sa v oblasti dosiahol; víta, ako prvý hlavný nástroj, účinnú spoluprácu medzi ESVČ a Komisiou v súvislosti s podporou misie SBOP v Mali a skoré úvahy o stratégii na ukončenie EUTM Mali;

43.

vyzýva EÚ, aby dosiahla väčší pokrok, pokiaľ ide o jednotné konanie na úrovni krajiny, s jasne rozdelenými úlohami a pod vedením vedúceho delegácie, ktorý je zodpovedný za vykonanie vonkajšej politiky EÚ v krajine a súčasne za miestnu koordináciu s členskými štátmi a hostiteľskými vládami, občianskou spoločnosťou a ostatnými medzinárodnými partnermi; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali spoločne konať v tretích krajinách a aby zabezpečili, že koordinácia a reálne kroky v teréne budú náležite zosúladené s inštitúciami EÚ, najmä Komisiou a ESVČ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že samostatné kroky členských štátov v tretích krajinách, najmä v krajinách po konfliktoch a v procesoch demokratizácie, bez riadneho zosúladenia medzi nimi a miestnou delegáciou EÚ sa ukázali ako škodlivé z hľadiska cieľov a záujmov EÚ, ako aj jej dôveryhodnosti voči tretím štátom a iným medzinárodným partnerom;

44.

zdôrazňuje, že v súvislosti s úspešným komplexným prístupom je nevyhnutné vytvoriť partnerstvá mimo inštitúcií Únie a členských štátov s cieľom zapojiť ostatných medzinárodných a viacstranných partnerov, strategických partnerov, hostiteľské krajiny, regionálne organizácie, subjekty občianskej spoločnosti a súkromného sektora, pričom je potrebné náležite rešpektovať autonómiu rozhodovania EÚ;

45.

naliehavo vyzýva EÚ, aby zaistila účinnú účasť EÚ na práci VZ OSN s využitím všetkých kompetencií, ktoré sú jej zverené na základe jej štatútu organizácie regionálnej integrácie;

46.

opakuje, že v súlade s cieľmi Lisabonskej zmluvy posilňovať zahraničnú politiku EÚ a jej úlohu v otázkach celosvetového mieru zostáva pridelenie stáleho miesta v rozšírenej BR OSN pre EÚ dlhodobým cieľom Európskej únie; vyzýva PK/VP, aby sa v tejto súvislosti ujala iniciatívy vypracovať spoločnú pozíciu členských štátov; v záujme dosiahnutia tohto cieľa v budúcnosti navrhuje pracovať na predbežnej koordinácii pozícií v Rade EÚ k začleňovaniu nových členov do BR OSN, ako aj k reforme jej systému rozhodovania, tak, aby sa podarilo zaviesť rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou;

47.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/28

—

so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. júla 2013 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2012 (COM(2013)0548) a jej sprievodné dokumenty (SWD(2013)0283, SWD(2013)0284, SWD(2013)0285 a SWD(2013)0286, SWD(2013)0287),

—

so zreteľom na správu úradu OLAF – Výročná správa za rok 2012,

—

so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2012 spolu s odpoveďami inštitúcií, (1),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2013 s názvom Zlepšenie riadenia úradu OLAF a posilnenie procesných záruk pri vyšetrovaniach: koncepcia postupných sprievodných krokov k zriadeniu Európskej prokuratúry (COM(2013)0533),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2013 s názvom Lepšia ochrana finančných záujmov Únie: zriadenie Európskej prokuratúry a reforma Eurojustu (COM(2013)0532),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. mája 2011 o ochrane finančných záujmov Európskej únie pomocou trestného práva a administratívnymi vyšetrovaniami – Integrovaná politika ochrany peňazí daňových poplatníkov (COM(2011)0293),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2011 o stratégii Komisie pre boj proti podvodom (COM(2011)0376)

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2013 s názvom Ochrana rozpočtu Európskej únie do konca roka 2012 (COM(2013)0682),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2013 s názvom Uplatňovanie čistých finančných opráv na členské štáty v poľnohospodárstve a v politike súdržnosti (COM(2013)0934),

—

so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod (2),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2013/42/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, čo sa týka mechanizmu rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH (3),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa zriaďuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercules III) a zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (5),

—

so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (7),

—

so zreteľom na stanovisko č. 1/2014 dozorného výboru Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) k prioritám politiky úradu OLAF v oblasti vyšetrovania,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2011 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí Európskej únie v odstraňovaní rozdielov medzi protikorupčnými právnymi predpismi a skutočnosťou (10),

—

so zreteľom na svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Európskej únie v boji proti korupcii (11), a na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0195/2014),

A.

keďže podľa odhadov Komisie sa v EÚ každý rok v rámci daňových podvodov, daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania stráca na potenciálnych daňových príjmoch suma vo výške 1 miliardy EUR, čo ročne predstavuje sumu asi 2 000 EUR na každého európskeho občana;

B.

keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy EÚ posilniť a zvýšiť dôveru občanov a zabezpečiť, aby sa ich peniaze využívali náležite;

C.

keďže Lisabonská zmluva značne posilnila dostupné nástroje na ochranu finančných záujmov EÚ, ktoré si vyžadujú, aby EÚ aj jej členské štáty bojovali proti všetkým formám nezákonnej činnosti, ktorá má vplyv na finančné záujmy EÚ;

D.

keďže široká rôznorodosť právnych systémov a tradícií v rámci EÚ znamená, že ochrana jej finančných záujmov proti podvodom a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti je mimoriadne náročnou a neodvratnou výzvou;

E.

keďže na ochranu finančných záujmov Únie a boj proti podvodom je potrebné prijať integrovaný prístup vrátane stratégií na boj proti podvodom a korupcii prostredníctvom právnych, účinných, jednotných a rovnocenných opatrení v celej Únii; keďže ide o spoločnú zodpovednosť EÚ a členských štátov a úzka spolupráca medzi Komisiou a členskými štátmi je dokonca dôležitejšia práve v čase rozpočtových obmedzení;

F.

keďže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zodpovedá za ochranu finančných záujmov Únie na základe vyšetrovania podvodov, korupcie a iných protiprávnych konaní a keďže jeho dozorný výbor sa vytvoril s cieľom posilniť a zaručiť nezávislosť úradu OLAF pravidelným monitorovaním vykonávania vyšetrovacej funkcie úradu OLAF;

G.

keďže členské štáty sú primárne zodpovedné za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie;

H.

keďže členské štáty sú zodpovedné za stanovenie harmonizovaného základu DPH, zmenu sadzieb DPH a výber vlastných zdrojov a keďže tieto tri prvky majú vplyv na rozpočet Únie;

I.

keďže Komisia nedávno prijala na žiadosť Parlamentu niekoľko dôležitých iniciatív týkajúcich sa strategických opatrení proti podvodom;

J.

keďže rozsah podvodov a daňových únikov v každej forme a korupcie v EÚ oslabuje dôveru občanov v Úniu; keďže treba posilniť záruky integrity a transparentnosti, čo sa týka verejných výdavkov;

1.

zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty v súlade s ustanoveniami Zmluvy o fungovaní Európskej únie zodpovedajú za vyvinutie maximálneho úsilia v boji proti podvodom, korupcii a ďalším formám nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie; pripomína, že úzka spolupráca a koordinácia medzi Komisiou a členskými štátmi je nevyhnutná na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, a preto ju treba v prvom rade posilniť a čo najviac zefektívniť; pripomína, že ochrana finančných záujmov Únie vyžaduje rovnakú úroveň ostražitosti na strane zdrojov aj výdavkov;

2.

zdôrazňuje, že podvod je zámerné protiprávne konanie, ktoré je trestným činom, zatiaľ čo nezrovnalosť znamená nedodržanie pravidla; považuje za poľutovaniahodnú skutočnosť, že v správe Komisie chýba podrobná úvaha o podvodoch a zameriava sa väčšinou na nezrovnalosti; pripomína, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa týka podvodu, a nie nezrovnalostí, a požaduje, aby sa rozlišovalo medzi podvodom a chybami či nezrovnalosťami;

3.

berie na vedomie správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2012 (ďalej len „výročná správa Komisie“); na žiadosť Európskeho parlamentu berie na vedomie, že správa upozorňuje na dva nové prvky;

4.

vyzýva Komisiu, aby v čase začatia postupu na predloženie výročnej správy o ochrane finančných záujmov predložila Parlamentu správu o monitorovaní a vykonávaní odporúčaní prijatých Parlamentom po predložení správy o ochrane finančných záujmov z predchádzajúceho roka a aby poskytla odôvodnené vysvetlenie o odporúčaniach, ktoré nezohľadnila alebo nedokázala splniť; vyzýva OLAF, aby urobili to isté, čo sa týka opatrení, ktoré Parlament v tejto správe odporúča;

5.

víta hlavné iniciatívy, ktoré prijala Komisia na žiadosť Parlamentu s cieľom formovať nové právne prostredie EÚ v oblasti politiky boja proti podvodom, a najmä návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorého cieľom je objasniť a zladiť trestné právo členských štátov, čo sa týka trestných činov týkajúcich sa rozpočtu EÚ (COM(2012)0363), návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534) a návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach Eurojust (COM(2013)0535), ako aj zmenu nariadenia (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a o posilnených zákonných právach pre osoby, na ktoré sa vzťahujú vyšetrovania úradu OLAF; uznáva, že je dôležité, aby sa tieto rôzne právne predpisy dobre vyvážili a dôsledne vyhodnotili; vyzýva Radu, aby si vzala potrebný čas a neskončila rokovania náhlivo, ak sa má vypracovať spoľahlivý európsky právny rámec a ak sa majú posilniť existujúce inštitucionálne nástroje na ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť predčasnému prechodu na postup posilnenej spolupráce; víta aj akčný plán na zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, ako aj plán na reformu systému DPH v EÚ, ktoré sa začali v roku 2011;

6.

konštatuje, že počet nezrovnalostí sa s 1 231 nezrovnalosťami oznámenými v roku 2012 ako podvody v porovnaní s rokom 2011 prakticky nezmenil, zatiaľ čo ich finančný dosah mierne poklesol na celkovú sumu 392 miliónov EUR; konštatuje prevahu podvodov v oblastiach politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky (najmä v súvislosti s rozvojom vidieka a rybárstva), ktoré sú stále sektormi spôsobujúcimi najväčšie obavy, pričom finančný dôsledok z podvodov sa odhaduje na 279 miliónov EUR v prípade politiky súdržnosti a 143 miliónov EUR v prípade poľnohospodárskej politiky; zdôrazňuje však, že počet oznámených podvodných nezrovnalostí a zodpovedajúce sumy vo všeobecnosti vychádzajú z chápania podvodu v tom najširšom zmysle a nemali by sa považovať za spoľahlivé meradlo úrovne podvodov; žiada, aby sa vo výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom za rok 2013 robil jasný rozdiel medzi podvodmi, chybami alebo nezrovnalosťami;

7.

konštatuje, že v roku 2012 sa počet nezrovnalostí, ktoré nesúvisia s podvodmi a ktoré sa oznámili Komisii, zvýšil oproti roku 2011 o približne 6 %, pričom ich finančný dosah zodpovedal sume vo výške približne 2,9 miliardy EUR (viac ako dvojnásobok sumy z roku 2011, a to najmä v oblasti politiky súdržnosti a priamych výdavkov); vyjadruje znepokojenie, že toto zvýšenie odráža najmä vplyv nezrovnalostí týkajúcich sa vysokých súm, ale zároveň súvisí so systémovými nezrovnalosťami, ktoré sa oznámili pri dokončovaní programov;

8.

berie na vedomie, že opravné opatrenia, ktoré prijala Komisia voči členským štátom, sa v roku 2012 značne zvýšili, najmä v oblasti politiky súdržnosti, a dosiahli výšku 3,7 miliardy EUR, čo súvisí aj so skončením programového obdobia na roky 2000 – 2006;

9.

konštatuje, že odporúčania, ktoré Komisia adresovala členským štátom v roku 2011 – najmä v súvislosti s oznamovaním podvodných a nepodvodných nezrovnalostí, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm, monitorovaním výsledkov vyšetrovaní trestnej činnosti a zlepšením ich štatistík o podvodoch –, boli vo všeobecnosti primerané, hoci vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré obavy sa nezohľadnili v plnej miere; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali odporúčaniami, ktoré Komisia vydala v rokoch 2011 a 2012, aby zabezpečili úplné splnenie odporúčaní, ktoré im Komisia adresovala vo svojej správe za rok 2012, a aby poskytli odôvodnené vysvetlenie, keď tieto odporúčania nemôžu splniť;

10.

navrhuje, aby sa preskúmala možnosť vytvorenia tímu európskych colných úradníkov, ktorí by sa špecializovali na boj proti podvodom, pričom tento tím by spolupracoval s vnútroštátnymi colnými orgánmi;

11.

uznáva, že v oblasti tradičných vlastných zdrojov suma, ktorá sa má vymôcť v nadväznosti na prípady podvodu a iné nezrovnalosti zistené v roku 2012, dosiahla 444 miliónov EUR, z ktorých 208 miliónov EUR už členské štáty vymohli; konštatuje, že ďalších 83 miliónov EUR sa vymohlo v roku 2012 v súvislosti s prípadmi, ktoré sa zistili v rokoch 1989 až 2011;

12.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že vlastné zdroje už nie sú hlavným zdrojom príjmov rozpočtu EÚ, pričom tvoria 20 % z nich, v dôsledku čoho riadny výber DPH a cla má priamy vplyv nielen na hospodárstva členských štátov a na rozpočet Európskej únie, ale aj na európskych daňových poplatníkov; pripomína, že podľa odhadov Komisie prichádza EÚ kvôli daňovým únikom a daňovým podvodom približne o 1 bilión EUR ročne, t. j. približne o 2 000 EUR na každého občana EÚ;

13.

víta akčný plán Komisie na zintenzívnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom; zdôrazňuje, že Komisia aj členské štáty by mali naďalej za absolútnu prioritu považovať boj proti podvodom a daňovým únikom, pre ktorý treba vytvoriť stratégiu na posilnenú a viacrozmernú spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi a s Komisiou, aby sa umožnilo lepšie využívanie existujúcich nástrojov, konsolidácia existujúcej legislatívy, prijatie návrhov v legislatívnom procese a administratívna spolupráca; poznamenáva, že posilnená spolupráca medzi daňovými, policajnými a súdnymi orgánmi v rámci jednej krajiny je tiež nevyhnutná; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala rozvoju mechanizmov na prevenciu a včasné zisťovanie, hodnotenie výsledkov, zlepšovanie výberu daní a účinnejšie monitorovanie colného tranzitu, čo je jedna z oblastí, ktoré sú ešte stále postihnuté najvyššími mierami systémovej korupcie v Európe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli aktívnejší na medzinárodnej úrovni, aby sa tak zaviedli normy spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrého spravovania verejných vecí a výmeny informácií;

14.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne vykonávala porovnávaciu analýzu rozdielov v účinnosti vnútroštátnych systémov pre výber tradičných vlastných zdrojov vrátane identifikácie a šírenia najlepších postupov, čo sa týka efektívnych postupov vymáhania vo všetkých členských štátoch, a aby v prípade potreby navrhla vhodné opatrenia;

15.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2012, ktoré ovplyvnili príjem z tradičných vlastných zdrojov, zostal síce stabilný, ale celkové množstvo je stále o 20 % vyššie ako priemer za obdobie 2008 – 2012;

16.

požaduje hlbšiu analýzu odchýlok medzi úrovňou teoretických príjmov a výškou skutočných príjmov z DPH a jej zapracovanie do správy Komisie s cieľom získania lepšieho prehľadu o deficite vo financiách Únie; pripomína, že boj proti daňových únikom a tieňovej ekonomike musí pre Komisiu a členské štáty ostať trvalým cieľom;

17.

s uspokojením konštatuje, že 98 % zistených súm tradičných vlastných zdrojov sa vyberá bežným spôsobom, ale vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí aj pri zostávajúcich 2 %, ktoré sú predmetom podvodov a nezrovnalostí;

18.

konštatuje, že orgány presadzovania práva zaznamenali zvýšené zneužívanie kontrolného systému pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (KSPT) zločineckými skupinami; je presvedčený, že chýbajú fyzické kontroly tovaru prepravovaného v rámci KSPT; zdôrazňuje, že dodatočné investície do kontrol môžu mať za následok zvýšenie vybraných daní a vo väčšej miere zabrániť daňovým únikom; ďalej konštatuje, že podľa článku 21 bodu 3 a článku 24 bodu 3 smernice Rady 2008/118/ES príslušné orgány členského štátu odoslania a určenia elektronicky overujú údaje v návrhu elektronického správneho dokladu (e-AD) a v správe o prijatí; je pevne presvedčený, že by sa mali určiť kritériá, podľa ktorých tovar podliehajúci spotrebnej dani pripravený na odoslanie a/alebo prijatie musí fyzicky skontrolovať príslušná inštitúcia členského štátu;

19.

chápe, že posilnené inšpekcie by mohli mať dodatočnú výhodu spočívajúcu v odstránení podnikov alebo krycích spoločností, ktoré založili zločinci iba na uľahčenie podvodov; konštatuje, že samotné obchodujúce subjekty potvrdzujú v rámci KSPT aktuálne informácie o odoslaní a prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani; žiada Komisiu, aby prijala iniciatívu na sprísnenie prístupových práv do KSPT s cieľom zahrnúť rozsiahlu históriu súladu pred obchodovaním tak, aby sa obchodujúcim subjektom mohol priznať štatút „splnomocneného hospodárskeho subjektu“ („dôveryhodného obchodujúceho subjektu“), aby iba tieto subjekty mohli priamo samy používať KSPT; žiada Komisiu, aby predložila výsledky súčasných vyšetrovaní týkajúcich sa potreby na zmenu smernice 2008/118/ES;

20.

žiada, aby overovacie kontroly, ktoré členské štáty uplatňujú na osoby a spoločnosti žiadajúce o zahrnutie do tohto registra, boli spoľahlivejšie a komplexnejšie; chápe, že tovar možno ľahko chybne deklarovať s cieľom vyhnúť sa spotrebnej dani; v tejto súvislosti žiada o vyšší stupeň spolupráce s daňovými orgánmi;

21.

domnieva sa, že povolené lehoty na presun tovaru podliehajúceho spotrebnej dani medzi autorizovanými skladmi sú neskutočne dlhé; chápe, že tieto časové limity umožňujú viacnásobné presuny v rámci rovnakej deklarácie a presmerovanie pred vložením dátumu dodávky do systému; žiada, aby odosielateľ povinne informoval príslušné orgány členského štátu deklarovaného ako miesto určenia a nové miesto určenia o zmenách; ďalej žiada, aby maximálny povolený čas na predloženie správy o prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani bol jeden pracovný deň a navyše aby sa čas cesty vypočítal a stanovil pre každú dodávku podľa typu použitého dopravného prostriedku a vzdialenosti medzi miestami odoslania a určenia;

22.

uvedomuje si, že záruky požadované na zriadenie colných skladov sú príliš nízke v porovnaní s hodnotou tovaru podliehajúceho spotrebnej dani; je presvedčený, že by sa mal stanoviť premenná podľa druhu tovaru a aktuálnej úrovne obchodu;

23.

je znepokojený tým, že členské štáty zaviedli svoje vlastné systémy KSPT podľa široko vymedzených požiadaviek Komisie; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby prijala iniciatívu na vytvorenie jednotnejšieho systému v celej EÚ;

24.

berie na vedomie skutočnosť, že podľa novej štúdie o výpadku DPH uverejnenej v roku 2013, ktorú financovala Komisia v rámci svojej práce zameranej na reformu systému DPH v Európe a odstránenie daňových únikov, došlo v roku 2011 z dôvodu nesúladu alebo nevymáhania k strate príjmov z DPH vo výške 193 miliárd EUR (1,5 % HDP); zdôrazňuje však, že výpadok DPH nespôsobujú len podvody, ale aj iné faktory, napríklad vyhlásenie konkurzu a platobná neschopnosť, štatistické chyby, oneskorené platby a daňové úniky; v tejto súvislosti poukazuje na to, že podľa všetkého je teda zrejmé, že účinný boj proti výpadku DPH si vyžaduje multidisciplinárny a zladený prístup; poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH;

25.

víta skutočnosť, že vďaka reforme DPH, ktorá sa začala v decembri 2011, sa už vytvorili dôležité nástroje na zabezpečenie lepšej ochrany pred podvodmi v oblasti DPH; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že smernica o mechanizme rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH a smernica o voliteľnom a dočasnom uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod, sa napokon v júli 2013 prijali a vyzýva členské štáty na ich bezodkladné vykonávanie;

26.

je presvedčený aj o tom, že sa treba zamerať na zjednodušenie systému DPH pre podniky v celej Európe; v tejto súvislosti víta nové opatrenia zamerané na zjednodušenie elektronickej fakturácie, ako aj osobitné ustanovenia pre malé podniky, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2013, a očakáva zavedenie štandardného formulára pre daňové priznanie k DPH v celej Únii; vyjadruje nádej, že jednotné kontaktné miesto pre elektronické služby a telekomunikačné spoločnosti, ktoré začne fungovať v roku 2015, skutočne podporí súlad zjednodušením postupov týkajúcich sa DPH pre podniky;

27.

vyzýva členské štáty, aby zreformovali vnútroštátne daňové systémy, zjednodušili ich, urobili ich spravodlivejšími a efektívnejšími v záujme zabezpečenia súladu, predchádzania daňovým podvodom a únikom a ich postihovania a zvyšovania efektívnosti vyberania daní; žiada členské štáty aj o to, aby zvážili osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré Komisia vydala v roku 2013; víta opakovanú výzvu Komisie určenú členským štátom, aby rozšírili svoje základy dane a obmedzili oslobodenie od dane a znižovanie základu dane, čo by členským štátom umožnilo nielen zjednodušiť daňové systémy, ale tiež vyhnúť sa zvyšovaniu štandardných sadzieb DPH;

28.

zdôrazňuje, že počet podvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2012 a ich dosah skutočne ostali na prakticky rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku;

29.

konštatuje, že trvá v priemere dva roky a sedem mesiacov od začiatku podvodného konania po moment jeho zistenia; navyše konštatuje, že ďalších sedem alebo osem mesiacov uplynie, kým sa nezrovnalosť oznámi Komisii; je znepokojený tým, že predpisy o lehotách, v rámci ktorých členské štáty úradu OLAF oznamujú podvodné nezrovnalosti alebo iné nezrovnalosti, ak takéto predpisy v členskom štáte vôbec existujú, sa líšia nielen v jednotlivých členských štátoch, ale tiež medzi jednotlivými oblasťami politiky; očakáva, že Komisia vypracuje celoeurópske predpisy na oznamovanie podvodných nezrovnalostí alebo iných nezrovnalostí úradu OLAF; pripomína, že zamestnanci európskych inštitúcií by mali bezodkladne a bez toho, aby z toho vyplývalo spochybnenie ich zodpovednosti, informovať úrad OLAF o všetkých podvodoch, ktoré zistili počas plnenia svojich úloh;

30.

poznamenáva, že z hľadiska príjmov je počet podvodov oznámených v roku 2012 o 20 % nižší ako priemerný počet za obdobie rokov 2008 – 2012; víta skutočnosť, že z analýz Komisie vyplýva jasný trend znižovania počtu prípadov podvodu za toto obdobie;

31.

čo sa týka výdavkov, konštatuje, že nárast prípadov nezrovnalostí oznámených ako podvody je nízky čo do počtu aj hodnoty, pričom predstavuje už stanovené postupy, a že za obdobie rokov 2008 – 2012 sa podvod preukázal v 5 % oznámených prípadov; poznamenáva, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch bola väčšina podvodných nezrovnalostí odhalená v oblasti politiky súdržnosti: 50 % celkového počtu a 63 % súvisiacich súm; zdôrazňuje, že z 1 194 nezrovnalostí oznámených ako podvody sa 9 týka prípadov korupcie a že všetky tieto prípady boli odhalené v oblasti politiky súdržnosti; je znepokojený tým, že ich počet sa zvyšuje; so znepokojením zdôrazňuje, že tento posun smerom k jednoduchším podvodom môže pravdepodobne odrážať pokusy o podvod v súvislosti s hospodárskou krízou podnikané zo strany príjemcov finančných prostriedkov, ktorí by za bežných okolností trestný čin nespáchali; domnieva sa, že tieto trendy by sa mali v priebehu budúcich rokov monitorovať a skúmať;

32.

požaduje, aby sa prípady korupcie s dosahom na finančné záujmy Európskej únie považovali za podvod na účely článku 325 ods. 5 ZFEÚ a aby sa zahrnuli do výročnej správy Komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie – o boji proti podvodom;

33.

konštatuje, že v oblasti prírodných zdrojov (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybárstvo) vzrástol počet nezrovnalostí oznámených ako podvody v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 takmer o 50 %, v dôsledku toho, že jedna krajina oznámila 56 prípadov, pričom všetky predstavovali rovnaký postup, súviseli s tým istým vyšetrovaním a týkali sa výhradne Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF); konštatuje, že miera zistených podvodov je mierne vyššia v poľnohospodárstve – približne 6 % všetkých prípadov oznámených v období rokov 2008 – 2012 – než inde;

34.

uznáva, že v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka členské štáty získali späť od príjemcov 169,4 milióna EUR počas rozpočtového roka 2012, zatiaľ čo ešte 1 216,8 milióna EUR majú ešte vymôcť od príjemcov na konci uvedeného rozpočtového roka; konštatuje, že miera uspokojenia pohľadávok vo výške 43 % je výrazne ovplyvnená nízkymi mierami uspokojenia pohľadávok (menej ako 30 %) vykázanými v šiestich členských štátoch (13); vyzýva tieto členské štáty, aby prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečenia podstatne vyššej miery uspokojovania pohľadávok;

35.

uznáva, že politika súdržnosti sa ukázala ako najkritickejší sektor už po niekoľko rozpočtových rokov, pričom najviac postihnutou bola politika regionálneho rozvoja, ale aspoň počet nezrovnalostí oznámených ako podvody ostáva za uplynulé tri roky stabilný; konštatuje, že miera preukázaných podvodov je nižšia ako priemer a predstavuje približne 4 % v období rokov 2008 – 2012; víta skutočnosť, že úsilie Komisie s vnútroštátnymi orgánmi vynakladané v posledných rokoch spolu na zlepšenie informovanosti o podvodoch v tomto sektore podľa všetkého prinieslo výsledky a že právne predpisy Únie prispeli v 59 % prípadov k odhaleniu podvodných nezrovnalostí; žiada Komisiu, aby zintenzívnila a upevnila svoju spoločnú stratégiu na boj proti podvodom, ktorú iniciovala v roku 2008; víta aj skrátenie času medzi zistením podvodov a ich oznámením;

36.

vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom informácií o sumách, ktoré sa majú vymáhať, a o mierach uspokojenia pohľadávok súvisiacich s politikou súdržnosti na rozpočtový rok 2012; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla podrobné informácie v budúcej výročnej správe;

37.

víta skutočností, že počet oznámených nezrovnalostí za posledné tri roky v rámci predvstupovej pomoci sústavne klesal, a konštatuje, že dvanásť nových členských štátov postupne vystúpilo z programov poskytovania predvstupovej pomoci, ktorá je takmer dokončená; všíma si však výrazný nárast súvisiacej sumy, a to v dôsledku dvoch prípadov, ktoré oznámil jeden členský štát; konštatuje, že v súčasnom programovom období sa zaznamenal mierny pokles pri oznamovaní podvodných nezrovnalostí týkajúcich sa nástroja predvstupovej pomoci, pravdepodobne z dôvodu oneskoreného uplatňovania;

38.

zdôrazňuje, že prístup členských štátov k podvodom je naďalej veľmi odlišný, a to najmä z dôvodu právnych a organizačných rozdielov, ktoré sa líšia nielen medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj medzi administratívnymi jednotkami v tej istej krajine, ale aj z dôvodu rozličných prístupov k odhaľovaniu podvodov; je veľmi znepokojený tým, že niektoré členské štáty v prípadoch podvodných nezrovnalostí obmedzujú opatrenia na uplatnenie finančných opráv namiesto vyšetrovania možného trestného činu; zdôrazňuje, že nedostatočné vyšetrovanie trestných činov by mohlo povzbudiť podvodné správanie, a tým oslabiť boj proti podvodom a podvodníkom; vyzýva príslušné členské štáty, aby investovali viac prostriedkov na boj proti podvodom, a to aj prostredníctvom trestného konania; žiada Komisiu, aby aj naďalej pozorne sledovala činnosť a efektívnosť systémov dohľadu a kontroly platných v jednotlivých členských štátoch, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia stanovila jednotné zásady oznamovania vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zrealizovali odporúčania Komisie, najmä čo sa týka včasného zisťovania, zjednodušenia noriem a rýchleho oznamovania;

39.

poukazuje ďalej aj na to, že členské štáty stále neposkytujú údaje včas alebo poskytujú nepresné údaje; navyše pripomína, že členské štáty využívajú rozličné definície pre podobné druhy priestupkov a nie všetky zbierajú podobné a podrobné štatistické údaje na základe spoločných kritérií, čím sa sťažuje zber spoľahlivých a porovnateľných štatistických údajov na úrovni EÚ a zároveň porovnávanie a objektívne hodnotenie rozsahu podvodov v jednotlivých krajinách; pripomína ľútosť, že Parlament, Komisia ani úrad OLAF nemôžu v dôsledku toho riadne plniť úlohy pri hodnotení skutočného celkového rozsahu nezrovnalostí a podvodov v jednotlivých členských štátoch a pri formulovaní odporúčaní; vyjadruje poľutovanie, že táto situácia zisťovaniu a postihovaniu členských štátov s najvyššou úrovňou nezrovnalostí a podvodov, čo Parlament opakovane požadoval; konštatuje, že Komisia vyzvala členské štáty, aby zlepšili svoje štatistiky podvodov a zaviazali sa venovať väčší dôraz tejto otázke; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby Komisia vypracovala jednotné zásady na vypracúvanie správ vo všetkých členských štátoch v záujme zabezpečenia porovnateľnosti, spoľahlivosti a dostatočnosti zozbieraných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby informovala Parlament o opatreniach, ktoré sa začali vykonávať s cieľom zaviesť vyšší stupeň jednotnosti a porovnateľnosti štatistických údajov získaných na vnútroštátnej úrovni; naliehavo vyzýva členské štáty, aby včas predkladali čo najúplnejšie informácie, ktoré primerane odrážajú skutočnú úroveň podvodov; žiada Dvor audítorov, aby nadviazal na svoje predchádzajúce osobitné správy o výkonnosti úradu OLAF s cieľom určenia dôsledkov reorganizácie;

40.

zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní primeranú kontrolu, je kľúčom na zisťovanie podvodných mechanizmov; pripomína, že v uplynulých rokoch Parlament naliehavo vyzýval Komisiu, aby prijala opatrenia na zabezpečenie všeobecnej transparentnosti všetkých príjemcov finančných prostriedkov EÚ zo všetkých členských štátov tým, že na internetovej stránke Komisie zverejní zoznam všetkých príjemcov, a to nezávisle od správcu fondov a na základe štandardných kategórií informácií, ktoré majú poskytnúť všetky členské štáty aspoň v jednom pracovnom jazyku Únie; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou a aby jej poskytovali úplné a spoľahlivé informácie o príjemcoch finančných prostriedkov EÚ spravovaných členskými štátmi; ľutuje, že toto opatrenie sa nerealizovalo, a vyzýva Komisiu, aby tak čo najrýchlejšie urobila;

41.

konštatuje, že úrad OLAF v roku 2012 vydal 54 odporúčaní na súdne kroky, ktoré zaslal vnútroštátnym orgánom, a odporučil na vymáhanie sumu približne 284 000 000 EUR; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o počte začatých súdnych konaní a objeme súm, ktoré sa skutočne vymohli na základe odporúčaní úradu OLAF, ako aj o miere usvedčenia páchateľov v prípadoch týkajúcich sa trestných činov poškodzujúcich rozpočet Únie; znovu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné a včasné uskutočnenie odporúčaní vydaných, len čo úrad OLAF prípady vyšetril;

42.

je však vážne znepokojený tým, že v niektorých prípadoch úrad OLAF prípady zamietol a postúpil ich späť generálnym riaditeľstvám na prijatie vhodných opatrení, hoci tieto riaditeľstvá nemajú vyšetrovacie právomoci;

43.

vyjadruje spokojnosť, že sa nakoniec prijala reforma pravidiel, ktorými sa upravuje fungovanie úradu OLAF, a víta aj oznámenie s názvom Zlepšenie riadenia úradu OLAF a posilnenie procesných záruk pri vyšetrovaniach: koncepcia postupných sprievodných krokov k zriadeniu Európskej prokuratúry; berie na vedomie prvé účinky reorganizácie a reštrukturalizácie vyšetrovacích postupov úradu OLAF, ktorých výsledkom by malo byť vyjasnenie procedurálnych práv vyšetrovaných subjektov, lepšia spolupráca a dialóg s partnermi úradu OLAF, efektívnejšie vyšetrovacie postupy a skrátenie priemerného trvania vyšetrovania, najmä vo fáze výberu prípadov; konštatuje však, že 1. februára 2012 sa celkovo naraz otvorilo a neskôr počas roku 2012 uzavrelo 421 prípadov, pričom väčšina z nich bola bez odporúčania; ďalej si všíma, že okrem toho mnoho prípadov starších ako 24 mesiacov sa v roku 2012 uzavrelo, pričom odporúčania sa v čase ich uzatvorenia nemuseli vydať; navyše konštatuje, že tento jednorazový účinok má za následok kratšie priemerné trvanie vyšetrovania;

44.

konštatuje, že úrad OLAF od roku 2012 každoročne stanovuje priority politiky v oblasti vyšetrovania s cieľom zlepšenia postupu výberu prípadov na vyšetrovanie; zaznamenáva výrazné zmeny medzi prioritami politiky v oblasti vyšetrovania vybranými v rokoch 2012, 2013 a 2014, a preto je znepokojený rizikom nedostatku konzistentnosti v celkovom postupe výberu prípadov na vyšetrovanie; zastáva názor, že budúce priority politiky v oblasti vyšetrovania by mali byť vždy predmetom dôkladného hodnotenia založeného na konkrétnych potrebách, merateľných ukazovateľoch a skúsenostiach získaných z minulých priorít politiky v oblasti vyšetrovania; vyzýva úrad OLAF, aby poskytol podrobné informácie o spôsobe, akým rozhoduje o prioritách politiky v oblasti vyšetrovania;

45.

berie na vedomie výročnú správu úradu OLAF za rok 2012 a konštatuje, že v tomto období úrad OLAF začal 431 vyšetrovaní a 287 prípadov koordinácie, uzavrel 465 prípadov, odporučil vnútroštátnym orgánom súdne konanie v 54 prípadoch a odporučil vymáhanie takmer 284 miliónov EUR (165,8 milióna v oblasti príjmov a 118,2 milióna v oblasti výdavkov), a:

46.

berie na vedomie stanovisko dozorného výboru č. 1/2014 k prioritám úradu OLAF v oblasti politiky vyšetrovania a podporuje jeho odporúčania, najmä čo sa týka vypracovanie pravidiel na uplatňovanie finančných ukazovateľov ako kritéria proporcionality, ktorým by sa útvaru zodpovednému za výber prípadov poskytol jasnejší návod v tejto súvislosti; okrem toho očakáva, že budúci vývoj priorít politiky v oblasti vyšetrovania bude zahŕňať pravidelný dialóg medzi generálnym riaditeľom úradu OLAF a generálnymi riaditeľmi, na ktorých politické oblasti sa vzťahujú priority politiky v oblasti vyšetrovania a finančné ukazovatele stanovené v týchto prioritách;

47.

berie na vedomie pripomienky dozorného výboru, čo sa týka politiky de minimis úradu OLAF; pripomína, že politika de minimis nie je jediným kritériom na výber prípadov a že jej cieľom je zabezpečiť, aby OLAF sústreďoval úsilie a zdroje na závažnejšie a komplexnejšie prípady a aby sa ľudské zdroje prideľovali v záujme maximalizovania vymáhania neoprávnene použitých finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ; vyzýva generálneho riaditeľa, aby stanoviská dozorného výboru vzal do úvahy pri revízii politiky de minimis úradu OLAF; očakáva, že bude riadne informovaný o rozhodnutí generálneho riaditeľa v tejto veci;

48.

požaduje zlepšenie riadenia úradu OLAF prostredníctvom trvalej revízie a konsolidácie jeho hlavných vyšetrovacích postupov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitný význam prikladá monitorovaniu dodržiavania procesných záruk a základných práv osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka;

49.

víta všetky iniciatívy Komisie na celkovo efektívnejší boj proti podvodom, pričom by sa mali podnikať inovatívne kroky v súvislosti s postihmi, ktoré budú dopĺňať úsilie zamerané na prevenciu a zisťovanie; chápe zapracovanie doložiek o boji proti podvodom do medzinárodných dohôd, do dohôd o administratívnej spolupráci a do oblasti verejného obstarávania ako významný krok pri ochrane finančných záujmov Únie a v boji proti korupcii;

50.

pripomína, že podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 členské štáty musia poskytovať informácie o začatí alebo prerušení všetkých konaní na uloženie administratívnych alebo trestných postihov súvisiacich s oznámenými nezrovnalosťami, ako aj o hlavných výsledkoch týchto konaní; ďalej pripomína, že v týchto informáciách sa musí uvádzať charakter uplatnených postihov alebo to, či dané postihy súvisia s uplatňovaním právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov, vrátane odkazu na pravidlá Spoločenstva alebo vnútroštátne pravidlá, v ktorých sú postihy zakotvene; žiada, aby dostával podrobné informácie spolu s komplexnou analýzou správ doručených podľa článku 5 nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006; konštatuje, že členské štáty musia zaviesť postupy monitorovania na boj proti podvodom a že štatistiky týkajúce sa trestných činov a ich výsledkov sú neúplné, čo sťažuje posudzovanie postupov vyšetrovania a trestného stíhania podvodov v členských štátoch a účinnosti budúcich základných politík;

51.

víta skutočnosť, že Komisia vo februári 2014 zverejnila prvú správu o boji EÚ proti podvodom, v ktorej sa naznačuje, že korupcia postihuje rozličným spôsobom všetky členské štáty, čo ekonomiku EÚ stojí každoročne asi 120 miliárd EUR, a takisto víta všetky návrhy na zintenzívnenie výmen súčasných osvedčených postupov a na určovanie dôležitých nových opatrení, ktoré sa majú prijímať na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európski občania požadujú záruky úplnej integrity a transparentnosti verejných výdavkov, najmä vzhľadom na súčasné problémy, ktoré vyplývajú z hospodárskej a finančnej krízy; súhlasí s Komisiou, že výsledky iniciatív sú veľmi rozdielne a že by sa malo urobiť viac, aby sa predchádzalo korupcii a aby sa korupcia postihovala; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obsah tejto správy podáva len obmedzený prehľad korupcie v EÚ; požaduje vyvinutie ďalšieho úsilia primeraného na riešenie hlavných sociálnych a hospodárskych otázok s cieľom prevencie a účinného postihovania korupcie, ktorá vážne poškodzuje európske hospodárstvo a sociálny model, daňové príjmy členských štátov a oslabuje dôveru občanov v ich inštitúcie;

52.

vyzýva Dvor audítorov, aby preskúmal tento problém a na základe vlastných názorov a skúseností vydal odporúčania v podobe jednej správy alebo viacerých správ o hlavných problémoch, ktoré sa určili v správe Komisie o korupcii, berúc do úvahy najmä zistenia v prípade jednotlivých krajín;

53.

víta návrh na nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry; zdôrazňuje potrebu vytvorenia konzistentného a komplementárneho systému na ochranu finančných záujmov Únie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby úrovni EÚ riadne vymedzila úlohy a oblasti pôsobnosti budúcej Európskej prokuratúry, agentúry Eurojust a úradu OLAF;

54.

víta skutočnosť, že Komisia na žiadosť Parlamentu zverejnila štúdiu Zisťovanie a obmedzovanie korupcie pri verejnom obstarávaní v EÚ, v ktorej je vypracovaná metodika merania nákladov vyplývajúcich z korupcie pri verejnom obstarávaní, čo sa týka finančných prostriedkov Únie; konštatuje, že celkové priame náklady vyplývajúce z korupcie pri verejnom obstarávaní za rok 2010 sa odhadujú na 1,4 až 2,2 miliardy EUR v piatich sektoroch sledovaných v ôsmich členských štátoch (14); zdôrazňuje skutočnosť, že v štúdii sa okrem iného odporúča ďalšie posilnenie transparentnosti v procese verejného obstarávania, zlepšenie mechanizmov auditu a hodnotenia, rozvoj centrálneho zberu údajov o verejnom obstarávaní, aktualizáciu elektronickej databázy verejných súťaží (Tenders Electronic Daily database), ako aj lepšiu ochranu informátorov; vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o politikách a opatreniach, ktoré sa realizovali pri riešení týchto odporúčaní;

55.

konštatuje, že podľa oficiálnych odhadov členské štáty strácajú vyše 11 miliárd EUR za rok v daňových príjmoch v dôsledku pašovania cigariet na prospech sietí organizovanej trestnej činnosti, a trvá na tom, aby sa obnovili úrovne zdrojov a odborné znalosti uplatňované v tejto oblasti v minulosti v rámci úradu OLAF; rozhodne podporuje Komisiu a úrad OLAF pri zavádzaní akčného plánu na boj proti pašovaniu cigariet; v tejto súvislosti požaduje lepšiu spoluprácu medzi úradom OLAF a Europol;

56.

považuje za veľmi dôležité, aby úrad OLAF vytvoril sieť styčných úradníkov pre krajiny, kde je najväčšie riziko pašovania;

57.

požaduje, aby dostával informácie o každom vývoji v diskusiách týkajúcich sa možného opätovného prerokovania existujúcich dohôd, a požaduje, aby sa vypracovala nezávislá štúdia týkajúca sa dohôd s tabakovým priemyslom s cieľom vyčísliť vplyv nezákonného obchodu s tabakom na vlastné zdroje a zvážiť možné rozšírenie súčasných dohôd aj na výrobcov, na ktorých sa tieto dohody v súčasnosti nevzťahujú, na ľahšie sledovanie tabakových produktov od výroby po distribúciu;

58.

víta prijatie nariadenia, ktorým sa zriaďuje program Hercule III na finančné obdobie rokov 2014 – 2020; konštatuje, že s rozpočtom vyše 104 miliónov EUR bude tento program spolufinancovať okrem iného snímacie zariadenia na identifikáciu pašovaného tovaru v nákladných automobiloch a automatizované systémy rozpoznávania kódu kontajnera a evidenčného čísla vozidla s cieľom posilnenia boja proti pašovaniu a falšovaniu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti u príjemcov, ktorý sa zistil počas realizácie programu Hercule II pri nákupe a používaní technického zariadenia, a pripomína, že táto situácia prinútila Parlament, aby zadržal v rezerve časť rozpočtových prostriedkov úradu OLAF z rozpočtu Únie na roky 2013 a 2014, až kým nedostane príslušné informácie v tejto veci; vyzýva úrad OLAF, aby aj naďalej poskytoval tieto informácie vrátane podrobných údajov o súčasnom stave a vplyve financovaného zariadenia a aby pri realizácii programu Hercule III prejavil väčšiu transparentnosť;

59.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/39

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä uznesenia z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu (1), zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv (2), z 2. februára 2012 o Iráne a jeho jadrovom programe (3) a zo 14. júna 2012 o situácii etnických menšín v Iráne (4),

—

o zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej a ministra zahraničných vecí Iránu Mohamada Džavada Zarífa z 24. novembra 2013 v Ženeve, a na vyhlásenie PK/VP z 12. januára 2014,

—

so zreteľom na závery Rady z 15. októbra 2012 a zo 16. decembra 2013 a zmeny reštriktívnych opatrení, ktoré sa zaviedli voči Iránu, ako Rada rozhodla na svojom zasadnutí 20. januára 2014,

—

so zreteľom na závery Rady z 21. marca 2011, v ktorých sa oznamuje zavedenie reštriktívnych opatrení voči osobám zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv v Iráne;

—

so zreteľom na vyhlásenie PK/VP z 19. septembra 2013 o oslobodení Nasrín Sutúde a ďalších väzňov svedomia v Iráne;

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike zo 4. októbra 2013, na jeho nedávne vyhlásenie z 22. januára 2014, v ktorom varoval pred „prudkým nárastom počtu obesení v Iráne“ a na správu generálneho tajomníka OSN z 10. septembra 2013 o situácii ľudských práv v Iránskej islamskej republike (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (6),

—

so zreteľom na vyhlásenie kritérií slobodných a spravodlivých voľbách, ktoré 26. marca 1994 schválila Medziparlamentná únia, ktorej členom je aj iránsky parlament,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 o situácii ľudských práv v Iránskej islamskej republike (7), ktorá „vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnymi a pokračujúcimi porušeniami ľudských práv v Iránskej islamskej republike“ vrátane o. i. svojvoľného, častého a pokračujúceho využívania trestu smrti,

—

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 o svete bez násilia a násilného extrémizmu (8),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže 24. novembra 2013 v Ženeve dosiahla podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Catherine Ashton spolu s ministrami zahraničných vecí E3/EÚ+3 dočasnú dohodu s Iránskou islamskou republikou (ďalej len Irán) o jadrovej otázke (podrobné informácie v spoločnom akčnom pláne); keďže skupina E3/EÚ+3 dosiahla 10. januára 2014 dohodu o podmienkach vykonávania spoločného akčného plánu; keďže šesťmesačné obdobie vykonávania spoločného akčného plánu je mimoriadne dôležité a vyžaduje si súbežné a recipročné kroky oboch strán;

B.

keďže prezidentské voľby sa nekonali v súlade s demokratickými normami, ktoré EÚ uznáva; keďže prezident Hasan Rúhání však naznačil, že je pripravený na otvorenejšie a konštruktívnejšie vzťahy medzi Iránom a Západom; keďže okrem jadrovej dohody treba medzi EÚ a Iránom prediskutovať rôzne témy vrátane ľudských práv a regionálnej bezpečnosti;

C.

keďže záväzky vyplývajúce zo spoločného akčného plánu sú len prvým krokom ku komplexnejšiemu riešeniu iránskej jadrovej otázky a sú zamerané na zmiernenie súčasného napätia, získanie času a vytvorenie priestoru na komplexnejšie diplomatické riešenie; keďže jadrové činnosti Iránu sú v rozpore s predchádzajúcimi rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;

D.

keďže vývoj udalostí na domácej politickej scéne v Iráne a dočasná dohoda o jadrovej otázke vytvorili novú príležitosť na reformy v Iráne, ako aj na zlepšenie vonkajších vzťahov s EÚ;

E.

keďže rokovania o komplexnej dohode o obchode a spolupráci a o dohode o politickom dialógu medzi EÚ a Iránom začali v roku 2002; keďže tento proces bol v roku 2005 prerušený v dôsledku zistení týkajúcich sa ilegálnych jadrových činností Iránu a toho, že krajina odmietla v plnej miere spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE);

F.

keďže pokiaľ ide o situáciu v Iráne v oblasti ľudských práv, naďalej dochádza k systematickému porušovaniu základných práv;

G.

keďže Irán má jednu z najmladších populácií na svete vrátane viac ako 7 miliónov detí mladších ako šesť rokov;

H.

keďže Irán stále odmieta spolupracovať s niektorými orgánmi OSN v otázke ľudských práv, napr. tak, že odmieta udeliť vízum osobitnému spravodajcovi OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a bráni mu vo výkone mandátu nezávislým spôsobom;

1.

víta dočasnú dohodu medzi E3/EÚ+3 a Iránom o iránskom jadrovom programe uzavretú v Ženeve; považuje za nesmierne dôležité, aby všetky strany naďalej pristupovali konštruktívne k procesu rokovaní, aby tak bolo možné uzavrieť konečnú komplexnú dohodu v dohodnutom časovom rámci;

2.

zdôrazňuje, že k vyriešeniu obáv medzinárodného spoločenstva, pokiaľ ide o výlučne mierovú povahu jadrového programu Iránu a regionálne otázky, nie je možné dospieť inak ako prostredníctvom mierových rokovaní;

3.

víta rozhodnutia, ktoré Rada prijala na svojom zasadnutí 20. januára 2014, s cieľom vykonávať spoločný akčný plán, najmä ustanovenia o čiastočnom uvoľnení sankcií; zdôrazňuje kľúčový význam dôveryhodného monitorovania plnenia záväzkov Iránu vyplývajúcich zo spoločného akčného plánu; domnieva sa, že keď sa dosiahne komplexná dohoda zaručujúca výlučne mierový charakter iránskeho jadrového programu, všetky sankcie voči Iránu týkajúce sa jadrových činností by sa mali postupne zrušiť;

4.

zdôrazňuje, že konštruktívnejšie vzťahy s Iránom sú podmienené pokrokom pri plnení záväzkov Iránu v rámci spoločného akčného plánu; dúfa, že pokrok v realizácii spoločného akčného plánu a na rokovaniach o dohode zo Ženevy pripraví cestu pre konštruktívnejšie vzťahy medzi EÚ a Iránom, a to aj pokiaľ ide o otázky regionálneho záujmu, ako sú občianska vojna v Sýrii a boj proti všetkým formám terorizmu a jeho príčinám, ale aj v oblastiach, ako sú hospodársky rozvoj, obchodné dohody, právny štát a podpora ľudských práv;

5.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby vykonala všetky prípravné práce na otvorenie delegácie Únie v Teheráne do konca roku 2014; pevne verí, že by bolo účinným nástrojom vplyvu na iránske politiky a zároveň by podporilo dialóg o takých otázkach ako sú ľudské a menšinové práva;

6.

vyzýva Radu, s výhradou podstatného pokroku v rokovaniach o jadrovej otázke, aby začala diskusiu o konkrétnych krokoch, ktoré by mohli viesť ku zlepšeniu bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a Iránom, vrátane prípadného budúceho zmluvného rámca týchto vzťahov a rozvoja sektorovej spolupráce, zameranej napríklad na rozvoj občianskej spoločnosti a súkromného sektora v Iráne, rovnako ako na oblasti boja proti drogám (pri súčasnom zabezpečení toho, aby podozrivé osoby získali spravodlivý proces a neboli vystavené trestu smrti), spolupráce v oblasti životného prostredia, transferu technológií, rozvoja infraštruktúry a plánovania, vzdelávania a kultúry, ochrany detí a zdravia a spoločných iniciatív na podporu a ochranu ľudských práv; je znepokojený možným prepuknutím infekčných chorôb, ako sú obrna a osýpky, najmä medzi deťmi, a naliehavo žiada EÚ, aby zvýšila prístup k príslušným liečivám, ktorých získanie bolo vzhľadom na sankcie problematické;

7.

s osobitným znepokojením konštatuje, že v Iráne sa zhoršuje environmentálna situácia, najmä pokiaľ ide o nedostatok vody, dezertifikáciu a znečistenie ovzdušia, a vyzýva EÚ, aby uľahčila spoluprácu medzi európskymi a iránskymi výskumnými inštitútmi, environmentálnymi organizáciami a mestami;

8.

konštatuje význam obchodu s Iránom pre mnohé európske stredné podniky a zdôrazňuje, že tento obchod by mal pozitívne prispievať k vykonávaniu spoločného akčného plánu;

9.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby medzičasom využili všetky nástroje, ktoré má k dispozícii EÚ, aby spoločne pracovali na posilňovaní postavenia a rozvoji občianskej spoločnosti v Iráne, na zvýšení počtu výmen študentov, umelcov a ďalších návštevníkov, ako aj kultúrnych a akademických výmen, a na podpore účasti mladých ľudí a občianskej angažovanosti; na tento účel vyzýva na väčšiu výmenu a spoluprácu medzi ESVČ a príslušnými útvarmi Komisie, ako napríklad jeho generálnym riaditeľstvom pre rozvojovú spoluprácu – EuropeAid;

10.

vyzýva na nezávislejšiu politiku EÚ voči Iránu a koordináciu so spojencami a s partnermi;

11.

domnieva sa, že Irán by mal využiť svoj významný vplyv v Sýrii na zastavenie krvavej občianskej vojny, a vyzýva vedenie Iránu, aby prijalo konštruktívnu úlohu v medzinárodnom úsilí o nájdenie riešenia sýrskej krízy; domnieva sa, že Irán by mal byť zapojený do všetkých diskusií na tento účel, za predpokladu, že bude odhodlaný nájsť diplomatické riešenie kríz v Sýrii a v regióne;

12.

domnieva sa, že väčšia angažovanosť medzi EÚ a Iránom na základe dôveryhodného vykonávania spoločného akčného plánu a v budúcnosti komplexnej dohody by mohla byť prospešná, pokiaľ ide o stabilizáciu situácie na Blízkom východe; predovšetkým EÚ vyzýva, aby podporovala dialóg medzi Iránom a členmi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive;

13.

domnieva sa, že EÚ, Spojené štáty a Irán by mali rozvíjať svoju spoluprácu v Afganistane, najmä v otázke obchodu s drogami a v humanitárnych otázkach, ako sú ochrana utečencov, a s cieľom zabezpečiť ochranu výdobytkov v oblasti ľudských práv, aby bolo možné dosiahnuť udržateľné mierové riešenie konfliktu; pripomína, že v Iráne sú približne 3 milióny afganských utečencov a vyzýva Irán, agentúry OSN a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili dodržiavanie ich základných práv;

14.

víta prepustenie niekoľkých väzňov svedomia v Iráne vrátane obhajkyne ľudských práv a laureátky Nasrín Sotúdeovej a vyzýva iránske orgány, aby prepustili všetkých uväznených ochrancov ľudských práv, politických väzňov, odborárov a pracovných aktivistov a osoby zadržané po prezidentských voľbách v roku 2009; berie so záujmom na vedomie iniciatívu prezidenta Hasana Rúháního vypracovať chartu občianskych práv; vyjadruje pokračujúce vážne obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne, najmä rozšírené obvinenia z mučenia, nespravodlivých súdnych procesov – vrátane právnikov a obhajcov ľudských práv – a beztrestnosť porušovania ľudských práv; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom popráv v rokoch 2013 a 2014 vrátane popráv mladistvých; konštatuje, že väčšina popráv v roku 2013 bola vykonaná počas prvých piatich mesiacov roka; odsudzuje obmedzovanie slobody informácií, slobody združovania, slobody prejavu, slobody zhromažďovania, slobody náboženského vyznania, akademickej slobody, slobody vzdelávania a slobodu pohybu, ako aj represie a diskrimináciu na základe náboženského vyznania, viery, etnického pôvodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie, ktoré pretrvávajú okrem iného proti bahájskemu spoločenstvu, kresťanom, odpadlíkom a konvertitom;

15.

domnieva sa, že charta občianskych práv by mala byť v plnom súlade s medzinárodnými záväzkami Iránu, najmä pokiaľ ide o nediskrimináciu a právo na život, posilnenie zákazu mučenia, zabezpečenie plnej slobody náboženstva a viery a zaručenie slobody prejavu, ktorú v súčasnosti obmedzuje vágne formulované ustanovenie o „priestupkoch súvisiacich s národnou bezpečnosťou“;

16.

žiada preto, aby EÚ zohľadňovala ľudské práva vo všetkých aspektoch svojich vzťahoch s Iránom; domnieva sa, že inkluzívny dialóg s Iránom o ľudských právach na vysokej úrovni by mal byť súčasťou budúceho politického rámca bilaterálnych vzťahov EÚ s Iránom; žiada EÚ, aby začala dialóg o ľudských právach s Iránom, ktorý zahrnie súdnictvo a bezpečnostné sily a určí jasne vymedzené ukazovatele na meranie pokroku; žida EÚ, aby plne podporovala prácu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike, a Irán, aby mu udelil okamžité a nepodmienečné vstupné víza; nabáda Navi Pillayovú, vysokú komisárku OSN, aby prijala pozvanie iránskych orgánov na návštevu Iránu; vyzýva Irán, aby vyhlásil 6-mesačné moratórium na trest smrti;

17.

zdôrazňuje, že všetky prípadné budúce návštevy Parlamentu v Iráne by sa mali usilovať o stretnutia s členmi politickej opozície a aktivistami občianskej spoločnosti, a o prístup k politickým väzňom;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť prostredie, ktoré umožní riadne fungovanie organizácií občianskej spoločnosti vrátane prepracovaného rámca právnych predpisov; žiada EÚ, aby maximálne globálne využívala usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv vrátane usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv, novú flexibilitu stanovenú v európskom nástroji na podporu demokracie a ľudské práva (EIDHR) 2014 – 2020 a potenciál Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorú nedávno založila EÚ a jej členské štáty, na podporu iránskych obhajcov ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti;

19.

pripája sa k naliehavej výzve 772 iránskych novinárov určenej iránskemu prezidentovi, aby dodržal svoj sľub a umožnil opätovné otvorenie asociácie iránskych novinárov;

20.

nabáda EÚ, aby v partnerstve s medzinárodnými organizáciami preskúmala možnosť rozšírenia pomoci pre Irán s cieľom pomôcť pri reforme trestného súdneho poriadku, ktorú plánuje iránsky parlament; vyjadruje znepokojenie najmä nad nemožnosťou prístupu zadržiavaných k advokátom pri výsluchu, nad závažnými obvineniami zo zlého zaobchádzania počas zadržiavania a vo vyšetrovacej väzbe, a nad procesmi s civilistami pred revolučnými súdmi; zdôrazňuje, že nezávislosť od politických zásahov a zabezpečenie spravodlivého procesu sú kľúčom k modernému trestnému zákonníku a nevyhnutné na riešenie otázok ľudských práv;

21.

vyzýva Irán, aby spolupracoval s medzinárodnými organizáciami v oblasti ľudských práv a MVO tým, že bude konať podľa odporúčaní OSN a všeobecného pravidelného preskúmania (UPR), ako aj umožnil vykonávať misie medzinárodných organizácií v oblasti ľudských práv;

22.

zastáva názor, že v akomkoľvek dialógu medzi EÚ a Iránom by sa mal bez výnimky osobitný dôraz klásť na práva žien; domnieva sa, že napriek už dosiahnutému pokroku situáciu žien v Iráne naďalej sťažuje neprijateľná diskriminácia, najmä v právnych veciach i pokiaľ ide o rodinné právo a účasť žien na hospodárskom a politickom živote;

23.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/43

—

so zreteľom na článok 215 ZFEÚ,

—

so zreteľom na návrh odporúčania Rade o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského, ktorí predložili Guy Verhofstadt a Kristiina Ojuland v mene skupiny ALDE (B7-0473/2013),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. februára 2012 o jednotnej politike voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia (1),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 23. októbra 2012 o zavedení spoločných vízových obmedzení pre ruských úradníkov zapojených do prípadu Sergeja Magnitského (2),

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Catherine Ashtonovej z 20. marca 2013 o prípade Magnitského v Ruskej federácii,

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu PK/VP Catherine Ashtonovej z 12. júla 2013 o prípade Sergeja Magnitského,

—

so zreteľom na uznesenie a odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 28. januára 2014 o odmietnutí beztrestnosti vrahov Sergeja Magnitského,

—

so zreteľom na rozhodnutia Spojených štátov amerických zaviesť cestovné obmedzenia pre viacerých úradníkov, ktorí sú zapojení do prípadu Sergeja Magnitského, a na podobné postupy v mnohých ďalších krajinách,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (3),

—

so zreteľom na článok 121 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0215/2014),

A.

keďže zatknutie Sergeja Magnitského a jeho následná smrť vo väzení sú riadne zdokumentovaným a závažným prípadom porušovania ľudských práv a základných slobôd v Rusku, vzbudzujú pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti súdnych inštitúcií a pripomínajú preukázané nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v Rusku;

B.

keďže v dvoch nezávislých vyšetrovaniach vykonaných Komisiou pre verejný dohľad nad dodržiavaním ľudských práv v moskovských nápravných zariadeniach a Ruskou prezidentskou radou pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv sa zistilo, že Sergej Magnitský bol vystavený neľudským podmienkam, úmyselnému zanedbávaniu a mučeniu;

C.

keďže Rusko sa ako člen niekoľkých medzinárodných organizácií, napr. Rady Európy, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Organizácie Spojených národov zaviazalo chrániť a podporovať ľudské práva, základné slobody a zásady právneho štátu a keďže Európska únia opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a skúsenosti pri modernizácii krajiny a dodržiavaní ústavného a právneho poriadku v súlade s normami Rady Európy;

D.

keďže narastá potreba zaviesť prísnu, súdržnú a komplexnú politiku na úrovni EÚ voči Rusku s podporou všetkých členských štátov, ktorá bude ponúkať pomoc a podporu spolu s prísnou a spravodlivou kritikou a v prípade potreby aj so sankciami a reštriktívnymi opatreniami;

E.

keďže vízové obmedzenia a ostatné reštriktívne opatrenia nie sú bežnými trestnými sankciami, no napriek tomu predstavujú politický signál, ktorým EÚ vyjadruje svoje znepokojenie širšiemu cieľovému publiku, a teda aj naďalej zostávajú aj potrebným a legitímnym nástrojom zahraničnej politiky;

F.

keďže vysoká predstaviteľka nezaradila túto otázku do programu Rady pre zahraničné veci a keďže v nadväznosti na odporúčanie Európskeho parlament z 26. októbra 2012 sa nepodnikli žiadne oficiálne kroky;

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a Komisii, vládam členských štátov a Štátnej dume a vláde Ruska.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/46

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 21 a 34,

—

so zreteľom na návrh odporúčania Rade k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN), ktorý v mene skupiny ALDE predložil Alexander Graf Lambsdorff (B7-0014/2014),

—

so zreteľom na 68. zasadnutie VZ OSN,

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 11. júna 2013 k 68. zasadnutiu VZ OSN (1),

—

so zreteľom na priority EÚ na 68. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, ktoré Rada prijala 24. júna 2013 (2),

—

so zreteľom na rezolúciu VZ OSN z 3. mája 2011 o účasti Európskej únie na práci Organizácie Spojených národov (3), a na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. mája 2011 o EÚ ako globálnom aktérovi: jej úloha v multilaterálnych organizáciách (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1325 (2000) o ženách, mieri a bezpečnosti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (6),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 z 24. júna 2013 o zvýšení úsilia zameraného proti beztrestnosti páchateľov sexuálneho násilia a na predchádzajúce rezolúcie na túto tému (7),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 18. apríla 2013 o zásade zodpovednosti za ochranu stanovenej OSN (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o 22. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (10),

—

so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0250/2014),

A.

keďže záväzok uplatňovať účinný multilateralizmus, ktorého jadro tvorí OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky EÚ a vychádza z presvedčenia, že účinný multilaterálny systém je potrebný na dosahovanie spoločných cieľov a riešenie svetových kríz, výziev a hrozieb;

B.

keďže EÚ a jej členské štáty sú ako celok najväčším poskytovateľom finančných príspevkov do systému OSN (pravidelný rozpočet, programy a finančné prostriedky OSN, rozpočet na udržanie mieru);

C.

keďže pevné a stabilné partnerstvo medzi EÚ a OSN je základom práce OSN v rámci všetkých troch pilierov – mier a bezpečnosť, ľudské práva a rozvoj – a je tiež veľmi dôležité pre úlohu EÚ ako globálneho aktéra;

D.

keďže ľudské práva a demokracia sú základné hodnoty EÚ a zásady a ciele európskej vonkajšej činnosti; keďže dodržiavanie, podpora a ochrana univerzálnej platnosti a nedeliteľnosti ľudských práv sú základnými kameňmi európskej jednoty a integrity;

E.

keďže súčasné trajektórie emisií podľa správy Svetovej banky s názvom Turn Down the Heat pravdepodobne povedú k otepleniu o 2 oC v období 20 až 30 rokov a o 4 oC do roku 2100; keďže generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyzval hlavy štátov k účasti na samite o zmene klímy v septembri 2014 s cieľom prijať jasné záväzky na ďalšie kroky v oblasti zmeny klímy;

F.

keďže EÚ ako hlavný svetový darca podporuje intenzívnejšie úsilie o dodržanie termínu na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov (MRC), ktorým je rok 2015, ako aj spoločný prístup zameraný na odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj;

G.

keďže prioritnou témou 58. zasadnutia Komisie o postavení žien budú problémy a úspechy pri vykonávaní miléniových rozvojových cieľov, pokiaľ ide o ženy a dievčatá;

H.

keďže korupciou vo verejnom aj súkromnom sektore sa zachovávajú a prehlbujú rozdiely a diskriminácia v oblasti rovnakého využívania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a je dokázané, že korupčné činy a prípady porušovania ľudských práv zahŕňajú zneužívanie moci, nedostatočnú zodpovednosť a rôzne formy diskriminácie;

I.

keďže rozvíjanie zásady zodpovednosti za ochranu je významným krokom smerom k predvídaniu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti, ich predchádzaniu a reakciám na ne; keďže tieto zásady by sa mali uplatňovať čo najdôslednejšie a najjednotnejšie;

J.

keďže ratifikácia zmien z konferencie v Kampale zo strany štátov a poskytnutie právomoci Medzinárodnému trestnému súdu v súvislosti s trestným činom agresie ďalej prispeje k skoncovaniu s beztrestnosťou pre páchateľov týchto trestných činov;

K.

keďže v situáciách, v ktorých sa uplatňuje zásada zodpovednosti za ochranu, je veľmi dôležité rozlišovať úlohy príslušníkov vojenských jednotiek a humanitárnych pracovníkov, aby boli všetci humanitárni pracovníci považovaní za neutrálnych a nestranných a aby sa neohrozilo účinné poskytovanie pomoci;

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

a)

aktívne podporovať konkrétne nadväzné opatrenia a vykonávanie vyhlásenia, ktoré bolo prijaté na zasadnutí na vysokej úrovni o zákonnosti na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni konanom 24. septembra 2012, a preskúmať, do akej miery môže byť právny štát prepojený s prebiehajúcimi úvahami o MRC po roku 2015;

b)

posilniť medzinárodné snahy zabezpečiť, aby sa všetky ľudské práva dohodnuté v rámci dohovorov OSN považovali za všeobecne platné, nedeliteľné, vzájomne súvisiace a vzájomne prepojené a aby sa presadzovalo ich dodržiavanie; podporovať začleňovanie otázky ľudských práv a základných slobôd do všetkých aspektov práce OSN;

c)

usilovať sa o posilnenie postupu univerzálneho periodického hodnotenia (UPR) tým, že sa príslušné odporúčania začlenia do dvojstranných a viacstranných dialógov s členskými štátmi OSN, najmä do dialógov v oblasti ľudských práv; podporovať prostredie, ktoré mimovládnym organizáciám umožňuje, aby sa zapájali do rôznych fáz postupu UPR;

d)

podporovať rozsiahle zapojenie občianskej spoločnosti do rozličných mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv vrátane rôznych štádií procesu univerzálneho periodického hodnotenia; poskytnúť podporu na budovanie kapacít pre inštitúcie pre ľudské práva s cieľom zabezpečiť protitlak alebo dokonca odvetné opatrenia a zároveň pozorne monitorovať takéto potenciálne prípady týkajúce sa mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti;

e)

pripomenúť svoju plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu a zachovať obozretnosť, pokiaľ ide o akékoľvek pokusy oslabiť legitimitu, univerzálnosť a integritu systému Rímskeho štatútu; aktívne zapojiť štáty, ktoré nie sú stranami tohto systému s cieľom dosiahnuť rýchle podpísanie a ratifikáciu štatútu; viesť aktívnu kampaň za ratifikáciu zmien z konferencie v Kampale konanej v roku 2010 týkajúcich sa trestného činu agresie, a to aj všetkými členskými štátmi;

f)

aktívne sa zasadzovať o to, aby Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu ratifikovali všetky členské štáty OSN; zintenzívniť snahy o ukončenie rokovaní o komplexnom dohovore o medzinárodnom terorizme; podporiť vytvorenie funkcie osobitného spravodajcu OSN pre finančné trestné činy, korupciu a ľudské práva;

g)

vyzvať členov VZ OSN, aby zabezpečili, že plná transparentnosť vykazovania podnikmi a boj proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým rajom, nezákonným finančným tokom a škodlivým daňovým štruktúram bude najdôležitejšou prioritou programov medzinárodných inštitúcií v oblasti financií a rozvoja;

h)

zdôrazniť, že výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja nebudú udržateľné bez existencie dobrej správy vecí verejných a zodpovedných a demokratických inštitúcií a právneho štátu; zabezpečiť teda, aby sa v novom rámci odrážalo jasné odhodlanie presadzovať demokratickú správu;

i)

podporiť predchádzanie ukrutnostiam a vážnym porušeniam formou transformácie Rady OSN pre ľudské práva na mechanizmus včasného varovania a prevencie, aby už nebola len reaktívnym orgánom, čím sa dá predísť ďalšiemu stupňovaniu porušovania ľudských práv;

j)

zaviesť iniciatívy týkajúce sa jednotlivých tém podporujúce zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a prijatie príslušných opatrení zacielených na problematiku hlavných ľudských práv vrátane úsilia o zrušenie trestu smrti a ochranu práv ľudí v zraniteľných situáciách, ako sú napríklad deti, ženy, osoby LGBTI alebo pôvodné obyvateľstvo;

k)

odsúdiť systematické porušovanie ľudských práv v Iránskej islamskej republike;

l)

opakovane poukazovať na význam boja proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania a na to, že pre EÚ je to prioritná téma, najmä s ohľadom na deti; obnoviť mandát osobitného spravodajcu na ďalšie tri roky a zaistiť účinné nadviazanie na minulé uznesenia o mučení; preukázať spoločný záväzok k odstráneniu mučenia a podpore obetí, a to najmä ďalším prispievaním alebo začatím prispievania do dobrovoľného fondu OSN pre obete mučenia a do osobitného fondu zriadeného na základe opčného protokolu k Dohovoru OSN proti mučeniu;

m)

pokračovať v boji proti používaniu trestu smrti a dôrazne podporovať moratórium ako krok smerujúci k zrušeniu; naďalej presadzovať zrušenie na celom svete; dôrazne nabádať krajiny, ktoré stále vykonávajú trest smrti, aby zverejnili jasné a presné čísla o počte odsúdených a o počte popráv;

n)

vyjadriť obavy z nedávneho zvýšenia počtu diskriminačných zákonov a praktík a násilných aktov páchaných na jednotlivcoch na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabádať na dôsledné monitorovanie situácie v Nigérii a Ugande, kde nové zákony vážne ohrozujú slobodu sexuálnych menšín; znovu potvrdiť svoju podporu pokračujúcej práce vysokého komisára pre ľudské práva v oblasti boja proti týmto diskriminačným zákonom a praktikám a všeobecnejšej práci OSN v tejto oblasti; odporučiť aktívnu účasť na boji proti týmto pokusom o ohrozenie týchto práv;

o)

podporiť medzinárodné úsilie o podporu transparentného a zodpovedného používania ozbrojených bezpilotných lietadiel v súlade so stanoveným medzinárodným právnym rámcom a pokračovať v podpore vyšetrovania cieleného zabíjania; pokračovať v podpore vyšetrovania cieleného zabíjania a nadviazať na odporúčania osobitných spravodajcov OSN o mimosúdnych, hromadných alebo svojvoľných popravách a o boji proti terorizmu;

p)

s cieľom poskytnúť OSN efektívnejšie nástroje na obmedzenie eskalácie podporovať presadzovanie mieru a mierové misie, a to podľa potreby formou zvýšenia pomoci EÚ (technickou alebo finančnou pomocou, vybavením alebo silami EÚ);

q)

zaistiť, aby mandáty na zachovanie mieru rešpektovali dlhodobé potreby budovania štátu a inštitúcií a podporu demokracie, a zamerať sa na komplexný prístup s cieľom umožniť upriamiť pozornosť na korene konfliktov a zraniteľnosť štátu;

r)

spolupracovať na posilňovaní úlohy a kapacity regionálnych organizácií v súvislosti s udržiavaním mieru, predchádzaním vzniku konfliktov, civilným a vojenským krízovým riadením a s riešením konfliktov;

s)

požadovať od všetkých strán ozbrojeného konfliktu, aby v plnej miere rešpektovali svoje povinnosti podľa medzinárodného práva vrátane neobmedzeného prístupu k humanitárnej pomoci;

t)

zaistiť, že rozvojovým rámcom po roku 2015 sa bude podporovať udržateľný mier prostredníctvom riešenia kľúčových faktorov konfliktov, aby bolo možné vytvoriť požadované podmienky podporujúce rozvoj a uplatňovanie práv;

u)

sústrediť sa na zastavenie terorizmu, či už sponzorovaného štátom, alebo iného;

v)

zaistiť, že konferencia OSN o vytvorení zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe, ktorá sa v roku 2012 nekonala na základe rozhodnutia z konferencie o revízii NPT v roku 2010, sa uskutoční v roku 2014;

w)

podporiť rezolúcie VZ OSN o zbraniach obsahujúcich ochudobnený urán a vypracovať spoločnú pozíciu EÚ, ktorá by lepšie vyjadrovala opakované výzvy Parlamentu na predbežné globálne moratórium a vypracovanie spoločného konsenzu o možných zdravotných rizikách pre občanov, zložitom riadení situácií po konfliktoch a finančných nákladoch spojených s ich používaním;

x)

zabezpečiť, aby proces preskúmania 2015 v súvislosti so štruktúrou OSN pre budovanie mieru podporoval zásadu zodpovednosti za ochranu a úlohu žien pri budovaní mieru;

y)

usilovať sa o zavedenie zodpovednosti za ochranu ako medzinárodnej normy, pričom sa zároveň bude dbať na citlivú vyváženosť úloh dotknutých štátov a medzinárodného spoločenstva a v prvom rade sa sústredí na prevenciu konfliktov a použitie ozbrojených síl bude až poslednou možnosťou;

z)

zabezpečiť v tejto súvislosti, aby zodpovednosť za predchádzanie genocíde a hromadným krutostiam, ako aj ich ukončenie niesli v prvom rade dotknuté štáty, ale zároveň aby bola úloha medzinárodného spoločenstva nadradená dovolávaniu sa suverenity;

aa)

presadzovať kľúčovú myšlienku, že prevencia si vyžaduje rozdelenie zodpovednosti medzi zúčastnené členské štáty a medzinárodné spoločenstvo a podporu ich vzájomnej spolupráce;

ab)

v spolupráci so všetkými medzinárodnými partnermi zabezpečiť, aby prípadné ďalšie rozvíjanie koncepcie „zodpovednosť za ochranu“ bolo v plnom súlade a jednotné s medzinárodným humanitárnym právom;

ac)

usilovať sa o začlenenie ochrany civilistov do mandátov misií na udržanie mieru organizovaných pod záštitou OSN;

ad)

opätovne potvrdiť svoj záväzok vykonávať rezolúcie Bezpečnostnej Rady OSN o ženách, mieri a bezpečnosti (11), v ktorých sa uznáva neprimeraný dosah vojny na ženy, ale aj ich hlavná úloha, pokiaľ ide o zvládanie konfliktov, riešenie konfliktov a udržateľnosť mieru;

ae)

výrazne podporovať a presadzovať plné vykonávanie rezolúcie OSN č. 2106 o boji proti beztrestnosti v prípadoch sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktami a zabezpečiť upevnenie väčšej zodpovednosti, preventívnych opatrení a preventívnych opatrení v oblasti sexuálnych zločinov a sexuálneho zneužívania a podporu pre ich obete;

af)

stanoviť ako prioritu zastavenie detských manželstiev;

ag)

zabezpečiť, aby ženy boli zastúpené vo všetkých fázach budovania mieru a zapojené do preventívnej diplomacie, včasného varovania a monitorovania bezpečnosti a činnosti vyšetrovacích komisií v situáciách po skončení konfliktov;

ah)

zaistiť zameranie sa na vzdelávanie dievčat;

ai)

aktívne sa zúčastňovať na 58. zasadnutí Komisie o postavení žien, aby sa neohrozil „acquis“ Pekinskej akčnej platformy OSN, napríklad prístup k vzdelávaniu a zdraviu ako základné ľudské právo; dôrazne odsudzuje sexuálne násilie páchané na ženách, ktoré sa používa ako vojnová taktika, vrátane takých trestných činov, akými sú masové znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, rodovo založené prenasledovanie vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, skoré a nútené manželstvá, vraždenie v mene cti a všetky ostatné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti; podpísať a ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

aj)

požiadať členské štáty, aby ratifikovali 3. opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý by umožnil deťom predkladať výboru svoje sťažnosti;

ak)

uznať, že došlo k významnému a podstatnému pokroku v dosahovaní miléniových rozvojových cieľov; využiť čo najlepšie fázu príprav na samit o programe po roku 2015, ktorý sa má konať v septembri 2015, a zabezpečiť jednotnosť a koordináciu medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ťažiskové oblasti a ciele, ktoré chce EÚ podporovať, aby sa zabránilo nejednotnosti a neprehľadnosti, ktoré by mohol spôsobiť rozsiahly zoznam cieľov; zdôrazniť, že osobitne sa treba zamerať na potreby najmenej rozvinutých krajín a krajín, v ktorých konflikt prebieha alebo v ktorých sa konflikt skončil; zabezpečiť, že rozvojové krajiny prevezmú zodpovednosť za tieto ciele;

al)

zdôrazniť skutočnosť, že globálne úsilie o dosiahnutie MRC by sa malo počas zvyšného obdobia do stanoveného termínu, teda roku 2015, posilniť a zamerať sa na oblasti, v ktorých proces zaostáva najviac;

am)

zabezpečiť, aby odstránenie chudoby bolo naďalej prioritou nového jednotného a integrovaného rámca spolu s bojom proti nerovnostiam a podporou trvalo udržateľného rozvoja, potravinovej bezpečnosti a rodovej rovnosti;

an)

spolupracovať na prijatí jednotného, komplexného a integrovaného rámca pre miléniové rozvojové ciele po roku 2015 s jasnými referenčnými hodnotami zahŕňajúcimi kľúčové otázky rozvoja a udržateľnosti; zabezpečiť, aby bol tento rámec univerzálny a globálny a aby podporoval prosperitu, ľudské práva a blaho pre všetkých;

ao)

uplatňovať prístup založený na ľudských právach a zaručiť, aby ľudské práva a ich univerzálnosť boli ťažiskom rámca na obdobie po roku 2015;

ap)

vyzvať na súdržný a komplexný medzinárodný prístup k financovaniu po roku 2015, ktorým by sa predvídateľným spôsobom riešili všetky aspekty udržateľného rozvoja, a v súlade so závermi Rady z decembra 2013 ďalej podporovať v rámci OSN úvahy o alternatívnych zdrojoch financovania a iných prostriedkoch vykonávania pomoci, najmä súkromných investíciách a nefinančných prostriedkoch;

aq)

zabezpečiť, aby sa nové ambiciózne ciele opierali o rovnako ambiciózne a inovatívne financovanie rozvoja;

ar)

vzhľadom na to, že environmentálne a rozvojové otázky sa väčšinou na globálnej úrovni riešia samostatne, hľadať nové cesty, ako prekonať tento rozkol a budovať mosty medzi týmito úzko vzájomne prepojenými oblasťami, okrem iného aj z inštitucionálneho hľadiska;

as)

pripomenúť záväzok, ktorý prijali vyspelé krajiny na konferencii COP 16 v Kankúne (2010), podľa ktorého majú poskytovať nové a dodatočné finančné prostriedky vo výške 100 miliárd USD ročne, a to až do roku 2020 s cieľom riešiť potreby rozvojových krajín v oblasti zmeny klímy; poukázať na to, že tieto prostriedky by mali byť rovnomerne rozdelené na prispôsobovanie sa zmene klímy a na jej zmiernenie;

at)

prijať všetky potrebné legislatívne a administratívne opatrenia na plné vykonávanie odporúčaní uvedených v rezolúcii VZ OSN (12) s cieľom zaručiť, že občania budú mať rovnaké práva na internete aj mimo neho, predovšetkým preskúmanie postupov, spôsobov práce a právnych predpisov a zriadenie nezávislého a účinného mechanizmu dohľadu, pričom treba poukázať na význam ochrany údajov;

au)

s cieľom opätovne potvrdiť záväzok EÚ v tejto súvislosti na svetovej úrovni aktívne podporovať konkrétne kroky všetkých členských štátov OSN nadväzujúce na rezolúciu;

av)

aktívne podporovať rýchle podpísanie a ratifikáciu Zmluvy o obchode so zbraňami všetkými členskými štátmi OSN a členskými štátmi EÚ, aby medzinárodné spoločenstvo mohlo účinne riešiť negatívne účinky chýbajúcej transparentnosti a slabej regulácie obchodu s konvenčnými zbraňami a muníciou a nebezpečnými technológiami, ktoré podnecujú svetové ozbrojené konflikty a používajú sa na porušovanie ľudských práv; zapojiť ostatné významné štáty, regionálne a medzinárodné organizácie a občiansku spoločnosť s cieľom v tejto súvislosti aktívne podporovať ďalšie rozšírenie pôsobnosti Zmluvy o obchode so zbraňami;

aw)

aktívne podporovať rozsiahlu reformu systému OSN, najmä Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), s cieľom posilniť jej legitímnosť, regionálne zastúpenie, zodpovednosť a účinnosť; pracovať na plnení dlhodobého cieľa EÚ, ktorým je kreslo v rozšírenej BR OSN;

ax)

zaistiť súdržnosť a efektívnosť EÚ ako globálneho hráča s cieľom konať rýchlo a komplexne a vystupovať jednotne zlepšením koordinácie pozícií medzi členskými štátmi a spolupráce medzi ESVČ a členskými štátmi; v tejto súvislosti podporovať ESVČ, najmä prostredníctvom delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve, aby EÚ vystupovala súdržnejšie;

ay)

podporovať úlohu parlamentov a regionálnych zhromaždení v systéme OSN a globálny parlamentarizmus;

az)

pokračovať v plodnej spolupráci v oblasti podpory mnohostrannosti a globálnej správy a zdôrazniť význam strategického partnerstva medzi EÚ a UNDP, ktoré oslávilo vo februári 2014 desiate výročie;

ba)

šíriť informovanosť o tom, že rok 2015 bude vyhlásený za Európsky rok rozvoja, čo bude bezprecedentnou príležitosťou na zvyšovanie informovanosti verejnosti v Európe o globálnych výzvach a význame nových rozvojových cieľov, ktoré majú byť dohodnuté;

bb)

poukázať na to, že naďalej existujú globálne výzvy a dá sa počítať s ich nárastom a že hrozí, že zmena klímy a ničenie životného prostredia oslabia napredovanie pri dosahovaní MRC; posilniť preto opatrenia v oblasti zmeny klímy na samite OSN o klíme v roku 2014 s cieľom vybudovať pevný základ pre úspešné rokovania a sústavný pokrok pri znižovaní emisií a posilňovaní stratégií na prispôsobenie sa zmene klímy ako súčasť Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v roku 2015; byť príkladom a prijať ambiciózny záväzný politický rámec v oblasti klímy s cieľmi včas pred samitom, aby sa dosiahol pozitívny vplyv na rokovania;

bc)

aktívne sa zapojiť do diskusie o vymedzení pojmu „klimatický utečenec“ vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v inej právne záväznej medzinárodnej dohode;

bd)

pripomenúť na tretej medzinárodnej konferencii v septembri 2014 podporu EÚ v prospech malých ostrovných rozvojových štátov;

be)

usilovať sa o dosiahnutie udržateľného politického riešenia pre Sýriu, ktorým sa zastaví násilie a podporí demokratický prechod, ktorý splní oprávnené očakávania sýrskeho ľudu; podporiť úplné vykonávanie záverov z 1. Ženevskej konferencie a majúc na zreteli význam 2. Ženevskej konferencie ako jedinečného fóra, ktoré stranám v konflikte umožnilo priame rokovania o mieri a prechode na demokraciu, podporiť pokračovanie procesu druhého kola ženevských rozhovorov;

bf)

pracovať na zapojení všetkých významných celosvetových a regionálnych aktérov do 2. Ženevskej konferencie, pričom treba uznať, že mnohí aktéri rôzneho charakteru zohrávajú rozhodujúcu úlohu v sýrskej kríze;

bg)

zvolať medzinárodnú konferenciu o kríze sýrskych utečencov s dôrazom na humanitárne kroky, pričom prioritou bude podporovanie hostiteľských krajín v regióne a posilnenie účasti EÚ na diplomatických snahách o ukončenie konfliktu;

bh)

usilovať sa o rýchle vykonávanie rezolúcie BR OSN č. 2139 o humanitárnej situácii v Sýrii, aby sa konečne umožnil bezpečný, neobmedzený a okamžitý prístup k ľuďom, ktorý potrebujú pomoc, a to aj v konfliktných zónach a na hraniciach; zaistiť úplne transparentné odstránenie, presun a likvidáciu chemických zbraní objavených v Sýrii;

bi)

rozvíjať medzinárodnú spoluprácu, čo sa týka ničenia sýrskych chemických zbraní, a vyzvať na riadne vykonávanie rozhodnutia Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní z 27. septembra 2013;

bj)

podporiť všetky snahy o zaistenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v Sýrii a aktívne podporovať sprostredkovanie situácie v Sýrii Bezpečnostnou radou Medzinárodnému trestnému súdu;

bk)

podporovať všetky strany v tom, aby dodržiavali dohodu o zastavení vojnového stavu a o prímerí podpísanú 23. januára 2014 vrátane ustanovení, podľa ktorých sa vyžaduje, aby sa aktéri konfliktu zdržali útokov na civilistov a aby zaistili bezpečný prístup humanitárnych pracovníkov do oblastí Južného Sudánu zasiahnutých konfliktom; zdôrazniť, že táto dohoda je len prvým krokom smerujúcim k mieru a uzmiereniu, pričom treba brať do úvahy situáciu v Južnom Sudáne vrátane politického boja o vodcovstvo v krajine, ktorý vyprovokoval čoraz častejšie etnické zrážky a viedol k vysídleniu viac ako 650 000 ľudí;

bl)

podporiť program budovania štátu, pokiaľ ide o Južný Sudán, ako aj skutočný proces uzmierenia a inkluzívny mierový proces s cieľom zabezpečiť jeho trvalú stabilitu; ponúknuť pomoc pri riešení problematiky korupcie, ktorá brzdí vyhliadky na vytvorenie slobodnej a spravodlivej demokracie, stability, udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu;

bm)

odsúdiť rozsiahle porušovanie ľudských práv a spáchané činy; oceniť a podporiť úsilie osobitného zástupcu EÚ pre Africký roh Alexandra Rondosa, osobitnej predstaviteľky OSN Hilde Johnsonovej a Africkej únie, ako aj posilnenie vyšetrovacích kapacít misie OSN v Juhosudánskej republike;

bn)

odsúdiť útoky na pracovníkov poskytujúcich pomoc a na majetok, zásahy do poskytovania pomoci a rozsiahle rabovanie dodávok, ku ktorým dochádza v Južnom Sudáne a ktoré vážne narúšajú úsilie o to, aby sa pomoc dostala k postihnutému civilnému obyvateľstvu;

bo)

žiadať zriadenie nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie, ktorá by vyšetrila všetky údajné porušenia medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva spáchané od začiatku konfliktu; Trvať na tom, aby zodpovedné osoby boli brané na zodpovednosť;

bp)

zaistiť dobrú spoluprácu a vzájomne dopĺňanie sa medzinárodnej činnosti potrebnej na stabilizáciu Stredoafrickej republiky a pracovať na prijatí komplexného prístupu k tejto mnohofaktorovej kríze; podporovať proces politického prechodu a prispieť k zriadeniu demokratických inštitúcií schopných potláčať porušovanie ľudských práv, chrániť občanov, zastaviť násilie a upokojiť sektárske napätie v krajine; naďalej poskytovať potrebnú finančnú pomoc, aby sa zabezpečil realizovateľný hospodársky rozvoj; presadzovať úsilie zamerané na schopnosť reagovať na nevídanú humanitárnu krízu, ktorú krajina zažíva, poskytnutím dostatočnej finančnej pomoci;

bq)

podporiť úsilie o stabilizáciu krajiny, ktoré vyvíja medzinárodné spoločenstvo, najmä Africká únia, OSN a Francúzsko, ako aj stredoafrické orgány; pružne vykonávať rozhodnutie EÚ z 20. januára 2014, ktorým sa zriaďuje misia EUFOR CAR, a zrýchliť postupy rozmiestňovania jednotiek na mieste;

br)

podporovať prebiehajúci proces rokovaní a súčasné snahy o nájdenie riešení konfliktu a zároveň zamerať činnosť na palestínsky proces zmierenia s cieľom opätovne zjednotiť Palestíncov, ktorí žijú na západnom brehu Jordánu, vo východnom Jeruzaleme a v pásme Gazy;

bs)

zabezpečiť, že VZ OSN poskytne v spolupráci s EÚ a USA všetky nástroje, ktorými sa zabezpečí, aby riešenie založené na existencii dvoch štátov v hraniciach z roku 1967 s Jeruzalemom ako hlavným mestom oboch štátov a s Izraelským štátom s bezpečnými a uznávanými hranicami a nezávislým, demokratickým, priľahlým a životaschopným Palestínskym štátom, ktoré budú fungovať vedľa seba v mieri a bezpečnosti, bolo udržateľné a účinné;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Rade a pre informáciu Komisii.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/54

—

so zreteľom na články 2 a 21 ZEÚ,

—

so zreteľom na článok 167 ZFEÚ,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 10. decembra 1948, a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

—

so zreteľom na protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, priložený k Zmluve o EÚ,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 11,

—

so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach,

—

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada schválila 25. júna 2012 (1),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2007 s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve (COM(2007)0568) a návrh Komisie na medziinštitucionálnu dohodu o komunikovaní o Európe v partnerstve z 3. októbra 2007 (COM(2007)0569),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike z 24. októbra 2013 (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (8),

—

so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače,

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o rozširovaní: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ (9), z 12. decembra 2013 o správe o pokroku Albánska za rok 2012 (10), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2013 (11), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2013 (12), zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Islandu za rok 2012 a výhľade na obdobie po voľbách (13), zo 16. januára 2014 o procese integrácie Kosova do EÚ (14), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Čiernej hory za rok 2013 (15), zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Srbska za rok 2013 (16), z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013 (17), z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam za rok 2012 (18), z 23. mája 2013 o vymáhaní majetku pre krajiny Arabskej jari v procese transformácie (19), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (20) a z 13. decembra 2012 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť týkajúcimi sa rokovaní o novej dohode medzi EÚ a Ruskom (21),

—

so zreteľom na článok 97 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A7-0248/2014),

A.

keďže európske mediálne vysielanie ponúka verejnosti – v Európe aj na celom svete –spoločnú víziu, podporuje hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ, ako sú ľudské práva a základné slobody vrátane slobody prejavu a podporuje pluralizmus, nezávislé myslenie, kultúrnu rozmanitosť, pluralitu vízií a základnú hodnotu podporovania nenásilného riešenia konfliktov, tolerancie a rešpektu tak v EÚ, ako aj v rámci jej vonkajších vzťahov;

B.

keďže každé ohrozenie nezávislosti médií, či už prostredníctvom vládneho zásahu, zastrašovania novinárov, nedostatočnej transparentnosti vo vlastníckych štruktúrach alebo prevládajúcich obchodných záujmov, narúša celkový stav slobody a pluralizmu médií v každej krajine;

C.

keďže aj napriek úlohe, ktorú EÚ zohráva v rámci dohľadu nad uplatňovaním článku 11 Charty základných práv Európskej únie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, hlavnú zodpovednosť za zaručenie a ochranu slobody prejavu a médií nesú vlády; keďže v právnych predpisoch EÚ, najmä v protokole č. 29 priloženom k Zmluve o EÚ, je zakotvené, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, ako aj s potrebou zachovania pluralizmu médií;

D.

keďže rozhlasové a televízne vysielanie, čoraz viac dopĺňané online mediálnymi službami, je účinný a nákladovo efektívny spôsob, ako sa priblížiť verejnosti v Európe a v tretích krajinách, a pre väčšinu občanov v EÚ aj mimo nej predstavuje hlavný zdroj informácií;

E.

keďže nové digitálne a online mediálne platformy prispievajú k väčšej rozmanitosti a pluralizmu a majú osobitný význam v krajinách, v ktorých je prístup k tradičnejším zdrojom informácií obmedzený;

F.

keďže európske médiá, ktoré vysielajú na medzinárodnej úrovni, môžu zohrávať významnú úlohu pri propagovaní európskych hodnôt demokracie, slobody médií a ľudských práv na celom svete, a to tým, že vysvetľujú rôzne ponímanie, sprostredkúvajú politiky EÚ, budujú skutočnú európsku perspektívu a poskytujú publiku spoľahlivé a kvalitné informácie, predovšetkým prostredníctvom silnej a nezlomnej oddanosti zásade novinárskej objektívnosti;

G.

keďže vysielanie na účely demokratizácie a podpory ľudských práv v tretích krajinách nespadá výlučne do právomoci politiky EÚ v oblasti médií;

H.

keďže v rámci vonkajších vzťahov EÚ je potrebné zaviesť ucelenú európsku mediálnu stratégiu vysielania s cieľom podporovať základné hodnoty a ciele EÚ ako globálneho aktéra, ako aj formovať diskusie a budovať chápanie otázok zahraničnej politiky;

I.

keďže poskytnutie počiatočných finančných prostriedkov EÚ pre Európske rádio pre Bielorusko a trvalej projektovej podpory nezávislých vysielacích médií v tretích krajinách sú dobrými príkladmi propagácie slobody prejavu a iných základných práv a slobôd v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP);

J.

keďže vytvorenie európskej rozhlasovej služby na celosvetovej úrovni by mohlo byť veľmi užitočné ako komplexný nástroj pre vonkajšie vzťahy EÚ a propagácia všeobecných demokratických hodnôt a ľudských práv; keďže používanie online technológií by mohlo túto iniciatívu uľahčiť;

K.

keďže EÚ podporuje medzinárodný spravodajský kanál Euronews, ktorý vysiela v 13 jazykoch, rozumie mu 53 % svetovej populácie, je rozširovaný do 410 miliónov domácností v 155 krajinách, má celosvetové satelitné pokrytie, je popredným kanálom z hľadiska potenciálnych poslucháčov v Európe a na nearabských spravodajských kanáloch v arabských krajinách a subsaharskej Afrike a je celosvetovo bezplatne dostupný na rôznych mobilných zariadeniach;

L.

keďže EÚ má od roku 2005 uzavretú zmluvu na poskytovanie služieb so stanicou Euronews, na základe ktorej zabezpečuje základné financovanie vo výške 5 miliónov EUR ročne na výrobu a vysielanie viacerých programov o európskych záležitostiach; keďže dve ďalšie zmluvy na poskytovanie služieb v hodnote 5 miliónov EUR ročne na obdobie piatich rokov boli podpísané v roku 2007 a 2009 na vysielania stanice Euronews v arabčine a perzštine; keďže v decembri 2010 podpísali EÚ a stanica Euronews viacročnú rámcovú dohodu o partnerstve; keďže finančný príspevok Komisie pre stanicu Euronews na rok 2013 bol stanovený v rozhodnutí Komisie z 8. mája 2013 o prijatí rámcového programu v oblasti komunikácií v znení jeho zmien, ktoré slúži ako rozhodnutie o financovaní (C(2013)2631); keďže odhadované príjmy stanice Euronews na rok 2014 pozostávajú z licenčných poplatkov akcionárov (9 %), obchodného zisku (49 %) a financovania Komisie a viacerých jej generálnych riaditeľstiev (42 %);

M.

keďže redakčná nezávislosť od akéhokoľvek politického zasahovania, nestrannosť, rozmanitosť a rešpektovanie divákov sú kľúčovými prvkami výročného vyhlásenia stanice Euronews o záväzku voči divákom (22);

N.

keďže v roku 2009 Komisia vykonala hodnotenie vzorovej zmluvy stanice Euronews, prostredníctvom ktorého sa potvrdilo jedinečné a nákladovo efektívne postavenie stanice Euronews ako celoeurópskeho poskytovateľa spravodajstva, ktorému sa v Európe podarilo osloviť viac divákov ako jeho konkurenčným medzinárodným spravodajským kanálom (23);

1.

predkladá Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť tieto odporúčania:

2.

poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu službu a pre informáciu aj členským štátom.

30.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/59

—

so zreteľom na žiadosť Maria Borghezia o ochranu svojej imunity, ktorú podal 21. novembra 2013 v súvislosti s vyšetrovaním jeho osoby vykonávaným súdom v Miláne a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 21. novembra 2013 (ref. č. 47917/13),

—

po vypočutí Carla Casiniho, ktorý zastupoval Maria Borghezia v súlade s článkom 7 ods. 5 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na články 1, 11 a 21 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 153 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu ,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 (1),

—

so zreteľom na taliansky trestný poriadok,

—

so zreteľom na článok 5 ods. 2 a články 6a a 7 rokovacieho poriadku,

—