ISSN 1977-1037

Úradný vestník

Európskej únie

C 378

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Ročník 60
9. novembra 2017


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

 

EURÓPSKY PARLAMENT
ZASADANIE 2013 – 2014
Schôdza 10. marca 2014
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 85, 12.3.2015 .
ZASADANIE 2014 – 2015
Schôdza 11. až 13. marca 2014
Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 85, 12.3.2015 .
PRIJATÉ TEXTY

1


 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Európsky parlament

 

Utorok 11. marca 2014

2017/C 378/01

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o Európskej investičnej banke (EIB) – výročná správa za rok 2012 (2013/2131(INI))

2

2017/C 378/02

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS) (2013/2166(INL))

13

2017/C 378/03

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2011 – 2013 (2013/2155(INI))

27

2017/C 378/04

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o činnosti Výboru pre petície za rok 2013 (2014/2008(INI))

35

2017/C 378/05

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast (2013/2100(INI))

44

2017/C 378/06

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete (2013/2169(INI))

52

2017/C 378/07

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike (2013/2147(INI))

64

 

Streda 12. marca 2014

2017/C 378/08

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ (2013/2168(INI))

73

2017/C 378/09

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o protiraketovom štíte pre Európu a jeho politických a strategických dôsledkoch (2013/2170(INI))

79

2017/C 378/10

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o súčasnej situácii a budúcich perspektívach európskeho odvetvia rybolovu v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Thajskom (2013/2179(INI))

81

2017/C 378/11

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o európskom gastronomickom dedičstve: kultúrne a vzdelávacie aspekty (2013/2181(INI))

85

2017/C 378/12

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o delegovanom nariadení Komisie z 12. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu umelé nanomateriály (C(2013)08887 – 2013/2997(DEA))

92

2017/C 378/13

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva (2013/2149(INI))

95

2017/C 378/14

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (2013/2188(INI))

104

2017/C 378/15

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom (2014/2006(INI))

136

2017/C 378/16

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet (2013/2180(INI))

140

2017/C 378/17

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o Správe o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (2013/2186(INI))

146

2017/C 378/18

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534 – 2013/0255(APP))

151

2017/C 378/19

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013 (2013/2945(RSP))

165

2017/C 378/20

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (2013/2595(RSP))

174

 

Štvrtok 13. marca 2014

2017/C 378/21

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2013/2277(INI))

182

2017/C 378/22

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2014/2007(INI))

200

2017/C 378/23

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2015, oddiel III – Komisia (2014/2004(BUD))

210

2017/C 378/24

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu (2014/2627(RSP))

213

2017/C 378/25

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament (2013/2130(INI))

218

2017/C 378/26

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách (2013/2026(INI))

227

2017/C 378/27

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (2013/2058(INI))

235

2017/C 378/28

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (2014/2612(RSP))

239

2017/C 378/29

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja (2014/2628(RSP))

250

2017/C 378/30

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o začatí konzultácií s cieľom pozastaviť účasť Ugandy a Nigérie na Dohode z Cotonou so zreteľom na nedávno prijaté právne predpisy, ktoré ďalej kriminalizujú homosexualitu (2014/2634(RSP))

253

2017/C 378/31

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o bezpečnosti a obchodovaní s ľuďmi na Sinaji (2014/2630(RSP))

257

 

ODPORÚČANIA

 

Európsky parlament

 

Streda 12. marca 2014

2017/C 378/32

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2014 o humanitárnom zapojení ozbrojených neštátnych subjektov v oblasti ochrany detí (2014/2012(INI))

262


 

II   Oznámenia

 

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

 

Európsky parlament

 

Streda 12. marca 2014

2017/C 378/33

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždeniach (2014/2632(RSO))

265


 

III   Prípravné akty

 

EURÓPSKY PARLAMENT

 

Utorok 11. marca 2014

2017/C 378/34

P7_TA(2014)0180
Štatistika prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (delegované a vykonávacie právomoci) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (COM(2013)0484 – C7-0205/2013 – 2013/0226(COD))
P7_TC1-COD(2013)0226
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia
 ( 1 )

269

2017/C 378/35

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 11. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní a kvalite štatistík pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe (COM(2013)0342 – C7-0162/2013 – 2013/0181(COD))

276

2017/C 378/36

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o predĺžení platnosti Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických (15854/2013 – C7-0462/2013 – 2013/0351(NLE))

297

2017/C 378/37

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite (06852/2013 – C7-0005/2014 – 2012/0279(NLE))

298

2017/C 378/38

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/008 ES/Comunidad Valenciana – textil, Španielsko) (COM(2014)0045 – C7-0019/2014 – 2014/2013(BUD))

299

2017/C 378/39

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o produkcii rastlinného rozmnožovacieho materiálu a jeho sprístupňovaní na trhu (právna úprava v oblasti rastlinného rozmnožovacieho materiálu) (COM(2013)0262 – C7-0121/2013 – 2013/0137(COD))

303

2017/C 378/40

P7_TA(2014)0186
Odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (úprava s účinnosťou od 1. júla 2011) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (COM(2013)0895 – C7-0459/2013 – 2013/0438(COD))
P7_TC1-COD(2013)0438
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky

304

2017/C 378/41

P7_TA(2014)0187
Odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (úprava s účinnosťou od 1. júla 2012) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2012 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (COM(2013)0896 – C7-0460/2013 – 2013/0439(COD))
P7_TC1-COD(2013)0439
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2012 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky

305

2017/C 378/42

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej (17930/1/2013 – C7-0028/2014 – 2011/0465(COD))

306

2017/C 378/43

P7_TA(2014)0189
Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (COM(2011)0008 – C7-0027/2011 – 2011/0006(COD))
P7_TC1-COD(2011)0006
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)

307

2017/C 378/44

P7_TA(2014)0190
Údaje, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (COM(2013)0044 – C7-0034/2013 – 2013/0024(COD))
P7_TC1-COD(2013)0024
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov
 ( 1 )

308

2017/C 378/45

P7_TA(2014)0191
Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045 – C7-0032/2013 – 2013/0025(COD))
P7_TC1-COD(2013)0025
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu
 ( 1 )

330

2017/C 378/46

P7_TA(2014)0192
Záruka EÚ Európskej investičnej banke na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (COM(2013)0293 – C7-0145/2013 – 2013/0152(COD))
P7_TC1-COD(2013)0152
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie

380

2017/C 378/47

P7_TA(2014)0193
Genetické zdroje ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Európskej únii (COM(2012)0576 – C7-0322/2012 – 2012/0278(COD))
P7_TC1-COD(2012)0278
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii

381

2017/C 378/48

P7_TA(2014)0194
Kontrola technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES (COM(2012)0380 – C7-0186/2012 – 2012/0184(COD))
P7_TC1-COD(2012)0184
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES

382

2017/C 378/49

P7_TA(2014)0195
Registračné dokumenty pre vozidlá ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (COM(2012)0381 – C7-0187/2012 – 2012/0185(COD))
P7_TC1-COD(2012)0185
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá

383

2017/C 378/50

P7_TA(2014)0196
Spôsobilosť úžitkových automobilov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (COM(2012)0382 – C7-0188/2012– 2012/0186(COD))
P7_TC1-COD(2012)0186
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES

384

2017/C 378/51

P7_TA(2014)0197
Štatistika železničnej dopravy ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách (COM(2013)0611 – C7-0249/2013 – 2013/0297(COD))
P7_TC1-COD(2013)0297
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách

385

2017/C 378/52

P7_TA(2014)0198
Elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (COM(2013)0449 – C7-0208/2013 – 2013/0213(COD))
P7_TC1-COD(2013)0213
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní

395

2017/C 378/53

P7_TA(2014)0199
Štrukturálne zisťovania fariem a zisťovanie metód poľnohospodárskej výroby ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1166/2008 o štrukturálnych zisťovaniach fariem a zisťovaní metód poľnohospodárskej výroby, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2018 (COM(2013)0757 – C7-0390/2013 – 2013/0367(COD))
P7_TC1-COD(2013)0367
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1166/2008, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2018

396

2017/C 378/54

P7_TA(2014)0200
Tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (COM(2013)0106 – C7-0048/2013 – 2013/0063(COD))
P7_TC1-COD(2013)0063
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009

397

 

Streda 12. marca 2014

2017/C 378/55

P7_TA(2014)0212
Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011 – C7-0025/2012 – 2012/0011(COD))
P7_TC1-COD(2012)0011
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)
 ( 1 )

399

2017/C 378/56

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o rozšírení uplatňovania nariadenia (EÚ) č. …/2012 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program Pericles 2020) na nezúčastnené členské štáty (16616/2013 – C7-0463/2013 – 2011/0446(APP))

493

2017/C 378/57

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení vydávania víz (17846/2013 – C7-0078/2014 – 2013/0356(NLE))

494

2017/C 378/58

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (15596/2013 – C7-0079/2014 – 2013/0358(NLE))

495

2017/C 378/59

P7_TA(2014)0219
Spracúvanie osobných údajov na účely predchádzania trestným činom ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov (COM(2012)0010 – C7-0024/2012 – 2012/0010(COD))
P7_TC1-COD(2012)0010
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov

496

2017/C 378/60

P7_TA(2014)0220
Implementácia jednotného európskeho neba ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii Jednotného európskeho neba (prepracované znenie) (COM(2013)0410 – C7-0171/2013 – 2013/0186(COD))
P7_TC1-COD(2013)0186
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)
 ( 1 )

546

2017/C 378/61

P7_TA(2014)0221
Letiská, manažment letovej prevádzky a letecké navigačné služby ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (COM(2013)0409 – C7-0169/2013 – 2013/0187(COD))
P7_TC1-COD(2013)0187
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb
 ( 1 )

584

2017/C 378/62

P7_TA(2014)0222
Balík cestovných služieb a asistenčné cestovné služby ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o balíku cestovných služieb a asistenčných cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (COM(2013)0512 – C7-0215/2013 – 2013/0246(COD))
P7_TC1-COD(2013)0246
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o balíku cestovných služieb, asistenčných dovolenkových a výletných služieb a súvisiacich cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS [PN 1]

610

2017/C 378/63

P7_TA(2014)0223
Fluórované skleníkové plyny ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (COM(2012)0643 – C7-0370/2012 – 2012/0305(COD))
P7_TC1-COD(2012)0305
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006

638

2017/C 378/64

P7_TA(2014)0224
Sloboda pohybu pracovníkov ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (COM(2013)0236 – C7-0114/2013 – 2013/0124(COD))
P7_TC1-COD(2013)0124
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov

639

2017/C 378/65

P7_TA(2014)0225
Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (COM(2012)0628 – C7-0367/2012 – 2012/0297(COD))
P7_TC1-COD(2012)0297
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

640

2017/C 378/66

P7_TA(2014)0226
Štatistika o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (delegované a vykonávacie právomoci) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (COM(2013)0579 – C7-0243/2013 – 2013/0279(COD))
P7_TC1-COD(2013)0279
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia
 ( 1 )

641

2017/C 378/67

P7_TA(2014)0227
Program Kopernikus ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (COM(2013)0312 – C7-0195/2013 – 2013/0164(COD))
P7_TC1-COD(2013)0164
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010

646

2017/C 378/68

P7_TA(2014)0228
Agentúra pre európsky GNSS ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (COM(2013)0040 – C7-0031/2013 – 2013/0022(COD))
P7_TC1-COD(2013)0022
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS

647

 

Štvrtok 13. marca 2014

2017/C 378/69

P7_TA(2014)0237
Fond pre azyl, migráciu a integráciu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2011)0751 – C7-0443/2011 – 2011/0366(COD))
P7_TC1-COD(2011)0366
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES

649

2017/C 378/70

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii Hongkongského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí z roku 2009 členskými štátmi alebo o pristúpení členských štátov k nemu v záujme Európskej únie (15902/2013 – C7-0485/2013 – 2012/0056(NLE))

652

2017/C 378/71

P7_TA(2014)0241
Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť (všeobecné ustanovenia) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0752 – C7-0444/2011 – 2011/0367(COD))
P7_TC1-COD(2011)0367
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

653

2017/C 378/72

P7_TA(2014)0242
Fond pre vnútornú bezpečnosť (policajná spolupráca, predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej a krízové riadenie) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0753 – C7-0445/2011 – 2011/0368(COD))
P7_TC1-COD(2011)0368
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV

656

2017/C 378/73

P7_TA(2014)0243
Fond pre vnútornú bezpečnosť (vonkajšie hranice a víza) ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011)0750 – C7-0441/2011 – 2011/0365(COD))
P7_TC1-COD(2011)0365
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES

657

2017/C 378/74

P7_TA(2014)0244
Vysoká úroveň bezpečnosti sietí a informácií ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048 – C7-0035/2013 – 2013/0027(COD))
P7_TC1-COD(2013)0027
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii

658

2017/C 378/75

P7_TA(2014)0245
Program Únie v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2012)0782 – C7-0417/2012 – 2012/0364(COD))
P7_TC1-COD(2012)0364
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES

685

2017/C 378/76

P7_TA(2014)0246
Rádiové zariadenia ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu (COM(2012)0584 – C7-0333/2012 – 2012/0283(COD))
P7_TC1-COD(2012)0283
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES

686


Vysvetlivky k použitým symbolom

*

Konzultácia

***

Súhlas

***I

Riadny legislatívny postup: prvé čítanie

***II

Riadny legislatívny postup: druhé čítanie

***III

Riadny legislatívny postup: tretie čítanie

(Typ postupu závisí od právneho základu navrhnutého v návrhu aktu.)

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu:

Nové časti textu sa označujú hrubou kurzívou . Vypustené časti textu sa označujú symbolom ▌ alebo sa prečiarknu. V prípade nahradenia sa nový text vyznačí hrubou kurzívou a nahradený text sa vymaže alebo sa prečiarkne.

 


 

(1)   Text s významom pre EHP.

SK

 


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/1


EURÓPSKY PARLAMENT

ZASADANIE 2013 – 2014

Schôdza 10. marca 2014

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 85, 12.3.2015.

ZASADANIE 2014 – 2015

Schôdza 11. až 13. marca 2014

Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 85, 12.3.2015.

PRIJATÉ TEXTY

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Európsky parlament

Utorok 11. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/2


P7_TA(2014)0201

Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2012

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o Európskej investičnej banke (EIB) – výročná správa za rok 2012 (2013/2131(INI))

(2017/C 378/01)

Európsky parlament,

so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012,

so zreteľom na články 15, 126, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. októbra 2012 o inovatívnych finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca (1),

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj o nástrojoch s rozdelením rizika určených členským štátom, ktoré majú alebo im hrozia závažné ťažkosti v súvislosti s ich finančnou stabilitou, svoju pozíciu z 19. apríla 2012 (2) a najmä stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2011 (3),

so zreteľom na správu predsedu Európskej rady z 26. júna 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii,

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. a 29. júna 2012, v ktorých sa predpokladá najmä zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR,

so zreteľom na závery Európskej rady z 27. a 28. júna 2013, v ktorých sa žiada vytvorenie nového investičného plánu na podporu MSP a zvýšenie financovania hospodárstva,

so zreteľom na závery Európskej rady z 22. mája 2013, v ktorých je stanovený cieľ mobilizovať politiky EÚ na podporu konkurencieschopnosti, pracovných miest a rastu,

so zreteľom na oznámenia Komisie o inovatívnych finančných nástrojoch: „Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov“ (COM(2011)0662) a „Pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020“ (COM(2011)0660),

so zreteľom na zvýšenie kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä pokiaľ ide o otázku vzťahov medzi EIB a EBOR,

so zreteľom na rozhodnutie o rozšírení rozsahu pôsobnosti EBOR na oblasť Stredozemia,

so zreteľom na nové memorandum o porozumení medzi EIB a EBOR podpísané 29. novembra 2012,

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ (4) o externom mandáte EIB na roky 2007 – 2013,

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0137/2014),

A.

keďže EIB bola zriadená Rímskou zmluvou a keďže podľa článku 309 ZFEÚ je jej úlohou prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju vnútorného trhu s cieľom pomôcť realizovať priority Únie, a to výberom hospodársky zlučiteľných projektov, do ktorých bude EÚ investovať, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné prostriedky;

B.

keďže za týchto mimoriadne ťažkých sociálnych a hospodárskych podmienok, ktoré sa vyznačujú obmedzeniami verejných rozpočtov, je potrebné mobilizovať všetky zdroje a politiky EÚ vrátane zdrojov a politík EIB, aby sa udržala hospodárska obnova a určili sa nové zdroje rastu;

C.

keďže EIB koná aj ako orgán, ktorý financuje, a je zodpovedný za iné zdroje investícií nahrádzaním alebo nápravou trhových medzier;

D.

keďže EIB pomáha EÚ udržať a posilniť jej náskok v oblasti konkurencieschopnosti v svetovom meradle;

E.

keďže EIB bude naďalej základom a katalyzátorom rozvoja politík EÚ, ktorý zabezpečuje stále zastúpenie verejného sektora a poskytuje investičné kapacity, pričom zaručuje čo najlepšiu integráciu a vykonávanie hlavných iniciatív EÚ 2020;

F.

keďže EIB sa bude ako ústredný nástroj stability zameriavať na plnenie svojej proticyklickej úlohy a konať pritom ako spoľahlivý partner v prípade vhodných projektov v celej EÚ aj mimo nej;

G.

keďže EIB podporuje kľúčové faktory, ktoré stimulujú dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020, ako je infraštruktúra podporujúca rast, špičkové inovácie a konkurencieschopnosť;

H.

keďže je mimoriadne potrebné zaručiť, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za najlepších podmienok financovania a následne pozitívny dosah na priebeh projektov a zúčastnené strany;

I.

keďže v júni 2012 Európska rada uviedla Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý zahŕňa celú škálu opatrení zameraných na stimulovanie inteligentného, udržateľného, inkluzívneho rastu, pri ktorom sa efektívne využívajú zdroje a tvoria sa pracovné miesta;

J.

keďže používanie inovatívnych finančných nástrojov sa považuje za jeden zo spôsobov, ako rozšíriť rozsah existujúcich nástrojov, ako sú granty, a zlepšiť celkovú účinnosť rozpočtu EÚ;

K.

keďže je mimoriadne dôležité obnoviť bežné poskytovanie úverov hospodárstvu a uľahčiť financovanie investícií;

L.

keďže medzinárodné finančné nástroje poskytujú nový priestor na príležitosti spolupráce medzi všetkými inštitucionálnymi aktérmi a prinášajú skutočné úspory z rozsahu;

M.

keďže operácie EIB mimo EÚ sa vykonávajú na podporu politík pre vonkajšiu činnosť Únie a podľa článkov 208 a 209 ZFEÚ by mali byť v súlade s cieľmi EÚ a podporovať ich;

N.

keďže činnosti EIB sú dopĺňané osobitnými nástrojmi, ktoré poskytuje Európsky investičný fond (EIF) zameraný na zabezpečovanie rizikového financovania v prospech MSP a začínajúcich podnikov, ako aj mikrofinancovania;

O.

keďže zvýšením kapitálu sa posilnila súvaha EIB, čo umožňuje ambiciózne ciele v oblasti operačného poskytovania úverov;

P.

keďže sa vyvinulo osobitné úsilie s cieľom vykonávať viac spoločných intervencií (spojením záruk EIF a úverov EIB pre MSP);

Politický rámec a hlavné zásady intervencie EIB

1.

víta výročnú správu EIB za rok 2012 a splnenie dohodnutého operačného plánu poskytnúť financie na približne 400 projektov vo viac ako 60 krajinách v hodnote 52 miliárd EUR;

2.

víta skutočnosť, že Rada guvernérov EIB schválila zvýšenie kapitálu o 10 miliárd EUR, čo sprístupní ďalších 60 miliárd EUR (čo zodpovedá 49 % rozšíreniu cieľov v oblasti poskytovania pôžičiek) na dlhodobé poskytovanie úverov na projekty v EÚ v období 2013 – 2015;

3.

žiada EIB, aby si udržala očakávané ciele súvisiace s jej doplnkovými činnosťami a aby na uvedené obdobie uvoľnila 180 miliárd EUR na dodatočné investície v celej EÚ;

4.

pripomína, že projekty v EÚ majú mimoriadne zaujímavé vyhliadky v prípade niektorých prioritných tematických oblastí v rámci stratégie Európa 2020: balíky opatrení v oblastiach inovácií a zručností vrátane infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, investícií do MSP, súdržnosti a účinnosti zdrojov a energetickej účinnosti (vrátane prechodu na nízkouhlikové hospodárstvo); poznamenáva, že tieto kľúčové oblasti boli určené v operačnom pláne skupiny EIB na roky 2013 – 2015, a víta, že na úverovú kapacitu bolo pridelených ďalších 60 miliárd EUR na financovanie ich plnenia;

5.

je však pevne presvedčený o tom, že v rámci týchto všeobecných priorít by sa mala venovať väčšia pozornosť investíciám do dlhodobého rastu, vytváraniu dlhodobých pracovných miest a zabezpečovaniu trvalého a viditeľného dosahu na reálnu ekonomiku, a preto žiada komplexné hodnotenie, ktoré poskytne spoľahlivé údaje o dlhodobej zamestnanosti dosiahnutej prostredníctvom úverov EIB, ako aj o ich následnom vplyve na hospodárstvo po finančnej kríze, a to vo všetkých oblastiach;

6.

víta zavedenie nástroja pre rast a zamestnanosť, ktorý EIB umožní dôkladnejšie monitorovať vplyv projektov, ktoré financuje, v oblasti zamestnanosti a rastu;

7.

vyzýva EIB, aby naďalej podporovala dlhodobé priority EÚ v oblastiach hospodárskej a sociálnej súdržnosti, rastu a zamestnanosti, environmentálnej udržateľnosti, opatrení zameraných na klímu a účinnosť zdrojov prostredníctvom ďalšieho rozvoja nových finančných aj nefinančných nástrojov, ktorých cieľom je riešiť krátkodobé nedostatky na trhu, ako aj dlhodobejšie štrukturálne nedostatky v hospodárstve EÚ;

8.

nabáda EIB, aby dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

9.

považuje Pakt pre rast a zamestnanosť za dôležitú ale nedostatočnú reakciu na výzvy, ktorým čelí EÚ, a konštatuje, že zvýšenie kapitálu EIB a intenzívnejšie využívanie spoločných nástrojov Komisie a EIB s rozdelením rizika v spojení so synergiami medzi osobitnými činnosťami EIB a EIF predstavujú kľúčové prvky jeho úspechu;

10.

žiada EIB, aby svoje financovanie prednostne zamerala na projekty, ktoré výrazne prispejú k hospodárskemu rastu;

11.

pripomína, že Komisia spolu s EIB predložila správu o možnostiach a cielených prioritách, ktoré by sa mali v súvislosti so zavedením Paktu pre rast a zamestnanosť identifikovať, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru, energetickú efektívnosť a efektívne využívanie zdrojov, digitálne hospodárstvo, výskum a inováciu a MSP; žiada, aby sa na základe tejto správy uskutočnila v Európskom parlamente politická diskusia za účasti predsedov Európskej rady a Komisie a prezidenta Európskej investičnej banky;

12.

vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že objem financií v krajinách (Grécko, Írsko, Portugalsko, Cyprus) zapojených do programu bol v roku 2012 naďalej nízky, pričom predstavoval zhruba +/- 5 % celkových investícií EIB; konštatuje, že investičné ciele EIB na rok 2013 v krajinách zapojených do programu predstavujú až 5 miliárd EUR z celkovej cieľovej sumy EÚ 62 miliárd EUR;

13.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že EIB pri poskytovaní úverov naďalej nie je ochotná podstupovať riziko, čím obmedzuje rozsah potenciálnych dlžníkov spĺňajúcich požiadavky na poskytnutie úveru, a teda následne bráni pridanej hodnote úverov;

14.

žiada, aby EIB zvýšila svoju internú kapacitu podstupovania rizika tým, že zaručí, aby jej systémy riadenia rizík boli primerane prispôsobené súčasným okolnostiam;

15.

berie na vedomie, že je veľmi dôležité, aby si EIB udržala rating na úrovni AAA tak, aby si zachovala finančnú silu a kapacitu na poskytovanie finančných prostriedkov pre reálne hospodárstvo; naliehavo však žiada, aby EIB spolu s EIF zvážili intenzívnejšie vykonávanie rizikovejších činností s cieľom zachovať primerané vyhliadky, pokiaľ ide o náklady a prínosy;

16.

berie na vedomie zvýšenie cieľov týkajúcich sa rizikovejších osobitných činností EIB na 6 miliárd EUR v roku 2013, zvýšenie finančných prostriedkov na iniciatívy s rozdelením rizika a na posilnenie úverov na 2,3 miliardy EUR a nedávne začatie iniciatívy na financovanie rastu, prostredníctvom ktorej sa inovatívnym spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou uľahčuje prístup k financovaniu;

17.

vyzýva EIB, aby zvýšila svoje činnosti v rámci mandátu na rizikový kapitál a mandátu na mezzanínové investovanie do rastu (Mezzanine for Growth), ktorý EIB poskytla EIF;

18.

víta skutočnosť, že vďaka 1 miliarde EUR sa zvýšil mandát EIF, pokiaľ ide o zdroje rizikového kapitálu financované EIB s osobitným dôrazom na mezzanínové financovanie vyšších rizík ako súčasť spoločných činností EIB a EIF na riešenie finančných obmedzení nových plánov európskych stredných podnikov v oblasti inovácií a rastu;

19.

vyzýva EIB na proaktívnejšie konanie pri poskytovaní jej odborných znalostí vo všetkých kľúčových oblastiach činností s veľkým potenciálom rastu vo všetkých členských štátoch; pripomína, že technické a finančné poradenstvo je účinným prostriedkom, ako pomôcť pri realizácii projektov a urýchliť úhrady a skutočné investície; domnieva sa preto, že odborné znalosti EIB by sa mali rozšíriť a poskytovať už v prvotných fázach v prípade projektov, ktoré spolufinancujú EÚ a EIB, ako aj pri hodnotení ex ante veľkých projektov, a to aj prostredníctvom Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (nástroj JASPERS);

20.

naliehavo vyzýva EIB, aby v súčasnej situácii kriticky nízkej miery čerpania v mnohých členských štátov zvýšila úsilie o podporu kapacít členských štátov čerpať zdroje EÚ vrátane štrukturálnych fondov tým, že bude ďalej rozvíjať dodatočné spoločné nástroje s rozdelením rizika a upraví existujúce nástroje, ktoré sú už financované z rozpočtu EÚ;

21.

vyzýva členské štáty, aby v náležitých prípadoch spolupracovali s Komisiou pri využívaní časti svojich prostriedkov pridelených zo štrukturálnych fondov, aby sa rozdelilo úverové riziko EIB a poskytovali sa záruky za úvery súvisiace so znalosťami a zručnosťami, efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, strategickou infraštruktúrou a prístupom MSP k financovaniu;

22.

oceňuje, že nevyužité prostriedky zo štrukturálnych fondov sa teraz môžu použiť ako osobitný záručný fond na úvery EIB, najmä v Grécku;

23.

konštatuje, že banka podpísala v roku 2012 úvery na štrukturálne programy vo výške 2,2 miliardy EUR, čo umožňuje podporovať množstvo malých a stredných projektov v súlade s prioritami politiky súdržnosti v rôznych sektoroch;

24.

vyzýva EIB, aby vzhľadom na odlišné hospodárske a finančné podmienky v rámci EÚ rozvíjala v úzkej spolupráci s členskými štátmi investičné plány zamerané na výsledky, ktoré sú náležite prispôsobené národným, regionálnym a miestnym prioritám v oblasti rastu, pričom sa primerane zohľadnia horizontálne priority, ktoré Komisia stanovila v ročnom prieskume rastu, ako aj priority európskeho semestra pre hospodárske riadenie;

25.

nabáda banku, aby preskúmala možnosti rozšírenia jej pôsobenia tým, že sa bude proaktívne zúčastňovať na dohodách o partnerstve medzi Komisiou a členskými štátmi;

26.

berie na vedomie trend klesajúceho počtu verejno-právnych partnerstiev (VPP) počas krízy a po nej a zároveň pripomína mimoriadne dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú v oblasti investícií, najmä v prípade dopravných sietí a vo výskume a inováciách; konštatuje, že hoci sa hodnota trhu EÚ v oblasti VPP zvýšila, objem transakcií bol výrazne nižší;

27.

domnieva sa, že štátne záruky sú cenným nástrojom pri riešení nedostatkov trhu, ktoré môžu oddialiť plnenie programov a projektov v rámci VPP; vychádzajúc z odborných znalostí EIB v tejto oblasti žiada, aby EIB posilnila svoju účasť na zárukách za úvery, ktoré sa VPP poskytujú prostredníctvom štátnych záruk;

28.

okrem toho sa domnieva, že kapacity EIB v oblasti poradenstva, vychádzajúce z odborných znalostí získaných v Európskom centre odborných znalostí PPP (EPEC), by sa mohli využívať na poskytovanie cielenej odbornej a špecializovanej pomoci na vládnej úrovni a podľa vhodnosti takisto na regionálnej úrovni s cieľom uľahčiť riadne hodnotenia týkajúce sa prínosov zapojenia štátnych záruk do programov VPP;

29.

pripomína, že EIB a Komisia v roku 2012 zaviedli s pomocou členských štátov pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorej cieľom je posilniť financovanie kľúčových infraštruktúrnych projektov prilákaním inštitucionálnych investorov;

30.

víta správu za prvý polrok pilotnej fázy iniciatívy dlhopisov na projekty, v ktorej sa uvádza schválenie deviatich projektov v šiestich krajinách; žiada nepretržité a intenzívnejšie používanie takýchto dlhopisov, ako aj pravidelnú kontrolu ich účinnosti s cieľom posilniť životaschopné investície do dlhových cenných papierov, ktoré smerujú súkromný kapitál do potrebných projektov v oblasti dopravy, energetiky a infraštruktúry a IKT, a to najmä do projektov s cezhraničným rozmerom; je však presvedčený, že EIB by mala lepšie posudzovať, do ktorých projektov chce investovať, a posudzovať bezpečnosť a rizikový profil týchto projektov; pripomína, že z rozpočtu EÚ sa poskytuje 230 miliónov EUR ako podpora činností na zvýšenie kreditnej kvality EIB na investovanie do infraštruktúry v odvetviach dopravy, energetiky a komunikácií;

31.

žiada, aby bol náležitým spôsobom a včas informovaný o vybraných projektoch;

32.

so znepokojením konštatuje, že pretrvávajú kľúčové výzvy (napr. prevod úrokov na záväzky, obmedzené skúsenosti zadávajúcich orgánov s riešeniami formou dlhopisov, váhanie inštitucionálnych investorov v súvislosti s otázkou zapojenia sa, obavy sponzorov v súvislosti s nákladmi); vyzýva banku, aby náležite posúdila možnosť spoločného investovania do prvých dohôd o dlhopisoch s cieľom uistiť investorov a sponzorov; vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad iniciatívy dlhopisov na projekty s dlhodobým cieľom EÚ v oblasti klímy, ktorým je zameriavanie sa na infraštruktúru s nízkymi emisiami uhlíka;

33.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nízkou výkonnosťou projektu Castor; žiada, aby banka poskytla podrobnosti o vhodnosti jeho náležitej starostlivosti a poskytla informácie o tom, či sa v uskutočnených geologických štúdiách uvádza možnosť seizmického rizika, jeho percentuálne vyjadrenie a spôsob riešenia;

34.

očakáva záverečnú hodnotiacu správu o pilotnej fáze iniciatívy dlhopisov na projekty, ktorá by mala byť predložená v roku 2015;

35.

víta novú politiku EIB v oblasti energetiky, ktorá zavádza nové úverové kritériá v oblasti energetiky zohľadňujúce politiku EÚ v oblasti energetiky a klímy, ako aj súčasné investičné trendy; žiada, aby sa investície EIB do energetiky každoročne zverejňovali a analyzovali, aby sa ukázalo, ktoré zdroje energie EIB podporuje; rád by však zdôraznil, že investičná politika EIB by sa mala oveľa viac zamerať na udržateľné projekty; zároveň pripomína, že treba predložiť súhrnný plán na ukončenie poskytovania úverov súvisiacich s výrobou energie z neobnoviteľných zdrojov;

36.

víta skutočnosť, že EIB zaviedla novú emisnú normu, ktorá sa má uplatňovať na všetky projekty v oblasti výroby energie z fosílnych palív, aby sa vylúčili investície do projektov s plánovanými emisiami uhlíka presahujúcimi určitú prahovú hodnotu; vyzýva Radu guvernérov EIB, aby v budúcnosti naďalej skúmala emisnú normu a zvážila prísnejšie záväzky;

37.

naliehavo vyzýva banku, aby v rámci klimatického balíka 2030 a jej dekarbonizačných priorít zvýšila investičné snahy v oblasti projektov s nízkymi emisiami uhlíka a pracovala na politikách, ktoré vedú k ambicióznejším klimatickým cieľom; žiada, aby EIB vykonala posúdenie a hodnotenie všetkých jej aktivít v oblasti zmeny klímy v roku 2014, s cieľom obnoviť politiku ochrany klímy, napr. prostredníctvom posudzovania projektov a integrovaného prístupu rozumne kombinovať politiky špecifické pre sektory, pokiaľ ide o kľúčové sektory; vyzýva EIB, aby uviedla tento prehľad v prílohe k budúcej výročnej správe;

38.

pripomína dôležitú úlohu, ktorú EIB zohráva vo financovaní investícií verejného a súkromného sektora do energetickej infraštruktúry a pri podporovaní projektov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov EÚ v oblasti klimatickej a energetickej politiky; pripomína svoje uznesenie z roku 2007, v ktorom žiada ukončenie používania verejných financií na projekty v oblasti fosílnych palív a presun k energetickej účinnosti a energii z obnoviteľných zdrojov; zastáva názor, že EIB by mala v spolupráci s Komisiou v súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy a najlepšími medzinárodnými normami aktualizovať pred koncom roka 2015 stratégiu v oblasti zmeny klímy, pokiaľ ide o jej finančné operácie;

39.

vyzýva na posilnenie zdrojov a odborných skúseností EIB na adaptáciu na zmenu klímy;

40.

žiada, aby EIB posilnila najlepšie medzinárodné normy týkajúce sa vodnej energie, najmä hlavné zásady Svetovej komisie pre priehrady a Protokol pre posudzovanie udržateľnosti vodnej energie, podľa ktorých sa má investovať len v prípadoch, ak krajiny zaviedli právny rámec, ktorým sa zriaďujú mechanizmy energetického plánovania (vrátane neprístupných oblastí), a ktoré si vyžadujú, aby sa náležite posudzovali, zmierňovali a monitorovali negatívne vplyvy na ekosystémy a miestne spoločenstvá a aby sa týmto vplyvom zamedzovalo, a podľa ktorých sa príslušné projekty nesmú realizovať v chránených oblastiach alebo v ich blízkosti, ani v riečnych úsekoch, ktoré sú v dobrom ekologickom stave;

41.

vyzýva EIB, aby vo svojich projektoch starostlivo zohľadnila víziu a ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál;

Posilnenie podpory poskytovanej malým a stredným podnikom a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou

42.

pripomína, že MSP sú považované za oporu hospodárstva EÚ a hlavnú hybnú silu európskeho rastu a zamestnanosti, pričom ich podiel na počte pracovných miest v súkromnom sektore je vyšší ako 80 %;

43.

víta osobitné zameranie (v súvislosti s rastúcou úverovou činnosťou v EÚ) na pomoc pri zlepšovaní prístupu MSP k financiám a následne víta cieľ skupiny EIB na rok 2013, ktorý spočíva v tom, že v roku 2013 sa vyčlení viac ako 19 miliárd EUR na úvery pre malé a stredné podniky;

44.

v tejto súvislosti takisto vyzýva Radu, aby urýchlene schválila spoločné iniciatívy Komisie a EIB a aby spojila zdroje rozpočtu EÚ, ktoré sú určené pre MSP, a aby prijala ráznejšie opatrenia pri vykonávaní spolupráce s ECB s cieľom znížiť finančné obmedzenia vzťahujúce sa na MSP; poukazuje na skutočnosť, že hlavným problémom v niekoľkých členských štátoch je fragmentácia finančných trhov vedúca k nedostatku financií a zvýšeniu nákladov na financovanie, predovšetkým pre MSP; požaduje, aby sa úsilie EIB zameralo na defragmentáciu s cieľom podporiť financovanie pre MSP, podnikanie, vývoz a inovácie, ktoré sú kľúčové pre oživenie hospodárstva;

45.

víta posilnenie bankových úverov poskytovaných MSP revitalizáciou trhu sekuritizácie MSP prostredníctvom novej iniciatívy ABS predloženej skupinou EIB; vyzýva EIB, aby predložila analýzu trhu s cieľom lepšie prispôsobiť ponuku banky potrebám zainteresovaným strán; víta posilnenie úverovej kapacity EIF prostredníctvom zvýšenia kapitálu a udelenia mandátu a vyzýva EIB a Komisiu, aby dokončili tento proces do začiatku budúceho roka;

46.

podporuje iniciatívy skupiny EIB zamerané na inovatívne spôsoby financovania MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou tým, že sa začnú realizovať činnosti finančných nástrojov Horizont 2020 a COSME a nástrojov s rozdelením rizika s cieľom podnietiť banky k poskytovaniu finančných zdrojov prostredníctvom úverov a záruk a zaručiť poskytovanie dlhodobého rizikového kapitálu;

47.

podporuje spoločnú iniciatívu Komisie a EIB v oblasti MSP v rámci VFR, ktorá spája finančné prostriedky EÚ z programov COSME a Horizont 2020 so zdrojmi až do výšky 8,5 miliardy EUR vyhradenými na európske štrukturálne a investičné fondy (ESIF) s cieľom vytvoriť ďalšie úvery pre MSP;

48.

vyzýva členské štáty na aktívnu účasť, a to tým, že k spoločným nástrojom prispejú zo svojich prostriedkov vyčlenených z fondov ESIF, aby sa podporilo zvýšenie úverov poskytovaných MSP na ich územiach, a tak sa zvýšil celkový pákový efekt;

49.

nabáda EIB, aby rozšírila iniciatívu týkajúcu sa financovania obchodu; domnieva sa, že tento mechanizmus záruk pre MSP má kľúčový význam a mal by sa rozšíriť na úrovni EÚ tam, kde sa to považuje za najviac potrebné; vyzýva EIB, aby vypracovala vlastný program zjednodušenia obchodu; vyzýva EIB, aby v prvom rade prijala opatrenia na zaistenie poskytovania záruk, ktoré spoločnosti potrebujú na realizáciu plného vývozného potenciálu;

50.

podporuje zameranie EIB na regionálny a miestny rozmer a vyzýva členské štáty, aby naplno využívali nástroje spoločného riadenia v oblasti finančného inžinierstva, ako je program JEREMIE, a regionálne systémy financovania medzi jednotlivými fondmi poskytujúcimi kapitál a úverové financovanie miestnym MSP;

51.

víta hodnotenie ex post, ktoré uskutočnila EIB v súvislosti sprostredkovaného poskytovania úverov MSP v EÚ v období 2005 – 2011; berie na vedomie, že v rokoch 2005 až 2012 EIB podpísala v tejto oblasti úvery v hodnote 64 miliárd EUR poskytnuté približne 370 finančným inštitúciám v EÚ 27; konštatuje, že na konci roka 2012 bolo týmto finančným inštitúciám vyplatených z uvedenej sumy 53 miliárd EUR, z čoho tieto inštitúcie následne poskytli úvery MSP v hodnote 48 miliárd EUR prostredníctvom zhruba 300 000 pôžičiek;

52.

konštatuje, že podľa hodnotenia je sprostredkované poskytnutie úverov EIB pre MSP (prostredníctvom produktu L4SME) v súlade s cieľmi EÚ; vyzýva však na lepšie posúdenie doplnkovosti medzi produktom EIB a vnútroštátnymi súbormi politík, aby sa ďalej zlepšila relevantnosť operácií; žiada EIB, aby predložila návrhy na zvýšenie účinkov produktu L4SME tak, aby sa mohol aktívne využiť na odstránenie konkrétnych medzier namiesto financovania širokej škály MSP, čím by sa optimalizoval prínos EIB k rastu a zamestnanosti;

53.

konštatuje zo znepokojením, že počas skúmaného obdobia mali úvery EIB „určitý“ dosah na rast a zamestnanosť, ktorý bol ale v jednotlivých krajinách veľmi odlišný (len 1/3 MSP pripísala nárast obratu poskytnutiu finančných prostriedkov EIB); vyjadruje znepokojenie nad tým, že sú k dispozícii len obmedzené dôkazy toho, že úvery EIB pomohli udržať zamestnanosť; konštatuje, že podľa zistení bol relatívny vplyv na rast a zamestnanosť vyšší v nových členských štátoch; uznáva však, že skúmané obdobie sa prekrýva s finančnou a hospodárskou krízou a že napriek klesajúcej úrovni zamestnanosti sa podarilo dosiahnuť relatívne mierny nárast, pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest;

54.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že ako sa zdá, finančné prostriedky EIB boli pri väčšine operácií zrejme použité na podporu popredných MSP, a nie na financovanie medzier; poznamenáva však, že viac ako 80 % podporených MSP tvorili spoločnosti s menej ako 50 zamestnancami, čo dokazuje, že prostriedky EIB smerujú do menšieho segmentu v odvetví MSP;

55.

žiada, aby EIB v plnej miere využívala kritériá oprávnenosti s cieľom ovplyvniť určovanie príjemcov finančných prostriedkov účinnejším spôsobom;

56.

vyzýva EIB, aby určovala a vyberala projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom, najmä tým, že bude určovať začínajúce podniky, mikropodniky, družstvá, zoskupenia podnikov, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou venujúce sa projektom v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií v prioritných technologických oblastiach;

57.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň povedomia potenciálnych investorov a príjemcov o existujúcich inovatívnych nástrojoch, ako aj úroveň ich pochopenia; vyzýva na zostavenie komunikačnej politiky na podporu zviditeľnenia rôznych činností, ktoré vykonáva EÚ na základe týchto nových finančných nástrojov prostredníctvom EIB; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť rozsiahly a systematický prístup k informáciám o projektoch, ako aj širšie zapojenie príjemcov projektov a miestnej občianskej spoločnosti, čo by mohlo byť zlepšené investíciami financovanými EIB;

58.

vyzýva EIB, aby vytvorila akčný plán na zjednodušenie prístupu k informáciám a k financovaniu MSP, s osobitým dôrazom na byrokratické postupy spojené s prístupom k financovaniu;

59.

pripomína, že sprostredkované poskytovanie úverov predstavuje vyše 20 % celkového objemu úverov, ktoré EIB ročne poskytuje;

60.

so znepokojením opakuje, že v tejto oblasti zostáva značný počet otázok nevyriešených, najmä pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť (predovšetkým v súvislosti s informáciami o konečných príjemcoch), ťažkosti pri posudzovaní hospodárskeho a sociálneho vplyvu pôžičiek (čo vedie k nesprávne zameranému prístupu) a spoľahlivosť finančných sprostredkovateľov v súvislosti s uplatňovaním náležitej starostlivosti (prostredníctvom outsourcingu povinností); naliehavo žiada, aby banka poskytla podrobné údaje týkajúce sa jej prístupu zrýchliť opatrenia na riešenie týchto otázok a žiada, aby EIB spoločne s Komisiou vypracovali prísny zoznam kritérií výberu týchto finančných sprostredkovateľov a sprístupnili ho verejnosti;

61.

naliehavo žiada EIB, aby vypracovala aktuálne a komplexné hodnotenie vplyvu finančnej krízy na konečných príjemcov financovania EIB a aby poskytla podrobné posúdenie účinkov a vplyvu finančnej krízy na súčasný status finančných sprostredkovateľov, ktorých banka využíva, a to v rámci EÚ aj mimo nej;

62.

žiada, aby EIB zabezpečila, aby bol jej cieľ vytvoriť zamestnanosť približne pre pol milióna ľudí prostredníctvom pôžičiek na projekty infraštruktúry, účinnosti zdrojov a znalostnej ekonomiky za rok 2013 splnený;

63.

poznamenáva, že v dôsledku náročného ekonomického prostredia a užších úverových trhov obmedzené financovanie spoločností a súkromného sektora stále brzdí zamestnanosť mladých a obmedzuje priestor na zlepšenie odbornej prípravy;

64.

je presvedčený, že program zamestnanosti mládeže EIB (s objemom pôžičiek 6 miliárd EUR), do ktorého patria zložky Pracovné miesta pre mladých a Investovanie do zručností, má mimoriadny význam pri riešení týchto otázok; víta priebežnú správu o plnení, ktorá ukazuje významný pokrok v tomto sektore, napríklad poskytnutie pôžičiek vo výške 4,9 miliardy EUR prostredníctvom podprogramu Investovanie do zručností, ktoré dopĺňa 2,7 miliardy EUR poskytnutých v rámci piliera Pracovné miesta pre mladých; oceňuje skoré dosiahnutie jeho cieľov;

65.

podporuje cieľ banky, ktorým je ďalšia maximalizácia jej pôžičiek určených MSP s cieľom vytvoriť jasné spojenie medzi pôžičkami EIB a vytváraním nových pracovných miest pre mladých;

66.

vyzýva banku, aby rozšírila rozsah opatrení a využila ďalšie nástroje s cieľom poskytovať funkčné stimuly na vytváranie zamestnanosti mladých, najmä v členských štátoch s povestne vysokými mierami nezamestnanosti mladých;

Prispievanie EIB k vonkajším politikám EÚ

67.

žiada EIB, aby v súlade s preskúmaním mandátu EIB na operácie mimo Európskej únie podporovala ciele zahraničnej politiky Európskej únie, ktoré sformulovali Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

68.

víta záruku EÚ na budúce finančné obdobie týkajúcu sa vonkajších úverov, ktorá sa EIB poskytuje v rámci rozpočtu EÚ, vo výške podobnej ako v súčasnom finančnom období s maximálnym stropom 30 miliárd EUR (ktorá sa rozdelí na 27 miliárd EUR na všeobecný mandát plus fakultatívne 3 miliardy EUR, ktorých použitie bude podliehať hodnoteniu v polovici obdobia), pričom sa použijú spätné toky prostriedkov z operácií spred roka 2007, počas ktorých sa nevyužili prostriedky z nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

69.

žiada Európsky dvor audítorov, aby pred hodnotením vonkajšieho mandátu EIB v polovici obdobia vypracoval osobitnú správu o vykonávaní vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ a aby porovnal ich pridanú hodnotu vzhľadom na vlastné zdroje, ktoré EIB použila; žiada Európsky dvor audítorov aj o to, aby v rámci svojej analýzy rozlišoval medzi zárukami poskytnutými v rámci rozpočtu EÚ, investičným nástrojom, za ktorý ručí Európsky rozvojový fond (ERF), rôznymi formami spájania, ktoré sa používajú v trustovom fonde EÚ a Afriky pre infraštruktúru, karibskom investičnom fonde a investičnom nástroji pre Tichomorie, a použitím spätných tokov prostriedkov na tieto investície;

70.

víta ustanovenia o zvýšenej flexibilnosti v súvislosti s vonkajšími úvermi podľa nového mandátu EIB; vyzýva EIB, aby maximalizovala svoju podporu politikám a cieľom EÚ;

71.

žiada EIB, aby ešte flexibilnejšie využívala Záručný fond a aby sa sústredila na úvery na vlastné riziko, a to tým, že ich dosah rozšíri na projekty, ktoré sú schopné získať financovanie z bánk; trvá na tom, aby EIB zabezpečila konečným príjemcom projektov vysokú úroveň viditeľnosti európskej finančnej podpory, ktorú poskytuje;

72.

poznamenáva, že predvstupové krajiny a východné a južné susedstvá sú na prvých miestach medzi prioritnými oblasťami EIB; zdôrazňuje najmä potrebu naďalej podporovať demokratický a hospodársky prechod po Arabskej jari s osobitným zameraním na komponenty občianskej spoločnosti, vytváranie pracovných miest a oživenie hospodárstva v južných krajinách a krajinách Východného partnerstva; s uspokojením berie na vedomie zameranie na MSP a prístup k financovaniu;

73.

v súvislosti s vonkajšími politikami EÚ podporuje progresívny vývoj nových finančných produktov s Komisiou a členskými štátmi, ako sú produkty, v ktorých sa spájajú granty a pôžičky EÚ a nástroje s rozdelením rizika s cieľom dosiahnuť na nové kategórie spoločností; požaduje, aby sa na používanie týchto nástrojov vymedzili najlepšie postupy a jasne stanovené kritériá oprávnenosti, spolu so štruktúrovanými podmienkami predkladania správ, monitorovania a kontroly; vyzýva na dokončenie politiky prideľovania;

74.

očakáva preto, že správa o vykonávaní platformy pre spoluprácu s medzinárodnými finančnými nástrojmi týkajúcimi sa spájania bude v tejto súvislosti obsahovať podrobné a konzistentné informácie a zaistí EIB primeranú úlohu; vyzýva Komisiu, aby predložila plnohodnotnú správu o vplyve a výsledkoch uplatňovania finančných nástrojov v súvislosti s platformou pre spoluprácu v oblasti spájania;

75.

víta podporu projektov zameraných na rast a zamestnanosť vo viacerých energetických sektoroch zo strany EIB; pripomína, že treba zachovať konzistentnosť s novým vývojom v rámci energetickej politiky a politiky v oblasti klímy EÚ; podporuje EIB, aby v súvislosti so svojou obnovenou energetickou politikou aj naďalej podporovala projekty zamerané na energetickú účinnosť a udržateľné obnoviteľné zdroje energie v rámci EÚ i mimo nej, čím pripravuje cestu k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

Spolupráca EIB s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami

76.

pripomína, že štruktúrovaná spolupráca medzi orgánmi EÚ (Komisia a EIB) a inými finančnými inštitúciami je jediným efektívnym prostriedkom na zabránenie prekrývaniu činností;

77.

víta aktualizované memorandum o porozumení dohodnuté medzi EIB a EBOR, v ktorom sa odráža vôľa intenzifikovať úroveň koordinácie a spolupráce medzi týmito dvomi hlavnými medzinárodnými inštitúciami zo strany EÚ; nabáda EIB, aby takisto dohodla a podpísala memorandá o porozumení s regionálnymi rozvojovými bankami, ktoré aktívne pôsobia v regiónoch, s cieľom podporiť synergie, rozdeliť riziká a náklady a zaistiť dostatočné úvery pre reálnu ekonomiku;

78.

vyzýva obe inštitúcie, aby sa zapojili do čo najlepšej funkčnej koordinácie v zmysle komplementárnosti a rozdelenia práce s cieľom systematicky skúmať najlepšie možnosti a synergie a nájsť optimálne pôsobenie v podpore a plnení politických cieľov EÚ a pritom rešpektovať ich komparatívne výhody a osobitosti;

79.

povzbudzuje EIB a EBOR, aby v čo najskoršej fáze (v hodnotení ex ante alebo identifikačnej fáze činnosti) posilnili svoje odborné znalosti, strategické a programové prístupy v rôznych oblastiach intervencie, a najmä svoju spoluprácu v oblasti nástrojov riadenia rizík (finančných, operačných alebo týkajúcich sa krajiny) s cieľom posilniť dohľad nad rizikom;

80.

víta nový spoločný akčný plán odsúhlasený v novembri 2012 medzi EIB, EBOR a skupinou Svetovej banky, ktorého cieľom je podpora oživenia hospodárstva a rastu v strednej a juhovýchodnej Európe, pričom poznamenáva, že v akčnom pláne sa viac ako 30 miliárd EUR plánuje vynaložiť na spoločné záväzky na roky 2013 – 2014; vyzýva EIB, aby zaviazala najmenej 20 miliárd EUR, ako sa dohodlo;

81.

pripomína svoj návrh, aby sa Európska únia stala členom EIB;

Rámec správy, kontroly a dodržiavania predpisov EIB

82.

vyzýva EIB a ostatných asociovaných partnerov a zúčastnené strany, aby ďalej zdokonaľovali správne mechanizmy, okrem iného prostredníctvom vyvinutia dôkladných a správnych systémov monitorovania, predkladania správ a kontroly;

83.

víta posilnenie záväzkov k transparentnosti zo strany EIB tým, že sa pripojila k Iniciatíve za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);

84.

žiada, aby banka zaistila úplnú nezávislosť a schopnosť fungovania jej mechanizmu na podávanie sťažností;

85.

vyzýva EIB, aby zabezpečila súlad s ustanoveniami Aarhuského dohovoru zavedením verejného registra dokumentov s cieľom zaručiť právo na prístup k dokumentom zakotvené v zmluvách o EÚ; žiada banku, aby dodržala svoj záväzok a sprístupnila tento register verejnosti od roku 2014;

86.

žiada, aby bola budúca výročná správa doplnená o súbor prierezových ukazovateľov výkonu týkajúcich sa vplyvu finančných operácií na hlavné oblasti intervencií EIB, prípadne očakávaného multiplikačného efektu a presunu finančných výhod do financovaných projektov;

87.

opakuje a zdôrazňuje zodpovednosť banky pri posilňovaní úrovne transparentnosti pri výbere finančných sprostredkovateľov a partnerov spolufinancovaných projektov, pokiaľ ide o konečných príjemcov;

88.

zdôrazňuje, že EIB by mala znížiť byrokraciu, aby sa zefektívnilo a zrýchlilo prideľovanie financovania;

89.

vyzýva EIB, aby ďalej zlepšovala transparentnosť pri poskytovaní úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov tým, že podá výročné správy o poskytovaní úverov malým a stredným podnikom a predloží súhrnné údaje o výške súm vyplatených malým a stredným podnikom, počte zacielených malých a stredných podnikov, priemernej výške úverov a podporovaných odvetviach vrátane hodnotenia prístupnosti úverov pre malé a stredné podniky a ich účinnosti;

90.

vyzýva EIB, aby sa vyhýbala spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnymi záznamami, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu a environmentálne a sociálne dôsledky. nabáda EIB k vytváraniu partnerstiev s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú väzby s miestnym hospodárstvom v každej krajine pôsobenia; v tejto súvislosti vyzýva EIB k zabezpečeniu väčšej transparentnosti, najmä v poskytovaní sprostredkovaných úverov, ako aj na uplatňovanie posilnenej hĺbkovej analýzy pri predchádzaní využívania daňových rajov, transferového oceňovania, daňových podvodov, daňových únikov a agresívnemu vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo plánovaniu; vyzýva k vypracovaniu prísneho verejne dostupného zoznamu kritérií výberu finančných sprostredkovateľov; vyzýva EIB, aby posilnila spoluprácu s vnútroštátnymi verejnými úverovými inštitúciami s cieľom maximálne zvýšiť kladný vplyv jej programov financovania na MSP;

91.

vyzýva EIB, aby sa bezodkladne zapojila do postupu inkluzívnej revízie jej politiky týkajúcej sa nespolupracujúcich jurisdikcií a aby pritom náležite zohľadnila nedávny vývoj v tejto oblasti na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni; vyzýva preto EIB, aby zabezpečila, aby všetky spoločnosti a finančné inštitúcie zapojené do jej projektov zverejnili skutočné vlastníctvo každej právnej štruktúry, ktorá je priamo alebo nepriamo spojená s príslušnou spoločnosťou, vrátane trustových fondov, nadácií a bankových účtov;

92.

takisto žiada verejný zoznam výnimiek pre finančných sprostredkovateľov, ktorý by sa mal vypracovať v spolupráci s Komisiou, a to na základe ich minulosti, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, prepojenia so zahraničnými jurisdikciami a sociálny a environmentálny vplyv;

93.

považuje za rozhodujúce, aby si EIB zachovala rating AAA, pretože tento rating jej v roku 2012 umožnil požičať si na medzinárodných kapitálových trhoch 71 miliárd EUR s výhodnou sadzbou; podporuje však EIB, aby zároveň posilnila svoju právomoc uprednostňovať projekty s vyššou pridanou hodnotou a vyšším rizikom;

94.

pripomína a zdôrazňuje, tak ako v predchádzajúcich rokoch, potrebu prudenciálneho bankového dohľadu nad EIB a žiada, aby sa možné riešenie tejto otázky vymedzilo v právnej štúdii;

95.

navrhuje, aby tento regulačný dohľad:

(i)

vykonávala ECB na základe článku 127 ods. 6 ZFEÚ alebo

(ii)

bol vykonávaný v rámci budúcej bankovej únie, ktorá je predmetom oznámenia Komisie z 12. septembra 2012 alebo

(iii)

aby ho v prípade, že by ho nevykonávala ECB ani banková únia, vykonával na základe dobrovoľného prístupu EIB Európsky orgán pre bankovníctvo za účasti alebo bez účasti národných orgánov dohľadu alebo nezávislý audítor;

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v tomto smere nenavrhla žiadne kroky napriek opakovanej výzve Parlamentu, ktorú prvýkrát vyjadril v roku 2007;

96.

víta nový interný vývoj v rámci EIB týkajúci sa celkového dodržiavania najlepších postupov v oblasti bankovníctva; žiada, aby bankoví partneri EIB takisto dodržiavali pri vykonávaní operácií v EÚ aj mimo nej osvedčené bankové postupy, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Únie o poskytovaní finančných služieb, a aby rešpektovali stabilitu finančných trhov; žiada, aby EIB do svojho výročného pracovného plánu zahrnula audit jednej oblasti činnosti s cieľom uistiť sa, že najlepšie postupy v oblasti bankovníctva sú súčasťou vnútorných písomných postupov banky;

97.

vyzýva EIB, aby ešte viac zvýšila transparentnosť a dostupnosť svojich aktivít, hodnotení a výsledkov zabezpečením lepšieho prístupu k informáciám, a to interne zavádzaním možnosti účasti pre jej zamestnancov na dôležitých interných schôdzach EIB, ako aj externe, napríklad na jej webovej stránke;

98.

víta skutočnosť, že EIB prijala opatrenia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a prostredníctvom novej funkcie skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi posilnila zdroje týkajúce sa jej funkcie dodržiavania predpisov; žiada, aby bol Parlament pravidelne informovaný o výsledkoch predložených v správe skupinového vedúceho pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi;

99.

vyzýva EIB, aby sa riadila výkazníctvom podľa jednotlivých krajín s cieľom bojovať proti financovaniu nezákonných činností; domnieva sa, že všetci záujemcovia, či už ide o spoločnosti alebo finančných sprostredkovateľov, ktorí patria do rôznych jurisdikcií, musia na to, aby boli oprávnení na finančné prostriedky EIB, vo svojich výročných audítorských správach zverejniť informácie na úrovni krajiny o svojom predaji, aktívach, zamestnancoch, ziskoch a platbách daní v každej krajine, v ktorej pôsobia; domnieva sa takisto, že príjemcovia musia zverejniť zmluvy s hostiteľskými vládami, a najmä zverejniť svoj fiškálny režim v každej krajine, v ktorej pôsobia;

100.

požaduje prispôsobenie kontrolného prostredia, aby sa zvládol budúci nárast objemu žiadostí o financovanie ako výsledok nárastu kapitálu EIB a iných finančných partnerstiev, najmä pokiaľ ide o funkcie riadenia rizík;

Kroky EIB v nadväznosti na uznesenia Parlamentu

101.

požaduje, aby EIB podávala správy o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Európskeho parlamentu v každej výročnej správe, predovšetkým pokiaľ ide o vplyv jej úverových činností v rôznych regiónoch, v ktorých pôsobí, na rast a vytváranie pracovných miest v daných oblastiach a v EÚ a na hospodársku integráciu medzi EÚ a kandidátskymi a susediacimi krajinami.

o

o o

102.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0404.

(2)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 131.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0057.

(4)  Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/13


P7_TA(2014)0202

Preskúmanie európskeho systému orgánov finančného dohľadu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS) (2013/2166(INL))

(2017/C 378/02)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (1),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (2),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (3),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (4),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) (6),

so zreteľom na svoju pozíciu z 12. septembra 2013 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), pokiaľ ide o jeho vzájomné pôsobenie s nariadením Rady (EÚ) č. …/…, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013, ktorého cieľom je prijatie nariadenia Rady (EÚ) č. …/2013, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (8),

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre bankovníctvo (9), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (10),

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (11), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (12),

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 3. júna 2010 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (13), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (14),

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci z 18. mája 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES, 2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre bankovníctvo, Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (15), a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (16),

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o makroprudenciálnom dohľade Spoločenstva nad finančným systémom a zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (17) a na svoju pozíciu z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (18),

so zreteľom na správu svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 25. mája 2010 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (19), a na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 k tomuto návrhu (20),

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre bankovníctvo za rozpočtový rok 2011,

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov za rozpočtový rok 2011,

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 1. marca 2013 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy za rozpočtový rok 2011,

so zreteľom na stanovisko svojho Výboru pre hospodárske a menové veci z 5. septembra 2013 o všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2014 všetky oddiely,

so zreteľom na základné zásady účinného bankového dohľadu, ktoré schválil Bazilejský výbor pre bankový dohľad v dňoch 13. a 14. septembra 2012 (21),

so zreteľom na tzv. kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie uverejnené Radou pre finančnú stabilitu v októbri 2011,

so zreteľom na zásady osvedčených postupov pre kolégiá orgánov dohľadu vydané Bazilejským výborom pre bankový v októbri 2010 (22),

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 22. januára 2014 vo veci C-270/12 Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Rada Európskej únie a Európsky parlament,

so zreteľom na články 42 a 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0133/2014),

A.

keďže finančná kríza ukázala, že nedostatočné riadenie rizika a neúčinný, nevyvážený a rozdrobený dohľad nad finančnými trhmi prispeli k finančnej nestabilite a nedostatočnej ochrane spotrebiteľa vo finančných službách;

B.

keďže Európsky parlament sa dôrazne prihováral za vytvorenie európskych orgánov dohľadu (European Supervisory Authorities – ESA), poskytol pre ne viac právomocí koordinácie a priameho dohľadu a domnieva sa, že tieto orgány sú kľúčovými aktérmi pri vytváraní stabilnejších a bezpečnejších finančných trhov a že Únia potrebuje silnejší a lepšie koordinovaný dohľad a úrovni Únie;

C.

keďže zriadenie Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) zvýšilo kvalitu a súdržnosť finančného dohľadu na vnútornom trhu; keďže tento proces sa vyvíja a členovia dozornej rady my sa mali zameriavať na hodnoty a záujmy Únie;

D.

keďže od zriadenia ESFS sa mikroprudenciálny dohľad v Únii vyvíjal rýchlejšie ako makroprudenciálny dohľad;

E.

keďže právomoci v oblasti mikro- a makroekonomického dohľadu sú sústredené v rukách Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá musí prijať primerané opatrenia na zamedzenie konfliktom záujmov v súvislosti s úlohami ECB v menovej politike;

F.

keďže ESA by mali zabraňovať rozdrobenosti finančných trhov v Únii;

G.

keďže ESA majú okrem iného za úlohu zabezpečovať konvergenciu a pomoc pri zvyšovaní kvality každodenného dohľadu a keďže treba vytvoriť ukazovatele výkonnosti zamerané na regulačné výsledky dosahované v rámci každodenného dohľadu;

H.

keďže ESA z veľkej časti splnili svoj mandát prispievať prispieť k legislatívnym postupom a navrhovať technické normy;

I.

keďže napriek tomu, že nariadenia o zriadení ESA sú takmer totožné, rozsah ich pôsobnosti sa vyvíja veľmi odlišne;

J.

keďže pokiaľ ide o regulačné technické normy (RTN) a vykonávacie technické normy (VTN), Komisia má zodpovednosť prijať so zmenami alebo bez zmien návrhy predložené ESA a mala by uviesť podrobné dôvody v prípade, že sa od návrhov odchýli;

K.

keďže priamy dohľad Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) nad ratingovými agentúrami môže zvýšiť kvalitu dohľadu v tejto oblasti;

L.

keďže RTN sa prijímajú ako delegované akty a zaručujú zapojenie ESA v oblastiach, v ktorých majú väčšie technické odborné znalosti na vypracúvanie nižších úrovní právnych predpisov;

M.

keďže v odseku 2 Spoločnej dohody medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o používaní delegovaných aktov sa stanovuje, že všetky tri inštitúcie spolupracujú počas celého procesu vedúceho k prijatiu delegovaných aktov s cieľom dosiahnuť bezproblémové vykonávanie delegovanej právomoci a účinnú kontrolu tejto právomoci Parlamentom a Radou;

N.

keďže vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) bolo ďalším významným krokom k súdržnému dohľadu nad bankami v eurozóne a v iných zúčastnených členských štátoch;

O.

keďže vytvorenie JMD má veľmi dôležité dosahy na inštitucionálne zabezpečenie mikro- a makroprudenciálneho dohľadu v Únii vzhľadom na právomoci udelené ECB v týchto oblastiach;

P.

keďže Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB) poskytol užitočné makroekonomické odporúčania pre legislatívny proces, ktoré Komisia a spoluzákonodarcovia v oblasti fondov peňažného trhu, kapitálových požiadaviek, smernice o hypotekárnych úveroch alebo symetrických opatrení týkajúcich sa dlhodobých záruk v oblasti Solventnosť II (23) zohľadnili iba čiastočne;

Q.

keďže ESRB nemá povinnú úlohu v tvorbe právnych predpisov, a to ani v prípade, že ide o makroekonomické otázky;

R.

keďže poradný výbor pre vedecké otázky zohráva dôležitú konštruktívnu úlohu v programe ESRB, najmä nabádaním ESRB, aby sa zameriaval na kontroverzné a podstatné otázky;

S.

keďže niektoré z návrhov ESRB by spoluzákonodarcovia alebo Komisia boli mohli vziať do úvahy, keby boli podané v skoršej fáze legislatívneho procesu;

T.

keďže v priebehu finančnej krízy bol zriadený ESRB s cieľom predísť ďalšej kríze a zachovať finančnú stabilitu;

U.

keďže systémové riziko spôsobené udržiavaním veľmi nízkych úrokových sadzieb po príliš dlhú dobu sa vo vyhlásení vydanom ESRB nikdy nespomínalo;

V.

keďže menová politika môže mať výrazný vplyv na úverové a majetkové cenové bubliny, a preto môže nastať konflikt záujmov medzi menovou politikou ECB a činnosťou ESRB;

W.

keďže podľa prvých návrhov Komisie mal ESRB mať viac než dvojnásobok počtu členov, ako skutočne má, a kolísanie počtu kvalifikovaných pracovníkov jeho práci škodí;

X.

keďže vyhlásenia ESRB o nariadení EMIR nevzal ESMA do úvahy;

Y.

keďže ESRB zriadený mimo ECB by v zmysle článku 130 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) neumožňoval ESRB obracať sa na ECB v stanoviskách, odporúčaniach ani varovaniach;

Z.

keďže štruktúra ESRB a veľkosť jeho rozhodovacieho orgánu bránia rýchlemu rozhodovaniu;

AA.

keďže v odporúčaní ESRB 2011/3 sa uvádza, že centrálne banky by mali mať vedúcu úlohu v systéme makroprudenciálneho dohľadu, a zástupcovia centrálnych bánk by teda nevyhnutne mali byť členmi rozhodovacích orgánov ESRB;

AB.

keďže členská základňa ESRB sa skladá najmä z centrálnych bánk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu, ale majú tiež podobné náhľady;

AC.

keďže veľké časti právnych predpisov odvetvia, ktorými sa trom ESA udeľujú konkrétne právomoci, ešte nenadobudli účinnosť, a preto ESA nemôžu riadne vykonávať svoje úlohy;

AD.

keďže právne predpisy týkajúce sa finančných trhov, finančných služieb a finančných produktov sú veľmi roztrieštené a množstvo právnych textov spôsobuje medzery, zdvojovanie povinností ohlasovania, nejednotnosť inštitúcií a prekrývanie právnych predpisov a môže spôsobiť nechcené dôsledky a nepriaznivé vplyvy na reálne hospodárstvo;

AE.

keďže Spojené štáty americké vytvorili federálny úrad pre finančnú ochranu spotrebiteľov so silným mandátom;

AF.

keďže transparentnosť a nezávislosť sú dôležitým prvkom dobrého riadenia a je dôležité posilňovať transparentnosť práce ESA a ich nezávislosť;

AG.

keďže hoci ESA vo všeobecnosti pôsobia transparentne a poskytujú informácie na svojich webových stránkach, treba zvýšiť transparentnosť v súvislosti s ich činnosťou a pokrokom, pokiaľ ide o rady a návrhy, ako aj viac informácií o otázkach, ako sú napríklad pracovné skupiny;

AH.

keďže Komisia je formálne aj neformálne zapojená do činnosti ESA, jej zapojenie ešte nie je transparentné a jej úloha by mala byť zladená s úlohou Parlamentu a Rady, aby nebola spochybnená nezávislosť ESA;

AI.

keďže využívanie príspevkov skupín zainteresovaných strán k činnosti ESA sa zdá byť obmedzené;

AJ.

keďže zvýšená transparentnosť má pre zúčastnené skupiny mimoriadny význam z hľadiska vytvárania dobre zvážených a životaschopných pravidiel pre finančné trhy a spolupráca s účastníkmi trhu by fungovala oveľa lepšie, ak by tieto skupiny boli transparentnejšie, pokiaľ ide o ich zloženie a podrobné povinnosti priradené danej skupine

AK.

keďže ESA by mali podporovať Komisiu transparentným poskytovaním svojich odborných kapacít v oblasti finančných služieb;

AL.

keďže ESA by mali pomáhať Komisii a spoluzákonodarcom posudzovaním toho, do akej miery ktorý právny predpis spĺňa svoje regulačné ciele, a v záujme transparentnosti by toto posúdenie mali uverejniť. ESA by mali poskytovať formálne stanoviská k navrhovaným právnym predpisom Únie a posudzovať závažnosť dôkazov a analýz uvedených v posúdení vplyvu legislatívneho návrhu;

AM.

keďže vo veci C-270/12 rozsudok Súdneho dvora Európskej únie naznačil potenciálne posilnený rozsah činností Európskeho systému finančného dohľadu na základe článku 114 ZFEÚ v porovnaní s prevažujúcim výkladom tohto rozsudku vo veci C-9/56 Meroni  (24) v čase, keď bol ESFS zriadený, a preto by Komisia mala posúdiť jeho prípadné dôsledky v pripravovanom preskúmaní ESFS;

AN.

keďže dohľad ECB nad finančnými konglomerátmi, ktoré sú aktívne v sektore bankovníctva a poisťovníctva, je obmedzený právnym základom JMD;

AO.

keďže zriadenie JMD mení základný systém dohľadu ESFS a vytvára určitý stupeň asymetrie medzi rôznymi orgánmi a ich rozsahom dohľadu;

AP.

keďže po nadobudnutí účinnosti JMD je obzvlášť dôležité zabrániť regulatórnej arbitráži, zaručiť rovnaké podmienky, zaistiť dobré fungovanie vnútorného trhu, predchádzať narušeniam a zachovávať základné slobody;

AQ.

keďže ECB a ESA sa riadia rôznymi normami a intervalmi výkazníctva a vytvorenie jednotného mechanizmu dohľadu môže spôsobiť vážne riziko zdvojenia požiadaviek na výkazníctvo, ak vnútroštátne orgány nebudú dostatočne spolupracovať s JMD a ESA;

AR.

keďže právo vyšetrovania možných porušení práva Únie a možnosť záväznej mediácie sa zriedkakedy použili a ESA majú veľmi obmedzené možnosti iniciovať vyšetrovania údajných porušení zákonov vnútroštátnymi príslušnými orgánmi;

AS.

keďže pokiaľ ide o možné porušenia práva Únie, rozhodnutia ovplyvňujúce vnútroštátne orgány dohľadu vykonávajú vnútroštátne orgány dohľadu v rámci dozorných rád ESA;

AT.

keďže pod vplyvom záväzných právomocí mediácie zo strany ESA sa dospelo k mnohým užitočným riešeniam rámci nezáväznej mediácie medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;

AU.

keďže pre vnútroštátnych zástupcov je ťažké oddeliť svoju úlohu vo vedení vnútroštátneho príslušného orgánu od úlohy v európskom rozhodovaní, čo spochybňuje ich schopnosť skutočne dodržiavať požiadavku nezávislého a objektívneho konania vo výhradnom záujme Únie ako celku v súlade s článkom 42 nariadení o ESA;

AV.

keďže vzájomný tlak nepôsobí tak, ako sa očakávalo pri pôvodnom návrhu ESA, a ESA je nutné umožniť stimulovanie jeho rozvoja;

AW.

keďže niektoré ESA majú stále problémy so zhromažďovaním informácií potrebných na svoju činnosť v potrebnom formáte a keďže Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) musel vykonávať záťažové testy, no v niektorých prípadoch nemal ani potrebné zákonné právomoci na získanie údajov potrebných na tieto testy ani na overenie údajov, v ktorých sa vyskytli nepresnosti;

AX.

keďže ESA sa môžu vyhýbať niektorým potrebným žiadostiam o informáciu v očakávaní zamietnutia vo svojich dozorných radách;

AY.

keďže nedávno odsúhlasené právne predpisy rozšírili právomoci ESA vyšetrovať údajné porušenia alebo nesúlady s právom Únie a zaviazali príslušné orgány poskytovať ESA všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné vrátane informácií o spôsoboch uplatňovania právnych predpisov v súlade s právom Únie;

AZ.

keďže v priebehu zriaďovania JMD sa dosiahol určitý pokrok pri udeľovaní potrebných právomocí EBA týkajúcich sa priameho zberu informácií, ale takéto právomoci treba udeliť aj ostatným ESA;

BA.

keďže usmernenia sa ukázali byť užitočným a potrebným nástrojom na vyplnenie medzier v právnych predpisoch tam, kde sa pre ESA v odvetvových právnych predpisoch nezaručovali žiadne právomoci;

BB.

keďže ESA majú mandát na kontrolu vykonávania práva Únie v členských štátoch, ale chýbajú im prostriedky na posudzovanie ich skutočného presadzovania;

BC.

keďže smernica MiFID I (25) sa vykonáva vo všetkých členských štátoch, ale niektoré členské štáty odmietajú uplatňovať a presadzovať pravidlá o ochrane spotrebiteľa v praxi;

BD.

keďže účasť zástupcov ESA v kolégiách orgánov dohľadu zlepšila fungovanie kolégií, ale kolégiá dosiahli len obmedzený pokrok v posilňovaní konvergencie dohľadu;

BE.

keďže hlasovacie práva v dozorných radách ESA nie sú úmerné veľkosti príslušných členských štátov, ako je tomu v súčasnosti v ECB alebo iných európskych agentúrach;

BF.

keďže zmeny v pôvodnom systéme hlasovania EBA, ktorými sa zaručil spravodlivý prístup k členským štátom a bezproblémové fungovanie ESA, boli ústupkom voči niektorým členským štátom a spôsobili, že postupy rozhodovania v dozornej rade sa stali zložitejšími a zdĺhavejšími;

BG.

keďže pri vymenovávaní predsedov ESA, čo je pozícia, ktorá by mala mať širokú publicitu v celej Únii, by nemalo dochádzať k žiadnej diskriminácii na základe veku ani pohlavia;

BH.

keďže predseda, výkonný riaditeľ a členovia dozornej rady a správnych rád by mali konať nezávisle a len v záujme Únie;

BI.

keďže niektoré vnútroštátne orgány dohľadu z členských štátov mali ťažkosti pri plnení povinných príspevkov do rozpočtov ESA;

BJ.

keďže povinné príspevky členských štátov sú v rozpore s nezávislosťou ESA;

BK.

keďže ESA uviedli, že majú ťažkosti so získaním zamestnancov s určitou profesionálnou praxou a že sú obmedzené pri plnení svojho mandátu v dôsledku nedostatku zdrojov, zamestnancov a dostupných prostriedkov, ktoré nezodpovedajú plneným úlohám;

BL.

keďže v súčasnosti platné zmiešané financovanie ESA je nepružné, vytvára administratívne zaťaženie a ohrozuje nezávislosť agentúr;

BM.

keďže regulačný mandát na vypracúvanie vykonávacích a delegovaných aktov bolo pre ESA prioritou vo fáze ich zakladania a mal v ich pracovnom vyťažení neúmernú váhu v porovnaní s ostatnými zodpovednosťami;

BN.

keďže ESA nie sú schopné vyčleniť dostatočné zdroje na svoju základnú funkciu, ktorou je vykonávanie hospodárskych analýz finančných trhov (ako sa ukladá v článku 8 ods. 1 písm. g) nariadení (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010), čo je nevyhnutným základom pre navrhovanie vysokokvalitných pravidiel;

BO.

keďže spoločný mandát na vypracovávanie správ o spotrebiteľských trendoch si vyžaduje, aby informácie o týchto trendoch zhromažďovali všetky členské štáty;

BP.

keďže EBA stále nemá právny základ v oblasti platobných služieb a v smernici o spotrebiteľských úveroch (26);

BQ.

keďže niektoré požiadavky ESA pre všetkých účastníkov trhu niektorí z nich považovali za príliš obmedzujúce, neprimerané a neúmerné veľkosti a obchodnému modelu adresátov a keďže právne predpisy odvetvia neposkytovali vždy dostatočnú pružnosť pri uplatňovaní právnych predpisov Únie;

BR.

keďže ECB má právo zúčastňovať sa na činnosti pracovných skupín Rady, zatiaľ čo ESA sú viac-menej vylúčené z formálneho rozhodovacieho procesu;

BS.

keďže v oblasti ochrany spotrebiteľa boli úsilie, vynaložené zdroje a výsledky v rôznych ESA odlišné a boli na značne nízkej úrovni, pokiaľ ide o EBA;

BT.

keďže nedostatočné riadenie podnikov a systém poskytovania informácií boli výraznými faktormi, ktoré prispeli k súčasnej kríze;

BU.

keďže nové bazilejské pravidlá dohľadu obsahujú dve nové zásady týkajúce sa riadenia podnikov a transparentnosti a poskytovania informácií;

BV.

keďže predaj nevhodných výrobkov, neprimeraná hospodárska súťaž a hľadanie výhod môžu poškodiť spotrebiteľov;

BW.

keďže Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a EBA neposkytli zásadné správy o spotrebiteľských trendoch;

BX.

keďže stále nebola uverejnená správa ESRB o finančnej stabilite prisľúbená prezidentom ECB Mariom Draghim;

BY.

keďže potreba prijímať rozhodnutia o otázkach ochrany spotrebiteľa si vyžaduje rovnakú úroveň odbornosti medzi členmi ESA, hoci niektorí z nich nemajú súčasne mandát vo svojom domovskom členskom štáte;

BZ.

keďže súčasné ochranné doložky v článku 38 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 obmedzujú možnosti mediácie podľa príslušných článkov 18 a 19, najmä v prípadoch cezhraničného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v rámci smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, pretože konečné rozhodovacie právomoci má členský štát, ktorý má fiškálnu zodpovednosť za dotknutú inštitúciu;

1.

vyzýva Komisiu, aby do 1. júla 2014 predložila Parlamentu legislatívne návrhy na revíziu nariadení (EÚ) č. 1092/2010, (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010, (EÚ) č. 1095/2010 a (EÚ) č. 1096/2010 podľa podrobných odporúčaní uvedených v prílohe, na základe skúseností získaných od zriadenia európskych orgánov dohľadu a po hĺbkovej analýze právneho základu a alternatív dostupných k článku 114 ZFEÚ vrátane nedávnej judikatúry;

2.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu treba pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov z rozpočtu Únie so zohľadnením možnosti pre ESA odpočítavať poplatky subjektom pod ich dohľadom;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a pripojené podrobné odporúčania Komisii a Rade.


(1)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.

(3)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.

(4)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.

(5)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 162.

(6)  Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 120.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0371.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0372.

(9)  A7-0166/2010.

(10)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 214.

(11)  A7-0170/2010.

(12)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 209.

(13)  A7-0169/2010.

(14)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 217.

(15)  A7-0163/2010.

(16)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 212.

(17)  A7-0168/2010.

(18)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 210.

(19)  A7-0167/2010.

(20)  Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 216.

(21)  http://www.bis.org/publ/bcbs230.pdf.

(22)  http://www.bis.org/publ/bcbs177.pdf.

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).

(24)  Vec 9/56 Meroni/Vysoký úrad [1957 a 1958] Zb. súd. rozh. 133.

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1) .

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66).


PRÍLOHA

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt alebo legislatívne akty, ktoré sa majú prijať, by mali zaručovať nasledovné:

Európsky systém finančného dohľadu by sa mal viac prispôsobiť JMD podľa týchto bodov:

posilniť mandát všetkých ESA pre záväznú a nezáväznú mediáciu, najmä s ohľadom na ECB;

objasniť mandát ESA vykonávať záväznú mediáciu v oblastiach, ktoré si vyžadujú posúdenie zo strany dohľadu;

udeliť ESA možnosť iniciovať záväznú a nezáväznú mediáciu, ak sa to umožňuje v rámci odvetvových právnych predpisov, na základe vlastnej iniciatívy správnej rady;

posilniť právomoci ESA pri vykonávaní záťažových testov, aby mali aspoň možnosti porovnateľné s tými, ktoré boli udelené EBA v priebehu zriaďovania JMD;

zaručiť, aby ESA, ESRB, národné orgány dohľadu a ECB mali v prípade členských štátov patriacich do JMD prístup k tým istým informáciám o dohľade, ktoré sa musia poskytovať pokiaľ možno rovnako často a v spoločnom elektronickom formáte, ktorý určia ESA, spoločný formát však neznamená požiadavku poskytovať údaje v súlade s medzinárodnými normami, ako napríklad IFRS, a okrem toho sa na povinné zavedenie spoločného formátu ponechá prechodné obdobie;

zaistiť, aby sa ESRB mohol ďalej rozvíjať ako silná sieť zaisťujúca stále monitorovanie a analýzu systémových rizík medzi rozhodovacími orgánmi a rozvíjať kultúru dialógu medzi mikroprudenciálnym a makroekonomickým dohľadom;

umožniť mechanizmy na posilnenie nezávislosti ESRB pri súčasnom zachovaní a zaistení interakcie s ECB;

zaistiť potrebné prevádzkové zmeny v ESRB v dôsledku zriadenia jednotného mechanizmu dohľadu vrátane možnosti ESRB vydávať varovania a odporúčania pre ECB a JMD;

vybudovať jednotné miesto zhromažďovania údajov, ktoré bude zodpovedať za výber, overenie a prenos údajov o dohľade a štatistických údajov;

posilniť úlohu vedeckého výboru ESRB;

vymenovať výkonného predsedu ESRB;

posúdiť a vyjasniť mandát a úlohy ESRB s cieľom zamedziť vzniku konfliktov záujmov medzi mikroprudenciálnym dohľadom a nástrojmi dohľadu a makroekonomickým dohľadom;

posilniť koordinačnú úlohu riadiaceho výboru ESRB a upraviť jeho zloženie;

rozšíriť zoznam možných adresátov varovaní a odporúčaní vydávaných ESRB tak, aby zahŕňal aj ECB (v jej úlohách vymedzených v JMD) a vnútroštátne orgány makroprudenciálneho dohľadu;

zahrnúť odporúčania ESRB do európskeho semestra prostredníctvom osobitných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a odporúčaní pre Úniu ako celok;

V prípadoch, v ktorých sa na základe skúseností ukázalo, že je potrebná revízia, nové legislatívne akty zlepšia fungovanie ESFS prostredníctvom:

Predsedovia

posilnenia právomocí predsedov všetkých troch ESA, aby mohli prijímať technické a operačné rozhodnutia alebo žiadať ostatné orgány dohľadu o informácie v súlade s mandátom konkrétneho ESA, a uľahčovania delegovania ďalších kompetencií z dozorných rád na predsedu;

oprávnenia predsedov vydávať partnerské hodnotenia v zmysle článku 30 nariadení o ESA;

udelenia hlasovacieho práva v dozornej rade predsedom a výkonným riaditeľom;

zaistenia toho, aby predsedovia ESA mali právomoc vymenovávať predsedov interných výborov a pracovných skupín v zmysle článku 41 nariadení o ESA;

zaistenia toho, aby predsedovia ESA a ESRB boli formálne pozývaní na zasadnutia Rady ECOFIN aspoň dvakrát za rok a podávali tam správy o svojich činnostiach a pracovnom programe;

zaručenia, aby sa aktívne sledovala rodová vyváženosť v rámci výberových postupov predsedov a ich zástupcov, aby bol proces transparentný a plánovaný spôsobom, ktorý Parlamentu umožní vykonávať svoju úlohu v rámci týchto postupov;

zaručenia toho, aby sa bez ohľadu na zásadu uvedenú v predchádzajúcom odseku predsedovia ESA vyberali výhradne na základe zásluh, zručností, vedomostí o finančných inštitúciách a trhoch a odbornej praxe relevantnej pre finančný dohľad a reguláciu;

Riadenie: organizácia, rozhodovanie, nezávislosť a transparentnosť

zmeny článku 45 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a zmeny správnych rád troch ESA na nezávislé orgány, ktoré budú obsadené tromi odborníkmi s európskym mandátom, ktorých bude vymenúvať Parlament, predsedami ESA a výkonnými riaditeľmi, a tým, že sa členom správnej rady udelí právo hlasovať o dozornej rade, aby sa zaistila väčšia nezávislosť od vnútroštátnych záujmov; predseda správnej rady je zároveň predsedom dozornej rady a má rozhodujúci hlas v správnej rade a v dozornej rade;

zmeny článku 40 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 a zmeny zloženia dozornej rady, ktorá by mala byť zložená z vedúcich predstaviteľov vnútroštátnych príslušných orgánov a členov správnej rady;

prerozdelenia úloh medzi správnu radu a dozornú radu takým spôsobom, aby činnosť dozornej rady bola zameraná na poskytovanie strategického vedenia pre činnosť ESA, prijímanie technických noriem, všeobecných usmernení, odporúčaní a rozhodnutí o dočasných zásahoch a aby ostatné rozhodnutia prijímala správna rada, pričom dozorná rada bude mať v niektorých prípadoch právo namietať voči návrhom správnej rady;

pridelenia samostatného rozpočtového riadku pre ESA tak, ako pre európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, ktorý bude financovaný z príspevkov účastníkov trhu a z rozpočtu Únie;

posilnenia nezávislosti ESA od Komisie, najmä čo sa týka každodenných operácií;

stanovenia priamočiarejších rozhodovacích postupov v dozorných radách všetkých troch ESA;

zjednodušenia hlasovacích mechanizmov a prostredníctvom znovuzavedenia rovnakých pravidiel hlasovania pre všetky tri ESA na základe súčasných hlasovacích mechanizmov orgánov ESMA a EIOPA;

posinenia a zaručenia nezávislosti ESA od Európskej komisie tým, že sa stanovia formálne postupy a povinnosti poskytovania informácií týkajúcich sa komunikácie, právnych stanovísk a formálnych i neformálnych ústnych rád poskytovaných Komisiou;

zaistenia toho, aby v otázkach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa členovia dozorných rád, ktorí nemajú mandát na ochranu spotrebiteľa vo svojom členskom štáte, boli na zasadnutiach príslušných rád sprevádzaní zástupcami zo zodpovedných vnútroštátnych orgánov;

vypracovania rýchlych a účinných rozhodovacích procesov v rámci spoločného výboru s cieľom umožniť rýchlejšie rozhodovanie a obmedziť možnosti námietok;

posilnenia flexibility ESA zamestnávať špecializovaných zamestnancov pre osobitné úlohy, a to aj po obmedzenú dobu;

zvýšenia transparentnosti zapojenia zúčastnených strán a prípadných konfliktov záujmov a rozvoja prísnejšieho režimu lehôt na odstúpenie, najmä prostredníctvom lepšej komunikácie s maloobchodnými skupinami, účinnými konzultáciami a transparentnejšími procesmi;

revízie systému skupín zainteresovaných strán vrátane ich štruktúry, zloženia a zdrojov a prostredníctvom obnovenia rovnováhy v zložení skupín zainteresovaných strán, aby sa zaručilo, že sa zohľadnia vstupy od spotrebiteľov a nepriemyselných zainteresovaných strán;

zriadenia útvarov pre hospodárske analýzy, ktoré budú zabezpečovať plne podložené analýzy nákladov a prínosov navrhovaných vykonávacích technických noriem, regulačných technických noriem a usmernení a poskytovať podklady pre stanoviská vydávané Komisii, Parlamentu a Rade k príprave nových právnych predpisov a k revízii existujúcich právnych predpisov;

Jednotný súbor pravidiel a jednotný trh

revízie rozsahu činností a zoznamu odvetvových právnych predpisov v článku 1 ods. 1 nariadení o ESA;

zavedenia povinnosti pre Komisiu a prípadne ESA, aby včas reagovali na pripomienky poslancov Európskeho parlamentu k návrhom regulačných technických noriem, najmä vtedy, keď sa názory poslancov Európskeho parlamentu nezapracujú do regulačných technických noriem, ktoré prijme Komisia;

zavedenia povinnosti, aby Komisia, ak neschváli návrh regulačných alebo vykonávacích technických noriem, zverejnila svoje dôvody a plne podloženú analýzu nákladov a prínosov zdôvodňujúcu toto rozhodnutie;

vypracovania formálneho postupu komunikácie s Generálnym riaditeľstvom Európskej komisie pre hospodársku súťaž s cieľom zaistiť, aby sa právnymi predpismi o finančných službách podporovala spravodlivá a udržateľná hospodárska súťaž na jednotnom trhu a bránilo sa legislatívnej nerovnováhe narúšajúcej hospodársku súťaž, a to na úrovni prístupu spotrebiteľov k maloobchodným službám a rozdielov v ňom v rámci Únie, ako aj na úrovni profesionálnych partnerov a veľkoobchodných trhov;

udelenia mandátu pre ESA ohlasovať Komisii prípady, keď vnútroštátne právne predpisy alebo rozdiely medzi nimi prekážajú fungovaniu jednotného trhu;

udelenia mandátu a právomoci ESA identifikovať cenové rozdiely medzi členskými štátmi, analyzovať konkrétne trhy, kde môže byť zjavné hľadanie výhod;

posilnenia mandátu ESA na prispievanie k šíreniu finančných údajov a trhovej disciplíny požiadavkou, aby na svojich webových stránkach uverejňovali informácie týkajúce sa jednotlivých finančných inštitúcií, ktoré považujú za potrebné na zaistenie transparentnosti finančných trhov;

objasnenia, že usmernenia na zlepšenie spoločných noriem pre celý vnútorný trh podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 možno vydávať len na základe udelenia príslušných právomocí v odvetvových právnych predpisoch, a objasnenia príslušných odôvodnení, ktoré môžu zaistiť demokratickú legitímnosť;

objasnenia toho, že usmernenia v zmysle článku 9 ods. 1 nariadení o ESA sú totožné s usmerneniami v zmysle ich článku 16;

zaistenia rovnakých podmienok pre všetky finančné inštitúcie v Únii a vyžadovania, aby ESA dodržiavali zásadu proporcionality, najmä čo sa týka malých a stredných účastníkov trhu, pri vykonávaní svojich úloh a rozvoji svojich metód, praktík a príručiek dohľadu;

vyžadovania, aby ESA vykonávali posudzovanie vplyvu navrhovaných opatrení na malé podniky a na prekážky vstupu do finančného sektora;

posilnenia vyšetrovacích právomocí ESA, pokiaľ ide o možné porušenia právnych predpisov Únie a technických noriem, ktoré navrhli;

udelenia jednoznačného mandátu ESA v oblasti riadenia podnikov, transparentnosti a poskytovania informácií s cieľom zlepšiť porovnateľnosť informácií v celej Únii a posilniť trhovú disciplínu, umožniť všetkým zainteresovaným stranám rozumieť rizikovým profilom a postupom a porovnávať ich a podporiť dôveru verejnosti;

zaistenia toho, aby Parlament mal aspoň tri mesiace na zváženie zamietnutia delegovaných alebo vykonávacích aktov;

zabezpečovania povinného zapojenia ESA a ESRB do prípravy zákonodarného procesu týkajúceho sa ich odborných oblastí;

zaručenia, aby Parlament mal možnosť využívať odbornosť ESA a ESRB vrátane zostavovania a načasovania navrhovaných technických noriem a kladenia otázok;

Spolupráca a zbližovanie v oblasti dohľadu

posilnenia rovnováhy v dohľade nad týmito tromi odvetviami podporením úlohy orgánov ESMA a EIOPA v ESFS s cieľom zabrániť tomu, aby sa regulácia zameraná na bankovníctvo neprimerane prispôsobovala a uplatňovala aj na iné odvetvia pri súčasnom zaručení rovnakých podmienok;

revidovania modelu partnerských hodnotení ESA a vypracovania nezávislejšieho modelu hodnotenia, ako napríklad model Medzinárodného menového fondu (MMF) (Akčný plán pre finančné služby – FSAP);

vytvorenia vhodného mechanizmu, ktorý v prípade potreby umožní posúdenie postupov dohľadu v členských štátoch v dialógu s príslušnými orgánmi prostredníctvom fyzických návštev, z ktorých môžu prípadne vyplynúť odporúčania na zlepšenie;

posilnenia zodpovednosti EBA za vypracúvanie a aktualizovanie príručky o dohľade nad finančnými inštitúciami a udelenia podobných zodpovedností pre ESMA a EIOPA v záujme zlepšovania konzistentného dohľadu a spoločnej kultúry dohľadu v Európe;

zaistenia toho, aby činnostiam európskych orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov neprekážali rozdiely medzi právnymi základmi európskych orgánov dohľadu v príslušných zakladajúcich nariadeniach a medzi mandátmi, ktoré sa im udeľujú v odvetvových právnych predpisoch;

objasnenia toho, že právomoc ESA riešiť spory je právomocou oddelenou od ich právomoci vyšetrovať potenciálne porušenia práva Únie a možno ju využiť na podporu koordinácie konzistentnosti a konvergencie postupov dohľadu bez potreby udelenia ďalších právomocí prostredníctvom odvetvových právnych predpisov;

rozšírenia dozorného mandátu kolégií dohľadu a posilnenia úlohy ESA ako hlavných dozorných orgánov v kolégiách;

zaistenia, aby v prípadoch, keď je JMD prideleným koordinátorom doplnkového dohľadu nad finančnými konglomerátmi, boli do dohľadu nad poisťovňami alebo skupinami, ktoré sú súčasťou konglomerátu, zapojené aspoň rovnocenne orgány dohľadu zodpovedné za príslušnú poisťovňu alebo skupinu;

vyžadovania, aby ESA zisťovali prekrývanie svojich mandátov a vydávali odporúčania pre revíziu zoskupení a právnych predpisov s cieľom umožniť väčšiu súdržnosť a priamočiarejší prístup ku konzistentnosti medzi odvetviami a medzi právnymi predpismi, čo sa týka pravidiel ochrany spotrebiteľov, s cieľom zvýšiť súdržnosť jednotného súboru pravidiel;

posilnenia úlohy ESA a ESRB pri zastupovaní EÚ v medzinárodných organizáciách a tým, že sa im udelí rovnaký členský status, ako majú vnútroštátne orgány dohľadu;

zaručenia, aby ESA spolu so spoločným výborom vypracovali štruktúrovanú politiku a stratégiu, zoradili svoje priority a definovali svoje úlohy a vzťah k vnútroštátnym orgánom hospodárskej súťaže a aby každoročne vydávali spoločnú horizontálnu správu o ochrane spotrebiteľov;

Posilnené právomoci

posilnenia vyšetrovacích právomocí ESA a posilnenia ich zdrojov s cieľom priamej kontroly primeraného vykonávania pravidiel odvodených od právnych aktov a súladu s ostatnými rozhodnutiami prijatými v právnom rámci Únie;

zavedenia priameho dohľadu ESA vrátane záťažových testov nad vysoko integrovanými celoeurópskymi subjektmi a činnosťami, udelenia ESMA a EIOPA právomoci, mandátu a zdrojov na vykonávanie týchto činností a monitorovanie súladu s príslušnými plánmi oživenia a riešenia problémov;

udelenia právomocí, mandátu a zdrojov pre EBA, aby mohol prijímať opatrenia na identifikovanie nových rizík pre spotrebiteľov v bankovom sektore;

posilnenia právneho základu činnosti ESA v oblasti ochrany spotrebiteľov presunutím právnych predpisov obsahujúcich opatrenia na ochranu spotrebiteľov do pôsobnosti ESA; rozšírenia definície finančných inštitúcií a zaručenia, aby rovnaké činnosti podliehali rovnakej regulácii, a prostredníctvom aktualizovania odkazov na príslušné orgány na účely nariadení o ESA;

udelenia mandátu a právomoci pre ESA stanovovať normy pre nakladanie s vnútroštátnymi sťažnosťami a zber údajov o sťažnostiach;

ESRB

zaistenia toho, aby ESRB bol zastúpený na zasadnutiach Hospodárskeho a finančného výboru;

umožnenia ESRB vydávať usmernenia pre všetky členské štáty EÚ o makroprudenciálnych nástrojoch, ako sú napr. pákový efekt, pomery výšky úveru k cene nehnuteľnosti a dlhu k príjmu;

umožnenia ESRB vydávať varovania a odporúčania pre ECB v rámci svojej úlohy v menovej politike a tiež v rámci svojej funkcie jednotného orgánu dohľadu (JMD);

revízie a zjednodušenia článku 15 nariadenia o ESRB s cieľom uľahčiť zhromažďovanie údajov zo strany ESRB, zavedením rýchlejšieho a jednoduchšieho rozhodovania o požiadavkách ESRB na údaje a zaistením toho, aby ESRB mal prístup k údajom v reálnom čase;

revízie štruktúry ESRB, aby sa umožnilo rýchlejšie rozhodovanie a posilnia zodpovednosť;

posilnenia príspevku ESRB na medzinárodných fórach makroprudenciálnej regulácie;

rozšírenia analytických zdrojov dostupných pre sekretariát ESRB a zabezpečenia viacerých zdrojov pre poradný výbor ESRB pre vedecké otázky;

zaistenia toho, aby sa príslušné orgány vrátane ECB a európskych orgánov dohľadu pri vypracovávaní režimov záťažových testov radili s ESRB;

zaistenia toho, aby zástupcovia z ESRB boli pozývaní ako pozorovatelia na dôležité zasadnutia a rokovania s ECB vrátane zasadnutí Výboru pre finančnú stabilitu;

revízie článku 18 nariadenia o ESRB, ktorý sa týka uverejňovania varovaní a odporúčaní s cieľom posilniť verejný profil ESRB a dodržiavať jeho varovania a odporúčania;

Pred prijatím legislatívnych aktov by sa vzhľadom na to, že aj počas najhoršej finančnej krízy členské štáty neboli ochotné udeliť ESA dostatočné právomoci dohľadu, mali dôkladne posúdiť tieto otázky:

či je súčasný model troch oddelených orgánov dohľadu najlepším riešením súdržného dohľadu;

či Európska komisia koná nad rámec svojej úlohy pozorovateľa v dozornej rade ESA;

či z hľadiska nezávislosti ESA ich silná závislosť od Európskej komisie nebráni ich rozvoju a či by sa mala zvýšiť transparentnosť v tomto vzťahu;

aké dôsledky bude mať zriadenie JMD na finančný dohľad v Únii ako celku;

či si zriadenie JMD, pokiaľ ide o bankový dohľad, vyžaduje úplnú revíziu úloh a mandátu EBA;

či veľký počet čiastočne sa prekrývajúcich právnych predpisov Únie o finančnej regulácii nevytvára medzery a rôzne výklady a či by sa to mohlo napraviť komplexným európskym finančným zákonníkom;

ako by sa pre účastníkov trhu mohlo normalizovať, optimalizovať a zjednodušiť výkazníctvo podávané ESA a národným orgánom dohľadu;

ako by sa mali zachovať právomoci ESA pre naliehavé prípady;

či by možnosť, aby ESA dohľadu dočasne pozastavili uplatňovanie konkrétneho pravidla, mohla byť užitočná na predchádzanie neželaným dôsledkom z dôvodu mimoriadneho vývoja na trhu;

či by sa spojením zodpovedností ESA v stálych výborov napr. za ochranu spotrebiteľov pod zodpovednosťou spoločného výboru mohla zvýšiť účinnosť a minimalizovať zdvojenie úloh;

či je nutná poistná únia podľa vzoru bankovej únie a aké úlohy by ESFS mohol zohrávať v poistnej únii;

či by EBA a EIOPA mali dostať ďalšie zdroje na monitorovanie a podporu konvergencie dohľadu vo vnútorných modeloch kapitálových požiadaviek;

či by mandát, právomoci a zdroje nedávno vytvoreného úradu pre finančnú ochranu spotrebiteľov v USA mohli slúžiť ako vzor pre ESFS;

či by ďalším zdrojom príjmov pre ESA mohli byť ďalšie poplatky z finančného odvetvia napríklad pri prijatí centrálnych zmluvných strán z tretích krajín;

či by ESA mohli efektívnejšie prispievať k zvyšovaniu finančnej gramotnosti prostredníctvom Európskeho finančného programu pre medzinárodné hodnotenie (PISA) analogicky k PISA v rámci OECD;

či by tri ESA a ESRB mali vydávať spoločný spravodajský bulletin.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/27


P7_TA(2014)0203

Prístup verejnosti k dokumentom 2011 – 2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2011 – 2013 (2013/2155(INI))

(2017/C 378/03)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 1, 10 a 16 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na článok 11 ZEÚ a povinnosť inštitúcií viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 41 (právo na dobrú správu vecí verejných) a 42 (právo na prístup k dokumentom),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1700/2003 z 22. septembra 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS, Euratom) č. 354/83 o otvorení historických archívov Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu pre verejnosť (2),

so zreteľom na uznesenie zo 14. septembra 2011 o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2009 – 2010 (3),

so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu o prístupe k dokumentom, najmä na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Access Info Europe (vec C-280/11 P), Donau Chemie (C-536/11), IFAW/Komisia (C-135/11) (4), My Travel (C-506/08 P), Turco (spojené veci C-39/05 P a C-52/05 P) a na rozsudky Všeobecného súdu vo veciach In ‘t Veld/Rada (T-529/09), Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10), Jordana (T-161/04) a CDC (T-437/08),

so zreteľom na návrh Komisie z 30. apríla 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

so zreteľom na návrh Komisie z 20. marca 2011 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2011)0137),

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o prístupe k úradným dokumentom z roku 2008,

so zreteľom na výročné správy Rady, Komisie a Európskeho parlamentu o prístupe k dokumentom za roky 2011 a 2012, ktoré boli predložené v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 1049/2001,

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z roku 2010,

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2002 o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky,

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2012 (5), a zo 17. decembra 2009 o zlepšení právneho rámca pre prístup k dokumentom potrebnom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (nariadenie (ES) č. 1049/2001) (6),

so zreteľom na výročnú správu európskeho ombudsmana za rok 2012,

so zreteľom na článok 48 a článok 104 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0148/2014),

A.

keďže Lisabonská zmluva je v platnosti štyri roky; keďže v článku 15 ZFEÚ sa ustanovuje ústavný rámec pre transparentnosť inštitúcií EÚ a základné právo občanov EÚ a všetkých fyzických alebo právnických osôb s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ; keďže toto právo by sa malo uplatňovať v súlade so všeobecnými zásadami a obmedzeniami, ktoré sa stanovujú v nariadeniach prijatých Parlamentom a Radou;

B.

keďže v článku 298 ZFEÚ sa ustanovuje otvorená, efektívna a nezávislá európska administratíva;

C.

keďže je všeobecným pravidlom, že prístup k legislatívnym dokumentom by sa mal poskytovať v plnej miere, pričom výnimky týkajúce sa nelegislatívnych dokumentov by sa mali zúžiť;

D.

keďže pre demokratickú Európsku úniu občanov, v ktorej sa môžu plne podieľať na demokratickom procese a vykonávať verejnú kontrolu, je nevyhnutná transparentnosť; keďže transparentná správa je prínosom z hľadiska záujmu občanov, boja proti korupcii a legitimity politického systému a právnych predpisov Únie;

E.

keďže rozsiahly prístup verejnosti k dokumentom je dôležitým prvkom fungujúcej demokracie;

F.

keďže v zdravej demokracii by sa občania pri zabezpečovaní transparentnosti právomocí a činností svojich vlád nemali spoliehať na informátorov;

G.

keďže občania majú právo vedieť, ako funguje rozhodovací proces a ako pracujú ich zástupcovia, brať svojich zástupcov na zodpovednosť a vedieť, ako sa prideľujú a vynakladajú verejné finančné prostriedky;

H.

keďže správne orgány Únie ešte stále riadne neuplatňujú právne predpisy EÚ o prístupe k dokumentom; keďže tieto správne orgány uplatňujú výnimky stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001 rutinne a nie výnimočne;

I.

keďže podľa judikatúry, pokiaľ inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého poskytnutie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený výnimkou stanovenou v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001 (pozri In ‘t Veld/Rada  (7));

J.

keďže konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti (pozri In ‘t Veld/Rada  (8));

K.

keďže šesť z desiatich vzorových prípadov vyšetrovania európskeho ombudsmana v roku 2012 sa týkalo transparentnosti;

L.

keďže zo štatistík uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001 vyplýva pokles počtu prvých žiadostí vo všetkých troch inštitúciách;

M.

keďže počet vyžiadaných konkrétnych dokumentov Parlamentu sa znížil (z 1 666 v roku 2011 na 777 v roku 2012); keďže sa však zvýšil percentuálny podiel žiadostí o sprístupnenie nešpecifikovaných dokumentov Parlamentu, napríklad „všetkých dokumentov, ktoré sa týkajú …“ (z 35,5 % v roku 2011 na 53,5 % v roku 2012); keďže sa znížil počet vyžiadaných dokumentov Rady (z 9 641 v roku 2011 na 6 166 v roku 2012) (9);

N.

keďže z kvantitatívnych údajov predložených vo výročných správach za rok 2012 vyplýva, že v Komisii (z 12 % v roku 2011 na 17 % v roku 2012) aj v Rade (z 12 % v roku 2011 na 21 % v roku 2012) sa zvyšuje podiel dokumentov s plne zamietnutým prístupom, kým v prípade Parlamentu je podiel dokumentov s úplne zamietnutým prístupom stabilný (5 % v roku 2011 aj 2012);

O.

keďže v prípade Komisie sa ukazuje výrazný nárast počtu opakovaných žiadostí (zo 165 v roku 2011 na 229 v roku 2012), ktoré viedli k miernemu nárastu plne revidovaných rozhodnutí, zníženiu počtu čiastočne revidovaných rozhodnutí a zvýšeniu počtu potvrdených rozhodnutí, kým v prípade Rady aj Parlamentu je počet opakovaných žiadostí pomerne stabilný (Rada: z 27 v roku 2011 na 23 v roku 2012; Parlament: zo 4 v roku 2011 na 6 v roku 2012);

P.

keďže viacero žiadostí malo za následok predloženie sťažnosti európskemu ombudsmanovi (Komisia: z 10 v roku 2011 na 20 v roku 2012; Rada: z 2 v roku 2011 na 4 v roku 2012; Parlament: 1 v roku 2011 aj 2012);

Q.

keďže európsky ombudsman uzavrel v rokoch 2011 a 2012 viacero sťažností kritickými poznámkami alebo návrhom na ďalšie opatrenia (Komisia: z 10 z 18 v roku 2011 na 8 z 10 v roku 2012; Rada: žiadne informácie; Parlament: z 0 z 0 v roku 2011 na 1 z 1 v roku 2012);

R.

keďže viacero žiadostí o sprístupnenie dokumentov viedlo k podaniu žaloby na Všeobecnom súde alebo k odvolaniu na Súdnom dvore (Komisia: z 15 žalôb a 3 odvolaní v roku 2011 na 14 žalôb a 1 odvolanie v roku 2012; Rada: z 1 žaloby a 2 odvolaní v roku 2011 na 1 odvolanie v roku 2012 (10); Parlament: žiadne v roku 2011 ani v roku 2012);

S.

keďže Všeobecný súd v prevažnej väčšine prípadov rozhodol v prospech väčšej transparentnosti alebo, v opačnom prípade, vo viacerých prípadoch podal vysvetlenie k nariadeniu (ES) č. 1049/2001 (Komisia: 5 zo 6 (11) v roku 2011 a 5 z 5 v roku 2012 (12); Rada: 1 z 1 v roku 2011 (Access Info Europe, T-233/09) a 1 z 4 v roku 2012 (In ‘t Veld, T-529/09); Parlament: 1 z 2 v roku 2011 (13) (Toland, T-471/08) a 1 z 1 v roku 2012 (Kathleen Egan a Margaret Hackett, T-190/10);

T.

keďže Súdny dvor rozhodol v prospech väčšej transparentnosti v týchto veciach – Komisia: 1 z 1 v roku 2011 [My Travel, C-506/08] a 1 z 3 v roku 2012 [IFAW, C-135/11 P] (14); Rada a Parlament: v roku 2011 a 2012 neboli vydané žiadne rozhodnutia;

U.

keďže vo výročných správach Komisie, Rady a Parlamentu sa nepredkladajú porovnateľné štatistiky; keďže tieto tri inštitúcie nedodržiavajú pri predkladaní štatistík rovnaké normy úplnosti;

V.

keďže najčastejšie uvádzaným dôvodom pre výnimky, ktorý Komisia a Rada používajú pri prvých žiadostiach, je „ochrana rozhodovacieho procesu“ (Komisia: 17 % v roku 2011 a 20 % v roku 2012; Rada: 41 % v roku 2011 aj v roku 2012); keďže Rada ako druhý najčastejší dôvod uvádza „ochranu medzinárodných vzťahov“; keďže v prípade Parlamentu bola najčastejším dôvodom výnimky „ochrana súkromia a integrity jednotlivca“;

W.

keďže inštitúcie nevykonávajú článok 15 ods. 2 a článok 15 ods. 3 pododsek 5 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť Európskeho parlamentu a Rady verejne posudzovať návrh legislatívneho aktu a uverejňovať dokumenty týkajúce sa legislatívnych postupov v súlade s podmienkami stanovenými prostredníctvom nariadení uvedených v článku 15 ods. 3 pododsek 2;

X.

keďže v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa ustanovuje výnimka z transparentnosti, „ak by zverejnenie dokumentu mohlo vážne narušiť rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“; keďže toto ustanovenie bolo prijaté skôr ako Lisabonská zmluva a musí sa zosúladiť s článkom 15 ZFEÚ;

Y.

keďže Súdny dvor rozhodnutím vo veci Access Info Europe  (15) potvrdil, že uverejňovanie názvov členských štátov a ich návrhov nenarušuje rozhodovací proces; keďže Všeobecný súd v tejto veci už predtým rozhodol, že „výkon demokratických práv občanmi totiž predpokladá možnosť podrobne sledovať rozhodovací proces“;

Z.

keďže medzinárodné dohody majú účinky na právne predpisy EÚ; keďže súvisiace dokumenty by mali byť v zásade verejné, bez toho, aby bola dotknutá možnosť legitímnych výnimiek; keďže uplatňovanie výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov sa vykonáva podľa ustanovení bodu 19 rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09);

AA.

keďže trojstranné dialógy medzi Komisiou, Parlamentom a Radou sú určujúce pre tvorbu právnych predpisov EÚ; keďže trojstranné dialógy nie sú verejné a dokumenty, ktoré sa neformálnych trojstranných dialógov týkajú, a to vrátane programov schôdzí a súhrnných správ, nie sú automaticky sprístupňované ani verejnosti ani Parlamentu, čo je v rozpore s článkom 15 ZFEÚ;

AB.

keďže dokumenty, ktoré vypracuje alebo vlastní predsedníctvo Rady vo vzťahu k svojej činnosti v tejto úlohe by mali byť prístupné podľa pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti;

AC.

keďže rokovania o revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa dostali do slepej uličky; keďže nový nástroj bude musieť zabezpečovať omnoho väčšiu transparentnosť ako je tomu v súčasnosti;

AD.

keďže žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v Parlamente by sa mali v zásade posudzovať v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001; keďže takéto žiadosti posúdi Parlament podľa jednotlivých prípadov, takže sa nesmú schvaľovať automaticky;

AE.

keďže klasifikácia dokumentov podľa úrovní dôvernosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rámcovej dohody o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou z roku 2010, alebo ich označenie za „citlivé dokumenty“ podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa malo vykonávať na základe starostlivého a osobitného posúdenia; keďže neprimeraná klasifikácia vedie k zbytočnému a neúmernému utajovaniu dokumentov a k uskutočňovaniu schôdzí za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia;

AF.

keďže transparentnosť zostáva pravidlom, a to aj vo vzťahu k programu zhovievavosti voči kartelom; keďže automatický zákaz zverejňovania je porušením pravidla transparentnosti stanoveného zmluvami; keďže utajovanie je výnimočné a musí byť osobitne odôvodnené v každom jednotlivom prípade vnútroštátnymi súdmi vo vzťahu k žalobám o náhradu škody;

AG.

keďže sa odporúča vypracovanie usmernení EÚ ako vhodnej pomôcky pre sudcov; keďže v takýchto usmerneniach sa musí rozlišovať medzi dokumentmi spoločnosti a kartelovými spismi, ktoré má k dispozícii Komisia;

Právo na prístup k dokumentom

1.

pripomína, že transparentnosť je všeobecným pravidlom a že v Lisabonskej zmluve sa ustanovuje základné právo na prístup k dokumentom;

2.

pripomína, že je potrebný čo najširší prístup verejnosti k dokumentom s cieľom účinne umožniť občanom a občianskej spoločnosti vyjadrovať sa ku všetkým aspektom činnosti EÚ;

3.

pripomína, že transparentnosť zvyšuje dôveru verejností v európske inštitúcie tým, že občanom umožňuje získavať informácie a zúčastňovať sa na rozhodovacom procese Únie, a týmto spôsobom prispievať k demokratickejšej EÚ;

4.

pripomína, že každé odmietnutie prístupu k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne opravné prostriedky;

5.

pripomína, že je potrebné dosiahnuť primeranú rovnováhu medzi transparentnosťou a ochranou údajov, ako vyplýva z judikatúry v súvislosti s vecou Bavarian Lager, a zdôrazňuje, že ochrana údajov by sa nemala „zneužívať“, najmä nie na zastieranie konfliktov záujmov a neprípustné ovplyvňovanie v rámci správy a rozhodovania na úrovni EÚ; poukazuje na to, že rozsudok Súdneho dvora vo veci Bavarian Lager je založený na aktuálnom znení nariadenia (ES) č. 1049/2001 a nebráni zmene znenia, ktorá je nevyhnutná a naliehavá, najmä po tom, ako bolo v zmluvách a v Charte základných práv jednoznačne vyhlásené právo na prístup k dokumentom;

6.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby dôsledne uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001, s úplným prihliadnutím na súvisiacu judikatúru, a harmonizovali existujúce vnútorné pravidlá s literou a duchom nariadenia, najmä pokiaľ ide o lehoty zaslania odpovedí na žiadosti o prístup k dokumentom, a zároveň zabezpečili, že to nebude mať za následok dlhšie čakacie lehoty; vyzýva Radu, aby zverejňovala zápisnicu zo zasadnutí pracovných skupín Rady, a vzhľadom na vec Access Info Europe aj identitu členských štátov a ich návrhy;

7.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 dôsledne posudzovali možnosti čiastočného zverejnenia dokumentu, tabuľky, grafického zobrazenia, odseku či vety;

8.

vyzýva inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby sa naďalej aktívne zasadzovali za transparentnosť tým, že na svojich internetových stránkach zverejnia čo najviac kategórií dokumentov vrátane interných administratívnych dokumentov, a tým, že ich zahrnú do svojich verejných registrov; domnieva sa, že tento prístup pomôže zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň zabrániť zbytočným súdnym sporom, ktoré môžu viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre inštitúcie, ako aj pre občanov;

9.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby plne vykonávali článok 11 nariadenia (ES) č. 1049/2001 a zaviedli registre verejných dokumentov s jasnou a dostupnou štruktúrou, dobrou funkciou vyhľadávania, pravidelne aktualizovanými informáciami o nových vypracovaných a registrovaných dokumentoch, so zahrnutím odkazov na neverejné dokumenty a – s cieľom pomôcť verejným používateľom, s používateľskou príručkou o typoch dokumentov nachádzajúcich sa v príslušnom registri;

10.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry, aby systematicky a bezodkladne zverejňovali vo svojich registroch dokumentov všetky dokumenty, ktoré predtým neboli verejne dostupné a ktoré boli sprístupnené prostredníctvom žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom;

11.

vyzýva správne orgány, aby poskytli úplné informácie o všetkých dokumentoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti o sprístupnenie dokumentov podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 na základe prvej žiadosti;

12.

zdôrazňuje, že v prípadoch, kde príslušná správa potvrdila odmietnutie prístupu k dokumentu, predstavuje cennú možnosť sťažnosť európskemu ombudsmanovi; pripomína však, že neexistujú žiadne prostriedky na presadzovanie rozhodnutí ombudsmana;

13.

zdôrazňuje, že súdna žaloba predstavuje mimoriadne zdĺhavý proces, riziko vysokých, dokonca znemožňujúcich nákladov a neistý výsledok, pričom neprimerane zaťažuje občanov, ktorí chcú spochybniť rozhodnutie o odmietnutí (čiastočného) prístupu; zdôrazňuje, že v praxi to znamená, že neexistuje žiadna účinná možnosť zákonného opravného prostriedku voči negatívnemu rozhodnutiu o žiadosti o prístup k dokumentom;

14.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby bezodkladne prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na riešenie sťažností proti odmietnutiu prístupu s cieľom znížiť potrebu súdnych žalôb a vytvoriť skutočnú kultúru transparentnosti;

15.

zdôrazňuje, že vo výročných správach troch inštitúcií a orgánov a agentúr by sa mali predkladať číselné údaje v porovnateľnom formáte, ktoré by mali zahŕňať napríklad: počet vyžiadaných dokumentov, počet žiadostí, počet (čiastočne) sprístupnených dokumentov, počet žiadostí schválených pred opakovanou žiadosťou a po nej, počet prípadov, keď bol prístup udelený súdom, počet prípadov, keď bol súdom udelený čiastočný prístup, a počet prípadov, keď bol prístup odmietnutý;

16.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby nepožadovali od druhej strany sporu, aby niesla náklady súdnych žalôb, a zabezpečili, aby sa prostredníctvom neexistencie opravných prostriedkov občanom nebránilo v možnosti spochybniť rozhodnutia;

17.

pripomína, že členské štáty sa musia prispôsobiť novému rámcu pre transparentnosť, ktorý bol ustanovený Lisabonskou zmluvou, o čom svedčí vec Nemecko/Komisia (T-59/09), v ktorej Nemecko namietalo voči zverejneniu dokumentov týkajúcich sa formálneho oznámenia, ktoré mu bolo doručené, pričom sa odvolalo na ochranu verejného záujmu v kontexte „medzinárodných vzťahov“, a v ktorej Všeobecný súd rozhodol, že „medzinárodné vzťahy“ sa majú považovať za termín právnych predpisov EÚ, a preto sa neuplatňujú na komunikáciu medzi Komisiou a členským štátom;

18.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby zlepšili lehoty pre odpovede na žiadosti o prístup k dokumentom a opakované žiadosti;

19.

rozhodol sa preskúmať, ako možno zaistiť väčšiu transparentnosť rokovaní v rámci predsedníctva a konferencie predsedov, napríklad prostredníctvom vedenia podrobných zápisníc a ich zverejňovania;

Revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001

20.

vyjadruje sklamanie nad skutočnosťou, že od decembra 2011, keď bola v prvom čítaní prijatá pozícia k revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001, sa nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok, keďže Rada a Komisia zrejme nie sú pripravené začať vecné rokovania; vyzýva preto Radu, aby konečne pokročila s revíziou nariadenia (ES) č. 1049/2001; vyzýva Radu a Parlament, aby sa dohodli na novom nástroji, ktorým sa zabezpečí omnoho vyššia transparentnosť vrátane účinného vykonávania článku 15 ZFEÚ;

21.

vyzýva všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby uplatňovali nariadenie (ES) č. 1049/2001 spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami Aarhuského dohovoru; plne podporuje politiku Európskej agentúry pre lieky zverejňovať na požiadanie správy o klinických skúškach liečiv uvádzaných na európsky trh po skončení rozhodovacieho procesu týkajúceho sa daného lieku; zdôrazňuje, že pri akejkoľvek revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 by sa mal v plnej miere rešpektovať Aarhuský dohovor a v súlade s ním by sa mali definovať všetky výnimky;

22.

odporúča, aby každá inštitúcia alebo orgán EÚ vymenovali niektorého člena svojich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý bude zodpovedať za dodržiavanie a zlepšovanie postupov;

23.

vyzýva všetky inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení a žiada ochranu informátorov; vyzýva najmä Komisiu, aby Parlamentu podala správu o svojich skúsenostiach s novými pravidlami pre zamestnancov EÚ týkajúcimi sa informátorstva, ktoré boli prijaté v roku 2012, ako aj s ich vykonávacími opatreniami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ochranu informátorov nielen z morálneho, ale aj z finančného hľadiska, s cieľom náležite chrániť a podporovať informátorov ako súčasť demokratického systému;

Predkladanie správ

24.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby harmonizovali svoje výročné správy o prístupe k dokumentom a predkladali podobné štatistiky, a to v zlučiteľnej forme a v čo najplnšom a najúplnejšom rozsahu (napríklad v tabuľkách v prílohe, čím sa umožní priame porovnanie);

25.

vzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali odporúčania, ktoré Parlament predložil vo svojom predchádzajúcom uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom;

26.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby do svojich výročných správ o transparentnosti zaradili odpoveď na odporúčania Parlamentu;

Legislatívne dokumenty

27.

vyzýva Komisiu, aby posilnila transparentnosť expertných skupín a komitologických výborov verejným uskutočňovaním ich schôdzí a uverejňovaním postupu pre nábor členov, ako aj informácií o členstve, konaniach, posudzovaných dokumentoch, hlasovaniach, rozhodnutiach a zápisniciach zo schôdzí, ktoré by sa mali uverejňovať online v štandardnom formáte; zdôrazňuje, že členovia expertných skupín a komitologických výborov musia vopred ohlásiť, či majú na prerokúvanej záležitosti osobný záujem; vyzýva Komisiu, aby zlepšila a plne vykonávala interné pokyny pre všetky GR v prípade výberového konania (týkajúce sa o. i. vyváženého zloženia, politiky konfliktu záujmov, verejných výziev) a pravidlá týkajúce sa preplácania, a aby o tejto otázke informovala nielen vo výročnej správe o prístupe k dokumentom, ale aj vo výročných správach o činnosti GR; vyzýva Komisiu, aby predkladala správy najmä o poradnej skupine zúčastnených strán Transatlantického obchodného a investičného partnerstva;

28.

vyzýva Komisiu, Radu a Parlament, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť neformálnych trojstranných dialógov prostredníctvom verejných schôdzí a zverejňovania dokumentácie vrátane kalendárov, programov, zápisníc, skúmaných dokumentov, pozmeňujúcich návrhov, prijatých rozhodnutí, informácií o delegáciách členských štátov a ich pozíciách a zápisníc, a to v normalizovanom a ľahko dostupnom online prostredí, automaticky a bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

29.

pripomína, že článok 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o citlivých dokumentoch je kompromisom, v ktorom sa už neodrážajú nové ústavné a právne záväzky platné od nadobudnutia účinnosti Lisabonskej zmluvy;

30.

vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby viedli aktualizované verejné záznamy o počte utajovaných dokumentov, ktoré vlastnia, a to podľa ich stupňa utajenia;

Klasifikácia dokumentov

31.

vyzýva Komisiu, aby navrhla nariadenie, ktorým sa ustanovia jasné pravidlá a kritériá klasifikácie dokumentov inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ;

32.

vyzýva inštitúcie, aby posudzovali a odôvodňovali žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001;

33.

vyzýva inštitúcie Únie, aby zriadili nezávislý orgán dohľadu EÚ pre klasifikáciu dokumentov a skúmanie žiadostí o uskutočnenie zasadnutí za zatvorenými dverami;

Finančné informácie

34.

vyzýva inštitúcie, aby zverejňovali a občanom sprístupňovali dokumenty týkajúce sa rozpočtu Európskej únie, jeho vykonávania a príjemcov finančných prostriedkov a dotácií Únie, a zdôrazňuje, že takéto dokumenty majú byť dostupné aj prostredníctvom osobitnej internetovej stránky a databázy, ako aj prostredníctvom databázy týkajúcej sa finančnej transparentnosti Únie;

Medzinárodné rokovania

35.

vyjadruje znepokojenie nad rutinným uplatňovaním výnimky na ochranu medzinárodných vzťahov ako odôvodnenia utajenia dokumentov;

36.

pripomína, že keď inštitúcia odmietne prístup k dokumentu, o ktorého sprístupnenie bola požiadaná, musí v zásade poskytnúť vysvetlenie, ako by mohlo sprístupnenie tohto dokumentu konkrétne a skutočne narušiť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy;

37.

zdôrazňuje, že bez ohľadu na tieto zásady sa toto ustanovenie v praxi stále nevykonáva, o čom svedčí rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci T-529/09 (In ‘t Veld/Rada), pokiaľ ide o odmietnutie Rady poskytnúť prístup k stanovisku svojho právneho útvaru k dohode o Programe na sledovanie financovania terorizmu medzi EÚ a USA;

Stanoviská právnych útvarov

38.

zdôrazňuje, že stanoviská právnych útvarov inštitúcií sa v zásade musia zverejňovať, na čo sa upozorňuje v rozhodnutí súdu vo veci Turco, a to že „cieľom nariadenia (ES) č. 1049/2001, ako uvádzajú jeho odôvodnenie č. 4 a článok 1, je priznať verejnosti čo najširšie právo na prístup“ (16);

39.

pripomína, že predtým, ako príslušná inštitúcia posúdi, či sa uplatňuje výnimka podľa článku 4 ods. 2 druhej zarážky o ochrane právneho poradenstva, musí sa uistiť, že dokument, ktorého zverejnenie sa požaduje, skutočne obsahuje právne stanovisko, a pokiaľ je to tak, určiť, ktorých jeho častí sa skutočne týka a ktoré tak môžu patriť do pôsobnosti uvedenej výnimky (Turco, bod 38);

40.

vyzýva inštitúcie, aby dodržiavali rozsudok vo veci Turco o stanoviskách právnych útvarov vypracovaných v rámci legislatívneho procesu, v ktorom sa uvádza, že „v tomto ohľade ide konkrétne o transparentnosť, ktorá tým, že umožňuje, aby sa o rozdieloch medzi rôznymi stanoviskami otvorene diskutovalo, prispieva k väčšej legitimite inštitúcií v očiach európskych občanov a zvyšuje ich dôveru“ a že „pochybnosti u občanov, nielen pokiaľ ide o zákonnosť aktu, ale aj pokiaľ ide o zákonnosť celého rozhodovacieho procesu, vyvoláva skôr nedostatok informácií a debát“ (17);

41.

zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia vo veci In ‘t Veld/Rada (T-529/09) (18) konkrétne a predvídateľné ohrozenie dotknutého záujmu nemôže vyplývať z jednoduchej obavy, že občanom EÚ sa odhalia rozdielne názory inštitúcií týkajúce sa právneho základu medzinárodnej činnosti Európskej únie, a že tak vzniknú pochybnosti o zákonnosti tejto činnosti;

Zhovievavosť voči kartelom

42.

zdôrazňuje, že Súdny dvor vo veci C-536/11 v bode 43 rozhodol, že „každá žiadosť o sprístupnenie [kartelového spisu] musí byť predmetom posudzovania [vnútroštátnymi súdmi] v každom jednotlivom prípade pri zohľadnení okolností veci“;

o

o o

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, európskemu ombudsmanovi, európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy.


(1)  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(2)  Ú. v. EÚ L 243, 27.9.2003, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 72.

(4)  Pozri IFAW/Komisia (C-135/11 P), kde sa v bode 75 uvádza, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd nenahliadol do vyžiadaného dokumentu, „nemohol in concreto posúdiť, či mohol byť prístup k tomuto dokumentu oprávnene odmietnutý na základe výnimiek“.

(5)  P7_TA(2013)0369.

(6)  Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 12.

(7)  In ’t Veld/Rada (T-529/09), bod 19.

(8)  In ’t Veld/Rada(T-529/09), bod 75.

(9)  Komisia neuvádza presný počet vyžiadaných dokumentov. Počet prvých žiadostí o dokumenty Komisie bol 6 447 v roku 2011 a 6 014 v roku 2012.

(10)  Rada/In 't Veld (zásah Európskeho parlamentu na podporu In ‘t Veldovej).

(11)  Veci Batchelor (T-362/08), IFAW II (T-250/08), Navigazione Libera del Golfo (T-109/05 a T-444/05), Jordana (T-161/04), CDC (T-437/08) a LPN (T-29/08).

(12)  Nemecko/Komisia (T-59/09), EnBW/Komisia (T-344/08), Sviluppo Globale (T-6/10), Internationaler Hilfsfonds (T-300/10), European Dynamics (T-167/10).

(13)  Druhou vecou je Dennekamp (T-82/08), v ktorej Všeobecný súd potvrdil rozhodnutie Parlamentu na základe ochrany osobných údajov.

(14)  Pozri vec IFAW v súvislosti s dokumentmi s pôvodom v členskom štáte a povinnosťou Všeobecného súdu posúdiť príslušné dokumenty; a dve ďalšie veci, ktoré sa týkali postupov na kontrolu fúzií, Agrofert (C-477/10 P) a Éditions Odile Jacob (C-404/10 P). Tieto tri rozhodnutia súdu nie sú opísané vo výročnej správe Komisie.

(15)  Rada/Access Info Europe, vec C-280/11 P.

(16)  Spojené veci Švédsko a Turco/Rada a Komisia (C-39/05 P a C-52/05 P), bod 35.

(17)  Spojené veci Švédsko a Turco/Rada a Komisia (C-39/05 P a C-52/05 P), bod 59.

(18)  In ’t Veld/Rada (T-529/09), bod 75.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/35


P7_TA(2014)0204

Činnosť Výboru pre petície za rok 2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o činnosti Výboru pre petície za rok 2013 (2014/2008(INI))

(2017/C 378/04)

Európsky parlament,

so zreteľom na význam petičného práva a dôležitosť toho, aby parlamentné orgány boli okamžite upovedomené o konkrétnych obavách a názoroch občanov a obyvateľov EÚ, ako sa ustanovuje v článkoch 24 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na ustanovenia Charty základných práv Európskej únie, a najmä na článok 44 o práve na zasielanie petícií Európskemu parlamentu,

so zreteľom na ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sa týkajú konania o nesplnení povinnosti, najmä článok 258 a článok 260,

so zreteľom na článok 48 a článok 202 ods. 8 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0131/2014),

A.

keďže v roku 2013, ktorý bol Európskym rokom občanov, počet petícií dosiahol 2 885, čo predstavuje nárast takmer o 45 % oproti roku 2012; a keďže v terajšom volebnom období bolo doposiaľ zaregistrovaných takmer 10 000 petícií;

B.

keďže toto množstvo je síce vzhľadom na počet obyvateľov Európskej únie stále nízke, svedčí však o výraznom zvýšení povedomia o petičnom práve a o oprávnených očakávaniach v súvislosti s užitočnosťou petičného procesu ako prostriedku, ako upozorniť európske inštitúcie a členské štáty na problémy jednotlivých občanov, miestnych spoločenstiev, mimovládnych organizácií, dobrovoľníckych združení a súkromných podnikov;

C.

keďže európski občania sú priamo zastúpení jedinou nimi volenou inštitúciou v EÚ – Európskym parlamentom a petičné právo im ponúka možnosť priamo oslovovať svojich zástupcov;

D.

keďže petičné právo zvyšuje možnosť priameho kontaktu Európskeho parlamentu a občanov a obyvateľov Únie, pričom zároveň môže poskytovať ľuďom otvorený, demokratický a transparentný mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu v legitímnych a oprávnených prípadoch dosiahnuť mimosúdnu nápravu svojich sťažností, najmä ak sa týkajú problémov s vykonávaním európskych právnych predpisov; keďže petície poskytujú cennú spätnú väzbu pre zákonodarcov a výkonné orgány na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni;

E.

keďže je potrebné zabrániť ďalším nenapraviteľným stratám biodiverzity, najmä v rámci oblastí sústavy Natura 2000; keďže členské štáty sa zaviazali zabezpečiť ochranu osobitných chránených území podľa smernice o ochrane biotopov (92/43/EHS) a smernice o ochrane vtáctva (79/409/EHS); keďže Komisia môže síce úplne skontrolovať dodržiavanie právnych predpisov EÚ až vtedy, keď vnútroštátne orgány prijali konečné rozhodnutie, je však dôležité – najmä v súvislosti s otázkami životného prostredia – overiť už v ranej fáze, či miestne, regionálne a vnútroštátne orgány náležite uplatňujú všetky príslušné procedurálne požiadavky podľa právnych predpisov EÚ vrátane vykonávania zásady predbežnej opatrnosti;

F.

keďže je potrebné zvýšiť účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ s cieľom posilniť jeho legitimitu a zodpovednosť; keďže petičný postup takisto predstavuje prostriedok na získanie skutočného obrazu o rozporoch v európskej spoločnosti, najmä v období hospodárskej krízy a sociálneho nepokoja, spôsobeného napr. vplyvom, ktorý mal pád svetových finančných trhov a bankových systémov na obyvateľov Európy; pripomína, že Výbor pre petície usporiadal v septembri 2013 verejné vypočutie na túto tému za účasti predkladateľov petícií; keďže pozornosť výboru upútali mnohé petície proti nekalým finančným praktikám a porušovaniu práv spotrebiteľov v odvetví bankovníctva, najmä dramatické dôsledky núteného vysťahovania domácností celých rodín na základe nekorektných doložiek v hypotekárnych úveroch;

G.

keďže takéto petície doručené Výboru pre petície často poskytli užitočné informácie aj iným výborom Európskeho parlamentu zodpovedným za tvorbu právnych predpisov na vytvorenie sociálno-ekonomicky i environmentálne bezpečnejšieho, spoľahlivejšieho, spravodlivejšieho a prosperujúcejšieho základu pre budúcnosť všetkých občanov a obyvateľov EÚ;

H.

keďže každá petícia sa posudzuje a rieši podľa podstaty veci, aj keď ju podáva iba jeden občan či obyvateľ EÚ, a každý predkladateľ petície má právo na odpoveď vo vlastnom jazyku;

I.

keďže v závislosti od povahy a zložitosti doručených petícií sa čas na ich vybavenie a poskytnutie odpovede líši, treba však vynaložiť maximálne úsilie a náležite odpovedať na problémy prekladateľov petícií v primeranej lehote a primeraným spôsobom, nielen čo sa týka postupu, ale aj obsahu;

J.

keďže predkladatelia petícií, ktorých petície sa následne prediskutúvajú na pravidelných zasadnutiach Výboru pre petície, sa môžu v plnej miere zúčastňovať na zasadnutí, majú právo predniesť svoju petíciu spolu s podrobnejšími informáciami, čím aktívne prispejú k činnosti výboru a členom výboru, Európskej komisii aj zástupcom členských štátov, ktorí môžu byť prítomní, poskytnú doplňujúce a bezprostredné informácie; keďže v roku 2013 sa na rokovaniach výboru zúčastnilo a aktívne podieľalo 185 predkladateľov petícií;

K.

keďže činnosť Výboru pre petície vychádza v plnej miere z podnetov a príspevkov predkladateľov petícií a výsledkov vlastných preskúmaní každého prípadu, doplnených v prípade potreby o dodatočnú expertízu Európskej komisie, členských štátov alebo iných orgánov; a keďže priority a organizácia programu výboru sa určujú na základe demokraticky prijatých rozhodnutí jeho členov;

L.

keďže v kritériách prípustnosti petícií na základe podmienok zmluvy a pravidiel Parlamentu sa uvádza, že petícia sa musí týkať veci, ktorá spadá do pôsobnosti Únie a priamo sa dotýka predkladateľa petície; keďže v dôsledku toho sú niektoré doručené petície vyhlásené za neprípustné, pretože nespĺňajú tieto kritériá;

M.

keďže petičné právo je kľúčovým nástrojom spoluúčasti a demokratickej kontroly zo strany občanov a jeho riadne uplatňovanie musí byť zabezpečené od začiatku do konca procesu; keďže toto právo musí zostať plne zaručené, nezávisle od vládnych záujmov; keďže túto zásadu musia Parlament i Komisia bezpodmienečne dodržiavať na úrovni EÚ pri riešení petícií;

N.

keďže uvedené kritériá boli súdne preverené a rozsudky Európskeho súdneho dvora, napr. vo veci T-308/07, potvrdili kritériá týkajúce sa petičného práva, ako aj skutočnosť, že rozhodnutia o neprípustnosti petícií musia byť riadne opodstatnené a výbor ich vo svojej následnej korešpondencii s predkladateľom petície musí zdôvodniť; a napr. vo veciach T-280/09 a T-160/10 týkajúcich sa petícií potvrdili, že ich možno považovať po obsahovej stránke za príliš nepresné;

O.

keďže okrem petícií týkajúcich sa dosahu krízy na občanov a obyvateľov EÚ sa ďalšie kľúčové podnety týkajú práva v oblasti životného prostredia – najmä otázok nakladania s odpadom a vodného hospodárstva, základných práv – najmä práv dieťaťa, práv osôb zo zdravotným postihnutím a otázok týkajúcich sa zdravia, práva na osobný a nehnuteľný majetok, otázok súvisiacich s voľným pohybom, s rôznymi formami diskriminácie, najmä na etnickom, kultúrnom a jazykovom základe, s vízami, imigráciou a zamestnaním, alebo ide o petície o uplatňovaní spravodlivosti, o údajnej korupcii, prieťahoch v súdnych konaniach a o mnohých iných oblastiach činnosti;

P.

keďže mnohí predkladatelia petícií, najmä spomedzi mladších ročníkov, vo veľkej miere využívajú ako prostriedok komunikácie sociálne médiá, Výbor pre petície vytvoril pod záštitou Európskeho parlamentu svoju vlastnú sieť, ktorú pravidelne kontaktuje čoraz vyšší počet ľudí v hlavných sociálnych médiách, ktoré sú obzvlášť aktívne využívané a považované za užitočné počas schôdzí výborov; keďže informačný bulletin výboru PETI Journal má značný počet odberateľov, v súčasnosti 1 500;

Q.

keďže v tejto súvislosti Výbor pre petície pracuje v súčinnosti s príslušnými útvarmi Európskeho parlamentu na vývoji nového viacjazyčného internetového portálu, ktorý má nahradiť predošlý, obmedzenejší elektronický nástroj na podávanie petícií, ktorý sa nachádzal na internetovej stránke Europarl; keďže tento nový portál má zabezpečiť väčšiu efektivitu administratívy a zároveň zvýšiť transparentnosť a interaktívnosť petičného postupu, z čoho budú mať úžitok predkladatelia petícií i poslanci Európskeho parlamentu, ako aj široká verejnosť;

R.

keďže v tejto súvislosti pripomína stanovisko prijaté na základe výročnej správy z roku 2012 s cieľom vytvoriť efektívnejší, transparentnejší a nestrannejší petičný postup a zároveň zachovať účastnícke práva členov Výboru pre petície, aby vybavovanie petícií obstálo v súdnom preskúmaní aj na procesnej úrovni;

S.

keďže Výbor pre petície sa stále aktívne zaujíma o spôsob, akým sa uplatňuje nariadenie o európskej iniciatíve občanov, a je si vedomý mnohých nedostatkov a určitej ťažkopádnosti existujúceho právneho rámca, ktorý nie celkom odráža ducha ustanovení zmluvy, a to i napriek úsiliu výborov AFCO a PETI pri jeho rozpracovaní; keďže Parlament má po troch rokoch platnosti prerokovať revíziu tohto nariadenia podľa podmienok ustanovenia o revízii;

T.

keďže čoskoro sa majú začať vykonávať ustanovenia nariadenia o európskej iniciatíve občanov, pokiaľ ide o organizovanie verejného vypočutia o úspešnej iniciatíve na pôde Európskeho parlamentu, so zapojením gestorského výboru s legislatívnou právomocou v predmetnej veci iniciatívy a Výboru pre petície, a to za podmienok rokovacieho poriadku Parlamentu a vykonávacích predpisov prijatých Predsedníctvom;

U.

keďže vyšetrovacie návštevy týkajúce sa preverovaných petícií, ktoré Výbor pre petície pravidelne uskutočňuje v súvislosti s otázkami považovanými za zvlášť prioritné, plnia veľmi dôležitú úlohu a keďže je potrebné, aby správy z týchto návštev boli čo najkvalitnejšie, dôveryhodné, vypracované v spoľahlivej spolupráci a aby viedli k želanému konsenzu medzi účastníkmi; pripomína, že v roku 2013 sa uskutočnili návštevy Španielska (dvakrát), Poľska, Dánska a Grécka; keďže väčšia pružnosť praktických aspektov týchto misií, najmä pokiaľ ide o to, v ktorých týždňoch sa môžu konať, by prispela k ešte vyššej úspešnosti misií, najmä pokiaľ ide o dostupnosť poslancov a zníženie rizika zrušenia účasti;

V.

keďže má na pamäti povinnosti výboru vo vzťahu k úradu európskeho ombudsmana, ktorý zodpovedá za vyšetrovanie sťažností občanov EÚ o možnom nesprávnom úradnom postupe v rámci inštitúcií a orgánov EÚ, v súvislosti s ktorými výbor vydáva výročnú správu opierajúcu sa o výročnú správu európskeho ombudsmana; pripomína, že v roku 2013 sa výbor aktívne zapojil do organizácie voľby nového európskeho ombudsmana po odchode Nikiforosa Diamandourosa, ktorý tento úrad dovtedy zastával;

W.

keďže napriek skutočnosti, že poslanci Parlamentu úspešne zvolili novú ombudsmanku Emily O'Reillyovú, ktorá nastúpila do funkcie 1. októbru 2013, musí sa na začiatku nového volebného obdobia usporiadať nová voľba, ako sa ustanovuje v rokovacom poriadku (článok 204), a keďže by bolo rozumné zabezpečiť, aby boli v dostatočnom predstihu zverejnené jednoznačné a transparentné pravidlá, ktoré ďalej spresnia zodpovednosť Výboru pre petície v tomto procese a zabezpečia primeranú transparentnosť voľby, najmä prostredníctvom lepšieho internetového nástroja na tento účel;

X.

keďže Výbor pre petície je členom siete európskych ombudsmanov, ktorá zahŕňa niektoré výbory pre petície národných parlamentov, ak existujú, a keďže sa javí ako dôležité, aby sa spolupráca medzi samotnými výbormi pre petície ďalej zdôrazňovala a v prípade praktických výhod aj posilňovala a aby Európsky parlament mohol zohrávať v tomto vývoji ústrednú úlohu v záujme občanov EÚ;

Y.

keďže Výbor pre petície má v úmysle byť užitočným a transparentným nástrojom v službách občanov a obyvateľov EÚ, ktorý zabezpečuje demokratickú kontrolu mnohých aspektov činnosti Európskej únie, najmä pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ vnútroštátnymi orgánmi; keďže môže na základe doručených petícií ďalej prispievať na jednej strane k jednotnejšiemu a lepšie koordinovanému uplatňovaniu právnych predpisov EÚ a na druhej strane k zlepšeniu budúcich právnych predpisov EÚ tým, že bude upozorňovať na ponaučenia získané z obsahu doručených petícií;

Z.

keďže táto správa je poslednou výročnou správou Výboru pre petície v 7. volebnom období Európskeho parlamentu, preto obsahuje prehľad činností výboru za rok 2013 i za celé volebné obdobie, ako aj hodnotenie toho, do akej miery Výbor pre petície splnil očakávania občanov po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy;

1.

uznáva významnú a zásadnú úlohu, ktorú Výbor pre petície zohráva pri obhajobe a podpore práv občanov a obyvateľov EÚ a zabezpečuje tak, aby sa prostredníctvom petičného postupu vždy podľa možnosti lepšie spoznávali problémy predkladateľov petícií a vyriešil sa v primeranom časovom rámci ich opodstatnený pocit nespokojnosti;

2.

je odhodlaný zvýšiť efektívnosť, transparentnosť a nestrannosť petičného procesu a zároveň zachovať účastnícke práva členov Výboru pre petície, aby vybavovanie petícií obstálo v súdnom preskúmaní aj na procesnej úrovni;

3.

zdôrazňuje, že Výbor pre petície rovnako ako iné inštitúcie a orgány, akými sú vyšetrovacie výbory a európsky ombudsman, zohráva nezávislú a jasne vymedzenú úlohu ako kontaktné miesto, na ktoré sa môže ktorýkoľvek občan obrátiť; zdôrazňuje, že tieto orgány spolu s európskou iniciatívou občanov sú základnými nástrojmi demokratickej EÚ a formovania európskeho obyvateľstva, preto sa musí zaručiť riadny prístup k nim a ich spoľahlivé fungovanie;

4.

zdôrazňuje, že v priebehu súčasného volebného obdobia Parlamentu Výbor pre petície venoval všetko úsilie tomu, aby splnil očakávania občanov Európskej únie; zdôrazňuje, že je dôležité aby sa občania priamo zapojili do činnosti Parlamentu a aby sa ich problémami, návrhmi či sťažnosťami konkrétne zaoberali členovia výboru; poukazuje na množstvo práce vykonanej v rámci riešenia možných porušení práv občanov a v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v otázkach týkajúcich sa uplatňovania európskych právnych predpisov pri zachovaní významnej úlohy výboru v opätovnom nadviazaní spojenia s európskymi občanmi a posilňovaní demokratickej legitimity a zodpovednosti v rámci rozhodovacieho procesu EÚ;

5.

pripomína významnú úlohu Komisie, ktorá pomáhala s riešením prípadov uvedených v petíciách; domnieva sa, že vyšetrovanie petícií Komisiou by malo ísť viac do hĺbky a malo by sa pozrieť na podstatu prípadov vzhľadom na právne predpisy EÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti týchto procesov a riadny prístup verejnosti k príslušným dokumentom a informáciám súvisiacim s prípadmi;

6.

zdôrazňuje význam iniciatívneho monitorovania a včasných preventívnych opatrení zo strany Komisie, keď existujú podložené dôkazy, že určité plánované a zverejnené projekty môžu byť porušením právnych predpisov EÚ;

7.

pozoruje tematickú rozmanitosť kľúčových oblastí z petícií občanov, ako sú základné práva, vnútorný trh, právo v oblasti životného prostredia, otázky verejného zdravia, ochrana dieťaťa, doprava a výstavba, španielsky zákon o ochrane pobrežia, nové nariadenie o dobrej správe vecí verejných, osoby so zdravotným postihnutím, diskriminácia na základe veku, verejný prístup k dokumentom, Európske školy, fiškálna únia, oceliarsky priemysel, práva zvierat a mnohé iné;

8.

nazdáva sa, že petície patriace do uvedených tematických oblastí sú dôkazom toho, že sa stále často a vo veľkej miere vyskytujú prípady neuspokojivej transpozície právnych predpisov EÚ alebo nesprávneho uplatňovania právnych predpisov;

9.

považuje za dôležité zlepšovať spoluprácu s parlamentmi a vládami členských štátov na základe obojstrannosti a v prípade potreby nabádať orgány členských štátov, aby plne transparentným spôsobom transponovali a vykonávali právne predpisy EÚ; zdôrazňuje význam spolupráce Komisie a členských štátov a vyjadruje poľutovanie nad nedbalosťou niektorých členských štátov, pokiaľ ide o plnú transpozíciu a presadzovanie európskych právnych predpisov, najmä v oblasti životného prostredia;

10.

pripomína, že Výbor pre petície považuje prípustné petície týkajúce sa zásad a obsahu Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Charty základných práv Európskej únie za neoddeliteľnú súčasť svojej práce a vykonáva vyšetrovanie skutkovej podstaty každého prípadu; pripomína tiež, že Európska komisia sa často ocitá v situácii, že z dôvodu existencie článku 51 charty nemôže konať, keď ju o to výbor požiada; zdôrazňuje skutočnosť, že očakávania občanov zďaleka presahujú to, čo umožňujú striktne právne ustanovenia charty;

11.

blahoželá výboru za prácu, ktorú odviedol v súvislosti s doručenými petíciami týkajúcimi sa zdravotného postihnutia, ktorých počet v roku 2013 výrazne stúpol; všíma si úsilie pri zabezpečovaní úspešného zavedenia rámca EÚ v zmysle ustanovení článku 33 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorom sa Výbor pre petície spojil s Európskou komisiou, Agentúrou pre základné práva a Európskym fórom pre osoby so zdravotným postihnutím, a berie na vedomie ochotu výboru naďalej túto činnosť podporovať; vyjadruje poľutovanie nad tým, že následne sa zapojenie Výboru pre petície v rámci Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím skončilo a že ho nahradili legislatívne výbory, ktoré sú pre túto oblasť tiež príslušné; nazdáva sa, že toto rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho výkladu funkcií pridelených v rámci Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

12.

berie na vedomie mieru pozornosti, ktorá sa venovala niektorým významným petíciám týkajúcim sa návrhu na vybudovanie nového letiska Notre-Dame-des-Landes neďaleko Nantes; potvrdzuje, že bol doručený značný počet príspevkov od predkladateľov, ktorí sa vyslovili proti tomuto návrhu z environmentálnych dôvodov, a že bola doručená významná petícia aj od zástancov tohto projektu, čo dalo podnet na živú diskusiu vo výbore, na ktorej sa spolu s hlavnými autormi petície zúčastnili aj francúzske orgány a generálny riaditeľ pre životné prostredie z Európskej komisie; nazdáva sa tiež, že takéto seriózne diskusie nielen zvyšujú informovanosť verejnosti a umožňujú občanom aktívne a legitímne sa do procesu zapojiť, ale tiež umožňujú, aby sa viaceré kontroverzné otázky súvisiace s projektom, ktorý je údajne v rozpore s právnymi predpismi EÚ, objasnili a aby sa určili možnosti nápravy, ktoré budú v plnom súlade s európskymi právnymi predpismi, ktoré by sa v týchto prípadoch mali uplatňovať;

13.

uznáva, že v roku 2013 mnohí predkladatelia petícií vyjadrili svoje znepokojenie nad zjavnou nespravodlivosťou, ku ktorej dochádza v Dánsku, pokiaľ ide o správne a justičné konania týkajúce sa rozluky a rozvodu rodičov a následného zverenia detí do opatery; v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade párov s rozličnou štátnou príslušnosťou existujú jasné prípady diskriminácie na základe štátnej príslušnosti toho partnera, ktorý nie je štátnym príslušníkom členského štátu, v ktorom prebieha konanie, v prospech partnera z daného členského štátu, a to s vážnym a často veľmi negatívnym a dramatickým vplyvom na práva dieťaťa; v tejto súvislosti si všíma závažné porušenia základných práv predkladateľov petícií i detí; poznamenáva, že Výbor pre petície podnikol vyšetrovaciu návštevu Dánska, aby prešetril takéto sťažnosti priamo na mieste, kde sa situácia zdá byť obzvlášť naliehavá; konštatuje, že boli zaznamenané prípady aj v iných krajinách, konkrétne v Nemecku, (najmä prípady týkajúce sa činnosti úradu Jugendamt), vo Francúzsku a v Spojenom kráľovstve;

14.

pripomína vyšetrovanie uskutočnené na základe petícií týkajúcich sa následkov nedostatočného vykonávania rámcovej smernice o odpade počas celého volebného obdobia a prijatie príslušnej správy; pripomína odporúčania týkajúce sa absencie riadneho rozhodovania vo veci skládok a dôsledkov na miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje, že situácia ešte zďaleka nie je vyriešená, keďže petície sa posudzovali postupne, najmä čo sa týka pretrvávania toxických požiarov spôsobených priemyselným odpadom so silnými znečisťujúcimi účinkami v niektorých oblastiach Campanie, ako aj nedostatku transparentnosti plánovania a inštitucionálneho riadenia v oblasti Lazio počas posledných mesiacov po naplánovanom zatvorení podzemnej skládky Malagrotta, čo je teraz predmetom súdneho vyšetrovania na vysokej úrovni; pripomína intenzívnu vyšetrovaciu návštevu Grécka, ktorá sa uskutočnila na jeseň 2013 v rovnakej veci a ktorá upozornila na nedostatky v uplatňovaní príslušných smerníc o odpade, nedostatočný pokrok v oblasti odpadového hospodárstva, čo sa týka plánov a systémov na vyšších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, ako aj dôsledkov na zdravie obyvateľstva v niektorých oblastiach Grécka; konštatuje, že nedávno boli predložené ďalšie petície na tému nedostatkov v odpadovom hospodárstve, ktoré sa týkajú ďalších členských štátov, konkrétne Španielska (regiónu Valencia) a Spojeného kráľovstva;

15.

berie na vedomie správu vyšetrovacej misie v Poľsku o navrhovanej povrchovej bani v Dolnom Sliezsku; víta tiež intenzívne rozpravy, ktoré sa pri tejto príležitosti viedli s predkladateľmi petície a vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s možným preskúmaním a využívaním zásob bridlicového plynu, čím sa výbor už zaoberal na pracovnom seminári v roku 2012;

16.

zdôrazňuje veľmi konštruktívnu prácu, ktorú odviedol celý výbor v súvislosti s doručenými petíciami o španielskom zákone o správe pobrežia (Ley de Costas), či už ide o výsledky a závery vyšetrovacej misie alebo o spoluprácu s predkladateľmi petícií i s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; pripomína, že výbor zriadil osobitnú pracovnú skupinu ad-hoc, ktorá mala podrobnejšie preskúmať túto zložitú otázku a zabezpečiť spojenie s veľkým množstvom dotknutých predkladateľov petícií; uznáva skutočnosť, že hoci sa v prospech predkladateľov petície dosiahol istý pokrok v nových právnych predpisoch, ktoré prijal španielsky parlament,; žiada Komisiu, aby túto situáciu ďalej aktívne sledovala;

17.

víta skutočnosť, že počas vyšetrovacej návštevy Galície, ktorá sa uskutočnila vo februári 2013, sa viedli rozsiahle diskusie s predkladateľmi petície a regionálnymi orgánmi o otázkach týkajúcich sa nedostatku riadnych čističiek odpadových vôd v regióne, potvrdzuje závery a odporúčania správy z vyšetrovacích misií, ktorú schválil Výbor pre petície 17. decembra 2013, a to v tom zmysle, že treba pokračovať v úsilí o dokončenie vyčistenia a regenerácie navštíveného objektu rías;

18.

zdôrazňuje úlohu oznamovacej povinnosti výboru; upozorňuje na niekoľko uznesení prijatých v roku 2013 vo forme správ, akou je osobitná správa európskeho ombudsmana o postupe Komisie vo veci nedostatkov v hodnotení vplyvu projektu rozširovania letiska vo Viedni na životné prostredie, okrem výročnej správy o činnosti európskeho ombudsmana ako celku; zdôrazňuje výrazný prínos výboru vďaka odborným poznatkom, ktoré v priebehu rokov získal pri posudzovaní mnohých konkrétnych prípadov vo forme stanovísk pre gestorské výbory, a najmä k revízii smernice o posudzovaní účinkov na životné prostredie, ako aj stanoviska k umiestneniu sídiel inštitúcií Európskej únie; je presvedčený, že vďaka takýmto dokumentom môže Výbor pre petície predniesť na plenárnom zasadnutí otázky dôležité pre európskych občanov;

19.

pripomína, že podľa článku 202 ods. 2 má Výbor pre petície právomoc predkladať plénu nielen nelegislatívne iniciatívne správy o veciach, ktoré sa týkajú viacerých petícií, ale v naliehavých prípadoch aj krátke uznesenia, o ktorých plénum hlasuje;

20.

je presvedčený, že usporiadanie verejných vypočutí je veľmi dôležitým nástrojom na preskúmanie problémov, na ktoré upozorňujú predkladatelia petícií; upozorňuje na verejné vypočutie o vplyve krízy na európskych občanov a o posilnení demokratického zapojenia do riadenia Únie, ako aj na verejné vypočutie o čo najlepšom využití výhod občianstva EÚ, v ktorých sa preskúmali problémy, na ktoré v oboch prípadoch upozornili občania v petíciách; nazdáva sa, že informácie poskytnuté v petíciách preukazujú osobný vplyv úsporných opatrení na práva predkladateľov petícií, ale aj silnejšiu úlohu a odhodlanie občianskej spoločnosti; uznáva, že Európa potrebuje dôveryhodnú, viditeľnú a zodpovednú správu hospodárskych záležitostí, aby mohla riešiť finančné problémy budúcnosti; zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti zostávajúcim prekážkam, ktoré občanom EÚ bránia v plnom uplatňovaní práv, ktoré im plynú z právnych predpisov EÚ, ako aj presadzovať politickú účasť občanov na živote EÚ;

21.

nazdáva sa, že je dôležité, aby vo svojej práci na konkrétnych veciach využíval ďalšie formy činnosti, ako sú parlamentné otázky na ústne zodpovedanie počas plenárnych zasadnutí; pripomína, že ide o priamu formu kontroly ostatných inštitúcií a orgánov EÚ zo strany Parlamentu; poukazuje na to, že v roku 2013 využil 9-krát svoje právo predkladať otázky, napríklad vo veci zdravotného postihnutia, dobrých životných podmienok zvierat, nakladania s odpadom a európskej iniciatívy občanov; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré predložené iniciatívne návrhy výboru musia čakať na prerokovanie v plenárnom zhromaždení niekoľko mesiacov, čo bráni možnosti vyjadriť opakujúce sa problémy občanov EÚ a dostať priamu odpoveď Komisie;

22.

berie na vedomie neustály prílev korešpondencie od občanov, ktorí sa obracajú na Parlament so žiadosťou o nápravu v otázkach, ktoré nepatria do oblasti právomocí EÚ podľa článku 227 zmluvy ani článku 51 Charty základných práv; vyzýva na nájdenie lepších riešení, pokiaľ ide o vybavovanie týchto podnetov od občanov, pričom sa zohľadnia povinnosti Parlamentu týkajúce sa jeho styku s občanmi; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že príslušné útvary Parlamentu sa ďalej nezaoberali odporúčaniami týkajúcimi sa podnetov občanov súvisiacich s otázkami, ktoré nepatria do oblasti právomocí EÚ, ktoré boli uvedené v uznesení Parlamentu z 21. novembra 2012 o aktivitách Výboru pre petície počas roku 2011;

23.

uznáva, že pre predkladateľov petícií zostávajú prioritou otázky životného prostredia, čo vlastne poukazuje na skutočnosť, že členské štáty v tejto oblasti stále zaostávajú; pozoruje, že mnohé z petícií sa zameriavajú na verejné zdravie, napr. nakladanie s odpadom, bezpečnosť vôd, jadrovú energiu a chránené živočíchy; poukazuje na to, že mnohé petície sa zaoberajú novými a nadchádzajúcimi projektmi, ktoré zvyšujú riziko vplyvu na uvedené oblasti; pripomína, že napriek snahe členských štátov riešiť tieto situácie je zjavné, že udržateľnému riešeniu stojí v ceste ešte stále veľa prekážok; poukazuje na prípad oceliarne ILVA v meste Taranto, ktorá vzbudzuje veľké obavy v dôsledku výrazného zhoršenia životného prostredia a zdravotného stavu miestneho obyvateľstva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila všetky dostupné mechanizmy na okamžité zabezpečenie dodržiavania právnych predpisov EÚ o ochrane životného prostredia talianskymi orgánmi;

24.

vyzýva Výbor pre petície, aby naďalej skúmal účinky judikatúry týkajúcej sa Helénskej vysielacej spoločnosti (Ellinikí Radiofonía Tileórasi, ERT) na výklad článku 51 Charty základných práv Európskej únie a jej dôsledky v súvislosti s petíciami a aby prešetril, akým skutočným prekážkam musia občania EÚ čeliť, keď žiadajú o predbežné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie s cieľom získať spoľahlivý výklad ústredných otázok týkajúcich sa európskych právnych predpisov vo veciach predložených vnútroštátnym súdom;

25.

víta začatie vykonávania európskej iniciatívy občanov 1. apríla 2012, registráciu prvej európskej iniciatívy občanov venovanej politikám pre mladých Európanov – Fraternity 2020 a nedávnu úspešnú európsku iniciatívu občanov venovanú právu na vodu; je presvedčený, že európska iniciatíva občanov je prvým nástrojom nadnárodnej účastníckej demokracie a umožní občanom aktívne sa zapojiť do vytvárania rámca európskych politík a právnych predpisov; opätovne potvrdzuje svoj záväzok zapojiť sa do organizácie verejných vypočutí pre úspešné európske iniciatívy občanov s aktívnou účasťou všetkých príslušných parlamentných výborov; zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne preskúmavať situáciu európskych iniciatív občanov s cieľom zlepšiť ich postup a zároveň obmedziť byrokratickú záťaž a iné prekážky; uvedomuje si, že výsledok prvého parlamentného vypočutia prvých úspešných európskych iniciatív občanov v roku 2014 je rozhodujúci pre nasadenie vysokých procedurálnych noriem a pre očakávania občanov v súvislosti s uplatňovaním tohto práva v budúcnosti, a zaväzuje sa, že zabezpečenie účinnosti participačného procesu bude považovať za inštitucionálnu prioritu

26.

oceňuje rozhodnutie Komisie vyhlásiť rok 2013 za Európsky rok občianstva a poskytnúť občanom EÚ cenné informácie a prehľad o ich právach a demokratických nástrojoch, ktoré majú k dispozícii na presadzovanie týchto práv; nazdáva sa, že Európsky rok občianstva by sa mal využiť na rozsiahle šírenie informácií o novej európskej iniciatíve občanov, a teda na poskytovanie jasných a zrozumiteľných usmernení s cieľom znížiť vysokú mieru neprípustnosti v porovnaní s tou, ktorá stále pretrváva v oblasti petícií; je presvedčený, že webový portál pre petície je konkrétnym cenným príspevkom Európskeho parlamentu k európskemu občianstvu

27.

vyzýva Komisiu ako ochrankyňu zmluvy, aby zabezpečila odstránenie súčasného nedostatočného vykonávania práva EÚ, ako sa uvádza vo viacerých petíciách predložených Európskemu parlamentu, s cieľom umožniť občanom EÚ plne uplatňovať svoje práva;

28.

vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy s cieľom vyriešiť problémy súvisiace so vzájomným uznávaním dokladov o osobnom stave členskými štátmi, a aby pritom rešpektovala právomocičlenských štátov;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že európski občania sa pri uplatňovaní práva na slobodu pohybu naďalej stretávajú s častými problémami v dôsledku nesprávneho uplatňovania právnych predpisov z oblasti jednotného trhu verejnými orgánmi;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v nedávnej minulosti správy z vyšetrovacích misií a ďalšie dokumenty neboli preložené do úradných jazykov EÚ, najmä do jazykov predkladateľov petícií;

31.

uznáva dôležitú úlohu siete SOLVIT, ktorá pravidelne odhaľuje a rieši problémy spojené s vykonávaním právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu; naliehavo vyzýva na posilnenie tohto nástroja a na aktívnejšiu spoluprácu medzi Výborom pre petície a sieťou SOLVIT; pripomína, že rok 2013 bol Európskym rokom občianstva, a vyjadruje uznanie inštitúciám a orgánom Európskej únie i členských štátov, ktoré počas tohto roku intenzívnejšie propagovali svoje služby pre európskych občanov a obyvateľov, a to s ohľadom na zásady uvedené v zmluvách a na skutočnosti uvedené v tejto správe;

Nové horizonty a vzťahy s ostatnými inštitúciami

32.

poukazuje na to, že je dôležité posilniť význam činnosti výboru v rámci Parlamentu zvýšením jeho kontrolnej funkcie; vyzýva novozvolený Výbor pre petície, aby vymenoval interných ročných spravodajcov pre hlavné politiky, ktoré sú predmetom záujmu európskych predkladateľov petícií; vyzýva ostatné parlamentné výbory, aby častejšie žiadali Výbor pre petície o stanovisko k správam o vykonávaní a k iným nástrojom na sledovanie správnej transpozície, vykonávania prípadne preskúmania európskych právnych predpisov v členských štátoch; zdôrazňuje, že aj vzhľadom na stále narastajúce množstvo doručených petícií a súvisiace úkony je dôležité, aby mal výbor v rámci portfólia parlamentných výborov postavenie zbavené neutrality; vyzýva plénum Európskeho parlamentu, aby venovalo viac času činnosti Výboru pre petície;

33.

zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu Výboru pre petície s ostatnými inštitúciami a orgánmi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi v členských štátoch; považuje za dôležité posilniť štruktúrovaný dialóg a systematickú spoluprácu s členskými štátmi, najmä s výbormi pre petície národných parlamentov, napríklad pravidelnými schôdzami s predsedami všetkých vnútroštátnych výborov pre petície; vytvorenie takéhoto partnerstva umožní najlepšiu výmenu skúseností a postupov, pomôže v petíciách systematickejšie a efektívnejšie odkazovať na príslušnú úroveň a orgán a napokon priblíži Európskemu parlamentu problémy európskych občanov; víta skutočnosť, že írsky parlament Oireachtas zriadil Spoločný výbor pre vyšetrovanie, dohľad a petície a počas tohto roka nadviazal užitočné spojenie s Európskym parlamentom s cieľom ponúknuť občanom ešte lepšie služby; poznamenáva, že parlamenty v iných členských štátoch v súčasnosti zvažujú vytvorenie výborov pre petície alebo podobných orgánov, alebo niektoré používajú na vybavovanie petícií iné postupy;

34.

vyzýva Komisiu, aby náležite uznala úlohu, ktorú petície plnia v monitorovaní účinného vykonávania právnych predpisov EÚ, keďže petície sú zvyčajne tým najvčasnejším ukazovateľom toho, že členské štáty vo vykonávaní právnych opatrení zaostávajú; vyzýva Európsky parlament, aby vo svojej medziinštitucionálnej dohode s Komisiou odporúčal obmedzenie času na odpovedanie na žiadosti výboru a aby zároveň priebežne informoval Výbor pre petície o vývoji konaní o neplnení povinnosti, ktoré priamo súvisia s petíciami, domnieva sa, že vo všeobecnosti by európske inštitúcie mali poskytovať viac informácií a byť transparentnejšie vo vzťahu k občanom EÚ, aby vyvrátili šíriaci sa názor o nedostatku demokracie;

35.

zdôrazňuje, že úzka spolupráca s členskými štátmi je pre prácu Výboru pre petície nesmierne dôležitá; nabáda členské štáty, aby aktívne reagovali na petície súvisiace s vykonávaním a presadzovaním európskeho práva, a považuje prítomnosť a aktívnu spoluprácu zástupcov členských štátov na schôdzach Výboru pre petície za veľmi dôležité; je odhodlaný zachovať úzku spoluprácu a komunikáciu medzi inštitúciami EÚ a občanmi;

36.

zdôrazňuje dôležitosť posilnenia spolupráce s európskym ombudsmanom prijatím novej medziinštitucionálnej dohody; zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť Európsky parlament do siete národných ombudsmanov; schvaľuje vynikajúce vzťahy v inštitucionálnom rámci medzi ombudsmanom a týmto výborom; osobitne oceňuje pravidelné príspevky ombudsmana k činnosti Výboru pre petície počas celého volebného obdobia; pripomína, že nie všetci občania EÚ už majú svojho ombudsmana, čo znamená, že nie všetci občania EÚ majú rovnaký prístup k prostriedkom nápravy; zastáva názor, že úrad národného ombudsmana v každom členskom štáte v rámci európskej siete ombudsmanov by pre európskeho ombudsmana znamenal výraznú podporu;

Pracovné metódy

37.

vyzýva poslancov EP vo Výbore pre petície, aby prijali konečné znenie interných predpisov s cieľom zabezpečiť maximálnu efektívnosť a otvorenosť činnosti výboru a aby predložili návrhy na zmenu rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, čím by potvrdili svoje trvalé úsilie z celého siedmeho volebného obdobia o zlepšenie pracovných metód; vyzýva Výbor pre petície, aby schválil jednoznačné lehoty v petičnom procese s cieľom urýchliť celý cyklus vybavovania petícií v Európskom parlamente a ešte viac zvýšiť transparentnosť a demokratickosť celého procesu; zdôrazňuje, že by sa tak mohol zaviesť vymedzený cyklus vybavovania petícií od ich registrácie po konečné uzavretie v Európskom parlamente, podobne ako v prípade lehôt stanovených na prácu pri vypracúvaní legislatívnych a nelegislatívnych dokumentov; domnieva sa, že tieto lehoty by boli mechanizmom, ktorý upozorní poslancov a automaticky nasmeruje ich pozornosť na petície, v súvislosti s ktorými sa po dlhšiu dobu nič nekonalo, ani sa neuskutočnila žiadna korešpondencia, aby sa zabránilo tomu, že staršie petície zostanú roky bez vážnych dôvodov nevybavené; pripomína, že vyšetrovacie návštevy sú jedným z kľúčových investigatívnych nástrojov Výboru pre petície, preto je potrebné naliehavo preskúmať príslušné predpisy s cieľom umožniť novozvoleným poslancom vykonávať účelné návštevy a bezodkladne oznamovať predkladateľom petícií a výboru svoje zistenia a odporúčania;

38.

víta prítomnosť verejných orgánov príslušných členských štátov na schôdzach Výboru pre petície, ako aj prítomnosť ostatných zainteresovaných strán; zdôrazňuje skutočnosť, že Výbor pre petície je jediným výborom, ktorý systematicky poskytuje občanom platformu na vyjadrenie svojich pripomienok priamo poslancom Európskeho parlamentu a umožňuje viacstranný dialóg medzi inštitúciami EÚ, vnútroštátnymi orgánmi a predkladateľmi petícií; navrhuje, aby v záujme uľahčenia organizácie schôdzí i zníženia cestovných nákladov v budúcnosti Výbor pre petície a administratíva Parlamentu preskúmali možnosť účasti predkladateľov petícií alebo verejných orgánov prostredníctvom videokonferencie či podobného prostriedku;

39.

berie na vedomie rastúci počet petícií v priebehu volebného obdobia a vyjadruje stále znepokojenie nad tým, že odklady a vybavovacie lehoty sú v registračnej fáze procesu a vo fáze skúmania prípustnosti petície stále príliš dlhé; žiada, aby bol tak oddeleniu príjmu a odosielania úradných dokumentov, ako aj sekretariátu Výboru pre petície poskytnutý ďalší administrátor s právnickým vzdelaním, ktorý by vydával odporúčania v súvislosti s tým, či petícia patrí do právomoci európskeho práva; domnieva sa, že je potrebné, aby sa tieto odporúčania spolu so zhrnutiami obsahu petícií poslancom poskytovali najprv iba v angličtine a do ostatných úradných jazykov by sa prekladali až pri zverejňovaní, a to v záujme ďalšieho urýchlenia prvej fázy rozhodovania o prípustnosti; očakáva, že otvorením nového internetového portálu venovaného petíciám sa zníži počet sporných podnetov, ktoré sú niekedy zaregistrované ako petície;

o

o o

40.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a správu Výboru pre petície, Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, ich výborom pre petície, ich ombudsmanom a podobným príslušným orgánom.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/44


P7_TA(2014)0205

Záhradníctvo

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast (2013/2100(INI))

(2017/C 378/05)

Európsky parlament,

so zreteľom na tretiu časť hlavu III a hlavu VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh,

so zreteľom na smernicu 2009/128/ES z 21. októbra 2009 o trvalo udržateľnom používaní pesticídov,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1),

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1182/2007 z 26. septembra 2007, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre sektor ovocia a zeleniny (2), a na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (3),

so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (4),

so zreteľom na nariadenie (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (6),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. júna 1996 o iniciatíve Spoločenstva pre okrasné záhradníctvo (7),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. decembra 2008 o cenách potravín v Európe (COM(2008)0821),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2008 o akčnom pláne pre trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a trvalo udržateľnú priemyselnú politiku (COM(2008)0397),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2009 o lepšom fungovaní potravinového reťazca v Európe (COM(2009)0591),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2009 o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov (COM(2009)0234),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244),

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2008/359/ES z 28. apríla 2008, ktorým sa zriaďuje skupina na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť agropotravinárskeho priemyslu, a na správu uvedenej skupiny na vysokej úrovni zo 17. marca 2009 o konkurencieschopnosti európskeho agropotravinárskeho priemyslu, ako aj na odporúčania tejto skupiny a plán hlavných iniciatív (8),

so zreteľom na štúdiu z novembra roku 2012 s názvom Podpora pre roľnícke družstvá, v ktorej sa uvádzajú závery projektu podpory pre roľnícke družstva, ktorý spustila Komisia (9),

so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2013 – Inštitútu pre technologický výskum budúcnosti s názvom Krátke potravinové reťazce a miestne potravinové systémy v EÚ. Súčasný stav ich sociálno-ekonomických charakteristík (10),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0048/2014),

A.

keďže sektor ovocia a zeleniny dostáva približne 3 % platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), pričom však produkuje 18 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby v EÚ, zaberá 3 % využiteľnej poľnohospodárskej plochy EÚ a má hodnotu viac ako 50 miliárd EUR;

B.

keďže záhradníctvo zahŕňa ovocie, zeleninu, zemiaky, šaláty, bylinky a okrasné rastliny a keďže súčasťou odvetvia záhradníctva sú pestovateľské škôlky, trvalé pestovateľské škôlky, záhradnícke služby, záhradnícke služby na cintorínoch, maloobchodný predaj záhradníckych potrieb, záhradné centrá a krajinné záhradníctvo;

C.

keďže dodávateľský reťazec sektora ovocia a zeleniny má odhadovaný obrat vyše 120 miliárd EUR, zamestnáva približne 550 000 osôb a má mimoriadny význam pre ekonomiku v tých oblastiach EÚ, ktoré sa zvyčajne vyznačujú vysokou nezamestnanosťou;

D.

keďže EÚ je druhý najväčší svetový výrobca a aj druhý najväčší dovozca ovocia a zeleniny; keďže dopyt v tomto odvetví sa zvyšuje a v súčasnosti presahuje ponuku; keďže objem obchodu s ovocím a zeleninou sa z 90 miliárd USD v roku 2000 zvýšil na takmer 218 miliárd USD v roku 2010 a tvorí takmer 21 % svetového obchodu s potravinami a výrobkami živočíšneho pôvodu; keďže EÚ významným spôsobom otvorila svoje trhy dovozu z tretích krajín, s ktorými uzatvorila dvojstranné a viacstranné dohody;

E.

keďže odvetvie záhradníctva – prvovýroba a spracovateľský priemysel – má na európskej úrovni v oblasti hospodárstva multiplikačný efekt, pričom stimuluje dopyt aj tvorbu pridanej hodnoty v iných hospodárskych odvetviach ako obchod, výstavba a finančné služby;

F.

keďže odvetvie bioovocia a biozeleniny je najrýchlejšie rastúcim bioodvetvím na ktoromkoľvek trhu EÚ s hodnotou 19,7 miliardy EUR v roku 2011, pričom v rozmedzí rokov 2010 a 2011 predstavovala jeho miera rastu 9 % a po celé desaťročie zaznamenávalo ročný rast o 5 – 10 %; keďže z hľadiska vysadenej plochy sa výsadba bioovocia medzi rokmi 2010 a 2011 zvýšila o 18,2 % a výsadba biozeleniny o 3,5 %;

G.

keďže spotreba ovocia a zeleniny na obyvateľa v roku 2011 v EÚ 27 klesla o 3 % v porovnaní s priemernou spotrebou v predchádzajúcich piatich rokoch, a to napriek významným zdravotným prínosom konzumácie ovocia a zeleniny;

H.

keďže EÚ je najväčším svetovým výrobcom kvetín, cibuliek a izbových rastlín (44 % svetovej produkcie) s najvyššou hustotou na hektár; keďže odvetvie okrasných rastlín má odhadovaný obrat 20 miliárd EUR vo výrobe, 28 miliárd EUR vo veľkoobchodnom predaji a 38 miliárd EUR v maloobchodnom predaji a zamestnáva približne 650 000 osôb;

I.

keďže režim ovocia a zeleniny je súčasťou SPP a okrem iných cieľov sa snaží obnoviť rovnováhu v potravinárskom reťazci, propagovať ovocie a zeleninu, výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť a podporiť inovácie; keďže zvýšením príťažlivosti tohto systému by sa mal zvýšiť počet členov organizácií výrobcov aj v regiónoch, ktoré počas niekoľkých rokov nemali k dispozícii prevádzkové prostriedky a/alebo ktorých výrobné metódy sú zastarané, vzhľadom na to, že viac ako polovica všetkých pestovateľov EÚ zatiaľ nepatrí do žiadnej organizácie výrobcov, a to napriek cieľu Komisie dosiahnuť do roku 2013 priemernú mieru účasti v organizáciách výrobcov na úrovni 60 %; keďže nízka miera účasti v organizáciách v niektorých členských štátoch je čiastočne zapríčinená pozastavením organizácií výrobcov, čo vytvára neistotu pre výrobcov; keďže organizácie výrobcov zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní rokovacej právomoci organizácií výrobcov ovocia a zeleniny, je zásadne dôležité zabrániť neistote medzi výrobcami ozrejmením európskych právnych predpisov venovaných uznávaniu organizácií výrobcov;

J.

keďže podľa Eurostatu celkové vstupné náklady poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2000 – 2010 zvýšili o takmer 40 %, pričom výkupné ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o menej než 25 %; keďže zvýšenie vstupných nákladov bolo v prípade syntetických hnojív a látok na zlepšenie vlastností pôdy na úrovni takmer 80 %, v prípade semien a sadeníc takmer 30 % a v prípade látok na ochranu rastlín takmer 15 %;

K.

keďže pokles úrodnosti pôdy spôsobený eróziou, nižším vstupom organickej hmoty vedúcim k zhoršeniu pôdnej štruktúry a množstva humusu a nižšej schopnosti zadržiavať živiny a vodu, ako aj obmedzením ekologických procesov prináša poľnohospodárom aj verejným rozpočtom významné náklady;

L.

keďže znalostný reťazec v oblasti záhradníctva na pretransformovanie výskumu do praxe je pod tlakom a výdavky súkromného sektora na výskum sú vo všeobecnosti nízke, pričom na výskum a vývoj sa vynaložilo len 0,24 % celkových výdavkov potravinového priemyslu v EÚ-15 v roku 2004, čo je posledné obdobie, za ktoré sú k dispozícii údaje;

M.

keďže veľkému množstvu odrôd ovocia a zeleniny hrozí vyhynutie, lebo nie sú dostatočne ziskové, a keďže poľnohospodári, ktorí tieto odrody naďalej pestujú, majú z environmentálneho, sociálneho a kultúrneho hľadiska hodnotnú úlohu pri zachovávaní významných zložiek európskej poľnohospodárskej základne;

N.

keďže čoraz väčšie ťažkosti v súvislosti s prevenciou škodcov potravín, ich kontrolou a ničením a obmedzená dostupnosť výrobkov na ochranu rastlín pre zeleninové plodiny by mohli mať nepriaznivý vplyv na poľnohospodársku rozmanitosť a kvalitu zeleniny v Európe;

O.

keďže podniky pôsobiace v odvetví záhradníctva sa často zapájajú aj do výroby, predaja a služieb;

P.

keďže cisgenézu možno vymedziť ako techniku genetického inžinierstva, ktorá do rastliny zavádza gén z rastlín rovnakého druhu alebo rodu;

1.

zdôrazňuje význam podporovania odvetvia záhradníctva EÚ a umožnenia jeho lepšej konkurencie na svetových trhoch, a to prostredníctvom inovácií, výskumu a vývoja, energetickej účinnosti a bezpečnosti, prispôsobenia sa zmene klímy a jej zmiernenia a opatrení na zlepšenie uvádzania na trh, ako aj význam pokračovania v úsilí o odstránenie nerovnováhy medzi prevádzkovateľmi a dodávateľmi;

2.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť výrobcom prístup na trhy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu vývozcov ovocia, zeleniny, kvetov a okrasných rastlín v záujme prekonania čoraz vyššieho počtu necolných prekážok, napríklad niektorých fytosanitárnych noriem tretích krajín, ktoré vývoz z EÚ sťažujú, či dokonca znemožňujú;

3.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla rovnaké podmienky prístupu na trh, pokiaľ ide o normy uvádzania na trh, označovanie pôvodu atď., pre všetkých účastníkov trhu EÚ, a aby uskutočňovala kontroly na zaistenie dodržiavania týchto podmienok, aby sa zabránilo narúšaniu hospodárskej súťaže;

4.

povzbudzuje podporovanie spotreby ovocia a zeleniny v členských štátoch prostredníctvom vzdelávacích aktivít, ako sú európsky program podpory konzumácie ovocia v školách a napríklad aj programy odvetvia v Spojenom kráľovstve Vypestuj si svoj zemiak alebo Uvar si vlastný zemiak;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne trhy sú často nedostatočne zásobované miestnymi záhradníckymi produktmi a že by sa preto malo v týchto regiónoch propagovať poľnohospodárske podnikanie, a to najmä prostredníctvom stimulov pre mladých podnikateľov, ktoré by ponúkli pracovné príležitosti v poľnohospodárskom sektore a záruku dodávok čerstvých miestnych produktov;

6.

zdôrazňuje prínosy okrasného záhradkárstva pre ľudské zdravie a pohodu, pokiaľ ide o rozširovanie zelených plôch, čím sa zlepšuje mestské prostredie z hľadiska zmeny klímy a vidiecke hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu aktívnejšej podpory tohto odvetvia z hľadiska podpory investícií a kariérneho rozvoja;

7.

víta opatrenia v rámci režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktoré majú zvýšiť trhovú orientáciu pestovateľov v EÚ, povzbudiť inovácie, podporiť sektor ovocia a zeleniny, zvýšiť konkurencieschopnosť pestovateľov a zlepšiť uvádzanie na trh, kvalitu výrobkov a environmentálne aspekty výroby, a to prostredníctvom poskytovania podpory organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov a uznávania medziodvetvových organizácií a tiež prostredníctvom podpory tvorby klastrov vytvárajúcich nové príjmové toky, ktoré sa majú smerovať na nové investície; súčasne pripomína, že je nutné prijať kroky na zaistenie toho, aby osoby, ktoré výrobky uvádzajú na trh samy a priamo, neboli diskriminované, ale aby mali možnosť realizovať inovatívne projekty a zlepšovať ich konkurencieschopnosť;

8.

pripomína, že miestna a regionálna výroba a uvádzanie výrobkov na trh pomáhajú vytvárať a chrániť hospodársku činnosť a pracovné miesta vo vidieckych oblastiach;

9.

pripomína, že krátke hodnotové reťazce pomáhajú znižovať emisie, ktoré poškodzujú klímu;

10.

konštatuje, že mestské poľnohospodárstvo ponúka odvetviu záhradníctva nové možnosti;

11.

víta správu o verejných konzultáciách Komisie s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, najmä jej oddiel 3.8, v ktorom sa uznáva potreba zjednodušiť súčasné pravidlá, ktorými sa riadia organizácie výrobcov, a podporuje jej návrh na posilnenie organizácií výrobcov a konštatuje, že najviac odpovedí podporuje zachovanie základnej filozofie súčasných mechanizmov podpory;

12.

zdôrazňuje, že obmedzovanie byrokracie je osobitne dôležité pre malé a stredné podniky, hoci takéto opatrenia nesmú oslabovať právnu istotu, na ktorú sa tieto podniky takisto spoliehajú;

13.

víta skutočnosť, že dohoda o reforme SPP zachováva európsky systém podpory v oblasti ovocia a zeleniny založený na organizáciách výrobcov, hoci uznáva, že existujúce nástroje neboli vždy účinné, ako to uznala Komisia vo svojom dokumente k verejnej konzultácii s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, a preto podporuje prácu skupiny z Newcastle zameranú na zlepšenie režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktorý by mal zohľadňovať osobitnú povahu právneho režimu družstiev v členských štátoch, aby neobmedzoval vytváranie nových organizácií výrobcov, a zároveň rešpektovať skutočnosť, že pestovatelia si môžu zvoliť možnosť zostať mimo systému organizácií výrobcov; podporuje tiež vytvorenie nástroja Únie pre riadenie vážnych kríz postihujúcich niekoľko členských štátov a zdôrazňuje, že by mal byť otvorený všetkým výrobcom, bez ohľadu na to, či sú členmi organizácií výrobcov;

14.

v záujme posilnenia činností prínosných pre výrobcov, ktoré uskutočňujú organizácie výrobcov, vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní režimu pre ovocie a zeleninu vypracovala praktické pravidlá pre formu a pracovné metódy organizácií výrobcov a aby systém prispôsobila trhovým štruktúram, ktoré existujú v členských štátoch s cieľom dosiahnuť, aby organizácie výrobcov mohli plniť svoju zamýšľanú úlohu a pestovatelia tak boli motivovaní k tomu, aby do organizácií výrobcov vstúpili, a to pod podmienkou, že sa tým neohrozí dosiahnutie základných cieľov tohto režimu a že pestovatelia budú mať pri rozhodovaní o týchto otázkach naďalej slobodnú voľbu;

15.

so znepokojením konštatuje, že pravidlá systému organizácií výrobcov sú otvorené širokému výkladu zo strany audítorov Komisie, čo vedie k vysokému stupňu neistoty a môže členské štáty vystaviť riziku odňatia rozpočtových prostriedkov a súdnej kontroly; zdôrazňuje tiež, že audítorské postupy a finančné korekcie je nutné uskutočňovať včasnejšie a v dohodnutom období auditu;

16.

poznamenáva, že v celej EÚ stále existujú nespravodlivé obchodné postupy, ktoré podrývajú záhradnícke podniky a ich organizácie výrobcov a znižujú odvahu pestovateľov investovať do budúcnosti; domnieva sa, že vďaka kódexom správania dohodnutým všetkými subjektmi v dodávateľskom reťazci, podporeným legislatívnym rámcom a kontrolovaným vnútroštátnym posudzovateľom v každom členskom štáte, ktorého úlohou je monitorovať obchodné praktiky, sa do značnej miery zlepší fungovanie potravinového reťazca a vnútorného trhu;

17.

domnieva sa, že súkromné normy v oblasti rezíduí pesticídov zavedené mnohými veľkými maloobchodnými reťazcami sú v rozpore s hospodárskou súťažou a poškodzujú záujmy pestovateľov ovocia a zeleniny; vyzýva Komisiu, aby s takýmito praktikami skoncovala, keďže zvyškové úrovne pesticídov uvedené v právnych predpisoch EÚ poskytujú dostatočnú ochranu zdravia spotrebiteľov aj výrobcov;

18.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali integrovanú ochranu proti škodcom, podporovali inovácie a podnikanie prostredníctvom intenzívnejšieho výskumu a vývoja nechemických alternatív, ako sú prirodzení predátori a paraziti jednotlivých druhov škodcov, a aby využívali rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020 na financovanie aplikovaného výskumu podporujúceho rozvoj integrovaných stratégií boja proti škodcom, chorobám a burine a nato, aby výrobcom poskytli potrebné nástroje a informácie na riešenie požiadaviek smernice 2009/128/ES, v ktorej sa v článku 14 uvádza, že členské štáty „prijmú všetky potrebné opatrenia na podporu integrovanej ochrany proti škodcom s malou spotrebou pesticídov, pričom, vždy keď je to možné, sa uprednostnia nechemické metódy“ a „ustanovia alebo podporia vytvorenie podmienok potrebných na vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom“;

19.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby propagovali a zdôrazňovali zintenzívnenie ekologických procesov, ktoré zaručujú dlhodobé zdravie pôdy, jej úrodnosť a formovanie a riešia tiež problematiku populácií škodcov a regulujú ich; domnieva sa, že to môže viesť k dlhodobému zlepšeniu produktivity poľnohospodárov a k nižším nákladom pre verejné rozpočty;

20.

zdôrazňuje, že záhradníctvo závisí od širokej škály prípravkov na ochranu rastlín a naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s reguláciou týchto prípravkov uplatňovala prístup založený na riziku, ktorý opodstatňujú nezávislé vedecké dôkazy na základe partnerského preskúmania; zdôrazňuje, že osobitne zraniteľné sú menej významné použitia, a to vďaka zriedkavosti príslušných aktívnych látok; vyzýva Komisiu, aby posilnila koordináciu zberu údajov vo všetkých členských štátoch, najmä údajov o zvyškových látkach, ktoré sú zásadne dôležitou požiadavkou pre povoľovanie špeciálnych jedlých plodín; vyzýva GR AGRI, GR SANCO, GR pre životné prostredie a GR pre hospodársku súťaž, aby strategicky spolupracovali a z viacerých hľadísk zohľadnili vplyv zmien nariadenia o prípravkoch na ochranu rastlín;

21.

naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila fungovanie systémov vzájomného uznávania povolení prípravkov na ochranu rastlín uvedených v článku 40 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a to s cieľom zjednodušiť ich uplatňovanie a odstrániť akúkoľvek zbytočnú byrokraciu, a aby zvážila dlhodobý cieľ celosvetovej harmonizácie regulácie prípravkov na ochranu rastlín a zmenšovania necolných prekážok brániacich vývoznému obchodu;

22.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 51 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a bez ďalšieho odkladu predložila Parlamentu a Rade správu o vytvorení európskeho fondu pre menej významné použitia a špeciálne plodiny; zdôrazňuje, že takýto fond by sa mal využívať na financovanie prebiehajúceho európskeho pracovného programu na koordináciu a spoluprácu medzi agropotravinárskymi subjektmi, príslušnými orgánmi a zainteresovanými subjektmi vrátane výskumných subjektov v oblasti uskutočňovania a prípadne financovania výskumných a inovačných činností zameraných na ochranu špeciálnych plodín a menej významných použití;

23.

pripomína, že dovážané výrobky nemusia plniť rovnaké fytosanitárne požiadavky ako európske výrobky; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca nerovnosť oslabuje konkurencieschopnosť európskych výrobcov a poškodzuje záujmy európskych spotrebiteľov;

24.

pripomína, že v nariadení o prípravkoch na ochranu rastlín (nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 (11)) a aj v novom nariadení o biocídnych výrobkoch (nariadenie (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 (12)) sa od Komisie vyžaduje, aby do decembra 2013 bližšie stanovila vedecké kritériá na určenie vlastností, ktoré narúšajú endokrinný systém; zdôrazňuje, aké je dôležité, aby bol tento postup transparentný, a teda aby príslušné subjekty na trhu rozumeli vedeckému základu rozhodnutí a boli si vedomé toho, ktoré subjekty sa na príprave nových kritérií podieľali; naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne zvážila vplyv jednotlivých prístupov pri predkladaní návrhov týkajúcich sa látok narúšajúcich endokrinný systém;

25.

zdôrazňuje, že odvetvie záhradníctva sa výrazne opiera o používanie vysokokvalitných, presne určených hnojív; víta súčasnú revíziu nariadenia EÚ o hnojivách, so znepokojením však berie na vedomie zámer Komisie zaradiť doň doteraz nepredpisované materiály na zlepšenie vlastností pôdy; zdôrazňuje, že tieto materiály si nevyžadujú presnosť pri výrobe a používaní, a vyzýva Komisiu, aby ich do rozsahu pôsobnosti smernice o hnojivách nezaraďovala;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie záhradníctva je v popredí vývoja a používania inovatívnych systémov presného poľnohospodárstva a domnieva sa, že tieto systémy výrazne znížia používanie pesticídov a hnojív, zvýšia trhovo použiteľné výnosy, znížia tvorbu odpadu a zlepšia kontinuitu dodávok a hospodársku výkonnosť; zdôrazňuje, že metódy pestovania rastlín, napríklad rotácia plodín a pestovanie medziplodín a výskum a vývoj, by mali smerovať k minimalizácii environmentálnych škôd;

27.

berie na vedomie návrh nariadenia Komisie o rastlinnom rozmnožovacom materiáli (COM(2013)0262) a so znepokojením konštatuje, že tento návrh by mal neprimeraný vplyv na odvetvie záhradníctva, najmä na oblasť okrasných rastlín a ovocia; zdôrazňuje, že každá legislatíva by mala byť úmerná a mala by sa v nej uznať zásada subsidiarity; zdôrazňuje tiež, že zmeny právnych predpisov nesmú ohroziť tradičné odrody a plodiny a z hľadiska dlhodobej potravinovej bezpečnosti a odolnosti potravinárskych systémov by mali prispieť ku genetickej rozmanitosti populácií plodín, a to aj v rámci jednotlivých populácií;

28.

berie na vedomie vplyv nepôvodných invazívnych záhradníckych druhov na širšie životné prostredie, odporúča však, aby sa v návrhu nariadenia Komisie o prevencii a riadení introdukcie a šírenia cudzích inváznych druhov (COM(2013)0620) uplatňoval prístup vychádzajúci z jednotlivých regiónov alebo krajín, ktorý uznáva, že niektoré oblasti Európy sú zraniteľnejšie než iné a že rôzne oblasti Európy majú rôznu klímu podporujúcu rôzne spektrum rastlín;

29.

naliehavo žiada Komisiu, aby ako všeobecnú zásadu chránila možnosť šľachtiteľov rastlín slobodne používať existujúce rastlinné materiály na vývoj nových rastlinných materiálov a ich uvádzanie na trh, a to bez ohľadu na akékoľvek patentové nároky zahŕňajúce rastlinné materiály;

30.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj miestnych trhov s ovocím a zeleninou a krátkych dodávateľských reťazcov, a tým zaistili čerstvosť výrobkov;

31.

vyzýva Komisiu, aby rozlišovala medzi cisgénnymi a transgénnymi rastlinami a vytvorila rôzne procesy schvaľovania pre cisgénne rastliny, očakáva stanovisko agentúry EFSA, ktoré si vyžiadalo GR SANCO a v ktorom sa majú posúdiť zistenia pracovnej skupiny pre nové biotechnické techniky šľachtenia;

32.

zdôrazňuje zvýšenú sezónnu potrebu pracovnej sily v odvetví záhradníctva a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie účinných programov, ktorými sa výrobcom v odvetví záhradníctva zaistí prístup k pracovnej sile, ktorú potrebujú v kľúčových obdobiach roka, pri súčasnom plnohodnotnom rešpektovaní požiadaviek smernice o sezónnych pracovníkoch vrátane zásady spravodlivej odmeny;

33.

víta obnovený dôraz na odbornú prípravu pracovnej sily a na učňovské vzdelávanie, ale so znepokojením poznamenáva, že počet ľudí, ktorí ukončia učňovské vzdelanie v oblasti záhradníctva, je v niektorých členských štátoch stále na nízkej úrovni, čo obmedzuje ponuku pracovných miest pre mladých ľudí so záujmom o toto odvetvie; berie na vedomie, že nie všetci mladí ľudia, ktorí do tohto učňovského vzdelávania nastupujú, majú naň predpoklady; zdôrazňuje, že úsilie o motivovanie mladých ľudí k tomu, aby zvážili prácu v odvetví záhradníctva, a o ich odbornú prípravu by sa malo podporovať osvetovými a informačnými kampaňami na zlepšenie obrazu tohto odvetvia;

34.

naliehavo vyzýva agropotravinársky sektor a výskumnú obec, aby systematicky spolupracovali na prilákaní a odbornej príprave ďalšej generácie výskumníkov a zvýšili zručnosti existujúcej pracovnej sily;

35.

zdôrazňuje prínosy posilnenia a rozšírenia partnerstiev medzi vládou, odvetvím a výskumnými organizáciami a potrebu zaistiť, aby systémy na podporu týchto partnerstiev mali štruktúru, ktorá maximalizuje celkový účinok a jednotnosť investícií;

36.

zdôrazňuje zásadnú dôležitosť efektívneho využívania kvalifikovaných vedeckých zdrojov v záujme urýchlenia uplatňovania výsledkov výskumu a inovácie prostredníctvom prenosu inovačných technológií poľnohospodárskej výroby do odvetvia záhradníctva a kombinovania výskumu, inovácie, odbornej prípravy a expanzie v poľnohospodárskom odvetví s hospodárskymi politikami, ktoré spĺňajú požiadavky rozvoja záhradníckej produkcie a zároveň zvyšujú jej efektívnosť;

37.

zastáva názor, že odvetviu pestovania kvetín a okrasných rastlín sa musí umožniť lepšie využívať programy Únie v oblasti výskumu, technologického vývoja a inovácií, a vyzýva Komisiu, aby do výziev programu Horizont 2020 zaradila tzv. chránené pestovanie, a to s cieľom podnecovať inováciu napríklad v oblasti ochrany udržateľných plodín, udržateľného využívania vody a živín, energetickej účinnosti, pokročilých systémov pestovania a výroby a udržateľnej dopravy;

38.

domnieva sa, že v súčasnej situácií obmedzených rozpočtov členských štátov na financovanie výskumu v poľnohospodárstve a záhradníctve by sa malo podporovať financovanie z prostriedkov tretích strán, okrem iného vrátane maloobchodných predajcov, ktoré by malo byť v súlade s celkovým výskumným záujmom tohto odvetvia;

39.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali prístup k dlhodobému financovaniu investícií do moderných technológií záhradníckej výroby s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť záhradníckych výrobkov a služieb;

40.

zdôrazňuje obrovský význam kvalitného obchodného plánu na zabezpečenie kapitálového financovania; odporúča, aby pestovatelia viac využívali obchodné pomocné a poradenské služby, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s odvetvím, a zabezpečila tak pestovateľom jednoduchú dostupnosť týchto služieb;

41.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci transparentného procesu zahŕňajúceho osoby pracujúce v tomto odvetví aktualizovala položky uvedené v šiestej kapitole (živé stromy a iné rastliny; cibule, korene a pod.; rezané kvety a ozdobné listy) kombinovanej nomenklatúry z roku 2012;

42.

je znepokojený vyhliadkami na presun záhradníckej výroby za hranice EÚ;

43.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že tretina až polovica jedlých produktov sa pre svoj vzhľad nevyužije, a vyzýva Komisiu, aby najmä na miestnych a regionálnych trhoch urýchlene vytvorila možnosti pre marketing širšej škály kvalitatívnych špecifikácií produktov a zároveň zaručila transparentnosť a riadne fungovanie trhu; upozorňuje na súdne procesy v Rakúsku a Švajčiarsku, ktoré sa týkali predaja vzhľadovo nepríťažlivého ovocia a zeleniny; vyzýva supermarkety, aby zohľadňovali výskum trhu, z ktorého vyplýva, že mnoho spotrebiteľov nutne neznepokojuje kozmetický vzhľad ovocia a zeleniny a radi nakupujú výrobky nižšej triedy, najmä ak sú lacnejšie;

44.

so znepokojením berie na vedomie celkové straty a nevyužívanie ovocia a zeleniny určených pre prvotný trh a výrazné hospodárske straty pre podniky; uznáva, že zníženie objemu systémového potravinového odpadu je kľúčom na zvýšenie dodávok potravín zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov sveta; víta však úsilie subjektov potravinárskeho dodávateľského reťazca o presmerovanie tejto produkcie na druhotný trh namiesto jej likvidácie;

45.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dosiahli čo najväčšiu podporu využívania záhradníckeho odpadu v legislatívnom a politickom prostredí; poukazuje na to, že existuje niekoľko materiálov, napríklad použitý kompost z húb, ktoré by bolo možné použiť na výrobu pestovateľských médií s pridanou hodnotou, ak by neboli označené ako odpad;

46.

pripomína, že akvaponické systémy môžu umožniť udržateľnú miestnu výrobu potravín a že kombinácia chovu sladkovodných rýb a pestovania zeleniny v uzatvorenom systéme môže pomôcť znížiť spotrebu zdrojov v porovnaní s tradičnými systémami;

47.

zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť sledovanie cien a množstva vyrobených výrobkov a že je potrebné vypracúvať na úrovni EÚ užívateľské štatistiky pre oblasť záhradníctva, ktoré by výrobcom pomohli lepšie rozumieť trendom na trhu a pripravovať budúce zbery plodín; vyzýva Komisiu, aby do svojich predpovedí zahrnula okrasné rastliny;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 273, 17.10.2007, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(5)  Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(6)  Ú. v. ES L 106, 17.4.2001, s. 1.

(7)  Ú. v. ES C 198, 8.7.1996, s. 266.

(8)  Dostupné na stránke http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/food/competitiveness/high-level-group/documentation/

(9)  Dostupné na stránke http://ec.europa.eu/agriculture/external-studies/2012/support-farmers-coop/fulltext_en.pdf

(10)  Dostupné na stránke http://ftp.jrc.es/EURdoc/JRC80420.pdf

(11)  Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1.

(12)  Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/52


P7_TA(2014)0206

Odstránenie mučenia vo svete

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete (2013/2169(INI))

(2017/C 378/06)

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o ochrane všetkých osôb pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním prijatý Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 9. decembra 1975 (1),

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT) a jeho opčný protokol (OPCAT),

so zreteľom na štandardné minimálne pravidlá OSN týkajúce sa zaobchádzania s väzňami a iné všeobecne platné príslušné normy OSN,

so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (2),

so zreteľom na uznesenia Valného zhromaždenia OSN o mučení,

so zreteľom na vyhlásenie Výboru OSN proti mučeniu uverejnené 22. novembra 2001 v súvislosti s udalosťami z 11. septembra 2001, ktoré poukazuje na to, že zákaz mučenia je podľa medzinárodného práva absolútnou a bezpodmienečnou povinnosťou a v ktorom vyjadruje presvedčenie, „že nech už štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru proti mučeniu, prijímajú akékoľvek reakcie na hrozbu medzinárodného terorizmu, tieto reakcie sú v súlade so záväzkami, ktoré prijali ratifikáciou tohto dohovoru proti mučeniu“,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2012 o moratóriu na využívanie trestu smrti (3),

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o právach dieťaťa, a najmä na najaktuálnejšiu rezolúciu z 20. decembra 2012 (4),

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a najmä na jeho článok 3, podľa ktorého „nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu“,

so zreteľom na Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov, ktorý prijala OSN 28. júla 1951 (5),

so zreteľom na 23. všeobecnú správu Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania Rady Európy uverejnenú 6. novembra 2013 (6),

so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa a jeho dva opčné protokoly o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii (7) a o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (8),

so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim (9),

so zreteľom na Medziamerický dohovor o prevencii a trestaní mučenia, ktorý nadobudol platnosť v roku 1997 (10),

so zreteľom na štatút Medzinárodného trestného súdu,

so zreteľom na Manuál o účinnom vyšetrovaní a dokumentácii mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (Istanbulský protokol) (11),

so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ),

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (12), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania v aktualizovanom znení z roku 2012 (13),

so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti zo 16. júna 2008 (14),

so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach a medzinárodnom humanitárnom práve (15),

so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012, ktorú prijala Rada 6. júna 2013 (16),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (17),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (18),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA (19),

so zreteľom na štúdiu o vykonávaní usmernení EÚ o mučení a inom krutom, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní z marca 2007 (20),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (21),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (22),

so zreteľom na svoje odporúčanie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, Rade a Komisii z 13. júna 2013 o hodnotení organizácie a fungovania ESVČ, ktoré sa uskutočnilo v roku 2013 (23),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0100/2014),

A.

keďže napriek tomu, že absolútny zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je kľúčovou medzinárodnou normou zakotvenou v dohovoroch o ľudských právach OSN a regionálnych dohovoroch, mučenie naďalej pretrváva na celom svete;

B.

keďže výraz „mučenie“ by sa mal chápať v zmysle vymedzenia OSN a mal by zahŕňať aj kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie;

C.

keďže dohovor CAT a opčný protokol OPCAT vytvorili medzinárodný rámec, ktorý poskytuje reálnu možnosť priblížiť sa k odstráneniu mučenia, predovšetkým vytvorením nezávislých a účinných vnútroštátnych mechanizmov prevencie;

D.

keďže EÚ sprísnila svoj záväzok v strategickom rámci EÚ pre ľudské práva, že bude naďalej viesť energickú kampaň proti mučeniu a krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu;

E.

keďže odstránenie mučenia, zlého zaobchádzania, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ v oblasti ľudských práv, ktorá je úzko prepojená s inými oblasťami a nástrojmi činnosti EÚ;

F.

keďže posledné komplexné a verejné zhodnotenie a preskúmanie vykonávacích opatrení sa uskutočnilo v roku 2008, pričom usmernenia EÚ boli aktualizované v roku 2012;

G.

keďže podľa aktualizovaných usmernení sú členské štáty odhodlané v boji proti terorizmu v plnej miere dodržiavať medzinárodné záväzky, ktoré zakazujú mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie;

H.

keďže mučenie môže byť fyzické aj psychologické; keďže sa objavuje čoraz viac prípadov, keď sa psychiatria zneužíva ako nástroj nátlaku na obhajcov ľudských práv a disidentov, ktorí sú umiestňovaní do psychiatrických liečební v snahe zabrániť im vo výkone ich politických a komunitných činností;

I.

keďže súdne orgány členských štátov by mali mať nástroje na stíhanie tých trýzniteľov, ktorí neboli nikdy súdení, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať prípadom mučenia počas diktátorských režimov v Európe, keďže tieto zločiny ostali často nepotrestané;

J.

keďže nedodržiavanie absolútneho zákazu mučenia je výzvou, ktorá v rámci protiteroristických opatrení pretrváva v mnohých krajinách;

K.

keďže existujú významné politické výzvy v súvislosti s osobitnými potrebami týkajúcimi sa ochrany zraniteľných skupín, najmä detí;

L.

keďže polícia v niektorých krajinách volí mučenie ako vypočúvaciu metódu; keďže mučenie nemôže byť prijateľným prostriedkom na riešenie trestných činov;

1.

zdôrazňuje úplný zákaz mučenia v súlade s medzinárodným a humanitárnym právom a dohovorom CAT; zdôrazňuje, že mučenie je jednou z hlavných foriem porušovania ľudských práv a základných slobôd, vyberá si strašnú daň na miliónoch jednotlivcov a ich rodinách a za žiadnych okolností ho nemožno ospravedlniť;

2.

víta začlenenie troch opatrení súvisiacich s odstránením mučenia do akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ale zdôrazňuje potrebu konkrétnych a merateľných kritérií na posudzovanie ich včasného vykonávania v partnerstve s občianskou spoločnosťou;

3.

oceňuje všetky tie organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv, národné prevenčné mechanizmy (NPM) a jednotlivcov, ktorí sa snažia poskytovať odškodnenie a nápravu obetiam, pričom bojujú proti beztrestnosti a aktívne zabraňujú šíreniu mučenia a zlého zaobchádzania vo svete;

4.

konštatuje, že podľa dohovoru CAT je „mučenie“ akékoľvek konanie, ktorým sa určitej osobe zámerne pôsobí „krutá bolesť alebo utrpenie, fyzické alebo duševné … ak túto bolesť alebo utrpenie pôsobí verejný činiteľ alebo iná osoba konajúca v úradnom postavení alebo je spôsobené na jej podnet alebo s jej otvoreným alebo tichým súhlasom“. poznamenáva však, prostredníctvom politických opatrení v oblasti prevencie, zodpovednosti a rehabilitácie sa však musia riešiť aj situácie, v ktorých k mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu dochádza so zapojením iných subjektov, ako sú štátni alebo verejní činitelia;

5.

odsudzuje neustále šírenie mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania po celom svete a opäť zdôrazňuje absolútne odsúdenie takýchto činov, ktoré sú a naďalej musia byť vždy a všade zakázané, a preto nikdy nemôžu byť opodstatnené; konštatuje, že vykonávanie usmernení EÚ o mučení je naďalej nedostatočné a nezodpovedá vyhláseniam a záväzkom EÚ, že bude riešiť mučenie ako prioritu; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dodali vykonávaniu týchto usmernení nový impulz, a to najmä určením priorít, najlepších postupov a možností verejnej diplomacie, pričom by mali viesť konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti, a preskúmaním vykonávania opatrení týkajúcich sa mučenia uvedených v akčnom pláne; v tejto súvislosti požaduje, aby sa v rámci akčného plánu EÚ úplne a včasne vykonávali tri opatrenia týkajúce sa odstránenia mučenia;

6.

odporúča, aby sa v rámci nasledujúcej revízie akčného plánu EÚ vymedzili ambicióznejšie a konkrétnejšie opatrenia na odstránenie mučenia, napríklad účinnejšie zdieľanie informácií a záťaže, školenia a spoločné iniciatívy s kanceláriami OSN, príslušnými osobitnými spravodajcami OSN a ďalšími medzinárodnými činiteľmi, ako napríklad Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Radou Európy, a podporovanie vytvárania a posilňovania regionálnych mechanizmov prevencie mučenia;

7.

víta aktualizáciu usmernení EÚ o mučení z roku 2012; zdôrazňuje, že je dôležité tieto usmernenia vykonávať účinne, so zameraním na výsledky a v spojení s inými usmerneniami a politickými iniciatívami;

8.

víta skutočnosť, že usmernenia sú z politického hľadiska koncipované holisticky a zahŕňajú presadzovanie adekvátneho legislatívneho a súdneho rámca, ktorý umožňuje účinným spôsobom zabraňovať mučeniu a takéto mučenie zakazuje, venuje sa monitorovaniu centier zadržiavania a zameriava sa na riešenie beztrestnosti a na plnú a účinnú rehabilitáciu obetí mučenia, a to s prostredníctvom dôveryhodných, dôsledných a súvislých opatrení;

9.

vyzýva Radu, ESVČ a Komisiu, aby prijali účinnejšie opatrenia na to, aby sa Európsky parlament a občianska spoločnosť zúčastňovali prinajmenšom na posudzovaní usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia.

10.

opätovne zdôrazňuje, že rehabilitačné strediská pre obete mučenia v rámci EÚ aj mimo nej sú mimoriadne dôležité pri riešení nielen fyzických, ale aj dlhodobých psychických problémov, ktorými trpia obete mučenia; víta finančnú pomoc, ktorú Európska únia poskytuje rehabilitačným strediskám pre obete mučenia na celom svete, a navrhuje, aby tieto strediská pri aktivitách zaujímali multidisciplinárny prístup zahŕňajúci psychologické poradenstvo, prístup k liečbe a zároveň sociálnu a právnu podporu; je presvedčený, že financovanie týchto stredísk v tretích krajinách z európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) by sa nemalo obmedziť ani počas súčasnej finančnej a hospodárskej krízy, keďže vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti týchto krajín často nie sú schopné primerane riešiť osobitné problémy obetí mučenia;

11.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že od roku 2008 nebolo vykonané žiadne komplexné a verejné preskúmanie vykonávania príslušných usmernení, a zdôrazňuje potrebu pravidelného a komplexného posudzovania ich vykonávania;

12.

odporúča, aby sa usmernenia EÚ sprevádzali podrobné vykonávacie opatrenia, ktoré by sa poskytli vedúcim misií EÚ a delegáciám členských štátov v tretích krajinách; vyzýva vedúcich misií, aby jednotlivé prípady mučenia a zlého zaobchádzania uviedli vo svojich správach o vykonávaní a správach o následných opatreniach;

13.

zdôrazňuje, že politika EÚ by mala vychádzať z účinnej koordinácie iniciatív a opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, aby sa dal v plnej miere využiť potenciál politických nástrojov, ktoré sú k dispozícii, ako aj ich synergický účinok s projektmi financovanými EÚ;

14.

vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby pravidelne kontrolovali vykonávanie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, a aby toto nariadenie na celom svete propagovali ako reálny model použiteľný na presadzovanie účinného zákazu nástrojov mučenia;

15.

berie na vedomie nedávny návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (COM(2014)0001); zdôrazňuje význam riešenia sprostredkovateľských služieb, technickej podpory a prepravy takýchto predmetov; opätovne zdôrazňuje výzvu, ktorú Parlament predniesol pred určitým časom a v ktorej vyzýva, aby bola do nariadenia začlenená tzv. záverečná doložka o mučení, ktorá členským štátom umožní, aby na základe predchádzajúcich informácií povoľovali a odmietali vývoz premetov, pri ktorých existuje značné riziko, že sa použijú na mučenie, zlé zaobchádzanie alebo vykonanie trestu smrti;

16.

domnieva sa, že trest smrti, ako porušenie práva na osobnú integritu a ľudskú dôstojnosť, je podľa medzinárodného práva nezlučiteľný so zákazom krutého, neľudského alebo ponižujúceho trestania a žiada ESVČ a členské štáty, aby formálne uznali túto nezlučiteľnosť a aby náležite prispôsobili politiku EÚ týkajúcu sa trestu smrti; zdôrazňuje potrebu prierezového výkladu príslušných usmernení EÚ týkajúcich sa trestu smrti a mučenia; odsudzuje fyzickú a psychickú izoláciu väzňov odsúdených na trest smrti a nátlak, ktorému čelia; opätovne zdôrazňuje potrebu komplexnej právnej štúdie a diskusií na úrovni OSN o prepojeniach medzi uplatňovaním trestu smrti, vrátane javu vážnej duševnej traumy a telesného chradnutia súvisiaceho s odsúdením na trest smrti, a zákazom mučenia a krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

17.

podporuje okamžitý zákaz kameňovania; zdôrazňuje, že ide o brutálnu formu popravy;

18.

nabáda na obnovenie pracovnej skupiny Rady pre mučenie, ktorá by mala poskytnúť obnovený impulz na vykonávanie usmernení EÚ, a to určovaním priorít, najlepších postupov a možností verejnej diplomacie, vykonávaním konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a organizáciami občianskej spoločnosti a podieľaním sa na pravidelnom vyhodnocovaní vykonávania opatrení súvisiacich s mučením v akčnom pláne EÚ;

19.

je mimoriadne znepokojený mučením obhajcov ľudských práv vrátane komunitných aktivistov, novinárov, obhajcov pre ľudské práva, právnikov a blogerov; uznáva, že práve ľudia, ktorí sú najviac zapojení do boja za ľudské práva a demokraciu, často najviac trpia v dôsledku nezákonného zadržiavania, zastrašovania, mučenia a vystavenia ich rodín nebezpečenstvu; trvá na tom, aby misie EÚ na mieste aj úradníci EÚ na vysokej úrovni systematicky a dôsledne upozorňovali na túto problematiku na stretnutiach so svojimi partnermi z tretích krajín a aby zároveň uvádzali konkrétne mená väznených obhajcov ľudských práv;

20.

s vážnym znepokojením berie na vedomie existenciu tajných väzenských zariadení a praktiky zadržiavania v izolácii a dlhodobého držania v samoväzbe, ktoré sa používajú vo viacerých krajinách a ktoré patria k najznepokojujúcejším príkladom mučenia a zlého zaobchádzania; domnieva sa, že takéto prípady by sa mali systematicky uvádzať vo vyhláseniach a v demaršoch, ako aj v zoznamoch jednotlivých prípadov, ktoré sa predkladajú v rámci dialógov a konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami;

21.

opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s rozšíreným a systematickým porušovaním ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), najmä pokiaľ ide o pracovné tábory pre politických väzňov a repatriovaných občanov KĽDR a ich mučenie; vyzýva orgány KĽDR, aby v prvom rade umožnili inšpekciu všetkých druhov centier zadržiavania nezávislými medzinárodnými expertmi;

22.

zdôrazňuje, že neexistuje dôvod na žiadne výnimky z absolútneho zákazu mučenia a praktík krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a že štáty sú povinné zaviesť bezpečnostné opatrenia na zabránenie mučenia a zlého zaobchádzania, ako aj zabezpečiť prevzatie zodpovednosti a stály prístup k účinným opravným prostriedkom a odškodneniu, a to aj pokiaľ ide o otázky národnej bezpečnosti a protiteroristické opatrenia; je znepokojený skutočnosťou, že niektoré štáty v snahe vyhnúť sa svojim medzinárodným záväzkom poverujú policajnými úlohami polovojenské skupiny; zdôrazňuje, že tento zákaz rovnako platí aj pre prenos a používanie informácií, ktoré boli získané prostredníctvom mučenia alebo pravdepodobne povedú k mučeniu; pripomína, že zákaz mučenia je podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva záväznou normou, čo znamená, že platí v čase mieru aj v čase vojny;

23.

je znepokojený policajným násilím v určitých štátoch a domnieva sa, že táto otázka zaujíma ústredné miesto v boji proti mučeniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu najmä v rámci potláčania pokojných demonštrácií, keďže tieto násilnosti predstavujú v medzinárodnom ponímaní prinajmenšom zlé zaobchádzanie, alebo dokonca mučenie;

24.

víta spoločný projekt Rady Európy a Združenia pre predchádzanie mučeniu zameraný na vypracovanie praktickej príručky pre poslancov na účely návštev centier zadržiavania prisťahovalcov;

25.

žiada prijatie praktickej príručky pre poslancov na účely návštev centier zadržiavania v rámci pravidelných návštev delegácií Európskeho parlamentu v tretích krajinách; zastáva názor, že príručka by mala obsahovať osobitné rady pre návštevy centier zadržiavania a iných miest, kde by mohli byť zadržiavané ženy a deti a mala by zabezpečiť uplatňovanie zásady „nespôsobovania žiadnej škody“ v súlade s Príručkou OSN o monitorovaní ľudských práv, a to najmä v snahe zabrániť represáliám proti zadržaným a ich rodinám po návštevách; žiada, aby sa tento druh návštev realizoval v konzultácii s delegáciou EÚ príslušného štátu, mimovládnymi organizáciami a združeniami pôsobiacimi v okolí väznice;

26.

vyzýva ESVČ, pracovnú skupinu pre ľudské práva (COHOM) a iných príslušných aktérov, aby spoločne uskutočnili prieskum podpory EÚ zameranej na vytváranie a fungovanie mechanizmov NPM cieľom určiť najlepšie postupy v súlade s akčným plánom EÚ;

27.

vyzýva ESVČ, členské štáty a Komisiu, aby uľahčili vytváranie a fungovanie nezávislých a účinných národných prevenčných mechanizmov, a najmä profesionálnu odbornú prípravu ich zamestnancov;

28.

vyzýva pracovnú skupinu pre ľudské práva, pracovnú skupinu pre mučenie a GR Komisie HOME, aby vypracovali opatrenia na začlenenie prevencie proti mučeniu do všetkých činností v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

Riešenie medzier v ochrane, predovšetkým pokiaľ ide o mučenie detí

29.

vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s mučením a zlým zaobchádzaním namiereným proti členom zraniteľných skupín, najmä deťom; žiada EÚ, aby prijala politické, diplomatické a finančné opatrenia s cieľom zabrániť mučeniu zameranému voči deťom;

30.

žiada EÚ, aby riešila rôzne formy porušovania ľudských práv, ktoré postihujú deti, predovšetkým v súvislosti s obchodovaním s deťmi, detskou pornografiou, detskými vojakmi, deťmi vo vojenskom zajatí, detskou prácou, obviňovaním z detského čarodejníctva, kybernetickým šikanovaním vrátane detí v detských domovoch, zadržiavacích centrách a utečeneckých táboroch a aby vykonávala účinné bezpečnostné opatrenia všade tam, kde sú orgány akýmkoľvek spôsobom zapojené do mučenia postihujúceho deti;

31.

pripomína, že maloletí migranti bez sprievodu by sa nikdy nemali posielať späť do krajiny, v ktorej im hrozí, že sa stanú obeťami mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania;

32.

konštatuje, že zneužívanie odnímania slobody detí, najmä v prípade ochranného zadržiavania a zadržiavania detí migrantov, má za následok preplnenosť centier zadržiavania a častejšie používanie praktík mučenia a zlého zaobchádzania s deťmi; vyzýva štáty, aby v súlade so všeobecnými normami v oblasti ľudských práv zabezpečili, aby sa odnímanie slobody detí skutočne uplatňovalo len ako krajné opatrenie, na minimálne nevyhnutné obdobie a vždy s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa;

33.

vyzýva štáty na zavedenie súdneho systému ohľaduplnejšieho k potrebám detí, ktorý by zahŕňal bezplatné a dôverné mechanizmy ohlasovania prispôsobené deťom, a to aj v centrách zadržiavania, ktoré by deťom umožňovali nielen nárokovať si svoje práva, ale aj ohlasovať ich porušovanie;

34.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ zamerala na problém zneužívania internetu na duševné týranie a obťažovanie detí prostredníctvom sociálnych médií, ktorého sa dopúšťajú dospelí i deti; konštatuje, že aj napriek existencii Programu EÚ pre bezpečnejší internet je reakcia EÚ na jav šikanovania prostredníctvom internetu nedostatočná; poukazuje na to, že v poslednom čase sa zvyšuje výskyt prípadov, keď si deti vzali život v dôsledku šikanovania na internete, a na neustálu existenciu webových stránok prevádzkovaných v členských štátoch, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s týmito činmi; zdôrazňuje preto, že je naliehavé, aby EÚ prijala jasné a dôrazné opatrenia proti šikanovaniu a obťažovaniu na internete a proti webovým stránkam, ktoré ho umožňujú;

35.

odporúča zamerať politické úsilie EÚ na strediská rehabilitácie a psychologickej podpory pre deti, ktoré sa stali obeťou mučenia, a to využitím prístupu, ktorý je prispôsobený deťom a zohľadňuje kultúrne hodnoty;

36.

odporúča začleniť mučenie detí do plánovanej cielenej kampane o právach dieťaťa podľa akčného plánu EÚ;

37.

odporúča, aby ESVČ a Komisia venovali osobitnú pozornosť mučeniu a krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré je zamerané na umelcov, novinárov, obhajcov ľudských práv, vedúcich predstaviteľov študentov, zdravotníkov a ľudí patriacich do iných zraniteľných skupín, ako napríklad etnických, jazykových, náboženských a iných menšín, najmä keď sú zadržiavaní vo väzení;

38.

vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vedúcich predstaviteľov delegácií EÚ, aby v rámci svojho dialógu s orgánmi z tretích krajín upozorňovali na formy mučenia založené na rodovej príslušnosti, ktoré robia z dievčat mimoriadne zraniteľnú skupinu, pričom ide najmä o mrzačenie ženských pohlavných orgánov a manželstvá v ranom veku a nútené manželstvá, ako sa uvádza v strategickom rámci a v akčnom pláne;

39.

vyzýva ESVČ a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby sa v pripravovanej aktualizácii usmernení EÚ o mučení a v akčnom pláne osobitne zaoberali mučením detí;

40.

je znepokojený skutočnosťou, že najmä ženy sú obeťami osobitného mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania (znásilnenie, mrzačenie pohlavných orgánov, sterilizácia, potrat, nútená kontrola počatia, zámerné oplodnenie), a to predovšetkým v rámci ozbrojených konfliktov, keď sa takéto konanie používa ako vojnová metóda, a to aj proti maloletým;

41.

rovnako odsudzuje mučenie, násilie a zneužívanie páchané na osobách z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

42.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné podporovať prácu MVO zapojených do boja proti predchádzaniu násiliu počas konfliktov, a teda aj mučeniu a zlému zaobchádzaniu s civilným obyvateľstvom v takýchto situáciách, a v tejto súvislosti zvyšovať informovanosť ozbrojených hnutí, aby rešpektovali medzinárodné humanitárne normy, najmä pokiaľ ide o násilie založené na rodovej príslušnosti;

Boj proti mučeniu v rámci vzťahov EÚ s tretími krajinami

43.

vyzýva ESVČ, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (OZEÚ) a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby zabezpečili, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv obsahovali ciele a referenčné hodnoty týkajúce sa boja proti mučeniu špecifické pre jednotlivé krajiny, a aby v nich boli vymedzené skupiny, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu, napríklad deti, ženy, vysídlené osoby, utečenci a migranti, ako aj osoby, ktorým hrozí diskriminácia na základe etnickej, kastovej alebo kultúrnej príslušnosti, náboženského alebo iného vyznania, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

44.

vyzýva Európsku úniu a celé medzinárodné spoločenstvo, aby rešpektovali zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia žiadateľa o azyl do krajiny, v ktorej mu môže hroziť mučenie alebo neľudské či ponižujúce zaobchádzanie, ako sa vymedzuje v Dohovore o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951;

45.

zdôrazňuje, že stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv by mali identifikovať medzery v ochrane, príslušných partnerov a vstupné body, ako napríklad reformu rámca OSN, sektoru bezpečnosti alebo súdnictva, s cieľom riešiť znepokojujúce otázky týkajúce sa mučenia v každej krajine;

46.

odporúča, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv riešili základné príčiny násilia a zlého zaobchádzania zo strany vládnych orgánov, ako aj v súkromnom prostredí, a aby vymedzovali potreby pomoci s cieľom poskytnúť EÚ technickú pomoc v oblasti budovania kapacít, právnej reformy a odbornej prípravy, aby sa dalo tretím krajinám pomôcť pri plnení medzinárodných záväzkov a noriem, najmä pokiaľ ide o podpisovanie a ratifikáciu dohovoru CAT a opčného protokolu OPCAT a dodržiavanie ich ustanovení o prevencii (konkrétne vytváranie mechanizmov NPM), boj proti beztrestnosti a rehabilitáciu obetí;

47.

ďalej odporúča, aby stratégie jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv zahŕňali opatrenia na podporu zriaďovania a prevádzkovania vnútroštátnych inštitúcií alebo v prípade potreby posilňovania vnútroštátnych inštitúcií, ktoré môžu účinne riešiť predchádzanie mučeniu a zlému zaobchádzaniu podľa potreby vrátane možností finančnej a technickej pomoci;

48.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ a delegácie EÚ sprístupňovali konkrétne informácie týkajúce sa dostupnej podpory a možných opravných prostriedkov tretích krajín pre obete mučenia a zlého zaobchádzania;

49.

vyzýva ESVČ a delegácie EÚ, aby v plnej miere využívali politické nástroje, ktoré majú k dispozícii, ako sa uvádza v príručke EÚ o mučení vrátane verejných vyhlásení, miestnych demaršov a dialógov a konzultácií o ľudských právach, pričom tieto nástroje by mali byť veľmi presne zamerané na konkrétne krajiny, aby mohli zlepšiť situáciu jednotlivých prípadov, legislatívny rámec týkajúci sa predchádzania mučeniu a ratifikáciu a vykonávanie príslušných medzinárodných dohovorov; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby obnovili svoj niekdajší postup vedenia cielených celosvetových kampaní o tematických otázkach týkajúcich sa mučenia;

50.

vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov na mieste, aby plnili ustanovenia príručky EÚ o mučení a ESVČ a pracovnú skupinu pre ľudské práva, aby tento proces pravidelne monitorovali;

51.

naliehavo vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov po celom svete, aby určili 26. jún za Medzinárodný deň podpory obetí mučenia, pri príležitosti ktorého by sa každoročne organizovali semináre, výstavy a iné podujatia;

52.

vyzýva ESVČ a OZEÚ, aby mučenie a zlé zaobchádzanie systematicky spomínali v rámci dialógov a konzultácií EÚ s tretími krajinami o ľudských právach;

53.

odporúča upriamovať pozornosť miestnych a regionálnych fór a seminárov občianskej spoločnosti na otázky týkajúce sa mučenia, s možnosťou následných opatrení v rámci pravidelných konzultácií a dialógov o ľudských právach;

54.

vyzýva EÚ, aby vo svojich dialógoch v oblasti ľudských práv podporovala uplatňovanie Štandardných minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavala vrodená dôstojnosť väzňov a aby sa postupovalo v súlade so základnými právami a zárukami, a takisto aby sa uplatňovanie týchto pravidiel rozšírilo do všetkých zariadení odňatia slobody vrátane zariadení na liečenie duševných chorôb a policajných staníc;

55.

vyzýva delegácie EÚ a parlamentné delegácie, aby vykonávali návštevy väzníc a iných centier zadržiavania vrátane centier zadržiavania mladistvých a iných zariadení, v ktorých by mohli byť zadržiavané deti, aby pozorovali súdne procesy, ak existuje dôvod domnievať sa, že obvinené osoby mohli byť mučené alebo sa s nimi mohlo zle zaobchádzať, a aby požadovali informácie o jednotlivých prípadoch a ich nezávislé preskúmanie;

56.

vyzýva delegácie EÚ, aby podporovali členov občianskej spoločnosti, keď sa im bráni navštevovať väznice a zúčastňovať sa ako pozorovatelia na súdnych procesoch;

57.

vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby splnili záväzky stanovené v akčnom pláne, konkrétne uľahčiť vytvorenie a fungovanie nezávislých a účinných NPM; vyzýva členské štáty, aby starostlivo a transparentne vykonali prieskum a analýzu platných NPM a vnútroštátnych inštitúcií v oblasti ľudských práv v EÚ a v tretích krajinách a aby medzi nimi identifikovali najlepšie postupy, pričom by sa mali uistiť, že berú ohľad na práva dieťaťa, a to s cieľom posilniť existujúce mechanizmy, aby zlepšili a propagovali tieto príklady v partnerských krajinách;

58.

vyzýva delegácie EÚ, aby požadovali používanie zadržiavania len ako krajnej možnosti a aby hľadali alternatívy, najmä pre osoby v zraniteľných situáciách, ako sú ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti;

59.

je hlboko znepokojený najnovšími správami spoločností so sídlom v EÚ, ktoré dodávajú chemické látky používané na výrobu látok do smrtiacich injekcií v USA; v tejto súvislosti víta, že niektoré európske farmaceutické spoločnosti vyvinuli zmluvný systém vývozu a kontroly, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa ich výrobok Propofol nepoužíval na výrobu smrtiacich injekcií v krajinách, ktoré stále uplatňujú trest smrti vrátane USA;

Činnosť EÚ na viacstranných fórach a v medzinárodných inštitúciách

60.

víta pretrvávajúce úsilie EÚ iniciovať a podporovať pravidelné prijímanie rezolúcií Valného zhromaždenia OSN a Rady OSN pre ľudské práva a považovať túto otázku za prioritu v rámci OSN; navrhuje, aby PK/VP a OZEÚ udržiavali pravidelný kontakt s osobitným spravodajcom OSN pre mučenie, aby si vymieňali informácie, ktoré sú dôležité z hľadiska zahraničných politických vzťahov EÚ s tretími krajinami; taktiež navrhuje, aby Výbor pre zahraničné veci a Podvýbor pre ľudské práva pravidelne pozývali osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, aby stručne informoval Parlament o záležitostiach týkajúcich sa mučenia v konkrétnych krajinách;

61.

pripomína, že podľa článkov 7 a 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu možno mučenie páchané systematicky alebo vo veľkom rozsahu považovať za vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti; zdôrazňuje, že na základe zásady zodpovednosti za ochranu je medzinárodné spoločenstvo povinné chrániť obyvateľstvo, ktoré je obeťou takýchto zločinov, a v tejto súvislosti ho vyzýva na revíziu rozhodovacieho procesu Bezpečnostnej rady s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek blokovaniu, pokiaľ ide o zodpovednosť za ochranu;

62.

žiada tretie krajiny, aby v plnej miere spolupracovali s osobitným spravodajcom OSN, Výborom proti mučeniu a regionálnymi orgánmi boja proti mučeniu, ako sú Výbor pre predchádzanie mučeniu v Afrike a Európsky výbor pre predchádzanie mučeniu, a so spravodajcom Organizácie amerických štátov (OAS) pre osoby pozbavené osobnej slobody; nabáda členské štáty a ESVČ, aby systematicky zohľadňovali odporúčania osobitného spravodajcu a iných orgánov na nadväzujúce opatrenia v rámci kontaktov s tretími krajinami vrátane procesu všeobecného pravidelného preskúmania;

63.

naliehavo vyzýva ESVČ, OZEÚ a členské štáty, aby aktívne a prioritne presadzovali ratifikáciu a vykonanie dohovoru CAT a protokolu OPCAT a aby sa ešte intenzívnejšie usilovali uľahčiť vytvorenie účinných a nezávislých NPM a ich fungovanie v tretích krajinách;

64.

vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie a fungovanie regionálnych mechanizmov na predchádzanie mučeniu, a to vrátane Výboru pre predchádzanie mučeniu v Afrike a spravodajcu OAS pre osoby pozbavené osobnej slobody;

65.

vyzýva ESVČ, OZEÚ a Komisiu, aby intenzívnejšie podporovali tretie krajiny a umožnili im účinne zaviesť príslušné odporúčania príslušných orgánov zriadených na základe zmlúv OSN vrátane Výboru proti mučeniu a Podvýboru pre predchádzanie mučeniu, Výboru pre práva dieťaťa a Výboru pre odstránenie diskriminácie žien;

66.

vyzýva ESVČ, aby v rámci svojich možností poskytovala technickú pomoc na rehabilitáciu obetí mučenia a ich rodín s cieľom podporiť ich pri opätovnom vybudovaní života;

67.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa členské štáty aktívne zapájali do vykonávania ustanovení akčného plánu EÚ pre ľudské práva a aby ESVČ pravidelne poskytovali aktuálne informácie o opatreniach, ktoré v tomto ohľade prijímajú;

68.

vyzýva EÚ, aby účinnejšie spolupracovala s Európskym výborom na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a s komisárom pre ľudské práva z Rady Európy;

Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)

69.

víta súčasné iniciatívy a projekty v rámci nástroja EIDHR, z ktorého bolo vyčlenených 7 % finančných prostriedkov na projekty týkajúce sa mučenia, a zdôrazňuje, že je potrebné naďalej vyčleňovať osobitné finančné prostriedky na boj proti mučeniu a krutému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, so zameraním na zvyšovanie informovanosti, prevenciu, riešenie beztrestnosti, ako aj na sociálnu a psychickú rehabilitáciu obetí mučenia, pričom by sa mali uprednostňovať projekty holistického charakteru;

70.

zdôrazňuje, že finančné prostriedky vyčlenené na projekty v rámci nadchádzajúceho programového obdobia by mali zohľadňovať priority EÚ, ako sú vymedzené v akčnom pláne;

71.

vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili prehľad dvojstranných programov pomoci v oblasti predchádzania mučeniu a rehabilitácie s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, dosiahnuť účinné rozdelenie záťaže a vytvoriť synergie a previazanosť s projektmi v rámci nástroja EIDHR;

Dôveryhodnosť, súdržnosť a ucelenosť politiky EÚ

72.

pripomína, že je nevyhnutné, aby Únia a jej členské štáty v záujme zabezpečenia svojej dôveryhodnosti išli príkladom; vyzýva preto Belgicko, Fínsko, Grécko, Írsko, Lotyšsko a Slovensko, aby prednostne ratifikovali protokol OPCAT a aby vytvorili nezávislé, dostatočne financované a účinné mechanizmy NPM; poznamenáva dôležitosť individuálnej komunikácie ako nástroja na predchádzanie mučeniu a zlému zaobchádzaniu a naliehavo vyzýva členské štáty, aby akceptovali jednotlivé jurisdikcie v súlade s článkom 21 dohovoru CAT; zároveň vyzýva signatárov Dohovoru OSN o právach dieťaťa, aby podpísali a ratifikovali 3. Protokol k tomuto dohovoru; zároveň vyzýva 21 členských štátov, ktoré ešte neratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím, aby tak urýchlene urobili;

73.

vyzýva členské štáty, ktoré ešte nevydali vyhlásenia uznávajúce jurisdikciu dohovoru CAT podľa článku 22, aby tak učinili čo najskôr;

74.

vyzýva všetky členské štáty, ktoré disponujú mechanizmami NPM, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu s cieľom jednotne a komplementárne plniť odporúčania súvisiace s NPM, ako aj odporúčania CPT, ustanovenia dohovoru CAT a Podvýboru OSN pre predchádzanie mučeniu;

75.

nabáda Úniu, aby posilnila svoju podporu všeobecných hodnôt ľudských práv, a v tomto zmysle ju vyzýva, aby uplatňovala susedskú politiku a zásadu „viac za viac“ s cieľom podnietiť susedné krajiny, aby zavádzali reformy na posilnenie boja proti mučeniu;

76.

vyjadruje poľutovanie nad veľmi obmedzenou podporou, ktorú poskytli členské štáty EÚ dobrovoľnému fondu OSN pre obete mučenia a osobitnému fondu, ktorý funguje v rámci opčného protokolu OPCAT; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pravidelne podporovali činnosť týchto fondov vysokými dobrovoľnými príspevkami v súlade so svojimi záväzkami prijatými v rámci akčného plánu;

77.

konštatuje, že EÚ by mala zaujať rozhodnejší postoj a požiadať inštitúcie a členské štáty EÚ, aby posilnili svoj záväzok a politickú vôľu s cieľom dosiahnuť moratórium na trest smrti na celom svete;

78.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán s cieľom vytvoriť mechanizmus, prostredníctvom ktorého by sa spísal a presadzoval zoznam cielených sankcií (zákaz cestovať, zmrazenie aktív) určených úradníkom tretích krajín (vrátane príslušníkov polície, prokurátorov a sudcov) zapojeným do závažného porušovania ľudských práv, ako je mučenie a kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie; zdôrazňuje, že kritériá uvádzania na zozname by sa mali tvoriť na základe dobre zdokumentovaných, konvergujúcich a nezávislých zdrojov a presvedčivých dôkazov, ktoré umožnia uplatnenie mechanizmov na nápravu situácie dotknutých osôb;

79.

pripomína záväzok všetkých štátov vrátane členských štátov EÚ, prísne dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia (tzv. zásada non-refoulement), podľa ktorej štáty nesmú vyhostiť ani vydať príslušnú osobu do jurisdikcie, kde jej hrozí riziko prenasledovania; domnieva sa, že postup požadovania diplomatických záruk od prijímajúceho štátu nezbavuje vysielajúci štát jeho povinností, a odsudzuje praktiky, ktoré sa snažia obchádzať absolútny zákaz mučenia a vrátenia alebo vyhostenia;

80.

poukazuje na významnú úlohu EÚ v boji proti mučeniu na svetovej scéne, v úzkej spolupráci s OSN; zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie zásady nulovej tolerancie mučenia zostáva v centre politík a stratégií EÚ na podporu ľudských práv a základných slobôd, a to tak v EÚ, ako aj mimo nej; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nie všetky členské štáty dodržiavajú nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 v plnej miere a že niektoré spoločnosti so sídlom v rozvinutých krajinách mohli nezákonne tretím krajinám predať policajné a bezpečnostné zariadenia, ktoré možno používať na mučenie;

81.

vyzýva Radu a Komisiu, aby ukončili súčasné preskúmanie nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005 vrátane jeho príloh s cieľom účinnejšieho vykonávania nariadenia v súlade s odporúčaniami Parlamentu stanovenými v jeho uznesení zo 17. júna 2010 o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1236/2005; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali ustanovenia tohto nariadenia, najmä povinnosť uvedenú v článku 13, na základe ktorej členské štáty včas vypracujú výročné správy o činnosti, zverejnia ich a vzájomne sa s Komisiou informujú o rozhodnutiach týkajúcich sa povolení;

Úvahy o boji proti mučeniu a rozvojovej politike

82.

pripomína, že je potrebné vytvoriť integrovanú a komplexnú stratégiu boja proti mučeniu, ktorá by riešila jeho prvotné príčiny; je presvedčený, že súčasťou tejto stratégie by mala byť celková transparentnosť inštitúcií a silnejšia politická vôľa na úrovni štátu bojovať proti zlému zaobchádzaniu; zdôrazňuje naliehavú potrebu bojovať proti chudobe, nerovnosti, diskriminácii a násiliu, a to použitím mechanizmov NPM a posilnením miestnych orgánov a MVO; zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať štruktúry EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a uplatňovania ľudských práv s cieľom riešiť prvotné príčiny násilia;

83.

zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k spravodlivosti, boj proti beztrestnosti, nezávislé vyšetrovanie, posilnenie občianskej spoločnosti a podpora vzdelávania zameraného proti zlému zaobchádzaniu sú v boji proti mučeniu kľúčové;

84.

zdôrazňuje však, že používanie výrazu „mučenie“, a teda absolútny zákaz, stíhanie a trestanie tejto praktiky, by mali platiť aj v prípade, že sa takýchto činov dopustia nelegálne ozbrojené sily, kmeňové, náboženské alebo povstalecké skupiny;

85.

pripomína význam a špecifickosť dialógu o ľudských právach v rámci politického dialógu podľa článku 8 Dohody o partnerstve z Cotonou; pripomína tiež, že v každom dialógu o ľudských právach s tretími krajinami by sa mal klásť silný dôraz na boj proti mučeniu;

86.

naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby partnerské krajiny podporovali v tom, aby v rámci boja proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zvolili prístup zameraný na obete, a to tak, že budú v rámci politiky rozvojovej spolupráce venovať osobitnú pozornosť potrebám obetí; zdôrazňuje, že zavedenie podmienenosti pomoci je účinným riešením tohto problému, ale že lepšie výsledky možno dosiahnuť prostredníctvom dialógov a vyjednávania na vysokej úrovni, zapojením občianskej spoločnosti, posilnením vnútroštátnych kapacít a zameraním sa na stimuly.

Úvahy o boji proti mučeniu a právach žien

87.

naliehavo vyzýva EÚ, aby poskytovanie pomoci podmienila tým, že tretie krajiny musia chrániť všetky osoby, najmä ženy a deti, pred mučením; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju politickú pomoc krajinám praktizujúcim mučenie a aby pomoc presmerovala na podporu obetiam;

88.

víta opatrenia, o ktorých uvažuje Komisia vo svojom oznámení s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833), a opätovne zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami Únie; opätovne zdôrazňuje, že je naďalej potrebné, aby EÚ spolupracovala s tretími krajinami na odstránení praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov; nabáda tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch označili mrzačenie ženských pohlavných orgánov za trestný čin a aby zabezpečili prijatie príslušných právnych predpisov;

89.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s popravami žien s problémami duševného zdravia alebo s poruchami učenia;

90.

odsudzuje všetky formy násilia voči ženám, predovšetkým zabíjanie v mene cti, násilie zakorenené v kultúrnych alebo náboženských tradíciách, nútené sobáše, sobáše detí, zabíjanie na základe pohlavia a úmrtia v súvislosti s venom; potvrdzuje, že EÚ musí považovať všetky tieto formy za mučenie; vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa aktívne usilovali zabraňovať takýmto praktikám mučenia, a to vzdelávaním a zvyšovaním povedomia;

91.

odsudzuje všetky formy mučenia žien v súvislosti s obvineniami z čarodejníctva, ku ktorým dochádza v rozličných krajinách na celom svete;

92.

víta skutočnosť, že v Rímskom štatúte je použitý progresívny a inovatívny prístup, pokiaľ ide o uznanie sexuálneho násilia a násilia založeného na rodovej príslušnosti, vrátane znásilňovania, sexuálneho zotročovania, nútenej prostitúcie, núteného tehotenstva, nútenej sterilizácie a ďalších foriem sexuálneho násilia podobnej závažnosti za formu mučenia, a tým aj za vojnový zločin a zločin proti ľudskosti; víta zároveň skutočnosť, že fond Medzinárodného trestného súdu na pomoc obetiam zaviedol programy na pomoc ženám – obetiam mučenia pri ich opätovnom začleňovaní do života, predovšetkým v situáciách po skončení konfliktov;

93.

vyzýva EÚ, aby odporučila tým krajinám, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby ratifikovali a implementovali dohovor CAT a Rímsky štatút, a aby do svojich domácich právnych predpisov začlenili príslušné ustanovenia o násilí na základe rodovej príslušnosti;

94.

naliehavo vyzýva štáty, aby dôrazne odsúdili mučenie a násilie voči ženám a dievčatám spáchané počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení; uznáva, že sexuálne násilie a násilie založené na rodovej príslušnosti má vplyv na obete, tých, čo to prežili, príbuzných, spoločenstvá a spoločnosti a vyzýva na zavedenie účinných opatrení v oblasti vyvodenia zodpovednosti a nápravy a na prijatie účinných opravných prostriedkov;

95.

považuje za rozhodujúce, aby vnútroštátni prokurátori a sudcovia mali kapacity a odborné znalosti na riadne stíhanie a súdenie jednotlivcov za trestné činy založené na rodovej príslušnosti;

96.

domnieva sa, že neoddeľovanie transrodových osôb – väzenkýň od mužov vo väzenských zariadeniach je kruté, nehumánne, ponižujúce a neprijateľné;

97.

vyzýva EÚ, aby v rámci dialógov o ľudských právach podporovala uplatňovanie pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzenkyňami, ako aj neväzobných opatrení voči páchateľkám (bangkocké pravidlá), s cieľom sprísniť medzinárodné normy pre zaobchádzanie s väzenkyňami, ktoré sa týkajú otázok zdravia, rodovej citlivosti a starostlivosti o deti.

o

o o

98.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam členských štátov, Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie.


(1)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/DeclarationTorture.aspx

(2)  http://www.ohchr.org/EN/Issues/Torture/SRTorture/Pages/SRTortureIndex.aspx

(3)  (A/RES/67/176).

(4)  (A/RES/67/167).

(5)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/StatusOfRefugees.aspx.

(6)  http://www.cpt.coe.int/en/annual/rep-23.pdf.

(7)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/OPSCCRC.aspx.

(8)  http://www.ohchr.org/EN/ProfessionalInterest/Pages/OPACCRC.aspx.

(9)  http://www.icrc.org/eng/war-and-law/treaties-customary-law/geneva-conventions/.

(10)  http://www.cidh.oas.org/Basicos/English/Basic9.Torture.htm.

(11)  Uverejnený Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Ženeva, http://www.ohchr.org/Documents/Publications/training8Rev1en.pdf.

(12)  Dokument Rady 11855/2012.

(13)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/8590.en08.pdf.

(14)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/10015.en08.pdf.

(15)  http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/guidelines_en.pdf.

(16)  http://register.consilium.europa.eu/pdf/sk/13/st09/st09431.sk13.pdf.

(17)  Prijaté texty P7_TA(2012)0503.

(18)  Prijaté texty P7_TA(2012)0504.

(19)  Prijaté texty P7_TA(2013)0418.

(20)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2007/348584/EXPO-DROI_ET(2007)348584_EN.pdf.

(21)  Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.

(22)  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 107.

(23)  Prijaté texty P7_TA(2013)0278.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/64


P7_TA(2014)0207

Saudská Arábia

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike (2013/2147(INI))

(2017/C 378/07)

Európsky parlament,

so zreteľom na dohodu o spolupráci medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) z 25. februára 1989,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júla 1990 o význame dohody o voľnom obchode, ktorá sa má uzavrieť medzi EHS a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 1996 o Saudskej Arábii (2),

so zreteľom na hospodársku dohodu členských štátov GCC prijatú 31. decembra 2001 v Maskate (Omán) a na vyhlásenie GCC z Dauhy k vytvoreniu colnej únie Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive z 21. decembra 2002,

so zreteľom na ratifikáciu Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) Saudskou Arábiou v októbri 2004, najmä na jeho článok 7 o politickom a verejnom živote,

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o Saudskej Arábii (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2007 s názvom Reformy v arabskom svete: aká bude stratégia Európskej únie? (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o právach žien v Saudskej Arábii (6),

so zreteľom na správu o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie – zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú prijala Rada v decembri 2008,

so zreteľom na spoločné oznámenie z 19. zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov, ktoré sa konalo 29. apríla 2009 v Maskate,

so zreteľom na spoločný akčný program (2010 – 2013) o vykonávaní dohody o spolupráci medzi EÚ a GCC z roku 1989,

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o Únii pre Stredozemie (7),

so zreteľom na spoločné oznámenie z 20. zasadnutia spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutia ministrov, ktoré sa konalo 14. júna 2010 v Luxemburgu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou s Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (8),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o situácii v Sýrii, Bahrajne a Jemene (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o situácii v Sýrii, Jemene a Bahrajne v kontexte situácie v arabskom svete a severnej Afrike (10),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o situácii v Sýrii (11),

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2011 o Bahrajne (12),

so zreteľom na svoje uznesenia o výročných zasadnutiach Komisie OSN pre ľudské práva v Ženeve (2000 – 2012),

so zreteľom na návštevu predsedu Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva v mene predsedu Martina Schulza v Saudskej Arábii v dňoch 24. – 25. novembra 2013,

so zreteľom na svoje výročné správy o ľudských právach,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0125/2014),

A.

keďže Saudskoarabské kráľovstvo je vplyvný subjekt v oblasti politiky, hospodárstva a náboženstva na Blízkom východe a v islamskom svete, je najväčším producentom ropy v celosvetovom meradle a zakladateľom a vedúcim členom Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a skupiny G20; keďže Saudskoarabské kráľovstvo je dôležitým partnerom EÚ;

B.

keďže EÚ je hlavným obchodným partnerom Saudskej Arábie s 15 % celkového obchodu a Saudskoarabské kráľovstvo je 11. najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže veľa spoločností EÚ investuje do hospodárstva Saudskej Arábie, najmä do ropného priemyslu krajiny, a Saudskoarabské kráľovstvo je dôležitým vývozným trhom pre priemyselný tovar EÚ v oblastiach, ako sú obrana, doprava, automobilový priemysel, zdravotníctvo a chemický priemysel;

C.

keďže od roku 2010 do roku 2012 sa značne zvýšil dovoz tovarov zo Saudskoarabského kráľovstva do EÚ a vývoz tovarov z EÚ do Saudskoarabského kráľovstva;

D.

keďže rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a GCC, ktoré sa začali pred 20 rokmi, sa stále nedokončili;

E.

keďže EÚ a Saudskoarabské kráľovstvo čelia spoločným problémom, ktoré sú z hľadiska pôvodu a dosahu globálne, ako napríklad prudko sa meniace hospodárstvo, migrácia, energetická bezpečnosť, medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) a zhoršovanie životného prostredia;

F.

keďže meniaci sa politický a strategický kontext v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky si vyžaduje prehodnotenie vzťahov medzi EÚ a Saudskoarabským kráľovstvom;

G.

keďže Saudskoarabské kráľovstvo je dedičná absolutistická monarchia bez voleného parlamentu; keďže stojí pred otázkou nástupníctva trónu; keďže Saudskoarabské kráľovstvo má 28 miliónov obyvateľov vrátane deviatich miliónov cudzincov a desiatich miliónov mladých ľudí pod 18 rokov; keďže od roku 2001 sa v Saudskoarabskom kráľovstve vykonali mierne a postupné reformy, nie sú však inštitucionalizované, a preto ich možno ľahko zrušiť; keďže situácia krajiny v oblasti ľudských práv je naďalej žalostná, pričom existujú medzery medzi jej medzinárodnými záväzkami a ich plnením;

H.

keďže vôbec prvé komunálne voľby v Saudskej Arábii v roku 2005 predstavovali prvý volebný proces v histórii krajiny; keďže v roku 2015 bude volená len polovica členov mestských zastupiteľstiev, zatiaľ čo druhú polovicu bude stále vymenovať kráľ;

I.

keďže až tento rok bolo po prvýkrát vymenovaných 30 žien do poradnej rady Šura a keďže až v roku 2015 budú môcť ženy voliť v komunálnych voľbách;

J.

keďže v správe Svetovej banky nazvanej Ženy, obchod a právo 2014: odstraňovanie obmedzení s cieľom posilniť rodovú rovnosť (13) sa uvádza Saudská Arábia na čele krajín, ktorých právne predpisy obmedzujú hospodársky potenciál žien;

K.

keďže Saudskoarabské kráľovstvo je jedinou krajinou na svete, kde ženy nesmú šoférovať, a aj keď neexistuje žiadny oficiálny zákon, ktorým by sa ženám šoférovanie zakazovalo, ministerský dekrét v roku 1990 formalizoval existujúci tradičný zákaz a ženy, ktoré sa pokúsia šoférovať, sú zatýkané;

L.

keďže podľa indexu rodovej nerovnosti UNDP za rok 2012 (GII) je Saudská Arábia na 145. mieste zo 148 krajín, patrí teda medzi krajiny sveta s najväčšou nerovnosťou; keďže podľa správy o globálnych rozdieloch v odmeňovaní medzi ženami a mužmi za rok 2012 (Svetové hospodárske fórum) patrí účasť žien na trhu práce v Saudskoarabskom kráľovstve medzi najslabšie na svete (133. miesto zo 135 krajín);

M.

keďže v Saudskoarabskom kráľovstve sa pri mnohých trestných činoch uplatňuje trest smrti a v roku 2013 bolo popravených minimálne 24 ľudí; keďže v roku 2011 bolo popravených minimálne 80 osôb a podobný počet bol popravený aj v roku 2012 – čo je viac ako trojnásobok počtu v roku 2010 – a to vrátane neplnoletých osôb a cudzincov; keďže je Saudskoarabské kráľovstvo jednou z mála krajín, ktoré stále vykonávajú verejné popravy; keďže boli hlásené prípady, kedy boli ženy v Saudskej Arábii popravené ukameňovaním, čo je v rozpore s normami ustanovenými Komisiou OSN pre postavenie žien, ktorá túto prax odsudzuje ako kruté mučenie;

N.

keďže Saudskoarabské kráľovstvo podniklo rázne a rozhodné kroky a presadilo prísne opatrenia na boj proti terorizmu a finančným činnostiam spojených s terorizmom; keďže Saudskoarabské kráľovstvo súčasne zohráva vedúcu úlohu v šírení a presadzovaní mimoriadne prísneho saláfisticko-wahhábistického výkladu islamu vo svete; keďže najextrémnejšie prejavy saláfizmu a wahhábizmu motivujú teroristické organizácie ako al-Káida a predstavujú hrozbu pre celosvetovú bezpečnosť vrátane samotného Saudskoarabského kráľovstva; keďže Saudskoarabské kráľovstvo vytvorilo systém na kontrolu finančných transakcií s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky nedostali k teroristickým organizáciám, ktorý sa musí ďalej posilňovať;

O.

keďže odborníci OSN na ľudské práva vyjadrujú dlhodobé obavy týkajúce sa nadmieru rozsiahlych opatrení na boj proti terorizmu, ktorých súčasťou je tajné zadržiavanie a v dôsledku ktorých boli z teroristických činov obvinení, zadržaní a uväznení aj mieroví disidenti; keďže medzinárodné organizácie pre ľudské práva naliehavo vyzvali kráľa Abdulláha, aby zamietol zákon na boj proti terorizmu prijatý Radou ministrov 16. decembra 2013, pretože jeho nadmieru široké vymedzenie pojmu terorizmus umožňuje nespravodlivé obmedzenie slobody prejavu, keďže každý prejav kritizujúci saudskoarabskú vládu alebo spoločnosť možno považovať za potenciálny trestný čin;

P.

keďže sloboda prejavu a sloboda tlače a médií, on-line aj off-line, sú rozhodujúcimi podmienkami a hybnými silami demokratizácie a reformy a základnou kontrolou moci;

Q.

keďže má Saudskoarabské kráľovstvo aktívnu komunitu on-line aktivistov a najvyšší počet používateľov služby Twitter na Blízkom východe;

R.

keďže činnosť organizácií na ochranu ľudských práv v Saudskoarabskom kráľovstve je prísne obmedzená, ako dokazuje odmietnutie zaevidovať Stredisko pre ochranu ľudských práv Adala alebo Združenie pre ľudské práva; keďže charitatívne organizácie sú naďalej jediným druhom organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sú v kráľovstve povolené;

S.

keďže Saudskoarabské kráľovstvo musí zabezpečiť skutočnú slobodu náboženstva, , najmä čo sa týka verejného vyznávania a náboženských menšín, v súlade s dôležitou úlohou, ktorú Saudskoarabské kráľovstvo zohráva ako strážca dvoch posvätných islamských mešít v Mekke a Medine;

T.

keďže v Saudskoarabskom kráľovstve naďalej dochádza k rozsiahlemu porušovaniu základných ľudských práv, a to aj napriek vyhláseniu o prijatí početných odporúčaní zo všeobecného pravidelného preskúmania z roku 2009 pred Radou OSN pre ľudské práva; keďže tieto odporúčania obsahujú reformu jej trestného a súdneho systému, ktorý porušuje najzákladnejšie medzinárodné normy a zadržiavaní zvyčajne čelia systematickému narúšaniu riadneho procesu, keďže neexistuje žiaden písaný trestný kódex, v ktorom by sa jasne vymedzovalo, čo je trestným činom, a sudcovia môžu slobodne rozhodovať podľa svojho výkladu islamského práva a prorockých zvyklostí; keďže súčasný minister spravodlivosti zdôraznil svoj zámer kodifikovať právo šaría a vydať usmernenia týkajúce sa rozsudkov;

U.

keďže veľa postupných reforiem súdnictva začal v roku 2007 kráľ Abdulláh, keď schválil plán nového súdneho systému vrátane zriadenia najvyššieho súdu a osobitných obchodných, pracovných a správnych súdov;

V.

keďže v priebehu niekoľkých posledných mesiacov bolo domov poslaných viac ako jeden milión Etiópčanov, Bangladéšanov, Indov, Filipíncov, Pakistancov a Jemenčanov, a to po zavedení reformy pracovného práva, ktorého zámerom je znížiť vysoký počet migrujúcich pracovníkov s cieľom bojovať proti nezamestnanosti medzi občanmi Saudskej Arábie; keďže zvýšený príval obrovského počtu navrátilcov vyvolal mimoriadne napätie v často chudobných a nestálych krajinách ich pôvodu;

W.

keďže 12. novembra 2013 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo, že Saudskoarabské kráľovstvo sa od 1. januára 2014 stane na trojročné obdobie členom Rady OSN pre ľudské práva;

X.

keďže otvorenie dialógu medzi Saudskoarabským kráľovstvom a EÚ o ľudských právach by sa mohlo stať veľmi užitočnou príležitosťou na posilnenie vzájomného porozumenia a podporu ďalších reforiem v krajine;

1.

uznáva vzájomnú závislosť medzi EÚ a Saudskoarabským kráľovskom, pokiaľ ide o stabilitu regiónu, vzťahy s islamským svetom, osud transformácie krajín tzv. Arabskej jari, izraelsko-palestínsky mierový proces, vojnu v Sýrii, zlepšenie vzťahov s Iránom, boj proti terorizmu, stabilitu svetových trhov s ropou a finančných trhov, obchodu, investícií a správy vecí verejných v celosvetovom meradle, najmä prostredníctvom Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a rámca G20; poukazuje na to, že vzhľadom na geopolitické prostredie sú Saudskoarabské kráľovstvo a ostatné členské štáty GCC stredobodom bezpečnostných výziev, ktoré majú globálne a regionálne následky;

2.

stotožňuje sa s niektorými obavami Saudskoarabského kráľovstva, naliehavo však vyzýva vládu, aby sa aktívne a konštruktívne zapojila do činností medzinárodného spoločenstva; v tejto súvislosti víta najmä dohodu medzi USA a Ruskom o likvidácii chemických zbraní v Sýrii, pričom sa súčasne bráni vojenskej konfrontácii;

3.

rovnako vyzýva Saudskoarabské kráľovstvo, aby aktívne podporovalo súčasnú dočasnú dohodu medzi skupinou E3 +3 a Iránom a aby v priebehu nasledujúcich 6 mesiacov pomohlo zaistiť diplomatické riešenie zostávajúcich jadrových otázok v komplexnejšej dohode v záujme mieru a bezpečnosti v celom regióne;

4.

zdôrazňuje záujem Európy o mierový a usporiadaný vývoj a proces politickej reformy v Saudskoarabskom kráľovstve ako kľúčový faktor dlhodobého mieru, stability a rozvoja v regióne;

5.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby s EÚ začali dialóg o ľudských právach s cieľom umožniť lepšie porozumenie a určenie potrebných zmien;

6.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby uľahčili proces registrácie licencií organizáciam pre ľudské práva a tým umožnili ich činnosť; vyjadruje poľutovanie nad prenasledovaním aktivistov pre ľudské práva a nad ich zadržiavaním bez obvinenia;

7.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby umožnili Národnému združeniu pre ľudské práva nezávisle fungovať a aby dodržiavali normy OSN pre národné inštitúcie pre ľudské práva (parížske zásady);

8.

pripomína, že v rámci všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, ktoré sa konalo vo februári 2009, sa hodnotila situácia v oblasti ľudských práv v Saudskoarabskom kráľovstve a že orgány Saudskoarabského kráľovstva formálne prijali značný počet odporúčaní, ktoré predložili členské štáty EÚ počas tohto hodnotenia vrátane napríklad odporúčaní požadujúcich zrušenie mužského poručníctva a odporúčaní zameraných na obmedzenie uplatňovania trestu smrti a telesných trestov; očakáva výraznejší pokrok pri vykonávaní týchto odporúčaní a nalieha na Saudskoarabské kráľovstvo, aby v súvislosti s odporúčaniami predloženými v kontexte prebiehajúceho všeobecného pravidelného hodnotenia za rok 2013 prijalo konštruktívny prístup;

9.

vyjadruje vážne obavy z toho, že porušovanie ľudských práv, ako napríklad svojvoľné zatýkanie a zadržiavanie, mučenie, zákaz cestovania, súdne prenasledovanie a nespravodlivé procesy, je naďalej veľmi rozšírené; vyjadruje mimoriadne znepokojenie v súvislosti s tým, že domnelé opatrenia na boj proti terorizmu sa čoraz viac používajú ako nástroj na zatýkanie obhajcov ľudských práv a údajne ďalej narastá beztrestnosť porušovania ľudských práv; vyzýva saudskoarabskú vládu, aby naliehavo konala na základe odporúčaní zo všeobecného pravidelného preskúmania z roku 2009, a to aj tým, že bude pokračovať v reforme súdneho systému a že ju zintenzívni;

10.

víta účasť Saudskoarabského kráľovstva na systéme OSN pre ľudské práva prostredníctvom Rady pre ľudské práva a univerzálnych dohovorov o ľudských právach, ktoré doposiaľ ratifikovalo; vyzýva však Saudskoarabské kráľovstvo, aby podpísalo a ratifikovalo ostatné základné zmluvy a dohody OSN v oblasti ľudských práv, ako napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

11.

domnieva sa, že členstvo v Rade OSN pre ľudské práva zvyšuje celosvetové očakávania, najmä pokiaľ ide o preukázanie dodržiavania ľudských práv a demokracie, a vyzýva Saudskoarabské kráľovstvo, aby zvýšilo svoje reformné úsilie; očakáva od členov Rady pre ľudské práva, že budú v plnej miere spolupracovať pomocou osobitných postupov a že umožnia nerušené návštevy všetkých osobitných spravodajcov OSN, že najmä prijmú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie;

12.

poukazuje na to, že Saudskoarabské kráľovstvo má najvyššie percento používateľov služby Twitter na svete, čo poukazuje na významnú úlohu internetových sociálnych sietí v tejto krajine a nárast používania internetu a sociálnych sietí u žien; vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby umožnili existenciu nezávislej tlače a oznamovacích prostriedkov a zabezpečili slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania pre všetkých obyvateľov Saudskoarabského kráľovstva; vyjadruje poľutovanie nad utláčaním aktivistov a protestujúcich pri ich pokojných demonštráciách; zdôrazňuje, že mierové presadzovanie základných zákonných práv alebo vyjadrenie kritických pripomienok prostredníctvom sociálnych médií sú prejavom bezpodmienečného práva, ako zdôraznil Parlament vo svojej správe o digitálnej slobode; zdôrazňuje, že sloboda tlače a médií, on-line a aj off-line, je zásadná v slobodnej spoločnosti a vytvára rozhodujúcu kontrolu moci;

13.

vyzýva vládu Saudskoarabského kráľovstva, aby dodržala svoje záväzky voči niekoľkým nástrojom pre ľudské práva vrátane Arabskej charty ľudských práv, Dohovoru o právach dieťaťa, Dohovoru proti mučeniu a Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

14.

vyzýva Saudskoarabské kráľovstvo, aby podpísalo a ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu;

15.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby zlepšili svoj trestný justičný systém založený na práve šaría, aby splnili medzinárodné normy, ktorými sa upravujú postupy zatýkania, zadržiavania a súdneho konania, ako aj práva väzňov;

16.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby prepustili väzňov svedomia, ukončili súdne a mimosúdne prenasledovanie obhajcov ľudských práv a urýchlili vykonávanie nových právnych predpisov o mimovládnych organizáciách, ktorými sa zabezpečí ich registrácia, sloboda fungovania a možnosť zákonného pôsobenia;

17.

vyzýva ESVČ, aby aktívne podporovala skupiny občianskej spoločnosti v posilňovaní ľudských práv a demokracie v Saudskej Arábii; vyzýva delegáciu EÚ v Rijáde, aby presadzovala aktívny program v oblasti ľudských práv sledovaním právnych procesov v pozícii pozorovateľov a uskutočňovaním návštev väzňov;

18.

znovu zdôrazňuje svoju požiadavku univerzálneho zrušenia mučenia, telesných trestov a trestu smrti a požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v Saudskoarabskom kráľovstve; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Saudskoarabské kráľovstvo naďalej uplatňuje trest smrti za množstvo trestných činov; rovnako vyzýva saudskoarabské orgány, aby reformovali justičný systém s cieľom odstrániť všetky formy telesných trestov; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Saudskoarabské kráľovstvo nedávno schválilo právne predpisy, ktorými sa ustanovuje, že domáce zneužívanie je trestným činom;

19.

odsudzuje, že v januári minulého roku bola v Saudskoarabskom kráľovstve popravená Rizana Nafeeková, srílanská pracovníčka v domácnosti, za trestný čin, ktorého sa údajne dopustila ako dieťa, čo je jasné porušenie Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa osobitne zakazuje rozsudok smrti pre osoby, ktoré v čase spáchania trestného činu nemali 18 rokov;

20.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby zaistili, že všetky nepodložené obvinenia z mučenia a iného zlého zaobchádzania sú dôkladne a nestranne vyšetrené a že všetci údajní páchatelia sú stíhaní a že akékoľvek vyhlásenie, ktoré mohlo byť získané mučením, sa v trestnom konaní nepoužije ako dokaz;

21.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek ratifikácii Medzinárodného dohovoru proti mučeniu bežne dochádza k prípadom priznaní získaných pod nátlakom alebo v dôsledku mučenia; naliehavo vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby zaistili úplné odstránenie mučenia zo saudskoarabského súdneho a väzenského systému;

22.

vyjadruje svoje vážne zdesenie nad skutočnosťou, že Saudskoarabské kráľovstvo patrí medzi tie krajiny sveta, v ktorých sa stále praktizujú verejné popravy, amputácie a bičovanie; žiada orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby predložili právne predpisy zakazujúce tieto praktiky, ktoré predstavujú vážne porušenie mnohých medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktorých signatárom je aj Saudskoarabské kráľovstvo;

23.

vyjadruje poľutovanie, že orgány Saudskoarabského kráľovstva nepredĺžili pozvánku pre osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a osobitného spravodajcu OSN pre obhajcov ľudských práv napriek tomu, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva odporučil všetkým štátom, aby predĺžili pozvania pre osobitných spravodajcov OSN;

24.

vyzýva saudskoarabské orgány, aby rešpektovali verejné vyznávanie akéhokoľvek náboženstva; víta zriadenie Medzinárodného centra kráľa Abdulláha Bin Abdulaziza pre medzináboženský a medzikultúrny dialóg vo Viedni, ktorého cieľom je podporovať dialóg medzi stúpencami rôznych náboženstiev a kultúr na celom svete; nabáda orgány, aby posilnili umiernenosť a toleranciu náboženskej rozmanitosti na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému vrátane cirkevných zariadení, ako aj vo verejnom prejave úradníkov a štátnych zamestnancov;

25.

zdôrazňuje potrebu dodržiavať základné práva všetkých náboženských menšín; vyzýva orgány, aby vyvinuli väčšie úsilie na zabezpečenie tolerancie a koexistencie všetkých náboženských skupín; nalieha na ne, aby pokračovali v revízii vzdelávacieho systému s cieľom odstrániť existujúce diskriminačné odkazy vzťahujúce sa na vyznávačov iných náboženstiev alebo vierovyznaní;

26.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby stanovili minimálny vek pre sobáš a podnikli kroky smerujúce k zakázaniu detských manželstiev v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré Saudskoarabské kráľovstvo ratifikovalo;

27.

konštatuje, že kráľ v roku 2013 vymenoval za členky poradného zhromaždenia Saudskoarabského kráľovstva (Madžlis šúrá) prvé ženy, ktoré získali 30 zo 150 kresiel, a teší sa na ďalšie rozvíjanie kontaktov a inštitucionálnych prepojení medzi Európskym parlamentom a radou Šura; očakáva vykonanie kráľovho vyhlásenia, že ženy budú mať v budúcich komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia v roku 2015, aktívne a pasívne volebné právo a že potom budú mať toto právo aj vo všetkých ďalších voľbách;

28.

naliehavo vyzýva saudskoarabské orgány, aby zrušili systém mužského poručníctva a upozorňuje, že uplatňovanie zákona na ochranu žien pred domácim násilím prijatého 26. augusta 2013 bude účinné iba vtedy, ak bude systém mužského poručníctva odstránený, keďže bráni tomu, aby ženy mohli prípady domáceho alebo sexuálneho násilia hlásiť; nalieha na saudskoarabské orgány, aby tiež zrušili obmedzenia ľudských práv, slobody pohybu, možností zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, manželstva, možností zamestnania, právnej subjektivity a zastúpenia v súdnych konaniach a všetky formy diskriminácie žien v rodinnom práve a v súkromnom a verejnom živote s cieľom podporiť ich účasť v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej a politickej oblasti; víta celosvetovú kampaň za podporu zrušenia zákazu viesť motorové vozidlo vzťahujúceho sa na ženy; žiada orgány, aby prestali vyvíjať tlak na osoby, ktoré vedú kampaň za právo žien viesť motorové vozidlo; ďalej pripomína saudskoarabskej vláde jej záväzky vyplývajúce z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a z Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sú pre ňu záväzné podľa rezolúcie 53/144 Valného zhromaždenia OSN, ktorou sa schvaľuje Deklarácia o ochrancoch ľudských práv; upozorňuje na potrebu podporovať tieto informačné kampane a zamerať ich aj na mužov, aby si aj oni uvedomovali práva žien a celkové dôsledky nedodržiavania týchto práv pre spoločnosť; zdôrazňuje, že tieto informácie sa musia dostať až do vidieckych a izolovaných oblastí celej krajiny;

29.

víta nedávne právne predpisy umožňujúce saudskoarabským dievčatám na súkromných školách športovať, pričom vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na dievčatá vo verejných školách sa tieto predpisy nevzťahujú; víta tiež veľký počet žien, ktoré dokončili univerzity, pričom ich počet je v súčasnosti vyšší ako počet mužov, ktorí dokončili univerzitné vzdelanie, a nabáda vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie na podporu vzdelávania žien; zdôrazňuje však, že hoci saudskoarabské ženy tvoria až 57 % absolventov v krajine, len 18 % saudskoarabských žien vo veku nad 15 rokov má zamestnanie – je to jedna z najnižších mier zamestnanosti žien na svete; žiada preto saudskoarabskú vládu, aby prehodnotila a zreformovala systém vzdelávania žien s cieľom zvýšiť ich podiel na hospodárstve, viac sa zamerať na rozširovanie podnikateľských schopností a riešiť konkrétne problémy spojené s rodovou rovnosťou v regulačnom prostredí v záujme zlepšenia prístupu žien k službám štátnych podnikových licencií; víta program odbornej prípravy zavádzaný s národnou organizáciou pre spoločnú odbornú prípravu, ktorý je určený na prípravu dievčat na ich vstup na pracovný trh, a zdôrazňuje úsilie, ktoré saudskoarabské orgány vyvíjajú s cieľom zlepšiť podmienky dievčat v rámci odbornej prípravy a rozšíriť príležitosti pre ženy v nových odvetviach, ktoré zvyčajne bývajú vyhradené mužom;

30.

podporuje úsilie Saudskoarabského kráľovstva pri podpore vysokoškolského vzdelávania žien, ktoré vedie k novým vzdelávacím trendom v kráľovstve; konštatuje, že v roku 2011 bol počet žien zapísaných na inštitúciách vysokoškolského vzdelávania 473 725 (429 842 mužov), pričom v roku 1961 boli zapísané len 4 ženy, a počet žien absolvujúcich tieto inštitúcie dosiahol 59 948 (55 842 mužov); konštatuje tiež, že percento študentiek na všetkých úrovniach vzdelávania sa zvýšilo z 33 % v roku 1974-75 na 81 % v roku 2013; víta medzinárodný štipendijný program, ktorý umožnil, že počet študentiek, ktoré dostali štipendium v zahraničí, bol 24 581;

31.

víta vydanie prvých oprávnení ženám právničkám, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že právny systém je v rukách mužov sudcov s náboženským pôvodom; berie do úvahy postupnú kodifikáciu šaríe, ktorá v súčasnosti prebieha, a naliehavo žiada jej urýchlenie, keďže v dôsledku chýbajúcej kodifikácie a predchádzajúcej justičnej tradície často prevláda značná neistota, pokiaľ ide o rozsah a obsah právnych predpisov krajiny, a justičné omyly; trvá na zásadnom význame zabezpečenia nezávislosti súdnictva a primeranom právnom vzdelaní sudcov;

32.

víta, že Saudskoarabské kráľovstvo ratifikovalo štyri zmluvy OSN týkajúce sa ľudských práv, a to: Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW, ratifikovaný v roku 2000), Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CAT, 1997), Dohovor o právach dieťaťa (1996) a Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1997);

33.

zdôrazňuje význam otvorenej diskusie medzi moslimskými ženami s univerzitnými diplomami v záujme výkladu náboženských textov vo svetle práv žien a rovnosti;

34.

zdôrazňuje, že všetky rokovania o dohode o voľnom obchode EÚ so Saudskou Arábiou, musia predovšetkým upravovať prísne ustanovenia zaručujúce ochranu žien a dievčat;

35.

víta nedávne rozhodnutie ministra práce o zrýchlení náboru žien do rôznych oblastí súkromného sektora, čo viedlo k zvýšeniu počtu saudskoarabských žien pracujúcich v súkromnom sektore z 55 600 v roku 2010 na približne 100 000 v roku 2011 a 215 840 ku koncu roka 2012; víta rozhodnutie ministra práce v spojení s fondom pre rozvoj ľudských zdrojov o zavedení programov na podporu zamestnávania žien;

36.

vyzýva orgány, aby zlepšili pracovné podmienky a zaobchádzanie s pracujúcimi prisťahovalcami s osobitným zreteľom na situáciu žien, ktoré pracujú ako pomocníčky v domácnosti, ktoré sú vystavené mimoriadnemu riziku sexuálneho násilia a ktoré často pracujú v podmienkach skutočného otroctva; nabáda saudskoarabskú vládu, aby pokračovala v reformách pracovného práva a aby najmä úplne zrušila systém sponzorstva (systém kafala), a víta nedávnu výzvu Národného združenia pre ľudské práva adresovanú vláde, aby namiesto toho realizovala nábor zahraničných pracovníkov v rámci agentúry ministerstva práce; víta nedávne úsilie o zavedenie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti pracovného práva s cieľom zabezpečiť štandardnú ochranu pomocníčkam v domácnosti a zaistiť trestné stíhanie zamestnávateľov zodpovedných za sexuálne a fyzické zneužívanie a zneužívanie pracovných práv;

37.

žiada saudskoarabské orgány, aby zastavili nedávne násilné útoky voči migrujúcim pracovníkom a aby prepustili tisíce z nich, ktorí boli zatknutí a sú zadržiavaní v dočasných centrách údajne bez primeraných úkrytov alebo zdravotníckej starostlivosti, a naliehavo vyzýva domáce krajiny, aby spolupracovali so saudskoarabskými orgánmi s cieľom zorganizovať čo najhumánnejší návrat týchto pracovníkov domov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovné právo sa často nevykonáva v súlade s medzinárodnými normami a voči neregulárnym migrantom sa často používa neoprávnené násilie, ako napríklad pri tvrdých zákrokoch v novembri 2013, pri ktorých boli zabití traja Etiópčania, 33 000 osôb bolo zadržaných a približne 200 000 neregulárnych migrantov bolo deportovaných;

38.

víta, že Saudskoarabské kráľovstvo ratifikovalo niektoré z hlavných dohovorov ILO, najmä dohovor č. 182 o odstránení najhorších foriem detskej práce; teší sa z pristúpenia tejto krajiny k Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (Palermský protokol); očakáva, že vykonanie právnych a politických reforiem zabezpečí uzákonenie všetkých týchto medzinárodných zmlúv;

39.

berie na vedomie, že Saudskoarabské kráľovstvo nedávno odmietlo nestále členstvo v Bezpečnostnej rade OSN;

40.

domnieva sa, že riešením narastajúcich bezpečnostných problémov regiónu je vytvorenie spoločného bezpečnostného rámca, z ktorého nie je vylúčená nijaká krajina a v ktorom sa zohľadňujú zákonné bezpečnostné záujmy všetkých krajín;

41.

zdôrazňuje kľúčový význam spolupráce medzi EÚ a Saudskoarabským kráľovstvom v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu a zdôrazňuje, že ak má byť tento boj efektívny, musí rešpektovať základné ľudské práva a občianske slobody; žiada orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby zlepšili kontrolu financovania radikálnych militantných skupín v zahraničí saudskoarabskými občanmi a charitami; víta dohodu o príspevku na otvorenie strediska OSN pre boj proti terorizmu, ktorú podpísali OSN a Saudskoarabské kráľovstvo 19. septembra 2011, a rozhodnutie Saudskoarabského kráľovstva financovať jeho fungovanie na dobu troch rokov;

42.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že prostredníctvom finančnej a politickej podpory, ktorú poskytujú niektorí občania a organizácie Saudskoarabského kráľovstva niektorým náboženským a politickým skupinám najmä v severnej Afrike, na Blízkom východe, v Ázii a najmä v južnej Ázii (konkrétne v Pakistane a Afganistane), Čečensku a Dagestane sa môžu posilniť fundamentalistické a spiatočnícke sily, ktoré oslabujú úsilie o rozvíjanie demokratickej vlády a sú proti účasti žien na verejnom živote;

43.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby spolupracovali s EÚ a medzinárodným fórom s cieľom zastaviť saláfistické hnutia podporujúce protištátne činnosti vojenských vzbúrencov v Mali, ktoré spôsobujú destabilizáciu celého regiónu;

44.

zdôrazňuje, že Saudskoarabské kráľovstvo je kľúčovým členom Skupiny priateľov sýrskeho ľudu; vyzýva Saudskoarabské kráľovstvo, aby prispelo k mierovému, inkluzívnemu riešeniu sýrskeho konfliktu, najmä prostredníctvom podpory druhého kola ženevských rozhovorov bez predbežných podmienok; vyzýva tiež k aktívnejšej podpore a poskytnutiu akejkoľvek možnej humanitárnej pomoci obyvateľom Sýrie postihnutým sýrskou občianskou vojnou; žiada Saudskoarabské kráľovstvo, aby zastavilo svoju finančnú, vojenskú a politickú podporu extrémistických skupín a aby nabádalo ostatné krajiny, aby urobili to isté;

45.

znovu vyzýva Saudskoarabské kráľovstvo, aby konštruktívne prispelo a bolo sprostredkovateľom v záujme mierových reforiem a vnútroštátneho dialógu v Bahrajne;

46.

vyzýva orgány Saudskoarabského kráľovstva, aby sa zapojili do mierového dialógu s Iránom o dvojstranných vzťahoch a budúcnosti regiónu; ďalej víta vyhlásenie vlády Saudskoarabského kráľovstva z 24. novembra 2013 k výsledku Ženevskej dohody s Iránom;

47.

žiada EÚ a Saudskoarabské kráľovstvo, aby účinne spolupracovali s cieľom dosiahnuť spravodlivý a udržateľný výsledok a ukončiť izraelsko-palestínsky konflikt;

48.

naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvýšili svoju prítomnosť v regióne a aby posilnili pracovné vzťahy so Saudskoarabským kráľovstvom prostredníctvom zvýšenia objemu zdrojov pre delegáciu v Rijáde a plánovania pravidelných návštev v kráľovstve, a to najmä vysokou predstaviteľkou pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, generálnemu tajomníkovi OSN, Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva, Jeho Veličenstvu Abdulláhovi Bin Abdulazízovi, vláde Saudskoarabského kráľovstva a generálnemu tajomníkovi Centra pre národný dialóg Saudskoarabského kráľovstva.


(1)  Ú. v. ES C 231, 17.9.1990, s. 216.

(2)  Ú. v. ES C 32, 5.2.1996, s. 98.

(3)  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 281.

(4)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 879.

(5)  Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 100.

(6)  Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 529.

(7)  Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 126.

(8)  Ú. v. EÚ C 247 E, 17.8.2012, s. 1.

(9)  Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 81.

(10)  Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 158.

(11)  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 118.

(12)  Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 125.

(13)  http://wbl.worldbank.org/~/media/FPDKM/WBL/Documents/Reports/2014/Women-Business-and-the-Law-2014-Key-Findings.pdf


Streda 12. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/73


P7_TA(2014)0208

Regionálna úloha Pakistanu a jeho politické vzťahy s EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o regionálnej úlohe Pakistanu a jeho politických vzťahoch s EÚ (2013/2168(INI))

(2017/C 378/08)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na päťročný plán angažovanosti EÚ a Pakistanu z februára 2012 (1),

so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci dňa 25. júna 2012 (2),

so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a so zreteľom na správu o jej vykonávaní s názvom Zaistenie bezpečnosti v meniacom sa svete, ktorú Európska rada schválila 11. – 12. decembra 2008,

so zreteľom na Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (3) a ktorým sa stanovuje najmä osobitné stimulačné opatrenie pre „trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných“ (VSP +),

so zreteľom na prílohu VIII uvedeného nariadenia, v ktorej sa uvádza zoznam dohovorov OSN/MOP o základných ľudských a pracovných právach a dohovoroch súvisiacich so zásadami týkajúcimi sa životného prostredia a správy vecí verejných, ktoré Pakistan ratifikoval a odsúhlasil ich účinné vykonávanie,

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Pakistane z 11. marca 2013,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. februára 2013 o nedávnych útokoch na zdravotníckych pracovníkov v Pakistane (4), svoju pozíciu z 13. septembra 2012 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádzajú núdzové autonómne obchodné preferencie pre Pakistan (5), a svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o situácii žien v Afganistane a Pakistane (6), a takisto na misiu delegácie Podvýboru pre ľudské práva v Pakistane v auguste 2013,

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN Bena Emmersona o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu z 18. septembra 2013 a správu osobitného spravodajcu OSN Christofa Heynsa o mimosúdnych, skrátených a svojvoľných popravách z 13. septembra 2013,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 68/178 o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu z 18. decembra 2013,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0117/2014),

A.

keďže strategická úloha Pakistanu v regióne, jeho vzťahy so susedmi a vzťahy EÚ a Pakistanu majú pre EÚ veľký a rastúci význam, a to vzhľadom na kľúčovú polohu krajiny v centre nestáleho susedstva, na jeho kľúčovú úlohu pre bezpečnosť a rozvoj v strednej a južnej Ázii a na jeho dôležitú úlohu v boji proti terorizmu, za nešírenie zbraní, proti obchodovaniu so zbraňami a iným nadnárodným hrozbám, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť a blaho európskych občanov;

B.

keďže parlamentné voľby v máji 2013 boli prejavom prvého presunu moci z jednej volenej občianskej vlády na inú v modernej histórii Pakistanu; keďže demokratické procesy v Pakistane sa opierajú o širšie spoločenské zmeny vrátane rozvíjajúcej sa strednej vrstvy v mestách a čoraz energickejšej občianskej spoločnosti a nezávislých médií;

C.

keďže politický a hospodársky proces krajiny obmedzujú všadeprítomné vnútorné a regionálne bezpečnostné problémy, napríklad extrémizmus, sektárske spory, samovraždy a cielené zabíjanie a nezákonnosť na kmeňových územiach, ktoré ešte dopĺňa bezmocnosť orgánov presadzovania práva a trestného justičného systému;

D.

keďže Pakistan patrí medzi krajiny s najväčším počtom obyvateľstva, ktoré nenavštevuje školu, pričom sa odhaduje, že školu nenavštevuje 12 miliónov detí a negramotné sú približne dve tretiny pakistanských žien a polovica pakistanských mužov; keďže táto krajina sa stále nachádza na 134. mieste spomedzi 135 krajín v správe Svetového ekonomického fóra o „rodových rozdieloch“;

E.

keďže Pakistan je podľa globálneho indexu klimatického rizika jednou z dvanástich krajín, ktoré boli počas posledných dvadsiatich rokov najviac postihnuté zmenou klímy, bol obeťou záplav a nedostatku vody a je priamo postihnutý ústupom ľadovcov v oblastiach Himalájí a Karakoramu;

F.

keďže Pakistan je poloindustrializovaná krajina s nižším stredným príjmom a približne tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby; keďže Pakistan je na 146. mieste spomedzi 187 krajín na zozname indexu ľudského rozvoja za rok 2012, čo je pokles zo 145. miesta zo zoznamu za rok 2011; keďže opakujúce sa prírodné katastrofy poškodzujú hospodársku situáciu Pakistanu a keďže vysoká miera neistoty, nestabilita a rozšírená korupcia v krajine oslabujú jej hospodársky rast a obmedzujú schopnosť vlády rozvíjať štát;

G.

keďže Pakistan je vystavený širokej škále nebezpečenstiev, najmä záplavám a zemetraseniam; keďže nestála bezpečnostná situácia spolu so sociálnymi výzvami Pakistanu fungujú ako katalyzátor pri zväčšovaní jeho zraniteľnosti; keďže niekoľko rokov katastrof vyčerpalo stratégie ich riešenia, ktoré vyvinuli už aj tak zbedačené spoločenstvá, a vážne oslabilo ich odolnosť proti budúcim katastrofám;

H.

keďže konštruktívny prínos Pakistanu je rozhodujúci na dosiahnutie zmierenia, mieru a politickej stability v jeho susedstve a predovšetkým v Afganistane, najmä v súvislosti s plánovaným sťahovaním vojenských jednotiek NATO v roku 2014;

I.

keďže Pakistan je jedným z najväčších príjemcov rozvojovej a humanitárnej pomoci EÚ a keďže EÚ je najväčším vývozným trhom Pakistanu;

J.

keďže Pakistan je čoraz významnejším partnerom EÚ v rámci boja proti terorizmu, šíreniu jadrových zbraní, obchodovaniu s ľuďmi a drogami, organizovanej trestnej činnosti a v snahe o dosiahnutie regionálnej stability;

K.

keďže EÚ a Pakistan sa nedávno rozhodli prehĺbiť a rozšíriť svoje bilaterálne vzťahy, čo potvrdzuje päťročný plán angažovanosti, ktorý sa začal realizovať vo februári 2012, a prvý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom, ktorý sa uskutočnil v júni 2012;

L.

keďže cieľom päťročného plánu angažovanosti EÚ a Pakistanu z roku 2012 je vybudovať strategický vzťah a vytvoriť partnerstvo za mier a rozvoj založené na spoločných hodnotách a zásadách;

M.

keďže od 1. januára 2014 je Pakistan začlenený do osobitného všeobecného systému obchodných preferencií EÚ (GSP+);

N.

keďže v septembri 2012 zničil požiar továreň Ali Enterprises v Karáčí, v ktorej sa vyrábali džínsy pre európsky trh, čo malo za následok smrť 286 uväznených pracovníkov; keďže začlenením Pakistanu do systému GSP Plus by sa mohla zvýšiť výroba v textilnom odvetví a výraznejšie by sa mohli zlepšiť pracovné práva a výrobné podmienky;

1.

zdôrazňuje význam volieb v máji 2013 pre upevnenie demokracie a občianskeho štátu v Pakistane; nabáda politickú elitu Pakistanu, aby túto situáciu využila na ďalšie posilňovanie demokratických inštitúcií, právneho štátu, občianskej kontroly vo všetkých oblastiach verejnej správy, najmä v prípade bezpečnostných síl a súdnictva, na podporu vnútornej a regionálnej bezpečnosti, uzákonenie vládnych reforiem s cieľom oživiť hospodársky rast, posilniť transparentnosť a boj proti organizovanému zločinu, zmierniť sociálnu nespravodlivosť a zastaviť a napraviť všetky prípady porušovania ľudských práv;

2.

domnieva sa však, že budovanie udržateľnej demokracie a pluralistickej spoločnosti – ako aj dosiahnutie väčšej sociálnej spravodlivosti, odstránenie extrémnej chudoby a podvýživy v častiach krajiny, zvýšenie základnej úrovne vzdelania a pripravenie krajiny na dôsledky zmeny klímy – si bude vyžadovať dôkladné a náročné reformy politického a sociálno-ekonomického poriadku v Pakistane, pre ktorý sú naďalej typické feudalistické štruktúry vlastníctva pôdy a politická lojálnosť, rozdiely v prioritách, pokiaľ ide o vojenské výdavky a sociálne zabezpečenie, a nefunkčný systém výberu daní, ktorý systematicky ohrozuje kapacitu štátu pri zabezpečovaní verejných statkov;

3.

podporuje úsilie pakistanskej vlády a vyzýva ju na vyvíjanie účinných prostriedkov na prevenciu a monitorovanie možných prírodných katastrof v budúcnosti a na účinnejšiu koordináciu a spoluprácu v rámci humanitárnej pomoci s miestnymi aktérmi, medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a poskytovateľmi finančných prostriedkov;

4.

opätovne zdôrazňuje, že významnými prvkami súčasného riešenia rozvoja a posilňovania bezpečnosti v Pakistane sú dobrá správa vecí verejných, zodpovedné a inkluzívne inštitúcie, rozdelenie moci a dodržiavanie základných práv; ďalej sa domnieva, že zvolená občianska vláda, ktorá má demokratickú legitímnosť, prenesenie právomocí na provincie a účinná miestna správa sú najlepšie prostriedky na zastavenie vlny násilia a extrémizmu, na obnovu autority štátu vo federálne spravovaných kmeňových územiach Pakistanu (FATA) a na zaručenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Pakistanu;

5.

v tejto súvislosti podporuje zámer pakistanskej vlády začať mierový dialóg s organizáciou Tehrik-e-Taliban Pakistan (TTP) za predpokladu, že to pripraví pôdu na politické a trvalé riešenie vzbury a na stabilný demokratický poriadok rešpektujúci ľudské práva; vyjednávačov však vyzýva, aby zohľadnili, že úroveň vzdelania – najmä žien – je absolútne rozhodujúcim prvkom pre rozvoj spoločnosti, a aby za zásadný prvok v rámci rokovaní považovali školskú dochádzku dievčat;

6.

oceňuje pokračujúce odhodlanie Pakistanu na boj proti terorizmu na oboch stranách jeho hraníc a nabáda jeho orgány, aby podnikli odvážnejšie kroky na ďalšie obmedzovanie možností náboru a výcviku teroristov na pakistanskom území, ktoré predstavujú fenomén, ktorý robí z niektorých oblastí Pakistanu bezpečné útočisko pre teroristické organizácie, ktorých cieľom je destabilizovať krajinu a región, najmä pokiaľ ide o Afganistan;

7.

konštatuje, že pakistanský vodca Tálibánu Hakimulláh Mehsúd bol 1. novembra 2013 zabitý bezpilotným lietadlom riadeným USA a že pakistanský parlament a nová vláda sa formálne postavili proti takýmto zásahom a že v medzinárodnom práve by sa mali jasnejšie stanoviť obmedzenia využívania útokov bezpilotnými lietadlami;

8.

vyzýva pakistanskú vládu, aby plnila svoje bezpečnostné záväzky a povinnosti tým, že sa bude naďalej zapájať do boja proti extrémizmu, terorizmu a radikalizmu prostredníctvom vykonávania prísnych a nekompromisných bezpečnostných opatrení a presadzovania práva, ako aj riešenia problému nerovnosti a sociálno-ekonomických otázok, ktoré by mohli podnecovať radikalizáciu pakistanskej mládeže;

9.

konštatuje, že pakistanská vláda jednoznačne vyjadrila nesúhlas s útokmi bezpilotných lietadiel USA na svojom území; víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN, v ktorej sa vyzýva na ďalšie objasnenie právneho rámca uplatniteľného na používanie ozbrojených bezpilotných lietadiel;

10.

víta prínos Pakistanu k procesom budovania štátu a zmierenia v Afganistane vrátane pomoci pri uľahčovaní obnovenia mierových rozhovorov; očakáva, že pozitívny postoj Pakistanu bude pokračovať počas blížiacich sa prezidentských volieb v Afganistane, ako aj po nich; vyjadruje obavy zo stupňujúceho sa geopolického súperenia medzi susediacimi mocnosťami o vplyv v Afganistane po tom, ako sa stiahnu vojenské jednotky NATO;

11.

vyjadruje nádej, že Pakistan bude zohrávať konštruktívnu úlohu pri podpore regionálnej stability, a to aj pokiaľ ide o prítomnosť NATO a členských štátov EÚ v Afganistane po roku 2014, ďalším pokračovaním trojstrannej formy angažovanosti v Afganistane s Indiou, Tureckom, Čínou, Ruskom a Spojeným kráľovstvom a rozvíjaním regionálnej spolupráce v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, drogami a tovarom;

12.

je povzbudený nedávnym viditeľným pokrokom v dialógu medzi Pakistanom a Indiou, najmä pokiaľ ide o obchodné a medziľudské kontakty, ktorý sa umožnil vďaka konštruktívnemu postoju oboch strán; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úspech tohto dialógu stále ohrozujú nečakané udalosti, ako sú prebiehajúce incidenty na kontrolnej línii oddeľujúcej Pakistanom a Indiou ovládané časti Kašmíru; vyzýva obe vlády, aby zabezpečili vhodné velenie, zodpovednosť vojenského personálu a dialóg medzi ozbrojenými silami, aby sa v budúcnosti zabránilo podobným incidentom;

13.

uznáva legitímny záujem Pakistanu o vytvorenie strategických, hospodárskych a energetických väzieb s Čínou; považuje za dôležité, aby užšie pakistansko-čínske vzťahy posilňovali geopolitickú stabilitu v južnej Ázii;

14.

berie na vedomie úsilie Pakistanu o plné členstvo v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO) ako vítané znamenie ambície tejto krajiny viac sa zapájať do mnohostranných iniciatív; konštatuje však absenciu akéhokoľvek formálneho mechanizmu spolupráce medzi Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu a EÚ a poukazuje na rozdiely v ich príslušných normatívnych základoch a názoroch na globálne problémy;

15.

je znepokojený správami, že Pakistan uvažuje o vývoze jadrových zbraní do tretích krajín; očakáva, že EÚ a jej členské štáty (napriek oficiálnemu odmietnutiu správ) jasne dajú Pakistanu najavo, že vývoz jadrových zbraní je neprijateľný; vyzýva Pakistan, ako štát s jadrovými zbraňami, aby právne zakázal vývoz akéhokoľvek materiálu spojeného s jadrovými zbraňami alebo know-how a aby aktívne prispieval k medzinárodnému úsiliu o nešírenie jadrových zbraní; domnieva sa, že podpis a ratifikácia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) Pakistanom, ako aj Indiou, by boli dôkazom pevného záväzku k mierovej regionálnej koexistencii a mimoriadne by prispeli k bezpečnosti v celom regióne;

16.

domnieva sa, že boj proti extrémizmu a radikalizmu je priamo spojený so stabilným demokratickým procesom a znovu zdôrazňuje veľký záujem EÚ o demokratický, bezpečný Pakistan s riadnou vládou a nezávislým súdnym systémom a dobrou správou vecí verejných, ktorý dodržiava zásady právneho štátu, ľudské práva, má priateľské vzťahy so susednými štátmi a stabilizujúci vplyv v regióne, a vyjadruje mu trvalú podporu;

17.

pripomína, že vzťahy EÚ a Pakistanu sa tradične vyvíjali v rámci zameranom na rozvoj a obchod; oceňuje výrazný a trvalý prínos rozvojovej a humanitárnej spolupráce EÚ a víta rozhodnutie o udelení nároku na čerpanie dávok zo systému EÚ GSP+ Pakistanu od roku 2014; vyzýva Pakistan, aby plne dodržiaval príslušné k nemu priložené podmienky a vyzýva Komisiu, aby zaručila vykonávanie posilneného monitorovania, ako sa ustanovuje v rámci nového nariadenia o GSP, a podčiarkuje, že spolupráca, a najmä spolupráca v oblastiach vzdelávania, budovania demokracie a prispôsobovania sa zmene klímy, by mala byť naďalej stredobodom pozornosti;

18.

je presvedčený o tom, že vzťahy EÚ a Pakistanu sa musia prehlbovať a rozširovať rozvíjaním politického dialógu, čím sa udržiava vzťah vzájomného záujmu medzi rovnocennými partnermi; v tejto súvislosti víta prijatie päťročného plánu angažovanosti a začatie strategického dialógu medzi EÚ a Pakistanom, čo vyjadruje väčší význam politickej a bezpečnostnej spolupráce aj v takých oblastiach, ako sú politika boja proti terorizmu, za odzbrojovanie a nešírenie zbraní, ako aj politika v oblasti migrácie, vzdelávania a kultúry; očakáva však väčší pokrok vo všetkých oblastiach plánu angažovanosti;

19.

nabáda EÚ a Pakistan, aby spolupracovali v procese vykonávania a aby pravidelne monitorovali pokrok prostredníctvom posilňovania vzájomného dialógu z dlhodobého hľadiska;

20.

domnieva sa, že demokratický prechod Pakistanu bol pre EÚ príležitosťou na explicitnejšie uplatňovanie politického prístupu v dvojstranných vzťahoch a pri poskytovaní pomoci; domnieva sa, že prioritou v rámci podpory Pakistanu zo strany EÚ by mali byť konsolidácia demokratických inštitúcií na všetkých úrovniach, posilňovanie kapacity štátu a dobrej správy vecí verejných, budovanie účinných štruktúr presadzovania práva a civilných štruktúr boja proti terorizmu vrátane nezávislého súdnictva a posilňovanie občianskej spoločnosti a slobodných médií;

21.

v tejto súvislosti víta existujúce komplexné programy na podporu demokracie spojené s vykonávaním odporúčaní volebných pozorovateľských misií EÚ z rokov 2008 a 2013;

22.

vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vykonávala prispôsobenú a viacdimenzionálnu politiku voči Pakistanu, ktorá bude združovať a zužitkúvať všetky relevantné nástroje, ktoré má EÚ k dispozícii, napríklad politický dialóg, bezpečnostná spolupráca, obchod a pomoc, v súlade s komplexným prístupom EÚ k vonkajšej činnosti a vzhľadom na prípravy na ďalší samit EÚ – Pakistan;

23.

žiada ESVČ, Komisiu a Radu, aby tiež zabezpečili, že politika EÚ voči Pakistanu sa bude vnímať v kontexte širšej stratégie pre tento región a začlení sa do takejto stratégie, čím sa posilnia záujmy EÚ v južnej a strednej Ázii; považuje za dôležité, že bilaterálne vzťahy EÚ s Pakistanom a susediacimi krajinami, najmä Indiou, Čínou a Iránom, slúžia aj na diskusiu a koordináciu politík, pokiaľ ide o situáciu v Afganistane, aby sa zabezpečil cielený prístup; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu lepšej politickej koordinácie a dialógu medzi EÚ a USA v regionálnych otázkach;

24.

domnieva sa, že budúcnosť vzťahov medzi EÚ a Pakistanom by sa mala vnímať aj v kontexte rozvíjajúcich sa inštitucionálnych nástrojov EÚ pre angažovanosť s tretími krajinami, najmä prostredníctvom strategických partnerstiev; pripomína požiadavku na koncepčné zlepšenie tejto formy a na jasnejšie a jednotnejšie ukazovatele na posudzovanie napríklad aj toho, či a za akých podmienok sa môže Pakistan niekedy v budúcnosti kvalifikovať ako strategický partner EÚ;

25.

s presvedčením opakuje, že pokrok v dvojstranných vzťahoch súvisí so zlepšením dodržiavania ľudských práv v Pakistane, najmä pokiaľ ide o odstraňovanie otrockej práce, detskej práce a obchodovania s ľuďmi, potláčania rodovo motivovaného násilia, posilňovania práv žien a dievčat vrátane ich práva na prístup k vzdelávaniu, zaistenie slobody prejavu a nezávislých médií, podpory tolerancie a ochrany zraniteľných menšín, a to bojom proti všetkým formám diskriminácie; uznáva, že si to vyžaduje ukončenie kultúry beztrestnosti a vybudovanie spoľahlivého právneho a súdneho systému na všetkých úrovniach, ktorý je prístupný pre všetkých;

26.

naďalej ostáva hlboko znepokojený kvalitou vzdelávania a v súvislosti s tým aj alarmujúcou situáciou žien v mnohých častiach Pakistanu; žiada konkrétne a viditeľné opatrenia na posilnenie základných práv žien v spoločnosti vrátane prijatia právnych predpisov proti domácemu násiliu, opatrení na lepšie vyšetrovanie a trestné stíhanie prípadov zabitia v mene cti a útokov kyselinou a vykonania revízie právnych predpisov, ktoré umožňujú beztrestnosť; poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť lepší prístup k vzdelávaniu, lepšie začlenenie žien na trhu práce a lepšiu zdravotnú starostlivosť o matky;

27.

opätovne zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie nad tým, že pakistanské zákony o rúhaní, ktoré môžu viesť k rozsudkom smrti a ktoré sa často využívajú na odôvodnenie cenzúry, kriminalizovania, prenasledovania a v niektorých prípadoch vraždenia príslušníkov politických a náboženských menšín, sa dajú ľahko zneužiť na úkor ľudí každého vierovyznania v Pakistane; zdôrazňuje, že odmietanie reformy alebo zrušenia zákonov o rúhaní vytvára pre menšinové spoločenstvá prostredie neustálej zraniteľnosti; vyzýva pakistanskú vládu, aby zaviedla moratórium na používanie týchto zákonov ako prvý krok k ich revízii alebo zrušeniu a aby primerane vyšetrovala a trestne stíhala kampane podporujúce zastrašovanie, vyhrážky a násilie proti kresťanom, členom spoločenstva Ahmadíja a iným zraniteľným skupinám;

28.

vyzýva pakistanské orgány, aby predovšetkým: zatkli a stíhali osoby, ktoré podnecujú k násiliu alebo sú zodpovedné za násilné útoky na školy alebo menšinové skupiny, akými sú napríklad šiiti vrátane členov komunity Hazara, členovia komunity Ahmadíja a kresťania, a poverili bezpečnostné sily, aby aktívne chránili osoby, ktoré čelia útokom zo strany extrémistických skupín; prijali zákony proti domácemu násiliu; ukončili násilné zmiznutia, mimosúdne popravy a svojvoľné zadržiavania, najmä v Balúčistane;

29.

odsudzuje všetky útoky na kresťanov a iné náboženské menšiny žijúce v Pakistane a očakáva, že Pakistan zintenzívni svoje úsilie o zachovanie slobody náboženstva a vierovyznania aj prostredníctvom uvoľnenia prísnych právnych predpisov proti rúhaniu a smerovania k zrušeniu trestu smrti;

30.

víta prijatie zákona o zriadení Národnej komisie pre ľudské práva v roku 2012 a vyzýva vládu na zabezpečenie toho, aby sa tento zákon mohol začať uplatňovať;

31.

konštatuje, že EÚ je hlavný vývozný partner pakistanského tovaru (22,6 % v roku 2012); zastáva názor, že EÚ by svojou podporou Pakistanu v oblasti obchodu mala pomáhať pri podpore diverzifikácie a rozvoja spôsobov výroby vrátane spracovania, poskytovať pomoc pri regionálnej integrácii a transferoch technológií, pomáhať pri uľahčovaní vytvárania alebo rozvoja domácej výrobnej kapacity a znižovať nerovnosť príjmov;

32.

pripomína, že systém EÚ GSP+, z ktorého vyplývajú pre Pakistan od roku 2014 výhody, sa poskytuje iba krajinám, ktoré záväzným spôsobom súhlasili s uplatňovaním medzinárodných ľudských práv, pracovných práv a dohovorov v oblastiach životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; zdôrazňuje najmä záväzky Pakistanu v rámci dohovorov uvedených v prílohe VIII a pripomína Komisii jej povinnosť monitorovať ich účinné vykonávanie; pripomína tiež, že ak krajina „nedodržiava svoje záväzky“, systém GSP+ sa musí dočasne zrušiť;

33.

vyzýva pakistanské orgány, aby prijali účinné opatrenia zamerané na vykonávanie 36 dohovorov MOP, ktoré krajina ratifikovala najmä preto, aby umožnila fungovanie odborov, zlepšila pracovné podmienky a bezpečnostné normy, odstránila detskú prácu a bojovala proti najvážnejším formám vykorisťovania troch miliónov pracovníčok v domácnosti;

34.

vyzýva pakistanskú vládu, aby sa prihlásila k „Programu lepšej práce“, ktorý realizuje MOP/IFC, ako sľúbila, s cieľom viac podnietiť pokrok pri zlepšovaní zdravotných a bezpečnostných noriem pre pracovníkov; vyzýva všetkých, ktorí sú priamo alebo nepriamo zodpovední za požiar v odevnej továrni Ali Enterprises vrátane zainteresovanej audítorskej spoločnosti Social Accountability a zainteresovaných európskych maloobchodníkov, aby konečne zaplatili osobám, ktoré prežili požiar, úplné, dlhodobé a spravodlivé odškodnenie;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde a Národnému zhromaždeniu Pakistanu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a vládam členských štátov.


(1)  http://eeas.europa.eu/pakistan/docs/2012_feb_eu_pakistan_5_year_engagement_plan_en.pdf

(2)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf.

(3)  Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0060.

(5)  Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 323.

(6)  Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 119.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/79


P7_TA(2014)0209

Protiraketový štít pre Európu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o protiraketovom štíte pre Európu a jeho politických a strategických dôsledkoch (2013/2170(INI))

(2017/C 378/09)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na článok 24 a článok 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a články 122 a 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a vyhlásenie č. 37 k článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003, a na správu o jej implementácii, ktorú prijala Európska rada 11. – 12. decembra 2008,

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú schválila Európska rada 25. – 26. marca 2010,

so zreteľom na závery Európskej rady z 19. decembra 2013 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

so zreteľom na strategickú koncepciu obrany a bezpečnosti členov Organizácie Severoatlantickej zmluvy, ktorá bola prijatá na samite NATO v Lisabone 19. – 20. novembra 2010,

so zreteľom na vyhlásenie z chicagského samitu, ktoré vydali vedúci predstavitelia štátov a vlád zúčastňujúcich sa na samite Severoatlantickej rady v Chicagu 20. mája 2012,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0109/2014),

A.

keďže v minulosti už bola vznesená otázka týkajúca sa protiraketovej obrany, ktorá sa však stala aktuálnou až v posledných rokoch vzhľadom na zvýšenie počtu hrozieb vyplývajúcich zo šírenia jadrových zbraní a ďalších zbraní hromadného ničenia a šírenia balistických rakiet, na ktoré musí vedieť Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) a jej európski spojenci účinne reagovať;

B.

keďže obrana proti útokom balistickými a inými raketami môže predstavovať pozitívny vývoj v rámci európskej bezpečnosti v kontexte rýchleho vývoja medzinárodnej bezpečnostnej situácie, keď viaceré štáty a neštátne subjekty vyvíjajú raketové technológie a rôzne spôsobilosti chemickej, biologickej, rádiologickej a jadrovej obrany, ktoré sú schopné zasiahnuť európske územie;

C.

keďže NATO pracuje na zvýšení protiraketovej obrany v rámci svojej hlavnej úlohy kolektívnej obrany s cieľom zabezpečiť úplné pokrytie a ochranu obyvateľom, územiam a ozbrojeným silám všetkých európskych krajín, ktoré sú členmi NATO, proti čoraz väčšej hrozbe, ktorú predstavuje šírenie balistických rakiet;

D.

keďže zásadným príspevkom Spojených štátov k protiraketovej obrane je potvrdenie ich záväzku voči NATO a bezpečnosti Európy a európskych spojencov a keďže transatlantické väzby sú dôležité, pričom v Rumunsku už boli umiestnené zariadenia a ďalšie sa majú v blízkej budúcnosti umiestniť v Poľsku;

E.

keďže spoločná bezpečnostná a obranná politika sa vytvorí v spolupráci s NATO v súlade s dohodnutým rámcom strategického partnerstva medzi EÚ a NATO, ako to schválila Európska rada 19. decembra 2013;

1.

poukazuje na to, že ako sa vyvíjajú a používajú technológie protiraketovej obrany, dochádza k novému vývoju v európskej bezpečnosti, čo vedie k tomu, že členské štáty musia zohľadniť dôsledky protiraketovej obrany na svoju bezpečnosť;

2.

pripomína, že opatrenia NATO v oblasti protiraketovej obrany sa vyvíjajú a vytvárajú na obranu členských štátov proti možným útokom balistickými raketami; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby pokračovala v strategickom partnerstve s NATO a zohľadnila pritom otázku protiraketovej obrany, čo by malo viesť k poskytnutiu plného pokrytia a ochrany všetkým členským štátom EÚ, čím by sa predišlo situácii, v ktorej by bola bezpečnosť, ktorá sa im poskytuje, akokoľvek diferencovaná;

3.

víta dosiahnutie dočasnej spôsobilosti protiraketovej obrany NATO, ktorá poskytne maximálne pokrytie existujúcimi prostriedkami na obranu obyvateľstva, území a ozbrojených síl v členských štátoch NATO na juhu Európy proti útokom balistickými raketami; víta tiež cieľ poskytnúť európskym členským štátom NATO do konca tohto desaťročia plné pokrytie a ochranu;

4.

zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ, ako je združovanie a spoločné využívanie spôsobilostí, sa môžu ukázať ako užitočné pri posilňovaní spolupráce medzi členskými štátmi v oblastiach obrany proti balistickým raketám a pri spoločnom výskume a vývoji; konštatuje, že z dlhodobého hľadiska by takáto spolupráca mohla viesť aj k ďalšej konsolidácii európskeho obranného priemyslu;

5.

vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu, Európsku obrannú agentúru a Radu, aby otázku protiraketovej obrany zahrnuli do budúcich stratégií, štúdií a bielych kníh týkajúcich sa bezpečnosti;

6.

zdôrazňuje, že z dôvodu finančnej krízy a škrtov v rozpočte sa nevyužíva dostatok zdrojov na zachovanie dostatočných obranných spôsobilostí, čo vedie k znižovaniu vojenskej spôsobilosti a priemyselnej kapacity EÚ;

7.

zdôrazňuje, že plán protiraketovej obrany NATO nie je v žiadnom prípade zameraný proti Rusku a NATO je pripravené spolupracovať s Ruskom za predpokladu spolupráce medzi dvomi nezávislými systémami protiraketovej obrany – systémom NATO a ruským systémom; zdôrazňuje, že hoci by účinná spolupráca s Ruskom mohla byť zreteľným prínosom, musí sa uskutočniť na základe úplnej reciprocity a transparentnosti, pretože zvýšenie vzájomnej dôvery je nevyhnutné pre postupný vývoj takejto spolupráce; preto konštatuje, že presun ruských rakiet bližšie k hraniciam NATO a EÚ má kontraproduktívny účinok;

8.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ,


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/81


P7_TA(2014)0210

Európske odvetvie rybolovu a dohoda o voľnom obchode EÚ – Thajsko

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o súčasnej situácii a budúcich perspektívach európskeho odvetvia rybolovu v súvislosti s dohodou o voľnom obchode medzi EÚ a Thajskom (2013/2179(INI))

(2017/C 378/10)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii o vzťahoch EÚ so zvyškom sveta,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (1) (ďalej len „NNN rybolov“),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

so zreteľom na otázky na písomné zodpovedanie E-000618/2013 z 22. januára 2013 o zneužívaní v rámci maloobchodných dodávateľských reťazcov a E-002894/2013 z 13. marca 2013 o dohode o voľnom obchode s Thajskom a detskej práci v konzervárenskom priemysle a na odpovede Komisie na tieto otázky,

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky (2),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0130/2014),

A.

keďže európske odvetvie rybolovu sa spamätáva z obdobia krízy, ktorá postihuje odvetvia výlovu, spracovania a akvakultúry, a keďže táto situácia výrazne oslabuje jeho konkurencieschopnosť, predovšetkým z hľadiska liberalizácie svetového trhu, zatiaľ čo niektoré rozvojové krajiny, ktoré disponujú bohatými morskými zdrojmi, sa stávajú novými rybolovnými mocnosťami;

B.

keďže európsky rybolovný a spracovateľský priemysel je dôležitý z hľadiska zabezpečenia zásobovania európskych občanov potravinami, ako aj z hľadiska podpory živobytia v pobrežných oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od týchto činností; keďže prežitie tohto odvetvia bude ohrozené, ak EÚ liberalizuje obchod s produktmi rybárstva s rozvojovými krajinami, ktoré chcú vyvážať svoje produkty na kľúčový trh Spoločenstva, najmä ak sa im poskytuje oslobodenie od cla;

C.

keďže EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybárstva a v dôsledku jej závislosti od dovozu je trh Spoločenstva mimoriadne atraktívny pre vývozcov, najmä vzhľadom na to, že dopyt po produktoch rybárstva v EÚ rastie o 1,5 % ročne;

D.

keďže Thajsko je hlavným výrobcom konzervovaného tuniaka na svete so 46 % svetovej produkcie a keďže jeho vývoz konzervovaného tuniaka do EÚ s objemom viac než 90 000 ton ročne predstavuje takmer 20 % celkového dovozu Spoločenstva z tretích krajín, pričom hlavnými cieľovými trhmi pre vývoz produktov rybárstva z Thajska sú USA, EÚ a Japonsko;

E.

keďže Thajsko je hlavným svetovým dovozcom čerstvého, chladeného a mrazeného tuniaka pre svoj konzervárenský priemysel;

F.

keďže podľa posledných dostupných údajov databázy FISHSTAT Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa 80 % tuniaka spotrebúva v konzervách, 21 % svetovej produkcie konzervovaného tuniaka a výrobkov z tuniaka sa vykonáva v EÚ, zatiaľ čo zvyšných 79 % sa vyrába v tretích, prevažne rozvojových krajinách;

G.

so zreteľom na obchodný, hospodársky a strategický význam, ktorý má Thajsko pre EÚ, a na značné výhody dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Thajskom pre celé hospodárstvo EÚ;

H.

keďže EÚ podporuje regionálnu integráciu medzi členskými krajinami združenia ASEAN (Združenie národov juhovýchodnej Ázie), zatiaľ čo dohoda o voľnom obchode s Thajskom predstavuje základný pilier tohto integračného procesu, ktorého konečným cieľom je uzatvoriť v budúcnosti medziregionálnu dohodu o voľnom obchode;

I.

keďže podpísanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN je pre EÚ prioritou už od roku 2007, s cieľom zahrnúť Brunej, Filipíny, Indonéziu, Malajziu, Singapur, Thajsko a Vietnam; keďže nedostatočný pokrok v rokovaniach o tejto regionálnej dohode viedol k začatiu bilaterálnych rokovaní s členskými krajinami združenia ASEAN vrátane Thajska, s politickým odhodlaním uzatvoriť dohodu o voľnom obchode do dvoch rokov;

J.

keďže ak sa do regiónu stredného a západného Tichomoria započíta aj Thajsko, Indonézia a Filipíny, produkcia konzervovaného tuniaka v tomto regióne predstavuje takmer polovicu celosvetovej produkcie;

K.

keďže zmeny, ku ktorým došlo, pokiaľ ide o výrobcov konzervovaného tuniaka a výrobu filé z tuniaka, sú sprevádzané vývojom smerujúcim k celosvetovému zásobovaniu spracovateľských krajín s nízkymi výrobnými nákladmi, ktoré sa nachádzajú v blízkosti výskytu tejto suroviny (napríklad Thajsko, Filipíny, Indonézia, Papua-Nová Guinea a Ekvádor), a keďže počet krajín zapojených do výroby a vývozu konzervovaného tuniaka rastie;

L.

keďže Thajsko a Filipíny sú hlavnými krajinami vyvážajúcimi konzervovaného tuniaka a výrobky z tuniaka do EÚ, pričom dovoz z Thajska sa zvýšil o 20 %, zatiaľ čo dovoz z Filipín klesol o 5 %;

M.

keďže akékoľvek zníženie colných sadzieb týkajúce sa konzervovaného tuniaka a výrobkov z tuniaka by mohlo mať vplyv na preferencie uplatňované africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (AKT) a príjemcami všeobecného systému preferencií (VSP+), v rámci ktorého sa tretie krajiny zaväzujú, že výmenou za získanie colných preferencií budú dodržiavať určité politiky týkajúce sa napríklad rešpektovania ľudských práv, práce, životného prostredia a dobrej správy;

N.

keďže zníženie colných sadzieb by takisto viedlo k narušeniu európskeho trhu vzhľadom na to, že väčšina konzervárenského priemyslu na spracovanie tuniaka v EÚ sa nachádza v regiónoch, ktoré sú do veľkej miery závislé od rybárstva, ako sú Galícia, Bretónsko, Azory (najvzdialenejší región), Baskicko a Sardínia; keďže priemysel spracovania tuniaka v EÚ je druhým najväčším svetovým výrobcom konzervovaného tuniaka a dlhodobo vykonáva dôležitú činnosť z hľadiska vytvárania pridanej hodnoty a pracovných miest na území EÚ, pričom zabezpečuje najprísnejšie sociálne, environmentálne a hygienicko-zdravotné normy;

O.

keďže hlavným cieľom preferenčných pravidiel pôvodu je vytvoriť dostatočné ekonomické prepojenie medzi produktmi dovážanými do EÚ a krajinami využívajúcimi preferencie, ktoré im boli udelené, s cieľom zabezpečiť, aby tieto preferencie nezneužívali iné krajiny, ktorým neboli určené;

P.

keďže diskusia o obchode s produktmi rybárstva sa týka obchodovania s prírodnými zdrojmi, ktorých udržateľnosť ovplyvňuje množstvo faktorov vrátane riadneho hospodárenia a udržateľného využívania rybolovných zdrojov, kontroly nezákonného rybolovu, znečistenia, zmeny klímy a dopytu na trhu; keďže všetky tieto vonkajšie faktory ovplyvňujú medzinárodný obchod s produktmi rybárstva, a preto by sa mali produkty rybárstva považovať za citlivé produkty, ktoré si môžu vyžadovať osobitnú ochranu;

Q.

keďže dostatočné a neustále dodávanie surovín je nevyhnutné na zachovanie a hospodársky rozvoj podnikov na spracovanie tuniaka v EÚ;

R.

keďže Svetová obchodná organizácia (WTO) tvrdí, že voľný obchod je nástrojom rastu, ktorého cieľom je trvalo udržateľný rozvoj zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska;

S.

keďže v tejto súvislosti sú obchodné pravidlá základným a zásadným nástrojom na zabezpečenie toho, aby bol obchod výhodný a dosiahli sa ciele v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia, a na zaistenie primeraného riadenia prírodných zdrojov;

T.

keďže globalizácia viedla vo výraznej miere k zvýšeniu objemu rýb predávaných na medzinárodnej úrovni a keďže existujú rozsiahle obavy, že mnohé krajiny, ktoré sú výrobcami, nemajú dostatok zdrojov na riadenie a/alebo využívanie populácií rýb udržateľným spôsobom, zabezpečenie primeranej úrovne hygienicko-zdravotnej ochrany, zmiernenie vplyvu rybolovu a akvakultúry na životné prostredie a zaručenie dodržiavania ľudských práv vo všeobecnosti a najmä na podporu pracovných práv a sociálnych podmienok;

U.

keďže v prípade niektorých obchodných partnerov EÚ sa prejavili nedostatky, pokiaľ ide o tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja rybárstva: sociálny, hospodársky a environmentálny;

V.

keďže udržateľné riadenie populácií tuniaka zaručuje päť regionálnych rybárskych organizácií zameraných na lov tuniaka; keďže medzinárodná spolupráca medzi štátmi a s týmito organizáciami je nevyhnutná na zabezpečenie udržateľnosti populácií tuniaka;

W.

keďže MOP a rôzne mimovládne organizácie nedávno odhalili vážne nedostatky týkajúce sa sociálnych a pracovných podmienok a dodržiavania ľudských práv v odvetví rybolovu v Thajsku; keďže médiá uviedli a thajská vláda uznala, že určité odvetvie thajského rybolovného priemyslu využíva nútenú prácu vykonávanú prisťahovalcami, ktorí sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, a keďže dve nadnárodné thajské konzervárne na spracovanie tuniaka využívajú detskú prácu;

X.

keďže podľa FAO je bežnou praxou, že pobrežné susedné štáty konfiškujú thajské rybárske plavidlá a obviňujú kapitánov z nezákonného rybolovu alebo nezákonného vniknutia do ich výhradnej hospodárskej zóny;

Y.

keďže v priebehu roku 2013 španielske orgány zamietli povolenie na vylodenie a predaj tuniakov z plavidiel loviacich tuniaka a plaviacich sa pod vlajkou Ghany, pretože tieto plavidlá sa zúčastňovali na nezákonnom, nenahlásenom a neregulovanom (NNN) rybolove a porušili riadiace opatrenia Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov, a keďže súkromné spoločnosti so sídlom v Thajsku mali na väčšine dotknutých plavidiel loviacich tuniaka podiel;

Z.

keďže v uplynulých mesiacoch boli v EÚ zamietnuté mnohé zásielky konzervovaného tuniaka dovezených z Thajska z dôvodu ich nevhodného tepelného spracovania, ktoré je nevyhnutné na neutralizáciu mikroorganizmov, ktoré by inak mohli predstavovať riziko pre ľudské zdravie;

1.

vyzýva, aby sa k produktom z rýb, ako je konzervovaný tuniak dovážaný z Thajska, ktoré by mohli narušiť výrobu a predaj týchto výrobkov v EÚ, pristupovalo ako k citlivým výrobkom; okrem toho sa domnieva, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa lepšieho prístupu pre thajského konzervovaného a spracovaného tuniaka by sa malo prijať len po prísnom posúdení vplyvu a v úzkej spolupráci s odvetvím, aby bolo možné analyzovať a hodnotiť vplyv, ktorý môže mať takýto lepší prístup na priemysel EÚ v oblasti spracovania a uvádzania produktov z morských plodov na trh;

2.

žiada, aby vstup konzervovaných rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov a výrobkov z nich z Thajska na trh EÚ aj naďalej podliehal súčasným clám, a teda bol vylúčený zo zníženia colných sadzieb; odporúča, aby sa pre konzervované ryby a mäkkýše, kôrovce a ostnatokožce a výrobky z nich stanovili v prípade zavedenia zníženia ciel dlhé prechodné obdobia a čiastočné záväzky v oblasti liberalizácie vrátane stanovenia kvót s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť priemyslu Spoločenstva v oblasti spracovania tuniaka a zachovať významnú činnosť a sociálny rozmer v súvislosti s odvetvím spracovania tuniaka v EÚ, ktoré vytvára 25 000 priamych a 54 000 nepriamych pracovných miest;

3.

žiada, aby sa v náležitých prípadoch pred uplatnením akéhokoľvek typu colných koncesií alebo iných existujúcich pravidiel vykonali dôsledné posúdenia vplyvu, v ktorých sa analyzuje a vyhodnotí vplyv, ktorý môžu mať tieto koncesie alebo pravidlá na priemysel EÚ v oblasti spracovania a uvádzania morských plodov na trh;

4.

žiada, aby sa v prípade citlivých výrobkov bez výnimky v plnej miere presadzovali pevne stanovené a jednotné prísne pravidlá pôvodu a aby sa dôsledne obmedzovala kumulácia týchto výrobkov, v prípade ktorých je Thajsko krajinou, kde sa uskutočňuje skôr spracovanie ako rybolov;

5.

žiada, aby dovoz konzervovaného tuniaka a iných výrobkov z rýb z Thajska v čo najväčšej miere podliehal rovnakým konkurenčným podmienkam ako výrobky z rýb z EÚ; domnieva sa, že z tejto požiadavky vyplýva najmä to, že táto dohoda o voľnom obchode musí zahŕňať ambicióznu kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, na základe ktorej sa Thajsko zaviaže dodržiavať, podporovať a uplatňovať medzinárodne uznané pracovné normy, ktoré sú zakotvené v základných dohovoroch MOP, vrátane noriem týkajúcich sa nútenej práce a detskej práce; ďalej sa domnieva, že by sa malo dôrazne presadzovať dodržiavanie ľudských práv, ochrana životného prostredia a ochrana a udržateľné využívanie zdrojov rybárstva, boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a súlad s hygienickými a fytosanitárnymi pravidlami EÚ; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala Parlamentu pravidelne podávať správy o dodržiavaní uvedených povinností Thajskom;

6.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie nariadenia o NNN rybolove a aby výsledkom rokovaní o dohode o voľnom obchode bol výslovný odkaz na toto nariadenie v texte dohody;

7.

domnieva sa, že najlepší spôsob na zabezpečenie úplnej spolupráce Thajska v oblasti boja proti NNN rybolovu je zahrnúť do znenia dohody o voľnom obchode výslovný odkaz na nariadenie o NNN rybolove;

8.

žiada, aby sa do dohody o voľnom obchode zahrnula požiadavka plnenia dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, ako aj väčšia transparentnosť, dohľad, kontrola a vysledovateľnosť v odvetví thajského rybárstva, aby sa umožnilo monitorovanie rybolovných činností;

9.

trvá na zabezpečení vysledovateľnosti výrobkov ako kľúčového prvku ochrany ľudského zdravia a ochrany životného prostredia okrem toho, že predstavuje hlavný faktor a základný nástroj pri kontrole nezákonného rybolovu;

10.

žiada, aby dohoda o voľnom obchode bola naďalej v súlade s ostatnými politikami Spoločenstva a bola zlučiteľná s podporou stratégií zameraných na sociálnu zodpovednosť podnikov; žiada o zavedenie ochranných doložiek;

11.

zdôrazňuje, že v rozhodnutí Parlamentu udeliť súhlas s dohodou o voľnom obchode sa zohľadní celkový výsledok rokovaní vrátane odvetvia rybárstva;

12.

žiada o zabezpečenie vzájomného prístupu na trhy a odstránenie akéhokoľvek typu diskriminácie v odvetví služieb;

13.

vyjadruje nádej, že Thajsko ako najväčší svetový vývozca konzervovaného tuniaka sa zapojí do troch regionálnych rybárskych organizácií pre lov tuniaka v regióne a bude s nimi spolupracovať, pričom ide o Medziamerickú komisiu pre tropické tuniaky, Komisiu pre rybolov v západnom a strednom Tichomorí a Regionálnu organizáciu na riadenie rybného hospodárstva v južnom Tichom oceáne, ako aj o regionálnu rybársku organizáciu pre lov tuniaka v Indickom oceáne, ktorej je členom;

14.

podporuje existenciu politiky ochrany rybolovných zdrojov a udržateľného hospodárenia s nimi;

15.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0461.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/85


P7_TA(2014)0211

Európske gastronomické dedičstvo

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o európskom gastronomickom dedičstve: kultúrne a vzdelávacie aspekty (2013/2181(INI))

(2017/C 378/11)

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (COM(2008)0040),

so zreteľom na správu UNESCO o výžive z roku 2002,

so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom „Food and Nutrition Policy for Schools“ (Výživová a stravovacia politika pre školy),

so zreteľom na bielu knihu Komisie z 30. mája 2007 s názvom Stratégia riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe (COM(2007)0279),

so zreteľom na závery európskej ministerskej konferencie WHO o výžive a neprenosných ochoreniach v súvislosti s programom Zdravie 2020, ktorá sa konala 4. a 5. júla 2013 vo Viedni,

so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva zo 17. októbra 2003,

so zreteľom na zahrnutie stredomorskej stravy do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO 16. novembra 2010 a 4. decembra 2013,

so zreteľom na zahrnutie francúzskych gastronomických pochúťok do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO (rozhodnutie 5.COM 6.14),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0127/2014),

Vzdelávacie aspekty

A.

keďže súčasné i budúce zdravie a dobré životné podmienky obyvateľov sú podmienené výživou a životným prostredím, a teda aj metódami poľnohospodárstva, rybolovu a chovu hospodárskych zvierat;

B.

keďže WHO v rámci svojej celosvetovej iniciatívy za zdravie v školách považuje vzdelávacie strediská za dôležité miesto získavania teoretických a praktických vedomostí o zdraví, výžive, potravinách a gastronómii;

C.

keďže zlá životospráva môže mať katastrofálne dôsledky; keďže na európskej ministerskej konferencii WHO, ktorá sa konala v júli 2013, európski ministri zdravotníctva žiadali koordinované opatrenie s cieľom riešiť obezitu a zlú životosprávu, ktoré sú príčinami šírenia neprenosných ochorení, ako sú srdcové problémy, cukrovka a rakovina;

D.

keďže stereotypné predstavy o vzhľade tela a strave, ktoré v spoločnosti prevládajú, môžu spôsobovať závažné poruchy stravovania a psychiky, ako sú anorexia a bulímia; keďže je dôležité o týchto veciach otvorene hovoriť, najmä s dospievajúcimi;

E.

keďže podľa Európskej rady potravinárskych informácií bolo v roku 2006 v Európe približne 33 miliónov ľudí ohrozených podvýživou; keďže situácia sa od vypuknutia krízy ešte zhoršila;

F.

keďže detstvo je rozhodujúcim obdobím na poskytovanie vzdelania o zdravom správaní a poznatkov vedúcich k osvojeniu zdravého životného štýlu a keďže škola je miestom, kde sa môžu rozvíjať účinné opatrenia zamerané na formovanie dlhodobého zdravého správania budúcich generácií;

G.

keďže vzdelávacie strediská majú priestory a prostriedky, ktoré môžu prispieť k poznaniu a príprave potravín a pomôcť vytvoriť stravovacie návyky, ktoré spolu s primeraným pravidelným cvičením môžu vytvoriť základ zdravého životného štýlu;

H.

keďže informácie, vzdelanie a zvyšovanie povedomia tvoria súčasť stratégie EÚ na podporu členských štátov v obmedzovaní škôd spôsobených alkoholom (COM(2006)0625) a keďže v tejto stratégii sa uvádzajú vhodné návyky jeho požívania; keďže Rada vydala 5. júna 2001 odporúčanie o požívaní alkoholu mladými ľuďmi, najmä deťmi a mladistvými, v ktorom sa predpokladá podpora prístupu k vzdelávaniu z viacerých sektorov;

I.

keďže potrebu zahrnúť otázku potravín do učebných osnov, pokiaľ ide výživu a gastronómiu, uznala aj European Nutrition Foundations Network (európska sieť nadácií z oblasti výživy) na svojom zasadnutí na tému „Stravovanie v európskych stredných školách: úloha nadácií“, pričom sa jednomyseľne dohodla informovať o tejto potrebe aj Európsky parlament a Komisiu;

J.

keďže viaceré krajiny prostredníctvom rôznych vnútroštátnych subjektov presadili uznanie stredomorskej stravy ako súčasti nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čoho výsledkom je podpora a etablovanie vzorov správania, ktoré zabezpečujú zdravý životný štýl vďaka holistickému prístupu, v ktorom sa zohľadňujú aspekty týkajúce sa vzdelávania, potravín, školy, rodinného života, výživy, územia, krajiny a pod.;

K.

keďže stredomorská strava ponúka vyváženú a zdravú kombináciu stravovacích návykov a životného štýlu, ktorý priamo súvisí s prevenciou chronických ochorení a podporou zdravia v školskom aj rodinnom prostredí;

L.

keďže cieľom európskych programov „strava v školách“ (food at schools) je zabezpečiť, aby strava podávaná v školských jedálňach obsahovala všetky potrebné súčasti vysokokvalitnej, vyváženej stravy; keďže vzdelávanie v najširšom zmysle slova vrátane témy potravín upevňuje u detí v školskom veku predstavu o zdravom životnom štýle založenom na vyváženej strave;

M.

keďže serióznym vzdelávaním o otázkach výživy sa zabezpečuje informovanosť verejnosti o otázkach, ako je súvislosť medzi potravinami, ich udržateľnosťou a zdravím planéty;

N.

keďže zvyšovanie cien účtovaných v školských jedálňach a cien potravín všeobecne znemožňuje mnohým domácnostiam, najmä deťom, prístup k vyváženej, vysokokvalitnej strave;

O.

keďže oznamy a reklamy v médiách majú vplyv na stravovacie návyky;

P.

keďže ak ľudia majú mať možnosť získať podrobné informácie o používaných výrobkoch a ich skutočnej kvalite a chuti, je veľmi dôležité vytvárať udržateľné systémy označovania, ktoré poskytujú všetkým spotrebiteľom jasné informácie o zložení a pôvode výrobkov;

Q.

keďže odborná príprava pracovníkov v odvetví gastronómie prispieva k procesu odovzdávania vedomostí o európskej gastronómii, k zlepšovaniu jej obrazu, k ochrane a rozvoju;

Kultúrne aspekty

R.

keďže gastronómia je kombináciou poznatkov, skúseností, umenia a zručností, ktoré zabezpečujú zdravú a chutnú stravu;

S.

keďže gastronómia je súčasťou našej identity a základným prvkom európskeho kultúrneho dedičstva a kultúrneho dedičstva členských štátov;

T.

keďže Európska únia podporuje identifikáciu a medzinárodnú ochranu zemepisných označení, označení pôvodu a tradičných špecialít v oblasti agropotravinárskych výrobkov;

U.

keďže gastronómia je nielen najvyššou formou umenia založeného na starostlivej príprave potravín, ale potvrdzuje aj hodnotu používaných surovín, ich kvalitu a potrebu prvotriednej práce vo všetkých fázach spracovania potravín, pričom tento rámec zahŕňa aj rešpektovanie zvierat a prírody;

V.

keďže gastronómia je úzko spojená s poľnohospodárskymi postupmi na európskych územiach a s ich miestnymi výrobkami;

W.

keďže je dôležité zachovať rituály a zvyky súvisiace napr. s miestnou a regionálnou gastronómiou a podporovať rozvoj európskej gastronómie;

X.

keďže gastronómia je jedným z najvýznamnejších prejavov kultúry človeka a keďže pod týmto pojmom treba chápať nielen tzv. haute cuisine („gurmánsku kuchyňu“), ale aj všetky kulinárske výtvory rôznych regiónov a spoločenských vrstiev vrátane tých, ktoré súvisia s tradičnou miestnou kuchyňou;

Y.

keďže zachovanie typickej kuchyne ako súčasti nášho kuchárskeho a kultúrneho dedičstva je veľmi často ohrozené inváziou normalizovaných potravín;

Z.

keďže z hľadiska kvality, povesti a rozmanitosti európskej gastronómie má zásadný význam, aby sa v Európe produkovalo dostatočné množstvo potravín dostatočnej kvality;

AA.

keďže gastronómia sa definuje na základe rôznych aspektov stravovania a keďže jej tri základné piliere tvoria zdravie, stravovacie návyky a potešenie z jedla; keďže v mnohých krajinách je kuchárske umenie dôležitým aspektom spoločenského života a pomáha zbližovať ľudí; keďže skúsenosti z rôznych gastronomických kultúr sú formou kultúrnej výmeny a spoločného využívania; keďže to má pozitívny vplyv aj na sociálne a rodinné vzťahy;

AB.

keďže uznanie stredomorskej stravy ako nehmotného kultúrneho dedičstva organizáciou UNESCO je dôležité, pretože UNESCO považuje toto stravovanie za súbor vedomostí, zručností, postupov, rituálov, tradícií a symbolov, ktoré súvisia s poľnohospodárskymi plodinami, rybolovom, chovom hospodárskych zvierat a s metódami konzervovania, spracovania, úpravy, podávania a konzumácie potravín;

AC.

keďže stravovacie návyky európskeho obyvateľstva sú bohatým sociálno-kultúrnym dedičstvom, ktoré sme povinní odovzdávať ďalším generáciám; keďže školy sú spolu s rodinami ideálnym miestom na získanie vedomostí v tejto oblasti;

AD.

keďže gastronómia sa stáva jednou z hlavných atrakcií cestovného ruchu a keďže prepojenie cestovného ruchu s gastronómiou a výživou má na podporu cestovného ruchu mimoriadne pozitívny vplyv;

AE.

keďže je dôležité odovzdávať ďalším generáciám informácie o gastronomickom bohatstve ich regiónu a o európskej gastronómii všeobecne;

AF.

keďže gastronómia pomáha podporovať regionálne dedičstvo;

AG.

keďže je veľmi dôležité na jednej strane podporovať miestne a regionálne výrobky s cieľom chrániť naše gastronomické dedičstvo a na druhej strane zaručiť primeranú odmenu výrobcom a čo najširšiu dostupnosť daných výrobkov;

AH.

keďže gastronómia je zdrojom kultúrneho aj hospodárskeho bohatstva pre územia, ktoré tvoria Európsku úniu;

AI.

keďže európske dedičstvo pozostáva zo súboru hmotných a nehmotných prvkov a v prípade gastronómie a potravín ho tvoria aj lokalita a krajina, z ktorých výrobky určené na spotrebu pochádzajú;

AJ.

keďže dlhovekosť, rozmanitosť a kultúrna bohatosť európskej gastronómie majú základ v dostupnosti vysokokvalitnej miestnej produkcie;

Vzdelávacie aspekty

1.

žiada, aby členské štáty zahrnuli do školského vzdelávania od raného detstva poznatky i zmyslové skúsenosti týkajúce sa stravy, výživy, nutričného zdravia a stravovacích návykov vrátane historických, zemepisných, kultúrnych a empirických aspektov, čo by prispelo k zlepšeniu zdravia a dobrých životných podmienok obyvateľstva, ku kvalite potravín a k rešpektovaniu životného prostredia; víta programy s gastronomickým vzdelávaním uskutočňované v školách vo viacerých členských štátoch, niektoré v spolupráci s poprednými šéfkuchármi; zdôrazňuje význam kombinácie vzdelávania o zdravých stravovacích návykov s opatreniami na boj proti stereotypom, ktoré môžu spôsobovať závažné poruchy stravovania a psychické poruchy, ako sú anorexia a bulímia;

2.

rovnako zdôrazňuje význam vykonávania odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie na riešenie problémov obezity a zlej životosprávy; vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom podvýživy v Európe a nad jej zvýšeným výskytom od vypuknutia krízy a naliehavo žiada členské štáty, aby vykonali všetko, čo je v ich silách, a umožnili zdravé stravovanie všetkým, napríklad zabezpečením, aby školské a obecné jedálne ponúkali vysokokvalitné jedlá a boli otvorené pre verejnosť;

3.

poukazuje na to, že je potrebné zahrnúť do učebných osnov viac informácií o gastronomickej kultúre, (najmä na miestnej úrovni), o procese prípravy, výrobe, konzervovaní a distribúcii potravín, ich sociálno-kultúrnom vplyve, ako aj o právach spotrebiteľa; naliehavo žiada členské štáty, aby zahrnuli do učebných osnov tvorivé dielne zamerané na rozvíjanie zmyslov, najmä chuti, v ktorých sa spájajú informácie o nutričnom prínose potravín s informáciami o regionálnom a národnom gastronomickom dedičstve;

4.

pripomína, že v niektorých európskych krajinách je už téma výživy zahrnutá v učebných osnovách, zatiaľ čo v iných krajinách nie je samostatne povinná, ale sprostredkúva sa prostredníctvom rôznych zdrojov, ako sú programy miestnych orgánov alebo súkromných subjektov;

5.

pripomína, že je potrebné, aby sa v školách vyučovalo o výžive a kvalitnom, zdravom a chutnom stravovaní;

6.

poukazuje na to, že by sa mala posilniť športová a fyzická aktivita na základných a stredných školách v celej EÚ;

7.

pripomína, že správna výživa detí prispieva k zlepšeniu ich zdravotného stavu, zlepšuje ich schopnosť učiť sa a zároveň zvyšuje ich odolnosť voči chorobám a pomáha im zdravo sa rozvíjať;

8.

poukazuje na to, že stravovacie návyky získané počas detstva môžu ovplyvniť preferencie a výber potravín – i metódy prípravy a prijímania potravy – v dospelom veku, že detstvo je preto najlepším obdobím na výchovu rozvíjania chute a že škola ponúka ideálnu príležitosť oboznámiť žiakov s rozmanitosťou výrobkov a gastronómiou;

9.

pripomína, že by sa mali ponúkať programy s cieľom poskytovať vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti o dôsledkoch nevhodného požívania alkoholu a podporovať správne a rozumné návyky jeho požívania na základe poznania osobitných charakteristík vín, ich zemepisného označenia, odrôd viniča, výrobných procesov a významu tradičných pojmov;

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala projekty zahŕňajúce výmenu informácií a postupov v oblasti výživy, potravín a gastronómie, napríklad v rámci programu Comenius (školské vzdelávanie), ktorý je súčasťou programu Erazmus+; vyzýva ďalej EÚ a jej členské štáty, aby podporovali medzikultúrnu výmenu v oblasti stravovania, potravín a gastronómie a využívali pritom možnosti programu Erasmus + na kvalitnú odbornú prípravu, mobilitu a prax pre študentov i profesionálov;

11.

zdôrazňuje, že na vzdelávaní v oblasti výživy a gastronómie – vrátane rešpektovania prírody a životného prostredia – by sa mali zúčastňovať aj rodina, učitelia, vzdelávacia komunita, informačné zdroje a všetci odborníci v oblasti vzdelávania;

12.

zdôrazňuje užitočnosť informačných a komunikačných technológií (IKT) ako vhodného nástroja na pomoc pri vzdelávaní; nabáda na vytvorenie interaktívnych platforiem, ktoré uľahčia prístup k európskemu, národnému a regionálnemu gastronomickému dedičstvu a jeho šírenie s cieľom podporiť zachovanie a odovzdávanie tradičných poznatkov medzi odborníkmi, remeselníkmi a občanmi;

13.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili prísnejšiu kontrolu obsahu programov a reklám zameraných na potravinárske výrobky, najmä z hľadiska výživy;

14.

pripomína členským štátom, aby zabezpečili úplný zákaz reklamy a sponzorovania nezdravej stravy (junk food) v školách;

15.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s odborníkmi na výživu a lekármi zabezpečili riadnu prípravu učiteľov s cieľom zaistiť správnu výučbu „vedy o stravovaní“ na školách a univerzitách; poukazuje na to, že výživa a životné prostredie navzájom od seba závisia, preto žiada aktualizáciu poznatkov o prírodnom životnom prostredí;

16.

vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmala študijné programy vzdelávania odborníkov v gastronómii; nabáda členské štáty, aby takúto odbornú prípravu podporovali; zdôrazňuje význam takejto odbornej prípravy, ktorá zahŕňa miestnu a európsku gastronómiu, rozmanitosť výrobkov a procesov prípravy, výrobu, konzervovanie a distribúciu potravín;

17.

zdôrazňuje význam prípravy gastronomických odborníkov s dôrazom na tzv. domácu výrobu, miestnu výrobu a na rozmanitosť výroby;

18.

žiada členské štáty, aby si vymieňali poznatky a osvedčené postupy v oblasti gastronomického vzdelávania a aby podporovali gastronomické povedomie v jednotlivých regiónoch; vyzýva aj na výmenu osvedčených postupov alebo na zváženie skrátenia potravinového reťazca zameraním sa na miestnu sezónnu produkciu;

19.

poukazuje na potrebu využívať programy financovania v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 na podporu zdravého stravovania v školách;

20.

pripomína, že impulz, ktorý vznikol uznaním stredomorskej stravy a francúzskych gastronomických pochúťok za nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva UNESCO, viedol k vytváraniu inštitúcií a orgánov podporujúcich šírenie poznatkov, postupov a vzdelávania o hodnotách a návykoch zdravej a vyváženej stravy;

Kultúrne aspekty

21.

zdôrazňuje, že je potrebné šíriť informovanosť o rozmanitosti a kvalite regiónu, krajiny a výrobkov, ktoré sú základom európskej gastronómie tvoriacej súčasť nášho kultúrneho dedičstva a tiež jedinečný a medzinárodne uznávaný životný štýl; zdôrazňuje, že to niekedy vyžaduje dodržiavanie miestnych zvykov;

22.

poukazuje na to, že gastronómia je nástrojom, ktorý možno využiť na rozvoj rastu a tvorby pracovných miest v mnohých oblastiach hospodárstva, napr. v odvetví stravovania, cestovného ruchu, agropotravinárstva a výskumu; poznamenáva, že vďaka gastronómii sa môže vyvinúť aj hlboký zmysel pre ochranu prírody a životného prostredia, čo zabezpečí autentickejšiu chuť potravín a menšiu mieru používania prídavných a konzervačných látok pri ich spracovaní;

23.

zdôrazňuje význam gastronómie pri podpore sektora stravovacích a ubytovacích služieb v celej Európe a opačne;

24.

uznáva úlohu, ktorú zohrávajú naši zruční a talentovaní šéfkuchári v zachovávaní a šírení nášho gastronomického dedičstva, a význam udržiavania nášho kuchárskeho umenia ako kľúčového faktora, ktorý prináša pridanú hodnotu pre vzdelávanie i hospodárstvo;

25.

víta iniciatívy zamerané na podporu európskeho gastronomického dedičstva, ako sú veľtrhy a miestne a regionálne gastronomické festivaly, ktoré posilňujú myšlienku blízkosti ako prvku rešpektovania životného prostredia a nášho okolia a zaručujú väčšiu dôveru spotrebiteľov; vyzýva, aby sa do týchto iniciatív zahrnul európsky rozmer;

26.

víta tri systémy EÚ, pokiaľ ide o zemepisné označovanie a označovanie tradičných špecialít, známe ako chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO) a zaručená tradičná špecialita (ZTŠ), ktoré zvyšujú hodnotu európskych poľnohospodárskych produktov na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni; vyzýva členské štáty a ich regióny, aby vytvorili etikety pre chránené označenie pôvodu, najmä spoločné etikety pre výrobky rovnakého druhu pochádzajúce z cezhraničných zemepisných oblastí;

27.

víta iniciatívy ako Slow food („Pomalé jedlo“), ktorá pomáha ľuďom naučiť sa oceniť spoločenský a kultúrny význam jedla, ako aj iniciatívu Wine in Moderation („Víno s mierou“), ktorá podporuje umiernenosť v životnom štýle i v užívaní alkoholu;

28.

zdôrazňuje tiež úlohu, ktorú zohrávajú gastronomické akadémie, Európska federácia nadácií z oblasti výživy a Medzinárodná gastronomická akadémia so sídlom v Paríži v štúdiu a šírení gastronomického dedičstva;

29.

žiada členské štáty, aby vypracovali a vykonávali politiky zamerané na kvalitatívne a kvantitatívne zlepšenie gastronomického priemyslu ako takého i v súvislosti s jeho významom pre cestovný ruch v rámci kultúrneho a hospodárskeho rozvoja jednotlivých regiónov;

30.

zdôrazňuje, že gastronómia je dôležitým prvkom kultúrneho exportu pre EÚ a jednotlivé členské štáty;

31.

žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy súvisiace s agroturistikou, ktoré napomáhajú rozvoj vedomostí o kultúrnom a krajinnom dedičstve, a aby podporovali regióny a rozvoj vidieka;

32.

vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby rozvíjali kultúrne aspekty gastronómie a podporovali stravovacie návyky, ktoré pomáhajú udržiavať zdravie spotrebiteľov, rozvíjajú kultúrnu výmenu, podporujú regióny a zároveň prispievajú k potešeniu z jedla, družnosti a spoločenským kontaktom;

33.

vyzýva členské štáty, aby navzájom spolupracovali a podporovali iniciatívy zamerané na udržanie vysokej kvality, rozmanitosti, rôznorodosti a jedinečnosti tradičných miestnych, regionálnych a národných výrobkov s cieľom bojovať proti homogenizácii, ktorá z dlhodobého hľadiska povedie k ochudobneniu európskeho gastronomického dedičstva;

34.

nabáda Komisiu, Radu a členské štáty, aby dôraz na podporu výroby udržateľnej a rozmanitej európskej stravy vysokej kvality a v dostatočnom množstve považovali za neoddeliteľnú súčasť svojich úvah o potravinovej politike s cieľom zachovať rozmanitosť európskej kuchyne;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na uznávanie a označovanie európskych potravinárskych výrobkov s cieľom zvýšiť ich hodnotu, poskytovať spotrebiteľom lepšie informácie a chrániť rozmanitosť európskej gastronómie;

36.

poukazuje na to, že je dôležité uznať a posilniť hodnotu vysokokvalitnej gastronomickej produkcie; naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnosti poskytovateľov stravy informovať spotrebiteľov o jedlách pripravených na mieste z nespracovaných výrobkov;

37.

nabáda Komisiu, Radu a členské štáty, aby skúmali vplyv právnych predpisov, ktoré prijímajú, na kapacitu, rozmanitosť a kvalitu potravinárskej výroby v Európskej únii a aby prijali opatrenia na boj proti falšovaniu výrobkov;

38.

podporuje iniciatívy, ktoré vyvíjajú členské štáty a ich regióny na podporu a zachovanie všetkých území, krajín a výrobkov, ktoré tvoria ich miestne gastronomické dedičstvo; naliehavo vyzýva regióny, aby podporovali miestnu a dietetickú gastronómiu v školách a zariadeniach spoločného stravovania v spojení s miestnymi výrobcami s cieľom chrániť a posilňovať regionálne gastronomické dedičstvo, stimulovať miestne poľnohospodárstvo a skracovať dodávateľské reťazce;

39.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zachovanie európskeho dedičstva súvisiaceho s gastronómiu, ako je ochrana architektonického dedičstva tradičných potravinových tržníc, vinárskych závodov a iných zariadení, ako aj artefaktov a zariadení z oblasti potravín a gastronómie;

40.

zdôrazňuje význam identifikácie, katalogizácie, odovzdávania a šírenia kultúrneho bohatstva európskej gastronómie; prihovára sa za zriadenie európskeho observatória pre gastronómiu;

41.

navrhuje, aby Európska komisia zahrnula európsku gastronómiu do svojich kultúrnych programov a iniciatív;

42.

víta zahrnutie francúzskych gastronomických pochúťok spolu so stredomorskou stravou, chorvátskym perníkom a tradičnou mexickou kuchyňou do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO a nabáda členské štáty, aby požiadali o zahrnutie svojich gastronomických tradícií a postupov do Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva s cieľom prispieť k ich zachovaniu;

43.

navrhuje, aby sa európske mestá v rámci programu siete tvorivých miest uchádzali o titul Mesto gastronómie UNESCO;

o

o o

44.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/92


P7_TA(2014)0218

Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelé nanomateriály“

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o delegovanom nariadení Komisie z 12. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „umelé nanomateriály“ (C(2013)08887 – 2013/2997(DEA))

(2017/C 378/12)

Európsky parlament,

so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2013)08887),

so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (1), najmä na článok 2 ods. 2 písm. t), článok 18 ods. 3 a 5 a článok 51 ods. 5 uvedeného nariadenia,

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách (COM(2013)0894),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (2),

so zreteľom na zoznamy Únie, ktoré boli vytvorené nariadením Komisie (EÚ) č. 1129/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení príloha II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách (3), a nariadením Komisie (EÚ) č. 1130/2011 z 11. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách vytvorením zoznamu Únie obsahujúceho prídavné látky v potravinách schválené na používanie v prídavných látkach v potravinách, potravinárskych enzýmoch, potravinárskych arómach a živinách (4),

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 257/2010 z 25. marca 2010, ktorým sa ustanovuje program schválených prídavných látok v potravinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách (5),

so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

so zreteľom na článok 87a ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže sa v článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (ďalej len „nariadenie FIC“) stanovuje, že všetky zložky potravín prítomné v podobe umelých nanomateriálov treba jasne uviesť v zozname prídavných látok v potravinách, aby sa zabezpečila informovanosť spotrebiteľov; keďže v nariadení FIC sa v zmysle toho uvádza definícia „umelých nanomateriálov“;

B.

keďže v článku 18 ods. 5 nariadenia FIC sa Komisia splnomocňuje upraviť a prispôsobiť definíciu „umelých nanomateriálov“ spomínanú v uvedenom odseku tak, aby zodpovedala technickému a vedeckému pokroku alebo definíciám dohodnutým na medzinárodnej úrovni, a to prostredníctvom delegovaných aktov v záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia;

C.

keďže v odporúčaní Komisie 2011/696/EÚ sa všeobecne vymedzuje pojem nanomateriálov;

D.

keďže komplexné zoznamy Únie boli vytvorené nariadením Komisie (EÚ) č. 1129/2011 a nariadením Komisie (EÚ) č. 1130/2011, ktorými sa stanovili prídavné látky v potravinách povolené na používanie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (ES) č. 1333/2008 po preskúmaní ich súladu s jeho ustanoveniami;

E.

keďže v delegovanom nariadení Komisie sa všetky potravinárske prídavné látky zaradené do zoznamov Únie vylučujú z novej definície umelého nanomateriálu a namiesto toho sa navrhuje, aby sa potreba osobitných požiadaviek na označovanie uvedených prídavných látok ako nanomateriály riešila v rámci programu preskúmania v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 257/2010 tak, že sa v prípade potreby zmenia podmienky používania uvedené v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 a špecifikácie týchto prídavných látok uvedené v nariadení Komisie (EÚ) č. 231/2012 (6);

F.

keďže v súčasnosti sú to práve prídavné látky v potravinách, ktoré môžu byť prítomné v potravinách ako nanomateriály;

G.

keďže touto plošnou výnimkou sa negujú ustanovenia o označovaní všetkých prídavných látok v potravinách, ktoré sú umelými nanomateriálmi; keďže takto zbavuje právnu úpravu jej účinku a je v rozpore so základným cieľom smernice usilovať o vysoký stupeň ochrany zdravia spotrebiteľov a ich záujmov vytvorením základu, aby sa koneční spotrebitelia mohli rozhodovať na základe informácií;

H.

keďže Komisia odôvodňuje túto plošnú výnimku pre všetky existujúce potravinárske prídavné látky tým, že „v prípade takýchto prídavných látok by však uvedenie slova ‚nano‘ v zátvorkách za nimi v zozname zložiek mohlo spotrebiteľa pomýliť, keďže by mu to mohlo vnuknúť myšlienku, že ide o nové prídavné látky, zatiaľ čo v skutočnosti sa používajú v potravinách v uvedenej forme po celé desaťročia“;

I.

keďže toto odôvodnenie je nesprávne a nepodstatné, pretože v nariadení FIC sa nepredpokladá rozlišovanie medzi existujúcimi a novými nanomateriálmi, ale výslovne sa požaduje označovanie s uvedením všetkých prídavných látok prítomných vo forme umelých nanomateriálov;

J.

keďže Komisiou oznámený úmysel zaoberať sa potrebou osobitných požiadaviek na označovanie týchto prídavných látok slovom „nano“ v kontexte programu preskúmania je nevhodný, pretože zamieňa otázku bezpečnosti so všeobecnými požiadavkami na označovanie s cieľom informovať spotrebiteľov; keďže aj toto naznačuje, že Komisia spochybňuje samotnú potrebu osobitného označovania slovom „nano“, čo je v rozpore s ustanoveniami článku 18 ods. 3 nariadenia FIC; keďže prídavná látka je buď nanomateriálom, alebo ním nie je, a uvedené požiadavky na označovanie majú byť vykonané pre všetky povolené potravinárske prídavné látky, ktoré sú nanomateriálmi, bez ohľadu na podmienky použitia či inej špecifikácie;

K.

keďže je navyše neprijateľné odvolávať sa na nesúvisiaci program preskúmania, ktorý existoval už v čase, keď sa zákonodarca rozhodol zaviesť výslovné požiadavky na označovanie v nariadení FIC v snahe zrušiť požiadavky na označovanie o tri roky neskôr;

1.

vznáša námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie;

2.

domnieva sa, že delegované nariadenie Komisie nie je zlučiteľné s cieľom a obsahom nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a že prekračuje delegované právomoci udelené Komisii podľa uvedeného nariadenia;

3.

vyzýva Komisiu, aby predložila nový delegovaný akt, ktorý by zohľadnil pozíciu Parlamentu;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a aby jej oznámil, že delegované nariadenie nemôže nadobudnúť účinnosť;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.

(2)  Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.

(3)  Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2011, s. 178.

(5)  Ú. v. EÚ L 80, 26.3.2010, s. 19.

(6)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 231/2012 z 9. marca 2012, ktorým sa ustanovujú špecifikácie prídavných látok uvedených v prílohách II a III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 (Ú. v. EÚ L 83, 22.3.2012, s. 1).


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/95


P7_TA(2014)0229

Priority pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva (2013/2149(INI))

(2017/C 378/13)

Európsky parlament,

so zreteľom na vytvorenie Východného partnerstva v Prahe 7. mája 2009,

so zreteľom na začatie činnosti Parlamentného zhromaždenia EURONEST 3. mája 2011 počas siedmeho funkčného legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu;

so zreteľom na zriadenie fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho doterajšiu prácu vrátane odporúčaní a iných dokumentov navrhnutých piatimi pracovnými skupinami alebo navrhnutých počas jeho výročných zasadnutí, ktoré sa konali: 16. a 17. novembra 2009 v Bruseli, Belgicko; 18. a 19. novembra 2010 v Berlíne, Nemecko; 28. až 30. novembra 2011 v Poznani, Poľsko; 28. až 30. novembra 2012 v Štokholme, Švédsko; a 4. a 5. októbra 2013 v Kišiňove, Moldavsko,

so zreteľom na zriadenie Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP) Výborom regiónov, ktorej inauguračné zasadnutie sa konalo 8. septembra 2011 v Poznani, Poľsko, a na stanoviská, ktoré sa na CORLEAP doteraz navrhli,

so zreteľom na závery varšavského samitu z 29. a 30. októbra 2011,

so zreteľom na závery samitu vo Vilniuse, ktorý sa uskutočnil 28. a 29. novembra 2013,

so zreteľom na oznámenia Komisie z 11. marca 2003 s názvom Širšia Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (COM(2003)0104), z 12. mája 2004 s názvom Európska politika susedstva – strategický dokument (COM(2004)0373), zo 4. decembra 2006 s názvom Posilnenie európskej susedskej politiky (COM(2006)0726), z 5. decembra 2007 s názvom Intenzívna európska susedská politika (COM(2007)0774), z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (COM(2008)0823) a z 12. mája 2010 s názvom Hodnotenie európskej susedskej politiky (COM(2010)0207),

so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 20. marca 2013 s názvom Európska susedská politika: snaha o posilnené partnerstvo (JOIN(2013)0004) a z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 26. júla 2010 a 20. júna 2011 o európskej susedskej politike a z 18. a 19. novembra 2013 o Východnom partnerstve a na závery Rady pre zahraničné veci (obchod) z 26. septembra 2011 a Európskej rady zo 7. februára 2013,

so zreteľom na závery Európskej rady o Východnom partnerstve z 19. – 20. decembra 2013,

so zreteľom na spoločné vyhlásenia Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. mája 2012 s názvom Východné partnerstvo: plán opatrení na obdobie do samitu 2013 (JOIN(2012)0013) a Uplatňovanie novej európskej susedskej politiky (JOIN(2012)0014) a na sprievodné spoločné pracovné dokumenty útvarov Komisie z 20. marca 2013 (regionálne správy, SWD(2013)0085 a 0086),

so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 12. decembra 2011 Európskemu parlamentu a Rade s názvom „Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu“ (COM(2011)0886),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje nástroj európskeho susedstva na obdobie rokov 2014 – 2020,

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Euronest z 28. mája 2013 o energetickej bezpečnosti v súvislosti s trhom s energiou a harmonizáciou medzi východoeurópskymi partnermi a členskými štátmi EÚ (1),

so zreteľom na svoje uznesenia z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. Pozícia Európskeho parlamentu k správam o pokroku z roku 2012 (2), zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky (3) a zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky (4),

so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie pre vonkajšiu činnosť (5),

so zreteľom na svoju pozíciu z 11. decembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (7),

so zreteľom na svoje výročné uznesenia o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti, a najmä na najnovšie uznesenia o udalostiach v južných a východných susedných štátoch EÚ, a to: na svoje uznesenie z 18. apríla 2012 o výročnej správe o ľudských právach vo svete a o politike Európskej únie v tejto oblasti vrátane dôsledkov pre strategickú politiku EÚ v oblasti ľudských práv (8), na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (9), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2011 a politike Európskej únie v tejto oblasti (10),

so zreteľom na svoje odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia Európskej nadácie na podporu demokracie (11), k jej založeniu v roku 2012 a začatiu jej úplnej činnosti v roku 2013,

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2012 o prehodnotení stratégie EÚ v oblasti ľudských práv (12),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (13),

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (14),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0157/2014),

A.

keďže sa európska susedská politika (ESP) a najmä Východné partnerstvo zakladá na spoločenstve hodnôt a spoločnom záväzku k medzinárodnému právu a základným hodnotám a zásadám slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj právneho štátu, trhového hospodárstva, trvalo udržateľného rozvoja a dobrej správy vecí verejných; keďže cieľom Východného partnerstva je rozšíriť, zdieľať a presadzovať hodnoty a zásady, na ktorých je založená EÚ, a to najmä mier, priateľstvo, solidaritu a prosperitu, aby tak prispelo k budovaniu a upevňovaniu zdravých demokratických systémov, presadzovaniu trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a riadeniu cezhraničného prepojenia, s cieľom urýchliť politické pridruženie partnerských krajín a hospodársku integráciu s EÚ; keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse opätovne potvrdil záväzok všetkých účastníkov uplatňovať tieto hlavné zásady;

B.

keďže postupné rozširovanie EÚ priblížilo Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajinu a Bielorusko k EÚ, a ich bezpečnosť, stabilita a prosperita má preto vo zvýšenej miere vplyv na bezpečnosť, stabilitu a prosperitu EÚ a naopak;

C.

keďže slobodu, demokratické hodnoty a ľudské práva možno rozvíjať len vo vhodnom prostredí, ktoré charakterizuje hospodárska a sociálna stabilita, ako aj vnútroštátna a medzinárodná bezpečnosť, ako to dokazuje vlastná história EÚ;

D.

keďže zatiaľ čo sa základné zásady a ciele európskej susedskej politiky uplatňujú na všetkých partnerov, vzťah EÚ s každým jej partnerom je jedinečný a nástroje európskej susedskej politiky sú prispôsobené tak, aby podporovali každý z týchto vzťahov;

E.

keďže samit Východného partnerstva vo Vilniuse ukázal potrebu zvážiť politické stratégie EÚ zamerané na východných partnerov;

F.

keďže Východné partnerstvo je zamerané na európske krajiny v zmysle článkov 8 a 49 zmlúv; keďže by malo podporovať prechod k demokracii a reformný proces a je reakciou na európske ambície spoločností v partnerských krajinách;

G.

keďže krajiny Východného partnerstva majú hlboko zakorenené európske ambície a ešte stále prechádzajú náročným transformačným procesom smerom k demokratickému systému založenému na právnom štáte a dodržiavaní ľudských práv a občianskych slobôd po tom, čo boli po desaťročia súčasťou ZSSR; keďže v niektorých krajinách Východného partnerstva nepanuje dostatočná zhoda v súvislosti s otázkou ich európskej budúcnosti;

H.

keďže súčasná dynamika vo vzťahoch s východnými partnermi by sa mala využiť na povzbudenie obyvateľov krajín Východného partnerstva, aby sa usilovali presadzovať ďalšie demokratické reformy; keďže proces pridruženia k EÚ má práve tento cieľ, o ktorý sa treba snažiť aj napriek súčasným neúspechom v niektorých krajinách Východného partnerstva;

I.

keďže Východné partnerstvo by malo presadzovať politické, hospodárske, sociálne a kultúrne rozmery spolupráce, ako aj geopolitickú bezpečnosť;

J.

keďže nástroj európskeho susedstva je hlavný nástroj na poskytnutie podpory a pomoci zo strany Únie krajinám Východného partnerstva; keďže odzrkadľuje diferenciáciu a zásadu „viac za viac“ a poskytuje významné finančné stimuly tým susedným krajinám, ktoré podstupujú demokratické reformy;

K.

keďže krajiny Východného partnerstva stále hľadajú politický rozvoj a keďže partnerstvo, ktoré ponúka EÚ, vychádza z ich vlastnej politickej vôle, ale napriek jasným európskym ambíciám obyvateľov krajín Východného partnerstva nepredstavuje dostatočný hnací motor zmien a reforiem; keďže nedávny vývoj v krajinách Východného partnerstva, ako aj výsledok samitu vo Vilniuse zdôrazňujú potrebu posilniť strategický charakter Východného partnerstva a vyvinúť zvýšené úsilie na podporu a zvýšenie povedomia o vzájomných výhodách dohôd o pridružení, a poukazujú na to, že sú tieto krajiny pri prijímaní zvrchovaných rozhodnutí aj naďalej vystavené silnému tlaku a vydieraniu zo strany tretích osôb; keďže krajiny Východného partnerstva musia byť slobodné a zvrchované, aby v plnej miere uplatňovali svoje právo vlastného rozhodovania o svojej budúcnosti bez toho, aby čelili neprimeranému vonkajšiemu tlaku, hrozbám a zastrašovaniu; keďže má každá krajina zvrchované právo vstúpiť do akejkoľvek medzinárodnej organizácie alebo aliancie a rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho vplyvu;

L.

keďže nedávny vývoj ukázal, že niektorí geopolitickí aktéri považujú politiku EÚ v oblasti Východného partnerstva nesprávne za hru s nulovým súčtom, a z tohto dôvodu by sa mala vziať do úvahy ich negatívna úloha;

M.

keďže Východné partnerstvo žiadnym spôsobom neusiluje o poškodenie ani zamedzenie dvojstranných vzťahov s Ruskou federáciou, ale práve naopak, je otvorené budovaniu súčinnosti s Moskvou s cieľom vytvoriť najpriaznivejšie podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj spoločných susedných štátov;

1.

pripomína účel Východného partnerstva, ktorým je upevnenie politickej, hospodárskej a kultúrnej integrácie východných partnerov vychádzajúci zo spoločných hodnôt a záujmov, a záväzok rešpektovať medzinárodné právo, základné hodnoty, dobrú správu vecí verejných a trhové hospodárstvo na základe spoločnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta vytvorenie zainteresovaných strán Východného partnerstva – Parlamentného zhromaždenia Euronest, fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a Konferencie miestnych a regionálnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP), ich prácu a vytvorenie ďalších iniciatív, napr. kongresu iniciatív východnej Európy; konštatuje však, že nedávne udalosti v niektorých krajinách Východného partnerstva zvýraznili krehkosť politického, hospodárskeho a sociálneho procesu integrácie; zdôrazňuje význam spolupráce so širšou spoločnosťou ako prostriedku transformácie; vyzýva na častejšie a účinnejšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj parlamentov, podnikateľských lídrov a občianskej spoločnosti, s cieľom vytvoriť proreformné skupiny schopné ovplyvniť vnútroštátny proces rozhodovania;

2.

vyjadruje svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že Východné partnerstvo bolo nedávno vážne ohrozené tretími stranami, a žiada všetkých zainteresovaných účastníkov, aby vytrvali vo svojom záväzku a účasti na projekte;

3.

zdôrazňuje, že európska perspektíva, vrátane práva uchádzať sa o členstvo podľa článku 49 ZFEÚ, by mohla byť hnacím motorom pre reformy v týchto krajinách a ďalšie posilnenie ich záväzku rešpektovať spoločné hodnoty a zásady, ako je demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a dobrá správa vecí verejných a zdôrazňuje aj to, že by mali byť krajiny Východného partnerstva, ktoré sa najviac angažujú v prehlbovaní vzťahov s EÚ a sú ochotné uskutočniť a vykonávať nevyhnutné reformy na politickej aj hospodárskej úrovni, riadne zohľadnené a podporované, čím sa vytvorí stimul pre ďalšiu európsku integráciu;

4.

uznáva, že v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým potrebujú obyvatelia krajín Východného partnerstva intenzívnu, aktívnu a okamžitú podporu zo strany EÚ, od finančnej pomoci až po systémy zjednodušeného udeľovania víz, ktorá by sa mala poskytnúť prostredníctvom rôznych kanálov a politických oblastí;

5.

domnieva sa, že projekt Východného partnerstva si vyžaduje dôkladné posúdenie efektívnosti spolu s presným vyhodnotením úspechov a neúspechov, a že potrebuje ďalšie preskúmanie, nový impulz a jasnú víziu do budúcnosti, pričom je potrebné sa sústrediť na politickú spoluprácu a partnerstvo so spoločnosťami z krajín Východného partnerstva a na umožnenie toho, aby bola týmto spoločnostiam poskytnutá možnosť európskeho smerovania; naliehavo teda vyzýva EÚ, aby sa sústredila najmä na investovanie do bezprostredného pokroku pre občanov, a v tejto súvislosti aby vytvorila bezvízové režimy, podporovala mladých ľudí a budúcich vodcov a viac sa sústredila na posilnenie občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam odvetvia energetiky, dopravy a výskumu pre rozsah európskej integrácie krajín Východného partnerstva;

6.

domnieva sa, že výsledok samitu vo Vilniuse vyzdvihuje potrebu zlepšiť strategický charakter Východného partnerstva; odporúča preto pružné využívanie nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, ako je makroekonomická pomoc, zjednodušenie obchodných režimov, projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácia hospodárstva, ako aj urýchlené vykonávanie liberalizácie vízového režimu v súlade s európskymi hodnotami a záujmami;

7.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala zelenú knihu o budúcnosti Východného partnerstva po samite vo Vilniuse;

8.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využili poznatky získané z nedávneho vývoja Východného partnerstva pri vymedzení dvojstranných a mnohostranných priorít Únie, ako aj financovania z nástroja európskeho susedstva;

9.

nazdáva sa, že proces prechodu k demokracii na základe právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd sú kľúčové aspekty pre budovanie pevného a trvalého partnerstva s krajinami Východného partnerstva;

10.

poukazuje na významnú úlohu občianskej spoločnosti v procesoch prechodu a reforiem a úlohu politického dialógu v krajinách Východného partnerstva; vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s občianskou spoločnosťou a aby jej poskytla podporu prostredníctvom série rôznych nástrojov financovania;

11.

víta prostriedky vyčlenené v rámci programu „Integrácia a spolupráca v rámci Východného partnerstva“ na rok 2013, ktorý je súčasťou nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré sa rozdelili medzi Moldavsko, Gruzínsko a Arménsko ako dodatočná finančná podpora krajinám Východného partnerstva, ktoré dosahujú pokrok v reformách v oblasti prehlbovania demokracie a ľudských práv;

12.

víta návrh Európskej komisie, aby občania Moldavska mohli cestovať do schengenského priestoru bez víz; zdôrazňuje, že liberalizácia vízového režimu by mala byť prioritou, a vyzýva k tomu, aby bolo v tejto oblasti vyvinuté väčšie úsilie; v tejto súvislosti poznamenáva, že uvoľnenie vízového režimu je len jedným z viacerých procesov zameraných na zblíženie obyvateľov z rozličných štátov a že v tejto oblasti treba vyvinúť väčšie úsilie, predovšetkým pokiaľ ide o zintenzívnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, vedy, kultúry a športu; zdôrazňuje, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, výmeny žiakov, plateného a neplateného odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby a činnosti aupair je nástrojom, ktorý bude mať veľký vplyv na oblasť vzdelávania a kultúry; žiada o rýchle prijatie tejto smernice ponúkajúcej dlhodobé víza a povolenie na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín na uvedené účely;

13.

zdôrazňuje, že je dôležité investovať do projektov pre mladých a budúcich lídrov plným využitím štipendijných možností v rámci programu Erasmus+ s cieľom podporovať výmeny študentov a učiteľov medzi krajinami Východného partnerstva a členskými štátmi EÚ, pokračujúcou finančnou podporou činnosti Európskej univerzity humanitných vied v exile a založením Univerzity Východného partnerstva a Čiernomorskej európskej vysokej školy, ktoré by poskytovali príležitosti pre rozvoj vzdelávacích programov na rôznych úrovniach s cieľom vzdelávať budúcich lídrov z krajín Východného partnerstva a členských štátov EÚ, a ďalšou podporou akademických a vzdelávacích projektov, ktoré už preukázali svoju hodnotu v tejto oblasti, ako je napríklad inštitúcia College of Europe;

14.

naliehavo vyzýva na organizovanie väčšieho počtu školských výmen medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva a domnieva sa, že na tento účel by sa malo poskytovať osobitné financovanie;

15.

zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť spoluprácu mládeže na základe Priestoru pre mládež v rámci Východného partnerstva, ktorý patrí do programu Mládež v akcii, a upevniť tým pocit aktívneho občianstva u mladých ľudí, budovať pocit solidarity a podporovať toleranciu medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti víta samit mladých v rámci Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil v októbri 2013 a ktorý sprostredkoval politický dialóg a vytváranie sietí medzi osobami s rozhodujúcou právomocou a mladými ľuďmi z EÚ a krajín Východného partnerstva;

16.

domnieva sa, že ťažkosti súvisiace s presadzovaním a vykonávaním Východného partnerstva sa môžu prekonať vyváženou a posilnenou spoluprácou s EÚ, ktorá by mala ísť za hranice politického dialógu a iniciovať a rozvíjať spoločenské, ekonomické a kultúrne sféry; žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju prítomnosť v partnerských krajinách a aby pritom využila interaktívnejšie audiovizuálne prostriedky a sociálne médiá v príslušnom miestnom jazyku, aby mala dosah na celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú komunikačnú stratégiu pre spoločnosti v krajinách Východného partnerstva na to, aby im vysvetlila prínosy dohôd o pridružení, a to vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako nástrojov na modernizáciu ich politických systémov a ekonomík;

17.

zdôrazňuje, že EÚ a východoeurópski partneri čelia spoločným politickým výzvam, pokiaľ ide o zabezpečenie spoľahlivých a bezpečných dodávok energie; pripomína, že spolupráca v oblasti energetickej bezpečnosti je jasne určená a predstavuje prioritu v rámci Východného partnerstva a európskej susedskej politiky; pripomína, že Zmluva o Energetickom spoločenstve je základom pre vytvorenie úplne integrovaného regionálneho trhu s energiou, ktorý podporuje rast, investície a stabilný regulačný rámec; považuje ďalší pokrok v integrácii plynárenských a elektroenergetických sietí vrátane reverzných tokov v regióne za nevyhnutný na dosiahnutie cieľov Energetického spoločenstva; zdôrazňuje, že je dôležité viac sa zamerať na konsolidáciu, zdokonalenie a účinnosť odvetvia energetiky, čo je jednou z hlavných podmienok modernizácie hospodárstva, posilnenia energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, a vypracovať energetické stratégie v súlade so záväzkami energetického spoločenstva a cieľmi EÚ; žiada pokračovať v reformách trhu s plynom a elektrickou energiou a požaduje primeraný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s politickými stratégiami a normami EÚ; uznáva, že energetická závislosť krajín Východného partnerstva od tretích krajín a neprimeraná diverzifikácia dodávok komplikujú dynamiku európskej integrácie, v tejto súvislosti pripomína, že projekty, ako je South Stream, zvyšujú závislosť EÚ na ruskom plyne, a vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby urýchlene pripravili projekty, ktoré pomôžu zmierniť túto situáciu; vyzýva Komisiu a Radu, aby učinili solidaritu základným princípom Energetického spoločenstva, ktoré má byť plne rešpektované všetkými účastníkmi, ktorí sú aktívni na trhu EÚ;

18.

požaduje vloženie doložky o energetickej bezpečnosti do každej dohody s krajinami Východného partnerstva s cieľom zabezpečiť úplné dodržiavanie právnych predpisov EÚ pre vnútorný trh s energiou, ako aj začlenenie mechanizmu včasného varovania do týchto dohôd s cieľom zabezpečiť včasné zhodnotenie potenciálnych rizík a problémov týkajúcich sa tranzitu a dodávky energie z tretích krajín a tiež zriadenie spoločného rámca pre vzájomnú pomoc, solidaritu a riešenie sporov;

19.

vyzýva na prispôsobenejší prístup k jednotlivým partnerským krajinám, a to aj na základe lepšieho zohľadnenia osobitných geopolitických zraniteľností, v rámci ktorého sa bude uplatňovať zásada diferenciácie a zásada „viac za viac“, a to v rámci celkovej koordinácie; pevne verí, že hĺbka a rozsah vzťahov s každou partnerskou krajinou by mali odrážať jej vlastnú európsku ambíciu, záväzok rešpektovať hodnoty a pokrok v zosúladení s právnymi predpismi EÚ posudzovaný na základe jednoznačných referenčných kritérií a podľa úspechov každej krajiny; zastáva názor, že štruktúra Východného partnerstva musí byť perspektívna a pružná – z inštitucionálneho aj koncepčného hľadiska – s cieľom poskytnúť dlhodobé stimuly pre všetkých partnerov vrátane tých najvyspelejších a tak ďalej prehlbovať vzťahy s EÚ; domnieva sa tiež, že Východné partnerstvo by sa nemalo zamerať len na normatívne ciele, ale malo by sa priblížiť aj k obyvateľom na základe prístupu zdola nahor, ktorého cieľom je zakotviť výhody prípadného pridruženia do verejnej mienky; pripomína, že rozvoj partnerstva bude závisieť od pokroku a značného úsilia s ohľadom na ľudské práva, reformu súdnictva, reformy verejnej správy, boj proti korupcii a zvýšenú účasť občanov na verejnom rozhodovaní;

20.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala aj možnosti zjednodušenia obchodných prekážok, a, ak je to vhodné, ešte pred podpísaním a vykonávaním dohôd o rozsiahlej a komplexnej zóne voľného obchodu, aby spoločnosti a podniky príslušných krajín Východného partnerstva rýchlejšie pocítili hospodárske výhody úzkej spolupráce s EÚ;

21.

uznáva význam integrácie pri zabezpečení rozvoja partnerstva so všetkými šiestimi partnermi; zdôrazňuje preto potrebu ďalšieho posilnenia mnohostranného rozmeru a podporuje uskutočňovanie pravidelných stretnutí na ministerskej úrovni v politickom spektre;

22.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je tak ako v prípade Ukrajiny dôležité, aby Rada podnikala okamžité opatrenia, vrátane zvýšeného diplomatického tlaku a zavedenia individuálnych cielených opatrení, zákazu cestovať a zmrazenia aktív a majetku upriamené na všetkých úradníkov, zákonodarcov a ich podnikateľských sponzorov, ktorí sú zodpovední za porušovanie ľudských práv, a aby zvýšila úsilie o zastavenie prania špinavých peňazí a vyhýbania sa daňovým povinnostiam spoločností a biznismenov príslušnej krajiny v európskych bankách;

23.

vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom spoločného porozumenia, pokiaľ ide o podstatu spolupráce medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva; so znepokojením konštatuje, že EÚ je často vnímaná ako darca a partnerské krajiny ako príjemcovia, pričom obe strany by mali vykonávať dvojitú úlohu; upozorňuje, že tento druh vnímania verejnosti by mohol vyvolať nereálne očakávania spoločností východných partnerov;

24.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že členské krajiny majú často odlišné názory a neprijímajú spoločnú pozíciu vo vzťahu ku krajinám Východného partnerstva a k vývoju v týchto krajinách; s poľutovaním konštatuje, že členské štáty si neuvedomujú strategický význam spolupráce a spoločnej pozície k určitým otázkam; v súvislosti s nedávnymi udalosťami a aj z hľadiska konkrétnych a hmatateľných opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov Východného partnerstva, požaduje komplexné preskúmanie európskej susedskej politiky, najmä vzhľadom na východných susedov;

25.

odporúča ďalšie posilnenie mnohostranných prístupov Východného partnerstva s cieľom posilniť spoluprácu, priateľstvo a dobré susedské vzťahy, ktoré budú podporovať ciele politického združenia a najmä hospodárskej integrácie a rozvoj mnohostranných iniciatív spolupráce a spoločných projektov, ako aj ďalší pokrok v oblasti cezhraničnej a regionálnej spolupráce, a to najmä v oblastiach, ako je doprava, kontakty medzi ľuďmi, životné prostredie, bezpečnosť hraníc a energetická bezpečnosť, a pripomína, že EÚ v tejto súvislosti prikladá veľký význam Parlamentnému zhromaždeniu Euronest; je presvedčený, že aj napriek tomu by mala spolupráca pokračovať, a ak je to možné na dvojstrannom základe – medzi EÚ na jednej strane a partnerskými krajinami na strane druhej;

26.

zdôrazňuje, že by sa malo vynaložiť väčšie úsilie na zdieľanie skúseností s demokratickými reformami, pričom by sa mali využiť bohaté skúsenosti európskych krajín, ktoré získali v procese zavádzania a ochrany demokratických režimov na základe rešpektovania základných hodnôt a právneho štátu, najmä pri členských štátoch, ktoré by mohli stavať tak na ich skúsenosti s integráciou do EÚ, ako aj ich úzkymi vzťahmi s krajinami Východného partnerstva, a zároveň uznáva špecifickosť jednotlivých krajín a zdôrazňuje očakávané prínosy pre obe strany a dosiahnutie rovnováhy medzi podmienenosťou a solidaritou, a to aj v záujme ďalšieho vlastného rozvoja EÚ; navrhuje preskúmať možnosti partnerského vzdelávania na politickej aj odbornej úrovni, čím by sa zvýšilo povedomie a poznatky o budovaní demokracie a právnom štáte;

27.

zastáva názor, že EÚ by mala aktívnejšie podporovať partnerské krajiny v boji proti porušovaniu ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby vykonali usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv, a pripomína, že v prípade vážneho porušenia ľudských práv a základných slobôd môže samotná EÚ zvážiť v súlade so zmluvami zavedenie reštriktívnych opatrení či sankcií v rámci SZBP, ktoré zahŕňajú zbrojné embargo, zákaz vývozu vybavenia na vnútornú represiu a obmedzenie vydávania víz či zákazy cestovania pre osoby, ktoré sú priamo či nepriamo zodpovedné za vážne porušovanie ľudských práv či potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície alebo ktorých činnosti inak vážne ohrozujú demokraciu alebo právny štát, ako aj zmrazenie aktív a finančných zdrojov; zdôrazňuje potrebu zabezpečenia toho, že sú sankcie ukladané selektívne a cielene, aby nebol ovplyvnený život bežných občanov;

28.

Víta ako pozitívny zámer samitu vo Vilniuse parafovanie dohody o pridružení vrátane DCFTA s Moldavskom a Gruzínskom, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že výsledok samitu vo Vilniuse nesplnil všetky očakávania a naliehavo žiada, aby boli dohody o pridružení čo najskôr podpísané a následne v plnej miere, rýchlo a účinne vykonávané, ak je to vhodné, s partnerskými krajinami s cieľom podporiť modernizáciu a reformný proces v týchto krajinách, najmä v oblastiach súvisiacich s konsolidáciou dobrej správy vecí verejných, právneho štátu, ochrany ľudských práv a boja proti korupcii, ako aj vybudovanie a modernizáciu hospodárstiev partnerských spoločností, ako aj právne predpisy priaznivé pre podnikanie; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby určili oblasti spolupráce v programoch pridruženia, ktoré by sa už mohli začať vykonávať v krátkodobej a strednodobej perspektíve;

29.

vyjadruje poľutovanie nad neustálym tlakom, ktorý na krajiny Východného partnerstva prostredníctvom hospodárskych, politických a vojenských nástrojov vyvíja Rusko, ktoré vníma posilňovanie vzťahov medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva ako kroky proti jeho vlastným záujmom; zdôrazňuje, že je potrebné vyriešiť tento problém pri rozhovoroch s Ruskom, a nevyhnutná je aj vážna diskusia medzi členskými štátmi EÚ o nových spôsoboch konštruktívneho zapojenia Ruska do iniciatív, ktoré odrážajú spoločné záujmy v súvislosti s bezpečným, stabilným a prosperujúcim európskym susedstvom, čím sa prekoná zastarané a nebezpečné uvažovanie o sférach vplyvu; vyzýva EÚ, aby prijala konkrétne opatrenia, vrátane hospodárskej pomoci, na zjednodušenie obchodných režimov, aby zrealizovala projekty na zlepšenie energetickej bezpečnosti a modernizácie hospodárstva s cieľom podporiť krajiny Východného partnerstva v ich európskych ambíciách a aby prijala spoločnú stratégiu voči Rusku; ďalej žiada priamy a otvorený dialóg s tretími krajinami s cieľom maximalizovať úsilie na vytvorenie súčinnosti, ktorá bude prínosom pre krajiny Východného partnerstva;

30.

pripomína, že cieľom spolupráce s krajinami Východného partnerstva by malo byť nadviazanie užšieho strategického partnerstva, posilnenie medziľudských kontaktov medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Východného partnerstva, vytvorenie siete sociálnych vzťahov v záujme prehĺbenia integrácie a podpora modernizácie a orientácie na Európu, ktorá presahuje hranice obyčajnej stabilizácie;

31.

upozorňuje na potrebu zvýšiť povedomie o Európskej únii v krajinách Východného partnerstva; zdôrazňuje, že delegácie EÚ by v krajinách Východného partnerstva mali zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore kampaní na zviditeľnenie EÚ;

32.

podporuje rozvoj užších vzťahov medzi partnerskými krajinami a presadzovanie stability a mnohostranného budovania dôvery; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja skutočného mnohostranného rozmeru vo Východnom partnerstve vzhľadom na zlepšenie dobrých susedských vzťahov, posilnenie regionálnej spolupráce a prekonanie dvojstranných nezrovnalostí;

33.

opätovne pripomína svoj názor, že zmrazené konflikty bránia úplnému rozvoju Východného partnerstva a prehlbujú nenávisť, nevraživosť a napätie medzi obyvateľmi viacerých krajín Východného partnerstva; poukazuje na význam dosiahnutia spravodlivého riešenia a dlhodobého mieru založeného na zásadách medzinárodného práva; za týmto účelom vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili priaznivé podmienky tým, že upustia od nenávistnej rétoriky a šírenia vojny a vykonajú opatrenia posilňujúce dôveru s cieľom riešiť humanitárne, hospodárske a ďalšie otázky, a to na oboch stranách sporov, ktoré v súčasnosti panujú; zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce a iniciatív na budovanie dôvery medzi stranami; zdôrazňuje význam posilnenia zásad dobrých susedských vzťahov ako kľúčového prvku pri riešení konfliktov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že úsilie a zdroje, ktoré vynaložila EÚ, zatiaľ nepostačujú na dosiahnutie hmatateľných výsledkov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila programy na budovanie dôvery v oblastiach konfliktov s cieľom obnoviť dialóg a uľahčiť medziľudské kontakty; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie a ESVČ, aby vyvinuli inovačné opatrenia a prístupy, vrátane verejných komunikačných stratégií, posúdenia pragmatických iniciatív a neformálnych kontaktov a konzultácií, s cieľom podporovať občiansku kultúru a dialóg medzi komunitami;

34.

zastáva názor, že účasť a angažovanosť občianskej spoločnosti tak v EÚ, ako aj v partnerských krajinách majú veľký význam pre napredovanie politiky Východného partnerstva; zdôrazňuje, že účasť a aktívny prínos fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva na všetkých úrovniach mnohostrannej platformy sú veľmi vítané a mali by sa naďalej posilňovať;

35.

zastáva názor, že spolupráca medzi organizáciami občianskej spoločnosti je dobrým východiskom pre skutočné medziľudské kontakty, ktoré by nemali byť obmedzované štátnymi hranicami; odporúča užšiu spoluprácu a koordináciu medzi fórom občianskej spoločnosti Východného partnerstva a jeho ekvivalentom EÚ – Rusko;

36.

nazdáva sa, že nástroje spolupráce by sa mali vymedziť presne, zohľadňujúc dostupné nástroje a programy a zameriavajúc sa na vzdelávanie a akademickú výmenu; žiada o poskytnutie dodatočných finančných zdrojov na vykonávanie Východného partnerstva a na podporu reforiem, hlavných iniciatív a projektov; žiada o plné zapojenie všetkých šiestich partnerských krajín Východného partnerstva do programov Únie;

37.

zdôrazňuje, že rešpektovanie právneho štátu vrátane zriadenia nezávislého a efektívneho súdnictva a odrádzania od korupcie v súkromnom a verejnom sektore je dôležité pre ochranu demokratických hodnôt;

38.

zdôrazňuje, že korupcia je v krajinách Východného partnerstva stále rozšírená a je vážnym problémom, ktorý treba riešiť;

39.

uznáva dôsledky hospodárskej krízy na hospodársky rozvoj krajín Východného partnerstva; zdôrazňuje význam podpory hospodárskej spolupráce s cieľom pokročiť v projekte Východného partnerstva, a to okrem iného zvyšovaním povedomia o komplexnosti hospodárskych problémov, podporovaním dobrej správy v sektore financií a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami, zavedením sektorového prístupu a nabádaním na prijímanie právnych predpisov, ktoré umožňujú rozvoj MSP; zdôrazňuje, že je potrebné uzatvoriť a predbežne uplatňovať prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu ako hlavný nástroj modernizácie hospodárstva krajín Východného partnerstva a umožniť zotavenie z hospodárskej krízy;

40.

vyzýva k vynaloženiu väčšieho úsilia na posilnenie obchodného rozmeru Východného partnerstva, a to aj prostredníctvom zlepšenia podnikateľského prostredia v partnerských krajinách v prospech miestnych, regionálnych a európskych malých a stredných podnikov a podpory obchodných partnerstiev medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva;

41.

ďalej sa nazdáva, že presadzovanie spoločných činností s ostatnými strategickými partnermi a spolupráce s medzinárodnými a európskymi organizáciami by bolo prospešné pre všetky zainteresované strany;

42.

s cieľom uviesť motto EÚ „zjednotení v rozmanitosti“ do praxe zdôrazňuje potrebu presadzovania sociálnych a kultúrnych vzťahov;

43.

zdôrazňuje význam informačnej a kultúrnej výmeny medzi krajinami Východného partnerstva a EÚ v záujme vybudovania moderných, dobre informovaných spoločností a presadzovania európskych hodnôt;

44.

zdôrazňuje, že Európska nadácia na podporu demokracie má v krajinách Východného partnerstva zohrávať dôležitú úlohu tým, že rýchlym, účinným a pružným spôsobom posilňuje občiansku spoločnosť, podporuje právny štát a dodržiavanie ľudských práv, ako aj podporuje prípadne vytvára prodemokratické hnutia v krajinách, ktorých prechod k demokracii ešte nebol uskutočnený alebo v ktorých tento prechod práve prebieha; vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporili prácu Európskej nadácie pre podporu demokracie a v plnej miere využili potenciál pre spoluprácu a synergie; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primerané a stabilné financovanie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie;

45.

domnieva sa, že v záujme zlepšenia spolupráce medzi východnými partnermi by EÚ nemala uplatňovať obmedzenie týkajúce sa jedného jazyka v spoločných projektoch a mala by podporovať viacjazyčnosť, najmä v iniciatívach regionálnych vlád a v občianskych a vzdelávacích iniciatívach;

46.

zdôrazňuje význam presadzovania a podporovania spoločného úsilia v oblasti výskumu a inovácií, a to vrátane výmenných programov pre študentov, v rámci virtuálnych viacjazyčných projektov, v dialógoch medzi kultúrami, prostredníctvom filmových produkcií a spoločných zdrojov prekladovej literatúry a v spoločnom výskume odkazu nacizmu a komunizmu, ako aj totalitných režimov a spoločnej európskej histórie, okrem iného prostredníctvom programu „Európa pre občanov“ a podporou spolupráce s platformou európskej pamäti a svedomia;

47.

vyzýva na postupné vytváranie spoločného priestoru vedomostí a inovácií s cieľom zlúčiť niekoľko existujúcich prúdov spolupráce v oblasti výskumu a inovácií;

48.

podporuje ďalšiu regulačnú aproximáciu vo všetkých oblastiach dopravy a vykonávanie projektov dopravnej infraštruktúry v celej dopravnej sieti krajín Východného partnerstva prostredníctvom existujúcich programov a nástrojov EÚ pri súčasnej snahe o väčšie zapojenie európskych a medzinárodných finančných inštitúcií a priznanie priority projektom, ktoré zlepšujú spojenie s hlavnou sieťou TEN-T;

49.

vyzýva k pochopeniu toho, že Východné partnerstvo je ambicióznym programom, ktorého výsledky môžu byť viditeľnejšie až v dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že aj keď je Východné partnerstvo z mnohých strán kritizované, je úspech tejto iniciatívy závislý na zapojení a politickej vôli tak EÚ, ako aj jej východných susedov; ďalej poukazuje na to, že je dôležité, aby akákoľvek kritika Východného partnerstva bola konštruktívna a jej cieľom bolo dosiahnutie zlepšenia a nie diskreditácia;

50.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Výboru regiónov, vládam a parlamentom krajín Východného partnerstva, OBSE a Rade Európy.


(1)  Ú. v. EÚ C 338, 19.11.2013, s. 3.

(2)  Prijaté texty P7_TA(2013)0446.

(3)  Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26.

(4)  Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 105.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0565.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0570.

(7)  Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.

(8)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 8.

(9)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0503.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.

(11)  Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 13.

(12)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0504.

(13)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.

(14)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/104


P7_TA(2014)0230

Programy sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgány sledovania v jednotlivých členských štátoch a vplyv na základné práva občanov EÚ

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (2013/2188(INI))

(2017/C 378/14)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej články 2, 3, 4, 5, 6, 7, 10, 11 a 21,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 15, 16 a 218 a hlavu V,

so zreteľom na Protokol č. 36 o prechodných ustanoveniach, na jeho článok 10 a na vyhlásenie č. 50 týkajúce sa tohto protokolu,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 1, 3, 6, 7, 8, 10, 11, 20, 21, 42, 47, 48 a 52,

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, a najmä na jeho články 6, 8, 9, 10 a 13 a jeho protokoly,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej články 7, 8, 10, 11, 12 a 14 (1),

so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, a najmä na jeho články 14, 17, 18 a 19,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ochrane údajov (ETS č. 108) a na Dodatkový protokol z 8. novembra 2001 k Dohovoru o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov týkajúceho sa orgánov dozoru a cezhraničných tokov údajov (ETS č. 181),

so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch, a najmä na jeho články 24, 27 a 40,

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite (ETS č. 185),

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu predloženú 17. mája 2010 (2),

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika a riadenie v oblasti internetu – Úloha Európy pri formovaní budúcnosti riadenia internetu (COM(2014)0072);

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov o podpore a ochrane práva na slobodu presvedčenia a prejavu predloženú 17. apríla 2013 (3),

so zreteľom na usmernenia k ľudským právam a boju proti terorizmu prijaté Výborom ministrov Rady Európy 11. júla 2002,

so zreteľom na Bruselské vyhlásenie zo 6. konferencie parlamentných výborov pre dohľad nad spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov Európskej únie z 1. októbra 2010,

so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1954 (2013) o národnej bezpečnosti a prístupe k informáciám,

so zreteľom na správu o demokratickom dohľade nad bezpečnostnými službami prijatú Benátskou komisiou 11. júna 2007 (4) a s veľkým očakávaním jej aktualizácie naplánovanej na jar roku 2014,

so zreteľom na výpovede zástupcov výborov pre dohľad nad spravodajskými službami Belgicka, Holandska, Dánska a Nórska,

so zreteľom na veci podané na francúzske (5), poľské a britské súdy (6), ako aj na Európsky súd pre ľudské práva (7) v súvislosti so systémami hromadného dohľadu,

so zreteľom na Európsky dohovor ustanovený Radou v súlade s článkom 34 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (8), a najmä na jeho hlavu III,

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/520/ES z 26. júla 2000 o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami bezpečného prístavu a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu Spojených štátov amerických,

so zreteľom na hodnotiace správy Komisie o vykonávaní zásad bezpečného prístavu z 13. februára 2002 (SEC(2002)0196) a z 20. októbra 2004 (SEC(2004)1323),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 o fungovaní bezpečného prístavu z pohľadu občanov EÚ a spoločností so sídlom v EÚ (COM(2013)0847) a na oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 o obnovení dôvery v dátové toky medzi EÚ a USA (COM(2013)0846),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2000 o návrhu rozhodnutia Komisie o primeranosti ochrany poskytovanej zásadami bezpečného prístavu a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu Spojených štátov amerických (9), ktorý zaujal stanovisko, že primeranosť systému nebolo možné potvrdiť, a na stanoviská pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29, konkrétne na stanovisko 4/2000 zo 16. mája 2000 (10),

so zreteľom na dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou o využívaní a postupovaní osobných záznamov o cestujúcich (dohoda o PNR) z rokov 2004, 2007 (11) a 2012 (12),

so zreteľom na spoločné preskúmanie vykonávania dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi o využívaní osobných záznamov o cestujúcich a ich postupovaní Ministerstvu vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (13), ktoré je priložené k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade o spoločnom preskúmaní (COM(2013)0844),

so zreteľom na stanovisko generálneho advokáta Cruza Villalóna so záverom, že smernica 2006/24/ES o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí je ako celok v rozpore s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a že jej článok 6 je v rozpore s článkom 7 a článkom 52 ods. 1 charty (14),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/412/EÚ z 13. júla 2010 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov amerických na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) (15) a na sprievodné vyhlásenia Komisie a Rady,

so zreteľom na Dohodu o vzájomnej právnej pomoci medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými (16),

so zreteľom na prebiehajúce rokovania o rámcovej dohode medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými o ochrane osobných údajov pri ich prenose a spracúvaní na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu a ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (tzv. zastrešujúca dohoda),

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich (17),

so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Brazílskej federatívnej republiky na otvorení 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa konalo 24. septembra 2013, a na prácu, ktorý vykonal Parlamentný výbor na vyšetrovanie špionáže zriadený federálnym senátom Brazílie,

so zreteľom na vlastenecký zákon Spojených štátov, ktorý prezident George W. Bush podpísal 26. októbra 2001,

so zreteľom na zákon o dohľade a zahraničnom poskytovaní informácií (FISA) z roku 1978 a na pozmeňujúci zákon FISA z roku 2008,

so zreteľom na vykonávacie nariadenie č. 12333, ktoré prezident Spojených štátov amerických vydal v roku 1981 a ktoré bolo zmenené v roku 2008,

so zreteľom na politickú smernicu prezidenta (PPD-28) o signálnom spravodajstve, ktorú vydal prezident Barack Obama 17. januára 2014,

so zreteľom na legislatívne návrhy, ktoré v súčasnosti skúma Kongres Spojených štátov vrátane návrhu zákona Spojených štátov o slobode, návrhu zákona o dohľade nad spravodajskými službami a reforme sledovania a ďalších,

so zreteľom na preskúmania vykonané Radou pre dohľad nad ochranou súkromia a občianskymi slobodami, Národnou bezpečnostnou radou Spojených štátov a prezidentskou skupinou skúmajúcou spravodajské a komunikačné technológie, najmä na správu tejto prezidentskej skupiny z 12. decembra 2013 s názvom Sloboda a bezpečnosť v meniacom sa svete,

so zreteľom na rozsudok okresného súdu Spojených štátov amerických pre federálny dištrikt Kolumbia vo veci Klayman a iní proti Obamovi a iným, civilné konanie č. 13-0851 zo 16. decembra 2013, a na rozsudok okresného súdu Spojených štátov amerických pre okres New York-juh vo veci ACLU a iní proti Jamesovi R. Clapperovi a iným, civilné konanie č. 13-3994 z 11. júna 2013,

so zreteľom na správu o zisteniach spolupredsedov EÚ pracovnej skupiny ad hoc EÚ – Spojené štáty pre ochranu údajov z 27. novembra 2013 (18),

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. septembra 2001 (19) a 7. novembra 2002 (20) o existencii globálneho systému na odpočúvanie súkromnej a obchodnej komunikácie (odpočúvací systém ECHELON),

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ (21),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na občanov EÚ (22), v ktorom poveril svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby uskutočnil dôkladné preskúmanie tejto záležitosti,

so zreteľom na pracovný dokument č. 1 o programoch sledovania Spojených štátov a EÚ a ich vplyve na základné práva občanov EÚ,

so zreteľom na pracovný dokument č. 3 o vzťahu medzi postupmi sledovania v EÚ a Spojených štátoch a ustanoveniami EÚ na ochranu údajov,

so zreteľom na pracovný dokument č. 4 o činnostiach sledovania Spojených štátov, pokiaľ ide o údaje EÚ a ich možné právne dôsledky pre transatlantické dohody a spoluprácu,

so zreteľom na pracovný dokument č. 5 o demokratickom dohľade nad spravodajskými službami členských štátov a spravodajskými orgánmi EÚ,

so zreteľom na pracovný dokument Výboru pre zahraničné veci s názvom Aspekty zahraničnej politiky súvisiace s vyšetrovaním hromadného sledovania občanov EÚ elektronickými prostriedkami;

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (23),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o pozastavení dohody TFTP v dôsledku sledovania Národnou bezpečnostnou agentúrou Spojených štátov (24),

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe (25),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných skutočností, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa týkajú záležitostí mimo oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, Európskemu parlamentu a o zaobchádzaní s takýmito skutočnosťami Európskym parlamentom (26),

so zreteľom na prílohu VIII rokovacieho poriadku,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0139/2014),

Vplyv hromadného sledovania

A.

keďže ochrana údajov a súkromia patria medzi základné práva; keďže bezpečnostné opatrenia vrátane protiteroristických sa musia uplatňovať v súlade so zásadami právneho štátu a musia podliehať záväzkom v oblasti základných práv vrátane práv týkajúcich sa ochrany súkromia a údajov;

B.

keďže informačné toky a údaje, ktoré dnes dominujú bežnému každodennému životu a ktoré sú súčasťou nedotknuteľnosti každého z nás, je potrebné chrániť proti neoprávnenému vniknutiu rovnako ako súkromné obydlia;

C.

keďže väzby medzi Európou a Spojenými štátmi americkými sú založené na myšlienke a zásadách demokracie a právneho štátu, slobody, spravodlivosti a solidarity;

D.

keďže spolupráca medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou a jej členskými štátmi v oblasti boja proti terorizmu má aj naďalej kľúčový význam pre bezpečnosť a ochranu obidvoch partnerov;

E.

keďže vzájomná dôvera a porozumenie sú kľúčovými faktormi transatlantického dialógu a partnerstva;

F.

keďže po 11. septembri 2001 sa boj proti terorizmu stal jednou z najdôležitejších priorít väčšiny vlád; keďže z odhalení založených na uniknutých dokumentoch poskytnutých Edwardom Snowdenom, bývalým spolupracovníkom NSA, vyplýva pre politických predstaviteľov povinnosť riešiť problémy dohľadu a kontroly spravodajských agentúr, pokiaľ ide o činnosti sledovania, a vyhodnotiť vplyv ich činností na základné práva a zásady právneho štátu v demokratickej spoločnosti;

G.

keďže odhalenia vyvolali v EÚ od júna 2013 veľa obáv, pokiaľ ide o:

rozsah systémov sledovania odhalených v Spojených štátoch a v členských štátoch EÚ,

porušenie právnych noriem EÚ, základných práv a noriem ochrany údajov,

úroveň dôvery medzi EÚ a Spojenými štátmi ako transatlantickými partnermi,

stupeň spolupráce a zapojenia určitých členských štátov EÚ, pokiaľ ide o programy sledovania Spojených štátov alebo rovnocenné programy na vnútroštátnej úrovni, ako odhalili médiá,

nedostatok kontroly a účinného dohľadu politických orgánov Spojených štátov a niektorých členských štátov EÚ nad svojimi spravodajskými službami,

možnosť, že tieto operácie hromadného dohľadu sa využívajú na iné účely, než sú národná bezpečnosť a striktný boj proti terorizmu, napríklad na hospodársku a priemyselnú špionáž alebo na vytváranie profilov z politických dôvodov,

narušenie slobody tlače a komunikácie príslušníkov profesií s právom na zachovanie dôvernosti vrátane právnych zástupcov a lekárov;

príslušné úlohy a stupeň zapojenia spravodajských agentúr a súkromných spoločností IT a telekomunikačných spoločností,

čoraz nejasnejšie hranice medzi presadzovaním práva a spravodajskými činnosťami, čo vedie k tomu, že sa s každým občanom zaobchádza ako s podozrivou osobou, ktorú treba sledovať,

hrozby pre súkromie v digitálnej ére a dôsledky hromadného sledovania na občanov a spoločnosti;

H.

keďže neobvyklý rozsah odhalenej špionáže si vyžaduje, aby ju orgány Spojených štátov, európske inštitúcie, vlády, národné parlamenty a justičné orgány členských štátov dôkladne vyšetrili;

I.

keďže orgány Spojených štátov popreli niektoré z odhalených informácií ale proti drvivej väčšine nenamietali; keďže v Spojených štátoch a v niektorých členských štátoch EÚ sa rozprúdila rozsiahla verejná diskusia; keďže vlády a parlamenty EÚ ostávajú príliš často ticho a nepristupujú k primeranému vyšetrovaniu;

J.

keďže prezident Obama nedávno oznámil reformu NSA a jej programov sledovania;

K.

keďže v porovnaní s krokmi, ktoré podnikli inštitúcie EÚ aj niektoré členské štáty EÚ, sa Európsky parlament s plnou vážnosťou ujal svojej povinnosti ozrejmiť nerozvážne praktiky hromadného sledovania občanov EÚ a prostredníctvom svojho uznesenia zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ poveril svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby vykonal dôkladné prešetrenie tejto záležitosti;

L.

keďže je povinnosťou európskych inštitúcií zabezpečiť, aby sa právo EÚ plne vykonávalo v prospech európskych občanov a aby právnu silu zmlúv EÚ nenarušila akceptácia účinkov noriem alebo konaní tretích krajín mimo ich územia bez toho, žeby to vyvolalo akýkoľvek záujem;

Vývoj v Spojených štátoch v súvislosti s reformou spravodajských služieb

M.

keďže okresný súd federálneho dištriktu Kolumbia vo svojom rozhodnutí zo 16. decembra 2013 rozhodol, že hromadné zhromažďovanie metaúdajov agentúrou NSA je v rozpore so štvrtým dodatkom k ústave Spojených štátov (27); keďže však okresný súd okresu New York-juh vo svojom rozhodnutí z 27. decembra 2013 rozhodol, že toto zhromažďovanie je zákonné;

N.

keďže okresný súd pre východnú časť Michiganu rozhodol, že v štvrtom dodatku sa vyžaduje uvážlivosť vo všetkých vyšetrovaniach, predchádzajúce oprávnenia na všetky opodstatnené vyšetrovania, oprávnenia založené na vopred existujúcej príčine, ako aj špecifickosť, pokiaľ ide o osoby, miesta a veci, a sprostredkovanie neutrálneho sudcu medzi výkonnými úradníkmi orgánov na presadzovanie práva a občanmi (28);

O.

keďže skupina vymenovaná prezidentom, ktorá skúma spravodajské a komunikačné technológie, vo svojej správe z 12. decembra 2013 navrhuje 46 odporúčaní pre prezidenta Spojených štátov; keďže v odporúčaniach sa zdôrazňuje potreba chrániť národnú bezpečnosť a zároveň osobné súkromie a občianske slobody; keďže v tejto súvislosti vyzýva vládu Spojených štátov: čo možno najskôr ukončiť hromadné zhromažďovanie telefónnych záznamov osôb Spojenými štátmi na základe oddielu 215 vlasteneckého zákona; vykonať dôkladné preskúmanie právneho rámca agentúry NSA a spravodajských služieb Spojených štátov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práva na súkromie; zastaviť snahy o rozvracanie alebo o vytvorenie zraniteľného komerčného softvéru (tzv. backdoor a malvér); zintenzívniť používanie šifrovania, najmä v prípade prenášaných údajov a nenarúšať snahy o vytvorenie šifrovacích noriem; vytvoriť funkciu advokáta pre verejný záujem, ktorý bude na súde pre sledovanie zahraničných spravodajských služieb obhajovať súkromie a občianske slobody; Rade pre dohľad nad súkromím a občianskymi slobodami udeliť právomoc na dohľad nad činnosťami spravodajských služieb na účely zahraničných spravodajských služieb, a to nielen na účely boja proti terorizmu; a prijímať sťažností informátorov, využívať zmluvy o vzájomnej právnej pomoci na získanie elektronických komunikácií a nevyužívať sledovanie na odcudzenie priemyselných alebo obchodných tajomstiev;

P.

keďže podľa otvoreného vyhlásenia, ktoré predložili bývalí vedúci pracovníci NSA/skupina bývalých pracovníkov spravodajskej služby (VIPS) prezidentovi Obamovi 7. januára 2014 (29), hromadné zhromažďovanie údajov nezlepší schopnosť zabrániť budúcim teroristickým útokom; keďže autori zdôrazňujú, že hromadné sledovanie vykonávané agentúrou NSA viedlo k zabráneniu nulového počtu útokov a že sa investovali miliardy do programov, ktoré sú menej účinné a oveľa viac zasahujú do súkromia občanov než domáca technológia nazvaná THINTHREAD, ktorá bola vytvorená v roku 2001;

Q.

keďže v súvislosti s činnosťami spravodajských služieb týkajúcimi sa osôb, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojených štátov amerických, na základe oddielu 702 FISA sa v odporúčaniach pre prezidenta Spojených štátov uznáva základná zásada rešpektovania súkromia a ľudskej dôstojnosti ustanovená v článku 12 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; keďže sa v nich neodporúča udeliť osobám, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojených štátov, rovnaké práva a ochranu ako štátnym príslušníkom Spojených štátov;

R.

keďže prezident Spojených štátov Barack Obama vo svojej prezidentskej politickej smernici o signálnom spravodajstve zo 17. januára 2014 a vo svojom následnom prejave vyhlásil, že hromadné sledovanie elektronickými prostriedkami je nevyhnutné pre Spojené štáty na ochranu ich národnej bezpečnosti, občanov a občanov spojencov a partnerov Spojených štátov, ako aj na podporu ich záujmov v zahraničnej politike; keďže táto politická smernica prezidenta obsahuje určité zásady týkajúce sa zhromažďovania, využívania a poskytovania spravodajských údajov a rozširuje niektoré záruky na osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi USA, pričom sčasti budú podliehať rovnakému zaobchádzaniu ako občania Spojených štátov, a to vrátane záruk, pokiaľ ide o osobné údaje všetkých jednotlivcov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko; keďže však prezident Obama si nevyžiadal žiadne konkrétne návrhy, najmä pokiaľ ide o legislatívny zákaz činností hromadného sledovania a zavedenia administratívnej a súdnej nápravy pre osoby, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi Spojených štátov;

Právny rámec

Základné práva

S.

keďže v správe o zisteniach spolupredsedov EÚ pracovnej skupiny ad hoc EÚ – Spojené štáty pre ochranu údajov sa uvádza prehľad právnej situácie v Spojených štátoch, nezistili sa však skutočnosti o programoch sledovania Spojených štátov; keďže o tzv. pracovnej skupine druhej cesty“, v rámci ktorej členské štáty dvojstranne diskutujú s orgánmi Spojených štátov o záležitostiach týkajúcich sa národnej bezpečnosti, neboli zverejnené žiadne informácie;

T.

keďže základné práva, najmä sloboda prejavu, sloboda tlače, sloboda myslenia, sloboda svedomia, sloboda náboženského vyznania a združovania, súkromný život, ochrana údajov, ako aj právo na účinný prostriedok nápravy, prezumpcia neviny a právo na spravodlivý proces a nediskrimináciu ustanovené v Charte základných práv Európskej únie a v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP), sú základnými kameňmi demokracie; keďže hromadné sledovanie ľudí je v rozpore s týmito základnými kameňmi;

U.

keďže všetky členské štáty disponujú právnymi predpismi, ktoré chránia dôverné informácie medzi právnym zástupcom a klientom pred odhalením, čo je zásada, ktorú uznáva Súdny dvor EÚ (30);

V.

keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh a vytvorení účinného a komplexného európskeho programu na ochranu informátorov s cieľom chrániť finančné záujmy EÚ a aby okrem toho uskutočnila prieskum, či takého právne predpisy by mali pokrývať aj iné oblasti právomoci Únie;

Právomoci Únie v oblasti bezpečnosti

W.

keďže podľa článku 67 ods. 3 ZFEÚ sa EÚ „usiluje o zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti“; keďže z ustanovení zmluvy (najmä článku 4 ods. 2 ZEÚ, článku 72 ZFEÚ a článku 73 ZFEÚ) vyplýva, že EÚ má určité právomoci vo veciach týkajúcich sa kolektívnej bezpečnosti Únie; keďže EÚ má právomoc vo veciach vnútornej bezpečnosti (článok 4 písm. j) ZFEÚ) a využíva ju pri rozhodovaní o viacerých legislatívnych nástrojoch a uzatváraní medzinárodných dohôd (PNR, TFTP) zameraných na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu a pri vypracúvaní stratégie vnútornej bezpečnosti a zriaďovaní agentúr, ktoré v tejto oblasti pracujú;

X.

keďže v Zmluve o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že „členské štáty môžu spoločne a vo svojej vlastnej zodpovednosti slobodne organizovať formy spolupráce a koordináciu podľa vlastného uváženia medzi príslušnými útvarmi zodpovednými za ochranu národnej bezpečnosti“ (článok 73 ZFEÚ);

Y.

keďže v článku 276 ZFEÚ sa uvádza, že „pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa ustanovení kapitol 4 a 5 hlavy V tretej časti, ktoré sa vzťahujú na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc preskúmavať platnosť alebo primeranosť operácií vykonaných políciou alebo inými orgánmi členského štátu presadzujúcimi výkon práva, ani rozhodovať o výkone právomocí členských štátov v oblasti udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti“;

Z.

keďže koncepcie „národnej bezpečnosti“, „vnútornej bezpečnosti“, „vnútornej bezpečnosti EÚ“ a „medzinárodnej bezpečnosti“ sa prelínajú; keďže Viedenský dohovor o zmluvnom práve, zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a zásada práva v oblasti ľudských práv, že akékoľvek výnimky sa interpretujú obmedzene, poukazujú na reštriktívnu interpretáciu pojmu „národnej bezpečnosti“ a vyžadujú, aby členské štáty nezasahovali do právomocí EÚ;

AA.

keďže podľa európskych zmlúv je Európska komisia „strážkyňou zmlúv“, a z tohto dôvodu má Komisia zákonnú úlohu vyšetriť každé možné porušenie práva EÚ;

AB.

keďže agentúry členských štátov a aj súkromné strany pôsobiace v oblasti národnej bezpečnosti musia v súlade s článkom 6 ZEÚ, ktorý sa týka Charty základných práv EÚ a EDĽP, takisto dodržiavať práva ustanovené v tomto dohovore bez ohľadu na to, či sú ich občanmi, alebo občanmi iných štátov;

Exteritorialita

AC.

keďže uplatňovanie zákonov, nariadení a iných legislatívnych alebo vykonávacích nástrojov tretej krajiny mimo ich území v situáciách, ktoré patria do jurisdikcie EÚ alebo jej členských štátov, môže ovplyvniť zavedený právny poriadok a zásady právneho štátu alebo dokonca aj porušiť medzinárodné právo alebo právo EÚ vrátane práv fyzických a právnických osôb, pričom sa musí zohľadniť rozsah a deklarovaný alebo skutočný zámer tohto uplatňovania; keďže za takýchto okolností je potrebné prijať opatrenia na úrovni Únie na zabezpečenie toho, aby sa v EÚ dodržiavali hodnoty EÚ zakotvené v článku 2 ZEÚ, v Charte základných práv, v EDĽP, ktoré sa týkajú základných práv, demokracie, právneho štátu a práv fyzických a právnických osôb, ako sú zakotvené v sekundárnom práve uplatňujúcom tieto základné zásady, napr. odstránením, neutralizovaním, zablokovaním účinkov príslušných zahraničných právnych predpisov alebo iným spôsobom na bránenie sa týmto účinkom;

Medzinárodné prenosy údajov

AD.

keďže prenos osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ alebo členskými štátmi Spojeným štátom americkým na účely presadzovania práva, keď neexistujú primerané záruky a ochrany, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv občanov EÚ, najmä práv na súkromie a ochranu osobných údajov, znamená, že táto inštitúcia, orgán, úrad a agentúra EÚ alebo tento členský štát sú na základe článku 340 ZFEÚ alebo na základe zavedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (31) zodpovedné za porušenie práva EÚ – čo zahŕňa akékoľvek porušenie základných práv ustanovených v Charte EÚ;

AE.

keďže prenos údajov nie je zo zemepisného hľadiska a najmä z hľadiska rastúcej globalizácie a celosvetovej komunikácie obmedzený, zákonodarcovia v EÚ musia čeliť novým výzvam, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a komunikácie; keďže je preto nevyhnutné posilniť právne rámce v oblasti spoločných noriem;

AF.

keďže hromadné zhromažďovanie osobných údajov na komerčné účely a v boji proti terorizmu a závažnej nadnárodnej trestnej činnosti predstavuje riziko pre ochranu osobných údajov a právo na súkromie občanov EÚ;

Prenosy do Spojených štátov na základe zásady bezpečného prístavu Spojených štátov

AG.

keďže právny rámec Spojených štátov na ochranu údajov nezabezpečuje pre občanov EÚ dostatočnú úroveň ochrany;

AH.

keďže na to, aby mohli prevádzkovatelia EÚ prenášať osobné údaje subjektu v Spojených štátoch, Komisia vo svojom rozhodnutí 2000/520/ES vyhlásila primeranosť ochrany poskytovanej zásadami bezpečného prístavu a súvisiacimi často kladenými otázkami vydanými Ministerstvom obchodu Spojených štátov pre osobné údaje prenášané z Únie organizáciám so sídlom v Spojených štátoch, ktoré pristúpili k dohode o bezpečnom prístave;

AI.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 5. júla 2000 vyjadril pochybnosti a obavy, pokiaľ ide o primeranosť bezpečného prístavu a vyzval Komisiu, aby včas preskúmala rozhodnutie s ohľadom na skúsenosti a prípadný legislatívny vývoj;

AJ.

keďže spravodajcovia v pracovnom dokumente Európskeho parlamentu č. 4 z 12. decembra 2013 o činnostiach sledovania Spojených štátov, pokiaľ ide o údaje EÚ a ich možné právne dôsledky pre transatlantické dohody a spoluprácu, vyjadrili pochybnosti a obavy súvisiace s primeranosťou systému bezpečného prístavu a vyzvali Komisiu, aby zrušila rozhodnutie o primeranosti bezpečného prístavu a našla nové právne riešenia;

AK.

keďže v rozhodnutí Komisie 2000/520/ES sa ustanovuje, že príslušné orgány v členských štátoch môžu vykonávať svoje existujúce právomoci a pozastaviť dátové toky organizácii, ktorá má vlastné osvedčenie o dodržiavaní zásad bezpečného prístavu, s cieľom chrániť jednotlivcov, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v prípadoch, keď je veľmi pravdepodobné, že zásady bezpečného prístavu sa porušujú alebo že by pokračujúci prenos mohol vytvoriť bezprostredné riziko vážneho poškodenia dotknutých osôb;

AL.

keďže v rozhodnutí Komisie 2000/520/ES sa tiež uvádza, že v prípade predloženia dôkazov, že akýkoľvek subjekt zodpovedný za zabezpečenie dodržiavania zásad v skutočnosti neplní svoju úlohu, musí Komisia informovať Ministerstvo hospodárstva Spojených štátov, a ak to je potrebné, predložiť opatrenia na odvolanie alebo pozastavenie uvedeného rozhodnutia alebo na obmedzenie rozsahu jeho účinnosti;

AM.

keďže Komisia vo svojich prvých dvoch správach o vykonávaní bezpečného prístavu z roku 2002 a z roku 2004 zistila viacero nedostatkov, pokiaľ ide o riadne vykonávanie bezpečného prístavu, a vydala niekoľko odporúčaní pre orgány Spojených štátov s cieľom ich nápravy;

AN.

keďže Komisia vo svojej tretej správe o vykonávaní z 27. novembra 2013, čo je deväť rokov po druhej správe, a bez toho, že by boli napravené akékoľvek nedostatky zistené v tejto správe, zistila ďalšie rozsiahle slabé stránky a nedostatky v bezpečnom prístave a dospela k záveru, že nie je možné pokračovať v súčasnom vykonávaní; keďže Komisia zdôrazňuje, že rozsiahly prístup spravodajských agentúr Spojených štátov k údajom prenášaným do Spojených štátov subjektmi s osvedčením bezpečného prístavu vzbudzuje ďalšie vážne otázky, pokiaľ ide o kontinuitu ochrany údajov dotknutých osôb EÚ; keďže Komisia adresovala orgánom Spojených štátov 13 odporúčaní a zaviazala sa spoločne s orgánmi Spojených štátov do leta roku 2014 stanoviť nápravné opatrenia, ktoré treba čo možno najskôr uplatniť, čo tvorí základ na úplné preskúmanie fungovania zásad bezpečného prístavu;

AO.

keďže delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (výbor LIBE) sa vo Washingtone D. C. od 28. do 31. októbra 2013 stretla s Ministerstvom obchodu Spojených štátov a s Federálnou obchodnou komisiou Spojených štátov; keďže ministerstvo obchodu uznalo existenciu organizácií, ktoré majú vlastné osvedčenia o dodržiavaní zásad bezpečného prístavu, ktoré však jasne vykazujú „neaktuálny stav“, čo znamená, že spoločnosť nespĺňa požiadavky bezpečného prístavu, hoci naďalej prijíma osobné údaje z EÚ; keďže Federálna obchodná komisia pripustila, že bezpečný prístav by sa mal preskúmať s cieľom jeho zlepšenia, najmä pokiaľ ide o systém podávania sťažností a systém alternatívneho urovnávania sporov;

AP.

keďže zásady bezpečného prístavu môžu byť obmedzené „v rozsahu potrebnom na splnenie požiadaviek národnej bezpečnosti, verejného záujmu alebo požiadaviek presadzovania práva“; keďže to predstavuje výnimku zo základného práva, takáto výnimka sa musí vždy interpretovať reštriktívne a musí byť obmedzená na to, čo je potrebné a primerané v demokratickej spoločnosti, a v zákone musia byť jasne ustanovené podmienky a záruky na to, aby bolo toto obmedzenie opodstatnené; keďže rozsah uplatnenia tejto výnimky by mali objasniť Spojené štáty a EÚ, a to najmä Komisia, aby sa zabránilo akejkoľvek interpretácii alebo vykonávaniu, ktoré v podstate ruší okrem iných práv aj základné právo na súkromie a ochranu osobných údajov; keďže takáto výnimka by sa preto nemala používať tak, aby sa narušila alebo zrušila ochrana, ktorú poskytujú Charta základných práv, EDĽP, právne predpisy EÚ o ochrane údajov a zásady bezpečného prístavu; trvá na tom, že ak sa v prípade národnej bezpečnosti uplatní výnimka, musí sa špecifikovať vnútroštátne právo, na základe ktorého sa táto výnimka uplatní;

AQ.

keďže rozsiahly prístup spravodajských agentúr Spojených štátov vážne narušil transatlantickú dôveru a negatívne ovplyvnil dôveru v organizácie Spojených štátov, ktoré pôsobia v EÚ; keďže sa to ešte prehĺbilo nedostatkom súdnych a správnych opravných prostriedkov pre občanov EÚ v rámci právnych predpisov Spojených štátov, najmä v prípadoch sledovania na spravodajské účely;

Prenosy tretím krajinám s rozhodnutím o primeranosti

AR.

keďže podľa zverejnených informácií a zistení vyšetrovania, ktoré vykonal výbor LIBE, národné bezpečnostné agentúry Nového Zélandu, Kanady a Austrálie sa zúčastňovali na rozsiahlom hromadnom sledovaní elektronickej komunikácie a aktívne spolupracovali so Spojenými štátmi v rámci takzvaného programu päť očí (Five eyes) a mohli si vzájomne vymieňať osobné údaje občanov EÚ prenesené z EÚ;

AS.

keďže v rozhodnutiach Komisie 2013/65/EÚ (32) a 2002/2/ES (33) bola úroveň ochrany, ktorú zabezpečuje Nový Zéland zákonom o súkromí a kanadský zákon o ochrane osobných údajov a elektronických dokumentov, vyhlásená za primeranú; keďže uvedené odhalenia tiež vážne ovplyvňujú dôveru v právne systémy týchto krajín, pokiaľ ide o kontinuitu ochrany poskytovanú občanom EÚ; keďže Komisia nepreskúmala tento aspekt;

Prenosy na základe zmluvných doložiek a iných nástrojov

AT.

keďže v smernici 95/46/ES sa stanovuje, že medzinárodné prenosy do tretej krajiny môžu prebiehať aj prostredníctvom osobitných nástrojov, ak prevádzkovateľ uvedie primerané záruky na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov a na uplatňovanie príslušných práv;

AU.

keďže takéto záruky môžu vyplývať najmä z príslušných zmluvných doložiek;

AV.

keďže smernica 95/46/ES splnomocňuje Komisiu, aby rozhodla, či osobitné štandardné zmluvné doložky poskytujú dostatočné záruky podľa požiadaviek smernice, a keďže na tomto základe Komisia prijala tri modely štandardných zmluvných doložiek pre transfery prevádzkovateľom a spracovateľom (a čiastkovým spracovateľom) v tretích krajinách;

AW.

keďže podľa rozhodnutí Komisie, ktorými sa ustanovujú štandardné zmluvné doložky, môžu príslušné orgány v členských štátoch uplatniť svoje súčasné právomoci na pozastavenie tokov údajov, ak sa zistí, že právne predpisy vzťahujúce sa na dovozcu alebo čiastkového spracovateľa mu ukladajú povinnosť odchýliť sa od platných právnych predpisov v oblasti ochrany údajov, ktoré presahujú rámec obmedzení nevyhnutných v demokratickej spoločnosti, ako je stanovené v článku 13 smernice 95/46/ES, v prípade, že tieto požiadavky by mohli mať podstatný nepriaznivý vplyv na záruky poskytované platnými právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a štandardnými zmluvnými doložkami, alebo v prípadoch, v ktorých je vysoko pravdepodobné, že štandardné zmluvné doložky uvedené v prílohe sa nedodržiavajú alebo sa nebudú dodržiavať a pokračovanie v prenose by predstavovalo bezprostredné riziko vážneho poškodenia dotknutých osôb;

AX.

keďže vnútroštátne orgány na ochranu údajov vypracovali záväzné firemné pravidlá, aby zjednodušili medzinárodné prenosy v rámci nadnárodnej spoločnosti s primeranými zárukami s ohľadom na ochranu súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov, a pokiaľ ide o uplatnenie príslušných práv; keďže záväzné firemné pravidlá musia pred ich uplatňovaním schváliť príslušné orgány členských štátov po tom, ako posúdili ich súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov; keďže v správe výboru LIBE o všeobecnom nariadení o ochrane údajov sa záväzné firemné pravidlá pre spracovateľov údajov zamietli, pretože by ponechali prevádzkovateľa údajov a dotknutú osobu bez kontroly jurisdikciou, v rámci ktorej sa údaje spracúvajú;

AY.

keďže vzhľadom na svoju právomoc ustanovenú článkom 218 ZFEÚ je Európsky parlament zodpovedný za nepretržité monitorovanie hodnoty medzinárodných dohôd, ktorým udelil svoj súhlas;

Prenosy na základe dohody o TFTP a dohody o PNR

AZ.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 vyjadril vážne obavy v súvislosti s odhaleniami týkajúcimi sa činností NSA, pokiaľ ide o priamy prístup k správam o finančných platbách a súvisiacim údajom, ktoré by predstavovali jednoznačné porušenie dohody o TFTP, najmä jej článku 1;

BA.

keďže sledovanie financovania terorizmu je základným prostriedkom v boji proti financovaniu terorizmu a závažnej trestnej činnosti, pričom umožňuje vyšetrovateľom v boji proti terorizmu nájsť prepojenia medzi cieľmi vyšetrovania a inými osobami, ktoré sú v spojení so širšími sieťami teroristov a sú podozrivé z ich financovania;

BB.

keďže Európsky parlament požiadal Komisiu, aby pozastavila platnosť dohody a aby mu boli okamžite sprístupnené všetky príslušné informácie a dokumenty na účely ich prediskutovania v Parlamente; keďže Komisia na to nereagovala;

BC.

keďže na základe obvinení uverejnených v médiách Komisia rozhodla o začatí konzultácií so Spojenými štátmi v súlade s článkom 19 dohody o TFTP; keďže 27. novembra 2013 komisárka Malmströmová informovala výbor LIBE, že po stretnutí s orgánmi Spojených štátov a vzhľadom na ich odpovede v listoch a počas stretnutí sa Komisia rozhodla nepokračovať v konzultáciách, keďže nebol dôvod domnievať sa, že vláda Spojených štátov konala v rozpore s ustanoveniami dohody, a keďže Spojené štáty poskytli písomné ubezpečenie, že nedošlo k žiadnemu priamemu zberu údajov, ktorý by bol v rozpore s ustanoveniami dohody o TFTP; keďže nie je jasné, či orgány Spojených štátov obišli dohodu tým, že získali prístup k takýmto údajom pomocou iných prostriedkov, ako naznačuje list orgánov Spojených štátov z 18. septembra 2013 (34);

BD.

keďže počas návštevy delegácie výboru LIBE vo Washingtone 28. – 31. októbra 2013 sa delegácia stretla s Ministerstvom financií Spojených štátov; keďže Ministerstvo financií Spojených štátov uviedlo, že odkedy dohoda o TFTP nadobudla platnosť, nemalo prístup k údajom zo systému SWIFT v EÚ, iba v rámci TFTP; keďže Ministerstvo financií Spojených štátov sa odmietlo vyjadriť k otázke, či k údajom zo systému SWIFT mal mimo TFTP prístup akýkoľvek iný vládny orgán alebo ministerstvo Spojených štátov alebo či si administratíva Spojených štátov bola vedomá činností hromadného sledovania agentúry NSA; keďže 18. decembra 2013 pán Glenn Greenwald pred vyšetrovacím výborom LIBE uviedol, že NSA a GCHQ sa zamerali na siete SWIFT;

BE.

keďže belgické a holandské orgány na ochranu údajov sa 13. novembra 2013 rozhodli, že povedú spoločné vyšetrovanie bezpečnosti platobných sietí SWIFT, aby sa uistili, či tretie strany mohli získať neoprávnený alebo nezákonný prístup k bankovým údajom európskych občanov (35);

BF.

keďže podľa spoločného preskúmania dohody o PNR medzi EÚ a Spojenými štátmi Ministerstvo vnútornej bezpečnosti Spojených štátov 23-krát poskytlo údaje PNR jednotlivých prípadov agentúre NSA na podporu prípadov boja proti terorizmu v súlade s osobitnými podmienkami dohody;

BG.

keďže v spoločnom preskúmaní sa neuvádza skutočnosť, že v prípade spracovania osobných údajov na spravodajské účely podľa práva USA nemajú osoby, ktoré nie sú americkými občanmi, súdny ani správny prostriedok na ochranu svojich práv a ústavná ochrana sa poskytuje iba občanom Spojených štátov; keďže táto neexistencia súdnych alebo správnych práv ruší ochranu pre občanov EÚ ustanovenú v súčasnej dohode o PNR;

Prenosy na základe Dohody medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach

BH.

keďže Dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach zo 6. júna 2003 (36) nadobudla platnosť 1. februára 2010 a jej cieľom bolo uľahčiť spoluprácu medzi EÚ a Spojenými štátmi v účinnejšom boji proti zločinu pri náležitom rešpektovaní práv jednotlivcov a zásad právneho štátu;

Rámcová dohoda o ochrane údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce („zastrešujúca dohoda“)

BI.

keďže účelom tejto všeobecnej dohody je ustanoviť právny rámec pre všetky prenosy osobných údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi výhradne na účely predchádzania trestným činom vrátane terorizmu a ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; keďže Rada 2. decembra 2010 schválila rokovania; keďže táto dohoda je mimoriadne dôležitá a predstavovala by základ na zjednodušenie prenosu dát v súvislosti s policajnou a justičnou spoluprácou v trestných veciach;

BJ.

keďže touto dohodou by sa mali stanoviť jednoznačné a presné právne záväzné zásady spracovania údajov a malo by sa predovšetkým uznať právo občanov EÚ na justičný prístup, opravu a vymazanie ich osobných údajov v Spojených štátoch, ako aj právo na efektívny správny a justičný mechanizmus nápravy pre občanov EÚ v Spojených štátoch a nezávislý dohľad nad činnosťami týkajúcimi sa spracovania údajov;

BK.

keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. novembra 2013 naznačila, že „zastrešujúca dohoda“ by mala priniesť vysokú úroveň ochrany pre občanov na oboch stranách Atlantického oceánu a mala by posilniť dôveru Európanov vo výmeny údajov medzi EÚ a Spojenými štátmi, čím by poskytla základ na ďalší rozvoj spolupráce v oblasti bezpečnosti a partnerstva medzi EÚ a Spojenými štátmi;

BL.

keďže rokovania o dohode nepokročili vzhľadom na pretrvávajúcu odmietavú pozíciu vlády Spojených štátov, pokiaľ ide o uznanie efektívnych práv na správnu a justičnú nápravu občanom EÚ, a vzhľadom na zámer poskytnúť rozsiahle odchýlky od zásad ochrany údajov uvedených v dohode, ako je napríklad obmedzenie účelu, uchovávanie údajov alebo budúce prenosy doma alebo v zahraničí;

Reforma ochrany údajov

BM.

keďže právny rámec ochrany údajov EÚ je v súčasnosti predmetom skúmania s cieľom vytvoriť komplexný, konzistentný, moderný a robustný systém pre všetky činnosti týkajúce sa spracovania údajov v Únii; keďže v januári 2012 Komisia predložila balík legislatívnych návrhov: všeobecné nariadenie o ochrane údajov (37), ktoré nahradí smernicu 95/46/ES a ktorým sa ustanovia jednotné právne predpisy v rámci celej EÚ, a smernicu (38), ktorou sa ustanoví harmonizovaný rámec pre všetky činnosti spojené so spracovaním údajov orgánmi presadzovania práva na účely presadzovania práva a ktorou sa zmenšia súčasné rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi;

BN.

keďže 21. októbra 2013 výbor LIBE prijal legislatívne správy o týchto dvoch návrhoch a rozhodnutie o otvorení rokovaní s Radou s cieľom prijať právne nástroje v priebehu tohto legislatívneho obdobia;

BO.

keďže napriek tomu, že Európska rada 24.–25. októbra 2013 vyzvala k včasnému prijatiu silného všeobecného rámca EÚ v oblasti ochrany údajov s cieľom zvýšiť dôveru občanov a podnikov v digitálnu ekonomiku, Rada po dvoch rokoch diskusií nebola stále schopná dohodnúť sa na všeobecnom prístupe k všeobecnému nariadeniu o ochrane údajov a k smernici (39);

Bezpečnosť IT a cloud computing

BP.

keďže v uvedenom uznesení Európskeho parlamentu z 10. decembra 2013 sa zdôrazňuje ekonomický potenciál „cloud computingu“ pre rast a zamestnanosť; keďže sa odhaduje, že celková hospodárska hodnota trhu s cloud computingom EÚ dosiahne do roku 2016 hodnotu 207 miliárd USD ročne, čo je dvojnásobok hodnoty v roku 2012;

BQ.

keďže úroveň ochrany údajov v prostredí cloud computingu nesmie byť nižšia ako úroveň ochrany požadovaná v akomkoľvek inom kontexte spracovania údajov; keďže právne predpisy Únie v oblasti ochrany údajov vzhľadom na skutočnosť, že sú technologicky neutrálne, sa už v plnom rozsahu vzťahujú na služby cloud computingu, ktoré v EÚ fungujú;

BR.

keďže činnosti hromadného sledovania poskytujú spravodajským agentúram prístup k osobným údajom, ktoré uchovávajú alebo inak spracúvajú jednotlivci v EÚ v rámci dohôd o službách cloudu s najväčšími americkými poskytovateľmi cloudu; keďže spravodajské orgány Spojených štátov získali prístup k osobným údajom uloženým na serveroch nachádzajúcich sa na pôde EÚ pripojením sa na vnútorné siete Yahoo a Google; keďže takéto činnosti znamenajú porušenie medzinárodných záväzkov a európskych noriem v oblasti základných práv vrátane práva na súkromný a rodinný život, dôvernosti komunikácie, prezumpcie neviny, slobody prejavu, slobody informácií, slobody zhromažďovania a združovania a slobody podnikania; keďže nie je vylúčené, že spravodajské orgány získali prístup aj k informáciám, ktoré v službách cloudu uložili verejné orgány členských štátov alebo podniky a inštitúcie;

BS.

keďže spravodajské agentúry Spojených štátov uplatňujú politiku systematického narúšania šifrovacích protokolov a produktov s cieľom odpočúvať aj šifrovanú komunikáciu; keďže Národná bezpečnostná agentúra Spojených štátov zhromaždila obrovské množstvo takzvaných zneužití nultého dňa (zero-day exploit) – zraniteľných miest týkajúcich sa bezpečnosti informačných technológií, ktoré ešte verejnosť ani dodávatelia produktov nepoznajú; keďže tieto činnosti v hromadnej miere narúšajú celkové snahy na zlepšenie bezpečnosti informačných technológií;

BT.

keďže skutočnosť, že spravodajské agentúry mali prístup k osobným údajom používateľov online služieb, vážne narušila dôveru občanov v tieto služby a z tohto dôvodu má negatívny vplyv na obchodné investície do rozvoja nových služieb využívajúcich veľké objemy údajov a nových aplikácií, ako napríklad internet vecí;

BU.

keďže dodávatelia informačných technológií často dodávajú produkty, ktoré sa nepodrobili riadnej skúške bezpečnosti alebo ktorým dokonca účelne nainštalujú backdoor; keďže nedostatok pravidiel v oblasti zodpovednosti pre dodávateľov softvéru vedie k situácii, ktorú ihneď využijú spravodajské agentúry, ale súčasne vzniká aj riziko útokov zo strany iných subjektov;

BV.

keďže je nevyhnutné, aby spoločnosti poskytujúce takéto nové služby a aplikácie dodržiavali pravidlá v oblasti ochrany údajov a súkromia dotknutých osôb, ktorých údaje sú zhromažďované, spracúvané a analyzované, a to s cieľom zachovať vysokú úroveň dôvery občanov;

Demokratický dohľad nad spravodajskými službami

BW.

keďže spravodajské služby v demokratických spoločnostiach majú osobitné právomoci a spôsobilosť na ochranu základných práv, demokracie a zásad právneho štátu, práv občanov a štátu na ochranu pred závažnými vnútornými a vonkajšími hrozbami, pričom musia podliehať demokratickej zodpovednosti a súdnemu dohľadu; keďže výlučne na tento účel disponujú osobitnými právomocami a schopnosťami; keďže tieto právomoci by sa mali používať v rámci právnych obmedzení vyplývajúcich zo základných práv, demokracie a zásad právneho štátu a ich uplatňovanie by malo byť pod prísnym dohľadom, v opačnom prípade prídu o legitimitu a vzniká hrozba, že oslabia demokraciu;

BX.

keďže spravodajským službám je priznaná určitá úroveň utajenia, aby sa zabránilo ohrozeniu prebiehajúcich operácií, odhaleniu spôsobu práce alebo ohrozeniu životov agentov, a toto utajenie nemôže obchádzať ani vylúčiť pravidlá demokratickej a súdnej kontroly a vyšetrovania ich činnosti a takisto ani pravidlá transparentnosti, a to najmä vzhľadom na základné práva a zásady právneho štátu, pretože všetky sú základným kameňom demokratickej spoločnosti;

BY.

keďže väčšina súčasných vnútroštátnych mechanizmov a orgánov dohľadu bola zriadená alebo prepracovaná v 90. rokoch minulého storočia a nebola nevyhnutne prispôsobená rýchlemu politickému a technologickému vývoju v poslednom desaťročí čo viedlo k vyššej medzinárodnej spravodajskej spolupráci, ktorá zahŕňa aj výmenu osobných údajov, a často k prelínaniu hraníc činností v oblasti spravodajských služieb a v oblasti presadzovania práva;

BZ.

keďže demokratický dohľad nad spravodajskými činnosťami sa stále vykonáva len na vnútroštátnej úrovni, a to napriek zvýšenej výmene informácií medzi členskými štátmi EÚ navzájom a medzi členskými štátmi a tretími krajinami; keďže medzi úrovňou medzinárodnej spolupráce na jednej strane a možnosťami dohľadu obmedzenými na vnútroštátnu úroveň na druhej strane je čoraz väčšia priepasť, čo má za následok nedostatočnú a neúčinnú demokratickú kontrolu;

CA.

keďže vnútroštátne orgány dohľadu nemajú často úplný prístup k spravodajským informáciám zo zahraničných spravodajských agentúr, čo môže viesť k situáciám, keď sa medzinárodná výmena informácií uskutoční bez ich primeraného preverenia; keďže tento problém ešte zhoršuje takzvané pravidlo tretej strany alebo zásada „kontroly pôvodcu“, ktorá má umožniť pôvodcovi udržiavať kontrolu nad ďalším šírením citlivých informácií, ale často sa, žiaľ, interpretuje aj ako zásada uplatňovaná pri dohľade útvarov príjemcu;

CB.

keďže iniciatívy týkajúce sa reformy transparentnosti v súkromnej a verejnej oblasti sú nevyhnutné na zabezpečenie dôvery verejnosti v činnosť spravodajských agentúr; keďže právne systémy by nemali brániť spoločnostiam zverejňovať informácie o tom, ako postupujú pri žiadostiach vlády a súdnych príkazoch na prístup k údajom o používateľoch, a mali by im umožniť zverejňovať súhrnné informácie o počte schválených a zamietnutých žiadostí a príkazov;

Hlavné zistenia

1.

domnieva sa, že najnovšie zistenia v tlači podľa informátorov a novinárov spolu so znaleckým posudkom poskytnutým v rámci tohto vyšetrovania priniesli na základe priznaní orgánov a nepostačujúcej odpovede na tieto tvrdenia presvedčivé dôkazy o existencii rozsiahlych, komplexných a vysoko technologicky vyspelých systémov navrhnutých spravodajskými službami Spojených štátov a niektorých členských štátov na zber, ukladanie a analýzu komunikačných údajov vrátane údajov o obsahu, lokalizačných údajov a metaúdajov všetkých občanov na svete v nevídanom rozsahu, a to bez rozlišovania a spôsobom, ktorý nie je založený na podozreniach;

2.

poukazuje konkrétne na spravodajské programy agentúry Spojených štátov NSA, ktoré umožňujú hromadné sledovanie občanov EÚ prostredníctvom priameho prístupu k ústredným serverom vedúcich amerických internetových spoločností (program PRISM), analýzy obsahu a metaúdajov (program Xkeyscore), obchádzania online šifrovania (BULLRUN), prístupu k počítačovým a telefonickým sieťam a prístupu k lokalizačným údajom, ako aj na systémy spravodajskej agentúry Spojeného kráľovstva GCHQ, ako je sledovanie odoslanej komunikácie (program Tempora) a program na dešifrovanie (Edgehill), cielené útoky na informačné systémy typu man-in-the-middle (programy Quantumtheory a Foxacid), zber a uchovávanie 200 miliónov textových správ SMS za deň (program Dishfire);

3.

berie na vedomie obvinenia z „hackerstva“ alebo odpočúvania systémov Belgacom spravodajskou agentúrou Spojeného kráľovstva GCHQ; berie na vedomie tvrdenie spoločnosti Belgacom, a to, že nemôže potvrdiť ani poprieť, či sledovanie bolo zamerané na inštitúcie EÚ alebo sa ich dotklo, a že použitý malvér bol mimoriadne zložitý a jeho používanie a vývoj si vyžadujú rozsiahle finančné a personálne prostriedky, ktorými súkromné subjekty ani hackeri nedisponujú;

4.

zdôrazňuje, že tieto skutočnosti prudko otriasli dôverou: dôverou medzi dvomi transatlantickými partnermi, dôverou medzi občanmi a ich vládami, dôverou vo fungovanie demokratických inštitúcií na obidvoch stranách Atlantického oceánu, dôverou v dodržiavanie zásad právneho štátu a dôverou v bezpečnosť služieb IT; je presvedčený, že v záujme obnovenia dôvery na všetkých týchto úrovniach je potrebný bezodkladný a komplexný plán reakcie obsahujúci rad opatrení, ktorý bude pod dohľadom verejnosti;

5.

konštatuje, že viaceré vlády vyhlasujú, že tieto programy hromadného sledovania sú potrebné v boji proti terorizmu; dôrazne odsudzuje terorizmus, ale je pevne presvedčený, že boj proti terorizmu nikdy nemôže slúžiť ako odôvodnenie necielených, tajných a niekedy dokonca nezákonných programov hromadného sledovania; zastáva názor, že takéto programy nie sú v súlade so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti v demokratickej spoločnosti;

6.

pripomína pevné presvedčenie EÚ, že je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi bezpečnostnými opatreniami a ochranou občianskych slobôd a základných práv pri zaručení maximálneho dodržiavania ochrany súkromia a osobných údajov;

7.

domnieva sa, že jediným dôvodom na zber údajov v takom rozsahu nie je len boj proti terorizmu, keďže ide o zber všetkých možných údajov o všetkých občanoch; upozorňuje preto na možnú existenciu iných účelov vrátane politickej a hospodárskej špionáže, pričom tieto pochybnosti treba rozptýliť;

8.

spochybňuje zlučiteľnosť činností hospodárskej špionáže niektorých členských štátov s vnútorným trhom EÚ a s právnymi predpismi o hospodárskej súťaži, ktoré sú zakotvené v hlave I a hlave VII Zmluvy o fungovaní Európskej únie; potvrdzuje zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a zásadu, že členské štáty „neprijmú žiadne opatrenie, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Únie“;

9.

konštatuje, že medzinárodné zmluvy a právne predpisy EÚ a Spojených štátov ani vnútroštátne mechanizmy dohľadu neboli schopné zabezpečiť potrebné kontroly a vyváženosť ani demokratickú zodpovednosť;

10.

odsudzuje rozsiahly, systematický, plošný zber osobných údajov nevinných osôb, ktoré často obsahujú intímne osobné informácie; zdôrazňuje, že systémy hromadného, nerozlíšeného sledovania spravodajskými agentúrami predstavujú vážne porušenie základných práv občanov; zdôrazňuje, že právo na súkromie nie je luxusom, ale základným kameňom slobodnej a demokratickej spoločnosti; ďalej poukazuje na skutočnosť, že hromadné sledovanie môže mať potenciálne závažný vplyv na slobodu tlače, myslenia a prejavu a na slobodu zhromažďovania a združovania, a zároveň predstavuje významný potenciál na zneužitie zhromaždených informácií proti politickým oponentom; zdôrazňuje, že tieto činnosti hromadného sledovania zahŕňajú aj nezákonné činnosti spravodajských služieb a vyvolávajú otázky v súvislosti s exteritorialitou vnútroštátnych právnych predpisov;

11.

domnieva sa, že je zásadné chrániť právo na dôvernosť informácií v prípade právnikov, novinárov, lekárov a iných regulovaných povolaní pred činnosťami hromadného sledovania; zdôrazňuje najmä, že akákoľvek neistota, pokiaľ ide o dôvernosť komunikácie medzi právnikmi a ich klientmi by mohla mať negatívny vplyv na právo občanov EÚ na prístup k právnemu poradenstvu a k spravodlivosti a na právo na spravodlivý súdny proces;

12.

považuje programy sledovania za ďalší krok smerom k vytvoreniu plne rozvinutého preventívneho stavu, ktorý zmení zavedenú paradigmu trestného práva v demokratických spoločnostiach, kde oprávnenie na akékoľvek zasahovanie do základných práv podozrivých osôb musí udeliť sudca alebo prokurátor na základe odôvodneného podozrenia a musí byť upravované právom, namiesto nej podporí kombináciu presadzovania práva a spravodajských činností s neistými a oslabenými právnymi zárukami, často nie v súlade s demokratickými kontrolami, vyváženosťou a základnými právami, najmä s prezumpciou neviny; v tejto súvislosti pripomína rozhodnutie nemeckého Spolkového ústavného súdu (40) o zákaze používania preventívnych záťahov („präventive Rasterfahndung“), pokiaľ nie sú k dispozícii dôkazy o konkrétnom ohrození iných zákonom chránených práv s vysokou prioritou, pričom stav všeobecného ohrozenia alebo medzinárodné napätie nie sú dostatočným odôvodnením takýchto opatrení;

13.

trvá na tom, že tajné predpisy a súdy predstavujú porušenie zásad právneho štátu; trvá na tom, že akýkoľvek rozsudok súdu alebo tribunálu a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu nečlenského štátu EÚ, ktorým sa priamo alebo nepriamo povoľuje prenos osobných údajov, nesmie byť žiadnym spôsobom uznané alebo vykonané bez platnej zmluvy o vzájomnej právnej pomoci alebo medzinárodnej zmluvy medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo členským štátom a tiež predchádzajúceho povolenia príslušného orgánu dozoru; zdôrazňuje, že akýkoľvek rozsudok tajného súdu alebo tribunálu a akékoľvek rozhodnutie správneho orgánu nečlenského štátu, ktorým sa tajne, priamo alebo nepriamo, povoľujú činnosti sledovania, nebudú uznané alebo vykonané;

14.

domnieva sa, že uvedené obavy sa zvyšujú v dôsledku rýchleho technologického a spoločenského rozvoja, pretože internet a mobilné zariadenia sa v modernom každodennom živote vyskytujú všade („všadeprítomná výpočtová technika“) a obchodný model väčšiny internetových spoločností je založený na spracovaní osobných údajov; domnieva sa, že rozsah tohto problému je bezprecedentný; domnieva sa, že to môže vyvolať situáciu, keď infraštruktúra pre hromadné zbieranie spracovanie údajov by mohla byť zneužitá v prípade zmeny politického režimu;

15.

poznamenáva, že neexistuje žiadna záruka, či už pre verejné inštitúcie EÚ, alebo pre občanov, že bezpečnosť IT alebo súkromie možno chrániť pred vniknutím dobre vybavených narušiteľov („žiadna 100 % bezpečnosť IT“); konštatuje, že na dosiahnutie maximálnej bezpečnosti IT musia byť Európania ochotní venovať dostatočné prostriedky, a to personálne, ako aj finančné, aby sa zachovala európska nezávislosť a sebestačnosť v oblasti IT;

16.

dôrazne odmieta názor, že všetky otázky týkajúce sa programov hromadného sledovania sú čisto záležitosťou národnej bezpečnosti, a teda vo výhradnej právomoci členských štátov; pripomína, že členské štáty musia pri zabezpečovaní svojej národnej bezpečnosti v plnej miere dodržiavať právo EÚ a EDĽP; pripomína nedávny rozsudok Súdneho dvora, podľa ktorého „hoci je vecou členských štátov, aby prijali opatrenia na zaistenie svojej vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, samotná skutočnosť, že rozhodnutie sa týka bezpečnosti štátu, nemôže viesť k tomu, že sa neuplatní právo Únie“ (41); pripomína, že v stávke je ochrana súkromia všetkých občanov EÚ, takisto ako bezpečnosť a spoľahlivosť všetkých komunikačných sietí EÚ; domnieva sa preto, že diskusia a konanie na úrovni EÚ sú nielen oprávnené, ale zároveň ide o otázku autonómie EÚ;

17.

oceňuje inštitúcie a odborníkov, ktorí prispeli k tomuto vyšetrovaniu; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že orgány niektorých členských štátov odmietli spolupracovať na vyšetrovaní, ktoré Európsky parlament viedol v mene občanov; víta otvorenosť viacerých členov Kongresu a národných parlamentov;

18.

je si vedomý, že v takomto obmedzenom časovom rámci bolo od júla 2013 možné viesť iba predbežné vyšetrovanie všetkých uvedených otázok; uznáva tak rozsah dotknutých odhalení, ako aj ich pretrvávajúci charakter; prijíma preto prístup plánovania vopred, ktorý pozostáva zo súboru konkrétnych návrhov a mechanizmu nadväzujúcich opatrení v ďalšom volebnom období, ktorým sa zabezpečí, že zistenia ostanú jednou z priorít politického programu EÚ;

19.

má v úmysle žiadať pevné politické záväzky od novej Komisie, ktorá bude vymenovaná po voľbách v máji 2014, aby uplatnila návrhy a odporúčania tohto vyšetrovania;

Odporúčania

20.

vyzýva orgány Spojených štátov a členských štátov EÚ, ktoré to ešte neurobili, aby zakázali činnosti súvisiace s plošným hromadným sledovaním;

21.

vyzýva členské štáty EÚ, najmä tie, ktoré sa podieľajú na takzvaných programoch „9 očí“ a „14 očí“ (42), aby podľa potreby komplexne zhodnotili a zrevidovali svoje vnútroštátne právne predpisy a postupy, ktorými sa riadia činnosti spravodajských služieb, s cieľom zabezpečenia, aby boli pod dohľadom parlamentu a súdnictva a pod verejnou kontrolou, aby dodržiavali zásady zákonnosti, potrebnosti, proporcionality, riadneho spracovania, upozornenia používateľa, transparentnosti pomocou kompilácie správnej praxe OSN a odporúčaní Benátskej komisie, a aby boli v súlade s normami Európskeho dohovoru o ľudských právach a plnili si svoje záväzky v oblasti základných práv, najmä čo sa týka ochrany údajov, súkromia a prezumpcie neviny;

22.

vyzýva všetky členské krajiny a v súvislosti s uznesením zo 4. júla 2013 a informačnými vypočutiami predovšetkým Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Švédsko, Holandsko a Poľsko, aby ich súčasné či budúce legislatívne rámce a kontrolné mechanizmy upravujúce činnosti spravodajských agentúr boli v súlade s normami Európskeho dohovoru o ľudských právach a právnymi predpismi Európskej únie na ochranu údajov; vyzýva tieto členské štáty, aby vysvetlili informácie o činnostiach hromadného sledovania vrátane hromadného sledovania cezhraničných telekomunikácií, necieleného sledovania káblových komunikácií, možných dohodách medzi spravodajskými službami a telekomunikačnými spoločnosťami, čo sa týka prístupu k osobným údajom a výmeny týchto údajov a prístupu k transatlantickým káblom, zamestnancov a zariadenia spravodajských služieb USA na území EÚ bez dohľadu nad monitorovacími operáciami, a ich zlučiteľnosti s právnymi predpismi EÚ; vyzýva národné parlamenty týchto krajín, aby zintenzívnili spoluprácu orgánov dohľadu nad spravodajskými službami na európskej úrovni;

23.

vyzýva Spojené kráľovstvo, aby najmä vzhľadom na rozsiahle mediálne správy o hromadnom sledovaní spravodajskou službou GCHQ revidovala svoj súčasný právny rámec, ktorý tvorí „zložitá interakcia“ medzi tromi samostatnými právnymi predpismi – zákonom o ľudských právach z roku 1998, zákonom o spravodajských službách z roku 1994 a zákonom o regulácii vyšetrovacích právomocí z roku 2000;

24.

berie na vedomie revíziu holandského zákona o spravodajských a bezpečnostných službách z roku 2002 (správa Dessensovej komisie z 2. decembra 2013); podporuje tie odporúčania revíznej komisie, ktoré sú zamerané na posilnenie transparentnosti, kontroly a dohľadu nad holandskými spravodajskými službami; vyzýva Holandsko, aby sa zdržalo rozširovania právomocí spravodajských služieb takým spôsobom, ktorým by sa umožňovalo aj vykonávanie necieleného a rozsiahleho monitorovania káblových komunikácií nevinných občanov, najmä vzhľadom na skutočnosť, že jedno z najväčších internetových prepojovacích centier na svete sa nachádza v Amsterdame (AMS-IX); požaduje obozretnosť pri vymedzovaní mandátu a kapacít nového útvaru Joint Sigint Cyber Unit, ako aj obozretnosť v súvislosti s prítomnosťou a operáciami pracovníkov spravodajskej služby USA na území Holandska;

25.

vyzýva členské štáty vrátane ich vlastných spravodajských agentúr, aby neprijímali údaje z tretích štátov, ktoré sa zozbierali nezákonne, a neumožňovali na svojom území sledovanie vládami alebo agentúrami tretích štátov, ktoré je podľa vnútroštátneho práva nezákonné alebo neposkytuje právne záruky zakotvené v medzinárodných nástrojoch alebo nástrojoch EÚ vrátane ochrany ľudských práv podľa ZEÚ, EDĽP a Charty základných práv Európskej únie;

26.

žiada ukončenie hromadného zachytávania a spracovania snímok z webových kamier akoukoľvek tajnou službou; vyzýva členské štáty, aby naplno vyšetrovali či, ako a do akej miery sa ich príslušné tajné služby podieľali na získavaní a spracovaní snímok z webových kamier a aby vymazali všetky uložené snímky získané prostredníctvom takýchto programov hromadného sledovania;

27.

vyzýva členské štáty, aby si bezodkladne splnili svoj záväzok podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach na ochranu svojich občanov pred sledovaním tretími štátmi alebo ich vlastnými spravodajskými službami navzdory požiadavkám dohovoru, a to aj v prípadoch, keď je jeho cieľom chrániť národnú bezpečnosť, a zabezpečiť, aby sa zásady právneho štátu neoslabili v dôsledku uplatňovania právnych predpisov tretích krajín mimo ich územia;

28.

vyzýva generálneho tajomníka Rady Európy, aby začal postup podľa článku 52, podľa ktorého „každá vysoká zmluvná strana poskytne na žiadosť generálneho tajomníka Rady Európy vysvetlenie o spôsobe, akým jej vnútroštátne právo zabezpečuje účinné vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru“;

29.

vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali primerané opatrenia vrátane súdneho konania proti narušeniu zvrchovanosti, a teda porušeniu všeobecného medzinárodného verejného práva, ku ktorému došlo prostredníctvom programov hromadného sledovania; ďalej vyzýva členské štáty EÚ, aby využili všetky dostupné medzinárodné opatrenia na obranu základných práv občanov EÚ, a to najmä začatím medzištátneho konania žaloby v súlade s článkom 41 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

30.

vyzýva členské štáty, aby zriadil účinné mechanizmy, na základe ktorých sa budú osoby zodpovedné za programy (hromadného) sledovania, ktoré sú v rozpore so zásadami právneho štátu a základnými právami občanov, zodpovedať za zneužitie právomoci;

31.

vyzýva Spojené štáty, aby bezodkladne zrevidovali svoje právne predpisy v záujme ich zladenia s medzinárodným právom, uznali právo na súkromie a ďalšie práva občanov EÚ, zabezpečili súdnu nápravu pre občanov EÚ, zrovnoprávnili práva občanov EÚ s právami občanov USA a podpísali opčný protokol, ktorý v rámci Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach umožňuje jednotlivcom podávať sťažnosti;

32.

v tejto súvislosti víta pripomienky a politickú smernicu, ktorú vydal prezident USA Obama 17. januára 2014, ako krok smerom k obmedzovaniu povolenia na využívanie sledovania a spracúvania údajov na účely národnej bezpečnosti a ako krok smerom k rovnakému zaobchádzaniu so všetkými osobnými informáciami jednotlivcov bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko zo strany spravodajských služieb USA; v kontexte vzťahov medzi EÚ a USA však očakáva ďalšie konkrétne kroky, ktoré, a čo je najdôležitejšie, posilnia dôveru v transatlantický prenos údajov a poskytnú záväzné záruky v oblasti vymáhateľných práv na súkromie občanov EÚ, ako sa podrobne uvádza v tejto správe;

33.

zdôrazňuje svoje znepokojenie v súvislosti s prácou výboru Dohovoru o počítačovej kriminalite Rady Európy pri výklade článku 32 Dohovoru o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 (Budapeštiansky dohovor), ktorý sa týka cezhraničného prístupu k uloženým počítačovým údajom na základe súhlasu, alebo ak sú verejne dostupné, a nesúhlasí so záverom dodatkového protokolu alebo pokynov, ktorých zámerom je rozšíriť rozsah tohto ustanovenia nad súčasný režim zriadený týmto dohovorom, čo predstavuje veľkú výnimku k zásade teritoriality, lebo by mohol viesť k neobmedzenému diaľkovému prístupu orgánov presadzovania práva k serverom a počítačom, ktoré sa nachádzajú v iných jurisdikciách bez toho, aby sa odvolával na dohody o vzájomnej právnej pomoci a iné nástroje súdnej spolupráce, ktoré majú zaručiť základné práva pre jednotlivcov vrátane ochrany údajov a ich riadneho spracovania, a to najmä dohovoru Rady Európy č. 108;

34.

vyzýva Komisiu, aby do júla 2014 vyhodnotila uplatniteľnosť nariadenia (ES) č. 2271/96 na prípady kolízie právnych predpisov týkajúcich sa prenosov osobných údajov;

35.

vyzýva Agentúru pre základné práva, aby začala dôkladný výskum ochrany základných práv v súvislosti so sledovaním, a najmä súčasnej zákonnej situácie občanov EÚ, čo sa týka justičných nápravných prostriedkov, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmito praktikami;

Medzinárodné prenosy údajov

Právny rámec USA na ochranu údajov a bezpečný prístav USA

36.

konštatuje, že spoločnosti, ktoré boli podľa odhalení médií zapojené do rozsiahleho hromadného sledovania príslušných občanov EÚ agentúrou Spojených štátov NSA, sú spoločnosti, ktoré majú vlastné osvedčenie o dodržiavaní zásad bezpečného prístavu, a že bezpečný prístav je právny nástroj používaný na prenos osobných údajov z EÚ do USA (napríklad Google, Microsoft, Yahoo!, Facebook, Apple a LinkedIn); vyjadruje obavy z toho, že tieto organizácie nešifrovali informácie a komunikácie, ktoré prúdia medzi ich dátovými centrami, čím umožňujú spravodajským službám zachytiť tieto informácie; víta neskoršie vyhlásenia niektorých spoločností USA, že urýchlia plány na šifrovanie tokov údajov medzi svojimi globálnymi dátovými centrami;

37.

domnieva sa, že rozsiahly prístup spravodajských agentúr USA k osobným údajom EÚ spracúvaným v rámci mechanizmu bezpečného prístavu nespĺňa kritériá na odchýlku v rámci „národnej bezpečnosti“;

38.

zastáva názor, že za súčasných okolností zásady bezpečného prístavu neposkytujú primeranú ochranu pre občanov EÚ, a preto by sa tieto prenosy mali vykonávať v rámci iných nástrojov, ako sú zmluvné doložky alebo záväzné firemné pravidlá, za predpokladu, že tieto nástroje stanovujú konkrétne záruky a ochranu a neobchádzajú ich iné zákonné rámce;

39.

zastáva názor, že Komisia nevykonala nápravu známych nedostatkov týkajúcich sa súčasnej realizácie bezpečného prístavu;

40.

vyzýva Komisiu, aby predložila opatrenia, ktorými zabezpečí okamžité pozastavenie platnosti rozhodnutia Komisie č. 2000/520/ES, kde sa deklarovala primeranosť zásad ochrany súkromia v rámci mechanizmu bezpečného prístavu a súvisiacich často kladených otázok (FAQ) vydaných Ministerstvom obchodu USA; preto vyzýva orgány USA, aby predložili návrh na nový rámec na prenos osobných údajov z EÚ do USA, ktorý spĺňa zákonné požiadavky Únie na ochranu údajov a zabezpečuje požadovanú primeranú úroveň ochrany;

41.

vyzýva príslušné orgány členských štátov, najmä orgány na ochranu údajov, aby využili existujúce právomoci a bezodkladne pozastavili toky údajov do každej organizácie, ktorá má vlastné osvedčenie o dodržiavaní zásad bezpečného prístavu USA, a požadovali, aby sa tieto toky údajov vykonávali iba v rámci iných nástrojov a za predpokladu, že obsahujú potrebné záruky a ochranu, čo sa týka ochrany súkromia a základných práv a slobôd jednotlivcov;

42.

vyzýva Komisiu, aby do decembra 2014 predložila komplexné hodnotenie rámca USA na ochranu súkromia, ktorý sa vzťahuje na obchodné činnosti, činnosti presadzovania práva a spravodajské činnosti, a konkrétne odporúčania vyplývajúce z neexistencie všeobecného zákona o ochrane údajov v USA; vyzýva Komisiu, aby sa spojila s vládou USA v záujme vytvorenia právneho rámca, ktorý by poskytoval vysokú úroveň ochrany jednotlivcov, čo sa týka ochrany ich osobných údajov pri prenose do USA, a zabezpečoval rovnocennosť rámcov EÚ a USE na ochranu súkromia;

Prenosy do iných tretích krajín na základe rozhodnutia o primeranosti

43.

pripomína, že v smernici 95/46/ES sa stanovuje, že prenosy osobných údajov do tretej krajiny sa môžu vykonávať iba vtedy, keď bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe ostatných ustanovení smernice, príslušná tretia krajina poskytne primeranú úroveň ochrany, pričom účelom tohto ustanovenia je zabezpečenie súvislej ochrany, ktorú poskytujú právne predpisy EÚ o ochrane údajov pri prenose osobných údajov mimo EÚ;

44.

pripomína, že v smernici 95/46/ES sa takisto stanovuje, že primeranosť úrovne ochrany poskytovanej treťou stranou sa má hodnotiť na základe všetkých okolností súvisiacich s operáciou prenosu údajov či súborom týchto operácií; rovnako pripomína, že uvedenou smernicou sa poskytujú Komisii vykonávacie právomoci na vydanie vyhlásenia, že tretia krajina zaručuje primeranú úroveň ochrany na základe kritérií stanovených v smernici 95/46/ES; pripomína, že na základe smernice 95/46/ES sa Komisia splnomocňuje aj na vydanie vyhlásenia, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany;

45.

pripomína, že v druhom prípade členské štáty musia prijať nevyhnutné opatrenia, aby zabránili každému prenosu údajov rovnakého druhu do príslušnej tretej krajiny, a že Komisia by mala začať rokovania s cieľom nápravy tejto situácie;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne zhodnotili, či na primeranú úroveň ochrany osobných údajov novozélandského zákona o ochrane súkromia a kanadského zákona o ochrane osobných údajov a elektronických dokumentov, ktorá bola deklarovaná v rozhodnutiach Komisie 2013/65/EÚ a 2002/2/ES, malo vplyv zapojenie národných spravodajských agentúr týchto krajín do hromadného sledovania občanov EÚ, a aby v prípade potreby prijali primerané opatrenia na pozastavenie alebo zrušenie platnosti rozhodnutí o primeranosti; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila situáciu v iných krajinách, ktoré získali rating primeranosti; očakáva, že Komisia predloží Parlamentu správu o svojich zisteniach týkajúcich sa uvedených krajín najneskôr do decembra 2014;

Prenosy na základe zmluvných doložiek a iných nástrojov

47.

pripomína, že vnútroštátne orgány na ochranu údajov naznačili, že pri vypracúvaní štandardných zmluvných doložiek a záväzných firemných pravidiel sa nebrali do úvahy situácie súvisiace s prístupom k osobným údajom na účely hromadného sledovania a že tento prístup by nebol v súlade s ustanoveniami zmluvných doložiek či záväzných firemných pravidiel o odchýlkach, ktoré sa týkajú výnimočných a prípadne nevyhnutných a primeraných odchýlok v oprávnenom záujme v demokratickej spoločnosti;

48.

vyzýva členské štáty, aby zakázali alebo pozastavili toky údajov do tretích krajín na základe štandardných zmluvných doložiek, zmluvných doložiek alebo záväzných firemných pravidiel schválených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, ak možno predpokladať, že právne predpisy vzťahujúce sa na príjemcov údajov im ukladajú povinnosti, ktoré presahujú rámec obmedzení nevyhnutných v demokratickej spoločnosti a ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na záruky poskytované platnými právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a štandardnými zmluvnými doložkami alebo preto, že pokračujúci prenos by predstavoval riziko vážneho poškodenia príslušných osôb;

49.

vyzýva pracovnú skupinu zriadenú podľa článku 29, aby vydala usmernenia a odporúčania týkajúce sa záruk a ochrany, ktoré by zmluvné nástroje pre medzinárodné prenosy osobných údajov EÚ mali obsahovať v záujme zabezpečenia ochrany súkromia, základných práv a slobôd jednotlivcov, najmä vzhľadom na predpisy tretích krajín týkajúce sa spravodajských činností a národnej bezpečnosti a zapojenie spoločností, ktoré prijímajú údaje v tretej krajine, do hromadného sledovania spravodajskými agentúrami tretích krajín;

50.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala štandardné zmluvné doložky, ktoré ustanovila, s cieľom posúdiť, či poskytujú potrebnú ochranu, pokiaľ ide o prístup k osobným údajom prenášaným v rámci doložiek na spravodajské účely, a podľa potreby ich zrevidovala;

Prenosy na základe Dohody o vzájomnej právnej pomoci

51.

vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2014 vykonala dôkladné posúdenie súčasnej Dohody o vzájomnej právnej pomoci v súlade s jej článkom 17 s cieľom overiť jej vykonávanie v praxi a najmä, či ju USA účinne využívajú na získavanie informácií alebo dôkazov v EÚ a či sa táto dohoda neobchádza so zámerom získať informácie priamo v EÚ, a posúdiť vplyv na základné práva jednotlivcov; toto posúdenie by sa nemalo týkať len oficiálnych vyhlásení USA ako postačujúceho východiska pre analýzu, ale malo by vychádzať aj z konkrétnych hodnotení EÚ; toto dôkladné preskúmanie by sa malo zamerať aj na dôsledky uplatňovania ústavnej štruktúry Únie na tento nástroj s cieľom uviesť ho do súladu s právom Únie, najmä vzhľadom na jeho protokol 36 a článok 10 a na vyhlásenie 50 týkajúce sa tohto protokolu; zároveň vyzýva Komisiu, aby posúdila bilaterálne dohody uzatvorené medzi členskými štátmi a USA s cieľom zabezpečiť súlad medzi týmito bilaterálnymi dohodami a dohodami, ktoré EÚ uzatvára alebo plánuje uzatvoriť s USA;

Vzájomná pomoc v trestných veciach v EÚ

52.

vyzýva Radu a Komisiu, aby informovali Parlament o tom, ako členské štáty skutočne aplikujú Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi, najmä jeho hlavu III o zachytávaní telekomunikácií; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2014 predložila návrh v súlade s vyhlásením 50 týkajúci sa protokolu 36, ako sa požadovalo, s cieľom prispôsobiť ho rámcu Lisabonskej zmluvy;

Prenosy na základe dohody o TFTP a dohody o PNR

53.

zastáva názor, že informácie, ktoré poskytuje Európska komisia a Ministerstvo financií Spojených štátov, neobjasňujú, či spravodajské agentúry USA zachytávajú komunikácie zo sietí SWIFT, operačných systémov bánk alebo komunikačných sietí a majú tak prístup k finančným správam systému SWIFT v EÚ samostatne alebo v spolupráci s národnými spravodajskými agentúrami EÚ a bez použitia existujúcich bilaterálnych kanálov vzájomnej právnej pomoci a justičnej spolupráce;

54.

pripomína svoje uznesenie z 23. októbra 2013 a žiada Komisiu o pozastavenie platnosti dohody o TFTP;

55.

vyzýva Komisiu, aby reagovala na obavy, že tri hlavné počítačové rezervačné systémy, ktoré používajú letecké spoločnosti na celom svete, sídlia v USA a údaje PNR sú uložené v systémoch cloudu, ktoré fungujú na americkej pôde podľa právnych predpisov USA, kde ochrana údajov nie je dostatočná;

Rámcová dohoda o ochrane údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce („zastrešujúca dohoda“)

56.

domnieva sa, že uspokojujúce riešenie v rámci „zastrešujúcej dohody“ je podmienkou na úplné obnovenie dôvery medzi transatlantickými partnermi;

57.

žiada o okamžité obnovenie rokovaní so USA o „zastrešujúcej dohode“, ktorá by mala stanoviť jasné práva pre občanov EÚ na rovnakom právnom základe ako sú práva občanov USA; navyše zdôrazňuje, že v tejto dohode by sa mali stanoviť účinné a vymožiteľné správne a justičné prostriedky pre všetkých občanov EÚ v USA bez diskriminácie;

58.

žiada Komisiu a Radu, aby neiniciovali so USA nijaké nové odvetvové dohody ani dojednania o prenose osobných údajov na účely presadzovania práva, kým nenadobudne platnosť „zastrešujúca dohoda“;

59.

vyzýva Komisiu, aby do apríla 2014 podrobne informovala o jednotlivých bodoch rokovacieho poverenia a o súčasnom stave;

Reforma ochrany údajov

60.

vyzýva predsedníctvo Rady a členské štáty, aby urýchlili prácu na celom balíku ochrany údajov s cieľom umožniť jeho prijatie v roku 2014 tak, že občania EÚ sa budú môcť v blízkej budúcnosti tešiť z vysokej úrovne ochrany údajov; zdôrazňuje, že rozhodné konanie a plná podpora zo strany Rady sú nevyhnutnou podmienkou na preukázanie dôveryhodnosti a asertivity voči tretím krajinám;

61.

zdôrazňuje, že nariadenie o ochrane údajov aj smernica o ochrane údajov sú nevyhnutné na ochranu základných práv jednotlivcov, a preto treba obe smernice vnímať ako balík opatrení, ktoré treba prijať súčasne s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti spracúvania údajov v EÚ poskytovali vysokú úroveň ochrany za všetkých okolností; zdôrazňuje, že ďalšie opatrenia v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva prijme len vtedy, keď Rada začne rokovať s Parlamentom a Komisiou o balíku ochrany údajov;

62.

pripomína, že koncepcie špecifickej ochrany súkromných informácií a automatickej ochrany osobných údajov predstavujú posilnenie ochrany údajov a mali by mať štatút usmernení pre všetky produkty, služby a systémy poskytované cez internet;

63.

považuje väčšiu transparentnosť a prísnejšie bezpečnostné normy pre internet a telekomunikácie za nevyhnutnú zásadu smerujúcu k lepšiemu systému ochrany údajov; preto vyzýva Komisiu, aby predložila právny návrh na štandardizované všeobecné zmluvné podmienky pre internet a telekomunikácie a aby poverila orgán dohľadu, aby monitoroval dodržiavanie všeobecných zmluvných podmienok;

Cloud computing

64.

konštatuje, že uvedená prax negatívne ovplyvnila dôveru v cloud computing v USA a k poskytovateľom cloudu; preto zdôrazňuje, že vývoj európskeho cloudu a IT riešení je základným prvkom pre rast a zamestnanosť, dôveru v služby cloud computingu a k poskytovateľom cloud computingu, ako aj na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany osobných údajov;

65.

žiada všetky verejné orgány v Únii, aby nevyužívali služby cloudu v prípadoch, keď sa môže uplatňovať aj iné právo než právo EÚ;

66.

opakuje svoje vážne obavy v súvislosti s tým, že poskytovatelia cloudu, ktorí podliehajú zákonom tretej krajiny alebo používajú na ukladanie údajov servery umiestnené v tretích krajinách, sú povinní priamo poskytovať osobné údaje a informácie EÚ spracúvané podľa dohôd o službách cloudu, ako aj poskytovať priamy diaľkový prístup k týmto osobným údajom a informáciám orgánom na presadzovanie práva a spravodajským službám tretej krajiny;

67.

odsudzuje skutočnosť, že tento prístup sa zvyčajne poskytuje prostredníctvom priameho presadzovania právnych predpisov orgánmi tretích krajín bez toho, aby sa využívali medzinárodné nástroje zriadené na právnu spoluprácu, ako sú dohody o vzájomnej právnej pomoci alebo iné formy justičnej spolupráce;

68.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zriadenie Európskeho partnerstva pre cloud, pričom by v plnej miere zapojili občiansku spoločnosť a technickú komunitu, napríklad osobitnú skupinu pre internetovú techniku (IETF), a aby zohľadnili aspekty ochrany údajov;

69.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o medzinárodných dohodách, ktoré sa týkajú spracovania osobných údajov, venovala osobitnú pozornosť rizikám a problémom spojeným s cloud computingom, ktoré môžu ohroziť základné práva, a ako aj najmä právo na súkromie a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zakotvené v článku 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť vnútroštátnym predpisom rokovacieho partnera, ktorými sa riadu prístup orgánov presadzovania práva a spravodajských agentúr k osobným údajom spracovávaným prostredníctvom služieb cloud computingu, najmä tým, že bude žiadať, aby sa prístup povolil iba na základe dodržania riadneho právneho postupu a existencie jednoznačného právneho základu, ako aj požiadavke, aby sa vymedzili presné podmienky prístupu, účel získania tohto prístupu, bezpečnostné opatrenia zavedené pri poskytovaní údajov, práva jednotlivcov, ako aj pravidlá dohľadu a účinný mechanizmus odškodnenia;

70.

pripomína, že všetky spoločnosti poskytujúce služby v EÚ musia bez výnimky dodržiavať zákony EÚ a nesú zodpovednosť za všetky ich porušenia, a zdôrazňuje význam využívania efektívnych, primeraných a odrádzajúcich správnych postihov, ktoré sa môžu uplatniť na poskytovateľov služieb cloud computingu, ktorí nedodržiavajú normy EÚ na ochranu údajov;

71.

žiada Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby vyhodnotili, v akom rozsahu došlo k porušeniu predpisov EÚ v oblasti ochrany súkromia a údajov v dôsledku spolupráce právnych subjektov EÚ so spravodajskými službami alebo v dôsledku prijatia súdnych príkazov orgánov tretích krajín, ktoré požadovali osobné údaje o občanoch EÚ v rozpore s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov;

72.

vyzýva podniky poskytujúce nové služby prostredníctvom technológií „big data“ a nových aplikácií, napríklad „internet vecí“, aby v záujme zachovania vysokej úrovne dôvery občanov zapracovali opatrenia na ochranu údajov už vo vývojovej fáze;

Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)

73.

uznáva, že EÚ a USA štáty pokračujú v rokovaniach o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, ktoré má veľký strategický význam pre ďalší hospodársky rast;

74.

dôrazne poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na význam digitálnej ekonomiky v tomto vzťahu a v záujme obnovy dôvery medzi EÚ a USA môže byť súhlas Európskeho parlamentu s konečnou dohodou o TTIP ohrozený, ak sa úplne nezastavia plošné hromadné sledovanie a hromadné spracovanie osobných údajov, ako aj odpočúvanie komunikácie v inštitúciách EÚ a v diplomatických zastupiteľstvách a ak sa nenájde vhodné riešenie týkajúce sa práv občanov EÚ na súkromie údajov vrátane administratívnych a súdnych opravných prostriedkov; zdôrazňuje, že Parlament môže súhlasiť s konečnou dohodou o TTIP iba vtedy, keď bude dohoda plne rešpektovať okrem iného základné práva uznané v charte EÚ, a že ochrana súkromia jednotlivcov v súvislosti so spracovaním a zverejňovaním osobných údajov sa naďalej riadi článkom XIV dohody GATS; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ v oblasti ochrany údajov nemožno považovať za svojvoľnú ani neoprávnenú diskrimináciu pri uplatňovaní článku XIV dohody GATS;

Demokratický dohľad nad spravodajskými službami

75.

zdôrazňuje, že napriek skutočnosti, že dohľad nad činnosťou spravodajských služieb by mal byť založený na demokratickej legitímnosti (pevný právny rámec, oprávnenia ex ante a overenia ex post) aj na primeranej technickej spôsobilosti a odbornosti, väčšine súčasných orgánov dohľadu EÚ a USA veľmi chýbajú obe, najmä technické spôsobilosti;

76.

ako v prípade systému Echelon vyzýva všetky národné parlamenty, ktoré doposiaľ nezaviedli zmysluplný dohľad nad činnosťami spravodajských služieb vykonávaný parlamentnými alebo odbornými orgánmi so zákonnými vyšetrovacími právomocami, aby tak urobili; vyzýva národné parlamenty, aby zabezpečili, aby výbory/orgány vykonávajúce tento dohľad mali dostatočné zdroje, technické odborné znalosti a právne prostriedky vrátane práva na vykonávanie návštev na mieste, aby mohli účinne kontrolovať spravodajské služby;

77.

požaduje vytvorenie skupiny poslancov a expertov, ktorá by transparentne a v spolupráci s národnými parlamentmi navrhovala odporúčania, ktoré treba prijať na posilnenie demokratickej kontroly vrátane parlamentnej kontroly nad spravodajskými službami a na posilnenie spolupráce v oblasti dohľadu v EÚ, najmä čo sa týka jej cezhraničného rozmeru; domnieva sa, že skupina by mala najmä preskúmať možnosť stanoviť minimálne európske normy alebo usmernenia v oblasti dohľadu nad spravodajskými službami (vykonávaného ex ante a ex post), ktoré by vychádzali z existujúcich osvedčených postupov a odporúčaní medzinárodných organizácií (OSN, Rada Európy) týkajúcich sa kontroly a zodpovednosti spravodajských služieb zo zahraničia, vrátane toho, že orgány dohľadu sú podľa „pravidla tretej strany“ považované za tretiu stranu, alebo vrátane zásady „kontroly pôvodcom“, možnosť vytvoriť kritériá pre zvýšenú transparentnosť na základe všeobecnej zásady prístupu k informáciám a tzv. zásad z Tshwane (43), ako aj možnosť vytvoriť zásady týkajúce sa obmedzenia, pokiaľ ide o trvanie a rozsah prípadného sledovania, pričom je potrebné zabezpečiť, aby toto sledovanie bolo primerané a obmedzené so zreteľom na daný účel;

78.

vyzýva túto skupinu, aby vypracovala správu slúžiacu na prípravu konferencie, ktorú má Parlament v úmysle usporiadať do konca roka 2015 a do ktorej by sa zapojili národné orgány dohľadu, či už parlamentné alebo nezávislé;

79.

vyzýva členské štáty, aby využili osvedčené postupy s cieľom zlepšiť prístup svojich orgánov dohľadu k informáciám o činnostiach spravodajských služieb (vrátane tajných informácií a informácií od iných služieb) a určili právomoc na vykonávanie kontrol na mieste, rozsiahly súbor vyšetrovacích právomocí, primerané zdroje a technické odborné znalosti, striktnú nezávislosť od vlády a povinnosť podávať správy svojim parlamentom;

80.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli spoluprácu medzi orgánmi dohľadu, najmä v rámci Európskej siete vnútroštátnych orgánov dohľadu nad spravodajskými službami (ENNIR);

81.

naliehavo vyzýva PK/VP, aby zodpovedné orgány Parlamentu pravidelne informovala o činnosti Centra EÚ pre analýzu spravodajských informácií (IntCen), ktoré je súčasťou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, vrátane riadneho dodržiavania základných ľudských práv a platných predpisov EÚ v oblasti súkromia údajov a aby tak Parlamentu umožnila lepšie dohliadať na vonkajšie aspekty politík EÚ; naliehavo žiada Komisiu a PK/VP, aby predložili návrh právneho základu pre činnosti strediska IntCen, ak sa plánujú pre toto stredisko akékoľvek vlastné operácie alebo budúce právomoci v oblasti štruktúry pre zhromažďovanie spravodajských informácií alebo údajov, ktoré by mohli mať vplyv na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ;

82.

vyzýva Komisiu, aby do decembra 2014 predložila návrh na európsky postup bezpečnostnej previerky vzťahujúci sa na všetkých úradníkov EÚ, pretože v súčasnom systéme, v rámci ktorého členské štáty vykonávajú bezpečnostnú previerku štátnej príslušnosti, sa stanovujú rozličné požiadavky a dĺžky trvania postupov v rámci vnútroštátnych systémov, čoho výsledkom je odlišné zaobchádzanie s poslancami Parlamentu a ich pracovníkmi v závislosti od štátnej príslušnosti;

83.

pripomína ustanovenia medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o postupovaní utajovaných informácií, ktorých držiteľom je Rada a ktoré sa netýkajú vecí v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a o a spracúvaní týchto informácií Parlamentom, ktoré by sa mali použiť na zlepšenie dohľadu na úrovni EÚ;

Agentúry EÚ

84.

vyzýva spoločný dozorný orgán Europolu, aby spolu s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov vykonali do konca roka 2014 spoločnú inšpekciu na zistenie, či vnútroštátne orgány zákonne získali informácie a osobné údaje, ktoré si vymieňajú s Europolom, najmä ak tieto informácie alebo údaje získali pôvodne spravodajské služby v EÚ alebo tretej krajine, a či sa zaviedli primerané opatrenia na zabránenie použitiu a ďalšiemu šíreniu týchto informácií alebo údajov; domnieva sa, že Europol by nemal spracúvať nijaké informácie ani údaje, ktoré sa získali porušením základných práv, ktoré sú chránené podľa Charty základných práv;

85.

vyzýva Europol, aby plne využil svoj mandát a požiadal príslušné orgány členských štátov o začatie vyšetrovania v súvislosti s rozsiahlymi počítačovými útokmi a prienikmi do sietí IT s možnými cezhraničnými dôsledkami; je presvedčený, že mandát Europolu by sa mal posilniť, aby mohol začať vlastné vyšetrovanie na základe podozrenia z úmyselného útoku na sieť a informačné systémy viacerých členských štátov alebo orgánov Únie (44); vyzýva Komisiu, aby preskúmala činnosti Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite a aby podľa potreby predložila návrh na komplexný rámec na posilnenie jeho kompetencií;

Sloboda prejavu

86.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi hrozbami pre slobodu tlače a odradzujúcimi účinkami zastrašovania novinárov štátnymi orgánmi, najmä čo sa týka ochrany dôvernosti novinárskych zdrojov; pripomína výzvy vyjadrené v uznesení z 21. mája 2013 s názvom Charta EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ;

87.

berie na vedomie zadržanie pána Mirandu a konfiškáciu materiálov v jeho vlastníctve orgánmi Veľkej Británie podľa dodatku 7 protiteroristického zákona z roku 2000 (Terrorism Act) (ako aj požiadavku, aby denník The Guardian zničil alebo odovzdal materiál) a vyjadril znepokojenie, že toto predstavuje vážne zasahovanie do práva na slobodu prejavu a slobodu médií uznanú v článku 10 EDĽP a článku 11 charty EÚ a že právne predpisy určené na boj proti terorizmu by sa v takýchto prípadoch mohli zneužívať;

88.

upriamuje pozornosť na kritickú situáciu informátorov a ich podporovateľov vrátane novinárov po ich odhaleniach; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa v budúcom legislatívnom návrhu, ktorým sa zavádza účinný a komplexný európsky program na ochranu informátorov, ako sa už požadovalo v uznesení Parlamentu z 23. októbra 2013, nemali zahrnovať aj ďalšie oblasti kompetencie Únie, pričom osobitná pozornosť by sa venovala zložitému postaveniu informátorov v spravodajských službách; vyzýva členské štáty EÚ, aby dôkladne preskúmali možnosť na poskytovanie medzinárodnej ochrany informátorom v prípade trestného stíhania;

89.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby ich právne predpisy, najmä v oblasti národnej bezpečnosti, poskytovali bezpečnú alternatívu na mlčanlivosť v prípade odhaľovania či predkladania správ o previneniach vrátane prípadov korupcie, trestných činov, porušení zákonných povinností, justičných omylov a zneužívania moci, čo je takisto v súlade s podmienkami rozličných medzinárodných nástrojov proti korupcii (OSN a Rada Európy), so zásadami zakotvenými v rezolúcie PACE 1729(2010), zásadami z Tshwane atď.;

Bezpečnosť informačných technológií (IT) v EÚ

90.

zdôrazňuje, že z nedávnych udalostí jasne vyplýva kritická zraniteľnosť EÚ, najmä inštitúcií EÚ, národných vlád a parlamentov, veľkých európskych spoločností, európskych infraštruktúr a sietí IT voči rafinovaným útokom, pri ktorých sa používa zložitý softvér a malvér; konštatuje, že tieto útoky si vyžadujú finančné a ľudské zdroje takého rozsahu, že pravdepodobne majú pôvod v štátnych subjektoch konajúcich v mene zahraničných vlád; v tejto súvislosti považuje počítačového pirátstva alebo odpočúvania v sieťach telekomunikačnej spoločnosti Belgacom za znepokojivý príklad útoku proti kapacite EÚ v oblasti IT; zdôrazňuje, že posilňovanie kapacity EÚ v oblasti IT a bezpečnosti takisto zmenšuje citlivosť EÚ voči vážnym počítačovým útokom, ktoré pochádzajú z veľkých zločineckých organizácií či teroristických zoskupení;

91.

zastáva názor, že odhalenia hromadného sledovania, ktoré spôsobilo túto krízu, možno využiť ako príležitosť pre Európu na prevzatie iniciatívy a vytvorenie nezávislej kapacity kľúčových zdrojov v oblasti IT, ako strategické prioritné opatrenie; zdôrazňuje, že v záujme získania dôvery by táto európska kapacita IT mala čo najviac vychádzať z otvorených noriem a bezplatného a otvoreného softvéru a podľa možnosti aj hardvéru, čo znamená, že celý dodávateľsky reťazec od návrhu spracovania až po úroveň aplikácie bude transparentný a kontrolovateľný; poukazuje na to, že v záujme opätovného nadobudnutia konkurencieschopnosti v strategickom sektore služieb v oblasti IT treba uzavrieť novú digitálnu dohodu na základe spoločného a rozsiahleho úsilia inštitúcií EÚ, členských štátov, výskumných ústavov, priemyslu a občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili verejné obstarávanie ako pákový efekt na podporu takej kapacity zdrojov v EÚ prostredníctvom určenia noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a súkromia za hlavné požiadavky vo verejnom obstarávaní tovarov a služieb v oblasti IT; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby revidovala súčasné postupy v oblasti verejného obstarávania vo veci spracúvania údajov, aby sa mohlo posúdiť obmedzenie postupov verejného obstarávania len na certifikované spoločnosti a prípadne na spoločnosti EÚ, ak ide o bezpečnostné alebo rozhodujúce záujmy;

92.

rozhodne odsudzuje skutočnosť, že spravodajské služby sa usilovali o zníženie bezpečnostných noriem v oblasti IT a vkladanie vírusov typu „backdoor“ do veľkého palety systémov IT; žiada Komisiu, aby predložila návrh právnych predpisov na zákaz používania vírusov typu „backdoor“ agentúrami na presadzovanie práva; preto odporúča používanie softvéru s otvoreným kódom vo všetkých prostrediach, kde existujú obavy o bezpečnosť IT;

93.

vyzýva všetky členské štáty, Komisiu, Radu a Európsku radu, aby v plnej miere podporovali rozvoj európskych inovačných a technologických kapacít v oblasti nástrojov IT, spoločností a poskytovateľov (hardvér, softvér, služby a sieť), aj v záujme počítačovej bezpečnosti, a šifrovanie a šifrovacie kapacity, a to aj pomocou financovania v oblasti výskumu a vývoja; vyzýva všetky príslušné orgány a inštitúcie EÚ a členské štáty, aby investovali do miestnych a nezávislých technológií EÚ a aby mohutne rozvíjali a zvyšovali detekčné schopnosti;

94.

vyzýva Komisiu, normalizačné orgány a agentúru ENISA, aby do decembra 2014 vytvorili minimálne normy v oblasti bezpečnosti a ochrany súkromia a usmernenia pre informačné systémy, siete a služby vrátane služieb tzv. cloud computingu s cieľom lepšej ochrany osobných údajov občanov EÚ a integrity všetkých informačných systémov; domnieva sa, že tieto normy by sa mohli stať meradlom pre nové celosvetové normy a mali by sa stanoviť v otvorenom a demokratickom procese, a nemala by ich presadzovať jedna krajina, subjekt ani nadnárodná spoločnosť; domnieva sa, že aj keď treba brať do úvahy zákonné presadzovanie práva a záujmy spravodajských služieb s cieľom podporiť boj proti terorizmu, ich výsledkom by nemalo byť všeobecné oslabenie závislosti všetkých informačných systémov; vyjadruje podporu nedávnych rozhodnutí osobitnej skupiny pre internetovú techniku (IETF) o zahrnutí vlád do modelu ohrozenia internetovej bezpečnosti;

95.

poukazuje na to, že EÚ a vnútroštátne telekomunikačné regulačné orgány, a v niektorých prípadoch aj telekomunikačné spoločnosti, jednoznačne zanedbávajú bezpečnosť používateľov a klientov v oblasti IT; vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje existujúce právomoci vyplývajúce z rámcovej smernice o súkromí a elektronických komunikáciách na posilnenie ochrany dôvernosti komunikácie prostredníctvom prijatia opatrení s cieľom zabezpečiť, aby boli koncové zariadenia zlučiteľné s právom používateľov na kontrolu a ochranu svojich osobných údajov, a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti telekomunikačných sietí a služieb, a to aj používaním najmodernejšieho šifrovania komunikácie po celej dĺžke spojenia;

96.

podporuje stratégiu počítačovej bezpečnosti EÚ, ale domnieva sa, že nezahrnuje všetky možné hrozby a mala by sa posilniť tak, aby zahŕňala konanie štátu so zlým úmyslom; poukazuje na potrebu robustnejšej informačnej bezpečnosti a odolnosti informačných systémov;

97.

vyzýva Komisiu, aby najneskôr do januára 2015 predložila akčný plán na posilnenie nezávislosti EÚ v odvetví IT vrátane súdržnejšieho prístupu k podpore európskych technologických kapacít v odvetví IT (vrátane informačných systémov, zariadení, služieb, cloud computingu, šifrovania a anonymizácie) a k ochrane kritickej informačnej infraštruktúry (aj z hľadiska vlastníctva a zraniteľnosti);

98.

vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho pracovného programu v rámci programu Horizont 2020 nasmerovala viac zdrojov na podporu európskeho výskumu, rozvoja, inovácií a odbornej prípravy v oblasti IT technológií, najmä technológií a infraštruktúr na zvýšenie ochrany súkromia, šifrovanie, bezpečných výpočtových riešení, čo najlepších bezpečnostných riešení otvoreného zdrojového kódu a ďalších služieb informačnej spoločnosti. a podporovala vnútorný trh s európskym softvérom, hardvérom a šifrovacími prostriedkami a komunikačnými infraštruktúrami vrátane vývoja komplexnej priemyselnej stratégie EÚ pre odvetvie informačných technológií; domnieva sa, že malé a stredné podniky zohrávajú vo výskume osobitnú úlohu; zdôrazňuje, že prostriedky EÚ by sa nemali vyčleňovať na projekty, ktorých jediným cieľom je vývoj nástrojov na získavanie nelegálnej prístupu do systémov IT;

99.

žiada Komisiu, aby najneskôr do decembra 2014 rozvrhla súčasné zodpovednosti a preskúmala, či ENISA, Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite, CERT-EU a EDPS a ďalšie centrá Únie so špecializovanými skúsenosťami potrebujú rozsiahlejší mandát, lepšiu koordináciu a/alebo ďalšie zdroje a technické kapacity, aby mohli zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní európskych komunikačných systémov, boli efektívnejšie v predchádzaní a vo vyšetrovaní závažných porušení v EÚ v oblasti IT a vykonávania (alebo pomoci členským štátom a orgánom EÚ pri vykonávaní) technických vyšetrovaní na mieste týkajúcich sa závažných porušení v oblasti IT; osobitne vyzýva Komisiu, aby posúdila posilnenie úlohy ENISA pri obrane interných systémov v inštitúciách EÚ a vybudovala v rámci ENISA štruktúru zodpovedného tímu na reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) pre EÚ a členské štáty;

100.

žiada Komisiu, aby vyhodnotila potrebu európskej akadémie pre informačné technológie, v ktorej sú združení najlepší nezávislí európski a medzinárodní odborníci vo všetkých súvisiacich oblastiach a ktorej úlohou je poskytovať všetkým dôležitým inštitúciám a orgánom EÚ vedecké poradenstvo v oblasti informačných technológií vrátane bezpečnostných stratégií;

101.

vyzýva príslušné útvary sekretariátu Európskeho parlamentu, aby pod záštitou predsedu EP najneskôr do júna 2015 vykonali dôkladné preskúmanie a najneskôr do decembra 2014 predložili predbežnú správu a posúdenie závislosti počítačovej bezpečnosti Európskeho parlamentu zamerané na: rozpočtové prostriedky, ľudské zdroje, technickú kapacitu, vnútornú organizáciu a všetky príslušné prvky s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti informačných systémov Parlamentu; domnieva sa, že v rámci takého posúdenia by sa mali poskytnúť aspoň informácie, analýza a odporúčania týkajúce sa:

nevyhnutnosti vykonávať pravidelné, prísne a nezávislé bezpečnostné audity a skúšky odolnosti voči prienikom, pričom sa vyberú externí bezpečnostní experti, čim sa zabezpečí transparentnosť a zaručí ich mandát vo vzťahu k tretím krajinám alebo akýmkoľvek záujmovým skupinám,

začlenenia osobitných požiadaviek v oblasti bezpečnosti informačných technológií/ochrany súkromia, ktoré vychádzajú z najlepších postupov, do postupu obstarávania nových informačných systémov vrátane možnosti začleniť požiadavku slobodného softvéru ako podmienku obstarania alebo požiadavku, aby sa dôveryhodné európske spoločnosti zúčastnili na postupe obstarávania v prípade, že sú dotknuté citlivé oblasti súvisiace s bezpečnosťou,

zoznamu spoločností, ktoré uzatvorili zmluvu s Európskym parlamentom v oblasti informačných technológií a telekomunikácií, so zreteľom na akúkoľvek informáciu o ich spolupráci so spravodajskými agentúrami, ktorá vyjde najavo (napríklad odhalenia týkajúce sa zmlúv, ktoré uzatvoril národný bezpečnostný orgán so spoločnosťou ako RSA, ktorej výrobky používa Európsky parlament na údajnú ochranu vzdialeného prístupu svojich poslancov a zamestnancov k údajom), vrátane možnosti poskytovania tých istých služieb inými, najlepšie európskymi spoločnosťami,

spoľahlivosti a odolnosti softvéru, najmä štandardne dostupného komerčného softvéru, ktorý inštitúcie EÚ využívajú vo svojich informačných systémoch, z hľadiska prieniku a narušení zo strany orgánov presadzovania práva alebo spravodajských orgánov z EÚ či tretích krajín, aj so zreteľom na medzinárodné normy, najlepšie zásady manažmentu bezpečnostných rizík a dodržiavanie noriem EÚ pre informačnú bezpečnosť siete v oblasti porušení bezpečnosti;

väčšieho použitia bezplatných systémov a systémov z otvorených zdrojov,

krokov a opatrení prijatých s cieľom riešiť zvýšené používanie mobilných nástrojov (napr. inteligentné telefóny, tablety, a to na odbornej, ako aj osobnej úrovni) a ich vplyv na informačnú bezpečnosť systému,

bezpečnosti komunikácie medzi rozličnými pracoviskami Parlamentu a bezpečnosti informačných systémov používaných v Parlamente,

používania a umiestnenia serverov a centier IT pre informačné systémy Parlamentu a následkov na bezpečnosť a integritu systémov,

skutočného vykonania existujúcich pravidiel týkajúcich sa narušenia bezpečnosti a rýchleho oznámenia, ktoré poskytnú poskytovatelia verejne dostupných telekomunikačných sietí príslušným orgánom,

používania cloud computingu a služieb ukladania údajov na vzdialených počítačových zariadeniach (cloud) zo strany Parlamentu vrátane druhu takto ukladaných údajov, spôsobu ochrany obsahu a prístupu k nim a umiestnenia cloud serverov, pričom sa spresní uplatniteľný právny rámec ochrany údajov a spravodajských služieb a posúdi sa možnosť využívať iba cloud servery, ktoré sa nachádzajú na území EÚ;

plánu, v ktorom sa počíta s väčším použitím šifrovacích technológií, najmä šifrovania overeného po celej dĺžke spojenia pre všetky počítačové a komunikačné služby, ako sú cloud computing, elektronická pošta, služby rýchlych správ a telefónia,

používania elektronického podpisu v elektronickej pošte,

plánu používania pravidla automatického šifrovania elektronickej pošty, napríklad GNU Privacy Guard, ktoré by súčasne umožnilo používať digitálne podpisy,

možnosti vytvorenia bezpečnej služby rýchlych správ v Parlamente, ktorá by umožňovala bezpečnú komunikáciu, pričom na serveri by sa zobrazil len šifrovaný obsah;

102.

vyzýva všetky inštitúcie a agentúry EÚ, najmä Európsku radu, Radu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (vrátane delegácií EÚ), Komisiu, Súdny dvor a Európsku centrálnu banku, aby v spolupráci s agentúrou ENISA, Europolom a tímami CERT najneskôr do júna 2015 vykonali podobnú úlohu a predložili predbežnú správu do decembra 2014; vyzýva členské štáty, aby vykonali podobné posúdenie;

103.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vonkajšiu činnosť EÚ, v prípade Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by sa malo vykonať posúdenie súvisiacich rozpočtových potrieb a bezodkladne prijať prvé opatrenia, a že v návrhu rozpočtu na rok 2015 treba vyčleniť primerané finančné prostriedky;

104.

domnieva sa, že rozsiahle informačné systémy, ktoré sa používajú v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako sú Schengenský informačný systém II, vízový informačný systém, Eurodac a prípadné budúce systémy, napríklad EU-ESTA, by sa mali vytvoriť a prevádzkovať tak, aby sa zabezpečilo, že údaje sa na základe žiadostí od orgánov tretích krajín neprezradia; žiada agentúru eu-LISA, aby do konca roka 2014 podala Parlamentu správu o spoľahlivosti zavedených systémov;

105.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby v spolupráci so zainteresovanými partnermi prijali opatrenia na medzinárodnej úrovni, najmä v OSN, s cieľom realizovať stratégiu EÚ pre demokratickú správu internetu, a tak zabrániť nenáležitému vplyvu jednotlivých subjektov, spoločností alebo krajín na činnosti ICANN a IANA zabezpečením primeraného zastúpenia všetkých zainteresovaných strán v týchto orgánoch a súčasne sa vyhnúť možnosti štátnej kontroly, cenzúry alebo delenia a roztrieštenosti internetu;

106.

vyzýva EÚ, aby sa postavila na čelo snáh o pretvorenie štruktúry a správy internetu s cieľom riešiť riziká týkajúce sa tokov údajov a ich ukladania, pričom je potrebné usilovať sa viac o minimalizáciu dát a transparentnosť a menej o hromadné ukladanie nespracovaných údajov, ako aj o presmerovanie internetovej prevádzky alebo úplné šifrovanie internetovej prevádzky po celej dĺžke, aby sa tak zabránilo súčasným rizikám spojeným so zbytočným presmerovaním prevádzky cez územie krajín, ktoré nespĺňajú základné normy v oblasti základných práv, ochrany údajov a súkromia;

107.

žiada podporu pre:

vyhľadávače EÚ a sociálne siete EÚ, ktoré sú hodnotným krokom smerujúcim k informačnej nezávislosti EÚ,

európskych poskytovateľov informačných služieb,

šifrovanú komunikáciu všeobecne vrátane e-mailovej a SMS komunikácie,

európske informačné kľúčové prvky, napríklad riešenia pre operačné systémy klient – server, využívanie štandardov otvoreného zdrojového kódu, rozvoj európskych prvkov pre spájanie siete, napr. smerovače (routery);

108.

vyzýva Komisiu, aby predložila právny návrh systému EÚ týkajúceho sa presmerovania vrátane spracovania podrobných záznamov hovorov (CDR) na úrovni EÚ, ktorý bude subštruktúrou existujúceho internetu a nebude prekračovať hranice EÚ; konštatuje, že všetky údaje zo systému presmerovania a CDR by sa mali spracovávať v súlade s právnymi rámcami EÚ;

109.

vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s agentúrou ENISA, Centrom boja proti počítačovej kriminalite zriadeným v rámci Europolu, tímami CERT, vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov a oddeleniami zaoberajúcimi sa počítačovou kriminalitou rozvíjali kultúru bezpečnosti a začali vzdelávaciu a informačnú kampaň s cieľom umožniť občanom prijať informovanejšie rozhodnutia týkajúce sa otázky, ktoré osobné údaje poskytnú on-line a ako ich lepšie chrániť, a to aj prostredníctvom šifrovania a bezpečného cloud computingu, pričom sa v plnom rozsahu využije platforma pre informácie vo verejnom záujme ustanovená v smernici o univerzálnej službe;

110.

vyzýva Komisiu, aby do decembra 2014 predložila legislatívne návrhy na podporu výrobcov softvéru a hardvéru, aby do svojich výrobkov zaviedli viac bezpečnostných prvkov, prvkov ochrany súkromia už v štádiu návrhu a prvkov štandardnej ochrany súkromia, a to aj zavedením odradzujúcich opatrení pre prípady nenáležitého a neprimeraného zhromažďovania hromadných osobných údajov a stanovením právnej zodpovednosti výrobcov za neopravené známe slabé miesta, chybné alebo nezabezpečené výrobky alebo používanie tajných postranných riešení umožňujúcich neoprávnený prístup k údajom a ich neoprávnené spracovanie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možnosť vytvorenia certifikačného alebo overovacieho systému pre informačný hardvér vrátane testovacích postupov na úrovni EÚ s cieľom zaistiť integritu a bezpečnosť produktov;

Obnovenie dôvery

111.

domnieva sa, že vyšetrovanie ukázalo, že okrem nutnosti legislatívnej zmeny je potrebné, aby Spojené štáty obnovili dôveru svojich partnerov, keďže ide najmä o činnosti spravodajských služieb Spojených štátov;

112.

poukazuje na to, že vzniknutá kríza dôvery sa týka aj:

ducha spolupráce v rámci EÚ, keďže niektoré činnosti vnútroštátnych spravodajských služieb môžu ohrozovať dosiahnutie cieľov Únie,

občanov, ktorí si uvedomujú, že nielen tretie krajiny alebo nadnárodné spoločnosti, ale aj ich vlastné vlády ich môžu sledovať,

dodržiavania základných práv, demokracie a zásad právneho štátu, ako aj dôveryhodnosti demokratických, súdnych a parlamentných záruk a dohľadu v digitálnej spoločnosti;

Medzi EÚ a Spojenými štátmi

113.

pripomína dôležité historické a strategické partnerstvo medzi členskými štátmi EÚ a Spojenými štátmi založené na spoločnej viere v demokraciu, právny štát a základné práva;

114.

domnieva sa, že hromadné sledovanie občanov a vedúcich politických predstaviteľov Spojenými štátmi vážne narušilo vzťahy medzi EÚ a Spojenými štátmi a negatívne ovplyvnilo dôveru k organizáciám Spojených štátov pôsobiacim v EÚ; to sa ešte prehĺbilo nedostatkom súdnych a správnych opravných prostriedkov pre občanov EÚ v rámci právnych predpisov Spojených štátov, najmä v prípadoch sledovania na spravodajské účely;

115.

vzhľadom na globálne výzvy, ktorým čelia EÚ a Spojené štáty, uznáva, že treba viac posilniť transatlantické partnerstvo a že je dôležité, aby transatlantická spolupráca v oblasti boja proti terorizmu pokračovala na novom dôveryhodnom základe, ktorý sa bude opierať o skutočné spoločné rešpektovanie zásad právneho štátu a zamietanie všetkých svojvoľných postupov hromadného sledovania; preto trvá na tom, aby Spojené štáty prijali jasné opatrenia s cieľom obnoviť dôveru a znovu zdôrazniť spoločné základné hodnoty, na ktorých je partnerstvo založené;

116.

je pripravený aktívne sa zapojiť do dialógu s partnermi zo Spojených štátov, aby sa v prebiehajúcej americkej verejnej diskusii a diskusii v kongrese o reforme sledovania a preskúmaní dohľadu nad spravodajskými službami zaručili práva na súkromie a iné práva občanov EÚ, obyvateľov EÚ alebo iných osôb chránených zákonmi EÚ a rovnaké práva na informácie a ochranu súkromia pred súdmi Spojených štátov vrátane prostriedkov právnej nápravy, napríklad prostredníctvom revízie zákona o ochrane súkromia a zákona o ochrane súkromia v rámci elektronickej komunikácie a prostredníctvom ratifikácie prvého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, aby tak nepokračovala súčasná diskriminácia;

117.

trvá na tom, aby sa vykonali nevyhnutné reformy a aby sa Európanom poskytli účinné záruky s cieľom zabezpečiť, aby použitie sledovania a spracovania údajov na účely cudzích spravodajských služieb bolo primerané, aby sa vymedzilo prostredníctvom jednoznačne určených podmienok a aby súviselo s odôvodneným podozrením alebo pravdepodobnou príčinou teroristickej činnosti; zdôrazňuje, že na tento účel sa musí vzťahovať transparentný súdny dohľad;

118.

domnieva sa, že naši americkí partneri musia vyslať jasné politické signály s cieľom preukázať, že Spojené štáty rozlišujú spojencov a protivníkov;

119.

nalieha na Európsku komisiu a vládu Spojených štátov, aby sa v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o zastrešujúcej dohode medzi EÚ a Spojených štátmi o prenose údajov na účely presadzovania práva zaoberali právom občanov EÚ na informácie a na súdny nápravný prostriedok a aby do leta 2014 uzatvorili tieto rokovania v súlade so záväzkom, ktorý prijali na zasadnutí ministrov spravodlivosti a vnútra, ktoré sa konalo 18. novembra 2013;

120.

nabáda Spojené štáty, aby pristúpili k Dohovoru Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (dohovor č. 108), keďže v roku 2001 pristúpili k Dohovoru o počítačovej kriminalite, a tak posilnili spoločný právny základ medzi transatlantickými spojencami;

121.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby preskúmali možnosti vytvorenia kódexu správania spolu so Spojenými štátmi, prostredníctvom ktorého sa zaručí, že Spojené štáty nebudú vykonávať špionážnu činnosť zameranú na inštitúcie a zariadenia EÚ;

V rámci Európskej únie

122.

domnieva sa tiež, že zapojenie a činnosti členských štátov EÚ spôsobili stratu dôvery, a to medzi členskými štátmi navzájom aj medzi občanmi EÚ a orgánmi ich členských štátov; zastáva názor, že len prostredníctvom úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o účely a prostriedky sledovania, verejnej diskusie a napokon preskúmania právnych predpisov vrátane zastavenia hromadného sledovania a posilnenia systému súdneho a parlamentného dohľadu bude možné obnoviť stratenú dôveru; pripomína ťažkosti súvisiace s rozvojom komplexných bezpečnostných politík EÚ v situácii, keď sa uskutočňujú takéto činnosti hromadného sledovania, a zdôrazňuje, že podľa zásady lojálnej spolupráce EÚ členské štáty nesmú vykonávať spravodajské činnosti na území iného členského štátu;

123.

všíma si, že niektoré členské štáty vedú dvojstrannú komunikáciu s orgánmi Spojených štátov o údajnej špionážnej činnosti a že niektoré z nich uzatvorili (Spojené kráľovstvo) alebo plánujú uzatvoriť (Nemecko, Francúzsko) tzv. dohody o nevykonávaní špionáže; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto členské štáty v plnom rozsahu rešpektovali záujmy a legislatívny rámec EÚ ako celku; považuje takéto dvojstranné dohody za kontraproduktívne a bezpredmetné, keďže k tomuto problému treba pristupovať na európskej úrovni; žiada Radu, aby informovala Parlament o tom, ako členské štáty napredujú v otázke vzájomnej dohody EÚ o nevykonávaní špionáže;

124.

domnieva sa, že tieto dohody by nemali byť v rozpore so zmluvami Únie, najmä so zásadou lojálnej spolupráce (podľa článku 4 ods. 3 ZEÚ), ani by nemali oslabovať politiky EÚ vo všeobecnosti a konkrétne vnútorný trh, spravodlivú hospodársku súťaž a hospodársky, priemyselný a sociálny rozvoj; je rozhodnutý preskúmať zlučiteľnosť takýchto dohôd s európskym právom a vyhradzuje si právo na začatie postupov podľa zmluvy v prípade, keď sa preukáže, že tieto dohody sú v rozpore so zásadou súdržnosti Únie alebo s jej základnými zásadami, na ktorých je založená;

125.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o zabezpečenie lepšej spolupráce s cieľom poskytnúť záruky proti špionáži, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi a agentúrami EÚ, v záujme ochrany občanov a inštitúcií EÚ, európskych spoločností, priemyslu EÚ, infraštruktúry a sietí IT a európskeho výskumu;, domnieva sa, že aktívne zapojenie zainteresovaných strán EÚ je základnou podmienkou účinnej výmeny informácií; poukazuje na to, že bezpečnostné hrozby majú medzinárodnejší rozmer, sú rozptýlenejšie a komplexnejšie, čo si vyžaduje posilnenie európskej spolupráce; je presvedčený, že tento vývoj by sa mal lepšie premietnuť do zmlúv, a preto žiada revíziu zmlúv s cieľom posilniť koncepciu lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a Úniou, pokiaľ ide o cieľ zrealizovať priestor bezpečnosti a zabrániť vzájomnej špionáži medzi členskými štátmi v rámci Únie;

126.

považuje za absolútnu nevyhnutnosť komunikačné štruktúry, ktoré nie je možné odpočúvať (e-mail, telekomunikácie vrátane pevných liniek a mobilných telefónov), a zasadacie miestnosti vo všetkých príslušných inštitúciách EÚ a delegáciách EÚ, ktoré nie je možné odpočúvať; preto požaduje vytvorenie šifrovaného vnútorného e-mailového systému EÚ;

127.

vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne odsúhlasili návrh nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO, predložený na základe článku 226 ZFEÚ, ktorý Európsky parlament prijal 23. mája 2012; žiada, aby sa zrevidovala zmluva s cieľom rozšíriť tieto vyšetrovacie právomoci bez obmedzení či výnimiek na všetky oblasti pôsobnosti alebo činnosti Únie a začleniť možnosť vypočúvania pod prísahou;

Medzinárodne

128.

vyzýva Komisiu, aby najneskôr do januára 2015 predložila stratégiu EÚ pre demokratickú správu internetu;

129.

vyzýva členské štáty, aby sa riadili výzvou 35. Medzinárodnej konferencie splnomocnencov pre ochranu údajov a súkromia, aby „presadzovali prijatie dodatočného protokolu k článku 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktoré by malo byť založené na normách, ktoré vytvorila a schválila medzinárodná konferencia, a ustanoveniach všeobecnej poznámky Výboru pre ľudské práva č. 16 k paktu s cieľom vytvoriť globálne uplatniteľné normy na ochranu údajov a ochranu súkromia v súlade so zásadou právneho štátu“; žiada členské štáty, aby pritom požadovali vytvorenie medzinárodnej agentúry OSN zodpovednej najmä za monitorovanie vzniku nástrojov dohľadu a reguláciu a vyšetrovanie ich používania; žiada vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zaujali aktívny postoj;

130.

vyzýva členské štáty, aby v rámci OSN vytvorili súdržnú a pevnú stratégiu, ktorou podporia najmä uznesenie s názvom Právo na súkromie v digitálnom veku, ktoré vzniklo na podnet Brazílie a Nemecka a ktoré 27. novembra 2013 prijal tretí výbor Valného zhromaždenia OSN (Výbor pre ľudské práva), aby prijali ďalšie kroky na obranu základného práva na súkromie a na ochranu údajov na medzinárodnej úrovni a aby súčasne zabránili možnosti štátnej kontroly, cenzúry alebo roztrieštenosti internetu, pričom súčasťou tohto úsilia by mala byť aj iniciatíva za medzinárodnú zmluvu, ktorou sa zakážu činnosti hromadného sledovania, a za zriadenie agentúry na dohľad nad vykonávaním tejto zmluvy;

Prioritný plán: Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku

131.

je rozhodnutý predložiť občanom, inštitúciám a členským štátom EÚ uvedené odporúčania ako prioritný plán na nasledujúce legislatívne obdobie; vyzýva Komisiu a ďalšie orgány a inštitúcie, úrady a agentúry EÚ uvedené v tomto uznesení, aby v súlade s článkom 265 ZFEÚ konali na základe odporúčaní a výziev obsiahnutých v tomto uznesení;

132.

je rozhodnutý začať vykonávať plán Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku, ktorý obsahuje týchto osem opatrení, na ktorých plnenie bude dohliadať:

opatrenie 1: prijať súbor opatrení v oblasti ochrany údajov v roku 2014,

opatrenie 2: uzavrieť zastrešujúcu dohodu medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorá zaručuje základné právo občanov na súkromie a ochranu údajov a zabezpečuje riadne mechanizmy uplatňovania nárokov na nápravu pre občanov EÚ, a to aj v prípade prenosu údajov z EÚ do Spojených štátov na účely presadzovania práva,

opatrenie 3: pozastaviť „bezpečný prístav“, kým sa nevykoná celkové preskúmanie a neodstránia sa súčasné medzery, pričom treba zabezpečiť, aby sa prenos osobných údajov z Únie do Spojených štátov na komerčné účely uskutočnil len v súlade s najprísnejšími normami EÚ,

opatrenie 4: pozastaviť dohodu o TFTP, kým sa: (i) neuzatvoria rokovania o zastrešujúcej dohode (ii) a neukončí sa dôkladné vyšetrovanie založené na analýze EÚ a riadne sa nevyriešia všetky otázky, ktoré Parlament uviedol vo svojom uznesení z 23. októbra 2013;

opatrenie 5: vyhodnotiť každú dohodu, mechanizmus alebo výmenu s tretími krajinami, ktorej súčasťou sú osobné údaje, s cieľom zaistiť, že práva na súkromie a na ochranu osobných údajov nie sú porušené vplyvom činností dohľadu, a prijať následné potrebné opatrenia,

opatrenie 6: chrániť zásadu právneho štátu a základné práva občanov EÚ (a to aj pred ohrozením slobody tlače), právo verejnosti na nestranné informácie a služobné tajomstvo (vrátane vzťahu medzi právnym zástupcom a klientom) a tiež zabezpečiť zvýšenú ochranu informátorov,

opatrenie 7: vytvoriť európsku stratégiu pre väčšiu nezávislosť v oblasti informačných technológií (tzv. novú digitálnu dohodu vrátane vyčlenenia primeraných zdrojov na vnútroštátnej aj európskej úrovni) s cieľom oživiť odvetvie informačných technológií a umožniť európskym spoločnostiam, aby využili konkurenčnú výhodu, ktorú EÚ ponúka v oblasti súkromia;

opatrenie 8: vytvoriť z EÚ referenčný subjekt pre demokratickú a neutrálnu správu internetu;

133.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby presadzovali plán Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku; zaväzuje sa vystupovať ako obhajca práv občanov EÚ, pričom bude dodržiavať tento harmonogram na monitorovanie plnenia:

apríl 2014 – marec 2015: monitorovacia skupina založená na vyšetrovacej skupine výboru LIBE, zodpovedná za monitorovanie všetkých nových odhalení týkajúcich sa vyšetrovacieho mandátu a za kontrolu vykonávania tohto uznesenia,

od júla 2014: stály mechanizmus dohľadu nad prenosom údajov a súdnymi nápravnými prostriedkami v príslušnom výbore,

jar 2014: formálna výzva určená Európskej rade, aby začlenila plán Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku do usmernení, ktoré sa prijmú podľa článku 68 ZFEÚ,

jeseň 2014: záväzok, aby sa plán Európsky habeas corpus v digitálnej oblasti – ochrana základných práv v digitálnom veku a príslušné odporúčania používali ako hlavné kritériá pri schvaľovaní budúcej Komisie,

2014: konferencia európskych expertov na vysokej úrovni z rozličných oblastí súvisiacich s bezpečnosťou informačných technológií (vrátane matematiky, šifrovania a technológií na zvýšenie ochrany súkromia) s cieľom pomôcť posilniť stratégiu EÚ v oblasti informačných technológií v nasledujúcom legislatívnom období;

2014-2015: skupina pre dôveru/údaje/práva občanov, ktorá sa bude pravidelne schádzať medzi Európskym parlamentom a Kongresom Spojených štátov, ako aj s ostatnými zapojenými parlamentmi tretích krajín vrátane parlamentu Brazílie,

2014-2015: konferencia s orgánmi európskych národných parlamentov vykonávajúcimi dohľad nad spravodajskými službami,

o

o o

134.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, vnútroštátnym orgánom na ochranu údajov, EDPS, eu-LISA, ENISA, Agentúre pre základné práva, pracovnej skupine zriadenej podľa článku 29, Rade Európy, Kongresu Spojených štátov amerických, vláde Spojených štátov amerických, prezidentovi, vláde a parlamentu Brazílskej federatívnej republiky a generálnemu tajomníkovi OSN;

135.

poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby do jedného roka po prijatí tohto uznesenia informoval o tejto záležitosti Parlament na plenárnom zasadaní; považuje za nevyhnutné posúdiť, v akom rozsahu boli dodržiavané odporúčania prijaté Parlamentom, a analyzovať prípady, v ktorých sa nedodržiavali.


(1)  http://www.un.org/en/documents/udhr/.

(2)  http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/G12/134/10/PDF/G1214710.pdf?OpenElement.

(3)  http://www.ohchr.org/Documents/HRBodies/HRCouncil/RegularSession/Session23/A.HRC.23.40_EN.pdf.

(4)  http://www.venice.coe.int/webforms/documents/CDL-AD(2007)016.aspx.

(5)  La Fédération Internationale des Ligues des Droits de l’Homme a La Ligue française pour la défense des droits de l’Homme et du Citoyen proti X; Súd prvého stupňa v Paríži..

(6)  Veci predložené organizáciou Privacy International a organizáciou Liberty vyšetrujúcemu orgánu (Investigatory Powers Tribunal).

(7)  Spoločné uplatňovanie na základe článku 34 Big Brother Watch, Open Rights Group, English PEN a Dr Constanze Kurz (žalobcovia) proti Spojenému kráľovstvu (odporca).

(8)  Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 1.

(9)  Ú. v. ES C 121, 24.4.2001, s. 152.

(10)  http://ec.europa.eu/justice/policies/privacy/docs/wpdocs/2000/wp32en.pdf.

(11)  Ú. v. EÚ L 204, 4.8.2007, s. 18.

(12)  Ú. v. EÚ L 215, 11.8.2012, s. 5.

(13)  SEC(2013)0630, 27.11.2013.

(14)  Stanovisko generálneho advokáta Cruza Villalóna z 12. decembra 2013 vo veci C-293/12.

(15)  Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2010, s. 3.

(16)  Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 34.

(17)  Ú. v. ES L 309, 29.11.1996, s. 1.

(18)  Dokument Rady 16987/2013.

(19)  Ú. v. EÚ C 72 E, 21.3.2002, s. 221.

(20)  Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2004, s. 88.

(21)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0203.

(22)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0322.

(23)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.

(24)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0449.

(25)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0535.

(26)  Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 156.

(27)  Klayman a iní proti Obamovi a iným, civilné konanie č. 13-0851, 16. decembra 2013.

(28)  ACLU proti NSA č. 06-CV-10204, 17. augusta 2006.

(29)  http://consortiumnews.com/2014/01/07/nsa-insiders-reveal-what-went-wrong.

(30)  Rozsudok z 18. mája 1982 vo veci C-155/79, AM & S Europe Limited proti Komisii Európskych spoločenstiev.

(31)  Pozri najmä spojené veci C-6/90 a C-9/90, Francovich a iní proti Taliansku, rozsudok z 19. novembra 1991.

(32)  Ú. v. EÚ L 28, 30.1.2013, s. 12.

(33)  Ú. v. ES L 2, 4.1.2002, s. 13.

(34)  V liste sa uvádza, že „vláda Spojených štátov vyhľadáva a získava informácie o financiách … ,[ktoré] sa zhromažďujú prostredníctvom regulačných, diplomatických a spravodajských kanálov a presadzovaním práva, ako aj výmenou so zahraničnými partnermi“, a že „vláda Spojených štátov využíva TFTP, aby získala údaje zo systému SWIFT, ktoré nezískava z iných zdrojov“.

(35)  http://www.privacycommission.be/fr/news/les-instances-europ%C3%A9ennes-charg%C3%A9es-de-contr%C3%B4ler-le-respect-de-la-vie-priv%C3%A9e-examinent-la.

(36)  Ú. v. EÚ L 181, 19.7.2003, s. 25.

(37)  COM(2012)0011 final, 25.1.2012.

(38)  COM(2012)0010 final, 25.1.2012.

(39)  http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/ec/139197.pdf.

(40)  Č. 1 BvR 518/02 zo 4. apríla 2006.

(41)  Rozsudok vo veci C-300/11, ZZ proti Secretary of State for the Home Department , 4. júna 2013.

(42)  Do programu „9 očí“ sú zapojené USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália, Nový Zéland, Dánsko, Francúzsko, Nórsko a Holandsko; na programe „14 očí“ sa podieľajú uvedené krajiny, ako aj Nemecko, Belgicko, Taliansko, Španielsko a Švédsko.

(43)  Globálne zásady národnej bezpečnosti a právo na informácie, jún 2013.

(44)  Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o agentúre Európskej únie pre spoluprácu a odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (Europol) (Prijaté texty, P7_TA(2014)0121).


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/136


P7_TA(2014)0231

Hodnotenie spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom (2014/2006(INI))

(2017/C 378/15)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, najmä na jej článok 70, článok 85, článok 258, článok 259 a článok 260,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2013 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície – Nástroj na podporu účinnej justície a rastu (COM(2013)0160),

so zreteľom na list zo 6. marca 2013, ktorý zaslali ministri zahraničných vecí Nemecka, Dánska, Fínska a Holandska predsedovi Komisie Barrosovi a v ktorom žiadali zavedenie mechanizmu na posilnenie dodržiavania základných hodnôt v členských štátoch,

so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi,

so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa zriadenia Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý sa zaoberá potrebou vytvorenia priestoru spravodlivosti v oblasti trestného súdnictva EÚ,

so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva,

so zreteľom na činnosť a správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej správu o právnom štáte (CDL-AD(2011)003rev), na jej správu o nezávislosti systému súdnictva – časť I: Nezávislosť sudcov (CDL-AD(2010)004) a na jej správu o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti systému súdnictva – časť II: Prokuratúra (CDL-AD (2010)040),

so zreteľom na Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou,

so zreteľom na revidovaný štatút Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800),

so zreteľom na činnosť a správy Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), najmä na jej najnovšiu hodnotiacu správu o európskych systémoch súdnictva (2012),

so zreteľom na svoje uznesenie o situácii, normách a postupoch v oblasti základných práv v Európskej únii, ako aj na všetky príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti vrátane uznesení o korupcii a o európskom zatykači (1),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0122/2014),

A.

keďže v oblasti trestného súdnictva hodnotenie posilňuje vzájomnú dôveru a keďže vzájomná dôvera je kľúčom k účinnému vykonávaniu nástrojov pre vzájomné uznávanie; keďže v rámci Štokholmského programu patrí hodnotenie medzi hlavné nástroje integrácie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

B.

keďže zmluvy predstavujú potrebný základ pre hodnotenie politík v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj pre rešpektovanie základných hodnôt Únie vrátane právneho štátu; keďže kvalita, nezávislosť a účinnosť justičných systémov sú tiež priority spomínané v rámci európskeho semestra, nového ročného cyklu koordinácie hospodárskej politiky EÚ;

C.

keďže porovnávaciemu prehľadu v oblasti justície sa v súčasnosti venuje pozornosť v kontexte európskeho semestra, čím sa príliš zdôrazňuje ekonomická hodnota spravodlivosti; keďže spravodlivosť samotná je hodnotou a mala by byť prístupná pre všetkých bez ohľadu na ich ekonomické záujmy;

D.

keďže je potrebná spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi a spoločné chápanie právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva;

E.

keďže porovnávací prehľad v oblasti justície za rok 2013 sa zameriava výhradne na súdnictvo v občianskych a obchodných veciach a na správne súdnictvo, mal by však zahŕňať aj trestné súdnictvo, pretože fungovanie a nedotknuteľnosť trestného súdnictva má tiež významný dosah na základné práva a okrem toho úzko súvisí s dodržiavaním právnych noriem;

F.

keďže vo výročnej správe Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2012 sú v kapitole o prístupe k účinnému a nezávislému súdnictvu vyjadrené obavy, pokiaľ ide o situáciu v oblasti dodržiavania právnych noriem, najmä o nezávislosť súdnictva v niektorých členských štátoch, a v tejto súvislosti aj o základné právo na prístup k spravodlivosti, ktoré výrazne poznamenala finančná kríza;

G.

keďže neprimeraná dĺžka súdnych konaní je naďalej hlavným dôvodom, prečo Európsky súd pre ľudské práva vydáva rozsudky proti členským štátom EÚ;

H.

keďže Európska komisia pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) od svojho vzniku v roku 2002 nadobudla odbornosť vlastnou činnosťou – analýzou rozličných národných systémov súdnictva – a poskytuje bezprecedentnú vedomostnú základňu so skutočnou pridanou hodnotou, čím pomáha členským štátom zlepšovať hodnotenie a fungovanie vlastných systémov súdnictva; keďže systém jej hodnotenia, ktoré je už v piatej etape, pokrýva všetky oblasti súdnictva a obsahuje rozličné kategórie analýzy, napr. demografické a hospodárske údaje, spravodlivé súdne konanie, prístup k spravodlivosti, profesie sudcov, prokurátorov a právnikov atď.;

I.

keďže Benátska komisia vo svojej najnovšej správe o dodržiavaní právnych noriem uviedla na základe konsenzu šesť prvkov, ktoré predstavujú základné piliere právneho štátu: zákonnosť vrátane transparentného, zodpovedného a demokratického prijímania zákonov; právna istota; zákaz arbitrárnych opatrení; prístup k spravodlivosti pred nezávislými a nestrannými súdmi vrátane súdneho preskúmania administratívnych aktov; dodržiavanie ľudských práv a nediskriminácia a rovnosť pred zákonom;

J.

keďže práca inštitúcií EÚ by sa mala zakladať na úzkej spolupráci a interakcii a mala by vychádzať z najlepších postupov a odborných poznatkov iných medzinárodných orgánov vrátane špecializovaných orgánov Rady Európy, aby sa zabránilo prekrývaniu a duplicite činností a zabezpečilo sa účinné využívanie zdrojov;

K.

keďže Rada Európy a Európska únia opätovne potvrdili svoj záväzok posilniť spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu – najmä pokiaľ ide o podporu a ochranu pluralistickej demokracie, dodržiavanie ľudských práv, základných slobôd a právnych noriem – plne využívať špecializované subjekty, napr. Benátsku komisiu, a v reakcii na nové výzvy vytvárať vhodné formy spolupráce;

L.

keďže Parlament opakovane požadoval posilnenie existujúcich mechanizmov s cieľom zabezpečiť rešpektovanie, ochranu a podporu hodnôt Únie stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a žiadal, aby sa krízové situácie v Únii a jej členských štátoch riešili rýchlo a efektívne; keďže Parlament, Rada a Komisia rokujú o vytvorení „nového mechanizmu“;

M.

keďže nezávislosť súdnictva, ako aj nezávislosť sudcov a prokurátorov v členských štátoch treba chrániť pred všetkými politickými zásahmi;

N.

keďže každé rozhodnutie v danej veci by malo čo najrýchlejšie zaručiť náležité uplatňovanie článku 2 Zmluvy o EÚ a zabezpečiť, aby boli všetky rozhodnutia prijímané na základe objektívnych kritérií a objektívneho hodnotenia s cieľom riešiť kritiku týkajúcu sa rozdielov v zaobchádzaní a politickej zaujatosti;

O.

keďže uplatňovanie nástrojov Únie v oblasti trestného súdnictva vrátane dodržiavania základných práv, ako aj vytvorenie priestoru trestného súdnictva závisí od efektívneho fungovania národných systémov trestného súdnictva;

P.

keďže je potrebné zabezpečiť jednotný a komplexný výkon spravodlivosti, aby páchatelia trestnej činnosti prekračujúci hranice nevyužívali rozdiely medzi trestnými systémami členských štátov;

Vypracovanie porovnávacieho prehľadu v oblasti justície v trestných veciach

1.

víta porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý vypracovala Komisia; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že sa zameriava len na súdnictvo v občianskych a obchodných veciach a na správne súdnictvo;

2.

zdôrazňuje, že vytvorenie porovnávacieho prehľadu v trestných veciach zásadne prispeje k spoločnému chápaniu právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva medzi sudcami a prokurátormi, a tým aj k posilneniu vzájomnej dôvery;

3.

žiada preto Komisiu, aby postupne rozšírila rozsah prehľadu, ktorý by sa tak stal samostatným a komplexným porovnávacím prehľadom v oblasti justície a ktorý by využitím objektívnych ukazovateľov hodnotil všetky oblasti súdnictva vrátane trestného súdnictva a všetkých súvisiacich horizontálnych otázok, ako je nezávislosť, efektívnosť a integrita súdnictva, sudcovská profesia a dodržiavanie procesných práv; žiada Komisiu, aby zahrnula všetkých relevantných činiteľov a vychádzala z ich skúseností a ponaučení, z doterajšej práce orgánov Rady Európy pri posudzovaní dodržiavania právnych noriem a systémov súdnictva, ako aj z doterajšej práce Agentúry Európskej únie pre základné práva;

Úloha národných parlamentov a Európskeho parlamentu

4.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov do tohto procesu, ako sa stanovuje v zmluvách, a aby sa im pravidelne predkladali výsledky hodnotení;

Účasť členských štátov

5.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom dostupných údajov o vnútroštátnych súdnych systémoch, a preto žiada členské štáty, aby plne spolupracovali s inštitúciami EÚ a Rady Európy a aby zhromažďovali a pravidelne poskytovali nestranné, spoľahlivé, objektívne a porovnateľné údaje o svojich súdnych systémoch;

Právny štát a základné práva

6.

vyzýva Komisiu, aby riešila opakovanú žiadosť Parlamentu a navrhla:

účinný mechanizmus na pravidelné hodnotenie dodržiavania základných hodnôt EÚ členskými štátmi, ako sa stanovuje v článku 2 Zmluvy o EÚ, čo by bolo základom nástroja včasného varovania a

mechanizmus riešenia krízových situácií s primeranými formami intervencie, účinnejšie postupy v prípade porušovania predpisov a možnosť sankcií v prípade, že v členskom štáte dôjde k systematickému porušovaniu zásad demokracie a právneho štátu a zlyhajú primerané systémy kontroly a zabezpečenia rovnováhy;

7.

pripomína, že každý takýto mechanizmus sa musí uplatňovať na všetky členské štáty transparentne, jednotne a za rovnakých podmienok a musí sa vzájomne dopĺňať s činnosťou iných medzinárodných inštitúcií, akými sú Rada Európy, a najmä Benátska komisia; žiada, aby v tomto hodnotení zohrávala náležitú úlohu Agentúra Európskej únie pre základné práva;

8.

požaduje väčšiu spoluprácu medzi Európskym parlamentom a Benátskou komisiou; vyzýva Parlament a Radu Európy, aby vytvorili primeraný mechanizmus na predkladanie žiadostí o stanovisko Benátskej komisii v prípade mimoriadne závažných otázok a aby zabezpečili zapojenie Parlamentu do činnosti Benátskej komisie;

9.

domnieva sa, že je potrebné ďalej posilňovať spoluprácu medzi príslušnými výbormi Parlamentu a Parlamentným zhromaždením Rady Európy v súlade s článkom 199, najmä v podobe pravidelných a ad hoc stretnutí, ako aj určiť kontaktné miesta na oboch stranách; rozširuje trvalé pozvanie pre zástupcov Rady Európy (príslušné výbory Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Benátsku komisiu, CEPEJ, komisára pre ľudské práva), aby sa zúčastňovali na relevantných zasadnutiach výborov EP;

10.

žiada aktualizáciu dohody z roku 2007 o posilnení spolupráce medzi Parlamentným zhromaždením Rady Európy a Európskym parlamentom s cieľom čo najlepšie zohľadniť vývoj od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti; vyzýva Konferenciu predsedov na základe článku 199 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, aby vyzvala Parlamentné zhromaždenie Rady Európy na otvorenú diskusiu v súvislosti so zaradením praktických opatrení na spoluprácu príslušných orgánov do tohto všeobecného rámca;

11.

pripomína, že je potrebné pravidelne vyhodnocovať aj Memorandum o porozumení medzi Radou Európy a Európskou úniou;

12.

vyzýva Radu a členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť v súvislosti so základnými právami zakotvenými v charte a v príslušných článkoch zmlúv, najmä v článku 2, článku 6 a článku 7 Zmluvy o EÚ; je presvedčený, že je to podmienkou efektívneho konania EÚ v situáciách, keď členské štáty obmedzujú zásady demokracie a právneho štátu alebo základné práva;

13.

zdôrazňuje, že Komisia je oprávnená podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu na členský štát, ktorý si neplní záväzky vyplývajúce zo zmlúv;

o

o o

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty P7_TA(2012)0500, P7_TA(2013)0315, P7_TA(2011)0388, P7_TA(2013)0444, P7_TA(2014)0173) a P7_TA(2014)0174.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/140


P7_TA(2014)0232

Príprava na plne konvergovaný audiovizuálny svet

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o príprave na plne konvergovaný audiovizuálny svet (2013/2180(INI))

(2017/C 378/16)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (1),

so zreteľom na smernicu 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (2),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (3) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (4),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (5),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) (6) zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (7),

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (8),

so zreteľom na návrh smernice, ktorý Komisia predložila 11. júla 2012, o kolektívnej správe autorských práv a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na využívanie hudobných diel online,

so zreteľom na smernicu 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (smernica o autorských právach) (9),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o hybridnej televízii (Connected TV) (10),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0057/2014),

A.

keďže audiovizuálna konvergencia znamená prepájanie audiovizuálnych mediálnych služieb, ktoré sa doposiaľ vo veľkej miere poskytovali oddelene, ako aj vytváranie väzieb v rámci hodnotového reťazca alebo prepojenie rôznych audiovizuálnych služieb;

B.

keďže konvergencia znamená inováciu a keďže toto si vyžaduje nové podoby spolupráce podnikov a priemyslu, aby používateľ mohol audiovizuálne obsahy a elektronické služby využívať všade, vždy a s akýmkoľvek zariadením;

C.

keďže konvergencia na horizontálnej úrovni (konvergencia odvetví), vertikálnej úrovni (konvergencia v rámci hodnotového reťazca) a na funkčnej úrovni (konvergencia aplikácií/služieb) má vplyv na audiovizuálny sektor;

D.

keďže v súvislosti s technickou konvergenciou sa stále viac prekrývajú právne otázky mediálnej oblasti a politické otázky, pokiaľ ide o siete;

E.

keďže prístup k audiovizuálnemu obsahu a jeho vyhľadateľnosť sa v konvergovanom svete stali ústrednou otázkou; keďže politika by nemala brániť samoregulačnému systému charakterizovania ponúk, ktoré spĺňajú minimálne kvalitatívne normy, a keďže otázka neutrality siete je vzhľadom na káblové a mobilné pripojenie stále naliehavejšia;

F.

keďže technická konvergencia médií sa medzičasom stala skutočnosťou, najmä v prípade vysielania, rozhlasu, tlač a internetu, a keďže európska politika v oblasti médií, kultúry a sietí musí regulačný rámec prispôsobiť týmto novým podmienkam a zabezpečiť zavedenie a vykonávanie jednotnej úrovne regulácie, a to aj so zreteľom na nových účastníkov na trhu z EÚ a tretích krajín;

G.

keďže napriek pokroku v technickej konvergencii sú skúsenosti s používaním prepájacích zariadení, ako aj s očakávaním a profilom používateľom ešte obmedzené;

H.

keďže samotná digitalizácia a technická konvergencia predstavujú pre občanov obmedzenú hodnotu a keďže podpora vysokých úrovní permanentných investícií do originálneho európskeho obsahu je v konvergujúcom mediálnom prostredí aj naďalej kľúčovou prioritou;

I.

keďže v dôsledku narastajúcej konvergencie sa musí vytvoriť nové chápanie súladu audiovizuálnych médií, elektronických služieb a aplikácií;

J.

keďže pojem platforma pre prístup k obsahu („content gateway“) opisuje každý subjekt, ktorý koná ako sprostredkovateľ medzi poskytovateľmi audiovizuálneho obsahu a koncovými používateľmi a zvyčajne zhromažďuje, selektuje a organizuje škálu poskytovateľov obsahu a poskytuje rozhranie, prostredníctvom ktorého môžu používatelia tento obsah nájsť a získať k nemu prístup; keďže takéto platformy môžu zahŕňať televízne platformy (ako satelit, káblová televízia a IPTV), zariadenia (ako televízne prijímače s pripojením na internet a hracie konzoly) alebo služby „over-the-top“;

Konvergentné trhy

1.

poznamenáva, že narastajúce tendencie smerujúce k horizontálnej konvergencii v odvetví a k vertikálnej integrácii v rámci hodnotového reťazca otvárajú nové podnikateľské príležitosti, ale zároveň môžu viesť k vytváraniu pozícií, z ktorých sa kontroluje prístup;

2.

zdôrazňuje, že treba prijať regulačné opatrenia, pokiaľ tzv. platformy pre prístup k obsahu („content gateways“) budú kontrolovať prístup k médiám a budú mať priamy alebo nepriamy vplyv na tvorbu verejnej mienky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali vývoj v tomto smere, v plnej miere využili prostriedky európskeho práva hospodárskej súťaže a antitrustového práva a v prípade potreby zaviedli opatrenia s cieľom zabezpečiť rozmanitosť a tiež vytvorili regulačný rámec pre konvergenciu, ktorý zodpovedá tomuto vývoju;

3.

konštatuje, že vývoj trhu poukazuje na to, že v budúcnosti budú podniky stále viac spájať sieťové služby s poskytovaním audiovizuálneho obsahu a že internet vo svojej súčasnej podobe založenej na čo najlepšom prístupe by v dôsledku toho mohol stále viac ustupovať škále obsahu zameranej na jednostranné záujmy podniku;

4.

zastáva názor, že so všetkými súbormi údajov v rámci elektronickej komunikácie nezávisle od ich obsahu, použitia, pôvodu a účelu (zásada maximálneho úsilia) sa v zásade musí zaobchádzať rovnako, a preto žiada, najmä pokiaľ ide o vývoj špecializovaných služieb, ochranu a zaistenie slobodného a otvoreného internetu;

5.

zdôrazňuje potrebu zosúladiť práva a povinnosti vysielateľov s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu prostredníctvom horizontálneho právneho rámca presahujúceho oblasť médií;

Prístup a vyhľadateľnosť

6.

zdôrazňuje, že neutralita siete v zmysle internetu založeného na zásade najlepšieho úsilia, ako aj nediskriminujúci prístup k akémukoľvek audiovizuálnemu obsahu a jeho prenos je zárukou pluralistickej ponuky informácií a rozmanitosti názorov a kultúry, a teda predstavuje zásadný prvok obdobný zásade povinného prenosu („must carry“) konvergovaného mediálneho sveta; vyzýva preto Komisiu, aby právne záväzným spôsobom zabezpečila dodržiavanie zásad internetovej neutrality, keďže toto má z hľadiska konvergencie médií zásadný význam;

7.

žiada nediskriminačný, transparentný a otvorený prístup k internetu pre všetkých používateľov a poskytovateľov audiovizuálnych služieb a odmieta akékoľvek obmedzenie zásady najlepšieho úsilia platformami alebo službami, ktoré vlastnia poskytovatelia;

8.

opätovne pripomína, že zásady neutrality siete neobmedzujú v prípade riadených sietí alebo špecializovaných služieb, ako sú káblová televízia a IPTV, potrebu uplatňovať povinnosti týkajúce sa povinnej prevádzky;

9.

vyzýva priemysel, aby vytvoril jednotné normy na zaistenie interoperability pripojenej televízie s cieľom nebrzdiť inovácie;

10.

žiada, aby rozmanitosť kultúrnej a audiovizuálnej tvorby bola v konvergovanom svete prístupná a vyhľadateľná pre všetkých európskych občanov, najmä keď výrobcovia zariadení, prevádzkovatelia siete, poskytovatelia obsahu alebo iní zostavovatelia predpisujú používateľom obmedzenú ponuku obsahu;

11.

zastáva názor, že v záujme zabezpečenia rozmanitosti ponuky a mienky nesmie byť vyhľadávanie a nachádzanie audiovizuálneho obsahu závislé od ekonomických záujmov, pričom regulačný zásah by mal nastať až vtedy, keď poskytovateľ platformy využíva dominantné postavenie na trhu alebo funkciu strážcu prístupu na uprednostňovanie alebo znevýhodňovanie určitého obsahu;

12.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery zvyknú prevádzkovatelia platforiem pre prístup k obsahu zneužívať svoje postavenie na uprednostňovanie vlastného obsahu, a aby vypracovala opatrenia na vylúčenie akéhokoľvek budúceho zneužívania;

13.

vyzýva Komisiu, aby vymedzila, čo znamená platforma, a v prípade potreby stanovila právne predpisy vzťahujúce sa aj na technické siete na prenos audiovizuálneho obsahu;

14.

zastáva názor, že platformy v otvorených sieťach by mali byť vyňaté z právnych predpisov o platformách, pokiaľ v nich nemajú dominantné postavenie a nenarúšajú voľnú hospodársku súťaž;

15.

zastáva názor, že by sa mala podnecovať tvorba aplikácií („apps“), keďže ide o rastúci trh; zdôrazňuje však, že tzv. appizácia môže výrobcom audiovizuálneho obsahu spôsobovať problémy s prístupom na trh; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, v ktorých oblastiach sú potrebné opatrenia na zaistenie prístupu k audiovizuálnym médiám a k ich vyhľadateľnosti a ako ich možno presadzovať, pričom pripomína, že regulačné opatrenia by sa mali prijímať iba v prípade, že poskytovateľ platformy prostredníctvom aplikácií využíva dominantné postavenie na trhu alebo funkciu strážcu prístupu na uprednostňovanie alebo znevýhodňovanie určitého obsahu;

16.

zastáva názor, že členské štáty by mali mať možnosť prijímať osobitné opatrenia na zabezpečenie primeranej vyhľadateľnosti a viditeľnosti audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme, aby sa zaručila rozmanitosť názorov, zatiaľ čo užívatelia by mali byť schopní samostatne selektovať ponuky jednoduchým spôsobom;

Zaistenie rozmanitosti a modely financovania

17.

vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s konvergenciou médií určila, ako možno zaistiť refinancovanie a produkciu kvalitného európskeho audiovizuálneho obsahu nadčasovým a vyváženým spôsobom;

18.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery dochádza na základe nespravodlivého regulačného zaobchádzania s lineárnymi a nelineárnymi službami podľa smernice 2010/13/EÚ k narúšaniu trhu v prípade kvantitatívnych a kvalitatívnych zákazov reklamy;

19.

zdôrazňuje, že nové reklamné stratégie, ktoré na zvýšenie svojej účinnosti využívajú nové technológie (snímky obrazovky, profilovanie spotrebiteľov, stratégie s viacerými obrazovkami) upozorňujú na otázky túkajúce sa ochrany spotrebiteľov, ich súkromného života a ich osobných údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť súbor konzistentných pravidiel, ktoré sa budú uplatňovať na tieto stratégie;

20.

vyzýva Komisiu, aby odstránením regulácie týkajúce sa kvantitatívnych ustanovení v oblasti reklamy v prípade lineárneho audiovizuálneho obsahu zabezpečila, že ciele stanovené v smernici 2010/13/EÚ sa budú lepšie realizovať, ak sa zvýši flexibilita a posilnení sa spoločná regulácia a samoregulácia;

21.

zastáva názor, že nové obchodné modely, ktorých podstatou je uvádzanie na trh nepovoleného audiovizuálneho obsahu, predstavujú hrozbu pre kvalitnú žurnalistiku, verejnoprávne médiá a vysielanie financované reklamou;

22.

zastáva názor, že lineárne alebo nelineárne ponuky vysielateľov alebo iných poskytovateľov obsahu v obsahovo a technicky nezmenenej podobe, jednotlivé obsahy alebo časti sa bez súhlasu vysielateľa alebo poskytovateľa nesmú zaraďovať do programových balíkov alebo inak využívať za protihodnotu alebo bez protihodnoty;

23.

zastáva názor, že v súvislosti s konvergenciou je potrebné, aby sa postupy udeľovania povolení pre elektronické informačné a komunikačné služby financované z licenčných poplatkov, pokiaľ ide o audiovizuálne verejnoprávne ponuky, prispôsobili digitálnej realite konkurencie v publicistike;

24.

zdôrazňuje, že na zachovanie nezávislosti verejného sektora je nevyhnutné, aby sa naň naďalej nevzťahovali obmedzenia týkajúce sa financovania z reklamy, a vyzýva členské štáty, aby podporili snahu o poskytovanie finančných prostriedkov pre tento sektor;

Infraštruktúra a frekvencia

25.

konštatuje, že celoplošná dostupnosť čo najvýkonnejšieho širokopásmového internetového pripojenia je základným predpokladom konvergencie a inovácie v mediálnom odvetví; zdôrazňuje, že tieto širokopásmové siete treba najmä vo vidieckych oblastiach ďalej rozvíjať, a vyzýva členské štáty, aby tento nedostatok odstránili investičnými zásahmi v krátkodobom horizonte;

26.

vyjadruje poľutovanie, že v Európe ešte stále existujú rozsiahle oblasti s obmedzenou infraštruktúrou internetu, a pripomína Komisii, že na uvoľnenie potenciálu konvergovaného audiovizuálneho sveta je podstatné, aby spotrebitelia mali prístup k vysokorýchlostnému internetu;

27.

nalieha na subjekty z tohto odvetvia, aby v očakávaní konvergovanejšej budúcnosti dobrovoľne navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť zavedenie jednotného rámca noriem pre médiá, aby sa v rámci rozličných médií uplatňoval konzistentnejší prístup, ako aj s cieľom zaistiť, aby spotrebitelia naďalej chápali, na aký obsah sa vzťahuje regulácia a do akej miery;

28.

zdôrazňuje, že otvorené a interoperabilné normy predstavujú záruku slobodného a neobmedzeného prístupu k audiovizuálnemu obsahu;

29.

poznamenáva, že vznikajúce samoregulačné iniciatívy musia zohrávať hlavnú úlohu pri vytváraní jednotných noriem pre technológie používania a pre vývojárov a výrobcov;

30.

zdôrazňuje, že formát DVB-T/T2 predstavuje vynikajúce dlhodobé príležitosti na spoločné používanie frekvenčného pásma 700 MHz prostredníctvom vysielania a mobilných komunikácií, najmä pri využití perspektívnych hybridných mobilných zariadení, ako aj integrovaním čipov na príjem televízneho vysielania do mobilných zariadení;

31.

podporuje rozvoj súboru technológií, ktorý umožní efektívne využitie vysielacích aj širokopásmových technológií a v ktorom bude inteligentne skombinované vysielanie s mobilným komunikáciami („smart broadcasting“);

32.

považuje za dôležité, aby existoval plán pre pozemné digitálne vysielanie, aby sa investorom z oblasti vysielania aj mobilných sietí poskytla istota na dlhodobé plánovanie;

Hodnoty

33.

vyjadruje poľutovanie, že v zelenej knihe chýba explicitný odkaz na dvojaký charakter audiovizuálnych médií, ktoré majú kultúrnu aj hospodársku hodnotu;

34.

pripomína Komisii, že EÚ pristúpila k Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

35.

zdôrazňuje, že ochrana slobody médií, podpora plurality médií a kultúrnej rozmanitosti, ako aj ochrana neplnoletých osôb patria medzi významné hodnoty aj v období konvergencie;

36.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na prípadnú revíziu smernice 2010/13/EÚ pokračovala vo svojom úsilí o zabezpečenie slobody tlače;

37.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie článku 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách týkajúceho sa podpory produkcie európskych diel a prístupu k týmto dielam prostredníctvom audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie;

38.

upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že sprístupnenie audiovizuálneho kultúrneho a mediálneho odvetvia na účely medzinárodných dohôd o voľnom obchode je v rozpore so záväzkom Európskej únie podporovať kultúrnu rozmanitosť a identitu a rešpektovať kultúrnu zvrchovanosť členských štátov;

39.

vyzýva európsky audiovizuálny priemysel, aby pokračoval v rozvoji konzistentných a atraktívnych služieb, najmä služieb online, s cieľom rozšíriť ponuku kvalitného európskeho audiovizuálneho obsahu; zdôrazňuje, že otázka obsahu musí ostať prvoradá; zdôrazňuje, že množstvo platforiem nevyhnutne nezaručuje rozmanitosť obsahu;

40.

zdôrazňuje, že ochrana mládeže, ochrana spotrebiteľov a ochrana údajov predstavujú absolútne ciele regulácie, ktoré musia platiť rovnako pre všetkých poskytovateľov služieb v oblasti médií a komunikácie v celej EÚ;

41.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie o presadzovanie ustanovení o ochrane neplnoletých osôb a spotrebiteľov; žiada, aby požiadavky na ochranu údajov v rovnakej miere vzťahovali na všetkých poskytovateľov služieb v oblasti médií a komunikácie na území EÚ; zdôrazňuje, že spotrebiteľ musí mať kedykoľvek možnosť ľahko vykonať zmeny v nastaveniach ochrany súkromia;

42.

zdôrazňuje, že so zreteľom na svetovú hospodársku súťaž na konvergovaných trhoch je nevyhnutné vyvíjať na medzinárodnej úrovni primerané normy ochrany v rámci spoločnej regulácie a samoregulácie týkajúce sa ochrany mládeže a spotrebiteľov;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali činnosti na sprostredkovanie digitálnej mediálnej gramotnosti, ktoré už v rozmanitých podobách existujú, a aby vytvorili metodiku na posudzovanie sprostredkovania mediálnej gramotnosti;

Regulačný rámec

44.

zastáva názor, že cieľom európskej politiky v oblasti médií a internetu by malo byť odstraňovanie prekážok brániacich inovácií médií a zároveň zohľadňovanie normatívnych aspektov demokratickej a kultúrne rozmanitej mediálnej politiky;

45.

zdôrazňuje, že podobný obsah na tom istom zariadení si vyžaduje jednotný, flexibilný právny rámec, ktorý bude orientovaný na užívateľov a prístup a neutrálny z hľadiska technológií, ako aj transparentný a vymáhateľný;

46.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tieto platformy budú fungovať tak, že sa zohľadnia trhové podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže;

47.

žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu, v ktorom posúdi, či rozsah pôsobnosti smernice o audiovizuálnych mediálnych službách naďalej zodpovedá vývoju všetkých audiovizuálnych mediálnych služieb, ku ktorým majú európski občania prístup;

48.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery kritérium linearity v mnohých oblastiach spôsobuje, že regulačné ciele stanovené v smernici 2010/13/EÚ sa v konvergovanom svete neplnia;

49.

odporúča, aby sa oblasti smernice 2010/13/EÚ, v ktorých sa už neplní cieľ právnych predpisov, vyňali z rozsahu pôsobnosti; domnieva sa, že namiesto toho by sa na európskej úrovni mali zaviesť minimálne požiadavky pre všetky audiovizuálne mediálne služby;

50.

zdôrazňuje význam technologicky neutrálnych systémov vyrovnávania práv, aby sa uľahčilo sprístupnenie služieb poskytovateľov mediálnych služieb platformám tretích strán;

51.

zdôrazňuje, že zásada krajiny pôvodu (alebo krajiny vysielania) zakotvená v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách je naďalej významným predpokladom na to, aby bolo možné ponúkať audiovizuálny obsah aj nad rámec územných hraníc, a predstavuje míľnik na ceste k spoločnému trhu služieb; zdôrazňuje však potrebu prispôsobiť právne predpisy EÚ internetovému a elektronickému prostrediu a venovať osobitnú pozornosť spoločnostiam ponúkajúcim audiovizuálny obsah on-line, ktoré sa snažia vyhnúť zdaneniu v niektorých členských štátoch tým, že sa presídlia do krajín s veľmi nízkym daňovým zaťažením;

52.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa vyžaduje úprava autorského práva na účely primeraného využitia lineárneho a nelineárneho obsahu na rôznych platformách, ako aj jeho cezhraničnej prístupnosti;

53.

vyzýva Komisiu, aby dôsledne presadzovala zásadu technologickej neutrality a prípadne zodpovedajúcim spôsobom preskúmala európske právne predpisy o autorskom práve;

o

o o

54.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(3)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.

(4)  Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37.

(5)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.

(6)  Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 21.

(7)  Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37.

(8)  Ú. v. ES L 91, 7.4.1999, s. 10.

(9)  Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0329.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/146


P7_TA(2014)0233

Správa o občianstve EÚ za rok 2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o Správe o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (2013/2186(INI))

(2017/C 378/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na správu Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2010: odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (COM(2010)0603),

so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie Komisie o občianstve EÚ, ktorá sa uskutočnila od 9. mája do 27. septembra 2012,

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o výročnej správe ECB za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ (1),

so zreteľom na vypočutie spoločne usporiadané Výborom pre petície, Výborom pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Európskou komisiou 19. februára 2013 s názvom Ako čo najviac vyťažiť z občianstva EÚ a na vypočutie z 24. septembra 2013 s názvom Vplyv krízy na európskych občanov a posilnenie demokratickej účasti na správe vecí verejných Únie,

so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2013 s názvom Správa o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o rokovaniach Výboru pre petície,

so zreteľom na petičné právo zakotvené v článku 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na druhú časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie s názvom Nediskriminácia a občianstvo Únie a na kapitolu V Charty základných práv,

so zreteľom na články 9, 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A7-0107/2014),

A.

keďže Lisabonská zmluva rozšírila koncepciu občianstva EÚ a práva, ktoré z neho vyplývajú;

B.

keďže právo obrátiť sa s petíciou na Európsky parlament predstavuje jeden z pilierov európskeho občianstva tým, že vytvára styčný mechanizmus medzi občanmi a európskymi inštitúciami, ktorého cieľom je priblížiť EÚ k jej občanom a pretvárať ju na stále zmysluplnejšiu a dôveryhodnejšiu koncepciu;

C.

keďže práva vyplývajúce z občianstva Únie sú zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie;

D.

keďže všetky členské štáty sa zaviazali, že budú dodržiavať spoločne dohodnuté pravidlá EÚ o práve každého občana Únie slobodne sa pohybovať a zdržiavať na jej území, o nediskriminácii a spoločných hodnotách Európskej únie, najmä že budú rešpektovať základné práva, s osobitným dôrazom na práva ľudí patriacich k menšinám; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať štátnemu občianstvu a právam menšín, ktoré z neho vyplývajú; keďže sa musí zastaviť porušovanie základných práv týkajúcich sa otázok občianstva zo strany ktoréhokoľvek členského štátu, aby nedochádzalo k uplatňovaniu dvojakých noriem a/alebo k diskriminácii; keďže rómska menšina stále čelí rozsiahlej diskriminácii a pokrok vo vykonávaní národných stratégií začleňovania Rómov je stále len obmedzený;

E.

keďže voľný pohyb osôb je jedným z kľúčových prvkov občianstva EÚ a môže prispieť k zníženiu nesúladu medzi pracovnými miestami a kvalifikáciami na vnútornom trhu; keďže v prieskume Flash Eurobarometer z februára 2013 viac než dve tretiny respondentov oprávnene súhlasili, že voľný pohyb osôb v EÚ je celkovo prínosom pre hospodárstvo ich krajiny; keďže schengenské kritériá by mali byť technickej povahy a nemali by sa používať na obmedzenie práva na voľný pohyb občanov;

F.

keďže v niektorých krajinách EÚ stále dochádza k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti;

G.

keďže problematika získania a pozbavenia štátneho občianstva bola predmetom petícií, najmä čo sa týka jej vplyvu na európske občianstvo; keďže mnohí predkladatelia petícií vrátane viacerých, ktorí patria v niektorom členskom štáte k menšinám, vyjadrili želanie, aby v Európe existovali koordinovanejšie právne predpisy o občianstve;

H.

keďže boli doručené rôzne sťažnosti týkajúce sa uplatňovania práva voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu a vo voľbách do orgánov územnej samosprávy, ako aj pozbavenia možnosti voliť v celoštátnych voľbách po určitom čase pobytu v zahraničí;

I.

keďže dôvera verejnosti v Európsku úniu poklesla a jej občania prežívajú ťažké obdobie spôsobené vážnou hospodárskou a sociálnou krízou;

J.

keďže voľby v roku 2014 sa uskutočnia po prvýkrát od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorá výrazným spôsobom rozšírila právomoci Európskeho parlamentu; keďže voľby do Európskeho parlamentu sú príležitosťou na posilnenie dôvery verejnosti v politický systém, vytvárajú európsku verejnú sféru a posilňujú hlas a úlohu občanov, čo je jedným z najdôležitejších predpokladov posilnenia demokracie v členských štátoch a v EÚ; keďže demokratické a transparentné fungovanie Európskeho parlamentu je jedným z hlavných pozitívnych aspektov v presadzovaní európskych hodnôt a integrácie;

K.

keďže Európska únia prostredníctvom svojich zmlúv a Charty základných práv presadzuje Európu, pre ktorú sú charakteristické práva a demokratické hodnoty, sloboda, solidarita a bezpečnosť, a zaručuje občanom EÚ lepšiu ochranu;

L.

keďže občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente a majú demokratické právo zúčastniť sa na voľbách do Európskeho parlamentu ako kandidáti a voliči, dokonca aj keď sídlia v inom členskom štáte ako vo vlastnom; keďže právo občanov EÚ žijúcich v inom členskom štáte ako vo vlastnom voliť v európskych a miestnych voľbách nie je vo všetkých členských štátoch dostatočne podporované a uľahčené;

M.

keďže Európska únia vytvorila pre európskych občanov nové právo organizovať a podporovať európsku iniciatívu občanov podávaním politických návrhov európskym inštitúciám, ktoré od 1. apríla 2012 využili milióny európskych občanov

1.

víta Správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2013 (COM(2013)0269), v ktorej je oznámených dvanásť nových opatrení v šiestich oblastiach, ktorých cieľom je posilniť práva občanov EÚ;

2.

víta skutočnosť, že veľkú väčšinu z 25 opatrení ohlásených Komisiou v Správe o občianstve EÚ za rok 2010 medzitým Komisia a iné inštitúcie EÚ uskutočnili;

3.

zdôrazňuje, že občania musia mať možnosť prijímať pri uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy informované rozhodnutia, preto by mali mať prístup ku všetkým potrebným informáciám a treba sa zameriavať nielen na abstraktné práva, ale aj na praktické, ľahko dostupné informácie o hospodárskych, sociálnych, administratívnych, právnych a kultúrnych otázkach; vyzýva celoštátne, regionálne a miestne orgány, aby podporovali lepšie chápanie občianstva EÚ a vysvetľovali jeho praktické výhody pre jednotlivcov;

4.

víta iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je zlepšiť informovanosť občanov o ich právach prostredníctvom služieb Europe Direct a Vaša Európa, a vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie pri šírení poznatkov medzi občanmi a podnikmi o sieti SOLVIT; navrhuje v tejto súvislosti, aby sa poskytovalo viac informácií o európskom občianstve pri príležitosti osláv Dňa Európy 9. mája;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupné verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch EÚ a bez jazykovej diskriminácie; poukazuje na aktivity Parlamentu, najmä Výboru pre petície, na platformách sociálnych médií ako na vynikajúci spôsob vytvárania interakcie a dialógu s občanmi;

6.

nabáda členské štáty, aby v učebných osnovách škôl venovali viac priestoru politickému vzdelávaniu o záležitostiach EÚ, aby tomu prispôsobili odbornú prípravu učiteľov a poskytovali potrebné know-how a zdroje; zdôrazňuje, že dostupné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu vo formovaní budúcich občanov, keďže im umožňuje získať pevný základ všeobecných vedomostí, podporuje možnosti jednotlivca, solidaritu a vzájomné porozumenie a posilňuje sociálnu súdržnosť; v tejto súvislosti poznamenáva, že vzdelávanie má zásadný význam ako prostriedok, ktorý umožňuje jednotlivcom plne sa podieľať na demokratickom, sociálnom a kultúrnom živote, a preto sa domnieva, že v prostriedkoch vyčlenených na vzdelávanie by sa nemali robiť veľké škrty;

7.

domnieva sa, že je obzvlášť dôležité podporovať uznanie práce dobrovoľníkov, potvrdiť takto získané zručnosti a odbornosť a odstrániť prekážky voľného pohybu;

8.

zdôrazňuje význam organizovanej občianskej spoločnosti pri posilňovaní aktívneho európskeho občianstva; považuje preto za dôležité naďalej uľahčovať cezhraničné aktivity týchto organizácií znižovaním byrokratickej záťaže a poskytovaním primeraných finančných prostriedkov; opakuje svoju (2) výzvu na vytvorenie európskeho štatútu pre združenia, pretože by to mohlo uľahčiť tvorbu projektov medzi občanmi jednotlivých členských štátov EÚ v rámci nadnárodnej organizácie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť pre európsky občiansky dialóg štruktúrovaný rámec, ktorým by sa zabezpečil základný obsah participatívneho občianstva;

9.

vyjadruje poľutovanie nad súčasnými výnimkami z častí zmlúv o EÚ, ktoré majú niektoré členské štáty a ktoré prinášajú de facto rozdiely a oslabenie, pokiaľ ide o práva občanov, keďže tie majú byť podľa zmlúv o EÚ rovnaké;

10.

zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú členské štáty zohrávajú v riadnom vykonávaní európskych právnych predpisov; domnieva sa, že je stále potrebný ďalší pokrok a posilnená spolupráca medzi inštitúciami EÚ a miestnymi a celoštátnymi orgánmi; domnieva sa, že lepšia spolupráca by bola účinným prostriedkom neformálneho riešenia problémov, najmä prekážok administratívneho charakteru; v tejto súvislosti oceňuje úmysel Komisie podporovať od roku 2013 prostredníctvom programu partnerstiev miest v Európe výmenu najlepších postupov medzi obcami, ako aj projekty zamerané na zvyšovanie informovanosti o právach občanov a na ich správne uplatňovanie; domnieva sa, že správne uplatňovanie týchto práv by posilnil praktický súbor nástrojov o právach občanov EÚ, prispôsobený pre miestnu a regionálnu správu;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti nápravných opatrení, ktoré sú k dispozícii pre rodičov a deti v prípade rozluky alebo rozvodu, nie sú vo všetkých členských štátoch rovnaké, v dôsledku čoho sa stovky rodičov v Európe obrátili na Výbor pre petície so žiadosťou, aby v tejto oblasti konal aktívnejšie, hoci má len veľmi obmedzené právomoci;

12.

očakáva, že nový internetový portál pre petície, ktorý bude k dispozícii začiatkom roka 2014, zmení petičný postup na príťažlivý, transparentný a používateľsky ústretový nástroj, a to aj pre ľudí so zdravotným postihnutím; vyzýva Komisiu a ostatné inštitúcie, aby náležitým spôsobom uznali petičný postup na svojich internetových stránkach;

13.

víta skutočnosť, že do novembra 2013 dosiahli tri rozličné európske iniciatívy občanov požadovaný prah; víta plánované vypočutia s organizátormi úspešných európskych iniciatív občanov pred voľbami do Európskeho parlamentu; vyzýva členské štáty, aby presadzovali právo organizovať a podporovať európsku iniciatívu občanov a aby plne vykonávali nariadenie (EÚ) č. 211/2011 o európskej iniciatívne občanov tým, že zabezpečia svoju pripravenosť uznávať podpisy vlastných občanov žijúcich v zahraničí i občanov iných členských štátov žijúcich na ich území;

14.

žiada všetky členské štáty, ktoré ešte nemajú vnútroštátneho ombudsmana, v súčasnosti Taliansko a Nemecko, aby splnili očakávania všetkých občanov EÚ a vymenovali ho;

15.

vyzýva Komisiu, aby pravidelne sledovala spôsob spracúvania administratívnych formalít občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov v členských štátoch, pokiaľ ide o vstup a pobyt; vyzýva Komisiu, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zabezpečovaní plného zosúladenia postupov uplatňovaných v členských štátoch s hodnotami a ľudskými právami, ktoré sa uznávajú v zmluvách EÚ; zdôrazňuje, že jedným z hlavných pilierov jednotného trhu je pracovná mobilita; zdôrazňuje veľmi pozitívny prínos migrujúcej pracovnej sily EÚ pre hospodárstvo členských štátov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala situáciu a prijala primerané opatrenia na odstránenie potenciálnych prekážok, napr. nadmernej byrokracie, ktoré na vnútroštátnej úrovni stoja v ceste tejto základnej slobode;

16.

uznáva, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (3) sú podmienky získania a pozbavenia občianstva členských štátov výlučne upravené vnútroštátnymi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov; požaduje však užšiu spoluprácu a štruktúrovanejšiu výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi so zreteľom na ich právne predpisy o občianstve s cieľom zabezpečiť základné práva, a najmä právnu istotu občanov; žiada prijatie komplexných spoločných usmernení, ktoré by objasnili vzťah medzi štátnym a európskym občianstvom;

17.

vyzýva tie členské štáty, ktoré odoberajú volebné právo svojim občanom, keď sa rozhodnú žiť dlhšie v inom členskom štáte, aby skončili s touto praxou a zodpovedajúco prehodnotili svoje právne predpisy s cieľom zabezpečiť počas celého procesu plné občianske práva; odporúča, aby členské štáty vykonali všetky kroky s cieľom poskytnúť účinnú pomoc a asistenciu občanom, ktorí chcú voliť alebo kandidovať v inom členskom štáte než v ich vlastnom; zdôrazňuje potrebu, aby mohli občania EÚ uplatňovať svoje volebné právo vo vnútroštátnych voľbách v krajine pôvodu z členského štátu, v ktorom majú pobyt.

18.

žiada členské štáty, aby chránili občianstvo EÚ a posilňovali jeho význam tým, že zabránia všetkým formám diskriminácie na základe štátnej príslušnosti; vyjadruje poľutovanie nad každou populistickou rétorikou, ktorá sa snaží vytvárať diskriminačné postupy len na základe štátnej príslušnosti;

19.

vyzýva európske politické strany a ich vnútroštátne pridružené strany, aby pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014 usporiadali transparentné volebné kampane a účinne riešili problém klesajúcej miery volebnej účasti a zväčšujúcej sa priepasti medzi občanmi a inštitúciami EÚ; považuje navrhnutie kandidátov z celej Európy na pozíciu predsedu Komisie európskymi politickými stranami za dôležitý krok k budovaniu skutočného európskeho verejného priestoru a je presvedčený, že perspektívu europeizácie volebnej kampane možno lepšie dosiahnuť prostredníctvom celoeurópskych aktivít a sietí miestnych a vnútroštátnych rozhlasových, televíznych a internetových médií, najmä verejných;

20.

zdôrazňuje význam informovania občanov o ich práve voliť v komunálnych a európskych voľbách, ak žijú mimo svojej krajiny, ako aj význam presadzovania tohto práva rôznymi prostriedkami; nalieha však na Komisiu, aby nečakala s vydaním príručky, v ktorej budú tieto práva „jasne a zrozumiteľne“ vysvetlené, až do mája 2014;

21.

vyzýva všetky inštitúcie Únie, orgány, úrady a agentúry, aby ďalej zlepšovali transparentnosť a zabezpečili jednoduchý a používateľsky ústretový prístup k dokumentom, pretože to občanom umožňuje užšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu; vyzýva inštitúcie Únie, najmä Európsku komisiu, aby zefektívnila svoje postupy a umožnila tak čo najrýchlejšie plnenie legitímnych požiadaviek občanov EÚ; vyzýva všetky inštitúcie Únie, najmä Parlament, aby zabezpečili rovnakou mieru transparentnosť a zodpovednosť;

22.

víta nedávne prijatie dvoch hlavných programov EÚ na financovanie činností v oblasti občianstva EÚ na roky 2014 až 2020 – Práva a občianstvo a Európa pre občanov; považuje za veľmi poľutovaniahodné, že vlády členských štátov v porovnaní s obdobím 2007 – 2013 výrazne obmedzili finančné krytie druhého uvedeného programu, ktorý podporuje projekty zamerané na aktívne európske občianstvo;

23.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že petície odhalili citlivú situáciu niektorých rezidentov, ktorí vzhľadom na svoje postavenie nemôžu v plnej miere uplatňovať právo na voľný pohyb alebo volebné práva vo voľbách do miestnej samosprávy; vyzýva Európsku komisiu a príslušné členské štáty, aby zjednodušili právnu úpravu postavenia osôb v takýchto prípadoch;

24.

je hlboko znepokojený prekážkami, ktorým občania stále čelia pri uplatňovaní svojich individuálnych práv na vnútornom trhu, a domnieva sa, že súčasnú hospodársku neistotu v Európe je potrebné riešiť aj odstránením týchto prekážok; víta preto nové iniciatívy, ktoré ohlásila Komisia s cieľom posilniť postavenie občanov ako spotrebiteľov a zamestnancov v celej Európe;

25.

zdôrazňuje dôležitosť zlepšenia výmeny informácií o príležitostiach na stáže a odbornú prax v iných krajinách EÚ, a to najmä prostredníctvom siete EURES; je znepokojený mierou nezamestnanosti, najmä preto, lebo sa to týka mladých ľudí; víta návrh Komisie na odporúčanie Rady o rámci kvality pre stáže (4) a vyzýva členské štáty, aby rešpektovali zásady stanovené v usmerneniach;

26.

žiada členské štáty, aby lepšie informovali občanov EÚ o ich právach a povinnostiach a aby uľahčili rešpektovanie nároku na tieto práva rovnako v krajine ich pôvodu i v ktoromkoľvek inom členskom štáte;

27.

upozorňuje na sťažnosti niektorých predkladateľov petícií, prevažne občanov EÚ žijúcich v cudzine, ktorí uviedli, že majú problémy, pokiaľ ide o nadobúdanie, prevod a vlastníctvo nehnuteľného majetku v rôznych krajinách;

28.

uvedomuje si problémy, s ktorými sa stretávajú osoby so zdravotným postihnutím pri uplatňovaní práva na voľný pohyb, a požaduje zavedenie preukazu osoby so zdravotným postihnutím, platného v celej Európe;

29.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na koordináciu a spoluprácu s cieľom účinne riešiť otázky dvojitého zdanenia evidencie vozidiel, daňovej diskriminácie a dvojitého zdanenia v cezhraničnom kontexte a aby lepšie zohľadňovali reálne podmienky cezhraničnej mobility zamestnancov; domnieva sa, že existujúce dvojstranné dohovory v daňovej oblasti alebo jednostranné opatrenie niektorého členského štátu riešia problematiku dvojitého zdanenia nedostatočne a je potrebné urýchlené opatrenie na úrovni Únie;

30.

vyjadruje poľutovanie nad existenciu cezhraničných prekážok v občianskych a sociálnych veciach, ako je rodinné právo alebo dôchodky, ktoré bránia mnohým občanom plne využívať výhody občianstva EÚ;

31.

pripomína, že občania EÚ na území tretej krajiny, v ktorej ich členský štát nemá zastúpenie, majú nárok na ochranu diplomatickými a konzulárnymi orgánmi ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného členského štátu, a zdôrazňuje zásadný význam tohto ustanovenia;

32.

vyzýva členské štáty, aby čo najrýchlejšie zriadili v každom členskom štáte miesto jednotného kontaktu na koordináciu projektov s cezhraničným vplyvom, napríklad projektov zo sociálnej oblasti, ako sú služby pre naliehavé prípady, s osobitným zreteľom na projekty, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ako sú veterné parky, o ktorých sa s obyvateľmi na oboch stranách hraníc v niektorých prípadoch nevedú žiadne konzultácie, ani sa nevykonáva žiadna štúdia o vplyve;

33.

vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyhodnotenie prínosov a problémov Európskeho roka občanov 2013; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov a nedostatok politických ambícií mal Európsky rok občanov slabý mediálny profil a nepodarilo sa rozvinúť širokú verejnú diskusiu o európskom občianstve, ktorá mohla prispieť k zlepšeným alebo novovymedzeným nástrojom;

34.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na uznanie prínosu dobrovoľníckej práce pre občianstvo;

35.

vyzýva Komisiu, aby zverejnila a distribuovala výklad občianskych práv pred prijatím a po prijatí Lisabonskej zmluvy a obnovila tak dôveru občanov;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 74.

(2)  Vyhlásenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2011 o vypracovaní európskych štatútov pre vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie (Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 187).

(3)  Naposledy uvedené v jeho rozsudku z 2. marca 2010, C-135/08, Rottmann.

(4)  COM(2013)0857.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/151


P7_TA(2014)0234

Európska prokuratúra

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534 – 2013/0255(APP))

(2017/C 378/18)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (COM(2013)0534),

so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

so zreteľom na uznesenie Rady z 30. novembra 2009 o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní,

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (1),

so zreteľom na iné nástroje v oblasti trestného súdnictva, ktoré boli prijaté v rámci spolurozhodovacieho postupu Európskym parlamentom a Radou, ako je smernica 2013/48/EÚ o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a o práve na informovanie po zatknutí, smernica o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach atď.,

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

so zreteľom na články 2, 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 86, 218, 263, 265, 267, 268 a 340,

so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. januára 2014,

so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A7-0141/2014),

A.

keďže hlavnými cieľmi vytvorenia Európskej prokuratúry je prispieť k posilneniu ochrany finančných záujmov Únie, posilniť dôveru podnikov a občanov EÚ v inštitúcie Únie a zabezpečiť účinnejšie a efektívnejšie vyšetrovanie a stíhanie trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, a zároveň plne rešpektovať základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie;

B.

keďže EÚ si sama stanovila úlohu vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a keďže podľa článku 6 Zmluvy o Európske únii dodržiava ľudské práva a základné slobody; keďže trestná činnosť nadobúda čoraz viac cezhraničný charakter a keďže trestná činnosť proti finančným záujmom Únie spôsobuje každoročne značné finančné škody, musí EÚ zabezpečiť účinnú reakciu, ktorá pridáva hodnotu spoločnému úsiliu všetkých členských štátov, pretože ochranu rozpočtu EÚ pred podvodmi možno lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ;

C.

keďže by sa mala uplatňovať zásada nulovej tolerancie v prípade rozpočtu EÚ, aby sa podvody proti finančným záujmom Európskej únie riešili jednotnejším a účinnejším spôsobom;

D.

keďže členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie, ako aj za výber vlastných zdrojov, ako je stanovené v rozhodnutí Rady 2007/436/ES, Euratom (2), ktoré bude onedlho nahradené rozhodnutím Rady o zmenenom návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie (COM(2011)0739) predloženom Komisiou;

E.

keďže je rovnako dôležité zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie tak na úrovni výberu zdrojov EÚ, ako aj na úrovni výdavkov;

F.

keďže 10 % vyšetrovaní úradu OLAF sa týka prípadov cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, no tieto prípady predstavujú 40 % celkového finančného poškodenia finančných záujmov Európskej únie;

G.

keďže zriadenie Európskej prokuratúry je jediným aktom v oblasti trestného práva, pre ktorý sa nebude môcť použiť riadny legislatívny postup;

H.

keďže návrh nariadenia o zriadení Európskej prokuratúry je neoddeliteľne spojený s návrhom smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva a návrhom nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), na ktoré sa vzťahuje riadny legislatívny postup;

I.

keďže dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa právneho štátu musí byť hlavnou zásadou pre všetky európske právne predpisy, a to najmä v oblasti spravodlivosti a ochrany základných ľudských práv;

J.

keďže 14 komôr národných parlamentov z 11 členských štátov udelilo „žltú kartu“ návrhu Komisie a keďže 27. novembra 2013 sa Komisia rozhodla zachovať tento návrh, hoci napriek tomu uviedla, že náležite zohľadní odôvodnené stanoviská komôr národných parlamentov počas legislatívneho procesu;

K.

keďže v článku 86 ods. 1 ZFEÚ sa v Rade vyžaduje jednomyseľnosť pri vytvorení Európskej prokuratúry; keďže sa zdá byť veľmi nepravdepodobné, že sa táto jednomyseľnosť dosiahne, a preto je pravdepodobnejšie, že niektoré členské štáty vytvoria Európsku prokuratúru prostredníctvom posilnenej spolupráce, ktorá si bude vyžadovať, aby Komisia predložila nový návrh;

1.

považuje návrh Európskej komisie za ďalší krok smerom k realizácii európskeho priestoru trestného súdnictva a posilneniu nástrojov pre boj proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie, a tým k zvýšeniu dôvery daňových poplatníkov v EÚ;

2.

nazdáva sa, že zriadenie Európskej prokuratúry by mohlo za predpokladu, že sa na nej budú zúčastňovať všetky štáty, zabezpečiť osobitnú pridanú hodnotu pre oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, keďže finančné záujmy Únie, a teda záujmy európskych daňových poplatníkov, sa musia chrániť vo všetkých členských štátoch;

3.

vyzýva Radu, aby vo veľkej miere zapojila Parlament do svojich legislatívnych prác prostredníctvom stáleho toku informácií a nepretržitých konzultácií s Parlamentom, čo umožní dospieť k výsledku, ktorý bude v súlade so zmenami Zmluvy o fungovaní Európskej únie po lisabonskom procese a ktorý bude v podstate konsenzom;

4.

vzhľadom na to, že považuje zladenie komplexných opatrení Európskej únie v oblasti justície za zásadnú hodnotu pre ich účinnosť, vyzýva európsky zákonodarný orgán, aby sa vyrovnal s týmto návrhom s prihliadnutím na ďalšie úzko súvisiace návrhy, ako je návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a iné príslušné nástroje v oblasti trestného súdnictva a procesných práv, a to s cieľom zabezpečiť jeho plnú kompatibilitu s uvedenými opatreniami a dôsledné vykonávanie;

5.

zdôrazňuje, že právomoci a postupy Európskej prokuratúry musia dodržiavať zásady základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach a ústavných tradíciách členských štátov; vyzýva preto Radu, aby náležite vzala do úvahy tieto odporúčania:

(i)

Európska prokuratúra musí vykonávať svoju činnosť tak, že bude prísne dodržiavať právo na spravodlivý proces, a teda v prísnom súlade so zásadou práva na zákonného sudcu, ktorá vyžaduje, aby boli kritériá, ktoré určujú, ktorý súd je príslušný na výkon právomoci, jasne stanovené vopred; keďže súčasné znenie článku 27 ods. 4 udeľuje Európskej prokuratúre nadmernú diskrečnú právomoc pri uplatňovaní rozličných jurisdikčných kritérií, mali by byť tieto kritériá záväzné a mala by sa medzi nimi vytvoriť hierarchia v záujme zabezpečenia predvídateľnosti; v tejto súvislosti by sa mali brať do úvahy práva podozrivých osôb; okrem toho by určenie kompetencie v súlade s týmito kritériami malo byť predmetom súdneho preskúmania;

(ii)

Európska prokuratúra by mala byť v plnej miere nezávislá od vnútroštátnych vlád a inštitúcií EÚ a mala by byť chránená pred akýmkoľvek politickým tlakom;

(iii)

rozsah právomoci Európskej prokuratúry by mal byť presne určený, aby bolo možné určiť ex ante trestné činy, ktoré pokrýva; Parlament žiada dôslednú revíziu vymedzení obsiahnutých v článku 13 návrhu Komisie o doplnkovej právomoci, keďže v súčasnom znení prekračujú rozsah pôsobnosti článku 86 ods. 1 až 3 ZFEÚ; malo by sa to urobiť tak, aby sa zabezpečilo rozšírenie právomocí Európskej prokuratúry na iné trestné činy ako tie, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, len v prípade, keď kumulatívne:

a)

jednotlivec súbežne pácha trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie a iné trestné činy; a

b)

trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie prevládajú a iné sú skôr doplnkové; a

c)

zabránilo by sa ďalšiemu pokusu o trestné činy a ich potrestaniu, ak by neboli trestne stíhaní a predvedení pred súd aj za trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie;

Okrem toho by určenie kompetencie v súlade s týmito kritériami malo byť predmetom súdneho preskúmania;

(iv)

vzhľadom k tomu, že smernica uvedená v článku 12 návrhu, v ktorom sa ustanovuje právomoc európskeho prokurátora, pokiaľ ide trestné činy, ešte nebola prijatá, v texte návrhu by sa malo preto osobitne uviesť, že európsky prokurátor nemôže stíhať za trestné činy, ktoré ešte nie sú stanovené v príslušných právnych predpisoch členských štátov v čase spáchania trestného činu; Európska prokuratúra by navyše nemala uplatňovať svoje právomoci, pokiaľ ide o trestné činy spáchané predtým, než sa stane plne funkčnou; článok 71 návrhu by sa mal preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť;

(v)

vyšetrovacie nástroje a vyšetrovacie opatrenia, ktoré má Európska prokuratúra k dispozícii, by mali byť jednotné, jasne vymedzené a zlučiteľné so všetkými právnymi systémami členských štátov, ktoré ich vykonávajú; kritériá používania vyšetrovacích opatrení by sa okrem toho mali podrobnejšie vymedziť, aby sa zabezpečilo vylúčenie snáh o získanie výhodnejšieho právneho postavenia;

(vi)

prípustnosť dôkazov a ich hodnotenie v súlade s článkom 30 sú kľúčovými prvkami pri vyšetrovaní trestného činu; príslušné pravidlá by mali byť jasné a jednotné, kdekoľvek sa rozširuje právomoc Európskej prokuratúry, a mali by dokonale zodpovedať plnému rešpektovaniu procesných záruk; s cieľom zabezpečiť takýto súlad by podmienky prípustnosti dôkazov mali dodržiavať všetky práva, ktoré sú zaručené v Charte základných práv Európskej únie, Európskom dohovore o ľudských právach a v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva;

(vii)

právo na účinný opravný prostriedok by sa malo presadzovať kedykoľvek počas činnosti európskeho prokurátora v Únii; rozhodnutia prijaté európskym prokurátorom by preto mali podliehať súdnemu preskúmaniu pred príslušným súdom; v tejto súvislosti by rozhodnutia európskeho prokurátora prijaté pred procesom, alebo nezávisle od neho, napríklad tie, ktoré sú uvedené v článkoch 27, 28, 29, pokiaľ ide o právomoci, zamietnutie prípadu alebo transakcie, mali podliehať opravným prostriedkom, ktoré poskytuje Súdny dvor.

Článok 36 návrhu by sa mal prepracovať tak, aby sa zabránilo obchádzaniu ustanovení zmluvy o príslušnosti súdov Únie a o neprimeranom obmedzovaní práva na účinnú súdnu nápravu podľa článku 47 ods. 1 Charty základných práv.

(viii)

v ustanoveniach článku 28 by sa malo jasne určovať, že po zamietnutí prípadu európskym prokurátorom, ktorý sa týka menej závažných priestupkov, sa vnútroštátnym prokuratúram nebráni v ďalšom vyšetrovaní a stíhaní prípadu, pokiaľ im to umožňujú ich právne predpisy; ak nie je možné napraviť nepredvídateľný nedostatok relevantných dôkazov ďalšími primeranými krokmi vyšetrovania, zamietnutie je povinné; okrem toho počas vyšetrovania by sa malo čo najskôr zistiť, či existujú dôvody na povinné zamietnutie, pričom zamietnutie by malo bezodkladne nasledovať po zistení niektorého z dôvodov na povinné zamietnutie;

(ix)

je nutné predchádzať svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti za každých okolností; preto by sa mala podmienka riadneho výkonu spravodlivosti ako dôvod pre transakciu, ako sa stanovuje v článku 29 ods. 1 návrhu, nahradiť konkrétnejšími kritériami; transakcia by sa mala vylúčiť podľa času obžaloby a za všetkých okolností v prípadoch, ktoré sa môžu zamietnuť podľa článku 28 návrhu, ako aj v závažných prípadoch;

(x)

keďže právomoci Európskej prokuratúry vyžadujú nielen súdne preskúmanie Súdnym dvorom, ale aj dohľad zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov, musia sa začleniť príslušné ustanovenia najmä s cieľom zabezpečiť účinné a jednotné postupy medzi členskými štátmi a súlad so zásadami právneho štátu;

6.

okrem toho vyzýva Radu, s poukázaním na dôsledné rešpektovanie základných zásad, ktorých priamym odrazom je spravodlivý proces a záruky obhajoby v trestnom konaní, aby zohľadnila a vykonala tieto odporúčania:

(i)

všetky činnosti Európskej prokuratúry by mali zaručiť vysokú úroveň ochrany práva na obhajobu, najmä vzhľadom k tomu, že Únia by sa mohla stať priestorom, v ktorom by Európska prokuratúra počas svojho fungovania bez toho, aby musela siahnuť po nástrojoch vzájomnej právne pomoci; v tejto súvislosti predstavuje dodržiavanie minimálnych noriem EÚ v oblasti práv jednotlivcov v trestných konaniach vo všetkých členských štátoch hlavnú súčasť náležitého fungovania Európskej prokuratúry.

V tejto súvislosti je treba poznamenať, že plán na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní, ktorý prijala Rada 30. novembra 2009, ešte nebol dokončený a že v návrhu sa odkazuje len na vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o právo mlčať, zásadu prezumpcie neviny, právo na právnu pomoc a zisťovanie zo strany obhajoby; preto v záujme dodržiavania zásady rovnosti prostriedkov by sa mal zákon, ktorý sa uplatňuje na podozrivé alebo obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry, uplatňovať aj na procesné záruky voči aktom, pokiaľ ide o vyšetrovanie či trestné stíhanie týchto osôb, pričom sa táto úprava nedotkne akýchkoľvek dodatočných alebo vyšších noriem či procesných záruk, ktoré udeľuje právo Únie;

(ii)

po uplynutí príslušného obdobia transpozície by sa netransponovanie či nesprávne transponovanie niektorého z právnych predpisov v oblasti procesných práv Únie nemalo interpretovať proti jednotlivcovi v rámci vyšetrovania či trestného stíhania a ich uplatňovanie bude vždy v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva;

(iii)

malo by sa zabezpečiť rešpektovanie zásady ne bis in idem;

(iv)

trestné stíhanie by malo byť v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii, článkom 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Chartou základných práv Európskej únie a platnými právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany osobných údajov; osobitná pozornosť by sa mala venovať právam osôb, ktorých osobné údaje sa prevádzajú tretím štátom alebo medzinárodným organizáciám;

7.

žiada Radu, aby zohľadnila nasledujúce odporúčania, a pripomína, že je potrebné, aby štruktúra Európskej prokuratúry bola efektívna, jednoduchá, účinná a schopná dosiahnuť čo najlepšie výsledky:

(i)

na zabezpečenie úspešného a spravodlivého výsledku vyšetrovacích úkonov a ich koordinácie je nutné, aby tí, ktorí ich riadia, mali podrobné znalosti o právnych systémoch zúčastnených krajín; na tieto účely by organizačný model Európskej prokuratúry mal na ústrednej úrovni zabezpečiť primerané zručnosti, skúsenosti a vedomosti o právnych systémoch členských štátov;

(ii)

aby sa rozhodnutia prijímali rýchlo a efektívne, je nutné, aby rozhodovací proces mohla vykonávať Európska prokuratúra, a to s pomocou vnútroštátnych prokurátorov poverených riešením konkrétnych prípadov;

(iii)

s cieľom zabezpečiť, aby Európska prokuratúra mohla zaručovať vysokú úroveň nezávislosti, efektívnosti, skúsenosti a profesionality, je potrebné, aby boli jej zamestnanci vysokokvalifikovaní a zabezpečovali dosiahnutie cieľov stanovených v tomto uznesení; títo zamestnanci môžu pochádzať predovšetkým z odvetvia súdnictva, právnych povolaní alebo z iných odvetví, v rámci ktorých získali uvedené skúsenosti a odborné znalosti, ako aj príslušné znalosti o právnych systémoch členských štátov; v tejto súvislosti, ako uviedla Európska komisia v bode 4 dôvodovej správy k návrhu z hľadiska celkových nákladov, musia vyhovovať súčasným potrebám účinnosti a funkčnosti Európskej prokuratúry;

(iv)

mal by sa vytvoriť kontrolný mechanizmus a každoročne by sa mali podávať správy o činnosti Európskej prokuratúry;

8.

berie na vedomie myšlienku založiť Európsku prokuratúru na existujúcich štruktúrach, čo by bolo riešenie, ktoré podľa očakávaní Komisie nespôsobí Únii ani jej členským štátom žiadne podstatné nové náklady, pretože administratívnu činnosť prokuratúry zabezpečí Eurojust a ľudské zdroje jej poskytnú existujúce subjekty ako OLAF;

9.

vyjadruje pochybnosti v súvislosti s argumentom týkajúcim sa nákladovej efektívnosti predloženým v návrhu, pretože ak má Európska prokuratúra vykonávať účinné vyšetrovanie a stíhanie, mala by vytvoriť špecializované oddelenia (jedno na každý členský štát), ktoré musia disponovať rozsiahlymi poznatkami o vnútroštátnom právnom rámci; žiada, aby sa vypracovala analýza, ktorá by posúdila náklady na vytvorenie Európskej prokuratúry a jeho prípadné dôsledky na rozpočty členských štátov; žiada, aby sa takáto analýza vykonala s cieľom odhadnú aj prínosy;

10.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že návrh vychádza z predpokladu, že administratívne služby, ktoré poskytuje Eurojust, nebudú mať na túto decentralizovanú agentúru žiadny vplyv vo finančnej ani personálnej oblasti; preto sa domnieva, že finančný výkaz je zavádzajúci; v tejto súvislosti upozorňuje na svoju žiadosť, aby Komisia predložila aktualizovaný finančný výkaz zohľadňujúci prípadné zmeny zákonodarcu pred uzatvorením legislatívneho procesu;

11.

odporúča, aby Komisia podľa ustanovení článku 86 ods. 1 ZFEÚ, na základe ktorého môže Európsku prokuratúru Rada vytvoriť„z Eurojustu“, stanovila jednoduchý presun finančných zdrojov na Európsku prokuratúru z úradu OLAF, a aby Európska prokuratúra využila expertízu a pridanú hodnotu ponúkanú zamestnancami Eurojustu;

12.

zdôrazňuje, že nedostal žiadne jasné informácie o tom, či sa na Európsku prokuratúru ako na novozriadený orgán vzťahuje znižovanie stavu zamestnancov plánované pre všetky inštitúcie a orgány Únie; jasne uvádza, že takýto prístup by nepodporil;

13.

vyzýva Radu, aby objasnila právomoci každého existujúceho orgánu chrániaceho finančné záujmy Únie; zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa bližšie definoval a jasne vymedzil vzťah medzi Európskou prokuratúrou a inými existujúcimi orgánmi, ako sú Eurojust a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF); zdôrazňuje, že Európska prokuratúra by mala využiť dlhoročné odborné znalosti OLAF vo vedení vyšetrovaní, na vnútroštátnej úrovni ako aj na úrovni Únie, v oblastiach týkajúcich sa ochrany finančných záujmov Únie vrátane korupcie; obzvlášť zdôrazňuje, že by Rada mala objasniť komplementaritu medzi činnosťami úradu OLAF a Európskou prokuratúrou týkajúcimi sa „interných“ a „externých“ vyšetrovaní; zdôrazňuje, že súčasný návrh Komisie neobjasňuje ani jeho vzťah s Európskou prokuratúrou ani spôsob vedenia interných vyšetrovaní v rámci inštitúcií EÚ;

14.

domnieva sa, že by sa mali dôkladnejšie preskúmať prekrývajúce sa činnosti úradu OLAF, Eurojustu a Európskej prokuratúry, s cieľom minimalizovať riziko konfliktu pôsobností; vyzýva Radu, aby objasnila príslušné právomoci týchto orgánov, stanovila možné spoločné právomoci a nedostatky, a v prípade potreby navrhla prostriedky nápravy;

15.

žiada, za predpokladu, že isté členské štáty pravdepodobne odstúpia od návrhu o Európskej prokuratúre, vypracovanie analýzy, ktorá by objasňovala, ktoré oddelenia úradu OLAF a ktorí zamestnanci budú presunutí do Európskej prokuratúry a ktorí ostanú v rámci úradu OLAF; žiada, aby si úrad OLAF ponechal poskytnuté prostriedky potrebné na boj proti podvodom, keďže táto činnosť nespadá do mandátu Európskej prokuratúry;

16.

poukazuje na to, že úrad OLAF bude mať naďalej právomoc v prípade tých členských štátov, ktoré sa nezúčastnia na vytvorení Európskej prokuratúry, a že by sa im mala poskytnúť rovnocenná úroveň procesných záruk;

17.

vyzýva preto Komisiu, aby do návrhu zahrnula spolu so zmenami týkajúcimi sa nariadenia o úrade OLAF, ktoré vyplývajú z vytvorenia Európskej prokuratúry, dostatočné procesné záruky vrátane možnosti súdneho preskúmania opatrení, ktoré úrad OLAF prijal v rámci vyšetrovania;

18.

domnieva sa, že povinnosti uložené vnútroštátnym orgánom informovať Európsku prokuratúru o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo predstavovať trestný čin v rámci ich právomoci, by mali byť zosúladené s existujúcimi povinnosťami na úrovni členských štátov, nemali by ich presahovať a mali by rešpektovať nezávislosť týchto úradov;

19.

žiada, aby sa vypracoval osobitný súbor pravidiel na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť harmonizovanú ochranu informátorov;

20.

vyzýva Radu, aby ďalej zvyšovala účinnosť a efektívnosť príslušných súdnych dvorov v členských štátoch, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnosť projektu Európskej prokuratúry;

21.

víta myšlienku zakotvenia Európskej prokuratúry do existujúcich decentralizovaných štruktúr prostredníctvom zainteresovania vyslaných národných prokurátorov ako „osobitných poradcov“; uvedomuje si potrebu viac sa venovať nezávislosti vymenovaných prokurátorov voči vnútroštátnemu súdnictvu a transparentnosti postupov pri ich výbere s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek náznaku zvýhodňovania zo strany Európskej prokuratúry;

22.

domnieva sa, že pre delegovaných európskych prokurátorov a ich zamestnancov by sa mala jednotným a účinným spôsobom zabezpečiť náležitá odborná príprava v oblasti trestného práva EÚ;

23.

pripomína Rade a Komisii, že je nanajvýš dôležité, aby Európsky parlament, spolutvorca právnych predpisov v oblasti hmotného a procesného trestného práva, ostal úzko zapojený do procesu zriadenia Európskej prokuratúry a aby jeho postavenie bolo riadne zohľadnené vo všetkých fázach postupu; na tento účel má v úmysle udržiavať časté kontakty s Komisiou a Radou s cieľom zabezpečiť v tomto zmysle plodnú spoluprácu; v plnej miere si uvedomuje zložitosť úlohy a nutnosť určenia primeranej lehoty na jej realizáciu, je pripravený vyjadriť svoje stanovisko k budúcemu vývoju týkajúcemu sa Európskej prokuratúry, v prípade potreby aj s ďalšími priebežnými správami;

24.

vyzýva Radu, aby venovala dostatočný čas dôkladnému posúdeniu návrhu Komisie a nenáhlila sa ukončiť svoje rokovania; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť predčasnému prechodu na postup posilnenej spolupráce;

25.

poveruje svojho predsedu, aby vyzval Radu na pokračovanie rokovaní;

26.

upozorňuje Radu, že uvedené politické usmernenia tvoria technickú prílohu tohto uznesenia;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.

(2)  Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.


PRÍLOHA K UZNESENIU

Odôvodnenie 22

Zmena 1

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

(22)

Trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú často úzko spojené s ďalšími trestnými činmi. Právomoc Európskej prokuratúry má v záujme procesnej efektívnosti a  zabránenia možnému porušeniu zásady ne bis in idem pokrývať aj trestné činy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch technicky nevymedzujú ako trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ak sú ich podstatné skutočnosti identické a  neoddeliteľne spojené so skutočnosťami trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takýchto zmiešaných prípadoch, keď prevláda trestný čin, ktorý poškodzuje finančné záujmy Únie, by sa po konzultácii s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov mala vykonávať právomoc Európskej prokuratúry. Prevaha sa má určiť na základe kritérií, ako je finančný vplyv trestných činov na Úniu, na vnútroštátne rozpočty, počet poškodených alebo ďalšie okolnosti týkajúce sa závažnosti trestných činov alebo uplatniteľné sankcie.

(22)

Trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, sú často úzko spojené s ďalšími trestnými činmi. Právomoc Európskej prokuratúry má v záujme zabránenia možnému porušeniu zásady ne bis in idem pokrývať aj trestné činy, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch technicky nevymedzujú ako trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, ak sú ich podstatné skutočnosti identické so skutočnosťami trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. V takýchto zmiešaných prípadoch, keď prevláda trestný čin, ktorý poškodzuje finančné záujmy Únie, by sa po konzultácii s príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov mala vykonávať právomoc Európskej prokuratúry. Prevaha sa má určiť na základe kritérií, ako je finančný vplyv trestných činov na Úniu, na vnútroštátne rozpočty, počet poškodených alebo ďalšie okolnosti týkajúce sa závažnosti trestných činov alebo uplatniteľné sankcie.

Odôvodnenie 46

Zmena 3

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

(46)

Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, sa uplatňujú aj na Európsku prokuratúru, ale len vzhľadom na jej administratívne úlohy, aby sa nijako neohrozila požiadavka dôvernosti jej operačnej práce. Podobne aj pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom sa má rešpektovať požiadavka dôvernosti Európskej prokuratúry.

(46)

Všeobecné pravidlá o transparentnosti, ktoré sa vzťahujú na agentúry Únie, sa uplatňujú aj na Európsku prokuratúru; pri administratívnych šetreniach vykonávaných európskym ombudsmanom sa má rešpektovať požiadavka dôvernosti Európskej prokuratúry.

Článok 13

Zmena 2

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Keď sú trestné činy uvedené v článku 12 neoddeliteľne spojené s trestnými činmi inými, než sú trestné činy uvedené v článku 12, a ich spoločné vyšetrovanie a trestné stíhanie je v záujme dobrého výkonu spravodlivosti , právomoc Európskej prokuratúry sa vzťahuje aj na tieto trestné činy za podmienky, že trestné činy uvedené v článku 12 prevládajú a ostatné trestné činy sú založené na identických skutočnostiach .

1.   Keď sú trestné činy uvedené v článku 12 spojené s trestnými činmi inými, než sú trestné činy uvedené v článku 12, právomoc Európskej prokuratúry sa vzťahuje aj na tieto trestné činy za podmienky, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

 

jeden konkrétny súbor faktov súbežne predstavuje trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie a zároveň iný/iné trestný/trestné čin/činy, a

 

trestný/trestné čin/činy poškodzujúci/poškodzujúce finančné záujmy Únie prevláda/prevládajú a iný/iné je/sú skôr doplnkový/doplnkové, a

 

ďalšie stíhanie a trest za iný/iné trestný/trestné čin/činy by nebolo/neboli možné, ak by neboli trestne stíhaní a predvedení pred súd aj za trestný/trestné čin/činy poškodzujúci/poškodzujúce finančné záujmy Únie.

Keď tieto podmienky nie sú splnené, členský štát, do ktorého právomoci patria uvedené iné trestné činy, má právomoc, aj pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 12.

Keď tieto podmienky nie sú splnené, členský štát, do ktorého právomoci patria uvedené iné trestné činy, má právomoc, aj pokiaľ ide o trestné činy uvedené v článku 12.

2.   Európska prokuratúra a vnútroštátne orgány trestného stíhania sa pri určovaní orgánu, ktorý má právomoc podľa odseku 1, navzájom radia. V prípade potreby sa na uľahčenie určenia tejto právomoci môže v súlade s článkom 57 zapojiť aj Eurojust.

2.   Európska prokuratúra a vnútroštátne orgány trestného stíhania sa pri určovaní orgánu, ktorý má právomoc podľa odseku 1, navzájom radia. V prípade potreby sa na uľahčenie určenia tejto právomoci môže v súlade s článkom 57 zapojiť aj Eurojust.

3.   V prípade nezhody medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania vo veci právomoci podľa odseku 1 rozhodne o doplnkovej právomoci vnútroštátny justičný orgán s právomocou rozhodovať o pridelení právomocí týkajúcich sa trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.

3.   V prípade nezhody medzi Európskou prokuratúrou a vnútroštátnymi orgánmi trestného stíhania vo veci právomoci podľa odseku 1 rozhodne o doplnkovej právomoci vnútroštátny justičný orgán s právomocou rozhodovať o pridelení právomocí týkajúcich sa trestného stíhania na vnútroštátnej úrovni.

4.    Na určenie právomoci podľa tohto článku sa nevzťahuje preskúmanie .

4.   Určenie právomoci podľa tohto článku môže byť predmetom preskúmania súdom prvého stupňa ex offo, ako sa uvádza v článku 27 ods. 4 návrhu .

Článok 27

Zmena 4

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Európsky prokurátor a delegovaní európski prokurátori majú rovnaké právomoci ako štátni prokurátori v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné stíhanie a podanie prípadu na súd, najmä právomoc predniesť žalobné návrhy, zúčastňovať sa na zhromažďovaní dôkazov a využívať dostupné prostriedky nápravy.

1.   Európsky prokurátor a delegovaní európski prokurátori majú rovnaké právomoci ako štátni prokurátori v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné stíhanie a podanie prípadu na súd, najmä právomoc predniesť žalobné návrhy, zúčastňovať sa na zhromažďovaní dôkazov a využívať dostupné prostriedky nápravy.

2.   Ak príslušný delegovaný európsky prokurátor považuje vyšetrovanie za ukončené, predloží európskemu prokurátorovi na preskúmanie zhrnutie prípadu s návrhom obžaloby a zoznamom dôkazov. Pokiaľ európsky prokurátor nenariadi zamietnutie prípadu podľa článku 28, nariadi delegovanému európskemu prokurátorovi, aby prípad s obžalobou predložil príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo odovzdal naspäť na ďalšie vyšetrovanie. Príslušnému vnútroštátnemu súdu môže prípad predložiť aj európsky prokurátor.

2.   Ak príslušný delegovaný európsky prokurátor považuje vyšetrovanie za ukončené, predloží európskemu prokurátorovi na preskúmanie zhrnutie prípadu s návrhom obžaloby a zoznamom dôkazov. Pokiaľ európsky prokurátor nenariadi zamietnutie prípadu podľa článku 28 , alebo v prípade, že na základe jeho/jej pokynu poskytnúť transakciu podľa článku 29 nebola táto ponuka prijatá, nariadi delegovanému európskemu prokurátorovi, aby prípad s obžalobou predložil príslušnému vnútroštátnemu súdu alebo odovzdal naspäť na ďalšie vyšetrovanie. Príslušnému vnútroštátnemu súdu môže prípad predložiť aj európsky prokurátor.

3.   V obžalobe predloženej príslušnému vnútroštátnemu súdu sa uvedú dôkazy, ktoré sa použijú v súdnom konaní.

3.   V obžalobe predloženej príslušnému vnútroštátnemu súdu sa uvedú dôkazy, ktoré sa použijú v súdnom konaní.

4.    Európsky prokurátor v úzkej spolupráci s delegovaným európskym prokurátorom, ktorý prípad predkladá, a po zohľadnení potreby riadneho výkonu spravodlivosti, vyberie jurisdikciu súdneho konania a určí príslušný vnútroštátny súd, pričom zohľadní tieto kritériá:

4.   Príslušný vnútroštátny súd bude určený na základe týchto kritérií v poradí podľa dôležitosti:

a)

miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade viacerých trestných činov miesto, kde bola spáchaná väčšina trestných činov;

a)

miesto, kde bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade viacerých trestných činov miesto, kde bola spáchaná väčšina trestných činov;

b)

miesto, kde má obvinená osoba svoj obvyklý pobyt;

b)

miesto, kde má obvinená osoba svoj obvyklý pobyt;

c)

miesto, kde sa nachádzajú dôkazy;

c)

miesto, kde sa nachádzajú dôkazy;

d)

miesto, kde majú obvyklý pobyt priame obete.

d)

miesto, kde majú obvyklý pobyt priame obete.

5.   Ak je to potrebné na účely vymáhania, následných administratívnych krokov alebo monitorovania, európsky prokurátor informuje o obžalobe príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované osoby a príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

5.   Ak je to potrebné na účely vymáhania, následných administratívnych krokov alebo monitorovania, európsky prokurátor informuje o obžalobe príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované osoby a príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

Článok 28

Zmena 5

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Európsky prokurátor zamietne prípad, keď sa trestné stíhanie stane nemožné z akéhokoľvek z týchto dôvodov:

1.   Európsky prokurátor zamietne prípad, keď sa trestné stíhanie stane nemožné z akéhokoľvek z týchto dôvodov:

a)

úmrtie podozrivej osoby;

a)

úmrtie podozrivej osoby;

b)

správanie, ktoré viedlo k vyšetrovaniu, nepredstavuje trestný čin;

b)

správanie, ktoré viedlo k vyšetrovaniu, nepredstavuje trestný čin;

c)

amnestia alebo imunita udelená podozrivej osobe;

c)

amnestia alebo imunita udelená podozrivej osobe;

d)

uplynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty na trestné stíhanie;

d)

uplynutie vnútroštátnej premlčacej lehoty na trestné stíhanie;

e)

podozrivá osoba už bola v Únii s konečnou platnosťou zbavená viny alebo uznaná vinnou na základe rovnakých skutočností, alebo sa prípad vyriešil podľa článku 29.

e)

podozrivá osoba už bola v Únii s konečnou platnosťou zbavená viny alebo uznaná vinnou na základe rovnakých skutočností, alebo sa prípad vyriešil podľa článku 29;

 

f)

po úplnom, komplexnom a primeranom vyšetrovaní Európskej prokuratúry chýbajú relevantné dôkazy.

2.   Európsky prokurátor môže prípad zamietnuť z akéhokoľvek z týchto dôvodov :

2.   Európsky prokurátor môže prípad zamietnuť , ak trestný čin je menej závažným priestupkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica 2013/XX/EÚ o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva;

a)

trestný čin je menej závažným priestupkom podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementuje smernica 2013/XX/EÚ o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva;

 

b)

nedostatok relevantných dôkazov.

 

3.   Európska prokuratúra môže prípady, ktoré zamietla, postúpiť úradu OLAF alebo príslušným vnútroštátnym administratívnym alebo súdnym orgánom na vymáhanie, ďalšie administratívne následné kroky alebo monitorovanie.

3.   Európska prokuratúra môže prípady, ktoré zamietla, postúpiť úradu OLAF alebo príslušným vnútroštátnym administratívnym alebo súdnym orgánom na vymáhanie, ďalšie administratívne následné kroky alebo monitorovanie.

4.   V prípade, že sa vyšetrovanie začalo na základe informácií predložených poškodenou stranou, Európska prokuratúra informuje túto stranu o zamietnutí.

4.   V prípade, že sa vyšetrovanie začalo na základe informácií predložených poškodenou stranou, Európska prokuratúra informuje túto stranu o zamietnutí.

Článok 29

Zmena 6

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Ak sa prípad nezamietol a splnilo by to účel riadneho výkonu spravodlivosti , môže Európska prokuratúra podozrivej osobe po nahradení škôd navrhnúť, že zaplatí jednorazovú pokutu, po zaplatení ktorej bude prípad s konečnou platnosťou zamietnutý (transakcia). Ak podozrivá osoba súhlasí, zaplatí Únii jednorazovú pokutu.

1.   Ak sa prípad nemôže zamietnuť podľa článku 28 […] a ak by bol trest odňatia slobody neprimeraný, hoci by sa takéto konanie v plnej miere dokázalo na súde, môže Európska prokuratúra podozrivej osobe po nahradení škôd navrhnúť, že zaplatí jednorazovú pokutu, po zaplatení ktorej bude prípad s konečnou platnosťou zamietnutý (transakcia). Ak podozrivá osoba súhlasí, zaplatí Únii jednorazovú pokutu.

2.   Európska prokuratúra dohliada na inkaso finančnej platby, ktorá je súčasťou transakcie.

2.   Európska prokuratúra dohliada na inkaso finančnej platby, ktorá je súčasťou transakcie.

3.   Ak podozrivá osoba akceptuje transakciu a zaplatí, európsky prokurátor s konečnou platnosťou zamietne prípad a oficiálne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

3.   Ak podozrivá osoba akceptuje transakciu a zaplatí, európsky prokurátor s konečnou platnosťou zamietne prípad a oficiálne o tom informuje príslušné vnútroštátne orgány presadzovania práva a súdne orgány, ako aj príslušné inštitúcie, orgány a agentúry Únie.

4.     Na zamietnutie uvedené v odseku 3 sa nevzťahuje súdne preskúmanie.

 

Článok 30

Zmena 7

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa, ak sa tento súd domnieva, že ich pripustenie nemá nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo na právo na obhajobu zakotvené v  článkoch 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie, sa pripustia v súdnom konaní bez validácie alebo podobného právneho postupu, aj keď sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sa súd nachádza, ustanovujú odlišné pravidlá pre zhromažďovanie alebo predkladanie týchto dôkazov .

1.   Dôkazy predložené Európskou prokuratúrou súdu prvého stupňa sa pripustia , ak sa tento súd domnieva, že ich pripustenie nemá nepriaznivý vplyv na spravodlivosť konania alebo na právo na obhajobu zakotvené v  Charte základných práv Európskej únie a záväzkoch členských štátoch podľa článku 6 ZEÚ.

2.   Pripustením dôkazov nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov voľne posúdiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou v súdnom konaní.

2.   Pripustením dôkazov nie je dotknutá právomoc vnútroštátnych súdov voľne posúdiť dôkazy predložené Európskou prokuratúrou v súdnom konaní.

Článok 33

Zmena 8

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.   Podozrivé a obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú pri vypočúvaní v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo odoprieť výpoveď, pokiaľ ide o skutočnosti, zo spáchania ktorých sú podozriví, a musia byť informovaní, že nemajú povinnosť svedčiť proti sebe.

1.   Podozrivé a obvinené osoby zapojené do konaní Európskej prokuratúry majú pri vypočúvaní právo odoprieť výpoveď, pokiaľ ide o skutočnosti, zo spáchania ktorých sú podozriví, a musia byť informovaní, že nemajú povinnosť svedčiť proti sebe.

2.   Podozrivé a obvinené osoby sa pokladajú za nevinné, pokiaľ neboli uznané vinnými podľa vnútroštátnych právnych predpisov .

2.   Podozrivé a obvinené osoby sa pokladajú za nevinné, pokiaľ neboli uznané vinnými.

Článok 34

Zmena 9

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

Každá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry má v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo na poskytnutie bezplatnej alebo čiastočne bezplatnej právnej pomoci od vnútroštátnych orgánov, ak nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie.

Každá osoba podozrivá alebo obvinená z trestného činu patriaceho do právomoci Európskej prokuratúry má právo na poskytnutie bezplatnej alebo čiastočne bezplatnej právnej pomoci od vnútroštátnych orgánov, ak nemá dostatok prostriedkov na jej zaplatenie.

Článok 36

Zmena 10

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

1.    Európska prokuratúra sa na účely súdneho preskúmania pri prijímaní procesných opatrení v rámci vykonávania jej funkcií považuje za vnútroštátny orgán.

Na účely súdneho preskúmania sa Európska prokuratúra považuje za vnútroštátny orgán pri dodržiavaní všetkých procesných opatrení, ktoré prijíma počas svojho pôsobenia pred príslušným súdom prvej inštancie . Pri všetkých iných činoch alebo zanedbaniach sa Európska prokuratúra považuje za orgán Únie.

2.     Keď sa na základe tohto nariadenia uplatňujú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov, tieto ustanovenia sa na účely článku 267 zmluvy nepovažujú za právne predpisy Únie.

 

Článok 68

Zmena 11

Návrh nariadenia

Pozmeňujúci návrh

Administratívna činnosť Európskej prokuratúry podlieha vyšetrovaniam európskeho ombudsmana v súlade s článkom 228 zmluvy.

Európska prokuratúra podlieha vyšetrovaniam európskeho ombudsmana vo vzťahu k nesprávnym úradným postupom v súlade s článkom 228 zmluvy.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/165


P7_TA(2014)0235

Správa o pokroku Turecka za rok 2013

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013 (2013/2945(RSP))

(2017/C 378/19)

Európsky parlament,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Turecko: správa o pokroku za rok 2013 (SWD(2013)0417),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. októbra 2013 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 (COM(2013)0700),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009 (1), z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (2), z 29. marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011 (3), z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012 (4) a z 13. júna 2013 o situácii v Turecku (5),

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (6) (prístupové partnerstvo) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010, z 5. decembra 2011, z 11. decembra 2012 a z 25. júna 2013,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na závery správy komisára Rady Európy pre ľudské práva z 26. novembra 2013, v ktorých sa zdôrazňuje neprimerané správanie príslušníkov orgánov presadzovania práva počas protestov v parku Gezi,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 a začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom, založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy,

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému zosúladeniu s EÚ; keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka pokračovať v procese modernizácie;

C.

keďže EÚ by mala byť pre reformy v Turecku aj naďalej referenčnou hodnotou;

D.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady v decembri 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ;

E.

keďže Rada vo svojich záveroch z 11. decembra 2012 podporila nový prístup Komisie týkajúci sa rokovacieho rámca nových kandidátskych štátov, podľa ktorého sa v politike rozširovania kladie dôraz na dodržiavanie zásad právneho štátu, a potvrdila, že ústredný bod v rokovacom procese by mali predstavovať kapitola 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitola 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť), ktorými sa treba zaoberať v ranej fáze rokovaní, aby boli k dispozícii jasné porovnávacie kritériá a dostatok času na zavedenie potrebných legislatívnych zmien a reforiem inštitúcií a aby sa tak dosiahli presvedčivé výsledky pri vykonávaní;

F.

keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2013 – 2014 dospela k záveru, že Turecko je vzhľadom na svoje hospodárstvo, strategickú polohu a dôležitú regionálnu úlohu strategickým partnerom EÚ a významným prvkom hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ a že v predchádzajúcich 12 mesiacoch sa v oblasti reforiem podarilo dosiahnuť významný pokrok; keďže Komisia požadovala ďalšie reformy a podporu dialógu v celom politickom spektre v Turecku a v celej tureckej spoločnosti;

G.

keďže Turecko už po ôsmy rok neimplementuje ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;

H.

keďže Turecko musí vo vlastnom záujme a s ohľadom na posilnenie stability a presadzovanie dobrých susedských vzťahov zintenzívniť svoje úsilie o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok so svojimi priamymi susedmi vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov o pozemské a námorné hranice a o vzdušný priestor v súlade s ustanoveniami Charty OSN a s medzinárodným právom;

I.

keďže Turecko má potenciál zohrávať kľúčovú úlohu v diverzifikácii zdrojov energie a trás prepravy ropy, plynu a elektriny zo susedných krajín do EÚ a že Turecko aj EÚ by mohli využívať bohaté obnoviteľné zdroje energie Turecka pri vytváraní udržateľného nízkouhlíkového hospodárstva;

J.

keďže boj proti korupcii na všetkých úrovniach je dôležitým prvkom fungovania zásad právneho štátu;

K.

keďže Turecko je naďalej aktívne zapojené do svojich širších susedských vzťahov a je významným regionálnym aktérom;

Dôveryhodný záväzok a pevné demokratické základy

1.

víta správu o pokroku Turecka za rok 2013 a stotožňuje sa so záverom Komisie, že Turecko je pre EÚ strategickým partnerom a že v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch sa v oblasti reforiem podarilo dosiahnuť významný pokrok; zdôrazňuje význam a naliehavú potrebu ďalších reforiem v záujme väčšej zodpovednosti a transparentnosti v tureckej vláde a podpory dialógu v rámci celého politického spektra a celej spoločnosti, najmä prostredníctvom náležitého zapojenia občianskej spoločnosti a procesu posilňovania jej práv spolu s úplným dodržiavaním základných práv a zásad právneho štátu v praxi; pripomína kľúčovú úlohu demokratickej zásady deľby moci, právneho štátu a základných práv a zdôrazňuje význam nestranného a nezávislého súdnictva pre skutočne demokratický štát;

2.

berie na vedomie transformačný potenciál rokovaní medzi Úniou a Tureckom a zdôrazňuje význam úzkeho dialógu a úzkej spolupráce medzi EÚ a Tureckom na procese reforiem v záujme pokračovania rokovaní, ktoré majú Turecku poskytnúť jasný odkaz a vierohodné kritériá; zdôrazňuje preto význam dôveryhodných rokovaní vedených v dobrej viere a založených na vzájomnom záväzku Turecka a Únie vykonávať účinné reformy, pričom sa presadzujú demokratické základy tureckej spoločnosti, podporujú základné hodnoty a vytvára pozitívna zmena v tureckých inštitúciách, jeho právnych predpisoch a zmýšľaní tejto spoločnosti; víta preto otvorenie kapitoly 22;

3.

víta podpísanie readmisnej dohody medzi EÚ a Tureckom, ako aj začatie dialógu o liberalizácii vízového režimu dňa 16. decembra 2013; zdôrazňuje význam dosiahnutia spoločnej dohody medzi Tureckom a EÚ o tom, že readmisná dohoda a plán vedúci k liberalizácii vízového režimu sú dôležité pre obe strany; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby Turecku poskytla plnú technickú a finančnú podporu pri vykonávaní readmisnej dohody, a Turecko, aby prijalo primerané politiky zamerané na poskytnutie účinnej medzinárodnej ochrany žiadateľom o azyl a zabezpečenie dodržiavania ľudských práv migrantov; nazdáva sa, že vytvorenie Generálneho riaditeľstva pre riadenie migrácie a plnenie zákona o cudzincoch a medzinárodnej ochrane sú prvým pozitívnym krokom týmto smerom; pripomína, že Turecko je jednou z hlavných tranzitných krajín pre nezákonnú migráciu do EÚ a poukazuje na význam urýchlenej ratifikácie readmisnej dohody a jej účinného vykonávania voči všetkým členským štátom; vyzýva Turecko, aby v plnej miere a účinne vykonávalo existujúce dvojstranné readmisné dohody; poukazuje na jednoznačné prínosy, ktoré by malo umožnenie vstupu do EÚ pre podnikateľov, členov akademickej obce, študentov a zástupcov občianskej spoločnosti a vyzýva Turecko a Komisiu, aby sa posunuli v dialógu v záujme dosiahnutia zásadného pokroku o liberalizácii vízového režimu;

Plnenie kodanských kritérií

4.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnym vývojom v Turecku, pokiaľ ide o obvinenia z korupcie na vysokej úrovni; ľutuje odstránenie vyšetrovateľov a policajných úradníkov zodpovedných za pôvodné vyšetrovanie, pretože je v rozpore so základnou požiadavkou nezávislého súdnictva a výrazne ovplyvňuje perspektívu dôveryhodného vyšetrovania; považuje za poľutovaniahodné vážne narušenie dôvery medzi vládou, súdnictvom, políciou a médiami; žiada preto vládu Turecka, aby ukázala plné odhodlanie demokratickým zásadám a zdržala sa akéhokoľvek ďalšieho zasahovania do vyšetrovania a trestného stíhania korupcie;

5.

pripomína tureckej vláde jej odhodlanie odstrániť korupciu, a to konkrétne vykonaním väčšiny odporúčaní z hodnotiacich správ Skupiny štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO), vydaných v roku 2005; vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila správne fungovanie dvora audítorov v súlade s platnými medzinárodnými normami a zaistila úplný prístup verejnosti a inštitúcií, ktorých sa to týka, predovšetkým Tureckého veľkého národného zhromaždenia, k jeho správam vrátane správ o bezpečnostných silách; vyzýva Turecko, aby zaistilo spoluprácu všetkých ministerstiev s dvorom audítorov; znovu zdôrazňuje potrebu vytvorenia justičnej polície pracujúcej pod záštitou súdnictva;

6.

poukazuje na kľúčovú úlohu systému kontroly a rovnováhy pre každý moderný demokratický štát a zásadnú úlohu, ktorú musí zohrávať Turecké veľké národné zhromaždenie v centre politického systému Turecka pri vytváraní rámca pre dialóg a budovanie konsenzu v celom politickom spektre; vyjadruje znepokojenie nad politickou polarizáciou a nedostatočnou pripravenosťou na strane vlády a opozície dosiahnuť konsenzus o kľúčových reformách a vypracovaní návrhu novej ústavy pre Turecko; naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, vládu a opozíciu, aby spolupracovali na posilňovaní pluralistickej vízie v štátnych inštitúciách a presadzovali modernizáciu a demokratizáciu štátu a spoločnosti; zdôrazňuje kľúčovú rolu organizácií občianskej spoločnosti a potrebu primeranej komunikácie s verejnosťou o reformnom procese; vyzýva politickú väčšinu, aby aktívne zapájala predstaviteľov ostatných politických síl a občianskej spoločnosti do procesu rokovaní o príslušných reformách a inkluzívnym spôsobom zohľadňovala ich záujmy a názory; zdôrazňuje, že reforma ústavy musí zostať hlavnou prioritou procesu ďalšej modernizácie a demokratizácie Turecka;

7.

je znepokojený údajným systematickým profilovaním úradníkov a príslušníkov policajných a bezpečnostných síl na základe ich náboženskej, etnickej a politickej príslušnosti;

8.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné ďalej pokročiť v realizácii ústavných zmien z roku 2010, najmä pokiaľ ide o prijatie právnych predpisov o ochrane osobných údajov a o vojenskom súdnictve a právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú pozitívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti; zdôrazňuje význam striktného vykonávania týchto legislatívnych zmien po ich prijatí;

9.

oceňuje, že Zmierovací výbor dosiahol konsenzus o 60 ústavných zmenách, no vyjadruje znepokojenie nad pozastavením jeho práce a nedostatočným pokrokom v súčasnosti; je pevne presvedčený, že v práci na novej ústave pre Turecko, ktorá je pre reformný proces v Turecku nevyhnutná, by sa malo pokračovať; zdôrazňuje význam dosiahnutia konsenzu v rámci procesu ústavnej reformy týkajúcej sa účinného systému oddelenia právomocí a inkluzívneho vymedzenia pojmu „občianstvo“ s cieľom dosiahnuť plne demokratickú ústavu, ktorá zaručuje rovnaké práva všetkým ľuďom v Turecku; zdôrazňuje skutočnosť, že Turecko by ako členský štát Rady Európy malo prospech z aktívneho dialógu s Benátskou komisiou o procese ústavnej reformy; zdôrazňuje fakt, že proces reformy ústavy by sa mal vykonávať transparentným a inkluzívnym spôsobom s plným zapojením občianskej spoločnosti vo všetkých etapách;

10.

vyjadruje hlboké znepokojenie z nového zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov a poukazuje na silnú a ústrednú rolu prisúdenú ministerstvu spravodlivosti, ktorá nie je v súlade so zásadou nezávislého súdnictva ako nutnej podmienky plne funkčného demokratického systému kontrol a rovnováhy; zdôrazňuje, že pravidlá o voľbe, zložení a fungovaní Najvyššej rady sudcov a vyšetrovateľov by mali byť v plnej miere v súlade s európskymi normami a vyzýva vládu Turecka, aby sa o tom podrobne radila s Európskou komisiou a Benátskou komisiou a nový zákon o Najvyššej rady sudcov a vyšetrovateľov revidovala v súlade s ich odporúčaniami;

11.

víta balík demokratizačných opatrení, ktorý vláda predstavila 30. septembra 2013 a vyzýva vládu, aby ho urýchlene a v plnej miere vykonávala, aby pri príprave vykonávacích právnych predpisov náležite konzultovala s opozíciou a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti a aby pokračovala vo svojom reformnom úsilí zameranom na revíziu volebného systému (vrátane zníženia 10 % hranice), ako aj na primerané začlenenie všetkých zložiek tureckej spoločnosti s cieľom posilniť demokraciu a lepšie zohľadňovať existujúcu pluralitu v krajine; zdôrazňuje naliehavú potrebu komplexnej právnej úpravy proti diskriminácii a vytvorenie rady pre boj proti diskriminácii a rovnosť; vyzýva preto vládu, aby zabezpečila, že právne predpisy o trestných činoch páchaných z nenávisti budú poskytovať ochranu všetkým občanom a komunitám vrátane menšín a lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transrodových osôb (LGBT); nabáda vládu, aby bezodkladne podnikla kroky na posilnenie práv alevitského spoločenstva; žiada, aby sa vynakladalo väčšie úsilie zamerané na riešenie diskriminácie, ktorej čelí rómska menšina, a tiež na zvýšenie ich zamestnateľnosti a znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky;

12.

víta vytvorenie nových inštitúcií, konkrétne inštitúcie ombudsmana a tureckej národnej inštitúcie pre ľudské práva, ktoré začali pôsobiť v roku 2013 a stali sa ďalšími mechanizmami, ktoré jednotlivcom umožňujú žiadať o ochranu svojich základných práv a slobôd;

13.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad stratami na životoch v radoch protestujúcich a polície, nadmerným použitím sily zo strany polície a násilnými činmi páchanými niektorými skupinami na okraji spoločnosti; zastáva názor, že protesty v parku Gezi svedčia o existencii aktívnej občianskej spoločnosti v Turecku, ako aj o potrebe ďalšieho nevyhnutného dialógu a bezodkladných reforiem na podporu základných hodnôt; považuje za poľutovaniahodné, že jednoznačne chýbajú súdy, ktoré by potrestali všetkých tých štátnych a policajných úradníkov, ktorí sú zodpovední za nadmerné násilie, straty na životoch a vážne zranenia protestantov v parku Gezi, a víta preto prebiehajúce administratívne vyšetrovania (ktoré začalo ministerstvo vnútra), súdne vyšetrovania a vyšetrovania ombudsmana, týkajúce sa sťažností v súvislosti s udalosťami v parku Gezi, ako príležitosť preukázať plné odhodlanie zásadám právneho štátu a vyniesť spravodlivosť nad zodpovednými osobami; očakáva, že tieto vyšetrovania sa budú v plnej miere a bezodkladne zaoberať uvedenými problémami; vyzýva Turecko, aby prijalo primerané postupy interného preskúmania a aby zriadilo nezávislý dozorný orgán pre trestné činy polície; zastáva názor, že udalosti v parku Gezi zdôrazňujú potrebu ďalekosiahlych reforiem na zabezpečenie rešpektovania slobody zhromažďovania; nabáda ministerstvo vnútra a políciu, aby vypracovali metódy, ktoré by sa konkrétnejšie zaoberali verejnými protestmi a vyzýva ich, aby najmä nezatýkali a nebránili v práci zdravotníckym pracovníkom, právnikom a ostatným pracovníkom zabezpečujúcim základné práva protestantov; je znepokojený opatreniami prijatými voči zdravotníckym pracovníkom, právnikom, akademickým pracovníkom, študentom a profesionálnym združeniam v súvislosti s ich nenásilnými činmi počas udalostí v parku Gezi;

14.

poznamenáva, že v doteraz nevídaných vlnách protestov sa odrážajú aj odôvodnené ašpirácie mnohých tureckých občanov na prehĺbenie demokracie; opakuje, že v demokratickom politickom zriadení musia vlády presadzovať znášanlivosť a všetkým občanom zaručiť slobodu náboženského vyznania; vyzýva vládu, aby rešpektovala pluralitu a bohatstvo tureckej spoločnosti;

15.

vyjadruje veľké znepokojenie z veľmi obmedzeného priestoru, ktorý turecké médiá venovali udalostiam v parku Gezi a z prepustenia novinárov, ktorí kritizovali reakcie vlády na tieto udalosti; pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií, vrátane digitálnych a sociálnych médií, patria k hlavným európskym hodnotám a že nezávislá tlač má pre demokratickú spoločnosť mimoriadny význam, pretože občanom umožňuje aktívne sa zapájať na informovanom základe do kolektívneho rozhodovacieho procesu, a tým posilňuje demokraciu; vyjadruje hlboké znepokojenie z nového zákona o internete, ktorý zavádza nadmernú kontrolu a sledovanie prístupu na internet a má schopnosť významne ovplyvniť slobodu prejavu, investigatívny žurnalizmus, demokratickú kontrolu a prístup k politicky rôznorodým informáciám na internete; poukazuje na vážne znepokojenie, ktoré vyjadrila EÚ a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a žiada tureckú vládu, aby uvedený zákon revidovala v súlade s európskymi normami o slobode médií a slobode prejavu; znova pripomína svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že väčšina médií je vo vlastníctve a sústreďuje sa v rukách veľkých konglomerátov so širokou škálou obchodných záujmov a poukazuje na znepokojivý a rozšírený jav autocenzúry zo strany vlastníkov médií a novinárov; je znepokojený prepúšťaním novinárov z médií z dôvodu ich kritiky vlády; je hlboko znepokojený procesom trestania vlastníkov kriticky naladených médií; vyjadruje obavy z dôsledkov akreditácie štátnych inštitúcií, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na opozičné médiá; vyjadruje hlboké znepokojenie nad mimoriadne vysokým počtom novinárov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú vo vyšetrovacej väzbe, čo oslabuje slobodu prejavu a slobodu médií, a vyzýva turecké súdne orgány, aby čo najskôr preskúmali a vyriešili tieto prípady; zdôrazňuje osobitnú úlohu médií verejnej služby pri posilňovaní demokracie a vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila nezávislosť a udržateľnosť verejnej služby v súlade s európskymi normami;

16.

vyjadruje hlboké obavy a nespokojnosť nad tým, že chýba úprimný dialóg a presvedčivé konzultácie o návrhu zákona o internete a o návrhu zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov a konštatuje, že je to jednoznačne v rozpore s príkladmi dobrej spolupráce z minulosti; je hlboko znepokojený tým, že zákon o internete a zákon o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov zvrátia Turecko z cesty smerom k plneniu kodanských kritérií a vyzýva vládu Turecka, aby sa zasadzovala o pravý, konštruktívny dialóg o oboch zákonoch a o budúcich právnych predpisoch, najmä takých, ktoré sa týkajú médií a súdnictva, a aby sa všemožne usilovala opätovne povzbudiť proces rokovaní a ukázať pravé odhodlanie pre európsku perspektívu, a to aj prostredníctvom reformy zákona o internete a zákona o Najvyššej rade sudcov a vyšetrovateľov;

17.

vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vyjadreniami tureckého premiéra, že by mohol ísť nad rámec jestvujúcich právnych predpisov týkajúcich sa internetu a zakázať Facebook a YouTube;

18.

poznamenáva, že ad hoc delegácia Parlamentu na skúmanie súdnych procesov s novinármi v Turecku, zriadená v roku 2011 a uvedená v uznesení Parlamentu o správe o pokroku Turecka za rok 2011 a v uznesení o správe o pokroku Turecka za rok 2012, predložila priebežnú správu o činnosti v roku 2013 na základe reálnych pozorovaní a 1. apríla 2014 predloží záverečnú správu o činnosti;

19.

berie na vedomie obavy v tureckej spoločnosti, ktoré sa týkajú neprimerane širokého rozsahu a nedostatkov, pokiaľ ide o náležité konania, a obvinení z použitia nekonzistentných dôkazov proti obžalovaným vo veci Ergenekon, ktoré – podobne ako vo veci Sledgehammer – ohrozujú akceptovanie rozhodnutia; vzhľadom na uvedené skutočnosti opäť zdôrazňuje, že vec KCK musí preukázať silu a správne, nezávislé, nestranné a transparentné fungovanie demokratických inštitúcií a súdnictva v Turecku, ako aj rázny a bezpodmienečný záväzok dodržiavať základné práva; vyzýva delegáciu EÚ v Ankare, aby podrobne monitorovala ďalší vývoj týchto prípadov vrátane možnosti odvolacieho procesu a podmienok zadržania a aby o tom podala správu Komisii a Parlamentu;

20.

osobitne upozorňuje na súdne procesy Füsuna Erdoğana a Pinara Seleka; domnieva sa, že tieto súdne procesy sú príkladom nedostatkov systému tureckého súdnictva a vyjadruje znepokojenie nad tým, že konanie voči Pinarovi Selekovi trvá už 16 rokov; žiada, aby sa všetky súdne procesy konali transparentným spôsobom a dodržiavali sa pri nich zásady právneho štátu a zabezpečili pritom vhodné podmienky;

21.

vyjadruje znepokojenie nad prehlbovaním kultúrnych rozdielov v Turecku v takzvaných otázkach životného štýlu, pri ktorých vzniká riziko, že orgány budú zasahovať do súkromného života občanov, čoho príkladom sú nedávne vyhlásenia o tom, koľko detí by žena mala mať, o zmiešaných študentských internátoch a o predaji alkoholu;

22.

poznamenáva, že vykonávanie tretieho balíka reformy súdnictva viedlo k prepusteniu značného počtu zadržiavaných a víta štvrtý balík reformy súdnictva ako ďalší dôležitý krok k tomu, aby bolo turecké súdnictvo v súlade s normami a hodnotami EÚ; berie na vedomie najmä (i) nové, dôležité rozlišovanie medzi slobodou prejavu, tlače a zhromažďovania a podnecovaním k násiliu alebo k páchaniu teroristických činov, (ii) obmedzenie trestného činu schvaľovania zločinu alebo vyslovenia uznania páchateľovi na prípady, v ktorých ide o jednoznačné a bezprostredné ohrozenie verejného poriadku, a (iii) obmedzenie rozsahu deliktu spáchania trestného činu v mene organizácie, bez toho, aby bol páchateľ jej členom, iba na ozbrojené organizácie;

23.

víta iniciatívy, ktoré prijala Vysoká rada sudcov a prokurátorov na podporu odbornej prípravy veľkého počtu sudcov a prokurátorov v oblasti ľudských práv a na podporu dôkladného pochopenia judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); konštatuje prijatie akčného plánu pre prevenciu porušovania Európskeho dohovoru o ľudských právach a žiada vládu, aby zaistila jeho rýchle a účinné vykonávanie tak, aby bolo možné natrvalo vyriešiť otázky uvedené v rozsudkoch ESĽP, v ktorých bolo Turecko uznané za vinné z porušenia ustanovení Európskeho dohovoru o ľudských právach; nabáda vládu, aby pokračovala v ambicióznych reformách súdnictva založených na potrebe zdokonaliť ochranu a podporu základných práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uskutočniť prednostne reformu protiteroristického zákona;

24.

vyzýva Turecko, aby sa zaviazalo k boju proti beztrestnosti a k úspešnému zavŕšeniu úsilia pristúpiť k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu (MTS);

25.

potvrdzuje význam otvorenia kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitoly 24 (spravodlivosť a vnútorné veci) v ranej fáze procesu rokovaní a uzavretia týchto kapitol na konci procesu; zdôrazňuje, že by to bolo v súlade s novým prístupom Komisie k novým kandidátskym štátom; pripomína, že otvorenie týchto kapitol vychádza zo splnenia podmienok uvedených v oficiálnych kritériách a zdôrazňuje preto, že poskytnutie oficiálnych kritérií pre otvorenie kapitoly 23 a kapitoly 24 by zabezpečilo jasný plán reformného procesu a povzbudilo by ho, no predovšetkým by zabezpečilo jednoznačné zakotvenie reformného procesu v Turecku na základe európskych noriem s osobitným dôrazom na súdnictvo; vyzýva preto Radu, aby opätovne vyvinula úsilie o to, aby boli konečne, na základe splnenia stanovených kritérií, poskytnuté oficiálne kritéria pre otvorenie kapitol 23 a 24; vyzýva Turecko, aby v tomto smere čo najviac spolupracovalo; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne podporila prehĺbenie dialógu a spolupráce s Tureckom v oblastiach súdnictva a základných práv a spravodlivosti a vnútorných vecí v rámci pozitívnej agendy;

26.

oceňuje rozhodnutie nadačného zhromaždenia vrátiť pozemky historického kláštora Mor Gabriel sýrskej komunite v Turecku v súlade so záväzkom, ktorý vláda prijala v rámci balíka demokratizačných opatrení; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v zabezpečovaní vhodného právneho rámca na obnovu vlastníckych práv všetkých náboženských spoločenstiev; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese reforiem v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenúvania a nástupníctva duchovných, že sa budú dodržiavať príslušné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčania Benátskej komisie a že sa odstránia všetky formy diskriminácie a prekážok na základe náboženského vyznania; vyzýva vládu Turecka, aby zvážila žiadosť alevitského spoločenstva o uznanie cemevi ako svojprávnych miest uctievania; zdôrazňuje význam odstránenia všetkých prekážok rýchleho opätovného otvorenia seminára v Halki a verejného používania cirkevného titulu ekumenického patriarchu; vyzýva súd Yargitay, aby zrušil svoje rozhodnutie o obmene historického kostola Hagia Sophia v Trabzone na mešitu a presadzuje jeho okamžité znovuotvorenie ako múzea;

27.

vyjadruje podporu v prospech databázy násilných činov páchaných na ženách, ktorú v súčasnosti zostavuje pripravuje ministerstvo rodiny a sociálnych politík; žiada, aby sa do existujúcich právnych predpisov o vytváraní azylových domov pre ženy, ktoré sú obeťami domáceho násilia, doplnili primerané mechanizmy následného sledovania v prípadoch, keď samosprávy zlyhajú v zriaďovaní takýchto azylových domov; podporuje úsilie ministerstva rodiny a sociálnych politík zvýšiť pokuty za nútené sobáše maloletých, ktoré sa musia odstrániť a vyzýva, aby sa pokračovalo týmto smerom; vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom odstrániť tzv. zabíjanie pre česť; opäť vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spoločenského a hospodárskeho zapojenia žien a účasťou žien v pracovnom procese, v politiky a na vyššej úrovni správy a nabáda vládu, aby prijala primerané opatrenia na podporu významnejšej úlohy žien v hospodárskych a politických štruktúrach Turecka; vyzýva politické strany, aby vykonali konkrétne opatrenia, ktorými sa ešte výraznejšie podnieti aktívne zapojenie žien a posilnenie ich účasti v politike; zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri podpore spoločenského a hospodárskeho zapojenia žien a význam zohľadňovania rodovej rovnosti v legislatívnom procese a vo vykonávaní zákonov;

28.

rozhodne podporuje iniciatívu vlády zameranú na vyriešenie kurdského problému na základe rokovaní so Stranou kurdských pracujúcich (PKK) s cieľom definitívne ukončiť teroristickú činnosť PKK; víta skutočnosť, že vzdelávanie v kurdskom jazyku je v súčasnosti umožnené na súkromných školách, a vyzýva vládu, aby zaviedla potrebné reformy zamerané na podporu sociálnych, kultúrnych a hospodárskych práv kurdskej komunity, okrem iného prostredníctvom vzdelávania na kurdských štátnych školách, a to na základe primeraných konzultácií medzi príslušnými zúčastnenými stranami a opozíciou a s celkovým cieľom umožniť skutočné otvorenie požiadaviek na základné práva pre všetkých občanov Turecka; žiada Turecko, aby podpísalo Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov Rady Európy; vyjadruje znepokojenie nad vysokým počtom súdnych konaní proti spisovateľom a novinárom, ktorí píšu o kurdskej otázke, a nad zadržaním niekoľkých kurdských politikov, starostov, členov mestských rád a odborových zväzov, právnikov, protestujúcich a obhajcov ľudských práv v súvislosti so súdnym konaním vo veci KCK; vyzýva opozíciu, aby aktívne podporovala rokovania a reformy ako dôležitý krok prospešný pre tureckú spoločnosť ako celok; vyzýva turecké orgány a Komisiu, aby úzko spolupracovali s cieľom posúdiť, ktoré programy v rámci nástroja predvstupovej pomoci by sa dali použiť na podporu udržateľného rozvoja na juhovýchode v rámci rokovaní o kapitole 22;

29.

víta a očakáva rýchle vykonávanie vyhlásenia o zámere tureckej vlády týkajúceho sa znovuotvorenia gréckej menšinovej školy na ostrove Gökçeada (Imbros), čo predstavuje pozitívny krok smerom k zachovaniu bikultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) v súlade s uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 (2008); konštatuje však, že sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na to, aby sa vyriešili problémy príslušníkov gréckej menšiny, najmä v súvislosti s ich majetkovými právami; v tejto súvislosti vyzýva turecké orgány, aby vzhľadom na postupné znižovanie počtu príslušníkov menšiny povzbudzovali vysťahované menšinové rodiny, ktoré si želajú vrátiť sa na ostrov, a pomáhali im;

30.

nazdáva sa, že sociálny dialóg a zapojenie sociálnych partnerov sú predpokladom rozvoja prosperujúcej a pluralitnej spoločnosti ako spôsob podpory sociálneho a hospodárskeho začleňovania do spoločnosti ako takej; zdôrazňuje význam ďalšieho pokroku v oblasti sociálnej politiky a zamestnanosti, najmä na vzhľadom na odstránenie všetkých prekážok skutočného fungovania a nerušenej práce odborových zväzov, najmä v malých a stredných podnikoch, na vytvorenie vnútroštátnej stratégie v oblasti zamestnanosti, riešenie neprihlásenej práce, rozšírenie pokrytia mechanizmov sociálnej ochrany a zvýšenie miery zamestnanosti žien a ľudí so zdravotným postihnutím; berie na vedomie vykonávanie nového právneho predpisu o právach odborových zväzov vo verejnom aj súkromnom sektore, a vyzýva Turecko, aby sa maximálne usilovalo o zosúladenie tohto zákona s normami MOP, najmä právom na štrajk a právom na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje význam otvorenia kapitoly 19 o sociálnej politike a zamestnanosti;

Budovanie dobrých susedských vzťahov

31.

berie na vedomie pokračujúce úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie ich dvojstranných vzťahov, a to aj prostredníctvom dvojstranných stretnutí; považuje však za poľutovaniahodné, že nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Turecké veľké národné zhromaždenie voči Grécku; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované vnikanie do gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd, ako aj turecké vojenské prelety nad gréckymi ostrovmi;

32.

vyzýva tureckú vládu, aby okamžite podpísala a ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), ktorý je súčasťou acquis communautaire, a pripomína úplnú legitimitu výhradnej hospodárskej zóny Cyperskej republiky; vyzýva Turecko, aby dodržiavalo suverénne práva všetkých členských štátov vrátane práv týkajúcich sa prieskumu a ťažby prírodných zdrojov na jeho výsostnom území či v jeho výsostných vodách;

33.

potvrdzuje svoju rozhodnú podporu opätovnému zjednoteniu Cypru na základe spravodlivého a schodného riešenia pre obe spoločenstvá a v tejto súvislosti víta spoločné vyhlásenie lídrov oboch spoločenstiev, ktoré vydali pri obnovení rokovaní o znovuzjednotení Cypru, ako aj záväzok oboch strán prijať riešenie založené na federácií dvoch spoločenstiev a dvoch zón, ktoré sú politicky rovnocenné, a ktoré zjednotenému Cypru ako členovi OSN a EÚ poskytne jednu medzinárodnú právnu subjektivitu, jednu suverenitu a jedno spoločné cyperské občianstvo; oceňuje záväzok oboch strán vytvárať pozitívnu atmosféru zaručujúcu úspešnosť rokovaní, ako aj opatrenia na tvorbu dôvery pri podpore rokovacieho procesu; žiada Turecko, aby aktívne podporovalo rokovania zamerané na spravodlivé, komplexné a životaschopné riešenie pod záštitou generálneho tajomníka OSN a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov; vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru umožňujúcu úspešné ukončenie prebiehajúcich rokovaní o opätovnom zjednotení a umožniť tureckým Cyperčanom obchodovať priamo a zákonným spôsobom prijateľným pre všetkých; berie na vedomie návrhy cyperskej vlády, ako riešiť uvedené otázky;

34.

víta spoločné vyhlásenie starostu Alexisa Galanosa a starostu Oktaya Kayalpa z 10. decembra 2013, v ktorom vyjadrili silnú podporu opätovnému zjednoteniu mesta Famagusta;

35.

víta rozhodnutie Turecka udeliť Výboru pre nezvestné osoby prístup do ohradenej vojenskej oblasti v severnej časti Cypru a nabáda Turecko k tomu, aby výboru umožnilo prístup do príslušných archívov a vojenských zón na účely exhumácie; žiada osobitné uznanie práce, ktorú vykonal Výbor pre nezvestné osoby;

36.

zdôrazňuje význam jednotného a komplexného prístupu k bezpečnosti vo východnom Stredozemí a vyzýva Turecko, aby umožnilo politický dialóg medzi EÚ a NATO tým, že zruší svoje veto voči spolupráci medzi EÚ a NATO zahŕňajúcej Cyprus, a zároveň vyzýva Cyperskú republiku, aby zrušila svoje veto namierené proti účasti Turecka v Európskej obrannej agentúre;

37.

naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly o vytvorení diplomatických vzťahov, otvoria hranice a aktívne budú zlepšovať svoje vzťahy s osobitným dôrazom na cezhraničnú spoluprácu a hospodársku integráciu;

Pokrok v spolupráci EÚ – Turecko

38.

odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie má stále zásadný vplyv na proces rokovaní;

39.

poznamenáva, že Turecko je naďalej šiestym najväčším obchodným partnerom EÚ a že EÚ je najväčším obchodným partnerom Turecka, pričom celkový objem obchodu Turecka smerujúceho do EÚ dosahuje 38 % a priame zahraničné investície prichádzajúce z EÚ dosahujú takmer 71 %; víta prebiehajúce hodnotenie, ktoré vykonáva Komisia v súvislosti s colnou úniou EÚ – Turecko, zamerané na posúdenie jej vplyv na obe strany a spôsoby jej modernizácie a naliehavo vyzýva Turecko, aby odstránilo zostávajúce obmedzenia voľného pohybu tovaru;

40.

domnieva sa, že vzhľadom na strategickú úlohu Turecka ako križovatky dodávok energie a zdroja mnohých obnoviteľných zdrojov energie by sa mala venovať pozornosť úzkej spolupráci medzi EÚ a Tureckom v oblasti energetiky a dôležitosti otvorenia rokovaní o kapitole 15 o energetike tak, aby sa zabezpečil primeraný regulačný rámec; okrem toho zdôrazňuje význam zapojenia Turecka do procesu formovania európskej energetickej politiky; poukazuje na skutočnosť, že sa treba zaoberať otázkami zmeny klímy, obnoviteľných zdrojov energie a priorít energetickej efektívnosti a v tejto súvislosti vyzdvihuje potenciál spolupráce medzi EÚ a Tureckom v problematike zelenej energie; žiada Komisiu, aby určila ako prioritu financovanie projektov pre zdroje obnoviteľnej energie, energetickej siete a vzájomnej prepojenosti v Turecku; žiada Turecko, aby v plnej miere vykonávalo predpisy o posudzovaní vplyvu na životné prostredie, a to bez výnimky aj pre veľké projekty;

41.

berie na vedomie narastajúcu aktivitu Turecka v juhovýchodnej Európe, najmä v Bosne a Hercegovine, a nabáda turecké orgány, aby zosúladili svoje pozície so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ, koordinovali diplomatické činnosti s PK/VP a ďalej posilňovali spoluprácu s členskými štátmi;

42.

víta záväzok Turecka poskytnúť humanitárnu pomoc takmer jednému miliónu sýrskych utečencov; žiada Turecko, aby dôkladne sledovalo svoje hranice v záujme predchádzania vstupu bojovníkov a zbraní v prospech skupín, ktoré možno spoľahlivo považovať za zapojené do systematického porušovania ľudských práv alebo skupín, ktoré nepresadzujú prechod na demokraciu v Sýrii; domnieva sa, že EÚ, Turecko a ostatné medzinárodné zainteresované strany by sa mali aktívne snažiť rozvíjať spoločnú strategickú víziu zameranú na presadzovanie bezodkladného politického a demokratického riešenia v Sýrii a podporu politickej a hospodárskej stability v regióne, s osobitným dôrazom na Jordánsko, Libanon, Irán a Irak; poukazuje najmä na zložité podmienky alavitskej komunity sýrskych utečencov, ktorí sa uchyľujú do okrajových štvrtí veľkých miest a žiada Turecko, aby zaručilo, že pomoc sa k nim skutočne dostane; poukazuje na význam zabezpečenia prístupu populácie utečencov k vzdelávaniu a zamestnaniu a zároveň vyjadruje obavy z toho, aký sociálny a hospodársky dosah budú mať utečenecké spoločenstvá na mestá a dediny v blízkosti utečeneckých táborov; žiada Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby úzko spolupracovali s Tureckom pri poskytovaní pomoci populácii utečencov;

o

o o

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.


(1)  Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 59.

(2)  Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 98.

(3)  Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 38.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0184.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0277.

(6)  Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/174


P7_TA(2014)0236

Stratégia EÚ pre oblasť Arktídy

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy (2013/2595(RSP))

(2017/C 378/20)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o oblasti Arktídy, z ktorých najaktuálnejšie bolo prijaté v januári 2011,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky (JOIN(2012)0019) a na oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región (COM(2008)0763),

so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2013 o politike EÚ v oblasti Arktídy,

so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve,

so zreteľom na program Arktickej rady na roky 2013 až 2015 počas kanadského predsedníctva,

so zreteľom na vyhlásenie Arktickej rady v Kirune z 15. mája 2013,

so zreteľom na Dohodu o partnerstve EÚ – Grónsko na roky 2007 – 2013 a dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi EÚ a Grónskom,

so zreteľom na svoju pozíciu z 5. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej (1),

so zreteľom na Horizont 2020 – rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2014 – 2020,

so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v Kirkenes,

so zreteľom na vnútroštátne stratégie a politické dokumenty o Arktíde, ktoré vypracovali Fínsko, Švédsko, Dánsko a Grónsko, Nórsko, Rusko, USA, Kanada a Spojené kráľovstvo,

so zreteľom na vyhlásenia prijaté na Parlamentnom fóre Severnej dimenzie v septembri 2009 v Bruseli, vo februári 2011 v Tromsø a v novembri 2013 v Archangeľsku,

so zreteľom na spoločné stanovisko 3. schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala v Bruseli 18. februára 2013,

so zreteľom na priority Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora na roky 2013 až 2015 počas fínskeho predsedníctva,

so zreteľom na vyhlásenie z 9. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Bruseli 13. až 15. septembra 2010, na vyhlásenie z 10. konferencie poslancov parlamentov z arktickej oblasti, ktorá sa konala v Akureyri 5. až 7. septembra 2012, a na vyhlásenie Stáleho výboru poslancov parlamentov v arktickom regióne (SCPAR) z 19. septembra 2013 z Murmanska o štatúte pozorovateľa EÚ v Arktickej rade,

so zreteľom na odporúčania Severskej rady z roku 2012,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o téme Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030 (4),

so zreteľom na správu Spoločného parlamentného výboru EHP z 28. októbra 2013 o politike v oblasti Arktídy,

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 3. októbra 2013 vo veci C-583/11P a z 25. apríla 2013 vo veci T-526/10 o žiadosti o zrušenie nariadenia Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (5),

so zreteľom na správu výboru Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 25. novembra 2013 s názvom Európske spoločenstvá – opatrenia zakazujúce dovoz výrobkov z tuleňov a ich uvádzanie na trh, kapitola 1.3.5 (prejudiciálne rozhodnutie vydané 29. januára 2013) a na oznámenie o odvolaní EÚ z 29. januára 2014 adresované odvolaciemu orgánu WTO,

so zreteľom na správu Nordregio za rok 2009:2 (Silné, špecifické a sľubné – smerom k vízii pre severské riedko osídlené oblasti v roku 2020),

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže EÚ má záujem v Arktíde na základe svojich práv a povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva, na základe svojich záväzkov voči životnému prostrediu a klíme a na základe ďalších politík a ich financovania a výskumných činností, ako aj ekonomických záujmov;

B.

keďže Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku uverejnili v júni 2012 spoločné oznámenie s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu: pokrok od roku 2008 a ďalšie kroky;

C.

keďže Rada zatiaľ neuverejnila svoje závery k spoločnému vyhláseniu Komisie a ESVČ z leta 2012;

D.

keďže Parlament sa aktívne podieľal na činnosti SCPAR prostredníctvom svojej Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom, Islandom a Nórskom a v rámci konferencie zástupcov parlamentov arktických krajín;

E.

keďže Dánsko, Fínsko a Švédsko sú arktickými krajinami; keďže jediní pôvodní obyvatelia EÚ, Sámovia, žijú v arktických regiónoch Fínska a Švédska, ako aj Nórska a Ruska;

F.

keďže Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Taliansko — pozorovatelia v Arktickej rade – sa výrazne angažujú v Arktíde a preukazujú veľký záujem o budúci dialóg a spoluprácu s Arktickou radou;

G.

keďže Island a Nórsko sú ako zaangažovaní a spoľahliví partneri prepojení s EÚ prostredníctvom EHP a Schengenskej dohody;

H.

keďže Arktída je obývaný región so zvrchovanými štátmi; keďže arktická oblasť Európy zahŕňa vyspelé priemyselné spoločnosti, vidiecke oblasti a pôvodné komunity; keďže aktívne zapájanie týchto regiónov do rozvoja politiky EÚ pre arktickú oblasť má zásadný význam z hľadiska zabezpečenia legitímnosti, vzájomného porozumenia a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v Arktíde;

I.

keďže EÚ sa dlhodobo angažuje v Arktíde prostredníctvom zapájania sa do politiky Severnej dimenzie spoločne s Ruskom, Nórskom a Islandom, do spolupráce v oblasti Barentsovho mora – najmä v rámci Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora a Regionálnej rady Barentsovho mora, do strategických partnerstiev s Kanadou, USA a Ruskom a v posledných rokoch prostredníctvom účasti v Arktickej rade ako aktívny ad hoc pozorovateľ;

J.

keďže Arktická rada prijala 15. mája 2013 v Kirune rozhodnutie „súhlasne prijať“ žiadosť EÚ o štatút stáleho pozorovateľa; keďže súčasťou tohto súhlasného rozhodnutia je podmienka, aby sa vyriešila otázka zákazu výrobkov z tuleňov medzi EÚ a Kanadou; keďže EÚ a Kanada pracujú na vyriešení tohto problému; keďže EÚ už pôsobí so štatútom stáleho pozorovateľa v Arktickej rade;

K.

keďže EÚ a je členské štáty sa výrazne podieľajú na výskume v arktickej oblasti; keďže prostredníctvom programov EÚ vrátane nového rámcového programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov sa podporujú významné výskumné projekty v tomto regióne, z ktorých majú v neposlednom rade prospech aj obyvatelia a ekonomiky arktických krajín;

L.

keďže do roku 2050 môže byť vyčerpaných iba 20 % celosvetových rezerv fosílnych palív, ak sa má priemerné zvýšenie teploty udržať pod dvoma stupňami Celzia;

M.

keďže podľa odhadov sa v arktickej oblasti nachádza asi pätina neobjavených celosvetových zdrojov uhľovodíkov, je však potrebné vykonať rozsiahlejší výskum;

N.

keďže rastúci záujem o Arktídu, ktorý prejavujú aktéri z krajín mimo Arktídy, napríklad z Číny, Japonska, Indie a ďalších krajín, finančné prostriedky, ktoré tieto krajiny vyčleňujú na polárny výskum, a potvrdenie Južnej Kórey, Číny, Japonska, Indie a Singapuru ako pozorovateľov v Arktickej rade poukazujú na rastúci globálny geopolitický záujem o Arktídu;

O.

keďže v záujme zabezpečenia udržateľného rozvoja arktickej oblasti musia ísť ekonomické investície a rozvoj ruka v ruke s výskumom a vývojom, posúdeniami vplyvu a ochranou ekosystému;

P.

keďže zosúladenie potenciálnych ekonomických príležitostí a záujmov so spoločensko-kultúrnymi, ekologickými a environmentálnymi výzvami prostredníctvom udržateľného rozvoja je naďalej absolútnou prioritou, čo sa premieta aj do vnútroštátnych stratégií arktických štátov pre Arktídu;

1.

víta spoločné vyhlásenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 26. júna 2012 ako dôležitú súčasť zabezpečovania nepretržitého rozvoja arktickej politiky EÚ;

2.

opakuje svoju požiadavku týkajúcu sa jednotnej politiky EÚ pre Arktídu, ako aj súdržnej stratégie a konkretizovaného akčného plánu na angažovanosť EÚ v Arktíde so zameraním na sociálno-ekonomické a environmentálne otázky; vyjadruje presvedčenie, že takéto strategické rozhodnutie je mimoriadne potrebné z hľadiska zabezpečenia legitímnosti a miestnej podpory pre angažovanosť EÚ v regióne Arktídy;

3.

zdôrazňuje, že čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov arktického regiónu sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý rešpektuje miestne spoločenstvá (pôvodných aj nepôvodných obyvateľov) a prináša im úžitok, pričom sa musí prijať plná environmentálna zodpovednosť za krehké životné prostredie Arktídy;

4.

zdôrazňuje hospodárske príležitosti a rozličné priemyselné odvetvia v arktických a subarktických regiónoch, napríklad turistický ruch, námorný priemysel a lodnú dopravu, energiu z obnoviteľných zdrojov, ekologické a čisté technológie, plyn a ropu, priemysel na mori, lesníctvo a drevárske priemyselné odvetvia, ťažobný priemysel, prepravné služby a komunikácie, informačné technológie a elektronické riešenia, rybolov a akvakultúru a poľnohospodárstvo a tradičné druhy živobytia, ako je chov sobov; uznáva ich dosah a význam v regióne, ako aj v Európe ako celku, pričom kladie dôraz na zapojenie európskych aktérov z podnikov, výskumu a vývoja;

5.

berie na vedomie vyhlásenie Arktickej rady z Kiruny z mája 2013 a jej rozhodnutie o udelení štatútu stáleho pozorovateľa EÚ aj iným štátnym subjektom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nevyriešenou otázkou zákazu výrobkov z tuleňov s Kanadou a aby Európsky parlament náležite informovala o tomto procese; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nariadenie EÚ o zákaze výrobkov z tuleňov postihlo časti populácie, najmä domorodé kultúry a ich živobytie;

6.

pripomína štatút EÚ a jej členských štátov ako aktívnych členov v ďalších rámcoch s významom pre Arktídu, ako je napríklad Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD); zdôrazňuje, že je potrebné presmerovať činnosti inštitúcií EÚ na tie oblasti, ktoré sa týkajú politických, environmentálnych alebo hospodárskych záujmov EÚ a jej členských štátov; zdôrazňuje najmä, že je potrebné pamätať na záujmy EÚ a štátov a regiónov arktickej oblasti Európy pri uplatňovaní, zmenách alebo rozvoji programov či politík EÚ, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na Arktídu, aby tak slúžili arktickej oblasti ako celku;

7.

vníma Euro-arktickú radu regiónu Barentsovho mora (BEAC) ako dôležité centrum spolupráce medzi Dánskom, Fínskom, Nórskom, Ruskom, Švédskom a Komisiou; berie na vedomie prácu rady BEAC v oblastiach zdravia a sociálnych otázok, vzdelávania a výskumu, energetiky, kultúry a cestovného ruchu; berie na vedomie poradnú úlohu pracovnej skupiny pôvodného obyvateľstva (WGIP) v rámci rady BEAC;

8.

dôrazne sa zasadzuje za slobodu výskumu v Arktíde a podporuje širokú spoluprácu medzi štátmi vyvíjajúcimi činnosť v oblasti mnohoodborového výskumu Arktídy a pri vytváraní výskumnej infraštruktúry;

9.

pripomína, že EÚ prispieva na výskum a vývoj a v arktickej oblasti sa angažujú európski hospodárski aktéri;

10.

zdôrazňuje, že v záujme podpory ekonomickej činnosti a zvýšenia životnej úrovne obyvateľov Arktídy majú nezastupiteľné miesto spoľahlivé, vysokokapacitné informačné siete a digitálne služby;

11.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ako by bolo možné rozvinúť projekt Galileo alebo projekty ako Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, ktoré by mohli mať vplyv na oblasť Arktídy, s cieľom zaistiť bezpečnejšiu a rýchlejšiu navigáciu v arktických vodách, a teda investovať najmä do bezpečnosti a prístupnosti severovýchodnej cesty, prispieť k lepšej predvídateľnosti pohybu ľadu, k lepšiemu mapovaniu arktického morského dna a chápaniu hlavných geodynamických procesov v oblasti;

12.

zdôrazňuje potrebu vytvorenia spoľahlivých monitorovacích a pozorovacích systémov, ktoré sa riadia meniacimi sa podmienkami Arktídy;

13.

zdôrazňuje, že sú potrebné strediská kompetencie na zaistenie bezpečnosti, pripravenosti na stav núdze a záchranných prostriedkov; odporúča, aby sa EÚ aktívne podieľala na rozvoji takýchto stredísk kompetencie;

14.

víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu;

15.

znovu pripomína, že vážne environmentálne problémy súvisiace s arktickými vodami si vyžadujú, aby sa venovala osobitná pozornosť zabezpečeniu ochrany životného prostredia arktickej oblasti v súvislosti s akýmikoľvek operáciami prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori, pričom treba brať do úvahy riziko vážnych nehôd a potrebu účinnej reakcie, ako je stanovené v smernici 2013/30/EÚ; vyzýva členské štáty EÚ a EHP, aby pri posudzovaní finančnej spôsobilosti prevádzkovateľov prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v súlade s článkom 4 smernice 2013/30/EÚ posudzovali finančnú spôsobilosť žiadateľov splniť všetky záväzky, ktoré môžu vyplývať z činností prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori v Arktíde vrátane zodpovednosti za environmentálne škody v rozsahu, ktorý vyplýva zo smernice o environmentálnej zodpovednosti (2004/35/ES);

16.

vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby podporovali a aktívne presadzovali najprísnejšie normy environmentálnej bezpečnosti arktických vôd;

17.

víta skutočnosť, že členovia Arktickej rady vykonávajú dohodu o pátracích a záchranných operáciách a dohodu o reakcii na únik ropy; vyjadruje však poľutovanie, že súčasťou dohody nie sú konkrétne spoločné záväzné normy;

18.

zdôrazňuje potrebu záväzného nástroja na prevenciu znečistenia;

19.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa EÚ aktívne zapojila do všetkých relevantných pracovných skupín Arktickej rady;

20.

berie na vedomie iniciatívu vlády Islandu ukončiť rokovania o vstupe do EÚ; žiada Komisiu a ESVČ o zachovanie dobrých vzťahov a nadviazanie užšej spolupráce s Islandom v oblastiach spoločného záujmu, napríklad rozvoja námornej dopravy, rybolovu, geotermálnej energie a životného prostredia, pričom plne využijú všetky existujúce nástroje, podporia spoluprácu európskych a islandských subjektov v oblasti Arktídy a zabezpečia, že neutrpia európske záujmy v tomto strategicky významnom regióne;

21.

víta prípravy na vytvorenie Arktickej hospodárskej rady, ktorá sa má pripojiť k Arktickej rade ako poradný orgán, a zdôrazňuje podiel európskych podnikov a inštitúcií, ktoré prispievajú k rozvoju Arktídy a investujú tam, čo znamená efektívnu účasť podnikateľských subjektov, a to nielen z troch arktických členských štátov EÚ, ale aj z iných (pozorovateľských) štátov, berúc do úvahy globálnu povahu mnohých firiem;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa investície realizovali ekologicky a sociálne zodpovedným spôsobom;

23.

víta prácu na iniciatívach zdola, ktoré môžu zaistiť vyváženú a dlhodobú angažovanosť európskych i mimoeurópskych podnikov, a žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zapojenie európskych podnikov do udržateľného a dlhodobého vyváženého sociálno-ekonomického rozvoja v oblasti Arktídy;

24.

zdôrazňuje, že EÚ musí vziať do úvahy potrebu činností v oblasti surovín, ktoré majú poskytovať miestne výhody a byť akceptované na miestnej úrovni; uvedomuje si súčasnú medzeru medzi príslušnými kompetenciami v ťažbe nerastných surovín a ich spracovaní a predpokladanými budúcimi potrebami pri pokračujúcom rozvoji regiónu; navrhuje, aby si subjekty z oblasti Arktídy mohli vymieňať informácie a kompetencie z rôznych oblastí prostredníctvom účasti na spoločných projektoch na európskej úrovni, ako je napríklad inovačné partnerstvo v oblasti surovín;

25.

žiada Komisiu, aby vzhľadom na obrovské množstvo vedeckých, hospodárskych a civilných činností, najmä v európskej Arktíde, v regióne Barentsovho mora a mimo neho, vypracovala postupy zamerané na lepšie využívanie existujúceho financovania EÚ a na zabezpečenie náležitej rovnováhy pri ochrane a rozvíjaní regiónu Arktídy, keď bude poskytovať finančné prostriedky EÚ pre Arktídu;

26.

zdôrazňuje mimoriadny význam regionálnej politiky a politiky súdržnosti EÚ, pokiaľ ide o medziregionálnu a cezhraničnú spoluprácu;

27.

ďalej požaduje, aby sa vytvorili účinnejšie synergie medzi existujúcimi programami, napr. v rámci programu Interreg IV, programu Northern Periphery (NPP), Kolartic, Baltic a stratégie Blue Growth, ako aj príspevkami na financovanie partnerstiev Severnej dimenzie, ako je Environmentálne partnerstvo Severnej dimenzie (NDEP) a Partnerstvo Severnej dimenzie v oblasti dopravy a logistiky (NDPTL), alebo ďalšími balíkmi v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) s cieľom umožniť účinné nasmerovanie finančných prostriedkov, a aby sa jasne vymedzili investičné priority pre angažovanosť v arktickej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolupracovali v záujme súdržného nasmerovania finančných prostriedkov pre oblasť Arktídy, a tým maximalizovali interakciu medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ a projektmi týkajúcimi sa arktických a subarktických regiónov;

28.

zdôrazňuje, že stratégia EÚ pre oblasť Arktídy si vyžaduje operatívnosť náležitej rozpočtovej podpory;

29.

domnieva sa, že politika Severnej dimenzie vychádzajúca z regionálnej spolupráce a pragmatického partnerstva slúži ako úspešný model stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti, do ktorého sa zapája EÚ, Island, Nórsko a Rusko;

30.

v tejto súvislosti poukazuje na význam priorít pre Arktídu, ako sú dobre fungujúca infraštruktúra a logistika, rozvoj arktického regiónu, podpora investícií do expertízy v oblasti studenej klímy a príslušných ekologických technológií a podpora podnikania v regióne a na vidieku, a najmä malých a stredných podnikov; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila úsilie o zahrnutie týchto priorít pre oblasť Arktídy do svojej stratégie Európa 2020 pre rast, ako aj do programov, ako sú Horizont 2020 a Inovácia v Únii, a do ďalších programov Únie v oblasti výskumu;

31.

opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu informačného strediska EÚ pre Arktídu ako siete so stálou kanceláriou v Rovaniemi, so zreteľom na prípravnú akciu s názvom Strategické hodnotenie vplyvu rozvoja Arktídy na životné prostredie, ako ho podporila Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku vo svojom spoločnom oznámení z roku 2012 a implementovalo Arktické stredisko Laponskej univerzity spolu so sieťou európskych centier excelentnosti v oblasti Arktídy, s cieľom zabezpečiť účinný prístup k informáciám o Arktíde, dialógy na všetkých úrovniach a komunikáciu s cieľom zozbierať informácie a vedomosti v záujme zabezpečenia udržateľnosti Arktídy, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby prikročila k zriadeniu tohto strediska;

32.

v tejto súvislosti očakáva, že výsledky 18-mesačného projektu prípravnej akcie pre strategické hodnotenie vplyvu rozvoja európskej časti Arktídy na životné prostredie budú zverejnené na jar tohto roka; vyzýva EÚ, aby potom urýchlene prikročila k zriadeniu informačného strediska EÚ pre Arktídu;

33.

zdôrazňuje potrebu udržiavať osobitné kontaktné miesto pre Arktídu s cieľom zabezpečiť otvorenú platformu v Bruseli pre všetky politické sily a všetky otázky, ktorá bude podporovať porozumenie širokej škály relevantných aktérov v Arktíde a EÚ a slúžiť na prepojenie oblasti politiky, vedy, občianskej spoločnosti a podnikania;

34.

odporúča posilnenie pravidelných výmen a konzultácie o témach týkajúcich sa Arktídy s aktérmi z arktických oblastí Európy zastupujúcimi regionálnu a miestnu úroveň a pôvodné obyvateľstvo s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie, najmä počas procesu tvorby politiky EÚ pre Arktídu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby takéto konzultácie čerpali zo skúseností a odborných znalostí tohto regiónu a jeho obyvateľov a aby bola zaručená základná legitimita ďalšej angažovanosti EÚ ako arktického aktéra;

35.

navrhuje, aby sa zintenzívnila koordinácia v rámci inštitúcií EÚ, konkrétne medzi Komisiou a ESVČ, berúc do úvahy najmä medziodvetvový charakter arktických záležitostí;

36.

uznáva, že vody okolo severného pólu sú zväčša medzinárodnými vodami;

37.

upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že treba zvýšiť energetickú bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív; zdôrazňuje skutočnosť, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiacim faktorom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorou sa významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

38.

podporuje iniciatívu piatich pobrežných štátov Arktídy týkajúcu sa dohody o dočasných preventívnych opatreniach s cieľom zabrániť akémukoľvek budúcemu rybolovu na voľnom mori Arktídy bez predchádzajúceho zavedenia vhodných regulačných mechanizmov a podporuje rozvoj siete chránených oblastí v Arktíde, najmä ochranu medzinárodnej morskej oblasti okolo severného pólu mimo hospodárskych zón pobrežných štátov;

39.

vyzýva členské štáty a štáty EHP, aby podporili medzinárodný záväzok v rámci Dohovoru o biologickej diverzite chrániť 10 % z každého pobrežného a morského regiónu;

40.

žiada EÚ, aby sa v záujme zabezpečenia dobrých životných podmienok v Arktíde všemožne usilovala o zabezpečenie udržateľného súladu medzi hospodárskou činnosťou a schodnou sociálno-ekologickou a environmentálnou ochranou a rozvojom;

41.

zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zachovať rozvinuté a udržateľné spoločenstvá v Arktíde s vysokou úrovňou kvality života a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; v tejto súvislosti žiada EÚ, aby vystupňovala svoju činnosť v oblasti riadenia na základe ekosystémov, ako aj v oblasti viacstrannej spolupráce, rozhodovania na základe znalostí a úzkej spolupráce s miestnymi obyvateľmi a pôvodnými národmi;

42.

uznáva želanie obyvateľov a vlád arktickej oblasti so zvrchovanými právami a zodpovednosťami pokračovať v udržateľnom hospodárskom rozvoji a zároveň chrániť tradičné zdroje živobytia pôvodného obyvateľstva a mimoriadne citlivý charakter arktických ekosystémov;

43.

uznáva zásadný význam usmernení pre regionálnu pomoc, ktoré umožňujú oblastiam na ďalekom severe s osobitnými charakteristikami a výzvami pokračovať vo využívaní vhodných mechanizmov na podporu inovácií a udržateľného rastu;

44.

potvrdzuje svoje vyjadrenia o právach domorodých obyvateľov vo všeobecnosti, a konkrétne Sámov, ktorí sú jediní domorodí obyvatelia EÚ;

45.

podporuje stretnutia Komisie so šiestimi združeniami pôvodných obyvateľov žijúcich za polárnym kruhom, ktoré sú uznané za stálych členov Arktickej rady; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zabezpečiť, aby sa ich názory zohľadňovali v rámci diskusií EÚ, a to prostredníctvom poskytnutia finančných prostriedkov týmto združeniam, a poskytnutia politickej podpory ich ašpirácie týkajúcej sa účasti na ďalších medzinárodných fórach, na ktorých sa riešia otázky týkajúce sa pôvodných obyvateľov;

46.

uznáva, že politiky EÚ na podporu vyššieho vzdelávania a zariadení pre výskum v tejto oblasti majú zásadný význam pre posilnenie inovačného prostredia a mechanizmov prevodu technológií; vyzdvihuje význam podpory rozvoja sietí spolupráce medzi inštitútmi vyššieho vzdelávania v regióne aj mimo neho a poskytovania príležitostí na financovanie výskumu, najmä v oblastiach, v ktorých región tradične dosahuje dobré výsledky, s cieľom realizovať udržateľný hospodársky rozvoj v oblastiach Arktídy;

47.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité ochraňovať a zabezpečiť nové svetové dopravné trasy vedúce morom v Arktíde, najmä pre hospodárstvo EÚ a jej členských štátov, pretože tieto krajiny kontrolujú 40 % svetovej obchodnej lodnej dopravy;

48.

víta činnosť, ktorú Medzinárodná námorná organizácia (IMO) vyvíja v oblasti finalizácie záväzného polárneho kódexu pre lodnú dopravu; nabáda na spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja s cieľom vytvorenia pevnej a bezpečnej infraštruktúry pre námorné trasy v Arktíde a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali aktívne dodržiavať zásady slobody plavby a práva na nerušenú plavbu;

49.

zdôrazňuje, že Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) musí mať dostatočné prostriedky na monitorovanie a prevenciu znečistenia z námornej dopravy, ako aj zo zariadení na ťažbu ropy a zemného plynu v oblasti Arktídy;

50.

vyzýva štáty v regióne, aby zabezpečili, že všetky súčasné i prípadné budúce dopravné trasy budú otvorené pre medzinárodnú lodnú dopravu, a aby sa vyhli zavádzaniu akýchkoľvek svojvoľných jednostranných prekážok, či už finančných alebo administratívnych, ktoré by mohli brániť lodnej doprave v Arktíde a ktoré sú iné než medzinárodne dohodnuté opatrenia zamerané na zvýšenie bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia;

51.

berie na vedomie význam rozvoja prepojení infraštruktúry spájajúcej arktický región so zvyškom Európy;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na dopravné koridory, napríklad cesty, železnice a námornú dopravu, s cieľom udržiavať a presadzovať cezhraničné spojenia v arktickom regióne Európy a prepravovať tovar z Arktídy na európske trhy; zastáva názor, že v rámci ďalšieho rozvoja dopravnej infraštruktúry EÚ (Nástroj na prepájanie Európy, transeurópska dopravná sieť) treba zlepšiť spojenia s európskou časťou Arktídy a v rámci nej;

53.

opätovne zdôrazňuje právo národov žijúcich v Arktíde určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva ich túžbu po udržateľnom rozvoji tohto regiónu; žiada Komisiu, aby poskytla správu o tom, ktoré programy EÚ by sa dali využiť na podporu takéhoto dlhodobého a vyrovnaného udržateľného rozvoja, a vypracovala opatrenia s cieľom konkrétnejšie prispieť k realizácii tejto túžby;

54.

berie na vedomie nedávne činnosti v oblasti ťažby v európskej arktickej oblasti a v Barentsovom mori a vyzdvihuje dvojstrannú spoluprácu medzi Nórskom a Ruskom, ktorá je zameraná na uplatňovanie čo najvyšších dostupných technických noriem v oblasti ochrany životného prostredia a zároveň na hľadanie možností ťažby ropy a zemného plynu v Barentsovom mori; zdôrazňuje najmä význam nepretržitého rozvoja nových technológií vyvinutých osobitne pre prostredie Arktídy, ako napríklad ponornú inštalačnú technológiu pre morské dno;

55.

pripomína pozíciu EÚ ako hlavného spotrebiteľa arktického zemného plynu a vyzdvihuje úlohu zemného plynu pochádzajúceho z bezpečných a zaistených dodávok a vyrobeného v súlade s najvyššími možnými normami ako dôležitého premosťovacieho prvku pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo v budúcnosti; podporuje postupný obozretný prístup vo vývoji energetických zdrojov v Arktíde, pričom uznáva, že jednotlivé regióny Arktídy sa výrazne líšia;

56.

zdôrazňuje blízke vzťahy EÚ s Grónskom a geostrategický význam tohto územia; berie na vedomie priority vlády Grónska, ktorá opätovne kladie dôraz na hospodársky rozvoj a ťažbu surovín; žiada Komisiu a ESVČ, aby preskúmali, ako EÚ a subjekty EÚ z oblasti vedy, technológie a podnikania môžu prispieť k udržateľnému rozvoju Grónska a ako mu v tom môžu pomôcť, tak aby boli zohľadnené obavy týkajúce sa životného prostredia, ako aj potreba hospodárskeho rozvoja; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad obmedzenými výsledkami vyhlásenia o zámere, ktorý s Grónskom podpísal podpredseda Komisie;

57.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj vládam a parlamentom štátov oblasti Arktídy.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0075.

(2)  Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66.

(3)  Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 99.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.

(5)  Ú. v. EÚ L 216, 17.8.2010, s. 1.


Štvrtok 13. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/182


P7_TA(2014)0239

Úloha a činnosti trojky so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2013/2277(INI))

(2017/C 378/21)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 7, článok 136 v spojení s článkom 121 a článok 174,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 3,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (1),

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o EÚ 2020 (2),

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013 (3),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o prioritách Európskeho parlamentu v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2014 (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o posilnení európskej demokracie v budúcej HMÚ (5),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 s odporúčaniami pre Komisiu k správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom ku skutočnej hospodárskej a menovej únii (6),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (7),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (správa v polovici obdobia) (8),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre ústavné veci (A7-0149/2014),

A.

keďže trojka tvorená Európskou komisiou, Európskou centrálnou bankou (ECB) a Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktorá vznikla na základe rozhodnutia hláv štátov a predsedov vlád krajín eurozóny z 25. marca 2010 na účely vytvorenia spoločného programu a poskytovania podmienených bilaterálnych úverov Grécku, čím tiež stavia na odporúčaniach Rady ECOFIN, a pôsobí už aj v Portugalsku, Írsku a na Cypre; keďže existuje významné zapojenie ministrov financií eurozóny do rozhodovania o podrobnostiach bilaterálnych úverov;

B.

keďže trojka a jej úloha bola vymedzená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 a je uvedená v zmluve o EMS;

C.

keďže Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci Pringle v. Írsko (C-370/12) potvrdil, že Komisia a ECB môžu byť poverené úlohami, ktoré im boli zverené Zmluvou o založení EMS;

D.

keďže v rámci trojky je Komisia pôsobiaca ako zástupca Euroskupiny poverená rokovaniami o podmienkach finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny „v spolupráci s ECB“ a „kedykoľvek je to možné, spoločne s MMF“, finančná pomoc sa ďalej označuje ako „pomoc EÚ – MMF“, avšak Rada je politicky zodpovedná za schvaľovanie programu makroekonomických úprav; keďže každý člen trojky sledoval vlastné postupy;

E.

keďže trojka k dnešnému dňu predstavovala základnú štruktúru pri rokovaniach medzi oficiálnymi veriteľmi a vládami prijímajúcich krajín, ako aj pri revízii vykonávania programov ekonomických úprav; keďže pokiaľ ide o Európu, v prípade Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSM), a napokon prostredníctvom stáleho Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS), tie podporujú konečné rozhodnutia týkajúce sa finančnej pomoci a podmienok, ktoré prijala Euroskupina, ktorá preto nesie politickú zodpovednosť za programy;

F.

keďže bola prijatá rozsiahla politická dohoda o predchádzaní neriadenému bankrotu členských štátov v EÚ, a najmä v eurozóne, s cieľom zabrániť hospodárskemu a sociálnemu chaosu, v dôsledku čoho by bolo nemožné vyplácať dôchodky a platy štátnym úradníkom, ako aj extrémne silnému vplyvu na hospodárstvo, bankový systém a sociálne zabezpečenie, okrem toho, že štáty sú dlhodobo úplne odrezané od kapitálových trhov;

G.

keďže trojka je spolu s dotknutým členským štátom zodpovedná aj za prípravu formálnych rozhodnutí Euroskupiny;

H.

keďže niektorým členským štátom, ktoré nepatria do eurozóny, sa už poskytla alebo sa poskytuje pomoc EÚ podľa článku 143 ZFEÚ, ktorú EÚ zabezpečuje v spolupráci s MMF;

I.

keďže EÚ a jej členské štáty vytvorili niekoľko ad hoc mechanizmov na účely poskytovania finančnej pomoci krajinám eurozóny, najskôr prostredníctvom bilaterálnych úverov, ktoré pochádzali aj z niektorých krajín mimo eurozóny, potom prostredníctvom dočasných núdzových fondov, najmä prostredníctvom ENFS a Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSM), vytvoreného pre členské štáty v núdzi, a napokon prostredníctvom EMS, ktorým sa mali nahradiť všetky ostatné mechanizmy;

J.

keďže Súdny dvor, odkazujúc na článok 13 ods. 3 Zmluvy o založení EMS, nedávno potvrdil (vo veci Pringle), že povinnosťou Komisie je z dôvodu jej účasti v Zmluve o založení EMS „podporovať všeobecný záujem Únie“ a „zabezpečovať zlučiteľnosť memoránd o porozumení, ktoré uzatvára EMS, s právom Európskej únie“;

K.

keďže Súdny dvor vo veci Pringler tiež rozhodol, že EMS je v súlade s ZFEÚ, čím otvoril dvere možnej integrácii tohto mechanizmu do acquis communautaire v rámci súčasných hraníc zmlúv;

L.

keďže memorandum o porozumení predstavuje dohodu medzi dotknutým členským štátom a trojkou, ktorá je výsledkom rokovaní a členský štát sa ňou zaväzuje vykonať výmenou za poskytnutú pomoc isté opatrenia; keďže Komisia podpisuje memorandum o porozumení v mene ministrov financií eurozóny; keďže však nie je verejne známe, ako rokovania medzi trojkou a príslušným členským štátom v praxi prebiehali, a navyše, neexistuje dostatok transparentnosti, pokiaľ ide o to, do akej miery sú členské štáty, ktoré žiadajú o pomoc, schopné ovplyvniť výsledok rokovaní; keďže v Zmluve o založení EMS sa stanovuje, že členský štát, ktorý žiada o poskytnutie pomoci z EMS, by mal v rámci možnosti predložiť žiadosť o pomoc aj MMF;

M.

keďže celkový objem balíkov finančnej pomoci v rámci štyroch programov je rekordný, podobne ako trvanie, štruktúra a kontext týchto programov, čo vedie k nežiaducej situácii, kde pomoc temer výhradne nahradila štandardné financovanie, ktoré poskytujú trhy; v dôsledku čoho sa bankový sektor chráni pred stratami presunom veľkej časti verejného dlhu krajiny zapojenej do programu zo súvahy súkromného sektora do súvahy verejného sektora;

N.

keďže Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Pringler uviedol, že zákaz ustanovený v článku 125 ZFEÚ zaručuje, že členské štáty sa pri zadlžovaní budú riadiť trhovou logikou, pretože táto logika ich bude nútiť k zachovaniu rozpočtovej disciplíny, a že dodržiavanie takejto disciplíny prispieva na úrovni Únie k realizácii vyššieho cieľa, konkrétne k udržaniu finančnej stability menovej únie; keďže však článok 125 ZFEÚ nezakazuje, aby jeden alebo viacero členských štátov poskytlo finančnú pomoc členskému štátu, ktorý naďalej zodpovedá za svoje vlastné záväzky voči svojim veriteľom, pokiaľ podmienky, s ktorými je takáto pomoc spojená, môžu tento štát motivovať k tomu, aby vykonával zdravú rozpočtovú politiku;

O.

keďže finančná kríza viedla k hospodárskej a sociálnej kríze; keďže táto hospodárska situácia a aktuálny vývoj v niektorých členských štátoch má vážny a doposiaľ nepredpokladaný negatívny vplyv na kvantitu a kvalitu pracovných miest, prístup k úverom, na výšku príjmov, normy sociálnej ochrany, bezpečnosti a zdravia a v dôsledku toho sú hospodárske a sociálne ťažkosti nepochybné; keďže negatívne dôsledky mohli byť bez finančnej pomoci EÚ – MMF podstatne horšie a keďže zásah na európskej úrovni pomohol zabrániť tomu, aby sa situácia ešte zhoršila;

P.

keďže v článku 151 Zmluvy o fungovaní EÚ sa stanovuje, že opatrenia prijaté EÚ a jej členskými štátmi musia byť v súlade so základnými sociálnymi právami stanovenými v Európskej sociálnej charte z roku 1961 a 1989 v Charte základných práv pracovníkov Spoločenstva s cieľom zlepšiť, okrem iného, sociálny dialóg;

Q.

keďže v článku 152 ZFEÚ sa stanovuje, že „Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu“;

R.

keďže v niektorých členských štátoch rastú náklady na služby pre používateľov služieb, čo znamená, že mnohí ľudia už nie sú schopní dovoliť si primeranú úroveň služieb na uspokojenie svojich základných potrieb vrátane prístupu k životne dôležitej liečbe;

S.

keďže Pracovná skupina pre Grécko bola zriadená na účely posilnenia kapacity gréckej verejnej správy v súvislosti s návrhom, vykonávaním a presadzovaním štrukturálnych reforiem na zlepšenie konkurencieschopnosti a fungovania hospodárstva a správy a na vytvorenie podmienok udržateľnej obnovy a vzniku pracovných miest, ako aj na urýchlenie čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ v Grécku a na využitie kritických zdrojov na financovanie investícií;

T.

keďže Parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2012 žiadal vysoké štandardy demokratickej zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, ktoré sa majú vzťahovať na inštitúcie EÚ, ktoré sú členmi trojky; keďže takáto zodpovednosť je rozhodujúca pre dôveryhodnosť programov pomoci a vyžaduje si najmä užšie zapojenie národných parlamentov a tiež je potrebné, aby boli štáty EÚ, ktoré sú členmi trojky, mohli byť vypočuté v Európskom parlamente na základe jasného mandátu ešte pred tým, ako sa ujmú svojich povinností, a že budú podliehať pravidelnému podávaniu správ a demokratickej kontrole zo strany Parlamentu;

U.

keďže zámerom programov v krátkodobom horizonte bolo v prvom rade predísť neriadenému bankrotu a zamedziť špekulácie v súvislosti s verejným dlhom; keďže strednodobým cieľom bolo zaistiť, aby sa požičané finančné prostriedky vrátili, čím by sa predišlo výraznej finančnej strate, ktorú by museli niesť daňoví poplatníci v krajinách poskytujúcich pomoc a záruku financovania; keďže si to tiež vyžaduje, aby sa programom dosiahol udržateľný rast a účinné zníženie zadlženosti v strednodobom aj dlhodobom horizonte; keďže tieto programy neboli vhodné na komplexnú nápravu makroekonomických nerovnováh, ktoré sa v niektorých prípadoch hromadili celé desaťročia;

Hospodárska situácia na začiatku krízy v krajinách zapojených do programu

1.

domnieva sa, že konkrétne spúšťače krízy boli v každom zo štyroch členských štátov rozdielne, hoci ako spoločný znak možno pozorovať rýchly nárast prílevu kapitálu a hromadenie makroekonomických nerovnováh v celej EÚ počas rokov predchádzajúcich kríze; poukazuje na to, že nadmerný verejný a súkromný dlh, ktorý vystúpil na úroveň, ktorá sa stala neudržateľnú, a prehnaná reakcia finančných trhov v spojení so špekuláciami a stratou konkurencieschopnosti zohrávali kľúčovú úlohu, pričom sa ničomu z uvedeného nedalo zabrániť pomocou existujúceho rámca EÚ pre správu hospodárskych záležitostí; ďalej poznamenáva, že krízy štátneho dlhu boli vo všetkých prípadoch pevne prepojené so svetovou finančnou krízou spôsobenou laxnou reguláciou a nevhodným správaním finančného odvetvia;

2.

poznamenáva, že verejné financie v Európe boli už pred krízou v zlom stave a že od 70. rokov minulého storočia sa miera verejného dlhu členských štátov postupne šplhala nahor pod vplyvom rôznych hospodárskych poklesov, ktorými Európa prechádzala; poznamenáva, že náklady plánov na obnovu, klesajúce daňové príjmy a vysoké výdavky na sociálne zabezpečenie zapríčinili nárast deficitu verejných financií a pomeru verejného dlhu k HDP vo všetkých členských štátoch, aj keď nie v rovnakom rozsahu v rámci Únie;

3.

pripomína trojuholníkovú schému vzájomne prepojených citlivých oblastí, keď nevyvážená fiškálna politika niektorých členských štátov prehĺbila deficity verejných financií existujúce ešte pred krízou a keď finančná kríza významne prispela k výraznému zvýšeniu týchto deficitov, v dôsledku čoho nastalo v niektorých členských štátoch napätie na trhoch so štátnymi dlhopismi;

4.

poukazuje na to, že nedávna finančná, hospodárska a banková kríza je najvážnejšou od druhej svetovej vojny; uznáva, že bez opatrení prijatých na európskej úrovni by kríza mala ešte vážnejšie následky; v tejto súvislosti konštatuje, že bývalý prezident ECB Jean-Claude Trichet vyjadril na verejnom vypočutí svoju obavu, že bez rýchlych a účinných opatrení by kríza verejných dlhov mohla vyvolať krízu rozsahu Veľkej hospodárskej krízy z roku 1929;

5.

konštatuje, že pred začatím programu pomoci EÚ – MMF na jar 2010 existovalo dvojité riziko, ktoré sa týkalo „platobnej neschopnosti“ a „neudržateľnosti“ verejných financií v Grécku v dôsledku nepretržite klesajúcej konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva a dlhodobého fiškálneho vykoľajenia vyplývajúceho z neefektívneho výberu daní z príjmu právnických osôb, pričom v roku 2009 dosiahol schodok verejných financií 15,7 % HDP v porovnaní s – 6,5 % v roku 2007 a pomer dlhu k HDP neustále narastal od roku 2003, keď predstavoval 97,4 %, v roku 2007 dosiahol 107,4 %, v roku 2009 už 129,7 % a v roku 2 012 156,9 %; zastáva názor, že problematická situácia v Grécku bola spôsobená aj podvodmi so štatistikami v rokoch predchádzajúcich zriadeniu programu; víta rozhodné kroky gréckej vlády naliehavo a účinne riešiť tieto problémy, a to aj prostredníctvom zriadenia nezávislého štatistického úradu Grécka v marci 2010; poznamenáva, že postupné odhaľovanie podvodov so štatistikami v Grécku malo dosah na potrebu prispôsobiť multiplikátory, odhady a navrhované opatrenia; pripomína, že Eurostat (štatistický úrad Európskej únie) je na naliehanie Európskeho parlamentu v súčasnosti vybavený právomocami a prostriedkami, ktoré poskytujú solídny základ pre spoľahlivé a objektívne štatistiky;

6.

konštatuje, že Grécko postihla recesia v štvrtom kvartáli 2008; poznamenáva, že táto krajina prekonala šesť kvartálov negatívnej miery rastu HDP, čo v siedmom kvartáli viedlo k aktivovaniu programu pomoci; konštatuje, že existuje úzka súvislosť medzi vplyvom finančnej krízy a nárastom verejného dlhu na strane jednej, a medzi nárastom verejného dlhu a hospodárskym poklesom na strane druhej, keď sa verejný dlh zvýšil z 254,7 miliardy EUR na konci tretieho kvartálu 2008 na 314,1 miliardy EUR na konci druhého kvartálu 2010;

7.

poznamenáva, že v následnosti na žiadosť gréckej vlády o finančnú pomoc v apríli 2010 začali trhy prehodnocovať ekonomické fundamenty a platobnú schopnosť ostatných členských štátov eurozóny, pričom napätie v súvislosti s portugalskými štátnymi dlhopismi rýchlo vyhnalo náklady Portugalska na refinancovanie na neudržateľnú mieru;

8.

poznamenáva, že hospodárske údaje, ktoré na začiatku použila vláda počas rokovaní, sa museli zrevidovať;

9.

poznamenáva, že pred začatím programu pomoci EÚ – MMF trpelo portugalské hospodárstvo už niekoľko rokov na nízky rast HDP a produktivity, ako aj na masívny prílev kapitálu, a že tieto faktory v kombinácii s urýchlením výdavkov, najmä diskrečných výdavkov, ktoré boli sústavne vyššie ako rast HDP, a s vplyvom globálnej finančnej krízy viedli k výraznému fiškálnemu deficitu a vysokej úrovni zadlženia verejného a súkromného sektora, k čomu sa pridal vplyv gréckej krízy, v dôsledku čoho dosiahli náklady Portugalska na refinancovanie na kapitálových trhoch neudržateľné úrovne a v skutočnosti sa verejný sektor ocitol odrezaný od prístupu k týmto trhom; zdôrazňuje, že v roku 2010, čiže predtým, než 7. apríla 2011 Portugalsko požiadalo o finančnú pomoc, sa miera rastu v Portugalsku znížila na 1,9 %, fiškálny deficit dosiahol 9,8 % (2010), úroveň zadlženia 94 % (2010) a deficit bežného účtu 10,6 % HDP, pričom miera nezamestnanosti sa pohybovala na úrovni 12 %; v tejto súvislosti poznamenáva, že celkové makroekonomické fundamenty sa veľmi rýchlo zhoršili z pomerne dobrej úrovne v roku 2007 pred krízou, kedy miera rastu v Portugalsku dosiahla 2,4 %, fiškálny deficit 3,1 %, úroveň zadlženia 62,7 % a deficit bežného účtu 10,2 % DPH, pričom miera nezamestnanosti sa pohybovala na 8,1 %, na úroveň hlbokej a rozsiahlej recesie;

10.

konštatuje, že pred programom pomoci EÚ – MMF írske hospodárstvo práve prekonalo bankovú a hospodársku krízu nebývalých rozmerov, ktorá vznikla z veľkej časti ako dôsledok vystavenia írskeho finančného sektora americkej „hypotekárnej kríze“, nezodpovedného riskovania írskych bánk a rozšíreného využívania cenných papierov krytých aktívami, ktoré po paušálnej záruke a následnej záchrane mali taký účinok, že sa verejný sektor ocitol odrezaný od prístupu ku kapitálovým trhom, čo spôsobilo v roku 2009 pokles írskeho HDP o 6,4 % (1,1 % v roku 2010) oproti pozitívnej miere rastu 5 % HDP v roku 2007, nárast nezamestnanosti zo 4,7 % v roku 2007 vystúpil na 13,9 % v roku 2010 a verejná platobná bilancia zaznamenala v roku 2010 deficit 30,6 % v dôsledku podpory, ktorú írska vláda poskytla bankovému sektoru, v porovnaní s prebytkom vo výške 0,2 % v roku 2007; poznamenáva, že kríza v bankovom sektore bola čiastočne výsledkom nevhodnej regulácie, veľmi nízkych daňových sadzieb a nadmerne veľkého bankového sektora; uznáva, že súkromné straty írskych bánk boli financované z írskeho rozpočtu, aby sa zabránilo kolapsu írskeho bankového sektora a tiež minimalizovalo riziko šírenia škodlivých vplyvov po celej eurozóne, a že írska vláda v reakcii na svoju bankovú krízu konala v širšom záujme Únie; ďalej poznamenáva, že v desaťročí, ktoré predchádzalo programu pomoci, prekonalo írske hospodárstvo predĺžené obdobie negatívnych reálnych úrokových sadzieb;

11.

poukazuje na neexistenciu fiškálnej nerovnováhy pred krízou v Írsku a na extrémne nízku úroveň verejného dlhu; zároveň zdôrazňuje širšiu mieru flexibility trhu práce pred vypuknutím krízy; poznamenáva, že trojka pôvodne žiadala zníženie miezd; upozorňuje na neudržateľný bankový model a daňový systém, ktorý v nadmernej miere závisel od príjmov z daní za bývanie a od bubliny v cenách aktív, a preto po spľasnutí bubliny štát prišiel o príjem;

12.

poznamenáva, že bankový sektor dostal od daňových poplatníkov finančnú injekciu vo výške približne 40 % HDP v čase, keď odpis dlhu nebol k dispozícii, čo rozprúdilo značnú diskusiu v rámci trojky;

13.

žiada o plné vykonávanie záväzku z júna 2012, ktorý prijali čelní predstavitelia EÚ s cieľom prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi a lepšie preskúmať situáciu írskeho finančného sektora spôsobom, ktorý výrazne zníži výraznú záťaž bankového dlhu Írska;

14.

poznamenáva, že pokiaľ ide o zapojenie verejného sektora v Grécku, reťazové následky pre bankový systém Cypru, ktoré sa už aj tak nachádzalo na pokraji zrútenia bankového modelu, neboli v dostatočnej miere posúdené, a takisto navrhuje, aby sa opätovne chránili aktíva týkajúce sa niektorých väčších členských štátov;

15.

poznamenáva, že v máji 2011 stratil Cyprus prístup na medzinárodné trhy vzhľadom na výrazné zhoršenie stavu verejných financií, ako aj veľké vystavenie cyperského bankového sektora gréckemu hospodárstvu a reštrukturalizáciu verejného dlhu v Grécku, čo viedlo na Cypre k ťažkým stratám; pripomína, že na začiatku programu pomoci EÚ – MMF v roku 2013 už zaznievali vážne obavy zo systémovej nestability cyperského hospodárstva, okrem iného v dôsledku jeho zadlženého a riskujúceho bankového sektora a jeho vystavenia značne zadlženým spoločnostiam s miestnou majetkovou účasťou, dlhovej krízy v Grécku, zníženia hodnoty cyperských štátnych dlhopisov medzinárodnými ratingovými agentúrami, neschopnosti náhrady verejných výdavkov z medzinárodných trhov a neochoty cyperských verejných orgánov reštrukturalizovať problémový finančný sektor, ktoré sa namiesto toho rozhodli pre obrovské injekcie kapitálu z Ruska; pripomína tiež, že situácia sa skomplikovala v dôsledku prílišného spoliehania sa na úspory pochádzajúce od ruských občanov a žiadosti o poskytnutie pôžičky od ruských orgánov; ďalej poznamenáva, že v roku 2007 pomer cyperského verejného dlhu k DPH prestavoval 58,8 % a v roku 2012 vzrástol na 86,6 %, pričom v roku 2007 vládol všeobecný verejný prebytok 3,5 % HDP, ktorý sa však do roku 2012 zmenil na deficit vo výške – 6,4 %;

Finančná pomoc EÚ – MMF, obsah memoránd o porozumení a vykonávané politiky

16.

poznamenáva, že Grécko podalo pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc 23. apríla 2010 a že dohoda medzi gréckymi orgánmi na jednej strane a EÚ s MMF na strane druhej bola prijatá 2. mája 2010 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ – MMF; ďalej konštatuje, že po piatich revíziách a nedostatočnej úspešnosti prvého programu bolo potrebné prijať v marci 2012 druhý program, ktorý bol odvtedy trikrát revidovaný; poznamenáva, že MMF nevzal účinne do úvahy námietky jednej tretiny členov jeho správnej rady v súvislosti s rozdelením prospechu a záťaže vyplývajúcim z prvého gréckeho programu;

17.

poznamenáva, že prvá dohoda z mája2010 nemohla obsahovať ustanovenia o reštrukturalizácii gréckeho dlhu napriek tomu, že ju navrhol MMF, ktorý by bol v súlade so svojim zvyčajným postupom skôr uprednostnil včasnú reštrukturalizáciu dlhu; pripomína neochotu ECB zvážiť akúkoľvek formu reštrukturalizáciu dlhu v roku 2010 a v roku 2011 s argumentom, že by sa kríza mohla rozšíriť do ostatných členských štátov, ako aj skutočnosť, že sa ECB odmietla zapojiť do reštrukturalizácie dohodnutej vo februári 2012; konštatuje, že centrálna banka Grécka v novembri 2010 prispela k zosilneniu zmätku na trhu tým, že verejne varovala investorov, že operácie likvidity ECB sa už v prípade gréckeho verejného dlhu nemôžu považovať za samozrejmosť; ďalej konštatuje, že sa členské štáty zaviazali k tomu, že si ich banky udržia svoje vystavenie gréckym trhom s dlhopismi, čo neboli schopné dodržať;

18.

poznamenáva, že Portugalsko podalo pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc 7. apríla 2011 a že dohoda medzi portugalskými orgánmi na jednej strane a EÚ s MMF na strane druhej bola prijatá 17. mája 2011 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre finančnú pomoc EÚ – MMF; ďalej poznamenáva, že portugalský program sa vzhľadom na nesplniteľné počiatočné ciele odvtedy pravidelne prehodnocuje s cieľom prispôsobiť jeho ciele, čo viedlo k úspešnej desiatej správe o programe ekonomických úprav pre Portugalsko, pričom sú priaznivé vyhliadky, že sa program čoskoro skončí;

19.

pripomína bilaterálny tlak, ktorý údajne vyvíjala ECB na írske orgány pred pôvodnou dohodou medzi írskymi orgánmi a EÚ a MMF, ktorá bola prijatá 7. decembra 2010 a 16. decembra 2010 vo forme príslušných memoránd o porozumení, ktoré obsahovali politiku podmienenosti pre pomoc EÚ – MMF; poznamenáva, že program bol z veľkej časti založený na národnom pláne obnovy na roky 2011 – 2014 prijatom írskou vládou a zverejnenom 24. novembra 2010; ďalej konštatuje, že írsky program sa odvtedy pravidelne revidoval, výsledkom čoho je dvanásta a konečná správa z 9. decembra 2013 a že írsky program bol ukončený 15. decembra 2013;

20.

poznamenáva, že Európska rada sa 29. júna 2012 rozhodla, že povolí EMS možnosť priamej rekapitalizácie bank na základe riadneho rozhodnutia a za podmienky, že sa zriadi účinný jednotný mechanizmus dohľadu; ďalej poznamenáva, že Euroskupina definovala 20. júna 2013 operačný rámec nástroja priamej rekapitalizácie, ktorý bude podliehať podmienkam;

21.

konštatuje, že zvažovanie odpisu dlhu sa v priebehu času vyvinulo; v prípade Írska v roku 2010 nemali írske orgány k dispozícii možnosť odpísania dlhu voči hlavným držiteľom dlhopisov, zatiaľ čo v roku 2013 na Cypre sa odpisovanie záväzkov poistených vkladateľov navrhol ako politické opatrenie, čo prehĺbilo rozdiel medzi nástrojmi použitými na zmiernenie bankovej krízy a krízy štátneho dlhu;

22.

poznamenáva, že pôvodnú žiadosť o finančnú pomoc predložil Cyprus 25. júna 2012, ale v dôsledku rozdielnych pozícií, pokiaľ ide o podmienenosť, ako aj odmietnutia pôvodného návrhu programu, ktorý zahŕňal odpis záväzkov poistených vkladateľov, cyperským parlamentom 19. marca 2013, pretože bol v rozpore s európskym právom, keďže predpokladal zrážky malých vkladov menších ako 100 000 EUR, sa konečná dohoda o programe pomoci EÚ – MMF posunula na 24. apríl 2013 (EÚ), resp. 15. máj 2013 (MMF) a cyperská poslanecká snemovňa napokon schválila dohodu 30. apríla 2013; konštatuje, že jednotliví členovia trojky predložili v prípade Cypru pôvodne konkurenčné návrhy, a poukazuje na to, že neexistuje dostatočné vysvetlenie, prečo Európska komisia a ministri financií EÚ podpísali začlenenie poistených vkladateľov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že cyperské orgány poukázali na problémy pri snahe presvedčiť v priebehu rokovacieho procesu zástupcov trojky o svojich obavách, ako aj skutočnosť, že cyperská vláda bol údajne prinútená prijať nástroj odpisu dlhu vo vzťahu k bankovým vkladom vzhľadom na výnimočne vysokú mieru súkromného dlhu k HDP; poukazuje na to, že hoci centrálna banka Cypru a ministerský výbor boli výrazne zapojené do rokovaní a tvorby programu finančnej pomoci a napokon aj guvernér centrálnej banky Cypru spolu s ministrom financií podpísali memorandum o porozumení, treba poznamenať, že na akékoľvek ďalšie podrobnejšie rokovanie o aspektoch memoranda o porozumení bol extrémne krátky čas;

23.

berie na vedomie závažné vedľajšie účinky využívania nástroja odpisovania záväzkov, medzi ktoré patrí zavedenie kontrol kapitálu; zdôrazňuje, že cyperská reálna ekonomika naďalej čelí veľkým výzvam, pretože sprísňovanie úverových liniek sa prenáša na výrobné odvetvia hospodárstva;

24.

pripomína, že MMF je globálna inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovať podmienenú finančnú pomoc štátom s problémami platobnej bilancie; poukazuje na skutočnosť, že všetky členské štáty sú členmi MMF, a preto majú právo požiadať ho v spolupráci s inštitúciami EÚ o pomoc so zreteľom na posúdenie záujmov EÚ a dotknutého členského štátu; konštatuje, že vzhľadom na rozsah tejto krízy by na riešenie problémov krajín, ktoré potrebujú finančnú pomoc, nestačilo spoliehať sa iba na finančné prostriedky MMF;

25.

poznamenáva, že MMF jasne poukázal na riziká gréckeho programu, najmä pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu; konštatuje, že okrem toho, že MMF prijal skutočnosť, že programy pripravuje a vyjednáva trojka, rozhodol sa taktiež v rámci svojej politiky výnimočného prístupu zmeniť kritérium udržateľnosti dlhu, aby umožnil poskytnutie úveru Grécku, Írsku a Portugalsku,

26.

upozorňuje na obavy vyjadrené v súvislosti s dohľadom ECB nad núdzovou pomocou pri zvyšovaní likvidity (ELA); nazdáva sa, že ECB nevyužíva pojem platobnej schopnosti dostatočne transparentne a predvídateľne;

27.

konštatuje nepripravenosť EÚ a medzinárodných inštitúcií na krízu štátneho dlhu veľkých rozmerov, ako aj jej rozličné príčiny a dôsledky v rámci eurozóny, ktoré okrem iného vyústili do toho, čo je najvážnejšou finančnou krízou od roku 1929; vyjadruje poľutovanie nad absenciou použiteľného právneho základu, pomocou ktorého by sa dalo čeliť kríze takejto povahy; uznáva úsilie vynaložené na rýchlu a rezolútnu odpoveď, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada sústavne odmieta vypracovať dlhodobý, komplexný a systémový prístup; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že štrukturálne fondy EÚ a ďalšie politiky EÚ zamerané na dlhodobú hospodársku konvergenciu v rámci Európskej únie neboli účinne použité;

28.

poukazuje na to, že miera spolufinancovania štrukturálnych fondov EÚ bola v prípade niektorých členských štátov, ktoré boli najviac postihnuté krízou a ktoré získali finančnú pomoc v rámci programu makroekonomických úprav, zvýšená až na 95 %; zdôrazňuje, že miestne a vnútroštátne orgány správy treba posilniť, aby mohli držať krok s vykonávaním právnych predpisov a programov EÚ, a tak urýchliť čerpanie štrukturálnych fondov;

29.

napriek vyššie uvedenému uznáva, že obrovská výzva, ktorej trojka čelila po vypuknutí krízy, bola výnimočná ako dôsledok, okrem iného, zlého stavu verejných financií, potreby štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch, nedostatočnej regulácie finančných služieb na európskej a vnútroštátnej úrovni, výrazných makroekonomických nerovnováh nahromadených počas mnohých rokov a skutočnosti, že väčšina tradičných makroekonomických nástrojov nebola v dôsledku obmedzení menovej únie a nedokončeného stavu eurozóny k dispozícii; navyše poznamenáva značný časový tlak vyplývajúci čiastočne zo skutočnosti, že žiadosti o finančnú pomoc boli vo všeobecnosti podávané v čase, keď boli krajiny blízko bankrotu a už stratili prístup na trhy, pričom sa museli odstrániť právne prekážky, strach z rozpadu eurozóny bol citeľný, vládla zjavná potreba dosiahnuť politickú dohodu a prijať rozhodnutia týkajúce sa reforiem, svetová ekonomika bola na vážnom poklese a množstvo krajín, ktoré mali prispieť k finančnej pomoci, zaznamenalo alarmujúci nárast svojho vlastného dlhu vo verejnom a súkromnom sektore;

30.

odsudzuje nedostatočnú transparentnosť pri rokovaniach o memorande o porozumení; konštatuje, že treba posúdiť, či boli národným parlamentom a Európskemu parlamentu jasným spôsobom poskytnuté formálne dokumenty, či ich národné parlamenty a Európsky parlament včas zohľadnili a či boli riadne prerokované so sociálnymi partnermi; ďalej berie na vedomie možný negatívny dosah takýchto praktík, medzi ktoré patrí uchovávanie informácií za zatvorenými dverami, na občianske práva, na stabilitu politickej situácie v dotknutých krajinách a na dôveru občanov v demokraciu a európsky projekt;

31.

poznamenáva, že odporúčania obsiahnuté v memorandách o porozumení sú v rozpore s politikou modernizácie navrhnutej v lisabonskej stratégii a stratégii Európa 2020; ďalej konštatuje skutočnosť, že na členské štáty, ktoré uzavreli memorandá o porozumení, sa nevzťahujú všetky postupy predkladania správ v rámci európskeho semestra vrátane podávania správ v rámci cieľa boja proti chudobe a cieľa sociálneho začlenenia, pričom nedostali špecifické odporúčania, okrem vykonávania svojich memoránd o porozumení; pripomína, že memorandá o porozumení treba prispôsobiť tak, aby zohľadňovali postupy a inštitúcie v oblasti tvorby miezd a národné programy reforiem dotknutých členských štátov v súvislosti so stratégiou Únie na podporu rastu a zamestnanosti, ako sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 472/2013 (článok 7 ods. 1); naliehavo žiada, aby sa tak spravilo, pokiaľ sa tak ešte nestalo; zdôrazňuje však, že to čiastočne možno vysvetliť, ak nie úplne odôvodniť, skutočnosťou, že programy sa museli vykonávať pri značnom časovom tlaku v komplikovanom politickom, ekonomickom a finančnom prostredí;

32.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy pre Grécko, Írsko a Portugalsko zahŕňajú niekoľko podrobných predpisov týkajúcich sa reformy systému zdravotníctva a zníženia výdavkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že programy nie sú viazané Chartou základných práv Európskej únie či ustanoveniami zmlúv, najmä článkom 168 ods. 7 ZFEÚ;

33.

zdôrazňuje, že ministri financií EÚ schválili makroekonomické programy úprav;

Súčasná hospodárska a sociálna situácia

34.

uznáva, že vykonané opatrenia viedli v krátkodobom horizonte k nerovnomernému rozdeleniu príjmov; poznamenáva, že v daných štyroch krajinách došlo k nadpriemernému nárastu týchto rozdielov; poznamenáva, že mieru chudoby zdvíhajú škrty v sociálnych dávkach a službách a rastúca nezamestnanosť vyplývajúca z opatrení obsiahnutých v programoch zameraných na riešenie makroekonomickej situácie, ako aj znižovanie miezd;

35.

poukazuje na neprijateľnú úroveň nezamestnanosti, dlhodobej nezamestnanosti a konkrétne nezamestnanosti mladých ľudí v štyroch členských štátoch, ktorých sa týkajú programy pomoci; zdôrazňuje, že vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí ohrozuje príležitosti na budúci hospodársky rozvoj, ako to dokazuje prílev mladých migrantov z južnej Európy, ako aj z Írska, z čoho vzniká hrozba úniku mozgov; pripomína, že vzdelávanie, odborná príprava a silná vedecká a technologická základňa sa systematicky považovali za kľúčové oblasti pre vyrovnanie štrukturálnych rozdielov týchto ekonomík; preto víta najnovšie iniciatívy na úrovni EÚ, ktoré sa týkajú vzdelávania a zamestnanosti mladých ľudí, programu Erasmus+, iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a systému záruk pre mladých EÚ vo výške 6 miliárd EUR, ale vyzýva na ešte silnejší dôraz na politické a ekonomické hľadisko pri riešení týchto otázok; zdôrazňuje, že právomoci v oblasti zamestnanosti majú prevažne členské štáty; preto povzbudzuje členské štáty k tomu, aby ďalej modernizovali svoje vnútroštátne systémy vzdelávania a aby sa zapojili do riešenia problému nezamestnanosti mladých ľudí;

36.

víta skončenie programu v Írsku, kde trojka ukončila svoje poslanie a krajina mohla 7. januára 2014 úspešne získať prístup na trhy s dlhopismi, ako aj očakávané ukončenie programu v Portugalsku; uznáva fiškálnu úpravu v Grécku, ktorá nemá obdobu, avšak vyjadruje poľutovanie nad nerovnomernými výsledkami v Grécku aj napriek vykonaniu bezprecedentných reforiem; uznáva veľmi náročné úsilie požadované od jednotlivcov, rodín, podnikov a ostatných inštitúcií občianskej spoločnosti krajín zapojených do programov úprav; berie na vedomie prvé náznaky čiastočného zlepšenia hospodárstva v niektorých krajinách zapojených do programu; poukazuje však na to, že neustále vysoká miera nezamestnanosti brzdí oživenie hospodárstva a že na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ je potrebné vyvíjať sústavné a ambiciózne úsilie;

Trojka: ekonomická dimenzia a teoretický základ a vplyv rozhodnutí

37.

zdôrazňuje, že na vytvorenie spoľahlivých a účinných programov úprav sú potrebné primerané ekonomické modely zamerané na konkrétnu krajinu, ako aj na celú eurozónu, ktoré sú založené na obozretných predpokladoch, nezávislých údajoch, účasti zainteresovaných strán, transparentnosti, pričom uznáva, že ekonomické predpovede zvyčajne zahŕňajú istý stupeň neistoty a nepredvídateľnosti; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že náležité štatistiky a informácie neboli vždy k dispozícii;

38.

víta skutočnosť, že finančnou pomocou sa v krátkodobom horizonte docielilo zabrániť neriadenému bankrotu na základe verejného dlhu, ktorý by mal mimoriadne nepriaznivé hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré mohli byť podľa všetkého ešte horšie než tie v súčasnosti, ako aj účinky presahovania nepredstaviteľných rozmerov do ďalších krajín, a ktorý mohol viesť k nútenému vystúpeniu krajín z eurozóny; konštatuje však, že v dlhodobom horizonte záruka tohto zabránenia neexistuje; zároveň konštatuje, že finančná pomoc a program úprav v Grécku nezabránili ani riadenému bankrotu, ani rozšíreniu krízy do ďalších členských štátov a že dôvera v trh sa obnovila a rástla a štátny dlh sa začal znižovať až vtedy, keď ECB nahradila opatrenia, ktoré už boli prijaté v auguste 2012 v rámci programu priamych menových transakcií; vyjadruje poľutovanie nad hospodárskym a sociálnym poklesom, ktorý sa stal zreteľný po vykonaní fiškálnych a makroekonomických úprav; konštatuje, že hospodárske a sociálne dôsledky by boli bez finančnej a technickej pomoci EÚ – MMF ešte horšie;

39.

pripomína, že trojka od začiatku uverejňovala komplexné dokumenty o diagnóze, stratégii na prekonanie mimoriadnych problémov, súbor politických opatrení vypracovaných spolu s dotknutými národnými vládami a ekonomické prognózy, pričom sa všetko pravidelne aktualizuje; poznamenáva, že tieto dokumenty nedovolili verejnosti vytvoriť si ucelený prehľad o rokovaniach, a teda že nepredstavujú dostatočný prostriedok určenia zodpovednosti;

40.

vyjadruje poľutovanie nad občas optimistickými predpokladmi trojky, najmä pokiaľ ide o rast a nezamestnanosť, ktoré vyplývajú okrem iného z nedostatočného uznania cezhraničného presahovania (ako ho uznala Komisia vo svojej správe o fiškálnej konsolidácii a presahov do periférie a jadra eurozóny), politickému odmietaniu zmien v niektorých členských štátoch a z hospodárskeho a sociálneho dosahu úprav; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že to ovplyvnilo aj analýzu, ktorú vykonala trojka k vzájomnému pôsobeniu medzi fiškálnou konsolidáciou a rastom; konštatuje, že v dôsledku toho sa v stanovenom časovom rámci nemohli splniť fiškálne ciele;

41.

na základe vypočutia chápe, že medzi dĺžkou programu úprav a pomocou dostupnou prostredníctvom cielených fondov, ako je ESM, existuje striktné prepojenie, čo znamená, že dlhšie obdobie úprav by nevyhnutne znamenalo vyčlenenie väčšieho množstva prostriedkov, ktoré musia sprístupniť a zaručiť ostatné krajiny eurozóny a MMF, čo nebolo považované za politicky možné vzhľadom na veľmi vysoké sumy, ktoré už boli vyčlenené; poukazuje na to, že dĺžka programov úprav a období úhrad je výrazne dlhšia ako v bežných programoch finančnej pomoci MMF;

42.

víta redukciu štrukturálnych deficitov vo všetkých krajinách zapojených do programu od začatia ich príslušných programov pomoci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zatiaľ neviedli k zníženiu pomeru verejného dlhu k HDP; poznamenáva, že pomer verejného dlhu k HDP namiesto toho prudko vzrástol vo všetkých krajinách zapojených do programu, keďže prijatie podmienených úverov prirodzene vedie k zvýšeniu verejného dlhu a vykonávaná politika má v krátkodobom výhľade recesívny vplyv; je presvedčený, že presný odhad fiškálnych multiplikátorov má kľúčový význam pre úspešnú fiškálnu úpravu z hľadiska znižovania pomeru dlhu k HDP; poznamenáva, že z hľadiska dlhodobej stability je tiež potrebné dosiahnuť pokrok v oblasti udržateľnejších úrovní súkromného dlhu; uznáva, že spravidla trvá niekoľko rokov, kým štrukturálne reformy výrazne prispejú k zvýšeniu výstupu a zamestnanosti;

43.

domnieva sa, že fiškálne multiplikátory možno s istotou posúdiť len ťažko; v tejto súvislosti pripomína, že MMF vo svojich prognózach rastu pred októbrom 2012 pripustil podhodnotenie fiškálnych multiplikátorov; konštatuje, že toto obdobie zahŕňa závery všetkých pôvodných memoránd o porozumení, ktoré boli skúmané v tejto správe, okrem jedného; pripomína, že Európska Komisia v novembri 2012 konštatovala, že prognózy neboli chybné v dôsledku podhodnotenia fiškálnych multiplikátorov; zdôrazňuje však, že Komisie vo svojej odpovedi na dotazník uviedla, že „fiškálne multiplikátory majú tendenciu byť v súčasnej situácii väčšie než v bežných časoch“; chápe, že fiškálne multiplikátory sú čiastočne endogénne a v meniacich sa makroekonomických podmienkach sa vyvíjajú; zdôrazňuje, zdôrazňuje, že toto vyjadrenie verejnej nezhody medzi Európskou komisiou a MMF týkajúce sa veľkosti fiškálneho multiplikátora sa ďalej neanalyzovalo na základe spoločnej pozície trojky;

44.

poukazuje na to, že cieľom, ktorý chce MMF dosiahnuť pri svojich opatreniach pomoci v rámci trojky, je interná devalvácia, a to i prostredníctvom znižovania miezd a dôchodkov, Komisia však tento cieľ nikdy výslovne neschválila; konštatuje, že Komisia vo všetkých štyroch krajinách zapojených do programu, v ktorých prebieha preskúmanie, zdôrazňuje skôr cieľ fiškálnej konsolidácie; uznáva tieto rozdiely v prioritách medzi MMF a Komisiou a berie na vedomie predbežný nesúlad medzi cieľmi týchto dvoch inštitúcií; poznamenáva, že bolo všeobecne rozhodnuté, že sa bude využívať spojenie oboch nástrojov, ako aj štrukturálnych reforiem spolu s inými opatreniami, ktoré tento prístup doplnia; poznamenáva, že spojenie fiškálnej konsolidácie a reštriktívnej mzdovej politiky potlačilo dopyt verejného i súkromného sektora; poznamenáva, že cieľu reformy priemyselnej základne a inštitucionálnych štruktúr v krajinách zapojených do programu, ktorého výsledkom je väčšia udržateľnosť a efektivita, sa venovalo menej pozornosti ako vyššie uvedeným cieľom;

45.

domnieva sa, že sa venuje príliš málo pozornosti zmierneniu negatívneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu stratégií úprav v krajinách zapojených do programu; pripomína pôvod krízy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v rámci riadenia krízy jednotný prístup pre všetkých príliš často plne nezohľadnil vyváženie hospodárskeho a sociálneho vplyvu stanovených politických opatrení;

46.

zdôrazňuje, že uznanie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni má rozhodujúci význam a že nevykonávanie dohodnutých opatrení má dôsledky, pokiaľ ide o očakávané výsledky, vrátane dodatočných ťažkostí, ktoré bude musieť dotknutá krajina znášať ešte dlhší čas; berie na vedomie skúsenosť MMF, že zodpovednosť danej krajiny by sa mala považovať za jediný najdôležitejší faktor pre úspech akéhokoľvek programu finančnej pomoci; zdôrazňuje však, že prebratie zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni nie je možné dosiahnuť bez riadnej demokratickej legitimity a zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uznášanie národných parlamentov o rozpočte a zákony na vykonávanie programov hospodárskych úprav sú nevyhnutné na zabezpečenie zodpovednosti a transparentnosti na vnútroštátnej úrovni;

47.

zdôrazňuje, že posilnenie rodovej rovnosti je dôležitým kľúčom k vybudovaniu silného hospodárstva a že tento faktor by sa v hospodárskych analýzach alebo odporúčaniach nemal nikdy prehliadať;

Trojka: inštitucionálna dimenzia a demokratická legitimita

48.

konštatuje, že vzhľadom na meniaci sa charakter reakcie EÚ na krízu, nejasnú úlohu ECB v trojke a nepriehľadný charakter rozhodovacieho procesu trojky, sa mandát trojky vníma ako nejasný a s nedostatkom transparentnosti a demokratického dohľadu;

49.

poukazuje však na to, že prijatie nariadenia(EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 predstavuje prvý – hoci nie dostatočný – krok v kodifikácii postupov dohľadu, ktoré sa majú zaviesť v eurozóne pre krajiny, ktoré prekonávajú finančné ťažkosti, a že týmto nariadením sa udeľuje trojke mandát; okrem iného víta: ustanovenia týkajúce sa hodnotenia udržateľnosti štátneho dlhu; transparentnejšie postupy na prijatie programov makroekonomických úprav vrátane potreby zahrnutia negatívnych vedľajších účinkov presahovania, ako aj makroekonomických a finančných šokov a práva na kontrolu zverené Európskemu parlamentu; ustanovenia týkajúce sa zapojenia sociálnych partnerov; požiadavky na výslovné zohľadnenie vnútroštátnych postupov a inštitúcií na tvorbu miezd; potrebu zabezpečiť účinné prostriedky pre základné politiky, ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť; a výnimky z príslušných požiadaviek Paktu stability a rastu, udelené členským štátom v rámci pomoci;

50.

berie na vedomie vyhlásenie predsedu Euroskupiny, že Euroskupina udeľuje Komisii mandát, aby rokovala v jej mene o detailoch podmienok súvisiacich s touto pomocou so zreteľom na názory členských štátov týkajúce sa kľúčových prvkov podmienenosti a vzhľadom na ich vlastné finančné problémy aj na rozsah finančnej pomoci; poznamenáva, že vyššie uvedený postup, na základe ktorého Euroskupina udeľuje mandát Komisii, nie je v právnych predpisoch EÚ konkrétne uvedený, pretože Euroskupina nie je oficiálnou inštitúciou Európskej únie; zdôrazňuje, že napriek tomu, že Komisia vystupovala v mene členských štátov, konečnú politickú zodpovednosť za návrh a schválenie programov makroekonomických úprav nesú ministri financií EÚ a ich vlády; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom demokratickej legitimity na úrovni EÚ a zodpovednosti Euroskupiny pri preberaní výkonných právomocí na úrovni EÚ;

51.

poukazuje na to, že záchranné mechanizmy a trojka boli zriadené ad hoc, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že na zriadenie trojky nebol k dispozícii žiaden vhodný právny základ v primárnych právnych predpisoch Únie, čo viedlo k zriadeniu medzivládnych mechanizmov v podobe ENFS a prípadne EMS; žiada, aby akékoľvek budúce riešenie vychádzalo z primárneho práva Únie; uznáva, že to môže viesť k potrebe zmeniť zmluvu;

52.

je znepokojený tým, že bývalý predseda Euroskupiny pred Európskym parlamentom pripustil, že Euroskupina schválila odporúčania trojky bez toho, aby zohľadnila ich osobitné politické dôsledky; zdôrazňuje, že v takomto prípade to ministrov financií eurozóny nezbavuje ich politickej zodpovednosti za programy makroekonomickej úpravy a memorandá o porozumení; zdôrazňuje, že takéto vyhlásenie vrhá znepokojujúce svetlo na nejasný rozsah „technického poradenstva“ a úlohy „agentúry Euroskupiny“, ktoré boli prenesené na Komisiu a ECB v rámci návrhu, vykonávania a posudzovania programov pomoci; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným a zodpovedným mandátom, ktorý Rada a Euroskupina poskytli Komisii;

53.

spochybňuje dvojitú úlohu Komisie v rámci trojky ako zástupkyne členských štátov aj inštitúcie EÚ; konštatuje, že v rámci Komisie dochádza k možnému stretu záujmov medzi jej úlohou v trojke a jej zodpovednosťou ako strážkyne zmlúv a acquis communautaire, najmä v oblastiach politiky, akými sú hospodárska súťaž a politika štátnej pomoci a sociálnej súdržnosti, a pokiaľ ide o mzdovú a sociálnu politiku členských štátov, čo je oblasť, v ktorej nemá Komisia žiadnu právomoc, ako aj o dodržiavanie Charty základných práv Európskej únie; poukazuje na to, že táto situácia je v rozpore s bežnou úlohou Komisie, ktorou je konať ako nezávislý hlavný ochranca záujmov EÚ a zabezpečovať presadzovanie pravidiel EÚ v rámci limitov vytýčených zmluvami;

54.

rovnako upozorňuje na možný stret záujmov medzi súčasnou úlohou ECB ako „odborného poradcu“ v trojke a jej pozíciou veriteľa štyroch členských štátov, ako aj jej mandátu v zmysle zmluvy, keďže jej vlastné opatrenia sú podmienené rozhodnutiami, ktorých súčasťou je ona sama; víta však jej prínos pri riešení krízy, ale žiada, aby sa dôkladne preskúmali možné strety záujmov ECB, najmä pokiaľ ide o rozhodujúcu politiky v oblasti likvidity; poznamenáva, že ECB disponovala aj napriek kríze kľúčovými informáciami o zdraví odvetvia bankovníctva a finančnej stabilite vo všeobecnosti, a že so zreteľom na to následne vyvíjala na rozhodujúcich činiteľov politický tlak, minimálne v prípade reštrukturalizácie gréckeho dlhu, keď ECB trvala na tom, aby boli centrá analýzy falšovania vyňaté z vládnych dlhopisov, ktoré mala v držbe, v prípade cyperských operácií ELA a nezahrnutia hlavných írskych držiteľov dlhopisov do odpisovania záväzkov; vyzýva ECB, aby uverejnila list z 19. novembra 2010, ktorý Jean-Claude Trichet adresoval vtedajšiemu írskemu ministrovi financií, ako to žiadal európsky ombudsman;

55.

upozorňuje na nedostatočné vymedzenie úlohy ECB, keďže v Zmluve o založení EMS a v nariadení (EÚ) č. 472/2013 sa stanovuje, že Komisia by mala konať „v spolupráci s ECB“, čím sa úloha ECB redukuje na poskytovanie odborného poradenstva; konštatuje, že Euroskupina žiadala, aby sa ECB zapojila ako poskytovateľ odborných znalostí, a tak dopĺňala stanoviská ostatných partnerov v trojke, a že Súdny dvor vydal sa vo veci Pringle uzniesol, že úlohy pridelené ECB v rámci Zmluvy o založení EMS sú v súlade s rozličnými úlohami, ktorými ZFEÚ a štatút ESCB (a ECB) poverujú ECB, pokiaľ je trvalo splnený určitý počet podmienok; poukazuje na zodpovednosť Euroskupiny za umožnenie ECB konať v rámci trojky, ale pripomína, že ZFEÚ obmedzuje mandát ECB na oblasti menovej politiky a finančnej stability a že zapojenie ECB do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa rozpočtových, fiškálnych a štrukturálnych politík sa v zmluvách neustanovuje; pripomína, že v článku 127 ZFEÚ sa ustanovuje, že bez toho, aby bola dotknutá cenová stabilita, ESCB podporuje všeobecné hospodárske politiky v Únii so zámerom prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie, ako sú vymedzené v článku 3 ZEÚ.

56.

poukazuje na všeobecne slabú demokratickú zodpovednosť trojky na vnútroštátnej úrovni v krajinách zapojených do programu; konštatuje však, že táto demokratická zodpovednosť sa v jednotlivých krajinách líši v závislosti od vôle štátu a schopnosti účinnej kontroly národných parlamentov, ako sa to preukázalo v prípade zamietnutia pôvodného memoranda o porozumení v cyperskom parlamente; poznamenáva však, že keď boli konzultované národné parlamenty, museli sa rozhodovať medzi prípadným bankrotom v dôsledku svojho dlhu alebo prijatím memoranda o porozumení dohodnutých medzi trojkou a vnútroštátnymi orgánmi; poukazuje na to, že národný parlament v Portugalsku memorandum o porozumení neratifikoval; so znepokojením poznamenáva, že trojka sa skladá z troch nezávislých inštitúcií s nerovnomerným rozdelením vzájomnej zodpovednosti, s odlišnými mandátmi, štruktúrami rokovania a rozhodovania s rozličnými mierami zodpovednosti, čo viedlo k nedostatku primeranej kontroly a demokratickej zodpovednosti trojky ako celku;

57.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že z dôvodu svojho štatútu MMF nemôže oficiálne predstúpiť pred národný alebo Európsky parlament, ani sa na ne oficiálne obrátiť s písomnou správou; poznamenáva, že riadiaca štruktúra MMF znáša zodpovednosť voči 188 členským krajinám prostredníctvom rady MMF; zdôrazňuje, že zapojenie MMF ako krajnej možnosti veriteľa poskytujúceho až jednu tretinu financovania stavia túto inštitúciu do menšinovej pozície;

58.

poznamenáva, že po prípravných prácach trojky Euroskupina a MMF prijmú oficiálne rozhodnutia, a to jednotlivo a v súlade s ich príslušnými právnymi postaveniami a úlohami, a tak zase prevezmú politickú zodpovednosť za činnosť trojky; ďalej konštatuje, že EMS je teraz pridelená zásadná úloha organizácie zodpovednej za rozhodovanie o finančnej pomoci, ktorá sa udeľuje členským štátom eurozóny, čím zaraďuje národné vlády eurozóny vrátane vlád priamo dotknutých štátov do jadra akéhokoľvek prijatého rozhodnutia;

59.

poznamenáva, že demokratická legitimita trojky na vnútroštátnej úrovni vyplýva z politickej povinnosti Euroskupiny a členov Rady ECOFIN voči svojim národným parlamentom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že trojka nemá z dôvodu svojej štruktúry dostatočné prostriedky demokratickej legitimity na úrovni EÚ;

60.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie EÚ sa zobrazujú ako obetný baránok, čo má negatívny vplyv na makroekonomickú úpravu členských štátov, pričom politickú zodpovednosť za trojku a jej operácie nesú ministri financií členských štátov; zdôrazňuje, že to môže mať za následok vyššiu mieru euroskepticizmu, aj keď príslušná zodpovednosť spočíva na vnútroštátnej, a nie na európskej úrovni;

61.

vyzýva Euroskupinu, Radu a Európsku radu, aby za činnosť trojky niesli plnú zodpovednosť;

62.

poukazuje na to, že EMS je medzivládnym orgánom, ktorý nie je súčasťou právnej štruktúry Európskej únie, a viaže sa naň pravidlo jednomyseľného rozhodovania v riadnom postupe; nazdáva sa, že z tohto dôvodu sa požaduje duch vzájomného záväzku a solidarity; konštatuje, že Zmluvou o založení ESM sa zaviedla zásada podmienenosti úverov v podobe programu makroekonomických úprav; poukazuje na to, že Zmluva o založení EMS ďalej nevymedzuje obsah podmienenosti či programov úprav, čím sa vytvára väčší priestor na samostatné rozhodovanie o odporúčaní takejto podmienenosti;

63.

očakáva, že vnútroštátne audítorské inštitúcie naplno prevezmú svoje právne povinnosti týkajúce sa potvrdzovania zákonnosti a pravidelnosti finančných transakcií a účinnosti dozorných a kontrolných systémov; žiada najvyššie kontrolné úrady, aby v tejto súvislosti posilnili svoju spoluprácu, najmä výmenou osvedčených postupov;

Návrhy a odporúčania

64.

víta ochotu Komisie, ECB, predsedu Euroskupiny, MMF, národných vlád a centrálnych bánk Cypru, Írska, Grécka a Portugalska, ako aj sociálnych partnerov a zástupcov občianskej spoločnosti spolupracovať a podieľať sa na Parlamentom uskutočňovanom hodnotení úlohy a operácií trojky, a to aj prostredníctvom zodpovedania podrobného dotazníka a/alebo účasti na formálnych a neformálnych vypočutiach;

65.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada dostatočne nezohľadnila návrhy, ktoré obsahuje jeho uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze; zdôrazňuje, že ich zavedenie do praxe by podporilo hospodárske a sociálne zbližovanie hospodárskej a menovej únie, a pritom by zaručilo plnohodnotnú demokratickú legitimitu opatreniam na koordinovanie hospodárskej a rozpočtovej politiky;

Krátkodobý až strednodobý horizont

66.

ako prvý krok vyzýva na vytvorenie jasných, transparentných a záväzných procesných pravidiel pre interakciu medzi inštitúciami v rámci trojky a pre rozdelenie úloh a povinností v jej rámci; je pevne presvedčený, že jasné vymedzenie a rozdelenie úloh je potrebné na zvýšenie transparentnosti trojky, umožnenie jej lepšej demokratickej kontroly a zvýšenie dôveryhodnosti jej práce;

67.

vyzýva na vytvorenie lepšej komunikačnej stratégie pre prebiehajúce a budúce programy finančnej pomoci; naliehavo žiada, aby sa tejto obave venovala vrcholná priorita, keďže nečinnosť v tomto smere napokon poškodí obraz Únie;

68.

vyzýva na transparentné hodnotenie zadávania zákaziek externým konzultantom, nedostatku verejného obstarávania, veľmi vysokých vyplácaných poplatkov a možných stretov záujmov;

Hospodársky a sociálny vplyv

69.

pripomína, že pozícia Parlamentu k nariadeniu (EÚ) č. 472/2013 spočívala v zahrnutí ustanovení vyžadujúcich, aby programy makroekonomických úprav obsahovali núdzové plány pre prípad, že by sa základné scenáre predpovedí nemali splniť a pre prípad sklzu spôsobeného okolnosťami mimo kontrolu členského štátu, ktorému sa pomoc poskytuje, ako sú neočakávané medzinárodné hospodárske šoky; zdôrazňuje, že takéto plány sú nutným predpokladom obozretnej tvorby politiky kvôli krehkosti a nízkej spoľahlivosti hospodárskych modelov, o ktoré sa opierajú programové predpovede, ako to možno pozorovať vo všetkých členských štátoch využívajúcich programy pomoci;

70.

naliehavo žiada EÚ, aby dôsledne monitorovala finančný, fiškálny a hospodársky vývoj v členských štátoch a aby vytvorila inštitucionálne ukotvený systém pozitívnych stimulov s cieľom riadneho odmeňovania tých, ktorí v tomto smere dodržiavajú osvedčené postupy a tých, ktorí naplno dodržiavajú svoje programy úprav;

71.

žiada, aby trojka posúdila súčasnú diskusiu o fiškálnych multiplikátoroch a zvážila revíziu memoránd o porozumení na základe aktuálnych empirických výsledkov;

72.

žiada trojku, aby uskutočnila nové posúdenia udržateľnosti dlhu a aby naliehavo riešila potrebu znížiť záťaž verejného dlhu Grécka, ako aj výrazný odliv kapitálu z Grécka, ktorý významným spôsobom prispieva k bludnému kruhu súčasnej hospodárskej krízy v krajine; pripomína, že okrem zrážky istiny dlhopisov existuje niekoľko ďalších možností takejto reštrukturalizácie vrátane výmeny dlhopisov, predĺženia splatnosti dlhopisov a zníženia úrokov dlhopisov; je presvedčený, že by sa mali dôkladne zvážiť rozličné možnosti reštrukturalizácie dlhu;

73.

trvá na tom, že sa musí zabezpečiť, aby memorandá o porozumení v prípadoch, kde to tak nie je, dodržiavali ciele Európskej únie, ako sú podpora zamestnanosti, zlepšovanie životných a pracovných podmienok tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie a zároveň zachovalo ich zlepšenie, ako aj primeraná sociálna ochrana, dialóg medzi vedením a zamestnancami, rozvoj ľudských zdrojov so zreteľom na permanentne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce, ako je uvedené v článku 151 Zmluvy o fungovaní EÚ; podporuje obozretné predĺženie časových lehôt na fiškálne úpravy, ktoré už boli v memorandách splnené, vzhľadom na to, že obavy zo všeobecného úpadku ustúpili; vzhľadom na ďalší makroekonomický vývoj podporuje zváženie ďalších úprav;

74.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že bremeno nenesú všetci tí, ktorí konali nezodpovedne, a že ochrana držiteľov dlhopisov bola zo strany EÚ vnímaná ako nevyhnutnosť v záujme finančnej stability; žiada Radu, aby aktivovala rámec, o ktorom rozhodla v oblasti zaobchádzania so zdedenými aktívami, a to s cieľom prelomiť bludný kruh medzi štátmi a bankami a znížiť záťaž verejného dlhu v Írsku, Grécku, Portugalsku a na Cypre; naliehavo žiada Euroskupinu, aby dodržala svoj záväzok a preskúmala situáciu írskeho finančného sektora s ohľadom na ďalšie zlepšenie udržateľnosti úprav v Írsku, a so zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti naliehavo žiada Euroskupinu, aby dodržala svoj záväzok voči Írsku a riešila túto záťaž zadlženia bánk; nazdáva sa, že by sa osobitne malo zohľadniť uplatňovanie Paktu stability a rastu na príslušný zdedený dlh, keďže ten sa v Írsku vníma ako nespravodlivý a ako záťaž pre krajinu v rámci ustanovení reformovaného paktu týkajúcich sa flexibility; domnieva sa, že v dlhodobejšom horizonte by sa rozdelením nákladov malo zohľadňovať rozdelenie chránených držiteľov dlhopisov; berie na vedomie žiadosť írskych orgánov o presun podielu verejného dlhu zodpovedajúcemu nákladom na záchranu finančného sektora na EMS;

75.

odporúča, aby Komisia, Euroskupina a MMF ďalej preskúmali koncepciu „podmienených konvertibilných dlhopisov“, v prípade ktorých je výnos novo vydaného štátneho dlhu členských štátov poberajúcich pomoc viazaný na hospodársky rast;

76.

pripomína, že sú potrebné opatrenia na ochranu daňových príjmov, najmä v prípade krajín zapojených do programu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia (Gauzèsova správa), a to „opatrenia v úzkej spolupráci s Komisiou a v súčinnosti s ECB a podľa potreby aj s MMF, zamerané na posilnenie účinnosti a efektívnosti schopnosti vyberať dane a boja proti daňovým podvodom a únikom, s cieľom zvýšiť svoje fiškálne príjmy“; pripomína, že by sa mali urýchlene prijať účinné kroky na boj proti finančným podvodom a ich prevenciu v EÚ aj za jej hranicami; odporúča vykonávacie opatrenia, ktoré by prinútili všetky zúčastnené strany, aby prispievali spravodlivo k daňovým príjmom;

77.

žiada, aby sa uverejnilo, ako sa využili prostriedky z finančnej pomoci; zdôrazňuje že by sa malo objasniť množstvo peňažných prostriedkov, ktoré sa venovalo na financovanie deficitu, financovanie vlády a splácanie súkromným veriteľom;

78.

vyzýva na účinné zapojenie sociálnych partnerov do návrhu a vykonávania programov úprav v súčasnosti aj v budúcnosti; je presvedčený, že dohody dosiahnuté sociálnymi partnermi v rámci programom by sa mali dodržiavať, pokiaľ sú zlučiteľné s programami; zdôrazňuje, že v nariadení (EÚ) č. 472/2013 sa ustanovuje, že programy pomoci budú rešpektovať vnútroštátne postupy a inštitúcie, pokiaľ ide o tvorbu miezd;

79.

žiada zapojenie EIB do tvorby a vykonávania opatrení súvisiacich s investíciami s cieľom prispieť k hospodárskemu a sociálnemu oživeniu;

80.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že programy nie sú viazané Chartou základných práv Európskej únie, Európskym dohovorom o ľudských právach a Európskou sociálnou chartou vzhľadom na to, že sa neopierajú o primárne právne predpisy Únie;

81.

zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia za všetkých okolností dodržiavať právne predpisy Únie vrátane Charty základných práv Európskej únie;

82.

zdôrazňuje, že úsilie o hospodársku a finančnú stabilitu v členských štátoch a v Únii ako celku nesmie ohroziť sociálnu stabilitu, európsky sociálny model alebo sociálne práva občanov EÚ, zdôrazňuje, že zapojenie sociálnych partnerov do hospodárskeho dialógu na európskej úrovni, ako je uvedené v zmluvách, musí byť súčasťou politického programu, žiada, aby bolo nevyhnutné zapájať sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania programov úprav v súčasnosti aj v budúcnosti;

Komisia

83.

vyzýva na plné vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 472/2013 a prevzatie plnej zodpovednosti zaňho; vyzýva Komisiu, aby začala medziinštitucionálne rokovania s Parlamentom s cieľom vymedziť spoločný postup informovania príslušného výboru Parlamentu o záveroch vyplývajúcich z monitorovania programu makroekonomických úprav ako aj pokroku dosiahnutého pri príprave návrhu programu makroekonomických úprav podľa článku 7 nariadenia (EÚ) č. 472/2013; pripomína Komisii, aby uskutočnila a zverejnila interné hodnotenia vplyvu ex post svojich odporúčaní a svojho zapojenia do trojky; žiada Komisiu, aby tieto posúdenia začlenila do kontrolnej správy podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 472/2013; pripomína Rade a Komisii, že podľa článku 16 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 členské štáty poberajúce pomoc k 30. máju 2013 od uvedeného dátumu podliehajú tomuto nariadeniu; vyzýva Radu a Komisiu, aby v súlade s článkom 265 ZFEÚ konali s cieľom usmerniť programy finančnej pomoci v jednotlivých prípadoch a prispôsobiť ich postupom a aktom uvedeným v nariadení (EÚ) č. 472/2013; vyzýva Komisiu a spolutvorcov právnych predpisov, aby sa pri príprave a vykonávaní ďalších krokov v rámci HMÚ poučili zo skúseností trojky; a to i pri revízii nariadenia (EÚ) č. 472/2013;

84.

pripomína Komisii a Rade svoju pozíciu k nariadeniu (EÚ) č. 472/2013 prijatú v pléne; predovšetkým zdôrazňuje, že v tejto pozícii uložil ustanovenia, ktoré ešte viac zvyšujú transparentnosť a spoľahlivosť rozhodovacieho procesu vedúceho k prijatiu programov makroekonomických úprav, čo umožňuje jednoznačnejší a riadne ohraničený mandát a celkovú úlohu Komisie; žiada Komisiu, aby tieto ustanovenia prehodnotila a začlenila ich do rámca v prípade budúceho návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) č. 472/2013; z tohto hľadiska pripomína, že príprava budúcich programov pomoci bude zverená do zodpovednosti Komisie, ktorá by mala v prípade potreby žiadať poradenstvo tretích strán, akými sú ECB, MMF či iné orgány;

85.

žiada, aby Komisia v súlade s nariadením (EÚ) č. 472/2013 a nad jeho rámec niesla pri pôsobení v úlohe člena mechanizmu pomoci EÚ plnú zodpovednosť; žiada, aby boli zástupcovia Komisie v tomto mechanizme pred prevzatím svojich úloh vypočutí Parlamentom; žiada, aby pravidelne podávali správy Parlamentu;

86.

navrhuje, aby pre každý program Komisia vytvorila tzv. pracovnú skupinu pre rast tvorenú odborníkmi okrem iného aj z členských štátov a EIB, v súčinnosti so zástupcami súkromného sektora a občianskej spoločnosti v záujme umožnenia zodpovednosti, ktorá by navrhovala možnosti podpory rastu dopĺňajúce fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy; cieľom tejto pracovnej skupiny by bolo obnoviť dôveru a teda umožniť investície; domnieva sa, že Komisia by mala čerpať zo skúseností s tzv. párovacím nástrojom pre spoluprácu medzi verejnou správou členských štátov EÚ a krajinami, ktoré sú príjemcami pomoci;

87.

zastáva názor, že situácia eurozóny ako celku (vrátane účinkov presahov vyplývajúcich z vnútroštátnych politík na iné členské štáty) by sa mala lepšie zohľadňovať pri skúmaní postupu pri makroekonomickej nerovnováhe alebo keď Komisia pripravuje ročný prieskum rastu;

88.

domnieva sa, že v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by sa malo takisto jasne posúdiť akákoľvek nadmerná závislosť členského štátu od konkrétneho odvetvia činnosti;

89.

žiada Komisiu, aby uskutočnila dôkladné preskúmanie poskytovania likvidity zo strany ESCB vo svetle pravidiel pre štátnu pomoc;

90.

dáva Komisii pokyny, aby vo svojej úlohe „strážkyne zmlúv“ predložila do konca roka 2015 podrobnú štúdiu ekonomických a sociálnych dôsledkov programov úprav v daných štyroch krajinách, s cieľom poskytnúť presné porozumenie krátkodobého i dlhodobého dosahu programov, a tým umožniť, aby sa vyplývajúce informácie použili v budúcich opatreniach pomoci; žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto štúdie použila všetky náležité konzultačné orgány vrátane Hospodárskeho a finančného výboru, Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu a aby v plnej miere spolupracovala s Parlamentom; je presvedčený, že správa Komisie by mala tiež odrážať hodnotenie Európskej agentúry pre základné práva;

91.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili zapojenie všetkých príslušných generálnych riaditeľstiev Komisie a ministerstiev členských štátov do diskusií a rozhodnutí týkajúcich sa memoránd o porozumení; predovšetkým zdôrazňuje úlohu, ktorú musí GR pre zamestnanosť zohrávať spolu s GR ECFIN a GR MARKT pri zabezpečovaní toho, aby bolo sociálne hľadisko hlavným hľadiskom v rokovaniach a aby sa zohľadňoval aj sociálny dosah;

Európska centrálna banka

92.

žiada, aby sa pri akejkoľvek reforme rámca trojky starostlivo analyzovala úloha ECB v záujme jej zosúladenia s mandátom ECB; konkrétne žiada, aby bol ECB udelený štatút tichého pozorovateľa s transparentnou a jasne vymedzenou poradnou úlohou, pričom sa jej však neumožní, aby bola plnohodnotným partnerom v rokovaniach, a prestane sa s praxou, v rámci ktorej sa ECB podpisuje pod programové vyhlásenia;

93.

žiada ECB, aby uskutočnila a zverejnila interné ex post hodnotenia vplyvu svojich odporúčaní a svojho zapojenia do trojky;

94.

odporúča, aby ECB aktualizovala svoje usmernenia k núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity a svoje vedľajšie rámcové nariadenia s cieľom zvýšiť transparentnosť poskytovania likvidity v členských štátoch čerpajúcich pomoc a zvýšiť právnu istotu týkajúcu sa pojmu platobnej schopnosti, ktorý používa ECB;

95.

vyzýva ECB a národné centrálne banky, aby včas zverejňovali komplexné informácie o núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity, a to aj pokiaľ ide o podmienky podpory ako spôsobilosť, spôsob financovania núdzovej pomoci pri zvyšovaní likvidity zo strany vnútroštátnych centrálnych bánk, právny rámec a praktické fungovanie;

MMF

96.

je presvedčený, že po rokoch skúseností s tvorbou a vykonávaním finančných programov získali európske inštitúcie potrebné know-how na to, aby ich samy tvorili a vykonávali, pričom zapojenie MMF by sa prehodnotilo v rámci navrhovaných línií uvedených v tejto správe;

97.

žiada, aby akékoľvek budúce zapojenie MMF v eurozóne zostalo nepovinné;

98.

vyzýva MMF, aby predefinoval rozsah akéhokoľvek svojho budúceho zapojenia do programov EÚ súvisiacich s pomocou, a to tak, aby v nich bol katalytickým veriteľom, ktorý krajine prijímajúcej úver a inštitúciám EÚ poskytuje minimálne financovanie a odborné znalosti a súčasne si ponecháva možnosť odstúpiť v prípade nezhody;

99.

žiada Komisiu, aby v súlade s článkom 138 ZFEÚ navrhla vhodné opatrenia na zaistenie jednotného zastupovania eurozóny v medzinárodných finančných inštitúciách a konferenciách a najmä v MMF, a to s cieľom nahradiť súčasný systém zastúpenia jednotlivých členských štátov na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že toto si vyžaduje zmenu štatútu MMF;

100.

vyzýva na uskutočňovanie konzultácií s Parlamentom o ad hoc zapojení MMF v eurozóne;

Rada a Euroskupina

101.

vyzýva na opätovné posúdenie rozhodovacieho procesu Euroskupiny, aby obsahoval príslušnú demokratickú zodpovednosť na vnútroštátnej aj európskej úrovni; žiada, aby boli ustanovené európske usmernenia s cieľom zabezpečiť primeranú demokratickú kontrolu nad vykonávaním opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré zohľadnia kvalitu zamestnania, sociálnej ochrany, zdravia a vzdelávania a zabezpečia prístup k sociálnym systémom pre všetkých; navrhuje, aby funkcia stáleho predsedu Euroskupiny predstavovala zodpovednosť na plný úväzok; navrhuje, aby bol predsedom jeden z podpredsedov Komisie, ktorý sa bude zodpovedať Parlamentu; žiada, aby sa v krátkodobom horizonte nadviazal pravidelný dialóg medzi trojkou a Parlamentom;

102.

vyzýva Euroskupinu, Radu a Európsku radu, aby za činnosť trojky niesli plnú zodpovednosť; má záujem najmä na zlepšení zodpovednosti za rozhodnutia Euroskupiny v oblasti finančnej pomoci, keďže ministri financií majú konečnú politickú zodpovednosť za programy makroekonomických úprav a ich realizáciu, pričom sa však za konkrétne rozhodnutia často priamo nezodpovedajú ani svojmu národnému parlamentu, ani Európskemu parlamentu; domnieva sa, že pred poskytnutím finančnej pomoci by Parlament mal vypočuť predsedu Euroskupiny a národné parlamenty EÚ by mali vypočuť svojich ministrov financií; zdôrazňuje, že predseda Euroskupiny a ministri financií by mali mať povinnosť pravidelne podávať správy Európskemu parlamentu a národným parlamentom;

103.

naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zvýšili svoju vnútroštátnu zodpovednosť v rámci pôsobenia a rozhodnutí európskeho semestra a aby vykonali všetky opatrenia a reformy, s ktorými súhlasili v kontexte odporúčaní pre jednotlivé krajiny; pripomína, že Komisia zistila významný pokrok v porovnaní s predchádzajúcim rokom len v 15 % zo zhruba 400 odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

EMS

104.

zdôrazňuje, že s postupným ukončovaním činnosti trojky bude musieť kontrolu nad prebiehajúcimi reformami prevziať niektorá inštitúcia;

105.

zdôrazňuje, že zriadenie ENFS a EMS mimo inštitúcií Únie predstavuje krok späť vo vývoji Únie, a to najmä na úkor Európskeho parlamentu, Dvora audítorov a Súdneho dvora;

106.

žiada, aby bol EMS začlenený do právneho rámca Únie a aby sa rozvíjal na mechanizmus vychádzajúci zo Spoločenstva, ako sa ustanovuje v Zmluve o ustanovení EMS; žiada, aby sa musel zodpovedať Európskemu parlamentu a Európskej rade, a to i pokiaľ ide o rozhodnutia o udelení pomoci, ako aj o rozhodnutia o udelení nových úverových tranží; uznáva, že ak členské štáty do EMS priamo prispievajú zo svojho štátneho rozpočtu, mali by aj schvaľovať finančnú pomoc; žiada, aby sa EMS ďalej rozvíjal a bol vybavený primeranými kapacitami na poskytovanie a čerpanie úverov a aby sa nastolil dialóg medzi radou EMS a európskymi sociálnymi partnermi a aby bol EMS začlenený do rozpočtu EÚ; žiada členov EMS, aby sa dovtedy, kým sa vyššie uvedené neuskutoční, krátkodobo zdržali požiadavky na jednomyseľné rozhodovanie s cieľom umožniť, aby sa bežné rozhodnutia prijímali na základe kvalifikovanej väčšiny, a nie jednomyseľného rozhodovania a aby sa umožnilo poskytovanie preventívnej pomoci;

107.

žiada Radu a Euroskupinu, aby rešpektovali záväzok predsedu Európskej rady dohodnúť medziinštitucionálnu dohodu s Európskym parlamentom v záujme vytvorenia vhodného dočasného mechanizmu zvyšovania spoľahlivosti ESM; v tejto súvislosti tiež žiada väčšiu transparentnosť v postupoch Rady guvernérov EMS;

108.

zdôrazňuje, že judikatúra Súdneho dvora vo veci Pringle otvárajú možnosť včleniť ESM do rámca Spoločenstva bez zmeny zmluvy na základe článku 352 ZFEÚ; vyzýva preto Komisiu, aby do konca roka 2014 predložila na tento účel legislatívny návrh;

Strednodobý až dlhodobý horizont

109.

žiada, aby sa memorandá začlenili do rámca právnych predpisov Spoločenstva, a tak sa podporila dôveryhodná a udržateľná konsolidačná stratégia, čo by tiež slúžilo cieľom stratégie rastu Únie a deklarovaných cieľov v oblasti sociálnej súdržnosti a zamestnanosti; odporúča, aby sa v záujme toho, aby programy pomoci získali náležitú demokratickú legitimitu, o rokovacích mandátoch hlasovalo v Európskom parlamente, pričom Parlament by mal byť konzultovaný o výsledných memorandách o porozumení;

110.

opakovane zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa rozhodnutia spojené s posilnením HMÚ prijímali na základe Zmluvy o Európskej únii; zastáva názor, že každý odklon od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd (akými sú zmluvné dohody) by rozdelilo a oslabilo Úniu spolu s eurozónou a spochybnilo ich dôveryhodnosť; je si vedomý toho, že plné dodržiavanie metódy Spoločenstva v ďalších reformách mechanizmu pomoci Únie by si mohlo vyžadovať zmenu zmluvy, a zdôrazňuje, že akákoľvek podobná zmena musí zahŕňať Parlament a musí byť predmetom konventu;

111.

zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť zmeny zmluvy, ktorou by sa umožnilo rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného článku 143 ZFEÚ na všetky členské štáty namiesto toho, aby sa obmedzoval na členské štáty, ktorých menou nie je euro;

112.

vyzýva na vytvorenie európskeho menového fondu (EMF) na základe práva Únie, ktorý by podliehal metóde Spoločenstva; nazdáva sa, že takýto EMF by mal kombinovať finančné prostriedky EMS zamerané na podporu krajín s ťažkosťami v oblasti platobnej bilancie alebo čeliacich platobnej neschopnosti štátu s prostriedkami a skúsenosťami, ktoré Komisia získala v tejto oblasti za posledných pár rokov; pripomína, že takýto rámec by bránil možným stretom záujmov, ktoré sú neodmysliteľne spojené s úlohou Komisie ako zástupcu Euroskupiny a jej všeobecnejšej úlohe tzv. strážcu zmlúv; nazdáva sa, že EMF by mal podliehať najvyšším demokratickým normám zodpovednosti a legitimity; nazdáva sa, že takýto rámec by zabezpečil transparentnosť rozhodovacieho procesu a že všetky zúčastnené inštitúcie by museli zodpovedať a ručiť za svoje konanie;

113.

zastáva názor, že revízia zmluvy bude nutná na plnohodnotné ukotvenie rámca EÚ v oblasti predchádzania krízam a ich riešenia do právne rozumných a hospodársky udržateľných základov;

114.

zastáva názor, že by sa mala preskúmať možnosť vytvorenia mechanizmu s jasnými procesnými krokmi pre krajiny, ktorým hrozí platobná neschopnosť, na základe pravidiel tzv. šesťzložkového balíka a tzv. dvojzložkového balíka; v tejto súvislosti povzbudzuje MMF a vyzýva Komisiu a Radu, aby dosiahli spoločné stanovisko s MMF v záujme obnovenia diskusie o medzinárodnom mechanizme reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zaujať v tejto oblasti spravodlivý a udržateľný mnohostranný prístup;

115.

zhŕňa svoje odporúčania tak, že príslušné úlohy a povinnosti každého účastníka v trojke by sa mali objasniť takto:

a)

Európsky menový fond, ktorý by spájal finančné prostriedky EMS a ľudské zdroje, ktoré Komisia nadobudla za posledných pár rokov, by prevzal úlohu Komisie, čím by sa jej umožnilo konať v súlade s článkom 17 ZEÚ, a najmä konať ako „strážkyňa zmlúv“;

b)

ECB by sa zúčastnila na rokovacom procese ako tichý pozorovateľ, aby sa jej tak umožnilo vyjadrovať silné obavy vo svojej úlohe poradcu Komisii a neskôr v prípade potreby aj Európskemu menovému fondu;

c)

MMF, ak by jeho zapojenie bolo naozaj nevyhnutné, by bol okrajovým veriteľom a v prípade nesúhlasu by tak mohol program opustiť;

116.

nazdáva sa, že by sa malo nadviazať na prácu, ktorá sa začala touto správou; vyzýva ďalší Parlament, aby pokračoval v práci tejto správy a budoval na jej hlavných zisteniach a ďalej pokračoval v prieskume;

o

o o

117.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej rade, Rade, Euroskupine, Komisii, Európskej centrálnej banke a MMF.


(1)  Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.

(3)  Prijaté texty: P7_TA(2013)0447.

(4)  Prijaté texty: P7_TA(2013)0332.

(5)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0269.

(6)  Prijaté texty: P7_TA(2012)0430.

(7)  Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 140.

(8)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 19.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/200


P7_TA(2014)0240

Zamestnanosť a sociálne aspekty úlohy a činností trojky

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) so zreteľom na krajiny eurozóny zapojené do programu (2014/2007(INI))

(2017/C 378/22)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 9, 151, 152 a 153,

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 o práve na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením,

so zreteľom na verejné vypočutie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch úlohy a činností trojky v krajinách eurozóny zapojených do programu, ktoré sa konalo vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci 9. januára 2014,

so zreteľom na štyri návrhy politických správ s posúdeniami sociálnych aspektov a výziev a aspektov a výziev zamestnanosti v Grécku, Portugalsku, Írsku a na Cypre, ktoré v januári 2014 vypracovalo Oddelenie pre podporu správy ekonomických záležitostí patriace pod Riaditeľstvo pre hospodársku a vedeckú politiku na GR IPOL,

so zreteľom na hospodársky dialóg a výmenu názorov s gréckym ministrom financií a gréckym ministrom práce, sociálneho zabezpečenia a blahobytu, ktoré 13. novembra 2012 spoločne zorganizovali výbory EMPL a ECON,

so zreteľom na päť rozhodnutí Európskeho výboru pre sociálne práva v rámci Rady Európy z 22. apríla 2013 o dôchodkových systémoch v Grécku (1),

so zreteľom na 365. správu Výboru pre slobodu združovania v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch (2),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti (3),

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii (4),

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2012 o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskumu rastu 2012 (5),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2013 s názvom Ročný prieskum rastu na rok 2014 (COM(2013)0800) a návrh spoločnej správy o zamestnanosti priložený k tomuto oznámeniu,

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2013 (6),

so zreteľom oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000122/2013 – B7-0524/2013 a súvisiace uznesenie Parlamentu z 21. novembra 2013 o oznámení Komisie s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (HMÚ) (7),

so zreteľom na stanovisko výboru EMPL týkajúce sa jeho uzneseniu z 20. novembra 2012 o správe predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, prezidenta Európskej centrálnej banky a predsedu Euroskupiny s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii (8),

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 na túto tému (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2012 o Pakte sociálnych investícií – ako reakcia na krízu (10),

so zreteľom na správu Eurofoundu z 12. decembra 2013 s názvom Pracovnoprávne vzťahy a pracovné podmienky v Európe v roku 2012,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii O-000057/2013 – B7-0207/2013 a na súvisiace uznesenie Parlamentu z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020 (11),

so zreteľom na štvrtú monitorovaciu správu Výboru regiónov z októbra 2013 o stratégii Európa 2020,

so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 49 z 30. apríla 2013 s názvom Vplyv krízy v eurozóne na írske sociálne partnerstvo: politicko-ekonomická analýza,

so zreteľom na pracovný dokument MOP č. 38 z 8. marca 2012 s názvom Sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie v časoch krízy: prípad Grécka,

so zreteľom na správu MOP z 30. októbra 2013 s názvom Riešenie pracovnej krízy v Portugalsku,

so zreteľom na Bruegelovu správu zo 17. júna 2013 s názvom Pomoc EÚ a MMF krajinám eurozóny: včasné posúdenie (Bruegel Blueprint 19),

so zreteľom na tlačové správy Eurostatu o euroukazovateľoch z 12. februára 2010 (22/2010) a z 29. novembra 2013 (179/2013),

so zreteľom na dokument OECD o hospodárskej politike č. 1 z 12. apríla 2012 s názvom Fiškálna konsolidácia: Koľko, ako rýchlo a akými spôsobmi? – správa o hospodárskom výhľade,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

so zreteľom na pracovný dokument Európskeho odborového inštitútu (ETUI) z mája 2013 s názvom Kríza eura a jej vplyv na vnútroštátne a európske sociálne politiky,

so zreteľom na správu Komisie z júna 2013 s názvom Vývoj trhu práce v Európe v roku 2013 (séria European Economy č. 6/2013),

so zreteľom na dokument organizácie Caritas Europe z februára 2013 s názvom Vplyv európskej krízy: štúdia o vplyve krízy a úsporných opatrení na ľudí, s osobitným zameraním na Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko,

so zreteľom na informačný materiál organizácie Oxfam zo septembra 2013 s názvom Varujúci príklad: skutočné náklady úsporných opatrení a nerovnosti v Európe,

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0135/2014),

A.

keďže nebývalá hospodárska a finančná kríza, ktorá zvýraznila nestálosť verejných financií v niektorých členských štátoch, a opatrenia programu ekonomických úprav prijaté v rámci reakcie na situáciu, ktorá nastala v Grécku (máj 2010 a marec 2012), v Írsku (december 2010), v Portugalsku (máj 2011) a na Cypre (jún 2013), mali priamy i nepriamy vplyv na úroveň zamestnanosti a životné podmienky mnohých ľudí; keďže všetky tieto programy síce formálne podpísala Komisia, no ich návrh a podmienky vypracovali a stanovili spoločne MMF, Euroskupina, Európska centrálna banka (ECB), Komisia a členské štáty tak, aby sa prostredníctvom nich poskytla finančná pomoc;

B.

keďže hneď, ako bude možné zabezpečiť hospodársku a rozpočtovú udržateľnosť týchto štyroch krajín, by sa úsilie malo zamerať na sociálne aspekty s osobitnou pozornosťou na vytváranie pracovných miest;

C.

keďže v článku 9 ZFEÚ sa uvádza: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia.“;

D.

keďže v článku 151 ZFEÚ sa stanovuje, že opatrenia prijímané EÚ a jej členskými štátmi musia byť v súlade so základnými sociálnymi právami stanovenými v Európskej sociálnej charte z roku 1961 a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989, aby sa okrem iného zlepšil sociálny dialóg; keďže v článku 152 ZFEÚ sa uvádza: „Únia uznáva a podporuje úlohu sociálnych partnerov na svojej úrovni, pričom zohľadňuje rozmanitosť vnútroštátnych systémov. Uľahčuje dialóg medzi sociálnymi partnermi a rešpektuje pritom ich autonómiu.“;

E.

keďže článok 36 Charty základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu k tomu, aby uznávala a rešpektovala „prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie“; keďže v článku 14 ZFEÚ sa stanovuje, že „berúc do úvahy miesto, ktoré patrí službám všeobecného hospodárskeho záujmu v spoločných hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti, Spoločenstvo a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobenia tejto zmluvy o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie“; keďže v článku 345 ZFEÚ sa stanovuje, že zmluvy „sa nedotýkajú úpravy vlastníckych vzťahov uplatňovanej v členských štátoch“; a keďže v protokole č. 26 o službách všeobecného záujmu sa rozoberajú spoločné hodnoty Únie, pokiaľ ide o služby všeobecného hospodárskeho záujmu;

F.

keďže v článku 6 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza: „Únia uznáva práva, slobody a zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (…), ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy“, a keďže v odseku 2 a 3 tohto článku sa stanovuje pristúpenie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že tieto práva predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

G.

keďže v Charte základných práv Európskej únie sa okrem iného stanovuje právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie (článok 28), ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia (článok 30), spravodlivé a primerané pracovné podmienky (článok 31), uznanie a rešpektovanie práva na dávky sociálneho zabezpečenia a sociálne služby a s cieľom „bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe“ právo na „dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov“ (článok 34), právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť (článok 35) a rešpektovanie a uznávanie práva na prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu (článok 36);

H.

keďže stratégia Európa 2020, ktorú navrhla Komisia 3. marca 2010 a ktorú schválila Európska rada 17. júna 2010, zahŕňa v rámci svojich piatich hlavných cieľov, ktoré sa majú splniť do roku 2020: dosiahnuť 75 % zamestnanosť u mužov a žien vo veku 20 – 64 rokov; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 % a dosiahnuť ukončenie terciárneho alebo rovnocenného vzdelania u najmenej 40 % obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov; a znížiť mieru chudoby tým, že sa pomôže minimálne 20 miliónom ľuďom dostať sa mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia;

I.

keďže podľa štvrťročnej správy Komisie z októbra 2013 s názvom Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ „výrazný pokles HDP Grécka, Portugalska a Írska viedol najmä k poklesu zamestnanosti;

J.

keďže Parlament vo svojom uznesení z 21. novembra 2013 uvítal oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie a jej návrh na zavedenie hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie, dopĺňajúcu postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) a spoločnú správu o zamestnanosti, ako krok k budovaniu sociálneho rozmeru HMÚ; zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by mali byť postačujúce na to, aby sa zaručil komplexný a transparentný prehľad o zamestnanosti a sociálnej situácii v členských štátoch; keďže v uznesení sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa toto monitorovanie zameriavalo na znižovanie sociálnych rozdielov medzi členskými štátmi a na presadzovanie vzostupnej sociálnej konvergencie a sociálneho pokroku;

K.

keďže z dostupných údajov vyplýva, že štyri krajiny zaostávajú v plnení sociálnych cieľov stratégie Európa 2020 (pozri prílohu 1) s výnimkou cieľov týkajúcich sa osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelanie a odbornú prípravu, a osôb, ktoré dosiahli terciárne vzdelanie;

L.

keďže dlhodobé hospodárske vyhliadky v týchto krajinách sa zlepšujú; keďže by to malo začať pomáhať pri vytváraní nových pracovných miest v týchto ekonomikách a zvrátiť trend klesajúcej zamestnanosti;

1.

poznamenáva, že inštitúcie EÚ (ECB, Komisia a Euroskupina) sú takisto zodpovedné za podmienky programov ekonomických úprav; poznamenáva tiež, že je potrebné zaručiť udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť občanom náležitú sociálnu ochranu;

2.

odsudzuje skutočnosť, že Parlament bol úplne prehliadaný vo všetkých fázach programov: prípravná fáza, vypracúvanie mandátov a monitorovanie vplyvu výsledkov dosiahnutých na základe programov a súvisiacich opatrení; poznamenáva, že hoci toto prepojenie s Európskym parlamentom nebolo povinné z dôvodu neexistencie právneho základu, absencia európskych inštitúcií, ako aj európskych finančných mechanizmov znamenala, že programy bolo potrebné improvizovať, čo viedlo k finančným a inštitucionálnym dohodám mimo metódy Spoločenstva; rovnako poznamenáva, že ECB prijala rozhodnutia, ktoré nepatria do jej pôsobnosti; pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv a skutočnosť, že táto úloha by sa vždy mala rešpektovať; domnieva sa, že len skutočne demokraticky zodpovedné inštitúcie by mali viesť politický postup navrhovania a vykonávania programov úprav určených pre krajiny, ktoré sa ocitli vo vážnych finančných ťažkostiach;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto programy boli navrhnuté bez dostatočných prostriedkov na posúdenie ich dôsledkov pomocou štúdií vplyvu alebo koordinácie s Výborom pre zamestnanosť, Výborom pre sociálnu ochranu, Radou pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (Rada EPSCO) alebo komisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti; takisto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neprebehli konzultácie s MOP a že napriek významným sociálnym dôsledkom sa nekonzultovalo s poradnými orgánmi zriadenými na základe zmluvy, najmä s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom (EHSV) a Výborom regiónov (VR);

4.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že podmienenosť finančnej pomoci ohrozila sociálne ciele EÚ z niekoľkých dôvodov:

EÚ nebola dobre pripravená ani dobre vybavená na to, aby riešila problémy, ktoré nastali, a už vôbec nie na rozsiahlu krízu štátneho dlhu, čo bola situácia, ktorá si vyžadovala okamžitú reakciu s cieľom zamedziť bankrotu;

zatiaľ čo programy trvajú len určitý čas, niektoré opatrenia stanovené v rámci týchto programov by nemali mať dlhodobú povahu;

opatrenia sú mimoriadne zaťažujúce, najmä preto, že zhoršujúca sa hospodárska a sociálna situácia nebola zistená včas, ako aj preto, že na ich realizáciu bolo k dispozícii málo času a nevykonali sa riadne posúdenia vplyvu ich prerozdeľovania na rôzne skupiny spoločnosti;

napriek žiadostiam Komisie sa finančné prostriedky EÚ, ktoré zostali z rámca 2007 – 2013, nevyužili rýchlym spôsobom;

opatrenia mohli byť spojené s väčším úsilím o ochranu zraniteľných skupín, ako napríklad opatrenia na zabránenie vysokým mieram chudoby, deprivácii a nerovnostiam v oblasti zdravia vyplývajúcim zo skutočnosti, že skupiny s nízkymi príjmami sú osobitne závislé od verejných systémov zdravotnej starostlivosti;

Zamestnanosť

5.

poznamenáva, že mimoriadne vážna hospodárska a finančná kríza a politiky týkajúce sa úprav v týchto štyroch krajinách viedli k zvýšeniu mier nezamestnanosti a straty pracovných miest, ako aj k veľkým počtom dlhodobo nezamestnaných osôb, a v niektorých prípadoch viedli k zhoršovaniu pracovných podmienok; upozorňuje, že miery zamestnanosti zohrávajú mimoriadne významnú úlohu, pokiaľ ide o udržateľnosť sociálnej ochrany a dôchodkových systémov, ako aj pri plnení cieľov stratégie Európa 2020 týkajúcich sa sociálnej oblasti a zamestnanosti;

6.

konštatuje, že očakávania návratu k rastu a vytváraniu pracovných miest prostredníctvom vnútornej devalvácie s cieľom opäť dosiahnuť konkurencieschopnosť sa nesplnili; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto nesplnené očakávania sú prejavom tendencie podceňovať štrukturálny charakter krízy, ako aj význam zachovania domáceho dopytu, investícií a finančnej podpory reálnej ekonomiky; zdôrazňuje cyklický charakter úsporných opatrení a skutočnosť, že sa v rámci nich zároveň nevykonávali štrukturálne zmeny a reformy v jednotlivých prípadoch, pri ktorých sa osobitná pozornosť venuje zraniteľným častiam spoločnosti, aby sa dosiahol rast, ako aj sociálna súdržnosť a zamestnanosť;

7.

poznamenáva, že vysoká miera nezamestnanosti a podzamestnanosti spolu so znížením miezd vo verejnom a súkromnom sektore a v niektorých prípadoch aj nedostatok účinných opatrení s cieľom bojovať proti daňovým únikom a zároveň znižovanie sadzieb príspevkov oslabujú udržateľnosť a primeranosť verejných systémov sociálneho zabezpečenia, pretože existuje deficit vo financovaní sociálneho zabezpečenia;

8.

konštatuje, že zhoršujúce sa podmienky a likvidácia malých a stredných podnikov je jednou z hlavných príčin strát pracovných miest a najväčšou hrozbou pre budúcu obnovu; poznamenáva, že v politikách úprav sa nezohľadnili strategické odvetvia, o ktorých by sa malo uvažovať, aby sa v budúcnosti zachoval rast a sociálna súdržnosť; konštatuje, že to viedlo k výrazným stratám pracovných miest v strategických odvetviach, ako napríklad priemysel a výskum, vývoj a inovácie; poukazuje na to, že uvedené štyri krajiny sa musia usilovať, aby vytvorili priaznivé podmienky, ktoré potrebujú spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, aby boli schopné z dlhodobého hľadiska vytvárať svoju udržateľnosť; upozorňuje, že došlo k strate mnohých pracovných miest vo verejnom odvetví v rámci základných verejných sektorov, ako napríklad zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálne služby;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že najvyššie miery nezamestnanosti sa týkajú mladých ľudí, pričom osobitne vážna je situácia v krajinách ako Grécko (kde táto miera dosahuje viac ako 50 %), Portugalsko a Írsko (kde v roku 2012 prekročila 30 %) či Cyprus (kde sa pohybuje okolo hodnoty 26,4 %); pripomína, že ak budú tieto hodnoty pretrvávať päť rokov, nastane kríza; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dokonca aj vtedy, keď si mladí ľudia nájdu zamestnanie, mnohí z nich – v priemere 43 % v porovnaní s 13 % dospelých pracovníkov – pracujú často za neistých podmienok alebo na čiastočný úväzok, a preto je pre nich ťažké žiť nezávisle od svojich rodín, z čoho vyplýva strata zdrojov inovácií a odborných zdrojov, čo má vplyv na výrobu a rast;

10.

poznamenáva, že najzraniteľnejšie skupiny na pracovnom trhu – dlhodobo nezamestnaní, ženy, migrujúci pracovníci a osoby so zdravotným postihnutím – trpeli najviac a čelia ešte vyšším mieram nezamestnanosti, než je vnútroštátny priemer; všíma si výrazné zvýšenie miery dlhodobo nezamestnaných žien a starších pracovníkov a ďalšie ťažkosti, ktorým budú títo pracovníci čeliť, ak sa budú chcieť dostať späť na pracovný trh, keď konečne dôjde k zotaveniu hospodárstva; zdôrazňuje, že títo pracovníci potrebujú cielené opatrenia;

11.

varuje pred tým, že ak sa táto situácia nevyrieši, tieto obrovské rozdiely, najmä u mladšej generácie, môžu mať z dlhodobého hľadiska za následok poškodenie štruktúry pracovného trhu týchto štyroch krajín a obmedzenie ich schopnosti obnovy, vyvolať nedobrovoľnú migráciu, ktorá ďalej zhorší prebiehajúci únik mozgov, a zväčšiť pretrvávajúce nerovnosti medzi členskými štátmi poskytujúcimi pracovné príležitosti a členskými štátmi poskytujúcimi lacnú pracovnú silu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že negatívny sociálny a hospodársky vývoj patrí medzi hlavné motivácie mladých ľudí, pokiaľ ide o ich migráciu a uplatňovanie ich práva na slobodu pohybu;

12.

je znepokojený skutočnosťou, že popri strate pracovných miest existuje v niektorých prípadoch a niektorých odvetviach pokles kvality pracovných miest, zvýšenie množstva neistých foriem zamestnania a zhoršovanie základných pracovných noriem; zdôrazňuje, že členské štáty sa musia cielene snažiť o riešenie otázky nárastu nedobrovoľných pracovných zmlúv na čiastočný úväzok a zmlúv na krátkodobé zamestnanie, neplatených stáží a učňovskej prípravy, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj činností čiernej ekonomiky; okrem toho poznamenáva, že hoci stanovovanie miezd nepatrí do pôsobnosti EÚ, tieto programy mali vplyv na minimálne mzdy: v Írsku bolo potrebné znížiť minimálnu mzdu o takmer 12 % (hoci sa toto rozhodnutie neskôr zmenilo) a Grécko nariadilo jej radikálne zníženie o 22 %;

13.

pripomína, že v stratégii Európa 2020 sa jasne uvádza, že údaj, ktorý treba sledovať, je miera zamestnanosti, ktorá poukazuje na dostupnosť ľudských a finančných zdrojov na zabezpečenie udržateľnosti nášho hospodárskeho a sociálneho modelu; žiada, aby sa spomalenie rastu miery nezamestnanosti nezamieňalo s obnovou zaniknutých pracovných miest, keďže sa pritom vôbec nezohľadňuje rast emigrácie; pripomína, že pokles zamestnanosti v priemysle bol problémom už pred začatím príslušných programov; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť počet pracovných miest a zlepšiť ich kvalitu; pripomína, že za posledné štyri roky straty došlo v týchto štyroch krajinách k zániku 2 miliónov pracovných miest, t. j. 15 % pracovných miest existujúcich v roku 2009; víta skutočnosť, že aktuálne údaje poukazujú na mierne zvýšenie mier zamestnanosti v Írsku, na Cypre a v Portugalsku;

Chudoba a sociálne vylúčenie

14.

je znepokojený tým, že medzi podmienkami programov finančnej pomoci programy sú odporúčania týkajúce sa konkrétnych škrtov skutočných sociálnych výdavkov v základných oblastiach, ako sú dôchodky, základné služby, zdravotná starostlivosť a v niektorých prípadoch farmaceutické výrobky určené na základnú ochranu najzraniteľnejších osôb, ako aj škrtov v oblasti ochrany životného prostredia, namiesto toho, aby sa národným vládam poskytla väčšia flexibilita, a mohli sa tak rozhodnúť, kde by sa mohli dosiahnuť úspory; vyjadruje obavy, že tieto opatrenia majú najväčší dosah na boj proti chudobe, najmä chudobe detí; znovu pripomína, že boj proti chudobe, najmä chudobe detí, by mal byť aj naďalej cieľom, ktorý majú dosiahnuť členské štáty, a že politiky fiškálnej a rozpočtovej konsolidácie by ho nemali oslabiť;

15.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri príprave a vykonávaní plánov ekonomických úprav sa nevenovala dostatočná pozornosť vplyvu hospodárskej politiky na zamestnanosť alebo jej sociálnym dôsledkom a že v prípade Grécka sa ukázalo, že hypotéza týkajúca sa zamestnania sa zakladala na mylnom predpoklade ekonomického multiplikačného účinku, v dôsledku čoho sa včas neprijali opatrenia na ochranu najzraniteľnejších osôb proti chudobe, chudobe v zamestnaní a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy sociálne ukazovatele aj s cieľom znovu prerokovať programy ekonomických úprav a nahradiť opatrenia odporučené pre každý členský štát, aby sa zabezpečili podmienky potrebné na dosiahnutie rastu a úplného súladu so základnými sociálnymi zásadami a hodnotami EÚ;

16.

konštatuje, že hoci Komisia vo svojej štvrťročnej správe z októbra 2013 (Stav zamestnanosti a sociálna situácia v EÚ) zdôrazňuje význam výdavkov na sociálnu ochranu ako záruky proti sociálnym rizikám, v Grécku, Írsku a Portugalsku došlo po roku 2010 k najväčšiemu poklesu sociálnych výdavkov v EÚ;

17.

zdôrazňuje, že nové podoby chudoby, ktoré postihujú strednú a pracujúcu triedu, sa objavujú v niektorých prípadoch, keď v dôsledku problémov so splácaním hypoték a vysokých cien energií vzniká energetická chudoba a zvyšuje sa počet prípadov vysťahovania a zabavenia majetku pre neplatenie hypotekárneho dlhu; je znepokojený dôkazmi, že stúpa miera bezdomovectva a vylúčení z bývania; zdôrazňuje, že to predstavuje porušenie základných práv; odporúča členským štátom a ich miestnym orgánom, aby zaviedli neutrálne politiky bývania v prospech sociálneho a finančne dostupného bývania, riešili otázku neobsadených obydlí a vykonávali účinné politiky prevencie na zníženie počtu prípadov vysťahovania;

18.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v dôsledku (mikro- aj makro-) sociálnej a ekonomickej situácie v týchto krajinách sa prehlbujú regionálne a územné rozdiely, čím sa oslabuje deklarovaný cieľ EÚ posilniť vnútornú regionálnu súdržnosť;

19.

poznamenáva, že medzinárodné a sociálne organizácie varovali, že nová mzdová stupnica a systém zaradenia zamestnancov do platových tried a prepúšťania zo zamestnania vo verejnom sektore bude mať dosah na rodový rozdiel; poznamenáva, že MOP vyjadrila znepokojenie nad neprimeraným vplyvom nových pružných foriem zamestnania na odmeňovanie žien; okrem toho konštatuje, že MOP požiadala vlády, aby monitorovali vplyv úsporných opatrení na odmeňovanie mužov a žien v súkromnom sektore; so znepokojením konštatuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov sa prestal vyrovnávať v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy, kde sú rozdiely väčšie než priemer EÚ; domnieva sa, že je potrebné venovať viac pozornosti mzdovým rozdielom a klesajúcej miere zamestnanosti žien v členských štátoch, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

20.

poznamenáva, že údaje a rôzne ďalšie štúdie Eurostatu a Komisie poukazujú na to, že v období rokov 2008 až 2012 sa v niektorých prípadoch prehĺbila nerovnomernosť v rozdelení príjmov a že škrty sociálnych dávok a dávok v nezamestnanosti, ako aj zníženie miezd v dôsledku štrukturálnych reforiem zvyšujú miery chudoby; ďalej poznamenáva, že výsledky správy Komisie poukázali na pomerne vysoké miery chudoby zamestnaných osôb v dôsledku zníženia alebo zmrazenia nízkych minimálnych miezd;

21.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera ľudí ohrozených rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia sa vo väčšine prípadov zvýšila; navyše poznamenáva, že za týmito štatistickými údajmi sa skrýva oveľa krutejšia realita, a to že znížením HDP na obyvateľa sa znižuje aj hranica chudoby, čo znamená, že ľudí, ktorí ešte nedávno boli považovaní za chudobných, považujeme dnes za ľudí mimo rizika chudoby; poukazuje na to, že v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy a v ktorých je rozpočtová kríza, má pokles HDP, verejných a súkromných investícií a investícií do výskumu a vývoja za následok znižovanie potenciálneho HDP a vytváranie dlhodobej chudoby;

22.

víta skutočnosť, že Komisia v uvedených štúdiách uznala, že len ostrý zvrat súčasných trendov umožní celej EÚ dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

23.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že prinajmenšom v prípade Grécka, Írska a Portugalska tieto programy obsahovali niekoľko podrobných nariadení týkajúcich sa reformy systémov zdravotnej starostlivosti a znižovania výdavkov, čo malo výrazný vplyv na kvalitu a všeobecnú dostupnosť sociálnych služieb, najmä v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a to napriek tomu, že článok 168 ods. 7 ZFEÚ ustanovuje, že EÚ bude rešpektovať právomoci členských štátov; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že to v niektorých prípadoch viedlo k určitému počtu ľudí, ktorým bolo odmietnuté zdravotné poistenie alebo prístup k sociálnej ochrane, čím sa zvyšuje riziko extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia, ako o tom svedčí rastúci počet osôb bez prostriedkov a bez domova a ich nedostatočný prístup k základnému tovaru a službám;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nevyvinulo cielené úsilie o zistenie nedostatkov v systémoch zdravotnej starostlivosti a v rozhodnutiach zaviesť celoplošné škrty v rozpočtoch v oblasti zdravotnej starostlivosti; varuje, že zavedenie spolufinancovania by mohlo viesť k tomu, že pacienti vyhľadajú starostlivosť neskôr, čo by finančne zaťažilo domácnosti; upozorňuje, že zníženie platov zdravotníckych pracovníkov by mohlo mať negatívny vplyv na bezpečnosť pacientov a mohlo by viesť k migrácii týchto pracovníkov;

25.

opätovne pripomína, že v článku 12 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa stanovuje právo každého na dosiahnutie najvyššej dosiahnuteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia; poznamenáva, že všetky štyri krajiny podpísali tento pakt, a teda uznali právo každého na zdravie;

26.

pripomína, že Rada Európy už odsúdila škrty v gréckom verejnom dôchodkovom systéme, ktoré považuje za porušenie článku 12 Európskej sociálnej charty z roku 1961 a článku 4 protokolu, ktorý je k nej priložený, keď uviedla, že „skutočnosť, že cieľom napadnutých ustanovení vnútroštátneho práva je splniť požiadavky vyplývajúce z iných právnych záväzkov, ich nevyníma z rozsahu pôsobnosti tejto charty“ (12); poznamenáva, že táto zásada týkajúca sa zachovania dôchodkového systému na dostatočnej úrovni, aby sa dôchodcom umožnil dôstojný život, je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľná a mala sa zohľadniť;

27.

vyjadruje poľutovanie nad znížením zdrojov potrebných na nezávislý život u ľudí so zdravotným postihnutím;

28.

okrem toho poznamenáva, že keď výbor odborníkov MOP hodnotil uplatňovanie dohovoru č. 102 v prípade gréckych reforiem, ostro kritizoval radikálne reformy dôchodkového systému, a že toto isté kritické posúdenie bolo zahrnuté do 29. výročnej správy MOP za rok 2011; pripomína, že dohovor č. 102 je vo všetkých štyroch krajinách všeobecne uplatniteľný a mal sa zohľadniť;

29.

zdôrazňuje, že v dôsledku zvyšujúcej sa sociálnej chudoby v týchto štyroch krajinách sa tiež zvyšuje solidarita medzi najzraniteľnejšími skupinami vďaka súkromným opatreniam, rodinným sieťam a organizáciám pomoci; zdôrazňuje, že tento druh zásahu by sa nemal stať štrukturálnym riešením problému, hoci zmierňuje situáciu najodkázanejších ľudí a svedčí o kvalitách európskeho občianstva;

30.

so znepokojením upozorňuje na neustále stúpajúci Giniho koeficient oproti všeobecne klesajúcemu trendu v eurozóne, čo znamená, že došlo k výraznému zvýšeniu nerovnomernosti v rozdelení bohatstva v krajinách, v ktorých sa vykonávajú úpravy;

Predčasné ukončenie školskej dochádzky

31.

víta skutočnosť, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončujú školskú dochádzku, v týchto štyroch krajinách klesá; poznamenáva, že istý podiel na tom môžu mať ťažkosti mladých ľudí, s ktorými sa stretávajú pri hľadaní zamestnania; pripomína naliehavú potrebu obnoviť systémy kvalitného odborného vzdelávania, pretože to je jeden z najlepších spôsobov, ako zvýšiť zamestnateľnosť mladých ľudí;

32.

víta skutočnosť, že miery dosahovania terciárneho vzdelania vo všetkých štyroch krajinách stúpajú; poznamenáva, že istý podiel na tom môže mať potreba mladých ľudí zlepšovať si budúce šance na uplatnenie sa na trhu práce;

33.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že najmä kvôli škrtom vo verejných finančných prostriedkoch nebol zaznamenaný tento pozitívny trend, pokiaľ ide o kvalitu systémov vzdelávania, čo zhoršuje problémy, s ktorými sa stretávajú mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a deti s osobitnými potrebami; poznamenáva, že tieto opatrenia by mohli mať praktické dôsledky pre kvalitu vzdelania, ako aj pre dostupné materiálne a ľudské zdroje, veľkosť tried, učebné plány a koncentráciu škôl;

Sociálny dialóg

34.

zdôrazňuje, že so sociálnymi partnermi na vnútroštátnej úrovni sa malo konzultovať alebo sa mali zapojiť do počiatočného navrhovania programov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že programy vypracované pre tieto štyri krajiny v niektorých prípadoch umožňujú spoločnostiam nepodpísať kolektívne zmluvy a meniť dohody o mzdách v odvetviach, čo má priamy dosah na štruktúru a hodnoty kolektívnych zmlúv stanovené v príslušných národných ústavách; konštatuje, že výbor odborníkov MOP požiadal o opätovné zavedenie sociálneho dialógu; odsudzuje oslabovanie zásady kolektívneho zastupovania, čím sa spochybňuje automatické obnovovanie kolektívnych zmlúv, ktoré je v niektorých krajinách dôležité, v dôsledku čoho sa výrazne znížil počet platných kolektívnych zmlúv; odsudzuje zníženie minimálnych miezd a zmrazenie nominálnych minimálnych miezd; zdôrazňuje, že táto situácia je dôsledkom obmedzených štrukturálnych reforiem týkajúcich sa len deregulácie pracovnoprávnych vzťahov a zníženia miezd, čo je v rozpore so všeobecnými cieľmi a politikami EÚ stanovenými v stratégii Európa 2020;

35.

poukazuje na to, že neexistuje jedno univerzálne riešenie, ktoré možno uplatniť vo všetkých členských štátoch;

Odporúčania

36.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú štúdiu o sociálnych a hospodárskych dôsledkoch hospodárskej a finančnej krízy a programoch úprav, ktoré sa ako reakcia na ňu vykonali v týchto štyroch krajinách, s cieľom získať jasný prehľad o krátkodobých aj dlhodobých vplyvoch na systémy zamestnanosti a sociálnej ochrany a na európske acquis v sociálnej oblasti s osobitným zameraním na boj proti chudobe, zachovanie dobrého sociálneho dialógu a rovnováhu medzi flexibilitou a istotou v pracovnoprávnych vzťahoch; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní tejto štúdie využila svoje poradné orgány, ako aj Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu; odporúča požiadať Európsky hospodársky a sociálny výbor o vypracovanie osobitnej správy;

37.

vyzýva Komisiu, aby požiadala MOP a Radu Európy, aby vypracovali správy o možných nápravných opatreniach a stimuloch potrebných na zlepšenie sociálnej situácie v týchto krajinách, ich financovaní a udržateľnosti verejných finančných prostriedkov, a aby zabezpečila úplný súlad s Európskou sociálnou chartou, ako aj s protokolom, ktorý je k nej priložený, a s kľúčovými dohovormi MOP a jeho dohovorom č. 94, keďže povinnosti vyplývajúce z týchto nástrojov ovplyvnila hospodárska a finančná kríza a opatrenia v oblasti úpravy rozpočtu a štrukturálne reformy požadované trojkou;

38.

vyzýva EÚ, aby s ohľadom na obete, ktoré tieto krajiny priniesli, po hodnotení poskytla podporu, v prípade potreby spolu s dostatočnými finančnými prostriedkami, na obnovu štandardov sociálnej ochrany, na boj proti chudobe, na vzdelávacie služby, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na deti s osobitnými potrebami a osoby so zdravotným postihnutím, a na opätovné zavedenie sociálneho dialógu prostredníctvom plánu sociálnej obnovy; vyzýva Komisiu, ECB a Euroskupinu, aby preskúmali a prepracovali, v prípade potreby čo najskôr, mimoriadne opatrenia, ktoré boli zavedené;

39.

žiada dodržiavanie vyššie uvedených právnych povinností stanovených v zmluvách a v Charte základných práv, keďže ich nedodržiavanie predstavuje porušenie primárneho práva EÚ; vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby dôkladne posúdila vplyv opatrení na ľudské práva a vydala odporúčania v prípade porušení charty;

40.

vyzýva trojku a dotknuté členské štáty, aby čo najskôr ukončili príslušné programy a aby zaviedli mechanizmy krízového riadenia, ktoré všetkým inštitúciám EÚ vrátane Parlamentu umožnia plniť sociálne ciele a politiky, a to aj tie, ktoré sa týkajú práv jednotlivcov a kolektívnych práv osôb, ktoré sú najviac ohrozené sociálnym vylúčením, stanovené v zmluvách, v dohodách európskych sociálnych partnerov a v rámci iných medzinárodných záväzkov (dohovory MOP, Európska sociálna charta a Európsky dohovor o ľudských právach); požaduje väčšiu transparentnosť a politickú zodpovednosť pri príprave a vykonávaní programov úprav;

41.

vyzýva Komisiu a Radu, aby rovnakú pozornosť ako v prípade makroekonomických nerovnováh venovali sociálnym nerovnováham a ich náprave a aby dbali o to, že opatrenia úprav budú zamerané na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti a umožnenie rovnováhy medzi hospodárskym rastom a zamestnanosťou, ako aj vykonávania štrukturálnych reforiem a rozpočtovej konsolidácie; ďalej vyzýva obe tieto inštitúcie, aby uprednostňovali podporu vytvárania pracovných miest a podnikania a aby na tento účel venovali rovnakú pozornosť Rade EPSCO a jej prioritám ako Rade ECOFIN a Euroskupine a vždy, keď je to potrebné, pred konaním samitov eurozóny usporiadali stretnutie ministrov zamestnanosti a sociálnych vecí v rámci Euroskupiny;

42.

odporúča Komisii a členským štátom, aby nepovažovali výdavky na verejné zdravie a vzdelávanie za výdavky vystavené škrtom, ale aby ich vnímali ako verejné investície do budúcnosti krajiny, ktoré treba rešpektovať a zvyšovať, aby sa zlepšila hospodárska a sociálna obnova krajiny;

43.

odporúča, aby po skončení najťažšej fázy finančnej krízy krajiny zapojené do programu spolu s inštitúciami EÚ zaviedli plán obnovy pracovných miest na dostatočné obnovenie svojich ekonomík s cieľom opätovne zaviesť sociálnu situáciu z obdobia pred platnosťou programu, pretože je to potrebné na konsolidáciu ich makroekonomických úprav a na odstránenie nerovnováh ich verejných sektorov, napríklad dlhu a deficitu; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť plány obnovy pracovných miest, ktoré zohľadnia:

potrebu rýchlej nápravy úverového systému, najmä v prípade malých a stredných podnikov,

potrebu vytvoriť priaznivé podmienky pre podniky, aby boli schopné z dlhodobého hľadiska a udržateľným spôsobom rozvíjať svoje činnosti, a podporovať najmä malé a stredné podniky, keďže zohrávajú ústrednú úlohu pri vytváraní pracovných miest,

optimálne využívanie možností, ktoré ponúkajú štrukturálne fondy EÚ, najmä ESF,

skutočnú politiku zamestnanosti spolu s aktívnymi politikami trhu práce,

kvalitné a európske verejné služby zamestnanosti a politiku zvyšujúcej sa mzdy,

európsku záruku zamestnania pre mládež,

potrebu zabezpečiť spravodlivý vplyv prerozdeľovania a

program pre domácnosti nezamestnaných osôb a napokon opatrnejšie fiškálne riadenie;

44.

vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s cieľmi stratégie Európa 2020, pričom osobitnú pozornosť bude venovať nedostatočnému pokroku v krajinách zapojených do programu, a aby predložila návrhy, ako tieto krajiny nasmerovať na spoľahlivú cestu k dosiahnutiu všetkých cieľov stratégie Európa 2020;

45.

odporúča, aby budúce reformy pracovného trhu členských štátov zohľadňovali kritériá flexiistoty zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti podnikov, ako sa uvádza v stratégii Európa 2020, pričom sa zohľadnia aj ďalšie aspekty, ako napríklad náklady na energie, nespravodlivá hospodárska súťaž, sociálny dumping, spravodlivý a účinný finančný systém, fiškálne politiky v prospech rastu a zamestnanosti a vo všeobecnosti všetko, čo pomôže v rozvoji skutočnej ekonomiky a podnikania; vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie sociálneho vplyvu pred tým, ako sa zavedú hlavné reformy v krajinách zapojených do programu, a aby zvážila účinky presahovania týkajúce sa týchto opatrení, ako napríklad vplyv na chudobu, sociálne vylúčenie, mieru kriminality a xenofóbiu;

46.

žiada, aby sa naliehavo prijali opatrenia na zabránenie zvýšeniu miery bezdomovectva v krajinách zapojených do programu, a vyzýva Komisiu, aby toto úsilie podporila prostredníctvom politickej analýzy a presadzovania osvedčených postupov;

47.

poznamenáva, že podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 472/2013 Komisia predloží Parlamentu do 1. januára 2014 správu o uplatňovaní tohto nariadenia; vyzýva Komisiu, aby túto správu bezodkladne predložila a aby uviedla dôsledky tohto nariadenia pre zavedené programy ekonomických úprav;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby usporiadali konzultácie s občianskou spoločnosťou, s organizáciami pacientov a odbornými orgánmi o budúcich opatreniach týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti v rámci programov úprav a aby využili Výbor pre sociálnu ochranu s cieľom zabezpečiť, aby reformy zvýšili efektívnosť systémov a zdrojov bez ohrozenia najzraniteľnejších skupín a najdôležitejšej sociálnej ochrany vrátane získavania a užívania liekov, najzákladnejších potrieb a posúdenia zdravotníckeho personálu;

o

o o

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  http://www.coe.int/T/DGHL/Monitoring/SocialCharter/NewsCOEPortal/CC76-80Merits_en.asp.

(2)  Prijaté texty P7_TA(2013)0401.

(3)  Prijaté texty P7_TA(2013)0328.

(4)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.

(5)  Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 4.

(6)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0447.

(7)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0515.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0430.

(9)  Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.

(10)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0419.

(11)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0266.

(12)  Európsky výbor pre sociálne práva: Rozhodnutie o skutkovej podstate, 7. december 2012, sťažnosť č. 78/2012, s. 10.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/210


P7_TA(2014)0247

Všeobecné usmernenia pre rozpočet na rok 2015 – Oddiel III

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2015, oddiel III – Komisia (2014/2004(BUD))

(2017/C 378/23)

Európsky parlament,

so zreteľom na články 312 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (1),

so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (2),

so zreteľom na všeobecný rozpočet Európske únie na rozpočtový rok 2014 (3) a štyri súvisiace spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Parlament, Rada a Komisia, ako aj na spoločné vyhlásenie Parlamentu a Komisie o platobných rozpočtových prostriedkoch,

so zreteľom na hlavu II kapitolu 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0159/2014),

Rozpočet EÚ – poskytnúť občanom nástroj na ukončenie krízy

1.

domnieva sa, že napriek niektorým pretrvávajúcim problémom preukazuje európske hospodárstvo určité znaky oživenia, a zastáva názor, že aj keď na úrovni členských štátov pretrvávajú hospodárske a rozpočtové obmedzenia a členské štáty vynakladajú úsilie o fiškálnu konsolidáciu, európsky rozpočet musí podporiť tento trend posilnením strategických investícií do akcií s európskou pridanou hodnotou s cieľom vrátiť európske hospodárstvo na správnu cestu, vytvoriť udržateľný rast a zamestnanosť a zároveň podporiť konkurencieschopnosť a zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť v celej EÚ;

2.

zdôrazňuje najmä význam európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktoré tvoria jednu z najväčších osobitných skupín výdavkov v rozpočte Únie; podčiarkuje skutočnosť, že politika súdržnosti EÚ je kľúčová pre zachovanie verejných investícií do dôležitých oblastí hospodárstva a dosiahla hmatateľné výsledky v praxi, ktoré môžu pomôcť členským štátom a regiónom prekonať súčasnú krízu a splniť ciele programu Európa 2020; zdôrazňuje potrebu poskytnúť občanom nástroj na ukončenie krízy; zdôrazňuje v tejto súvislosti osobitnú potrebu investovať do oblastí ako vzdelávanie a mobilita, výskum a inovácia, MSP a podnikanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a prispieť k tvorbe pracovných miest – najmä pre mladých ľudí a osoby nad 50 rokov;

3.

považuje takisto za dôležité investovať do oblastí ako obnoviteľné zdroje energie, digitálny program, infraštruktúra, informačné a komunikačné technológie a cezhraničné prepojenia, a do silnejšieho a zlepšeného používania inovačných finančných nástrojov, najmä pokiaľ ide o dlhodobé investície; zdôrazňuje potrebu posilniť priemysel EÚ ako kľúčovú hybnú silu tvorby pracovných miest a rastu; nalieha, aby sa s cieľom posilniť priemysel EÚ a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť a nezávislosť kládol dôraz najmä na investície do inovácie;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby bolo dostupné dostatočné množstvo zdrojov pre vonkajšie činnosti EÚ; pripomína EÚ a jej členským štátom ich medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o zvýšenie výdavkov na oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND a splnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015;

5.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť čo najlepšiu koordináciu medzi rôznymi fondmi EÚ na jednej strane, a medzi fondmi EÚ a výdavkami na úrovni členských štátov na strane druhej, s cieľom optimalizovať použitie verejných zdrojov;

6.

pripomína nedávnu dohodu o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020 (VFR), v ktorom sú vymedzené hlavné parametre pre ročné rozpočty do roku 2020; zdôrazňuje skutočnosť, že každý ročný rozpočet musí byť v súlade s nariadením o VFR a medziinštitucionálnou dohodou a nemal by sa považovať za dôvod opätovne rokovať o VFR; očakáva, že Rada sa nebude snažiť zaviesť obmedzený výklad konkrétnych ustanovení, najmä pokiaľ ide o povahu a rozsah pôsobnosti osobitných nástrojov; opäť zdôrazňuje svoj zámer plne využiť všetky prostriedky, ktoré sú dostupné rozpočtovému orgánu, v rámci ročného rozpočtového postupu, s cieľom zabezpečiť potrebnú flexibilitu rozpočtu EÚ;

7.

zdôrazňuje že, ako druhý rok v rámci nového VFR, rok 2015 bude významný, pokiaľ ide o úspešné vykonávanie nového viacročného programu na roky 2014 – 2020; podčiarkuje skutočnosť, že s cieľom nebrániť vykonávaniu kľúčových politík Únie je potrebné, aby sa všetky programy začali naplno čo najskôr; poznamenáva, že rozpočet na rok 2015 bude v skutočnosti nižší ako rozpočet na rok 2013; nalieha v tejto súvislosti na Komisiu a členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie o rýchle prijatie všetkých dohôd o partnerstve a operačných programov v roku 2014, aby sa nepremrhal žiaden čas pri plnení nových investičných programov; zdôrazňuje význam úplnej podpory Komisie vládam členských štátov vo všetkých fázach tohto procesu;

8.

pripomína dohodu, ktorá je súčasťou VFR a ktorá sa po prvý krát vykonáva v rámci rozpočtu na rok 2014, podľa ktorej sa viazané rozpočtové prostriedky pre stanovené ciele politík, ktoré súvisia so zamestnanosťou mladých ľudí, výskumom, Erasmus+, najmä pre učňovské vzdelávanie, a MSP, vyčlenia na úvod obdobia čerpania; zdôrazňuje, že v rámci dohody o VFR je potrebné uplatniť podobný prístup v prípade rozpočtu na rok 2015 prostredníctvom vyčlenenia rozpočtových prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (871,4 milióna EUR podľa cien z roku 2011) ako aj na Erasmus+ a COSME (20 miliónov EUR pre každý program podľa cien z roku 2011) na úvod obdobia čerpania; je obzvlášť znepokojený financovaním iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí po roku 2015 a požaduje, aby sa na tento účel zvážili všetky možnosti financovania vrátane globálnej rezervy v rámci VFR v záväzkoch;

9.

vyjadruje však znepokojenie nad možnými nepriaznivými účinkami dodatočného presunutia prostriedkov na začiatok obdobia v prípade programu v oblasti energetiky Nástroj na prepájanie Európy (NPE) v roku 2015 a vyzýva Komisiu, aby poskytla príslušné informácie o tom, ako takéto rozhodnutie ovplyvní úspešné spustenie tohto nového programu;

10.

zdôrazňuje pridanú hodnotu skorších investícií v týchto programoch s cieľom pomôcť občanom EÚ prekonať krízu; vyzýva Komisiu, aby určila ďalšie možné programy, pre ktoré by vyčlenenie rozpočtových prostriedkov na úvod obdobia mohlo byť výhodné, ktoré by prispeli k tomuto zámeru a ktoré by takisto boli schopné naplno absorbovať takéto skoršie čerpanie prostriedkov;

11.

opätovne zdôrazňuje, že najnovšie závery Európskej rady (z 19. a 20. decembra 2013) o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike a toku migrácie budú mať vplyv na rozpočet Únie; opakuje svoju pozíciu, že akékoľvek ďalšie projekty schválené Európskou radou musia byť financované z dodatočných zdrojov, a nie prostredníctvom škrtov v existujúcich programoch a nástrojoch, ani delegovaním ďalších úloh na inštitúcie alebo iné orgány EÚ, ktorých kapacity sú už plné;

12.

zdôrazňuje význam decentralizovaných agentúr, ktoré sú nevyhnutné pre vykonávanie politík a programov EÚ; pripomína, že umožňujú dosiahnuť úspory z rozsahu spojením výdavkov, ktoré by inak vynaložil každý členský štát, pričom sa dosiahne rovnaký výsledok; zdôrazňuje potrebu hodnotiť všetky agentúry od prípadu k prípadu z hľadiska rozpočtových a ľudských zdrojov a poskytnúť im v rámci rozpočtu na rok 2015 a na ďalšie roky primerané finančné a ľudské zdroje, aby mohli poriadne plniť úlohy, ktorými ich poveril zákonodarný orgán; zdôrazňuje preto, že oznámenie Komisie s názvom Plánovanie ľudských a rozpočtových zdrojov pre decentralizované agentúry na roky 2014 – 2020 (COM(2013)0519) nesmie byť základom pre návrh rozpočtu pokiaľ ide o agentúry; zdôrazňuje tiež dôležitú úlohu novej medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre decentralizované agentúry, ktorá by mala vykonávať dôkladnejšiu a neustálu kontrolu vývoja v agentúrach s cieľom zabezpečiť súdržný prístup; očakáva prvé výsledky tejto pracovnej skupiny včas pred čítaním rozpočtu v Parlamente;

13.

pripomína spoločné vyhlásenie o osobitných zástupcoch EÚ, v ktorom Parlament a Rada súhlasili s preskúmaním presunu rozpočtových prostriedkov pre osobitných zástupcov Európskej únie z rozpočtu Komisie (oddiel III) do rozpočtu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (oddiel X) v súvislosti s rozpočtovým postupom na rok 2015;

Platobné rozpočtové prostriedky – EÚ musí plniť svoje právne a politické záväzky

14.

pripomína, že celková výška platobných rozpočtových prostriedkov dohodnutá pre rozpočet na rok 2014 je nižšia, ako sa považuje za potrebné, a ako navrhla Komisia v pôvodnom návrhu rozpočtu; konštatuje, že podľa nového nariadenia o VFR a vzhľadom na celkovú rezervu pre platby by Komisia mala upraviť strop platieb na rok 2015 smerom nahor o sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi vykonanými platbami v roku 2014 a stropom platieb podľa VFR na rok 2014; vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že bezprecedentne vysoké nesplatené účty ku koncu roka 2013, ktoré predstavujú sumu 23,4 miliardy EUR len čo sa týka okruhu 1b, sa nedajú pokryť v rámci stropov na rok 2014; požaduje mobilizáciu vhodných nástrojov flexibility v rámci platieb na rok 2014 a zdôrazňuje, že ani tie podľa očakávaní nebudú dostatočné na to, aby sa predišlo vysokému deficitu na konci roka 2014; zdôrazňuje skutočnosť, že opakujúci sa nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov je hlavnou príčinou bezprecedentne vysokých nesplatených záväzkov, najmä v posledných rokoch;

15.

Pripomína, že podľa zmluvy (4)„Európsky parlament, Rada a Komisia zabezpečujú, aby boli k dispozícii finančné prostriedky a aby sa tak umožnilo Únii plniť jej právne záväzky vo vzťahu k tretím stranám“; očakáva, že Komisia v návrhu rozpočtu navrhne primeranú výšku PRP na základe skutočných predpovedí a nie na základe politických rozhodnutí;

16.

nástojí na tom, aby sa využili všetky dostupné prostriedky podľa nariadenia o VFR vrátane využitia mimoriadnej rezervy a, ak sa to ešte ukáže ako potrebné a len ako posledná možnosť, revízie stropov platieb s cieľom splniť právne záväzky Únie a neohrozovať alebo neodkladať platby určené všetkým zainteresovaným stranám, ako sú výskumníci, univerzity, organizácie humanitárnej pomoci, miestne orgány a MSP a zároveň aby sa znížila výška nesplatených koncoročných platieb;

17.

nástojí na tom, že použitie všetkých špeciálnych nástrojov v rámci platieb (nástroj flexibility, mimoriadna rezerva, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) musí byť zapísané do rozpočtu nad rámec stropu pre platby VFR;

18.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na znepokojujúci stav, pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky určené na humanitárnu pomoc na začiatku roka 2014, najmä neuhradené platby vo výške 160 mil. EUR na humanitárnu pomoc prenesené z roku 2013 do roku 2014, prijala všetky potrebné opatrenia a čo najrýchlejšie reagovala s cieľom zabezpečiť riadne plnenie humanitárnej pomoci EÚ v roku 2014; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na humanitárnu pomoc by mala sledovať pravdepodobný rast viazaných rozpočtových prostriedkov, čo treba zohľadniť v návrhu rozpočtu na rok 2015;

19.

pripomína spoločné vyhlásenie o platobných rozpočtových prostriedkoch a bilaterálne vyhlásenie Parlamentu a Komisie v rámci dohody o rozpočte na rok 2014; vyzýva Komisiu, aby plne informovala rozpočtový orgán o vývoji platieb a nevyčerpaných viazaných rozpočtových prostriedkov počas celého roka a naliehavo žiada, aby sa konali pravidelné medziinštitucionálne stretnutia s cieľom monitorovať situáciu platieb;

o

o o

20.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov.


(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 51, 20.2.2014.

(4)  Článok 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/213


P7_TA(2014)0248

Invázia Ruska do Ukrajiny

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o invázii Ruska na Ukrajinu (2014/2627(RSP))

(2017/C 378/24)

Európsky parlament,

so zreteľom na predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, o Východnom partnerstve a o Ukrajine, a najmä na uznesenie o situácii na Ukrajine zo 27. februára 2014 (1),

so zreteľom na uznesenie z 12. decembra 2013 o výsledku samitu vo Vilniuse a budúcnosti Východného partnerstva, najmä v súvislosti s Ukrajinou (2),

so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2014 o samite EÚ-Rusko (3),

so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 3. marca 2014 venovaného Ukrajine,

so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady zo 4. marca 2014,

so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád o Ukrajine po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady venovanom Ukrajine, ktoré sa uskutočnilo 6. marca 2014,

so zreteľom na článok 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže ruský akt agresie obsadením Krymu je porušením zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a je v rozpore s medzinárodným právom a porušením záväzkov Ruska ako signatára Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktorým sa zaručuje územná celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny;

B.

keďže proruskí ozbrojenci a ruskí vojaci obsadili kľúčové budovy v hlavnom meste Krymu v Simferopoli, ako aj dôležité ukrajinské zariadenia a strategické ciele na Kryme vrátane aspoň troch letísk; keďže väčšinu ukrajinských vojenských jednotiek na polostrove obkľúčili, ale vojaci odmietli zložiť zbrane; keďže od začiatku krízy sa na Ukrajine rozmiestnil veľký počet ďalších ruských jednotiek;

C.

keďže dôvody prezentované ruským vedením na podporu tejto agresie sú absolútne neopodstatnené a strácajú spojenie s realitou na mieste, pretože na Rusov ani etnických Rusov na Kryme nikto neútočil ani ich nikto nezastrašoval;

D.

keďže samozvané a nelegitímne orgány na Kryme rozhodli 6. marca 2014 o tom, že požiadajú Rusko o začlenenie Krymu do Ruskej federácie, a vyhlásili referendum na 16. marca 2014 o oddelení Krymu od Ukrajiny, čím porušili ústavu Ukrajiny, ako aj Krymu;

E.

keďže predseda ruskej vlády oznámil plány na uplatnenie zrýchlených procedúr pre po rusky hovoriacich ľudí žijúcich v zahraničí na získanie ruského občianstva;

F.

keďže Rada federácie (horná komora parlamentu) Ruskej federácie vydala 1. marca 2014 súhlas na rozmiestnenie ozbrojených síl Ruskej federácie na Ukrajine na ochranu záujmov Ruska a po rusky hovoriacich obyvateľov na Kryme a v celej krajine;

G.

keďže na zmiernenie situácie, na uvoľnenie napätia, na zabránenie tomu, aby sa kríza vymkla spod kontroly, a na zabezpečenie mierového výsledku sú potrebné rozhodné medzinárodné diplomatické kroky na všetkých úrovniach a rokovania; keďže EÚ musí reagovať efektívne, aby si Ukrajina mohla zachovať zvrchovanosť a územnú celistvosť bez vonkajšieho tlaku;

H.

keďže predsedovia vlád a hlavy 28 členských štátov EÚ vydali rozhodné varovanie pred následkami krokov Ruska a prijali rozhodnutie o prerušení dvojstranných rozhovorov s Ruskom o vízových otázkach a rokovaní o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ako aj o pozastavení účasti inštitúcií EÚ na prípravách samitu skupiny G8, ktorý sa má uskutočniť v Soči v júni 2014;

1.

rozhodne odsudzuje akt agresie Ruska obsadením Krymu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Ukrajiny a ktorý je takto uznaný Ruskou federáciou aj medzinárodným spoločenstvom; požaduje bezodkladné zmiernenie krízy spolu s okamžitým odsunutím všetkých vojenských síl, ktoré sa na území Ukrajiny zdržiavajú nezákonne, a naliehavo vyzýva na plné rešpektovanie medzinárodného práva a existujúcich dohovorených záväzkov;

2.

pripomína, že tieto kroky sú jasným porušením Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, štatútu Rady Európy, Budapeštianskeho memoranda o bezpečnostných zárukách, dvojstrannej zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve z roku 1997, dohodu o štatúte a podmienkach prítomnosti ruskej Čiernomorskej flotily na území Ukrajiny z roku 1997 a ruských medzinárodných záväzkov; považuje kroky, ktoré podniká Rusko, za ohrozenie bezpečnosti EÚ; ľutuje rozhodnutie Ruskej federácie o neúčasti na stretnutí venovanom bezpečnosti Ukrajiny, ktoré zvolali signatári memoranda a ktoré bolo naplánované na 5. marca 2014 v Paríži;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že územnú celistvosť Ukrajiny zaručili Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo v Budapeštianskom memorande podpísanom s Ukrajinou, a poukazuje na to, že podľa ukrajinskej ústavy Krymská autonómna republika môže organizovať referendá iba o miestnych otázkach, a nie o úprave medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny; zdôrazňuje, že referendum o otázke pripojenia k Ruskej federácii sa preto bude považovať za protizákonné, podobne ako každé iné referendum, ktoré je v rozpore s ukrajinskou ústavou a medzinárodným právom; rovnaké stanovisko zaujíma k rozhodnutiu nezákonných a samozvaných orgánov Krymu vyhlásiť 11. marca 2014 nezávislosť;

4.

zdôrazňuje, že treba, aby EÚ a jej členské štáty hovorili k Rusku jedným spoločným hlasom a podporovali právo jednotnej Ukrajiny na slobodné určenie budúcnosti; preto víta a rozhodne podporuje spoločné vyhlásenie mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2014, v ktorom sa odsudzujú ruské akty agresie a podporujú územná celistvosť, jednota, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny; požaduje úzku transatlantickú spoluprácu pri riešení tejto krízy;

5.

odsudzuje oficiálnu ruskú doktrínu, podľa ktorej si Kremeľ nárokuje právo vojensky zasiahnuť v susedných suverénnych štátoch na „ochranu“ bezpečnosti ruských krajanov, ktorí tam žijú, keďže nie je v súlade s medzinárodným právom a kódexmi správania; zdôrazňuje, že takáto doktrína znamená jednostranné osvojenie pozície najvyššieho arbitra v medzinárodnom práve a bola použitá ako ospravedlnenie pre mnohé akty politickej, hospodárskej a vojenskej intervencie;

6.

pripomína, že v celonárodnom referende o nezávislosti, ktoré sa na Ukrajine uskutočnilo v roku 1991, väčšina krymského obyvateľstva hlasovala za podporu nezávislosti;

7.

zdôrazňuje svoje presvedčenie, že začatie konštruktívneho dialógu je najlepšou cestou vpred na riešenie každého konfliktu a na zaručenie dlhodobej stability na Ukrajine; chváli zodpovedné, rozvážne a zdržanlivé konanie ukrajinskej vlády v tejto vážnej kríze, v ktorej ide o územnú celistvosť a zvrchovanosť krajiny; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby stálo po boku Ukrajiny a podporovalo ju;

8.

odmieta Ruskom deklarovaný cieľ na ochranu po rusky hovoriaceho obyvateľstva na Kryme ako úplne neodôvodnený, pretože toto obyvateľstvo sa nestretlo, ani sa nestretá s nijakými prejavmi diskriminácie; rozhodne odmieta urážky ruskej propagandy, že demonštranti proti Janukovičovej politike sú fašisti;

9.

požaduje mierové riešenie súčasnej krízy a plné dodržiavanie zásad medzinárodného práva a záväzkov, ktoré sú v tomto práve zakotvené; zastáva názor, že situáciu treba upokojiť a ďalej zmierňovať, aby sa predišlo ozbrojenej konfrontácii na Kryme;

10.

zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť medzinárodného pozorovania a sprostredkovania; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby boli pripravené na využitie všetkých diplomatických a politických možností a na neúnavnú prácu so všetkými dôležitými medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, OBSE a Rada Európy, v záujme zabezpečenia mierového riešenia, ktoré sa musí zakladať na zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny; preto požaduje nasadenie plne vybavenej monitorovacej misie OBSE na Kryme;

11.

víta prijatú iniciatívu na vytvorenie kontaktnej skupiny pod záštitou OBSE, ale vyjadruje ľútosť zo skutočnosti, že ozbrojené skupiny zabránili 6. marca 2014 vstupu pozorovateľskej misie OBSE na Krym; kritizuje ruské orgány a samozvané krymské orgány za to, že nespolupracujú s pozorovateľskou misiou OBSE ani nepovoľujú jej členom úplný a bezpečný prístup do regiónu;

12.

odsudzuje skutočnosť, že osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Krym musel prerušiť svoju cestu po násilných vyhrážkach proti jeho osobe;

13.

zastáva názor, že niektoré aspekty dohody z 21. februára 2014, ktorú dohodli traja ministri zahraničných vecí v mene EÚ, ale ktorú porušil Janukovič tým, že ju znehodnotil podpísaním nového ústavného zákona, by mohli stále byť užitočné v súčasnej patovej situácii; zastáva však názor, že nikto nemôže dojednávať ani prijímať rozhodnutia, ktoré oslabujú zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a znovu zdôrazňuje základné právo ukrajinského ľudu na slobodné určenie budúcnosti svojej krajiny;

14.

s hlbokým znepokojením berie na vedomie správy o tom, že ozbrojenci označujú domy ukrajinských Tatárov v častiach Krymu, kde spolunažívajú Tatári a Rusi; konštatuje, že krymskí Tatári, ktorí sa vrátili do vlasti, keď Ukrajina získala nezávislosť, po tom, ako ich Stalin deportoval, vyzývali medzinárodné spoločenstvo, aby podporovalo územnú celistvosť Ukrajiny a komplexnú právnu a politickú dohodu o obnovení ich práv ako pôvodných obyvateľov Krymu; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, Komisiu, Radu, vysokého komisára OSN pre ľudské práva a osobitného predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, aby chránili práva tejto menšiny, ako aj všetkých ďalších menšinových spoločenstiev na krymskom polostrove; žiada úplné vyšetrenie prípadov zastrašovania Židov a útokov na židovské náboženské miesta po invázii na Krym;

15.

víta odhodlanosť ukrajinskej vlády na plnenie náročného reformného programu obsahujúceho politické, hospodárske a spoločenské zmeny; preto víta rozhodnutie Komisie o poskytnutí krátkodobej a strednodobej finančnej pomoci Ukrajine a podporného balíka v hodnote 11 miliárd EUR na pomoc pri stabilizovaní ekonomickej a finančnej situácie krajiny; očakáva, že Rada a Komisia spolu s MMF, Svetovou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj, Európskou investičnou bankou a ďalšími krajinami čo najskôr predložia dlhodobý balík konkrétnej finančnej pomoci, ktorý Ukrajine pomôže vyriešiť zhoršujúcu sa ekonomickú a sociálnu situáciu a poskytne hospodársku podporu na začatie potrebných hĺbkových a komplexných reforiem ukrajinského hospodárstva; pripomína potrebu na zorganizovanie a koordináciu medzinárodnej darcovskej konferencie, ktorú by mala zvolať Komisia a ktorá by sa mala uskutočniť čo najskôr; vyzýva MMF, aby zabránil ukladaniu neúnosných úsporných opatrení, ako je znižovanie dotácií na energetiku, ktoré ďalej zhoršia už aj tak veľmi ťažkú sociálno-ekonomickú situáciu krajiny;

16.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s Radou Európy a Benátskou komisiou poskytovali popri finančnej pomoci aj technickú pomoc, čo sa týka ústavných reforiem, posilnenia dodržiavania zásad právneho štátu a boja proti korupcii na Ukrajine; teší sa na pozitívny prehľad úspechov v tejto súvislosti a zdôrazňuje, že Majdan a všetci Ukrajinci očakávajú radikálnu zmenu a riadne fungujúci systém vládnutia;

17.

požaduje slobodné, spravodlivé, transparentné a celonárodné voľby za prítomnosti pozorovateľov OBSE-ODIHE a pripomína pripravenosť na vytvorenie vlastnej misie na rovnaký účel; vyzýva ukrajinské orgány, aby urobili všetko na stimulovanie účasti veľkého počtu voličov v prezidentských voľbách vrátane voličov vo východných a v južných častiach krajiny; pripomína svoju výzvu ukrajinským orgánom, aby uskutočnili parlamentné voľby v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, a podporuje schválenie pomerného volebného systému, ktorý by uľahčil riadne zastúpenie miestnych pomerov v krajine; zdôrazňuje dôležitosť parlamentu a jeho poslancov tak na ústrednej, ako aj miestnej úrovni pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

18.

vyzýva Ukrajinu, aby nepodľahla tlaku na odklad prezidentských volieb plánovaných na 25. mája 2014;

19.

požaduje vytvorenie vlády Ukrajiny, ktorá má širokú základňu a je čo najviac inkluzívna, aby sa minimalizovalo riziko obnovenia násilia a územného rozdelenia; rozhodne varuje Rusko pred krokmi, ktoré by mohli prispievať k vystupňovanej polarizácii pozdĺž etnických či jazykových hraníc; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby sa práva ľudí patriacich k národnostným menšinám vrátane práv po rusky hovoriacich Ukrajincov v plnej miere chránili a dodržiavali, a to v súlade s medzinárodnými normami a v úzkej spolupráci s OBSE a Radou Európy; pripomína svoju požiadavku na nový jazykový režim so širokým záberom, ktorý bude podporovať všetky menšinové jazyky;

20.

víta rozhodnutie úradujúceho prezidenta o vetovaní zákona zameraného na zrušenie zákona o jazykovej politike z 3. júla 2012; pripomína, že tento zákon by sa v nijakom prípade nemal uplatňovať na Kryme; vyzýva Najvyššiu radu, aby prípadne reformovala existujúce právne predpisy a uviedla ich do súladu so záväzkami Ukrajiny podľa Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov;

21.

víta pripravenosť hláv štátov a predsedov vlád 28 členských štátov EÚ čo najskôr podpísať politickú kapitolu v dohode o pridružení, a to ešte pred prezidentskými voľbami 25. mája 2014, a prijať jednostranné opatrenia, ako je zníženie colných poplatkov pre ukrajinský vývoz do EÚ, čo umožní Ukrajine ťažiť z ustanovení prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode, ako to navrhla Komisia 11. marca 2014; poukazuje na to, že EÚ je pripravená podpísať dohodu o pridružení/prehĺbenú a komplexnú dohodu o voľnom obchode, len čo bude ukrajinská vláda pripravená na tento krok; trvá na vyslaní jasných signálov, ktoré Rusku dajú najavo, že nič v tejto dohode neohrozuje ani nepoškodzuje budúce kooperačné dvojstranne politické a hospodárske vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom; ďalej poukazuje na to, že Ukrajina, ako každý iný európsky štát, podľa článku 49 Zmluvy o Európskej únie má európske vyhliadky a môže sa uchádzať o členstvo v Únii pod podmienkou, že sa hlási k zásadám demokracie, dodržiava základné slobody, ľudské a menšinové práva a zabezpečuje dodržiavanie zásad právneho štátu;

22.

pripomína v tejto súvislosti, že vývoz zbraní a vojenskej technológie môže ohroziť stabilitu a mier celého regiónu a mal by sa okamžite pozastaviť; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že členské štáty EÚ vyvážali vo veľkom rozsahu zbrane a vojenskú technológiu vrátane významných strategických konvenčných kapacít do Ruska;

23.

víta rozhodnutie Európskej rady zo 6. marca 2014 o prvej vlne cielených opatrení smerom k Rusku, ako je prerušenie dvojstranných rozhovorov o vízových otázkach a o novej dohode, ako aj rozhodnutie členských štátov a inštitúcií EÚ o neúčasti na samite skupiny G8 v Soči; upozorňuje však, že ak sa situácia nezmierni alebo v prípade ďalšieho vyhrocovania situácie pripojením Krymu, EÚ by mala rýchlo prijať vhodné opatrenia, ktoré by zahrnovali embargo na vývoz zbraní a technológií dvojakého použitia, obmedzenia pri vydávaní víz, zmrazenie účtov, uplatňovanie právnych predpisov v oblasti prania špinavých peňazí proti jednotlivcom, ktorí sa podieľali na rozhodovaní v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, ako aj opatrenia proti ruským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, najmä v energetickom odvetví, aby v plnom rozsahu plnili právo EÚ, a ktoré ovplyvňujú existujúce politické a hospodárske väzby s Ruskom;

24.

zdôrazňuje, že parlamentná spolupráca medzi Európskym parlamentom a ruskou Štátnou dumou a Radou federácie nemôže pokračovať ako doteraz;

25.

víta rozhodnutie Rady o prijatí sankcií zameraných na zmrazenie a znovu získanie spreneverených ukrajinských finančných prostriedkov, pričom cieľom týchto sankcií je 18 osôb vrátane Janukoviča;

26.

vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala projekty v južnom koridore, ktoré účinne diverzifikujú dodávky energie, a naliehavo žiada členské štáty, aby nezapájali svoje štátne podniky do projektov s ruskými spoločnosťami, ktoré zvyšujú európsku zraniteľnosť;

27.

zdôrazňuje dôležitosť bezpečných, diverzifikovaných a cenovo dostupných energetických dodávok na Ukrajinu: v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú úlohu energetického spoločenstva, ktorému v roku 2014 predsedá Ukrajina, a vybudovania odolnosti Ukrajiny voči energetickým hrozbám prichádzajúcim z Ruska; pripomína, že treba zväčšiť skladovacie kapacity EÚ a zabezpečiť opačný tok plynu z členských štátov EÚ na Ukrajinu; víta návrh Komisie na modernizáciu ukrajinského systému na prepravu plynu a na pomoc pri splácaní dlhov Ukrajiny firme Gazprom; zdôrazňuje, že naliehavo treba ďalej pokračovať smerom k plneniu spoločnej politiky energetickej bezpečnosti, s odolným vnútorným trhom a diverzifikovanými dodávkami energie, a pracovať na úplnej realizácii tretieho energetického balíka opatrení, čím by sa EÚ mala stať menej závislou od ruských dodávok ropy a plynu;

28.

vyzýva Radu, aby bezodkladne povolila Komisii urýchliť liberalizáciu vízového režimu s Ukrajinou, s cieľom postupne dospieť k zavedeniu bezvízového režimu, podľa príkladu Moldavska; medzitým požaduje okamžité zavedenie dočasných, veľmi jednoduchých a cenovo dostupných postupov vydávania víz na úrovni EÚ aj členských štátov;

29.

je pevne presvedčený, že udalosti na Ukrajine potvrdzujú, že EÚ musí posilniť svoje úsilie a podporovať európsku voľbu a územnú celistvosť Moldavska a Gruzínska, pretože tieto krajiny sa pripravujú na podpísanie dohody o pridružení a prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode s EÚ koncom roka;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, úradujúcemu prezidentovi a vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0170.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0595.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0101.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/218


P7_TA(2014)0249

Vykonávanie Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o vykonávaní Lisabonskej zmluvy so zreteľom na Európsky parlament (2013/2130(INI))

(2017/C 378/25)

Európsky parlament,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (1),

so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 (2) a zo 4. júla 2013 o zlepšení praktických opatrení týkajúcich sa konania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2014 (3),

so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou (4),

so zreteľom na pokračujúce rokovania o revízii Medziinštitucionálnej dohody z 20. novembra 2002 uzavretej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (5),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o novej úlohe a kompetenciách Európskeho parlamentu pri vykonávaní Lisabonskej zmluvy (6),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0120/2014),

A.

keďže Lisabonská zmluva prehlbuje demokratickú legitimitu Európskej únie posilňovaním úlohy Európskeho parlamentu v rámci postupu, ktorý vedie k voľbe predsedu Európskej komisie a uvedeniu Európskej komisie do úradu;

B.

keďže podľa nového postupu volieb predsedu Európskej komisie stanoveného v Lisabonskej zmluve Parlament volí tohto predsedu väčšinou svojich členov;

C.

keďže v Lisabonskej zmluve sa stanovuje, že Európska rada by mala pred navrhnutím kandidáta na funkciu predsedu Európskej komisie zohľadniť výsledky volieb do Európskeho parlamentu a uskutočniť s novým Parlamentom konzultácie;

D.

keďže každá z hlavných európskych politických strán v súčasnosti vymenúva svojho vlastného kandidáta na post predsedu Komisie;

E.

keďže zvolený predseda novej Komisie by mal v plnej miere využívať výsady, ktoré mu boli udelené Lisabonskou zmluvou, a mal by uskutočniť všetky kroky potrebné na to, aby zabezpečil efektívne fungovanie budúcej Komisie, a to i napriek jej veľkosti, ktorá sa vzhľadom na rozhodnutia Európskej rady nebude zmenšovať, ako je uvedené v Lisabonskej zmluve;

F.

keďže by sa mala posilniť zodpovednosť Komisie voči Parlamentu prostredníctvom ročného a viacročného plánovania Únie, ako aj tým, že sa dosiahne symetria medzi väčšinami potrebnými pre voľbu predsedu Komisie a pre návrh na vyslovenie nedôvery;

G.

keďže je potrebné posilniť úlohu Parlamentu ako orgánu, ktorý stanovuje agendu v legislatívnych veciach, a keďže je nevyhnutné v plnej miere uplatňovať zásadu, podľa ktorej majú Parlament a Rada v legislatívnych veciach rovnocenné postavenie a ktorá je zakotvená v Lisabonskej zmluve;

H.

keďže súčasné medzinárodné dohody by sa mali pri príležitosti uvedenia novej Komisie do úradu preskúmať a zlepšiť;

I.

keďže v článku 36 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sa uvádza, že vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (vysoký predstaviteľ) sa pravidelne radí s Európskym parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a informuje ho o vývoji v týchto politikách; vysoký predstaviteľ má zabezpečovať, aby boli názory Európskeho parlamentu náležite zohľadnené;

J.

keďže vo vyhlásení vysokej predstaviteľky o politickej zodpovednosti (7) vypracovanom po prijatí rozhodnutia Rady o ESVČ sa uvádza, že vysoká predstaviteľka preskúma a v prípade potreby navrhne upraviť existujúce ustanovenia (8) o prístupe poslancov Európskeho parlamentu k utajovaným dokumentom a skutočnostiam v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky;

K.

keďže v článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Európsky parlament je ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania pri dojednávaní a uzatváraní medzinárodných dohôd a keďže sa toto ustanovenie vzťahuje aj na dohody týkajúce sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

Legitimita a politická zodpovednosť Komisie

(Uvedenie do úradu a odvolanie Komisie)

1.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť demokratickú legitimitu, nezávislosť a politickú úlohu Komisie; konštatuje, že vďaka novému postupu, v rámci ktorého predsedu Komisie volí Parlament, sa posilní legitimita a politická úloha Komisie a vzrastie význam európskych volieb, pretože rozhodnutie voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu bude mať priamejšie prepojenie s voľbami predsedu Komisie;

2.

zdôrazňuje, že možnosti posilnenia demokratickej legitimity Európskej únie stanovené Lisabonskou zmluvou by sa mali realizovať v plnej miere, okrem iného aj tým, že európske politické strany vymenujú kandidátov na funkciu predsedu Komisie, a tak európske voľby získajú nový politický rozmer a hlasovanie občanov bude užšie prepojené s voľbou predsedu Komisie zo strany Európskeho parlamentu;

3.

naliehavo vyzýva budúci konvent, aby v záujme posilnenia demokratickej legitimity Komisie prehodnotil spôsob jej formovania; naliehavo žiada budúceho predsedu Komisie, aby zvážil, akým spôsobom zloženie, vytvorenie a politické priority Komisie posilnia politiku blízkosti k občanom;

4.

opätovne potvrdzuje, že všetky európske politické strany by mali svojich kandidátov na predsedu Komisie vymenovať v dostatočnom predstihu pred stanoveným dátumom európskych volieb;

5.

očakáva, že kandidáti na predsedu Komisie budú zohrávať významnú úlohu v kampani pre európske voľby tým, že vo všetkých členských štátoch budú šíriť a propagovať politický program svojej európskej politickej strany;

6.

opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej rade, aby včas a pred voľbami objasnila, ako bude brať do úvahy voľby do Európskeho parlamentu a rešpektovať rozhodnutie občanov vo svojom návrhu kandidáta do funkcie predsedu Komisie, a to v rámci konzultácií, ktoré sa majú uskutočniť medzi Parlamentom a Európskou radou podľa vyhlásenia 11 pripojeného k Lisabonskej zmluve; v tejto súvislosti opätovne vyzýva Európsku radu, aby s Európskym parlamentom dohodla podmienky konzultácií uvedených v článku 17 ods. 7 ZEÚ a aby zabezpečili plynulý priebeh procesu vedúceho k voľbám predsedu Európskej komisie, ako sa stanovuje vo vyhlásení 11 k článku 17 ods. 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii;

7.

žiada, aby sa čo najväčší počet členov budúcej Komisie vybral spomedzi zvolených poslancov Európskeho parlamentu;

8.

domnieva sa, že zvolený predseda Komisie by mal mať pri výbere ďalších členov Komisie väčšiu nezávislosť; vyzýva vlády členských štátov, aby predložili rodovo vyvážené návrhy kandidátov; vyzýva zvoleného predsedu Komisie, aby na vlády členských štátov naliehal s tým, že kandidáti na úrad komisára mu musia umožniť, aby zostavil rodovo vyvážené kolégium a zamietol akéhokoľvek navrhovaného kandidáta, ktorý nepreukáže všeobecné kompetencie, európsku angažovanosť či nepochybnú nezávislosť;

9.

v nadväznosti na politickú dohodu dosiahnutú na zasadnutí Európskej rady 11. a 12. decembra 2008 a na rozhodnutie Európskej rady z 22. mája 2013 o počte členov Európskej komisie sa nazdáva, že by sa mali naplánovať ďalšie opatrenia, ako je vymenovanie komisárov bez kresla alebo vytvorenie systému podpredsedov Komisie zodpovedných za hlavné tematické súbory a s právomocami koordinovať prácu Komisie v príslušných oblastiach, zamerané na efektívnejšie fungovanie Komisie bez toho, aby tým bolo dotknuté právo na vymenovanie jedného komisára na členský štát a hlasovacie právo všetkých komisárov;

10.

vyzýva ďalší konvent, aby sa opätovne venoval otázke veľkosti Komisie, ako aj jej organizácii a fungovaniu;

11.

domnieva sa, že zloženie Európskej komisie musí zabezpečiť stabilitu, pokiaľ ide o počet a obsah portfólií, a súčasne zaručiť vyvážený rozhodovací proces;

12.

zdôrazňuje, že ako sa uvádza v odseku 2 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, od kandidáta na predsedu Komisie by sa malo vyžadovať, aby Európskemu parlamentu po vymenovaní Európskou radou predložil politické usmernenia pre svoj mandát, pričom by nasledovala rozsiahla výmena názorov pred tým, ako Parlament zvolí navrhovaného kandidáta za predsedu Komisie;

13.

naliehavo vyzýva budúceho dezignovaného predsedu Komisie, aby náležite zohľadnil návrhy a odporúčania na právne predpisy Európskej únie, ktoré v minulosti vypracoval Parlament na základe iniciatívnych správ alebo uznesení, ktoré získali podporu veľkej väčšiny poslancov Európskeho parlamentu a ktorými sa bývalá Komisia do uplynutia svojho mandátu dostatočne nezaoberala;

14.

domnieva sa, že väčšina, ktorá je v súčasnosti podľa článku 234 ZFEÚ potrebná pre návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, by sa v budúcej revízii zmlúv mala znížiť tak, aby bola potrebná iba väčšina všetkých poslancov Európskeho parlamentu, bez toho, aby tým bolo ohrozené fungovanie inštitúcií;

15.

domnieva sa, že bez ohľadu na kolektívnu zodpovednosť kolégia za opatrenia Komisie môžu byť jednotliví komisári zodpovední za opatrenia svojich generálnych riaditeľstiev;

Legislatívna iniciatíva a činnosť

(Parlamentná právomoc a kontrola)

16.

zdôrazňuje, že Lisabonská zmluva mala predstavovať krok vpred v úsilí o zabezpečenie vyššej transparentnosti a demokratickosti rozhodovacích procesov a mala tak byť vyjadrením záväzku zmluvy k užšiemu spojenectvu medzi národmi Európy, v ktorom sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, a to posilnením úlohy Európskeho parlamentu a národných parlamentov, a tým aj zabezpečením demokratickejších a transparentnejších postupov prijímania aktov Únie, ktoré majú zásadný význam vzhľadom na dosah týchto aktov na občanov a podniky; poukazuje však na to, že tento demokratický cieľ možno dosiahnuť len ťažko, ak inštitúcie EÚ navzájom nerešpektujú svoje kompetencie, postupy stanovené v zmluvách a zásadu lojálnej spolupráce;

17.

zdôrazňuje potrebu plnej spolupráce medzi inštitúciami zapojenými do legislatívneho procesu, pokiaľ ide o výmenu dokumentov, ako sú právne stanoviská, aby sa týmto inštitúciám umožnilo viesť konštruktívny, úprimný a právoplatný dialóg;

18.

poznamenáva, že Parlament sa od nadobudnutia platnosti ZFEÚ osvedčil ako angažovaný a zodpovedný spoluzákonodarca a že vzájomná súčinnosť medzi Parlamentom a Komisiou je celkovo pozitívna a založená na bezproblémovej komunikácii a spolupráci;

19.

domnieva sa, že i keď je celkové hodnotenie medziinštitucionálnych vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou pozitívne, zostáva viacero otázok a nedostatkov, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť a prijatie príslušných opatrení;

20.

zdôrazňuje, že úsilie o dosiahnutie účinnosti nesmie znamenať nižšiu kvalitu právnych predpisov ani zrieknutie sa vlastných cieľov zo strany Parlamentu; zastáva názor, že popri snahe o dosiahnutie účinnosti musí Parlament dodržiavať príslušné legislatívne normy, pokračovať v plnení svojich vlastných cieľov a zároveň zabezpečiť, aby právne predpisy boli dobre navrhnuté, reagovali na jasne identifikované potreby a boli v súlade so zásadou subsidiarity;

21.

upozorňuje, že výzva, ktorou je zaistenie transparentnosti, je stále prítomná a spoločná pre všetky inštitúcie, a to najmä v rámci dohôd v prvom čítaní; poznamenáva, že Parlament náležite reagoval na túto výzvu tým, že do svojho rokovacieho poriadku prijal nové články 70 a 70a;

22.

vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktoré stále existujú pri uplatňovaní riadneho legislatívneho postupu, najmä v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), spoločnej rybárskej politiky (SRP) a priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (Štokholmský program), ako aj pri zlaďovaní aktov bývalého tretieho piliera s hierarchiou noriem Lisabonskej zmluvy a celkovo s ohľadom na pokračujúcu nesúmernosť, pokiaľ ide o transparentnosť zapojenia Komisie do prípravnej činnosti oboch zložiek legislatívneho orgánu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pracovných metód Rady, ktoré sa upravujú tak, aby zástupcom Parlamentu umožňovali zúčastňovať sa na niektorých z jej schôdzí, ak je to riadne odôvodnené na základe zásady vzájomnej plnej spolupráce medzi inštitúciami;

23.

poukazuje na to, že výber správneho právneho základu, ako to potvrdil Súdny dvor, je otázkou ústavnej povahy, pretože určuje existenciu a rozsah právomocí EÚ, postupy, ktorými sa treba riadiť, a príslušné právomoci inštitucionálnych aktérov, ktorí sa podieľajú na prijímaní aktu; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Parlament sa musel na Súdny dvor opakovane obracať so žalobami s cieľom zrušiť akty prijaté Radou z dôvodu výberu právneho základu vrátane žalôb proti dvom aktom prijatým v rámci zastaraného „tretieho piliera“ dávno po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (9);

24.

varuje pred obchádzaním práva Parlamentu na prijímanie právnych predpisov zahrnutím ustanovení, na ktoré by sa mal vzťahovať riadny legislatívny postup, do návrhov aktov Rady, využívaním jednoduchých usmernení Komisie alebo neuplatniteľných vykonávacích alebo delegovaných aktov alebo tým, že sa nenavrhnú právne predpisy, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky alebo medzinárodných obchodných a investičných dohôd;

25.

žiada Komisiu, aby lepšie využívala prípravnú legislatívnu fázu, najmä cenné príspevky zhromaždené na základe zelených a bielych kníh, a pravidelne a rovnocenne s Radou informovala Európsky parlament o prípravnej činnosti, ktorú vykonávajú jej útvary;

26.

nazdáva sa, že Parlament by mal viac rozvinúť a v plnej miere využívať svoju nezávislú štruktúru na posúdenie vplyvu akýchkoľvek podstatných zmien alebo úprav pôvodného návrhu predloženého Komisiou;

27.

zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal takisto posilniť svoje nezávislé hodnotenie vplyvu na základné práva, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa skúmajú v rámci legislatívneho procesu, a stanoviť mechanizmy na monitorovanie porušovania ľudských práv;

28.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia si formálne plní svoje povinnosti a reaguje na žiadosti Parlamentu o legislatívne iniciatívy do troch mesiacov, nenavrhuje vždy skutočné a zásadné nadväzné opatrenia;

29.

žiada, aby sa pri budúcej revízii zmlúv v plnej miere uznalo právo Parlamentu na legislatívnu iniciatívu tým, že Komisia bude povinná zaoberať sa všetkými žiadosťami, ktoré Parlament podá podľa článku 225 ZFEÚ, a to predložením legislatívneho návrhu v primeranej časovej lehote;

30.

domnieva sa, že pri budúcej revízii zmlúv by sa mala právomoc Komisie stiahnuť legislatívne návrhy obmedziť na prípady, keď Parlament po prijatí svojej pozície v prvom čítaní bude súhlasiť s tým, že návrh už vzhľadom na zmenené okolnosti nie je odôvodnený;

31.

poukazuje na to, že Parlament v zásade privítal zavedenie delegovaných aktov v článku 290 ZFEÚ, pretože poskytujú širšie možnosti dohľadu, no zdôrazňuje, že udelenie takýchto delegovaných právomocí alebo vykonávacích právomocí podľa článku 291 nie je nikdy povinné; uznáva, že o využití delegovaných aktov by sa malo uvažovať vtedy, keď je potrebná flexibilita a účinnosť a nemožno ich dosiahnuť riadnym legislatívnym postupom, a to za predpokladu, že v základnom akte je výslovne určený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovania a jasne sú stanovené podmienky, ktorými sa delegovanie musí riadiť; vyjadruje znepokojenie nad tendenciou Rady trvať na vykonávacích aktoch aj pri ustanoveniach, kde by sa mal použiť len základný akt či delegované akty; zdôrazňuje, že zákonodarca sa môže rozhodnúť, že umožní použitie vykonávacích aktov výhradne pri prijímaní prvkov, ktoré nepredstavujú ďalšiu politickú orientáciu; uznáva, že článok 290 výslovne obmedzuje rozsah pôsobnosti delegovaných aktov na nepodstatné prvky legislatívneho aktu a že delegované akty sa preto nesmú použiť v súvislosti s pravidlami, ktoré sú pre predmet daných právnych predpisov zásadné;

32.

upozorňuje na potrebu primerane rozlišovať medzi podstatnými prvkami legislatívneho aktu, o ktorých môže rozhodnúť len legislatívny orgán v samotnom legislatívnom akte, a nepodstatnými prvkami, ktoré sa môžu doplniť alebo zmeniť prostredníctvom delegovaných aktov;

33.

chápe, že delegované akty môžu byť pružným a účinným nástrojom; zdôrazňuje dôležitosť voľby medzi delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi z hľadiska dodržiavania požiadaviek stanovených v zmluve pri súčasnej ochrane normotvorných výsad Parlamentu a opakuje svoju požiadavku adresovanú Komisii a Rade, aby sa dohodli s Parlamentom na uplatňovaní kritérií pre využívanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, aby sa vykonávacie akty nepoužívali ako náhrada za delegované akty;

34.

naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s odsekom 15 Rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou primerane zapájala Parlament do fázy príprav delegovaných aktov a poskytovala jeho poslancom všetky relevantné informácie;

35.

žiada Komisiu, aby dodržiavala rámcovú dohodu týkajúcu sa prístupu odborníkov Parlamentu na schôdze odborníkov Komisie, a to tak, že zabráni tomu, aby sa považovali za komitologické výbory, pokiaľ diskutujú o iných otázkach, ako sú vykonávacie opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011;

36.

zdôrazňuje osobitný význam a dôsledky začlenenia Charty základných práv do Lisabonskej zmluvy; upozorňuje, že charta sa stala pre inštitúcie EÚ a členské štáty právne záväznou pri vykonávaní práva Únie, čím pretvára základné hodnoty na konkrétne práva;

37.

pripomína, že Lisabonská zmluva zaviedla nové právo začať európsku iniciatívu občanov; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť všetky technické a byrokratické prekážky, ktoré stále bránia účinnému využívaniu európskej iniciatívy občanov, a nabáda na aktívnu účasť občanov pri formovaní politík EÚ;

38.

vyzdvihuje skutočnosť, že Lisabonská zmluva prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; domnieva sa, že aktívna úloha, ktorú môžu národné parlamenty zastávať v rámci usmerňovania členov Rady ministrov, a dobrá spolupráca medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu pomôcť nastoliť zdravú parlamentnú protiváhu k uplatňovaniu výkonnej moci v rámci fungovania EÚ; odkazuje aj na odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi podľa článku 7 ods. 2 protokolu č. 2, ktoré uvádzajú, že široký rozsah delegovania podľa článku 290 ZFEÚ v navrhovanom akte neumožňuje posúdiť, či by konkrétna legislatívna prax bola alebo nebola v súlade so zásadou subsidiarity;

Medzinárodné vzťahy

(Parlamentná právomoc a kontrola)

39.

pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa posilnila úloha a právomoci Európskeho parlamentu v oblasti medzinárodných zmlúv, a poukazuje na skutočnosť, že medzinárodné zmluvy sa v súčasnosti čoraz častejšie týkajú oblastí, ktoré majú vplyv na každodenný život občanov a ktoré už tradične a aj podľa primárneho práva EÚ patria do rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu; považuje za nevyhnutné, aby sa ustanovenie článku 218 ods. 10 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Parlament musí byť ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných zmlúv, uplatňovalo v zhode s článkom 10 ZEÚ, podľa ktorého je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii, čo si vyžaduje transparentnosť a demokratickú diskusiu o témach, o ktorých sa má rozhodnúť;

40.

poznamenáva, že odmietnutie dohôd SWIFT a ACTA bolo zo strany Parlamentu prejavom toho, že využil novo nadobudnuté výsady;

41.

na základe článku 18 ZEÚ zdôrazňuje zodpovednosť PK/VP za zabezpečovanie konzistentnosti vonkajšej činnosti EÚ; okrem toho podčiarkuje, že PK/VP sa v súlade s článkami 17 a 36 ZEÚ zodpovedá Parlamentu a má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo zmluvy;

42.

pokiaľ ide o medzinárodné dohody, pripomína oprávnenie Parlamentu požiadať Radu, aby neschválila začiatok rokovaní, kým Parlament nevyjadrí svoju pozíciu k navrhovanému rokovaciemu mandátu, a je presvedčený, že by sa mala zvážiť rámcová dohoda s Radou;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby Komisia vopred informovala Parlament o svojom úmysle začať medzinárodné rokovanie, ďalej aby mal Parlament skutočne možnosť vyjadriť informované stanovisko k rokovacím mandátom a aby sa toto stanovisko zohľadnilo; trvá na tom, že medzinárodné dohody by mali zahŕňať primerané podmienky, aby spĺňali článok 21 ZEÚ;

44.

pripisuje veľký význam začleneniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd, ako aj začleneniu kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji do obchodných a investičných dohôd a vyjadruje spokojnosť s iniciatívami Parlamentu, pokiaľ ide o prijímanie plánov týkajúcich sa kľúčových podmienok; pripomína Komisii potrebu zohľadňovať stanoviská a uznesenia Parlamentu a poskytovať spätnú väzbu o ich začlenení do rokovaní o medzinárodných dohodách a do návrhov právnych predpisov; dúfa, že nástroje potrebné na rozvíjanie investičnej politiky EÚ budú včas funkčné;

45.

žiada, aby bol Parlament v súlade s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ ihneď, v plnom rozsahu a presne informovaný vo všetkých etapách konania týkajúceho sa uzatvárania medzinárodných dohôd vrátane dohôd uzatváraných v oblasti SZBP a aby mu bol umožnený prístup k rokovacím podkladom Únie na základe príslušných postupov a podmienok s cieľom zabezpečiť, že Parlament bude môcť prijať konečné rozhodnutie s dôkladnou znalosťou problematiky; zdôrazňuje, že aby malo toto ustanovenie zmysel, príslušní členovia výboru by mali mať prístup k rokovacím mandátom a iným príslušným rokovacím dokumentom;

46.

pri dodržiavaní zásady, že súhlas Parlamentu s medzinárodnými dohodami nemôže byť podmienečný, poukazuje na to, že Parlament má právo vypracovať odporúčania, pokiaľ ide o uplatňovanie dohôd v praxi; preto žiada, aby Komisia pravidelne podávala Parlamentu správy o vykonávaní medzinárodných dohôd vrátane podmienok v oblasti ľudských práv a iných podmienok dohôd;

47.

pripomína, že je potrebné vyhýbať sa predbežnému uplatňovaniu medzinárodných dohôd predtým, ako Parlament udelí súhlas, pokiaľ Parlament nesúhlasí s udelením výnimky; zdôrazňuje, že pravidlá potrebné pre interné uplatňovanie medzinárodných dohôd nemôže Rada prijímať sama vo svojom rozhodnutí o uzatvorení dohody a že sa musia v plnej miere dodržiavať príslušné legislatívne postupy stanovené v zmluvách;

48.

opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby Parlament prijal nevyhnutné opatrenia s cieľom monitorovať vykonávanie medzinárodných dohôd;

49.

trvá na tom, že Parlament by mal byť zapojený do rozhodovania o pozastavení alebo ukončení medzinárodných dohôd, ktorých uzatvorenie si vyžaduje jeho súhlas;

50.

vyzýva PK/VP, aby v súlade s vyhlásením o politickej zodpovednosti posilnila systematické konzultácie ex ante s Parlamentom o nových strategických a politických dokumentoch a mandátoch;

51.

v súlade so záväzkom, ktorý prijala PK/VP vo vyhlásení o politickej zodpovednosti, požaduje rýchle uzavretie rokovaní o medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, pokiaľ ide o prístup Európskeho parlamentu k utajovaným skutočnostiam Rady a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

52.

opakuje svoju výzvu, aby delegácie Únie podávali politické správy kľúčovým funkcionárom Parlamentu v rámci regulovaného prístupu;

53.

požaduje prijatie štvorstranného memoranda o porozumení medzi Európskym parlamentom, Radou, Komisiou a ESVČ o jednotnom a účinnom poskytovaní informácií v oblasti vonkajších vzťahov;

54.

pripomína, že Európsky parlament je dnes v oblasti bezpečnostných politík plnohodnotným inštitucionálnym aktérom, a preto je oprávnený aktívne sa podieľať na určovaní prvkov a priorít týchto politík a na hodnotení nástrojov v tejto oblasti, čo je proces, ktorý by mali spoločne vykonávať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada; domnieva sa, že Európsky parlament by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri hodnotení a určovaní vnútorných bezpečnostných politík, pretože tie majú veľký vplyv na základné práva všetkých ľudí žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť, aby tieto politiky patrili do kompetencie jediného priamo voleného európskeho orgánu pre kontrolu a demokratický dohľad;

55.

poukazuje na skutočnosť, že ZFEÚ rozšírila rozsah výlučných právomocí Únie v oblasti spoločnej obchodnej politiky, ktorá v súčasnosti zahŕňa nielen všetky aspekty obchodu, ale aj priame zahraničné investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Parlament má teraz plnú právomoc rozhodovať spoločne s Radou o tvorbe práva a o schvaľovaní obchodných a investičných dohôd;

56.

zdôrazňuje význam lojálnej a efektívnej spolupráce inštitúcií EÚ v rámci ich príslušných právomocí pri posudzovaní právnych predpisov a medzinárodných dohôd s cieľom predvídať obchodné a ekonomické trendy, určovať priority a možnosti, stanovovať strednodobé a dlhodobé stratégie, určovať mandáty pre medzinárodné dohody, analyzovať/navrhovať a prijímať právne predpisy a monitorovať vykonávanie obchodných a investičných dohôd, ako aj dlhodobých iniciatív v oblasti spoločnej obchodnej politiky;

57.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby pokračoval proces vytvárania účinných kapacít vrátane vyčlenenia potrebných zamestnancov a finančných zdrojov s cieľom aktívne stanoviť a dosiahnuť politické ciele v oblasti obchodu a investícií a zároveň zabezpečiť právnu istotu, účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a rešpektovanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách;

58.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nepretržitý tok včasných, presných, úplných a nestranných informácií umožňujúcich kvalitnú analýzu, ktorá je potrebná na posilnenie spôsobilosti a pocitu zodpovednosti politických činiteľov Parlamentu, čo vedie k väčšej medziinštitucionálnej synergii v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a zároveň potrebu zabezpečiť, aby bol Parlament vo všetkých fázach plne a presne informovaný, a to aj prostredníctvom prístupu k prerokúvaným textom Únie na základe príslušných postupov a podmienok, pričom Komisia bude aktívna a spraví maximum na zabezpečenie tohto toku informácií; ďalej zdôrazňuje význam poskytovania informácií Parlamentu na zabezpečenie toho, aby nevznikali neželané situácie, ktoré by mohli viesť k nedorozumeniam medzi inštitúciami, a v tejto súvislosti víta pravidelné technické informačné stretnutia, ktoré Komisia usporadúva na rôzne témy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo viacerých prípadoch Parlament nezískal informácie od Komisie, ale prostredníctvom alternatívnych kanálov;

59.

opakuje, že je potrebné, aby inštitúcie pri vykonávaní zmlúv, sekundárnych právnych predpisov a rámcovej dohody spolupracovali a aby Komisia počas prípravy, prijímania a vykonávania právnych predpisov v oblasti spoločnej obchodnej politiky pracovala nezávisle a transparentne, a domnieva sa, že jej úloha je v celom procese kľúčová;

Ústavná dynamika

(Medziinštitucionálne vzťahy a medziinštitucionálne dohody)

60.

zdôrazňuje, že Komisia má podľa článku 17 ods. 1 ZEÚ prijímať iniciatívy s cieľom dosiahnuť medziinštitucionálne dohody o ročnom a viacročnom programovaní Únie; upozorňuje na potrebu zapojiť v skoršej etape nielen Parlament, ale aj Radu do prípravy ročného pracovného programu Komisie a zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia realistického a spoľahlivého plánovania, ktoré možno účinne vykonávať a ktoré môže byť základom medziinštitucionálneho plánovania; zastáva názor, že s cieľom zvýšiť politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu by sa mohlo naplánovať hodnotenie v polovici trvania na posúdenie celkového plnenia oznámeného mandátu zo strany Komisie;

61.

poukazuje na to, že v článku 17 ods. 8 ZEÚ je výslovne zakotvená zásada, že Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu, čo má zásadný význam pre riadne fungovanie politického systému EÚ;

62.

zdôrazňuje, že podľa článku 48 ods. 2 ZEÚ má Parlament právomoc predložiť zmeny Zmluvy a toto právo využije na predstavenie nových nápadov pre budúcnosť Európy a inštitucionálny rámec EÚ;

63.

domnieva sa, že rámcová dohoda uzatvorená medzi Parlamentom a Komisiou a jej pravidelné aktualizácie sú nevyhnutné na posilnenie a rozvoj štruktúrovanej spolupráce medzi oboma inštitúciami;

64.

víta skutočnosť, že rámcová dohoda prijatá v roku 2010 v značnej miere posilnila politickú zodpovednosť Komisie voči Parlamentu;

65.

zdôrazňuje skutočnosť, že pravidlá týkajúce sa dialógu a prístupu k informáciám umožňujú komplexnejšiu parlamentnú kontrolu činností Komisie, a tak prispievajú k rovnakému zaobchádzaniu s Parlamentom a Radou zo strany Komisie;

66.

poznamenáva, že určité ustanovenia súčasnej rámcovej dohody je ešte nutné zrealizovať a rozvinúť; navrhuje, aby odchádzajúci Parlament prijal všeobecnú líniu takéhoto zlepšenia, aby nastupujúci Parlament mohol zvážiť príslušné návrhy;

67.

vyzýva Komisiu, aby spolu s Parlamentom konštruktívne posúdila existujúcu rámcovú dohodu a jej vykonávanie a venovala osobitnú pozornosť rokovaniam, prijatiu a vykonávaniu medzinárodných dohôd;

68.

nazdáva sa, že v rámci tohto mandátu by sa mali v plnej miere preskúmať možnosti dané súčasnými zmluvami na posilnenie politickej zodpovednosti výkonnej moci a zefektívnenie existujúcich ustanovení o právnych predpisoch a politickej spolupráci;

69.

pripomína, že vzhľadom na skúsenosti nadobudnuté v tomto legislatívnom období je potrebné aktualizovať viacero otázok, ako sú delegované akty, vykonávacie opatrenia, posúdenia vplyvu, riešenie legislatívnych iniciatív a parlamentné otázky;

70.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že jeho opakované výzvy na opätovné prerokovanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z roku 2003 v záujme zohľadnenia nového legislatívneho prostredia, ktoré vzniklo Lisabonskou zmluvou, ustálenia súčasných najlepších postupov a aktualizácie dohody v súlade s programom inteligentnej regulácie zostávajú bez odozvy;

71.

vyzýva Radu ministrov, aby vyjadrila svoju pozíciu k možnosti účasti na trojstrannej dohode s Parlamentom a Komisiou s cieľom dosiahnuť ďalší pokrok, pokiaľ ide o otázky už uvedené v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva;

72.

domnieva sa, že otázky týkajúce sa výlučne vzťahov medzi Parlamentom a Komisiou by mali byť naďalej predmetom dvojstrannej rámcovej dohody; zdôrazňuje, že Parlament sa neuspokojí s ničím menším ako s tým, čo sa dosiahlo v rámci existujúcej rámcovej dohody;

73.

domnieva sa, že jedným z hlavných problémov ústavného rámca Lisabonskej zmluvy je riziko, že spoluprácou vlád sa ohrozí „metóda Spoločenstva“, a tak sa oslabí úloha Parlamentu a Komisie v prospech inštitúcií zastupujúcich vlády členských štátov;

74.

poukazuje na to, že v článku 2 ZEÚ sú vymenované spoločné hodnoty, na ktorých je Únia založená; domnieva sa, že Únia aj členské štáty by mali náležite zabezpečiť rešpektovanie týchto hodnôt; poukazuje na to, že v záujme ochrany hodnôt Únie by sa mal zaviesť riadny legislatívny a inštitucionálny systém;

75.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ a vlády a parlamenty členských štátov, aby na základe nového inštitucionálneho a právneho rámca vytvoreného Lisabonskou zmluvou navrhli pre Úniu komplexnú vnútornú politiku v oblasti ľudských práv, ktorá na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ zabezpečí účinné mechanizmy zodpovednosti, prostredníctvom ktorých sa budú riešiť prípady porušovania ľudských práv;

o

o o

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0462.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0323.

(4)  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

(5)  Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 37.

(7)  Ú. v. EÚ C 210, 3.8.2010, s. 1.

(8)  Medziinštitucionálna dohoda z 20. novembra 2002 uzavretá medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky (Ú. v. ES C 298, 30.11.2002, s. 1).

(9)  Pozri rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ zo 7. marca 2013 o podrobení 4-metylamfetamínu kontrolným opatreniam a vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ zo 7. októbra 2013 o podrobení 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/227


P7_TA(2014)0250

Úloha majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore udržateľného rozvoja

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách (2013/2026(INI))

(2017/C 378/26)

Európsky parlament,

so zreteľom na článok 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý sa týka práva na majetok,

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu z 8. septembra 2000, v ktorej sa stanovili miléniové rozvojové ciele, a najmä na ciele 1, 3 a 7,

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: Európsky konsenzus podpísaný 20. decembra 2005, a najmä na jeho odseky 11 a 92,

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2004 s názvom Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách (COM(2004)0686),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (COM(2010)0127),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. februára 2013 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092),

so zreteľom na Usmernenia EÚ v oblasti pôdnej politiky: Usmernenia EÚ na podporu navrhovania pôdnej politiky a reformných procesov v rozvojových krajinách, ktoré Komisia schválila v novembri 2004,

so zreteľom na štúdiu Programu Organizácie Spojených národov pre ľudské sídla (UN Habitat) z roku 2008 s názvom Secure Land Rights for All (Bezpečné pozemkové práva pre všetkých) a na jeho usmernenia s názvom How to Develop a Pro-Poor Land Policy: Process, Guide and Lessons (Ako vytvoriť pozemkovú politiku v prospech chudobných: postup, návod a ponaučenia),

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o práve na potravu Oliviera De Schuttera z 11. júna 2009 s názvom Large-scale land acquisitions and leases: a set of core principles and measures to address the human rights challenge (Rozsiahle nadobúdanie a prenájom pozemkov: súbor hlavných zásad a opatrení na riešenie problematiky ľudských práv),

so zreteľom na vyhlásenie o výzvach urbanizácie a znižovaní chudoby v krajinách AKT, prijaté v Nairobi (Keňa) v roku 2009,

so zreteľom na vyhlásenie Svetového samitu o potravinovej bezpečnosti prijaté v Ríme v roku 2010,

so zreteľom na vyhlásenie s názvom Making Slums History: a worldwide challenge for 2020 (Aby sa slumy stali minulosťou: celosvetová výzva do roku 2020) prijaté na medzinárodnej konferencii v Rabate (Maroko) v dňoch 26. – 28. novembra 2012,

so zreteľom na vyhlásenie s názvom Sustainable Urbanisation as Response to Urban Poverty Eradication (Udržateľná urbanizácia ako odpoveď na odstránenie mestskej chudoby) prijaté na 2. trojstrannej konferencii AKT, Európskej komisie a programu UN Habitat v Kigali (Rwanda) v dňoch 3.– 6. septembra 2013,

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o domorodom a kmeňovom obyvateľstve (č. 169) z roku 1989,

so zreteľom na zásady na zodpovedné investovanie, ktoré uznáva práva, živobytie a zdroje, na dobrovoľné usmernenia Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pre zodpovednú správu držby pôdy, rybné hospodárstvo a lesy v kontexte potravinovej bezpečnosti jednotlivých štátov a na rámec a usmernenia Africkej únie pre pozemkovú politiku v Afrike (ALPFG),

so zreteľom na odporúčania panelu na vysokej úrovni, aby rozvojový program na obdobie po roku 2015 obsahoval cieľ v oblasti riadenia vlastníctva pôdy ženami a mužmi, a aby uznala, že ženy a dievčatá musia mať okrem iného „rovnaké právo vlastniť pôdu a iné aktíva“,

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (1),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0118/2014),

A.

keďže vlastnícke práva možno vymedziť ako pravidlá, ktorými sa upravujú podmienky, za akých jednotlivé zainteresované strany, spoločenstvá a verejné a súkromné subjekty nadobúdajú a zachovávajú si prístup k hmotným a nehmotným aktívam prostredníctvom formálnych zákonných alebo zvykových ustanovení, keďže podľa programu UN Habitat držba pôdy môže mať formálny (vlastníctvo, pacht, verejný a súkromný prenájom), obyčajový alebo náboženský pôvod; keďže v usmerneniach EÚ v oblasti pôdnej politiky sa konštatuje, že práva na pôdu sa nie vždy obmedzujú na súkromné vlastníctvo v úzkom zmysle, ale sa môžu usilovať o rovnováhu medzi právami a povinnosťami jednotlivca a kolektívnymi predpismi na rozličných úrovniach;

B.

keďže 1,2 miliardy ľudí na celom svete býva na pozemku, na ktorého vlastníctvo nemajú formálne právo, a žijú bez trvalého domova alebo bez prístupu k pôde; keďže predovšetkým vyše 90 % vidieckych obyvateľov subsaharskej Afriky (z čoho 370 miliónov ľudí sa považuje za chudobných) má prístup k pôde a prírodným zdrojom prostredníctvom právne neistých zvykových a neformálnych systémov držby,

C.

keďže celková výška mimoprávneho a neregistrovaného majetku sa odhaduje na 9,3 bilióna USD, čo je 93-krát viac než celková výška zahraničnej pomoci poskytnutej rozvojovým krajinám za uplynulých 30 rokov,

D.

keďže hoci sa 7. miléniový rozvojový cieľ (zámer 11) zameraný na zlepšenia života 100 miliónov obyvateľov slumov do roku 2020 sa podarilo naplniť, počet týchto obyvateľov (podľa odhadov z roku 2012 ich bolo 863 miliónov) v absolútnych číslach stále rastie; keďže podľa odhadov programu UN Habitat až miliarda ľudí žije v slumoch a predpokladá sa, že do roku 2050 budú žiť v slumoch asi tri miliardy ľudí; keďže v článku 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva všeobecné právo na bývanie a na trvalé zlepšovanie životných podmienok;

E.

keďže vo vidieckych oblastiach zhruba 200 miliónov ľudí (takmer 20 % chudobných ľudí na svete) nemá prístup k dostatku pôdy na živobytie; keďže vidiecka pôda čelí tlaku z niekoľkých strán, ako sú zvyšovanie počtu obyvateľov, zmena využívania pôdy, komerčné investície, zhoršovanie životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodné katastrofy a konflikty; a keďže zabezpečenie práv k pôde je nevyhnutné na presadenie sociálnej stability znížením neistoty a zmenšením počtu konfliktov, ktoré sa týkajú pôdy;

F.

keďže súkromní investori a vlády prejavujú čoraz väčší záujem o získanie alebo dlhodobý prenájom veľkých celkov ornej pôdy najmä v rozvojových krajinách Afriky a Latinskej Ameriky;

G.

keďže svojvoľné prideľovanie pôdy politickými orgánmi so sebou prináša korupciu, neistotu, chudobu a násilie;

H.

keďže problematika správy pôdy úzko súvisí s hlavnými problémami 21. storočia, ktorými sú najmä potravinová bezpečnosť, nedostatok energie a vody, rast miest a populácie, zhoršovanie kvality životného prostredia, zmena klímy, prírodné katastrofy a riešenie konfliktov, čo podporuje potrebu uprednostniť komplexnú pozemkovú reformu;

I.

keďže asi 1,4 miliardy hektárov na celom svete sa riadi zvykovými normami; keďže štruktúry držby pôdy existujúce v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike sa medzi sebou výrazne líšia a pri formalizácii pôdy nemožno ignorovať vytvorené zvykové režimy či už osobného, alebo spoločného vlastníctva;

J.

keďže v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien sa uvádza, že ženy a manželky majú rovnaké práva v oblasti vlastnenia a získavania majetku; keďže však mnohé režimy držby pôdy a vlastníckych práv či už formálne, alebo v praxi ženy diskriminujú;

K.

keďže v mnohých rozvojových krajinách vlastnícke práva žien, zabezpečený prístup k pôde a prístup k sporeniu a pôžičkám nie sú spoločensky uznávané; keďže vzhľadom na túto diskrimináciu je pre ženy osobitne zložité vynútiť si právnymi prostriedkami svoje vlastnícke práva, najmä dedičské práva;

L.

keďže najmä v rozvojových krajinách dochádza k porušovaniu práv žien vlastniť pôdu v súvislosti s rastúcim množstvom prípadov rozsiahleho nadobúdania pôdy rozvinutými krajinami na obchodné alebo strategické účely, akými sú napríklad poľnohospodárska výroba, potravinová bezpečnosť či výroba energie a biopalív; keďže ženy často nemajú možnosť na využívanie právnej pomoci a zastupovanie, aby sa úspešne bránili proti porušovaniu vlastníckych práv v rozvojových krajinách;

M.

keďže zaistenie bezpečných pôdnych práv žien je dôležité na zníženie miery chudoby vzhľadom na úlohu žien ako výrobcov potravín vo vidieckych a prímestských oblastiach a ich zodpovednosť za obživu členov rodiny; keďže ženy, ktoré tvoria 70 % poľnohospodárov v Afrike, oficiálne vlastnia len 2 % pôdy; keďže nedávne programy v Indii, Keni, Hondurase, Ghane, Nikarague a Nepále zistili, že domácnosti s vedúcim postavením žien majú lepšiu potravinovú bezpečnosť, lepšiu zdravotnú starostlivosť a kladú väčší dôraz na vzdelávanie než domácnosti s vedúcim postavením mužov,

N.

keďže viac ako 60 % hladujúcich ľudí sú ženy a dievčatá a keďže v rozvojových krajinách produkujú 60 – 80 % potravín ženy (2);

O.

keďže asi 370 miliónov pôvodných obyvateľov na svete má silný spirituálny, kultúrny, sociálny a hospodársky vzťah ku svojej tradičnej pôde, ktorej spravovanie je zvyčajne na báze spoločenstva;

P.

keďže v článku 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého vlastniť majetok, a to samostatne alebo spolu s inými, ako aj to, že by nikto nemal byť svojvoľne zbavený majetku;

Q.

keďže prístup pôvodného obyvateľstva k pôde získal osobitné formy ochrany v rámci dohovoru MOP č. 169 a Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva;

R.

keďže v článku 10 Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva sa mu zaručuje právo na to, aby nebolo násilne odsunuté zo svojej pôdy či území, pričom presídlenie nesmie nastať bez ich slobodného, vopred udeleného a kvalifikovaného súhlasu pôvodného obyvateľstva, a ak nastane, tak len na základe dohody o spravodlivom odškodnení, pričom podľa potreby musí obsahovať možnosť návratu;

Pozemkové práva vrátane vlastníckych práv a vytváranie bohatstva

1.

považuje registrované vlastnícke práva a bezpečné práva na pôdu za katalyzátor hospodárskeho rastu a tiež za podporu sociálnej súdržnosti a mieru;

2.

zdôrazňuje, že zabezpečenie práv k pôde a spravodlivejšieho prístupu k pôde je bezpečným základom na živobytie, hospodárske príležitosti a vo vidieckych oblastiach na výrobu potravín pre domácnosť;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že okrem uznávania individuálnych pozemkových práv by sa mali uznávať rôzne alternatívne možnosti držby vrátane rozvoja zvykových systémov držby smerom k právne zabezpečeným právam na stavebné pozemky, ornú pôdu a prírodné zdroje, ako sa to presadzuje v programe UN Habitat;

4.

zdôrazňuje, že istota držby pôdy pre drobných vlastníkov, ktorí predstavujú 95 % potenciálnych vlastníkov pozemkov v rozvojových krajinách, je stimuláciou pre miestne hospodárstvo, zväčšuje potravinovú bezpečnosť, zmenšuje migráciu a spomaľuje urbanizáciu slumov; poukazuje na to, že napríklad v Etiópii, kde sa zaviedli vlastnícke práva, sa za tri roky zvýšila produktivita až o 40 % na aker, a to len vďaka tejto zmene (3);

5.

so znepokojením konštatuje, že z dôvodu kultúrnych tradícií sú ženy v oblasti zabezpečenia držby často závislé od mužských príbuzných a bez právnej ochrany; zdôrazňuje medzinárodné záväzky štátov zabezpečiť minimálne hospodárske, sociálne a kultúrne práva, čo zahŕňa povinnosť vlád zabezpečovať, aby spravovanie pôdy nebolo diskriminačné, a to najmä voči ženám a chudobným, a aby sa ním neporušovali iné ľudské práva;

6.

zdôrazňuje skutočnosť, že ak sa ľuďom dá právomoc rozhodovať o ich vlastných zdrojoch, v spojení s formálnymi ustanoveniami o dedičstve sa tým výrazne podporia drobní vlastníci pôdy, aby udržateľne investovali do svojej pôdy, uskutočňovali terasovanie a zavlažovanie a zmierňovali následky zmeny klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že zo štúdií vyplýva, že v prípade domácnosti s úplne zabezpečenou a prevoditeľnou pôdou je asi o 59,8 % vyššia pravdepodobnosť investovania do terasovania než v prípade domácnosti, ktorá očakáva v ďalších piatich rokoch prerozdelenie v rámci dediny;

7.

konštatuje, že s listom vlastníctva vzťahujúcim sa na pôdu si osoba môže požičiavať za primerané úrokové miery peniaze, ktoré môže použiť na vytvorenie a rozvoj podniku; zdôrazňuje, že ochrana vlastníckych práv môže presadzovať konkurenčné podnikateľské prostredie, v ktorom môže rásť podnikateľský a inovačný duch;

8.

uznáva, že úlohou je prekonanie rozporu medzi legalitou, legitimitou a praxou budovaním mechanizmov držby pôdy založených na spoločných normách, ktoré musia vychádzať z uznania existujúcich práv, pri súčasnom zabezpečení toho, aby muži a ženy, ako aj zraniteľné spoločenstvá v rozvojových krajinách mali zabezpečené práva na pôdu a aktíva a plnohodnotnú ochranu pred nadobudnutými vlastníckymi právami, ktoré by mohli ich majetok zhabať;

9.

dôrazne odsudzuje zaberanie pôdy, ktorým sa najmä nezákonne vyvlastňuje pôda chudobných obyvateľov vidieka a tradičného nomádskeho obyvateľstva bez primeranej náhrady; zdôrazňuje skutočnosť, že medzi rokmi 2000 a 2013 bolo približne 32 miliónov hektárov na celom svete predmetom asi 886 nadnárodných veľkých transakcií s pozemkami tohto druhu (4); zdôrazňuje skutočnosť, že toto číslo pravdepodobne veľmi podceňuje presný počet uzatvorených veľkých transakcií s pozemkami;

10.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich politikách rozvojovej pomoci brali do úvahy rozsiahle procesy nadobúdania pozemkov v rozvojových krajinách investormi z rozvinutých krajín, najmä na africkom kontinente, čo ovplyvňuje miestnych farmárov a má ničivý vplyv na ženy a deti, a to s cieľom ochrániť ich pred chudobou, hladom a násilným vyháňaním z ich dedín a pozemkov;

11.

zdôrazňuje, že odstránenie verejných stimulov a dotácií podnecujúcich výrobu biopalív z plodín je jeden zo spôsobov boja proti zaberaniu pôdy;

12.

pripomína, že keď pozemkové práva nie sú zabezpečené a hospodárenie s pôdou je zlé, prináša to miestnym spoločenstvám vysoké riziko z hľadiska potravinovej bezpečnosti a rizika vysídlenia a vyhnania poľnohospodárov a pastierov; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby podporovali vnútroštátnu schopnosť rozvojových krajín posilňovať ich systémy verejnej správy;

13.

zdôrazňuje skutočnosť, že v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach aj Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach sa uznáva právo na sebaurčenie vymedzené ako právo všetkých národov slobodne disponovať prírodným bohatstvom a zdrojmi, a že v obidvoch paktoch sa uvádza, že nikto nesmie byť zbavený vlastných prostriedkov životnej existencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rokovania o rozsiahlom prenájme alebo získavaní pôdy musia zahrnovať transparentnosť, primeraný a informovaný podiel miestnych komunít, ktorých sa prenájom alebo nákup pôdy týka, a zodpovedné využívanie príjmov, ktoré by malo byť v prospech miestneho obyvateľstva;

14.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s OSN preskúmali vplyv tohto nadobúdania pozemkov na dezertifikáciu poľnohospodárskej pôdy, na stratu práva žien na pobyt a majetok, najmä ak žijú samostatne alebo sú hlavou rodiny, na potravinovú bezpečnosť a na obživu ich a ich detí a závislých osôb;

15.

zdôrazňuje, že investičné dohody o rozsiahlych predajoch alebo prenájmoch pôdy by mali riadne zohľadňovať právo súčasných užívateľov pôdy, ako aj práva pracovníkov zamestnaných v poľnohospodárskych podnikoch; zastáva názor, že povinnosti investorov by sa mali vymedziť jasnejšie a mali by byť vymáhateľné, napríklad zapracovaním sankčného mechanizmu v prípade porušovania ľudských práv; domnieva sa, že všetky pozemkové transakcie by takisto mali zahŕňať právny záväzok, na základe ktorého by sa určitý minimálny percentuálny podiel vyprodukovaných plodín mal predávať na miestnom trhu;

Plán na zabezpečenie pozemkových práv vrátane vlastníckych práv a udržateľné spravovanie pôdy v rozvojovom svete

16.

zdôrazňuje skutočnosť, že pozemková reforma musí byť pružná, prispôsobená miestnym, sociálnym a kultúrnym podmienkam, ako sú tradičné formy kmeňového vlastníctva, a mala by sa zameriavať na posilnenie najzraniteľnejších skupín;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že koexistencia zvykových pozemkových režimov a vnútených koloniálnych modelov predstavuje jeden z hlavných dôvodov lokálnej neistoty v otázkach pôdy v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uznávať legitimitu zvykových režimov držby, ktoré jednotlivcom a spoločenstvám poskytujú zákonné práva a bránia vyvlastňovaniu a zneužívaniu pozemkových práv a ktoré prevažujú najmä v afrických spoločenstvách a vo veľkých populáciách pôvodného obyvateľstva Latinskej Ameriky;

18.

zdôrazňuje, že úprava bezpečnosti držby v prípade mestských squatterov má výrazný vplyv na investície do obytných budov, pričom zo štúdií vyplýva zvýšenie miery renovácie domov o vyše 66 %;

19.

blahoželá Rwande k pokroku dosiahnutému v oblasti údajov o pozemkoch, ktorý umožnil zaregistrovať všetku pôdu v krajine v pozoruhodne krátkom čase;

20.

varuje pred uplatňovaním jedného prístupu na všetky prípady v záujme dosiahnutia pozemkovej bezpečnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že formálne služby v oblasti správy pôdy sú najúčinnejšie v prípade, keď sa poskytujú na miestnej úrovni; zastáva názor, že účinné poskytovanie bezpečných pozemkových práv tak môže závisieť od reformy centralizovaných štátnych pozemkových agentúr zameranej na prenos zodpovednosti na miestne a zvykové inštitúcie; domnieva sa, že registráciu pôdy potom možno zlepšiť pomocou digitalizácie pozemkových záznamov a katastrálnych systémov;

21.

pripomína, že poľnohospodárstvo ostáva pre vidiecke spoločenstvá naďalej základným zdrojom živobytia, obživy a potravinovej bezpečnosti; konštatuje však, že na vidiecku pôdu pôsobí tlak z viacerých strán, a to z dôvodu zvyšovania počtu obyvateľov, zmeny využívania pôdy, komerčných investícií a zhoršovania životného prostredia spôsobeného suchom, eróziou pôdy a vyčerpávaním živín, ako aj prírodnými katastrofami a konfliktmi; v tejto súvislosti je presvedčený, že zabezpečenie držby pôdy je v prípade vidieckych spoločenstiev mimoriadne dôležité na splnenie miléniových rozvojových cieľov; zastáva názor, že pri riešení týchto problémov môže pomôcť celé spektrum politických nástrojov, pričom sa musia miestnym podmienkam;

22.

je presvedčený, že vládni predstavitelia by mali jednak zistiť, ktoré systémy správy a držby pôdy existujú, jednak by mali tieto systémy rozvíjať v prospech chudobných a zraniteľných skupín;

23.

verí tomu, že decentralizácia správy pozemkov posilní miestne spoločenstvá a jednotlivcov, a upriamuje pozornosť na potrebu odstránenia korupčných praktík, ktoré vynucujú miestni vodcovia prostredníctvom dohôd uzatvorených so zahraničnými investormi, a všetky nároky na jednotlivé parcely, ktoré nie sú zaregistrované;

24.

zdôrazňuje, že každý posun v oblasti využívania pôdy by mal nastať len so slobodne a vopred udeleným informovaným súhlasom príslušných miestnych komunít; pripomína, že pôvodné obyvateľstvo získalo osobitné formy ochrany svojich práv podľa medzinárodného práva; v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva trvá na tom, aby štáty zabezpečili účinné mechanizmy brániace všetkým krokom, ktorých zámerom alebo účinkom je zbavenie pôvodného obyvateľstva ich pôdy, území alebo zdrojov, a príslušné prostriedky nápravy;

25.

konštatuje, že malý podiel pôdy, ktorá je zaregistrovaná v Afrike (10 %), bol zaznamenaný prostredníctvom zastaraných a nepresných systémov; zdôrazňuje, že podľa odhadov Svetovej banky (5) sa v 27 ekonomikách, ktoré modernizovali svoje katastre, za posledných sedem rokov skrátil priemerný čas potrebný na prevod vlastníctva nehnuteľnosti o polovicu, čím sa zvýšila transparentnosť, znížila sa korupcia a zjednodušil výber daní; zdôrazňuje, že hlavnou prioritou rozvojovej politiky by malo byť vytváranie a zlepšovanie katastrov nehnuteľností v rozvojových krajinách;

26.

pripomína, že bezpečnosť držby možno chrániť rôznymi formami, ak sú práva používateľov a vlastníkov pôdy jasné: pripomína, že okrem formálneho uznania pozemkových práv možno bezpečnosť dosiahnuť jasnými dlhodobými nájomnými zmluvami, alebo formálnym uznávaním zvykových práv a neformálnych usporiadaní, s prístupnými a účinnými mechanizmami riešenia sporov; požaduje, aby EÚ usmerňovala podporu na programy rozvoja kapacít a odbornej prípravy v rámci hospodárenia s pôdou, s cieľom zabezpečiť pozemkové práva pre chudobných a zraniteľné skupiny, a to aj prostredníctvom katastrálneho vymeriavania, registrácie a úsilia vybaviť vzdelávacie inštitúcie v rozvojových krajinách;

27.

vyzýva EÚ, aby v rámci holistického prístupu zameraného na konsolidáciu justičných systémov a zásad právneho štátu posilnila kapacitu súdov v rozvojových krajinách s cieľom účinne presadzovať majetkové právo, riešiť pozemkové spory a riadiť vyvlastňovanie;

28.

vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri realizácii ich pozemkových reforiem, a to predovšetkým v záujme podpory účasti všetkých zainteresovaných strán a v kombinácii s programami na zvyšovanie informovanosti, aby sa v plnej miere dodržali práva všetkých zúčastnených strán, a najmä chudobných a zraniteľných skupín; uvádza príklad Madagaskaru a miestnych pozemkových úradov, kde jednoduché miestne iniciatívy veľmi uľahčili registráciu uznaných pozemkových práv;

29.

upozorňuje na skutočnosť, že vytvorenie riadnych fiškálnych politík v rozvojových krajinách prostredníctvom posilnenia registrácie pozemkov a vymedzenia funkcií určovania hodnoty výrazne zvyšuje ročný príjem z transakcií s pozemkami, ako napríklad v Thajsku, kde sa za 10 rokov zvýšil šesťnásobne;

30.

pripomína, že formálne uznanie práv žien k pôde automaticky neznamená účinné uplatňovanie týchto práv; vyzýva EÚ, aby vo svojich programoch pozemkových reforiem venovala osobitnú pozornosť zraniteľnosti žien v prípade zmien rodinnej štruktúry a tomu, do akej miery môže žena svoje práva presadzovať, ako aj zabezpečeniu toho, aby sa v praxi v listoch vlastníctva domácností uvádzali mená obidvoch manželov;

31.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich rozvojových a humanitárnych politikách zabezpečili, že rozvojové krajiny zavedú legislatívne opatrenia na podporu rodovej rovnosti a odstránenie diskriminácie, pokiaľ ide o vlastnícke práva na základe etnickej a rasovej príslušnosti a rodinného stavu, a aby hľadali riešenia na odstraňovanie značných sociálnych, politických a kultúrnych prekážok pri nadobúdaní práv na pôdu;

32.

vyzýva delegácie EÚ v rozvojových krajinách, aby monitorovali, či sa neporušujú vlastnícke práva žien, čím môžu ženy chrániť pred upadnutím do chudoby a sociálneho vylúčenia;

33.

vyzýva EÚ, aby podporovala úsilie rozvojových krajín o reformu trhov s prenájmom pôdy s cieľom zabezpečenia prístupu chudobných ľudí k pôde a podpory rastu, pričom sa treba vyhýbať nadmerným obmedzeniam v oblasti nájomných trhov;

Pozemkové práva a vlastnícke práva v centre pozornosti rozvojovej politiky EÚ

34.

poukazuje na skutočnosť, že nadobúdanie pozemkov vo veľkom rozsahu je okrem iného priamym dôsledkom zlého hospodárenia s pôdou v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že pomoc EÚ by mala prispievať k budovaniu inštitucionálnych kapacít potrebných na zaistenie bezpečných pozemkových práv, a to v záujme riešenia problematiky hľadania prenájmu a byrokratickej nečinnosti, ako aj skorumpovanej, nezodpovednej praxe;

35.

chváli podiel EÚ na celosvetových iniciatívach týkajúcich sa pôdy; zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ ako popredný svetový aktér v oblasti rozvoja má kapacitu na zlepšenie v súčasnosti obmedzeného prístupu z hľadiska rozsahu aj viditeľnosti s cieľom riešenia držby pôdy;

36.

konštatuje, že súbežne so zlepšovaním systémov vlastníckych práv v rozvojových krajinách sa EÚ musí zameriavať na zabezpečenie toho, aby ľudia mali prístup k sociálnej ochrane a systémom poistenia v záujme ochrany ich živobytia a aktív v prípade katastrofy alebo otrasu;

37.

požaduje uplatňovanie dobrovoľných usmernení za zodpovedné hospodárenie v oblasti držby pôdy, rybárstva a lesov;

38.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby určila jednoznačne vymedzený rozpočtový riadok, čím sa prejde z perspektívy malého rozsahu k dlhodobej reforme správy pôdy s cieľom zjednodušenia držby pôdy;

39.

zdôrazňuje, že problém zaisťovania bezpečných pozemkových práv pre vysídlené osoby a utečencov sa pravdepodobne zväčší pod tlakom zmeny klímy; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju pomoc, čo sa týka zapracovania pozemkových práv do humanitárnej a rozvojovej reakcie na katastrofy alebo občianske konflikty, pričom pôdne politiky musia zaručiť spravodlivé bezpečné pozemkové práva rozličným etnickým, sociálnym alebo generačným skupinám;

40.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili postavenie žien v ich právach a prístupe k pôde, dedeniu, prístupe k pôžičkám a sporeniu v situáciách po skončení konfliktu, najmä v krajinách, kde nie sú vlastnícke práva žien právne vymožiteľné alebo spoločensky uznávané a kde rodovo predpojaté zákony, tradičné postoje voči ženám a mužmi ovládané spoločenské hierarchie predstavujú prekážky pri získavaní rovnakých a spravodlivých práv žien; vyzýva EÚ, aby v tejto otázke podporila zapojenie nedávno zriadenej Organizácie OSN pre ženy.

41.

víta iniciatívu za transparentnosť v oblasti hospodárenia s pôdou, ktorú začala skupina G8 v júni 2013 na základe Iniciatívy za transparentnosť v ťažobnom priemysle a uznanie skutočnosti, že transparentnosť v oblasti vlastníctva spoločností a pôdy je spolu s bezpečnými vlastníckymi právami a silnými inštitúciami kľúčová na zmierňovanie chudoby; zdôrazňuje však, že treba zintenzívniť úsilie v záujme uľahčenia realizácie účinnej pozemkovej reformy;

42.

potvrdzuje odhodlanie EÚ na odstraňovanie chudoby vo svete v kontexte udržateľného rozvoja a pripomína, že EÚ by do všetkých svojich politík a praktických vzťahov s rozvojovými krajinami mala zapracovať pevnú zložku rodovej rovnosti (6);

43.

zdôrazňuje skutočnosť, že nevyhnutne treba posilňovať politiky zamerané na zrovnoprávnenie prístupu mužov a žien k vlastníctvu v rozvojových krajinách; zastáva názor, že toto sa musí zohľadniť v programoch jednotlivých krajín a spolu s nevyhnutnými mechanizmami finančnej podpory (akými sú sporenie, pôžičky, granty, mikroúvery či poistenie); domnieva sa, že tieto posilnené politické opatrenia budú mať za následok zvyšovanie vplyvu žien a mimovládnych organizácií a podporia podnikania žien; domnieva sa, že tieto opatrenia prispejú na zvyšovanie právnej a finančnej gramotnosti žien, podporia vzdelávanie dievčat, zlepšia šírenie a dostupnosť informácií, vytvoria služby právnej pomoci a zavedú rodovo orientovanú prípravu pre poskytovateľov finančných služieb;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojej rozvojovej práci aktívne podporovali podnikanie žien a ich vlastnícke práva ako súčasť úsilia o posilnenie finančnej nezávislosti žien od manželov a o posilnenie ekonomík štátov;

45.

pripomína, že 15. október je Svetovým dňom vidieckych žien, a vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby podporovali informačné kampane v rozvojových krajinách;

o

o o

46.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie spojených národov, prezidentovi Svetovej banky, Združeniu národov juhovýchodnej Ázie, Európsko-latinskému parlamentnému zhromaždeniu a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu krajín Afriky, Karibiku a Tichomoria a Európskej únie.


(1)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 75.

(2)  Food and Agriculture Organisation of the United Nations (FAO), Policy Brief No 5 – Economic and Social Perspectives, August 2009 (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Politická správa č. 5 – Hospodárske a sociálne vyhliadky, august 2009).

(3)  USAID Etiópia, http://ethiopia.usaid.gov/programs/feed-future-initiative/projects/land-administration-nurture-development-land.

(4)  http://www.landmatrix.org/en/get-the-idea/global-map-investments/

(5)  2012b. Doing Business 2012: Doing Business in a More Transparent World. Washington DC: World Bank.

(6)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/235


P7_TA(2014)0251

Súdržnosť politík v záujme rozvoja

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (2013/2058(INI))

(2017/C 378/27)

Európsky parlament,

so zreteľom na odseky 9 a 35 spoločného vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (1),

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa opätovne potvrdzuje, že Únia musí zohľadniť cieľ rozvojovej spolupráce v politikách, ktoré uskutočňuje a ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

so zreteľom na závery Rady, dvojročné správy Komisie a uznesenia Európskeho parlamentu o súdržnosti politík v záujme rozvoja, predovšetkým na uznesenie z 25. októbra 2012 k správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011 (2),

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o akčnom pláne EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce na roky 2010 – 2015 (SEC(2010)0265) a na závery Rady zo 14. júna 2010 o rozvojových cieľoch tisícročia, v ktorých bol tento akčný plán EÚ schválený,

so zreteľom na pracovný dokument Komisie o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013 (SWD(2013)0456),

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0161/2014),

A.

keďže v strategickom rámci EÚ a akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté v roku 2012, sa uvádza, že „EÚ bude podporovať ľudské práva vo všetkých oblastiach svojej vonkajšej činnosti bez výnimky“;

B.

keďže iba európska vízia založená na solidarite – ktorá nerozlišuje medzi cieľmi boja proti chudobe v EÚ a za jej hranicami – je schopná prekonať konflikty záujmov medzi rôznymi politikami Únie a zosúladiť tieto politiky s potrebami rozvoja;

C.

keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja sa uznáva ako záväzok a považuje sa za nástroj komplexnej politiky a proces, ktorého cieľom je začleniť rôzne rozmery rozvoja do všetkých fáz prípravy politík;

D.

keďže všetky politiky Únie majú vonkajší vplyv a musia sa navrhovať tak, aby spĺňali dlhodobé potreby rozvojových krajín, pokiaľ ide o boj proti chudobe, poskytovanie sociálneho zabezpečenia a slušného príjmu, ochranu základných ľudských práv a hospodárskych i environmentálnych práv;

E.

keďže súdržnosť politík v záujme rozvoja (ďalej len SPZR) by sa mala zakladať na uznaní práva krajiny alebo na tom, že región demokratickým spôsobom definuje svoje vlastné politiky, priority a stratégie na zabezpečenie živobytia svojho obyvateľstva;

F.

keďže Únia musí zaujať pevné vedúce postavenie v oblasti presadzovania SPZR;

G.

keďže súčasný európsky rámec rozvoja nemá dostatok účinných mechanizmov na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré vyplývajú z politík Únie, alebo na ich nápravu;

H.

keďže Európsky parlament napriek dosiahnutému pokroku v monitorovaní politík so zásadným vplyvom na rozvoj čaká ešte veľa práce pri zabezpečení optimálnej súdržnosti a predchádzaní niektorým nezrovnalostiam, aby naplno vykonával inštitucionálnu úlohu, ktorá mu bola zverená;

I.

keďže SPZR sa musí po roku 2015 zakladať na činnosti, ktorá sa zameriava na spoločné, no diferencované úlohy v prospech inkluzívneho politického dialógu;

J.

keďže treba prihliadať na poučenie zo skúseností krajín OECD a osobitne na prácu oddelenia SPZR na sekretariáte OECD;

K.

keďže koordinácia rozvojových politík a programov pomoci členských štátov EÚ je dôležitou súčasťou programu SPZR; keďže sa odhaduje, že keby EÚ a jej členské štáty sústredili úsilie v oblasti pomoci na menej krajín a činností, vďaka zníženiu transakčných nákladov by sa dalo ročne ušetriť až 800 miliónov EUR;

L.

keďže účinnosť rozvojovej politiky EÚ je obmedzená v dôsledku rozdrobenia a duplicity politík a programov v oblasti pomoci v členských štátoch; keďže koordinovanejší prístup celej EÚ by obmedzil administratívnu záťaž a znížil súvisiace náklady;

M.

keďže v správe Populačného fondu OSN (UNFPA) nazvanej Globálna správa Medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji o situácii po roku 2014 (ICPD Beyond 2014 Global Report), vydanej 12. februára 2014, sa zdôrazňuje, že ochrana žien a mladistvých postihnutých násilím musí byť prioritou medzinárodnej agendy pre rozvoj;

Dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja

1.

navrhuje, aby sa zaviedol arbitrážny mechanizmus na zabezpečenie SPZR, ktorý bude zverený predsedovi Európskej komisie, a aby v prípade nezrovnalostí medzi rôznymi politikami EÚ predseda Európskej komisie prijal plnú politickú zodpovednosť za hlavné smerovanie a rozhodol na základe záväzkov, ktoré Únia v oblasti SPZR prijala; zastáva názor, že po identifikovaní problémov by sa mohla zvážiť reforma rozhodovacích postupov v rámci jednotlivých útvarov Komisie i v rámci ich vzájomnej spolupráce;

2.

vyzýva Európsku úniu, členské štáty a ich partnerské inštitúcie, aby zabezpečili, že nový rámec po roku 2015 bude zahŕňať cieľ v oblasti SPZR, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivých ukazovateľov na meranie pokroku, ktorý dosiahli poskytovatelia finančných prostriedkov a partnerské krajiny, a na posudzovanie vplyvu rôznych rozvojových politík, a to tak, že kľúčové otázky – napr. demografický rast, celosvetová potravinová bezpečnosť, nezákonné finančné toky, migrácia, klíma a zelený rast – sa budú posudzovať z hľadiska SPZR;

3.

poukazuje na význam úlohy Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri uplatňovaní SPZR, najmä úlohy delegácií EÚ pri monitorovaní, sledovaní a podpore konzultácií a dialógu so zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami o vplyve politiky EÚ v rozvojových krajinách; upozorňuje, že je potrebná širšia diskusia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú MVO a organizácie občianskej spoločnosti;

4.

vyjadruje poľutovanie nad štatútom dokumentu SWD(2013)0456, ktorý predstavila Komisia, čo je iba pracovný dokument, ktorý si na rozdiel od oznámenia pôvodne plánovaného po pracovnom dokumente z roku 2011 nevyžaduje súhlas kolégia členov Komisie, čo je paradoxné v prípade textu, ktorý sa týka takej politickej oblasti, ako je SPZR;

5.

žiada Komisiu, aby dodržala svoj záväzok v oblasti rozvoja a ľudských práv, a pripomína úlohu ľudských práv pri iniciácii a koordinácii politík Únie; domnieva sa, že Komisia by mala aktívne podporovať jednotnú a modernú víziu ľudského rozvoja s cieľom dosiahnuť miléniové rozvojové ciele a plniť prijaté záväzky;

6.

žiada Komisiu, aby dávala vypracovať pravidelné nezávislé posudky ex post týkajúce sa vplyvu hlavných politík na rozvoj, ako to požadovala Rada; podčiarkuje potrebu zlepšiť systém Komisie na posudzovanie vplyvov jasným zahrnutím SPZR a zabezpečením toho, aby sa rozvoj stal popri hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve štvrtým ústredným prvkom analýzy;

7.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť náležitú osvetu o začlenení SPZR do jednotlivých oblastí politickej činnosti, keďže osveta je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní informovanosti európskych občanov v súvislosti s iniciatívou Rok 2015 – Európsky rok rozvoja; žiada Komisiu a ESVČ, aby zamestnancom na oddeleniach, ktoré sa netýkajú rozvoja, poskytovali primeranú odbornú prípravu o SPZR a vplyve na rozvoj;

8.

potvrdzuje, že je potrebné vymenovať stáleho spravodajcu pre oblasť rozvojovej agendy na obdobie po roku 2015, ktorý by mal okrem iného zabezpečiť, aby sa SPZR náležite brala do úvahy;

9.

poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú by mohol Európsky parlament zohrávať v procese presadzovania SPZR jej uprednostňovaním v parlamentnej agende, zvyšovaním počtu medzivýborových a medziparlamentných schôdzí s témou SPZR, presadzovaním dialógu o SPZR s partnerskými krajinami a podporovaním výmeny stanovísk s občianskou spoločnosťou; pripomína, že štruktúrované každoročné schôdze medzi národnými parlamentmi členských štátov a Európskym parlamentom sú významným prostriedkom posilňovania SPZR a koordinácie;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť nezávislý mechanizmus v rámci Európskej únie na prijímanie a formálne riešenie sťažností občanov a komunít, ktorých sa týkajú politiky Únie;

11.

zdôrazňuje, že v rámci SPZR je potrebné zabezpečiť aktívnu účasť občianskej spoločnosti vrátane skupín žien, posilnenie postavenia žien v rozhodovacích procesoch, ako aj plné zapojenie odborníkov na rodové otázky;

Prioritné oblasti činnosti

12.

žiada, aby riadenie migrácie bolo v súlade s rozvojovými politikami EÚ a partnerských krajín; domnieva sa, že si to vyžaduje stratégiu, ktorá rieši politické, sociálno-ekonomické a kultúrne okolnosti a má za cieľ revitalizáciu celkových vzťahov Únie s jej bezprostrednými susedmi; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité riešiť otázky týkajúce sa sociálnej a profesionálnej integrácie migrantov a otázky občianstva spoločne s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.

zdôrazňuje, že obchod a rozvoj nie sú vždy v dokonalej zhode; domnieva sa, že rozvojové krajiny by mali selektívne otvoriť svoje trhy; zdôrazňuje význam sociálnej a environmentálnej zodpovednosti súkromného sektora a domnieva sa, že pri liberalizácii obchodu je dôležité nezabúdať na sociálne a environmentálne podmienky, ako sú normy Medzinárodnej organizácie práce; pripomína nevyhnutnosť začlenenia týchto noriem do dohôd WTO, aby sa zabránilo sociálnemu a environmentálnemu dampingu;

14.

v tejto súvislosti pripomína, že náklady na začlenenie týchto noriem sú oveľa nižšie ako dôsledky v oblasti sociálnej ochrany, ochrany ľudského zdravia a očakávanej dĺžky života človeka v prípade ich nedodržania;

15.

víta skutočnosť, že EÚ uznáva význam poľnohospodárstva drobného rozsahu v boji proti hladu, a žiada systematické posudzovanie vplyvu európskej poľnohospodárskej, obchodnej a energetickej politiky – vrátane politiky EÚ v oblasti biopalív – ktorá by mohla mať nepriaznivé účinky na rozvojové krajiny;

16.

opakuje, že treba venovať väčšiu pozornosť maximalizácii súčinnosti medzi politikami EÚ v oblasti zmeny klímy a rozvojovými cieľmi EÚ, najmä pokiaľ ide o použité prostriedky a nástroje, súbežný prínos rozvoja a/alebo prínos prispôsobovania sa zmene klímy;

17.

domnieva sa, že výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy, treba riešiť štrukturálnymi reformami, a požaduje systematické vyhodnocovanie rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy vo všetkých aspektoch politického plánovania a rozhodovania vrátane oblastí, ktoré sú spojené s obchodom, poľnohospodárstvom a potravinovou bezpečnosťou; žiada, aby sa výsledky tohto hodnotenia používali v rámci nástroja rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 –2020 s cieľom formulovať jasné a ucelené národné a regionálne strategické dokumenty;

18.

domnieva sa, že EÚ by mala podniknúť konkrétne kroky v boji proti daňovým únikom a daňovým rajom, pričom uznáva, že treba venovať pozornosť niektorým aspektom SPZR; vyzýva Komisiu, aby do výročnej správy o vykonávaní Iniciatívy v oblasti surovín zahrnula aj informácie o vplyve nových dohôd, programov a iniciatív týkajúcich sa rozvojových krajín bohatých na zdroje;

19.

uznáva vysokú mieru zodpovednosti, ktorú nesie EÚ za zabezpečenie toho, aby sa jej rybárstvo riadilo rovnakými normami, pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu udržateľnosť a transparentnosť v rámci vôd Únie i mimo nich; poznamenáva, že takáto súdržnosť si vyžaduje koordináciu v rámci samotnej Komisie i medzi Komisiou a vládami jednotlivých členských štátov;

20.

pripomína najmä svoj záväzok zabrániť financovaniu veľkých energetických infraštruktúr s negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi dôsledkami;

o

o o

21.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2012)0399.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/239


P7_TA(2014)0252

Priority EÚ na 25. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva (2014/2612(RSP))

(2017/C 378/28)

Európsky parlament,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/251, ktorou sa zakladá Rada pre ľudské práva (UNHRC),

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000 a na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN k tejto deklarácii,

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv EÚ,

so zreteľom na strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu a na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktoré boli prijaté na 3 179. zasadnutí Rady pre zahraničné veci 25. júna 2012,

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2012 o osobitnom zástupcovi EÚ pre ľudské práva (1),

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC), ako aj s tým súvisiace priority Parlamentu, a osobitne na uznesenie zo 7. februára 2013 (2),

so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o otázkach týkajúcich sa ľudských práv,

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (3),

so zreteľom na závery Rady EÚ pre zahraničné veci o prioritách EÚ na fórach OSN pre ľudské práva, ktoré boli prijaté 10. februára 2014,

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 18, článok 21, článok 27 a článok 47 Zmluvy o Európskej únii,

so zreteľom na nadchádzajúce zasadnutia UNHRC v roku 2014, najmä na 25. pravidelné zasadnutie, ktoré sa bude konať od 3. do 28. marca 2014,

so zreteľom na článok 110 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rešpektovanie, presadzovanie a ochrana univerzálnej platnosti ľudských práv sú súčasťou etického a právneho acquis EÚ a jedným zo základných kameňov európskej jednoty a integrity;

B.

keďže dôveryhodnosť EÚ v UNHRC bude posilnená zvyšovaním súladu medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami týkajúcimi sa ľudských práv;

C.

keďže EÚ a jej členské štáty by sa mali snažiť vystupovať jednotne proti porušovaniu ľudských práv s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky a v tejto súvislosti by mali pokračovať v posilňovaní spolupráce a upevňovaní organizačných opatrení a koordinácie medzi členskými štátmi a medzi inštitúciami EÚ;

D.

keďže Rada EÚ pre zahraničné veci 10. februára 2014 stanovila svoje priority pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva a pre Tretí výbor Valného zhromaždenia OSN, ktoré zahŕňali situáciu v Sýrii, Kórejskej ľudovodemokratickej republike, Iráne, na Srí Lanke, v Mjanmarsku/Barme, Bielorusku, Stredoafrickej republike, Južnom Sudáne, Konžskej demokratickej republike, Eritrei, Mali a v Sudáne; keďže tematické priority, ktoré načrtla Rada pre zahraničné veci, zahŕňali trest smrti, slobodu náboženského vyznania alebo viery, práva detí, práva žien, globálny program na obdobie po roku 2015, slobodu presvedčenia a prejavu, slobodu združovania a zhromažďovania, spoluprácu mimovládnych organizácií s orgánmi OSN pre ľudské práva, mučenie, otázky práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov, rasizmus, pôvodné obyvateľstvo, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, podnikanie a ľudské práva a podporu pre orgány a mechanizmy OSN pre ľudské práva;

E.

keďže 25. júla 2012 bol vymenovaný osobitný zástupca EÚ pre ľudské práva (OZEÚ pre ľudské práva), ktorého úlohou je zlepšovať účinnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a prispievať k vykonávaniu strategického rámca a akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu;

F.

keďže v októbri 2013 bolo do UNHRC zvolených 14 nových členov, ktorých členstvo nadobudlo účinnosť 1. januára 2014, a to Alžírsko, Čína, Južná Afrika, Kuba, Francúzsko, Maldivy, Maroko, Mexiko, Namíbia, Saudská Arábia, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Vietnam, Rusko a Spojené kráľovstvo; keďže deväť členských štátov EÚ je teraz členom UNHRC;

G.

keďže prioritnou témou 58. zasadnutia Komisie pre postavenie žien budú výzvy a úspechy dosiahnuté pri napĺňaní miléniových rozvojových cieľov týkajúcich sa žien a dievčat;

H.

keďže korupcia vo verejnom aj súkromnom sektore spôsobuje a prehlbuje rozdiely a diskrimináciu v oblasti rovnakého uplatňovania občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv a je dokázané, že korupčné činy a prípady porušovania ľudských práv zahŕňajú zneužívanie moci, nedostatočné nesenie zodpovednosti a rôzne formy diskriminácie;

I.

keďže ratifikácia zmien Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu z Kampaly štátmi a aktivácia právomoci Medzinárodného trestného súdu pri trestnom čine agresie ďalej prispejú k ukončeniu beztrestnosti páchateľov tohto trestného činu;

1.

víta priority stanovené Radou s ohľadom na 25. pravidelné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pri presadzovaní priorít EÚ v UNHRC vzali do úvahy jej odporúčania;

Činnosť Rady OSN pre ľudské práva

2.

opätovne zdôrazňuje svoje presvedčenie, že voľby do UNHRC musia byť založené na súťaži, a vyslovuje nesúhlas s tým, aby regionálne skupiny usporiadali voľby bez súťaže medzi kandidátmi; opätovne zdôrazňuje dôležitosť noriem pre členstvo v UNHRC, pokiaľ ide o záväzky a výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby nástojili na týchto normách pri určovaní kandidátov, za ktorých budú hlasovať; zdôrazňuje, že členovia UNHRC sú povinní dodržiavať najprísnejšie normy pri presadzovaní a ochrane ľudských práv; pripomína dôležitosť pevných a transparentných kritérií pre návrat členov, ktorých členstvo bolo pozastavené;

3.

vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv vo viacerých novozvolených členských krajinách UNHRC vrátane Alžírska, Číny, Kuby, Maroka, Ruska, Saudskej Arábie a Vietnamu;

4.

poznamenáva, že Kazachstan je jedným zo 47 členov Rady pre ľudské práva; poznamenáva, že situácia v oblasti ľudských práv v tejto krajine sa ešte zhoršila po brutálnom zásahu polície voči pokojným demonštrantom a pracovníkom v ropnom priemysle, ich rodinám a ich podporovateľom v Žanaozene 16. decembra 2011, pričom počas tohto zásahu podľa oficiálnych údajov zomrelo 15 osôb a ďalších viac ako 100 osôb bolo zranených; žiada Radu pre ľudské práva, aby sa bezodkladne zaoberala výzvou vysokej komisárky pre ľudské práva Navi Pillayovej uskutočniť nezávislé medzinárodné vyšetrovanie prípadov zabitia pracovníkov v ropnom priemysle v Kazachstane; žiada Kazachstan, aby ako člen Rady pre ľudské práva zaručil dodržiavanie ľudských práv, zrušil článok 64 trestného zákonníka o „povzbudzovaní k sociálnym nezhodám“ a aby ukončil represiu a zrušil administratívne prekážky pre nezávislé médiá, oslobodil politických väzňov vrátane advokáta ochrancov ľudských práv Vadima Kuramšina, odborárskeho aktivistu Rozu Tuletajeva a opozičného politika Vladimíra Kozlova a aby stiahol všetky žiadosti o vydanie opozičných politikov;

5.

naďalej nesúhlasí s tzv. hlasovaním v blokoch v UNHRC; nalieha na krajiny, ktoré sú členmi UNHRC, aby naďalej hlasovali transparentne;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zužuje priestor pre interakciu medzi občianskou spoločnosťou a UNHRC a že mimovládne organizácie dostávajú menej príležitostí vyjadrovať sa na zasadnutiach; naliehavo vyzýva EÚ a UNHRC, aby zabezpečili, že občianska spoločnosť bude môcť v najväčšej možnej miere a bez strachu z represálií po návrate do vlasti prispieť k 25. zasadnutiu UNHRC, ako aj k procesu univerzálneho periodického hodnotenia a iným ľudskoprávnym mechanizmom OSN; odsudzuje správy o takýchto represáliách a nalieha na ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili systematickú kontrolu takýchto prípadov;

7.

vyjadruje uznanie Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva Navi Pillayovej za jej pretrvávajúcu snahu v procese posilňovania zmluvných orgánov; dôrazne opakuje, že zmluvné orgány tvorí viacero zainteresovaných strán, a zdôrazňuje, že občianska spoločnosť musí byť do týchto procesov trvalo zapojená; okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť a účinnosť zmluvných orgánov treba zachovať a posilniť;

Otázky v súvislosti s jednotlivými krajinami

Sýria

8.

pripomína, že tvrdo odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktorých sa dopúšťa sýrsky režim, vrátane všetkých násilných činov, systematického mučenia a popráv väzňov; odsudzuje každé porušenie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva ozbrojenými opozičnými skupinami; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnymi dôsledkami tohto tri roky trvajúceho konfliktu na civilné obyvateľstvo a nad naďalej sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v krajine i v regióne; vyzýva všetky ozbrojené strany konfliktu, aby okamžite ukončili násilie v Sýrii; vyjadruje úplnú podporu nedávnym rokovaniam, ktoré sa začali na základe Ženevského komuniké a ktoré by mali predstavovať prvý krok procesu vedúceho k politickému a demokratickému riešeniu konfliktu, aby sa umožnil prechod k demokracii vedený Sýrčanmi, ktorý bude spĺňať legitímne túžby sýrskeho ľudu;

9.

naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, a najmä sýrsky režim, aby zabezpečili úplný a bezpečný cezhraničný prístup pre medzinárodnú humanitárnu pomoc a aby plnili svoj sľub, ktorým sa zaviazali umožniť ženám a deťom odísť z obliehaných miest ako Hums a z tábora Jarmúk; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 z 22. februára 2014, ktorou sa žiada, aby sa konvojom humanitárnej pomoci umožnil prístup do celej krajiny s cieľom zmierniť utrpenie civilného obyvateľstva, a zároveň žiada o jej urýchlené vykonávanie; žiada prepustenie mierových aktivistov zadržiavaných vo vládnom väzení, ako aj civilných rukojemníkov, ktorých zadržiavajú ozbrojené skupiny;

10.

zdôrazňuje, že vzhľadom na nevídaný rozsah krízy musí byť pre EÚ a medzinárodné spoločenstvo ako celok prioritou zmiernenie utrpenia miliónov Sýrčanov, ktorým chýba základný tovar a služby; pripomína členským štátom EÚ, že nesú zodpovednosť voči sýrskym utečencom, pokiaľ ide o humanitárnu oblasť, a poznamenáva, že tragédie, akou bola tragédia pri Lampeduse, by sa nemali opakovať; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pomohli utečencom utekajúcim pred konfliktom; poznamenáva, že Parlament vo svojom uznesení z 9. októbra 2013 vyzval členské štáty, aby riešili naliehavé problémy tým, že zabezpečia bezpečný vstup do EÚ s cieľom umožniť dočasné prijatie Sýrčanov a presídlenie nad rámec existujúcich vnútroštátnych kvót, ako aj prijímanie z humanitárnych dôvodov;

11.

opakuje svoju výzvu určenú ESVČ a členským štátom, aby zabezpečili, aby sa k situácii v Sýrii naďalej pristupovalo ako k najvyššej priorite v rámci OSN, a najmä v rámci UNHRC;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že úmyselné vyhladovanie civilistov a útoky na zdravotnícke zariadenia sú medzinárodným právom zakázané a budú sa považovať za vojnové zločiny; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť zodpovedanie sa za činy na všetkých úrovniach; v tejto súvislosti vyjadruje uznanie práci nezávislej vyšetrovacej komisii v Sýrii vrátane jej poslednej správy, o ktorej sa má rokovať v rámci UNHRC, a vyzýva túto vyšetrovaciu komisiu, aby preskúmala nedávnu správu obsahujúcu tisíce fotografií prípadov mučenia, ktoré údajne páchala sýrska armáda; opätovne vyzýva Bezpečnostnú radu OSN, aby postúpila situáciu v Sýrii Medzinárodnému trestnému súdu na formálne vyšetrovanie; žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v tomto smere podnikla jednoznačné kroky;

Egypt

13.

odsudzuje porušovanie ľudských práv v Egypte vrátane zastrašovania a zadržiavania novinárov, členov občianskej spoločnosti a aktivistov z radov politickej opozície, ako aj nadmerné používanie násilia vedúce k úmrtiam veľkého množstva civilistov, ku ktorému došlo napríklad počas osláv trojročného výročia revolúcie a počas referenda prebiehajúceho v januári 2013; naliehavo vyzýva egyptské orgány, aby zaistili úplné, transparentné a nezávislé vyšetrovanie úmrtí civilistov s cieľom pohnať všetkých páchateľov na zodpovednosť; odsudzuje skutočnosť, že desiatky tisícov Egypťanov vrátane Moslimského bratstva, ktoré je opisované ako teroristická organizácia, sú väznené a potláčané, čím sa znemožňuje inkluzívny proces zmierenia potrebný na zabezpečenie stability a rozvoja krajiny; vyzýva UNHRC, aby odsúdila toto porušovanie ľudských práv, monitorovala každé vyšetrovanie, ktoré sa uskutočňuje, a zvážila začatie vlastného vyšetrovania, ak nedôjde k pokroku na strane egyptských orgánov; vyzdvihuje dôležitosť okamžitého otvorenia regionálneho Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) v Káhire, ako to schválili egyptské orgány;

14.

berie na vedomie novú egyptskú ústavu; poukazuje na odkaz na nezávislosť kresťanského a židovského náboženstva a uznáva pokrok v oblasti slobody náboženského vyznania; víta skutočnosť, že v ústave je zmienka o civilnej vláde a rovnosti všetkých občanov vrátane zlepšenia práv žien a že sú ustanovené práva detí, zákaz mučenia vo všetkých formách a prejavoch, zákaz všetkých foriem otroctva a jeho trestné stíhanie a záväzok dodržiavať medzinárodné zmluvy v oblasti ľudských práv, ktoré Egypt podpísal; dôrazne nesúhlasí s mierou právomocí, ktoré ústava dáva armáde a vojenským súdom;

15.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tisíce ľudí, najmä utečencov z Eritrey a Somálska, vrátane mnohých žien a detí prichádzajú o život, sú nezvestné alebo sa stávajú obeťami únosov a sú držané ako rukojemníci pre výkupné, sú mučené, sexuálne zneužívané alebo zabité na účely obchodovania s orgánmi obchodníkmi s ľuďmi na Sinajskom polostrove; v tejto súvislosti pripomína, že v článku 89 novej ústavy sa uvádza, že všetky formy otroctva, útlaku, násilného vykorisťovania ľudí a obchodovania na sexuálne účely a ďalšie formy obchodovania s ľuďmi sú v Egypte zakázané a nezákonné;

Líbya

16.

žiada, aby UNHRC na svojej nadchádzajúcej schôdzi prijala rezolúciu, ktorá bude vychádzať zo správy OHCHR, ktorou sa posilňuje mandát OHCHR v oblasti monitorovania a podávania správ UNHRC o situácii v oblasti ľudských práv a o výzvach, ktorým Líbya čelí; vyjadruje znepokojenie nad neoprávneným zadržiavaním osôb v súvislosti s konfliktom a nad mučením a mimosúdnym zabíjaním a v tejto súvislosti víta odporúčania uvedené v správe podpornej misie OSN o mučení; vyjadruje obavy z toho, že terčom sa stávajú pracovníci v médiách a žiada ochranu pluralizmu médií a slobody prejavu; naliehavo žiada, aby sa podporilo vyriešenie konfliktu a národné zmierenie;

Tunisko

17.

víta skutočnosť, že Tunisko 26. januára 2014 prijalo novú ústavu, ktorá môže slúžiť ako zdroj inšpirácie pre krajiny v regióne, ako aj mimo neho; nabáda tuniské orgány, aby neskôr v priebehu tohto roka uskutočnili inkluzívne, transparentné a dôveryhodné voľby;

Maroko

18.

vyzýva Maroko ako nového člena UNHRC, aby pokračovalo v rokovaniach o mierovom a dlhodobom riešení konfliktu v Západnej Sahare, a opäť potvrdzuje právo západosaharského obyvateľstva na sebaurčenie, o ktorom by sa malo rozhodnúť v demokratickom referende, v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

Palestína

19.

víta účasť Palestíny ako pozorovateľského štátu, ktorý nie je členom OSN, od novembra 2012; znovu opakuje, že podporuje toto úsilie; poukazuje na podporu, ktorú EÚ vyjadrila Palestíne v jej úsilí stať sa riadnym členom OSN ako súčasť politického riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu; opäť potvrdzuje, že EÚ neuzná žiadne iné zmeny hraníc spred roka 1967, a to ani v prípade Jeruzalema, ako tie, na ktorých sa strany dohodnú; v tejto súvislosti súhlasí so závermi Rady EÚ zo 16. decembra 2013 o mierovom procese na Blízkom východe, v ktorých sa odsudzuje neustále rozširovanie izraelských osád, ktoré sú podľa medzinárodného práva nezákonné a predstavujú prekážku nastolenia mieru; odsudzuje porušovanie ľudských práv palestínskymi orgánmi, ako aj pokračujúce vystreľovanie rakiet z pásma Gazy na Izrael;

Izrael

20.

víta opätovnú účasť Izraela v UNHRC, ako aj nadchádzajúce prijatie správy o tejto krajine na základe druhého kola univerzálneho periodického hodnotenia; vyzýva izraelské orgány, aby spolupracovali so všetkými osobitnými postupmi vrátane osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv na okupovaných územiach; podporuje závery správ generálneho tajomníka OSN a Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva týkajúce sa Izraela a okupovaných palestínskych území a vyzýva Izrael, aby uskutočnil odporúčania nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej misie predložené v súvislosti s dôsledkami, ktoré majú izraelské osady na ľudské práva palestínskeho ľudu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad hlásenými prípadmi politického väznenia detí v izraelských väzenských zariadeniach;

Bahrajn

21.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou obhajcov ľudských práv a aktivistov z radov politickej opozície v Bahrajne; víta vyhlásenie zo septembra 2013 o Bahrajne prijaté v UNHRC, ktoré podpísali všetky členské štáty EÚ; žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých väzňov svedomia, politických aktivistov, novinárov, obhajcov ľudských práv a pokojných demonštrantov; vyzýva členské štáty EÚ, aby pracovali na tom, aby sa počas nasledujúcej schôdze UNHRC prijala rezolúcia o situácii v oblasti ľudských práv v Bahrajne zameriavajúca sa na uskutočnenie záväzkov Bahrajnu, ktoré prijal počas postupu univerzálneho periodického hodnotenia, a odporúčaní, ktoré predložila nezávislá vyšetrovacia komisia v Bahrajne, vrátane odporúčaní týkajúcich sa obhajcov ľudských práv, ktoré bahrajnský kráľ privítal;

Saudská Arábia

22.

vyzýva Saudskú Arábiu ako novozvoleného člena UNHRC, aby venovala pozornosť odporúčaniam, ktoré boli prijaté na 17. schôdzi pracovnej skupiny pre univerzálne periodické hodnotenie, a to skoncovať so všetkými formami diskriminácie žien v právnych predpisoch i v praxi a umožniť ženám plnohodnotne a rovnocenne sa zúčastňovať na živote spoločnosti, prijať všetky potrebné opatrenia na boj proti domácemu násiliu a zabezpečiť prístup k mechanizmom ochrany a nápravy pre obete, prijať zákon zakazujúci všetky manželstvá detí v skorom veku a manželstvá detí vynútené násilím a zákonom stanoviť minimálny vek na uzavretie manželstva na 18 rokov, prijať zákony na ochranu slobody združovania, prejavu, pokojného zhromažďovania a náboženského vyznania, zaviesť moratórium na trest smrti s cieľom napokon ho zrušiť, umožniť registráciu MVO pôsobiacich v oblasti ľudských práv a ratifikovať hlavné nástroje v oblasti ľudských práv;

Irán

23.

víta rezolúciu UNHRC z marca 2013 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike a predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne; opätovne potvrdzuje, že podporuje predĺženie mandátu, a vyzýva Irán, aby osobitnému spravodajcovi OSN umožnil vstup do krajiny ako rozhodujúci krok k otvoreniu dialógu s cieľom posúdiť situáciu v oblasti ľudských práv v Iráne; opätovne zdôrazňuje, že odsudzuje ukladanie trestu smrti v Iráne a značné zvýšenie počtu popráv (v prvých dvoch týždňoch roku 2014 bolo popravených 40 osôb), ako aj pretrvávajúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania; berie na vedomie prvé známky pokroku, ktoré iránska vláda preukázala v oblasti ľudských práv, vrátane prepustenia politických väzňov; vyzýva EÚ a UNHRC, aby naďalej dôsledne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv a zabezpečili, aby otázka ľudských práv bola prioritnou témou všetkých rokovaní s iránskou vládou;

Rusko

24.

dôrazne odsudzuje ruské zákony o zahraničných agentoch, ktoré sa používajú na prenasledovanie MVO prostredníctvom razií v kanceláriách, pokút a iných zastrašujúcich praktík; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na Rusko, a to v rámci UNHRC, ako aj mimo nej, s cieľom zastaviť toto očividné porušovanie slobody prejavu a združovania; vyjadruje hlboké znepokojenie nad ostatnými pretrvávajúcimi oblasťami porušovania ľudských práv v Rusku, ako je potláčanie médií, zákony diskriminujúce sexuálne menšiny, porušovanie práva na zhromažďovanie sa a nedostatočná nezávislosť súdnictva;

Bielorusko

25.

opätovne potvrdzuje, že podporuje osobitného spravodajcu UNHRC pre situáciu v oblasti ľudských práv v Bielorusku; žiada predĺženie mandátu tohto osobitného spravodajcu o ďalší rok po tom, ako sa v júni 2014 skončí; víta rezolúciu o Bielorusku, ktorá bola prijatá v júni 2013, ako aj neustále poukazovanie na značné porušovanie ľudských práv v tejto krajine a venovanie sa tejto otázke; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby naďalej vyvíjali tlak na Bielorusko, pokiaľ ide o otázku ľudských práv;

Uzbekistan

26.

víta výsledok univerzálneho periodického hodnotenia Uzbekistanu; považuje za poľutovaniahodné, že vláda Uzbekistanu naďalej odmieta priaznivo reagovať na žiadosti odborníkov UNHRC v oblasti osobitných postupov o návštevu; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby sa usilovali o vytvorenie špecializovaného monitorovacieho mechanizmu v UNHRC zameraného na situáciu v oblasti ľudských práv v Uzbekistane;

Stredoafrická republika

27.

opakuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v Stredoafrickej republike; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby bezodkladne podporilo humanitárnu výzvu OSN, ktorá je výrazne podfinancovaná, a požaduje zlepšenie bezpečnostnej situácie s cieľom zabezpečiť pre obyvateľstvo prístup k humanitárnej pomoci; dúfa, že rýchle rozmiestnenie misie EÚ v rámci SBOP prispeje k zlepšeniu situácie v krajine; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2136 (2014), rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva, jej osobitné zasadnutie k situácii v Stredoafrickej republike z 20. januára 2014 a vymenovanie nezávislého odborníka na situáciu v oblasti ľudských práv v tejto krajine; naliehavo žiada novú dočasnú prezidentku Sambaovú-Panzaovú, aby urobila všetko, čo je v jej silách, s cieľom ukončiť násilie a upokojiť sektárske napätie v krajine;

Konžská demokratická republika

28.

poukazuje na výzvu OSN, aby sa pokračovalo v podpore konfliktom zmietanej východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR) s cieľom zabezpečiť, aby sa na túto krízu nezabudlo; je vážne znepokojený nedávnym hromadným vysídľovaním obyvateľstva v regióne Katanga; dôrazne odsudzuje útoky povstaleckých síl na východe krajiny na civilné obyvateľstvo vrátane žien a detí; dôrazne odsudzuje systematické využívanie znásilňovania ako vojnovej zbrane; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pokračujúcim využívaním detí ako vojakov a požaduje ich odzbrojenie, rehabilitáciu a opätovnú integráciu; domnieva sa, že rámec OSN pre mier, bezpečnosť a spoluprácu v Konžskej demokratickej republike a regióne zostáva kľúčovým rámcom na dosiahnutie trvalého mieru; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2136 z 30. januára 2014, ktorou sa obnovuje zbrojné embargo uvalené na KDR;

Eritrea

29.

nalieha na EÚ a UNHRC, aby nepretržite a ostražito sledovali situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei, pretože vážne porušovanie ľudských práv má za následok vysoké počty utečencov a migrantov; víta rezolúciu UNHRC o situácii v oblasti ľudských práv v Eritrei, ktorá bola jednomyseľne prijatá v júni 2013; vyzdvihuje prvú správu osobitnej spravodajkyne pre situáciu v oblasti ľudských práv v krajine; požaduje obnovenie mandátu tejto osobitnej spravodajkyne počas 26. zasadnutia Rady pre ľudské práva;

Mali

30.

víta vymenovanie nezávislého experta pre situáciu v oblasti ľudských práv v Mali, nepretržité monitorovanie tejto situácie po konflikte a silnú vedúcu úlohu, ktorú hrajú iné africké štáty pri zlepšovaní situácie v oblasti ľudských práv v krajine; požaduje obnovenie mandátu nezávislého experta;

Južný Sudán

31.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou v Južnom Sudáne, a to aj nad politickým bojom za vedenie krajiny, ktorý vyvolal pribúdajúce etnické zrážky a vysídlenie viac ako 650 000 ľudí; vyzýva členské štáty EÚ, aby túto otázku predostreli v UNHRC, aby sa aj na medzinárodnej úrovni naďalej venovala veľká pozornosť situácii v Južnom Sudáne; víta dohodu o ukončení nepriateľských akcií, ktorá bola podpísaná 23. januára 2014, ale zdôrazňuje skutočnosť, že ide len o prvý krok k mieru a zmiereniu; odsudzuje rozsiahle porušovanie ľudských práv a zneužívanie a zdôrazňuje, že zodpovedné osoby sa za tieto činy musia zodpovedať; víta zapojenie Africkej únie do vytvárania vyšetrovacej komisie, ktorá má slúžiť ako základ pre spravodlivosť a zodpovednosť a budúce zmierenie;

Srí Lanka

32.

odsudzuje pokračujúce útoky na náboženské menšiny a prenasledovanie a zastrašovanie obhajcov ľudských práv, právnikov a novinárov; berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri obnove a realizácii niektorých odporúčaní komisie pre poučenie a zmierenie, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vláde Srí Lanky sa stále nedarí zabezpečiť nezávislé a dôveryhodné prešetrenie porušení medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva, ku ktorému došlo v minulosti; dôrazne podporuje odporúčanie Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva zaviesť nezávislý medzinárodný vyšetrovací mechanizmus, ktorý by prispel k zisteniu pravdy, ak domáce vyšetrovacie mechanizmy zlyhajú;

Mjanmarsko/Barma

33.

víta rezolúciu o Mjanmarsku/Barme, ktorú prijala UNHRC, a nepretržitú prácu osobitného spravodajcu; žiada UNHRC, aby neukončila ani nezmenila mandát osobitného spravodajcu, kým sa v krajine nezriadi národná kancelária OHCHR s plným mandátom, a vyzýva Mjanmarsko/Barmu na zabezpečenie toho, aby výbor pre preskúmanie situácie väzňov pokračoval vo svojej práci, pokiaľ ide o vyriešenie všetkých prebiehajúcich konaní a zrušenie kontroverzných právnych predpisov ovplyvňujúcich slobodu prejavu a združovania (najmä zákon o pokojnom zhromažďovaní a sprievodoch z roku 2011); odsudzuje pretrvávajúce násilie a zneužívanie páchané na menšine Rohingya v Jakchainskom štáte a útoky proti moslimom a iným náboženským menšinám a požaduje úplné, transparentné a nezávislé prešetrenie týchto porušení;

Kórejská ľudovodemokratická republika

34.

víta plánované predĺženie mandátu osobitného spravodajcu pre situáciu v oblasti ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR), rezolúciu prijatú konsenzom v marci 2013 a predloženie správy vyšetrovacej komisie pre ľudské práva v tejto krajine; opätovne potvrdzuje svoju žiadosť, aby vláda KĽDR v plnej miere spolupracovala s osobitným spravodajcom a umožnila mu návštevu krajiny; naliehavo žiada UNHRC, aby dbala na odporúčania medzinárodnej vyšetrovacej komisie s osobitným zameraním na potrebu odsúdiť medzinárodné zločiny spáchané v KĽDR, zvýšiť kapacitu OSN, pokiaľ ide o dokumentovanie porušovania ľudských práv v krajine, a zriadiť vhodné medzinárodné mechanizmy na zabezpečenie vyvodzovania zodpovednosti za medzinárodné zločiny spáchané v KĽDR;

Kambodža, Pobrežie Slonoviny, Haiti, Somálsko a Sudán;

35.

víta predĺženie mandátov nezávislých expertov v Kambodži, Pobreží Slonoviny, na Haiti, v Somálsku a Sudáne; naliehavo vyzýva orgány týchto krajín, aby s držiteľmi mandátov v plnej miere spolupracovali;

Tematické otázky

Práva dieťaťa

36.

víta prácu UNHRC v oblasti práv dieťaťa, ako napríklad rezolúciu zo septembra 2013 o úmrtnosti a chorobnosti detí mladších ako 5 rokov, ktorým sa dá predísť, s ohľadom na ľudské práva, a prácu Výboru pre práva dieťaťa; vyzýva štáty, aby ratifikovali 3. opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý deťom umožní predkladať výboru sťažnosti; vyzdvihuje pripravované rezolúcie UNHRC o právach dieťaťa ako vynikajúci príklad spolupráce medzi EÚ a skupinou štátov Latinskej Ameriky a Karibiku v rámci Organizácie Spojených národov (GRULAC); vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadmi mučenia a väznenia detí, o ktorých informovali organizácie ako UNICEF a Amnesty International; vyzýva OSN, aby podrobnejšie preskúmala takéto prípady a vypracovala odporúčania opatrení;

Ženy a dievčatá

37.

žiada EÚ, aby sa aktívne zúčastnila na 58. zasadnutí Komisie pre postavenie žien s cieľom neoslabiť „acquis“ Pekinskej akčnej platformy OSN, ako je napríklad prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo vrátane sexuálnych a reprodukčných práv; dôrazne odsudzuje sexuálne násilie páchané na ženách, ktoré sa používa ako vojnová taktika, vrátane takých trestných činov, akými sú hromadné znásilňovanie, sexuálne otroctvo, nútená prostitúcia, rodovo podmienené formy prenasledovania vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, obchodovanie s ľuďmi, manželstvá v nízkom veku a manželstvá vynútené násilím, zabíjanie v mene cti a všetky ostatné formy sexuálneho násilia porovnateľnej závažnosti; opäť vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

Mučenie

38.

znovu zdôrazňuje význam boja proti mučeniu a iným formám zlého zaobchádzania a prioritu, ktorú EÚ pripisuje tejto otázke, najmä pokiaľ ide o deti; vyzýva UNHRC, aby využila výročnú rezolúciu o mučení na obnovenie mandátu osobitného spravodajcu na ďalšie tri roky a aby zabezpečila prijatie účinných opatrení nadväzujúcich na predchádzajúce rezolúcie o mučení; naliehavo žiada ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby preukázali spoločné odhodlanie odstrániť mučenie a podporovať obete, najmä tým, že budú naďalej prispievať do Dobrovoľného fondu OSN pre obete mučenia a osobitného fondu zriadeného opčným protokolom k Dohovoru proti mučeniu, prípadne do nich začnú prispievať;

Trest smrti

39.

opätovne potvrdzuje, že dôrazne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje moratórium ako krok k jeho zrušeniu; vyzýva EÚ, jej členské štáty a UNHRC, aby presadzovali jeho zrušenie na celom svete; dôrazne nalieha na krajiny, ktoré vykonávajú trest smrti, aby zverejnili jasné a presné údaje o počte odsúdení a popráv;

Sloboda náboženského vyznania alebo viery

40.

odsudzuje pretrvávajúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania alebo viery na celom svete; opätovne zdôrazňuje význam, ktorý EÚ pripisuje tejto otázke; vyzýva členské štáty, aby sa touto problematikou naďalej zaoberali; víta obnovenie mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; znovu opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane slobody zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru či zrieknuť sa ich je základným ľudským právom; zdôrazňuje preto, že je potrebné účinne bojovať proti všetkým formám diskriminácie náboženských menšín vo svete;

Práva lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov

41.

vyjadruje znepokojenie nad nedávnym nárastom diskriminačných právnych predpisov a postupov, ako aj násilných činov voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity; nabáda na dôkladné monitorovanie situácie v Nigérii a Ugande, kde nové právne predpisy vážne ohrozujú slobodu sexuálnych menšín; odsudzuje zavedenie diskriminačných právnych predpisov a potláčanie slobody prejavu v Rusku; opätovne potvrdzuje, že podporuje nepretržitú prácu Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným právnym predpisom a postupom a celkovú činnosť OSN v tejto oblasti; odporúča, aby sa členské štáty EÚ, Rada a ESVČ aktívne podieľali na boji proti pokusom oslabovať tieto práva;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

42.

odsudzuje diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste; vyjadruje hlboké znepokojenie nad stále rozsiahlym porušovaním ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste a násilnými činmi vrátane sexuálneho násilia páchaného na ženách, ktoré patria do príslušných spoločenstiev; víta činnosť OHCHR a držiteľov mandátov na osobitné postupy OSN pre boj proti tejto forme diskriminácie; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby podporili schválenie návrhu zásad a usmernení OSN pre účinné odstránenie diskriminácie z dôvodu práce, a žiada UNHRC, aby prijala tento rámec;

Právo na pokojné zhromažďovanie

43.

vyzýva EÚ, aby podporovala prijatie opatrení v nadväznosti na správu OHCHR o účinných opatreniach a najlepších postupoch s cieľom zabezpečiť podporu a ochranu ľudských práv v rámci pokojných protestov, a to najmä tým, že podporí úsilie o vytvorenie medzinárodného právneho rámca súvisiaceho s právom na pokojné zhromažďovanie;

Bývanie

44.

opakovane víta, že UNHRC prisudzuje dôležitosť právu na bývanie; opakuje svoju výzvu adresovanú Únii a členským štátom, aby podporovali prístup k primeranému bývaniu ako základné právo;

Voda a sanitácia

45.

víta rezolúciu, ktorú prijala UNHRC v septembri 2013 v súvislosti s právom na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, a činnosť osobitného spravodajcu OSN pre túto oblasť, najmä prostredníctvom vypracovania príručky o tom, ako uplatňovať právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu; vyzýva ESVČ, členské štáty EÚ a UNHRC, aby nestrácali zo zreteľa toto často zanedbávané, ale mimoriadne dôležité ľudské právo na vodu a sanitáciu;

Podnikanie a ľudské práva

46.

dôrazne podporuje uplatňovanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne zapojili do 7. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporili úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; opätovne žiada Európsku komisiu, aby do konca roku 2014 podala správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv zo strany členských štátov EÚ; berie na vedomie novú iniciatívu, ktorej účelom je požiadať o uzatvorenie právne záväzného medzinárodného nástroja v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

Korupcia a ľudské práva

47.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili ustanovenie osobitného spravodajcu OSN pre finančnú trestnú činnosť, korupciu a ľudské práva;

Šport

48.

víta uznesenie prijaté v septembri 2013 o podpore ľudských práv prostredníctvom športu a olympijského ideálu; vyjadruje znepokojenie nad situáciou migrujúcich pracovníkov v Katare, najmä v kontexte príprav na Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2022; berie na vedomie iniciatívu Kataru zameranú na riešenie tohto problému; vyzýva katarské orgány, aby zreformovali svoje pracovné právo, zrušili zákon o sponzorstve („systém kafala“), ktorý sa uplatňuje v celom regióne, a ratifikovali príslušné medzinárodné dohovory; naliehavo žiada EÚ, aby zabezpečila, aby spoločnosti v EÚ, ktoré pôsobia v Katare v odvetví stavebníctva, neprispievali k porušovaniu ľudských práv, ktorému sú vystavení migrujúci pracovníci; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať všetky veľké športové podujatia z hľadiska dodržiavania ľudských práv, napríklad zimné olympijské hry, ktoré sa konali vo februári 2014 v ruskom Soči, v súvislosti s pretrvávajúcim potláčaním slobody zhromažďovania a práv sexuálnych menšín, ako aj nadchádzajúce Majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii, kde existujú správy o vysťahúvaní a vysídľovaní obyvateľstva po celej krajine;

Používanie ozbrojených bezpilotných lietadiel

49.

vyjadruje znepokojenie nad porušovaním ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ktoré vyplýva z protiprávneho cieleného zabíjania prostredníctvom ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorého výsledkom je neznámy počet civilistov, ktorí boli usmrtení, vážne zranení alebo traumatizovaní mimo vyhlásených konfliktných zón; podporuje úsilie vyvíjané v rámci príslušných osobitných postupov OSN a zamerané na podporu transparentného a zodpovedného používania ozbrojených bezpilotných lietadiel zo strany štátov v súlade so stanoveným medzinárodným právnym rámcom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a UNHRC, aby naďalej podporovali vyšetrovanie cieleného zabíjania a uskutočňovali opatrenia v nadväznosti na odporúčania osobitných spravodajcov OSN pre mimosúdne popravy, svojvoľné popravy a popravy bez riadneho konania a pre boj proti terorizmu a ľudské práva;

Medzinárodný trestný súd

50.

pripomína svoju plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu a zachováva obozretnosť, pokiaľ ide o akékoľvek pokusy oslabiť jeho legitimitu; žiada o aktívne vypracovanie pozície EÚ k trestnému činu agresie a zmenám z konferencie v Kampale;

Univerzálne periodické hodnotenie

51.

opätovne potvrdzuje dôležitosť univerzálnosti univerzálneho periodického hodnotenia s cieľom dosiahnuť úplné pochopenie situácie v oblasti ľudských práv vo všetkých členských štátoch OSN a pripomína stály význam tohto druhého cyklu hodnotenia so zameraním na vykonávanie odporúčaní prijatých počas prvého cyklu; znovu však žiada, aby odporúčania, ktoré štáty neprijali v prvom cykle, boli prehodnotené v ďalšom priebehu procesu univerzálneho periodického hodnotenia;

52.

vyzýva členské štáty EÚ zúčastňujúce sa na interaktívnych dialógoch v rámci univerzálneho periodického hodnotenia, aby predložili konkrétne a merateľné odporúčania s cieľom zlepšiť kvalitu krokov v nadväznosti na prijaté odporúčania a kvalitu vykonávania týchto odporúčaní; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty EÚ poskytli technickú podporu štátom, ktoré sú predmetom hodnotenia, aby im pomohli pri vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa predkladania aktualizovaných správ v polovici obdobia s cieľom pomôcť zlepšiť vykonávanie;

53.

zdôrazňuje, že je potrebné systematicky zahŕňať odporúčania vyplývajúce z univerzálneho periodického hodnotenia do dialógu a konzultácií EÚ o ľudských právach a do stratégií EÚ v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; opakovane odporúča, aby Parlament upozorňoval na tieto odporúčania počas návštev svojich delegácií v tretích krajinách;

54.

víta všetky kroky, ktoré umožnia širokému spektru zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti v plnej miere sa zúčastňovať na procese univerzálneho periodického hodnotenia; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ESVČ a členské štáty poukazovali v UNHRC na znepokojujúcu otázku zmenšujúceho sa priestoru, v ktorom môžu pôsobiť mimovládne organizácie v mnohých krajinách sveta;

Osobitné postupy

55.

opakuje, že rozhodne podporuje osobitné postupy; zdôrazňuje zásadnú dôležitosť nezávislosti týchto mandátov a naliehavo žiada všetky štáty OSN, aby plne spolupracovali s aktérmi osobitných postupov, a to aj tým, že budú prijímať držiteľov mandátov na návštevy krajín, odpovedať na ich naliehavé žiadosti o prijatie opatrení a v súvislosti s obvineniami z porušovania predpisov a zabezpečia prijatie primeraných opatrení v nadväznosti na odporúčania držiteľov mandátov; podporuje vyhlásenie, ktoré 10. decembra 2013 vydalo 72 expertov v oblasti mechanizmu osobitných postupov, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočná spolupráca štátov v tejto oblasti bráni ich schopnosti vykonávať svoj mandát;

56.

dôrazne odsudzuje všetky formy odvety proti obhajcom ľudských práv a aktivistom v tejto oblasti, ktorí spolupracujú v procese univerzálneho periodického hodnotenia a uplatňovania osobitných postupov, najmä v prípade Číny; vyzýva UNHRC, aby prešetrila správy, z ktorých vyplýva, že čínska aktivistka Cchao Šun-li, ktorá sa zasadzovala o zapojenie občianskej spoločnosti do univerzálneho periodického hodnotenia, je od 14. septembra 2013 zadržiavaná vo väzbe; naliehavo vyzýva predsedu UNHRC, aby postupoval aktívne v nadväznosti na tento prípad i iné podobné prípady a všetkým štátom poskytol primeranú ochranu proti takýmto aktom zastrašovania; zdôrazňuje, že takéto akty oslabujú celý systém OSN v oblasti ľudských práv;

Zapojenie EÚ

57.

opätovne zdôrazňuje dôležitosť aktívnej účasti EÚ na všetkých mechanizmoch OSN pre ľudské práva vrátane UNHRC; nabáda členské štáty EÚ, aby tak urobili ako spolupredkladatelia a iniciátori rezolúcií, aktívnou účasťou na diskusiách a interaktívnych dialógoch a vydávaním vyhlásení; dôrazne podporuje narastajúcu prax medziregionálnych iniciatív zo strany EÚ;

58.

opätovne potvrdzuje, že je dôležité začleniť činnosť vykonávanú v Ženeve v rámci UNHRC do príslušných vnútorných a vonkajších činností EÚ vrátane činností Parlamentu, napríklad delegácií výborov a medziparlamentných delegácií, a príspevkov osobitných spravodajcov OSN pre schôdze výborov;

59.

nabáda osobitného zástupcu EÚ, aby naďalej zvyšoval účinnosť, jednotnosť a viditeľnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv v rámci UNHRC a pri ďalšom rozvoji úzkej spolupráce s OHCHR a aktérmi osobitných postupov, a vyjadruje poľutovanie nad neprítomnosťou podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky v skupine na vysokej úrovni UNHRC;

60.

opäť zdôrazňuje dôležitosť účinnej koordinácie a spolupráce medzi ESVČ, Komisiou a členskými štátmi EÚ v oblasti ľudských práv; nabáda ESVČ, a to najmä prostredníctvom delegácií EÚ v Ženeve a New Yorku, aby posilnila súdržnosť EÚ pomocou včasných a vecných konzultácií a zaujala jednotné stanovisko;

61.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty EÚ podporovali UNHRC, a to tým, že budú spolupracovať na dosiahnutí nedeliteľnosti a univerzálnosti ľudských práv, a najmä tým, že ratifikujú všetky medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv, ktoré tento orgán vytvoril; opakovane vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiaden členský štát EÚ neratifikoval dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín; opakuje, že viaceré členské štáty zatiaľ neprijali a/alebo neratifikovali Dohovor o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu ani opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach; opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali tieto dohovory a protokoly; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty včas predkladali svoje pravidelné správy monitorovacím orgánom OSN; žiada EÚ, aby aktívne rozvíjala pozíciu EÚ k trestnému činu agresie a zmenám z Kampaly;

62.

opakuje dôležitosť neustálej podpory EÚ pri ochrane nezávislosti OHCHR s cieľom zabezpečiť, aby mohol naďalej vykonávať svoju úlohu účinným a nestranným spôsobom; zdôrazňuje, že pre nestrannosť a fungovanie OHCHR je nevyhnutné, aby sa zabezpečili dostatočné finančné prostriedky, a to najmä vzhľadom na to, že v dôsledku nových okolností je v súčasnosti potrebné otvoriť nové regionálne kancelárie OHCHR; podčiarkuje, že je dôležité zaistiť dostatočné finančné prostriedky na pokrytie čoraz väčšieho objemu práce zmluvných orgánov; vyzýva EÚ, aby zaujala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní účinného fungovania systému zmluvných orgánov, a to aj vzhľadom na primerané financovanie;

63.

Opätovne potvrdzuje, že ochrana obhajcov ľudských práv je kľúčovou prioritou politiky EÚ v oblasti ľudských práv; oceňuje preto praktickú a finančnú podporu pridelenú na účely naliehavej ochrany a podpory obhajcov ľudských práv v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

o

o o

64.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 68. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, Vysokej komisárke OSN pre ľudské práva a pracovnej skupine EÚ – OSN zriadenej Výborom pre zahraničné veci.


(1)  Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 114.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0055.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/250


P7_TA(2014)0253

Rusko: súdenie demonštrantov zapojených do podujatí na námestí Bolotnaja

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o Rusku: odsúdenie protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja (2014/2628(RSP))

(2017/C 378/29)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku, najmä svoje uznesenie z 13. júna 2013 o právnom štáte v Rusku (1),

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) z 24. februára 2014 o odsúdení protestujúcich účastníkov udalostí na námestí Bolotnaja,

so zreteľom na ruskú ústavu, najmä na jej článok 118, v ktorom sa uvádza, že spravodlivosť v Ruskej federácii je vykonávaná výlučne súdmi, a článok 120, v ktorom sa stanovuje, že sudcovia sú nezávislí a sú podriadení len ruskej ústave a federálnemu právu,

so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach, ktoré sa konali 28. novembra 2013,

so zreteľom na správu Výboru Rady Európy pre predchádzanie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu zo 17. decembra 2013 z jeho pravidelnej návštevy Ruskej federácie,

so zreteľom na vyhlásenie ombudsmana Ruskej federácie pre ľudské práva Vladimira Lukina 4. marca 2014 o verejných demonštráciách v Moskve a krokoch, ktoré prijali orgány presadzovania práva,

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a preto je povinná obhajovať zásady demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv; keďže v dôsledku viacerých vážnych porušení zásad právneho štátu a prijatia reštriktívnych zákonov v uplynulých mesiacoch narastajú obavy, čo sa týka dodržiavania medzinárodných a vnútroštátnych záväzkov zo strany Ruska;

B.

keďže 6. mája 2012 v predvečer inaugurácie prezidenta Vladimira Putina sa niekoľko desiatok z odhadovaných desaťtisícov protestujúcich sporadicky zrazilo s políciou na námestí Bolotnaja, čo viedlo k ľahkým zraneniam;

C.

keďže okolo 600 aktivistov bolo krátko zadržaných a začalo sa trestnoprávne konanie voči 28 osobám; keďže orgány začali vyšetrovanie činov protestujúcich, ktoré označili za „masové nepokoje“, ktoré sú podľa ruského práva činy, pri ktorých dochádza k „násiliu, pogromom, škodám na majetku, použitiu strelných zbraní alebo ozbrojenému odporu voči orgánom“; keďže orgány vzniesli obvinenia, že násilie bolo plánované a bolo súčasťou sprisahania na destabilizáciu krajiny a zvrhnutie vlády;

D.

keďže viaceré súdne procesy a konania, ktoré prebehli v predchádzajúcich rokoch, spochybnili nezávislosť a nestrannosť súdnych inštitúcií Ruskej federácie;

E.

keďže mnohé ruské a medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv uviedli, že neprimerané opatrenia a agresívne činy bezpečnostných síl ako aj neprimerané použitie násilia viedli k vypuknutiu násilností, po ktorých nasledovalo svojvoľné zatýkanie protestujúcich; keďže ombudsman Ruskej federácie pre ľudské práva vo svojom hodnotení potvrdil, že obvinenia z masových nepokojov boli nepodložené;

F.

keďže 24. februára 2014 vyniesol ruský súd rozsudok, v ktorom uznal ôsmych demonštrantov za vinných, a udelil tresty počnúc štvorročným odňatím slobody cez tri prísnejšie tresty odňatia slobody až po nútenú psychiatrickú liečbu aktivistu Michaila Kosenku;

G.

keďže počas pokojných demonštrácií na podporu obžalovaných v prípade námestia Bolotnaja z 21. a 24. februára 2014 došlo k početným zatknutiam; keďže vyše 200 osôb, ktoré sa stretli pred Zamoskvoreckým okresným súdom 24. februára 2014, aby si vypočuli rozsudok v prípade, bolo zadržaných na niekoľko hodín; keďže lídri opozície Boris Nemcov a Alexej Navalný boli následne odsúdení na desaťdňové väzenie; keďže Alexej Navalný bol odsúdený na domáce väzenie počas nasledujúcich dvoch mesiacov a 5. marca 2014 bol vybavený elektronickým náramkom na monitorovanie jeho činnosti;

H.

keďže ruské orgány rozširujú programy masového sledovania; keďže tieto programy spolu so zákonmi proti komunite LGBT a zákonmi na obmedzenie slobody mimovládnych organizácii poskytujú ruským orgánom veľmi silný nástroj na monitorovanie a potláčanie opozičných hlasov;

I.

keďže situácia v oblasti ľudských práv v Rusku sa v posledných rokoch zhoršila a ruské orgány prijali súbor právnych predpisov, ktoré zahŕňajú nejednoznačné ustanovenia a mohli by byť použité na ďalšie obmedzovanie aktérov opozície a občianskej spoločnosti a ohrozovať slobodu prejavu a zhromažďovania; keďže toto obmedzovanie zahŕňa kroky ako policajne záťahy, zabavenie majetku, správne pokuty a iné opatrenia zamerané na zabránenie a odradenie organizácii občianskej spoločnosti od vykonávania práce;

J.

keďže lídri opozičných strán a hnutí sú vystavení obťažovaniu zo strany ruských orgánov, niektorí sú zadržiavaní na základe rôznych obvinení, ako napríklad Ilja Jašin, vodca hnutia Solidarita, Gleb Fetisov, spolupredseda Aliancie zelených a sociálnych demokratov a Jevgenij Vitiško, ekologický aktivista a popredný člen Jabloka;

K.

keďže Výbor Rady Európy pre predchádzanie mučeniu zaznamenal v decembri 2013 početné obvinenia zo zlého zaobchádzania s väzňami a ich mučenia zo strany orgánov presadzovania práva a polície;

1.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom protestujúcich z námestia Bolotnaja, v ktorom boli od začiatku vznesené politicky motivované obvinenia;

2.

domnieva sa, že obvinenia vznesené proti protestujúcim a ich tresty sa zdajú byť neprimerané s ohľadom na povahu udalostí a činov, z ktorých sú obvinení; domnieva sa, že výsledok súdneho konania, s ohľadom na procesné nedostatky a dlhú vyšetrovaciu väzbu, opäť vyvoláva otázky o stave právneho štátu;

3.

vyzýva ruské súdne orgány, aby prehodnotili tresty v odvolávacom konaní prepustili ôsmich demonštrantov, ako aj väzňa z Bolotnaje Michaila Kosenku, ktorý bol odsúdený na nútenú psychiatrickú liečbu;

4.

rovnako vyjadruje hlboké znepokojenie nad zadržaním veľkého počtu pokojných demonštrantov v nadväznosti na rozsudky v prípade Bolotnaja a vyzýva na stiahnutie všetkých obvinení vznesených proti nim; ďalej žiada ruskú vládu, aby rešpektovala práva všetkých občanov uplatňovať svoje základné slobody a univerzálne ľudské práva;

5.

pripomína význam plného dodržiavania medzinárodných právnych záväzkov zo strany Ruska, ako člena Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, a so základnými ľudskými právami a zásadami právneho štátu zakotvenými v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach; poukazuje na to, že nedávny vývoj postupuje opačným smerom, pokiaľ ide o reformy potrebné na zlepšenie dodržiavania demokratických noriem a zásady právneho štátu a na posilnenie nezávislosti justície v Rusku;

6.

vyjadruje znepokojenie nad udalosťami v Ruskej federácií, ktoré sa týkajú dodržiavania a ochrany ľudských práv a dodržiavania spoločne dohodnutých demokratických zásad, pravidiel a postupov, najmä v súvislosti so zákonom o zahraničných agentoch, právnymi predpismi proti LGBT, opätovným zaradením hanobenia medzi trestné činy, zákonom o vlastizrade a právnymi predpismi týkajúcimi sa verejných protestov; naliehavo vyzýva Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z jeho členstva v Rade Európy;

7.

vyzýva ruskú vládu, aby podnikla konkrétne kroky na riešenie zhoršovania situácie ľudských práv, a najmä skončila kampaň obťažovania organizácií a aktivistov občianskej spoločnosti; vyzýva ruskú exekutívu a legislatívu, aby znovu zvážila a nakoniec zrušila nedávno prijaté legislatívne akty a opatrenia, ktoré sú v rozpore s uvedenými záväzkami krajiny v oblasti ľudských práv a základných slobôd ako člena Rady Európy, a vzala do úvahy návrhy svojho ombudsmana pre ľudské práva, ako aj Rady pre ľudské práva, ktoré boli predložené prezidentovi Ruskej federácie;

8.

naliehavo vyzýva ruské súdne a orgány presadzovania práva, aby vykonávali svoje povinnosti nestranne a nezávisle;

9.

zdôrazňuje, že sloboda zhromažďovania v Ruskej federácii je udelená podľa článku 31 ruskej ústavy a podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorého je Rusko signatárom, a preto sú ruské orgány povinné ho rešpektovať;

10.

vyzýva Ruskú federáciu, aby svoje programy sledovania uviedla do súladu s Európskym dohovorom o ľudských právach;

11.

ľutuje pokračujúce tvrdé zákroky voči občanom, ktorí vyjadrujú svoju kritiku voči režimu, zostávajúcim nezávislým médiám vrátane televízie Dážď a rádia Echo Moskvy;

12.

vyzýva vysokú predstaviteľku a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby zabezpečili, že prípady všetkých osôb stíhaných z politických dôvodov boli predložené na konzultáciách EÚ a Ruska o ľudských právach, a aby zástupcovia Ruska v týchto konzultáciách boli formálne požiadaní o odpoveď v každom prípade;

13.

vyzýva predsedov Rady a Komisie, ako aj PK/VP, aby aj naďalej pozorne sledovali tieto prípad, a aby tieto otázky predkladali v rôznych formátoch a rokovaniach s Ruskom, a informovali Parlament o výmenách s ruskými orgánmi;

14.

naliehavo vyzýva Radu, aby vyvinula jednotnú politiku voči Rusku, ktorá by odhodlala členské štáty EÚ a inštitúcie EÚ k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahu medzi EÚ a Ruskom, a o potrebne ukončenia zásahu proti slobode prejavu, zhromažďovania a združovania v Rusku; žiada, aby bol tento spoločný odkaz formulovaný v záveroch Rady EÚ pre zahraničné veci;

15.

naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku a ESVČ, aby sa zabezpečili, že Únia bude hľadať každú príležitosť v hraniciach ruského vnútroštátneho práva, aby sa naďalej angažovala a podporovala ruské organizácie občianskej spoločnosti vrátane tých, ktoré pracujú na podpore hodnôt demokracie, ľudských práv a právneho štátu;

16.

vyzýva Komisiu a ESVČ, pokiaľ ide o prebiehajúcu fázu programovania finančných nástrojov EÚ, aby zvýšili svoju finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti prostredníctvom EIDHR a fondov organizácií občianskej spoločnosti a miestnych orgánov a zahrnuli fórum občianskej spoločnosti EÚ–Rusko do nástroja partnerstva na zabezpečenie udržateľnej a dôveryhodnej dlhodobej podpory;

17.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie.


(1)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0284.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/253


P7_TA(2014)0254

Začatie konzultácií s cieľom vylúčiť Ugandu a Nigériu z Dohody z Cotonou vzhľadom na nedávno prijaté právne predpisy ďalej kriminalizujúce homosexualitu

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o začatí konzultácií s cieľom pozastaviť účasť Ugandy a Nigérie na Dohode z Cotonou so zreteľom na nedávno prijaté právne predpisy, ktoré ďalej kriminalizujú homosexualitu (2014/2634(RSP))

(2017/C 378/30)

Európsky parlament,

so zreteľom na medzinárodné záväzky a nástroje v oblasti ľudských práv vrátane záväzkov a nástrojov obsiahnutých v dohovoroch OSN o ľudských právach a v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré zaručujú ľudské práva a základné slobody a zakazujú diskrimináciu,

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 17/19 zo 17. júna 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite,

so zreteľom na druhú revíziu Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (Dohoda z Cotonou), a na doložky a záväzky týkajúce sa ľudských práv a verejného zdravia, ktoré táto dohoda obsahuje, najmä na čl. 8 ods. 4, čl. 9, čl. 31a písm. e) a čl. 96,

so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, články 21, 24, 29 a 31 Zmluvy o Európskej únii a články 10 a 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré EÚ a jej členské štáty vo vzťahoch s okolitým svetom zaväzujú dodržiavať a presadzovať všeobecné ľudské práva a ochraňovať jednotlivcov a prijať reštriktívne opatrenia v prípade vážnych porušení ľudských práv,

so zreteľom na usmernenia týkajúce sa presadzovania a ochrany všetkých ľudských práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 15. januára 2014, v ktorom vyjadrila svoje obavy v súvislosti s podpísaním zákona o manželstve osôb rovnakého pohlavia (jeho zákaze) v Nigérii,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky z 20. decembra 2013 o prijatí zákona proti homosexualite v Ugande,

so zreteľom na vyhlásenie prezidenta Obamu zo 16. februára 2014 o prijatí zákona proti homosexualite v Ugande a na jeho žiadosť prezidentovi Musevenimu, aby tento zákon nepodpísal,

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky z 18. februára 2014 o právnych predpisoch proti homosexualite v Ugande,

so zreteľom na vyhlásenie Ban Ki-Muna z 25. februára 2014, v ktorom naliehavo žiada ugandské orgány, aby zrevidovali alebo zrušili zákon proti homosexualite v krajine,

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky zo 4. marca 2014 v mene Európskej únie týkajúce sa ugandského zákona proti homosexualite,

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2012 o násilí voči lesbickým ženám a právach lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (LGBTI) v Afrike (1), na svoju pozíciu z 13. júna 2013 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody, ktorou sa po druhý raz mení Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (dohodu z Cotonou) a po prvý raz zmenená a doplnená v Luxemburgu 25. júna 2005 (2), a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o stave ľudských práv a demokracie vo svete za rok 2012 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti (3),

so zreteľom na svoje uznesenia zo 17. decembra 2009 s názvom Uganda: návrh právnych predpisov proti homosexualite (4), zo 16. decembra 2010 s názvom Uganda: takzvaný Bahatiho zákon a diskriminácia voči lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transsexuálom (5) a zo 17. februára 2011 s názvom Uganda: vražda Davida Kata (6),

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2012 (7) a zo 4. júla 2013 (8) o situácii v Nigérii,

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o nedávnych snahách trestnoprávne postihovať lesbičky, homosexuálov, bisexuálov, transrodové osoby a intersexuálov (9),

so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2011 o ľudských právach, sexuálnej orientácii a rodovej identite v Organizácii Spojených národov (10),

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné, čo sa týka dôstojnosti a práv; keďže všetky štáty majú povinnosť predchádzať násiliu, podnecovaniu nenávisti a stigmatizácii na základe vlastností jednotlivcov vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového prejavu;

B.

keďže si spoločná zahraničná a bezpečnostná politika Európskej únie kladie za cieľ rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát, ako aj dodržiavať ľudské práva a základné slobody;

C.

keďže v 76 krajinách je naďalej homosexualita považovaná za trestný čin, pričom v piatich krajinách sa za takéto trestné činy ukladá trest smrti;

D.

keďže za konsenzuálne styky medzi osobami rovnakého pohlavia bol už uložený trest odňatia slobody na 14 rokov v Ugande podľa oddielu 145 ugandského trestného zákona a trest sedemročného väzenia v Nigérii podľa oddielu 214 nigérijského trestného zákona (alebo trest smrti v 12 štátoch podliehajúcich právu šaría);

E.

keďže 20. decembra 2013 prijal ugandský parlament zákon proti homosexualite, ktorý trestá podporu práv osôb LGBTI až 7 rokmi odňatia slobody, osobám, ktoré poskytnú dom, izbu, izby či akýkoľvek priestor na „účely homosexuality“, hrozí 7 rokov odňatia slobody a recidivistom alebo HIV pozitívnym páchateľom doživotie; keďže prezident Ugandskej republiky Yoweri Museveni Kaguta zákon podpísal 24. februára 2014;

F.

keďže ugandské orgány prijali zákon proti pornografii a zákon o udržiavaní verejného poriadku, ktoré sú ďalšími útokmi na ľudské práva a mimovládne organizácie obraňujúce ľudské práva; keďže to svedčí o zmenšujúcom sa a zhoršujúcom politickom priestore, ktorý občianska spoločnosť pociťuje;

G.

keďže 17. decembra 2013 schválil nigérijský senát návrh zákona o zákaze manželstiev osôb rovnakého pohlavia, ktorý trestá vzťah medzi osobami rovnakého pohlavia odňatím slobody v trvaní najviac 14 rokov, svedkov manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia alebo osoby, ktoré prevádzkujú bary, organizácie alebo spoločnosti pre LGBTI alebo na nich majú účasť, odňatím slobody v trvaní najviac 10 rokov; keďže prezident Goodluck Jonathan tento návrh zákona podpísal v januári 2014;

H.

keďže rad médií, členov verejnosti a politických a náboženských vodcov v týchto krajinách sa čoraz viac snaží zastrašiť LGBTI ľudí, obmedziť ich práva a práva MVO a skupín pre ľudské práva a legitimizovať násilie proti nim; keďže krátko po tom, čo prezident Museveni podpísal zákon, ugandské bulvárne noviny zverejnili zoznam mien a obrázky 200 ugandských homosexuálov a lesbičiek, čo má závažné negatívne dôsledky pre ich bezpečnostnú situáciu; keďže médiá informovali o zvyšujúcom sa počte zatknutí a násilia proti LGBTI ľuďom v Nigérii;

I.

keďže viaceré hlavy štátov a vlád, poprední činitelia OSN, zástupcovia vlád a parlamentov, EÚ (vrátane Rady, Parlamentu, Komisie a podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky) a mnohé osobnosti z celého sveta rozhodne odsúdili zákony kriminalizujúce LGBTI ľudí;

J.

keďže spolupráca EÚ by mala podporovať snahy krajín AKT o vytvorenie podporných právnych a politických rámcov a odstránenie represívnych zákonov, politík, postupov, stigiem a diskriminácie, ktoré oslabujú ľudské práva, zvyšujú zraniteľnosť voči HIV/AIDS a bránia prístupu k účinnej prevencii HIV/AIDS, jej liečbe, starostlivosti a podpore vrátane liekov, komodít a služieb pre ľudí s HIV/AIDS a pre najviac ohrozené obyvateľstvo;

K.

keďže program UNAIDS a Globálny fond pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii sa obávajú, že LGBT ľuďom a 3,4 milióna občanom infikovaným HIV v Nigérii a Ugande budú odmietané životne dôležité zdravotnícke služby, a požadujú, aby sa ústavnosť zákonov naliehavo preskúmala s ohľadom na vážne dôsledky na verejné zdravie a ľudské práva;

L.

keďže ďalšia kriminalizácia konsenzuálnych úkonov medzi dospelými osobami rovnakého pohlavia ešte viac sťaží dosiahnutie tak miléniových rozvojových cieľov, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť a potláčanie chorôb, ako aj úspešnosť rozvojového rámca po roku 2015;

M.

keďže viaceré členské štáty vrátane Holandska, Dánska a Švédska a ďalšie krajiny, napríklad Spojené štáty americké a Nórsko, sa rozhodli buď zadržať pomoc určenú pre ugandskú vládu, alebo presmerovať pomoc z podpory vlády na podporu občianskej spoločnosti;

N.

keďže podľa článku 96 ods. 1a Dohody z Cotonou sa môže začať konzultačný postup s cieľom pozastaviť účasť signatárov, ktorí porušujú svoje záväzky v oblasti ľudských práv podľa článku 8 ods. 4 a článku 9;

1.

vyjadruje hlboké poľutovanie nad prijatím nových zákonov, ktoré predstavujú vážne ohrozenie univerzálnych práv na život, slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a na ochranu pred mučením alebo krutým, neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním; opakuje, že sexuálna orientácia a rodová identita sú záležitosti, ktoré prislúchajú k právu jednotlivcov na súkromie, ako ho zaručuje medzinárodné právo a ústavy jednotlivých štátov; zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov je nepopierateľnou súčasťou základných ľudských práv;

2.

pripomína vyhlásenia Africkej komisie a Výboru OSN pre ľudské práva, podľa ktorých štát nemôže prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov zrušiť svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

3.

vyzýva prezidenta Ugandy, aby zákon proti homosexualite, ako aj oddiel 145 ugandského trestného zákonníka zrušil; vyzýva prezidenta Nigérie, aby zrušil zákon o manželstve osôb rovnakého pohlavia (jeho zákaze), ako aj oddiely 214 a 217 nigérijského trestného zákonníka, pretože porušujú medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

4.

konštatuje, že podpísaním týchto zákonov vlády Ugandy a Nigérie nesplnili povinnosť, ktorá vyplýva z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu, uvedenú v článku 9 ods. 2 Dohody z Cotonou;

5.

opakuje, že tieto zákony spadajú do pôsobnosti článku 96 ods. 1a písm. b) Dohody z Cotonou ako osobitne naliehavé prípady, t. j. výnimočné prípady obzvlášť závažného a zjavného porušenia ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, ako sa uvádzajú v článku 9 ods. 2, ktoré si preto vyžadujú okamžitú reakciu;

6.

vyzýva preto Komisiu, aby nadviazala posilnený a naliehavý politický dialóg podľa článku 8 na miestnej a ministerskej úrovni so žiadosťou o otvorenie diskusie najneskôr na summite EÚ – Afrika;

7.

naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili svoju stratégiu pomoci Ugande a Nigérii v oblasti rozvojovej spolupráce a uprednostnili presmerovanie pomoci na občiansku spoločnosť a ďalšie organizácie pred pozastavením – a to aj na sektorovom základe – pomoci;

8.

navrhuje Africkej únii, aby sa ujala vedenia a zriadila interný výbor na preskúmanie týchto zákonov a otázok;

9.

vyzýva lídrov Africkej únie a Európskej únie, aby tieto zákony prediskutovali počas 4. samitu Afrika – EÚ, ktorý sa bude konať 2 a 3. apríla 2014;

10.

vyzýva členské štáty, alebo vysokú predstaviteľku s podporou Komisie, aby zvážili cielené sankcie, napríklad zákaz cestovania a vydávania víz, pre kľúčové osoby zodpovedné za vypracovanie a prijatie týchto dvoch zákonov;

11.

pripomína rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo 7. novembra 2013 vo veci X, Y, Z/Minister voor Immigratie en Asiel (spojené veci C-199 až 201/12), v ktorom sa zdôrazňuje, že ľudia určitej sexuálnej orientácie, na ktorých sú zamerané zákony kriminalizujúce ich správanie alebo identitu, môžu predstavovať konkrétnu sociálnu skupinu na účely udelenia azylu;

12.

vyjadruje poľutovanie nad všeobecne sa zhoršujúcou sociálnou, ekonomickou a politickou situáciou afrických národov ohrozených náboženským fundamentalizmom, ktorý sa stáva čoraz prenikavejším, s vážnymi následkami na dôstojnosť, rozvoj a slobodu jednotlivcov;

13.

vyzýva Komisiu a Radu, aby do akejkoľvek budúcej dohody nahrádzajúcej Dohodu z Cotonou zahrnuli výslovnú zmienku o zákaze diskriminácie na základe sexuálnej orientácie, ako to už viackrát požadoval Parlament;

14.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, členským štátom, vládam a parlamentom Ugandy, Nigérie, Konžskej demokratickej republiky a Indie a prezidentom Ugandy a Nigérie.


(1)  Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 88.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0273.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0575.

(4)  Ú. v. EÚ C 286 E, 22.10.2010, s. 25.

(5)  Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 134.

(6)  Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 62.

(7)  Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 97.

(8)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0335.

(9)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0046.

(10)  Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 100.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/257


P7_TA(2014)0255

Bezpečnosť a obchodovanie s ľuďmi na Sinaji

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o bezpečnosti a obchodovaní s ľuďmi na Sinaji (2014/2630(RSP))

(2017/C 378/31)

Európsky parlament,

so zreteľom na svoje uznesenia z 15. marca 2012 o obchodovaní s ľuďmi v Sinaji, konkrétne prípade Solomona W. (1), zo 16. decembra 2010 o eritrejských utečencoch držaných ako rukojemníkoch v Sinaji (2) a 6. februára 2014 o situácii v Egypte (3),

so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej o bezpečnostnej situácii v Sinaji z 11. septembra 2013, 3. a 8. októbra 2013, 24. decembra 2013, 24. januára 2014 a 17. februára 2014 o teroristickom útoku v Sinaji,

so zreteľom na publikáciu Europolu z 3. marca 2014 s názvom Irregular migrants from the Horn of Africa with European sponsors kidnapped for ransom and held in Sinai,

so zreteľom na článok 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou AKT-EÚ,

so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol k nemu z roku 1967 a na memorandum UNHCR o porozumení s egyptskou vládou z roku 1954,

so zreteľom na dohovor Organizácie africkej jednoty, ktorým sa upravujú osobitné aspekty problémov utečencov v Afrike,

so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2005,

so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, z roku 2000, doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, najmä na jeho články 6 a 9,

so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o prechádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu, ktorá bola prijatá 20. septembra 2002,

so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi, a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania,

so zreteľom na článok 2, článok 6 ods. 1, článok 7 a článok 17 („Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.“) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom a najmä jej preambulu a článok 2,

so zreteľom na článok 89 Ústavy Egyptskej arabskej republiky a egyptský zákon č. 64 z roku 2010 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

so zreteľom na izraelský zákon o prevencii infiltrácie,

so zreteľom na usmernenia UNHCR o Eritrei,

so zreteľom na článok 122 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže teroristické útoky, šírenie zbraní, infiltrácia zahraničných a egyptských džihádistov a radikalizácia časti miestneho obyvateľstva na Sinaji majú za následok narastajúce bezpečnostné problémy v Egypte, Izraeli a ďalších krajinách v tomto regióne; keďže bezpečnostná situácia na Sinaji sa od zosadenia bývalého prezidenta Muhammada Mursího v júli 2013 rýchlo zhoršila vzhľadom na niekoľko extrémistických skupín, ktoré destabilizujú bezpečnostné podmienky, a viac než 250 teroristických útokov namierených zväčša proti egyptským bezpečnostným silám a ich základniam, pri ktorých zahynulo viac ako sto ľudí, z ktorých väčšinu tvorili policajní a vojenskí zamestnanci; keďže teroristické útoky v pásme Suezského prieplavu a na plynovody sú takisto vážnym zdrojom obáv;

B.

keďže infiltrácia extrémistov oslabuje úsilie zamerané na obnovu bezpečnosti na Sinaji; keďže rôzne teroristické skupiny napojené na sieť al-Káida alebo podnecované touto sieťou pôsobia v tejto oblasti i naďalej; keďže niektoré z týchto skupín rozšírili pôsobnosť svojich teroristických akcií za hranice Sinaja; keďže iní miestni ozbrojenci na Sinaji nepatria k žiadnej extrémistickej skupine, ale ide o ozbrojených beduínov zapojených do pašovania a obchodovania s ľuďmi;

C.

keďže egyptské ozbrojené sily začali nedávno vojenské operácie na Sinaji na účely boja proti teroristickým a extrémistickým skupinám a obnovy bezpečnosti; keďže egyptská vláda a bezpečnostné sily podľa všetkého nedokážu získať kontrolu nad bezpečnostnou krízou na Sinaji; keďže bezprávie v regióne umožňuje zločineckým sieťam, obchodníkom s ľuďmi a iným zločineckým gangom nerušene a beztrestne vyvíjať svoju činnosť; keďže zdá sa, že obchodovanie s ľuďmi pokračuje v rovnakom rozsahu aj napriek nepretržitej ofenzíve egyptských bezpečnostných síl na Sinaji; keďže Sinaj sa už dlho využíva ako trasa na pašovanie tovaru do pásma Gazy a z neho; keďže existujú obavy z informačného embarga týkajúceho sa vývoja na Sinaji;

D.

keďže sociálno-ekonomická marginalizácia miestneho beduínskeho obyvateľstva je hlavným dôvodom bezpečnostných problémov na Sinaji; keďže obyvatelia Sinaja sú už dlho sužovaní chudobou, diskrimináciou a obmedzeným prístupom k službám zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, čo spôsobilo ich odcudzenie od oficiálnych orgánov, ktoré zanedbávajú ich situáciu a ignorujú ich požiadavky;

E.

keďže každý mesiac utekajú v dôsledku porušovania ľudských práv a humanitárnych kríz z krajín svojho pôvodu tisíce žiadateľov o azyl a migrantov z oblasti Afrického rohu; keďže len z Eritrey uteká podľa osobitného spravodajcu OSN pre situáciu v oblasti ľudských práv v Eritrei každý mesiac až 3 000 ľudí; keďže sa odhaduje, že tisíce ľudí vo východnom Sudáne sa stali obeťou únosu, boli vzatí do Egypta a mučení na Sinaji, pričom od začiatku roku 2008 zahynulo viac než 4 000 z nich, a prevláda názor, že v súčasnosti je držaných v zajatí približne 1 000 afrických utečencov;

F.

keďže každoročne na Sinaji prichádzajú o život a miznú tisíce osôb, zatiaľ čo ďalší vrátane mnohých žien a detí sa stávajú obeťami únosov v utečeneckých táboroch alebo okolitých oblastiach, najmä v sudánskom utečeneckom tábore Šagarab alebo počas cesty na rodinné stretnutia, a obchodníci s ľuďmi ich držia ako rukojemníkov za výkupné; keďže obete obchodníkov s ľuďmi sú zneužívané tým najneľudskejším a najbrutálnejším spôsobom, sú podrobované systematickému násiliu a mučeniu, znásilňovaniu a sexuálnemu zneužívaniu a nútenej práci alebo sú zabité na účely obchodovania s orgánmi; keďže podľa údajov obetí, susedov a organizácií pre ľudské práva boli na tento konkrétny účel vytvorené tábory na mučenie;

G.

keďže existujú hodnoverné správy o tom, že niektorí príslušníci sudánskych a egyptských bezpečnostných síl tajne spolupracujú s osobami, ktoré obchodujú so žiadateľmi o azyl a migrantmi, a že Sudán ani Egypt takmer vôbec nevyšetrujú ani nestíhajú zodpovedných úradníkov, čím obe krajiny porušujú svoje záväzky vyplývajúce z dohovoru OSN proti mučeniu; keďže egyptské orgány popierajú existenciu takýchto prípadov;

H.

keďže obchodovanie s ľuďmi na Sinaji je mimoriadne výnosným odvetvím organizovanej trestnej činnosti; keďže podľa UNHCR vznikli rozsiahle siete obchodovania s ľuďmi, do ktorých sú zapojení pašeráci s ľuďmi, únoscovia, napríklad skupiny príslušníkov kmeňa Rašájda v Eritrei a na severovýchode Sudánu, sprostredkovatelia v utečeneckých táboroch, skorumpovaní príslušníci vojska a polície a zamestnanci hraničnej kontroly, ako aj zločinci v egyptských beduínskych komunitách;

I.

keďže tí, ktorí nedokážu získať peniaze na výkupné, sú často zabití, a dokonca aj keď sa požadované výkupné zaplatí, neexistuje žiadna záruka, že rukojemníci budú prepustení; keďže v hodnotovom reťazci v oblasti obchodovania s ľuďmi sa vo vzťahu k rukojemníkom, ktorí nedokážu zozbierať peniaze na výkupné, uplatňuje nová prax;

J.

keďže obete obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, potrebujú telesnú a duševnú podporu; keďže väčšina z tých, čo na Sinaji prežili, je však zadržaná, je im odopieraná lekárska pomoc a prístup k sociálnym službám, vyžaduje sa od nich, aby podpísali dokumenty, ktorým nerozumejú, nedostávajú žiadnu právnu pomoc v cieľových krajinách, pričom mnohý z nich sú repatriovaní do svojej domovskej krajiny v rozpore so zásadou zákazu vrátenia alebo vyhostenia (non-refoulement);

K.

keďže egyptské orgány údajne neumožňujú Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) prístup k žiadateľom o azyl a migrantom zadržiavaným na Sinaji a nevyvíjajú žiadne úsilie o identifikáciu potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi spomedzi nich; keďže výhrady Egypta v súvislosti s dohovorom OSN o utečencoch obmedzujú práva utečencov na vzdelávanie, sociálne zabezpečenie a pracovné práva;

L.

keďže mnohé z rodín obetí žijú v členských štátoch EÚ; keďže podľa najnovšej publikácie Europolu niektoré členské štáty EÚ majú správy o vydieraní v EÚ v mene beduínskych organizovaných zločineckých skupín na Sinaji; keďže je v záujme EÚ, aby zistila, ktoré zločinecké organizácie sú zapojené do procesu vydierania;

M.

keďže podľa údajov UNHCR je Izrael domovom 53 000 afrických žiadateľov o azyl, ktorí sa od roku 2005 dostali do krajiny cez Egypt; keďže pred júnom 2012 vstúpilo do Izraela každý mesiac priemerne 1 500 žiadateľov o azyl cez Sinaj, zatiaľ čo podľa izraelských orgánov tento počet výrazne klesol v roku 2013 v dôsledku dokončenia oplotenia pozdĺž izraelsko-egyptskej hranice; keďže UNHCR vyjadril obavy v súvislosti s nedávnou zmenou izraelského zákona o prevencii infiltrácie, ktorým sa ďalej obmedzujú práva žiadateľov o azyl;

N.

keďže EÚ opakovane vyzvala Egypt a Izrael, aby rozvíjali a zvyšovali kvalitu pomoci a ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl a utečencom, ktorí sa zdržiavajú na ich území alebo ním prechádzajú; keďže 7. novembra 2013 sudánski úradníci požiadali EÚ o pomoc v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi;

1.

odsudzuje nedávne teroristické útoky na bezpečnostné sily a civilistov na Sinaji; vyjadruje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršením bezpečnostnej situácie na Sinaji a vyzýva egyptskú dočasnú vládu a bezpečnostné sily, aby zintenzívnili úsilie pri obnove bezpečnosti v súlade s medzinárodným právom a medzinárodnými normami v oblasti použitia sily a zásahov polície a za podpory medzinárodného spoločenstva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pokračujúce nepokoje môžu mať v súčasnom prechodnom období destabilizačný vplyv na celý Egypt;

2.

vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s údajnými prípadmi obchodovania s ľuďmi na Sinaji a dôrazne odsudzuje hrozné zneužívanie, ktorému sú podrobované obete obchodovania s ľuďmi; vyjadruje hlbokú solidaritu s obeťami obchodovania s ľuďmi na Sinaji a ich rodinami a opätovne zdôrazňuje zodpovednosť egyptskej a izraelskej vlády v boji proti obchodovaniu s ľuďmi v tejto oblasti; berie na vedomie úsilie, ktoré vyvíjajú príslušné orgány, a zdôrazňuje, že každá vojenská operácia a operácia presadzovania práva vykonávaná egyptskými bezpečnostnými silami na Sinaji by mala zahŕňať opatrenia zamerané na záchranu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, pomoc týmto obetiam, najmä ženám a deťom, aby sa zabezpečilo, že sa obeťami nestanú znova, ako aj na zatýkanie a stíhanie obchodníkov s ľuďmi a akýchkoľvek bezpečnostných úradníkov, ktorí s nimi tajne spolupracujú, s cieľom dosiahnuť, aby sa zodpovedali za svoje činy;

3.

pripomína, že jednou z hlavných príčin krízy je marginalizácia beduínov na Sinaji; upozorňuje, že každé možné riešenie krízy by malo zahŕňať rozsiahly program rozvoja zameraný na zlepšenie sociálno-ekonomického postavenia a podmienok miestnej populácie beduínov vrátane ich prístupu k polícii a armáde, ako aj ich účasti na politickom procese;

4.

vyzýva egyptské orgány, aby dodržiavali svoje vlastné zákony na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré zaručujú obetiam obchodovania s ľuďmi imunitu pred stíhaním a prístup k pomoci a ochrane, a takisto rešpektovali článok 89 novej ústavy, ktorým sa zakazuje otroctvo a všetky formy útlaku a nútené vykorisťovanie ľudí, a aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych právnych predpisov v plnej miere uplatňovali zásady dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je i Egypt; berie na vedomie rozhodnutie vytvoriť národný koordinačný výbor pre boj proti nelegálnej migrácii, ktoré vydal egyptský predseda vlády 9. marca 2014; vyzýva egyptské orgány, aby zhromaždili a zverejnili štatistiky o obetiach obchodovania s ľuďmi;

5.

zdôrazňuje dôležitosť ochrany obetí obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, a poskytovanie pomoci týmto obetiam, s osobitným zreteľom na lekársku, psychologickú a právnu pomoc; vyzýva všetky dotknuté cieľové krajiny, aby zamedzili zadržiavaniu obetí obchodovania s ľuďmi na Sinaji, ktoré prežili, zaviedli zdokonalené systémy identifikácie obetí, poskytli im prístup k spravodlivým a účinným konaniam o azyle a k UNHCR, posúdili všetky prípady individuálne a zabránili vyhosteniu spomínaných obetí, keďže by tým došlo k porušeniu zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia; žiada úplný prístup agentúr OSN a organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv do oblastí na Sinaji, v ktorých prebieha pašovanie osôb a obchodovanie s ľuďmi, a poskytnutie úplného a neobmedzeného prístupu do útvarov zaistenia používaných na umiestňovanie žiadateľov o azyl a utečencov;

6.

víta rozhodnutie izraelského najvyššieho súdu zo 16. septembra 2013 o zrušení ustanovenia zákona o prevencii infiltrácie, ktoré umožňovalo automatické zadržanie, ale vyzýva Izrael, aby zrušil svoj zákon z 10. decembra 2013, ktorý umožňuje neobmedzené zadržiavanie žiadateľov o azyl; vyzýva orgány cieľových krajín, aby k žiadateľom o azyl pristupovali v súlade s medzinárodným právom týkajúcim sa utečencov a ľudských práv;

7.

pripomína, že systematické a všade prítomné porušovanie ľudských práv v Eritrei spôsobuje, že tisíce Eritrejčanov každý mesiac utekajú zo svojej krajiny; pripomína sudánskym orgánom, že sú povinné zaistiť bezpečnosť utečencov a žiadateľov o azyl a venovať prioritnú pozornosť bezodkladnému vypracovaniu a uskutočneniu trvalých a primeraných bezpečnostných opatrení v utečeneckom tábore Šagarab;

8.

zdôrazňuje dôležitosť koordinovaných regionálnych opatrení pri obnove bezpečnosti a boji proti obchodovaniu s ľuďmi na Sinaji a vyzýva na zvýšenie medzinárodnej podpory a intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti medzi vládami Egypta, Izraela, Líbye, Etiópie, Eritrey a Sudánu, ako aj s príslušnými organizáciami vrátane mnohonárodnostných síl a pozorovateľov OSN;

9.

nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami na boj proti obchodovaniu s ľuďmi podporovali všetky snahy zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi na Sinaji; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich vzťahoch s eritrejskou vládou kládla dôraz na dodržiavanie ľudských práv; opätovne zdôrazňuje ponuku zo strany EÚ poskytovať orgánom pomoc pri rozvíjaní a zvyšovaní kvality pomoci a ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl a utečencom, ktorí sa zdržiavajú na jej území alebo ním prechádzajú; víta výzvu sudánskej vlády na podporu EÚ;

10.

vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby tejto téme prisúdili vysokú prioritu a zaradili ju do programu politického dialógu s Egyptom, Izraelom a Sudánom a aby aktívne spolupracovali s UNHCR na vytvorení akčnej skupiny so štátmi zapojenými do rôznych etáp reťazca obchodovania s ľuďmi vrátane zdrojov, tranzitu a cieľovej krajiny;

11.

vyjadruje vážne obavy v súvislosti so správami o vydieraní, ku ktorému dochádza v EÚ; preto pripomína orgánom EÚ ich povinnosť konať a vyzýva ministrov zahraničných vecí a ministrov spravodlivosti EÚ, aby prijali náležité opatrenia; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vyvíjali tlak na Izrael a Egypt, aby prijali opatrenia na riešenie problému obchodovania s ľuďmi na Sinaji a urýchlili vykonávanie nadchádzajúcich odporúčaní Europolu;

12.

víta úsilie niektorých vodcov beduínskych komunít a aktivity organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv v Egypte a Izraeli, ktorí poskytujú pomoc, podporu a zdravotnú starostlivosť obetiam obchodovania s ľuďmi na Sinaji, a naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby naďalej financovala projekty mimovládnych organizácií v regióne;

13.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, egyptskej, izraelskej, eritrejskej a sudánskej vláde, egyptskému parlamentu, izraelskému Knesetu, sudánskemu národnému zhromaždeniu, eritrejskému národnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rade Organizácie Spojených národov pre ľudské práva;


(1)  Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 106.

(2)  Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 136.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2014)0100.


ODPORÚČANIA

Európsky parlament

Streda 12. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/262


P7_TA(2014)0216

Humanitárne zapojenie ozbrojených neštátnych subjektov v oblasti ochrany detí

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2014 o humanitárnom zapojení ozbrojených neštátnych subjektov v oblasti ochrany detí (2014/2012(INI))

(2017/C 378/32)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh odporúčania pre Radu od Catherine Grèzeovej, Evy Jolyovej, Isabelly Lövinovej, Judith Sargentiniovej, Barta Staesa a Keitha Taylora v mene skupiny Verts/ALE o humanitárnom zapojení ozbrojených neštátnych subjektov v oblasti ochrany detí (B7-0585/2013),

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z roku 2013 o deťoch a ozbrojených konfliktoch a na ďalšie správy od relevantných subjektov,

so zreteľom na usmernenia EÚ z roku 2008 týkajúce sa detí a ozbrojených konfliktov, stratégiu na vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa detí a ozbrojených konfliktov z roku 2010 a dokument Kontrolný zoznam na integráciu ochrany detí postihnutých ozbrojeným konfliktom do operácií EBOP z roku 2008,

so zreteľom na závery Rady z roku 2008 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa vo vonkajšej činnosti Európskej únie – rozvojový a humanitárny rozmer,

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie (1), uznesenie zo 16. januára 2008 o európskej stratégii v oblasti práv dieťaťa (2), uznesenie z 3. júla 2003 o obchodovaní s deťmi a o detských vojakoch (3), uznesenie zo 6. júla 2000 o únose detí Armádou božieho odporu (4) a uznesenie zo 17. decembra 1998 o detských vojakoch (5),

so zreteľom na rezolúcie Organizácie Spojených národov o právach detí, najmä na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1612 (2005),

so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch (2002),

so zreteľom na Parížske záväzky na ochranu detí pred nezákonným náborom alebo ich zneužívaním ozbrojenými silami alebo ozbrojenými skupinami a na Parížske zásady a usmernenia o deťoch v ozbrojených silách alebo ozbrojených skupinách, ktoré boli obe prijaté 6. februára 2007,

so zreteľom na článok 121 ods.3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0160/2014),

A.

keďže do väčšiny súčasných ozbrojených konfliktov je zapojený jeden alebo viacero ozbrojených neštátnych subjektov, ktoré bojujú proti vládam alebo iným ozbrojeným skupinám, pričom civilné obyvateľstvo, najmä deti, znášajú najväčšie bremeno týchto vojen;

B.

keďže spektrum týchto neštátnych subjektov je veľmi široké a zahŕňa širokú škálu identít a motivácií, ako aj rôznu mieru ochoty a schopnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a ďalšie normy medzinárodného práva, pričom si však všetky vyžadujú v tejto súvislosti kontrolu;

C.

keďže s cieľom zlepšiť ochranu civilného obyvateľstva, najmä detí, treba venovať pozornosť všetkým stranám konfliktu;

D.

keďže medzinárodné humanitárne normy platia pre všetky strany zapojené do ozbrojeného konfliktu a sú pre ne záväzné;

E.

keďže ozbrojené konflikty majú mimoriadne zničujúci vplyv na fyzický a duševný vývoj dieťaťa a dlhodobé dôsledky na ľudskú bezpečnosť a udržateľný rozvoj;

F.

keďže podľa štatútu Medzinárodného trestného súdu sa odvádzanie alebo povolávanie detí do 15 rokov do ozbrojených síl alebo skupín alebo ich využívanie na aktívnu účasť v nepriateľských akciách považuje za trestný čin;

G.

keďže podľa medzinárodného práva sú zakázané všetky formy sexuálneho násilia, a to aj voči deťom, a keďže sexuálne násilie môže dosiahnuť úroveň vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy;

H.

keďže používanie protipechotných mín sa od prijatia dohovoru o zákaze mín v roku 1997 znížilo, ale stále predstavuje hrozbu pre detí, najmä v ozbrojených konfliktoch, ktoré nemajú medzinárodný charakter;

I.

keďže medzinárodné spoločenstvo má v záujme ochrany detí morálnu povinnosť snažiť sa o prijatie záväzkov všetkých strán zapojených do konfliktov vrátane štátov i ozbrojených neštátnych subjektov;

J.

keďže otázky demobilizácie, rehabilitácie a reintegrácie detských vojakov musia byť súčasťou každého rokovania aj výslednej mierovej dohody a je potrebné ich riešiť aj počas samotného konfliktu;

K.

keďže uspokojivá demobilizácia a reintegrácia detských vojakov môže pomôcť zabrániť opakujúcim sa cyklom násilia;

1.

adresuje komisárovi pre rozvoj a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku tieto odporúčania:

(a)

nabádať dotknuté štáty a ozbrojené neštátne subjekty, aby podpísali akčné plány na ochranu detí v ozbrojených konfliktoch s Úradom osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch a zároveň pripomínať, že to neznamená podporu týchto subjektov ani ich uznanie či uznanie legitimity ich činností;

(b)

oceniť úsilie OSN, medzinárodných a mimovládnych organizácií, ktoré presvedčujú ozbrojené neštátne subjekty, aby ochraňovali deti, a zdôrazniť, že to neznamená podporu legitímnosti činnosti týchto subjektov ani jej uznanie;

(c)

začleniť do politických dialógov s tretími krajinami, napríklad v rámci Dohody z Cotonou, cieľ zabrániť náboru detí do 18 rokov, zastaviť nábor a vynútené zapájanie detí a zabezpečiť ich prepustenie a opätovné začlenenie do spoločnosti;

(d)

opakovane zdôrazňovať, že štáty a ozbrojené neštátne subjekty musia dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné humanitárne obyčajové právo a podporovať ich v ich úsilí o prijímanie zvláštnych opatrení na ochranu civilistov, najmä detí, a zároveň pripomínať, že to neznamená podporu týchto subjektov ani ich uznanie či uznanie legitimity ich činností;

(e)

pripomínať, že medzinárodné humanitárne právo je právny rámec, ktorý je záväzný pre neštátne ozbrojené skupiny, a že spoločný článok 3 Ženevských dohovorov aj Druhý dodatkový protokol z roku 1977 slúžia na tento účel rovnako ako mnohé pravidlá obyčajového medzinárodného humanitárneho práva; ako dôležitú skutočnosť preskúmať, či sú existujúce pravidlá upravujúce medzinárodné humanitárne právo primerané pre neštátne subjekty, alebo či je potrebné prijať ďalšie právne predpisy;

(f)

angažovať sa priamo alebo nepriamo prostredníctvom špecializovaných mimovládnych organizácií a humanitárnych organizácií spoločne s ozbrojenými neštátnymi subjektmi v otázke ochrany dievčat a chlapcov s cieľom zmierniť utrpenie detí v ozbrojených konfliktoch a naliehať na ozbrojené neštátne subjekty, aby podpísali záväzok v rámci Ženevskej výzvy na ochranu detí pred dôsledkami ozbrojeného konfliktu;

(g)

podporovať humanitárne organizácie, ktoré sa zapájajú do dialógu s ozbrojenými neštátnymi subjektmi s cieľom presadzovať dodržiavanie medzinárodných humanitárnych noriem v ozbrojených konfliktoch, najmä ochranu detí, prostredníctvom politických, diplomatických a finančných prostriedkov;

(h)

vyzvať členské štáty, aby sa pripojili k medzinárodnému úsiliu zameranému na predchádzanie útokom proti školám a ich vojenskému využívaniu zo strany ozbrojených subjektov a podporili návrh Lucenských usmernení na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využívaním počas ozbrojených konfliktov;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie komisárovi pre rozvoj, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, Rade a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.


(1)  Ú. v. EÚ C 76 E, 25.03.2010, s. 3.

(2)  Ú. v. EÚ C 41 E, 19.02.2009, s. 24.

(3)  Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 854.

(4)  Ú. v. ES C 121, 24.04.2001, s. 401.

(5)  Ú. v. ES C 98, 09.04.1999, s. 297.


II Oznámenia

OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE

Európsky parlament

Streda 12. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/265


P7_TA(2014)0217

Počet medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a pri mnohostranných parlamentných hromaždeniach

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch, delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždeniach (2014/2632(RSO))

(2017/C 378/33)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

so zreteľom na dohody o pridružení a o spolupráci a iné dohody, ktoré Európska únia uzavrela s tretími krajinami,

so zreteľom na článok 198 a článok 200 rokovacieho poriadku,

A.

keďže sa usiluje posilňovať parlamentnú demokraciu prostredníctvom neustáleho medziparlamentného dialógu,

1.

rozhodol, že počet delegácií a ich regionálnych zoskupení bude takýto:

a)

Európa, západný Balkán a Turecko

Delegácie pri:

Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – bývalá juhoslovanská republika Macedónsko

Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko

Delegácia pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP)

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora

Delegácia pre vzťahy s Bosnou a Hercegovinou a Kosovom

b)

Rusko a štáty Východného partnerstva

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Ukrajina

Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Moldavsko

Delegácia pre vzťahy s Bieloruskom

Delegácia pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Arménsko, EÚ – Azerbajdžan a EÚ – Gruzínsko

c)

Maghreb, Mašrek, Izrael a Palestína

Delegácie pre vzťahy s:

Izraelom

Palestínskou zákonodarnou radou

krajinami Maghrebu a Zväzom arabského Maghrebu

krajinami Mašreku

d)

Arabský polostrov, Irak a Irán

Delegácie pre vzťahy s:

Arabským polostrovom

Irakom

Iránom

e)

Severná, Stredná a Južná Amerika

Delegácie pre vzťahy s:

Spojenými štátmi americkými

Kanadou

Brazílskou federatívnou republikou

krajinami Strednej Ameriky

krajinami Andského spoločenstva

Mercosurom

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Mexiko

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Čile

Delegácia pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ

f)

Ázia/Tichomorie

Delegácie pre vzťahy s:

Japonskom

Čínskou ľudovou republikou

Indiou

Afganistanom

krajinami južnej Ázie

krajinami juhovýchodnej Ázie a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN)

Kórejským polostrovom

Austráliou a Novým Zélandom

Delegácia pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ – Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom

g)

Afrika

Delegácie pre vzťahy s:

Južnou Afrikou

Panafrickým parlamentom

h)

mnohostranné zhromaždenia

Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ

Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie

Delegácia pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení

Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení EURONEST

Delegácia pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO;

2.

rozhodol, že členovia parlamentných výborov vytvorených na základe dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) budú určení výlučne z Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, čím sa zabezpečí zachovanie vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod ako gestorského výboru, a že títo členovia by mali aktívne koordinovať svoju činnosť so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ;

3.

rozhodol, že členovia Parlamentného zhromaždenia Únie pre Stredozemie, Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia a Parlamentného zhromaždenia EURONEST budú určení výlučne z dvojstranných alebo subregionálnych delegácií súvisiacich s každým z týchto zhromaždení;

4.

rozhodol, že členovia Delegácie pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO budú určení výlučne z Podvýboru pre bezpečnosť a obranu;

5.

rozhodol, že Konferencia predsedov delegácií by mala vypracovať návrh šesťmesačného harmonogramu, ktorý má prijať Konferencia predsedov po konzultácii s Výborom pre zahraničné veci, Výborom pre rozvoj a Výborom pre medzinárodný obchod, pričom Konferencia predsedov môže tento harmonogram upraviť s cieľom reagovať na politické udalosti;

6.

rozhodol, že politické skupiny a nezaradení poslanci vymenujú stálych náhradníkov, ktorí majú pôsobiť v každom type delegácie, a že počet týchto náhradníkov nesmie presiahnuť počet riadnych členov zastupujúcich politické skupiny a nezaradených poslancov;

7.

rozhodol o posilnení spolupráce a konzultácií s výbormi, ktorých sa týka činnosť delegácie, a to usporadúvaním spoločných schôdzí medzi týmito orgánmi na ich zvyčajných pracoviskách;

8.

bude sa usilovať v praxi zabezpečiť, aby sa na rokovaniach delegácií, spoločných medziparlamentných výborov, parlamentných výborov pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždení mohol zúčastniť aj jeden alebo viacerí spravodajcovia alebo predsedovia výborov; rozhodol, že predseda na spoločnú žiadosť predsedov delegácie a príslušného výboru povoľuje služobné cesty tohto druhu;

9.

rozhodol, že toto rozhodnutie nadobudne účinnosť na prvej schôdzi ôsmeho volebného obdobia;

10.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť.


III Prípravné akty

EURÓPSKY PARLAMENT

Utorok 11. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/269


P7_TA(2014)0180

Štatistika prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách (delegované a vykonávacie právomoci) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (COM(2013)0484 – C7-0205/2013 – 2013/0226(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/34)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0484),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0205/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0003/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


P7_TC1-COD(2013)0226

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1365/2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) je potrebné, aby sa právomoci prenesené na Komisiu zosúladili s článkami 290 a 291 zmluvy.

(2)

V súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (2), sa Komisia s ohľadom na kritériá stanovené v zmluve zaviazala (3) preskúmať legislatívne akty, ktoré sa pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy neprispôsobili regulačnému postupu s kontrolou.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1365/2006 (4) sa na Komisiu prenášajú právomoci na vykonávanie niektorých ustanovení tohto nariadenia.

(4)

V súvislosti so zosúladením nariadenia (ES) č. 1365/2006 s novými pravidlami ZFEÚ by sa vykonávacie právomoci, ktoré sú v súčasnosti prenesené na Komisiu, mali udeliť prostredníctvom právomocí prijímať delegované a vykonávacie akty.

(5)

Pokiaľ ide o nariadenie (ES) č. 1365/2006, na Komisiu by sa mala s cieľom zohľadniť hospodársky a technický vývoj delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy týkajúce sa prispôsobenia o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prispôsobenie prahovej hodnoty pre štatistické pokrytie vnútrozemskej vodnej dopravy, prispôsobenia prispôsobenie vymedzení pojmov a prijatia a prijatie dodatočných vymedzení pojmov. Komisia by okrem toho mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, aby mohla prispôsobiť rozsah zberu údajov a obsah, ako aj prispôsobenie obsahu príloh. [PN 1]

(6)

Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto delegované akty nespôsobovali významné dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov alebo spravodajských jednotiek respondentov . [PN 2]

(7)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(8)

Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 1365/2006, na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci, aby mohla stanoviť podrobnosti týkajúce sa zasielania údajov, vrátane štandardov na výmenu údajov, zverejňovania výsledkov Komisiou (Eurostatom), a tiež rozvíjať a publikovať metodické požiadavky a kritériá, ktoré majú zabezpečiť kvalitu zostavovaných údajov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie uvedených aktov by sa vzhľadom na ich všeobecnú pôsobnosť mal uplatňovať postup preskúmania. [PN 3]

(9)

V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii je na dosiahnutie základného cieľa – zosúladenia právomocí prenesených na Komisiu s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie – potrebné a vhodné stanoviť spoločné pravidlá tohto zosúladenia v oblasti štatistiky dopravy. V súlade s článkom 5 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. [PN 4]

(10)

Na zabezpečenie právnej istoty je potrebné, aby postupy prijímania opatrení, ktoré sa začali, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, neboli týmto nariadením dotknuté.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1365/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1365/2006 sa mení takto:

-1a.

V článku 2 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b). [PN 5]

-1b.

V článku 2 ods. 4 sa vypúšťa písmeno c). [PN 6]

1.

V článku 2 sa dopĺňa tento odsek 5:

„5.   S ohľadom na hospodársky a technický pokrok je Komisia v súlade s článkom 9 v prípade potreby splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia prahovej hodnoty pre štatistické pokrytie vnútrozemskej vodnej dopravy.“[PN 7]

2.

V článku 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„S ohľadom na hospodársky a technický pokrok je Komisia v súlade s článkom 9 v prípade potreby splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia vymedzení pojmov a prijatia dodatočných vymedzení pojmov.“[PN 8]

3.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.   S ohľadom na hospodársky a technický pokrok je Komisia v súlade s článkom 9 v prípade potreby splnomocnená prijímať delegované akty týkajúce sa prispôsobenia rozsahu zberu údajov a obsahu príloh.“[PN 9]

4.

V článku 5 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Podrobnosti zasielania údajov Komisii (Eurostatu) vrátane štandardov na výmenu údajov Komisia prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.“

5.

V článku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Podrobnosti zverejňovania výsledkov údajov Komisia prijíma v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.“

6.

V článku 7 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Komisia (Eurostat) v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2 prijíma metodologické požiadavky a kritériá, ktoré majú zabezpečiť kvalitu zostavovaných údajov.“

6a.

V článku 7 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3a.     Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú odovzdávať, vzťahujú kritériá kvality, ktoré sa uvádzajú v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009  (*1).

3b.     Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní modality, štruktúru, periodicitu a porovnateľnosť prvkov správ o kvalite. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 10 ods. 2.

(*1)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).“. [PN 10]"

6b.

V článku 8 sa úvodná časť prvého odseku nahrádza takto:

„Do …  (*2) a potom každé tri roky po konzultácii s Výborom pre štatistický program Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní tohto nariadenia. Správa najmä:“; [PN 11]

(*2)   Tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. "

7.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Výkon delegovaných právomocí Vykonávanie delegovania právomoci [PN 12]

1.    Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku. [PN 13]

2.   Komisia pri výkone právomocí delegovaných v článku 2 ods. 5, v článku 3 a v článku 4 ods. 4 zabezpečuje, aby delegované akty nespôsobovali významné dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedená uvedené v článku 2 ods. 5, v článku 3 a v článku 4 ods. 4 sa na Komisiu prenáša Komisii udeľuje na neurčité obdobie 5 rokov od  (*3). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 14]

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, v článku 3 a v článku 4 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 3 a článku 4 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehte dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

(*3)   Dátum nadobudnutia účinnosti tohto pozmeňujúceho nariadenia. "

8.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (*4). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*5).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2a.     Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 15]

(*4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164)."

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

(8a)

V prílohe B sa tabuľka B1 nahrádza takto:

„Tabuľka B1. Preprava tovaru a osôb podľa krajiny registrácie plavidla a druhu plavidla (ročné údaje)

Prvky

Kód

Nomenklatúra

Jednotka

Tabuľka

2-miestny alfanumerický

‚B1‘

 

Vykazujúca krajina

2-miestny písmenný

NUTS0 (kód krajiny)

 

Rok

4-miestny číselný

‚rrrr‘

 

Krajina/región nakládky

4-miestny alfanumerický

NUTS2  (*6)

 

Krajina/región vykládky

4-miestny alfanumerický

NUTS2  (*6)

 

Druh dopravy

1-miestny číselný

1= vnútroštátna

 

 

 

2= medzinárodná (okrem tranzitnej)

 

 

 

3= tranzitná

 

Druh plavidla

1-miestny číselný

1= člny s vlastným pohonom

 

 

 

2= člny bez vlastného pohonu

 

 

 

3= tankové člny s vlastným pohonom

 

 

 

4= tankové člny bez vlastného pohonu

 

 

 

5= ostatné plavidlá prepravujúce tovar

 

 

 

6= námorná loď

 

 

 

7= výletné lode s kapacitou viac ako 100 osôb

 

 

 

8= trajekty prepravujúce osoby na vzdialenosť viac ako 300 metrov

 

Krajina registrácie plavidla

2-miestny písmenný

NUTS0 (kód krajiny)  (*7)

 

Prepravené tony

 

 

tony

Tonokilometre

 

 

tonokilometre

Prepravené osoby

12-miestny číselný

 

osoby

Osobokilometre

12-miestny číselný

 

osoby

Kapacita lode

12-miestny číselný

 

počet miest na sedenie

[PN 16]

(9)

Príloha G sa vypúšťa.

Článok 2

Týmto nariadením nie sú dotknuté postupy prijímania opatrení stanovené v nariadení (ES) č. 1365/2006, ktoré sa začali, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(3)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 19.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1365/2006 zo 6. septembra 2006 o štatistike prepravy tovaru po vnútrozemských vodných cestách, ktorým sa zrušuje smernica Rady 80/1119/EHS (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 1).

(*6)   Ak je regionálny kód neznámy alebo chýba, použijú sa tieto kódy:

‚NUTS0 + ZZ‘, ak pre partnerskú krajinu existuje kód NUTS,

‚kód ISO + ZZ‘, ak pre partnerskú krajinu neexistuje kód NUTS,

‚ZZZZ‘, ak je partnerská krajina úplne neznáma.

(*7)   Ak pre krajinu registrácie plavidla neexistuje kód NUTS, vykáže sa kód ISO krajiny. Ak je krajina registrácie plavidla neznáma, použije sa kód ‚ZZ‘.“


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/276


P7_TA(2014)0181

Štatistiky pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe ***I

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 11. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní a kvalite štatistík pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe (COM(2013)0342 – C7-0162/2013 – 2013/0181(COD)) (1)

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/35)

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh  (2) sa ustanovuje mechanizmus varovania na uľahčenie včasného zistenia a monitorovania nerovnováh. V rámci tohto mechanizmu sa od Komisie vyžaduje, aby pripravila výročnú správu o mechanizme varovania, ktorá obsahuje kvalitatívne hospodárske a finančné hodnotenie a identifikuje členské štáty, o ktorých Komisia predpokladá, že by mohli byť postihnuté nerovnováhami alebo že by im mohlo hroziť takéto riziko.

(1)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) (PMN – postup pri makroekonomickej nerovnováhe) sa ustanovuje mechanizmus varovania na uľahčenie včasného zistenia a monitorovania nerovnováh. V rámci tohto mechanizmu sa od Komisie vyžaduje, aby pripravila výročnú správu o mechanizme varovania, ktorá obsahuje kvalitatívne hospodárske a finančné hodnotenie a identifikuje členské štáty, o ktorých Komisia predpokladá, že by mohli byť postihnuté nerovnováhami alebo že by im mohlo hroziť takéto riziko.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)

Spoľahlivé štatistické údaje sú základom účinného dohľadu nad makroekonomickými nerovnováhami. S cieľom zaručiť spoľahlivé a nezávislé štatistiky by členské štáty mali zabezpečiť profesionálnu nezávislosť národných štatistických orgánov, a to v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku ustanovenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike (3) .

(3)

Spoľahlivé , presné a užitočné štatistické údaje sú dôležité pre účinný dohľad nad makroekonomickými nerovnováhami S cieľom zaručiť spoľahlivé a nezávislé štatistiky by sa mala posilniť nezávislosť Eurostatu v súlade s návrhmi Európskeho parlamentu na revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009  (1a) a členské štáty by mali zabezpečiť profesionálnu nezávislosť národných štatistických orgánov, a to v súlade s Kódexom postupov pre európsku štatistiku stanoveným uvedenom nariadení.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(3a)

Je nevyhnutné, aby sa Komisia aj naďalej zaoberala potrebou spoľahlivých štatistických informácií, ktoré umožnia, aby politiky Únie lepšie reagovali na hospodárske, sociálne a územné skutočnosti na regionálnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)

Správa o mechanizme varovania založená na hodnotiacej tabuľke so súborom ukazovateľov, ktorých hodnoty sa porovnávajú s ich orientačnými hraničnými hodnotami, je úvodný kontrolný nástroj, ktorým Komisia identifikuje členské štáty, ktorých vývoj si podľa jej názoru vyžaduje ďalšiu hĺbkovú analýzu s cieľom určiť, či dochádza k nerovnováham alebo vzniku rizík. Správa o mechanizme varovania by mala zahŕňať údaje relevantné pre PMN. Hnacie mechanizmy zisteného vývoja sa však podrobne analyzujú v  následných hĺbkových preskúmaniach s cieľom určiť povahu nerovnováh. Hodnotiaca tabuľka a hraničné hodnoty sa nevykladajú mechanicky, ale predmetom hospodárskej analýzy. Pri vykonávaní hĺbkových preskúmaní Komisia preskúma celý rad ekonomických premenných a dodatočných informácií, pričom náležite zohľadní špecifickú situáciu jednotlivých krajín. Z týchto dôvodov nemožno všetky údaje, ktoré sa môžu použiť na účely postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, vyčerpávajúcim spôsobom uviesť vopred, ale mali by byť definované odkazom na postupy stanovené v nariadení (EÚ) č. 1176/2011 na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh v rámci Únie. Pri vykonávaní postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by Komisia a Rada mali uprednostňovať štatistiky, ktoré členské štáty zostavujú a zasielajú Komisii (Eurostatu). Ďalšie štatistiky, ktorých zostavovanie a zasielanie sa neuskutočňuje týmto spôsobom, by sa mali používať len vtedy, ak uvedené štatistiky neposkytnú požadované informácie, pričom sa musí náležite zohľadniť kvalita týchto ďalších štatistík.

(4)

Správa o mechanizme varovania založená na hodnotiacej tabuľke so súborom ukazovateľov, ktorých hodnoty sa porovnávajú s ich orientačnými hraničnými hodnotami, je úvodný kontrolný nástroj, ktorým Komisia identifikuje členské štáty, ktorých vývoj si podľa jej názoru vyžaduje ďalšiu hĺbkovú analýzu s cieľom určiť, či dochádza k nerovnováham alebo vzniku rizík. Správa o mechanizme varovania by mala zahŕňať údaje relevantné pre PMN. Hnacie mechanizmy zisteného vývoja sa však podrobne analyzujú v  nasledujúcich hĺbkových skúmaniach s cieľom určiť povahu nerovnováh. Hodnotiaca tabuľka a hraničné hodnoty by sa nemali interpretovať mechanicky, ale mali by byť predmetom hospodárskej analýzy. Pri vykonávaní hĺbkových skúmaní Komisia preskúma celý rad ekonomických premenných a dodatočných informácií, pričom náležite zohľadní špecifickú situáciu jednotlivých krajín. Z týchto dôvodov nemožno všetky údaje, ktoré sa môžu použiť na účely postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, vyčerpávajúcim spôsobom uviesť vopred, ale mali by byť definované odkazom na postupy stanovené v nariadení (EÚ) č. 1176/2011 na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh v rámci Únie. Pri vykonávaní , monitorovaní a hodnotení postupu pri makroekonomickej nerovnováhe by Európsky parlament, Rada a  Komisia mali uprednostňovať štatistiky, ktoré členské štáty zostavujú a zasielajú Komisii (Eurostatu). Ďalšie štatistiky, ktorých zostavovanie a zasielanie sa neuskutočňuje týmto spôsobom, by sa mali používať len vtedy, keď uvedené štatistiky neposkytnú požadované informácie, pričom sa musí náležite zohľadniť kvalita týchto ďalších štatistík.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)

Mal by sa vytvoriť spoľahlivý postup na zostavovanie, monitorovanie a uvoľňovanie údajov relevantných pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe (ďalej len „údaje relevantné pre PMN“), ako aj na neustále zlepšovanie podkladových štatistických informácií v súlade s rámcami Komisie pre riadenie kvality európskej štatistiky (4). Skupinou expertov vhodnou na to, aby Komisii (Eurostatu) poskytovala požadovanú pomoc pri uplatňovaní spoľahlivého postupu monitorovania kvality údajov relevantných pre PMN, je skupina riaditeľov pre makroekonomickú štatistiku (DMES), ktorú zriadila Komisia.

(5)

Mal by sa vytvoriť spoľahlivý postup na zber, zostavovanie, monitorovanie a uvoľňovanie údajov relevantných pre postup pri makroekonomickej nerovnováhe (ďalej len „údaje relevantné pre PMN“), ako aj na nepretržité zlepšovanie podkladových štatistických informácií v súlade s rámcami Komisie pre riadenie kvality európskej štatistiky (4). Skupinou expertov vhodnou na to, aby Komisii (Eurostatu) poskytovala požadovanú pomoc pri uplatňovaní spoľahlivého postupu monitorovania kvality údajov relevantných pre PMN, je skupina riaditeľov pre makroekonomickú štatistiku (DMES), ktorú zriadila Komisia a ktorá zahŕňa expertov z Výboru pre európsky štatistický systém a Európskeho systému centrálnych bánk .

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)

Je dôležité, aby sa pri tvorbe štatistík potrebných na výkon činností Únie používali iba spoľahlivé údaje. Pri tvorbe údajov relevantných pre PMN , ktoré sú nevyhnutným vstupom na zisťovanie makroekonomických nerovnováh, ako aj na prevenciu a nápravu nadmerných makroekonomických nerovnováh rámci Únie, môžu nespoľahlivé údaje mať významný vplyv na záujem Únie . Na vykonávanie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe sú potrebné dodatočné opatrenia , ktoré zvýšia účinnosť podpory tvorby, poskytovania údajov relevantných pre PMN a monitorovania ich kvality. Tieto opatrenia by mali zvýšiť dôveryhodnosť podkladových štatistických informácií, ako aj poskytovania údajov relevantných pre PMN a monitorovania ich kvality. S cieľom zamedziť skresľovanie údajov relevantných pre PMN, či už zámerné alebo v dôsledku hrubej nedbalosti, by sa mal ustanoviť mechanizmus finančných sankcií, ktorý bude takisto slúžiť na účely zabezpečenia náležitej starostlivosti pri tvorbe údajov relevantných pre PMN.

(6)

Je dôležité, aby sa pri tvorbe štatistík potrebných na výkon činností Únie používali spoľahlivé údaje. Postupy stanovené v nariadeniach (EÚ) č. 1176/2011 a (EÚ) č. 1174/2011 možno doplniť o príslušný formálny rámec na zostavovanie, monitorovanie kvality a zverejňovanie údajov relevantných pre PMN v  súlade so všeobecnými kritériami kvality stanovenými v nariadení (ES) č 223/2009. Dodatočné opatrenia by mali zvýšiť účinnosť tvorby, poskytovania údajov relevantných pre PMN a monitorovania ich kvality a sú potrebné na vykonávanie postupu pri makroekonomickej nerovnováhe . Tieto opatrenia by mali posilniť dôveryhodnosť podkladových štatistických informácií, ako aj poskytovania údajov relevantných pre PMN a monitorovania ich kvality.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)

Na zabránenie skresľovania údajov relevantných pre PMN, či už zámerného, alebo v dôsledku hrubej nedbalosti, by sa mal ustanoviť nápravný mechanizmus, ktorý bude takisto slúžiť na účely zabezpečenia náležitej starostlivosti pri tvorbe údajov relevantných pre PMN.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)

S cieľom doplniť pravidlá výpočtu výšky pokút za zmanipulovanie štatistík, ako aj pravidlá postupu, ktorý má uplatňovať Komisia pri vyšetrovaní takéhoto konania , by sa mala na Komisiu v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) delegovať právomoc prijímať akty , pokiaľ ide o podrobné kritériá na stanovenie výšky pokuty a vykonávanie vyšetrovaní zo strany Komisie. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a  tvorbe delegovaných aktov mala zaistiť súčasné , včasné náležité postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

S cieľom doplniť pravidlá výpočtu výšky úročených vkladov a výšky pokút pri zmanipulovaní štatistík, ako aj pravidlá postupu, ktorý má uplatňovať Komisia pri vyšetrovaniach súvisiacich s manipuláciou štatistík , by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“), pokiaľ ide o podrobné kritériá na stanovenie výšky pokuty a vykonávanie vyšetrovaní zo strany Komisie. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a  vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť , aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)

Medzi Komisiou a štatistickými orgánmi členských štátov by sa mala nadviazať úzka spolupráca a trvalý dialóg s cieľom zabezpečiť kvalitu údajov relevantných pre PMN, ktoré predkladajú členské štáty, a podkladových štatistických informácií.

(8)

Pokračujúca spolupráca a koordinácia medzi Komisiou (Eurostatom) a štatistickými orgánmi členských štátov je dôležitou súčasťou efektívnej koordinácie štatistických činností v rámci Európskeho štatistického systému (ESS). Je potrebné, aby sa uvedená spolupráca posilnila s cieľom zabezpečiť kvalitu údajov relevantných pre PMN, ktoré predkladajú členské štáty, a podkladových štatistických informácií ; v rámci vývoja, tvorby a šírenia údajov relevantných pre PMN na základe príslušnej štruktúry riadenia a štatistických pracovných programov ESS a ESCB by sa malo rešpektovať inštitucionálne oddelenie Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), ako aj nezávislosť centrálnych bánk .

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)

V súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 223/2009 by sa medzi Európskym štatistickým systémom a Európskym systémom centrálnych bánk mala zaistiť úzka spolupráca vo vzťahu k údajom relevantným pre PMN s cieľom minimalizovať spravodajské zaťaženie, zaručiť súdržnosť, zlepšiť podkladové štatistické údaje a  zabezpečiť porovnateľnosť.

(9)

Keďže ESS zodpovedá za tvorbu mnohých štatistík, ktoré sú podkladovými údajmi pre údaje relevantné pre PMN, a ESCB zodpovedá za tvorbu mnohých iných štatistík na rovnaké účely, aby sa minimalizovalo zaťaženie súvisiace s podávaním správ, zaručila súdržnosť, zlepšili podkladové štatistické údaje a  zabezpečila porovnateľnosť, mala by sa v súvislosti s údajmi relevantnými pre PMN zabezpečiť úzka spolupráca oboch systémov v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 223/2009 . Praktické operačné opatrenia na zabezpečenie spolupráce medzi ESS a ESCB v oblasti zabezpečenia kvality údajov relevantných pre PMN by sa mohli stanoviť v memorande o porozumení. Vzhľadom na dlhodobé skúsenosti v oblasti štatistických údajov, na ktoré sa vzťahujú údaje relevantné pre PMN, by Výbor pre menovú a finančnú štatistiku a štatistiku platobnej bilancie, ktorý bol vytvorený na základe rozhodnutia Rady 2006/856/ES (1a) , mohol poskytovať poradenstvo o praktických operačných opatreniach v oblasti spolupráce, ktoré by mohli byť uvedené v tomto memorande o porozumení.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a)

Ustanovenia uvedené v tomto nariadení by sa mali zohľadniť v rámci posilňovania európskej správy hospodárskych záležitostí, ktoré si vyžaduje väčšiu demokratickú zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni aj úrovni Únie. Zlepšený štatistický monitorovací systém údajov relevantných pre PMN by mal zahŕňať užšie a včasnejšie zapájanie národných parlamentov a Európskeho parlamentu. Hoci sa uznáva, že partnermi Európskeho parlamentu v rámci dialógu sú príslušné inštitúcie Únie a ich predstavitelia, príslušný výbor Európskeho parlamentu môže pozývať aj zástupcov národných štatistických úradov, aby sa dobrovoľne zúčastňovali na vypočutiach.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9b)

Do posilňovania správy hospodárskych záležitostí na základe zlepšeného štatistického monitorovacieho systému údajov relevantných pre PMN by sa mali užšie a včasnejšie zapájať národné parlamenty a Európsky parlament.

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a)

Pozastavenie prostriedkov z fondov v nadväznosti na postup pri makroekonomickej nerovnováhe by sa však malo využívať ako posledná možnosť a malo by zohľadňovať hĺbkové analýzy ukazovateľov nezamestnanosti, chudoby a poklesu HDP.

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh nariadenia

Článok 1 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.     Postupy na zabezpečenie kvality zavedené v rámci tohto nariadenia vychádzajú z najlepších skúseností z existujúcich postupov na zabezpečenie kvality a zohľadňujú ich. Ich výsledkom nesmie byť zdvojenie úsilia v oblasti zabezpečenia kvality ani súbežné súbory údajov.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Lehoty na zasielanie údajov relevantných pre PMN sú stanovené v príslušných základných aktoch alebo ich oznámi Komisia v osobitných harmonogramoch berúc do úvahy potreby Únie.

2.   Lehoty na zasielanie údajov relevantných pre PMN sú stanovené v príslušných základných aktoch alebo ich oznámi Komisia v osobitných harmonogramoch berúc do úvahy rámec európskeho semestra a  potreby Únie.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.   Komisia každý rok oznámi členským štátom harmonogram pre výročnú správu o mechanizme varovania zriadenom podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe tohto harmonogramu a lehôt a harmonogramov uvedených v odseku 2 Komisia takisto rozhodne o  uzávierke zasielania všetkých najaktuálnejších údajov relevantných pre PMN a oznámi ju členským štátom.

3.   Komisia každý rok oznámi členským štátom harmonogram pre výročnú správu o mechanizme varovania zriadenom podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe tohto harmonogramu a lehôt a harmonogramov uvedených v odseku 2 Komisia takisto rozhodne o  dátume uzávierky, keď má Komisia (Eurostat) vybrať údaje relevantné pre PMN, aby mohla pre každý členský štát vypočítať hodnotiacu tabuľku ukazovateľov PMN a vytvoriť referečnú databázu týkajúcu sa údajov relevantných pre PMN, a  tento dátum uzávierky oznámi členským štátom.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.     Komisia (Eurostat) najneskôr do piatich dní od dátumu uzávierky poskytne na účely kontroly každému členskému štátu prístup do referenčnej databázy s vybranými údajmi relevantnými pre PMN. Členské štáty tieto údaje skontrolujú a potvrdia alebo ich pozmenia do siedmich pracovných dní po uvedenej päťdňovej lehote.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   Pri zasielaní údajov relevantných pre PMN uvedených v článku 1 členské štáty zašlú Komisii (Eurostatu) v podobe správy o kvalite informácie o tom , ako sa tieto údaje vypočítavajú, vrátane akýchkoľvek zmien v zdrojoch a metódach.

1.   Pri zasielaní údajov relevantných pre PMN uvedených v článku 1 členské štáty predložia Komisii (Eurostatu) v podobe správy o kvalite informácie, ktoré naznačujú, ako sa tieto údaje vypočítavajú, vrátane všetkých zmien v zdrojoch a metódach.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.     Členské štáty zašlú správu o kvalite údajov do siedmich dní v súlade s článkom 2 ods. 3a.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.   Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom určiť formu, štruktúru a periodicitu správ o kvalite údajov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods . 2.

3.   Komisia prijme delegované akty s cieľom určiť formu, štruktúru a periodicitu správ o kvalite údajov uvedených v odseku 1 . Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 .

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Členské štáty vypracujú zoznamy a zašlú ich Komisii (Eurostatu) najneskôr […] [deväť mesiacov od prijatia tohto nariadenia]. Komisia prijme vykonávacie akty s cieľom určiť štruktúru a formu aktualizácie týchto zoznamov do […] [do šiestich mesiacov od prijatia tohto nariadenia]. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods . 2.

2.   Členské štáty vypracujú zoznamy a zašlú ich Komisii (Eurostatu) najneskôr […] [deväť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia prijme delegované akty s cieľom určiť štruktúru a formu aktualizácie týchto zoznamov do […] [do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Uvedené delegované akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 .

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh nariadenia

Kapitola VI – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

MISIE V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

KONZULTAČNÉ MISIE V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   V prípade, že Komisia (Eurostat), najmä v kontexte hodnotenia kvality podľa článku 5, zistí problémy , môže rozhodnúť, že vykoná misie v  dotknutom členskom štáte.

1.   V prípade, že Komisia (Eurostat), najmä v kontexte hodnotenia kvality podľa článku 5, zistí, že treba ešte podrobnejšie posúdiť kvalitu štatistík, môže rozhodnúť, že vykoná konzultačné misie v  príslušnom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Cieľom takýchto misií je dôkladne preskúmať kvalitu príslušných údajov relevantných pre PMN. Misie sa zamerajú na metodologické otázky, zdroje a metódy opísané v zoznamoch, údaje a podporné procesy tvorby štatistiky s cieľom zhodnotiť ich súlad s príslušnými účtovnými a štatistickými pravidlami.

2.   Cieľom konzultačných misií uvedených v odseku 1 je dôkladne preskúmať kvalitu príslušných údajov relevantných pre PMN. Konzultačné misie sa zamerajú na metodologické otázky, zdroje a metódy opísané v zoznamoch, údaje a podporné procesy tvorby štatistiky s cieľom zhodnotiť ich súlad s príslušnými účtovnými a štatistickými pravidlami.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.     Komisia (Eurostat) pri organizovaní konzultačných misií zasiela svoje predbežné zistenia príslušným členským štátom na pripomienkovanie.

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.   O zisteniach týchto misií vrátane akýchkoľvek pripomienok k týmto zisteniam zo strany dotknutého členského štátu Komisia (Eurostat) podáva správy Výboru pre hospodársku politiku zriadenému rozhodnutím Rady 74/122/EHS (7.). Tieto správy spolu so všetkými pripomienkami dotknutého členského štátu sa po postúpení Výboru pre hospodársku politiku uverejnia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 223/2009 týkajúce sa štatistickej dôvernosti.

3.   O zisteniach týchto konzultačných misií vrátane akýchkoľvek pripomienok k týmto zisteniam zo strany príslušného členského štátu Komisia (Eurostat) podáva správy Európskemu parlamentu a Výboru pre hospodársku politiku zriadenému rozhodnutím Rady 74/122/EHS (7). Tieto správy spolu so všetkými pripomienkami príslušného členského štátu sa po postúpení Európskemu parlamentu a Výboru pre hospodársku politiku uverejnia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (ES) č. 223/2009 týkajúce sa štatistickej dôvernosti.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.   Na žiadosť Komisie (Eurostatu) členské štáty poskytnú pomoc expertov na štatistické otázky súvisiace s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe vrátane pomoci pri príprave a uskutočňovaní misií. Pri výkone svojich úloh títo experti poskytnú nezávislý odborný pohľad. Zoznam týchto expertov sa vypracuje do (dátum sa stanoví) na základe návrhov, ktoré Komisii (Eurostatu) zašlú národné orgány zodpovedné za údaje relevantné pre PMN.

4.   Na žiadosť Komisie (Eurostatu) členské štáty poskytnú pomoc expertov na štatistické otázky súvisiace s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe vrátane pomoci pri príprave a uskutočňovaní konzultačných misií. Pri výkone svojich úloh títo experti poskytnú nezávislý odborný pohľad. Zoznam týchto expertov sa vypracuje do [Šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] na základe návrhov, ktoré Komisii (Eurostatu) zašlú národné orgány zodpovedné za údaje relevantné pre PMN.

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.   Komisia (Eurostat) stanoví pravidlá a postupy týkajúce sa výberu expertov, pričom zohľadní primerané rozdelenie expertov z členských štátov a ich primeranú rotáciu medzi členskými štátmi, ich pracovný režim a finančné podmienky. Komisia (Eurostat) si s členskými štátmi rozdelí celkové náklady, ktoré vznikli členským štátom za pomoc ich národných expertov.

5.   Komisia (Eurostat) stanoví pravidlá a postupy týkajúce sa výberu expertov, pričom zohľadní primerané rozdelenie expertov z členských štátov a ich primeranú a včasnú rotáciu medzi členskými štátmi, ich pracovný režim a finančné podmienky. Komisia (Eurostat) si s členskými štátmi rozdelí celkové náklady, ktoré vznikli členským štátom za pomoc ich národných expertov.

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 6 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a.     Tento článok sa neuplatňuje v prípadoch, keď sa odvetvových právnych predpisoch už stanovujú návštevy Komisie v členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   Komisia (Eurostat) poskytne údaje relevantné pre PMN, ktoré sa používajú na účely postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, a to aj prostredníctvom tlačových správ a/alebo inými spôsobmi, ktoré uzná za primerané.

1.   Komisia (Eurostat) zverejní údaje relevantné pre PMN, ktoré sa používajú na účely postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, a to aj prostredníctvom tlačových správ a/alebo inými spôsobmi, ktoré uzná za primerané.

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Komisia (Eurostat) neodloží termín poskytovania údajov členských štátov relevantných pre PMN v prípadoch, keď členský štát nezašle svoje vlastné údaje.

2.   Komisia (Eurostat) určí dátum zverejnenia tlačovej správy a oznámi ho členským štátom do desiatich pracovných dní od dátumu uzávierky uvedeného v článku 2. Komisia (Eurostat) neodloží termín poskytovania údajov členských štátov relevantných pre PMN v prípadoch, keď členský štát nezašle svoje vlastné údaje.

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.   Komisia (Eurostat) môže vyjadriť výhradu týkajúcu sa kvality údajov relevantných pre PMN, ktoré zaslal členský štát. Najneskôr tri pracovné dni pred plánovaným dátumom uverejnenia Komisia (Eurostat) oznámi príslušnému členskému štátu a predsedovi Výboru pre hospodársku politiku výhradu, ktorú mieni vyjadriť a uverejniť. V prípadoch, keď sa po uverejnení údajov a výhrady daná otázka vyrieši, bezprostredne po jej vyriešení sa uverejní stiahnutie výhrady.

3.   Komisia (Eurostat) môže vyjadriť výhradu týkajúcu sa kvality údajov relevantných pre PMN, ktoré zaslal členský štát. Príslušnému členskému štátu sa poskytne príležitosť obhájiť svoju pozíciu. Najneskôr desať pracovných dní pred plánovaným dátumom uverejnenia Komisia (Eurostat) oznámi príslušnému členskému štátu a predsedovi Výboru pre hospodársku politiku výhradu, ktorú mieni vyjadriť a uverejniť. V prípadoch, keď sa po uverejnení údajov a výhrady daná otázka vyrieši, bezprostredne po jej vyriešení sa uverejní stiahnutie výhrady.

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.   Komisia (Eurostat) môže zmeniť údaje zaslané členskými štátmi a  poskytnúť zmenené údaje spolu s odôvodnením zmeny, ak existuje dôkaz o tom, že údaje vykazované členskými štátmi nespĺňajú požiadavky článku 3 ods. 2. Najneskôr tri pracovné dni pred plánovaným dátumom uverejnenia Komisia (Eurostat) oznámi príslušnému členskému štátu a predsedovi Výboru pre hospodársku politiku zmenené údaje a odôvodnenie ich zmeny.

4.   Komisia (Eurostat) môže zmeniť údaje zaslané členskými štátmi a  zverejniť zmenené údaje spolu s odôvodnením zmeny, ak existuje dôkaz o tom, že údaje vykazované členskými štátmi nespĺňajú požiadavky článku 3 ods. 2 a ani platné metodické normy a požiadavky na úplnosť, spoľahlivosť, aktuálnosť a ucelenosť štatistických údajov . Najneskôr tri pracovné dni pred plánovaným dátumom uverejnenia Komisia (Eurostat) oznámi príslušnému členskému štátu a predsedovi Výboru pre hospodársku politiku zmenené údaje a odôvodnenie ich zmeny.

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   Rada, konajúc na základe návrhu Komisie, môže rozhodnúť o uložení pokuty členskému štátu, ktorý úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbalosti skreslí údaje relevantné pre PMN.

1.   Rada, konajúc na základe odporúčaní Komisie, môže rozhodnúť v dvojfázovom postupe o uložení úročeného vkladu a potom a ako poslednú možnosť, ak Komisia vyhodnotí, že členský štát nesplnil nápravné opatrenia uvedené v odseku 1a, pokuty členskému štátu, ktorý konal úmyselne s cieľom skresliť údaje relevantné pre PMN alebo prostredníctvom hrubej nedbalosti, ktorá viedla k skresleniu údajov relevantných pre PMN, čo má potom vplyv na schopnosť Komisie na vypracovanie skutočného a spravodlivého hodnotenia .

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.     Členský štát predloží do určeného termínu Komisii správu o nápravných opatreniach potrebných na riešenie a nápravu skresľovania údajov alebo hrubej nedbanlivosti uvedenej v odseku 1 a zabránenie tomu, aby podobné okolnosti vznikli v budúcnosti. Správa sa zverejňuje.

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.    Pokuta uvedená v odseku 1 musí byť účinná , odradzujúca úmerná k povahe, závažnosti a trvaniu skresľovania údajov. Výška pokuty nepresiahne 0,05  % HDP dotknutého členského štátu.

2.    Úročený vklad uvedený v odseku 1 musí byť účinný , odradzujúci úmerný k povahe, závažnosti a trvaniu skresľovania údajov. Výška úročenia nepresiahne 0,05  % HDP príslušného členského štátu v predchádzajúcom roku .

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.   Komisia môže uskutočniť akékoľvek vyšetrovania potrebné na to , aby sa zistilo , či došlo k skresľovaniu údajov uvedenému v odseku 1. Môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania, ak zistí závažné známky existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať takéto skresľovanie údajov. Pri vyšetrovaní prípadov domnelého skresľovania údajov Komisia zohľadní všetky pripomienky, ktoré predloží dotknutý členský štát. Na účely vykonávania svojich úloh môže Komisia požiadať členský štát, aby poskytol informácie, a môže vykonávať kontroly na mieste a získať prístup k podkladovým štatistickým informáciám a dokumentom súvisiacim s údajmi relevantnými pre PMN. Ak vnútroštátne právo dotknutého členského štátu požaduje pred vykonaním kontroly na mieste povolenie súdneho orgánu , Komisia predloží potrebné žiadosti .

3.   Komisia môže v súlade so zmluvami a osobitnými odvetvovými právnymi predpismi iniciovať a uskutočniť potrebné vyšetrovanie , aby zistila , či došlo k skresľovaniu údajov uvedenému v odseku 1. Môže rozhodnúť o začatí vyšetrovania, ak zistí závažné známky existencie skutočností, ktoré by mohli predstavovať takéto skresľovanie údajov. Pri vyšetrovaní prípadov domnelého skresľovania údajov Komisia zohľadní všetky pripomienky, ktoré predloží príslušný členský štát. Na účely vykonávania svojich úloh môže Komisia požiadať členský štát, v súvislosti s ktorým prebieha vyšetrovanie, aby poskytol informácie, a môže vykonávať kontroly na mieste a získať prístup k podkladovým štatistickým informáciám a dokumentom súvisiacim s údajmi relevantnými pre PMN. Ak sa to vyžaduje podľa právnych predpisov vyšetrovaného členského štátu, pred kontrolou na mieste sa získa povolenie súdneho orgánu.

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia po ukončení svojho vyšetrovania a predtým, než predloží akýkoľvek návrh Rade, poskytne dotknutému členskému štátu možnosť vypočutia o veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Komisia pri svojom návrhu Rade vychádza len zo skutočností, ku ktorým mal dotknutý členský štát možnosť vyjadriť sa.

Komisia po skončení svojho vyšetrovania a predtým, ako predloží odporúčanie Rade, poskytne vyšetrovanému členskému štátu možnosť vypočutia o veciach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Komisia v odporúčaniach Rade vychádza len zo skutočností, ku ktorým mal príslušný členský štát možnosť vyjadriť sa.

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Komisia informuje príslušný výbor Európskeho parlamentu o každom vyšetrovaní alebo odporúčaní uskutočnenom podľa tohto odseku. Príslušný výbor Európskeho parlamentu môže ponúknuť členskému štátu, na ktorý sa vzťahuje odporúčanie Komisie, možnosť zúčastniť sa na výmene názorov.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.     Komisia môže na základe odôvodnenej žiadosti, ktorú príslušný členský štát doručí Komisii, odporučiť, aby Rada znížila alebo zrušila výšku úročeného vkladu.

Úročený vklad sa úročí sadzbou, v ktorej sa zohľadnilo úverové riziko Komisie a príslušné investičné obdobie.

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.   Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Rada uložila pokutu podľa odseku 1. Uloženú pokutu môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

5.   Súdny dvor Európskej únie má neobmedzenú právomoc na preskúmanie rozhodnutí, ktorými Rada uložila úročený vklad podľa odseku 1. Uložený úročený vklad môže zrušiť, znížiť alebo zvýšiť.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh nariadenia

Kapitola IX – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

CHARAKTER SANKCIÍ  A ICH ZAČLENENIE  V  ROZPOČTE

CHARAKTER POKÚT  A ICH PRIDELENIE  V  RÁMCI ROZPOČTU

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie troch rokov počnúc od jedného mesiaca po prijatí tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 3, článku 6 ods. 2 a článku 9 ods. 4 sa Komisii udeľuje na obdobie dvoch rokov počnúc od jedného mesiaca po prijatí tohto nariadenia. Komisia po konzultáciách s príslušnými subjektmi vrátane ECB v súlade s článkom 127 ZFEÚ vypracuje správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto trojročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.    Európsky parlament alebo Rada môžu kedykoľvek odvolať delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 4. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej . Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 3, článku 6 ods. 2 a článku 9 ods. 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať . Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci , ktoré sa v ňom uvádza . Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Pozmeňujúci návrh 45

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesla námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Táto lehota sa na návrh Európskeho parlamentu alebo Rady predĺži o  dva mesiace.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 3, článku 6 ods. 2 a  článku 9 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o  tri mesiace.

Pozmeňujúci návrh 46

Návrh nariadenia

Článok 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 9 Rada koná bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho dotknutý členský štát.

V súvislosti s opatreniami uvedenými v článku 9 Rada koná bez prihliadnutia na hlas člena Rady zastupujúceho príslušný členský štát. Rozhodnutie uvedené v článku 9 ods. 1 sa považuje za prijaté Radou, ak Rada kvalifikovanou väčšinou nerozhodne o zamietnutí odporúčania do 10 dní od jeho prijatia Komisiou.

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Kvalifikovaná väčšina členov Rady uvedená v článku 9 ods. 1 je vymedzená v súlade s článkom 238 ods. 3 písm. a) ZFEÚ.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh nariadenia

Článok 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 223/2009 národné štatistické úrady členských štátov (NŠÚ) zabezpečia nevyhnutnú koordináciu údajov relevantných pre PMN na vnútroštátnej úrovni. Všetky ostatné vnútroštátne orgány na tento účel podávajú správy NŠÚ. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania tohto ustanovenia.

V súlade s článkom 5 nariadenia (ES) č. 223/2009 národné štatistické úrady členských štátov (NŠÚ) zabezpečia nevyhnutnú koordináciu údajov relevantných pre PMN na vnútroštátnej úrovni. Národné centrálne banky, ako členovia ESCB vypracúvajúci údaje relevantné pre PMN, a v prípade potreby iné príslušné vnútroštátne orgány spolupracujú na tento účel s  NŠÚ. Vnútroštátne orgány tvoriace údaje zodpovedajú za tieto údaje. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania tohto ustanovenia.

Pozmeňujúci návrh 49

Návrh nariadenia

Článok 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia (Eurostat) pravidelne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o činnostiach, ktoré Komisia (Eurostat) uskutočňuje na účely vykonávania tohto nariadenia.

Komisia (Eurostat) aspoň raz ročne podáva Európskemu parlamentu a Rade správy o činnostiach, ktoré Komisia (Eurostat) vypracúva na účely vykonávania tohto nariadenia v rámci európskeho semestra podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 (1a) .

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.   Do 14. decembra 2014 a potom každých päť rokov Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a  o svojich zisteniach podá správu Európskemu parlamentu a Rade.

1.   Do 14. decembra 2014 a potom každých päť rokov Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a  predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. V prípade potreby pripojí k uvedenej správe legislatívny návrh.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)

účinnosť tohto nariadenia a uplatňovaného monitorovacieho procesu.

(b)

účinnosť a proporcionalita tohto nariadenia a uplatňovaného monitorovacieho procesu.


(1)  Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie v súlade s článkom 57 ods. 2 druhým pododsekom rokovacieho poriadku (A7-0143/2014).

(2)  Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(3)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh ( Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(3)  Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164

(1a)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).

(4)  COM(2005)0217 v konečnom znení a COM(2011)0211 v konečnom znení.

(4)  COM(2005)0217 a COM(2011)0211.

(1a)   Ú. v. EÚ L 332, 30.11.2006, s. 21.

(7.)  Ú. v. ES L 63, 5.3.1974, s. 21.

(7)  Ú. v. ES L 63, 5.3.1974, s. 21.

(1a)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12).


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/297


P7_TA(2014)0182

Predĺženie platnosti dohody o vedeckej a technickej spolupráci ES – USA ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o predĺžení platnosti Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických (15854/2013 – C7-0462/2013 – 2013/0351(NLE))

(Súhlas)

(2017/C 378/36)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15854/2013),

so zreteľom na rozhodnutie Rady 98/591/ES z 13. októbra 1998, ktoré sa týka uzavretia Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických,

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0462/2013),

so zreteľom na článok 81 ods. 1 pododseky 1 a 3 a článok 81 ods. 2, článok 90 ods. 7 a článok 46 ods. 1 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0126/2014),

1.

udeľuje súhlas s predĺžením platnosti dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Spojených štátov amerických.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/298


P7_TA(2014)0183

Protokol z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite (06852/2013 – C7-0005/2014 – 2012/0279(NLE))

(Súhlas)

(2017/C 378/37)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06852/2013),

so zreteľom na Protokol z Nagoje o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý je pripojený k uvedenému návrhu rozhodnutia Rady,

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0005/2014),

so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0061/2014),

1.

udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/299


P7_TA(2014)0184

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii – žiadosť EGF/2013/008 ES/Comunidad Valenciana – textil

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/008 ES/Comunidad Valenciana – textil, Španielsko) (COM(2014)0045 – C7-0019/2014 – 2014/2013(BUD))

(2017/C 378/38)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0045 – C7-0019/2014),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (1) (nariadenie o EGF),

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (2), a najmä na jeho článok 12,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0158/2014),

A.

keďže Európska únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje na poskytovanie dodatočnej podpory pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien vo svetovom obchode, a pomoc pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.

keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a čo najrýchlejšie a najúčinnejšie dostupná v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a vzhľadom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.

keďže Španielsko predložilo žiadosť EGF/2013/008 ES/Comunidad Valenciana – textil o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 560 pracovníkov v 198 podnikoch, ktorých činnosť patrí podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 13 (výroba textilu) (4) v regióne na úrovni NUTS II Comunidad Valenciana (ES52) počas referenčného obdobia od 1. novembra 2012 do 1. augusta 2013, pričom opatrenia spolufinancované z EGF sú určené 300 pracovníkom;

D.

keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.

súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 2 písm. b) nariadenia o EGF sú splnené, a že Španielsko je preto oprávnené na získanie finančného príspevku podľa uvedeného nariadenia;

2.

konštatuje, že španielske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 8. októbra 2013 a že Komisia sprístupnila svoje hodnotenie 28. januára 2014; víta rýchle vypracovanie hodnotenia, a to za štyri mesiace;

3.

domnieva sa, že prepúšťanie v textilných podnikoch Comunidad Valenciana súvisí s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu z dôvodu globalizácie, pričom sa odvoláva sa na uzavretie prechodnej Dohody o textile a odevoch Svetovej obchodnej organizácie koncom roka 2004 a na väčší tlak svetovej konkurencie, najmä Číny a ďalších krajín Ďalekého východu, čo vedie k podstatnému zvýšeniu dovozu textilných výrobkov do Únie a strate trhového podielu Únie na svetových trhoch s textilom;

4.

konštatuje, že región Comunidad Valenciana bol vážne zasiahnutý globalizáciou, pričom miera nezamestnanosti dosiahla 29,19 % v prvom štvrťroku 2013; víta skutočnosť, že samotnému regiónu sa poskytuje pomoc z EGF na zmiernenie vysokej miery nezamestnanosti, a to tým, že sa druhýkrát rieši prepúšťanie v textilnom odvetví;

5.

blahoželá regiónu Comunidad Valenciana k jeho schopnosti požiadať o pomoc z EGF a využiť tieto prostriedky na riešenie problémov na svojom pracovnom trhu, ktorý sa vyznačuje vysokým podielom malých a stredných podnikov (MSP); pripomína v tejto súvislosti, že región Comunidad Valenciana už požiadal o pomoc z EGF pre textilný a keramický priemysel, priemysel spracovania prírodného kameňa a pre stavebný priemysel;

6.

vyzdvihuje schopnosť EGF pomáhať pri riešení nestabilnej situácie v oblasti zamestnanosti v regiónoch, ktoré sú závislé od tradičných odvetví, ako je textilné alebo stavebné odvetvie; zdôrazňuje, že táto schopnosť závisí od toho, do akej miery sú vnútroštátne a miestne orgány pripravené využívať pomoc z EGF a do akej miery ju využívajú efektívne;

7.

konštatuje, že k dnešnému dňu bolo odvetvie textilu predmetom 11 žiadostí o finančný príspevok z EGF (5), pričom všetky z nich súviseli s globalizáciou týkajúcou sa obchodu, pričom región Comunidad Valenciana predložil už šesť žiadostí o príspevok z EGF: v septembri 2009 (6) (keramika), v marci 2010 (7) (prírodný kameň), v marci 2010 (8) (textil), v júli (9) a decembri 2011 (10) (stavebníctvo a obuv) a v roku 2013 (11) (stavebný materiál);

8.

víta skutočnosť, že španielske orgány sa v záujme poskytnutia urýchlenej pomoci rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 1. januára 2014, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím konečného rozhodnutia o udelení podpory navrhovanému koordinovanému balíku z EGF;

9.

konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb, ktorý sa má spolufinancovať, zahŕňa opatrenia na opätovné zapojenie 300 prepustených pracovníkov do zamestnania, ako sú profilovanie, pracovné poradenstvo, poradenstvo, odborná príprava (odborná príprava v prierezových zručnostiach, odborné vzdelávanie, odborná príprava na pracovisku, odborná príprava na podnikanie), pomoc smerujúca k podnikaniu, pomoc pri intenzívnom hľadaní zamestnania, stimuly (stimul na hľadanie zamestnania, podpora pri zakladaní podniku, stimuly na preraďovanie zamestnancov do iného zamestnania, príspevok na výdavky spojené s dochádzaním a príspevok pre opatrovateľov závislých osôb);

10.

víta skutočnosť, že počas prípravy žiadosti o poskytnutie finančného príspevku z EGF sa konzultovalo so sociálnymi partnermi vrátane odborových zväzov (UGT-PV, CCOO-PV) a dohodlo sa na prispení 10 % celkovej sumy národného spolufinancovania celkových nákladov na realizované opatrenia a že politika rovnosti žien a mužov, ako aj zásada nediskriminácie sa budú uplatňovať v rozličných fázach uplatňovania pomoci z EGF a prístupu k nej;

11.

pripomína dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností nadobudnutých v rámci pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava v ponuke koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj súčasnému podnikateľskému prostrediu;

12.

víta skutočnosť, že súčasťou koordinovaného balíka je odborné vzdelávanie zamerané na odvetvia, v ktorých existujú príležitosti alebo v ktorých by príležitosti mohli vzniknúť, ako aj odborná príprava priamo na pracovisku, ktorá bude zodpovedať zisteným potrebám miestnych podnikov;

13.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v návrhu Komisie nie je opísaná štruktúra prepustených pracovníkov z hľadiska vzdelania;

14.

konštatuje, že koordinovaný balík obsahuje finančné stimuly na hľadanie práce (jednorazová suma vo výške 300 EUR), príspevok na mobilitu, stimuly na preradenie (do výšky 350 EUR) a príspevok pre pracovníkov, ktorí sa starajú o závislé osoby; víta skutočnosť, že celková suma finančných stimulov je relatívne obmedzená a väčšina príspevku bude použitá na odbornú prípravu, poradenstvo, pomoc pri hľadaní zamestnania a na podporu v podnikaní;

15.

konštatuje, že tento prípad typicky odráža sociálnu a hospodársku situáciu v regióne, ktorého miestne hospodárstvo sa vyznačuje vysokým podielom MSP;

16.

konštatuje, že informácie poskytované o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že španielske orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov, a tak zabezpečila, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

17.

žiada zainteresované inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; oceňuje zdokonalený postup, ktorý zaviedla Komisia na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov a ktorého cieľom je predkladať rozpočtovému orgánu hodnotenie Komisie týkajúce sa oprávnenosti žiadosti o mobilizáciu EGF spolu s návrhom na jeho mobilizáciu; zdôrazňuje, že v novom nariadení o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) (12) sa zapracovali ďalšie zlepšenia v postupe a že sa dosiahne väčšia efektívnosť, transparentnosť a viditeľnosť EGF;

18.

zdôrazňuje, že v súlade s článkom 6 nariadenia o EGF sa zabezpečuje, aby EGF podporoval opätovné začlenenie jednotlivých prepustených pracovníkov do stabilného zamestnania; ďalej zdôrazňuje, že pomoc z EGF sa môže použiť iba na spolufinancovanie aktívnych opatrení trhu práce, ktoré vedú k trvalej a dlhodobej zamestnanosti; opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

19.

víta dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada o novom nariadení o EGF na obdobie rokov 2014 – 2020, o opätovnom zavedení kritéria krízovej mobilizácie, o zvýšení finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, o posilnení efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v Komisii a Európskym parlamentom a Radou pri skrátení času na hodnotenie a schvaľovanie, o rozšírení oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a o financovaní stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

20.

schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

21.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

22.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.


(1)  Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(3)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).

(5)  EGF/2007/005 IT Sardínia (COM(2008)0609); EGF/2007/006 IT Piemont (COM(2008)0609); EGF/2007/007 IT Lombardia (COM(2008)0609); EGF/2008/001 IT Toskánsko (COM(2008)0609); EGF/2008/003 LT Alytaus Tekstilė (COM(2008)0547); EGF/2008/005 ES Katalánsko (COM(2009)0371); EGF/2009/001 PT Norte-Centro (COM(2009)0371); EGF/2009/004 BE Oost en West Vlaanderen Textiel (COM(2009)0515); EGF/2009/005 BE Limburg Textiel (COM(2009)0515), EGF/2010/009 ES Comunidad Valenciana (COM(2010)0613) a EGF/2013/008 Comunidad Valenciana (táto vec).

(6)  EGF/2009/014 ES Comunidad Valenciana (COM(2010)0216).

(7)  EGF/2010/005 ES Comunidad Valenciana – rezanie, tvarovanie a konečná úprava kameňa. (COM(2010)0617).

(8)  EGF/2010/009 ES Comunidad Valenciana (COM(2010)0613).

(9)  EGF/2011/006 ES Comunidad Valenciana – stavebníctvo (COM(2012)0053).

(10)  EGF/2011/020 ES Comunidad Valenciana (COM(2012)0204).

(11)  EGF/2013/004 ES Comunidad Valenciana – stavebný materiál (COM(2013)0635).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1927/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855).


PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2013/008 ES/Comunidad Valenciana – textil, Španielsko)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu 2014/167/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/303


P7_TA(2014)0185

Produkcia rastlinného rozmnožovacieho materiálu a jeho sprístupňovanie na trhu (právna úprava v oblasti rastlinného rozmnožovacieho materiálu) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o produkcii rastlinného rozmnožovacieho materiálu a jeho sprístupňovaní na trhu (právna úprava v oblasti rastlinného rozmnožovacieho materiálu) (COM(2013)0262 – C7-0121/2013 – 2013/0137(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/39)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0262),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0121/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality rakúskou Spolkovou radou a holandskou Druhou komorou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0112/2014),

1.

zamieta návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby svoj návrh vzala späť a aby predložila nový návrh;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/304


P7_TA(2014)0186

Odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (úprava s účinnosťou od 1. júla 2011) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (COM(2013)0895 – C7-0459/2013 – 2013/0438(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/40)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0895),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie, a najmä na článok 10 prílohy XI k nemu, a na podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C7-0459/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 4. marca 2014 (1),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 3. marca 2014 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0165/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P7_TC1-COD(2013)0438

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2011 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 422/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/305


P7_TA(2014)0187

Odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie (úprava s účinnosťou od 1. júla 2012) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2012 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky (COM(2013)0896 – C7-0460/2013 – 2013/0439(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/41)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0896),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na Služobný poriadok úradníkov Európskej únie, a najmä na článok 10 prílohy XI k nemu, a na podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C7-0460/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 4. marca 2014 (1),

so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov z 3. marca 2014 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. marca 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7–0164/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P7_TC1-COD(2013)0439

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa s účinnosťou od 1. júla 2012 upravujú odmeny a dôchodky úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie, ako aj opravné koeficienty, ktoré sa vzťahujú na tieto odmeny a dôchodky

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 423/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/306


P7_TA(2014)0188

Dohoda o stabilizácii a pridružení ES – Srbsko ***II

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o niektorých postupoch na uplatňovanie Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej (17930/1/2013 – C7-0028/2014 – 2011/0465(COD))

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

(2017/C 378/42)

Európsky parlament,

so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (17930/1/2013 – C7-0028/2014),

so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0938),

so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 72 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0116/2014),

1.

schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.

konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.

poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.

poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Prijaté texty, 25.10.2012, P7_TA(2012)0389.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/307


P7_TA(2014)0189

Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (COM(2011)0008 – C7-0027/2011 – 2011/0006(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/43)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0008),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 50, 53, 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0027/2011),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

zo zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 4. mája 2011 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2011 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 27. novembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0077/2012),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 159, 18.5.2011, s. 10.

(2)  Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 82.


P7_TC1-COD(2011)0006

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ, ktorou sa menia smernice 2003/71/ES a 2009/138/ES a nariadenia (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 v súvislosti s právomocami európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/51/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/308


P7_TA(2014)0190

Údaje, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (COM(2013)0044 – C7-0034/2013 – 2013/0024(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/44)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0044),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0034/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 17. mája 2013 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. novembra 2013 (2),

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0140/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.


P7_TC1-COD(2013)0024

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o údajoch, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti prostredníctvom prevodov finančných prostriedkov môžu narušiť štruktúru, stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh , ako aj medzinárodný rozvoj a priamo alebo nepriamo narušiť dôveru občanov v právny štát . Financovanie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti zostáva významným problémom, ktorý by sa mal riešiť na úrovni Únie. Terorizmus otriasa a organizovaná trestná činnosť, poškodzujú demokratické inštitúcie a otriasajú samotnými základmi našej spoločnosti. Kľúčové faktory uľahčujúce toky peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti sú tajomné korporačné štruktúry pôsobiace v rámci a prostredníctvom tajnostkárskych jurisdikcií často označovaných aj ako daňové raje. Dobrý stav, integritu a stabilitu systému prevodov finančných prostriedkov a dôveru vo finančný systém ako celok by mohli vážne ohroziť ohrozujú snahy páchateľov trestnej činnosti a ich spoločníkov buď zatajiť pôvod príjmov z trestnej činnosti, alebo previesť finančné prostriedky nezákonnú činnosť alebo na teroristické účely. [PN 1]

(2)

Pokiaľ sa neprijmú koordinačné opatrenia na úrovni Únie, mohli by a na medzinárodnej úrovni , pokúsia sa tí, ktorí perú špinavé peniaze, a tí, ktorí financujú terorizmus, pokúsiť so zámerom jednoduchšie uskutočňovať svoju nezákonnú činnosť využiť voľný pohyb kapitálu v integrovanej finančnej oblasti. Cieľom medzinárodnej spolupráce v rámci Finančnej akčnej skupiny (FATF) a vykonávania jej odporúčaní na celom svete je zabraňovať regulatórnej arbitráži a narušeniu hospodárskej súťaže. Činnosť Únie by mala svojím rozsahom zabezpečiť jednotnú transpozíciu odporúčania 16 Finančnej akčnej skupiny („FATF“) FATF o elektronických prevodoch prijatého vo februári 2012 v celej Únii, a najmä vylúčiť diskrimináciu alebo rozdiely medzi domácimi platbami v rámci členského štátu a cezhraničnými platbami medzi členskými štátmi. Nekoordinovaný prístup jednotlivých členských štátov v oblasti cezhraničných prevodov finančných prostriedkov by mohol výrazne ovplyvniť plynulé fungovanie platobných systémov na úrovni Únie, a teda by mohol poškodiť vnútorný trh v oblasti finančných služieb. [PN 2]

(2a)

Vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia vrátane odporúčania FATF č. 16 by nemalo viesť k neodôvodneným alebo neprimeraným nákladom pre poskytovateľov platobných služieb alebo občanov, ktorí využívajú ich služby, a v celej Únii by sa mal v plnej miere zaručiť voľný pohyb legálneho kapitálu. [PN 3]

(3)

V revidovanej stratégii Únie v oblasti boja proti financovaniu terorizmu zo 17. júla 2008 sa poukázalo na to, že je potrebné nepoľavovať v úsilí s cieľom zabrániť financovaniu teroristických činností a kontrolovať využívanie finančných zdrojov zo strany osôb podozrivých z teroristickej činnosti. Uznáva sa úsilie FATF neustále zlepšovať svoje odporúčania a pripraviť spoločnú interpretáciu ich vykonávania. V revidovanej stratégii Únie sa pripomína, že vykonávanie týchto opatrení všetkými členmi FATF a členmi regionálnych orgánov podobných FATF sa pravidelne hodnotí a že z tohto hľadiska je dôležitý spoločný prístup k vykonávaniu členskými štátmi.

(4)

S cieľom zabrániť financovaniu terorizmu boli prijaté opatrenia zamerané na zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov určitých osôb, skupín a subjektov, vrátane nariadenia (ES) č. 2580/2001 (4) a nariadenia Rady (ES) č. 881/2002 (5). Na ten istý účel sa prijali opatrenia zamerané na ochranu finančného systému pred prevádzaním finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov na teroristické účely. Smernica Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ (6)  (*1) zahŕňa niekoľko takýchto opatrení. Tieto opatrenia však úplne nezabraňujú teroristom a iným páchateľom trestnej činnosti v prístupe k platobným systémom umožňujúcom pohyb ich finančných prostriedkov.

(5)

S cieľom podporovať súdržný prístup v medzinárodnom kontexte v oblasti a zvýšiť účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mali ďalšie opatrenia Únie zohľadňovať vývoj na tejto úrovni, a to medzinárodné normy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní prijaté FATF v roku 2012, a najmä odporúčanie 16 a zrevidovanú výkladovú poznámku na jeho vykonávanie. [PN 4]

(5a)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať povinnostiam Únie stanoveným v článku 208 ZFEÚ s cieľom zastaviť rastúci trend presúvania činností v oblasti prania špinavých peňazí z rozvinutých krajín s prísnymi pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí do rozvojových krajín, kde môžu existovať menej prísne pravidlá. [PN 5]

(6)

Úplná vysledovateľnosť prevodov finančných prostriedkov môže byť obzvlášť dôležitým a hodnotným nástrojom na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovanie a odhaľovanie. S cieľom zabezpečiť prenos údajov v rámci celého platobného reťazca je preto vhodné stanoviť systém, ktorým sa uloží povinnosť poskytovateľom platobných služieb, aby prevody finančných prostriedkov sprevádzali údaje o príkazcovi a príjemcovi. V tejto súvislosti je preto dôležité, aby finančné inštitúcie poskytovali primerané, presné a aktuálne informácie o prevodoch finančných prostriedkov, ktoré pre svojich klientov vykonali, s cieľom umožniť príslušným orgánom účinnejším spôsobom zamedziť praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 6]

(7)

Ustanovenia tohto nariadenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy na transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov  (7). Napríklad osobné údaje zhromaždené na účely dosiahnutia súladu s týmto nariadením by sa už nemali spracúvať spôsobom, ktorý by bol v rozpore so smernicou 95/46/ES. Malo by sa prísne zakázať najmä ďalšie spracovanie na obchodné účely. Boj praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôvod dôležitého verejného záujmu. Prenos osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v zmysle článku 25 smernice 95/46/ES, by sa mal pri uplatňovaní tohto nariadenia preto povoliť v súlade s článkom 26 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice. Je dôležité, aby sa poskytovateľom platobných služieb pôsobiacim vo viacerých jurisdikciách s pobočkami alebo dcérskymi spoločnosťami sídliacimi mimo Únie bezdôvodne nebránilo vo výmene informácií o podozrivých transakciách v rámci tej istej organizácie. Toto sa nevzťahuje na medzinárodné dohody uzavreté medzi Úniou a tretími krajinami, ktorých cieľom je bojovať proti praniu špinavých peňazí, vrátane primeraných záruk pre občanov zabezpečujúcich rovnocennú alebo primeranú úroveň ochrany. [PN 7]

(8)

Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s poskytovateľom platobných služieb, nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. To isté platí pre všetky fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré pre poskytovateľov platobných služieb zabezpečujú výhradne systémy posielania správ alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania.

(9)

Je vhodné vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia prevody finančných prostriedkov, ktoré predstavujú malé riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Tieto výnimky by sa mali vzťahovať na kreditné karty alebo debetné karty, mobilné telefóny alebo iné digitálne zariadenia či zariadenia informačných technológií (IT), výbery z bankomatov, platbu daní, pokút alebo iných poplatkov a prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých sú príkazca aj príjemca poskytovateľmi platobných služieb konajúcimi vo svojom vlastnom mene. Okrem toho by mali mať členské štáty možnosť vyňať elektronické sporožírové platby, aby sa zohľadnili špecifiká vnútroštátnych platobných systémov, pod podmienkou, že vždy možno vysledovať príkazcu prevodu finančných prostriedkov , ako aj prevody finančných prostriedkov vykonávané prostredníctvom šekov a zmeniek . Výnimka sa však nesmie udeliť, ak sa debetná alebo kreditná karta, mobilný telefón alebo iné digitálne zariadenie či predplatené zariadenie IT alebo zariadenie IT platené následne použije na vykonanie prevodu medzi osobami. Vzhľadom na dynamicky sa rozvíjajúci technologický pokrok treba zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa vzťahovalo na elektronické peniaze a ďalšie nové metódy platby. [PN 8]

(10)

Poskytovatelia platobných služieb by mali zabezpečiť, aby sa uvádzali informácie o príkazcovi a príjemcovi a aby tieto informácie neboli neúplné. Aby sa neoslabila efektívnosť platobných systémov, mali by sa oddeliť požiadavky na overovanie týkajúce sa prevodov finančných prostriedkov z účtu na účet od požiadaviek, ktoré sa týkajú prevodov finančných prostriedkov, ktoré sa nerealizujú z účtu. S cieľom vyvážiť riziko presunu vykonávania transakcií mimo bežného platobného styku v dôsledku uplatňovania príliš striktných požiadaviek na identifikáciu a riziko potenciálnej hrozby terorizmu, ktorú predstavujú malé prevody finančných prostriedkov, by sa povinnosť overovať presnosť údajov o príjemcovi v prípade prevodov finančných prostriedkov, ktoré sa nerealizujú z účtu, mala uložiť len pre jednotlivé prevody obmedziť na meno príkazcu jednotlivých prevodov finančných prostriedkov presahujúce nepresahujúcich 1 000 EUR. V rámci prevodov finančných prostriedkov z účtu na účet by sa od poskytovateľov platobných služieb nemalo vyžadovať, aby overovali údaje o príkazcovi, ktoré sprevádzajú každý prevod finančných prostriedkov, ak boli splnené povinnosti podľa smernice …/…/EÚ (*2). [PN 9]

(11)

Na základe legislatívnych aktov Únie v oblasti platieb – nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (8), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (9), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (10) – je postačujúce, aby prevody finančných prostriedkov v rámci Únie sprevádzali zjednodušené údaje o príkazcovi.

(12)

S cieľom umožniť orgánom zodpovedným za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v tretích krajinách vysledovať zdroj finančných prostriedkov využívaných na tieto účely by prevody finančných prostriedkov z Únie, ktoré smerujú mimo Únie, mali sprevádzať úplné údaje o príkazcovi a príjemcovi. Uvedeným orgánom by sa mal udeliť prístup k úplným údajom o príkazcovi iba na účely predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania.

(12a)

Orgány zodpovedné za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a príslušné súdne orgány a orgány presadzovania práva v členských štátoch by mali zintenzívniť vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s príslušnými orgánmi tretích krajín vrátane tých v rozvojových krajinách, aby naďalej posilnili transparentnosť a výmenu informácií a najlepších postupov. V záujme uľahčenia takejto spolupráce by Únia mala podporovať programy budovania kapacít v rozvojových krajinách. Mali by sa zlepšiť systémy získavania dôkazov a sprístupňovania údajov a informácií, ktoré môžu pomôcť pri vyšetrovaní trestných činov, a to bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom porušili zásada subsidiarity alebo proporcionality alebo základné práva v Únii. [PN 10]

(12b)

Poskytovatelia platobných služieb na strane príkazcu a príjemcu a sprostredkovatelia platobných služieb by mali mať zavedené primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov pred náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným poskytnutím alebo prístupom. [PN 11]

(13)

Aby bolo možné uskutočniť prevody finančných prostriedkov individuálneho príkazcu niekoľkým príjemcom cenovo výhodným spôsobom v hromadných prevodoch, pre jednotlivé prevody z Únie, ktoré smerujú mimo Únie a ktoré sú obsiahnuté v týchto hromadných prevodoch, by sa malo umožniť, aby ich sprevádzalo iba číslo účtu príkazcu alebo jedinečný identifikačný kód príkazcu transakcie, za predpokladu, že hromadný prevod zahŕňa úplné údaje o príkazcovi a príjemcovi.

(14)

Aby bolo možné skontrolovať, či požadované údaje o príkazcovi a príjemcovi sprevádzajú prevody finančných prostriedkov, a s cieľom jednoduchšie zistiť podozrivé transakcie by poskytovateľ platobných služieb príjemcu a sprostredkovateľ platobných služieb mali mať zavedené účinné postupy s cieľom zistiť, či údaje o príkazcovi a príjemcovi chýbajú alebo sú neúplné, najmä ak ide o numerické platobné služby v záujme zlepšenia vysledovateľnosti prevodov finančných prostriedkov . Účinná kontrola toho, či informácie sú dostupné a úplné, najmä v prípadoch, keď sa na prevode finančných prostriedkov podieľa viac poskytovateľov platobných služieb, môže znížiť časovú náročnosť vyšetrovania a zefektívniť jeho priebeh, čím sa zase zlepší vysledovateľnosť prevodov finančných prostriedkov. Príslušné orgány v členských štátov by teda mali zabezpečiť, aby poskytovatelia platobných služieb zahrnuli požadované informácie o transakciách do správ o elektronických prevodoch alebo do súvisiacich správ pozdĺž celého platobného reťazca. [PN 12]

(15)

Vzhľadom na možnú hrozbu financovania terorizmu, ktorú predstavujú anonymné prevody, je vhodné poskytovateľovi platobných služieb uložiť povinnosť požadovať údaje o príkazcovi a príjemcovi. V súlade s prístupom založeným na zohľadňovaní rizík a vypracovaným FATF je vhodné identifikovať oblasti vyššieho a nižšieho rizika s cieľom lepšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu a sprostredkovateľ platobných služieb by preto mali zaviesť účinné postupy založené na zohľadňovaní rizík pre prípad a hodnotiť riziká, aby bolo možné smerovať prostriedky priamo na vysokorizikové oblasti prania špinavých peňazí . Takéto účinné postupy založené na posúdení rizík v prípadoch , že prevod finančných prostriedkov nesprevádzajú požadované údaje o príkazcovi a príjemcovi, aby pomôžu poskytovateľom platobných služieb efektívnejšie sa mohli rozhodnúť, či daný prevod vykonať, odmietnuť alebo pozastaviť a aké primerané nadväzné opatrenia by mali prijať. V prípade, že je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo územia Únie, mali by sa uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade so smernicou …/…/EÚ (*3) so zreteľom na cezhraničné korešpondenčné vzťahy v oblasti bankovníctva s týmto poskytovateľom platobných služieb. [PN 13]

(16)

Poskytovateľ platobných služieb príjemcu a sprostredkovateľ platobných služieb by mali vynaložiť osobitnú opatrnosť pri hodnotení rizika, ak zistia, že údaje o príkazcovi a príjemcovi chýbajú alebo nie sú úplné, a podozrivé transakcie by mali oznámiť príslušným orgánom v súlade s ohlasovacou povinnosťou stanovenou v smernici …/…/EÚ (*4) a vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami.

(17)

Ustanovenia týkajúce sa prevodov finančných prostriedkov, pri ktorých chýbajú údaje o príkazcovi alebo príjemcovi alebo sú neúplné, sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek povinnosti poskytovateľov platobných služieb a sprostredkovateľov platobných služieb vzťahujúce sa na pozastavenie alebo odmietnutie prevodov finančných prostriedkov, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami občianskeho, správneho alebo trestného práva. Potreba informácií o totožnosti príkazcov či príjemcov ako jednotlivcov, právnických osôb, trustov, nadácií, vzájomných združení, holdingov a podobných existujúcich alebo budúcich právnych foriem je kľúčovým faktorom vysledovania páchateľov trestných činov, ktorí môžu inak svoju totožnosť skryť za korporačnú štruktúru. [PN 14]

(18)

Pokiaľ sa neodstránia technické obmedzenia, ktoré môžu sprostredkovateľom platobných služieb zabrániť v splnení povinnosti postúpiť ďalej všetky prijaté údaje o príkazcovi, títo sprostredkovatelia platobných služieb by mali uchovávať záznamy o takýchto údajoch. Takéto technické obmedzenia by sa mali odstrániť bezodkladne po modernizácii platobných systémov. V záujme prekonania technických obmedzení by sa pri medzibankových prevodoch medzi členskými štátmi a tretími krajinami mohlo podnecovať na používanie systému prevodu finančných prostriedkov v oblasti SEPA. [PN 15]

(19)

Keďže pri vyšetrovaní trestných činov je niekedy možné identifikovať požadované údaje alebo zainteresovaných jednotlivcov až niekoľko mesiacov alebo dokonca rokov po vykonaní pôvodného prevodu finančných prostriedkov a aby bolo možné získať prístup k nevyhnutným dôkazom v rámci vyšetrovania, je vhodné požadovať, aby poskytovateľ platobných služieb uchovával záznamy o údajoch o príkazcovi a príjemcovi na účely predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania. Toto obdobie uchovávania by malo byť časovo obmedzené na päť rokov, po uplynutí ktorých by mali byť všetky osobné údaje vymazané, pokiaľ sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch nestanovuje inak . Ďalšie uchovávanie záznamov by sa malo povoliť len v prípade, že je to nevyhnutné na predchádzanie, odhaľovanie alebo vyšetrovanie prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a nemalo by trvať dlhšie ako desať rokov. Poskytovatelia platobných služieb by mali zabezpečiť, aby údaje zhromaždené v súlade s týmto nariadením boli použité iba na účely v ňom uvedené. [PN 16]

(20)

S cieľom umožniť urýchlené prijatie opatrení v rámci boja proti terorizmu by poskytovatelia platobných služieb mali rýchlo reagovať na žiadosti o údaje o príkazcovi od orgánov, ktoré sú zodpovedné za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v členských štátoch, v ktorých sú usadené.

(21)

Počet dní na odpoveď na žiadosť o údaje o príkazcovi je určený počtom pracovných dní v členskom štáte poskytovateľa platobných služieb príkazcu.

(22)

S cieľom zlepšiť dodržiavanie požiadaviek tohto nariadenia a v súlade s oznámením Komisie z 9. decembra 2010 s názvom Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb by sa mali posilniť právomoci prijímať opatrenia týkajúce sa dohľadu a právomoci príslušných orgánov ukladať sankcie. Mali by sa stanoviť administratívne sankcie a vzhľadom na dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by členské štáty mali stanoviť sankcie, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty by ich mali oznámiť Komisii, ako aj európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre bankovníctvo) („EBA“) zriadenému na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (11), európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) („EIOPA“) zriadenému na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (12), a európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy) („ESMA“) zriadenému na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (13).

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článkov XXX kapitoly V tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (14). [PN 17]

(24)

Viaceré krajiny a územia, ktoré nie sú súčasťou územia Únie, sa spoločne podieľajú na menovej únii s členským štátom, tvoria súčasť menového priestoru členského štátu alebo podpísali s Úniou zastúpenou členským štátom menový dohovor a majú poskytovateľov platobných služieb, ktorí sa priamo alebo nepriamo zúčastňujú na činnosti platobných systémov a systémov vyrovnania daného členského štátu. S cieľom vyhnúť sa značnému negatívnemu vplyvu na hospodárstvo týchto krajín alebo území, ktorý by mohol byť spôsobený uplatňovaním tohto nariadenia na prevody finančných prostriedkov medzi dotknutými členskými štátmi a týmito krajinami alebo územiami, je vhodné, aby sa s takýmito prevodmi finančných prostriedkov umožnilo zaobchádzať ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci dotknutých členských štátov.

(25)

Vzhľadom na zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov (15), ktoré by bolo potrebné vykonať, je v záujme prehľadnosti vhodné uvedené nariadenie zrušiť.

(26)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (článok 7), právo na ochranu osobných údajov (článok 8) a právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47) a zásadu ne bis in idem.

(28)

V záujme zaistenia hladkého zavedenia nového rámca pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je vhodné stanoviť dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia tak, aby sa zhodoval s lehotou na transpozíciu smernice …/…/EÚ (*5).

(28a)

Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov vydal stanovisko 4. Júla 2013 (16),

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, VYMEDZENIE POJMOV A ROZSAH PÔSOBNOSTI

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá týkajúce sa údajov o príkazcovi a príjemcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania pri prevode finančných prostriedkov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„financovanie terorizmu“ je financovanie terorizmu v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 4 smernice …/…/EÚ (*6);

2.

„pranie špinavých peňazí“ je pranie špinavých peňazí v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 alebo 3 smernice …/…/EÚ (*6);

3.

„príkazca“ je fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá vykonáva prevod finančných prostriedkov zo svojho vlastného účtu alebo ktorá dáva príkaz na prevod finančných prostriedkov príkazca v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 7 smernice 2007/64/ES ; [PN 18]

4.

„príjemca“ je fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zamýšľaným príjemcom prevedených finančných prostriedkov príjemca v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 8 smernice 2007/64/ES ; [PN 19]

5.

„poskytovateľ platobných služieb“ je fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje službu prevodu finančných prostriedkov v rámci svojej odbornej spôsobilosti poskytovateľ platobných služieb v zmysle vymedzenia článku 4 ods. 9 smernice 2007/64/ES ; [PN 20]

6.

„sprostredkovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ platobných služieb, ktorý nie je poskytovateľom platobných služieb príkazcu ani príjemcu a ktorý vykonáva prevod finančných prostriedkov v mene poskytovateľa platobných služieb príkazcu alebo príjemcu alebo iného sprostredkovateľa platobných služieb;

7.

„prevod finančných prostriedkov“ je každá transakcia vykonaná elektronickými prostriedkami v mene príkazcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, najmä tzv. služieb poukazovania peňazí a inkás v zmysle smernice 2007/64/ES, ktorej cieľom je sprístupniť príjemcovi finančné prostriedky prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb bez ohľadu na to, či je príkazca a príjemca tá istá osoba; [PN 21]

8.

„hromadný prevod“ je zoskupenie niekoľkých jednotlivých prevodov finančných prostriedkov, ktoré sa spájajú na účely prenosu;

9.

„jedinečný identifikačný kód transakcie“ je kombinácia písmen alebo znakov, ktorú stanoví poskytovateľ platobných služieb v súlade s protokolmi k platobným systémom a systémom vyrovnania alebo k systémom posielania správ používaným na vykonanie prevodu finančných prostriedkov a ktorá umožňuje vysledovať transakciu späť k príkazcovi a príjemcovi;

10.

„prevod finančných prostriedkov medzi osobami“ je transakcia medzi dvomi fyzickými osobami , ktoré konajú ako spotrebitelia na iné účely, ako je obchod, podnikanie alebo vykonávanie profesie . [PN 22]

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na prevody finančných prostriedkov v akejkoľvek mene, ktoré odosiela alebo prijíma poskytovateľ platobných služieb usadený v Únii.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na prevody finančných prostriedkov vykonané s použitím kreditnej, alebo debetnej alebo predplatenej karty alebo kupónu karty či mobilného telefónu , elektronických peňazí alebo iného digitálneho zariadenia alebo zariadenia informačných technológií (IT) vymedzeného v smernici 2014/…/EÚ (smernica o platobných službách) , ak sú splnené tieto podmienky: [PN 23]

a)

karta alebo zariadenie sa použije na zaplatenie tovaru a služieb spoločnosti v rámci profesionálneho obchodu alebo podnikania ; [PN 24]

b)

všetky prevody vyplývajúce z transakcie sprevádza číslo karty alebo zariadenia.

Toto nariadenie sa však uplatňuje, ak sa debetná, alebo kreditná alebo predplatená karta alebo kupón či mobilný telefón , elektronické peniaze alebo iné digitálne zariadenie či zariadenie IT použije na vykonanie prevodu finančných prostriedkov medzi osobami. [PN 25]

3.    Toto nariadenie sa nevzťahuje na fyzické alebo právnické osoby, ktoré iba konvertujú dokumenty v listinnej podobe na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s poskytovateľom platobných služieb, ani na tie, ktoré poskytujú poskytovateľovi platobných služieb výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo zúčtovacie a vyrovnávacie systémy. [PN 26]

Toto nariadenie sa nevzťahuje na prevody finančných prostriedkov, ak:

a)

prevod finančných prostriedkov zahŕňa výber hotovosti príkazcom z jeho vlastného účtu;

b)

sa finančné prostriedky prevádzajú verejným orgánom ako platby daní, pokút alebo iných poplatkov v rámci členského štátu;

c)

sú príkazca aj príjemca poskytovateľmi platobných služieb konajúcimi vo svojom vlastnom mene.

KAPITOLA II

POVINNOSTI POSKYTOVATEĽOV PLATOBNÝCH SLUŽIEB

ODDIEL 1

POVINNOSTI POSKYTOVATEĽA PLATOBNÝCH SLUŽIEB PRÍKAZCU

Článok 4

Údaje, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov

1.   Poskytovateľ platobných služieb príkazcu zabezpečuje, aby prevod finančných prostriedkov sprevádzali tieto údaje o príkazcovi:

a)

meno príkazcu;

b)

číslo účtu príkazcu, ak sa takýto účet používa na spracovanie prevodu finančných prostriedkov, alebo jedinečný identifikačný kód transakcie, ak sa na tento účel takýto účet nepoužíva;

c)

adresa príkazcu,národné identifikačné číslo alebo identifikačné číslo zákazníka alebo dátum a miesto narodenia. [PN 27]

2.   Poskytovateľ platobných služieb príkazcu zabezpečuje, aby prevody finančných prostriedkov sprevádzali tieto údaje o príjemcovi:

a)

meno príjemcu a

b)

číslo účtu príjemcu, ak sa takýto účet používa na spracovanie transakcie, alebo jedinečný identifikačný kód transakcie, ak sa na tento účel takýto účet nepoužíva.

3.   Pred tým, ako poskytovateľ platobných služieb príkazcu prevedie finančné prostriedky, uplatní opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade so smernicou …/…/EÚ  (*7) a  overí presnosť a úplnosť údajov uvedených v odseku 1 na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných zo spoľahlivého a nezávislého zdroja. [PN 28]

4.   Ak sa finančné prostriedky prevádzajú z účtu príkazcu, overenie uvedené v odseku 3 sa považuje za vykonané v týchto prípadoch:

a)

totožnosť príkazcu bola overená v súvislosti s otvorením účtu v súlade s článkom 11 smernice …/…/EÚ (*8) a údaje získané prostredníctvom uvedeného overenia sa uchovávajú v súlade s článkom 39 uvedenej smernice; alebo

b)

ak sa na príkazcu vzťahuje článok 12 ods. 5 smernice …/…/EÚ (*8).

5.   Odchylne od odseku 3 v prípade prevodov finančných prostriedkov, ktoré sa nerealizujú z účtu, však poskytovateľ platobných služieb príkazcu neoveruje údaje uvedené v odseku 1, ak výška finančných prostriedkov nepresahuje overí prinajmenšom meno príkazcu vykonávajúceho prevody finančných prostriedkov nepresahujúcich 1 000 EUR a ak sa nezdá, že je spojená s inými prevodmi finančných prostriedkov, ktorých výška by spolu s predmetným prevodom presiahla , ak je však transakcia rozdelená do niekoľkých operácií a zdá sa, že tieto operácie spolu súvisia, alebo ak presahujú sumu 1 000 EUR , overí všetky informácie týkajúce sa príkazcu aj príjemcu, ktoré sú uvedené v odseku 1 . [PN 29]

Článok 5

Prevody finančných prostriedkov v rámci Únie

1.   Odchylne od článku 4 ods. 1 a 2 v prípade, že sú poskytovatelia platobných služieb príkazcu aj príjemcu usadení v Únii, sa pri prevode finančných prostriedkov poskytuje poskytuje iba celé meno a číslo účtu príkazcu alebo jeho jedinečný identifikačný kód transakcie , a to bez toho, aby boli dotknuté informačné požiadavky stanovené v článku 5 ods. 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 260/2012 . [PN 30]

2.   Bez ohľadu na odsek 1 poskytovateľ platobných služieb príkazcu vyžaduje v prípade zisteného zvýšeného rizika uvedeného v článku 16 ods. 2 alebo 3 alebo v prílohe III k smernici …/…/EÚ  (*9) úplné údaje o príkazcovi a príjemcovi alebo na žiadosť poskytovateľa platobných služieb príjemcu alebo sprostredkovateľa platobných služieb sprístupní údaje o príkazcovi alebo príjemcovi v súlade s článkom 4, a to do troch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti. [PN 31]

Článok 6

Prevody finančných prostriedkov, ktoré smerujú mimo Únie

1.   V prípade hromadných prevodov od jedného príkazcu, pri ktorých sú poskytovatelia platobných služieb príjemcov usadení mimo Únie, sa článok 4 ods. 1 a 2 nevzťahujú na jednotlivé prevody zoskupené v hromadnom prevode za predpokladu, že hromadný prevod zahŕňa údaje stanovené v uvedenom článku a jednotlivé prevody sprevádza číslo účtu príkazcu alebo jeho jedinečný identifikačný kód transakcie.

2.   Odchylne od článku 4 ods. 1 a 2 v prípade, že je poskytovateľ platobných služieb príjemcu usadený mimo Únie, prevody finančných prostriedkov nepresahujúce 1 000 EUR sprevádzajú len tieto údaje: [PN 32]

a)

meno príkazcu;

b)

meno príjemcu;

c)

číslo účtu príkazcu aj príjemcu alebo jedinečný identifikačný kód transakcie.

Presnosť týchto údajov netreba overovať okrem prípadu, keď existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

ODDIEL 2

POVINNOSTI POSKYTOVATEĽA PLATOBNÝCH SLUŽIEB PRÍJEMCU

Článok 7

Zistenie chýbajúcich údajov o príkazcovi a príjemcovi

1.   Poskytovateľ platobných služieb príjemcu zisťuje, či v systéme posielania správ alebo v systéme platieb a vyrovnania používanom na prevod finančných prostriedkov boli v súvislosti s údajmi o príkazcovi a príjemcovi vyplnené všetky kolónky s použitím znakov alebo vstupov, ktoré sú prípustné pre interné zavedené postupy na zabránenie zneužitiu založené na posúdení rizika podľa pravidiel daného systému posielania správ alebo systému platieb a vyrovnania . [PN 33]

2.   Poskytovateľ platobných služieb príjemcu má zavedené účinné postupy, aby mohol zistiť, či chýbajú tieto údaje o príkazcovi a príjemcovi:

a)

ak ide o prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený v Únii, údaje požadované podľa článku 5;

b)

ak ide o prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, údaje o príkazcovi a príjemcovi uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 a prípadne údaje požadované podľa článku 14; a

c)

ak ide o hromadné prevody, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, údaje uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 v súvislosti s hromadným prevodom.

3.   Ak ide o prevody finančných prostriedkov presahujúce 1 000 EUR, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, poskytovateľ platobných služieb príjemcu overuje totožnosť príjemcu, ak ešte nebola overená.

4.   Ak ide o prevody nepresahujúce 1 000 EUR, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, poskytovateľ platobných služieb príjemcu nemusí overovať údaje týkajúce sa príjemcu, okrem prípadu, keď existuje podozrenie z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Členské štáty môžu túto hraničnú hodnotu znížiť alebo zrušiť, ak sa vo vnútroštátnom hodnotení rizík odporúča zintenzívniť kontrolu prevodov finančných prostriedkov, ktoré sa nerealizovali z účtu. Členské štáty, ktoré využijú túto odchýlku, to oznámia Komisii. [PN 34]

4a.     V prípade, že je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený v tretej krajine, ktorá predstavuje zvýšenú mieru rizika, mali by sa uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade so smernicou …/…/EÚ  (*10) so zreteľom na cezhraničné korešpondenčné vzťahy v oblasti bankovníctva s týmto poskytovateľom platobných služieb. [PN 35]

Článok 8

Prevody finančných prostriedkov s chýbajúcimi alebo neúplnými údajmi o príkazcovi a príjemcovi

1.   Poskytovateľ platobných služieb príjemcu zavedie účinné postupy založené na zohľadňovaní rizík , ktoré vychádzajú zo zistených rizík identifikovaných v článku 16 ods. 2 alebo v prílohe III k smernici …/…/EÚ  (*11), s cieľom určiť, kedy vykonať, odmietnuť alebo pozastaviť prevod finančných prostriedkov, v prípade ktorého chýbajú úplné požadované údaje o príkazcovi a príjemcovi, a aké primerané nadväzné opatrenia by sa mali prijať. [PN 36]

V každom prípade musia poskytovateľ platobných služieb príkazcu a poskytovateľ platobných služieb príjemcu dodržiavať všetky platné právne predpisy alebo správne opatrenia týkajúce sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, najmä nariadenie (ES) č. 2580/2001, nariadenie (ES) č. 881/2002 a smernicu …/…/EÚ (*11) . [PN 37]

Ak poskytovateľ platobných služieb príjemcu pri prijímaní prevodov finančných prostriedkov zistí, že údaje o príkazcovi a príjemcovi požadované podľa článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 chýbajú alebo nie sú úplné, alebo neboli doplnené s použitím znakov alebo vstupov, ktoré sú prípustné podľa pravidiel systému posielania správ alebo systému platieb a vyrovnania, prevod buď odmietne, alebo ho pozastaví a požiada o úplné údaje o príkazcovi a príjemcovi pred vykonaním platobnej transakcie . [PN 38]

2.   Ak poskytovateľ platobných služieb pravidelne neposkytuje požadované úplné údaje o príkazcovi, poskytovateľ platobných služieb príjemcu prijme opatrenia, ktoré môžu zahŕňať najprv vydanie upozornení a stanovenie lehôt, pred tým než buď odmietne všetky budúce prevody finančných prostriedkov od tohto poskytovateľa platobných služieb, alebo rozhodne o tom, či obmedzí, alebo ukončí obchodný vzťah s daným poskytovateľom platobných služieb. [PN 39]

Poskytovateľ platobných služieb príjemcu oznamuje tieto skutočnosti orgánom zodpovedným za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu.

Článok 9

Posudzovanie a ohlasovanie

Poskytovateľ platobných služieb príjemcu v súlade s postupmi poskytovateľov platobných služieb založenými na zohľadňovaní rizík zohľadňuje chýbajúce alebo neúplné údaje o príkazcovi a príjemcovi ako faktor jeden z faktorov pri posudzovaní toho, či sú prevody finančných prostriedkov alebo akékoľvek súvisiace transakcie podozrivé a či sa musia ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke. Poskytovateľ platobných služieb sa v rámci svojich postupov založených na zohľadňovaní rizík zameria aj na ďalšie rizikové faktory, ktoré sú uvedené v článku 16 ods. 3 a v prílohe III smernice …/…/EÚ  (*12) , a prijme v tomto smere príslušné opatrenia. [PN 40]

ODDIEL 3

POVINNOSTI SPROSTREDKOVATEĽOV PLATOBNÝCH SLUŽIEB

Článok 10

Uchovávanie údajov o príkazcovi a príjemcovi pri prevode

Sprostredkovatelia platobných služieb zabezpečujú, aby sa všetky prijaté údaje o príkazcovi a príjemcovi, ktoré sprevádzajú prevod finančných prostriedkov, uchovali pri prevode.

Článok 11

Zistenie chýbajúcich údajov o príkazcovi a príjemcovi

1.   Sprostredkovateľ platobných služieb zisťuje, či v systéme posielania správ alebo v systéme platieb a vyrovnania používanom na prevod finančných prostriedkov boli v súvislosti s údajmi o príkazcovi a príjemcovi vyplnené všetky kolónky s použitím znakov alebo vstupov, ktoré sú prípustné podľa pravidiel daného systému.

2.   Sprostredkovateľ platobných služieb má zavedené účinné postupy, aby mohol zistiť, či ne chýbajú alebo nie sú neúplné tieto údaje o príkazcovi a príjemcovi: [PN 41]

a)

ak ide o prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený v Únii, údaje požadované podľa článku 5;

b)

ak ide o prevody finančných prostriedkov, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, údaje o príkazcovi a príjemcovi uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 alebo prípadne údaje požadované podľa článku 14 a

c)

ak ide o hromadné prevody, v prípade ktorých je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie, údaje uvedené v článku 4 ods. 1 a 2 v súvislosti s hromadným prevodom.

Článok 12

Prevody finančných prostriedkov s chýbajúcimi alebo neúplnými údajmi o príkazcovi a príjemcovi

1.   Sprostredkovateľ platobných služieb zavedie účinné postupy založené na zohľadňovaní rizík s cieľom určiť, kedy vykonať, odmietnuť alebo pozastaviť prevod finančných prostriedkov, v prípade ktorého chýbajú požadované údaje o príkazcovi a príjemcovi, a aké , či údaje získané o príkazcovi a príjemcovi chýbajú alebo sú neúplné, a prijme primerané nadväzné opatreniaby sa mali prijať. [PN 42]

Ak sprostredkovateľ platobných služieb pri prijímaní prevodov finančných prostriedkov zistí, že údaje o príkazcovi a príjemcovi požadované podľa článku 4 ods. 1 a 2, článku 5 ods. 1 a článku 6 chýbajú alebo nie sú úplné , alebo neboli doplnené s použitím znakov alebo vstupov, ktoré sú prípustné podľa pravidiel systému posielania správ alebo systému platieb a vyrovnania , prevod buď odmietne, alebo ho pozastaví a požiada o úplné údaje o príkazcovi a príjemcovi pred vykonaním platobnej transakcie . [PN 43]

2.   Ak poskytovateľ platobných služieb pravidelne neposkytuje požadované údaje o príkazcovi, sprostredkovateľ platobných služieb prijme opatrenia, ktoré môžu zahŕňať najprv vydanie upozornení a stanovenie lehôt, pred tým než buď odmietne všetky budúce prevody finančných prostriedkov od tohto poskytovateľa platobných služieb, alebo rozhodne o tom, či obmedzí, alebo ukončí obchodný vzťah s daným poskytovateľom platobných služieb.

Sprostredkovateľ platobných služieb oznamuje tieto skutočnosti orgánom zodpovedným za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu.

Článok 13

Posudzovanie a ohlasovanie

Sprostredkovateľ platobných služieb zohľadňuje chýbajúce alebo neúplné údaje o príkazcovi a príjemcovi ako faktor pri posudzovaní toho, či sú prevody finančných prostriedkov alebo akékoľvek súvisiace transakcie podozrivé a či sa musia ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke.

Článok 14

Technické obmedzenia

1.   Tento článok sa uplatňuje, ak je poskytovateľ platobných služieb príkazcu usadený mimo Únie a sprostredkovateľ platobných služieb je usadený v Únii.

2.   Pokiaľ sprostredkovateľ platobných služieb pri prijímaní prevodu finančných prostriedkov nezistí, že údaje o príkazcovi požadované podľa tohto nariadenia chýbajú alebo sú neúplné, na uskutočnenie prevodu finančných prostriedkov poskytovateľovi platobných služieb príjemcu môže použiť platobný systém s technickými obmedzeniami, ktoré zabraňujú, aby prevod finančných prostriedkov sprevádzali údaje o príkazcovi.

3.   Ak sprostredkovateľ platobných služieb pri prijímaní prevodu finančných prostriedkov zistí, že chýbajú údaje o príkazcovi požadované podľa tohto nariadenia alebo sú tieto údaje neúplné, použije platobný systém s technickými obmedzeniami iba v prípade, keď môže o tejto skutočnosti informovať poskytovateľa platobných služieb príjemcu, a to buď prostredníctvom systému posielania správ, alebo platobného systému, ktorý umožňuje informovať o tejto skutočnosti, alebo v rámci iného postupu za predpokladu, že spôsob oznámenia akceptujú alebo sa na ňom dohodnú obaja poskytovatelia platobných služieb.

4.   Ak sprostredkovateľ platobných služieb použije platobný systém s technickými obmedzeniami, poskytne poskytovateľovi platobných služieb príjemcu na jeho žiadosť všetky prijaté údaje o príkazcovi bez ohľadu na to, či sú úplné alebo nie, a to do troch pracovných dní od doručenia takejto žiadosti.

KAPITOLA III

SPOLUPRÁCA A UCHOVÁVANIE ZÁZNAMOV

Článok 15

Povinnosť spolupracovať a rovnocennosť [PN 44]

1.    Poskytovatelia platobných služieb a sprostredkovatelia platobných služieb odpovedajú v plnom rozsahu, bezodkladne a v súlade s procesnými požiadavkami stanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, v ktorom sú usadení, výlučne na otázky orgánov zodpovedných za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu daného členského štátu, ktoré sa týkajú údajov požadovaných podľa tohto nariadenia. Zavedú sa konkrétne záruky, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri takýchto výmenách informácií dodržiavali požiadavky na ochranu údajov. Žiadne iné vonkajšie orgány ani strany nemajú prístup k údajom uloženým u poskytovateľov platobných služieb. [PN 45]

1a.     Keďže značná časť tokov nezákonne získaných peňazí končí v daňových rajoch, Únia by mala posilniť tlak vyvíjaný na tieto krajiny, aby spolupracovali pri boji proti takýmto nezákonným finančným tokom a pri zlepšovaní transparentnosti. [PN 46]

1b.     Poskytovatelia platobných služieb usadení v Únii uplatňujú toto nariadenie na svoje dcérske spoločnosti a pobočky pôsobiace v tretích krajinách, ktoré sa nepovažujú za rovnocenné.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 22a prijímať delegované akty týkajúce sa uznávania právneho a dozorného rámca jurisdikcií mimo Úniu za rovnocenný požiadavkám tohto nariadenia. [PN 47]

Článok 15a

Ochranas údajov

1.     Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v rámci tohto nariadenia, poskytovatelia platobných služieb vykonávajú svoje úlohy na účely tohto nariadenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES.

2.     Poskytovatelia platobných služieb zabezpečujú, aby sa údaje uchované v súlade s týmto nariadením používali iba na účely v ňom uvedené a v žiadnom prípade sa nepoužívali na komerčné účely.

3.     Orgány pre ochranu osobných údajov majú právomoci vyšetrovať ex officio alebo na základe sťažnosti akékoľvek problémy so spracovaním osobných údajov a majú v tejto súvislosti právo na nepriamy prístup k týmto údajom. To by malo zahŕňať najmä prístup k súboru údajov u poskytovateľa platobných služieb a u príslušných vnútroštátnych orgánov. [PN 48]

Článok 15b

Prenos osobných údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám

Prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ktorá nezaisťuje adekvátnu úroveň ochrany v zmysle článku 25 smernice 95/46/ES, sa môže uskutočniť iba ak:

a)

sú zavedené primerané opatrenia a záruky v oblasti ochrany osobných údajov a

b)

orgán dohľadu po posúdení týchto opatrení a záruk vopred udelil povolenie na prevod. [PN 49]

Článok 16

Uchovávanie záznamov

Údaje o príkazcovi a príjemcovi sa neuchovávajú dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné. Poskytovateľ platobných služieb príkazcu a poskytovateľ platobných služieb príjemcu uchovávajú záznamy o údajoch uvedených v článkoch 4, 5, 6 a 7 maximálne počas piatich rokov. Sprostredkovateľ platobných služieb v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 2 a 3 uchováva záznamy o všetkých prijatých údajoch počas piatich rokov. Po skončení uvedeného obdobia sa osobné údaje vymažú, ak sa nestanovuje inak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, v ktorých sa určí, za akých okolností poskytovatelia platobných služieb môžu alebo musia uchovávať údaje aj po skončení uvedeného obdobia. Členské štáty môžu povoliť alebo požadovať uchovávanie údajov aj po skončení uvedeného obdobia na dlhšie obdobie len v prípade, že za mimoriadnych okolností , ktoré sú riadne odôvodnené, pričom sa poskytli dôvody , a len ak je to potrebné na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovanie alebo odhaľovanie. Maximálne obdobie uchovávania údajov po vykonaní prevodu finančných prostriedkov nesmie presiahnuť desať rokov a uchovávanie osobných údajov je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa transponuje smernica 95/46/ES . [PN 50]

Poskytovatelia platobných služieb na strane príkazcu a príjemcu a sprostredkovatelia platobných služieb zavedú primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu osobných údajov pred náhodným alebo nezákonným znehodnotením alebo náhodnou stratou, zmenou, neoprávneným zverejnením či prístupom. [PN 51]

Údaje o príkazcovi a príjemcovi získané poskytovateľmi platobných služieb na strane príkazcu alebo príjemcu alebo sprostredkovateľmi platobných služieb sa vymažú po uplynutí obdobia ich uchovávania. [PN 52]

Článok 16a

Prístup k informáciám a dôvernosť

1.     Poskytovatelia platobných služieb zabezpečujú, aby k informáciám zhromaždeným na účely tohto nariadenia mali prístup iba určené osoby alebo osoby, u ktorých je tento prístup nevyhnutný na doriešenie podstúpeného rizika.

2.     Poskytovatelia platobných služieb zabezpečujú, aby sa dodržiaval dôverný charakter spracúvaných údajov.

3.     Osoby, ktoré majú prístup k osobným údajom príkazcu alebo príjemcu a pracujú s nimi, rešpektujú dôvernosť spracovania údajov, ako aj požiadavky na ich ochranu.

4.     Príslušné orgány zabezpečujú, aby sa osobám, ktoré pravidelne zhromažďujú alebo spracúvajú osobné údaje, poskytla osobitná odborná príprava o ochrane údajov. [PN 53]

KAPITOLA IV

SANKCIE A MONITOROVANIE

Článok 17

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení a sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak sa povinnosti vzťahujú na poskytovateľov platobných služieb, členské štáty zaistia, aby sa v prípade ich porušenia mohli uplatňovať sankcie na členov riadiaceho orgánu a na akýchkoľvek iných jednotlivcov, ktorí sú podľa vnútroštátneho práva zodpovední za porušenie.

3.   Členské štáty do … (*13) oznámia pravidlá uvedené v odseku 1 Komisii a Spoločnému výboru EBA, EIOPA a ESMA. Komisiu a Spoločný výbor EBA, EIOPA a ESMA bezodkladne informujú o všetkých následných zmenách a doplneniach uvedených pravidiel.

4.   Príslušné orgány musia mať všetky vyšetrovacie právomoci potrebné na vykonávanie svojich funkcií. Príslušné orgány pri vykonávaní svojich právomocí ukladať sankcie úzko spolupracujú s cieľom zaistiť, aby sankcie alebo opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoju činnosť pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 18

Osobitné ustanovenia

1.   Tento článok sa vzťahuje na tieto porušenia:

a)

opakované neposkytnutie požadovaných údajov o príkazcovi a príjemcovi poskytovateľom platobných služieb v rozpore s článkami 4, 5 a 6; [PN 54]

b)

závažné porušenie povinnosti poskytovateľov platobných služieb uchovávať záznamy v súlade s článkom 16;

c)

porušenie povinnosti poskytovateľa platobných služieb zaviesť účinné politiky a postupy založené na zohľadňovaní rizík požadované podľa článkov 8 a 12;

ca)

závažné porušenie ustanovení článkov 11 a 12 zo strany sprostredkovateľov platobných služieb. [PN 55]

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 uplatniteľné administratívne opatrenia a sankcie zahŕňajú aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia;

b)

príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

v prípade poskytovateľa platobných služieb odobratie povolenia poskytovateľa;

d)

dočasný zákaz vykonávať funkcie u poskytovateľa platobných služieb uložený ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu poskytovateľa platobných služieb alebo akejkoľvek inej fyzickej osobe, ktorí sú zodpovední za porušenie;

e)

v prípade právnickej osoby administratívne peňažné sankcie do výšky 10 % celkového ročného obratu tejto právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku; v prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným celkovým ročným obratom je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovanej účtovnej závierky hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

f)

v prípade fyzickej osoby administratívne peňažné sankcie do 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k … (*14);

g)

administratívne peňažné sankcie do výšky dvojnásobku sumy ziskov, ktoré dotknutá osoba porušením získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť.

Článok 19

Zverejňovanie sankcií

Príslušné orgány uverejnia administratívne sankcie a opatrenia uložené v prípadoch uvedených v článku 17 a článku 18 ods. 1 sa zverejnia bez zbytočného odkladu vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti osôb zodpovedných za porušenie, okrem prípadu, keď by takéto zverejnenie vážne ohrozilo stabilitu finančných trhov , ak je to potrebné a primerané na základe posúdenia konkrétnej situácie . [PN 56]

Ak by zverejnenie spôsobilo dotknutým stranám neprimeranú škodu, príslušné orgány zverejňujú sankcie anonymne.

Ak príslušný orgán členského štátu ukladá alebo uplatňuje administratívnu sankciu alebo iné opatrenie v súlade s článkami 17 a 18, oznámi EBA túto sankciu alebo toto opatrenie, ako aj okolnosti, za ktorých boli uložené alebo uplatnené. EBA toto oznámenie zaradí do ústrednej databázy administratívnych sankcií vytvorenej v súlade s článkom 69 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  (17) a uplatňuje naň rovnaké postupy ako na všetky ostatné zverejnené sankcie. [PN 57]

Článok 20

Uplatňovanie sankcií príslušnými orgánmi

Pri rozhodovaní o druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a výške administratívnych peňažných sankcií príslušné orgány zohľadňujú všetky relevantné okolnosti vrátane:

a)

závažnosti a dĺžky trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)

rozsahu ziskov, ktoré zodpovedná fyzická alebo právnická osoba získala, alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno vyčísliť;

e)

strát tretích strán spôsobených porušením, ak ich možno vyčísliť;

f)

miery spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

g)

predchádzajúcich porušení, ktorých sa dopustila zodpovedná fyzická alebo právnická osoba.

Článok 21

Ohlasovanie porušení

1.   Členské štáty zavedú účinné mechanizmy, aby podporili ohlasovanie porušení ustanovení tohto nariadenia príslušným orgánom. Prijmú sa primerané technické a organizačné opatrenia na ochranu údajov pred náhodným alebo nezákonným znehodnotením, náhodnou stratou, zmenou alebo nezákonným zverejnením. [PN 58]

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 zahŕňajú aspoň:

a)

konkrétne postupy prijímania hlásení o porušeniach a nadväzné opatrenia;

b)

primeranú ochranu informátorov a osôb, ktoré ohlásia možné alebo skutočné porušenia; [PN 59]

c)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá ohlási porušenie, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES.

3.   Poskytovatelia platobných služieb v spolupráci s príslušnými orgánmi zavedú primerané vnútorné postupy, v rámci ktorých ich zamestnanci ohlasujú porušenia interne prostredníctvom osobitného zabezpečeného, nezávislého a anonymného kanála. [PN 60]

Článok 22

Monitorovanie

1.   Členské štáty vyžadujú od príslušných orgánov, aby účinne monitorovali súlad s požiadavkami tohto nariadenia a prijímali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť tento súlad. V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže EBA vydať usmernenia o postupoch na vykonávanie tohto nariadenia s prihliadnutím na najlepšie postupy členských štátov. [PN 61]

1a.     Komisia koordinuje a starostlivo monitoruje uplatňovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o poskytovateľov platobných služieb mimo územia Únie, a v prípade potreby posilňuje spoluprácu s orgánmi tretích krajín, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie a ukladanie sankcií v prípade porušení podľa článku 18. [PN 62]

1b.     Do 1. januára 2017 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní kapitoly IV, v ktorej sa osobitne zameria na cezhraničné prípady, poskytovateľov platobných služieb z tretích krajín a na výkon vyšetrovacích a sankčných právomocí príslušných vnútroštátnych orgánov týchto krajín. Ak by v súvislosti s uchovávaním údajov vzniklo riziko porušovania platných predpisov, Komisia prijme vhodné a účinné opatrenia, v rámci ktorých predloží aj návrh na zmenu tohto nariadenia. [PN 63]

Článok 22a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.     Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.     Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 ods. 1a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od …  (*15).

3.     Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 ods. 1a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.     Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.     Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 ods. 1a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 64]

KAPITOLA V

VYKONÁVACIE PRÁVOMOCI

Článok 23

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu („výbor“). Výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 , pokiaľ sa vykonávacími ustanoveniami prijatými na základe postupu, ktorý je v ňom uvedený, nemenia základné ustanovenia tohto nariadenia . [PN 65]

KAPITOLA VI

VÝNIMKY

Článok 24

Dohody s územiami alebo krajinami uvedenými neuvedenými v článku 355 zmluvy [PN 66]

1.    Bez toho, aby bol dotknutý článok 15 ods. 1a, môže Komisia v prípadoch, v ktorých bola rovnocennosť preukázaná, povoliť ktorémukoľvek členskému štátu, aby uzavrel dohody s krajinou alebo územím, ktoré nie sú súčasťou územia Únie a ktoré sú uvedené v článku 355 zmluvy, pričom uvedené dohody obsahujú výnimky z tohto nariadenia, aby bolo možné zaobchádzať s prevodmi finančných prostriedkov medzi danou krajinou alebo územím a dotknutým členským štátom ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci daného členského štátu. [PN 67]

Takéto dohody možno povoliť len v prípade splnenia všetkých týchto podmienok:

a)

dotknutá krajina alebo dotknuté územie sa podieľajú na menovej únii s dotknutým členským štátom, tvoria súčasť menového priestoru daného členského štátu alebo podpísali menový dohovor s Úniou zastúpenou členským štátom;

b)

poskytovatelia platobných služieb v dotknutej krajine alebo na dotknutom území sa priamo alebo nepriamo podieľajú na platobných systémoch a systémoch vyrovnania v danom členskom štáte

a

c)

dotknutá krajina alebo dotknuté územie vyžadujú od poskytovateľov platobných služieb, ktorí patria do ich jurisdikcie, aby uplatňovali rovnaké pravidlá ako pravidlá stanovené podľa tohto nariadenia.

2.   Členský štát, ktorý chce uzavrieť dohodu uvedenú v odseku 1, zašle Komisii žiadosť a poskytne jej všetky potrebné údaje.

Po doručení žiadosti členského štátu Komisii sa s prevodmi finančných prostriedkov medzi daným členským štátom a dotknutou krajinou alebo dotknutým územím dočasne zaobchádza ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci daného členského štátu, až kým sa neprijme rozhodnutie v súlade s postupom stanoveným v tomto článku.

Ak Komisia zistí, že nemá všetky potrebné údaje, obráti sa do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti na dotknutý členský štát a bližšie určí požadované dodatočné údaje.

Keď má Komisia všetky údaje, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti, do jedného mesiaca to oznámi členskému štátu predkladajúcemu žiadosť a žiadosť postúpi ostatným členským štátom.

3.   Do troch mesiacov od oznámenia uvedeného v štvrtom pododseku odseku 2 Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 23 ods. 2 rozhodne, či povolí dotknutému členskému štátu uzavrieť dohodu uvedenú v odseku 1 tohto článku.

V každom prípade Komisia prijme rozhodnutie podľa prvého pododseku do 18 mesiacov od doručenia žiadosti Komisii.

3a.     V prípade už schválených rozhodnutí týkajúcich sa závislých alebo pridružených území musí byť zabezpečené neprerušené pokračovanie ich platnosti, najmä vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2012/43/EU  (18) , rozhodnutia Komisie 2010/259/EÚ  (19) a rozhodnutia Komisie 2008/982/EC  (20) . [PN 68]

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1781/2006 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe.

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od … (*16).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014.

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s sieťou Al-Qaida (Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ z … o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L , , s.).

(*1)  Číslo, dátum a odkaz na úradný vestník smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(7)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(*2)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001 (Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012 , ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 (Ú. v. EÚ L 94, 30.3.2012, s. 22).

(10)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(*3)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*4)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. Novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12)

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(14)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(15)  Ú. v. EÚ L 345, 8.12.2006, s. 1.

(*5)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(16)   Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 9.

(*6)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*7)   Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*8)  Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*9)   Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*10)   Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*11)   Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*12)   Číslo smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

(*13)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(*14)  Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(17)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(*15)   Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(18)   Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/43/EÚ z 25. januára 2012, na základe ktorého sa Dánske kráľovstvo oprávňuje uzatvoriť s Grónskom a Faerskými ostrovmi dohody o tom, aby sa s prevodmi finančných prostriedkov medzi Dánskom a týmito územiami zaobchádzalo ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci Dánska v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 24, 27.1.2012, s. 12).

(19)   Rozhodnutie Komisie 2010/259/EÚ zo 4. mája 2010, na základe ktorého sa Francúzsko oprávňuje uzatvoriť s Monackým kniežactvom dohodu o tom, aby sa s prevodmi finančných prostriedkov medzi Francúzskou republikou a Monackým kniežactvom zaobchádzalo ako s prevodmi finančných prostriedkov v rámci Francúzskej republiky, v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 112, 5.5.2010, s. 23).

(20)   Rozhodnutie Komisie 2008/982/ES z 8. decembra 2008, ktoré oprávňuje Spojené kráľovstvo uzatvoriť zmluvu s územnou jednotkou Jersey, územnou jednotkou Guernsey a ostrovom Man o prevode finančných prostriedkov medzi Spojeným kráľovstvom a týmito územiami, pričom sa s nimi bude zaobchádzať ako pri prevode finančných prostriedkov v Spojenom kráľovstve v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1781/2006 (Ú. v. EÚ L 352, 31.12.2008, s. 34).

(*16)  Dátum transpozície smernice prijatej na základe COD 2013/0025.

PRÍLOHA

Tabuľka zhody uvedená v článku 25.

Nariadenie (ES) č. 1781/2006

Toto nariadenie

článok 1

článok 1

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4 ods. 1

článok 5

článok 4

článok 6

článok 5

článok 7

článok 7

článok 8

článok 7

článok 9

článok 8

článok 10

článok 9

článok 11

článok 16

článok 12

článok 10

 

článok 11

 

článok 12

 

článok 13

článok 13

článok 14

článok 14

článok 15

článok 15

články 17 až 22

článok 16

článok 23

článok 17

článok 24

článok 18

článok 19

 

článok 25

článok 20

článok 26


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/330


P7_TA(2014)0191

Predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (COM(2013)0045 – C7-0032/2013 – 2013/0025(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/45)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0045),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0032/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 17. mája 2013 (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2013 (2),

so zreteľom na záväzky prijaté na samite G8 v júni 2013 v Severnom Írsku,

so zreteľom na odporúčania Komisie zo 6. decembra 2012 k agresívnemu daňovému plánovaniu,

so zreteľom na správu generálneho tajomníka OECD o pokroku pre G20 z 5. septembra 2013,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci z 9. decembra 2013 k návrhu smernice, ktorou sa mení smernica Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými spoločnosťami a skupinami,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci podľa článku 51 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre právne veci (A7-0150/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.


P7_TC1-COD(2013)0025

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (2),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Veľké toky špinavých nelegálnych peňazí môžu poškodiť stabilitu a povesť finančného sektora a ohroziť vnútorný trh a  medzinárodný rozvoj. tTerorizmus narúša základy našej spoločnosti. Tokom nelegálnych peňazí výrazne napomáhajú tajné podnikové štruktúry pôsobiace v jurisdikciách a prostredníctvom jurisdikcií, ktoré zachovávajú mlčanlivosť a často sa označujú aj ako daňové raje. Okrem ďalšieho rozvoja trestnoprávneho prístupu môže priniesť výsledky aj snaha o predchádzanie týmto javom na úrovni Únie je nevyhnutná prevencia prostredníctvom finančného systému , ktorá môže priniesť doplňujúce výsledky . Preventívny prístup by však mal byť cielený a primeraný a nemal by viesť k zavedeniu komplexného systému kontroly všetkých obyvateľov . [PN 1]

(2)

Spoľahlivosť, integrita a stabilita úverových a finančných inštitúcií a dôvera vo finančný systém ako celok by mohla byť vážne ohrozená snahami páchateľov trestných činov a ich blízkych spolupracovníkov zakryť pôvod príjmov z trestnej činnosti alebo smerovať zákonné alebo nezákonné peniaze na teroristické účely. Ak sa na úrovni Únie neprijmú určité koordinačné opatrenia, oOsoby, ktoré perú špinavé peniaze a financujú terorizmus s cieľom uľahčiť páchanie svojej trestnej činnosti, by sa mohli pokúsiť využiť voľný pohyb kapitálu a slobodu poskytovať finančné služby, ktoré zahrňuje integrovaná finančná oblasť. Preto sú na úrovni Únie potrebné určité koordinačné opatrenia. Zároveň by ciele ochrany spoločnosti pred zločincami a ochrany stability a integrity európskeho finančného systému mali byť v rovnováhe s potrebou vytvoriť regulačné prostredie, ktoré spoločnostiam umožní rozvíjať ich podnikanie bez spôsobovania neúmerných nákladov na dodržiavanie predpisov. Akákoľvek požiadavka, aby povinné subjekty bojovali proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, by preto mala byť odôvodnená a primeraná. [PN 2]

(3)

Súčasný návrh je štvrtou smernicou, ktorou sa rieši hrozba prania špinavých peňazí. V smernici Rady 91/308/EHS (4) sa vymedzuje pranie špinavých peňazí z hľadiska trestných činov súvisiacich s drogami a ukladajú sa v nej povinnosti výhradne finančnému sektoru. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES (5), sa rozšíril rozsah pôsobnosti z hľadiska zahrnutých trestných činov a rozsahu zahrnutých povolaní a činností. V júni 2003 revidovala Finančná akčná skupina (ďalej len „FATF“) svoje odporúčania tak, aby zahŕňali financovanie terorizmu, a stanovila podrobnejšie požiadavky týkajúce sa identifikácie a overenia klienta, situácie, v ktorých vyššie riziko prania špinavých peňazí môže byť dôvodom na zvýšené opatrenia a aj situácie, v ktorých znížené riziko môže byť dôvodom na menej prísne kontroly.

Tieto zmeny boli premietnuté v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES (6) a v smernici Komisie 2006/70/ES (7). Pri uplatňovaní odporúčaní FATF by Únia mala v plnej miere dodržiavať svoje právne predpisy o ochrane údajov, ako aj Chartu základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. [PN 3]

(4)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sa často uskutočňuje v medzinárodnom kontexte. Opatrenia prijaté výhradne na vnútroštátnej úrovni alebo dokonca na úrovni Únie bez toho, aby sa vzala do úvahy medzinárodná koordinácia a spolupráca, by mali veľmi obmedzené účinky. Opatrenia, ktoré v tejto oblasti prijala Únia, by preto mali byť v súlade zlučiteľné s ostatnou činnosťou vyvinutou na iných medzinárodných fórach a aspoň rovnako prísne . Vyhýbanie sa daňovej povinnosti a mechanizmy nezverejňovania a utajovania možno používať ako stratégie uplatňované pri praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu s cieľom zabrániť odhaleniu . V činnosti Únie by sa mali aj naďalej zohľadňovať najmä odporúčania FATF, ktorá predstavuje najvyšší medzinárodný orgán činný a odporúčania iných medzinárodných orgánov činných v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. So zreteľom na posilnenie účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES mali byť v prípade potreby zladené s novými odporúčaniami FATF prijatými a rozšírenými vo februári 2012. Pri zlaďovaní s nezáväznými odporúčaniami FATF je však nevyhnutné plne dodržiavať právo Únie, najmä pokiaľ ide o právne predpisy Únie o ochrane údajov a ochranu základných práv zakotvených v charte. [PN 4]

(4a)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať plneniu povinností stanovených v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý vyžaduje súdržnosť v rámci politiky v oblasti rozvojovej spolupráce, aby sa zastavil rastúci trend presúvania činností súvisiacich s praním špinavých peňazí z rozvinutých do rozvojových krajín s menej prísnym právom na boj proti praniu špinavých peňazí. [PN 5]

(4b)

Vzhľadom na skutočnosť, že nelegálne finančné toky, najmä pranie špinavých peňazí, predstavujú 6 až 8,7 % HDP rozvojových krajín  (8) , čo je desaťkrát vyššia suma než výška pomoci Únie a jej členských štátov smerovaná do rozvojového sveta, je potrebné koordinovať opatrenia zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a zohľadňovať pri nich stratégiu v oblasti rozvoja a rozvojové politiky Únie a členských štátov, ktoré sú zamerané na boj proti úniku kapitálu. [PN 6]

(5)

Okrem toho zneužívanie finančného systému na smerovanie peňazí pochádzajúcich z trestnej činnosti alebo dokonca čistých peňazí na teroristické účely predstavuje zjavné riziko pre integritu, správne fungovanie, povesť a stabilitu finančného systému. Preto by sa preventívne opatrenia tejto smernice mali vzťahovať nielen na nakladanie s peniazmi získanými z trestnej činnosti, ale aj zo závažnej trestnej činnosti a na zhromažďovanie peňazí alebo majetku na teroristické účely. [PN 7]

(5a)

Bez ohľadu na sankcie stanovené členskými štátmi by prvoradým cieľom všetkých opatrení prijatých na základe tejto smernice mal byť boj proti všetkým činnostiam, ktoré vedú k vytváraniu značných nezákonných ziskov. Na tento účel by sa mali podniknúť všetky možné kroky na zamedzenie zneužívaniu finančného systému na pranie takýchto ziskov. [PN 8]

(6)

Používanie veľkých hotovostných platieb je zneužiteľné na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. V snahe zvýšiť vigilanciu a zmierniť riziká, ktoré predstavujú hotovostné platby, by sa táto smernica mala vzťahovať na fyzické a právnické osoby obchodujúce s tovarom v prípade, že realizujú alebo prijímajú hotovostné platby vo výške 7 500 EUR alebo viac. Členské štáty by mali mať možnosť sa rozhodnúť, že prijmú prísnejšie ustanovenia vrátane nižšej prahovej hodnoty. [PN 9]

(6a)

Elektronické peňažné produkty sa čoraz častejšie využívajú ako náhrada bankových účtov. Vydavatelia týchto produktov by mali podliehať prísnej povinnosti zamedzovať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Elektronické peňažné produkty by však malo byť možné vyňať z povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v prípade, ak boli splnené určité kumulatívne podmienky. Používanie elektronických peňazí vydávaných bez povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi by malo byť možné len pri nákupe tovaru a služieb od obchodníkov a poskytovateľov, ktorí sú identifikovaní a ktorých identifikácia je overená vydavateľom elektronických peňazí. Na prevody medzi osobami by používanie elektronických peňazí bez povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nemalo byť možné. Elektronicky uchovávaná suma by mala byť dostatočne nízka na to, aby sa zabránilo medzerám a aby sa zaistilo, že nikto nemôže získať neobmedzené množstvo anonymných elektronických peňažných produktov. [PN 10]

(6b)

Realitní agenti pôsobia v oblasti transakcií s nehnuteľnosťami v členských štátoch mnohými rôznymi spôsobmi. V záujme zníženia rizika prania špinavých peňazí v odvetví nehnuteľností by sa na realitných agentov mala táto smernica vzťahovať, ak sa v rámci svojej profesijnej činnosti zapájajú do finančných transakcií súvisiacich s nehnuteľnosťami. [PN 11]

(7)

Osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, by mali podliehať ustanoveniam tejto smernice, keď sa podieľajú na finančných alebo podnikových transakciách vrátane poskytovania daňového poradenstva v prípade, že existuje najväčšie riziko zneužitia služieb uvedených osôb vykonávajúcich právnické povolania na účel prania príjmov z trestnej činnosti alebo na účel financovania terorizmu. Mali by však existovať výnimky z akejkoľvek povinnosti oznamovať informácie získané buď pred súdnym konaním, počas neho, alebo po ňom, alebo počas zisťovania právneho postavenia klienta. Právne poradenstvo by preto naďalej malo podliehať povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo, pokiaľ sa právny zástupca nepodieľa na praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu, a právne poradenstvo sa neposkytuje na účel prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo pokiaľ právnik nevie, že klient žiada o právne poradenstvo na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

(8)

S priamo porovnateľnými službami sa by sa malo zaobchádzať rovnako, ak ich poskytujú akíkoľvek odborníci, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv zaručených v charte v prípade audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, ktorí môžu v niektorých členských štátoch obhajovať alebo zastupovať klienta v súvislosti so súdnym konaním alebo zisťovať právne postavenie klienta, informácie, ktoré získali pri výkone týchto úloh, by nemali podliehať ohlasovacím povinnostiam podľa tejto smernice.

(9)

Je dôležité výslovne zdôrazniť, že „daňové trestné činy“ súvisiace s priamymi a nepriamymi daňami sú zahrnuté do širokého vymedzenia pojmu „trestnej činnosti“ podľa tejto smernice v súlade s revidovanými odporúčaniami FATF. Európska rada z 23. mája 2013 uviedla, že je potrebné komplexne riešiť problém daňových únikov a podvodov a bojovať proti praniu špinavých peňazí tak na vnútornom trhu, ako aj voči nespolupracujúcim tretím krajinám a jurisdikciám. Dôležitým krokom pri odhaľovaní týchto trestných činov je zhodnutie sa na vymedzení daňových trestných činov a tiež zverejňovanie určitých finančných informácií veľkými spoločnosťami pôsobiacimi v Únii podľa jednotlivých krajín. Takisto je dôležité zaistiť, aby sa povinné subjekty a osoby vykonávajúce právnické povolania, ako sú vymedzené členskými štátmi, nesnažili zmariť zámer tejto smernice a aby ani neuľahčovali agresívne daňové plánovanie a nepodieľali sa na ňom. [PN 12]

(9a)

Členské štáty by mali zaviesť všeobecné pravidlá proti vyhýbaniu sa povinnostiam (GAAR) v daňovej oblasti s cieľom obmedziť agresívne daňové plánovanie a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v súlade s odporúčaniami Európskej komisie v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním z 12. decembra 2012 a so správou OECD o pokroku pre G20 z 5. septembra 2013. [PN 13]

(9b)

Pri uskutočňovaní alebo uľahčovaní obchodných či súkromných transakcií by subjekty, ktoré majú osobitnú úlohu v rámci finančného systému, ako je Európska investičná banka (ďalej len „EIB“), Európska banka pre obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“), centrálne banky členských štátov a centrálne zúčtovacie systémy, mali, pokiaľ možno, dodržiavať pravidlá platné pre ostatné povinné subjekty prijaté na základe tejto smernice. [PN 14]

(10)

Je potrebné identifikovať akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou. Aj keď zistenie konkrétneho percentuálneho podielu spoločníka automaticky neznamená zistenie skutočného vlastníka, ide o dôkazový faktor, ktorý treba zohľadniť jeden z viacerých faktorov na identifikáciu skutočného vlastníka . Ak je to vhodné, identifikácia a overenie skutočných vlastníkov by sa mali rozšíriť o právnické osoby, ktoré vlastnia ďalšie právnické osoby, a mal by sa sledovať reťazec vlastníctva, až kým nie je zistená fyzická osoba, ktorá si uplatňuje vlastnícke právo alebo vykonáva kontrolu nad právnickou osobou, ktorá je klientom. [PN 15]

(11)

Potreba Je dôležité zaistiť a zlepšiť vysledovateľnosť platieb. Existencia presných a aktuálnych informáciách o skutočnom vlastníkovi akéhokoľvek právnického subjektu, napríklad právnických osôb, správ majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých ostatných podobných existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, je kľúčovým faktorom pri sledovaní páchateľov trestných činov, ktorí by inak mohli skryť svoju totožnosť za podnikovú štruktúru. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby spoločnosti zachovávali informácie o svojom skutočnom vlastníctve a aby tieto primerané, presné a aktuálne informácie sprístupnili prostredníctvom centrálnych verejných registrov dostupných on-line a v otvorenom a bezpečnom dátovom formáte v súlade s pravidlami Únie na ochranu údajov a právom na súkromie zakotveným v charte. Prístup do týchto registrov by sa mal poskytnúť príslušným orgánom , najmä FIU a povinným subjektom , ako aj verejnosti pod podmienkou predchádzajúcej identifikácie osoby, ktorá žiada o prístup k informáciám, a prípadného uhradenia poplatku . Okrem toho by správcovia mali svoje postavenie oznámiť povinným subjektom. [PN 16]

(11a)

Zriadenie registrov skutočných vlastníkov zo strany členských štátov by výrazne zlepšilo boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, korupcii, daňovým trestným činom, podvodom a iným finančným trestným činom. Dalo by sa to dosiahnuť zlepšením fungovania existujúcich obchodných registrov v členských štátoch. Ak sa majú informácie v registroch vzhľadom na cezhraničný charakter obchodných transakcií účinne využívať, je mimoriadne dôležité, aby tieto registre boli prepojené. Prepojenie obchodných registrov v Únii sa už požaduje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ  (9) a malo by sa ďalej rozvíjať. [PN 17]

(11b)

Vďaka technologickému pokroku sú k dispozícii nástroje, ktoré umožňujú povinným subjektom overiť si totožnosť ich klientov pri určitých transakciách. Takéto technologické zlepšenia poskytujú riešenia šetriace čas a náklady pre podniky a klientov, a preto by sa mali pri hodnotení rizika zohľadniť. Príslušné orgány členských štátov a povinné subjekty by mali byť aktívne v boji proti novým a inovatívnym spôsobom prania špinavých peňazí a zároveň by mali dodržiavať základné práva vrátane práva na súkromie a ochranu údajov. [PN 18]

(12)

Táto smernica by sa mala uplatňovať aj na tie činnosti povinných subjektov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, ktoré sú vykonávané prostredníctvom internetu.

(12a)

Zástupcovia Únie v riadiacich orgánoch EBOR by mali nabádať EBOR k tomu, aby uplatňovala ustanovenia tejto smernice a na svojej webovej stránke zverejnila politiku boja proti praniu špinavých peňazí vrátane podrobných postupov, prostredníctvom ktorých by sa táto smernica realizovala. [PN 19]

(13)

Využívanie sektoru hazardných hier na pranie príjmov z trestnej činnosti spôsobuje obavy. S cieľom zmierniť riziká súvisiace s týmto sektorom a zabezpečiť rovnocennosť medzi prevádzkovateľmi služieb v oblasti hazardných hier by sa pre všetkých prevádzkovateľov služieb v oblasti hazardných hier mala stanoviť povinnosť vykonávať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri každej transakcii vo výške 2 000 EUR alebo viac. Pri vykonávaní uvedenej povinnej starostlivosti by sa mal prijať rizikovo orientovaný prístup, ktorý by zohľadňoval rôzne riziká spojené s rôznymi druhmi služieb v oblasti hazardných hier a to, či pri nich hrozí veľké alebo malé riziko prania špinavých peňazí. Do úvahy by sa mali brať aj osobitné charakteristiky rôznych druhov hazardných hier, a to napríklad rozlišovaním medzi kasínami, hazardnými hrami on-line alebo inými prevádzkovateľmi služieb v oblasti hazardných hier. Členské štáty by mali zvážiť uplatňovanie tejto prahovej hodnoty, aj pokiaľ ide o výber výhier a uzatváranie peňažných stávok. Prevádzkovatelia služieb v oblasti hazardných hier s fyzickými priestormi (ako sú kasína a herne) by mali zabezpečiť, aby bolo možné spojiť povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak sa uskutočňuje pri vstupe do priestorov, s transakciami, ktoré klient v uvedených priestoroch vykoná. [PN 20]

(13a)

Pranie špinavých peňazí je čoraz sofistikovanejšie a zahŕňa i nelegálne, ale niekedy aj legálne stávky, najmä v súvislosti so športovými podujatiami. Vznikli nové formy lukratívnej organizovanej trestnej činnosti, napríklad ovplyvňovanie výsledkov zápasov, ktoré prerástli do výnosnej formy trestnej činnosti spojenej s praním špinavých peňazí. [PN 21]

(14)

Riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu nie je vo všetkých prípadoch rovnaké. Z toho dôvodu by sa mal používať celostný rizikovo orientovaný prístup založený na minimálnych normách . Pre členské štáty a povinné subjekty nie je rizikovo orientovaný prístup neprimerane liberálnou možnosťou. Zahŕňa využívanie rozhodovania sa na základe dôkazov s cieľom lepšie sa zamerať na riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelí Únia a subjekty, ktoré v nej fungujú. [PN 22]

(15)

Podporovanie rizikovo orientovaného prístupu je pre členské štáty a Úniu potrebné na to, aby identifikovali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia, rozumeli im a zmierňovali ich. Význam nadnárodného prístupu k identifikácii rizík bol uznaný na medzinárodnej úrovni a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (10), Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „EIOPA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (11) a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalen len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (12) by mali byť poverené vydaním stanoviska k rizikám ovplyvňujúcim finančný sektor a v spolupráci s členskými štátmi by mali vypracovať minimálne normy na hodnotenie rizík vykonávané príslušnými vnútroštátnymi orgánmi . Do uvedeného procesu by mali byť, pokiaľ možno, zapojené prostredníctvom verejných konzultácií príslušné zainteresované strany . [PN 23]

(16)

Ak je to vhodné, výsledky hodnotení rizík na úrovni členského štátu by mali byť sprístupnené povinným subjektom, aby im umožnili identifikovať vlastné riziká, rozumieť im a zmierňovať ich. [PN 24]

(17)

S cieľom lepšie rozumieť rizikám na úrovni Únie a zmierňovať ich by sa mala vykonať nadnárodná analýza rizík, aby bolo možné účinne identifikovať riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým je vystavený vnútorný trh. Komisia by mala od členských štátov vyžadovať, aby sa účinne zaoberali scenármi, ktoré sa považujú za vysoko rizikové. Okrem toho by si členské štáty mali vymieňať výsledky hodnotení rizík navzájom, a s Komisiou, EBA, EIOPA, ESMA (ďalej spoločne len „ESA“) a  a Europolom , ak to je vhodné. [PN 25]

(18)

Pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice je vhodné zohľadniť charakteristické znaky a potreby malých povinných subjektov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, a zabezpečiť zaobchádzanie, ktoré je primerané osobitným potrebám malých povinných subjektov a povahe podnikania.

(19)

Povaha samotného rizika je premenlivá a premenné samotné alebo ich kombinácie môžu zvýšiť alebo znížiť možné riziko, ktoré predstavujú, a tak ovplyvňovať primeranú úroveň takých preventívnych opatrení, ako sú napríklad opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Existujú preto okolnosti, za ktorých by sa mala uplatňovať zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, a iné okolnosti, za ktorých by bola vhodná zjednodušená starostlivosť vo vzťahu ku klientovi.

(20)

Je potrebné uznať, že určité situácie predstavujú väčšie riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Napriek tomu, že by mala byť zistená totožnosť a podnikateľský profil všetkých klientov, existujú prípady, keď sa vyžadujú osobitne prísne postupy identifikácie a overovania klientov.

(21)

Platí to najmä v obchodných vo vzťahoch s fyzickými osobami, ktoré zastávajú alebo zastávali dôležité verejné funkcie, najmä v prípade osôb z krajín, v ktorých je rozšírená korupcia , v rámci Únie a na medzinárodnej úrovni . Takéto vzťahy môžu vystaviť finančný sektor významným rizikám súvisiacim najmä s povesťou a právnym rizikám. Osobitná pozornosť venovaná takýmto prípadom a uplatňovanie primeraných opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné funkcie doma alebo v zahraničí a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách, je odôvodnená aj medzinárodným úsilím o boj proti korupcii. [PN 26]

(21a)

Potreba zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o osoby, ktoré zastávajú alebo zastávali významné funkcie, či už doma alebo v zahraničí, a vysokopostavených predstaviteľov v medzinárodných organizáciách by však nemala viesť k tomu, že by sa so zoznamami obsahujúcimi informácie o týchto osobách obchodovalo na komerčné účely. Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zakázať takúto činnosť. [PN 27]

(22)

Získanie povolenia od vrcholového manažmentu na zistenie obchodných vzťahov nemusí vo všetkých prípadoch znamenať získanie schválenia od správnej rady. Udeliť takéto schválenie by malo byť v možnostiach osoby, ktorá má dostatočné znalosti, pokiaľ ide o vystavenie inštitúcie riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a ktorá je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímala rozhodnutia ovplyvňujúce jej vystavenie riziku.

(22a)

Je mimoriadne dôležité, aby Únia vypracovala spoločný prístup a spoločnú politiku voči nespolupracujúcim jurisdikciám, ktoré dosahujú v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu slabé výsledky. Preto by sa členské štáty mali riadiť všetkými zoznamami krajín zverejnenými FATF a mali by ich priamo používať vo svojich vnútroštátnych systémoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Okrem toho by členské štáty a Komisia mali na základe všetkých dostupných informácií identifikovať ďalšie nespolupracujúce jurisdikcie. Komisia by mala vypracovať spoločný prístup, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú použiť na ochranu integrity vnútorného trhu proti týmto nespolupracujúcim jurisdikciám. [PN 28]

(23)

S cieľom predísť postupom opakovanej identifikácie klientov, ktoré vedú k oneskoreniam a neúčinnosti v podnikaní, je vhodné, aby sa pod podmienkou vhodných bezpečnostných opatrení umožnilo odporúčanie klientov, ktorých identifikácia bola vykonaná niekde inde, povinným subjektom. V prípade, že sa povinný subjekt spolieha na tretiu stranu, zostáva konečná zodpovednosť za postup povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na povinnom subjekte, ktorému sa klient odporúča. Aj tretia strana alebo osoba, ktorá odporučila klienta, má zodpovednosť za splnenie požiadaviek tejto smernice vrátane požiadavky oznamovať podozrivé transakcie a uchovávať záznamy, a to v rozsahu, v ktorom má vzťah s klientom, na ktorého sa vzťahuje táto smernica.

(24)

V prípade zmluvných vzťahov o zastúpení alebo zmluvných vzťahov pri objednávaní externých výkonov medzi povinnými subjektmi a externými fyzickými alebo právnickými osobami, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, môžu akékoľvek záväzky týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedených zástupcov alebo poskytovateľov externých výkonov ako súčasti povinných subjektov vyplývať len zo zmluvy a nie z tejto smernice. Zodpovednosť za súlad s touto smernicou by mala zostať v prvom rade na povinnom subjekte, na ktorý sa vzťahuje táto smernica. Okrem toho by členské štáty mali zabezpečiť, aby všetky takéto tretie strany mohli byť brané na zodpovednosť za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. [PN 29]

(25)

Všetky členské štáty zriadili alebo by mali zriadiť operačne nezávislé a autonómne finančné spravodajské jednotky (ďalej len „FIU“) na zhromažďovanie a analyzovanie informácií, ktoré získajú, s cieľom zistiť spojenia medzi podozrivými transakciami a podkladovou trestnou činnosťou, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a na účel boja proti nim. O podozrivých transakciách by mali byť informované FIU, ktoré by mali pôsobiť ako národné centrum pre prijímanie a analyzovanie informácií a podávanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií o možnom praní špinavých peňazí alebo financovaní terorizmu príslušným orgánom. To by nemalo nútiť členské štáty, aby zmenili svoje súčasné ohlasovacie systémy, ak informácie predkladá prokurátor alebo iné orgány presadzovania práva, a ak sa tieto informácie okamžite a v neprefiltrovanej podobe predkladajú FIU, ktoré tak môžu riadne vykonávať svoje povinnosti vrátane medzinárodnej spolupráce s inými FIU. Je dôležité, aby členské štáty poskytovali FIU potrebné zdroje s cieľom zabezpečiť, že budú mať plnú prevádzkovú kapacitu na riešenie aktuálnych problémov, ktoré prináša pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, pri súčasnom dodržiavaní základných práv vrátane práva na súkromie a ochranu údajov. [PN 30]

(26)

Odchylne od všeobecného zákazu vykonávať podozrivé transakcie môžu povinné subjekty vykonávať podozrivé transakcie predtým, ako informujú príslušné orgány, ak nie je možné odoprieť vykonanie týchto transakcií alebo ak by odoprenie vykonania týchto transakcií pravdepodobne zmarilo úsilie sledovať osoby, ktoré by mali prospech z podozrivej operácie prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Toto by sa však nemalo dotýkať medzinárodných záväzkov prijatých členskými štátmi bezodkladne zmraziť finančné prostriedky alebo iný majetok teroristov, teroristických organizácií a tých, ktorí financujú terorizmus, v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov.

(26a)

Keďže obrovská časť nezákonných finančných tokov končí v daňových rajoch, Únia by mala zvýšiť tlak vyvíjaný na tieto krajiny, aby spolupracovali s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 31]

(27)

Členské štáty by mali mať možnosť určiť príslušný samoregulačný orgán povolaní uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a d) za orgán, ktorý má byť v prvom rade informovaný namiesto FIU. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva systém ohlasovania na prvom stupni samoregulačnému orgánu predstavuje dôležité ochranné opatrenie na zlepšenie ochrany základných práv, pokiaľ ide o ohlasovacie povinnosti vzťahujúce sa na právnikov.

(28)

Ak sa členský štát rozhodne využívať výnimky stanovené v článku 33 ods. 2, môže samoregulačnému orgánu zastupujúcemu osoby uvedené v danom článku umožniť, aby nepodával FIU žiadne informácie získané od uvedených osôb za okolností uvedených v danom článku alebo ho o to požiadať.

(29)

Existuje mnoho prípadov jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov , ktorí oznámili svoje podozrenie na pranie špinavých peňazí a ktorí boli vystavení hrozbám alebo nepriateľskému konaniu. Napriek tomu, že touto smernicou sa nemôže zasahovať do súdnych konaní členských štátov, ide o veľmi dôležitú otázku týkajúcu sa účinnosti finančného systému v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Členské štáty by si mali byť vedomé tohto problému a mali by urobiť všetko, čo môžu, aby ochránili jednotlivcov vrátane zamestnancov a zástupcov pred takýmito hrozbami či nepriateľským konaním a pred iným nepriaznivým zaobchádzaním alebo nepriaznivými následkami, vďaka čomu by sa im ľahšie informovalo o podozreniach, a tým by sa posilnil boj proti praniu špinavých peňazí . [PN 32]

(30)

Na účely tejto smernice sa na spracovanie osobných údajov uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (13) tak, ako je transponovaná vnútroštátnym právom.

(30a)

Na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Únie sa na účely tejto smernice vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001  (14) . [PN 33]

(31)

Určité aspekty vykonávania tejto smernice zahŕňajú zhromažďovanie, analýzu, uchovávanie a výmenu údajov. Spracovanie osobných údajov by malo byť povolené s cieľom dodržiavať povinnosti stanovené v tejto smernici vrátane vykonávania povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, prebiehajúceho monitorovania, vyšetrovania a ohlasovania nezvyčajných a podozrivých transakcií, identifikácie skutočného vlastníka právnickej osoby alebo právnych dojednaní, identifikácie politicky exponovanej osoby, výmeny informácií príslušnými orgánmi a výmeny informácií finančnými inštitúciami a povinnými subjektmi . Zhromažďované osobné údaje by sa mali obmedziť na to, čo je striktne potrebné na dodržanie požiadaviek tejto smernice a nemali by sa ďalej spracúvať spôsobom, ktorý nie je v súlade so smernicou 95/46/ES. Najmä ďalšie spracovanie osobných údajov na komerčné účely by sa malo prísne zakázať. [PN 34]

(32)

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uznávajú všetky členské štáty ako dôvod dôležitého verejného záujmu. Odstránenie takýchto javov si vyžaduje rozhodnú politickú vôľu a spoluprácu na všetkých úrovniach. [PN 35]

(32a)

Je mimoriadne dôležité, aby investície spolufinancované z rozpočtu Únie spĺňali najprísnejšie normy v záujme prevencie finančnej trestnej činnosti vrátane korupcie a daňových únikov. EIB preto v roku 2008 prijala interné usmernenie s názvom Politika predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach Európskej investičnej banky, pričom článok 325 ZFEÚ, článok 18 štatútu EIB a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002  (15) sú jeho právnym základom. Po prijatí tejto politiky EIB informuje luxemburskú FIUo podozreniach alebo údajných prípadoch prania špinavých peňazí, ktoré sa týkajú projektov, operácií a transakcií s podporou EIB. [PN 36]

(33)

Touto smernicou nie je dotknutá ochrana osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach vrátane ustanovení rámcového rozhodnutia 2008/977/SVV. [PN 37]

(34)

Na osobné údaje spracované na účely tejto smernice sa vzťahujú práva prístupu dotknutej osoby. Prístupom dotknutej osoby k informáciám uvedeným v správe o podozrivej transakcii by sa vážne narušila účinnosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Obmedzenia tohto práva v súlade s článkom 13 smernice 95/46/ES môžu byť preto odôvodnené. Takéto obmedzenia však musia byť vyvážené účinnými právomocami udelenými orgánom na ochranu údajov vrátane nepriamych prístupových právomocí, ktoré sú stanovené v smernici 95/46/ES a umožňujú im vyšetrovať z úradnej moci alebo na základe sťažnosti akékoľvek podnety týkajúce sa problémov so spracúvaním osobných údajov. To by malo zahŕňať predovšetkým prístup k súboru údajov u povinného subjektu. [PN 38]

(35)

Osoby, ktoré len transformujú papierové dokumenty na elektronické údaje a konajú na základe zmluvy s úverovou alebo finančnou inštitúciou, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, podobne ako všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré poskytujú úverovým alebo finančným inštitúciám výhradne informačné alebo iné podporné systémy na prevod finančných prostriedkov alebo systémy zúčtovania a vyrovnania obchodov.

(36)

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú medzinárodné problémy a úsilie bojovať proti nim by malo byť globálne. V prípade, že majú úverové alebo finančné inštitúcie Únie pobočky alebo dcérske spoločnosti v tretích krajinách, a v prípade, že je v uvedenej oblasti právo nedostatočné, mali by sa uplatňovať normy Únie, aby sa predišlo uplatňovaniu úplne odlišných noriem v rámci inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, alebo ak uplatňovanie uvedených noriem nie je možné, mala by sa táto skutočnosť oznámiť príslušným orgánom domovského členského štátu.

(37)

Ak Vždy, keď je to možné, mala by byť povinným subjektom sprístupnená spätná väzba o užitočnosti správ o podozrivých transakciách, ktoré predkladajú, a o následných opatreniach. Na tieto účely, a aby sa dala preskúmať účinnosť systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu členských štátov, by mali členské štáty viesť a zlepšovať príslušné štatistiky. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala viesť záznamy o situácii v rámci Únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu a mala by uverejňovať pravidelné prehľady, vrátane vnútroštátneho hodnotenia rizík. Komisia by mala prvý takýto prehľad vypracovať do jedného roka od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice. [PN 39]

(37a)

Členské štáty by mali nielen zabezpečiť, aby povinné subjekty dodržiavali príslušné pravidlá a usmernenia, ale mali by mať zavedené aj systémy, ktoré budú v skutočnosti minimalizovať riziká prania špinavých peňazí v rámci týchto subjektov. [PN 40]

(37b)

Aby bolo možné skúmať účinnosť ich systémov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, členské štáty by mali viesť a zlepšovať príslušnú štatistiku. S cieľom ďalej zlepšovať kvalitu a súlad štatistických údajov zhromažďovaných na úrovni Únie by Komisia mala viesť záznamy o situácii v rámci celej Únie, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a mala by uverejňovať pravidelné prehľady. [PN 41]

(38)

Príslušné orgány by mali v súvislosti so zmenárňami, poskytovateľmi služieb správy majetku v prospech tretieho a služieb pre obchodné spoločnosti alebo poskytovateľmi služieb v oblasti hazardných hier zaistiť, aby osoby, ktoré skutočne riadia podnikanie takýchto subjektov a skutoční vlastníci takýchto subjektov boli vhodnými a správnymi osobami. V kritériách na určenie, či je osoba vhodná a správna, by sa mala prinajmenšom odrážať potreba chrániť takéto subjekty pred zneužitím ich manažérmi alebo skutočnými vlastníkmi na trestné účely.

(39)

Vzhľadom na nadnárodný charakter prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je mimoriadne dôležitá koordinácia a spolupráca medzi FIU v EÚ. Takáto spolupráca sa zatiaľ riešila len v rozhodnutí Rady 2000/642/SVV (16). S cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi FIU, a najmä zabezpečiť, aby sa správy o podozrivých transakciách dostali k FIU členského štátu, pre ktorú by bola táto správa najužitočnejšia, by sa mali v tejto smernici zahrnúť podrobnejšie, ďalekosiahlejšie a aktualizované pravidlá.

(40)

Zlepšenie výmeny informácií medzi FIU v rámci Únie má osobitný význam s cieľom čeliť nadnárodnému charakteru prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Členské štáty by mali podporovať používanie bezpečnostných zariadení na výmenu informácií, osobitne decentralizovanej počítačovej siete FIU.net a techník, ktoré uvedená sieť poskytuje takéto zariadenia poskytujú . [PN 42]

(41)

Dôležitosť boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by mala viesť členské štáty k tomu, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vnútroštátnom práve pre prípady nerešpektovania vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Členské štáty majú v súčasnosti rozmanitú škálu administratívnych opatrení a sankcií za porušenia hlavných preventívnych opatrení. Táto rozmanitosť by mohla nepriaznivo ovplyvňovať úsilie vyvinuté v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a existuje riziko, že reakcia Únie by mohla byť roztrieštená. Smernica by preto mala obsahovať škálu administratívnych opatrení a sankcií, ktoré majú mať členské štáty k dispozícii pre systémové porušenia požiadaviek týkajúcich sa opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, vedenia záznamov, ohlasovania podozrivých transakcií a vnútorných kontrol povinných subjektov. Uvedená škála by mala byť dosť široká, aby umožnila členským štátom a príslušným orgánom zohľadniť rozdiely medzi povinnými subjektmi, najmä medzi finančnými inštitúciami a inými povinnými subjektmi, pokiaľ ide o ich veľkosť, charakteristiku , stupeň rizika a oblasti činnosti. V rámci uplatňovania tejto smernice by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uložením administratívnych opatrení a sankcií v súlade s touto smernicou a trestnoprávnych sankcií v súlade s vnútroštátnym právom neporušila zásada ne bis in idem. [PN 43]

(42)

Technickými predpismi vo finančných službách by sa mala zabezpečiť jednotná harmonizácia a primeraná ochrana vkladateľov, investorov a spotrebiteľov v rámci Únie. Keďže ide o orgány s veľmi špecializovanými odbornými znalosťami, bolo by efektívne a vhodné poveriť ESA, aby vypracovali a Komisii predložili návrh regulačných technických predpisov, ktoré nezahŕňajú politické rozhodnutia.

(42a)

Aby príslušné orgány a povinné subjekty mohli lepšie posudzovať riziká vyplývajúce z niektorých transakcií, mala by Komisia vypracovať zoznam jurisdikcií mimo Únie, ktoré zaviedli pravidlá a nariadenia podobné tým, ktoré sú uvedené v tejto smernici. [PN 44]

(43)

Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov vypracovaný ESA podľa článku 42 tejto smernice prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(44)

So zreteľom na všetky veľmi podstatné zmeny, ktoré by bolo potrebné vykonať v smerniciach 2005/60/ES a 2006/70/ES, by sa tieto smernice mali z dôvodu zrozumiteľnosti a súladu zlúčiť a nahradiť.

(45)

Keďže cieľ tejto smernice, konkrétne ochranu finančného systému prostredníctvom predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich vyšetrovania a odhaľovania nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, pretože jednotlivé opatrenia prijaté členskými štátmi na ochranu ich finančných systémov by mohli byť nezlučiteľné s fungovaním vnútorného trhu a so zásadami právneho štátu a verejnej politiky Únie, ale z dôvodov veľkosti a účinkov opatrenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v charte, najmä práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, práva prezumpciu neviny, právo na ochranu osobných údajov, slobody slobodu podnikania, zákazu zákaz diskriminácie a práva , právo na účinný prostriedok nápravy, ako aj na spravodlivý proces a práva právo na obhajobu. [PN 45]

(47)

V súlade s článkom 21 charty, v ktorom sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu, musia členské štáty zabezpečiť, aby sa vzhľadom na hodnotenia rizík v kontexte povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi táto smernica vykonávala bez diskriminácie.

(48)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené.

(48a)

Pri transponovaní tejto smernice alebo vnútroštátneho práva, ktoré túto smernicu vykonáva, sú členské štáty a povinné subjekty viazané smernicou Rady 2000/43/EC  (17) . [PN 46]

(48b)

Európsky dozorný úrad pre ochranu údajov vydal stanovisko 4. júla 2013  (18)

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

ODDIEL 1

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

1.   Členské štáty zabezpečia, aby pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu boli zakázané.

2.   Na účely tejto smernice sa za pranie špinavých peňazí považuje takéto konanie, ak je spáchané úmyselne:

a)

konverzia alebo prevod majetku s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti, s cieľom utajiť alebo zakryť nezákonný pôvod majetku, alebo vyhnúť sa príkazom na zmrazenie či konfiškáciu, alebo pomôcť akejkoľvek osobe, ktorá je zapojená do páchania takejto činnosti, aby sa vyhla právnym dôsledkom svojho konania; [PN 47]

b)

utajenie alebo zakrytie pravej povahy, zdroja, miesta, rozmiestnenia, pohybu, práva na majetok alebo na jeho vlastníctvo, s vedomím, že takýto majetok pochádza z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

c)

nadobudnutie, vlastníctvo alebo používanie majetku s vedomím, že v čase nadobudnutia tento majetok pochádzal z trestnej činnosti alebo z účasti na takejto činnosti;

d)

účasť na akomkoľvek z konaní uvedených v písmenách a), b) a c), spojenie s nimi, pokus o ne a napomáhanie ich vykonávania, navádzanie na ne, ich zľahčovanie a s nimi súvisiace poradenstvo.

3.   Za pranie špinavých peňazí sa považujú aj prípady, keď sa činnosti, ktoré vytvorili majetok určený na legalizáciu, vykonali na území iného členského štátu alebo na území tretej krajiny.

4.   Na účely tejto smernice „financovanie terorizmu“ je poskytovanie alebo zhromažďovanie finančných prostriedkov akýmkoľvek spôsobom, priamo alebo nepriamo, s úmyslom použiť ich, alebo s vedomím, že sa majú použiť, úplne alebo sčasti, na spáchanie akéhokoľvek trestného činu v zmysle článkov 1 až 4 rámcového rozhodnutia Rady 2002/475/SVV (19) zmeneného a doplneného rámcovým rozhodnutím Rady 2008/919/SVV (20).

5.   Vedomosti, úmysel alebo účel, ktoré sa požadujú ako prvok konaní uvedených v odsekoch 2 a 4, môžu byť odvodené z objektívnych skutkových okolností.

Článok 2

1.   Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

1)

úverové inštitúcie;

2)

finančné inštitúcie;

3)

tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojich profesionálnych činností:

a)

audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov;

b)

notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľným majetkom, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i)

nákupu a predaja nehnuteľností alebo podnikateľských subjektov;

ii)

správy finančných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii)

otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv)

organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v)

vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy majetku v prospech tretieho, nadácií, vzájomných spoločností, obchodných spoločností alebo podobných štruktúr; [PN 48]

c)

poskytovateľov služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa ešte nevzťahujú písmená a) alebo b);

d)

realitných agentov vrátane agentov zaisťujúcich prenájom nehnuteľností , ak sa podieľajú na finančných transakciách ; [PN 49]

e)

ostatné fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom alebo službami len vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 7 500 EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené; [PN 50]

f)

prevádzkovateľov hazardných hier.

S výnimkou kasín sa môžu členské štáty rozhodnúť pre úplné alebo čiastočné oslobodenie niektorých hazardných hier, ako uvedené v prvom pododseku bode 3 písm. f), od vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu na základe toho, že tieto hry sú spojené s nízkym rizikom na základe hodnotení rizík. Pred uplatnením každého takéhoto oslobodenia požiada príslušný členský štát o súhlas Komisiu. [PN 153]

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že fyzická alebo právnická osoba spĺňa tieto kritériá:

a)

finančná činnosť je obmedzená v úplnom rozsahu;

b)

finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;

c)

finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou;

d)

finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou;

e)

hlavná činnosť nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1, s výnimkou činnosti uvedenej v ods. 1 bode 3 písm. e);

f)

finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na fyzické alebo právnické osoby zapojené do činnosti poukazovania peňazí v zmysle článku 4 ods. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (21).

3.   Na účely odseku 2 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti neprekračoval prahovú hodnotu, ktorá musí byť dostatočne nízka. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.

4.   Na účely odseku 2 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálnu prahovú hodnotu na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedená prahová hodnota sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Má byť dostatočne nízka, aby sa zabezpečilo, že príslušné druhy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nemá presahovať 1 000 EUR.

5.   Na účely odseku 2 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.

6.   Pri posudzovaní rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, ktoré možno vzhľadom na ich povahu s veľkou pravdepodobnosťou použiť či zneužiť na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

7.   Vo všetkých rozhodnutiach podľa tohto článku sa uvedú dôvody, na ktorých sú tieto rozhodnutia založené. Členské štáty zabezpečia možnosť stiahnuť takéto rozhodnutie, ak sa zmenia okolnosti.

8.   Členské štáty zavedú rizikovo orientované monitorovanie alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutím podľa tohto článku nebola zneužitá.

Článok 3

Na účely tejto smernice sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia vymedzená v článku 4 ods. 1 bod 1nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (22), vrátane jej pobočiek, ako sú vymedzené v článku 4 ods 1 bode 17 uvedeného nariadenia, nachádzajúcich sa v Únii, či už sa ich ústredie nachádza v rámci Únie alebo v tretej krajine;

2.

„finančná inštitúcia“ je:

a)

podnik, iný ako úverová inštitúcia, ktorého hlavnou činnosťou je vykonávanie jednej alebo viacerých činností uvedených v bodoch 2 až 12 a bodoch 14 a 15 prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (23) vrátane činností zmenární;

b)

poisťovňa riadne oprávnená v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/EC (24), pokiaľ vykonáva činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica;

c)

investičná spoločnosť vymedzená v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (25);

d)

podnik kolektívneho investovania, ktorý obchoduje so svojimi podielovými listami alebo akciami;

e)

sprostredkovateľ poistenia vymedzený v článku 2 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES (26) s výnimkou sprostredkovateľov uvedených v článku 2 ods. 7 uvedenej smernice, ak konajú v súvislosti so životným poistením a ostatnými investičnými službami;

f)

pobočky, pričom ide o pobočky finančných inštitúcií uvedených v písmenách a) až e) nachádzajúce sa v Únii, ktoré majú svoje ústredie v Únii alebo v tretej krajine;

3.

„majetok“ sú aktíva akéhokoľvek druhu, hmatateľné alebo nehmatateľné, hnuteľné alebo nehnuteľné, hmotné alebo nehmotné a právne dokumenty alebo listiny v akejkoľvek forme vrátane elektronickej alebo digitálnej, ktorými sa dokazuje právny titul k takýmto aktívam alebo podiel na nich;

4.

„trestná činnosť“ je akýkoľvek druh účasti na páchaní trestnej činnosti v prípade týchto závažných trestných činov:

a)

konania vymedzené v článkoch 1 až 4 rámcového rozhodnutia 2002/475/SVV zmenené rámcovým rozhodnutím 2008/919/SVV;

b)

akékoľvek trestné činy vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1988 proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami;

c)

činnosti zločineckých organizácií, ako sú vymedzené v článku 1 jednotnej akcie Rady 98/733/SVV (27);

d)

podvod poškodzujúci finančné záujmy Únie, aspoň taký závažný, ako sa vymedzuje v článku 1 ods. 1 a článku 2 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (28);

e)

korupcia;

f)

všetky trestné činy vrátane daňových trestných činov týkajúcich sa priamych daní a nepriamych daní, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s hornou sadzbou viac ako jeden rok, alebo v prípade štátov, ktoré majú vo svojom právnom systéme dolnú sadzbu pre trestné činy, všetky trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s odňatím slobody s dolnou sadzbou viac ako šesť mesiacov; [PN 52 netýka sa slovenskej verzie]

4a.

„samoregulačný orgán“ je orgán, ktorý má právomoc uznanú na základe vnútroštátneho práva stanovovať povinnosti a pravidlá upravujúce určité povolanie alebo určitú oblasť hospodárskej činnosti, ktoré musia fyzické alebo právnické osoby pôsobiace v danom povolaní alebo oblasti dodržiavať; [PN 53]

5.

„skutočný vlastník“ je fyzická osoba, ktorá skutočne vlastní alebo ovláda klienta a/alebo fyzickú osobu, v mene ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva a zahŕňa aspoň:

a)

v prípade podnikateľských subjektov:

i)

fyzickú osobu, ktorá skutočne vlastní alebo ovláda právny subjekt prostredníctvom priameho alebo nepriameho vlastníctva alebo má kontrolu nad dostatočným podielom akcií alebo hlasovacích práv v tomto právnom subjekte vrátane akcií na doručiteľa, inom než spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právomÚnie a alebo podlieha rovnocenným medzinárodným normám.

Dôkazom vlastníctva alebo ovládania prostredníctvom akciového podielu je V každom prípade je akciový podiel 25 % plus jedna akcia a uplatňuje sa na každú úroveň vlastnený fyzickou osobou dôkazom priameho a nepriameho vlastníctva; akciový podiel v klientovi vo výške 25 % plus jedna akcia, ktorý má v držbe právnická osoba ovládaná fyzickými osobami alebo niekoľkými právnickými osobami ovládanými rovnakou fyzickou osobou, naznačuje nepriame vlastníctvo; pojem ovládanie sa okrem iného určuje v súlade s kritériami stanovenými v článku 22 ods. 1 až 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ  (29) ; to sa však uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov rozhodnúť, že dôkazom vlastníctva alebo ovládania môže byť nižší podiel;

ii)

ak existujú akékoľvek pochybnosti o tom, že osoba určená v bode i) je skutočným vlastníkom, alebo ak po prijatí všetkých potrebných opatrení nemožno identifikovať žiadnu osobu podľa bodu i), fyzickú osobu, ktorá ovláda riadenie právnickej osoby prostredníctvom iných prostriedkov , pričom môže zahŕňať vyšší manažment ;

iia)

ak sa neurčí žiadna fyzická osoba podľa bodov i) alebo ii), fyzickú osobu, ktorá zastáva funkciu člena vyššieho manažmentu, pričom v takom prípade povinné subjekty uchovávajú záznamy o opatreniach prijatých na identifikáciu skutočného vlastníka podľa bodov i) a ii) s cieľom preukázať, že nebolo možné takéto osoby identifikovať;

b)

v prípade právnických osôb, ako sú nadácie, a právne dojednania, ako je správa majetku v prospech tretieho alebo vzájomné spoločnosti , prostredníctvom ktorých sa spravujú a rozdeľujú finančné prostriedky:

i)

fyzickú osobu, ktorá vykonáva kontrolu nad 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; ako aj

ii)

ak sú už určené budúce osoby, ktoré budú mať prospech z činnosti, fyzickú osobu, ktorá je príjemcom 25 % alebo viac majetku právneho dojednania alebo subjektu; alebo

iii)

ak sa ešte len majú určiť jednotlivci, ktorí majú prospech z právneho dojednania alebo subjektu, skupinu osôb, v ktorých hlavnom záujme sa zakladá alebo funguje právne dojednanie alebo subjekt. Pokiaľ ide o príjemcov správy majetku v prospech tretieho, ktorí sú určení na základe vlastností alebo triedy, povinné subjekty musia získať dostatočné informácie týkajúce sa príjemcu, aby sa ubezpečili, že dokážu určiť totožnosť príjemcu v čase vyplatenia alebo v čase, keď príjemca zamýšľa uplatniť si práva, ktoré mu prináležia.

iiia)

v prípade správy majetku v prospech tretieho, totožnosť zakladateľa, správcu, ochrancu (ak existuje), príjemcu alebo kategórie príjemcov a akúkoľvek inú fyzickú osobu vykonávajúcu konečnú účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho (a to aj prostredníctvom reťazca ovládania alebo vlastníctva); [PN 54]

6.

„poskytovateľ služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá ako podnikateľský subjekt poskytuje tretím stranám ktorúkoľvek z týchto služieb:

a)

zakladanie obchodných spoločností alebo iných právnických osôb;

b)

konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako riaditeľ alebo tajomník obchodnej spoločnosti, spoločník v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership) alebo v podobnej pozícii vo vzťahu k iným právnickým osobám;

c)

zabezpečenie sídla, obchodnej adresy, adresy na doručovanie alebo administratívnej adresy a ostatných súvisiacich služieb pre obchodnú spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť alebo akúkoľvek inú právnickú osobu, alebo právne dojednanie;

d)

konanie, alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako správca (písomne) zriadenej správy majetku v prospech tretieho (express trust) alebo podobného právneho dojednania;

e)

konanie alebo zabezpečenie, aby iná osoba konala, ako poverený akcionár pre inú osobu, ktorá je iná ako spoločnosť kótovaná na regulovanom trhu, ktorá podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií v súlade s právomÚnie alebo ktorá podlieha rovnocenným medzinárodným normám;

7.

a)

„zahraničné politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie treťou krajinou;

b)

„domáce politicky exponované osoby“ sú fyzické osoby, ktorým sú alebo boli zverené významné verejné funkcie členským štátom; [PN 55 netýka sa slovenskej verzie]

c)

„osoby, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou“ sú riaditelia, zástupcovia riaditeľov a členovia správnej rady alebo rovnocenná funkcia medzinárodnej organizácie;

d)

„fyzické osoby, ktorým sú alebo ktorým boli zverené významné verejné funkcie“, zahŕňajú:

i)

hlavy štátov, predsedov vlád, ministrov a štátnych tajomníkov alebo zástupcov ministrov;

ii)

poslancov parlamentu alebo podobných legislatívnych orgánov ; [PN 56]

iii)

členov najvyšších súdov, ústavných súdov alebo iných justičných orgánov vyššieho stupňa, proti rozhodnutiu ktorých sa s výnimkou osobitných situácií už nemožno odvolať;

iv)

členov dvorov audítorov alebo rád centrálnych bánk;

v)

veľvyslancov, chargés d'affaires a vysokopostavených dôstojníkov ozbrojených síl;

vi)

vysoko postavených členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov štátnych podnikov. [PN 57]

Žiadna z kategórií ustanovených v bodoch i) až vi) sa nepovažuje za kategóriu zahŕňajúcu stredných alebo nižších úradníkov.

e)

„rodinní príslušníci“ sú:

i)

manžel(-ka);

ii)

partner, ktorý má na základe vnútroštátnych právnych predpisov rovnocenné postavenie ako manžel(-ka);

iii)

deti a ich manželov(-ky) alebo partnerov(-ky); [PN 58]

iv)

rodičov; [PN 59]

f)

osoby známe ako blízki spolupracovníci“ sú: [PN 87]

i)

všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, alebo majú iné blízke obchodné vzťahy s osobou uvedenou v odseku 7 písm. a) až písm. d);

ii)

všetky fyzické osoby, o ktorých je známe, že ktoré sú skutočnými vlastníkmi právnických osôb alebo právnych dojednaní, ktoré o ktorých je známe, že boli zriadené v skutočný prospech osoby uvedenej v odseku 7 písm. a) až písm. d); [PN 60]

8.

„vrcholový manažment“ je pracovník alebo zamestnanec s dostatočnými vedomosťami o riziku vystavenia spoločnosti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý je na dostatočne vysokej funkčnej úrovni, aby prijímal rozhodnutia ovplyvňujúce vystavenie spoločnosti riziku. Nemusí ísť vo všetkých prípadoch o člena právnej rady;

9.

„obchodný vzťah“ je obchodný, profesionálny alebo komerčný vzťah, ktorý je spojený s odbornými činnosťami povinných subjektov a od ktorého sa očakáva v čase nadviazania kontaktu, že bude obsahovať prvok trvania;

10.

„služby v oblasti hazardných hier“ sú všetky služby, ktoré zahŕňajú peňažné uzatvorenie stávky v hazardných hrách vrátane tých, ktoré nesú v sebe prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sú prevádzkované na fyzickom mieste alebo akýmikoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

10a.

„stávková transakcia“ znamená všetky etapy obchodného vzťahu medzi poskytovateľom služieb v oblasti hazardných hier na jednej strane a klientom a príjemcom registrácie stávky a vkladu na strane druhej až do vyplatenia akejkoľvek výhry; [PN 61]

11.

„skupina“ je skupina vymedzená v článku 2 ods. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES (30).

11a.

„bez osobného kontaktu“ je uzatvorenie zmluvy alebo uskutočňovanie transakcie v prípade, akdodávateľ alebo sprostredkovateľ a klient nie sú súčasne fyzicky prítomní, výlučne prostredníctvom internetu, telemarketingu alebo iných elektronických komunikačných prostriedkov až do a vrátane okamihu uzatvorenia zmluvy alebo uskutočnenia transakcie; [PN 62]

Článok 4

1.   Členské štáty v súlade s rizikovo orientovaným prístupom zabezpečia, aby ustanovenia tejto smernice boli úplne alebo čiastočne rozšírené na povolania a kategórie podnikov, okrem povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1, ktoré sa zaoberajú takými činnosťami, v prípade ktorých je osobitne pravdepodobné, že by mohli byť využívané na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. [PN 63]

2.   Ak členský štát rozhodne o rozšírení ustanovení tejto smernice na povolania a kategórie podnikov, okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 2 ods. 1, informuje o tom Komisiu.

Článok 5

Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, aby sa predišlo praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu , za predpokladu, že tieto ustanovenia sú v plnom súlade s právom Únie, najmä pokiaľ ide o pravidlá Únie na ochranu údajov a o ochranu základných práv zakotvených v charte . Tieto ustanovenia neprimerane nebránia spotrebiteľom v prístupe k finančným službám a nie sú prekážkou pre fungovanie vnútorného trhu. [PN 64]

ODDIEL 2

HODNOTENIE RIZÍK

Článok 6

1.   Európsky orgán Komisia vykoná hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ovplyvňujú vnútorný trh, s osobitným prihliadnutím na cezhraničné činnosti. Na tento účel Komisia konzultuje s členskými štátmi, ESA poskytnú spoločné stanovisko k rizikám prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ovplyvňujúcim vnútorný trh , európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, pracovnou skupinou zriadenou podľa článku 29, Europolom a inými príslušnými orgánmi .

Hodnotenie rizík uvedené v prvom pododseku pokrýva prinajmenšom:

a)

celkový rozsah prania špinavých peňazí a oblasti vnútorného trhu vystavené väčšiemu riziku;

b)

riziká spojených s každým príslušným odvetvím, najmä s nefinančnými odvetviami a odvetvím hazardných hier;

c)

najrozšírenejšie spôsoby využívané zločincami na pranie nezákonných príjmov;

d)

odporúčania príslušným orgánom týkajúce sa účinného vynakladania zdrojov;

e)

úlohu eurových bankoviek v rámci trestnej činnosti a prania špinavých peňazí;

Hodnotenie rizík zahŕňa aj návrhy, pokiaľ ide o minimálne normy pre hodnotenia rizík, ktoré majú vykonávať príslušné vnútroštátne orgány. Tieto minimálne normy sa vypracujú v spolupráci s členskými štátmi so zapojením odvetvia a iných príslušných zainteresovaných strán prostredníctvom verejných konzultácií a súkromných stretnutí zainteresovaných strán, ak je to vhodné.

Stanovisko Komisia vydá hodnotenie rizík do… (*1) a dvakrát ročne alebo v prípade potreby častejšie sa aktualizuje.

2.   Komisia stanovisko hodnotenie rizík sprístupní, aby pomohla členským štátom a povinným subjektom určiť, riadiť a zmierniť riziko prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a aby umožnila ostatným zainteresovaným stranám vrátane národných zákonodarcov, Európskeho parlamentu, ESA, Europolu a Výboru Únie FIUlepšie porozumieť rizikám . Zhrnutie hodnotenia je verejne k dispozícii. Neobsahuje utajované informácie.

2a.     Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o zisteniach vyplývajúcich z pravidelných hodnotení rizík a o krokoch prijatých na základe týchto zistení. [PN 65]

Článok 6a

1.     Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia o konaní o porušení uvedené v ZFEÚ, Komisia zabezpečí, aby sa vnútroštátne právo v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prijaté členskými štátmi podľa tejto smernice účinne vykonávalo a bolo v súlade s európskym rámcom.

2.     Na účely uplatňovania odseku 1 Komisii pomáha v prípade potreby ESA, Europol, Výbor Únie FIU a akýkoľvek iný príslušný európsky orgán.

3.     Hodnotenia vnútroštátneho práva v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu uvedeného v odseku 1, nemajú vplyv na hodnotenia, ktoré uskutočňuje Finančná akčná skupina alebo Moneyval. [PN 66]

Článok 7

1.   Každý členský štát prijme primerané opatrenia na to, aby určil riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú, ako aj akékoľvek súvisiace obavy týkajúce sa ochrany údajov, aby ich posúdil, aby im rozumel a zmierňoval ich a aby aktualizoval ich hodnotenie.

2.   Každý členský štát určí orgán na koordináciu vnútroštátnej reakcie na riziká uvedené v odseku 1. Názov daného orgánu oznámi Komisii, ESAs , Europolu a ostatným členským štátom.

3.   Pri vykonávaní hodnotení uvedených v odseku 1 môžu členské štáty použiť stanovisko použijú hodnotenie rizík uvedené v článku 6 ods. 1.

4.   Každý členský štát vykoná hodnotenie uvedené v odseku 1 a:

a)

použije hodnotenie(a) na to, aby zlepšil svoj režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, najmä určením všetkých oblastí, v ktorých povinné subjekty uplatnia posilnené opatrenia a v prípade potreby špecifikovaním opatrení, ktoré treba prijať;

aa)

prípadne určí odvetvia alebo oblasti so zanedbateľným, nízkym alebo väčším rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

b)

použije hodnotenie(a) na to, aby pomohol pri prideľovaní zdrojov a stanovovaní ich priorít s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

ba)

využije hodnotenie(-ia) na zabezpečenie toho, aby sa vypracovali vhodné pravidlá pre každé odvetvie alebo oblasť, a to podľa rizika prania špinavých peňazí;

c)

včas sprístupní povinným subjektom príslušné informácie, aby vykonali mohli vykonať vlastné hodnotenia rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu.

5.   Členské štáty sprístupnia na požiadanie výsledky svojich hodnotení rizík iným členským štátom, Komisii, ESAs. Zhrnutie hodnotenia sa sprístupní verejnosti. Neobsahuje utajované informácie. [PN 67]

Článok 8

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty prijali potrebné kroky na určenie a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a zároveň zohľadnia rizikové faktory vrátane klientov, krajín alebo geografických oblastí, produktov, služieb, transakcií alebo distribučných kanálov. Tieto kroky sú primerané povahe a veľkosti povinných subjektov.

2.   Hodnotenia uvedené v odseku 1 sa zaznamenávajú, aktualizujú a  na požiadanie sprístupňujú príslušným orgánom a samoregulačným orgánom. [PN 68]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali politiky, kontroly a postupy na účinné zmiernenie a riadenie rizík v súvislosti s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu zistených na úrovni Únie, členského štátu a povinných subjektov. Politiky, kontroly a postupy by mali byť primerané povahe a veľkosti týchto povinných subjektov subjektov a riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a mali by dodržiavať pravidlá na ochranu údajov . [PN 69]

4.   Politiky a postupy uvedené v odseku 3 obsahujú aspoň:

a)

vypracovanie vnútorných politík, postupov a kontrol vrátane modelových postupov riadenia rizika, povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ohlasovania, vedenia záznamov, vnútornej kontroly, riadenia dodržiavania súladu (aj vtedy, ak to je vhodné vzhľadom na veľkosť a povahu podniku, vymenovania pracovníka zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi na riadiacej úrovni) a preverovania zamestnancov.; Tieto opatrenia neumožňujú povinným subjektom požiadať spotrebiteľov o poskytnutie väčšieho množstva osobných údajov, než je potrebné; [PN 70]

b)

ak je to vhodné so zreteľom na veľkosť a povahu podnikateľského subjektu, nezávislú funkciu auditu na skúšanie vnútorných politík, postupov a kontrol uvedených v písmene a).

5.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty získali na zavádzanie politík a postupov súhlas od vrcholového manažmentu, a v prípade potreby monitorujú a podporujú prijaté opatrenia.

Článok 8a

1.     V záujme vytvorenia spoločného prístupu a spoločných politík voči nespolupracujúcim jurisdikciám s nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí členské štáty pravidelne presadzujú a prijímajú zoznamy krajín, ktoré zverejňuje FATF.

2.     Komisia koordinuje prípravné práce na úrovni Únie v oblasti určovania tretích krajín so závažnými strategickými nedostatkami vo svojich systémoch boja proti praniu špinavých peňazí, ktoré predstavujú významné riziko pre finančný systém Únie, a to pri zohľadnení kritérií uvedených v bode 3 prílohy III.

3.     Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty na vytvorenie zoznamu krajín v zmysle odseku 2.

4.     Komisia pravidelne monitoruje vývoj situácie v krajinách vymedzených v odseku 2 tohto článku na základe kritérií uvedených v bode 3 prílohy III a v prípade potreby prehodnotí zoznam uvedený v odseku 3 tohto článku. [PN 71]

KAPITOLA II

POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 9

Členské štáty zakážu svojim úverovým a finančným inštitúciám viesť anonymné účtyalebo, anonymné vkladné knižky alebo vydávať anonymné elektronické platobné karty, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 10a . Členské štáty vo všetkých prípadoch vyžadujú, aby sa majitelia a osoby, ktoré majú prospech z existujúcich anonymných účtov alebo, anonymných vkladných knižiek alebo anonymných platobných kariet , čo najskôr podrobili opatreniam povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to v každom prípade skôr, ako sa takéto účty alebo vkladné knižky akýmkoľvek spôsobom použijú. [PN 72]

Článok 10

Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v týchto prípadoch:

a)

pri zakladaní obchodného vzťahu;

b)

pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 15 000 EUR alebo viac, ak sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

c)

pokiaľ ide o fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 7 500 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

d)

pokiaľ ide o prevádzkovateľov hazardných hier kasína , pri vykonávaní príležitostných transakcií vo výške 2 000 EUR alebo viac, či sa transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

da)

pokiaľ ide o internetové hazardné hry, pri vytváraní obchodného vzťahu;

db)

pokiaľ ide o iných prevádzkovateľov hazardných hier, pri výplate výhier vo výške 2 000 EUR alebo viac; [PN 73]

e)

ak existuje podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, bez ohľadu na akékoľvek odchýlky, výnimky alebo prahové hodnoty;

f)

ak existujú pochybnosti o pravosti alebo primeranosti predtým získaných identifikačných údajov o klientoch.

fa)

ak je založená spoločnosť. [PN 74]

Článok 10a

1.     Členské štáty môžu na základe preukázateľne nízkeho rizika uplatňovať výnimky z opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na povinné subjekty, pokiaľ ide o elektronické peniaze vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES  (31) , ak sú splnené tieto podmienky:

a)

platobný nástroj nemožno dobíjať;

b)

maximálna suma uložená elektronicky nie je vyššia než 250 EUR; členské štáty môžu tento limit v prípade platobných nástrojov, ktoré možno používať len v tom jednom konkrétnom členskom štáte, zvýšiť na 500 EUR;

c)

platobný nástroj sa používa výhradne na nákup tovaru alebo služieb;

d)

platobný nástroj nemožno financovať elektronickými peniazmi;

e)

zámena za hotovosť a hotovostné výbery sú zakázané s výnimkou prípadu, ak boli splnené požiadavky v oblasti identifikácie a kontroly totožnosti držiteľa, primeraných a vhodných politík a postupov zámeny za hotovosť a hotovostných výberov, ako aj v oblasti uchovávania záznamov.

2.     Členské štáty zabezpečia, aby sa pred každým výberom peňažnej hodnoty elektronických peňazí presahujúcej 250 EUR uplatňovali opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

3.     Tento článok nebráni členským štátom, aby povinným subjektom umožnili uplatňovanie opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o elektronické peniaze v súlade s článkom 13 tejto smernice, ak podmienky stanovené v tomto článku nie sú splnené. [PN 75]

Článok 11

1.   Opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

a)

identifikáciu klienta a overenie jeho totožnosti na základe dokumentov, údajov alebo informácií získaných z dôveryhodného a nezávislého zdroja;

b)

identifikáciu okrem identifikácie skutočného vlastníka a uvedeného v registri podľa článku 29, prijatie primeraných opatrení na overenie totožnosti skutočného vlastníka k spokojnosti inštitúcie alebo osoby, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vrátane, pokiaľ ide o právnické osoby, správy majetku v prospech tretieho , nadácií, vzájomných spoločností, holdingových spoločností všetkých ostatných a podobných existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, ako aj prijatie všetkých potrebných opatrení na pochopenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta , posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu ;

c)

posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu;

d)

vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania transakcií vykonaných v priebehu trvania tohto vzťahu, aby sa zabezpečilo, že vykonávané transakcie sú v súlade s poznatkami danej inštitúcie alebo osoby o klientovi, obchodnom profile a prehľade rizík vrátane, ak je to potrebné, zdroja finančných prostriedkov a zabezpečenia aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré majú k dispozícii. [PN 76]

1a.     Pri uplatňovaní opatrení uvedených v odseku 1 písm. a) a b) sa od povinných subjektov tiež požaduje, aby overili, či je každá osoba, ktorá údajne koná v mene klienta, oprávnená takto konať, a požaduje sa, aby identifikovali a overili totožnosť danej osoby. [PN 77]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty uplatňovali požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi stanovené v odseku 1 na každého klienta, môžu však stanoviť rozsah týchto opatrení na základe posúdenia rizika.

3.   Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty zohľadnili aspoň premenné faktory stanovené v prílohe I.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty boli schopné preukázať príslušným orgánom alebo samoregulačným orgánom, že zo zreteľom na zistené riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu sú opatrenia vhodné.

5.   Pokiaľ ide o podnikanie v oblasti životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami, členské štáty zabezpečia, aby finančné inštitúcie okrem opatrení v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ktoré sa vyžadujú v prípade klienta a skutočného vlastníka, vykonali tieto opatrenia v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi týkajúce poistencov, ktorí majú uzavreté zmluvy o životnom poistení alebo inom investičnom poistení v okamihu, keď sú poistenci identifikovaní alebo určení:

a)

pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú identifikovaní ako špecificky pomenované fyzické alebo právnické osoby alebo právne dojedania, zapísanie mena osoby;

b)

pokiaľ ide o poistencov, ktorí sú určení na základe charakteristiky alebo triedy či iných prostriedkov, získavanie dostatočných informácií týkajúcich sa týchto poistencov na to, aby bola finančná inštitúcia presvedčená, že v čase vyplatenia dokáže určiť totožnosť príjemcu.

V oboch prípadoch uvedených v prvom pododseku písmenách a) a b) sa musí v čase vyplatenia uskutočniť overenie totožnosti poistencov. V prípade úplného alebo čiastočného postúpenia životného poistenia alebo iného poistenia súvisiaceho s investíciami na tretiu stranu finančné inštitúcie upovedomené o postúpení identifikujú skutočného vlastníka v čase postúpenia na fyzickú alebo právnickú osobu alebo právne dojednanie prijímajúce hodnotu postúpenej poistnej zmluvy vo vlastný prospech.

Článok 12

1.   Členské štáty vyžadujú, aby sa totožnosť klienta a skutočného vlastníka overila pred založením obchodného vzťahu alebo vykonaním transakcie.

2.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty povoliť, aby sa overenie totožnosti klienta a skutočného vlastníka dokončilo počas zakladania obchodného vzťahu alebo počas uskutočňovania transakcie v prípade subjektov podliehajúcich povinnostiam uvedeným v článku 2 ods. 1 a v každom prípade v okamihu výplaty prípadnej výhry , ak je to potrebné na neprerušenie zvyčajného vedenia podnikania a ak je malé riziko výskytu prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V takých situáciách sa tieto postupy musia podľa možnosti dokončiť čo najskôr po prvom kontakte. [PN 78]

3.   Odchylne od odsekov 1 a 2 môžu členské štáty umožniť otvorenie bankového účtu za predpokladu, že bude dostatočným spôsobom zabezpečené, aby klient ani nikto v jeho mene nevykonal transakcie, pokiaľ nie sú v plnej miere splnené odseky 1 a 2.

4.   V prípade, že predmetná inštitúcia alebo osoba nie je schopná dodržať článok 11 ods. 1 písm. a), b) a c), členské štáty vyžadujú, aby nesmela vykonať transakciu cez bankový účet, založiť obchodný vzťah alebo vykonať transakciu a aby zvážila ukončenie obchodného vzťahu a predloženie hlásenia o podozrivej transakcii FIU v súlade s článkom 32 vo vzťahu ku klientovi.

Členské štáty neuplatňujú predchádzajúci pododsek na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním právneho postavenia ich klienta alebo obhajobu či zastupovanie uvedeného klienta v súdnom konaní alebo v súvislosti so súdnym konaním vrátane poradenstva o začatí alebo vyhnutí sa konaniu.

5.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali postupy povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen na všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe posúdenia rizika vrátane období, keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti.

ODDIEL 2

ZJEDNODUŠENÁ POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

Článok 13

1.   V prípade, že členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, môže tento členský štát povoliť povinným subjektom, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

2.   Povinné subjekty sa pred uplatňovaním zjednodušených opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uistia, že vzťah s klientom alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty vykonávali dostatočné monitorovanie transakcie transakcií alebo obchodného vzťahu obchodných vzťahov , aby bolo možné odhaliť nezvyčajné alebo podozrivé transakcie. [PN 79]

Článok 14

Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súvislosti s typmi klientov, krajín alebo geografických oblastí a najmä produktmi, službami, transakciami alebo distribučnými kanálmi zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií týkajúce sa klienta a produktu, služby, transakcie alebo distribučného kanálu ako situácie s možným nižším rizikom stanovené v prílohe II. [PN 80]

Článok 15

ESA do… (*2) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bode 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých sú vhodné opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali stanoviť špecifické opatrenia.[PN 81]

ODDIEL 3

ZVÝŠENÁ POVINNÁ STAROSTLIVOSŤ VO VZŤAHU KU KLIENTOVI

Článok 16

1.   V prípadoch určených v článkoch 17 až 23 tejto smernice a v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré sú určené členskými štátmi alebo povinnými subjektmi, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

2.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty, pokiaľ je to reálne možné, prešetrili súvislosti a účel všetkých zložitých, nezvyčajne veľkých transakcií a všetkých nezvyčajných typov transakcií, ktoré nemajú žiadny zrejmý hospodársky alebo zákonný účel alebo ktoré sú daňovými trestnými činmi v zmysle článku 3 ods. 4 písm. f) . Mali by najmä zvýšiť stupeň a povahu monitorovania obchodného vzťahu, aby určili, či sa tieto transakcie alebo činnosti javia ako nezvyčajné alebo podozrivé. Ak povinný subjekt zistí takúto nezvyčajnú alebo podozrivú transakciu alebo činnosť, bezodkladne informuje FIU všetkých členských štátov, ktorých sa to môže týkať. [PN 82]

3.   Pri posudzovaní rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií týkajúce sa klienta a produktu, služby, transakcie alebo distribučného kanálu ako situácie s možným nižším rizikom stanovené v prílohe III. [PN 83]

4.   ESA do… (*3) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom a povinným subjektom uvedeným v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o rizikových faktoroch, ktoré sa vezmú do úvahy a/alebo opatreniach, ktoré sa prijmú v situáciách, v ktorých je potrebné uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.. [PN 84]

Článok 17

V oblasti cezhraničných vzťahov korešpondenčného bankovníctva s partnerskými ústavmi z tretích krajín členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby ich úverové inštitúcie:

a)

zhromaždili dostatočné informácie o partnerskom ústave, aby plne pochopili povahu podnikania partnerského ústavu a určili z verejne dostupných informácií povesť ústavu a kvalitu dohľadu;

b)

vyhodnotili kontrolné mechanizmy partnerského ústavu v oblasti prania špinavých peňazí a financovania terorizmu;

c)

získali súhlas od vrcholového manažmentu pred založením nového korešpondenčného bankového vzťahu;

d)

dokumentovali príslušné právomoci každého ústavu;

e)

vo vzťahu k účtom, cez ktoré možno robiť priame platby, boli presvedčené, že partnerská úverová inštitúcia overila totožnosť a vykonala priebežnú povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, ktorí majú priamy prístup k účtom korešpondenčnej banky, a že je schopná poskytnúť korešpondenčnému ústavu na základe žiadosti relevantné údaje o povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

Článok 18

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi so zahraničnými politicky exponovanými osobami vyžadujú členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11, aby povinné subjekty:

a)

mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

b)

získali súhlas vrcholového manažmentu na založenie obchodných vzťahov alebo na ich pokračovanie s týmito klientmi;

c)

prijali primerané opatrenia na zistenie zdroja bohatstva a zdroja finančných prostriedkov obchodného vzťahu alebo transakcie, ktorých sa to týka;

d)

priebežne a podrobne monitorovali obchodný vzťah.

Článok 19

V súvislosti s transakciami alebo obchodnými vzťahmi s domácimi politicky exponovanými osobami alebo osobami, ktorým je alebo bola zverená významná funkcia medzinárodnou organizáciou, členské štáty okrem opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi uvedených v článku 11 vyžadujú, aby povinné subjekty:

a)

mali primerané postupy na základe posúdenia rizika na stanovenie toho, či je klient alebo skutočný vlastník klienta takou osobou;

b)

v prípadoch obchodných vzťahov s vyšším rizikom s týmito osobami uplatňovali opatrenia uvedené v článku 18 písm. b), c) a d).

Článok 19a

Komisia v spolupráci s členskými štátmi a medzinárodnými organizáciami vypracuje zoznam domácich politicky exponovaných osôb a osôb s bydliskom v členskom štáte, ktorým je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia. Zoznam je prístupný príslušným orgánom a povinným subjektom.

Komisia informuje príslušné osoby o tom, že boli zaradené na zoznam alebo z neho odstránené.

Požiadavky uvedené v tomto článku nezbavujú povinné subjekty ich povinností v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a povinné subjekty sa nespoliehajú výlučne na tieto informácie ako dostatočné na splnenie týchto povinností.

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabránenie obchodovaniu na komerčné účely s informáciami o zahraničných politicky exponovaných osobách, domácich politicky exponovaných osobách alebo osobách, ktorým je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia. [PN 85]

Článok 20

Povinné subjekty prijmú primerané opatrenia v súlade s rizikovo orientovaným prístupom na určenie toho, či poistenci, ktorí majú uzavretú zmluvu o životnom poistení alebo inom poistení súvisiacom s investíciami a/alebo, v prípade potreby skutočný vlastník poistenca, sú politicky exponovanými osobami. Uvedené opatrenia sa prijmú najneskôr v čase vyplatenia alebo v čase úplného alebo čiastočného postúpenia poistnej zmluvy. V prípade, že sa určili vyššie riziká, členské štáty okrem bežných opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vyžadujú, aby povinné subjekty: [PN 86]

a)

pred vyplatením zisku z poistnej zmluvy informovali vrcholový manažment;

b)

vykonali rozšírené skúmanie celého obchodného vzťahu s poistníkom.

Článok 21

Opatrenia uvedené v článkoch 18, 19 a 20, okrem tých, ktoré sú uvedené v  článku 19a, sa vzťahujú aj na rodinných príslušníkov alebo na osoby, ktoré sú známe ako v prípade ktorých dôkazy naznačujú, že sú blízki spolupracovníci týchto medzinárodne alebo domácich politicky exponovaných osôb. [PN 87]

Článok 22

V prípade, ak osoba uvedená v článkoch 18, 19 a 20 prestala byť zahraničnou politicky exponovanou osobou, domácou politicky exponovanou osoboualebo osobou, ktorej je alebo bola medzinárodnou organizáciou zverená významná funkcia, vyžaduje sa, aby povinné subjekty zvážili pretrvávajúce riziko, ktoré predstavuje uvedená osoba, a aby uplatňovali také primerané opatrenia na základe rizika až dovtedy, kým uvedená osoba nebude predstavovať žiadne ďalšie riziko. Uvedené obdobie trvá najmenej 18 12 mesiacov. [PN 88]

Článok 23

1.   Členské štáty zakážu úverovým inštitúciám vstupovať do korešpondenčného bankového vzťahu so shell bankou alebo v takomto vzťahu pokračovať a vyžadujú, aby úverové inštitúcie prijali primerané opatrenia proti nadviazaniu korešpondenčných bankových vzťahov alebo ich pokračovaniu s bankou, o ktorej je známe, že povoľuje, aby jej účty využívala shell banka.

2.   Na účely odseku 1 „shell banka“ je úverová inštitúcia alebo inštitúcia zapojená do rovnocenných činností, zapísaná v obchodnom registri v jurisdikcii, v ktorej sa fyzicky nenachádza, nemá významné sústredenie ani manažment a nie je pridružená k regulovanej finančnej skupine.

ODDIEL 4

PLNENIE TRETÍMI STRANAMI

Článok 24

Členské štáty môžu povoliť, aby sa povinné subjekty pri plnení požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c) spoľahli na tretie strany. Konečnú zodpovednosť za splnenie týchto požiadaviek však naďalej znáša povinný subjekt, ktorý sa spolieha na tretiu stranu. Okrem toho členské štáty zaistia, aby tieto tretie strany zodpovedali za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. [PN 89]

Článok 25

1.   Na účely tohto oddielu „tretie strany“ sú:

a)

povinné subjekty, ktoré sú uvedené v článku 2, alebo alebo

b)

iné inštitúcie a osoby nachádzajúce sa v členských štátoch alebo v tretej krajine, ktoré uplatňujú požiadavky povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a požiadavky na vedenie záznamov rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici a dodržiavanie ich súladu s požiadavkami tejto smernice podlieha dohľadu v súlade s oddielom 2 kapitoly VI.

2.   Pri rozhodovaní o tom, či tretia krajina spĺňa podmienky stanovené v odseku 1, členské štáty zvážia Komisia zváži informácie dostupné na úrovni geografického rizika, navzájom sa informujú a takisto informujú Komisiu a informuje členské štáty, povinné subjekty a ESA v rozsahu, ktorý je relevantný na účely tejto smernice a v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina spĺňa uvedené podmienky.

2a.     Komisia zabezpečí zoznam jurisdikcií s opatreniami na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré sú rovnocenné s ustanoveniami tejto smernice a inými súvisiacimi pravidlami a regulačnými opatreniami Únie.

2b.     Zoznam uvedený v odseku 2a sa pravidelne prehodnocuje a aktualizuje na základe informácií získaných od členských štátov podľa odseku 2. [PN 90]

Článok 26

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty získali od tretích strán, na ktoré sa spoliehajú, potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a), b) a c).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty, ktorým je klient odporúčaný, prijali primerané opatrenia na to, aby zabezpečili, že tretia strana na požiadanie okamžite postúpi príslušné kópie údajov o identifikácii a overovaní totožnosti a ostatnú relevantnú dokumentáciu o totožnosti klienta alebo skutočného vlastníka.

Článok 27

1.   Členské štáty zabezpečia, aby domovský príslušný orgán (pokiaľ ide o politiky a kontroly na úrovni skupiny) a hostiteľský príslušný orgán (pokiaľ ide o pobočky a dcérske spoločnosti) mohli považovať povinný subjekt za uplatňujúci opatrenia uvedené v článku 25 ods. 1 a v článku 26 v rámci skupinového programu v prípade, že sú splnené tieto podmienky:

a)

povinný subjekt sa spolieha na informácie poskytnuté treťou stranou, ktorá je súčasťou rovnakej skupiny;

b)

daná skupina uplatňuje opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pravidlá týkajúce sa vedenia záznamov a programov proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s touto smernicou alebo rovnocennými pravidlami;

c)

nad účinným uplatňovaním požiadaviek uvedených v písmene b) na úrovni skupiny vykonáva dohľad príslušný domovský orgán v spolupráci s hostiteľskými príslušnými orgánmi . [PN 91]

1a.     ESA do …  (*4) vydajú usmernenia o vykonávaní režimu dohľadu príslušnými orgánmi v dotknutých členských štátoch pre subjekty skupiny s cieľom zabezpečiť súdržný a účinný dohľad na úrovni skupiny. [PN 92]

Článok 28

Tento oddiel sa neuplatňuje na vzťahy pri objednávaní externých výkonov alebo na vzťahy o zastúpení, ak sa na základe zmluvného dojednania má poskytovateľ externých výkonov alebo zástupca považovať za súčasť povinného subjektu.

KAPITOLA III

INFORMÁCIE O SKUTOČNOM VLASTNÍCTVE

Článok 29

1.   Členské štáty zabezpečia, aby podnikateľské subjekty alebo právnické osoby spoločnosti a iné subjekty, ktoré majú právnu subjektivitu, vrátane správ majetku v prospech tretieho alebo subjektov s podobnou štruktúrou alebo funkciou ako správy majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých iných, štrukturálne alebo funkčne podobných, existujúcich alebo budúcich právnych dojednaní, založené alebo vytvorené na ich území , alebo ktoré sa riadia ich právom získalia, mali a poskytovali verejnému ústrednému registru, obchodnému registru alebo registru obchodných spoločností na ich území primerané, presné a ,aktuálne a najnovšie informácie o  sebe a  svojom skutočnom vlastníctve v okamihu založeniach, ako aj o akýchkoľvek jeho zmenách .

1a.     Register obsahuje minimálne informácie umožňujúce jednoznačne identifikovať spoločnosť a jej skutočného vlastníka, konkrétne názov, číslo, právnu formu a štatút subjektu, doklad o zápise, adresu registrovaného sídla (a hlavného miesta podnikania, ak je odlišné od registrovaného sídla), základné regulačné právomoci (ako sú právomoci obsiahnuté v memorande a spoločenskej zmluve), zoznam členom riadiacich orgánov (vrátane ich štátnej príslušnosti a dátumu narodenia) a informácie o akcionároch/skutočných vlastníkoch, ako sú mená, dátumy narodenia, štátna príslušnosť alebo jurisdikcia zápisu, kontaktné údaje, počet akcií, kategórie akcií (vrátane povahy príslušných hlasovacích práv) a akcionárskeho podielu alebo podielu na kontrole, ak je to relevantné.

Požiadavky uvedené v tomto článku nezbavujú povinné subjekty ich povinností v oblasti povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a povinné subjekty sa nesmú spoliehať výlučne na tieto informácie ako dostatočné na splnenie týchto povinností.

1b.     Pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho alebo iné typy existujúcich alebo budúcich právnických osôb a dojednaní s podobnou štruktúrou alebo funkciou, informácie zahŕňajú totožnosť zriaďovateľa („settlor“), správcu(ov) (trustee), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho. Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu nad prahovou hodnotou stanovenou v článku 10 písm. b), c) a d). Uchovávané informácie by mali zahŕňať dátum narodenia a štátnu príslušnosť všetkých jednotlivých osôb. Členské štáty uplatňujú rizikovo orientovaný prístup pri uverejňovaní zriaďovacej listiny a zoznamu poverení a v prípade potreby pri dodržaní ochrany osobných údajov zabezpečia, aby sa údaje poskytli príslušným orgánom, najmä FIU, a povinným subjektom.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedenýmodseku Informácie uvedené odsekoch 1 , 1a a 1b musia byť včas prístupné príslušným orgánom, najmä FIU, a povinným subjektom všetkých členských štátov . Členské štáty sprístupnia verejnosti registre uvedené v odseku 1 po predchádzajúcej identifikácii osoby, ktorá žiada o prístup k informáciám prostredníctvom základnej registrácie on-line. Informácie sú prístupné on-line všetkým osobám v otvorenom a bezpečnom dátovom formáte v súlade s pravidlami na ochranu údajov, najmä pokiaľ ide o účinnú ochranu práv dotknutej osoby na prístup k osobným údajom a na opravu a vymazanie nesprávnych údajov. Poplatky účtované za získavanie informácií nesmú prekročiť administratívne náklady s tým spojené. Všetky zmeny týkajúce sa zobrazených informácií sa jasne uvedú v registri, a to bezodkladne a v každom prípade do 30 dní .

Registre obchodných spoločností uvedené v odseku 1 tohto článku sú prepojené prostredníctvom európskej platformy, portálu a voliteľných prístupových miest, ktoré zriadia členské štáty podľa smernice 2012/17/EÚ. S pomocou Komisie členské štáty zabezpečia, aby ich registre boli interoperabilné v rámci systému registrov spojených do siete prostredníctvom európskej platformy.

2a.     Komisia v spolupráci s členskými štátmi sa rýchlo, konštruktívne a efektívne snaží o spoluprácu s tretími krajinami na podporu toho, aby sa vytvorili rovnocenné ústredné registre obsahujúce informácie o skutočnom vlastníctve a aby informácie uvedené v odsekoch 1 a 1a tohto článku boli v ich krajinách prístupné verejnosti

Prioritná pozornosť by sa mala venovať tretím krajinám, v ktorých sa nachádza značný počet podnikateľských subjektov alebo právnických osôb vrátane správ majetku v prospech tretieho, nadácií, holdingov a všetkých iných, štrukturálne alebo funkčne podobných subjektov, ktoré sú držiteľmi akcií naznačujúcich priame vlastníctvo, podľa článku 3 ods. 5, v podnikateľských subjektoch alebo právnických osobách založených v Únii.

2b.     Členské štáty stanovia pravidlá ukladania účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií fyzickým alebo právnickým osobám za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tohto článku a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie uplatňovania týchto sankcií. Na účely tohto článku členské štáty stanovia účinné opatrenia proti jeho zneužívaniu s cieľom predchádzať zneužívaniu akcií na doručiteľa a záruk na takéto akcie.

2c.     Komisia do …  (*5) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a spôsobe fungovania požiadaviek podľa tohto článku a podľa potreby k nej pripojí príslušný legislatívny návrh. [PN 93]

Článok 30

1.   Členské štáty zabezpečia, aby správcovia každej zriadenej správy majetku v prospech tretieho, ktorí sa riadia ich právom, získali a mali primerané, presné a aktuálne informácie o skutočnom vlastníctve, pokiaľ ide o správu majetku v prospech tretieho. Tieto informácie zahŕňajú totožnosť zriaďovateľa („settlor“), správcu(ov) (trustee), ochrancu (podľa potreby), príjemcov alebo triedy príjemcov a akejkoľvek inej fyzickej osoby vykonávajúcej účinnú kontrolu správy majetku v prospech tretieho.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby správcovia informovali povinné subjekty o svojom postavení, ak správca v pozícii správcu nadviaže obchodný vzťah alebo vykonáva príležitostnú transakciu nad prahovou hodnotou stanovenou v článku 10 písm. b), c) a d).

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a povinné subjekty mali včas prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 tohto článku.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia zodpovedajúce opatreniam uvedeným v odsekoch 1, 2 a 3 vzťahovali na všetky ostatné druhy právnických osôb a právnych nástrojov s podobnou štruktúrou a funkciou ako správy majetku v prospech tretieho. [PN 94]

KAPITOLA IV

OHLASOVACIE POVINNOSTI

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 31

1.   V záujme predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania každý členský štát zriadi FIU.

1a.     Osoby uvedené v článku 2 ods. 1 podoseku 3 písm. a), b) a d) informujú FIU a/alebo príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1, ak majú podozrenie alebo majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že ich služby sa zneužívajú na účel trestnej činnosti. [PN 95]

2.   Členské štáty písomne informujú Komisiu o názve a adrese príslušných FIU.

3.   FIU sa zriadi ako funkčne nezávislý a samostatný centrálny vnútroštátny útvar. Bude zodpovedať za prijímanie a analyzovanie správ o podozrivých transakciách a iných informácií, ktoré sa týkajú možného prania špinavých peňazí alebo, súvisiacich predikatívnych trestných činov, alebo možného financovania terorizmu. alebo ktoré sa vyžadujú vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo nariadením, ako aj za analyzovanie a  FIU bude zodpovedať za poskytovanie (a do povolenej miery aj za vyžiadanie) takýchto informácií výsledkov svojej analýzy všetkým príslušným orgánom , ak existuje dôvodné podozrenie , že dochádza k praniu špinavých peňazí, súvisiacim predikatívnym trestným činom alebo financovaniu terorizmu . Musí byť schopná získať príslušné doplňujúce informácie od povinných subjektov na tieto účely. Pre FIU sa poskytnú primerané finančné, technické a ľudské zdroje na plnenie jej úloh. Členské štáty zabezpečia, aby FIU nebola vystavená neprimeranému zasahovaniu. [PN 96]

4.   Členské štáty zabezpečia, aby FIU mala, priamo alebo nepriamo, včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a k informáciám súvisiacim s presadzovaním práva, ktorý FIU potrebuje na riadne plnenie svojich úloh. Okrem toho FIU reagujú na žiadosti o informácie od orgánov presadzovania práva vo svojom členskom štáte, pokiaľ neexistujú faktické dôvody predpokladať, že by tieto informácie mali nepriaznivý vplyv na prebiehajúce vyšetrovania alebo analýzy, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo bolo irelevantné vzhľadom na účely, na ktoré sa o ne žiadalo. Keď FIU dostane takúto žiadosť, mala by sama rozhodnúť o vykonaní analýzy alebo poskytnutí informácií žiadajúcemu orgánu presadzovania práva. Členské štáty požadujú od orgánov presadzovania práva, aby poskytovali FIU spätnú väzbu o použití poskytnutých informácií. [PN 97]

5.   Členské štáty zabezpečia, aby FIU bola splnomocnená prijímať naliehavé kroky, priamo alebo nepriamo, keď dôjde k podozreniu, že transakcia súvisí s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, na pozastavenie alebo zamietnutie súhlasu s pokračovaním transakcie s cieľom analyzovať transakciu a potvrdiť podozrenie.

6.   Analytická funkcia FIU pozostáva z prevádzkovej analýzy, ktorá sa zameriava na jednotlivé prípady a osobitné ciele, a strategickej analýzy, v rámci ktorej sa riešia trendy a typy prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Článok 32

1.   Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a v prípade potreby od ich riaditeľov a zamestnancov, aby plne spolupracovali urýchleným:

a)

informovaním FIU, na základe ich vlastnej iniciatívy, ak inštitúcia alebo osoba, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, vie, má podozrenie alebo má opodstatnené dôvody domnievať sa, že finančné prostriedky sú príjmami z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu, a urýchleným reagovaním na žiadosti FIU o ďalšie informácie v takýchto prípadoch;

b)

poskytovaním všetkých potrebných informácií FIU, a to na základe jej žiadosti a v súlade s postupmi stanovenými príslušným právom.

2.   Informácie uvedené v odseku 1 tohto článku sa postúpia FIU členského štátu, na ktorého území sa nachádza inštitúcia alebo osoba, ktorá postupuje informácie , alebo FIU členského štátu, kde je povinný subjekt usadený . Informácie postúpi osoba alebo osoby určené v súlade s článkom 8 ods. 4. [PN 98]

Článok 33

1.   Odchylne od článku 32 ods. 1 môžu členské štáty v prípade osôb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b) a, d)  a e) a povolaní a kategórií podnikov uvedených v článku 4 určiť príslušný samoregulačný orgán dotknutej profesie ako orgán, ktorý má dostávať informácie, na ktoré sa odkazuje v článku 32 ods. 1.

Členské štáty za každých okolností zabezpečujú prostriedky a spôsoby, ktorými dosiahnu ochranu služobného tajomstva, dôvernosti a súkromia. [PN 99]

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, určený samoregulačný orgán v prípadoch uvedených v prvom pododseku urýchlene postúpi informácie v neprefiltrovanej podobe FIU.

2.   Členské štáty neuplatňujú povinnosti stanovené v článku 32 ods. 1 na notárov, iné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, pričom táto výnimka sa uplatňuje výhradne v súvislosti so zisťovaním informácií, ktoré prijmú alebo získajú o jednom zo svojich klientov, počas zisťovania právneho postavenia svojho klienta alebo obhajoby, či zastupovania daného klienta v súdnych konaniach alebo v súvislosti s nimi, vrátane poradenstva o začatí konaní alebo vyhnutí sa konaniam, bez ohľadu na to, či boli takéto informácie prijaté alebo získané pred takýmito konaniami, počas nich alebo po nich.

Článok 34

1.   Členské štáty vyžadujú, aby sa povinné subjekty zdržali výkonu transakcií, o ktorých vedia alebo majú podozrenie, že súvisia s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, pokiaľ nevykonajú potrebné kroky v súlade s článkom 32 ods. 1 písm. a).

V súlade s vnútroštátnym právom možno vydať pokyny k tomu, aby sa daná transakcia neuskutočnila.

2.   Ak je pri takejto transakcii podozrenie, že povedie k praniu špinavých peňazí alebo k financovaniu terorizmu, a ak je takéto zdržanie sa jej výkonu nemožné alebo by mohlo zmariť snahu o stíhanie tých, ktorí by mali úžitok z operácie, pri ktorej je podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, príslušné povinné subjekty informujú FIU hneď po jej vykonaní.

Článok 35

1.   Členské štáty zabezpečia, že ak sa v priebehu inšpekcií, ktoré v povinných subjektoch vykonajú príslušné orgány uvedené v článku 45, alebo ak iným spôsobom tieto orgány zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, urýchlene informujú FIU.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány dohľadu splnomocnené zákonom alebo vykonávacím predpisom pre dohľad nad trhmi s cennými papiermi, devízovými trhmi a trhmi s finančnými derivátmi informovali FIU, ak zistia skutočnosti, ktoré by mohli súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

Článok 36

Poskytovanie informácií v dobrej viere povinným subjektom alebo zamestnancom či riaditeľom takéhoto povinného subjektu v súlade s článkami 32 a 33 neznamená porušenie akéhokoľvek zákazu poskytovania informácií, ktorý sa ukladá zmluvou alebo akýmkoľvek legislatívnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením, a nezakladá zodpovednosť akéhokoľvek druhu pre tento povinný subjekt, jej riaditeľov či zamestnancov.

Článok 37

Členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia s cieľom ochrániť zamestnancov zabezpečia, aby jednotlivci vrátane zamestnancov a zástupcov povinného subjektu, ktorí oznámia podozrenie na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu vnútorne alebo FIU, boli náležite ochránení pred ich vystavením hrozbám alebo nepriateľskému konaniu , nepriaznivému zaobchádzaniu alebo nepriaznivým následkom a najmä nepriaznivým či diskriminačným opatreniam v oblasti zamestnania . Členské štáty zaručia týmto osobám bezplatnú právnu pomoc a poskytnú bezpečné komunikačné kanály na oznamovanie ich podozrení týkajúcich sa prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Tieto kanály zabezpečujú, aby totožnosť osôb poskytujúcich informácie bola známa len európskym orgánom dohľadu alebo FIU. Členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené primerané orgány na ochranu svedkov. [PN 100].

ODDIEL 2

ZÁKAZ POSKYTOVANIA INFORMÁCIÍ

Článok 38

1.   Povinné subjekty a ich riaditelia a zamestnanci neposkytnú dotknutému klientovi ani žiadnej tretej osobe informácie o skutočnosti, že v súlade s článkami 32 a 33 boli postúpené informácie, alebo že prebieha, alebo môže prebiehať vyšetrovanie v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu.

2.   Zákaz stanovený v odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušným orgánom členských štátov vrátane samoregulačných orgánov a orgánov na ochranu údajov alebo na poskytovanie informácií na účely presadzovania práva. [PN 101]

3.   Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi inštitúciami z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré uplatňujú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v tejto smernici za predpokladu, že patria k rovnakej skupine.

4.   Zákazom stanoveným v odseku 1 sa nebráni poskytovaniu informácií medzi osobami uvedenými v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) z členských štátov alebo tretích krajín, ktoré kladú požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, a ktoré vykonávajú svoje profesionálne činnosti, aj ako zamestnanci, v rámci tej istej právnickej osoby alebo siete.

Na účely tohto prvého pododseku je pojem „sieť“ väčšia štruktúra, ku ktorej osoba patrí a ktorá má spoločné vlastníctvo, riadenie , normy, metódy alebo kontrolu dodržiavania právnych predpisov. [PN 102]

5.   Pre subjekty alebo osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1, 2 a 3 písm. a) a b) v prípadoch týkajúcich sa rovnakého klienta a rovnakej transakcie s účasťou dvoch alebo viacerých inštitúcií alebo osôb sa zákazom stanoveným v odseku 1 tohto článku nebráni poskytovaniu informácií medzi príslušnými inštitúciami alebo osobami za predpokladu, že sa nachádzajú v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktorá kladie požiadavky rovnocenné tým, ktoré sú stanovené v tejto smernici, že sú z tej istej profesijnej kategórie a že podliehajú rovnocenným povinnostiam, pokiaľ ide o služobné tajomstvo a ochranu osobných údajov.

5a.     Na účely tohto článku požiadavky tretej krajiny, ktoré sú rovnocenné požiadavkám stanoveným v tejto smernici, zahŕňajú pravidlá na ochranu údajov. [PN 103]

6.   Ak sa osoby uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) snažia klienta odradiť od spáchania protiprávneho činu, nepovažuje sa to za poskytovanie informácií v zmysle odseku 1.

KAPITOLA V

OCHRANA ÚDAJOV, VEDENIE ZÁZNAMOV A ŠTATISTICKÉ ÚDAJE [PN 104]

Článok 39

1.    Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uchovávali tieto dokumenty a informácie na účel predchádzania možnému praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania vykonávaného FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

a)

v prípade povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi kópiu požadovaného dôkazu alebo referencie na požadovaný dôkaz počas obdobia piatich rokov po ukončení obchodného vzťahu s ich klientom alebo od dátumu realizácie príležitostnej transakcie . Po uplynutí uvedeného obdobia uchovávania údajov sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania a ak je predĺženie obdobia uchovávania údajov odôvodnené v každom jednotlivom prípade. Maximálne oObdobie uchovávania po skončení obchodného vzťahu nepresiahne desať údajov sa môže predĺžiť o maximálne päť ďalších rokov;

b)

v prípade obchodných vzťahov a transakcií podporné dôkazy a záznamy pozostávajúce z originálnych dokumentov alebo kópií prípustných pre súdne konanie podľa platného vnútroštátneho práva počas obdobia piatich rokov po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie je kratšie. Po uplynutí uvedeného obdobia uchovávania údajov sa osobné údaje vymažú, pokiaľ sa nestanovuje inak vnútroštátnym právom, ktorým sa stanoví, za akých okolností si povinné subjekty môžu alebo musia naďalej uchovávať údaje. Členské štáty môžu povoliť alebo vyžadovať ďalšie uchovávanie len v prípade, ak je to nevyhnutné na účel predchádzania praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovania a vyšetrovania a ak je predĺženie obdobia uchovávania údajov odôvodnené v každom jednotlivom prípade . Maximálne oObdobie uchovania po vykonaní transakcií alebo ukončení obchodného vzťahu podľa toho, ktoré obdobie skončí skôr, nesmie presiahnuť desať uchovávania údajov sa môže predĺžiť o maximálne päť ďalších rokov.

2.     Žiadne uchovávané osobné údaje sa nepoužijú na iný účel ako na ten, na ktorý sa uchovávajú, a za žiadnych okolností sa nepoužijú na komerčné účely. [PN 105]

Článok 39a

1.     Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov vykonávané členskými štátmi v rámci tejto smernice, uplatňujú sa ustanovenia smernice 95/46/ES. Pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov ESA, uplatňujú sa ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001. Zhromažďovanie, spracovanie a prenos informácií na účely boja proti praniu špinavých peňazí sa považuje za verejný záujem podľa týchto právnych aktov.

2.     Osobné údaje sa spracúvajú na základe tejto smernice a výhradne na účely predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Povinné subjekty informujú nových klientov o možnom použití osobných údajov na účely prevencie proti praniu špinavých peňazí, a to pred vytvorením obchodného vzťahu. Citlivé kategórie údajov sa spracúvajú v súlade so smernicou 95/46/ES.

3.     Spracovanie údajov zhromaždených na základe tejto smernice na obchodné účely je zakázané.

4.     Postihnutá osoba, ktorej povinný subjekt alebo príslušný orgán odmietne poskytnúť informácie o spracovaní jej údajov, má právo požiadať prostredníctvom svojho orgánu na ochranu údajov o overenie, prístup a opravu alebo vymazanie jej osobných údajov, ako aj právo dať podnet na začatie súdneho konania.

5.     Prístup dotknutej osoby k informáciám uvedeným v správe o podozrivej transakcii je zakázaný. Zákaz stanovený v tomto odseku sa nevzťahuje na poskytovanie informácií príslušných orgánov na ochranu údajov.

6.     Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov a príslušných orgánov, aby uznali a dodržiavali účinné právomoci orgánov na ochranu údajov v súlade so smernicou 95/46/ES, pokiaľ ide o bezpečnosť spracovania a presnosť osobných údajov, a tona základe úradnej moci alebo na základe sťažnosti dotknutej osoby. [PN 106]

Článok 40

-1.     Členské štáty disponujú vnútroštátnymi centralizovanými mechanizmami, vďaka ktorým môžu včas zistiť, či fyzická alebo právnická osoba má v držbe alebo kontroluje bankové účty vedené finančnými inštitúciami na ich území.

-1a.     Členské štáty disponujú aj mechanizmami, ktoré príslušným orgánom poskytujú prostriedok na identifikovanie majetku bez predchádzajúceho upovedomenia vlastníka.

1.    Členské štáty vyžadujú, aby ich povinné subjekty mali zavedené systémy, ktoré im umožnia v plnom rozsahu a rýchlo reagovať na vyšetrovania FIU alebo ostatných orgánov v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, pokiaľ ide o to, či majú alebo mali počas predchádzajúcich piatich rokov obchodný vzťah s určitými fyzickými alebo právnickými osobami, a o povahu tohto vzťahu , a to prostredníctvom bezpečných kanálov a spôsobom, ktorý zabezpečuje úplnú dôvernosť vyšetrovaní . [PN 107]

Článok 40a

Zhromaždovanie, spracovanie a prenos informácií na účely boja proti praniu špinavých peňazí sa podľa smernice 95/46/ES považuje za záležitosť verejného záujmu. [PN 108]

Článok 41

1.   Členské štáty na účely vypracovania vnútroštátnych hodnotení rizík podľa článku 7 zabezpečia, aby mali možnosť prehodnotiť účinnosť svojich systémov na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu vedením komplexných štatistík o záležitostiach týkajúcich sa účinnosti týchto systémov.

2.   Štatistiky podľa odseku 1 obsahujú:

a)

údaje o veľkosti a význame rôznych odvetví, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice vrátane počtu subjektov a osôb a hospodárskeho významu každého sektoru;

b)

údaje o ohlasovaní, vyšetrovaní a súdnych fázach konania vnútroštátneho režimu proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj počet správ o podozrivých transakciách pre FIU, ďalšie kroky po týchto správach a každý rok počet vyšetrovaných prípadov, počet stíhaných osôb, počet osôb odsúdených za trestný čin prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a výška zmrazeného, zhabaného alebo zabaveného majetku v eurách;

ba)

údaje uvádzajúce počet a percentuálny podiel správ, ktoré vyústili do ďalšieho vyšetrovania, a výročnú správu pre povinné inštitúcie s podrobnosťami o užitočnosti správ, ktoré predložili, a o príslušných nadväzných opatreniach; [PN 109]

bb)

údaje týkajúce sa počtu cezhraničných žiadostí o informácie, ktoré FIU predložili, prijali, zamietli a na ktoré v plnej miere alebo čiastočne odpovedali. [PN 110]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uverejnilo konsolidované preskúmanie ich štatistických správ a poskytnú Komisii štatistiku uvedenú v odseku 2.

KAPITOLA VI

POLITIKY, POSTUPY A DOHĽAD

ODDIEL 1

VNÚTORNÉ POSTUPY, ODBORNÁ PRÍPRAVA A SPÄTNÁ VÄZBA

Článok 42

1.   Členské štáty vyžadujú od povinných subjektov, ktoré sú súčasťou skupiny, aby uplatňovali celoskupinové politiky a postupy vrátane politík na ochranu osobných údajov a politík a postupov na výmenu informácií v rámci skupiny na účely boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Uvedené politiky a postupy sa uplatňujú účinne na úrovni pobočiek a dcérskych spoločností, v ktorých povinné subjekty vlastnia väčšinový podiel, v členských štátoch a tretích krajinách.

2.   Členské štáty zabezpečia, že v prípade, že povinné subjekty majú pobočky alebo dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, umiestnené v krajinách, v ktorých sú minimálne požiadavky na boj proti praniu špinavých peňazí a proti terorizmu menej prísne než požiadavky členského štátu, ich pobočky a dcérske spoločnosti, v ktorých vlastnia väčšinový podiel, nachádzajúce sa v tretej krajine, uplatňujú požiadavky členského štátu vrátane ochrany osobných údajov v rozsahu, v ktorom to umožňujú zákony a iné právne predpisy danej tretej krajiny.

3.   Členské štáty a ESA sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa právom tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odseku 1 a mali by sa prijať koordinované kroky na dosiahnutie riešenia.

4.   Členské štáty vyžadujú, aby v prípadoch, keď právom tretej krajiny nepovoľujú uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa prvého pododseku odseku 1, povinné subjekty prijali dodatočné opatrenia na účinné zvládnutie rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a informovali svoje domovské orgány dohľadu. Ak nie sú dodatočné opatrenia dostatočné, príslušné orgány v domovskej krajine zvážia ďalšiu činnosť orgánov dohľadu a prípadne požiadajú finančnú skupinu o zatvorenie jej prevádzok v hostiteľskej krajine.

5.   ESA vypracujú návrh regulačných technických predpisov s uvedením druhu dodatočných opatrení, na ktoré sa odkazuje v odseku 4 tohto článku, a minimálnych činností, ktoré podniknú povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2 v prípade, že sa právom tretej krajiny nepovoľuje uplatňovanie opatrení vyžadovaných podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

ESA predložia uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do … (*6). [PN 111]

6.   Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 5 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby bola povolená výmena informácií v rámci skupiny za predpokladu, že nebude dotknuté vyšetrovanie alebo analýza možného prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu FIU alebo inými príslušnými orgánmi v súlade s vnútroštátnym právom.

8.   Členské štáty môžu vyžadovať od vydavateľov elektronických peňazí, ktorí sú vymedzení v článku 2 ods. 3 smernice2009/110/ES, a od poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú vymedzení v článku 4 ods. 9 smernice2007/64/ES usadených na ich území, a ktorých sídlo sa nachádza v inom členskom štáte alebo mimo Únie, aby určili centrálne kontaktné miesto na svojom území na dohliadanie nad dodržiavaním pravidiel týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

9.   ESA vypracujú návrh regulačných technických predpisov o kritériách na určenie okolností, keď je vhodné určenie centrálneho kontaktného miesta podľa odseku 8, a stanovia, aké funkcie by malo mať centrálne kontaktné miesto.

ESA predložia tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do … (*7).

10.   Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 9 v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 43

1.   Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty prijali opatrenia primerané ich rizikám, povahe a veľkosti tak, aby ich príslušní zamestnanci boli upovedomení o ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice vrátane príslušných požiadaviek na ochranu údajov.

Tieto opatrenia zahŕňajú účasť ich príslušných zamestnancov na programoch osobitnej odbornej prípravy, ktoré im majú pomôcť rozpoznať operácie, ktoré môžu súvisieť s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu, a takisto im majú dať návod na to, ako v takýchto prípadoch postupovať.

V prípade, že fyzická osoba patriaca do niektorej z kategórií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 vykonáva profesionálnu činnosť ako zamestnanec právnickej osoby, povinnosti v tomto oddiele sa vzťahujú na uvedenú právnickú osobu, a nie na fyzickú osobu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mali prístup k aktualizovaným informáciám o praktikách tých, čo perú špinavé peniaze a financujú terorizmus, a o náznakoch vedúcich k rozpoznaniu podozrivých transakcií.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, poskytla povinným subjektom včasná spätná väzba o účinnosti správ o podozreniach na pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu a o krokoch na ne nadväzujúcich. [PN 112]

3a.     Členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty vymenovali člena/členov správnej rady zodpovedných za vykonávanie zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s touto smernicou. [PN 113]

ODDIEL 2

DOHĽAD

Článok 44

1.   Členské štáty stanovia, že zmenárne a poskytovatelia služieb správy majetku v prospech tretieho alebo služieb pre obchodné spoločnosti musia mať licenciu alebo musia byť registrované a že prevádzkovatelia hazardných hier musia byť oprávnení na vykonávanie činnosti.

2.   Pokiaľ ide o subjekty uvedené v odseku 1, členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány zabezpečili, že osoby, ktoré účinne riadia alebo budú riadiť podnikanie takýchto subjektov, alebo skutoční vlastníci takýchto subjektov sú vhodnými a správnymi osobami.

3.   Vzhľadom na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a), b), d) a a e) členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a samoregulačné orgány prijali potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo usvedčeným páchateľom v týchto oblastiach alebo ich spoločníkom vlastniť alebo byť skutočným vlastníkom podstatného alebo kontrolujúceho podielu alebo aby mali riadiacu funkciu v uvedených povinných subjektoch. [PN 114]

Článok 45

1.   Členské štáty vyžadujú, aby príslušné orgány účinne monitorovali a prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek tejto smernice.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali primerané právomoci vrátane právomoci vynútiť si predloženie všetkých informácií, ktoré sú dôležité na monitorovanie dodržiavania súladu s predpismi, vykonávanie kontrol, a aby mali primerané finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby pracovníci týchto orgánov zachovávali vysoké profesionálne normy vrátane noriem v oblasti dôvernosti a ochrany údajov, aby boli vysoko zásadoví a primerane kvalifikovaní.

3.   V prípade úverových a finančných inštitúcií a prevádzkovateľov hazardných hier majú príslušné orgány väčšie právomoci dohľadu, najmä možnosť vykonávať kontroly na mieste. Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými a finančnými inštitúciami monitorujú primeranosť právneho poradenstva, ktoré dostávajú, s cieľom obmedziť potrebu súdnej a regulačnej arbitráže v prípade agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa daňovej povinnosti. [PN 115]

4.   Členské štáty zabezpečenia vyžadujú , aby povinné subjekty, ktoré prevádzkujú pobočky alebo dcérske spoločnosti v iných členských štátoch, dodržiavali vnútroštátne ustanovenia príslušného členského štátu týkajúce sa tejto smernice. [PN 116]

5.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány členského štátu, v ktorom je usadená pobočka alebo dcérska spoločnosť, spolupracovali s príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom má povinný subjekt ústredie, s cieľom zabezpečiť účinný dohľad nad požiadavkami tejto smernice.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uplatňovali na dohľad prístup založený na posúdení rizika pri uplatňovaní rizikovo orientovaného prístupu na dohľad : [PN 117]

a)

jasne chápali riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v ich krajine;

b)

mali prístup na mieste a mimo miesta ku všetkým príslušným informáciám o špecifických domácich a medzinárodných rizikách v súvislosti s klientmi, produktmi a službami povinných subjektov, ako aj

c)

stanovili frekvenciu a intenzitu dohľadu na mieste alebo mimo miesta vzhľadom na rizikový profil povinného subjektu a riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prítomné v krajine.

7.   Posúdenie rizikového profilu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu povinných subjektov vrátane rizík nesúladu sa pravidelne skúma, a to aj v prípade výskytu hlavných udalostí alebo vývoja v manažmente a prevádzkach povinného subjektu.

8.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zohľadnili priestor na uváženie, ktorý bol priznaný povinnému subjektu, a primerane preskúmali hodnotenia rizík, ktoré tvoria základ tohto priestoru na uváženie, a primeranosť a vykonávanie jeho politík, vnútorných kontrol a postupov.

9.   V prípade povinných subjektov uvedených v článku 2 ods. 1 bode 3 písm. a) a b) a d) môžu členské štáty umožniť, aby funkcie uvedené v odseku 1 vykonávali samoregulačné orgány, pokiaľ spĺňajú ustanovenia odseku 2 tohto článku.

10.   ESA do … (*8).vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o faktoroch, ktoré sa uplatňujú pri vykonávaní dohľadu na základe posúdenia rizika. V prípade, že je to primerané a vhodné a s osobitným zreteľom na povahu a veľkosť podniku by sa mali stanoviť osobitné opatrenia.

ODDIEL 3

SPOLUPRÁCA

Pododdiel I

Vnútroštátna spolupráca

Článok 46

Členské štáty zabezpečia, aby politickí činitelia, FIU, orgány presadzovania práva, orgány dohľadu , orgány na ochranu údajov a iné príslušné orgány zapojené do boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu mali účinné mechanizmy, ktoré im umožnia vnútroštátnu spoluprácu a koordináciu v oblasti vypracovania a vykonávania politík a činností na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 118]

Pododdiel II

Spolupráca s ESA

Článok 47

Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá na ochranu údajov, poskytnú Ppríslušné orgány poskytnú ESA všetky potrebné relevantné informácie potrebné na vykonávanie ich povinností podľa tejto smernice. [PN 119]

Pododdiel III

Spolupráca medzi Európskou komisiou a FIU

Článok 48

Komisia môže poskytnúť poskytuje takú pomoc, ktorá môže byť potrebná na uľahčenie koordinácie vrátane výmeny informácií medzi členským štátom FIU v rámci Únie. Môže pPravidelne zvolávať zvoláva zasadnutia platformy FIU EÚ zloženej zo zástupcov FIU z členských štátov s cieľom uľahčiť spoluprácu a výmenu stanovísk týkajúcich sa otázok súvisiacich so spoluprácou a v prípade potreby zasadnutia platformy FIU EÚ s EBA, EIOPA alebo ESMA . Platforma FIU EÚ je zriadená na poskytovanie usmernenia k otázkam týkajúcim sa vykonávania, ktoré sú dôležité pre FIU a subjekty podávajúce hlásenia, na uľahčovanie činností FIU, najmä tých, ktoré sa týkajú medzinárodnej spolupráce a spoločnej analýzy, na vzájomné vymieňanie informácií o trendoch a rizikových faktoroch na vnútornom trhu a na zabezpečenie účasti FIU na riadení systému FIU.net . [PN 120]

Článok 49

Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU spolupracovali navzájom a s FIU z tretej krajiny v čo najväčšej miere bez ohľadu na to, či ide o správne orgány, orgány presadzovania práva, súdne orgány alebo hybridné orgány , a to bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie na ochranu údajov . [PN 121]

Článok 50

1.   Členské štáty zabezpečia, aby si FIU spontánne automaticky alebo na požiadanie vymieňali s FIU z členských štátov a s FIU z tretej krajiny akékoľvek informácie, ktoré môžu byť relevantné na účel spracovania alebo analýzy informácií alebo vyšetrovania vedeného FIU, týkajúce sa finančných transakcií v súvislosti s praním špinavých peňazí alebo financovaním terorizmu a o fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je do nich zapojená. Žiadosť obsahuje príslušné skutočnosti, podkladové informácie, dôvody žiadosti a to, ako budú požadované informácie použité. [PN 122]

2.   Členské štáty zabezpečia, že FIU, ktorej bola predložená žiadosť, bude povinná využiť celý rozsah svojich právomocí, ktoré má na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, na prijímanie a analyzovanie informácií, keď odpovedá inej FIU založenej v Únii na žiadosť o informácie uvedené v odseku 1. FIU, ktorej bola predložená žiadosť, na ňu odpovie včas a žiadajúca FIU aj FIU, ktorej sa žiadosť zasiela, použije na výmenu informácií zabezpečené digitálne prostriedky vždy, keď je to možné. [PN 123]

Najmä v prípadoch, keď členský štát FIUchce získať doplňujúce informácie od povinného subjektu iného členského štátu, ktorý pôsobí na jej území, sa žiadosť adresuje FIU členského štátu, na území ktorého sa povinný subjekt nachádza. Táto FIU presúva žiadosti a odpovede urýchlene a nefiltruje ich. [PN 124]

3.   FIU môže odmietnuť poskytnutie informácií, ak by to mohlo narušiť vyšetrovanie trestného činu v členskom štáte, ktorému je žiadosť určená, alebo za výnimočných okolností, ak by poskytnutie informácií jasne odporovalo oprávneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby alebo členského štátu, alebo ak by boli nerelevantné pre účely, na ktoré sú zhromažďované. Každé takéto zamietnutie poskytnutia informácií sa žiadajúcej FIU primerane odôvodní.

Článok 51

Informácie a dokumenty získané podľa článkov 49 a 50 sa použijú na vykonávanie úloh FIU, ako sa stanovuje v tejto smernici. Pri odovzdaní informácií a dokumentov podľa článkov 49 a 50, môže odovzdávajúca FIU určiť obmedzenia a podmienky týkajúce sa použitia uvedených informácií. Prijímajúca FIU dodržiava všetky uvedené obmedzenia a podmienky. Týmto sa neovplyvní používanie informácií na vyšetrovanie trestných činov a trestné konania súvisiace s úlohami FIU, ktorými je predchádzanie praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, ich odhaľovanie a vyšetrovanie.

Článok 52

Členské štáty zabezpečia, aby FIU podnikli všetky potrebné opatrenia vrátane bezpečnostných opatrení, aby zabezpečili, že informácie predložené v súlade s článkami 49 a 50 nebudú sprístupnené žiadnemu inému orgánu, agentúre alebo oddeleniu, pokiaľ FIU poskytujúca informácie na to vopred neudelí súhlas.

Článok 53

1.   Členské štáty podporia svoje FIU vyžadujú , aby ich FIU medzi sebou používali chránené komunikačné kanály medzi FIU a aby používali decentralizovanú počítačovú sieť FIU.net. [PN 125]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby ich FIU s cieľom plniť si úlohy, ktoré sú stanovené v tejto smernici, spolupracovali na uplatňovaní sofistikovaných technológií medzi sebou a v rámci ich mandátu s Europolom . Tieto technológie umožnia FIU anonymne porovnávať svoje údaje s ostatnými FIU so zachovaním úplnej ochrany osobných údajov s cieľom zistiť predmety záujmov FIU v iných členských štátoch a určiť ich príjmy a finančné prostriedky. [PN 126]

Článok 54

Členské štáty zabezpečia, aby ich podnecujú svoje FIU, aby spolupracovali s Europolom so zreteľom na vykonávané analýzy prebiehajúcich prípadov , ktoré majú cezhraničný rozmer týkajúci sa aspoň dvoch členských štátov. [PN 127]

Článok 54a

Komisia by mala zvýšiť tlak vyvíjaný na daňové raje, aby zlepšila ich spoluprácu a výmenu informácií v záujme boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. [PN 128]

ODDIEL 4

SANKCIE

Článok 55

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povinné subjekty mohli byť brané na zodpovednosť za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. [PN 129]

2.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestnoprávne sankcie, členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mohli prijať vhodné administratívne opatrenia a ukladať administratívne sankcie v prípade, že povinné subjekty porušia vnútroštátne ustanovenia prijaté v rámci vykonávania tejto smernice a zabezpečia, aby sa uplatňovali. Uvedené opatrenia a sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

3.   Členské štáty zabezpečia, že v prípade, ak sa povinnosti vzťahujú na právnické osoby, sankcie sa môžu uplatňovať na členov riadiaceho orgánu alebo na akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby boli príslušným orgánom poskytnuté všetky vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií. Pri výkone svojich právomocí udeľovať sankcie príslušné orgány úzko spolupracujú, aby sa zabezpečilo, že administratívne opatrenia alebo sankcie prinesú želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

Článok 56

1.   Tento článok sa uplatňuje aspoň v situáciách, keď sa u povinných subjektov preukážu systémové zlyhania v súvislosti s požiadavkami stanovenými v:

a)

článkoch 9 až 23 (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi);

b)

článkoch 32, 33 a 34 (ohlasovanie podozrivých transakcií);

c)

článku 39 (vedenie záznamov) a

d)

článkoch 42 a 43 (vnútorné kontroly).

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch uvedených v odseku 1 mohli uplatniť administratívne opatrenia a sankcie, ktoré zahŕňajú aspoň:

a)

verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvádza fyzická alebo právnická osoba a povaha porušenia , ak sa to po posúdení jednotlivých prípadov ukáže ako nevyhnutné a primerané ; [PN 130]

b)

príkaz, aby fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania tohto konania;

c)

v prípade povinného subjektu, ktorý podlieha povoleniu, odňatie povolenia;

d)

dočasný zákaz pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu povinného subjektu, ktorý nesie zodpovednosť, vykonávať funkcie v inštitúciách;

e)

pokiaľ ide o právnickú osobu, administratívne sankcie až do výšky 10 % celkového ročného obratu právnickej osoby v predchádzajúcom hospodárskom roku;

f)

pokiaľ ide o fyzickú osobu, administratívne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k … (*9);

g)

administratívne peňažné sankcie do dvojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát z dôvodu porušenia v prípade, že ich možno určiť.

Na účel písmena e) prvého pododseku v prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat vyplývajúci z konsolidovaného výkazu najvyššej materskej dcérskej spoločnosti v predchádzajúcom hospodárskom roku. [PN 131]

Článok 57

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uverejnili akúkoľvek sankciu alebo opatrenie, ktoré bolo uložené za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na vykonávanie tejto smernice , ak sa to po posúdení jednotlivých prípadov ukáže ako nevyhnutné a primerané, bez zbytočného odkladu vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti osôb, ktoré sú za neho zodpovedné, pokiaľ by takéto zverejnenie vážne neohrozilo stabilitu finančných trhov. V prípade, že by uverejnenie spôsobilo neprimeranú ujmu dotknutým stranám, príslušné orgány uverejnia môžu uverejniť sankcie anonymne. [PN 132]

2.   Členské štáty zabezpečia, že pri určovaní druhu administratívnych sankcií alebo opatrení a úrovne administratívnych peňažných sankcií príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti, vrátane:

a)

závažnosti a trvania porušenia;

b)

miery zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)

finančnej sily zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby podľa celkového obratu uvedenej osoby alebo ročného príjmu uvedenej osoby;

d)

významu získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednou fyzickou alebo právnickou osobou, pokiaľ ich možno stanoviť;

e)

strát tretích osôb spôsobených porušením, pokiaľ ich možno určiť;

f)

úrovne spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom;

g)

predchádzajúcich porušení zo strany zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby.

3.    Na zaistenie ich jednotného uplatňovania a odrádzajúceho účinku v celej Únii ESA do …  (*10) vydajú usmernenia určené príslušným orgánom v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 o typoch administratívnych opatrení a sankcií a o úrovni administratívnych peňažných sankcií, ktoré sa vzťahujú na povinné subjekty uvedené v článku 2 ods. 1 bodoch 1 a 2. [PN 133]

4.   V prípade právnických osôb členské štáty zabezpečia, aby tieto osoby mohli byť zodpovedné za porušenia uvedené v článku 56 ods. 1, spáchané v ich prospech akoukoľvek osobou konajúcou buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci právnickej osoby vedúce postavenie, na základe ktoréhokoľvek z týchto oprávnení:

a)

oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)

právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby; alebo

c)

právomoci vykonávať kontrolu v právnickej osobe.

5.   Okrem prípadov uvedených v odseku 4 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby mohli byť právnické osoby zodpovedné, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola vykonávaná osobou uvedenou v uvedenom odseku umožnili spáchanie porušení uvedených v článku 56 ods. 1 v prospech právnickej osoby osobou, ktorá podlieha jej právomoci.

Článok 58

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zaviedli účinné mechanizmy na podporu ohlasovania porušení vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa vykonáva táto smernica, príslušným orgánom.

2.   Mechanizmy uvedené v odseku 1 obsahujú aspoň:

a)

konkrétne postupy prijímania správ o porušeniach a ich nadväzujúcich postupoch;

b)

vhodnú ochranu pre zamestnancov inštitúcií, ktorí oznámia porušenia spáchané v rámci inštitúcie;

ba)

náležitú ochranu pre obvinenú osobu; [PN 134]

c)

ochranu osobných údajov týkajúcich sa osoby, ktorá oznámi porušenia, a fyzickej osoby, ktorá je údajne zodpovedná za porušenie, v súlade so zásadami stanovenými v smernici 95/46/ES.

3.   Členské štáty požadujú, aby povinné subjekty mali zavedené vhodné postupy pre svojich zamestnancov na oznamovanie porušení vnútorne prostredníctvom konkrétneho, nezávislého a anonymného kanála.

KAPITOLA VII

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 59

Do … (*11), Komisia vypracuje správu o vykonávaní tejto smernice a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade.

Do …  (*12) [, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o ustanoveniach týkajúcich sa závažných daňových trestných činov a trestov v členských štátoch, o cezhraničnom význame daňových trestných činov a o možnej potrebe koordinovaného prístupu v Únii, ku ktorej sa podľa potreby priloží legislatívny návrh. [PN 135]

Článok 60

Smernice 2005/60/ES a 2006/70/ES sa zrušujú s účinnosťou od … (*13).

Odkazy na zrušené smernice sa vykladajú ako odkazy na túto smernicu a vysvetľujú sa v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 61

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do … (*13). Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 62

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 63

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 166, 12.6.2013, s. 2.

(2)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 31.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014.

(4)  Smernica Rady 91/308/EHS z 10. júna 1991 o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 166, 28.6.1991, s. 77).

(5)  Smernica Euroópskeho parlamentu a Rady 2001/97/ES zo 4. decembra 2001, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 91/308/EHS o predchádzaní zneužívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 76).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).

(7)  Smernica Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006 , ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu politicky exponovaná osoba, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu (Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29).

(8)   Zdroje: „Daňové raje a rozvoj. Situácia, analýzy a opatrenia“, NOU, Oficiálne nórske správy, 2009.

(9)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností (Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84).

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31).

(14)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(15)   Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1).

(16)  Rozhodnutie Rady 2000/642/SVV zo 17. októbra 2000 upravujúce spoluprácu pri výmene informácií medzi finančnými informačnými jednotkami členských štátov (Ú. v. EÚ L 271, 24.10.2000, s. 4).

(17)   Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22).

(18)   Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 9.

(19)  Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002, s. 3).

(20)  Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008 , ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9.12.2008, s. 21).

(21)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica 97/5/ES (Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1).

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(24)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. ES L 335, 17.12.2009, s. 1).

(25)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).

(26)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia (Ú. v. ES L 9, 15.1.2003, s. 3).

(27)  Jednotná akcia prijatá Radou 98/733/SVV z 21. decembra 1998, ktorou sa stanovuje, že účasť v zločineckej organizácii je v členských štátoch Európskej únie trestným činom (Ú. v. ES L 351, 29.12.1998, s. 1).

(28)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

(29)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(30)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11.2.2003, s. 1).

(*1)   12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(31)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (Ú. v. EÚ L 267, 10.10.2009, s. 7).

(*2)   12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*3)   12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(*4)   12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

(*5)   3 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*6)   18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*7)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*8)  2 roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*9)  Dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*10)   12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*11)  Štyri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*12)   Jeden rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(*13)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

PRÍLOHA I

Ďalej je uvedený informatívny zoznam premenných rizika, ktoré musia povinné subjekty zvážiť pri určovaní rozsahu, v ktorom uplatnia opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi v súlade s článkom 11 ods. 3:

i)

účel účtu alebo vzťahu;

ii)

úroveň aktív, ktoré musí klient vložiť alebo veľkosť realizovaných transakcií;

iii)

pravidelnosť alebo trvanie obchodného vzťahu.

PRÍLOHA II

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom nižšom riziku uvedenom v článku 14:

1.

Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)

verejné spoločnosti kótované na burze cenných papierov, ktoré podliehajú požiadavkám na zverejňovanie (buď na základe pravidiel burzy cenných papierov alebo prostredníctvom právnych predpisov alebo vykonateľných prostriedkov), ktorými sa ukladajú požiadavky na zabezpečenie primeranej transparentnosti skutočného vlastníctva;

b)

orgány verejnej správy alebo štátne podniky;

c)

klienti sídliaci v geografických oblastiach s nižším rizikom stanoveným v bode 3;

ca)

skutoční vlastníci spoločných účtov v správe notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania z členských štátov alebo z tretích krajín za predpokladu, že podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade s medzinárodnými normami a podliehajú dohľadu nad dodržiavaním týchto požiadaviek, a za predpokladu, že informácie o totožnosti skutočného vlastníka sú na požiadanie dostupné inštitúciám, ktoré konajú ako depozitné inštitúcie pre spoločné účty; [PN 136]

cb)

povinné subjekty, ak podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa tejto smernice a tieto požiadavky účinne zaviedli. [PN 137]

2.

Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

a)

životné poistenia, ktoré majú nízke poistné;

b)

poistné zmluvy v dôchodkových systémoch, ak v nich nie je žiadne ustanovenie o predčasnej odkupnej opcii a poistná zmluva sa nedá použiť ako kolaterál;

c)

dôchodkový, starobný alebo podobný systém, ktorým sa poskytujú dôchodkové dávky zamestnancom, pričom príspevky prebiehajú formou zrážok zo mzdy a pravidlami systému sa nedovoľuje postúpenie členského podielu v systéme;

d)

finančné produkty alebo služby, ktorými sa poskytujú určitým druhom klientov náležite vymedzené a obmedzené služby s cieľom zvýšiť prístup na účely finančného začleňovania;

e)

produkty, v prípade ktorých sa riziko prania špinavých peňazí/financovania terorizmu riadi inými faktormi, ako napríklad limitmi peňaženky alebo transparentnosťou vlastníctva (napríklad určité druhy elektronických peňazí, ktoré sú vymedzené v článku 2 ods. 2 smernice 2009/110/ES);

ea)

dlhodobé dohody o účelovom sporení, ktoré slúžia napríklad ako bezpečnostné opatrenie pri dôchodkovom zabezpečení alebo nadobudnutí nehnuteľného majetku pre vlastné využitie, a v prípade, že prichádzajúce platby pochádzajú z platobného účtu, ktorý je identifikovaný v súlade s článkami 11 a 12 tejto smernice; [PN 138]

eb)

finančné produkty s nízkou hodnotou, v prípade ktorých sa vyplácanie uskutočňuje prostredníctvom bankového účtu v mene klienta; [PN 139]

ec)

finančné produkty, ktoré sa týkajú finančných fyzických aktív v podobe dohôd o prenájme alebo spotrebných úverov s nízkou hodnotou, za predpokladu, že transakcie sa vykonávajú prostredníctvom bankových účtov; [PN 140]

ed)

nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie, pri ktorých môže byť totožnosť overená elektronicky; [PN 141]

ee)

takéto produkty, služby a transakcie, ktoré príslušné orgány domovského členského štátu povinných subjektov určili za nízkorizikové. [PN 142]

3.

Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)

iné členské štáty; [PN 143]

b)

tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov, napríklad verejných vyhlásení FATF, vzájomného hodnotenia alebo podrobných hodnotiacich správ či zverejnených následných správ ako krajiny, ktoré majú účinné systémy boja proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu; [PN 144]

c)

tretie krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s nízkou mierou korupcie alebo inej trestnej činnosti;

d)

tretie krajiny, ktoré podliehajú požiadavkám na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade s odporúčaniami FATF, uvedené požiadavky účinne uplatňujú a vykonáva sa nad nimi účinný dohľad alebo sú monitorované v súlade s odporúčaniami s cieľom zabezpečiť dodržiavanie súladu s uvedenými požiadavkami;

da)

jurisdikcie, ktoré podľa Komisie majú obdobné opatrenia na boj proti praniu špinavých peňazí, ako sú opatrenia stanovené touto smernicou a inými súvisiacimi pravidlami a predpismi Únie. [PN 145]

PRÍLOHA III

Ďalej je uvedený informatívny zoznam faktorov a druhov dôkazov o možnom vyššom riziku uvedenom v článku 16 ods. 3:

1.

Rizikové faktory vo vzťahu ku klientovi:

a)

obchodný vzťah prebieha za nezvyčajných okolností;

b)

klienti sídlia v krajinách uvedených v bode 3;

c)

právnické osoby alebo právne dojednania, ktoré sú prostriedkom na držanie osobného majetku;

d)

spoločnosti, ktoré majú poverených akcionárov alebo akcie na doručiteľa;

e)

podnikateľské subjekty intenzívne využívajúce hotovosť;

f)

vlastnícka štruktúra spoločnosti sa javí ako nezvyčajná alebo nadmerne zložitá so zreteľom na povahu obchodnej činnosti spoločnosti.

2.

Rizikové faktory z hľadiska produktu, služieb, transakcie alebo distribučného kanálu:

a)

súkromné bankovníctvo;

b)

produkty alebo transakcie , ktoré môžu umožňovať, alebo ktoré môžu uprednostňovať anonymitu; [PN 146]

c)

nepriame obchodné vzťahy alebo transakcie bez určitých záruk, napríklad elektronických podpisov ; [PN 147]

d)

prijatá platba od neznámych alebo nepridružených tretích strán;

e)

nové produkty a nové obchodné postupy vrátane nového mechanizmu zavádzania a používanie nových alebo rozvíjajúcich sa technológií v prípade nových, ako aj už existujúcich produktov. [PN 148]

3.

Rizikové faktory z geografického hľadiska:

a)

krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov, ako napríklad na základe verejných vyhlásení FATF, vzájomného hodnotenia alebo podrobných hodnotiacich správ alebo zverejnených následných správ ako krajiny, ktoré nemajú účinné systémy na boj proti praniu špinavých peňazí/financovaniu terorizmu;

b)

krajiny určené na základe dôveryhodných zdrojov ako krajiny s významnými mierami korupcie alebo inej trestnej činnosti;

c)

krajiny, ktoré podliehajú sankciám, embargám alebo podobným opatreniam, ktoré vydala napríklad Únia alebo Organizácia spojených národov; [PN 149]

d)

krajiny poskytujúce finančné prostriedky alebo podporu teroristickým činnostiam alebo krajiny, na ktorých území fungujú určené teroristické organizácie.

PRÍLOHA IIIA

Toto sú druhy opatrení v oblasti zvýšenej povinnej starostlivosti, ktoré by mali členské štáty minimálne vykonávať v súvislosti s článkom 16:

získavať ďalšie informácie o klientovi (napr. zamestnanie, objem aktív, informácie dostupné vo verejných databázach, na internete atď.) a pravidelnejšie aktualizovať identifikačné údaje klienta a skutočného vlastníka;

získavať ďalšie informácie o plánovanom charaktere obchodného vzťahu;

získavať informácie o pôvode finančných prostriedkov klienta alebo o pôvode bohatstva klienta;

získavať informácie o dôvodoch plánovaných alebo uskutočnených transakcií;

získavať povolenie od vrcholového manažmentu na začatie alebo pokračovanie obchodného vzťahu;

vykonávať dôslednejšie monitorovanie obchodného vzťahu zvýšením počtu vykonávaných kontrol, skrátením ich intervalu a výberom vzoriek transakcií, ktoré vyžadujú ďalšie preskúmanie;

vyžadovať, aby sa prvá platba vykonala prostredníctvom účtu otvoreného na meno klienta v banke, ktorá podlieha podobným štandardom povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. [PN 150]

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody, na ktorú sa odkazuje v článku 60.

Smernica 2005/60/ES

Táto smernica

článok 1

článok 1

článok 2

článok 2

článok 3

článok 3

článok 4

článok 4

článok 5

článok 5

 

články 6 až 8

článok 6

článok 9

článok 7

článok 10

článok 8

článok 11

článok 9

článok 12

článok 10 odsek 1

článok 10 písm. d)

článok 10 odsek 2

článok 11

články 13, 14 a 15

článok 12

článok 13

články 16 až 23

článok 14

článok 24

článok 15

článok 16

článok 25

článok 17

článok 18

článok 26

 

článok 27

článok 19

článok 28

 

článok 29

 

článok 30

článok 20

článok 21

článok 31

článok 22

článok 32

článok 23

článok 33

článok 24

článok 34

článok 25

článok 35

článok 26

článok 36

článok 27

článok 37

článok 28

článok 38

článok 29

článok 30

článok 39

článok 31

článok 42

článok 32

článok 40

článok 33

článok 41

článok 34

článok 42

článok 35

článok 43

článok 36

článok 44

článok 37

článok 45

 

článok 46

článok 37a

článok 47

článok 38

článok 48

 

články 49 až 54

článok 39

články 55 až 58

článok 40

článok 41

článok 41a

článok 41b

článok 42

článok 59

článok 43

článok 44

článok 60

článok 45

článok 61

článok 46

článok 62

článok 47

článok 63


Smernica 2006/70/ES

Táto smernica

článok 1

článok 2 ods. 1, 2 a 3

článok 3 ods. 7 písm. d), e) a f)

článok 2 odsek 4

článok 3

článok 4

článok 2 ods. 2 až 8

článok 5

článok 6

článok 7


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/380


P7_TA(2014)0192

Záruka EÚ Európskej investičnej banke na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie strát z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (COM(2013)0293 – C7-0145/2013 – 2013/0152(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/46)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0293),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 209 a 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0145/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a súvisiace vyhlásenie, ktoré je prílohou k zápisnici Coreperu, a ktoré bolo oznámené Európskemu parlamentu listom z toho istého dňa,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0392/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


P7_TC1-COD(2013)0152

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 466/2014/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/381


P7_TA(2014)0193

Genetické zdroje ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Európskej únii (COM(2012)0576 – C7-0322/2012 – 2012/0278(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/47)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0576),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0322/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzskym Senátom, talianskym Senátom a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybárstvo (A7-0263/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 73.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 12. septembra 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0373).


P7_TC1-COD(2012)0278

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o opatreniach na zaistenie súladu pre používateľov Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania v Únii

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 511/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/382


P7_TA(2014)0194

Kontrola technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES (COM(2012)0380 – C7-0186/2012 – 2012/0184(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/48)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0380),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0186/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré predložili v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality francúzsky Senát, cyperský parlament, holandská druhá komora, holandská prvá komora a švédsky parlament, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012 (1)

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0210/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 128.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 2. júla 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0297).


P7_TC1-COD(2012)0184

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o pravidelnej kontrole technického stavu motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel a o zrušení smernice 2009/40/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/45/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/383


P7_TA(2014)0195

Registračné dokumenty pre vozidlá ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá (COM(2012)0381 – C7-0187/2012 – 2012/0185(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/49)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0381),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0187/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality cyperským parlamentom a holandskou druhou komorou a holandskou prvou komorou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012 (1),

po konzultácii s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0199/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2013, s. 128.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 2. júla 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0295).


P7_TC1-COD(2012)0185

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o zmene smernice Rady 1999/37/ES o registračných dokumentoch pre vozidlá

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/46/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/384


P7_TA(2014)0196

Spôsobilosť úžitkových automobilov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cestnej technickej kontrole spôsobilosti úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES (COM(2012)0382 – C7-0188/2012– 2012/0186(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/50)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0382),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 91 Zmluvy o fungovaní EÚ, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0188/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaniu zásad subsidiarity a proporcionality cyperským parlamentom, holandskou druhou komorou, a holandskou prvou komorou, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 12. decembra 2012 (1),

po porade s Výborom regiónov

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 19. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A7-0207/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (2);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 44, 15.2.2012, s. 128.

(2)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 2. júla 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0296).


P7_TC1-COD(2012)0186

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o cestnej technickej kontrole úžitkových vozidiel prevádzkovaných v Únii a o zrušení smernice 2000/30/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/47/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/385


P7_TA(2014)0197

Štatistika železničnej dopravy ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách (COM(2013)0611 – C7-0249/2013 – 2013/0297(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/51)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0611),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0249/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0002/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


P7_TC1-COD(2013)0297

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 91/2003 o štatistike železničnej dopravy, pokiaľ ide o zber údajov o tovare, cestujúcich a nehodách

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 (2) vytvára spoločný rámec pre zostavovanie, odovzdávanie, hodnotenie a šírenie porovnateľnej európskej štatistiky v Únii.

(2)

Komisia potrebuje štatistiky o preprave tovaru a cestujúcich po železnici, aby mohla sledovať a rozvíjať spoločnú dopravnú politiku, ako aj dopravné prvky politiky týkajúcej sa regiónov a transeurópskych sietí.

(3)

Komisia vyžaduje štatistiky o bezpečnosti železníc s cieľom prípravy a sledovania opatrení Únie v oblasti dopravnej bezpečnosti. Európska železničná agentúra zbiera údaje o nehodách podľa štatistickej prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES (3), pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné ukazovatele a spoločné metódy výpočtu nákladov nehôd.

(3a)

Eurostat by mal úzko spolupracovať s Európskou železničnou agentúrou pri zbere údajov o nehodách s cieľom zabezpečiť, aby získané údaje boli zosúladené a v plnej miere porovnateľné. Úloha Európskej železničnej agentúry v oblasti bezpečnosti železníc by sa mala neustále posilňovať. [PN 1]

(4)

Väčšina členských štátov odovzdávajúcich údaje o cestujúcich Komisii (Eurostatu) podľa nariadenia (ES) č. 91/2003 pravidelne poskytovala rovnaké údaje v predbežných a konečných súboroch údajov.

(5)

Pri zostavovaní európskych štatistík by mala existovať rovnováha medzi potrebami používateľov a záťažou respondentov.

(6)

Eurostat vykonal technickú analýzu existujúcich údajov o štatistike železničnej dopravy zozbieraných podľa európskych právnych predpisov, ako aj technickú analýzu politiky jej šírenia, s cieľom čo najviac zjednodušiť rôzne činnosti potrebné na zostavovanie štatistiky pri zachovaní súladu medzi konečným výstupom a súčasnými i budúcimi potrebami používateľov.

(7)

Vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade o skúsenostiach získaných uplatňovaním nariadenia (ES) č. 91/2003 Komisia spomína, že dlhodobý vývoj pravdepodobne povedie k odstráneniu alebo zjednodušeniu údajov zozbieraných podľa nariadenia, a že existuje zámer skrátiť lehotu na odovzdávanie ročných údajov o cestujúcich po železnici. Komisia by mala naďalej pravidelne predkladať správy o spôsobe vykonávania tohto nariadenia. [PN 2]

(8)

Nariadením (ES) č. 91/2003 sa na Komisiu prenášajú právomoci vykonávať niektoré ustanovenia tohto nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) je potrebné, aby sa právomoci prenesené na Komisiu podľa tohto nariadenia zosúladili s článkami 290 a 291 zmluvy.

(9)

S cieľom zohľadniť nový vývoj v členských štátoch a zároveň zachovať harmonizovaný zber údajov o železnici v celej Únii a so zámerom udržať vysokú kvalitu údajov odovzdávaných členskými štátmi sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy delegujú na Komisiu s cieľom prispôsobiť definície a prahové hodnoty na vykazovanie, ako aj obsah príloh, a špecifikovať, aké informácie sa majú poskytovať.

(10)

Je najmä osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni expertov , a aby zohľadnila pozíciu železničného odvetvia . Komisia by Pri príprave a vypracovávaní vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zaistiť súčasné, včasné a náležité predloženie príslušných dokumentov zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 3]

(11)

Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto delegované akty významne nezvyšovali administratívnu záťaž členských štátov a respondentov.

(12)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 91/2003 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikáciu informácií, ktoré sa majú poskytovať na účely správ o kvalite a porovnateľnosti výsledkov a o opatreniach pre šírenie výsledkov Komisiou (Eurostatom) . Tieto Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4). Vzhľadom na ich všeobecný rozsah pôsobnosti by sa pri prijímaní uvedených aktov mal použiť postup preskúmania. [PN 4]

(13)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre európsky štatistický systém.

(14)

Nariadenie (ES) č. 91/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 91/2003 sa mení takto:

(1)

Článok 3 sa mení takto:

a)

V odseku 1 sa vypúšťajú body 24 až 30. [PN 5]

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 10 s cieľom upraviť technické definície uvedené v odseku 1 a poskytnúť doplňujúce definície, keď sú potrebné na zohľadnenie nového vývoja, ktorý si vyžaduje definovanie určitých technických podrobností, ako predpokladu zabezpečenia harmonizácie štatistiky.“

(2)

Článok 4 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa vypúšťajú písmená b), d) a h) a d); [PN 6]

aa)

v odseku 1 sa vkladá toto písmeno:

„ga)

štatistiky o železničnej infraštruktúre (príloha Ga);“ [PN 7]

ab)

vkladá sa tento odsek:

„1a.     Eurostat pri zbere a vyhodnocovaní údajov o nehodách úzko spolupracuje s Európskou železničnou agentúrou (ERA) s cieľom zabezpečiť, aby údaje o nehodách na železnici, ktoré ERA zhromaždila na základe prílohy k smernici Komisie 2009/149/ES  (*1) o bezpečnosti železníc, boli v plnej miere porovnateľné s údajmi o nehodách, ktoré zhromaždil Eurostat v rámci iných druhov dopravy. [PN 8]

(*1)   Smernica Komisie 2009/149/ES z 27. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES, pokiaľ ide o spoločné bezpečnostné indikátory a spoločné metódy na výpočet nákladov v prípade nehôd (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2009, s. 65).“; "

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Podľa príloh A a C členské štáty vykazujú údaje o podnikoch:

a)

ktorých celkový objem nákladnej dopravy je aspoň 200 miliónov tonokilometrov alebo aspoň 500 000 ton;

b)

ktorých celkový objem osobnej dopravy je aspoň 100 miliónov osobokilometrov;

c)

vykazovanie podľa príloh A a C je v prípade objemov nedosahujúcich tieto prahové hodnoty nepovinné.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Podľa prílohy L poskytujú členské štáty v prípade podnikov nedosahujúcich prahové hodnoty uvedené v odseku 2 celkové údaje, ak sa tieto nevykazujú podľa príloh A a C, ako sa uvádza v prílohe L.“;

d)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Komisia je v prípade potreby splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10 delegované akty, pokiaľ ide o úpravu obsahu príloh a prahových hodnôt na účely vykazovania, ako sa uvádza v odsekoch 1 a 3, s cieľom zohľadniť ekonomický a technický vývoj.“; [PN 9]

e)

dopĺňa sa tento odsek:

„6.   Komisia pri vykonávaní právomocí podľa tohto odseku zabezpečí, aby prijaté delegované akty výrazne nezvýšili administratívnu záťaž členských štátov a respondentov.“

(3)

V článku 5 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

administratívne údaje vrátane údajov zozbieraných regulačnými orgánmi, najmä nákladných listov nákladnej železničnej dopravy, ak sú k dispozícii“

(4)

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Šírenie

Štatistiky založené na údajoch uvedených v prílohách A, C, E, F, G , Ga, H a L šíri Komisia (Eurostat) najneskôr 12 mesiacov po skončení obdobia, na ktoré sa výsledky vzťahujú .

Komisia prijíma opatrenia na šírenie výsledkov v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.[PN 10]

(4a)

V článku 8 sa vkladá tento odsek:

„1a.     Členské štáty prijímajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie kvality prenosu údajov.“ [PN 11]

(5)

V článku 8 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.   Na účely tohto nariadenia sa na údaje, ktoré sa majú odovzdávať, vzťahujú kritériá kvality, ktoré sa uvádzajú v článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (*2).

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov spresní modality, štruktúru, periodicitu a porovnateľnosť prvkov štandardných správ o kvalite. Tieto vykonávacie akty budú prijaté v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11.

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164).“"

(6)

Článok 9 sa vypúšťa. nahrádza takto :

„Článok 9

Správa

Do …  (*3) a následne každé tri roky Komisia po konzultáciách s Výborom pre štatistické programy predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia. V správe sa predovšetkým:

a)

zhodnotí prínos pre Úniu, členské štáty a poskytovateľov a používateľov štatistických informácií v predložených štatistikách v pomere k ich nákladom;

b)

zhodnotí kvalita vypracovaných štatistík, najmä pokiaľ ide o stratu údajov spôsobenú odstránením zjednodušeného vykazovania;

c)

určia oblasti, ktoré je možné vylepšiť, ako aj akékoľvek zmeny, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné vzhľadom na získané výsledky.“ [PN 12]

(*3)   Tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. "

(7)

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa na Komisiu prenáša za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 5 sa na Komisii prenáša udeľuje na neurčité obdobie piatich rokov od … (*4). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 13]

3.   Delegovanie právomoci uvedenej v článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie o odvolaní nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom uvedený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

(*4)  Dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúceho nariadenia."

(8)

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*5).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

(9)

Článok 12 sa vypúšťa

(10)

Prílohy B, D, H a I sa vypúšťajú [PN 15]

(11)

Príloha C sa nahrádza, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu

(11a)

Príloha F sa mení takto:

a)

v stĺpci 2 riadku 1 sa v odseku 1dopĺňa táto zarážka:

„—

tonokilometroch“;

b)

v stĺpci 2 riadku 1 sa v odseku 2 dopĺňa táto zarážka:

„—

osobokilometroch“; [PN 16]

c)

v stĺpci 2 sa v riadku 1 dopĺňa táto zarážka:

„—

podiel tonokilometrov nákladnej železničnej dopravy v závislosti od vzdialenosti podľa tohto rozdelenia vzdialeností:

v ≤ 50 km

50 km < v ≤ 150 km

150 km < d ≤ 300 km

300 km < v ≤ 500 km

500 km < v ≤ 750 km

750 km < v ≤ 1 000 km

v > 1 000 km“; [PN 17]

d)

v stĺpci 2 sa riadok 3 nahrádza takto:

„—

pre ‚tony‘ a ‚tonokilometre‘: „každý rok;

pre ‚počet cestujúcich‘ a ‚osobokilometre‘: každých päť rokov“ [PN 18]

(11b)

Vkladá sa táto príloha:

„Príloha Ga

Údaje o železničnej infraštruktúre

1.

počet kilometrov železničnej infraštruktúry vybavenej systémom ERTMS;

2.

dĺžka v kilometroch železničnej siete neustále vybavenej systémom ERTMS (v členskom štáte);

3.

počet cezhraničných bodov železničnej infraštruktúry, ktoré sa používajú pri osobnej doprave častejšie ako každú hodinu, častejšie ako každé dve hodiny a menej často ako každé dve hodiny;

4.

počet cezhraničných železničných bodov, ktoré sa nepoužívajú na osobnú alebo nákladnú železničnú dopravu alebo v ktorých je demontovaná železničná infraštruktúra;

5.

počet bezbariérových staníc prístupných pre osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím.“ [PN 23]

(11c)

Príloha H sa mení takto:

a)

v stĺpci 2 sa v riadku 1 dopĺňa táto zarážka:

„—

počet incidentov (Tabuľka H2)“;

b)

v stĺpci 2 riadku 4 sa odsek 2 nahrádza takto:

Tabuľka H2: počet nehôd a incidentov, na ktorých sa podieľa preprava nebezpečného tovaru“;

c)

v stĺpci 2 riadku 7 odseku 1 sa tretia zarážka nahrádza takto:

„—

nehody na úrovňových križovatkách a nehody, ktoré neboli spôsobené vlakmi“;

d)

v stĺpci 2 riadku 7 odseku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:

„—

celkový počet nehôd a incidentov, na ktorých sa podieľa aspoň jedno železničné vozidlo prepravujúce nebezpečný tovar podľa zoznamu tovaru v prílohe K“;

e)

v stĺpci 2 riadku 7 odseku 2 sa druhá zarážka nahrádza takto:

„—

počet takých nehôd a incidentov, pri ktorých sa uvoľnia nebezpečné látky“ [PN. 19]

(12)

Príloha L sa dopĺňa, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Konsoliduje sa s nariadením (ES) č. 91/2003 do troch mesiacov od jeho uverejnenia. [PN 21]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 zo 16. decembra 2002 o štatistike železničnej dopravy (Ú. v. ES L 14, 21.1.2003, s. 1).

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (smernica o bezpečnosti železníc) (Ú. v. EÚ L 164, 30.4.2004, s. 44).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

PRÍLOHA

„Príloha C

ROČNÉ ŠTATISTIKY OSOBNEJ DOPRAVY – PODROBNÉ VYKAZOVANIE

Zoznam premenných a merné jednotky

Prepravení cestujúci v:

počte cestujúcich

osobokilometroch

Pohyby osobných vlakov vo:

vlakových kilometroch

Lokomotívy vybavené systémom ERTMS v:

počet [PN 22]

Referenčné obdobie

Rok

Frekvencia

Každý rok

Zoznam tabuliek s rozpisom za každú tabuľku

Tabuľka C3: prepravení cestujúci podľa typu prepravy

Tabuľka C4: cestujúci prepravení v medzinárodnej doprave podľa krajiny nástupu a krajiny výstupu

Tabuľka C5: pohyby osobných vlakov

Lehota na odovzdanie údajov

Osem mesiacov po uplynutí referenčného obdobia

Prvé referenčné obdobie

2012

Poznámky

1.

Členenie prepravy je nasledujúce:

vnútroštátna

medzinárodná

2.

V prípade tabuliek C3 a C4 členské štáty oznamujú údaje vrátane informácií o predaji cestovných lístkov mimo vykazujúcej krajiny. Tieto informácie sa môžu získať buď priamo od národných orgánov ostatných krajín alebo prostredníctvom medzinárodných systémov na kompenzáciu cestovných lístkov“

„Príloha L

Tabuľka L.1

ÚROVEŇ DOPRAVNEJ AKTIVITY V NÁKLADNEJ DOPRAVE

Zoznam premenných a merné jednotky

Prepravený tovar v:

tonách spolu

tonokilometroch spolu

Pohyby nákladných vlakov vo:

vlakových kilometroch spolu

Referenčné obdobie

Jeden rok

Frekvencia

Každý rok

Lehota na odovzdanie údajov

Päť mesiacov po uplynutí referenčného obdobia

Prvé referenčné obdobie

201X

Poznámky

Platí len pre podniky s celkovým objemom nákladnej dopravy menším ako 200 miliónov tonokilometrov a menším ako 500 000 ton, ktoré zároveň neoznamujú údaje podľa prílohy A (podrobné vykazovanie).


Tabuľka L.2

ÚROVEŇ DOPRAVNEJ AKTIVITY V OSOBNEJ DOPRAVE

Zoznam premenných a merné jednotky

Prepravení cestujúci v:

počte cestujúcich spolu

osobokilometroch spolu

Pohyby osobných vlakov vo:

vlakových kilometroch spolu

Referenčné obdobie

Jeden rok

Frekvencia

Každý rok

Lehota na odovzdanie údajov

Osem mesiacov po uplynutí referenčného obdobia

Prvé referenčné obdobie

201X

Poznámky

Platí len pre podniky s celkovým objemom osobnej dopravy menej ako 100 miliónov osobokilometrov, ktoré zároveň nevykazujú údaje podľa prílohy C (podrobné vykazovanie)“


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/395


P7_TA(2014)0198

Elektronická fakturácia vo verejnom obstarávaní ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní (COM(2013)0449 – C7-0208/2013 – 2013/0213(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/52)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0449),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0208/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 24. januára 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorné veci a ochranu spotrebiteľov (A7-0004/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 79, 6.3.2014, s. 67.

(2)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


P7_TC1-COD(2013)0213

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/55/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/396


P7_TA(2014)0199

Štrukturálne zisťovania fariem a zisťovanie metód poľnohospodárskej výroby ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1166/2008 o štrukturálnych zisťovaniach fariem a zisťovaní metód poľnohospodárskej výroby, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2018 (COM(2013)0757 – C7-0390/2013 – 2013/0367(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/53)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0757),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0390/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0111/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


P7_TC1-COD(2013)0367

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1166/2008, pokiaľ ide o finančný rámec na obdobie rokov 2014 – 2018

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 378/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/397


P7_TA(2014)0200

Tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (COM(2013)0106 – C7-0048/2013 – 2013/0063(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/54)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0106),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 43 ods. 2 a 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0048/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. júla 2013 (1),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0260/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 327, 12.11.2013, s. 90.


P7_TC1-COD(2013)0063

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 11. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa stanovujú obchodné opatrenia uplatniteľné na určitý tovar vznikajúci spracovaním poľnohospodárskych výrobkov, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 1216/2009 a (ES) č. 614/2009

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 510/2014.)


Príloha k legislatívnemu uzneseniu

Vyhlásenie Komisie k delegovaným aktom

Komisia v súvislosti s týmto nariadením pripomína záväzok, ktorý prijala v odseku 15 rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou, poskytovať Parlamentu úplné informácie a dokumentáciu o svojich zasadnutiach s národnými expertmi v rámci svojej práce na príprave delegovaných aktov.


Streda 12. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/399


P7_TA(2014)0212

Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011 – C7-0025/2012 – 2012/0011(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/55)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0011),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 16 ods. 2 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0025/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré predložili v rámci protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality belgická Poslanecká snemovňa, nemecká Spolková rada, francúzsky Senát, talianska Poslanecká snemovňa a švédsky parlament, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 7. marca 2012 (2),

so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva z 1. októbra 2012,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre právne veci (A7-0402/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.


P7_TC1-COD(2012)0011

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16 ods. 2 a článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (2)

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3),

keďže:

(1)

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajom patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 16 ods. 1 zmluvy sa stanovuje zásada, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú.

(2)

Spracovávanie údajov je určené k tomu, aby slúžilo človeku; zásady a pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov by bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko fyzických osôb mali rešpektovať základné práva a slobody, najmä ich právo na ochranu osobných údajov. Mali by prispieť k dokončeniu budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a hospodárskej únie, k hospodárskemu a sociálnemu pokroku, k posilneniu konvergencie ekonomík v rámci vnútorného trhu a ku prospechu fyzických osôb.

(3)

Úlohou smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (4) je harmonizovať ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním údajov a zabezpečiť voľný tok osobných údajov medzi členskými štátmi.

(4)

Hospodárska a sociálna integrácia, ktorá je dôsledkom fungovania vnútorného trhu, viedla k značnému nárastu cezhraničných tokov. Výmena údajov medzi hospodárskymi a sociálnymi, verejnými a súkromnými aktérmi v Únii vzrástla. Vnútroštátne orgány v členských štátoch sú na základe právnych predpisov Únie povinné spolupracovať a vymieňať si osobné údaje, aby mohli vykonávať svoje povinnosti a úlohy v mene orgánu iného členského štátu.

(5)

Rýchly technologický rozvoj so sebou priniesol nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov. Rozsah zdieľania a zhromažďovania údajov sa výrazne zväčšil. Technológia umožňuje súkromným podnikom a verejným orgánom pri výkone ich činností využívať osobné údaje v doteraz bezprecedentnom rozsahu. Fyzické osoby vo väčšej miere zverejňujú svoje osobné údaje, a to aj v globálnom meradle. Technológia transformovala hospodársky aj sociálny život a žiada si ďalšie zjednodušenie voľného toku údajov v rámci Únie a prenosu do tretích krajín a medzinárodným organizáciám pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany osobných údajov.

(6)

Táto situácia si vyžaduje vytvorenie silného a súdržnejšieho rámca ochrany údajov v Únii, ktorý sa bude intenzívne presadzovať vzhľadom na význam vybudovania dôvery, ktorá umožní rozvoj digitálnej ekonomiky v rámci vnútorného trhu. Fyzické osoby by mali mať kontrolu nad svojimi vlastnými osobnými údajmi a mala by sa posilniť právna a praktická istota pre fyzické osoby, hospodárskych aktérov a verejné orgány.

(7)

Ciele a zásady smernice 95/46/ES zostávajú platné, nepodarilo sa však zabrániť rozdielnosti implementácie ochrany údajov v Únii, právnej neistote a rozšírenému vnímaniu verejnosti, že v súvislosti s ochranou údajov v prípade fyzických osôb existujú značné riziká, najmä v online prostredí. Rozdiely, ktoré existujú v členských štátoch, pokiaľ ide o úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, konkrétne práva na ochranu osobných údajov, môžu brániť vo voľnom toku osobných údajov v Únii. Tieto rozdiely preto môžu predstavovať prekážku pri vykonávaní množstva hospodárskych činností na úrovni Únie, narúšať hospodársku súťaž a brániť orgánom v plnení úloh, ktoré majú vykonávať na základe práva Únie. Tento rozdiel v úrovni ochrany je spôsobený existenciou rozdielov vo vykonávaní a uplatňovaní smernice 95/46/ES.

(8)

Aby sa zabezpečila konzistentná a vysoká úroveň ochrany fyzických osôb a odstránili sa prekážky tokov osobných údajov, musí byť úroveň ochrany osobných práv a slobôd pri spracovávaní týchto údajov rovnaká vo všetkých členských štátoch. Konzistentné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by malo byť zabezpečené v rámci celej Únie.

(9)

Účinná ochrana osobných údajov v rámci Únie si vyžaduje posilnenie a spresnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú a o ich spracovaní rozhodujú, no vyžaduje si aj zodpovedajúce právomoci na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov a zodpovedajúce sankcie voči tým, ktorí v členských štátoch tieto pravidlá porušujú.

(10)

Podľa článku 16 ods. 2 zmluvy má Európsky parlament a Rada právomoc stanovovať pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidiel týkajúcich s voľného pohybu osobných údajov.

(11)

Aby sa zabezpečila konzistentná úroveň ochrany fyzických osôb v Únii a zabránilo sa rozdielom, ktoré sú prekážkou voľného pohybu údajov v rámci vnútorného trhu, je potrebné prijať nariadenie, ktoré by poskytlo právnu istotu a bolo by transparentné pre hospodárskych aktérov vrátane mikropodnikov a malých a stredných podnikov, ktoré by fyzickým osobám vo všetkých členských štátoch poskytlo rovnakú úroveň práv vymáhateľných právnymi prostriedkami a prevádzkovateľom a sprostredkovateľom uložilo povinnosti a zodpovednosti, ktoré by zabezpečilo konzistentné monitorovanie a spracovávanie osobných údajov a ktoré by stanovovalo zodpovedajúce sankcie vo všetkých členských štátoch, ako aj účinnú spoluprácu dozorných orgánov rozličných členských štátov. Aby sa zohľadnila osobitná situácia mikropodnikov a malých a stredných podnikov, toto nariadenie obsahuje aj niekoľko výnimiek. Okrem toho sú inštitúcie a orgány Únie, členské štáty a ich dozorné orgány nabádané k tomu, aby pri uplatňovaní tohto nariadenia zohľadňovali osobitné potreby mikropodnikov a malých a stredných podnikov. Pojem mikropodniky a malé a stredné podniky vychádza z odporúčania Komisie 2003/361/ES (5).

(12)

Ochrana, ktorú toto nariadenie poskytuje, sa týka fyzických osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo bydlisko a vzťahuje sa na spracúvanie osobných údajov. Pokiaľ ide o spracúvanie údajov týkajúcich sa právnických osôb a najmä podnikov vystupujúcich ako právnické osoby vrátane názvu, formy a kontaktných údajov právnickej osoby, takéto právnické osoby sa nemôžu domáhať ochrany poskytovanej týmto nariadením. Toto pravidlo sa uplatňuje aj vtedy, ak názov právnickej osoby obsahuje mená jedného alebo viacerých fyzických osôb.

(13)

Ochrana fyzických osôb by mala byť technologicky neutrálna a nemala by sa odvíjať od použitých techník, inak by vznikalo závažné riziko obchádzania predpisov. Ochrana fyzických osôb by sa mala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov automatizovaným spôsobom, ako aj na ručné spracovávanie, ak sú údaje uchované v informačnom systéme alebo doň majú byť uložené. Súbory alebo komplexy súborov ako aj ich hlavičky, ktoré nie sú štruktúrované podľa špecifických kritérií, nebudú patriť do pôsobnosti tejto smernice.

(14)

Toto nariadenie sa netýka otázok ochrany základných práv a slobôd alebo voľného toku údajov týkajúcich sa činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Únie, a netýka sa ani spracúvania osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, na ktoré sa vzťahuje. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001  (6) , či spracúvania osobných údajov členskými štátmi pri vykonávaní činností v súvislosti so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Únie by sa malo uviesť do súladu s týmto nariadením a uplatňovať v súlade s týmto nariadením . [PN 1]

(15)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na spracovávanie osobných údajov fyzickou osobou, ktoré je výlučne osobnej , rodinnej či súkromnej povahy, ako je korešpondencia a uchovávanie adries alebo súkromný predaj , a ktoré je bez akéhokoľvek zárobkového motívu, a teda nesúvisí so žiadnou profesionálnou alebo komerčnou činnosťou. Výnimka by sa mala uplatňovať aj na prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ktorí poskytujú prostriedky pre spracovávanie osobných údajov na takéto osobné či súkromné činnosti. Toto nariadenie by sa však malo uplatňovať na prevádzkovateľov a sprostredkovateľov, ktorí poskytujú prostriedky na spracovávanie osobných údajov na takéto osobné či súkromné činnosti. [PN 2]

(16)

Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a voľný pohyb takýchto údajov podlieha pôsobnosti osobitného právneho nástroja na úrovni Únie. Toto nariadenie by sa teda nemalo uplatňovať pri spracovávaní na takéto účely. Na údaje spracované verejnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ak sa používajú na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na výkon trestov, by sa mal vzťahovať špecifickejší právny nástroj na úrovni Únie (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov).

(17)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (7), najmä povinnosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb uvedená v článkoch 12 až 15 uvedenej smernice.

(18)

Toto nariadenie umožňuje, aby sa princíp verejného prístupu k oficiálnym dokumentom zohľadnil pri uplatňovaní ustanovení tohto nariadenia. Osobné údaje v dokumentoch v držbe verejného orgánu alebo verejného subjektu môže tento orgán alebo subjekt sprístupniť súlade s právom Únie alebo členského štátu o prístupe verejnosti k úradným dokumentom, ktoré zosúlaďuje právo na ochranu údajov s právom na prístup verejnosti k úradným dokumentom a predstavuje spravodlivú rovnováhu rôznych zúčastnených záujmov. [PN 3]

(19)

Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s činnosťami zariadenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením bez ohľadu na to, či sa samotné spracovanie realizuje v Únii alebo nie. Zariadenie znamená efektívny a skutočný výkon činnosti. Právna forma takéhoto zariadenia, či už ide o pobočku alebo dcérsku spoločnosť s právnou subjektivitou, nie je v tomto ohľade určujúcim faktorom.

(20)

Aby sa zabezpečilo, že fyzické osoby nebudú zbavené ochrany, na ktorú majú na základe tohto nariadenia právo, toto nariadenie by sa malo uplatňovať na spracovanie osobných údajov dotknutých osôb s bydliskom v Únii vykonávané prevádzkovateľom, ktorý nemá sídlo v Únii, ak spracovanie súvisí s ponukou tovaru alebo služieb bez ohľadu na to, či sa spája s platbami alebo nie, týmto dotknutým osobám alebo so sledovaním správania týchto dotknutých osôb. Aby bolo možné určiť, či takýto prevádzkovateľ ponúka tovar alebo služby takýmto dotknutým osobám v Únii, malo by sa zistiť, či je zrejmé, že prevádzkovateľ počíta s ponukou služieb dotknutým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch v Únii. [PN 4]

(21)

Na určenie toho, či spracúvanie údajov možno pokladať za „sledovanie správania dotknutých osôb dotknutej osoby, malo by sa zistiť, či je pohyb fyzických osôb na internete sledovaný prostredníctvom techník , bez ohľadu na pôvod údajov, alebo sa o nich zbierajú iné údaje vrátane z verejných registrov a oznámení Únie, ktoré sú prístupné mimo Únie, vrátane úmyslu použiť alebo potenciálne následne použiť techniky spracovania údajov, pomocou ktorých je fyzickej osobe pridelený „profil“ na účely prijatia rozhodnutia týkajúceho sa tejto osoby alebo na účely analýzy či predvídania osobných preferencií, správania a zvykov tejto osoby. [PN 5]

(22)

Ak sa podľa medzinárodného práva uplatňujú vnútroštátne právne predpisy niektorého členského štátu, toto nariadenie by sa malo uplatniť aj na prevádzkovateľa, ktorý nemá sídlo v Únii, napríklad na diplomatickom zastúpení alebo konzuláte členského štátu.

(23)

Zásady ochrany údajov by sa mali uplatňovať na všetky informácie týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby. Na určenie toho, či je osoba určiteľná, by sa mali brať do úvahy všetky prostriedky, pri ktorých existuje primeraná pravdepodobnosť, že ich využije prevádzkovateľ alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu alebo vyčlenenie príslušnej osoby. priamo alebo nepriamo . S cieľom zistiť, či v prípade prostriedkov existuje primeraná pravdepodobnosť, že budú použité na identifikáciu jednotlivca, mali by sa vziať do úvahy všetky objektívne faktory, ako sú náklady a množstvo času potrebné na identifikáciu, pričom sa berú do úvahy dostupné technológie a technologický rozvoj v čase spracovania. Zásady ochrany údajov by sa preto nemali uplatňovať na anonymné údaje, ktoré sú považované za anonymizované takým spôsobom, že dotknutá osoba už nie je určiteľná , čiže informácie, ktoré sa netýkajú určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby . Toto nariadenie sa preto netýka spracovania takýchto anonymných údajov vrátane údajov na štatistické a výskumné účely . [PN 6]

(24)

Pri používaní online služieb môžu byť fyzickým osobám pridelené online Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na spracovanie zahŕňajúce identifikátory, ktoré sú generované prístrojmi, aplikáciami, nástrojmi a protokolmi, ako je IP adresa alebo cookies týchto služieb. Tieto môžu zanechávať stopy, ktoré môžu byť v kombinácii s jedinečnými identifikátormi a inými informáciami získanými zo serverov použité na vytvorenie profilov fyzických osôb a na ich identifikáciu. Vyplýva z toho, že identifikačné čísla, lokalizačné údaje, online identifikátory alebo iné osobitné faktory nemusia byť nutne ako také pokladané za všetkých okolností za osobné údaje a štítky na rádiofrekvenčnú identifikáciu, ak sa tieto identifikátory netýkajú určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby . [PN 7]

(25)

Súhlas by mal byť daný výslovne pomocou vhodnej metódy, ktorá umožňuje slobodne poskytnúť špecifické a informované vyjadrenie o želaní dotknutej osoby, a to buď vo forme stanoviska alebo prostredníctvom výslovného prejavu vôle na základe rozhodnutia dotknutej osoby, a ktorá zabezpečuje, že jednotlivci sú si vedomí, že dávajú súhlas na spracovanie osobných údajov – prostredníctvom zakliknutia . Výslovný prejav vôle by mohol zahŕňať zakliknutie rámika pri návšteve internetovej stránky alebo podaním podanie iného vyjadrenia alebo vykonaním vykonanie inej činnosti, ktorá v tomto kontexte jasne znamená, že dotknutá osoba súhlasí s navrhovaným spracovaním jej osobných údajov. Nereagovanie , samotné použitie služby alebo nečinnosť sa preto nepokladajú za vyslovenie súhlasu. Súhlas by sa mal vzťahovať na každé spracovanie vykonávané na ten istý účel alebo účely. Ak má dotknutá osoba vyjadriť súhlas na základe elektronickej požiadavky, požiadavka musí byť jasná, stručná a bez zbytočného prerušenia používania služby, na ktorú sa poskytuje. [PN 8]

(26)

Osobné údaje týkajúce sa zdravia by mali zahŕňať najmä všetky údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, informácie o registrácii fyzickej osoby na poskytovanie zdravotníckych služieb, informácie o platbách alebo nároku na zdravotnú starostlivosť týkajúce sa fyzickej osoby, číslo, symbol alebo osobitný údaj, ktorý bol fyzickej osobe priradený na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby na zdravotné účely, všetky informácie získané o fyzickej osobe počas poskytovania zdravotníckych služieb, informácie získané na základe vykonávania testov alebo prehliadok častí organizmu alebo telesných substancií vrátane biologických vzoriek, identifikácia osoby ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti fyzickej osobe, alebo akékoľvek informácie napr. o chorobe, zdravotnom postihnutí, riziku ochorenia, lekárskej anamnéze, klinickej liečbe, alebo o aktuálnom fyziologickom alebo biomedickom stave dotknutej osoby bez ohľadu na zdroj týchto informácií, či už pochádzajú od lekára alebo zdravotníka, z nemocnice, zo zdravotného prístroja alebo z vykonania diagnostického testu in vitro.

(27)

Hlavné zariadenie prevádzkovateľa v Únii by sa malo určiť podľa objektívnych kritérií a malo by zahŕňať efektívne a skutočné vykonávanie riadiacich činností stanovujúcich hlavné rozhodnutia týkajúce sa účelu, podmienok a prostriedkov spracúvania na trvalom základe. Toto kritérium by nemalo byť závislé od toho, či sa spracúvanie osobných údajov skutočne vykonáva na tomto mieste, existencia a použitie technických prostriedkov a technológií spracúvania osobných údajov alebo spracovateľských činností nepredstavujú sami osebe takéto hlavné ústredie a preto nie sú určujúcimi kritériami pre hlavné ústredie. Ústredím sprostredkovateľa by malo byť miesto jeho administratívneho sídla v Únii.

(28)

Skupina podnikov by mala pozostávať z kontrolujúceho podniku a ním kontrolovaných podnikov, pričom kontrolujúci podnik by mal byť podnikom, ktorý môže vykonávať dominantný vplyv na podniky napr. v dôsledku toho, že ich vlastní, v dôsledku finančnej účasti alebo pravidiel upravujúcich činnosť podniku alebo v dôsledku právomoci implementovať pravidlá ochrany osobných údajov.

(29)

Osobitnú ochranu osobných údajov si zasluhujú deti, keďže si môžu byť v menšej miere vedomé rizík, dôsledkov, záruk a práv súvisiacich so spracovávaním osobných údajov. Na určenie toho, kedy sa fyzická osoba pokladá za dieťa, by toto nariadenie malo prevziať definíciu stanovenú v Dohovore OSN o právach dieťaťa. Ak sa spracovanie údajov v súvislosti s ponukou tovarov alebo služieb adresovanej priamo dieťaťu zakladá na súhlase dotknutej osoby, u dieťaťa mladšieho ako 13 rokov by mal udeliť súhlas alebo ho schváliť rodič dieťaťa či jeho zákonný zástupca. Ak je zamýšľaný adresát dieťa, mal by sa použiť jazyk primeraný jeho veku. Iné dôvody zákonného spracovania, ako je verejný záujem, by mali zostať v platnosti, napríklad na spracovanie v rámci preventívnych alebo poradenských služieb, ktoré sú ponúkané priamo dieťaťu. [PN 9]

(30)

Každé spracovanie osobných údajov musí byť zákonné, spravodlivé a transparentné vo vzťahu k dotknutým fyzickým osobám. Najmä osobitné dôvody, pre ktoré sa údaje spracúvajú, by mali byť presné a legitímne a stanovené už v čase zhromažďovania údajov. Údaje by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na minimum nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje spracúvajú; to si vyžaduje najmä zabezpečenie, aby množstvo zhromaždených údajov nebolo neúmerné a aby obdobie, počas ktorého sa tieto údaje uchovávajú, bolo obmedzené na prísne minimum. Osobné údaje by mali byť spracované len vtedy, ak účel spracovania nebolo možné dosiahnuť inými prostriedkami. Mali by sa prijať všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo vymazanie alebo oprava nepresných údajov. Prevádzkovateľ by mal stanoviť lehoty na výmaz alebo pravidelné prehodnotenie, aby sa zabezpečilo, že údaje nebudú uchovávané dlhšie, než je to nutné.

(31)

Aby bolo spracúvanie zákonné, osobné údaje by sa mali spracúvať na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na nejakom inom legitímnom základe, ktorý je stanovený v právnych predpisoch, a to buď v tomto nariadení alebo v iných právnych predpisoch Únie alebo príslušného členského štátu, ako je to uvedené v tomto nariadení. V prípade dieťaťa alebo osoby, ktorá nená právnu spôsobilosť, mali by sa podmienky, za ktorých táto osoba vyjadruje alebo schvaľuje súhlas, určiť podľa príslušných právnych predpisov Únie alebo členského štátu. [PN 10]

(32)

Ak je spracovanie založené na súhlase dotknutej osoby, malo by byť povinnosťou prevádzkovateľa preukázať, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas s operáciami spracovania údajov. Najmä v súvislosti s písomným vyhlásením v inej záležitosti by záruky mali zabezpečovať, že dotknutá osoba si je vedomá, že dáva súhlas a v akom rozsahu ho udeľuje. Na dodržanie zásady minimalizácie údajov by sa dôkazné bremeno okrem nevyhnutných prípadov nemalo chápať ako požiadavka na pozitívnu identifikáciu dotknutých osôb. Podobne ako v prípade podmienok občianskeho práva (napr. smernica Rady 93/13/EHS  (8) ), postupy v oblasti ochrany údajov by mali byť čo najzreteľnejšie a najtransparentnejšie. Nemali by obsahovať skryté ani znevýhodňujúce ustanovenia. Nemožno poskytnúť súhlas na spracovanie osobných údajov tretích osôb. [PN 11]

(33)

Aby sa zabezpečilo, že vyjadrenie súhlasu bude dobrovoľné, malo by sa ozrejmiť, že súhlas neposkytuje platný právny základ, ak fyzická osoba nemohla vykonať riadnu a slobodnú voľbu, a teda následne nemôže odmietnuť alebo odvolať súhlas bez nepriaznivých následkov. Je to tak najmä v prípade, keď prevádzkovateľ je orgán verejnej moci, ktorý môže z úradnej moci uložiť povinnosť a súhlas tak nemožno pokladať za dobrovoľne udelený. Použitie predvolených možností, ktoré musí dotknutá osoba zmeniť, ak chce voči spracovaniu údajov namietať, ako sú napríklad vopred zaškrtnuté políčka, nevyjadruje dobrovoľne udelený súhlas. Súhlas so spracovaním dodatočných osobných údajov, ktoré nie sú nevyhnutné na poskytovanie služby, by sa na používanie služby nemal vyžadovať. Ak sa súhlas vezme späť, môže sa tým umožniť ukončenie alebo nevykonávanie služby, ktorá od údajov závisí. V prípade, že ukončenie zamýšľaného účelu nie je jasné, prevádzkovateľ by mal v pravidelných intervaloch poskytovať dotknutej osobe informácie o spracúvaní a požiadať o opätovné potvrdenie jej súhlasu. [PN 12]

(34)

Súhlas by nemal byť platným právnym dôvodom na spracovanie osobných údajov, ak medzi postavením dotknutej osoby a prevádzkovateľa existuje jednoznačný nepomer. Týka sa to najmä situácie, keď je dotknutá osoba závislá od prevádzkovateľa, okrem iného, keď osobné údaje zamestnancov sú spracúvané zamestnávateľom v súvislosti s ich zamestnávaním. Ak je prevádzkovateľom verejný orgán, nepomer by nastal iba pri určitých operáciách spracovania údajov, pri ktorých verejný orgán môže uložiť zo svojej úradnej moci povinnosť a súhlas tak nemožno pokladať za dobrovoľne udelený z hľadiska záujmov dotknutej osoby. [PN 13]

(35)

Spracovanie by malo byť zákonné, ak je potrebné v súvislosti s plnením zmluvy alebo s úmyslom uzatvoriť zmluvu.

(36)

Ak sa spracúvanie údajov vykonáva v súlade so zákonnými povinnosťami, ktoré má prevádzkovateľ, alebo ak spracovanie je potrebné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo na výkon úradnej moci, právny základ pre spracovanie by mal existovať v práve Únie alebo v práve niektorého členského štátu, a tento právny základ by mal spĺňať požiadavky charty týkajúce sa obmedzenia práv a slobôd. Mali by v tom byť zahrnuté aj kolektívne zmluvy, ktoré by mohli byť podľa vnútroštátneho práva uznané za zmluvy so všeobecnou platnosťou.  V právnych predpisoch Únie alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch by malo byť takisto stanovené, či prevádzkovateľom vykonávajúcim úlohu vo verejnom záujme alebo z úradnej moci by mala byť verejná správa, alebo iná fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa vzťahuje verejné alebo súkromné právo, ako napríklad profesijné združenie. [PN 14]

(37)

Spracovanie osobných údajov sa musí považovať za rovnako zákonné tam, kde je potrebné na účely ochrany záujmu, ktorý je zásadný pre život dotknutej osoby.

(38)

Oprávnené záujmy prevádzkovateľa alebo v prípade zverejnenia tretej strany, ktorej sa údaje poskytujú, môžu poskytnúť právny základ pre spracovanie údajov, ak spĺňajú primerané očakávania dotknutej osoby na základe jej vzťahu s prevádzkovateľom a  ak nad nimi neprevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby. Tu by bolo potrebné vykonávať podrobnejšie posúdenie, najmä ak je dotknutou osobou dieťa, keďže deti majú nárok na osobitnú ochranu. Ak záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby neprevažujú, malo by sa predpokladať, že spracovanie obmedzené na pseudonymné údaje spĺňa primerané očakávania dotknutej osoby založené na jej vzťahu s prevádzkovateľom. Dotknutá osoba by mala mať právo bezplatne namietať voči spracovaniu z dôvodov jej konkrétnej situácie. Aby sa zabezpečila transparentnosť, prevádzkovateľ by mal byť povinný výslovne informovať dotknutú osobu o oprávnených záujmoch, ktoré spracúvaním sleduje, a o jej práve namietať, a mal by byť takisto povinný zdokumentovať tieto oprávnené záujmy. Záujmy a základné práva dotknutej osoby by mohli byť nadradené záujmom prevádzkovateľa údajov najmä vtedy, ak sa osobné údaje spracúvajú za okolností, keď dotknuté osoby primerane neočakávajú ďalšie spracúvanie. Keďže je úlohou zákonodarcu stanoviť pre verejné orgány v právnych predpisoch právny základ pre spracovanie údajov, tento právny základ by sa nemal vzťahovať na spracúvanie verejnými orgánmi pri plnení ich úloh. [PN 15]

(39)

Spracúvane údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom a primeranom na účely zaistenia siete informačnej bezpečnosti, t. j. schopnosti siete alebo informačného systému s daným stupňom spoľahlivosti zabezpečiť, že sieť alebo systém odolá odolať poruchám alebo nezákonnému úmyselnému narušeniu, ktoré ovplyvňujú disponibilitu, autenticitu, integritu a dôvernosť uložených alebo prenesených údajov, spolu s bezpečnosťou súvisiacich služieb ponúkaných alebo dostupných prostredníctvom týchto sietí a systémov verejnými orgánmi, jednotkami reakcie na núdzové počítačové situácie (CERTs), jednotkami pre riešenie počítačových incidentov (CSIRTs), poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb a poskytovateľmi bezpečnostných technológií a služieb predstavuje oprávnený záujem dotknutého prevádzkovateľa údajov. Takýto oprávnený záujem by mohol spočívať napríklad v zabránení v neoprávnenom prístupe k elektronickým komunikačným sieťam, v zabránení šíreniu poškodzujúcich programových kódov, v zastavení útokov vo forme cieleného preťaženia serverov („denial of service“), ako aj v zabránení poškodzovaniu počítačových a elektronických komunikačných systémov. Táto zásada sa uplatňuje aj na spracúvanie osobných údajov s cieľom obmedziť zneužívanie prístupu k verejne prístupným sieťovým alebo informačným systémom a ich využívanie, ako je napríklad zverejnenie elektronických identifikátorov na čiernej listine. [PN 16]

(39a)

Ak záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby neprevažujú, malo by sa predpokladať, že prevencia alebo obmedzenie škôd na strane prevádzkovateľa údajov sa vykonali v oprávnenom záujme prevádzkovateľa údajov, alebo v prípade zverejnenia v oprávnenom záujme tretej strany, ktorej sa údaje poskytli, a že boli splnené primerané očakávania dotknutej osoby založené na jej vzťahu s prevádzkovateľom. Rovnaká zásada sa uplatňuje aj pri presadzovaní právnych nárokov voči dotknutej osobe, ako je napríklad vymáhanie dlhov, náhrada škody a náprava. [PN 17]

(39b)

Ak záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby neprevažujú, malo by sa predpokladať, že spracovanie osobných údajov na účely priameho marketingu vlastných alebo podobných produktov a služieb, alebo na účely priameho poštového marketingu by sa mali vykonať v oprávnenom záujme prevádzkovateľa, alebo v prípade zverejnenia v oprávnenom záujme tretej strany, ktorej sa údaje poskytli, a že boli splnené primerané očakávania dotknutej osoby založené na jej vzťahu s prevádzkovateľom, ak bola poskytnutá jasne viditeľná informácia o práve vzniesť námietku a o zdroji osobných údajov. Malo by sa všeobecne mať za to, že spracovanie kontaktných obchodných údajov sa vykonalo v oprávnenom záujme prevádzkovateľa, alebo v prípade zverejnenia v oprávnenom záujme tretej strany, ktorej sa údaje poskytli, a že boli splnené primerané očakávania dotknutej osoby založené na jej vzťahu s prevádzkovateľom. To isté by malo platiť pre spracovanie osobných údajov, ktoré zjavne zverejnila dotknutá osoba. [PN 18]

(40)

Spracúvanie osobných údajov na iné účely by malo byť povolené len vtedy, ak je toto spracúvanie v súlade s účelmi, na ktoré boli údaje pôvodne zhromaždené, najmä ak spracúvanie je potrebné na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely. V prípadoch, v ktorých tento iný účel nie je v súlade s pôvodným účelom, na ktorý boli údaje zhromaždené, prevádzkovateľ by mal získať súhlas dotknutej osoby na tejto iný účel alebo by mal spracovanie vykonať na základe iného legitímneho dôvodu zákonného spracúvania, a to najmä ak je takýto dôvod stanovený v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha. V každom prípade by sa malo zabezpečiť uplatnenie zásad stanovených v tomto nariadení a najmä povinnosti informovať dotknutú osobu o týchto iných účeloch. [PN 19]

(41)

Osobitnú ochranu je potrebné poskytnúť pri osobných údajoch, ktoré sú svojou povahou zvlášť citlivé a exponované v súvislosti so základnými právami alebo právom na súkromie. Takéto údaje by sa nemali spracúvať, pokým k tomu dotknutá osoba nedá výslovne súhlas. Mali by sa však stanoviť výslovné výnimky z tohto zákazu v súvislosti s osobitnými potrebami, najmä ak sa spracúvanie vykonáva v rámci legitímnych činností určitými združeniami alebo nadáciami, ktoré sa zasadzujú o základné slobody. [PN 20]

(42)

Výnimka zo zákazu spracúvania citlivých kategórií údajov by sa mala povoliť aj v prípade, že existujú pre to zákonné dôvody – s výhradou primeraných záruk ochrany osobných údajov a iných základných práv – ak takéto konanie je odôvodnené verejným záujmom a najmä na zdravotné účely vrátane verejného zdravia, sociálnej ochrany a riadenia poskytovania zdravotníckych služieb, zvlášť ak sa takto zabezpečí kvalita a nákladová efektívnosť postupov používaných pri uplatňovaní nárokov v rámci systému zdravotného poistenia, alebo na účely historické, štatistické a vedeckovýskumné alebo pre archivárske služby . [PN 21]

(43)

Okrem toho, spracovanie osobných údajov oficiálnymi orgánmi na dosiahnutie cieľov oficiálne uznaných náboženských združení – cieľov stanovených v ústave alebo v medzinárodnom verejnom práve – sa vykonáva z dôvodov verejného záujmu.

(44)

Tam, kde si počas volebných aktivít fungovanie demokratického systému v niektorom členskom štáte vyžaduje, aby politické strany zhromažďovali údaje o politických názoroch ľudí, môže byť spracovanie týchto údajov povolené z dôvodov verejného záujmu, a to za predpokladu, že sú poskytnuté náležité záruky.

(45)

Ak údaje spracúvané prevádzkovateľom nedovoľujú prevádzkovateľovi identifikovať fyzickú osobu, prevádzkovateľ nie je povinný získať dodatočné informácie na identifikovanie dotknutej osoby výlučne na to, aby dosiahol súlad s niektorým ustanovením tohto nariadenia. V prípade žiadosti o prístup k údajom má mať prevádzkovateľ právo žiadať dotknutú osobu o ďalšie informácie, ktoré mu umožnia lokalizovať osobné údaje, ktoré táto osoba hľadá. Ak je možné, aby dotknutá osoba takéto údaje poskytla, prevádzkovatelia by nemali mať možnosť dovolávať sa nedostatku informácií ako dôvodu zamietnutia žiadosti o prístup. [PN 22]

(46)

Zásada transparentnosti si vyžaduje, aby všetky informácie určené verejnosti alebo dotknutej osobe boli ľahko prístupné a ľahko pochopiteľné a napísané jasne a jednoducho. Týka sa to najmä situácií, ako je online reklama, v ktorých veľký počet účastníkov a technologická komplexnosť sťažujú dotknutej osobe zistiť a pochopiť, či osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, boli zhromaždené, kým a na aké účely. Keďže deťom prislúcha osobitná ochrana, všetky informácie a každá komunikácia, pri ktorej sa spracovanie zameriava osobitne na dieťa, by mali byť napísané jasne a jednoducho, aby ich dieťa mohlo jednoducho pochopiť.

(47)

Mali by sa stanoviť spôsoby, ktoré by dotknutej osobe uľahčili uplatnenie jej práv stanovených v tomto nariadení, vrátane mechanizmov pre vyžiadanie si na získanie bezplatného prístupu k údajom, ich opravu, výmaz a na uplatnenie práva namietať. Prevádzkovateľ by mal byť povinný odpovedať na žiadosť dotknutej osoby v stanovenej primeranej lehote a uviesť dôvody v prípade, že nemôže vyhovieť žiadosti dotknutej osoby. [PN 23]

(48)

Zásady spravodlivého a transparentného spracúvania vyžadujú, aby dotknutá osoba bola informovaná najmä o existencii operácie spracovania a je jej účeloch, o tom, ako dlho budú údaje na každý účel pravdepodobne uchované , ak sa údaje majú poslať tretím stranám alebo do tretích krajín, o existencii opatrení na podávanie námietok a práva na prístup, opravu a výmaz a o práve namietať. Ak sa údaje zhromažďujú od dotknutej osoby, dotknutá osoba by mala byť informovaná aj o tom, či je povinná údaje poskytnúť, a o následkoch v prípade, že tieto údaje neposkytne. Tieto informácie by sa mali poskytovať – čo môže tiež znamenať ľahko sprístupňovať – dotknutej osobe po poskytnutí zjednodušených informácií vo forme štandardizovaných piktogramov. Malo by to tiež znamenať, že osobné údaje sa spracúvajú spôsobom, ktorý dotknutej osobe efektívne umožňuje uplatňovať svoje práva. [PN 24]

(49)

Informácie súvisiace so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby by sa dotknutej osobe mali poskytnúť v čase zhromaždenia údajov alebo, ak údaje nie sú zhromaždené od dotknutej osoby, v primeranej lehote v závislosti od okolností prípadu. Ak možno údaje legitímne poskytnúť inému príjemcovi, dotknutá osoba by mala byť informovaná o tom, kedy boli údaje prvýkrát poskytnuté tomuto príjemcovi.

(50)

Nie je však potrebné túto povinnosť uložiť, ak dotknutá osoba už tieto informácie pozná , ak uloženie alebo poskytnutie údajov je výslovne stanovené v právnych predpisoch, alebo ak poskytnutie informácií dotknutej osobe nie je možné alebo by si vyžiadalo vynaloženie neprimeraného úsilia. Posledná situácia by sa mohla týkať najmä spracovania na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely; v tejto súvislosti možno zohľadniť počet dotknutých osôb, vek údajov a všetky prijaté kompenzačné opatrenia. [PN 25]

(51)

Každá osoba by mala mať právo na prístup k údajom, ktoré boli o nej zhromaždené, a toto právo aj jednoducho uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracovania a mohla si ju overiť. Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania údajov, akú dlhú odhadovanú dobu budú uchovávané, ktorí príjemcovia údajov ich dostanú, aká je všeobecná logika spracúvania údajov a aké môžu byť následky takéhoto spracovania, aspoň v prípadoch, v ktorých sa spracovania opiera o profilovanie. Toto právo by sa nemalo nepriaznivo dotknúť práv a slobôd iných, ani obchodných tajomstiev alebo práv duševného vlastníctva a najmä , napríklad autorských práv týkajúcich sa ochrany softvéru. Výsledkom týchto obáv by však nemalo byť odmietnutie poskytnutia akýchkoľvek informácií dotknutej osobe. [PN 26]

(52)

Prevádzkovateľ by mal použiť všetky primerané opatrenia na overenie totožnosti dotknutej osoby žiadajúcej o prístup k údajom, najmä v súvislosti s online službami a online identifikátormi. Prevádzkovateľ by nemal uchovávať osobné údaje len preto, aby bol schopný reagovať na prípadné žiadosti.

(53)

Každá osoba by mala mať právo nechať opraviť osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, a právo byť zabudnutá na výmaz , ak uchovávanie takýchto údajov nie je v súlade s týmto nariadením. Dotknuté osoby by mali mať najmä právo, aby ich osobné údaje boli vymazané a už viac neboli spracúvané, ak údaje už nie sú potrebné v súvislosti s účelmi, na ktoré boli zhromaždené alebo inak spracúvané, ak dotknuté osoby stiahli svoj súhlas s ich spracovaním, ak namietajú voči spracovaniu osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, alebo ak spracovanie ich osobných údajov nie je v súlade s týmto nariadením z iných dôvodov. Toto právo je relevantné hlavné v situácii, v ktorej dotknutá osoba dala súhlas ako dieťa, teda v tom čase si ešte nebola plne vedomá rizík spojených so spracúvaním, a neskôr chce takéto osobné údaje odstrániť, najmä z internetu. Ďalšie uchovávanie údajov by malo byť povolené v prípadoch, ak je potrebné na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely, z dôvodu verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, na uplatnenie slobody prejavu, ak sa to vyžaduje v právnych predpisoch alebo ak existuje dôvod pre na obmedzenie spracúvania údajov namiesto ich vymazania. Právo na výmaz by sa taktiež nemalo uplatňovať v prípade, ak je uchovávanie osobných údajov potrebné na plnenie zmluvy s dotknutou osobou, alebo ak existuje zákonná povinnosť tieto údaje uchovávať. [PN 27]

(54)

Aby sa posilnilo právo byť zabudnutý na výmaz v online prostredí, malo by sa rozšíriť právo na výmaz, a to tak, že by prevádzkovateľ, ktorý osobné údaje zverejnil bez zákonného opodstatnenia , bol povinný informovať tretie strany, ktoré takéto údaje spracúvajú, o tom, že dotknutá osoba ich žiada, aby vymazali akékoľvek odkazy na tieto osobné údaje, ich kópie alebo replikácie. Aby sa táto informácia zabezpečila, prevádzkovateľ by mal prijať všetky primerané kroky vrátane technických opatrení v súvislosti s údajmi určenými na zverejnenie, za ktoré je tento prevádzkovateľ zodpovedný. V súvislosti so zverejnením osobných údajov treťou stranou by sa mal za zodpovedného za toto zverejnenie pokladať prevádzkovateľ, ak prevádzkovateľ takéto zverejnenie treťou stranou povolil prijať všetky potrebné kroky na vymazanie údajov, a to aj tretími stranami, bez toho, aby bolo dotknuté právo dotknutej osoby žiadať náhradu . [PN 28]

(54a)

Údaje, ktoré napadla dotknutá osoba a ktorých presnosť alebo nepresnosť sa nedá určiť, by sa mali blokovať, kým sa problém nevyrieši. [PN 29]

(55)

Na ďalšie posilnenie kontroly nad údajmi dotknutej osoby a práva na prístup by dotknutá osoba tam, kde sa osobné údaje spracúvajú elektronickými prostriedkami a štruktúrovaným spôsobom v bežne používanom formáte, mala mať právo získať kópiu údajov, ktoré sa jej týkajú, a to v bežne používanom elektronickom formáte. Dotknutá osoba by takisto mala mať právo prenášať tieto údaje, ktoré poskytla, z jednej automatizovanej aplikácie, ako je sociálna sieť, do inej. Prevádzkovatelia údajov by sa mali nabádať, aby vyvinuli interoperabilné formáty, ktoré umožnia prenositeľnosť údajov. Tento postup by sa mal uplatniť, ak dotknutá osoba poskytla údaje do automatizovaného systému spracovania na základe jej súhlasu alebo v rámci plnenia zmluvy. Poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti by nemali prevod týchto údajov stanoviť ako povinnú podmienku poskytovania svojich služieb. [PN 30]

(56)

V prípade, že by osobné údaje mohli byť zákonne spracované na ochranu životných záujmov dotknutej osoby alebo z dôvodu verejného záujmu, pri výkone úradnej moci alebo na základe oprávnených záujmov prevádzkovateľa, dotknutá osoba by mala mať aj v takom prípade právo namietať proti spracovaniu akýchkoľvek údajov, ktoré sa jej týkajú , a to bezplatne a spôsobom, ktorý možno ľahko a účinne odvolať . Dôkazné bremeno by malo spočívať na prevádzkovateľovi a ten by mal preukázať oprávnené záujmy, ktoré môžu prevažovať nad záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby. [PN 31]

(57)

Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, dotknutá osoba by mala mať právo namietať proti takému spracovaniu, a to bezplatne a jednoduchým a účinným spôsobom prevádzkovateľ by to mal dotknutej osobe výslovne ponúknuť zrozumiteľným spôsobom a formou, pričom použije jasný a jednoduchý jazyk a mal by to jasne odlíšiť od ostatných informácií . [PN 32]

(58)

Bez toho, aby bola dotknutá zákonnosť spracovania údajov, každá fyzická osoba by mala mať právo, aby sa na ňu nevzťahovalo opatrenie založené na profilovaní prostredníctvom automatizovaného spracovania. Takéto opatrenie namietať proti profilovaniu. Profilovanie, ktoré vedie k opatreniam s právnymi dôsledkami týkajúcimi sa dotknutej osoby, alebo podobne významne ovplyvňuje záujmy, práva alebo slobody dotknutej osoby, by však malo byť povolené len vtedy , ak je výslovne povolené v právnych predpisoch, vykonáva sa v rámci uzatvorenia alebo plnenia zmluvy alebo ak dotknutá osoba dala svoj súhlas. V každom prípade by takéto spracúvanie malo podliehať primeraným zárukám vrátane povinnosti výslovného informovania dotknutej osoby, práva vymôcť zásah posúdenie ľudského činiteľa a pravidla, že takéto opatrenie by sa nemalo týkať detí. Takéto opatrenia by nemali viesť k diskriminácii jednotlivcov z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu, politických názorov, náboženstva alebo presvedčenia, členstva v odboroch, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. [PN 33]

(58a)

Profilovanie založené výhradne na spracovaní pseudonymných údajov by nemalo významne ovplyvniť záujmy, práva alebo slobody dotknutej osoby. Ak profilovanie, či už na základe jedného zdroja pseudonymných údajov alebo skupiny pseudonymných údajov z rôznych zdrojov, umožňuje prevádzkovateľovi priradiť pseudonymné údaje ku konkrétnej dotknutej osobe, spracované údaje by sa už nemali považovať za pseudonymné. [PN 34]

(59)

Únia alebo členské štáty môžu zaviesť obmedzenia osobitných zásad a práva na informovanie, na prístup, opravu a výmaz alebo práva na prenosnosť prístup a získanie údajov, práva namietať, opatrení založených na profilovaní práva spojeného s profilovaním , ako aj oznámení dotknutej osobe o porušení ochrany osobných údajov a určitých povinností prevádzkovateľa, pokiaľ je to potrebné a v demokratickej spoločnosti primerané na zaistenie verejnej bezpečnosti vrátane ochrany zdravia ľudí – najmä v reakcii na prírodné alebo človekom zapríčinené katastrofy – pokiaľ je potrebné predchádzať trestným činom alebo porušovaniu etiky v regulovaných profesiách, vyšetrovať ich a stíhať, alebo ak je to potrebné pre iné špecifické a presne vymedzené verejné záujmy Únie alebo niektorého členského štátu, najmä ak ide o dôležitý hospodársky alebo finančný záujem Únie alebo niektorého členského štátu, alebo ak je to dôležité pre ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných. Tieto obmedzenia by mali byť v súlade s požiadavkami stanovenými v charte a Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. [PN 35]

(60)

Mala by sa stanoviť celková zodpovednosť a povinnosť prevádzkovateľa týkajúca sa akéhokoľvek spracúvania osobných údajov vykonávaného prevádzkovateľom alebo v jeho mene, najmä pokiaľ ide o dokumentáciu, bezpečnosť údajov, posúdenie vplyvu, úradníka pre ochranu údajov a dohľad orgánov na ochranu údajov . Prevádzkovateľ by mal najmä zabezpečiť a mal by mať povinnosť byť schopný preukázať súlad každej operácie spracovania údajov s týmto nariadením. Mali by to overiť nezávislí interní alebo externí audítori. [PN 36]

(61)

Ochrana práv a slobôd dotknutých osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov si vyžaduje prijatie primeraných technických a organizačných opatrení v čase prípravy spracúvania a aj v čase samotného spracúvania, aby sa zabezpečilo splnenie požiadaviek uvedených v tomto nariadení. Aby sa zabezpečil a preukázal súlad s týmto nariadením, prevádzkovateľ by mal prijať interné pravidlá a uplatniť primerané opatrenia, ktoré budú rešpektovať najmä zásady ochrany údajov špecificky navrhnutej a ochrany údajov štandardne určenej. Zásada špecificky navrhnutej ochrany údajov vyžaduje začlenenie ochrany údajov do celého životného cyklu technológie, a to už od začiatočnej etapy návrhu až po jeho konečné uskutočnenie, používanie a konečnú likvidáciu. Malo by to zahŕňať aj zodpovednosť za produkty a služby, ktoré využíva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ. Zásada štandardne určenej ochrany údajov vyžaduje také nastavenia v oblasti súkromia v súvislosti so službami a produktmi, ktoré by štandardne spĺňali všeobecné zásady ochrany údajov, ako je minimalizácia množstva údajov a obmedzenie účelu. [PN 37]

(62)

Ochrana práv a slobôd dotknutých osôb, ako aj zodpovednosť a povinnosť prevádzkovateľov a sprostredkovateľa, a to aj v súvislosti s monitorovaním zo strany dozorných orgánov a ich opatreniami, si vyžaduje jasné priradenie zodpovednosti podľa tohto nariadenia vrátane prípadov, v ktorých prevádzkovateľ určuje účely, podmienky a prostriedky spracovania spoločne s inými prevádzkovateľmi alebo v prípadoch, v ktorých sa operácia spracovania vykonáva v mene prevádzkovateľa. Vzájomné usporiadanie medzi spoločnými prevádzkovateľmi by malo odzrkadľovať konkrétne úlohy a vzťahy spoločných prevádzkovateľov. Spracovanie osobných údajov by podľa tohto nariadenia malo zahŕňať povolenie pre prevádzkovateľa na prenos údajov spoločnému prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi na spracovanie údajov v jeho mene. [PN 38]

(63)

Ak prevádzkovateľ, ktorý nemá sídlo v Únii, spracúva osobné údaje dotknutej osoby s bydliskom v Únii, pričom jeho spracúvanie súvisí s ponukou tovaru a služieb takýmto dotknutým osobám alebo so sledovaním ich správania, prevádzkovateľ by mal určiť zástupcu, pokiaľ ak jeho sídlo nie je v tretej krajine, ktorá zabezpečuje primeranú úroveň ochrany, pokiaľ nie je malým alebo stredným podnikom či alebo sa spracovanie týka menej ako 5 000 dotknutých osôb v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov a nespracúvajú sa osobitné kategórie osobných údajov, alebo je orgánom verejnej moci alebo verejným subjektom, alebo pokiaľ tento prevádzkovateľ neponúka tovar a služby dotknutým osobám iba príležitostne. Zástupca by mal konať v mene prevádzkovateľa a môže sa na neho obracať ktorýkoľvek dozorný orgán. [PN 39]

(64)

Aby bolo možné určiť, či prevádzkovateľ ponúka tovar a služby dotknutým osobám s bydliskom v Únii iba príležitostne, je potrebné uistiť sa, či je z celkovej činnosti prevádzkovateľa zjavné, že ponuka tovaru a služieb takýmto dotknutým osobám je vedľajšou činnosťou vykonávanou popri jeho hlavnej činnosti. [PN 40]

(65)

Aby sa preukázal mohol prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ preukázať súlad s týmto nariadením, mal by prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zdokumentovať každú operáciu spracovania uchovávať potrebnú dokumentáciu, aby tým splnil požiadavky stanovené v tomto nariadení . Každý prevádzkovateľ a sprostredkovateľ by mal byť povinný spolupracovať s dozorným orgánom a na požiadanie mu sprístupniť svoju dokumentáciu tak, aby tento orgán mohol vykonávať monitorovanie týchto operácií spracovania údajov posúdiť súlad s týmto nariadením . Rovnaký dôraz a význam by sa však mal klásť na osvedčené postupy a dodržiavanie predpisov, nielen na vypĺňanie dokumentácie . [PN 41]

(66)

Aby sa zachovala bezpečnosť a aby sa predišlo spracúvaniu údajov v rozpore s týmto nariadením, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali posúdiť riziká súvisiace so spracovaním a uplatniť opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Tieto opatrenia by mali zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pri zohľadnení najnovšieho stavu techniky a nákladov na jej zavedenie v súvislosti s rizikami a povahou osobných údajov, ktoré sa majú chrániť. Pri stanovovaní technických noriem a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti spracúvania by Komisia sa mala podporovať technologickú neutralitu, interoperabilitu technologická neutralita, interoperabilita a inovácie, a prípadne by sa mala povzbudzovať spoluprácu spolupráca s tretími krajinami. [PN 42]

(67)

Ak nie je porušenie ochrany osobných údajov vhodne a včas riešené, môže spôsobiť značné hospodárske straty a sociálne škody vrátane krádeže totožnosti dotknutej fyzickej osoby. Preto hneď ako by mal prevádzkovateľ zistí, že došlo k porušeniu ochrany údajov, bez zbytočného odkladu oznámi oznámiť toto porušenie dozornému orgánu, pokiaľ možno do 24 čo by nemalo byť neskôr ako do 72 hodín. Ak túto skutočnosť nie je možné oznámiť do 24 hodín, k oznámeniu je potrebné V prípade potreby by s malo priložiť k oznámeniu vysvetlenie dôvodov omeškania. Fyzické osoby, ktorých osobné údaje by mohli byť nepriaznivo ovplyvnené takýmto porušením, by o tejto skutočnosti mali byť bez zbytočného odkladu informované, aby sa im umožnilo podniknúť potrebné kroky. Porušenie by sa malo pokladať za udalosť nepriaznivo ovplyvňujúcu ochranu osobných údajov alebo súkromia, ak by mohlo mať za následok napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, veľké poníženie alebo poškodenie dobrého mena. V informácii by mal byť opísaný charakter porušenia ochrany osobných údajov a mali by tu byť formulované odporúčania pre dotknutú osobu, ako zmierniť možné nepriaznivé dôsledky. Informovanie dotknutých osôb by malo realizovať čo možno najskôr, v úzkej spolupráci s dozorným orgánom a pri dodržaní usmernenia, ktoré tento orgán alebo iný relevantný orgán (napr. orgány presadzovania práva) poskytol. Napríklad možnosť pre dotknutú osobu zmierniť okamžité riziko ujmy si vyžaduje promptné informovanie dotknutých osôb, avšak v prípade, že je potrebné zaviesť primerané opatrenia na zabránenie pokračovaniu alebo výskytu podobných poručení ochrany údajov, môže byť opodstatnená aj dlhšia lehota. [PN 43]

(68)

Na určenie toho, či porušenie osobných údajov bolo oznámené dozornému orgánu a dotknutej osobe bez zbytočného odkladu, je potrebné uistiť sa, že prevádzkovateľ uplatnil a použil primeranú technologickú ochranu a organizačné opatrenia na bezodkladné zistenie, či došlo k porušeniu ochrany osobných údajov, a na promptné informovanie dozorného orgánu a dotknutej osoby skôr, než príde k poškodeniu osobných a ekonomických záujmov, a zohľadniť pritom najmä povahu a závažnosť porušenia ochrany osobných údajov, dôsledky tohto porušenia a nepriaznivé vplyvy pre dotknutú osobu.

(69)

Pri stanovovaní podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a postupov uplatniteľných na oznámenia o porušení ochrany osobných údajov je potrebné venovať veľkú pozornosť okolnostiam porušenia, ako aj tomu, či osobné údaje boli alebo neboli chránené primeranými technickými ochrannými opatreniami, ktoré účinne obmedzujú pravdepodobnosť podvodu alebo inej formy zneužitia. Takéto pravidlá a postupy by okrem toho mali zohľadňovať aj oprávnené záujmy orgánov presadzovania práva v prípadoch, v ktorých by predčasné zverejnenie informácií mohlo ľahko poškodiť vyšetrovanie okolností porušenia ochrany údajov.

(70)

V smernici 95/46/ES bola stanovená všeobecná povinnosť oznamovať spracúvanie osobných údajov dozorným orgánom. Keďže táto povinnosť spôsobovala administratívnu a finančnú záťaž, neprispela vždy k zlepšeniu ochrany osobných údajov. Takáto nerozlišujúca všeobecná oznamovacia povinnosť by preto mala byť zrušená a nahradená efektívnymi postupmi a mechanizmami zameranými namiesto toho na tie operácie spracovania, ktoré môžu predstavovať osobitné riziko pre práva a slobody dotknutých osôb z dôvodu ich povahy, rozsahu alebo účelu, na ktorý sa vykonávajú. V takých prípadoch by prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ mali pred spracovaním informácií vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov, ktoré by malo zahŕňať najmä uvedenie plánovaných opatrení, záruky a mechanizmy zabezpečenia ochrany osobných údajov a mal by sa takisto preukázať súlad s týmto nariadením.

(71)

Tento postup by sa mal uplatniť najmä pri novozaložených rozsiahlych informačných systémoch, ktorých cieľom je spracovávať značný objem osobných údajov na regionálnej, vnútroštátnej alebo nadnárodnej úrovni a ktoré by mohli ovplyvniť veľký počet dotknutých osôb.

(71a)

Posúdenia vplyvu sú dôležitým základom každého udržateľného rámca ochrany údajov, keďže zaisťujú, aby si podniky od začiatku uvedomovali všetky možné dôsledky svojich operácií spracúvania údajov. Ak sú posúdenia vplyvu dôkladné, pravdepodobnosť akéhokoľvek porušenia ochrany údajov alebo operácie zasahujúce do súkromia možno podstatne obmedziť. Posúdenia vplyvu na ochranu údajov by preto mali zohľadňovať správu osobných údajov počas celého životného cyklu od zberu cez spracovanie až po vymazanie, pričom by mali podrobne opisovať plánované operácie spracovania, riziká ohrozujúce práva a slobody dotknutých osôb, opatrenia plánované na riešenie rizík, ochranné prvky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia. [PN 44]

(71b)

Prevádzkovatelia by sa mali zameriavať na ochranu osobných údajov počas celého životného cyklu údajov od zberu cez spracovanie až po vymazanie tak, že od počiatku investujú do udržateľného systému správy údajov a spoja ho s komplexným mechanizmom dodržiavania predpisov. [PN 45]

(72)

Existujú okolnosti, za ktorých môže byť vhodné a ekonomické, aby sa predmet posúdenia vplyvu na ochranu údajov nevzťahoval len na jeden projekt, ale bol širší, napríklad ak verejné orgány alebo subjekty zamýšľajú vytvoriť spoločnú aplikáciu či spracovateľskú platformu alebo ak niekoľko prevádzkovateľov zamýšľa zaviesť spoločnú aplikáciu či spracovateľské prostredie v rámci odvetvia alebo segmentu alebo na široko rozvetvenú horizontálnu činnosť.

(73)

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov by mal vykonávať verejný orgán alebo verejný subjekt, ak takéto posúdenie nebolo vykonané už v súvislosti s prijímaním vnútroštátneho zákona, na ktorom je založené vykonávanie úloh verejného orgánu alebo verejného subjektu a ktorý reguluje osobitnú operáciu spracovania alebo súbor takýchto operácií. [PN 46]

(74)

Ak z posúdenia vplyvu na ochranu údajov vyplýva, že operácie spracovania údajov sú sprevádzané vysokým stupňom osobitných rizík pre práva a slobody dotknutých osôb, ako je napríklad vylúčenie jednotlivcov z uplatňovania ich práva, alebo v dôsledku použitia osobitných nových technológií, mal by byť malo by sa ešte pred začiatkom operácií kontaktovaný dozorný orgán a informovaný spracúvania konzultovať s úradníkom pre ochranu údajov alebo dozorným orgánom o riskantnom spracúvaní, ktoré nemusí byť v súlade s týmto nariadením, a mali by byť navrhnuté možnosti nápravy tejto situácie. Takéto Konzultácie s dozorným orgánom by sa mali rovnako vykonávať aj počas prípravy buď opatrenia prijatého vnútroštátnym parlamentom alebo opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré definuje povahu spracúvania a stanovuje náležité záruky. [PN 47]

(74a)

Posúdenia vplyvu môžu byť užitočné len v prípade, ak prevádzkovatelia zabezpečia dodržiavanie sľubov, ktoré v nich pôvodne dali. Prevádzkovatelia údajov by preto mali uskutočňovať pravidelné kontroly dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov, ktoré by mali preukázať, že zavedené mechanizmy spracovania údajov sú v súlade so zárukami uvedenými v posúdení vplyvu na ochranu údajov. Okrem toho by mali preukázať schopnosť prevádzkovateľa údajov plniť nezávislé rozhodnutia dotknutých osôb. Navyše v prípade, že sa pri kontrole zistí nedôsledné dodržiavanie, malo by sa to zdôrazniť a predložiť odporúčania, ako dosiahnuť plnohodnotné dodržiavanie. [PN 48]

(75)

Ak sa spracúvanie vykonáva vo verejnoprávnom sektore, alebo ak sa v súkromnom sektore vykonáva spracúvanie veľký podnik týka viac než 5 000 dotknutých osôb za 12 mesiacov , alebo ak hlavné činnosti podniku, bez ohľadu na jeho veľkosť, zahŕňajú operácie spracovania citlivých údajov , alebo operácie spracovania , ktoré si vyžaduje vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie, prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi by mala nejaká osoba pomáhať monitorovať vnútorné dodržiavanie tohto nariadenia. Takýto Pri určovaní, či sa spracúvajú údaje o veľkom počte dotknutých osôb, nemali by sa brať do úvahy archivované údaje, ktoré sú obmedzené tak, že sa na ne nevzťahuje bežný prístup k údajom a bežné činnosti spracovania prevádzkovateľom a už ich nemožno meniť. Takíto úradníci pre ochranu údajov, či už sú alebo nie sú zamestnancami prevádzkovateľa, a či vykonávajú túto činnosť na plný pracovný úväzok alebo nie, by mali byť schopní mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle a byť osobitne chránení pred prepustením . Konečnú zodpovednosť by však malo aj naďalej niesť vedenie organizácie. Pred vypracovaním návrhu, obstaraním, vývojom a zavedením systémov automatického spracovania osobných údajov by sa malo konzultovať najmä s úradníkom pre ochranu údajov, aby sa zabezpečili zásady špecificky navrhnutej a štandardne určenej ochrany súkromia . [PN 49]

(75a)

Úradník pre ochranu údajov by mal mať aspoň tieto kvalifikácie: rozsiahle znalosti o obsahu a uplatňovaní právnych predpisov o ochrane údajov vrátane technických a organizačných opatrení a postupov; znalosť technických požiadaviek špecificky navrhnutej a štandardne určenej ochrany súkromia a bezpečnosti údajov; špecifické znalosti z odvetvia v závislosti od veľkosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a od citlivosti údajov, ktoré sa majú spracovať; schopnosť vykonávať kontroly, konzultácie, dokumentáciu a analýzu zaregistrovaných a odoslaných súborov (log file); a schopnosť pracovať so zástupcami zamestnancov. Prevádzkovateľ by mal úradníkovi pre ochranu údajov umožniť zúčastňovať sa na školeniach o moderných postupoch, aby mal aktuálne špecializované vedomosti potrebné na plnenie jeho úloh. Vykonávanie činnosti úradníka pre ochranu údajov nemusí nevyhnutne vyžadovať prácu príslušného zamestnanca na plný úväzok. [PN 50]

(76)

Združenia alebo iné orgány zastupujúce kategórie prevádzkovateľov by sa mali po konzultácii so zástupcami zamestnancov podnecovať k tomu, aby vypracovali kódy správania v rámci ustanovení tohto nariadenia, aby sa uľahčilo účinné uplatňovanie tohto nariadenia, pričom by sa zohľadnili osobitné črty spracúvania v určitých odvetviach. Takéto kódexy by mali príslušnému odvetviu uľahčiť dodržiavanie súladu s týmto nariadením. [PN 51]

(77)

Aby sa zlepšila transparentnosť a posilnil súlad s týmto nariadením, malo by sa podporiť zavádzanie mechanizmov certifikácie, plomb a  štandardizovaných značiek pre potreby ochrany údajov, aby sa dotknutým osobám umožnilo rýchlo , spoľahlivo a overiteľne posúdiť úroveň ochrany údajov v prípade relevantných produktov a služieb. Mala by sa zaviesť „európska pečať ochrany údajov“, ktorej účelom by bolo vytvoriť dôveru medzi dotknutými osobami, právnu istotu pre prevádzkovateľov a zároveň exportovať európske normy na ochranu údajov tým, že sa neeurópskym spoločnostiam po certifikácii umožní ľahšie vstúpiť na európske trhy. [PN 52]

(78)

Cezhraničné toky osobných údajov sú potrebné pre rozmach medzinárodného obchodu a medzinárodnej spolupráce. Zvyšovanie týchto tokov so sebou prinieslo nové výzvy a obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov. Avšak ani v prípade, keď sú osobné údaje prenášané z Únie do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, úroveň ochrany údajov fyzických osôb zaručovaná Úniou na základe tohto nariadenia by nemala byť oslabená. V každom prípade by prenos do tretích krajín mal byť vykonávaný v úplnom súlade s týmto nariadením.

(79)

Toto nariadenie sa nedotýka medzinárodných dohôd uzatvorených medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré upravujú prenos osobných údajov a poskytujú náležité záruky pre dotknuté osoby , pričom zabezpečujú primeranú úroveň ochrany základných práv občanov . [PN 53]

(80)

Komisia môže rozhodnúť s účinkom pre celú Úniu, že určité tretie krajiny, územie, sektor spracovania v niektorej tretej krajine alebo medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany údajov, čím poskytne právnu istotu a jednotnosť pre celú Úniu, pokiaľ ide o tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie pokladané za krajiny a organizácie poskytujúce takúto úroveň ochrany. V takýchto prípadoch sa prenosy osobných údajov do týchto krajín môžu uskutočňovať bez potreby získania ďalšieho povolenia. Komisia sa môže potom, ako to tretej krajine oznámi a v plnom rozsahu odôvodní, rozhodnúť takéto rozhodnutie odvolať. [PN 54]

(81)

V súlade so základnými hodnotami, na ktorých je založená Únia, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv, by Komisia pri posudzovaní tretej krajiny mala zohľadniť skutočnosť, ako daná tretia krajina dodržiava zásady právneho štátu, prístupu k spravodlivosti, ako aj medzinárodné normy a štandardy v oblasti ľudských práv.

(82)

Komisia môže rovnako usúdiť, že tretia krajina, územie, sektor spracovania v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany údajov. Všetky právne predpisy, ktoré ustanovujú extrateritoriálny prístup k osobným údajom spracúvaným v Únii bez povolenia podľa práva Únie alebo práva členských štátov, by sa mali považovať za neprimerané.  V dôsledku toho by sa mal prenos osobných údajov do tejto tretej krajiny zakázať. V takomto prípade treba prijať ustanovenie o konzultácii medzi Komisiou a takýmito tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami. [PN 55]

(83)

Pri absencii rozhodnutia o primeranosti by prevádzkovateľ a sprostredkovateľ mali prijať opatrenia na kompenzáciu za nedostatočnú ochranu údajov v tretej krajine prostredníctvom náležitých záruk pre dotknutú osobu. Takéto náležité záruky môžu spočívať v uplatnení záväzných firemných pravidiel, štandardných ustanovení o ochrane údajov prijatých Komisiou, štandardných ustanovení o ochrane údajov prijatých dozorným orgánom, alebo zmluvných ustanovení iných vhodných a primeraných opatrení opodstatnených všetkými okolnosťami operácie prenosu údajov alebo súboru operácií prenosu údajov a povolených dozorným orgánom. Uvedené náležité záruky by mali zabezpečiť adekvátne dodržiavanie práv dotknutých osôb ako v prípade spracovania v rámci Únie, a to najmä pokiaľ ide o obmedzenie účelu, právo na prístup, nápravu, výmaz a uplatňovanie odškodnenia. Uvedené záruky by mali konkrétne zaručiť dodržiavanie zásad spracovania osobných údajov, ochranu práv dotknutej osoby, a zabezpečiť účinný mechanizmus nápravy, zabezpečiť dodržiavanie zásad špecificky navrhnutej i štandardne určenej ochrany údajov a zaručiť existenciu úradníka pre ochranu údajov. [PN 56]

(84)

Možnosť pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa uplatniť štandardné ustanovenia o ochrane údajov prijaté Komisiou alebo dozorným orgánom by prevádzkovateľom ani sprostredkovateľom nemali brániť v tom, aby zahrnuli štandardné doložky o ochrane údajov do širšej zmluvy alebo k nim pridali ďalšie ustanovenia alebo doplňujúce záruky , pokiaľ nie sú priamo alebo nepriamo kontradiktórne vo vzťahu k štandardným zmluvným doložkám prijatým Komisiou alebo dozorným orgánom alebo pokiaľ sa nedotýkajú základných práv a slobôd dotknutých osôb. Štandardné ustanovenia o ochrane údajov prijaté Komisiou by mohli zahŕňať rôzne situácie, konkrétne prenosy od prevádzkovateľov usadených v Únii prevádzkovateľom usadeným mimo Únie a od prevádzkovateľov usadených v Únii sprostredkovateľom vrátane subdodávateľských sprostredkovateľov usadeným mimo Únie. Prevádzkovatelia a sprostredkovatelia by sa mali nabádať, aby poskytovali ešte rozsiahlejšie záruky prostredníctvom dodatočných zmluvných záväzkov, ktoré doplnia štandardné ustanovenia o ochrane údajov [PN 57]

(85)

Každá skupina podnikov by mala byť schopná uplatňovať záväzné firemné pravidlá pri svojich medzinárodných prenosoch z Únie organizáciám v rámci tej istej skupiny podnikov, pokiaľ takéto firemné pravidlá zahŕňajú všetky hlavné zásady a vymáhateľné práva na zabezpečenie náležitých záruk pre prenosy alebo kategórie prenosov osobných údajov. [PN 58]

(86)

Mali by byť prijaté ustanovenia o možnosti prenosov za určitých okolností, ak dotknutá osoba dala súhlas, ak je prenos potrebný v súvislosti so zmluvným alebo právnym nárokom, ak si to vyžadujú dôležité dôvody verejného záujmu stanoveného Úniou alebo členským štátom alebo ak je prenos realizovaný z registra vytvoreného na základe zákona alebo určeného na nahliadanie zo strany verejnosti alebo osôb s oprávneným záujmom. V poslednom uvedenom prípade by tento prenos nemal zahŕňať úplné údaje alebo celé kategórie údajov obsiahnutých v registri a ak je register učený na nahliadanie zo strany osôb s oprávneným záujmom, prenos by sa mal vykonať len na požiadanie takýchto osôb alebo vtedy, ak sú takéto osoby príjemcami údajov , pričom sa vezmú plne do úvahy záujmy a základné práva dotknutej osoby . [PN 59]

(87)

Tieto výnimky by sa mali uplatňovať najmä pri prenosoch údajov požadovaných a potrebných na ochranu dôležitých dôvodov verejného záujmu, napríklad v prípadoch medzinárodných prenosov medzi orgánmi hospodárskej súťaže, daňovými alebo colnými správami, orgánmi finančného dohľadu, medzi útvarmi zodpovednými za otázky sociálneho zabezpečenia alebo verejného zdravia alebo medzi príslušnými orgánmi verejnej moci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania vrátane predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti financovaniu terorizmu . Prenos osobných údajov by sa mal rovnako považovať za zákonný tam, kde je potrebný na ochranu záujmu, ktorý má zásadný význam pre život dotknutej alebo inej osoby, a to v prípade, ak dotknutá osoba nie je schopná dať súhlas. Prenos osobných údajov z takýchto významných dôvodov verejného záujmu by sa mal využívať len príležitostne. V každom jednotlivom prípade by sa mali dôkladne posúdiť všetky okolnosti prenosu . [PN 60]

(88)

Možno vykonávať aj prenosy, ktoré nemožno označiť za časté alebo hromadné, a to na účely oprávnených záujmov prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ak posúdili všetky okolnosti prenosu údajov. Na účely spracúvania Pri spracúvaní na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely by sa mali zohľadniť legitímne očakávania spoločnosti týkajúce sa prehĺbenia znalostí. [PN 61]

(89)

V každom prípade, v ktorom Komisia neprijala rozhodnutie o primeranej úrovni ochrany údajov v niektorej tretej krajine, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali využiť riešenia, ktoré dotknutým osobám poskytujú právne záväzné záruky, že budú aj naďalej môcť uplatňovať základné práva a záruky, pokiaľ ide o spracúvanie ich údajov v Únii, keď budú tieto údaje prenesené , ak spracúvanie nie je masové, opakované ani štrukturálne . Záruka by mala zahŕňať finančné odškodnenie v prípade straty údajov, neoprávneného prístupu k nim alebo ich spracovania a povinnosť poskytovať bez ohľadu na vnútroštátne právne predpisy podrobné informácie o všetkých prístupoch orgánov verejnej moci tretej krajiny k údajom . [PN 62]

(90)

Niektoré tretie krajiny prijímajú zákony, nariadenia alebo iné legislatívne nástroje, ktoré priamo regulujú spracúvanie údajov fyzických a právnických osôb v rámci jurisdikcie členských štátov. Extrateritoriálne uplatňovanie týchto zákonov, nariadení a iných legislatívnych nástrojov môže byť v rozpore s medzinárodným právom a môže ohroziť ochranu fyzických osôb garantovanú Úniou v tomto nariadení. Prenosy by mali byť povolené len za podmienok uvedených v tomto nariadení pre prenosy do tretích krajín. Môže ísť okrem iného o prípad, keď zverejnenie je potrebné z dôležitého dôvodu verejného záujmu uznaného v právnych predpisoch Únie alebo v právnych predpisoch členských štátov, ktorým prevádzkovateľ podlieha. Podmienky, za ktorých existuje dôležitý dôvod verejného záujmu, by mala Komisia ďalej špecifikovať v delegovanom akte. V prípadoch, keď prevádzkovatelia alebo sprostredkovatelia čelia navzájom si odporujúcim požiadavkám na dodržiavanie predpisov medzi jurisdikciou Únie na jednej strane a jurisdikciou tretej krajiny na strane druhej, Komisia by mala zabezpečiť, aby malo právo Únie vždy prednosť. Komisia by mala prevádzkovateľovi a sprostredkovateľovi poskytovať usmernenia a pomoc a mala by sa snažiť vyriešiť jurisdikčný spor s príslušnou treťou krajinou. [PN 63]

(91)

Pri pohybe osobných údajov za hranice sa môže zvýšiť riziko z hľadiska možnosti fyzických osôb uplatniť práva ochrany údajov, a to najmä pokiaľ ide o ich schopnosť chrániť sa pred nezákonným využitím alebo zverejnením týchto informácií. Zároveň dozorné orgány môžu zistiť, že nie sú schopné riešiť sťažnosti alebo vykonávať vyšetrovanie týkajúce sa činností vykonávaných za ich hranicami. Prekážkou v ich úsilí spolupracovať v cezhraničnom kontexte môžu byť aj nedostatočné preventívne alebo nápravné právomoci, nekonzistentné právne režimy a praktické prekážky, napríklad nedostatočné zdroje. Preto je tu potreba podporovať užšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi pre ochranu údajov s cieľom pomôcť im pri výmene informácií a pri vyšetrovaniach vykonávaných v spolupráci s ich medzinárodnými partnermi.

(92)

Zriadenie dozorných orgánov v členských štátoch a vykonávanie ich funkcií v úplnej nezávislosti je zásadným prvkom ochrany fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov. Členské štáty môžu zriadiť viac ako jeden dozorný orgán, aby zohľadnili svoju ústavnú, organizačnú a správnu štruktúru. Orgán má primerané finančné a personálne zdroje na plné vykonávanie svojich úloh, pričom sa zohľadňuje počet obyvateľov a množstvo spracúvaných osobných údajov. [PN 64]

(93)

Ak niektorý členský štát zriadi viacero dozorných orgánov, mal by v zákone stanoviť mechanizmy na zabezpečenie efektívnej účasti týchto dozorných orgánov na mechanizme konzistentnosti. Takéto členské štáty by mali najmä určiť dozorný orgán, ktorý bude fungovať ako jediné kontaktné miesto pre efektívnu účasť týchto orgánov na uvedenom mechanizme s cieľom zabezpečiť rýchlu a bezproblémovú spoluprácu s ostatnými dozornými orgánmi, Európskym výborom pre ochranu údajov a Komisiou.

(94)

Každý dozorný orgán by mal mať k dispozícii dostatok personálnych a finančných zdrojov, pričom sa osobitná pozornosť venuje zabezpečeniu primeraných technických a právnych znalostí zamestnancov, priestory a infraštruktúru, ktoré sú potrebné na účinné plnenie úloh vrátane tých, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci a spolupráce s ostatnými dozornými orgánmi v rámci Únie. [PN 65]

(95)

Všeobecné podmienky pre členov dozorného orgánu by mal každý členský štát stanoviť zákonným predpisom, kde by malo byť najmä stanovené, že členovia by mali byť menovaní vymenovaní parlamentom alebo vládou členského štátu, pričom sa náležitá pozornosť venuje minimalizácii možnosti politického zasahovania, a mali by tu byť uvedené pravidlá o osobnej kvalifikácii členov , zabránení konfliktom záujmov a pozícii týchto členov. [PN 66]

(96)

Dozorné orgány by mali monitorovať uplatňovanie ustanovení podľa tohto nariadenia a prispievať k jeho konzistentnému uplatňovaniu v rámci Únie, aby sa chránili fyzické osoby v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov a uľahčil sa voľný tok osobných údajov v rámci vnútorného trhu. Na tento účel by dozorné orgány mali spolupracovať navzájom, ako aj s Komisiou.

(97)

Ak sa spracovanie osobných údajov v rámci činnosti zariadenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii vykonáva vo viac ako jednom členskom štáte, pre monitorovanie činností prevádzkovateľa iba jeden dozorný orgán by mal vystupovať ako jednotné kontaktné miesto a vedúci orgán zodpovedný za dohľad nad prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľa sprostredkovateľom v Únii a  za prijímanie súvisiacich rozhodnutí by mal byť príslušný iba jeden dozorný orgán, aby sa posilnilo konzistentné uplatňovanie pravidiel, poskytla sa právna istota a znížilo sa administratívne zaťaženie pre takýchto prevádzkovateľov a sprostredkovateľov. [PN 67]

(98)

Príslušným Vedúcim orgánom, ktorý je takýmto jediným kontaktným miestom, by mal byť dozorný orgán členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ svoje ústredie alebo zastúpenie . Európsky výbor pre ochranu údajov môže v určitých prípadoch určiť prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti vedúci orgán na žiadosť príslušného orgánu . [PN 68]

(98a)

Dotknuté osoby, ktorých osobné údaje spracúva prevádzkovateľ údajov alebo sprostredkovateľ v inom členskom štáte, by mali mať možnosť podať sťažnosť dozornému orgánu podľa vlastného výberu. Vedúci orgán pre ochranu údajov by mal koordinovať svoju činnosť s činnosťou ostatných zapojených orgánov. [PN 69]

(99)

Hoci sa toto nariadenie uplatňuje aj na činnosti vnútroštátnych súdov, príslušnosť dozorných orgánov by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov v prípadoch, v ktorých konajú súdy na základe ich súdnej právomoci, aby sa takto zaručila nezávislosť sudcov pri výkone ich sudcovských úloh. Táto výnimka by mala byť prísne obmedzená výlučne na sudcovské činnosti v rámci súdnych konaní a nemala by sa uplatňovať na iné činnosti, do ktorých môžu byť sudcovia zapojení v súlade s vnútroštátnym právom.

(100)

Aby sa zabezpečilo konzistentné monitorovanie a uplatňovanie tohto nariadenia v rámci Únie, dozorné orgány by mali mať vo všetkých členských štátoch rovnaké povinnosti a účinné právomoci vrátane právomoci vykonávať vyšetrovania, právomoci robiť právne záväzné úkony, prijímať rozhodnutia a ukladať sankcie, a to najmä v prípadoch sťažností od fyzických osôb, a právomoci zapájať sa do súdnych konaní. Vyšetrovacie právomoci dozorných orgánov, pokiaľ ide o prístup do priestorov, by sa mali uplatňovať v súlade s právnymi predpismi Únie a s vnútroštátnymi právnymi predpismi. Týka sa to najmä požiadavky získať povolenie súdu vopred.

(101)

Každý dozorný orgán by sa mal prejednať sťažnosti podané zaoberať sťažnosťou podanou ktoroukoľvek dotknutou osobou alebo združeniami konajúcimi vo verejnom záujme a vyšetriť predmetnú záležitosť. Vyšetrovanie na základe sťažnosti by sa malo vykonávať, s výhradou preskúmania veci súdom, v rozsahu primeranom pre konkrétny prípad. Dozorný orgán by mal informovať dotknutú osobu alebo združenie o pokroku pri vybavovaní sťažnosti a o výsledku sťažnosti v rámci primeranej lehoty. Ak si predmetná záležitosť vyžaduje ďalšie vyšetrovanie alebo koordináciu s iným dozorným orgánom, dotknutej osobe by sa mala poskytnúť priebežná informácia. [PN 70]

(102)

Aktivity dozorných orgánov zamerané na zvyšovanie informovanosti a adresované verejnosti by mali zahŕňať špecifické opatrenia určené prevádzkovateľom a sprostredkovateľom vrátane malých a stredných podnikov, ako aj dotknutým osobám.

(103)

Dozorné orgány by si mali navzájom pomáhať pri výkone svojich povinností a poskytovať vzájomnú pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia na vnútornom trhu.

(104)

Každý dozorný orgán by mal mať právo zúčastňovať sa na spoločných operáciách medzi dozornými orgánmi. Požiadaný dozorný orgán by mal mať povinnosť odpovedať na žiadosť v rámci vymedzenej časovej lehoty.

(105)

S cieľom zabezpečiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii by sa mal zriadiť mechanizmus konzistentnosti pre spoluprácu medzi dozornými orgánmi navzájom a medzi nimi a Komisiou. Tento mechanizmus by sa mal uplatňovať najmä vtedy, keď dozorný orgán mieni prijať opatrenie týkajúce sa operácií spracovania, ktoré súvisia s ponukou tovaru alebo služieb dotknutým osobám v niekoľkých členských štátoch, alebo so sledovaním správania takýchto dotknutých osôb, alebo ktoré by mohli podstatne ovplyvniť voľný pohyb osobných údajov. Mal by sa takisto uplatniť vtedy, keď niektorý dozorný orgán alebo Komisia žiadajú, aby sa predmetná záležitosť riešila v rámci mechanizmu konzistentnosti. Okrem toho by mali mať dotknuté osoby právo dosiahnuť konzistentnosť, ak sa domnievajú, že opatrenie orgánu pre ochranu údajov členského štátu toto kritérium nesplnilo. Týmto mechanizmom by nemali byť dotknuté žiadne opatrenia, ktoré by Komisia mohla prijať pri výkone svojich právomocí v zmysle zmlúv. [PN 71]

(106)

Pri uplatňovaní mechanizmu konzistentnosti by Európsky výbor pre ochranu údajov mal v rámci vymedzenej časovej lehoty vydať stanovisko, ak o tom rozhodne jednoduchá väčšina jeho členov, alebo ak o to požiada niektorý dozorný orgán alebo Komisia.

(106a)

Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto nariadenia môže Európsky výbor pre ochranu údajov prijať v jednotlivých prípadoch rozhodnutie, ktoré je pre príslušné dozorné orgány záväzné. [PN 72]

(107)

S cieľom zabezpečiť súlad s týmto nariadením môže Komisia prijať stanovisko k tejto veci alebo rozhodnutie, ktorým požiada dozorný orgán o pozastavenie jeho návrhu opatrenia. [PN 73]

(108)

Môže sa vyskytnúť naliehavá potreba konať kvôli ochrane záujmov dotknutých osôb, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že by uplatňovanie práva dotknutej osoby mohlo byť podstatne sťažené. Dozorný orgán by preto mal mať možnosť pri uplatňovaní mechanizmu konzistentnosti prijímať dočasné opatrenia s vymedzenou dobou platnosti.

(109)

Uplatňovanie tohto mechanizmu by malo byť podmienkou právoplatnosti a vymáhania príslušného rozhodnutia dozorným orgánom. V iných prípadoch s cezhraničnou pôsobnosťou by sa vzájomná pomoc a spoločné vyšetrovanie mohli vykonávať medzi dotknutými dozornými orgánmi na dvojstrannom alebo viacstrannom základe bez uvedenia mechanizmu konzistentnosti do činnosti.

(110)

Na úrovni Únie by sa mal zriadiť Európsky výbor pre ochranu údajov. Mal by nahradiť pracovnú skupinu pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, zriadenú smernicou 95/46/ES. Mal by pozostávať z vedúcich predstaviteľov dozorných orgánov, a to po jednom z každého členského štátu, a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Na jeho činnosti by sa mala podieľať aj Komisia. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu tohto nariadenia v rámci celej Únie, a to aj poskytovaním poradenstva Komisii inštitúciám Únie a podporou spolupráce medzi dozornými orgánmi v rámci celej Únie vrátane koordinácie spoločných operácií . Európsky výbor pre ochranu údajov by mal pri výkone svojich úloh konať nezávisle. Európsky výbor pre ochranu údajov by mal posilniť dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami, ako sú združenia dotknutých osôb, spotrebiteľské organizácie, prevádzkovatelia údajov a iné relevantné zainteresované strany a experti. [PN 74]

(111)

Každá dotknutá osoba Dotknuté osoby by mala mali mať právo podať sťažnosť u dozorného orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte a mať právo na účinné súdne prostriedky nápravy v súlade s článkom 47 charty , ak usúdi usúdia , že jej ich práva ustanovené týmto nariadením sa porušujú, alebo ak dozorný orgán nereaguje na sťažnosť alebo nekoná v prípade, že takéto konanie je nevyhnutné na ochranu práv dotknutej osoby. [PN 75]

(112)

Všetky orgány, organizácie či združenia, ktorých cieľom je ochrana práv a záujmov dotknutých osôb súvisiaca s ochranou ich údajov a  konajúce vo verejnom záujme, ktoré sú zriadené podľa právnych predpisov niektorého členského štátu, by mali mať právo podať sťažnosť u dozorného orgánu v mene dotknutých osôb a s ich súhlasom alebo využiť právo na súdny opravný prostriedok v mene dotknutých osôb , ak ich poverila dotknutá osoba, alebo nezávisle od sťažnosti niektorej dotknutej osoby podať vlastnú sťažnosť v prípade, že usúdia, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov tohto nariadenia . [PN 76]

(113)

Každá fyzická či právnická osoba by mala mať právo na súdne prostriedky nápravy voči rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré sa jej týka. Návrh na začatie konania voči dozornému orgánu by sa mal podať na súde členského štátu, v ktorom má dozorný orgán sídlo.

(114)

S cieľom posilniť súdnu ochranu dotknutých osôb v situáciách, keď príslušný dozorný orgán má sídlo v inom členskom štáte, než je štát, v ktorom má dotknutá osoba bydlisko, dotknutá osoba môže požiadať poveriť ktorýkoľvek z orgánov, organizácií či združení, ktorých cieľom je ochrana práv a záujmov dotknutých osôb súvisiaca s ochranou ich osobných údajov, podať v mene dotknutej osoby ktoré konajú vo verejnom záujme, aby podali návrh na začatie konania voči dozornému orgánu na príslušnom súde v tomto druhom členskom štáte. [PN 77]

(115)

V situáciách, keď príslušný dozorný orgán so sídlom v inom členskom štáte nekoná alebo neprijal dostatočné opatrenia vo veci sťažnosti, dotknutá osoba môže požiadať dozorný orgán v členskom štáte jej obvyklého pobytu, aby tento podal návrh na začatie konania voči predmetnému dozornému orgánu na príslušnom súde v tomto druhom členskom štáte. Neplatí to pre obyvateľov krajín mimo Únie. Požiadaný dozorný orgán môže rozhodnúť, s výhradou preskúmania súdom, či je vhodné danej žiadosti vyhovieť alebo nie. [PN 78]

(116)

Pri konaniach voči prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi by žalobca mal mať možnosť podať návrh na začatie konania na súde členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ príslušné zariadenie v činnosti v prípade obyvateľov Únie , alebo kde má dotknutá osoba bydlisko, s výnimkou prípadov, keď prevádzkovateľom je orgán verejnej moci v Únii alebo členskom štáte konajúci v rámci výkonu svojich verejných právomocí. [PN 79]

(117)

Ak existujú náznaky, že sa na súdoch iných členských štátov vedú súbežné konania, príslušné súdy by mali mať povinnosť navzájom sa kontaktovať. Súdy by mali mať možnosť pozastaviť konanie vo veci v prípade, že sa v inom členskom štáte vedie súbežné konanie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby súdne opatrenia umožňovali v záujme ich účinnosti urýchlené prijatie opatrení na nápravu alebo na predchádzanie porušeniu tohto nariadenia.

(118)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali mal nahradiť akúkoľvek škodu , či finančnú alebo inú , ktorú určitá osoba utrpela v dôsledku nezákonného spracovania, avšak môžu môže byť zbavení zbavený tejto zodpovednosti, len ak poskytnú poskytne dôkaz o tom, že nenesú nenesie zodpovednosť za škodu, a to najmä vtedy, keď zistia zistí pochybenie dotknutej osoby, alebo v prípade vyššej moci. [PN 80]

(119)

Každej osobe, ktorá nedodrží toto nariadenie, by sa mali uložiť sankcie bez ohľadu na to, či podlieha súkromnému alebo verejnému právu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a prijať všetky opatrenia na vymáhanie týchto sankcií. Na pravidlá týkajúce sa sankcií by sa mali vzťahovať náležité procesné záruky v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie a charty vrátane tých, ktoré sa týkajú práva na účinný súdny prostriedok nápravy, riadny proces a dodržiavanie zásady ne bis in idem. [PN 81]

(119a)

Pri uplatňovaní sankcií by členské štáty mali plne rešpektovať náležité procesné záruky vrátane práva na účinný súdny prostriedok nápravy, riadny proces a dodržiavanie zásady ne bis in idem. [PN 82]

(120)

S cieľom posilniť a harmonizovať správne sankcie za porušovanie tohto nariadenia by každý dozorný orgán mal mať právomoc sankcionovať správne priestupky. V tomto nariadení by sa mali uviesť tieto priestupky a horná hranica príslušných správnych pokút, ktoré by sa mali stanoviť v každom jednotlivom prípade úmerne ku konkrétnej situácii s náležitým zreteľom najmä na povahu, závažnosť a trvanie porušenia. Mechanizmus konzistentnosti by sa mal využiť aj na riešenie rozdielností pri uplatňovaní správnych sankcií.

(121)

Spracúvanie osobných údajov vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo na účely umeleckej alebo literárnej tvorby by malo byť predmetom výnimky Vo všetkých náležitých prípadoch by sa mali stanoviť výnimky z požiadaviek určitých ustanovení tohto nariadenia alebo odchýlky od nich, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov, s cieľom zosúladiť právo na ochranu osobných údajov s právom slobody prejavu, konkrétne s právom dostávať nestranné informácie, ako sú zaručené najmä článkom 11 charty. Malo by sa to vzťahovať najmä na spracúvanie osobných údajov v audiovizuálnej oblasti a v archívoch spravodajstva a tlače. Členské štáty by preto mali prijať legislatívne opatrenia, ktorými sa určia výnimky a odchýlky nevyhnutné na vyvážené zabezpečenie týchto základných práv. Takéto výnimky a odchýlky by členské štáty mali prijať, pokiaľ ide o všeobecné zásady, práva dotknutej osoby, prevádzkovateľa a sprostredkovateľa, prenos údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám, nezávislé dozorné orgány, spoluprácu a konzistentnosť a osobitné situácie spracúvania údajov . Nemalo by to však viesť k tomu, aby členské štáty stanovovali výnimky z iných ustanovení tohto nariadenia. S cieľom zohľadniť dôležitosť práva slobody prejavu v každej demokratickej spoločnosti je nevyhnutné pojmy súvisiace s touto slobodou, napríklad žurnalistiku, vykladať v širšom zmysle. Členské štáty by preto mali určiť kategórie „žurnalistických“ činností na účely výnimiek a odchýlok, ktoré sa majú určiť na základe tohto nariadenia, ak cieľom týchto činností je, aby sa pokryli všetky činnosti, ktorých cieľom je zverejňovanie informácií, názorov alebo námetov bez ohľadu na médium používané na ich prenos , s prihliadnutím aj na technologický rozvoj . Tieto činnosti by nemali byť obmedzené výlučne na mediálne podniky a malo by byť možné využívať ich na ziskové aj neziskové účely. [PN 83]

(122)

Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia ako osobitnej kategórie údajov, ktoré si zasluhujú vyšší stupeň ochrany, môže byť často opodstatnené celým radom legitímnych dôvodov v záujme fyzických osôb a spoločnosti ako celku, najmä v súvislosti so zabezpečením kontinuity cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Týmto nariadením by sa preto mali vytvoriť harmonizované podmienky pre spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia s výhradou špecifických a vhodných záruk s cieľom chrániť základné práva a osobné údaje fyzických osôb. K tomu patrí aj právo fyzických osôb na prístup k ich osobným údajov týkajúcim sa ich zdravia, napríklad k údajom v ich lekárskych záznamoch obsahujúcich informácie ako diagnóza, výsledky vyšetrení, posudky ošetrujúcich lekárov a akákoľvek poskytnutá terapia alebo uskutočnené zákroky.

(122a)

Odborník, ktorý spracúva osobné údaje týkajúce sa zdravia, by mal podľa možností dostať anonymizované alebo pseudonymizované údaje, pričom vedomosť o totožnosti by mal mať len všeobecný lekár alebo špecialista, ktorý si takéto spracovanie údajov vyžiadal. [PN 84]

(123)

Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia bez súhlasu dotknutej osoby môže byť potrebné z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia. V tejto súvislosti by sa malo „verejné zdravie“ vykladať v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 (9) zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, teda malo by zahŕňať všetky prvky súvisiace so zdravím, konkrétne zdravotný stav vrátane chorobnosti a zdravotného postihnutia, faktory ovplyvňujúce tento zdravotný stav, potreby zdravotnej starostlivosti, zdroje pridelené na zdravotnú starostlivosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej všeobecnú dostupnosť, ako aj výdavky na zdravotnú starostlivosť a jej financovanie a príčiny smrti. Takéto spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia z dôvodov verejného záujmu by nemalo viesť k spracúvaniu osobných údajov na iné účely tretími stranami, napríklad zamestnávateľmi či poisťovacími a bankovými spoločnosťami. [PN 85]

(123a)

Spracovanie osobných údajov z oblasti zdravia ako osobitnej kategórie údajov môže byť potrebné na historický, štatistický alebo vedecký výskum. Preto sa v tomto nariadení predpokladá výnimka z požiadavky súhlasu v prípadoch výskumu, ktorý slúži dôležitému verejnému záujmu. [PN 86]

(124)

Všeobecné zásady ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov by sa mali uplatňovať aj v súvislosti so zamestnaním a sociálnym zabezpečením . Preto s cieľom Členské štáty by mali mať možnosť upraviť spracúvanie osobných údajov zamestnancov v súvislosti so zamestnaním by členské štáty mali mať možnosť v medziach tohto nariadenia prijať špecifické zákonné pravidlá spracúvania a spracúvanie osobných údajov v oblasti zamestnanosti sociálneho zabezpečenia v súlade s pravidlami a minimálnymi normami stanovenými v tomto nariadení . Ak v danom členskom štáte existuje právny základ na úpravu záležitostí zamestnania na základe dohody medzi zástupcami zamestnancov a vedením podniku alebo podniku kontrolujúceho skupinu podnikov (kolektívna zmluva) alebo podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/EC  (10) , spracúvanie osobných údajov v súvislosti so zamestnaním sa môže tiež upravovať takouto dohodou . [PN 87]

(125)

Spracúvanie osobných údajov na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely by malo v záujme zákonnosti takisto rešpektovať ďalšie relevantné právne predpisy, napríklad predpisy o klinických skúškach.

(125a)

Osobné údaje môžu následne spracovávať aj archívne služby, ktorých hlavnou alebo povinnou úlohou je zhromažďovať, ochraňovať, využívať a šíriť archivované údaje vo verejnom záujme a poskytovať o nich informácie. Právne predpisy členských štátov by mali zladiť právo na ochranu osobných údajov s pravidlami o archívoch a o verejnom prístupe k administratívnym informáciám. Členské štáty by mali podporovať najmä Skupinu európskych archívov, aby vypracovala pravidlá, ktoré zaručia dôverný charakter údajov voči tretím stranám, ako aj autenticitu, integritu a riadnu ochranu údajov. [PN 88]

(126)

Vedecký výskum na účely tohto nariadenia by mal zahŕňať základný výskum, aplikovaný výskum a výskum financovaný zo súkromných zdrojov a okrem toho by mal zohľadňovať cieľ Únie stanovený v článku 179 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorým je vytvorenie európskeho výskumného priestoru. Spracovanie osobných údajov na historické, štatistické a vedecko-výskumné účely by nemalo mať za následok spracúvanie osobných údajov na iné účely, ak to nie je so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe právnych predpisov Únie alebo členského štátu. [PN 89]

(127)

Pokiaľ ide o právomoci dozorných orgánov získať od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa prístup k osobným údajom a prístup do ich prevádzkových priestorov, členské štáty môžu prijať formou zákona a v medziach tohto nariadenia osobitné pravidlá s cieľom zaručiť plnenie povinností týkajúcich sa služobného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je to potrebné na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo.

(128)

V zmysle článku 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa týmto nariadením rešpektuje a zároveň ním nie je dotknuté postavenie, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva. Z toho vyplýva, že ak určitá cirkev v niektorom členskom štáte v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia uplatňuje komplexné primerané pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, tieto pravidlá by sa mali aj naďalej uplatňovať za podmienky, že sa zosúladia s týmto nariadením. Od takýchto cirkví a náboženských združení by sa malo vyžadovať, aby zabezpečili zriadenie úplne nezávislého dozorného orgánu a budú uznané za vyhovujúce predpisom . [PN 90]

(129)

Aby sa splnili S cieľom splniť ciele tohto nariadenia, konkrétne ochrana ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu osobných údajov, ako aj zabezpečenie voľného pohybu osobných údajov v rámci Únie, Komisii by sa mala mala by sa na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Delegované akty by sa mali predovšetkým prijímať, pokiaľ ide o: zákonnosť spracovania; určenie kritérií a podmienok súhlasu dieťaťa; spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov; určenie kritérií a podmienok pre konštatovanie zjavne neprimeraných žiadostí a poplatkov za výkon práv dotknutej osoby; kritériá a požiadavky súvisiace s informáciami pre dotknutú osobu a s jej prístupovým právom; právo byť zabudnutý a  podmienky spôsobu poskytovania informácií s využitím piktogramov; právo na výmaz; opatrenia založené na profilovaní; kritériá a požiadavky týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľa a ochrany údajov špecificky navrhnutej a štandardne určenej; sprostredkovateľa; kritériá a požiadavky na dokumentáciu a bezpečnosť spracovania; kritériá a požiadavky pre konštatovanie porušenia ochrany osobných údajov, jeho oznamovanie dozornému orgánu a okolnosti, kedy porušenie ochrany osobných údajov môže nepriaznivo ovplyvniť dotknutú osobu; kritériá a požiadavky na operácie spracovania; pri ktorých sa vyžaduje posúdenie vplyvu na ochranu údajov; kritériá a požiadavky pre konštatovanie vysokého stupňa osobitných rizík, pri ktorých sa vyžaduje konzultácia vopred; určenie a úlohy úradníka pre ochranu údajov; vyhlásenie, že kódexy správania sú v súlade s týmto nariadením ; kritériá a požiadavky na certifikačné mechanizmy; primeraný stupeň ochrany ponúkaný treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou; kritériá a požiadavky na prenosy prostredníctvom záväzných firemných pravidiel; odchýlky od pravidiel pri prenose; správne sankcie; spracúvanie údajov na zdravotnícke účely; a spracúvanie v súvislosti so zamestnaním a spracúvanie na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely. Je mimoriadne dôležité, aby Komisia viedla náležité konzultácie v priebehu prípravných prác vrátane konzultácií na expertnej úrovni , najmä s Európskym výborom pre ochranu údajov . Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súbežné, včasné a vhodne riešené predkladanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade. [PN 91]

(130)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania vykonávania tohto nariadenia by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o: určenie štandardných formulárov pre špecifické metódy na získanie overiteľného súhlasu pre potreby spracúvania osobných údajov dieťaťa; štandardné postupy a formuláre pre výkon práv na informovanie dotknutých osôb o uplatňovaní ich práv ; štandardné formuláre pre informácie pre dotknutú osobu; štandardné formuláre a postupy týkajúce sa prístupového práva, právo na prenosnosť údajov vrátane na oznamovanie osobných údajov dotknutej osobe ; štandardné formuláre týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľa za ochranu osobných údajov špecificky navrhnutú a štandardne určenú a formuláre týkajúce sa dokumentácie , ktorú má uchovávať prevádzkovateľ a sprostredkovateľ ; osobitné požiadavky na bezpečnosť spracovania; štandardný formát a postupy pre formulár na oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu a pre informovanie dotknutej osoby o porušení na zdokumentovanie porušenia ochrany osobných údajov; normy a postupy pre posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov; formuláre a postupy týkajúce sa povolenia vopred a konzultácie vopred; technické normy a certifikačné mechanizmy; primeranú úroveň ochrany poskytovanú treťou krajinou alebo územím, alebo sektorom spracovania v tretej krajine alebo medzinárodnou organizáciou; sprístupňovanie údajov, ktoré právne predpisy Únie nepovoľujú; vzájomnú pomoc; spoločné operácie a rozhodnutia v rámci mechanizmu konzistentnosti a informovania dozorného orgánu vopred . Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (11). Komisia by pritom mala zvážiť osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky. [PN 92]

(131)

Postup preskúmania by sa mal použiť v prípadoch, keď ide o: určenie prijatie štandardných formulárov pre vyjadrenie súhlasu : pre špecifické metódy na získanie overiteľného súhlasu v súvislosti so spracovaním osobných údajov dieťaťa; štandardné postupy a formuláre pre výkon práv dotknutých osôb; štandardné formuláre na informovanie dotknutej osoby o uplatňovaní jej práv; informácií pre dotknutú osobu; štandardné formuláre a postupy týkajúce sa prístupového práva; právo na prenosnosť údajov; štandardné formuláre , a to aj na oznamovanie osobných údajov dotknutej osobe; týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľa za ochranu osobných údajov špecificky navrhnutú a štandardne určenú a formuláre týkajúce sa dokumentácie; osobitné požiadavky na bezpečnosť spracovania; štandardný formát a postupy pre dokumentácie, ktorú má uchovávať prevádzkovateľ a sprostredkovateľ; na oznámenie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu a pre informovanie dotknutej osoby o porušení na zdokumentovanie porušenia ochrany osobných údajov; normy a postupy pre posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov; formuláre a postupy týkajúce sa povolenia vopred a konzultácie vopred; technické normy a certifikačné mechanizmy; primeranú úroveň ochrany poskytovanú treťou krajinou alebo územím, alebo sektorom spracovania v tretej krajine alebo medzinárodnou organizáciou; sprístupňovanie údajov, ktoré právne predpisy Únie nepovoľujú; vzájomnú pomoc; spoločné operácie a rozhodnutia v rámci mechanizmu konzistentnosti, a informovania dozorného orgánu vopred, keďže tieto akty majú všeobecnú pôsobnosť. [PN 93]

(132)

Pokiaľ si to vyžadujú vážne a naliehavé dôvody, Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné akty, ak ide o riadne odôvodnené prípady týkajúce sa tretej krajiny alebo územia, alebo sektora spracúvania či medzinárodnej organizácie, ktoré nezabezpečujú náležitú úroveň ochrany a dozorné orgány riešia tieto prípady v rámci mechanizmu konzistentnosti. [PN 94]

(133)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zabezpečiť rovnocennú úroveň ochrany fyzických osôb a voľný tok údajov v rámci celej Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(134)

Smernica 95/46/ES by sa mala týmto nariadením zrušiť. Rozhodnutia, ktoré Komisia prijala, a povolenia, ktoré dozorné orgány vydali na základe smernice 95/46/ES, však zostávajú v platnosti. Rozhodnutia Komisie a povolenia dozorného orgánu týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretích krajín podľa článku 41 ods. 8 by mali zostať v platnosti v prechodnom období piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ak ho Komisia pred uplynutím tejto lehoty nezmení, nenahradí alebo nezruší. [PN 95]

(135)

Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany základných práv a slobôd pri spracúvaní osobných údajov, ktoré nepodliehajú osobitným povinnostiam uvedeným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (12) s rovnakým cieľom, vrátane povinností prevádzkovateľa a práv fyzických osôb. S cieľom spresniť vzťah medzi týmto nariadením a smernicou 2002/58/ES by sa uvedená smernica mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(136)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis do tej miery, že sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi, ktoré sú zapojené do uplatňovania tohto acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení týchto dvoch štátov pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (13).

(137)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis do tej miery, že sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi, ktoré sú zapojené do uplatňovania tohto acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (14).

(138)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis do tej miery, že sa uplatňuje na spracúvanie osobných údajov orgánmi, ktoré sú zapojené do uplatňovania tohto acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a rozvoju schengenského acquis  (15).

(139)

Vzhľadom na skutočnosť, ktorú zdôraznil aj Súdny dvor Európskej únie, že právo na ochranu osobných údajov nie je absolútnym právom, ale sa musí posudzovať v vzťahu k jeho funkcii v spoločnosti a musí byť vo vyváženom pomere s inými základnými právami, toto nariadenie v súlade so zásadou proporcionality rešpektuje všetky základné práva a dodržiava princípy uznané v charte, ako sú zakotvené v zmluvách, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, domova a komunikácie, právo na ochranu osobných údajov, slobodu myslenia, presvedčenia a viery, slobodu prejavu a informácií, slobodné podnikanie, právo na účinné prostriedky nápravy a spravodlivý proces, ako aj kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu osobných údajov.

2.   Toto nariadenie chráni základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu osobných údajov.

3.   Voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie nemá byť obmedzený ani zakázaný z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov.

Článok 2

Vecná pôsobnosť

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami , bez ohľadu na metódu spracovania, a na spracovanie inými než automatickými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria časť informačného systému alebo sú určené na tvorbu časti informačného systému.

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov:

a)

v rámci činnosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti práva Únie, najmä ak sa týka národnej bezpečnosti;

b)

inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie;

c)

členskými štátmi pri vykonávaní činností patriacich do rozsahu pôsobnosti kapitoly 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii;

d)

fyzickou osobou bez akéhokoľvek zárobkového motívu v rámci svojej výlučne osobnej alebo súkromnej činnosti. Toto vyňatie sa vzťahuje aj na zverejňovanie osobných údajov, ak možno dôvodne očakávať, že bude mať k nim prístup iba obmedzený počet osôb;

e)

príslušnými orgánmi verejnej moci na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na výkon trestných sankcií.

3.   Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES, najmä povinnosti poskytovateľov sprostredkovateľských služieb uvedené v článkoch 12 až 15 uvedenej smernice. [PN 96]

Článok 3

Územná pôsobnosť

1.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov v rámci činnosti zariadenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii, a to bez ohľadu na to, či sa spracovanie vykonáva v Únii alebo nie .

2.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov dotknutých osôb s bydliskom v Únii prevádzkovateľom alebo spracovateľom , ktorý nemá sídlo v Únii, pričom spracovateľská činnosť súvisí:

a)

s ponukou tovaru alebo služieb týmto dotknutým osobám v Únii , a to bez ohľadu na to, či sa od dotknutej osoby vyžaduje platba , alebo

b)

so sledovaním ich správania takýchto dotknutých osôb .

3.   Toto nariadenie sa vzťahuje na spracovanie osobných údajov prevádzkovateľom, ktorý nemá sídlo v Únii, ale v mieste, kde sa uplatňuje vnútroštátne právo niektorého členského štátu na základe medzinárodného práva verejného. [PN 97]

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia:

1.

dotknutá osoba“ je určená fyzická osoba alebo fyzická osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré tvoria fyzickú, fyziologickú, psychickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby a to spôsobmi, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba používajú;

2.

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby (ďalej len „ dotknutej osoby dotknutá osoba“) ; určiteľná osoba je tá, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, napríklad meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, jedinečný identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré tvoria fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu či sociálnu alebo rodovú identitu tejto osoby;

2a.

„pseudonymný údaj“ je osobný údaj, ktorý nemožno priradiť ku konkrétnej dotknutej osobe bez použitia dodatočných informácií, ak sa tieto dodatočné informácie uchovávajú oddelene a vzťahujú sa na ne technické a organizačné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že k takémuto priradeniu nedôjde;

2b.

„zakódované údaje“ sú osobné údaje, ktoré sa použitím opatrení technickej ochrany stanú nečitateľnými pre všetky osoby, ktoré k nim nemajú povolený prístup;

3.

„spracúvanie osobných údajov“ znamená operáciu alebo súbor operácií, ktorými sa osobné údaje spracúvajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami, napríklad zhromažďovaním, zaznamenávaním, usporadúvaním, štruktúrovaním, uchovávaním, prepracúvaním alebo zmenou, vyhľadávaním, nahliadaním, využívaním, sprístupňovaním prenosom, šírením alebo ich sprístupnením iným spôsobom, preskupovaním alebo kombinovaním, vymazaním alebo likvidáciou;

3a.

„profilovanie“ je každé automatizované spracovanie osobných údajov určené na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo na analyzovanie alebo predvídanie najmä pracovnej výkonnosti danej fyzickej osoby, jej ekonomickej situácie, lokalizácie, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania;

4.

„informačný systém“ je akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa konkrétnych kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe;

5.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán, agentúra alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určuje účel, podmienky a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že účely, podmienky a prostriedky spracovania stanovujú právne predpisy Únie alebo právne predpisy členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá pre jeho určenie navrhnúť na základe právnych predpisov Únie alebo právnych predpisov členského štátu;

6.

„sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán, agentúra alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa;

7.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán, agentúra alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorému sa sprístupňujú osobné údaje;

7a.

„tretia strana“ je každá fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo akýkoľvek subjekt iný ako dotknutá osoba, prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby, ktoré sú na základe priameho poverenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa poverené spracovaním údajov;

8.

„súhlas dotknutej osoby“ znamená akýkoľvek konkrétny, informovaný a výslovný prejav vôle danej osoby, ktorým dotknutá osoba buď formou vyhlásenia alebo iného jednoznačného potvrdzujúceho úkonu prejaví svoj súhlas so spracovaním svojich osobných údajov;

9.

„porušenie ochrany osobných údajov“ znamená porušenie bezpečnosti, ktoré má za následok náhodnú alebo nelegálnu likvidáciu, stratu, zmenu, neoprávnené zverejnenie alebo sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú;

10.

„genetické údaje“ sú všetky osobné údaje akéhokoľvek druhu, týkajúce sa dedičných znakov vzťahujúce sa na genetické znaky fyzickej osoby alebo jej znakov získaných v období raného prenatálneho vývoja , ktoré boli zdedené alebo získané ako výsledok analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby, najmä analýzy týkajúcej sa chromozómov, deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) alebo ribonukleovej kyseliny (RNA) alebo analýzy akejkoľvek inej látky, ktorá umožňuje získanie porovnateľných informácií ;

11.

„biometrické údaje“ sú akékoľvek osobné údaje týkajúce sa fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristík fyzickej osoby, ktoré umožňujú jej jednoznačnú identifikáciu, napríklad vyobrazenia tváre alebo daktyloskopické údaje;

12.

„údaje týkajúce sa zdravia“ sú všetky informácie osobné údaje týkajúce sa fyzického alebo duševného zdravia fyzickej osoby alebo poskytovania zdravotníckych služieb fyzickej osobe;

13.

„ústredie“ je v prípade miesto sídla prevádzkovateľa miesto jeho sídla podniku alebo skupiny podnikov v Únii, či už prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, kde sa prijímajú najdôležitejšie rozhodnutia, pokiaľ ide o účely, podmienky a prostriedky spracúvania osobných údajov; ak sa v Únii neprijímajú žiadne rozhodnutia, pokiaľ ide o účely, podmienky a prostriedky spracúvania osobných údajov, ústredím je miesto, kde sa vykonáva hlavná činnosť zodpovedajúca činnosti zariadenia prevádzkovateľa v rámci Únie. V prípade sprostredkovateľa znamená „ústredie“ miesto jeho administratívneho sídla v Únii. Okrem iných možno zvážiť tieto objektívne kritériá: lokalizácia hlavného sídla prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa; lokalizácia subjektu v rámci skupiny podnikov, ktorý je z hľadiska riadiacich funkcií a administratívnej zodpovednosti v najlepšej pozícii na to, aby sa zaoberal pravidlami uvedenými v tomto nariadení a presadzoval ich; miesto, kde sa uskutočňuje výkonné a skutočné riadenie, v rámci ktorého sa rozhoduje o spracúvaní údajov prostredníctvom stabilných systémov ;

14.

„zástupca“ je fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorú prevádzkovateľ výslovne ustanovil, ktorá koná namiesto reprezentuje prevádzkovateľa a na ktorú sa môže obracať ktorýkoľvek dozorný orgán alebo iné orgány v Únii v otázkach týkajúcich sa povinností prevádzkovateľa v zmysle tohto nariadenia;

15.

„podnik“ je akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu; ide teda konkrétne aj o fyzické a právnické osoby, partnerstvá alebo združenia, ktoré pravidelne vykonávajú hospodársku činnosť;

16.

„skupina podnikov“ znamená kontrolujúci podnik a ním kontrolované podniky;

17.

„záväzné firemné pravidlá“ predstavujú politiku ochrany údajov, ktorú si osvojil prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ so sídlom na území členského štátu Únie na účely prenosov alebo súborov prenosov osobných údajov prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi v jednej alebo viacerých tretích krajinách v rámci skupiny podnikov;

18.

„dieťa“ je každá osoba mladšia ako 18 rokov;

19.

„dozorný orgán“ je orgán verejnej moci zriadený členským štátom v súlade s článkom 46. [PN 98]

KAPITOLA II

ZÁSADY

Článok 5

Zásady spracúvania osobných údajov

Osobné údaje musia byť :

a)

spracúvané zákonným spôsobom, spravodlivo a transparentne vo vzťahu k dotknutej osobe (zákonnosť, spravodlivosť a transparentnosť) ;

b)

zhromažďované na konkrétne určené, explicitné a legitímne účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi (obmedzenie účelu) ;

c)

primerané, relevantné a obmedzené na nevyhnutné minimum z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú; majú sa spracúvať iba vtedy a len dovtedy, kým dané účely nemožno dosiahnuť spracovaním informácií, ktoré nezahŕňajú osobné údaje (minimalizácia údajov) ;

d)

presné a  v prípade potreby aktualizované; musia sa vykonať všetky potrebné kroky, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nepresné z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia (presnosť) ;

e)

udržiavané vo forme, ktorá umožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu dotknutých osôb najviac po dobu, ktorá je potrebná na účely, na ktoré boli osobné údaje zhromaždené; osobné údaje možno uchovávať na dlhšiu dobu, pokiaľ sa údaje spracúvajú výlučne na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné či archívne účely v súlade s pravidlami a podmienkami článku článkov 83 a 83a, a ak sa vykonáva pravidelné prehodnotenie s cieľom posúdiť potrebu ďalšieho uchovávania a ak sa zavedú vhodné technické a organizačné opatrenia s cieľom obmedziť prístup k údajom len na tieto účely (minimalizácia uchovávania) ;

ea)

spracúvané spôsobom, ktorý dotknutým osobám účinne umožňuje uplatňovať svoje práva (účinnosť);

eb)

spracúvané spôsobom, ktorý chráni pred nepovoleným alebo nezákonným spracovaním a pred náhodnou stratou, likvidáciou alebo poškodením tým, že sa používajú primerané technické alebo organizačné opatrenia (integrita);

f)

spracúvané v rámci okruhu zodpovednosti a povinností prevádzkovateľa, ktorý zabezpečí a  dokáže pre každú operáciu spracovania preukáže preukázať súlad s ustanoveniami tohto nariadenia (zodpovednosť) . [PN 99]

Článok 6

Zákonnosť spracúvania

1.   Spracúvanie osobných údajov je zákonné iba vtedy, keď je splnená aspoň jedna z nasledujúcich podmienok:

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracovaním svojich osobných údajov na určitý konkrétny účel či účely;

b)

spracovanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej je dotknutá osoba zmluvnou stranou, alebo na to, aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;

c)

spracovanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;

d)

spracovanie je nevyhnutné, aby sa ochránili životné záujmy dotknutej osoby;

e)

spracovanie je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v rámci uplatňovania oficiálneho poverenia prevádzkovateľa;

f)

spracovanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ, alebo v prípade zverejnenia tretia strana, ktorej sa údaje sprístupnili a ktorá spĺňa opodstatnené očakávania dotknutej osoby založené na jej vzťahu s prevádzkovateľom, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré potrebujú ochranu, najmä ak dotknutou osobu je dieťa. Toto sa nevzťahuje na spracovanie vykonávané verejnými orgánmi pri výkone ich úloh.

2.   Spracovanie osobných údajov, ktoré je nevyhnutné na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely, je zákonné, pokiaľ sú splnené podmienky a záruky uvedené v článku 83.

3.   Základ spracovania uvedený v odseku 1 písm. c) a e) musí byť upravený:

a)

právnymi predpismi Únie alebo

b)

právnymi predpismi členského štátu, ktorému podlieha prevádzkovateľ.

Právne predpisy členského štátu musia spĺňať cieľ verejného záujmu alebo musia byť nevyhnutné na ochranu práv a slobôd ostatných, rešpektovať podstatu práva na ochranu osobných údajov a musia byť náležité z hľadiska sledovaného legitímneho cieľa. Právne predpisy členského štátu môžu v rámci obmedzení tohto nariadenia podrobnejšie upravovať zákonnosť spracovania, najmä pokiaľ ide o prevádzkovateľov údajov, účel spracovania a obmedzenie účelu, charakter údajov a dotknutých osôb, opatrenia a postupy týkajúce sa spracovania, príjemcov a trvanie uschovávania.

4.   V prípade, že ďalšie spracovanie nie je zlučiteľné s cieľom, na ktorý sa osobné údaje zhromaždili, spracovanie musí mať právny základ spočívajúci prinajmenšom v jednom z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) až e). Týka sa to najmä akýchkoľvek zmien osobitných a všeobecných podmienok zmluvy.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť podmienky uvedené v odseku 1 písm. f) pre jednotlivé sektory a situácie, ktoré sa vyskytujú pri spracúvaní údajov, vrátane podmienok spracovania osobných údajov týkajúcich sa dieťaťa. [PN 100]

Článok 7

Podmienky vyjadrenia súhlasu

1.    Keď sa spracovanie zakladá na súhlase, dôkazné bremeno, že dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracovaním svojich osobných údajov na určené účely, znáša prevádzkovateľ.

2.   Ak súhlas dotknutej osoby má byť vyjadrený v rámci písomného vyhlásenia, ktoré sa týka aj inej veci, požiadavka na vyjadrenie súhlasu musí byť svojou podobou jasne odlíšiteľná od tejto druhej veci. Ustanovenia o súhlase dotknutej osoby, ktoré čiastočne porušujú toto nariadenie, sú v plnej miere neplatné.

3.    Bez ohľadu na iné právne dôvody na spracovanie dotknutá osoba má právo kedykoľvek odvolať svoj súhlas. Odvolanie súhlasu nemá vplyv na zákonnosť spracovania vychádzajúceho zo súhlasu pred jeho odvolaním. Odvolanie súhlasu je také jednoduché ako jeho poskytnutie. Prevádzkovateľ musí dotknutú osobu informovať, ak môže mať odvolanie súhlasu za následok ukončenie poskytovaných služieb alebo vzťahu s prevádzkovateľom.

4.   Vyjadrenie súhlasu nedáva právny základ pre spracovanie, ak je značný nepomer medzi postavením dotknutej osoby a prevádzkovateľa. Súhlas je obmedzený na daný účel a stráca platnosť, keď prestane existovať účel alebo keď spracovanie osobných údajov už nie je potrebné na plnenie účelu, na ktorý boli pôvodne získané. Plnenie zmluvy alebo poskytovanie služby nemôže byť podmienené súhlasom so spracovaním údajov, ktoré nie sú potrebné na plnenie zmluvy alebo poskytovanie služby podľa článku 6 ods. 1 písm. b). [PN 101]

Článok 8

Spracúvanie osobných údajov dieťaťa

1.   Na účely tohto nariadenia, v súvislosti s ponukou tovarov alebo služieb informačnej spoločnosti adresovanej adresovanou priamo dieťaťu, je spracúvanie osobných údajov dieťaťa mladšieho než 13 rokov zákonné iba vtedy a do takej miery, ako bol súhlas vyjadrený alebo schválený rodičom dieťaťa alebo jeho opatrovníkom zákonným zástupcom . Prevádzkovateľ vyvinie primerané úsilie na získanie overiteľného overenie takéhoto súhlasu so zreteľom na dostupné technológie bez toho, aby spôsobil inak nepotrebné spracúvanie osobných údajov .

1a.     Informácie poskytované deťom, rodičom a zákonným zástupcom, aby vyjadrili súhlas, ako aj informácie o zbere a použití osobných údajov prevádzkovateľom by sa mali poskytovať zrozumiteľným jazykom, vhodným pre zamýšľaného adresáta.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté všeobecné zmluvné právo členských štátov, napríklad pravidlá platnosti, uzatvárania alebo účinkov zmluvy vo vzťahu k dieťaťu.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a osvedčené postupy týkajúce sa metód na získanie overiteľného overovania súhlasu uvedeného v odseku 1. Komisia pritom zváži osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky.

4.   Komisia môže určiť štandardné formuláre pre osobitné metódy získavania overiteľného súhlasu uvedeného v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 102]

Článok 9

Spracúvanie osobitných kategórií osobných Osobitné kategórie údajov

1.   Zakazuje sa spracúvanie osobných údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženstvo alebo vieru a filozofické presvedčenie, sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, členstvo a činnosť v odboroch, ako aj spracúvanie genetických alebo biometrických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia či sexuálneho života, alebo administratívnych sankcií, rozsudkov, trestných rozsudkov činov alebo predpokladaných trestných činov, odsúdení či súvisiacich bezpečnostných opatrení.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak nastane niektorá z týchto situácií :

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracovaním týchto osobných údajov na jeden alebo viacero určených účelov za podmienok uvedených v článkoch 7 a 8, s výnimkou prípadov, keď právne predpisy Únie alebo členského štátu určujú, že zákaz uvedený v odseku 1 nemôže dotknutá osoba zrušiť, alebo

aa)

spracovanie je potrebné na plnenie alebo vykonávanie zmluvy, ktorej je dotknutá osoba zmluvnou stranou, alebo na to, aby sa na žiadosť dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;

b)

spracovanie je nevyhnutné na účely plnenia záväzkov a výkonu špecifických práv prevádzkovateľa v oblasti pracovného práva, pokiaľ je to povolené právnymi predpismi Únie alebo právnymi predpismi členského štátu alebo kolektívnymi zmluvami poskytujúcimi náležité záruky základných práv a záujmov dotknutej osoby, ako je právo na nediskrimináciu, pričom platia podmienky a záruky uvedené v článku 82 , alebo

c)

spracovanie je nevyhnutné na ochranu životných záujmov dotknutej osoby alebo inej osoby v prípade, že dotknutá osoba nie je fyzicky alebo právne spôsobilá vyjadriť svoj súhlas, alebo

d)

spracovanie vykonáva v rámci svojej zákonnej činnosti s náležitými zárukami nadácia, združenie alebo akýkoľvek iný neziskový orgán s politickým, filozofickým, náboženským alebo odborárskym zameraním a za podmienky, že spracovanie sa týka výlučne členov alebo bývalých členov orgánu alebo osôb, ktoré majú pravidelný kontakt s ním v súvislosti s jeho cieľmi, a že údaje sa nesprístupnia mimo tohto orgánu bez súhlasu dotknutej osoby, alebo

e)

spracovanie sa týka osobných údajov, ktoré dotknutá osoba preukázateľne zverejnila, alebo

f)

spracovanie je nevyhnutné na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov, alebo

g)

spracovanie je nevyhnutné na vykonávanie úlohy vo v dôležitom verejnom záujme na základe právnych predpisov Únie alebo členského štátu, ktoré sú primerané vzhľadom na sledovaný cieľ, rešpektujú podstatu práva na ochranu údajov a určujú vhodné opatrenia na zabezpečenie oprávnených základných práv a záujmov dotknutej osoby, alebo

h)

spracovanie údajov týkajúcich sa zdravia je nevyhnutné na zdravotné účely a za podmienok a záruk uvedených v článku 81, alebo

i)

spracovanie je nevyhnutné na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely za podmienok a záruk uvedených v článku 83, alebo

ia)

spracovanie je nevyhnutné pre archívne služby za podmienok a záruk uvedených v článku 83a, alebo

j)

spracovanie údajov týkajúcich sa administratívnych sankcií, rozsudkov, trestných rozsudkov činov, odsúdení alebo súvisiacich bezpečnostných opatrení sa vykonáva pod kontrolou oficiálneho orgánu, alebo ak je spracovanie nevyhnutné na splnenie právneho záväzku alebo zákonnej povinnosti, ktorým prevádzkovateľ podlieha, alebo na plnenie úlohy vykonávanej z dôvodu dôležitého verejného záujmu, a pokiaľ je spracovanie povolené právnymi predpismi Únie alebo právnymi predpismi členského štátu poskytujúcimi náležité záruky. Úplný rešpektovania základných práv a záujmov dotknutej osoby . Každý register trestov možno viesť iba pod kontrolou úradnej moci.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá, podmienky a náležité záruky týkajúce sa spracúvania Európsky výbor pre ochranu údajov sa poverí v súlade s článkom 66 vydaním usmernení, odporúčaní a osvedčených postupov pre spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov uvedených v odseku 1 a výnimky uvedené v odseku 2. [PN 103]

Článok 10

Spracovanie bez možnosti identifikácie

1.    Ak údaje spracúvané prevádzkovateľom nedovoľujú prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi priamo alebo nepriamo identifikovať fyzickú osobu alebo pozostávajú iba z pseudonymných údajov , prevádzkovateľ nie je povinný získať nespracúva ani nezískava dodatočné informácie na zistenie totožnosti dotknutej osoby výlučne na to, aby dosiahol súlad s niektorým ustanovením tohto nariadenia.

2.     Ak prevádzkovateľ údajov nedokáže dodržať ustanovenia tohto nariadenia z dôvodov uvedených v odseku 1, prevádzkovateľ nie je povinný dodržať to konkrétne ustanovenie tohto nariadenia. Keď v dôsledku toho prevádzkovateľ údajov nie je schopný vyhovieť žiadosti dotknutej osoby, informuje ju o tom. [PN 104]

Článok 10a

Všeobecné zásady týkajúce sa práv dotknutých osôb

1.     Základom ochrany údajov sú jasné a jednoznačné práva dotknutých osôb, ktoré prevádzkovateľ údajov rešpektuje. Ustanovenia tohto nariadenia majú za cieľ posilniť, ozrejmiť, zaručiť a v prípade potreby kodifikovať tieto práva.

2.     Medzi tieto práva patrí okrem iného poskytovanie jasných a ľahko zrozumiteľných informácií o spracúvaní osobných údajov dotknutých osôb, právo na prístup k údajom, právo na opravu a výmaz svojich údajov, právo na získanie údajov, právo namietať proti profilovaniu, právo podať sťažnosť na príslušnom orgáne pre ochranu údajov a začať súdne konanie, ako aj právo na kompenzáciu a náhradu škody vyplývajúcej z nezákonného spracovania. Tieto práva sa vo všeobecnosti uplatňujú bezplatne. Prevádzkovateľ údajov odpovedá na žiadosti dotknutej osoby v primeranej lehote. [PN 105]

KAPITOLA III

PRÁVA DOTKNUTEJ OSOBY

ODDIEL 1

TRANSPARENTNOSŤ A METÓDY

Článok 11

Transparentnosť informácií a komunikácie

1.   Prevádzkovateľ musí mať stručné, transparentné , jasné a ľahko dostupné pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov a uplatňovania práv dotknutých osôb.

2.   Prevádzkovateľ poskytuje všetky informácie a uskutočňuje komunikáciu v súvislosti so spracúvaním osobných údajov vo vzťahu k dotknutej osobe v zrozumiteľnej forme, pričom používa jasný a jednoduchý jazyk prispôsobený dotknutej osobe, najmä v prípade akýchkoľvek informácií adresovaných výslovne dieťaťu. [PN 106]

Článok 12

Postupy a mechanizmy na výkon práv dotknutej osoby

1.   Prevádzkovateľ zavedie postupy na poskytovanie informácií uvedených v článku 14 a na výkon práv dotknutých osôb uvedených v článku 13 a v článkoch 15 až 19. Prevádzkovateľ zabezpečí najmä mechanizmy na zjednodušenie podania žiadosti o úkony uvedené v článku 13 a v článkoch 15 až 19. Ak sa osobné údaje spracúvajú automatizovanými prostriedkami, prevádzkovateľ podľa možnosti takisto zabezpečí prostriedky na podávanie žiadostí v elektronickej podobe.

2.   Prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu bezodkladne bez zbytočného odkladu a najneskôr do jedného mesiaca 40 kalendárnych dní od prijatia žiadosti, či sa prijali nejaké opatrenia podľa článku 13 a článkov 15 až 19, a poskytne požadovanú informáciu. Túto lehotu možno predĺžiť o ďalší mesiac, ak svoje práva vykonáva niekoľko dotknutých osôb a ich spolupráca je nevyhnutná v primeranej miere tak, aby prevádzkovateľ nemusel vyvinúť zbytočné a neprimerané úsilie. Táto informácia sa vydáva písomne , a ak je to možné, prevádzkovateľ môže poskytnúť prístup na diaľku k bezpečnému systému, ktorý dotknutej osobe zabezpečí priamy prístup k jej osobným údajom . Ak dotknutá osoba podala žiadosť v elektronickej podobe, uvedená informácia sa poskytne podľa možnosti v elektronickej forme, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob.

3.   Ak prevádzkovateľ odmietne prijať neprijme opatrenia na základe žiadosti dotknutej osoby, prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu o dôvodoch zamietnutia nekonania a o možnostiach podania sťažnosti dozornému orgánu a uplatnenia súdnych prostriedkov nápravy.

4.   Informácie a opatrenia prijaté na základe žiadostí uvedených v odseku 1 sú bezplatné. Ak sú žiadosti zjavne neprimerané, najmä v dôsledku ich opakujúcej sa povahy, prevádzkovateľ môže vyberať primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady za poskytnutie informácií alebo za vykonanie požadovaných opatrení, prípadne nemusí vykonať požadované opatrenie. V takom prípade znáša prevádzkovateľ dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zjavne neprimeraný charakter žiadosti.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky týkajúce sa zjavne neprimeraných žiadostí a poplatkov uvedených v odseku 4.

6.   Komisia môže určiť štandardné formuláre a stanoviť štandardné postupy oznámenia uvedeného v odseku 2 vrátane elektronického formátu. Komisia pritom prijme osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 107]

Článok 13

Práva vo vzťahu k príjemcom Požiadavky na informovanie v prípade opravy a výmazu

Prevádzkovateľ oznámi každému príjemcovi, ktorému boli údaje sprístupnené prenesené , všetky prípady opravy alebo výmazu uskutočnené v súlade s článkami 16 a 17, pokiaľ sa to neukáže ako nemožné alebo pokiaľ si to nevyžaduje neprimerané úsilie. Prevádzkovateľ o týchto príjemcoch informuje dotknutú osobu, ak to dotknutá osoba požaduje. [PN 108]

Článok 13a

Štandardizované informačné pravidlá

1.     Keď sa zhromažďujú osobné údaje o dotknutej osobe, prevádzkovateľ pred poskytnutím informácií podľa článku 14 poskytne dotknutej osobe tieto podrobné informácie:

a)

či sa osobné údaje zhromažďujú nad rámec minima potrebného na každý konkrétny účel spracovania;

b)

či sa osobné údaje uchovávajú nad rámec minima potrebného na každý konkrétny účel spracovania;

c)

či sa osobné údaje spracúvajú na účely odlišné od tých, na ktoré sa zhromažďovali;

d)

či sa osobné údaje poskytujú tretím stranám komerčného charakteru;

e)

či sa osobné údaje predávajú alebo prenajímajú;

f)

či sa osobné údaje uchovávajú v zakódovanej forme.

2.     Podrobné informácie uvedené v odseku 1 sa predložia podľa prílohy k tomuto nariadeniu v zosúladenom tabuľkovom formáte s použitím textu a symbolov v týchto troch stĺpcoch:

a)

prvý stĺpec opisuje grafické tvary symbolizujúce tieto podrobné informácie;

b)

druhý stĺpec obsahuje základné informácie s opisom týchto podrobných informácií;

c)

tretí stĺpec opisuje grafické tvary, ktoré vyjadrujú, či bola splnená konkrétna podrobná informácia.

3.     Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa uvádzajú dobre viditeľným a ľahko zrozumiteľným spôsobom a zobrazujú sa v jazyku, ktorému dobre rozumejú spotrebitelia členských štátov, ktorým sa informácie poskytujú. Ak sa podrobné informácie uvádzajú elektronicky, musia byť strojovo čitateľné.

4.     Žiadne ďalšie podrobné informácie sa neposkytujú. Podrobné vysvetlenie alebo ďalšie poznámky týkajúce sa podrobných informácií uvedených v odseku 1 sa môžu poskytnúť spoločne s ďalšími informačnými požiadavkami podľa článku 14.

5.     Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 86 po požiadaní o stanovisko Európskej rady pre ochranu údajov prijímať delegované akty týkajúce sa ďalšieho spresnenia podrobných informácií uvedených v odseku 1 a ich prezentácie podľa odseku 2 a prílohy k tomuto nariadeniu. [PN 109]

ODDIEL 2

INFORMÁCIE A PRÍSTUP K ÚDAJOM

Článok 14

Informovanie dotknutej osoby

1.   V prípadoch, keď sa zhromažďujú osobné údaje týkajúce sa dotknutej osoby, prevádzkovateľ po poskytnutí podrobných informácií podľa článku 13a poskytne dotknutej osobe informácie obsahujúce aspoň:

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa, prípadne jeho zástupcu, ak je ustanovený, a úradníka pre ochranu údajov;

b)

účely spracovania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj informácie o bezpečnosti spracovania osobných údajov vrátane zmluvných a všeobecných podmienok v prípade, že sa spracovanie údajov vykonáva na základe článku 6 ods. 1 písm. b), a oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ, ak sa spracovanie údajov vykonáva na základe vo vhodnom prípade informácie o vykonávaní a plnení požiadaviek uvedených v článku 6 ods. 1 písm. f);

c)

obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať , alebo ak to nie je možné, kritériá používané na stanovenie tohto obdobia ;

d)

právo požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby a právo na ich opravu alebo výmaz, alebo na vznesenie námietky proti spracovaniu týchto osobných údajov alebo na získanie údajov ;

e)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu a kontaktné údaje dozorného orgánu;

f)

príjemcov alebo kategórie príjemcov osobných údajov;

g)

v relevantnom prípade informáciu, že prevádzkovateľ zamýšľa prenos údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii a informáciu o úrovni ochrany poskytovanej touto treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s odkazom na rozhodnutie existencii alebo neexistencii rozhodnutia Komisie o primeranosti alebo, v prípade prenosov uvedených v článku 42 alebo 43 odkaz na náležité záruky a prostriedky na získanie ich kópie ;

ga)

v náležitých prípadoch informáciu o existencii profilovania, opatreniach založených na profilovaní a predpokladanom vplyve profilovania na dotknutú osobu;

gb)

užitočné informácie o metóde použitej v každom automatizovanom spracúvaní;

h)

akékoľvek ďalšie informácie potrebné na to, aby sa zaručilo spravodlivé spracovanie vo vzťahu k dotknutej osobe, a to so zreteľom na špecifické okolnosti, za ktorých sa osobné údaje zhromažďujú alebo spracúvajú, najmä na existenciu určitých činností a operácií spracovania, v prípade ktorých posúdenie vplyvu týkajúce sa osobných údajov ukázalo, že môžu byť vysoko rizikové;

ha)

v relevantnom prípade informáciu o tom, či sa za posledných 12 mesiacov poskytli osobné údaje orgánom verejnej moci.

2.   Ak sa osobné údaje získavajú od dotknutej osoby, prevádzkovateľ okrem informácií uvedených v odseku 1 informuje dotknutú osobu aj o tom, či poskytovanie osobných údajov je povinné záväzné alebo dobrovoľné, ako aj o možných dôsledkoch neposkytnutia týchto údajov.

2a.     Pri rozhodovaní o ďalších informáciách, ktoré sú potrebné na to, aby spracovanie bolo spravodlivé podľa odseku 1 písm. h), prevádzkovatelia zohľadňujú všetky relevantné usmernenia podľa článku 34.

3.   Ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby, prevádzkovateľ okrem informácií uvedených v odseku 1 informuje dotknutú osobu aj o tom, z akých zdrojov tieto konkrétne osobné údaje pochádzajú. Ak osobné údaje pochádzajú z verejne dostupných zdrojov, možno poskytnúť všeobecnú informáciu.

4.   Prevádzkovateľ poskytne informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3:

a)

v čase, keď sa tieto osobné údaje získavajú od dotknutej osoby, alebo bez zbytočného odkladu, ak vyššie uvedené nie je možné; alebo

aa)

na žiadosť subjektu, organizácie alebo združenia podľa článku 73;

b)

ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby, potom v čase ich zaznamenania alebo v rámci primeraného obdobia po ich zhromaždení so zreteľom na osobitné okolnosti, za ktorých sa údaje zhromažďujú alebo inak spracúvajú, alebo ak sa uvažuje o ich sprístupnení prenose ďalšiemu príjemcovi, a najneskôr vtedy, keď sa údaje sprístupňujú po prvý raz. v čase prvého prenosu, alebo ak sa údaje majú použiť na komunikáciu s príslušnou dotknutou osobou, najneskôr v čase prvej komunikácie s touto dotknutou osobou; alebo

ba)

iba na požiadanie, keď sa údaje spracúvajú v malom podniku alebo v mikropodniku, ktorý spracúva osobné údaje iba ako vedľajšiu činnosť.

5.   Odseky 1 až 4 sa neuplatňujú v prípadoch, keď:

a)

dotknutá osoba už má informácie uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 alebo

b)

údaje sa spracúvajú na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely podľa podmienok a záruk uvedených v článku 81 a 83, neboli získané od dotknutej osoby a, poskytnutie týchto informácií sa ukáže ako nemožné alebo by si vyžadovalo neprimerané úsilie a prevádzkovateľ informácie zverejnil, aby si ich mohol každý vyhľadať; alebo

c)

údaje neboli získané od dotknutej osoby a ich zaznamenávanie alebo sprístupnenie je výslovne určené zákonom , ktorému prevádzkovateľ podlieha a ktorý obsahuje príslušné opatrenia na ochranu legitímnych záujmov dotknutej osoby so zreteľom na riziká, ktoré predstavuje spracúvanie a povaha osobných údajov; alebo

d)

údaje neboli získané od dotknutej osoby a poskytnutie takýchto informácií by poškodzovalo práva a slobody iných fyzických osôb, ako sú ustanovené právnymi predpismi Únie alebo členského štátu v súlade s článkom 21;

da)

údaje spracúva pri výkone svojej profesie osoba podliehajúca povinnosti profesijnej mlčanlivosti, ktorá je regulovaná právom Únie alebo členského štátu, alebo osoba podliehajúca zákonnej povinnosti mlčanlivosti, alebo sú údaje tejto osobe zverené alebo sa s nimi oboznámi, ak údaje nie sú získané priamo od dotknutej osoby.

6.   V prípade uvedenom v odseku 5 písm. b) prevádzkovateľ zabezpečí primerané opatrenia na ochranu práv alebo oprávnených záujmov dotknutej osoby.

7.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá pre kategórie príjemcov uvedených v odseku 1 písm. f), požiadavky týkajúce sa oznámenia o potenciálnom prístupe uvedenom v odseku 1 písm. g), kritériá pre ďalšie potrebné informácie uvedené v odseku 1 písm. h) pre špecifické sektory, situácie a podmienky, ako aj náležité záruky pre výnimky uvedené v odseku 5 písm. b). Komisia pritom prijme osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky.

8.   Komisia môže určiť štandardné formuláre na poskytovanie informácií uvedených v odsekoch 1 až 3, pričom v prípade potreby prihliadne na osobitné charakteristiky a potreby jednotlivých sektorov a situácie, ktoré sa vyskytujú pri spracúvaní údajov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 110]

Článok 15

Prístupové práva Právo dotknutej osoby na prístup k údajom a na získanie údajov

1.    Podľa článku 12 ods. 4 dotknutá osoba má právo dostať od prevádzkovateľa na požiadanie kedykoľvek potvrdenie v zrozumiteľnom a jednoduchom jazyku o tom, či sa spracúvajú jej osobné údaje. Ak sa takéto osobné údaje spracúvajú, prevádzkovateľ poskytne, informácie obsahujúce:

a)

účely spracovania pre každú kategóriu osobných údajov ;

b)

kategórie dotknutých osobných údajov;

c)

príjemcov alebo kategórie príjemcov, ktorým osobné údaje majú byť alebo boli sprístupnené, najmä príjemcovia vrátane príjemcov v tretích krajinách;

d)

obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať , alebo ak to nie je možné, kritériá používané na stanovenie tohto obdobia ;

e)

právo žiadať od prevádzkovateľa opravu alebo vymazanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby alebo vzniesť námietku proti spracovaniu týchto osobných údajov;

f)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu a kontaktné údaje dozorného orgánu;

g)

informáciu o osobných údajoch, ktoré sa spracúvajú, a o akýchkoľvek dostupných informáciách, pokiaľ ide o ich zdroj;

h)

význam a predpokladané dôsledky tohto spracovania, a to prinajmenšom v prípade opatrení uvedených v článku 20;

ha)

užitočné informácie o metóde použitej v každom automatizovanom spracúvaní;

hb)

bez toho, aby bol dotknutý článok 21, v prípade sprístupnenia osobných údajov verejnému orgánu na základe žiadosti verejného orgánu potvrdenie skutočnosti, že takáto žiadosť bola podaná.

2.   Dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa informáciu o osobných údajoch, ktoré sa spracúvajú. Ak dotknutá osoba podala žiadosť v elektronickej podobe, uvedená informácia sa poskytne v elektronickej forme elektronickom a štruktúrovanom formáte , pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, prijme prevádzkovateľ všetky primerané kroky na overenie, či osoba, ktorá žiada o prístup k údajom, je dotknutou osobou.

2a.     Ak dotknutá osoba poskytla osobné údaje a ak sa osobné údaje spracúvajú elektronicky, dotknutá osoba má právo dostať od prevádzkovateľa kópiu poskytnutých osobných údajov v elektronickom a interoperabilnom formáte, ktorý sa bežne používa a umožňuje ďalšie používanie dotknutou osobou, a to bez prekážok zo strany prevádzkovateľa, od ktorého sa osobné údaje presunuli. Tam, kde je to technicky možné a dosiahnuteľné, údaje sa na žiadosť dotknutej osoby prenesú priamo od prevádzkovateľa na prevádzkovateľa.

2b.     Týmto článkom nie je dotknutá povinnosť vymazať údaje, keď už nie sú potrebné, podľa článku 5 ods. 1 písm. e).

2c.     Neexistuje právo na prístup k údajom podľa odsekov 1 a 2, ak ide o údaje v zmysle článku 14 ods. 5 písm. da), s výnimkou prípadu, ak je dotknutá osoba oprávnená predmetnú mlčanlivosť odvolať a aj tak urobí.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky týkajúce sa informácie adresovanej dotknutej osobe o obsahu osobných údajov uvedených v odseku 1 písm. g).

4.   Komisia môže určiť štandardné formuláre a stanoviť postupy na podávanie žiadostí o prístup k informáciám uvedeným v odseku 1 a o jeho udelení, a to aj na účely overenia totožnosti dotknutej osoby a informácie o osobných údajoch dotknutej osobe s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a potreby jednotlivých sektorov a situácie, ktoré sa vyskytujú pri spracúvaní údajov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 111]

ODDIEL 3

OPRAVA A VÝMAZ

Článok 16

Právo na opravu

Dotknutá osoba má právo vymôcť prostredníctvom prevádzkovateľa opravu svojich osobných údajov, ktoré sú nesprávne. Dotknutá osoba má právo vymôcť doplnenie svojich osobných údajov, a to aj predložením opravného vyhlásenia.

Článok 17

Právo byť zabudnutý a právo na výmaz

1.   Dotknutá osoba má právo vymôcť prostredníctvom prevádzkovateľa výmaz svojich osobných údajov, ako aj to, aby sa prevádzkovateľ zdržal ďalšieho šírenia týchto údajov, najmä pokiaľ ide o osobné údaje, ktoré dotknutá osoba sprístupnila v čase, keď bola v dieťaťom, a vymôcť od tretích strán výmaz všetkých odkazov na tieto údaje, ich kópií alebo replikácií, ak sa na tieto údaje vzťahuje niektorý z týchto dôvodov:

a)

údaje už nie sú potrebné na účely, na ktoré sa zhromažďovali alebo inak spracúvali;

b)

dotknutá osoba odvolá súhlas, na základe ktorého sa spracovanie vykonáva, ako je ustanovené v článku 6 ods. 1 písm. a), alebo ak uplynulo obdobie uchovávania, na ktoré bol daný súhlas, a ak nejestvuje iný právny základ pre spracovanie údajov;

c)

dotknutá osoba v súlade s článkom 19 namieta proti spracovaniu osobných údajov;

ca)

súd alebo regulačný orgán so sídlom v Únii právoplatne rozhodol, že je nutné príslušné údaje vymazať;

d)

spracovanie údajov nie je v súlade s týmto nariadením z iných dôvodov. údaje boli spracované nezákonne.

1a.     Uplatňovanie odseku 1 závisí od schopnosti prevádzkovateľa overiť, či osoba, ktorá o výmaz žiada, je dotknutou osobou.

2.   V prípade, že prevádzkovateľ uvedený v odseku 1 zverejnil osobné údaje, bez odôvodnenia podľa článku 6 ods. 1, musí podniknúť všetky primerané kroky súvisiace s údajmi na zverejnenie, za ktoré prevádzkovateľ nesie zodpovednosť, vrátane technických opatrení, s cieľom informovať tretie strany, ktoré spracúvajú tieto údaje, že dotknutá osoba ich žiada, aby odstránili všetky odkazy na tieto osobné údaje či ich kópiu alebo replikáciu. Ak prevádzkovateľ povolil tretej strane zverejnenie osobných údajov, tento prevádzkovateľ sa považuje za zodpovedného za zverejnenie na výmaz týchto údajov vrátane u tretích strán, bez toho, aby bol dotknutý článok 77 . Prevádzkovateľ podľa možnosti informuje dotknutú osobu o opatreniach, ktoré prijali príslušné tretie strany .

3.   Prevádzkovateľ vykoná a v relevantnom prípade tretia strana vykonajú vymazanie bezodkladne s výnimkou prípadu, keď uchovanie osobných údajov je potrebné:

a)

na uplatnenie práva na slobodu prejavu v súlade s článkom 80;

b)

z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia v súlade s článkom 81;

c)

na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely v súlade s článkom 83;

d)

na splnenie zákonnej povinnosti uchovávať osobné údaje v zmysle právnych predpisov Únie alebo právnych predpisov členského štátu, ktorým prevádzkovateľ podlieha; právne predpisy členských štátov musia spĺňať cieľ verejného záujmu, rešpektovať podstatu práva na ochranu osobných údajov a musia byť primerané sledovanému legitímnemu cieľu;

e)

v prípadoch uvedených v odseku 4.

4.   Namiesto výmazu prevádzkovateľ obmedzí spracovanie osobných údajov tak, aby neboli predmetom normálnych operácií súvisiacich s prístupom k údajom a s ich spracúvaním a aby sa viac nemohli meniť, v prípade, že:

a)

dotknutá osoba napadne ich presnosť, a to na dobu umožňujúcu prevádzkovateľovi overiť presnosť údajov;

b)

prevádzkovateľ už nepotrebuje údaje na plnenie svojich úloh, tie však musia zostať uchované na dôkazné účely;

c)

spracovanie je protizákonné a dotknutá osoba namieta proti ich vymazaniu a žiada namiesto toho obmedzenie ich použitia;

ca)

súd alebo regulačný orgán so sídlom v Únii právoplatne rozhodol, že je nutné príslušné spracovanie obmedziť;

d)

dotknutá osoba žiada o prenos osobných údajov do iného automatizovaného systému spracovania v súlade s článkom 18 ods. 2 15 ods. 2a;

da)

konkrétny typ technológie skladovania neumožňuje výmaz a bol inštalovaný pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

5.   Osobné údaje uvedené v odseku 4 možno s výnimkou uchovania spracúvať iba na dôkazné účely alebo so súhlasom dotknutej osoby na ochranu práv inej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo na cieľ verejného záujmu.

6.   Ak je spracovanie osobných údajov obmedzené v zmysle odseku 4, prevádzkovateľ pred zrušením obmedzenia na spracovanie informuje o tom dotknutú osobu.

7.   Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania lehôt stanovených na vymazanie osobných údajov a/alebo na pravidelné prehodnotenie potreby uchovávania týchto údajov.

8.   Ak sa vykonáva výmaz, prevádzkovateľ nesmie spracovať dotknuté osobné údaje iným spôsobom.

8a.     Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania lehôt stanovených na výmaz osobných údajov a/alebo na pravidelné prehodnotenie potreby uchovávania týchto údajov.

9.   Komisia je oprávnená splnomocnená v súlade s článkom 86 prijímať po požiadaní Európskeho výboru pre ochranu údajov o stanovisko delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť:

a)

kritériá a požiadavky na uplatňovanie odseku 1 v prípade osobitných sektorov, ako aj v osobitných situáciách spracúvania údajov;

b)

podmienky na vymazanie súvisiacich odkazov, kópií alebo replikácií osobných údajov z verejne dostupných komunikačných služieb, ako sa uvádza v odseku 2;

c)

kritériá a podmienky pre obmedzenie spracovania osobných údajov podľa odseku 4. [PN 112]

Článok 18

Právo na prenosnosť údajov

1.   Ak sa osobné údaje spracúvajú v elektronickej podobe a v štruktúrovanom a bežne používanom formáte, dotknutá osoba má právo dostať od prevádzkovateľa kópiu údajov spracovaných v elektronickej a štruktúrovanej forme, ktorá je bežne používaná a ktorá umožňuje ďalšie využívanie dotknutou osobou.

2.   Ak dotknutá osoba poskytla osobné údaje a spracovanie sa vykonáva na základe súhlasu alebo na základe zmluvy, dotknutá osoba má právo preniesť tieto osobné údaje a akékoľvek iné informácie ňou poskytnuté a uchovávané v automatizovanom systéme spracovania do iného systému v elektronickom formáte, ktorý sa bežne používa, a to bez prekážok zo strany prevádzkovateľa, od ktorého sa osobné údaje presunuli.

3.   Komisia môže určiť elektronický formát uvedený v odseku 1 a technické normy, metódy a postupy na prenos osobných údajov podľa odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 113]

ODDIEL 4

PRÁVO NAMIETAŤ A PROFILOVANIE

Článok 19

Právo namietať

1.   Dotknutá osoba má právo namietať z dôvodov týkajúcich sa jej konkrétnej situácie kedykoľvek v priebehu spracúvania osobných údajov vykonávaného na základe článku 6 ods. 1 písm. d), a e) a f), pokiaľ prevádzkovateľ nepreukáže závažné legitímne dôvody na spracovanie, ktoré prevažujú nad záujmami alebo základnými právami a slobodami dotknutej osoby.

2.   Ak sa osobné údaje spracúvajú na účely priameho marketingu, spracúvanie osobných údajov zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f), dotknutá osoba má právo kedykoľvek a bez ďalšieho odôvodnenia bezplatne namietať všeobecne alebo z akéhokoľvek konkrétneho dôvodu proti proti spracovaniu svojich osobných údajov pre takýto marketing. Toto právo sa má dotknutej osobe dať na vedomie výslovným a zrozumiteľným spôsobom a musí byť jasne odlíšiteľné od iných informácií.

2a.     Právo uvedené v odseku 2 sa dotknutej osobe dá na vedomie výslovným a zrozumiteľným spôsobom a formou, s použitím jasného a jednoduchého jazyka, najmä v prípade, keď je adresátom dieťa, a musí to byť jasne odlíšiteľné od iných informácií.

2b.     V súvislosti s používaním služieb informačnej spoločnosti a bez ohľadu na smernicu 2002/58/ES sa môže právo na námietku uplatňovať pomocou automatizovaných prostriedkov s použitím technickej normy, ktorá umožní dotknutej osobe jasne vyjadriť svoje želanie.

3.   Ak je vznesená námietka v zmysle odsekov 1 a 2, prevádzkovateľ nemôže ďalej používať alebo inak spracúvať dotknuté osobné údaje na účely určené v námietke . [PN 114]

Článok 20

Opatrenia založené na profilovaní Profilovanie

1.    Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 6 , každá fyzická osoba má právo, aby nebola podrobená žiadnemu opatreniu, ktoré má právne účinky týkajúce sa tejto fyzickej osoby, alebo ktoré má významné dôsledky pre túto fyzickú osobu a ktoré je založené výlučne na automatizovanom spracovaní na účely hodnotenia určitých osobných aspektov týkajúcich sa tejto fyzickej osoby, alebo na analýzu či prognózovanie týkajúce sa najmä pracovnej výkonnosti, ekonomickej situácie, bydliska, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania tejto fyzickej osoby namietať proti profilovaniu podľa článku 19. Dotknutá osoba musí byť informovaná dobre viditeľným spôsobom o práve vzniesť námietku proti profilovaniu .

2.   S výhradou ostatných ustanovení tohto nariadenia možno určitú osobu podrobiť opatreniu typu uvedeného v odseku 1 profilovaniu, ktoré vedie k opatreniam s právnymi dôsledkami týkajúcimi sa dotknutej osoby, alebo podobne významne ovplyvňuje záujmy, práva a slobody príslušnej dotknutej osoby iba vtedy, ak je spracovanie:

a)

vykonávané v priebehu uzatvárania potrebné na uzatváranie alebo plnenia plnenie zmluvy, ak sa žiadosti dotknutej osoby o uzatvorenie alebo plnenie zmluvy vyhovelo, alebo ak za predpokladu, že boli prijaté vhodné opatrenia na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, napríklad právo vymôcť zásah ľudského činiteľa, alebo

b)

výslovne povolené právnym predpisom EÚ alebo členského štátu, ktorý zároveň stanovuje aj vhodné opatrenia zaručujúce ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo

c)

založené na súhlase dotknutej osoby s výhradou podmienok stanovených v článku 7 a vhodných záruk.

3.   Automatizované spracovanie osobných údajov na účely hodnotenia určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby Profilovanie, ktorého dôsledkom je diskriminácia fyzických osôb na základe rasového alebo etnického pôvodu, politických názorov, náboženstva alebo presvedčenia, členstva v odboroch, sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, alebo ktoré vedie k opatreniam s takýmto účinkom, je zakázané. Prevádzkovateľ musí zaviesť účinnú ochranu pred možnou diskrimináciou vyplývajúcou z profilovania. Profilovanie nesmie byť založené výlučne na osobitných kategóriách osobných údajov uvedených v článku 9.

4.   V prípadoch uvedených v odseku 2 informácie, ktoré má poskytnúť prevádzkovateľ podľa článku 14, obsahujú aj informáciu o tom, či sa vykonáva spracovanie na účely opatrenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, a predpokladané dôsledky takéhoto spracovania pre dotknutú osobu.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky pre Profilovanie, ktoré vedie k opatreniam s právnymi dôsledkami týkajúcimi sa dotknutej osoby alebo podobne významne ovplyvňuje záujmy, práva alebo slobody príslušnej dotknutej osoby, sa nemôže zakladať výlučne alebo prevažne na automatizovanom spracovaní a musí zahŕňať aj ľudské hodnotenie vrátane vysvetlenia rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po takomto hodnotení. Vhodné opatrenia na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby uvedených v odseku 2 zahŕňajú právo na získanie ľudského hodnotenia a vysvetlenie rozhodnutia, ktoré bolo prijaté po takomto hodnotení .

5a.     Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy týkajúce sa ďalšieho spresnenia kritérií a podmienok profilovania podľa odseku 2. [PN 115]

ODDIEL 5

OBMEDZENIA

Článok 21

Obmedzenia

1.   Právne predpisy Únie alebo členského štátu môžu prostredníctvom legislatívneho opatrenia obmedziť rozsah povinností a práv uvedených v článku 5 písm. a) až e), v článkoch 11 až 20 19 a v článku 32, ak takéto obmedzenie predstavuje plní jasne vymedzený cieľ verejného záujmu, rešpektuje podstatu práva na ochranu osobných údajov, je primerané k legitímnemu sledovanému cieľu a rešpektuje základné práva a záujmy dotknutej osoby a je to nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s cieľom zaručiť:

a)

verejnú bezpečnosť;

b)

predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie;

c)

iné verejné záujmy Únie alebo členského štátu, najmä predmet dôležitého hospodárskeho alebo finančného záujmu Únie alebo členského štátu vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí a ochranu stability a integrity trhu daňové záležitosti ;

d)

predchádzanie porušeniam etiky pre regulované profesie, ich vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie;

e)

monitorovaciu, kontrolnú alebo regulačnú funkciu spojenú, hoci aj príležitostne, s výkonom v rámci vykonávania úloh oficiálneho príslušného orgánu verejnej moci v prípadoch uvedených v písmenách a), b), c) a d);

f)

ochranu dotknutej osoby alebo práv a slobôd iných.

2.   Každé legislatívne opatrenie uvedené v odseku 1 musí byť v demokratickej spoločnosti predovšetkým potrebné a primerané a musí obsahovať špecifické ustanovenia, prinajmenšom pokiaľ ide o ciele spracovania údajov a určenie prevádzkovateľa.:

a)

ciele, ktoré sa majú spracovaním sledovať;

b)

určenie prevádzkovateľa;

c)

konkrétne účely a spôsoby spracovania;

d)

záruky zabraňujúce zneužitiu údajov alebo nezákonnému prístupu či prenosu;

e)

právo dotknutej osoby na informovanie o obmedzeniach.

2a.     Legislatívne opatrenia uvedené v odseku 1 súkromným prevádzkovateľom nepovoľujú, ani ich nezaväzujú uchovávať údaje dodatočné k údajom, ktoré sú nevyhnutné na pôvodný účel. [PN 116]

KAPITOLA IV

PREVÁDZKOVATEĽ A SPROSTREDKOVATEĽ

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ POVINNOSTI

Článok 22

Zodpovednosť a povinnosti prevádzkovateľa

1.   Prevádzkovateľ prijme náležité pravidlá a uplatňuje vhodné a preukázateľné technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť a byť schopný transparentne preukázať, že spracúvanie osobných údajov sa vykonáva v súlade s týmto nariadením , so zreteľom na aktuálny stav techniky, charakter spracovania osobných údajov, kontext, rozsah a účely spracovania, riziká pre práva a slobody dotknutej osoby a na typ organizácie, a to v čase stanovenia spôsobu spracovania i v čase samotného spracovania .

1a.     So zreteľom na aktuálny stav techniky a náklady na vykonávanie prijme prevádzkovateľ všetky zodpovedajúce kroky na to, aby vykonával politiky a postupy na dosiahnutie súladu, ktoré neustále rešpektujú nezávislé rozhodnutia dotknutých osôb. Tieto politiky na dosiahnutie súladu sa aspoň každé dva roky preskúmajú a v prípade potreby sa aktualizujú.

2.   K opatreniam uvedeným v odseku 1 patria najmä:

(a)

vedenie dokumentácie podľa článku 28;

(b)

plnenie požiadaviek bezpečnosti údajov stanovených v článku 30;

(c)

posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 33;

(d)

plnenie požiadaviek týkajúcich sa povolenia vopred alebo konzultácie vopred s dozorným orgánom podľa článku 34 ods. 1 a 2;

(e)

určenie úradníka pre ochranu údajov v súlade s článkom 35 ods. 1.

3.   Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy na overovanie účinnosti musí byť schopný preukázať primeranosť a účinnosť opatrení uvedených v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch vykonávajú toto overovanie nezávislí interní alebo externí audítori. Všetky pravidelné všeobecné správy o činnosti prevádzkovateľa, napríklad povinné správy verejne obchodovaných spoločností, obsahujú súhrnný opis politík a opatrení uvedených v odseku 1.

3a.     Prevádzkovateľ má právo postúpiť osobné údaje v Únii v rámci skupiny podnikov, ktorej je prevádzkovateľ súčasťou, ak je také spracovanie potrebné na legitímne vnútorné administratívne účely medzi prepojenými obchodnými oblasťami skupiny podnikov a ak je zaručená dostatočná úroveň ochrany údajov, ako aj záujmov dotknutých subjektov prostredníctvom interných ustanovení na ochranu údajov alebo rovnocenného kódexu správania, ako sa uvádza v článku 38.

4.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom určiť akékoľvek ďalšie kritériá a požiadavky na primerané opatrenia uvedené v odseku 1, iné než tie, ktoré sú už uvedené v odseku 2, podmienky mechanizmov overovania a auditu uvedených v odseku 3, ako aj kritériá primeranosti podľa odseku 3, a zvážiť osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky. [PN 117]

Článok 23

Ochrana údajov špecificky navrhnutá a štandardne určená

1.   So zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na jej zavedenie aktuálne technické poznatky, najlepšie medzinárodné postupy a riziká vyplývajúce zo spracovania údajov prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, ak existuje, v čase určenia účelov a prostriedkov na spracovanie, ako aj v čase samotného spracúvania uplatní zodpovedajúce a primerané technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracovanie spĺňalo požiadavky tohto nariadenia a zabezpečovalo ochranu práv dotknutej osoby , najmä so zreteľom na zásady stanovené v článku 5 . Špecificky navrhnutá ochrana údajov osobitne zohľadňuje riadenie celého životného cyklu osobných údajov od zhromažďovania cez spracúvanie až po vymazanie, pričom sa systematicky zameriava na komplexné procesné záruky týkajúce sa presnosti, dôvernosti, neporušenosti, fyzickej bezpečnosti a vymazania osobných údajov. Ak prevádzkovateľ vykonal posúdenie vplyvu na ochranu údajov v súlade s článkom 33, jeho výsledky sa berú do úvahy pri príprave týchto opatrení a postupov .

1a.     S cieľom podporiť široké zavádzanie špecificky navrhnutej ochrany v rôznych hospodárskych odvetviach je takáto ochrana požiadavkou pre verejné obstarávanie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES  (16) , ako aj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/EC  (17) (smernica o verejnoprospešných službách).

2.   Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby sa štandardne spracúvali iba tie osobné údaje, ktoré sú potrebné pre jednotlivé konkrétne účely spracovania, a najmä aby sa nezhromažďovali a, neuchovávali ani nerozširovali nad minimum nevyhnutné na tieto účely, a to či už ide o množstvo údajov alebo obdobie ich uchovávania. Týmito mechanizmami sa má predovšetkým štandardne zabezpečiť, aby osobné údaje neboli prístupné pre ľubovoľný počet fyzických osôb a aby dotknuté osoby dokázali kontrolovať šírenie svojich osobných údajov .

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom určiť akékoľvek ďalšie kritériá a požiadavky na vhodné opatrenia a mechanizmy uvedené v odsekoch 1 a 2, a to najmä požiadavky na špecificky navrhnutú ochranu údajov, platné pre všetky sektory, výrobky a služby.

4.   Komisia môže stanoviť technické normy pre požiadavky stanovené v odsekoch 1 a 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 118]

Článok 24

Spoloční prevádzkovatelia

Ak prevádzkovateľ stanovuje viacerí prevádzkovatelia spoločne stanovujú účely, podmienky a spôsob spracovania osobných údajov spoločne s inými, spoloční prevádzkovatelia formou dohody medzi sebou stanovia svoje príslušné okruhy zodpovednosti za plnenie povinností podľa tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o postupy a mechanizmy na uplatnenie práv dotknutej osoby. Dohody náležite vyjadrujú príslušné konkrétne úlohy spoločných prevádzkovateľov a vzťahy voči dotknutým osobám a základné časti dohody sú k dispozícii dotknutým osobám. V prípade nejasnosti, pokiaľ ide o zodpovednosť, prevádzkovatelia majú spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť. [PN 119]

Článok 25

Zástupcovia prevádzkovateľov so sídlom mimo Únie

1.   V situácii uvedenej v článku 3 ods. 2 prevádzkovateľ ustanoví svojho zástupcu v Únii.

2.   Táto povinnosť sa nevzťahuje na:

a)

prevádzkovateľa so sídlom v tretej krajine v prípade, že Komisia rozhodla, že táto tretia krajina zabezpečuje primeranú úroveň ochrany v súlade s článkom 41, ani na

b)

podnik, ktorý zamestnáva menej než 250 osôb prevádzkovateľa, ktorý spracúva osobné údaje týkajúce sa menej než 5 000 dotknutých osôb v priebehu 12 po sebe idúcich mesiacov a ktorý nespracúva osobitné kategórie osobných údajov, ako je uvedené v článku 9 ods. 1, lokalizačné údaje ani údaje o deťoch alebo zamestnancoch v rozsiahlych informačných systémoch , ani na

c)

verejný orgán či subjekt, ani na

d)

prevádzkovateľa ponúkajúceho tovar alebo služby dotknutým osobám s bydliskom v Únii len príležitostne, ak sa spracúvanie osobných údajov netýka osobitných kategórií osobných údajov, ako je uvedené v článku 9 ods. 1, lokalizačných údajov alebo údajov o deťoch alebo zamestnancoch v rozsiahlych informačných systémoch .

3.   Zástupca musí mať sídlo v jednom z tých členských štátov, v ktorých majú bydlisko dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa spracúvajú v súvislosti s ponukou sa uskutočňuje ponuka tovaru alebo služieb dotknutým osobám pre nich, alebo ktorých správanie sa sleduje ich monitorovanie .

4.   Určením svojho zástupcu prevádzkovateľom nie sú dotknuté právne kroky, ktoré by mohli byť iniciované proti samotnému prevádzkovateľovi. [PN 120]

Článok 26

Sprostredkovateľ

1.   Ak sa operácia spracovania spracovanie má vykonať v mene prevádzkovateľa, prevádzkovateľ si zvolí sprostredkovateľa poskytujúceho dostatočné záruky, že uplatní vhodné technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracovanie spĺňalo požiadavky tohto nariadenia a aby sa zabezpečila ochrana práv dotknutej osoby, najmä pokiaľ ide o technické bezpečnostné opatrenia a organizačné opatrenia, ktorými sa bude riadiť plánované spracovanie, a že zabezpečí dodržanie týchto opatrení.

2.   Vykonanie spracovania sprostredkovateľom sa musí riadiť zmluvou alebo iným právnym aktom, ktorý zaväzuje sprostredkovateľa voči prevádzkovateľovi a najmä stanovuje,. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ majú možnosť slobodne stanoviť príslušné úlohy a povinnosti vzhľadom na požiadavky tohto nariadenia a zabezpečia, že sprostredkovateľ:

a)

koná spracúva osobné údaje len na základe pokynov prevádzkovateľa, najmä v prípade, keď prenos použitých osobných údajov je zakázaný, ak nie je stanovené inak právnymi predpismi Únie alebo členského štátu ;

b)

zamestnáva iba zamestnancov, ktorí sa zaviazali k zachovaniu dôvernosti alebo majú zákonnú povinnosť zachovávať dôvernosť,

c)

vykoná všetky požadované opatrenia v súlade s článkom 30;

d)

zapojí stanoví podmienky zapojenia ďalšieho sprostredkovateľa iba na základe predchádzajúceho povolenia prevádzkovateľa , ak nie je stanovené inak ;

e)

pokiaľ to umožňuje charakter spracovania, vytvorí po dohode s prevádzkovateľom potrebné náležité a relevantné technické a organizačné požiadavky na plnenie povinnosti prevádzkovateľa reagovať na žiadosti o výkon práv dotknutej osoby ustanovených v kapitole III;

f)

pomáha prevádzkovateľovi zabezpečiť plnenie povinností podľa článkov 30 až 34 s prihliadnutím na povahu spracovania a informácie dostupné sprostredkovateľovi ;

g)

po ukončení spracovania odovzdá vráti všetky výsledky prevádzkovateľovi a, nespracúva osobné údaje iným spôsobom a vymaže existujúce kópie, ak právne predpisy Únie alebo členského štátu nepožadujú uchovanie týchto údajov ;

h)

dá k dispozícii prevádzkovateľovi a dozornému orgánu všetky informácie potrebné na kontrolu preukázanie dodržiavania povinností stanovených v tomto článku a umožní kontroly na mieste .

3.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dokumentujú pokyny prevádzkovateľa a povinnosti sprostredkovateľa uvedené v odseku 2 písomne.

3a.     Dostatočné záruky uvedené v odseku 1 možno preukázať dodržiavaním kódexov správania alebo mechanizmov certifikácie podľa článku 38 alebo 39 tohto nariadenia.

4.   Ak sprostredkovateľ spracúva osobné údaje iné než sú údaje podľa pokynov prevádzkovateľa, alebo sa stane určujúcou stranou, pokiaľ ide o cieľ a spôsob spracovania údajov, sprostredkovateľ sa v rozsahu tohto spracovania považuje za prevádzkovateľa a podlieha pravidlám o spoločných prevádzkovateľoch stanoveným v článku 24.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky týkajúce sa zodpovednosti, povinností a úloh vo vzťahu k sprostredkovateľovi v súlade s odsekom 1, a podmienky, ktoré umožnia zjednodušenie postupu pri spracúvaní osobných údajov v rámci skupiny podnikov, najmä na účely kontroly a podávania správ. [PN 121]

Článok 27

Spracovanie na základe právomoci prevádzkovateľa a sprostredkovateľa

Sprostredkovateľ ani žiadna iná osoba konajúca na základe právomoci prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, nespracuje tieto údaje inak než podľa pokynov prevádzkovateľa, pokiaľ to od nej nevyžadujú právne predpisy Únie alebo členského štátu.

Článok 28

Dokumentácia

1.   Každý prevádzkovateľ, a sprostredkovateľ a prípadný zástupca prevádzkovateľa musí viesť vedie pravidelne aktualizovanú dokumentáciu všetkých operácií spracovania patriacich do rámca jeho zodpovednosti potrebnú na splnenie požiadaviek stanovených v tomto nariadení .

2.   Dokumentácia obsahuje minimálne tieto informácie Okrem toho každý prevádzkovateľ a sprostredkovateľ vedie dokumentáciu s týmito informáciami :

a)

meno a kontaktné údaje prevádzkovateľa alebo prípadného spoločného prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa a zástupcu, ak je ustanovený;

b)

meno a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov, ak je určený;

c)

účely spracovania vrátane oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ, ak sa spracovanie vykonáva na základe článku 6 ods. 1 písm. f);

d)

opis kategórií dotknutých osôb a kategórií osobných údajov, ktoré sa ich týkajú;

e)

príjemcov alebo kategórie príjemcov osobných údajov vrátane meno a kontaktné údaje prevádzkovateľov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú na účely oprávnených záujmov, ktoré sledujú , ak takí sú ;

f)

v relevantných prípadoch prenosy údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie a v prípade prenosov uvedených v článku 44 ods. 1 písm. h) dokumentáciu náležitých záruk;

g)

všeobecné určenie lehôt na výmaz rôznych kategórií údajov;

h)

opis mechanizmov uvedených v článku 22 ods. 3.

3.   Prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a prípadný zástupca prevádzkovateľa na požiadanie sprístupnia dokumentáciu dozornému orgánu.

4.   Povinnosti uvedené v odsekoch 1 a 2 sa nevzťahujú na týchto prevádzkovateľov a sprostredkovateľov:

a)

fyzické osoby spracúvajúce osobné údaje bez komerčného záujmu alebo

b)

podniky alebo organizácie zamestnávajúce menej než 250 osôb, ktoré spracúvajú osobné údaje iba ako vedľajšiu činnosť popri svojej hlavnej činnosti.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky na dokumentáciu uvedenú v odseku 1, aby sa zohľadnili najmä povinnosti prevádzkovateľa a sprostredkovateľa a zástupcu prevádzkovateľa, ak je ustanovený.

6.   Komisia môže určiť štandardné formuláre pre dokumentáciu uvedenú v odseku 1. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 122]

Článok 29

Spolupráca s dozorným orgánom

1.   Prevádzkovateľ, prípadný sprostredkovateľ a prípadný zástupca prevádzkovateľa na požiadanie spolupracujú s dozorným orgánom pri výkone jeho povinností, najmä poskytovaním informácií uvedených v článku 53 ods. 2 písm. a) a udeľovaním prístupu podľa písm. b) uvedeného odseku.

2.   V reakcii na uplatnenie právomocí dozorného orgánu podľa článku 53 ods. 2 prevádzkovateľ a sprostredkovateľ odpovedajú dozornému orgánu v primeranej lehote, ktorú určí dozorný orgán. Odpoveď má obsahovať aj opis prijatých opatrení a dosiahnuté výsledky v reakcii na pripomienky dozorného orgánu. [PN 123]

ODDIEL 2

BEZPEČNOSŤ ÚDAJOV

Článok 30

Bezpečnosť spracovania

1.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ uplatnia primerané technické a organizačné opatrenia, aby zaistili úroveň bezpečnosti primeranú rizikám, ktoré predstavuje spracovanie a povaha osobných údajov, ktoré sa majú chrániť, s prihliadnutím na výsledky posúdenia vplyvov na ochranu údajov podľa článku 33, so zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na zavedenie týchto opatrení.

1a.     So zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na zavedenie táto bezpečnostná politika zahŕňa:

a)

schopnosť zabezpečiť potvrdenie integrity osobných údajov;

b)

schopnosť zabezpečiť trvalú dôvernosť, integritu, dostupnosť a odolnosť systémov a služieb v oblasti spracovania osobných údajov;

c)

schopnosť včas obnoviť dostupnosť údajov a prístup k nim v prípade fyzického alebo technického incidentu, ktorý má vplyv na dostupnosť, integritu a dôvernosť informačných systémov a služieb;

d)

v prípade spracúvania citlivých osobných údajov podľa článkov 8 a 9 ďalšie bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie situačnej informovanosti o rizikách a schopnosti prijať preventívne, nápravné a zmierňujúce opatrenia v takmer reálnom čase proti zisteným citlivým oblastiam alebo incidentom, ktoré by mohli pre údaje predstavovať riziko;

e)

proces pravidelného testovania, posudzovania a hodnotenia účinnosti bezpečnostných politík, postupov a plánov zavedených na zabezpečenie trvalej účinnosti.

2.   Na základe vyhodnotenia príslušných rizík prevádzkovateľ a sprostredkovateľ prijmú Opatrenia uvedené v odseku 1 na ochranu osobných údajov pred ich náhodnou alebo protizákonnou likvidáciou alebo náhodnou stratou a s cieľom predísť akýmkoľvek nezákonným formám spracovania, najmä akémukoľvek neoprávnenému zverejneniu, sprístupneniu alebo pozmeňovaniu osobných údajov prinajmenšom :

a)

zabezpečujú, aby prístup k osobným údajom mali len osoby s povolením na zákonne povolené účely;

b)

chránia uchovávané alebo prenášané osobné údaje pred ich náhodnou alebo protizákonnou likvidáciou, náhodnou stratou alebo zmenou a nepovoleným alebo protizákonným uchovávaním, spracúvaním, prístupom k nim alebo ich sprístupnením a

c)

zaisťujú zavedenie bezpečnostnej politiky v súvislosti so spracúvaním osobných údajov.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy pre technické a organizačné opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 vrátane stanovenia toho, čo predstavuje najnovší stav techniky pre konkrétne sektory a v osobitných situáciách spracúvania údajov, najmä s prihliadnutím na vývoj v oblasti technológií a na riešenia pre ochranu súkromia špecificky navrhnuté a ochranu údajov štandardne určenú, pokiaľ sa neuplatňuje odsek 4.

4.   Komisia môže v prípade potreby prijať vykonávacie akty na konkrétnejšie určenie požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2 pre rôzne situácie, najmä s cieľom:

a)

zabrániť akémukoľvek neoprávnenému prístupu k osobným údajom;

b)

zabrániť akémukoľvek neoprávnenému sprístupneniu, čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu, vymazaniu alebo odstráneniu osobných údajov;

c)

zabezpečiť overenie zákonnosti operácií spracovania.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 124]

Článok 31

Oznámenie o porušení ochrany osobných údajov dozornému orgánu

1.   V prípade, že dôjde k porušeniu ochrany osobných údajov, prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 24 hodín po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedel, oznámi porušenie ochrany osobných údajov dozornému orgánu. K oznámeniu dozornému orgánu sa pripája náležité zdôvodnenie, ak oznámenie nebolo predložené do 24 hodín.

2.   V súlade s článkom 26 ods. 2 písm. f) Sprostredkovateľ upozorní a informuje prevádzkovateľa ihneď bez zbytočného odkladu po zistení porušenia ochrany osobných údajov.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať prinajmenšom:

a)

opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov vrátane kategórií a počtu dotknutých osôb a kategórií a počtu dotknutých údajových záznamov;

b)

údaje totožnosti a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov alebo iné kontaktné miesto, kde možno získať viac informácií;

c)

odporúčané opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov;

d)

opis dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov;

e)

opis opatrení navrhovaných alebo prijatých prevádzkovateľom s cieľom vyriešiť porušenie ochrany osobných údajov a zmierniť jeho dôsledky .

Informácie sa môžu podľa potreby poskytovať postupne.

4.   Prevádzkovateľ zdokumentuje každý prípad porušenia ochrany osobných údajov, pričom uvedie všetky skutočnosti spojené s predmetným porušením, jeho následky a prijaté opatrenia na nápravu. Táto dokumentácia musí umožniť byť dostatočná, aby umožnila dozorným orgánom overiť súlad s týmto článkom a s článkom 30 . Dokumentácia obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel potrebné.

4a.     Dozorný orgán vedie verejný register typov oznámených porušení.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy na konštatovanie skutočnosti porušenia ochrany osobných údajov v zmysle odsekov a stanovenie zbytočného odkladu uvedeného v odsekoch 1 a 2, ako aj osobitné okolnosti, za ktorých sa od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa vyžaduje, aby oznámili porušenie ochrany osobných údajov.

6.   Komisia môže stanoviť štandardný formát takéhoto oznámenia dozornému orgánu, postupy týkajúce sa oznamovacej povinnosti a formu a spôsoby dokumentácie uvedenej v odseku 4 vrátane lehôt na výmaz informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 125]

Článok 32

Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov

1.   Ak je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov bude mať nepriaznivý vplyv na ochranu osobných údajov a, súkromie , právo alebo oprávnené záujmy dotknutej osoby, prevádzkovateľ musí okrem oznámenia uvedeného po oznámení uvedenom v článku 31 informovať o porušení ochrany osobných údajov aj dotknutú osobu bez zbytočného odkladu informuje bez zbytočného odkladu dotknutú osobu o porušení ochrany osobných údajov .

2.   Informácia pre dotknutú osobu uvedená v odseku 1 má obsahovať je vyčerpávajúca a vyjadrená jasným a jednoduchým jazykom . Obsahuje opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov a prinajmenšom informácie a odporúčania uvedené v článku 31 ods. 3 písm. b) a, c)  a d) a informácie o právach dotknutej osoby vrátane prostriedkov nápravy .

3.   Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov sa nevyžaduje, ak prevádzkovateľ preukáže k spokojnosti dozorného orgánu, že vykonal primerané technické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia uplatnil na údaje, ktorých sa narušenie osobných údajov týka. Použitím takýchto opatrení technickej ochrany sa údaje stanú nečitateľnými pre všetky osoby, ktoré nemajú k nim povolený prístup.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť prevádzkovateľa informovať dotknutú osobu o porušení ochrany osobných údajov, ak prevádzkovateľ ešte neinformoval dotknutú osobu, ktorej sa porušenie ochrany osobných údajov týka, dozorný orgán po zvážení možných nepriaznivých účinkov porušenia môže požadovať, aby tak urobil.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy týkajúce sa okolností, za ktorých môže mať porušenie ochrany osobných údajov nepriaznivý vplyv na osobné údaje, súkromie, práva alebo oprávnené záujmy dotknutej osoby uvedené v odseku 1.

6.   Komisia môže stanoviť formát informácie uvedenej v odseku 1, určenej pre dotknutú osobu, ako aj postupy, ktoré sa vzťahujú na túto informáciu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 126]

Článok 32a

Analýza rizík

1.     Prevádzkovateľ, alebo prípadne sprostredkovateľ vykonajú analýzu rizík možného vplyvu zamýšľaného spracovania údajov na práva a slobody dotknutých osôb, pričom posúdia, či ich operácie spracovania môžu predstavovať osobitné riziko.

2.     Nasledujúce operácie spracovania môžu predstavovať osobitné riziká:

a)

spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týka vyše 5 000 dotknutých osôb počas každého obdobia 12 po sebe nasledujúcich mesiacov;

b)

spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov podľa článku 9 ods. 1, lokalizačných údajov alebo údajov o deťoch alebo zamestnancoch v rozsiahlych informačných systémoch;

c)

profilovanie, ktoré je základom opatrení s právnymi účinkami týkajúcimi sa tejto fyzickej osoby alebo majú na ňu podobný významný vplyv;

d)

spracúvanie osobných údajov na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, epidemiologických výskumov alebo prieskumov týkajúcich sa duševných alebo infekčných ochorení, v prípade ktorých sa údaje spracúvajú v záujme prijímania opatrení alebo rozhodnutí, ktoré sa týkajú veľkého počtu určitých fyzických osôb;

e)

automatické monitorovanie verejne prístupných miest vo veľkom rozsahu;

f)

ďalšie operácie spracovania, pri ktorých sa v zmysle článku 34 ods. 2 písm. b) vyžaduje konzultácia s úradníkom pre ochranu údajov alebo dozorným orgánom;

g)

ak je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov bude mať nepriaznivý vplyv na ochranu osobných údajov, súkromie, práva alebo oprávnené záujmy dotknutej osoby;

h)

základné činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa pozostávajú z operácií spracovania, ktoré si z dôvodov svojej povahy, rozsahu a/alebo účelov vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb;

i)

keď sú osobné údaje sprístupnené osobám, ktorých počet nie je možné reálne obmedziť.

3.     Podľa výsledkov analýzy rizík:

a)

ak existuje niektorá z operácií spracovania uvedených v odseku 2 písm. a) alebo b), prevádzkovatelia, ktorí nemajú sídlo v Únii, určia svojho zástupcu v Únii v súlade s požiadavkami a výnimkami stanovenými v článku 25;

b)

ak existuje niektorá z operácií spracovania uvedených v odseku 2 písm. a), b) alebo h), prevádzkovateľ určí úradníka pre ochranu údajov v súlade s požiadavkami a výnimkami stanovenými v článku 35;

c)

ak existuje niektorá z operácií spracovania uvedených v odseku 2 písm. a), b), c), d), e), f), g) alebo h), prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ konajúci v mene prevádzkovateľa uskutoční posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 33;

d)

ak existujú operácie spracovania uvedené v odseku 2 písm. f), prevádzkovateľ o tom konzultuje s úradníkom pre ochranu údajov, alebo ak úradník pre ochranu údajov nie je určený, konzultuje s dozorným orgánom podľa článku 34.

4.     Analýza rizika sa prehodnocuje najneskôr po roku alebo ihneď, ak sa povaha, rozsah alebo účely operácií spracovania údajov výrazne zmenia. Keď podľa odseku 3 písm. c) prevádzkovateľ nie je povinný vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov, analýza rizika sa zdokumentuje. [PN 127]

ODDIEL 3

POSÚDENIE VPLYVU NA OCHRANU RIADENIE OCHRANY ÚDAJOV A POVOLENIE VOPRED POČAS CELÉHO ŽIVOTNÉHO CYKLU [PN 128]

Článok 33

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

1.   Ak operácie spracovania predstavujú špecifické riziká pre práva a slobody dotknutých osôb svojou povahou, rozsahom alebo účelmi, sa to vyžaduje podľa článku 32a ods. 3 písm. c), prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ konajúci v mene prevádzkovateľa vykoná posúdenie vplyvu plánovanej operácie spracovania na práva a slobody dotknutých osôb, najmä na ich právo na ochranu osobných údajov. Postačuje jedno posúdenie, ktoré sa zaoberá súborom podobných operácií spracovania, ktoré predstavujú podobné riziká.

2.   Osobitné riziká v zmysle odseku 1 predstavujú najmä tieto operácie spracovania:

a)

systematické a rozsiahle hodnotenie osobných aspektov týkajúcich sa určitej fyzickej osoby alebo slúžiacich na analýzu či prognózovanie týkajúce sa najmä ekonomickej situácie, bydliska, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania, ktoré je založené na automatizovanom spracovaní a ktoré je základom opatrení s právnymi účinkami týkajúcimi sa tejto fyzickej osoby;

b)

informácie o sexuálnom živote, zdraví, rase a etnickom pôvode alebo informácie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti, epidemiologických výskumov alebo prieskumov duševných alebo infekčných ochorení, v prípade ktorých sa údaje spracúvajú na účely prijímania opatrení alebo rozhodnutí týkajúcich sa určitých fyzických osôb vo veľkom rozsahu;

c)

monitorovanie verejne prístupných miest, najmä ak sa používajú optoelektronické zariadenia (kamerový dohľad) vo veľkom rozsahu;

d)

osobné údaje v rozsiahlych informačných systémoch týkajúcich sa detí, genetické údaje alebo biometrické údaje;

e)

ďalšie činnosti spracovania, pri ktorých sa v zmysle článku 34 ods. 2 písm. b) vyžaduje konzultácia s dozorným orgánom.

3.   Posúdenie zohľadňuje riadenie osobných údajov počas ich celého životného cyklu, od zberu cez spracovanie až po vymazani. Obsahuje prinajmenšom: všeobecný opis plánovaných operácií spracovania, posúdenie rizík vo vzťahu k právam a slobodám dotknutých osôb, opatrenia na riešenie rizík, záruky, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmto nariadením pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb a prípadných ďalších osôb.

a)

systematický opis plánovaných operácií spracovania, účely spracovania a v relevantnom prípade oprávnené záujmy, ktoré sleduje prevádzkovateľ;

b)

posúdenie nutnosti a primeranosti operácií spracovania vo vzťahu k účelu;

c)

posúdenie rizík vo vzťahu k právam a slobodám dotknutých osôb vrátane rizika diskriminácie, ktoré operácia v sebe nesie alebo zvyšuje;

d)

opis plánovaných opatrení na riešenie rizík a minimalizáciu množstva spracúvaných osobných údajov;

e)

zoznam záruk, bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov, ako je pseudonymizácia, a na preukázanie súladu s týmto nariadením, pričom sa prihliada na práva a oprávnené záujmy dotknutých osôb a iných zainteresovaných osôb;

f)

všeobecné určenie lehôt na výmaz jednotlivých kategórií údajov;

g)

vysvetlenie, ktoré postupy ochrany údajov, ktorá bola špecificky navrhnutá a štandardne určená podľa článku 23, boli zavedené;

h)

zoznam príjemcov alebo kategórií príjemcov osobných údajov;

i)

v relevantných prípadoch zoznam zamýšľaných prenosov údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie vrátane identifikácie predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie;

j)

posúdenie v kontexte spracovania údajov.

3a.     Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určil úradníka pre ochranu údajov, tento sa zapája do procesu posudzovania vplyvu.

3b.     Posúdenie sa zdokumentuje a určí sa plán pravidelných kontrol dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov v súlade s článkom 33a ods. 1. Posúdenie sa aktualizuje bez zbytočného odkladu, ak výsledky kontrol dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov podľa článku 33a vykazujú nedostatky. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ a prípadne zástupca prevádzkovateľa sprístupnia posúdenie na požiadanie dozornému orgánu.

4.   Prevádzkovateľ sa usiluje získať názory dotknutých osôb alebo ich zástupcov na zamýšľané spracovanie bez toho, aby bola dotknutá ochrana komerčných alebo verejných záujmov, alebo bezpečnosť operácií spracovania.

5.   Ak je prevádzkovateľom verejný orgán alebo subjekt a ak spracovanie vyplýva zo zákonnej povinnosti v zmysle článku 6 ods. 1 písm. c), ktorým sa ustanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa operácií spracovania upravených právnymi predpismi Únie, odseky 1 a 4 sa neuplatňujú, pokiaľ členské štáty nepovažujú za potrebné vykonať takéto posúdenie pred začatím operácií spracovania.

6.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky pre operácie spracovania, ktoré môžu predstavovať osobitné riziká v zmysle odsekov 1 a 2, a požiadavky na posúdenie uvedené v odseku 3 vrátane podmienok pre rozšíriteľnosť, overovanie a kontrolovateľnosť. Komisia pritom zváži osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky.

7.   Komisia môže určiť normy a postupy na vykonávanie, overovanie a audit posúdenia uvedeného v odseku 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 129]

Článok 33a

Kontrola dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov

1.     Najneskôr dva roky po uskutočnení posúdenia vplyvu podľa článku 33 ods. 1 prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ konajúci v mene prevádzkovateľa uskutoční kontrolu dodržiavania predpisov. Táto kontrola dodržiavania predpisov ukáže, či sa spracúvanie osobných údajov uskutočňuje v súlade s posúdením vplyvu na ochranu údajov.

2.     Kontrola dodržiavania predpisov sa uskutočňuje pravidelne aspoň každé dva roky alebo okamžite po tom, ako nastane zmena v osobitných rizikách, ktoré predstavujú operácie spracovania.

3.     Ak výsledky kontroly dodržiavania predpisov vykazujú nedostatky, kontrola dodržiavania predpisov poskytne odporúčania o tom, ako dosiahnuť plnohodnotné dodržiavanie predpisov.

4.     Kontrola dodržiavania predpisov a jej odporúčania sa dokumentujú. Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ, prípadne zástupca prevádzkovateľa sprístupňujú výsledky kontroly dodržiavania predpisov na požiadanie dozornému orgánu.

5.     Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určil úradníka pre ochranu údajov, tento sa zapája do procesu kontroly dodržiavania predpisov. [PN 130]

Článok 34

Povolenie vopred a Konzultácia vopred

1.   Prevádzkovateľ, prípadne sprostredkovateľ musia získať povolenie od dozorného orgánu pred spracovaním osobných údajov s cieľom zabezpečiť súlad zamýšľaného spracovania s týmto nariadením a najmä zmierniť riziká pre dotknuté osoby, ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ prijmú zmluvné doložky, ako sa ustanovuje v článku 42 ods. 2 písm. d) alebo nezabezpečia náležité záruky prostredníctvom právne záväzného nástroja v zmysle článku 42 ods. 5 pre prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii.

2.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ konajúci v mene prevádzkovateľa musí konzultovať s úradníkom pre ochranu údajov, alebo ak úradník pre ochranu údajov nie je určený , s dozorným orgánom pred spracovaním osobných údajov s cieľom zabezpečiť súlad zamýšľaného spracovania s týmto nariadením a najmä zmierniť riziká pre dotknuté osoby, ak:

a)

v posúdení vplyvu na ochranu údajov podľa článku 33 sa uvádza, že operácie spracovania by z dôvodu svojej povahy, rozsahu alebo účelov mohli predstavovať vysoký stupeň špecifických rizík, alebo

b)

úradník pre ochranu údajov alebo dozorný orgán považuje za potrebné vykonať konzultácie vopred k operáciám spracovania, ktoré by mohli predstavovať osobitné riziká z hľadiska práv a slobôd dotknutých osôb z dôvodu svojej povahy, rozsahu a/alebo účelov a ktoré sú vymedzené v odseku 4.

3.   Ak je príslušný dozorný orgán toho názoru v súlade so svojou právomocou stanoví , že plánované spracovanie nie je v súlade s týmto nariadením, najmä, keď riziká nie sú dostatočne zistené alebo zmiernené, zakáže zamýšľané spracovanie a predloží vhodné návrhy na nápravu tohto nesúladu.

4.   Dozorný orgán Európsky výbor pre ochranu údajov vypracuje a zverejní zoznam operácií spracovania, ktoré podliehajú povinnosti konzultácie vopred podľa odseku 2 písm. b). Dozorný orgán oznámi tieto zoznamy Európskemu výboru pre ochranu údajov.

5.   Ak zoznam uvedený v odseku 4 zahŕňa operácie spracovania, ktoré súvisia s ponukou tovaru alebo služieb dotknutým subjektom vo viacerých členských štátoch, alebo so sledovaním ich správania, alebo môžu podstatne ovplyvniť voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie, dozorný orgán pred prijatím zoznamu uplatní mechanizmus konzistentnosti uvedený v článku 57.

6.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytnú dozornému orgánu na ochranu údajov posúdenie vplyvu uvedené v článku 33 a na požiadanie poskytnú akékoľvek iné informácie, ktoré dozornému orgánu umožnia posúdiť súlad spracovania s týmto nariadením a najmä riziká z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutej osoby a súvisiace záruky. poskytne na požiadanie dozornému orgánu posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 33 a na požiadanie aj všetky ďalšie informácie, ktoré dozornému orgánu umožnia posúdiť súlad spracovania údajov s právnymi predpismi, a najmä riziká z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutej osoby a súvisiace záruky.

7.   Členské štáty konzultujú s dozorným orgánom pri príprave legislatívneho opatrenia, ktoré má prijať národný parlament, alebo pri príprave opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré určuje povahu spracovania, s cieľom zabezpečiť súlad zamýšľaného spracovania s týmto nariadením a najmä zmierniť riziká pre dotknuté osoby.

8.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky na konštatovanie vysokého stupňa osobitného rizika uvedeného v odseku 2 písm. a).

9.   Komisia môže určiť štandardné formuláre a postupy pre povolenia a konzultácie vopred, uvedené v odsekoch 1 a 2, a štandardné formuláre a postupy na informovanie orgánov dohľadu v zmysle odseku 6. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 131]

ODDIEL 4

ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV

Článok 35

Určenie úradníka pre ochranu údajov

1.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ určia úradníka pre ochranu údajov v každom prípade, keď:

a)

spracovanie vykonáva verejný orgán alebo subjekt;

b)

spracovanie vykonáva podnik, ktorý zamestnáva 250 osôb alebo viac, právnická osoba a týka sa viac ako 5 000 dotknutých osôb za 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, alebo

c)

základné činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa pozostávajú z operácií spracovania, ktoré si z dôvodov svojej povahy, rozsahu a/alebo účelov, vyžadujú pravidelné a systematické monitorovanie dotknutých osôb; alebo

d)

základné činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa spočívajú v spracovaní osobitných kategórií údajov podľa článku 9 ods. 1, lokalizačných údajov alebo údajov o deťoch alebo zamestnancoch v rozsiahlych informačných systémoch.

2.   V prípade uvedenom v odseku 1 písm. b) môže Skupina podnikov môže určiť spoločného hlavného zodpovedného úradníka pre ochranu údajov, ak je zabezpečené, že úradník pre ochranu údajov je ľahko dostupný z každého zariadenia .

3.   Ak je prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom verejný orgán alebo subjekt, úradník pre ochranu údajov môže byť určený pre viaceré ich podriadené zložky podľa danej štruktúry verejného orgánu alebo subjektu.

4.   V prípadoch iných, než sú uvedené v odseku 1, môže úradníka pre ochranu údajov určiť prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, alebo združenia a iné orgány zastupujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov.

5.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určia úradníka pre ochranu údajov na základe odborných kvalít, a to najmä na základe odborných znalostí práva a praxe v oblasti ochrany údajov a na základe schopností plniť úlohy uvedené v článku 37. Potrebná úroveň odborných znalostí sa určí najmä s ohľadom na spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva, a na ochranu vyžadovanú pre osobné údaje, ktoré spracúva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ.

6.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečia, aby akékoľvek ďalšie odborné úlohy úradníka pre ochranu údajov boli v súlade s úlohami a povinnosťami tejto osoby ako úradníka pre ochranu údajov a neviedli ku konfliktu záujmov.

7.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určia úradníka pre ochranu údajov na obdobie najmenej dvoch štyroch rokov , ak ide o zamestnanca, alebo na dva roky, ak ide o externého dodávateľa služieb . Úradníka pre ochranu údajov možno opätovne poveriť touto funkciou na ďalšie obdobia. Počas jeho funkčného obdobia možno úradníka pre ochranu údajov odvolať iba vtedy, ak prestal spĺňať podmienky požadované na výkon svojich služobných povinností.

8.   Úradník pre ochranu údajov môže byť zamestnancom prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, alebo môže plniť svoje úlohy na základe zmluvy o poskytovaní služieb.

9.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ oznámia meno a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov dozornému orgánu a verejnosti.

10.   Dotknuté osoby majú právo obracať sa na úradníka pre ochranu údajov vo všetkých otázkach týkajúcich sa spracovania ich údajov a jeho prostredníctvom môžu požiadať o výkon práv podľa tohto nariadenia.

11.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky pre základné činnosti prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa uvedené v odseku 1 písm. c) a kritériá hodnotenia odborných kvalít úradníka pre ochranu údajov uvedené v odseku 5. [PN 132]

Článok 36

Postavenie úradníka pre ochranu údajov

1.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečia, aby bol úradník pre ochranu údajov riadnym spôsobom a včas zapojený do všetkých otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.

2.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečia, aby úradník pre ochranu údajov plnil svoje povinnosti nezávisle, a aby v súvislosti s výkonom tejto funkcie nedostával žiadne pokyny. Úradník pre ochranu údajov priamo podáva správy výkonnému vedeniu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určia na tento účel člena výkonného vedenia, ktorý bude zodpovedný za dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia.

3.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podporujú úradníka pre ochranu údajov pri plnení úloh a poskytnú všetky prostriedky, okrem iného personál, miestnosti, vybavenie a akékoľvek iné zdroje potrebné na vykonávanie povinností a úloh uvedených v článku 37 a zabezpečia ich odborné znalosti .

4.     Úradníci pre ochranu údajov sú viazaní mlčanlivosťou, pokiaľ ide o totožnosť dotknutých osôb a okolnosti umožňujúce identifikáciu dotknutých osôb, okrem prípadov, keď ich dotknutá osoba tejto povinnosti zbavila. [PN 133]

Článok 37

Úlohy úradníka pre ochranu údajov

1.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poverujú úradníka pre ochranu údajov prinajmenšom týmito úlohami:

a)

zvýšenie informovanosti, poskytovanie informácií a poradenstva prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, pokiaľ ide o ich povinnosti podľa tohto nariadenia, najmä čo sa týka technických a organizačných opatrení a postupov, ako aj dokumentácia tejto činnosti a došlých odpovedí;

b)

monitorovanie zavádzania a uplatňovania pravidiel prevádzkovateľa a sprostredkovateľa v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, odbornej prípravy zamestnancov zapojených do operácií spracúvania a súvisiacich auditov;

c)

monitorovanie vykonávania a uplatňovania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o požiadavky súvisiace s ochranou údajov špecificky navrhnutou, ochranou údajov štandardne určenou, s bezpečnosťou údajov, informovaním dotknutých osôb a s ich žiadosťami, ktorými vykonávajú svoje práva vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tohto nariadenia;

d)

zabezpečenie uchovávania dokumentácie podľa článku 28;

e)

monitorovanie vedenia dokumentácie, oznámení o porušení ochrany osobných údajov a informácií zasielaných v zmysle článkov 31 a 32;

f)

monitorovanie posudzovania vplyvu na ochranu údajov vykonávaného prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a uplatňovanie požiadavky na povolenie vopred alebo konzultácie vopred, pokiaľ sa vyžadujú podľa článkov 32a, 33 a 34;

g)

monitorovanie odpovedí na žiadosti dozorného orgánu a v rámci rozsahu právomocí úradníka pre ochranu údajov aj spolupráca s dozorným orgánom na jeho žiadosť či na základe jeho podnetu;

h)

plnenie úlohy kontaktného miesta pre dozorný orgán v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa spracovania a uskutočňovanie konzultácií s dozorným orgánom, podľa potreby aj na základe vlastného podnetu úradníka pre ochranu údajov;

i)

overovanie súladu s týmto nariadením na základe mechanizmu konzultácie vopred, ktorý je stanovený v článku 34;

j)

informovanie zástupcov zamestnancov o spracovaní údajov o zamestnancoch.

2.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky, pokiaľ ide o úlohy, certifikáciu, postavenie, právomoci a zdroje úradníka pre ochranu údajov podľa odseku 1. [PN 134]

ODDIEL 5

KÓDEXY SPRÁVANIA A CERTIFIKÁCIA

Článok 38

Kódexy správania

1.   Členské štáty, dozorné orgány a Komisia podporia vypracovanie kódexov správania alebo prijatie kódexov správania vypracovaných dozorným orgánom určených na to, aby prispeli k správnemu uplatňovaniu tohto nariadenia, pričom vezmú do úvahy špecifické črty jednotlivých sektorov spracúvania údajov, najmä pokiaľ ide o:

a)

spravodlivé a transparentné spracovanie údajov;

aa)

rešpektovanie práv spotrebiteľov;

b)

zhromažďovanie údajov;

c)

informovanie verejnosti a dotknutých osôb;

d)

žiadosti dotknutých osôb pri výkone ich práv;

e)

informovanie a ochranu detí;

f)

prenos údajov do tretích krajín alebo medzinárodným organizáciám;

g)

mechanizmy na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania kódexu prevádzkovateľmi, ktorí mu podliehajú;

h)

mimosúdne konania a iné postupy riešenia sporov zamerané na riešenie sporov medzi prevádzkovateľmi a dotknutými osobami v súvislosti so spracovaním osobných údajov, bez toho, aby boli dotknuté práva dotknutých osôb podľa článkov 73 a 75.

2.   Združenia a iné orgány predstavujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov v jednom členskom štáte, ktoré majú v úmysle vypracovať kódexy správania alebo meniť alebo rozširovať súčasné kódexy správania, ich môžu predložiť k vyžiadaniu stanoviska dozorného orgánu v tomto členskom štáte. Dozorný orgán môže vydať vydá bez zbytočného odkladu stanovisko, či návrh spracovanie podľa návrhu kódexu správania alebo jeho zmena a doplnenie sú v súlade s týmto nariadením. Dozorný orgán sa usiluje získať názory dotknutých osôb alebo ich zástupcov na tieto návrhy.

3.   Združenia a iné orgány predstavujúce kategórie prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov v niekoľkých členských štátoch môžu Komisii predkladať návrhy kódexov správania a zmeny a doplnenia alebo rozšírenia existujúcich kódexov správania.

4.   Komisia môže prijať vykonávacie akty na účely je splnomocnená v súlade s článkom 86 po požiadaní o stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov prijímať delegované akty týkajúce sa rozhodnutia, že kódexy správania a zmeny a doplnenia alebo rozšírenia existujúcich kódexov správania, ktoré jej boli predložené podľa odseku 3, sú v súlade s týmto nariadením a majú všeobecnú platnosť v rámci Únie. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. Uvedenými delegovanými aktmi sa zakladajú vymáhateľné práva dotknutých osôb.

5.   Komisia môže zaistiť náležité zverejnenie kódexov, o ktorých bolo v súlade s odsekom 4 rozhodnuté, že majú všeobecnú platnosť v rámci Únie. [PN 135]

Článok 39

Certifikácia

1.   Členské štáty a Komisia podporia, predovšetkým na európskej úrovni, zavedenie mechanizmov certifikácie ochrany údajov a plomb a značiek pre potreby ochrany údajov, umožňujúce dotknutým osobám rýchlo posúdiť úroveň ochrany údajov, ktorú zabezpečujú prevádzkovatelia a sprostredkovatelia. Mechanizmy certifikácie ochrany údajov musia prispieť k riadnemu uplatňovaniu tohto nariadenia, a to so zreteľom na osobitné črty jednotlivých sektorov a rôznych operácií spracovania.

1a.     Každý prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môže požiadať hociktorý dozorný orgán v Únii, aby za primeraný poplatok zohľadňujúci administratívne náklady vydal certifikát, že spracovanie osobných údajov sa vykonáva v súlade s týmto nariadením, najmä so zásadami stanovenými v článku 5, 25 a 30, povinnosťami prevádzkovateľa a sprostredkovateľa a právami dotknutej osoby.

1b.     Certifikácia je dobrovoľná, cenovo dostupná a možná prostredníctvom postupu, ktorý je transparentný a nepredstavuje zbytočnú záťaž.

1c.     Dozorné orgány a Európsky výbor pre ochranu údajov spolupracujú v rámci mechanizmu konzistentnosti podľa článku 57 s cieľom zabezpečiť harmonizovaný mechanizmus certifikácie v oblasti ochrany údajov vrátane harmonizovaných poplatkov v rámci Únie.

1d.     Počas tohto postupu certifikácie môžu dozorné orgány poveriť špecializovaných audítorov tretej strany, aby vykonali audit prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v ich mene. Audítori tretej strany majú dostatočne kvalifikovaný personál, sú nestranní a bez konfliktu záujmov, pokiaľ ide o ich úlohy. Dozorné orgány odnímu audítorovi akreditáciu, ak existujú dôvody domnievať sa, že si riadne neplní úlohy. Konečnú certifikáciu zabezpečuje dozorný orgán.

1e.     Dozorné orgány udelia prevádzkovateľom a sprostredkovateľom, v prípade ktorých bolo na základe auditu potvrdené, že spracúvajú osobné údaje v súlade s týmto nariadením, štandardizovanú značku pre potreby ochrany údajov, tzv. „európsku pečať ochrany údajov“.

1f.     „Európska pečať ochrany údajov“ je platná, kým sú operácie spracovania údajov certifikovaného prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa plne v súlade s týmto nariadením.

1 g.     Bez ohľadu na odsek 1f je certifikácia platná po dobu maximálne piatich rokov.

1h.     Európsky výbor pre ochranu údajov zriadi verejný elektronický register, v ktorom sprístupní verejnosti všetky platné a neplatné certifikácie, ktoré boli vydané v členskom štáte.

1i.     Európsky výbor pre ochranu údajov môže z vlastného podnetu potvrdiť, že technická norma zvyšujúca ochranu údajov je v súlade s týmto nariadením.

2.   Komisia je splnomocnená prijať prijímať na základe požiadania o stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov a konzultácií so zúčastnenými stranami, najmä so zástupcami priemyslu a mimovládnych organizácií, delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky týkajúce sa bližšieho určenia kritérií a požiadaviek na mechanizmy certifikácie ochrany údajov uvedené v odseku 1 v odsekoch 1a až 1h vrátane požiadaviek na akreditáciu audítorov, podmienok pre ich udelenie a odvolanie udelenia a odvolania certifikácie , ako aj kritériá požiadaviek pre ich uznanie v rámci Únie a v tretích krajinách. Uvedenými delegovanými aktmi sa zakladajú vymáhateľné práva dotknutých osôb.

3.   Komisia môže stanoviť technické normy pre mechanizmy certifikácie a plomby a značky pre potrebu ochrany údajov, ako aj mechanizmy na podporu a uznávanie mechanizmov certifikácie a plomb a značiek pre potreby ochrany údajov. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 136]

KAPITOLA V

PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV DO TRETÍCH KRAJÍN ALEBO MEDZINÁRODNÝM ORGANIZÁCIÁM

Článok 40

Všeobecné zásady prenosu

Akýkoľvek prenos osobných údajov, ktoré sú predmetom spracovania, alebo sú určené na spracovanie po prenose do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, sa môže uskutočniť iba ak prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dodržiavajú podmienky ustanovené v tejto kapitole, ako aj ostatné ustanovenia tohto nariadenia vrátane podmienok ďalších prenosov osobných údajov z predmetnej tretej krajiny alebo od predmetnej medzinárodnej organizácie do inej tretej krajiny, alebo inej medzinárodnej organizácii.

Článok 41

Prenos na základe rozhodnutia o primeranosti

1.   Prenos sa môže uskutočniť v prípade, že Komisia rozhodla, že tretia krajina alebo územie, alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo predmetná medzinárodná organizácia zabezpečujú primeranú úroveň ochrany. Na takýto prenos nie je nutné žiadne ďalšie osobitné povolenie.

2.   Pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany Komisia berie do úvahy tieto prvky:

a)

právny štát, príslušné platné právne predpisy, všeobecné aj odvetvové, vrátane predpisov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti a trestného práva, ako aj vykonávanie týchto právnych predpisov, profesijné pravidlá a bezpečnostné opatrenia, ktoré táto krajina alebo medzinárodná organizácia dodržiava, súdne precedensy, ako aj účinné a vymáhateľné práva vrátane účinných správnych a súdnych prostriedkov nápravy pre dotknuté osoby, najmä pre dotknuté osoby s bydliskom v Únii, ktorých osobné údaje sú predmetom prenosu;

b)

existenciu a účinné pôsobenie jedného či viacerých nezávislých dozorných orgánov v predmetnej tretej krajine či medzinárodnej organizácii, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany údajov, vrátane dostatočných sankčných právomocí, za poskytovanie pomoci a poradenstva dotknutým osobám pri výkone ich práv a za spoluprácu s dozornými orgánmi Únie a členských štátov, a

c)

medzinárodné záväzky, ktorými je predmetná tretia krajina či medzinárodná organizácia viazaná , najmä všetky právne záväzné dohovory alebo nástroje, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov .

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 86 prijímať delegované akty s cieľom môže rozhodnúť, že tretia krajina alebo územie, alebo sektor spracovania v predmetnej tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia zabezpečujú primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. Takéto delegované akty stanovia doložku o zániku, ak sa týkajú sektora spracovania, a budú odvolané podľa odseku 5 ihneď potom, ako prestane byť zabezpečená primeraná úroveň ochrany v súlade s týmto nariadením.

4.   Vo vykonávacom V delegovanom akte sa uvedie jeho územný a sektorový rozsah pôsobnosti a v príslušných prípadoch aj dozorný orgán podľa odseku 2 písm. b).

4a.     Komisia nepretržite sleduje vývoj v tretích krajinách a v medzinárodných organizáciách, ktorý by mohol mať vplyv na prvky uvedené v odseku 2, keď bol prijatý delegovaný akt podľa odseku 3.

5.   Komisia môže rozhodnúť je splnomocnená v súlade s článkom 86 prijímať delegované akty týkajúce sa rozhodnutia , že tretia krajina, alebos územie alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia nezaručujú alebo ďalej nezaručujú primeranú úroveň ochrany zmysle odseku 2 tohto článku, a to najmä v prípadoch, keď príslušné právne predpisy platné v tejto krajine alebo pre túto medzinárodnú organizáciu, a to všeobecné aj odvetvové, nezaručujú účinné a vynútiteľné práva vrátane práv dotknutých osôb na účinnú administratívnu a súdnu nápravu, a to najmä pre dotknuté osoby s bydliskom v Únii, ktorých osobné údaje sú predmetom prenosu. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2, resp. keď je to pre fyzické osoby mimoriadne naliehavé v súvislosti s ich právom na ochranu osobných údajov, v súlade s postupom uvedeným v článku 87 ods. 3.

6.   Ak Komisia prijme rozhodnutie podľa odseku 5, potom je zakázaný akýkoľvek prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo na územie, alebo do sektora spracovania v predmetnej tretej krajine, alebo medzinárodnej organizácii, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 42 až 44. Vo vhodnom čase Komisia začne konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s cieľom napraviť stav vzniknutý v dôsledku rozhodnutia prijatého podľa odseku 5 tohto článku.

6a.     Pred prijatím delegovaného aktu podľa odsekov 3 a 5 Komisia požiada Európsky výbor pre ochranu údajov o vydanie stanoviska o primeranosti úrovne ochrany. Na tento účel Komisia poskytne Európskemu výboru pre ochranu údajov všetku potrebnú dokumentáciu vrátane korešpondencie s vládou tretej krajiny, predstaviteľmi územia alebo sektora spracovania v uvedenej tretej krajine alebo s medzinárodnou organizáciou.

7.   Komisia uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a na svojej internetovej stránke zoznam tých tretích krajín, území a sektorov spracovania v tretích krajinách, resp. medzinárodných organizácií, v prípade ktorých rozhodla, že je alebo nie je zaručená primeraná úroveň ochrany.

8.   Rozhodnutia prijaté Komisiou na základe článku 25 ods. 6 alebo článku 26 ods. 4 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokým po dobu piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ak ich Komisia pred koncom tohto obdobia nezmení či nedoplní, nenahradí alebo nezruší. [PN 137]

Článok 42

Prenos na základe náležitých záruk

1.   Ak Komisia neprijala žiadne rozhodnutie podľa článku 41 alebo rozhodla, že tretia krajina, územie alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany v súlade s článkom 41 ods. 5, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môžu nesmú preniesť osobné údaje do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii len vtedy, ak okrem prípadov, keď prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ uviedli v podobe právne záväzného nástroja náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

2.   Náležité záruky uvedené v odseku 1 sa stanovujú najmä prostredníctvom:

a)

záväzných firemných pravidiel v súlade s článkom 43 alebo

aa)

platnej „Európskej pečate ochrany údajov“ pre prevádzkovateľa a príjemcu v súlade s článkom 39 ods. 1e alebo

b)

štandardných ustanovení o ochrane údajov, ktoré prijala Komisia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2, alebo

c)

štandardných ustanovení o ochrane údajov prijatých dozorným orgánom v súlade s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 57, ak ich Komisia vyhlásila za všeobecne platné v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. b), alebo

d)

zmluvných doložiek medzi prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a príjemcom údajov schválených dozorným orgánom v súlade s odsekom 4.

3.   K prenosu na základe štandardných ustanovení o ochrane údajov „Európskej pečate ochrany údajov“ alebo záväzných firemných pravidiel uvedených v odseku 2 písm. a), b) aa) alebo c) sa nevyžaduje žiadne ďalšie osobitné povolenie.

4.   Ak sa prenos uskutočňuje na základe zmluvných doložiek podľa odseku 2 písm. d) tohto článku, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ musia k týmto zmluvným doložkám získať vopred povolenie od dozorného orgánu podľa článku 34 ods.1. Ak presun súvisí s činnosťou spracovania, ktorá sa týka dotknutých osôb v inom členskom štáte či štátoch, alebo podstatne ovplyvňuje voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie, dozorný orgán uplatní mechanizmus konzistentnosti ustanovený v článku 57.

5.   V prípade, že náležité záruky na ochranu osobných údajov nie sú zabezpečené právne záväzným nástrojom, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ musia vopred získať povolenie k prenosu či súboru prenosov, alebo k ustanoveniam, ktoré sa majú vložiť do administratívnych opatrení tvoriacich základ takéhoto prenosu. Takéto povolenie dozorného orgánu musí byť v súlade s článkom 34 ods. 1. Ak presun súvisí s činnosťou spracovania, ktorá sa týka dotknutých osôb v inom členskom štáte či štátoch, alebo podstatne ovplyvňuje voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie, dozorný orgán uplatní mechanizmus konzistentnosti ustanovený v článku 57. Povolenia dozorného orgánu na základe článku 26 ods. 2 smernice 95/46/ES zostávajú v platnosti, pokým dva roky od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia , ak ich tento dozorný orgán pred ukončením uvedeného obdobia nezmení či nedoplní, nenahradí alebo nezruší. [PN 138]

Článok 43

Prenosy na základe záväzných firemných pravidiel

1.   Dozorný orgán v súlade s mechanizmom konzistentnosti ustanoveným v článku 58 schváli záväzné firemné pravidlá, ak spĺňajú tieto predpoklady:

a)

sú právne záväzné a vzťahujú sa na všetky podniky a zamestnancov v rámci skupiny podnikov prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, ktoré ich povinne uplatňujú a tých externých subdodávateľov, na ktorých sa vzťahujú záväzné firemné pravidlá ;

b)

výslovne udeľujú vymáhateľné práva dotknutým osobám;

c)

spĺňajú požiadavky ustanovené v odseku 2.

1a.     Pokiaľ ide o údaje súvisiace so zamestnaním, zástupcovia zamestnancov sú informovaní o záväzných firemných pravidlách podľa článku 43 a v súlade s právnymi predpismi a postupmi Únie alebo členských štátov sa podieľajú na ich vypracovaní.

2.   Záväzné firemné pravidlá obsahujú prinajmenšom:

a)

štruktúru a kontaktné údaje skupiny podnikov a jej členov a tých externých subdodávateľov, na ktorých sa vzťahujú záväzné firemné pravidlá ;

b)

prenosy údajov alebo súbory prenosov vrátane kategórií osobných údajov, druhu spracovania a jeho účelov, typov dotknutých osôb, ktorých sa spracovanie týka a označenie predmetnej tretej krajiny či krajín;

c)

odkaz na ich záväznosť na vnútornej i vonkajšej úrovni;

d)

všeobecné zásady ochrany údajov, najmä obmedzenie účelu, minimalizáciu údajov, obmedzené lehoty uchovávania, kvalitu údajov, ochranu údajov špecificky navrhnutú a štandardne určenú, právny základ spracovania, spracúvanie citlivých osobných údajov, opatrenia na zaistenie bezpečnosti údajov, ako aj požiadavky na ďalší prenos pre potreby organizácií, ktoré nie sú viazané touto politikou;

e)

práva dotknutých osôb a prostriedky na výkon týchto práv vrátane práva nepodliehať opatreniu založenom na profilovaní v súlade s článkom 20, právo podať sťažnosť na príslušný dozorný orgán a na príslušné súdy členského štátu v súlade s článkom 75 a právo vymôcť nápravu a prípadnú kompenzáciu za porušenie záväzných firemných pravidiel;

f)

vyhlásenie, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ so sídlom na území členského štátu prijímajú prijíma zodpovednosť za všetky porušenia záväzných firemných pravidiel ktorýmkoľvek členom skupiny podnikov, ktorý nemá sídlo v Únii; prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ môžu môže byť úplne alebo čiastočne vyňatí vyňatý spod tohto záväzku, ak preukážu preukáže , že predmetný člen nie je zodpovedný za udalosť, z ktorej škoda vznikla;

g)

spôsob, akým sa v súlade s článkom 11 poskytujú dotknutým osobám informácie o záväzných firemných pravidlách, najmä pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré sa uvádzajú v písmene d), e) a f) tohto odseku;

h)

úlohy úradníka pre ochranu údajov určeného v súlade s článkom 35 vrátane monitorovania dodržiavania záväzných firemných pravidiel, ako aj odbornej prípravy a vybavovania sťažností v rámci príslušnej skupiny podnikov;

i)

mechanizmy v rámci skupiny podnikov zamerané na zabezpečenie overovania dodržiavania záväzných firemných pravidiel;

j)

mechanizmy pre nahlasovanie a evidenciu zmien pravidiel a nahlasovanie týchto zmien dozornému orgánu;

k)

mechanizmus spolupráce s dozorným orgánom na zabezpečenie dodržiavania podmienok zo strany členov tejto skupiny podnikov, najmä sprístupnením výsledkov overovania opatrení uvedených v písm. i) tohto odseku dozornému orgánu.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 86 prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť formát, postupy, kritériá a požiadavky týkajúce sa záväzných firemných pravidiel v zmysle tohto článku, najmä kritériá na ich schválenie vrátane transparentnosti pre dotknuté osoby , ďalej uplatňovanie odseku 2 písm. b), d), e) a f) na záväzné firemné pravidlá, ktoré si osvojili sprostredkovatelia, ako aj ďalšie nevyhnutné požiadavky na zabezpečenie ochrany osobných údajov príslušných dotknutých osôb.

4.   Komisia môže stanoviť formát a postupy pre výmenu informácií elektronickými prostriedkami medzi prevádzkovateľmi, sprostredkovateľmi a dozornými orgánmi členských štátov o záväzných firemných pravidlách v zmysle tohto článku. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 139]

Článok 43a

Prenosy a sprístupňovanie údajov, ktoré právne predpisy Únie nepovoľujú

1.     Nijaký rozsudok súdu alebo tribunálu ani nijaké rozhodnutie správneho orgánu tretej krajiny, v ktorých sa požaduje od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa sprístupnenie osobných údajov, sa neuzná ani ho nemožno nijakým spôsobom vykonať bez toho, aby bola dotknutá dohoda o vzájomnej právnej pomoci alebo platná medzinárodná dohoda medzi žiadajúcou treťou krajinou a Úniou alebo členským štátom.

2.     Ak sa od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na základe rozsudku súdu alebo tribunálu, alebo rozhodnutia správneho orgánu tretej krajiny požaduje sprístupnenie osobných údajov, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, prípadne zástupca prevádzkovateľa túto žiadosť bezodkladne oznámia dozornému orgánu a na prenos alebo sprístupnenie musia od dozorného orgánu najprv získať povolenie.

3.     Dozorný orgán posúdi súlad požadovaného sprístupnenia s týmto nariadením, a najmä to, či je toto sprístupnenie potrebné a požadované zákonom podľa článku 44 ods. 1 písm. d) a e) a článku 44 ods. 5. Keď sa to týka dotknutých osôb z iného členského štátu, dozorný orgán uplatní mechanizmus konzistentnosti uvedený v článku 57.

4.     Dozorný orgán informuje o požiadavke príslušný vnútroštátny orgán. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informuje aj dotknuté osoby o žiadosti a o povolení dozorného orgánu a v relevantnom prípadne informuje v súlade s článkom 14 ods. 1 písm. ha) dotknutú osobu o tom, či za posledných 12 po sebe nasledujúcich mesiacov boli jej osobné údaje poskytnuté verejným orgánom. [PN 140]

Článok 44

Odchýlky

1.   Ak nebolo prijaté rozhodnutie o primeranosti podľa článku 41 alebo ak nie sú zabezpečené náležité záruky podľa článku 42, prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, len ak:

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas s navrhovaným prenosom po tom, ako bola informovaná o rizikách takéhoto prenosu z dôvodu absencie rozhodnutia o primeranosti a náležitých záruk alebo

b)

prenos je nevyhnutný na plnenie zmluvy medzi dotknutou osobou a prevádzkovateľom alebo na vykonanie predzmluvných opatrení prijatých na žiadosť dotknutej osoby, alebo

c)

prenos je nevyhnutný kvôli uzatvoreniu alebo plneniu zmluvy uzatváranej v záujme dotknutej osoby medzi prevádzkovateľom a inou fyzickou alebo právnickou osobou, alebo

d)

prenos je nevyhnutný z dôležitých dôvodov verejného záujmu, alebo

e)

prenos je nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov, alebo

f)

prenos je nevyhnutný na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby alebo inej osoby, ak je dotknutá osoba fyzicky alebo právne nespôsobilá vyjadriť súhlas, alebo

g)

prenos sa uskutočňuje z registra, ktorý je podľa práva Únie alebo členského štátu určený na poskytovanie informácií verejnosti a ktorý je otvorený na nahliadanie verejnosti alebo akejkoľvek osobe, ktorá môže preukázať oprávnený záujem, pokiaľ podmienky stanovené právnymi predpismi Únie alebo právnymi predpismi členského štátu na nahliadanie sú v tomto konkrétnom prípade splnené, alebo

h)

prenos je nevyhnutný na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ a ktoré nemožno kvalifikovať ako časté alebo hromadné, a prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ posúdili všetky okolnosti sprevádzajúce operáciu prenosu údajov alebo súbor operácií prenosu údajov a na základe tohto posúdenia uviedli v prípade potreby náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

2.   Prenos podľa odseku 1 písm. g) nezahŕňa všetky osobné údaje alebo celé kategórie osobných údajov obsiahnutých v registri. Ak je register určený na nahliadanie pre osoby s oprávneným záujmom, prenos sa uskutoční iba na žiadosť týchto osôb alebo vtedy, keď majú byť príjemcami.

3.   Ak sa spracúvanie vykonáva na základe odseku 1 písm. h), prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ musia osobitne prihliadať na povahu údajov, účel a trvanie navrhovanej operácie či operácií spracovania, ako aj na situáciu v krajine pôvodu, v tretej krajine a krajine konečného určenia a uviesť v prípade potreby náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

4.   Odsek 1 písm. b), a c) a h) sa neuplatňujú na činnosti, ktoré vykonávajú verejné orgány pri uplatňovaní svojich verejných právomocí.

5.   Verejný záujem uvedený v odseku 1 písm. d) musí byť uznaný právnymi predpismi Únie alebo právnymi predpismi členského štátu, ktorému podlieha prevádzkovateľ.

6.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ dokumentujú posúdenie, ako aj náležité záruky uvedené v odseku 1 písm. h) tohto článku v dokumentácii uvedenej v článku 28 a informujú dozorný orgán o prenose.

7.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 87 Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s článkom 66 ods. 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom bližšie určiť „dôležité dôvody verejného záujmu“ v zmysle odseku 1 písm. d), ako aj kritériá a požiadavky, pokiaľ ide o náležité záruky uvedené v  týkajúce sa prenosu údajov na základe odseku 1 písm. h). [PN 141]

Článok 45

Medzinárodná spolupráca na účely ochrany osobných údajov

1.   Vo vzťahu k tretím krajinám a medzinárodným organizáciám Komisia a členské štáty podniknú náležité kroky s cieľom:

a)

vytvoriť účinné mechanizmy medzinárodnej spolupráce na uľahčenie zabezpečenie presadzovania právnych predpisov o ochrane osobných údajov; [PN 142]

b)

poskytovať vzájomnú medzinárodnú pomoc pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu osobných údajov, a to aj prostredníctvom notifikácií, postúpenia sťažností, pomoci pri vyšetrovaní a výmeny informácií, pričom sa uplatní požiadavka na náležité záruky na ochranu osobných údajov a na ďalšie základné práva a slobody;

c)

zapájať príslušné zainteresované strany do diskusie a činnosti so zameraním na prehĺbenie medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania právnych predpisov na ochranu osobných údajov;

d)

podporovať výmenu a dokumentáciu v oblasti právnych predpisov na ochranu osobných údajov a praxe v tejto sfére.;

da)

objasniť jurisdikčné konflikty a konzultovať o nich s tretími krajinami. [PN 143]

2.   Komisia podnikne na účely odseku 1 náležité kroky s cieľom rozvíjať vzťahy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a to najmä s ich dozornými orgánmi, ak dospela k rozhodnutiu, že zaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 41 ods. 3.

Článok 45a

Správa Komisie

Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade v pravidelných intervaloch správu o uplatňovaní článkov 40 až 45, a to počnúc najneskôr štyri roky od dátumu uvedeného v článku 91 ods. 1. Na tento účel si Komisia môže vyžiadať od členských štátov a dozorných orgánov informácie, ktoré jej musia byť poskytnuté bez zbytočného odkladu. Správa sa zverejňuje. [PN 144]

KAPITOLA VI

NEZÁVISLÉ DOZORNÉ ORGÁNY

ODDIEL 1

NEZÁVISLÉ POSTAVENIE

Článok 46

Dozorný orgán

1.   Každý členský štát stanoví, že jeden alebo viaceré verejné orgány sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia a za prispievanie k jeho konzistentnému uplatňovaniu v rámci Únie s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie. Na tento účel dozorné orgány spolupracujú vzájomne, ako aj s Komisiou.

2.   Ak je v členskom štáte určený viac než jeden dozorný orgán, tento členský štát určí na zabezpečenie efektívnej účasti týchto orgánov v Európskom výbore pre ochranu údajov príslušný orgán, ktorý pôsobí ako spoločné kontaktné miesto, a stanoví mechanizmus na zabezpečenie súladu zo strany ostatných orgánov s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 57.

3.   Do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa tejto kapitoly, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

Článok 47

Nezávislosť

1.   Dozorný orgán koná pri plnení svojich povinností a výkone zverených právomocí úplne nezávisle a nestranne, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o spolupráci a konzistentnosti z kapitoly VII tohto nariadenia . [PN 145]

2.   Členovia dozorného orgánu pri plnení svojich povinností od nikoho nežiadajú ani neprijímajú pokyny.

3.   Členovia dozorného orgánu sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich povinnosťami a počas svojho funkčného obdobia nevykonávajú žiadnu inú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť nezlučiteľnú s touto funkciou.

4.   Členovia dozorného orgánu sa po uplynutí svojho funkčného obdobia správajú pri prijímaní funkcií alebo výhod čestne a rozvážne.

5.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa dozornému orgánu poskytli primerané ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie povinností a vykonávanie právomocí vrátane tých, ktoré sa majú plniť a vykonávať v súvislosti so vzájomnou pomocou, spoluprácou a účasťou v rámci Európskeho výboru pre ochranu údajov.

6.   Každý členský štát zabezpečí, aby dozorný orgán mal svojich vlastných zamestnancov, ktorí budú ustanovení do svojich pozícií vedúcim dozorného orgánu a budú podliehať jeho pokynom.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby dozorný orgán podliehal finančnej kontrole, ktorá neovplyvní jeho nezávislosť. Členské štáty zabezpečia, aby mali dozorné orgány samostatné ročné rozpočty. Tieto rozpočty sa zverejnia.

7a.     Každý členský štát zabezpečí, aby bol dozorný orgán zodpovedný v oblasti rozpočtovej kontroly národnému parlamentu. [PN 146]

Článok 48

Všeobecné podmienky členstva v dozorných orgánoch

1.   Členské štáty stanovia, že členov dozorného orgánu ustanovuje buď parlament alebo vláda príslušného členského štátu.

2.   Členovia sa musia vybrať spomedzi osôb, v prípade ktorých niet pochybností o ich nezávislosti a ktoré majú preukázané skúsenosti a zručnosti potrebné na plnenie svojich povinností predovšetkým v oblasti ochrany osobných údajov.

3.   Povinnosti člena zanikajú uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo jeho odvolaním v súlade s odsekom 5.

4.   Člena možno odvolať alebo pozbaviť jeho práva na dôchodok či iných dávok namiesto dôchodku rozhodnutím príslušného vnútroštátneho súdu, ak tento člen prestal spĺňať podmienky požadované na výkon svojich služobných povinností, resp. ak sa dopustil závažného pochybenia.

5.   V prípade uplynutia funkčného obdobia alebo vzdania sa funkcie si člen naďalej plní svoje povinnosti, až kým nie je ustanovený nový člen.

Článok 49

Pravidlá zriaďovania dozorného orgánu

Každý členský štát stanoví v medziach tohto nariadenia prostredníctvom zákona:

a)

zriadenie dozorného orgánu a jeho postavenie;

b)

kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti, ktoré sa požadujú na plnenie povinností člena dozorného orgánu;

c)

pravidlá a postupy ustanovovania členov dozorného orgánu, ako aj pravidlá, ktoré upravujú, aké konania či pracovné činnosti sú nezlučiteľné so služobnými povinnosťami spojenými s touto funkciou;

d)

funkčné obdobie členov dozorného orgánu, ktoré nesmie byť menej než štyri roky, s výnimkou prvého ustanovenia do funkcie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, ktoré môže mať kratšie trvanie, ak je z dôvodu ochrany nezávislosti dozorného orgánu nevyhnutné použiť časovo rozložený postup ustanovovania do funkcií;

e)

či členov dozorného orgánu možno ustanoviť do tejto funkcie opätovne;

f)

predpisy a spoločné podmienky upravujúce povinnosti členov a zamestnancov dozorného orgánu;

g)

pravidlá a postupy pri ukončení plnenia povinností člena dozorného orgánu, a to aj pre prípady, keď členovia prestali spĺňať podmienky požadované na výkon svojich povinností, resp. sa dopustili závažného pochybenia.

Článok 50

Služobné tajomstvo

Členovia a zamestnanci dozorného orgánu podliehajú počas funkčného obdobia či zamestnania, ako aj po ich uplynutí, a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou povinnosti zachovávať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o dôverné informácie, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich služobných povinností , pričom si plnia povinnosti nezávisle a transparentne, ako je stanovené v tomto nariadení . [PN 147]

ODDIEL 2

POVINNOSTI A PRÁVOMOCI

Článok 51

Pôsobnosť

1.   Každý dozorný orgán vykonáva na území svojho členského štátu je kompetentný plniť si úlohy a vykonávať právomoci, ktoré mu boli zverené v súlade s týmto nariadením, na území svojho členského štátu bez toho, aby bol dotknutý článok 73 a 74 . Spracovanie údajov, ktoré uskutočňuje orgán verejnej moci, podlieha výlučne dohľadu dozorného orgánu daného členského štátu . [PN 148]

2.   Ak sa spracovanie osobných údajov uskutočňuje v rámci činnosti zariadenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii a prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ pôsobí vo viac než jednom členskom štáte, za dohľad nad činnosťou prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa pri spracúvaní údajov vo všetkých členských štátoch zodpovedá dozorný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza ústredie prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia kapitoly VII tohto nariadenia. [PN 149]

3.   Dozorný orgán nie je príslušný pre dohľad nad operáciami spracovania na súdoch, ak ide o výkon ich súdnej právomoci.

Článok 52

Povinnosti

1.   Dozorný orgán:

a)

monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie tohto nariadenia;

b)

prejednáva rieši sťažnosti podané akoukoľvek dotknutou osobou, alebo združením zastupujúcim dotknutú osobu v súlade s článkom 73, vyšetruje predmetnú záležitosť v náležitom rozsahu, informuje dotknutú osobu či združenie o pokroku a výsledkoch sťažnosti v primeranej lehote, najmä ak je nutné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom; [PN 150]

c)

vymieňa si informácie a poskytuje vzájomnú pomoc vo vzťahu k iným dozorným orgánom a zabezpečuje konzistentné uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia;

d)

na vlastný podnet, na základe sťažnosti alebo osobitnej a zdokumentovanej informácie o údajnom nezákonnom spracovaní, alebo na žiadosť iného dozorného orgánu uskutočňuje vyšetrovania a ak dotknutá osoba podala sťažnosť tomuto dozornému orgánu, informuje túto dotknutú osobu o výsledku vyšetrovania v primeranej lehote; [PN 151]

e)

monitoruje príslušný vývoj, pokiaľ má dosah na ochranu osobných údajov, a to najmä vývoj informačných a komunikačných technológií a komerčných praktík;

f)

oslovujú inštitúcie a subjekty členského štátu s cieľom konzultovať právne a administratívne opatrenia súvisiace s ochranou práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov,

g)

poskytuje konzultačnú pomoc v oblasti schvaľuje operácií spracovania uvedených v článku 34;

h)

vydáva stanovisko k návrhom kódexov správania v súlade s článkom 38 ods. 2;

i)

schvaľuje záväzné firemné pravidlá podľa článku 43,

j)

zúčastňuje sa na činnosti Európskeho výboru pre ochranu údajov,

ja)

certifikuje prevádzkovateľov a sprostredkovateľov podľa článku 39 . [PN 152]

2.   Každý dozorný orgán podporuje zvyšovanie informovanosti verejnosti o rizikách, pravidlách, zárukách a právach v súvislosti so spracovaním osobných údajov a o náležitých opatreniach na ochranu osobných údajov . Osobitná pozornosť sa má venovať najmä činnostiam špecificky zameraným na deti. [PN 153]

2a.     Každý dozorný orgán spoločne s Európskym výborom pre ochranu údajov podporuje informovanosť prevádzkovateľov a sprostredkovateľov o rizikách, pravidlách, zárukách a právach v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Patrí sem aj vedenie registra sankcií a porušení. Do registra sa čo najpodrobnejšie zaznamenávajú všetky upozornenia a sankcie, ako aj riešenie porušovania. Každý dozorný orgán poskytuje na požiadanie sprostredkovateľom a prevádzkovateľom, ktorí sú mikropodnikmi, malými a strednými podnikmi, všeobecné informácie o ich povinnostiach a záväzkoch v súlade s týmto nariadením. [PN 154]

3.   Dozorný orgán poskytne na požiadanie poradenstvo ktorejkoľvek dotknutej osobe v súvislosti s výkonom jej práv podľa tohto nariadenia, pričom v prípade potreby spolupracuje na tento účel s dozornými orgánmi v iných členských štátoch.

4.   Na účely podávania sťažností uvedených v odseku 1 písm. b) dozorný orgán poskytne formulár sťažnosti, ktorý je možné vyplniť elektronicky, pričom sa nevylučujú iné prostriedky komunikácie.

5.   Plnenie úloh dozorného orgánu je pre dotknutú osobu bezplatné.

6.   V prípade, že žiadosti sú zjavne neprimerané, a to najmä pre ich opakujúci sa charakter, dozorný orgán môže požadovať primeraný poplatok, resp. môže odmietnuť prijať opatrenia požadované dotknutou osobou. Výška tohto poplatku nepresahuje náklady na požadované opatrenie. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o zjavne neprimeraný charakter žiadosti, znáša dozorný orgán. [PN 155]

Článok 53

Právomoci

1.   Každý dozorný orgán má v súlade s týmto nariadením právomoc:

a)

oznamovať prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi domnelé porušenie ustanovení o spracovaní osobných údajov a v prípade potreby prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi nariadiť, aby konkrétnym spôsobom napravili toto porušenie s cieľom zlepšiť ochranu dotknutej osoby , alebo nariadiť prevádzkovateľovi povinnosť informovať dotknutú osobu o porušení ochrany osobných údajov ;

b)

nariadiť prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi vyhovieť žiadostiam dotknutej osoby o výkon práv ustanovených týmto nariadením;

c)

nariadiť prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi a ich prípadnému zástupcovi, aby poskytli všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon jeho povinností;

d)

zabezpečiť súlad s požiadavkou na povolenia vopred a konzultácie vopred podľa článku 34;

e)

varovať alebo napomenúť prevádzkovateľa či sprostredkovateľa;

f)

nariadiť opravu, výmaz alebo likvidáciu všetkých údajov, ak boli spracované v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia, a oznámenie týchto opatrení tretím stranám, ktorým boli údaje sprístupnené;

g)

nariadiť dočasný alebo trvalý zákaz spracovania;

h)

pozastaviť tok údajov smerom k príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii,

i)

vydávať stanoviská týkajúce sa akýchkoľvek otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov;

ia)

certifikovať prevádzkovateľov a sprostredkovateľov podľa článku 39;

j)

informovať národný parlament, vládu alebo iné politické inštitúcie, ako aj verejnosť o všetkých otázkach súvisiacich s ochranou osobných údajov;

ja)

zaviesť účinné mechanizmy na podporu podávania dôverných správ o porušení tohto nariadenia s prihliadnutím na usmernenia, ktoré vydá Európsky výbor pre ochranu údajov v súlade s článkom 66 ods. 4b.

2.   Každý dozorný orgán má vyšetrovaciu právomoc, ktorá umožňuje, aby mu prevádzkovateľ či sprostredkovateľ bez predchádzajúceho oznámenia poskytol:

a)

prístup ku všetkým osobným údajom a všetkým dokumentom a informáciám potrebným na plnenie jeho povinností;

b)

prístup do všetkých priestorov, ako aj k akémukoľvek zariadeniu a prostriedkom na spracúvanie údajov, ak existujú dostatočné dôvody predpokladať, že sa tam uskutočňuje činnosť, ktorá je v rozpore s týmto nariadením.

Právomoci uvedené v písmene b) sa vykonávajú v súlade s právnymi predpismi EÚ a právnymi predpismi členského štátu.

3.   Každý dozorný orgán má právomoc upovedomiť o porušení tohto nariadenia justičné orgány a postupovať súdnou cestou, predovšetkým podľa článku 74 ods. 4 a článku 75 ods. 2.

4.   Každý dozorný orgán je oprávnený sankcionovať správne delikty, najmä tie, ktoré sú uvedené v článku v súlade s článkom 79 ods. 4, 5 a 6. Tieto právomoci sa vykonávajú účinným, primeraným a odradzujúcim spôsobom. [PN 156]

Článok 54

Správa o činnosti

Každý kontrolný orgán musí aspoň v dvojročných intervaloch vypracovať výročnú správu o svojej činnosti. Správa sa predkladá národnému príslušnému parlamentu a sprístupní sa verejnosti, Komisii a Európskemu výboru pre ochranu údajov. [PN 157]

Článok 54a

Vedúci orgán

1.     Ak sa spracovanie osobných údajov uskutočňuje v rámci činností zariadenia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v Únii a prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ pôsobí vo viac než jednom členskom štáte, alebo ak sa spracúvajú osobné údaje osôb s pobytom v niekoľkých členských štátoch, dozorný orgán ústredia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa vystupuje ako vedúci orgán zodpovedný za dohľad nad spracovávaním, ktoré vykonáva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, a to vo všetkých členských štátoch v súlade s ustanoveniami kapitoly VII tohto nariadenia.

2.     Vedúci orgán prijme náležité opatrenia, pokiaľ ide o dohľad nad spracúvaním, ktoré vykonáva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, za ktoré je zodpovedný, len po konzultácii so všetkými ostatnými príslušnými dozornými orgánmi v zmysle článku 51 ods. 1 v snahe dosiahnuť konsenzus. Na tento účel predloží predovšetkým všetky relevantné informácie a konzultuje s ostatnými orgánmi predtým, než prijme opatrenie s právnymi účinkami pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa, v zmysle článku 51 odseku 1. Vedúci orgán čo najviac zohľadní stanoviská zapojených orgánov. Vedúci orgán je jediný orgán oprávnený rozhodovať o opatreniach, ktoré majú právne účinky, pokiaľ ide o spracúvanie vykonávané prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, za ktoré je zodpovedný.

3.     Európsky výbor pre ochranu údajov vydá na požiadanie príslušného dozorného orgánu stanovisko k určeniu vedúceho orgánu zodpovedného za prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa v prípadoch, keď:

a)

z údajov o prípade nie je jasné, kde je sídlo ústredia prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa; alebo

b)

príslušné orgány sa nedohodnú, ktorý dozorný orgán má fungovať ako vedúci orgán; alebo

c)

prevádzkovateľ nemá sídlo v Únii a obyvateľov z jednotlivých členských štátov sa týkajú operácie spracovania údajov v rámci pôsobnosti tohto nariadenia.

4.     Ak prevádzkovateľ vykonáva aj úlohy sprostredkovateľa, dozorný orgán ústredia prevádzkovateľa vystupuje ako vedúci orgán zodpovedný za dohľad nad spracúvaním.

5.     Európsky výbor pre ochranu údajov môže rozhodnúť o určení vedúceho orgánu. [PN 158]

KAPITOLA VII

SPOLUPRÁCA A KONZISTENTNOSŤ

ODDIEL 1

SPOLUPRÁCA

Článok 55

Vzájomná pomoc

1.   Dozorné orgány si poskytujú navzájom relevantné informácie a pomoc v záujme konzistentného vykonávania a uplatňovania ustanovení tohto nariadenia a zavedú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu. Vzájomná pomoc sa týka najmä žiadostí o informácie a opatrení v oblasti dozoru, ako sú napríklad žiadosti o povolenie akonzultácie vopred, kontroly , vyšetrovania a promptné informácie o otvorení prípadov a ďalšom vývoji v prípade, prevádzkovateľ či sprostredkovateľ má zariadenia v niekoľkých členských štátoch, alebo keď je pravdepodobné, že operácie spracovania budú mať vplyv na dotknuté osoby v niekoľkých členských štátoch. Vedúci orgán definovaný v článku 54a zabezpečí koordináciu so zapojenými dozornými orgánmi a bude fungovať ako jednotné kontaktné miesto pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. [PN 159]

2.   Každý dozorný orgán je povinný prijať všetky príslušné opatrenia, aby na žiadosť iného dozorného orgánu odpovedal bezodkladne a najneskôr do jedného mesiaca po prijatí žiadosti. K takýmto opatreniam môže patriť napríklad zaslanie relevantnej informácie o priebehu vyšetrovania alebo opatrenia na vymáhanie práva, ktorých cieľom je zastavenie alebo zákaz operácií spracovania, ktoré sú v rozpore s týmto nariadením.

3.   Žiadosť o pomoc má obsahovať všetky nevyhnutné informácie vrátane účelu a dôvodov žiadosti. Vymieňané informácie sa použijú iba v súvislosti s vecou, ku ktorej boli vyžiadané.

4.   Ak je dozornému orgánu adresovaná žiadosť o pomoc, nemôže jej odmietnuť vyhovieť, s výnimkou toho, keď:

a)

nie je príslušný vo veci žiadosti alebo

b)

vyhovieť tejto žiadosti by bolo v rozpore s týmto nariadením.

5.   Požiadaný dozorný orgán poskytne žiadajúcemu dozornému orgánu informácie o výsledkoch opatrení prijatých s cieľom vyhovieť požiadavke žiadajúceho dozornému orgánu, alebo podľa situácie o pokroku dosiahnutom v tejto súvislosti, resp. o opatreniach prijatých na tento účel.

6.   Dozorné orgány poskytnú informácie požadované inými dozornými orgánmi elektronickými prostriedkami a v čo najkratšom možnom čase, pričom používajú štandardizovaný formát.

7.   Za opatrenie vykonané na základe žiadosti o vzájomnú pomoc sa žiadajúcemu dozornému orgánu neúčtuje žiadny poplatok. [PN 160]

8.   Ak dozorný orgán nerozhodne o žiadosti iného dozorného orgánu do jedného mesiaca, žiadajúci dozorný orgán je oprávnený vydať dočasné opatrenie na území svojho členského štátu v súlade s článkom 51 ods. 1 a predložiť záležitosť Európskemu výboru pre ochranu údajov v súlade s postupom uvedeným v článku 57. Ak sa pomoc zatiaľ nedokončila, a teda nie je možné prijať konečné opatrenie, žiadajúci dozorný orgán môže na území svojho členského štátu prijať dočasné opatrenia podľa článku 53. [PN 161]

9.   Dozorný orgán určí obdobie platnosti týchto dočasných opatrení. Táto lehota nepresiahne tri mesiace. Dozorný orgán bezodkladne oznámi tieto opatrenia s úplným odôvodnením Európskemu výboru pre ochranu údajov a Komisii v súlade s postupom uvedeným v článku 57 . [PN 162]

10.   Komisia Európsky výbor pre ochranu údajov môže stanoviť formát a postupy vzájomnej pomoci uvedené v tomto článku a opatrenia na výmenu informácií elektronickými prostriedkami medzi dozornými orgánmi navzájom, ako aj medzi dozornými orgánmi a Európskym výborom pre ochranu údajov, najmä štandardizovaný formát uvedený v odseku 6. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 163]

Článok 56

Spoločné operácie dozorných orgánov

1.   V záujme posilnenia spolupráce a vzájomnej pomoci dozorné orgány realizujú spoločné úlohy v oblasti vyšetrovania, opatrenia v oblasti presadzovania práva a iné spoločné operácie, do ktorých sa zapájajú určení členovia alebo zamestnanci dozorných orgánov iných členských štátov.

2.   V prípadoch, keď prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ má zariadenia v niekoľkých členských štátoch alebo keď je pravdepodobné, že operácie spracovania budú mať vplyv na dotknuté osoby v niekoľkých členských štátoch, dozorný orgán každého z týchto členských štátov má právo podieľať sa podľa konkrétnej situácie na spoločných vyšetrovacích úlohách alebo spoločných operáciách. Príslušný dozorný orgán vyzve Vedúci orgán vymedzený v článku 54a zapojí dozorné orgány týchto jednotlivých členských štátov, aby sa zúčastnili na do príslušných vyšetrovacích úlohách úloh alebo spoločných operáciách operácií aby reagovali bez zbytočného odkladu odpovedá na žiadosť ktoréhokoľvek dozorného orgánu o zapojenie sa do operácií bez zbytočného odkladu. Vedúci orgán koná ako jednotné kontaktné miesto pre prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. [PN 164]

3.   Každý dozorný orgán, ktorý je hostiteľským dozorným orgánom, môže v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a povolením vysielajúceho dozorného orgánu udeliť zamestnancom vysielajúceho dozorného orgánu zúčastňujúcim sa na spoločných operáciách výkonné právomoci vrátane vyšetrovacích úloh, resp. v rozsahu, v akom to umožňujú právne predpisy, ktorým podlieha hostiteľský dozorný orgán, umožniť zamestnancom vysielajúceho dozorného orgánu uplatňovať ich výkonné právomoci v súlade s právnymi predpismi, ktorým podlieha vysielajúci dozorný orgán. Tieto výkonné právomoci sa môžu uplatňovať len pod usmernením členov alebo zamestnancov hostiteľského dozorného orgánu a spravidla v ich prítomnosti. Členovia a zamestnanci vysielajúceho dozorného orgánu podliehajú vnútroštátnym právnym predpisom krajiny hostiteľského dozorného orgánu. Zodpovednosť za ich činnosť nesie hostiteľský dozorný orgán.

4.   Dozorné orgány upravia praktické aspekty konkrétnych činností uskutočňovaných v rámci spolupráce.

5.   Ak dozorný orgán nesplní svoju povinnosť stanovenú v odseku 2 do jedného mesiaca, ostatné dozorné orgány sú oprávnené vydať dočasné opatrenie na území svojho členského štátu v súlade s článkom 51 ods. 1.

6.   Dozorný orgán určí obdobie platnosti dočasného opatrenia uvedeného v odseku 5. Toto obdobie nepresiahne tri mesiace. Dozorný orgán bezodkladne oznámi tieto opatrenia s úplným odôvodnením Európskemu výboru pre ochranu údajov a Komisii a predloží záležitosť prostredníctvom mechanizmu ustanoveného v článku 57.

ODDIEL 2

KONZISTENTNOSŤ

Článok 57

Mechanizmus konzistentnosti

Na účely uvedené v článku 46 ods. 1 dozorné orgány spolupracujú medzi sebou navzájom, ako aj s Komisiou prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti, ako sa ustanovuje v tomto oddiele , a to v otázkach všeobecného uplatňovania i v jednotlivých prípadoch v súlade s ustanoveniami tohto oddielu . [PN 165]

Článok 58

Stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov Konzistentnosť v otázkach všeobecného uplatňovania

1.   Predtým než dozorný orgán prijme opatrenia uvedené v odseku 2, tento dozorný orgán oznámi navrhované opatrenie Európskemu výboru pre ochranu údajov a Komisii.

2.   Povinnosť stanovená v odseku 1 sa uplatňuje na opatrenie, ktoré má mať právne účinky a ktoré:

a)

súvisí s činnosťami spracovania týkajúcimi sa ponuky tovaru alebo služieb dotknutým osobám v niekoľkých členských štátoch, alebo sledovania ich správania, alebo

b)

môže podstatne ovplyvniť voľný pohyb osobných údajov v rámci Únie, alebo

c)

ktorého cieľom je prijatie zoznamu operácií spracovania, na ktoré sa vzťahuje povinnosť konzultácie vopred podľa článku 34 ods. 5, alebo

d)

ktorého cieľom je má za cieľ určiť štandardné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v článku 42 ods. 2 písm. c), alebo

e)

ktorého cieľom je má za cieľ schváliť zmluvné doložky uvedené v článku 42 ods. 2 písm. d), alebo

f)

ktorého cieľom je má za cieľ schváliť záväzné firemné pravidlá v zmysle článku 43.

3.   Ktorýkoľvek dozorný orgán alebo Európsky výbor pre ochranu údajov môžu požadovať, aby sa prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti riešila akákoľvek záležitosť všeobecného uplatňovania , najmä ak dozorný orgán nepredloží návrh opatrenia uvedeného v odseku 2 alebo neplní povinnosti týkajúce sa vzájomnej pomoci v súlade s článkom 55 alebo spoločných operácií v súlade s článkom 56.

4.   Aby sa zabezpečilo správne a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia, Komisia môže požadovať, aby sa všetky otázky všeobecného uplatňovania riešili prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti.

5.   Dozorné orgány a Komisia bez zbytočného odkladu elektronicky oznamujú všetky príslušné informácie, podľa potreby aj zhrnutie skutočností, navrhované opatrenie a dôvody, kvôli ktorým je vydanie takéhoto opatrenia nevyhnutné, pričom používajú štandardizovaný formát.

6.   Predseda Európskeho výboru pre ochranu údajov ihneď bez zbytočného odkladu elektronicky informuje členov Európskeho výboru pre ochranu údajov a Komisiu o všetkých relevantných informáciách, ktoré mu boli oznámené, pričom používa štandardizovaný formát. Predseda Sekretariát Európskeho výboru pre ochranu údajov poskytne v prípade potreby preklady relevantných informácií.

6a.     Európsky výbor pre ochranu údajov prijme stanovisko k otázkam uvedeným v odseku 2.

7.   Európsky výbor pre ochranu údajov vydá k veci môže rozhodnúť jednoduchou väčšinou, či prijme stanovisko, ak tak Európsky výbor pre ochranu údajov rozhodne jednoduchou väčšinou svojich členov alebo ak niektorý dozorný orgán alebo Komisia o to požiadali, a to do jedného týždňa po tom, ako boli príslušné informácie poskytnuté podľa odseku 5. Stanovisko musí byť prijaté do jedného mesiaca jednoduchou väčšinou členov Európskeho výboru pre ochranu údajov. Predseda Európskeho výboru pre ochranu údajov informuje o tomto stanovisku bez zbytočného odkladu a podľa konkrétneho prípadu dozorný orgán uvedený v odsekoch 1 a 3, Komisiu a dozorný orgán príslušný podľa článku 51, a stanovisko zverejní akejkoľvek veci predloženej podľa odsekov 3 a 4, pričom vezme do úvahy :

a)

či otázka predstavuje nové prvky, pričom zohľadní najmä vývoj v oblasti legislatívy alebo faktov, predovšetkým v oblasti informačných technológií, a zohľadní aktuálny stav pokroku informačnej spoločnosti; a

b)

či Európsky výbor pre ochranu údajov už k rovnakej otázke vydal stanovisko.

8.   Dozorný orgán uvedený v odseku 1 a dozorný orgán príslušný podľa článku 51 zohľadnia stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov a do dvoch týždňov po prijatí informácie o stanovisku predsedu Európskeho výboru pre ochranu údajov oznámia elektronicky predsedovi Európskeho výboru pre ochranu údajov a Komisii, či zotrvávajú na svojom návrhu opatrenia, alebo ho zmenia a doplnia, a v tomto druhom prípade zašlú aj zmenený a doplnený návrh opatrenia, pričom použijú štandardizovaný formát. Európsky výbor pre ochranu údajov prijíma stanoviská v súlade s odsekmi 6a a 7 jednoduchou väčšinou svojich členov. Tieto stanoviská sa zverejnia. [PN 166]

Článok 58a

Konzistentnosť v konkrétnych prípadoch

1.     Pred prijatím opatrenia, ktoré má právne účinky v zmysle článku 54a, vedúci orgán poskytuje všetkým ostatným príslušným orgánom všetky relevantné informácie a predkladá im návrh opatrenia. Vedúci orgán neprijme opatrenie, ak príslušný orgán vznesie do troch týždňov voči opatreniu vážne námietky.

2.     Keď príslušný orgán uviedol, že má vážne námietky voči návrhu opatrenia vedúceho orgánu, alebo keď vedúci orgán nepredloží návrh opatrenia uvedený v odseku 1, alebo si nesplní povinnosti v oblasti vzájomnej pomoci podľa článku 55 alebo v oblasti spoločných operácií podľa článku 56, vec posúdi Európsky výbor pre ochranu údajov.

3.     Vedúci orgán a/alebo iné zúčastnené príslušné orgány a Komisia bez zbytočného odkladu elektronicky a s použitím štandardizovaného formátu oznámia Európskemu výboru pre ochranu údajov všetky relevantné informácie, podľa potreby aj zhrnutie skutočností, navrhované opatrenie, dôvody potreby prijatia takéhoto opatrenia, námietky vznesené proti nemu a stanoviská ostatných zúčastnených dozorných orgánov.

4.     Európsky výbor pre ochranu údajov posúdi vec, pričom vezme do úvahy vplyv návrhu opatrenia vedúceho orgánu na základné práva a slobody dotknutých osôb, a rozhodne jednoduchou väčšinou svojich členov, či v tejto veci vydá do dvoch týždňov stanovisko potom, ako dostane príslušné informácie v súlade s odsekom 3.

5.     Keď sa Európsky výbor pre ochranu údajov rozhoduje vydať stanovisko, urobí tak v lehote šiestich týždňov a stanovisko zverejní.

6.     Vedúci orgán čo najviac zohľadní stanovisko Európskeho výboru pre ochranu údajov a do dvoch týždňov po prijatí informácie o stanovisku predsedu Európskeho výboru pre ochranu údajov oznámi elektronicky predsedovi Európskeho výboru pre ochranu údajov a Komisii, či orgán trvá na svojom návrhu opatrenia alebo ho zmení, a ak ho zmení, zašle zmenený návrh opatrenia, pričom použije štandardizovaný formát. Keď vedúci orgán nemá v úmysle postupovať podľa stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov, predloží podložené zdôvodnenie.

7.     V prípade, že Európsky výbor pre ochranu údajov stále nesúhlasí s opatrením dozorného orgánu, môže v súlade s odsekom 5 prijať do jedného mesiaca dvojtretinovou väčšinou opatrenia, ktoré sú pre dozorný orgán záväzné. [PN 167]

Článok 59

Stanovisko Komisie

1.   Do desiatich týždňov po oznámení veci uvedenom v článku 58, alebo najneskôr do šiestich týždňov v prípade uvedenom v článku 61 môže Komisia prijať stanovisko k veciam oznámeným podľa článku 58 alebo 61 s cieľom zabezpečiť správne a konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia.

2.   Ak Komisia prijala stanovisko v súlade s odsekom 1, dotknutý dozorný orgán v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko Komisie a informuje Komisiu a Európsky výbor pre ochranu údajov, či má v úmysle zachovať alebo zmeniť a doplniť svoj návrh opatrenia.

3.   Počas obdobia uvedeného v odseku 1 dozorný orgán navrhované opatrenie neprijme.

4.   Ak dotknutý dozorný orgán nemá v úmysle postupovať podľa stanoviska Komisie, informuje o tom Komisiu a Európsky výbor pre ochranu údajov v rámci lehoty uvedenej v odseku 1 a predloží zdôvodnenie. V takom prípade sa navrhované opatrenie neprijme počas ďalšieho jednomesačného obdobia. [PN 168]

Článok 60

Pozastavenie návrhu opatrenia

1.   Do jedného mesiaca po oznámení uvedenom v článku 59 ods. 4 a v prípade, že Komisia má vážne pochybnosti, či by navrhované opatrenie zabezpečilo riadne uplatňovanie tohto nariadenia, alebo obavy, že by mohlo inak viesť k nekonzistentnému uplatňovaniu, Komisia môže prijať odôvodnené rozhodnutie, ktorým požiada dozorný orgán, aby pozastavil prijatie návrhu opatrenia, pričom vezme do úvahy stanovisko vydané Európskym výborom pre ochranu údajov v súlade s článkom 58 ods. 7 alebo článkom 61 ods. 2, ak sa ukazuje potreba:

a)

zosúladiť rozdielne stanoviská dozorného orgánu a Európskeho výboru pre ochranu údajov, pokiaľ je to ešte možné, alebo

b)

prijať opatrenie podľa článku 61 ods. 2 písm. a).

2.   Komisia určí trvanie pozastavenia, ktoré nepresahuje 12 mesiacov.

3.   Počas obdobia uvedeného v odseku 2 dozorný orgán nemôže prijať navrhované opatrenie. [PN 169]

Článok 60a

Informovanie Európskeho parlamentu a Rady

Komisia pravidelne aspoň raz za šesť mesiacov informuje Európsky parlament a Radu o podstate správy od predsedu Európskeho výboru pre ochranu údajov, o veciach riešených v rámci mechanizmu konzistentnosti, pričom uvedie závery, ku ktorým dospeli Komisia a Európsky výbor pre ochranu údajov s cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie a uplatňovanie tohto nariadenia. [PN 170]

Článok 61

Postup pre naliehavé prípady

1.   Za výnimočných okolností, keď sa dozorný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom chrániť záujmy dotknutej osoby, najmä keď existuje nebezpečenstvo, že presadzovaniu práva dotknutej osoby by mohla podstatným spôsobom brániť zmena existujúceho stavu, alebo je nutné predísť závažným nevýhodám, alebo z iných dôvodov, môže dozorný orgán odchylne od postupu uvedeného v článku 58 58a okamžite prijať dočasné opatrenia s určenou lehotou platnosti. Dozorný orgán bezodkladne oznámi tieto opatrenia s úplným odôvodnením Európskemu výboru pre ochranu údajov a Komisii. [PN 171]

2.   Ak dozorný orgán neprijme opatrenie podľa odseku 1 a usúdi, že je naliehavo potrebné prijať konečné opatrenia, môže požiadať Európsky výbor pre ochranu údajov o urgentné stanovisko, pričom uvedie dôvody, prečo požaduje takéto stanovisko vrátane dôvodov naliehavosti konečných opatrení.

3.   Ktorýkoľvek dozorný orgán môže požiadať o urgentné stanovisko, ak príslušný dozorný orgán neprijal primerané opatrenie v situácii, v ktorej existuje naliehavá potreba konať s cieľom chrániť záujmy dotknutých osôb, pričom uvedie dôvody, prečo požaduje takéto stanovisko, vrátane dôvodov naliehavej potreby konať.

4.   Odchylne od článku 58 ods. 7 sa Urgentné stanovisko uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa prijme do dvoch týždňov jednoduchou väčšinou členov Európskeho výboru pre ochranu údajov. [PN 172]

Článok 62

Vykonávacie akty

1.   Komisia môže po vyžiadaní si stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov prijať vykonávacie akty všeobecného uplatňovania s cieľom:

a)

rozhodnúť o správnom uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s jeho cieľmi a požiadavkami v súvislosti so záležitosťami, ktoré oznámili dozorné orgány podľa článku 58 alebo 61, a to vo veci, v ktorej bolo prijaté odôvodnené rozhodnutie v súlade s článkom 60 ods. 1, alebo vo veci, ku ktorej dozorný orgán nepredkladá návrh opatrenia a tento dozorný orgán naznačil, že nemieni postupovať podľa stanoviska Komisie prijatého podľa článku 59;

b)

rozhodnúť v lehote uvedenej v článku 59 ods. 1, či vyhlási, že štandardné ustanovenia o ochrane údajov uvedené v článku 58 42 ods. 2 písm. d) majú všeobecnú platnosť;

c)

stanoviť formát a postupy na uplatňovanie mechanizmu konzistentnosti uvedené v tomto oddiele;

d)

stanoviť úpravu výmeny informácií elektronickými prostriedkami medzi dozornými orgánmi navzájom a medzi dozornými orgánmi a Európskym výborom pre ochranu údajov, najmä štandardizovaný formát uvedený v článku 58 ods. 5, 6 a 8.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2.

2.   Na základe riadne opodstatnených naliehavých dôvodov týkajúcich sa záujmov dotknutých osôb v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) Komisia bezodkladne prijme vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 87 ods. 3. Tieto akty zostávajú v platnosti počas obdobia nepresahujúceho 12 mesiacov.

3.   Absenciou alebo prijatím opatrenia podľa tohto oddielu nie je dotknuté žiadne iné opatrenie Komisie prijaté na základe zmlúv. [PN 173]

Článok 63

Vymáhanie

1.   Na účely tohto nariadenia sa vykonateľné opatrenie dozorného orgánu v jednom členskom štáte vykoná vo všetkých dotknutých členských štátoch.

2.   Ak dozorný orgán v rozpore s článkom 58 ods. 1 až 5 a 2 nepredloží návrh opatrenia v rámci mechanizmu konzistentnosti, alebo prijme opatrenie napriek vzneseniu vážnej námietky podľa článku 58a ods. 1, opatrenie tohto dozorného orgánu nie je právoplatné ani vymožiteľné. [PN 174]

ODDIEL 3

EURÓPSKY VÝBOR PRE OCHRANU ÚDAJOV

Článok 64

Európsky výbor pre ochranu údajov

1.   Týmto sa zriaďuje Európsky výbor pre ochranu údajov.

2.   Európsky výbor pre ochranu údajov pozostáva z vedúcich predstaviteľov dozorných orgánov, vždy jedného z každého členského štátu, a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

3.   Ak v členskom štáte zodpovedá za monitorovanie uplatňovania ustanovení podľa tohto nariadenia viac než jeden orgán, tieto orgány určia vedúceho predstaviteľa jedného z týchto dozorných orgánov ako spoločného zástupcu.

4.   Komisia má právo zúčastňovať sa na činnosti a zasadnutiach Európskeho výboru pre ochranu údajov a určí na tento účel svojho zástupcu. Predseda Európskeho výboru pre ochranu údajov bezodkladne informuje Komisiu o všetkých aktivitách Európskeho výboru pre ochranu údajov.

Článok 48

Nezávislosť

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov koná nezávisle pri vykonávaní svojich úloh podľa článkov 66 a 67.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté žiadosti Komisie uvedené v odseku 1 písm. b) a v článku 66 ods. 2, Európsky výbor pre ochranu údajov pri výkone svojich úloh nebude žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho subjektu.

Článok 66

Úlohy Európskeho výboru pre ochranu údajov

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov zabezpečuje konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia. Na tento účel Európsky výbor pre ochranu údajov na základe vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie konkrétne:

a)

poskytuje Komisii európskym inštitúciám poradenstvo v akejkoľvek otázke týkajúcej sa ochrany osobných údajov v Únii vrátane akýchkoľvek navrhovaných zmien a doplnení tohto nariadenia;

b)

preskúmava z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť svojich členov, alebo na žiadosť Európskeho parlamentu, Rady alebo Komisie akúkoľvek otázku týkajúcu sa uplatňovania tohto nariadenia a vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy určené dozorným orgánom s cieľom podporiť konzistentné uplatňovanie tohto nariadenia , a to aj o využití právomocí presadzovania práva ;

c)

preskúmava praktické uplatňovanie usmernení, odporúčaní a najlepších postupov uvedených v písm. b) a v pravidelných intervaloch o nich podáva Komisii správu;

d)

vydáva stanoviská k návrhom rozhodnutí dozorných orgánov v rámci mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článku 57;

da)

vydáva stanovisko k tomu, ktorý orgán by mal byť vedúcim orgánom podľa článku 54a ods. 3;

e)

podporuje spoluprácu a účinnú dvojstrannú a mnohostrannú výmenu informácií a postupov medzi dozornými orgánmi vrátane koordinácie spoločných operácií a ďalších spoločných činností, ak tak rozhodne na žiadosť jedného alebo viacerých dozorných orgánov ;

f)

podporuje spoločné programy odborného vzdelávania a uľahčuje výmeny zamestnancov medzi dozornými orgánmi, a to podľa potreby aj vrátane dozorných orgánov tretích krajín či medzinárodných organizácií;

g)

podporuje výmenu poznatkov a dokumentácie s dozornými orgánmi pre ochranu údajov z celého sveta, pokiaľ ide o právne predpisy na ochranu údajov a prax v tejto sfére;

ga)

poskytuje stanovisko Komisii pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov vychádzajúcich z tohto nariadenia;

gb)

poskytuje stanovisko ku kódexom správania navrhnutým na úrovni Únie podľa článku 38 ods. 4;

gc)

poskytuje stanovisko ku kritériám a požiadavkám na mechanizmy certifikácie ochrany údajov podľa článku 39 ods. 2;

gd)

vedie verejný elektronický register o platných a neplatných certifikátoch podľa článku 39 ods. 1h;

ge)

poskytuje pomoc vnútroštátnym dozorným orgánom na ich požiadanie;

gf)

zostaví a zverejní zoznam operácií spracovania, ktoré podliehajú povinnosti konzultácie vopred podľa článku 34;

gg)

vedie register sankcií, ktoré prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom uložili príslušné dozorné orgány.

2.   V prípade, že Európsky parlament, Rada alebo Komisia požiada požiadajú Európsky výbor pre ochranu údajov o poskytnutie poradenstva, môže stanoviť časovú lehotu, v rámci ktorej je tento výbor povinný toto poradenstvo poskytnúť, pričom sa zohľadní naliehavosť predmetnej záležitosti.

3.   Európsky výbor pre ochranu údajov predkladá svoje stanoviská, usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy Európskemu parlamentu, Rade a Komisii a výboru podľa článku 87 a tieto dokumenty zverejňuje.

4.   Komisia informuje Európsky výbor pre ochranu údajov o krokoch, ktoré podnikla na základe stanovísk, usmernení, odporúčaní a osvedčených postupov vydaných Európskym výborom pre ochranu údajov.

4a.     Európsky výbor pre ochranu údajov podľa potreby konzultuje so zainteresovanými stranami a poskytuje im príležitosť predložiť v primeranej lehote pripomienky. Bez toho, aby bol dotknutý článok 72, Európsky výbor pre ochranu údajov zverejní výsledky konzultačného postupu.

4b.     Európsky výbor pre ochranu údajov je v súlade s odsekom 1 písm. b) poverený úlohou vydať usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy s cieľom stanoviť spoločné postupy, pokiaľ ide o prijímanie a prešetrovanie informácií o údajnom nezákonnom spracovaní a o zaručenie ochrany dôvernosti a zdrojov získaných informácií. [PN 175]

Článok 67

Podávanie správ

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov pravidelne a včas informuje Európsky parlament, Radu a Komisiu o výsledkoch svojej činnosti. Minimálne raz za dva roky vypracúva výročnú správu o situácii v oblasti ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov v Únii a tretích krajinách.

Správa obsahuje zhodnotenie praktického uplatňovania usmernení, odporúčaní a najlepších postupov uvedených v článku 66 ods. 1 písm. c). [PN 176]

2.   Správa sa zverejní a zašle sa Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Článok 68

Postup

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou svojich členov , pokiaľ jeho rokovací poriadok nestanovuje inak . [PN 177]

2.   Európsky výbor pre ochranu údajov prijme svoj rokovací poriadok a stanoví svoje pracovné postupy. Zabezpečí predovšetkým kontinuitu vykonávania funkčných povinností v prípade, že uplynie funkčné obdobie člena alebo sa tento vzdá funkcie, ďalej ustanovenie podriadených skupín pre špecifické otázky alebo sektory a vlastné postupy týkajúce sa mechanizmu konzistentnosti uvedeného v článku 57.

Článok 69

Predseda

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov zvolí svojho predsedu a  aspoň dvoch zástupcov predsedu spomedzi svojich členov. Jedným zo zástupcov predsedu je európsky dozorný úradník pre ochranu údajov, pokiaľ nebol zvolený za predsedu. [PN 178]

2.   Funkčné obdobie predsedu a zástupcu predsedu je päť rokov a je obnoviteľné.

2a.     Pozícia predsedu je pozíciou na plný úväzok. [PN 179]

Článok 70

Úlohy predsedu

1.   Predseda má tieto úlohy:

a)

zvoláva zasadnutia Európskeho výboru pre ochranu údajov a pripravuje ich program;

b)

zabezpečuje včasné plnenie úloh Európskeho výboru pre ochranu údajov, najmä v súvislosti s mechanizmom konzistentnosti uvedeným v článku 57.

2.   Európsky výbor pre ochranu údajov stanoví vo svojom rokovacom poriadku rozdelenie úloh pre predsedu a zástupcov predsedu.

Článok 71

Sekretariát

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov má k dispozícii sekretariát. Tento sekretariát zabezpečí európsky dozorný úradník pre ochranu údajov.

2.   Sekretariát poskytuje analytickú, právnu, administratívnu a logistickú podporu Európskemu výboru pre ochranu údajov pod vedením predsedu. [PN 180]

3.   Sekretariát je zodpovedný najmä za:

a)

plnenie každodenných úloh Európskeho výboru pre ochranu údajov;

b)

komunikáciu medzi členmi Európskeho výboru pre ochranu údajov, medzi jeho predsedom Komisiou, ako aj za komunikáciu s ostatnými inštitúciami a verejnosťou;

c)

používanie elektronických prostriedkov na internú a externú komunikáciu;

d)

preklady relevantných informácií;

e)

prípravu a opatrenia nadväzujúce na stretnutie Európskeho výboru pre ochranu údajov;

f)

prípravu, formulovanie a uverejňovanie stanovísk a iných dokumentov prijatých Európskym výborom pre ochranu údajov.

Článok 72

Dôvernosť

1.   Zasadnutia Európskeho výboru pre ochranu údajov dôverné môžu byť podľa potreby dôverné , ak nie je stanovené inak v jeho rokovacom poriadku . Program schôdzí Európskeho výboru pre ochranu údajov sa zverejňuje . [PN 181]

2.   Dokumenty predložené členom Európskeho výboru pre ochranu údajov, expertom a zástupcom tretích strán sú dôverné, pokiaľ nie je udelený prístup k týmto dokumentom v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (18), alebo pokiaľ ich Európsky výbor pre ochranu údajov nezverejní inak.

3.   Od členov výboru, ako aj odborníkov a zástupcov tretích strán sa vyžaduje, aby rešpektovali povinnosti týkajúce sa dôvernosti stanovené v tomto článku. Predseda zabezpečí, aby experti a zástupcovia tretích strán boli oboznámení s požiadavkami dôvernosti, ktoré sú na nich kladené.

KAPITOLA VIII

PROSTRIEDKY NÁPRAVY, ZODPOVEDNOSŤ A SANKCIE

Článok 73

Právo podať sťažnosť dozornému orgánu

1.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné správne alebo súdne prostriedky nápravy s mechanizmus konzistentnosti , má každá dotknutá osoba právo podať sťažnosť dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa domnieva, že spracovanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, nie je v súlade s týmto nariadením.

2.   Všetky orgány, organizácie či združenia, ktorých cieľom je ochrana práv a záujmov dotknutých osôb v súvislosti s ochranou ich osobných údajov ktoré konajú vo verejnom záujme a ktoré boli právoplatne zriadené podľa právnych predpisov členského štátu, majú právo podať sťažnosť v mene jednej či viacerých dotknutých osôb dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa domnievajú, že v dôsledku spracovania osobných údajov došlo k porušeniu práv dotknutých osôb podľa tohto nariadenia.

3.   Nezávisle od sťažnosti podanej dotknutou osobou majú všetky organizácie či združenia podľa odseku 2 právo podať sťažnosť dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa domnievajú, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov tohto nariadenia . [PN 182]

Článok 74

Právo na súdny prostriedok nápravy voči dozornému orgánu

1.    Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek iný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy, má každá fyzická alebo právnická osoba právo na súdne prostriedky nápravy voči rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré sa ich týkajú.

2.    Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek iný správny alebo mimosúdny prostriedok nápravy, má každá dotknutá osoba právo na súdny prostriedok nápravy ukladajúci dozornému orgánu povinnosť konať vo veci sťažnosti, ak nebolo prijaté rozhodnutie potrebné na ochranu práv dotknutej osoby, alebo ak dozorný orgán neinformoval dotknutú osobu do troch mesiacov o pokroku vo veci sťažnosti či o jej výsledku podľa článku 52 ods. 1 písm. b).

3.   Návrh na začatie konania proti dozornému orgánu sa podáva na súdoch členského štátu, v ktorom má dozorný úrad sídlo.

4.    Bez toho, aby bol dotknutý mechanizmu konzistentnosti, dotknutá osoba, ktorej sa týka rozhodnutie dozorného orgánu so sídlom v inom členskom štáte než je štát jej obvyklého pobytu, môže požiadať dozorný orgán členského štátu, v ktorom má svoj obvyklý pobyt, aby začal konanie voči príslušnému dozornému orgánu v uvedenom druhom členskom štáte.

5.   Členské štáty zabezpečia výkon právoplatných rozhodnutí súdov uvedených v tomto článku. [PN 183]

Článok 75

Právo na súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi

1.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu podľa článku 73, má každá fyzická osoba právo na súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracovania jej osobných údajov v rozpore s týmto nariadením došlo k porušeniu jej práv ustanovených týmto nariadením.

2.   Návrh na začatie konania proti prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi sa podáva na súdoch členského štátu, v ktorom má prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ takéto zariadenie v činnosti. Návrh na začatie takéhoto konania možno podať aj na súdoch členského štátu, v ktorom má dotknutá osoba svoj obvyklý pobyt, pokiaľ prevádzkovateľom nie je verejný orgán Únie alebo členského štátu konajúci v rámci výkonu svojich verejných právomocí. [PN 184]

3.   Ak prebiehajú konania v rámci mechanizmu konzistentnosti podľa článku 58, ktoré sa týkajú rovnakej záležitosti, rozhodnutia alebo postupu, súd môže pozastaviť konanie, vo veci ktorého mu bol podaný návrh, s výnimkou prípadu, že naliehavosť záležitosti z hľadiska ochrany práv dotknutej osoby neumožňuje čakať na výsledok konania v rámci mechanizmu konzistentnosti.

4.   Členské štáty zabezpečia výkon právoplatných rozhodnutí súdov uvedených v tomto článku.

Článok 76

Spoločné pravidlá pre súdne konania

1.   Každý orgán, organizácia či združenie uvedené v článku 73 ods. 2 má právo uplatňovať práva uvedené v článkoch 74 a, 75 v mene jednej či viacerých dotknutých osôb a 77, ak ich poverila jedna či viaceré dotknuté osoby . [PN 185]

2.   Každý dozorný orgán má právo zúčastniť sa na súdnych konaniach a podať návrh na začatie súdneho konania na účely presadzovania ustanovení tohto nariadenia alebo na zabezpečenie konzistentnosti ochrany osobných údajov v rámci Únie.

3.   Ak príslušný súd členského štátu má opodstatnené dôvody domnievať sa, že sa v inom členskom štáte vedie súbežné konanie, kontaktuje príslušný súd v tomto inom členskom štáte, aby ten potvrdil existenciu takéhoto súbežného konania.

4.   Ak sa takéto súbežné konanie v inom členskom štáte týka rovnakého opatrenia, rozhodnutia alebo postupu, súd môže konanie pozastaviť.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby súdne prostriedky nápravy, dostupné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, umožňovali rýchle prijímanie opatrení vrátane predbežných opatrení určených na ukončenie akéhokoľvek domnelého porušovania predpisov a na predchádzanie ďalšiemu poškodzovaniu príslušných záujmov.

Článok 77

Právo na kompenzáciu a zodpovednosť

1.   Každá osoba, ktorá utrpela škodu , a to aj nefinančnú ujmu, v dôsledku nezákonnej operácie spracovania alebo konania nezlučiteľného s týmto nariadením, má nárok na požadovať kompenzáciu od prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa za škodu, ktorú utrpela. [PN 186]

2.   Ak je do spracovania zapojený viac než jeden prevádzkovateľ či sprostredkovateľ, je za celú sumu náhrady škody zodpovedný spoločne a nerozdielne každý tento prevádzkovateľ či sprostredkovateľ okrem prípadov, keď majú náležitú písomnú dohodu o určení zodpovedností v súlade s článkom 24 . [PN 187]

3.   Prevádzkovateľ či sprostredkovateľ môže byť úplne alebo čiastočne zbavený tejto zodpovednosti, ak poskytne dôkaz o tom, že nenesie zodpovednosť za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

Článok 78

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania, vrátane prípadu, keď prevádzkovateľ nesplnil povinnosť ustanoviť svojho zástupcu. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Ak prevádzkovateľ ustanovil svojho zástupcu, všetky prípadné sankcie sa uplatňujú voči zástupcovi bez toho, aby boli dotknuté sankcie, ktoré by mohli byť iniciované proti prevádzkovateľovi.

3.   Do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámia aj všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

Článok 79

Správne sankcie

1.   Každý dozorný orgán má právomoc ukladať správne sankcie v súlade s týmto článkom. Dozorné orgány navzájom spolupracujú v súlade s článkami 46 a 57 s cieľom zaručiť harmonizovanú úroveň sankcií v celej Únii.

2.   Správna sankcia musí byť účinná, primeraná a odrádzajúca. Výška správnej sankcie sa stanoví s náležitým zohľadnením povahy, závažnosti a dĺžky trvania porušenia, úmyselného alebo nedbanlivostného charakteru porušenia, stupňa zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby a predchádzajúcich porušení zo strany tejto osoby, technických a organizačných opatrení a postupov zavedených v súlade s článkom 23, ako aj úrovne spolupráce s dozorným orgánom pri náprave porušenia.

2a.     Dozorný orgán uloží každému subjektu, ktorý nedodržiava povinnosti stanovené v tomto nariadení, aspoň jednu z týchto sankcií:

a)

písomné upozornenie v prípade prvého a neúmyselného nedodržania;

b)

pravidelné audity ochrany osobných údajov;

c)

pokutu až do výšky 100 000 000 EUR alebo v prípade podniku až do výšky 5 % jeho ročného celosvetového obratu, podľa toho, čo je vyššie.

2b.     Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ vlastní platnú „Európsku pečať ochrany údajov“ podľa článku 39, pokuta podľa odseku 2a písm. c) sa uplatní len v prípadoch úmyselného nedodržania právnych predpisov alebo ich nedodržania z dôvodu nedbalosti.

2c.     Pri správnych sankciách sa berú do úvahy tieto faktory:

a)

povaha, závažnosť a dĺžka trvania nedodržania,

b)

úmyselný alebo nedbanlivostný charakter porušenia,

c)

stupeň zodpovednosti fyzickej alebo právnickej osoby a predchádzajúce porušenia, ktorých sa dopustila táto osoba,

d)

opakovaný charakter porušenia,

e)

miera spolupráce s dozorným orgánom pri náprave porušenia a zmiernení možných negatívnych účinkov porušenia,

f)

špecifické kategórie osobných údajov, ktorých sa porušenie týka,

g)

stupeň poškodenia vrátane nefinančnej ujmy, ktorú utrpela dotknutá osoba,

h)

opatrenia, ktoré prijal prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ na zmiernenie ujmy, ktorú utrpela dotknutá osoba,

i)

všetky finančné výhody plánované alebo získané, alebo straty, ktorým sa zabránilo, priamo alebo nepriamo v súvislosti s porušením,

j)

miera technických a organizačných opatrení a postupov vykonávaných v súlade:

i)

s článkom 23 – Ochrana údajov špecificky navrhnutá a štandardne určená

ii)

s článkom 30 – Bezpečnosť spracovania

iii)

s článkom 33 – Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

iv)

s článkom 33a – Kontrola dodržiavania predpisov v oblasti ochrany údajov

v)

s článkom 35 – Určenie úradníka pre ochranu údajov,

k)

odmietnutie spolupracovať s dozorným orgánom alebo bránenie mu pri výkone inšpekcií, auditov a kontrol podľa článku 53,

l)

ďalšie priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, ktoré sa vzťahujú na okolnosti prípadu.

3.   V prípade prvého, neúmyselného nedodržania ustanovení tohto nariadenia sa vydá písomné upozornenie a sankcia sa neuloží, ak:

(a)

fyzická osoba spracúva osobné údaje bez komerčného záujmu alebo

(b)

podnik alebo organizácia zamestnávajúce menej než 250 osôb spracúvajú osobné údaje iba ako vedľajšiu činnosť popri svojej hlavnej činnosti.

4.   Dozorný orgán uloží pokutu až do výšky 250 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 0,5 % jeho ročného celosvetového obratu komukoľvek, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti:

(a)

nezavedie mechanizmy týkajúce sa žiadostí dotknutých osôb alebo neodpovie dotknutým osobám bez zbytočného odkladu, alebo v požadovanom formáte v súlade s článkom 12 ods. 1 a 2;

(b)

účtuje poplatok za informácie alebo za poskytnutie odpovedí na žiadosti dotknutých osôb v rozpore s článkom 12 ods. 4.

5.   Dozorný orgán uloží pokutu až do výšky 500 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 1 % jeho ročného celosvetového obratu komukoľvek, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti:

(a)

neposkytne dotknutej osobe informácie, alebo jej poskytne neúplné informácie alebo jej neposkytne informácie dostatočne transparentným spôsobom podľa článku 11, článku 12 ods. 3 a článku 14;

(b)

neposkytne prístup dotknutej osobe alebo neopraví osobné údaje podľa článkov 15 a 16 alebo neoznámi príslušné informácie príjemcovi podľa článku 13;

(c)

nerešpektuje právo byť zabudnutý alebo právo na vymazanie, alebo nezaviedol mechanizmy na dodržanie časových limitov, alebo nevykonal všetky potrebné kroky na informovanie tretích strán, že dotknutá osoba žiada vymazať akékoľvek odkazy, kópie, alebo replikácie osobných údajov podľa článku 17;

(d)

v rozpore s článkom 18 neposkytne kópiu osobných údajov v elektronickom formáte alebo bráni dotknutej osobe preniesť si osobné údaje do inej aplikácie;

(e)

neurčil, alebo nedostatočne určil príslušné povinnosti s spoločných prevádzkovateľov podľa článku 24;

(f)

neuchováva alebo nedostatočne uchováva dokumentáciu podľa článku 28, článku 31 ods. 4 a článku 44 ods. 3;

(g)

v prípadoch, keď nejde o osobitné kategórie údajov, nepostupuje podľa článkov 80, 82 a 83 a pravidiel týkajúcich sa slobody prejavu, pravidiel spracúvania v súvislosti s pracovným pomerom, či podľa podmienok pre spracovanie na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely.

6.   Dozorný orgán uloží pokutu až do výšky 1 000 000 EUR, alebo v prípade podniku až do výšky 2 % jeho ročného celosvetového obratu komukoľvek, kto úmyselne alebo z nedbanlivosti:

(a)

spracúva osobné údaje bez akéhokoľvek alebo dostatočného právneho základu pre spracovanie, alebo nedodržiava podmienky na udelenie súhlasu podľa článkov 6, 7 a 8;

(b)

spracúva osobitné kategórie údajov v rozpore s článkami 9 a 81;

(c)

nevyhovie námietke alebo požiadavke podľa článku 19;

(d)

nedodržiava podmienky, pokiaľ ide o opatrenia založené na profilovaní podľa článku 20;

(e)

neprijme interné pravidlá alebo nezavedie primerané opatrenia na zabezpečenie a preukázanie zhody podľa článkov 22, 23 a 30;

(f)

neustanoví svojho zástupcu podľa článku 25;

(g)

spracúva alebo nariaďuje spracovanie osobných údajov v rozpore s povinnosťami týkajúcimi sa spracovania v mene prevádzkovateľa podľa článkov 26 a 27;

(h)

neupozorní na porušenie ochrany osobných údajov alebo neoznámi porušenie ochrany údajov včas alebo vôbec dozornému orgánu alebo dotknutej osobe podľa článkov 31 a 32;

(i)

nevykoná posúdenie vplyvu na ochranu údajov alebo spracúva osobné údaje bez predchádzajúceho povolenia alebo konzultácie vopred zo strany dozorného orgánu podľa článkov 33 a 34;

(j)

neurčí úradníka pre ochranu údajov alebo nezabezpečuje podmienky na plnenie úloh podľa článkov 35, 36 a 37;

(k)

zneužíva plombu alebo značku pre potreby ochrany údajov uvedené v článku 39;

(l)

vykonáva alebo nariaďuje prenos údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii, ktorý nie je povolený na základe rozhodnutia o primeranosti, alebo náležitými zárukami, alebo prostredníctvom odchýlky podľa článkov 40 až 44;

(m)

nesplní príkaz alebo dočasný alebo definitívny zákaz zo strany dozorného orgánu na spracovanie alebo pozastavenie tokov údajov podľa článku 53 ods. 1;

(n)

neplní povinnosť pomáhať alebo odpovedať, či poskytnúť príslušné informácie alebo prístup dozornému orgánu do svojich priestorov v súlade s článkom 28 ods. 3, článkom 29, článkom 34 ods. 6 a článkom 53 ods. 2;

(o)

nedodržiava pravidlá zachovávania služobného tajomstva v zmysle článku 84.

7.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom aktualizovať absolútne sumy správnych sankcií uvedených v odsekoch 4, 5 a 6 odseku 2a so zreteľom na kritériá a faktory uvedené v odseku odsekoch 2 a 2c . [PN 188]

KAPITOLA IX

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA OSOBITNÝCH SITUÁCIÍ SPRACÚVANIA ÚDAJOV

Článok 80

Spracúvanie osobných údajov a sloboda prejavu

1.   Členské štáty stanovia výnimky a odchýlky od ustanovení týkajúcich sa všeobecných zásad v kapitole II, práv dotknutých osôb v kapitole III, prevádzkovateľa a sprostredkovateľa v kapitole IV, prenosu osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám v kapitole V, nezávislých dozorných orgánov v kapitole VI a, spolupráce a konzistentnosti v kapitole VII, platné pre spracúvanie osobných údajov vykonávané výlučne na žurnalistické účely alebo na účely umeleckej alebo literárnej tvorby a osobitných situácií spracúvania údajov v tejto kapitole , kedykoľvek to je potrebné, s cieľom zosúladiť právo na ochranu osobných údajov s pravidlami, ktorými sa riadi sloboda prejavu v súlade s chartou . [PN 189]

2.   Do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijal podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné právne predpisy či zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

Článok 80a

Prístup k dokumentom

1.     Osobné údaje v dokumentoch, ktoré uchováva verejný orgán alebo verejný subjekt, môže tento orgán alebo subjekt sprístupniť v súlade s právnymi predpismi Únie alebo členských štátov, ktoré sa týkajú verejného prístupu k oficiálnym dokumentom a ktoré zosúlaďujú právo na ochranu osobných údajov so zásadou verejného prístupu k oficiálnym dokumentom.

2.     Najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré ich ovplyvňujú. [PN 190]

Článok 81

Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia

1.   V medziach tohto nariadenia a v súlade V súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení, najmä s článkom 9 ods. 2 písm. h), sa spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia musí vykonávať na základe právnych predpisov Únie alebo právnych predpisov členského štátu, zabezpečujúcich vhodné , konzistentné a konkrétne opatrenia na ochranu oprávnených záujmov a základných práv dotknutej osoby, a musí byť do tej miery, ako je to potrebné a primerané a tak, že dotknutá osoba môže predvídať s tým spojené dôsledky :

a)

na účely preventívneho alebo pracovného lekárstva, lekárskej diagnostiky, poskytovania starostlivosti alebo terapií, alebo riadenia služieb zdravotnej starostlivosti, a v prípade, že tieto údaje spracúva zdravotnícky odborník, ktorý podlieha povinnosti zachovávať lekárske tajomstvo, alebo iná osoba, ktorá takisto podlieha rovnocennej povinnosti dôvernosti podľa právnych predpisov členského štátu alebo pravidiel ustanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, alebo

b)

z dôvodov verejného záujmu v oblasti verejného zdravia, ako je ochrana proti závažným cezhraničným hrozbám pre zdravie alebo zabezpečenie vysokých noriem kvality a bezpečnosti, okrem iného pre lieky a zdravotnícke pomôcky , a ak spracúvanie vykonáva osoba viazaná povinnosťou zachovať dôvernosť , alebo

c)

z iných dôvodov verejného záujmu v oblastiach, ako je sociálna ochrana, najmä s cieľom zabezpečiť kvalitu a nákladovú efektívnosť postupov používaných na uspokojovanie nárokov na plnenie a služby v systéme zdravotného poistenia , a poskytovanie zdravotníckych služieb . Takéto spracovanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia na účely verejného záujmu nemá za následok spracúvanie osobných údajov na iné účely, ak to nie je so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe právnych predpisov Únie alebo členského štátu .

1a.     Ak možno účely uvedené v odseku 1 písm. a) až c) dosiahnuť bez použitia osobných údajov, takéto údaje sa na tieto účely nepoužijú s výnimkou prípadov, že s tým súhlasí dotknutá osoba alebo to nariaďujú právne predpisy členského štátu.

1b.     Ak sa od dotknutej osoby vyžaduje súhlas so spracovaním zdravotných údajov výlučne na účely vedeckého výskumu v oblasti verejného zdravia, súhlas možno dať na jeden alebo viac konkrétnych a podobných výskumov. Dotknutá osoba môže súhlas kedykoľvek odvolať.

1c.     Na účely súhlasu s účasťou vo vedecko výskumných aktivitách v klinických štúdiách sa uplatňujú príslušné ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES  (19).

2.   Spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa zdravia, ktoré je potrebné na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely a medzi ktoré patria registre pacientov vytvorené na zlepšenie diagnostiky a rozlišovanie medzi podobnými typmi chorôb a na prípravu štúdií na liečbu, je povolené len so súhlasom dotknutej osoby a podlieha podmienkam a zárukám uvedeným v článku 83.

2a.     Zákony členského štátu môžu stanoviť výnimky z požiadavky na udelenie súhlasu na výskumné účely, ako sa uvádza v odseku 2, a to so zreteľom na výskum, ktorý slúži dôležitému verejnému záujmu, ak tento výskum nemožno eventuálne vykonať inak. Predmetné údaje sa spracúvajú anonymne, alebo ak to vzhľadom na výskumné účely nie je možné, pseudonymizovane a za využitia najvyšších technických noriem, pričom sa prijmú všetky opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej spätnej identifikácii dotknutých osôb. Dotknutá osoba však má právo vzniesť kedykoľvek námietku v súlade s článkom 19.

3.   Komisia je po vyžiadaní stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť iné dôvody verejného záujmu verejný záujem v oblasti verejného zdravia v zmysle odseku 1 písm. b), ako aj kritériá a požiadavky, pokiaľ ide o záruky pri spracúvaní osobných údajov na účely uvedené v odseku 1) , ako aj dôležitý verejný záujem v oblasti výskumu uvedený v odseku 2a .

3a.     Najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré ich ovplyvňujú. [PN 191]

Článok 82

Minimálne normy pre spracúvanie údajov v súvislosti so zamestnaním

1.   Členské štáty môžu v medziach tohto nariadenia v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení a so zreteľom na zásadu proporcionality prijať v zákonnej podobe prostredníctvom právnych predpisov konkrétne pravidlá upravujúce spracúvanie osobných údajov zamestnancov v súvislosti s pracovným pomerom, najmä , nie však výlučne, na účely prijatia do zamestnania, a uchádzania sa o zamestnanie v rámci skupiny podnikov, výkonu pracovnej zmluvy vrátane plnenia zákonných povinností a povinností vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, ďalej na účely riadenia, plánovania a organizácie práce, ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj na účely uplatňovania a využívania práv a výhod súvisiacich so zamestnaním na individuálnom alebo kolektívnom základe, a na účely ukončenia pracovného pomeru. Členské štáty môžu povoliť, aby sa v kolektívnych zmluvách bližšie spresnili ustanovenia uvedené v tomto článku.

1a.     Účel spracovania takýchto údajov sa musí spájať s dôvodom, pre ktorý boli zozbierané, a musí súvisieť so zamestnaním. Profilovanie alebo používanie na druhotné účely sa nepovoľuje.

1b.     Vyjadrenie súhlasu zamestnanca nedáva právny základ na spracovanie údajov zamestnávateľom, ak súhlas nebol udelený dobrovoľne.

1c.     Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia, obsahujú právne predpisy členských štátov uvedené v odseku 1 aspoň tieto minimálne normy:

a)

spracovanie údajov zamestnancov bez vedomia zamestnanca je neprípustné. Odchylne od prvej vety môžu členské štáty podľa zákona takéto spracovanie pripustiť, pričom stanovia primerané lehoty na výmaz údajov, ak existuje podozrenie podložené zdokumentovanými faktami, že sa zamestnanec počas pracovného pomeru dopustil trestného činu alebo závažného zanedbania povinností, tiež ak je zhromaždenie údajov potrebné na objasnenie danej záležitosti a ak sú povaha a rozsah zhromaždenia údajov potrebné a primerané na plánovaný účel. Súkromie a osobný život zamestnanca sa musí vždy chrániť. Vyšetrovanie vykonávajú príslušné orgány;

b)

otvorené monitorovanie opticko-elektronickými snímačmi a/alebo akusticko-elektronickými snímačmi častí podniku neprístupných verejnosti, ktoré slúžia prevažne na súkromné účely zamestnancov, najmä hygienických zariadení, šatní, priestorov slúžiacich na oddych a spánok, je zakázané. Tajné monitorovanie nie je v žiadnom prípade prípustné;

c)

v prípade, že podniky alebo orgány zbierajú a spracúvajú osobné údaje v rámci lekárskych vyšetrení a/alebo skúšok spôsobilosti, musia uchádzačovi o zamestnanie alebo zamestnancovi vopred objasniť, na čo budú tieto údaje použité, a zaručiť, že im budú potom spolu s výsledkami poskytnuté a na požiadanie vysvetlené. Získavanie údajov na účely genetických testov a analýz je zásadne zakázané;

d)

kolektívne zmluvy môžu určiť, či a v akom rozsahu je povolené používanie telefónu, e-mailu, internetu a iných telekomunikačných prostriedkov aj na súkromné účely. Ak to kolektívna zmluva neurčuje, dohodne sa na tom zamestnávateľ priamo so zamestnancom. Ak je povolené súkromné využívanie, spracúvanie zhromaždených prenášaných údajov sa povolí najmä na zabezpečenie ochrany údajov, zabezpečenie riadneho chodu telekomunikačných sietí a telekomunikačných služieb a na fakturáciu.

Odchylne od tretej vety môžu členské štáty podľa zákona takéto spracovanie pripustiť, pričom stanovia primerané lehoty na výmaz údajov, ak existuje podozrenie podložené zdokumentovanými faktami, že sa zamestnanec počas pracovného pomeru dopustil trestného činu alebo závažného zanedbania povinností, tiež ak je zhromaždenie údajov potrebné na objasnenie danej záležitosti a ak sú povaha a rozsah zhromaždenia údajov potrebné a primerané na plánovaný účel. Súkromie a osobný život zamestnanca sa musí vždy chrániť. Vyšetrovanie vykonávajú príslušné orgány;

e)

osobné údaje pracovníkov, najmä citlivé údaje, ako je politická orientácia a členstvo v odborových združeniach alebo odborárska činnosť, sa nesmú v žiadnom prípade použiť na zaradenie pracovníkov na tzv. čierne listiny a na to, aby sa pracovníci preverovali alebo sa im robili prekážky v súvislosti s budúcim zamestnaním. Spracúvanie, použitie v súvislosti so zamestnaním, vypracovanie a odovzdávanie čiernych listín zamestnancov alebo iných foriem diskriminácie je zakázané. Členské štáty vykonajú kontroly a prijmú primerané sankcie v súlade s článkom 79 ods. 6 s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie tohto písmena.

1d.     Prenos a spracovanie osobných údajov zamestnancov medzi právne samostatnými podnikmi v rámci jednej skupiny podnikov a v styku s odborníkmi na právne a daňové poradenstvo je prípustné, ak je to dôležité pre fungovanie podniku a uľahčuje vykonávanie špecifických činností alebo administratívnych postupov a ak to nie je v rozpore so záujmami a základnými právami príslušnej osoby, ktoré sa majú chrániť. Ak sa údaje zamestnancov prenášajú do tretej krajiny a/alebo medzinárodnej organizácie, uplatňuje sa kapitola V.

2.    Najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1 odsekov 1 a 1b , a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

3.   Komisia je po vyžiadaní stanoviska Európskeho výboru pre ochranu údajov splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky, pokiaľ ide o záruky vyžadované pri spracúvaní osobných údajov na účely uvedené v odseku 1. [PN 192]

Článok 82a

Spracúvanie údajov v oblasti sociálneho zabezpečenia

1.     Členské štáty môžu v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení prijať špecifické legislatívne predpisy, ktorými sa konkretizujú podmienky spracúvania osobných údajov ich verejnými inštitúciami a organizačnými zložkami v oblasti sociálneho zabezpečenia, ak sa vykonávajú vo verejnom záujme.

2.     Najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii tie ustanovenia, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi všetky následné zmeny, ktoré ich ovplyvňujú. [PN 193]

Článok 83

Spracúvanie na historické, štatistické a vedeckovýskumné účely

1.   V medziach tohto nariadenia V súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení sa osobné údaje môžu spracúvať na historické, štatistické alebo vedeckovýskumné účely, len ak:

a)

tieto ciele nemožno inak splniť takým spôsobom spracovania údajov, ktorý neumožňuje alebo už ďalej neumožňuje identifikovať dotknutú osobu;

b)

údaje umožňujúce priradenie informácie určenej alebo určiteľnej dotknutej osobe sú uchovávané oddelene od ostatných informácií, pokiaľ predmetné účely možno splniť týmto spôsobom s využitím najvyšších technických noriem, pričom sa prijmú všetky opatrenia potrebné na zabránenie neoprávnenej spätnej identifikácii dotknutých osôb .

2.   Orgány vykonávajúce historický, štatistický alebo vedecký výskum môžu zverejniť alebo inak verejne sprístupniť osobné údaje, len ak:

a)

dotknutá osoba vyjadrila súhlas s výhradou podmienok ustanovených v článku 7;

b)

zverejnenie osobných údajov je potrebné na prezentáciu výsledkov výskumu alebo na uľahčenie výskumu, pokiaľ záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby neprevažujú nad týmito záujmami, alebo

c)

dotknutá osoba už tieto údaje zverejnila.

3.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 86 s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky na spracovanie osobných údajov na účely uvedené v odsekoch 1 a 2, ako aj akékoľvek nevyhnutné obmedzenia práva na informácie a prístupu dotknutej osoby, a podrobne uviesť podmienky a záruky týkajúce sa práv dotknutej osoby za týchto okolností. [PN 194]

Článok 83a

Spracovanie osobných údajov archívnymi službami

1.     Osobné údaje môžu byť po skončení úvodného spracúvania, na ktoré boli zhromaždené, spracované archívnymi službami, ktorých hlavnou alebo záväznou úlohou je zhromažďovať, uchovávať, poskytovať informácie, využívať a šíriť archivované údaje vo verejnom záujme, najmä s cieľom potvrdiť individuálne práva, alebo na historické, štatistické alebo vedecko výskumné účely. Tieto úlohy sa vykonávajú v súlade s pravidlami stanovenými členskými štátmi, ktoré sa týkajú prístupu k administratívnym alebo archívnym dokumentom, ich sprístupňovania a šírenia, a v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení, najmä čo sa týka súhlasu a práva namietať.

2.     Najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré prijme podľa odseku 1, a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny, ktoré ich ovplyvňujú. [PN 195]

Článok 84

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

1.   Členské štáty môžu v medziach tohto nariadenia prijať špecifické pravidlá stanovujúce V súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení členské štáty zabezpečia ustanovenie špecifických pravidiel stanovujúcich vyšetrovacie právomoci dozorných orgánov uvedené v článku 53 ods. 2, pokiaľ ide o prevádzkovateľov alebo sprostredkovateľov, ktorí na základe vnútroštátneho práva alebo pravidiel stanovených príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podliehajú povinnosti služobného tajomstva alebo inej rovnocennej povinnosti zachovávať mlčanlivosť, ak je to potrebné a primerané na zosúladenie práva na ochranu osobných údajov s povinnosťou zachovávať mlčanlivosť. Tieto pravidlá sa uplatňujú iba na osobné údaje, ktoré prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ dostali alebo získali pri činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto povinnosť zachovávať mlčanlivosť. [PN 196]

2.   Do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 každý členský štát oznámi Komisii pravidlá prijaté podľa odseku 1 a bezodkladne oznámi aj všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré ich ovplyvňujú.

Článok 85

Existujúce pravidlá ochrany údajov cirkví a náboženských združení

1.   Ak v čase nadobudnutia platnosti tohto nariadenia cirkvi a náboženské združenia v niektorom členskom štáte uplatňujú komplexné primerané pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, tieto pravidlá možno aj naďalej uplatňovať za podmienky, že sa zosúladia s ustanoveniami tohto nariadenia.

2.   Cirkvi a náboženské združenia, ktoré uplatňujú komplexné primerané pravidlá v súlade s článkom 1, zabezpečia zriadenie nezávislého dozorného orgánu v súlade s kapitolou VI tohto nariadenia musia získať stanovisko o súlade s predpismi podľa článku 38 . [PN 197]

Článok 85a

Dodržiavanie základných práv

Týmto nariadením sa nemení povinnosť dodržiavať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 ZEÚ. [PN 198]

Článok 85b

Štandardné formuláre

1.     Komisia môže s prihliadnutím na osobitné charakteristiky a potreby jednotlivých sektorov a situácie, ktoré sa vyskytujú pri spracúvaní údajov, ustanoviť štandardné formuláre na:.

a)

osobitné metódy získavania overiteľného súhlasu uvedené v článku 8 ods. 1,

b)

informovanie uvedené v článku 12 ods. 2 vrátane elektronického formátu,

c)

poskytovanie informácií uvedené v článku 14 ods. 1 až 3,

d)

požiadanie o prístup a poskytnutie prístupu k informáciám, ako sa uvádza v článku 15 ods. 1, vrátane na oznamovanie osobných údajov dotknutej osobe;

e)

dokumentáciu uvedenú v článku 28 ods. 1,

f)

oznámenie o porušení ochrany osobných údajov podľa článku 31 dozornému orgánu a na dokumentáciu uvedenú v článku 31 ods. 4,

g)

konzultáciu vopred uvedenú v článku 34 a na informovanie dozorných orgánov podľa článku 34 ods. 6.

2.     Komisia pritom prijme vhodné opatrenia pre mikropodniky, malé a stredné podniky.

3.     Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 87 ods. 2. [PN 199]

KAPITOLA X

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 86

Výkon delegovaných právomocí

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 12 ods. 5, článku 14 ods. 7, článku 15 ods. 3, článku 13a ods. 5, článku 17 ods. 9, článku 20 ods. 6, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 26 ods. 5, článku 28 ods. 5, článku 30 ods. 3, článku 31 ods. 5, článku 32 ods. 5, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 11, článku 37 ods. 2, článku 38 ods. 4, článku 39 ods. 2, článku 41 ods. 3, článku 41 ods. 5, článku 43 ods. 3, článku 44 ods. 7, článku 79 ods. 6 7 , článku 81 ods. 3, a článku 82 ods. 3 a článku 83 ods. 3 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. [PN 200]

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 12 ods. 5, článku 14 ods. 7, článku 15 ods. 3, článku 13a ods. 5, článku 17 ods. 9, článku 20 ods. 6, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 26 ods. 5, článku 28 ods. 5, článku 30 ods. 3, článku 31 ods. 5, článku 32 ods. 5, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 11, článku 37 ods. 2, článku 38 ods. 4, článku 39 ods. 2, článku 41 ods. 3, článku 41 ods. 5, článku 43 ods. 3, článku 44 ods. 7, článku 79 ods. 6 7 , článku 81 ods. 3 a článku 82 ods. 3 a článku 83 ods. 3 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej , ktoré sa v ňom uvádza . Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 201]

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 6 ods. 5, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 3, článku 12 ods. 5, článku 14 ods. 7, článku 15 ods. 3, článku 13a ods. 5, článku 17 ods. 9, článku 20 ods. 6, článku 22 ods. 4, článku 23 ods. 3, článku 26 ods. 5, článku 28 ods. 5, článku 30 ods. 3, článku 31 ods. 5, článku 32 ods. 5, článku 33 ods. 6, článku 34 ods. 8, článku 35 ods. 11, článku 37 ods. 2, článku 38 ods. 4, článku 39 ods. 2, článku 41 ods. 3, článku 41 ods. 5, článku 43 ods. 3, článku 44 ods. 7, článku 79 ods. 6 7 , článku 81 ods. 3, a článku 82 ods. 3 a článku 83 ods. 3 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch šiestich mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak Európsky parlament a Rada pred uplynutím uvedenej lehoty informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace šesť mesiacov . [PN 202]

Článok 87

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5. [PN 203]

KAPITOLA XI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 88

Zrušenie smernice 95/46/ES

1.   Smernica 95/46/ES sa zrušuje.

2.   Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Odkazy na pracovnú skupinu pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov, ustanovenú článkom 29 smernice 95/46/ES, sa považujú za odkazy na Európsky výbor pre ochranu údajov ustanovený týmto nariadením.

Článok 89

Vzťah k smernici 2002/58/ES a zmeny a doplnenia uvedenej smernice

1.   Toto nariadenie neukladá dodatočné povinnosti fyzickým či právnickým osobám pri spracúvaní osobných údajov v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb v Únii, pokiaľ ide o záležitosti, v ktorých podliehajú konkrétnym povinnostiam s rovnakým cieľom, stanoveným v smernici 2002/58/ES.

2.   Článok 1 ods. 2 , článok 4 a článok 15 smernice 2002/58/ES sa vypúšťa vypúšťajú . [PN 204]

2a.     Komisia bezodkladne, najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 predloží návrh na revíziu právneho rámca pre oblasť spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v elektronickej komunikácii s cieľom zosúladiť právne predpisy s týmto nariadením a zabezpečiť dôsledné a jednotné právne ustanovenia týkajúce sa základného práva na ochranu osobných údajov v Únii. [PN 205]

Článok 89a

Vzťah k nariadeniu (ES) č. 45/2001 a zmena uvedeného nariadenia

1.     Pravidlá stanovené v tomto nariadení sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie v súvislosti so záležitosťami, v prípade ktorých sa neuplatňujú ďalšie pravidlá stanovené v nariadení (ES) č. 45/2001.

2.     Komisia predloží bezodkladne, najneskôr do dátumu uvedeného v článku 91 ods. 2 návrh na revíziu právneho rámca uplatniteľného na spracúvanie osobných údajov v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie. [PN 206]

Článok 90

Hodnotenie

Komisia predkladá správy o zhodnotení a preskúmaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu a Rade v pravidelných intervaloch. Prvá správa sa predloží najneskôr do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia. Následné správy sa potom predkladajú každé štyri roky. Komisia v prípade potreby predloží vhodné návrhy s cieľom zmeniť a doplniť toto nariadenie, a zosúladiť iné právne nástroje, pričom zohľadní najmä vývoj v oblasti informačných technológií a vychádza z aktuálneho stavu pokroku v informačnej spoločnosti. Tieto správy sa zverejnia.

Článok 91

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

1.   Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

2.   Uplatňuje sa od … (*1).

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V…

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.

(2)  Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.

(3)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(5)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o definícii mikropodnikov a malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(6)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov ( Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(8)   Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(9)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).

(10)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(13)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(14)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(15)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(16)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114).

(17)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1).

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(19)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/20/ES zo 4. apríla 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa uplatňovania dobrej klinickej praxe počas klinických pokusov s humánnymi liekmi (Ú. v. ES L 121, 1.5.2001, s. 34).

(*1)  Dva roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Príloha – Uvedenie podrobných informácií uvedených v článku 13a

1)

So zreteľom na proporcie uvedené v bode 6 sa podrobné informácie uvádzajú takto:

PIKTOGRAM

ZÁKLADNÁ INFORMÁCIA

SPLNENÉ

Image

Žiadne osobné údaje sa nezhromažďujú nad minimum potrebné na každý konkrétny účel spracovania

 

Image

Žiadne osobné údaje sa neuchovávajú nad minimum potrebné na každý konkrétny účel spracovania

 

Image

Žiadne osobné údaje sa nespracúvajú na účely odlišné od tých, na ktoré sa zhromažďovali

 

Image

Žiadne osobné údaje sa neposkytujú tretím stranám komerčného charakteru

 

Image

Žiadne osobné údaje sa nepredávajú ani neprenajímajú

 

Image

Žiadne osobné údaje sa neuchovávajú v nezakódovanej forme

 

SÚLAD S RIADKAMI 1 – 3 VYŽADUJÚ PRÁVNE PREDPISY EÚ

2)

V riadkoch druhého stĺpca tabuľky v bode 1 s názvom „DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE“ sú tučným písmom formátované tieto výrazy:

a)

výraz „sa nezhromažďujú“ v prvom riadku druhého stĺpca;

b)

výraz „sa neuchovávajú“ v druhom riadku druhého stĺpca;

c)

výraz „sa nespracúvajú“v treťom riadku druhého stĺpca;

d)

výraz „sa neposkytujú“ vo štvrtom riadku druhého stĺpca;

e)

výraz „sa nepredávajú ani neprenajímajú“ v piatom riadku druhého stĺpca;

f)

výraz „nezakódovanej“ v šiestom riadku druhého stĺpca.

3)

So zreteľom na proporcie uvedené v bode 6 riadky v treťom stĺpci tabuľky v bode 1 s názvom „SPLNENÉ“ sa doplnia jednou z týchto dvoch grafických foriem v súlade s podmienkami uvedenými v bode 4:

a)

Image

b)

Image

4)

a)

Ak sa nezhromaždí minimum osobných údajov potrebné na každý osobitný účel spracovania, prvý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

b)

Ak sa zhromaždí minimum osobných údajov potrebné na každý osobitný účel spracovania, prvý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

c)

Ak sa neuchováva minimum osobných údajov potrebné na každý osobitný účel spracovania, druhý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

d)

Ak sa uchováva minimum osobných údajov potrebné na každý osobitný účel spracovania, druhý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

e)

Ak sa osobné údaje nespracúvajú na iné účely, ako sú účely, na ktoré boli zhromaždené, tretí riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

f)

Ak sa osobné údaje spracúvajú na iné účely, ako sú účely, na ktoré boli zhromaždené, tretí riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

g)

Ak sa osobné údaje neposkytujú tretím stranám komerčného charakteru, štvrtý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

h)

Ak sa osobné údaje poskytujú tretím stranám komerčného charakteru, štvrtý riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

i)

Ak sa osobné údaje nepredávajú ani neprenajímajú, piaty riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

j)

Ak sa osobné údaje predávajú alebo prenajímajú, piaty riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

k)

Ak sa osobné údaje neuchovávajú v nezakódovanej forme, šiesty riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3a.

l)

Ak sa osobné údaje uchovávajú v nezakódovanej forme, šiesty riadok tretieho stĺpca tabuľky v bode 1 má grafickú formu uvedenú v bode 3b.

5)

Referenčné farby grafických foriem v bode 1 vo farebnej škále Pantone sú čierna Pantone č. 7547 a červená Pantone č. 485. Referenčná farba grafickej formy v bode 3a vo farebnej škále Pantone je zelená Pantone č. 370. Referenčná farba grafickej formy v bode 3b vo farebnej škále Pantone je červená Pantone č. 485.

6)

Aj keď sa tabuľka zmenší alebo zväčší, musia sa dodržať proporcie uvedené v tomto graduovanom náčrte:

Image

[PN 207]


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/493


P7_TA(2014)0213

Ochrana eura proti falšovaniu (Pericles 2020) ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o rozšírení uplatňovania nariadenia (EÚ) č. …/2012 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) na nezúčastnené členské štáty (16616/2013 – C7-0463/2013 – 2011/0446(APP))

(Mimoriadny legislatívny postup – súhlas)

(2017/C 378/56)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (16616/2013),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 352 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0463/2013),

so zreteľom na článok 81 ods. 1 prvý a tretí pododsek rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0152/2014),

1.

udeľuje súhlas s návrhom nariadenia Rady,

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/494


P7_TA(2014)0214

Dohoda EÚ – Azerbajdžan o zjednodušení udeľovania víz ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení vydávania víz (17846/2013 – C7-0078/2014 – 2013/0356(NLE))

(Súhlas)

(2017/C 378/57)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (17846/2013),

so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o zjednodušení vydávania víz (15554/2013),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0078/2014),

so zreteľom na článok 81 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 81 ods. 2 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0155/2014),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Azerbajdžanskej republiky.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/495


P7_TA(2014)0215

Dohoda EÚ – Azerbajdžan o readmisii osôb s neoprávneným pobytom ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (15596/2013 – C7-0079/2014 – 2013/0358(NLE))

(Súhlas)

(2017/C 378/58)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15596/2013),

so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Azerbajdžanskou republikou o readmisii osôb s neoprávneným pobytom (15594/2013),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 79 ods. 3 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0079/2014),

so zreteľom na článok 81 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 81 ods. 2 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0154/2014),

1.

udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Azerbajdžanskej republiky.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/496


P7_TA(2014)0219

Spracúvanie osobných údajov na účely predchádzania trestným činom ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov (COM(2012)0010 – C7-0024/2012 – 2012/0010(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/59)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0010),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0024/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality nemeckou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 7. marca 2012 (1),

so zreteľom na stanovisko Agentúry Európskej únie pre základné práva z 1. októbra 2012,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0403/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.


P7_TC1-COD(2012)0010

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 16 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajom patrí medzi základné práva. V článku 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje zásada, že každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. V článku 8 ods. 2 charty sa stanovuje, že tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely a na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe stanovenom zákonom. [PN 1]

(2)

Spracúvanie údajov je určené na to, aby slúžilo človeku; zásady a pravidlá ochrany fyzických osôb pri spracúvaní ich osobných údajov by bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo bydlisko fyzických osôb mali rešpektovať základné práva a slobody, najmä ich právo na ochranu osobných údajov. Malo by to prispieť k dokončeniu budovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(3)

Rýchly technologický rozvoj a globalizácia so sebou priniesli nové výzvy v oblasti ochrany osobných údajov. Rozsah zhromažďovania a zdieľania údajov sa výrazne zväčšil. Technológia umožňuje príslušným orgánom pri výkone ich činností využívať osobné údaje v doteraz bezprecedentnom rozsahu.

(4)

Preto Ak je to potrebné a vhodné, je nutné uľahčiť voľný tok údajov medzi príslušnými orgánmi v rámci Únie a ich prenos do tretích krajín a medzinárodným organizáciám, a to pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany osobných údajov. Táto situácia si vyžaduje vytvorenie silného a súdržnejšieho rámca ochrany údajov v Únii, ktorý sa bude dôrazne presadzovať. [PN 2]

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (3) sa vzťahuje na všetky činnosti v oblasti spracovania osobných údajov v členských štátoch, a to vo verejnom aj v súkromnom sektore. Nevzťahuje sa však na spracovanie osobných údajov „v rámci činností, ktoré sú mimo pôsobnosti práva Spoločenstva“, ako sú napríklad činnosti v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce.

(6)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV (4) sa vzťahuje na oblasť justičnej spolupráce v trestných veciach a oblasť policajnej spolupráce. Rozsah uplatňovania tohto rámcového rozhodnutia je obmedzený na spracúvanie osobných údajov, ktoré sú prenášané alebo sprístupňované medzi členskými štátmi.

(7)

V záujme zabezpečenia účinnej justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce je kľúčové zaistiť súdržnú ochranu osobných údajov fyzických osôb na vysokej úrovni a uľahčiť výmenu osobných údajov medzi príslušnými orgánmi členských štátov . Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť úroveň ochrany práv a slobôd fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií rovnocenná vo všetkých členských štátoch. Účinná ochrana osobných údajov v rámci Únie si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú, no vyžaduje si aj zodpovedajúce právomoci na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov v členských štátoch. Dôsledné a jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany základných práv a slobôd fyzických osôb so zreteľom na spracúvanie osobných údajov by malo byť zabezpečené v rámci celej Únie. Účinná ochrana osobných údajov v rámci Únie si vyžaduje posilnenie práv dotknutých osôb a povinností tých, ktorí osobné údaje spracúvajú, no vyžaduje si aj zodpovedajúce právomoci na monitorovanie a zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany osobných údajov v členských štátoch. [PN 3]

(8)

Článok 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie stanovuje, že Európsky parlament a Rada by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a pravidlá týkajúce sa voľného pohybu ich osobných údajov. [PN 4]

(9)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …./2014 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) na tomto základe stanovuje všeobecné pravidlá na ochranu fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a na zabezpečenie voľného pohybu osobných údajov v rámci Únie.

(10)

Vo vyhlásení č. 21 o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce (pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, na ktorej bola prijatá Lisabonská zmluva), konferencia uznala, že sa môže preukázať ako nevyhnutné prijať osobitné pravidlá upravujúce ochranu osobných údajov a voľný pohyb takýchto údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce, ktoré vychádzajú z článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to z dôvodu osobitnej povahy, ktorou sa tieto oblasti vyznačujú.

(11)

Osobitnej povahe týchto oblastí by preto mala vyhovieť osobitná smernica, ktorá by mala ustanoviť pravidlá týkajúce sa ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií. [PN 5 Netýka sa slovenskej verzie]

(12)

S cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany fyzických osôb právami, ktoré sú právnymi prostriedkami vymáhateľné v celej Únii, a zabrániť rozdielom, ktoré sú prekážkou voľnej výmeny osobných údajov medzi príslušnými orgánmi, by táto smernica mala stanoviť jednotné pravidlá ochrany a voľného pohybu osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce.

(13)

Táto smernica umožňuje pri uplatňovaní jej ustanovení vziať do úvahy zásadu verejného prístupu k oficiálnym dokumentom.

(14)

Ochrana, ktorú táto smernica poskytuje, by sa mala týkať spracúvania osobných údajov fyzických osôb bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska.

(15)

Ochrana fyzických osôb by mala byť technologicky neutrálna a nemala by závisieť od použitých techník, pretože v opačnom prípade by hrozilo veľké riziko obchádzania predpisov. Ochrana fyzických osôb by sa mala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov automatizovanými prostriedkami, ako aj na ručné spracúvanie, ak sú údaje uvedené v informačnom systéme alebo do neho majú byť zahrnuté. Súbory alebo komplexy súborov, ako aj ich titulné strany, ktoré nie sú štruktúrované podľa špecifických kritérií, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na spracúvanie osobných údajov v rámci činnosti, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie, najmä pokiaľ ide o národnú bezpečnosť, ani na údaje spracúvané inštitúciami, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie, ako sú napríklad Europol alebo Eurojust. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001  (5) a osobitné právne nástroje uplatniteľné na agentúry, orgány alebo úrady Únie by sa mali zosúladiť a uplatňovať v súlade s touto smernicou. [PN 6]

(16)

Zásady ochrany údajov by sa mali uplatňovať na všetky informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Na určenie toho, či je fyzická osoba identifikovateľná, by sa mali brať do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich využije prevádzkovateľ alebo ľubovoľná iná osoba na identifikáciu alebo vyčlenenie príslušnej osoby. Zásady ochrany údajov by sa nemali uplatňovať na anonymizované údaje tak, že dotknutá osoba už nie je identifikovateľná. Táto smernica by sa nemala uplatňovať na anonymné údaje, čiže akékoľvek údaje, ktoré priamo alebo nepriamo, samostatne alebo v kombinácii so súvisiacimi údajmi nemožno spájať s fyzickou osobou. Vzhľadom na význam súčasného vývoja v rámci informačnej spoločnosti, techník používaných na zachytávanie, prenos, spracovávanie, zaznamenávanie, uchovávanie alebo oznamovanie lokalizačných údajov týkajúcich sa fyzických osôb, ktoré sa môžu použiť na rôzne účely vrátane sledovania a vytvárania profilov, by táto smernica mala byť uplatniteľná aj na spracúvanie zahŕňajúce takéto osobné údaje. [PN 7]

(16a)

Každé spracovanie osobných údajov musí byť zákonné, spravodlivé a transparentné vo vzťahu k dotknutým jednotlivcom. Najmä osobitné dôvody, pre ktoré sa údaje spracúvajú, by mali byť jednoznačne vymedzené a legitímne a mali by byť stanovené v čase zhromažďovania osobných údajov. Osobné údaje by mali byť primerané, relevantné a obmedzené na minimum nevyhnutné na účely, na ktoré sa údaje spracúvajú. Vyžaduje si to najmä, aby boli zbierané údaje a obdobie, počas ktorého sú údaje uchovávané, obmedzené na nevyhnutné minimum. Osobné údaje by sa mali spracúvať len vtedy, ak účel spracovania nebolo možné dosiahnuť inými prostriedkami. Mali by sa prijať všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečila oprava nepresných osobných údajov alebo ich vymazanie. Prevádzkovateľ by mal stanoviť lehoty na výmaz alebo pravidelné preskúmanie, aby sa zabezpečilo, aby údaje neboli uchovávané dlhšie, než je potrebné. [PN 8]

(17)

Osobné údaje týkajúce sa zdravia by mali zahŕňať najmä všetky údaje týkajúce sa zdravotného stavu dotknutej osoby, informácie o zaevidovaní fyzickej osoby v súvislosti s poskytnutím zdravotníckych služieb, informácie o platbách alebo nároku na zdravotnú starostlivosť týkajúce sa fyzickej osoby, číslo, symbol alebo osobitný údaj, ktorý bol fyzickej osobe pridelený na individuálnu identifikáciu fyzickej osoby na zdravotné účely, všetky informácie získané o fyzickej osobe počas poskytovania zdravotníckych služieb, ako aj informácie získané na základe vykonávania testov alebo prehliadok častí organizmu alebo telesných substancií, a to vrátane biologických vzoriek, identifikáciu osoby ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti fyzickej osobe, alebo akékoľvek informácie napr. o chorobe, postihnutí, riziku ochorenia, lekárskej anamnéze, klinickej liečbe, alebo o aktuálnom fyziologickom alebo biomedicínskom stave dotknutej osoby, a to bez ohľadu na zdroj týchto informácií, či už pochádzajú od lekára alebo zdravotníka, z nemocnice, zo zdravotného prístroja alebo z vykonania in vitro diagnostického testu.

(18)

Každé spracovanie osobných údajov by malo byť spravodlivé a zákonné vo vzťahu k dotknutým fyzickým osobám. A Predovšetkým by sa mali výslovne stanoviť osobitné účely, na ktoré sa tieto údaje spracúvajú. [PN 9]

(19)

V záujme predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania a stíhania je potrebné, aby príslušné orgány uchovávali a spracúvali osobné údaje, ktoré boli zhromaždené v kontexte predchádzania osobitným trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, aj mimo tohto kontextu s cieľom rozvíjať chápanie javov a trendov v oblasti trestnej činnosti, zhromažďovať spravodajské informácie o organizovaných zločineckých sieťach a zisťovať súvislosti medzi rôznymi odhalenými trestnými činmi. [PN 10]

(20)

Osobné údaje by sa nemali spracúvať na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s účelom, na ktorý boli získané. Osobné údaje by mali byť primerané, relevantné a úmerné vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú. Mali by sa prijať všetky primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo vymazanie alebo oprava nepresných údajov. [PN 11]

(20a)

Iba skutočnosť, že oba tieto dva účely sa týkajú predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, nevyhnutne neznamená, že sú zlučiteľné. Existujú však prípady, v ktorých by ďalšie spracovanie na nezlučiteľné účely malo byť možné, ak je to potrebné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby alebo predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Členské štáty by preto mali mať možnosť prijímať vnútroštátne právne predpisy stanovujúce takéto výnimky v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný. Takéto vnútroštátne právne predpisy by mali obsahovať primerané záruky. [PN 12]

(21)

Zásada presnosti údajov by sa mala uplatňovať pri zohľadnení povahy a účelu predmetného spracovania. Najmä v rámci súdnych konaní sú vyjadrenia obsahujúce osobné údaje založené na subjektívnom vnímaní fyzických osôb a v niektorých prípadoch sa nedajú vždy overiť. Následkom toho by sa požiadavka na presnosť nemala vzťahovať na presnosť vyjadrenia, ale iba na skutočnosť, že konkrétne vyjadrenie bolo dané.

(22)

Pri výklade a uplatňovaní všeobecných zásad, ktoré sa týkajú spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, by sa mali zohľadniť osobitosti predmetného sektora vrátane konkrétnych sledovaných cieľov. [PN 13]

(23)

K spracúvaniu osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a v oblasti policajnej spolupráce neodmysliteľne patrí spracúvanie osobných údajov, ktoré sa týkajú rôznych kategórií dotknutých osôb. Preto by sa malo v čo najväčšom možnom rozsahu jasne rozlišovať medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú podozrivé osoby, osoby odsúdené za spáchanie trestného činu, obete a tretie strany, ako sú svedkovia, osoby disponujúce relevantnými informáciami alebo kontaktné osoby a spoločníci podozrivých osôb alebo odsúdených páchateľov trestných činov. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa následkov tejto kategorizácie, pričom zohľadnia rôzne účely, na ktoré sa údaje získavajú, a stanovia osobitné záruky pre osoby, ktoré nie sú podozrivé zo spáchania trestného činu ani neboli odsúdené za trestný čin. [PN 14]

(24)

Osobné údaje by sa mali v čo najväčšom rozsahu rozlišovať podľa stupňa ich presnosti a spoľahlivosti. Mali by sa rozlišovať fakty od osobných hodnotení, aby sa zabezpečila ochrana fyzických osôb aj kvalita a spoľahlivosť informácií, ktoré príslušné orgány spracúvajú.

(25)

Aby bolo spracovanie osobných údajov zákonné, malo by byť povolené len vtedy, keď je to nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, na plnenie úloh vykonávaných vo verejnom záujme príslušným orgánom na základe zákona alebo na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby, alebo na predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti práva Únie alebo členského štátu, ktoré by malo obsahovať výslovné a podrobné ustanovenia, pokiaľ ide aspoň o ciele, osobné údaje, konkrétne účely a prostriedky a malo by určiť alebo umožniť určiť prevádzkovateľa a postupy, ktoré treba dodržiavať, a využívanie a vymedzenie rozsahu akejkoľvek právomoci konať podľa vlastného uváženia zverenej príslušným orgánom v súvislosti s činnosťami spracúvania . [PN 15]

(25a)

Osobné údaje by sa nemali spracúvať na účely, ktoré nie sú zlučiteľné s účelom, na ktorý boli získané. Ďalšie spracúvanie príslušnými orgánmi na účel spadajúci do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ktoré nie je v súlade s pôvodným účelom, by malo byť povolené len v osobitných prípadoch, ak je toto spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa na základe práva Únie alebo práva členského štátu alebo na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby alebo na predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti. Skutočnosť, že údaje sú spracúvané na účely presadzovania práva nevyhnutne neznamená, že tento účel je zlučiteľný s pôvodným účelom. Pojem zlučiteľného využívania je potrebné vykladať reštriktívne. [PN 16]

(25b)

Osobné údaje spracúvané v rozpore s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice by sa ďalej nemali spracúvať. [PN 17]

(26)

Osobitnú ochranu je potrebné poskytnúť pri osobných údajoch, ktoré sú svojou povahou obzvlášť citlivé a exponované v súvislosti so základnými právami alebo právom na súkromie vrátane genetických údajov. Takéto údaje by sa mali spracúvať, len ak je spracovanie osobitne povoľuje zákon, ktorý stanovuje nevyhnutné na vykonávanie úlohy vo verejnom záujme na základe práva Únie alebo práva členského štátu , ktoré ustanovuje vhodné opatrenia na ochranu základných práv a oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo ak je spracúvanie nevyhnutné na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby alebo ak sa spracúvanie týka údajov, ktoré preukázateľne zverejnila dotknutá osoba. Citlivé osobné údaje by sa mali spracúvať len v prípade, že dopĺňajú iné osobné údaje už spracované na účely presadzovania práva. Každá výnimka zo zákazu spracovania citlivých údajov by sa mala vykladať reštriktívnym spôsobom a nemala by viesť k častému, hromadnému ani štrukturálnemu spracovaniu citlivých osobných údajov. [PN 18]

(26a)

Spracúvanie genetických údajov by malo byť povolené len v prípade, že existuje genetický vzťah, ktorý sa zistí v priebehu trestného stíhania alebo súdneho konania. Genetické údaje by mali byť uchovávané dovtedy, kým je to nevyhnutné na účely týchto vyšetrovaní a postupov, zatiaľ čo členské štáty môžu ustanoviť dlhšie uchovávanie za podmienok stanovených v tejto smernici. [PN 19]

(27)

Každá fyzická osoba by mala mať právo nepodliehať opatreniu, ktoré je výlučne čiastočne alebo úplne založené na automatizovanom spracúvaní, ak má toto opatrenie profilovaní prostredníctvom automatizovaného spracúvania. Takéto spracovanie, ktoré pre túto osobu nepriaznivé právne účinky alebo ju významne ovplyvňuje, by malo byť zakázané , ibaže by to povoľoval zákon a zároveň by boli stanovené vhodné opatrenia na zabezpečenie základných práv a oprávnených záujmov dotknutej osoby vrátane práva na získanie užitočných informácií o postupe, ktorý sa uplatňuje pri profilovaní . Takéto spracúvanie by za žiadnych okolností nemalo zahŕňať ani vytvárať osobitné kategórie údajov, ani na ich základe diskriminovať. [PN 20]

(28)

V záujme výkonu práv dotknutej osoby by jej mali byť ľahko dostupné a mali by pre ňu byť ľahko pochopiteľné akékoľvek informácie, ktoré by taktiež mali byť podané jasne a zrozumiteľne. Tieto informácie by mali byť prispôsobené potrebám dotknutej osoby, najmä ak sú informácie určené osobitne dieťaťu. [PN 21]

(29)

Mali by sa stanoviť modality, ktoré by dotknutej osobe uľahčili uplatnenie jej práv v zmysle tejto smernice, a to vrátane mechanizmov pre vyžiadanie si bezplatného prístupu k údajom, ich opravy a výmazu. Prevádzkovateľ by mal byť povinný odpovedať na žiadosť dotknutej osoby bez zbytočného odkladu a do jedného mesiaca po prijatí žiadosti . Ak sa osobné údaje spracúvajú automatizovanými prostriedkami, prevádzkovateľ by mal zabezpečiť prostriedky na podávanie žiadostí v elektronickej podobe. [PN 22]

(30)

Zásada spravodlivého a transparentného spracúvania si vyžaduje, aby dotknuté osoby boli informované najmä o existencii operácie spracúvania a jej účeloch, , jej právnom základe, o tom, ako dlho budú údaje uchovávané, o existencii práva na prístup, opravu a výmaz, ako aj o práve podať sťažnosť. Dotknutá osoba by okrem toho mala byť informovaná v prípade, že sa uskutoční profilovanie, ako aj o jeho zamýšľaných dôsledkoch. Ak sa údaje zhromažďujú od dotknutej osoby, dotknutá osoba by mala byť informovaná aj o tom, či je povinná údaje poskytnúť, ako aj o následkoch v prípade, že tieto údaje neposkytne. [PN 23]

(31)

Informácie súvisiace so spracúvaním osobných údajov týkajúcich sa dotknutej osoby by sa dotknutej osobe mali poskytnúť v čase zhromažďovania údajov alebo, ak sa údaje nezískavajú od dotknutej osoby, v čase zaznamenania alebo v primeranej lehote po ich zhromaždení, a to so zreteľom na osobitné okolnosti, za ktorých sa tieto údaje spracúvajú.

(32)

Každá osoba by mala mať právo na prístup k údajom, ktoré boli o nej zhromaždené, a toto právo aj jednoducho uplatňovať, aby si bola vedomá zákonnosti spracovania a mohla si ju overiť. Každá dotknutá osoba by preto mala mať právo vedieť a byť informovaná najmä o účeloch spracúvania údajov, právnom základe, o tom, ako dlho budú tieto údaje uchovávané, ako aj o tom, ktorí príjemcovia údajov ich dostanú vrátané vrátane príjemcov v tretích krajinách , zrozumiteľné informácie o postupe súvisiacom s akýmkoľvek automatizovaným spracovaním a v náležitých prípadoch i s jeho podstatnými a predpokladanými dôsledkami a právo podať sťažnosť dozornému orgánu a jeho kontaktné údaje . Dotknuté osoby by mali možnosť dostať kópiu ich osobných údajov, ktoré sa spracúvajú. [PN 24]

(33)

Členské štáty môžu prijať právne opatrenia, ktorými sa odkladá, alebo obmedzuje alebo vylučuje poskytovanie informácií dotknutým osobám alebo prístup k ich osobným údajom, a to v takom rozsahu a na tak dlho, ako toto čiastočné alebo úplné obmedzenie s náležitým zreteľom na základné práva a oprávnené záujmy príslušnej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s cieľom zaručiť, aby sa neovplyvnilo úradné alebo súdne vyšetrovanie alebo postup, aby sa zabránilo ovplyvňovaniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií, aby sa ochránila verejná bezpečnosť alebo národná bezpečnosť, alebo aby sa ochránila dotknutá osoba alebo práva a slobody iných osôb. Prevádzkovateľ by mal prostredníctvom konkrétneho a individuálneho preskúmania jednotlivých prípadov posúdiť, či by sa malo uplatniť čiastočné alebo úplné obmedzenie práva na prístup. [PN 25]

(34)

Akékoľvek zamietnutie alebo obmedzenie prístupu by malo byť dotknutej osobe oznámené písomne, a to vrátane skutkových alebo právnych dôvodov, na ktorých je toto rozhodnutie založené.

(34a)

Akékoľvek obmedzenie práv dotknutej osoby musí byť v súlade s chartoua s Európskym dohovorom o ľudských právach, ako objasňuje judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva, a predovšetkým musí rešpektovať podstatu práv a slobôd. [PN 26]

(35)

Ak členské štáty prijali právne opatrenia, ktoré úplne alebo čiastočne obmedzujú právo na prístup, dotknutá osoba by mala mať právo požiadať príslušný vnútroštátny dozorný orgán, aby overil zákonnosť tohto spracovania. Dotknutá osoba by mala byť o tomto práve informovaná. Ak prístup v mene dotknutej osoby vykonáva dozorný orgán, mal by dotknutú osobu informovať prinajmenšom o tom, že vykonal všetky potrebné overenia, ako aj o výsledku, pokiaľ ide o zákonnosť predmetného spracovania. Dozorný orgán by mal dotknutú osobu tiež informovať o práve na opravný prostriedok. [PN 27]

(36)

Ktorákoľvek osoba by mala mať právo na opravu nepresných alebo nezákonne spracovaných osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, ako aj právo na ich vymazanie, ak spracovanie takýchto údajov nie je v súlade s hlavnými zásadami ustanoveniami stanovenými v tejto smernici. Takáto oprava, doplnenie alebo vymazanie by sa malo oznámiť príjemcom, ktorým sa údaje sprístupnili, a tretím stranám, od ktorých nepresné údaje pochádzajú. Prevádzkovatelia by takisto mali upustiť od ďalšieho šírenia takýchto údajov. Ak sú osobné údaje spracúvané počas vyšetrovania trestného činu a trestného konania, oprava, právo na informácie, prístup, výmaz a obmedzenie spracovania môžu byť vykonané v súlade s vnútroštátnymi pravidlami súdneho konania. [PN 28]

(37)

Mala by sa zaviesť komplexná zodpovednosť prevádzkovateľa za akékoľvek spracúvanie osobných údajov, ktoré vykonáva sám či ktoré sa vykonáva v jeho mene. Prevádzkovateľ by mal predovšetkým zabezpečiť a mal by mať povinnosť byť schopný preukázať súlad operácií každej operácie spracúvania s pravidlami prijatými podľa tejto smernice. [PN 29]

(38)

Ochrana práv a slobôd dotknutých osôb pri spracúvaní osobných údajov vyžaduje, aby sa prijali zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok tejto smernice. V záujme zaistenia súladu s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice by mal prevádzkovateľ prijať politiky a uplatniť príslušné opatrenia, ktoré predovšetkým spĺňajú zásady ochrany údajov špecificky navrhnutej a štandardne určenej.

(39)

Ochrana práv a slobôd dotknutých osôb, ako aj zodpovednosť prevádzkovateľov a sprostredkovateľov si vyžaduje jednoznačné vymedzenie zodpovednosti v zmysle tejto smernice, a to aj v prípade, že prevádzkovateľ spoločne s ostatnými prevádzkovateľmi určí účely, podmienky a prostriedky spracovania alebo že sa operácia spracovania uskutočňuje v jeho mene. Dotknutá osoba by mala mať právo uplatniť svoje práva podľa tejto smernice, vo vzťahu k jednotlivým spoločným prevádzkovateľom a voči nim. [PN 30]

(40)

S cieľom monitorovať dodržiavanie tejto smernice by mal prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dokumentovať operácie spracúvania. Povinnosťou každého prevádzkovateľa a sprostredkovateľa by malo byť spolupracovať s dozornými orgánom a túto dokumentáciu sprístupniť na požiadanie, aby mohla slúžiť na účely monitorovania operácií spracúvania.

(40a)

Každá operácia spracúvania osobných údajov by mala byť zaznamenaná na účely overenia zákonnosti spracovania údajov, vnútorného monitorovania a zabezpečenia náležitej integrity a bezpečnosti údajov. Tento záznam by mal byť na požiadanie poskytnutý príslušnému dozornému orgánu na účely monitorovania súladu s pravidlami stanovenými v tejto smernici. [PN 31]

(40b)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali uskutočniť posúdenie vplyvu na ochranu údajov, pokiaľ je pravdepodobné, že operácie spracúvania by mohli predstavovať osobitné riziká pre práva a slobody dotknutých osôb z dôvodu ich povahy, rozsahu alebo účelov, pričom toto posúdenie vplyvu by malo zahŕňať najmä plánované opatrenia, záruky a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s touto smernicou. Posúdenia vplyvu by sa mali týkať príslušných systémov a procesov operácií spracúvania osobných údajov, ale nie jednotlivých prípadov. [PN 32]

(41)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mal v niektorých prípadoch konzultovať dozorný orgán s dozorným orgánom pred spracovaním osobných údajov s cieľom preventívne zabezpečiť účinnú ochranu práv a slobôd dotknutých osôb. Okrem toho, ak z posúdenia vplyvu na ochranu údajov vyplýva, že je pravdepodobné, že operácie spracúvania údajov by mohli predstavovať osobitné riziká pre práva a slobody dotknutých osôb, dozorný orgán by mal mať možnosť zamedziť ešte pred začiatkom operácií riskantnému spracúvaniu, ktoré nie je v súlade s touto smernicou, a navrhnúť možnosť nápravy tejto situácie. Takéto konzultácie sa môžu takisto uskutočniť aj počas prípravy buď opatrenia zo strany národného parlamentu alebo opatrenia založeného na takom legislatívnom opatrení, ktoré vymedzuje povahu spracúvania a stanovuje náležité záruky. [PN 33]

(41a)

Aby sa zachovala bezpečnosť a aby sa predišlo spracúvaniu údajov v rozpore s touto smernicou, prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali posúdiť riziká súvisiace so spracovaním a vykonávať opatrenia na zmiernenie týchto rizík. Tieto opatrenia by mali zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti pri zohľadnení najnovšieho stavu techniky a nákladov na jej zavedenie v súvislosti s rizikami a povahou osobných údajov, ktoré sa majú chrániť. Pri zavádzaní technických noriem a organizačných opatrení na zaistenie bezpečnosti spracovania by sa mala podporovať technologická neutralita. [PN 34]

(42)

Ak sa porušenie ochrany osobných údajov nerieši primeraným spôsobom a včas, môže spôsobiť značné hospodárske straty a spoločenskú ujmu vrátane poškodenia dobrého mena dotknutej fyzickej osoby dotknutej fyzickej osoby vrátane podvodu jej identitou . Ihneď ako prevádzkovateľ zistí, že došlo k takémuto porušeniu ochrany osobných údajov, mal by teda toto porušenie oznámiť príslušnému vnútroštátnemu orgánu. Fyzické osoby, u ktorých by porušenie ochrany osobných údajov malo nepriaznivý vplyv na ich osobné údaje alebo súkromie, by mali byť o porušení bez zbytočného odkladu informované, aby mohli podniknúť potrebné predbežné opatrenia. Za porušenie ochrany osobných údajov s nepriaznivým vplyvom na osobné údaje alebo súkromie fyzickej osoby by sa malo považovať také porušenie, ktoré by mohlo spôsobiť napríklad krádež totožnosti alebo podvod, fyzickú ujmu, značné poníženie alebo poškodenie dobrého mena v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Oznámenie by malo obsahovať informácie o opatreniach, ktoré poskytovateľ prijal v súvislosti s porušením, ako aj odporúčania pre príslušných užívateľov alebo jednotlivcov. Oznámenie by malo byť odovzdané dotknutej osobe čo najskôr, v úzkej spolupráci s dozorným orgánom a podľa jeho pokynov. [PN 35]

(43)

Pri stanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa formátu a postupov uplatňovaných pri oznamovaní porušenia ochrany osobných údajov by sa mali náležitým spôsobom zvážiť okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, vrátane toho, či osobné údaje boli alebo neboli chránené zodpovedajúcimi opatreniami technickej ochrany, ktoré účinným spôsobom obmedzujú pravdepodobnosť zneužitia. Okrem toho by takého pravidlá a postupy mali zohľadňovať oprávnené záujmy príslušných orgánov v tých prípadoch, keď by skoré sprístupnenie mohlo zbytočne skomplikovať vyšetrovanie okolností porušenia ochrany osobných údajov.

(44)

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ by mali určiť osobu, ktorá bude prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi pomáhať monitorovať a preukazovať dodržiavanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Úradníka pre ochranu údajov môže spoločne vymenovať niekoľko subjektov príslušného orgánu. Ak pod dohľadom ústredného orgánu konajú viaceré príslušné orgány, mal by takéhoto úradníka pre ochranu údajov určiť aspoň tento ústredný orgán . Úradníci pre ochranu údajov musia mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle a účinne , najmä stanovením pravidiel, ktoré zamedzujú konfliktu záujmov s inými úlohami vykonávanými úradníkom pre ochranu údajov . [PN 36]

(45)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa prenos do tretej krajiny uskutočnil len vtedy, ak je to potrebné tento konkrétny prenos potrebný na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie alebo stíhanie alebo na účely výkonu trestných sankcií, pričom prevádzkovateľ v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia je príslušným orgánom verejnej moci v zmysle tejto smernice. Prenos sa môže uskutočniť v prípade, že Komisia rozhodla, že tretia krajina alebo predmetná medzinárodná organizácia zabezpečujú primeranú úroveň ochrany, alebo keď boli prijaté náležité záruky , alebo keď boli v právne záväznom nástroji uvedené náležité záruky . Údaje prenesené do príslušných orgánov verejnej moci v tretích krajinách by sa nemali ďalej spracúvať na iné účely než na účel ich prenesenia. [PN 37]

(45a)

Ďalší prenos z príslušných orgánov v tretích krajinách alebo medzinárodných organizácií, do ktorých boli osobné údaje prenesené, by sa mal povoliť iba vtedy, keď je ďalší prenos potrebný na ten istý konkrétny účel ako pôvodný prenos a druhý príjemca je takisto príslušným orgánom verejnej moci. Ďalší prenos by sa nemal povoliť na všeobecné účely presadzovania práva. Okrem toho by mal príslušný orgán, ktorý vykonal pôvodný prenos, s ďalším prenosom súhlasiť. [PN 38]

(46)

Komisia môže rozhodnúť s účinnosťou pre celú Úniu, že určitá tretia krajina, resp. územie alebo sektor spracovania v tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia, zaručuje primeranú úroveň ochrany, čím poskytuje právnu istotu a jednotnosť v celej Únii, pokiaľ ide o tretie krajiny alebo medzinárodné organizácie, ktoré sa považujú za také tretie krajiny a medzinárodné organizácie, ktoré poskytujú takúto úroveň ochrany. V týchto prípadoch sa prenosy osobných údajov môžu uskutočniť bez toho, aby bolo nutné získať akékoľvek ďalšie povolenie.

(47)

V súlade so základnými hodnotami, na ktorých je Únia založená, a najmä v súlade s ochranou ľudských práv, by Komisia mala zohľadniť, ako sa v predmetnej tretej krajine dodržiavajú zásady právneho štátu, prístupu k spravodlivosti, ako aj medzinárodné normy a štandardy v oblasti ľudských práv.

(48)

Komisia by rovnako mala byť schopná dospieť k záveru, že tretia krajina, resp. územie, alebo sektor spracovania v tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia, neposkytuje primeranú úroveň ochrany údajov. Následkom toho by sa mal prenos osobných údajov do predmetnej tretej krajiny zakázať s výnimkou prípadu, keď vychádza z medzinárodnej dohody, náležitých záruk alebo odchýlky. Mali by sa stanoviť postupy na účely konzultácie medzi Komisiou a takouto treťou krajinou či medzinárodnými organizáciami. Takýmto rozhodnutím Komisie však nie je dotknutá možnosť uskutočniť prenos na základe náležitých záruk prostredníctvom právne záväzných nástrojov alebo na základe odchýlky stanovenej v tejto smernici. [PN 39]

(49)

Prenosy, ktoré nie sú založené na takomto rozhodnutí o primeranosti, by mali byť umožnené len vtedy, ak boli stanovené náležité záruky v právne záväznom nástroji, ktorý zaisťuje ochranu osobných údajov, alebo ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ posúdil všetky okolnosti sprevádzajúce operáciu prenosu údajov alebo súbor operácií prenosu údajov, a na základe tohto posúdenia dospel k záveru, že existujú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Ak neexistujú žiadne dôvody na umožnenie prenosu, mali by byť v prípade potreby umožnené odchýlky s cieľom chrániť zásadné záujmy dotknutej osoby či inej osoby, alebo zabezpečiť oprávnené záujmy dotknutej osoby, ak sa tak ustanovuje v právnych predpisoch členského štátu prenášajúceho osobné údaje alebo ak je to nevyhnutné na predchádzanie bezprostrednému alebo vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti v členskom štáte alebo tretej krajine, alebo v jednotlivých prípadoch na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo v jednotlivých prípadoch na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov. [PN 40]

(49a)

V prípadoch, keď neexistujú žiadne dôvody na umožnenie prenosu, mali by byť v prípade potreby umožnené výnimky s cieľom chrániť zásadné záujmy dotknutej osoby či inej osoby alebo zabezpečiť oprávnené záujmy dotknutej osoby, ak to stanovuje právo členského štátu prenášajúceho osobné údaje, alebo ak je to nevyhnutné na predchádzanie bezprostrednému alebo vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti v členskom štáte alebo tretej krajine, alebo v jednotlivých prípadoch na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, alebo v jednotlivých prípadoch na stanovenie, uplatňovanie alebo ochranu právnych nárokov. Tieto výnimky by sa mali vykladať reštriktívne a nemali by umožňovať častý, rozsiahly a štrukturálny prenos osobných údajov a nemali by umožňovať hromadný prenos údajov, ktorý by mal byť obmedzený na nevyhnutne potrebné údaje. Okrem toho by rozhodnutie o prenose mala prijať riadne oprávnená osoba a tento prenos musí byť zdokumentovaný a na požiadanie by mal byť sprístupnený dozornému orgánu na účely monitorovania zákonnosti prenosu. [PN 41]

(50)

Pohyb osobných údajov cez hranice môže výraznejšie ohroziť schopnosť fyzických osôb uplatňovať si práva na ochranu údajov v záujme vlastnej ochrany pred nezákonným použitím alebo zverejnením predmetných údajov. Dozorné orgány môžu zároveň zistiť, že nie sú schopné vybavovať sťažnosti alebo viesť vyšetrovania týkajúce sa operácií za hranicami ich štátov. Ich úsilie o spoluprácu v cezhraničnom kontexte môžu tiež komplikovať nedostačujúce preventívne alebo nápravné právomoci, ako aj nesúlad právnych poriadkov. Preto je nutné podporovať užšiu spoluprácu medzi dozornými orgánmi v oblasti ochrany údajov s cieľom pomôcť im pri výmene informácií s ich zahraničnými partnermi.

(51)

Vytvorenie dozorných orgánov v členských štátoch, ktoré budú svoje funkcie vykonávať úplne nezávisle, je základným prvkom ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Dozorné orgány by mali monitorovať uplatňovanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prispievať k ich súdržnému uplatňovaniu v celej Únii, a to s cieľom ochraňovať fyzické osoby v súvislosti so spracúvaním ich osobných údajov. Na tento účel by dozorné orgány spolupracujú mali navzájom, ako aj s Komisiou spolupracovať . [PN 42]

(52)

Členské štáty môžu dozornému orgánu, ktorý je v členských štátoch už zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. …/2014, zveriť zodpovednosť za úlohy, ktoré majú vykonávať vnútroštátne dozorné orgány, ktoré sa majú zriadiť na základe tejto smernice.

(53)

Členské štáty by mali mať možnosť zriadiť viac ako jeden dozorný orgán, ak je to potrebné vzhľadom na ich ústavnú, organizačnú a administratívnu štruktúru. Každému dozornému orgánu by mali byť poskytnuté primerané finančné a ľudské zdroje, priestory a infraštruktúra vrátane technických schopností, skúseností a zručností , ktoré sú potrebné na účinné vykonávanie ich úloh, a to vrátane úloh týkajúcich sa vzájomnej pomoci a spolupráce s inými dozornými orgánmi v celej Únii. [PN 43]

(54)

Všeobecné podmienky členstva v dozorných orgánoch by mali byť stanovené zákonom v každom členskom štáte a mali by najmä stanovovať, že títo členovia by mali byť menovaní parlamentom alebo vládou členského štátu na základe konzultácie s parlamentom členského štátu , a mali by obsahovať pravidlá týkajúce sa osobnej kvalifikácie a postavenia týchto členov. [PN 44]

(55)

Hoci sa táto smernica vzťahuje aj na činnosti vnútroštátnych súdov, právomoc dozorných orgánov by sa nemala týkať spracúvania osobných údajov, ku ktorému dochádza, keď súdne orgány plnia svoje súdne funkcie, aby sa zaručila nezávislosť sudcov pri výkone ich justičných úloh. Táto výnimka by sa mala obmedzovať len na skutočné súdne činnosti v rámci súdnych prípadov a nemala by sa uplatňovať na činnosti, do ktorých môžu byť sudcovia zapojení v súlade s vnútroštátnym právom.

(56)

S cieľom zabezpečiť konzistentné monitorovanie a presadzovanie tejto smernice v celej Únii by dozorné orgány mali mať rovnaké povinnosti a účinné právomoci v každom členskom štáte vrátane účinných vyšetrovacích právomoci, právomoci prístupu ku všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným na plnenie jednotlivých dozorných povinností, právomoci prístupu do akýchkoľvek priestorov prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa údajov vrátane zariadení na spracovanie údajov a právne záväznej intervencie, rozhodnutí a sankcií, a to najmä v prípadoch sťažností fyzických osôb, a účasti na súdnych konaniach. [PN 45]

(57)

Každý dozorný orgán by mal prerokovať sťažnosť, ktorú podala ktorákoľvek dotknutá osoba, a mal by v tejto veci viesť vyšetrovanie. Vyšetrovanie v nadväznosti na podanú sťažnosť a podliehajúce súdnemu preskúmaniu by sa malo uskutočniť v rozsahu, ktorý je v konkrétnom prípade primeraný. Dozorný orgán by mal dotknutú osobu informovať o dosiahnutom pokroku a výsledku jej žiadosti v primeranej lehote. Ak si prípad vyžaduje ďalšie vyšetrovanie alebo koordináciu s iným dozorným orgánom, dotknutej osobe by mali byť poskytnuté priebežné informácie.

(58)

Dozorné orgány by si mali pri výkone svojich povinností navzájom pomáhať a vzájomne si poskytovať pomoc, aby tak sa tak zabezpečilo súdržné uplatňovanie a presadzovanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Každý dozorný orgán by mal byť pripravený podieľať sa na spoločných operáciách. Požiadaný dozorný orgán by mal mať povinnosť odpovedať na žiadosť vo vymedzenej časovej lehote. [PN 46]

(59)

Európsky výbor pre ochranu údajov vytvorený na základe nariadenia (EÚ) č. …/2012 2014 by mal prispievať k súdržnému uplatňovaniu tejto smernice v celej Únii, a to aj poskytovaním poradenstva Komisii a  inštitúciám Únie podporovaním spolupráce medzi dozornými orgánmi v celej Únii a poskytovať stanovisko Komisii pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov na základe tejto smernice . [PN 47]

(60)

Každá dotknutá osoba by mala mať právo podať sťažnosť u dozorného orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ako aj právo na súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že jej práva podľa tejto smernice boli porušené alebo ak dozorný orgán nekonal na základe sťažnosti, resp. nekonal, keď takéto konanie bolo potrebné na ochranu práv dotknutej osoby.

(61)

Akýkoľvek subjekt, organizácia či združenie, ktoré konajú vo verejnom záujme ktoré má za cieľ ochranu práv a záujmov dotknutých osôb v súvislosti s ochranou ich údajov a je a boli zriadené podľa právnych predpisov členského štátu, by malo mať právo podať sťažnosť alebo právo uplatniť súdny opravný prostriedok nápravy v mene dotknutých osôb, ak je nimi riadne splnomocnené, resp. nezávisle od sťažnosti dotknutej osoby podať vlastnú sťažnosť, ak sa domnieva, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov. [PN 48]

(62)

Každá fyzická alebo právnická osoba by mala mať právo na súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiam dozorného orgánu, ktoré sa ich týkajú. Návrh na začatie konania proti dozornému orgánu by sa mal podávať na súdoch členského štátu, v ktorom má dozorný orgán sídlo.

(63)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v záujme účinnosti súdne prostriedky nápravy umožňovali rýchle prijímanie opatrení na nápravu porušovania tejto smernice alebo na predchádzanie jej porušovaniu.

(64)

Akákoľvek škoda vrátane nefinančnej ujmy , ktorú môže osoba utrpieť v dôsledku nezákonného spracovania, by mala byť nahradená prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom, ktorý môže byť oslobodený od zodpovednosti, ak dokáže, že za spôsobenú škodu nenesie zodpovednosť, najmä ak sa zistí pochybenie na strane dotknutej osoby alebo v prípade vyššej moci. [PN 49]

(65)

Sankcie by sa mali ukladať akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe – či už sa na ňu vzťahuje súkromné alebo verejné právo – ktorá nedodržiava túto smernicu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli sankcie účinné, primerané a odrádzajúce, a musia prijať všetky opatrenia na vykonávanie sankcií.

(65a)

Prenos osobných údajov iným orgánom alebo súkromným subjektom v Únii je zakázaný s výnimkou prípadov, keď je prenos v súlade s právnymi predpismi a príjemca má sídlo v niektorom členskom štáte a keď prenosu nebránia žiadne oprávnené konkrétne záujmy dotknutej osoby a prenos je v konkrétnom prípade nevyhnutný buď na splnenie zákonom uloženej povinnosti prevádzkovateľa prenášajúceho údaje, alebo na predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti, alebo na zamedzenie závažnému porušeniu práv fyzických osôb. Prevádzkovateľ by mal informovať príjemcu o účele spracovania a dozorný orgán o prenose. Príjemca by mal byť tiež informovaný o obmedzeniach spracovania a zabezpečiť, aby tieto obmedzenia boli dodržané. [PN 50]

(66)

S cieľom splniť ciele tejto smernice, a to najmä ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a predovšetkým ich práva na ochranu osobných údajov, a  s cieľom zabezpečiť voľnú výmenu v záujme zabezpečenia voľnej výmeny osobných údajov medzi príslušnými orgánmi v rámci Únie, mala by sa Komisii udeliť by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Delegované akty by sa mali prijať najmä v súvislosti s oznámeniami o porušení ochrany osobných záujme ďalšieho spresnenia kritérií a podmienok pre operácie spracovania, ktoré si vyžadujú posúdenie vplyvu na ochranu údajov zasielaných dozorným orgánom ; kritériá a požiadavky týkajúce sa porušenia ochrany údajov, a pokiaľ ide o primeranú úroveň ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina, územie alebo odvetvie spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni expertov, najmä s Európskym výborom pre ochranu údajov . Pri príprave a zostavovaní vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasnévhodné postúpenie príslušných dokumentov , aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 51]

(67)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice , pokiaľ ide o dokumentáciu pripravovanú prevádzkovateľmi a sprostredkovateľmi, bezpečnosť spracúvania predovšetkým v súvislosti s normami šifrovania, a oznamovanie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu, a primeranú úroveň ochrany poskytovanú treťou krajinou, resp. územím, alebo sektorom spracovania v predmetnej tretej krajine alebo medzinárodnou organizáciou, s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice , by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci . Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (6). [PN 52]

(68)

Vzhľadom na to, že tieto akty majú všeobecnú pôsobnosť, mal by sa na prijatie opatrení, pokiaľ ide o dokumentáciu pripravovanú prevádzkovateľmi a sprostredkovateľmi, bezpečnosť spracúvania predovšetkým v súvislosti s normami šifrovania, a oznamovanie porušenia ochrany osobných údajov dozornému orgánu, a primeranú úroveň ochrany poskytovanú treťou krajinou, resp. územím, alebo sektorom spracovania v predmetnej tretej krajine alebo medzinárodnou organizáciou, použiť postup preskúmania. [PN 53]

(69)

Ak je to z dôvodu naliehavosti nutné, Komisia by mala bezodkladne prijať vykonávacie akty v tých riadne opodstatnených prípadoch týkajúcich sa tretej krajiny, resp. územia, alebo sektoru spracovania v predmetnej tretej krajine alebo medzinárodnej organizácie, ktoré nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany. [PN 54]

(70)

Keďže ciele tejto smernice, a to najmä ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a predovšetkým ich práva na ochranu ich osobných údajov, ako aj zabezpečenie voľnej výmeny osobných údajov medzi príslušnými orgánmi v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a je preto možné , ale z dôvodu rozsahu alebo účinkov týchto opatrení možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity vymedzenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa týchto cieľov. Členské štáty môžu ustanoviť prísnejšie normy, než sú normy stanovené v tejto smernici. [PN 55]

(71)

Rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV by sa malo touto smernicou zrušiť.

(72)

Osobitné ustanovenia so zreteľom na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, ktoré sú obsiahnuté v aktoch Únie prijatých pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice a ktoré upravujú spracúvanie osobných údajov medzi členskými štátmi alebo prístup určených orgánov členských štátov do informačných systémov zriadených podľa zmlúv, zostávajú nedotknuté. S cieľom posúdiť potrebu zosúladenia týchto špecifických ustanovení s touto smernicou by Keďže z článku 8 charty a článku 16 ZFEÚ vyplýva, že základné právo na ochranu osobných údajov by malo byť zabezpečené konzistentným a homogénnym spôsobom v celej Únii, Komisia by do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice mala zhodnotiť situáciu, pokiaľ ide o súvis tejto smernice s aktmi prijatými pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, ktoré upravujú spracúvanie osobných údajov medzi členskými štátmi a prístup určených orgánov členských štátov do informačných systémov zriadených podľa zmlúv , a mala by predložiť vhodné návrhy s cieľom zabezpečiť konzistentné a homogénne právne pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi alebo prístupu určených orgánov členských štátov do informačných systémov zriadených podľa zmlúv, ako aj spracúvania osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií v rozsahu pôsobnosti tejto smernice . [PN 56]

(73)

S cieľom zabezpečiť komplexnú a súdržnú ochranu osobných údajov v Únii, by sa mali v súlade s touto smernicou zmeniť a doplniť medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou alebo členskými štátmi pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. [PN 57]

(74)

Touto smernicou nie sú dotknuté pravidlá týkajúce sa boja proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a šíreniu detskej pornografie ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ (7).

(75)

V súlade s článkom 6a Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko nebude viazané pravidlami stanovenými v tejto smernici, ak Spojené kráľovstvo alebo Írsko nie je viazané pravidlami Únie, ktorými sa spravujú formy justičnej spolupráce v trestných veciach alebo policajnej spolupráce, v rámci ktorých sa musia dodržiavať ustanovenia na základe článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(76)

V súlade s článkami 2 a 2a Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Dánsko nie je touto smernicou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že táto smernica predstavuje vývoj schengenského acquis podľa ustanovení hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tejto smernice rozhodne, či ju bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva. [PN 58]

(77)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzatvorenej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (8).

(78)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (9).

(79)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, táto smernica predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (10).

(80)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v charte, ako je to zakotvené v zmluve, najmä právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, právo na ochranu osobných údajov, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Obmedzenia vzťahujúce sa na tieto práva sú v súlade s článkom 52 ods. 1 charty, keďže sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu uznaných Úniou alebo potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

(81)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (11), sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o ich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu zákonodarca považuje postúpenie takýchto dokumentov za opodstatnené.

(82)

Táto smernica by nemala členským štátom brániť v tom, aby transponovali výkon práv dotknutých osôb na informácie, prístup, opravu, výmaz a obmedzenie spracovania ich osobných údajov počas trestného konania, ako aj prípadné obmedzenia týchto práv do vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa trestného práva procesného,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

1.   Touto smernicou sa stanovujú pravidlá ochrany fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo a na účely výkonu trestných sankcií a podmienky voľného pohybu takýchto osobných údajov .

2.   Členské štáty v súlade s touto smernicou:

a)

chránia základné práva a slobody fyzických osôb, najmä ich právo na ochranu ich osobných údajov a súkromia ; a

b)

zabezpečia, aby výmena osobných údajov medzi príslušnými orgánmi v rámci Únie nebola obmedzená ani zakázaná z dôvodov súvisiacich s ochranou fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov.

2a.     Touto smernicou sa členským štátom nebráni v poskytovaní prísnejších záruk než sú tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. [PN 59]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely uvedené v článku 1 ods. 1.

2.   Táto smernica sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov vykonávané úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami a na spracovanie inými než automatickými prostriedkami v prípade osobných údajov, ktoré tvoria časť informačného systému alebo sú určené na tvorbu časti informačného systému.

3.   Táto smernica sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov:

a)

v rámci činnosti, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti práva Únie, najmä ak sa týka národnej bezpečnosti;

b)

inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie. [PN 60]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

„dotknutá osoba“ je určená fyzická osoba alebo fyzická osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikačné číslo, lokalizačné údaje, on-line identifikátor alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré tvoria fyzickú, fyziologickú, psychickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby a to spôsobmi, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že ich prevádzkovateľ alebo akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba používajú;

2.

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „ dotknutej osoby“); „identifikovateľná osoba“ je osoba, ktorú možno priamo alebo nepriamo identifikovať, a to najmä odkazom na identifikačný znak, ako je meno, identifikačné číslo, údaje o lokalite, jedinečný identifikačný znak, alebo jeden alebo viaceré faktory špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu, sociálnu alebo rodovú identitu tejto osoby;

2a.

„pseudonymné údaje“ sú osobné údaje, ktoré nemožno prideliť žiadnej konkrétnej dotknutej osobe bez využitia dodatočných informácií, pokiaľ sa takéto dodatočné informácie uchovávajú oddelene a podliehajú technickým a organizačným opatreniam s cieľom zabezpečiť nepridelenie;

3.

„spracúvanie osobných údajov“ je operácia alebo súbor operácií, ktorými sa osobné údaje spracúvajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami, napríklad zhromažďovaním, zaznamenávaním, usporadúvaním, štruktúrovaním, uchovávaním, prepracúvaním alebo zmenou, vyhľadávaním, nahliadaním, využívaním, sprístupňovaním prenosom, šírením alebo ich sprístupnením iným spôsobom, preskupovaním alebo kombinovaním, obmedzením, vymazaním alebo likvidáciou;

3a.

„profilovanie“ je akékoľvek automatizované spracovanie osobných údajov určené na vyhodnotenie určitých osobných aspektov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo na analyzovanie alebo predvídanie predovšetkým pracovnej výkonnosti danej fyzickej osoby, jej ekonomickej situácie, umiestnenia, zdravia, osobných preferencií, spoľahlivosti alebo správania;

4.

„obmedzenie spracúvania“ je označenie uchovávaných osobných údajov s cieľom obmedziť ich spracovanie v budúcnosti;

5.

„informačný systém“ je akýkoľvek usporiadaný súbor osobných údajov, ktoré sú prístupné podľa konkrétnych kritérií, bez ohľadu na to, či ide o systém centralizovaný, decentralizovaný alebo distribuovaný na funkčnom alebo geografickom základe;

6.

„prevádzkovateľ“ je príslušný verejný orgán verejnej moci , ktorý sám alebo spoločne s inými určuje účel, podmienky a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že účely, podmienky a prostriedky spracovania stanovujú právne predpisy Únie alebo právne predpisy členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá pre jeho určenie navrhnúť na základe práva Únie alebo práva členského štátu;

7.

„sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán verejnej moci , agentúra, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa;

8.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, verejný orgán verejnej moci , agentúra, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorému sa sprístupňujú osobné údaje;

9.

„porušenie ochrany osobných údajov“ je porušenie bezpečnosti, ktoré má za následok náhodná alebo nelegálna likvidácia, strata, zmena, neoprávnené zverejnenie alebo sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa prenášajú, ukladajú alebo inak spracúvajú;

10.

„genetické údaje“ sú všetky údaje akéhokoľvek druhu, týkajúce sa dedičných znakov fyzickej osoby alebo jej znakov získaných v období raného prenatálneho vývoja;

11.

„biometrické údaje“ sú akékoľvek osobné údaje týkajúce sa fyzických, fyziologických alebo behaviorálnych charakteristík fyzickej osoby, ktoré umožňujú jej jednoznačnú identifikáciu, napríklad vyobrazenia tváre alebo daktyloskopické údaje;

12.

„údaje týkajúce sa zdravia“ sú všetky informácie osobné údaje týkajúce sa fyzického alebo duševného zdravia fyzickej osoby alebo poskytovania zdravotníckych služieb fyzickej osobe;

13.

„dieťa“ je každá osoba mladšia ako 18 rokov;

14.

„príslušné orgány“ sú akékoľvek verejné orgány príslušné na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií.

15.

„dozorný orgán“ je verejný orgán zriadený členským štátom v súlade s článkom 39. [PN 61]

KAPITOLA II

ZÁSADY

Článok 4

Zásady spracúvania osobných údajov

Členské štáty stanovia, že osobné údaje musia byť:

a)

spracúvané spravodlivo a zákonne zákonným, spravodlivým a transparentným a preveriteľným spôsobom vo vzťahu k dotknutej osobe ;

b)

zhromažďované na konkrétne určené, explicitné a zákonné účely a nesmú sa ďalej spracúvať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi;

c)

primerané, relevantné a úmerné obmedzené na nevyhnutné minimum vzhľadom na účely, na ktoré sa spracúvajú; spracúvajú sa iba vtedy a len dovtedy, pokiaľ dané účely nemožno dosiahnuť spracovaním informácií, ktoré nezahŕňajú osobné údaje;

d)

presné a v prípade potreby aktualizované; musia sa podniknúť všetky primerané kroky, aby sa zabezpečilo, že sa osobné údaje, ktoré sú nepresné z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú, bezodkladne vymažú alebo opravia;

e)

udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb najviac po dobu, ktorá je potrebná obdobie , ktoré je potrebné na účely, na ktoré boli osobné údaje zhromaždené;

f)

spracúvané v rámci okruhu povinností a zodpovednosti prevádzkovateľa, ktorý zabezpečí a môže preukázať súlad s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice.

fa)

spracúvané spôsobom, ktorý dotknutej osobe účinne umožňuje uplatňovať jej práva opísané v článkoch 10 až 17;

fb)

spracúvané spôsobom, ktorý chráni pred nepovoleným alebo nezákonným spracovaním a náhodnou stratou, likvidáciou alebo poškodením prostredníctvom primeraných technických alebo organizačných opatrení;

fc)

spracúvané iba riadne oprávneným personálom príslušných orgánov, ktorý ich potrebuje na vykonávanie svojich úloh. [PN 62]

Článok 4a

Prístup k údajom pôvodne spracovaným na iné účely, ako sú účely uvedené v článku 1 ods. 1

1.     Členské štáty stanovia, že príslušné orgány môžu mať prístup k osobným údajom pôvodne spracovaným na iné účely, ako sú účely uvedené v článku 1 ods. 1 len vtedy, ak na to majú výslovné povolenie podľa práva Únie alebo členského štátu, ktoré musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 7 ods. 1a a musí stanoviť, že:

a)

prístup je povolený len riadne oprávneným pracovníkom príslušných orgánov pri výkone ich úloh, pokiaľ v konkrétnom prípade existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že spracovanie osobných údajov podstatne prispeje k predchádzaniu trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu alebo výkonu trestných sankcií;

b)

žiadosti o prístup musia byť v písomnej forme a musia uvádzať právny dôvod žiadosti;

c)

písomná žiadosť musí byť zdokumentovaná; a

d)

sú zavedené náležité záruky na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Týmito zárukami nie sú dotknuté špecifické podmienky prístupu k osobným údajom, ako je súdne povolenie v súlade s právnymi predpismi členského štátu, a tieto záruky dopĺňajú uvedené špecifické podmienky.

2.     K osobným údajom, ktoré sú v držbe súkromných subjektov alebo iných orgánov verejnej moci, je možný prístup len na účely vyšetrovania alebo stíhania trestných činov v súlade s požiadavkami nevyhnutnosti a primeranosti, ktoré sú vymedzené právom Únie alebo právom členského štátu v súlade s článkom 7a. [PN 63]

Článok 4b

Lehoty na uchovávanie a prehodnocovanie

1.     Členské štáty stanovia, že osobné údaje spracované na základe tejto smernice príslušný orgán vymaže, ak už nie sú potrebné na účely, na ktoré boli spracované.

2.     Členské štáty stanovia, aby príslušné orgány zaviedli mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby sa podľa článku 4 určili lehoty pre výmaz osobných údajov a pravidelné preskúmanie potreby uchovávania údajov vrátane stanovenia období uchovávania pre rôzne kategórie osobných údajov. Stanovia sa procesné opatrenia s cieľom zaistiť dodržiavanie týchto lehôt alebo intervalov pravidelného preskúmania. [PN 64]

Článok 5

Rozlišovanie medzi rôznymi kategóriami Rôzne kategórie dotknutých osôb

1.   Členské štáty stanovia, že aby príslušné orgány na účely uvedené v článku 1 ods. 1 mohli spracúvať osobné údaje týchto jednotlivých kategórií dotknutých osôb, a  prevádzkovateľ je v najväčšej možnej miere povinný jasne rozlišovať rozlišuje medzi osobnými údajmi rôznych kategórií dotknutých osôb, ako sú napríklad týmito kategóriami :

a)

osoby, v prípade ktorých existujú vážne opodstatnené dôvody domnievať sa, že spáchali alebo sa chystajú spáchať trestný čin;

b)

osoby odsúdené za spáchanie trestného činu;

c)

obete trestného činu, alebo osoby, v prípade ktorých sú na základe určitých skutočností dôvody domnievať sa, že sú alebo by mohli byť obeťami trestného činu; a+ľš+ľš

d)

tretie osoby v súvislosti s trestným činom, ako sú napríklad osoby, ktoré môžu byť vyzvané, aby svedčili v rámci vyšetrovania v súvislosti s trestnými činmi alebo v rámci následného trestného konania, alebo osoby, ktoré môžu poskytnúť informácie o trestných činoch, alebo kontaktné osoby či spoločníci niektorej z osôb uvedených v písmenách a) a b), a

e)

osoby, ktoré nespadajú do žiadnej z kategórií uvedených vyššie.

2.     Osobné údaje o dotknutých osobách iných než tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, možno spracúvať iba:

a)

tak dlho, ako je to nevyhnutné na vyšetrovanie alebo stíhanie konkrétneho trestného činu s cieľom posúdiť relevantnosť údajov pre jednu z kategórií uvedených v odseku 1; alebo

b)

keď je takéto spracovanie nevyhnutné na cielené, preventívne účely alebo na účely trestnej analýzy, pokiaľ je tento účel oprávnený, primerane definovaný a konkrétny a spracovanie sa prísne obmedzuje na posúdenie relevantnosti údajov pre jednu z kategórií uvedených v odseku 1. Vzťahuje sa naň pravidelné preskúmanie minimálne raz za šesť mesiacov. Akékoľvek ďalšie použitie je zakázané.

3.     Členské štáty stanovia, aby sa na ďalšie spracovanie osobných údajov týkajúcich sa dotknutých osôb uvedených v odseku 1 písm. c) a d) uplatňovali v súlade s právnymi predpismi členského štátu dodatočné obmedzenia a záruky. [PN 64]

Článok 6

Rozdielne stupne presnosti a spoľahlivosti osobných údajov

1.   Členské štáty zabezpečia stanovia , aby sa v najväčšej možnej miere rozlišovalo medzi rôznymi kategóriami zabezpečila presnosť a spoľahlivosť spracúvaných osobných údajov podľa stupňa ich presnosti a spoľahlivosti.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v najväčšej možnej miere rozlišovalo medzi osobnými údajmi založenými na faktoch a osobnými údajmi založenými na osobných hodnoteniach , a to podľa stupňa ich presnosti a spoľahlivosti .

2a.     Členské štáty zabezpečia, aby sa osobné údaje, ktoré sú nepresné, neúplné alebo už neaktuálne, neprenášali ani nesprístupňovali. Na tento účel príslušné orgány posúdia kvalitu osobných údajov pred ich prenosom alebo sprístupnením. Ak je to možné, pri každom prenose údajov sa doplnia dostupné informácie, ktoré prijímajúcemu členskému štátu umožnia posúdiť stupeň presnosti, úplnosti a spoľahlivosti údajov a do akej miery sú aktuálne. Osobné údaje, a to najmä údaje, ktoré sú pôvodne v držbe súkromných subjektov, sa neprenášajú bez žiadosti príslušného orgánu.

2b.     Ak sa zistí, že došlo k prenosu nesprávnych údajov alebo k nezákonnému prenosu údajov, musí sa to bezodkladne oznámiť príjemcovi. Príjemca je povinný tieto údaje bezodkladne opraviť v súlade s odsekom 1 a článkom 15 alebo ich vymazať v súlade s článkom 16. [PN 66]

Článok 7

Zákonnosť spracovania

1.    Členské štáty stanovia, že spracovanie osobných údajov je zákonné iba vtedy a do takej miery, ak je na účely stanovené v článku 1 ods. 1 založené na právnych predpisoch Únie alebo členského štátu a je nevyhnutné na:

a)

plnenie úloh príslušného orgánu na základe zákona a na účely stanovené v článku 1 ods. 1; alebo

b)

splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa, alebo

c)

ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby; alebo

d)

prevenciu bezprostredného a vážneho ohrozenia verejnej bezpečnosti.

1a.     Právo členského štátu upravujúce spracovanie osobných údajov v rozsahu pôsobnosti tejto smernice obsahuje výslovné a podrobné ustanovenia, ktorými sa spresňujú najmä:

a)

ciele spracovania;

b)

osobné údaje, ktoré majú byť spracované;

c)

osobitné účely a prostriedky spracovania;

d)

vymenovanie prevádzkovateľa alebo osobitné kritériá pre vymenovanie prevádzkovateľa;

e)

kategórie riadne oprávnených pracovníkov príslušných orgánov na spracovanie osobných údajov;

f)

postup, ktorý je potrebné dodržiavať pri spracúvaní;

g)

možné využitie získaných osobných údajov;

h)

obmedzenie rozsahu akejkoľvek právomoci konať podľa vlastného uváženia zverenej príslušným orgánom v súvislosti s činnosťami spracúvania. [PN 67]

Článok 7a

Ďalšie spracovanie na nezlučiteľné účely

1.     Členské štáty stanovia, že osobné údaje môžu byť ďalej spracúvané na iný účel uvedený v článku 1 ods. 1, ktorý nie je zlučiteľný s účelmi, na ktoré boli údaje pôvodne zozbierané, iba pokiaľ:

a)

je účel absolútne nevyhnutný a primeraný v demokratickej spoločnosti a vyžaduje sa právnymi predpismi Únie alebo členského štátu pre oprávnený, náležite definovaný a osobitný účel;

b)

je spracúvanie prísne obmedzené na obdobie nepresahujúce čas potrebný na konkrétnu operáciu spracúvania údajov;

c)

je zakázané akékoľvek ďalšie použitie na iné účely.

Pred každým spracúvaním členský štát konzultuje s príslušným vnútroštátnym dozorným orgánom a vykoná posúdenie vplyvu na ochranu údajov.

2.     Okrem požiadaviek uvedených v článku 7 ods. 1a právo členského štátu oprávňujúce na ďalšie spracovanie v súlade s odsekom 1 obsahuje výslovné a podrobné ustanovenia, ktorými sa spresňujú najmä:

a)

osobitné účely a prostriedky daného spracovania;

b)

to, že prístup je povolený len riadne oprávneným pracovníkom príslušných orgánov pri výkone ich úloh, pokiaľ v konkrétnom prípade existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že spracovanie osobných údajov podstatne prispeje k predchádzaniu trestným činom, ich vyšetrovaniu, odhaľovaniu alebo stíhaniu alebo k výkonu trestných sankcií; a

c)

to, že sú stanovené náležité záruky na zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd v súvislosti so spracúvaním osobných údajov.

Členské štáty môžu požadovať, aby sa na prístup k osobným údajom v súlade s ich vnútroštátnym právom vzťahovali ďalšie podmienky, ako je súdne povolenie.

3.     Členské štáty môžu takisto povoliť ďalšie spracúvanie osobných údajov na historické, štatistické alebo vedecké účely za predpokladu, že stanovia náležité záruky, ako je zabezpečenie anonymity údajov. [PN 68]

Článok 8

Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov

1.   Členské štáty zakážu spracúvanie osobných údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženstvo alebo vieru a filozofické presvedčenie, sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu, členstvo v odboroch a činnosti súvisiace s odbormi , ako aj spracúvanie genetických biometrických údajov alebo údajov týkajúcich sa zdravia či sexuálneho života.

2.   Odsek 1 sa neuplatňuje, ak:

a)

spracúvanie je povolené zákonom stanovujúcim náležité záruky absolútne nevyhnutné a primerané na vykonávanie úlohy uskutočňovanej príslušnými orgánmi na účely stanovené v článku 1 ods. 1 na základe právnych predpisov Únie alebo členského štátu, ktorými sa ustanovujú konkrétne a vhodné opatrenia na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby vrátane osobitného splnomocnenia od súdneho orgánu, ak sa to vyžaduje na základe vnútroštátneho práva; alebo

b)

spracúvanie je nevyhnutné na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby; alebo

c)

spracúvanie sa týka údajov, ktoré preukázateľne zverejnila dotknutá osoba , za predpokladu, že sú relevantné a absolútne nevyhnutné na účel, ktorý sa sleduje v konkrétnom prípade . [PN 69]

Článok 8a

Spracovanie genetických údajov na účely vyšetrovania trestnej činnosti alebo súdneho konania

1.     Členské štáty zabezpečia, aby genetické údaje mohli byť použité len na určenie genetického vzťahu v rámci predkladania dôkazov, ktorým sa predíde ohrozeniu verejnej bezpečnosti alebo spáchaniu konkrétneho trestného činu. Genetické údaje nesmú byť použité na určenie iných vlastností, ktoré možno odvodiť od genetického základu.

2.     Členské štáty stanovia, že genetické údaje alebo informácie získané z ich analýzy možno uchovávať len tak dlho, ako je potrebné na účely, na ktoré sú údaje spracúvané, a v prípadoch, keď daná osoba bola odsúdená za závažné trestné činy proti životu, integrite alebo bezpečnosti osôb, a podliehajú prísnym obdobiam uchovávania, ktoré sú stanovené právom členského štátu.

3.     Členské štáty zabezpečia, aby genetické údaje alebo informácie získané z ich analýzy boli uchovávané počas dlhšieho obdobia len vtedy, keď genetické údaje nemožno priradiť k určitej osobe, najmä ak sa zistia na mieste trestného činu. [PN 70]

Článok 9

Opatrenia založené na profilovaní a automatizovanom spracovaní

1.   Členské štáty stanovia, že opatrenia, ktoré majú pre dotknutú osobu nepriaznivé právne účinky alebo významné dôsledky a ktoré sú sčasti alebo úplne založené výlučne na automatizovanom spracúvaní osobných údajov na účely hodnotenia určitých osobných aspektov týkajúcich sa tejto dotknutej osoby, sa zakazujú, ak nie sú povolené zákonom, v ktorom sa zároveň stanovujú opatrenia na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby.

2.   Automatizované spracovanie osobných údajov na účely hodnotenia určitých osobných aspektov týkajúcich sa dotknutej osoby nesmie byť založené výlučne na osobitných kategóriách osobných údajov uvedených v článku 8.

2a.     Automatizované spracovanie osobných údajov na účely vyčlenenia dotknutej osoby bez počiatočného podozrenia, že táto dotknutá osoba mohla spáchať alebo spácha trestný čin, je zákonné iba v prípade, že je to absolútne nevyhnutné na vyšetrovanie závažného trestného činu alebo na predchádzanie jasnému a bezprostrednému ohrozeniu verejnej bezpečnosti stanovenému na základe konkrétnych skutočností, ako aj ohrozeniu existencie štátu alebo života osôb.

2b.     Profilovanie, ktoré má – či už úmyselne alebo neúmyselne, – diskriminačný účinok voči jednotlivcovi na základe rasy alebo etnického pôvodu, politického názoru, náboženstva alebo viery, členstva v odboroch alebo rodovej alebo sexuálnej orientácie, alebo ktoré- či už úmyselne alebo neúmyselne – vedie k opatreniam, ktoré majú takýto účinok, je za každých okolností zakázané. [PN 71]

Článok 9a

Všeobecné zásady práv dotknutých osôb

1.     Členské štáty zabezpečia, aby bol základ ochrany údajov jasný a zahŕňal jednoznačné práva pre dotknutú osobu, ktoré prevádzkovateľ dodržiava. Ustanovenia tejto smernice sa zameriavajú na posilnenie, objasnenie, zaručenie a v náležitých prípadoch i kodifikáciu týchto práv.

2.     Členské štáty zabezpečia, aby takéto práva zahŕňali okrem iného i poskytovanie jasných a ľahko zrozumiteľných informácií týkajúcich sa spracúvania osobných údajov dotknutej osoby, právo na prístup, opravu a výmaz údajov, právo na získanie údajov, právo na podanie sťažnosti príslušnému orgánu na ochranu údajov a na začatie súdneho konania, ako aj právo na náhradu a škody vyplývajúce z nezákonného spracovania. Takéto práva sa vo všeobecnosti uplatňujú bezplatne. Prevádzkovateľ údajov v primeranej lehote odpovie na žiadosti dotknutej osoby. [PN 72]

KAPITOLA III

PRÁVA DOTKNUTEJ OSOBY

Článok 10

Modality výkonu práv dotknutej osoby

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ má povinnosť podniknúť všetky primerané kroky, aby mal transparentné disponuje stručnými, transparentnými, jasnými a ľahko dostupné pravidlá týkajúce dostupnými pravidlami týkajúcimi sa spracovania osobných údajov a uplatňovania práv dotknutých osôb dotknutej osoby .

2.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ poskytuje všetky informácie a uskutočňuje komunikáciu v súvislosti so spracovaním osobných údajov vo vzťahu k dotknutej osobe v zrozumiteľnej forme, pričom používa jasný a jednoduchý jazyk , najmä ak sú tieto informácie konkrétne určené deťom .

3.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ má povinnosť podniknúť všetky primerané kroky, aby zaviedol určí postupy na poskytovanie informácií uvedených v článku 11 a na výkon práv dotknutých osôb dotknutej osoby uvedených v článkoch 12 až 17. Ak sa osobné údaje spracúvajú automatizovanými prostriedkami, prevádzkovateľ zabezpečí prostriedky na podávanie žiadostí v elektronickej podobe.

4.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ má povinnosť informovať bez zbytočného odkladu dotknutú osobu o krokoch, ktoré podnikol v nadväznosti na jej žiadosť , a v každom prípade najneskôr do jedného mesiaca po prijatí žiadosti . Táto informácia sa vydáva písomne. Ak dotknutá osoba podala žiadosť v elektronickej podobe, uvedená informácia sa poskytne v elektronickej forme.

5.   Členské štáty stanovia, že informácie, ktoré prevádzkovateľ na základe žiadosti uvedenej v odseku 3 a 4 poskytuje, ako aj akékoľvek opatrenia, ktoré na tomto základe prijíma, sú bezplatné. Ak sú žiadosti jednoznačne neprimerané, a to najmä pre ich opakujúci sa charakter, resp. pre rozsah či objem žiadosti, môže prevádzkovateľ s ohľadom na administratívne náklady požadovať za poskytnutie informácií či vykonanie úkonu požadovať primeraný poplatok, resp. môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon. V takom prípade znáša prevádzkovateľ bremeno preukázania jednoznačne neprimeraného charakteru žiadosti.

5a.     Členské štáty môžu stanoviť, že dotknutá osoba môže uplatňovať svoje práva priamo voči prevádzkovateľovi alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu. Ak dozorný orgán reagoval na žiadosť dotknutej osoby, dozorný orgán informuje dotknutú osobu o vykonanom overovaní. [PN 73]

Článok 11

Informovanie dotknutej osoby

1.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď sa zhromažďujú osobné údaje týkajúce sa dotknutej osoby, prevádzkovateľ prijal všetky príslušné opatrenia s cieľom poskytnúť poskytol dotknutej osobe aspoň tieto informácie:

a)

totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a úradníka pre ochranu údajov;

b)

právny základ a účely spracovania, na ktoré sú osobné údaje určené;

c)

obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať;

d)

existencia práva žiadať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej osoby, ako aj ich opravu, výmaz alebo obmedzenie ich spracúvania;

e)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu uvedenému v článku 39 a jeho kontaktné údaje;

f)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov, a to aj v tretích krajinách či medzinárodných organizáciách , a osoby, ktoré sú oprávnené na prístup k týmto údajom podľa právnych predpisov tejto tretej krajiny alebo pravidiel tejto medzinárodnej organizácie, existencia alebo neexistencia primeraného rozhodnutia zo strany Komisie alebo v prípade presunov uvedených v článku 35 alebo 36, prostriedky na získanie kópie primeraných záruk používaných na prenos ;

fa)

ak prevádzkovateľ spracúva osobné údaje podľa článku 9 ods. 1, informácie o existencii spracovania pre opatrenie takého druhu, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1, a zamýšľaný účinok takéhoto spracovania na dotknutú osobu, informácie o postupe uplatňovanom pri profilovaní a právo na posúdenie vykonané človekom;

fb)

informácie týkajúce sa bezpečnostných opatrení prijatých v záujme ochrany osobných údajov;

g)

akékoľvek ďalšie informácie, ak sú potrebné, aby sa zaručilo spravodlivé spracovanie vo vzťahu k dotknutej osobe, a to so zreteľom na špecifické okolnosti, za ktorých sa osobné údaje spracúvajú.

2.   Ak sa osobné údaje získavajú od dotknutej osoby, prevádzkovateľ okrem informácií uvedených v odseku 1 informuje dotknutú osobu aj o tom, či poskytovanie osobných údajov je povinné alebo dobrovoľné, ako aj o možných dôsledkoch neposkytnutia týchto údajov.

3.   Prevádzkovateľ poskytne informácie uvedené v odseku 1:

a)

v čase, keď sa tieto osobné údaje získavajú od dotknutej osoby; alebo

b)

ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby v čase ich zaznamenania alebo v primeranej lehote po ich zhromaždení, a to so zreteľom na špecifické okolnosti, za ktorých sa údaje spracúvajú.

4.   Členské štáty môžu prijať právne opatrenia, ktorými sa odkladá, alebo obmedzuje alebo vylučuje poskytovanie informácií dotknutej osobe v konkrétnom prípade v takom rozsahu a tak dlho, ako toto čiastočné či úplné obmedzenie s náležitým zreteľom na základné práva a oprávnené záujmy príslušnej osoby predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s cieľom zaručiť:

a)

aby sa neovplyvnilo úradné alebo ani súdne vyšetrovanie alebo vyšetrovanie, ani postup;

b)

aby sa zabránilo ovplyvňovaniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)

ochranu verejnej bezpečnosti;

d)

ochranu národnej bezpečnosti;

e)

ochranu práv a slobôd iných.

5.    Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ v každom konkrétnom prípade posúdi prostredníctvom konkrétneho a individuálneho preskúmania, či sa uplatní čiastočné alebo úplné obmedzenie na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 4. Členské štáty môžu na základe zákona takisto stanoviť, na ktoré kategórie spracúvania údajov sa môžu úplne alebo čiastočne vzťahovať výnimky podľa odseku 4 písm. a), b), c) a d) . [PN 74]

Článok 12

Právo dotknutej osoby na prístup

1.   Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa potvrdenie o tom, či sa spracúvajú jej osobné údaje. Ak sa takéto osobné údaje spracúvajú, prevádzkovateľ poskytne tieto informácie , ak už neboli poskytnuté :

-a)

informácia o osobných údajoch, ktoré sa spracúvajú, a o akýchkoľvek dostupných informáciách, pokiaľ ide o ich zdroj, a v náležitých prípadoch zrozumiteľné informácie o postupe každého automatizovaného spracovania;

-aa)

význam a predpokladané dôsledky takéhoto spracovania, a to prinajmenšom v prípade opatrení uvedených v článku 9;

a)

účely spracovania , ako aj právny základ spracovania ;

b)

kategórie dotknutých osobných údajov;

c)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov, ktorým osobné údaje boli sprístupnené, najmä príjemcovia v tretích krajinách;

d)

obdobie, počas ktorého sa osobné údaje budú uchovávať;

e)

existencia práva žiadať od prevádzkovateľa opravu osobných údajov týkajúcich dotknutej osoby, ich výmaz alebo obmedzenie ich spracúvania;

f)

právo podať sťažnosť dozornému orgánu a kontaktné údaje dozorného orgánu;

g)

informácia o osobných údajoch, ktoré sa spracúvajú, a o akýchkoľvek dostupných informáciách pokiaľ ide o ich zdroj.

2.   Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo získať od prevádzkovateľa kópiu spracúvaných osobných údajov. Ak dotknutá osoba podala žiadosť v elektronickej podobe, uvedená informácia sa poskytne v elektronickej forme, pokiaľ dotknutá osoba nepožiadala o iný spôsob. [PN 75]

Článok 13

Obmedzenia práva na prístup

1.   Členské štáty môžu prijať právne opatrenia, ktorými sa v závislosti od konkrétneho prípadu úplne alebo čiastočne obmedzuje právo dotknutej osoby na prístup v takom rozsahu a tak dlho na také obdobie , ako toto čiastočné či úplné obmedzenie s náležitým zreteľom na základné práva a oprávnené záujmy príslušnej osoby predstavuje absolútne nevyhnutné a primerané opatrenie v demokratickej spoločnosti s cieľom zaručiť:

a)

aby sa neovplyvnilo úradné alebo ani súdne vyšetrovanie alebo vyšetrovanie, ani postupy;

b)

aby sa zabránilo ovplyvňovaniu predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo výkonu trestných sankcií;

c)

ochranu verejnej bezpečnosti;

d)

ochranu národnej bezpečnosti;

e)

ochranu práv a slobôd iných.

2.    Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ v každom konkrétnom prípade posúdi prostredníctvom konkrétneho a individuálneho preskúmania, či sa uplatní čiastočné či úplné obmedzenie na základe jedného z dôvodov uvedených v odseku 1. Členské štáty môžu tiež zákonom stanoviť, na ktoré kategórie spracúvania údajov sa môžu úplne alebo čiastočne vzťahovať výnimky podľa odseku 1 písm. a) až d) .

3.   Členské štáty v prípadoch uvedených v odseku 1 a 2 stanovia, že prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu písomne informuje dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí či obmedzení prístupu, zdôvodnení zamietnutia a o možnostiach podania sťažnosti dozornému orgánu a uplatnenia opravných súdnych prostriedkov nápravy. Informácie o skutkových alebo právnych dôvodoch, na ktorých sa rozhodnutie zakladá, možno neuviesť, ak by poskytnutie takýchto informácií ohrozilo účel uvedený v odseku 1.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ zdokumentoval posúdenie uvedené v odseku 2, ako aj dôvody neuvedenia skutkových alebo právnych dôvodov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Tieto informácie sa poskytnú vnútroštátnym dozorným orgánom. [PN 76]

Článok 14

Modality výkonu práva na prístup

1.   Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo kedykoľvek , a to najmä v prípadoch uvedených v článku článkoch 12 a 13, žiadať, aby dozorný orgán preveril zákonnosť spracovania.

2.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu o jej práve požadovať intervenciu dozorného orgánu podľa odseku 1.

3.   V prípade výkonu práva uvedeného v odseku 1 dozorný orgán informuje dotknutú osobu prinajmenšom o tom, že vykonal všetky potrebné overenia, a o výsledku, pokiaľ ide o zákonnosť predmetného spracovania. Dozorný orgán dotknutú osobu tiež informuje o jej práve na opravný prostriedok.

3a.     Členské štáty môžu stanoviť, že dotknutá osoba môže toto právo uplatňovať priamo voči prevádzkovateľovi alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu.

3b.     Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané lehoty, v rámci ktorých bude prevádzkovateľ reagovať na žiadosti dotknutej osoby, pokiaľ ide o uplatňovanie jej práva na prístup. [PN 77]

Článok 15

Právo na opravu a doplnenie

1.   Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo vymôcť od prevádzkovateľa opravu alebo doplnenie svojich osobných údajov, ktoré sú nesprávne. Dotknutá osoba má právo vymôcť doplnenie svojich neúplných osobných údajov alebo neúplné , a to najmä prostredníctvom doplňujúceho alebo opravného vyhlásenia.

2.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ písomne informuje dotknutú osobu o akomkoľvek zamietnutí osobu prostredníctvom zdôvodnenia o akomkoľvek zamietnutí opravy, alebo doplnenia o dôvodoch zamietnutia a o možnostiach podania sťažnosti dozornému orgánu a uplatnenia súdnych opravných prostriedkov nápravy.

2a.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ oznámi vykonanie akýchkoľvek opráv každému príjemcovi, ktorému boli údaje poskytnuté, pokiaľ to nie je nemožné alebo si to nevyžaduje neprimerané úsilie.

2b.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ oznámi opravu nesprávnych osobných údajov tretej strane, od ktorej nesprávne osobné údaje pochádzajú.

2c.     Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba môže toto právo uplatňovať aj prostredníctvom príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu. [PN 78]

Článok 16

Právo na výmaz

1.   Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo vymôcť od prevádzkovateľa výmaz svojich osobných údajov, ak spracúvanie nie je v súlade s ustanoveniami prijatými podľa článku článkov 4 písm. a) až e) a článkov , 6, 7 a 8 tejto smernice.

2.   Prevádzkovateľ uskutoční výmaz bezodkladne. Prevádzkovateľ takisto upustí od ďalšieho šírenia takýchto údajov.

3.   Namiesto výmazu prevádzkovateľ označí osobné údaje obmedzí spracovanie osobných údajov v prípade, že:

a)

dotknutá osoba napadne ich presnosť, a to na dobu umožňujúcu obdobie umožňujúce prevádzkovateľovi overiť presnosť údajov;

b)

osobné údaje musia zostať uchované na dôkazné účely alebo na ochranu kľúčových záujmov dotknutej osoby alebo inej osoby.

c)

dotknutá osoba namieta proti ich vymazaniu a žiada namiesto toho obmedzenie ich použitia.

3a.     Ak je spracovanie osobných údajov obmedzené v zmysle odseku 3, prevádzkovateľ pred zrušením obmedzenia na spracovanie o tom informuje dotknutú osobu.

4.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ písomne informuje dotknutú osobu prostredníctvom zdôvodnenia o akomkoľvek zamietnutí výmazu či označenia alebo obmedzenia spracovania, dôvodoch zamietnutia a o možnostiach podania sťažnosti dozornému orgánu a uplatnenia súdnych opravných prostriedkov nápravy.

4a.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ oznámi príjemcom, ktorým boli tieto údaje zaslané, akýkoľvek výmaz alebo obmedzenie vykonané v súlade s odsekom 1, pokiaľ to nie je nemožné alebo si to nevyžaduje neprimerané úsilie. Prevádzkovateľ informuje dotknutú osobu o týchto tretích stranách.

4b.     Členské štáty môžu stanoviť, že dotknutá osoba môže toto právo uplatňovať priamo voči prevádzkovateľovi alebo prostredníctvom príslušného vnútroštátneho dozorného orgánu. [PN 79]

Článok 17

Práva dotknutej osoby v rámci vyšetrovania trestných činov a trestného konania

Členské štáty môžu stanoviť, že práva na informácie, prístup, opravu, výmaz alebo obmedzenie spracúvania v zmysle článkov 11 až 16 sa vykonávajú v súlade s vnútroštátnymi pravidlami súdneho konania, ak ide o osobné údaje obsiahnuté v súdnych rozhodnutiach či záznamoch spracúvaných v rámci vyšetrovania trestných činov a trestného konania.

KAPITOLA IV

PREVÁDZKOVATEĽ A SPROSTREDKOVATEĽ

ODDIEL 1

VŠEOBECNÉ POVINNOSTI

Článok 18

Zodpovednosť prevádzkovateľa

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ prijme politiky a uplatňuje vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa , aby zabezpečil a v prípade každej operácie spracovania mohol preukázať, že spracúvanie osobných údajov vykonávalo v súlade s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice , a to v čase stanovenia prostriedkov na spracovanie, ako aj v čase samotného spracovania .

2.   K opatreniam uvedeným v odseku 1 patria najmä:

a)

vedenie dokumentácie podľa článku 23;

aa)

vykonanie posúdenia vplyvu na ochranu údajov podľa článku 25a;

b)

plnenie požiadaviek týkajúcich sa konzultácie vopred podľa článku 26;

c)

plnenie požiadaviek bezpečnosti údajov stanovených v článku 27;

d)

určenie úradníka pre ochranu údajov v súlade s článkom 30.;

da)

prípadné vypracovanie a uplatňovanie osobitných záruk týkajúcich sa spracúvania osobných údajov o deťoch.

3.   Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy na overovanie primeranosti a účinnosti opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku. V odôvodnených prípadoch vykonávajú toto overovanie nezávislí interní alebo externí audítori. [PN 80]

Článok 19

Ochrana údajov špecificky navrhnutá a štandardne určená

1.   Členské štáty stanovia, že so zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na implementáciu , súčasné technické znalosti, medzinárodné najlepšie postupy a riziká spracúvania údajov prevádzkovateľ uplatní a sprostredkovateľ uplatnia pri určovaní účelu a prostriedkov na spracovanie, ako aj pri samotnom spracovaní zodpovedajúce a primerané technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracovanie spĺňalo požiadavky ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečilo ochranu práv dotknutej osoby , najmä s ohľadom na zásady stanovené v článku 4 . Špecificky navrhnutá ochrana údajov osobitne zohľadňuje riadenie celého životného cyklu osobných údajov od zhromažďovania cez spracúvanie až po vymazanie, pričom sa kladie systematický dôraz na komplexné procesné záruky týkajúce sa presnosti, dôvernosti, neporušenosti, fyzickej bezpečnosti a vymazania osobných údajov. Ak prevádzkovateľ vykonal posúdenie vplyvu na ochranu údajov v súlade s článkom 25a, výsledky sa zohľadnia pri príprave týchto opatrení a postupov .

2.   Prevádzkovateľ zavedie mechanizmy, ktorými sa zabezpečí, aby sa štandardne zabezpečí, aby sa spracúvali iba tie osobné údaje, ktoré sú potrebné na účely spracovania pre každý konkrétny účel spracovania, a najmä aby sa nezhromažďovali, neuchovávali ani nešírili nad minimum nevyhnutné pre tieto účely, a to či už ide o množstvo údajov alebo obdobie ich uchovávania. Týmito mechanizmami sa má predovšetkým štandardne zabezpečiť, aby osobné údaje neboli prístupné pre ľubovoľný počet fyzických osôb a aby dotknuté osoby dokázali kontrolovať šírenie svojich osobných údajov . [PN 81]

Článok 20

Spoloční prevádzkovatelia

1.    Členské štáty stanovia, že ak prevádzkovateľ stanovuje účely, podmienky a spôsob spracovania osobných údajov spoločne s inými, spoloční prevádzkovatelia stanovia formou právne záväznej dohody medzi sebou svoje príslušné okruhy zodpovednosti za dodržiavanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice, najmä pokiaľ ide o postupy a mechanizmy na uplatnenie práv dotknutej osoby.

2.     Pokiaľ dotknutá osoba nebola informovaná o tom, ktorý spoločný prevádzkovateľ je zodpovedný podľa odseku 1, dotknutá osoba si môže uplatniť svoje práva podľa tejto smernice vo vzťahu ku ktorémukoľvek z dvoch alebo viacerých spoločných prevádzkovateľov a voči nim. [PN 82]

Článok 21

Sprostredkovateľ

1.   Členské štáty stanovia, že ak sa spracúvanie uskutočňuje v mene prevádzkovateľa, prevádzkovateľ si musí zvoliť zvolí sprostredkovateľa, ktorý poskytuje dostatočné záruky, že uplatní primerané technické a organizačné opatrenia a postupy tak, aby spracovanie spĺňalo požiadavky ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečilo ochranu práv dotknutej osoby , najmä pokiaľ ide o technické bezpečnostné opatrenia a organizačné opatrenia, ktorými sa upravuje spracovanie, ktoré sa má vykonať, a aby zaistilo dodržanie týchto opatrení .

2.   Členské štáty stanovia, že vykonávanie spracovania sprostredkovateľom prostredníctvom sprostredkovateľa sa musí riadiť zmluvou alebo právnym aktom, ktorý zaväzuje sprostredkovateľa voči prevádzkovateľovi a najmä stanovuje, že sprostredkovateľ koná len na základe pokynov prevádzkovateľa, najmä v prípade, keď je prenos osobných údajov zakázaný.:

a)

koná len na základe pokynov prevádzkovateľa;

b)

zamestnáva iba zamestnancov, ktorí súhlasili s tým, že sa zaviažu k zachovávaniu dôvernosti alebo majú zákonnú povinnosť zachovávať dôvernosť;

c)

vykonáva všetky požadované opatrenia v súlade s článkom 27;

d)

zapojí ďalšieho sprostredkovateľa len s povolením prevádzkovateľa, a preto informuje prevádzkovateľa o zámere zapojiť iného sprostredkovateľa v takom časovom predstihu, aby mal prevádzkovateľ možnosť vzniesť námietky;

e)

pokiaľ to umožňuje charakter spracovania, prijíma po dohode s prevádzkovateľom potrebné technické a organizačné požiadavky na splnenie povinnosti prevádzkovateľa reagovať na žiadosti o výkon práv dotknutej osoby ustanovených v kapitole III;

f)

pomáha prevádzkovateľovi zabezpečiť plnenie povinností podľa článkov 25a a 29;

g)

po ukončení spracovania vráti všetky výsledky prevádzkovateľovi, nespracúva osobné údaje iným spôsobom a vymaže existujúce kópie, ak si právne predpisy Únie alebo členského štátu nevyžadujú uchovanie týchto údajov;

h)

poskytuje prevádzkovateľovi a dozornému orgánu všetky informácie potrebné na overenie dodržiavania povinností stanovených v tomto článku;

i)

zohľadňuje zásadu špecificky navrhnutej a štandardne určenej ochrany údajov.

2a.     Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ písomne dokumentujú pokyny prevádzkovateľa a povinnosti sprostredkovateľa uvedené v odseku 2.

3.   Ak sprostredkovateľ spracúva iné osobné údaje, než sú údaje podľa pokynov prevádzkovateľa, sprostredkovateľ sa v súvislosti s týmto spracovaním považuje za prevádzkovateľa a podlieha pravidlám o spoločných prevádzkovateľoch stanoveným v článku 20. [PN 83]

Článok 22

Spracovanie na základe právomoci prevádzkovateľa a sprostredkovateľa

1.   Členské štáty stanovia, že sprostredkovateľ a akákoľvek iná osoba konajúca na základe právomoci prevádzkovateľa či sprostredkovateľa, ktorá má prístup k osobným údajom, môže tieto údaje spracovať len podľa pokynov prevádzkovateľa alebo len vtedy, keď to vyžadujú právne predpisy Únie alebo členského štátu.

1a.     Ak sprostredkovateľ je alebo sa stane rozhodujúcou súčasťou vo vzťahu k účelom, prostriedkom alebo metódam spracovania údajov alebo nekoná výlučne podľa pokynov prevádzkovateľa, je podľa článku 20 považovaný za spoločného prevádzkovateľa. [PN 84]

Článok 23

Dokumentácia

1.   Členské štáty stanovia, že každý prevádzkovateľ a sprostredkovateľ musí viesť dokumentáciu všetkých systémov a postupov spracúvania patriacich do rámca jeho zodpovednosti.

2.   Dokumentácia obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

a)

meno a kontaktné údaje prevádzkovateľa alebo prípadného spoločného prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa;

aa)

právne záväznú dohodu, ak ide o spoločných prevádzkovateľov; zoznam sprostredkovateľov a činností, ktoré sprostredkovatelia vykonávajú;

b)

účely spracovania;

ba)

označenie častí organizácie prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa povereného spracovaním osobných údajov na daný účel;

bb)

opis kategórie alebo kategórií dotknutých osôb a údajov alebo kategórií údajov, ktoré sa ich týkajú;

c)

príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov;

ca)

prípadne informácie o existencii profilovania, opatrení založených na profilovaní a mechanizmov na vznášanie námietok proti profilovaniu;

cb)

zrozumiteľné informácie o postupe každého automatického spracovania;

d)

prenosy údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie. a právne dôvody, na základe ktorých sú údaje prenášané ; vecné vysvetlenie sa poskytne v prípade, že prenos sa zakladá na článkoch 35 alebo 36 tejto smernice;

da)

lehoty na výmaz rôznych kategórií údajov;

db)

výsledky overovania opatrení uvedených v článku 18 ods. 1;

dc)

uvedenie právneho základu operácie spracovania, pre ktorú sú údaje určené.

3.   Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ na požiadanie sprístupnia celú dokumentáciu dozornému orgánu. [PN 85]

Článok 24

Uchovávanie záznamov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa uchovávali záznamy prinajmenšom o týchto operáciách spracúvania: zhromažďovanie, zmena, nahliadanie, sprístupňovanie, kombinovanie alebo výmaz. V záznamoch o nahliadaní a sprístupňovaní sa uvádza predovšetkým účel, dátum a čas týchto operácií a v najväčšej možnej miere aj identifikačné údaje osoby, ktorá do týchto osobných údajov nahliadala alebo ich sprístupňovala , a totožnosť príjemcu týchto údajov .

2.   Záznamy sa využijú výlučne len na účely overovania zákonnosti spracúvania údajov, vlastného monitorovania a na zabezpečenie integrity a bezpečnosti údajov alebo na účely kontroly úradníka pre ochranu údajov alebo úradu pre ochranu údajov .

2a.     Prevádzkovateľ a sprostredkovateľ na požiadanie sprístupnia dostupné záznamy dozornému orgánu. [PN 86]

Článok 25

Spolupráca s dozorným orgánom

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ a sprostredkovateľ na požiadanie spolupracujú s dozorným orgánom pri výkone svojich povinností, a to najmä poskytovaním všetkých informácií, ktoré dozorný orgán potrebuje na plnenie svojich povinností uvedených v článku 46 ods. 2 písm. a) a umožňujú prístup, ako je stanovené v článku 46 ods. 2 písm. b) .

2.   V reakcii na uplatnenie právomocí dozorného orgánu podľa článku 46 ods. 1 písm. a) a b) prevádzkovateľ a sprostredkovateľ odpovedajú dozornému orgánu v primeranej lehote , ktorú určí dozorný orgán . Odpoveď obsahuje aj opis prijatých opatrení a dosiahnuté výsledky ako odpoveď na pripomienky dozorného orgánu. [PN 87]

Článok 25a

Posúdenie vplyvu na ochranu údajov

1.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, ktorý koná v mene prevádzkovateľa, vykoná posúdenie vplyvu plánovaných systémov spracúvania a postupov na ochranu osobných údajov, ak je pravdepodobné, že operácie spracovania budú predstavovať osobitné riziko pre práva a slobody dotknutých osôb z dôvodu ich povahy, rozsahu alebo účelu, a to ešte pred novými operáciami spracúvania alebo čo najskôr v prípade existujúcich operácií spracúvania.

2.     Takéto špecifické riziká, ako sa uvádza v odseku 1, budú pravdepodobne predstavovať najmä nasledujúce operácie spracúvania:

a)

spracúvanie osobných údajov v rozsiahlych informačných systémoch na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania a na účely výkonu trestných sankcií;

b)

spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov v zmysle článku 8, osobných údajov týkajúcich sa detí a biometrických a lokalizačných údajov na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania a na účely výkonu trestných sankcií;

c)

hodnotenie osobných aspektov týkajúcich sa určitej fyzickej osoby alebo slúžiacich na analýzu či prognózovanie správania fyzickej osoby, ktoré je založené na automatizovanom spracovaní a ktoré pravdepodobne povedie k opatreniam, ktoré majú právne účinky týkajúce sa tejto fyzickej osoby alebo túto fyzickú osobu významne ovplyvňujú;

d)

monitorovanie verejne prístupných miest, najmä ak sa používajú optoelektronické zariadenia (kamerový dohľad); or

e)

ďalšie operácie spracúvania, pri ktorých sa v zmysle článku 26 ods. 1 vyžaduje konzultácia s dozorným orgánom.

3.     Posúdenie obsahuje prinajmenšom:

a)

systematický opis plánovaných operácií spracúvania;

b)

posúdenie potreby a primeranosti operácií spracúvania vo vzťahu k účelu;

c)

posúdenie rizík pre práva a slobody dotknutých osôb a opatrenia určené na riešenie týchto rizík a minimalizáciu objemu osobných údajov, ktoré sa spracúvajú;

d)

bezpečnostné opatrenia a mechanizmy na zabezpečenie ochrany osobných údajov a na preukázanie súladu s týmito ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice, pri zohľadnení práv a oprávnených záujmov dotknutých osôb a ďalších zainteresovaných osôb;

e)

všeobecné určenie lehôt na výmaz rôznych kategórií údajov;

f)

v náležitých prípadoch zoznam plánovaných prenosov údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane označenia predmetnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie a v prípade prenosov uvedených v článku 36 ods. 2 dokumentáciu náležitých záruk;

4.     Ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určil úradníka pre ochranu údajov, tento sa zapája do procesu posudzovania vplyvu.

5.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ prekonzultuje s verejnosťou zamýšľané spracovanie bez toho, aby bola dotknutá ochrana verejného záujmu alebo bezpečnosť operácií spracúvania.

6.     Posúdenie sa ľahko sprístupní verejnosti bez toho, aby bola dotknutá ochrana verejného záujmu alebo bezpečnosť operácií spracúvania.

7.     Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 56 prijímať delegované akty po tom, ako požiada o stanovisko Európsky výbor pre ochranu údajov, s cieľom bližšie určiť kritériá a podmienky pre operácie spracúvania, ktoré budú pravdepodobne predstavovať osobitné riziká v zmysle odsekov 1 a 2, a požiadavky na posúdenie uvedené v odseku 3 vrátane podmienok pre rozšíriteľnosť, overovanie a kontrolovateľnosť. [PN 88]

Článok 26

Konzultácie vopred s dozorným orgánom

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ či sprostredkovateľ uskutočnil konzultácie s dozorným orgánom pred spracúvaním osobných údajov, ktoré budú tvoriť časť nového informačného systému, ktorý sa vytvára s cieľom zabezpečiť súlad zamýšľaného spracovania s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice a najmä zmierniť riziká pre dotknuté osoby , ak:

a)

sa majú spracúvať osobitné kategórie údajov v zmysle článku 8; sa v posúdení vplyvu na ochranu údajov ustanoveného v článku 25a uvádza, že operácie spracúvania by z dôvodu svojej povahy, rozsahu a/alebo účelov mohli predstavovať vysoký stupeň špecifických rizík, alebo

b)

daný druh spracovania, najmä pokiaľ ide o použitie nových technológií, mechanizmov či postupov, inak predstavuje osobitné riziko pre základné práva a slobody dotknutých osôb, a to najmä pre ochranu ich osobných údajov dozorný orgán považuje za potrebné vykonať konzultácie vopred k uvedeným operáciám spracúvania, ktoré by mohli predstavovať osobitné riziká z hľadiska práv a slobôd dotknutých osôb z dôvodu svojej povahy, rozsahu alebo účelov .

1a.     Ak dozorný orgán stanoví v súlade so svojou právomocou, že plánované spracúvanie nezodpovedá ustanoveniam prijatým podľa tejto smernice, najmä keď riziká nie sú dostatočne zistené ani zmiernené, zakáže zamýšľané spracovanie a predloží vhodné návrhy na nápravu tohto nesúladu.

2.   Členské štáty môžu stanoviť stanovia , že dozorný orgán po konzultácii s Európskym výborom pre ochranu údajov vypracuje zoznam operácií spracúvania, ktoré podliehajú povinnosti uskutočniť konzultácie vopred podľa odseku 1 písm. b) .

2a.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poskytne dozornému orgánu posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa článku 25a a na požiadanie poskytne akékoľvek ďalšie informácie, ktoré dozornému orgánu umožnia posúdiť súlad spracovania a najmä riziká z hľadiska ochrany osobných údajov dotknutej osoby a súvisiacich záruk.

2b.     Ak dozorný orgán zastáva názor, že plánované spracovanie nie je v súlade s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice alebo že riziká nie sú dostatočne zistené ani zmiernené, predloží vhodné návrhy na nápravu tohto nesúladu.

2c.     Členské štáty môžu konzultovať s dozorným orgánom pri príprave legislatívneho opatrenia, ktoré má prijať národný parlament, alebo pri príprave opatrenia založeného na takomto legislatívnom opatrení, ktoré určuje povahu spracovania, s cieľom zabezpečiť súlad zamýšľaného spracovania podľa tejto smernice a najmä zmierniť riziká pre dotknuté osoby. [PN 89]

ODDIEL 2

BEZPEČNOSŤ ÚDAJOV

Článok 27

Bezpečnosť spracúvania

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ a sprostredkovateľ uplatnia vykonajú primerané technické a organizačné opatrenia a postupy , aby zabezpečili úroveň bezpečnosti primeranú rizikám, ktoré predstavuje spracovanie a povaha údajov, ktoré sa majú chrániť, a to so zreteľom na najnovší stav techniky a náklady na ich zavedenie.

2.   Pokiaľ ide o automatizované spracovanie osobných údajov, každý členský štát stanoví, že prevádzkovateľ či sprostredkovateľ na základe vyhodnotenia rizík uplatní opatrenia na:

a)

zabránenie neoprávnenému prístupu k zariadeniam na spracúvanie údajov, ktoré sa používajú na spracúvanie osobných údajov (kontrola prístupu k zariadeniam);

b)

zabránenie neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu či odstráneniu nosičov údajov (kontrola nosičov údajov);

c)

zabránenie neoprávnenému vkladaniu údajov, ako aj neoprávnenému prezeraniu, pozmeňovaniu či vymazávaniu uchovávaných osobných údajov (kontrola uloženia);

d)

zabránenie používaniu automatizovaných systémov na spracúvanie údajov neoprávnenými osobami pomocou zariadenia na prenos údajov (kontrola užívateľov);

e)

zabezpečenie, aby osoby oprávnené na používanie automatizovaného systému na spracovanie údajov mali prístup iba k tým údajom, na ktoré sa vzťahuje poskytnuté oprávnenie na prístup (kontrola prístupu k údajom);

f)

zabezpečenie, aby sa dalo overiť a zistiť, ktorým subjektom boli či môžu byť prenášané alebo sprístupňované osobné údaje prostredníctvom zariadenia na prenos údajov (kontrola prenosu údajov);

g)

zabezpečenie, aby sa následne dalo overiť a zistiť, ktoré osobné údaje boli vložené do automatizovaného systému na spracúvanie údajov, kedy a kým (kontrola vkladania údajov);

h)

zabránenie, aby pri prenosoch osobných údajov či pri preprave nosičov údajov nedošlo k neoprávnenému čítaniu, kopírovaniu, pozmeňovaniu či vymazávaniu osobných údajov (kontrola prepravy);

i)

zabezpečenie, aby v prípade prerušenia bola možná obnova inštalovaných systémov (obnova);

j)

zabezpečenie, aby funkcie systému pracovali, aby sa výskyt chýb v jeho funkciách okamžite hlásil (spoľahlivosť) a aby uchovávané osobné údaje nemohli byť poškodené v dôsledku chybného fungovania systému (integrita).

ja)

zabezpečenie, aby boli v prípade spracúvania citlivých osobných údajov podľa článku 8 zavedené ďalšie bezpečnostné opatrenia na zabezpečenie situačnej informovanosti o rizikách a schopnosti prijať preventívne, nápravné a zmierňujúce kroky v takmer reálnom čase proti zisteným zraniteľným miestam alebo incidentom, ktoré by mohli predstavovať riziko pre údaje.

2a.     Členské štáty stanovia, že sprostredkovatelia môžu byť vymenovaní len vtedy, ak zaručia, že prijmú požadované technické a organizačné opatrenia uvedené v odseku 1 a dodržia pokyny stanovené v článku 21 ods. 2 písm. a). Príslušný orgán sprostredkovateľa v tomto smere kontroluje.

3.   Komisia môže v prípade potreby prijať vykonávacie akty na bližšie určenie požiadaviek stanovených v odsekoch 1 a 2 v súvislosti s rôznymi situáciami, a to najmä pokiaľ ide o normy šifrovania. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2. [PN 90]

Článok 28

Oznámenie o porušení ochrany osobných údajov dozornému orgánu

1.   Členské štáty stanovia, že v prípade, že dôjde k narušeniu ochrany osobných údajov, prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu a podľa možnosti najneskôr do 24 hodín po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvedel, oznámi porušenie ochrany osobných údajov dozornému orgánu. Ak toto oznámenie nebolo predložené do 24 hodín, pPrevádzkovateľ v prípade akéhokoľvek oneskorenia na požiadanie poskytne dozornému orgánu náležité zdôvodnenie.

2.   Sprostredkovateľ upozorní a informuje prevádzkovateľa ihneď bez zbytočného odkladu po zistení porušenia ochrany osobných údajov.

3.   Oznámenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať prinajmenšom:

a)

opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov vrátane kategórií a počtu dotknutých osôb a kategórie a počet dotknutých údajových záznamov;

b)

údaje totožnosti a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov uvedeného v článku 30 alebo iné kontaktné miesto, kde možno získať viac informácií;

c)

odporúčané opatrenia na zmiernenie potenciálnych nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov;

d)

opis potenciálnych dôsledkov porušenia ochrany osobných údajov;

e)

opis opatrení navrhovaných alebo prijatých prevádzkovateľom s cieľom vyriešiť porušenie ochrany osobných údajov a zmierniť jeho účinky .

V prípade, že všetky informácie nemožno poskytnúť bez zbytočného odkladu, prevádzkovateľ môže oznámenie doplniť v druhej fáze.

4.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ zdokumentuje každý prípad porušenia ochrany osobných údajov, pričom uvedie všetky skutočnosti spojené s predmetným porušením jeho následky a prijaté opatrenia na nápravu. Táto dokumentácia musí umožniť byť dostatočná na to, aby umožnila dozorným orgánom overiť súlad s týmto článkom. Dokumentácia obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel potrebné.

4a.     Dozorný orgán vedie verejný register typov oznámených porušení.

5.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 56 v súlade s článkom 56 prijímať delegované akty po tom, ako požiada o stanovisko Európsky výbor pre ochranu údajov, s cieľom bližšie určiť kritériá a požiadavky na konštatovanie skutočnosti porušenia ochrany údajov v zmysle odsekov 1 a 2, ako aj osobitné okolnosti, za ktorých sa od prevádzkovateľa a sprostredkovateľa vyžaduje, aby oznámili porušenie ochrany osobných údajov.

6.   Komisia môže stanoviť štandardný formát takéhoto oznámenia dozornému orgánu, postupy týkajúce sa oznamovacej povinnosti a formu a spôsoby dokumentácie uvedenej v odseku 4 vrátane lehôt na výmaz informácií, ktoré sú v nej obsiahnuté. Tieto Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2. [PN 91]

Článok 29

Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov

1.   Členské štáty stanovia, že ak je pravdepodobné, že porušenie ochrany osobných údajov bude mať nepriaznivý vplyv na ochranu osobných údajov, súkromie , práva alebo oprávnené záujmy dotknutej osoby, prevádzkovateľ musí okrem oznámenia uvedeného v článku 28 informovať informuje o porušení osobných údajov bez zbytočného odkladu aj dotknutú osobu.

2.   Informácia pre dotknutú osobu uvedená v odseku 1 musí obsahovať je úplná a používa sa v nej jasný a zrozumiteľný jazyk. Obsahuje opis charakteru porušenia ochrany osobných údajov a prinajmenšom informácie a odporúčania uvedené v článku 28 ods. 3 písm. b) a, c)  a d) a informácie o právach dotknutej osoby vrátane práva na opravu .

3.   Informovanie dotknutej osoby o porušení ochrany osobných údajov sa nevyžaduje, ak prevádzkovateľ preukáže k spokojnosti dozorného orgánu, že vykonal primerané technické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia uplatnil na osobné údaje, ktorých ochrana bola porušená. Použitím takýchto opatrení technickej ochrany sa údaje stanú nečitateľnými pre všetky osoby, ktoré nie sú oprávnené na prístup k nim.

3a.     Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť prevádzkovateľa informovať dotknutú osobu o porušení ochrany osobných údajov, ak prevádzkovateľ dotknutú osobu o tom ešte neinformoval, dozorný orgán po zvážení možných nepriaznivých účinkov porušenia môže požadovať, aby tak urobil.

4.   Poskytovanie informácií dotknutej osobe sa môže odložiť, alebo obmedziť alebo vylúčiť z dôvodov uvedených v článku 11 ods. 4. [PN 92]

ODDIEL 3

ÚRADNÍK PRE OCHRANU ÚDAJOV

Článok 30

Určenie úradníka pre ochranu údajov

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ určia úradníka pre ochranu údajov.

2.   Úradník pre ochranu údajov sa určí na základe odborných kvalít, a to najmä na základe odborných znalostí práva a praxe v oblasti ochrany údajov a na základe schopností plniť úlohy uvedené v článku 32. Potrebná úroveň odborných znalostí sa určí najmä s ohľadom na spracovanie osobných údajov, ktoré sa vykonáva, a na ochranu vyžadovanú pre osobné údaje, ktoré spracúva prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ.

2a.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečí, aby akékoľvek ďalšie odborné úlohy úradníka pre ochranu údajov boli v súlade s úlohami a povinnosťami tejto osoby ako úradníka pre ochranu údajov a neviedli ku konfliktu záujmov.

2b.     Úradník pre ochranu údajov je vymenovaný na obdobie najmenej štyroch rokov. Úradníka pre ochranu údajov možno na túto funkciu opätovne vymenovať i na ďalšie obdobia. Počas funkčného obdobia možno úradníka pre ochranu údajov odvolať iba vtedy, ak už nespĺňa podmienky požadované na výkon svojich povinností.

2c.     Členské štáty stanovia, že dotknutá osoba má právo obrátiť sa na úradníka pre ochranu údajov so všetkými otázkami týkajúcimi sa spracovania jej osobných údajov.

3.   Úradníka pre ochranu údajov je možné určiť pre niekoľko subjektov, pri zohľadnení organizačnej štruktúry príslušného orgánu.

3a.     Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ oznámi meno a kontaktné údaje úradníka pre ochranu údajov dozornému orgánu a verejnosti. [PN 93]

Článok 31

Postavenie úradníka pre ochranu údajov

1.   Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný zabezpečiť, aby bol úradník pre ochranu údajov riadnym spôsobom a včas zapojený vo všetkých otázok, ktoré súvisia s ochranou osobných údajov.

2.   Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ zabezpečia, aby sa úradníkovi pre ochranu údajov poskytli prostriedky potrebné na účinné a nezávislé plnenie jeho povinností a úloh uvedených v článku 32 a aby tento úradník v súvislosti s výkonom svojej funkcie nedostával žiadne pokyny.

2a.     Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ podporujú úradníka pre ochranu údajov pri plnení jeho úloh a poskytujú všetky prostriedky vrátane personálu, priestorov, vybavenia, priebežného odborného vzdelávania a akýchkoľvek ďalších zdrojov potrebných na vykonávanie povinností a úloh uvedených v článku 32 a na udržiavanie jeho odborných znalostí. [PN 94]

Článok 32

Úlohy úradníka pre ochranu údajov

Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný zveriť úradníkovi pre ochranu údajov prinajmenšom tieto úlohy:

a)

zvyšovanie informovanosti, poskytovanie informácií a poradenstva prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, pokiaľ ide o ich povinnosti, a to v súlade s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice , najmä s ohľadom na technické a organizačné opatrenia a postupy , ako aj dokumentácia tejto činnosti a reakcií, ktoré dostal;

b)

monitorovanie vykonávania a uplatňovania politík v súvislosti s ochranou osobných údajov vrátane rozdelenia povinností, odbornej prípravy zamestnancov zapojených do operácií spracúvania a súvisiacich auditov;

c)

monitorovanie vykonávania a uplatňovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a to najmä pokiaľ ide o požiadavky súvisiace so špecificky navrhnutou ochranou údajov, štandardne určenou ochranou údajov, bezpečnosťou údajov, informovaním dotknutých osôb a s ich žiadosťami, ktorými vykonávajú svoje práva vyplývajúce z ustanovení prijatých podľa tejto smernice;

d)

zabezpečenie vedenia dokumentácie podľa článku 23;

e)

monitorovanie dokumentácie porušení ochrany osobných údajov, ich oznamovania a informovania o nich v zmysle článkov 28 a 29;

f)

monitorovanie uplatňovania posudzovania vplyvu na ochranu údajov prevádzkovateľom alebo sprostredkovateľom a monitorovanie žiadosti o konzultáciu s dozorným orgánom vopred, ak sa vyžaduje podľa článku 26 ods. 1 ;

g)

monitorovanie odpovedí na žiadosti dozorného orgánu a spolupráca, a to v rámci rozsahu právomocí úradníka pre ochranu údajov, s dozorným orgánom na jeho žiadosť či na základe jeho podnetu;

h)

plnenie úlohy kontaktného miesta pre dozorný orgán v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa spracovania a uskutočňovanie konzultácií s dozorným orgánom, podľa potreby aj na základe vlastného podnetu úradníka pre ochranu údajov. [PN 95]

KAPITOLA V

PRENOS OSOBNÝCH ÚDAJOV DO TRETÍCH KRAJÍN ALEBO MEDZINÁRODNÝM ORGANIZÁCIÁM

Článok 33

Všeobecné zásady prenosu osobných údajov

Členské štáty stanovia, že príslušné orgány môžu uskutočniť prenos spracúvaných osobných údajov alebo osobných údajov určených na spracovanie po prenose do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii vrátane ďalšieho prenosu osobných údajov do inej tretej krajiny či inej medzinárodnej organizácii, len ak:

a)

prenos je je tento konkrétny prenos nevyhnutný na predchádzanie trestným činom, ich vyšetrovanie, odhaľovanie či stíhanie alebo na výkon trestných sankcií,; a

aa)

sú údaje prenesené prevádzkovateľovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii, ktorá je orgánom verejnej moci príslušným na účely uvedené v článku 1 ods. 1; a

ab)

prevádzkovateľ a sprostredkovateľ spĺňajú podmienky stanovené v tejto kapitole, a to aj pre následný prenos osobných údajov z tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie do inej tretej krajiny alebo inej medzinárodnej organizácii; a

b)

prevádzkovateľ a sprostredkovateľ spĺňajú podmienky stanovené ďalšie ustanovenia prijaté podľa tejto kapitole smernice; a

ba)

nie je ohrozená úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb zaručená v Únii touto smernicou; a

bb)

Komisia rozhodla v súlade s podmienkami a postupom uvedeným v článku 34, že predmetná tretia krajina alebo medzinárodná organizácia zabezpečí primeranú úroveň ochrany; alebo

bc)

v právne záväznom nástroji boli stanovené náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, ako je uvedené v článku 35.

Členské štáty stanovia, že ďalší prenos podľa odseku 1 tohto článku sa môže uskutočniť len vtedy, ak okrem podmienok stanovených v uvedenom odseku:

a)

ďalší prenos je potrebný na ten istý konkrétny účel ako pôvodný prenos; a

b)

príslušný orgán, ktorý vykonal pôvodný prenos, dá oprávnenie na ďalší prenos. [PN 96]

Článok 34

Prenos na základe rozhodnutia o primeranosti

1.   Členské štáty stanovia, že prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak Komisia rozhodla v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. …/2012, resp. v súlade s odsekom 3 tohto článku, že predmetná tretia krajina, resp. územie alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia zaručujú primeranú úroveň ochrany. Na takýto prenos nie je nutné žiadne ďalšie osobitné povolenie.

2.   V prípade, že niet rozhodnutia prijatého v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. …/2012, Pri posudzovaní primeranosti úrovne ochrany Komisia posúdi primeranosť úrovne ochrany, pričom zváži berie do úvahy tieto prvky:

a)

zásady právneho štátu, príslušné platné právne predpisy, a to všeobecné aj odvetvové, vrátane tých, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, obrany, národnej bezpečnosti a trestného práva, ako aj vykonávanie týchto právnych predpisov a bezpečnostné opatrenia, ktoré sa v tejto krajine alebo medzinárodnej organizácii dodržiavajú; takisto sa zohľadnia právne precedensy, ako aj účinné a vynútiteľné práva vrátane práv dotknutých osôb na účinnú administratívnu a súdnu nápravu, a to predovšetkým pre tie dotknuté osoby s pobytom v Únii, ktorých osobné údaje sa prenášajú;

b)

existencia a účinné pôsobenie jedného či viacerých nezávislých dozorných orgánov v predmetnej tretej krajine či medzinárodnej organizácii, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie súladu s pravidlami ochrany údajov vrátane dostatočných sankčných právomocí , poskytovanie pomoci a poradenstva dotknutej osobe pri výkone jej práv a za spoluprácu s dozornými orgánmi Únie a členských štátov; a

c)

medzinárodné záväzky, ktorými je predmetná tretia krajina či medzinárodná organizácia viazaná , najmä akékoľvek právne záväzné dohovory alebo nástroje týkajúce sa ochrany osobných údajov .

3.   Komisia môže je splnomocnená v súlade s článkom 56 prijímať delegované akty po tom, ako požiada o stanovisko Európsky výbor pre ochranu údajov, s cieľom rozhodnúť v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice rozhodnúť, že tretia krajina, resp. územie alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia zaručuje primeranú úroveň ochrany zmysle odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2.

4.   Vo vykonávacom V delegovanom akte sa uvedie jeho geografický a sektorový rozsah pôsobnosti a v príslušných prípadoch aj dozorný orgán podľa odseku 2 písm. b).

4a.     Komisia priebežne sleduje vývoj, ktorý by mohol mať vplyv na plnenie prvkov uvedených v odseku 2 v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách, v súvislosti s ktorými bol prijatý delegovaný akt v súlade s odsekom 3.

5.   Komisia môže je splnomocnená v súlade s článkom 56 prijímať delegované akty s cieľom rozhodnúť v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice rozhodnúť, že tretia krajina, resp. územie alebo sektor spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodná organizácia nezaručuje primeranú úroveň ochrany zmysle odseku 2, a to najmä v prípadoch, keď príslušné platné právne predpisy v tejto krajine alebo medzinárodnej organizácii, a to všeobecné aj odvetvové, nezaručujú účinné a vynútiteľné práva vrátane práv dotknutých osôb na účinnú administratívnu a súdnu nápravu, a to predovšetkým pre tie dotknuté osoby, ktorých osobné údaje sa prenášajú. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 57 ods. 2, resp. v prípadoch, keď je to pre fyzické osoby mimoriadne naliehavé v súvislosti s ich právom na ochranu osobných údajov, v súlade s postupom uvedeným v článku 57 ods. 3.

6.   Členské štáty zabezpečia, aby bol v prípade, že Komisia rozhodla v súlade s odsekom 5, zakázaný akýkoľvek prenos osobných údajov do predmetnej tretej krajiny, resp. na územie alebo do sektora spracovania v tejto tretej krajine, alebo medzinárodnej organizácii; týmto rozhodnutím nie sú dotknuté prenosy podľa článku 35 ods. 1 alebo v súlade s článkom 36. Komisia vo vhodnom čase začne konzultácie s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou s cieľom nápravy stavu vzniknutého v dôsledku prijatia rozhodnutia podľa odseku 5 tohto článku.

7.   Komisia uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam tých tretích krajín, území a sektorov spracovania v tretích krajinách alebo medzinárodných organizáciách, v prípade ktorých rozhodla, že je, alebo nie je zaručená primeraná úroveň ochrany.

8.   Komisia bude monitorovať uplatňovanie vykonávacích delegovaných aktov uvedených v odsekoch 3 a 5. [PN 97]

Článok 35

Prenos na základe náležitých záruk

1.   Členské štáty stanovia, že aAk Komisia neprijala žiadne rozhodnutie podľa článku 34, prenos osobných údajov príjemcovi v alebo rozhodla, že tretia krajina alebo územie v tejto tretej krajine, alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, ak: medzinárodná organizácia nezabezpečujú primeranú úroveň ochrany v súlade s článkom 34 ods. 5, prevádzkovateľ ani sprostredkovateľ nemôže preniesť osobné údaje do tretej krajiny ani na územie v tejto tretej krajine, ani medzinárodnej organizácii, iba ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ uviedol v právne záväznom nástroji náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

a)

sú v príslušných prípadoch v právne záväznom nástroji uvedené náležité záruky, alebo

b)

prevádzkovateľ či sprostredkovateľ uskutočnil posúdenie všetkých okolností prenosu osobných údajov a dospel k záveru, že existujú náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov.

2.   Rozhodnutie o prenosoch podľa odseku 1 písm. b) prijímajú zamestnanci, ktorí na to boli riadne poverení. Dozorný orgán musí T tieto prenosy musia byť zdokumentované a táto dokumentácia sa musí dozornému orgánu sprístupniť na požiadanie povoliť pred prenosom . [PN 98]

Článok 36

Odchýlky

1.     Ak Komisia v súlade s článkom 34 ods. 5 rozhodne, že neexistuje primeraná úroveň ochrany, prenos osobných údajov do príslušnej tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa nemôže uskutočniť, pokiaľ oprávnené záujmy dotknutej osoby o zamedzenie akémukoľvek takému prenosu v konkrétnom prípade prevažujú nad verejným záujmom o prenos takýchto údajov.

2.    Odchylne od článkov 34 a 35 členské štáty stanovia, že prenos osobných údajov do tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii sa môže uskutočniť, len ak:

a)

prenos je nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby; alebo

b)

prenos je nevyhnutný na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak sa tak ustanovuje v právnych predpisoch členského štátu prenášajúceho osobné údaje; alebo

c)

prenos údajov je nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny; alebo

d)

prenos je v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo výkonu trestných sankcií; alebo

e)

prenos je v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním alebo výkonom trestných sankcií.

2a.     Spracovanie na základe odseku 2 musí mať právny základ v práve Únie alebo v práve členského štátu, ktorému prevádzkovateľ podlieha. Toto právo musí spĺňať cieľ verejného záujmu alebo musí byť potrebné na ochranu práv a slobôd iných, pričom rešpektuje podstatu práva na ochranu osobných údajov a musí byť primerané sledovanému legitímnemu cieľu.

2b.     Všetky prenosy osobných údajov, o ktorých sa rozhodlo na základe odchýlok, sú náležite opodstatnené a obmedzujú sa len na to, čo je nevyhnutne potrebné, pričom časté rozsiahle prenosy údajov nie sú povolené.

2c.     Rozhodnutie o prenosoch podľa odseku 2 musia prijímať zamestnanci, ktorí na to boli riadne poverení. Tieto prenosy sa musia zdokumentovať, pričom dokumentácia sa musí na žiadosť poskytnúť dozornému orgánu a zahŕňa dátum a čas prenosu, informácie o prijímajúcom orgáne, odôvodnenia prenosu a prenášané údaje. [PN 99]

Článok 37

Osobitné podmienky prenosu osobných údajov

Členské štáty stanovia, že prevádzkovateľ je povinný informovať príjemcu osobných údajov o akýchkoľvek obmedzeniach spracovania a podniknúť všetky primerané kroky s cieľom zabezpečiť, aby tieto obmedzenia boli dodržané. Prevádzkovateľ tiež oboznámi príjemcu osobných údajov o akejkoľvek aktualizácii, oprave alebo vymazaní údajov a naopak príjemca vydá zase oznámenie v prípade, že údaje boli následne prenesené. [PN 100]

Článok 38

Medzinárodná spolupráca na účely ochrany osobných údajov

1.   V súvislosti s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami Komisia a členské štáty podniknú náležité kroky s cieľom:

a)

vytvoriť účinné mechanizmy medzinárodnej spolupráce na uľahčenie zabezpečenie presadzovania právnych predpisov o ochrane osobných údajov; [PN 101]

b)

poskytnúť vzájomnú medzinárodnú pomoc pri presadzovaní právnych predpisov na ochranu osobných údajov, a to aj prostredníctvom notifikácií, postúpenia sťažností, pomoci pri vyšetrovaní a výmeny informácií, pričom sa uplatnia náležité záruky na ochranu osobných údajov a ďalšie základné práva a slobody;

c)

zapojiť príslušné zainteresované strany do diskusie a aktivít zameraných na prehĺbenie medzinárodnej spolupráce v oblasti presadzovania právnych predpisov na ochranu osobných údajov;

d)

podporovať výmenu a dokumentáciu v oblasti právnych predpisov na ochranu osobných údajov a praxe v tejto sfére;

da)

objasniť jurisdikčné konflikty a prekonzultovať ich s tretími krajinami. [PN 102]

2.   Komisia podnikne na účely odseku 1 náležité kroky s cieľom rozvoja vzťahov s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a to najmä s ich dozornými orgánmi, ak dospeje k záveru, že zaručujú primeranú úroveň ochrany v zmysle článku 34 ods. 3.

Článok 38a

Správa Komisie

Komisia v pravidelných intervaloch predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní článkov 33 až 38. Prvá správa sa predloží najneskôr do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Na tento účel si Komisia môže vyžiadať informácie od členských štátov a dozorných orgánov, ktoré jej tieto informácie poskytnú bez zbytočného odkladu. Správa sa zverejní. [PN 103]

KAPITOLA VI

NEZÁVISLÉ DOZORNÉ ORGÁNY

ODDIEL 1

NEZÁVISLÉ POSTAVENIE

Článok 39

Dozorný orgán

1.   Každý členský štát stanoví, že jeden alebo viaceré verejné orgány sú zodpovedné za monitorovanie uplatňovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice a za prispievanie k jej súdržnému uplatňovaniu v rámci Únie, a to s cieľom chrániť základné práva a slobody fyzických osôb v súvislosti so spracovaním ich osobných údajov a uľahčiť voľný tok osobných údajov v rámci Únie. Na tento účel dozorné orgány spolupracujú, a to vzájomne, ako aj s Komisiou.

2.   Členské štáty môžu stanoviť, že dozorný orgán, ktorý v nich bol zriadený na základe nariadenia (EÚ) č. …/2014, je zodpovedný za úlohy dozorného orgánu, ktorý sa má zriadiť podľa odseku 1 tohto článku.

3.   V prípade, že je v členskom štáte zriadený viac než jeden dozorný orgán, členský štát určí, ktorý z nich plní funkcie jediného kontaktného miesta v záujme účinnej účasti týchto orgánov v Európskom výbore pre ochranu údajov.

Článok 40

Nezávislosť

1.   Členské štáty zabezpečia, aby dozorný orgán konal pri plnení svojich povinností a výkone zverených právomocí úplne nezávisle bez ohľadu na ustanovenia o spolupráci podľa kapitoly VII tejto smernice . [PN 104]

2.   Každý členský štát zabezpečí, aby členovia dozorného orgánu pri plnení svojich povinností od nikoho nežiadali ani neprijímali pokyny a zachovali úplnú nezávislosť a objektívnosť . [PN 105]

3.   Členovia dozorného orgánu sa zdržia akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ich povinnosťami a počas svojho funkčného obdobia nevykonávajú žiadnu nezlučiteľnú platenú ani neplatenú pracovnú činnosť.

4.   Členovia dozorného orgánu sa po uplynutí svojho funkčného obdobia správajú pri prijímaní funkcií alebo výhod čestne a rozvážne.

5.   Každý členský štát zabezpečí, aby sa dozornému orgánu poskytli primerané ľudské, technické a finančné zdroje, priestory a infraštruktúra, ktoré sú potrebné na účinné plnenie povinností a vykonávanie právomocí vrátane tých, ktoré sa majú plniť a vykonávať v súvislosti so vzájomnou pomocou, spoluprácou a aktívnou účasťou v Európskom výbore pre ochranu údajov.

6.

Každý členský štát zabezpečí, aby dozorný orgán musel mať svojich vlastných zamestnancov, ktorí budú ustanovení do svojich pozícií vedúcim dozorného orgánu a ktorí budú podliehať jeho pokynom.

7.   Členské štáty zabezpečia, aby dozorný orgán podliehal finančnej kontrole, ktorá neovplyvní jeho nezávislosť. Členské štáty zabezpečia, aby mali dozorné orgány samostatné ročné rozpočty. Tieto rozpočty sa zverejnia.

Článok 41

Všeobecné podmienky členstva v dozorných orgánoch

1.   Členské štáty stanovia, že členov dozorného orgánu ustanovuje buď parlament alebo vláda príslušného členského štátu.

2.   Členovia sa musia vybrať spomedzi osôb, v prípade ktorých niet pochybností o ich nezávislosti a ktoré majú preukázané skúsenosti a zručnosti potrebné na plnenie svojich povinností.

3.   Povinnosti člena zanikajú uplynutím funkčného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo jeho odvolaním v súlade s odsekom 5.

4.   Člena možno odvolať alebo pozbaviť jeho práva na dôchodok či iných dávok namiesto dôchodku rozhodnutím príslušného vnútroštátneho súdu, ak tento člen prestal spĺňať podmienky požadované na výkon svojich služobných povinností, resp. ak sa dopustil závažného pochybenia.

5.   V prípade uplynutia funkčného obdobia alebo vzdania sa funkcie si člen plní svoje povinnosti, až kým nie je ustanovený nový člen.

Článok 42

Pravidlá zriaďovania dozorného orgánu

Každý členský štát prostredníctvom zákona stanoví:

a)

zriadenie dozorného orgánu a jeho postavenie v súlade s článkami 39 a 40;

b)

kvalifikáciu, skúsenosti a zručnosti, ktoré sa požadujú na plnenie povinností člena dozorného orgánu;

c)

pravidlá a postupy ustanovovania členov dozorného orgánu, ako aj pravidlá, ktoré upravujú, aké konania či pracovné činnosti sú nezlučiteľné so služobnými povinnosťami týchto členov;

d)

funkčné obdobie členov dozorného orgánu, ktoré nesmie byť menej než štyri roky, a to s výnimkou prvého ustanovenia po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, ktoré môže mať kratšie trvanie;

e)

či členov dozorného orgánu možno ustanoviť do tejto funkcie opätovne;

f)

predpisy a spoločné podmienky upravujúce povinnosti členov a zamestnancov dozorného orgánu;

g)

pravidlá a postupy pri ukončení plnenia povinností člena dozorného orgánu, a to aj pre prípady, keď členovia prestali spĺňať podmienky požadované na výkon svojich povinností alebo sa dopustili závažného pochybenia.

Článok 43

Služobné tajomstvo

Členské štáty stanovia, že členovia a zamestnanci dozorného orgánu podliehajú počas funkčného obdobia či zamestnania, ako aj po ich jeho uplynutí, a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou povinnosti zachovávať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o dôverné informácie, o ktorých sa dozvedeli pri plnení svojich služobných povinností , pričom svoje povinnosti vykonávajú nezávisle a transparentne, ako je uvedené v tejto smernici . [PN 106]

ODDIEL 2

POVINNOSTI A PRÁVOMOCI

Článok 44

Pôsobnosť

1.   Členské štáty stanovia, že každý dozorný orgán vykonáva je oprávnený plniť si povinnosti a vykonávať na území svojho členského štátu právomoci, ktoré mu boli zverené v súlade s touto smernicou. [PN 107]

2.   Členské štáty stanovia, že dozorný orgán nemá právomoc dohliadať na operácie spracúvania na súdoch, keď tieto plnia svoje súdne funkcie.

Článok 45

Úlohy

1.   Členské štáty stanovia, že dozorný orgán:

a)

monitoruje a zabezpečuje uplatňovanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice a jej vykonávacích opatrení;

b)

prejednáva prerokúva sťažnosti, ktoré podala akákoľvek dotknutá osoba, resp. združenie zastupujúce dotknutú osobu a ňou riadne splnomocnené v súlade s článkom 50, v náležitom rozsahu vyšetruje predmetnú záležitosť, informuje dotknutú osobu či združenie o pokroku a výsledkoch sťažnosti, pričom tak koná v primeranej lehote, a to najmä v tých prípadoch, keď je nutné ďalšie vyšetrovanie alebo koordinácia s iným dozorným orgánom;

c)

preveruje zákonnosť spracovania údajov podľa článku 14 a informuje dotknutú osobu v primeranej lehote o výsledku tohto preverenia, resp. o dôvodoch, pre ktoré k prevereniu nedošlo;

d)

poskytuje si ostatnými dozornými orgánmi vzájomnú pomoc a zabezpečuje súdržnosť uplatňovania a presadzovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice;

e)

na vlastný podnet, na základe sťažnosti alebo na žiadosť iného dozorného orgánu uskutočňuje vyšetrovania , kontroly a audity a v primeranej lehote informuje príslušnú dotknutú osobu, ak podala sťažnosť, o výsledku tohto vyšetrovania;

f)

monitoruje príslušný vývoj, pokiaľ má dosah na ochranu osobných údajov, a to najmä vývoj informačných a komunikačných technológií;

g)

sa oslovuje inštitúciami a subjektmi členského štátu s cieľom konzultovať prekonzultovať právne a administratívne opatrenia súvisiace s ochranou práv a slobôd fyzických osôb týkajúcich sa spracovania osobných údajov;

h)

sa oslovuje s cieľom konzultovať prekonzultovať operácie spracúvania podľa článku 26;

i)

sa zúčastňuje na činnosti Európskeho výboru pre ochranu údajov.

2.   Každý dozorný orgán podporuje zvyšovanie verejnej informovanosti o rizikách, pravidlách, zárukách a právach v súvislosti so spracovaním osobných údajov. Osobitná pozornosť sa má venovať najmä činnostiam špecificky zameraným na deti.

3.   Dozorný orgán poskytne na požiadanie poradenstvo ktorejkoľvek dotknutej osobe v súvislosti s výkonom jej práv vymedzených v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice, pričom v prípade potreby na tento účel spolupracuje s dozornými orgánmi v iných členských štátoch.

4.   Na účely podávania sťažností uvedených v odseku 1 písm. b) dozorný orgán poskytne formulár, ktorý možno vyplniť elektronicky, bez toho, aby boli vylúčené iné prostriedky komunikácie.

5.   Členské štáty ustanovia, že plnenie úloh dozorného orgánu bude pre dotknutú osobu bezplatné.

6.   V prípade, že žiadosti sú neprimerané zjavne prehnané , a to najmä pre ich opakujúci sa charakter, môže dozorný orgán požadovať primeraný poplatok resp. môže odmietnuť vykonať úkon požadovaný dotknutou osobou. Takýto poplatok nepresiahne náklady na požadovanú činnosť. Bremeno preukázania neprimeraného zjavne prehnaného charakteru žiadosti znáša dozorný orgán. [PN 108]

Článok 46

Právomoci

1.    Členské štáty stanovia, že každý dozorný orgán musí mať predovšetkým tieto právomoci právomoc :

a)

vyšetrovacie právomoci, ako je právo prístupu k údajom tvoriacim predmet operácií spracúvania a právo zhromažďovať všetky informácie potrebné na plnenie jeho dozorných povinností oznamovať prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi domnelé porušenie ustanovení o spracovaní osobných údajov a v prípade potreby prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi nariadiť, aby konkrétnym spôsobom napravili toto porušenie s cieľom zlepšiť ochranu dotknutej osoby ;

b)

účinné právomoci intervencie, ako napríklad vydávanie stanovísk pred uskutočnením spracúvania a zabezpečovanie primeraného uverejnenia týchto stanovísk, nariadenie obmedzenia, výmazu alebo likvidácie údajov, ukladanie dočasného alebo trvalého zákazu spracúvania, upozorňovanie prevádzkovateľa alebo jeho napomínanie, resp. predkladanie predmetnej záležitosti národným parlamentom alebo iným politickým inštitúciám nariadiť prevádzkovateľovi, aby vyhovel žiadosti dotknutej osoby o uplatnenie jej práv podľa tejto smernice vrátane práv, ktoré sú stanovené v článkoch 12 až 17, v prípadoch, keď boli tieto žiadosti zamietnuté pre porušenie týchto ustanovení ;

c)

právomoc zúčastniť sa na súdnych konaniach v prípade, že došlo k porušeniu ustanovení prijatých podľa tejto smernice, resp. upozorniť súdne orgány na takéto porušenie. nariadiť prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi, aby poskytol informácie podľa článku 10 ods. 1 a 2 a článkov 11, 28 a 29;

d)

zabezpečiť súlad so stanoviskami ku konzultáciám vopred uvedeným v článku 26;

e)

varovať alebo napomenúť prevádzkovateľa či sprostredkovateľa;

f)

nariadiť opravu, výmaz alebo likvidáciu všetkých údajov, ak boli spracované v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice, a oznámiť tieto opatrenia tretím stranám, ktorým boli údaje sprístupnené;

g)

nariadiť dočasný alebo trvalý zákaz spracovania;

h)

pozastaviť tok údajov smerom k príjemcovi v tretej krajine alebo medzinárodnej organizácii,

i)

informovať národné parlamenty, vládu alebo iné verejné inštitúcie, ako aj verejnosť o tejto veci.

2.     Každý dozorný orgán má vyšetrovaciu právomoc, ktorá umožňuje, aby mu prevádzkovateľ či sprostredkovateľ poskytol:

a)

prístup ku všetkým osobným údajom a všetkým informáciám potrebným na plnenie jeho dozorných povinností;

b)

prístup do všetkých jeho priestorov vrátane všetkých zariadení a prostriedkov na spracúvanie údajov v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v týchto priestoroch je vykonávaná činnosť v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice, a to bez toho, aby bolo dotknuté súdne povolenie, ak si ho vyžaduje vnútroštátne právo;

3.     Bez toho, aby bol dotknutý článok 43, členský štát stanoví, že sa na žiadosť dozorných orgánov nevydajú žiadne dodatočné požiadavky na utajenie.

4.     Členské štáty môžu stanoviť, aby toto dodatočné bezpečnostné vyšetrovanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi bolo povinné na získanie prístupu k informáciám na podobnom stupni utajenia ako EU CONFIDENTIAL alebo vyššej. Ak v súlade s právom členského štátu príslušného dozorného orgánu nie je potrebné žiadne dodatočné bezpečnostné vyšetrovanie, musia to uznať všetky ostatné členské štáty.

5.     Každý dozorný orgán má právomoc upozorniť justičné orgány na porušenie ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou a obrátiť sa na súd a podať žalobu na príslušnom súde podľa článku 53 ods. 2.

6.     Každý dozorný orgán má právomoc ukladať sankcie, pokiaľ ide o správne priestupky . [PN 109]

Článok 46a

Oznamovanie porušení

1.     Členské štáty stanovia, že dozorné orgány zohľadnia usmernenie vydané Európskym výborom pre ochranu údajov podľa článku 66 ods. 4b nariadenia (EÚ) …/2014 a zavedú účinné mechanizmy na podporu podávania dôverných správ o porušení ustanovení tejto smernice.

2.     Členské štáty stanovia, že príslušné orgány zavedú účinné mechanizmy na podporu podávania dôverných správ o porušení ustanovení tejto smernice. [PN 110]

Článok 47

Správa o činnosti

Členské štáty stanovia, že každý dozorný orgán vypracúva ročnú aspoň každé dva roky správu o svojej činnosti. Správa sa sprístupní verejnosti, príslušnému parlamentu, Komisii a Európskemu výboru pre ochranu údajov. Obsahuje informácie o rozsahu, v akom príslušné orgány v danej jurisdikcii pristupovali k údajom v držbe súkromných subjektov s cieľom vyšetrovať alebo stíhať trestné činy. [PN 111]

KAPITOLA VII

SPOLUPRÁCA

Článok 48

Vzájomná pomoc

1.   Členské štáty stanovia, že dozorné orgány si poskytujú vzájomnú pomoc v záujme súdržného vykonávania a uplatňovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zavedú opatrenia na účinnú vzájomnú spoluprácu. Vzájomná pomoc sa týka najmä žiadostí o informácie a opatrení v oblasti dozoru, ako sú napríklad žiadosti o uskutočnenie konzultácií vopred, kontroly a vyšetrovania.

2.   Členské štáty stanovia, že dozorný orgán je povinný prijať všetky príslušné opatrenia, ktoré sú potrebné na účely odpovede na žiadosť iného dozorného orgánu. Takéto opatrenia môžu zahŕňať najmä prenos príslušných informácií alebo opatrenia na presadzovanie, ktorých cieľom je bezodkladne zastaviť alebo zakázať operácie spracúvania, ktoré sú v rozpore s touto smernicou, najneskôr však do jedného mesiaca po doručení žiadosti.

2a.     Žiadosť o pomoc obsahuje všetky nevyhnutné informácie vrátane účelu a dôvodov žiadosti. Vymieňané informácie sa použijú iba v súvislosti s vecou, ku ktorej boli vyžiadané.

2b.     Ak je dozornému orgánu adresovaná žiadosť o pomoc, tento orgán nemôže odmietnuť vyhovieť jej s výnimkou toho, keď:

a)

nie je príslušný na vybavenie žiadosti; or

b)

vyhovenie žiadosti by bolo nezlučiteľné s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice.

3.   Požiadaný dozorný orgán poskytne žiadajúcemu dozornému orgánu informácie o výsledkoch opatrení prijatých na účely odpovede žiadajúcemu dozornému orgánu, prípadne o pokroku dosiahnutom v tejto súvislosti, resp. o opatreniach prijatých na tento účel.

3a.     Dozorné orgány poskytnú informácie požadované inými dozornými orgánmi elektronickými prostriedkami a v čo najkratšom možnom čase, pričom použijú štandardizovaný formát.

3b.     Za opatrenie vykonané na základe žiadosti o vzájomnú pomoc sa neúčtuje žiadny poplatok. [PN 112]

Článok 48a

Spoločné operácie

1.     Členské štáty stanovia, že s cieľom posilniť spoluprácu a vzájomnú pomoc môžu dozorné orgány vykonávať spoločné opatrenia presadzovania a iné spoločné operácie, v rámci ktorých sa členovia alebo zamestnanci dozorných orgánov iných členských štátov zúčastňujú na operáciách na území členského štátu.

2.     Členské štáty stanovia, že v prípadoch, keď je pravdepodobné, že by operácie spracovania mohli mať vplyv na dotknuté osoby v inom členskom štáte alebo v iných členských štátoch, môže byť príslušný dozorný orgán vyzvaný zúčastniť sa na spoločných operáciách. Príslušný dozorný orgán môže vyzvať dozorné orgány týchto jednotlivých členských štátov, aby sa zúčastnili na príslušných operáciách a aby v prípade, že sú vyzvané, bezodkladne reagovali na žiadosť dozorného orgánu o zapojenie sa do operácií.

3.     Členské štáty upravia praktické aspekty konkrétnych činností uskutočňovaných v rámci spolupráce. [PN 113]

Článok 49

Úlohy Európskeho výboru pre ochranu údajov

1.   Európsky výbor pre ochranu údajov zriadený nariadením č. (EÚ)…./2012 2014 plní v súvislosti so spracúvaním údajov patriacim do rozsahu pôsobnosti tejto smernice tieto úlohy:

a)

poskytuje Komisii inštitúciám Únie poradenstvo v súvislosti s akýmikoľvek otázkami týkajúcimi sa ochrany osobných údajov v Únii, a to aj v súvislosti s akýmikoľvek návrhmi na zmenu a doplnenie tejto smernice;

b)

na žiadosť Komisie, Európskeho parlamentu alebo Rady, alebo na vlastný podnet či na podnet niektorého zo svojich členov skúma akúkoľvek otázku týkajúcu sa uplatňovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vydáva usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy určené dozorným orgánom v záujme podpory súdržného uplatňovania týchto ustanovení vrátane využívania právomocí v oblasti presadzovania ;

c)

preskúmava praktické uplatňovanie usmernení, odporúčaní a osvedčených postupov uvedených v písmene b) a v pravidelných intervaloch o nich podáva Komisii správu;

d)

predkladá Komisii stanovisko o úrovni ochrany v tretích krajinách a medzinárodných organizáciách;

e)

podporuje spoluprácu a účinnú bilaterálnu a multilaterálnu výmenu informácií a postupov medzi dozornými orgánmi, vrátane koordinácie spoločných operácií a iných spoločných aktivít, ak sa tak rozhodne na žiadosť jedného alebo viacerých dozorných orgánov ;

f)

podporuje spoločné programy odborného vzdelávania a uľahčuje výmeny zamestnancov medzi dozornými orgánmi, a to prípadne aj pokiaľ ide o zamestnancov dozorných orgánov tretích krajín či medzinárodných organizácií;

g)

podporuje výmenu poznatkov a dokumentácie s dozornými orgánmi zameranými na ochranu osobných údajov z celého sveta, a to aj pokiaľ ide o právne predpisy na ochranu osobných údajov a prax v tejto sfére.;

ga)

poskytuje stanovisko Komisii pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov podľa tejto smernice.

2.   V prípade, že Európsky parlament, Rada alebo Komisia žiada Európsky výbor pre ochranu údajov o poskytnutie poradenstva, môže stanoviť časovú lehotu, v rámci ktorej je výbor povinný toto poradenstvo poskytnúť, pričom sa zohľadní naliehavosť predmetnej záležitosti.

3.   Európsky výbor pre ochranu údajov predkladá svoje stanoviská, usmernenia, odporúčania a najlepšie postupy Komisii a výboru podľa článku 57 ods. 1 a takisto tieto dokumenty zverejňuje.

4.   Komisia informuje Európsky výbor pre ochranu údajov o tom, aké opatrenia prijala na základe jeho stanovísk, usmernení, odporúčaní a najlepších postupov. [PN 114]

KAPITOLA VIII

ROSTRIEDKY NÁPRAVY, ZODPOVEDNOSŤ A SANKCIE

Článok 50

Právo podať sťažnosť dozornému orgánu

1.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek iný správny alebo súdny prostriedok nápravy, členské štáty stanovia pre každú dotknutú osobu právo na podanie sťažnosti dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa dotknutá osoba domnieva, že spracúvanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, nie je v súlade s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice.

2.   Členské štáty stanovia pre akýkoľvek subjekt, organizáciu či združenie, ktorých cieľom je ochrana práv a záujmov dotknutých osôb v súvislosti s ochranou ich osobných údajov a konajúce vo verejnom záujme, ktoré boli riadne zriadené podľa právnych predpisov členského štátu, právo podať sťažnosť v mene jednej či viacerých dotknutých osôb dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa domnievajú, že v dôsledku spracúvania osobných údajov došlo k porušeniu práv dotknutých osôb podľa tejto smernice. Táto organizácia či združenie musí byť riadne splnomocnené dotknutou osobou či dotknutými osobami. [PN 115]

3.   Členské štáty stanovia pre akýkoľvek subjekt, organizáciu či združenie podľa odseku 2, právo podať, a to nezávisle od sťažnosti dotknutej osoby, sťažnosť dozornému orgánu v ktoromkoľvek členskom štáte, ak sa domnievajú, že došlo k porušeniu ochrany osobných údajov.

Článok 51

Právo na súdny opravný prostriedok nápravy voči dozornému orgánu

1.   Členské štáty stanovia pre každú fyzickú alebo právnickú osobu právo na súdny prostriedok nápravy voči rozhodnutiam dozorného orgánu , ktoré sa ich týkajú .

2.    Členské štáty stanovia, že Kkaždá dotknutá osoba má právo na súdny opravný prostriedok nápravy ukladajúci dozornému orgánu povinnosť konať vo veci sťažnosti, ak nebolo prijaté rozhodnutie potrebné na ochranu práv dotknutej osoby alebo ak dozorný orgán neinformoval dotknutú osobu do troch mesiacov o pokroku vo veci sťažnosti či o jej výsledku podľa článku 45 ods. 1 písm. b).

3.   Členské štáty stanovia, že návrh na začatie konania proti dozornému orgánu sa podáva na súdoch členského štátu, v ktorom je tento dozorný orgán zriadený.

3a.     Členské štáty zabezpečia presadzovanie konečných rozhodnutí súdom uvedeným v tomto článku. [PN 116]

Článok 52

Právo na súdny prostriedok nápravy voči prevádzkovateľovi či sprostredkovateľovi

1.   Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek dostupný správny prostriedok nápravy vrátane práva na podanie sťažnosti dozornému orgánu, členské štáty stanovia pre každú fyzickú osobu právo na súdny prostriedok nápravy, ak sa domnieva, že v dôsledku spracúvania jej osobných údajov v rozpore s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice došlo k porušeniu jej práv stanovených v ustanoveniach prijatých podľa tejto smernice.

1a.     Členské štáty zabezpečia presadzovanie konečných rozhodnutí súdom uvedeným v tomto článku.[PN 117]

Článok 53

Spoločné pravidlá pre súdne konania

1.   Členské štáty stanovia pre akýkoľvek subjekt, organizáciu či združenie uvedené v článku 50 ods. 2 právo uplatňovať práva uvedené v článkoch 51 a, 52 v mene jednej či viacerých a 54, pokiaľ ich na to poverila jedna alebo viacero dotknutých osôb. [PN 118]

2.    Členské štáty stanovia, že K každý dozorný orgán bude mať právo zúčastniť sa na súdnych konaniach a podať návrh na začatie súdneho konania na účely presadzovania ustanovení prijatých podľa tejto smernice alebo na zabezpečenie súdržnosti ochrany osobných údajov v rámci Únie. [PN 119]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby súdne prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné podľa vnútroštátnych právnych predpisov, umožňovali rýchle prijímanie opatrení vrátane predbežných opatrení, určených na ukončenie akéhokoľvek údajného porušovania a na predchádzanie ďalšiemu poškodzovaniu príslušných záujmov.

Článok 54

Zodpovednosť a právo na náhradu

1.   Členské štáty stanovia, že každá osoba, ktorá utrpela škodu vrátane nefinančnej ujmy v dôsledku nezákonnej operácie spracúvania alebo akéhokoľvek konania nezlučiteľného s ustanoveniami prijatými podľa tejto smernice, má právo dostať žiadať od prevádzkovateľa či sprostredkovateľa náhradu utrpenej škody. [PN 120]

2.   Ak je do spracovania zapojený viac než jeden prevádzkovateľ či sprostredkovateľ, je za celú sumu náhrady škody zodpovedný spoločne a nerozdielne každý prevádzkovateľ či sprostredkovateľ.

3.   Prevádzkovateľ či sprostredkovateľ môže byť úplne alebo čiastočne zbavený tejto zodpovednosti, ak poskytne dôkaz o tom, že nenesie zodpovednosť za udalosť, ktorá bola príčinou vzniknutej škody.

Článok 55

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných na porušenia ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

KAPITOLA VIIIA

ODOVZDÁVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV INÝM STRANÁM

Článok 55a

Prenos osobných údajov iným orgánom alebo súkromným osobám v Únii

1.     Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovateľ neprenášal osobné údaje fyzickej alebo právnickej osobe, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia prijaté na základe tejto smernice, ani aby nežiadal sprostredkovateľa, aby prenášal osobné údaje fyzickej alebo právnickej osobe, iba ak:

a)

prenos je v súlade s právom Únie alebo právom členského štátu; a

b)

príjemca má sídlo v niektorom členskom štáte Európskej únie; a

c)

prenosu nebránia žiadne oprávnené konkrétne záujmy dotknutej osoby; a

d)

prenos je v konkrétnom prípade nevyhnutný pre prevádzkovateľa prenášajúceho osobné údaje na:

i)

vykonávanie úlohy, ktorou bol poverený na základe práva; alebo

ii)

predchádzanie bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti, alebo

iii)

predchádzanie vážnemu porušeniu práv fyzických osôb.

2.     Prevádzkovateľ informuje príjemcu o účele, na ktorý môžu byť osobné údaje výlučne spracované.

3.     Prevádzkovateľ informuje o takýchto prenosoch dozorný orgán.

4.     Prevádzkovateľ informuje príjemcu o obmedzeniach spracovania a zabezpečí, aby tieto obmedzenia boli rešpektované. [PN 121]

KAPITOLA IX

DELEGOVANÉ AKTY A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 56

Vykonávanie delegovania právomoci

1.    Komisii sa udeľuje P právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Delegovanie právomoci Právomoc prijímať delegované akty uvedené článku 25a ods. 7, v článku 28 ods. 5 , článku 34 ods. 3 a článku 34 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v  článku 25a ods. 7, článku 28 ods. 5 , článku 34 ods. 3 a článku 34 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 25a ods. 7, článku 28 ods. 5 , článku 34 ods. 3 a článku 34 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch šiestich mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace šesť mesiacov . [PN 122]

Článok 56a

Lehota na prijatie delegovaných aktov

Komisia prijme delegované akty podľa článku 25a ods. 7 a článku 28 ods. 5 do [šesť mesiacov pred dátumom uvedeným v článku 62 ods. 1]. Komisia môže túto lehotu predĺžiť o šesť mesiacov. [PN 123]

Článok 57

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5. [PN 124]

KAPITOLA X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 58

Zrušujúce ustanovenia

1.   Rámcové rozhodnutie 2008/977/SVV sa zrušuje.

2.   Odkazy na zrušené rámcové rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 59

Vzťah k skôr prijatým predpisom Únie o justičnej spolupráci v trestných veciach a policajnej spolupráci

Osobitné ustanovenia na ochranu osobných údajov pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, ktoré sú obsiahnuté v aktoch Únie prijatých pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice a ktoré upravujú spracúvanie osobných údajov medzi členskými štátmi a prístup určených orgánov členských štátov do informačných systémov zriadených podľa zmlúv v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zostávajú nedotknuté.

Článok 60

Vzťah k skôr uzatvoreným medzinárodným dohodám v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce

Medzinárodné dohody uzatvorené členskými štátmi pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice sa v prípade potreby zmenia a doplnia do piatich rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.

Článok 61

Hodnotenie

1.   Komisia po tom, ako požiada o stanovisko Európsky výbor pre ochranu údajov, zhodnotí uplatňovanie a vykonávanie tejto smernice. Koordinuje svoj postup v úzkej spolupráci s členskými štátmi a zahrnie ohlásené i neohlásené návštevy. Európsky parlament a Rada sú informovaní o priebehu celého procesu a majú prístup k príslušným dokumentom.

2.   Komisia do troch dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma ďalšie akty prijaté Európskou úniou, ktoré upravujú spracúvanie osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií, a to predovšetkým akty prijaté Úniou a uvedené v článku 59, a vypracuje primerané návrhy s cieľom posúdiť potrebu ich zladenia s touto smernicou a podľa potreby vypracovať návrhy na ich zmenu a doplnenie v záujme zabezpečenia súdržného prístupu k ochrane osobných údajov zabezpečiť jednotné a homogénne právne pravidlá týkajúce sa spracúvania osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií v rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

2a.     Komisia predloží do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice primerané návrhy na revíziu právneho rámca uplatniteľného na spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií s cieľom zabezpečiť jednotné a homogénne právne pravidlá týkajúce sa základného práva na ochranu osobných údajov v Únii.

3.   Komisia v pravidelných intervaloch predkladá Európskemu parlamentu a Rade správy o hodnotení a preskúmaní tejto smernice v zmysle odseku 1. Prvé správy sa predložia najneskôr do štyroch rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice. Ďalšie správy sa budú predkladať každé štyri roky. Komisia v prípade potreby predloží príslušné návrhy na zmenu tejto smernice a zladenie ostatných právnych predpisov. Správa sa zverejní. [PN 125]

Článok 62

Vykonávanie

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do … (*1) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od … (*1).

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 63

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosť prvým dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 64

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  1.1.1.1.Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.

(2)  1.1.1.2.Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(3)  1.1.1.3.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. EÚ L 281, 23.11.1995, s. 31).

(4)  1.1.1.4.Rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60).

(5)  1.1.1.5. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(6)  1.1.1.6. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie ( Ú. v. EÚ L 55, 28.02.2011, s. 13).

(7)  1.1.1.7.Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1).

(8)  1.1.1.8.Ú. v. EÚ L 176, 10.7.1999, s. 36.

(9)  1.1.1.9.Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(10)  1.1.1.10.Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(11)  1.1.1.11.Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(*1)  1.1.1.12. Dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/546


P7_TA(2014)0220

Implementácia jednotného európskeho neba ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii Jednotného európskeho neba (prepracované znenie) (COM(2013)0410 – C7-0171/2013 – 2013/0186(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

(2017/C 378/60)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0410),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0171/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maltským parlamentom, ktoré tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov (2),

so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 28. novembra 2013 adresovaný Výboru pre dopravu a cestovný ruch v súlade s článkom 87 ods. 3 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na článok 87 a článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0095/2014),

A.

keďže podľa konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení platných aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia týchto ustanovení bez zmeny ich podstaty;

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom zohľadňuje odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


P7_TC1-COD(2013)0186

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (3), nariadenie (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (4), nariadenie (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (5) a nariadenie (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (6) boli podstatným spôsobom zmenené. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné tieto nariadenia prepracovať.

(2)

Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky si vyžaduje výkonný systém leteckej dopravy, ktorý umožňuje bezpečnú a pravidelnú prevádzku leteckých dopravných služieb, a tým uľahčenie voľného pohybu tovaru, osôb a služieb. [PN 1]

(3)

Prijatím prvého balíka právnych predpisov o jednotnom európskom nebi Európskym parlamentom a Radou, a to nariadenia (ES) č. 549/2004, nariadenia (ES) č. 550/2004, nariadenia (ES) č. 551/2004 a nariadenia (ES) č. 552/2004, sa položil pevný právny základ pre plynulý, interoperabilný a bezpečný systém manažmentu letovej prevádzky (ATM). Prijatím druhého balíka právnych predpisov, najmä nariadenia (ES) č. 1070/2009 sa ďalej posilnila iniciatíva jednotného európskeho neba tým, že sa zaviedli koncepcie systému výkonnosti a manažéra siete s cieľom ďalej zlepšiť výkonnosť európskeho systému manažmentu letovej prevádzky.

(4)

V článku 1 Chicagského dohovoru o civilnom letectve z roku 1944 zmluvné strany uznávajú, že „každý štát má úplnú a výlučnú suverenitu nad vzdušným priestorom nad svojím územím“. Je v rámci tejto suverenity, aby členské štáty Únie podľa platných medzinárodných dohovorov vykonávali právomoci verejného orgánu pri riadení letovej prevádzky.

(5)

Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky si vyžaduje výkonný systém leteckej dopravy, ktorý umožňuje bezpečnú, pravidelnú a udržateľnú prevádzku služieb leteckej dopravy, optimalizuje kapacitu a uľahčuje voľný pohybu tovaru, osôb a služieb.

(5a)

Na zabezpečenie toho, aby očakávané zvýšenie letovej prevádzky nezapríčinilo ani nezhoršilo preťaženie európskeho vzdušného priestoru so všetkými ekonomickými, environmentálnymi a bezpečnostnými nákladmi, ktoré by s tým súviseli, je potrebné zabezpečiť nápravu roztrieštenosti vzdušného priestoru a toto nariadenie by sa malo začať vykonávať čo najskôr. [PN 2]

(5b)

Vykonávanie iniciatívy Jednotné európske nebo by malo mať pozitívny vplyv z hľadiska rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európe, najmä prostredníctvom zvýšenia dopytu po pracovných miestach vyžadujúcich pokročilú kvalifikáciu. [PN 3]

(6)

Plnenie cieľov v oblasti rozširovania bezpečnostných noriem v leteckej doprave a zároveň zlepšovanie celkového fungovania ATM a ANS vo všeobecnej letovej prevádzke si vyžaduje zohľadnenie aj ľudského faktora. Členské štáty by Preto mali zvážiť zavedenie okrem zavedenia zásad „kultúry spravodlivosti“ je potrebné zahrnúť do systému výkonnosti Jednotného európskeho neba dôležité ukazovatele výkonnosti . [PN 4]

(7)

Členské štáty prijali všeobecné vyhlásenie o vojenských otázkach, ktoré sa týkajú jednotného Jednotného európskeho neba (7). Podľa tohto vyhlásenia by členské štáty mali najmä zvýšiť spoluprácu medzi civilnými a vojenskými orgánmi, a pokiaľ a do akej miery to všetky členské štáty považujú za nevyhnutné, uľahčiť spoluprácu medzi ich ozbrojenými silami vo všetkých záležitostiach manažmentu letovej prevádzky s cieľom zjednodušiť pružné využívanie vzdušného priestoru . [PN 5]

(8)

Rozhodnutia, ktoré sa týkajú obsahu, pôsobnosti alebo vykonávania vojenskej prevádzky a výcviku, nespadajú do oblasti právomoci Únie podľa článku 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(9)

Členské štáty uskutočnili v prípade svojich národných poskytovateľov leteckých navigačných služieb reštrukturalizáciu v rôznom rozsahu zvýšením úrovne ich samostatnosti a slobody poskytovania služieb. Je potrebné, aby existoval dobre fungujúci spoločný trh pre tie služby, ktoré možno poskytovať za trhových podmienok a aby boli za aktuálnych technologických podmienok uspokojené minimálne požiadavky verejného záujmu v prípade tých služieb, ktoré sa považujú za prirodzené monopoly.

(10)

Aby sa zaistil konzistentný a, dôkladný a nezávislý dohľad nad poskytovaním služieb v celej Európe, národné dozorné orgány letecké úrady by mali mať zaručenú dostatočnú nezávislosť zaručené dostatočné finančné ľudské zdroje. Táto nezávislosť by uvedeným orgánom nemala brániť v tom, aby vykonávali svoje úlohy v administratívnom rámci. [PN 6]

(11)

Národné dozorné orgány letecké úrady zohrávajú kľúčovú úlohu pri implementácii jednotného vykonávaní Jednotného európskeho neba, a preto by. Komisia mala a Európska agentúra pre letectvo (EAA) by preto mali uľahčovať ich vzájomnú spoluprácu s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a rozvoj spoločného prístupu, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce na regionálnej úrovni tým, že poskytnú platformu pre takéto výmeny . Táto spolupráca by sa mala uskutočňovať na pravidelnom základe. [PN 7]

(12)

Na vykonávanie Jednotného európskeho neba by sociálni partneri by mali byť lepšie informovaní a všetky opatrenia, ktoré majú podstatné sociálne dôsledky, by sa s nimi mali prekonzultovať mali by sa s nimi prekonzultovať všetky opatrenia, ktoré majú podstatné sociálne dôsledky . Na úrovni Únie by sa malo konzultovať aj s výborom pre medziodvetvový dialóg zriadeným podľa rozhodnutia Komisie 98/500/ES (8). [PN 8]

(13)

Poskytovanie spojovacích, navigačných a prehľadových služieb, ako aj meteorologických a leteckých informačných služieb a služieb plánovania vzdušného priestoru spolu so službami formátovania a doručovania údajov do všeobecnej letovej prevádzky by sa malo mohlo organizovať podľa trhových podmienok pri zohľadnení špecifických čŕt takýchto služieb a zachovaní , zaistení vysokej úrovne bezpečnosti a obmedzení vplyvu klímy . [PN 9]

(14)

Pri poskytovaní rovnocenných leteckých navigačných služieb by nemali byť používatelia vzdušného priestoru diskriminovaní;

(15)

Koncepcia spoločných projektov zameraných na pomoc používateľom vzdušného priestoru a/alebo poskytovateľom letových navigačných služieb v záujme zlepšovania spoločnej infraštruktúry letovej navigácie, poskytovania letových navigačných služieb a využívania vzdušného priestoru, najmä projektov, ktoré by mohli byť potrebné na vykonávanie základného plánu ATM schváleného rozhodnutím Komisie 2009/320/ES (9) v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007, by nemala ohroziť už skôr jestvujúce projekty, o ktorých rozhodol jeden alebo viaceré členské štáty s podobnými cieľmi. Ustanovenia o financovaní realizácie spoločných projektov by nemali stanovovať spôsob, akým sa tieto spoločné projekty zostavia. Komisia môže navrhnúť, aby sa na podporu spoločných projektov, najmä na urýchlenie realizácie programu SESAR, mohli v rámci viacročného finančného rámca použiť finančné zdroje, ako sú prostriedky určené na transeurópske siete Nástroja na prepájanie Európy, programu Horizont 2020 alebo financovanie Európskej investičnej banky. Bez toho, aby bol dotknutý prístup k uvedeným zdrojom, členské štáty by mali mať možnosť slobodne rozhodnúť, ako sa majú použiť príjmy z obchodovania s emisnými kvótami v sektore leteckej dopravy formou aukcie v rámci schémy obchodovania s emisiami, a v tejto súvislosti zvážiť, či by sa časť takýchto príjmov nemohla využiť na financovanie spoločných projektov na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. V náležitých prípadoch by spoločné projekty mali mať za cieľ umožniť, aby súbor základných interoperabilných spôsobilostí existoval vo všetkých členských štátoch. [PN 10]

(15a)

Ak sa nezavedú osobitné mechanizmy, je možné, že vzdušné a pozemné investičné projekty týkajúce sa základného plánu ATM sa môžu realizovať nekoordinovane, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k omeškaniu účinného zavádzania technológií SESAR. [PN 11]

(16)

Koncepcia manažéra siete predstavuje ústredný prvok zlepšenia výkonnosti manažmentu letovej prevádzky na úrovni siete prostredníctvom centralizácie poskytovania niektorých služieb, ktoré sa najlepšie realizujú na úrovni siete. S cieľom uľahčiť riešenie krízy v leteckej doprave by mal manažér siete zabezpečovať koordináciu opatrení, ktoré treba prijať na zabránenie takejto krízy kríze a na reagovanie na ňu . V tejto súvislosti by malo byť zodpovednosťou Komisie, aby zabezpečila, že nevznikne žiadny konflikt záujmov medzi poskytovaním centralizovaných služieb a úlohou orgánu na preskúmanie výkonnosti . [PN 12]

(17)

Komisia je presvedčená o tom, že bezpečné a efektívne využívanie vzdušného priestoru možno dosiahnuť iba úzkou spoluprácou medzi civilnými a vojenskými používateľmi vzdušného priestoru, predovšetkým na základe koncepcie flexibilného využívania vzdušného priestoru a účinnej civilno-vojenskej koordinácie zriadenej ICAO. Zdôrazňuje význam posilnenia civilno-vojenskej spolupráce medzi civilnými a vojenskými používateľmi vzdušného priestoru v záujme uľahčenia pružného využívania vzdušného priestoru . [PN 13]

(18)

Presné informácie o stave vzdušného priestoru a o konkrétnych situáciách letovej prevádzky, ako aj včasná distribúcia týchto informácií riadiacim útvarom v odvetví civilného a vojenského letectva majú priamy vplyv na bezpečnosť a efektívnosť prevádzkových činností a mali by zlepšiť ich predvídateľnosť . Včasný prístup k aktualizovaným informáciám o stave vzdušného priestoru má zásadný význam pre všetky zainteresované strany, ktoré majú záujem na využívaní štruktúr vzdušného priestoru sprístupnených pri podávaní alebo opätovnom podávaní svojich letových plánov. [PN 14]

(19)

Poskytovanie moderných, úplných, vysokokvalitných a včasných leteckých informácií má významný vplyv na bezpečnosť a na uľahčenie prístupu do vzdušného priestoru Únie a zvyšuje v ňom slobodu pohybu. Únia by mala zohľadniť základný plán ATM a prevziať iniciatívu pri modernizácii tohto odvetvia v spolupráci s manažérom siete a zabezpečiť, aby mali používatelia k týmto údajom prístup prostredníctvom jedného verejného prístupového bodu, ktorý bude poskytovať overené a integrované informácie modernou a pre používateľa zrozumiteľnou formou.

(20)

S cieľom zohľadniť zmeny zavedené v nariadeniach (ES) č. 1108/2009 a (ES) č. 1070/2009 je nevyhnutné, aby sa v súlade s článkom 65a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (10) zosúladil obsah tohto nariadenia s obsahom nariadenia (ES) č. 216/2008.

(21)

Ďalej by sa technické podrobnosti v nariadeniach (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 schválené v rokoch 2004 a 2009, ako aj realizované technické opravy mali aktualizovať s cieľom zohľadniť pokrok.

(22)

Geografický rozsah pôsobnosti tohto nariadenia vzťahujúci sa na región ICAO NAT by sa mal zmeniť, aby sa zohľadnili existujúce a plánované dohody o poskytovaní služieb, ako aj potreba zabezpečiť konzistentné uplatňovanie pravidiel na poskytovateľov leteckých navigačných služieb a používateľov vzdušného priestoru vykonávajúcich činnosť v danej oblasti. [PN 15]

(23)

Funkcia manažéra siete by sa mala ďalej rozvíjať smerom k partnerstvu pod vedením odvetvia, v súlade s jeho úlohami prevádzkovej organizácie a vzhľadom na pokračujúcu reformu Eurocontrolu.

(24)

Koncepcia funkčných blokov vzdušného priestoru určených na zlepšenie spolupráce medzi poskytovateľmi letových prevádzkových služieb predstavuje významný nástroj na zvýšenie výkonnosti európskeho systému ATM. Na ďalšie zlepšovanie doplnenie tohto nástroja by sa funkčné bloky vzdušného priestoru poskytovatelia leteckých navigačných služieb mali viac zameriavať na výkonnosť na základe mať možnosť voľne vstupovať do odvetvových partnerstiev s odvetvím, pričom odvetviu by sa malo poskytnúť viac slobody na ich úpravu v záujme dosiahnutia a podľa možnosti aj prekonania cieľov výkonnosti založených na výkonnosti, ktoré sa môžu prekrývať s vytvorenými funkčnými blokmi vzdušného priestoru . [PN 16]

(25)

Funkčné bloky vzdušného priestoru by sa mali prevádzkovať flexibilne a mali by spájať poskytovateľov služieb v celej Európe, aby mohli navzájom využívať svoje silné stránky. Táto flexibilita by mala umožniť hľadanie synergií medzi poskytovateľmi bez ohľadu na ich geografickú pozíciu alebo štátnu príslušnosť a podnietiť vznik rôznych formátov poskytovania služieb pri hľadaní zlepšení výkonnosti.

(26)

Na zvýšenie orientácie poskytovateľov leteckých navigačných služieb na zákazníka a na zvýšenie možnosti používateľov vzdušného priestoru ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich dotýkajú, by sa mala zefektívniť konzultácia so zainteresovanými stranami a ich účasť na o hlavných rozhodnutiach o prevádzke poskytovateľov leteckých navigačných služieb. [PN 17]

(27)

Systém výkonnosti predstavuje ústredný nástroj ekonomickej regulácie ATM, a preto by sa mala zachovávať a podľa možnosti aj zvyšovať kvalita a nezávislosť jeho rozhodnutí.

(28)

S cieľom vziať do úvahy technický alebo prevádzkový vývoj, najmä prostredníctvom zmeny príloh alebo doplnením ustanovení o manažmente sietea systéme výkonnosti, systéme výkonnosti, výbere subjektu zodpovedného za vykonávanie základného plánu ATM (manažér zavedenia) a definovaní jeho povinností by sa na Komisiu mala mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Obsah a rozsah pôsobnosti každého takéhoto delegovania je podrobne stanovený v príslušných článkoch. Je mimoriadne osobitne dôležité, aby Komisia počas svojej prípravnej práce realizovala primerané prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia by pri príprave a vypracovaní vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť súčasné, včasné a náležité postúpenie príslušných dokumentov , aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 18]

(29)

Komisia by pri dopĺňaní zoznamu služieb manažmentu siete mala uskutočniť riadne konzultácie so zainteresovanými subjektmi odvetvia a sociálnymi partnermi . [PN 19]

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky implementácie vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci , najmä so zreteľom na výkon právomocí zo strany národných dozorných orgánov leteckých úradov , poskytovanie podporných služieb na výlučnom základe zo strany poskytovateľa služieb alebo ich zoskupeniami, nápravné opatrenia na zabezpečenie súladu s cieľmi výkonnosti na úrovni Únie a súvisiacimi miestnymi cieľmi, preskúmanie súladu vo vzťahu k systému spoplatňovania, riadiacu štruktúru a schvaľovanie spoločných projektov pre sieťové funkcie, funkčné bloky vzdušného priestoru, spôsoby účasti zainteresovaných strán na hlavných rozhodnutiach o prevádzke poskytovateľov leteckých navigačných služieb, prístup k údajom a ich ochranu, elektronické letecké informácie či na technický rozvoj a interoperabilitu manažmentu letovej prevádzky. Tieto Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (11). [PN 20]

(31)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 by sa v prípade vykonávacích aktov prijatých na základe tohto nariadenia mal použiť postup preskúmania pre prijímanie vykonávacích aktov so všeobecným rozsahom pôsobnosti.

(32)

Konzultačný postup by sa mal použiť pri prijímaní vykonávacích aktov s individuálnym rozsahom pôsobnosti.

(33)

Sankcie stanovené pri porušeniach tohto nariadenia by mali byť účinné, primerané a odradzujúce bez toho, aby bola znížená bezpečnosť.

(34)

Obstarávanie podporných služieb by sa v príslušných prípadoch malo realizovať podľa potreby v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (12) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (13). Zohľadniť by sa mali aj usmernenia stanovené vo výkladovom oznámení Komisie o právnych predpisoch Spoločenstva uplatniteľných na zadávanie zákaziek, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia smerníc o verejnom obstarávaní (14) alebo sa na ne nevzťahujú v plnom rozsahu. [PN 21]

(35)

Ministerským vyhlásením o letisku Gibraltár, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Cordóbe (ďalej len „ministerské vyhlásenie“), sa nahradí spoločné vyhlásenie o letisku Gibraltár z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých požiadaviek uvedeného vyhlásenia sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987. Opatrenia na nadviazanie užšej spolupráce, pokiaľ ide o používanie letiska Gibraltár, schválili 2. decembra 1987 v Londýne Španielske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí týchto dvoch krajín. Opatrenia zatiaľ neboli uplatnené. [PN 22]

(36)

Toto nariadenie sa v rámci ministerského vyhlásenia a na jeho základe v plnom rozsahu uplatňuje na letisko Gibraltár. Bez toho, aby tým bolo dotknuté ministerské vyhlásenie, jeho uplatnenie na letisko Gibraltár a všetky opatrenia súvisiace s jeho uplatňovaním musia byť v plnom súlade s uvedeným vyhlásením a s opatreniami, ktoré sú v ňom uvedené. [PN 23]

(37)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä implementácia jednotného európskeho neba, nemôžu byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi z dôvodu nadnárodného charakteru tohto snaženia, a preto môžu byť lepšie dosiahnuté na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku neprekračuje toto nariadenie rámec, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá pre vytvorenie a riadne fungovanie jednotného Jednotného európskeho neba s cieľom zabezpečiť súčasné bezpečnostné normy v letovej prevádzke, prispieť k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy , napríklad obmedziť vplyv klímy, a zlepšiť celkovú výkonnosť systému manažmentu letovej prevádzky (ATM) a leteckých navigačných služieb (ANS) pre všeobecnú letovú prevádzku v Európe s cieľom splniť požiadavky všetkých používateľov vzdušného priestoru. Jednotné európske nebo zahŕňa súvislú celoeurópsku sieť tratí a sieť tratí tretích krajín podliehajúcu osobitným ustanoveniam so susediacimi krajinami , integrovaný prevádzkový vzdušný priestor, systémy riadenia riadenie siete a  riadenie manažmentu letovej prevádzky, ktoré sú založené len na bezpečnosti, efektívnosti a interoperabilite v prospech všetkých používateľov vzdušného priestoru. [PN 24]

2.   Uplatňovanie tohto nariadenia nemá vplyv na suverenitu členských štátov nad ich vzdušným priestorom a na požiadavky členských štátov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnostnej ochrany a záležitostí obrany, ako je stanovené v článku 35. Toto nariadenie sa nevzťahuje na vojenské operácie a výcvik.

3.   Uplatňovaním tohto nariadenia nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (ďalej len „Chicagský dohovor“). V tomto kontexte je cieľom tohto nariadenia pomáhať v oblastiach svojej pôsobnosti členským štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z Chicagského dohovoru tým, že sa vytvorí základ pre spoločný výklad a jednotné vykonávanie jeho ustanovení a zabezpečí sa, aby sa tieto ustanovenia náležite zohľadnili v tomto nariadení a v jeho vykonávacích predpisoch.

4.   Toto nariadenie sa vzťahuje na vzdušný priestor v oblastiach ICAO EUR, a AFI a NAT, v ktorom sú členské štáty zodpovedné za poskytovanie letových prevádzkových služieb v súlade s týmto nariadením. Členské štáty môžu toto nariadenie uplatňovať aj na vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné v iných oblastiach ICAO pod podmienkou, že o tom informujú Komisiu a ostatné členské štáty. [PN 25]

5.   Rozumie sa, že uplatňovaním tohto nariadenia na letisko Gibraltár nie je dotknuté príslušné právne postavenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzhľadom na spor týkajúci sa polemiku týkajúcu suverenity nad územím, na ktorom sa letisko nachádza. [PN 26]

5a.     Uplatňovanie tohto nariadenia na letisko Gibraltár sa pozastavuje, kým sa nezačnú uplatňovať opatrenia uvedené v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva z 2. decembra 1987. Vlády Španielska a Spojeného kráľovstva informujú Radu o dátume, odkedy sa začnú uplatňovať. [PN 27]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„služba riadenia letovej prevádzky (ATC)“ je služba poskytovaná na účely:

a)

zabránenia zrážke

medzi lietadlami a

na prevádzkovej ploche medzi lietadlom a prekážkami; a

b)

urýchlenia a zachovania riadneho toku letovej prevádzky;

2.

„letisková služba riadenia“ je služba ATC pre letiskovú prevádzku;

3.

„letecká informačná služba“ je služba zriadená v určenej oblasti pokrytia, zodpovedná za poskytovanie leteckých informácií a údajov potrebných pre bezpečnosť, pravidelnosť a efektívnosť leteckej navigácie;

4.

„letecké navigačné služby“ sú letové prevádzkové služby, spojovacie, navigačné a prehľadové služby, meteorologické služby pre leteckú navigáciu a letecké informačné služby;

5.

„poskytovatelia leteckých navigačných služieb“ sú akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt poskytujúci letecké navigačné služby pre všeobecnú letovú prevádzku;

6.

„blok vzdušného priestoru“ je vzdušný priestor stanovených rozmerov v priestore a čase, v ktorom sú poskytované letecké navigačné služby;

7.

„riadenie vzdušného priestoru“ je plánovacia služba s primárnym cieľom maximalizácie využitia dostupného vzdušného priestoru dynamickým prideľovaním času a v určitom čase rozdelenie vzdušného priestoru medzi rôzne kategórie používateľov vzdušného priestoru na základe krátkodobých potrieb a strategická funkcia spojená s plánovaním vzdušného priestoru ; [PN 28]

8.

„používatelia vzdušného priestoru“ sú prevádzkovatelia lietadiel prevádzkovaných vo všeobecnej letovej prevádzke;

9.

„manažment toku letovej prevádzky“ je služba zriadená s cieľom prispieť k bezpečnému, usporiadanému a rýchlemu toku letovej prevádzky tým, že sa zabezpečí využitie kapacity ATC na maximálne možnú mieru, a že objem prepravy bude zodpovedať kapacitám vyhláseným príslušnými poskytovateľmi služieb letovej prevádzky;

10.

„manažment letovej prevádzky (ATM)“ je zoskupenie vzdušných a pozemných služeb (letové prevádzkové služby, riadenie vzdušného priestoru a manažment toku letovej prevádzky) požadovaných na zaručenie bezpečného a efektívneho pohybu lietadla počas všetkých fáz prevádzky;

11.

„letové prevádzkové služby“ sú rôzne letové informačné služby, pohotovostné služby, letové poradenské služby a služby ATC (oblastná, približovacia a letisková služba riadenia);

12.

„oblastná služba riadenia“ je služba ATC pre riadené lety v bloku vzdušného priestoru určitej riadenej oblasti ; [PN 29]

13.

„približovacia služba riadenia“ je služba ATC pre riadené lety prilietavajúcich a odlietavajúcich lietadiel;

14.

„základný plán ATM“ je plán schválený rozhodnutím Rady 2009/320/ES (15) v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (16);

15.

„krízová situácia v leteckej doprave“ sú okolnosti, za ktorých je kapacita vzdušného priestoru neobvykle obmedzená v dôsledku významných nepriaznivých poveternostných podmienok alebo nedostupnosti veľkých častí vzdušného priestoru buď z prírodných , zdravotných, bezpečnostných, vojenských alebo politických dôvodov; [PN 30]

16.

„balík služieb“ sú dve alebo viac leteckých navigačných služieb , ktoré poskytuje ten istý subjekt ; [PN 31]

17.

„osvedčenie“ je dokument vydaný Európskou agentúrou pre letectvo (EAA) alebo národným dozorným orgánom leteckým úradom v akejkoľvek forme zodpovedajúcej vnútroštátnemu príslušnému právu, ktorý potvrdzuje, že poskytovateľ leteckej navigačnej služby spĺňa požiadavky na poskytovanie špecifickej služby činnosti ; [PN 32]

18.

„spojovacie služby“ sú letecké pevné a mobilné služby umožňujúce spojenie zem-zem, vzduch-zem, a vzduch-vzduch na účely ATC;

18a.

„európska sieť manažmentu letovej prevádzky“ (EATMN) je celoeurópska sieť systémov a prvkov, ako aj plánov na základné prevádzkové a technologické zmeny opísané v základnom pláne ATM, ktorá umožňuje poskytovať plne interoperabilné letecké navigačné služby v Únii vrátane rozhraní na hraniciach s tretími krajinami s cieľom dosiahnuť výkonnostné ciele stanovené v tomto nariadení; [PN 33]

19.

„komponenty“ sú hmotné objekty ako napr. napríklad hardvér a nehmotné objekty ako napr. napríklad softvér, od ktorých závisí interoperabilita európskej siete manažmentu letovej prevádzky (EATMN); [PN 34]

19a.

„manažér zavedenia“ je skupina prevádzkových zainteresovaných strán vyberaných Komisiou prostredníctvom výzvy na predkladanie návrhov, ktorá je zodpovedná za úroveň manažmentu, pokiaľ ide o riadenie zavádzania základného plánu ATM; [PN 35]

20.

„vyhlásenie“ je na účely ATM/NS akékoľvek písomné vyjadrenie:

o súlade alebo vhodnosti na používanie systémov a komponentov, ktoré vydáva organizácia zapojená do konštrukčného návrhu, výroby a údržby systémov a komponentov ATM/ANS,

o dodržiavaní príslušných požiadaviek služby alebo systému uvádzaných do prevádzky, ktoré vydáva poskytovateľ služby,

o schopnosti a spôsoboch vykonávania úloh spojených s niektorými letovými informačnými službami;

21.

„pružné využívanie vzdušného priestoru“ je koncepcia riadenia vzdušného priestoru uplatňovaná v oblasti Európskej konferencie civilného letectva na základe Príručky riadenia vzdušného priestoru na uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru (Airspace Management Handbook for the application of the Concept of the Flexible Use of Airspace) vydanej Európskou organizáciou pre bezpečnosť leteckej prevádzky (Eurocontrol) (17);

22.

„letová informačná služba“ je služba poskytovaná na odovzdávanie rád a informácií užitočných na bezpečné a efektívne vykonanie letov;

23.

„pohotovostná služba“ je služba slúžiaca na informovanie príslušných organizácií o lietadle, v prípade ktorého treba použiť pátracie a záchranné prostriedky, a podľa potreby aj na zabezpečenie pomoci takýmto organizáciám;

24.

„funkčný blok vzdušného priestoru“ je blok vzdušného priestoru založený na prevádzkových požiadavkách a vytvorený bez ohľadu na štátne hranice, kde je poskytovanie leteckých navigačných služieb a príslušných funkcií určené na základe výkonnosti a optimalizované s cieľom zaviesť v každom funkčnom bloku vzdušného priestoru posilnenú spoluprácu prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, alebo v prípade potreby zriadiť integrovaného poskytovateľa; [PN 36]

25.

„všeobecná letová prevádzka“ sú všetky pohyby civilných lietadiel, ako aj všetky pohyby štátnych lietadiel (vrátane vojenských, colných a policajných lietadiel), keď sa tieto pohyby uskutočňujú v súlade s postupmi Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) zriadenej Chicagským dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944;

25a.

„ľudský faktor“ sú sociálne a kultúrne podmienky a podmienky náboru v sektore ATM; [PN 37]

26.

„interoperabilita“ je súhrn požadovaných funkčných, technických a prevádzkových vlastností systémov a komponentov EATMN a postupov pre ich prevádzkus cieľom umožniť ich bezpečnú, plynulú a efektívnu prevádzku. Interoperabilita sa dosiahne tým, že systémy a komponenty budú spĺňať základné požiadavky;

27.

„meteorologické služby“ sú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu predpovede počasia, hlásenia o počasí a pozorovania, ako aj iné meteorologické informácie a údaje poskytované štátmi na letecké účely;

28.

„navigačné služby“ sú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu informácie o polohe a čase;

29.

„prevádzkové údaje“ sú informácie týkajúce sa všetkých letových fáz, ktoré sú potrebné na prijatie prevádzkových rozhodnutí poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, používateľmi vzdušného priestoru, prevádzkovateľmi letísk a inými zainteresovanými účastníkmi;

30.

„uvedenie do prevádzky“ je prvé prevádzkové použitie po prvej inštalácii alebo modernizácii systému;

31.

„sieť tratí“ je sieť určených tratí na smerovanie toku všeobecnej letovej prevádzky, ktorá je potrebná pre najefektívnejšie poskytovanie služieb ATC; [PN 38]

32.

„prehľadové služby“ sú tie zariadenia a služby, ktoré sa používajú na stanovenie príslušných polôh lietadiel, aby umožnili ich bezpečné rozstupy;

33.

„systém“ je súbor palubných a /alebo  pozemných komponentov, ako aj kozmické zariadenia a/alebo kozmických zariadení , ktoré poskytujú podporu leteckým navigačným službám vo všetkých fázach letu; [PN 39]

34.

„modernizácia“ je každá úprava, ktorá mení prevádzkové charakteristiky systému;

35.

„cezhraničné služby“ znamenajú každú situáciu, keď letecké navigačné služby v jednom členskom štáte poskytuje poskytovateľ služieb, ktorému bolo udelené osvedčenie v inom členskom štáte;

36.

„národný dozorný orgán letecký úrad “ znamená vnútroštátny subjekt alebo subjekty, ktoré ktorý uznala Agentúra Európskej únie pre letectvo (EAA) a členský štát poveril úlohami dozoru v súlade s týmto nariadením, a národné príslušné orgány poverené úlohami uvedenými v článku 8b nariadenia tomto nariadení a nariadení (ES) č. 216/2008; [PN 40]

37.

„podporné služby“ sú letecké spojovacie, navigačné služby iné ako letové prevádzkové a prehľadové (CNS), meteorologické (MET) a letecké informačné (AIS) služby, ako aj ďalšie služby a činnosti spojené s poskytovaním leteckých navigačných služieb leteckými navigačnými službami a slúžiace na ich podporu poskytovanie ; [PN 41]

38.

„miestne výkonnostné ciele“ sú ciele výkonnosti stanovené členskými štátmi na miestnej úrovni, teda na úrovni funkčného bloku vzdušného priestoru, vnútroštátnej úrovni, na úrovni zóny spoplatňovania alebo na úrovni letiska.

38a.

„odvetvové partnerstvo“ je režim spolupráce na základe zmluvy vypracovanej na účel zlepšenia manažmentu letovej prevádzky medzi rôznymi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb vrátane manažéra siete, používateľov vzdušného priestoru, letísk alebo iných porovnateľných hospodárskych subjektov; [PN 42]

38b.

„integrovaný operačný vzdušný priestor“ je riadený vzdušný priestor s definovanými rozmermi zahŕňajúci európsky vzdušný priestor a na základe príslušných dohôd aj vzdušný priestor susediacich tretích krajín, v rámci ktorého sa využíva štruktúra dynamického prideľovania a prideľovania času, riadiace zdroje na zvýšenie výkonnosti, plne interoperabilné letecké navigačné služby a kombinované riešenia s cieľom zabezpečiť optimálne, predvídateľné a bezpečné využívanie vzdušného priestoru na dokončenie Jednotného európskeho neba; [PN 43]

38c.

„miestne plány výkonnosti“ sú plány, ktoré vypracoval jeden alebo viacero národných leteckých úradov na miestnej úrovni, konkrétne vo funkčnom bloku vzdušného priestoru, ako aj na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni; [PN 44]

38d.

„oprávnený subjekt“ je orgán, ktorému môže agentúra alebo národný letecký úrad udeliť osobitné osvedčenie alebo mu môžu uložiť úlohy dohľadu pod ich kontrolou a na ich zodpovednosť; [PN 45]

KAPITOLA II

NÁRODNÉ ORGÁNY

Článok 3

Národné dozorné orgány letecké úrady [PN 46]

1.   Členské štáty spoločne alebo jednotlivo buď vymenujú, alebo ustanovia orgán alebo orgány za svoj národný dozorný orgán letecký úrad , ktorý prevezme úlohy pridelené takémuto orgánu podľa tohto nariadenia a podľa nariadenia (ES) č. 216/2008 . [PN 47]

2.   Národné dozorné orgány letecké úrady sú právne oddelené a nezávislé, najmä v zmysle organizácie, hierarchie a rozhodovania, vrátane samostatného ročného prideľovania rozpočtových prostriedkov, od akýchkoľvek poskytovateľov leteckých navigačných služieb alebo akéhokoľvek súkromného alebo verejného subjektu, ktorý má akejkoľvek spoločnosti, organizácie, verejného alebo súkromného subjektu, či zamestnancov patriacich do rozsahu pôsobnosti orgánu, ako sa ustanovuje v tomto nariadení a v článku 1 nariadenia (ES) č. 216/2008, alebo ktoré majú podiel na činnostiach takýchto poskytovateľov subjektov . [PN 48]

3.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, národné dozorné orgány letecké úrady môžu byť z organizačného hľadiska spojené s inými regulačnými orgánmi a/alebo bezpečnostnými orgánmi. [PN 49]

4.   Národné dozorné orgány, ktoré letecké úrady zabezpečia súlad s ustanoveniami uvedenými v tomto článku v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia nie sú právne oddelené od akýchkoľvek poskytovateľov leteckých navigačných služieb alebo akéhokoľvek súkromného alebo verejného subjektu, ktorý má podiel na činnostiach takýchto poskytovateľov, ako sa stanovuje v odseku 2, musia splniť túto požiadavky alebo najneskôr do 1. januára 2020 2017 . [PN 50]

5.   Národné dozorné orgány letecké úrady vykonávajú svoje právomoci nestranne, nezávisle a transparentne Predovšetkým ich organizácia, personálne vybavenie, riadenie a financovanie im musia umožňovať vykonávanie právomocí týmto spôsobom. [PN 51]

6.   Zamestnanci národných dozorných orgánov leteckých úradov : [PN 52]

a)

musia byť prijímaní podľa jasných a transparentných pravidiel a kritérií , ktoré zaručujú ich nezávislosť, a ak ide o osoby zodpovedné za strategické rozhodnutia, byť menovaní vládnym kabinetom alebo radou ministrov alebo iným verejným orgánom, ktorý priamo nekontroluje poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ani ich nevyužíva vo svoj prospech; [PN 53]

b)

musia byť vyberaní transparentným postupom na základe ich konkrétnych kvalifikácií vrátane primeranej spôsobilosti primeraných spôsobilostí a príslušných skúseností okrem iného v oblasti auditu, leteckých navigačných služieb a systémov; [PN 54]

ba)

nie sú vyslaní poskytovateľmi leteckých navigačných služieb ani spoločnosťami, ktoré kontrolujú poskytovatelia leteckých navigačných služieb; [PN 55]

c)

musia konať nezávisle, a to najmä od akýchkoľvek záujmov týkajúcich sa poskytovateľov leteckých navigačných služieb a nesmú žiadať ani prijímať pokyny od vládnych alebo iných verejných či súkromných orgánov pri vykonávaní funkcií národného dozorného orgánu leteckého úradu bez toho, aby tým bola dotknutá úzka spolupráca s ostatnými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi ; [PN 56]

d)

v prípade, že ide o osoby zodpovedné za strategické rozhodnutia, musia každý rok podávať vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch s uvedením všetkých priamych alebo nepriamych záujmov, ktoré sa môžu považovať za záujmy ovplyvňujúce ich nezávislosť a ktoré môžu ovplyvniť vykonávanie ich funkcií a

e)

v prípade, že ide o osoby , ktoré sú viac ako šesť mesiacov zodpovedné za strategické rozhodnutia, audity alebo iné funkcie priamo spojené s dohľadom nad poskytovateľmi leteckých navigačných služieb alebo s ich výkonnostnými cieľmi, nesmú po pôsobení v národnom dozornom orgáne leteckom úrade mať u poskytovateľa leteckých navigačných služieb žiadnu profesijnú pozíciu ani zodpovednosť, a to najmenej počas jedného roka. na obdobie: [PN 57]

i)

najmenej 12 mesiacov pre zamestnancov na riadiacich pozíciách; [PN 58]

ii)

najmenej šesť mesiacov pre zamestnancov nepracujúcich na riadiacich pozíciách; [PN 59]

ea)

vrcholový manažment úradu sa vymenúva na určitý čas od troch do siedmich rokov s možnosťou obnovenia mandátu jedenkrát a môže byť zbavený funkcie počas svojho funkčného obdobia len v prípade, že už nespĺňa podmienky stanovené v tomto článku alebo sa podľa vnútroštátnych právnych predpisov dopustil priestupku. [PN 60]

7.   Členské štáty zabezpečia, aby národné dozorné orgány letecké úrady mali potrebné zdroje a schopnosti na efektívne a včasné plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia. Národné dozorné orgány letecké úrady majú úplnú právomoc nad prijímaním a riadením zamestnancov na základe vlastných rozpočtových prostriedkov vychádzajúcich okrem iného z traťových odplát stanovených v pomere k úlohám, ktoré má plniť orgán v súlade s článkom 4. [PN 61]

8.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy národných dozorných orgánov leteckých úradov , ako aj zmeny týchto údajov a opatrenia prijaté na zabezpečenie zhody s týmto článkom. [PN 62]

9.   Komisia stanoví podrobné pravidlá upravujúce spôsoby prijímania a postupov výberu zamestnancov na účely uplatňovania článku 6 ods. a) a b). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. a špecifikujú: [PN 63]

a)

úroveň oddelenia, ktoré požaduje menovací orgán, od akejkoľvek spoločnosti, organizácie, verejného alebo súkromného subjektu alebo pracovníkov spadajúcich do oblasti pôsobnosti orgánu podľa článku 1 nariadenia (ES) č. 216/2008 alebo so záujmom o činnosti takýchto subjektov s cieľom zachovať rovnováhu medzi predchádzaním konfliktom záujmov a efektívnosťou správy; [PN 64]

b)

príslušnú technickú kvalifikáciu požadovanú od pracovníkov vykonávajúcich audit. [PN 65]

Článok 4

Úlohy národných dozorných orgánov leteckých úradov [PN 66]

1.   Národné dozorné orgány uvedené v článku 3 letecké úrady sú poverené najmä týmito úlohami: [PN 67]

a)

zabezpečenie dozoru nad uplatňovaním tohto nariadenia a nariadenia (ES) č. 216/2008 , najmä z hľadiska bezpečnej a efektívnej prevádzky poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ktorí poskytujú služby vzťahujúce sa na vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný členský štát, ktorý menoval alebo ustanovil príslušný orgán; [PN 68]

b)

udeľovanie osvedčení poskytovateľom leteckých navigačných služieb v súlade s článkom 8b vykonávanie alebo delegovanie, či už v plnej miere alebo čiastočne, úloh uvedených v článkoch 8b, 8c a 10 nariadenia (ES) č. 216/2008 a dohľad nad a vykonávanie úlohy zabezpečovania dohľadu nad uplatňovaním podmienok, za ktorých boli udelené tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o bezpečnú a efektívnu prevádzku leteckých navigačných služieb poskytovateľmi, ktoré sa týkajú vzdušného priestoru, za ktorý zodpovedajú členské štáty ; [PN 69]

c)

vydávanie preukazov spôsobilosti, kvalifikačných kategórií, doložiek a osvedčení riadiacim letovej prevádzky v súlade s článkom 8c nariadenia (ES) č. 216/2008 a dohľad nad uplatňovaním podmienok, za ktorých boli vydané; [PN 70]

d)

vypracovanie plánov výkonnosti a monitorovanie ich plnenia v súlade s článkom 11;

e)

monitorovanie vykonávania systému spoplatňovania v súlade s článkami 12 a 13 vrátane ustanovení o krížových dotáciách, na ktoré sa odkazuje v článku 13 ods. 7 ; [PN 71]

f)

schvaľovanie podmienok prístupu k prevádzkovým údajom v súlade s článkom 22; a

g)

vykonávanie dozoru nad vyhláseniami a uvádzaním systémov do prevádzky.

ga)

každoročné podávanie správ o činnosti a plnení úloh príslušným orgánom členských štátov, agentúre EAA a Komisii; v správach sa uvedú prijaté opatrenia a dosiahnuté výsledky pre každú úlohu uvedenú v tomto článku; [PN 72]

2.   Každý národný dozorný orgán letecký úrad organizuje náležité kontroly a preskúmavanie s cieľom overiť súlad s požiadavkami tohto nariadenia. Príslušný poskytovateľ leteckých navigačných služieb uľahčí túto prácu a príslušný členský štát ponúkne všetku potrebnú pomoc na zabezpečenie účinnosti monitorovania dodržiavania . [PN 73]

Článok 5

Spolupráca medzi národnými dozornými orgánmi leteckými úradmi [PN 74]

1.   Národné dozorné orgány letecké úrady si vymieňajú informácie o svojej činnosti, zásadách rozhodovania, praktikách a postupoch, ako aj o implementácii vykonávaní právnych predpisov Únie. Spolupracujú na účely koordinácie prijímania rozhodnutí v rámci celej Únie. Národné dozorné orgány letecké úrady sa zúčastňujú spolupráce v rámci siete, ktorej zasadnutia sa konajú v pravidelných intervaloch. Komisia a Agentúra Európskej únie pre letectvo (ďalej len „EAA“) sú členmi tejto siete a koordinujú a podporujú prácu siete, a v prípade potreby jej poskytujú odporúčania intervaloch aspoň raz ročne . Komisia a EAA uľahčujú aktívnu spoluprácu národných dozorných orgánov leteckých úradov a výmenu a využívanie zamestnancov medzi národnými dozornými orgánmi na základe zoskupenia expertov, ktoré zriadi EAA v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 216/2008 leteckými úradmi .

Sieť môže okrem iného:

a)

vypracúvať a šíriť efektívnejšie metodiky a usmernenia na vykonávanie úloh úradu uvedených v článku 4;

b)

poskytovať pomoc jednotlivým národným leteckým úradom v prípade regulačných otázok;

c)

predkladať Komisii a agentúre EAA stanoviská k tvorbe pravidiel a udeľovaniu osvedčení;

d)

poskytovať stanoviská, usmernenia a odporúčania určené na uľahčenie poskytovania cezhraničných služieb;

e)

vypracúvať spoločné riešenia, ktoré by sa mali realizovať v dvoch alebo viacerých štátoch, čím by sa dosiahli ciele základného plánu ATM alebo Chicagského dohovoru. [PN 75]

Za dodržiavania predpisov o ochrane údajov uvedených v článku 22 tohto nariadenia a v nariadení (ES) č. 45/2001 Komisia podporuje poskytuje platformu na výmenu informácií uvedených v prvom a druhom pododseku tohto odseku medzi členmi siete, pokiaľ možno elektronickými prostriedkami, pri zachovávaní dôvernosti obchodného tajomstva poskytovateľov leteckých navigačných služieb spoločností, organizácií alebo zainteresovaných subjektov . [PN 76]

2.   Na účely vzájomnej pomoci národné dozorné orgány letecké úrady úzko spolupracujú na úlohách monitorovania a pri vykonávaní vyšetrovania a preskúmavania, a to aj prostredníctvom pracovných dojednaní. [PN 77]

3.   V prípade funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré presahujú vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný viac ako jeden členský štát, príslušné členské štáty uzavrú dohodu o dozore uvedenom v tomto článku 4 vzhľadom na poskytovateľov leteckých navigačných služieb poskytujúcich služby v týchto blokoch. Príslušné národné dozorné orgány letecké úrady vypracujú plán s konkrétnymi spôsobmi spolupráce s cieľom uviesť danú dohodu do účinnosti. [PN 78]

4.   Národné dozorné orgány letecké úrady úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť primeraný dozor nad poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia jedného členského štátu a ktorí poskytujú aj služby týkajúce sa vzdušného priestoru, za ktorý je zodpovedný iný členský štát. Táto spolupráca zahŕňa dojednania o postupe v prípadoch neplnenia tohto nariadenia a platných spoločných požiadaviek prijatých v súlade s článkom 8b ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008. [PN 79]

5.   V prípade poskytovania leteckých navigačných služieb vo vzdušnom priestore, za ktorý je zodpovedný iný členský štát, zahŕňajú dojednania uvedené v odsekoch 2 , 3 a 4 dohodu o vzájomnom uznávaní dozorných úloh stanovených v článku 4 ods. 1 a 2 a výsledkov týchto úloh. Takéto vzájomné uznávanie sa uplatňuje aj pri pravidlách vzájomného uznávania vytvorených pre postup osvedčovania poskytovateľov služieb národnými dozornými orgánmi. [PN 80]

6.   Ak to umožňuje vnútroštátne právo a so zreteľom na regionálnu spoluprácu, môžu národné dozorné orgány letecké úrady uzatvárať aj dohody o rozdelení zodpovednosti pri dozorných úlohách. [PN 81]

Článok 6

Oprávnené subjekty

1.    Agentúra EEA a národné dozorné orgány letecké úrady môžu rozhodnúť o tom, že poveria oprávnené subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe I, úplným alebo čiastočným vykonaním kontrol a preskúmavania uvedených v článku 4 ods. 2 a ďalších úloh ustanovených týmto nariadením . [PN 82]

2.   Takéto poverenie udelené národným dozorným orgánom je platné v rámci Únie na obdobie troch rokov, ktoré sa môže opätovne predĺžiť. Agentúra EEA a národné dozorné orgány letecké úrady môžu dať oprávneným subjektom so sídlom v Únii pokyn na vykonanie týchto kontrol a preskúmavania. [PN 83]

3.   Členské štáty EAA a národné letecké úrady oznámia Komisii, EAA a ostatným členským štátom, a v náležitých prípadoch EAA, oprávnené subjekty, ktoré poverili úlohami v súlade s odsekom 1 vrátane oblasti zodpovednosti každého subjektu a jeho identifikačného čísla, ako aj všetky zmeny v tejto súvislosti. Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam oprávnených subjektov, ich identifikačné čísla a oblasti zodpovednosti a tento zoznam aktualizuje. [PN 84]

4.   Členské štáty EAA a národné letecké úrady zrušia poverenie oprávneného subjektu, ktorý už viac nespĺňa požiadavky stanovené v prílohe I. Bezodkladne o tom informujú Komisiu, EAA a ostatné členské štáty. [PN 85]

5.   Orgány menované pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia za notifikované orgány v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 552/2004 sa považujú za oprávnené subjekty na účely tohto článku.

Článok 7

Konzultácia so zainteresovanými stranami

1.   Národné dozorné orgány letecké úrady zriadia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi konzultačný mechanizmus na vhodné zapojenie zainteresovaných strán vrátane zastupiteľských orgánov odborného personálu na vykonávanie svojich úloh do implementácie jednotného realizácie Jednotného európskeho neba. [PN 86]

2.   K zainteresovaným stranám môžu patriť:

poskytovatelia leteckých navigačných služieb,

prevádzkovatelia letísk,

príslušní používatelia vzdušného priestoru alebo príslušné skupiny zastupujúce používateľov vzdušného priestoru,

vojenské orgány,

výrobný priemysel,

zastupiteľské orgány odborného personálu.

KAPITOLA III

POSKYTOVANIE SLUŽIEB

Článok 8

Osvedčovanie poskytovateľov leteckých navigačných služieb

1.   Poskytovanie všetkých leteckých navigačných služieb v Únii podlieha osvedčovaniu národnými dozornými orgánmi leteckými úradmi alebo EAA v súlade s článkom 8b nariadenia (ES) č. 216/2008 alebo predloženiu vyhlásenia týmto orgánom. [PN 87]

2.   Procesom osvedčovania sa musí takisto zabezpečiť, aby žiadatelia preukázali dostatočnú finančnú stabilitu, krytie zodpovednosti a poistné krytie v prípade, že za to neručí príslušný členský štát.

3.   Osvedčenia zabezpečujú nediskriminačný prístup používateľov vzdušného priestoru k službám, s osobitným zreteľom na bezpečnosť. Osvedčenia musia podliehať podmienkam stanoveným v prílohe II.

4.   Vydanie osvedčení otvára poskytovateľom leteckých navigačných služieb možnosť ponúkať svoje služby členským štátom ktorémukoľvek členskému štátu , iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb, používateľom vzdušného priestoru a letiskám v Únii. Pokiaľ ide o podporné služby, podmienkou tejto možnosti je súlad s článkom 10 ods. 2 a v susediacich tretích krajinách, a v prípade potreby v rámci funkčných blokov vzdušného priestoru na základe vzájomnej dohody uzatvorenej medzi príslušnými stranami . [PN 88]

Článok 9

Poverenie poskytovateľov letových prevádzkových služieb

1.   Členské štáty zabezpečia poskytovanie letových prevádzkových služieb výlučne v rámci špecifických blokov vzdušného priestoru vzťahujúcich sa na vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné. Na tento účel členské štáty poveria poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý je držiteľom platného osvedčenia alebo vyhlásenia v Únii.

2.   Na účely poskytovania cezhraničných služieb členské štáty zabezpečia, aby plneniu tohto článku a článku 18 ods. 3 nebránili ich vnútroštátne právne systémy, ktoré vyžadujú, aby poskytovatelia letových prevádzkových služieb poskytujúci služby vo vzdušnom priestore, za ktoré je zodpovedný daný členský štát, spĺňali jednu z týchto podmienok:

a)

byť vo vlastníctve priamo alebo formou väčšinového podielu členského štátu alebo jeho štátnych príslušníkov;

b)

mať hlavné miesto prevádzky alebo registrované sídlo na území daného členského štátu;

c)

využívať výlučne zariadenia v danom členskom štáte.

3.   Členské štáty stanovia práva a povinnosti, ktoré musia poverení poskytovatelia letových prevádzkových služieb spĺňať. Povinnosti môžu zahŕňať podmienky včasného dodávania príslušných informácií umožňujúcich identifikáciu všetkých pohybov lietadiel vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

4.   Členské štáty majú možnosť vybrať si podľa uváženia poskytovateľa letových prevádzkových služieb za podmienky, že získal osvedčenie alebo podal vyhlásenie v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008.

5.   Vo vzťahu k funkčným blokom vzdušného priestoru stanoveným v súlade s článkom 16, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné viaceré členské štáty, príslušné členské štáty spoločne poveria v súlade s odsekom 1 tohto článku jedného alebo niekoľkých poskytovateľov letových prevádzkových služieb najmenej jeden mesiac pred implementáciou zriadením bloku vzdušného priestoru. [PN 89]

6.   Členské štáty okamžite informujú Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek rozhodnutí prijatom v rámci tohto článku, ktoré sa týka poverenia poskytovateľov letových prevádzkových služieb v špecifických blokoch vzdušného priestoru vo vzťahu k vzdušnému priestoru, za ktorý sú zodpovedné.

Článok 10

Poskytovanie podporných služieb

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby sa v súlade s týmto článkom poskytovatelia neexistovali pre poskytovateľov podporných služieb mohli žiadne zákonné prekážky, ktoré by bránili ich schopnosti zúčastňovať sa na hospodárskej súťaži v rámci Únie na základe rovnocenných, nediskriminačných a transparentných podmienok na účely poskytovania týchto služieb.

Požiadavky stanovené v tomto článku musia byť splnené najneskôr 1. januára 2020.

2.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že poskytovanie letových prevádzkových služieb bude oddelené od poskytovania poskytovatelia leteckých navigačných služieb budú pri vypracovávaní svojich obchodných plánov vyzývať na predkladanie ponúk od rôznych poskytovateľov podporných služieb. Súčasťou tohto oddelenia je požiadavka, aby letové prevádzkové služby a podporné služby poskytovali rôzne podniky s cieľom vybrať z finančného aj kvalitatívneho hľadiska toho najvýhodnejšieho . Orgán na preskúmanie výkonnosti ustanovený v článku 11 ods. 2 monitoruje pri vyhodnocovaní plánov výkonnosti súlad s ustanoveniami tohto odseku .

3.   Subjekt, ktorý obstaráva tieto služby, zohľadňuje Pri výbere externého poskytovateľa podporných služieb najmä nákladovú efektívnosť, celkovú kvalitu a bezpečnosť služieb sa dodržiavajú ustanovenia smernice 2004/18/ES . Záväznými výberovými kritériami pre subjekt, ktorý obstaráva tieto služby, je najmä nákladová a energetická efektívnosť, celková kvalita, interoperabilita a bezpečnosť služieb, ako aj transparentnosť procesu obstarávania .

4.   Poskytovateľ podporných služieb môže byť vybraný na poskytovanie služieb vo vzdušnom priestore členského štátu , iba ak:

a)

je držiteľom osvedčenia v súlade s článkom 8b) nariadenia (ES) č. 216/2008;

b)

sa jeho hlavné miesto podnikania nachádza na území členského štátu;

c)

členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % poskytovateľa služieb a vykonávajú nad ním účinnú kontrolu, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov, pokiaľ nie je stanovené inak v dohode s treťou krajinou, ktorej je Únia zmluvnou stranou; a

d)

poskytovateľ služieb spĺňa vnútroštátne požiadavky na bezpečnostnú ochranu a obranu.

5.   Podporné služby týkajúce sa prevádzky EATMN môže poskytovať manažér siete centralizovaným spôsobom, a to doplnením služieb uvedených v článku 17 ods. 2 v súlade s článkom 17 ods. 3 o tieto služby. Poskytovateľ leteckých navigačných služieb alebo ich zoskupenie môžu tieto služby poskytovať aj na výlučnom základe, najmä služby týkajúce sa poskytovania infraštruktúry ATM. Komisia určí spôsoby výberu poskytovateľov alebo ich zoskupení na základe odbornej spôsobilosti a schopnosti poskytovať služby nestranným a nákladovo efektívnym spôsobom a vypracuje celkové posúdenie odhadovaných nákladov a prínosov poskytovania podporných služieb centralizovaným spôsobom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. Komisia určí poskytovateľov alebo ich zoskupenia v súlade s týmito vykonávacími aktmi.

5a.     Komisia stanoví podrobné pravidlá určujúce spôsoby výberu služieb, na ktoré sa vzťahuje tento článok. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

5b.     Komisia vypracuje komplexnú štúdiu o prevádzkových, hospodárskych, bezpečnostných a sociálnych vplyvoch zavedenia trhových zásad do poskytovania podporných služieb a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade do 1. januára 2016. V štúdii sa zohľadní vykonávanie základného plánu ATM a vplyv technológií SESAR na odvetvie podporných služieb. [PN 90]

Článok 11

Systém výkonnosti

1.   Na zlepšenie výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových služieb v rámci jednotného európskeho neba sa stanoví systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových služieb. Systém zahŕňa:

a)

ciele pre celú Úniu a súvisiace miestne ciele v kľúčových oblastiach výkonnosti vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti v súlade s cieľmi základného plánu ATM na vysokej úrovni pevne stanovenými na celé referenčné obdobie ; [PN 91]

b)

národné plány alebo miestne plány funkčných blokov vzdušného priestoru výkonnosti vrátane výkonnostných cieľov, ktorými sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu a súvisiacimi miestnymi cieľmi; a [PN 92]

c)

pravidelné preskúmanie, monitorovanie a porovnávanie výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových služieb.

2.   Komisia určí nezávislý, nestranný a kompetentný orgán, aby konal ako „orgán na preskúmanie výkonnosti“. Orgán na preskúmanie výkonnosti sa zriadi ako európsky hospodársky regulačný orgán pod dohľadom Komisie s účinnosťou od 1. júla 2015. Úlohou orgánu na preskúmanie výkonnosti je pomáhať Komisii v koordinácii s národnými dozornými orgánmi leteckými úradmi a na požiadanie aj národným dozorným orgánom leteckým úradom pri vykonávaní systému výkonnosti uvedeného v odseku 1 a monitorovať ich . Orgán na preskúmanie výkonnosti je funkčne i právne oddelený od akéhokoľvek poskytovateľa služieb, či už na vnútroštátnej alebo celoeurópskej úrovni. Orgánu na preskúmanie výkonnosti môže technickú pomoc poskytovať EAA a , manažér siete, Eurocontrol alebo iný spôsobilý subjekt. [PN 93]

3.   Národné plány alebo Miestne plány funkčných blokov vzdušného priestoru výkonnosti uvedené v odseku 1 písm. b) vypracujú národné dozorné orgány letecké úrady a prijme ich členský štát(členské štáty). Súčasťou týchto plánov sú záväzné miestne ciele a vhodný systém stimulov, tak ako ho prijme členský štát(členské štáty). Plány sa vypracujú na základe konzultácií s  Komisiou, orgánom na preskúmanie výkonnosti, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, zástupcami používateľov vzdušného priestoru a v prípade potreby prevádzkovateľmi letísk a koordinátormi letísk. [PN 94]

4.   Súlad národných plánov alebo miestnych plánov pre funkčné bloky vzdušného priestoru výkonnosti a miestnych výkonnostných cieľov s cieľmi výkonnosti platnými pre celú Úniu posúdi Komisia v spolupráci s orgánom na preskúmanie výkonnosti. [PN 95]

V prípade, že Komisia zistí stanoví , že národné plány alebo miestne plány pre funkčné bloky vzdušného priestoru výkonnosti alebo miestne výkonnostné ciele nie sú v súlade s cieľmi pre celú Úniu, môže od príslušného členského štátu požadovať, aby prijal potrebné nápravné opatrenia. Tieto vykonávacie akty prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2. [PN 96]

5.   Referenčné obdobie pre systém výkonnosti uvedený v odseku 1 trvá minimálne tri a maximálne päť rokov. V prípade, že sa tieto miestne ciele nepodarí splniť, príslušné členské štáty vymedzia a uplatnia počas tohto obdobia opatrenia určené na nápravu situácie. Ak Komisia zistí, že tieto opatrenia nepostačujú na nápravu situácie, môže rozhodnúť, aby príslušné členské štáty prijali potrebné nápravné opatrenia alebo sankcie. Tieto vykonávacie akty prijíma v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

6.   Komisia a agentúra EEA spolu s orgánom na preskúmanie výkonnosti pravidelne hodnotí hodnotia plnenie výkonnostných cieľov pre celú Úniu a súvisiacich miestnych cieľov. [PN 97]

7.   Systém výkonnosti uvedený v odseku 1 je založený na:

a)

zbere, validácii, preskúmanií, hodnotení a rozširovaní príslušných údajov týkajúcich sa výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových služieb od všetkých príslušných strán vrátane poskytovateľov leteckých navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovateľov letísk, agentúry EEA, národných dozorných orgánov leteckých úradov , členských štátov a Eurocontrolu; [PN 98]

b)

výbere príslušných kľúčových oblastí výkonnosti na základe dokumentu ICAO č. 9854 Prevádzková koncepcia celosvetového riadenia letovej prevádzky (Global Air Traffic Management Operational Concept), ktoré sú v súlade s kľúčovými oblasťami stanovenými vo výkonnostnom rámci základného plánu ATM vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti , nákladovej účinnosti a ľudského faktora , ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali osobitné potreby jednotného Jednotného európskeho neba a príslušné ciele pre tieto oblasti, ako aj vymedzenie ohraničeného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti na meranie výkonnosti; osobitná pozornosť sa venuje ukazovateľom výkonnosti v oblasti bezpečnosti; [PN 99]

c)

stanovení a revízii výkonnostných cieľov na úrovni celej Únie a súvisiacich miestnych cieľov, ktoré sa vymedzia po zohľadnení informácií zistených na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru; výkonnostné ciele platné pre celú Úniu sa stanovia s cieľom zabezpečiť, aby si každý funkčný blok vzdušného priestoru zachoval dostatočnú flexibilitu na dosiahnutie najlepších výsledkov; [PN 100]

d)

kritériách na vytvorenie národných miestnych plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru zo strany národných dozorných orgánov leteckých úradov , ktoré obsahujú miestne výkonnostné ciele a systém stimulov. Plány výkonnosti: [PN 101]

i)

vychádzajú z obchodných plánov poskytovateľov leteckých navigačných služieb , ktorí by na druhej strane mali zohľadniť vykonávanie základného plánu ATM ; [PN 102]

ii)

sa zaoberajú všetkými nákladovými položkami na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

iii)

zahŕňajú záväzné miestne výkonnostné ciele, ktoré sú v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu

e)

hodnotení miestnych výkonnostných cieľov na základe národných plánov alebo miestnych plánov funkčných blokov vzdušného priestoru výkonnosti ; [PN 103]

f)

monitorovaní národných plánov výkonnosti alebo miestnych plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane príslušných mechanizmov varovania; [PN 104]

g)

kritériách na uloženie sankcií a kompenzačných mechanizmov za nesúlad s výkonnostnými cieľmi pre celú Úniu a súvisiacimi miestnymi cieľmi výkonnosti počas referenčného obdobia a na podporu mechanizmov varovania; [PN 105]

h)

všeobecných zásadách na vytváranie systému stimulov členskými štátmi;

i)

zásadách uplatňovania prechodného mechanizmu potrebného na prispôsobenie sa fungovaniu systému výkonnosti, ktorý neprekročí 12 mesiacov od prijatia delegovaných aktov uvedených v tomto odseku;

j)

príslušných referenčných obdobiach a intervaloch posudzovania plnenia výkonnostných cieľov a stanovovania nových cieľov;

k)

potrebných súvisiacich harmonogramoch;

Komisia má právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 26 je splnomocnená v súlade s článkom 26 prijímať delegované akty  na účely prijatia výkonnostných cieľov platných pre celú Úniu a  stanovenia podrobných pravidiel riadneho fungovania systému výkonnosti v súlade s bodmi uvedenými v tomto odseku. [PN 106]

8.   Pri zriaďovaní systémov výkonnosti sa zohľadňuje rôznorodý charakter traťových, terminálových a sieťových služieb, a preto by sa s nimi malo zaobchádzať zodpovedajúcim spôsobom, v prípade potreby aj na účely hodnotenia výkonnosti.

8a.     Komisia vypracuje štúdiu vplyvu, ktorý môže mať správanie aktérov, ktorí nie sú poskytovateľmi leteckých navigačných služieb v rámci systému ATM, napríklad prevádzkovateľov letísk, koordinátorov letísk a prevádzkovateľov leteckej dopravy, na účinné fungovanie európskej siete ATM.

Táto štúdia zahŕňa, ale výlučne sa neobmedzuje na:

a)

určenie aktérov, ktorí nie sú poskytovateľmi leteckých navigačných služieb v rámci systému ATM a dokážu ovplyvniť výkonnosť siete;

b)

účinok správania takýchto aktérov na výkonnosť leteckých navigačných služieb vo vzťahu ku kľúčovým oblastiam výkonnosti vrátane bezpečnosti, životného prostredia a kapacity;

c)

uskutočniteľnosť vyvíjajúcich sa ukazovateľov výkonnosti a kľúčových ukazovateľov výkonnosti v prípade týchto aktérov;

d)

akékoľvek prínosy pre európsku sieť ATM, ktoré by mohli narastať s vykonávaním dodatočných ukazovateľov výkonnosti a kľúčových ukazovateľov výkonnosti; a akékoľvek prekážky brániace dosiahnutiu optimálnej výkonnosti.

Na tejto štúdii by sa malo začať pracovať najneskôr 12 mesiacov po uverejnení tohto nariadenia a mala by sa dokončiť najneskôr 12 mesiacov po začatí práce; jej výsledky následne posúdia Komisia a členské štáty s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti systému výkonnosti tak, aby zahŕňal všetky dodatočné ukazovatele výkonnosti a kľúčové ukazovatele výkonnosti pre budúce referenčné obdobia, a to v súlade s ustanoveniami tohto článku. [PN 107]

Článok 12

Všeobecné ustanovenia o systéme spoplatňovania

V súlade s požiadavkami článkov 13 a 14 pravidlá spoplatnenia leteckých navigačných služieb prispejú k dosiahnutiu väčšej transparentnosti z hľadiska stanovenia, ukladania a vynucovania odplát pre používateľov vzdušného priestoru a prispejú k nákladovej efektívnosti poskytovania leteckých navigačných služieb a k efektívnosti letov pri udržiavaní optimálnej úrovne bezpečnosti. Tento systém musí byť zároveň v súlade s článkom 15 Chicagského dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 a systémom traťových odplát, ktorý používa Eurocontrol.

Článok 13

Zásady systému spoplatňovania

1.   Systém spoplatňovania je založený na účtovných nákladoch na letecké navigačné služby vynaložených poskytovateľmi služieb v prospech používateľov vzdušného priestoru. Systém rozdelí tieto náklady medzi rôzne kategórie používateľov.

2.   Pri stanovení nákladovej základne odplát sa uplatňujú zásady stanovené v odsekoch 3 až 8.

3.   Náklady, ktoré majú byť rozdelené medzi používateľov vzdušného priestoru, sú stanovené ako náklady za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane príslušných súm úrokov z kapitálových investícií a odpisov majetku, ako aj náklady na údržbu, prevádzku, riadenie a správu vrátane nákladov, ktoré EAA vynaložila na príslušné úlohy súvisiace s jej právomocami. Stanovené náklady sú náklady stanovené členským štátom na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru buď na začiatku referenčného obdobia na každý kalendárny rok referenčného obdobia podľa článku 11 ods. 5, alebo počas referenčného obdobia po príslušných úpravách, pri ktorých sa uplatňujú mechanizmy varovania stanovené v článku 11.

4.   Náklady, ktoré sa majú v tejto súvislosti zohľadniť, zahŕňajú náklady stanovené na zariadenia a služby poskytované a vykonávané podľa Regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región. Zahŕňajú aj náklady vynaložené národnými dozornými orgánmi leteckými úradmi a/alebo oprávnenými subjektmi, ako aj iné náklady vynaložené príslušným členským štátom a poskytovateľom služieb vo vzťahu k poskytovaniu leteckých navigačných služieb. Nezahŕňajú náklady na sankcie uložené členskými štátmi uvedenými v článku 33, ani náklady na nápravné opatrenia alebo sankcie uvedené v článku 11 ods. 5. [PN 108]

5.   S ohľadom na funkčné bloky vzdušného priestoru a v rámci plnenia svojich príslušných rámcových dohôd vyvinú členské štáty primerané úsilie s cieľom dohodnúť sa na spoločných zásadách politiky spoplatňovania , s cieľom zaviesť jeden poplatok v súlade so svojimi príslušnými plánmi výkonnosti . [PN 109]

6.   Náklady na rôzne letecké navigačné služby sa vykazujú oddelene podľa článku 21 ods. 3.

7.   Medzi traťovými a terminálovými službami nie sú povolené krížové dotácie. Náklady týkajúce sa terminálových, ako aj traťových služieb sa pomerným spôsobom rozdelia medzi traťové a terminálové služby na základe transparentnej metodiky. Krížové dotácie sú povolené medzi rôznymi letovými prevádzkovými službami v ktorejkoľvek z týchto dvoch kategórií, len ak existujú objektívne dôvody a ak sú jednoznačne preukázané. Krížové dotácie nie sú povolené medzi letovými prevádzkovými službami a podpornými službami.

8.   Je zaručená transparentnosť nákladovej základne odplát. Prijmú sa vykonávacie predpisy na poskytovanie informácií zo strany poskytovateľov služieb. s cieľom umožniť preskúmanie prognóz, skutočných nákladov a výnosov poskytovateľov. Národné dozorné orgány, poskytovatelia služieb, používatelia vzdušného priestoru, Komisia a Eurocontrol sa o nich pravidelne navzájom informujú.

9.   Členské štáty musia pri stanovovaní odplát podľa odsekov 3 až 8 dodržiavať tieto zásady:

a)

odplaty sa nediskriminačným spôsobom stanovia za dostupnosť leteckých navigačných služieb pri ukladaní odplát rôznym používateľom vzdušného priestoru za použitie tej istej služby sa nesmie robiť žiadny rozdiel z hľadiska štátnej príslušnosti alebo kategórie používateľa;

b)

môže byť povolená výnimka pre určitých používateľov, najmä prevádzkovateľov ľahkých lietadiel a štátnych lietadiel za predpokladu, že náklady v prípade takejto výnimky nie sú prenášané na ostatných používateľov;

c)

odplaty sa stanovujú za kalendárny rok na základe stanovených nákladov;

d)

letecké navigačné služby môžu vyprodukovať dostatočné výnosy, ktoré zabezpečia primeranú návratnosť aktív, čo prispeje k potrebnému zhodnoteniu kapitálu;

e)

v odplatách sa odrážajú náklady leteckých navigačných služieb a zariadení sprístupnených používateľom vzdušného priestoru vrátane nákladov, ktoré vynaložila EAA na príslušné úlohy súvisiace s jej právomocami, s ohľadom na relatívne produktívne kapacity rôznych dotknutých typov lietadiel;

f)

odplaty podporujú bezpečné, efektívne, účinné a udržateľné poskytovanie leteckých navigačných služieb z hľadiska dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti a nákladovej efektívnosti a plnenia výkonnostných cieľov a stimulujú integrované poskytovanie služieb, pričom zároveň obmedzujú vplyvy letectva na životné prostredie. Na účely tohto bodu f) a vo vzťahu k vnútroštátnym miestnym plánom výkonnosti alebo plánom výkonnosti pre funkčné bloky vzdušného priestoru môžu národné dozorné orgány môže národný letecký úrad stanoviť mechanizmy vrátane stimulov pozostávajúcich z finančných výhod a nevýhod na motiváciu poskytovateľov leteckých navigačných služieb a/alebo používateľov vzdušného priestoru s cieľom podporiť kvalitnejšie poskytovanie leteckých navigačných služieb, napríklad zvýšením kapacity, znížením meškaní a podporou udržateľného rozvoja, pri súčasnom zachovaní optimálnej úrovne bezpečnosti. [PN 110]

10.   Komisia prijme opatrenia stanovujúce podrobnosti o postupe, ktorý sa má dodržiavať pri uplatňovaní odsekov 1 až 9. Komisia môže navrhnúť finančné mechanizmy na zlepšenie synchronizácie vzdušných a pozemných kapitálových výdavkov súvisiacich so zavádzaním technológií SESAR. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. [PN 111]

Článok 14

Kontrola dodržiavania článkov 12 a 13

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje priebežnú kontrolu dodržiavania zásad a pravidiel uvedených v článkoch 12 a 13. Komisia sa snaží o to, aby vytvorila potrebné mechanizmy na využívanie odborných znalostí Eurocontrolu a výsledky kontroly oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov alebo zo svojej vlastnej iniciatívy Komisia preskúma konkrétne opatrenia prijaté národnými orgánmi vo vzťahu k uplatňovaniu článkov 12 a 13, pokiaľ ide o stanovenie nákladov a odplát. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 32 ods. 1, Komisia výsledky vyšetrovania oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru. Do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti po vypočutí príslušného členského štátu Komisia rozhodne, či sú dodržané články 12 a 13 a či možno pokračovať v uplatňovaní opatrenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 27 ods. 2.

Článok 14a

Vykonávanie základného plánu ATM

Vykonávanie základného plánu ATM koordinuje Komisia. Manažér siete, orgán na preskúmanie výkonnosti a manažér zavedenia prispejú k vykonávaniu základného plánu ATM v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. [PN 112]

Článok 14b

Komisia prijme opatrenia, ktorými sa ustanoví riadiaca štruktúra na vykonávanie základného plánu ATM vrátane vymedzenia a výberu subjektu zodpovedného na úrovni riadenia (manažér zavedenia). Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. [PN 113]

Článok 14c

Manažér zavedenia odporučí Komisii záväzné termíny na zavedenie a primerané nápravné opatrenia, pokiaľ ide o oneskorené vykonávanie. [PN 114]

Článok 15

Spoločné projekty

1.   Vykonávanie základného plánu ATM môžu podporovať spoločné projekty. Tieto projekty podporujú ciele tohto nariadenia, t. j. zlepšenie fungovania európskeho systému leteckej dopravy v kľúčových oblastiach, ako sú kapacita, letová a nákladová efektívnosť, ako aj udržateľnosť životného prostredia, v rámci prvoradých cieľov bezpečnosti. Cieľom spoločných projektov je včasným, koordinovaným a synchronizovaným spôsobom uviesť do praxe funkcie ATM na dosiahnutie v záujme dosiahnutia základných prevádzkových zmien určených v základom pláne ATM vrátane určenia najvhodnejšieho geografického rozmeru, štruktúry projektu zameraného na výkonnosť a prístupu v oblasti poskytovania služieb, ktorý má uplatňovať manažér zavedenia . V náležitých prípadoch je cieľom navrhovania a realizácie spoločných projektov umožniť, aby súbor základných interoperabilných spôsobilostí existoval vo všetkých členských štátoch . [PN 115]

2.   Komisia môže prijať opatrenia, ktorými sa stanovuje riadiaca štruktúra spoločných projektov a vymedzujú stimuly na ich zavedenie. Orgán riadiaci vykonávanie spoločných projektov je rovnaký ako orgán poverený vykonávaním základného plánu ATM. Uvedené vykonávajúce akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. Tieto opatrenia nemajú vplyv na dopĺňajú mechanizmy uvádzania projektov týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru do praxe podľa dohody strán v týchto blokoch. [PN 116]

3.   Komisia môže prijať spoločné projekty pre sieťové funkcie, ktoré majú osobitný význam pre zlepšenie celkovej výkonnosti manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb v Európe a ktoré určujú funkcie ATM pripravené na zavedenie, spolu s časovým plánom a geografickým rozsahom pôsobnosti zavádzania. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. Spoločné projekty sa môžu považovať za oprávnené na finančnú podporu zo zdrojov Únie v rámci viacročného finančného rámca. S týmto cieľom a bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o využití svojich finančných zdrojov, vypracuje Komisia nezávislú analýzu nákladov a výnosov a uskutoční príslušné konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 28, pričom preskúma všetky vhodné možnosti financovania ich zavádzania. Oprávnené náklady zavedenia spoločných projektov sa hradia v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

3a.     Spoločné projekty predstavujú prostriedok na koordinované a včasné zavádzanie prevádzkových zlepšení vyvinutých v rámci projektu SESAR. V rozhodujúcej miere tak prispievajú k dosiahnutiu cieľov platných pre celú Úniu. [PN 117]

Článok 16

Funkčné bloky vzdušného priestoru

1.   Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zaistili zriadenie a implementáciu zavedenie operačných funkčných blokov vzdušného priestoru na základe integrovaného poskytovania letových prevádzkových leteckých navigačných služieb s cieľom dosiahnuť požadovanú kapacitu a efektívnosť siete manažmentu letovej prevádzky v rámci jednotného Jednotného európskeho neba, udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti a prispievať tak k celkovej výkonnosti systému leteckej dopravy a znižovaniu vplyvu na životné prostredie. [PN 118]

2.   Pokiaľ je to možné, funkčné bloky vzdušného priestoru musia byť zriadené na základe kooperatívneho odvetvového partnerstva poskytovateľov leteckých navigačných služieb, najmä vo vzťahu k poskytovaniu podporných služieb v súlade s článkom 10. Partnerstvami s odvetvím možno na účely maximalizácie výkonnosti podporovať jeden alebo viac funkčných blokov vzdušného priestoru alebo jeho časti. [PN 119]

3.   Členské štáty, ako aj národné letecké úrady a poskytovatelia letových prevádzkových leteckých navigačných služieb vzájomne spolupracujú v najväčšom možnom rozsahu, aby zabezpečili súlad s týmto článkom. Spolupráca môže v prípade potreby zahŕňať aj národné letecké úrady a poskytovateľov letových prevádzkových leteckých navigačných služieb z tretích krajín, ktoré sa podieľajú na vytváraní funkčných blokov vzdušného priestoru. [PN 120]

4.   Funkčné bloky vzdušného priestoru predovšetkým:

a)

sú podporované bezpečnostnou dokumentáciou;

b)

sú určené na vytváranie maximálnych synergií na základe  odvetvových partnerstiev s odvetvím s cieľom splniť a pokiaľ možno prekonať výkonnostné ciele stanovené v súlade s článkom 11; [PN 121]

c)

umožňujú optimálne a pružné využívanie vzdušného priestoru pri zohľadnení tokov letovej prevádzky; [PN 122]

d)

zabezpečujú súlad s európskou sieťou tratí zriadenou v súlade s článkom 17;

e)

sú odôvodnené svojou celkovou pridanou hodnotou vrátane optimálneho využívania technických a ľudských zdrojov na základe analýzy nákladov a výnosov;

f)

ak je to vhodné, zabezpečujú plynulý a pružný prenos zodpovednosti za riadenie letovej prevádzky medzi stanovišťami letových prevádzkových služieb;

g)

zabezpečujú zlučiteľnosť medzi rôznymi usporiadaniami vzdušného priestoru;

h)

spĺňajú podmienky, ktoré vyplývajú z regionálnych dohôd uzavretých v rámci ICAO;

i)

dodržiavajú regionálne dohody existujúce ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, najmä dohody, ktoré sa týkajú európskych tretích krajín.

ia)

konsolidujú obstarávanie infraštruktúry ATM a ich cieľom je zvýšiť interoperabilitu existujúcich zariadení; [PN 123]

ib)

uľahčujú dosahovanie súladu s výkonnostnými cieľmi Únie. [PN 124]

Požiadavky odseku 4 písm. c), d) a g) musia byť splnené v súlade s optimalizáciou usporiadania vzdušného priestoru, ktorú uskutočňuje manažér siete podľa článku 17.

5.   Požiadavky stanovené v tomto článku možno splniť účasťou poskytovateľov leteckých navigačných služieb v jednom alebo viacerých funkčných blokoch vzdušného priestoru.

6.    Prevádzkový funkčný blok vzdušného priestoru, ktorý sa rozprestiera vo vzdušnom priestore, za ktorý je zodpovedný viac ako jeden členský štát, sa vytvára na základe spoločného určenia všetkými členskými štátmi a prípadnými tretími krajinami, ktoré sú zodpovedné za ktorúkoľvek časť vzdušného priestoru zahrnutú do funkčného bloku vzdušného priestoru. [PN 126]

Spoločné určenie, ktorým sa vytvára funkčný blok vzdušného priestoru, obsahuje potrebné ustanovenia o spôsobe, ktorým možno blok meniť, a o spôsobe, na základe ktorého môže členský štát alebo prípadne tretia krajina vystúpiť z bloku, ako aj prechodné ustanovenia.

7.   Členské štáty oznámia Komisii vytvorenie funkčných blokov vzdušného priestoru. Predtým než príslušné členské štáty oznámia Komisii vytvorenie funkčného bloku vzdušného priestoru, poskytnú Komisii, iným členským štátom a ďalším zainteresovaným stranám adekvátne informácie s cieľom dať im príležitosť predložiť svoje pripomienky.

8.   Ak vzniknú problémy medzi dvoma alebo viacerými členským štátmi týkajúce sa cezhraničného funkčného bloku vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné, príslušné členské štáty môžu spoločne predniesť záležitosť Výboru pre jednotné nebo, ktorý k nej zaujme stanovisko. Stanovisko je určené príslušným členským štátom. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 6, členské štáty toto stanovisko zohľadnia pri hľadaní riešenia.

9.   Komisia po prijatí oznámení členských štátov uvedených v odsekoch 6 a 7 posúdi, ako každý funkčný blok vzdušného priestoru plní požiadavky stanovené v odseku 4 a výsledky predloží na prediskutovanie členským štátom. Ak Komisia zistí, že jeden alebo viacero funkčných blokov vzdušného priestoru nespĺňa požiadavky, nadviaže dialóg s príslušnými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť dohodu o opatreniach potrebných na nápravu situácie.

10.   Komisia môže prijať podrobné opatrenia týkajúce sa spoločného určenia poskytovateľa (poskytovateľov) letových prevádzkových služieb uvedeného v odseku 6, v ktorých konkretizuje spôsoby výberu poskytovateľa (poskytovateľov) služieb, obdobie určenia, dojednania o dozore, dostupnosť poskytovaných služieb a dojednania týkajúce sa zodpovednosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

11.   Komisia môže prijať opatrenia týkajúce sa informácií podľa odseku 6, ktoré majú poskytovať členské štáty. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 3. Ustanovenia tohto odseku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek dojednania o funkčných blokoch vzdušného priestoru existujúce v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, pokiaľ tieto dojednania spĺňajú, a ak je to možné, aj presahujú výkonnostné ciele stanovené v súlade s článkom 11. [PN 127]

Článok 16a

Odvetvové partnerstvá

1.     Poskytovatelia leteckých navigačných služieb môžu spolupracovať s cieľom nadviazať odvetvové partnerstvá, najmä vo vzťahu k poskytovaniu podporných služieb v súlade s článkom 10. Odvetvovými partnerstvami možno na účely maximalizácie výkonnosti podporovať jeden alebo viac funkčných blokov vzdušného priestoru alebo ich časti.

2.     Komisia a členské štáty vyvinú maximálne úsilie, aby zabezpečili odstránenie akýchkoľvek prekážok brániacich partnerstvám medzi poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, pričom treba osobitne zohľadniť otázky zodpovednosti, modely spoplatňovania a prekážky interoperability. [PN 128]

Článok 17

Riadenie a koncepcia siete

1.   Služby siete manažmentu letovej prevádzky (ATM) umožňujú optimálne a pružné využívanie vzdušného priestoru a zabezpečujú, aby používatelia vzdušného priestoru mohli prevádzkovať uprednostňované trajektórie, pričom sa zaistí maximálny prístup k vzdušnému priestoru a leteckým navigačným službám. Tieto sieťové služby sú zamerané na podporu iniciatív na národnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a realizujú sa spôsobom, ktorý rešpektuje oddelenie regulačných a prevádzkových úloh. [PN 129]

2.   Aby sa dosiahli ciele uvedené v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov vo vzťahu k národným tratiam a štruktúram vzdušného priestoru, Komisia zabezpečí vykonávanie koordináciu týchto funkcií a služieb v rámci zodpovednosti manažéra siete manažérom siete : [PN 130]

a)

plánovanie európskej siete tratí;

b)

koordináciu obmedzených zdrojov v rámci leteckých frekvenčných pásiem využívaných všeobecnou letovou prevádzkou, obzvlášť rádiových frekvencií, ako aj koordináciu kódov odpovedača radaru;

c)

ústrednú funkciu pre manažment toku letovej prevádzky;

d)

poskytnutie portálu leteckých informácií v súlade s článkom 23;

e)

optimalizáciu plánovania vzdušného priestoru vrátane odvetví a štruktúr vzdušného priestoru v traťových a terminálových oblastiach, v spolupráci s poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a funkčnými blokmi vzdušného priestoru uvedenými v článku 16; [PN 131]

f)

ústrednú funkciu pre koordináciu krízových situácií v letectve.

Funkcie a služby uvedené v tomto odseku nezahŕňajú prijatie záväzných opatrení so všeobecnou pôsobnosťou alebo ani vykonávanie rozhodovacej politickej právomoci. Zohľadňujú návrhy vypracované na národnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. Vykonávajú sa v koordinácii s vojenskými orgánmi v súlade s dohodnutými postupmi týkajúcimi sa pružného využívania vzdušného priestoru. [PN 132]

Komisia môže v súlade s vykonávacími predpismi uvedenými v odseku 4 poveriť Eurocontrol alebo iný nezávislý a kompetentný orgán vykonávaním úloh manažéra siete. Tieto úlohy sa vykonávajú nestranným a nákladovo efektívnym účinným spôsobom a v mene Únie, členských štátov a zainteresovaných strán. Podliehajú vhodnej správe, ktorá uznáva oddelenú zodpovednosť za poskytovanie služieb a reguláciu s prihliadnutím na potreby celej siete ATM a s plným zapojením používateľov vzdušného priestoru a poskytovateľov leteckých navigačných služieb. Do 1. januára 2020 2016 Komisia určí manažéra siete za samostatného poskytovateľa služieb, ktorý je, pokiaľ je to možné, zriadený ako odvetvové partnerstvo s odvetvím. [PN 133]

3.   Komisia je splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov v súlade s článkom 26 s cieľom doplniť zoznam služieb stanovených v odseku 2, aby ho prispôsobila technickému a prevádzkovému pokroku vzhľadom na centralizované poskytovanie podporných služieb.

4.   Komisia prijme podrobné predpisy týkajúce sa:

a)

koordinácie a harmonizácie procesov a postupov na zlepšenie efektívnosti správy leteckých frekvencií vrátane rozvoja zásad a kritérií;

b)

ústrednej funkcie koordinovať včasnú identifikáciu a riešenie potrieb frekvencií v pásmach pridelených európskej všeobecnej letovej prevádzke s cieľom podporiť plánovanie a prevádzku európskej siete leteckej dopravy;

c)

dodatočných sieťových služieb stanovených v základnom pláne ATM;

d)

podrobných dojednaní o kooperatívnom rozhodovaní medzi členskými štátmi, poskytovateľmi leteckých navigačných služieb a funkcie riadenia siete pre úlohy uvedené v odseku 2;

e)

podrobných dojednaní o riadení manažéra siete so zapojením všetkých dotknutých zainteresovaných strán;

f)

mechanizmov konzultácie príslušných zainteresovaných strán v procese rozhodovania na národnej i európskej úrovni; a

g)

v rámci rádiového spektra prideleného všeobecnej letovej prevádzke Medzinárodnou telekomunikačnou úniou rozdelenia úloh a povinností medzi funkciu riadenia siete a národné orgány pre správu frekvencií, pričom sa zabezpečí, aby národné služby správy frekvencií naďalej plnili tie úlohy frekvencií, ktoré nemajú vplyv na sieť. V prípadoch, ktoré majú vplyv na sieť, spolupracujú národné orgány pre správu frekvencií s orgánmi zodpovednými za funkciu riadenia siete s cieľom optimalizovať využívanie frekvencií.

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

5.   Aspekty koncepcie vzdušného priestoru iné ako tie, ktoré sú uvedené v  odseku  2 a  odseku 4 písm. c), sa riešia na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. V procese tvorby koncepcie sa zohľadnia požiadavky a zložitosť leteckej dopravy, národné plány výkonnosti alebo a miestne plány výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru, pričom jeho súčasťou je aj úplná konzultácia, a to podľa potreby s príslušnými používateľmi vzdušného priestoru alebo príslušnými skupinami zastupujúcimi používateľov vzdušného priestoru a vojenskými orgánmi. [PN 134]

Článok 18

Vzťahy medzi poskytovateľmi služieb

1.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb môžu sami využívať služby iných poskytovateľov služieb, ktorí získali osvedčenie alebo ktorí podali vyhlásenie v Únii.

2.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb formálne upravia svoje pracovné vzťahy prostredníctvom písomných dohôd alebo rovnocenných právnych dojednaní stanovujúcich špecifické povinnosti a funkcie, ktoré preberá každý poskytovateľ, a umožňujúcich výmenu prevádzkových údajov medzi všetkými poskytovateľmi služieb, pokiaľ ide o všeobecnú letovú prevádzku. Tieto dojednania sa oznámia dotknutému národnému dozornému orgánu.

3.   V prípadoch, ktoré sa týkajú poskytovania letových prevádzkových služieb, sa vyžaduje povolenie príslušných členských štátov.

Článok 19

Vzťahy so zainteresovanými stranami

Poskytovatelia leteckých navigačných služieb zriadia konzultačné mechanizmy na účely konzultácie s príslušnými skupinami používateľov vzdušného priestoru a prevádzkovateľmi letísk o všetkých významných otázkach týkajúcich sa poskytovaných služieb a strategických investičných plánov, najmä pokiaľ ide o aspekty požadujúce synchronizáciu medzi zavedením vzdušného a pozemného vybavenia alebo o príslušných zmenách usporiadania vzdušného priestoru.. Používatelia vzdušného priestoru sa zapájajú aj do procesu schvaľovania strategických investičných plánov. Komisia prijme opatrenia konkretizujúce spôsoby konzultácií a zapojenia používateľov vzdušného priestoru do schvaľovania vypracovávania strategických investičných plánov s cieľom zabezpečiť ich súlad so základným plánom ATM a so spoločnými projektmi uvedenými v článku 15 . Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3. [PN 135]

Bez toho, aby bolo dotknutá úloha Výboru pre jednotné nebo, Komisia ustanoví konzultačnú skupinu expertov pre ľudský faktor, do ktorej budú patriť európski sociálni partneri z oblasti ATM a ďalší odborníci zo zastupiteľských orgánov odborného personálu. Úlohou tejto skupiny je poskytovať Komisii poradenstvo o vzájomnom pôsobení medzi činnosťami a ľudským faktorom v odvetví ATM. [PN 136]

Článok 20

Vzťahy s vojenskými orgánmi

Členské štáty v súvislosti so spoločnou dopravnou politikou podniknú potrebné kroky na zabezpečenie uzavretia alebo obnovenia písomných zmlúv alebo rovnocenných právnych dohôd medzi príslušnými civilnými a vojenskými orgánmi, pokiaľ ide o správu špecifických blokov vzdušného priestoru.

Článok 21

Transparentnosť účtov

1.   Poskytovatelia leteckých navigačných služieb bez ohľadu na ich vlastnícke pomery alebo právnu formu zostavia, predložia na audit a uverejnia svoje finančné účty. Tieto účty musia spĺňať medzinárodné účtovné štandardy prijaté Úniou. Tam, kde kvôli právnemu postaveniu poskytovateľa služby nie je možná úplná zhoda s medzinárodnými účtovnými štandardmi, sa poskytovateľ snaží o dosiahnutie takej zhody v maximálne možnej miere.

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia leteckých navigačných služieb dodržiavali tento článok do 1. júla 2017.[PN 137]

2.   V každom prípade poskytovatelia leteckých navigačných služieb uverejnia výročnú správu a pravidelne sa podrobujú nezávislému auditu.

3.   Pri poskytovaní balíka služieb poskytovatelia leteckých navigačných služieb vykazujú a zverejňujú náklady a príjmy vyplývajúce z leteckých navigačných služieb rozdelené v súlade so systémom spoplatnenia leteckých navigačných služieb uvedeným v článku 12 a v prípade potreby vedú konsolidované účty pre iné služby než letecké navigačné služby, ako by to od nich bolo požadované, ak by príslušné služby poskytovali samostatné podniky.

4.   Členské štáty určia príslušné orgány, ktoré majú právo prístupu k účtom poskytovateľov služieb poskytujúcich služby vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

5.   Členské štáty môžu uplatniť prechodné ustanovenia článku 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem  (18) na poskytovateľov leteckých navigačných služieb, ktorí spadajú do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia. [PN 138]

Článok 22

Prístup k údajom a ochrana údajov

1.   Pokiaľ ide o všeobecnú letovú prevádzku, medzi všetkými poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, používateľmi vzdušného priestoru a letiskami sa v reálnom čase vymieňajú príslušné prevádzkové údaje, aby im boli umožnené ich prevádzkové potreby. Údaje sa použijú len na prevádzkové účely.

2.   Prístup k relevantným prevádzkovým údajom sa udelí príslušným orgánom, poskytovateľom leteckých navigačných služieb, ktorí majú osvedčenie alebo predložili vyhlásenie, používateľom vzdušného priestoru a letiskám na nediskriminačnom základe.

3.   Poskytovatelia služieb, ktorí majú osvedčenie alebo predložili vyhlásenie, používatelia vzdušného priestoru a letiská stanovia štandardné podmienky prístupu k svojim relevantným prevádzkovým údajom okrem údajov uvedených v odseku 1. Národné dozorné orgány schvaľujú tieto štandardné podmienky. Komisia môže stanoviť opatrenia týkajúce sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať pri výmene údajov a typu príslušných údajov vo vzťahu k týmto podmienkam prístupu a ich schváleniu. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

KAPITOLA IV

VZDUŠNÝ PRIESTOR

Článok 23

Elektronické letecké informácie

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie leteckých informácií členskými štátmi, a spôsobom konzistentným s týmto zverejňovaním Komisia v spolupráci s manažérom siete zabezpečí dostupnosť vysokokvalitných elektronických leteckých informácií, ktoré sú prezentované harmonizovaným spôsobom a vyhovujú požiadavkám všetkých príslušných používateľov, pokiaľ ide o kvalitu údajov a ich aktuálnosť.

2.   Na účel odseku 1 Komisia zabezpečuje rozvoj infraštruktúry leteckých informácií v rámci celej Únie formou portálu elektronických integrovaných informácií s neobmedzeným prístupom pre zainteresované strany. Uvedená infraštruktúra zjednotí prístup k požadovaným údajom a poskytovanie požadovaných údajov, ktoré zahŕňajú, ale neobmedzujú sa na letecké informácie, informácie ohlasovní letových prevádzkových služieb (ARO), meteorologické informácie a informácie o manažmente toku prevádzky;

3.   Komisia prijme opatrenia na zriadenie a realizáciu portálu elektronických integrovaných informácií. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

Článok 24

Technologický rozvoj a interoperabilita manažmentu letovej prevádzky

1.   Komisia prijíma podrobné pravidlá týkajúce sa podpory technologického rozvoja a interoperability manažmentu letovej prevádzky v súvislosti s prípravou a zavedením základného plánu ATM. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 3.

2.   Vo vzťahu k pravidlám uvedeným v odseku 1 sa uplatňuje článok 17 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 216/2008. Komisia v prípade potreby požiada EAA, aby zaradila tieto pravidlá do ročného programu práce uvedeného v článku 56 daného nariadenia.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 25

Prispôsobenie príloh

Komisia je v súlade s článkom 26 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom doplniť alebo zmeniť požiadavky na oprávnené subjekty uvedené v prílohe I a podmienky, ktoré sa majú pripojiť k osvedčeniam udeľovaným poskytovateľom leteckých navigačných služieb uvedených v prílohe II s cieľom zohľadniť skúsenosti národných dozorných orgánov získané pri uplatňovaní týchto požiadaviek a podmienok alebo vývoj systému manažmentu letovej prevádzky vzhľadom na interoperabilitu a integrované poskytovanie leteckých navigačných služieb.

Článok 26

Vykonávanie delegovania

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 11 ods. 7, článku 17. 17 ods 3 a článku 25 sa Komisii zveruje na dobu neurčitú udeľuje na sedem rokov .

Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto sedemročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 139]

3.   Delegovanie právomoci uvedenej v článku 11 ods. 7, článku 17 ods. 3 a článku 25 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu v ňom uvedenému. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 11 ods. 7, článku 17 ods. 3 a článku 25 nadobúda účinnosť len vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote 2 mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa uvedená lehota predĺži o 2 mesiace.

Článok 27

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre jednotné nebo, ďalej len „výbor“. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 28

Konzultácie zainteresovaných strán s Komisiou

1.   Komisia zriadi konzultačný mechanizmus na úrovni Únie na účely konzultácií o otázkach týkajúcich sa implementácie tohto nariadenia, ak je to vhodné. Do konzultácie zapojí špecifický výbor pre medziodvetvový dialóg zriadený na základe rozhodnutia Komisie č. 98/500/ES.

2.   K zainteresovaným stranám môžu patriť:

poskytovatelia leteckých navigačných služieb,

prevádzkovatelia letísk,

príslušní používatelia vzdušného priestoru alebo príslušné skupiny zastupujúce používateľov vzdušného priestoru,

vojenské orgány,

výrobný priemysel a

zastupiteľské orgány odborného personálu.

Článok 29

Odvetvový konzultačný orgán

Bez toho, aby bola dotknutá úloha výboru a Eurocontrolu, Komisia ustanoví „odvetvový konzultačný orgán“, do ktorého patria poskytovatelia leteckých navigačných služieb, združenia používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovatelia letísk, výrobný priemysel a zastupiteľské orgány odborného personálu. Jedinou úlohou tohto orgánu je radiť Komisii pri implementácii jednotného európskeho neba.

Článok 30

Vzťahy s tretími krajinami

Únia a jej členské štáty sa zameriavajú na rozšírenie jednotného európskeho neba o štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a podporu tohto rozšírenia. Na tento účel sa budú snažiť buď v rámci dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami alebo v rámci spoločných určení funkčných blokov vzdušného priestoru alebo dohôd o sieťových funkciách o to, aby sa do týchto krajín rozšírili ciele tohto nariadenia.

Článok 31

Podpora od externých orgánov

Komisia môže žiadať o podporu od externého orgánu na plnenie svojich úloh na základe tohto nariadenia.

Článok 32

Dôvernosť

1.   Ani národné dozorné orgány letecké úrady konajúce v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani Komisia nesmú zverejniť informácie dôverného charakteru, najmä informácie o poskytovateľoch leteckých navigačných služieb, ich obchodných vzťahoch alebo nákladových položkách. [PN 140]

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo národných dozorných orgánov alebo leteckých úradov ani Komisie na zverejnenie, ak je to nevyhnutné na účely plnenia ich povinností, a v takom prípade je toto zverejnenie musí byť primerané a musí brať berie do úvahy legitímne záujmy poskytovateľov leteckých navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, letísk alebo iných relevantných zainteresovaných strán pri ochrane ich obchodných tajomstiev. [PN 141]

3.   Informácie a údaje poskytnuté na základe systému spoplatňovania uvedeného v článku 12 sa zverejňujú.

Článok 33

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách  a kompenzačných mechanizmoch uplatniteľných na porušenie tohto nariadenia, najmä používateľmi vzdušného priestoru a poskytovateľmi služieb a služieb, a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonania. Uplatnené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. [PN 142]

Článok 34

Preskúmanie a metódy posúdenia vplyvu

1.   Komisia pravidelne preskúmava uplatňovanie tohto nariadenia a podáva správu Európskemu parlamentu a Rade na konci každého referenčného obdobia uvedeného v článku 11 ods. 5 písm. d). Ak je to odôvodnené, na tento účel môže Komisia požadovať od členských štátov informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia.

2.   Vzhľadom na pôvodné ciele a budúce potreby obsahujú správy hodnotenie výsledkov dosiahnutých opatreniami prijatými podľa tohto nariadenia vrátane vhodných informácií o vývoji v sektore týkajúcich sa najmä ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektov, aspektov zamestnanosti a technológií, ako aj informácií o kvalite služby.

Článok 35

Ochranné opatrenia

Toto nariadenie nebráni uplatňovaniu opatrení zo strany členských štátov v rozsahu potrebnom na ochranu základných záujmov politiky bezpečnostnej ochrany alebo obrany. Medzi uvedené opatrenia patria najmä tieto nevyhnutné potrebné opatrenia:

a)

na dohľad nad vzdušným priestorom, za ktorý sú zodpovedné v súlade s regionálnymi dohodami ICAO o leteckej navigácii vrátane schopnosti odhaliť, identifikovať a hodnotiť všetky lietadlá používajúce taký vzdušný priestor, na účely zaručenia bezpečnosti letov a prijatia opatrení na zaistenie potrieb bezpečnostnej ochrany a obrany,

b)

v prípade vážnych vnútorných nepokojov, ktoré ohrozujú zachovanie verejného poriadku,

c)

v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného napätia predstavujúceho hrozbu vojny,

d)

na plnenie medzinárodných záväzkov členských štátov vo vzťahu k udržaniu mieru a medzinárodnej bezpečnostnej ochrany,

e)

na vykonanie vojenských operácií a výcviku vrátane nevyhnutných možností na cvičenia.

Článok 36

Agentúra Európskej únie pre letectvo (EAA)

Komisia a členské štáty pri vykonávaní tohto nariadenia v súlade so svojimi úlohami stanovenými v tomto nariadení podľa potreby koordinujú svoju činnosť s EAA.

Článok 37

Zrušenie

Nariadenia (ES) č. 549/2004, 550/2004, 551/2004 a 552/2004 sa zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe III.

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(3)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10.

(5)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20.

(6)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26.

(7)  Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 9.

(8)  Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 27.

(9)  Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41.

(10)  Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.

(11)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(12)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114.

(13)  Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ C 179, 1.8.2006, s. 2.

(15)  Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41.

(16)  Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1.

(17)  Organizácia Eurocontrol bola zriadená Medzinárodným dohovorom z 13. decembra 1960 týkajúcim sa spolupráce v záujme bezpečnosti letovej prevádzky, zmeneným protokolom z 12. februára 1981 a zrevidovaným protokolom z 27. júna 1997.

(18)   Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY NA OPRÁVNENÉ SUBJEKTY

1.

Oprávnené subjekty:

musia byť schopné preukázať rozsiahle skúsenosti v posudzovaní verejných a súkromných subjektov v sektore leteckej dopravy, najmä poskytovateľov leteckých navigačných služieb, a v iných podobných sektoroch v jednej alebo niekoľkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie;

musia mať k dispozícii komplexné pravidlá a predpisy pre pravidelné preskúmavanie uvedených subjektov, ktoré sú zverejňované a pravidelne aktualizované a zdokonaľované prostredníctvom výskumných a vývojových programov;

nesmú byť ovládané poskytovateľmi leteckých navigačných služieb, riadiacimi orgánmi letísk alebo inými subjektmi, ktoré sú obchodne zainteresované na poskytovaní leteckých navigačných alebo dopravných služieb;

musia byť vybavené dostatočným technickým, riadiacim, podporným a výskumným personálom primeraným úlohám, ktoré sa majú vykonávať;

musia uzavrieť poistenie zodpovednosti, pokiaľ ich záväzky nepreberie členský štát v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, alebo pokiaľ za kontroly nie je zodpovedný samotný členský štát.

Oprávnený subjekt, jeho riaditeľ a personál zodpovedný za vykonávanie kontrol, sa nesmú podieľať či už priamo alebo ako splnomocnení zástupcovia na projektovaní, výrobe, marketingu alebo údržbe komponentov alebo systémov, alebo na ich používaní. To nevylučuje možnosť výmeny technických informácií medzi výrobcom alebo konštruktérom.

Oprávnený subjekt musí vykonávať kontroly s čo najvyššou profesionálnou bezúhonnosťou a najvyššou možnou technickou spôsobilosťou, pričom nesmie podliehať akémukoľvek tlaku alebo stimulu, najmä finančného charakteru, pochádzajúceho najmä od osôb alebo skupín osôb dotknutých výsledkami kontrol, ktorý by mohol mať vplyv na jeho úsudok alebo výsledky jeho kontroly.

2.

Zamestnanci oprávneného subjektu musia mať:

dôkladný technický a odborný výcvik,

uspokojivé znalosti požiadaviek týkajúce sa vykonávaných inšpekcií a primerané skúsenosti s takýmito činnosťami,

spôsobilosť potrebnú na vyhotovenie vyhlásení, záznamov a správ, ktorými preukážu vykonanie inšpekcií.

zaručenú nestrannosť. Odmeňovanie zamestnancov nesmie závisieť od počtu vykonaných inšpekcií alebo od výsledkov takýchto inšpekcií.

PRÍLOHA II

PODMIENKY, KTORÉ MAJÚ BYŤ PRIPOJENÉ K OSVEDČENIAM

1.

V osvedčeniach sa uvedie:

a)

národný dozorný orgán letecký úrad vydávajúci osvedčenie, [PN 143]

b)

žiadateľ (meno a adresa),

c)

osvedčované služby,

d)

vyhlásenie o zhode žiadateľa so spoločnými požiadavkami podľa článku 8b nariadenia (ES) č. 216/2008,

e)

dátum vydania a obdobie platnosti osvedčenia.

2.

Doplňujúce podmienky pripojené k osvedčeniam sa môžu prípadne týkať:

a)

nediskriminačného prístupu k službám pre užívateľov vzdušného priestoru a požadovanej úrovne týchto služieb vrátane úrovne bezpečnosti a interoperability,

b)

prevádzkových špecifikácií pre jednotlivé služby,

c)

času, dokedy by sa mali služby poskytnúť,

d)

rôzneho prevádzkového vybavenia používaného v rámci jednotlivých služieb,

e)

oddelenia alebo obmedzenia vykonávania služieb, ktoré sa netýkajú poskytovania leteckých navigačných služieb,

f)

zmlúv, dohôd alebo iných dojednaní medzi poskytovateľom služieb a treťou stranou, ktoré sa týkajú služieb,

g)

poskytovania informácií odôvodnene potrebných na overenie zhody služieb so spoločnými požiadavkami vrátane plánov, finančných a prevádzkových údajov a väčších zmien druhu a/alebo rozsahu poskytovaných leteckých navigačných služieb,

h)

akýchkoľvek iných právnych podmienok, ktoré nie sú špecifické pre letecké navigačné služby, ako sú podmienky týkajúce sa pozastavenia platnosti alebo odobratia osvedčenia.

PRÍLOHA III

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (ES) č. 549/2004

Nariadenie (ES) č. 550/2004

Nariadenie (ES) č. 551/2004

Nariadenie (ES) č. 552/2004

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1 až 3

 

 

 

Článok 1 ods. 1 až 3

 

 

Článok 1 ods. 3

 

Článok 1 ods. 4

Článok 1 ods. 4

 

 

 

Článok 1 ods. 5

 

Článok 1

 

 

 

 

Článok 1 ods. 1, 2 a 4

 

 

 

 

Článok 1

Článok 2 body 1 až 35

 

 

 

Článok 2 body 1 až 35

 

 

 

 

Článok 2 body 36 až 38

Článok 2 body 17, 18, 23, 24, 32, 35, 36

 

 

 

Článok 3

 

 

 

Článok 4 ods. 1 a 2

 

 

 

Článok 3 ods. 1 a 2

 

 

 

 

Článok 3 ods. 3 a 4

Článok 4 ods. 3

 

 

 

Článok 3 ods. 5

 

 

 

 

Článok 3 ods. 6

Článok 3 ods. 4 až 5

 

 

 

Článok 3 ods. 7 a 8

 

 

 

 

Článok 3 ods. 9

 

Článok 2 ods. 1

 

 

Článok 4 ods. 1 písm. a)

 

 

 

 

Článok 4 ods. 1 písm. b) až g)

 

Článok 2 ods. 2

 

 

Článok 4 ods. 2

 

 

 

 

Článok 5 ods. 1 a 2

 

Článok 2 ods. 3 až 6

 

 

Článok 5 ods. 3 až 6

 

Článok 3 ods. 1 a 2

 

 

Článok 6 ods. 1 a 2

 

 

 

Článok 8 ods. 1 a 3

Článok 6 ods. 3 a 4

 

 

 

 

Článok 6 ods. 5

 

 

 

Článok 8 ods. 2 a 4

 

Článok 6

 

 

Článok 10 ods. 1

 

 

 

Článok 7 ods. 1

 

 

 

 

Článok 7 ods. 2

 

Článok 7 ods. 1

 

 

Článok 8 ods. 1

 

 

 

 

Článok 8 ods. 2

 

Článok 7 ods. 4 a 6

 

 

Článok 8 ods. 3 a 4

 

Článok 7 ods. 2, 3, 5, 7 až 9

 

 

 

Článok 8

 

 

Článok 9

 

 

 

 

Článok 10

 

Článok 9

 

 

Článok 11

 

 

 

Článok 11

 

Článok 14

 

 

Článok 12

 

Článok 15

 

 

Článok 13

 

Článok 16

 

 

Článok 14

 

Článok 15a

 

 

Článok 15

 

Článok 9a ods. 1

 

 

Článok 16 ods. 1 a 3

 

 

 

 

Článok 16 ods. 2

 

Článok 9a ods. 2 písm. i)

 

 

 

Článok 9a ods. 2

 

 

Článok 16 ods. 4

 

 

 

 

Článok 16 ods. 5

 

Článok 9a ods. 3 až 9

 

 

Článok 16 ods. 6 až 12

 

Článok 9b

 

 

 

 

Článok 6 ods. 1 až 2 písm. b)

 

Článok 17 ods. 1 a 2 písm. b)

 

 

 

 

Článok 17 ods. 2 písm. c) až e)

 

 

Článok 6 ods. 3 až 4 písm. d)

 

Článok 17 ods. 3 až 4 písm. d)

 

 

 

 

Článok 17 ods. 4 písm. e)

 

 

Článok 6 ods. 4 písm. e) a f)

 

Článok 17 ods. 4 písm. f) a g)

 

 

Článok 6 ods. 5 a 7

 

Článok 17 ods. 5 a 6

 

 

Článok 6 ods. 8 a 9

 

 

Článok 10

 

 

Článok 18

 

 

 

 

Článok 19

 

Článok 11

 

 

Článok 20

 

Článok 12

 

 

Článok 21

 

Článok 13

 

 

Článok 22

 

 

Článok 3

 

 

 

Článok 3a

 

Článok 23

 

 

Článok 4

 

 

 

Článok 7

 

 

 

Článok 8

 

 

 

 

 

Článok 24 ods. 1 a 2

 

 

 

Článok 3 ods. 3

 

 

 

Článok 2 až článok 3 ods. 2

 

 

 

Článok 3 ods. 4 až 7

 

Článok 17 ods. 1

 

 

Článok 25

 

 

 

 

Článok 26

Článok 5 ods. 1 až 3

 

 

 

Článok 27 ods. 1 až 3

Článok 5 ods. 4 a 5

 

 

 

Článok 10 ods. 2 a 3

 

 

 

Článok 28 ods. 1 a 2

Článok 6

 

 

 

Článok 29

Článok 7

 

 

 

Článok 30

Článok 8

 

 

 

Článok 31

 

Článok 4

 

 

 

 

 

Článok 9

 

Článok 18

 

 

Článok 32

Článok 9

 

 

 

Článok 33

Článok 12 ods. 2 až 4

 

 

 

Článok 34 ods. 1 až 3

Článok 12 ods. 1

 

 

 

 

Článok 18a

 

 

 

 

Článok 10

 

Článok 13

 

 

 

Článok 35

Článok 13a

 

 

 

Článok 36

 

 

 

Článok 10

 

 

 

Článok 11

Článok 37

 

Článok 19 ods. 1

 

 

Článok 38

 

Článok 19 ods. 2

 

 

 

Príloha I

 

Príloha V

Príloha I

 

 

 

Príloha I

 

Príloha II

 

 

Príloha II

 

 

 

Príloha II

 

 

 

 

Príloha III

 

 

 

Príloha III

 

 

 

Príloha IV


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/584


P7_TA(2014)0221

Letiská, manažment letovej prevádzky a letecké navigačné služby ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb (COM(2013)0409 – C7-0169/2013 – 2013/0187(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/61)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0409),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 100 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0169/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality maltským parlamentom, v ktorom sa tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0098/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 116.


P7_TC1-COD(2013)0187

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 100 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

S cieľom zohľadniť zmeny zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1108/2009 (3) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 (4), je nevyhnutné zladiť obsah nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (5) s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 (6), s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 (7), s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 (8) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 (9).

(2)

Vypracovanie a realizácia základného plánu ATM si vyžadujú regulačné opatrenia v celej škále oblastí súvisiacich s letectvom. Agentúra by v rámci podpory úsilia Komisie pri zostavovaní technických pravidiel mala postupovať podľa vyváženej koncepcie regulácie rôznych činností na základe ich osobitných čŕt, prijateľných úrovní bezpečnosti , klímy a environmentálnej udržateľnosti a hierarchie zistených rizík pre používateľov , pričom by sa mala vyhýbať konfliktom záujmov, s cieľom zabezpečiť komplexný a koordinovaný rozvoj letectva. [PN 1]

(3)

S cieľom zohľadniť technické, vedecké, prevádzkové alebo bezpečnostné potreby a na tento účel zmeniť alebo doplniť ustanovenia o letovej spôsobilosti, ochrane životného prostredia, pilotoch, letovej prevádzke, letiskách, ATM/ANS, riadiacich letovej prevádzky, prevádzkovateľoch tretej krajiny, dohľade a vykonávaní, flexibilite, pokutách a penále, poplatkoch a úhradách, by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o Fungovaní Európskej únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a navrhovaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť paralelné, včasné a primerané postúpenie relevantných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(3a)

Pred prijatím delegovaného aktu by Komisia mala uskutočniť konzultácie s agentúrou a expertmi z hlasujúcich štátov zastúpených v správnej rade. Mala by zohľadniť stanovisko vyjadrené týmito poradnými orgánmi a zdržať sa prijatia delegovaného aktu v prípadoch, keď väčšina expertov a agentúra vznesú námietky. [PN 2]

(3b)

S cieľom uľahčiť vytvorenie proporcionálneho a udržateľného regulačného rámca založeného na riziku by Komisia mala uskutočniť ďalšiu analýzu potreby prispôsobiť nariadenie (ES) č. 216/2008 novému vývoju. [PN 3]

(3c)

Agentúra ako ústredný bod systému leteckej dopravy Únie by mala tiež zohrávať vedúcu úlohu v rámci vonkajšej stratégie Únie v oblasti letectva. Najmä s ohľadom na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených v článku 2 nariadenia (ES) č. 216/2008 by agentúra v úzkej spolupráci s Komisiou mala významne prispieť k šíreniu noriem Únie v oblasti letectva mimo jej územia a k podpore pohybu leteckých výrobkov, odborníkov a služieb Únie po celom svete, aby uľahčila ich prístup na nové rastúce trhy. [PN 4]

(3d)

Vydávanie osvedčení a schválení a poskytovanie ďalších služieb zohráva zásadnú úlohu v poskytovaní služieb zo strany agentúry pre priemysel, a ako také by malo prispieť ku konkurencieschopnosti leteckého odvetvia Únie. Agentúra by mala byť schopná reagovať na dopyt na trhu, ktorý môže kolísať. V dôsledku toho by počet zamestnancov financovaných z príjmov získavaných z poplatkov alebo úhrad mal byť prispôsobivý a nemal by byť stanovený v pláne pracovných miest. [PN 5]

(3e)

Cieľom tohto nariadenia je splniť požiadavku stanovenú v článku 65a nariadenia (ES) č. 216/2008 odstránením prekrývania medzi nariadením (ES) č. 549/2004 a nariadením (ES) č. 216/2008, prispôsobením nariadenia (ES) č. 549/2004 nariadeniu (ES) č. 216/2008 a zabezpečením jasného rozdelenia úloh medzi Komisiou, agentúrou a Eurocontrolom tak, aby sa Komisia zameriavala na ekonomické a technické predpisy, agentúra konala ako jej zástupca v oblasti navrhovania technických predpisov a dohľadu a Eurocontrol sa sústredil na prevádzkové úlohy, najmä úlohy súvisiace s koncepciou manažéra siete podľa nariadenia (ES) č. 550/2004, v ktorom sa zaviedol spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb vrátane dohľadu s cieľom dosiahnuť väčšiu transparentnosť a nákladovú efektívnosť v prospech používateľov vzdušného priestoru. V tejto súvislosti a s cieľom znížiť celkové náklady na činnosť dohľadu ATM/ANS je tiež nutné zmeniť existujúci systém spoplatňovania tak, aby vhodne pokryl právomoci agentúry v oblasti dohľadu nad ATM/ANS. Takáto zmena zabezpečí, aby agentúra mala zdroje potrebné na plnenie úloh dohľadu nad bezpečnosťou, ktoré jej boli pridelené v rámci celkového systémového prístupu Únie v oblasti leteckej bezpečnosti, prispeje k transparentnejšiemu, nákladovo efektívnejšiemu a účinnejšiemu poskytovaniu leteckých navigačných služieb používateľom vzdušného priestoru, ktorí financujú systém, a bude stimulovať poskytovanie integrovaných služieb. [PN 6]

(4)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(5)

Komisia by v náležite opodstatnených prípadoch, ak si to vyžadujú vážne a naliehavé dôvody, mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty týkajúce sa výnimiek pre letiská a rozhodnutí nepovoliť uplatňovanie ustanovení o flexibilite.

(5a)

S cieľom zabezpečiť interoperabilitu technológií používaných na celom svete by Komisia a agentúra mali podporiť medzinárodne koordinovaný prístup týkajúci sa úsilia Medzinárodnej organizácie civilného letectva o normalizáciu. [PN 7]

(6)

Určité zásady týkajúce sa riadenia a prevádzky Na základe analýzy jednotlivých prípadov a vzhľadom na osobitnú povahu agentúry by sa určité zásady týkajúce sa jej riadenia a prevádzky mali prispôsobiť na základe spoločného spoločnému prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament, Rada a Komisia. Predovšetkým by zloženie výkonnej rady malo zohľadňovať význam leteckej dopravy v rôznych členských štátoch a zabezpečiť primerané zastúpenie potrebných odborných znalostí. [PN 8]

(7)

Nariadenie (ES) č. 216/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 216/2008 sa mení takto:

1.

Článok 1 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa mení takto:

i)

písmeno b) sa nahrádza takto:

„b)

letiská alebo ich súčasti, ako aj vybavenie, personál a organizácie uvedené v odseku 1 písm. c) a d), ktoré riadi a prevádzkuje armáda, ak doprava, v rámci ktorej poskytujú služby, je primárne iná než všeobecná letová prevádzka;“;

ii)

v písmene c) sa prvá veta nahrádza takto:

„c)

ATM/ANS vrátane systémov a komponentov, personálu a organizácií uvedených v odseku 1 písm. e) a f), ktoré poskytuje alebo sprístupňuje armáda primárne na účely pohybov lietadiel iných než spadajúcich do všeobecnej letovej prevádzky.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, zabezpečujú, aby vojenské zariadenia k dispozícii všeobecnej letovej prevádzke, ako aj služby, ktoré na účely všeobecnej letovej prevádzky poskytuje vojenský personál, ktoré nespadajú do rozsahu odseku 1, poskytovali takú úroveň bezpečnosti, ktorá je aspoň taká účinná ako úroveň stanovená v základných požiadavkách vymedzených v prílohách Va a Vb.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa dopĺňajú tieto písmená:

„g)

podporovať vypracovanie a realizáciu základného plánu ATM;

h)

regulovať civilné letectvo spôsobom, ktorý v čo najlepšej možnej miere podporuje jeho bezpečnosť, udržateľný rozvoj, výkonnosť, interoperabilitu , ochranu klímy, šetrnosť k životnému prostrediu úspory energie a bezpečnosť primerane k povahe každej konkrétnej činnosti.“; [PN 9]

b)

v odseku 3 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

zriadenie nezávislej Agentúry Európskej únie pre letectvo (ďalej len ‚agentúra‘);“

3.

Článok 3 sa mení takto:

a)

písmeno a) sa nahrádza takto:

„a)

‚nepretržitý dohľad‘ sú úlohy, ktoré sa plnia, aby sa overilo, či sú počas celej platnosti osvedčenia alebo vyhlásenia splnené podmienky, na základe ktorých sa osvedčenie vydalo alebo na ktoré sa vyhlásenie vzťahuje, ako aj prijatie akýchkoľvek bezpečnostných opatrení.“;

b)

písmeno da) sa nahrádza takto:

„da)

‚komponenty ATM/ANS‘ sú komponenty definované v článku 2 bode 18 nariadenia (ES) č. … (*1) o implementácii jednotného európskeho neba;“;

c)

vkladá sa toto písmeno:

„ea)

‚vyhlásenie‘ na účely ATM/ANS znamená akékoľvek písomné vyhlásenie:

o súlade systémov a komponentov s predpismi alebo o vhodnosti systémov a komponentov na používanie, ktoré vydala organizácia pôsobiaca v oblasti vývoja, výroby a údržby systémov a komponentov ATM/ANS;

o spĺňaní uplatniteľných požiadaviek služby alebo systému, ktoré sa majú začať využívať, vydané poskytovateľom služby;

o spôsobilosti plniť povinnosti spojené s určitými letovými informačnými službami a o prostriedkoch na tento účel.“;

d)

písmeno f) sa nahrádza takto:

„f)

‚oprávnený subjekt‘ je orgán, ktorému môže agentúra alebo národný letecký úrad udeliť osobitné osvedčenie alebo mu uložiť úlohy dohľadu pod ich kontrolou a na ich zodpovednosť;“;

e)

písmená q) a r) sa nahrádzajú takto:

„q)

‚ATM/ANS‘ sú služby riadenia letovej prevádzky vymedzené v článku 2 bode 10 nariadenia (ES) č. … (*2), letecké navigačné služby vymedzené v článku 2 bode 4 uvedeného nariadenia vrátane služieb siete manažmentu letovej prevádzky uvedené v článku 17 uvedeného nariadenia a služby vytvárania a spracovania údajov, formátovania a dodávania údajov pre všeobecnú letovú prevádzku na účely leteckej navigácie kritickej z hľadiska bezpečnosti;

r)

‚systém ATM/ANS‘ je akákoľvek kombinácia vybavenia a systémov, ako sú vymedzené v článku 2 bode 33 nariadenia (ES) č. … (*2);“;

f)

vkladajú sa tieto písmená:

„t)

‚všeobecná letová prevádzka‘ znamená všetky pohyby civilných lietadiel, ako aj všetky pohyby štátnych lietadiel zahŕňajúce vojenské, colné a policajné lietadlá, ak sa tieto pohyby uskutočňujú v súlade s postupmi ICAO;

u)

‚základný plán ATM‘ znamená plán schválený rozhodnutím Rady 2009/320/ES (*3), v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 (*4)“.

(*3)  Rozhodnutie Rady 2009/320/ES z 30. marca 2009, ktorým sa schvaľuje európsky akčný plán riadenia letovej prevádzky výskumného projektu RLP jednotného európskeho neba (SESAR) (Ú. v. EÚ L 95, 9.4.2009, s. 41)."

(*4)  Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (Ú. v. EÚ L 64, 2.3.2007, s. 1).“;"

fa)

vkladá sa toto písmeno:

„ua)

‚akreditácia‘ je kvalifikačný proces národného leteckého úradu alebo subjektu oprávneného na zabezpečovanie úloh v súlade s týmto nariadením a s nariadením (ES) č. …  (*5) ;“ [PN 30 a 32]

4.

Článok 4 sa mení takto:

a)

odsek 3b sa nahrádza takto:

„3b.   Odchylne od ustanovení odseku 3a členské štáty môžu rozhodnúť vyňať z ustanovení tohto nariadenia letisko, ktoré:

neobslúži viac ako 10 000 cestujúcich ročne a

neuskutoční viac ako 850 pohybov súvisiacich s nákladnou dopravou ročne,

pod podmienkou, že toto vyňatie spĺňa všeobecné bezpečnostné ciele tohto nariadenia alebo ktorýkoľvek iný právny predpis Únie.

Komisia posúdi, či sa dodržala podmienka uvedená v prvom pododseku a ak dospeje k záveru, že sa tak nestalo, prijme rozhodnutie zamerané na splnenie podmienky. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2. Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 4.

Dotknutý členský štát zruší vyňatie po tom, ako sa mu oznámi rozhodnutie uvedené v druhom pododseku.“;

b)

v odseku 3c sa prvá veta nahrádza takto:

„3c.   ATM/ANS poskytované vo vzdušnom priestore územia, na ktoré sa uplatňuje zmluva, ako aj v akomkoľvek inom vzdušnom priestore, v ktorom členské štáty uplatňujú nariadenie (ES) č. … (*6) v súlade s článkom 1 ods. 4 uvedeného nariadenia, sú v súlade s týmto nariadením.“

5.

Článok 5 sa mení takto:

a)

v odseku 2 písm. d) sa prvá veta nahrádza takto:

„d)

Organizácie zodpovedné za udržanie a zachovanie ďalšej letovej spôsobilosti výrobkov, súčastí a zariadení preukážu, že sú spôsobilé plniť povinnosti spojené so svojimi oprávneniami a majú na to prostriedky.“;

b)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Pokiaľ ide o letovú spôsobilosť lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a), b) a c), Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa:

a)

podmienok stanovenia základných požiadaviek typového osvedčovania uplatniteľné na výrobok a podmienok ich oznámenia žiadateľovi;

b)

podmienok stanovenia podrobných špecifikácií letovej spôsobilosti uplatniteľných na súčasti a zariadenia a podmienok ich oznámenia žiadateľovi;

c)

podmienok stanovenia zvláštnych špecifikácií letovej spôsobilosti uplatniteľných na lietadlá, ktorým sa môže vydať osvedčenie letovej spôsobilosti s obmedzeniami, a podmienok ich oznámenia žiadateľovi;

d)

podmienok vydávania a šírenia záväzných informácií v záujme zachovania letovej spôsobilosti výrobkov a podmienok schválenia alternatívnych prostriedkov na dodržanie náležitostí vzhľadom na tieto záväzné informácie;

e)

podmienok vydania, zachovania, zmeny, pozastavenia alebo zrušenia typových osvedčení, typových osvedčení s obmedzeniami, schválenia zmien typových osvedčení, doplňujúcich typových osvedčení, schválenia postupov opravy, individuálnych osvedčení letovej spôsobilosti, osvedčení letovej spôsobilosti s obmedzeniami, povolení na let a osvedčení pre výrobky, súčasti alebo zariadenia vrátane:

i)

podmienok doby platnosti týchto osvedčení a podmienok jej predĺženia, ak je ich platnosť obmedzená;

ii)

obmedzení pri vydávaní povolení na let. Tieto obmedzenia sa týkajú najmä:

účelu letu,

vzdušného priestoru, v ktorom sa má let vykonať,

kvalifikácie posádky lietadla,

prepravy iných osôb než posádky lietadla;

iii)

lietadiel, ktorým sa môže vydať osvedčenie letovej spôsobilosti s obmedzeniami, a súvisiacich obmedzení;

iv)

údajov o prevádzkovej spôsobilosti vrátane:

minimálneho učebného plánu pre typovú kvalifikáciu personálu oprávneného vydávať osvedčenia o údržbe, aby sa zaručil súlad s odsekom 2 písm. f);

minimálneho učebného plánu pre typovú kvalifikáciu pilotov a referenčných údajov súvisiacich simulátorov, aby sa zaručil súlad s článkom 7;

vhodný základný zoznam minimálneho vybavenia

údaje o type lietadla relevantné pre posádku;

dodatočné špecifikácie letovej spôsobilosti pre daný typ prevádzky s cieľom podporovať zachovanie letovej spôsobilosti a zlepšovanie bezpečnosti lietadla;

f)

podmienok vydania, zachovania, zmeny, pozastavenia alebo zrušenia povolení pre organizácie, ktoré sa vyžadujú v súlade s odsekom 2 písm. d), e) a g), a predpokladov, za ktorých sa o takéto povolenia nemusí žiadať;

g)

podmienok vydania, zachovania, zmeny, pozastavenia alebo zrušenia preukazov spôsobilosti, ktoré sa vyžadujú v súlade s odsekom 2 písm. f);

h)

povinnosti držiteľov preukazov spôsobilosti;

i)

súladu lietadiel uvedených v odseku 1, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2 alebo 4, ako aj lietadiel uvedených v odseku 4 ods. 1 písm. c) so základnými požiadavkami;

j)

podmienok udržania a zachovania letovej spôsobilosti výrobkov, súčastí a zariadení.

Pokiaľ ide o letovú spôsobilosť lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a), b) a c), Komisia je splnomocnená zmeniť alebo doplniť prílohu I v súlade s článkom 65b prostredníctvom delegovaných aktov, ak je to potrebné z technických, prevádzkových, vedeckých alebo bezpečnostných dôvodov v oblasti letovej spôsobilosti v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel.“[PN 33]

6.

V článku 6 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov meniť v súlade s článkom 65b požiadavky uvedené v článku 1 s cieľom zladiť ich so zmenami Chicagského dohovoru a jeho prílohami, ktoré vstúpia do platnosti po tom, ako toto nariadenie nadobudne účinnosť, a ktoré budú uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

3.   Komisia môže v prípadoch, ak je to potrebné na zabezpečenie vysokej a jednotnej úrovne ochrany životného prostredia a na základe obsahu dodatkov k prílohe 16 uvedených v odseku 1, prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b stanoviť podrobné pravidlá, ktoré doplnia požiadavky uvedené v odseku 1.“

7.

Článok 7 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:

„Bez ohľadu na tretí pododsek, ak ide o preukaz spôsobilosti pre rekreačných pilotov a ak to umožňuje vnútroštátne právo, môže ako poverený lekár konať všeobecný lekár, ktorý dostatočne pozná zdravotný stav žiadateľa. Komisia prijme podrobné pravidlá využitia služieb všeobecného lekára namiesto služieb povereného lekára, ktorými sa zabezpečí predovšetkým dodržanie úrovne bezpečnosti. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 3.“;

b)

v odseku 2 sa šiesty pododsek nahrádza takto:

„Požiadavky uvedené v druhom a treťom pododseku sa môžu splniť akceptovaním preukazov spôsobilosti a osvedčení zdravotnej spôsobilosti vydaných treťou krajinou alebo v jej mene, ak sa týkajú pilotov, ktorí sa podieľajú na prevádzke lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) alebo c).“; [PN 41]

c)

v odseku 6 sa úvodná časť nahrádza takto:

„6.   Pokiaľ ide o pilotov, ktorí sa podieľajú na prevádzke lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a c), ako aj výcvikové zariadenia na simuláciu letu, osoby a organizácie, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, preverovaní alebo zdravotných prehliadkach týchto pilotov, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

d)

v odseku 6 sa písmeno d) nahrádza takto:

„d)

podmienky zmeny existujúcich národných preukazov spôsobilosti pilotov a národných preukazov spôsobilosti palubných technikov na preukazy spôsobilosti pilotov, ako aj podmienky zmeny vnútroštátnych osvedčení zdravotnej spôsobilosti;“;

e)

v odseku 6 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f)

to, ako piloti lietadiel uvedených v prílohe II písm. a) bode ii), písm., d) a h), v prípadoch, keď sa tieto lietadlá využívajú na obchodnú leteckú dopravu, spĺňajú príslušné základné požiadavky prílohy III.“;

f)

na konci odseku 6 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o pilotov, ktorí sa podieľajú na prevádzke lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a c), ako aj výcvikové zariadenia na simuláciu letu, o osoby a organizácie, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, preverovaní alebo zdravotných prehliadkach týchto pilotov, Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b zmeniť alebo doplniť prílohu III, ak je to potrebné z technických, prevádzkových, vedeckých alebo bezpečnostných dôvodov týkajúcich sa vystavenia preukazu spôsobilosti v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel.“; [PN 34]

fa)

v odseku 7 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„7.     Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 6 Komisia zabezpečí najmä to, aby sa v nich premietala súčasná situácia vrátane osvedčených postupov, vedeckého a technického pokroku v oblasti výcviku pilotov, zvýšenej kultúry bezpečnosti a systémov zvládania únavy.“ [PN 42]

8.

Článok 8 sa mení takto:

a)

v odseku 5 sa úvodná časť nahrádza takto:

„5.   Pokiaľ ide o prevádzku lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a c), Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

b)

v odseku 5 sa písmeno g) nahrádza takto:

„g)

súlad prevádzky lietadiel uvedených v písmene a) bode ii) a písmenách d) a h) prílohy II, keď sa tieto lietadlá využívajú na obchodnú leteckú dopravu, s príslušnými základnými požiadavkami prílohy IV, a ak je to uplatniteľné, prílohy Vb.“;

c)

v odseku 5 sa dopĺňajú tieto písmená:

„h)

podmienky a postupy, podľa ktorých sa vydávajú oprávnenia na špecializovanú prevádzku;

i)

okolnosti, kedy sa prevádzka zakazuje, obmedzuje alebo podlieha určitým podmienkam v záujme bezpečnosti v súlade s článkom 22 ods. 1.“;

d)

na konci odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o prevádzku lietadiel uvedených v článku 4 ods. 1 písm. b) a c), Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b zmeniť alebo doplniť prílohu IV a prípadne Vb, ak je to potrebné z dôvodov technického, prevádzkového alebo vedeckého rozvoja alebo bezpečnostných dôkazov v oblasti letovej prevádzky v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel.“[PN 35]

9.

Článok 8a sa mení takto:

a)

v odseku 5 sa úvodná časť nahrádza takto:

„5.   Pokiaľ ide o letiská a letiskové vybavenie, ako aj o prevádzku letísk, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

b)

v odseku 5 sa po písmene j) dopĺňajú tieto písmená:

„k)

podmienky vydania, zachovania, zmeny, pozastavenia alebo zrušenia osvedčení poskytovateľov služieb riadenia prevádzky na odbavovacej ploche;

l)

podmienky vydávania a šírenia záväzných informácií v záujme zabezpečenia bezpečnosti letiska a letiskového vybavenia;

m)

zodpovednosť poskytovateľov služieb uvedených v odseku 2 písm. e);

n)

podmienky vydania, zachovania, zmeny, pozastavenia alebo zrušenia schválení organizácií a podmienky dohľadu nad organizáciami, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe letiskového vybavenia kľúčového z hľadiska bezpečnosti.

o)

zodpovednosť organizácií, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe letiskového vybavenia kľúčového z hľadiska bezpečnosti.“;

c)

na konci odseku 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o letiská a letiskové vybavenie, ako aj o prevádzku letísk, Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b zmeniť alebo doplniť prílohu Va a prípadne Vb, ak je to potrebné z technických, prevádzkových, vedeckých alebo bezpečnostných dôvodov týkajúcich sa letísk v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel.“[PN 36]

10.

Článok 8b sa mení takto:

a)

odseky 4 a 5 sa nahrádzajú takto:

„4.   V opatreniach uvedených v odseku 6 sa môže stanoviť požiadavka na osvedčovanie organizácií alebo na vyhlásenia týkajúce sa organizácií, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe systémov a zložiek ATM/ANS, od ktorých závisí bezpečnosť alebo interoperabilita. Osvedčenie sa týmto organizáciám vydá, keď preukážu, že sú spôsobilé a majú prostriedky na plnenie povinností spojených s ich oprávneniami. V osvedčení sa spresnia udelené oprávnenia.

5.   V opatreniach uvedených v odseku 6 sa môže stanoviť požiadavka na osvedčovanie alebo alternatívne na potvrdenia alebo vyhlásenia poskytovateľa ATM/ANS alebo organizácie, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe systémov a zložiek ATM/ANS, vzhľadom na systémy a zložky ATM/ANS, od ktorých závisí bezpečnosť alebo interoperabilita. Osvedčenie alebo vyhlásenie o týchto systémoch a zložkách sa vydá alebo sa potvrdí jeho platnosť, keď žiadateľ preukáže, že tieto systémy a komponenty vyhovujú podrobným špecifikáciám, ktoré sú ustanovené na zaručenie súladu so základnými požiadavkami uvedenými v odseku 1.“;

b)

odsek 6 sa mení takto:

i)

úvodná časť sa nahrádza takto:

„6.   Pokiaľ ide o poskytovanie ATM/ANS, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

ii)

písmeno e) sa nahrádza takto:

„e)

podmienky a postupy vyhlásenia poskytovateľov služieb a organizácií, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe systémov a zložiek ATM/ANS, uvedených v odsekoch 3 až 5, a podmienky a postupy dohľadu nad nimi;“;

iii)

dopĺňajú sa tieto písmená:

„g)

podmienky vydávania a šírenia záväzných informácií v záujme zaručenia bezpečnosti poskytovania ATM/ANS;

h)

podmienky potvrdenia platnosti a vyhlásenia uvedených v odseku 5 a dohľadu nad súladom s týmito podmienkami

i)

prevádzkové predpisy a zložky ATM/ANS potrebné na využívanie vzdušného priestoru.“;

iv)

na konci odseku sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o poskytovanie ATM/ANS, Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b zmeniť alebo doplniť prílohu Va, ak je to potrebné z technických, prevádzkových, vedeckých alebo bezpečnostných dôvodov týkajúcich sa ATM/ANS v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel .“; [PN 37]

c)

v odseku 7 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

odrážať súčasný stav vývoja a najlepšie postupy v oblasti ATM/ANS, predovšetkým v súlade so základným plánom ATM a v úzkej spolupráci s ICAO“

11.

Článok 8c sa mení takto:

a)

v odseku 10 sa úvodná časť nahrádza takto:

„10.   Pokiaľ ide o riadiacich letovej prevádzky, ako aj osoby a organizácie, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, kontrole alebo posudzovaní zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

b)

v odseku 10 sa dopĺňajú tieto písmená:

„e)

bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia dvojstranných dohôd uzavretých v súlade s článkom 12, podmienky akceptovania preukazov spôsobilosti vydaných tretími krajinami;

f)

okolnosti, kedy sa poskytovanie odbornej prípravy na pracovisku zakazuje, obmedzuje alebo podlieha osobitným podmienkam v záujme bezpečnosti.

g)

podmienky vydávania a šírenia záväzných informácií v záujme zaručenia bezpečnosti poskytovania odbornej prípravy na pracovisku;“;

c)

na konci odseku 10 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o riadiacich letovej prevádzky, ako aj osôb a organizácií, ktoré sa podieľajú na výcviku, skúšaní, kontrole alebo posudzovaní zdravotnej spôsobilosti riadiacich letovej prevádzky, Komisia je splnomocnená prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b zmeniť alebo doplniť prílohu Vb, ak je to potrebné z technických, prevádzkových, vedeckých alebo bezpečnostných dôvodov týkajúcich výcvikových organizácií a riadiacich letovej prevádzky v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v článku 2 a v potrebnom rozsahu na tento účel.“[PN 38]

12.

Článok 9 sa mení takto:

a)

v odseku 4 sa úvodná časť nahrádza takto:

„4.   Pokiaľ ide o lietadlá uvedené v článku 4 ods. 1 písm. d), ako aj o ich posádku a prevádzkovanie, Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom stanoviť podrobné pravidlá vzhľadom na:“;

b)

v odseku 4 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

postup udelenia oprávnenia lietadlám uvedených v článku 4 ods. 1 písm. d) alebo posádky, ktoré nie sú držiteľmi štandardného ICAO osvedčenia letovej spôsobilosti alebo povolenia, na prevádzkovanie letov do Spoločenstva, v rámci neho alebo zo Spoločenstva;“;

c)

v odseku 4 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

podmienky pre vyhlásenie prevádzkovateľov uvedené v odseku 3 a pre dohľad nad nimi;“;

d)

v odseku 4 sa dopĺňa toto písmeno:

„g)

alternatívne podmienky pre prípady, keď dodržiavanie štandardov a požiadaviek uvedených v odseku 1 nie je možné, alebo je spojené s neprimeranou námahou na zabezpečenie dodržania cieľa štandardov a požiadaviek.“;

e)

v odseku 5 sa v písmene e) vypúšťa slovo „bezpečnostné“

13.

Článok 10 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Na účely vykonávania odseku 1, členské štáty okrem kontrol osvedčení, ktoré vydali, alebo vyhlásení, ktoré prijali, vedú vyšetrovania vrátane kontrol na odbavovacej ploche a prijmú akékoľvek opatrenie vrátane zákazu štartu lietadla, aby predišli ďalšiemu porušovaniu.“;

b)

v odseku 5 sa úvodná časť nahrádza takto:

„5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65 s cieľom stanoviť podrobné pravidlá na určenie podmienok spolupráce uvedenej v odseku 1, a najmä:“;

c)

v odseku 5 sa dopĺňajú tieto písmená:

„d)

podmienky kvalifikácie inšpektorov vykonávajúcich kontroly na odbavovacej ploche a organizácií, ktoré sa podieľajú na výcviku týchto inšpektorov;

e)

podmienky správy a uplatňovania dohľadu a vykonávania vrátane systémov riadenia bezpečnosti.“

14.

Článok 11 sa mení takto:

a)

odseky 1 a 2 sa nahrádzajú takto:

„1.   Členské štáty bez ďalších technických požiadaviek alebo hodnotenia uznajú osvedčenia vydané v súlade s týmto nariadením a delegovanými aktmi a vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe. Ak sa pôvodné uznanie udelilo na určitý účel alebo účely, každé nasledujúce uznanie sa musí týkať len toho istého účelu alebo účelov.

2.   Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu alebo agentúry rozhodnúť, či je osvedčenie uvedené v odseku 1 v súlade s týmto nariadením a delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2. Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 4.“

15.

V článku 12 ods. 2 písm. b) sa posledný pododsek nahrádza takto:

„môže požadovať, aby dotknutý členský štát dohodu upravil, pozastavil jej uplatňovanie, alebo ju vypovedal v súlade s článkom 351 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.“ Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom stanoveným v článku 65 ods. 2.“

16.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Oprávnené subjekty

„Pri prideľovaní osobitných úloh súvisiacich s osvedčovaním alebo dohľadom oprávnenému subjektu zabezpečí agentúra alebo príslušný národný letecký úrad, aby uvedený subjekt spĺňal kritériá stanovené v prílohe V.

Oprávnené subjekty nevydávajú osvedčenia ani oprávnenia, ani neprijímajú vyhlásenia.“

17.

Článok 14 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Ustanovenia tohto nariadenia a delegovaných a vykonávacích aktov prijatých na jeho základe nebránia členskému štátu, aby okamžite reagoval na problém bezpečnosti týkajúci sa výrobku, osoby alebo organizácie, pod podmienkou, že sú nutné okamžité kroky na zaručenie bezpečnosti a že nie je možné problém primerane riešiť v súlade s týmto nariadením a delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na jeho základe.“;

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Komisia posúdi, či sa dodržali podmienky uvedené v prvom pododseku a ak dospeje k záveru, že sa tak nestalo, prijme rozhodnutie zamerané na splnenie podmienok. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2. Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 4.

Dotknutý členský štát zruší opatrenie prijaté podľa článku 1 po tom, ako sa mu oznámi rozhodnutie uvedené v prvom pododseku tohto odseku.

Komisia je v prípade potreby v dôsledku zistenia okamžitého bezpečnostného problému uvedeného v odseku 1 splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom zmeniť alebo doplniť toto nariadenie riešiť zistené problémy bezpečnosti .“; [PN 39]

c)

odsek 4 sa nahrádza takto:

„4.   Členské štáty môžu udeliť výnimky zo základných požiadaviek ustanovených v tomto nariadení a jeho delegovaných a vykonávacích aktoch v prípade nepredvídaných a naliehavých prevádzkových okolností alebo prevádzkových potrieb obmedzeného trvania za predpokladu, že to nebude mať nepriaznivý účinok na úroveň bezpečnosti. Všetky uvedené výnimky, len, čo sa vyskytnú opakovane alebo ak sa udelia na obdobie dlhšie ako dva mesiace, sa oznámia agentúre, Komisii a ostatným členským štátom.“;

d)

v odseku 5 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia posúdi, či výnimka spĺňa podmienky stanovené odseku 4 a ak dospeje k záveru, že sa tak nestalo, prijme rozhodnutie zamerané na splnenie podmienok. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2. Komisia prijme z riadne odôvodnených vážnych a naliehavých dôvodov súvisiacich s bezpečnosťou okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 4.

Dotknutý členský štát zruší vyňatie po tom, ako sa mu oznámi rozhodnutie uvedené v druhom pododseku.“;

e)

v odseku 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„6.   Ak je možné dosiahnuť rovnakú úroveň ochrany inými prostriedkami ako uplatňovaním delegovaných a vykonávacích aktov prijatých na základe tohto nariadenia, členské štáty môžu bez diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, udeliť povolenie, ktoré sa odchyľuje od predmetných delegovaných alebo vykonávacích aktov, a to v súlade s postupom stanoveným v druhom pododseku a v odseku 7.“;

f)

v odseku 7 sa na konci dopĺňa tento druhý pododsek nahrádza takto : [PN 10]

„Ak Komisia pri zohľadnení odporúčania uvedeného v prvom pododseku zistí, že podmienky stanovené v odseku 6 sú splnené, bezodkladne udelí výnimku, pričom na tento účel zodpovedajúcim spôsobom zmení príslušné delegované alebo vykonávacie akty prijaté na základe tohto nariadenia.“

18.

Článok 15 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo verejnosti na prístup k dokumentom Komisie, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 1049/2001, Komisia z vlastnej iniciatívy prijme podrobné pravidlá postupovania informácií uvedených v odseku 1 tohto článku zainteresovaným stranám. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 3. Tieto opatrenia vychádzajú z potreby:“

b)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   V súlade s  právom Únie a ich vnútroštátnymi právnymi predpismi prijmú letecké úrady členských štátov potrebné opatrenia na zabezpečenie primeranej dôvernosti informácií, ktoré získali v súlade s odsekom 1.“[PN 11]

19.

Názov kapitoly III sa nahrádza takto:

„AGENTÚRA EURÓPSKEJ ÚNIE PRE LETECTVO“

20.

Článok 17 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„Na účely vykonávania tohto nariadenia sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre letectvo.“;

b)

v odseku 2 sa prvá veta nahrádza takto:

„Na účely zabezpečenia riadneho fungovania a rozvoja civilného letectva , najmä bezpečnosti, agentúra:“; [PN 12]

c)

vo odseku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„f)

podporuje príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní ich úloh a na tento účel im poskytuje fórum na výmenu informácií a expertov.“;

ca)

v odseku 2 sa vkladajú tieto písmená:

„g)

v súlade s článkom 2 presadzuje normy a predpisy Únie v oblasti letectva na medzinárodnej úrovni nadviazaním vhodnej spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a tým podporuje pohyb leteckých výrobkov, odborníkov a služieb Únie s cieľom uľahčiť ich prístup na nové rastúce trhy po celom svete.“;

„h)

vykonáva akreditáciu národných leteckých úradov. Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 65b prijímať delegované akty s cieľom stanoviť podrobné pravidlá na určenie podmienok na splnenie ustanovenia tohto odseku.“ [PN 13, 31 a 40]

21.

V článku 19 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Tieto dokumenty musia odrážať súčasný stav a najlepšie postupy v dotknutých oblastiach a aktualizujú sa pri zohľadnení celosvetových skúseností s letectvom a, vedecko-technického pokroku a základného plánu ATM .“[PN 14]

22.

V článku 21 ods. 2 písm. b) sa bod i) nahrádza takto:

„i)

výcvikové zariadenia na simuláciu letu, ktoré prevádzkujú výcvikové organizácie, ktoré agentúra osvedčila“

23.

Článok 22 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa formulácia „do jedného mesiaca“ nahrádza formuláciou „do troch mesiacov“;

b)

v odseku 2 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)

ak členský štát nesúhlasí so závermi agentúry o individuálnej schéme, postúpi túto vec Komisii. Komisia rozhodne, či schéma spĺňa bezpečnostné ciele tohto nariadenia. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2.“

24.

V článku 22a sa vkladá toto písmeno:

„ca)

vydáva a predlžuje osvedčenia alebo prijíma vyhlásenia o dodržiavaní predpisov alebo vhodnosti na používanie v súlade s článkom 8b ods. 4 a 5 od organizácií, ktoré poskytujú celoeurópske služby alebo systémy a v prípade žiadosti dotknutého členského štátu, aj iných poskytovateľov služieb, ako aj organizácií, ktoré sa podieľajú na vývoji, výrobe a údržbe systémov a zložiek ATM/ANS;“

25.

V článku 24 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia pri zohľadnení zásad stanovených v článkoch 52 a 53 prijíma podrobné pravidlá pracovných metód agentúry na vykonávanie úloh uvedených v odsekoch 1, 3 a 4. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2.“

26.

Článok 25 sa mení takto:

a)

v odseku 3 sa úvodná časť nahrádza takto:

„3.   Komisia na základe odsekov 1 a 2 prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 65b stanovuje:“;

b)

v odseku 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

podrobné pravidlá vyšetrovania, súvisiace opatrenia, podávanie správ, ako aj rozhodovanie vrátane ustanovení o práve na obhajobu, prístup k dokumentácii, právne zastúpenie, dôvernosť, dočasné ustanovenia, vymeriavanie a vyberanie pokút a penále.“

27.

V článku 29 sa odsek 2 vypúšťa

28.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Výsady a imunity

Na agentúru a jej zamestnancov sa vzťahuje Protokol o výsadách a imunitách Európskej únie.“

29.

Článok 33 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

v súlade s článkami 39a a 39b vymenúva výkonného riaditeľa a zástupcov výkonného riaditeľa;“;

b)

v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c)

každý rok do 30. novembra a po doručení stanoviska Komisie prijme ročný a viacročný pracovný program agentúry na nadchádzajúci rok (nadchádzajúce roky); tieto pracovné programy sa prijímajú bez toho, aby bol dotknutý ročný rozpočtový postup Spoločenstva Únie a legislatívny program Spoločenstva Únie v príslušných oblastiach bezpečnosti letectva; stanovisko Komisie sa pripojí k programu práce pracovným programom ;“; [PN 15]

c)

v odseku sa 2 písmeno h) nahrádza takto:

„h)

vykonáva disciplinárnu právomoc voči výkonnému riaditeľovi a voči zástupcom výkonného riaditeľa po dohode s výkonným riaditeľom;“;

d)

v odseku 2 sa dopĺňajú tieto písmená:

„n)

vo vzťahu k pracovníkom agentúry vykonáva v súlade s odsekom 6 právomoci zverené menovaciemu orgánu na základe služobného poriadku a právomoci zverené orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy na základe podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (*7)) (‚právomoci menovacieho orgánu‘);

o)

zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a z hodnotení, ako aj vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

p)

v súlade s postupom stanoveným v článku 110 služobného poriadku prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov;

q)

prijíma pravidlá na zamedzenie konfliktom záujmov svojich členov, ako aj členov odvolacej rady (odvolacích rád), a riadenie týchto konfliktov záujmov.“

(*7)  Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné opatrenia dočasne sa vzťahujúce na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).“;"

e)

dopĺňa sa tento odsek:

„6.   Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, kedy možno toto delegovanie právomoci pozastaviť. Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže na základe rozhodnutia prijatého absolútnou väčšinou svojich členov dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej právomocí, ktoré riaditeľ ďalej delegoval, právomoc,tieto právomoci vykonáva ich sama alebo ich deleguje na jedného zo svojich členov alebo člena personálu okrem výkonného riaditeľa.“[PN 16]

30.

Článok 34 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa formulácia „jedného zástupcu Komisie“ nahrádza formuláciou „dvoch zástupcov Komisie, pričom všetci majú hlasovacie práva.“;

b)

v odseku 1 v druhom pododseku sa formulácia „svojho zástupcu a náhradníka“ nahrádza formuláciou „svojich zástupcov a ich náhradníkov“;

c)

v druhom pododseku odseku 1 sa formulácia „je päť rokov“ nahrádza formuláciou „trvá štyri roky“;

d)

v odseku 1 sa na konci dopĺňa tento nový pododsek:

„Členovia správnej rady a ich náhradníci sa vymenúvajú s ohľadom na ich znalosti v oblasti letectva s prihliadnutím na príslušné schopnosti v oblasti riadenia, správy a rozpočtu. Všetky strany zastúpené v správnej rade sa usilujú obmedziť výmenu svojich zástupcov v rade s cieľom zabezpečiť kontinuitu práce rady. Všetky strany sa usilujú dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.“

31.

V článku 37 sa v odseku 1 vykonávajú tieto zmeny:

formulácia „dvojtretinovou väčšinou“ sa nahrádza formuláciou „jednoduchou absolútnou väčšinou“; [PN 17]

vkladá sa táto druhá veta:

„Na účely rozhodnutí týkajúcich sa prijatia pracovných programov, ročného rozpočtu, vymenovania výkonného riaditeľa, predĺženia jeho funkčného obdobia alebo jeho odvolania sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina členov správnej rady.“

32.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 37a

Výkonná rada

1.   Správnej rade pomáha výkonná rada.

2.   Výkonná rada:

a)

pripravuje rozhodnutia, ktoré má prijať správna rada;

b)

spolu so správnou radou zabezpečuje primerané opatrenia nadväzujúce na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom a externom audite a hodnotení, ako aj z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF);

c)

bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť výkonného riaditeľa v zmysle článku 38, pomáha mu pri vykonávaní rozhodnutí správnej rady a poskytuje súvisiace odporúčania s cieľom posilniť dohľad nad administratívnym a rozpočtovým hospodárením.

3.   Ak je to potrebné z dôvodu naliehavosti, výkonná rada prijíma niektoré dočasné môže dočasne prijať rozhodnutia v mene správnej rady, a to najmä o otázkach administratívneho riadenia vrátane rozhodnutí o pozastavení delegovania právomocí menovacieho orgánu a o rozpočtových záležitostiach. Tieto rozhodnutia prijíma väčšina piatich zo siedmich členov výkonnej rady. Bezodkladne sa predkladajú na najbližšej nasledujúcej schôdzi správnej rady. Správna rada ich môže absolútnou väčšinou hlasov zrušiť.

4.   Výkonná rada je zložená z predsedu správnej rady, jedného zástupcu Komisie v správnej rade a troch piatich ďalších členov, ktorých správna rada vymenuje vymenovaných správnou radou na obdobie dvoch rokov spomedzi svojich jej členov, ktorí majú právo hlasovať. Funkčné obdobie piatich osôb vymenovaných správnou radou sa môže obnoviť neobmedzený počet krát. Predseda správnej rady je aj predsedom výkonnej rady. Výkonný riaditeľ sa zúčastňuje na zasadnutiach výkonnej rady, ale nemá hlasovacie právo.

5.   Funkčné obdobie členov predsedu výkonnej rady zodpovedá jeho funkčnému obdobiu členov ako predsedu správnej rady. Funkčné obdobie zástupcu Komisie zodpovedá jeho funkčnému obdobiu v správnej rade. Funkčné obdobie členov výkonnej rady sa končí vtedy, keď sa končí aj funkčné obdobie členov správnej rady.

6.   Výkonná rada uskutoční aspoň jedno riadne zasadnutie raz za tri mesiace. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť svojich členov či výkonného riaditeľa .

7.   Rokovací poriadok výkonnej rady stanovuje správna rada.“[PN 18]

33.

Článok 38 sa mení takto:

a)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Agentúru riadi jej výkonný riaditeľ, ktorý je pri výkone svojich úloh úplne nezávislý. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správnej rady a výkonnej rady, výkonný riaditeľ nepožaduje ani neprijíma pokyny od ktorejkoľvek vlády alebo akéhokoľvek iného orgánu.“;

b)

v odseku 3 sa písmeno g) vypúšťa;

c)

v odseku 3 sa písmeno i) nahrádza takto:

„i)

deleguje svoje právomoci na ostatných zamestnancov agentúry. Komisia určuje modality takéhoto delegovania. Takéto vykonávacie predpisy sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2.“;

d)

v odseku 3 sa písmeno k) nahrádza takto:

„k)

pripravuje ročný a viacročný program práce a po konzultáciách s Komisiou ich predkladá správnej rade;“;

e)

v odseku 3 sa dopĺňajú tieto písmená:

„m)

plní ročné a viacročné pracovné programy a správnej rade podáva správu o ich plnení;

n)

pripravuje akčný plán nadväzujúci na závery správ z interného alebo externého auditu a hodnotení, ako aj správ z vyšetrovaní a odporúčaní vyplývajúcich z vyšetrovaní Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dvakrát do roka predkladá správy Komisii a pravidelne správnej rade;

o)

chráni finančné záujmy Únie prostredníctvom uplatňovania preventívnych opatrení na boj proti podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ako aj pomocou účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí vymáha nenáležite vyplatené sumy a prípadne uplatňuje účinné, primerané a odrádzajúce administratívne a finančné sankcie;

p)

pripravuje pre agentúru stratégiu boja proti podvodom a predkladá ju správnej rade na schválenie.“

34.

Článok 39 sa vypúšťa

35.

Dopĺňajú sa tieto články:

„Článok 39a

Vymenovanie výkonného riaditeľa

1.   Výkonný riaditeľ pôsobí ako dočasný zástupca agentúry podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva zo zoznamu kandidátov navrhnutých Komisiou pri uplatnení otvoreného a transparentného postupu výberového konania správna rada na základe podaných výkonov a zdokladovaných schopností a skúseností relevantných pre civilné letectvo.

Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje agentúru predseda správnej rady.

Pred vymenovaním možno kandidáta prednesie kandidát , ktorého vybrala správna rada, vyzvať, aby sa vyjadril vyhlásenie pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal odpovie na otázky jeho členov. [PN 19]

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci V polovici tohto obdobia Komisia vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov vypracuje správu, v ktorej zhodnotí výsledky činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy agentúry. Komisia predloží túto hodnotiacu správu príslušnému výboru Európskeho parlamentu. [PN 20]

4.   Správna rada konajúca na návrh Komisie, v ktorom sa zohľadňuje posúdenie uvedené v odseku 3, môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa jedenkrát najviac o päť rokov.

5.   Správna rada informuje Európsky parlament o svojom úmysle predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa. Mesiac pred predĺžením funkčného obdobia môže byť výkonný riaditeľ vyzvaný, aby sa vyjadril prednesie vyhlásenie pred príslušným parlamentným výborom a odpovedal odpovie na otázky jeho členov. [PN 21]

6.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci celkového obdobia nesmie zúčastniť na inom výberovom konaní na rovnaké miesto.

7.   Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia správnej rady konajúcej na návrh Komisie.

8.   Správna rada dosahuje rozhodnutia o vymenovaní výkonného riaditeľa/zástupcov výkonného riaditeľa, predĺžení jeho funkcie alebo ich odvolaní na základe dvojtretinovej väčšiny svojich členov s hlasovacími právami.

Článok 39b

Vymenovanie zástupcu výkonného riaditeľa

1.   Výkonnému riaditeľovi môže pomáhať pomáha jeden alebo viac zástupcov zástupca výkonného riaditeľa. [PN 22]

2.   Zástupca alebo zástupcovia výkonného riaditeľa sa vymenúvajú alebo odvolávajú z funkcie alebo sa ich funkčné obdobie predlžuje podľa ustanovení článku 39a po porade s výkonným riaditeľom a prípadne so zvoleným výkonným riaditeľom.“

36.

V článku 40 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Odvolacia rada alebo rady sa zvolávajú podľa potreby. Počet odvolacích rád a prácu, ktorá sa im má prideliť, určí Komisia. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 2.“

37.

V článku 41 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia určuje kvalifikácie, ktoré sa od členov každej odvolacej rady vyžadujú, právomoci jednotlivých členov v prípravnej fáze rozhodnutí a podmienky hlasovania. Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom uvedeným v článku 65 ods. 3.“

38.

V článku 52 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b)

angažujú vhodných expertov z príslušných zainteresovaných strán vždy, keď je to potrebné, alebo čerpajú z odborných poznatkov relevantných európskych normalizačných orgánov, Eurocontrolu alebo iných špecializovaných orgánov;“

39.

Článok 56 sa nahrádza takto:

„Článok 56

Ročný a viacročný pracovný program

1.   Správna rada v súlade s článkom 33 ods. 2 písm. c) každoročne do 30. novembra prijme programový dokument obsahujúci viacročný a ročný program založený na návrhu, ktorý predložil výkonný riaditeľ, pričom zohľadní názor Komisie. Postupuje ho Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Programový dokument nadobúda definitívnu podobu po konečnom prijatí všeobecného rozpočtu, pričom sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upraví.

Ročný a viacročný program práce sú zamerané na podporu neustáleho zlepšovania európskej leteckej bezpečnosti a sú v súlade s cieľmi, právomocami a úlohami agentúry ustanovenými v tomto nariadení.

2.   Ročný pracovný program zahŕňa podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výkonnosti. Obsahuje takisto aj opis opatrení, ktoré treba financovať, a odhad finančných a ľudských zdrojov vyčlenených na každé opatrenie v súlade so zásadami zostavovania rozpočtu a riadenia na základe činností. Ročný pracovný program je v súlade s viacročným pracovným programom uvedeným v odseku 4. Jasne sa v ňom stanovujú úlohy, ktoré boli doplnené, zmenené alebo vypustené v porovnaní s predchádzajúcim rozpočtovým rokom.

Obsahuje stratégiu vzhľadom na vzťahy s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami uvedenými v článku 27 ods. 2 a opatrenia súvisiace s touto stratégiou.

3.   Správna rada zmení prijatý ročný pracovný program, keď sa agentúre uloží nová úloha.

Všetky významné zmeny v ročnom pracovnom programe sa prijímajú rovnakým postupom ako pôvodný ročný pracovný program. Správna rada môže na výkonného riaditeľa delegovať právomoc prijímať menej podstatné zmeny v ročnom pracovnom programe.

4.   Vo viacročnom pracovnom programe je stanovené strategické plánovanie vrátane cieľov, očakávaných výsledkov a ukazovateľov výkonnosti. Ďalej sa v ňom stanovuje plánovanie zdrojov vrátane viacročného rozpočtu a personálu.

Plánovanie zdrojov sa aktualizuje ročne. Strategické plánovanie sa aktualizuje v prípade potreby, a predovšetkým s cieľom zamerať sa na výsledky hodnotenia uvedeného v článku 62.“

40.

V článku 57 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Výročná všeobecná správa opisuje spôsob, akým agentúra vykonávala svoj ročný program práce. Jasne sa v nej uvedie, ktoré právomoci a úlohy agentúry sa pridali, zmenili alebo zrušili v porovnaní s predchádzajúcim rokom.“

41.

V článku 59 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

„f)

poplatky uhrádzané v súlade s článkom 13 podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (ES) č. [nariadenie o Jednotnom európskom nebi] za príslušné úlohy orgánu (EÚ) č. 391/2013  (*8) týkajúce sa úloh dohľadu nad ATM/ANS vykonávaných agentúrou .“; [PN 23]

fa)

granty. [PN 24]

(*8)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 391/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa stanovuje spoločný systém spoplatňovania leteckých navigačných služieb (Ú. v. EÚ L 128, 9.5.2013, s. 31).“"

41a.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 61a

Konflikty záujmov

1.     Výkonný riaditeľ a úradníci, ktorých členské štáty a Komisia dočasne vyslali, predkladajú vyhlásenie o záväzkoch a vyhlásenie o záujmoch, z ktorých vyplýva, že nemajú žiadne priame ani nepriame záujmy, ktoré by mohli spochybniť ich nezávislosť. Tieto vyhlásenia vyhotovujú písomne pri svojom nástupe do funkcie a v prípade zmeny svojej osobnej situácie ich obnovujú. Členovia správnej rady, výkonnej rady a odvolacej rady takisto predložia tieto vyhlásenia, ktoré sa zverejnia spolu s ich životopisom. Agentúra uverejní na svojej webovej stránke zoznam členov orgánov uvedených v článku 42 a externých a interných expertov.

2.     Správna rada uplatňuje politiku riadenia konfliktov záujmu a ich predchádzania, ktorá zahŕňa prinajmenšom:

a)

zásady spravovania a overovania vyhlásení o záujmoch vrátane pravidiel ich zverejňovania s prihliadnutím na článok 77;

b)

požiadavky na povinnú odbornú prípravu týkajúcu sa konfliktov záujmov pre zamestnancov agentúry a vyslaných národných expertov;

c)

pravidlá týkajúce sa darov a pozvánok;

d)

podrobné pravidlá týkajúce sa nezlučiteľnosti pre zamestnancov a členov agentúry po skončení ich pracovného pomeru s agentúrou;

e)

pravidlá transparentnosti rozhodnutí agentúry vrátane zápisníc zo schôdzí rád agentúry, ktoré sa zverejnia so zohľadnením citlivých, utajovaných a obchodných informácií a

f)

sankcie a ďalšie mechanizmy na zachovanie autonómie a nezávislosti agentúry.

Agentúra berie do úvahy potrebu zachovať rovnováhu medzi rizikami a prínosmi, najmä pokiaľ ide o cieľ získať najlepšie technické poradenstvo a odborné znalosti a o riadenie konfliktov záujmov. Výkonný riaditeľ zahŕňa informácie týkajúce sa vykonávania tejto politiky do správ, ktoré v súlade s týmto nariadením podáva Európskemu parlamentu a Rade.“ [PN 25]

42.

Článok 62 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa slová „správna rada“ nahrádzajú slovom „Komisia“;

b)

dopĺňa sa tento odsek:

„4.   Pri príležitosti každého druhého hodnotenia sa posúdia aj výsledky dosiahnuté agentúrou vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy. Ak sa Komisia domnieva, že pokračovanie existencie agentúry už nie je vzhľadom na stanovené ciele, mandát a úlohy odôvodnené, môže navrhnúť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie tohto nariadenia.“

43.

Článok 64 sa mení takto:

a)

názov „Nariadenie o poplatkoch a úhradách“ sa mení na „Poplatky a úhrady“;

b)

odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 65b s cieľom na základe článkov 3, 4, a 5 stanoviť podrobné pravidlá súvisiace s poplatkami a úhradami.“;

c)

odsek 3 sa nahrádza takto:

„3.   Pravidlá uvedené v odseku 1 určia najmä záležitosti, za ktoré je povinnosť vyberať poplatky a úhrady na základe článku 59 ods. 1 písm. c) a d), výšku poplatkov a úhrad a spôsob, akým sa majú uhrádzať.“;

d)

odsek 5 sa nahrádza takto:

„5.   Poplatky sa stanovujú v takej výške, aby sa zaistilo, že príjem z nich bude v zásade postačovať na pokrytie celkových nákladov na poskytnuté služby. V týchto nákladoch sa odzrkadľujú najmä všetky výdavky agentúry, ktoré sa pripisujú zamestnancom zapojeným do činností uvedených v odseku 3, vrátane pomerných príspevkov zamestnávateľa do systému dôchodkového zabezpečenia. Poplatky a úhrady, vrátane poplatkov a úhrad vyzbieraných v roku 2007, sú pripísanými príjmami agentúry.“;

da)

dopĺňa sa tento odsek:

„6.     Musí sa umožniť, aby sa počet zamestnancov financovaných z príjmov získavaných z poplatkov a úhrad menil v súlade s dopytom na trhu po osvedčeniach, schváleniach a ďalších službách.“ [PN 26]

44.

Článok 65 sa nahrádza takto:

„Článok 65

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*9).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4.

(*9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

45.

Článok 65a sa vypúšťa.

46.

Dopĺňajú sa tieto články:

„Článok 65b

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje na základe podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoci uvedené v článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 6, článku 8 ods. 5, článku 8a ods. 5, článku 8b ods. 6, článku 8c ods. 10, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 14 ods. 3, článku 14 ods. 7, článku 25 ods. 3 a článku 64 ods. 1 sa na Komisiu delegujú na neurčitú dobu obdobie päť rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia . [PN 27]

3.   Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 6, článku 8 ods. 5, článku 8a ods. 5, článku 8b ods. 6, článku 8c ods. 10, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 14 ods. 3, článku 14 ods. 7, článku 25 ods. 3 a článku 64 ods. 1 kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 5 ods. 5, článku 6 ods. 2, článku 6 ods. 3, článku 7 ods. 6, článku 8 ods. 5, článku 8a ods. 5, článku 8b ods. 6, článku 8c ods. 10, článku 9 ods. 4, článku 10 ods. 5, článku 14 ods. 3, článku 14 ods. 7, článku 25 ods. 3 a článku 64 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predlžuje o dva mesiace.

Článok 65c

Postup pre naliehavé prípady

1.   Delegované akty prijaté podľa tohto článku nadobúdajú účinnosť bezodkladne a uplatňujú sa, pokým voči nim nie je vznesená námietka podľa odseku 2. V oznámení o delegovanom akte Európskemu parlamentu a Rade sa uvedú dôvody použitia postupu pre naliehavé prípady.

2.   Európsky parlament alebo Rada môžu vzniesť voči delegovanému aktu námietku v súlade s postupom uvedeným v článku 65b ods. 5. Komisia v takom prípade na základe oznámenia Európskeho parlamentu alebo Rady o vznesení námietky daný akt bezodkladne zruší.“

46a.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 65d

Správa Komisie

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie Komisia preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a do 31. decembra 2015 podá správu Európskemu parlamentu a Rade s cieľom ďalšieho rozvoja, pokiaľ ide o vytvorenie primeraného a udržateľného bezpečnostného rámca založeného na riziku.“ [PN 28]

47.

Dopĺňa sa tento článok 66a:

„Článok 66a

Dohoda o sídle a podmienky fungovania

1.   Potrebné ustanovenia o poskytnutí sídla agentúre v hostiteľskom členskom štáte a o zariadeniach, ktoré má tento členský štát sprístupniť, ako aj osobitné pravidlá, ktoré sa v hostiteľskom členskom štáte agentúry vzťahujú na výkonného riaditeľa, členov správnej rady, zamestnancov agentúry a členov ich rodín, sa vymedzia v dohode o sídle uzatvorenej medzi agentúrou a hostiteľským členským štátom po schválení správnou radou najneskôr dva roky po tom, ako účinnosť nadobudne nariadenie (ES) č. [].

2.   Hostiteľský členský štát agentúry zabezpečí čo najlepšie podmienky na zaistenie fungovania agentúry vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení.“

48.

Dopĺňa sa tento článok:

„Článok 66b

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Agentúra uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností v zmysle prílohy k rozhodnutiu 2001/844/ES, ESUO, Euratom. Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa vzťahuje okrem iného na ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracovania a uchovávania takýchto informácií.“

49.

V prílohe V sa body 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Subjekt a zamestnanci zodpovední za úlohy súvisiace s udeľovaním osvedčení a dohľadom musia vykonávať svoje povinnosti s najvyššou možnou mierou profesionálnej čestnosti a technickej spôsobilosti a nesmú na nich pôsobiť tlaky a stimuly, najmä finančné, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok rozhodnutia alebo výsledky ich skúmania, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktorých sa výsledky spojené s udeľovaním osvedčení a dohľadom týkajú. [PN 29]

3.   Subjekt musí zamestnávať zamestnancov a mať k dispozícii prostriedky potrebné na primeraný výkon technických a administratívnych úloh súvisiacich s procesom osvedčovania a dohľadu; mal by mať aj prístup k výbave potrebnej na mimoriadne previerky.“

50.

Príloha Vb sa mení takto:

a)

odsek 2 písm. c) bod iv) sa nahrádza takto:

„Služby riadenia letovej prevádzky a súvisiace procesy zabezpečujú primerané rozstupy medzi lietadlami a na prevádzkovej ploche letiska zabraňujú zrážkam medzi prekážkami a lietadlom a v prípade potreby a zrealizovateľnosti pomáhajú pri ochrane pred nebezpečenstvom na palube a zabezpečujú promptnú a včasnú koordináciu so všetkými príslušnými používateľmi a susediacimi blokmi vzdušného priestoru.“;

b)

v odseku 2 písm. g) sa na konci dopĺňajú tieto slová:

„Riadenie toku letovej prevádzky sa vykonáva s cieľom optimalizovať dostupnú kapacitu pri využívaní vzdušného priestoru a zlepšiť postupy riadenia toku letovej prevádzky. Je založené na transparentnosti a efektívnosti, pričom zaručuje, že kapacita sa poskytuje pružne a včas v súlade s odporúčaniami regionálneho letového navigačného plánu ICAO pre európsky región.

Opatrenia uvedené v článku 8b ods. 6 týkajúce sa riadenia toku letovej prevádzky podporujú operatívne rozhodnutia poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk a používateľov vzdušného priestoru a týkajú sa týchto oblastí:

a)

plánovania letov;

b)

využívania dostupnej kapacity vzdušného priestoru počas všetkých fáz letu vrátane prideľovania letiskových prevádzkových intervalov a

c)

používania smerovania tratí pre všeobecnú letovú prevádzku vrátane:

vytvorenia jednej publikácie pre organizáciu tratí a letovej prevádzky,

možností odklonenia všeobecnej letovej prevádzky od preťažených oblastí a

pravidiel prednosti týkajúcich sa prístupu všeobecnej letovej prevádzky k vzdušnému priestoru, a to najmä v obdobiach preťaženia a krízovej situácie,

d)

zohľadnenia súladu letových plánov a letiskových prevádzkových intervalov a potrebnej koordinácie s priľahlými regiónmi.“;

c)

v odseku 2 písm. h) sa na konci dopĺňajú tieto slová:

„Pri zohľadnení organizácie vojenských aspektov, za ktoré sú zodpovedné členské štáty, riadenie vzdušného priestoru podporuje aj jednotné uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru, ako ho opisuje organizácia ICAO a ako sa vykonáva podľa nariadenia (ES) č. 551/2004, s cieľom uľahčiť riadenie vzdušného priestoru a manažment letovej prevádzky v rámci spoločnej dopravnej politiky.

Členské štáty každý rok podávajú agentúre správu o uplatňovaní koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru v kontexte spoločnej dopravnej politiky, z hľadiska vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné.“;

d)

v odseku 3 písm. a) sa na konci dopĺňajú tieto slová:

„Systém zahŕňa predovšetkým:

1.

Systémy a postupy pre riadenie vzdušného priestoru.

2.

Systémy a postupy pre manažment toku letovej prevádzky.

3.

Systémy a postupy pre letové prevádzkové služby, najmä systémy spracovania letových údajov, systémy spracovania údajov zo sledovania a systémy rozhrania človek-stroj.

4.

Komunikačné systémy a postupy pre spojenia zem-zem, vzduch-zem a vzduch-vzduch.

5.

Navigačné systémy a postupy.

6.

Systémy a postupy sledovania.

7.

Systémy a postupy leteckých informačných služieb.

8.

Systémy a postupy pre využitie meteorologických informácií.“;

e)

v odseku 3 písm. b) sa na konci dopĺňajú tieto slová:

„Systémy ATM/ANS a ich komponenty musia byť projektované, skonštruované, udržiavané a prevádzkované s použitím schválených postupov tak, aby bola vždy a počas všetkých etáp letu zaručená homogénna prevádzka EATMN. Homogénna prevádzka môže byť vyjadrená najmä vo forme poskytovania a spoločného využívania informácií, vrátane príslušných informácií o stave prevádzky, jednotného chápania informácií, porovnateľných spracovacích výkonov a prislúchajúcich postupov umožňujúcich spoločné prevádzkové výkony dohodnuté pre celú alebo časti európskej siete manažmentu letovej prevádzky (EATMN).

EATMN, jej systémy a ich komponenty na koordinovanom základe podporujú nové dohodnuté a schválené koncepcie prevádzky, ktoré zvýšia kvalitu, udržateľnosť a účinnosť letových navigačných služieb, najmä z hľadiska bezpečnosti a kapacity.

EATMN, jej systémy a ich komponenty musia podporovať postupnú realizáciu koordinácie medzi civilnými a vojenskými službami v rozsahu nevyhnutnom pre účinné spravovanie vzdušného priestoru, manažment toku letovej prevádzky a bezpečné a efektívne využitie vzdušného priestoru všetkými používateľmi, uplatňovaním koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru.

Na dosiahnutie týchto cieľov EATMN, jej systémy a ich komponenty musia podporovať včasné spoločné využívanie správnych a koherentných informácií civilnými a vojenskými službami pre všetky fázy letu.“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 116.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1108/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica 2006/23/ES (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 51).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1070/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 34).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1).

(7)  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 10).

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 20).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 26).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(*1)  Číslo prepracovaného znenia nariadenia o jednotnom európskom nebi.

(*2)  Číslo prepracovaného znenia nariadenia o jednotnom európskom nebi.

(*5)   Číslo nariadenia v postupe 2013/0186(COD).

(*6)  Číslo prepracovaného znenia nariadenia o jednotnom európskom nebi.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/610


P7_TA(2014)0222

Balík cestovných služieb a asistenčné cestovné služby ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o balíku cestovných služieb a asistenčných cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (COM(2013)0512 – C7-0215/2013 – 2013/0246(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/62)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0512),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0215/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A7-0124/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 73.


P7_TC1-COD(2013)0246

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o balíku cestovných služieb, asistenčných dovolenkových a výletných služieb a súvisiacich cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS [PN 1]

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

po porade s Výborom regiónov,

v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

V smernici Rady 90/314/EHS (3) sa stanovuje niekoľko významných práv spotrebiteľov vo vzťahu k balíku cestovných služieb, najmä pokiaľ ide o požiadavky na uvedenie informácií, zodpovednosť obchodníkov v súvislosti s poskytnutím balíka služieb a ochranu pred platobnou neschopnosťou organizátora alebo predajcu. Je však potrebné prispôsobiť legislatívny rámec vývoju trhu, aby viac vyhovoval potrebám vnútorného trhu, a odstrániť nejednoznačnosti, ako aj medzery v právnych predpisoch.

(2)

Cestovný ruch zohráva v hospodárstvach Únie dôležitú úlohu a balíky služieb dovolenkových a výletných služieb (ďalej len „balíky“) majú na príslušnom trhu významný podiel. V období od prijatia smernice 90/314/EHS sa na trhu cestového ruchu udiali značné zmeny. Popri tradičných distribučných reťazcoch sa čoraz významnejším médiom sprostredkujúcim služby cestovného ruchu stáva internet. Služby cestovného ruchu nie sú len kombináciami v podobe tradičných vopred stanovených balíkov služieb, ale často sú zostavené podľa potrieb zákazníkov. Mnohé z týchto produktov cestovného ruchu buď patria do tzv. šedej právnej zóny, alebo sa na ne smernica 90/314/EHS jednoznačne nevzťahuje. Cieľom tejto smernice je prispôsobiť rozsah ochrany uvedenému vývoju, zvýšiť transparentnosť právnych predpisov a poskytnúť cestujúcim a obchodníkom väčšiu mieru právnej istoty. [PN 2]

(3)

V článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijímaných podľa článku 114 ZFEÚ.

(4)

Smernica 90/314/EHS poskytuje členským štátom rozsiahle právomoci rozhodovania, pokiaľ ide o transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov, a preto pretrvávajú značné rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov. Fragmentácia právneho rámca vedie k vyšším nákladom pre podniky a k vzniku prekážok pre podniky, ktoré chcú podnikať v zahraničí, čím sa obmedzujú možnosti spotrebiteľov vyberať si služby.

(5)

V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb a sloboda usadiť sa. Harmonizácia určitých aspektov práv a povinností vyplývajúcich zo zmlúv na balík služieb a asistenčných súvisiacich cestovných služieb je potrebná na účely vytvorenia skutočného spotrebiteľského vnútorného trhu v tejto uvedenej oblasti, vytvorením správnej rovnováhy medzi vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľa a konkurencieschopnosťou podnikov. [PN 3]

(6)

Cezhraničný potenciál trhu s balíkmi cestovných služieb v Únii sa v súčasnosti nevyužíva v plnej miere. Rozdiely v pravidlách na ochranu cestujúcich v jednotlivých členských štátoch odrádzajú cestujúcich v jednotlivých členských štátoch od nákupu balíkov služieb a asistenčných súvisiacich cestovných služieb v inom členskom štáte a podobne odrádzajú organizátorov a predajcov v jednotlivých členských štátoch od predaja takýchto služieb v inom členskom štáte. S cieľom umožniť spotrebiteľom a podnikom, aby mohli plne využívať výhody vyplývajúce z vnútorného trhu a aby bola súčasne zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa v celej Únii, je potrebné pokračovať v aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú balíkov služieb a asistenčných súvisiacich cestovných služieb.

(7)

Väčšina cestujúcich, ktorí si zakúpia balíky služieb, sú spotrebitelia v zmysle spotrebiteľských právnych predpisov Únie. Zároveň však nie je vždy jednoduché rozlíšiť medzi spotrebiteľmi a zástupcami malých podnikov alebo odborníkmi, ktorí si služobné cesty týkajúce sa ich podnikateľskej alebo profesijnej činnosti rezervujú prostredníctvom rovnakých rezervačných systémov ako spotrebitelia. Títo cestujúci si často vyžadujú podobnú úroveň ochrany. Naopak, väčšie podniky alebo organizácie často zabezpečujú služobné cesty pre svojich zamestnancov, členov a zástupcov na základe rámcovej zmluvy na služobné cesty , ktoré sa špecializujú na organizovanie služobných ciest. Takýto typ cestovných služieb si nevyžaduje takú úroveň ochrany, aká je určená pre spotrebiteľov. Táto smernica by sa preto na osoby na služobných cestách mala uplatňovať len v tom prípade, ak príslušné služobné cesty neboli zabezpečené na základe rámcovej zmluvy. Aby nedošlo k zámene s pojmom „spotrebiteľ“ uvedeným v iných smerniciach právnych predpisoch Únie o ochrane spotrebiteľa, osoby chránené na základe tejto smernice by sa mali označovať ako „cestujúci“. [PN 4]

(8)

Keďže služby cestovného ruchu sa môžu kombinovať mnohými odlišnými spôsobmi, je vhodné za balíky služieb považovať všetky kombinácie služieb cestovného ruchu, ktoré majú určité znaky, ktoré cestujúci zvyčajne spájajú s balíkmi služieb, a to najmä v prípade, keď sú samostatné služby cestovného ruchu zoskupené do jediného produktu cestovného ruchu, za ktorého riadne poskytnutie preberá zodpovednosť organizátor. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (4) by sa nemalo rozlišovať, či boli služby cestovného ruchu kombinované pred nadviazaním kontaktu s cestujúcim, na požiadanie cestujúceho alebo na základe výberu, ktorý uskutočnil cestujúci. Rovnaké zásady by sa mali uplatňovať bez ohľadu na to, či sa rezervácia uskutočnila prostredníctvom pobočky cestovnej kancelárie alebo on-line.

(9)

V záujme transparentnosti by sa balíky služieb mali rozlišovať od asistenčných súvisiacich cestovných služieb, pri ktorých internetový obchodník alebo pracovník pobočky cestovnej kancelárie pomáha cestujúcim pri kombinovaní služieb cestovného ruchu, a to aj prostredníctvom prepojených rezervačných systémov, čo vedie k tomu, že cestujúci uzavrie cieleným spôsobom zmluvy s rôznymi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ktoré nemajú uvedené znaky a v súvislosti s ktorými by nebolo vhodné uplatňovať všetky povinnosti vzťahujúce sa na balíky služieb. [PN 5]

(10)

Vzhľadom na vývoj trhu je vhodné spresniť vymedzenie balíkov služieb na základe alternatívnych objektívnych kritérií, ktoré sa prevažne týkajú spôsobu, akým sa služby cestovného ruchu prezentujú alebo nakupujú, a v súvislosti s ktorými môžu cestujúci odôvodnene očakávať, že budú v zmysle smernice chránení. K takejto situácii dôjde napríklad vtedy, keď sa pre tú istú cestu alebo dovolenku zakúpia rôzne služby cestovného ruchu v rámci jednej rezervácie z jedného miesta predaja alebo keď sa takéto služby ponúkajú alebo účtujú za súhrnnú alebo celkovú cenu. Malo by sa vziať do úvahy, že služby cestovného ruchu sú obstarané v rámci jednej rezervácie vtedy, ak boli vybrané predtým, ako cestujúci poskytol súhlas s platbou.

(11)

Asistenčné Súvisiace cestovné služby by sa zároveň mali odlíšiť od služieb cestovného ruchu, ktoré si cestujúci rezervujú samostatne a často aj v rozdielnych časových obdobiach, hoci na účely tej istej cesty alebo dovolenky. Takisto by sa mali odlišovať on-line asistenčné súvisiace cestovné služby od prepojených internetových lokalít, ktorých cieľom nie je uzavretie zmluvy s cestujúcim, a od odkazov na internetové lokality, na ktorých získajú cestujúci iba všeobecné a nie cielené informácie o ďalších službách cestovného ruchu. Ako príklad možno uviesť situáciu, keď hotel alebo organizátor podujatia uverejní na svojej internetovej lokalite zoznam všetkých prevádzkovateľov, ktorí ponúkajú dopravné služby na miesto pobytu, a to nezávisle od rezervácie, alebo ak sa na umiestnenie reklamy na internetových lokalitách týkajúcej sa destinácie a/alebo obdobia trvania cesty pre prvú vybranú službu použijú tzv. cookies alebo metaúdaje. [PN 6]

(12)

Kúpa samostatnej služby leteckej dopravy ako jednej služby cestovného ruchu nie je ani balíkom služieb, ani asistenčnou súvisiacou cestovnou službou.

(13)

V tejto smernici by sa mali stanoviť osobitné pravidlá pre tradičné cestovné kancelárie aj internetových predajcov, ktorí cestujúcim počas ich jednej návštevy na predajnom mieste alebo v rámci jedného kontaktu poskytujú asistenčné súvisiace služby pri uzatváraní samostatných zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi služieb , ak si cestujúci zvolí každú cestovnú službu zvlášť a súhlasí s jej zaplatením. , a osobitné Tieto pravidlá by mali platiť aj pre internetových predajcov, ktorí prostredníctvom prepojených on-line rezervačných systémov cieleným spôsobom sprostredkúvajú obstaranie ďalších služieb cestovného ruchu od iného obchodníka, a to ak tomuto obchodníkovi poskytnú aspoň meno alebo kontaktné údaje a tieto dodatočné služby sú obstarané najneskôr vo chvíli, keď sa potvrdí rezervácia 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby , ak si cestujúci zvolí každú cestovnú službu zvlášť a súhlasí s jej zaplatením . Tieto pravidlá by sa vzťahovali napríklad na situáciu, keď by spotrebiteľ spolu s potvrdením o rezervácii prvej služby cestovného ruchu, napríklad leteckej alebo vlakovej dopravy, dostal ponuku rezervovať si ďalšiu službu cestovného ruchu poskytovanú vo zvolenej destinácii, napríklad ubytovanie v hoteli, a to aj s odkazom na internetovú stránku iného poskytovateľa alebo sprostredkovateľa služieb, na ktorej si predmetnú službu možno rezervovať. Hoci uvedené služby nepredstavujú balík služieb v zmysle tejto smernice, keďže v takomto prípade nemožno nadobudnúť dojem, že za predmetné služby cestovného ruchu prevzal zodpovednosť jediný organizátor, takéto asistenčné súvisiace cestovné služby predstavujú alternatívny obchodný model, ktorý balíkom služieb často výrazne konkuruje. [PN 7]

(14)

V záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrany spotrebiteľov by sa povinnosť predložiť dostatočný dôkaz o záruke refundácie zálohových platieb a návratu cestujúcich do vlasti v prípade platobnej neschopnosti mala vzťahovať aj na asistenčné súvisiace cestovné služby.

(14a)

Na internete sa vyskytujú aj prípady, keď obchodníci uľahčujúci obstaranie súvisiacich cestovných služieb neinformujú jasne a jednoznačne o tom, že cestujúci má možnosť zarezervovať si len hlavnú službu bez toho, aby si musel zvoliť akúkoľvek ďalšiu službu. Takéto praktiky možno považovať za zavádzajúce. Keďže existujúci právny rámec ešte neumožňuje ich elimináciu a vzhľadom na to, že sú špecifické pre súvisiace cestovné služby, táto prax by sa mala zakázať na základe tejto smernice. [PN 8]

(15)

S cieľom zlepšiť prehľad cestujúcich o ponuke rôznych druhov cestovných služieb a umožniť im prijímať rozhodnutia v tejto veci na základe dostatočných informácií, je vhodné vyžadovať od obchodníkov, aby jasne uvádzali, aký je charakter predmetnej služby a aby informovali cestujúcich o ich právach. Vyhlásenie obchodníka týkajúce sa právnej povahy produktu cestovného ruchu uvedeného na trh by malo zodpovedať skutočnej právnej povahe predmetného produktu. V prípadoch, keď obchodníci neposkytnú cestujúcim presné informácie, by mali zakročiť orgány presadzovania práva.

(15a)

Pred vykonaním platby by mali byť cestujúci informovaní o tom, či si vyberajú balík služieb alebo súvisiace cestovné služby, a tým zodpovedajúcu úroveň ochrany. [PN 9]

(15b)

Obchodníci uľahčujúci obstaranie súvisiacich cestovných služieb by mali cestujúceho pred tým, ako sa zaviaže zmluvou o súvisiacich cestovných službách alebo inou tomu zodpovedajúcou ponukou, jasne upozorniť na to, že na zabezpečenie prínosov smernice vzťahujúcej sa na súvisiace cestovné služby sa musia všetky ostatné zmluvy, ktoré sú súčasťou súvisiacich cestovných služieb, potvrdiť v priebehu nasledujúcich 24 hodín; ak spotrebitelia nie sú upozornení na tieto informácie alebo tieto informácie sú nesprávne alebo klamlivé alebo sú vynechané, môže to predstavovať nekalú obchodnú praktiku. [PN 141]

(16)

Na účely stanovenia toho, či ide o balík služieb alebo o asistenčné súvisiace cestovné služby, by sa mala brať do úvahy iba kombinácia rôznych služieb cestovného ruchu, napr. ubytovanie, doprava cestujúcich autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ako aj prenájom áut, iných vozidiel alebo iných dopravných prostriedkov. Samotné nocľahy v hoteloch so súčasne rezervovanými službami, ako napríklad lístkami na muzikály alebo návštevami wellness zariadení, by mali byť vyňaté, ak tieto služby nie sú priamo predávané cestujúcemu ako významná súčasť balíka služieb a doplnková služba nie je jednoznačne hlavným dôvodom cesty. Ubytovanie na rezidenčné účely, vrátane ak nejde zjavne o účel cestovného ruchu, ako napríklad pri dlhodobých jazykových kurzov kurzoch , by sa za ubytovanie v zmysle tejto smernice nemalo považovať. [PN 11]

(16a)

Doprava autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ktorá zahŕňa prenocovanie, napríklad cesta trajektom s prenocovaním alebo nočné cesty v spacom vozni, by sa mali považovať za samostatnú službu cestovného ruchu, ak je jej jasnou zložkou doprava a služby dopravy nie sú kombinované s inými cestovnými službami. [PN 12]

(17)

Iné služby cestovného ruchu, ako napríklad zabezpečovanie vstupeniek na koncerty, športové podujatia, exkurzie alebo do zábavných parkov, sú službami, ktoré by sa v kombinácii buď s dopravou cestujúcich, ubytovaním a/alebo prenájmom áut mali považovať za služby, ktoré môžu predstavovať balík služieb alebo asistenčné súvisiace cestovné služby. Takéto balíky služieb by však mali patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice len v tom prípade, ak príslušná služba cestovného ruchu tvorí významnú časť balíka služieb. Služby cestovného ruchu by sa vo všeobecnosti mali považovať za významnú časť balíka služieb vtedy, ak sa tak cestujúcim priamo predávajú, jednoznačne predstavujú skutočný dôvod cesty, tvoria viac ako 20 % 25 % podiel z celkovej ceny alebo iným spôsobom predstavujú podstatný atribút cesty alebo dovolenky. Doplnkové služby, napr. najmä cestovné poistenie, doprava medzi železničnou stanicou a ubytovaním, doprava na začiatku cesty, ako aj v rámci výletných ciest , preprava batožiny, stravovanie a upratovanie služby poskytované ako súčasť ubytovania, by sa za služby cestovného ruchu ako také nemali považovať. [PN 13]

(18)

Malo by sa objasniť aj to, že zmluvy, na základe ktorých obchodník oprávňuje cestujúceho, aby si po uzatvorení zmluvy vybral spomedzi rôznych druhov služieb cestovného ruchu (ako v prípade darčekových poukážok na balík cestovných služieb), by mali predstavovať balík služieb. Navyše, kombinácia služieb cestovného ruchu by sa mala považovať za balík služieb vtedy, keď si obchodníci medzi sebou postúpia meno a ďalšie údaje cestujúceho meno ďalšie osobné údaje, napríklad kontaktné údaje, údaje o kreditnej karte alebo pase potrebné na uskutočnenie rezervácie najneskôr vo chvíli potvrdenia 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby. Údaje potrebné na uskutočnenie rezervácie sú údaje z kreditnej karty alebo iné informácie potrebné na uskutočnenie platby. Avšak, samotné postúpenie údajov, ako je destinácia cesty alebo cestovný harmonogram, by nemalo postačovať. Okrem toho by sa plavby na výletných lodiach a viacdenné vlakové cesty s ubytovaním mali považovať za balíky, keďže spájajú dopravu, ubytovanie a stravovanie . [PN 14]

(19)

Keďže nutnosť chrániť cestujúcich nie je v prípade krátkodobých ciest taká výrazná, s cieľom predísť zbytočnej záťaži obchodníkov, by sa z rozsahu pôsobnosti tejto smernice mali vylúčiť cesty trvajúce menej ako 24 hodín, ktoré nezahŕňajú ubytovanie, ako aj príležitostne usporadúvané balíky služieb. Z pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť aj balíky služieb a súvisiace cestovné služby, ktoré sú príležitostne ponúkané alebo zostavené fyzickými alebo právnickými osobami, ako sú neziskové organizácie vrátane charitatívnych organizácií, futbalových klubov a škôl, ktoré z predaja takýchto balíkov služieb alebo v súvislosti so sprostredkovaním takýchto súvisiacich cestovných služieb nemajú žiadny priamy ani nepriamy finančný zisk. [PN 15]

(19a)

Členským štátom by v súlade s právom Únie mala zostať právomoc uplatňovať ustanovenia tejto smernice na oblasti, ktoré nepatria do jej rozsahu pôsobnosti. Členské štáty preto môžu ponechať v platnosti alebo zaviesť vnútroštátne právne predpisy zodpovedajúce všetkým alebo niektorým ustanoveniam tejto smernice týkajúcim sa zmlúv, ktoré nepatria do jej rozsahu pôsobnosti. Členské štáty môžu napríklad uplatniť ustanovenia tejto smernice na balíky služieb alebo súvisiace cestovné služby, ktoré sú príležitostne ponúkané alebo zostavené fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré z predaja takýchto balíkov služieb alebo v súvislosti so sprostredkovaním takýchto súvisiacich cestovných služieb nemajú žiadny priamy ani nepriamy finančný zisk, a na balíky služieb a súvisiace cestovné služby, ktoré sa vzťahujú na obdobie kratšie ako 24 hodín a ktoré nezahŕňajú ubytovanie. [PN 16]

(20)

Hlavným znakom balíka cestovných služieb je to, že aspoň jeden obchodník nesie ako organizátor zodpovednosť za riadne poskytnutie balíka ako celku. V dôsledku toho by mal obchodník konať výlučne ako predajca alebo sprostredkovateľ a neniesť pritom zodpovednosť za organizáciu cestovných služieb len v takých prípadoch, keď ako organizátor balíka služieb vystupuje iný obchodník, spravidla cestovná kancelária alebo internetový predajca. Posúdenie toho, či obchodník pôsobí ako organizátor predmetného balíka služieb, by malo závisieť od toho, či sa podieľal na tvorbe balíka služieb v zmysle vymedzenia stanoveného v tejto smernici, a nie od označenia, pod ktorým túto činnosť vykonáva. Keď kritérium, ktoré umožňuje určiť, či predmetná kombinácia služieb cestovného ruchu predstavuje balík služieb, spĺňajú dvaja alebo viacerí obchodníci, a keď títo obchodníci neinformovali cestujúceho, ktorý z nich je organizátorom balíka služieb, za organizátorov by sa mali považovať všetci príslušní obchodníci.

(20a)

Na základe smernice 90/314/EHS môžu členské štáty stanoviť, či by za riadne poskytovanie balíka služieb mali niesť zodpovednosť predajcovia alebo organizátori alebo predajcovia aj organizátori. Táto flexibilita vedie v niektorých členských štátoch k nejasnostiam, pokiaľ ide o to, či za riadne poskytovanie príslušných služieb nesú zodpovednosť obchodníci podieľajúci sa na balíku, najmä ak ide o on-line rezervačný proces. Touto smernicou by sa preto malo objasniť, že za poskytovanie služieb cestovného ruchu zahrnutých do zmluvy nesú zodpovednosť organizátori, ak vnútroštátne právne predpisy výslovne nestanovujú, že zodpovednosť môže niesť organizátor alebo predajca. [PN 17]

(21)

Pokiaľ ide o balíky služieb, za poskytovanie informácií pred uzatvorením zmluvy by mali niesť zodpovednosť predajcovia spolu s organizátorom. Zároveň by sa malo jasne stanoviť, že predajcovia nesú zodpovednosť za chyby pri rezervácii , ktoré pri rezervácii urobia . V záujme uľahčenia komunikácie, a to najmä v cezhraničných prípadoch, by cestujúci mali mať možnosť skontaktovať sa s organizátorom aj prostredníctvom predajcu, u ktorého si balík služieb zakúpili. [PN 18]

(22)

Cestujúci by mal pred zakúpením balíka služieb dostať všetky potrebné informácie bez ohľadu na to, či sa predaj uskutočňuje prostredníctvom komunikácie na diaľku, v pobočke cestovnej kancelárie alebo iným spôsobom. Pri poskytovaní uvedených informácií by obchodník mal brať do úvahy konkrétne potreby cestujúcich, ktorí sú v dôsledku svojho veku alebo telesného postihnutia obzvlášť zraniteľní, ak takéto potreby možno opodstatnene predvídať.

(23)

Kľúčové informácie, napríklad o hlavných znakoch služieb cestovného ruchu alebo o cenách, ktoré sú poskytnuté v reklamách, na internetovej lokalite organizátora alebo v katalógoch ako súčasť informácií poskytovaných pred uzatvorením zmluvy, by mali byť záväzné, s výnimkou prípadu, keď si organizátor vyhradzuje právo tieto prvky zmeniť a keď takéto zmeny jasným a zreteľným spôsobom oznámi cestujúcemu pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na nové komunikačné technológie už nie je nevyhnutné stanoviť konkrétne pravidlá v katalógoch. Je však vhodné zabezpečiť, aby si zmluvné strany za určitých okolností oznámili zmeny, ktoré majú vplyv na plnenie zmluvy, na trvalom nosiči, ktorý zostane dostupný pre budúce nahliadnutie. Vždy by mala existovať možnosť tieto informácie zmeniť, keď sa obidve zmluvné strany na tom výslovne dohodnú. [PN 19]

(23a)

Vzhľadom na nové komunikačné technológie, ktoré môžu cestujúcim pomôcť zabezpečiť prístup k aktuálnym informáciám počas rezervácie, a na rastúci trend rezervovať si balík cestovných služieb on-line, už nie sú potrebné konkrétne pravidlá týkajúce sa tlačených katalógov. [PN 20]

(23b)

Časy letov by mali byť pevnou súčasťou zmluvy a patriť medzi hlavné znaky služby. Nemali by sa podstatne líšiť od časov, o ktorých sú cestujúci informovaní pred uzavretím zmluvy. [PN 21]

(24)

Požiadavky na uvedenie informácií stanovené v tejto smernici sú taxatívne, nemali by však byť nimi dotknuté požiadavky na uvedenie informácií uvedené v iných uplatniteľných právnych predpisov Únie (5).

(25)

Zohľadňujúc špecifiká zmlúv o balíku cestovných služieb by sa mali stanoviť práva a povinnosti zmluvných strán v období pred poskytnutím balíka služieb a po jeho poskytnutí, najmä pre prípad, ak by balík služieb nebol riadne poskytnutý alebo ak by sa zmenili osobitné okolnosti.

(26)

Keďže balíky služieb sa často zakúpia dlho pred ich poskytnutím, môže dôjsť k nepredvídaným udalostiam. Cestujúci by preto za určitých okolností mal byť oprávnený previesť balík služieb na iného cestujúceho. Organizátor by v takýchto situáciách mal mať možnosť získať naspäť náklady, ktoré vynaložil, napríklad ak subdodávateľ požaduje poplatok za zmenu mena cestujúceho alebo za zrušenie cestovného lístka a vydanie nového. Cestujúci by takisto mali mať možnosť zrušiť zmluvu kedykoľvek pred začiatkom poskytovania balíka služieb, a to za platbu primeranej náhrady, ako aj právo na ukončenie zmluvy bez povinnosti zaplatiť náhradu v prípade, ak poskytovanie balíka služieb výrazne ovplyvnia neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, napríklad vojna vrátane terorizmu alebo prírodná katastrofa vrátane hurikánov a zemetrasení, alebo politická nestabilita, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestujúcich a ku ktorým dôjde po uzatvorení cestovnej zmluvy . Za neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti by sa mali považovať najmä okolnosti, v súvislosti s ktorými spoľahlivé a verejnosti dostupné správy – napríklad odporúčania vydané orgánmi členského štátu – odrádzajú obyvateľov od cestovania do predmetnej destinácie. [PN 22]

(27)

Aj organizátor by mal byť za určitých situácií oprávnený ukončiť zmluvu pred začiatkom realizácie balíka služieb bez povinnosti zaplatiť náhradu, napríklad ak sa nedosiahol minimálny počet účastníkov a ak bola takáto možnosť stanovená v zmluve. V tomto prípade by mal organizátor primerane informovať cestujúcich, na ktorých môže mať vplyv táto zmluvná podmienka. [PN 23]

(28)

Malo by sa umožniť, aby organizátori v určitých prípadoch mohli zaviesť jednostranné zmeny do zmluvy o balíku cestovných služieb. Cestujúci by však mali mať právo na ukončenie zmluvy v prípade, ak navrhované úpravy výrazne zmenia ktorýkoľvek z hlavných znakov služieb cestovného ruchu. Zvýšenie cien by malo byť možné iba vtedy, ak došlo k zmene ceny služieb osobnej prepravy vyplývajúcej z výšky nákladov na pohonné hmoty na dopravu cestujúcich, k zmene daní alebo poplatkov zavedených treťou stranou, ktorá nie je priamo zapojená do výkonu príslušných služieb cestovného ruchu, alebo k zmene výmenných kurzov týkajúcich sa balíka služieb, a ak právomoc upraviť cenu (smerom nahor aj nadol) je v zmluve výslovne uvedená. Zvýšenie cien by sa malo obmedziť na 10 % ceny Cestujúci by mali mať právo odstúpiť od zmluvy bez povinnosti zaplatiť náhradu škody alebo prijať alternatívny ekvivalentný balík cestovných služieb, ktoré ponúkne organizátor, ak rast cien prekoná pôvodnú cenu predmetného balíka služieb o viac ako 8 % . [PN 24]

(28a)

Zvýšenie ceny by malo byť vždy odôvodnené na trvalom nosiči. Ak sa uplatní zvýšenie cien o viac ako 8 %, mala by sa cestujúcemu na trvalom nosiči ponúknuť možnosť odstúpenia od zmluvy alebo alternatívny balík cestovných služieb, ktorý je ekvivalentný s rezervovaným balíkom. Ak cestujúci nevyužije túto možnosť, balík cestovných služieb vo vyššej cene by sa mal považovať za prijatý. Dôkazné bremeno doručenia oznámenia na trvalom nosiči by mal naďalej niesť organizátor cesty. [PN 25]

(29)

Je vhodné stanoviť osobitné pravidlá o opravných prostriedkoch vo vzťahu k nedodržiavaniu ustanovení pri výkone zmluvy o balíku cestovných služieb. Cestujúci by mal mať nárok na vyriešenie problémov a v prípade, keď značný podiel zmluvných služieb nemožno poskytnúť, cestujúcemu by mali byť ponúknuté alternatívne riešenia. Cestujúci by mal mať nárok aj na zníženie ceny a/alebo na náhradu škody. Náhrada by sa mala takisto vzťahovať na všetky nemateriálne škody, najmä v prípade pokazenej dovolenky, a v odôvodnených prípadoch aj na výdavky, ktoré cestujúcemu vznikli pri riešení tohto problému.

(30)

V záujme zachovania súladu je vhodné zosúladiť ustanovenia tejto smernice s medzinárodnými dohovormi upravujúcimi služby cestovného ruchu a s právnymi predpismi Únie o právach cestujúcich. Ak organizátor nesie zodpovednosť za neposkytnutie alebo nedostatočné poskytnutie služieb zahrnutých v zmluve o balíku cestovných služieb, mal by mať možnosť odvolať sa na obmedzenie zodpovednosti poskytovateľov služieb stanovené v medzinárodných dohovoroch, ako je napríklad montrealský dohovor z roku 1999 o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (6), dohovor z roku 1980 o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) (7) a Aténsky dohovor z roku 1974 o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori (8). Keď vzhľadom na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti nie je možné zabezpečiť návrat cestujúceho na miesto odchodu, povinnosť organizátora znášať náklady na ďalší pobyt cestujúcich v mieste destinácie by sa mal zosúladiť s nariadením, Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 (9)  (*1).

(31)

Táto smernica by nemala mať vplyv na práva cestujúcich uplatniť nároky na základe tejto smernice aj iných príslušných právnych predpisov Únie, takže cestujúci budú mať aj naďalej možnosť uplatniť svoje nároky voči organizátorovi, dopravcovi alebo inej zodpovednej zmluvnej strane, alebo prípadne aj voči niekoľkým zodpovedným stranám. Malo by sa jasne stanoviť, že cestujúci nemôžu kumulovať práva na základe rozdielnych právnych základov, ak predmetné práva chránia rovnaké záujmy alebo majú ten istý cieľ. Potreba zabezpečiť, aby cestujúci dostali primerané a včasné náhrady v prípadoch, keď jedna zo strán zmluvu riadne neplní, by však nemala viesť k neodôvodnenej a neprimeranej záťaži pre organizátorov a predajcov. Organizátori a predajcovia by tak okrem svojej povinnosti napraviť nedodržanie ustanovení zmluvy alebo poskytnúť náhrady cestujúcim mali mať aj právo žiadať odškodnenie od tretej strany, ktorá prispela k vzniku udalosti, na základe ktorej vznikla povinnosť poskytnutia náhrady alebo iné povinnosti. Zodpovednosťou organizátora a predajcu preto nie je dotknuté uvedené právo žiadať odškodnenie od tretích strán, vrátane poskytovateľov služieb. [PN 27]

(32)

Ak sa cestujúci počas cesty alebo dovolenky dostane do ťažkostí, organizátor by mal byť povinný poskytnúť mu okamžitú bez prieťahov primeranú pomoc. Takáto pomoc by mala spočívať najmä v poskytovaní, ak je to vhodné, informácií o takých aspektoch, ako sú zdravotné služby, miestne orgány a konzulárna pomoc, ako aj v poskytovaní praktickej pomoci, napríklad pokiaľ ide o komunikáciu na diaľku a alternatívne cestovné služby obstaranie alternatívnych cestovných služieb . [PN 28]

(33)

Komisia vo svojom oznámení z 18. marca 2013 s názvom Ochrana cestujúcich v prípade platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti stanovila opatrenia na zlepšenie ochrany cestujúcich pred platobnou neschopnosťou leteckej spoločnosti, vrátane lepšieho uplatňovania nariadenia (ES) č. 1008/2008, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 (10) a spolupráce so zainteresovanými stranami z tohto odvetvia. Ak by tieto opatrenia nepostačovali, mohlo by sa zvážiť prijatie legislatívneho opatrenia. Uvedené oznámenie sa týka nákupu jednej zložky, konkrétne služieb leteckej dopravy, a preto ním nie sú dotknuté existujúce pravidlá o balíkoch služieb a nebráni zákonodarcom, aby v prípade platobnej neschopnosti poskytli ochranu aj kupujúcim iných moderných kombinácií služieb cestovného ruchu.

(34)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby cestujúci, ktorí si zakúpili balík služieb alebo asistenčné súvisiace cestovné služby, boli plne chránení pred platobnou neschopnosťou organizátora, predajcu, ktorý asistenčnú súvisiacu cestovnú službu sprostredkoval alebo ktorýchkoľvek iných poskytovateľov služieb podniku, ktorý sa zúčastňuje na súvisiacej cestovnej službe . Členské štáty, v ktorých sú usadení organizátori balíkov služieb a predajcovia, ktorí asistenčné cestovné služby sprostredkovali, by mali zaistiť, aby obchodníci ponúkajúci takéto kombinácie služieb cestovného ruchu poskytovali záruky refundácie všetkých zálohových platieb cestujúcich a ich návratu do vlasti v prípade platobnej neschopnosti. Hoci členským štátom je ponechaná právomoc rozhodovať o spôsobe zabezpečenia ochrany pred platobnou neschopnosťou, mali by zaistiť, aby ich vnútroštátne systémy na ochranu pred platobnou neschopnosťou boli účinné a schopné zaručiť rýchly návrat všetkých cestujúcich postihnutých dôsledkami platobnej neschopnosti do vlasti, ako aj bezprostrednú refundáciu uskutočnených platieb. V prípade, ak by cestujúci namiesto získania plnej náhrady uprednostňoval dokončenie využívania balíka služieb alebo súvisiacich cestovných služieb, v rámci ochrany pred platobnou neschopnosťou sa podľa okolností môže stanoviť plnenie platných zmlúv, aby balík služieb alebo súvisiace cestovné služby mohli pokračovať bez dodatočných nákladov pre cestujúceho. Požadovaná ochrana pred platobnou neschopnosťou by mala zohľadňovať skutočné finančné riziko činností organizátora, príslušného predajcu alebo poskytovateľa služieb podniku , ktorý sa zúčastňuje na súvisiacej cestovnej službe, vrátane druhu kombinácie predávaných služieb cestovného ruchu, predvídateľných sezónnych výkyvov, ako aj rozsahu zálohových platieb a spôsobu ich zabezpečenia. V súlade so smernicou 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu v prípadoch, keď ochrana pred platobnou neschopnosťou môže byť poskytnutá vo forme záruky alebo poistenia, takéto zabezpečenie sa nemá obmedzovať len na osvedčenia vydané finančnými subjektmi usadenými v danom členskom štáte. [PN 29]

(35)

V záujme uľahčenia voľného pohybu služieb by mali mať členské štáty povinnosť uznať ochranu pred platobnou neschopnosťou zabezpečenú podľa právnych predpisov členského štátu, v ktorom je príslušný finančný subjekt usadený. Na uľahčenie administratívnej spolupráce pri ochrane v prípade platobnej neschopnosti, ako aj príslušného dohľadu nad podnikmi, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch, by mali mať členské štáty povinnosť určiť centrálne kontaktné miesta.

(36)

Pokiaľ ide o asistenčné súvisiace cestovné služby, popri povinnosti poskytovať ochranu pred platobnou neschopnosťou a informovať cestujúcich o tom, že za zmluvné plnenia nesú výlučnú zodpovednosť jednotliví poskytovatelia služieb, podliehajú príslušné zmluvy všeobecným právnym predpisom Únie na ochranu spotrebiteľa a odvetvovým právnym predpisom Únie.

(37)

Je vhodné poskytnúť ochranu cestujúcim v situáciách, keď rezerváciu balíka služieb alebo asistenčných súvisiacich cestovných služieb zabezpečuje predajca, ktorý sa počas rezervácie dopustí chyby.

(38)

Takisto je vhodné potvrdiť, že spotrebitelia sa svojich práv vyplývajúcich z tejto smernice nemôžu vzdať a organizátori alebo obchodníci, ktorí asistenčné súvisiace cestovné služby sprostredkúvajú, sa nemôžu zbaviť svojich záväzkov tvrdením, že konajú len ako poskytovatelia cestovných služieb, sprostredkovatelia alebo v inej funkcii.

(39)

Je nevyhnutné, aby členské štáty stanovili sankcie za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov na transpozíciu tejto smernice a zabezpečili ich presadzovanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(40)

V dôsledku prijatia tejto smernice bude nevyhnutné prispôsobiť určité právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Berúc do úvahy, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov  (11) vo svojej súčasnej podobe sa nevzťahuje na zmluvy, ktoré sú v pôsobnosti smernice 90/314/EHS, je potrebné zmeniť smernicu 2011/83/EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa vzťahovala na asistenčné cestovné služby a aj naďalej vzťahovala aj na jednotlivé služby cestovného ruchu, ktoré sú súčasťou súvisiacich cestovných služieb, ak tieto jednotlivé služby nie sú inak vyňaté z pôsobnosti smernice 2011/83/EÚ, a  aby sa určité práva spotrebiteľov stanovené v uvedenej smernici uplatňovali aj na balíky služieb. [PN 30]

(41)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (12) ani tie aspekty vnútroštátneho zmluvného práva, ktoré nie sú týmto nariadením upravené. Keďže ciele tejto smernice, a to prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a k dosiahnutiu vysokej a čo najjednotejšej úrovne ochrany spotrebiteľa, nie je možné dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(42)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady stanovené Chartou základných práv Európskej únie (ďalje len „charta“). Táto smernica predovšetkým rešpektuje slobodu podnikania stanovenú v článku 16 charty a zároveň zabezpečuje vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa v Únii v súlade s článkom 38 charty.

(43)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (13) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje postúpenie týchto dokumentov za opodstatnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Kapitola I

Predmet úpravy, úroveň harmonizácie, rozsah pôsobnosti a vymedzenie pojmov

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica má Cieľom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a k dosiahnutiu vysokej a  čo najjednotnejšej úrovne ochrany spotrebiteľa aproximáciou určitých aspektov zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení pokiaľ ide o zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúcich sa zmlúv o balíkoch cestovných služieb a asistenčných súvisiacich cestovných službách uzatvorených medzi cestujúcimi a obchodníkmi. [PN 31]

Článok 1a

Úroveň harmonizácie

Ak sa v tejto smernici nestanovuje inak, členské štáty nesmú vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch ponechať v platnosti ani zaviesť ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane prísnejších alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany spotrebiteľa. [PN 32]

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Táto smernica sa vzťahuje na balíky služieb, ktoré obchodníci ponúkajú na predaj alebo predávajú cestujúcim, s výnimkou článkov 17, 17a a 17b a na asistenčné súvisiace cestovné služby s výnimkou článkov 4 až 14, článku 18 a článku 21 ods. 1.

2.   Táto smernica sa nevzťahuje na:

a)

balíky služieb a asistenčné súvisiace cestovné služby na obdobie kratšie ako 24 hodín, pokiaľ v nich nie je zahrnutý nocľah;

aa)

balíky služieb a súvisiace cestovné služby, ktoré sú príležitostne ponúkané alebo zostavované fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré z predaja takýchto balíkov služieb ani zo sprostredkovania takýchto súvisiacich cestovných služieb nemajú žiadny priamy ani nepriamy finančný zisk, pričom príslušný obchodník cestujúceho riadne informuje o tom, že na takéto balíky služieb alebo súvisiace cestovné služby sa táto smernica nevzťahuje; [PN 33]

b)

doplnkové zmluvy vzťahujúce sa na služby cestovného ruchu poskytované navyše k balíku služieb a rezervované bez účasti organizátora alebo doplnkové zmluvy o finančných službách; [PN 34]

c)

balíky a asistenčné súvisiace cestovné služby zakúpené na základe rámcovej zmluvy medzi zamestnávateľom cestujúceho na služobné cesty medzi podnikom, v mene ktorého cestujúci cestuje, a obchodníkom, ktorý sa špecializuje na organizovanie služobných ciest; [PN 35]

d)

balíky služieb, ktoré tvorí nanajvýš jedna služba cestovného ruchu uvedená v článku 3 ods. 1 písm. a), b) a c) v kombinácii so službou cestovného ruchu uvedenou článku 3 ods. 1 písm. d), ak takáto služba nepredstavuje významnú časť balíka služieb alebo zjavne nie je dôvodom cesty, alebo sa doplnková služba zjavne neponúka ako hlavný prvok cesty ; alebo [PN 36]

e)

samostatné zmluvy na jednu službu cestovného ruchu;

ea)

dopravu cestujúcich autobusom, vlakom, loďou alebo lietadlom, ktorá zahŕňa ubytovanie, v prípade, že je jasné, že hlavným prvkom je doprava a že táto doprava sa nekombinuje s inou službou cestovného ruchu uvedenou v článku 3 bode 1 písm. b), c) alebo d). [PN 37]

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„služba cestovného ruchu“ je:

a)

doprava cestujúcich;

b)

ubytovanie na iné ako obytné účely pod podmienkou, že ubytovanie zjavne slúži na účely cestovného ruchu ; [PN 38]

c)

prenájom automobilu automobilov, iných vozidiel, alebo iných dopravných prostriedkov; alebo [PN 39]

d)

iné služby cestovného ruchu, ktoré nie sú doplnkovými službami dopravy cestujúcich, ubytovania alebo prenájmu automobilu automobilov, iných vozidiel, alebo iných dopravných prostriedkov ; [PN 40]

2.

„balík služieb“ je kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu na účely tej istej cesty alebo dovolenky, ak:

a)

tieto služby zostavil jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo na základe výberu, ktorý uskutočnil cestujúci, pred uzatvorením zmluvy o všetkých službách; alebo

b)

bez ohľadu na to, či sa uzatvoria samostatné zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ide o služby:

i)

zakúpené z jedného miesta predaja v rámci jednej rezervácie a  ak si všetky služby zvolil cestujúci predtým, ako súhlasil s platbou; alebo [PN 41]

ii)

ponúkané alebo účtované za súhrnnú alebo celkovú cenu; alebo [PN 42]

iii)

propagované alebo predávané pod názvom „balík služieb“ alebo pod podobným názvom; alebo [PN 43]

iv)

skombinované po uzatvorení zmluvy, na základe ktorej obchodník oprávňuje cestujúceho na výber spomedzi rôznych druhov služieb cestovného ruchu, alebo

v)

zakúpené od jednotlivých obchodníkov prostredníctvom prepojených on-line rezervačných systémov, pričom obchodníci si postúpia meno a ďalšie údaje cestujúceho meno ďalšie osobné údaje, napríklad kontaktné údaje, údaje o kreditnej karte alebo pase potrebné na uskutočnenie rezervácie najneskôr vo chvíli potvrdenia 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby; [PN 44]

3.

„zmluva o balíku cestovných služieb“ je zmluva o balíku služieb ako celku alebo, ak sa balík služieb poskytuje na základe rôznych zmlúv, ide o všetky zmluvy vzťahujúce sa na služby zahrnuté v balíku služieb;

4.

„začiatok balíka služieb“ je začatie poskytovania balíka služieb;

5.

asistenčné súvisiace cestovné služby“ sú kombináciou najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu na účely tej istej cesty alebo dovolenky, ktoré nepredstavujú balík služieb, pričom výsledkom je uzavretie samostatných zmlúv s jednotlivými poskytovateľmi služieb cestovného ruchu, ak jeden z podieľajúcich sa poskytovateľov alebo predajca sprostredkuje vytvorenie kombinácie služieb: [PN 45. Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte]

a)

na základe samostatných rezervácií ak si cestujúci zvolí každú službu cestovného ruchu zvlášť a súhlasí s jej zaplatením počas jednej návštevy na predajnom mieste alebo v rámci jedného kontaktu s predajným miestom; alebo [PN 46]

b)

prostredníctvom obstarávania ďalších služieb cestovného ruchu od iného obchodníka cieleným spôsobom prostredníctvom prepojených on-line rezervačných systémov, a to , ak tomuto obchodníkovi poskytnú aspoň meno alebo kontaktné údaje a tieto dodatočné služby sú obstarané najneskôr vo chvíli, keď sa potvrdí rezervácia 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby; [PN 47]

6.

„cestujúci“ je každá osoba, ktorá má v úmysle uzavrieť zmluvu v rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo je oprávnená cestovať na základe takto uzavretej zmluvy, vrátane osôb na služobných cestách, pokiaľ tieto osoby necestujú na základe rámcovej zmluvy na služobné cesty medzi podnikom, v mene ktorého cestujúci cestuje a obchodníkom;

7.

„obchodník“ je každá osoba, ktorá koná na účely patriace do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

8.

„organizátor“ je obchodník, ktorý kombinuje a predáva alebo ponúka na predaj balíky služieb, a to buď priamo, alebo prostredníctvom iného obchodníka, resp. spolu s iným obchodníkom , alebo sprostredkúva vytvorenie kombinácie služieb a obstarávanie týchto balíkov služieb. Ak viac ako jeden obchodník spĺňa niektoré z kritérií uvedených v bode 2 písm. b), potom sa za organizátorov považujú všetci títo obchodníci, pokiaľ nie je za organizátora určený jeden z nich a cestujúci je o tom náležite informovaný; [PN 48]

9.

„predajca“ je obchodník iný ako organizátor, ktorý:

a)

predáva alebo ponúka na predaj balíky služieb zostavené organizátorom; alebo [PN 49]

b)

sprostredkúva obstarávanie služieb cestovného ruchu, ktoré sú súčasťou asistenčných súvisiacich cestovných služieb, a to tak, že pomáha cestujúcim pri uzatváraní samostatných zmlúv o službách cestovného ruchu s jednotlivými poskytovateľmi služieb , jedným z ktorých môže byť sám predajca ; [PN 50]

10.

„trvalý nosič“ je každý nástroj, ktorý umožňuje cestujúcemu alebo obchodníkovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným pre budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií;

11.

„neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti“ sú nepredvídateľné situácie, ktoré obchodník nemôže ovplyvniť a ktorých dôsledkom nemôže zabrániť, ani keby prijal všetky primerané opatrenia konal dostatočne starostlivo ; [PN 51]

12.

„nedodržanie ustanovení zmluvy“ je neposkytnutie a alebo nedostatočné poskytnutie služieb cestovného ruchu zahrnutých do balíka služieb; [PN 52]

12a.

„doplnkové služby“ sú nesamostatné služby cestovného ruchu v kontexte poskytovania alebo doplnenia služieb cestovného ruchu, ako sú najmä cestovné poistenie, doprava medzi stanicou a miestom ubytovania, doprava na letisko odletu a doprava v rámci výletov, preprava batožiny, stravovanie a upratovanie, poskytované ako súčasť ubytovania. [PN 53]

Kapitola II

Požiadavky na uvedenie informácií a obsah zmluvy o balíku cestovných služieb

Článok 4

Poskytnutie informácií pred uzatvorením zmluvy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby predtým, ako sa cestujúci zaviaže zmluvou o balíku cestovných služieb alebo inou tomu zodpovedajúcou ponukou, organizátor v prípade predaja balíka služieb prostredníctvom predajcu aj príslušný predajca poskytli poskytol cestujúcemu tieto informácie týkajúce sa balíka služieb: [PN 54]

a)

hlavné znaky služieb cestovného ruchu:

i)

destinácia cesty (ciest), trasa a dĺžka pobytu aj s dátumami a  počet zahrnutých prenocovaní ; [PN 55]

ii)

prostriedky, charakteristiky a kategórie dopravy, ktorá má byť použitá, dátumy, časy a miesta odchodu a návratu, alebo v prípade, keď presný čas ešte nie je stanovený, približný čas odchodu a návratu, trvanie a miesta zastávok a dopravné spojenia;

Ak nie je presný čas ešte stanovený, obchodník informuje cestujúceho o približnom čase odchodu a návratu. Ak nemožno stanoviť orientačný časový rámec, obchodník o tom náležite informuje cestujúceho; [PN 56]

iii)

umiestnenie, hlavné znaky a turistická oficiálna kategória ubytovania udelená príslušným orgánom miesta, kde sa ubytovanie nachádza ; [PN 57]

iv)

či je zabezpečené strava, a ak áno, rozpis stravovania;

v)

výlety, exkurzie alebo iné služby zahrnuté v celkovej cene dohodnutej za poskytnutie balíka služieb;

va)

či niektoré zo služieb cestovného ruchu majú byť poskytované cestujúcemu ako členovi skupiny, a pokiaľ to tak je, aká účasť sa predpokladá; [PN 58]

vi)

jazyk alebo jazyky, v ktorých sa budú tieto aktivity uskutočňovať, a [PN 59]

vii)

na požiadanie cestujúceho, či je počas predmetnej cesty alebo dovolenky zaručený prístup pre osoby so zníženou pohyblivosťou s určitým stupňom zníženej pohyblivosti ; [PN 60]

b)

obchodné meno a fyzická adresa organizátora a prípadne aj predajcu, ako aj ich telefónne čísla a e-mailové adresy;

c)

celková cena balíka služieb vrátane daní aj všetkých prípadných dodatočných príplatkov, poplatkov a iných nákladov, alebo v prípade, keď tieto náklady vopred nemožno primerane vypočítať, upozornenie, že cestujúci bude možno musieť znášať takéto dodatočné náklady a  povaha takýchto nákladov ; celková cena sa musí predložiť vo forme podrobnej faktúry, v ktorej sa transparentným spôsobom popíšu všetky náklady na službu cestovného ruchu; [PN 61]

d)

spôsob platby a prípadne informácia o existencii záloh alebo iných finančných záruk, ktoré musí cestujúci zaplatiť alebo poskytnúť;

e)

ak je to vhodné minimálny počet osôb potrebných na uskutočnenie balíka služieb a lehota na prípadné zrušenie aspoň 20 dní uvedená v článku 10 ods. 3 pred začiatkom balíka služieb v prípade nedosiahnutia uvedeného počtu účastníkov; [PN 62]

f)

všeobecné informácie o pasových a vízových požiadavkách, vrátane približných lehôt na vybavenie víz pre štátnych príslušníkov príslušného členského štátu (príslušných členských štátov), a informácie o zdravotných formalitách;

fa)

informácie o možnosti uzatvorenia poistenia, ktoré by pokrylo náklady na zrušenie cesty cestujúcim či náklady na repatriáciu v prípade nehody alebo ochorenia; [PN 63]

g)

potvrdenie, že predmetné služby predstavujú balík služieb;

ga)

informácie o tom, že cestujúci alebo organizátor môže v súlade s článkom 10 ukončiť zmluvu kedykoľvek pred začiatkom balíka služieb po zaplatení príslušného primeraného štandardného poplatku za stornovanie, ak je stanovený; [PN 64]

gb)

možnosť prevodu zmluvy o balíku cestovných služieb na iného cestujúceho, a prípadné obmedzenia a dôsledky takéhoto prevodu. [PN 65]

1a.     Ak sa balík služieb predáva prostredníctvom predajcu, predajca bez omeškania poskytne cestujúcemu úplné informácie uvedené v odseku 1. [PN 66]

2.   Informácie uvedené v odseku 1 sa poskytujú jasným , zrozumiteľným a zreteľným spôsobom. [PN 67]

2a.     Ak je zmluva o cestovných službách uzatvorená elektronickými prostriedkami, musí organizátor jasným a zreteľným spôsobom poskytnúť cestujúcemu, a to bezprostredne predtým, ako cestujúci zadá svoju objednávku, informácie uvedené v odseku 1 písm. a) bodoch i), ii), iii), iv), v), a písm. c) a d) tohto článku. Článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 2011/83/EÚ sa uplatní zodpovedajúcim spôsobom. [PN 68]

2b.     Pokiaľ ide o súlad s požiadavkami na poskytovanie informácií uvedených v tejto kapitole, dôkazné bremeno nesie obchodník. [PN 69]

Článok 5

Záväzný charakter informácií pred uzatvorením zmluvy a uzavretie zmluvy

1.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátor nemohol nesmel zmeniť informácie poskytnuté cestujúcemu podľa článku 4 ods. 1 písm. a), c), d), e) , f),  g) , pokiaľ si organizátor nevyhradil právo na zmenu týchto informácií a neoznámil cestujúcemu a ga), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o balíku cestovných služieb a nesmú sa meniť, pokiaľ sa zmluvné strany výslovne nedohodnú inak. Všetky zmeny informácií poskytovaných pred uzatvorením zmluvy sa cestujúcim poskytujú jasným a zreteľným spôsobom pred uzavretím zmluvy. [PN 70]

2.   Ak informácie o dodatočných príplatkoch, poplatkoch a iných nákladoch uvedených v článku 4 ods. 1 písm. c) neboli poskytnuté pred uzavretím zmluvy, cestujúci tieto príplatky, poplatky alebo iné náklady nehradí. [PN 71]

3.   Pri uzatváraní zmluvy alebo bezprostredne bezodkladne po jej uzatvorení poskytne organizátor cestujúcemu na trvalom nosiči kópiu zmluvy alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy. [PN 72]

Článok 6

Obsah balíka cestovných služieb a dokumenty, ktoré je potrebné predložiť pred začiatkom balíka služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby zmluvy o balíku cestovných služieb boli formulované jasne a zrozumiteľne a, ak sú v písomnej forme, aby boli čitateľné. [PN, ktorý sa netýka všetkých jazykov]

2.   Zmluva Text zmluvy alebo potvrdenie o uzatvorení zmluvy musí obsahovať všetky stanovuje úplný obsah zmluvy, a najmä informácie uvedené v podľa článku 4. Okrem toho musí obsahovať , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy . Text zmluvy alebo potvrdenia o uzatvorení zmluvy obsahuje tiež tieto doplňujúce informácie: [PN 74]

a)

osobitné požiadavky cestujúceho, ktoré organizátor akceptoval;

b)

informácie, že organizátor:

i)

nesie zodpovednosť za riadne poskytnutie všetkých služieb cestovného ruchu zahrnutých v zmluve;

ii)

je povinný v súlade s článkom 14 poskytnúť pomoc, ak sa cestujúci dostane do ťažkostí;

iii)

je povinný v súlade s článkom 15 si zaobstarať ochranu pred platobnou neschopnosťou na účely refundácie zálohových platieb a zabezpečenia návratu cestujúcich do vlasti, ako aj uviesť názov subjektu, ktorý ochranu pred platobnou neschopnosťou poskytuje, a jeho kontaktné údaje vrátane fyzickej adresy;

c)

údaje o kontaktnom mieste, na ktoré sa môže cestujúci obrátiť so sťažnosťou na nedodržiavanie ustanovení zmluvy, ktoré zistil priamo na mieste; [PN 75]

d)

názov, fyzická adresa, telefónne číslo a e-mailová adresa zástupcu organizátora v danej destinácii alebo kontaktné miesto, na ktoré sa cestujúci v prípade ťažkostí môže obrátiť so žiadosťou o pomoc, alebo v prípade, keď takýto zástupca alebo kontaktné miesto neexistujú, núdzové telefónne číslo alebo uvedenie inej možnosti skontaktovať sa s organizátorom; [PN 76]

e)

informácie, že cestujúci môže zmluvu ukončiť kedykoľvek pred začiatkom balíka služieb, a to za platbu primeranej náhrady alebo primeraného štandardného poplatku za stornovanie, ak boli takéto poplatky stanovené v súlade s článkom 10 ods. 1; [PN 77]

f)

v prípade, keď na základe balíka služieb zahŕňajúceho ubytovanie cestujú maloleté osoby bez sprievodu rodičov alebo poručníkov , informácie umožňujúce nadviazať rodičovi alebo poručníkovi priamy kontakt s nimi alebo s osobou, ktorá za ne v mieste pobytu nesie zodpovednosť; [PN 78]

g)

informácie o dostupných vnútorných postupoch vybavovania sťažností a alternatívnych mechanizmoch riešenia sporov podľa smernice Európskeho parlamentu Rady 2013/11/EÚ  (14) a on-line možností možnostiach riešenia sporov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 524/2013  (15). [PN 79]

3.   Informácie uvedené v odseku 2 sa poskytujú jasným , zrozumiteľným a zreteľným spôsobom. [PN 80]

4.   Organizátor v dostatočnom predstihu pred začiatkom balíka služieb poskytne cestujúcemu tieto informácie:

a)

potrebné potvrdenia, poukážky alebo lístky vrátane informácií o presných časoch odchodu a príchodu, zastávok a o dopravných spojeniach;

b)

všetky príslušné kontaktné údaje pre prípad, že cestujúci zistí, že pri poskytovaní služby neboli dodržané ustanovenia zmluvy, ako aj informácie o tom, ako má cestujúci v takomto prípade postupovať;

c)

názov, adresa, telefónne číslo a e-mailová adresa zástupcu organizátora v danej destinácii alebo kontaktného miesta, na ktoré sa cestujúci v prípade ťažkostí môže obrátiť so žiadosťou o pomoc, alebo v prípade, keď takýto zástupca alebo kontaktné miesto neexistujú, núdzové telefónne číslo alebo uvedenie inej možnosti skontaktovať sa s organizátorom; [PN 81]

Kapitola III

Zmeny v zmluve pred začiatkom balíka služieb

Článok 7

Prevod zmluvy na iného cestujúceho

1.   Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohol potom, ako poskytol poskytne organizátorovi s primeraným časovým predstihom alebo predajcovi najneskôr sedem dní pred začiatkom balíka služieb príslušné oznámenie na trvalom nosiči príslušné oznámenie, mohol previesť zmluvu na osobu, ktorá spĺňa všetky podmienky vzťahujúce sa na predmetnú zmluvu. [PN 82]

2.   Prevodca zmluvy a jej nadobúdateľ sú spoločne a nerozdielne zodpovední za platbu dlžnej sumy a všetkých dodatočných príplatkov, poplatkov a iných prípadných nákladov, ktoré vzniknú v dôsledku prevodu. Tieto náklady Organizátor informuje prevodcu zmluvy aj nadobúdateľa o prípadných nákladoch na prevod, ktoré v žiadnom prípade nesmú byť neprimerané a v žiadnom prípade nesmú presiahnuť skutočné náklady, ktoré organizátor vynaložil. [PN 83]

Organizátor je zodpovedný za preukázanie vzniku dodatočných príplatkov, poplatkov alebo iných nákladov v dôsledku prevodu zmluvy. [PN 84]

Článok 8

Zmena ceny

1.   Členské štáty zabezpečia, aby nedochádzalo k zmenám cien, pokiaľ nie je v zmluve výslovne uvedená výhrada, ktorou sa stanovuje možnosť cenu zvýšiť a povinnosť organizátora cenu rovnakou mierou znížiť ako priamy dôsledok zmien:

a)

ceny služieb osobnej prepravy vyplývajúcich z  výšky nákladov na pohonné hmoty na dopravu cestujúcich,; [PN 85]

b)

výšky daní alebo poplatkov na zahrnuté služby cestovného ruchu uložených tretími stranami, ktoré do poskytovania balíka služieb nie sú priamo zapojené, vrátane turistických poplatkov, letiskovej dane alebo iných poplatkov za nástup na palubu lietadla alebo lode a výstup v prístavoch a na letiskách, alebo

c)

výmenných kurzov týkajúcich sa balíka služieb.

1a.     Zníženie ceny podľa odseku 1 vo výške 3 % a viac sa prenáša na cestujúceho. Zvýšenie ceny podľa odseku 1 možno preniesť na cestujúceho len vtedy, ak ide o zmenu ceny o 3 % a viac. V prípade zníženia ceny o 3 % a viac môže organizátor účtovať jednorazový poplatok za administratívne náklady vo výške 10 EUR na cestujúceho. [PN 86]

2.    Ak zvýšenie ceny uvedené v odseku 1 nesmie presiahnuť 10 % presiahne 8 % z ceny balíka služieb , uplatní sa článok 9 ods . 2 . [PN 87]

3.   Zvýšenie ceny uvedené v odseku 1 je platné iba vtedy, ak ho organizátor bez zbytočného odkladu, jasne a zrozumiteľne oznámi cestujúcemu prostredníctvom trvalého nosiča tejto skutočnosti, s odôvodnením a výpočtom, najneskôr 20 dní pred začiatkom balíka služieb. [PN 88]

Článok 9

Zmena iných zmluvných podmienok

1.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátor pred začiatkom balíka služieb nemohol jednostranne zmeniť iné zmluvné podmienky ako cenu v súlade s článkom 8 , s výnimkou prípadu, keď: [PN 89]

a)

organizátor si v zmluve toto právo vyhradil,

b)

zmena je nevýznamná , najmä pokiaľ ide o prvky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) a d); [PN 90]

c)

organizátor informuje cestujúceho o zmene jasným a zreteľným spôsobom na trvalom nosiči.

1a.     Zmena zmluvných podmienok sa považuje za výraznú v zmysle odseku 2 tohto článku najmä vtedy, ak sa čas odchodu a príchodu uvedený v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) bodom ii) líši o viac ako tri hodiny od skutočného času príchodu a odchodu, alebo ak sa neuskutoční v časti dňa uvedenej v rámci informácií poskytovaných pred uzatvorením zmluvy. [PN 91]

2.   Ak organizátor pred začiatkom balíka služieb musí výrazne zmeniť niektorý z hlavných znakov služieb cestovného ruchu vymedzených v článku 4 ods. 1 písm. a), alebo osobitné požiadavky uvedené v článku 6 ods. 2 písm. a), alebo zvýšiť cenu balíka služieb o viac ako 8 % zmluvne dohodnutej ceny v súlade s článkom 8 ods. 2, organizátor bez zbytočného odkladu informuje cestujúceho jasným a zreteľným spôsobom na trvalom nosiči o: [PN 92]

a)

navrhovaných zmenách ich vplyve na cenu balíka služieb; [PN 93]

b)

skutočnosti, že cestujúci môže v stanovenej primeranej lehote ukončiť zmluvu bez sankcie a ak tak neurobí, navrhovaná zmena sa bude považovať za prijatú. alebo súhlasiť s náhradným rovnocenným balíkom cestovných služieb ponúkaným organizátorom; a [PN 94]

ba)

skutočnosti, že navrhovaná zmena zmluvy sa považuje za prijatú, ak si cestujúci neuplatnil právo na ukončenie zmluvy, prípadne nesúhlasil s náhradným ekvivalentným balíkom cestovných služieb ponúkaným organizátorom. [PN 95]

3.   Keď zmeny v zmluve alebo ponúkaný náhradný ekvivalentný balík cestovných služieb podľa odseku 2 vedú k zníženiu kvality balíka služieb alebo k zníženiu nákladov naň, cestujúci má nárok na primerané zníženie ceny. [PN 96]

4.   Ak sa zmluva ukončí podľa odseku 2 písm. b) tohto článku, organizátor refunduje vráti peniaze za všetky platby prijaté od cestujúceho do 14 dní po ukončení zmluvy vrátane platieb za doplnkové služby, ktoré boli cez neho rezervované, ako napríklad cestovné poistenie alebo poistenie voči stornu alebo rezervované doplnkové aktivity na mieste . Cestujúci má prípadne nárok na náhradu škody v súlade s článkom 12. [PN 97]

Článok 10

Ukončenie zmluvy pred začiatkom balíka služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohol zmluvu ukončiť pred začiatkom balíka služieb, a to za platbu primeranej náhrady organizátorovi. Zmluva môže stanoviť primerané štandardné poplatky za stornovanie pri zohľadnení dátumu ukončenia zmluvy, obvyklej úspory nákladov a príjmov z alternatívnych možností poskytnutia cestovných služieb. Ak štandardné poplatky za stornovanie nie sú stanovené, výška náhrady zodpovedá cene balíka služieb zníženej o výšku nákladov, ktoré organizátor preukázateľne nevynaložil a ktoré nemožno získať späť od poskytovateľov služieb cestovného ruchu alebo prostredníctvom alternatívnych možností poskytnutia cestovných služieb . Poplatky za ukončenie zmluvy vrátane správnych poplatkov nie sú neprimerané ani nadmerne vysoké. Organizátor poskytne odôvodnenie vypočítanej výšky náhrady alebo štandardných poplatkov za stornovanie. Dôkazné bremeno týkajúce sa primeranosti výšky náhrady nesie organizátor. . [PN 98]

2.    Po uzatvorení zmluvy o cestovných službách má cestujúci právo ukončiť zmluvu pred začiatkom balíka služieb bez úhrady náhrady organizátorovi v prípade, keď v mieste alebo na ceste do destinácie alebo v jej bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie balíka služieb , čo znamená, že organizátor musí vykonať významné zmeny základných prvkov zmluvy o balíku cestovných služieb . Za výskyt takýchto neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností sa považuje napríklad situácia, keď je balík služieb podstatne ovplyvnený vojnou alebo prírodnou katastrofou . Za výskyt takýchto neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností sa považuje najmä situácia, keď spoľahlivé a verejnosti dostupné správy – napríklad odporúčania vydané orgánmi členského štátu – odrádzajú obyvateľov od cestovania do predmetnej destinácie. . [PN 99]

3.   Organizátor môže zmluvu ukončiť bez úhrady náhrady cestujúcemu, ak iba v týchto prípadoch : [PN 101]

a)

počet účastníkov prihlásených na balík služieb je nižší ako minimálny počet účastníkov stanovený v zmluve a organizátor oznámi cestujúcemu ukončenie zmluvy v lehote stanovenej v zmluve avšak najneskôr: 20 dní pred začiatkom balíka služieb; alebo však:

i)

20 dní pred začiatkom cesty v prípade ciest dlhších ako šesť dní,

ii)

sedem dní pred začiatkom cesty v prípade ciest trvajúcich dva až šesť dní,

iii)

48 dní pred začiatkom cesty v prípade jednodňových ciest, alebo [PN 102]

b)

neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti zabraňujú organizátorovi plniť zmluvu a jej ukončenie oznámi cestujúcemu bez zbytočného odkladu pred začiatkom balíka služieb.

4.   V prípade ukončenia zmluvy podľa odsekov 1, 2 a 3 vráti organizátor cestujúcemu v lehote 14 dní všetky neoprávnené platby.

Kapitola IV

Poskytnutie balíka služieb

Článok 11

Zodpovednosť za poskytnutie balíka služieb

1.   Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za poskytnutie služieb cestovného ruchu uvedených v zmluve niesol organizátor, a to bez ohľadu na to, či má tieto služby poskytnúť on sám, alebo prostredníctvom iných poskytovateľov služieb.

2.   Ak niektorá z predmetných služieb nie je poskytnutá v súlade so zmluvou, organizátor zabezpečí nápravu nedodržania ustanovení zmluvy, pokiaľ by to , ak takéto nedodržanie cestujúci nahlási organizátorovi alebo je organizátorovi jasné a že poskytnutie nápravy by nebolo neprimerané , pokiaľ za nedodržanie nie je zodpovedný cestujúci . [PN 103]

3.   Keď značnú časť služieb nemožno poskytnúť tak, ako bolo dohodnuté v zmluve, organizátor zabezpečí vhodné alternatívne opatrenia na pokračovanie poskytovania balíka služieb bez príplatkov pre cestujúceho , pričom kvalita služieb musí byť aspoň rovnaká kvalite uvedenej v zmluve . To platí aj v prípade, keď návrat cestujúceho na miesto odchodu nie je zabezpečený tak, ako bolo dohodnuté v zmluve. [PN 104]

4.   Ak organizátor nemôže ponúknuť vhodné alternatívne opatrenia alebo cestujúci navrhované alternatívne opatrenia neprijme, pretože nie sú porovnateľné s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve, a ak je v balíku služieb zahrnutá aj doprava cestujúcich, organizátor bez príplatku zabezpečí cestujúcemu ekvivalentnú dopravu späť na miesto odchodu, alebo na iné miesto, s ktorým cestujúci súhlasí, a ak je to primerané neboli poskytnuté služby dohodnuté v zmluve , v súlade s článkom 12 poskytne cestujúcemu náhradu. Náhrada sa poskytne do 14 dní. [PN 105]

4a.     Ak sa uplatňuje odsek 4, cestujúci môže zmluvu ukončiť, ak došlo k značnému nedodržaniu ustanovení zmluvy a dodatočné plnenie nie je možné alebo nebolo úspešné. [PN 106]

5.   Ak v dôsledku neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností nie je možné zabezpečiť včasný návrat cestujúceho, organizátor znáša náklady na pokračovanie pobytu do výšky 100 EUR za noc, a to najviac tri noci na päť nocí na jedného cestujúceho. Organizátor zabezpečí ubytovanie v súlade s pôvodne zarezervovanou kategóriou hotela. Cestujúci si môže rezervovať ubytovanie sám len vtedy, keď organizátor výslovne uvedie, že nie je ochotný alebo schopný mu ho zabezpečiť. V takomto prípade môže organizátor obmedziť náklady na ubytovacie do výšky 125 EUR za noc na jedného cestujúceho. [PN 107]

6.   Obmedzenie nákladov uvedené v odseku 5 tohto článku sa nevzťahuje na osoby so zníženou pohyblivosťou v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2006, z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave ani na žiadnu osobu, ktorá ich sprevádza, na tehotné ženy a deti bez sprievodu, a ani na osoby, ktoré potrebujú osobitnú lekársku pomoc, ak bol organizátor o ich osobitných potrebách informovaný v čase uzatvorenia zmluvy cestovného balíka, alebo, ak to nie je možné, najneskôr 48 hodín pred začiatkom balíka služieb. Organizátor sa nemôže odvolávať na neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti v snahe obmedziť náklady uvedené v odseku 5 tohto článku, ak sa na takéto okolnosti nemôže odvolať podľa uplatniteľných právnych predpisov Únie príslušný poskytovateľ dopravných služieb. [PN 108]

7.   Ak alternatívne opatrenia vedú k zníženiu kvality balíka služieb alebo k zníženiu nákladov naň, cestujúci má nárok na zníženie ceny, prípadne na náhradu škody v súlade s článkom 12.

7a.     Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť ustanovenia stanovujúce, že predajca nesie takisto zodpovednosť za poskytnutie balíka služieb, a preto je viazaní povinnosťami vyplývajúcimi z tohto článku a z článku 6 ods. 2 písm. b), článku 12, článku 15 ods. 1 a článku 16. [PN 109]

7b.     Akékoľvek právo na náhradu škody cestujúceho podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 je nezávislé od akéhokoľvek práva na náhradu škody cestujúceho podľa tejto smernice. Ak má cestujúci nárok na náhradu škody podľa nariadenia (ES) č. 261/2004 aj podľa tejto smernice, cestujúci je oprávnený uplatniť si nároky podľa obidvoch právnych aktov, nesmie však vo vzťahu k tým istým skutočnostiam kumulovať práva podľa obidvoch právnych aktov, ak tieto práva chránia rovnaký záujem alebo majú ten istý cieľ. [PN 110]

Článok 12

Zníženie ceny a náhrada škody

1.   Členské štáty zabezpečia, aby mal cestujúci nárok na primerané zníženie ceny:

a)

za obdobie, počas ktorého sa nedodržiavali ustanovenia zmluvy; alebo

b)

keď alternatívne opatrenia uvedené v článku 11 ods. 3 a 4 viedli k zníženiu kvality balíka služieb alebo k zníženiu nákladov naň.

2.   Cestujúci má nárok na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpel v dôsledku nedodržiavania ustanovení zmluvy zo strany organizátora, vrátane náhrady škôd nehmotného charakteru.

3.   Cestujúci nemá nárok na zníženie ceny ani na náhradu škody, ak:

a)

organizátor preukáže, že nedodržiavanie ustanovení zmluvy:

i)

možno pripísať cestujúcemu;

ii)

možno pripísať tretej strane, ktorá nie je spojená s poskytovaním zmluvných služieb, a nebolo možné ho predvídať ani odvrátiť; alebo

iii)

bolo dôsledkom neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností; alebo

b)

cestujúci neoznámi organizátorovi bez zbytočného odkladu akýkoľvek prípad nedodržiavania ustanovení zmluvy, ktorý zistil priamo na mieste, hoci uvedená požiadavka na poskytnutie informácií bola v zmluve jasne a výslovne stanovená a nárok cestujúceho je vzhľadom na dané okolnosti odôvodnený.

4.   Pokiaľ medzinárodné dohovory, ktorými je Únia viazaná, obmedzujú rozsah náhrady alebo podmienky, za akých ju má zaplatiť poskytovateľ služby, ktorá je súčasťou balíka služieb, rovnaké obmedzenia sa vzťahujú aj na organizátora. Pokiaľ medzinárodné dohovory, ktorými Únia nie je viazaná, obmedzujú rozsah náhrady, ktorú má zaplatiť poskytovateľ služby, členské štáty môžu primerane obmedziť náhradu, ktorú má zaplatiť organizátor. V ostatných prípadoch môže zmluva obmedziť náhradu, ktorú má zaplatiť organizátor, pokiaľ sa toto obmedzenie nevzťahuje na škodu na zdraví, alebo na úmyselne spôsobenú škodu alebo na škodu zavinenú z hrubej nedbanlivosti, a pokiaľ náhrada nepredstavuje menej ako trojnásobok celkovej ceny balíka služieb. [PN 111]

5.   Právo na náhradu škody alebo na zníženie ceny podľa tejto smernice nemá vplyv na práva cestujúcich podľa nariadenia (ES) č. 261/2004, nariadenia (ES) č. 1371/2007, nariadenia (EÚ) č. 1177/2010 a nariadenia (EÚ) č. 181/2011. Cestujúci sú oprávnení uplatniť svoje nároky podľa tejto smernice a podľa uvedených nariadení, nesmú však vo vzťahu k tým istým skutočnostiam kumulovať práva podľa rôznych právnych základov, ak predmetné práva chránia rovnaké záujmy, alebo majú ten istý cieľ, najmä nároky na dodatočnú náhradu škody. Nesmú však vo vzťahu k tým istým skutočnostiam kumulovať práva podľa rôznych právnych základov . [PN 112]

6.   Premlčacia doba pre uplatnenie nárokov podľa tohto článku nesmie byť kratšia ako jeden rok tri roky . [PN 113]

Článok 13

Možnosť nadviazať kontakt s organizátorom prostredníctvom predajcu

Členské štáty zabezpečia, aby cestujúci mohli správy, sťažnosti alebo požiadavky týkajúce sa poskytovania balíka služieb adresovať priamo predajcovi, prostredníctvom ktorého si uvedený balík služieb zakúpili. Predajca bez zbytočného odkladu postúpi tieto správy, sťažnosti alebo požiadavky organizátorovi. Na účely dodržania lehôt na podanie správ, sťažností alebo požiadaviek, prípadne stanovenia uplynutia premlčacej lehoty sa za prijatie oznámenia organizátorom považuje deň, keď oznámenie prijal predajca.

Článok 14

Povinnosť poskytnúť pomoc

Členské štáty zabezpečia, aby organizátor bez zbytočného odkladu poskytol rýchlu pomoc cestujúcemu v ťažkostiach náležitú pomoc , a to najmä: [PN 114]

a)

poskytnutím vhodných informácií o zdravotných službách, miestnych orgánoch a konzulárnej pomoci, a

b)

poskytnutím pomoci cestujúcemu v súvislosti s komunikáciou na diaľku a  poskytnutím pomoci cestujúcemu s hľadaním alternatívnych cestovných služieb. [PN 115]

Ak sa cestujúci ocitol v danej situácii v dôsledku svojej vlastnej nedbanlivosti alebo úmyselného konania, organizátor mu môže zaúčtovať primeraný poplatok za pomoc. Tento poplatok nie je v žiadnom prípade vyšší než skutočné náklady vzniknuté organizátorovi. [PN 116]

Kapitola V

Ochrana pred platobnou neschopnosťou

Článok 15

Účinnosť a rozsah ochrany pred platobnou neschopnosťou

1.   Členské štáty zabezpečia, aby organizátori balíkov služieb a predajcovia súvisiacich cestovných služieb , ktorí sprostredkúvajú obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb a sú usadení na ich území, poskytovali záruku účinného a rýchleho vrátenia získali pre prípad platobnej neschopnosti zábezpeku na účinné a okamžité vrátenie všetkých platieb uhradených cestujúcimi a, pokiaľ je v balíku služieb zahrnutá aj doprava cestujúcich, aj záruku účinného a rýchleho na účinné a rýchle zabezpečenia návratu do vlasti v prípade platobnej neschopnosti. Ak to je možné, ponúkne sa pokračovanie cesty. [PN 117]

2.   V súvislosti s ochranou pred platobnou neschopnosťou uvedenou v odseku 1 sa berie do úvahy aktuálne finančné riziko vyplývajúce z činnosti príslušného obchodníka. Ochrana sa na cestujúcich vzťahuje bez ohľadu na miesto ich bydliska, miesto odchodu na cestu alebo miesto kúpy balíka služieb alebo asistenčných súvisiacich cestovných služieb.

Článok 16

Vzájomné uznávanie ochrany pred platobnou neschopnosťou a administratívna spolupráca

1.   Ochranu pred platobnou neschopnosťou, ktorú organizátor alebo predajca sprostredkujúci obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb získal podľa pravidiel členského štátu, v ktorom je usadený, ktorými sa transponuje článok 15, uznajú členské štáty ako ochranu pred platobnou neschopnosťou spĺňajúcu požiadavky ich vnútroštátnych predpisov na transpozíciu článku 15.

1a.     Členské štáty umožnia organizátorom balíkov cestovných služieb, predajcom, ktorí sprostredkúvajú obstarávanie súvisiacich cestovných služieb, a dopravcom cestujúcich, ktorí sú usadení mimo ich územia alebo mimo Únie, získať ochranu pred platobnou neschopnosťou v rámci svojich vnútroštátnych systémov ochrany pred platobnou neschopnosťou. [PN 118]

2.   Členské štáty určia centrálne kontaktné miesta na uľahčenie administratívnej spolupráce a dohľadu nad organizátormi a predajcami, ktorí sprostredkúvajú obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb a pôsobia v rôznych členských štátoch. Kontaktné údaje týchto kontaktných miest oznámia všetkým ostatným členským štátom aj Komisii.

3.   Centrálne kontaktné miesta si navzájom sprístupnia všetky potrebné informácie o príslušných vnútroštátnych systémoch na ochranu pred platobnou neschopnosťou a totožnosť orgánu alebo orgánov, ktoré poskytujú ochranu pred platobnou neschopnosťou jednotlivým obchodníkom usadeným na ich území. Navzájom si umožnia prístup ku všetkým zoznamom organizátorov a predajcov, ktorí sprostredkúvajú obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb a spĺňajú požiadavky na ochranu pred platobnou neschopnosťou.

4.   Ak má členský štát pochybnosti o ochrane pred platobnou neschopnosťou organizátora alebo predajcu, ktorý sprostredkúva obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb a pôsobí na jeho území, avšak usadený je v inom členskom štáte, o objasnenie požiada členský štát usadenia. Členské štáty odpovedajú na žiadosti z iných členských štátov najneskôr do pätnástich pracovných dní od ich doručenia. [PN 119]

Kapitola VI

Asistenčné Súvisiace cestovné služby

Článok 17

Požiadavky na uvedenie informácií v prípade asistenčných súvisiacich cestovných služieb

Členské štáty zabezpečia, aby predtým, ako sa cestujúci zaviaže zmluvou o asistenčných súvisiacich cestovných službách alebo inou tomu zodpovedajúcou ponukou, obchodník sprostredkúvajúci obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb uviedol jasným a zreteľným spôsobom, že:

a)

za riadne zmluvné plnenie jeho služieb nesú výlučnú zodpovednosť jednotliví poskytovatelia služieb;

b)

na cestujúcich sa nebudú vzťahovať žiadne z práv, ktoré sú na základe tejto smernice udelené výlučne cestujúcim, ktorí si zakúpili balík služieb, bude sa však na nich vzťahovať právo na refundáciu zálohových platieb a, pokiaľ je v službách zahrnutá aj doprava cestujúcich, aj právo na zabezpečenie návratu do vlasti v prípade, ak sa predajca alebo niektorý z poskytovateľov služieb dostane do platobnej neschopnosti; a

ba)

spotrebiteľ si však bude môcť uplatniť práva udelené smernicou 2011/83/EÚ, pokiaľ sa v danej smernici nestanovuje inak. [PN 120]

Ak obchodník poskytujúci obstarávanie asistenčných súvisiacich cestovných služieb nesplnil požiadavky stanovené v ods. 1 písm. b), môže cestujúci využiť všetky záruky a práva zabezpečené touto smernicou, pokiaľ ide o balík služieb. [PN 121]

Článok 17a

Informovanie predajcu o doplnkových cestovných službách rezervovaných v rámci súvisiacich cestovných služieb prostredníctvom prepojených on-line rezervačných systémov

Obchodníci poskytujúci doplnkové cestovné služby v rámci súvisiacich cestovných služieb zabezpečia, aby bol príslušný predajca riadne informovaný o potvrdenej rezervácii doplnkových cestovných služieb, ktoré spolu s prvou rezervovanou cestovnou službou tvoria súvisiacu cestovnú službu, čím vzniká predajcovi zodpovednosť a povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice. [PN 122]

Článok 17b

Obchodníci poskytujúci obstarávanie súvisiacich cestovných služieb online

Obchodníci poskytujúci obstarávanie súvisiacich cestovných služieb online, nesmú skrývať, ani nejasne, nezrozumiteľne alebo nejednoznačne uvádzať možnosť nerezervovania ďalších služieb alebo doplnkových služieb. Táto možnosť musí byť vždy automaticky vopred vybraná. [PN 123]

Kapitola VII

Všeobecné ustanovenia

Článok 18

Osobitné povinnosti predajcu v prípade, keď je organizátor usadený mimo EHS

Keď je organizátor usadený mimo EHP, podlieha predajca usadený v členskom štáte povinnostiam stanoveným pre organizátorov v kapitolách IV a V, pokiaľ predajca nepredloží dôkaz, že organizátor spĺňa ustanovenia kapitol IV a V.  Ak organizátor, ktorý má sídlo mimo EHP, pôsobí ako predajca, uplatňuje sa stanovená zodpovednosť za odškodnenie pri porušení iných aspektov zmluvnej povinnosti zabezpečiť starostlivosť. Týmito ustanoveniami nie sú dotknuté ostatné vnútroštátne predpisy týkajúce sa zodpovednosti predajcu. [PN 124]

Článok 18a

Povinnosti organizátorov alebo predajcov usadených mimo EHS

Členské štáty zabezpečia, aby sa na organizátora balíkov cestovných služieb alebo predajcu sprostredkujúceho obstarávanie súvisiacich cestovných služieb, ktorí sú usadení mimo EHP a uskutočňujú priamy predaj na území členského štátu, vzťahovali povinnosti stanovené touto smernicou. [PN 125]

Článok 18b

Formálne požiadavky týkajúce sa zmlúv

1.     Členské štáty zabezpečia, aby všetky zmluvy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, boli formulované jasne a zrozumiteľne a ak sú v písomnej forme, aby boli čitateľné. Zmluva sa vystaví v rovnakom jazyku ako informácie pred uzatvorením zmluvy.

2.     Zmluva sa poskytne na trvalom nosiči. V prípade zmlúv uzatvorených mimo prevádzkových priestorov sa zmluva poskytuje aj v papierovej podobe.

3.     Ak sa zmluva uzatvára telefonicky, obchodník potvrdí cestujúcemu ponuku prostredníctvom trvalého nosiča a cestujúcemu vzniká záväzok až vtedy, keď zmluvu podpíše alebo zašle svoj písomný súhlas prostredníctvom trvalého nosiča. [PN 126]

Článok 19

Zodpovednosť za chyby pri rezervácii

Členské štáty zabezpečia, aby predajca, ktorý súhlasil s tým, že zabezpečí rezerváciu balíka služieb alebo asistenčných súvisiacich cestovných služieb alebo ktorý sprostredkúva rezerváciu takýchto služieb, niesol zodpovednosť za všetky neposkytnutie informácií poskytovaných organizátorom podľa článku 4 ods. 1, za poskytnutie neúplných informácií, alebo za chyby, ku ktorým dôjde v priebehu rezervácie, ak tieto chyby skutočne nastali v priebehu rezervácie. Predajca nebude niesť zodpovednosť, pokiaľ takéto chyby nemožno možno pripísať cestujúcemu alebo neodvrátiteľným a mimoriadnym okolnostiam. Pokiaľ ide o súvisiace cestovné služby zabezpečené cielene obstarávaním doplnkových cestovných služieb od iného obchodníka prostredníctvom prepojených on-line rezervačných systémov, ktoré sa uvádzajú v článku 3 ods. 5 písm. b), predajca nie je zodpovedný za chyby vzniknuté pri rezervácii v dôsledku chýb, ktorých sa dopustil daný obchodník. V tomto prípade členské štáty zabezpečia, aby obchodník poskytujúci doplnkové cestovné služby niesol zodpovednosť za chyby vzniknuté v priebehu rezervácie takýchto služieb. [PN 127]

Článok 20

Právo na odškodnenie

1.    V prípadoch, keď organizátor alebo, v súlade s článkom 15 alebo 18, predajca zaplatí náhradu, poskytne zníženie ceny alebo splní iné povinnosti, ktoré sú mu uložené podľa tejto smernice, žiadne ustanovenie tejto smernice ani vnútroštátneho právneho predpisu sa nemôže vykladať ako obmedzujúce jeho členské štáty zabezpečia, aby organizátor alebo predajca mal právo žiadať odškodnenie od tretích strán, ktoré prispeli k vzniku udalosti, na základe ktorej sa musia plniť ktorá viedla k  povinnosti súvisiace s poskytnutím náhrady, znížením ceny poskytnúť náhradu, znížiť cenu alebo iné k inej povinnosti.

2.     Právo žiadať odškodnenie uvedené v odseku 1 tohto článku zahŕňa aj právo organizátorov alebo predajcov žiadať odškodnenie od poskytovateľov cestovných služieb, ak je organizátor alebo predajca povinný zaplatiť náhradu škody cestujúcemu podľa tejto smernice a cestujúci má zároveň právo na náhradu škody podľa iného uplatniteľného právneho predpisu Únie, a to vrátane okrem iného nariadenia (ES) č. 261/2004 a nariadenia (ES) č. 1371/2007. Toto právo žiadať odškodnenie sa nesmie v zmluve obmedziť.

3.     Členské štáty v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby akékoľvek obmedzenia práva žiadať odškodnenie uvedeného v odseku 1 boli primerané a úmerné. [PN 128]

Článok 21

Záväzný charakter smernice

1.   Tvrdenie organizátora, že koná výlučne ako poskytovateľ služieb cestovného ruchu, ako sprostredkovateľ alebo v inej funkcii, alebo že balík služieb v zmysle tejto smernice nepredstavuje balík služieb, ho nezbavuje povinností, ktoré organizátorom táto smernica ukladá.

2.   Cestujúci sa nemôžu vzdať práv, ktoré im udeľujú vnútroštátne opatrenia na transpozíciu tejto smernice.

3.   Zmluvné dojednania alebo vyhlásenia cestujúceho, ktorými sa priamo alebo nepriamo vzdáva práv udelených cestujúcim podľa tejto smernice, ktorými tieto práva obmedzí alebo ktorými chce obísť uplatňovanie tejto smernice, nie sú pre cestujúceho záväzné.

Článok 22

Presadzovanie

Členské štáty zabezpečia, aby existovali primerané a účinné prostriedky na zabezpečenie súladu s touto smernicou.

Členské štáty ďalej zabezpečia zavedenie primeraných mechanizmov, ktorými sa zaručí, že obchodníci ani organizátori nebudú používať zavádzajúce praktiky, najmä pokiaľ ide o vyvolaniu dojmu u spotrebiteľa, že má práva a záruky, ktoré však príslušná zmluva neobsahuje. [PN 129]

Článok 23

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách, ktoré orgány presadzovania práva môžu obchodníkom uložiť za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 24

Podávanie správ zo strany Komisie a preskúmanie

Komisia do … (*2) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V prípade potreby priloží k tejto správe legislatívne návrhy s cieľom prispôsobiť túto smernicu vývoju v oblasti práv cestujúcich.

Článok 25

Zmeny nariadenia (ES) č. 2006/2004 a smernice 2011/83/EÚ

1.   Bod 5 prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 2006/2004 (16) sa nahrádza takto:

„5.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ (*3).

2.   V článku 3 ods. 3 smernice 2011/83/EÚ sa písmeno g) nahrádza takto:

„g)

o balíkoch služieb vymedzených v článku 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/EÚ (*4), s výnimkou článku 8 ods. 2, článku 19, článku 21 a článku 22.

Kapitola VIII

Záverečné ustanovenia

Článok 26

Zrušenie

Smernica 90/314/ES EHS sa zrušuje s účinnosťou od … (*5). [PN 130]

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe k tejto smernici.

Článok 27

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do …  (*5) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení opatrení . [PN 131 a PN, ktorý sa netýka všetkých jazykov]

2.   Tieto ustanovenia sa začnú uplatňovať opatrenia uplatňujú od …  (*6). [PN 133]

3.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Spôsob uvedenia odkazu upravia členské štáty.

4.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 28

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť [dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie].

Článok 29

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 73.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(3)  Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990, o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

(4)  Pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. apríla 2012 vo veci C-400/00 Club-Tour, Viagens e Turismo SA proti Alberto Carlos Lobo Gonçalves Garrido, za účasti Club Med Viagens Ld, Zb. 2002, s. I-04051.

(5)  Pozri smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36), ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2111/2005 zo 14. decembra 2005 o vytvorení zoznamu Spoločenstva týkajúceho sa leteckých dopravcov, ktorí podliehajú zákazu vykonávania leteckej dopravy v rámci Spoločenstva, a o informovaní cestujúcich v leteckej doprave o totožnosti prevádzkujúceho leteckého dopravcu, ktorým sa zrušuje článok 9 smernice 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 344, 27.12.2005, s. 15), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 1), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 14).), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1177/2010 z 24. novembra 2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 1), a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 181/2011 zo 16. februára 2011 o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 1).

(6)  Rozhodnutie Rady 2001/539/ES z 5. apríla 2001 o uzatvorení Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (Montrealský dohovor) (Ú. v. ES L 194, 18.7.2001, s. 38).

(7)  Rozhodnutie Rady 2013/103/EÚ zo 16. júna 2011 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Medzivládnou organizáciou pre medzinárodnú železničnú prepravu o pristúpení Európskej únie k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980, zmenenému a doplnenému Vilniuským protokolom z 3. júna 1999 (Ú. v. EÚ L 51, 23.2.2013, s. 1).

(8)  Rozhodnutie Rady 2012/22/EÚ z 12. decembra 2011 o pristúpení Európskej únie k protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, s výnimkou jeho článkov 10 a 11 (Ú. v. EÚ L 8, 12.1.2012, s. 1).

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 z …, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave (Ú. v. …).

(*1)  Do odôvodnenia číslo nariadenia (2013/0072(COD)) a do poznámky pod čiarou 4 číslo, dátum prijatia a odkaz na uverejnenie nariadenia v úradnom vestníku.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 17.2.2004, s. 1).

(11)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES ( Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6).

(13)  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(14)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (EÚ. v. L 165, 18.6.2013, s. 63).

(15)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (EÚ. v. L 165, 18.6.2013, s. 1).

(*2)  Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(16)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).

(+)  Číslo, dátum prijatia a odkaz na uverejnenie tejto smernice.

(++)  Číslo, dátum prijatia a odkaz na uverejnenie tejto smernice.

(*5)   24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

(*6)   24 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

PRÍLOHA I

Tabuľka zhody

Smernica Rady 90/314/EHS

Táto smernica

Článok 1

Článok 1

Článok 2 ods. l

Článok 3 ods. 2 a článok 2 ods. 2 písm. a)

Článok 2 ods. 2

Článok 3 ods. 8

Článok 2 ods. 3

Článok 3 ods. 9

Článok 2 ods. 4

Článok 3 ods. 6

Článok 2 ods. 5

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. l

Článok 3 ods. 2

Články 4 a 5

Článok 4 ods. l

Článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 2 a článok 6 ods. 4

Článok 4 ods. 1 písm. b) bod iv)

Článok 4 ods. 2 písm. a)

Článok 6 ods. 2

Článok 4 ods. 2 písm. b)

Článok 5 ods. 3 a článok 6 ods. 1 a 3

Článok 4 ods. 2 písm. c)

Článok 4 ods. 3

Článok 7

Článok 4 ods. 4

Článok 8

Článok 4 ods. 5

Článok 9 ods. 2

Článok 4 ods. 6

Článok 9 ods. 3 a 4 a článok 10 ods. 3 a 4

Článok 4 ods. 7

Článok 11 ods. 3, 4 a 7

Článok 5 ods. l

Článok 11 ods. 1

Článok 5 ods. 2

Článok 12 ods. 2, 3 a 4 a článok 14

Článok 5 ods. 3

Článok 21 ods. 3

Článok 5 ods. 4

Článok 6 ods. 2 písm. c) a článok 12 ods. 3 písm. b)

Článok 6

Článok 11 ods. 2

Článok 7

Článok 15 a článok 16

Článok 8

 

Článok 9 ods. l

Článok 27 ods. 1, 2 a 3

Článok 9 ods. 2

Článok 27 ods. 4

Článok 10

Článok 29


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/638


P7_TA(2014)0223

Fluórované skleníkové plyny ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o určitých fluórovaných skleníkových plynoch (COM(2012)0643 – C7-0370/2012 – 2012/0305(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/63)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0643),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0370/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A7-0240/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 138.


P7_TC1-COD(2012)0305

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 517/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/639


P7_TA(2014)0224

Sloboda pohybu pracovníkov ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (COM(2013)0236 – C7-0114/2013 – 2013/0124(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/64)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0236),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 46 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0114/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0386/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 54.


P7_TC1-COD(2013)0124

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/54/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/640


P7_TA(2014)0225

Posudzovanie vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (COM(2012)0628 – C7-0367/2012 – 2012/0297(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/65)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0628),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods.1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0367/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. februára 2013 (1),

so zreteľom na správu Výboru regiónov z 30. mája 2013 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre petície (A7-0277/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní (3);

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 33.

(2)  Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 42.

(3)  Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy z 9. októbra 2013 (Prijaté texty, P7_TA(2013)0413).


P7_TC1-COD(2012)0297

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/52/EÚ.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/641


P7_TA(2014)0226

Štatistika o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami (delegované a vykonávacie právomoci) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia (COM(2013)0579 – C7-0243/2013 – 2013/0279(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/66)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0579),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 338 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0243/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0042/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


P7_TC1-COD(2013)0279

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o prenesenie delegovaných a vykonávacích právomocí na Komisiu s cieľom prijať určité opatrenia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 338 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (1),

keďže:

(1)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa právomoci prenesené na Komisiu mali zosúladiť s článkami 290 a 291 ZFEÚ.

(2)

V súvislosti s prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (2) sa Komisia zaviazala (3) preskúmať legislatívne akty, ktoré v súčasnosti obsahujú odkazy na regulačný postup s kontrolou, s ohľadom na kritériá stanovené v ZFEÚ.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 (4) sa Komisii udeľujú právomoci, aby mohla vykonať niektoré ustanovenia uvedeného nariadenia.

(4)

V súvislosti so zosúladením nariadenia (ES) č. 471/2009 s novými pravidlami ZFEÚ by sa vykonávacie právomoci, ktoré sú v súčasnosti prenesené na Komisiu, mali stanoviť tak, že sa Komisii udelí právomoc prijímať delegované a vykonávacie akty.

(5)

S cieľom zohľadniť zmeny colného kódexu alebo ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov, zmeny potrebné z metodických dôvodov a potrebu zriadiť účinný systém zberu údajov a zostavovania štatistiky by sa na Komisiu mala preniesť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu zoznamu colných režimov alebo colne schválených určení alebo použití, špecifický tovar alebo pohyby a iné alebo osobitné ustanovenia, ktoré sa na ne vzťahujú, vyňatie tovarov alebo pohybov zo štatistiky zahraničného obchodu, zber údajov v súlade s článkom 4 ods. 2 a 4 nariadenia (ES) č. 471/2009, ďalšie spresnenie štatistických údajov, požiadavku na obmedzené súbory údajov v prípade špecifických tovarov alebo pohybov a údajov poskytovaných podľa článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia, charakteristiky výberových vzoriek, sledované obdobia a úroveň agregácie pre partnerské krajiny, tovar a meny v prípade štatistiky obchodu podľa fakturačnej meny, úpravu termínov zasielania štatistík, obsah, rozsah a podmienky, za akých by sa mali už zaslané štatistiky revidovať, termín zasielania štatistiky obchodu podľa podnikových ukazovateľov a štatistiky obchodu podľa fakturačnej meny.

(6)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

Komisia by mala zabezpečiť, aby uvedené delegované akty nespôsobovali značné dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonanie nariadenia (ES) č. 471/2009 by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, ktoré jej umožnia prijímať opatrenia týkajúce sa kódov, ktoré sa majú používať v prípade údajov uvedených v článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia, a opatrenia, ktoré sa týkajú prepojenia údajov o podnikových ukazovateľoch s údajmi zaznamenanými podľa toho istého článku. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. [PN 1]

(9)

Výbor pre štatistiku obchodovania s tovarom s nečlenskými krajinami (Výbor pre Extrastat) uvedený v článku 11 nariadenia (ES) č. 471/2009 poskytuje Komisii poradenstvo a pomoc pri výkone jej vykonávacích právomocí. [PN 2]

(10)

V rámci stratégie pre novú štruktúru Európskeho štatistického systému (ďalej len „ESS“), ktorou sa má zlepšiť koordinácia a partnerstvo v jasnej pyramídovej štruktúre v rámci ESS, by mal Výbor pre Európsky štatistický systém (ďalej len „Výbor pre ESS“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike  (5) , plniť poradnú úlohu a pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí. [PN 3]

(11)

Nariadenie (ES) č. 471/2009 by sa malo zmeniť tak, že sa odkaz na Výbor pre Extrastat nahradí odkazom na Výbor pre ESS. [PN 4]

(12)

V záujme zabezpečenia právnej istoty by postupy prijímania opatrení, ktoré sa začali, ale neboli dokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, nemali byť týmto nariadením dotknuté.

(13)

Nariadenie (ES) č. 471/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 471/2009 sa mení takto:

1.

Článok 3 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   S cieľom zohľadniť zmeny Colného kódexu alebo ustanovení vyplývajúcich z medzinárodných dohovorov je Komisia splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty na účely úpravy zoznamu colných režimov alebo colne schválených určení alebo použití uvedených v odseku 1.“;

b)

v odseku 3 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa špecifických tovarov alebo pohybov a iných alebo osobitných ustanovení, ktoré sa na ne vzťahujú.“;

c)

v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa vyňatia tovarov alebo pohybov zo štatistiky zahraničného obchodu.“

2.

V článku 4 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa zberu údajov podľa odsekov 2 a 4 tohto článku.“

3.

Článok 5 sa mení takto:

a)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa ďalšej špecifikácie prijatia pravidiel, pokiaľ ide o ďalšiu špecifikáciu údajov uvedených v odseku 1 a opatrenia týkajúce sa kódov, ktoré sa majú používať v prípade týchto údajov .

Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov opatrenia týkajúce sa kódov, ktoré sa majú použiť v prípade týchto údajov.

Tieto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“; [PN 5]

b)

v odseku 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa týchto obmedzených súborov údajov.“

4.

Článok 6 sa mení takto:

a)

v odseku 2 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Komisia prijíma vo forme vykonávacích aktov opatrenia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa prepojenia prijatia pravidiel o prepojení údajov a týchto štatistík, ktoré sa majú zostaviť.

Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 11 ods. 2.“; [PN 6]

b)

v odseku 3 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa charakteristík výberovej vzorky, sledovaného obdobia a úrovne agregácie pre partnerské krajiny, tovary a meny.“

5.

Článok 8 sa mení takto:

a)

v odseku 1 sa posledný pododsek nahrádza takto:

„Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty na úpravu termínu zasielania štatistík, obsahu, rozsahu a podmienok, za akých by sa mali už zaslané štatistiky revidovať.“;

b)

odsek 2 sa nahrádza takto:

„2.   Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 10a delegované akty týkajúce sa termínu zasielania štatistiky obchodu podľa podnikových ukazovateľov podľa článku 6 ods. 2 a štatistiky obchodu podľa fakturačnej meny podľa článku 6 ods. 3.“

6.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 10a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Komisia pri výkone právomoci prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, 3 a 4, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2 a 4, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 1 a 2 zabezpečuje, aby delegované akty nespôsobovali významné dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov a respondentov.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3 ods. 2, 3 a 4, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2 a 4, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 1 a 2 sa Komisii udeľuje na neurčité obdobie piatich rokov od  (*1). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobie, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. [PN 7]

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2, 3 a 4, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2 a 4, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 1 a 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2, 3 a 4, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2 a 4, článku 6 ods. 3 a článku 8 ods. 1 a 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

(*1)   Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. "

7.

Článok 11 sa nahrádza takto: vypúšťa.

„Článok 11

Výbor

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike  (*2) . Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie  (*3) .

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*2)   Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164."

(*3)   Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.“ [PN 8]"

Článok 2

Týmto nariadením nie sú dotknuté postupy prijímania opatrení stanovené v nariadení (ES) č. 471/2009, ktoré sa začali, ale neboli dokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie a do troch mesiacov od nadobudnutia svojej účinnosti sa skonsoliduje s nariadením, ktoré sa ním mení . [PN 9]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Pozícia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(3)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 19.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 zo 6. mája 2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95 (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 23).

(5)   Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/646


P7_TA(2014)0227

Program Kopernikus ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (COM(2013)0312 – C7-0195/2013 – 2013/0164(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/67)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0312),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 189 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0195/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0027/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 88.


P7_TC1-COD(2013)0164

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 377/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/647


P7_TA(2014)0228

Agentúra pre európsky GNSS ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (COM(2013)0040 – C7-0031/2013 – 2013/0022(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/68)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0040),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 172. ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0031/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 17. apríla 2013 (1),

po porade s Výborom regiónov,

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A7-0364/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

zdôrazňuje, že žiadnym rozhodnutím legislatívneho orgánu v prospech viacročného financovania Agentúry pre európsky GNSS (ďalej len „agentúra“) nie sú dotknuté rozhodnutia rozpočtového orgánu v rámci ročného rozpočtového postupu;

3.

žiada Komisiu, aby predložila finančný výkaz, v ktorom sa plne zohľadní výsledok legislatívnej dohody medzi Európskym parlamentom a Radou o plnení rozpočtových a personálnych požiadaviek agentúry a prípadne útvarov Komisie;

4.

žiada Komisiu, aby našla uskutočniteľné riešenie problémov, s ktorými by sa agentúra mohla stretnúť v súvislosti s financovaním európskych škôl typu II, pretože to má priamy vplyv na schopnosť agentúry prilákať kvalifikovaných pracovníkov;

5.

žiada Komisiu, aby pri určovaní korekčného koeficientu na úpravu odmeňovania zamestnancov agentúry nezohľadňovala priemer pre Českú republiku, ale prispôsobila jeho hodnotu životným nákladom v metropolitnej oblasti Prahy;

6.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

7.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 198, 10.7.2013, s. 67.


P7_TC1-COD(2013)0022

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 12. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 512/2014.)


Štvrtok 13. marca 2014

9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/649


P7_TA(2014)0237

Fond pre azyl, migráciu a integráciu ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2011)0751 – C7-0443/2011 – 2011/0366(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/69)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0751),

so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 78 ods. 2 a článok 79 ods. 2 a 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0443/2011),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012 (1)

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012 (2),

so zreteľom na svoje rozhodnutie z 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní a mandáte na rokovania o návrhu (3),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A7-0022/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

schvaľuje vyhlásenia, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

berie na vedomie vyhlásenie Rady a vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

4.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, Európskemu podpornému úradu pre azyl a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0020.


P7_TC1-COD(2011)0366

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 516/2014.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenia Európskeho parlamentu

Článok 80 ZFEÚ:

„Vzhľadom na potrebu prijať toto nariadenie včas, tak, aby bolo možné využívať Fond pre azyl, migráciu a integráciu (‚fond‘) od začiatku roku 2014, v záujme dosiahnutia dohody na tento účel a vzhľadom na neústupnosť Rady Európsky parlament prijal znenie nariadenia vo vyššie dohodnutej podobe. Európsky parlament však znovu pripomína svoje stanovisko, ktoré zastával počas celého trvania rokovaní o tomto nariadení, že správny právny základ pre fond zahŕňa článok 80 druhú vetu ZFEÚ ako spoločný právny základ. Tento právny základ je určený na uplatnenie zásady v zmysle článku 80 prvej vety ZFEÚ. Fond implementuje zásadu solidarity predovšetkým vo svojich ustanoveniach o presune žiadateľov o medzinárodnú ochranu a medzinárodne chránených osôb (články 7 a 18) a vo svojich ustanoveniach o presídľovaní (článok 17). Európsky parlament zdôrazňuje skutočnosť, že prijatím tohto nariadenia v žiadnom prípade nie je dotknutý rozsah právnych základov, ktoré bude mať spoluzákonodarca k dispozícii, najmä pokiaľ ide o článok 80 ZFEÚ.“

Premiestňovanie:

„S cieľom podporiť premiestňovanie ako nástroj solidarity a zlepšiť podmienky, ktoré sa na premiestňovanie vzťahujú, Európsky parlament žiada Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), aby v spolupráci s Európskou komisiou vypracoval príručku a metodiku premiestňovania, ktoré budú vychádzať zo zmapovaných najlepších postupov v oblasti premiestňovania v členských štátoch, vrátane interných organizačných systémov a podmienok prijímania a integrácie. V záujme vytvorenia podnetu na premiestňovanie a uľahčenia operácií súvisiacich s premiestňovaním pre zúčastnené členské štáty Európsky parlament žiada, aby aj EASO poskytoval odborné poznatky v otázkach premiestňovania a aby v spolupráci s Európskou komisiou koordinoval sieť odborníkov na premiestňovanie, ktorí by sa mohli pravidelne sa stretávať v rámci technických schôdzí zameraných na osobitné praktické a legislatívne otázky, a aby podporoval využívanie Fondu pre azyl, migráciu a integráciu pri premiestňovaní. Európsky parlament vyzýva Európsku komisiu, aby sledovala a pravidelne informovala o vývoji a zlepšovaní azylového systému v členských štátoch, ktoré sú využívajú premiestňovanie.“

Vyhlásenie Rady

Článok 80 ZFEÚ:

„Rada zdôrazňuje význam zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti, ktorá sa má v súlade s článkom 80 ZFEÚ uplatňovať v aktoch Únie prijatých podľa kapitoly ZFEÚ o politikách vzťahujúcich sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo. Nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu, obsahuje vhodné opatrenia na uplatnenie uvedenej zásady. Rada však opätovne zdôrazňuje svoj názor, že článok 80 ZFEÚ nepredstavuje právny základ v zmysle práva EÚ. V uvedenej kapitole ZFEÚ sú to len článok 77 ods. 2 a 3, článok 78 ods. 2 a 3 a článok 79 ods. 2, 3 a 4, ktoré obsahujú právne základy umožňujúce príslušným inštitúciám EÚ prijímať právne akty EÚ.“

Vyhlásenia Komisie

Článok 80 ZFEÚ:

Komisia v duchu kompromisu a s cieľom zabezpečiť bezodkladné prijatie návrhu podporuje konečné znenie, avšak poznamenáva, že tak robí bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy v súvislosti s výberom právnych základov, najmä pokiaľ ide o budúce použitie článku 80 ZFEÚ.

Európska migračná sieť (EMS):

Komisia v duchu kompromisu podporuje konečné znenie článku 23, ktorým sa zabezpečuje kontinuálna finančná podpora činností Európskej migračnej siete pri zachovaní jej súčasnej štruktúry, cieľov a riadenia tak, ako sa to stanovuje v rozhodnutí Rady 2008/381/ES zo 14. mája 2008. Komisia však poznamenáva, že tak robí bez toho, aby bolo dotknuté jej právo iniciatívy v súvislosti s budúcou komplexnejšou revíziou podoby a fungovania tejto siete tak, ako sa to uvádza v pôvodnom návrhu znenia článku 23 predloženom Komisiou.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/652


P7_TA(2014)0238

Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí ***

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii Hongkongského medzinárodného dohovoru o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí z roku 2009 členskými štátmi alebo o pristúpení členských štátov k nemu v záujme Európskej únie (15902/2013 – C7-0485/2013 – 2012/0056(NLE))

(Súhlas)

(2017/C 378/70)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15902/2013),

so zreteľom na Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí z roku 2009,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (1),

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 192 ods. 1 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0485/2013),

so zreteľom na článok 81 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 81 ods. 2 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na odporúčanie Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0166/2014),

1.

súhlasí s návrhom rozhodnutia Rady;

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


(1)  Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/653


P7_TA(2014)0241

Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť (všeobecné ustanovenia) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl a migráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0752 – C7-0444/2011 – 2011/0367(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/71)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0752),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 78 ods. 2, článok 79 ods. 2 a 4, článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0444/2011),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012 (2),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 20. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0021/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

berie na vedomie vyhlásenia Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.


P7_TC1-COD(2011)0367

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 514/2014.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

Vyhlásenie Komisie o prijímaní vnútroštátnych programov

„Komisia vynaloží maximálne úsilie, aby informovala Európsky parlament pred prijatím vnútroštátnych programov“.

Vyhlásenie Komisie k článku 5 ods. 4 druhému pododseku písm. b) nariadenia (EÚ) č. 182/2011

„Komisia zdôrazňuje, že systematické odvolávanie sa na článok 5 ods. 4 druhý pododsek písm. b) je v rozpore so znením a duchom nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). Pri odvolávaní sa na toto ustanovenie sa musí vychádzať z konkrétnej potreby upustiť od základného pravidla, podľa ktorého v prípade, že sa nevydá žiadne stanovisko, Komisia môže prijať návrh vykonávacieho aktu. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o výnimku zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 5 ods. 4, odvolávanie sa na druhý pododsek písm. b) nemožno chápať jednoducho ako právomoc zákonodarcu ‚rozhodovať podľa vlastného uváženia‘, ale musí sa vykladať reštriktívne, a preto musí byť odôvodnené“.


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/656


P7_TA(2014)0242

Fond pre vnútornú bezpečnosť (policajná spolupráca, predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej a krízové riadenie) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia (COM(2011)0753 – C7-0445/2011 – 2011/0368(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/72)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0753),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 1, článok 84 a článok 87 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0445/2011),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012 (1),

zo zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012 (2),

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní o tomto návrhu a o mandáte na tieto rokovania (3),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A7-0026/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0021.


P7_TC1-COD(2011)0368

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 513/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/657


P7_TA(2014)0243

Fond pre vnútornú bezpečnosť (vonkajšie hranice a víza) ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz (COM(2011)0750 – C7-0441/2011 – 2011/0365(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/73)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0750),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0441/2011),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. júla 2012 (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 18. júla 2012 (2),

so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 17. januára 2013 o začatí medziinštitucionálnych rokovaní o tomto návrhu a o mandáte na tieto rokovania (3),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozpočet (A7-0025/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 299, 4.10.2012, s. 108.

(2)  Ú. v. EÚ C 277, 13.9.2012, s. 23.

(3)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0019.


P7_TC1-COD(2011)0365

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti vonkajších hraníc a víz a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 574/2007/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 515/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/658


P7_TA(2014)0244

Vysoká úroveň bezpečnosti sietí a informácií ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048 – C7-0035/2013 – 2013/0027(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/74)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0048),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0035/2013),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. mája 2013 (1),

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Stratégia kybernetickej bezpečnosti Európskej únie: Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (2),

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci (A7-0103/2014),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 133.

(2)  Prijaté texty, P7_TA(2013)0376.


P7_TC1-COD(2013)0027

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Siete a informačné systémy a služby hrajú v spoločnosti základnú úlohu. Ich spoľahlivosť a bezpečnosť sú nevyhnutné pre slobodu a celkovú bezpečnosť občanov Únie, ako aj pre ekonomické činnosti a sociálne zabezpečenie a najmä pre fungovanie vnútorného trhu. [PN 1]

(2)

Rozsah a, frekvencia úmyselných alebo náhodných a vplyv bezpečnostných incidentov sa zvyšuje a predstavuje významnú hrozbu pre fungovanie sietí a informačných systémov. Tieto systémy sa taktiež môžu stať obeťami úmyselných škodlivých krokov, ktorých cieľom je poškodiť alebo prerušiť fungovanie týchto systémov. Takéto incidenty môžu zabraňovať napredovaniu ekonomických činností, spôsobovať značné finančné straty, narúšať dôveru používateľa a investora a spôsobovať značné škody v hospodárstve Únie a v konečnom dôsledku ohrozovať dobré životné podmienky občanov Únie a schopnosť členských štátov Únie chrániť sa a zaisťovať bezpečnosť kľúčovej infraštruktúry . [PN 2]

(3)

Digitálne informačné systémy, a najmä internet, ako komunikačné nástroje bez hraníc hrajú významnú úlohu pri uľahčení pohybu tovaru, služieb a osôb cez hranice. Z dôvodu tohto nadnárodného charakteru môže vážne narušenie týchto systémov v jednom členskom štáte ovplyvniť aj ďalšie členské štáty a Úniu ako celok. Preto je na riadne fungovanie vnútorného trhu nevyhnutná odolnosť a stabilita sietí a informačných systémov.

(3a)

Keďže k bežným poruchám systémov, keď ide napríklad o prirodzené príčiny alebo ľudskú chybu, naďalej dochádza z neúmyselných dôvodov, infraštruktúra by mala byť odolná voči úmyselným i neúmyselným narušeniam a prevádzkovatelia kritickej infraštruktúry by mali navrhovať také systémy, ktoré by boli odolné. [PN 3]

(4)

Na úrovni Únie by sa mal vytvoriť mechanizmus spolupráce, ktorý by umožnil výmenu informácií a koordinovanú činnosť, pokiaľ ide o  prevenciu, zisťovanie a reakciu v súvislosti s bezpečnosťou sietí a informácií. Aby bol takýto mechanizmus účinný a týkal sa viacerých strán, členské štáty musia mať minimálne spôsobilosti a stratégiu, ktoré by na ich území zabezpečili vysokú úroveň bezpečnosti sietí a informácií. Minimálne bezpečnostné požiadavky by sa mali tiež uplatňovať aj aspoň na verejnú správu a istých trhových prevádzkovateľov kritickej informačnej infraštruktúry s cieľom podporovať kultúru riadenia rizika a zabezpečovať oznamovanie najzávažnejších incidentov. Spoločnosti kótované na burzách cenných papierov by sa mali povzbudzovať k tomu, aby incidenty dobrovoľne zverejňovali vo svojich finančných správach. Právny rámec by mal vychádzať z potreby chrániť súkromie a integritu občanov. Varovná informačná sieť kritickej infraštruktúry (CIWIN) by sa mala rozšíriť aj na trhových prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. [PN 4]

(4a)

Zatiaľ čo orgány verejnej správy by mali vzhľadom na svoju verejnú funkciu vykonávať náležitú starostlivosť pri riadení rizík a ochrane svojich vlastných sieťových a informačných systémov, účelom tejto smernice by mala byť kritická infraštruktúra nevyhnutná pre údržbu kľúčových hospodárskych a spoločenských činností v oblasti energetiky, dopravy, bankovníctva alebo infraštruktúr finančného trhu a v oblasti zdravotníctva. Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mali byť vylúčení tvorcovia softvéru a výrobcovia hardvéru. [PN 5]

(4b)

V prípadoch, keď možno incidenty, ktoré majú významný vplyv, považovať za incidenty vonkajšej a teroristickej povahy, by sa mala zabezpečiť spolupráca a koordinácia medzi príslušnými orgánmi Únie, vysokou predstaviteľkou/podpredsedníčkou Komisie so zodpovednosťou za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu. [PN 6]

(5)

S cieľom pokryť všetky príslušné incidenty a riziká by sa mala táto smernica uplatňovať na všetky siete a informačné systémy. Povinnosti, ktoré má verejná správa a účastníci trhu, by sa však nemali uplatňovať na podniky poskytujúce verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (3), na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky, pokiaľ ide o bezpečnosť a integritu, ktoré sú stanovené v článku 13a uvedenej smernice, a nemali by sa uplatňovať ani na poskytovateľov dôveryhodných služieb.

(6)

Existujúce spôsobilosti nie sú postačujúce na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii. V členských štátoch je rôzna úroveň pripravenosti, čo vedie k roztriešteným prístupom v Únii. Toto má za následok rozdielnu úroveň ochrany spotrebiteľov a podnikov a narúša celkovú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v rámci Únie. Nedostatok spoločných minimálnych požiadaviek na verejnú správu a účastníkov trhu na druhej strane znemožňuje, aby sa na úrovni Únie vytvoril spoločný a účinný mechanizmus spolupráce. Univerzity a výskumné centrá zohrávajú rozhodujúcu úlohu v podnecovaní výskumu, vývoja a inovácií a mali by im byť poskytnuté primerané finančné prostriedky. [PN 7]

(7)

Účinné reagovanie na výzvy, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informačných systémov, si preto vyžaduje spoločný prístup na úrovni Únie, ktorý by pokryl spoločné požiadavky na budovanie minimálnych kapacít a plánovanie , rozvoj dostatočných zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti , výmenu informácií a koordináciu činností, a spoločné minimálne bezpečnostné požiadavky pre všetkých zainteresovaných účastníkov trhu a verejnú správu. Minimálne spoločné normy by sa mali uplatňovať v súlade s príslušnými odporúčaniami koordinačných skupín pre kybernetickú bezpečnosť (CSGC). [PN 8]

(8)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany svojich základných bezpečnostných záujmov, chrániť verejný poriadok a verejnú bezpečnosť a povoliť vyšetrovanie a odhaľovanie trestných činov, ako aj prenasledovanie ich páchateľov. V súlade s článkom 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. Žiadny členský štát nie je povinný sprístupniť utajované skutočnosti EÚ v zmysle vymedzenia v rozhodnutí Rady 2011/292/EÚ  (4) , informácie podliehajúce dohodám o zachovaní mlčanlivosti alebo neformálnym dohodám o zachovaní mlčanlivosti, ako je štandard TLP. [PN 9]

(9)

S cieľom dosiahnuť a udržiavať spoločnú vysokú úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov by mal mať každý členský štát vnútroštátnu stratégiu pre bezpečnosť sietí a informácií, v ktorej by boli vymedzené strategické ciele a konkrétne opatrenia, ktoré sa majú v rámci tejto politiky vykonať. Na vnútroštátnej úrovni je treba na základe minimálnych požiadaviek uvedených v tejto smernici vytvoriť plány spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktoré by boli v súlade so základnými požiadavkami, s cieľom dosiahnuť úroveň možností reakcie, ktoré v prípade incidentov umožnia účinnú a efektívnu spoluprácu ako na vnútroštátnej úrovni, tak aj na úrovni Únie , a to pri rešpektovaní a ochrane súkromia a osobných údajov . Každý členský štát by preto mal byť povinný dodržiavať spoločné normy v oblasti formátu dát a spoločne využívať a posudzovať možnosti vzájomnej výmeny dát. Pri príprave vnútroštátnych stratégií pre bezpečnosť sietí a informácií vychádzajúcich zo spoločných minimálnych vzorov stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií by členské štáty mali mať možnosť požiadať o pomoc Európsku agentúru pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) . [PN 10]

(10)

S cieľom umožniť účinné vykonávanie ustanovení prijatých podľa tejto smernice by sa mal v každom členskom štáte zriadiť alebo určiť orgán, ktorý bude zodpovedný za koordináciu otázok v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a ktorý bude pôsobiť ako ústredný bod pre cezhraničnú spoluprácu na úrovni Únie. Tieto orgány by mali dostať primerané technické, finančné a ľudské zdroje, aby mohli efektívnym a účinným spôsobom vykonávať úlohy, ktoré im budú pridelené, a tak dosahovať ciele tejto smernice.

(10a)

Vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi štruktúrami riadenia a s cieľom chrániť už existujúce odvetvové dohody alebo dozorné a regulačné orgány Únie a zamedziť zdvojeniu by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť viac než jeden vnútroštátny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie úloh súvisiacich so sieťovou a informačnou bezpečnosťou účastníkov trhu v rámci tejto smernice. V záujme zabezpečenia hladkej cezhraničnej spolupráce a komunikácie je však potrebné, aby každý členský štát bez toho, aby boli dotknuté odvetvové regulačné dohody, ustanovil iba jedno národné jednotné kontaktné miesto zodpovedné za cezhraničnú spoluprácu na úrovni Únie. Ak sa to vyžaduje na základe ústavy alebo iných úprav, členský štát by mal mať možnosť ustanoviť iba jeden orgán, ktorý bude vykonávať úlohy príslušného orgánu a jednotného kontaktného miesta. Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali byť civilnými orgánmi podliehajúcimi plnému demokratickému dohľadu a nemali by plniť žiadne úlohy v oblasti spravodajstva, presadzovania práva či obrany, ani by nemali byť z organizačného hľadiska žiadnym spôsobom prepojené s orgánmi pôsobiacimi v týchto oblastiach. [PN 11]

(11)

Všetky členské štáty a účastníci trhu by mali mať primerané vybavenie, pokiaľ ide o technické a organizačné kapacity, aby mohli kedykoľvek predchádzať incidentom a rizikám v oblasti sietí a informačných systémov, odhaľovať ich, reagovať na ne a zmierňovať ich. Bezpečnostné systémy orgánov verejnej správy musia byť bezpečné a mali by podliehať demokratickej kontrole a overovaniu. Bežne požadované vybavenie a kapacity by mali spĺňať bežne dohodnuté technické normy aj štandardné postupy prevádzky. Preto by sa mali vo všetkých členských štátoch založiť dobre fungujúce tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) , ktoré budú dodržiavať základné požiadavky, aby sa zaručili účinné a zlučiteľné kapacity na riešenie incidentov a rizík a aby sa na úrovni Únie zabezpečila efektívna spolupráca. Tieto tímy CERT by mali mať možnosť interakcie na základe spoločných technických noriem a štandardných postupov prevádzky. Vzhľadom na rozličné charakteristiky existujúcich tímov reakcie na núdzové počítačové situácie, ktoré reagujú na potreby rozličných subjektov a aktérov, by členské štáty mali zaručiť, aby každému z odvetví uvedenému v zozname účastníkov trhu ustanovenom v tejto smernici poskytoval služby aspoň jeden tím CERT. Pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu tímov CERT, členské štáty by mali zabezpečiť, aby tímy CERT mali dostatočné prostriedky na účasť v už vytvorených existujúcich medzinárodných a európskych sieťach spolupráce. [PN 12]

(12)

Na základe značného pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci Európskeho fóra členských štátov (ďalej len „EFMS“) pri podpore diskusií o osvedčených postupoch a ich výmen, vrátane vytvorenia zásad pre spoluprácu v európskej kybernetickej kríze, členské štáty a Komisia by mali vytvoriť sieť, ktorá by im umožnila stálu komunikáciu a podporila ich vzájomnú spoluprácu. Tento bezpečný a účinný mechanizmus spolupráce , do ktorého budú prípadne zapojení aj účastníci trhu, by mal umožniť štruktúrovanú a koordinovanú výmenu informácií, ako aj zisťovanie a reakciu na úrovni Únie. [PN 13]

(13)

Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) by mala pomáhať členským štátom a Komisii tým, že poskytne svoje odborné znalosti a poradenstvo a bude uľahčovať výmenu osvedčených postupov. Predovšetkým pri uplatňovaní tejto smernice by sa Komisia mala a členské štáty mali radiť s agentúrou ENISA. V záujme zabezpečenia účinného a včasného informovania členských štátov a Komisie by malo v rámci siete spolupráce prebiehať včasné varovanie pred incidentmi a rizikami. S cieľom budovať kapacity a šíriť vedomosti medzi členskými štátmi by sieť spolupráce mala slúžiť aj ako nástroj na výmenu osvedčených postupov a pritom pomáhať svojim členom pri budovaní kapacít, riadiť organizovanie partnerských hodnotení a cvičení v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. [PN 14]

(13a)

Ak je to vhodné, členské štáty by mali mať pri uplatňovaní ustanovení tejto smernice možnosť využiť alebo upraviť existujúce organizačné štruktúry alebo stratégie. [PN 15]

(14)

Mal by sa zaviesť bezpečný systém výmeny informácií, aby sa v rámci siete spolupráce umožnila výmena citlivých a dôverných informácií. Na tento účel by sa mali v plnej miere využiť štruktúry existujúce v rámci Únie. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť členských štátov oznamovať sieti spolupráce incidenty a riziká, ktoré sa týkajú celej Únie, prístup k dôverným informáciám z iných členských štátov by sa mal udeľovať členským štátom iba po preukázaní, že ich technické, finančné a ľudské zdroje a procesy, ako aj ich komunikačná infraštruktúra, zaručujú ich účinnú, efektívnu a bezpečnú účasť v sieti s využitím transparentných metód . [PN 16]

(15)

Keďže väčšinu sietí a informačných systémov prevádzkujú súkromní operátori, je nevyhnutná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom. Účastníci trhu by mali byť povzbudzovaní, aby sa s cieľom zabezpečiť bezpečnosť sietí a informácií snažili aj o vytvorenie svojich vlastných neformálnych mechanizmov spolupráce. Mali by spolupracovať aj s verejným sektorom a vymieňať si navzájom informácie a osvedčené postupy výmenou za prevádzkovú podporu, vrátane vzájomnej výmeny relevantných informácií a prevádzkovej podpory a strategicky analyzovaných informácií v prípade incidentov. V záujme účinnej podpory výmeny informácií a najlepších postupov má zásadný význam zaistiť, aby účastníci trhu, ktorí sa na týchto výmenách podieľajú, neboli z dôvodu svojej spolupráce znevýhodnení. Sú potrebné primerané ochranné prvky na zaistenie toho, aby takáto spolupráca nevystavila tieto subjekty vyššiemu riziku v súvislosti s dodržiavaním predpisov ani novým povinnostiam vyplývajúcim okrem iného z právnej úpravy v oblasti hospodárskej súťaže, duševného vlastníctva, ochrany údajov alebo počítačovej trestnej činnosti, a aby ich nevystavila ani zvýšenému prevádzkovému alebo bezpečnostnému riziku. [PN 17]

(16)

S cieľom zabezpečiť transparentnosť a riadne informovať občanov Únie a účastníkov trhu, príslušné orgány jednotné kontaktné miesta by mali zriadiť spoločnú internetovú stránku v rámci celej Únie , na ktorej by uverejňovali informácie o incidentoch a, rizikách, ktoré nemajú dôverný charakter a spôsoboch zmierňovania rizík a na ktorej by sa prípadne poskytovalo poradenstvo v oblasti vhodných údržbových opatrení . Informácie na internetovej stránke by mali byť dostupné nezávisle od použitého zariadenia. Všetky osobné údaje uverejňované na tejto internetovej stránke by sa mali obmedzovať na nevyhnutné minimum a mali by byť čo najanonymnejšie. [PN 18]

(17)

Ak sa informácie považujú v súlade s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami o obchodnom tajomstve za dôverné, pri výkone činností a plnení cieľov stanovených v tejto smernici je dôvernosť týchto informácií zaručená.

(18)

Najmä na základe vnútroštátnych skúseností v oblasti krízového riadenia a v spolupráci s agentúrou ENISA, Komisia a členské štáty by mali vypracovať plán spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií v Únii, v ktorom by boli vymedzené mechanizmy spolupráce v rámci , najlepšie postupy a operačné vzorce v rámci prevencie rizík a incidentov, ich odhaľovania, podávania správ o nich a boja proti rizikám a incidentom nim . Tento plán by mal byť náležite zohľadnený v súvislosti so zasielaním včasného varovania v rámci siete spolupráce. [PN 19]

(19)

Zasielanie včasného varovania v rámci siete by sa malo vyžadovať len v prípade, ak rozsah a závažnosť predmetného incidentu alebo rizika sú alebo by sa mohli stať tak významné, že je potrebné informovanie alebo koordinácia reakcie na úrovni Únie. Včasné varovanie by malo byť preto obmedzené na skutočné alebo potenciálne incidenty alebo riziká, ktoré sa rýchlo rozširujú, presahujú možnosti reakcie na vnútroštátnej úrovni alebo ovplyvňujú viac než jeden členský štát. S cieľom umožniť riadne hodnotenie by sa všetky informácie, ktoré sú relevantné pre posúdenie rizika alebo incidentu, mali oznamovať sieti spolupráce. [PN 20]

(20)

Po prijatí včasného varovania a jeho posúdení by sa príslušné orgány jednotné kontaktné miesta mali v rámci plánu spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií v Únii, dohodnúť na koordinovanej reakcii. Príslušné orgány Jednotné kontaktné miesta, ENISA , a Komisia, by mali byť informované o opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni v dôsledku koordinovanej reakcie. [PN 21]

(21)

Vzhľadom na globálny charakter problémov bezpečnosti sietí a informácií je potrebná užšia medzinárodná spolupráca s cieľom zlepšiť bezpečnostné normy a výmenu informácií a presadzovať spoločný globálny prístup k otázke bezpečnosti sietí a informácií. Každý rámec takejto medzinárodnej spolupráce by mal podliehať smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES  (5) a nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001  (6) . [PN 22]

(22)

Zodpovednosť za zabezpečenie bezpečnosti sietí a informácií spočíva vo veľkej miere na verejnej správe a účastníkoch trhu. Kultúra riadenia rizika , úzkej spolupráce a dôvery vrátane hodnotenia rizika a vykonávania bezpečnostných opatrení, ktoré sú primerané rizikám a incidentom, či už úmyselným alebo náhodným , by sa mala podporovať a rozvíjať prostredníctvom vhodných právnych požiadaviek a dobrovoľných priemyselných postupov. Vytvorenie dôveryhodných rovnakých podmienok pre všetkých je tiež nevyhnutné na účinné fungovanie siete spolupráce v záujme zabezpečenia účinnej spolupráce všetkých členských štátov. [PN 23]

(23)

V smernici 2002/21/ES sa vyžaduje, aby podniky poskytujúce verejné elektronické komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby prijali primerané opatrenia na ochranu svojej integrity a bezpečnosti, a zavádzajú sa v nej požiadavky na oznamovanie v prípade narušenia bezpečnosti a straty integrity. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (7) sa vyžaduje od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby v záujme zabezpečenia bezpečnosti svojich služieb prijali primerané technické a organizačné opatrenia.

(24)

Tieto povinnosti by sa mali rozšíriť nad rámec sektora elektronických komunikácií k hlavným poskytovateľom na prevádzkovateľov infraštruktúry, ktorá vo veľkej miere závisí od informačných a komunikačných technológií a je nevyhnutná na udržanie dôležitých ekonomických alebo spoločenských funkcií, ako je elektrická energia a plyn, doprava, úverové inštitúcie, infraštruktúry finančného trhu a zdravotníctvo. Narušenie týchto sietí a informačných systémov by mohlo mať vplyv na vnútorný trh. Aj keď sa povinnosti uvedené v tejto smernici netýkajú hlavných poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (8), ktoré podporujú nadväzujúce služby informačnej spoločnosti alebo činnosti online, ako napríklad platformy elektronického obchodu, internetové platobné portály, sociálne siete, vyhľadávače, služby cloud computing vo všeobecnosti , alebo obchody s aplikáciami, títo poskytovatelia by mohli dobrovoľne informovať príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto o tých incidentoch sieťovej bezpečnosti, ktoré uznajú za vhodné. Príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto by podľa možnosti mal predložiť účastníkom trhu, ktorí informovali o incidente, strategicky analyzované informácie, ktoré pomôžu prekonať bezpečnostnú hrozbu . Narušenie týchto služieb informačnej spoločnosti zabraňuje tomu, aby sa mohli poskytovať iné služby informačnej spoločnosti, ktoré sú na nich ako hlavných vstupoch závislé. Tvorcovia softvéru a výrobcovia hardvéru nie sú poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti, a preto sú vylúčení. Tieto povinnosti by sa mali rozšíriť aj na verejné správy a prevádzkovateľov kritickej infraštruktúry, ktorá vo veľkej miere závisí od informačných a komunikačných technológií a je nevyhnutná na udržanie dôležitých ekonomických alebo spoločenských funkcií, ako je elektrická energia a plyn, doprava, úverové inštitúcie, burzy cenných papierov a zdravotníctvo. Narušenie týchto sietí a informačných systémov by mohlo mať vplyv na vnútorný trh. [PN 24]

(24a)

Hoci poskytovatelia softvéru a hardvéru nie sú účastníkmi trhu porovnateľnými s účastníkmi trhu v zmysle tejto smernice, ich produkty uľahčujú bezpečnosť sieťových a informačných systémov. Majú preto dôležitú úlohu, pretože umožňujú účastníkom trhu zabezpečiť svoje sieťové a informačné infraštruktúry. Keďže hardvérové a softvérové produkty už podliehajú existujúcim pravidlám týkajúcim sa zodpovednosti za produkty, členské štáty by mali zabezpečiť, že sa tieto pravidlá budú presadzovať. [PN 25]

(25)

Technické a organizačné opatrenia uložené účastníkom verejná správa a trhu, by nemali vyžadovať, aby bol konkrétny produkt komerčnej informačnej a komunikačnej technológie navrhnutý, vyvinutý alebo vyrobený konkrétnym spôsobom. [PN 26]

(26)

Verejné správy a Účastníci trhu by mali zabezpečiť bezpečnosť sietí a systémov, ktoré sú pod ich správou. To by mali byť predovšetkým súkromné siete a systémy, ktoré spravujú buď ich interní pracovníci IT alebo externí dodávatelia. Povinnosti zabezpečenia a povinnosti informovať by sa mali týkať príslušných účastníkov trhu a verejných správ bez ohľadu na to, či vykonávajú údržbu svojich sietí a informačných systémov interne alebo prostredníctvom externého dodávateľa. [PN 27]

(27)

S cieľom vyhnúť sa neprimeranému finančnému a administratívnemu zaťaženiu malých hospodárskych subjektov a používateľov by mali byť požiadavky primerané riziku, ktoré predstavuje sieť alebo konkrétny informačný systém, berúc do úvahy najnovší vývin v oblasti. Tieto opatrenia by sa nemali týkať mikropodnikov.

(28)

Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali venovať náležitú pozornosť zachovaniu neformálnych a dôveryhodných kanálov na výmenu informácií medzi účastníkmi trhu a verejným a súkromným sektorom. Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta by mali informovať výrobcov a poskytovateľov služieb postihnutých produktov a služieb v oblasti IKT o incidentoch, ktoré majú významný vplyv a ktoré im boli oznámené. Pri uverejňovaní incidentov oznámených príslušným orgánom a jednotným kontaktným miestam by sa mala v primeranej miere udržiavať rovnováha medzi záujmom verejnosti mať informácie o hrozbách a možnými rizikami poškodenia obchodu a dobrej povesti verejných správ a účastníkov trhu, ktorí incidenty oznámia. Pri vykonávaní povinnosti oznamovania by príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali venovať osobitnú pozornosť potrebe, aby sa pred zavedením nasadením príslušných bezpečnostných opatrení zachovali informácie o zraniteľných miestach výrobku v prísnej tajnosti. Jednotné kontaktné miesta by vo všeobecnosti nemali zverejňovať osobné údaje jednotlivcov zapojených do incidentov. Mali by osobné údaje uverejňovať iba vtedy, ak je ich uverejnenie potrebné a primerané vzhľadom na sledovaný cieľ. [PN 28]

(29)

Príslušné orgány by mali mať prostriedky nevyhnutné na plnenie svojich úloh vrátane právomocí získavať potrebné informácie od účastníkov trhu a verejnej správy, aby mohli posúdiť úroveň bezpečnosti sietí a informačných systémov , zistiť počet, rozsah a rozmer incidentov , ako aj spoľahlivé a komplexné údaje o konkrétnych incidentoch, ktoré majú vplyv na fungovanie sietí a informačných systémov. [PN 29]

(30)

V mnohých prípadoch je príčinou incidentu trestná činnosť. Trestný charakter incidentov možno predpokladať aj v prípade, ak od začiatku nie sú k dispozícii dostatočne jasné dôkazy. V tejto súvislosti by mala vhodná spolupráca medzi príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami a orgánmi presadzovania práva , ako aj spolupráca s EC3 (Centrum Europolu pre kybernetickú trestnú činnosť) a ENISA, tvoriť súčasť účinnej a komplexnej reakcie na hrozby bezpečnostných incidentov. Najmä podpora chráneného, bezpečného a odolnejšieho prostredia si vyžaduje systematické oznamovanie incidentov, v prípade ktorých existuje podozrenie na závažnú trestnú činnosť, orgánom presadzovania práva. Incidenty, ktoré majú charakter závažnej trestnej činnosti, by sa mali posudzovať v kontexte právnych predpisov Únie o kybernetickej kriminalite. [PN 30]

(31)

V dôsledku incidentov sú v mnohých prípadoch ohrozené osobné údaje. Členské štáty a účastníci trhu by mali chrániť uchovávané, spracúvané a prenášané osobné údaje pred náhodným alebo protiprávnym zničením, náhodnou stratou alebo zmenou a pred nepovoleným alebo protiprávnym uchovávaním, prístupom k nim alebo ich sprístupnením alebo šírením a mali by zaistiť uplatňovanie bezpečnostnej politiky v oblasti spracúvania osobných údajov.  V tejto súvislosti by mali príslušné orgány , jednotné kontaktné miesta a orgány na ochranu údajov navzájom spolupracovať a vymieňať si informácie o všetkých súvisiacich veciach v prípade potreby aj s účastníkmi trhu, s cieľom riešiť prípady nepovoleného prístupu k osobným údajom následkom incidentov. Členské štáty zavedú v súlade s uplatniteľnými pravidlami na ochranu údajov. Povinnosť oznamovať bezpečnostné incidenty by sa mala vykonávať spôsobom, ktorý minimalizuje administratívne zaťaženie v prípade, ak bezpečnostný incident predstavuje zároveň aj porušenie ochrany osobných údajov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov  (9) . Európska , ktoré sa musí oznamovať v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov. pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) by v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi na ochranu údajov mohla mala pomôcť tým, že vytvorí mechanizmy na výmenu informácií a vypracuje vzorové formuláre, a tak nebude potrebné používať na oznamovanie dva formuláre. Takýto jednotný vzorový dokument , ktoré by uľahčil uľahčili oznamovanie incidentov, ktorými sa porušuje ochrana osobných údajov, a tým by sa zmiernilo administratívne zaťaženie podnikov a verejnej správy. [PN 31]

(32)

Normalizácia bezpečnostných požiadaviek je proces riadený trhom , ktorý by mal umožniť účastníkom trhu použiť alternatívne prostriedky, ktorými dosiahnu aspoň podobné výsledky . V záujme zabezpečenia zosúladeného uplatňovania bezpečnostných noriem by členské štáty mali podporovať plnenie špecifických interoperabilných noriem alebo súlad s nimi, aby sa na úrovni Únie zabezpečil vysoký stupeň bezpečnosti. Na tento účel je nutné zvážiť uplatňovanie otvorených medzinárodných noriem v oblasti bezpečnosti sietí a informácií alebo prípravu takýchto nástrojov. Ďalším krokom by mohlo byť bude možno potrebné navrhnúť harmonizované normy, čo by sa malo uskutočniť v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (10). Navrhnutím účinných a efektívnych otvorených bezpečnostných noriem pre Úniu, ktoré by sa čo najviac vyhýbali technologickým preferenciám a ktoré by mali byť ľahko zvládnuteľné malými a strednými účastníkmi trhu, by sa mali poveriť predovšetkým ETSI, CEN a CENELEC. Medzinárodné normy, ktoré sa týkajú kybernetickej bezpečnosti, by sa mali starostlivo kontrolovať, aby sa zaistilo, že neboli ohrozené a že poskytujú dostatočnú úroveň ochrany, čím sa zabezpečí, aby povinné dodržiavanie noriem v oblasti kybernetickej bezpečnosti celkovú úroveň kybernetickej bezpečnosti Únie zvyšovalo a nie znižovalo. [PN 32]

(33)

Komisia by mala robiť po konzultáciách so všetkými zainteresovanými subjektmi vykonávať pravidelné preskúmanie tejto smernice, najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa spoločenských, politických, technologických a trhových podmienok. [PN 33]

(34)

S cieľom umožniť riadne fungovanie siete spolupráce by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o vymedzenie kritérií, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť členský štát oprávnený zúčastniť sa na bezpečnom systéme výmeny informácií, spoločný súbor noriem prepojenia a bezpečnosti pre bezpečnú infraštruktúru výmeny informácií a  ďalšiu špecifikáciu udalostí, na podnet ktorých sa zasiela včasné varovanie, ako aj vymedzenie podmienok, za ktorých sa od účastníkov trhu a verejnej správy vyžaduje, aby oznamovali incidenty. [PN 34]

(35)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(36)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami a Komisiou v rámci siete spolupráce, prístupu k bezpečnému systému výmeny informácií, bez toho, aby boli dotknuté existujúce mechanizmy spolupráce na vnútroštátnej úrovni, a čo sa týka plánu spolupráce, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a informácií na úrovni Únie, formátov a postupov, ktoré možno využiť na informovanie verejnosti o incidentoch, a noriem a/alebo technických špecifikácií, ktoré sú relevantné pre bezpečnosť sietí a informácií oznamovanie incidentov, ktoré majú významný vplyv . Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11). [PN 35]

(37)

Pri uplatňovaní tejto smernice by Komisia mala podľa potreby spolupracovať s príslušnými výbormi v danom sektore a príslušnými orgánmi založenými na úrovni Únie, najmä v oblastiach elektronickej verejnej správy (e-government), energetiky, dopravy a, zdravotníctva a obrany . [PN 36]

(38)

Informácie, ktoré príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto považuje za dôverné podľa predpisov Únie a vnútroštátnych predpisov o obchodnom tajomstve, by mali sa mali vymieňať s Komisiou a , jej príslušnými agentúrami, jednotnými kontaktnými miestami a/alebo s inými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi len v prípade, ak je takáto výmena nevyhnutná v záujme uplatňovania ustanovení tejto smernice. Informácie, ktoré sú predmetom výmeny, by sa mali obmedziť na informácie relevantné , potrebné a primerané účelu takejto výmeny a mali by rešpektovať vopred vymedzené kritériá týkajúce sa dôvernosti a bezpečnosti v súlade s rozhodnutím 2011/292/EÚ, informácie podliehajúce dohodám o zachovaní mlčanlivosti alebo neformálnym dohodám o zachovaní mlčanlivosti, ako je štandard TLP. [PN 37]

(39)

Pri výmene informácii o rizikách a incidentoch v rámci siete spolupráce a dodržiavaní požiadaviek oznamovať incidenty vnútroštátnym príslušným orgánom alebo jednotným kontaktným miestam sa môže vyžadovať spracovanie osobných údajov. Takéto spracovanie osobných údajov je potrebné v záujme plnenia cieľov verejného záujmu, ktoré sú sledované v tejto smernici, a tým je v súlade s článkom 7 smernice 95/46/ES legitímne. Nepredstavuje v súvislosti s týmito legitímnymi cieľmi neprimeraný a neúnosný zásah, ktorý by narušil samotnú podstatu práva na ochranu osobných údajov, ktoré je zaručené v článku 8 Charty základných práv Európskej únie. Pri uplatňovaní tejto smernice by sa malo primerane uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (12). V prípade spracúvania údajov inštitúciami a orgánmi Únie, takéto spracúvanie by na účely uplatňovania tejto smernice malo byť v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. [PN 38]

(40)

Keďže ciel tejto smernice, a to zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinku tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(41)

V tejto smernici sú dodržané základné práva a zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, predovšetkým právo na rešpektovanie súkromného života a komunikácie, ochrana osobných údajov, sloboda podnikania, právo vlastniť majetok, právo na účinný opravný prostriedok pred súdom a právo na vypočutie. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(41a)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Pokiaľ ide o túto smernicu, zákonodarca považuje prenos takýchto dokumentov za opodstatnený. [PN 39]

(41b)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov bol konzultovaný v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a vydal stanovisko 14. júna 2013 (13),

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

1.   V tejto smernici sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii.

2.   Na tento účel sa v tejto smernici:

a)

stanovujú pre všetky členské štáty povinnosti, ktoré sa týkajú prevencie rizík a incidentov, ktoré majú vplyv na siete a informačné systémy, ich riešenia a reakcie na ne;

b)

zavádza mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tejto smernice v rámci Únie a v prípade potreby koordinovanú a efektívnu a reakciu na riziká a incidenty koordinované, efektívne a účinné riešenie rizík a incidentov , ktoré postihli siete a informačné systémy , a reakciu na ne, a to so zapojením príslušných zainteresovaných strán ; [PN 40]

c)

stanovujú bezpečnostné požiadavky pre účastníkov trhu a verejné správy. [PN 41]

3.   Bezpečnostné požiadavky stanovené v článku 14 tejto smernice sa nevzťahujú na podniky, ktoré poskytujú verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby v zmysle smernice 2002/21/ES, ktoré sa riadia osobitnými požiadavkami, pokiaľ ide o bezpečnosť a integritu podľa článkov 13a a 13b uvedenej smernice, ani na poskytovateľov dôveryhodných služieb.

4.   Táto smernica sa nedotýka právnych predpisov Únie o kybernetickej kriminalite ani smernice Rady 2008/114/ES (14).

5.   Táto smernica sa nedotýka ani smernice 95/46/ ES , ani smernice 2002/58/ES, ani nariadenia (ES) č. 45/2001 . Každé použitie osobných údajov sa obmedzuje na nevyhnutné minimum na účely tejto smernice, pričom tieto údaje budú čo najanonymnejšie, alebo dokonca úplne anonymné. [PN 42]

6.   Výmena informácií v rámci siete spolupráce podľa kapitoly III a oznamovanie incidentov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií v zmysle článku 14 si môže vyžadovať spracovanie osobných údajov. Členský štát povoľuje takéto spracovanie údajov, ktoré je potrebné v záujme plnenia cieľov verejného záujmu sledovaných v tejto smernici, podľa článku 7 smernice 95/46/ES a smernice 2002/58/ES, v zmysle ich uplatnenia vo vnútroštátnom práve.

Článok 1a

Ochrana a spracovanie osobných údajov

1.     Akékoľvek spracovanie osobných údajov v členských štátoch v zmysle tejto smernice sa uskutoční v súlade so smernicou 95/46/ES a so smernicou 2002/58/ES.

2.     Akékoľvek spracovanie osobných údajov Komisiou a ENISA v zmysle tejto smernice sa uskutoční v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001.

3.     Akékoľvek spracovanie osobných údajov Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite v rámci Europolu na účely tejto smernice sa uskutoční v súlade s rozhodnutím Rady 2009/371/SVV  (15).

4.     Spracovanie osobných údajov je korektné a striktne sa obmedzuje na minimum údajov potrebných na účely, na ktoré sa spracúvajú. Uchovávajú sa vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu dotknutých osôb len počas časového obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, na ktoré sa osobné údaje spracúvajú.

5.     Oznamovanie incidentov uvedené v článku 14 tejto smernice sa nedotýka ustanovení a povinností týkajúcich sa oznamovania porušení ochrany osobných údajov uvedené v článku 4 smernice 2002/58/ES a v nariadení Komisie (EÚ) č. 611/2013  (16) . [PN 43]

Článok 2

Minimálna harmonizácia

Členským štátom sa nebude brániť v prijímaní alebo zachovaní ustanovení, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň bezpečnosti, bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti v súlade s právom Únie.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„siete a informačné systémy“ sú:

a)

elektronická komunikačná sieť v zmysle smernice 2002/21/ES, a

b)

každé zariadenie alebo skupina vzájomne prepojených alebo súvisiacich zariadení, z ktorých jedno alebo viaceré vykonávajú na základe programu automatické spracúvanie počítačových digitálnych údajov, ako aj [PN 44]

c)

počítačové digitálne údaje, ktoré sú uložené, spracúvané, opätovne získavané alebo prenášané prostredníctvom prvkov uvedených v písm. a) a b) na účely ich spracovávania, používania, ochrany a udržiavania, [PN 45]

2.

„bezpečnosť“ je schopnosť siete alebo informačného systému odolávať na určitom stupni spoľahlivosti náhodným udalostiam alebo zlomyseľnému konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu a dôvernosť uchovávaných alebo prenášaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných prostredníctvom tejto siete a informačného systému alebo prístupných prostredníctvom tejto siete a informačného systému; „bezpečnosť“ zahŕňa vhodné technické nástroje, riešenia a operačné postupy, ktoré zaisťujú bezpečnostné požiadavky uvedené v tejto smernici; [PN 46]

3.

„riziko“ je každá primerane rozpoznateľná okolnosť alebo udalosť, ktorá má prípadný nepriaznivý vplyv na bezpečnosť; [PN 47]

4.

„incident“ je každá okolnosť alebo udalosť, ktorá má konkrétny nepriaznivý vplyv na bezpečnosť; [PN 48]

5.

„služby informačnej spoločnosti“ znamenajú služby v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 98/34/ES; [PN 49]

6.

„plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií“ je plán, ktorým sa vytvára rámec pre organizačné úlohy, zodpovednosť a postupy na zachovanie alebo obnovu prevádzky sietí a informačných systémov v prípade rizika alebo incidentu, ktoré majú vplyv na tieto siete a informácie;

7.

„riešenie incidentov“ sú všetky postupy na podporu zisťovania, prevencie, analýzy, monitorovania a reakcie na incident; [PN 50]

8.

„účastník trhu“ je:

a)

poskytovateľ služieb informačnej spoločnosti, ktoré umožňujú poskytovanie ďalších služieb informačnej spoločnosti, ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II, [PN 51]

b)

prevádzkovateľ kritickej infraštruktúry, ktorá má zásadný význam z hľadiska zachovania dôležitých ekonomických a spoločenských činností v oblasti energetiky, dopravy, bankovníctva, burzy cenných papierov , infraštruktúr finančného trhu, výmenných internetových uzlov, potravinového dodávateľského reťazca a zdravotníctva a ktorej narušenie alebo zničenie by malo v členskom štáte značné dôsledky z dôvodu nezachovania týchto funkcií , ktorých neúplný zoznam je uvedený v prílohe II , pokiaľ dotknuté sieťové a informačné systémy súvisia s jeho hlavnými službami; [PN 52]

8a.

„incident s významným vplyvom“ je incident s vplyvom na bezpečnosť a kontinuitu informačnej siete alebo systému, ktorý vedie k významnému narušeniu životne dôležitých hospodárskych alebo spoločenských funkcií; [PN 53]

9.

„norma“ je norma, ako je uvedená v nariadení (EÚ) č. 1025/2012;

10.

„špecifikácia“ je špecifikácia, ako je uvedená v nariadení (EÚ) č. 1025/2012;

11.

„poskytovateľ dôveryhodných služieb“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje elektronické služby, a to vytváranie, potvrdzovanie, overovanie, spracovávanie a uchovávanie elektronických podpisov, elektronických pečatí, elektronických časových pečiatok, elektronických dokumentov; elektronické doručovacie služby, autentifikáciu webových lokalít a elektronických certifikátov vrátane certifikátov elektronických podpisov a elektronických pečatí.

11a.

„regulovaný trh“ je regulovaný trh, ako je vymedzený v článku 4 bode 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES  (17) ; [PN 54]

11b.

„mnohostranný obchodný systém“ je mnohostranný obchodný systém, ako je vymedzený v článku 4 bode 15 smernice 2004/39/ES; [PN 55]

11c.

„organizovaný obchodný systém“ je mnohostranný systém, ktorý nie je regulovaným trhom, mnohostranným obchodným systémom ani centrálnou protistranou, ktorý je prevádzkovaný investičnou spoločnosťou alebo účastníkom trhu a v rámci ktorého môžu záujmy viacerých tretích strán kupovať a predávať dlhopisy, štruktúrované finančné produkty, emisné kvóty alebo deriváty navzájom pôsobiť v systéme spôsobom, ktorého výsledkom je zmluva v súlade s hlavou II smernice 2004/39/ES. [PN 56]

KAPITOLA II

VNÚTROŠTÁTNE RÁMCE PRE BEZPEČNOSŤ SIETÍ A INFORMÁCIÍ

Článok 4

Princíp

Členské štáty zabezpečujú v súlade s touto smernicou na svojom území vysoký stupeň bezpečnosti sietí a informačných systémov.

Článok 5

Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií

1.   Každý členský štát prijme vnútroštátnu stratégiu pre bezpečnosť sietí a informácií, v ktorej budú vymedzené strategické ciele a konkrétne politické a regulačné opatrenia na dosiahnutie a udržanie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií. Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií sa zaoberá najmä týmito otázkami:

a)

vymedzenie cieľov a priorít stratégie založenej na aktuálnej analýze rizík a incidentov;

b)

rámec riadenia na dosiahnutie cieľov a priorít stratégie vrátane jasného vymedzenia úloh a zodpovedností vládnych orgánov a ďalších príslušných subjektov;

c)

identifikácia všeobecných opatrení, pokiaľ ide o pripravenosť, reakciu a obnovu vrátane mechanizmov spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom;

d)

predstavenie vzdelávacích programov, programov na zvyšovanie informovanosti a programov v oblasti odbornej prípravy;

e)

výskum a vývoj plánov a opis toho, ako tieto plány odrážajú stanovené priority.

ea)

členské štáty môžu požiadať ENISA o pomoc pri vypracúvaní svojich národných plánov spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na základe spoločnej minimálnej stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií. [PN 57]

2.   Súčasť vnútroštátnej stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií tvorí vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorý spĺňa prinajmenšom tieto požiadavky:

a)

plán na hodnotenie rizika na účely identifikácie rizík a hodnotenia riadenia rizík s cieľom stanoviť metodiku identifikácie, prioritizácie, hodnotenia rizík a zaobchádzania s nimi, posúdenia vplyvu potenciálnych incidentov , možnosti predchádzania a kontroly a zadefinovať kritériá výberu možných protiopatrení ; [PN 58]

b)

vymedzenie úloh a zodpovedností jednotlivých orgánov a ďalších subjektov zainteresovaných v realizácii plánu rámca ; [PN 59]

c)

vymedzenie procesov spolupráce a komunikácie, ktorými sa zabezpečí prevencia, zisťovanie, reakcia, náprava a obnova a ktoré sú upravené v súlade so stupňom pohotovosti;

d)

harmonogram cvičení a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorých cieľom bude vylepšiť, preskúmať a testovať tento plán. Získané skúsenosti budú zaznamenané do aktualizácií plánu.

3.   Vnútroštátna stratégia pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátny plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií sa oznamujú Komisii do jedného mesiaca troch mesiacov po ich prijatí. [PN 60]

Článok 6

Príslušný vnútroštátny orgán Príslušné vnútroštátne orgány a jednotné kontaktné miesta pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov [PN 61]

1.   Každý členský štát určí príslušný vnútroštátny orgán jeden alebo viaceré príslušné civilné vnútroštátne orgány pre oblasť bezpečnosti sietí a informačných systémov (ďalej len „príslušný orgán /orgány “). [PN 62]

2.   Príslušné orgány monitorujú uplatňovanie tejto smernice na vnútroštátnej úrovni a prispievajú k jej jednotnému uplatňovaniu v celej Únii.

2a.     Ak členský štát ustanoví viac než jeden príslušný orgán, ustanoví civilný vnútroštátny orgán, napríklad príslušný orgán, ako jednotné kontaktné miesto pre bezpečnosť sieťových a informačných systémov (ďalej len „jednotné kontaktné miesto“). Ak členský štát ustanoví iba jeden príslušný orgán, tento príslušný orgán bude aj jednotným kontaktným miestom. [PN 63]

2b.     Príslušné orgány a jednotné kontaktné miesto toho istého členského štátu úzko spolupracujú, pokiaľ ide o povinnosti stanovené v tejto smernici. [PN 64]

2c.     Jednotné kontaktné miesto zabezpečuje cezhraničnú spoluprácu s ostatnými jednotnými kontaktnými miestami. [PN 65]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje, aby mohli účinným a efektívnym spôsobom vykonávať úlohy, ktoré im budú pridelené, a tak dosahovať ciele tejto smernice. Členské štáty zabezpečia prostredníctvom siete uvedenej v článku 8 účinnú, efektívnu a bezpečnú spoluprácu príslušných orgánov jednotných kontaktných miest . [PN 66]

4.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a, v uplatniteľných prípadoch v zmysle odseku 2a tohto článku, jednotné kontaktné miesta dostali od verejných správ a účastníkov trhu oznámenia o incidentoch, ako je uvedené v článku 14 ods. 2, a aby mali právomoci na vykonávanie a presadzovania práva, ako je stanovené v článku 15. [PN 67]

4a.     Ak právo Únie stanovuje dozorný alebo regulačný odvetvový orgán Únie, okrem iného v oblasti bezpečnosti sieťových a informačných systémov, tento orgán dostáva oznámenia o incidentoch podľa článku 14 ods. 2 od príslušných účastníkov trhu v tomto odvetví a má právomoci na vykonávanie a presadzovania práva, ako je stanovené v článku 15. Tento orgán Únie pri plnení stanovených povinností úzko spolupracuje s príslušnými orgánmi a jednotným kontaktným miestom hostiteľského členského štátu. Pokiaľ ide o povinnosti ustanovené v kapitole III, jednotné kontaktné miesto hostiteľského členského štátu predstavuje orgán Únie. [PN 68]

5.   V prípade potreby sa príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta radia s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva a orgánmi na ochranu údajov a spolupracujú s nimi. [PN 69]

6.   Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii názov príslušného orgánu príslušných orgánov a jednotného kontaktného miesta , jeho úlohy a každú ďalšiu zmenu vykonanú v súvislosti s jeho ustanovením. Každý členský štát zverejní ustanovenie príslušného orgánu príslušných orgánov . [PN 70]

Článok 7

Tímy reakcie na núdzové počítačové situácie

1.   Každý členský štát zostaví aspoň jeden tím reakcie na núdzové počítačové situácie (ďalej len „CERT“), pre každý zo sektorov uvedených v prílohe II, ktorý bude zodpovedný za riešenie incidentov a rizík podľa presne stanoveného postupu v súlade s požiadavkami stanovenými v bode 1 prílohy I. Tím CERT môže byť vytvorený v rámci príslušného orgánu. [PN 71]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby tímy CERT mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na to, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy stanovené v bode 2 prílohy I.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby tímy CERT využívali na vnútroštátnej úrovni bezpečnú a odolnú komunikačnú a informačnú infraštruktúru, ktorá je zlučiteľná a interoperabilná s bezpečným systémom výmeny informácií, na ktorý sa odkazuje v článku 9.

4.   Členské štáty informujú Komisiu o zdrojoch a mandáte tímov CERT, ako aj o ich postupe pri riešení incidentov.

5.   Tím Tímy CERT vykonáva vykonávajú svoju činnosť pod dohľadom príslušného orgánu, ktorý alebo jednotného kontaktného miesta, ktoré pravidelne skúma primeranosť jeho ich zdrojov, jeho mandát ich mandáty a účinnosť jeho ich postupu pri riešení problémov. [PN 72]

5a.     Členské štáty zaistia, aby tímy CERT mali primerané ľudské a finančné zdroje na aktívnu účasť v medzinárodných sieťach spolupráce, a najmä v sieťach Únie. [PN 73]

5b.     Tímy CERT môžu iniciovať spoločné kroky s inými tímami CERT, s tímami CERT zo všetkých členských štátov a s príslušnými inštitúciami nečlenských štátov, ako aj s tímami CERT nadnárodných a medzinárodných inštitúcií ako Organizácia Severoatlantickej zmluvy a Organizácia spojených národov, môže sa na týchto spoločných krokoch podieľať a nabáda sa k tomu, aby túto možnosť využíval. [PN 74]

5c.     Členské štáty môžu pri vytváraní svojich vnútroštátnych tímov CERT požiadať o pomoc agentúru ENISA alebo iné členské štáty. [PN 75]

KAPITOLA III

SPOLUPRÁCA MEDZI PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI

Článok 8

Sieť spolupráce

1.   Príslušné orgány a Jednotné kontaktné miesta a Komisia a ENISA vytvoria sieť ( ďalej len „sieť spolupráce“) s cieľom spolupracovať v boji proti rizikám a incidentom, ktoré postihujú siete a informačné systémy. [PN 76]

2.   Sieť spolupráce zabezpečí medzi Komisiou a príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami stálu komunikáciu. Na požiadanie pomáha v sieti spolupráce aj Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ďalej len „ENISA“) tým, že poskytuje svoje odborné znalosti a poradenstvo. Ak je to vhodné, účastníci trhu a dodávatelia riešení pre kybernetickú bezpečnosť môžu byť takisto pozvaní podieľať sa na činnostiach v rámci siete spolupráce v odseku 3 písmenách g) a i).

Vo vhodných prípadoch sieť spolupráce spolupracuje s orgánmi na ochranu údajov.

Komisia pravidelne informuje sieť spolupráce bezpečnostného výskumu a ďalšie vhodné programy v rámci Horizontu 2020. [PN 77]

3.   V rámci siete spolupráce príslušné orgány jednotné kontaktné miesta :

a)

zasielajú včasné varovanie o rizikách a incidentoch v súlade s článkom 10;

b)

zabezpečujú koordinovanú reakciu v súlade s článkom 11;

c)

pravidelne zverejňujú na spoločnej webovej lokalite informácie, ktoré nemajú dôverný charakter, o aktuálnych včasných varovaniach a koordinovanej reakcii;

d)

na žiadosť jedného členského štátu alebo Komisie vedú spoločnú diskusiu a posudzujú jednu alebo viaceré vnútroštátne stratégie pre bezpečnosť sietí a informácií a vnútroštátne plány spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií uvedené v článku 5, v rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

e)

na žiadosť členského štátu alebo Komisie vedú spoločnú diskusiu o účinnosti tímov CERT, a to najmä pri cvičeniach v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie, a posudzujú ju;

f)

spolupracujú a vymieňajú si informácie o všetkých odborné poznatky súvisiacich veciach s Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu, a s ostatnými príslušnými európskymi orgánmi v oblasti siete a bezpečnosti informácií , najmä čo sa týka ochrany údajov, energetiky, dopravy, bankovníctva, burzy cenných papierov , finančných trhov a zdravotníctva s Európskym centrom boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu, a s ostatnými príslušnými európskymi orgánmi ;

fa)

v náležitých prípadoch informujú koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu prostredníctvom správ a môžu žiadať o pomoc pri analýze, prípravných prácach a opatreniach v rámci siete spolupráce;

g)

vymieňajú si informácie a osvedčené postupy medzi sebou navzájom a s Komisiou, a navzájom si pomáhajú pri budovaní kapacít v oblasti bezpečnosti sietí a informácií;

h)

organizujú pravidelné partnerské preskúmania schopností a pripravenosti;

i)

organizujú cvičenia v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie a podľa potreby sa zúčastňujú na medzinárodných cvičeniach v tejto oblasti.

ia)

v náležitých prípadoch zapájajú účastníkov trhu, konzultujú s nimi a vymieňajú si s nimi informácie týkajúce sa rizík a incidentov ovplyvňujúcich ich siete a informačný systém;

ib)

na doplnenie parametrov stanovených v článku 14 ods. 2, vyvíjajú v spolupráci s ENISA usmernenia pre kritériá, ktoré sú špecifické pre sektor, za účelom oznámenia významných incidentov, v záujme jednotného výkladu, súvislého uplatňovania a jednotného vykonávania v celej Únii. [PN 78]

3a.     Sieť spolupráce každoročne uverejní správu vychádzajúcu z činností v rámci siete a zo súhrnnej správy predloženej v súlade s článkom 14 ods. 4 tejto smernice na predchádzajúcich 12 mesiacov. [PN 79]

4.   Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví potrebné metódy s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami Komisiou a ENISA uvedenou v odsekoch 2 a 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s poradným postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 2 3 . [PN 80]

Článok 9

Bezpečný systém výmeny informácií

1.   Výmena citlivých a dôverných informácií sa v rámci siete spolupráce uskutočňuje prostredníctvom bezpečnej infraštruktúry.

1a.     Účastníci bezpečnej infraštruktúry dodržiavajú vo všetkých fázach spracovania okrem iného vhodné opatrenia na zachovanie dôverného charakteru a bezpečnosti v súlade s smernicou 95/46/ES a nariadením (ES) č. 45/2001. [PN 81]

2.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 týkajúce sa vymedzenia kritérií, ktoré musia byť splnené, aby mohol byť členský štát oprávnený zúčastniť sa na bezpečnom systéme výmeny informácií systému, pokiaľ ide o:

a)

dostupnosť bezpečnej a odolnej komunikačnej a informačnej infraštruktúry na vnútroštátnej úrovni, ktorá je zlučiteľná a interoperabilná s bezpečnou infraštruktúrou siete spolupráce v súlade s článkom 7 ods. 3, a

b)

existenciu primeraných technických, finančných a ľudských zdrojov a postupov pre ich príslušný orgán a tím CERT, ktoré by umožnili účinnú, efektívnu a bezpečnú účasť na bezpečnom systéme výmeny informácií v súlade s článkom 6 ods. 3, článkom 7 ods. 2 a článkom 7 ods. 3. [PN 82]

3.   Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích delegovaných aktov v súlade s článkom 18 rozhodnutia o prístupe členských štátov k tejto bezpečnej infraštruktúre, v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 2 a 3. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 19 ods. 3 spoločný súbor noriem prepojenia a bezpečnosti, ktoré jednotné kontaktné miesta majú splniť pred výmenou citlivých a dôverných informácií v rámci siete spolupráce . [PN 83]

Článok 10

Včasné varovanie

1.   Príslušné orgány Jednotné kontaktné miesta alebo Komisia zasielajú v rámci siete spolupráce včasné varovania v súvislosti s tými rizikami a incidentmi, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)

ich rozsah sa rýchlo sa zväčšuje alebo sa môže rýchlo zväčšovať;

b)

presahujú, alebo môžu presiahnuť jednotné kontrolné miesto posúdi, či riziko alebo incident potenciálne presahuje možnosti reakcie na vnútroštátnej úrovni;

c)

ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť jednotné kontrolné miesta posúdia, či riziko alebo incident ovplyvňuje viac ako jeden členský štát. [PN 84]

2.   Prostredníctvom včasného varovania príslušné orgány jednotné kontaktné miesta a Komisia poskytujú bez zbytočného odkladu všetky relevantné informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré môžu byť užitočné pre hodnotenie rizika alebo incidentu. [PN 85]

3.   Na žiadosť členského štátu alebo na základe vlastného podnetu môže Komisia požiadať členský štát, aby poskytol všetky príslušné informácie o konkrétnom riziku alebo incidente. [PN 86]

4.   Ak v prípade rizika alebo incidentu podliehajúceho včasnému varovaniu existuje podozrenie z trestného činu, príslušné orgány alebo Komisia informujú a ak dotknutý účastník trhu podal oznámenie o incidentoch v súvislosti s podozrením z vážneho trestného činu, ako sa uvádza v článku 15 ods. 4, členské štáty zabezpečia, aby Európske centrum boja proti kybernetickej kriminalite, ktoré je zriadené v rámci Europolu bolo v prípade potreby oboznámené . [PN 87]

4a.     Členovia siete spolupráce nezverejnia žiadne získané informácie o rizikách a incidentoch uvedené v odseku 1 bez predchádzajúceho súhlasu od oznamujúceho vnútroštátneho orgánu.

Jednotné kontaktné miesto navyše pred výmenou informácií v rámci siete spolupráce oboznámi účastníka trhu, ktorého sa informácie týkajú, o svojom zámere, a ak to považuje za vhodné, zabezpečí, aby boli príslušné informácie anonymné. [PN 88]

4b.     Ak v prípade rizika alebo incidentu podliehajúceho včasnému varovaniu existuje podozrenie, že má závažnú cezhraničnú technickú povahu, jednotné kontaktné miesta alebo Komisia informujú ENISA. [PN 89]

5.   Komisia je oprávnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o podrobnejšie určenie rizika a incidentov, v prípade ktorých je potrebné zasielať včasné varovanie uvedené v odseku 1 tohto článku.

Článok 11

Koordinovaná reakcia

1.   Na základe včasného varovania uvedeného v článku 10 sa príslušné orgány jednotné kontaktné miesta po tom, ako zhodnotia príslušné informácie, bez zbytočného odkladu dohodnú na koordinovanej reakcii v súlade s plánom spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie, ktorý je uvedený v článku 12. [PN 90]

2.   V rámci siete spolupráce sa v dôsledku koordinovanej reakcie oznamujú rôzne opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni.

Článok 12

Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie

1.   Komisia je oprávnená prostredníctvom vykonávacích aktov prijať plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.

2.   Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie zabezpečuje:

a)

na účely článku 10:

vymedzenie formátu a postupov na zhromažďovanie a výmenu zlučiteľných a porovnateľných informácií o rizikách a incidentoch príslušnými orgánmi jednotnými kontaktnými miestami , [PN 91]

vymedzenie postupov a kritérií na hodnotenie rizika a incidentov prostredníctvom siete spolupráce;

b)

postupy, ktoré sa majú dodržiavať pri koordinovanej reakcii podľa článku 11, vrátane vymedzenia úloh a zodpovedností, ako aj postupov spolupráce;

c)

harmonogram cvičení a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, ktorých cieľom bude vylepšiť, preskúmať a testovať tento plán;

d)

program na prenos poznatkov medzi členskými štátmi v súvislosti s budovaním kapacít a partnerským učením;

e)

program na zvyšovanie informovanosti a odbornú prípravu v členských štátoch.

3.   Plán spolupráce v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni Únie sa prijme najneskôr jeden rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a pravidelne sa reviduje. Výsledky každej revízie sa oznamujú Európskemu parlamentu. [PN 92]

3a.     Zabezpečí sa súlad medzi plánom spolupráce Únie v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a vnútroštátnymi stratégiami pre bezpečnosť sietí a informácií, ako sa ustanovuje v článku 5. [PN 93]

Článok 13

Medzinárodná spolupráca

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť neformálne spolupracovať na medzinárodnej úrovni v rámci siete spolupráce, Únia môže uzatvárať medzinárodné dohody s tretími krajinami alebo medzinárodnými organizáciami, a tým umožniť ich účasť na niektorých činnostiach siete spolupráce a takúto účasť zorganizovať. V takýchto dohodách sa berie do úvahy potreba zabezpečenia primeranej ochrany osobných údajov, ktoré sú zasielané v rámci siete spolupráce, a ustanovuje sa postup monitorovania, ktorý sa musí dodržiavať, aby sa zaručila ochrana týchto osobných údajov. . Európsky parlament je informovaný o rokovaní o dohodách. Každý prenos osobných údajov príjemcom v krajinách mimo Únie sa vykonáva v súlade s článkami 25 a 26 smernice 95/46/ES a článkom 9 nariadenia (ES) č. 45/2001. [PN 94]

Článok 13a

Úroveň kritickosti trhových prevádzkovateľov

Členské štáty môžu určiť úroveň kritického stavu účastníkov trhu, pričom zohľadnia osobitnosti sektora, parametre vrátane dôležitosti konkrétneho účastníka trhu pre zachovanie dostatočnej úrovne služby v sektore, počet strán, ktoré účastník trhu zásobuje a časové obdobie, po ktorého uplynutí má prerušenie poskytovania základných služieb účastníka trhu negatívny vplyv na udržiavanie základných hospodárskych a spoločenských aktivít. [PN 95]

KAPITOLA IV

BEZPEČNOSŤ SIETÍ A INFORMAČNÝCH SYSTÉMOV VEREJNEJ SPRÁVY A ÚČASTNÍKOV TRHU

Článok 14

Bezpečnostné požiadavky a oznamovanie incidentov

1.   Členské štáty zabezpečia, aby verejná správa a účastníci trhu prijali vhodné a  primerané technické a organizačné opatrenia na odhaľovanie a efektívne riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a informačných systémov, ktoré riadia a využívajú vo svojej prevádzke. S ohľadom na najnovší technologický vývoj tieto takéto opatrenia zaručujú zaistia takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom zabrániť a minimalizovať vplyv incidentov ovplyvňujúcich bezpečnosť ich siete a informačný systém sietí a informačných systémov na základné služby, ktoré poskytujú, a tak zabezpečiť kontinuitu služieb podporovaných týmito sieťami a informačnými systémami. [PN 96]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby verejná správa a účastníci trhu bez zbytočného odkladu oznamovali príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu incidenty, ktoré majú významný vplyv na bezpečnosť kontinuitu základných služieb, ktoré poskytujú. Oznámením sa oznamujúca strana nevystavuje vyššej zodpovednosti.

S cieľom určiť závažnosť vplyvu incidentu sa okrem iného zohľadnia tieto parametre: [PN 97]

a)

počet používateľov, v prípade ktorých mal incident vplyv na ich základné služby; [PN 98]

b)

dĺžka trvania incidentu; [PN 99]

c)

geografické rozšírenie, pokiaľ ide o oblasť, na ktorú mal incident vplyv. [PN 100]

Tieto parametre sa ďalej vymedzujú v súlade s článkom 8 ods. 3 písm. ib). [PN 101]

2a.     Účastníci trhu oznamujú incidenty uvedené v odsekoch 1 a 2 príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu v členskom štáte, ak mal incident vplyv na základné služby. Ak mal incident vplyv na základné služby vo viac než jednom členskom štáte, jednotné kontaktné miesto, ktoré dostalo oznámenie, upozorní na základe informácií, ktoré poskytol účastník trhu, ďalšie dotknuté kontaktné miesta. Účastník trhu je čo najskôr informovaný o tom, ktoré iné jednotné kontaktné miesta boli o incidente informované, ako aj o akýchkoľvek podniknutých krokoch, výsledkoch alebo informáciách relevantných z hľadiska incidentu. [PN 102]

2b.     V prípade, že oznámenie obsahuje osobné údaje, zverejní sa iba príjemcom v rámci oboznámeného príslušného orgánu alebo jednotného kontaktného miesta, ktorí potrebujú tieto údaje spracovať za účelom výkonu ich úloh v súlade s pravidlami v oblasti ochrany údajov . Zverejnené údaje sa obmedzia na to, čo je potrebné na výkon ich úloh. [PN 103]

2c.     Účastníci trhu, na ktorých sa nevzťahuje príloha II, môžu oznamovať incidenty dobrovoľne, ako sa uvádza v článku 14 ods. 2. [PN 104]

3.   Odseky 1 a 2 sa týkajú všetkých účastníkov trhu, ktorí poskytujú služby v rámci Európskej únie.

4.   Príslušný orgán Po konzultáciách s oboznámeným príslušným orgánom a dotknutým účastníkom trhu môže jednotné kontaktné miesto informovať verejnosť alebo žiadať, aby tak urobila verejná správa a účastníci o jednotlivých incidentoch, ak uzná, že informovanosť verejnosti je potrebná na zamedzenie incidentu alebo riešenie prebiehajúceho incidentu alebo ak sa uvedený účastník trhu, ak usúdi, že zverejnenie incidentu je vo verejnom záujme. Príslušný orgán vystavený incidentu odmietol bezodkladne zaoberať závažnými štrukturálnymi nedostatkami súvisiacimi s týmto incidentom.

Pred akýmkoľvek zverejnením oboznámený príslušný orgán zabezpečí, že príslušný účastník trhu má možnosť sa vyjadriť a že rozhodnutie o zverejnení je v náležitej rovnováhe s verejným záujmom .

Ak sa majú zverejniť informácie o jednotlivých incidentoch, oboznámený príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto zabezpečia, aby sa tak stalo čo najanonymnejšie.

Príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto poskytnú, ak je to v rozumnej miere možné, dotknutému účastníkovi trhu informácie, ktoré podporia účinné riešenie oznámeného incidentu.

Jednotné kontaktné miesto raz ročne predkladá sieti spolupráce súhrnnú správu o prijatých oznámeniach vrátane počtu oznámení a o parametroch incidentov uvedených odseku 2 tohto článku, a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom. [PN 105]

4a.     Členské štáty povzbudzujú účastníkov trhu k tomu, aby vo svojich finančných správach dobrovoľne zverejňovali incidenty týkajúce sa ich podnikania. [PN 106]

5.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18, pokiaľ ide o vymedzenie okolností, za akých sa vyžaduje od verejnej správy a účastníkov trhu, aby oznamovali incidenty. [PN 107]

6.   Na základe delegovaných aktov prijatých podľa odseku 5 môžu príslušné orgány Príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta môžu prijať usmernenia a v prípade potreby vydať pokyny týkajúce sa okolností, za akých sa vyžaduje od verejnej správy a účastníkov trhu, aby oznamovali incidenty. [PN 108]

7.   Komisia je oprávnená prostredníctvom vykonávacích aktov zaviesť formát a postupy uplatniteľné na účely odseku 2. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 19 ods. 3.

8.   Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na mikropodniky, ako je vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (18) , pokiaľ mikropodniky nebudú pôsobiť ako pobočka účastníkov trhu v zmysle článku 3 ods. 8 písm. b) . [PN 109]

8a.     Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať tento článok alebo článok 15 v prípade verejnej správy mutatis mutandis. [PN 110]

Článok 15

Vykonávanie a presadzovanie

1.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali všetky právomoci potrebné na vyšetrovanie prípadov, ak verejná správa alebo zaistenie toho, aby účastníci trhu nedodržiavajú dodržiavali svoje svoje povinnosti podľa článku 14, a ich dôsledkov na bezpečnosť sietí a informačných systémov. [PN 111]

2.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali právomoc vyžadovať od účastníkov trhu a verejnej správy: [PN 112]

a)

aby poskytovali informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti svojich sietí a informačných systémov, vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík;

b)

aby sa podrobili bezpečnostnému poskytli dôkazy účinného uplatňovania bezpečnostnej politiky, ako výsledky bezpečnostného auditu, ktorý vykoná kvalifikovaný nezávislý orgán alebo vnútroštátny orgán, a sprístupnili jeho výsledky dôkazy príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu . [PN 113]

Pri odosielaní žiadosti príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta uvedú účel žiadosti a dostatočne spresnia, aké informácie sa požadujú. [PN 114]

3.   Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta mali právomoc vydávať pre účastníkov trhu a verejnú správu záväzné pokyny. [PN 115]

3a.     Na základe výnimky z písmena b) odseku 2 tohto článku, členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta, ak je to vhodné, musia uplatniť iný postup u určitých účastníkov trhu, na základe ich úrovne kritického stavu určeného v súlade s článkom 13a. V prípade, že členské štáty tak rozhodnú:

a)

príslušné orgány alebo jednotné kontaktné miesta, ak je to vhodné, majú právomoc predložiť dostatočne špecifickú žiadosť účastníkom trhu o poskytnutie dôkazu účinného vykonávania bezpečnostnej politiky, ako napríklad výsledky bezpečnostného auditu vykonané kvalifikovaným interným audítorom a o zverejnenie dôkazov príslušnému orgánu alebo jednotnému kontaktnému miestu;

b)

ak je to potrebné, po podaní žiadosti uvedenej v písm. a) účastníkom trhu, príslušný orgán alebo jednotné kontaktné miesto môže požiadať o dodatočný dôkaz alebo vykonanie ďalšieho auditu kvalifikovaným nezávislým orgánom alebo vnútroštátnym orgánom.

3b.     Členské štáty sa môžu rozhodnúť znížiť počet a intenzitu auditov vo vzťahu k dotknutému účastníkovi trhu v prípade, že jeho bezpečnostný audit sústavne vykazuje dodržiavanie kapitoly IV. [PN 116]

4.   Príslušné orgány informujú orgány a jednotné kontaktné miesta informujú dotknutých účastníkov trhu o možnosti oznámenia incidentov v súvislosti s podozrením z vážneho trestného činu orgánom presadzovania práva o podozrení na závažné incidenty trestnej povahy. [PN 117]

5.    Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá v oblasti ochrany údajov, príslušné orgány a jednotné kontaktné miesta úzko spolupracujú s orgánmi na ochranu osobných údajov pri riešení incidentov, ktoré majú za následok porušenie ochrany osobných údajov. Jednotné kontaktné miesta a orgány na ochranu údajov zostavia v spolupráci s ENISA mechanizmus na výmenu informácií a jednotný vzor, ktorý sa má používať na oznámenia podľa článku 14 ods. 2 tejto smernice, ako aj podľa iného práva Únie v oblasti ochrany údajov. [PN 118]

6.   Členské štáty zabezpečia, aby povinnosti uložené verejným správam a účastníkom trhu na základe tejto kapitoly mohli byť predmetom súdneho preskúmania. [PN 119]

6a.     V prípade verejnej správy sa môžu členské štáty rozhodnúť uplatňovať článok 14 alebo tento článok mutatis mutandis. [PN 120]

Článok 16

Normalizácia

1.   S cieľom zabezpečiť zosúladené vykonávanie článku 14 ods. 1 členské štáty bez toho, aby predpisovali používanie akejkoľvek konkrétnej technológie, podporujú používanie európskych alebo medzinárodných interoperabilných noriem a/alebo špecifikácií, ktoré sú príslušné pre bezpečnosť sietí a informácií. [PN 121]

2.   Komisia vypracuje prostredníctvom vykonávacích aktov udeľuje mandát príslušnému európskemu normalizačnému orgánu, aby po konzultácii s príslušnými zúčastnenými stranami vypracoval zoznam noriem a/alebo špecifikácií uvedených v odseku 1. Zoznam sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. [PN 122]

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 17

Sankcie

1.   Členské štáty stanovia pravidlá ukladania sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a vykonajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do dátumu transpozície tejto smernice a bezodkladne jej oznámia všetky následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv.

1a.     Členské štáty zaistia, aby pokuty uvedené v odseku 1 tohto článku boli udelené, iba ak účastník trhu nesplnil svoje povinnosti stanovené v kapitole IV, a to zámerne alebo ako výsledok hrubej nedbalosti. [PN 123]

2.   Členské štáty zabezpečujú, aby v prípade bezpečnostného incidentu, ktorý zahŕňa osobné údaje, stanovené sankcie zodpovedali sankciám stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (19).

Článok 18

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomocí právomoci uvedené v článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5 a článku 14 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. [PN 124]

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 9 ods. 3 a v článku 10 ods. 5 a článku 14 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 125]

Článok 19

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor (Výbor pre bezpečnosť sietí a informácií). Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 20

Preskúmanie

Komisia pravidelne skúma funkčnosť tejto smernice , najmä zoznam stanovený v prílohe II, a podáva správu Európskemu parlamentu a Rade. Prvá správa sa predkladá najneskôr tri roky po dátume transpozície, na ktorú sa odkazuje v článku 21. Na uvedený účel môže Komisia požadovať od členských štátov, aby bez zbytočného odkladu poskytli informácie. [PN 126]

Článok 21

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [jeden a pol roka od dátumu prijatia] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia sa uplatňujú od [jeden a pol roka od dátumu prijatia].

Členské štáty uvedú priamo v týchto prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť [dvadsiatym] dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 23

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ C 271, 19.9.2013, s. 133.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 13. marca 2014.

(3)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33).

(4)   Rozhodnutie Rady 2011/292/EÚ z 31. marca 2011 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 17).

(5)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(6)   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37).

(9)  SEC(2012) 72 final

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

(12)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43).

(13)  Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 19.

(14)  Smernica Rady 2008/114/ES z 8. decembra 2008 o identifikácii a označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu (Ú. v. EÚ L 345, 23.12.2008, s. 75).

(15)   Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

(16)   Nariadenie Komisie (EÚ) č. 611/2013 z 24. júna 2013 o opatreniach uplatniteľných na oznamovanie prípadov porušenia ochrany osobných údajov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách (Ú. v. EÚ L 173, 26.6.2013, s. 2).

(17)   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 45, 16.2.2005, s. 18).

(18)  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro, malých a stredných podnikov (Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36).

(19)  SEC(2012) 72 v konečnom znení

PRÍLOHA I

Požiadavky týkajúce sa Tímu Tímov reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT) a jeho úlohy [PN 127]

Požiadavky na tím CERT a jeho úlohy sú primerane a jasne vymedzené a podporované vnútroštátnymi politikami a/alebo právnymi prepismi. Zahŕňajú tieto prvky:

1.

Požiadavky na tím CERT

a)

Tím Tímy CERT zabezpečuje zabezpečujú , aby v jeho komunikačných službách neboli takzvané slabé miesta zlyhania a aby jeho služby boli čo možno najdostupnejšie, a má niekoľko spôsobov, ktorými môže kontaktovať ostatných a ktorými oni môžu kedykoľvek kontaktovať jeho. Okrem toho sú komunikačné kanály jasne vymedzené a zainteresované strany, ako aj spolupracujúci partneri, sú o nich dobre informovaní. [PN 128]

b)

Tím CERT vykonáva a riadi bezpečnostné opatrenia s cieľom zabezpečiť dôvernosť, integritu, dostupnosť a pravosť informácií, ktoré získava a spracováva.

c)

Kancelárie tímu tímov CERT a podporné informačné systémy sú umiestnené na bezpečných miestach so zabezpečenými sieťovými informačnými systémami . [PN 129]

d)

Vytvorí sa systém riadenia kvality služieb s cieľom nadviazať na činnosť tímu CERT a zabezpečiť stály proces zlepšovania. Tento systém bude založený na jasne vymedzenej metrike, ktorá obsahuje stupne formálnych služieb a kľúčové ukazovatele výkonu.

e)

Zabezpečenie kontinuity činnosti:

tím CERT má zavedený vhodný systém riadenia a zasielania žiadostí v záujme jednoduchšieho odovzdávania,

tím CERT má primeraný počet pracovníkov, aby sa zabezpečila jeho stála dostupnosť,

tím CERT využíva infraštruktúru, kontinuita ktorej je zabezpečená. V tejto súvislosti sa pre tím CERT vytvoria záložné systémy a záložný pracovný priestor, aby sa zabezpečil trvalý prístup ku komunikačným prostriedkom.

2.

Úlohy tímu CERT

a)

Úlohy tímu CERT sú prinajmenšom tieto:

zisťovanie a monitorovanie incidentov na vnútroštátnej úrovni, [PN 130]

zasielanie včasného varovania, vyhlasovanie pohotovosti, oznamovanie a šírenie informácií príslušným zainteresovaným stranám o rizikách a incidentoch,

reagovanie na incidenty,

zabezpečenie dynamickej analýzy rizika a incidentov a získavanie informácií o situácii,

budovanie rozsiahleho verejného povedomia o rizikách spojených s aktivitami vykonávanými online,

aktívna účasť v sieťach spolupráce tímov CERT v rámci Únie aj v medzinárodnom meradle, [PN 131]

organizovanie kampaní v oblasti bezpečnosti sietí a informácií.

b)

Tím CERT nadviaže spoluprácu so súkromným sektorom.

c)

V záujme uľahčenia spolupráce tím CERT podporuje prijímanie a využívanie spoločných alebo štandardizovaných postupov v oblasti:

riešenia incidentov a rizík,

klasifikácie incidentov, rizík a informácií,

taxonómie na metriku,

formátov na výmenu informácií o rizikách, incidentoch, ako aj pravidiel na pomenovanie systémov.

PRÍLOHA II

Zoznam účastníkov trhu

Uvedených v článku 3 ods. 8 písm. a):

1.

platformy elektronického obchodu

2.

internetové platobné portály

3.

sociálne siete

4.

vyhľadávače

5.

služby cloud computing

6.

obchody s aplikáciami

Uvedených v článku 3 ods. 8 písm. b): [PN 132]

1.

energetika

a)

elektrická energia

dodávatelia elektrickej energie a plynu

prevádzkovatelia distribučnej sústavy elektrickej energie a/alebo plynu a maloobchodní predajcovia pre konečných spotrebiteľov prevádzkovatelia distribučnej sústavy a maloobchodníci predávajúci konečným spotrebiteľom

prevádzkovatelia prepravnej siete zemného plynu, prevádzkovatelia skladovacích zariadení a zariadení LNG

prevádzkovatelia prenosovej sústavy elektrickej energie

b)

ropa

ropovody a zariadenia na skladovanie ropy

prevádzkovatelia zariadení na výrobu, rafinovanie a spracovanie ropy, jej skladovanie a prenos

c)

zemný plyn

prevádzkovatelia na trhu s elektrickou energiou a zemným plynom

dodávatelia

prevádzkovatelia distribučnej sústavy a maloobchodníci predávajúci konečným spotrebiteľom

prevádzkovatelia prepravnej sústavy zemného plynu, prevádzkovatelia skladovacích zariadení a zariadení skvapalneného zemného plynu

prevádzkovatelia zariadení na spracovanie, rafináciu a úpravu ropy a zemného plynu prevádzkovatelia zariadení na výrobu, rafinovanie a spracovanie zemného plynu, zariadení na skladovanie a prenos

účastníci trhu so zemným plynom [PN 133]

2.

doprava

leteckí dopravcovia (nákladná a osobná letecká doprava),

námorní dopravcovia (spoločnosti poskytujúce námornú a pobrežnú osobnú vodnú dopravu a spoločnosti poskytujúce námornú a pobrežnú nákladnú vodnú dopravu),

železnice (manažéri infraštruktúry, integrované spoločnosti a prevádzkovatelia železničnej dopravy),

letiská

prístavy

prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy

pomocné logistické služby a) uskladňovanie a skladovanie, b) manipulácia s nákladom a c) ďalšie podporné činnosti v doprave);

a)

cestná doprava

i)

prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

ii)

pomocné logistické služby:

uskladňovanie a skladovanie ,

manipulácia s nákladom a ,

ostatné pomocné činnosti v doprave

b)

železničná doprava

i)

železnice (manažéri infraštruktúry, integrované spoločnosti a prevádzkovatelia železničnej dopravy),

ii)

prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

iii)

pomocné logistické služby:

uskladňovanie a skladovanie,

manipulácia s nákladom a,

ostatné pomocné činnosti v doprave

c)

letecká doprava

i)

leteckí dopravcovia (nákladná a osobná letecká doprava),

ii)

letiská,

iii)

prevádzkovatelia kontroly riadenia dopravy,

iv)

pomocné logistické služby:

skladovanie,

manipulácia s nákladom a,

ostatné pomocné činnosti v doprave

d)

námorná doprava,

i)

námorní dopravcovia (spoločnosti poskytujúce vnútrozemskú, námornú a pobrežnú osobnú vodnú dopravu a spoločnosti poskytujúce vnútrozemskú, námornú a pobrežnú nákladnú vodnú dopravu) [PN 134]

3.

bankovníctvo: úverové inštitúcie v súlade s článkom 4 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES (1)

4.

infraštruktúry finančných trhov: burzy cenných papierov, regulované trhy, mnohostranné obchodné systémy, organizované obchodné systémy a klíringové ústavy s centrálnymi protistranami [PN 135]

5.

sektor zdravotníctva: zdravotnícke zariadenia (vrátane nemocníc a súkromných kliník) a iné subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť

5a.

produkcia a dodávky vody [PN 136]

5b.

potravinový dodávateľský reťazec [PN 137]

5c.

internetové výmenné uzly [PN 138]


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1).


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/685


P7_TA(2014)0245

Program Únie v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2012)0782 – C7-0417/2012 – 2012/0364(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/75)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0782),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0417/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 20. marca 2013 (1),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 11. decembra 2013, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0315/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 161, 6.6.2013, s. 64.


P7_TC1-COD(2012)0364

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. …/2014, ktorým sa ustanovuje program Únie určený na podporu osobitných činností v oblasti finančného výkazníctva a auditu na roky 2014 – 2020 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 716/2009/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) č. 258/2014.)


9.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/686


P7_TA(2014)0246

Rádiové zariadenia ***I

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 13. marca 2014 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu (COM(2012)0584 – C7-0333/2012 – 2012/0283(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

(2017/C 378/76)

Európsky parlament,

so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0584),

so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0333/2012),

so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. februára 2013 (1),

so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 17. januára 2014, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0316/2013),

1.

prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.

schvaľuje svoje vyhlásenie uvedené v prílohe tohto uznesenia, ktoré sa uverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu so záverečným legislatívnym aktom;

3.

žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


(1)  Ú. v. EÚ C 133, 9.5.2013, s. 58.


P7_TC1-COD(2012)0283

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 13. marca 2014 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/…/EÚ o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici 2014/53/EÚ.)


PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Európsky parlament zastáva názor, že iba pokiaľ a keď sa diskutuje o vykonávacích aktoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 na schôdzach výborov, možno výbory považovať za „komitologické výbory“ v zmysle prílohy I rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou. Schôdze výborov teda spadajú do rozsahu pôsobnosti bodu 15 rámcovej dohody pokiaľ a keď sa diskutuje o iných témach.