13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/1

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zdôrazňuje význam roku 2018 ako posledného roku, v ktorom bude súčasná Komisia i súčasný Európsky parlament naplno fungovať. Preto vyzýva Komisiu, aby svoj pracovný program vypracovala ambicióznym, avšak pragmatickým spôsobom, a riadne tak reagovala na výzvy, ktorým Európska únia historicky čelí. Vzhľadom na neistotu v súvislosti s brexitom a vývoj vo svete je dnes viac než kedykoľvek predtým potrebná rozsiahla, participatívna a štruktúrovaná diskusia o budúcnosti Európy. Je dôležité vrátiť sa ku koreňom a obnoviť pôvodný projekt a základné hodnoty a ciele Únie tak, ako sú zakotvené v zmluvách o EÚ.

1.2.

Mali by sme budovať na doterajších kladných výsledkoch. Vzostup nacionalistických, protekcionistických, autoritatívnych a populistických postojov a hnutí by sa však mal považovať za varovanie vedúcim predstaviteľom inštitúcií EÚ a členských štátov v tom zmysle, že je potrebné porozmýšľať nad tým, čo by sa mohlo urobiť na opätovné získanie dôvery verejnosti a zabezpečenie úspešnej budúcnosti európskeho projektu.

1.3.

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby sa snažila o silnú, solídnu a súdržnú úniu, ktorá bude schopná zabezpečiť udržateľný rast, kvalitné pracovné miesta, blahobyt a rovnaké príležitosti pre všetky európske národy, pričom bude vychádzať zo spoločnej vízie a pozitívneho prístupu založených na zapájaní a účasti verejnosti. Zjednotená a súdržná únia budovaná na zodpovedajúcej angažovanosti členských štátov je naliehavo potrebná na to, aby sa mohlo reagovať na hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy, ktorým EÚ čelí. Aj vnútorná súdržnosť je predpokladom toho, aby EÚ konala ako silný svetový aktér v takých oblastiach, akými sú medzinárodný obchod, bezpečnosť, energetika, klimatická politika a presadzovanie ľudských práv.

1.4.

EHSV uznáva, že rokovania o brexite spôsobia, že rok 2018 bude rokom výziev. Je však dôležité, aby Komisia pokračovala v uplatňovaní dohodnutých opatrení, hlavne opatrení v súvislosti s iniciatívami v prospech jednotného trhu. Zároveň sa treba z dlhodobého hľadiska pripraviť na budúcnosť EÚ. EHSV by tu chcel poukázať na svoje názory k bielej knihe o budúcnosti Európy. EHSV predloží aj stanoviská k súvisiacim súhrnným dokumentom. V tomto príspevku sa preto iba stručne venuje týmto témam.

1.5.

Keďže hospodárstvo, zamestnanosť, blahobyt obyvateľstva a životné prostredie spolu úzko súvisia, EHSV žiada Komisiu, aby si vo svojom pracovnom programe za nadradený prístup zvolila udržateľný rozvoj. EHSV preto z hľadiska troch pilierov udržateľnosti svoj príspevok rozdelil takto:

1.6.

EHSV zdôrazňuje, že tieto piliere sú univerzálne, nedeliteľné a vzájomne späté. EÚ by mala byť ambiciózna a snažiť sa o politiky a iniciatívy prinášajúce také riešenia, ktoré budú výhrou tak z hľadiska svojich hospodárskych, ako aj sociálnych a environmentálnych prínosov.

1.7.

Preto EHSV vyzýva Komisiu, aby svoje politiky pripravila integrovane, uplatňovala pritom ucelený a dôsledný prístup všetkých častí Komisie a zabezpečila bezprostrednejšie prepojenie medzi oddeleniami, ktoré pripravujú politiky, a tými, ktoré pripravujú právne predpisy. EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadami lepšej regulácie ďalej zlepšovala kvalitu tvorby právnych predpisov EÚ a ich zjednodušovanie a objasňovanie s cieľom dosiahnuť praktické prínosy pre všetkých aktérov.

1.8.

Okrem toho opakuje svoju požiadavku rozčleniť zastrešujúcu stratégiu tak, aby sa ciele udržateľného rozvoja v zmysle programu OSN do roku 2030 zohľadňovali vo všetkých relevantných politikách EÚ a žiada Komisiu, aby pripravila dlhodobú víziu a stratégiu udržateľnosti vychádzajúc z pripravovaného stanoviska EHSV na tému „Prechod k udržateľnejšej európskej budúcnosti – stratégia do roku 2050“.

1.9.

EHSV zdôrazňuje rozhodujúci význam štruktúrovanej účasti občianskej spoločnosti na príprave, vykonávaní a monitorovaní politík, programov a iných iniciatív EÚ, ak sa majú dosiahnuť hmatateľné výsledky a akceptácia verejnosťou a podporiť súdržnosť spoločnosti. Sociálni partneri musia zohrávať osobitnú úlohu pri príprave a vykonávaní politík, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zamestnanosť a trh práce.

1.10.

Návrh činností je podrobnejšie uvedený v častiach 2 – 5, ale EHSV súhrne navrhuje nasledujúce hlavné priority pracovného programu Komisie na rok 2018.

2.1.1.

Proces európskeho semestra by mal upevniť koordinačnú úlohu Komisie, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov a odporúčaní stratégie Európa 2020 a uplatňovanie štrukturálnych reforiem členskými štátmi, teda reforiem, ktoré sú potrebné na vytváranie kvalitných pracovných miest a dosiahnutie dlhodobého udržateľného hospodárskeho rastu a sociálneho pokroku. Intenzívnejšie zapojenie sociálnych partnerov a iných organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť a zväčšenie ich zodpovednosti za prípravu a uplatňovanie reformných programov je rozhodujúcim činiteľom úspechu tohto procesu, pričom treba uznať, že sociálni partneri musia vzhľadom na svoje výlučné schopnosti, zodpovednosti a úlohy zohrávať osobitnú úlohu.

2.1.2.

EHSV žiada symetrickú makroekonomickú úpravu v eurozóne, ktorú musia uskutočniť nielen členské štáty s deficitmi, ale aj členské štáty s prebytkami. Súčasťou úpravy musia byť celkové kladné zámery fiškálnej politiky pre eurozónu ako celok.

2.1.3.

HMÚ je ústredným prvkom európskej integrácie. EHSV by chcel odkázať na svoje predchádzajúce postoje a žiada iniciatívy na dokončenie HMÚ vrátane rozvoja jej správy, demokratickej kontroly a makroekonomického dialógu.

2.2.1.

Najbližším viacročným finančným rámcom (VFR) by Komisia mala urobiť prípravu na efektívne sústreďovanie zdrojov a zareagovať na budúce výzvy spôsobené brexitom a potrebou udržateľného rastu, konkurencieschopnosti, inovácií, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, a to rozvinutím prístupu zameraného na výkonnosť a výsledky. EHSV vyzýva Komisiu, aby dobu trvania ďalších VFR zladila s politickým cyklom Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Okrem toho žiada, aby sa urobili prípravy na zavedenie nových druhov vlastných zdrojov EÚ.

2.2.2.

EHSV víta druhú fázu využívania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na rozprúdenie investovania s ešte väčším zapojením súkromného kapitálu spolu s verejným kapitálom z národných aj regionálnych zdrojov. Na to by sa pôsobnosť EFSI mala okrem bánk rozšíriť aj na iné finančné odvetvia.

2.2.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné účinne a efektívne využívať európske fondy. Prioritou musí byť investovanie do inovácií, podnikania, rozvoja zručností, aktívnej politiky trhu práce a digitálnych, energetických a dopravných systémov, pričom sa musí zabezpečiť zodpovedajúce prideľovanie finančných prostriedkov na projekty s veľkým sociálnym vplyvom.

2.2.4.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia implementácia únie kapitálových trhov, aby sa zlepšila dostupnosť súkromných investícií s osobitným dôrazom na potreby malých a stredných podnikov (MSP). Malo by sa tiež podporovať väčšie využívanie trhového financovania prostredníctvom vlastného imania a kapitálu.

2.2.5.

Pokiaľ ide o dokončenie bankovej únie, EHSV zdôrazňuje, že ďalšie rozdelenie rizík musí byť sprevádzané ďalšími návrhmi na ich obmedzenie. V nadchádzajúcich reformách bankových pravidiel by Komisia mala náležitú pozornosť venovať špecifickému charakteru a možnostiam malých a nekomplexných bánk.

2.2.6.

EHSV požaduje kroky na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Súčasné zvýhodňovanie v daňových sústavách, ktoré uprednostňuje dlhové financovanie podnikania by sa malo zmeniť. Pokiaľ ide o DPH, EHSV opakuje svoje odporúčanie, aby sa upustilo od súčasného prechodného systému a prešlo na konečný režim DPH prispôsobený európskemu jednotnému trhu.

2.3.1.

EHSV vyzdvihuje význam digitálneho jednotného trhu pre celú spoločnosť. Medzi najkritickejšie podmienky umožňujúce využívanie potenciálu digitalizácie patria digitálne zručnosti, vhodné podnikateľské prostredie a dôvera spotrebiteľov. Keďže údaje sú výrobným činiteľom a surovinou na vytváranie pridanej ekonomickej hodnoty, má ich dostupnosť a voľný tok mimoriadny význam. Zároveň je potrebné zabezpečiť primeranú ochranu osobných a komerčných údajov, pričom sa osobitná pozornosť musí venovať údajom, ktoré sú generované jednotlivými podnikmi. EHSV tiež dôrazne žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zväčšiť schopnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zintenzívniť spoluprácu. Okrem toho EHSV vyzýva na medzinárodnú spoluprácu v digitálnej oblasti, napríklad v rámci OBSE.

2.3.2.

Musí sa pokračovať v rozvoji digitálnej infraštruktúry, vrátane širokopásmových a bezdrôtových pripojení, digitálnych energetických a dopravných systémov, sofistikovaných budov a inteligentných spoločenstiev. Potreby digitalizácie je potrebné zodpovedajúco propagovať v školstve, zdravotníctve a sociálnej sfére. Malo by sa tiež propagovať úplné využívanie digitalizácie, aby sa zjednodušili administratívne postupy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu pokrytia odľahlých území a minimálnemu digitálnemu prístupu pre každého, čím by sa zlepšilo začlenenie znevýhodnených skupín do spoločnosti.

2.3.3.

EHSV je už od začiatku jednoznačným zástancom energetickej únie. Žiada Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní stratégie pre energetickú úniu, zabezpečila vybudovanie primeranej energetickej infraštruktúry a hladký chod energetických trhov a zaistila širokej verejnosti a podnikom dodávky bezpečnej, cenovo dostupnej a klimaticky vhodne získavanej energie. EHSV vyzdvihuje význam energetického dialógu na úrovni EÚ, štátnej a miestnej úrovni, a to s plným zapojením občianskej spoločnosti. Pravidelne bude zverejňovať svoj názor na stav energetickej únie a jednotlivých iniciatív.

2.3.4.

S energetickou úniou úzko súvisí doprava. Keďže je jedným zo základných prvkov umožňujúcich činnosť celej spoločnosti, zaslúži si v pracovnom programe Komisie veľkú pozornosť. Hlavným účelom opatrení by malo byť zabezpečovať ľuďom a podnikom dostupnú, bezproblémovú, bezpečnú, cenovo prijateľnú a klimaticky vhodnú mobilitu a dopravu. To si vyžaduje výrazné verejné a súkromné investície do dopravných systémov a rozvoj verejnej dopravy. Riešenie energetických a klimatických problémov súvisiacich s dopravou a zavádzanie nových technológií by nemalo prebiehať oddelene od problematiky dopravného trhu.

2.3.5.

Vzhľadom na horizontálny význam služieb všeobecného hospodárskeho záujmu EHSV vyzýva Komisiu, aby zdokonalila pravidlá vyplácania verejnej náhrady za poskytovanie týchto služieb a zlepšila uplatňovanie týchto pravidiel, a poskytla tak usmernenia a vytvorila súhrn osvedčených postupov.

2.3.6.

EHSV uznáva úlohu miest aj vidieka v hospodárskom, sociálnom a územnom rozvoji a súdržnosti. Na zdôraznenie úlohy miest by EÚ mala pokračovať v práci na vhodne definovanej a riadne uplatňovanej mestskej agende. Značný potenciál vidieckych, horských a ostrovných oblastí by sa mal používať v novom prístupe Komisie k integrovanému územnému rozvoju.

2.4.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby zvolila rozsiahly prístup k priemyselnému rozvoju a prijala celistvú stratégiu tohto rozvoja. Osobitná pozornosť by sa mala venovať príležitostiam a výzvam, ktoré prinášajú globálne megatrendy, ako je rýchly rozvoj digitalizácie a internetu vecí, vzájomné prepojenie odvetví výroby a služieb a prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo.

2.4.2.

Potenciál rastu, ktorý majú služby, vrátane maloobchodného sektora, sa taktiež musí v plnej miere rozvinúť, pričom treba zároveň chrániť práva spotrebiteľov a pracovníkov a uznať, že ešte stále existujú na jednotnom trhu bariéry.

2.4.3.

Pre hospodársku konkurencieschopnosť a obnovu a na dosiahnutie sociálnych prínosov je rozhodujúca inovačná politika, vrátane sociálnej inovácie. EHSV žiada, aby sa v rámci programu Horizont 2020 podporovali nadnárodné siete a prierezové siete vysokých škôl, podnikov a organizácií. EHSV takisto odporúča zjednodušiť administratívne pravidlá financovania a štátnej pomoci.

2.4.4.

Je potrebná stratégia Priemysel 4.0 a stratégia Spoločnosť 4.0 pre celú EÚ, ktoré budú zamerané na technológie a platformy, normy a referenčné štruktúry, siete regionálnych inovačných stredísk a zručnosti na všetkých úrovniach.

2.4.5.

Pokiaľ ide o výzvy vyplývajúce z globálnych megatrendov v jednotlivých odvetviach, ako je automobilový, oceliarsky a uhoľný priemysel, EHSV žiada, aby sa štrukturálne zmeny riadne usmerňovali prostredníctvom spravodlivých a vhodných prechodných rámcov a dialógu so sociálnymi partnermi o odvetvovo špecifických problémoch. Na druhej strane sa treba chopiť príležitostí, ktoré vznikajú v takých oblastiach, ako je kozmický a obranný priemysel, a treba ich premeniť na primerané výhody, ale so zabezpečením priaznivých podmienok na rozvoj priemyselných odvetví vo všeobecnosti, ako aj dobrých pracovných podmienok.

2.4.6.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať zlepšovaniu financovania, inovácie a internacionalizácie MSP a naplno sa musí implementovať iniciatíva Small Businnes Act for Europe. Politiky v prospech MSP musia byť prispôsobené rozdielnym potrebám rôznych foriem podnikov, ako sú rodinné podniky, tradičné malé podniky a mikropodniky, začínajúce a rozširujúce sa malé podniky, vrátane podnikov sociálneho hospodárstva. EHSV takisto vyzýva Komisiu, aby začala konzultácie o vymedzení pojmu „malé a stredné podniky“.

2.4.7.

EHSV tiež považuje za dôležité, aby sa komplexne posudzovali nové trendy v charaktere výroby a spotreby, ako sú kooperačné, obehové, spoločné a funkčné hospodárske modely, ako aj možnosti rozvoja sociálneho hospodárstva. Sú potrebné opatrenia na uľahčenie zavádzania týchto nových a rôznorodých modelov, ale zároveň sa musia zaručiť rovnaké podmienky činnosti a dodržiavanie relevantných a primeraných právnych predpisov, aby sa zabezpečila ochrana verejnosti a spotrebiteľov, ako aj práv pracovníkov.

2.4.8.

Vzhľadom na špecifickú úlohu, ktorú zohráva sociálne hospodárstvo, EHSV opakuje svoju požiadavku, aby sa spustil komplexný akčný plán pre sociálne hospodárstvo v súlade so závermi zo zasadnutia Rady z decembra 2015 s názvom „Podpora sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe“.

2.4.9.

Pri riešení problematiky financovania, modernizácie a zjednodušovania spoločnej poľnohospodárskej politiky v súvislosti s nasledujúcim VFR by v centre pozornosti mala zostať multifunkčnosť, rozmanitosť poľnohospodárskych modelov a udržateľnosť. Väčšie úsilie sa v poľnohospodárstve bude vyžadovať aj vo výskume a digitalizácii.

2.4.10.

EHSV vyzýva Komisiu, aby prešla na integrovanejšiu poľnohospodársku a potravinovú politiku a zohľadnila aj potrebu prejsť na obehové hospodárstvo a radikálne znížiť množstvo potravinového odpadu. Komisia by mala prijať aj právne predpisy na odstránenie nekalých obchodných praktík v potravinovom dodávateľskom reťazci.

2.4.11.

Aby sa umožnil riadny rozvoj a obnova priemyselných odvetví a poľnohospodárstva, musí politický a regulačný rámec vytvoriť stabilné a predvídateľné investičné a prevádzkové prostredie a zodpovedať zásadám lepšej tvorby právnych predpisov, a to v záujme blahobytu občanov.

2.5.1.

EHSV žiada viesť aktívne a spravodlivé obchodné rokovania s takými partnermi, ako je Japonsko, Mercosur a ASEAN, ako aj plynulú implementáciu už uzavretých dohôd, pričom sa majú zohľadniť otázky nastolené v predchádzajúcich stanoviskách EHSV. EHSV sa domnieva, že pri vykonávaní oznámenia Komisie s názvom „Obchod pre všetkých“ je dôležité zakončiť rokovania vyváženým a transparentným spôsobom, prinášať výhody podnikom a občanom a zabezpečiť ochranu environmentálnych, sociálnych, pracovných, spotrebiteľských a iných noriem, ako aj verejných služieb. Celkovo EHSV zdôrazňuje význam transparentnosti a zapojenia občianskej spoločnosti do rokovaní, implementácie a monitorovania obchodných dohôd od samotného začiatku.

2.5.2.

EHSV víta zlepšenie, ktoré do urovnávania sporov medzi investorom a štátom prinieslo zavedenie nového systému, žiada však Komisiu prijať ďalšie kroky na to, aby systém investičných súdov mohol skutočne fungovať ako nezávislý medzinárodný súdny orgán.

2.5.3.

Bilaterálne obchodné rokovania by nemali oslabiť záväzok EÚ voči WTO a snahu o silnú multilaterálnu celosvetovú dohodu. EHSV očakáva aktívnu reakciu na ministerskú konferenciu WTO z roku 2017 v takých oblastiach, ako je poľnohospodárstvo a elektronický obchod. Okrem toho jestvuje naliehavá potreba posúdiť riziká a príležitosti z hľadiska občianskej spoločnosti s cieľom určiť ako pokračovať v prebiehajúcich mnohostranných rokovaniach o dohode o obchode so službami (TiSA) a dohode o environmentálnych statkoch (EGA). EHSV takisto žiada, aby sa rýchlo prijali a začali uplatňovať reformy politiky EÚ na ochranu obchodu.

2.5.4.

EHSV považuje za dôležité zabezpečiť súlad medzi obchodnou politikou a cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a rozvojovej politiky EÚ. Na tento účel by malo prevládať úsilie dosiahnuť ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji s dobrými mechanizmami monitorovania občianskou spoločnosťou, ktoré by sa začlenili do obchodných dohôd.

2.5.5.

EHSV okrem toho žiada monitorovanie všetkých aspektov dohôd občianskou spoločnosťou, vrátane tých, ktorých ustanovenia špecificky neobsahujú spoločný monitorovací orgán s účasťou občianskej spoločnosti. Poznatky a skúsenosti EHSV sú jedinečným prínosom k takejto práci.

2.5.6.

Okrem toho žiada, aby sa uskutočnili diskusie s občianskou spoločnosťou o posúdení vplyvu a praktickej implementácii navrhovaného mnohostranného investičného súdu.

3.1.1.

EHSV berie na vedomie oznámenie Komisie o európskom pilieri sociálnych práv a návrh vyhlásenia o európskom pilieri sociálnych práv a sprievodné legislatívne a nelegislatívne iniciatívy. EHSV pracuje na tomto súbore iniciatív a včas k nemu predloží svoje stanoviská.

3.1.2.

Zatiaľ EHSV odkazuje na svoje skoršie stanovisko o európskom pilieri sociálnych práv (1) (SOC/542), v ktorom uviedol svoje všeobecné výhrady k vývoju tohto piliera prostredníctvom kombinácie právnych a neprávnych nástrojov v spojitosti s takými oblasťami, ako je budúcnosť práce, spravodlivé pracovné podmienky, zamestnanosť, presadzovanie jestvujúceho súboru právnych predpisov EÚ a sociálne investície. Skonštatoval, že pilier by mal platiť pre všetky členské štáty, pričom uznal, že pre eurozónu môžu byť potrebné osobitné nástroje, resp. mechanizmy. Zastáva názor, že európsky semester a národné programy reforiem by sa mali stať zásadnými prostriedkami na uplatňovanie a monitorovanie piliera a žiada, aby sa v európskom semestri uvádzali konkrétne referenčné hodnoty.

3.1.3.

Rámcovými podmienkami na trhoch práce sa musia podporovať nové a rozmanitejšie pracovné kariéry. V pracovnom živote sú potrebné rôzne formy získavania práce a rôzne formy práce. To si vyžaduje zabezpečenie vhodného legislatívneho prostredia na ochranu zamestnanosti s cieľom poskytnúť rámec pre spravodlivé pracovné podmienky a stimulovať prijímanie do zamestnania v rámci všetkých pracovných zmlúv.

3.1.4.

EHSV sa domnieva, že na reagovanie na meniaci sa dopyt po zručnostiach a schopnostiach je potrebné zlepšiť systém vzdelávania založeného na práci, odborného vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, ako aj zvyšovania a zmeny kvalifikácie. Rovnako by sa mali nájsť spôsoby ako uľahčiť prechod z jedného pracovného miesta na druhé a z nezamestnanosti a vzdelávania do zamestnania s cieľom vytvoriť inkluzívny pracovný trh.

3.1.5.

Uznávajúc, že budúcnosť EÚ je úzko spojená s dôverou mladej generácie v projekt EÚ, EHSV zdôrazňuje, že Komisia by mala posilniť svoju činnosť, aby mohla účinne riešiť hlavné príčiny nezamestnanosti a vylúčenia mladých.

3.1.6.

Na zlepšenie inkluzívneho rastu a sociálnej súdržnosti EHSV žiada opatrenia, ktorými sa uspokojí potreba sociálnych investícií, pokiaľ ide o investovanie do ľudí, sociálnej infraštruktúry a služieb. Okrem toho je potrebné zvážiť, ako prepojiť „Junckerov plán 2“ s cieľom balíka o sociálnych investíciách, a to aj prostredníctvom EFSI. Okrem toho EHSV žiadal zriadenie európskeho paktu o sociálnych investíciách, ktorý by mal podporiť sociálne reformy a sociálne investície a prispieť k zavedeniu obnovenej hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie. Ročný prieskum rastu by mal byť zameraný aj na sociálne investície.

3.1.7.

Európsky sociálny fond by mal zostať hlavnou zložkou EŠIF a osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore odbornej prípravy a pracovnej integrácie znevýhodnených skupín obyvateľstva (napr. mladých ľudí, prisťahovalcov, utečencov a ľudí so zdravotným postihnutím). Konsolidácia a šírenie nových postupov programu Erasmus musia byť systematickejšie a inkluzívnejšie. EHSV tiež opätovne zdôrazňuje svoju výzvu, aby mali všetci mladí ľudia príležitosť profitovať z európskych výmen.

3.1.8.

EHSV uznáva, že zmenšovanie chudoby je hlavne v právomoci členských štátov, avšak poukazuje na to, že prostredníctvom procesu európskeho semestra by sa malo systematicky riešiť zmenšenie chudoby, malo by sa pokračovať v podpore akademického výskumu referenčných rozpočtov, ktoré by umožňovali dôstojný život, a mali by byť porovnateľné spoločné ukazovatele, napríklad ukazovatele chudoby a nerovnosti, ako aj povinné posudzovanie sociálneho vplyvu všetkých reformných opatrení navrhnutých v národných reformných programoch a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny. EHSV sa tiež naďalej zasadzuje za to, aby bol vytvorený integrovaný európsky fond na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktorý by vychádzal z doterajších skúseností s využívaním FEAD a ESF. Okrem toho by stratégia Európa 2020 mala byť prepojená s vykonávaním programu do roku 2030.

3.2.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch dôsledne monitorovala súlad so základnými hodnotami a zásadami EÚ a posilnila postupy ochrany a obrany demokracie, právneho štátu, základných práv, ľudských práv a prístupu k spravodlivosti.

3.2.2.

Spotrebiteľská politika je úzko spätá so záujmami verejnosti a preto môže vplývať na angažovanosť ľudí v prospech integrácie EÚ. EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vymáhanie a dodržiavanie spotrebiteľských práv pri vykonávaní programu REFIT, v digitálnej oblasti a v oblasti bezpečnosti výrobkov a služieb. Komisia by mala zintenzívniť opatrenia na odstránenie energetickej a spotrebnej chudoby a pre všetkých Európanov zlepšiť dostupnosť potravín a služieb. Komisia by mala podporovať aj právo spotrebiteľov na informácie, vzdelávanie a účasť a ich právo organizovať sa, aby ich záujmy boli zastúpené pri navrhovaní pravidiel, ktoré sa ich týkajú.

3.2.3.

Komisia musí dokončiť revíziu hlavných právnych a neprávnych nástrojov spotrebiteľskej politiky EÚ, ako prierezovej horizontálnej občianskej politiky, a musí predložiť nový akčný plán na ochranu a obranu spotrebiteľov v nasledujúcich desiatich rokoch.

3.2.4.

EHSV vyzýva Komisiu, aby urobila všetky vhodné opatrenia na pôsobenie proti rodovej diskriminácii na trhu práce, vo vzdelávaní a v rozhodovacích procesoch, ako aj rodovo motivovanému násiliu. EHSV Komisiu tiež vyzýva, aby vytvorila program ochrany menšín a znevýhodnených skupín, propagovala úplné dodržiavanie základných práv a zásad nediskriminácie. Komisia by mala zintenzívniť svoje snahy o odblokovanie smernice o uplatňovaní zásad rovnakého zaobchádzania a riešiť problematiku podmienok detí, žien a starších osôb v znevýhodňujúcich situáciách, ako aj problematiku nových foriem znevýhodnenia.

3.2.5.

Komisia by mala zaktualizovať európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia v súlade s odporúčaniami Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím a zapracovať tieto odporúčania do svojich vonkajších politík a programov, vrátane zavedenia karty EÚ osvedčujúcej zdravotné postihnutie, ktorá bude uznávaná vo všetkých členských štátoch. Malo by sa tiež začať s prípravami programu pre oblasť práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2020 – 2030, a rok 2021 by sa mal vyhlásiť za Európsky rok práv osôb so zdravotným postihnutím.

3.2.6.

V iniciatívach digitálneho jednotného trhu by sa mala zovšeobecniť prístupnosť pre všetkých. Na to by Komisia mala zvýšiť svoje úsilie o ukončenie rokovaní s ostatnými inštitúciami o Európskom akte o prístupnosti. Mali by sa tiež posilniť práva cestujúcich, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať ľudom so zdravotným postihnutím a obmedzenou pohyblivosťou.

3.2.7.

EHSV tiež nabáda Komisiu, aby podporovala aktivity vo vzdelávacích inštitúciách na všetkých úrovniach s cieľom pomôcť študentom rozlišovať medzi falošnými správami (fake news) a vedecky podloženými faktami.

3.3.1.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať pomoc utečencom a žiadateľom o azyl a integrovať ich. Prihovára sa za účinnú reformu spoločného európskeho azylového systému, v ktorom sa dodržiavajú ľudské práva, a za vytvorenie skutočne spoločného systému pre všetky členské štáty. Rovnako odporúča pokročiť vo veci presídľovania a humanitárnych víz pre utečencov tak, aby sa uspokojili skutočné potreby. Komisiu žiada, aby monitorovala uplatňovanie dohody o rozdeľovaní utečencov medzi členské štáty.

3.3.2.

Okrem toho žiada preskúmanie partnerských dohôd uzavretých s tretími krajinami, ktoré sú krajinami tranzitu a pôvodu migračných tokov, a to tak, aby sa dodržiavali ľudské práva a medzinárodné právo, a žiada rozvoj finančných nástrojov na riešenie základných problémov migrácie.

3.3.3.

EHSV oceňuje prácu Komisie na legálnych migračných kanáloch vyhodnocovaním platných smerníc, ale žiada dlhodobejšie usmerňovanie pracovnej migrácie, plánovanie aktualizovaných legálnych migračných kanálov a výmenu informácií o príležitostiach na trhu práce. EHSV berie na vedomie európsku demografickú štruktúru a poukazuje na to, že je potrebné, aby sa výzva integrovať na trhu práce utečencov a migrantov premenila na príležitosť. Investície do odbornej prípravy a primerané podporné systémy budú kľúčovým faktorom pre uľahčenie integrácie na trhu práce s cieľom pomôcť migrantom rozvinúť ich potenciál, a tak využiť ich zručnosti, podnikateľského ducha a dynamiku, a pritom vo všeobecnosti uznať hodnotu rozmanitosti a rozličných kultúr v našej spoločnosti.

3.3.4.

EHSV sa domnieva, že rok 2018, ktorý bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, predstavuje jedinečnú príležitosť zmobilizovať všetkých aktérov, aby sa vzopreli populizmu a nacionalizmu a propagovali kladnú víziu budúcnosti Európy. V tejto súvislosti by sa s ohľadom na utečencov a migrantov takisto mohlo zlepšiť zvyšovanie povedomia o potrebe porozumenia medzi kultúrami.

3.4.1.

EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní opatrení na ochranu Európanov proti rôznym bezpečnostným hrozbám, ako je terorizmus, organizovaný zločin a kybernetická kriminalita, vrátane účinnej kontroly vonkajších hraníc.

3.4.2.

Okrem toho považuje za potrebné zlepšiť obrannú spoluprácu. EHSV na to podporuje vytvorenie európskej obrannej únie a víta akčný plán európskej obrany.

3.4.3.

Vzhľadom na výzvy vyplývajúce z nepredvídateľnej politiky USA a rizika zvýšeného protekcionizmu a jednostrannosti, EHSV nabáda EÚ, aby naďalej pracovala v súlade so svojou globálnou stratégiou, v rámci OSN podporovala mnohostrannosť a aktívne pracovala na predchádzaní konfliktom a riešení medzinárodných kríz. EHSV tiež zdôrazňuje, že členské štáty musia lepšie koordinovať svoje ciele, politické opatrenia a zdroje, aby EÚ aktívnejšie pôsobila na svetovom javisku.

3.4.4.

Uplatňovanie programu do roku 2030 by malo tvoriť základ rozvojovej spolupráce EÚ. Aby EÚ ukázala svoju vedúcu úlohu, mala by v OSN na politickom fóre na vysokej úrovni predstaviť dobrovoľný prehľad vnútorných a vonkajších činností týkajúcich sa cieľov udržateľného rozvoja.

3.4.5.

EHSV podporuje vytvorenie platformy dialógu so sociálnymi partnermi v súvislosti s európskou susedskou politikou, aby sa lepšie vyhodnotil trh práce, a žiada členské štáty, aby pripravili spoločný európsky prístup, pokiaľ ide o koordináciu sústav sociálneho zabezpečenia medzi EÚ a južnými susednými krajinami. Susedská politika musí jasne poukázať na súvislosť medzi nestabilitou a chudobou, a medzi nerovnosťou a nedostatkom príležitostí, ktoré môžu zväčšiť znevýhodnenie a radikalizáciu a zbrzdiť demokratizáciu.

3.4.6.

EHSV poukazuje na vplyv vonkajších ekonomických vzťahov a medzinárodnej diplomacie na zachovanie a zvýšenie stability a bezpečnosti. Zároveň vyzýva EÚ, aby naplno využívala úlohu, ktorú v medzinárodných vzťahoch môže zohrávať kultúra.

4.1.

Akčný plán pre obehové hospodárstvo by sa mal vykonávať ucelene a zosúladene, a mali by sa pritom využívať príležitosti na zladenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych aspektov. EHSV žiada Komisiu, aby podporou inovácií, uľahčovaním a rozširovaním priekopníckych iniciatív, a to aj v odľahlých a mestských oblastiach. a poskytnutím priaznivého regulačného rámca nabádala k trhovo motivovaným činnostiam. Poukazuje aj na súvislosti medzi obehovým hospodárstvom a „novými hospodárskymi modelmi“.

4.2.

Primeraná pozornosť by sa mala venovať aj uplatňovaniu „tradičnej“ environmentálnej politiky a legislatívy, ktorá zahŕňa nakladanie s odpadmi a ochranu ovzdušia, vody, pôdy a biodiverzity. EHSV dôrazne vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho skúmania vykonávania environmentálnych právnych predpisov pokračovala v tejto práci.

4.3.

Klimatické ciele do roku 2030 by sa mali dosiahnuť s čo najväčšou nákladovou efektívnosťou. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby komplexne posúdila súčasné nástroje politiky znižovania emisií oxidu uhličitého a zabezpečila, že sa budú používať čo najefektívnejším spôsobom.

4.4.

Komisia by tiež mala klimatickú problematiku posúdiť z hľadiska klimatickej spravodlivosti, teda napríklad s ohľadom na problematiku rovnosti, ľudských práv a chudoby.

4.5.

Klimatická diplomacia zostane dôležitou úlohou EÚ v boji proti klimatickým zmenám. Je potrebné primäť všetkých najväčších emitentov k tomu, aby sa zaviazali dosiahnuť také ciele, ktoré budú aspoň rovnako ambiciózne, ako sú ciele EÚ. EHSV takisto nabáda Komisiu, aby sa snažila o celosvetové oceňovanie emisií oxidu uhličitého, čím by sa vytvorili rovnaké podmienky činnosti vo vzťahu ku konkurentom mimo EÚ.

4.6.

EHSV žiada Komisiu, aby pripravila stratégiu zväčšenia svojej kladnej klimatickej a environmentálnej stopy, t. j. svojho celkového kladného vplyvu. To si vyžaduje prostredie, ktoré bude podporovať inovácie a investície a priaznivé obchodné podmienky na vyvážanie klimatických riešení a nízkoemisných výrobkov. Takto môže EÚ účinne prispieť k environmentálnym a klimatickým výzvam a dosiahnuť oveľa väčší vplyv, než keby pôsobila výlučne vo svojich hraniciach.

5.1.

EHSV zdôrazňuje ústrednú úlohu občianskej spoločnosti pri navrhovaní, vykonávaní a monitorovaní politík vo všetkých etapách. Na plnenie tejto úlohy je na úrovni EÚ a členských štátov potrebná zmena kultúry a uznanie hodnoty občianskej spoločnosti, čo je už zakotvené v článku 11 Zmluvy o EÚ, v ktorom sa inštitúciám EÚ ukladá povinnosť podporovať a uľahčovať horizontálny a vertikálny občiansky dialóg a viesť rozsiahle konzultácie a stanovujú sa zásady týkajúce sa európskej iniciatívy občanov. Ide o vzájomne sa dopĺňajúce procesy, ktoré prebiehajú bez ohľadu na konzultácie s EHSV a sociálny dialóg.

5.2.

EHSV dôkladne sleduje činnosť štruktúrovaných dialógov a konzultačných fór (napr. platforma pre obehové hospodárstvo, európske migračné fórum), ktoré spájajú a zapájajú organizácie občianskej spoločnosti a iných aktérov z inštitúcií EÚ a členských štátov, aktívne sa do ich činnosti zapája a žiada, aby sa podporili ich iniciatívy za vytvorenie zmenovej platformy (rovnoprávnosť mužov a žien v odvetví dopravy) a inštitucionálneho fóra účasti občanov (v rámci občianskej iniciatívy). Pri zriaďovaní takýchto platforiem, ako je napríklad REFIT, by Komisia mala zvážiť zastúpenie EHSV, a to v súlade s mandátom, ktorý výboru dávajú zmluvy, a zaručiť pri tom, že budú odrážať zloženie výboru a jeho troch skupín.

5.3.

Ako doplnok k uvedeným iniciatívam Komisia nedávno zriadila účelový internetový portál príspevkov k tvorbe právnych predpisov, na ktorom zhromažďuje názory verejnosti, teda organizácií a jednotlivcov. EHSV odporúča, aby Komisia rozlišovala medzi príspevkami organizácií občianskej spoločnosti a príspevkami jednotlivcov. Na to by v spolupráci s EHSV mala zmapovať zainteresované subjekty a určiť tak reprezentatívne a zemepisne vyvážené cieľové skupiny, vychádzajúc pritom z registra transparentnosti. Okrem toho by Komisia mala zabezpečiť, aby boli odpovede kvantitatívne a kvalitatívne vážené. Mala by tiež neustále pracovať na zlepšovaní transparentnosti, dostupnosti, spätnej väzby a zodpovednosti účastníkov.

5.4.

EHSV žiada Komisiu, aby zvolila strategickejší prístup k týmto praktikám, dala im štruktúrovanejší inštitucionálny a reprezentatívny základ a využila zdroje zastupiteľských poradných orgánov, ktoré už existujú na európskej, štátnej a regionálnej úrovni. Na to by mala intenzívne spolupracovať s EHSV a požiadať o prieskumné stanovisko o tom, ako by sa dal efektívne zorganizovať trvalý občiansky dialóg, ktorý by vyústil do konkrétneho oznámenia Komisie.

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť účinnosť európskej iniciatívy občanov v súlade s preskúmaním nariadenia o tejto iniciatíve, ktoré ohlásil prvý podpredseda Európskej komisie Timmermans, a preskúmať nové spôsoby zvýšenia angažovanosti mladých ľudí a ľudí zo znevýhodnených skupín, napríklad digitálnymi nástrojmi.

5.6.

Na záver EHSV vyslovuje uznanie, že Komisia zohľadnila mnohé prvky jeho príspevku k pracovnému programu na rok 2017. Sú však aj problémy, ktoré do programu zahrnuté neboli, a preto ich výbor opakuje v tomto dokumente. Pokiaľ ide o realizáciu pracovného programu Komisie na rok 2018, EHSV je ochotný predstaviť v priebehu budúceho roku svoje názory a podieľať sa na práci na špecifických iniciatívach.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/11

1.

Európska spoločnosť a občania chcú dôveryhodnú, legitímnu a odolnú EÚ. Viac ako desaťročie čelila EÚ politickým, hospodárskym a sociálnym otrasom, ktoré podporovali pochmúrnu náladu a neistotu medzi občanmi. EÚ potrebuje celkové stratégie na podporu blahobytu občanov, spoľahlivých a udržateľných investícií, tvorivosti a podnikavosti, a stratégie na riešenie prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými, núdze a majetkovej nerovnosti. Súčasné hospodárske oživenie by v žiadnom prípade nemalo byť ospravedlnením pasívneho prístupu. Naopak, EHSV nalieha, aby sa premyslene a súdržne napredovalo s cieľom prehĺbiť dôveru a tiež zamerať sa na konkrétne výsledky pre občanov a na obrovský potenciál Európy.

2.

Treba sa vyhnúť nereálnym očakávaniam. Cieľom by predovšetkým mala byť EÚ, ktorá bude schopná poskytovať plnohodnotné rovnaké príležitosti pre všetkých. Hospodárske, sociálne a environmentálne faktory sú navzájom prepojené. Treba umožniť kontinentu, aby sa prispôsobil procesu hlbokej transformácie a tvrdej konkurencii na celom svete, a účinne formovať globalizáciu podľa hodnôt EÚ.

3.

Obviňovanie Bruselu, ku ktorému sa mnohí uchyľovali a stále uchyľujú, musí prestať. Nevyhnutný je spoločný záväzok európskych inštitúcií, ako aj širokej škály zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov, podnikov a občianskej spoločnosti, a to na národnej aj európskej úrovni. EHSV zdôrazňuje, že legitimita rozhodnutí EÚ v podstate závisí od kvality demokratického procesu.

4.

Úspešne napredovať možno len na základe tej istej spoločnej vízie, ktorá bola vyjadrením presvedčenia zakladajúcich členov a neskôr sa zohľadňovala pri každom významnom kroku vpred. EÚ by mala mobilizovať legislatívne nástroje, usmernenia, financovanie a spoluprácu, ktoré má k dispozícii, s cieľom umožniť EÚ, aby dosiahla pokrok vo všetkých požadovaných rozmeroch. Lisabonská zmluva ukazuje smer.

5.

EHSV si nemyslí, že výber spomedzi jednotlivých scenárov (2) je dobrou metódou na presadzovanie spoločnej vízie alebo určenie budúceho smerovania. Po prvé, EÚ nezačína od nuly. Komisia by preto mala založiť svoje návrhy na hĺbkovej analýze histórie EÚ – jej úspechov a nedostatkov – ktorá je cenným zdrojom pre budúcnosť. Záväzky členských štátov v rámci Rímskej deklarácie sú pozitívnym a správnym východiskovým bodom (3). Päť scenárov je adresovaných členským štátom a zameriavajú sa na inštitucionálne zmeny, čím strácajú priamy význam pre európskych občanov. Zároveň pôsobia neprirodzene.

6.

Podľa EHSV je scenár 1, alebo ako ho vníma – pretĺkanie sa, neprijateľný. Scenár 5 pôsobí na mnohých ľudí atraktívne, ale v súčasnosti je nereálny. Scenár 2, ktorý sa zameriava výlučne na spoločný trh, je príliš obmedzený. Scenár 4 si vyžaduje súhlas všetkých 27 členských štátov, čo by mohlo viesť k paralýze EÚ a podporiť odstredivé tendencie, čím by sa ohrozili ciele a hodnoty Únie. Pokiaľ ide o scenár 3, mechanizmy diferencovanej integrácie, ako je posilnená spolupráca, by mohli byť užitočným nástrojom na prekonanie prekážok v určitých oblastiach a posilnenie pozitívnej dynamiky v procese európskej integrácie. Ide však skôr o nástroje na dosahovanie politických cieľov ako o samotný cieľ. Mali by sa odporúčať ako spôsob na prekonanie paralýzy alebo prekážok pri prijímaní potrebnej legislatívy EÚ, no EHSV zároveň zdôrazňuje potrebu podporovať konvergenciu v rámci Európskej únie a bojovať proti roztrieštenosti a rozdeleniu. Dohoda medzi vedúcimi krajinami alebo krajinami, ktoré poháňajú rozvoj vpred, preto musí byť otvorená tým, ktorí prejavia vôľu, pričom však musí prevládnuť spoločná vízia.

7.

Strategické témy by sa mali vnímať z hľadiska spoločnej perspektívy s cieľom vyhnúť sa Európe à la carte alebo odstredivým tendenciám. EHSV odporúča postup, v rámci ktorého sa určia podmienky pre lepšie spoločné využívanie politickej moci na všetkých úrovniach. Závisí to najmä od politickej vôle a táto problematika by mala byť hlavnou témou skutočnej diskusie o budúcnosti.

8.

Malo by sa upustiť od tradičného rozlišovania medzi národnou a európskou úrovňou. Spoločné výzvy a prepojené reality na celom kontinente zdôrazňujú potrebu spoločného poslania. Vyžadujú si tiež uznanie európskeho občianstva paralelne s národným občianstvom. Do legislatívnej činnosti musia byť zahrnuté a zapojené všetky úrovne spoločnosti. Ciele by mali byť spoločné a vplyv rozhodnutí a politík by sa mal systematicky hodnotiť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom získať podporu občanov.

9.

Európsky parlament (EP) musí zohrávať ústrednú úlohu pri formovaní budúceho smerovania Európy. Okrem toho je nevyhnutne potrebné podporovať angažovanosť národných parlamentov, ako aj ich interakciu s EP.

10.

Ústredné ciele musí sprevádzať konsenzus členských štátov, pokiaľ ide o:

11.

Bez ohľadu na zvolenú možnosť pre budúcnosť Európy, EHSV chce súdržnú a konzistentnú Európsku úniu. Mnohé súčasné politické opatrenia sú súčasťou dlhodobého procesu prehlbovania integrácie, ktorý EHSV plne podporuje. K takmer všetkým z nich EHSV nedávno predložil podrobné pripomienky a návrhy do budúcnosti.

12.

Jednotný trh a všetky jeho hospodárske a sociálne rozmery v rámci modelu trvalo udržateľného rozvoja je základným spojivom európskej integrácie. Mal by zaručovať rovnaké podmienky pre všetkých. HMÚ sa v tejto súvislosti vníma ako rozhodujúci krok vpred. Avšak aj napriek pozoruhodnému pokroku je jej štruktúra aj naďalej krehká. HMÚ je ústredným prvkom budúceho rozvoja v EÚ; prehlbovanie spolupráce je teda obzvlášť dôležité. EHSV podporuje postupný prechod k politickej únii s makroekonomickými a mikroekonomickými opatreniami a ustanoveniami, ako aj silným sociálnym rozmerom. Na dokončenie HMÚ je potrebná skutočná správa hospodárskych záležitostí, vrátane riadenia finančného sektora EÚ, ako aj usporiadané reformy v príslušných členských štátoch a spoločné prístupy k politike trhu práce. Zlepšením riadenia sa musia posilniť základy pre väčšiu konvergenciu ako aj solidaritu v rámci eurozóny. Veľkou podporou by mohla byť vysoko kompetentná verejná správa v EÚ. Eurozóna by mala začať užšiu spoluprácu v ostatných oblastiach.

13.

EHSV tiež zdôrazňuje, že je potrebné súdržnejšie riadenie, hlbšia integrácia a plné odhodlanie členských štátov v týchto oblastiach:

14.

EHSV sa nazdáva, že aj na úrovni EÚ treba systematickejšie pristupovať k sociálnym otázkam a vzdelávaniu s cieľom nájsť presvedčivé riešenia. Sociálne zabezpečenie a vzdelávanie zväčša podliehajú zásade subsidiarity, a preto spadajú do pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov a rozhodovacích procesov, do ktorých sú často zapojení sociálni partneri. Spoločné právomoci EÚ a členských štátov sa musia v sociálnych otázkach lepšie uplatňovať. Vzhľadom na narastajúce napätie na trhoch práce v súvislosti s digitálnou revolúciou, štrukturálne nedostatky na trhu práce a globalizáciu EHSV žiada, aby sa EÚ výrazne angažovala s cieľom presadzovať väčšiu konvergenciu, pokiaľ ide o určité sociálne a pracovné podmienky, a zároveň pomôcť pri podpore vytvárania kvalitných pracovných miest, mobility za spravodlivých podmienok a pozitívnej angažovanosti občanov. Osobitne sa treba zamerať na mladých ľudí a nezamestnanosť mladých ľudí. Veľmi významnú úlohu zohrávajú sociálni partneri, občianska spoločnosť vo všeobecnosti, a sociálny dialóg.

15.

Potrebná je väčšia hospodárska a sociálna konvergencia v EÚ. Treba však zohľadniť rozdiely medzi hospodárstvami, kultúrou a tradíciami sociálnych systémov jednotlivých krajín. EHSV zdôrazňuje, že EÚ by sa nemala len prizerať, ale mala by prevziať riadne definovanú zodpovednosť. Predtým, ako sa bude môcť určiť spoločný postup do budúcnosti sú potrebné riadne diskusie so sociálnymi partnermi (a inými zainteresovanými stranami). EHSV okrem toho poukazuje na to, že je dôležité, aby členské štáty efektívne implementovali smernice EÚ v sociálnej oblasti.

16.

Vzdelávanie tiež podlieha zásade subsidiarity. Sociálna a hospodárska budúcnosť Európy a zapojenie občanov však nesporne úzko súvisia s aktuálnymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach. Budúcnosť mladšej generácie výrazne závisí od vzdelávania. Zručnosti majú kľúčový význam pre mladých ľudí, ale aj staršie generácie. EÚ sa preto musí aktívne zapojiť do prebiehajúceho procesu modernizácie. Vzdelávanie zohráva významnú úlohu aj pri sprostredkovaní Európy: EHSV zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na základných a stredných školách primerane informovalo a vzdelávalo o EÚ, ako aj o európskych hodnotách a občianstve.

17.

Treba obnoviť voľný pohyb osôb v schengenskom priestore. To znamená, že spoločné hranice musia byť účinnejšie kontrolované. Zároveň treba bojovať proti žalostnému nárastu medzinárodného terorizmu, vrátane vraždenia, ale aj počítačovej kriminality, ktoré závažným spôsobom prispievajú k neistote občanov. Spolupráca medzi políciou a súdnymi orgánmi je potrebná viac ako kedykoľvek predtým.

18.

Tieto oblasti priamo súvisia so zahraničnou politikou a s akútnym problémom zlyhávajúcich štátov a občianskych vojen v susedstve Európy, ako aj s migračnými tokmi, ktoré v súčasnosti zatieňujú všetky ostatné európske otázky. EHSV vo veľkej miere podporuje spoločnú migračnú politiku, ktorá poskytuje utečencom ochranu v súlade s medzinárodným právom, spoločný azylový systém, opatrenia na boj proti nelegálnej migrácii a obchodovaniu s ľuďmi a podporu legálnych ciest do EÚ. V tejto súvislosti musí EÚ nadviazať skutočné partnerstvo so susednými krajinami, a musí najmä obnoviť skutočnú euro-stredozemskú politiku.

19.

Európa dnes viac ako kedykoľvek od roku 1945 stojí pred výzvou postarať sa sama o seba. Vzťahy v rámci NATO a so Spojenými štátmi a účinné spoločné európske riadenie problémov vznikajúcich v susedstve Európskej únie si naliehavo vyžadujú prehĺbenie spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, od ktorého bude závisieť úspešná vnútorná a vonkajšia bezpečnosť.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/15

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) chváli skutočnosť, že malé a stredné podniky (MSP) boli vyhlásené za jadro hospodárskych politík v EÚ. Oceňuje, že za ostatných desať rokov bolo na podporu týchto politík prijatých mnoho právnych predpisov a vyčlenilo sa na ne veľa finančných prostriedkov. EHSV sa však stotožňuje s názorom, ktorý často vyjadruje spoločenstvo MSP, že v rámci tvorby aj vykonávania politík týkajúcich sa MSP stále existuje mnoho nedostatkov, čo v značnej miere bráni účinku podporných opatrení.

1.2.

Z nedávnych štúdií EHSV (1) vyplynulo, že pri uplatňovaní politík EÚ týkajúcich sa MSP a súčasných podporných mechanizmov sa veľká časť MSP v Európe berie ako homogénna skupina a nerobia sa, žiaľ, rozdiely medzi rôznymi potrebami mnohých podskupín podnikov, ktoré patria do vymedzenia MSP. Príklady osobitne prispôsobených podporných mechanizmov sú skôr zriedkavé. Uplatňovanie univerzálneho prístupu k tvorbe politík EÚ týkajúcich sa MSP predstavuje hlavný problém, ktorý zabraňuje tomu, aby mali tieto politiky želaný vplyv na MSP (2). Preto sa dôrazne odporúča lepšie propagovanie politík týkajúcich sa MSP spolu s presnejším zameraním sa na osobitné potreby MSP a s pripravovanou verejnou konzultáciou o dôležitosti vymedzenia MSP:

1.3.

EHSV varuje, že v rámci politík EÚ týkajúcich sa MSP a súčasných podporných mechanizmov stále prevláda byrokratický prístup a zložitosť administratívnych pravidiel, a to aj napriek neustálemu úsiliu na úrovni EÚ minimalizovať administratívnu záťaž. MSP v EÚ majú často pocit, že zodpovední úradníci nemajú ani najmenšiu predstavu o tom, ako ich podniky vlastne fungujú. Zdá sa, že väčšina podporných mechanizmov EÚ nie je uspôsobená na to, aby reagovala na naliehavé potreby MSP, ktoré potrebujú rýchle, jasné a účinné riešenia.

1.4.

EHSV znepokojuje skutočnosť, že väčšina MSP, zväčša malé podniky a mikropodniky, si nie je vedomá existencie týchto podporných nástrojov a sietí z dôvodu medzier v komunikácii. Možno to riešiť väčším úsilím o zvyšovanie informovanosti, väčšou podporou pre MSP, aby sa dostali k správnym informáciám, silnejším prepojením oficiálnych orgánov s kľúčovými miestnymi sprostredkovateľmi na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktorí sa špecializujú na prácu s MSP (zamestnávatelia a združenia MSP, obchodné komory), a poskytovaním ľahšie použiteľnej podpory, ktorá by bola prispôsobená potrebám podnikov. Väčšina ponúkaných nástrojov je príliš zložitá, nejasná a z hľadiska návrhu a obsahu príliš byrokratická na to, aby plnila potreby MSP. S cieľom bojovať proti týmto javom EHSV naliehavo vyzýva Európsku komisiu (EK) a členské štáty, aby čo najviac využili európsky semester, aby systematicky a všade uplatňovali zásadu partnerstva (3) a aby povinne zapájali organizácie MSP na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni do návrhu, vykonávania a monitorovania politík týkajúcich sa MSP a podporných opatrení. Odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali konzistentne zameriavať na podporné politiky pre MSP s cieľom zabezpečiť relevantné formovanie výsledkov, ich účinné vykonávanie a kvalitatívne a kvantitatívne opatrenia na ich dosahovanie.

1.5.

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že monitorovanie pokroku politík EÚ týkajúcich sa MSP ostáva naďalej roztrieštené. Zatiaľ čo ekonomická činnosť MSP sa kompletne zaznamenáva, vplyv podporných opatrení EÚ na túto činnosť a miera, do akej môžu zmeny v rozvoji MSP prispievať k týmto opatreniam, sa nezaznamenávajú. Dostupné informácie sú väčšinou kvantitatívne a neposkytujú kvalitatívne aspekty; preto neposkytujú základ na riadne posúdenie efektívnosti a účinnosti politík a podporných nástrojov (4).

1.6.

EHSV v súlade so svojimi predchádzajúcimi stanoviskami vyjadruje obavu, že realizácia iniciatívy „Small Business Act pre Európu“ ešte ani zďaleka nie je dokončená (5). Dosiahnuté úspechy v rôznych oblastiach sú nerovnomerné, pričom horšie výsledky boli zaznamenané v oblasti podnikania, jednotného trhu a prístupu k financiám. Zručnosti a inovácie a štátne a verejné obstarávanie sa od roku 2008 v skutočnosti zhoršili (6). Je zrejmé, že členské štáty by sa mali podnecovať, aby prijímali príslušné opatrenia a prijali iniciatívu SBA pri navrhovaní a vykonávaní politík a právnych predpisov, ktoré majú vplyv na malé a stredné podniky.

1.7.

1.7.1.

V rámci politík EÚ týkajúcich sa MSP by sa mala uznávať rôznorodosť a rozmanitosť európskych MSP. Mali by sa v nich skúmať osobitné potreby mikropodnikov, rodinných a „tradičných“ podnikov, sociálnych podnikov, slobodných povolaní, samostatne zárobkovo činných osôb a všetkých ostatných špecifických podskupín, ktoré majú podstatne odlišné právne formy a modely fungovania, aby dokázali poskytnúť primerané portfólio politických opatrení na podporu ich rastu.

1.7.2.

EHSV navrhuje, aby Európska komisia posúdila, či je v súčasná definícia MSP zodpovedá ich rôznorodosti, sektorovej dynamike, konkrétnym vlastnostiam a rozmanitosti počas posledného desaťročia (7). EHSV vyzýva na viditeľnú, koordinovanú a konzistentnú horizontálnu politiku pre MSP založenú na viacročnom akčnom pláne.

1.7.3.

Nástroje EÚ na podporu MSP by sa mali premietnuť aj do jazyka podnikania, aby plnili svoj účel, ktorým je podpora rastu a zamestnanosti. Na vyrovnanie sa so zistenou nadmernou zložitosťou podporných mechanizmov je dôležité vyhľadať pomoc a poradenstvo zo strany organizácií MSP, ktoré najlepšie chápu potreby MSP, aby politiky EÚ týkajúce sa MSP hovorili rovnakým jazykom, ako podnikanie. V tejto súvislosti MSP v súčasnosti počítajú s národnými sociálnymi partnermi, ako s významným pozitívnym faktorom pri vyjadrení ich názorov na to, akým spôsobom zlepšiť opatrenia na podporu pre MSP a vyzývajú, aby sa aktívnejšie zapájali do NPR. Preto treba posilniť ich úlohu, ako aj úlohu združení MSP, obchodných a priemyselných komôr a iných sprostredkovateľských organizácií.

1.7.4.

V rámci politík EÚ týkajúcich sa MSP by sa malo vynaložiť viac úsilia na informovanie MSP – a najmä najzraniteľnejších podskupín z nich, ako sú monopodniky a mikropodniky, tradičné spoločnosti s nízkym inovačným potenciálom, spoločnosti zo vzdialených regiónov atď. (8), – o dostupnej podpore. Kľúčové podporné siete by sa mali udržiavať a popularizovať a zároveň by sa mala dosiahnuť ich ľahká používateľnosť a zrozumiteľnosť pre MSP. EK by mala dôsledne zvážiť potenciál zabezpečenia koordinácie existujúcich podporných sietí do spoločného systému s jednotným kontaktným miestom, pričom by sa zohľadnila situácia v každom príslušnom členskom štáte.

1.7.5.

Je dôležité nadviazať silné multilaterálne partnerstvo – platformy MSP – so sociálnymi partnermi a s verejnými a so súkromnými zainteresovanými stranami, ktorých sa týkajú problémy MSP, na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Na prekonanie odstupu v komunikácii medzi MSP a mechanizmami podpory EÚ je potrebné posilniť interakciu s organizáciami MSP, ktoré najviac rozumejú potrebám MSP, najmä na vnútroštátnej úrovni a regionálnej úrovni. Zároveň má potenciál poskytnúť nový a účinný kanál na priblíženie sa k MSP prostredníctvom miestnych pobočiek organizácií zamestnávateľov, obchodných a hospodárskych komôr, združení MSP a profesionálnych/odvetvových organizácií ako kľúčových sprostredkovateľov pri popularizácii a poskytovaní existujúcich podporných nástrojov.

1.7.6.

Najlepšie výsledky pre MSP sa dosahujú, keď miestne orgány spolupracujú s organizáciami MSP pri tvorbe a vykonávaní politík. Súčasná tendencia, aby sa mediácia organizovala najmä okolo bánk, nie je najlepšou možnosťou. Banky by mali byť finančnými sprostredkovateľmi, ale vo všetkých ostatných aspektoch (tvorba politík, informácie, podpora atď.) sú vhodnejšie organizácie zastupujúce MSP. EHSV preto vyzýva EK, aby pripravila opatrenia na podporu organizácií MSP pri vykonávaní politických opatrení pre MSP a na šírenie relevantných informácií pre MSP vrátane zabezpečenia ich finančnej podpory.

1.7.7.

EHSV vyzýva, aby iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu a dve zásady, ktoré sa v nej stanovujú – „najskôr myslieť na malých“ a „jedenkrát a dosť“ – boli právne záväzné. Uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“ by však nemalo zasahovať do možností hostiteľských krajín overiť potrebné právne a profesionálne požiadavky na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Zásada partnerstva by sa mala rozšíriť na všetky legislatívne postupy, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú MSP. Prakticky sa dajú dôrazne odporúčať každoročné stretnutia platforiem MSP na úrovni EÚ a členských štátov.

2.1.

Politiky EÚ na podporu MSP (9) sú potrebné, pretože na rozdiel od MSP v iných častiach sveta európske MSP musia dodržiavať nariadenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni, o ktorých sa často rozhoduje bez skutočných konzultácií s ich zastupiteľskými organizáciami, čo je v rozpore s prístupom „najskôr myslieť na malých“. To podstatne zvyšuje úsilie a náklady potrebné na podnikanie, a to bez ohľadu na už obmedzené ľudské a technické zdroje MSP.

2.2.

V roku 2008 EK zaviedla zásady „najskôr myslieť na malých“ a „jedenkrát a dosť“ ako rozhodujúci krok smerom k podpore konkurencieschopnosti a zlepšeniu podnikateľského prostredia pre 23 miliónov MSP v Európe (10). EHSV dôrazne podporoval túto snahu (11), ale varuje, že ak iniciatíva „Small Business Act“ nebude právne záväzná a nebudú ju musieť uplatňovať všetky úrovne riadenia – EÚ, členské štáty a regióny –, táto iniciatíva ostane iba politickým vyhlásením.

2.3.

Uplatňovanie iniciatívy „Small Business Act“ sa prehodnotilo a aktualizovalo v roku 2011 (12), ale závery týkajúce sa jej skutočného vplyvu neboli veľmi nadšené a vyžadovali si väčšie úsilie (13). EHSV opakovane predložil návrhy na zlepšenie účinnosti politík určených pre MSP (14). MSP sú v súčasnosti ovplyvňované všetkými politikami EÚ, a preto potrebujú, aby sa formulovala skutočne horizontálna, viditeľná, koordinovaná a konzistentná politika, ktorá sa bude vykonávať efektívnym a účinným spôsobom (15).

2.4.

Pri politikách týkajúcich sa MSP sa neberú do úvahy rozličné potreby rôznych kategórií MSP. S cieľom zvýšiť účinnosť ich tvorby a vykonávania je potrebné podstatné podporné úsilie na presnejšie rozlišovanie ich adresátov a zameranie a prispôsobenie ponúkaných riešení ich konkrétnym potrebám. Segmentačné kritériá by mohli byť založené nielen na veľkosti (vo všeobecnosti, napr. čím je podnik menší, tým má ťažší prístup k financiám a potrebuje viac poradenstva, školení a mentorstva), ale aj na mieste (veľkomestá oproti malým mestám a vzdialeným vidieckym regiónom), na fáze životného cyklu (začínajúci podnik – „start-up“, rozširujúci sa podnik – „scale-up“), na sektore (priemysel, obchod, poľnohospodárstvo, turistický ruch atď.) atď.

2.5.

Značná časť prípravných prác na revízii iniciatívy „Small Business Act“ už prebehla. Úlohou programu REFIT bolo vykonanie veľmi potrebných vylepšení legislatívneho rámca EÚ a obmedzenie administratívnych prekážok. V priebehu rokov počet platných právnych predpisov EÚ vzrástol na 19 875 dokumentov (16). Z tohto počtu 1 527 dokumentov obsahuje ustanovenia týkajúce sa MSP, a to najmä pokiaľ ide o tieto oblasti: štátna pomoc (343), hospodárska súťaž (293), vnútorný trh (217), výskum a technologický rozvoj (133) a rozpočet (117).

2.6.

Z nedávnych štúdií EHSV vyplýva, že napriek začatiu mnohých iniciatív politiky EÚ týkajúce sa MSP potrebujú zásadnú revíziu, ktorá by bola zameraná na diverzifikáciu podporných opatrení, zjednodušenie platných pravidiel a optimalizáciu komunikácie a spolupráce s MSP a organizáciami MSP, aby tieto politiky dokázali účinne riešiť rôznorodosť MSP a ich rozmanité potreby. Úloha regiónov a území pri vykonávaní politík a právnych predpisov EÚ, najmä tých, ktoré ovplyvňujú MSP, značne narastá (17).

3.1.

MSP sú konfrontované s čoraz závažnejšími výzvami rôzneho druhu:

3.2.

MSP tvoria pomerne rôznorodú a rozmanitú skupinu. Môžu sa rozlišovať na základe veľkosti, stupňa životného cyklu, miesta, typu vlastníctva, sektora činnosti atď. a ich potreby podpory sú celkom odlišné v závislosti od toho, ku ktorému čiastkovému segmentu daný MSP patrí. Osobitnú skupinu, ktorá si vyžaduje osobitné zaobchádzanie, tvoria „monopodniky“ (takmer 50 % všetkých MSP), ktoré sú takmer vylúčené z rozsahu podporných opatrení. S cieľom pomôcť tejto najzraniteľnejšej skupine MSP, aby prosperovala, by sa takisto mala riadne riešiť otázka zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti.

3.3.

Vzhľadom na tieto skutočnosti môže byť formulovanie propagačných politík vychádzajúcich len z veľkosti podporovaných spoločností zastarané a príliš široko zamerané, pričom nezohľadňuje rôznorodé potreby rôznych skupín MSP. EHSV vo svojich stanoviskách neustále zdôrazňuje potrebu cielenejších a presnejšie vymedzených politík zameraných na propagáciu MSP v Európe (18), ako aj potrebu upraviť vymedzenie MSP, aby lepšie odrážalo rôznorodosť MSP a rozdiely medzi členskými štátmi (19). EHSV vyzýva EK, aby začala konzultácie o vymedzení pojmu MSP. Malo by zahŕňať posúdenie spôsobu, ako sa definícia MSP uplatňuje pri vykonávaní politických opatrení pre mikropodniky, malé a stredné podniky.

3.4.1.

Nástroje na podporu MSP sa musia posudzovať z hľadiska skutočného vplyvu, ktorý majú na zlepšovanie situácie MSP a toho, či spĺňajú najmä zásady uvedené v SBA. EHSV vidí potrebu kvalitatívneho a hĺbkového posúdenia účinnosti a efektívnosti investovania finančných prostriedkov EÚ, ako aj potrebu väčšieho úsilia zo strany členských štátov uplatňovať zásady „najskôr myslieť na malých“ a „jedenkrát a dosť“ na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ktoré by mali byť povinné na všetkých úrovniach (20).

3.4.2.

V Junckerovom pláne sa zásady „najskôr myslieť na malých“ a „Small Business Act“ explicitne neuvádzajú. Do istej miery ich možno nájsť v programoch Horizont 2020 a COSME, ale mali by byť lepšie vykonávané v praxi. EHSV vyzýva EÚ, aby tvorcovia politiky brali ohľad na zásady SBA vo všetkých legislatívnych textoch EÚ, ktoré by mohli mať priamy alebo nepriamy vplyv na MSP.

3.4.3.

Úverové náklady a náklady na výstavbu a prenájom sa v posledných rokoch vďaka kríze znížili. To spolu s niekoľkými novými cielenými nástrojmi vytvára dobré príležitosti pre začínajúce podniky, ale fáza rozširovania spoločností ostáva z hľadiska podpory stále značne poddimenzovaná. EHSV v tejto súvislosti víta novú iniciatívu Európskej komisie na riešenie tohto problému (21).

3.4.4.

Bankové pôžičky naďalej ostávajú hlavným zdrojom financovanie pre MSP, ale prístup k finančným prostriedkom od bánk stále nie je pre mnohé MSP jednoduchý, a to najmä vzhľadom na zostatky na bankových účtoch, nedostatočnú transmisiu menovej politiky ECB v niektorých krajinách a pomerne veľké prekážky, ktoré vytvárajú požiadavky na záruky. Trhové financovanie prostredníctvom fondov súkromného kapitálu, vydávania dlhopisov rizikového kapitálu a nástrojov vlastného imania na špecializovaných trhových segmentoch a kolektívneho financovania je čoraz dôležitejšie, ale väčšina MSP stále nie je pripravená využívať tieto príležitosti (22). Na to, aby ich mohli preskúmať, potrebujú náležité usmernenie o načasovaní, podrobné informácie a podporu. Podľa prieskumu EHSV mimoriadne vysoký podiel MSP nevie o príležitostiach na podporu z grantových schém EŠIF alebo o možnosti získať finančné prostriedky prostredníctvom investičného fondu podporovaného z prostriedkov EÚ.

3.4.5.

Z prieskumu na mieste vyplýva, že zameranie a priority podporných nástrojov nie vždy zodpovedajú prioritným potrebám MSP (23), pričom jedným z dôvodov je neschopnosť uznať významné rozdiely, ktoré stále existujú medzi členskými štátmi. Napríklad prístup na nové trhy uvádzajú ako najväčšiu výzvu pre MSP najmä spoločnosti z južnej Európy, zatiaľ čo najväčšiu podporu pri zlepšovaní prístupu na trhy vrátane medzinárodných trhov dostávajú spoločnosti zo severnej Európy. Je to jasný dôkaz toho, že potreby MSP sú na úrovni jednotlivých štátov značne rozdielne, čo vyvoláva otázku, či by sa celoeurópske nástroje nemali navrhovať s väčším dôrazom na detail. Tento názor plne podporuje aj výročná správa o európskych MSP za roky 2014/2015 (24), podľa ktorej sa krajiny zo skupiny s najnižším hodnotením nachádzajú prevažne v južnej Európe. Tieto krajiny hlásia mimoriadne nízku mieru úspešnosti projektov, a to aj pokiaľ ide o prvok MSP v rámci programu Horizont 2020 (25).

3.4.6.

Vysoké očakávania spojené s úlohou „vyslanca pre MSP“ sa zatiaľ, bohužiaľ, nenaplnili. Len niekoľkí zástupcovia MSP vedia, kto vykonáva túto funkciu v ich krajinách. Väčšina MSP uvádza, že „vyslanec pre MSP“ vykonáva len protokolárnu a reprezentatívnu funkciu, pričom nezohráva úlohu, ktorá by súvisela so skutočnými opatreniami na podporu MSP. Hoci hlavným cieľom tejto siete je, aby prepájala Európsku komisiu a vnútroštátne orgány a účinne podporovala záujmy MSP v rámci vnútroštátnych orgánov a vnútroštátnych právnych predpisov, MSP očakávajú, že im bude poskytnuté skutočné poradenstvo a informácie o politikách EÚ v spolupráci s organizáciami MSP.

3.4.7.

Podpora podnikania súvisí s vytváraním náležitých podmienok pre zvyšovanie podielu začínajúcich podnikov a nových spoločností, ktoré prežijú a uspejú, pomoc novým spoločnostiam zlepšiť svoju konkurencieschopnosť a rýchlejšie a efektívnejšie rásť, a zlepšenie konkurzných konaní, ako aj rozvoj a posilnenie prevodov podnikov (26). Hoci sa už podarilo dosiahnuť veľa z hľadiska zjednodušenia registrácie technológií a postupov v EÚ, treba urobiť ešte viac, aby sa podarilo dosiahnuť aj druhý a tretí cieľ. Odhaduje sa, že zásada „druhej šance“ sa v členských štátoch vykonáva najhoršie a dokonca ani EK neprideľuje zákazky podnikateľom, ktorí zlyhali.

3.4.8.

Navyše postupy spojené s likvidáciou (v prípade platobnej neschopnosti aj v prípade dobrovoľnej likvidácie), ako aj s reštrukturalizáciou a dedičstvom sú z čisto procesného hľadiska v mnohých krajinách zložité. EHSV zdôrazňuje, že treba zjednodušiť a harmonizovať konkurzné právo (27).

3.4.9.

Verejné vypočutie a nedávne štúdie EHSV takisto poskytli dôležité náhľady na kľúčové výzvy, ktorým MSP v EÚ čelia vo všetkých hlavných prioritných oblastiach.

—

počet iniciatív v rámci programu REFIT zameraných na výnimky/zjednodušenie, ktoré sa týkajú MSP, je obmedzený;

—

zastarané vymedzenie MSP sa stále nerieši;

—

členské štáty uplatňujú test MSP len čiastočne a nerovnomerne, keďže stále nie je povinný;

—

verejné konzultácie o posúdeniach vplyvu a plánoch brzdí byrokratický inštitucionálny prístup a skutočnosť, že nie sú prístupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

—

všetky MSP poukazujú na korupciu a neúčinnú verejnú správu ako na závažné problémy, ktoré majú veľmi nepriaznivý vplyv na ich podnikanie;

—

neskoré platby verejnej správy a veľkých klientov zostávajú v niektorých členských štátoch znepokojujúcim trendom napriek zavedeniu prísnejších požiadaviek v revízii smernice o oneskorených platbách (28).

—

podnikanie stále nie je dôsledne začlenené do národných vzdelávacích systémov väčšiny členských štátov;

—

odborná príprava učiteľov v oblasti podnikania je sporadická a prevažne prebieha v súvislosti s individuálnymi projektmi – v tejto oblasti neexistuje len málo celoeurópskych iniciatív (29);

—

hoci sú podnikateľské programy pre mladých ľudí úspešné, hrozí, že sa odklonia od svojich pôvodných cieľov propagácie podnikania;

—

propagačné kampane, ako je napríklad Európsky týždeň MSP, majú obmedzený vplyv na podnecovanie účastníkov k tomu, aby začali vážne uvažovať o podnikateľskej dráhe;

—

počiatočné náklady sú stále trikrát vyššie než stanovená referenčná hodnota.

—

jednotný trh ešte nie je dokončený, čo bráni prístupu MSP na trhy, a to aj v súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb;

—

komplikované administratívne postupy a vysoké dodacie náklady na vývoz/dovoz;

—

schémam na podporu MSP v záujme internacionalizácie chýba osobitne prispôsobený prístup;

—

normy a práva duševného vlastníctva sú pre MSP stále nepríťažlivé najmä preto, lebo MSP nie sú náležite informované o ich výhodách, náklady sú vysoké a pravidlá príliš zložité.

—

typickým modelom financovania sú bankové úvery a ďaleko za nimi nasledujú granty a podporované finančné nástroje;

—

granty nie sú trhovo orientované, nie sú prispôsobené konkrétnym podskupinám MSP a ich politická orientácia zriedkavo zodpovedá potrebám MSP;

—

finančné nástroje sú vhodnejšie pre okamžité potreby MSP pre pracovný kapitál. Žiaľ, iba veľmi malá časť MSP je o nich dostatočne informovaná, prispôsobený prístup k ich uplatňovaniu je stále zriedkavý, ich poskytovanie je vo veľkej miere závislé od efektívnej spolupráce medzi finančnými inštitúciami, sprostredkovateľmi a konečnými prijímateľmi a existuje málo údajov a analýz o ich skutočnom účinku; väčšia doplnkovosť a súlad medzi existujúcimi nástrojmi a subjektmi na regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni vrátane podpory efektívnejších finančných nástrojov – napr. protizáruky;

—

napriek výraznému pokroku pri poskytovaní inovatívnych kanálov financovania, ktoré nie je založené na pôžičkách, ako je napríklad súkromný kapitál, rizikový kapitál atď., ostávajú tieto kanály nedostatočne rozvinuté vo väčšine členských štátov (30);

—

výrazný počet MSP nevyužíva finančné nástroje európskych programov, lebo „získanie finančných prostriedkov sa zdá byť príliš zložité“.

—

hoci sa z programu Horizont 2020 vyčleňujú osobitné finančné prostriedky pre MSP, tento program nemôže vyriešiť všetky problémy, ktoré MSP majú s prístupom k rizikovým financiám na inovácie, pričom z najnovších členských štátov, bohužiaľ, pochádza len niekoľko projektov;

—

stále nedostatočný záujem MSP o program z dôvodu náročných a nespravodlivých pravidiel oprávnenosti a uplatňovania;

—

je možné, že existujúce pravidlá môžu odrádzať MSP od zapájania sa do funkčných konzorcií, ktorých cieľom je realizácia inovatívnych projektov;

—

náklady pre MSP na podanie žiadosti o dobrovoľné nástroje vytvorené EK (31) zostávajú pomerne vysoké, a preto tieto nástroje dokáže využívať len obmedzený počet spoločností.

—

poskytované informácie stále nedosahujú očakávanú kvalitu;

—

štruktúra, obsah a dizajn nie sú veľmi používateľsky ústretové;

—

prístup k poskytovaniu informácií je často byrokratický;

—

jazykové bariéry sú bežné, keďže informácie sa prevažne poskytujú len v angličtine.

3.5.1.

Na účely konzistentnosti preto politiky na podporu MSP musia brať do úvahy rozmanitosť MSP prostredníctvom zhromažďovania mikroúdajov a analýz na mikroekonomickej úrovni. Je to jediný spôsob, ako zlepšiť chápanie rôznych potrieb MSP v súlade s ich osobitnými charakteristikami.

3.5.2.

Európske bankové a kapitálové trhy v súčasnosti ostávajú roztrieštené. Projekt únie kapitálových trhov, ktorý bol zavedený na vyriešenie tohto problému, možno zrealizovať, len ak bude v súlade s ostatnými politikami na podporu MSP. Skutočnosť, že väčšina MSP má obmedzené znalosti a chápanie rôznych finančných nástrojov, by mohla obmedziť rozvoj únie kapitálových trhov. Podpora MSP by preto mala zahŕňať aj zavedenie dlhodobého a udržateľného prístupu k financovaniu a rozvíjanie chápania rôznych nástrojov, možností komplementárnosti a výhod a rizík spojených s rôznymi nástrojmi.

3.5.3.

Vzťahy medzi vlastníkom, manažmentom a zamestnancami v MSP sú najčastejšie bližšie než vo veľkých spoločnostiach, a preto je sociálny dialóg výhodný pre každého, pretože sa položia základy pre odhodlanú a angažovanú pracovnú silu s kvalitnými pracovnými miestami. Aby mohli všetky zainteresované strany mať úžitok z takejto situácie a zlepšiť hromadenie sociálneho kapitálu v MSP, mala by sa MSP poskytovať systematická podpora s cieľom upozorniť ich na dôležitosť sociálneho dialógu, zdravia a bezpečnosti, pracovných podmienok, inovatívnych foriem organizácie práce, učenia sa prácou a rozvoja zručností. Úloha sociálnych partnerov a MVO je pri tejto snahe nevyhnutná.

—

vyhýbať sa nadmernému sprísňovaniu (tzv. gold-plating) poskytovaním jasnejších prekladov právnych predpisov EÚ, a to zavádzaním systémov na riešenie chybného výkladu týchto textov a sporov v súvislosti s nimi, ako aj vypracúvaním „oznamov priaznivých pre MSP“ a príručiek, v ktorých sa zhŕňajú a vysvetľujú dôležité informácie pre MSP;

—

povinne zaviesť test MSP v prípade nových legislatívnych návrhov a zaručiť, aby ho účinne vykonávali všetky členské štáty a systematicky všetky útvary EK (32);

—

zabezpečiť účinnejšie štruktúrované začlenenie MSP a ich organizácií do posúdení vplyvu nových právnych predpisov prostredníctvom zjednodušenia formátu a obsahu týchto predpisov, ako aj dostupnosti informácií vo všetkých úradných jazykoch EÚ, a posúdiť vplyv na rôzne skupiny MSP;

—

vykonávať pravidelnú úplnú kontrolu vhodnosti právnych predpisov EÚ o politikách EÚ;

—

účinnejšie (zaviesť ako povinnosť) zapájať vnútroštátne a regionálne organizácie MSP ako partnerov do medziinštitucionálnej diskusie o nových právnych predpisoch týkajúcich sa MSP;

—

zabezpečiť účinné monitorovanie výsledkov v rámci programu REFIT z hľadiska zmiernenia záťaže pre MSP.

—

podporovať opatrenia EÚ, vnútroštátnych a regionálnych organizácií MSP na poskytovanie informácií, odbornej prípravy a školení/mentorstva v podnikoch;

—

obohatiť existujúce nástroje na podporu posilňovania podnikateľského zmýšľania medzi mladými ľuďmi a zabezpečiť, aby sa podporné programy naďalej zameriavali na rozvoj kľúčových podnikateľských zručností;

—

zaradiť podnikanie do učebných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania (33);

—

ďalej zjednodušiť a znížiť náklady na postupy vykonávané pri zakladaní podnikov, zlepšiť prístup k financiám a motivovať viac ľudí, aby rozvíjali svoje podnikateľské úsilie;

—

zabezpečiť jednoduché a ľahké postupy prevodu, likvidácie podnikov a možnosti druhej šance.

—

optimalizovať fungovanie jednotného trhu, aby sa predchádzalo pozlacovaniu, neuplatňovaniu predpisov a iným praktikám členských štátov, ktoré narúšajú konkurencieschopnosť bez obmedzovania práv pracovníkov a spotrebiteľov;

—

zviditeľniť existujúce siete na podporu internacionalizácie prostredníctvom lepšej spolupráce s organizáciami MSP na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

—

poskytnúť nástroje na pomoc MSP zúčastňovať sa na výstavách, dohovoroch a veľtrhoch v zahraničí;

—

podnecovať vytváranie regionálnych a vnútroštátnych odvetvových klastrov MSP s osvedčením zaručenej kvality;

—

znižovať naďalej náklady na dodržiavanie noriem a ochranu práv duševného vlastníctva pre MSP a propagovať ich prínosy pre konkurencieschopnosť.

—

obmedziť formality a kontrolu iba na absolútne nevyhnutné minimum – povinné vykonávanie zásady „jedenkrát a dosť“, používanie elektronických formulárov, zjednodušenie uplatňovania pravidiel „de minimis“;

—

navrhnúť grantové programy pre MSP na základe dôkladných posúdení potrieb s cieľom vyhnúť sa škodlivej praxi realizácie projektov len na účely získania nenávratného finančného príspevku, bez akejkoľvek stratégie na rozvoj podnikania;

—

posilňovať spoluprácu medzi Európskym investičným fondom, finančnými sprostredkovateľmi a organizáciami MSP s cieľom navrhovať vysoko účinné finančné nástroje, ktoré reagujú na potreby MSP týkajúce sa prevádzkového kapitálu, úverov a záruk a poskytujú vyhodnotenie účinkov, ktoré vznikli na základe kvantitatívnych ukazovateľov;

—

vytvoriť úplné diverzifikované portfólio cielených a inovatívnych podporných opatrení, ktoré by mali účinný dosah na heterogénnu skupinu MSP (34);

—

poskytovať podporu MSP, ktoré sú pripravené na vydávanie dlhopisov a kapitálových nástrojov na špecializovaných segmentoch trhu;

—

vyčleniť dostatočné zdroje na nástroj na poskytovanie záruk za úvery COSME, aby sa dosiahli jeho ciele, pričom zohľadnia finančné dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ;

—

preskúmať možnosti, ako posilniť inovatívne kanály financovania, ktoré nie je založené na pôžičkách, ako je napríklad súkromný kapitál, rizikový kapitál, podnikateľskí anjeli a kolektívne financovanie, a účinne využívať podporu záručných inštitúcií.

—

poskytnúť nástroje na zlepšovanie prístupu MSP k rizikovému kapitálu na zavádzanie inovácií;

—

podporovať spoluprácu medzi MSP a výskumnými a vzdelávacími inštitúciami a uľahčovať výmenu informácií medzi nimi;

—

vytvárať priaznivé podmienky pre budovanie funkčných konzorcií, v ktorých MSP a ich trhom riadené inovatívne myšlienky zohrávajú kľúčovú úlohu;

—

podporovať konkurencieschopnosť MSP prostredníctvom školení/mentorstva s cieľom umožniť budovanie kapacít a poskytnúť odbornú pomoc; šíriť osvedčené postupy; podporovať spoluprácu medzi organizáciami MSP.

—

podporovať organizácie MSP na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni ako najdôležitejšie „ťažisko“ prostredníctvom zavádzania stratégií, aby tieto organizácie mohli budovať svoje kapacity, a vykonávania zásady viacúrovňového a viacfaktorového riadenia na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni a uplatňovať ju v legislatívnom procese;

—

zvážiť možnosť vytvorenia jednotného portálu pre všetky iniciatívy na podporu MSP s jasným a používateľsky ústretovým dizajnom s bohatým digitálnym obsahom, obmedzenými presmerovaniami a zrozumiteľným jazykom.

—

prispôsobiť systémy odbornej prípravy požiadavkám pracovných trhov; vytvoriť systémy na monitorovanie a predpovedanie potrieb pracovných trhov;

—

zlepšiť podporu pre členské štáty s cieľom uľahčiť zapojenie MSP do programov učňovského vzdelávania;

—

podporovať krátkodobé programy odbornej prípravy a podnecovať spoluprácu medzi združeniami zamestnávateľov a vzdelávacími inštitúciami.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/25

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Hannes LEO

1.1.

Európska ekonomika je v čoraz väčšej miere založená na tvorivosti a inovácii. Priemyselné odvetvia založené na intenzívnom využívaní práv duševného vlastníctva (PDV) tvoria približne 39 % HDP EÚ a 26 % všetkých pracovných miest. (1). EHSV sa domnieva, že podniky musia mať k dispozícii celý rad podmienok, ktoré uľahčia inováciu, investície a zamestnanosť.

1.2.

Podľa odhadov OSN (2) a OECD falšované výrobky predstavujú 5 – 7 % (OSN) resp. takmer 2,5 % (OECD) svetového obchodu. Väčšina falšovaných výrobkov v Európe sa vyrába mimo EÚ, ale na vzostupe je aj výroba v členských štátoch. Internet podstatne zjednodušil a masívne zvýšil možnosti predaja falšovaných výrobkov online, pričom riziko postihu za túto činnosť zostáva stále veľmi nízke.

1.3.

Odvetvie falšovaných výrobkov využíva rozdiely v účinnosti colných kontrol na hlavných miestach vstupu na jednotný trh, ako aj roztrieštenosť a nejednotnosť v uplatňovaní pravidiel a noriem EÚ. Tým sa uľahčuje výrobkom, ktoré ohrozujú zdravie spotrebiteľov, verejnú bezpečnosť a verejný poriadok ako aj konkurencieschopnosť podnikov, vstup na európsky trh

1.4.

V dôsledku toho plne fungujúca a interoperatívna colná únia musí zabezpečiť účinné fungovanie nového systému, ktorý bol zavedený colným kódexom, a chrániť podniky pred nespravodlivou hospodárskou súťažou, najmä pred celosvetovým odvetvím výroby falšovaného a pirátskeho tovaru – nielen v záujme podnikania, ale aj preto, lebo to má priame dôsledky pre globálne zdravie, ochranu a bezpečnosť, ako aj pre hospodársky rast.

1.5.

EHSV sa domnieva, že treba rozlišovať dva druhy falšovania – „falšovanie“ ako porušenie práv duševného vlastníctva, t. j. čistej nekalej hospodárskej súťaže bez ohrozenia bezpečnosti a verejného zdravia, a „zločin falšovania“ ako trestný čin, ako sa vymedzuje v dohovore Medicrime (3) – boj proti falšovaniu a pirátstvu by mal byť kľúčovou prioritou EÚ nielen s cieľom zabezpečiť zdravý rast voľného svetového obchodu bez protekcionizmu, ale tiež vzhľadom na profesionalizáciu organizovanej trestnej činnosti v oblasti obchodovania s falšovanými a pirátskymi výrobkami a na riziká pre spotrebiteľov. To by zahŕňalo primerané trestné konanie na odrádzanie od takejto „trestnej činnosti falšovania“.

1.6.

S cieľom znížiť negatívny vplyv narastajúceho objemu falšovaného a pirátskeho tovaru na trhu sa musia prijať opatrenia na odvetvovej, národnej, európskej a multilaterálnej úrovni s cieľom zabrániť tomu, že

1.7.

EHSV je presvedčený, že je potrebné spoločné úsilie všetkých verejných a súkromných aktérov s cieľom stanoviť a realizovať spoločnú stratégiu koordinovaných opatrení zameraných na prevenciu a odhaľovanie tohto javu a boj proti nemu, podporené náležitým spoločným technickým a legislatívnym rámcom.

1.8.

EHSV sa však domnieva, že táto iniciatíva je v prvom rade záležitosťou súkromného sektora EÚ, do ktorého spadajú podniky a poskytovatelia služieb, ktorých sa to najviac týka, ako aj celý hodnotový reťazec so zapojením držiteľov práv a MSP, zatiaľ čo úlohou Európskej komisie je aktualizácia regulačného rámca pre práva duševného vlastníctva s cieľom modernizovať súčasné pravidlá a upraviť trestnoprávne možnosti, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v EÚ a jej členských štátoch. Spoločne by to malo viesť k silnému spoločnému impulzu, od zdroja pozdĺž celého dodávateľského reťazca, a identifikovať interoperatívne mechanizmy medzinárodnej spolupráce a monitorovania dodávateľov/klientov, s cieľom minimalizovať riziko falšovania v dodávateľskom reťazci.

1.9.

EHSV sa domnieva, že zosilnené spoločné úsilie súkromného sektora má zásadný význam na zabezpečenie efektívnych partnerstiev s prevádzkovateľmi internetových stránok, tvorcami obsahu, vlastníkmi obchodných značiek, prevádzkovateľmi elektronických platieb, zadávateľmi reklamy/reklamnými sieťami a registrami internetových domén, ako aj dobrovoľné memorandá o spoločných opatreniach, ktoré dokážu priniesť rýchle úpravy v prípade náhlych zmien na trhu.

1.10.

Dôkladné presadzovanie zo strany súkromného sektora by mali sprevádzať verejné opatrenia, ako napríklad:

1.11.

EHSV sa domnieva, že by sa mali financovať európske kampane na boj proti falšovaniu vrátane európskeho dňa boja proti falšovaniu, ako aj osobitná horúca linka, s dôrazom na:

1.12.

EHSV sa domnieva, že zásadný význam má užšia koordinácia jednotlivých útvarov Európskej komisie s európskymi agentúrami zapojenými do tejto činnosti s ich náprotivkami v členských štátoch. Tento cieľ je možné dosiahnuť poskytnutím dostatočných zdrojov na spoluprácu v rámci Európy a úsilím o nastolenie skutočnej kultúry spolupráce. Vytvorenie ústrednej pracovnej skupiny pre problematiku falšovania na primerané časové obdobie by malo pomôcť účinne dosiahnuť tento cieľ.

1.13.

EHSV vyzýva Radu a Európsky parlament, aby bezodkladne naliehali na Európsku komisiu, aby:

2.1.

Na vymedzenie predmetu tohto stanoviska sa odkazuje na pojmy týkajúce sa falšovania stanovené v nariadení (EÚ) č. 608/2013. Elektronické a digitálne pirátstvo, obchod a šírenie IT softvéru alebo nelegálnych súborov porušením príslušných právnych predpisov o duševnom vlastníctve nepatria do záberu tohto stanoviska, keďže úzko súvisia s digitálnou agendou, pre ktorú EHSV vytvoril osobitnú stálu študijnú skupinu.

2.2.

Vyčíslenie falšovania je komplexná úloha, keďže ako vo všetkých sférach nezákonnej činnosti, dostupné údaje vychádzajú v príliš veľkej miere z odhadov a približných výpočtov, vzhľadom na to, že kanály falšovania sú vo väčšine prípadov pod kontrolou zločineckých organizácií, ktoré s prehľadom vytušili obrovský potenciál tohto typu nezákonnej činnosti s minimálnym rizikom odhalenia.

2.3.

V posledných rokoch sa druhy tovarov, ktoré sú predmetom falšovania znásobili do takej miery, že v súčasnosti neexistujú žiadne výrobky, ktoré by sa nedali napodobniť a predávať: kopíruje sa všetko od odevných doplnkov po mechanické náhradné diely a náradie, stavebný materiál a vybavenie, šperky, obuv, dizajnové predmety, hračky, kozmetiku a lieky, a zdá sa, že falošné výrobky majú teraz svoj vlastný paralelný sektor a sú skutočným konkurentom, s ktorým musia podniky samy zápasiť a pred ktorým musia brániť svoj podiel na trhu.

2.4.

Ľahkosť nákupu často znamená, že spotrebitelia uprednostnia falšované výrobky, čo má vážne následky pre podniky, najmä MSP. Elektronické obchodovanie a internetové dražby tým, že sú slabo regulované a ťažko kontrolovateľné, predstavujú účinný a bezpečný spôsob vytvorenia širokej zákazníckej základne a obchodovania s nízkonákladovým falšovaným tovarom.

2.5.

Falšovanie sa stalo jedným z hlavných zdrojov podpory a financovania organizovanej trestnej činnosti. Zapojenie zločineckých organizácií viedlo k výraznému nárastu úrovne profesionality v odvetví výroby falšovaného tovaru: páchatelia organizovanej trestnej činnosti vytvorili siete potrebné na optimalizáciu svojich výsledkov v celosvetovom meradle.

2.6.

Výroba falšovaného tovaru sa vo všeobecnosti považuje za externý jav: colné štatistiky jasne ukazujú, že väčšina krajín, z ktorých pochádzajú falšované výrobky, nie je členmi EÚ. Čína zostáva jedným z hlavných aktérov tohto odvetvia napriek tomu, že prijala najväčší záväzok týkajúci sa boja proti falšovaniu.

2.7.

Rozmach internetu priniesol nové distribučné kanály pre falšované výrobky s nízkym rizikom pre predajcu, keďže je ťažké vzniesť obvinenia proti sprostredkovateľom v hodnotovom reťazci. Je potrebná užšia spolupráca v rámci celého hodnotového reťazca s cieľom účinne bojovať proti obchodu s falšovaným tovarom na internete.

2.8.

Priemyselné odvetvia založené na intenzívnom využívaní práv duševného vlastníctva (PDV) tvoria približne 39 % HDP EÚ a 26 % všetkých pracovných miest (5). Podľa nedávnych štúdií (6) falšovaný tovar tvorí 5 až 7 % svetového obchodu, čo predstavuje zhruba 600 miliárd EUR ročne, zatiaľ čo OECD (7) odhaduje hodnotu dovážaného falšovaného tovaru na 2,5 % medzinárodného obchodu v roku 2013, čo sa rovná 338 mld. EUR a odhaduje, že až 5 %, resp. 85 mld. EUR tovaru dovezeného do EÚ je falšovaný alebo pirátsky tovar, s výnimkou tých, ktoré sú vyrobené a predávané v rámci jedného členského štátu a tých, ktoré boli kúpené na internete a prostredníctvom nepriamej hospodárskej činnosti.

2.9.

Podľa iných medzinárodných štatistík z roku 2017 (8) sa odhaduje, že hodnota svetového obchodu s falšovaným a pirátskym tovarom sa bude pohybovať medzi 923 miliárd až 1,13 biliónov USD ročne.

2.10.

Výroba falšovaného tovaru, a to aj vo veľkom rozsahu, je v členských štátoch na vzostupe, keďže falšovatelia sa pokúšajú obísť colné kontroly na vonkajších hraniciach EÚ.

2.11.

Uvádzanie falšovaného a pirátskeho tovaru na trh spôsobuje hospodárstvu značné škody a uľahčuje rozvoj „tieňovej ekonomiky“, ktorá oberá (9) členské štáty o príjmy potrebné na základné verejné služby a spôsobuje vyššie daňové zaťaženie pre daňových poplatníkov a vedie k strate riadnych pracovných miest.

2.12.

V EÚ je falšovanie zodpovedné za stratu približne 800 000 pracovných miest ročne a približne 14,3 miliardy EUR v stratách daňových príjmov, DPH a spotrebných daní ročne (10).

2.13.

EP prijal viaceré uznesenia na túto tému, najmä svoje uznesenie z 9. júna 2015 (11), v ktorom odporúča uplatňovať prístup, ktorý spája všetkých aktérov v boji proti falšovaniu, zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a poskytnúť im viac informácií, rozvíjať nové obchodné modely, zlepšiť obranné mechanizmy pre MSP a podporovať zbližovanie záujmov medzi členskými štátmi a tretími krajinami, a vo väčšej miere využívať údaje zozbierané Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

2.14.

Rada prijala 19. marca 2013 uznesenie k akčnému plánu EÚ v colnej oblasti na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva (na roky 2013 – 2017), s uvedením jasných cieľov, primeraných zdrojov a ukazovateľov výsledkov a výkonnosti podľa jasne vymedzeného plánu zameraného na:

2.15.

V záveroch Rady z 18. mája 2017, ktorými sa stanovujú priority EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 – 2021, sa zdôrazňuje, že „zločinecké trhy sú čoraz komplexnejšie a dynamickejšie […]. […] by sa mala preto osobitná pozornosť venovať elektronickému obchodu s nezákonným tovarom a službami vrátane falšovaného tovaru.“

3.1.

Colné štatistiky jasne ukazujú, že väčšina krajín, z ktorých pochádzajú falšované výrobky, nie je členmi EÚ, keďže kľúčovými aktérmi v odvetví výroby falšovaného tovaru nie sú len Čína a Hongkong, ale aj iné ázijské krajiny špecializujúce sa na špecifické sektory: India na oblasť farmaceutík, Egypt a Turecko na potravinárske výrobky, parfumy, kozmetiku a obuv, spolu s Malajziou, Bieloruskom, Spojenými arabskými emirátmi, Indonéziou, Thajskom a Filipínami.

3.2.

V roku 2014 colné štatistiky EÚ ukázali, že viac ako 66 % falšovaných textilných a odevných výrobkov pochádzalo z krajín mimo EÚ.

3.3.

Tranzitné miesta pre prepravu tovaru z Ázie do Európy zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, pretože pôsobia ako centrálne zóny na prepravu tovaru v kontajneroch v sieti 3 000 slobodných colných pásiem nachádzajúcich sa v 135 rôznych krajinách. Tieto oblasti sa používajú ako miesta na výmenu, dokumentáciu a zmenu označenia obsahu kontejnerov.

3.4.

Ďalším faktorom, ktorý treba zohľadniť, je výrazný nárast domácej výroby falšovaného a pirátskeho tovaru v EÚ, čo je činnosť, ktorá je podľa Europolu stále viac a viac výnosná pre organizovanú trestnú činnosť a ktorá predstavuje oveľa nižšie riziko a je spojená s inými druhmi trestnej činnosti, ako sú napríklad podvody, falšovanie dokladov, daňové úniky a obchodovanie s ľuďmi.

3.5.

Zjavne sa objavuje nový model spojený s relokáciou výrobných zariadení falšovaného a pirátskeho tovaru do EÚ, čím sa znížia náklady na dopravu a riziká zaistenia, a s rozvojom dobre organizovaných zločineckých sietí s primeranými zdrojmi: očakávané rozšírenie slobodného colného pásma Tanger Med v Maroku, len 15 km od hraníc EÚ, by mohlo zločineckým sieťam ponúknuť ďalšie príležitosti na umiestnenie väčších množstiev falšovaných výrobkov na európsky trh.

3.6.

Krajiny, ktorých podniky boli najviac postihnuté falšovaním medzi rokmi 2011 a 2013, sú Spojené štáty na úrovni 20 %, Taliansko na úrovni 15 %, Francúzsko a Švajčiarsko 12 %, Nemecko 8 %, Japonsko a Spojené kráľovstvo a Luxembursko. Nemali by sa podceňovať ani nepriame straty a dodatočné náklady, ktoré vznikli pre nový dizajn resp. inovačné riešenia v dôsledku falšovateľskej činnosti.

4.1.

EHSV dôrazne vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia s cieľom:

4.2.

EHSV požaduje, aby sa vytvoril nový rámec EÚ na roky 2018 – 2021 vrátane v plnej miere financovaného a koordinovaného akčného plánu s cieľom posilniť právne predpisy v oblasti boja proti falšovaniu a iniciatívy na úrovni EÚ, napr. prostredníctvom týchto opatrení:

5.1.

EHSV sa domnieva, že je nevyhnutná užšia koordinácia jednotlivých útvarov Európskej komisie a európskych agentúr zapojených do tejto činnosti. To možno dosiahnuť vytvorením pracovnej skupiny podriadenej priamo predsedovi Európskej komisie schopnej komunikovať s relevantnými segmentmi súkromného sektora, medzinárodnými orgánmi a príslušnými orgánmi členských štátov.

5.2.

Táto pracovná skupina pre problematiku falšovania by mala predložiť obsiahlu výročnú správy o dosiahnutom pokroku v technologickej, štrukturálnej a regulačnej oblasti, najmä na medzinárodnej úrovni.

5.3.

Európska komisia a agentúry EÚ, najmä Europol a OLAF, EUIPO, ako aj mimovládne organizácie zapojené do boja proti falšovaniu, musia zintenzívniť svoju medzinárodnú koordináciu organizovaním výročných konferencií.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/32

Spravodajca:

José Manuel ROCHE RAMO

Pomocná spravodajkyňa:

Estelle BRENTNALL

1.1.

Európsky sektor repného cukru sa pripravuje na jednu z najväčších zmien vo svojej histórii, ktorou je ukončenie výrobných kvót od 1. októbra 2017. Pre výrobcov repného cukru v EÚ predstavuje ukončenie kvót príležitosti, a to najmä z hľadiska možnosti vyššej produkcie cukru na potravinárske použitie a vývozu bez obmedzení. Európsky sektor repného cukru intenzívne pracoval na zvýšení svojej konkurencieschopnosti. Ukončením výrobných kvót však vznikajú aj ďalšie riziká a neistoty, v dôsledku čoho by sa mohol na tento sektor vytvárať tlak. Hospodárska súťaž sa zintenzívni, čo vyvolá tlaky tak na pestovateľské, ako aj spracovateľské ceny, a zároveň sa očakáva nárast podielu izoglukózy na trhu. Menej konkurencieschopní výrobcovia repného cukru a pestovatelia cukrovej repy budú môcť ťažko prežiť v tvrdšom a neistejšom trhovom prostredí. Táto situácia by mohla mať vážne dôsledky pre pracovníkov, podniky, poľnohospodárov a vidiecke spoločenstvá. Je nevyhnutné, aby tvorcovia politík naďalej pozorne sledovali budúcnosť tohto sektora.

1.2.

Po ukončení výrobných kvót bude pomoc na súkromné skladovanie cukru jediným osobitným nástrojom, ktorý bude naďalej predstavovať možnosť podpory sektora repného cukru v EÚ. Ak však v sektore repného cukru v EÚ nastane trhová kríza, nie je zrejmé, za akých okolností by sa takáto pomoc mohla zaviesť. Podmienky aktivácie pomoci na súkromné skladovanie sa musia lepšie vymedziť, aby systém spĺňal svoj účel. Európska komisia by mohla zvážiť vymedzenie objektívnej prahovej ceny, na základe ktorej by sa začal rozhodovací proces týkajúci sa aktivácie pomoci na súkromné skladovanie. Vďaka tomu by mal celý proces menej subjektívny charakter a podporilo by sa rýchle a jednotné zavedenie takejto pomoci v časoch krízy. Zvážiť by sa mala aj možnosť uplatnenia všeobecných krízových opatrení, napríklad podľa článku 222 nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov. Výbor víta zriadenie strediska pre monitorovanie trhu s cukrom, pokiaľ bude jeho zloženie vyvážené a zvolá sa včas v prípade vzniku ťažkostí na trhu.

1.3.

Súčasťou SPP by mali byť trhové nástroje, ktoré podporujú pokračovanie výroby cukru v členských štátoch EÚ. Sektor repného cukru v EÚ sa v rozhodujúcej miere podieľa na tvorbe pracovných miest a hospodárskej činnosti, ako aj na konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu a nápojového priemyslu. V súčasnosti je v rámci SPP možné, aby členské štáty poskytli viazanú podporu sektorom alebo regiónom, v ktorých osobitné druhy poľnohospodárskych činností alebo osobitné poľnohospodárske sektory, ktoré sú mimoriadne významné z hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôvodov, prechádzajú určitými ťažkosťami. To je prípad pestovania cukrovej repy v takýchto regiónoch. Viazané priame platby by sa mali zamerať na zníženie rizika poklesu produkcie repného cukru a/alebo rizika zanechania tejto produkcie v takýchto regiónoch, aby sa predišlo vyľudňovaniu vidieka a zachovala sa biodiverzita. V prostredí zvýšenej volatility by mal popri priamej podpore určenej poľnohospodárom existovať lepší prístup k nástrojom riadenia rizika. Vzájomná závislosť spracovateľov a pestovateľov je dôvodom na osobitný zmluvný rámec, ktorým sa v tomto sektore riadi vzťah medzi pestovateľmi a spracovateľmi.

1.4.

V prípade nepriaznivého vývoja na trhu s cukrom v EÚ od 1. októbra 2017 môže dôjsť k prepúšťaniu. Európska komisia by mala preskúmať vhodnosť rôznych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom podporiť regionálne alebo miestne pracovné miesta, najmä v prípade pracovníkov a poľnohospodárov, ktorých sa dotkne prípadné zatváranie prevádzok. Pri kritériách zavedenia niektorých týchto fondov môže byť potrebné urobiť výnimku.

1.5.

Od 1. októbra 2017 budú výrobcovia repného cukru v EÚ povinní oznámiť predajnú cenu hlavného produktu a nákupnú cenu primárnej vstupnej suroviny. Tomuto stupňu transparentnosti na trhu nezodpovedá transparentnosť v následných článkoch dodávateľského reťazca a u výrobcov izoglukózy. Európska komisia by mala zohľadniť odporúčania osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy a rozšíriť transparentnosť na trhu na používateľov cukru, aby sa vytvoril lepší obraz o tom, ako sa v rámci dodávateľského reťazca delí pridaná hodnota. Transparentnosť trhu – či už ide o výrobcov cukru a izoglukózy alebo používateľov cukru – nesmie ovplyvniť konkurenčné postavenie týchto dotknutých podnikov.

1.6.

Po ukončení kvót bude mať pre cukrovarnícky priemysel EÚ rozhodujúci význam zvýšený objem vývozu cukru. Európska komisia by mala podporovať vývoz cukru z EÚ a namietať proti jednostrannému zavedeniu nástrojov na ochranu obchodu dovozcami z tretích krajín. Európska komisia by v rámci rokovaní EÚ o voľnom obchode mala vo svojich snahách o liberalizáciu obchodu postupovať opatrne. V rámci WTO a počas dvojstranných rokovaní by mala dôraznejšie namietať voči politickým opatreniam hlavných svetových výrobcov a vývozcov, ktoré narúšajú obchod.

1.7.

Pre budúcu konkurencieschopnosť tohto sektora bude mať zásadný význam podpora alternatívneho využitia cukrovej repy, ako je napríklad bioetanol, krmivá, bioplasty a biochemikálie. Európska komisia by mala zachovať 7 % hornú hranicu pre biopalivá, ktorá sa môže zarátať do 10 % cieľa pre energiu z obnoviteľných zdrojov v doprave. Príloha IX k smernici o obnoviteľných zdrojoch energie (2009/28/ES), v ktorej sa melasa klasifikuje ako moderná východisková surovina pre biopalivá by sa nemala meniť. Európska komisia a Európska investičná banka by mali spolupracovať, aby podnietili a zlepšili inovácie v oblasti iných vedľajších biologických produktov. Táto spolupráca by mohla mať podobu inovačného fondu EÚ a programu nízkoúrokových pôžičiek.

2.1.

Európska únia je najväčším svetovým výrobcom repného cukru. V období rokov 2011/2012 až 2015/2016 sa každoročne vyprodukovalo v priemere 17,2 milióna ton repného cukru. Cukrovarnícke podniky každoročne nakupujú okolo 107 miliónov ton cukrovej repy od 137 000 európskych pestovateľov. Cukrová repa sa predovšetkým transformuje na cukor, avšak značné množstvo sa spracúva na iné výrobky, ako sú krmivá, etanol z obnoviteľných zdrojov a biologické produkty. Takéto produkty môžu v prípade prebytku plniť dôležitú rezervnú úlohu.

2.2.

Závody na výrobu repného cukru sa nachádzajú väčšinou vo vidieckych oblastiach, ktoré sa vyznačujú nízkou mierou priemyselnej činnosti. Často sú hlavnou oporou hospodárstva v regiónoch, v ktorých sa nachádzajú, a v ktorých existuje malé množstvo priemyselných alternatív. Sektor cukru v EÚ poskytuje takmer 28 000 priamych pracovných miest, ktoré sa sústredia väčšinou v regiónoch s výrobou repného cukru s najvyššou mierou konkurencieschopnosti. Tieto pracovné miesta si zväčša vyžadujú relatívne vysokú kvalifikáciu a pracovníci zamestnaní v cukrovarníctve dostávajú vyššiu odmenu ako je odmena vo väčšine ostatných poľnohospodárskych sektoroch. Hospodárska činnosť, ktorú tento sektor vytvára, poskytuje okrem priamej zamestnanosti aj ďalších 150 000 nepriamych pracovných miest, napríklad v oblasti dopravy, logistiky a stavebníctva.

2.3.

Po uzatvorení cukrovaru je len vo veľmi výnimočných prípadoch možné obnoviť výrobu cukru. Dôvodom sú vysoké kapitálové náklady, ktoré si vyžaduje výstavba cukrovaru, a to zvyčajne niekoľko stoviek miliónov eur. Vo väčšine prípadov znamená uzavretie jedného závodu trvalú stratu základnej priemyselnej činnosti, ktorá má za následok stratu stoviek priamych a nepriamych pracovných miest. Hľadanie alternatívneho zamestnania v priemyselných odvetviach môže viesť k migrácii a vyľudňovaniu vidieka.

2.4.

Pestovatelia sú v podobnej situácii. Cukrová repa sa musí pestovať v geografickej blízkosti závodov, v ktorých sa spracúva. Dôvodom sú relatívne vysoké náklady na prepravu cukrovej repy – na výrobu jednej tony cukru je potrebných šesť až sedem ton cukrovej repy. Ak cukrovar zastaví svoju činnosť, pestovatelia prichádzajú o odbyt svojej cukrovej repy. Ak v rámci ekonomicky prijateľnej vzdialenosti neexistuje iný závod, sú nútení prejsť na iné plodiny. To má výrazný negatívny vplyv na finančnú návratnosť u príslušných pestovateľov, z ktorých mnohí museli investovať značný objem prostriedkov do špeciálnych strojov, napríklad do strojov na zber cukrovej repy, ktoré sa nedajú použiť pri iných plodinách. Náhly prechod veľkého počtu poľnohospodárov na iné plodiny môže vyvolať značný tlak na miestne poľnohospodárske trhy.

2.5.

Výroba repného cukru je z hľadiska životného prostredia trvalo udržateľná. Cukrová repa sa vždy pestuje v rámci systému striedania plodín. Striedanie plodín pomáha zachovať úrodnosť pôdy a znížiť množstvo pôdnych patogénov a škodcov, a tým znižuje požiadavku na používanie prípravkov na ochranu rastlín. V regiónoch EÚ, kde sa pestuje cukrová repa, je rozšírený rozvoj a šírenie osvedčených postupov. V sektore sa podporuje používanie mulču a obmedzenej orby na podporu úrodnosti pôdy a zníženia erózie. V závodoch sa minimalizuje využívanie energie používaním systémov kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie (kogenerácia), rekuperáciou tepla a cirkuláciou vody.

3.1.

Cukrovarnícky priemysel v EÚ investoval v rozsiahlej miere do technického zlepšenia a zníženia nákladov, ako aj do ľudského kapitálu, výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy. V posledných 26 rokoch sa priemerné ročné náklady na výrobu kvótovaného cukru v EÚ zvýšili len o 0,4 percenta v porovnaní s 2,2-percentnou ročnou mierou inflácie. To sa premieta do neustáleho znižovania nákladov v porovnaní s infláciou počas dvoch desaťročí (1). Tieto zisky prispeli k zvýšeniu konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu a nápojového priemyslu v EÚ, ktoré používajú cukor.

3.1.1.

Výnosy cukrovej repy sa za posledné roky podstatne zvýšili vďaka kombinácii technických zlepšení a lepších osív, čo je výsledkom spolupráce medzi priemyslom, pestovateľmi, výskumom, vývojom a obchodom s osivami. Priemerné výnosy repného cukru (v tonách/ha) sa počas posledných 26 rokov zvýšili o 2,4 percenta ročne a tento trend bude podľa projekcií pokračovať aj v období po roku 2017. Hektárové výnosy cukru v EÚ sú v súčasnosti vyššie ako v Austrálii alebo v centrálnej a južnej časti Brazílie, ktoré sa považujú za regióny s najvyššou schopnosťou konkurencie. Štyri z desiatich najvýznamnejších a najväčších cukrovarníckych podnikov majú sídlo v EÚ (2).

3.2.

Tieto konkurenčné výhody sú čiastočne spôsobené reštrukturalizáciou sektora, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2006 až 2009. Po reforme v roku 2006 došlo v rámci cukrovarníckeho priemyslu v EÚ k zatvoreniu takmer polovice tovární so stratou výrobnej kapacity 4,5 milióna ton, k zrušeniu viac ako 24 000 priamych pracovných miest a 165 000 poľnohospodárskych dodávateľov (3). V dôsledku tejto transformácie sa sektor repného cukru v EÚ stal ekonomicky udržateľnejší, i keď to bolo za cenu vysokých sociálnych strát. Od hospodárskeho roka 2008/2009 je zamestnanosť relatívne stabilná, rovnako ako počet závodov.

3.3.

Pevné vzťahy medzi spracovateľmi cukru a ich zamestnancami sa udržiavajú prostredníctvom dlhodobého sociálneho dialógu na európskej a štátnej úrovni. Sociálny dialóg v cukrovarníctve v EÚ existuje od roku 1968 a v ťažkých časoch, ako napríklad v období po reforme politiky EÚ v cukrovarníctve, zohráva pri zabezpečovaní sociálne prijateľného prechodu kľúčovú úlohu. Sociálny dialóg pomáha konkurencieschopnosti sektora tým, že prispieva k pocitu spoluzodpovednosti.

3.4.

Ďalšie zvyšovanie konkurencieschopnosti bude pokračovať od roku 2017, najmä vzhľadom na pravdepodobnú snahu výrobcov znižovať fixné náklady prostredníctvom prevádzky závodov na plnú kapacitu. To by mohlo znamenať dlhšie cukrovarnícke kampane, a teda vyššie riziká pre spracovateľov a pestovateľov z dôvodu neistého zberu a skladovania cukrovej repy v zimnom období.

3.5.

V snahe vyhnúť sa odpadu z cukrovej repy využívajú európski spracovatelia cukrovej repy všetky jej časti, pričom okrem cukru vyrábajú rôzne produkty. Napríklad kamene a pôda z očistenej repy sa predávajú stavebníckemu priemyslu, z repy sa získava vláknitý materiál (repné rezky) a melasa, ktoré sa spracúvajú a slúžia ako krmivo pre zvieratá, a melasa a iné šťavy získané pri výrobe cukru sa môžu používať na výrobu obnoviteľného etanolu. Výrobcovia cukru čoraz častejšie diverzifikujú výrobu smerom k výrobe prísad pre biovýrobky v priemyselných odvetviach, ako sú plasty, textílie, farmaceutické a chemické výrobky.

4.1.

Spracovatelia repného cukru a pestovatelia cukrovej repy sú vzájomne závislí. Pestovatelia sú závislí od cukrovarníckych podnikov, ktoré poskytujú fixný kapitál a know-how nevyhnutné pri získavaní cukru z ich cukrovej repy a spracovatelia sú závislí od svojich zmluvných pestovateľov, ktorí im dodávajú plodinu. Pestovatelia sa musia nachádzať aj v geografickej blízkosti cukrovaru, ktorý zásobujú, aby znížili náklady spojené s prepravou repy. Okrem toho mnohé najväčšie cukrovarnícke podniky sú družstvá, čo pestovateľom umožňuje priamy majetkový podiel v tomto priemysle.

4.1.1.

Vzájomná závislosť spracovateľov a pestovateľov si vyžaduje osobitný zmluvný rámec, aby sa medzi oboma partnermi zabezpečila rovnováha práv a povinností. Zmluvné vzťahy medzi pestovateľmi cukrovej repy a spracovateľmi cukru sa po roku 2017 stanovujú v článku 125 a prílohe X nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami. Tieto pravidlá sa nedávno doplnili o delegované nariadenie, podľa ktorého je naďalej možné na základe dobrovoľnosti začleniť do dohôd o cukrovej repe ustanovenia o rozdelení hodnôt (4). Väčšina cukrovarníckeho priemyslu nedávno uzavrela dohody na rok 2017/18 a neskôr, ktoré obsahujú aj niektoré formy prepojenia medzi cenami cukrovej repy a trhovými cenami cukru.

4.1.2.

Výrobcovia cukrovej repy sú už dlhší čas povinní oznamovať mesačné informácie o cenách, produkcii a zásobách a táto povinnosť zostane v platnosti aj po ukončení systému kvót. Od 1. októbra 2017 sa ceny cukrovej repy budú takisto musieť oznamovať Európskej komisii a uverejňovať na ročnom základe. Tomuto stupňu trhovej transparentnosti, ktorou sa vyznačuje sektor spracovania cukru, nezodpovedá transparentnosť v nižších článkoch dodávateľského reťazca a výrobcov izoglukózy. Zo zistení vyplýva, že prenos cien v rámci dodávateľského reťazca v sektore cukru je nízky (5) a môže byť užitočné preskúmať realizovateľnosť väčšej transparentnosti pri európskych používateľoch cukrovej repy.

4.2.

Na európskom trhu s cukrom pôsobia aj rafinérie trstinového cukru. Rafinérie trstinového cukru nespracovávajú cukrovú repu, ale závisia od dovozu surového trstinového cukru na rafináciu. EÚ v rámci iniciatívy „Všetko okrem zbraní“ umožňuje neobmedzený bezcolný dovoz cukru z najmenej rozvinutých krajín a afrických, karibských a tichomorských krajín, ktoré s EÚ uzavreli dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP). Na základe dvojstranných dohôd so Strednou Amerikou, s Kolumbiou, Peru, Ekvádorom a Južnou Afrikou, ktoré v súčasnosti celkovo predstavujú 420 000 ton ročne, využívajú rafinérie surového trstinového cukru v EÚ koncesie na bezcolný prístup na trh. Ročná dostupnosť surového cukru určeného na rafináciu podľa kvóty so zníženým clom CXL, ktorá je rozdelená medzi Brazíliu, Austráliu, Kubu a všetky tretie krajiny (erga omnes), predstavuje viac ako 700 000 ton a v roku 2017/2018 sa podľa všetkého zvýši takmer na 800 000 ton. V rámci nedávno ukončených, ako aj prebiehajúcich rokovaní o voľnom obchode ponúka EÚ tretím krajinám dodatočný prístup na trh EÚ s cukrom.

5.1.

Od roku 1968 je výroba cukru a izoglukózy na potravinárske použitie v EÚ obmedzená prostredníctvom výrobných kvót. Výrobné kvóty v cukrovarníctve EÚ zaniknú 1. októbra 2017, t. j. od začiatku hospodárskeho roka 2017/2018. Od tohto dátumu budú môcť výrobcovia cukru a izoglukózy v EÚ vyrábať cukor a izoglukózu na potravinárske použitie bez obmedzení. Zanikne aj existujúci vývozný strop (6). V dôsledku toho budú môcť od 1. októbra 2017 hospodárske subjekty pôsobiace v cukrovarníckom priemysle EÚ voľne vyvážať cukor bez obmedzení.

5.2.

V hospodárskom roku 2017/2018 sa očakáva zvýšenie produkcie cukru. Očakáva sa, že tento nárast produkcie bude štrukturálny. Okrem toho sa očakáva, že podiel izoglukózy na trhu EÚ so sladidlami sa zvýši, pretože cieľom výrobcov izoglukózy je časom vyrábať 2 až 3 milióny ton, z čoho väčšina sa pravdepodobne použije na výrobu nealkoholických nápojov (7). V porovnaní s tým spotreba cukru v EÚ mierne klesá.

5.3.

Zvýšená domáca výroba cukru a väčší podiel izoglukózy na trhu by mohli v období po ukončení systému kvót ovplyvniť ceny bieleho cukru v EÚ. Zo Strednodobých vyhliadok pre poľnohospodárske trhy (2016 – 2026) Európskej Komisie vyplýva, že počas väčšiny obdobia po ukončení kvót budú ceny bieleho cukru v EÚ pod úrovňou referenčnej prahovej hodnoty vo výške 404 EUR za tonu, t. j. pod úrovňou priemerných nákladov na výrobu cukru a pestovanie cukrovej repy.

5.3.1.

V roku 2015 dosiahli ceny bieleho cukru v EÚ svoju najnižšiu úroveň od zavedenia systému oznamovania cien v roku 2006 (8). Táto situácia mala závažný vplyv na vykázané finančné výsledky výrobcov cukru v EÚ, z ktorých mnohí neboli schopní v daňovom roku 2015/2016 dosiahnuť zisku. Výrobcovia cukru v Taliansku sa ocitli pod osobitným tlakom, pričom jeden výrobca sa v hospodárskom roku 2015/16 rozhodol nevyrábať. Jediný výrobca cukru v Grécku sa takisto nachádza vo vážnych ťažkostiach.

5.4.

Od 1. októbra 2017 budú môcť výrobcovia cukru v EÚ vyvážať bez obmedzení. To môže byť príležitosťou na zvýšenie príjmov s cieľom kompenzovať nižšie ceny cukru v rámci EÚ. Vzhľadom na predpokladaný nárast celosvetovej spotreby cukru na úrovni 1,5 až 2 % ročne (približne 2 až 3 milióny ton ročne) by mal existovať dostatočný dopyt po zvýšení vývozu cukru EÚ.

5.4.1.

Zvýšenie vývozu cukru EÚ však závisí od dostatočného prístupu na trhy tretích krajín. Európska komisia by sa v rámci rokovaní o voľnom obchode mala usilovať o otvorenie trhov s cukrom čistých dovozcov cukru, a to prostredníctvom zníženia alebo odstránenia ciel a otvorenia colných kvót. Mala by pokračovať v odstraňovaní vývozných ciel na výrobky EÚ s vysokým obsahom cukru a podporovať pri týchto výrobkoch prísne pravidlá pôvodu, aby výrobcovia cukru v EÚ mohli vyvážať vo väčšom objeme.

5.4.2.

Vývozu cukru z EÚ niekedy bráni zavedenie nástrojov na ochranu obchodu zo strany tretích krajín. Európska komisia by mala urobiť všetko preto, aby po deregulácii sektora od 1. októbra 2017 zabránila takýmto opatreniam a zároveň sektor musí dodržiavať všetky dohodnuté postupy.

5.5.

V rámci nedávno ukončených, ako aj prebiehajúcich rokovaní o voľnom obchode ponúka EÚ tretím krajinám dodatočný prístup na trh EÚ s cukrom. Otvorenie trhu vytvára tlak na znižovanie cien bieleho cukru EÚ a spôsobuje rastúcu volatilitu. Súčasný svetový trh je reziduálnym dumpingovým trhom podliehajúcim vysokej volatilite, pričom sa na ňom často obchoduje pod úrovňou priemerných výrobných nákladov dokonca aj najefektívnejších globálnych spoločností. Dôvodom sú hlavne podporné opatrenia niektorých veľkých výrobcov a vývozcov, ako je Brazília a Thajsko, ktoré narúšajú obchod. Výsledkom je nerovná hospodárska súťaž medzi sektorom repného cukru EÚ a výrobcami cukru z tretích krajín. V rokovaniach o voľnom obchode musí Komisia považovať cukor za citlivú otázku a zachovať na cukor clá EÚ. Prebiehajúce rokovania s Mercosurom predstavujú pre tento sektor vážne nebezpečenstvo vzhľadom na to, že Brazília je dominantným svetovým výrobcom a vývozcom. V rámci orgánu Svetovej obchodnej organizácie na urovnávanie sporov (WTO) a počas obchodných rokovaní musí byť Komisia pripravená vzniesť námietky voči najväčším poskytovateľom subvencií na cukor.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/37

Spravodajkyňa:

Sofia BJÖRNSSON

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) víta vyhlásenie Cork 2.0 a konferenciu zo septembra 2016, ktorej výsledkom je vyhlásenie. Vo vyhlásení sa naďalej vyjadruje dôrazná podpora politike EÚ pre rozvoj vidieka. Vidiecke oblasti v EÚ sú rôznorodé a vykazujú rôzne danosti medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci nich.

1.2.

EHSV sa domnieva, že z týchto rozdielov vyplýva potreba stanoviť pri využívaní dostupných prostriedkov EÚ priority a uplatňovať strategický prístup. Východiskom pri tom musia byť priority jednotlivých členských štátov a ich regiónov a – čo je ešte dôležitejšie – iniciatívy samotného vidieckeho obyvateľstva. Povinné preskúmanie účinkov politických rozhodnutí a stratégií na vidiecke oblasti ponúka pritom aj možnosť zohľadniť osobitné charakteristiky týchto oblastí a venovať im pozornosť.

1.3.

Rozvoj vidieka je prierezovou témou, ktorá sa vlastne týka všetkých politík. Je potrebná súdržnejšia politika rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja, čo si vyžaduje stabilný rozpočet pre európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF). EHSV konštatuje, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“) je spomedzi európskych štrukturálnych a investičných fondov pre rozvoj vidieka najdôležitejší a zdôrazňuje, že ostatné EŠIF, napríklad Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Európsky sociálny fond (ďalej len „ESF“), by sa mali v tomto smere využívať vo väčšej miere.

1.4.

Existuje značný priestor na zjednodušenie tejto politiky. EHSV sa domnieva, že je potrebné zjednodušiť predpisy pre EŠIF tak na úrovni EÚ, ako aj v rámci vykonávania politiky na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Súčasný systém je zložitý do takej miery, že niektorí potenciálni žiadatelia vôbec nepodajú žiadosť.

1.5.

Na mnohých miestach v Európe, zvlášť vo vidieckych oblastiach, stále chýbajú stabilné riešenia, pokiaľ ide o internetové komunikácie. EHSV sa na to pozerá veľmi kriticky. Vidiecke oblasti potrebujú širokopásmové pripojenie z dôvodu bezpečnosti, ako aj z dôvodu svojej životnej úrovne, a to napríklad na fungujúce telefónne prepojenia. Prístup k širokopásmovému pripojeniu môže byť jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či predovšetkým mladí ľudia budú chcieť na vidieku zostať, alebo sa odsťahujú. Pre podniky a podnikateľov je prístup k službám širokopásmového pripojenia nevyhnutnosťou.

1.6.

Pre vidiek má v dôsledku svojej silnej viazanosti na pôdu osobitný význam poľnohospodárstvo. Poľnohospodárska výroba je na jednej strane neoddeliteľnou súčasťou vidieckych oblastí pri zásobovaní spoločnosti udržateľne vyrobenými potravinami a na druhej strane je hnacou silou rozvoja vidieka. Pre EHSV je preto samozrejmosťou, že prevažná časť finančných prostriedkov z EPFRV je určená na poľnohospodárstvo. Dobré podmienky pre mladých poľnohospodárov sú základným predpokladom pre dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárskej výroby.

1.7.

EHSV zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje dobrú klímu pre inovácie.

1.8.

EHSV konštatuje, že 17 cieľov trvalej udržateľnosti Organizácie Spojených národov a Parížska dohoda o zmene klímy (ďalej len „COP 21“) tvoria smerodajné ciele, ktoré sa týkajú všetkých politík EÚ, v neposlednom rade aj politiky rozvoja vidieka. Regionálne a miestne orgány činné vo vidieckych oblastiach sa musia aktívne zapájať do uplatňovania týchto medzinárodných dohôd.

2.1.

V roku 1996 usporiadala Komisia konferenciu v írskom meste Cork. Táto konferencia vyústila do Corkského vyhlásenia, ktorá položila základy druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) a programov rozvoja vidieka. Na jeseň v roku 2016 usporiadala Komisia v Corku nadväzujúcu konferenciu, ktorá sa skončila prijatím vyhlásenia Cork 2.0.

2.2.

Vyhlásenie bolo prijaté na základe širokého konsenzu na konferencii, ktorú zorganizovalo Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka za účasti približne 340 účastníkov z väčšiny členských štátov, ktorí zastupovali občiansku spoločnosť, ako aj orgány na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ vrátane EHSV. Na záver bolo predložené vyhlásenie s názvom Za lepší život na vidieku, ktoré účastníci implicitne prijali.

2.3.

Východiskom vyhlásenia je politika EÚ v oblasti poľnohospodárstva a vidieka. Z určitého hľadiska je však zamerané širšie, pretože sa v ňom odkazuje na ciele Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (Agenda 2030) (1) a na Parížsku dohodu o zmene klímy (COP 21) (2).

2.4.

Na začiatku sa uvádzajú dôvody prijatia vyhlásenia a následne desať bodov ako usmernenia pre politiku:

2.5.

Vyhlásenie je založené na komplexnom prístupe k rozvoju vidieka. Silnou stránkou vyhlásenia je jeho rozsah a obsah, pretože sa v ňom zohľadňujú všetky aspekty nevyhnutné pre životaschopnosť a trvalo udržateľný rozvoj vidieka v EÚ. EHSV sa však domnieva, že rozsah je zároveň aj slabým miestom, pretože vytvára zložitosť, ktorá nenecháva žiadne miesto pre užšie zameranie na úrovni EÚ. EHSV v súvislosti so zásadnými úlohami v oblasti rozvoja vidieka zdôrazňuje, že zabezpečenie konkrétnych výsledkov si vyžaduje cielené využívanie dostupných prostriedkov. Stanovovanie cieľov musí vychádzať z priorít daného členského štátu alebo regiónu a – čo je ešte dôležitejšie – iniciatív vidieckeho obyvateľstva.

2.6.

Obsahovo sa vyhlásenie Cork 2.0 podobá vyhláseniu z roku 1996, odlišuje sa však od neho v tom, že teraz sú doňho zahrnuté aj ochrana klímy a digitalizácia.

2.7.

EHSV sa považuje za dôležitý prvok pri vykonávaní vyhlásenia a žiada Komisiu, aby v budúcnosti predkladala správy o pokroku pri vykonávaní.

2.8.

Vo všetkých členských štátoch EÚ existujú na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni programy rozvoja vidieka, ktoré sa financujú sčasti z EPFRV a sčasti z vnútroštátneho rozpočtu (z verejných alebo súkromných zdrojov). Tieto programy zahŕňajú opatrenia, ktorými sa má prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju v troch rovinách – ekologickej, sociálnej a hospodárskej. Vypracúva ich príslušný členský štát alebo príslušný región a schvaľuje ich Komisia.

2.9.

EPFRV je súčasťou európskych štrukturálnych a investičných fondov (takzvaných EŠIF), spoločne s Kohéznym fondom, Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR), Európskym sociálnym fondom (ESF) a Európskym námorným a rybárskym fondom (ENRF). Na technické využívanie fondov sa vzťahujú spoločné ustanovenia (3). Každá krajina má okrem toho vyrokované spoločné partnerské dohody pre fondy, v ktorých sú stanovené priority pre vykonávanie opatrení. Je to súčasťou uskutočňovania cieľov stratégie Európa 2020. Existuje teda úzka väzba medzi jednotlivými fondmi a stratégia pre súčinnosť fondov.

2.10.

V rámci EPFRV existujú siete pre vidiek, ktoré pôsobia sčasti na úrovni EÚ ako Európska sieť pre rozvoj vidieka, sčasti na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Tieto siete sú platformami pre kontakty a výmenu skúseností a zlepšujú predpoklady riadneho vykonávania programov rozvoja vidieka a plnenia ich cieľov.

2.11.

Výbor regiónov zadal vypracovanie štúdie k otázke, v akej miere sa využívajú EŠIF na rozvoj vidieka (4). Neprekvapuje, že o väčšinu prostriedkov na tieto účely sa žiadalo a žiada z EPFRV z tohto fondu. Podiel ostatných fondov je v porovnaní s týmto fondom malý až veľmi malý. EHSV sa zasadzuje za zvýšenie tohto podielu, pretože rozvoj vidieka predstavuje pre súdržnosť Únie horizontálnu otázku zásadného významu.

2.12.

EŠIF boli a naďalej sú najdôležitejším prostriedkom EÚ na uskutočňovanie zámerov formulovaných v Corkskom vyhlásení. Ďalšie obdobie finančného plánovania EÚ začína v roku 2021, pričom navrhovanie opatrení pre toto obdobie bude mať rozhodujúci význam pre to, ako dobre sa budú dať uskutočniť ciele vyhlásenia Cork 2.0. EHSV tiež konštatuje, že na vykonávanie vyhlásenia a politických cieľov je potrebný stabilný rozpočet pre EŠIF.

3.1.

V bode 1 vyhlásenia sa požaduje mechanizmus posudzovania vplyvu na vidiek, ktorým sa zabezpečí, aby sa potenciál vidieka odrážal v politikách a stratégiách EÚ. Pri poľnohospodárskej politike a politike rozvoja vidieka sa musí prostredníctvom medziodvetvových koncepcií vychádzať z identity a dynamiky vidieckych oblastí, pričom by mali podporovať udržateľnosť, sociálne začlenenie a miestny rozvoj.

3.2.

Posudzovanie vplyvu na vidiek znamená objektívne a systematické zohľadňovanie osobitných pomerov vidieckych oblastí a ich rešpektovanie. Môže byť prostriedkom, ako zistiť, aký vplyv budú mať politické rozhodnutia na vidiek, aby sa predišlo negatívnym dôsledkom.

3.3.

Posudzovanie vplyvy na vidiecke oblasti sa vykonáva napríklad vo Fínsku, Spojenom kráľovstve a Kanade. Môže byť povinné alebo dobrovoľné. V Severnom Írsku je takéto posudzovanie od roku 2016 stanovené zákonom. Systémy jednotlivých krajín sa podobajú.

3.4.

Aby bolo takéto posudzovanie účinné, musí byť povinné. Tvorcom politík musí poskytnúť dobré podklady pre ich rozhodnutia. Posúdenie vplyvu na vidiek, ktoré sa obmedzuje na prieskumy a konštatovania, ale nemá vplyv na prijímanie rozhodnutí, však nemá zmysel.

3.5.

Okrem toho si treba uvedomiť, že v rámci EÚ a v rámci jedného členského štátu neexistuje len jeden vidiek, ale rôzne, vzájomne odlišné vidiecke oblasti, každá s inými možnosťami a danosťami. To sa musí odraziť aj na posudzovaní vplyvu na vidiek a v politike na úrovni EÚ, ako aj v členských štátoch, ak má rozvoj vidieka prebiehať úspešne. Vidiecke obyvateľstvo takisto zohráva úlohu pri formovaní miestnej identity a jej rozvoji, ako aj v rámci diskusií a rozhodovania o tom, do akej miery sa má zachovať vidiecky charakter.

3.6.

V bode 8 vyhlásenia sa uvádza, že je potrebné nadviazať na úspech a prístup metódy LEADER v zmysle metódy „zdola nahor“. EHSV vyjadril v mnohých dokumentoch svoje stanoviská k politike súdržnosti EÚ, k partnerstvám existujúcim v jej rámci, k metóde LEADER a aj k novej metóde miestneho rozvoja vedeného komunitou (CLLD).

3.7.

EHSV sa pripojil k analýze, ktorú Komisia uviedla už vo svojej tretej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti z roku 2004, konkrétne k tomu, že politickým cieľom je prispievať k vyváženejšiemu rozvoju prostredníctvom znižovania rozdielov, zabraňovania vzniku územných rozdielov, ako aj kombinácie regionálnej politiky a odvetvových politík (5).

3.8.

Výbor však konštatuje, že tento cieľ nebol dosiahnutý a že je potrebná integrovanejšia politika rozvoja vidieka a regionálneho rozvoja.

3.9.

EHSV takisto privítal zásadu partnerstva ako účinný spôsob podpory programov v rámci EŠIF. Zásada partnerstva znamená, že do procesov sú okrem tradičných hospodárskych a sociálnych aktérov zapojené aj organizácie občianskej spoločnosti, partneri z oblasti životného prostredia, mimovládne organizácie, ako aj organizácie na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami.

3.10.

Metóda LEADER je osvedčeným nástrojom rozvoja, prostredníctvom ktorého sa verejnosť a občianska spoločnosť môžu zapojiť do miestnych partnerstiev. EHSV už v roku 2011 uviedol, že by táto metóda mala mať tiež prístup k prostriedkom zo všetkých európskych štrukturálnych a investičných fondov. Pôsobila aj ako pozitívna hnacia sila pri zlepšovaní prepojenia medzi mestom a vidiekom (6). Táto metóda sa dá použiť aj v mestských oblastiach, čo sa však podľa EHSV nesmie diať na úkor rozvoja vidieka.

3.11.

V programovom období 2014 – 2020 sa v rámci metódy LEADER začal miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD, Community-Led Local Development) uplatňovať ako nový nástroj, ktorý sa môže financovať spoločne zo štyroch európskych štrukturálnych a investičných fondov. Miestny rozvoj dokážu najúčinnejšie rozvíjať tí, ktorí tam žijú, pracujú a poznajú miestne pomery.

3.12.

Minimálne päť percent finančných prostriedkov z EPFRV by sa malo využiť na miestny rozvoj vedený komunitou. Vzhľadom na štruktúru, ktorú to so sebou prináša – pri využití jedného z fondov je potrebné riadiť sa štyrmi rôznymi súbormi pravidiel – je racionálne a jednoduché využívanie sotva možné. Komisia by pred nadchádzajúcim programovým obdobím mala predložiť návrhy na výrazné zjednodušenie a stanoviť dolnú hranicu pre podiel prostriedkov z fondov pre túto metódu, aby miestny rozvoj vedený komunitou dokázal plne rozvinúť svoj potenciál ako nástroj pre vidiek, ako aj pre mesto.

3.13.

Služby a práca sú určujúcimi faktormi, pokiaľ ide o to, do akej miery sú ľudia ochotní alebo schopní zostať bývať na vidieku alebo sa tam presťahovať. Všeobecne prevláda v EÚ tendencia migrácie obyvateľstva z vidieka do miest, ktorá vedie k zostupnej špirále a znižuje možnosť uskutočnenia cieľov EÚ a Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja. Demografický rozvoj môže v budúcnosti predstavovať výzvu a mladí aj starší obyvatelia vidieka musia mať podmienky na dobrú kvalitu života.

3.14.

Pokiaľ ide o dostupnosť základných verejných a komerčných služieb v oblastiach vzdelávania, zdravia a starostlivosti, pôšt, obchodov s potravinami, verejnej miestnej dopravy atď., do popredia môžu vystúpiť rozdiely medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. To môže byť pre ľudí smerodajné pri rozhodovaní, kde chcú alebo môžu bývať. Pre rodiny s deťmi môže napríklad dostupnosť zariadení starostlivosti o deti zohrávať rozhodujúcu úlohu v tom, do akej miery sa rodičia môžu venovať pracovnej činnosti. V niektorých častiach Európy je dostupnosť služieb na vidieku všeobecne horšia ako v mestách. Tento problém by mal zohľadniť v procese priestorového plánovania, aby sa zabezpečilo, že sa nezhorší kvalita života vo vidieckych oblastiach.

3.15.

Vo viacerých krajinách EÚ je nezamestnanosť na vidieku vyššia ako v mestách. V tejto súvislosti však existujú veľké rozdiely, ktoré sa odrážajú v štatistikách Eurostatu (7). Zároveň sa niektoré podniky sťažujú na ťažkosti pri nábore kvalifikovaných pracovných síl vo vidieckych oblastiach. V súvislosti s tým možno pozorovať nevyvážený stav ponuky a dopytu. Táto tendencia sa prejavuje tým, že mladí ľudia, ktorí chcú získať odborné vzdelanie, sa odsťahujú do miest, kde sa nachádzajú univerzity a vysoké školy, a už sa nevrátia.

3.16.

Vytvoriť podmienky na usídlenie prisťahovalcov, najmä ich rodín, je a v budúcnosti bude pre obyvateľov vidieka výzvou. Treba podporovať snahu o vzájomnú úctu a rešpekt a ich zachovanie. Vidiecke oblasti môžu prisťahovalcom ponúknuť dobré životné podmienky. V prípade krajín s vysokým počtom prisťahovalcov – napr. utečencov – a vysokým prílivom pracovnej sily môže byť nájdenie práce komplikované, avšak zároveň to predstavuje príležitosť na nábor pracovníkov.

3.17.

Oblastiam zamestnanosti a vzdelávania sa vo vyhlásení venujú najmä body 3 a 7. Otázka služieb sa tam rieši skôr nepriamo. EHSV sa domnieva, že iniciatívy Únie majú pre rozvoj význam priamo aj nepriamo, v neposlednom rade pre tvorbu pracovných miest stimulovaním podnikov. Prístup k službám je vo väčšej miere v právomoci jednotlivých štátov, hoci napríklad EŠIF môžu pôsobiť ako katalyzátor.

3.18.

Územie EÚ sa približne z 85 % skladá z poľnohospodárskej a lesnej pôdy, pričom existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými krajinami a regiónmi. Kultúrna krajina vytvára predpoklad na výrobu potravín a krmív, energie a vláken. Okrem toho je zdrojom zachovávania a poskytovania verejných statkov, napr. bohatej fauny a flóry. V rámci krajiny sa odlišujú vidiecke oblasti od mestských a krajina je jedinečným aspektom vidieka v EÚ. Pre vidiek má v dôsledku svojej silnej viazanosti na pôdu osobitný význam poľnohospodárstvo. V bodoch 4 a 5 vyhlásenia ide o zachovanie vidieckeho životného prostredia a riadenie prírodných zdrojov. Podmienky pre udržateľné využívanie a riadenie majú zásadný význam pre „vnútorné hodnoty“ krajiny, kvalitu vody a biodiverzitu.

3.19.

Poľnohospodárska výroba sa vo vyhlásení síce spomína, prevažne však iba nepriamo. Text si možno vyložiť tak, že poľnohospodárska výroba (výroba potravín) sa do určitej miery považuje za samozrejmosť. Ako sa uvádza vyššie, vyhlásenie sa konkrétnejšie zaoberá zachovaním a riadením prírodných zdrojov. EHSV poukazuje na to, že poľnohospodárstvo je neoddeliteľnou súčasťou vidieckych oblastí, pretože na jednej strane zásobuje spoločnosť udržateľne vyrobenými potravinami a na druhej strane je hnacou silou rozvoja vidieka. Ľudia zamestnaní v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve tvoria značnú časť vidieckeho obyvateľstva, vytvárajú pracovné miesta a zabezpečujú dopyt po službách. Dôležitým aspektom v tejto súvislosti je to, že ľudia vstupujúci na trh práce v poľnohospodárstve, a medzi nimi práve aj tí mladší, musia dostať šancu na prevzatie poľnohospodárskeho podniku a na rozvíjanie svojej činnosti. Podiel mladých poľnohospodárov je nízky, pričom sa musí uľahčiť generačná výmena.

3.20.

Trvalo udržateľná poľnohospodárska výroba si vyžaduje rovnováhu medzi troma rozmermi trvalo udržateľného rozvoja – hospodárskym, sociálnym a environmentálnym. Hospodárske aspekty môžu byť niekedy rozhodujúce riadenie prírodných zdrojov. Ako príklad možno uviesť lúky a pastviny bohaté na rôzne druhy, ktoré postupne miznú, pretože živočíšna výroba so zvieratami chovanými na pastvinách je čoraz menej výhodná, čo má následne negatívny účinok na biologickú rozmanitosť. Je to jasným príkladom toho, že nedostatočná hospodárska udržateľnosť podnikov môže byť pre životné prostredie nevýhodou a že poľnohospodári musia dostať kompenzácie za svoje environmentálne činnosti.

3.21.

EHSV sa domnieva, že poľnohospodárstvo predstavuje pre rozvoj vidieka oblasť, pre ktorú je EPFRV smerodajný a aj by takým mal byť. Prevažná väčšina finančných prostriedkov EPFRV je oprávnene vyhradená na poľnohospodársku činnosť, napr. v podobe environmentálnych platieb, zvyšovania kvalifikácie, platieb pre oblasti so znevýhodnenými prírodnými podmienkami a investičnej pomoci. Iné oblasti EPFRV, ako je napríklad energetika, širokopásmové pripojenie a podpora inovácií, majú pozitívny vplyv na vidiecke oblasti v širšom zmysle. Pritom je poľnohospodárstvo zároveň úplne normálna podnikateľská činnosť, čo znamená, že by táto cieľová skupina nemala byť vylúčená z nároku na prostriedky z iných európskych štrukturálnych a investičných fondov.

3.22.

Dnešných poľnohospodárov a lesníkov možno vnímať jednak ako tvorcov krajiny jednak ako ochrancov krajiny vytvorenej predchádzajúcimi generáciami. Pre mnohých ľudí je kultúrna krajina, ktorá je obhospodarovaná, dôležitým faktorom vyššej kvality života, ktorej význam pre voľný čas, oddych na čerstvom vzduchu a cestovný ruch netreba podceňovať. Hodnota krajiny a pôd môže rôznym spôsobom poskytovať podnikateľské príležitosti a zdroje obživy.

3.23.

K vyváženejšiemu územnému rozvoju by mal patriť aj prechod na trvalo udržateľné potravinové systémy (8). Vypracovanie holistického prístupu k potravinárskym systémom má zásadný význam pre riešenie hospodárskych, ekologických a sociálnych problémov v súvislosti s výrobou a spotrebou potravín a dosiahnutie úspešnej realizácie iniciatív na rôznych úrovniach a v rôznych odvetviach. K iniciatívam tohto druhu patrí napríklad podpora krátkych zásobovacích reťazcov s cieľom podporiť rozvoj vidieka poskytovaním zdravých a čerstvých potravín spotrebiteľom (9). Bolo by to prínosom tiež pre miestne hospodárstvo a miestnu poľnohospodársku výrobu.

3.24.

Treba neustále zdôrazňovať význam inovácií pre rozvoj vidieka, ktorý vedie k vzniku a uskutočňovaniu nových myšlienok. Inovačnými riešeniami sa vytvárajú predpoklady pre trvalo udržateľnú spoločnosť, pričom vidiecke oblasti môžu prispieť napríklad k ekologickejšiemu hospodárstvu, ktoré rešpektuje ekologické cykly, a klimaticky inteligentným riešeniam a k tomu, aby sa mohol dosahovať väčší objem výroby s menšími nákladmi. Odovzdávanie poznatkov a prístup k nim sú kľúčovými faktormi pre realizáciu inovačných nápadov.

3.25.

Nové technológie a nové inovačné výrobné metódy sú vhodnými predpokladmi dosiahnutia udržateľnejšej poľnohospodárskej výroby, čo vedie k prísnejším normám v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, a tiež predstavujú vhodný základ pre možnosť vyrábať viac s menšími vstupmi, ako sú napríklad hnojivá alebo prostriedky na ochranu rastlín. Nové techniky a využitie inovácií si v mnohých prípadoch vyžadujú značné investície, ktoré sa pre jednotlivých podnikateľov v poľnohospodárstve môžu spájať s vysokým rizikom. Podnikateľ často nemôže niesť takéto riziko sám. Na podporu technológií a postupov, po ktorých je v spoločnosti dopyt, by mala byť k dispozícii investičná podpora napr. z programu na rozvoj vidieka. Môže dôjsť k logickému konfliktu medzi technickým pokrokom a ponukou pracovných miest, keďže zvyšujúca sa mechanizácia a štrukturálny vývoj v mnohých prípadoch vedú k strate pracovných miest. Tento rozvoj však môže viesť aj k hospodársky stabilnejším pracovným miestam.

3.26.

Stratégie pre inovácie, resp. ich zavádzanie sa musia riadiť potrebami a nie dostupnosťou prostriedkov. V bode 7 vyhlásenia sa zdôrazňuje potreba rozširovať poznatky a technické a sociálne inovácie, ako aj spoluprácu aktérov pri využívaní a odovzdávaní informácií. V tejto oblasti sa môžu využiť iniciatívy Spoločenstva, ako je európske partnerstvo v oblasti inovácií (EIP), napr. EIP-Agri, so svojim prístupom zdola nahor, a to tak, že sa zabezpečí prepojenie, komunikácia a výmena medzi aktérmi na rôznych úrovniach a bude sa vychádzať najmä z praktickej podnikateľskej činnosti. Na intenzívnejšiu podporu inovácií vo vidieckych oblastiach by mohlo byť vhodné využiť sprostredkovateľa v oblasti inovácií.

3.27.

Prístup k vysokorýchlostným širokopásmových službám je v dnešnej spoločnosti nevyhnutnou súčasťou infraštruktúry a predpokladom fungujúcej spoločnosti, a to rovnako v meste, ako aj na vidieku, pričom ovplyvňuje dostupnosť pracovnej sily, ako aj prístup k pracovným príležitostiam. Táto tendencia sa prejavuje tým, že vývoj sa v narastajúcej miere realizuje online. Na mnohých miestach v Európe, zvlášť vo vidieckych oblastiach, stále chýbajú stabilné riešenia. EHSV sa na to pozerá veľmi kriticky. Vidiecke oblasti potrebujú širokopásmové pripojenie z dôvodu bezpečnosti, pokiaľ ide napríklad o fungujúce telefónne prepojenia, ako aj z dôvodu svojej životnej úrovne, pokiaľ ide napríklad o fungujúcu televíziu. Prístup k širokopásmovému pripojeniu môže byť jedným z faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či predovšetkým mladí ľudia budú chcieť na vidieku zostať, alebo sa odsťahujú. Podniky potrebujú širokopásmové pripojenie, pretože vo väčšine prípadov nemôžu vykonávať svoju činnosť bez fungujúcich širokopásmového pripojenia. Uviesť možno tieto príklady: platobné riešenia v spoločnosti, ktorá stále viac uprednostňuje bezhotovostný styk, účtovníctvo, elektronický obchod alebo komunikácia so zákazníkmi. Podnikanie v poľnohospodárstve je príkladom oblasti, v ktorej majú IKT so svojimi novými technickými riešeniami čoraz väčší význam.

3.28.

Vo vyhlásení sa zdôrazňujú nevyhnutnosť a možnosti digitalizácie. EHSV sa domnieva, že tam, kde na šírenie širokopásmového pripojenia nestačia trhové sily – čo je vo vidieckych oblastiach častým javom –, je potrebné zasiahnuť poskytnutím podpory. EHSV sa domnieva, že EFRR by mal byť hlavným zdrojom podpory infraštruktúry, zatiaľ čo EPFRV by sa mal využívať na podrobnejšie a cielenejšie opatrenia. V tomto kontexte pomáha Európska investičná banka a Európsky fond pre strategické investície, a to napr. prostredníctvom využívania inovačných finančných nástrojov.

3.29.

Vidiecke oblasti zohrávajú významnú úlohu v obehovom hospodárstve. Vo vyhlásení sa o obehovom hospodárstve hovorí v bode 6 (podpora opatrení v oblasti klímy) – poskytuje však aj ďalšie výhody, o ktorých sa hovorí v stanovisku EHSV na tému Balík predpisov o obehovom hospodárstve  (10). Medzi mestom a vidiekom je potrebný trvalo udržateľný obeh, a to nielen z hľadiska zdrojov, ale aj preto, aby sa tým podporilo poľnohospodárstvo a znížila potreba dovážaných zdrojov. Vidiecke oblasti tak môžu vo významnej miere prispieť k spoločnosti, ktorá viac rešpektuje ekologické cykly, pretože na jednej strane môžu zabezpečovať používanie odpadových produktov ako zdrojov, napríklad ako hnojív alebo zúrodňujúcich látok, a pretože na strane druhej môžu dodávať energiu z obnoviteľných zdrojov a biomateriály.

3.30.

Jeden z krokov k zníženiu emisií škodlivých pre klímu spočíva v používaní menšieho množstva fosílnych palív a väčšieho množstva obnoviteľných zdrojov energie. Vidiecke oblasti môžu aj v tejto oblasti vo významnej miere prispieť prostredníctvom výroby slnečnej, veternej a vodnej energie, ale aj bioenergie. Výroba energie z obnoviteľných zdrojov sa však môže stať pre človeka aj pre životné prostredie citeľnou záťažou, preto je potrebné zohľadniť všetky aspekty trvalo udržateľného rozvoja.

3.31.

V súvislosti so zmenou klímy je potrebné jednak tlmiť jej dôsledky a jednak sa jej dôsledkom prispôsobovať. Vidiecke oblasti majú vďaka rozsiahlym poľnohospodársky využívaným plochám a lesom veľký potenciál ako záchyty uhlíka, čím prispievajú k znižovaniu emisií škodlivých pre klímu, kým výroba sama osebe prispieva k takýmto emisiám. Na zníženie týchto emisií je potrebné použiť najlepšie dostupné techniky. Na všetkých úrovniach – od výrobcov až po orgány prijímajúce rozhodnutia – sa musí uskutočňovať budovanie spôsobilostí, pri ktorom je potrebné mať stále na zreteli investičné príležitosti.

3.32.

Na záver možno konštatovať, že vidiecke oblasti disponujú významným potenciálom, na základe ktorého môžu prispievať k trvalo udržateľnej spoločnosti a tým aj k cieľom trvalej udržateľnosti Organizácie Spojených národov (Agenda 2030) a plneniu Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21), čo jasne vyplýva z vyhlásenia Cork 2.0. Ide však o veľké výzvy, ktorých zvládnutie si v prenesenom aj konkrétnom význame vyžaduje investície.

3.33.

V súvislosti s podporou z prostriedkov EÚ často počuť sťažnosti, že je príliš zložitá pre jej príjemcov, ako aj pre orgány. Zložitosťou tejto politiky sa zaoberá bod 9 vyhlásenia. EHSV sa domnieva, že je potrebné zjednodušiť vykonávanie politiky tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Súčasný systém je zložitý do takej miery, že niektorí potenciálni žiadatelia vôbec nepodajú žiadosť, v dôsledku čoho možno túto zložitosť vnímať ako prekážku pre vykonávanie politiky a dosiahnutie jej cieľov. Niektoré žiadosti v podstate nie je možné vyplniť bez pomoci poradcu. Stredobodom pozornosti musí byť právna istota pre jednotlivcov.

3.34.

Pre terajšie programové obdobie 2014 – 2020 boli administratívne pravidlá pre EŠIF zhrnuté v jednom spoločnom nariadení (11). V zásade to možno hodnotiť pozitívne, pretože lepšia koordinácia vedie k zvýšeniu efektívnosti najmä pri výkone verejnej moci, aj keď jednotlivý žiadateľ z toho bude mať pravdepodobne menší úžitok, keďže jeden príjemca zriedka žiada o prostriedky z rôznych fondov. Úžitok z miestneho rozvoja vychádzajúceho z občianskej úrovne by mohol byť väčší v tých krajinách, v ktorých sa miestny rozvoj podporuje z viacerých fondov. Dôsledky spoločných pravidiel je potrebné ďalej preskúmať.

3.35.

Súčasná politika rozvoja vidieka sa uskutočňuje v rámci EPFRV prostredníctvom programov rozvoja vidieka na základe priorít a prioritných oblastí. Tým vznikol systém silne roztrieštených programových prostriedkov, pretože rozdelenie na opatrenia, prioritné oblasti a priority sa spája s rôznymi rozpočtovými položkami a okruhmi. Oslabila sa tým zrozumiteľnosť programov a zvýšila sa administratívna záťaž pre orgány, čo je zas na úkor zdrojov na uskutočňovanie programov a zmenšuje sa tým možnosť dosiahnutia cieľov príslušných programov.

3.36.

Bod 10 vyhlásenia obsahuje úvahy o výkonnosti a zodpovednosti v politike. Sú to zároveň usmernenia pre rozpočtovú prácu Komisie, ktorá v roku 2015 začala iniciatívu za rozpočet EÚ orientovaný na výsledky. Občania a daňoví poplatníci musia vedieť, k akým výsledkom vedú politiky a do akej miery sa dosahujú politické ciele.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/45

Spravodajkyňa:

Milena ANGELOVA

1.1.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oceňuje vykonávanie balíka služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ), ktorý prináša poskytovateľom služieb vo verejnom záujme právnu istotu. Balík vytvára správnu rovnováhu medzi potrebou posilňovať a podporovať SVHZ a cieľom predchádzať potenciálnemu narúšaniu hospodárskej súťaže. Ako však vyplynulo zo štúdie s názvom „Preskúmanie správ členských štátov o vykonávaní rozhodnutia Európskej komisie o poskytovaní štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu“, zainteresované strany na regionálnej a miestnej úrovni, predovšetkým poskytovatelia SVHZ, ktorí sú vo verejnom vlastníctve, vyjadrili obavy v súvislosti s kľúčovými problémami v súčasných pravidlách ktoré vytvárajú zbytočné prekážky alebo nedostatok právnej istoty. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na zlepšenie súčasných pravidiel a ich praktického uplatňovania, poskytla usmernenia, vytvorila súbor najlepších postupov a v prípade potreby preskúmala potrebu aktualizácie a zmeny tohto balíka.

1.2.

EHSV po preskúmaní prvých dvoch vĺn správ členských štátov o vykonávaní balíka SVHZ so znepokojením konštatuje, že neriešia základný problém týkajúci sa požiadaviek na zlučiteľnosť, čo je záležitosť, ktorej sa príslušný rámec hĺbkovo venuje.

1.3.

EHSV konštatuje, že vo väčšine prípadov nedostatok istoty alebo značné náklady na plnenie požiadaviek vytvárajú prekážky, ktoré príslušným orgánom do značnej miery bránia v plnom vykonávaní politiky SVHZ. Takéto prekážky intenzívne vplývajú na regionálne a miestne orgány, keďže dialóg medzi členskými štátmi a Komisiou o prípadoch štátnej pomoci vedie ústredná štátna správa, zatiaľ čo ostatné úrovne správy nemajú priamy prístup k tomuto procesu.

1.4.

Skutočnosť, že na regionálnej a miestnej úrovni sa nahlasuje len niekoľko SVHZ, podľa uvedenej štúdie dokazuje, že nedostatok priamych napojení na Komisiu bráni náležitému financovaniu služieb vo verejnom záujme, v dôsledku čoho sa príslušné orgány väčšmi zdráhajú naplno využívať toto rozhodnutie a rozptýliť pochybnosti týkajúce sa jeho vykonávania.

1.5.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosti vylepšenia rozhodnutia a rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti tak, aby riešilo tieto prvky:

1.5.1.

EHSV navrhuje, aby Komisia odstránila prahovú hodnotu pre udelenie výnimky a aby do rozhodnutia zahrnula všetky SVHZ bez ohľadu na sumu ročnej náhrady. Dôkladné preskúmanie jeho súčasného vykonávania dokazuje, že obmedzí administratívne náklady a ťažkosti, ktorým by príslušné orgány inak čelili, a to najmä na miestnej úrovni, bez akéhokoľvek narúšania hospodárskej súťaže.

1.5.2.

Vzhľadom na trh práce a problematický nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila využitie oprávnených služieb na zlepšenie poznatkov a kvalifikácie ľudí, čo im umožní zlepšiť si pracovné vyhliadky, a tak preskúmala možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti rozhodnutia.

1.5.3.

EHSV vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala a prípadne zmenila určité texty rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o: lehotu na uchovávanie záznamov o všetkých informáciách potrebných na určenie zlučiteľnosti poskytnutej náhrady; objasnenie toho, že lehota poverení by nemala mať žiadny zásadný vplyv na ich obnovenie alebo predĺženie ani na oprávnenosť poskytovateľov služieb vykonávať svoje poverenie; stanovenie ľahko prístupnej metódy výpočtu primeraného zisku; poskytnutie ďalšieho objasnenia, pokiaľ ide o riešenie požiadavky na deľbu prírastkov efektívnosti produkcie medzi podnikmi; a zabezpečenie pružnejšieho prístupu k menšiemu prekračovaniu prahových hodnôt, ktoré nepresahuje 10 % priemernej ročnej náhrady, a to jeho oslobodením od aktualizácie príslušných parametrov.

1.6.

EHSV sa domnieva, že treba podrobnejšie objasniť podmienky zlučiteľnosti uvedené v príslušnom rámci, ktoré sa týkajú:

1.7.

EHSV konštatuje, že Európsky parlament a Rada neprijali nariadenia, ktorými sa stanovujú zásady a podmienky týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, najmä v hospodárskej a finančnej oblasti. Preto žiada Komisiu, Parlament a Radu, aby preskúmali možnosti splnenia tohto mandátu článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov a pravidlá zmluvy uvedené v tomto článku.

2.1.

Vo svojom akčnom pláne na rok 2017 EHSV zdôraznil význam služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ako základného prvku nášho európskeho hospodárskeho a sociálneho modelu, ktorý je ako taký zakotvený v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

2.2.

V článku 14 sa EÚ a členské štáty vyzývajú k tomu, aby v rámci svojich právomocí dbali „o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, najmä hospodárskych a finančných, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie“. Ďalej sa v ňom stanovuje, že „Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom nariadení ustanovia tieto zásady a podmienky bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov v súlade so zmluvami poskytovať, objednávať a financovať takéto služby“. Tento mandát sa doteraz nepremietol do konkrétnych legislatívnych iniciatív. Naopak, Európska komisia vypracovala na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie rozsiahly súbor pravidiel štátnej pomoci, ktoré sa vzťahujú na SVHZ.

2.3.

Podmienky zlučiteľnosti s pravidlami štátnej pomoci uvedenými v zmluve a s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ sú sporné, a to už od roku 1997, keď Súd prvého stupňa rozhodol (1), že náhrada poskytnutá firmám plniacim verejnoprávne poslanie by sa mala považovať za štátnu pomoc. Dovtedy platil konsenzus, že náhrada mimoriadnych nákladov vyplývajúcich z náročnejších povinností súvisiacich so SVHZ neposkytuje žiadne zvýhodnenie. Súdny dvor zmenil svoje stanovisko v roku 2001 (2), keď dospel k záveru, že takáto náhrada by sa mohla považovať za štátnu pomoc len v prípade, keby prekročila dodatočné náklady, ktoré znáša určený poskytovateľ. Napokon, rozsudkom vo veci Altmark z roku 2003 (3) sa stanovili kritériá, ktoré by mal každý systém náhrad spĺňať na to, aby sa naň nevzťahovali pravidlá štátnej pomoci.

2.4.

Európska komisia sa pri stanovovaní zlučiteľnosti SVHZ s pravidlami štátnej pomoci dôsledne riadi tromi úvodnými kritériami stanovenými vo veci Altmark. Vyžaduje si to:

2.5.

V roku 2005 Komisia prijala balík členov Komisie Montiho a Kroesovej, ktorý bol v roku 2011 aktualizovaný (Almuniov balík), s kľúčovými pravidlami pre financovanie služieb vo verejnom záujme: balík zahŕňa oznámenie Komisie (4) (ďalej len „príslušný rámec“), v ktorom sa stanovujú podmienky zlučiteľnosti SVHZ, a rozhodnutie Komisie (5), na základe ktorého sa od notifikácie oslobodzujú systémy, pri ktorých je nižšia pravdepodobnosť narúšania hospodárskej súťaže, a to z dôvodu ich obmedzeného financovania [v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia sa ročná prahová hodnota stanovuje na 15 miliónov EUR] alebo zamerania činností, ktoré plnia sociálne potreby (t. j. nemocnice, zdravotnícka a dlhodobá starostlivosť, starostlivosť o deti, prístup na trh práce a opätovné začlenenie na trhu práce, sociálne bývanie, starostlivosť o zraniteľné skupiny a ich sociálne začlenenie, a tiež námorné spojenia s ostrovmi, letiskami a prístavmi s nízkym počtom cestujúcich). Komisia oznámila, že má v úmysle preskúmať tento súbor pravidiel po piatich rokoch od nadobudnutia ich účinnosti.

2.6.

Cieľom EHSV v rámci jeho programu pre Európu je prostredníctvom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy prispieť k nadchádzajúcemu preskúmaniu Komisie, a to prostredníctvom podrobného preskúmania skúseností s vykonávaním balíka SVHZ. EHSV na tento účel zadal vypracovanie štúdie o uplatňovaní pravidiel týkajúcich sa SVHZ na náhradu z verejných prostriedkov s názvom Preskúmanie správ členských štátov o vykonávaní rozhodnutia Európskej komisie o poskytovaní štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (Review of Member States' reports on the implementation of the European Commission Decision on the provision of State aid to the provision of services of general economic interest).

2.7.

Náhrady SVHZ majú len zriedkavo vplyv na hospodársku súťaž, keďže pokrývajú mimoriadne náklady, ktoré vznikajú určeným poskytovateľom pri plnení verejnoprávneho poslania. Ich zaťaženie bremenom spojeným s notifikáciou štátnej pomoci teda pôsobí ako prehnaný krok, ktorý by bol odôvodnený len v prípadoch, keď by iní účastníci mohli utrpieť nespochybniteľnú ujmu. Naopak, opatrenia EÚ sú nevyvážené, pokiaľ ide o správanie, ktoré závažne ohrozuje trhové podmienky, ako je napríklad dumpingový predaj zo strany tretích krajín alebo stanovovanie cien pod garantovanými úrovňami. Zdá sa teda, že na zabezpečenie toho, aby sa náležite plnili ustanovenia zmluvy posilňujúce tieto základné služby, treba rozšíriť rozsah pôsobnosti rozhodnutia, na základe ktorého sa SVHZ oslobodzujú od notifikačnej povinnosti, a zároveň posilniť právnu istotu a zvýšiť pružnosť pri implementácii pravidiel.

3.1.

EHSV je presvedčený, že rozhodnutie vytvára správnu rovnováhu medzi potrebou posilňovať a podporovať SVHZ a cieľom predchádzať potenciálnemu narúšaniu hospodárskej súťaže. Oslobodenie od notifikácie znižuje administratívne náklady a ťažkosti, ktorým by príslušné orgány inak čelili, a to najmä na miestnej úrovni. Keďže sa na SVHZ, ktoré podľa rozhodnutia nie sú oprávnené, vzťahujú prísnejšie pravidlá, mali by mimo rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia patriť len tie prípady, ktoré vzbudzujú mimoriadne obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, v súlade s cieľom sústreďovať na úrovni EÚ zdroje na kontrolu štátnej pomoci. Zo skúseností vyplýva, že Komisia schvaľuje prevažnú väčšinu schém SVHZ, ktoré preskúmala. Od prijatia rozhodnutia a príslušného rámca v roku 2012 len tri prípady SVHZ viedli k postupu hĺbkového preskúmania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ. Dva prípady sa týkali poštových služieb (štátna pomoc SA.35608 týkajúca sa gréckej pošty Hellenic Post, ELTA a štátna pomoc SA.37977 týkajúca sa španielskej pošty), a ďalší nemocničného systému (štátna pomoc SA.19864 o financovaní nemocníc IRIS v bruselskom regióne) po vynesení rozsudku Súdneho dvora, ktorým sa zrušilo rozhodnutie o schválení účtov zo strany Komisie, keďže vzhľadom na zložitosť bolo potrebné formálne vyšetrovanie. Vo všetkých prípadoch, ktoré Komisia skúma, zohrávajú kľúčovú úlohu tvrdenia konkurentov, čím sa zabezpečuje úplná disciplína bez požadovania systematickej notifikácie schém SVHZ. Navyše, na zabezpečenie úplnej istoty judikatúra a prax Komisie poskytujú zainteresovaným stranám dostatočné usmernenie, pokiaľ ide o posúdenie toho, či môžu bezpečne uplatňovať toto rozhodnutie bez nutnosti notifikovať schémy SVHZ. EHSV preto navrhuje, aby Komisia odstránila prahovú hodnotu pre udelenie výnimky a aby do rozhodnutia zahrnula všetky SVHZ bez ohľadu na sumu ročnej náhrady, podľa vzoru systémov náhrad platných pre osobnú dopravu (6).

3.2.

Stanovenie prahovej hodnoty podľa objemu zahrnutej pomoci, ktorá je podnetom pre notifikáciu, môže mať význam z hľadiska kontroly na úrovni EÚ, najmä v prípadoch, keď poskytnutie pomoci zahŕňa netransparentné postupy, ako sú daňové úľavy a oslobodenia od dane, zvýhodnené úvery alebo verejné záruky. Okrem toho sa v rozhodnutí stanovuje, že osobitné činnosti si môžu vyžadovať kontrolu vzhľadom na obavy týkajúce sa hospodárskej súťaže, na základe čoho je možné zaviesť povinnú notifikáciu s cieľom riešiť tieto prípady. Ponechanie súčasnej prahovej hodnoty stanovenej v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia na takej extrémne nízkej úrovni v každom prípade predstavuje pre príslušné orgány neprimeranú záťaž a nemá žiadny viditeľný prínos pre posilnenie hospodárskej súťaže. EHSV by preto chcel požiadať Komisiu, aby obmedzila notifikačnú požiadavku na tie formy pomoci alebo osobitné činnosti, pri ktorých by si potenciálne narušenie mohlo vyžadovať bližšie preskúmanie s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky.

3.3.

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti rozhodnutia s cieľom zabezpečiť oprávnenosť služieb týkajúcich sa zvyšovania poznatkov a kvalifikácií ľudí, a tým zlepšiť ich pracovné príležitosti. Navyše je potrebné objasniť šedé oblasti zahŕňajúce súkromný sektor, kde by sa zišlo ďalšie usmernenie.

3.4.

Rozhodnutie by malo zabezpečiť plnú zlučiteľnosť s právom Spoločenstva vyššej právnej sily a zamedziť neprimeranej záťaži pre regionálne a miestne orgány. Konkrétne v článku 8 sa požaduje, aby si členské štáty ponechávali na obdobie poverenia a minimálne desať rokov od skončenia obdobia poverenia k dispozícii všetky informácie potrebné na zistenie, či je udelená náhrada zlučiteľná s týmto rozhodnutím. Toto pravidlo je v rozpore s článkom 17 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589, v ktorom sa stanovuje, že po uplynutí desaťročného obdobia sa akákoľvek poskytnutá pomoc nemôže vymáhať, a preto ju Komisia nepodrobuje kontrole oprávnenosti, ako ukazuje bežná prax. Uchovávanie informácií viac ako desať rokov, ktoré nemá pre kontrolu štátnej pomoci žiadny význam, predstavuje pre príslušné orgány neprimeranú záťaž a porušuje zásady proporcionality a riadnej správy, ktoré sú zakotvené v zmluve.

3.5.

Článok 2 ods. 2 rozhodnutia sa vzťahuje na poverenia udelené na maximálne desať rokov, okrem tých SVHZ, ktoré si vyžadujú významnú investíciu odôvodňujúcu dlhšie obdobie. Hoci podľa príslušného rámca si Komisia v praxi toto pravidlo všeobecne vykladá ako zabraňovanie tomu, aby poverenia presiahli uvedenú lehotu, znenie rozhodnutia by mohlo naznačovať, že podniky, ktoré plnia verejnoprávne poslanie dlhšie obdobie, by nemuseli patriť do rozsahu jeho pôsobnosti. EHSV preto požaduje, aby Komisia jasne uviedla, že lehota poverení by nemala mať žiadny zásadný vplyv na ich obnovenie alebo predĺženie ani na oprávnenosť poskytovateľov služieb, ktorí plnia verejnoprávne poslanie. Táto otázka je mimoriadne citlivá v prípade poskytovateľov vo verejnom vlastníctve, ktorí získali poverenie od svojich orgánov, keďže ich jediným účelom je poskytovať príslušnú službu vo verejnom záujme.

3.6.

V článku 5 ods. 5, 7 a 8, ktoré sa týkajú primeraného zisku, by sa mala stanoviť ľahko prístupná metóda výpočtu primeraného zisku. Súčasný prístup, podobne ako prístup stanovený v príslušnom rámci, zahŕňa metódy, ako je napríklad vnútorná miera výnosu, ktoré sa ukazujú ako príliš zložité pre miestne SVHZ, a preto odrádzajú od ich používania na výpočet náhrady. Stanovenie referenčných hodnôt ziskovosti zahŕňa nákladné poradenské služby, ktoré sú pre väčšinu SVHZ nedostupné. EHSV žiada Komisiu, aby túto otázku objasnila, keďže prax Komisie podporuje priame porovnávanie so ziskovosťou príbuzných odvetví na základe dostupných oficiálnych alebo súkromných zdrojov údajov, ktoré sa vo všeobecnosti uznávajú ako plne reprezentatívne.

3.7.

Hoci stimuly na zvyšovanie efektívnosti nie sú dostatočne vymedzené, zohľadňujú sa v článku 5 ods. 6, a preto si vyžadujú ďalšie objasnenie, najmä pokiaľ ide o riešenie požiadavky na deľbu ziskov z efektívnosti produkcie medzi príslušný podnik, členský štát a/alebo iných používateľov. EHSV žiada Komisiu, aby rozptýlila všetky pochybnosti o tom, ako vykladať túto požiadavku.

3.8.

V článku 6 ods. 2 rozhodnutia sa stanovuje, že v prípade akejkoľvek nadmernej kompenzácie by sa príslušné parametre mali pre budúcnosť aktualizovať. Pokiaľ však náhrada nepresahuje 10 % priemernej ročnej sumy, možno túto náhradu preniesť do ďalšieho obdobia. Na zabezpečenie plného súladu by v uvedenom prípade nemalo dôjsť k aktualizácii parametrov, aby sa vyhlo prehodnoteniu, ktoré by určeným poskytovateľom prinieslo právnu neistotu v prípadoch, ktoré nemajú vplyv na hospodársku súťaž. EHSV odporúča, aby Komisia zabezpečila pružnejší prístup k menšiemu prekračovaniu prahových hodnôt, ktoré nepresahuje 10 % priemernej ročnej náhrady, a to jeho oslobodením od aktualizácie príslušných parametrov.

3.9.

Malo by sa zamedziť akémukoľvek diskriminačnému zaobchádzaniu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a tým aj so službami všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sa na týchto úrovniach poskytujú. V súčasnosti musia miestne a regionálne orgány predkladať svoje žiadosti, odpovede a pochybnosti úradnou cestou v rámci svojho členského štátu, keďže len týmto spôsobom sa dá zapojiť do formálneho dialógu o ustanoveniach štátnej pomoci s Komisiou. Informácie vydávané miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorú sú určené Komisii, teda musí prijímať príslušný členský štát. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby nadviazala štruktúrovanejší dialóg s miestnymi a regionálnymi orgánmi o postupoch a otázkach týkajúcich sa štátnej pomoci. Pravidlá a požiadavky týkajúce sa štátnej pomoci by sa tiež mali prispôsobiť osobitným potrebám a prostriedkom, ktoré majú regionálne a miestne orgány k dispozícii, čím by sa zabezpečilo spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie v praxi.

4.1.

V príslušnom rámci sa podrobne stanovujú rôzne požiadavky na zabezpečenie zlučiteľnosti v súlade s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ a s príslušnou judikatúrou, ktorá ju vykladá. Hoci poskytuje dostatočné vysvetlenie kritérií, ktoré uplatňuje Komisia, často sa v ňom zaujíma príliš opatrný postoj, ktorý vytvára zbytočné problémy a určitý stupeň neistoty. Z praxe Komisie vyplýva, že takéto ťažkosti sa v mnohých oblastiach podarilo prekonať vďaka uplatňovaniu pragmatického výkladu tohto rámca. Uvedenie osobitných odkazov na tieto riešenia by zvýšilo právnu istotu a účinne by posilnilo rovnaké zaobchádzanie, pričom by sa zároveň zachovala zásada, že každý prípad by sa mal skúmať na základe svojej skutkovej podstaty. EHSV preto odporúča Komisii, aby bližšie spresnila alternatívne spôsoby plnenia tejto požiadavky, ktoré sa už značne využívajú v jej praxi. Takéto objasnenie by rozptýlilo mnohé pochybnosti, ktorým príslušné orgány a poskytovatelia v súčasnosti čelia.

4.2.

Podľa zmluvy patrí poverovanie plnením verejného poslania a jeho vymedzenie do základnej právomoci členského štátu. Odkazy uvedené v bode 13 príslušného rámca na podmienky, ktoré by mali služby všeobecného záujmu resp. služby vo verejnom záujme spĺňať, teda môžu slúžiť len ako užitočné usmernenie. Zahrnutie týchto odkazov však môže vyvolať oprávnené obavy súvisiace s potenciálnym obmedzením právomocí členských štátov. Je totiž na členských štátoch, aby vo verejnom záujme rozhodovali o normách „kvality, bezpečnosti, dostupnosti, rovnakého zaobchádzania, presadzovania všeobecného prístupu a práv užívateľov“, ktoré by mala spĺňať každá základná služba bez ohľadu na jej trhové pokrytie alebo poslanie. V súlade s tým majú členské štáty aj právomoc rozhodovať o tom, či si zabezpečenie týchto noriem vyžaduje SVHZ/službu vo verejnom záujme. Hoci majú trhové podmienky veľký význam, nemôžu prevažovať ani obmedzovať schopnosť príslušných orgánov brániť verejný záujem. EHSV preto navrhuje, aby tu Komisia obmedzila jej opatrenia na odkaz na svoje usmerňujúce oznámenie, ktorým sa obmedzuje rozsah pôsobnosti jej posúdenia na kontrolu potenciálnej existencie zjavného pochybenia, čo je vec, ktorá napokon patrí do právomoci Súdneho dvora.

4.3.

V bode 14 príslušného rámca sa kladú prehnané podmienky na právomoci členských štátov, pokiaľ ide o udeľovanie verejnoprávneho poslania, keďže sa od nich vyžaduje, aby vykonávali verejné konzultácie s cieľom zohľadniť záujmy používateľov a poskytovateľov, čím sa zasahuje do vnútroštátnych právomocí, ktoré nepatria do kompetencie Komisie. Keďže príslušné orgány vždy venujú náležitú pozornosť záujmom zainteresovaných strán, nútenie ich k tomu, aby odôvodňovali potrebu verejnoprávneho poslania a vykonávali verejné konzultácie, prípadne zavádzanie alternatívnych nástrojov, je sotva v súlade s ustanoveniami a zásadami zmluvy. Z praxe Komisie vyplýva, že tomuto pravidlu venuje len obmedzenú pozornosť, najmä ak členské štáty čelia pri jeho presadzovaní prekážkam. EHSV preto navrhuje, aby Komisia prepracovala tento bod tak, aby sa vyhýbal povinným požiadavkám, ktoré by mohli narúšať vnútroštátne zákonodarné postupy, čo by vytváralo zbytočné problémy.

4.4.

Požiadavka uvedená v bode 19 príslušného rámca, aby boli poverenia v súlade s pravidlami Únie v oblasti verejného obstarávania, neberie do úvahy skutočnosť, že sekundárne právne predpisy v tejto oblasti prešli po prijatí balíka o verejnom obstarávaní z roku 2014 dôkladným preskúmaním. Smernica o verejnom obstarávaní sa podľa svojho článku 1 ods. 2 vzťahuje len na nadobúdanie verejnými obstarávateľmi a nemôže zavádzať záväzný režim pre SVHZ, keďže sa týkajú úloh, ktoré podnik vykonáva v mene príslušného orgánu. Akákoľvek požiadavka podľa predpisov o verejnom obstarávaní by teda bola v rozpore s jej riadiacou smernicou. Balík o verejnom obstarávaní z roku 2014 po prvý raz upravuje aj koncesie. Bolo by však veľmi zavádzajúce usudzovať, že na SVHZ by sa mohol vzťahovať tento režim: koncesie naznačujú, že príslušné podniky na seba po udelení koncesie preberajú všetko riziko, čo je v ostrom kontraste so SVHZ, kde príslušné orgány pokrývajú mimoriadne náklady vznikajúce pri plnení služby, čím sa riziko minimalizuje. Tento režim by sa uplatňoval len vtedy, keby sa príslušný orgán rozhodol uplatniť na SVHZ koncesné zaobchádzanie, ale v takýchto prípadoch by neexistoval žiadny prvok pomoci, keďže všetko riziko by znášal určený poskytovateľ. Na SVHZ by sa teda nevzťahovali obstarávacie ani koncesné pravidlá. Z právneho hľadiska môže príslušný rámec vyzývať členské štáty len k tomu, aby v prípade potreby uplatňovali pri výbere poskytovateľov, najmä tých súkromných, zásady transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, bez záväznej povinnosti dodržiavať túto požiadavku. EHSV preto žiada Komisiu, aby zrevidovala bod 19 príslušného rámca s cieľom náležite zohľadniť nové právne požiadavky, pokiaľ ide o obstarávanie a koncesie.

4.5.

Hoci sa v bode 22 príslušného rámca stanovuje, že výšku náhrady možno stanoviť buď na základe očakávaných nákladov a príjmov, alebo na základe skutočne vzniknutých nákladov a skutočne dosiahnutých príjmov, v praxi Komisie sa až príliš často vyžaduje, aby sa výška náhrady stanovila ex ante. Takáto metóda výpočtu, ktorá príslušným orgánom bráni v poskytovaní náhrady ex post podľa skutočných čistých nákladov, pôsobí ako nenáležité zasahovanie, ktoré by mohlo viesť k neriešiteľným problémom, keďže v prípade, keby sumy ex ante nedokázali pokryť čisté náklady, by poskytovateľ čelil neustálemu nedostatočnému financovaniu. Okrem toho, keby príslušný orgán poskytol dodatočnú podporu na vyplnenie tejto medzery, v zásade by čelil potenciálnym sankciám za porušenie podmienok stanovených v rozhodnutí o schválení. Prax Komisie túto nekonzistentnosť značne prehliada s výnimkou prípadov, keď na tento problém upozornil žiadateľ. Hoci sa stanovenie metodiky výpočtu náhrady ex ante zdá ako náležité, následné predbežné sumy by nemali mať záväzný charakter. K výpočtu čistých nákladov a zodpovedajúcej náhrady môže dôjsť až po tom, ako sú k dispozícii celoročné výsledky. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú konzistentnosť a súlad s druhým kritériom vo veci Altmark na základe spojenia metodológie ex ante s plným využívaním výpočtu čistých nákladov ex post, pokiaľ príslušný orgán nedáva prednosť stanoveniu náhrady v podobe jednorazovej platby v čase poverenia.

4.6.

Metóda čistých ušetrených nákladov na výpočet náhrady vychádza z predpokladu, že v prípade absencie záväzku služieb vo verejnom záujme by určený poskytovateľ obmedzil svoje činnosti a zameral by sa na maximalizáciu príjmov. Konvenčná metóda čistých ušetrených nákladov by znamenala, že poskytovateľ by prerušil všetky stratové činnosti. Rozdiel medzi týmto alternatívnym scenárom a skutočnými výsledkami poskytovateľa služieb určuje výšku náhrady. Komisia nedávno obhajovala prístup vychádzajúci z nákladov na dosiahnutie ziskovosti, kde by alternatívnym riešením bolo prerušenie činností, ktoré podniku bránia v maximalizácii jeho výsledkov. Náhrada tak pokrýva nielen dodatočné náklady na SVHZ, ale aj menej efektívne činnosti, aj keď sú ziskové. S cieľom znížiť kompenzačné platby Komisia vyžaduje, aby sa trhové a nemateriálne zvýhodnenia, ktoré poskytovateľ využíva, odpočítali od výšky náhrady. Uprednostňovanie prístupu vychádzajúceho z nákladov na dosiahnutie ziskovosti de facto vedie k odchýlkam vo vykonávaní jednotnej zásady, čím sa ohrozuje právna istota. EHSV odporúča, aby Komisia podporila oba prístupy a aby k nim poskytla ďalšie usmernenie v príslušnom rámci, ktorý v súčasnosti neobsahuje takmer žiadnu zmienku o tom, ako stanoviť príslušné alternatívy.

4.7.

Metóda prideľovania nákladov sa zdá byť tou najvhodnejšou pre väčšinu SVHZ, keďže jej výpočet vychádza z rozdielu medzi nákladmi na plnenie záväzku služieb vo verejnom záujme a zodpovedajúcimi príjmami. Členské štáty, ktoré chcú použiť túto metódu, však musia zdôvodniť odmietnutie prístupu vychádzajúceho z čistých ušetrených nákladov, ktorý sa inak považuje za povinný. Keďže prístup vychádzajúci z čistých ušetrených nákladov zahŕňa zložitú a nákladnú analýzu a často sú potrebné externé poradenské služby, EHSV odporúča, aby Komisia uznala túto metódu za plne platnú a rovnocennú prístupu vychádzajúcemu z čistých ušetrených nákladov s výnimkou osobitných činností, ako sú napríklad poštové služby, pri ktorých je táto metodika v súlade s treťou smernicou o poštových službách povinná.

4.8.

Bod 32 príslušného rámca týkajúci sa príjmov právom zahŕňa nadmerný zisk pochádzajúci z osobitných alebo výhradných práv. V rámci nedávnej praxe to však zahŕňalo zisk z univerzálneho poskytovania, aj keď nevychádzal z takýchto práv, čo viedlo k zavádzajúcim hodnoteniam. Treba zdôrazniť, že univerzálne pokrytie naznačuje určité znevýhodnenie, pretože určený poskytovateľ je viazaný poskytovať službu na danom území bez ohľadu na vzniknuté náklady. Keby mal teda poskytovateľ vykonávať túto službu na základe ziskovosti, dochádzalo by k porušovaniu zásad stanovených v zmluve, ak by sa z tohto prebytku mali povinne financovať iné, stratové záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme. EHSV preto žiada Komisiu, aby tento bod objasnila a rozlišovala medzi osobitnými alebo výlučnými právami zahŕňajúcimi isté zvýhodnenie, ktoré by sa malo zohľadniť pri financovaní záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, a všeobecným pokrytím, ktoré zahŕňa isté znevýhodnenie pre určeného poskytovateľa.

4.9.

Primeraný zisk, ako sa predpokladá v príslušnom rámci, prináša isté otázky, ktoré si vyžadujú ďalšie objasnenie. Hoci sa v príslušnom rámci obhajuje používanie vnútornej miery výnosu, uznáva sa tiež obťažnosť súvisiaca s uplatňovaním tejto metódy. V praxi totiž Komisia porovnáva firmy z rovnakého alebo súvisiaceho odvetvia pomocou štandardných kritérií ziskovosti, ako sú rentabilita vlastného kapitálu alebo rentabilita tržieb. Nedostatočná istota v tejto otázke však vedie k rozdielnym výsledkom. EHSV preto navrhuje, aby Komisia uznávala všetky štandardné a osvedčené kritériá ziskovosti namiesto toho, aby stanovovala niektorú z nich za povinnú. EHSV žiada Komisiu, aby podrobnejšie objasnila normy ziskovosti a umožnila, aby sa používali rôzne normy namiesto toho, aby sa členským štátom predpísala len jedna konkrétna norma.

4.10.

Požiadavka povinnej efektívnosti na základe bodov 39 až 46 príslušného rámca sa ukazuje ako hrozivá prekážka pre zainteresované strany, ako aj pre príslušné orgány. Keďže v príslušnom rámci sa neuvádza žiadny záchytný bod k tomu, ako vypočítať stimuly na zvyšovanie efektívnosti, prax Komisie umožňuje veľmi odlišné hodnotenia, čím sa ohrozujú zásady právnej istoty a rovnakého zaobchádzania. EHSV preto žiada Komisiu, aby bližšie objasnila alternatívne spôsoby výpočtu týchto stimulov, ktorých používanie by vzhľadom na súvisiacu zložitosť nemalo byť záväzné.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/52

1.1.

Digitalizácia a robotizácia v oblasti mobility osôb a prepravy tovaru prinášajú spoločnosti niekoľko potenciálnych výhod, ako je lepšia dostupnosť a pohodlie pre cestujúcich, efektívnosť a produktivita v oblasti logistiky, vyššia bezpečnosť dopravy a zníženie emisií. Zároveň existujú obavy z hľadiska bezpečnosti, zabezpečenia, súkromia, práce a životného prostredia.

1.2.

Hoci technológie ponúkajú nekonečné možnosti, pokrok sa nesmie zamerať výlučne na technológie, ale jeho cieľom musí byť aj vytváranie pridanej hodnoty pre spoločnosť. Nevyhnutná je preto politická diskusia spolu s riadnym zapojením občianskej spoločnosti do procesov plánovania dopravy, najmä vo veľkých mestských oblastiach.

1.3.

Realizácia digitálnej dopravy si vyžaduje riešenia pre existujúce problémové miesta, ako aj integrované investície do siete TEN-T v dopravných, energetických a telekomunikačných systémoch vrátane zavedenia technológie 5G. Finančné nástroje EÚ, ako je napríklad Nástroj na prepájanie Európy, Európsky fond pre strategické investície a program Horizont 2020 by tieto iniciatívy mali podporovať.

1.4.

Digitalizácia a robotizácia dopravy poskytujú odvetviam výroby a služieb vrátane MSP nové obchodné možnosti a mohli by byť oblasťou, v ktorej si EÚ vybuduje konkurenčnú výhodu. Európsky hospodársky a sociálny výbor (ďalej len „EHSV“) preto vyzýva, aby sa vytvorilo priaznivé a stimulujúce podnikateľské prostredie, ktorého súčasťou bude aj otvorenosť voči novým modelom podnikania a podporovanie rozvoja európskych digitálnych platforiem.

1.5.

Digitalizácia a robotizácia dopravy prinesú hlboké zmeny z hľadiska charakteru práce a dopytu po kvalifikáciách. EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa uvedené štrukturálne zmeny riešili podporovaním spravodlivého a hladkého prechodu a riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily spolu s náležitým monitorovacím procesom. Sociálny dialóg a konzultácie so zamestnancami a ich informovanie zohrávajú v procese prechodu kľúčovú úlohu. Členské štáty takisto musia prispôsobiť svoje vzdelávacie systémy tak, aby reagovali na nový dopyt po kvalifikáciách.

1.6.

Digitalizácia a robotizácia dopravy si vyžadujú primeranú dostupnosť, prístupnosť a voľný pohyb údajov. Zároveň treba zabezpečiť náležitú ochranu údajov. Súčasťou odpovede na nový vývoj musí byť aj zvyšovanie kapacít kybernetickej bezpečnosti a riešenie otázok zodpovednosti.

1.7.

EHSV zdôrazňuje intermodálnu povahu digitálnej dopravy, ktorá sa týka samotného základu dopravnej stratégie EÚ. Predpokladá takisto úzke prepojenie s inými oblasťami politiky, ako sú oblasti súvisiace s jednotným digitálnym trhom, energetikou, priemyselným rozvojom, inováciami a kvalifikáciami. Vzhľadom na to, že ciele a požiadavky v oblasti zmierňovania zmeny klímy sú jedným z faktorov digitálnej dopravy, existuje v tomto ohľade úzky vzťah s environmentálnou udržateľnosťou.

2.1.

Digitalizácia sa rozširuje do všetkých oblastí hospodárstva a spoločnosti, pričom doprava je oblasť, ktorá sa často uvádza ako príklad. Účelom tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy je zanalyzovať vývoj a dôsledky digitalizácie a robotizácie dopravy z hľadiska spoločnosti ako celku vrátane podnikov, pracovníkov, spotrebiteľov a občanov vo všeobecnosti a prezentovať názory EHSV na to, ako by sa mal tento vývoj zohľadniť pri tvorbe politík EÚ s cieľom využiť možnosti a riadnym spôsobom riadiť riziká.

2.2.

Významný vývoj už bol zaznamenaný na trhoch, ako aj v rôznych oblastiach politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. EHSV sa zaoberal touto témou napríklad aj vo svojich stanoviskách o budúcnosti automobilového priemyslu (1), o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – C-ITS (2) a umelej inteligencii (3).

2.3.

Digitalizácia dopravy má niekoľko foriem. Vozidlá, lietadlá a lode v súčasnosti už využívajú digitálne informácie mnohými spôsobmi vrátane technológií a služieb podporujúcich riadenie vozidiel, riadenie vlakovej dopravy, riadenie leteckej dopravy a lodnej dopravy. Digitalizácia informácií o cestujúcich a tovare je ďalšou oblasťou každodenného používania. Okrem toho sa roboty bežne používajú pri terminálových operáciách v oblasti nákladnej logistiky.

2.4.

Ďalšia automatizácia a robotizácia prináša nové možnosti v oblasti prepravy tovaru a osôb, ako aj rôznych druhov monitorovania a dozoru. Virtuálne roboty, t. j. softvérové roboty, zohrávajú v tomto ohľade ústrednú úlohu, lebo umožňujú intenzívnejšie používanie a prepojenie rôznych informačných systémov, vďaka čomu môžu tieto systémy fungovať ako jedna interoperabilná jednotka.

2.5.

Automatizácia dopravy predpokladá vývoj dopravných prostriedkov schopných interakcie s ľuďmi, ako aj s infraštruktúrou a ďalšími vonkajšími systémami. Vozidlá bez vodiča a bezposádkové vozidlá, lode a systémy vzdušného priestoru, ktoré sú úplne autonómne, t. j. ktoré fungujú nezávisle, sú posledným krokom v tomto vývoji.

2.6.

V súčasnosti vozidlá bez vodiča vyvíja niekoľko výrobcov automobilov a testujú sa v praxi. V mnohých mestách už bolo zavedené metro bez vodiča a testujú sa autobusy a nákladné vozidlá bez vodiča. Využívanie bezpilotných leteckých systémov alebo drónov rýchlo stúpa a vyvíjajú sa dokonca lode na diaľkové ovládanie a autonómne lode. Okrem vozidiel, lietadiel a lodí sa skúmajú nové druhy riešení v oblasti infraštruktúry a systémov riadenia dopravy.

2.7.

Hoci sa prijímajú kroky smerom k autonómnej a bezposádkovej doprave, základné štruktúry sú stále založené na ľuďoch ako na hlavných aktéroch. Najvýraznejšie dôsledky budú viditeľné vtedy, keď sa plne autonómna a bezposádková doprava stane realitou. Prognózy o tom, kedy sa to stane, sa výrazne líšia. Je však dôležité pripraviť sa na budúcnosť a včas prijať potrebné rozhodnutia.

2.8.

Digitalizácia takisto umožňuje cestujúcim a iným používateľom dopravy využívať prostredníctvom digitálnych platforiem mobilitu ako nový druh služieb.

2.9.

Za prebiehajúcim vývojom digitalizovanej mobility ako služby je snaha lepšie reagovať na dopyt na trhu prostredníctvom spojenia rezervačných, nákupných a platobných systémov dopravných reťazcov a poskytovania informácií v reálnom čase o cestovných poriadkoch, počasí a dopravných podmienkach, ako aj o dostupnej dopravnej kapacite a riešeniach. Mobilita ako služba je teda používateľovo digitalizované dopravné rozhranie. Súčasne sa zameriava na optimalizáciu využitia dopravnej kapacity.

2.10.

Rýchly vývoj technológie, ako sú napríklad veľké dáta, cloud computing, mobilné siete 5G, senzory, robotika a umelá inteligencia – najmä so svojimi schopnosťami učiť sa, ako je strojové učenie a tzv. deep learning – je kľúčovým faktorom umožňujúcim rozvoj digitálnej a automatizovanej dopravy.

2.11.

Je však zrejmé, že úspech sa nedosiahne, pokiaľ sa bude pokrok orientovať výlučne na technológie. V ideálnom prípade by mal vývoj vychádzať z dopytu spoločnosti. Na druhej strane je pre občanov často zložité vidieť možnosti, ktoré nový vývoj ponúka.

3.1.

Digitálny vývoj vytvára podmienky pre intermodalitu, a tak prispieva k systémovému prístupu v oblasti dopravy. Znamená to takisto, že dopravný systém má okrem tradičnej infraštruktúry aj niekoľko nových prvkov.

3.2.

Základ systému však naďalej zostáva rovnaký: cesty, železnice, prístavy a letiská. Okrem týchto základných prvkov je potrebná vyspelá digitálna infraštruktúra zahŕňajúca mapovacie a lokalizačné systémy, rôzne druhy senzorov na generovanie údajov, hardvér a softvér na spracúvanie údajov a mobilné a širokopásmové pripojenia na distribúciu údajov. Automatizované systémy riadenia a kontroly dopravy sú takisto súčasťou digitálnej infraštruktúry.

3.3.

Keďže digitálna a digitalizovaná infraštruktúra si vyžaduje elektrickú energiu a vzhľadom na interakciu medzi inteligentnými elektrickými sieťami a elektrickými vozidlami je infraštruktúra elektrických sietí takisto kľúčovým prvkom dopravného systému. Nové služby a infraštruktúra sú potrebné na umožnenie prístupu k informáciám o doprave a na rezerváciu a platbu služieb mobility. Systém je preto prepojený rôznymi druhmi digitálnych prvkov od fyzickej infraštruktúry až po fyzické dopravné služby.

3.4.

Napriek rýchlemu vývoju stále existuje niekoľko prekážok, ktoré bránia pokroku smerom k digitálnym dopravným systémom, čo treba vyriešiť. Ide napríklad o nedostatky v dostupnosti a prístupnosti údajov, nedostatok rýchlych internetových pripojení a technické obmedzenia týkajúce sa senzorov a lokalizácie v reálnom čase.

3.5.

EHSV žiada, aby sa investovalo do technológií a infraštruktúry, na ktorých možno vybudovať digitálnu dopravu, a to najmä do systémov riadenia a kontroly dopravy. SESAR (Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba) a ERTMS (Európsky systém riadenia železničnej dopravy) sú projekty už v pokročilom štádiu vývoja, avšak chýbajú im značné finančné zdroje. VTMIS (monitorovací a informačný systém pre lodnú dopravu) a C-ITS je naďalej potrebné vyvíjať. Okrem toho sa v rámci základnej siete TEN-T musia sprístupniť 5G spojenia. V rámci finančných nástrojoch EÚ, ako je napríklad Nástroj na prepájanie Európy, Európsky fond pre strategické investície a program Horizont 2020 by sa mali tieto iniciatívy uprednostňovať.

3.6.

Interoperabilita digitálnych systémov je takisto potrebná na umožnenie cezhraničného prepojenia na domácom i medzinárodnom trhu. EÚ by sa mala usilovať o to, aby sa v tejto oblasti dostala na popredné miesto a stala sa vedúcou autoritou v stanovovaní noriem.

3.7.

EHSV zdôrazňuje, že digitalizáciou sa potreba investícií do základnej dopravnej infraštruktúry neodstráni, hoci sa ňou optimalizuje používanie existujúcej kapacity. Okrem toho sa počas prechodného obdobia čiastočne automatizované a plne autonómne vozidlá a plavidlá pohybujú spoločne, čo sa musí zohľadniť v cestnej a námornej infraštruktúre. Nové výzvy sa objavili aj v letectve v dôsledku zavedenia drónov.

3.8.

EHSV podporuje vývoj systémov riadenia dopravy a spoločných pravidiel pre dróny na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Okrem toho je potrebné vypracovať predpisy v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), aby sa umožnil vývoj a zavedenie diaľkovo ovládanej a autonómnej námornej dopravy, a to aj v prístavoch.

4.1.

Digitalizácia a robotizácia prinášajú zvýšenú efektivitu, produktivitu a bezpečnosť v oblasti nákladnej dopravy a logistiky. Nové obchodné možnosti sa objavujú aj v odvetviach výroby a služieb, pokiaľ ide o automatizáciu a robotiku, služby pre mobilitu občanov, riešenia pre efektívnejšiu logistiku alebo digitalizáciu celého dopravného systému. To platí pre veľké spoločnosti, ako aj pre malé a stredné podniky vrátane začínajúcich podnikov.

4.2.

Keďže spoločnosti EÚ sú lídrami v mnohých oblastiach súvisiacich s digitálnou dopravou, mohlo by ísť o oblasť, v ktorej by sa mohla rozvíjať konkurenčná výhoda. Vzhľadom na to, že v súvislosti s digitálnou a autonómnou dopravou bol významný vývoj zaznamenaný mimo EÚ, musí aj EÚ zintenzívniť úsilie v oblastiach inovácií, infraštruktúry a dokončenia jednotného trhu vrátane prispôsobenia právneho rámca novým operačným podmienkam.

4.3.

Potrebná je aj otvorenosť v prístupe k rozvoju a zavedeniu nových druhov obchodných modelov založených na digitálnych platformách. V záujme urýchlenia vytvorenia európskych platforiem sa musia vytvoriť podmienky, ktoré ich umožňujú a podporujú, a regulačný rámec musí podnikom poskytovať rovnaké podmienky.

4.4.

Digitalizácia a robotizácia dopravy sú primárne založené na správe údajov, tak ako je to v každom inom sektore. Z obchodného hľadiska sa údaje môžu považovať za výrobný faktor alebo surovinu, ktorá sa má spracovať a zdokonaliť, aby vytvorila pridanú hodnotu. Na tento účel je nevyhnutný voľný pohyb údajov. EHSV preto vyzýva na účinné riešenia, ktorými sa odstránia problémy súvisiace s prístupnosťou, interoperabilitou a prenosom údajov a zároveň sa zabezpečí primeraná ochrana údajov a súkromia.

4.5.

EHSV považuje za dôležité otvoriť a uľahčiť prístup všetkých používateľov k hromadným údajom týkajúcim sa dopravy a infraštruktúry vytvoreným verejným sektorom. Okrem toho sú potrebné vysvetlenia a predpisy týkajúce sa riadenia neosobných údajov, najmä údajov vytvorených senzormi a inteligentnými zariadeniami. Pri posudzovaní otázok prístupnosti a opätovného použitia údajov je vhodné poznamenať, že konkurenčnú výhodu vo všeobecnosti prinášajú skôr nástroje, zdroje inovácií a pozícia na trhu, ktoré ju zlepšujú, než samotné údaje.

4.6.

V záujme rozvoja a získavania skúseností v digitálnej a autonómnej doprave sa musí uľahčiť experimentovanie s novými technológiami a koncepciami a ich riadenie. To si vyžaduje funkčné inovačné a podnikateľské ekosystémy, primerané testovacie zariadenia a regulačný rámec, ktorý to umožní. EHSV vyzýva príslušné orgány, aby namiesto uplatňovania podrobných predpisov a požiadaviek brzdiacich rozvoj, prijali prístup, ktorým sa stimulujú inovácie.

5.1.

Dôsledky digitalizácie a robotizácie dopravy na pracovnú silu sú zjavne rovnaké ako v iných oblastiach. Následkom nových koncepcií a procesov môže byť strata pracovných miest, zatiaľ čo vďaka novým produktom a službám sa môžu vytvoriť nové pracovné miesta.

5.2.

Najvýznamnejšie zmeny sa môžu prejaviť v samotnom sektore dopravy a logistiky, ale dôsledky pre zamestnanosť možno pozorovať aj v súvisiacich výrobných odvetviach, ako aj v dodávateľských reťazcoch a regionálnych klastroch.

5.3.

Pri zavádzaní bezposádkovej dopravy dôjde k poklesu dopytu po zamestnancoch v sektore dopravy. To isté platí aj pri dôsledkoch čoraz častejšieho používania robotiky na fyzickú prácu pri terminálových operáciách. Niektoré pracovné miesta možno nahradiť kontrolnými a monitorovacími úlohami, ale v priebehu času sa používanie týchto úloh môže takisto zmierniť. Súčasne sa možno vytvoria nové pracovné miesta v iných odvetviach, najmä v odvetviach súvisiacich s informačnými a komunikačnými technológiami, digitálnymi službami, elektronikou a robotikou. Navyše, zatiaľ čo fyzická práca a rutinné úlohy miznú, rola riešenia problémov a kreatívnych úloh narastá.

5.4.

Zmena v úlohách znamená aj výraznú zmenu v dopyte po pracovných kvalifikáciách na trhu. Rastie dopyt po vysokokvalifikovaných kybernetických profesionáloch, ako sú vývojári softvéru. Na druhej strane sa zvyšuje potreba praktických zručností spojených s používaním robotiky a pôsobením v systémoch spolupráce medzi ľuďmi a robotmi. Okrem toho dôjde k rastu významu odborníkov so širokou škálou kompetencií.

5.5.

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tieto štrukturálne zmeny náležite riešili, a to tak, že sa vypracujú stratégie na zabezpečenie spravodlivého a hladkého prechodu, zníženie negatívnych sociálnych vplyvov a odstránenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily spolu s náležitým monitorovaním pokroku. Sociálny dialóg a konzultácie so zamestnancami na všetkých úrovniach a ich informovanie zohrávajú v procese prechodu kľúčovú úlohu.

5.6.

Existujú okamžité, ako aj dlhodobé potreby odbornej prípravy a vzdelávania. Členské štáty zohrávajú pri reagovaní na dopyt po nových kvalifikáciách rozhodujúcu úlohu tým, že prispôsobujú svoje vzdelávacie systémy, pričom na európskej úrovni by sa mali vymieňať osvedčené postupy. Je potrebné dôrazne sa zamerať na vedu, technológiu, inžinierstvo a matematiku, a zároveň zohľadniť skutočnosť, že dopyt po vytváraní nových riešení si vyžaduje aj rozsiahle kompetencie vo vzdelávaní v oblasti umenia a spoločenských vied.

6.1.

Zdá sa, že väčšina občanov si neuvedomuje rôzne možnosti, ktoré ponúka digitalizácia a robotizácia napríklad z hľadiska prístupnosti a uľahčenia mobility, pričom vnímanie bezpečnosti, zabezpečenia a ochrany súkromia sa ukazujú byť hlavnými obavami. Potrebných je viac poznatkov a sprostredkúvanie kladných a záporných stránok, ako aj náležité zapojenie občianskej spoločnosti do procesov plánovania dopravy na miestnej úrovni, a to najmä vo veľkých mestských oblastiach.

6.2.

Pokročilou automatizáciou sa samozrejme zvyšuje bezpečnosť dopravy z dôvodu menej častého zlyhania ľudského faktora. Na druhej strane môžu vzniknúť nové bezpečnostné riziká vzhľadom na obmedzené schopnosti senzorov rozpoznávať tvar, potenciálnu poruchu zariadení, narušenia internetu a nové typy chýb ľudského faktora, ako sú napríklad softvérové chyby. Čistý účinok sa však považuje za jednoznačne pozitívny.

6.3.

Vzhľadom na rastúce obavy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti sa to stane jedným z kľúčových prvkov bezpečnosti dopravy. Kybernetická bezpečnosť zahŕňa vozidlá, lietadlá a lode, ale aj infraštruktúru, ktorá ich podporuje, riadi a kontroluje.

6.4.

So zavedením a nasadením bezposádkovej a autonómnej dopravy takisto súvisí otázka dopravných predpisov, najmä tých, ktoré sa týkajú etických aspektov. Keďže doprava plní cezhraničnú funkciu, na vnútornom trhu by sa mali harmonizovať dopravné predpisy na účely ďalšej harmonizácie na medzinárodnej úrovni.

6.5.

Pri plne autonómnej doprave vznikajú aj nové otázky týkajúce sa zodpovednosti. Prejavuje sa to aj vo vývoji poistných systémov. Hlavnou výzvou môže byť faktické stanovenie zodpovednosti v prípade nehody vzhľadom na úlohu digitálnych systémov a zapojenie viacerých aktérov, ako sú výrobcovia a vlastníci vozidiel, a manažérov infraštruktúry. To si môže vyžadovať rozšírenie uchovávania údajov, aby sa určili okolnosti nehody. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala možné rámce zberu údajov a požiadavky na účely určenia zodpovednosti s prihliadnutím na potrebu ochrany súkromia.

6.6.

Pokiaľ ide o súkromie a rastúce potreby údajov, ľudia majú obavy, či nie sú nepretržite monitorovaní. Použitie rozpoznávania tvaru takisto vyvoláva obavy týkajúce sa ochrany osobných údajov. Pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, všeobecné nariadenie o ochrane údajov sa bude uplatňovať od roku 2018 s cieľom poskytnúť jednotný súbor predpisov pre celú EÚ. EHSV poukázal na dôležitosť ochrany súkromia a údajov vo svojich predchádzajúcich stanoviskách a zdôrazňuje, že údaje by sa mali používať len na účely súvisiace s prevádzkou systému a nemali by sa uchovávať na iné účely.

7.1.

Vplyv dopravy na klímu a životné prostredie závisí od mnohých faktorov. Zlepšenie energetickej účinnosti vozidiel, lietadiel a lodí je jedným z kľúčových opatrení na zníženie emisií. Energetická účinnosť vo všeobecnosti úzko súvisí s automatizáciou funkčných a kontrolných systémov.

7.2.

Nahradenie fosílnych palív nízkouhlíkovými palivami, elektrickou energiou alebo vodíkom je ďalším kľúčovým spôsobom zníženia emisií. Hoci je zavádzanie elektrických vozidiel a inteligentných elektrických sietí samostatným procesom, je úzko spojené s automatizáciou dopravy.

7.3.

Pri znižovaní emisií zohrávajú významnú úlohu aj opatrenia, ktoré zvyšujú plynulosť premávky. Digitalizácia a automatizácia umožňujú plynulú dopravu a efektívne multimodálne dopravné reťazce. To znamená vyššiu efektívnosť dopravy, vyššiu energetickú účinnosť, nižšiu spotrebu paliva a nižšie emisie. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležitá vysokokvalitná infraštruktúra a bezproblémové hraničné priechody. Na potrebu a plynulosť premávky má okrem toho vplyv aj využívanie pôdy a územné plánovanie.

7.4.

Vplyvy na životné prostredie sa netýkajú len samotnej dopravy, ale aj životného cyklu vozidiel, lietadiel a lodí od výroby až po skončenie životnosti. Relokalizácia výroby a zavádzanie obehového hospodárstva sú javy, ktoré prispievajú k znižovaniu vplyvov na životný cyklus.

7.5.

Autonómna doprava môže vzhľadom na zvýšené pohodlie cestujúcich viesť k intenzívnejšiemu používaniu osobných automobilov. Na druhej strane spoločné používanie automobilov (car-sharing) spolu s používaním verejnej dopravy má znížiť objem súkromných automobilov. V budúcnosti mobility preto rozhodujúcu úlohu zohrávajú preferencie spotrebiteľa. Možno ich ovplyvniť prostredníctvom poskytovania ľahko dostupných zariadení na plánovanie ciest, ktoré ľudí povzbudia k tomu, aby prijímali rozhodnutia šetrné k životnému prostrediu. V správaní spotrebiteľa zohrávajú úlohu aj vhodné cenové stimuly.

13.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 345/58

Spravodajca:

Miguel Ángel CABRA DE LUNA

1.1.

Sociálne hospodárstvo je významným aktérom, ktorý prispieva k dosiahnutiu cieľov všetkých európskych politík s vonkajším rozmerom: zahraničná a bezpečnostná politika, obchodná politika, susedská politika, politika v oblasti zmeny klímy, rozvojovej spolupráce a udržateľného rozvoja. Chýbajúce vhodné regulačné prostredie na európskej aj vnútroštátnej úrovni však bráni tomu, aby tento sektor mohol rozvinúť svoj plný potenciál a maximalizovať jeho vplyv.

1.2.

Nástroj partnerstva (1) pre spoluprácu s tretími krajinami, ktorý sa zameriava na rozvinuté a rozvojové krajiny, môže predstavovať príležitosť pre sociálne hospodárstvo Európskej únie (EÚ) v rámci procesu jeho internacionalizácie prostredníctvom stimulácie konkurencieschopnosti, inovácií a výskumu.

1.3.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji za odstránenie chudoby a v podnecovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celom svete, čo sa odráža aj v programe EÚ na obdobie po roku 2015 a v prijatí programu Organizácie Spojených národov (OSN) pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030.

1.4.

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta, že Rada v rámci programu po roku 2015 prikladá význam sociálnemu hospodárstvu z hľadiska vytvárania pracovných miest a trvalo udržateľného rozvoja, čím sa otvárajú nové možnosti pre rozvoj sociálneho hospodárstva v rámci vonkajšieho rozmeru (bod 43 programu po roku 2015). Zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nezahrnula sociálne hospodárstvo do svojho návrhu nového konsenzu o rozvoji.

1.5.

Vzhľadom na úspechy podnikov, ktoré vidno v rôznych krajinách mimo EÚ, možno konštatovať, že sociálne hospodárstvo vo svojich rôznych podnikateľských podobách je viditeľne prítomné v každodennom živote a v produktívnych činnostiach vo veľkých častiach Afriky, Ameriky a Ázie a jednoznačne prispieva k zlepšeniu životných a pracovných podmienok miliónov ľudí.

1.6.

Spomedzi rôznych podnikateľských foriem sociálneho hospodárstva, ktoré sa dajú nájsť v spomínaných oblastiach, vynikajú okrem iných družstvá a vzájomné spoločnosti, z ktorých mnohé aktívne pôsobia v poľnohospodárskej výrobe, v oblastiach financií a mikrofinancií, dodávok čistej vody, bývania, zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím, odstraňovania neformálnej práce prostredníctvom iniciatív kolektívneho podnikania v sociálnom hospodárstve, zamestnávania mladých ľudí a emancipácie žien, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci produktívnej činnosti družstiev a vzájomných spoločností.

1.7.

Popri družstvách, spoločnostiach vzájomnej pomoci a iných podobných podnikoch sociálneho hospodárstva, ktoré majú podobu združení, je dôležitá funkcia neziskových subjektov, združení a nadácií známych pod názvom mimovládne organizácie, ktoré sú všetky neoddeliteľnou súčasťou sociálneho hospodárstva v oblasti sociálnych činností tretieho sektora a ktoré riadia služby sociálnej pomoci, zdravotníctva, vzdelávania a ďalšie služby, a navyše podporujú iniciatívy sociálneho podnikania u miestneho obyvateľstva.

1.8.

Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva v rozvoji obehového hospodárstva, pre ktoré majú byť „významným príspevkom“ (2). V Európe existuje mnoho príkladov osvedčených postupov v tejto oblasti, v ktorej môžu podniky sociálneho hospodárstva zohrávať významnú úlohu, pokiaľ ide o investície predpokladané vo vonkajšom investičnom pláne (EIP) v súvislosti s obnoviteľnými zdrojmi energie v Afrike. Podniky sociálneho hospodárstva výrazne prispievajú k udržateľnému hospodárskemu rastu, keďže znižujú svoj negatívny dosah na životné prostredie.

1.9.

Tradičné finančné nástroje pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva – výnimkou je činnosť etického bankovníctva – nefungujú, a teda sú pre ne potrebné nástroje, ktoré im budú osobitne prispôsobené. EHSV preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto podniky sociálneho hospodárstva aj napriek svojej nespochybniteľnej vedúcej úlohe pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja a svojej sociálnej a hospodárskej prítomnosti nie sú v programoch podpory internacionalizácie a podnikania v zahraničí, ani v programoch rozvojovej spolupráce EÚ systematicky vnímané ako obzvlášť uznávané subjekty. Dokonca ani v rámci vonkajšieho investičného plánu a Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD) sa neuvažuje o žiadnom osobitnom financovaní pre podniky sociálneho hospodárstva.

1.10.

Napríklad obnovenie Dohody o partnerstve z Cotonou ovplyvní viac ako 100 afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) s celkovým počtom obyvateľov dosahujúcim 1,5 miliardy. K obnove Dohody z Cotonou by malo dôjsť v roku 2020, pričom rokovania sa musia začať najneskôr v auguste 2018. Je prekvapujúce, že v spomínanom oznámení, ktoré vychádza z programu OSN do roku 2030 a Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, sa medzi neštátnymi subjektmi zapojenými do partnerstva nespomína sociálne hospodárstvo, ktoré je začlenené všeobecne k „občianskej spoločnosti, hospodárskym a sociálnym partnerom a súkromnému sektoru“ (bod 4.3.3 oznámenia).

1.11.

Obchodná politika je jedným z pilierov vonkajšej činnosti EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť sa podieľa na rôznych dohodách EÚ s inými krajinami alebo regiónmi sveta (obchodné dohody, dohody o pridružení, o hospodárskom partnerstve) prostredníctvom zmiešaných poradných výborov (ZPV) a interných poradných skupín, ktoré sa zriaďujú danými dohodami. EHSV odporúča, aby sa prítomnosť sociálneho hospodárstva, ktoré sa už zúčastňuje na niekoľkých takýchto dohodách, zovšeobecnila a stala pevnou zložkou všetkých dohôd.

1.12.

EFSD, ako aj EIB by mali spolupracovať na vytvorení osobitného finančného ekosystému pre podniky sociálneho hospodárstva, tak ako sa uvádza v stanovisku EHSV (3). Navyše by sa mala zvážiť podpora digitálnych kooperatívnych platforiem z programov technickej pomoci a rozvojovej spolupráce v rámci EIP. Digitálne hospodárstvo otvára nové možnosti pre činnosť a rozvoj podnikov sociálneho hospodárstva. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov takto umožňuje vytvárať neziskové platformy (tzv. platform cooperativism) a rozvíjať činnosti, o ktoré je z hľadiska vonkajšieho rozmeru sociálneho hospodárstva veľký záujem, ako napríklad spoločná výroba, spoločné financovanie (kolektívne financovanie – crowdfunding alebo partnerské poskytovanie úverov – peer-to-peer lending), spoločné riadenie alebo spoločné vzdelávanie (learning). Vzdelávanie prostredníctvom spoločných platforiem môže byť dôležité pre vzdelávanie podnikateľov v sociálnej oblasti in situ v susedných a južných krajinách a môže sa ním posilniť štrukturálny ľudský kapitál v týchto krajinách.

1.13.

EHSV podporuje odporúčanie Európskej skupiny expertov Komisie pre sociálne podnikanie (GECES) v snahe posilniť postavenie podnikov sociálneho hospodárstva v zahraničnej politike EÚ. V tejto súvislosti by Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) mali koordinovať svoje politiky a iniciatívy s cieľom:

1.14.

Komisia a sociálne hospodárstvo by mali uľahčiť zapojenie skupín G20 a G7 do podpory konkrétnych politík na podporu sociálneho hospodárstva (ako to stanovuje rámec G20 pre inkluzívne podnikanie), ktoré by odrážali rozdiely v hodnotách, zásadách a dôvodoch existencie týchto organizácií (odporúčanie GECES č. 12).

1.15.

Prostredníctvom hospodárskej diplomacie by sa mala podporovať úloha sociálneho hospodárstva v rámci medzinárodných fór (UNTFSSE, ILGSSE, MOP, G20, G7 atď.) a spolupráca s medzinárodnými finančnými organizáciami.

1.16.

EÚ musí zabezpečiť, aby počas rokovaní o obchodných dohodách neboli podniky sociálneho hospodárstva diskriminované voči iným podnikom a aby sa odstránili necolné prekážky, ktoré de facto takúto diskrimináciu umožňujú.

1.17.

Nástroj európskeho susedstva (ENI) ako aj iné finančné nástroje musia systematicky prispievať k podpore sociálneho hospodárstva, či už v rámci rokovaní o pristúpení s kandidátskymi krajinami na členstvo v EÚ alebo inými susednými krajinami, ktoré požívajú výhody preferenčných dohôd.

1.18.

Komisia by mala posilniť svoju vedúcu úlohu v oblasti medzinárodnej spolupráce a pri podpore a uznávaní podnikov sociálneho hospodárstva ako kľúčových aktérov v súkromnom sektore v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja a ako súčasť zahraničnej politiky EÚ. Na tento účel sa musia koordinovať činnosti rôznych útvarov Komisie a ESVČ a musia sa vytvoriť spoločné akčné programy rozvojovej spolupráce s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami, akými sú Svetová banka, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Africká rozvojová banka, Ázijská rozvojová banka, a s ďalšími verejnými i súkromnými subjektmi s cieľom získať viacstranné investície vrátane miestnych, a tým vytvárať stimuly na fungovanie týchto spôsobov financovania. Podniky sociálneho hospodárstva sa musia naliehavo, efektívne a všeobecne stať súčasťou tzv. hospodárskej diplomacie EÚ. Komisia musí posilniť spoluprácu v oblasti sociálneho hospodárstva s medzinárodnými organizáciami (OSN, MOP, OECD atď.).

1.19.

Komisia musí začleniť sektor sociálneho hospodárstva do iniciatív týkajúcich sa prístupu na trhy tretích krajín a do všetkých programov rozvojovej spolupráce, ako aj do vykonávania programu po roku 2015 výslovne ako podnikateľský subjekt EÚ a stanoviť osobitné ukazovatele a ciele pre družstvá a ďalšie podniky podobné podnikom sociálneho hospodárstva. Konkrétne je dôležité, aby Komisia a vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci v nasledujúcej Dohode o partnerstve z Cotonou výslovne začlenili sociálne hospodárstvo medzi neštátne subjekty a aby v rámci EIP a EFSD vyčlenili pre podniky sociálneho hospodárstva osobitné finančné prostriedky.

1.20.

S cieľom prispieť k monitorovaniu a preskúmaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, by súčasťou aktivít malo byť pravidelné predkladanie správy o partnerských politikách medzi členskými štátmi a inými verejnými orgánmi a sociálnym hospodárstvom vrátane družstiev, ktoré majú rozhodujúci význam pre plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Rovnako by bolo potrebné nabádať štáty k tomu, aby získavali údaje a vypracúvali štatistiky.

1.21.

Komisia by mala uľahčiť začlenenie sociálneho hospodárstva do štruktúrovaného dialógu, ktorý podporí spolu s európskym a africkým súkromným sektorom v rámci platformy udržateľného podnikania pre Afriku.

1.22.

Komisia by mala nabádať na poskytovanie preferenčnej podpory podnikom sociálneho hospodárstva, ktoré sú prepojené s obehovým hospodárstvom a dosahujú významné úspechy v Európe a ktoré môžu byť dôležitými aktérmi v oblasti udržateľného rastu v krajinách mimo Európy, keďže vytvárajú početné pracovné miesta pre mladých ľudí a ženy v miestnych oblastiach.

1.23.

Komisia a členské štáty musia podporovať účasť, konzultácie a koordináciu svojej podnikateľskej činnosti v zahraničí a v oblasti rozvojovej spolupráce s európskymi aj národnými subjektmi zastupujúcimi sociálne hospodárstvo, ako aj so subjektmi z partnerských krajín, a tiež s medzinárodnými organizáciami sociálneho hospodárstva, ktoré tvoria krajiny osi sever-juh a juh-juh. EHSV opakuje svoju žiadosť (4) o vytvorenie európskeho fóra občianskej spoločnosti pre udržateľný rozvoj s cieľom podporovať a monitorovať vykonávanie programu 2030, pričom hlavnými aktérmi na tomto fóre by boli Rada, Komisia, Parlament, subjekty zastupujúce európske sociálne hospodárstvo a ostatná občianska spoločnosť.

1.24.

Mala by sa zvážiť možnosť zapojiť siete a zastupiteľské organizácie sociálneho hospodárstva do programov Komisie v oblasti technickej pomoci a rozvoja ako sprostredkovateľov a strategických partnerov pri vykonávaní programov zameraných na investície a spoluprácu v susedných krajinách a pri rozvoji a podpore vlád v záujme vytvárania priaznivého inštitucionálneho prostredia pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva. Južné Stredozemie a Balkán sú absolútnou prioritou.

1.25.

Komisia a ESVČ by mali v tretích krajinách podporovať proces identifikácie rôznych druhov podnikov sociálneho hospodárstva a tiež zriadenie vhodného právneho rámca, ktorým by sa umožnilo zviditeľnenie subjektov sociálneho hospodárstva ako celku. Keďže ide o zložitý proces v stredno- až dlhodobom horizonte, treba klásť dôraz na družstvá a vzájomné spoločnosti pôsobiace po celom svete s vymedzenými právnymi možnosťami, viditeľným zastúpením vo všetkých sférach produktívnej činnosti a systémom hodnôt a riadenia inšpiratívnym pre celé sociálne hospodárstvo, vďaka čomu ich možno považovať za základ sociálneho hospodárstva.

1.26.

V súlade s cieľmi tohto stanoviska EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby si urýchlene splnila svoj záväzok zvýšiť povedomie svojich útvarov o sociálnom hospodárstve prostredníctvom interných brífingov v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev a zastúpení Európskej únie v tretích krajinách.

2.1.

V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa za dve kľúčové priority považujú bezpečnosť EÚ a investície do odolnosti členských štátov a spoločenstiev na východe a juh od EÚ až po strednú Afriku. Pri vykonávaní týchto priorít a európskej susedskej politiky (ESP) môže sociálne hospodárstvo zohrávať dôležitú úlohu v rámci podpory procesov inkluzívneho a udržateľného rozvoja.

2.2.

ESP, ktorá sa vzťahuje sa krajiny na východ a juh od EÚ, a jej finančný nástroj, t. j. ENI, predstavujú kľúčový prvok pre oživenie vzťahov so 16 krajinami, ktorých sa táto politika týka (šesť krajín na východe a desať krajín južného Stredozemia), pričom na ich rozvoj vyčlenila EÚ na obdobie rokov 2014 – 2020 sumu 15,4 miliardy EUR.

2.3.

Z EIP sa prostredníctvom EFSD podporia v rokoch 2016 – 2020 investície v Afrike a susedných krajinách EÚ vo výške 44 miliárd EUR, resp. 88 miliárd EUR, pričom tieto krajiny sa považujú za oprávnených partnerov v rámci projektov investícií do organizácií verejného sektora aj investícií do súkromného sektora.

2.4.

Medzinárodný obchod patrí medzi piliere novej stratégie Európa 2020 v záujme dosiahnutia konkurencieschopnejšej a ekologickejšej Únie. Dohody o voľnom obchode a investíciách iniciované Európskou úniou môžu prispieť k väčšej dynamike hospodárskeho rastu v Únii, ak sa vezme do úvahy, že 90 % budúceho svetového rastu sa vyprodukuje mimo Európy. EÚ by mala zabezpečiť, aby počas rokovaní o obchodných dohodách neboli podniky sociálneho hospodárstva diskriminované voči iným podnikom a aby sa odstránili necolné prekážky, ktoré de facto takúto diskrimináciu umožňujú. Európske sociálne hospodárstvo by malo využiť spomínané dohody na podporu internacionalizácie svojich podnikov, a to tak v susedných krajinách na východe a juhu Európy, ako aj v ostatných častiach sveta.

2.5.

EÚ zohráva dôležitú úlohu v boji za odstránenie chudoby a pri podpore hospodárskeho a sociálneho rozvoja na celom svete. Oficiálna rozvojová pomoc, ktorú EÚ a členské štáty ponúkajú, dosiahla v roku 2015 (5) objem 68 miliárd EUR a predstavuje viac ako 50 % z celkovej pomoci svetových darcov.

2.6.

Rada na svojom zasadnutí 26. mája 2015 schválila pozíciu EÚ k novému programu rozvoja po roku 2015. (Nové globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015). V septembri 2015 EÚ obhajovala tento program po roku 2015 na Valnom zhromaždení OSN, ktoré schválilo program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030. V tomto programe na obdobie po roku 2015 Rada zdôrazňuje význam mikropodnikov, malých a stredných podnikov a podnikov sociálneho hospodárstva pre vytváranie pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj“ (bod 43).

3.1.

Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva sú integrované prostredníctvom veľkej plurality subjektov so spoločnou základnou identitou so zásadami a hodnotami správania, ktoré z nich robia subjekty slobodného a dobrovoľného charakteru so systémami demokratického a participatívneho riadenia, sú vytvorené v rámci občianskej spoločnosti s prioritným cieľom skôr uspokojiť a vyriešiť – na základe solidárnych kritérií – potreby osôb a sociálnych skupín, ktoré združujú, než odmeniť investorov kapitálu (6). Ako príklad možno uviesť, že organizácia Unesco uznala nemecké družstvá ako nehmotné dedičstvo ľudstva.

3.2.

Subjekty tvoriace sociálne hospodárstvo sú dobre vymedzené a určené nielen vlastnými predstaviteľmi a vedeckou literatúrou, ale aj inštitúciami EÚ. Treba pritom poukázať na uznesenie Európskeho parlamentu z 25. januára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI)), Príručku na vypracovanie satelitných účtov podnikov sociálnej ekonomiky: družstiev a vzájomných spoločností, ktorú podporila Európska komisia (2006); stanoviská výboru EHSV (7) a jeho správu s názvom Sociálna ekonomika v Európskej únii  (8). Všetky tieto dokumenty sa zhodujú na identifikácii sektora sociálneho hospodárstva, ktorý tvorí veľký počet podnikov a subjektov „založených na prednosti ľudí pred kapitálom a zahŕňajú také organizačné formy, ako napr. družstvá, vzájomné poisťovacie spolky, nadácie a združenia, ako aj novšie formy sociálnych podnikov“ (závery Rady Európskej únie zo 7. decembra 2015 o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe) (9).

4.1.

Sociálne hospodárstvo môže v rámci vonkajšej činnosti EÚ zohrávať veľmi dôležitú úlohu. História sociálneho hospodárstva je históriou úspechov, a to nielen v Európe, ale aj v mnohých susedných krajinách na juhu a v rozsiahlych regiónoch Afriky. Zdôrazňuje to MOP vo svojom odporúčaní č. 193 z 20. júna 2002 o podpore družstiev, kde sa družstvá považujú za jeden z pilierov hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vďaka svojim hodnotám a systémom riadenia totiž podporujú čo najširšiu účasť celého obyvateľstva na tomto rozvoji, čím sa posilňuje stabilita, dôvera a sociálna súdržnosť.

4.2.

Komisia a Rada pri viacerých príležitostiach poukázali na dôležitosť družstiev a sociálneho hospodárstva v rámci vonkajšej činnosti EÚ. V oznámení Komisie z 12. septembra 2012 (Korene demokracie a trvalo udržateľného rozvoja: spolupráca Európy s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov) sa tak zdôrazňuje úloha družstiev ako významných subjektov občianskej spoločnosti, ktoré sú „obzvlášť aktívne pri podpore podnikania a vytváraní pracovných miest mobilizáciou miestnych spoločenstiev“. Rada v programe na obdobie po roku 2015 tiež pripisuje sociálnemu hospodárstvu významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest a udržateľného rozvoja (bod 43 programu po roku 2015).

4.3.

V Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie sa za dve kľúčové priority považujú bezpečnosť EÚ a investície do odolnosti členských štátov a spoločenstiev ležiacich východne a južne od EÚ až po strednú Afriku.

4.4.

ESP predstavuje kľúčový prvok na zaistenie priorít stanovených v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. V tejto stratégii sa za jednu z priorít vonkajšej činnosti považujú investície do odolnosti štátov a spoločenstiev ležiacich na východne a južne od EÚ až po strednú Afriku, pričom sa to týka krajín v rámci ESP aj mimo nej.

4.5.

Posilňovanie odolných štátov v európskom prostredí, ktoré je prioritou vonkajšej činnosti EÚ, sa nedá dosiahnuť bez silných, súdržných a odolných spoločenstiev. Sociálne hospodárstvo založené na podnikoch vytvorených ľuďmi a pre ľudí predstavuje živý prejav občianskej spoločnosti. Podniky sociálneho hospodárstva sú výsledkom občianskych iniciatív kolektívneho podnikania, kde sa hospodárske a sociálne ciele začleňujú do spoločného projektu, v ktorom členovia preberajú zodpovednosť a rozhodujú o svojom osude a ktorý umožňuje zlepšiť ich životné podmienky a byť zdrojom nádeje do budúcnosti. Práve to je najlepšou zárukou na posilnenie odolných štátov na východe Európy a na juhu, ďalších krajín v rámci ESP aj mimo nej, ako sa zdôrazňuje v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie. Rovnako je to spôsob, ako sa dá najlepšie zaručiť dlhodobo udržateľné dosiahnutie prvej z piatich veľkých priorít vonkajšej činnosti EÚ, ktorou je bezpečnosť nášho spoločného domova – Európy, a tým aj zabrániť procesom radikalizácie.

4.6.

Vonkajší rozmer sociálneho hospodárstva by napokon mohol veľmi dobre slúžiť aj na vytváranie pracovných miest s právami v krajinách s vysokým percentom tieňového hospodárstva alebo v krajinách, ktorých hospodársky model prechádza zmenami. Zároveň by sa tak mohlo zabrániť zatváraniu podnikov tým, že by ich prevzali ich zamestnanci v právnej a organizačnej forme družstva.

5.1.

Obchodná politika je jedným z pilierov vonkajšej činnosti EÚ. Organizovaná občianska spoločnosť sa podieľa na rôznych dohodách EÚ s inými krajinami alebo regiónmi sveta (obchodné dohody, dohody o pridružení, o hospodárskom partnerstve) prostredníctvom ZPV a interných poradných skupín, ktoré sa zriaďujú danými dohodami. EHSV odporúča, aby sa zapojenie sociálneho hospodárstva, ktoré už sa aktívne zúčastňuje na viacerých z nich, stalo bežným javom a aby bolo pevnou súčasťou všetkých týchto dohôd, a navrhuje, aby to slúžilo na využitie skúseností sociálneho hospodárstva v rámci kapitol týchto dohôd o udržateľnom rozvoji pri vytváraní spoločností s hodnotami a charakteristikami sociálneho hospodárstva. Takisto odporúča, aby sa organizácie sociálneho hospodárstva pravidelne zapájali do interných poradných skupín občianskej spoločnosti stanovených v týchto kapitolách a do obchodných misií, ktorý podporuje Komisia v tretích krajinách.

5.2.

Zapojenie sociálneho hospodárstva do zmiešaných poradných výborov a interných poradných skupín môže prispieť k upevneniu poznatkov, väzieb a spolupráce v rámci sociálneho hospodárstva medzi rôznymi regiónmi. To je napríklad aj prípad sociálneho hospodárstva EÚ a príslušných partnerov v Latinskej Amerike a južnom Stredozemí.

5.3.

Prostredníctvom ENI vyčlenila ESP na dosiahnutie svojich cieľov na obdobie rokov 2014 – 2016 sumu 15,4 miliardy EUR. EIP (10), ktorý poskytuje celkový rámec na zvýšenie investícií v Afrike a krajinách susediacich s EÚ, môže byť vhodným nástrojom na podporu sociálneho hospodárstva v týchto geografických oblastiach.

5.4.

V novembri 2017 sa uskutoční 5. summit Afrika – EÚ, na ktorom sa nanovo definuje a prehĺbi partnerstvo medzi Afrikou a EÚ (11). Komisia by mala uľahčiť začlenenie sociálneho hospodárstva do štruktúrovaného dialógu, ktorý podporí spolu s európskym a africkým súkromným sektorom v rámci platformy udržateľného podnikania pre Afriku.

5.5.

Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať podniky sociálneho hospodárstva v rozvoji obehového hospodárstva, pre ktoré majú byť „významným príspevkom“ (12). V Európe existuje mnoho príkladov osvedčených postupov v tejto oblasti, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.

5.6.

Podniky a organizácie sociálneho hospodárstva môžu na základe svojich charakteristík a hodnôt zohrávať významnú úlohu pri plánovaných investíciách v EIP v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v Afrike, a to na základe konkurenčných výhod vyplývajúcich z lepšieho riadenia zdrojov, surovín a prepojenia s daným územím, čo umožní vytváranie nových pracovných miest na miestnej úrovni, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a ženy. Preferenčná podpora pre podniky a organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sú prepojené s obehovým hospodárstvom, umožní udržateľnejší hospodársky rast, zníži jeho negatívny vplyv na životné prostredie prostredníctvom lepšieho riadenia zdrojov a znížením ťažby a obmedzením znečistenia.

5.7.

Nástroj partnerstva (13) pre spoluprácu s tretími krajinami, ktorý sa zameriava na rozvinuté a rozvojové krajiny, môže predstavovať príležitosť pre sociálne hospodárstvo EÚ v rámci procesu jeho internacionalizácie prostredníctvom stimulácie konkurencieschopnosti, inovácií a výskumu.

5.8.

Ako sa už niekoľkokrát spomenulo, logika finančného trhu nie je zameraná na podporu rozvoja podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva. Tradičné finančné nástroje v prostredí organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva nefungujú, a preto tieto organizácie a podniky potrebujú nástroje, ktoré im budú osobitne prispôsobené. Skutočný potenciál organizácií a podnikov sociálneho hospodárstva teda možno premeniť na realitu len vtedy, keď sa prístup k financiám začlení do špecifického a plne integrovaného finančného ekosystému (14).

5.9.

GECES tiež poukázala na to, že je potrebné, aby Komisia vyčlenila osobitné priame a nepriame finančné prostriedky pre podniky sociálneho hospodárstva vrátane tých, ktoré fungujú v tomto sektore v tretích krajinách, spolu s ich vládami a aby podporila sociálne finančné organizácie (odporúčanie 13 správy GECES o budúcnosti sociálneho hospodárstva a podnikov fungujúcich v tomto sektore).