9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/1

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/2

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/3

1.

Má porušenie pravidla prekážky začatej veci podľa článku 19 ods. 2 a 3 nariadenia č. 2201/2003 (1) vplyv výlučne na určenie súdnej právomoci, s následným uplatnením článku 24 nariadenia (ES) č. 2201/2003, alebo naopak môže, naopak, predstavovať prekážku uznania rozsudku vydaného v členskom štáte, ktorého súd začal v danej veci konať ako druhý, v členskom štáte, ktorého súd začal konať ako prvý, a to z hľadiska procesných zásad verejného poriadku, so zreteľom na to, že článok 24 nariadenia ES č. 2201/2003 odkazuje iba na pravidlá určujúce súdnu právomoc uvedené v článkoch 3 až 14 a nie aj na nasledujúci článok 19?

2.

Je výklad článku 19 nariadenia č. 2201/2003 v tom zmysle, že ide iba o kritérium určujúce súdnu právomoc, v rozpore s pojmom prekážka začatej veci podľa práva Únie, ako aj s funkciou a účelom právneho predpisu, ktorého cieľom je stanoviť súbor záväzných pravidiel v rámci procesných zásad verejného poriadku, a to ako záruku vytvorenia spoločného priestoru vyznačujúceho sa vzájomnou dôverou a procesnou lojálnosťou medzi členskými štátmi, v rámci ktorého by sa zabezpečilo automatické uznávanie a voľný pohyb súdnych rozhodnutí?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/3

1.

Má sa na účely kvalifikácie uvedenej pomoci (ako „existujúcej“ pomoci, čiže nie „novej“ pomoci) uplatniť, a akým spôsobom, článok 1 písm. b) bod v) nariadenia č. 659/1999 (1), podľa ktorého existujúca pomoc znamená: „v) pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc, pretože možno stanoviť, že v čase, keď nadobudla účinnosť, nepredstavovala pomoc a následne sa stala pomocou v dôsledku vývoja spoločného trhu a bez toho, aby ju členský štát upravoval. Pokiaľ sa určité opatrenia stanú pomocou po liberalizácii činnosti podľa práva spoločenstva, tieto opatrenia sa nebudú považovať za existujúcu pomoc po dátume stanovenom pre liberalizáciu“, alebo sa má uplatniť, a akým spôsobom, zásada (s formálne odlišným rozsahom, než má uvedené ustanovenie pozitívneho práva) – stanovená Súdom prvého stupňa v rozsudku z 15. júna 2000 vyhlásenom v spojených veciach T-298/97 a iných (Alzetta a i./Komisia, bod 143), ktorý, pokiaľ ide o bod významný v prejednávanej veci, potvrdil Súdny dvor rozsudkom z 29. apríla 2004 vo veci C-298/00 P (body 66 až 69) – podľa ktorej „… schému pomoci zriadenú v rámci trhu, ktorý bol pôvodne z hľadiska hospodárskej súťaže uzavretý, treba v čase liberalizácie tohto trhu považovať za schému existujúcej pomoci, a to v rozsahu, v akom táto schéma nepatrila v čase svojho zriadenia do rozsahu pôsobnosti článku 92 odseku 1 Zmluvy (neskoršieho článku 87 odseku 1), ktorý sa vzťahoval iba na odvetvia otvorené hospodárskej súťaži, s ohľadom na podmienky uvedené v tomto ustanovení, týkajúce sa ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi a účinkov na hospodársku súťaž“?

2.

Má sa v každom prípade na účely kvalifikácie tejto pomoci uplatniť, a akým spôsobom, článok 1 písm. b) bod iv) uvedeného nariadenia č. 659/1999, podľa ktorého je „existujúca“„pomoc, ktorá sa považuje za existujúcu pomoc podľa článku 15“ – t. j. článku, v ktorom sa stanovuje desaťročná premlčacia lehota na vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci -, alebo sa majú uplatniť, a akým spôsobom (obdobným alebo nie vo vzťahu k zásade vyjadrenej v uvedenom ustanovení pozitívneho práva), zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, ktoré opakovane potvrdil samotný SDEÚ?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/4

1.

Bránia „zmysel a účel“„všeobecnej“ smernice č. 2005/29/ES (1) ako „bezpečnostnej siete“ na ochranu spotrebiteľov, ako aj odôvodnenie 10 a článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 3 tejto smernice vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zasadzuje posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených sektorovými smernicami č. 2009/72/ES (2) a č. 2009/73/ES (3) do rozsahu pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekorektných obchodných praktikách, s tým dôsledkom, že tak vylučuje zásah sektorového orgánu – v tomto prípade AEEGSI – príslušného na potláčanie porušovania sektorovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej alebo nekorektnej obchodnej praktiky?

2.

Má sa zásada prednosti lex specalis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a sektorovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

3.

Možno pojem „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES považovať za naplnený iba v prípade podstatného protirečenia medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekorektných obchodných praktík a inými predpismi práva Únie upravujúcimi osobitné aspekty obchodných praktík, alebo postačuje, že predmetné právne predpisy stanovujú natoľko odlišnú úpravu než právne predpisy o nekorektných obchodných praktikách v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia, že to vedie ku kolízii predpisov, pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

4.

Týka sa pojem právne predpisy Spoločenstva uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES iba ustanovení uvedených v nariadeniach a smerniciach Únie a tiež predpisov, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo preberajú, alebo daný pojem zahŕňa aj zákonné a podzákonné ustanovenia, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

5.

Bránia zásada prednosti lex specialis podľa „odôvodnenia 10“ a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES, ako aj článok 37 smernice 2009/72/ES a článok 41 smernice 2009/73/ES výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, na základe ktorého sa usudzuje, že vždy, keď v nejakom regulovanom odvetví, na ktorý sa vzťahuje sektorová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému sektorovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29/ES alebo „za každých okolností“ agresívna podľa Prílohy I smernice 2005/29/ES, je potrebné uplatniť všeobecný právny predpis o nekorektných praktikách, a to aj v prípade, ak existuje sektorový právny predpis prijatý na ochranu (týchto) spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplným spôsobom upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ ale „za každých okolností agresívne“ praktiky alebo, v každom prípade, uvedené „nekalé/nekorektné praktiky“?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/5

1.

Bráni cieľ „všeobecnej“ smernice 2005/29/ES (1) považovanej za „bezpečnostnú sieť“ pre spotrebiteľov, ako aj osobitne odôvodnenie 10, článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 3 tej istej smernice vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej patrí posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených odvetvovými smernicami č. 2009/72/CE (2) a č. 2009/73/CE (3) do pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách, čím je vylúčený zásah odvetvového orgánu – v prejednávanom prípade AEEGSI – na účely odstránenia porušovania odvetvovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej obchodnej praktiky?

2.

Má sa zásada prednosti lex specialis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a odvetvovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

3.

Možno sa domnievať, že ide o „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES iba vtedy, keď existuje podstatný rozpor medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík a inými predpismi Únie upravujúcimi osobitné odvetvové aspekty obchodných praktík, alebo stačí, že dotknuté právne predpisy a právne predpisy o nekalých obchodných praktikách obsahujú v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia natoľko odlišnú právnu úpravu, že to vedie ku kolízii predpisov, pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

4.

Vzťahuje sa pojem „pravidlá Spoločenstva“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES len na ustanovenia uvedené v nariadeniach a smerniciach Únie alebo tiež na predpisy, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo vykonávajú, alebo zahŕňa daný pojem tiež právne a správne predpisy, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

5.

Bráni zásada prednosti lex specialis podľa odôvodnenia 10 a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29, ako aj článok 37 smernice 2009/72 a článok 41 smernice 2009/73 výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, podľa ktorého vždy, keď v niektorom regulovanom odvetví, na ktoré sa vzťahuje odvetvová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému odvetvovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29 alebo „za každých okolností“ agresívna podľa prílohy I smernice 2005/29, treba uplatniť všeobecný právny predpis o nekalých praktikách, a to aj vtedy, keď existuje odvetvový právny predpis prijatý na ochranu spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplne upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ alebo v každom prípade uvedené „nekalé praktiky“?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/7

1.

Bráni cieľ „všeobecnej“ smernice 2005/29/ES (1) považovanej za „bezpečnostnú sieť“ pre spotrebiteľov, ako aj osobitne odôvodnenie 10, článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 3 tej istej smernice vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej patrí posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených odvetvovými smernicami č. 2009/72/CE (2) a č. 2009/73/CE (3) do pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách, čím je vylúčený zásah odvetvového orgánu – v prejednávanom prípade AEEGSI – na účely odstránenia porušovania odvetvovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej obchodnej praktiky?

2.

Má sa zásada prednosti lex specialis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a odvetvovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

3.

Možno sa domnievať, že ide o „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES iba vtedy, keď existuje podstatný rozpor medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekalých obchodných praktík a inými predpismi Únie upravujúcimi osobitné odvetvové aspekty obchodných praktík, alebo stačí, že dotknuté právne predpisy a právne predpisy o nekalých obchodných praktikách obsahujú v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia natoľko odlišnú právnu úpravu, že to vedie ku kolízii predpisov, pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

4.

Vzťahuje sa pojem „pravidlá Spoločenstva“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES len na ustanovenia uvedené v nariadeniach a smerniciach Únie alebo tiež na predpisy, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo vykonávajú, alebo zahŕňa daný pojem tiež právne a správne predpisy, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

5.

Bráni zásada prednosti lex specialis podľa odôvodnenia 10 a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29, ako aj článok 37 smernice 2009/72 a článok 41 smernice 2009/73 výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, podľa ktorého vždy, keď v niektorom regulovanom odvetví, na ktoré sa vzťahuje odvetvová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému odvetvovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29 alebo „za každých okolností“ agresívna podľa prílohy I smernice 2005/29, treba uplatniť všeobecný právny predpis o nekalých praktikách, a to aj vtedy, keď existuje odvetvový právny predpis prijatý na ochranu spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplne upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ alebo v každom prípade uvedené „nekalé praktiky“?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/8

1.

Bránia „zmysel a účel“„všeobecnej“ smernice č. 2005/29/ES (1) ako „bezpečnostnej siete“ na ochranu spotrebiteľov, ako aj odôvodnenie 10 a článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 3 tejto smernice vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zasadzuje posudzovanie dodržiavania osobitných povinností na ochranu spotrebiteľov stanovených sektorovými smernicami č. 2009/72/ES (2) a č. 2009/73/ES (3) do rozsahu pôsobnosti všeobecnej smernice č. 2005/29/ES o nekorektných obchodných praktikách, s tým dôsledkom, že tak vylučuje zásah sektorového orgánu – v tomto prípade AEEGSI – príslušného na potláčanie porušovania sektorovej smernice, a to vo všetkých prípadoch, ktoré môžu zahŕňať aj prvky nekalej alebo nekorektnej obchodnej praktiky?

2.

Má sa zásada prednosti lex specalis podľa článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES vykladať ako zásada upravujúca vzťahy medzi systémami právnej úpravy (všeobecnou a sektorovou právnou úpravou) alebo vzťahy medzi právnymi predpismi (všeobecnými a osobitnými predpismi) alebo vzťahy medzi orgánmi zodpovednými za reguláciu a dohľad v príslušných odvetviach?

3.

Možno pojem „rozpor“ uvedený v článku 3 ods. 4 smernice č. 2005/29/ES považovať za naplnený iba v prípade podstatného protirečenia medzi ustanoveniami právnych predpisov týkajúcich sa nekorektných obchodných praktík a inými predpismi práva Únie upravujúcimi osobitné aspekty obchodných praktík, alebo postačuje, že predmetné právne predpisy stanovujú natoľko odlišnú úpravu než právne predpisy o nekorektných obchodných praktikách v súvislosti s osobitosťami príslušného odvetvia, že to vedie ku kolízii predpisov, pokiaľ ide o rovnakú konkrétnu situáciu?

4.

Týka sa pojem právne predpisy Spoločenstva uvedený v článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES iba ustanovení uvedených v nariadeniach a smerniciach Únie a tiež predpisov, ktorými sa uvedené ustanovenia priamo preberajú, alebo daný pojem zahŕňa aj zákonné a podzákonné ustanovenia, ktorými sa vykonávajú zásady práva Únie?

5.

Bránia zásada prednosti lex specialis podľa „odôvodnenia 10“ a článku 3 ods. 4 smernice 2005/29/ES, ako aj článok 37 smernice 2009/72/ES a článok 41 smernice 2009/73/ES výkladu zodpovedajúcich vnútroštátnych vykonávacích predpisov, na základe ktorého sa usudzuje, že vždy, keď v nejakom regulovanom odvetví, na ktorý sa vzťahuje sektorová „spotrebiteľská“ právna úprava priznávajúca regulačné a sankčné právomoci príslušnému sektorovému orgánu, dôjde k postupu, ktorý možno spojiť s pojmom „agresívna praktika“ v zmysle článkov 8 a 9 smernice 2005/29/ES alebo „za každých okolností“ agresívna podľa Prílohy I smernice 2005/29/ES, je potrebné uplatniť všeobecný právny predpis o nekorektných praktikách, a to aj v prípade, ak existuje sektorový právny predpis prijatý na ochranu (týchto) spotrebiteľov a založený na ustanoveniach práva Únie, ktorý úplným spôsobom upravuje rovnaké „agresívne praktiky“ ale „za každých okolností agresívne“ praktiky alebo, v každom prípade, uvedené „nekalé/nekorektné praktiky“?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/9

1.

Je požiadavka udržovať kamenné hroby, ktorú členský štát ukladá žiadateľovi o jednotnú platbu na plochu, ako aj o platbu za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, a pri jej porušení sa uplatní správna sankcia v podobe zníženia platieb o 3 % stanovená v článku 39 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 640/2014 (1), v súlade s článkom 93 ods. 1 a článkom 94 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (2), ako aj s minimálnymi požiadavkami stanovenými v jeho prílohe II?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku – musí žiadateľ o jednotnú platbu na plochu, ako aj platbu za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, podľa článku 72 ods. 1 písm. a), článku 91 ods. 1 a 2, článku 93 ods. 1 a článku 94 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013, ako aj článku 4 ods. 1 písm. b), c) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (3) dodržiavať požiadavky týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu v celom svojom poľnohospodárskom podniku, aby sa vyhol uloženiu správnej sankcie, alebo iba na poľnohospodárskej pôde, za ktorú sa konkrétne predkladá žiadosť o platbu?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/9

—

určiť, že Poľská republika si tým, že schválila prílohu plánu obhospodarovania lesov pre lesnú oblasť Białowieża bez uistenia sa, že to nebude mať nepriaznivý vplyv celistvosť lokalít európskeho významu (LEV) a osobitných chránených oblastí (OCHO) PLC200004 Puszcza Białowieska, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (1),

—

určiť, že Poľská republika si tým, že nestanovila potrebné opatrenia týkajúce sa ochrany, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ako aj vtákov uvedených v prílohe I smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva a pravidelne sa vyskytujúcich druhoch sťahovavých vtákov neuvedených v tejto prílohe, pre ktoré sú určené LEV a OCHO PLC200004, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 1 smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a z článku 4 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (2),

—

určiť, že Poľská republika si tým, že nezabezpečila prísnu ochranu saproxylického hmyzu [plocháč červený (Cucujus cinnaberinus), krasoň (Buprestis splendens), pralesník oranžovoštíty (Phryganophilus ruficollis) a Pytho kolwensis] uvedených v prílohe IV smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, t. j. nezakázala ich úmyselné zabíjanie, rušenie pokoja alebo poškodzovanie či ničenie území ich rozmnožovania v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. a) a d) smernice o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,

—

určiť, že Poľská republika si tým, že nezabezpečila ochranu druhov vtákov uvedených v článku 1 smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva, najmä ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos), ďubníka trojprstého (Picoides tridactylus), kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum) a pôtika kapcavého (Aegolius funereus), t. j. nezabezpečila, aby neboli zabíjané, ani plašené počas rozmnožovania a výchovy mláďat, a aby ich hniezda či vajcia neboli úmyselne ničené alebo odstraňované v lesnej oblasti Białowieża, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 5 písm. b) a d) smernice o ochrane voľne žijúceho vtáctva,

—

zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/11

a)

Vyplýva zo smernice Rady 92/43/EHS (1) z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení zmien [smernica o biotopoch], že vo vyhlásení o vplyvoch na sústavu Natura musí byť uvedený celý rozsah biotopov a druhov, v súvislosti s ktorými je lokalita zaradená medzi chránené lokality?

b)

Vyplýva zo [smernice o biotopoch], že vo vyhlásení o vplyvoch na sústavu Natura musí byť uvedený a rozobratý potenciálny vplyv na všetky druhy (a nie len na chránené druhy), ktoré dotvárajú chránený biotop a sú jeho súčasťou?

c)

Vyplýva zo [smernice o biotopoch], že vo vyhlásení o vplyvoch na sústavu Natura musí byť výslovne uvedený vplyv navrhovaného projektu na chránené druhy a biotopy nachádzajúce sa tak v lokalite, ktorá je osobitne chráneným územím, ako aj mimo nej?

d)

Vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (2) z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení zmien, že vo vyhlásení o vplyvoch na životné prostredie musí byť výslovne uvedené, či bude mať navrhovaný projekt významný vplyv na druhy uvedené v tomto vyhlásení?

e)

Predstavuje variant, ktorý navrhovateľ zohľadnil a rozobral pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a/alebo ktorý presadzovali niektoré dotknuté subjekty a/alebo ktorý zohľadnil príslušný orgán, „hlavnú alternatívu“ v zmysle článku 5 ods. 3 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení zmien, aj keď ho navrhovateľ v skorom štádiu zamietol?

f)

Vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení zmien, že posúdenie vplyvov na životné prostredie má obsahovať dostatok informácií o vplyve každej alternatívy na životné prostredie, aby bolo možné porovnať vhodnosť jednotlivých alternatív pre životné prostredie, a/alebo že vo vyhlásení o vplyvoch na životné prostredie musí byť výslovne uvedené, ako boli zohľadnené vplyvy predmetných alternatív na životné prostredie?

g)

Vzťahuje sa požiadavka, aby dôvody pre výber navrhovateľa boli uvedené „so zreteľom na vplyvy na životné prostredie“, stanovená v článku 5 ods. 3 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v znení zmien, len na vybratý variant, alebo aj na vypracované hlavné alternatívy, takže vyžaduje, aby pri analýze týchto variantov boli rozobraté ich vplyvy na životné prostredie?

h)

Je s dosiahnutím cieľov [smernice o biotopoch] zlučiteľné, aby podrobnosti stavebnej fázy (napríklad umiestnenie zariadenia staveniska a stavebné komunikácie) boli ponechané na rozhodnutie prijaté po udelení povolenia, a ak áno, môže príslušný orgán povoliť, aby navrhovateľ rozhodol o takých záležitostiach v súvislosti s udeleným územným povolením jednostranným rozhodnutím, ktoré sa má oznámiť príslušnému orgánu, pričom tento orgán ho nemusí schváliť?

i)

Vyplýva zo [smernice o biotopoch], že príslušný orgán je povinný uviesť, do akej miery vedecký posudok, ktorý mu bol predložený, svedčí v prospech vyžiadania ďalších informácií pred udelením územného povolenia, dostatočne podrobne a jasne, aby rozptýlil akékoľvek pochybnosti o zmysle a účinku takého posudku?

j)

Vyplýva zo [smernice o biotopoch], že príslušný orgán je povinný odôvodniť alebo podrobne odôvodniť zamietnutie záveru, že pred udelením územného povolenia si treba vyžiadať ďalšie informácie alebo vedeckú štúdiu, ku ktorému dospel jeho inšpektor?

k)

Vyplýva zo [smernice o biotopoch], že príslušný orgán musí pri uskutočňovaní primeraného posúdenia podrobne a výslovne odôvodniť každú časť svojho rozhodnutia?

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/12

—

konštatoval, že Talianska republika tým, že v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 1999, s. 1; Mim. vyd. 15/004, s. 228) neprijala opatrenia nevyhnutné na čo najrýchlejšie zatvorenie skládok, ktoré v súlade s článkom 8 tejto smernice nezískali povolenie pokračovať v prevádzke, alebo tým, že neprijala opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie súladu skládok, ktoré získali povolenie pokračovať v prevádzke, s požiadavkami stanovenými vyššie citovanou smernicou, a to bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovení v prílohe I bode 1 tejto smernice, nesplnila povinnosti ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) druhej vety a z článku 14 písm. c) uvedenej smernice, pokiaľ ide o skládky: 1. Avigliano (Loc. Serre Le Brecce); 2. Ferrandina (Loc. Venita); 3. Genzano di Lucania (Loc. Matinella); 4. Latronico (Loc. Torre); 5. Lauria (Loc. Carpineto); 6. Maratea (Loc. Montescuro); 7. Moliterno (Loc. Tempa La Guarella); 8. Potenza (Loc. Montegrosso-Pallareta: skládka, ktorej zatvorenie bolo stanovené na mesiac september 2016); 9. Potenza (Loc. Montegrosso-Pallareta), skládka, ktorá bola deklarovaná ako nikdy nevyužívaná; 10. Rapolla (Loc. Albero in Piano); 11. Roccanova (Loc. Serre); 12. Sant’Angelo Le Fratte (Loc. Farisi); 13. Campotosto (Loc. Reperduso); 14. Capistrello (Loc. Trasolero); 15. Francavilla (Valle Anzuca); 16. L’Aquila (Loc. Ponte delle Grotte); 17. Andria (D’Oria G.& C. s.n.c); 18. Canosa (CO.BE.MA); 19. Bisceglie (CO.GE.SER); 20. Andria (F.lli Acquaviva); 21. Trani (BAT-Igea s.r.l.); 22. Torviscosa (Società Caffaro),

—

konštatoval, že Talianska republika tým, že v súlade s článkom 7 písm. g) a článkom 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov neprijala opatrenia nevyhnutné na čo najrýchlejšie zatvorenie skládok, ktoré v súlade s článkom 8 tejto smernice nezískali povolenie pokračovať v prevádzke, nesplnila povinnosti ktoré jej vyplývajú z článku 14 písm. b) druhej vety uvedenej smernice, pokiaľ ide o skládky: 23. Atella (Loc. Cafaro); 24. Corleto Perticara (Loc. Tempa Masone); 25. Marsico Nuovo (Loc. Galaino); 26. Matera (Loc. La Martella); 27. Pescopagano (Loc. Domacchia); 28) Rionero in Volture (Loc. Ventaruolo); 29. Salandra (Loc. Piano del Governo); 30. San Mauro Forte (Loc. Priati); 31. Senise (Loc. Palomabara); 32. Tito (Loc. Aia dei Monaci); 33. Tito (Loc. Valle del Forno); 34. Capestrano (Loc. Tirassegno); 35. Castellalto (Loc. Colle Coccu); 36. Castelvecchio Calvisio (Loc. Termine); 37. Corfinio (Loc. Cannucce); 38. Corfinio (Loc. Case querceto); 39. Mosciano S. Angelo (Loc. Santa Assunta); 40. S. Omero (Loc. Ficcadenti); 41. Montecorvino Pugliano (Loc. Parapoti); 42. San Bartolomeo in Galdo (Loc. Serra Pastore); 43. Trivigano (ex Cava Zof); 44. Torviscosa (Loc. La Valletta),

—

zaviazal Taliansku republiku na náhradu trov konania.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/14

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/14

1.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/15

1.

Výkon rozhodnutia Komisia z 13. júla 2016, ktoré bolo prijaté na základe nariadenia (ES) č. 1049/2001 a ktoré sa týka žiadosti o prístup k dokumentom zapísanej do registra pod značkou GestDem2015/5711A-018-2014, sa pozastavuje v rozsahu, v akom sa týmto rozhodnutím priznáva prístup k dokumentom pochádzajúcim od Maltskej republiky.

2.

O trovách konania sa rozhodne neskôr

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/15

—

zrušil sporné rozhodnutie z 8. mája 2017, ktorým bola posúdená ako neúspešná ponuka žalobkyne v konaní EIGE/2017/OPER/04 „Mrzačenie ženských pohlavných orgánov: Posudzovanie dievčat vystavených riziku“, a následne rozhodnutie o posúdení ponuky iného uchádzača ako úspešnej a o zadaní zákazky tomuto poslednému uvedenému uchádzačovi,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť škody, ktoré boli spôsobené žalobkyni, ako aj zaplatiť úrok vo výške 8 %, alebo subsidiárne zaplatiť kompenzáciu, ako aj kompenzáciu vo výške 8 %,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, zásady transparentnosti, zásady konať s náležitou starostlivosťou a povinnosti dodržiavať dôvernosť, ako aj na zjavne nesprávnom posúdení.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na rozpore v odôvodnení, porušení zásady proporcionality pri posudzovaní ponuky žalobkyne.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení riadnej správy veci verejných.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/16

—

určil, že Jednotná rada pre riešenie krízových situácií porušila právo Európskej únie, keď prijala na svojom výkonnom zasadnutí konanom 7. júna 2017 rozhodnutie SRB/EES/2017/08 prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie v prípade banky Banco Popular Español, S.A.

—

v dôsledku toho zrušil uvedené rozhodnutie, ako aj všetky následné vykonávacie akty, ktoré Jednotná rada pre riešenie krízových situácií mohla prijať, a to ex tunc.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/17

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

určil, že články 18 a 29 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 sú nezákonné a neuplatniteľné,

—

zaviazal žalovanú Jednotnú radu pre riešenie krízových situácií na náhradu trov konania.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/17

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/18

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 25. mája 2017 (č. R 1870/2016-1) a z dôvodu nápravy vymazal prihlasovateľovu ochrannú známku,

subsidiárne

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 25. mája 2017 (č. R 1870/2016-1) a vrátil vec Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo,

subsidiárne

—

zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 25. mája 2017 (č. R 1870/2016-1).

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/19

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/993 z 12. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 149, 2017, s. 67), a rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/994 z 12. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 149, 2017, s. 75), v rozsahu, v akom tieto akty zaraďujú žalobcu na zoznam subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia,

—

uložil žalovaným povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalované neuviedli primerané a dostatočné dôvody na zaradenie žalobcu na zoznam.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalované sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospeli k záveru, že v žalobcom prípade boli splnené všetky kritériá na jeho zaradenie na zoznamy v napadnutých aktoch; v danom prípade neexistuje žiadny skutkový základ na jeho zaradenie na zoznam.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalované zneužili svoje právomoci, keď sa pokúsili dosiahnuť neúčinnosť žalobcovho práva na účinný prostriedok nápravy v súvislosti s jeho zaradením na zoznam podľa článku 230 ZFEÚ, a/alebo porušili žalobcovo právo na rovnaké zaobchádzanie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že žalované porušili žalobcovo právo na obhajobu, keď mu neposkytli dôkazy, o ktoré sa opierali na účely jeho opätovného zaradenia na zoznam.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že žalované porušili právo v oblasti ochrany údajov.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že žalované bezdôvodne a neprimerane porušili žalobcove základné práva, vrátene jeho práva na ochranu vlastníctva, obchodnej činnosti a dobrej povesti.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/19

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/993 z 12. júna 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 149, s. 67), rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/994 z 12. júna 2017, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 149, s. 75), vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/1459 z 10. augusta 2017, ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2016/849 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 208, s. 38), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1457 z 10. augusta 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 208, s. 33), v rozsahu, v akom tieto akty zahŕňajú žalobkyňu na zoznam subjektov podliehajúcich reštriktívnym opatreniam,

—

zaviazal žalované na náhradu trov konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalované neposkytli primerané a dostatočné odôvodnenie umožňujúce zahrnutie žalobkyne.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že žalované sa zjavne dopustili nesprávneho posúdenia tým, že sa domnievali, že kritériá umožňujúce zahrnutie do napadnutých aktov boli v prípade žalobkyne splnené; neexistuje nijaký vecný základ umožňujúci jej zahrnutie.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že žalované neposkytli žalovanej nijaké dôkazy, ktoré by údajne podopierali ich rozhodnutie opätovne ju označiť predtým, ako bola opätovne zapísaná na zoznam, alebo by podopierali uplatnenie Európskou úniou jej označenia Organizáciou Spojených národov, v rozpore s právom žalobkyne na obhajobu a účinnú súdnu ochranu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že žalované nesplnili svoje povinnosti, keď rozhodli o zápise žalobkyne na zoznam v nadväznosti na jej označenie Organizáciou Spojených národov.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že žalované zneužili svoju právomoc tým, že sa pokúsili znemožniť uplatnenie práva žalobkyne na účinný prostriedok nápravy proti jej zápisu na zoznam na základe článku 230 ZFEÚ a tým ho ignorovali a/alebo porušili právo žalobkyne na rovnosť zaobchádzania.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že žalované porušili právnu úpravu týkajúcu sa ochrany údajov.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že žalované bezdôvodne alebo neprimerane porušili základné práva žalobkyne, vrátane jej práva na ochranu vlastníckeho práva, slobody podnikania a jej dobrej povesti.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/20

—

zrušil rozhodnutie Komisie K(2017) 3220 final z 29. mája 2017 týkajúce sa nedaňových opatrení pomoci poskytnutých Nemeckom v prospech Jugendherberge Berlin Ostkreuz gGmbH (a i.) SA.43145 (2016/FC) (Ú. v. EÚ C 193, 2017, s. 1) a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

—

Komisia porušila procesné práva žalobkyne tým, že rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, vydala len po predbežnom preskúmaní, hoci bola povinná začať konanie vo veci formálneho zisťovania. Žalobkyňa sa pritom odvoláva na to, že Komisia by v prípade náležitého posúdenia jej predložených informácií a údajov musela mať pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti nedaňových opatrení pomoci protiprávne poskytnutých Nemeckom v prospech Jugendherberge Berlin Ostkreuz gGmbH (a i.).

—

V rozsahu, v akom sa Komisia týmito informáciami a údajmi zakladajúcimi pochybnosti v rozhodnutí, ktoré je predmetom žaloby, vôbec, iba nedostatočne alebo okrem toho v podstatných častiach neadekvátnym spôsobom zaoberala, žalobkyňa ďalej namieta, že Komisia porušila svoju povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/21

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/22

9.10.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/23