11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/1

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/2

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy (1),

—

so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 454/2011 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystému „telematické aplikácie v osobnej doprave“ transeurópskeho železničného systému (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe (COM(2008)0886),

—

so zreteľom na bielu knihu Komisie z roku 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (4),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Plán na poskytovanie informačných služieb o multimodálnom cestovaní, plánovacích služieb a služieb vystavovania cestovných lístkov v celej EÚ (SWD(2014)0194),

—

so zreteľom na Akčný plán mestskej mobility (COM(2009)0490),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0183/2015),

A.

keďže napriek pretrvávajúcim snahám stále nie je splnený cieľ 22 bielej knihy z roku 2011 (5), ktorým je umožnenie súvislej priamej mobility až na miesto určenia pomocou inteligentných systémov na vytvorenie interoperabilných a multimodálnych cestovných poriadkov, informácií, online systému rezervácií a inteligentného predaja cestovných lístkov;

B.

keďže väčšina cestujúcich stále uprednostňuje individuálnu dopravu a samotné vytvorenie služieb plánovania cesty v celej EÚ nebude postačovať na dosiahnutie lepšej integrácie jednotlivých druhov dopravy, každý jednotlivý druh dopravy by mal mať vyššiu efektívnosť a mal by byť viac orientovaný na zákazníka, a k tomu by malo okrem iného významne prispieť prijatie štvrtého železničného balíka spôsobom, ktorý by zabezpečil rovnaký prístup k infraštruktúre aj pre menšie subjekty, MSP a začínajúce podniky, a nariadenia o právach cestujúcich a stratégií pre európske vodné cesty a realizácie jednotného európskeho neba a prioritných projektov TEN-T;

C.

kedže napriek tomu, že Komisia vymedzuje integrované vydávanie cestovných lístkov ako kombináciu rôznych metód dopravy na jednom lístku, túto definíciu nie vždy zdieľajú podniky a niektorí poskytovatelia služieb majú za cieľ len poskytovať interoperabilné lístky, čo brzdí ďalší vývoj v tomto odvetví;

1.

konštatuje, že poskytovanie informácií o multimodálnom cestovaní v celej EÚ, cezhraničný integrovaný prístup k službám plánovania cesty a službám predaja cestovných lístkov najmä pre diaľkové cestovanie je súčasťou riešenia najvýznamnejších problémov európskej dopravy, ako sú udržateľnosť, multimodalita, efektívnosť a hospodárnosť všetkých druhov dopravy, efektívnosť a hospodárska životaschopnosť, vytváranie kvalitných pracovných miest a mobilita pracovnej sily, a je preto rovnako prínosné pre spoločnosť, hospodárstvo, životné prostredie, sociálnu súdržnosť a cestovný ruch;

2.

zdôrazňuje, že celoúniové integrované multimodálne cestovné informácie, služby plánovania a predaja cestovných lístkov poskytujú európskym podnikom, najmä malým a stredným podnikom a začínajúcim podnikom, príležitosti na inovácie a preto predstavujú významný príspevok ku globálne konkurencieschopnému jednotnému európskemu trhu a dokončeniu jednotného európskeho priestoru dopravy;

3.

zdôrazňuje, že celoúniová mobilita osôb je nevyhnutnou podmienkou uplatňovania základných slobôd, a preto by spotrebitelia mali mať možnosť získať rozsiahle, podrobné a presné informácie o multimodálnych a cezhraničných dopravných spojeniach pre priame, uľahčené cestovanie priamo na miesto určenia s vysokou úrovňou komfrortu, a možnosť vybaviť potrebné rezervácie a platby online; víta podnety na motivovanie cestujúcich k využívaniu viacerých dostupných druhov dopravy; konštatuje, že vo väčšine členských štátov naďalej chýba možnosť nákupu lístkov pre vnútroštátne a cezhraničné cesty v EÚ prostredníctvom internetu alebo mobilných aplikácií; domnieva sa, že blokovanie na základe zemepisnej polohy by nemalo byť povolené;

4.

zdôrazňuje význam možnosti pre užívateľov získať jeden cestovný lístok na jednu mulitmodálnu cestu a považuje spravodlivý a rovný prístup k multimodálnym cestovným a dopravným údajom a teda poskytovanie úplných, jednoducho prístupných, neutrálnych a spoľahlivých informácií v reálnom čase cestujúcim za predpoklad systémov vydávania integrovaných cestovných lístkov a zdôrazňuje, že na zabezpečenie spravodlivosti opatrení na tento účel je mimoriadne dôležité, aby boli spojené s internalizáciou vonkajších nákladov u všetkých druhoch dopravy a informáciami o environmentálnej výkonnosti rôznych druhov dopravy;

5.

konštatuje, že spotrebitelia by mali mať vždy prístup k transparentným informáciám o cenách; zdôrazňuje preto, že systémy na rezerváciu a platby by mali jasne uvádzať celkovú cenu lístka pre každú cestu vrátane povinných prvkov ako sú dane a poplatky; zdôrazňuje význam inovačných platforiem založených na IT, ktoré znižujú celkové poplatky za rezerváciu a transakciu, a zdôrazňuje význam umožnenia rôznych možností platenia pri nákupe cestovných lístkov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby urobili viac na obmedzenie poplatkov za použitie kreditných kariet alebo iných rozumných foriem platieb za verejné dopravné služby;

6.

zdôrazňuje, že nekompatibilita a nekonzistentnosť dátových vrstiev, rozmanitosť a chýbajúca interoperabilita dátových formátov a protokolov na výmenu údajov narušujú existenciu integrovaných multimodálnych informácií, služieb plánovania a predaja cestovných lístkov v EÚ a vytvárajú dodatočné náklady; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akákoľvek regulačná činnosť bude držať krok s rýchlym vývojom v odvetví dopravy a nebude vytvárať zbytočnú záťaž;

7.

víta úsilie verejného a súkromného sektora o vytvorenie služieb plánovania cesty spolu s potrebnými otvorenými štandardmi a rozhraniami, poznamenáva však, že tieto služby sú často regionálne alebo vnútroštátne obmedzené a len zriedka sú multimodálne; vyzýva preto, aby ako prvý krok poskytovatelia dopravných služieb a poskytovatelia plánovania ciest stavali na existujúcich synergiách a aby sa viac sústredili na poskytovanie multimodálnych, cezhraničných plánovačov ciest s na mieru prispôsobeným spôsobom predaja lístkov, s venovaním osobitnej pozornosti jazyku, v ktorom sa poskytujú služby, s prihliadnutím na používanie menšinových jazykov a prepojenie diaľkovej a miestnej dopravy vrátane prvého a posledného kilometra, t. j. modernizáciou rôznych systémov na rozvoj ich interoperability a umožnenie komunikácie medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby využila koridory TEN-T ako pilotný projekt na identifikáciu tokov cestujúcich a potenciálu pre multimodálne informácie, plánovanie cesty a služby predaja cestovných lístkov;

8.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila úložisko osvedčených postupov pre projekty vedené na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, ktoré bude slúžiť ako základ na ich zavedenie v celej EÚ;

9.

zdôrazňuje, že jednoduchosť a pohodlie nákupu pomocou multimodálnych integrovaných systémov predaja cestovných lístkov priláka viac cestujúcich do verejnej dopravy, čo zvýši ich spokojnosť a prospech pre podniky verejnej dopravy;

10.

vyzýva Komisiu aby pokiaľ ide o multimodálne služby integrovaného predaja cestovných lístkov prijala opatrenia potrebné na vytvorenie jasného rámca podporujúceho a uľahčujúceho úsilie zo strany zainteresovaných strán a príslušných orgánov, dohody, ktoré už boli uzavreté a inovačný charakter ponúkaných produktov a služieb, a v prípade, že do roku 2020 nebude dosihnutý žiadnen významný pokrok pri vytváraní integrovaných, interoperabilných, multimodálnych, cezhraničných systémov predaja cestovných lístkov, vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na už dosiahnutý pokrok a už zavedené dobrovoľné iniciatívy prijala legislatívne opatrenia zavedením minimálnych pravidiel a časového harmonogramu;

11.

zdôrazňuje aktívnu úlohu a zodpovednosť miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o začiatok, resp. koniec cesty; považuje za nevyhnutné, aby sa mohli zúčastniť na vykonávaní jednotlivých opatrení, dohľade nad ich prevádzkou a zabezpečení, aby systém ako celok fungoval účinne; s ohľadom na uvedené body vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby:

12.

súhlasí s názorom Komisie, že spravodlivý, otvorený a rovnaký prístup pre všetkých poskytovateľov informácií, plánovania ciest a služieb predaja cestovných lístkov vrátane MSP a začínajúcich podnikov k úplným údajom o mulitmodálnom cestovaní a multimodálnej doprave v reálnom čase je potrebný na realizáciu služieb poskytovania informácií o multimodálnom cestovaní, plánovania cesty a rezervovania cesty, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, na základe ktorého budú príslušní poskytovatelia povinní poskytovať za spravodlivých a rovnakých podmienok všetky údaje, ktoré sú potrebné na poskytovanie komplexných služieb, a tým na umožnenie cestujúcim, aby si mohli vybrať najudržateľnejšie, nákladovo najefektívnejšie, resp. najrýchlejšie spojenie bez toho, aby boli ohrozené hospodárske záujmy zúčastnených strán;

13.

zdôrazňuje, že v súlade s politikou hospodárskej súťaže EÚ úlohou Komisie je preskúmať možné nebezpečenstvo monopolizácie informácií v prípade poskytovateľov multimodálnych informácií a cestovných lístkov a zamedziť tomuto nebezpečenstvu; dodáva, že Komisia musí tiež zabezpečiť, aby podiel vyčlenený na platenie za elektronický systém predaja lístkov nedosiahol také rozmery, ktoré by penalizovali podniky osobnej dopravy;

14.

vyzýva na zriadenie platformy s účasťou všetkých zúčastnených strán odvetvia dopravy a príslušných orgánov na miestnej, regionálnej a európskej úrovni na vypracovanie realizovateľných riešení okrem iného na postupné zavádzanie interoperabilných elektronických systémov cestovných lístkov zohľadňujúcich celý cyklus cesty od plánovania po kúpu cestovných lístkov v celej EÚ, ako aj na identifikovanie a riešenie problémov rozdelenia príjmov z predaja cestovných lístkov a rozdelenia zaťaženia v prípade sporov medzi zmluvnými stranami; domnieva sa, že tieto riešenia by sa mali vypracovať trhovým spôsobom bez zaťaženia prevádzkovateľov a cestujúcich neprimeranými nákladmi; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spolufinancovania EÚ dôrazne podporovala synergie spolufinancovania EÚ v tejto oblasti medzi transeurópkymi telekomunikačnými a dopravnými sieťami;

15.

poukazuje na to, že európske práva cestujúcich sú obmedzené do tej miery, že sa vzťahujú samostatne na každú zmluvu o preprave jednotlivo, ale keď cesta zahŕňa cezhraničné časti alebo multimodálnu dopravu, práva cestujúcich nie je možné zaručiť obvyklým spôsobom, a preto nalieha na Komisiu, aby reagovať na žiadosť Európskeho parlamentu vyjadrenú v uznesení o bielej knihe z roku 2011 (6) o chartu práv cestujúcich so základnými právami cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy, a do konca roku 2017 očakáva príslušný návrh, v ktorom budú zohľadnené všetky svojráznosti jednotlivých druhov dopravy a v ktorom bude osobitný oddiel o multimodálnom cestovaní;

16.

zdôrazňuje, že dopravné prostriedky bez bariér majú pre sociálnu mobilitu a vzhľadom na demografickú zmenu v Európe rozhodujúci význam pre všetkých a najmä pre zraniteľných ľudí, a žiada omnoho väčšie zohľadnenie potrieb osôb so zdravotným postihnutím a/alebo osôb s obmedzenou mobilitou v súvislosti s prístupom k informáciám pred cestou a počas nej, možnosťami kúpy, rezervácie a platby za cestovné lístky vrátane možnosti rezervácie miest pre invalidné vozíky; víta časový plán Komisie na vytvorenie európskeho aktu bezbariérovosti a potenciálnu zákonodarnú činnosť na odstránenie hospodárskych a sociálnych prekážok, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím; nalieha na Komisiu, aby riešila prekážky voči doprave ako súčasť úsilia o zlepšenie dostupnosti;

17.

zdôrazňuje význam ochrany rôznych modelov cenotvorby a možností platby (príspevky, zľavy, atď.), aby sa zabezpečilo, že určité skupiny spoločnosti (nezamestnaní, dôchodcovia, študenti, veľké rodiny, osoby s nízkymi príjmami a iné znevýhodnené sociálne skupiny), budú môcť využívať multimodálne systémy cestovných lístkov v EÚ;

18.

konštatuje, že multimodálne informačné systémy by mali byť prívetivé pre užívateľov a mala by ich teda dopĺňať aktualizovaná mapa a zemepisné údaje;

19.

žiada, aby boli zúčastnené strany naďalej podporované a dokonca rozvíjané pri svojich inovatívnych riešeniach a aby boli preto zachované a rozšírené príslušné možnosti financovania EÚ, ako napríklad inovatívny program Shift2Rail v rámci programu Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy spolu so štrukturálnymi fondmi; vyzýva Európsku investičnú banku, aby primeraným spôsobom využívala na tento účel Európsky fond pre strategické investície;

20.

vyzýva Komisiu, aby uverejnila ľahko prístupný zoznam s pravidelným hodnotením projektov spolufinancovaných EÚ o intermodálnom integrovanom predaji cestovných lístkov;

21.

zdôrazňuje dôležitú úlohu globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) a najmä Európskeho navigačného satelitného systému Galileo pri zhromažďovaní dynamických údajov, pomocou ktorých môžu byť cestujúci pred odchodom a aj počas cesty informovaní o prípadných poruchách, ako aj o alternatívnych možnostiach cestovania; zdôrazňuje, že prínosy satelitných systémov musia byť vždy vyvážené dostatočnými ustanoveniami o ochrane údajov;

22.

poukazuje na potrebu zníženia preťaženia dopravy a znečistenia vzduchu v mestských oblastiach a požaduje vytvorenie stimulov na podporu udržateľných druhov dopravy v Európe zahrnutím do služieb poskytovania cestovných informácií a plánovania ciest informácií o rôznych službách mobility, napr. spoločnom využívaní automobilov (car-sharing), systémoch parkovania v blízkosti zastávok verejnej dopravy, službách požičiavania bicyklov, chodníkoch pre cyklistov a chodcov;

23.

víta rastúcu dostupnosť integrovaných elektronických systémov predaja cestovných lístkov systémov v mestách a ďalších mestských oblastiach, ako je napríklad začlenenie digitálnych technológií tzv. inteligentných kariet, ktoré môžu byť použité naprieč rôznymi druhmi dopravy, a tiež na cezhraničné cestovanie, ale zdôrazňuje, že technické riešenia by mali byť ponechané na trhu, a nie vynútené na európskej úrovni;

24.

konštatuje, že trvalo kvalitné pripojenia k sieti sú jedným z predpokladov na vytvorenie jednoducho použiteľného inteligentného systému, ktorý by bol schopný poskytovať dynamické informácie o dopravnej situácii v reálnom čase; vyzýva preto Komisiu, aby prioritizovala uľahčenie, povzbudzovanie a podporu širokej dostupnosti bezplatnej alebo nízkonákladovej vysokorýchlostnej digitálnej infraštruktúry vo všetky druhy dopravy a na všetkých dopravných uzloch prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, Horizontu 2020, EFSI a iných príslušných zdrojov financovania;

25.

zdôrazňuje význam ochrany údajov, nalieha na dodržiavanie smernice 95/46/ES a požaduje jasné podmienky používania a poskytovania informácií, najmä osobných údajov, ktoré by sa mali spracúvať a používať len v anonymizovanej forme a iba na účely uľahčenia intermodálneho predaja cestovných lístkov; naznačuje, že nákup a platba za cestovné lístky prostredníctvom mobilných a internetových aplikácií by mala byť podľa možnosti k dispozícii bez nutnosti registrácie do systému;

26.

zdôrazňuje dôležitosť plánovania ciest, prístupných multimodálnych informácií a jasného a transparentného predaja cestovných lístkov, okrem iného prostredníctvom digitálnych a on-line platforiem, a potrebu lepšieho prístupu k verejnej doprave pri cestách do zahraničia v rámci EÚ a na podporu modernizácie udržateľných dopravných služieb s cieľom prilákať turistov z vnútra aj zvonka EÚ, pretože uľahčí celý proces plánovania cesty; zdôrazňuje tiež potenciálne priaznivé vplyvy integrovaného systému vydávania cestovných lístkov v súvislosti s lepším prepojením všetkých regiónov, najme veľmi odľahlých regiónov, ako sú najvzdialenejšie regióny;

27.

zdôrazňuje potrebu väčšej a silnejšej propagácie a predvádzania viac ako sto multimodálnych plánovačov ciest, ktoré sú už k dispozícii v mestách, regiónoch a na národnej úrovni v EÚ, a vyzýva tiež na úsilie, ktoré podporuje prepojenie týchto služieb;

28.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/7

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 261/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (1),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (2),

—

so zreteľom na správu Komisie z 13. júna 2014 s názvom Vývoj situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vykonávanie ustanovení balíka predpisov týkajúcich sa mlieka (COM(2014)0354),

—

so zreteľom na správu Komisie z decembra 2014 s názvom Vyhliadky pre poľnohospodárske trhy a príjmy EÚ na roky 2014 – 2024,

—

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o veľmi vzdialených regiónoch EÚ,

—

so zreteľom na správu Komisie z 10. decembra 2012 s názvom Vývoj situácie na trhu a následné podmienky postupného zrušenia systému kvót na mlieko – druhá správa o „hladkom ukončení“(COM(2012)0741),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch po skončení systému kvót mlieka (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o kríze v mliekarenskom odvetví (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2014 o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 247/2006 (6) o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (7),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 13. januára 2015 na nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície (COM(2015)0010),

—

so zreteľom na návrh stanoviska Výboru regiónov s názvom Budúcnosť mliekarenského sektora,

—

so zreteľom na memorandum o porozumení, pokiaľ ide o spoluprácu v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v rámci EÚ medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, podpísané 23. marca 2015,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0187/2015),

A.

keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka nadobudol účinnosť 3. októbra 2012 a uplatňuje sa do 30. júna 2020;

B.

keďže, ako sa rozhodlo v rámci hodnotenia SPP v polovici trvania, ktoré bolo vypracované v roku 2003, platnosť kvót na mlieko sa skončí 31. marca 2015;

C.

vzhľadom na dôležitosť a aktuálnosť opatrení z uznesenia z 11. decembra 2013 o zachovaní produkcie mlieka v horských a znevýhodnených oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch Únie po skončení systému kvót na mlieko,

D.

keďže celosvetový trh s mliekom a mliečnymi výrobkami je čoraz nestabilnejší, pričom najvyššie ceny od začiatku sledovania boli zaznamenané v januári 2014, po čom nasledovalo ich výrazné zníženie počas zvyšku roka 2014; keďže chov hospodárskych zvierat a vstupné produkty používané v produkcii mlieka sú obzvlášť citlivé na nestabilitu, čo má za následok, že nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov sú nižšie ako náklady na výrobu;

E.

keďže udržateľné poľnohospodárstvo ako zdroj vysokokvalitných potravín možno zabezpečiť len v prípade, že poľnohospodári dostávajú primerané nákupné ceny, ktoré pokrývajú všetky náklady na udržateľnú výrobu;

F.

keďže zákaz dovozu európskych mliečnych výrobkov do Ruska od augusta 2014 mal negatívny vplyv na vnútorný trh EÚ, čo poukazuje na to, že je potrebné, aby sme boli pripravení na uplatňovanie krízových trhových opatrení, bez ohľadu na ich povahu, ako aj na to, že je dôležité zabezpečiť pre výrobky EÚ diverzifikované exportné trhy, najmä preto, že sa predpokladá zvýšenie celosvetového dopytu po mliečnych výrobkoch, a to všetko v spojení so zabezpečením stabilného a solventného domáceho trhu;

G.

keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka priniesol členským štátom možnosť zaviesť povinné zmluvy, ktoré pomáhajú výrobcom a spracovateľom plánovať objemy produkcie, ako aj posilniť štruktúrovanie dodávateľských reťazcov vzhľadom na skončenie uplatňovania kvót na mlieko, a keďže doteraz málo členských štátov túto možnosť využilo;

H.

keďže balík predpisov týkajúcich sa mlieka zaväzuje členské štáty, aby uznávali organizácie výrobcov a ich združenia, ako aj kľúčovú úlohu, ktorú naďalej hrajú družstvá, vzhľadom na potrebu zlepšiť koncentráciu zásobovania s cieľom poskytovať výrobcom silnejšiu vyjednávaciu pozíciu;

I.

keďže v apríli 2014 bolo zriadené Stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom s cieľom zlepšiť sledovanie mliekarenského sektora pre Komisiu i priemysel a keďže jeho funkciu je potrebné posilniť, aby sa v rámci sektora vytvoril účinný systém, ktorý by varoval pred krízou mliečne farmy rôznej veľkosti, v rôznych zemepisných oblastiach a s rôznymi výrobnými a distribučnými metódami;

J.

keďže súčasná ochranná sieť je nastavená príliš nízko, aby mohla poskytovať ochranu v prípade poklesu ceny mlieka;

K.

keďže jedným z hlavných cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je vyvážený územný rozvoj, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a environmentálne podmienky; keďže to predpokladá, že poľnohospodárstvo bude aj naďalej produktívne a udržateľné v znevýhodnených, najvzdialenejších, odľahlých alebo horských oblastiach;

L.

keďže skončenie uplatňovania kvót bude mať značný negatívny vplyv na najvzdialenejšie regióny, a to najmä v oblasti Azor, kde je mliečna produkcia hlavnou hospodárskou činnosťou, keďže predstavuje približne 46 % regionálnej ekonomiky;

M.

keďže pre veľký počet mliečnych fariem situovaných v znevýhodnených, najvzdialenejších, ostrovných, odľahlých a horských oblastiach sú náklady na výrobu, dopravu a marketing mlieka a mliečnych výrobkov mimo ich produkčnej oblasti oveľa vyššie ako v iných oblastiach a keďže v dôsledku prirodzených obmedzení nemôžu tieto regióny v rovnakom rozsahu využívať možnosti rastu vytvorené zrušením kvót; z uvedených dôvodov by takíto poľnohospodári mohli byť ohrození väčšou koncentráciou výrobcov v hospodárskych oblastiach s najlepšou pozíciou v rámci EÚ;

N.

keďže povinné nahlasovanie dodávaných objemov mlieka sa bude uplatňovať od 1. apríla 2015;

O.

keďže generačná obnova, modernizácia a investície majú pre fungujúci a udržateľný európsky mliekarenský sektor kľúčový význam;

P.

keďže mlieko, najmä výrobky, ktoré majú „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenie“ (CHZO), ako aj „zaručené tradičné špeciality“ (ZTŠ) vyrobené v Európskej únii, výrazne prispievajú k úspechu agropotravinárskeho priemyslu a prosperite vidieckych hospodárstiev v EÚ, kde prevládajú malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a kde sa musí zachovať extenzívna produkcia mlieka; produkcia mlieka poskytuje surovinu pre veľké množstvo spracovateľov v súkromnom aj družstevnom sektore, zachováva rozmanitosť európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho dedičstva a hrá kľúčovú úlohu v územnom a environmentálnom usporiadaní Európy, ako aj v sociálnej oblasti, s multiplikačným efektom na iné odvetvia obchodu, ako je napr. cestovný ruch;

Q.

keďže za posledné dva roky s platnosťou kvót boli poľnohospodárom a výrobcom mlieka v niektorých členských štátoch uložené značné pokuty za prekročenie kvót na mlieko;

1.

pripomína, že cieľom balíka predpisov týkajúcich sa mlieka je fungujúci, udržateľný a konkurencieschopný mliekarenský sektor v celej EÚ so spoľahlivými nástrojmi, ktoré umožnia spravodlivé odmeňovanie poľnohospodárov tohto sektora; zdôrazňuje, že otázky identifikované v balíku predpisov týkajúcich sa mlieka zostávajú prekážkou udržateľného, konkurencieschopného a spravodlivého trhu a slušného príjmu pre farmárov;

2.

pripomína dôležitú úlohu mliekarenskej výroby pre oblasť obhospodarovania pôdy, zamestnanosti na vidieku a hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho rozvoja mnohých európskych poľnohospodárskych regiónov;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že poľnohospodári v mliekarenskom sektore, najmä drobní poľnohospodári, sú obzvlášť citliví na výkyvy v príjmoch a riziká v dôsledku vysokých kapitálových nákladov, na nestálosť cien mliečnych komodít a náklady na vstupy a energie a že dosiahnutie udržateľných životných podmienok z produkcie mlieka je neustálym problémom, keďže výrobné náklady sú často veľmi blízke nákupným cenám alebo sú vyššie;

4.

zdôrazňuje, že európski poľnohospodári musia čeliť vysokým nákladom v súvislosti s cenami tovaru potrebného vo výrobe, napríklad krmiva pre dobytok, a v dôsledku prísnych európskych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a v oblasti potravín sa ich konkurencieschopnosť v porovnaní s inými krajinami znižuje;

5.

vyzýva Komisiu, aby uvažovala o príčinách krízy a o opatreniach, ktoré treba zaviesť na predchádzanie budúcim krízam, ako je uvedené v článkoch 219, 221 a 222 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami;

6.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalšími cielenými trhovými opatreniami reagovala na krízu, ktorá v súčasnosti postihuje domáce trhy s mliekom a mliečnymi výrobkami poklesom cien v dôsledku nedostatku protikrízových nástrojov, zníženia svetového dopytu, nestálosti svetových cien a ruského embarga, a oceňuje prvé prijaté opatrenia na riešenie vplyvu ruského embarga;

7.

poukazuje na to, že prebytok mliečnych výrobkov z niektorých členských štátov, ktoré majú tradičné obchodné vzťahy s Ruskom, vytvára na ich domácich trhoch veľkú nerovnováhu, čo vedie k prudkému poklesu cien a spôsobuje, že miestni výrobcovia strácajú konkurencieschopnosť; vyzýva v tomto smere Komisiu, aby analyzovala novovzniknutú situáciu a prijala urgentné opatrenia;

8.

pripomína, že ku kríze v mliekarenskom sektore došlo v roku 2009 v rámci systému kvót a v dôsledku nefungovania hodnotového reťazca mliečnych výrobkov, čo viedlo k tlaku na znižovanie cien vyplácaných výrobcom; pripomína Komisii, že oneskorená reakcia na krízu prinútila mnohých poľnohospodárov v mliekarenskom sektore skončiť s podnikaním, a vyjadruje znepokojenie v súvislosti so schopnosťou Komisie urýchlene a efektívne reagovať na krízy na trhu; zdôrazňuje skutočnosť, že pokles cien pri zdroji, ktorý postihol chovateľov dobytka, sa nepremietol do spotrebiteľských cien, čo poukazuje na významnú nevyváženosť medzi jednotlivými zainteresovanými stranami v dodávateľskom reťazci mlieka a mliečnych výrobkov;

9.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zamietla požiadavku Európskeho parlamentu poskytnúť v prípade vážnej krízy dotácie poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne obmedzili svoju výrobu; zdôrazňuje význam znovuotvorenia diskusie o tomto nástroji krízového riadenia;

10.

zdôrazňuje, že zrušenie kvót môže priniesť riziko ďalšej koncentrácie produkcie mlieka v prospech najväčších výrobcov a na úkor najmenších poľnohospodárov bez záruky efektívnosti alebo príjmov;

11.

konštatuje, že strednodobé a dlhodobé vyhliadky mliekarenského sektora na domácich aj globálnych trhoch sú v dôsledku nestabilného dopytu naďalej neisté, ale zároveň zdôrazňuje, že mliekarenský sektor ako kľúčová časť poľnohospodársko-potravinárskeho priemyslu má na vidieku výrazný potenciál z hľadiska rastu, tvorby pracovných miest a rozvoja, na čo sa treba zamerať v rámci nového investičného plánu;

12.

zdôrazňuje, že je dôležité podporovať výskum a inovácie s cieľom umožniť všetkým výrobcom a spracovateľom, aby prispôsobili svoje zariadenia a výrobnú technológiu podľa hospodárskych, environmentálnych a sociálnych prognóz;

13.

poukazuje na význam generačnej výmeny pre budúcnosť mliekarenského sektora, ako aj na významné príležitosti pre mladých poľnohospodárov v tomto sektore;

14.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila nové možnosti financovania pre členské štáty vrátane pomoci od Európskej investičnej banky (EIB), prostredníctvom ktorých sa bude reformovať mliekarenský priemysel; považuje za nevyhnutnú finančnú podporu, ako sú garančné fondy, revolvingové fondy a investičný kapitál, spolu so zdrojmi, ktoré poskytuje EIB, aby bolo možné zasiahnuť na úrovni európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä v súlade s rozvojom vidieka; mohla by priniesť viacnásobný účinok z hľadiska rastu a príjmov, ako aj uľahčiť prístup k úverom pre poľnohospodárov produkujúcich mlieko a mliečne výrobky; v tejto súvislosti víta možnosti financovania, ktoré poľnohospodárom v sektore mlieka prináša nový fond EIB a ktorý ponúka nižšie úrokové sadzby s cieľom uľahčiť investície do poľnohospodárskych podnikov a do modernizácie a zároveň ponúka možnosti financovania mladým poľnohospodárom na budovanie svojich podnikov; poukazuje na doplnkový charakter financovania z Európskeho fondu pre strategické investície, ktoré by pomohlo rozvoju mliekarenského sektora pritiahnutím súkromného kapitálu s cieľom vyvážiť zodpovednosť a zvýšiť efektívnosť investícií;

15.

konštatuje, že vysoká miera kolísania cien a opakujúce sa krízy, ktoré sú nezlučiteľné s väčšími investíciami do chovu hospodárskych zvierat a zakladania nových podnikov, sú hlavnými výzvami, ktorým čelí mliekarenský sektor; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zvážila opatrenia na zmiernenie rizík vyplývajúcich zo zvýšenej otvorenosti sa svetovému trhu, aby pozornejšie sledovala správne fungovanie jednotného trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vypracovala akčný plán s cieľom ukázať, ako mieni zmierniť tieto riziká;

16.

zaväzuje sa udržiavať mliekarenský sektor, pretože produkcia mlieka je významným spoločensko-hospodárskym príspevkom rozvoja poľnohospodárstva a vidieka v celej EÚ, a zdôrazňuje jeho osobitný význam pre znevýhodnené, horské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny, v ktorých je to niekedy jediný možný typ poľnohospodárstva; dodáva, že v týchto oblastiach mliekarenský sektor zabezpečuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, prostriedky pre mnohé rodiny a organizácie, pracovné miesta a ochranu územia, ako aj zachovanie kultúrnych a tradičných postupov; chov mliekového dobytka mal po stáročia vplyv na formovanie kultúrnej krajiny, čím sa vytvoril dôležitý základ pre cestovný ruch; zdôrazňuje skutočnosť, že v týchto oblastiach by zastavenie produkcie mlieka znamenalo zrušenie poľnohospodárstva;

17.

zdôrazňuje, že v najvzdialenejších regiónoch je nevyhnutné vytvoriť medzi zrušením kvót a liberalizáciou trhov prechodný mechanizmus, ktorý umožní chrániť v týchto regiónoch poľnohospodárov a celý sektor;

18.

požaduje ustanovenie opatrení záchrannej siete vo forme konkrétnych ukazovateľov týkajúcich sa produkcie mlieka a jeho predaja v horských oblastiach, a to vzhľadom na rozdiely v mliekarenskom sektore medzi horskými regiónmi a inými územiami;

19.

vyjadruje sklamanie v súvislosti s nízkou úrovňou vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka v najvzdialenejších regiónoch a horských, ostrovných a znevýhodnených oblastiach a zdôrazňuje, že je potrebné zachovať mliečne farmy ako funkčné a konkurencieschopné podniky na všetkých územiach Európskej únie; domnieva sa v tejto súvislosti, že Komisia a členské štáty musia na tieto oblasti zamerať osobitnú pozornosť a špecifický výskum a že treba podporovať využívanie krátkych dodávateľských reťazcov, čím sa v týchto konkrétnych prípadoch uprednostní miestna produkcia, aby sa v týchto regiónoch zabezpečilo pokračovanie výroby a zabránilo likvidácii odvetvia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali a posilňovali systémy distribúcie mlieka v školách, uprednostňovali krátke dodávateľské reťazce, a tak umožnili distribúciu výroby v týchto regiónoch; zdôrazňuje skutočnosť, že výrobné náklady v týchto oblastiach sú zvyčajne podobné alebo vyššie ako nákupné ceny, a domnieva sa, že súčasná neistota dodávateľského reťazca je obzvlášť nepriaznivá pre tieto oblasti, ktoré majú najväčšie prekážky a obmedzené možnosti úspor z rozsahu; pripomína, že poľnohospodári v týchto oblastiach vzhľadom na svoju geografickú izoláciu závisia priamo a výlučne od malého počtu dodávateľov vstupného materiálu a odberateľov svojej poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že podpora zriaďovania a činnosti organizácií výrobcov by mala lepšie odrážať realitu týchto regiónov; zdôrazňuje, že je potrebné uskutočňovať na podporu týchto regiónov ambiciózne politiky za pomoci politiky rozvoja vidieka, investičného plánu a podpory a zdokonalenia pomoci SPP, ako to umožňuje posledná reforma; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty v uskutočňovaní týchto opatrení s cieľom umožniť zachovanie produkcie mlieka v týchto regiónoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby starostlivo sledovala vývoj produkcie mlieka v týchto oblastiach a aby posúdila ekonomický vplyv skončenia uplatňovania kvót na mlieko na mliečne farmy; domnieva sa, že je potrebné vyčleniť dodatočné zdroje na program POSEI na pomoc výrobcom mlieka v adaptácii na dôsledky vyplývajúce z deregulácie trhov, a umožniť im tak udržať funkčnú a konkurencieschopnú výrobu mlieka v porovnaní so zvyškom Európy;

20.

zdôrazňuje význam využívania dobrovoľného označovania kvality „horské výrobky“ v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012; vyzýva Komisiu, aby podporila toto označovanie propagáciou predaja;

21.

zdôrazňuje význam pôvodných horských plemien dobytka chovaného na mlieko v horských oblastiach; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zvýšenie podpory pre tieto horské plemená dobytka;

22.

zastáva názor, že politika EÚ v mliekarenskej oblasti po uplynutí platnosti kvót na mlieko musí zahŕňať prostriedky na čo najlepšie využívanie príležitostí na rast poľnohospodárstva EÚ s cieľom zatraktívniť produkciu mlieka pre poľnohospodárov, a domnieva sa, že všetky budúce opatrenia musia posilňovať jej konkurencieschopnosť a stabilitu s cieľom uľahčiť udržateľný rast a inováciu v sektore poľnohospodárstva a kvalitu života vo vidieckych oblastiach;

23.

oceňuje rozhodnutie rozložiť záverečné platby účtované poľnohospodárom v rámci systému kvót na tri roky, konštatuje však, že v poslednom roku uplatňovania kvót ubudli z mliekarenského sektora značné finančné prostriedky v dôsledku uplatňovania dodatočných odvodov, a preto odporúča, aby tieto príjmy zostali v rozpočte SPP na posilnenie konkurencieschopnosti mliekarenského sektora;

24.

vyzýva Komisiu, aby predložila jeden alebo viaceré regulačné nástroje na prevenciu a účinné riadenie nových kríz v mliekarenskom sektore, najmä uľahčením organizácie produkcie mlieka z hľadiska riadenia zásobovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s cieľom dosiahnuť tieto ciele začala formálne rozhovory so všetkými zainteresovanými stranami v sektore;

25.

domnieva sa, že ako prostriedok na zabezpečenie územnej rovnováhy a vyváženejšieho odmeňovania výrobcov mlieka v rámci hodnotového reťazca by sa mala využívať intenzívnejšia hospodárska súťaž;

26.

zdôrazňuje, že vykonávanie balíka predpisov týkajúcich sa mlieka je stále v počiatočnom štádiu; vyjadruje však sklamanie nad nízkou mierou plnenia záväzných zmlúv, preto naliehavo žiada, aby sa rozšírili na všetky členské štáty; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hĺbkovú analýzu prekážok vo vykonávaní balíka predpisov týkajúcich sa mlieka, ako aj opatrení, ktoré by zabezpečili optimálne využívanie nástrojov dostupných pre členské štáty;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepovažovala balík predpisov týkajúcich sa mlieka vo svojom pracovnom programe na rok 2015 za prioritu, a žiada ju, aby ho ako prioritu urýchlene zaradila;

28.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zo správy nie je jasné, či je Komisia spokojná s vykonávaním nového regulačného nástroja, a nad tým, že Komisia nevyčíslila, koľko nových organizácií výrobcov, zúčastnených členských štátov alebo kolektívnych vyjednávaní sa očakáva; poukazuje na to, že jasný nie je ani vplyv nových nástrojov na ceny mlieka; v tejto súvislosti žiada presný výpočet vplyvov na ceny mlieka, ako aj presnú evidenciu zúčastnených organizácií výrobcov;

29.

odporúča Komisii, aby prijala jasné ciele, pokiaľ ide o organizácie výrobcov, zmluvy a kolektívne vyjednávania;

30.

pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 stanovuje, že: „s cieľom zabezpečiť realizovateľný vývoj výroby, a tým aj vyplývajúcu primeranú životnú úroveň prvovýrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v dodávateľskom reťazci“;

31.

konštatuje, že zmluvný model sa ešte nerealizuje tak, ako sa predpokladalo, keďže poľnohospodári produkujúci mlieko a mliečne výrobky majú na trhu stále slabé postavenie, v zmluvách sa neuvádzajú žiadne minimálne normy a družstvá sú z nich vylúčené;

32.

zdôrazňuje, že posilnenie a zlepšenie zmluvných vzťahov rozšírením na celý sektor, najmä na veľké distribučné siete, pomôže zabezpečiť spravodlivé rozdelenie ziskov v celom potravinovom reťazci, čo umožní pridanie väčšej hodnoty, a posilní zodpovednosť zainteresovaných strán, aby zohľadňovali situáciu na trhu a príslušne na ňu reagovali; zdôrazňuje význam odbornej prípravy a vzdelávania v oblasti riadenia rizík ako integrálnej súčasti študijného programu poľnohospodárov, aby dokázali čeliť nestálosti cien a účinne využívať dostupné nástroje riadenia rizík;

33.

poukazuje na riziko, že priemysel v ktoromkoľvek členskom štáte môže zaviesť do zmlúv nevýhodné ustanovenia, aby sa vyvážil cieľ stability dodávok, ktorý je potrebný na zabezpečenie ďalšej funkčnosti mliekarenských podnikov;

34.

poznamenáva, že toto odvetvie by mohlo ďalej preskúmať možnosti, ktoré ponúkajú dlhodobé zmluvy integrovaných dodávateľských reťazcov, forwardy a zmluvy s pevnou maržou, ako aj možnosti zmraziť na určité obdobie cenu mlieka; domnieva sa, že by mala existovať možnosť využívať v zmluvných vzťahoch nové nástroje a že treba dať k dispozícii aj nástroje na sprostredkovávanie zmlúv;

35.

poukazuje na dôležitú úlohu organizácií výrobcov a ich združení pri zvyšovaní vyjednávacej sily výrobcov a vplyvu, ktorý majú výrobcovia v dodávateľskom reťazci, ako aj v oblasti výskumu a inovácií a vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové organizácie výrobcov sa zakladajú len obmedzene, najmä v nových členských štátoch; domnieva sa, že pravidlá na uznávanie organizácií výrobcov treba posilniť s cieľom účinnejšie zvýšiť vplyv výrobcov v rokovaní o zmluvách; zdôrazňuje, že organizácie výrobcov môžu čerpať z finančnej podpory v rámci II. piliera, a naliehavo žiada ďalšiu stimuláciu na úrovni EÚ a členských štátov – napríklad sprístupňovaním ďalších informácií a znížením administratívnej záťaže pre zúčastnené strany, ktoré chcú vytvárať organizácie výrobcov, byť ich členmi, zúčastňovať sa rôznym spôsobom na ich činnosti a pripravovať vzdelávacie aktivity medzi výrobcami o organizáciách výrobcov – ako nástroj pomoci pri riešení nerovnováhy v dodávateľskom reťazci; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť kapacity organizácií výrobcov v oblasti regulácie a organizácie trhu;

36.

obhajuje potrebu zlepšiť ustanovenia balíka predpisov týkajúcich sa mlieka najmä s cieľom vytvárať organizácie výrobcov, ktoré sa budú môcť viac podieľať na riadení a vyjednávaní na trhu;

37.

konštatuje, že vytvorenie organizácií výrobcov by sa mohlo podporiť poskytovaním aktívnej politickej podpory s cieľom povzbudiť poľnohospodárov, aby považovali organizácie výrobcov za vhodné nástroje;

38.

zdôrazňuje význam uľahčenia výmeny informácií a dialógu s výrobcami a organizáciami výrobcov s cieľom umožniť im zohľadňovať vývoj na trhu a predvídať krízy;

39.

trvá na tom, že je potrebné, aby boli organizácie výrobcov dostatočne veľké a aby boli právne viazané na produkciu svojich členov – poľnohospodárov, pretože organizácie výrobcov iba s reprezentatívnou funkciou nemajú žiadnu reálnu možnosť zabezpečovať súlad so zmluvnými podmienkami kvality a kvantity a nemajú záujem konať ako seriózni vyjednávači s priemyslom;

40.

požaduje väčšiu podporu zriaďovania nezávislých organizácií výrobcov prostredníctvom rozšírenejších informačných mechanizmov, ako aj podporu riadiacich činností s cieľom podnietiť poľnohospodárov v tom, že ich budú považovať za účinné nástroje a budú v nich participovať;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporovala medziodvetvové nástroje riadenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov;

42.

zdôrazňuje úlohu družstiev, ktoré poskytujú svojim členom dlhodobú stabilitu; žiada Komisiu, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov;

43.

poukazuje na význam vytvorenia medziodvetvových organizácií pri zabezpečení transparentnosti a výmeny osvedčených postupov;

44.

pripomína Komisii dôležitosť transparentnosti v celom dodávateľskom reťazci, ak má sektor podporovať zúčastnené strany, aby reagovali na signály trhu; poukazuje na väčší význam presných a včasných informácií na trhu po skončení platnosti systému kvót;

45.

víta zriadenie Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, zdôrazňuje jeho význam pri šírení a analyzovaní trhových údajov a požaduje, aby sa úloha strediska posilnila; odporúča, aby sa do definície trhového indexu zahrnul vývoj cien výrobku, cien mlieka a výrobných nákladov; odporúča, aby Komisia podnikla potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby Stredisko pre monitorovanie trhu s mliekom dokázalo na jednej strane poskytovať presné údaje v reálnom čase a na druhej strane oznamovať Komisii, členským štátom a príslušným zainteresovaným stranám včasnejšie a častejšie varovania, predvídania kríz a odporúčané opatrenia na základe trhovej analýzy a prognostických nástrojov, keď trhový index klesne pod určitú úroveň a keď si to vyžaduje situácia na trhu; nazdáva sa, že informácie poskytované Strediskom pre monitorovanie trhu s mliekom by mali zahŕňať aktuálne informácie o trhu a vývoji cien, údaje o výrobných nákladoch a vzájomnom pôsobení medzi produkciou hovädzieho mäsa a mlieka, spotrebou, situáciou v zásobách, cenami a výmenou dovezeného alebo vyvezeného mlieka na európskej úrovni; konštatuje, že je rovnako užitočné zahrnúť sem monitorovanie výrobných nákladov a medzinárodných trhov s cieľom identifikovať všetky trendy a využiť možnosti vývozu; zdôrazňuje, že údaje by mali byť ľahko dostupné a zrozumiteľné pre všetky zúčastnené strany;

46.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty poskytovali Stredisku pre monitorovanie trhu s mliekom príslušné informácie a aby stredisko zverejňovalo získané mesačné údaje včas v záujme všetkých zainteresovaných strán, a odporúča, aby Komisia zvážila dodatočné spôsoby na zabezpečenie včasného doručovania týchto informácií; žiada Komisiu, aby pre členské štáty stanovila presné pravidlá prenosu údajov s cieľom zabezpečiť, že informácie budú na európskej úrovni porovnateľné;

47.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila pre všetky odvetvia poľnohospodárstva samostatné, komplexne vybavené štruktúry na získavanie údajov;

48.

konštatuje, že v rámci piliera I je dobrovoľná viazaná podpora nástrojom, ktorý je k dispozícii na pomoc mliekarenskému odvetviu, zatiaľ čo v rámci piliera II môžu výrobcovia využívať poradenské služby na podporu podnikateľských rozhodnutí a riadneho finančného hospodárenia – v prípade potreby môžu členské štáty využiť opatrenia v oblasti poistenia, ako je nástroj stabilizácie príjmov, a môžu takisto v rámci sektora určiť zoskupenia a zacielenia opatrení na rozvoj vidieka s vyššou mierou pomoci;

49.

vyzýva odvetvie, aby sa zaoberalo rozvojom ďalších poistených nástrojov, keď je trh silný, aby sa obmedzila kolísavosť cien mlieka a aby európske mliekarenské podniky neprišli o príjmy; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť začleniť do piliera 1 SPP nástroje zamerané na riadenie rizík, ako sú napríklad programy založené na ochrane marží;

50.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 sa viaceré členské štáty rozhodli pre neúplnú a pomalú vnútornú konvergenciu, čím opäť podporili poľnohospodárstvo v nížinách, ktoré má dobré pracovné podmienky;

51.

obhajuje potrebu preskúmať požiadavky na spustenie mechanizmu stabilizácie príjmov, ktorý je k dispozícii v rámci rozvoja vidieka, keďže považuje za neprimeranú podmienku na prístup k pomoci Spoločenstva, podľa ktorej musia byť straty vo výške 30 %;

52.

upozorňuje na prognózu, že celosvetový dopyt po mlieku bude rásť o 2 % ročne, čo bude ponuka príležitostí pre výrobky s pôvodom v EÚ, zdôrazňuje však, že tieto vývozné možnosti musí vyvážiť stabilný domáci trh, ktorý predstavuje viac než 90 % trhu s mliečnymi výrobkami v Európe; poznamenáva však, že na trhu čoraz viac dominujú sušené mliečne výrobky;

53.

poukazuje na to, že EÚ je naďalej najväčším dovozcom poľnohospodárskych produktov na svete a že rast produkcie mlieka na vývoz je závislý od dovozu krmív;

54.

zdôrazňuje, že dvojstranné obchodné rokovania môžu predstavovať pre mliekarenský sektor EÚ strategické možnosti, a v súvislosti s tým vyzýva Komisiu, aby bola aktívnejšia v otváraní nových trhov v tretích krajinách a v odstraňovaní obchodných prekážok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby počas obchodných rokovaní náležite prihliadala na označenia „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenia“ (CHZO) a „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ), s podmienkou zachovania a podpory európskych kvalitatívnych, zdravotných a bezpečnostných noriem v oblasti výroby a dodávok výrobkov spotrebiteľom;

55.

zdôrazňuje, že je naďalej potrebné hľadať a rozvíjať nové trhy, zvyšovať podiel EÚ na celosvetovom trhu, zabezpečovať spravodlivý prístup pre vývozcov z EÚ a podnecovať udržateľný rast vývozu; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere podnikla potrebné kroky a aktívnejšie sa podieľala na hľadaní nových vývozných trhov; zastáva názor, že budúce možnosti treba preskúmať zlepšením obchodných vzťahov s tretími krajinami a zvýšením dynamiky mliekarenského priemyslu, a zdôrazňuje, že je dôležité vnímať spotrebné trendy na týchto trhoch s cieľom vybudovať kapacity na včasnú reakciu na zmeny v budúcnosti;

56.

konštatuje ďalej, že spoločnosti z EÚ čelia konkurencii niekoľkých silných globálnych vývozcov (vrátane Nového Zélandu, Spojených štátov amerických a Austrálie), ktoré majú tradične prístup na ázijské trhy a majú rozhodujúci vplyv na ceny mliečnych výrobkov na svetovom trhu;

57.

poukazuje na to, že mliekarenskému sektoru by mohla pomôcť väčšia podpora iniciatív na domácom trhu a na trhoch tretích krajín v rámci nových propagačných opatrení, a naliehavo žiada výrobcov, aby sa zapájali do nových kampaní po nadobudnutí účinnosti nových nariadení o propagácii v roku 2016, berúc do úvahy, že v EÚ sa plánuje zvýšenie finančnej podpory;

58.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby najväčší potenciál odvetvia na vytváranie hodnôt nespočíval výlučne v produkcii nespracovaných výrobkov, a domnieva sa, že by sa mali plne využívať výskumné opatrenia v oblasti rozvoja vysokohodnotných inovatívnych mliečnych výrobkov na rýchlorastúcich trhoch, ako sú napr. liečivé výživové výrobky a výživové výrobky pre deti, starších ľudí a športovcov;

59.

konštatuje, že európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť (EIP-AGRI) v rámci programu Horizont 2020 môže podporiť inovatívne projekty, ktoré prispievajú k udržateľnosti a vysokej produktivite mliekarenského sektora, s cieľom uspokojiť svetový dopyt po vysokohodnotných mliečnych výrobkoch;

60.

zdôrazňuje význam posilnenia systému pomoci v oblasti distribúcie mlieka do vzdelávacích zariadení, v rámci ktorej sa podporuje účasť organizácií výrobcov, uprednostňujú sa miestne mliečne výrobky a krátke dodávateľské reťazce s cieľom prispieť k podpore zdravých stravovacích návykov medzi európskymi spotrebiteľmi;

61.

poznamenáva, že sektor doteraz nevenoval rovnakou mierou vo všetkých členských štátoch významnejšiu pozornosť označeniam „chránené označenie pôvodu“ (CHOP), „chránené zemepisné označenia“ (CHZO) a „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ); vyzýva Komisiu, aby zjednodušila prístup a administratívne požiadavky, pokiaľ ide o schvaľovanie týchto projektov pre malých výrobcov a podniky, aby znížila administratívne zaťaženie v súvislosti s postupom prihlasovania a zachovala ich ako kritérium kvality európskych výrobkov, ktorá je na vývozných trhoch EÚ nesporná, a aby cielene podporovala marketing týchto produktov;

62.

vyzýva Komisiu, aby zjednodušila pravidlá týkajúce sa regulácie ponuky syra s „chráneným označením pôvodu“ alebo „chráneným zemepisným označením“, najmä pokiaľ ide o minimálne podmienky, ktoré sa požadujú na schválenie týchto projektov;

63.

naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr zverejnila správu uvedenú v článku 26 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, pokiaľ ide o analýzu vplyvu vykonávania povinného uvádzania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu mlieka a mliečnych výrobkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výkonné orgány Spoločenstva dosiať nevypracovali túto správu, ktorá mala byť predložená do 31. decembra 2014;

64.

zdôrazňuje, že existujúce opatrenia „ochrannej siete“, ako sú verejná intervencia a podpora súkromného skladovania, nie sú dostatočné nástroje na riešenie pretrvávajúcej nestability alebo krízy v mliekarenskom sektore; dodáva, že intervenčné ceny sú príliš nízke, nesúvisia viac so súčasnými trhovými cenami a ukázali sa ako neúčinné, ak majú zaručiť primerané a stabilné nákupné ceny v dlhodobom horizonte;

65.

pripomína Komisii jej povinnosť vyplývajúcu z článku 219 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 nielen odstrániť existujúce narušenia trhu, ale tiež prijať okamžité opatrenia s cieľom zabrániť narušeniam vrátane prípadov, keď opatrenia zabránia, aby sa takéto hrozby narušenia trhu naplnili, aby pretrvávali alebo aby sa zmenili na vážnejšie či dlhotrvajúce narušenia, alebo ak by odloženie okamžitej činnosti mohlo spôsobiť narušenie alebo ho zhoršiť, alebo by zvýšilo rozsah opatrení, ktoré by neskôr boli potrebné na riešenie hrozby alebo narušenia, alebo by malo negatívny vplyv na výrobné alebo trhové podmienky;

66.

vyzýva Komisiu, aby nadviazala spoluprácu so zainteresovanými stranami v sektore a zaviedla pružnejšie a realistickejšie opatrenia ochrannej siete na základe odporúčaní Strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, ktoré poskytnú istotu v krízových situáciách, keď výrazný pokles cien mlieka a súbežný podstatný nárast cien tovaru máva vážny vplyv na príjmy poľnohospodárov; žiada aktualizáciu intervencií, aby odrážali výrobné náklady, a ich prispôsobovanie zmenám na trhu;

67.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla pružnejšie a realistickejšie opatrenia ochrannej siete, a žiada, aby intervenčná cena lepšie odrážala skutočné výrobné náklady, skutočné trhové ceny a prispôsobovala sa zmenám na trhu; žiada preto Komisiu, aby bezodkladne upravila intervenčné ceny; ďalej uznáva, že vývozné náhrady by sa mali v prípade krízy trhu dočasne obnoviť na základe objektívnych kritérií;

68.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami stanovila ukazovatele pre výrobné náklady, v ktorých sa budú brať do úvahy náklady na energiu, hnojivá, krmivá, mzdy, nájmy a ďalšie kľúčové vstupy, a aby podľa toho zrevidovala referenčné ceny; vyzýva ďalej Komisiu, aby v spolupráci so zainteresovanými stranami definovala trhový index zahrňujúci vývoj cien výrobku, cien mlieka a výrobných nákladov;

69.

zdôrazňuje, že súčasné skúsenosti s ruským embargom ukazujú, že je žiaduce mať usmernenia, o ktorých sa diskutuje medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskym parlamentom a ktoré by slúžili ako návod na aktiváciu opatrení;

70.

zdôrazňuje význam pružnejšieho a realistickejšieho krízového nástroja a odporúča, aby Komisia s Európskym parlamentom ako spoluzákonodarcom spolupracovali so sektorom v súvislosti s možnosťou uplatňovania nástrojov rizikového riadenia, ako sú trhy s futuritami, s cieľom využiť volatilitu v sektore na zvýšenie jeho konkurencieschopnosti; domnieva sa, že treba preskúmať aj nové nástroje stabilizácie príjmov, ako sú poistenie príjmu alebo uplatňovanie programu na ochranu marží v mliekarenskom sektore;

71.

žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a účastníkmi z mliekarenského sektora vytvorila účinné a primerané nástroje na zabezpečenie proti náhlym výrazným poklesom cien mlieka;

72.

zdôrazňuje, že výrobcovia mliečnych výrobkov, najmä drobní výrobcovia, sú obzvlášť citliví voči nevyváženostiam dodávateľského reťazca, predovšetkým v dôsledku kolísavého dopytu, rastúcich výrobných nákladov a klesajúcich nákupných cien, ale aj hospodárskych priorít v každom členskom štáte; domnieva sa, že tlak na znižovanie cien, ktorý vyvíjajú maloobchodníci v dôsledku distribúcie vlastných značiek, ako aj fakt, že maloobchodníci neustále používajú tekuté mlieko ako cielene stratový kľúčový výrobok, poškodzuje prácu a investície výrobcov mliekarenského sektora a znehodnocuje konečný produkt pre spotrebiteľa; obhajuje potrebu zaviesť kódexy dobrých postupov pre jednotlivých účastníkov potravinového dodávateľského reťazca; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť mechanizmy, ktoré budú poľnohospodárov účinne chrániť pred nekalými postupmi priemyslu a distribútorov a ich dominantným postavením na maloobchodnom trhu, a žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na obmedzenie nekalých obchodných praktík a aby zvážila odvetvový prístup k právu v oblasti hospodárskej súťaže a nekalých obchodných praktík;

73.

domnieva sa, že nespravodlivé obchodné praktiky vážne obmedzujú možnosti sektora investovať a prispôsobovať sa a že je potrebné bojovať proti nim na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov;

74.

konštatuje, že producenti mlieka budú ešte v nevýhodnejšom postavení bez krízového programu, zatiaľ čo mliekarenský priemysel a veľké potravinové spoločnosti získajú väčšiu moc;

75.

požaduje väčšie začlenenie poľnohospodárov produkujúcich mlieko a ich organizácií do riadiacich mechanizmov, skupín a iniciatív dodávateľského potravinového reťazca;

76.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/17

—

so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (1),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (2),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (3),

—

so zreteľom na stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní (COM(2011)0896), k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (COM(2011)0895) a k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o udeľovaní koncesií (COM(2011)0897),

—

so zreteľom na oznámenia Komisie nazvané Mobilizovanie súkromných a verejných investícií na zotavenie a dlhodobú štrukturálnu zmenu: rozvíjanie verejno-súkromných partnerstiev (COM(2009)0615), Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263), Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), Obchod, rast a svetové záležitosti – obchodná politika ako hlavná súčasť stratégie Európa 2020 (COM(2010)0612), Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173) a Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (4), zo 6. februára 2013 o sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove (5) a z 26. októbra 2006 o verejno-súkromných partnerstvách a právnych predpisoch Spoločenstva o verejnom obstarávaní a koncesiách (6),

—

so zreteľom na správu z roku 2010, ktorú pre Komisiu vypracoval EIM, s názvom Internacionalizácia európskych MSP,

—

so zreteľom na bod 5 oznámenia Komisie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491), Zásady OSN na posilnenie postavenia žien (Women’s Empowerment Principles) zverejnené v marci 2010, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a závery Rady pre zahraničné veci z 8. decembra 2009, ako aj na odsek 46 záverečného dokumentu konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (RIO+20),

—

so zreteľom na odporúčanie OECD z mája 2012 o zásadách správy vecí verejných vo verejno-súkromných partnerstvách (7), Dohovor OECD z roku 1997 o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli aktualizované v máji 2011 (8),

—

so zreteľom na príslušné dohovory MOP,

—

so zreteľom na príručku Európskej hospodárskej komisie OSN z roku 2008 o podporovaní dobrej správy vecí verejných vo verejno-súkromných partnerstvách (9),

—

so zreteľom na legislatívnu príručku Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL) z roku 2001 o súkromne financovaných projektoch infraštruktúry (10) a na dokumenty predložené na medzinárodnom kolokviu UNCITRAL na tému verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa konalo vo Viedni 2. a 3. mája 2013,

—

so zreteľom na správu CAF z roku 2010 s názvom Verejná infraštruktúra a účasť súkromného sektora: koncepcie a skúsenosti v Amerike a v Španielsku (Infraestructura pública y participación privada: conceptos y experiencias en América y España),

—

so zreteľom na referenčnú príručku o verejno-súkromných partnerstvách: verzia 2.0 z júla 2014, ktorú vypracovali Ázijská rozvojová banka (ADB), Medziamerická rozvojová banka (IDB), skupina Svetovej banky a poradný orgán pre verejno-súkromnú infraštruktúru (Public-Private Infrastructure Advisory Facility, PPIAF) (11),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0182/2015),

A.

keďže spoločenstvá a hospodárske štruktúry krajín a ich dynamika využívajú výhody prostredí, ktoré umožňujú interakciu medzi verejným a súkromným sektorom a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi, napríklad formou spoločných iniciatív a spoločných podnikov;

B.

keďže verejno-súkromné partnerstvá sú síce dlhodobým nástrojom, ktorý vlády používajú vo svojich politikách na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni, neexistuje však medzinárodne uznané vymedzenie ani komplexný regulačný rámec pre tieto partnerstvá; keďže v praxi sa pod verejno-súkromnými partnerstvami rozumie široké a rôznorodé spektrum vzťahov založených na spolupráci medzi verejnými aktérmi (vládami, agentúrami a medzinárodnými organizáciami alebo ich kombináciou) a súkromnými aktérmi (spoločnosťami alebo neziskovými subjektmi) a spravidla zahŕňajú poskytovanie infraštruktúry zo strany súkromného sektora alebo majetku, ktorý tradične poskytujú vlády;

C.

keďže verejno-súkromné partnerstvá sú dôležité ako prostriedok na dosiahnutie hospodárskeho rastu, inovácií, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest, a to v rámci jednotného trhu a v zahraničí, a majú strategickú úlohu pri modernizácii infraštruktúry, najmä energetickej, vodnej, cestnej a digitálnej; keďže spoločnosti EÚ majú dostatočné schopnosti na to, aby sa mohli zúčastňovať na hospodárskej súťaži a realizácii v súvislosti s takýmito opatreniami;

D.

keďže verejno-súkromné partnerstvá môžu mať rôzne formy a právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu stanovujú prísne procesné normy; keďže tieto právne predpisy boli revidované a konsolidované v smerniciach 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní, v smernici 2014/23/EÚ o koncesiách a v usmernení o inštitucionalizovaných verejno-súkromných partnerstvách;

E.

keďže verejno-súkromné partnerstvá na poskytovanie infraštruktúry, tovaru a základných služieb sú technicky náročné;

F.

keďže svetová hospodárska kríza od roku 2007 závažne postihuje všetky vyspelé, rýchlo sa rozvíjajúce aj rozvojové krajiny a má dosah na rozpočtové politiky a prístup tak inštitucionálnych, ako aj súkromných subjektov, najmä MSP, k prostriedkom, ktoré sú potrebné na realizáciu projektov, pričom zasahuje aj rozvoj infraštruktúry a iných finančne náročných projektov a zabezpečovanie základných služieb;

G.

keďže vzhľadom na obmedzenia v rámci verejných rozpočtov, ktoré sa zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a krízy verejného dlhu, rastúci počet vlád prijíma inovatívne riešenia, ako sú verejno-súkromné partnerstvá, ktoré, ak sa vhodne realizujú, môžu pomôcť zlepšiť náklady, účinnosť, efektívnosť a kvalitu verejných služieb a zaručiť včasné poskytovanie verejnej infraštruktúry, a to prostredníctvom náležitého zapojenia verejných a súkromných aktérov;

H.

keďže pozitívny vplyv verejno-súkromných partnerstiev vyplýva z lepšieho plnenia projektov, z dobrého pomeru medzi prínosmi a nákladmi, z možnosti dlhodobého financovania nákladov, zo stimulovania inovácie a výskumu, ako aj z flexibilnejšieho a kvalifikovanejšieho riadiaceho prostredia;

I.

keďže liberalizácia obchodu a investícií nie je samoúčelná, ale je nástrojom, ktorý by mal vytvárať bohatstvo a pomôcť zlepšovať kvalitu života obyvateľstva sveta, a keďže v tejto súvislosti existuje príležitosť na rozvoj inovatívnych politík – spolu s novými nástrojmi, ako sú napríklad novo navrhnuté finančné nástroje a sieť dohôd o voľnom obchode, užitočná pre vlády tretích krajín na zaručenie poskytovania infraštruktúry, tovaru a služieb všeobecného záujmu, – pri súčasnom zabezpečovaní ďalšej účasti spoločností EÚ na investičných projektoch v zahraničí, ktoré spájajú súkromné spoločnosti a verejné subjekty, alebo pri otváraní cesty pre takúto ďalšiu účasť;

J.

keďže verejno-súkromné partnerstvá sa vyznačujú dlhým životným cyklom, ktorý niekedy presahuje 10 až 30 rokov, a keďže životný cyklus verejno-súkromných partnerstiev by mal byť zmysluplný a mal by zodpovedať sledovaným cieľom, pokiaľ ide o prácu, tovar a služby, ktoré sa majú poskytovať, bez umelého narúšania hospodárskej súťaže alebo vytvárania vyšších nákladov a bez zbytočnej záťaže pre verejnú správu a daňovníkov;

K.

keďže obchodná politika EÚ by nemala povzbudzovať zvrchované rozhodnutie o tom, či využiť verejno-súkromné partnerstvá, ani od tohto rozhodnutia odrádzať, ale po prijatí rozhodnutia má EÚ povinnosť zabezpečiť, aby naše veľké, stredné a malé podniky a mikropodniky mali čo najlepší prístup na trhy verejného obstarávania v partnerskej krajine, čo prináša pridanú hodnotu pre miestne spoločenstvo, v súlade so zásadami otvorenosti, účasti, zodpovednosti, účinnosti a súdržnosti politiky;

L.

keďže skutočnosť, že súkromný sektor možno nedoceňuje sociálnu infraštruktúru a podporu, ktorú poskytuje, značné náklady spojené s poskytovaním infraštruktúry, pozícia niektorých sektorov s prirodzeným výhradným postavením alebo ich strategický význam znamenajú, že otvorená súťaž a privatizácia v mnohých prípadoch nie sú tým najvhodnejším politickým riešením, keď musí dominovať verejný záujem;

M.

keďže účelom verejno-súkromných partnerstiev je preto kombinovať to najlepšie, čo obidva sektory ponúkajú – poskytovanie služieb a infraštruktúry všeobecného záujmu –, ale prostredníctvom posilnenej účasti súkromného sektora, a nie privatizačnými procesmi;

N.

keďže pre mnohé rýchlo sa rozvíjajúce a rozvojové krajiny je typický nesúlad medzi dynamikou súkromného podnikania a chýbajúcou spoľahlivou verejnou infraštruktúrou; keďže takéto rozdiely (ktoré sú mimoriadne výrazné v Indii či Brazílii) oslabujú potenciálny rast, obmedzujú vývozné/dovozné kapacity alebo narúšajú chod výrobných liniek, pretože neexistuje dostatočná prístavná infraštruktúra, systémy vnútornej dopravy (železničnej, nákladnej alebo diaľničnej) sú nedostatočné alebo zariadenia na výrobu energie a energetické distribučné siete sú nefunkčné; keďže tieto rozdiely negatívne ovplyvňujú aj životné podmienky ľudí (vzhľadom na nedostatok kanalizačných a vodovodných sietí); keďže verejno-súkromné partnerstvá umožňujú integrované riešenia, ktoré spočívajú v tom, že partner alebo konzorcium zabezpečuje budovanie (stavebné, inžinierske a architektonické služby), financovanie (vloženie súkromných prostriedkov, minimálne na predbežné financovanie projektu) a využívanie (služby v oblasti údržby, dohľadu a riadenia);

O.

keďže medzivládne organizácie takisto využívajú verejno-súkromné partnerstvá na poskytovanie pomoci najmenej rozvinutým krajinám prostredníctvom partnerstiev v oblasti rozvoja a spolupráce: na vykonávanie opatrení využívajú verejno-súkromné partnerstvá napríklad Svetová banka, regionálne banky pre obnovu, Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Svetová zdravotnícka organizácia a Detský fond OSN (UNICEF); keďže z geografického hľadiska majú s verejno-súkromnými partnerstvami skúsenosti USA, Austrália, Japonsko, Malajzia, Singapur, Spojené arabské emiráty a ďalšie ázijské a latinskoamerické krajiny (na čele s Čile); keďže aj v krajinách OECD (Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko) existujú príslušné právne predpisy; keďže pokiaľ ide o verejno-súkromné partnerstvá, Spojené kráľovstvo má najvyspelejší program (iniciatíva súkromného financovania (Private Finance Initiative) predstavuje približne 20 % verejných investícií); keďže EÚ má vedúce postavenie na trhu infraštruktúry v rámci verejno-súkromných partnerstiev, združujúc vyše 45 % nominálnej hodnoty verejno-súkromných partnerstiev;

P.

keďže verejno-súkromné partnerstvá sa využívajú v súvislosti so štrukturálnymi fondmi, s rozširovaním, transeurópskymi sieťami, so spoločnými technologickými iniciatívami, stratégiou Európa 2020, s výskumom a vývojom (továrne budúcnosti, energeticky hospodárne budovy, iniciatíva pre ekologické vozidlá, udržateľné priemyselné postupy, fotonika, robotika, vysokovýkonné počítače a siete 5G), elektronickým vzdelávaním, výskumnými projektmi v spolupráci s univerzitami a ďalšími programami v oblasti zdravia (napríklad iniciatívou pre inovačné lieky); keďže Európska investičná banka a Európske odborné centrum pre verejno-súkromné partnerstvá zrealizovali projekty v EÚ, jej susedných aj iných krajinách; keďže EÚ prispieva aj prostredníctvom Fondu globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie; keďže cieľom Európskeho fondu pre strategické investície je podporovať množstvo verejno-súkromných partnerstiev v EÚ, na ktorých sa môžu podieľať spoločnosti z obchodujúcich partnerských krajín;

Q.

keďže EÚ doposiaľ svoje trhy verejného obstarávania necháva široko otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži a zaviedla pravidlá, aby sa zabezpečila skutočná a spravodlivá hospodárska súťaž na jednotnom trhu a umožnilo medzinárodným investorom súťažiť za rovnakých podmienok; keďže v EÚ nedochádza k diskriminácii na základe zahraničného vlastníctva alebo kontroly a keďže spoločnosti zo zahraničia môžu zriadiť miestnu základňu, aby sa mohli podieľať na verejno-súkromných partnerstvách;

R.

keďže súčasťou dohôd EÚ o voľnom obchode sú ustanovenia, ktoré vytvárajú podmienky pre spoločnosti, aby mohli predkladať ponuky v rámci verejno-súkromných partnerstiev, prostredníctvom prístupu na trh a predbežného usadenia sa; keďže zaobchádzanie a možnosti, ktoré sú k dispozícii v prípade Kórey, Kolumbie/Peru, Strednej Ameriky, Singapuru a Kanady (a Vietnamu a Japonska), sú vymedzené inak a osobitným spôsobom; keďže pri rokovaniach s rôznymi partnermi je potrebný pomerne pružný prístup; keďže však cieľom musí byť aj naďalej pomáhať podporovať sociálny a hospodársky rozvoj, environmentálnu udržateľnosť, demokraciu a dobrú správu vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv a presadzovanie medzinárodne uznávaných noriem ochrany, ako aj vytváranie dôstojných pracovných miest; keďže na mnohostrannej úrovni sú mnohé záväzky stanovené aj vo Všeobecnej dohode o obchode so službami (GATS) a v Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) takisto ako prípadne v ďalších viacstranných nástrojoch, akým je Dohoda o obchode so službami (TiSA); keďže prostredie v EÚ sa preto stáva konkurenčnejším;

1.

zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať vytváranie dôstojných pracovných miest, konkurencieschopnosť a produktivitu v rámci EÚ a v tretích krajinách prostredníctvom inovačných politík a nových nástrojov vytvorených na povzbudenie činnosti hospodárskych subjektov s cieľom oživiť udržateľný rast, a to aj prostredníctvom investícií mimo jednotného trhu; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá by mohli byť – ako jedna z viacerých možností – potenciálnym zdrojom rastu pre podniky EÚ a zároveň byť užitočné pre partnerské tretie krajiny, keďže tieto verejno-súkromné partnerstvá by mohli poskytnúť infraštruktúru, tovar a služby všeobecného záujmu;

2.

pripomína, že verejno-súkromné partnerstvá by mali priniesť značnú pridanú hodnotu pre občanov a spotrebiteľov, zabezpečiť kvalitné služby a/alebo tovar a poskytnúť konkrétne konkurenčné a hospodárske výhody verejným správam na celoštátnej, ako aj miestnej úrovni, pričom by mali zabraňovať vytváraniu dodatočných zaťažení alebo strát pre verejný sektor;

3.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala vymedzenie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré môže získať medzinárodné uznanie ako dlhodobý vzťah medzi verejnými subjektmi a súkromnými investormi zameraný na poskytovanie vysokokvalitných, dostupných verejných služieb a infraštruktúry na základe podmienok jasne stanovených v zmluvách, ktorých dodržiavanie by sa ľahko mohlo hodnotiť pomocou ukazovateľov, zabezpečujúc, že takýto súlad je ocenený prostredníctvom spravodlivého a primeraného odmeňovania;

4.

konštatuje, že MSP a takisto aj väčšie spoločnosti môžu poskytnúť jedinečné know-how, skúsenosti a osvedčené postupy súkromného sektora, ako aj siete zahŕňajúce verejné orgány v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, účinne prispievajúc k realizácii politík trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že MSP môžu najlepšie využiť svoj potenciál, ak budú vytvárať siete a pôsobiť na celosvetovej úrovni a vstúpia na trhy mimo Európy, okrem iného prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby presadzovala a povzbudzovala vytváranie konzorcií a iných foriem spolupráce medzi veľkými spoločnosťami a MSP s cieľom uľahčovať prístup MSP k projektom verejno-súkromných partnerstiev;

5.

zdôrazňuje, že pri rozvoji verejno-súkromných partnerstiev treba zohľadňovať najmä problémy malých a stredných podnikov so sídlom v EÚ, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ako aj potrebu zabezpečiť, aby malé a stredné podniky získali konkrétny, spravodlivý a recipročný prístup, najmä v odvetviach verejnoprospešných služieb, ako sa stanovuje v smernici 2014/25/EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych pravidiel umožňujúcich účasť klastrov alebo skupín malých a stredných podnikov na výzvach na predkladanie ponúk a využívanie otvorených a transparentných subdodávateľských reťazcov;

6.

považuje za poľutovaniahodné, že EÚ doteraz ponecháva svoje trhy vládneho obstarávania z veľkej časti otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži, pričom podniky EÚ stále čelia značným prekážkam v zahraničí; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že obchodné dohody EÚ obsahujú nástroje pre naše spoločnosti, najmä MSP, aby mohli súťažiť v zahraničí za rovnakých podmienok so zahraničnými národnými spoločnosťami; žiada aj jasné riadenie informácií týkajúcich sa ponúk a kritérií na vyhodnotenie návrhov a ľahký prístup k týmto informáciám, ako aj odstránenie diskriminačných a neopodstatnených obchodných prekážok v oblasti vládneho obstarávania, služieb alebo investícií (napríklad fiškálnej diskriminácie, regulačných prekážok brániacich zriaďovaniu pobočiek alebo dcérskych spoločností, ako aj obmedzení prístupu k financovaniu); vyzýva naše partnerské krajiny, aby uplatňovali zásady otvorenej verejnej správy s cieľom zaručiť transparentnosť a vyhnúť sa konfliktom záujmov a aby využívali postupy verejno-súkromných partnerstiev obozretne, berúc do úvahy nielen analýzy nákladov a prínosov a životaschopnosť projektov, ale aj finančné a technické možnosti verejných orgánov, pokiaľ ide o dohľad nad zabezpečovaním služieb alebo infraštruktúry v súlade so všeobecným verejným záujmom;

7.

uznáva, že problémy týkajúce sa verejno-súkromných partnerstiev možno vyriešiť prostredníctvom zásad dobrej správy vecí verejných, ako napríklad transparentnosti a jasnosti pravidiel, pričom sú kľúčové tieto otázky: zadanie, realizácia a hodnotenie projektov od počiatočných štádií; modelovanie a vymedzenie presunu rizika (najmä hodnotenie strednodobej a dlhodobej nákladovej účinnosti); účasť zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti; boj proti korupcii a podvodom; finančné a technické možnosti zodpovedných správnych orgánov, pokiaľ ide o náležité plánovanie zmlúv a dohľad nad ich vykonávaním; a posilnenie právnej istoty, a to v rámci, ktorý zaručuje, že orgány verejnej moci môžu vykonávať svoje legitímne právomoci; vyzýva Komisiu a členské štáty (ktoré sú nevyhnutnými stranami v tejto súvislosti), aby podporovali tieto zásady a súvisiace osvedčené postupy za našimi hranicami;

8.

pripomína, že verejno-súkromné partnerstvá sa vyznačujú vysokou hodnotovou a technickou náročnosťou, ako aj dlhodobou angažovanosťou strán; konštatuje, že si preto vyžadujú primeranú úroveň flexibility, ako aj procesných záruk na zabezpečenie transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania;

9.

pripomína, že v prípade projektov týkajúcich sa infraštruktúry (najmä tých, ktoré súvisia s výstavbou, so životným prostredím, s telekomunikáciami alebo energetickými sieťami) existuje množstvo vnútorných rizík a že vláda prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev presúva časť týchto rizík na súkromného dodávateľa, tak aby obe strany mali osoh, ale aj spoločne znášali riziká a niesli zodpovednosť v súvislosti s takýmito projektmi; ďalej zdôrazňuje, že adekvátne rozdelenie rizika je dôležité v záujme zníženia nákladov na projekt a zabezpečenia jeho úspešnej realizácie a životaschopnosti;

10.

pripomína, že poskytovanie vysokokvalitných, prístupných a nákladovo účinných služieb verejnosti v rámci EÚ aj mimo nej je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie úspešného vykonávania a životaschopnosti verejno-súkromných partnerstiev; pripomína, že zložitá ponuka modelov a zmlúv ovplyvňuje vývoj projektov; upozorňuje, že v niektorých fázach sa verejno-súkromné partnerstvá využívajú iba na dosiahnutie cieľa formálneho súladu so zámermi týkajúcimi sa verejného deficitu; zdôrazňuje potrebu primeraného inštitucionálneho rámca spájajúceho politický záväzok, dobrú správu vecí verejných a primerané základné právne predpisy, aby sa zaručilo, že verejno-súkromné partnerstvá ponúkajú lepšiu kvalitu a široký záber služieb občanom; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť primeraného hodnotenia profilu a minulých skúseností zapojených spoločností s cieľom určiť kvalitu služieb, ktoré poskytujú, a to, či ich obchodné správanie je zodpovedné;

11.

zdôrazňuje, že obchodná, investičná a rozvojová politika EÚ sú prepojené a že v článku 208 Lisabonskej zmluvy je stanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, čo si vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby sa investičné politiky EÚ orientovali na investičné rozhodnutia, ktoré zahŕňajú skutočné posúdenie sociálneho vplyvu;

12.

zdôrazňuje čoraz väčší potenciál verejno-súkromných partnerstiev – ako jednu z rôznych možností – na posilňovanie inovatívnych riešení a mobilizovanie dlhodobých súkromných finančných prostriedkov a domácich zdrojov na rozvojové ciele, vzhľadom na to, že v rozvojových krajinách sú potrebné rozsiahle investície do infraštruktúry a zásobovania vodou a energiou, ktoré verejný sektor nebude schopný zabezpečovať sám, pričom pre väčšiu časť z nich by bolo zapojenia súkromného sektora výhodné; domnieva sa, že verejno-súkromné partnerstvá môžu tiež viesť k inováciám technológií a obchodných modelov a vytvárať mechanizmy vedúce k vyvodzovaniu zodpovednosti súkromného sektora; poukazuje však na prípady, v ktorých účasť súkromného sektora v rámci verejno-súkromných partnerstiev v niektorých rozvojových krajinách nepriniesla očakávané výsledky; konštatuje, že je preto potrebný príspevok technickej pomoci k posilneniu právneho a inštitucionálneho rámca, v ktorom sa verejno-súkromné partnerstvá vytvárajú, najmä pokiaľ ide o kapacitu na hodnotenie, plánovanie a dohľad nad realizáciou týchto projektov riadnym spôsobom, a k poskytnutiu možnosti pre verejných partnerov požadovať odškodnenie od súkromných spoločností v prípade neplnenia zmluvy;

13.

poznamenáva, že verejno-súkromné partnerstvá majú v rozvojovom programe vysokú prioritu a čoraz viac sa presadzujú ako spôsob prekonávania rozdielov v oblasti financovania infraštruktúry v rozvinutých aj rozvojových krajinách;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu, ktorá vyjadrila želanie v nasledujúcich rokoch výrazne rozšíriť využívanie kombinovaného financovania, aby uplatnila odporúčania uvedené v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a aby posúdila mechanizmus kombinovaného financovania úverov a grantov, a to najmä z hľadiska rozvoja a finančnej doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti;

15.

vyzýva orgány EÚ, aby spoločnosti EÚ zapojené do verejno-súkromných partnerstiev v tretích krajinách, najmä v menej rozvinutých krajinách, nabádali k tomu, aby pri svojej činnosti dodržiavali zásadu súdržnosti politiky v súlade s existujúcimi usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti, a to s cieľom zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala udržateľné investície, pričom sa zohľadnia rozvojové ciele najmä uprednostňovaním dlhodobého rozvoja domácich ekonomík, a aby podporovala projekty zamerané napríklad na ochranu životného prostredia, znižovanie chudoby, vzdelávanie, odpadové hospodárstvo alebo využívanie obnoviteľných energií;

16.

zdôrazňuje, že v oblasti rozvojovej pomoci verejno-súkromné partnerstvá predstavujú účinný spôsob, ako využiť európske fondy pri súčasnej podpore priorít EÚ a súladu s ostatnými politikami; požaduje výraznejšie zapojenie Komisie a investície do rozvoja verejno-súkromných partnerstiev, ako aj využívanie verejno-súkromných partnerstiev ako prostriedku s cieľom umožniť rozšírenie obmedzeného rozpočtu Únie na rozvoj;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že súkromné investície a financie pravdepodobne budú hlavnou hnacou silou udržateľného rastu, ktorý by mal v budúcich rokoch v rozvojových krajinách dosiahnuť približne 5 %; uznáva, že súkromné financie môžu pomôcť s podporou miestnych ekonomík a spoločností a zabezpečiť dôstojné pracovné miesta, a tým viesť k odstráneniu chudoby, a to za predpokladu, že priame zahraničné investície budú riadne regulované a spojené s konkrétnymi zlepšeniami ekonomík partnerských krajín, napr. prostredníctvom transferov technológií a príležitostí odbornej prípravy pre miestnu pracovnú silu; za týchto okolností sa domnieva, že verejno-súkromné partnerstvá môžu byť prínosom pre najmenej rozvinuté krajiny, keďže neprimerané investičné riziko dostatočne nestimuluje súkromné investície; zdôrazňuje, že budúce verejno-súkromné partnerstvá v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015 by mali klásť dôraz na znižovanie chudoby a iné ciele v oblasti udržateľného rozvoja a mali by byť v súlade s národnými plánmi rozvoja partnerských krajín;

18.

konštatuje, že riadne štruktúrované a účinne vykonávané verejno-súkromné partnerstvá môžu priniesť mnohé výhody, a to aj inováciu, väčšiu efektívnosť vo využívaní zdrojov, ako aj zabezpečovanie a kontrolu kvality; konštatuje tiež, že verejno-súkromné partnerstvá v rozvojových krajinách sa musia posudzovať na základe ich schopnosti priniesť rozvojové výsledky a že je potrebné spravodlivé rozdelenie bremena rizika medzi verejný a súkromný sektor; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá v rozvojových krajinách sa doposiaľ zväčša sústreďujú v sektoroch energetiky a telekomunikácií, zatiaľ čo súkromný sektor sa do sociálnej infraštruktúry naďalej zapája len zriedkakedy; preto podporuje tie verejno-súkromné partnerstvá, ktorých hlavným zámerom je dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

19.

žiada zvýšenie technickej pomoci – vrátane odbornej prípravy miestneho personálu a výmeny technológií – vládam partnerských krajín s cieľom zvýšiť ich schopnosť uplatňovať si nároky týkajúce sa vlastníctva verejno-súkromných partnerstiev a prevziať svoj diel zodpovednosti za riadenie projektov verejno-súkromného partnerstva okrem iného tým, že sa im pomôže zaviesť také systémy bankovníctva a správy daní, ktoré budú schopné zaistiť finančnú správu a riadenie verejných a súkromných fondov; poukazuje na to, že skúsenosti z minulosti ukazujú, že zle dohodnuté zmluvy o verejno-súkromnom partnerstve môžu v niektorých prípadoch zvýšiť zadlženosť štátu, a požaduje zriadenie regulačného rámca pre zodpovedné financovanie; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť poskytovania technickej pomoci a poradenstva rozvojovým krajinám v oblasti prípravy a vykonávania noriem EÚ na ich trhoch;

20.

dôrazne podporuje účinné a komplexné šírenie a vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci EÚ aj mimo nej a zdôrazňuje, že je potrebné prijať všetky nutné politické a legislatívne opatrenia na riešenie nedostatkov v účinnom uplatňovaní týchto zásad OSN, a to aj v oblasti prístupu k spravodlivosti;

21.

zdôrazňuje, že rozvojové agentúry musia zaistiť, aby sa verejné finančné prostriedky určené na rozvoj využívali na podporu miestnych hospodárskych sietí v rozvojových krajinách a neodkláňali sa na podporu súkromných firiem a nadnárodných spoločností z krajín, ktoré pomoc poskytujú; zdôrazňuje najmä, že cieľom verejno-súkromných partnerstiev by malo byť budovanie kapacít domácich mikropodnikov a malých a stredných podnikov;

22.

pripomína, že Európska únia sa zaväzuje presadzovať rodovú rovnosť a zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach; požaduje, aby sa rodové hľadisko začleňovalo do plánovania a vykonávania verejno-súkromných partnerstiev, napr. použitím údajov rozčlenených podľa rodu a analýz pre cielené investície, ako aj stanovením kľúčových ukazovateľov výkonnosti v prospech žien v zmluvách; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú podporu pre miestne MSP, a najmä podnikateľky, aby mohli mať prínos z rastu stimulovaného súkromným sektorom;

23.

vyzýva Komisiu, aby sa usilovala získať významné záväzky týkajúce sa prístupu na trh na medzinárodnej úrovni v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ako aj v rámci prebiehajúcich dvojstranných rokovaní s tretími krajinami, prostredníctvom pozitívneho a recipročného prístupu, ktorý umožňuje medzinárodnú hospodársku súťaž, s cieľom odstrániť asymetrie medzi EÚ a ostatnými obchodnými partnermi, pokiaľ ide o úroveň otvorenosti trhov vládneho obstarávania; žiada Komisiu, aby sa usilovala o odstránenie administratívnych, procesných a technických prekážok, ktoré bránia spoločnostiam EÚ v tom, aby sa zúčastňovali na zahraničných verejno-súkromných partnerstvách;

24.

vyzýva Komisiu, aby na rokovaniach o obchodných a investičných dohodách s inými krajinami podporovala zrušenie prekážok pre spoločnosti z EÚ, najmä MSP, aby sa tak mohli zapájať do verejno-súkromných partnerstiev v týchto krajinách, a podporovala profesijnú mobilitu občanov EÚ v týchto štátoch, aby spoločnosti z EÚ mohli za rovnakých podmienok súťažiť s domácimi spoločnosťami a so spoločnosťami z tretích krajín;

25.

vyzýva Komisiu, aby monitorovala podniky EÚ v zahraničí, vyvodila z toho závery o úspešných prípadoch, vzoroch a osvedčených postupoch s cieľom vypracovať usmernenia a posúdila možnosť vytvorenia virtuálnych dokumentačných centier alebo monitorovacích stredísk s cieľom uľahčovať prístup spoločnostiam z EÚ, najmä MSP, k informáciám o možnostiach verejno-súkromných partnerstiev; vyzýva Komisiu, aby podporila vytváranie používateľsky ústretových platforiem a sietí s cieľom presadzovať štruktúrovaný dialóg medzi zúčastnenými stranami a aby poskytovala technickú podporu, pokiaľ ide o právny rámec a očakávané problémy; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyvoch dohôd Únie o voľnom obchode a ich vykonávania na prístup spoločností z EÚ k zahraničným verejno-súkromným partnerstvám; domnieva sa, že takáto štúdia by mohla poskytnúť prehľad o konkrétnych dôsledkoch dohôd o voľnom obchode v oblasti verejno-súkromného partnerstva a prípadne umožniť identifikáciu prekážok, ktoré ešte neboli odstránené;

26.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala používanie jasných a komplexných účtovných pravidiel na medzinárodnej úrovni s cieľom obmedziť neistoty spojené s verejno-súkromnými partnerstvami a aby zároveň podporovala vhodné rozpočtové politiky a udržateľnosť projektov;

27.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby subjekty s podporou EÚ, ako je európska Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) a sieť Enterprise Europe Network (EEN), mohli takisto získavať a vymieňať si s malými a strednými podnikmi informácie o spôsobe zapájania sa do verejno-súkromných partnerstiev v štátoch mimo EÚ a o tom, ako podporovať účasť malých a stredných podnikov na verejno-súkromných partnerstvách v tretích krajinách;

28.

podčiarkuje, že na prilákanie cezhraničných finančných prostriedkov súkromného sektora v prospech verejno-súkromných partnerstiev je nutné poskytnúť dostatočné záruky, že tieto dlhodobé investície sa budú môcť opierať o stabilné a bezpečné prostredie vyznačujúce sa dobrou správou vecí verejných, právnou istotou, transparentnosťou, rovnakým zaobchádzaním, nediskrimináciou a účinným riešením sporov; vyzýva Komisiu a Radu, aby na tento účel spolupracovali na príslušných medzinárodných fórach a v medzinárodných finančných inštitúciách, aby sa tak zabezpečilo, že bude existovať potrebný právny rámec v tejto oblasti a že tento rámec bude transparentný, demokratický, inkluzívny, účinný a nákladovo efektívny;

29.

je presvedčený o tom, že vyššia účasť podnikov EÚ na veľkých medzinárodných verejno-súkromných partnerstvách by mohla viesť k výrazným prínosom, pokiaľ ide o tvorbu dôstojných pracovných miest, produktivitu, konkurencieschopnosť, technologické schopnosti a rozvoj inovácií v EÚ; pripomína, že v štúdii Komisie z roku 2010 nazvanej Internacionalizácia európskych MSP sa vyzdvihuje pozitívne prepojenie medzi internacionalizáciou a inováciou z hľadiska výrobkov, služieb a procesov;

30.

zdôrazňuje, že pri činnosti v tejto oblasti treba zohľadňovať najmä problémy malých a stredných podnikov so sídlom v EÚ, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži na medzinárodných trhoch v rámci verejno-súkromných partnerstiev, ako aj potrebu zabezpečiť, aby malé a stredné podniky získali konkrétny a spravodlivý prístup; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť konkrétnych pravidiel umožňujúcich účasť klastrov alebo skupín malých a stredných podnikov na výzvach na predkladanie ponúk a využívanie otvorených a transparentných subdodávateľských reťazcov; domnieva sa, že MSP by mali byť podnecované k účasti buď ako subdodávatelia, alebo ako súčasť konzorcií zúčastňujúcich sa na výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek;

31.

pripomína úspechy, ktoré sa v EÚ dosiahli vďaka využívaniu verejno-súkromných partnerstiev, a to pri rozvíjaní infraštruktúry, ako aj v najnovších oblastiach technológie, výskumu, elektronického vzdelávania a ďalších sektorov s vysokou pridanou hodnotou, a nabáda Komisiu, aby určila tie projekty, ktoré zaznamenali v rámci EÚ najlepšie výsledky, a podporovala účasť všetkých typov podnikov EÚ, najmä MSP, na takýchto iniciatívach v zahraničí;

32.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej investičnej banke.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/25

—

so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa organizácií výrobcov, operačných fondov a operačných programov v sektore ovocia a zeleniny od reformy v roku 2007 (COM(2014)0112),

—

so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2014 o uvedenej správe Komisie,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami (1),

—

zo zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o budúcnosti európskeho odvetvia záhradníctva – stratégie pre rast (2),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Sektor ovocia a zeleniny EÚ: Prehľad a perspektíva SPP po roku 2013, vykonanú pod záštitou Európskeho parlamentu v roku 2011,

—

so zreteľom na dve štúdie s názvom Smerom k vytvoreniu nových pravidiel pre sektor ovocia a zeleniny EÚ, ktoré vykonalo združenie Assemblée des Régions Européennes Légumières et Horticoles (AREFLH) a Univerzita vo Wageningene pri príležitosti seminára, ktorý 22. januára 2015 zorganizoval Európsky parlament,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o boji proti nekalým obchodným praktikám medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2014)0472),

—

so zreteľom na štúdiu s názvom Komparatívna analýza nástrojov na riadenie rizík podporovaných v rámci poľnohospodárskeho zákona USA z roku 2014 a SPP na roky 2014 – 2020, ktorá bola vykonaná pod záštitou Európskeho parlamentu v roku 2014,

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0170/2015),

A.

keďže od 90. rokov minulého storočia sa politika Únie v oblasti sektora ovocia a zeleniny zameriava na posilnenie úlohy organizácií výrobcov;

B.

keďže cieľom reformy z roku 2007 bolo posilniť organizácie výrobcov v sektore ovocia a zeleniny poskytnutím širšej škály nástrojov, ktoré by okrem iných opatrení umožnili predchádzať trhovým rizikám a zvládať ich, ako aj zhodnotením a sústredením ponuky, zvýšením kvality a konkurencieschopnosti, prispôsobením ponuky požiadavkám trhu a poskytnutím technickej podpory na ekologickú výrobu;

C.

keďže v porovnaní so súkromnými obchodnými firmami podliehajú organizácie výrobcov množstvu obmedzení, napríklad obmedzeniam využitia investícií týkajúcich sa štruktúry príjmov alebo nutnosti predaja;

D.

keďže vzhľadom na to, že sektor ovocia a zeleniny má význam z hľadiska pridanej hodnoty a zamestnanosti a vďaka zdravej a vyváženej strave predstavuje prínos pre zdravie, je rozhodujúce podporovať ho na celom území Únie;

E.

keďže podpora Únie pre organizácie výrobcov (OV) a združenia organizácií výrobcov (ZOV) je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora, podporu inovácií, zvýšenie produktivity, výraznejšiu propagáciu, zlepšenie vyjednávacieho postavenia poľnohospodárov a obnovu rovnováhy v rámci potravinového dodávateľského reťazca a zároveň aj na začlenenie environmentálnych otázok do produkcie ovocia a zeleniny a ich uvádzania na trh, ako aj primerané zohľadnenie situácie jednotlivých výrobcov;

F.

keďže boli vytvorené stimuly na podporu zlučovania OV a ZOV, ako aj na podporu nadnárodnej spolupráce s cieľom rozvíjať vyjednávaciu právomoc organizácií výrobcov v distribučnom reťazci;

G.

keďže na úrovni EÚ tvoria väčšinu výrobcov ovocia a zeleniny malé alebo stredne veľké podniky;

H.

keďže podľa štúdie vykonanej pre Európsky parlament v roku 2011 o schéme pre ovocie a zeleninu by sa organizácie výrobcov mali podporovať, keďže sa zdá, že kolektívna akcia na úrovni výrobcov a účinná koordinácia v rámci reťazca sú nevyhnutnými podmienkami pre akúkoľvek úspešnú stratégiu na riešenie klesajúcich relatívnych výrobných cien;

I.

keďže OV a ZOV v sektore ovocia a zeleniny môžu založiť operačný fond na financovanie operačných programov schválených členskými štátmi;

J.

keďže tieto fondy sa financujú z príspevkov členov organizácie výrobcov alebo samotnej organizácie výrobcov a z finančnej pomoci EÚ a toto spolufinancovanie podporuje záväzok prijímateľov a pomáha zabezpečovať, aby pomoc vhodne využívali, pričom má aj multiplikačný účinok;

K.

keďže finančná podpora v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) týkajúca sa investícií novovytvorených OV v oblasti ovocia a zeleniny, ktorú ukončila reforma v roku 2013, mala zásadný význam, najmä v členských štátoch strednej, východnej a južnej Európy a zámorských územiach a ostrovoch;

L.

berúc do úvahy:

M.

keďže tieto údaje za Úniu ako celok sú priemery odrážajúce veľmi rozdielne situácie medzi členskými štátmi, alebo dokonca markantne odlišné situácie v jednotlivých členských štátoch; keďže tieto situácie, ktoré odzrkadľujú rôzne východiskové body v úsilí o zakladanie organizácii výrobcov, možno pripísať historickým faktorom spočívajúcim vo väčšej či menšej miere ochoty poľnohospodárov pri zakladaní OV, štruktúre poľnohospodárskych podnikov, rôznym trhovým podmienkam a administratívnym prekážkam, neprimeranosti aktuálne poskytovanej podpory a tiež skutočnosti, že v mnohých členských štátoch tento sektor ovládajú malí výrobcovia;

N.

keďže z verejných konzultácií o politických možnostiach a z posúdenia ich vplyvu v súvislosti s revíziou schémy EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, ktoré vykonala Komisia od 4. júna 2012 do 9. septembra 2012, vyplýva, že väčšina respondentov podporuje pokračovanie uplatňovania schémy s niekoľkými konkrétnymi zlepšeniami;

O.

keďže výrobcovia dosahujú najvyššie úrovne konkurencieschopnosti, ziskovosti, internacionalizácie, kvality a environmentálnej udržateľnosti v tých regiónoch, kde vládne najväčšia miera organizácie výroby;

P.

keďže miera organizácie medzi výrobcami ostáva v priemere nízka, pričom v niektorých členských štátoch je značne podpriemerná, aj keď toto všeobecné tvrdenie možno spresniť v závislosti od stupňa modernizácie výroby a marketingu v každej oblasti; keďže k nízkemu priemeru prispieva pozastavenie a rušenie uznávania OV, čo spôsobuje neistotu u výrobcov;

Q.

keďže vnútroštátna finančná pomoc (nariadenie (EÚ) č. 1308/2013) je síce dôležitý finančný nástroj, pokiaľ ide o sústredenie ponuky, treba však zvýšiť jej účinnosť;

R.

keďže úloha OV pri otváraní nových trhov, podpore spotreby či investovaní do inovácií veľmi pozitívne vplýva na sektor ovocia a zeleniny ako celok;

S.

keďže sektor ovocia a zeleniny v EÚ predstavuje 18 % celkovej hodnoty poľnohospodárskej výroby v EÚ, využíva iba 3 % obrábanej plochy a jeho hodnota je vyše 50 mld. EUR;

T.

keďže dodávateľský reťazec sektoru ovocia a zeleniny má podľa odhadov obrat viac ako 120 mld. EUR, zamestnáva približne 550 000 ľudí a má na európskej úrovni multiplikačný účinok v oblasti hospodárstva, pričom stimuluje dopyt aj tvorbu pridanej hodnoty v iných hospodárskych odvetviach;

U.

keďže celková poľnohospodárska plocha EÚ, na ktorej sa pestuje ovocie a zelenina, sa v rokoch 2003 – 2010 znížila o 6 %, čo naznačuje, že poľnohospodári prešli na iné plodiny, alebo v mnohých prípadoch zanechali poľnohospodársku činnosť; keďže podľa štúdie AREFLH z roku 2015 bol tento pokles väčší v južnej Európe ako v severnej Európe;

V.

keďže objem produkcie ovocia a zeleniny sa tiež za uplynulé roky znížil, zatiaľ čo jej hodnota mala tendenciu ostať v reálnom vyjadrení stabilnou, pričom v roku 2012 dosiahla 48,25 miliardy EUR, no i napriek tomu nebolo možné ponúknuť nákupné ceny zodpovedajúce výrobným nákladom a mzdám;

W.

keďže obrovským problémom sektoru ovocia a zeleniny je spotrebný deficit, pričom v posledných rokoch došlo k prepadu výroby; pripomína údaje združenia Freshfel Europe, z ktorých vyplýva, že spotreba čerstvého ovocia a zeleniny v EÚ 28 v roku 2012 predstavovala 387 g denne na obyvateľa, čo znamenalo pokles o 8,7 % v porovnaní s rokmi 2007 – 2011; keďže sa zdá, že do tohto poklesu sa premietli dlhodobé trendy vo väčšej spotrebe spracovaných potravín a vplyv hospodárskej krízy;

X.

keďže 22 miliónov detí v Európskej únii trpí obezitou, pričom dospievajúci v priemere skonzumujú iba 30 až 50 % odporúčaného denného prísunu ovocia a zeleniny;

Y.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča minimálny denný príjem 400 g ovocia a zeleniny ako prevenciu pred chronickými chorobami, ako sú choroby srdca, rakovina, cukrovka a obezita, najmä detská obezita; keďže týmto odporúčaním sa zatiaľ riadia iba štyri členské štáty EÚ;

Z.

keďže EÚ mala v roku 2012 obchodný deficit v oblasti ovocia a zeleniny, najmä z toho dôvodu, že pre vysoké výrobné náklady dováža oveľa viac ovocia, než vyváža;

AA.

keďže v štúdii AREFLH z roku 2015 sa poukazuje na to, že trh EÚ je pre dovoz relatívne otvorený, zatiaľ čo európsky vývoz čelí značným colným a necolným prekážkam v krajinách obchodných partnerov, čo znemožňuje jeho diverzifikáciu; keďže dovoz z tretích krajín síce priamo konkuruje podobným produktom z EÚ, pri ich pestovaní sa však nie vždy uplatňujú rovnaké normy v oblasti ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a sociálnej ochrany;

AB.

keďže krízy na trhu v sektore ovocia a zeleniny sú časté, lebo aj malé prebytky v produkcii môžu zapríčiniť veľké pády výrobných cien; keďže ovocie a zelenina sú prevažne rýchlo sa kaziacimi produktmi a musia sa preto predávať rýchlo, čo spôsobuje, že poľnohospodári v tomto sektore majú štrukturálne slabé vyjednávacie postavenie voči veľkým maloobchodníkom a spracovateľom;

AC.

keďže kríza spôsobená ruským zákazom má významné nepriaznivé účinky na sektor ovocia a zeleniny, ktoré budú pretrvávať aj v budúcnosti, a výrobcovia v tomto sektore trpia jednými z najvýraznejších strát; keďže sa musí zdôrazniť význam existencie silných OV zorganizovaných tak, aby sa kolektívne dokázali vyrovnávať s neočakávanými a nepriaznivými situáciami, za podpory vhodných nástrojov Spoločenstva prispôsobených závažnosti každej krízy, alebo v prípade potreby prostredníctvom aktivácie výnimočných opatrení stanovených v nariadení (EÚ) č. 1308/2013;

AD.

keďže v správe Komisie sa uznáva, že nástroje schémy pre ovocie a zeleninu na predchádzanie krízam sa od reformy v roku 2007 využívali len málo a že sa neosvedčili pri zmierňovaní následkov závažných kríz, napríklad v súvislosti s baktériou E.coli alebo pri súčasnej kríze spôsobenej ruským zákazom; keďže vo väčšine prípadov je ich uplatnenie z administratívneho hľadiska problematické (s výnimkou stiahnutia z trhu) vzhľadom na nejasné právne úpravy v tomto smere;

AE.

keďže program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách, v rámci ktorého sa využíva množstvo lokálne dopestovaného a sezónneho ovocia a zeleniny, vyvolal záujem a úspešne sa realizuje;

AF.

keďže možnosť, aby splatenie kapitálu a úrokov z pôžičiek na financovanie opatrení na prevenciu a riadenie krízy bolo oprávnené na finančnú pomoc EÚ, predstavuje v rámci operačných programov dôležitý nástroj na riešenie trhovej neistoty;

AG.

keďže v správe Komisie boli ako slabé stránky súčasnej schémy pre ovocie a zeleninu identifikované zložitosť pravidiel a chýbajúca právna istota; keďže komisár Hogan sa zaviazal, že v prvom roku svojho obdobia túto schému zjednoduší, pričom zohľadní kultúrne rozdiely a odlišnú trhovú realitu jednotlivých členských štátov a potrebu oživiť konkurencieschopnosť a inovatívnu silu tohto sektora;

AH.

keďže v štúdii Univerzity vo Wageningene sa dospelo k záveru, že rôzne výklady vykonávajúcich právnych predpisov EÚ uvádzajú štátne správy a organizácie výrobcov do právnej neistoty, čo má za následok zvýšené administratívne zaťaženie, obavy z riskovania a vytváranie prekážok pri zakladaní organizácií výrobcov;

AI.

keďže pre fungovanie schémy pre ovocie a zeleninu sú rozhodujúce jasné a predvídateľné audítorské postupy; keďže by sa malo predchádzať prekrývaniu po sebe nasledujúcich auditov, pričom následné audity by sa nemali vykonávať pred tým, ako sa v rámci uzatvárania účtov vydá konečné rozhodnutie o predchádzajúcom audite, aby sa tak zabezpečilo, že členské štáty nebudú musieť pristúpiť k väčším opravám, než je nevyhnutné;

AJ.

keďže v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, sa už zohľadnilo množstvo faktorov spomínaných v oznámení Komisie, a keďže je potrebné stabilizovať pravidlá, ktoré v súčasnosti platia v Európskej únii;

AK.

keďže v rámci schémy pre ovocie a zeleninu by mala zásadnú úlohu pri znižovaní právnej neistoty zohrávať proporcionalita, ktorá zaistí, aby OV ako celok nebola dotknutá porušením predpisov svojich jednotlivých členov;

AL.

keďže organizácie výrobcov sa často stretávajú s problémami pri hľadaní a vzdelávaní správcov s potrebnými zručnosťami na vykonávanie obchodných činností v konkurenčnom prostredí sektora agropodnikania; keďže v správe Komisie sa uvádza, že výdavky na vzdelávanie a poradenské služby zo strany organizácií výrobcov boli nízke;

AM.

keďže obyvateľstvo živiace sa poľnohospodárstvom v EÚ 28 rýchlo starne a keďže v priemere na každých deväť poľnohospodárov vo veku nad 55 rokov je len jeden poľnohospodár vo veku pod 35 rokov;

1.

víta správu Komisie, ktorá poskytuje vyvážený obraz vývoja schémy pre ovocie a zeleninu od reformy v roku 2007, potvrdzuje platnosť základnej organizačnej štruktúry pre tento sektor a určuje oblasti, v ktorých sa dosiahol pokrok – napríklad zvýšená koncentrácia OV, ktorá zlepšuje postavenie sektora v rámci potravinového dodávateľského reťazca –, ale zároveň odkazuje na problémy, ktoré pretrvávajú;

2.

zastáva názor, že podpory musí vyvažovať negatívne dôsledky (z trhového hľadiska) obmedzení uložených organizáciám výrobcov;

3.

víta opatrenia v rámci režimu EÚ pre ovocie a zeleninu, ktoré majú zvýšiť trhovú orientáciu pestovateľov v EÚ, povzbudiť inovácie, podporiť sektor ovocia a zeleniny, zvýšiť konkurencieschopnosť pestovateľov a zlepšiť uvádzanie na trh, kvalitu výrobkov a environmentálne aspekty výroby, a to prostredníctvom poskytovania podpory organizáciám výrobcov, združeniam organizácií výrobcov a uznávania medziodvetvových organizácií a tiež prostredníctvom podpory tvorby klastrov vytvárajúcich nové príjmové toky, ktoré sa majú smerovať na nové investície;

4.

víta skutočnosť, že nová SPP zachováva schému pre ovocia a zeleninu, hoci uznáva, že existujúce nástroje neboli vždy účinné, ako to uznala Komisia vo svojom dokumente k verejnej konzultácii s názvom Preskúmanie režimu EÚ pre sektor ovocia a zeleniny, a preto podporuje prácu skupiny z Newcastle zameranú na zlepšenie schémy EÚ pre ovocie a zeleninu, ktorý by mal zohľadňovať osobitnú povahu právneho režimu družstiev v členských štátoch, aby neobmedzoval vytváranie nových organizácií výrobcov, a zároveň rešpektovať skutočnosť, že pestovatelia si môžu zvoliť možnosť zostať mimo systému organizácií výrobcov;

5.

vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom riešiť nekalé obchodné praktiky v potravinovom reťazci, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú výnosy výrobcov, znižujú príjmy a ohrozujú životaschopnosť a udržateľnosť sektora; domnieva sa, že nekalé obchodné praktiky a tlak, ktorý na združených či samostatných výrobcov vyvíjajú veľké maloobchodné reťazce, sú hlavnou prekážkou v tom, aby výrobcovia ovocia a zeleniny mohli mať slušné príjmy; poukazuje na to, že ich slabú pozíciu ešte zhoršuje skutočnosť, že ich výrobky sa ľahko kazia; domnieva sa, že uvedené problémy, ako je opúšťanie poľnohospodárskej pôdy alebo starnutie populácie aktívnych poľnohospodárov, zmiznú iba vtedy, ak budú výrobné zisky dostatočne vysoké nato, aby zaručili budúcnosť profesie a prilákali mladú pracovnú silu;

6.

vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ stanovila jasné pravidlá upravujúce zásady osvedčených postupov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a tak zabezpečila spoločný výklad pravidiel v súvislosti s nekalými obchodnými praktikami;

7.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala opatrenia na podporu priameho marketingu výrobkov OV; je presvedčený, že priamy marketing je alternatívou k veľkému maloobchodnému sektoru a hodnotám, na ktorých je tento sektor postavený, pokiaľ ide o vzťah k potravinám, poľnohospodárstvu a životnému prostrediu; domnieva sa, že priame marketingové ceny sú nižšie než ceny veľkého maloobchodného sektora práve vďaka vylúčeniu sprostredkovateľov a nákladov spojených s logistikou; v tejto súvislosti sa domnieva, že skrátenie reťazca zaručí poľnohospodárom spravodlivé výnosy a umožní bojovať proti nekalým obchodným praktikám;

8.

všíma si, že mnohé členské štáty zaviedli opatrenia s cieľom riešiť nekalé obchodné praktiky a vyzýva ku koordinovanej odpovedi EÚ s cieľom posilniť fungovanie vnútorného trhu pre poľnohospodárske výrobky;

9.

zdôrazňuje význam zachovania európskych noriem kvality pre čerstvé ovocie a zeleninu s cieľom zaručiť trvalú vysokú kvalitu v rámci dodávateľského reťazca v prospech konečného spotrebiteľa;

10.

naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila, ako plánuje uplatňovať článok 209 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa zriaďuje spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, s cieľom presadzovať vyššiu právnu istotu, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov stanovených v článku 39 ZFEÚ, pri dôslednom dodržiavaní článku 101 ZFEÚ o hospodárskej súťaži;

11.

všíma si, že miera organizácie sektora meraná podľa podielu celkovej hodnoty produkcie ovocia a zeleniny uvedenej na trh organizáciami výrobcov sa v Únii ako celku za uplynulé roky stabilne zvyšovala, no toto zvyšovanie možno pripísať len niektorým členským štátom;

12.

zdôrazňuje, že napriek tomuto nárastu miera organizácie medzi výrobcami ostáva v priemere nízka, pričom v niektorých členských štátoch je značne pod priemerom EÚ, a že riešenie tohto problému je rozhodujúce pre budúcnosť schémy pre ovocie a zeleninu, v neposlednom rade z hľadiska zmiernenia výrazných regionálnych rozdielov; opätovne zdôrazňuje, že tejto nízkej miere organizácie neprospieva zložitosť pravidiel OV, čo v niektorých členských štátoch viedlo k pozastaveniu a zrušeniu uznávania OV; vyzýva preto Komisiu, aby zjednodušením pravidiel schémy zvrátila tento pokles, vďaka čomu bude členstvo v OV vyznievať lákavejšie;

13.

poukazuje na potrebu zvýšiť mieru organizácie v sektore, keďže táto miera je zjavne vyššia v regiónoch, kde sú výroba a uvádzanie na trh modernizovanejšie a viac zamerané na vývoz, zatiaľ čo najnižšia je v krajinách, ktoré dlhé roky nemali príležitosť využívať operačné fondy;

14.

domnieva sa, že je rozhodujúce zvážiť zavedenie nástrojov na zvládanie kríz, pričom úspešné iniciatívy, ktoré v tomto smere rozbehli niektoré OV, musia byť jasne rozpoznateľné, aby sa mohli opätovne uplatniť všade tam, kde je to možné; na tento účel vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o takýchto priekopníckych OV a ich know-how;

15.

pripomína, že OV sú nástroje, ktoré majú výrobcovia k dispozícii nato, aby sa mohli na trhu kolektívne zorganizovať a chrániť tak svoje príjmy, a že OV sú obzvlášť užitočné vo výrobných oblastiach, ktoré svoje výrobky expedujú do spotrebných oblastí, no určití výrobcovia či určité miestne alebo úzko špecializované trhové segmenty ich dostatočne nevyužívajú;

16.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť celkovú úroveň podpory organizácií výrobcov a poskytnúť silnejšie stimuly na spájanie sa existujúcich organizácií výrobcov v rámci ZOV, ako aj na vytváranie nových organizácií na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, a zároveň žiada, aby sa monitorovali investície určené na pomoc pri zakladaní nových OV s cieľom zabezpečiť, že táto pomoc sa investuje efektívnym spôsobom, ktorý zvýši príjmy členov OV;

17.

považuje za poľutovaniahodné, že v niektorých členských štátoch je miera organizovanosti výrobcov mimoriadne nízka, a odporúča, aby si členské štáty ako prioritu stanovili presadzovanie podpory združovania výrobcov; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala osobitosti členských štátov s nízkou mierou organizovanosti výrobcov;

18.

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obnovila finančnú podporu týkajúcu sa investícií novovytvorených OV v oblasti ovocia a zeleniny; domnieva, sa že bez tejto podpory vytvorené organizácie len veľmi ťažko dokážu získať štátne uznanie potrebné na ich fungovanie; domnieva sa preto, že podpora je jedným z najefektívnejších nástrojov rozvoja organizácií a zvyšovania miery organizovanosti;

19.

vyzýva Komisiu, aby v rámci zjednodušenia SPP ďalej posilnila účinnosť organizácií výrobcov z hľadiska sústredenia ponuky, najmä vzhľadom na ich ústrednú marketingovú úlohu v dodávateľskom reťazci sektora ovocia a zeleniny;

20.

považuje za zásadné poskytnúť výhody tým OV, ktoré sa rozhodnú prijať mladých členov; zdôrazňuje, že OV môžu byť príležitosťou na generačnú obnovu v odvetví poľnohospodárstva;

21.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rýchle a harmonizované vykonávanie ustanovení pre ovocie a zeleninu na jednej strane a pre organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie na strane druhej, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1308/2013;

22.

opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v súčasnosti má iba 7,5 % poľnohospodárov v EÚ menej ako 35 rokov, pričom je presvedčený, že riadne fungujúce OV, ktoré sú atraktívne pre mladých ľudí, sa môžu podieľať na zvrátení tohto demografického trendu;

23.

všíma si potrebu poskytnúť stimuly na zvýšenie úrovne výskumu a inovácií v OV; domnieva sa, že viac inovácií umožní OV zvýšiť ich konkurencieschopnosť a vyrovnať sa s ničivými chorobami, ktoré poškodzujú európske poľnohospodárstvo;

24.

zdôrazňuje potrebu pomáhať organizáciám výrobcov posilňovať ich vývoz a zapájať sa do hľadania nových zahraničných trhov;

25.

považuje za nevyhnutné zatraktívniť organizácie výrobcov znížením byrokracie, zlepšením podpory, ktorú týmto skupinám poskytuje Európska únia, a zdokonalením mechanizmov krízového riadenia;

26.

nalieha na Komisiu, aby vo svojom blížiacom sa preskúmaní vykonávajúcich právnych predpisov a ako súčasť svojho programu zjednodušovania zvýšila právnu istotu pre vnútroštátne správy, OV a ZOV a znížila administratívne zaťaženie, ktoré sa na ne ukladá; zdôrazňuje, že týmto preskúmaním by sa nemala zmeniť základná štruktúra schémy pre ovocie a zeleninu ani poškodiť záujmy či zisky výrobcov v tomto sektore;

27.

so znepokojením konštatuje, že pravidlá organizácií výrobcov sú otvorené širokému výkladu zo strany audítorov Komisie, čo vedie k vysokému stupňu neistoty a môže členské štáty vystaviť riziku odňatia rozpočtových prostriedkov a súdnej kontroly; zdôrazňuje tiež, že audítorské postupy a finančné korekcie je nutné uskutočňovať včasnejšie a v dohodnutom období auditu;

28.

žiada Komisia, aby výrazne skrátila lehotu, počas ktorej sa vykonávajú kontroly dodržiavania predpisov;

29.

žiada Komisiu, aby aj v záujme zvýšenia právnej istoty systému zracionalizovala kontroly a zameriavala ich na monitorovanie skutočného vykonávania každej akcie alebo opatrenia, ktoré je schválené ako súčasť operačného programu, ako aj príslušných pridelených nákladov, pričom treba jasne určiť predmet kontroly a subjekt zodpovedný za vykonanie kontroly;

30.

žiada Komisiu, aby v súvislosti so sankciami uplatňovala zásadu proporcionality a aby zabezpečila, že audity budú skončené v stanovenom čase, s cieľom zvýšiť právnu istotu OV a ich členov;

31.

poukazuje na to, že podmienky uplatňovania a odôvodňovania schémy pomoci sú neprimerané a nepresné a podliehajú početným kontrolám zo strany rôznych správnych orgánov, ktoré často nie sú jednotné ani presné, čo vedie k tomu, že určité typy partnerov od schémy upustia a určité organizácie výrobcov sa rozhodnú nepredložiť operačné programy; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné objasniť európske právne predpisy týkajúce sa uznávania organizácií výrobcov s cieľom zaručiť právnu istotu schémy a zabrániť neistote medzi výrobcami;

32.

nalieha na Komisiu, aby objasnila pravidlá vytvárania nadnárodných (združení) organizácií výrobcov, najmä pravidlá týkajúce sa povinností a zodpovednosti, s cieľom vytvoriť právnu istotu pre vnútroštátne správne orgány a zapojené OV;

33.

žiada, aby sa rozšírili povinnosti medziodvetvových organizácií, najmä vo všeobecných oblastiach komunikácie, informovania a vzdelávania občana-spotrebiteľa, predovšetkým vo vzťahu k potravinám;

34.

zdôrazňuje úlohu medziodvetvových organizácií pri zlepšovaní vnútrosektorového dialógu;

35.

je znepokojený tým, že najväčšie organizácie výrobcov (približne 18 % všetkých organizácií výrobcov s obratom vyšším ako 20 miliónov EUR) dostávajú približne 70 % finančnej pomoci EÚ;

36.

domnieva sa, že zníženie zložitosti vrátane zníženia zložitosti v oblasti pravidiel na vytváranie nových organizácií výrobcov na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni by malo byť prvým krokom v zatraktívnení týchto organizácií pre poľnohospodárov, bez toho, aby to znamenalo znehodnotenie štruktúry OV na úkor ich schopnosti účinne konať na trhu; žiada, aby Komisia stanovila dodatočné opatrenia na zvýšenie atraktívnosti OV, najmä v členských štátoch s nízkou mierou organizovanosti;

37.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo uplatňovala zásadu proporcionality a zaistila, že za chyby jednotlivcov nebudú platiť všetci členovia OV;

38.

domnieva sa, že akékoľvek zjednodušenie postupu uznávania by nemalo byť na úkor vnútroštátnych predpisov potvrdzujúcich podmienky vyžadované od OV v sektore ovocia a zeleniny, napríklad podmienky platné pre družstvá;

39.

vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní schémy pre ovocie a zeleninu znížila administratívnu záťaž OV tým, že zruší hodnotenia v polovici trvania, ktoré vykonávajú vnútroštátne orgány; konštatuje, že tieto hodnotenia sú často iba opakovaním otázok kladených vnútroštátnym orgánom vo výročných správach a neposkytujú žiadny konkrétny prínos; okrem toho vyzýva Komisiu, aby ako súčasť úsilia o zníženie byrokracie obmedzila množstvo informácií, ktoré požaduje od vnútroštátnych orgánov a OV vo výročných správach, a aby zabezpečila, že sa budú zbierať iba údaje, ktoré Komisia skutočne využíva na monitorovanie účinnosti schémy;

40.

naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala delegované nariadenie (EÚ) č. 499/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zaviedli komplexnejšie kontroly OV vrátane neprimeraných sankcií za nesplnenie komplexných kritérií pre uznanie; zdôrazňuje, že v súvislosti so sankciami je potrebné uplatňovať proporcionalitu, ak chceme povzbudiť pestovateľov k vstupu do schémy a zabrániť tomu, aby súčasní členovia prehodnotili svoju účasť;

41.

domnieva sa, že konkurencieschopnosť OV do veľkej miery závisí od ich riadenia; nalieha na Komisiu, aby rozvinula existujúce opatrenia alebo vytvorila nové vrátane vzdelávacích opatrení a iniciatív na výmenu osvedčených postupov, ktorými sa môže zlepšiť riadenie organizácií výrobcov a ich konkurenčné postavenie v potravinovom dodávateľskom reťazci a zabezpečiť silnejšie postavenie trhovo orientovaného správania v rámci OV; zdôrazňuje, že OV by mali riadiť ľudia s marketingovými zručnosťami, ktorí dokážu riešiť krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva;

42.

odporúča Komisii, aby sa sústredila na modely výroby a distribúcie integrované do OV, a žiada miestne a regionálne orgány, aby výrobkom OV v regiónoch sprístupnili logistickú podporu a podporu predaja;

43.

vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné kroky, ktorými organizáciám výrobcov umožní naplno plniť ich úlohu nástrojov zvyšovania príjmov výrobcov;

44.

vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie ustanovení na financovanie opatrení na prevenciu a riadenie krízy (nárok na finančnú pomoc na splatenie kapitálu a úrokov z pôžičiek) a tiež na dosiahnutie ďalších cieľov operačných programov OV a ich združení;

45.

nalieha na Komisiu, aby vypracovala opatrenia na prenos administratívneho a štrukturálneho know how týkajúceho sa spôsobu organizovania OV z členských štátov s vysokou mierou OV do členských štátov s nízkou mierou OV;

46.

konštatuje, že sa musia nepretržite a dôsledne dodržiavať postupy šetrné k životnému prostrediu, a preto sa musí podporovať ich kontinuálne financovanie z jedného operačného programu do druhého a rozsah pokrytia sa musí rozšíriť tak, aby zahŕňal výrobcov, ktorých pozemky susedia s pozemkami členov organizácie výrobcov;

47.

domnieva sa, že združenia organizácií výrobcov by mohli zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní vyjednávacej sily poľnohospodárov a nalieha na Komisiu, aby posilnila stimuly v oblasti zakladania združení organizácií výrobcov na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby posilnila ich kapacitu z právneho hľadiska a zabezpečila možnosť zastrešiť výrobcov, ktorí nie sú členmi OV, aby sa tak pre ne v budúcnosti počítalo s väčšou úlohou; zdôrazňuje, že ZOV majú nielen možnosť dosiahnuť účinnú koncentráciu a posilnenie ponuky, ale aj preukázať vyššiu efektívnosť riadenia zásahov vzhľadom na koordinačnú úlohu, ktorú majú zastávať na operačnej úrovni;

48.

domnieva sa, že v záujme lepšej organizovanosti sektora ovocia a zeleniny treba podporiť medziodvetvové organizácie; domnieva sa, že tieto organizácie môžu mať významnú úlohu pri tvorbe pridanej hodnoty a jej spoločnom využívaní rôznymi časťami sektora, ako aj z hľadiska kvality, udržateľného posilňovania výroby a trhového a krízového riadenia;

49.

domnieva sa, že ZOV by mohli hrať dôležitú úlohu pri predvídaní a zvládaní krátkodobých kríz; zdôrazňuje výhody, ktoré prináša možnosť, aby sa k týmto združeniam dobrovoľne pripájali výrobcovia, ktorí nie sú členmi OV, čím sa ešte zvýši účinnosť kolektívnych akcií výrobcov;

50.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby štruktúra a chod OV a ZOV spočívali na zásadách nezávislosti a demokracie, s cieľom zvýšiť vzájomnú dôveru výrobcov a bojovať proti nekalým obchodným praktikám a oportunistickému správaniu;

51.

je pevne presvedčený, že výrobné metódy, ktoré tretie krajiny používajú pri produktoch určených na vývoz do EÚ, musia európskym spotrebiteľom poskytovať rovnaké záruky, pokiaľ ide o zdravie, bezpečnosť potravín, dobré životné podmienky zvierat, trvalo udržateľný rozvoj a minimálne sociálne normy, aké sa vyžadujú od výrobcov z EÚ; domnieva sa, že to znamená, že v každej zmluve podpísanej s tretími krajinami sa musí EÚ riadiť kritériom skutočnej reciprocity v súvislosti s prístupom na trh a dodržiavaním výrobných predpisov platných pre výrobcov v EÚ;

52.

zdôrazňuje potrebu uľahčiť výrobcom prístup na trhy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu vývozcov ovocia a zeleniny v záujme prekonania čoraz vyššieho počtu necolných prekážok, napríklad niektorých fytosanitárnych noriem tretích krajín, ktoré vývoz z EÚ sťažujú, či dokonca znemožňujú;

53.

zastáva názor, že v záujme dosiahnutia spravodlivejšej hospodárskej súťaže v oblasti dovozu na trh Spoločenstva a so zreteľom na reciprocitu fytosanitárnych noriem by mala EÚ posilniť režim kontroly dovozu, aby ho zrovnoprávnila s režimom, ktorý uplatňuje veľká väčšina jej obchodných partnerov;

54.

víta nedávno prijaté nové horizontálne právne úpravy na podporu poľnohospodárskych výrobkov a cieľ zvýšiť finančné prostriedky vyčlenené na hľadanie nových trhov najmä v tretích krajinách a povzbudzuje Komisiu, aby v nadchádzajúcich rokoch naďalej pracovala na zlepšovaní nástroja propagácie;

55.

nalieha na Komisiu, aby počas obchodných rokovaní s tretími krajinami vystupňovala úsilie o odstránenie colných a fytosanitárnych prekážok, s ktorými sa borí európska výroba, a tak umožnila otvorenie nových trhov pre ovocie a zeleninu zo Spoločenstva;

56.

naliehavo žiada Komisiu, aby určila príčiny minimálneho využívania nástrojov na prevenciu a zvládanie krízy (tento zdroj využilo len 16 % OV, čo predstavuje iba 2,8 % celkovej pomoci), ktoré sú prispôsobené len na riešenie malých sezónnych kríz, a aby pouvažovala nad tým, ako túto situáciu zmeniť, a zohľadnila pri tom príklady osvedčených postupov a skúseností existujúcich OV;

57.

žiada Komisiu, aby ako prvé opatrenie krízového riadenia vždy uprednostňovala miestnu produkciu s cieľom podporovať a chrániť jednotný európsky trh a spotrebu vlastných európskych výrobkov; navrhuje, aby sa Komisia podrobne zaoberala nástrojmi riadenia rizík, ktoré sú absolútne nevyhnutné na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby OV;

58.

nalieha na Komisiu, aby navrhla lepšie koordinovaný mechanizmus sťahovania z trhu v krízových situáciách, a tak predišla tomu, aby trhové krízy prerástli do závažných a zdĺhavých narušení trhu, ktoré by pestovateľom ovocia a zeleniny spôsobili výrazný prepad príjmov;

59.

zdôrazňuje, že využívanie mechanizmu sťahovania z trhu sa ukázalo ako obmedzené, a domnieva sa, že opatrenia na riadenie kríz by sa mali preskúmať, a to aj zvýšením percentuálneho podielu finančnej pomoci Únie, úpravou cien sťahovania, zohľadnením výrobných nákladov, zvýšením objemu, ktorý možno stiahnuť, a zlepšením podpory, pokiaľ ide o prepravu a balenie, v záujme bezplatnej distribúcie ovocia a zeleniny, s cieľom poskytnúť väčšiu flexibilitu pri prispôsobovaní podpory forme a závažnosti každej krízy;

60.

žiada Komisiu, aby zvážila prispievanie do vzájomných fondov oprávnených ako opatrenia na predchádzanie krízam a krízové riadenie, čím by sa poľnohospodárom pomohlo poskytnúť v prípade trhovej krízy ochranu voči vysokým poklesom v príjmoch, no domnieva sa, že tieto finančné prostriedky za žiadnych okolností nesmú pochádzať z rozpočtovej položky vyčlenenej Komisiou na poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ak krízu spôsobili problémy nesúvisiace s daným sektorom, napríklad v prípade ruského zákazu; je presvedčený, že v takých prípadoch by Komisia mala na zmiernenie negatívnych účinkov na sektor ovocia a zeleniny hľadať a vyčleniť iné rozpočtové položky;

61.

domnieva sa, že výrobcovia by nemali niesť náklady za krízy spôsobené okolnosťami, ktoré nesúvisia so sektorom poľnohospodárstva, napríklad ruský zákaz dovozu z EÚ, ktorý závažne zasiahol mnohých európskych pestovateľov ovocia a zeleniny a ešte prehĺbil niektoré krízové trhové situácie, napríklad v sektore kôstkového ovocia; žiada, aby sa za takýchto okolností podporné opatrenia Spoločenstva uplatňovali až dovtedy, kým sa úplne neobnoví normálna trhová situácia;

62.

zdôrazňuje, že organizácie výrobcov môžu prostredníctvom svojich operačných programov významne prispieť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov a zlepšeniu noriem bezpečnosti potravín; víta environmentálne ciele schémy, ale vyzýva Komisiu, aby OV umožnila upraviť ich operačné programy tak, aby vyhovovali ich stupňu vyspelosti, a tiež zamerať svoje finančné prostriedky na širšiu škálu opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť sektora; zdôrazňuje, že výraznejšie zameranie sa na inovácie a pridanú hodnotu má najväčší potenciál zlepšiť príjmy výrobcov, a tým zatraktívniť možnosť členstva v OV;

63.

nalieha na Komisiu, aby posilnila platnú schému pomoci pre distribúciu ovocia, zeleniny a mlieka na školách, vzhľadom na význam podpory zdravého a vyváženého stravovania od raného veku a zbližovania mladých spotrebiteľov a miestnych výrobcov;

64.

za kľúčové považuje zlepšiť účinnosť platných právnych predpisov Spoločenstva na ochranu rastlín pred zavlečením škodlivých organizmov s pôvodom mimo EÚ; poukazuje na to, že vzhľadom na zvýšenú mieru obchodovania sa tieto organizmy v EÚ vyskytujú čoraz častejšie a mnohokrát majú škodlivý dosah na sektor ovocia a zeleniny;

65.

domnieva sa, že podobne ako v iných sektoroch (napr. v sektore pestovania olív) by mali organizácie výrobcov zastávať úlohu pri zaručovaní a koordinácii doplnkovosti a súdržnosti rôznych schém podpory EÚ, čím sa zaručí vyššia transparentnosť systému a zabráni sa dvojitému financovaniu;

66.

nalieha na Komisiu, aby vypracovala pokyny alebo politické pravidlá na ozrejmenie podmienok, za ktorých sa organizáciám výrobcov môže dočasne udeliť výnimka z článku 101 ods. 1 ZFEÚ na základe článku 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, v ktorom sa organizáciám výrobcov poskytuje možnosť prijať opatrenia na stabilizáciu sektora v obdobiach výraznej trhovej nerovnováhy;

67.

zdôrazňuje význam krátkych dodávateľských reťazcov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj miestnych trhov pre distribúciu ovocia a zeleniny;

68.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výskum a monitorovanie ohrozenia produkcie ovocia a zeleniny v EÚ inváznymi druhmi, ako je Drosophila suzukii;

69.

vyjadruje poľutovanie nad týmito nedostatkami stanovovania niektorých národných stratégií: príliš veľa cieľov, chýbajúce presné, vopred definované cieľové hodnoty pre viaceré ciele a predovšetkým veľmi nízka operačná účinnosť nástrojov na predchádzanie krízam a na krízové riadenie, najmä v súvislosti s poistením úrody, propagáciou a komunikáciou a stiahnutím výrobkov z trhu, a to hlavne z dôvodu, že sa musia financovať na úkor iných štrukturálnych opatrení a pomoc poskytovaná na stiahnutie z trhu je v mnohých prípadoch nedostatočná, ako aj pre značnú mieru byrokracie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nástroje dokážu zvládať len individuálne krízy na trhu a nepostačujú na riešenie rozsiahlych kríz, ako je súčasná kríza spôsobená ruským embargom;

70.

domnieva sa, že treba zaviesť preventívne opatrenia, ktoré by organizáciám výrobcov pomohli pochopiť, správne vypočítať a použiť vopred vymedzené výkonnostné ukazovatele, a zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch existuje nadmerný počet ukazovateľov výkonnosti, ktoré organizáciám výrobcov a správe mimoriadne sťažujú postup; v tejto súvislosti sa domnieva, že oveľa užitočnejšie by bolo stanoviť menej ukazovateľov avšak s vyššou vypovedajúcou hodnotou;

71.

domnieva sa, že podporovanie zdravších stravovacích návykov úzko súvisí s väčším porozumením poľnohospodárstva a spôsobu výroby potravín a v tejto súvislosti podporuje cieľ posilniť vzdelávací rozmer programov konzumácie zeleniny, ovocia a mlieka v školách a žiada, aby sa čo najskôr prijalo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o program podpory dodávania ovocia, zeleniny, banánov a mlieka do vzdelávacích zariadení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účasti OV na programe podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách ako spôsob, akým podporiť krátke dodávateľské reťazce a konzumáciu miestneho sezónneho ovocia a zeleniny u detí;

72.

domnieva sa, že z hľadiska analýzy situácie v sektore ovocia a zeleniny je kľúčovým faktorom vývoj príjmov poľnohospodárov v tomto odvetví, a žiada preto Komisiu, aby zrealizovala štúdiu zameranú na túto tému s cieľom presvedčiť sa, či boli prijaté opatrenia (napríklad posilnenie OV) naozaj účinné;

73.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala naliehavý plán zamestnanosti mládeže v odvetví poľnohospodárstva s cieľom predísť starnutiu profesie a následnému zanechávaniu pôdy a výroby;

74.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/35

—

so zreteľom na smernice EÚ na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré Rada jednomyseľne prijala 14. júna 2013 (1) a odtajnila a zverejnila 9. októbra 2014,

—

so zreteľom na články 168 až 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ods. 2,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na samite EÚ – USA 26. marca 2014 (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisárky Cecilie Malmströmovej a zástupcu USA pre otázky obchodu Michaela Fromana z 20. marca 2015 týkajúce sa vylúčenia verejných služieb z obchodných dohôd EÚ a USA,

—

so zreteľom na závery Rady o TTIP z 20. marca 2015,

—

so zreteľom na závery Rady o TTIP z 21. novembra 2014 (3),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta USA Baracka Obamu, predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, britského premiéra Davida Camerona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta François Hollanda, talianskeho predsedu vlády Mattea Renziho a španielskeho predsedu vlády Mariana Rajoya zo 16. novembra 2014 vydané po ich stretnutí v rámci samitu G20 v Brisbane, Austrália (4),

—

so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 (5),

—

so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera z 15. júla 2014 určené pre budúcu Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu (6),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie pre Komisiu z 25. novembra 2014 týkajúce sa transparentnosti v rokovaniach o TTIP (C(2014)9052) (7) a na rozhodnutia Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9051) a o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9048), na rozsudky a stanoviská Súdneho dvora Európskej únie (C-350/12 P, 2/13, 1/09) o prístupe k dokumentom inštitúcií a rozhodnutie európskej ombudsmanky zo 6. januára 2015 o uzavretí vyšetrovania (OI/10/2014/RA) z jej vlastnej iniciatívy týkajúceho sa vybavovania žiadostí o informácie a prístup k dokumentom zo strany Európskej komisie (transparentnosť),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady pre energetiku EÚ – USA z 3. decembra 2014 (8),

—

so zreteľom na integrovaný prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti („z farmy na stôl“) stanovený v roku 2004 (9),

—

so zreteľom na správu Komisie z 13. januára 2015 o online verejnej konzultácii o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investormi a štátom (ISDS) v TTIP (SWD(2015)0003),

—

so zreteľom na návrhy textov EÚ predložené na diskusiu s USA v rámci kôl rokovaní o TTIP, najmä tie, ktoré Komisia odtajnila a zverejnila, okrem iného na stanovisko EÚ s názvom Regulačné otázky TTIP – strojársky priemysel (10), Skúška funkčnej rovnocennosti: navrhnutá metodika pre automobilovú regulačnú rovnocennosť (11) a kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji/práca a životné prostredie: dokument EÚ zdôrazňujúci kľúčové otázky a prvky pre ustanovenia v TTIP (12) a návrhy textov o technických prekážkach obchodu (TBT) (13), sanitárne a fytosanitárne opatrenia (SPS) (14), uľahčenie ciel a obchodu (15), malé a stredné podniky (MSP) (16), možné ustanovenia o hospodárskej súťaži (17), možné ustanovenia o štátnych podnikoch a podnikoch, ktorým boli poskytnuté zvláštne alebo výlučné práva alebo oprávnenia (18), možné ustanovenia o dotáciách (19) a urovnávaní sporov (20), počiatočné ustanovenia o spolupráci v oblasti regulácie (21),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (ECOS-V-063) prijaté počas 110. plenárnej schôdze (11. – 13. februára 2015) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Transatlantické obchodné vzťahy a názory EHSV na posilnenú spoluprácu a prípadnú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA zo 4. júna 2014,

—

so zreteľom na konečnú verziu úvodnej správy agentúry ECORYS Komisii s názvom Posúdenie vplyvu udržateľného obchodu na podporu rokovaní o komplexnej dohode o obchode a investíciách medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 28. apríla 2014 (22),

—

so zreteľom na správu Komisie z roku 2015 o obchodných a investičných prekážkach (COM(2015)0127) (23),

—

so zreteľom na podrobné posúdenie hodnotenia vplyvu vypracované Európskou komisiou a týkajúce sa Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré v apríli 2014 zverejnilo Centrum pre európske politické štúdie pre Európsky parlament,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi (24), uznesenie z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými (25) a uznesenie z 15. januára 2015 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013 (26),

—

so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0175/2015),

A.

keďže vývoz prostredníctvom obchodu a rast prostredníctvom investícií sú kľúčové hnacie sily tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu, ktoré si nevyžadujú investície vlády;

B.

keďže HDP EÚ do veľkej miery závisí od obchodu a vývozu a prínosné sú preň investície a obchod založené na pravidlách a keďže ambiciózna a vyvážená dohoda s USA by mala podporiť reindustrializáciu Európy a prispieť k dosiahnutiu cieľa na rok 2020, ktorým je zvýšenie HDP EÚ vytvoreného v priemysle z 15 % na 20 %, a to posilnením transatlantického obchodu s tovarom i službami; keďže môže vytvoriť príležitosti najmä pre malé a stredné podniky, mikropodniky (v súlade s definíciou v odporúčaní Komisie 2003/361/ES), klastre a siete podnikov, ktorým necolné prekážky obchodu prekážajú omnoho viac než väčším spoločnostiam, keďže tie využívajú úspory z rozsahu, ktoré im umožňujú ľahší prístup na trhy na oboch stranách Atlantiku; keďže dohoda medzi dvoma najväčšími hospodárskymi blokmi na svete môže potenciálne viesť k vytvoreniu štandardov, noriem a pravidiel, ktoré budú prijaté na celom svete a ktoré budú slúžiť aj na prospech tretích krajín a budú predchádzať ďalšej fragmentácii svetového obchodu; keďže v prípade nepodpísania dohody je možné, že túto úlohu prevezmú tretie krajiny s odlišnými normami a hodnotami;

C.

keďže deväť členských štátov EÚ už podpísalo dvojstrannú dohodu s USA, vďaka čomu sa TTIP môže opierať o osvedčené postupy a je možné ľahšie prekonať prekážky, s ktorými sa tieto členské štáty stretli;

D.

keďže nedávna kríza na hraniciach EÚ a vývoj vo svete poukazujú na to, že sa treba zasadzovať o globálne riadenie a systém vychádzajúci z pravidiel a hodnôt;

E.

keďže vzhľadom na rastúcu previazanosť svetových trhov je veľmi dôležité, aby politici sformovali spôsob, ako budú tieto trhy vzájomne pôsobiť, a toto pôsobenie podporovali; keďže vhodné obchodné pravidlá a odstránenie zbytočných prekážok sú dôležité pre tvorbu pridanej hodnoty pri zachovaní a rozvíjaní pevnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe;

F.

keďže pokusy EÚ o vyriešenie problémov zmeny klímy, ochrany životného prostredia a bezpečnosti spotrebiteľa vyústili do vysokých regulačných nákladov pre podniky v EÚ spolu s vysokými cenami surovín a elektrickej energie, čo v prípade opomenutia v TTIP môže urýchliť premiestňovanie výroby, deindustrializáciu a stratu pracovných miest, a tak ohroziť reindustrializáciu EÚ a dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti, čím sa môžu zmariť aj samotné politické ciele právnych predpisov EÚ;

G.

keďže dobre navrhnutá obchodná dohoda by mohla prispieť k využitiu príležitostí globalizácie; keďže silná a ambiciózna obchodná dohoda by sa nemala zameriavať len na znižovanie colných taríf a necolných prekážok obchodu, ale mala by byť aj nástrojom na ochranu pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia; keďže silná a ambiciózna dohoda je príležitosťou na vytvorenie rámca posilnením regulácie na najvyššiu úroveň v súlade s našimi spoločnými hodnotami, čím sa zabráni sociálnemu a environmentálnemu dumpingu a zabezpečí sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov so zreteľom na spoločný cieľ otvorenej hospodárskej súťaže za rovnakých podmienok;

H.

keďže aj keď spoločné prísne normy sú v záujme spotrebiteľov, treba poznamenať, že konvergencia má zmysel aj pre podniky, pretože vyššie náklady vyplývajúce z prísnejších noriem sa môžu lepšie kompenzovať zvýšením úspor z rozsahu na potenciálnom trhu s 850 miliónmi zákazníkov;

I.

keďže predchádzajúce obchodné dohody boli pre európske hospodárstvo veľkým prínosom, je ťažké posúdiť a predvídať skutočný dosah TTIP na hospodárstva EÚ a USA, pokiaľ prebiehajú rokovania a štúdie ukazujú protichodné výsledky; keďže samotná dohoda o TTIP nevyrieši dlhodobé štrukturálne hospodárske problémy a ich základné príčiny v EÚ, ale mala by sa považovať za prvok širšej európskej stratégie tvorby pracovných miest a rastu, a očakávania v súvislosti s TTIP by mali zodpovedať úrovni ambícií, ktorá sa v rokovaniach dosiahne;

J.

keďže dôsledky ruského embarga jasne poukázali na trvalý geopolitický význam poľnohospodárstva, význam prístupu k radu rôznych poľnohospodárskych trhov a potrebu silných a strategických obchodných partnerstiev so spoľahlivými obchodnými partnermi;

K.

keďže pre európske poľnohospodárstvo je dôležité zabezpečiť vzájomne výhodnú obchodnú dohodu s USA s cieľom zlepšiť postavenie Európy ako kľúčového aktéra na svetovom trhu bez toho, aby boli ohrozené súčasné normy kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov a budúce zlepšenia týchto noriem, pričom sa zachová európsky model poľnohospodárstva a zabezpečí sa jeho ekonomická a spoločenská rentabilita;

L.

keďže obchodné a investičné toky nie osobitným cieľom a dobré podmienky bežných občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, ako aj rozšírené príležitosti pre podniky ako hnacia silu rastu a pracovných miest sú referenčným ukazovateľom obchodnej dohody; keďže dohoda o TTIP by mala byť príkladom dobrej obchodnej dohody zodpovedajúcej týmto požiadavkám, aby slúžila ako príklad pre naše budúce rokovania s inými obchodnými partnermi;

M.

keďže na to, aby sa v rokovaniach dosiahol kvalitný výsledok, sa vyžaduje určitý stupeň dôvernosti, a obmedzená úroveň transparentnosti, ktorou sa rokovania v minulosti vyznačovali, viedla k nedostatkom v súvislosti s demokratickou kontrolou procesu rokovaní;

N.

keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach jasne znova zdôraznil, že chce vyváženú a rozumnú obchodnú dohodu s USA a že kým EÚ a USA môžu významne pokročiť vo vzájomnom uznávaní noriem pre výrobky a vo vypracovaní transatlantických noriem, EÚ neobetuje vlastné normy týkajúce sa bezpečnosti (potravín), zdravia, zdravia zvierat, sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu údajov a ani našu kultúrnu rozmanitosť; pripomína, že bezpečnosť potravín, ktoré konzumujeme, ochrana osobných údajov Európanov a ich služby vo všeobecnom záujme sú nespochybniteľné, pokiaľ cieľom nie je dosiahnutie vyššej úrovne ochrany;

O.

keďže je dôležité zabezpečiť uspokojivé ukončenie rokovaní o dohode o bezpečnom prístave USA – EÚ a o zastrešujúcej dohode o ochrane údajov;

P.

keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach takisto jasne uviedol, že nebude súhlasiť s tým, aby právomoc súdov v členských štátoch obmedzovali osobitné režimy pre spory investorov; keďže teraz, keď sú k dispozícii výsledky verejnej konzultácie o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investorom a štátom v TTIP, prebieha proces posudzovania príspevkov v rámci troch európskych inštitúcií, ako aj medzi nimi a dochádza k výmene informácií s občianskou spoločnosťou a podnikateľským sektorom o najlepšom spôsobe dosiahnutia ochrany investícií a rovnakom zaobchádzaní s investormi pri zaručení práva štátov na vlastnú reguláciu;

Q.

keďže Európsky parlament plne podporuje rozhodnutie Rady odtajniť smernice týkajúce sa rokovaní a iniciatívu Komisie za transparentnosť; keďže živá verejná diskusia o TTIP v Európe poukázala na potrebu transparentnejšieho a inkluzívnejšieho vedenia rokovaní o TTIP, v rámci ktorého sa zohľadnia obavy európskych občanov a výsledky rokovaní sa oznámia širokej verejnosti;

R.

keďže rozhovory medzi USA a EÚ prebiehajú od júla 2013, ale doposiaľ sa nedospelo k spoločnému textu;

S.

keďže sa očakáva, že dohoda o TTIP bude zmiešanou dohodou vyžadujúcou si ratifikáciu Európskym parlamentom a všetkými 28 členskými štátmi EÚ;

1.

verí, že EÚ a USA sú kľúčovými strategickými partnermi; zdôrazňuje, že TTIP je najvýznamnejší projekt EÚ a USA v súčasnosti a malo by oživiť celé transatlantické partnerstvo, nielen jeho obchodné aspekty; zdôrazňuje, že jeho úspešné uzavretie má veľký politický význam;

2.

v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o TTIP adresuje Komisii tieto odporúčania:

3.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Komisii a pre informáciu Rade, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/48

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta (COM(2014)0446),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014)0440),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

—

so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 pod názvom Politiky zamestnanosti pre konkurencieschopné, nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a zelené hospodárstvo,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Zelenému akčnému plánu pre MSP a Iniciatíve na podporu zelených pracovných miest,

—

so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2014 pod názvom Ekologickejšie zručnosti a pracovné miesta – štúdie OECD o zelenom raste,

—

so zreteľom na správu Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti z apríla 2013 pod názvom Podpora zelených pracovných miest počas krízy: príručka s najlepšími postupmi v Európe v roku 2013,

—

so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie práce/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2011 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta: globálny pohľad – súhrnná správa čerpajúca z 21 štúdií jednotlivých krajín,

—

so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2010 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta – európska súhrnná správa,

—

so zreteľom na správy nadácie Eurofound na témy Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo (2011), Ekologizácia európskeho hospodárstva: reakcie a iniciatívy členských štátov a sociálnych partnerov (2009) a Ekologizácia priemyselných odvetví v EÚ: predvídanie a riadenie vplyvu na kvantitu a kvalitu pracovných miest (2013),

—

so zreteľom na pracovný dokument výboru CFE-LEED organizácie OECD z 8. februára 2010 pod názvom Zelené pracovné miesta a zručnosti: vplyv riešenia zmeny klímy na miestny trh práce,

—

so zreteľom na vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce (ILO)/Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorej je zelené pracovné miesto dôstojné pracovné miesto, ktoré prispieva k ochrane alebo obnove kvality životného prostredia, či už ide o oblasť poľnohospodárstva, priemyslu, služieb alebo administratívy,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve (3),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0204/2015),

A.

keďže celosvetové trendy, ako sú napríklad neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, sa priblížili k hranici, za ktorou už nebude možné zabrániť nezvratným dôsledkom pre naše spoločnosti a prírodné prostredie, a keďže rastúce sociálne vylúčenie a nerovnosti predstavujú problém pre spoločnosti;

B.

keďže vo svojej správe z roku 2015 Európska environmentálna agentúra zdôraznila, že súčasné opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, obmedzenia používania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a odvrátenia jej vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie;

C.

keďže neexistuje súdržná politická odpoveď s cieľom riešiť uvedené spoločné výzvy, a preto hrozí riziko nevyužitia udržateľného významného potenciálu tvorby zamestnanosti zeleného a sociálne inkluzívneho prechodu;

D.

keďže v rámci reakcie na tieto hrozby sme svedkami rozvoja nových sektorov, zmien v mnohých ďalších sektoroch a úpadku niektorých sektorov, napríklad takých, ktoré spôsobujú veľké znečistenie životného prostredia; keďže sa treba zamerať na inováciu a spôsoby znižovania znečistenia; keďže pokiaľ ide o niektoré upadajúce sektory, musí sa venovať osobitná pozornosť pracovnej sile z hľadiska jej rekvalifikácie a alternatívnych pracovných miest; keďže investície v týchto oblastiach, ktoré sú prioritou v rámci programu Komisie pre ekologické pracovné miesta, vrátane recyklácie, biodiverzity, energetickej účinnosti, kvality ovzdušia a technológií obnoviteľných zdrojov energie majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest, a to aj v riedko osídlených oblastiach;

E.

keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry odvetvie ekologických výrobkov a služieb vzrástlo v rokoch 2000 až 2011 o vyše 50 %, pričom bolo vytvorených vyše 1,3 milióna pracovných miest, a keďže podľa výpočtov Komisie ekonomika energie z obnoviteľných zdrojov vytvorí do roku 2020 v Európe 20 miliónov nových pracovných miest; keďže ambiciózna a súdržná politika EÚ a investície do obnoviteľných zdrojov energie, lesného hospodárenia, udržateľného poľnohospodárstva a ochrany pôdy (na predchádzanie hydrologickej nestabilite a jej zamedzovanie) majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest;

F.

keďže cieľ udržateľného rozvoja je zakotvený v Lisabonskej zmluve a jeho presadzovanie znamená, že k environmentálnym otázkam sa pristupuje rovnako ako k ekonomickým a sociálnym otázkam;

G.

keďže v rámci stratégie Európa 2020 na podporu inteligentných, udržateľných a inkluzívnych hospodárstiev sa uznáva kľúčová úloha prechodu na ekologické a sociálne spravodlivé hospodárstva;

H.

keďže nepružnosť pracovného trhu bráni vytváraniu pracovných miest, zatiaľ čo konkurencieschopný pracovný trh v EÚ môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti;

I.

keďže EÚ a jej členské štáty prijali v rámci konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Cancúne v roku 2010 záväzok s cieľom zabezpečiť „spravodlivý prechod pracovnej sily, ktorým sa vytvoria dôstojné a kvalitné pracovné miesta“; keďže spravodlivý prechod pre všetkých smerom k ekologicky udržateľnému hospodárstvu si vyžaduje kvalitné riadenie, aby prispel k dosiahnutiu cieľa udržateľnej a dlhodobej zamestnanosti pre všetkých vrátane, ale nie výhradne, vysokokvalifikovaných pracovných miest, čo vyústi do sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby;

J.

keďže päť pilierov „spravodlivého prechodu“ zahŕňa: konzultovanie/stanovisko Únie, investície do zelených a dôstojných pracovných miest, dodržiavanie pracovných a ľudských práv a sociálnu ochranu zamestnancov a komunít dotknutých prechodom z vysokouhlíkového hospodárstva na nízkouhlíkové;

K.

keďže je nevyhnutná aktívna účasť pracujúcich na tomto prechode vzhľadom na zvyšovanie povedomia v oblasti životného prostredia a pochopenie potreby efektívneho využívania zdrojov a znižovanie nášho vplyvu na životné prostredie;

L.

keďže rozvinutiu potenciálu rozšírenia v oblasti zelených pracovných miest bráni nedostatok a nesúlad zručností spôsobený viacerými faktormi vrátane rozdielnych učebných plánov vzhľadom na udržateľnosť, zistených nedostatkov v konkrétnych sektoroch, nedostatku študentov s potrebnými zručnosťami v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IT a uprednostňovania určitého pohlavia pred rodovou rovnosťou v niektorých sektoroch;

M.

keďže sa jasne ukazuje, že investície do energetiky, efektívne využívanie zdrojov a rozvoj dodávateľského reťazca prostredníctvom jasnej priemyselnej stratégie, ako aj presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje, majú kladný vplyv na vytváranie pracovných miest;

N.

keďže Európa je súčasťou celosvetovej hospodárskej súťaže a primerané náklady na energiu, vytvorenie vnútorného trhu EÚ a zlepšené investičné prostredie hrajú rozhodujúcu úlohu pre udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

O.

keďže niektoré sektory, ako je oblasť obnovy budov z hľadiska energetickej účinnosti, sú viazané na konkrétne miesto a nie je možné ich presunúť do zahraničia alebo presídliť;

P.

keďže neistota a nedostatok súdržnosti v smerovaní politiky a absencia jasných cieľov bránia investíciám, rozvoju zručností, výskumu a vývoju, a tým aj rozvoju pracovných príležitostí;

Q.

keďže lepšia informovanosť spoločnosti o význame nevyhnutnosti ekologického hospodárstva by zlepšila pracovné príležitosti;

R.

keďže dôležitými hybnými silami zmeny môžu byť jasné, pevné, strednodobé až dlhodobé ciele vrátane cieľov v oblasti energetickej účinnosti EÚ a znečisťovania, a keďže v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj regulácia zo strany EÚ; keďže cielené investície vrátane investícií do rozvoja dodávateľských reťazcov v EÚ vedúce k vytvoreniu pracovných miest by mali byť zakotvené v jasnom politickom rámci a mali by s ním byť v súlade;

S.

keďže verejný sektor a miestne a regionálne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčení prechodu na ekologické hospodárstvo a vytváraní inkluzívnych pracovných trhov;

T.

keďže environmentálna značka, EMAS, GPP a podobné programy pomáhajú vytvárať zelené pracovné miesta;

U.

keďže mikropodniky a MSP sú v EÚ jedným z najdôležitejších tvorcov pracovných miest, vytvárajú viac než 80 % všetkých pracovných miest a stoja v čele viacerých „zelených“ sektorov, ale môžu čeliť osobitným problémom, pokiaľ ide o predvídanie potrebných zručností a napĺňanie potenciálu pracovných miest;

V.

keďže integrované usmernenia predstavujú kľúčový aspekt koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a tvoria základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny, a keďže by mali podporiť ciele stratégie Európa 2020, a to najmä cieľ v oblasti zamestnanosti okrem iného podporou vytvárania kvalitných pracovných miest aj prostredníctvom zelených pracovných miest;

W.

keďže ženy musia mať z vytvárania dôstojných zelených pracovných miest rovnaký prospech a treba rozbiť „sklený strop“;

X.

keďže ženy sú neprimerane zasiahnuté krízou a politikou úspor a keďže zelené pracovné miesta sa ukázali ako odolnejšie voči kríze než ostatné pracovné miesta;

Y.

keďže nízkouhlíkové sektory väčšinou vykazujú vyššiu produktivitu práce a pokles podielov miezd v týchto sektoroch je nižší než v 15 priemyselných odvetviach, ktoré produkujú najviac emisií;

Z.

keďže z údajov Eurobarometra o zelenej práci v MSP vyplýva, že úspory energie, znižovanie množstva odpadu a spotreby surovín sú opatrenia, ktoré sa stali ekonomicky výhodné;

1.

zdôrazňuje, že prechod k udržateľným spoločnostiam a hospodárstvam, vrátane udržateľných modelov spotreby a výroby, môže vytvoriť potenciál na tvorbu nových kvalitných pracovných miest, ako aj na transformáciu existujúcich pracovných miest na zelené pracovné miesta takmer vo všetkých sektoroch a v rámci celého hodnotového reťazca; od výskumu po výrobu, distribúciu a servis, a v nových ekologických technologicky vyspelých sektoroch, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj v tradičných odvetviach, ako je výroba a stavebníctvo, poľnohospodárstvo a rybolov, alebo v odvetviach služieb, ako je cestovný ruch, stravovanie, doprava a vzdelávanie; zároveň zdôrazňuje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prispievajú okrem vytvárania veľkého množstva pracovných miest k udržiavaniu hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a k znižovaniu energetickej závislosti Európy;

2.

zdôrazňuje, že dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými;

3.

poukazuje na to, že nepretržitý hospodársky rast je možný len v prípade, ak zohľadňuje obmedzenia v dôsledku ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že ekologické a obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia pre životné prostredie, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti;

4.

zdôrazňuje, že úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj zlepšenie environmentálnej integrácie a súdržnosti politík naprieč sektorovými politikami v EÚ, sú nevyhnutné na úplné využitie potenciálu zeleného hospodárstva, a preto aj vytvárania zelených pracovných miest;

5.

konštatuje, že Európska environmentálna agentúra vo svojej správe na rok 2015 poukazuje na to, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, zníženia využívania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a zamedzenia jej vplyvu na ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia;

6.

poznamenáva, že tento prechod má významný potenciál na vytváranie lokálnych pracovných miest, ktoré nie je možné presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia, a v sektoroch dotknutých krízou, ako je odvetvie stavebníctva; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy, že zelený prechod bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako sú úspory energie alebo ekologické poľnohospodárstvo, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahradia a mohol by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

7.

domnieva sa, že by sa malo prijať spoločné vymedzenie pojmu „zelené pracovné miesta“ podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej konferencie štatistikov;

8.

víta výrok Komisie, že reštrukturalizácia by sa mala realizovať sociálne zodpovedným spôsobom, pričom súčasne uznáva potrebu inovácie a reštrukturalizácie podnikov;

9.

považuje za kľúčové, aby sa s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva vytvárať nové pracovné miesta poskytovali našim existujúcim pracovným silám príslušné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo;

10.

vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na ochranu a modernizáciu verejných budov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť spotrebu;

11.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa možností snažili uplatňovať „plán spravodlivého prechodu“, v ktorom sa spájajú ambiciózne ciele ochrany životného prostredia s týmito prvkami: primeraná sociálna ochrana a odmeňovanie, dlhodobé pracovné miesta a zdravé a bezpečné pracovné podmienky, investície do vzdelávania riadené vládou, programy odbornej prípravy a zručností, dodržiavanie pracovných práv, ako aj zvyšovanie informovanosti pracovníkov, právo na konzultovanie a zapojenie sa, pokiaľ ide o otázky udržateľného rozvoja, a efektívne zastúpenie pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby sa snažili tieto ciele dosiahnuť;

12.

opätovne pripomína, že v revidovanej stratégii EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti by sa mal podľa možností zohľadniť špecifický vývoj v nových sektoroch;

13.

zdôrazňuje, že očakávané zmeny v oblasti zamestnanosti si vyžadujú aktívne riadenie transformácie, zlepšenie zberu vysoko kvalitných údajov o potrebách pracovného trhu, ako aj dôraz európskych vyšších vzdelávacích inštitúcií na plnenie potrieb pracovného trhu, a že dlhodobé plánovanie má zásadný význam pre zabezpečenie efektívneho prechodu a zvýšenej zamestnanosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo v oblasti vzdelávania, infraštruktúry, podpory miestnych podnikov a vytvárania služieb zamestnanosti, pričom sú platy kryté kolektívnymi dohodami alebo inými spôsobmi v súlade s vnútroštátnymi predpismi; keďže že sociálny dialóg je neoddeliteľnou súčasťou riadenia zmien; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne štátne správy a sociálnych partnerov, aby prevzali zodpovednosť a spoločne čelili tejto výzve s prihliadnutím na zásadu subsidiarity;

14.

poznamenáva, že úloha sociálnych partnerov pri prechode na zelené pracovné miesta sa v ostatných rokoch výrazne zvýšila, ale pripomína, že je nevyhnutné urobiť viac pre vybudovanie trvalého a udržateľného sociálneho dialógu, ktorý pomôže splniť výzvy, ktoré predstavuje prechod na konkurencieschopné, nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo;

15.

zdôrazňuje význam národných vlád pri podpore sektorového sociálneho dialógu, a to najmä v novo vznikajúcich ekologických priemyselných odvetviach a pri zabezpečení zapojenia MSP;

16.

upozorňuje, že niektoré regióny musia riešiť viac problémov ako iné pre geografickú koncentráciu znečisťujúcich priemyselných odvetví a odvetví náročných na zdroje a energie alebo z dôvodu vyššej miery chudoby alebo nezamestnanosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne štátne správy podporované Európskou úniou aby spolupracovali so sociálnymi partnermi a aby spoločne prijali plány sociálne spravodlivého prechodu vrátane mechanizmov solidarity v záujme sociálne spravodlivého, zeleného prechodu lokálnych a regionálnych hospodárstiev s cieľom súčasne podporiť komunity a pracovníkov dotknutých zmenou, a tak znížiť neistotu zapríčinenú presunutím pracovného miesta a zabezpečiť splnenie požiadaviek na nové pracovné zručnosti;

17.

zdôrazňuje skutočnosť, že miestne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri podpore rastu zamestnanosti v ekologickom hospodárstve a vytváraní dôstojnejších a inkluzívnejších pracovných miest prostredníctvom:

18.

poukazuje na dôkazy poukazujúce na význam zapojenia vedenia do otázok týkajúcich sa pracovnej sily s cieľom zaručiť ich zásadnú účasť na dosahovaní týchto zmien prostredníctvom sociálneho partnerstva; odporúča zapojenie „zelených zástupcov“ odborových zväzov, ktorí by sa spoločne so zamestnávateľmi podieľali posilňovaní ekologizácie hospodárstva a na zvyšovaní udržateľnosti na svojich pracoviskách; vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu spoločným iniciatívam medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pre ekologizáciu priemyselných odvetví;

19.

domnieva sa, že je potrebné vypracovať pilotné projekty na podporu niektorých z týchto cieľov;

20.

víta záväzok Komisie využívať cielené schémy mobility v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na podporu mobility pracovníkov medzi uchádzačmi o prácu;

21.

víta nástroje na rozvoj zručností a na prognózovanie ich potreby navrhované Komisiou; poukazuje na skutočnosť, že rozvoj zručností by sa mal týkať najmä rozvoja zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ktoré sú pre hospodárstvo veľmi užitočné; zdôrazňuje však, že je potrebný ambicióznejší postup a investície; je presvedčený, že s cieľom predvídať budúce potrebné zručnosti je nutné intenzívne zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu na všetkých úrovniach;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na vytvorení databázy školení a pracovných ponúk v oblasti ekologických pracovných miest s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných informácií, rád a usmernení o povolaniach a zručnostiach nevyhnutných na využívanie pracovných príležitostí, ktoré vzniknú v rámci ekologizácie hospodárstva;

23.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber dát vo všetkých zelených odvetviach, vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe prehliadané, ako sú verejná doprava a maloobchod; žiada Komisiu, aby pri poskytovaní podpory národným štatistickým úradom a verejným službám zamestnanosti a pri posilňovaní využívania kvantitatívnych nástrojov na modelovanie zahrnula hľadisko rodovej rovnosti do zberu údajov o všetkých odvetviach zelených pracovných miest;

24.

žiada Komisiu, aby zahrnula rodové hľadisko do rozvoja nového zberu údajov, ich triedenia a analýzy, napríklad do práce vykonávanej pomocou ekonometrického nástroja FIDELIO alebo do spolupráce so zainteresovanými stranami, ako je napríklad Medzinárodná konferencia štatistikov práce;

25.

zdôrazňuje potrebu klásť väčší dôraz na odstránenie nedostatku zručností podporou rozvoja zručností;

26.

vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj zručností prostredníctvom aktualizácie kvalifikácií a príslušných učebných plánov vo vzdelávaní a v odbornej príprave na úrovni EÚ;

27.

vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na intenzívnejšie využívanie systémov klasifikácie, ako je Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), na základe ktorých je možné určiť chýbajúce zručnosti;

28.

zdôrazňuje význam zvýšenia súčinnosti medzi systémami vzdelávania a novými vznikajúcimi zelenými pracovnými miestami prostredníctvom lepšej koordinácie vzdelávacích inštitúcií a združení zamestnávateľov, ako aj ďalších príslušných organizácií;

29.

vyzýva členské štáty, regionálne štátne správy a miestne orgány, aby prijali a uplatňovali spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy stratégie rozvoja zručností a anticipácie s cieľom zlepšovať všeobecné a sektorové zručnosti a zručnosti špecifické pre určité povolania; zdôrazňuje aj význam partnerstva a dôvery medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a orgánmi;

30.

poznamenáva, že do týchto stratégií by malo byť začlenené dôkladné posúdenie typu a úrovne zelených pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť, a požadovaných zručností a znalostí s cieľom určiť a predvídať nedostatok zručností a cielené programy odborného vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamerané na sladenie zručností a pracovných miest v záujme zlepšenia zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zahrnúť do týchto stratégií aj prepustených a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorým hrozí riziko vylúčenia z trhu práce zabezpečením odbornej prípravy so zameraním na zručnosti, ktorá bude pre týchto pracovníkov cielená, prístupná a bezplatná;

31.

poznamenáva, že podľa návrhu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) je lepšie prispôsobiť učebné plány a zvýšiť environmentálne povedomie, ako aj pochopiť význam udržateľného rozvoja a efektívnosti podnikov než navrhovať nové programy odbornej prípravy;

32.

nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do programov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti, najmä posilňovaním systémov odborného vzdelávania a prípravy a podporou výskumných centier vo vývoj technológií, projektov a patentov na ekologické výrobky v spolupráci s novými ekologickými spoločnosťami; podporuje výmenu nápadov medzi výskumnými centrami a sieťami spoločností a odborníkov; opätovne pripomína význam zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a potrebu zabezpečiť, aby odbory STEM študoval vyšší počet žien;

33.

vyzýva na vytvorenie ambicióznej stratégie pre vytváranie udržateľných pracovných miest vrátane riešenia nesúladu zručností s osobitným zameraním na zabezpečenie zručností potrebných v ekologickejšom hospodárstve;

34.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby ťažili z rozvoja tohto sektora, zavádzali vysoko kvalifikované učňovské vzdelávanie, ktoré poskytne mladým ľuďom špecializované znalosti a odbornú prípravu, a pomáhali riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí;

35.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo prihliadali aj na potreby lepšieho uplatnenia žien a dievčat pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v odboroch s vysokým potenciálom tvorby zelených pracovných miest, ako sú veda, výskum, inžinierstvo či nové a digitálne technológie, s cieľom posilniť postavenie žien v spoločnosti, potlačiť rodové stereotypy a zaistiť pracovné miesta plne zodpovedajúce potrebám a povahe uplatnenia žien;

36.

vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby systematicky začleňovali hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti vytvárania zelených pracovných miest na všetkých úrovniach s cieľom zaručiť rovnosť šancí, a to so zreteľom na výzvy, ktoré vo vidieckych oblastiach predstavuje vytváranie zelených pracovných miest; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa naďalej snažili ženám zabezpečiť plnú účasť na tvorbe politík, rozhodovaní a vykonávaní stratégie zelených pracovných miest, ktorá zahŕňa ekologické zručnosti;

37.

žiada Komisiu, aby začala verejnú diskusiu zameranú na koncepciu „vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj“ a podporila túto koncepciu s osobitným dôrazom na vzdelávanie dievčat a žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky podporujúce vyššiu účasť žien vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky a v podnikaní a aby program pre ekologické pracovné miesta spojili s posilnením postavenia žien prostredníctvom vzdelávania; žiada opatrenia na podporu účasti žien na odbornom vzdelávaní a príprave a v programoch celoživotného vzdelávania v zelených odvetviach;

38.

vyzýva Komisiu, aby prijala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie 2015 – 2020, ktorá by zohľadnila ciele týkajúce sa miery zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

39.

zdôrazňuje potrebu cielených opatrení zo strany verejných orgánov a služieb, ktoré by mali zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu vrátane organizácií zamestnávateľov a zamestnancov s cieľom odstrániť nedostatok zručností; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zaviedli mechanizmy na vzdelávanie zamestnancov úradov práce a služieb zamestnanosti s cieľom uplatňovať hľadisko zručností pre zelené pracovné miesta v politikách trhu práce a vytvorili prostriedky na posúdenie účinku tejto odbornej prípravy; zdôrazňuje význam zlaďovania programov európskych vzdelávacích inštitúcií s potrebami ekologického hospodárstva a pracovného trhu vo všeobecnosti;

40.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili regulačné prostredie, ktoré podporí inovácie v ekologickom hospodárstve;

41.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne, dlhodobé a integrované regulačné, fiškálne a finančné rámce pre udržateľné investície a povzbudenie inovácií, čím by sa úplne uvoľnil potenciál týchto zmien v oblasti zamestnanosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali rozvíjať v rámci dlhodobých horizontov, ktoré zahŕňajú ciele, ako aj ukazovatele na meranie pokroku pri ich dosahovaní;

42.

zdôrazňuje, že koordinácia v rámci Komisie a v rámci príslušných ministerstiev na vnútroštátnej úrovni je dôležitá pre vytvorenie komplexného rámca pre zmeny na úrovni celej verejnej správy, v rámci ktorého bude možné venovať požadovanú pozornosť distribučným účinkom prechodu;

43.

poznamenáva, že úspech Iniciatívy na podporu zelených pracovných miest alebo jej neúspech závisí od úrovne ambícií záväzných cieľov Komisie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a investícií do technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a programov energetickej účinnosti, ku ktorým sa zaviazali členské štáty;

44.

zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sú zodpovedné za súdržné politiky, ktoré podporujú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenú energetickú účinnosť s cieľom podporiť miestny a regionálny rozvoj a vytvárať kvalitné miestne pracovné miesta; zdôrazňuje, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti sa v najbližších rokoch môžu stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe;

45.

poukazuje na to, že územná sebestačnosť v oblasti energetiky zostáva jedným z dlhodobých cieľov hospodárskej a energetickej politiky EÚ; ďalej sa domnieva, že územný rozmer investícií treba bez výnimky vziať do úvahy vzhľadom na to, že to prispeje k dosiahnutiu cieľov politiky územnej súdržnosti EÚ a prepojeniu miest a vidieka;

46.

víta zámer Komisie začleniť dôstojné pracovné miesta do rokovacieho mandátu EÚ pre rozhovory COP 21 v Paríži na základe dohody z Cancúnu z roku 2010 a následných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby program „spravodlivého prechodu“ zostal súčasťou jej stanoviska pri rokovaniach,

47.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzné ciele v oblasti úspory energie a energetickej účinnosti a aby podporili systém tzv. bielych osvedčení ako nástroj na uľahčenie dosiahnutia cieľov pre úspory energie; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali a presadzovali smernicu o energetickej účinnosti a aby sa aj naďalej usilovali o dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej účinnosti aspoň na rok 2030;

48.

podporuje záväzky EÚ presadzovať spravodlivý globálny prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo v spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi;

49.

vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu rešpektovali a vykonávali nové ustanovenia revidovaných právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a aby preskúmali, či by zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií v politikách verejného obstarávania mohlo posilniť vytváranie pracovných miest v ekologickejšom hospodárstve; zdôrazňuje, že by sa mohli objasniť zostávajúce právne neistoty týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní;

50.

vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky podporujúce obnovenie odvetvia opráv, v ktorom by sa vytvorili nové a už zo svojej podstaty zelené pracovné miesta;

51.

vyzýva členské štáty, aby podporili prínos verejných služieb k spravodlivému prechodu na udržateľné hospodárstvo, a to najmä aktívnym zaistením udržateľného poskytovania služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energie, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva;

52.

vyjadruje výrazné sklamanie z odvolania legislatívneho balíka v oblasti obehového hospodárstva, ktorého ustanovenia by zrejme prispeli k vytvoreniu 180 000 pracovných miest v samotnom odvetví odpadového hospodárstva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby pri zohľadnení zodpovedností členských štátov splnila svoj záväzok a čo najskôr navrhla ambiciózne právne predpisy týkajúce sa odpadov s cieľom zahrnúť zníženie ich objemu v hornej časti reťazca, nové recyklačné ciele a opätovné vymedzenie kritérií na výpočet množstva skutočne recyklovaného materiálu;

53.

okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie kritérií na poskytovanie stimulov pre spoločnosti, ktoré majú pozitívny a environmentálne udržateľný cyklus likvidácie odpadov;

54.

uznáva, že prepojenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby s monitorovaním a ochranou biodiverzity v poľnohospodárskych podnikoch a následné využívanie inteligentného označovania poľnohospodárskych výrobkov s cieľom uvádzať ich vplyv na životné prostredie v záujme podpory dopytu spotrebiteľov po výrobkoch podporujúcich biodiverzitu predstavuje významný potenciál pre vytváranie zelených pracovných miest vo vidieckych oblastiach EÚ;

55.

konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo má skutočný potenciál na vytváranie pracovných miest a zároveň môže aktívne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a ochrane biodiverzity;

56.

vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester a preskúmanie stratégie Európa 2020 na podporu vytvárania zelených pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a zníženiu ekologických stôp, požaduje podrobné a nezávislé štúdie o nákladoch a prínose prechodu zdaňovania (napr. od zdaňovania práce k environmentálnym daniam), ako aj postupného zrušenia dotácií do roku 2020;

57.

zdôrazňuje, že takéto odporúčania by mohli zahŕňať prechod od práce k iným zdrojom, a že presun zdaňovania by mal byť zameraný na zmenu správania sa v oblasti znečisťovania, ale nesmie mať nechcené negatívne vplyvy na systémy sociálneho zabezpečenia ani nesmie neprimerane ovplyvniť osoby s nízkym príjmom;

58.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame a nepriame dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane, ale nie výlučne, tých pre fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely, ktoré by členské štáty mohli zaviesť v záujme presunu zdanenia z práce na zdanenie znečisťovania životného prostredia a zohľadnila environmentálny vplyv tovarov a služieb v duchu zásady „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré môžu prispieť k snahám o podporu zelených pracovných miest a zníženie ekologických stôp; okrem toho Komisiu vyzýva, aby proaktívnym spôsobom začlenila aspekty súvisiace so životným prostredím a s klímou do európskeho semestra s cieľom podporiť tvorbu zelených pracovných miest;

59.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené dotácie a/alebo daňové výnimky pre začínajúce podniky a pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré poskytujú tovary a služby s vysokou environmentálnou pridanou hodnotu vrátane celkového nižšieho obsahu uhlíka;

60.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali lepšiu súdržnosť a súlad politík a posilnili politické záväzky na najvyššej úrovni v oblasti ďalších súvisiacich aspektov, ako je zdanenie finančných transakcií a boj proti daňovým podvodom a únikom;

61.

vyzýva Komisiu, aby obnovila svoj záväzok týkajúci sa stratégie Európa 2020 a bezodkladne a najneskôr do roku 2015 uverejnila svoje strednodobé preskúmanie v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby opätovne potvrdila ciele v európskom semestri s prihliadnutím na porovnávací prehľad pre makroekonomické nerovnováhy a preskúmanie stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznejšie sociálne a environmentálne ciele na obdobie rokov 2030 až 2050; zdôrazňuje, že presné, metodicky podložené a spoločné monitorovanie zelených pracovných miest by mohlo pomôcť členským štátom pri posudzovaní účinnosti ich environmentálnych a pracovných politík a posilniť nástroje vyvinuté na európskej úrovni s cieľom sledovať pokrok a monitorovať usmernenia v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

62.

zdôrazňuje príležitosti, ktoré klimaticko-energetický balík 2030 poskytuje pri vytváraní pracovných miest, a úlohu, ktorú v budúcnosti zohrajú právne predpisy v oblasti životného prostredia pri dosahovaní dlhodobých cieľov ochrany životného prostredia EÚ a pri vytváraní pracovných miest a ekologického rastu;

63.

vyzýva Komisiu, aby inovácie považovala za základný kameň európskeho priemyslu a aby vypracovala aktívne stratégie na zaistenie dobre zvládnutého sociálneho prechodu a jeho prínosu pre celú Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových dodávateľských reťazcov a priemyselných sietí v oblasti efektívneho využívania zdrojov, dodávania tovaru a služieb prostredníctvom udržateľnej priemyselnej politiky a stimulov na transformáciu trhu;

64.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pripravili svoje hospodárstva na nízkouhlíkovú budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, a to s ohľadom na možné riziko presunu pracovných miest a únik uhlíka v dôsledku vplyvu politík v oblasti klímy;

65.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti koordinácie globálnej environmentálnej politiky s cieľom zamedziť odliv priemyselnej výroby mimo EÚ a tzv. carbon leakage;

66.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) vzhľadom na potrebu chrániť priemyselné odvetvia vystavené značnému riziku úniku uhlíka;

67.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vytváraním zelených pracovných miest v rámci implementácie energetickej únie;

68.

zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné uplatňovať správnu rovnováhu medzi dodávkou a požiadavkami zo strany dopytu, ktorá vzniká kombináciou vytvárania pracovných miest a zosúladenia politík aktívneho pracovného trhu podľa potrieb rozličných lokálnych pracovných trhov;

69.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Európskeho fondu pre strategické investície podporili kvalitné investície zamerané na vytváranie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo, ako sú udržateľné kvalitné pracovné miesta, rodová rovnosť, kvalitné vzdelávanie a inovácie na podporu zeleného prechodu a na boj proti energetickej chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasmerovali investície na oblasti s pozitívnym vplyvom na trh práce s cieľom vytvoriť udržateľné pracovné miesta s plnou sociálnou ochranou a bojovať proti nezamestnanosti; zdôrazňuje, že financie z projektov merateľným spôsobom prispievajú k stratégii Európa 2020; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vytváranie pracovných miest v ekologických sektoroch má pozitívny charakter aj počas obdobia recesie;

70.

zdôrazňuje skutočnosť, že investíciami do energetickej účinnosti sa môže podporovať vytváranie miestnych pracovných miest, miestny hospodársky rozvoj a znižovať energetická chudoba a že zabezpečenie energetickej účinnosti v budovách predstavuje nákladovo najefektívnejší spôsob, ako z dlhodobého hľadiska vyriešiť problém energetickej chudoby, ktorý ovplyvňuje asi 125 miliónov ľudí v Európe, a že to predstavuje dôležitý prvok pri zabezpečovaní efektívnejšieho využívania európskej energie a vytvárania ekologických pracovných miest; opätovne konštatuje, že v tomto ohľade je kľúčová aj bezpečnosť budov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov;

71.

odporúča, aby sa ciele v oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti považovali za investičné ciele a dôležité hlavné politické zásady;

72.

varuje pred podporovaním činností, ktoré so sebou nesú nepriaznivé environmentálne a sociálne vplyvy, keďže oslabujú súdržnosť politík nevyhnutných na čo najväčšie zvýšenie potenciálu zamestnanosti v súvislosti so zelenými pracovnými miestami;

73.

odporúča, aby kvalitné investície do kľúčových verejných služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva, boli cielenými investíciami na podporu udržateľných postupov verejného obstarávania a uplatňovanie ekologických zručností;

74.

vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré im poskytuje právny rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj ďalšie zdroje financovania EÚ na podporu udržateľných projektov s cieľom podporiť ekologické pracovné miesta, a aby finančné zdroje a finančné nástroje EÚ čo najviac sprístupnili pre miestne orgány, aby mali jasné a jednoznačné pravidlá s dostupnými minimálnymi hraničnými hodnotami financovania;

75.

nabáda Komisiu a členské štáty, aby povolebnú revíziu viacročného finančného rámca po roku 2016 využili ako príležitosť na podporu ekologickejšieho prechodu našich hospodárstiev;

76.

konštatuje, že Európsky sociálny fond poskytne pomoc s cieľom podporiť zelený hospodársky rast a rast zamestnanosti, a nabáda národné vlády a príslušné vnútroštátne útvary, aby aktívnejšie využívali toto financovanie s cieľom podporiť vytváranie ekonomicky oprávnených a udržateľných ekologických pracovných miest;

77.

poznamenáva, že niektoré členské štáty dosiahli významný pokrok pri prechode na ekologické hospodárstvo, a podporuje Úniu a členské štáty vo výmene myšlienok, znalostí, skúsenosti a najlepších postupov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť hladký prechod;

78.

naliehavo vyzýva členské štáty a súkromný sektor, aby používali nástroje ako ekodizajn, environmentálna značka, EMAS a zelené verejné obstarávanie (GPP), ktorými sa môže podporiť zelené hospodárstvo, a tak prispieť k vytváraniu ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na usmernenie, ktorými sa vytvoria priaznivé podmienky na trhu na úplné prijatie týchto dobrovoľných nástrojov;

79.

vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zavádzaniu systémov environmentálneho riadenia a ekologického auditu založených na európskych normách (ISO 14000);

80.

podporuje ciele Zeleného akčného plánu pre MSP a opatrenia orientované na MSP vrátane zriadenia Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré poskytuje poradenstvo a pomoc MSP, ktoré usilujú o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, podporuje zelené podnikanie, využíva príležitosti pre ekologickejšie hodnotové reťazce a podporuje prístup zelených MSP na trh; domnieva sa, že činnosti zvyšujúce informovanosť a technická pomoc sú kľúčové pre aktívnu účasť MSP v obehovom hospodárstve;

81.

opätovne pripomína, že MSP majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a na podporu duálneho systému odborného vzdelávania a učňovského vzdelávania;

82.

uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol pomôcť mikropodnikom a malým a stredným podnikom, aby sa zapojili do činností, ktoré zahŕňajú vysoký stupeň inovácií v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej oblasti;

83.

konštatuje, že z údajov Eurobarometra o zelenej práci v malých a stredných podnikoch vyplýva, že úspory energie, znižovanie vytvárania odpadu a znižovanie využívania surovín sú ekonomicky výhodné;

84.

vyzýva Komisiu, aby podporovala nové obchodné modely, ako sú napríklad družstevné podniky, v záujme zvýšenia efektívnosti výrobných a distribučných procesov, zavádzania inovačných riešení pre úsporu zdrojov alebo ponúkania udržateľnejších výrobkov a služieb;

85.

poukazuje na skutočnosť, že MSP môžu podporovať rast a vytvárať pracovné miesta len v tom prípade, ak majú v rámci ekologického hospodárstva prístup k priaznivým stimulujúcim príležitostiam;

86.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby zelené stimuly pre MSP mali primeraný vplyv tam, kde sú najviac potrebné;

87.

poznamenáva, že MSP a mikropodniky sú kľúčovými hybnými silami vytvárania pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky čelia osobitným výzvam pri využívaní pracovných príležitostí zeleného prechodu, predovšetkým pokiaľ ide o prístup k financiám, odbornú prípravu a odstránenie problémov nedostatku zručností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne opatrenia na podporu jednoduchšieho vytvárania zelených pracovných miest v MSP a v mikropodnikoch vrátane cielených informácií, zvyšovania informovanosti, technickej pomoci a prístupu k financiám a opatreniam v rámci odbornej prípravy;

88.

poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, môže poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre veľký počet MSP;

89.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

11.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 265/59

—

so zreteľom na deklaráciu z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Akčný program z Akkry (2008),

—

so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

—

so zreteľom na činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach (1),

—

so zreteľom na vzorový dohovor OSN o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami (2),

—

so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. apríla 2010 s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2010)0163),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách (8),