9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/1

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Belgicko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Belgicko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o Belgicku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Belgicko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Belgicka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Belgicko 28. apríla 2017 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Belgicko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a dlhovému pravidlu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje postupne zlepšovať celkové saldo, a to z deficitu na úrovni 2,6 % HDP v roku 2016 na úroveň -0,1 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa plánuje dosiahnuť do roku 2019. Prepočítané (5) štrukturálne saldo však stále vykazuje deficit vo výške 0,3 % HDP v roku 2019. Po tom, ako pomer verejného dlhu k HDP dosiahol v roku 2014 vrchol na úrovni takmer 107 % HDP a v rokoch 2015 a 2016 klesol na približne 106 % HDP, sa podľa programu stability na rok 2017 očakáva, že do roku 2020 bude ďalej klesať na úroveň 99 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň však platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 neboli konkretizované, čo prispieva k zhoršeniu štrukturálneho salda v roku 2018, ktoré pri nezmenených politikách očakávala vo svojej prognóze z jari 2017 Komisia.

(7)

Komisia 22. mája 2017 uverejnila správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože Belgicko v roku 2016 nedosiahlo dostatočný pokrok smerom k dodržaniu referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu. V správe dospela k záveru, že na základe posúdenia všetkých relevantných faktorov by sa dlhové kritérium malo v súčasnosti považovať za splnené. Zároveň sa v roku 2017 majú prijať dodatočné fiškálne opatrenia s cieľom zabezpečiť celkové dodržiavanie postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu období rokov 2016 a 2017 posudzovaných spolu.

(8)

V programe stability na rok 2017 sa poukazuje na skutočnosť, že vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení v rokoch 2016 a 2017 na rozpočet je významný a poskytuje primeraný dôkaz o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2016 oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s mimoriadnym prílevom utečencov 0,08 % HDP a výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami 0,05 % HDP. V súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2017 bude dodatočný vplyv bezpečnostných opatrení na rozpočet v porovnaní s rokom 2016 predstavovať 0,01 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Belgicka je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto bola požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížená s cieľom zohľadniť dodatočné náklady súvisiace s utečencami a s bezpečnostnými opatreniami. Pokiaľ ide o rok 2017, na jar 2018 sa na základe zistených údajov poskytnutých belgickými orgánmi vykoná konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm.

(9)

Rada 12. júla 2016 Belgicku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni minimálne 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Stále však hrozí riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, a to za obdobie rokov 2016 a 2017 posudzovaných spolu. Tento záver by sa nezmenil ani v prípade, ak by sa od požiadavky odrátal vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení na rozpočet.

(10)

Od Belgicka sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na jeho úroveň dlhu očakáva, že bude v roku 2018 vykonávať ďalšie úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu predstavuje daná úprava požiadavku, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nepresiahla 1,6 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave vo výške najmenej 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Prima facie sa nepredpokladá, že Belgicko v rokoch 2017 a 2018 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. V nariadení (ES) č. 1466/97 sa však stanovuje, že pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov by sa malo brať do úvahy rozpočtové saldo členského štátu so zreteľom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Belgicka. V tejto súvislosti Rada berie na vedomie, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Belgicku.

(11)

V prípade federatívneho členského štátu, ako je Belgicko, kde je veľká časť právomocí týkajúcich sa výdavkov decentralizovaná na nižšie úrovne štátnej správy, má účinná koordinácia v oblasti rozpočtu zásadný význam. V snahe zlepšiť vnútornú koordináciu a transponovať Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (ďalej len „rozpočtová dohoda“) uzatvorila v roku 2013 federálna vláda s vládami regiónov a spoločenstiev dohodu o spolupráci s cieľom vymedziť celkové a individuálne viacročné fiškálne postupy, ktoré má monitorovať Vysoká finančná rada. Týmto procesom sa však nepodarilo dosiahnuť formálnu dohodu o fiškálnych trajektóriách, ani neboli zavedené dostatočné záruky, pokiaľ ide o monitorovaciu rolu Vysokej finančnej rady. Tento nedostatok koordinácie spoločného úsilia ohrozuje uskutočniteľnosť celkovej trajektórie Belgicka smerom k strednodobému cieľu stanovenému v programe stability na rok 2017.

(12)

Napriek potenciálu verejných investícií v dlhodobom horizonte stimulovať rast sú tieto investície v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízke, najmä vo vzťahu k celkovým verejným výdavkom. Nielenže je objem dostupného verejného kapitálu nízky, ale aj kvalita verejnej infraštruktúry sa zhoršuje. Vzhľadom na veľmi prísne rozpočtové obmedzenia na všetkých úrovniach štátnej správy závisí zachovanie dostatočného priestoru pre investície od reštrukturalizácie zloženia celkových verejných výdavkov tak, že sa zlepší efektívnosť verejných služieb a politík a zamedzí sa rýchlemu nárastu určitých výdavkových položiek.

(13)

Belgicko dosiahlo v posledných rokoch značný pokrok v reforme svojho systému stanovovania miezd. Revízia zákona upravujúceho vyjednávanie o mzdách z roku 1996 má za cieľ zachovať zlepšenie nákladovej konkurencieschopnosti, ku ktorému došlo v dôsledku nedávneho úsilia o zmiernenie mzdových požiadaviek. Konzervatívnejšie východiskové prognózy a automatické predbežné úpravy pri výpočte mzdovej normy znamenajú, že reformovaný rámec vo veľkej miere prispieva k zlepšeniu nákladovej konkurencieschopnosti Belgicka v porovnaní s kľúčovými obchodnými partnermi v rámci eurozóny. Reforma navyše poskytuje rozsiahlejšie záruky toho, že vládne opatrenia na zníženie nemzdových nákladov na prácu v skutočnosti prispejú k nákladovej konkurencieschopnosti, a rozširuje sa ňou úloha vlády pri predchádzaní škodlivému vývoju nákladovej konkurencieschopnosti v dôsledku nadmernej inflácie. Rámec pre kolektívne vyjednávanie stanovuje podrobné sledovanie vývoja miezd a produktivity a ostatných činiteľov nákladovej a nenákladovej konkurencieschopnosti prostredníctvom organizácií sociálnych partnerov zastúpených v Ústrednej rade pre hospodárstvo. Keďže prax naviazania vývoja miezd na infláciu je v mnohých sektoroch stále rozšírená a v kontexte prehlbovania inflačnej medzery medzi Belgickom a susednými štátmi v rámci európskeho semestra sa budú aj naďalej podrobne sledovať zmeny jednotkových nákladov práce.

(14)

K určitému pokroku došlo v oblasti fungovania trhu práce. Vyšší vek odchodu do dôchodku a ďalšie obmedzenia v prípade predčasného odchodu do dôchodku podporujú starších ľudí v tom, aby zostali v práci alebo aby sa do nej vrátili. Postupné znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia pomohlo zvýšiť mieru zamestnanosti. Vytváranie pracovných miest bolo solídne a podporoval ho hospodársky rast a vyššia nákladová konkurencieschopnosť. Odráža to aj skutočnosť, že škrty v oblasti zdaňovania práce a zmierňovanie rastu miezd zlepšili konkurencieschopnosť belgických spoločností v oblasti nákladov práce. Napriek tomu pretrvávajú viaceré štrukturálne nedostatky. Miera prechodu z nezamestnanosti alebo neaktivity do zamestnania je nízka a na celkovú mieru zamestnanosti stále negatívne vplýva slabá výkonnosť konkrétnych skupín. Medzi ne patria osoby s nízkou kvalifikáciou, mladí ľudia, starší pracovníci a ľudia z prostredia prisťahovalcov, ako sú napríklad pracovníci narodení mimo EÚ, ale aj migranti druhej generácie. Zamestnávanie ľudí z prostredia prisťahovalcov, a to aj po zohľadnení odlišných individuálnych charakteristík, vykazuje jedny z najhorších výsledkov v Únii. Rozdiel v zamestnanosti osôb narodených mimo EÚ je najvyšší v Únii: miera ich zamestnanosti pre vekovú skupinu od 20 do 64 rokov bola v roku 2016 na úrovni 49,1 %, v porovnaní s mierou 70,2 % pri osobách narodených v Belgicku, a v prípade žien narodených mimo EÚ bola dokonca ešte nižšia (39,1 %). Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia obyvateľov narodených mimo EÚ predstavovalo 50,7 % v roku 2015, v porovnaní so 17 % v prípade osôb narodených v Belgicku. Tieto výrazné rozdiely v zamestnanosti medzi konkrétnymi skupinami obyvateľstva aj naďalej vedú k chronicky nedostatočnému využívaniu pracovnej sily. Napriek tomu, že cieľom prebiehajúcich regionálnych reforiem systému stimulov pre zamestnanosť je racionalizácia a prispôsobenie tohto systému, mala by sa pravidelne monitorovať nákladová účinnosť zvolených politík. Niektoré koncepčné prvky politík zameraných na cieľové skupiny môžu mať neočakávané účinky a účinky presunu. Pre účinnosť cielených politík má zásadný význam aj koordinácia a komunikácia medzi jednotlivými úrovňami politiky a v rámci nich. Dane, vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie pri nižších mzdách, a odňatie sociálnych dávok pri vstupe na trh práce alebo pri zvýšení počtu odpracovaných hodín môžu spôsobovať neaktivitu a vytvárať pasce nízkej mzdy.

(15)

Pri reformách v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zameraných na zlepšenie rovnosti, kľúčových kompetencií a kvality vzdelávania sa dosiahol určitý pokrok. Napriek dobrým priemerným výsledkom v medzinárodnom porovnaní klesol podiel 15-ročných žiakov s najlepšími výsledkami a zároveň sa zvýšil percentuálny podiel žiakov so slabými výsledkami. Nerovnosti v oblasti vzdelávania súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím sú navyše nad priemerom Únie aj OECD. Medzera vo výsledkoch žiakov z prostredia prisťahovalcov je tiež veľká a druhá generácia dosahuje len o niečo lepšie výsledky ako prvá, a to aj pri zohľadnení sociálno-ekonomického zázemia. Riešenie nerovností v oblasti vzdelávania si teda bude vyžadovať rozsiahle opatrenia v oblasti príslušnej politiky presahujúce rámec vzdelávacieho systému. Silný nárast počtu žiakov, najmä v prípade žiakov z prostredia prisťahovalcov (ich podiel sa zvýšil z 15,1 % v roku 2012 na 17,7 % v roku 2015), bude problém nerovnosti ďalej prehlbovať. Belgicko navyše čelí vznikajúcemu nedostatku učiteľov, pričom učitelia nie sú vždy vhodne pripravení alebo podporovaní tak, aby zvládali čoraz rôznorodejšiu žiacku základňu. Medzi hlavné dôvody patria ťažkosti s prilákaním najvhodnejších študentov a uchádzačov do učiteľského povolania, vysoká miera odchodu začínajúcich učiteľov a nedostatočný počet vyučujúcich učiteľov. Okrem toho je v súčasnosti v Belgicku dĺžka počiatočného vzdelávania učiteľov relatívne krátka (3 roky). Reformy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú pre zlepšenie účasti na trhu práce nízkokvalifikovaných mladých ľudí a pre podporu prechodu na znalostné hospodárstvo kľúčové.

(16)

Nenákladové aspekty konkurencieschopnosti si stále vyžadujú zlepšovanie. V tejto súvislosti je veľmi podstatné zvyšovanie produktivity a rozsiahle investovanie do znalostného kapitálu, najmä v prípade zavádzania digitálnych technológií. Hoci je systém verejného výskumu vysokokvalitný, lepšie výsledky v oblasti inovácií by si vyžadovali rozsiahlejšie šírenie znalostí v menej produktívnych odvetviach. Túto potrebu uznávajú všetky federatívne subjekty, ktoré v posledných rokoch prijali na podporu inovácií rôzne stratégie a opatrenia. Na podporu takéhoto vývoja by sa však mohlo urobiť viac s cieľom zlepšiť rámcové podmienky pre inovácie. Okrem toho sa zdá, že v Belgicku existuje priestor na zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejnej podpory výskumu a inovácií, najmä pomocou hodnotenia prípadných účinkov vytesňovania súkromných investícií a ďalšieho zjednodušenia celého systému.

(17)

V oblasti odstraňovania prevádzkových obmedzení a obmedzení týkajúcich sa zriaďovania prevádzok v odvetví maloobchodu sa dosiahol obmedzený pokrok. Na základe šiestej štátnej reformy, ktorá previedla právomoci týkajúce sa zriaďovania maloobchodných prevádzok na regióny, sa zaviedli nové regionálne právne predpisy, ktorými sa zjednodušuje administratívny postup schvaľovania. Existuje však značný priestor pre rôzny výklad niektorých ustanovení, čo prináša riziko neodôvodnených prekážok vstupu na trh. Spotrebiteľské ceny sú aj naďalej vyššie ako v susedných členských štátoch a sú nad úrovňou, ktorá by mohla odôvodnená vyššími nákladmi práce. V záujme toho, aby spotrebitelia mohli mať úžitok z konkurencieschopného trhu a nižších cien, je potrebná komplexná stratégia riešenia uvedených problémov.

(18)

Hospodársku súťaž v Belgicku obmedzuje vysoká miera regulácie v sieťových odvetviach a niektorých odborných službách, čo platí najmä v prípade realitných maklérov, architektov a účtovníkov. Medzi uvedené prekážky patria okrem iných požiadaviek obmedzenia týkajúce sa držby podielov a právnej formy pre architektov, pravidlá o nezlučiteľnosti zakazujúce súbežné vykonávanie akejkoľvek inej hospodárskej činnosti pre všetky typy účtovníckych profesií, obmedzenia výkonu povolania pre realitných maklérov a obmedzenia týkajúce sa držby podielov a hlasovacích práv. Zmiernenie týchto prekážok by mohlo vyvolať intenzívnejšiu hospodársku súťaž, čo by mohlo viesť k vstupu väčšieho počtu podnikov na trh a k výhodám pre spotrebiteľov vo forme nižších cien. Komisia v januári 2017 predstavila balík opatrení na prekonanie prekážok na trhoch so službami. Tento balík obsahuje rôzne reformné odporúčania adresované Belgicku zamerané na prekonanie týchto výziev.

(19)

Dopravná sieť predstavuje jednu z oblastí, v ktorej existuje najnaliehavejšia investičná medzera. Čoraz závažnejším problémom sú dopravné zápchy v čase dopravnej špičky, ktoré zhoršujú atraktívnosť krajiny v očiach zahraničných investorov a s ktorými sú spojené značné hospodárske a environmentálne náklady. V Belgicku sa prejavujú sa závažné problémy v oblasti znečistenia ovzdušia a neočakáva sa, že sa krajine podarí v roku 2020 splniť cieľ zníženia emisií mimo ETS o 15 % v porovnaní s rokom 2005, i keď s najväčšou pravdepodobnosťou splní svoje záväzky vyplývajúce z právnych predpisov Únie v oblasti klímy prostredníctvom využitia existujúcich ustanovení o flexibilite. Medzi najnaliehavejšie výzvy patria modernizácia základnej železničnej a cestnej dopravnej infraštruktúry a riešenie chýbajúcich prepojení medzi hlavnými hospodárskymi centrami. Zároveň je dôležité riešiť dopravné zápchy v čase dopravnej špičky tak, že sa zlepšia služby verejnej dopravy, optimalizuje sa riadenie premávky a odstránia sa narušenia trhu a škodlivé daňové stimuly, ako napríklad priaznivé zaobchádzanie, pokiaľ ide o služobné vozidlá. Ďalšia výzva sa týka primeranosti domácej výroby energie a bezpečnosti dodávok vo všeobecnosti. Neplánované výpadky viacerých jadrových zariadení viedli k obavám, pokiaľ ide o spôsob vyváženia dopytu po elektrickej energii a jej ponuky, pričom opakované revidovanie harmonogramu na postupné ukončenie činnosti jadrových zariadení aj naďalej vytvára atmosféru, ktorá neprospieva prijímaniu dlhodobých investičných rozhodnutí. Aj keď sa zmiernili riziká týkajúce sa krátkodobých dodávok, a to najmä zvýšením strategickej rezervy, a pri zlepšovaní prepojení sa dosiahol určitý pokrok, potreby dlhodobejších investícií sú stále výrazné. Okrem ďalšieho zlepšovania prepojení sú potrebné aj inteligentné siete, aby sa rozvinulo aj riadenie na strane spotreby. Vzhľadom na značný čas, ktorý si pred samotným spustením vyžadujú projekty v energetickom sektore, a vzhľadom na naliehavú potrebu náhradných kapacít v priebehu nasledujúceho desaťročia budú potrebné rýchle opatrenia najmä vo forme vhodného právneho rámca, ktorým sa podporí aj rozvoj flexibilných kapacít (t. j. výrobných a skladovacích kapacít a kapacít riadenia na strane dopytu).

(20)

Belgicko dosiahlo určitý pokrok pri reforme daňového systému, a to najmä presunom zdaňovania z práce na iné základy dane, čím sa postupne zníži daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zdaňovanie práce vrátane príspevkov na sociálne zabezpečenie sa znižuje vo viacerých fázach v období rokov 2016 až 2020. Začínajú sa prejavovať účinky prebiehajúcej daňovej reformy. Daňový systém však stále zostáva zložitý a základy dane sú narúšané osobitnými výnimkami, odpočtami a zníženými sadzbami dane. To vedie k stratám príjmov, hospodárskym deformáciám a veľkému administratívnemu zaťaženiu. Zdá sa, že posun daňového zaťaženia nie je z rozpočtového hľadiska neutrálny, keďže škrty v oblasti zdaňovania práce boli iba čiastočne kompenzované zvýšením iných daní, vrátane spotrebných daní. Stále existuje značný priestor na zlepšovanie podoby daňového systému, a to ďalším rozširovaním základov dane, čo by viedlo k nižším zákonným sadzbám a menšiemu počtu deformácií. Zároveň existuje výrazný potenciál pre „ekologický“ posun daňového zaťaženia, ktorým sa má okrem iného odstrániť priaznivé daňové zaobchádzanie so služobnými vozidlami a palivovými kartami, ktoré zabraňujú ďalšiemu pokroku pri riešení problémov, ako sú dopravné zápchy, znečisťovanie vzduchu a emisie skleníkových plynov. Vláda plánuje zmeniť systém služobných vozidiel, avšak prínos tejto reformy pre životné prostredie bude pravdepodobne obmedzený.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Belgicku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku V Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Belgicka. Využiť neočakávané zisky, ako sú napríklad zisky z predaja aktív, na rýchlejšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Dohodnúť sa na vynútiteľnom rozdelení fiškálnych cieľov medzi jednotlivé úrovne verejnej správy a zabezpečiť nezávislé fiškálne monitorovanie. Odstrániť rušivé daňové výdavky. Zlepšiť zloženie verejných výdavkov v záujme vytvorenia priestoru na investovanie do infraštruktúry vrátane dopravnej infraštruktúry.

2.

Zabezpečiť, aby najviac znevýhodnené skupiny vrátane ľudí z prostredia prisťahovalcov mali rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu, odbornej príprave, ako aj na trh práce.

3.

Podporovať investície do znalostného kapitálu, najmä pomocou opatrení na intenzívnejšie zavádzanie digitálnych technológií, a podnecovať šírenie inovácií. Zlepšiť hospodársku súťaž na trhoch s odbornými službami a v maloobchode a posilniť trhové mechanizmy v sieťových odvetviach.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/7

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Bulharsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Bulharsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Bulharsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Bulharska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Z analýzy Komisie vyplýva, že v Bulharsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Konkrétne Bulharsko aj naďalej čelí nerovnováham súvisiacim s pretrvávajúcimi slabými miestami vo finančnom sektore a vysokým zadlžením podnikov v kontexte vysokej dlhodobej nezamestnanosti.

(3)

Bulharsko predložilo svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017 po stanovenej lehote 17. mája 2017.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Bulharsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 plánuje, vychádzajúc z vyváženej rozpočtovej pozície v roku 2016, celkový deficit 0,6 % HDP v roku 2017. Predpokladá sa, že celkový deficit sa mierne zvýši na 0,5 % HDP v roku 2018 a potom sa zmení na mierny prebytok. Plánuje sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, sa dosiahne s rezervou počas celého programového obdobia. Na základe konvergenčného programu na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne klesne z 29,5 % HDP v roku 2016 na 23,8 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický.

(6)

Rada 12. júla 2016 Bulharsku na rok 2017 odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Výsledné údaje ukazujú, že Bulharsko prekročilo svoj strednodobý rozpočtový cieľ už v roku 2016. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že pri nezmenenej politike sa štrukturálne saldo zmení z prebytku vo výške 0,1 % HDP v roku 2016 na deficit na úrovni 0,4 % HDP v roku 2017 a 0,3 % HDP v roku 2018. Napriek tomuto zhoršeniu sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa v obidvoch rokoch udrží nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Bulharsko v roku 2017 a 2018 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(7)

Pokračuje sa v úsilí, ktorého cieľom je zlepšiť výber daní. Napriek dosiahnutým zlepšeniam je daňová disciplína naďalej problémom. Podiel tieňového hospodárstva a nelegálnej práce je stále vysoký. Administratívne zaťaženie v daňovej oblasti sa znížilo, ale je naďalej značné. Opatrenia na zníženie byrokracie podľa všetkého doteraz priniesli len slabé výsledky, a pokiaľ ide o dobrovoľné dodržiavanie daňovej disciplíny, absentujú náznaky výraznejšieho zlepšenia. V tejto situácii sa zdá, že presadzovanie pravidiel zohráva kľúčovú úlohu nielen pri vykonávaní kontrol, ale aj pri posilňovaní prevencie v oblasti porušovania daňovej disciplíny. Akčný plán k jednotnej národnej stratégii na roky 2015 – 2017 na zlepšenie výberu daní, riešenie problému tieňového hospodárstva a zníženie nákladov na dodržiavanie daňovej disciplíny sa javí užitočným nástrojom najmä na účely hodnotenia a zlepšenia koordinácie a efektívnosti celého radu daňových správnych orgánov. Ex post analýza vplyvov konkrétnych opatrení by mohla pomôcť riadne posúdiť, plánovať a zamerať budúce opatrenia v oblasti dodržiavania daňovej disciplíny. Tieto opatrenia sa zahrnú do komplexnej jednotnej národnej stratégie, ktorou sa nahradí súčasná stratégia platná do konca roku 2017.

(8)

Po porade a v spolupráci s príslušnými európskymi orgánmi bulharské orgány vykonali posúdenia kvality aktív a záťažové testy v bankovníctve a poisťovníctve, ako aj posúdenie aktív súkromných dôchodkových fondov. Hoci výsledky potvrdili odolnosť týchto sektorov spoločne, potvrdili sa oblasti slabých miest, a to aj v niektorých systémovo dôležitých inštitúciách. Keďže zatiaľ nedošlo k úplnému vykonaniu nadväzujúcich opatrení, zdroj slabých miest existuje aj naďalej. Uvedené tri posúdenia okrem toho v plnej miere neriešia niektoré otázky vrátane oceňovania nelikvidných finančných nástrojov a aktív, ako aj expozícií spriaznených strán. Na riešenie týchto otázok by mohli subjekty dohľadu zvoliť konzervatívnejší prístup. Medzi nevyriešené otázky v poisťovníctve patrí aj zaobchádzanie s niektorými zaistnými zmluvami, niektoré pohľadávky na poistnom a dohľad na úrovni skupiny.

(9)

Aby sa predišlo možnosti opätovného výskytu podobných nerovnováh v budúcnosti, treba dokončiť opatrenia na zlepšenie bankového dohľadu a musí sa vyvinúť ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zlepšenie nebankového dohľadu. Medzi kľúčové výzvy príslušných orgánov naďalej patrí riešenie ťažko oceniteľných aktív a nekalých podnikateľských postupov vrátane poskytovania úverov spriazneným a prepojeným stranám. Na základe zistení Svetovej banky a MMF začala Bulharská národná banka realizovať plán reformy a rozvoja bankového dohľadu. Tento plán sa v súčasnosti vykonáva, ale vzhľadom na zistenia programu na posudzovanie finančného sektora ho možno bude treba pozmeniť. Nedostatky v dohľade zdokumentované v posúdeniach poistných a dôchodkových fondov poukazujú na potrebu, aby Komisia pre finančný dohľad vypracovala a uskutočnila komplexný plán na posilnenie dohľadu, a to aj zlepšením svojho vlastného vnútorného riadenia a fungovania. V záujme zaručenia úplnej vierohodnosti by tento plán mal vychádzať z najlepších medzinárodných postupov v tejto oblasti a mal by sa vypracovať a vykonávať v úzkej spolupráci s príslušnými európskymi orgánmi, pričom by podľa potreby mal zohľadňovať aj vstupy od poskytovateľov služieb, ktorí sú tretími stranami.

(10)

Zadĺženie podnikov je naďalej vysoké (značne nad úrovňou ostatných členských štátov) a v strednodobom horizonte zaťažuje súvahy spoločností a potenciálne obmedzuje dopyt po úveroch a investície. Na zníženie stále vysokej úrovne nesplácaných úverov podnikov by bulharské orgány mali bankám uľahčiť postup na ich reštrukturalizáciu využitím komplexného súboru nástrojov. Napríklad urýchlením reformy rámca pre platobnú neschopnosť by sa zlepšilo právne prostredie na riešenie problému nedobytných pohľadávok a zaistili možnosti na mimosúdnu reštrukturalizáciu. Okrem rámca pre platobnú neschopnosť by mohol tento súbor nástrojov zahŕňať usmernenia týkajúce sa dohľadu nad bankami s osobitne vysokými úrovňami nesplácaných úverov. Mohol by zahŕňať aj opatrenia, pomocou ktorých by sa zvýšila transparentnosť údajov o kvalite aktív, čo by pomohlo rozšíriť sekundárny trh s nesplácanými úvermi.

(11)

Hoci trh práce sa v poslednom čase vyvíjal pozitívne, štrukturálne problémy pretrvávajú. V dôsledku starnutia obyvateľstva a odchodov do zahraničia sa znižuje početnosť pracovnej sily. Keďže v hospodárstve prebiehajú štrukturálne zmeny, nevyhnutné je využiť nevyužitý pracovný potenciál. V súčasnosti sa trh práce vyznačuje vysokou mierou dlhodobej nezamestnaností v rámci celkovej nezamestnanosti a vysokou mierou neaktivity, nízkym začlenením mladých ľudí do trhu práce, nedostatkom zručností a nepomerom medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami. Hoci sa miera nezamestnanosti v roku 2015 dostala pod priemer Únie, medzi hlavné problémy stále patrí podiel dlhodobej nezamestnanosti a podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, neštudujú, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, ako aj nízka miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných osôb. S ohľadom na tieto problémy sú aktívne politiky trhu práce nedostatočne zamerané na znevýhodnené skupiny a ich potreby, čo bráni ich vyššej zamestnateľnosti. Okrem toho môže nedostatočné prepojenie služieb zamestnanosti a sociálnych služieb pre príjemcov sociálnych dávok obmedziť ich účasť na trhu práce.

(12)

Jednou z pretrvávajúcich výziev s potenciálnymi dôsledkami na situáciu chudoby, je zlepšenie výsledkov v oblasti vzdelávania a posilnenie kvalitného inkluzívneho vzdelania v hlavnom vzdelávacom prúde. Hoci sa riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v prípade detí mierne znížilo, zostáva aj naďalej jedným z najvyšších v Únii a veľmi súvisí s úrovňou vzdelania rodičov. Výsledky dosiahnuté v oblasti základných zručností meraných v rámci Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 ukázali, že podiel žiakov s podpriemernými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách patrí naďalej medzi najvyššie v Únii. Zatiaľ nebola vypracovaná plánovaná metodika na zlepšenie financovania školstva. Jej cieľom je podporiť dosahovanie vyrovnanejších výsledkov poskytovaním dodatočnej podpory školám so slabými výsledkami. Deti z rodín s nižším sociálno-ekonomickým postavením, predovšetkým z rómskych rodín, nemajú de facto rovnaké príležitosti v oblasti vzdelávania, a to už v rannom detstve. Prebieha reforma odborného vzdelávania a prípravy, ale jej kvalita a spolupráca s podnikmi a sociálnymi partnermi nie sú dostatočné. Pokračuje sa v zavádzaní duálneho vzdelávania. V oblasti vysokoškolského vzdelávania existujú snahy zlepšiť kvalitu a relevantnosť pre trh práce pomocou financovania založeného na dosiahnutých výsledkoch.

(13)

Kľúčovými problémami v systéme zdravotnej starostlivosti sú aj naďalej: obmedzená dostupnosť, nedostatočné financovanie, odchod odborníkov do zahraničia a slabé výsledky v oblasti zdravia. Nízka miera krytia zdravotného poistenia vrátane nedostatočného krytia ambulantných zdravotníckych služieb z verejných zdrojov a vysoká finančná spoluúčasť pacientov sťažuje niektorým obyvateľom prístup k zdravotnej starostlivosti. Nedávne opatrenia, ako napríklad selektívne uzatváranie zmlúv o poskytovaní nemocničných služieb založené na národnej mape zdravia, majú v prípade ich úplnej realizácie potenciál zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti a zvýšiť spravodlivosť v jej poskytovaní.

(14)

Napriek tomu, že minimálna mzda je v Bulharsku stále najnižšia v Únii, od roku 2011 sa podstatne zvýšila. Hoci sa zamestnávatelia a odbory dohodli na kritériách objektívneho mechanizmu stanovovania minimálnej mzdy, pri jeho vytváraní sa dosiahol iba obmedzený pokrok. Neexistencia transparentného mechanizmu, ktorý by zohľadňoval hospodárske a sociálne kritéria, podmienky na trhu práce a inštitucionálne hľadisko ich uplatňovania, môže ohroziť správnu rovnováhu medzi cieľom podpory zamestnanosti a konkurencieschopnosti a cieľom zabezpečiť pracovné príjmy. Napriek určitému napätiu medzi sociálnymi partnermi, ktoré vzniklo počas neúspešných rokovaní o minimálnych príspevkoch sociálneho zabezpečenia na rok 2017, sociálny dialóg v krajine pokračuje.

(15)

Jedným z hlavných hospodárskych a sociálnych problémov je naďalej vysoký podiel osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Bulharsko je stále najchudobnejším členským štátom Únie, pričom chudoba tu v neúmernom rozsahu postihuje znevýhodnené skupiny, ako sú Rómovia, deti, starší ľudia a obyvatelia vidieckych oblastí. Po niekoľkých rokoch nepretržitého zlepšovania sa miera rizika chudoby starších ľudí podstatne znížila. Rizikom chudoby alebo sociálnym vylúčením sú obzvlášť ohrozené staršie ženy vzhľadom na ich zvyčajne kratšie obdobie platenia príspevkov dôchodkového zabezpečenia. Hoci sa dosiahlo zlepšenie, pokiaľ ide o relatívnu chudobu detí, miera chudoby tejto skupiny je stále vysoká. Prijatím nového akčného plánu sa udržala dynamika deinštitucionalizácie starostlivosti o deti. V prípade dospelých a osôb s postihnutím však tento proces naďalej zaostáva. Príjmová nerovnosť predstavuje značný a zväčšujúci sa problém. Pomer príjmov najbohatších 20 % domácností k príjmom najchudobnejších 20 % domácností sa zväčšil zo 6,1 v roku 2012 na 7,1 v roku 2015 a je jedným z najvyšších v Únii. Rozdiel medzi nerovnosťou príjmov pred zdanením a po zdanení a sociálnymi transfermi patrí v Bulharsku k najnižším v Únii. Systém sociálnej ochrany vrátane všeobecného systému minimálneho príjmu nezabezpečuje primeranú úroveň podpory. Rozsah osôb poberajúcich sociálne dávky je naďalej nízky, čo je spôsobené veľmi reštriktívnymi požiadavkami na vstup do systému. Minimálny príjem zostáva na nízkej úrovni, od roku 2009 nebol valorizovaný a neexistuje transparentný mechanizmus na jeho úpravu.

(16)

Hoci boli zavedené opatrenia na zlepšenie systému verejného obstarávania, zatiaľ sa nijako neprejavila ich konkrétna pridaná hodnota. Treba zaistiť primerané a efektívne vykonávanie nového systému kontroly ex ante založenom na riziku. Jednou z výziev zostáva uzákonenie odporúčaní prijatých v rámci preskúmania systému podávania sťažností, keďže efektívne opravné prostriedky sú kľúčom k vykonávaniu dôležitých projektov. Po posúdení administratívnych kapacít agentúry pre verejné obstarávanie sa budú musieť tieto kapacity upraviť tak, aby zodpovedali funkciám agentúry. Okrem toho by sa mali rozšíriť administratívne kapacity verejných obstarávateľov, a to aj pomocou metodologickej podpory poskytovanej agentúrou pre verejné obstarávanie a pomocou centralizovaných a pomocných obstarávacích aktivít centrálnych obstarávacích organizácií zameraných na ústrednú správu, obce a sektor zdravotníctva. Stále treba dokončiť práce na zavedení elektronického obstarávania, ktorého cieľom je zvýšiť transparentnosť verejného obstarávania. K dôležitým otázkam patrí aj naďalej zabezpečenie nestrannosti vo verejnom obstarávaní a predchádzanie prípadným konfliktom záujmov. Napriek nedávnym reformám zameraným na modernizáciu verejnej správy je účinnosť a efektívnosť verejných inštitúcií naďalej nízka. V roku 2016 bolo dokončených viacero zmien právnych predpisov s cieľom zaviesť vhodný právny rámec, avšak problémom je ich efektívne a systematické presadzovanie a vykonávanie.

(17)

Bulharsko v roku 2016 prijalo významné reformy s cieľom riešiť pretrvávajúce obavy v súvislosti s nezávislosťou a kvalitou jeho súdnictva. Keďže však k prijatiu týchto reforiem prišlo len nedávno, je priskoro posudzovať ich dosah. Vo viacerých oblastiach treba podniknúť ďalšie kroky. Korupcia je naďalej jedným z hlavných problémov v Bulharsku a stále negatívne vplýva na investície na celoštátnej i miestnej úrovni. Bulharské orgány v roku 2015 predložili ambicióznu stratégiu boja proti korupcii, avšak jej vykonávanie sa stále nachádza na začiatku. Politiku Bulharska v oblasti boja proti korupcii naďalej brzdia slabé a roztrieštené inštitúcie, nedostatočné výsledky v oblasti stíhania významných prípadov a chabá podpora reforiem v parlamente. Odporúčania v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii a organizovanému zločinu Bulharsko dostáva v rámci mechanizmu na zaistenie spolupráce a overovania (4). Preto sa odporúčania pre jednotlivé krajiny určené Bulharsku nevzťahujú na tieto oblasti.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Posúdila takisto následné opatrenia prijaté v nadväznosti na odporúčania adresované Bulharsku v predchádzajúcich rokoch.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia dospela k názoru, že Bulharsko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

(20)

S ohľadom na hĺbkové preskúmanie Komisie a toto posúdenie sú odporúčania Rady vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 2 a 3,

1.

Ďalej zlepšovať výber daní a daňovú disciplínu aj využívaním komplexného súboru opatrení v období po roku 2017. Zintenzívniť presadzovanie opatrení s cieľom znížiť rozsah neformálneho hospodárstva, a najmä nelegálnej práce.

2.

Prijať opatrenia nadväzujúce na posúdenia finančného sektora, najmä pokiaľ ide o zaistné zmluvy, dohľad na úrovni skupiny, ťažko oceniteľné aktíva a expozície spriaznených strán. Zlepšiť bankový a nebankový dohľad vykonávaním komplexných akčných plánov v úzkej spolupráci s európskymi orgánmi. Uľahčiť zníženie stále vysokého objemu nesplácaných úverov podnikov využívaním komplexného súboru nástrojov, a to aj urýchlením reformy rámca pre platobnú neschopnosť a podporou fungovania sekundárneho trhu s nesplácanými úvermi.

3.

Zlepšiť zacielenosť aktívnych politík trhu práce a prepojenosť medzi službami zamestnanosti a sociálnymi službami pre znevýhodnené skupiny. Zvýšiť poskytovanie kvalitného vzdelávania v hlavnom vzdelávacom prúde, najmä v prípade Rómov. Zvýšiť mieru krytia zdravotného poistenia, znížiť finančnú spoluúčasť pacientov a riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Po porade so sociálnymi partnermi vytvoriť transparentný mechanizmus stanovovania minimálnej mzdy. Zvýšiť pokrytie a primeranosť minimálneho príjmu.

4.

Zaistiť efektívne vykonávanie národnej stratégie v oblasti verejného obstarávania na roky 2014 – 2020.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/12

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Českú republiku neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Českej republike na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Česká republika dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch, ako aj pokrok Českej republiky pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Českej republike neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(3)

Česká republika predložila 25. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a 28. apríla 2017 svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Českú republiku sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 plánuje v rokoch 2016 až 2020 dosiahnuť celkový rozpočtový prebytok. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1,0 % HDP. Na základe konvergenčného programu na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP do roku 2020 postupne klesne na 32,7 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zatiaľ čo riziká spojené s dosiahnutím rozpočtových cieľov sa javia ako všeobecne vyvážené, výrazný pokles verejných investícií v roku 2016, ktorý súvisí so začiatkom nového cyklu fondov Únie, by mohol v roku 2017 viesť k silnejšiemu oživeniu verejných investícií, než sa očakávalo. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa zníži približne na 0 % HDP v roku 2017 a -0,2 % HDP v roku 2018, a tak zostane nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Česká republika v rokoch 2017 a 2018 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Pokiaľ ide o fiškálnu udržateľnosť, Česká republika z dlhodobého hľadiska naďalej čelí stredne vysokým rizikám. Tieto riziká vyplývajú predovšetkým z očakávaného účinku verejných výdavkov súvisiacich so starnutím obyvateľstva, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a dôchodkov. Prognózované zvýšenie dlhodobých výdavkov na zdravotnú starostlivosť je zdrojom obáv, a to z hľadiska správy aj nákladovej efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, ktorý sa vo veľkej miere spolieha na drahšiu ústavnú starostlivosť. Viaceré opatrenia sa nachádzajú v rôznych fázach implementácie, ale ich výsledky sa ešte neprejavili. Nedávno prijaté alebo plánované opatrenia na zmenu dôchodkového systému môžu v prípade ich realizácie viesť z dlhodobého hľadiska k zhoršeniu stavu verejných financií. Po prvé, parlament prijal právne predpisy, na základe ktorých vláda získala právomoc pružnejšie upravovať mechanizmus indexácie dôchodkov. Parlament tiež rokuje o návrhoch, ktorými sa má stanoviť strop pre zákonný vek odchodu do dôchodku na 65 rokov a vytvoriť mechanizmus pravidelného preskúmavania veku odchodu do dôchodku. Okrem toho sa v súčasnosti diskutuje aj o ďalších zmenách, ako je napríklad veľkorysejší vzorec indexácie dôchodkov a diferencované sadzby sociálneho poistenia v závislosti od počtu detí.

(7)

Parlament v januári 2017 schválil zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého cieľom je riešiť hlavné nedostatky fiškálneho rámca Českej republiky, ktorý bol nedávno vyhodnotený ako jeden z najslabších v Únii. Doteraz však nebola zriadená nezávislá fiškálna rada, ktorá by na dodržiavanie pravidiel dohliadala. Okrem toho pre zvýšenie účinnosti a stability fiškálneho rámca bude kľúčové, aby sa nedávno zavedené opatrenia implementovali.

(8)

Česká republika čelí problémom v oblasti predchádzania korupcii, ako aj neefektívnosti vo verejnom obstarávaní. Hoci sa vykonali viaceré opatrenia z vládneho protikorupčného programu a ďalšie reformy sa chystajú, v praxi nie je korupcia systematicky postihovaná. Všeobecne možno konštatovať, že hospodárska súťaž v rámci postupov verejného obstarávania v Českej republike je naďalej nedostatočná, čo sa prejavuje vysokým počtom postupov s jedinou predloženou ponukou a priamo zadaných zákaziek, a to najmä v sektore informačných technológií. Nedostatky v oblasti odbornej prípravy a neexistencia štruktúr pre hromadné nákupy a kompetenčných centier bránia profesionalizácii verejného obstarávania a sťažujú dosiahnutie dobrého pomeru medzi kvalitou a cenou pri zadávaní verejných zákaziek. V tejto súvislosti je typické aj veľmi zriedkavé využívanie kvality ako kritéria na vyhodnotenie ponúk. Prechod na elektronické obstarávanie zostáva naďalej výzvou z viacerých hľadísk. Okrem iného je nevyhnutné zlepšiť štátom vlastnenú platformu elektronického obstarávania – Národný elektronický nástroj – a objasniť podmienky ďalšieho využívania súkromných platforiem, ktoré už pôsobia na českom trhu elektronického obstarávania.

(9)

Podnikateľské prostredie v Českej republike trpí v dôsledku vysokej regulačnej záťaže a mnohých administratívnych prekážok, najmä pokiaľ ide o postupy vydávania povolení a daňové predpisy. V septembri 2016 vláda predložila návrh novely stavebného zákona a súvisiacich právnych predpisov s cieľom zrýchliť a zjednodušiť postup udeľovania stavebných povolení tým, že sa doň začlení posudzovanie vplyvov na životné prostredie. O novele sa v súčasnosti rokuje v parlamente. Náklady podnikov na dodržiavanie daňových predpisov sú stále nad priemerom Únie. Medzi nedostatky patria aj časté zmeny daňového poriadku. Prioritou českých orgánov je aj naďalej riešenie otázky porušovania daňovej disciplíny, ale na zjednodušenie sa nekladie žiaden osobitný dôraz. Zákon o dani z príjmov, ktorý by mal byť predložený, má zjednodušiť daňový poriadok, ale jeho návrh ešte nie je k dispozícii.

(10)

Miera používania služieb elektronickej verejnej správy v Českej republike patrí medzi najnižšie v Únii, ale od roku 2015 sa zvýšila. České orgány prijali opatrenia na zlepšenie dostupnosti služieb elektronickej verejnej správy, ale mnohé sú stále vo fáze realizácie a niektoré individuálne opatrenia ešte neboli iniciované. Zodpovednosť za zavedenie služieb je rozdelená medzi viaceré ministerstvá a zainteresované strany považujú spoluprácu medzi jednotlivými rezortmi za obmedzenú.

(11)

Intenzita výskumu a vývoja sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, ale kvalita jeho výsledkov sa zodpovedajúcim spôsobom nezlepšila. Reformy systému riadenia výskumu a vývoja prebiehajú, ale ešte neboli úplne dokončené. Vláda vo februári 2017 schválila novú metodiku hodnotenia (Metodika 17+), ktorá by mala posilniť mechanizmy súvisiace s prideľovaním finančných prostriedkov na základný a aplikovaný výskum. Prijíma sa rad opatrení na uľahčenie vytvárania silnejších väzieb medzi vysokými školami a podnikmi, pričom základom sú štrukturálne účinky národných inovačných platforiem.

(12)

Výsledky vzdelávania sú vo všeobecnosti dobré, ale úroveň základných zručností sa zhoršila. Výsledky študentov sú výrazne ovplyvnené ich sociálno-ekonomickým zázemím. Slabé výsledky v oblasti vzdelávania znevýhodnených skupín, predovšetkým rómskej komunity, vzbudzujú značné obavy. Odhaduje sa, že veľmi vysoký podiel rómskych detí ukončuje školskú dochádzku predčasne. Prijalo sa značné množstvo legislatívnych a administratívnych opatrení zameraných na podporu inkluzívneho vzdelávania, ktoré sa teraz začínajú vykonávať. Očakáva sa, že tieto opatrenia pomôžu znížiť rozdiely v dosiahnutom stupni vzdelania a vo výsledkoch vzdelávania medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. Parlament v marci 2016 prijal novelu školského zákona, ktorou sa povinná školská dochádzka rozširuje aj na posledný rok predškolského vzdelávania a ktorou sa zabezpečí, aby menšie deti mali nárok na miesto v materskej škole. Napriek tomu však platí, že rozdiely vo vzdelávacom systéme sú prekážkou zvyšovania kvality ľudského kapitálu a v neskoršom živote sťažujú presadenie sa na trhu práce. V dôsledku zvýšených požiadaviek na učiteľov a starnutia učiteľského zboru je zaistenie atraktivity učiteľského povolania naďalej výzvou. Dôvodom je sčasti pomerne nízka mzda, hoci v posledných rokoch sa platové podmienky zlepšili. Vláda po viacerých odkladoch schválila nový kariérny systém pre učiteľov a pedagogických pracovníkov, ktorý má zvýšiť atraktívnosť tohto povolania. S výraznou podporu z fondov Únie sa rozvíjajú príležitosti priebežného profesionálneho rozvoja učiteľov s dôrazom na činnosti profesionálneho rozvoja spojené s výučbou zmiešaných skupín a inkluzívnym vzdelávaním. V januári 2016 parlament prijal reformu vysokoškolského vzdelávania a jej výsledky treba sledovať. Plánuje sa aj reforma systému financovania inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

(13)

Miera nezamestnanosti v Českej republike naďalej klesá. Napätejšia situácia na trhu práce komplikuje zamestnávateľom nábor pracovníkov. Stále však existuje určitý potenciál kompenzovať nedostatok pracovných síl mobilizáciou skupín, ktoré sú na trhu práce zastúpené v menšej miere, ako sú napríklad ženy s malými deťmi, nízkokvalifikované osoby a príslušníci rómskej komunity. K zvýšeniu ekonomickej aktivity týchto nevyužitých skupín by prispelo posilnenie informačnej a aktivačnej kapacity verejných služieb zamestnanosti v spojení s vhodnými a dobre cielenými aktívnymi politikami trhu práce a individualizovanými službami. Prekážkou účasti žien s malými deťmi na trhu práce je pretrvávajúci nedostatok cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti o deti, najmä pre deti do troch rokov, nárok na dlhú rodičovskú dovolenku, obmedzené využívanie pružného pracovného času oboma rodičmi a nízka miera využívania rodičovskej dovolenky zo strany otcov. V posledných rokoch sa prijali určité opatrenia na riešenie týchto problémov. Nízkokvalifikované osoby však dosahujú na trhu práce výrazne horšie výsledky než všetky ostatné skupiny. V parlamente v súčasnosti prebieha diskusia o legislatívnom rámci sociálneho bývania, ktorý by mal stanoviť vnútroštátne štandardy a cieľové skupiny.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Českej republiky, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Českej republike v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Českej republike, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a zastáva názor (4), že Česká republika podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.

Zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií so zreteľom na starnutie obyvateľstva. Zvýšiť účinnosť verejných výdavkov, najmä bojom proti korupcii a neefektívnym postupom vo verejnom obstarávaní.

2.

Odstrániť prekážky rastu najmä zjednodušením postupu udeľovania stavebných povolení a ďalším znížením administratívnej záťaže podnikov, zavedením kľúčových služieb elektronickej verejnej správy, zlepšením kvality výskumu a vývoja a podporou zamestnanosti skupín, ktoré sú nedostatočne zastúpené na trhu práce.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/16

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Dánsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Dánsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Dánska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Dánsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Dánsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 plánuje dosiahnuť celkový deficit 1,9 % HDP v roku 2017 a aj naďalej spĺňať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, počas celého programového obdobia do roku 2020. Podľa konvergenčného programu na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zníži na 37 % v roku 2017 a bude naďalej klesať na úroveň 33,9 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je počas daného programového obdobia realistický. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že štrukturálne saldo dosiahne deficit 0,4 % HDP v roku 2017 a 0,1 % HDP v roku 2018, čo je vo všeobecnosti v súlade s cieľom konvergenčného programu na rok 2017 a nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Dánsko v roku 2017 aj v roku 2018 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(6)

Zabezpečenie ponuky pracovnej sily v časoch demografických zmien je nevyhnutným predpokladom pre udržateľný rast v Dánsku. Viaceré zásadné reformy trhu práce za posledné roky sa zamerali najmä na zvýšenie pracovných stimulov a zlepšenie efektívnosti aktívnych politík trhu práce. Tieto reformy by mohli prispieť k dosiahnutiu dánskeho cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a k udržateľnosti dánskeho modelu sociálneho zabezpečenia, ako aj riešiť vznikajúci nedostatok určitých kvalifikácií. Reformy zamerané na zvýšenie miery úspešného ukončenia odborného vzdelávania a účasti na ňom, ako aj dohoda tripartity s cieľom vytvoriť viac príležitostí na učňovskú prípravu, pravdepodobne zvýšia ponuku kvalifikovaných pracovníkov. Národný cieľ stratégie Európa 2020 týkajúci sa sociálneho začlenenia, zameraný na zníženie počtu ľudí žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, však nie je ani zďaleka dosiahnutý. Začlenenie znevýhodnených skupín na trh práce a zlepšenie ich zamestnateľnosti zostáva naďalej výzvou. Platí to predovšetkým pre ľudí s prisťahovaleckým pôvodom z krajín mimo EÚ (vrátane tých, ktorí majú bydlisko v Dánsku už dlhšie obdobie), čiastočne z dôvodu ich priemerne slabších výsledkov vo vzdelávaní v porovnaní s domorodými obyvateľmi. Tento rozdiel pretrváva do druhej generácie. Opatrenia týkajúce sa pracovnej integrácie dohodnuté na rokovaniach tripartity v roku 2016 by mohli zlepšiť situáciu nových utečencov, ktorých situáciu bude potrebné v budúcnosti pozorne sledovať. Mali by sa však prijať ďalšie opatrenia s cieľom efektívnejšie začleniť do pracovného trhu aj iné marginalizované skupiny, ako sú mladí ľudia s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania a pracovníci vo veku nad 60 rokov.

(7)

Vysoký rast produktivity má zásadný význam pre podporu hospodárskeho rastu, udržanie relatívne vysokej úrovne sociálneho zabezpečenia v Dánsku a zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti krajiny. Hoci produktivita v Dánsku je v porovnaní s ostatnými členskými štátmi vysoká, rast produktivity už dlhšie obdobie vykazuje klesajúci trend. Hlavne pre služby orientované na domáci trh bol charakteristický pomalý vývoj produktivity. V posledných rokoch Dánsko zaviedlo niekoľko reforiem, ale rast produktivity zostáva na nízkej úrovni, pretože hospodárska súťaž v niektorých sektoroch služieb je naďalej slabá. Obmedzenia špecifické pre dané odvetvie bránia hospodárskej súťaži, napríklad v odvetviach veľkoobchodných a dopravných služieb.

(8)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Dánska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Dánsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(9)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a zastáva názor, že Dánsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu,

1.

Podporiť hospodársku súťaž v sektore služieb orientovaných na domáci trh.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/18

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Nemecko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o Nemecku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Nemecko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Nemecka pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Nemecku existujú makroekonomické nerovnováhy. Konštatuje sa predovšetkým, že pretrvávajúci prebytok bežného účtu má cezhraničný význam a odráža – popri silnej integrácii a výkonnosti vysoko konkurenčného priemyslu tejto krajiny v medzinárodnom rozdelení práce – aj nadmerné úspory a utlmené investície v súkromnom aj vo verejnom sektore. Prebytok bežného účtu sa v roku 2015 ešte viac zvýšil, v roku 2016 zostal do veľkej miery nezmenený a očakáva sa, že zostane aj naďalej na vysokej úrovni. Riešenie otázky prebytku môže mať vplyv na vyhliadky obnovy rovnováhy vo zvyšku eurozóny a Únie, pretože dynamickejší domáci dopyt v Nemecku môže uľahčiť potrebné oddlženie vo vysoko zadlžených členských štátoch. Napriek nízkym úrokovým sadzbám, ktoré vytvárajú priaznivé podmienky financovania, je podiel podnikových investícií na HDP stále utlmený. Hoci oživenie súkromnej spotreby pokračovalo, úspory domácností dosiahli v rámci Únie rekordne vysoké úrovne. Potreba konať je obzvlášť naliehavá v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na nemecké hospodárstvo a, vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam, aj na hospodársku a menovú úniu.

(4)

Nemecko predložilo 13. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Nemecko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje rozpočtový prebytok na úrovni medzi ¼ a ½% HDP v rokoch 2017 až 2021. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne poklesne až na 57 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy a ktorý neschválil nezávislý orgán, je realistický.

(7)

Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2017 prebytok vo výške 0,6 % HDP a v roku 2018 prebytok vo výške 0,3 % HDP, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Dlh verejnej správy bude podľa prognózy aj naďalej vykazovať stabilnú klesajúcu tendenciu nad rámec požiadaviek dlhového pravidla. Rada celkovo zastáva názor, že Nemecko v roku 2017 a 2018 podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu. Zároveň tu existuje priestor na podnietenie domáceho dopytu, a to pomocou fiškálnej politiky s cieľom predovšetkým dosiahnuť trvalo rastúci trend investícií a vytvorením podmienok pre vyšší rast reálnych miezd.

(8)

Verejné investície ako podiel na HDP zostávali do značnej miery konštantné a sú pod priemerom eurozóny. Sklz vo verejných investíciách pretrváva najmä na úrovni obcí, kde čisté investície v roku 2016 zostali negatívne. Táto situácia pretrváva napriek opatreniam prijatým v uplynulých rokoch a aj napriek zásadným zvýšeniam verejných investícií na úrovni verejnej správy v rokoch 2015 a 2016. V roku 2016 sa prijali dodatočné opatrenia, ktoré by mali rozšíriť priestor pre verejné investície, a to na spolkovej úrovni i na úrovni obcí. Medzi tieto opatrenia patrí aj reforma spolkových fiškálnych vzťahov, ktorá po prijatí nadobudne účinnosť v roku 2020. Plánovanie a realizácia investícií do infraštruktúry na úrovni obcí by sa navyše mali zlepšiť rozšírením poradenských služieb v oblasti plánovania investícií do infraštruktúry tak, aby tieto služby zahŕňali aj obce. To sa zdá mimoriadne dôležité, keďže investičné infraštruktúrne projekty v spolkových krajinách a obciach sa realizujú len v malej miere a brzdia ich prekážky spočívajúce v kapacitách a plánovaní. Priaznivá rozpočtová pozícia vo všeobecnosti naznačuje existujúci fiškálny priestor napríklad na to, aby sa poskytli dodatočné finančné prostriedky s cieľom zvýšiť verejné investície na všetkých úrovniach verejnej správy.

(9)

Celkové verejné a súkromné výdavky na vzdelávanie a výskum boli v posledných rokoch pomerne stabilné v pomere k HDP, avšak výdavky ma vzdelávanie sa naďalej pohybovali pod priemerom Únie. V roku 2015 predstavovali celkové výdavky spoločne na vzdelávanie aj výskum 9,1 % HDP a nedosiahol sa tak národný cieľ 10 %. Ďalšie investície do vzdelávania, výskumu a inovácií majú kľúčový význam pre hospodársky úspech Nemecka v budúcnosti a predovšetkým pre účinnú integráciu žiadateľov o azyl, utečencov a migrantov, ktorí prišli v poslednom čase. V snahe dosiahnuť túto integráciu Nemecko už vyvinulo značné úsilie, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. V nadchádzajúcich rokoch bude potrebné zachovať úsilie v rámci celého vzdelávacieho sektora.

(10)

Nemecký daňový systém je naďalej zložitý, náklady na daňovú správu sú vysoké a viaceré daňové predpisy týkajúce sa právnických osôb môžu brzdiť súkromné investície. Napriek výrazným zníženiam patria kapitálové náklady právnických osôb v Nemecku stále medzi najvyššie v krajinách EÚ-28. Pri započítaní miestnej živnostenskej dane (Gewerbesteuer) a solidárneho príplatku dosiahla najvyššia zákonná sadzba dane z príjmu právnických osôb v roku 2016 úroveň 30,2 %. Táto hodnota výrazne prekračovala nevážený priemer Únie, ktorý bol na úrovni 22,8 %. Efektívna priemerná daňová sadzba je 28,2 % v porovnaní s neváženým priemerom Únie na úrovni 21,1 %. Zvýhodňovanie dlhu pri zdaňovaní právnických osôb bolo v roku 2016 siedme najvyššie v EÚ. Na úrovni akcionárov je rozsah zvýhodňovania dlhu podobný. To je dôležité najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP), ktoré majú zvyčajne domácich akcionárov. Zníženie kapitálových nákladov na vlastné imanie by mohlo posilniť súkromné investície a nedostatočne rozvinutý nemecký trh s rizikovým kapitálom. Ďalšími prvkami daňového systému, ktoré môžu narúšať finančné a investičné rozhodnutia, sú: zahrnutie neziskových prvkov do daňového základu miestnej živnostenskej dane, obmedzenia týkajúce sa prenosu strát do budúcich období a daňové deformácie súvisiace s voľbou právnej formy. Medzi ďalšie právne úpravy, ktoré môžu znížiť priaznivé nastavenie daňového systému pre investície, patrí režim odpisovania, úroková sadzba používaná na výpočet odpočítateľných príspevkov na dôchodkové zabezpečenie, zdaňovanie kapitálových ziskov a hotovostné účtovníctvo na účely dane z pridanej hodnoty. Dodatočné všeobecné a IT špecifické funkčné právomoci spolkovej daňovej správy voči daňovým správam spolkových krajín, ktoré boli dohodnuté ako súčasť reformy spolkových fiškálnych vzťahov, by mohli v prípade správnej implementácie pomôcť urýchliť modernizáciu daňovej správy.

(11)

Investície rizikového kapitálu sa v Nemecku zvýšili, avšak tento trh je v medzinárodnom porovnaní stále nedostatočne rozvinutý. Investície rizikového kapitálu predstavovali v roku 2015 približne 0,03 % HDP, čo je mierne nad priemerom EÚ, ale stále pod priemerom členských štátov ako Fínsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Írsko alebo Francúzsko a výrazne menej ako v prípade nečlenských štátov ako Izrael a Spojené štáty. Konkrétne sa zdá, že trh s rizikovým kapitálom v Nemecku nedokáže poskytovať väčšie investície pre neskoršie fázy podnikania. Spolková vláda urobila celý rad opatrení na podporu investícií rizikového kapitálu. Napríklad zjednodušila zdanenie investičných fondov, zlepšila možnosť prenosu strát do budúcich období v systéme zdaňovania príjmov právnických osôb a rozšírila program INVEST pre podnikateľských anjelov.

(12)

Posun smerom k energii z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje značné investície do elektrickej prenosovej a distribučnej sústavy. Plánované investície do vnútroštátnej elektrickej infraštruktúry sa však značne oneskorili. Do konca roku 2016 sa realizovalo len približne 35 % projektov týkajúcich sa sietí ultra-vysokého napätia uvedených v zákone o rozšírení energetickej siete z roku 2009, a to najmä pre nesúhlas verejnosti. Z celkovej dĺžky 6 100 km elektrického vedenia, výstavba ktorého sa podľa spolkového zákona o pláne potrieb (nadobudol účinnosť v roku 2015) plánuje v období do roku 2024/2025, bolo schválených len približne 6 % a iba 1 % vedenia sa aj postavilo.

(13)

Stále existujú prekážky brániace plnému využitiu prínosov digitalizácie. Nemecko napríklad nedosahuje dobré výsledky, pokiaľ ide o dostupnosť vysokorýchlostných a ultrarýchlostných širokopásmových pripojení, najmä v polomestských a vidieckych regiónoch. Používanie počítačov je u mladých Nemcov v porovnaní s inými štátmi slabé a v mnohých školách chýba širokopásmové pripojenie. Výkonnosť v oblasti digitálnych verejných služieb je takisto pod priemerom Únie. V oblasti digitalizácie zaostávajú najmä malé a stredné podniky. Iba jedna pätina MSP má digitalizačnú stratégiu. Zriadená bola sieť centier excelentnosti pre MSP, ktorá má zintenzívniť a urýchliť digitalizáciu MSP, pričom platforma „Industrie 4.0“ spája všetky relevantné zainteresované strany. Zatiaľ čo investície podnikov do výskumu a vývoja narastajú a Nemecko sa blíži k dosiahnutiu svojho cieľa intenzity výskumu a vývoja v rámci stratégie Európa 2020, investície sa čoraz viac sústreďujú vo veľkých spoločnostiach a podiel MSP v tomto smere klesá. Starnutie obyvateľstva môže mať navyše v nadchádzajúcich rokoch takisto vplyv na podnikateľskú činnosť.

(14)

Naďalej existujú výrazné regulačné prekážky v sektore služieb pre podniky a pri regulovaných povolaniach. Úroveň obmedzení je vyššia ako priemer Únie predovšetkým v prípade architektov, inžinierov, právnikov a účtovníkov/daňových poradcov. Okrem toho, miera obnovy podnikania je pri týchto povolaniach výrazne nižšia ako priemer Únie, čo zrejme poukazuje na relatívne nízku dynamiku a hospodársku súťaž v oblasti odborných služieb v Nemecku. Medzi tieto prekážky patria obmedzenia týkajúce sa držby podielov a právnej formy v prípade architektov a inžinierov, ako aj multidisciplinárne obmedzenia pre architektov, inžinierov a právnikov. Zmiernenie týchto prekážok by mohlo vyvolať intenzívnejšiu hospodársku súťaž, čo by mohlo viesť k vstupu väčšieho počtu podnikov na trh, a to by spotrebiteľom prinieslo výhody vo forme nižších cien a väčšieho výberu. V januári 2017 Komisia predložila reformné odporúčania v oblasti regulácie odborných služieb, ktoré boli súčasťou balíka opatrení na riešenie prekážok na trhoch so službami.

(15)

Zamestnanosť naďalej stúpa a nezamestnanosť klesla na historicky najnižšiu úroveň. Nárast zamestnanosti však nastal sčasti v dôsledku nárastu práce na čiastočný úväzok, najmä u žien, a len čiastočne sa premietol do súhrnného nárastu reálnych miezd, ktorý sa v roku 2016 spomalil. Faktory odrádzajúce druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od práce a rozšírenosť práce na čiastočný úväzok stoja v ceste plnohodnotnému využívaniu potenciálu trhu práce. Lepšia ponuka kvalitnej a cenovo dostupnej celodennej starostlivosti o deti, celodenných škôl a nedávno zreformovanej dlhodobej starostlivosti je rozhodujúcim faktorom pre zvyšovanie účasti žien v pracovnom procese. Spoločné zdanenie príjmov pre manželské páry a bezplatné zdravotné poistenie pre nepracujúceho manžela či manželku odrádza druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti – často ženy – od toho, aby nastúpili do zamestnania alebo si zvýšili počet odpracovaných hodín. Nižšia miera účasti na trhu práce je navyše spojená s vysokým rozdielom v odmeňovaní žien a mužov – v roku 2015 až 22 % v porovnaní s priemerom Únie vo výške 16,3 %.

(16)

„Minizamestnania“ sú napriek miernemu poklesu stále rozšírené, pričom v septembri 2016 malo minizamestnanie ako jedinú prácu približne 4,8 milióna ľudí. Počet dočasných agentúrnych pracovníkov sa od roku 2005 strojnásobil a v júni 2016 dosiahol približne 1 milión osôb (takmer 3 % celkovej zamestnanosti). Ochrana pred potenciálnym zneužívaním pri dočasnej agentúrnej práci a pracovných zmluvách sa má podľa očakávaní zlepšiť, ale tento vývoj je vhodné monitorovať. Okrem toho sa zdá, že v prípade zmlúv na dobu určitú je neupravený rozdiel v odmeňovaní pomerne vysoký v porovnaní s trvalými pracovnými zmluvami.

(17)

Daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkou mzdou je v porovnaní s inými členskými štátmi vysoké, čo znižuje pracovné stimuly, čistý plat zamestnancov a príležitosti na spotrebu. Nemecko zvýšilo nezdaniteľné minimum dane z príjmu fyzických osôb a prídavky na deti a upravilo pásma dane z príjmu. Z týchto opatrení majú zvyčajne prospech skupiny s nízkym a stredným príjmom, ale ich celkový vplyv na daňovo-odvodové zaťaženie bude obmedzený. Napriek nedávnym výrazným nárastom reálneho disponibilného príjmu treba konštatovať, že vývoj miezd a vývoj produktivity sa dlhodobo navzájom vzďaľujú, čo vedie k značnej nahromadenej medzere. Vyšší nárast reálnych miezd by zároveň prispel k zníženiu vysokých vonkajších nerovnováh.

(18)

Nemecko vyvinulo značné úsilie pri prijímaní žiadateľov o azyl a pri začleňovaní utečencov a iných migrantov. Zdá sa, že existuje priestor na ďalšie zlepšenia, keďže v roku 2016 sa počet utečencov uchádzajúcich sa o prácu zvýšil na približne 9 % všetkých uchádzačov o prácu. Začlenenie ľudí s migrantským pôvodom, a najmä žien, do pracovného trhu je stále veľkou výzvou, ktorá sa – okrem iného prostredníctvom vzdelávacieho systému – týka aj detí narodených v Nemecku, ktorých rodičia sa narodili mimo Únie.

(19)

Prospech z celkového pozitívneho hospodárskeho vývoja a priaznivého vývoja na trhu práce za posledné roky nepociťujú všetci členovia spoločnosti rovnako. Nerovnosť príjmov isté obdobie narastala a len nedávno sa začala zmierňovať, pričom majetková nerovnosť zostáva jedna z najvyšších v eurozóne. Dobrá výkonnosť trhu práce navyše neviedla k zníženiu rizika chudoby. Miera rizika chudoby v starobe je nad priemerom Únie a počet ľudí ohrozených chudobou v staršom veku sa pravdepodobne v nadchádzajúcich rokoch zvýši. Miera náhrady v zákonnom dôchodkovom systéme sa bude podľa prognóz ďalej znižovať. Zároveň platí, že miera účasti v druhom alebo treťom pilieri dôchodkových systémov je príliš nízka na to, aby kompenzovala znižovanie miery náhrady v prvom pilieri pre všetkých. Ak nedôjde k vyváženiu, očakáva sa z tohto dôvodu zhoršenie primeranosti dôchodkov. Budúcnosť ukáže, do akej miery môžu byť účinné nedávne reformy s cieľom zvýšiť stimuly pre neskorší odchod do dôchodku (Flexi-Rente) pri vyrovnávaní účinku stimulov pre predčasný odchod do dôchodku zavedených v roku 2014.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Nemecku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Nemecku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(21)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a zastáva názor (5), že Nemecko podľa očakávania dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(22)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 2,

1.

Využiť pri rešpektovaní strednodobého cieľa fiškálne a štrukturálne politiky na podporu potenciálneho rastu a domáceho dopytu, ako aj na dosiahnutie udržateľného stúpajúceho trendu investícií. Zrýchliť tempo verejných investícií na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií, a riešiť prekážky investícií do infraštruktúry týkajúce sa kapacít a plánovania. Ďalej zlepšovať efektívnosť daňového systému a jeho priaznivé nastavenie pre investície. Podnecovať hospodársku súťaž v oblasti služieb pre podniky a regulovaných povolaní.

2.

Znížiť faktory, ktoré odrádzajú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od práce, a uľahčiť prechod k štandardnému zamestnaniu. Znížiť vysoké daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkou mzdou. Vytvoriť podmienky pre vyšší rast reálnych miezd, rešpektujúc úlohu sociálnych partnerov.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/23

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Estónsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Estónsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaní 1.

(3)

Správa o Estónsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Estónsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Estónska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Estónsko predložilo 28. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 4. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Estónsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 znížila svoj strednodobý rozpočtový cieľ z vyrovnaného štrukturálneho salda na deficit vo výške 0,5 % HDP. Vláda plánuje prejsť z prebytku verejných financií vo výške 0,3 % HDP v roku 2016 na deficit vo výške 0,5 % HDP v roku 2017 a 0,8 % HDP v roku 2018. Podľa odhadov v programe stability na rok 2017 to zodpovedá štrukturálnemu prebytku 0,2 % HDP v roku 2017 a deficitu 0,5 % HDP v roku 2018, čím je dodržaný strednodobý rozpočtový cieľ. Na základe prepočítaného (5) štrukturálneho salda sa však predpokladá, že deficit dosiahne 0,1 % HDP v roku 2017 a 0,9 % HDP v roku 2018, čo je pod novým strednodobým rozpočtovým cieľom. Podľa programu stability na rok 2017 sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v rokoch 2017 a 2018 udrží na úrovni pod 10 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický na roky 2017 a 2018, ale optimistický pre ďalšie roky programu. Zároveň existujú riziká spojené s predpokladmi výnosov súvisiacich s rôznymi novými daňovými opatreniami, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2018.

(7)

Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že štrukturálne saldo zaznamená deficit vo výške 0,3 % HDP v roku 2017, teda zostane nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. V roku 2018 sa Estónsku odporúča udržať sa na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že Estónsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek v roku 2018.

(8)

Estónsko prijalo opatrenia s cieľom zaistiť poskytovanie a dostupnosť vysokokvalitných služieb vrátane sociálnych služieb na miestnej úrovni ako súčasť svojej reformy miestnej samosprávy. Estónsko predovšetkým prijalo zákon o administratívnej reforme s cieľom zjednodušiť vytváranie životaschopných miestnych samospráv, ktoré dokážu financovať svoje vlastné činnosti, plánovať rozvoj a rast a ponúkať kvalitné služby. Úspešne dokončilo dobrovoľnú časť zlúčenia miestnych samospráv a vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení. Niektoré kľúčové kroky na dokončenie reformy miestnej samosprávy sa ešte nerealizovali. Stále sa ešte neuskutočnila revízia mechanizmu financovania obcí. Ďalšie legislatívne akty o zodpovednostiach a rozdelení úloh medzi obcami a ústrednou štátnou správou sa len pripravujú. Prijatie týchto návrhov je rozhodujúce pre zabezpečenie poskytovania kvalitných verejných služieb v oblastiach, ako je vzdelávanie, práca s mládežou, podpora zdravia a doprava.

(9)

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Estónsku klesol z 28,3 % v roku 2014 na 26,9 % v roku 2015, je však aj naďalej najvyšší v Únii. Vláda podniká kroky na ďalšie zmenšenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov. Predovšetkým bol prijatý plán sociálnej starostlivosti na roky 2016 – 2023, ktorý sa v súčasnosti vykonáva a ktorého cieľom je riešiť problematiku rodovej segregácie na trhu práce a bojovať proti stereotypom. Ešte stále treba prijať zmenu zákona o rodovej rovnosti, ktorou by sa inšpektorátom práce zverila úloha pozornejšie monitorovať rodovú rovnosť v súkromnom sektore. Uvažuje sa aj o revízii systému rodičovskej dovolenky, aby sa umožnilo jej flexibilnejšie využívanie. Legislatívna zmena zatiaľ nebola prijatá.

(10)

Nerovnosť príjmov je v Estónsku vysoká. Pomer príjmov najbohatších 20 % domácností v porovnaní s najchudobnejšími 20 % sa zvýšil z 5,4 v roku 2012 na 6,2 v roku 2015 a v súčasnosti je siedmy najvyšší v Únii. Zdá sa, že hlavným faktorom je vysoké mzdové rozpätie, ktoré je výsledkom intenzívneho rastu príjmov medzi ľuďmi s vyššou kvalifikáciou. V absolútnom vyjadrení príjmy najchudobnejších 10 % domácností zaostávajú za rastom mediánu príjmov, čo vedie k problémom s primeranosťou záchrannej sociálnej siete. Faktorom, ktorý k tomu prispieva, je to, že dávky (predovšetkým dôchodky a dávky sociálnej pomoci) nedržia tempo s rastom trhových príjmov. Toto viedlo aj k postupnému zvýšeniu miery rizika chudoby z 15,8 % v roku 2010 na 21,6 % v roku 2015. Vyvinulo sa značné úsilie, aby mal od roku 2018 daňový systém progresívnejší charakter, predovšetkým pre osoby s nízkym príjmom, tak, že sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane v systéme dane z príjmu fyzických osôb.

(11)

Výdavky obchodných spoločností na výskum, technológie a inovácie sa v roku 2015 zvýšili na 0,69 %, ale ich celková úroveň zostáva pod priemerom Únie, ktorý dosahuje 1,3 %. Podiel spoločností, ktoré sa venujú špičkovým technológiám, a spoločností s vysokými nárokmi na znalosti zostáva obmedzený a počet nových absolventov doktorandského štúdia je nízky. Rast miezd v posledných rokoch stále prekračoval rast produktivity, čo malo vplyv na zisky, a to znižovalo rast investícií. Utlmené investície do technologického rozvoja môžu spôsobiť to, že sa pridaná hodnota vývozov, predovšetkým tovaru, zvýši menej, ako sa očakávalo, a môžu ohroziť rast produkcie. Objem zmluvného výskumu medzi akademickou obcou a podnikmi sa v roku 2015 zvýšil. Spolupráca medzi týmito dvoma sektormi však zostala obmedzená napriek opatreniam, ktoré prijala vláda. Estónsko zlepšilo svoje podnikateľské prostredie, ale zdĺhavé insolvenčné konania a miera uspokojenia pohľadávok pre zabezpečených veriteľov zostáva prekážkou investíciám. V roku 2016 sa začal realizovať projekt na zlepšenie rámca pre platobnú neschopnosť, aby sa proces urýchlil a zefektívnil a aby sa zlepšila miera úspešnosti žiadostí. Zmeny legislatívneho rámca však ešte neboli prijaté.

(12)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Estónska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Estónsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Estónsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(13)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1),

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená zotrvať v roku 2018 na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Zlepšiť primeranosť záchrannej sociálnej siete. Prijať opatrenia na zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, predovšetkým zlepšením transparentnosti miezd a revíziou systému rodičovskej dovolenky.

2.

Podporovať súkromné investície do výskumu, technológií a inovácií vrátane možnosti zavedenia opatrení na posilnenie spolupráce medzi akademickou obcou a podnikmi.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/26

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Írsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Írsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o Írsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Írsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Írska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017.

(4)

Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Írsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Tieto nerovnováhy sú charakterizované najmä veľkým objemom vonkajšieho, verejného a súkromného dlhu (domácností aj nefinančných korporácií), v dôsledku čoho je Írsko zraniteľné v prípade nepriaznivých otrasov. Banky stále čelia vysokej úrovni nesplácaných úverov, sú ale dobre kapitalizované, a aj keď je ich ziskovosť naďalej nízka, postupne sa zlepšuje. Ceny bývania sa zvyšujú a pretrvávajú obmedzenia na strane ponuky. Objem dlhu nefinančných korporácií sa v priebehu roku 2015 znížil, bol však stále vyšší ako na konci roku 2014. Objem dlhu domácností sa v roku 2015 znížil a verejný dlh má stabilný klesajúci trend. Do roku 2015 záporná čistá medzinárodná investičná pozícia Írska rýchlym tempom klesala, potom však došlo k zmene čiastočne v dôsledku posunu v roku 2015. Zdá sa však, že vonkajšia udržateľnosť domáceho sektora nie je ohrozená. Objem nesplácaných úverov v poslednom roku klesal, ale tempo znižovania sa do konca roku 2016 do istej miery spomalilo. Ceny nehnuteľností sa v roku 2015 naďalej zvyšovali, ale žiadne významné dôkazy nadhodnotenia sa zatiaľ neprejavujú. V posledných rokoch boli prijaté opatrenia v oblasti príslušnej politiky s cieľom riešiť uvedené nerovnováhy, a to aj v bankovom sektore (zlepšenie regulačného rámca, opatrenia na riešenie vysokej úrovne nesplácaných úverov). Vláda prijala niekoľko príslušných opatrení na riešenie nedostatočnej ponuky na trhu s nehnuteľnosťami, ich účinky sa však prejavia až po určitom čase.

(5)

Írsko predložilo 13. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 2. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(6)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(7)

Na Írsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že v roku 2017 celkový deficit mierne klesne na úroveň 0,4 % HDP a potom sa aj naďalej bude postupne znižovať, až kým sa v roku 2021 nedosiahne prebytok na úrovni 1,0 % HDP. Očakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa bude plniť od roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2017 klesne na 72,9 % a v roku 2020 sa ďalej zníži na 65,2 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 však zároveň neboli dostatočne konkretizované.

(8)

Rada 12. júla 2016 Írsku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že pri spoločnom posudzovaní rokov 2016 a 2017 existuje riziko významnej odchýlky od odporúčanej fiškálnej úpravy.

(9)

V roku 2018 sa očakáva, že Írsko vzhľadom na svoju fiškálnu situáciu, a najmä vzhľadom na úroveň svojho dlhu, dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie v roku 2018 prekročiť 2,4 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,6 % HDP. V referenčnej hodnote pre výdavky sa odzrkadľuje úprava s cieľom napraviť deformáciu 10-ročnej referenčnej sadzby potenciálneho rastu spôsobenej výnimočne prudkým rastom reálneho HDP v roku 2015. V súlade s prístupom, ktorý uplatňujú írske orgány pri výpočtoch svojho rozpočtu na rok 2017, Komisia použila priemer potenciálnych mier rastu v rokoch 2014 a 2016. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v spoločne posudzovaných rokoch 2017 a 2018 riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Írsko dodrží v rokoch 2017 a 2018 prechodné dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že na zaistenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu, najmä v roku 2017, budú potrebné ďalšie opatrenia. Vzhľadom na súčasné cyklické podmienky a zvýšené vonkajšie riziká Írska by bolo obozretné, aby sa akékoľvek neočakávané zisky použili na ďalšie zníženie pomeru verejného dlhu. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Írska. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Írsku.

(10)

Aj keď je oživenie hospodárstva solídne a očakáva sa, že v budúcich rokoch bude produkcia rásť stabilným tempom, výhľad sa stal neistejším, čo vytvára riziká v oblasti stále krehkých verejných financií. Preto by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie na zvýšenie odolnosti príjmov proti hospodárskym výkyvom a nepriaznivým otrasom. S týmto cieľom by sa malo pokročiť s návrhom na zavedenie fondu na horšie časy (tzv. Rainy-Day Fund) a mala by sa znížiť miera spoliehania sa na vysoko koncentrované a kolísavé zdroje príjmov. Vyrovnané zloženie rôznych daňových zdrojov a širšie daňové základy zlepšujú príjmovú stabilitu v prostredí hospodárskej nestability. Úsilie zamerané na rozšírenie daňového základu však bolo v posledných rokoch len obmedzené a nedávne daňové opatrenia sa sústredili na škrty a úľavy. Ohlasované systematické hodnotenie nákladov a prínosov znížených sadzieb DPH, ktoré sa budú uplatňovať na širokú škálu predajov, zatiaľ neprebehlo. Periodické dane z nehnuteľností sa považujú za jeden zo zdrojov príjmov, ktoré najviac podporujú rast. Príjmy Írska z nehnuteľností však v roku 2014 dosiahli iba 1,0 % HDP, v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 1,6 %. Postupná indexácia hodnoty nehnuteľností by pomohla urovnať miestny daňový profil nehnuteľností, a to tak, že by zabránila náhlemu zvýšeniu daňových povinností pri prehodnocovaní nehnuteľností v roku 2019. Rozdiely v zdaňovaní nafty a benzínu pre používateľov ciest sú z environmentálneho hľadiska neopodstatnené.

(11)

S cieľom splniť celkové fiškálne ciele sa v minulosti komplexné preskúmania výdavkov zameriavali hlavne na znižovanie verejných výdavkov. Účinnosť a efektívnosť výdavkových programov sa hodnotila len zriedkavo, čo v konečnom dôsledku oslabilo spoľahlivosť viacročných výdavkových plánov. Vhodne navrhnutým preskúmaním výdavkov v súlade so spoločnými zásadami Euroskupiny by sa zlepšila kontrola výdavkov a mohli by sa uvoľniť zdroje pre veľmi potrebné verejné investície na oživenie rastu. Pri preskúmaní výdavkov by sa mala osobitná pozornosť venovať nákladovej účinnosti v zdravotníctve. Írsko zaviedlo niektoré dôležité opatrenia na zvýšenie účinnosti, ako napríklad dohodu o úspore nákladov s farmaceutickým priemyslom, systém finančného riadenia, elektronické zdravotníctvo a financovanie založené na činnosti. Mohlo by sa toho však urobiť ešte viac, napríklad posilnením úlohy primárnej starostlivosti ako „strážnika“ preťažených írskych nemocníc. Kroky smerom k jednopilierovému systému všeobecnej zdravotnej starostlivosti sú roztrieštené a chýba im zastrešujúca vízia.

(12)

Podpora udržateľného a inkluzívneho rastu, z ktorého by mali prospech všetky skupiny v spoločnosti, zostáva výzvou. V apríli 2017 bola nezamestnanosť pod priemerom Únie na úrovni 6,4 %. Nízka intenzita práce mnohých domácností však vyvoláva obavy, že aj keď oživenie pokračuje, na niektorých ľudí sa zabudlo. Od roku 2013 do roku 2015 klesol percentuálny podiel obyvateľstva žijúceho v domácnostiach s nízkou alebo veľmi nízkou intenzitou práce o 15 %; celková miera nezamestnanosti sa za rovnaké obdobie znížila o 28 %. Systém sociálneho zabezpečenia sa pri znižovaní chudoby a nerovnosti celkovo osvedčil a Írsko prijalo opatrenia na stimulovanie zamestnanosti postupným znižovaním dávok a doplnkových platieb. Prekážky inkluzívneho rastu však stále existujú. Rozdiely medzi mierou zamestnanosti pracovníkov s nízkou, strednou a vysokou kvalifikáciou patria medzi najvyššie v Únii. V niektorých oblastiach sa prejavil nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, ako aj nedostatok zručností, zatiaľ čo príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností a získanie nových zručností sú nedostatočné. Trh práce a sociálne výzvy poukazujú na význam integrovaného prístupu k odbornej príprave a aktivácii trhu práce v prípade tých osôb, ktoré sú od pracovného trhu najviac vzdialené. Obavy navyše vyvoláva aj kvalita zabezpečovania starostlivosti o deti vrátane dostupnosti celodenných služieb. Čisté náklady na starostlivosť o dieťa v Írsku, vyjadrené ako percentuálny podiel miezd, patria medzi najvyššie v Únii. Dostupnosť kvalitnej celodennej starostlivosti o deti a náklady na takúto starostlivosť predstavujú prekážky pre účasť žien na trhu práce a brzdia úsilie zamerané na zníženie chudoby detí, ktorá síce mierne klesla, zostáva však vyššia ako priemer v Únii.

(13)

Na podporu trvalého a vyrovnaného rastu by sa mali riešiť potreby v oblasti infraštruktúry. Hospodárska kríza viedla k posunu v zložení verejných výdavkov od investícií smerom k bežným výdavkom. Roky prudkého znižovania verejných investícií mali negatívny vplyv na primeranosť a kvalitu infraštruktúry. Posun vo verejných výdavkoch ovplyvnil aj podporu verejného sektora v oblasti výskumu a vývoja s možnými dôsledkami na konkurencieschopnosť MSP. Pokiaľ ide o verejné investície do výskumu a vývoja vyjadrené ako percentuálny podiel HDP, Írsko je na 25. mieste v Únii. Najzávažnejšie nedostatky súvisiace s infraštruktúrou sú v oblasti dopravy, vodohospodárskych služieb a bývania. Dopyt po novom bývaní v súčasnosti značne presahuje ponuku v hlavných mestských oblastiach krajiny. V dôsledku toho sa rýchlo zvyšujú ceny a nájmy obytných nehnuteľností určených na bývanie, čo zasa viedlo k nedávnemu vysokému nárastu vylúčenia v oblasti bývania a bezdomovstvu. V súčasnosti neexistujú žiadne dôkazy nadhodnotenia, ak by sa však obmedzenia na strane ponuky bývania neriešili, mohlo by to viesť k makrofinančným rizikám. Ucelený a včasný územný plán by pomohol zabezpečiť nové domy vo vhodných oblastiach.

(14)

Írske hospodárstvo je rozdelené medzi zväčša malé a stredné firmy v írskom vlastníctve a veľké nadnárodné spoločnosti pôsobiace v Írsku. Prepojenia medzi nadnárodnými spoločnosťami a firmami v írskom vlastníctve zostávajú obmedzené. Ich vývozná výkonnosť a profily sú výrazne odlišné, pričom sa medzi nimi zväčšuje rozdiel v produktivite. Firmy v írskom vlastníctve majú slabší profil v oblasti vývozu ako nadnárodné spoločnosti so sídlom v Írsku. Ich vývoz je vysoko koncentrovaný podľa sektoru a miesta určenia, v dôsledku čoho sa stávajú zraniteľnejšími voči otrasom. Investovanie do inovácií by posilnilo produktivitu a vývozný potenciál írskych firiem v čase, keď by diverzifikácia vývozu a miest určenia vývozu mohla pomôcť stabilizovať vývoznú výkonnosť írskych firiem. Verejné výdavky na výskum a vývoj zostávajú nízke. Úplné vykonanie opatrení na zvýšenie verejného výskumu a vývoja, a najmä opatrenia na podporu inovačnej kapacity MSP, závisí od návratu k trendu udržateľných investícií. Na stimulovanie inovácií zo strany MSP by sa politiky v oblasti inovácií mohli vyvážiť smerom k priamejším formám financovania. Štátna podpora podnikového výskumu a vývoja vo zvýšenej miere závisí od daňových úľav v oblasti výskumu a vývoja. Cielenejšie kombinácie politík s priamejším financovaním môžu lepšie riešiť potreby mladých írskych inovatívnych firiem a využívať príležitosti výraznej investičnej sily nadnárodných spoločností. Tým by sa uľahčil prístup k globálnym hodnotovým reťazcom a urýchlilo by sa šírenie znalostí.

(15)

V prostredí zvýšenej vonkajšej neistoty je dôležitý ďalší pokrok pri znižovaní nesplácaných úverov, aby sa zaistila stabilita finančného sektora. Aj keď sa dosiahol pokrok, vysoký podiel nesplácaných úverov zostáva záťažou na ziskovosť bánk a prekážkou úplného hospodárskeho oživenia domácností a firiem. Pokračuje znižovanie dlhu domácností a domácich firiem, ale ich zadlženosť zostáva jednou z najvyšších v EÚ na úrovni 276,8 % HDP (september 2016). Vysoký podnikový dlh môže brzdiť firmy v tom, aby si brali úvery na investície, čo zasa spätne obmedzuje schopnosť bánk zlepšovať ich vlastnú ziskovosť.

(16)

Podľa Centrálnej banky Írska bol priemerný podiel nesplácaných úverov domácich írskych bánk v septembri 2016 na úrovni 14,2 %. To je podstatne viac než priemer Únie na úrovni 5,3 %. Nesplácané úvery domácich írskych bánk klesli medziročne v septembri 2016 o 12,7 miliardy EUR alebo 32,7 %. Tempo splácania nedoplatkov sa do istej miery spomalilo, keďže zostávajúce dlhodobé nedoplatky sa zároveň reštrukturalizujú najťažšie. Dynamika by sa nemala spomaliť: reštrukturalizácia nedoplatkov by mala byť udržateľná v dlhodobom horizonte a mali by sa zvážiť rôzne formy znižovania dlhu. Na konci septembra 2016 bolo 14 % objemu hypoték v sklze, pričom hypotekárne účty s omeškaním dlhším ako dva roky predstavovali približne 70 % celkového zostatku hypotekárnych úverov, ktoré boli v sklze vyššom ako 90 dní. Komerčné úvery na nehnuteľnosti v držbe domácich bánk s podielom nesplácaných úverov na úrovni 32,6 % a úvery pre podnikateľov s podielom nesplácaných úverov na úrovni 11,8 % v septembri 2016 zostávajú takisto zdrojom obáv. Využívanie platobnej neschopnosti fyzických osôb, konkurzu, tzv. examinership (súdna ochrana pre podnik v ťažkostiach podľa írskeho práva) a mimosúdnych urovnaní zameraných na obnovu životaschopnosti domácností a podnikov zostáva na nízkej úrovni a malo by sa stimulovať. Po niekoľkých zdržaniach sa očakáva, že centrálny úverový register vstúpi do záverečnej fázy svojho zavádzania. Jeho finalizovanie by malo byť prioritou, pretože bude slúžiť ako základ na primerané posudzovanie úverových rizík dlžníkov a na zabezpečenie budúceho obozretného poskytovania úverov.

(17)

Uplatňovanie zákona o regulácii právnych služieb z roku 2015 (zákon z roku 2015) sa začalo koncom roku 2016. Pre úsilie Írska zamerané na zvýšenie hospodárskej súťaže v tomto odvetví bude uplatňovanie zákona z roku 2015 rozhodujúce, pretože umožní, aby právni zástupcovia mali priamy prístup k profesii, ako aj aby sa vytvorili skupiny podnikov podľa multidisciplinárnych postupov a aby v Írsku pôsobili alternatívne obchodné modely používané v iných členských štátoch. Nezávislé právne služby sú vstupom pre všetky odvetvia hospodárstva a náklady na ne majú vplyv na konkurencieschopnosť Írska. Preto je mimoriadne dôležité, aby sa uplatňovaním zákona z roku 2015 zaviedli ustanovenia týkajúce sa zvyšovania hospodárskej súťaže a znižovania nákladov v následnosti na verejné konzultácie, alebo aby sa takéto ustanovenia začlenili do nariadení, ktoré má vydať regulačný orgán právnych služieb s cieľom oživiť hospodársku súťaž a znížiť náklady.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Írska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Írsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Írsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 3,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu. Použiť akékoľvek neočakávané zisky vychádzajúce z dobrých hospodárskych a finančných podmienok vrátane ziskov z predaja aktív na ďalšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Obmedziť rozsah a objem daňových výdavkov a rozšíriť daňový základ.

2.

Lepšie zacieliť verejné výdavky uprednostnením verejných investícií do dopravy, vodohospodárskych služieb a inovácií, najmä na podporu MSP. Zlepšiť sociálnu infraštruktúru vrátane sociálneho bývania a kvalitnej starostlivosti o deti; prijať integrovaný balík aktivačných politík na zvýšenie vyhliadok zamestnanosti osôb s nízkou kvalifikáciou a na riešenie nízkej pracovnej intenzity domácností.

3.

Stimulovať pokračujúce a trvalejšie znižovanie nesplácaných úverov pomocou rôznych riešení, ktoré zahŕňajú odpisy v prípade životaschopných podnikov a domácností, s osobitným dôrazom na riešenie dlhodobých nedoplatkov.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/31

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Španielsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Španielsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o Španielsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Španielsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Španielska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Súčasťou správy bolo aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Španielsku existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré majú cezhraničný význam. Prebytok bežného účtu sa síce premieta do znižovania čistých zahraničných záväzkov Španielska, ich objem však i napriek tomu ostáva veľký a vystavuje krajinu kolísavým náladám na trhu. Hoci dlh súkromného sektora sa výrazne znížil, a to najmä v prípade spoločností, dlh domácností sa i naďalej udržiava na vysokej úrovni. Hospodársky rast sa stal hlavným motorom znižovania dlhu ale riziká fiškálnej udržateľnosti ostávajú zo strednodobého hľadiska vysoké. Potreba konať je obzvlášť naliehavá v záujme zníženia rizika pôsobenia nepriaznivých účinkov nerovnováh na španielske hospodárstvo a, vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam, aj na hospodársku a menovú úniu. Finančný sektor i naďalej vykazuje vysokú mieru stability, ku ktorej prispieva aj jeho prebiehajúca reštrukturalizácia, nízke náklady na financovanie a oživenie hospodárstva. Vytváranie pracovných miest zaznamenalo v posledných rokoch výraznú dynamiku a došlo k prudkému poklesu miery nezamestnanosti, ktorá však i napriek tomu ostáva veľmi vysoká. Pri intenzívnom vytváraní pracovných miest a zvyšovaní konkurencieschopnosti zohrávali v posledných rokoch významnú úlohu reformy trhu práce a zmierňovanie rastu miezd.

(4)

Španielsko predložilo 28. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 29. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Španielsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Španielsko vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje odstrániť nadmerný deficit do roku 2018 v súlade s rozhodnutím Rady z 8. augusta 2016, ktorým sa Španielsko upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu („rozhodnutie Rady z 8. augusta 2016“). Celkový deficit sa má podľa plánu ďalej znižovať, a to až na úroveň 0,5 % HDP v roku 2020. V prognóze výdavkov uvedenej v programe stability na rok 2017 je zohľadnené vysporiadanie podmienených záväzkov súvisiacich s diaľničnými projektmi a finančným sektorom, ktoré predstavujú takmer 0,4 % HDP v roku 2017 a 0,2 % HDP v roku 2018. Dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa však v časovom rámci programu stability na rok 2017 neplánuje. Predpokladá sa, že prepočítané štrukturálne saldo (5) dosiahne v roku 2020 úroveň -1,9 % HDP. Podľa programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejného sektora k HDP sa v roku 2017 zníži na úroveň 98,8 %, v roku 2018 na úroveň 97,6 % a v roku 2020 dosiahne úroveň 92,5 %. Makroekonomické prognózy sú v programe stability na rok 2017 až do roku 2018 realistické a následne mierne optimistické. Plánované dosahovanie cieľov sa vo všeobecnosti i naďalej opiera o pozitívny hospodársky výhľad, ktorý je však vystavený určitým rizikám. Ďalšie riziká, ktoré ohrozujú dosahovanie fiškálnych cieľov, súvisia s neistotou, pokiaľ ide o vplyv nedávnych daňových opatrení. Program stability na rok 2017 po zohľadnení predpokladaného vysporiadania podmienených záväzkov (ktoré nie je zohľadnené v prognóze Komisie z jari 2017) okrem toho počíta v rokoch 2017 a 2018 s výrazne väčším obmedzovaním výdavkov, než sa uvádza v prognóze Komisie. Opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na rok 2018 však neboli ešte konkretizované.

(7)

Rada 8. augusta 2016 vyzvala Španielsko, aby do roku 2018 odstránilo nadmerný deficit a konkrétne, aby znížilo deficit verejných financií v roku 2016 na úroveň 4,6 % HDP, v roku 2017 na úroveň 3,1 % HDP a napokon v roku 2018 na úroveň 2,2 % HDP. Zlepšenie salda verejných financií sa podľa aktualizovanej prognózy Komisie z jari 2016 očakávalo v súvislosti s prognózovaným zhoršením štrukturálneho salda o 0,4 % HDP v roku 2016 a jeho zlepšením o 0,5 % HDP v rokoch 2017 a 2018. Španielsko dosiahlo v roku 2016 celkový deficit na úrovni 4,5 % HDP, čo je pod cieľovou úrovňou stanovenou v rozhodnutí Rady z 8. augusta 2016. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa podľa scenára nezmenených politík plánuje zníženie celkového deficitu v roku 2017 na úroveň 3,2 % HDP a v roku 2018 ďalej na úroveň 2,6 % HDP, čo je úroveň o 0,1 % HDP vyššia ako cieľ stanovený v programe stability na rok 2017, resp. o 0,4 % HDP viac než stanovila Rada. Na rozdiel od programu stability na rok 2017 táto prognóza nepredpokladá vysporiadanie uvedených podmienených záväzkov. Predpokladá sa, že kumulatívne fiškálne úsilie v rokoch 2016 a 2017 sa podarí zabezpečiť len s ťažkosťami, zatiaľ čo v roku 2018 sa za predpokladu nezmenených politík očakáva, že fiškálne úsilie nesplní požiadavky stanovené v rozhodnutí Rady z 8. augusta 2016. V auguste 2016 Rada okrem toho vyzvala Španielsko, aby prijalo opatrenia na zlepšenie fiškálneho rámca, avšak v programe stability na rok 2017 sa neuvádzajú žiadne plány na posilnenie vplyvu výdavkového pravidla stanoveného v zákone o stabilite na udržateľnosť verejných financií. Rada vo všeobecnosti zastáva názor, že sa budú musieť prijať ďalšie opatrenia, najmä v roku 2018, na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu, a predovšetkým s podmienkami uvedenými v rozhodnutí Rady z 8. augusta 2016.

(8)

Španielsku ešte stále chýba jasný a jednotný politický rámec pre verejné obstarávanie, ktorý by zabezpečil dodržiavanie právnych predpisov, vysokú úroveň hospodárskej súťaže a hospodársku efektívnosť, a to najmä prostredníctvom účinného mechanizmu kontrol ex ante a ex post, zvýšenej transparentnosti a posilnenej koordinácie v prípade verejných obstarávateľov a subjektov na všetkých úrovniach verejnej správy. S cieľom zlepšiť systém dohľadu nad verejným obstarávaním predložila vláda v roku 2017 návrhy určitých opatrení, ktoré momentálne čakajú v parlamente na schválenie.

(9)

Španielsko dosiahlo pokrok v boji proti korupcii, najmä pokiaľ ide o transparentnosť rozhodovania správnych orgánov a konkrétne o uzákonenie právnych aktov o transparentnom financovaní politických strán, majetkovom priznaní a konflikte záujmov. Kľúčové bude teraz zamerať sa na vykonávanie týchto opatrení. Napriek tomu, že vyšetrovanie korupcie zaznamenalo prudký vzostup a zahŕňalo aj prípady na miestnej a regionálnej úrovni, na týchto úrovniach verejnej správy neboli vypracované žiadne špecifické preventívne stratégie na znižovanie miery rizika korupcie a neexistuje ani žiadna spoločná preventívna stratégia naprieč jednotlivými úrovňami. Pokiaľ ide o ďalšie nedostatky, akými sú medzery v legislatíve na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, miera nezávislosti nedávno vytvoreného Úradu pre konflikt záujmov a chýbajúca regulácie lobingu, zatiaľ sa na ich odstránenie neprijali žiadne konkrétne opatrenia. Ďalším problémom sú zdĺhavé súdne konania v prípadoch korupcie. Trestné právo procesné bolo zmenené v roku 2015 s cieľom obmedziť čas vyčlenený na vyšetrovanie a znížiť prieťahy v trestnom konaní. To by však mohlo zvýšiť riziko, že procesné lehoty nie sú dostatočné na riešenie zložitých prípadov korupcie, ak sa ustanovenia, ktoré umožňujú predĺženie lehoty, ukážu ako reštriktívne.

(10)

Španielsko má napriek štandardnej sadzbe DPH, ktorá zodpovedá priemeru Únie, ako aj nízkemu a klesajúcej miere výpadku príjmov z DPH relatívne nízke príjmy z DPH. Dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že v Španielsku sa pri rôznych tovaroch a službách vo výraznej miere uplatňujú znížené sadzby alebo oslobodenie od dane. V dôsledku toho zaznamenalo Španielsko v roku 2014 najväčšie medzery v politike v oblasti DPH v Únii (59 % v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 44 %). Španielsko má zároveň aj jedny z najnižších príjmov z environmentálnych daní v Únii, a to i napriek určitým opatreniam prijatým v posledných rokoch, najmä v sektore energetiky. Zdaňovanie znečisťovania a využívania zdrojov môže viesť k zvýšeniu príjmov a k významným sociálnym a environmentálnym prínosom. Zároveň tu existuje rozdielnosť v normatívnych predpisoch, ktorá znamená nejednotný prístup k určitým environmentálnym daniam na regionálnej úrovni. Pokiaľ ide o výdavky, vláda poverila španielsku nezávislú fiškálnu inštitúciu (AIReF), aby vykonala preskúmanie výdavkov na všetkých úrovniach verejnej správy. Toto preskúmanie pomôže určiť oblasti, v ktorých možno výdavkové potreby naplniť efektívnejším využívaním zdrojov.

(11)

Vytváranie pracovných miest zaznamenalo v posledných rokoch výraznú dynamiku, k čomu prispeli aj reformy trhu práce a zmierňovanie rastu miezd. Došlo k prudkému poklesu miery nezamestnanosti, ktorá však i napriek tomu ostáva jedna z najvyšších v Únii, a to najmä medzi mladými a nízkokvalifikovanými ľuďmi, čo so sebou prináša riziko vylúčenia z trhu práce. Takmer polovica nezamestnaných je bez práce viac ako rok. Španielsko v súčasnosti prijíma opatrenia zamerané na podporu mladých ľudí, najmä prostredníctvom rozšírenia kritérií oprávnenosti na poskytnutie záruky pre mladých ľudí (6), a na zintenzívnenie individuálnej podpory dlhodobo nezamestnaných. Účinnosť týchto opatrení závisí aj od efektivity verejných služieb zamestnanosti na regionálnej úrovni. V tejto súvislosti existuje priestor na posilnenie ich súčinnosti so sociálnymi službami, a to v záujme lepšieho poskytovania rozšírených služieb uchádzačom o zamestnanie predovšetkým z radov dlhodobo nezamestnaných a poberateľov garantovaného minimálneho príjmu. Zároveň by sa mohla prehĺbiť spolupráca verejných služieb zamestnanosti so zamestnávateľmi, a to najmä prostredníctvom zvýšenia podielu voľných pracovných miest, ktoré sprostredkúvajú služby zamestnanosti.

(12)

Španielsko má jeden z najväčších podielov dočasného zamestnávania v Únii a mnoho dočasných zmlúv sa uzatvára na veľmi krátku dobu. Miera prechodu z dočasného na trvalé zamestnanie je v porovnaní s priemerom Únii veľmi nízka. Rozšírené využívanie dočasného zamestnávania je spojené s nižším rastom produktivity (aj v dôsledku menších príležitostí na odbornú prípravu na pracovisku), s horšími pracovnými podmienkami a vyšším rizikom chudoby. Zdá sa, že nedávne reformy trhu práce mali mierne pozitívny vplyv na zníženie segmentácie trhu práce medzi trvalé a dočasné zamestnávanie a prebiehajúce posilňovanie inšpekcie práce prináša pozitívne výsledky, pokiaľ ide o riešenie zneužívania dočasného zamestnávania. Od prijímania zamestnancov do trvalého pracovného pomeru môžu ešte stále odrádzať niektoré aspekty španielskeho trhu práce, ku ktorým patrí neistota v prípade právneho sporu po rozviazaní pracovného pomeru, ako aj pomerne vysoké odstupné, ktoré prináleží zamestnancom v trvalom pracovnom pomere. Okrem toho systém stimulov pre zamestnávanie zostáva i naďalej roztrieštený a ešte stále nie je efektívne zacielený na podporu zamestnávania na neurčitý čas. Hoci Španielsko nedávno zriadilo pracovnú skupinu pre kvalitu zamestnávania, ešte stále nevypracovalo komplexný plán na odstránenie segmentácie trhu práce na základe dohody medzi vládou a sociálnymi partnermi z roku 2014.

(13)

Rozdiely pretrvávajú aj pri podmienkach oprávnenosti na schému garantovaného minimálneho príjmu a pri prepojení princípu aktivácie a sociálnej ochrany v rámci jednotlivých regiónov a schém. Niektoré zraniteľné skupiny sú vylúčené zo schémy garantovaného minimálneho príjmu. Obmedzenú účinnosť tejto schémy možno sčasti vysvetliť značnými rozdielmi, pokiaľ ide o primeranosť a dostupnosť regionálnych schém minimálneho príjmu, ako aj fragmentáciou národného systému sociálneho zabezpečenia na viaceré schémy, ktoré sú zamerané na rôzne kategórie uchádzačov o zamestnanie a ktoré spravujú rôzne správne orgány. Táto fragmentácia spôsobuje diskontinuitu pri poskytovaní podpory osobám, ktoré ju potrebujú, a bráni pri uplatňovaní integrovaného prístupu. V reakcii na početné výzvy v tejto oblasti prebieha štúdia, ktorá by mala posúdiť účinnosť národných a regionálnych schém minimálneho príjmu. Pokiaľ ide o rodinné dávky, tie sú v Španielsku zle zacielené. Okrem toho po zohľadnení vplyvu daňových úľav je daňový systém a systém sociálneho zabezpečenia celkovo mierne regresívny. Využívanie zariadení starostlivosti o deti navyše výrazne rastie s príjmom rodiny, čo naznačuje obmedzenú dostupnosť pre rodičov s nízkym príjmom. Poskytovanie služieb dlhodobej starostlivosti sa síce zlepšuje, avšak v jednotlivých regiónoch existujú rozdiely, pričom tieto služby stále nezodpovedajú súčasným potrebám.

(14)

Slabé výsledky vzdelávania majú negatívny vplyv na dlhodobejší potenciál rastu produktivity v Španielsku. Napriek výraznému zlepšeniu, ku ktorému došlo v posledných rokoch, zostáva miera predčasného ukončenia školskej dochádzky jedna z najvyšších v Únii. V oblasti predčasného ukončenia školskej dochádzky a študijných výsledkov, najmä pokiaľ ide o základné zručnosti, existujú značné regionálne rozdiely. Vzdelávanie učiteľov a individuálna podpora žiakov patria medzi základné predpoklady úspešného školského vzdelávania v regiónoch s dobrými výsledkami. Španielsko má druhú najvyššiu mieru opakovania ročníka v Únii, čo zvyšuje riziko nedokončenia školskej dochádzky, znižuje očakávania, pokiaľ ide o nadobudnuté vedomosti a zručnosti, a nepriaznivo vplýva na výdavky na vzdelávanie. Zamestnateľnosť absolventov terciárneho vzdelávania ostáva pomerne nízka. Pokiaľ ide o spoluprácu s podnikateľskou sférou v oblasti vzdelávania a výskumu, neustále pretrvávajú prekážky v podobe zníženej mobility študentov a akademických pracovníkov, obmedzených možností stáží, ako aj nedostatočných stimulov a nepružnosti procesu riadenia vysokého školstva.

(15)

V záujme zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti by Španielsku prospela ďalšia podpora výskumu a inovácií. Inovačná výkonnosť však klesá a momentálne dosahuje nižšiu úroveň ako v roku 2007, pričom zaostávanie krajiny za priemerom Únie sa postupom času zväčšilo. Nízka inovačná výkonnosť súvisí s poklesom súkromných výdavkov na výskum a vývoj a poukazuje na nedostatky v rámci pre riadenie výskumu a inovácií. Štátna agentúra pre výskum zodpovedná za riadenie financovania výskumu a inovácií zo štátneho rozpočtu začala fungovať začiatkom roka 2017. Doteraz neexistuje žiadne systematické viacročné plánovanie rozpočtu podporných programov. Systematicky sa nevyhodnocuje ani účinnosť samotných podporných programov s cieľom zlepšiť ich tvorbu a vykonávanie. V dôsledku nedostatočných stimulov a nepružnosti procesu riadenia vysokého školstva zostáva spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom naďalej nedostatočná a nízka je aj mobilita výskumných pracovníkov medzi verejným a súkromným sektorom. Koordinácia na jednotlivých úrovniach verejnej správy nie je optimálna, v dôsledku čoho nedochádza medzi celoštátnymi a regionálnymi politikami k úplnej synergii.

(16)

Španielske malé podniky majú spravidla menšiu produktivitu ako ich náprotivky v iných veľkých členských štátoch. Keďže malé podniky majú v Španielsku prevažujúce zastúpenie, táto skutočnosť má výrazný vplyv na produktivitu hospodárstva ako celku. Zmiernenie prekážok pri zakladaní podnikov, ich prevádzkovaní a raste by tak prinieslo zvýšenie investícií a produktivity. Španielska vláda prijala v posledných rokoch viacero opatrení, ktorých cieľom je uľahčiť zakladanie podnikov a ich rast. Konsolidácia a úplné vykonanie týchto reforiem je kľúčom k tomu, aby mohlo Španielsko v plnej miere využívať výhody, ktoré prinášajú. Zákon o jednote trhu prijatý v roku 2013 prispel k riešeniu problematiky dodatočných nákladov, ktoré podnikatelia museli vynakladať v dôsledku výrazných rozdielov a prekrývajúcich sa úprav v regulácii podnikania v jednotlivých regiónoch. Zvýšené využívanie mechanizmu na podávanie sťažností podnikmi, ktorý je v tomto zákone stanovený s cieľom požadovať nápravu pri prekážkach prístupu na trh, poukazuje na možnú potrebu ďalšieho zjednodušenia postupov na udeľovanie licencií. Zabezpečenie koordinácie medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy, a to aj na úrovni sektorových konferencií, si vyžaduje ďalšie úsilie. Je to nevyhnutné, aby bolo možné v existujúcich a budúcich právnych predpisoch na všetkých úrovniach účinne riešiť zbytočné prekážky vstupu na trh, a to aj v prípade nových obchodných modelov v kolaboratívnom hospodárstve. V maloobchodnom sektore požiadavka dvojitých povolení na zriadenie maloobchodných prevádzok i naďalej zbytočne obmedzuje vstup na trh. Požiadavky na prístup na trh, ktoré sú stanovené v regionálnych právnych predpisoch týkajúcich sa sektora poskytovania dopravných automobilových služieb s vodičom a služieb krátkodobého prenájmu ubytovania, môžu zbytočne brániť vyváženému rozvoju kolaboratívneho hospodárstva. V záujme zabezpečenia účinného uplatňovania zákona o jednote trhu prijalo Španielsko v prvých mesiacoch roku 2017 rad opatrení, ku ktorým patria nedávno prijaté metodické usmernenia k jeho vykonávaniu a uverejnený katalóg osvedčených a nevhodných postupov pri jeho uplatňovaní.

(17)

Regulácia odborných služieb zostáva i naďalej pomerne reštriktívna. Ochranné práva („vyhradené činnosti“) sú selektívne udeľované určitým poskytovateľom služieb, zatiaľ čo iní poskytovatelia s podobnou relevantnou kvalifikáciou sú vylúčení. Pri veľkom počte profesií je členstvo v profesijnom združení povinné. V prípade stavebných inžinierov, architektov a turistických sprievodcov je úroveň reštrikcií v Španielsku vyššia, ako je vážený priemer Únie. A je nižšia ako priemer Únie v prípade patentových zástupcov a právnikov, hoci prístup k právnickej profesii je obmedzený prísnejšie ako v prípade akýchkoľvek iných profesií v Španielsku. Návrh zákona o odborných službách, ktorý okrem iného počíta s racionalizáciou členstva v profesijných združeniach, ešte stále nebol prijatý. Táto reforma zároveň prináša väčšiu transparentnosť a zodpovednosť profesijných orgánov, sprístupnenie neodôvodnene vyhradených činností a ochranu jednoty trhu, pokiaľ ide o prístup k odborným službám v Španielsku a o ich výkon.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Španielska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Španielsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Španielsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v odporúčaniach 1 až 3,

1.

Zabezpečiť dodržiavanie rozhodnutia Rady z 8. augusta 2016, vrátane opatrení na posilnenie fiškálneho rámca a rámca pre verejné obstarávanie. Vykonať komplexné preskúmanie výdavkov s cieľom určiť možné oblasti pre zvýšenie efektivity výdavkov.

2.

Zlepšiť súčinnosť medzi regionálnymi službami zamestnanosti, sociálnymi službami a zamestnávateľmi s cieľom lepšie reagovať na potreby uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov. Prijať opatrenia na podporu zamestnávania na neurčitý čas. Odstrániť regionálne rozdiely a fragmentáciu v prípade schémy garantovaného minimálneho príjmu a zlepšiť podporu rodín, a to aj prostredníctvom prístupu ku kvalitnej starostlivosti o deti. Zvýšiť význam terciárneho vzdelávania pre potreby pracovného trhu. Odstrániť regionálne rozdiely vo výsledkoch vzdelávania, a to najmä posilnením odbornej prípravy učiteľov a podporou pre jednotlivých žiakov.

3.

Zabezpečiť primerané a trvalé investície do výskumu a inovácií a zlepšiť systém ich riadenia na jednotlivých úrovniach verejnej správy. Zabezpečiť dôsledné a včasné vykonávanie zákona o jednote trhu vo vzťahu k existujúcim a budúcim právnym predpisom.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/36

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Francúzsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 4.

(3)

Správa o Francúzsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Francúzska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Z analýzy Komisie vyplýva, že vo Francúzsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Francúzsko sa v kontexte nízkeho rastu produktivity vyznačuje predovšetkým slabou konkurencieschopnosťou a vysokým a stále rastúcim verejným dlhom. Potreba konať je obzvlášť dôležitá, a to v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na francúzske hospodárstvo, a vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam aj na hospodársku a menovú úniu.

(4)

Francúzsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Francúzsko sa v súčasnosti vzťahuje nápravná časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 v rámci postupu pri nadmernom deficite odstrániť nadmerný deficit do roku 2017 a dosiahnuť celkový deficit vo výške 2,8 % HDP. Celkový deficit sa má podľa plánu ďalej znižovať, a to až na 1,3 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,4 % HDP, sa má podľa plánu dosiahnuť do roku 2019. Prepočítané (5) štrukturálne saldo však podľa prognóz dosiahne v roku 2020 výšku -1,2 % HDP, takže do konca programového obdobia sa strednodobý cieľ nepodarí dosiahnuť. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne z 95,9 % v roku 2018 na 93,1 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2018 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Rada 10. marca 2015 Francúzsku odporučila, aby do roku 2017 odstránilo nadmerný deficit a aby v roku 2017 dosiahlo deficit verejných financií vo výške 2,8 % HDP, čo je v súlade so zlepšením štrukturálneho salda o 0,9 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že celkový deficit v roku 2017 dosiahne 3,0 % HDP v súlade s referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve, avšak nad úrovňou cieľového deficitu odporúčaného Radou. Za predpokladu nezmenenej politiky sa odhaduje, že v roku 2018 dosiahne celkový deficit výšku 3,2 % HDP, čo prekračuje referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve a naznačuje riziká súvisiace s trvalou nápravou nadmerného deficitu. Odporúčané fiškálne úsilie sa navyše podľa očakávaní v období, na ktoré sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite, nevyvinie, keďže konsolidačná stratégia, ktorú uskutočňuje Francúzsko, sa opiera primárne o zlepšovanie cyklických podmienok a pretrvávanie prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami, na ktoré však orgány nemajú žiadny dosah.

(8)

Ak by sa v roku 2018 napokon dosiahla včasná a trvalá náprava, na Francúzsko by sa začala vzťahovať preventívna časť Paktu stability a rastu a prechodné dlhové pravidlo. Od Francúzska sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na jeho úroveň dlhu, očakáva, že bude vykonávať ďalšie úpravy smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,4 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2018 nesmie prekročiť 1,2 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Existuje aj riziko, že Francúzsko v roku 2018 nedodrží prechodné dlhové pravidlo, keďže sa predpokladá zhoršenie štrukturálneho salda o 0,5 % HDP, a nie dosiahnutie minimálnej lineárnej štrukturálnej úpravy vo výške 0,4 % HDP. Rada celkovo zastáva názor, že Francúzsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu v roku 2017 a že v roku 2018 budú potrebné ďalšie opatrenia na zaistenie súladu s uvedenými ustanoveniami. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo členských štátov vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií Francúzska. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu vo Francúzsku.

(9)

Pomer verejných výdavkov k HDP vo Francúzsku je jedným z najvyšších v Únii. Pomer výdavkov k HDP má podľa prognóz v roku 2017 dosiahnuť 56,2 % HDP, čo je o 9,7 percentuálneho bodu viac než v Únii. Francúzsko sleduje konsolidačnú stratégiu, ktorá sa opiera najmä o výdavky a ktorá je založená najmä na klesajúcich úrokových mierach a škrtoch verejných investícií. Je však nepravdepodobné, že prostredie s nízkymi úrokovými mierami pretrvá aj v strednodobom horizonte, a škrty produktívnych verejných investícií by mohli ohroziť budúci hospodársky potenciál. Naopak, v rámci preskúmaní výdavkov sa identifikoval celý rad možných spôsobov na zvýšenie efektívnosti, ktoré sa nerealizovali. Z preskúmaní výdavkov pochádza len zlomok – menej ako 2 % – celkových plánovaných úspor na výdavkoch vo výške 50 miliárd EUR na obdobie rokov 2015 až 2017. V rozpočte na rok 2016 sa však len časť z nich premietla do konkrétnych opatrení, zatiaľ čo opatrenia v zákone o rozpočte na rok 2017 vychádzali z opatrení, ktoré boli identifikované už v preskúmaní výdavkov z roku 2015. Úspory vychádzajúce z preskúmaní výdavkov by mohli byť výrazne vyššie, ak by sa rozšírili skúmané oblasti výdavkov a ak by sa realizovala viacročná stratégia s cieľom plne transformovať identifikované úspory do konkrétnych rozpočtových opatrení.

(10)

Vysoké príspevky na sociálne zabezpečenie v kombinácii s vysokou úrovňou zdaňovania zaťažujú podniky, čo môže odradiť súkromné investície a brániť rastu spoločností a prijímaniu nových zamestnancov. Pokračuje sa vo vykonávaní opatrení zameraných na zníženie nákladov práce, pričom sa v apríli 2016 začala druhá etapa znižovania príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie, ktorá sa naplánovala v rámci paktu zodpovednosti a solidarity. Vláda navyše zvýšila výšku daňovej úľavy na konkurencieschopnosť a zamestnanosť (CICE) na rok 2017 zo 6 % na 7 %. Tieto opatrenia na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia zlepšili od roku 2013 konkurencieschopnosť Francúzska, ale straty vzniknuté v minulosti sa ešte nepodarilo dobehnúť. Pri priemernej mzde malo v roku 2015 Francúzsko najvyššiu úroveň príspevkov zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v Únii vyjadrenú ako podiel celkových nákladov práce hradených zamestnávateľom, a to napriek jej klesajúcej tendencii. V nedávnych hodnoteniach týchto opatrení sa zdôraznil ich pozitívny účinok na zamestnanosť a ziskové rozpätia firiem, ale na plnohodnotné posúdenie ich vplyvu na mzdy, investície, zamestnanosť a ziskové rozpätia firiem sú potrebné ďalšie hodnotenia. Z nedávnych hodnotení tiež vyplýva, že konsolidácia schém na zníženie nákladov práce a ich premena na trvalé zníženie príspevkov na sociálne zabezpečenie by optimalizovala ich účinok na zamestnanosť a investície.

(11)

K 1. júlu 2016 bola efektívna priemerná daňová sadzba pre právnické osoby najvyššia v Únii (na úrovni 38,4 %) a ostatné dane z výroby sú tiež obzvlášť vysoké. Francúzsko však prijalo opatrenia na zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 % v roku 2020. Daňové zaťaženie je zároveň stále menej orientované na spotrebu než v iných členských štátoch. Francúzsko sa v daňových príjmoch zo spotreby vyjadrených ako podiel celkového daňového zaťaženia umiestnilo v roku 2014 na 27. mieste v Únii. Systém DPH sa vyznačuje štandardnou sadzbou, ktorá je v porovnaní so susednými krajinami stredne vysoká, a uplatňovaním nízkych znížených sadzieb na veľký počet položiek. Zložitosť daňového systému môže predstavovať prekážku pre dobre fungujúce podnikateľské prostredie. Francúzsko má vysoké daňové zaťaženie spojené s mnohými daňovými úľavami, zníženými sadzbami a veľkým počtom rôznych režimov zdanenia, čo má za následok zvýšené náklady na dodržiavanie predpisov a zvýšenú mieru neistoty, a to predovšetkým pre podniky. Celkové daňové výdavky vo Francúzsku sú značné a dosahujú výšku viac než 3 % HDP. Administratívne náklady daňových orgánov spojené s výberom daní sú vysoké a pohybujú sa nad priemerom Únie.

(12)

V roku 2016 klesla miera nezamestnanosti na 10,1 %. V prípade mladých ľudí, nízko kvalifikovaných pracovníkov a osôb narodených mimo Únie je nezamestnanosť vyššia. Prebiehajúce reformy v oblasti riadenia sú mimoriadne dôležité pre zosúladenie možností odbornej prípravy s vyhliadkami na zamestnanie a potrebami hospodárstva. Uchádzači o zamestnanie, menej kvalifikovaní pracovníci a zamestnanci MSP zároveň čelia pretrvávajúcim ťažkostiam súvisiacim s prístupom k odbornej príprave. Zabezpečenie ich účasti na odbornej príprave a relevantnosti poskytovanej odbornej prípravy si môžu vyžadovať posilnenie existujúcich opatrení a prerozdelenie zdrojov. Mladí ľudia, vrátane najmenej kvalifikovaných mladých ľudí, stále čelia ťažkostiam pri vstupe na trh práce. V tejto súvislosti opatrenia prijaté na podporu učňovskej prípravy zatiaľ prinášajú pozitívne výsledky. Ponúkaná počiatočná odborná príprava, najmä keď sa uskutočňuje na školách a v niektorých častiach terciárneho sektora, nie je dostatočne prepojená s pracovnými príležitosťami. Žiaci zo znevýhodneného prostredia sú navyše častejšie vedení smerom k počiatočnému odbornému vzdelávaniu, čo je takisto dôvodom väčšiny predčasných ukončení štúdia a prispieva to k vysokej miere nerovnosti v oblasti vzdelávania. Vplyv sociálno-ekonomického postavenia na výsledky študentov je najvyšší v OECD.

(13)

V roku 2016 bolo zamestnaných iba 54,5 % ľudí v produktívnom veku narodených mimo EÚ. Miera zamestnanosti žien narodených mimo EÚ (45,4 %) patrila medzi najnižšie v Únii. Rozdiel v zamestnanosti ľudí narodených mimo EÚ a narodených vo Francúzsku sa v roku 2016 zvýšil na 17,5 percentuálneho bodu (v prípade žien na 23,7 percentuálneho bodu). Tieto slabé výsledky v prípade osôb narodených mimo EÚ zhoršujú celkovú mieru zamestnanosti a predstavujú chronicky nedostatočné využívanie pracovnej sily. Aj druhá generácia imigrantov vykazuje slabé výsledky v oblasti zamestnanosti, ktoré nemožno vysvetliť rozdielmi vo veku, vzdelaní a v zručnostiach. Rozdiely vo výsledkoch v oblasti vzdelávania sú navyše stále značné, keďže druhá generácia imigrantov ich vyrovnáva len čiastočne. V záujme riešenia tejto výzvy je nevyhnutné uplatniť komplexnú stratégiu obsahujúcu najmä osobitné opatrenia týkajúce sa jazykových znalostí, zvyšovania zručností a odbornej prípravy, pracovného poradenstva, ako aj ďalšie cielené aktívne politiky trhu práce. Pre podporu účasti na trhu práce je mimoriadne dôležitý účinný prístup k službám, a takisto opatrenia proti diskriminačným postupom, ktoré negatívne vplývajú na prijímanie ľudí narodených mimo EÚ a imigrantov druhej generácie.

(14)

Francúzska minimálna mzda sa od roku 2013 prispôsobovala pravidlám pre indexáciu miezd. V kontexte nízkej inflácie a spomalenia rastu miezd bol jej rast nižší ako rast referenčných miezd. Zatiaľ čo v porovnaní s mediánom mzdy je minimálna mzda vysoká, náklady práce pri minimálnej mzde sa znížili na základe oslobodení od príspevkov na sociálne zabezpečenie. Zvýšenia minimálnej mzdy stimulujú nárast mzdy vo väčšine kategórií pracovníkov a hrozí, že budú vytvárať tlaky na mzdovú kompresiu. Indexácia minimálnej mzdy je síce dôležitá z hľadiska zachovania kúpnej sily pracovníkov, súčasný mechanizmus indexácie by však mohol prispieť k odkladaniu nevyhnutnej celkovej úpravy miezd. V súčasnej situácii vysokej nezamestnanosti navyše existujú riziká, že náklady práce pri minimálnej mzde budú brániť pracovným príležitostiam pre nízko kvalifikovaných pracovníkov. Skupina nezávislých odborníkov každoročne posudzuje minimálnu mzdu vo Francúzsku a poskytuje nezáväzné stanoviská, čo sa týka jej vývoja. Na ich stanovisko k jej ad hoc zvyšovaniu sa doteraz vždy bral ohľad a toto stanovisko zohráva dôležitú úlohu pri kontrole používania takéhoto ad hoc zvyšovania.

(15)

Spolu so zákonom o práci, sociálnom dialógu a profesionálnej kariére z augusta 2016 sa vo Francúzsku zaviedli opatrenia zamerané na zlepšenie schopnosti firiem prispôsobiť sa hospodárskym cyklom a na zníženie segmentácie. Zákonom sa objasňujú pravidlá prepúšťania z hospodárskych dôvodov, rozširuje sa rozsah pôsobnosti kolektívnych dohôd na väčšinovom princípe na úrovni spoločností a zvyšuje sa účinnosť kolektívneho vyjednávania. Pretrvávajúca vysoká úroveň nezamestnanosti vytvára tlak na udržateľnosť systému dávok v nezamestnanosti. V tejto súvislosti dosiahli v marci 2017 sociálni partneri dohodu o novom dohovore o dávkach v nezamestnanosti, ktorú schválila vláda a ktorej cieľom je zníženie ročného deficitu o 1,2 miliardy EUR.

(16)

Aj keď sa Francúzsku podarilo zlepšiť jeho celkovú regulačnú výkonnosť, podnikateľské prostredie je v porovnaní s hlavnými konkurentmi aj naďalej priemerné. Napriek pokračujúcemu úsiliu o zjednodušenie podniky stále čelia vysokému regulačnému zaťaženiu a perspektíve rýchlo sa meniacich právnych predpisov. To predstavuje jednu z hlavných prekážok pre súkromné investície. Francúzsko prijalo v rámci uvedeného programu zjednodušovania kroky na zníženie byrokracie pre podniky, ale jedna pätina opatrení prijatých do roku 2016 nebola ešte do mája 2017 vykonaná. Účinky zamestnaneckých limitov aj naďalej ovplyvňujú rozvoj firiem s dôsledkami pre ich ekonomickú a trhovú výkonnosť. Zvýšené sociálne a fiškálne povinnosti, ktoré sa vzťahujú na firmy presahujúce určitý počet zamestnancov, ich môžu odradiť od toho, aby expandovali až na veľkosť, ktorá by im umožnila vyvážať a inovovať. Tieto účinky pochádzajúce z limitov môžu zase ovplyvniť produktivitu, konkurencieschopnosť a internacionalizáciu firiem. Na základe empirických dôkazov sú limity 10 a 50 zamestnancov pre zamestnávateľov skutočne mimoriadne nákladné. Francúzske hospodárstvo sa vyznačuje neprimerane nízkym podielom spoločností s počtom zamestnancov nad uvedenými limitmi, čo naznačuje súvislosť medzi týmito dvoma javmi.

(17)

Hospodárska súťaž v oblasti služieb sa v mnohých odvetviach zlepšila, ale niektoré hospodársky dôležité odvetvia, ako napríklad účtovníctvo, architektúra, služby poskytovania domácej starostlivosti, ubytovacie a stravovacie služby, taxislužby a služby prenájmu vozidiel s vodičom, sa stále vyznačujú nízkou úrovňou hospodárskej súťaže a/alebo regulačnými prekážkami. Pri týchto službách aj naďalej existujú prekážky, a to najmä nadmerné regulačné požiadavky, ktoré odrádzajú od vstupu do týchto odvetví alebo v nich obmedzujú účinnú hospodársku súťaž. Zmiernenie týchto prekážok by mohlo umožniť existujúcim alebo novým firmám využívať novinky v oblasti technologického a digitálneho rozvoja, zvýšiť ich konkurencieschopnosť a/alebo vstupovať na trhy, a priniesť tak výhody pre spotrebiteľov vo forme nižších cien a lepšej kvality služieb. Komisia na tento účel začala v januári 2017 ako súčasť balíka opatrení na riešenie prekážok na trhoch so službami vzájomné hodnotenie, pričom vyzvala členské štáty, aby vykonali hodnotenie príslušných existujúcich prekážok, ktoré u nich obmedzujú prístup k určitým povolaniam.

(18)

Úroveň inovácií vo Francúzsku nezodpovedá výsledkom európskych inovačných lídrov. Aj naďalej pretrváva vysoká miera zložitosti a celková koordinácia zostáva výzvou. Nesúlad medzi výškou finančnej podpory poskytnutej z verejných zdrojov a priemernými výsledkami Francúzska v oblasti inovácií vyvoláva pochybnosti o efektívnosti mechanizmov finančnej podpory z verejných zdrojov. Najmä spolupráca medzi verejným výskumom a podnikmi je nedostatočná a má negatívny vplyv na hospodárske výstupy systému inovácií.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4,

1.

Zabezpečiť plnenie odporúčania Rady z 10. marca 2015 v rámci postupu pri nadmernom deficite. Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Francúzska. Vykonať komplexné preskúmanie výdavkových položiek v záujme zvýšenia efektívnosti, ktoré sa premietne do úspor na výdavkoch.

2.

Konsolidovať opatrenia na zníženie nákladov práce v záujme maximalizovania ich efektívnosti rozpočtovo neutrálnym spôsobom a s cieľom zvýšiť ich účinok na zamestnanosť a investície. Rozšíriť celkový základ dane a podniknúť ďalšie kroky so zámerom vykonať plánované zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb.

3.

Zlepšiť prístup na trh práce pre uchádzačov o zamestnanie, najmä menej kvalifikovaných pracovníkov a ľudí z prostredia prisťahovalcov, a to aj prostredníctvom revízie systému odborného vzdelávania a prípravy. Zabezpečiť, aby vývoj minimálnej mzdy zodpovedal trendom v oblasti vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti.

4.

Ešte viac znížiť regulačnú záťaž pre firmy, a to aj realizáciou programu zjednodušovania. Pokračovať v odstraňovaní prekážok obmedzujúcich hospodársku súťaž v sektore služieb, a to aj v oblasti služieb pre podniky a regulovaných povolaní. Zjednodušiť a zlepšiť efektívnosť systémov verejnej finančnej podpory pre inovácie.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/41

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Chorvátsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Chorvátsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Chorvátska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Chorvátsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Konkrétne pomer verejného dlhu k HDP nabral v roku 2016 klesajúcu tendenciu, avšak verejný dlh je vystavený menovému riziku, pričom riziká pre udržateľnosť verejných financií sú v strednodobom horizonte naďalej vysoké. Dlh súkromného sektora sa znižuje, ale je naďalej vysoký najmä v podnikovom sektore a je veľmi vystavený menovému riziku. Finančný sektor by mohol podporiť oživenie, ale naďalej je vystavený úverovému riziku vytváranému menou, pričom podiel nesplácaných dlhov je naďalej vysoký. Miera nezamestnanosti sa rýchlo znižuje, čo je výsledkom mierneho vytváraniu pracovných miest, ale aj ubúdajúcich pracovných síl. Ťažkopádnosť podnikateľského prostredia v neposlednom rade brzdí investície do výroby a rast produktivity.

(3)

Chorvátsko predložilo 27. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Po zrušení postupu pri nadmernom deficite sa na Chorvátsko vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 vláda plánuje postupné zlepšenie salda verejných financií z úrovne -0,8 % HDP v roku 2016 na 0,5 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ stanovený na úrovni -1,75 % HDP v štrukturálnom vyjadrení bol v roku 2016 splnený s veľkou rezervou a podľa predpokladov má byť (prepočítané (4)) štrukturálne saldo v rokoch 2017 a 2018 na úrovni strednodobého cieľa, avšak bez rezervy. Po tomto období sa predpokladá jeho opätovné nepatrné zlepšenie. V konvergenčnom programe sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP bude ďalej klesať až na úroveň 72,1 % do roku 2020 po tom, ako v roku 2015 dosiahol maximálnu hodnotu 86,7 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené tieto rozpočtové prognózy, je optimistický, najmä s ohľadom na negatívny vplyv finančných ťažkostí, ktorým čelí najväčšia súkromná spoločnosť v Chorvátsku, Agrokor, a ktoré nie sú zohľadnené v prognózach programu. Kríza v súvislosti so spoločnosťou Agrokor takisto predstavuje priame riziká pre rozpočtové prognózy. Okrem toho opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 neboli zatiaľ v plnej miere konkretizované.

(6)

Rada 12. júla 2016 odporučila Chorvátsku dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni aspoň 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Výsledné údaje, ktoré ukazujú výrazné zlepšenie celkového salda za rok 2016, znamenajú, že Chorvátsko už v uvedenom roku splnilo svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Podľa prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo v roku 2017 zostane nad strednodobým rozpočtovým cieľom, a to napriek poklesu z úrovne -0,3 % HDP v roku 2016 na úroveň -1,7 % HDP v roku 2017. Chorvátsku sa odporúča, aby sa v roku 2018 držalo na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Podľa prognózy Komisie z jari 2017 sa očakáva, že štrukturálne saldo ďalej poklesne na úroveň -2,1 % HDP, čo poukazuje na riziko určitej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa. Chorvátsko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2017 aj 2018. Rada celkovo zastáva názor, že Chorvátsko musí byť v roku 2018 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zaistenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(7)

Rámec Chorvátska pre fiškálne riadenie vykazuje nedostatky. Doteraz nebo prijatý nový zákon o fiškálnej zodpovednosti, ktorý by mal posilniť rozpočtový rámec, ako aj nezávislosť a mandát Komisie pre fiškálnu politiku. Zatiaľ nedošlo k prijatiu zmeny zákona o rozpočte, ktorej cieľom je posilniť strednodobý rozpočtový rámec a riešiť revízie rozpočtových plánov na ústrednej i miestnej úrovni. Spoľahlivosť prognóz, o ktoré sa opierajú rozpočtové plány, je aj naďalej nízka.

(8)

Chorvátsko má pomerne nízke príjmy z periodických daní z nehnuteľného majetku. Príjmy vyberajú útvary miestnej správy vo forme poplatkov týkajúcich sa nehnuteľného majetku, pokiaľ však ide o ich výpočet a rozsah, existujú značné rozdiely. Okrem toho tieto príjmy závisia od málo efektívneho zdaňovania pri prevode majetku. V reakcii na opakované odporúčania pre túto krajinu a ako súčasť daňovej reformy z konca roka 2016 sa určité miestne poplatky a dane s účinnosťou od roka 2018 nahradia periodickou daňou z nehnuteľného majetku vypočítanou na základe piatich ukazovateľov, ktorými sa stanoví približná hodnota nehnuteľnosti. Považuje sa to za prvý krok smerom k plnohodnotnej periodickej dani z nehnuteľného majetku založenej na jeho hodnote.

(9)

Potreby Chorvátska v oblasti financovania štátneho dlhu a expozícia jeho štátneho dlhu voči menovému riziku zdôrazňuje význam spoľahlivých zdrojov financovania a obozretného riadenia rizík. V reakcii na odporúčanie pre túto krajinu bola začiatkom roka 2017 prijatá stratégia riadenia dlhu ústrednou štátnou správou na obdobie rokov 2017 – 2019. K prijatiu došlo tri roky po skončení platnosti predchádzajúcej stratégie. Inštitucionálne nastavenie riadenia verejného dlhu, a to vrátane komunikácie s trhmi, riadenia rizík a pravidelnej aktualizácie stratégie, trpí nedostatkami. Takisto sa v nedostatočnej miere zohľadňujú mimorozpočtové transakcie s potenciálnym vplyvom na dlh.

(10)

Hoci sa situácia na trhu práce v poslednom čase naďalej zlepšovala, nezamestnanosť je stále vysoká s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie. Spolu s nízkou a klesajúcou aktivitou to znamená, že existuje obrovský nevyužitý pracovný potenciál. Pokles aktivity sa v roku 2016 prejavil obzvlášť v kategórii nízkokvalifikovaných pracovníkov v najproduktívnejšom veku a bol spôsobený znižujúcim sa počtom obyvateľov v produktívnom veku v dôsledku starnutia obyvateľstva a emigrácie, pričom oba javy majú rastúcu tendenciu.

(11)

Neaktivita je pomerne vysoká v kategórii osôb oprávnených na predčasný odchod do dôchodku. Krátke obdobia platenia príspevkov sociálneho zabezpečenia majú za následok nízku primeranosť súčasných a budúcich dôchodkov a znamenajú riziká chudoby v starobe. Existuje viacero spôsobov predčasného odchodu do dôchodku, ktorý je možný celých päť rokov pred zákonným vekom odchodu do dôchodku. Finančné stimuly pracovať až do dosiahnutia tohto veku sú nedostatočné. Oznámené opatrenia s cieľom podporiť dlhší produktívny vek neboli uskutočnené. Opatrovateľské povinnosti prispievajú k nízkej účasti na trhu práce najmä v prípade starších žien v najproduktívnejšom veku. Ponuka formálnej starostlivosti o deti je nedostatočná a medzi jednotlivými regiónmi sú obrovské rozdiely, pričom pracovné zmluvy neposkytujú dostatočnú flexibilitu na zabezpečenie rovnováhy medzi zamestnaním a starostlivosťou o deti. V súčasnosti je zákonný vek odchodu do dôchodku 61 rokov a 9 mesiacov pre ženy a 65 rokov pre mužov. Zbližovanie a zvyšovanie zákonného veku odchodu do dôchodku prebieha pomaly, pričom obe pohlavia majú dosiahnuť vekovú hranicu odchodu do dôchodku 67 rokov v roku 2038. Hoci sa o urýchlení tohto procesu uvažuje, zatiaľ nedošlo k jeho schváleniu. Dôchodkový systém oprávňuje osobitné kategórie pracovníkov v povolaniach zaradených medzi namáhavé a rizikové a pracovníkov z niektorých odvetví získať výhodnejšie podmienky. Hoci chorvátske orgány dokončili preskúmanie namáhavých alebo rizikových povolaní, zatiaľ nedošlo k zjednodušeniu príslušných pravidiel.

(12)

Na základe najnovších údajov bolo takmer 30 % obyvateľstva v roku 2015 vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Pokiaľ ide o účinnosť a spravodlivosť, systém sociálnej ochrany vykazuje nedostatky, ktoré vyplývajú z nejednotných kritérií oprávnenosti, roztriešteného geografického pokrytia, chýbajúcej koordinácie medzi zodpovednými orgánmi a nízkej transparentnosti. V roku 2016 sa na systém minimálneho príjmu, ktorý sa zameriava na najchudobnejšie domácnosti, vynaložilo len 0,6 % HDP. Reformné plány, ktoré zahŕňajú nové prerozdelenie kompetencií jednotlivých inštitúcií a harmonizáciu kritérií oprávneností, sa nepohli z miesta.

(13)

Nadobúdanie zručností, ktoré sú potrebné na trhu práce, je dôležitou podmienkou zamestnateľnosti. Účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka, podobne aj výdavky na aktívne politiky trhu práce, rekvalifikačné opatrenia a celoživotné vzdelávanie, ako aj ich pokrytie. Odborná príprava sa nezameriava dostatočne na starších a nízkokvalifikovaných pracovníkov a dlhodobo nezamestnaných, ktorí zvyčajne čelia osobitným problémom pri hľadaní zamestnania. Oneskorujú sa aj prípravy, pokiaľ ide o právne predpisy na zvýšenie kvality inštitúcií, programov a vyučovania v oblasti vzdelávania dospelých.

(14)

Dostatočné základné zručnosti ľudia nevyhnutne potrebujú na to, aby si našli a udržali dobré a stále zamestnanie a úspešne sa zúčastňovali na hospodárskom a spoločenskom živote. Údaje z medzinárodného prieskumu poukazujú na to, že 15-ročné školopovinné deti v Chorvátsku majú vážne nedostatky v oblasti základných zručností, v aplikovaných prírodných vedách a matematike. V rámci vykonávania stratégie v oblasti vzdelávania, vedy a technológií bola v roku 2015 spustená reforma školských osnov s cieľom zlepšiť obsah a vyučovanie prierezových zručností. V nadväznosti na nejednoznačné reakcie zainteresovaných strán bola reforma učebných osnov pozmenená a jej vykonávanie sa značne oneskorilo. Tento proces musí teraz pokračovať v súlade s pôvodnými cieľmi. Chorvátsko nedávno prijalo stratégiu odborného vzdelávania a prípravy. Podľa očakávaní to povedie k aktualizácii učebných osnov v odbornom vzdelávaní a príprave a k zvýšeniu úlohy učenia sa na pracovisku a zvýšeniu kvality vyučovania v odbornom vzdelávaní a príprave. Zatiaľ nedošlo k zavedeniu systému uznávania a potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(15)

Územná a funkčná roztrieštenosť verejnej správy negatívne vplýva na poskytovanie služieb a efektívnosť verejných výdavkov. Súčasné právomoci a fiškálne vzťahy medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy neuľahčujú efektívne a spravodlivé poskytovanie verejných služieb, najmä v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej pomoci. Komplexná reforma verejnej správy sa oneskoruje. Zatiaľ nedošlo k prijatiu právnych predpisov na nové prerozdelenie úloh medzi ústrednými a miestnymi orgánmi, ani k zjednodušeniu systému štátnych agentúr. Chorvátske orgány začiatkom roka 2017 oznámili vytvorenie pracovnej skupiny, ktorej cieľom je pripraviť právne predpisy o financovaní regionálnej a miestnej správy.

(16)

Nejednotnosť v stanovovaní miezd vo verejnej správe aj naďalej bráni transparentnosti v mzdovej oblasti a rovnakému zaobchádzaniu, ako aj vládnej kontrole nad mzdami vo verejnom sektore, čo môže negatívne presahovať do hospodárstva ako celku. Hoci vláda vo februári 2017 prijala spoločné usmernenia na vyjednávanie o kolektívnych zmluvách vo verejnom sektore a ich monitorovanie, zjednodušenie rámcov na stanovovanie miezd bolo odložené na rok 2018.

(17)

Štátne podniky sú v priemere menej produktívne ako súkromné firmy, čo naznačuje nedostatky v ich správe a riadení. Majú negatívny vplyv na alokačnú efektívnosť a prispievajú k nízkemu rastu produktivity v hospodárstve. Kroky vedúce k otvoreniu kontroly štátnych podnikov pre súkromné subjekty napredovali v uplynulom roku pomaly. Lepšie monitorovanie ich výkonnosti a zodpovednosti správnych rád vrátane firiem vo vlastníctve subjektov miestnej správy by pomohlo zlepšiť ich riadenie.

(18)

Chorvátska banka pre obnovu a rozvoj (HBOR) zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní finančných nástrojov Únie, a to najmä Investičného plánu pre Európu. Aby mohla túto úlohu v plnej miere plniť, musí dodržiavať vysoké štandardy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti. Podľa plánu chorvátskych orgánov sa má nezávislé posúdenie kvality aktív jej úverového portfólia, ktoré vykonajú nezávislí audítori, dokončiť do konca roka 2017. Na základe ich zistení sa prehodnotí regulačný rámec a štruktúra správy a riadenia banky.

(19)

Na podniky dolieha bremeno vysokých nákladov spojených s reguláciou. Vysoký počet parafiškálnych poplatkov, z ktorých viaceré sú štatisticky považované za dane, komplikujú podnikateľské prostredie. Hoci vláda v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu v lete 2016 rozhodla o zrušení 13 a znížení ďalších 11 parafiškálnych poplatkov, vykonávanie tohto rozhodnutia je pomalé. Na podniky naďalej dolieha vysoká administratívna záťaž. Akčný plán na zníženie administratívneho zaťaženia, ktorý sa vzťahuje na osem regulačných oblastí, bol síce prijatý, ale zatiaľ sa nezačal vykonávať.

(20)

Po prudkom prepade počas krízy došlo v roku 2016 k oživeniu investícií. Napriek priaznivým makroekonomickým podmienkam a podmienkam v oblasti financovania však trvalejšiemu oživeniu v oblasti financovania bránia zásadné prekážky. Podnikateľské prostredie trpí v dôsledku nedostatkov vo verejnej správe, zložitosti podnikateľského rámca, pomalého vykonávania protikorupčnej stratégie, obmedzujúcich regulačných predpisov v hlavných infraštruktúrnych odvetviach a silného zastúpenia štátu v hospodárstve.

(21)

Modernizácia regulácie povolaní môže podporiť mobilitu pracovnej sily a prispieť k nižším cenám odborných služieb, čím by sa zvýšil rastový potenciál. Regulácia Chorvátska v oblasti poskytovateľov služieb a regulovaných povolaní je obmedzujúca, najmä v prípade právnikov. Vláda v lete 2016 prijala akčný plán s cieľom nahradiť a modernizovať nevyhovujúcu reguláciu. Tento plán je však obmedzený z hľadiska jeho rozsahu a detailnosti.

(22)

Kvalita a efektívnosť justičného systému je hlavným určujúcim činiteľom podnikateľského prostredia. Napriek zníženiu množstva nevyriešených prípadov sú konania v obchodných, občianskych a trestných veciach na súdoch prvého stupňa zdĺhavé. Hoci má elektronické predkladanie a doručovanie súdnych písomností potenciál výrazne zlepšiť justičný systém, nebolo ešte zavedené. Sudcovia na obchodných súdoch nemajú on-line prístup k registrom, čo zaťažuje efektívnosť insolvenčných konaní. Súdne rozsudky sú len zriedka dostupné on-line a na obchodných súdoch prvého stupňa existuje stále priestor na ďalšie zdokonalenie pracovných postupov.

(23)

Kapitalizácia bankového sektora je naďalej dobrá a v roku 2016 došlo k obnove jeho ziskovosti po tom, ako boli v roku 2015 úvery denominované vo švajčiarskych frankoch prevedené na úvery v eurách. Podiel nesplácaných úverov na hrubých úveroch v poslednom čase klesal, je však stále vysoký, a to najmä u nefinančných korporácií. Podľa všetkého je tento pokles dôsledkom predajov, ako aj zavedenia postupných a automatických požiadaviek na tvorbu rezerv v roku 2013. V rámci nedávno zavedenej daňovej reformy vláda v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu zaviedla novú daňovú úpravu pre odpisy nesplácaných úverov. Jej účinky si vyžadujú podrobné monitorovanie. Takisto treba podrobne monitorovať efektívnosť nedávno reformovaného rámca pre platobnú neschopnosť pri uľahčovaní riešenia nesplácaných úverov.

(24)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Chorvátska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Chorvátsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Chorvátsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(25)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (5) je zohľadnené najmä v odporúčaní (1),

(26)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a konvergenčný program na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5,

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená zostať v roku 2018 na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Do septembra 2017 posilniť rozpočtové plánovanie a viacročný rozpočtový rámec vrátane posilnenia nezávislosti a mandátu Komisie pre fiškálnu politiku. Podniknúť kroky potrebné na zavedenie dane z nehnuteľného majetku založenej na jeho hodnote. Posilniť rámec pre riadenie verejného dlhu okrem iného zabezpečením každoročných aktualizácií stratégie riadenia dlhu.

2.

Odrádzať pracovníkov od predčasného odchodu do dôchodku, urýchliť prechod na vyšší zákonný vek odchodu do dôchodku a zosúladiť ustanovenia o dôchodkoch pre osobitné kategórie pracovníkov s pravidlami všeobecného systému. Zlepšiť koordináciu a transparentnosť sociálnych dávok.

3.

Zlepšiť vzdelávanie dospelých, a to najmä starších pracovníkov, nízkokvalifikovaných osôb a dlhodobo nezamestnaných. Urýchliť reformu systému vzdelávania.

4.

Znížiť fragmentáciu a zvýšiť funkčné rozdelenie právomocí orgánov verejnej správy pri súčasnom zvýšení efektívnosti a znížení regionálnych rozdielov pri poskytovaní verejných služieb. Po porade so sociálnymi partnermi zjednotiť rámce stanovovania miezd v celej verejnej správe a verejných službách.

5.

Urýchliť odpredaj štátnych podnikov a iných štátnych aktív a zlepšiť správu a riadenie v sektore štátnych podnikov. Výrazne znížiť zaťaženie podnikov plynúce z nákladov na reguláciu a z administratívnej záťaže. Odstrániť regulačné obmedzenia brániace prístupu k regulovaným povolaniam a odborným službám a službám pre podniky, ako aj ich vykonávaniu, resp. poskytovaniu. Zvýšiť kvalitu a efektívnosť justičného systému, najmä skrátením dĺžky trvania súdnych sporov v občianskoprávnych a obchodných veciach.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/46

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Taliansko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Taliansko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 4.

(3)

Správa o Taliansku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Taliansko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Talianska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Súčasťou správy bolo aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Z analýzy Komisie vyplýva, že v Taliansku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Vysoký verejný dlh a dlhotrvajúca slabá dynamika produktivity so sebou prinášajú určité riziká s cezhraničným významom, a to v kontexte vysokého objemu nesplácaných úverov a vysokej miery nezamestnanosti. Potreba konať je obzvlášť naliehavá v záujme zníženia rizika pôsobenia nepriaznivých účinkov na talianske hospodárstvo a, vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam, aj na hospodársku a menovú úniu.

(4)

Taliansko predložilo 27. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem Talianska na rok 2017 obsahuje záväzky krátkodobého aj strednodobého charakteru. V krátkodobom horizonte sa počíta s konečným prijatím prerokovávaných právnych predpisov o hospodárskej súťaži, reformou trestného konania a inštitútu premlčania, so zavedením právnych predpisov zameraných na boj proti chudobe, ako aj s opatreniami v oblasti kolektívneho vyjednávania na podnikovej úrovni, presunu daňového zaťaženia a privatizácie. V strednodobom horizonte pôjde o opatrenia týkajúce sa verejných financií, daňového systému, trhu práce, bankového a úverového systému, hospodárskej súťaže, verejnej správy a justície a investícií. Národný program reforiem na rok 2017 zahŕňa aj výzvy identifikované v správe o tejto krajine na rok 2017 a v odporúčaní pre eurozónu, vrátane potreby oživiť investície a zaistiť udržateľnosť verejných financií. Ak by sa tieto opatrenia vykonali v plnej miere a v uvedených lehotách, pomohli by Taliansku reagovať na makroekonomické nerovnováhy a splniť odporúčania pre túto krajinu. Komisia na základe posúdenia politických záväzkov Talianska potvrdzuje svoje predchádzajúce stanovisko, že v tejto fáze nie sú v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 (4) opodstatnené žiadne ďalšie kroky. Vykonávanie programu politických reforiem sa bude dôkladne sledovať prostredníctvom osobitného monitorovania.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Taliansko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zlepšiť celkový deficit z úrovne 2,4 % HDP v roku 2016 na úroveň 2,1 % v roku 2017 a následne na úroveň 1,2 % v roku 2018, pričom do roku 2019 počíta s celkovo vyrovnanou rozpočtovou pozíciou. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa dosiahne do roku 2019, pričom sa udrží sa aj v roku 2020, zatiaľ čo prepočítané (6) štrukturálne saldo poukazuje v oboch rokoch na nízky štrukturálny deficit (0,3 % HDP). Pokiaľ ide o pomere dlhu verejnej správy k HDP, v programe stability na rok 2017 sa predpokladá, že po ďalšom zvýšení v roku 2016 (z úrovne 132,1 % HDP v roku 2015 na úroveň 132,6 % HDP) sa tento pomer v roku 2017 celkovo stabilizuje a následne bude od roku 2018 klesať, pričom v roku 2020 dosiahne úroveň 125,7 % HDP. Neistota týkajúca sa zostavenia a vykonávania strednodobej rozpočtovej stratégie vytýčenej v programe stability na rok 2017 prináša negatívne riziká, pokiaľ ide o prognózy rastu aj dosahovanie rozpočtových cieľov. Konkrétne podľa prognózy Komisie z jari 2017 sa v roku 2018 počíta s takmer rovnakým rastom reálneho HDP ako v programe stability na rok 2017, a to i napriek výrazne vyššiemu deficitu. Dôvodom je skutočnosť, že do prognózy Komisie nie je zahrnuté zvýšenie sadzby DPH (0,9 % HDP), ktoré je legislatívne upravené ako „ochranná doložka“ na dosiahnutie rozpočtových cieľov v roku 2018, a to aj z toho dôvodu, že v programe stability na rok 2017 sa potvrdzuje úmysel neaktivovať túto doložku bez toho, aby boli uvedené podrobnosti o alternatívnych kompenzačných opatreniach. V programe stability na rok 2017 sa okrem toho uvádza zámer nájsť ďalší priestor na znižovanie daňového zaťaženia.

(7)

V programe stability na rok 2017 sa uvádza, že celkový rozpočtový vplyv mimoriadneho prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení v rokoch 2016 a 2017 je značný a poskytuje primerané dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2016 oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s mimoriadnym prílevom utečencov 0,06 % HDP a výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami 0,06 % HDP. Na rok 2017 sa oprávnené výdavky súvisiace s mimoriadnym prílevom utečencov predbežne odhadujú na 0,16 % HDP (7). Talianske orgány okrem toho požiadali v roku 2017 o uplatnenie ustanovenia o nezvyčajnej udalosti v súvislosti s výnimočnou seizmickou aktivitou. Na rok 2017 sa oprávnené výdavky súvisiace s výnimočnou seizmickou aktivitou predbežne odhadujú na 0,18 % HDP (8). V ustanoveniach článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, závažnosť teroristickej hrozby a výnimočná seizmická aktivita predstavujú nezvyčajnú udalosť, ich vplyv na verejné financie Talianska je značný a udržateľnosť financií by nebola ohrozená, ak by sa umožnila dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. S cieľom zohľadniť dodatočné náklady na utečencov a bezpečnostné opatrenia sa preto požadovaný postup úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížil o 0,12 % HDP. Pokiaľ ide o rok 2017, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2018 na základe zistených údajov poskytnutých talianskymi orgánmi.

(8)

Taliansku bola v roku 2016 priznaná dočasná odchýlka na úrovni 0,5 % HDP od požadovaného postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu s cieľom zohľadniť zásadné štrukturálne reformy, ktoré majú pozitívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a ďalšia odchýlka na úrovni 0,25 % HDP v súvislosti s vnútroštátnymi investičnými výdavkami na projekty spolufinancované Úniou. Pokiaľ ide o investičnú výnimku, jedným z kritérií oprávnenosti je zvýšenie verejných investícií Z výsledných údajov za rok 2016 vyplýva, že v porovnaní s rokom 2015 došlo v roku 2016 k poklesu verejných investícií (o 1,6 mld. EUR). Rada však uznáva, že verejné investície brzdili v minulom roku osobitné faktory. Jedným z týchto faktorov bola neistota spojená s prechodom na nový zákon o verejnom obstarávaní a koncesiách, ktorý bol revidovaný v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny z roku 2016. Dôležitejšie v tomto smere však bolo to, že v roku 2016 došlo v dôsledku začiatku nového programového obdobia k prudkému poklesu investícií financovaných z fondov Únie, zatiaľ čo v prípade investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov bol zaznamenaný nepatrný nárast (o 1,1 mld. EUR). Keďže investície financované z vnútroštátnych zdrojov sa v roku 2016 zvýšili a výdavky spojené s investičnou výnimkou neboli náhradou týchto investícií, Taliansku možno v súvislosti s investičnou výnimkou priznať dočasnú odchýlku na úrovni 0,21 % HDP, čo zodpovedá vnútroštátnym výdavkom oprávneným na spolufinancovanie, ako sa uvádza v programe stability na rok 2017. Po zohľadnení celkovej dodatočnej flexibility na úrovni 0,83 % HDP, ktorá je dôsledkom nezvyčajnej udalosti, štrukturálnych reforiem a investičnej výnimky, prognóza Komisie z jari 2017 poukazuje v roku 2016 na určitú odchýlku od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému cieľu.

(9)

Rada 12. júla 2016 Taliansku odporučila dosiahnuť v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP alebo viac smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že pri spoločnom posudzovaní rokov 2016 a 2017 existuje riziko značnej odchýlky od odporúčaného postupu úprav smerom k strednodobému cieľu v roku 2017. Odlišný záver, teda existenciu rizika určitej odchýlky, by však bolo možné vyvodiť vtedy, ak by sa v roku 2017 od požiadavky odčítala dočasná úľava zodpovedajúca ustanoveniu o nezvyčajnej udalosti v súvislosti s mimoriadnym prílevom utečencov a preventívnym investičným plánom na ochranu územia štátu pred seizmickými rizikami (predbežne sa odhaduje celkom na 0,34 % HDP).

(10)

Očakáva sa, že Taliansko vzhľadom na svoju fiškálnu situáciu, a najmä vzhľadom na úroveň svojho dlhu, dosiahne v roku 2018 ďalšiu úpravu smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav uvedenej v Pakte stability a rastu sa táto úprava premietne do požiadavky, aby nominálna miera zníženia čistých primárnych verejných výdavkov predstavovala v roku 2018 minimálne 0,2 %. To by zodpovedalo ročnej štrukturálne úprave na úrovni minimálne 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenených politík existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Odhaduje sa, že Taliansko v rokoch 2017 a 2018 prima facie nedodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že Taliansko musí byť v roku 2017 pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek a že v roku 2018 budú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo členských štátov v kontexte cyklických podmienok. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Taliansku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Taliansku.

(11)

Vzhľadom na to, že Taliansko v roku 2015 prima facie nedodržalo dlhové pravidlo, vydala Komisia 22. februára 2017 podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ správu, v ktorej dospela k záveru, že „pokiaľ nebudú dodatočné štrukturálne opatrenia v objeme aspoň 0,2 % HDP, ku ktorým sa vláda zaviazala, že ich prijme najneskôr do apríla 2017, vierohodne zavedené v stanovenom čase, a to s cieľom viac sa priblížiť k všeobecnému dodržiavaniu preventívnej časti paktu v roku 2017 (a tým v roku 2016), súčasná analýza naznačuje, že dlhové kritérium v zmysle vymedzenia v zmluve a v nariadení (ES) č. 1467/97 by sa malo považovať za v súčasnosti nedodržané. Rozhodnutie o tom, či sa odporučí začatie postupu pri nadmernom deficite, by sa však prijalo len na základe prognózy Komisie z jari 2017, pričom sa zohľadnia výsledné údaje za rok 2016 a plnenie fiškálnych záväzkov talianskych orgánov z februára 2017.“ V apríli 2017 prijala vláda požadované dodatočné konsolidačné opatrenia. Z tohto dôvodu sa v tejto fáze nepovažuje za potrebné prijať ďalšie kroky na dodržanie dlhového kritéria v roku 2015. Komisia na jeseň 2017 opätovne posúdi, či Taliansko dodržiava dlhového kritérium, pričom bude vychádzať z oznámených údajov za rok 2016 a zo svojej prognózy z jesene 2017, do ktorej budú zahrnuté nové informácie o plnení rozpočtu v roku 2017 a aktuálne rozpočtové plány na rok 2018.

(12)

Vysoký verejný dlh Talianska v pomere k HDP sa má síce stabilizovať, ale nemá klesať z dôvodu zhoršenia štrukturálneho primárneho salda a súčasných makroekonomických podmienok. Dlh na úrovni vyše 130 % HDP znamená, že výrazné zdroje sú vyčleňované na pokrytie nákladov na dlhovú službu, a to na úkor položiek, ktoré výraznejšie podporujú rast vrátane vzdelávania, inovácií a infraštruktúry.

(13)

Daňový systém Talianska nepodporuje hospodársky rast ani efektívnosť z viacerých dôvodov. Daňové zaťaženie výrobných faktorov ostáva i napriek nedávnemu miernemu zníženiu jedno z najvyšších v Únii. Existuje priestor na presun daňového zaťaženia na dane, ktoré sú menej škodlivé z hľadiska rastu, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom. Daň z prvej nehnuteľnosti bola zrušená v roku 2015, čo predstavovalo krok späť v procese vytvárania efektívnejšej daňovej štruktúry. Dlho očakávaná revízia daňových výdavkov, najmä pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty, bola opäť odložená, a to i napriek tomu, že na základe vnútroštátnych právnych predpisov by sa mala uskutočňovať každoročne. Reforma zastaraných katastrálnych hodnôt a ich zosúladenie so súčasnými trhovými hodnotami ešte stále prebieha. Nedostatočná daňová disciplína a zložitý daňový zákon zvyšujú záťaž pre disciplinované podniky a domácnosti. Nedávne opatrenia, ako napr. povinná elektronická fakturácia a mechanizmus rozdelenej platby v prípade nakupovania štátnymi orgánmi, sú krokom správnym smerom. Keďže však elektronická fakturácia nie je povinná pri transakciách v súkromnom sektore a nedávno boli zvýšené aj hraničné hodnoty pre platby v hotovosti, využívanie elektronických platieb ostáva výrazne pod priemerom Únie, čo sa negatívne prejavuje na daňovej disciplíne.

(14)

Pokiaľ ide rozpočtový postup, komplexná reforma bola schválená v roku 2016. Komisia bude i naďalej monitorovať vykonávanie tejto reformy, vďaka ktorej by sa preskúmanie výdavkov malo stať vo väčšej miere integrálnou súčasťou rozpočtového postupu.

(15)

V Taliansku pretrvávajú viaceré štrukturálne nedostatky, ktoré majú negatívny vplyv na rámcové podmienky, verejnú správu a podnikateľské prostredie. Tieto nedostatky naďalej spomaľujú vykonávanie reforiem, bránia investíciám, nastoľujú neistotu a vytvárajú príležitosti na dobývanie renty. Reformy občianskeho súdneho systému, ktoré boli prijaté v posledných rokoch s cieľom zvýšiť efektívnosť justície, zlepšiť systém správy prípadov a zabezpečiť procesnú disciplínu, začínajú prinášať výsledky len pomaly. Najväčšou výzvou v tejto oblasti ostáva dĺžka trvania občianskoprávnych konaní. Hoci sa čas rozsúdenia a počet nahromadených nevyriešených vecí v občianskoprávnych a obchodnoprávnych konaniach na súdoch nižších stupňov mierne znižuje, i naďalej patria oba ukazovatele na všetkých stupňoch medzi najhoršie v Únii. Prebiehajúca reforma občianskoprávnych konaní zabezpečí ďalšie sprísnenie podmienok prípustnosti opravného prostriedku, zjednodušenie občianskoprávnych konaní na všetkých stupňoch a zníženie motivácie podávať kverulantské žaloby.

(16)

Viaceré ukazovatele potvrdzujú skutočnosť, že i napriek doteraz prijatým reformám predstavuje korupcia stále najväčší problém Talianska. Na dlho odkladanú reformu inštitútu premlčania, ktorej zámerom je zintenzívniť boj proti korupcii, sa čaká od roku 2014. Inštitút premlčania vo svojej súčasnej podobe spôsobuje, že vysoké percento prípadov sa po odsúdení súdom prvého stupňa stane premlčaným. Národný protikorupčný úrad disponuje navyše len obmedzenými finančnými a ľudskými zdrojmi na vykonávanie svojich právomocí a rámec na predchádzanie korupcii je aj naďalej fragmentovaný.

(17)

Komplexný vykonávací právny predpis na reformu verejnej správy bol prijatý v roku 2015. Tento predpis má potenciál na zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejnej správy. Avšak po rozhodnutí ústavného súdu z novembra 2016, v ktorom tento súd vyhlásil postup na prijatie určitých vykonávacích legislatívnych dekrétov za protiústavný, sa na vykonanie kľúčových prvkov reformy ešte stále čaká. Rozhodnutie ústavného súdu sa týka najmä troch zásadných oblastí reformy: miestnych verejných služieb, zamestnania vo verejnej službe a štátnych podnikov. V súvislosti s reformou miestnych verejných služieb a vykonávaním verejnej služby na manažérskej úrovni budú potrebné nové legislatívne iniciatívy, keďže konečný termín na prijatie týchto dekrétov uplynul v novembri 2016. Pokiaľ ide o štátne podniky, dekrét prijatý pred rozhodnutím ústavného súdu je potrebné zmeniť. Cieľom reformy je znížiť počet štátnych podnikov, zlepšiť ich efektívnosť a zabezpečiť, aby sa na ich činnosť vzťahovali rovnaké pravidlá ako na súkromné podniky. K racionalizácii štátnych podnikov by prispelo aj uskutočnenie plánovanej privatizácie.

(18)

Rámcové podmienky upravujúce oblasť hospodárskej súťaže ostávajú naďalej nepriaznivé. Doteraz nebol prijatý každoročný zákon o hospodárskej súťaži z roku 2015. Výrazné prekážky hospodárskej súťaže pretrvávajú v určitých sektoroch, napr. pri regulovaných povolaniach, koncesiách, verejnom obstarávaní a systéme udeľovania povolení, ako aj pri miestnych verejných službách vrátane dopravy. Pri zabezpečovaní efektívneho, transparentného a konkurencieschopného fungovania trhu so službami verejnej dopravy, najmä pokiaľ ide o železničnú dopravu poskytovanú na základe koncesie udelenej štátom, možno ešte stále pozorovať len obmedzený pokrok. Podľa nového ukazovateľa, ktorý vypracovala Komisia, je miera reštrikcií v Taliansku v prípade väčšiny analyzovaných povolaní vyššia, ako je vážený priemer Únie. Komisia v snahe riešiť tento problém vydala v januári 2017 konkrétne usmernenia pre jednotlivé povolania vo svojom oznámení o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb, ktoré je súčasťou balíka opatrení na odstránenie prekážok na trhoch so službami.

(19)

V bankovom sektore zostáva veľký objem nesplácaných úverov i naďalej prekážkou pri dosahovaní zisku a pri vnútornej tvorbe kapitálu bánk. To má následne negatívny vplyv na poskytovanie úverov, najmä pre malé podniky. Doterajšie politické iniciatívy nepriniesli zatiaľ výrazné zníženie objemu týchto úverov. Usmernenia pre dohľad nad riadením nesplácaných úverov na vnútroštátnej úrovni sú ešte stále nedostatočné, stredné a malé banky sú aj naďalej zraniteľnejšie ako veľké úverové inštitúcie. Komisia bude preto v prípade najväčších bánk (banche popolari) a malých družstevných bánk monitorovať vykonávanie reformy správy a riadenia, ktorá je základným predpokladom konsolidácie bankového sektora. Hoci sa nedávno prijali reformné opatrenia, právny rámec upravujúci insolvenčné konanie a vymáhanie kolaterálu ešte stále v nedostatočnej miere podporuje rýchle vymáhanie nesplácaných úverov a ich reštrukturalizáciu, najmä vo vzťahu k malým podnikom a mikropodnikom. Návrh vykonávacieho právneho predpisu zameraného na revíziu a zjednodušenie insolvenčného mechanizmu a mechanizmu vymáhania, o ktorom sa momentálne diskutuje v parlamente, by mohol prispieť k odstráneniu existujúcich nedostatkov a k vytvoreniu talianskeho sekundárneho trhu s problémovými dlhopismi.

(20)

Napriek postupnému zlepšovaniu podmienok na trhu práce, ktoré je podporované reformami, zostáva miera dlhodobej nezamestnanosti a miera nezamestnanosti mladých ľudí na vysokej úrovni (6,7 % a 38 % v roku 2016), pričom viac ako 1,2 milióna mladých ľudí nie je zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Hoci implementácia systému záruky pre mladých ľudí (9) výrazným spôsobom napredovala, Taliansko ešte stále stojí pred niektorými výzvami v snahe zabezpečiť jej účinnejšiu a úplnú implementáciu. Percentuálny podiel príjemcov záruky pre mladých ľudí, ktorí sú šesť mesiacov po vystúpení stále zamestnaní, v procese vzdelávania, učňovskej prípravy alebo na stáži je vyšší ako priemer Únie. Zapájanie cieľovej populácie do systému záruky je stále nízke a regionálne rozdiely v dosahovaní výsledkov sú naďalej značné. Reforma aktívnej politiky trhu práce vrátane jej systému riadenia je stále v počiatočnej fáze a služby zamestnanosti sú naďalej nedostatočné, pričom aj tu existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Koncepcia vzdelávania dospelých nie je v Taliansku dostatočne rozvinutá, čo môže negatívnym spôsobom ovplyvňovať úspešnosť nízkokvalifikovaných osôb na trhu práce.

(21)

Účasť žien na trhu práce je nedostatočná a ich potenciál pracovnej sily zostáva v značnej miere nevyužitý. Miera zamestnanosti žien je jedna z najnižších v Únii. Niektoré faktory daňového systému a systému sociálneho zabezpečenia i naďalej odrádzajú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti od účasti na trhu práce a obmedzený ostáva aj prístup k cenovo dostupným službám starostlivosti o deti a starších ľudí, pričom v tejto oblasti pretrvávajú značné regionálne rozdiely. Otcovská dovolenka patrí medzi najkratšie v Únii.

(22)

Kolektívne vyjednávanie na druhotnej úrovni nie je v Taliansku značne rozšírené. To bráni efektívnemu prideľovaniu zdrojov a možnosti prispôsobiť mzdy miestnym ekonomickým podmienkam. Tento stav je zároveň výsledkom existujúcich rámcových pravidiel a postupov kolektívneho vyjednávania, ktoré ponechávajú len obmedzený priestor na vyjednávanie na lokálnej úrovni. Dohody podpísané sociálnymi partnermi od januára 2014, v ktorých sa stanovujú postupy a kritériá hodnotenia reprezentatívnosti odborových zväzov, na základe ktorých by sa znížila neistota v pracovnoprávnych vzťahoch, sa zatiaľ nevykonávajú. Daňové zvýhodnenie miezd, ktorých zvýšenie je naviazané na produktivitu, nebolo dostatočne silným podnetom na výrazné zvýšenie využívania kolektívneho vyjednávania na druhotnej úrovni.

(23)

Miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia je v Taliansku vysoko nad priemerom Únii, a to najmä v prípade detí a osôb s migrantským pôvodom. Aj v tejto oblasti existujú výrazné regionálne rozdiely. Pokiaľ ide o národnú stratégiu boja proti chudobe, bol zaznamenaný určitý pokrok. Nedávno prijatý systém minimálneho príjmu na podporu sociálneho začlenenia je pozitívnym krokom smerom k vytvoreniu jednotného komplexného systému boja proti chudobe. Účinnosť tohto systému bude závisieť od jeho riadneho vykonávania a mobilizácie primeraných zdrojov (a to aj prostredníctvom zjednodušenia rozličných sociálnych dávok), od jeho adresnosti na základe testovania príjmov a prioritného prideľovania prostriedkov rodinám s deťmi, ako aj od účinnosti konkrétnych postupov v praxi, a to tak z hľadiska poskytovania podpory príjmu, ako aj integrovaných služieb. V tejto fáze však ešte nie je jasné, či budú k dispozícii dostatočné finančné zdroje, aby systém mohol čeliť výzve, ktorú chudoba v Taliansku predstavuje. Výzvou do budúcnosti v tejto oblasti ostáva zabezpečenie dodatočných zdrojov pri dodržaní rozpočtových cieľov, zníženie fragmentácie systému sociálnej pomoci, racionalizácia sociálnych výdavkov a vyváženie súčasného zameriavania sa na dôchodky.

(24)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Talianska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Taliansku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Taliansku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(25)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (10) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(26)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1 až 4,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Talianska. Zaistiť včasnú realizáciu privatizačného programu a využiť neočakávané zisky na rýchlejšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy k HDP. Presunúť daňové zaťaženie z výrobných faktorov na dane, ktoré sú menej škodlivé z hľadiska rastu, a to rozpočtovo neutrálnym spôsobom, prostredníctvom prijatia ráznych opatrení zameraných na zníženie množstva a rozsahu daňových výdavkov, reformy zastaraného systému katastra a opätovného zavedenia dane z prvej nehnuteľnosti pre domácnosti s vysokým príjmom. Rozšíriť povinné využívanie elektronickej fakturácie a platieb.

2.

Skrátiť dĺžku trvania občianskoprávnych konaní prostredníctvom účinného systému správy prípadov a pravidiel zabezpečujúcich procesnú disciplínu. Zintenzívniť boj proti korupcii, najmä prostredníctvom revízie inštitútu premlčania. Dokončiť reformu zamestnania vo verejnej službe a zlepšiť efektívnosť štátnych podnikov. Bezodkladne prijať a vykonávať prerokovávaný právny predpis o hospodárskej súťaži a odstrániť zostávajúce prekážky hospodárskej súťaže.

3.

Urýchliť znižovanie objemu nesplácaných úverov a zvýšiť stimuly na „očistenie“ súvah a reštrukturalizáciu, a to najmä v segmente bánk pod národným dohľadom. Prijať komplexnú revíziu regulačného rámca upravujúceho insolvenčné konanie a vymáhanie kolaterálu.

4.

V súčinnosti so sociálnymi partnermi posilniť rámec kolektívneho vyjednávania a umožniť tak, aby kolektívne zmluvy zohľadňovali vo väčšej miere miestne podmienky. Zabezpečiť účinnosť aktívnej politiky trhu práce. Uľahčiť zaradenie druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti do pracovného procesu. Racionalizovať sociálne výdavky a zlepšiť ich štruktúru.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/53

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Cyprus za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Cyprus by ako členský štát, ktorého menou je euro, mal vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 5.

(3)

Správa o Cypre na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Cyprus dosiahol pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Cypru pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Správa obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že na Cypre existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Dôležité je najmä to, aby sa Cyprus zaoberal veľkými nerovnováhami vo forme previsu súkromného, verejného a vonkajšieho dlhu a vysokou úrovňou nesplácaných úverov.

(4)

Cyprus predložil 27. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem Cypru obsahuje záväzky krátkodobého aj strednodobého charakteru. Zahŕňa najmä opatrenia na zníženie zadlženosti súkromného sektora, zlepšenie podnikateľského prostredia, uľahčenie prístupu k financovaniu a reštrukturalizáciu sektora zdravotnej starostlivosti a zaväzuje krajinu k uskutočneniu reforiem verejného sektora a justičného systému. Národný program reforiem zahŕňa aj výzvy identifikované v správe o krajine na rok 2017 a v odporúčaní pre eurozónu vrátane potreby opätovne naštartovať investície a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. Ak by sa tieto opatrenia vykonali v plnej miere a v uvedených lehotách, pomohli by Cypru riešiť makroekonomické nerovnováhy a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny. Komisia na základe posúdenia politických záväzkov Cypru potvrdzuje svoje predchádzajúce posúdenie, že v tejto fáze nie sú v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady(EÚ) č. 1176/2011 a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 (4) potrebné žiadne ďalšie kroky. Vykonávanie politického reformného programu sa bude dôsledne sledovať prostredníctvom osobitného monitorovania.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (5), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Cyprus sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vo svojom programe stability na rok 2017 vláda plánuje na roky 2016 – 2020 v celkovom vyjadrení rozpočtový prebytok (celkové saldo počas daného programového obdobia približne 0,4 % HDP). Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení, sa má dosiahnuť v roku 2017. Prepočítané (6) štrukturálne saldo sa bude podľa predpokladov v nadchádzajúcich rokoch stabilným tempom vzďaľovať od strednodobého cieľa, čo nie je v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu. Odhaduje sa, že pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahol v roku 2016 úroveň 107,8 %, a očakáva sa, že postupne klesne na 99,7 % v roku 2018 a ďalej na 88,8 % do roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Riziká spojené s makroekonomickými predpokladmi prezentovanými v programe stability súvisia skôr s menej priaznivým vývojom, čo sa spája hlavne s vysokým objemom nesplácaných úverov a možným zhoršovaním vonkajšieho prostredia.

(7)

Po náprave nadmerného deficitu odporučila Rada 12. júla 2016 Cypru, aby v rokoch 2016 a 2017 dodržiaval strednodobý rozpočtový cieľ. Z prognózy Komisie z jari 2017 a z celkového posúdenia vyplýva, že Cyprus v roku 2017 uvedenú požiadavku dodrží. Na rok 2018 sa Cypru odporúča, aby zotrval na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že to zodpovedá maximálnej nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) na úrovni 0,3 %, čo zodpovedá štrukturálnej úprave 0,2 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky by Cypru na základe celkového posúdenia hrozilo v roku 2018 riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. Predpokladá sa, že Cyprus v rokoch 2017 a 2018 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že Cyprus musí byť pripravený prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek v roku 2018.

(8)

Verejný dlh má klesajúcu tendenciu, no jeho udržateľnosť je naďalej ohrozená. Očakáva sa, že niekoľko nedávnych fiškálnych opatrení, ako aj oneskorené vykonávanie kľúčových štrukturálnych reforiem povedie k zhoršeniu štrukturálneho salda a k riziku zmenšenia priestoru na verejné investície stimulujúce rast.

(9)

Mzdové náklady cyperského verejného sektora patria k najvyšším v eurozóne (ako percentuálny podiel z HDP), pričom sa stále vyznačuje neefektívnosťou. V rámci programu makroekonomických úprav bol navrhnutý a so sociálnymi partnermi odsúhlasený rad reforiem zameraných na riešenie práve tejto problematiky. Patrilo medzi ne zavedenie záväzného trvalého mechanizmu na obmedzenie rastu miezd zamestnancov verejného sektora a komplexná reforma verejnej správy. Prijatie týchto legislatívnych reforiem však s výnimkou nedávno prijatého reformného zákona o mobilite zamestnancov verejného sektora čelí problémom najmä po tom, ako v snemovni reprezentantov v decembri 2016 došlo k ich neodhlasovaniu. Až do prijatia záväznej formy mechanizmu na obmedzenie rastu miezd vo verejnom sektore sa tento mechanizmus vykonáva v rámci dohôd o kolektívnom vyjednávaní a je uplatniteľný do roku 2018.

(10)

Určité reformy sa prijali na riešenie korupcie. Spomedzi nedávnych udalostí možno spomenúť reformy na profesionalizáciu verejného obstarávania na miestnej úrovni a zákon o financovaní politických strán, ktorý bol prijatý v decembri 2015. V roku 2016 bola prijatá zmena ústavy, ktorou sa umožňuje zverejňovať majetkové priznania štátnych zamestnancov. Koordinačný orgán pre boj proti korupcii však nemá dostatok personálu a neriešené ostávajú aj nedostatky v disciplinárnom režime verejných úradníkov.

(11)

Cyprus prijíma opatrenia na posilnenie svojho systému súdnictva, ale naďalej čelí vážnym výzvam, pokiaľ ide o jeho účinnosť. Neefektívne súdne konania a obmedzené kapacity vedú k značným prieťahom vo vybavovaní súdnych prípadov. To zas ohrozuje podnikateľské prostredie, a predovšetkým fungovanie nových rámcov pre zabavenie majetku a pre platobnú neschopnosť. Rámec pre platobnú neschopnosť bol zavedený s cieľom znížiť neživotaschopné súkromné dlhy a poskytnúť bankám a dlžníkom stimuly na to, aby sa dohodli na reštrukturalizačných riešeniach. Účinnosť týchto nástrojov však sťažuje niekoľko faktorov vrátane už spomínanej neefektívnosti súdnictva, slabých administratívnych kapacít a nízkej úrovne informovanosti dlžníkov o príslušných postupoch. Výrazné nedostatky pretrvávajú aj v oblasti nedoriešených prípadov a omeškaní pri vydávaní a prevode listov vlastníctva. Táto situácia oslabuje úsilie o znižovanie dlhu a zároveň má negatívny vplyv na oživovanie trhu s bývaním.

(12)

Úroveň nesplácaných dlhov sa znižuje, no stále je veľmi vysoká, čo sťažuje správne fungovanie bankového sektora a má vplyv na ponuku úverov pre reálnu ekonomiku. Banky v oblasti reštrukturalizácie úverov nedosahujú ciele, ktoré boli dohodnuté s cyperskou centrálnou bankou, čo poukazuje na potrebu rozšíriť systém stanovovania cieľov, zefektívniť ho a urobiť ho záväzným, a to konkrétne stanovením ambicióznych cieľov na znižovanie objemu nesplácaných úverov, v súlade so stratégiami bánk na znižovanie objemu nesplácaných úverov. Miery opakovanej platobnej neschopnosti zostávajú vysoké, čím odhaľujú potenciálne nedostatky reštrukturalizačných úverových riešení. Miera tvorby rezerv na riziká sa zvýšila, no stále je pod priemerom eurozóny, čo zvýrazňuje potrebu zabezpečiť, aby oceňovanie kolaterálu bolo spoľahlivé a predstavovalo základ vhodnej tvorby rezerv na riziká. Neexistencia sekundárneho trhu s úvermi a sekuritizačného rámca pre úvery obmedzuje priestor pre urýchlenie oddlžovania a presúvanie nesplácaných úverov preč z bankových súvah, z čoho vyplýva potreba dodatočných regulačných a legislatívnych opatrení, aby sa vytvorili potrebné nástroje na uľahčenie správy bankových súvah. Navyše riadiace a administratívne kapacity dohľadu nad poistnými a dôchodkovými fondmi sú naďalej slabé, čo predstavuje riziká pre finančnú stabilitu.

(13)

Hospodárske oživenie Cypru pokračuje. Potenciálny rast je však naďalej slabý a obmedzuje ho nedostatočné vykonávanie štrukturálnych reforiem, problémy v oblasti investícií a nedostatky v podnikateľskom prostredí. Iniciatívy na podporu rastu prezentované v akčnom pláne pre rast sa nachádzajú vo fáze vykonávania, no napredujú dosť pomaly. Legislatívny návrh na prilákanie a uľahčenie strategických investícií je stále vo fáze koncipovania. Vláda pracuje na zlepšovaní prístupu k financovaniu pre stredne veľké a malé podniky. V snahe vyriešiť túto naliehavú otázku boli spustené určité nové cielené iniciatívy, ako bolo oznámené v národnom programe reforiem. Väčšina týchto nových iniciatív o prístupe k financovaniu je však stále len v počiatočnej fáze. Privatizačné úsilie zamerané na prilákanie zahraničných investícií, ktoré by zvýšili produktivitu, čelí politickej opozícii a napreduje pomaly. Aj reforma sektora energetiky môže byť dôležitým hnacím faktorom konkurencieschopnosti, no v jej vykonávaní dochádza k prieťahom. Oneskoruje sa predovšetkým oddelenie vlastníctva Cyperského úradu pre elektrickú energiu (Electricity Authority of Cyprus) a zriadenie nového trhu s elektrinou, ktoré stále závisí od zabezpečenia skutočnej nezávislosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

(14)

Nezamestnanosť klesá, ale naďalej je vysoká, a to najmä medzi mladými ľuďmi a dlhodobo nezamestnanými. Plány na zvýšenie počtu poradcov v rámci verejných služieb zamestnanosti a na zlepšenie ich špecializácie ešte neboli realizované. Ich pracovné zmluvy navyše pravdepodobne budú len na dobu určitú, a táto problematika sa teda nebude riešiť štrukturálnym spôsobom. V dôsledku toho stále chýbajú kapacity na pokrytie potrieb uchádzačov o prácu, a to najmä uchádzačov s väčšími ťažkosťami začleniť sa do trhu práce, a kapacity na zavedenie opatrení na ich aktiváciu. Účinok aktívnych programov trhu práce a systémov na podporu príjmu naďalej oslabujú obmedzené posúdenia kvality a nadväzné opatrenia.

(15)

Cyprus udržiava výdavky na vzdelávanie na úrovni, ktorá je nad priemerom Únie. Vzdelávacie výsledky sú však slabé a oproti minulým rokom sa dokonca zhoršili. Podľa výsledkov Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 sa Cyprus nachádzal medzi najhoršími krajinami v Únii, pokiaľ ide o úroveň základných zručností v matematike, prírodných vedách a čítaní. Nedávno zavedené nápravné opatrenia, ako napríklad lepší systém menovania učiteľov a modernizácia školských osnov, sú síce prvými krokmi správnym smerom, no ďalšie opatrenia na dokončenie plánovaných reforiem vrátane hodnotenia učiteľov by mohli výrazne pomôcť zlepšiť situáciu.

(16)

Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce sa stále viac-menej nerieši, čo má vplyv na vyhliadky dlhodobo udržateľného rastu. Miera účasti na vyššom stredoškolskom odbornom vzdelávaní a príprave je nízka a relevantnosť vysokoškolského vzdelávania pre trh práce je slabá, čo vedie k vysokému počtu absolventov vysokých škôl, ktorí pracujú na miestach, ktoré si nevyhnutne nevyžadujú vysokoškolský diplom.

(17)

Cyperský sektor zdravotnej starostlivosti stále charakterizuje nedostatok všeobecnej starostlivosti a rôzne úrovne neefektívnosti. Obmedzuje sa tým prístup k primeranej a účinnej starostlivosti. Právne predpisy na vytvorenie národného zdravotného systému a na odovzdanie väčšej autonómie verejným nemocniciam majú kľúčový význam pri zlepšovaní kapacít a nákladovej účinnosti sektora zdravotnej starostlivosti, no stále sa čaká na ich prijatie v parlamente.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Cypru, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Cypru v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Cypre, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(20)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 4,

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená zostať v roku 2018 na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa. Využiť neočakávané zisky na rýchlejšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy. Do konca roka 2017 prijať kľúčové legislatívne reformy zamerané na zefektívnenie verejného sektora, konkrétne v oblasti fungovania verejnej správy, riadenia štátnych podnikov a miestnej samosprávy.

2.

Zefektívniť súdny systém modernizáciou občianskych konaní, implementovaním vhodných informačných systémov a zvýšením špecializácie súdov. Prijať dodatočné opatrenia na odstránenie prekážok brániacich plnému vykonávaniu rámcov pre platobnú nesolventnosť a zhabanie majetku a zabezpečiť spoľahlivé a rýchle systémy na vydávanie listov vlastníctva a prevod práv k nehnuteľnému majetku.

3.

Urýchliť znižovanie objemu nesplácaných úverov stanovením súvisiacich kvantitatívnych a časových cieľov pre banky a zabezpečením presného oceňovania kolaterálu na účely tvorby rezerv. Vytvoriť podmienky pre funkčný sekundárny trh s nesplácanými úvermi. Integrovať a posilniť dohľad nad poisťovňami a dôchodkovými fondmi.

4.

Zrýchliť vykonávanie akčného plánu pre rast a zamerať sa pri tom najmä na urýchlenie strategických investícií a zlepšenie prístupu k financovaniu a do konca roku 2017 začať opäť vykonávať privatizačný plán. Podniknúť rozhodné kroky smerom k oddeleniu vlastníctva Cyperského úradu pre elektrickú energiu, a predovšetkým pokračovať vo funkčnom a účtovnom oddelení do konca roku 2017.

5.

Zrýchliť reformy zamerané na zvyšovanie kapacít verejných služieb zamestnanosti a skvalitnenie realizácie aktívnych politík trhu práce. Dokončiť reformu systému vzdelávania, a zlepšiť tak jeho relevantnosť a výsledky pre trh práce, vrátane hodnotenia učiteľov. Do konca roku 2017 prijať právne predpisy pre reformu nemocníc a všeobecnú zdravotnú starostlivosť.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/58

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Lotyšsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Lotyšsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 2.

(3)

Správa o Lotyšsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Lotyšsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Lotyšska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Lotyšsko predložilo 20. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Lotyšsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zhoršenie celkového salda z vyrovnanej pozície v roku 2016 na deficit vo výške 0,8 % HDP v roku 2017 a vo výške 1,6 % HDP v roku 2018 ako následok významnej daňovej reformy, po čom má nasledovať zlepšenie deficitu na úroveň 0,5 % HDP v roku 2020. V programe stability na rok 2017 sa odhaduje zhoršenie štrukturálneho salda z 0,2 % HDP v roku 2016 na -1,7 % HDP v roku 2018 a dosiahnutie úrovne -0,8 % HDP v roku 2020. Tento postup je konzistentný so strednodobým rozpočtovým cieľom, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP a povolené odchýlky na základe doložky o dôchodkovej reforme a doložky o štrukturálnej reforme v zdravotníctve. Odhaduje sa zvýšenie prepočítaného (5) štrukturálneho salda z -1,9 % HDP v roku 2017 na -2,3 % HDP v roku 2018, skôr ako klesne na úroveň -0,2 % HDP v roku 2020. Podľa programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa v roku 2017 udrží na hodnote približne 40 % HDP. Prognózy rastu HDP uvedené v programe sú vo všeobecnosti v súlade s prognózou Komisie na rok 2017, ale na rok 2018 sa javia značne optimistické.

(7)

Rada 12. júla 2016 odporúčala Lotyšsku zabezpečiť, aby sa odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017 obmedzila len na úľavy súvisiace so systémovou dôchodkovou reformou a s rozsiahlou štrukturálnou reformou v zdravotníctve. Po zohľadnení týchto úľav by sa v roku 2017 povolilo zhoršenie štrukturálneho salda o najviac 1,0 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že Lotyšsko v roku 2017 túto požiadavku splní. V roku 2018 by Lotyšsko malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, po zohľadnení úľavy súvisiacej s vykonávaním systémovej dôchodkovej reformy udelenej na rok 2016 a úľavy súvisiacej so štrukturálnou reformou udelenej na rok 2017, pretože dočasné odchýlky sa prenášajú do nasledujúceho obdobia počas troch rokov. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že to zodpovedá maximálnej nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) na úrovni 6,0 % v roku 2018, čo zodpovedá zhoršeniu štrukturálneho salda vo výške 0,3 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky by Lotyšsku hrozilo riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že v roku 2018 budú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(8)

Nerovnosť príjmov je v Lotyšsku vysoká. Pomer príjmov najbohatších 20 % domácností a najchudobnejších 20 % domácností v roku 2015 dosiahol 6,5; čím sa radí medzi najvyššie v Únii, hoci sa táto hodnota v roku 2016 mierne znížila. Rozdiel v nerovnosti príjmov pred zdanením a po ňom a sociálne transfery patria medzi najnižšie v Únii. Daňový systém Lotyšska je menej progresívny ako systémy iných členských štátov, čo prispieva k vysokej nerovnosti a chudobe zamestnaných osôb. Daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkymi príjmami naďalej patrí medzi najvyššie v Únii, pričom potenciál tvorby príjmov pomocou daní, ktoré majú menší negatívny vplyv na rast, je využitý nedostatočne. Nízky podiel daňových príjmov na HDP obmedzuje zdroje na udržateľné poskytovanie verejných služieb. Napriek určitému pokroku v boji proti daňovým únikom zostáva daňová disciplína vážnym problémom. V programe stability na rok 2017 sa oznámilo zavedenie daňovej reformy. Medzi kľúčové opatrenia patria zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb z 23 % na 20 % pri príjmoch až do 45 000 EUR ročne, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane určenej na základe výšky príjmu, zavedenie nulovej dane z príjmu právnických osôb z reinvestovaného zisku a zosúladenie sadzieb dane z kapitálu na úroveň 20 %. V reforme sa riešia odporúčania pre túto krajinu do tej miery, že sa znižuje daňovo-odvodové zaťaženie osôb s nízkym príjmom. Daňová reforma je však obmedzená, pokiaľ ide o presun zdanenia na zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast, a o dosiahnutie stanoveného cieľa politiky, čiže zvýšenia podielu daňových príjmov na HDP.

(9)

Nedostatky v základných záchranných sociálnych sieťach prispievajú k vysokej chudobe a nerovnostiam, ktoré zasahujú aj ľudí s postihnutím a staršie osoby. Miera chudoby v prípade ľudí s postihnutím patrí medzi najvyššie v Európe. Nízka primeranosť dávok sociálnej pomoci, ktorá sa nezlepšila od roku 2009, a dôchodkov neposkytuje účinnú ochranu proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Neuskutočnenie reformy minimálneho príjmu ohlásenej v roku 2014 negatívne vplýva na najchudobnejšie domácnosti, hoci sa pripravujú strednodobé plány podpory minimálneho príjmu.

(10)

Z dôvodu úbytku pracovnej sily bol rast zamestnanosti slabý, pričom nezamestnanosť klesá iba pomaly. Perspektíva zamestnať sa je lepšia v centrách hospodárskej činnosti a pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, zatiaľ čo nezamestnanosť je viac rozšírená medzi nízkokvalifikovanými osobami a ľuďmi žijúcimi vo vidieckych oblastiach. V tomto kontexte zvyšovanie úrovne zručností prispeje k riešeniu týchto problémov. Hoci sa príťažlivosť odborného vzdelávania zlepšila, reforma učebného plánu, ktorou sa má prispôsobiť vzdelávanie súčasným požiadavkám na zručnosti, zaznamenala iba obmedzený pokrok. Bol zavedený regulačný rámec pre učenie sa na pracovisku a aktívna účasť sociálnych partnerov a podnikov pri jeho vykonávaní je zaručená. Navyše je zapojenie nezamestnaných do aktívnych opatrení na trhu práce nižšie ako vo väčšine ostatných členských štátov, prijali sa však opatrenia na zlepšenie tejto situácie a zavedenie aktívnych opatrení má význam. Účasť na celoživotnom vzdelávaní je stále nízka.

(11)

Hoci lotyšské úrady úspešne iniciovali príslušné reformy systému zdravotnej starostlivosti, vysoké hotovostné platby, dlhé čakanie, nízka úroveň verejných výdavkov a neefektívne alokovanie služieb obmedzujú prístup k zdravotnej starostlivosti. Verejné výdavky riadené na základe kvót majú za následok odloženú liečbu a pacienti buď musia dlho čakať, alebo zaplatiť za príslušnú službu v hotovosti, a preto potreby časti populácie v oblasti zdravotnej starostlivosti zostávajú nenaplnené. Uskutočnili sa prvé kroky reformy systému zabezpečenia kvality a pokrok by mal pokračovať, aby sa zlepšil zdravotný stav pacientov a populácie. Dosiahol sa určitý pokrok pri zvyšovaní efektívnosti systému zdravotnej starostlivosti, ale potrebná je ďalšia racionalizácia nemocničného odvetvia, zlepšenie prístupu k ambulantnej a primárnej zdravotnej starostlivosti a efektívnejšie prepojenie medzi prideľovaním rozpočtových prostriedkov a kvalitou služieb a nákladmi.

(12)

Lotyšské úrady majú tendenciu pravidelne využívať postupy verejného obstarávania pre nákupy v zdravotníctve, ale ďalšie zvýšenie efektívnosti je možné dosiahnuť prostredníctvom pravidelného využívania elektronického a centrálneho obstarávania, vďaka čomu by verejné výdavky boli transparentnejšie a efektívnejšie.

(13)

Nedostatočná kvalita právnych predpisov a nízka efektívnosť a účinnosť verejnej správy majú negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. V roku 2016 vláda predstavila ambiciózny plán reforiem na dosiahnutie pružnejšieho a profesionálnejšieho verejného sektora s cieľom zlepšiť efektívnosť prostredníctvom zníženia počtu zamestnancov a centralizácie podporných funkcií, posilnením platieb založených na výkone a zvýšením transparentnosti. Tento plán je obmedzený na ústrednú štátnu správu, pričom výrazné zvýšenie efektívnosti je možné dosiahnuť aj na úrovní obcí.

(14)

Korupcia naďalej negatívne vplýva na podnikateľské prostredie Lotyšska a systém na zabraňovanie konfliktom záujmov zostáva rigidný a formalistický s nedostatočným overovaním. Hoci reforma systému platobnej neschopnosti bola prevažne dokončená, jej účinné vykonávanie je potrebné pozorne sledovať, aby sa vyriešil obmedzený počet prípadov reštrukturalizácie a nízka miera vymožiteľnosti pohľadávok.

(15)

V priebehu posledných troch rokov boli predstavené rozsiahle reformy vysokoškolského vzdelávania a verejného výskumu na skonsolidovanie výskumných ústavov a na zvýšenie kvality a relevantnosti ich výstupov. Riadenie a organizačná štruktúra lotyšského financovania verejného výskumu sú však naďalej neefektívne, pretože funkcie financovania sú rozptýlené medzi veľký počet inštitúcií. Neúčinné financovanie verejného výskumu prispieva k veľmi nízkemu vedeckému výkonu, nedostatkom zručných ľudských zdrojov vo verejnom aj v súkromnom sektore a nízkej úrovni verejno-súkromnej spolupráce. Intenzita výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore zostáva v Lotyšsku jednou z najnižších v Únii.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Lotyšska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Lotyšsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Lotyšsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018, po zohľadnení úľav súvisiacich s vykonávaním systémovej dôchodkovej reformy a štrukturálnych reforiem, pre ktoré je dočasná odchýlka udelená. Znížiť zdanenie osôb s nízkymi príjmami jeho presunutím na iné zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast, ako aj zlepšením daňovej disciplíny.

2.

Zlepšiť primeranosť záchrannej sociálnej siete a zvýšiť zručnosti ekonomicky aktívneho obyvateľstva zrýchlením reformy učebných plánov v odbornom vzdelávaní. Zvýšiť nákladovú účinnosť a prístup k zdravotnej starostlivosti, aj prostredníctvom zníženia platieb v hotovosti a skrátenia dlhých časov čakania.

3.

Zvýšiť efektívnosť a zodpovednosť vo verejnom sektore, predovšetkým zjednodušením administratívnych postupov a posilnením režimu prevencie konfliktov záujmov, a to aj pre správcov konkurznej podstaty.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/62

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Litvu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Litva by ako členský štát, ktorého menou je euro, mala vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaní 2.

(3)

Správa o Litve na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Litva dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Litvy pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Litva predložila 27. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Litvu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zlepšenie celkového salda z deficitu vo výške 0,4 % HDP v roku 2017 na prebytok vo výške 1,3 % HDP v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 1 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa plánu bude s rezervou dosahovať počas celého programového obdobia. Povolený postup úprav zahŕňa od roku 2016 systémovú dôchodkovú reformu. V roku 2017 odráža ďalšie veľké štrukturálne reformy trhu práce a dôchodkové reformy. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne zo 40,2 % HDP v roku 2016 na 33,8 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových prebytkov na obdobie od roku 2018 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Litva vo svojom programe stability na rok 2017 požiadala o využitie dočasnej odchýlky vo výške 0,5 % HDP v rámci preventívnej časti paktu podľa „spoločne dohodnutej pozície k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu“ schválenej Radou pre hospodárske a finančné záležitosti vo februári 2016 so zreteľom na plánovanú realizáciu hlavných štrukturálnych reforiem s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Predovšetkým sa to týka zvýšenia udržateľnosti dôchodkového systému posilnenou indexáciou a postupným predlžovaním veku odchodu do dôchodku. Reformy však nešli až tak ďaleko, aby sa vytvorilo automatické prepojenie medzi vekom odchodu do dôchodku a strednou dĺžkou života. Okrem toho sa reformami modernizujú pracovnoprávne vzťahy tým, že sa nimi zavádzajú nové typy pracovných zmlúv, kratšie lehoty na výpovede zo zamestnania, nižšie odstupné a flexibilnejší pracovný čas. Reformami sa posilňuje aj rozsah a primeranosť dávok v nezamestnanosti a dávok sociálneho poistenia, rozširuje sa pôsobnosť aktívnych politík trhu práce a znižuje sa miera nelegálneho zamestnávania a zamestnávania bez poistenia. Orgány odhadujú, že reformy majú pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií, pretože v dlhodobom horizonte vytvoria priemerné ročné úspory na dôchodkoch vo výške až 3,8 % HDP, zatiaľ čo časť reformy súvisiaca s pracovným trhom môže zvýšiť priemerný ročný počet zamestnaných až o 10 %, čo sa vo všeobecnosti javí ako realistický predpoklad. Preto, ak sa táto reforma uskutoční v plnej miere a načas, bude mať pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. Na základe toho sa Litva v súčasnosti môže hodnotiť ako krajina, ktorá spĺňa podmienky na udelenie požadovanej dočasnej odchýlky v roku 2017, za predpokladu, že bude zodpovedajúcim spôsobom uskutočňovať dohodnuté reformy, čo sa bude sledovať v rámci európskeho semestra. Vzhľadom na potrebu zaručiť ďalšie dodržiavanie minimálnej referenčnej hodnoty (t. j. štrukturálneho deficitu vo výške 1,5 % HDP) a po zohľadnení skôr udelenej úľavy na základe doložky o systémovej dôchodkovej reforme (0,1 % HDP) však Litvu možno v súčasnosti hodnotiť ako krajinu, ktorá spĺňa podmienky na udelenie ďalšej dočasnej odchýlky vo výške 0,4 % HDP v roku 2017, čo je mierne pod požadovanou hodnotou 0,5 % HDP.

(8)

Rada 12. júla 2016 odporučila Litve na rok 2017 zabezpečiť, aby sa odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa obmedzila na úľavu súvisiacu so systémovou dôchodkovou reformou (5). Po zohľadnení úľav súvisiacich s dôchodkovou reformou udelených na rok 2016 a dočasnej odchýlky súvisiacej s vykonávaním štrukturálnych reforiem udelenej na rok 2017 sa štrukturálne saldo bude môcť v roku 2017 zhoršiť o 1,3 % HDP. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že Litva v roku 2017 túto požiadavku splní. V roku 2018 by Litva mala dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, po zohľadnení úľavy súvisiacej s vykonávaním systémovej dôchodkovej reformy udelenej na rok 2016 a úľavy súvisiacej so štrukturálnou reformou udelenej na rok 2017, pretože dočasné odchýlky sa prenášajú do nasledujúceho obdobia počas troch rokov. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že to zodpovedá maximálnej nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) na úrovni 6,4 % v roku 2018, čo zodpovedá zhoršeniu štrukturálneho salda vo výške -0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky sa očakáva, že Litva v roku 2018 túto požiadavku splní. Rada vo všeobecnosti zastáva názor, že Litva podľa predpokladu dodrží v rokoch 2017 a 2018 ustanovenia Paktu stability a rastu.

(9)

Po najnovšom zvýšení nezdaniteľnej minimálnej mzdy sa v posledných rokoch podstatne znížilo daňové zaťaženie osôb s nízkym príjmom a v súčasnosti sa približuje priemeru Únie. Zároveň sa obmedzili kompenzujúce zvýšenia daní, a preto daňové príjmy ako podiel na HDP stále patria medzi najnižšie v Únii, čo obmedzuje možnosti Litvy riešiť výzvy v sociálnej oblasti. Nízke daňové príjmy sú zapríčinené pomerne veľkým podielom tieňového hospodárstva a relatívne nízkymi príjmami z environmentálneho zdaňovania a zdaňovania kapitálu.

(10)

Hoci Litva dosiahla v posledných rokoch pokrok pri zlepšovaní výberu DPH, jej výpadok príjmov z DPH patrí medzi najvyššie v Únii. Nedostatočné nahlasovanie miezd zhoršuje problém nízkeho výberu daní. Zlepšenie daňovej disciplíny by zvýšilo rozpočtové príjmy a zlepšilo spravodlivosť daňového systému a efektívnosť hospodárstva.

(11)

Rast indexu ekonomickej závislosti starých ľudí sa bude zrýchľovať a na základe súčasných pravidiel dôchodkového systému sa do konca tridsiatych rokov 21. storočia predpokladá zvýšenie výdavkov na dôchodky ako podielu na HDP o približne 50 %. Prepojenie dôchodkových dávok so strednou dĺžkou života je nevyhnutné na obmedzenie zaťaženia, ktoré budú výdavky na dôchodky predstavovať pre verejné financie.

(12)

Litva odložila nadobudnutie účinnosti nového zákonníka práce a iných právnych predpisov týkajúcich sa nového sociálneho modelu. Poskytuje jej to príležitosť zabezpečiť dobrú rovnováhu medzi flexibilitou a bezpečnosťou v rámci jej pracovnoprávnych vzťahov. Vysoký podiel ľudí, ktorým hrozí chudoba alebo sociálne vylúčenie, spoločne s rastúcou nerovnosťou príjmov zostávajú pre Litvu naďalej veľkými výzvami. Pomer príjmov najbohatších 20 % domácností v porovnaní s najchudobnejšími 20 % sa zvýšil z 5,3 v roku 2012 na 7,5 v roku 2015 a je druhý najvyšší v Únii. Má to škodlivý vplyv na hospodársky rast, makroekonomickú stabilitu a rozvoj inkluzívnej spoločnosti. Záchranná sociálna sieť v súčasnosti nerieši túto výzvu účinne pre nízke výdavky na sociálnu ochranu. Okrem toho patrí rozdiel v nerovnosti príjmov pred zdanením a po ňom, ako aj sociálne transfery medzi najnižšie v Únii. Vláda však na popredné miesto vo svojom programe zaradila zmierňovanie chudoby a sociálneho vylúčenia. V právnych predpisoch týkajúcich sa nového sociálneho modelu sa predpokladá zvýšenie primeranosti a rozsahu dávok v nezamestnanosti a prebiehajú diskusie o zlepšení primeranosti sociálnej pomoci. Tieto dôležité rozhodnutia ešte treba prijať a vykonať. S cieľom riešiť chudobu v radoch starších osôb Litva v roku 2016 pridala do svojich právnych predpisov súvisiacich s dôchodkovým zabezpečením mechanizmus indexácie, ktorý možno využiť na zlepšenie primeranosti dôchodkov.

(13)

Je dôležité, aby Litva venovala pozornosť výzvam v oblasti zručností a riešila negatívny vplyv klesajúceho počtu obyvateľov v produktívnom veku. Podiel žiakov s nedostatočnými základnými zručnosťami je naďalej vysoký. Napriek vysokému pomeru dosiahnutého terciárneho vzdelania je vysokoškolské vzdelávanie poznačené nízkymi štandardmi kvality a finančnými stimulmi, ktoré viac podporujú kvantitu a neefektívnosť než výkonnosť. Malo by sa vynaložiť úsilie na zaručenie vysokokvalitného vyučovania na všetkých stupňoch vzdelávania (vrátane reformy kariérnych postupov a pracovných podmienok). Je to nevyhnutné na riešenie neuspokojivých výsledkov, nedostatkov vo vzdelávaní a na zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania (okrem iného zavedením financovania založeného na dosiahnutých výsledkoch a konsolidáciou inštitúcií vysokoškolského vzdelávania). Pretrvávajúce nízke úrovne účasti na vzdelávaní dospelých v Litve znižujú účinnosť reforiem trhu práce a brzdia rozvoj kvalifikovanejšej pracovnej sily. Litva zamerala svoje úsilie na zväčšenie ponuky a zvýšenie relevantnosti verejne poskytovaných príležitostí na vzdelávanie sa, to však zatiaľ neprinieslo hmatateľné výsledky. Na dosiahnutie vyššej a udržateľnej miery účasti na vzdelávaní dospelých Litva takisto potrebuje povzbudiť jednotlivcov, aby sa zapojili do vzdelávania, a motivovať väčší počet zamestnávateľov, aby svojim zamestnancom poskytovali príležitosti na vzdelávanie.

(14)

Nezamestnanosť medzi nízkokvalifikovanými a strednekvalifikovanými osobami je stále nad priemerom Únie. Osoby so zdravotným postihnutím sú zasiahnuté vysokou mierou chudoby, čiastočne z dôvodu ich slabej integrácie na trhu práce. Opatrenia aktívnej politiky trhu práce v súčasnosti v Litve zohrávajú obmedzenú úlohu pri pomoci ľuďom s návratom na trh práce. Litva má značný priestor na to, aby zmenila svoj trh práce na inkluzívnejší, a to vrátane možnosti ponúknuť viac opatrení na podporu osôb so zdravotným postihnutím. Znamenalo by to napríklad zvýšenie podporovanej zamestnanosti, rozšírenie programu pracovnej rehabilitácie a zlepšenie dostupnosti rozpočtov určených na rehabilitáciu. Nedávno prijatý zákon o zamestnanosti má potenciál zlepšiť poskytovanie opatrení aktívnej politiky trhu práce.

(15)

Litva dosiahla v posledných rokoch pokrok pri zlepšovaní sociálneho dialógu. Sociálni partneri sú aktívne zapojení do rokovaní o novom Zákonníku práce a novom sociálnom modeli a vláda zaviedla akčný plán na posilnenie sociálneho dialógu. Je zameraný na budovanie kapacít sociálnych partnerov, presadzovanie kolektívneho vyjednávania a na zlepšovanie sociálneho dialógu na všetkých úrovniach.

(16)

V Litve má situácia v zdravotníctve naďalej výrazne negatívny vplyv na potenciálne dostupnú pracovnú silu a produktivitu práce. Hoci sa vynakladá úsilie na presunutie pacientov na nákladovo efektívnejšie typy zdravotnej starostlivosti, výkon systému zdravotnej starostlivosti je naďalej obmedzovaný vysokou mierou spoliehania sa na ústavnú zdravotnú starostlivosť a nízkymi výdavkami na prevenciu a verejné zdravie. Hotovostné platby sú veľmi vysoké, predovšetkým za lieky.

(17)

Nepriaznivý demografický vývoj znamená, že rast bude čoraz viac závisieť od produktivity práce. V období rokov 2000 – 2015 mala Litva jednu z najvyšších mier rastu produktivity práce medzi členskými štátmi Únie, ale v nedávnom období sa miera rastu spomalila. Verejné investície v Litve sú nepriaznivo ovplyvnené nedostatočným plánovaním a prepojením na strategické ciele krajiny. Intenzita verejného výskumu a vývoja sa v roku 2015 zvýšila na hodnotu mierne nad priemerom Únie, zatiaľ čo intenzita výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore stále zaostáva. Cieľom „Reformných usmernení pre litovskú vedu a inovačnú politiku“ prijatých v roku 2016 je riešiť pretrvávajúce výzvy v oblasti výskumu a inovácie. Na tento účel sa v nich vyzýva na reformu inštitucionálneho financovania výskumu a vývoja, konsolidáciu výskumných ústavov a inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, vedeckých stredísk a technologických parkov a na zlepšenie koordinácie politiky, monitorovania a hodnotenia. Litva dosiahla určitý pokrok v podpore alternatívnych spôsobov financovania. To prispelo k založeniu viacerých fondov rizikového a zárodkového kapitálu. Parlament nedávno schválil aj zákon o kolektívnom financovaní.

(18)

Počet prípadov úplatkárstva, ktoré sa dostanú pred súd, v posledných rokoch stabilne stúpa, čo dokazuje zvýšené úsilie Litvy bojovať s korupciou. V niektorých dôležitých oblastiach, ako je zdravotná starostlivosť a verejné obstarávanie, sa ustanovenia proti drobnej korupcii a korupcii na vysokých miestach v praxi neuplatňujú vždy. Neduhom zdravotníctva je rozšírená prax neformálnych platieb lekárom. Verejné obstarávanie nie je dostatočne transparentné, najmä na úrovni obcí. Okrem toho nedostatočná právna úprava týkajúca sa oznamovateľov korupcie odrádza od ohlasovania možných nezrovnalostí vo verejnom aj v súkromnom sektore. Vláda vo svojom antikorupčnom programe určila boj proti korupcii v zdravotníctve za prioritu. Na obmedzenie rizík korupcie a konfliktov záujmov pri verejných obstarávaniach s nízkou hodnotou vláda uložila verejným obstarávateľom aj povinnosť zverejňovať online informácie o začatých verejných súťažiach, úspešných uchádzačoch a zadaných zákazkách. Je však potrebné nepretržité monitorovanie, aby sa zabezpečilo vykonávanie týchto politík.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Litvy, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Litve v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená zostať v roku 2018 na úrovni strednodobého rozpočtového cieľa, po zohľadnení úľav súvisiacich s vykonávaním systémovej dôchodkovej reformy a štrukturálnych reforiem, pre ktoré je dočasná odchýlka udelená. Zlepšiť daňovú disciplínu a rozšíriť daňový základ na zdroje, ktoré sú menej škodlivé pre rast. Prijať opatrenia na riešenie výzvy strednodobej fiškálnej udržateľnosti súvisiacej s dôchodkami.

2.

Riešiť nedostatok zručností prostredníctvom účinných opatrení aktívnej politiky trhu práce a vzdelávania dospelých a zlepšiť výsledky vzdelávania odmeňovaním kvality vo výučbe a v rámci vysokoškolského vzdelávania. Zlepšiť výkonnosť systému zdravotnej starostlivosti posilnením ambulantnej starostlivosti, prevencie chorôb a cenovej dostupnosti. Zlepšiť primeranosť záchrannej sociálnej siete.

3.

Prijať opatrenia na posilnenie produktivity zlepšením efektivity verejných investícií a posilnením ich prepojenia so strategickými cieľmi krajiny.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/67

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Luxembursko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Luxembursko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaní 2.

(3)

Správa o Luxembursku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Luxembursko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Luxemburska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Luxembursko 28. apríla 2017 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Luxembursko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2017 vláda plánuje znížiť celkový prebytok z 1,6 % HDP v roku 2016 na 0,2 % HDP v roku 2017, po čom by malo dôjsť k stabilnému nárastu a v roku 2021 by sa mal dosiahnuť prebytok 1,2 % HDP. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zostane výrazne pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický, s výnimkou roka 2018, v ktorom je značne optimistický, a roka 2021, v ktorom je značne opatrný. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že pokiaľ ide o štrukturálne saldo, zaznamená sa v roku 2017 prebytok vo výške 0,4 % HDP a v roku 2018 prebytok vo výške 0,1 % HDP, čo je vo všeobecnosti v súlade s programom stability na rok 2017 a nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že podľa prognóz Luxembursko dosiahne v rokoch 2017 a 2018 súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu.

(7)

Vzhľadom na prognózovaný nárast nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva pretrvávajú obavy v súvislosti s dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou. Podľa dôchodkovej reformy z roku 2012 by sa malo každých päť rokov od prijatia reformy uskutočniť monitorovanie a vyhodnotenie udržateľnosti dôchodkového systému. Vláda vykonala prvé hodnotenie v predstihu, a to už v roku 2016. Napriek tomu, že v preskúmaní sa dospelo k záveru, že v rámci dôchodkového systému sa stále zaznamenáva opakovaný prebytok, ktorý umožnil naakumulovať značné dôchodkové rezervy, očakáva sa, že od roku 2023 sa v rámci dôchodkového systému zaznamená schodok, pokiaľ ide o pomer medzi výdavkami na dávky a príspevkami. Podľa nedávnej revidovanej demografickej prognózy Eurostatu bude prognózovaný nárast obyvateľstva menej významný, než sa očakávalo. To bude mať vplyv na index ekonomického zaťaženia, ktorý sa bude zvyšovať rýchlejšie, než sa predpokladalo, a povedie k vyššiemu predpokladanému nárastu verejných výdavkov na dôchodky. Pokiaľ ide o naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, ako to odporučila Rada v roku 2016, nedošlo k žiadnemu pokroku. Luxembursko je jediným členským štátom, v ktorom nebolo na obdobie rokov 2013 až 2060 schválené zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku. Predpokladá sa, že v Luxembursku dôjde do roku 2060 k najvyššiemu nárastu podielu ekonomicky závislých obyvateľov v EÚ. Vo veci predčasného odchodu do dôchodku dosiahlo Luxembursko obmedzený pokrok. V júli 2015 bol parlamentu predložený návrh zákona, ktorým sa mení systém predčasného odchodu do dôchodku, ktorý sa stále prerokúva. Vo všeobecnosti je predčasný odchod do dôchodku stále veľmi rozšírený a stimulačné opatrenia, ktoré motivujú pracovať do vyššieho veku, sú aj naďalej obmedzené. Vzhľadom na revíziu demografickej prognózy Luxembursko čelí ďalším rizikám súvisiacim s výdavkami na dlhodobú starostlivosť. Tieto výdavky vyjadrené ako podiel HDP dosahujú už teraz jednu z najvyšších úrovní medzi členskými štátmi a predpokladá sa, že do roku 2060 sa zvýšia z 1,5 % HDP na 3,2 % HDP. Parlament prerokúva návrh reformy poistenia dlhodobej starostlivosti.

(8)

Luxemburské orgány prijali komplexnú daňovú reformu, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2017. Reformou sa zaviedli zmeny najmä v oblasti priameho zdaňovania prímov fyzických a právnických osôb, ktorých cieľom bolo postupne znížiť sadzbu dane z príjmov právnických osôb (v záujme zvýšenia konkurencieschopnosti) a zvýšiť progresívnosť dane z príjmu fyzických osôb (v záujme väčšej spravodlivosti). Zvyšovanie určitých daňových výdavkov zároveň prináša riziká zužovania základu dane. V záujme lepšej predvídateľnosti daňových príjmov je potrebné využiť priestor na ďalšie rozšírenie základu dane. To možno dosiahnuť najmä prehodnotením zdanenia obytných nehnuteľností, ktoré je v súčasnosti nízke, a širším využitím alternatívnych zdrojov. V tejto súvislosti by mohlo byť potrebné zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi environmentálnym zdaňovaním a cieľmi súvisiacimi s diverzifikáciou hospodárstva.

(9)

Luxemburské orgány sa už niekoľko desaťročí aktívne snažia diverzifikovať hospodárstvo, pričom uznávajú existenciu rizík súvisiacich s vysokou závislosťou od finančného sektora. Zníženie závislosti hospodárstva od finančného sektora zostáva ústrednou dlhodobou výzvou. S cieľom riešiť túto výzvu je potrebné pretaviť analýzu diverzifikácie do konkrétnych opatrení, ktoré sa majú vykonať v jasne vymedzenom časovom rámci. Vzhľadom na vysokú úroveň nákladov práce v tejto krajine prinášajú činnosti s vyššou pridanou hodnotou potenciál sprístupniť alternatívne zdroje rastu. Úspešná diverzifikácia luxemburského hospodárstva preto vo veľkej miere závisí práve od odvetví, ktoré sú menej citlivé na výšku nákladov práce. Vo veľkej miere ide o oblasť výskumu a inovácií, ktorá má tendenciu výrazne sa sústreďovať na technológie a znalosti. Znížením, resp. odstránením prekážok brániacich investíciám a inováciám, ktoré obmedzujú hospodársky rozvoj, by sa odomkol inovačný potenciál a napomohlo by sa diverzifikácii. Hoci je miera verejných investícií nad úrovňou priemeru eurozóny, súkromné investície nedosahujú potrebnú úroveň. Ak sa majú zachovať vyhliadky rastu, je nevyhnutné udržať vysokú úroveň investícií.

(10)

Diverzifikácii hospodárstva by napomohlo aj ďalšie rozšírenie už aj tak úspešného sektora nefinančných služieb. V odvetví služieb pre podniky pretrvávajú vysoké regulačné prekážky, najmä v prípade účtovníkov, architektov, inžinierov a právnikov. V prípade všetkých týchto povolaní je miera obratu nižšia než priemer Únie či priemerná miera pre celé hospodárstvo. Obmedzenia týkajúce sa týchto povolaní môžu preto poškodzovať konkurencieschopnosť podnikov v Luxembursku. K týmto prekážkam patrí široká škála činností vyhradených pre architektov, vyhradenie jednoduchých úloh ako mzdové činnosti alebo vypracúvanie daňových priznaní pre vysokokvalifikovaných odborníkov, vyhradenie právneho poradenstva pre právnikov, ako aj požiadavky na právnu formu a držbu podielov, pravidlá nezlučiteľnosti a multidisciplinárne obmedzenia v prípade právnikov, ktoré môžu byť neprimerané vo vzťahu k hlavným zásadám, ako je nezávislosť tohto povolania, a k príslušným opatreniam dohľadu.

(11)

Cielené aktívne politiky trhu práce a programy celoživotného vzdelávania, najmä pre starších pracovníkov, ktorých miera zamestnanosti patrí aj naďalej k najnižším v Únii, sú potrebné na zamedzenie negatívneho vplyvu. Prijali sa opatrenia na zlepšenie zamestnateľnosti týchto pracovníkov, ako aj ich väzieb na trh práce. Zákon o reklasifikácii pracovníkov so zníženou pracovnou schopnosťou sa vykonáva od 1. januára 2016 a poskytuje týmto pracovníkom širšie možnosti dlhšie zotrvať na pracovnom trhu. Je však stále potrebné predložiť komplexnú stratégiu v nadväznosti na konzultácie so sociálnymi partnermi. Tzv. „pakt o veku“, teda návrh zákona, ktorý bol parlamentu predložený v apríli 2014 a ktorého účelom je podnecovať podniky s viac ako 150 zamestnancami, aby si ponechávali starších pracovníkov, ešte nebol prijatý. Príležitosti na zvyšovanie úrovne zručností prostredníctvom cielených aktívnych politík trhu práce a celoživotné vzdelávanie na podporu starších pracovníkov budú mať aj naďalej význam, ak majú byť takéto politiky úspešné. Ak Luxembursko chce naplno využívať výhody digitalizácie a zachovať si konkurencieschopnosť, musí investovať do zručností.

(12)

V záujme riešenia nedostatku ponuky na trhu nehnuteľností bol prijatý rozsiahly balík opatrení, ale jeho vplyv sa ešte neprejavil. Zdá sa, že neschopnosť získať prístup k pozemkom na výstavbu, ktoré sú väčšinou vo vlastníctve súkromných osôb, je jednou z hlavných prekážok na zvýšenie ponuky bývania. Obmedzená ponuka bývania v spojení so značným dopytom vedie k stabilnému nárastu cien nehnuteľností. Tým možno vysvetliť trend stúpajúcej zadlženosti domácností, ktorej príčinou sú najmä hypotéky. Okrem toho napriek rozsiahlym investíciám do dopravnej infraštruktúry zostáva boj proti dopravnému preťaženiu naďalej výzvou. Je to najmä z toho dôvodu, že moderné pracovné postupy, ako napríklad práca na diaľku, sa v prípade cezhraničných pracovníkov nepodporujú z dôvodu fiškálnych politík susediacich krajín. Je pravdepodobné, že výzvy v oblasti bývania a mobility vytvárajú ďalší tlak na snahy o diverzifikáciu hospodárstva a zvýšenie konkurencieschopnosti. Zároveň by mohli byť prekážkami, ktoré by mohli brániť prilákaniu vysokokvalifikovaných pracovníkov na trh práce.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Luxembursku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(14)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a dospela k názoru (5), že Luxembursko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu,

1.

Posilniť diverzifikáciu hospodárstva vrátane odstránenia prekážok brániacich investíciám a inováciám. Odstrániť regulačné obmedzenia v odvetví služieb pre podniky.

2.

Zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému, obmedziť predčasný odchod do dôchodku a zvýšiť mieru zamestnanosti starších ľudí.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/71

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Maďarsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Maďarsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Maďarsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Maďarska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Maďarsko predložilo 2. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Maďarsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Podľa konvergenčného programu na rok 2017 vláda plánuje zhoršenie celkového deficitu z 1,8 % HDP v roku 2016 na 2,4 % HDP v roku 2017 aj v roku 2018 a následne postupné zlepšenie na 1,2 % HDP do roku 2021. Strednodobý rozpočtový cieľ – štrukturálny deficit na úrovni 1,7 % HDP do roku 2016 a následne revidovaný na úroveň 1,5 % HDP od roku 2017 – by sa mal podľa plánu dosiahnuť do roku 2020. Podľa prepočítaného (4) štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ počas trvania programu dosiahnuť nepodarilo. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne klesne na 61 % do konca roku 2021. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy je optimistický, z čoho vyplýva riziko pre dosiahnutie cieľových deficitov.

(6)

V konvergenčnom programe na rok 2017 sa uvádza, že rozpočtový vplyv výnimočného prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení v rokoch 2016 a 2017 je značný, a poskytuje primerané dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie predstavovali v roku 2015 oprávnené dodatočné výdavky v dôsledku výnimočného prílevu utečencov 0,04 % HDP, zatiaľ čo v roku 2016 neboli v súvislosti s prílevom utečencov konštatované žiadne oprávnené dodatočné výdavky. Oprávnené dodatočné výdavky súvisiace s bezpečnostnými opatreniami dosiahli v roku 2016 úroveň 0,04 % HDP. V roku 2017 sa neočakáva žiadne ďalšie zvýšenie výdavkov v dôsledku výnimočného prílevu utečencov, zatiaľ čo dodatočný rozpočtový vplyv bezpečnostných opatrení sa v súčasnosti odhaduje na 0,14 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Maďarska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 znížila, aby sa zohľadnili dodatočné náklady súvisiace s bezpečnosťou. Pokiaľ ide o rok 2017, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2018 na základe zistených údajov, ktoré poskytnú maďarské orgány.

(7)

Rada 12. júla 2016 Maďarsku odporučila dosiahnuť v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky.

(8)

Očakáva sa, že Maďarsko vzhľadom na svoju fiškálnu situáciu, a najmä vzhľadom na úroveň svojho dlhu, dosiahne v roku 2018 ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1,5 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav stanovenej v Pakte stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie v roku 2018 prekročiť 2,8 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 1,0 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Maďarsko v rokoch 2017 a 2018 dodrží dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu potrebné ďalšie opatrenia. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ spočívajúci v dosiahnutí zámerov fiškálnej politiky, ktoré prispievajú k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Maďarsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Maďarsku.

(9)

Nízka úroveň súkromných investícií a nízka produktivita znižujú konkurencieschopnosť Maďarska a brzdia jeho potenciálny rast. Faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú podnikateľské prostredie a podnikové investície, sú spojené najmä s nedostatkami vo fungovaní inštitúcií a v správe vecí verejných. Medzi najväčšie prekážky podnikania v Maďarsku patria časté zmeny regulačného a daňového prostredia, ktoré sú prijímané bez dostatočného zapojenia zainteresovaných strán a nie sú v dostatočnej miere založené na dôkazoch. Regulačné prekážky v sektore služieb takisto obmedzujú dynamiku trhu a brzdia investície. Reštriktívne predpisy, okrem iného aj v maloobchode, obmedzujú hospodársku súťaž v sektore služieb a negatívne ovplyvňujú podnikateľskú klímu.

(10)

Podiel daňových príjmov na HDP v Maďarsku je naďalej značne nižší než v okolitých krajinách regiónu a v daňovom systéme pretrvávajú nedostatky. Vláda v roku 2017 znížila príspevky zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie o 5 percentuálnych bodov a ďalšie zníženie o 2 percentuálne body sa plánuje v roku 2018. Týmto opatrením sa výrazne znížilo daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmových skupín, ktoré však naďalej zostáva vysoké. Platí to predovšetkým pre bezdetné osoby s nízkym príjmom, ktorých daňovo-odvodové zaťaženie patrí medzi najvyššie v Únii. Daňový systém je stále komplikovaný. Sektorové dane, z ktorých niektoré výrazne narúšajú hospodársku súťaž, naďalej komplikujú daňový systém a oslabujú dôveru investorov, a to napriek pozitívnemu trendu, ktorý možno v tejto oblasti pozorovať od roku 2013. Zložitosť daňového systému a súvisiaca neistota spolu s vysokými nákladmi na dodržiavanie predpisov a administratívnou záťažou naďalej negatívne ovplyvňujú dôveru investorov v Maďarsku.

(11)

Nedostatky vo fungovaní inštitúcií negatívne vplývajú na podnikateľskú klímu a znižujú rastový potenciál hospodárstva. Napriek nedávnym zlepšeniam a zmenám zákona o verejnom obstarávaní zostáva naďalej obmedzený najmä pokrok pri zvyšovaní transparentnosti a konkurencie vo verejnom obstarávaní. Aktuálna stratégia elektronického verejného obstarávania je dobrým východiskom na zvýšenie transparentnosti, ale jej vykonávanie a vplyv na transparentnosť je nevyhnutné sledovať. Na podnikateľskú klímu nepriaznivo vplýva riziko korupcie, ktoré je naďalej vysoké. Okrem toho opatrenia prijaté na riešenie tohto problému obsahujú výrazné nedostatky. V Maďarsku tiež dochádza k zdržaniam pri vykonávaní stratégie elektronického obstarávania. V krajine sa tým odsúva včasné zavedenie elektronického obstarávania, čo je zásadné z hľadiska zvýšenia transparentnosti a zvýšenia konkurencie.

(12)

Situácia v sektore služieb vrátane maloobchodu je v Maďarsku naďalej obzvlášť komplikovaná. V minulých rokoch vláda opakovane intervenovala na trhoch, ktoré boli v minulosti otvorené hospodárskej súťaži, a prijala prísnejšie požiadavky v oblasti služieb osobnej dopravy poskytovaných nezávislými dispečingovými centrami. Vláda neprijala žiadne významné opatrenie na zjednodušenie regulačného prostredia v sektore služieb, čo obzvlášť platí pre oblasť maloobchodného predaja, verejných služieb nakladania s odpadom, vydávania a distribúcie učebníc alebo mobilných platobných systémov. V sektore maloobchodu chýbajú jasné usmernenia upravujúce udelenie povolení na otváranie nových predajní s predajnou plochou presahujúcou 400 m2. Znižuje to transparentnosť a predvídateľnosť v tomto sektore. Pretrvávajúce regulačné prekážky v sektore služieb vrátane prekážok v maloobchode obmedzujú dynamiku trhu a brzdia investície a zároveň zneisťujú investorov, a to najmä medzinárodných.

(13)

Štrukturálne reformy zamerané na podporu investícií do ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, a na pokračovanie v zlepšovaní fungovania pracovného trhu budú mať kľúčový význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a potenciálneho rastu Maďarska v strednodobom horizonte. Posilnenie sociálnej spravodlivosti bude taktiež zohrávať zásadnú úlohu pri zaistení inkluzívnejšieho rastu.

(14)

Výkonnosť, pokiaľ ide o zaisťovanie základných zručností, je v porovnaní s medzinárodnými štandardmi naďalej nízka. Z prieskumu Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 vyplynulo, že výsledky sa výrazne zhoršili a vplyv sociálno-ekonomického zázemia žiakov na vzdelávacie výsledky je jeden z najvyšších v Únii. Výsledky v oblasti vzdelávania vo veľmi výraznej miere závisia aj od typu školy. Zníženie počtu vyučovacích hodín prírodovedných predmetov na odborných gymnáziách od roku 2016 pravdepodobne ešte viac prehĺbi zaostávanie Maďarska v prírodovedných zručnostiach. Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, počas posledných piatich rokov stagnoval a je naďalej obzvlášť vysoký v rómskej komunite. Rozdelenie znevýhodnených žiakov medzi školami je nevyvážené a rómske deti čoraz častejšie navštevujú školy a triedy, v ktorých Rómovia predstavujú väčšinu. Sú zavedené opatrenia na podporu odbornej prípravy učiteľov, vzdelávania v rannom detstve, dosahovania výsledkov v škole, ako aj na boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky medzi Rómami. Hoci sa podnikli kroky na riešenie segregácie, nie sú dostatočne komplexné a systematické na to, aby sa problémy riešili. Počet záujemcov o terciárne vzdelávanie a podiel úspešných absolventov sú vzhľadom na rastúci dopyt po vysokokvalifikovanej pracovnej sile nedostatočné. Úpravou zákona o vysokých školách z roku 2017 sa situácia môže ešte viac zhoršiť.

(15)

Situácia na trhu práce v Maďarsku sa v uplynulých rokoch vyvíjala priaznivo a miera nezamestnanosti sa vrátila na úroveň spred krízy. Zamestnanosť dosiahla historicky najvyššie úrovne vďaka tvorbe pracovných miest v súkromnom sektore a programu verejných prác, ktorý je stále najväčším opatrením aktívnej politiky trhu práce v Maďarsku s viac než 200 000 účastníkmi. V posledných rokoch bol prijatý súbor opatrení na uľahčenie prechodu z programu na primárny trh práce. Program je však naďalej nedostatočne zacielený a jeho účinnosť pri opätovnom začleňovaní účastníkov do otvoreného trhu práce zostáva obmedzená. Niektoré sektory zároveň čelia čoraz väčšiemu nedostatku pracovnej sily. Čiastočne s podporou z fondov Únie sa posilňujú iné aktívne politiky trhu práce, ale treba vyvinúť ďalšie úsilie na účinné uľahčenie prechodu na primárny trh práce. Systém vytvárania profilov pre nezamestnaných je v prevádzke, ale zatiaľ nie je plne účinný. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov sa v posledných rokoch zvýšil a vplyv rodičovstva na zamestnanosť žien patrí medzi najvyššie v Únii. Účasť na trhu práce je ovplyvnená pomerne slabými výsledkami v oblasti zdravia a nerovným prístupom k zdravotnej starostlivosti. Účasť sociálnych partnerov na tvorbe politík je obmedzená.

(16)

Niektoré ukazovatele chudoby sa vrátili na predkrízové nízke úrovne, ale naďalej sa nachádzajú nad priemerom Únie. Chudoba detí a Rómov je obzvlášť vysoká, hoci klesá. Veľká časť zamestnaných Rómov pracuje v rámci programu verejných prác. Ich skutočná integrácia na otvorenom trhu práce je zatiaľ nízka.

(17)

Primeranosť a rozsah sociálnej pomoci a dávok v nezamestnanosti sú obmedzené. Obdobie, počas ktorého sa poskytujú dávky v nezamestnanosti, je v dĺžke troch mesiacov naďalej najkratšie v Únii a je kratšie než priemerný čas, ktorý uchádzači o zamestnanie potrebujú na nájdenie zamestnania. Reforma sociálnej pomoci v roku 2015 zefektívnila systém dávok, nezdá sa však, že by zaručovala jednotnú a primeranú minimálnu životnú úroveň pre tých, ktorí sa nachádzajú v núdzi. Pokiaľ ide o dávky pod správou obcí, kritériá oprávnenosti a výška nároku sú do veľkej miery závislé od ich rozhodnutia, čo spôsobuje neistotu na strane príjemcov. Dávka zabezpečujúca minimálny príjem zostáva zmrazená na nízkej úrovni, ale maďarské orgány plánujú v nasledujúcich rokoch postupne zvýšiť úroveň cielených hotovostných dávok. Už v roku 2017 došlo k miernemu zvýšeniu v prípade troch takýchto dávok. Ďalšie cielené opatrenia by pomohli zmierniť materiálnu depriváciu najviac znevýhodnnených skupín, najmä detí a Rómov.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Maďarsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Maďarska.

2.

Dokončiť zníženie daňovo-odvodového zaťaženia osôb s nízkymi príjmami a zjednodušiť daňovú štruktúru, najmä obmedzením sektorových daní s najväčším rušivým účinkom. Zvýšiť transparentnosť a konkurenciu v oblasti verejného obstarávania zavedením komplexného a účinného systému elektronického verejného obstarávania a posilniť protikorupčný rámec. Posilniť regulačnú predvídateľnosť, transparentnosť a hospodársku súťaž najmä v sektore služieb s osobitným dôrazom na maloobchod.

3.

Zlepšiť zameranie programu verejných prác na osoby, ktoré sú najviac vzdialené od trhu práce, a poskytovať účinnú podporu uchádzačom o zamestnanie v snahe uľahčiť ich prechod na trh práce, okrem iného posilnením aktívnych politík trhu práce. Prijať opatrenia na zlepšenie výsledkov vzdelávania a zvýšenie účasti znevýhodnených skupín, najmä Rómov, v inkluzívnom hlavnom vzdelávacom prúde. Zlepšiť primeranosť a rozsah pôsobnosti sociálnej pomoci a predĺžiť obdobie poskytovania dávok v nezamestnanosti.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/75

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Maltu neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Malta by ako členský štát, ktorého menou je euro, mala vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaní 2.

(3)

Správa o Malte na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Malta dosiahla pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Malty pri dosahovaní jej národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Malta predložila 18. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a 2. mája 2017 svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Maltu sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zachovať prebytok celkového rozpočtu v rokoch 2017 až 2020. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej so značnou rezervou dodržiava strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia z hľadiska HDP. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP zostane pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve a postupne klesne z 58,3 % HDP v roku 2016 na 47,6 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický na rok 2017 a opatrný na roky 2018 až 2020. Zároveň existujú možné riziká súvisiace s plnením rozpočtu.

(7)

Rada 12. júla 2016 Malte odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Výsledné údaje naznačujú, že Malta dosiahla svoj strednodobý rozpočtový cieľ už v roku 2016. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo zaznamená v roku 2017 prebytok 0,4 % HDP a v roku 2018 prebytok 0,7 % HDP, čo je naďalej nad rámec strednodobého rozpočtového cieľa. Rada celkovo zastáva názor, že Malta podľa predpokladov v rokoch 2017 a 2018 dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(8)

Napriek dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa o tri roky skôr, ako bolo plánované, rast výdavkov predbehol rast potenciálneho produktu. Ak sa tento trend zachová, bude predstavovať problém pre udržateľnosť verejných financií, predovšetkým v prípade neočakávaných otrasov na strane príjmov. Maltské orgány vykonali preskúmania výdavkov v niektorých oblastiach verejných výdavkov, ktoré sú obzvlášť relevantné z hľadiska udržateľnosti – zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, ako aj sociálne zabezpečenie. Včasné a účinné vykonávanie výsledných odporúčaní ovplyvní účinnosť pri dosahovaní ich cieľa. Okrem toho verejné financie Malty v dlhodobom horizonte naďalej čelia rizikám z hľadiska udržateľnosti kvôli predpokladaným nákladom súvisiacim so starnutím obyvateľstva, ako napríklad na zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť a dôchodky. Prudký nárast predpokladaných výdavkov súvisiacich so starnutím je predovšetkým spôsobený výdavkami na dôchodky, ktoré podľa odhadov uvedených v správe o starnutí obyvateľstva z roku 2015 majú do roku 2060 narásť o 3,2 percentuálneho bodu HDP. Niektoré z nedávno zavedených opatrení pravdepodobne prinesú úspory. Tieto úspory však pravdepodobne nebudú stačiť na to, aby vyvážili rastúce tlaky na strane výdavkov a rozhodujúcim spôsobom zlepšili dlhodobú udržateľnosť. Preto bude možno potrebné prijať ďalšie opatrenia.

(9)

Malta predložila viaceré opatrenia na riešenie dvojitého problému udržateľnosti a zaistenia dostatočných dôchodkových príjmov, ktorý existuje v dôchodkovom systéme. Očakáva sa, že opatrenia zavedené v rozpočte na rok 2017 mierne znížia riziko chudoby pre starších ľudí a čiastočne zlepšia čistú mieru náhrady garantovaného minimálneho dôchodku. Celkovo ukazovateľ primeranosti dôchodkov stále poukazuje na značný priestor na zlepšenie, okrem iného pri znižovaní vysokého rozdielu v pokrytí mužov a žien.

(10)

Preťaženie ciest sa stalo prekážkou obchodu, jeho externé (hospodárske a environmentálne) náklady sa odhadujú na 274 miliónov EUR ročne a očakáva sa, že budú rásť. Okrem toho emisie skleníkových plynov z dopravy naďalej rastú a Malta do roku 2020 pravdepodobne nesplní svoje ciele týkajúce sa emisií. Malta prijala ambicióznu národnú dopravnú stratégiu do roku 2050 a hlavný dopravný operačný plán do roku 2025. Tieto dokumenty obsahujú rôznorodý súbor opatrení na racionalizáciu používania osobných vozidiel, podporu alternatívnych riešení v oblasti mobility a na účinnejšie využívanie multimodálnych a kolektívnych transportných systémov. Aj keď sa očakáva, že tieto opatrenia prinesú značné zlepšenia, predpokladá sa, že preťaženie ciest bude naďalej rásť a emisie skleníkových plynov z vozidiel sa do roku 2030 majú znížiť len mierne.

(11)

Finančný systém je charakterizovaný značným počtom zahraničných inštitúcií, ktoré okrem iných faktorov láka priaznivé daňové prostredie. Malta je jediný členský štát, ktorý využíva úplný systém započítavania zdaňovania spoločností a ponúka systém vratných daňových úverov. Má širokú sieť zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a pre fyzické osoby ponúka atraktívny režim daňovej rezidencie. Zaistiť dohľad nad medzinárodne orientovaným podnikaním je však náročné. Finančný sektor vykonáva väčšinu svojich aktivít mimo Malty. Malta v tejto súvislosti požiadala MMF a Svetovú banku, aby do konca roka 2018 vykonali program na posudzovanie finančného sektora. Malta je okrem toho zmluvnou stranou rozhodnutia orgánu EIOPA z januára 2017 o spolupráci orgánov dohľadu v oblasti poistenia. ECB sa nedávno na základe vlastného posúdenia a návrhu rozhodnutia Maltského orgánu pre finančné služby rozhodla odobrať bankovú licenciu malému poskytovateľovi elektronického bankovníctva, ktorý zhromažďuje vklady aj mimo Malty.

(12)

Napriek pokroku sú stále potrebné ďalšie zlepšenia efektívnosti justičného systému. Aj keď vláda navrhla nové opatrenia týkajúce sa druhej šance a platobnej neschopnosti, zdĺhavé postupy vyhlásenia platobnej neschopnosti a oddlženia poškodzujú kvalitu podnikateľského prostredia na Malte. Okrem toho rámec pre oddlženie nestanovuje lehotu, a preto mu chýba právna istota. S cieľom riešiť tieto nedostatky sa pozmeňujúcim návrhom zákona o spoločnostiach zaviedli značné zmeny právneho rámca pre platobnú neschopnosť, ako napríklad možnosť mediácie. Vplyv týchto zmien sa ešte musí zanalyzovať.

(13)

Objavujú sa nedostatky pracovných síl v celom spektre zručností a prispôsobenie ponuky zručností potrebám trhu práce stále nie je dokončené. Značný podiel pracovnej sily na Malte má stále nízku kvalifikáciu. Aj keď rastie dosiahnutý stupeň vzdelania, úroveň predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále vysoká. Získavanie základných zručností je u mladých ľudí naďalej na nízkej úrovni. Prístup k celoživotnému vzdelávania a účasť na ňom so zapojením zamestnávateľov sa zlepšuje, okrem iného aj pre pracujúcich s nízkou kvalifikáciou; vzhľadom na rozsah problému je však potrebné pokračovať v úsilí. Očakáva sa, že značné investície do systému vzdelávania a odbornej prípravy prinesú výsledky, najmä ak sa opatrenia zachovajú a v budúcnosti zlepšia. Miera zamestnanosti sa postupne zvyšuje, pričom miera nezamestnanosti klesla pod 5 %. Účasť na trhu práce však stále patrí medzi najnižšie v Únii, predovšetkým pri starších ženách a ženách s nízkou kvalifikáciou, čo takisto poukazuje na pretrvávajúce riziká sociálneho vylúčenia pre tých, ktorí nie sú pripravení prispôsobiť sa rýchlo sa meniacemu hospodárstvu. Preto je potrebné zachovať súčasné investície do príslušnej oblasti politiky, najmä prostredníctvom nedávno zriadenej Národnej rady pre zručnosti, a podrobne monitorovať ďalší vývoj.

(14)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Malty, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Malte v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Malte, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(15)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (5) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Rozšíriť rozsah pôsobnosti prebiehajúcich preskúmaní výdavkov na širší verejný sektor a zaviesť verejné výdavky založené na dosiahnutých výsledkoch.

2.

Zaistiť na vnútroštátnej úrovni účinný dohľad nad medzinárodne orientovaným podnikaním finančných inštitúcií s licenciou na Malte, posilnením spolupráce s domácimi orgánmi dohľadu v krajinách, v ktorých tieto inštitúcie pôsobia.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/79

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Holandsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Holandsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčaní pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o Holandsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Holandsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Holandska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Správa takisto obsahovala hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Holandsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Holandsko vykazuje najvyšší trojročný priemer prebytku bežného účtu z hľadiska HDP medzi členskými krajinami eurozóny. Tento prebytok naznačuje neoptimálne rozdeľovanie zdrojov, v dôsledku čoho dochádza k premrhávaniu príležitostí na ďalší rast a väčší blahobyt. Disponibilný príjem domácností znižujú vysoké povinné odvodové platby. Súkromný dlh je na vysokej úrovni najmä v dôsledku objemu hypotekárneho dlhu domácností. Vysoká zadlženosť domácností zvyšuje zraniteľnosť voči finančným otrasom. Potreba konať je obzvlášť naliehavá v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na holandské hospodárstvo a, vzhľadom na jeho veľkosť a cezhraničný význam, aj na hospodársku a menovú úniu.

(4)

Holandsko predložilo 26. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Holandsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zvýšiť prebytok verejných financií z 0,5 % HDP v roku 2017 na 1,3 % HDP v roku 2020. Počas celého programového obdobia sa aj naďalej s rezervou dodržiava strednodobý cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP klesne v roku 2017 na 58,5 %, a teda pod referenčnú hodnotu 60 % stanovenú v zmluve. Vláda plánuje ďalej znižovať pomer dlhu verejnej správy na 49,3 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že štrukturálne saldo sa zvýši z prebytku na úrovni 0,2 % HDP v roku 2017 na prebytok vo výške 0,4 % HDP v roku 2018, čo je nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Dlh verejného sektora má podľa prognózy aj naďalej vykazovať pevnú klesajúcu tendenciu, a to nad rámec požiadaviek dlhového pravidla. Rada celkovo zastáva názor, že podľa prognóz Holandsko dodrží v rokoch 2017 a 2018 súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Zároveň je tu však pri plnení strednodobého cieľa stále priestor na podporu potenciálneho rastu a domáceho dopytu prostredníctvom fiškálnej a štrukturálnej politiky, a to aj investíciami do výskumu a vývoja a prostredníctvom vytvorenia podmienok na väčší rast reálnych miezd, aj v kontexte pretrvávajúcich vonkajších nerovnováh.

(7)

Nedávny nárast zamestnanosti možno vo veľkej miere pripísať zvýšenému počtu osôb zamestnaných na dobu určitú a počtu samostatne zárobkovo činných osôb. V kontexte veľkých rozdielov medzi uplatniteľnými pracovnoprávnymi predpismi, pracovnoprávnou ochranou a právnymi predpismi v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia sa zaznamenáva vysoký podiel dočasných zmlúv, ktorý stále narastá, ako aj rýchly nárast samostatnej zárobkovej činnosti prevádzkovanej bez ďalších zamestnancov. Hoci sa prijali určité opatrenia, niektoré z týchto faktorov stále vytvárajú finančné stimuly, ktoré zamestnancov motivujú k tomu, aby začali pracovať ako samostatne zárobkovo činné osoby, alebo ktoré motivujú najímať zamestnancov na základe dočasných zmlúv. To môže mať obzvlášť rušivý vplyv na osoby na okraji trhu práce a prispievať k zaznamenanému zmierneniu úhrnného rastu reálnych miezd. Samostatne zárobkovo činné osoby bývajú často nedostatočne poistené pre prípad zdravotného postihnutia, nezamestnanosti a staroby. To by mohlo mať vplyv na dlhodobú udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia. Posilnenie opatrení na boj proti predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti je pozastavené do roku 2018. Situácia osôb s migrantským pôvodom v oblasti zamestnanosti zostáva dôležitou výzvou. Miera zamestnanosti migrantov narodených mimo EÚ je o 20 percentuálnych bodov nižšia než v prípade osôb narodených v Holandsku, pričom tento fenomén možno len z malej časti vysvetliť rozdielmi vo veku a v úrovni dosiahnutého vzdelania.

(8)

Nárast miery úspor domácností v posledných rokoch bol sčasti vyvolaný väčším sporením v druhom pilieri dôchodkového systému (povinné doplnkové súkromné systémy), ku ktorému prispelo regulačné prostredie. Ak by došlo k vhodnej vnútrogeneračnej a medzigeneračnej distribúcii nákladov a rizík nad rámec pravidiel, ktoré boli prijaté v oblasti indexácie a finančných vankúšov (rámec finančného posudzovania), pomohlo by to rodinám alokovať ich finančné prostriedky spôsobom, ktorý viac podporuje rast. Vláda oznámila svoj zámer uskutočniť významnú reformu druhého dôchodkového piliera s cieľom zlepšiť jeho pokrytie a vytvoriť systém, ktorý by bol transparentnejší a aktuársky spravodlivejší.

(9)

Nepružnosti a rušivé stimuly, ktoré sa nahromadili počas uplynulých desaťročí, sa premietli do spôsobov financovania bývania a odvetvových úspor. Tendencia domácností ručiť za hrubý hypotekárny dlh svojim nehnuteľným majetkom vo veľkej miere odráža dlhotrvajúce fiškálne stimuly, najmä úplnú daňovú odpočítateľnosť hypotekárnych úrokov. Napriek posilneniu oživenia hospodárstva sa od roku 2012 na tento účel neprijali žiadne ďalšie opatrenia.

(10)

Investície sa počas hospodárskej krízy značne znížili a zatiaľ došlo iba k ich čiastočnej obnove. Zdá sa, že nedostatky v oblasti investícii majú v celom hospodárstve silne cyklický charakter a ich príčinou bol pokles na trhu s bývaním a zvolené spôsoby fiškálnej konsolidácie. Zatiaľ čo sa zdá, že prekážky brániace investíciám sú nevýznamné, postupy na získanie stavebných povolení sú pomerne dlhé. Zdá sa, že nízke investície do energie z obnoviteľných zdrojov súvisia s bývalou dynamikou trhu, neistotou na trhu a regulačnými faktormi. Vzhľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania, akademické výsledky a úroveň hospodárskeho vývoja sú verejné a súkromné výdavky na výskum a vývoj nízke v porovnaní s členskými štátmi, ktoré dosahujú najlepšie výsledky. Verejné výdavky v tejto oblasti od roku 2014 stagnujú, zatiaľ čo súkromné výdavky na výskum a vývoj sú aj naďalej nízke. Pokiaľ ide o súvisiace odporúčanie Rady z roku 2016, nedosiahol sa žiadny pokrok.

(11)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Holandska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine za rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Holandsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Holandsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a zastáva názor (5), že Holandsko podľa predpokladov dodrží Pakt stability a rastu.

(13)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sa zohľadňujú v odporúčaniach 1 a 2, ktoré sú určené pre Holandsko,

1.

Využiť pri rešpektovaní strednodobého cieľa fiškálne a štrukturálne politiky na podporu potenciálneho rastu a domáceho dopytu vrátane investícií do výskumu a vývoja. Prijať opatrenia na obmedzenie pretrvávajúcich narušení na trhu s bývaním a na zníženie motivácie domácností zadlžovať sa, a to najmä znižovaním daňovej odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov.

2.

Odstrániť zostávajúce prekážky, ktoré bránia najímaniu pracovníkov na základe trvalých pracovných zmlúv. Riešiť vysoký nárast počtu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré nezamestnávajú ďalších zamestnancov, a to aj znížením daňových nezrovnalostí, na základe ktorých je uprednostňovaná samostatná zárobková činnosť, bez toho, aby došlo k ohrozeniu podnikania, a ďalej podporou prístupu samostatne zárobkovo činných osôb k cenovo dostupnej sociálnej ochrane. Prijať opatrenia s cieľom dosiahnuť vyššiu transparentnosť druhého dôchodkového piliera a dosiahnuť v ňom vyššiu medzigeneračnú spravodlivosť a odolnosť proti otrasom, a to na základe rozsiahleho prípravného procesu, ktorý sa už začal. Vytvoriť podmienky na podporu väčšieho rastu reálnych miezd pri súčasnom rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/83

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Rakúsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Rakúsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaní 1.

(3)

Správa o Rakúsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Rakúska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Rakúsko predložilo 21. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a 2. mája 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Rakúsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že celkový deficit sa v roku 2017 zlepší na úroveň 1,0 % HDP a v roku 2021 dosiahne úroveň 0,3 % HDP. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,45 % HDP do roku 2016 a 0,5 % HDP v nasledujúcom období, sa dosiahne v roku 2019. Na základe programu stability sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP postupne klesne z 84,6 % v roku 2016 na 71,0 % v roku 2021. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je optimistický a predpokladá výrazný rast investícií a vývozu v rokoch 2017 a 2018.

(7)

V programe stability sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov a bezpečnostných opatrení na rozpočet je značný a poskytuje dostatočné dôkazy o rozsahu a povahe týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie dosiahli oprávnené dodatočné výdavky v roku 2016 úroveň 0,25 % HDP, pokiaľ ide o výnimočný prílev utečencov, a úroveň 0,04 % HDP, pokiaľ ide o bezpečnostné opatrenia. V súčasnosti sa odhaduje, že v roku 2017 bude dodatočný vplyv bezpečnostných opatrení na rozpočet v porovnaní s rokom 2016 predstavovať 0,01 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov, ako aj závažnosť teroristickej hrozby sú nezvyčajnými udalosťami, ich vplyv na verejné financie Rakúska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto bola požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížená s cieľom zohľadniť dodatočné náklady súvisiace s utečencami a bezpečnostnými opatreniami. Konečné posúdenie v súvislosti s rokom 2017 vrátane posúdenia oprávnených súm sa vykoná na jar 2018 na základe zistených údajov poskytnutých rakúskymi orgánmi.

(8)

Podľa odporúčania Rady z 12. júla 2016 malo Rakúsko zabezpečiť, aby odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa bola obmedzená na úľavu súvisiacu s vplyvom výnimočného prílevu utečencov (5) na rozpočet a aby na ten účel dosiahlo v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,3 % HDP, pokiaľ sa strednodobý rozpočtový cieľ nepodarí dodržať pri nižšom úsilí. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa požaduje, aby štrukturálne saldo zostalo v roku 2017 s prihliadnutím na poskytnuté úľavy stabilné. V prognóze Komisie sa poukazuje na to, že v roku 2017 hrozí riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky. V roku 2018 by Rakúsko na základe prognózy Komisie z jari 2017 malo zabezpečiť, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) neprekročila 2,2 %, čo zodpovedá zlepšeniu štrukturálneho salda najmenej o 0,3 % HDP. (7) Za predpokladu nezmenenej politiky by Rakúsku hrozila v roku 2018 určitá odchýlka od uvedenej požiadavky. Zároveň sa predpokladá, že Rakúsko dodrží v rokoch 2017 a 2018 dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že Rakúsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie súladu s požiadavkami v rokoch 2017 a 2018.

(9)

Výdavky na dôchodky a zdravotnú starostlivosť predstavujú stredne veľké riziko pre fiškálnu udržateľnosť z dôvodu rýchleho starnutia obyvateľstva. Verejné výdavky Rakúska na dôchodky sú pomerne vysoké v porovnaní s ostatnými členskými štátmi a očakáva sa, že sa do roku 2060 zvýšia o 0,5 percentuálneho bodu HDP. To je v kontraste s vývojom priemeru Únie, ktorý sa podľa očakávaní má v rovnakom období znížiť o 0,2 percentuálneho bodu HDP. Skutočný vek odchodu do dôchodku zostáva napriek súčasným reformám nízky a je jedným z hlavných faktorov vyšších výdavkov na dôchodky. Vyjadrený ako priemerný vek odchodu z trhu práce je tento vek 62 rokov a 6 mesiacov v prípade mužov a 61 rokov v prípade žien, čo je pod priemerom Únie, ktorý je 63 rokov a 7 mesiacov v prípade mužov a 62 rokov a 7 mesiacov v prípade žien (údaje za rok 2014). Okrem toho súčasný zákonný vek odchodu do dôchodku žien, ktorý je 60 rokov, patrí k najnižším v Únie a začne sa zosúlaďovať s vekom odchodu do dôchodku mužov až v roku 2024. Naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na zmeny strednej dĺžky života by pomohlo zabezpečiť udržateľnosť dôchodkov v kontexte starnúceho obyvateľstva, a to aj tým, že by to prispelo k zvýšeniu skutočného veku odchodu do dôchodku.

(10)

Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, v strednodobom a dlhodobom horizonte sa očakáva výrazný nárast verejných výdavkov, ktoré sú už teraz na vysokej úrovni, a to o 1,3 percentuálneho bodu do roku 2060, pričom priemer Únie sa má zvýšiť o 0,9 percentuálneho bodu. Hlavnou príčinou rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť je veľký nemocničný sektor, pričom menej nákladná ambulantná starostlivosť sa nevyužíva v dostatočnej miere. Podiel nemocničných výdavkov na celkových nákladoch na zdravotnú starostlivosť je jedným z najvyšších v Únie. Preto je potrebné dôsledne vykonať súčasné iniciatívy zamerané na posilnenie poskytovania primárnej starostlivosti vrátane podpory nových finančných dohôd medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a fondmi sociálneho zabezpečenia. Rakúsky nemocničný sektor okrem toho nedostatočne využíva účinné postupy verejného obstarávania, ako napríklad postupy zadávania zákaziek s pôsobnosťou v celej Únii (0,23 % HDP v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 0,62 % HDP), hromadné obstarávanie a necenové kritériá na vyhodnotenie ponúk.

(11)

Zákon o finančnom vyrovnávaní z roku 2017 pomohol zjednodušiť finančné vzťahy medzi rôznymi stupňami verejnej správy v Rakúsku. Rakúsky fiškálny rámec však zostáva príliš zložitý z hľadiska rozdelenia kompetencií a finančných dojednaní a je aj naďalej poznačený nesúladom medzi obmedzenými právomocami generovať príjmy a vyššou mierou zodpovednosti za výdavky miestnych samospráv a federálnej štátnej správy.

(12)

Hoci sa daňovou reformou z roku 2016 znížilo daňovo-odvodové zaťaženie zo 49,5 % na 46,7 %, stále však zostáva pomerne vysoké v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 40,6 % (údaje sa týkajú slobodnej bezdetnej osoby s priemerným zárobkom). Keďže sa neuplatňuje indexácia daňových pásiem vzhľadom na infláciu, daňovo-odvodové zaťaženie sa v dôsledku ročnej fiškálnej záťaže bude znovu postupne zvyšovať. Na druhej strane sa nedostatočne využívajú zdroje príjmov, ktoré viac podporujú rast, ako napríklad periodické dane z nehnuteľností, a to najmä preto, že základ dane je už neaktuálny. Príjmy z periodických daní z nehnuteľností v Rakúsku sú veľmi nízke a dosahujú 0,2 % HDP, pričom v roku 2014 bol priemer Únie na úrovni 1,6 % HDP. Podobne implicitná sadzba dane za energie v Rakúsku je pomerne nízka, čo svedčí o nevyužitom potenciáli environmentálnych daní, ktoré zároveň zahŕňajú pozitívne behaviorálne stimuly.

(13)

Hoci je situácia na trhu práce v Rakúsku lepšia než vo väčšine členských štátov, je ešte stále potrebné vysporiadať sa s určitými výzvami. Nedostatočne sa využíva najmä potenciál žien na trhu práce, o čom svedčí vysoký rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je okrem iného zapríčinený vysokým podielom práce na čiastočný úväzok. V roku 2015 bol rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 21,7 %, pričom priemer Únie bol 16,3 %. Vysoký a nadpriemerný podiel žien, ktoré pracujú na čiastočný úväzok, je z veľkej časti podnietený zodpovednosťou za starostlivosť o deti a staršie osoby. V roku 2015 bol počet miest v zariadeniach starostlivosti o deti vo veku do 3 rokov 25,5 %, čo je výrazne pod úrovňou barcelonského cieľa 33 %.

(14)

Rakúsko už prekročilo svoje národné ciele stratégie Európa 2020 v oblasti vzdelávania. Podľa výsledkov Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 však výsledky v oblasti vzdelávania do veľkej miery závisia od sociálno-ekonomického zázemia. Okrem toho sú výsledky vzdelávania žiakov prostredia migrantov oveľa horšie než v prípade ostatných žiakov. V roku 2016 existovala v prípade žiakov narodených v cudzine 2,7-krát vyššia pravdepodobnosť, že ukončia školskú dochádzku pred dosiahnutím vyššieho sekundárneho vzdelania, než u žiakov narodených v krajine. Bez problémov nie je ani integrácia detí prisťahovalcov, ktoré sa narodili už v Rakúsku. Rakúsko okrem toho čelí výzvam v súvislosti s integráciou veľkého počtu žiadateľov o azyl a utečencov do svojho vzdelávacieho systému.

(15)

Vývoj v bankovom sektore svedčí o stabilnom, ale pomalom zlepšovaní. Kapitalizácia rakúskych bánk zostáva pod úrovňou bánk v iných členských štátoch Únie a ich schopnosť generovať zisky na domácom trhu je pod tlakom. Pokiaľ ide o medzinárodné operácie, došlo k ďalšiemu zlepšeniu kvality aktív a ziskovosti na viacerých trhoch v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe, hoci stále pretrvávajú určité slabé miesta. Zvýšenie cien nehnuteľností a oživenie hypotekárneho financovania zároveň zdôrazňuje dôležitosť makroprudenciálnych opatrení.

(16)

V roku 2016 došlo v Rakúsku opätovne k rastu investícií, ale v prípade investícií zo strany MSP a v sektore služieb pretrvávajú nedostatky. Rakúsko uznáva úlohu, ktorú zohráva zakladanie podnikov a silný rast z hľadiska nových investícií (t. j. investícií, ktoré prekračujú rámec investícií na obnovu) a súvisiacej tvorby pracovných miest. Rakúsko si preto stanovilo ambiciózne ciele, a to uľahčiť digitálnu transformáciu a riešiť tradične nízku mieru zakladania nových podnikov (7,4 % v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 10,8 %) a rastu spoločností (7,3 % v porovnaní s priemerom Únie na úrovni 9,2 %). Boli už oznámené niektoré konkrétne opatrenia, ktoré spájajú zníženie investičných prekážok so zlepšenými rámcovými podmienkami na financovanie z vlastného kapitálu, s podporou podnikania a s daňovými stimulmi.

(17)

V sektore služieb pre podniky a regulovaných povolaní pretrvávajú vysoké regulačné prekážky, pričom najmä v prípade architektov a inžinierov je úroveň obmedzení vyššia, než je priemer Únie. Okrem toho v prípade týchto povolaní, ako aj v prípade právnikov, účtovníkov/daňových poradcov, patentových zástupcov, realitných maklérov a sprievodcov cestovného ruchu je miera straty zákazníkov výrazne nižšia než priemer Únie, čo môže svedčiť o pomerne nízkej miere dynamiky a hospodárskej súťaže v oblasti odborných služieb v Rakúsku. K týmto prekážkam okrem iného patria 1. obmedzenia týkajúce sa držby podielov a právnej formy v prípade architektov, inžinierov a patentových zástupcov; 2. multidisciplinárne obmedzenia v prípade architektov a inžinierov, ako aj 3. obzvlášť veľký rozsah vyhradených činností v prípade architektov, inžinierov a sprievodcov cestovného ruchu. Zníženie takýchto prekážok by mohlo viesť k intenzívnejšej hospodárskej súťaži, vďaka čomu by na trh mohlo vstúpiť viac podnikov, čo by viedlo k výhodám pre zákazníkov vo forme nižších cien. V záujme vyriešenia tohto problému vydala Komisia v januári 2017 v rámci súboru opatrení na odstránenie prekážok na trhoch so službami niekoľko odporúčaní.

(18)

Rakúsko vyvinulo značné úsilie pri prijímaní žiadateľov o azyl a začleňovaní utečencov, ako aj iných prisťahovalcov. Integrácia osôb z prostredia migrantov na trh práce, a to najmä žien narodených mimo Únie a utečencov uchádzajúcich sa o prácu, však stále zostáva problémom.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vykonávať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018, a to po zohľadnení úľavy súvisiacej s nezvyčajnými udalosťami. Zabezpečiť udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému. Zracionalizovať a zefektívniť kompetencie medzi rôznymi stupňami verejnej správy a zosúladiť ich povinnosti v oblasti financovania a výdavkov.

2.

Zlepšiť situáciu žien na trhu práce, a to aj poskytovaním služieb celodennej starostlivosti. Zlepšiť študijné výsledky znevýhodnených mladých ľudí, a to najmä tých, ktorí pochádzajú z prostredia migrantov. Podporovať investície v sektore služieb znížením administratívnych a regulačných prekážok, zjednodušením vstupu na trh a uľahčením rastu spoločností.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/88

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Poľsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Poľsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Poľsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Poľska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Poľsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Poľsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 plánuje postupne zlepšiť celkový deficit z úrovne 2,4 % HDP v roku 2016 na úroveň 1,2 % HDP v roku 2020. Neočakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa dosiahne do roku 2020, t. j. v časovom rámci programu. Na základe konvergenčného programu na rok 2017 sa očakáva, že sa pomer dlhu verejnej správy k HDP zvýši z 54,4 % HDP v roku 2016 na 55,3 % HDP v roku 2017 a do roku 2020 klesne na 52,1 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je optimistický.

(6)

Rada 12. júla 2016 Poľsku odporučila dosiahnuť v roku 2017 ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že existuje riziko určitej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2017.

(7)

Vzhľadom na fiškálnu situáciu sa očakáva, že Poľsko v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (4) nesmie v roku 2018 prekročiť 3,7 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 0,5 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že na zaistenie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu musí byť Poľsko pripravené prijať v roku 2017 ďalšie opatrenia a v roku 2018 bude musieť prijať ďalšie opatrenia. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Poľsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Poľsku.

(8)

V správe o Poľsku na rok 2017 sa konštatuje, že vďaka viacerým reformám zameraným na sprísnenie daňového systému, ktoré Poľsko prijalo, sa podarilo dosiahnuť určitý pokrok pri zlepšovaní výberu daní. Vplyv týchto reforiem na výber daní a náklady na dodržiavanie predpisov by sa mal pozorne sledovať. Poľsko naopak nedosiahlo žiaden pokrok, pokiaľ ide o obmedzenie rozsiahleho používania znížených sadzieb DPH, ktoré má negatívny vplyv na príjmy z DPH a nie je účinným nástrojom sociálnej politiky.

(9)

Poľsko čelí tlakom na výdavky v rôznych oblastiach, obzvlášť v tých, ktoré súvisia so starnutím obyvateľstva. Je preto nevyhnutné zaviesť mechanizmy, ktoré umožnia posúdiť efektívnosť a účinnosť verejných výdavkov, aby bolo možné pristúpiť k prerozdeleniu zdrojov. V tejto súvislosti vláda oznámila plány na posilnenie rozpočtového postupu, najmä pokiaľ ide o strednodobý rozpočtový rámec a začlenenie preskúmaní výdavkov do rozpočtového postupu. Aj keď má Poľsko nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré plnia niektoré z funkcií fiškálnej rady, je jediným členským štátom bez plnohodnotnej nezávislej fiškálnej rady a podľa všetkého ju ani neplánuje zriadiť.

(10)

Očakáva sa, že pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku v Poľsku zníži rastový potenciál v nasledujúcich desaťročiach. Poľský pracovný trh dosahoval v posledných rokoch veľmi dobré výsledky. Miera zamestnanosti sa naďalej zvyšovala, ale viaceré nedávne politické opatrenia môžu znížiť účasť na trhu práce, najmä v prípade žien, osôb s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí. Očakáva sa, že zníženie zákonného veku odchodu do dôchodku koncom roka 2017 bude motivovať niektorých starších pracovníkov k opusteniu trhu práce. Poľský systém sociálneho zabezpečenia motivuje k práci len v obmedzenej miere. Nový prídavok na dieťa by mal znížiť chudobu a nerovnosť, ale zároveň môže negatívne vplývať na ekonomickú aktivitu rodičov, najmä žien. Výška prídavku na dieťa a obmedzené zisťovanie majetkových pomerov rušia účinok pracovných stimulov, ktoré sú súčasťou iných sociálnych dávok. Povinnosť navštevovať zariadenie predškolského vzdelávania pre deti vo veku päť rokov bola zrušená v septembri 2016 a podiel detí mladších ako tri roky v zariadeniach formálnej starostlivosti stále patrí medzi najnižšie v Únii. Segmentácia trhu práce je napriek prijatým opatreniam naďalej vysoká, čo má nepriaznivý účinok na produktivitu a akumuláciu ľudského kapitálu. Pretrvávajú prekážky brániace širšiemu využívaniu pracovných zmlúv na neurčitý čas. Kodifikačný výbor pripravuje nový návrh zákonníkov individuálneho a kolektívneho pracovného práva. To je príležitosťou na riešenie týchto prekážok.

(11)

Priemerný skutočný vek odchodu do dôchodku sa v posledných rokoch zvýšil, no stále je príliš nízky. Vyšší skutočný vek odchodu do dôchodku má kľúčový význam pre hospodársky rast, primeranosť budúcich dôchodkov a fiškálnu udržateľnosť dôchodkového systému. Nedávne rozhodnutie znížiť zákonný vek odchodu do dôchodku na 60 rokov pre ženy a 65 rokov pre mužov ide opačným smerom a môže mať negatívny vplyv na skutočný vek odchodu do dôchodku. Ďalším dôvodom nízkej mobility pracovnej sily a skrytej nezamestnanosti v poľnohospodárstve je nákladný osobitný systém sociálneho poistenia pre poľnohospodárov (KRUS).

(12)

Systém vzdelávania sa za uplynulé dve desaťročia značne zlepšil – úroveň základných zručností pätnásťročných študentov výrazne prevyšuje priemer v Únii a miera predčasného ukončenia školskej dochádzky patrí medzi najnižšie v Únii. Stále však existuje priestor na zlepšenie spôsobu, akým žiaci získavajú zručnosti vhodné pre rýchlo sa meniaci trh práce. Chystané zmeny v primárnom a sekundárnom vzdelávaní sú veľkou výzvou z organizačného hľadiska a v ich dôsledku dôjde k skráteniu všeobecného vzdelávania, čo môže mať nepriaznivý vplyv na rovnosť vo vzdelávaní. Boli oznámené aj ďalšie zmeny, ktorých cieľom je prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu potrebám trhu práce, no ich potenciál vyriešiť existujúce nedostatky sa ešte len ukáže. Vláda začala konzultácie o reforme vysokoškolského vzdelávania, ktorej cieľom je zvýšiť výkonnosť tohto sektora a jeho význam pre trh práce. Účasť na vzdelávaní dospelých je v Poľsku nedostatočná a priemerná úroveň základných zručností starších dospelých osôb je nízka, čo obmedzuje ich zamestnateľnosť.

(13)

Nedostatky v priestorovom plánovaní zvyšujú administratívnu záťaž v súvislosti so získavaním stavebných povolení. Územné plány pokrývajú len malú časť územia Poľska a ich kvalita je často nízka. V oblastiach, pre ktoré územné plány neexistujú, sa stavebné povolenia vydávajú na základe jednorazových správnych rozhodnutí o územnom rozvoji, čo je zdrojom rizika a neistoty na strane investorov. Cieľom návrhu stavebného zákona je konsolidácia postupov priestorového plánovania a zníženie administratívnej záťaže investorov. Reforma je príležitosťou na zlepšenie situácie, ktorej využitie však závisí od konečnej podoby zákona a jeho implementácie.

(14)

Podnikateľské prostredie je vo všeobecnosti priaznivé. Investičná aktivita však v roku 2016 výrazne poklesla v dôsledku nižšieho čerpania štrukturálnych fondov Únie, ktorý bol okrem iného spôsobený prechodom medzi programovými obdobiami a vyššou neistotou súkromných investorov. Navyše, podnikateľská dôvera bola negatívne ovplyvnená zvýšeným počtom regulačných zmien a obmedzenými verejnými konzultáciami o viacerých kľúčových zákonoch. Právna istota a dôvera v kvalitu a predvídateľnosť regulačných, daňových a iných politík a inštitúcií sú dôležitými faktormi, ktoré by mohli umožniť zvýšenie miery investícií. V tejto súvislosti má zásadný význam aj právny štát a nezávislé súdnictvo. Riešenie závažných obáv týkajúcich sa právneho štátu pomôže zvýšiť právnu istotu. V kontexte snahy vlády zvýšiť svoju úlohu v hospodárstve bude dôležité zaistiť ekonomickú životaschopnosť investičných rozhodnutí. Vo viacerých oblastiach naďalej existuje značná regulačná záťaž.

(15)

Cestná sieť sa vďaka financovaniu zo strany Únie rýchlo rozvíja, ale úmrtnosť na cestách stále patrí k najvyšším v Únii, čo vedie k vysokým sociálnym nákladom. Napriek tomu, že je k dispozícii značný objem finančných prostriedkov Únie, realizáciu projektov v sektore železničnej dopravy naďalej sprevádzajú výrazné problémy. Výzvou zostáva aj zaistenie dlhej životnosti majetku železníc vzhľadom na neexistenciu viacročného programu údržby železničnej infraštruktúry.

(16)

V Poľsku približne 60 % inštalovanej kapacity využívajúcej fosílne palivá má viac ako 30 rokov. V nasledujúcich rokoch bude preto potrebné uskutočniť značné investície. V roku 2016 patrila úroveň prepojenia elektrizačnej sústavy k najnižším v EÚ. To spolu s plánovaným vyradením značných kapacít a zvyšujúcim sa dopytom po elektrine prispieva k nepriaznivému výhľadu, pokiaľ ide o zaistenie primeranej výroby elektriny. Dosiahnutie záväzného národného cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je ohrozené. Otvorením terminálu na skvapalnený zemný plyn Poľsko výrazne zvýšilo bezpečnosť svojich dodávok zemného plynu. Zároveň rozvíja svoju národnú prepravnú a distribučnú sieť zemného plynu. Práce na vybudovaní prepojovacích vedení zemného plynu, ktoré majú regionálny význam, však zaostávajú za harmonogramom.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Poľska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Poľsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (5) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Poľska. Prijať kroky na zvýšenie efektívnosti verejných výdavkov a obmedziť používanie znížených sadzieb DPH.

2.

Prijať kroky na zvýšenie účasti na pracovnom trhu, najmä žien, osôb s nízkou kvalifikáciou a starších ľudí, a to aj podporovaním primeraných zručností a odstránením prekážok pre trvalejšie formy zamestnávania. Zabezpečiť udržateľnosť a primeranosť dôchodkového systému prijatím opatrení na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku a začatím reformy preferenčných dôchodkových systémov.

3.

Prijať opatrenia na odstránenie prekážok pre investície, najmä v sektore dopravy.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/92

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Portugalsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Portugalsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 4.

(3)

Správa o Portugalsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Portugalsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Portugalska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Z analýzy Komisie vyplýva, že v Portugalsko existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. Najmä veľký objem čistých vonkajších záväzkov, súkromného a verejného dlhu a vysoký podiel nesplácaných úverov predstavujú slabé miesta v kontexte vysokej, ale znižujúcej sa nezamestnanosti a pomalého rastu produktivity. Potenciálny rast zaostáva za svojou predkrízovou úrovňou, čo je dôsledkom pretrvávajúcich problémových miest a nepružností na trhu s výrobkami a trhu práce v kombinácii s vonkajšími nerovnováhami. Dochádza k určitému zlepšeniu salda bežného účtu, ale na významnejšiu úpravu čistých vonkajších záväzkov je potrebné ďalšie úsilie. Po významnej úprave v posledných rokoch sa začali jednotkové náklady práce zvyšovať v dôsledku pomalého rastu produktivity a zvyšovania miezd. V kontexte pretrvávajúcej potreby oddlženia súkromný dlh klesá a verejný dlh sa stabilizoval. Objem nesplácaných úverov zostáva vysoký a spolu s nízkou ziskovosťou a pomerne malými kapitálovými rezervami predstavuje riziká pre súvahy bánk. Podmienky na trhu práce sa zlepšili, ale nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj podiel dočasných zamestnancov zostávajú stále vysoké.

(4)

Portugalsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne. Národný program reforiem Portugalska na rok 2017 obsahuje záväzky tak z krátkodobého, ako aj zo strednodobého hľadiska. Obsahuje najmä opatrenia na zlepšenie riadenia verejných financií a podnikateľského prostredia a na boj proti podnikovému dlhu. Portugalsko sa v ňom zaviazalo zmodernizovať verejnú správu, zlepšiť sociálnu ochranu, zvýšiť úroveň zručností pracovnej sily a zlepšiť správu a riadenie štátnych podnikov prostredníctvom ambicióznych reforiem. Národný program reforiem sa vzťahuje aj na výzvy identifikované v správe o krajine na rok 2017 a v odporúčaní pre eurozónu vrátane potreby opätovne oživiť investície a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií. Ak by sa tieto opatrenia v plnej miere vykonali v uvedených lehotách, prispeli by k boju proti makroekonomickým nerovnováham v Portugalsku a k vykonaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny. Na základe posúdenia politických záväzkov Portugalska Komisia potvrdzuje svoj predchádzajúci záver, že v tomto štádiu nie sú opodstatnené žiadne ďalšie kroky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Vykonávanie programu politických reforiem sa bude dôsledne sledovať osobitným monitorovaním.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Po zrušení postupu pri nadmernom deficite sa na Portugalsko v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu, ako aj prechodné dlhové pravidlo. Portugalsko vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje dosiahnuť celkový deficit vo výške 1,5 % HDP v roku 2017 a 1,0 % HDP v roku 2018 a premeniť ho v roku 2020 na prebytok vo výške 0,4 % HDP. Uvedené plány nezahŕňajú potenciálny vplyv opatrení na podporu bánk na zvýšenie deficitu. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny prebytok na úrovni 0,25 % HDP, sa plánuje dosiahnuť do roku 2021. V programe stability na rok 2017 sa predpokladá, že pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahne v roku 2017 úroveň 127,9 % a v roku 2018 úroveň 124,2 %, v dôsledku čoho by sa v roku 2020 dosiahla úroveň 117,6 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický, pokiaľ ide o rok 2017, ale pre nasledujúce roky je optimistický. Zároveň je však potrebné uviesť, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

Rada 12. júla 2016 Portugalsku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu vo výške najmenej 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že existuje riziko značnej odchýlky od odporúčanej úpravy v roku 2017.

(8)

Vzhľadom na fiškálnu situáciu Portugalska, a najmä vzhľadom na úroveň jeho dlhu sa očakáva, že Portugalsko v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny prebytok vo výške 0,25 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie v roku 2018 prekročiť 0,1 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni najmenej 0,6 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Odhaduje sa, že Portugalsko v rokoch 2017 a 2018 očividne nedodrží prechodné dlhové pravidlo. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Portugalsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Portugalsku.

(9)

Solídna konsolidácia rozpočtu závisí od včasného a dôsledného vykonávania nového rámcového zákona o rozpočte, preskúmania a racionalizácie verejných výdavkov a ďalšieho zlepšenia výberu príjmov. Portugalsko začalo s preskúmavaním výdavkov, a to najmä na základe opatrení zameraných na efektívnosť, ktoré zahŕňajú ministerstvo zdravia a ministerstvo školstva, štátne podniky a (centralizované) verené obstarávania a správu nehnuteľností. Toto preskúmavanie výdavkov však ešte nemá veľký rozsah, pretože sa vzťahuje len na ústrednú vládu a sústreďuje sa na úspory na základe zvýšenej efektívnosti, ktoré vyplývajú zo zefektívnenia služieb. V sektore zdravotníctva vláda prijala opatrenia zamerané na podporu politík v oblasti prevencie chorôb a verejného zdravia. Okrem toho sa podnikli viaceré kroky na zvýšenie efektívnosti a udržateľnosti sektoru zdravotníctva, napríklad prostredníctvom centralizovaného obstarávania alebo väčšieho využívania generických liekov. Zároveň však platí, že hoci prebieha reforma nemocníc, rozpočtové plánovanie a plnenie rozpočtu v nemocniciach je aj naďalej problematickou otázkou. Objem oneskorených platieb (nedoplatkov) sa aj naďalej zvyšuje, čo odhaľuje slabé miesta v účtovných kontrolných mechanizmoch a manažérskych postupoch. Presné a vyvážené zostavovanie rozpočtu, lepšie kontroly a účinné presadzovanie zákona o kontrole záväzkov by mohlo prispieť k zníženiu objemu nedoplatkov a zlepšeniu efektívnosti a kvality v tomto sektore. Vysoké náklady súvisiace so starnutím obyvateľstva, ktoré stále narastajú, predstavujú aj naďalej riziko z hľadiska fiškálnej udržateľnosti. V strednodobom horizonte sa očakáva, že vyššie fiškálne riziká sa budú týkať hlavne nákladov spojených s financovaním dôchodkov. Dlhodobé fiškálne riziká v krajine sa považujú za nízke, a to najmä vďaka dôchodkovým reformám a za predpokladu, že nedôjde k zmene politiky a že dôchodkový systém sa bude čoraz menej spoliehať na presuny rozpočtových prostriedkov. Ešte stále nebola v plnej miere doriešená reštrukturalizácia štátnych podnikov, vďaka ktorej sa mali stať fiškálne udržateľnými. Celková zadlženosť štátnych podnikov, nad ktorými vykonáva dohľad monitorovací útvar ministerstva financií, dosahovala v druhom štvrťroku 2016 úroveň 32 miliárd EUR. Rámec so stanovenými cieľmi, ktorý má zaručiť finančnú udržateľnosť štátnych podnikov, by mohol prispieť k zníženiu ich závislosti od presunov prostriedkov štátneho rozpočtu a k riešeniu veľkého objemu dlhu.

(10)

Portugalský trh práce sa v roku 2016 aj naďalej oživoval a dochádzalo k neustálemu zlepšovaniu ukazovateľov trhu práce, najmä k poklesu miery nezamestnanosti. V prípade významného podielu novovytvorených pracovných miest ide o trvalé pracovné zmluvy. Počet dočasných pracovných zmlúv je však stabilný a aj naďalej vysoký. Vysoká miera segmentácie trhu práce má negatívny vplyv na kariérne vyhliadky a príjmy pracovníkov, najmä v prípade mladých ľudí. Portugalsko v januári 2017 prepracovalo svoj program na podporu zamestnanosti s cieľom podporiť zamestnávanie pracovníkov na základe trvalých pracovných zmlúv. Zdá sa však, že uvedený program bude mať len obmedzený vplyv na zníženie segmentácie, keďže sa podľa očakávania bude vzťahovať len na pomerne málo ľudí. Hoci sa nedávnymi reformami trhu práce zlepšili stimuly na tvorbu pracovných miest, niektoré aspekty právneho rámca môžu stále podniky odrádzať od zamestnávania pracovníkov na základe zmlúv na neurčitý čas. Zamestnávatelia čelia najmä neistým nákladom na prepúšťanie v prípadoch, v ktorých sa individuálne prepustenia stálych zamestnancov považujú za nespravodlivé. To je čiastočne zapríčinené možnosťou opätovného prijatia pracovníka do pracovného pomeru v prípade, že sa prepustenie preukáže ako nespravodlivé, a neefektívnosťou súdnych konaní.

(11)

Vzhľadom na pokles nezamestnanosti od roku 2014 klesá aj absolútny počet dlhodobo nezamestnaných. Viac než polovica nezamestnaných osôb je však bez práce rok alebo dlhší čas a tento podiel neklesá súčasne s oživením. Vysoké úrovne dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí zvyšujú riziko, že nezamestnané osoby sa stiahnu z trhu práce a postupne stratia zručnosti a schopnosť zamestnať sa, čo bude mať zároveň nepriaznivé dôsledky na potenciálny rast. Hoci je nezamestnanosť mladých ľudí stále vysoká, klesá vďaka viacerým opatreniam prijatým v predchádzajúcich rokoch vrátane osvetových opatrení v rámci záruky pre mladých ľudí (6). To môže byť sčasti dôvodom, prečo je podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) nižší než priemer Únie. Portugalsko prijíma takisto opatrenia na zefektívnenie aktívnych politík trhu práce a na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí. Súčasťou týchto opatrení bolo zavedenie stimulov pre zamestnanosť (formou úľav z príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia) v apríli 2017, ktoré bolo zamerané na prijímanie mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných do zamestnania na základe trvalých pracovných zmlúv. Na zabezpečenie účinnej aktivácie dlhodobo nezamestnaných je však zásadne dôležité, aby verejné služby zamestnanosti účinne spolupracovali so sociálnymi službami s cieľom lepšie identifikovať a napĺňať potreby tejto skupiny osôb. Dôležitým krokom týmto smerom by bolo vytvorenie avizovaných jednotných kontaktných miest pre zamestnanosť.

(12)

V súlade s ohláseným harmonogramom vláda zvýšila v roku 2017 už tretí rok po sebe minimálnu mzdu. Očakáva sa, že po poslednom zvýšení nad rámec očakávaného zvýšenia inflácie a priemernej produktivity sa minimálna mzda stane čoraz viac záväznou, keďže počet zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje, už v roku 2016 predstavoval pätinu z celkového počtu zamestnancov. Zvýšenie minimálnej mzdy prispieva k znižovaniu chudoby zamestnaných a môže mať pozitívny vplyv na celkový dopyt. Môže však priniesť riziká z hľadiska zamestnanosti, najmä v prípade nízko kvalifikovaných pracovníkov. Tieto riziká sa nepremietli do reálnej roviny v súčasnom kontexte oživenia, ale stále zostávajú výzvou. Vláda monitoruje vplyv vývoja minimálnej mzdy prostredníctvom štvrťročných správ, ktoré sa uverejňujú a o ktorých sa diskutuje so sociálnymi partnermi.

(13)

Portugalsko dosiahlo výrazné zlepšenie, pokiaľ ide o výsledky vzdelávania na školách, o čom svedčia najnovšie výsledky Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA). Portugalsko však patrí aj naďalej medzi tie krajiny OECD, ktoré majú najvyššie miery opakovania ročníkov, čo preukázateľne zvyšuje riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a výrazne zvyšuje náklady na vzdelávanie. Všeobecná úroveň zručností pracovnej sily je aj naďalej jedna z najnižších v Európe a brzdí inovačný potenciál a konkurencieschopnosť krajiny. Chýbajúce digitálne zručnosti okrem toho stále zostávajú prekážkou pri zvyšovaní zručností pracovnej sily. Približne 22 % portugalskej pracovnej sily nemá žiadne digitálne zručnosti (najmä preto, že tieto osoby pravidelne nepoužívajú internet), čo predstavuje dvojnásobok priemeru Únie. Vláda prijala opatrenia na podporu vzdelávania dospelých a digitálnych zručností, a to konkrétne vytvorením programu „Qualifica“ a vnútroštátnej iniciatívy pre digitálne zručnosti (iniciatíva INCoDe2030). Na zabezpečenie účinnosti týchto opatrení bude rozhodujúce, aby ponúkali kvalitné príležitosti pre zvyšovanie zručností a rekvalifikáciu pracovníkov v súlade s potrebami trhu práce. Vláda okrem toho prijala niekoľko opatrení na podporu spolupráce medzi sférou vysokoškolského vzdelávania a podnikateľským odvetvím, najmä pokiaľ ide o ich výsledky výskumu a výskumné činnosti. Univerzitné štruktúry by sa však museli prispôsobiť, aby táto spolupráca mohla dobre fungovať.

(14)

Aj napriek tomu, že sa situácia zlepšuje, veľký objem nesplácaných úverov podnikov spolu s nízkou ziskovosťou, expozíciou rizikám súvisiacim so štátnym dlhom a nízkymi kapitálovými rezervami sú pre bankový sektor aj naďalej výzvou. Zhoršenie kvality aktív, najmä v podnikovom sektore, zaťažuje ziskovosť bankového sektora. Toto predstavuje spolu s nízkymi kapitálovými rezervami jeden z faktorov, ktorý bráni v produktívnom prideľovaní úverov a investícií. Hoci sa úroveň nesplácaných úverov znižuje, podiel nesplácaných úverov zostáva vysoký (19,5 % oproti 19,6 % na konci roku 2015) a v niektorých sektoroch hospodárstva naďalej rastie, najmä v prípade podnikov pôsobiacich v hospodárskych odvetviach stavebníctva a nehnuteľností. Na riešenie tohto veľkého objemu nesplácaných úverov sa prijali určité kroky. Stále je však potrebná komplexná stratégia s cieľom zabezpečiť výrazné zníženie objemu znehodnotených úverov vrátane podpory rozvoja sekundárnych trhov, aby banky mohli odpredávať časti svojich problémových portfólií.

(15)

Úverové podmienky sa postupne zlepšujú na strane dopytu i ponuky, ale prístup MSP k financovaniu je ešte potrebné zlepšiť. Percentuálny podiel portugalských MSP, ktorým sa nepodarilo získať úvery v plnej požadovanej výške, vzrástol z 34 % na 42 % v situácii, keď priemer Únie klesal a dosiahol úroveň 30 % v roku 2016. Inovačné a konkurencieschopné podniky so silným potenciálom rastu by mali prospech z lepšieho prístupu ku kapitálu. To by znížilo ich závislosť od dlhového financovania a zlepšilo ich prístup k finančným prostriedkom, čo by podnikom pomohlo rozšíriť ich aktivity a preraziť na medzinárodnom poli. Rozdiel medzi nákladmi na kapitál medzi investíciami financovanými prostredníctvom úverov a investíciami financovanými prostredníctvom vlastného kapitálu bol v roku 2016 piaty najvyšší v Únii a vysoko nad priemerom Únie. Hoci sa vďaka zmenám daňového režimu znížili stimuly na financovanie prostredníctvom úverov, je ešte príliš skoro na to, aby sme mohli poznať ich vplyv na pomerne vysoké zvýhodňovanie dlhu pri zdaňovaní právnických osôb. V júli 2016 portugalské orgány začali vykonávať program Capitalizar, ktorého hlavným účelom je podnietiť súkromné investície. V programe sa zavádzajú nové úverové linky pre MSP, vytvárajú sa špecializované fondy, ktoré by sa mali používať na financovanie súkromných investícií a zavádzajú sa zmeny daňového režimu zamerané na podporu investícií. Vláda súčasne zaviedla ďalší program (Programa Semente) na účely poskytovania finančných prostriedkov začínajúcim podnikom a malým podnikom v počiatočných fázach ich podnikania (zárodkový kapitál). Program im pomôže získať kapitálové financovanie prostredníctvom daňových úľav poskytovaných individuálnym investorom, ktorí kúpia nové podiely v takýchto spoločnostiach, a to na obdobie najviac 3 rokov. Očakáva sa, že oba programy zlepšia podmienky financovania spoločností v Portugalsku za predpokladu, že budú promptne a v plne miere vykonané.

(16)

V januári 2017 Komisia vydala v rámci súboru opatrení na odstránenie prekážok na trhoch so službami usmernenia pre všetky členské štáty k potrebám vnútroštátnych reforiem, pokiaľ ide o reguláciu odborných služieb s vysokým potenciálom rastu a zamestnanosti. Reformné odporúčania sa zaoberajú širokou škálou požiadaviek, a to na základe porovnávacej analýzy, ktorá je v duchu a v zmysle vzájomného hodnotenia realizovaného s členskými štátmi v priebehu uplynulých troch rokov. Portugalsko sa na tomto hodnotení aktívne zúčastnilo. Portugalsko vo svojom národnom akčnom pláne vysvetľuje, že v nadchádzajúcich rokoch neočakáva výrazné zmeny, keďže od roku 2011 realizuje veľké reformy a zaoberá sa preskúmavaním regulovaných povolaní. Komisie uvedenými usmerneniami dopĺňa hodnotenia v rámci európskeho semestra tým, že sa v nich konkrétne zaoberá požiadavkami uplatniteľnými na tieto povolania. V prístupe k poskytovaniu služieb v niekoľkých sektoroch bránia významné regulačné a administratívne prekážky. Niektoré reformy zamerané na stavebníctvo a najreštriktívnejšie služby pre podniky vrátane regulovaných povolaní boli odsúhlasené v rámci programu finančnej pomoci, ale boli buď zastavené alebo zvrátené. Interné predpisy, ktoré upravujú určité povolania, sú z hľadiska otvorenia týchto povolaní hospodárskej súťaži menej ambiciózne než rámcový zákon. Zároveň vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o priame alebo nepriame ovplyvňovanie hospodárskej súťaže na trhu s odbornými službami.

(17)

V portugalskej verejnej správe pretrváva nízka miera efektívnosti a transparentnosti. Hospodárska súťaž v oblasti verejného obstarávania zostáva obmedzená. Napriek pokroku existujú stále nedostatky, pokiaľ ide o transparentnosť a spoľahlivosť údajov o verejnom obstarávaní a postupov verejného obstarávania. Transparentnosť pri koncesných zmluvách a verejno-súkromných partnerstvách stále trpí tým, že verejní obstarávatelia nemajú odborné znalosti potrebné na riadenie zložitých zákaziek. Miera využívania priamo zadávaných zákaziek vo verejnom obstarávaní je stále vysoká. Nedávno sa začala revízia zákona o verejnom obstarávaní a jej vykonávanie bude podrobne monitorovať Komisia. Administratívne zaťaženie a nejednotné vykonávacie postupy v krajine spôsobujú oneskorenie procedurálnej reformy. Napriek určitému pokroku dochádza k oneskoreniu pri zjednodušovaní miestnych a ústredných administratívnych postupov, pričom medzi rôznymi úrovňami verejnej správy existuje len malá koordinácia. Portugalské orgány schválili nový program pre zjednodušenie pod názvom SIMPLEX+. Obsahuje pomerne ambiciózny súbor opatrení pre občanov a podniky. Ide o sľubné opatrenia a je potrebné zabezpečiť, aby sa tento program vykonal včas a aby sa mohol začať prejavovať jeho účinok. V rámci tohto balíka sa teraz začína vykonávať väčšina opatrení týkajúcich sa podnikov. Výkonnosť portugalského systému súdnictva je stále pod priemerom Únie. Ukazovatele efektívnosti občianskoprávnych, obchodných a daňových súdnych konaní v Portugalsku svedčia naďalej o slabom výkone. To má negatívny vplyv na dynamiku podnikania a na prilákanie priamych zahraničných investícií. Efektívnosť daňových a správnych súdov je aj naďalej problematická z hľadiska miery vyriešených prípadov a konania stále trvajú príliš dlho. Súdne konania vo veci platobnej neschopnosti trvajú až 40 mesiacov, čo vzbudzuje pochybnosti o účinnosti rámcov SIREVE.

(18)

Portugalsko dosahuje pokrok pri zvyšovaní transparentnosti a boji proti korupcii vo verejnej správe, ale neprijalo žiadnu zastrešujúcu stratégiu. Zdá sa, že boj proti korupcii sa stal pre prokuratúru skutočnou prioritou a boli zavedené efektívnejšie postupy pre riadenie vecí a zdrojov. Ešte sa však len ukáže, či tieto postupy povedú k zvýšeniu miery právoplatných odsúdení vo veciach korupcie na vysokej úrovni a uplatňovaniu sankcií, ktoré sú viac odstrašujúce. Pokiaľ ide o prevenciu, plány na predchádzanie korupcii, ktoré boli zavedené v každej verejnej inštitúcii, sú zatiaľ z veľkej miery len formálne. Nie sú v plnej miere prispôsobené každej organizácii a chýba náležité monitorovanie.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Portugalska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Portugalsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Portugalsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú zohľadnené v ďalej uvedených odporúčaniach 1 až 4,

1.

Zabezpečiť trvalú nápravu nadmerného deficitu. Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Portugalska. Využiť neočakávané zisky na rýchlejšie zníženie pomeru dlhu verejnej správy k HDP. Zintenzívniť úsilie o rozšírenie preskúmania výdavkov s cieľom pokryť podstatný podiel výdavkov verejnej správy v rámci viacerých politík. Posilniť kontrolu výdavkov, nákladovú efektívnosť a primerané rozpočtové plánovanie, a to najmä v sektore zdravotníctva s dôrazom na zníženie nedoplatkov v nemocniciach, a zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému. V záujme zvýšenia finančnej udržateľnosti štátnych podnikov stanoviť ciele v oblasti efektívnosti pre jednotlivé sektory s dostatočným predstihom pred zostavením rozpočtu na rok 2018, čím sa zlepšia zlepšiť celkové čisté príjmy štátnych podnikov a znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu.

2.

Podporiť prijímanie pracovníkov na základe trvalých pracovných zmlúv, a to aj prostredníctvom preskúmania právneho rámca. Zabezpečiť účinnú aktiváciu dlhodobo nezamestnaných. Spolu so sociálnymi partnermi zabezpečiť, aby vývoj minimálnej mzdy nemal negatívny vplyv na zamestnanosť nízko kvalifikovaných ľudí.

3.

Zintenzívniť úsilie o očistenie súvah úverových inštitúcií prostredníctvom komplexnej stratégie zameranej na nesplácané úvery, a to aj rozvíjaním sekundárneho trhu pre aktíva so zníženou hodnotou. Zlepšiť prístup ku kapitálu, najmä pre začínajúce podniky a malé a stredné podniky.

4.

Do konca roka 2017 zaviesť plán na ďalšie zníženie administratívneho zaťaženia a odstraňovanie regulačných prekážok v stavebníctve a službách pre podniky. Zvýšiť účinnosť konaní vo veci platobnej neschopnosti a daňových konaní.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/98

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Rumunsko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Rumunsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Rumunska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(3)

Rumunsko predložilo 5. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Medzi rokmi 2009 a 2015 Rumunsko využilo tri programy pomoci pre platobnú bilanciu, ktoré viedla Komisia spolu s Medzinárodným menovým fondom, s podporou Svetovej banky. Platby sa realizovali iba v rámci prvého programu v rokoch 2009 – 2011, zatiaľ čo programy v rokoch 2011 – 2013 a 2013 – 2015 mali len preventívny charakter. Dohľad po ukončení programu v mene Komisie s cieľom monitorovať schopnosť Rumunska splácať úvery poskytnuté v rámci prvého programu sa začal v októbri 2015 a bude pokračovať dovtedy, pokým nebude splatených aspoň 70 % úveru, ktorý je splatný na jar 2018.

(6)

Na Rumunsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017 plánuje dosiahnuť celkový deficit na úrovni 2,9 % HDP tak v roku 2017, ako aj v roku 2018, a do roku 2020 jeho postupné zníženie na úroveň 2,0 % HDP. Neočakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, sa dosiahne do roku 2020, t. j. v časovom rámci programu. Očakáva sa, že prepočítané (4) štrukturálne saldo do roku 2020 dosiahne -2,6 %. Na základe konvergenčného programu sa očakáva, že sa pomer dlhu verejnej správy k HDP zvýši z 37,6 % HDP v roku 2016 na 38,3 % HDP v roku 2018, pričom v roku 2020 poklesne na 37,6 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú uvedené rozpočtové prognózy, je optimistický. Hlavné negatívne riziko pre makroekonomický výhľad spočíva v menšom vplyve fiškálnych a štrukturálnych opatrení na blízke a strednodobé vyhliadky rastu. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov neboli dostatočne konkretizované. Návrh zjednoteného zákona o mzdách navyše predstavuje značné negatívne riziko pre fiškálnu prognózu.

(7)

Rada 12. júla 2016 Rumunsku odporučila znížiť odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 a dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP v roku 2017, ak nie je možné dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ s vyvinutím menšieho úsilia. Na základe výsledných údajov z roku 2016 sa zistilo, že Rumunsko sa nachádza v situácii značnej odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa. Komisia v súlade s článkom 121 ods. 4 ZFEÚ a článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97 vydala 22. mája 2017 varovanie pre Rumunsko týkajúce sa skutočnosti, že v roku 2016 bola pozorovaná značná odchýlka od strednodobého rozpočtového cieľa. Rada 16. júna 2017 prijala následné odporúčanie (5), v ktorom potvrdila, že Rumunsko bude musieť prijať opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) v roku 2017 neprekročila 3,3 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave na úrovni 0,5 % HDP. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko značnej odchýlky od uvedenej úpravy.

(8)

Vzhľadom na fiškálnu situáciu sa očakáva, že Rumunsko v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 1 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov nesmie prekročiť 4,3 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 0,5 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. V prognóze Komisie z jari 2017 sa okrem toho predpokladal deficit verejných financií na úrovni 3,5 % HDP na rok 2017 a 3,7 % HDP na rok 2018, čo presahuje referenčnú hodnotu 3 % HDP uvedenú v zmluve. Rada celkovo zastáva názor, že od roku 2017 budú potrebné ďalšie podstatné opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu, a to vzhľadom na značne sa zhoršujúci fiškálny výhľad, v súlade s odporúčaním určeným Rumunsku 16. júna 2017 s cieľom napraviť značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu.

(9)

Fiškálny rámec Rumunska je solídny, ale nie je v plnej miere presadzovaný. Rozpočet na rok 2016 sa podstatne odchýlil od strednodobého cieľa štrukturálneho deficitu vo výške 1 % HDP a porušuje tým pravidlo o deficite vo vnútroštátnom fiškálnom rámci. Rozpočet na rok 2017 sa ešte viac odchýlil od vnútroštátnych fiškálnych pravidiel. V roku 2016, rovnako ako ani v predchádzajúcich rokoch, rumunské orgány do zákonom stanovenej lehoty (august) parlamentu nezaslali aktualizovanú fiškálnu stratégiu. Výsledkom toho je, že zostavovanie ročného rozpočtu nebolo usmernené strednodobou fiškálnou stratégiou.

(10)

Vďaka zaisteným kapitálovým rezervám a zvyšujúcej sa ziskovosti sa v roku 2016 zdravie bankového sektora naďalej zlepšovalo. Rumunské orgány sa zaviazali vykonať komplexné preskúmanie kvality aktív a stresové testovanie bankového sektoru v roku 2018. Zákon o oddlžení nadobudol účinnosť v máji 2016, ale riziká bankového sektora sa vo veľkej miere zmiernili rozhodnutím ústavného súdu, na základe ktorého budú súdy musieť posúdiť, či dlžníci spĺňajú právne ustanovenia upravujúce hospodárske ťažkosti. Zákon o konverzii úverov denominovaných v švajčiarskych frankoch, ktorý parlament prijal v októbri 2016, bol nedávno súdnym rozhodnutím vyhlásený za protiústavný. Legislatívne iniciatívy však stále neprispievajú k právnej predvídateľnosti, čo môže mať negatívny dosah na nastavenie investorov.

(11)

Daňové úniky v Rumunsku sú bežným javom, čo znižuje príjmy z daní a daňovú spravodlivosť a narušuje chod hospodárstva. Rumunsko dosiahlo obmedzený pokrok, pokiaľ ide o odporúčanie pre túto krajinu, podľa ktorého malo posilniť dodržiavanie daňových predpisov a výber daní. V roku 2016 sa zmenili postupy registrácie a vrátenia DPH a momentálne sa na celom území zavádzajú elektronické registračné pokladnice napojené na daňový orgán. Od roku 2017 sa na odvetvia, ako sú hotelierske, cateringové a iné súvisiace odvetvia, vzťahuje osobitná úprava, pri ktorej sa daň určuje bez ohľadu na príjmovú skupinu. Okrem toho boli takisto prijaté obmedzenia vo vzťahu k samostatnej zárobkovej činnosti a rodinným podnikom s cieľom odrádzať od vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Zlepšenie disciplíny sa v roku 2016 zaznamenalo v oblasti daňových priznaní a platieb, ale prostredníctvom spoločných daňových a pracovných inšpekcií a auditov sa nepodarilo dosiahnuť lepšie výsledky. Okrem toho sa podstatne zvýšil limit obratu pre daňový režim pre mikropodniky, zatiaľ čo sadzba sa znížila, čo umožní dodržiavanie daňových predpisov na úkor rozpočtových príjmov. Prístupy k zdaňovaniu podnikov na základe odvetví a kategórií nesú so sebou riziko administratívneho zaťaženia podnikov aj daňového orgánu, a nevedú k zlepšeniu výberu daní.

(12)

Rozdelenie disponibilného príjmu domácností (pri zohľadnení veľkosti domácností) je v Rumunsku mimoriadne nerovné, čo znižuje potenciál krajiny pre udržateľný a inkluzívny rast. Najbohatších 20 % obyvateľstva má príjem viac ako osemkrát vyšší ako je príjem najchudobnejších 20 %. Tento pomer je výrazne vyšší ako priemer Únie. Sociálnu nerovnosť spôsobuje vo veľkej miere nerovný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, službám a na trh práce. Okrem toho patrí rozdiel v nerovnosti príjmov pred zdanením a po ňom, ako aj sociálne transfery medzi najnižšie v Únii. Sociálny referenčný ukazovateľ, na ktorom sa zakladajú hlavné sociálne dávky, nebol aktualizovaný od svojho zavedenia v roku 2008. Nelegálna práca vrátane miezd v obálke je stále bežným javom a aj naďalej má veľký dosah na daňové príjmy, narúša hospodárstvo a oslabuje spravodlivosť a účinnosť daňového systému a systému dávok. Ako súčasť pilotného projektu boli vykonané spoločné vnútroštátne kontroly zo strany daňovej správy a inšpektorátov práce, ktoré však zatiaľ nemali žiaden systémový dosah. Zdroje sa nesústreďujú do odvetví s najvyšším rizikom daňových únikov, mzdám vyplácaným v hotovosti sa venuje len obmedzená pozornosť a donucovacie opatrenia prevládajú nad preventívnymi opatreniami.

(13)

Trh práce zaznamenal v roku 2016 lepšie výsledky, keď miera nezamestnanosti klesla na predkrízovú úroveň. Pracovná sila sa naďalej zmenšuje, keďže obyvateľstvo starne a emigrácia je naďalej vysoká. Nízka nezamestnanosť je sprevádzaná jednou z najvyšších mier neaktivity v Únii. Miera zamestnanosti a aktivity mladých ľudí, žien, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím a predovšetkým Rómov sú hlboko pod priemerom Únie. Počet mladých ľudí, ktorí nemajú zamestnanie, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, je naďalej veľmi vysoký.

(14)

Riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia je stále veľmi vysoké, hoci postupne klesá. Týka sa to najmä rodín s deťmi, osôb so zdravotným postihnutím, Rómov a vidieckeho obyvateľstva. V roku 2016 bol prijatý komplexný balík na boj proti chudobe, ktorý znamená zmenu politiky svojím zameraním na zvýšené poskytovanie služieb určitým skupinám obyvateľstva. V jeho rámci sa plánuje pilotný projekt vytvárania integrovaných služieb v marginalizovaných komunitách. Celoštátnym zavedením by sa výrazne zlepšil v súčasnosti malý rozsah poskytovania integrovaných služieb. S cieľom reagovať na niekoľko po sebe nasledujúcich odporúčaní adresovaných Rumunsku bol prijatý zákon o minimálnom inkluzívnom príjme, ktorý nadobudne účinnosť v roku 2018. Prostredníctvom minimálneho inkluzívneho príjmu sa zvyšuje primeranosť a pokrytie sociálnej pomoci. Minimálny inkluzívny príjem kombinuje pasívnu podporu s povinnými aktívnymi opatreniami trhu práce a inšpekciami. Jeho aktivačný potenciál je však len mierny, keďže cieľom je, aby opatrenia aktívnej politiky trhu práce do roku 2021 mali dosah na 25 % príjemcov.

(15)

V kontexte reformy Národného úradu práce boli posilnené aktivačné politiky. Reformy zahŕňajú lepšiu individualizovanú podporu a integrované služby pre uchádzačov o zamestnanie a zamestnávateľov. Osvetová činnosť a služby ponúkané mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave, sa zlepšujú. Aktivačné politiky ponúkané skupinám, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, majú však naďalej len obmedzený rozsah, pričom aktivačné opatrenia navrhnuté naposledy sa už na tieto osobitné skupiny nezameriavajú. Ich rozsah a prepojenie so sociálnymi službami sú na výrazné zlepšenie účasti na trhu práce nedostatočné, a to najmä v prípade týchto skupín.

(16)

Primeranosť dôchodkov a chudoba v starobe majú výrazný rodový rozmer, keďže, keď sú všetky ostatné faktory rovnaké, nižší vek odchodu do dôchodku v prípade žien má za následok ich nižšie dôchodkové nároky. Rumunsko patrí k veľmi malému počtu členských štátov, ktoré zatiaľ neupravili zbližovanie veku odchodu do dôchodku žien a mužov. Zákon o vyrovnaní veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy bol parlamentu predložený v roku 2013. Dosiaľ ho schválil jedine rumunský senát.

(17)

Vzhľadom na vývoj produktivity, príjmovú konvergenciu a úroveň konkurencieschopnosti Rumunska je potrebné nárastu miezd vo verejnom a v súkromnom sektore venovať osobitnú pozornosť. Nárast miezd vo verejnom sektore má potenciál rozšíriť sa aj do súkromného sektora a ovplyvniť konkurencieschopnosť Rumunska. Úroveň minimálnej mzdy sa v Rumunsku za posledné roky značne zvýšila, i keď stále patrí k najnižším v celej Únii. Zvýšenie minimálnej mzdy ad hoc výrazne zvýšilo podiel pracovníkov zarábajúcich minimálnu mzdu a v poslednom čase viedlo k silnej mzdovej kompresii na dolnom konci mzdového rozpätia. S cieľom reagovať na odporúčanie pre Rumunsko bola začiatkom roka 2016 zriadená tripartitná pracovná skupina v záujme vytvorenia mechanizmu stanovovania minimálnej mzdy na základe objektívnych ekonomických a sociálnych kritérií, ako aj kritérií pracovného trhu, ale v jej činnosti došlo k významnému časovému sklzu, ktorý bude potrebné dohnať. Sociálny dialóg naďalej charakterizuje nízky záber kolektívneho vyjednávania na úrovni jednotlivých odvetví a inštitucionálne nedostatky, kvôli ktorým je účinnosť reforiem obmedzená.

(18)

Dostatočné základné zručnosti sú kľúčové pre získanie a udržanie kvalitného a stabilného pracovného miesta a úspešnú účasť na hospodárskom a sociálnom živote. Medzinárodné prieskumy poukazujú na závažné nedostatky v základných zručnostiach rumunských tínedžerov. Vysoká miera predčasného ukončenia školskej dochádzky, nízka miera dosahovania vysokoškolského vzdelania a vysoká miera emigrácie majú za následok nedostatočnú ponuku kvalifikovanej pracovnej sily. Prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde je obmedzený vo vidieckych oblastiach, a najmä pre rómske deti. Ťažkosti prilákať dobrých učiteľov do vidieckych oblastí a škôl s prevažne rómskymi žiakmi má v spojení so segregáciou a často diskriminačným postojom za následok horšie výsledky vzdelávania rómskych detí. V reakcii na opakované odporúčania Rumunsko prijalo a začalo vykonávať stratégiu na zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky. Najnovšie opatrenia zahŕňajú integrované zásahy, pilotný program poskytovania vareného jedla, lepší systém náhrad nákladov na dochádzanie a sociálne poukazy na podporu predškolského vzdelávania chudobných detí. Opatrenia vychádzajúce z jednotlivých projektov financovaných Úniou s cieľom zlepšiť kvalitu vyučovania v znevýhodnených školách sú naplánované na jeseň 2017 a modernizácia osnov, aj keď neúplná, práve prebieha. Právne predpisy proti segregácii sa zlepšili, a to vrátane posilnenia mandátu školských inšpektorátov v tejto oblasti. Metodika monitorovania však stále chýba. Na to, aby sa dosiahol trvalý pokrok v boji proti sociálno-ekonomickým nerovnostiam vo vzdelávaní, sú potrebné ďalšie kroky. Záruku pre mladých ľudí využívajú osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, zatiaľ len čiastočne, a programy druhej šance nie sú ľahko dostupné. Systém odborného vzdelávania a prípravy nie je dostatočne zosúladený s potrebami trhu práce a účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka.

(19)

Výsledky v oblasti zdravia obyvateľstva sú v Rumunsku neuspokojivé. Dostupnosti kvalitnej zdravotnej starostlivosti stojí v ceste nedostatok zdravotníckych pracovníkov, nedostatok finančných prostriedkov a nadmerné spoliehanie sa na nemocnice, ako aj korupcia, čo postihuje najmä ľudí s nízkymi príjmami a ľudí z vidieckych oblastí. Popri neformálnych platbách zdravotníckym pracovníkom sa korupcia týka verejného obstarávania v nemocniciach, poistných podvodov a úplatkárstva pri vydávaní potvrdení zakladajúcich nárok na poskytnutie dávok. V reakcii na odporúčanie pre danú krajinu a v kontexte ex ante kondicionality v období financovania 2014 – 2020 zo strany Únie Rumunsko prijalo niektoré politické opatrenia na posun od nemocničnej zdravotnej starostlivosti k ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Vypracovali sa regionálne plány zdravotnej starostlivosti s cieľom identifikovať potreby infraštruktúry a služieb, pričom vykonávanie národnej stratégie v oblasti zdravia sa monitoruje. V súlade s vnútroštátnou stratégiou boja proti korupcii na roky 2016 – 2020 boli prijaté právne predpisy na prepracovanie systému spätnej väzby o neformálnych platbách a platy zdravotníckych pracovníkov sa zvýšili. Protikorupčná stratégia zahŕňa komplexné opatrenia v oblasti zdravotnej starostlivosti vrátane podpory zodpovednosti a transparentného náboru vedúcich pracovníkov nemocníc. Napriek tomu je posilnenie komunitnej starostlivosti, ambulantnej starostlivosti a systémov odosielania na vyšetrenia stále v počiatočnom štádiu, neformálne platby sú naďalej bežným javom, transparentnosť v oblasti riadenia nemocníc je ešte potrebné zabezpečiť a národná stratégia v oblasti zdravotníckeho personálu ešte nebola prijatá.

(20)

Administratívna kapacita a kapacita tvorby politiky Rumunska trpí kvôli nejasným postupom a rozhodovaniu, zaťažujúcim administratívnym postupom, nedostatočnému opieraniu sa o kvalitné dôkazy, slabej koordinácii medzi odvetvovými politikami a rozbujnenej korupcii. Pokrok v súvislosti s reformou verejnej správy bol obmedzený. Organizačné štruktúry zostávajú nestabilné, čo má dosah na nezávislosť a efektívnosť verejnej správy. Stratégie týkajúce sa štátnych zamestnancov boli zavedené v roku 2016, právny rámec však ešte stále nezahŕňa niektoré z ich hlavných cieľov, konkrétne pokiaľ ide o objektívne kritériá prijímania zamestnancov do služobného pomeru a posudzovanie a odmeňovanie výkonu. Navrhuje sa čiastočná platová harmonizácia, na ústrednej a ani na miestnej úrovni však neexistuje jasné prepojenie medzi výkonom a odmeňovaním. Stále je nutné posilniť kapacitu a právomoc Národnej agentúry pre štátnych zamestnancov. O niektorých z opatrení v oblasti transparentnosti pri tvorbe politiky iniciovaných v roku 2016 sa rozhodlo, že nebudú prijaté. Strategické plánovanie a posudzovanie vplyvu regulácie nie sú v administratívnej praxi pevne vžité.

(21)

Kvalitatívne a kvantitatívne nedostatočná dopravná infraštruktúra je jednou z hlavných prekážok hospodárskeho rozvoja v Rumunsku. S cieľom riešiť príslušné nedostatky v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu Rumunsko prijalo nosný dopravný plán na jeseň 2016. S cieľom urýchliť investície do cestnej infraštruktúry bolo riadenie investícií do infraštruktúry oddelené od orgánu zodpovedného za správu infraštruktúry. V roku 2016 bol s cieľom reformovať železničný systém zriadený orgán, ktorý by mal začať fungovať do polovice roka 2017.

(22)

Podiel investícií v Rumunsku je jeden z najvyšších v Únii za posledné obdobie. V roku 2016 však klesli verejné investície, a to aj v dôsledku nízkej miery čerpania prostriedkov z fondov Únie. Vysoká miera čerpania a efektívne využívanie finančných prostriedkov Únie sú kľúčovými aspektmi, ktoré Rumunsku pomôžu využiť jeho potenciál rozvoja v kľúčových odvetviach, akými sú hlavne doprava alebo odpadové hospodárstvo. Kvalitu verejných investícií oslabili, okrem iných dôvodov, nedostatky v riadení a meniace sa priority. V reakcii na odporúčanie pre Rumunsko sa dosiahol len malý pokrok, pokiaľ ide o posilnenie prioritizácie a prípravy projektov verejných investícií. Od augusta 2016 sa od ministerstiev požaduje, aby zohľadňovali investičné priority vo svojich plánoch výdavkov, ale neprijali sa žiadne iné opatrenia na posilnenie úlohy ministerstva financií v oblasti investičných priorít a lepšej koordinácie prípravy verejných investičných projektov medzi ministerstvami. K prijatiu národného plánu nakladania s odpadom a programu predchádzania vzniku odpadu, ktoré sa očakávalo do konca roku 2016, ešte nedošlo. Potrebné sú aj plány na zlepšenie správy vecí verejných a presadzovanie regulácie, aby bolo možné sústrediť vnútroštátne finančné prostriedky finančné prostriedky Únie na dosiahnutie environmentálnych noriem zodpovedajúcich úrovni Únie.

(23)

Efektívne verejné obstarávanie je kľúčovým prvkom na dosiahnutie strategických cieľov a riešenie kľúčových politických výziev Rumunska vrátane efektívneho vynakladania verejných zdrojov, modernizácie verejnej správy, boja proti korupcii a podpory inovácií a udržateľného a inkluzívneho rastu. Je takisto predpokladom dôvery občanov k verejným orgánom a v demokraciu. Rumunsko nedávno podniklo kroky s cieľom implementovať stratégiu a akčný plán verejného obstarávania. V nadväznosti na zákon o verejnom obstarávaní, ktorý nadobudol účinnosť v máji 2016, sa v júni 2016 prijali vykonávacie právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania a obstarávania v odvetviach verejnoprospešných služieb, sekundárne právne predpisy týkajúce sa koncesných zmlúv sa prijali do konca roka 2016 a v národnom programe verejného obstarávania sa stanovuje predchádzanie korupcie a jej kontrola. Viaceré kľúčové opatrenia v rámci stratégie, ako sú napríklad posilnenie kontrol a ostatných opatrení na boj proti korupcii, úplné zavedenie elektronického verejného obstarávania a odborná príprava úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie, sa ešte neprijali.

(24)

Viac ako 45 % rumunského obyvateľstva žije vo vidieckych oblastiach, ktoré naďalej veľmi zaostávajú za mestskými oblasťami z hľadiska zamestnanosti a vzdelávania, prístupu k službám a infraštruktúre a materiálneho blahobytu. V reakcii na odporúčanie pre túto krajinu, ktorým je zlepšenie prístupu k integrovaným verejným službám, rozšírenie základnej infraštruktúry a podpora hospodárskej diverzifikácie, najmä vo vidieckych oblastiach, prijalo Rumunsko v roku 2016 komplexný súbor opatrení, ktoré sa týkajú rozvoja vidieka, modernizácie malých poľnohospodárskych podnikov, podpory nepoľnohospodárskych MSP, investícií do infraštruktúry vrátane sociálnych služieb a vzdelávania, ako aj formalizácie zamestnania. Z dlhodobého hľadiska bude ich úspech závisieť od schopnosti spustenia pilotných akcií vo väčšom rozsahu a účinného zacielenia a čerpania dostupných finančných prostriedkov Únie.

(25)

Štátne podniky zohrávajú dôležitú úlohu v hospodárstve, najmä v kľúčových odvetviach infraštruktúry. Nedostatky v riadení štátnych podnikov sa premietajú do ich nižšej ziskovosti v porovnaní so súkromnými podnikmi, čo má negatívny vplyv na verejné financie. V reakcii na odporúčanie, ktoré dostalo, dosiahlo Rumunsko výrazný pokrok pri zlepšovaní správy a riadenia štátnych podnikov. Na jeseň roku 2016 boli urýchlene prijaté interné predpisy na podporu hlavných právnych predpisov týkajúcich sa správy a riadenia štátnych podnikov. Právny rámec odzrkadľuje osvedčené medzinárodné postupy na zabezpečenie transparentnosti pri vymenovávaní členov správnej rady a riadenia štátnych podnikov a poskytuje ministerstvu financií osobitné právomoci týkajúce sa monitorovania a presadzovania práva. Takisto boli prijaté opatrenia na zvýšenie informovanosti miestnych orgánov o nových pravidlách a boli zverejnené informácie o rozpočte štátnych podnikov. Oneskorenia pri vymenovávaní odborníkov v oblasti riadenia však vyvolávajú znepokojenie, pokiaľ ide o ďalšie vykonávanie.

(26)

Konkurencieschopnosť Rumunska trpí nedostatkami vyplývajúcimi z necenovej konkurencieschopnosti a štrukturálnych prekážok brániacich prechodu k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou, ku ktorým patria napríklad zložité administratívne postupy. Rumunsko prijalo v reakcii na odporúčanie pre túto krajinu z roku 2016 viacero legislatívnych aktov na zjednodušenie administratívnych postupov a uľahčenie vzťahu medzi občanmi a verejnou správou, hoci sa vzťahovali len na obmedzený počet postupov.

(27)

Na všetkých úrovniach pretrváva korupcia, ktorá je naďalej prekážkou pre podnikanie. Rumunsko dosiahlo značný pokrok, pokiaľ ide o väčšiu časť reformy justičného systému a boj proti korupcii na vysokej úrovni. Aby boli reformy udržateľné a nezvratné, musia sa ešte podniknúť kroky na riešenie problematických otázok v tejto oblasti. Určitý pokrok sa dosiahol pri príprave ďalších opatrení na prevenciu korupcie a boj proti nej, najmä v rámci miestnej samosprávy, no stále pretrvávajú značné problémy, pokiaľ ide o účinné vykonávanie národnej stratégie boja proti korupcii prijatej v roku 2016. Je potrebné vynaložiť úsilie, pokiaľ ide o rešpektovanie nezávislosti súdnictva v rumunskom verejnom živote, dokončenie reforiem trestného a občianskeho zákonníka a zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí. V rámci mechanizmu spolupráce a overovania dostáva Rumunsko odporúčania v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Tieto oblasti preto nie sú zahrnuté do týchto odporúčaní pre Rumunsko.

(28)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rumunsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(29)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a jej stanovisko (7) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Zabezpečiť v roku 2017 súlad s odporúčaním Rady zo 16. júna 2017 s cieľom napraviť značnú odchýlku od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu. Zabezpečiť úplné uplatňovanie fiškálneho rámca. Posilniť dodržiavanie daňových predpisov a výberu daní. Bojovať proti nelegálnej práci, a to aj zabezpečením systematického využívania integrovaných kontrol.

2.

Posilniť cielené aktivačné politiky a integrované verejné služby so zameraním na tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení. Prijať právne predpisy na vyrovnanie veku odchodu do dôchodku mužov a žien. V konzultácii so sociálnymi partnermi zaviesť transparentný mechanizmus pre stanovovanie minimálnej mzdy. Zlepšiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu v hlavnom vzdelávacom prúde, najmä v prípade Rómov a detí vo vidieckych oblastiach. V oblasti zdravotnej starostlivosti uprednostňovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť a obmedziť neformálne platby.

3.

Prijať právne predpisy na zabezpečenie profesionálnej a nezávislej štátnej služby, na základe objektívnych kritérií. Posilniť prioritizáciu a prípravu projektov verejných investícií. Zabezpečiť včasné, úplné a udržateľné vykonávanie národnej stratégie v oblasti verejného obstarávania.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/105

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovinsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Slovinsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 až 3.

(3)

Správa o Slovinsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Slovinsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Slovinska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Bolo v nej zahrnuté aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli takisto uverejnené 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že v Slovinsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Predovšetkým nedostatky v bankovom sektore, podnikový dlh a fiškálne riziká predstavujú slabé miesta. Vzhľadom na oživenie rastu dochádza k postupnému odstraňovaniu nerovnováh so stavovým charakterom. V podnikovom sektore došlo k podstatnému zníženiu dlhu a k oživeniu súkromných investícií aj vo forme priamych zahraničných investícií, hoci objem prichádzajúcich priamych zahraničných investícií zostáva v porovnaní s partnermi v regióne na nízkej úrovni. Verejný dlh dosiahol vrchol v roku 2015, pričom úprava smerom nadol sa očakáva v nadchádzajúcich rokoch. Pokrok v oblasti reštrukturalizácie bankového sektora sa časovo zhodoval s prudkým poklesom podielu nesplácaných úverov, ktorý ma podľa očakávaní ďalej klesať. Vláda prijala príslušné opatrenia na konsolidáciu a reštrukturalizáciu bankového sektora a na zlepšenie správy a riadenia štátnych podnikov. Potrebné sú však ďalšie politické opatrenia na odstránenie podnikového dlhu a zostávajúcich nedostatkov vo finančnom sektore, na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a na zlepšenie podnikateľského prostredia.

(4)

Slovinsko predložilo 28. apríla 2017 svoj program stability na rok 2017 a 3. mája 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Slovinsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a vzťahuje sa naň prechodné dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 očakáva, že celkový deficit sa zlepší na úroveň 0,8 % HDP v roku 2017 a potom dosiahne prebytok 0,4 % HDP v roku 2020. Podľa plánu sa má strednodobý rozpočtový cieľ – vyrovnanosť rozpočtu zo štrukturálneho hľadiska, ktorá nespĺňa požiadavky Paktu stability a rastu – dosiahnuť do roku 2020. Podľa prepočítaného (5) štrukturálneho salda by sa však strednodobý rozpočtový cieľ nedosiahol v časovom rámci programu. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2017 klesne na 77,0 % HDP a bude ďalej klesať až na úroveň 67,5 % HDP v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľov na obdobie od roku 2017 neboli dostatočne konkretizované.

(7)

V programe stability na rok 2017 sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov na rozpočet je v rokoch 2016 a 2017 významný a je dostatočným dôkazom rozsahu a povahy týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa Komisie dosiahli v roku 2016 oprávnené dodatočné výdavky v dôsledku výnimočného prílevu utečencov 0,07 % HDP. Táto suma je nezmenená v porovnaní s návrhom rozpočtového plánu na rok 2017, ktorým sa potvrdili prognózy programu stability na rok 2016. Súčasťou programu stability na rok 2017 bola požiadavka na 0,07 % HDP, z ktorej Komisia vezme do úvahy dodatočný vplyv v objeme 0,01 % HDP. V ustanoveniach článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov a bezpečnostné opatrenia súvisia s mimoriadnymi udalosťami, ich vplyv na verejné financie Slovinska je výrazný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerujúca k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 znížila s cieľom zohľadniť tieto dodatočné rozpočtové náklady. Pokiaľ ide o rok 2017, konečné posúdenie vrátane posúdenia oprávnených súm sa uskutoční na jar 2018 na základe získaných údajov, ktoré poskytnú slovinské orgány.

(8)

Rada 12. júla 2016 odporučila Slovinsku dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni aspoň 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko určitej odchýlky od uvedenej požiadavky.

(9)

Od Slovinska sa vzhľadom na jeho fiškálnu situáciu, a najmä na úroveň jeho dlhu, očakáva, že v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k primeranému strednodobému rozpočtovému cieľu. Podľa spoločne dohodnutej matice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (6) nesmie prekročiť 0,6 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 1 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v roku 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Podľa prognózy Slovinsko dodrží dlhové pravidlo v rokoch 2017 a 2018. Rada celkovo zastáva názor, že Slovinsko musí byť v roku 2017 pripravené prijať ďalšie opatrenia a že na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu budú v roku 2018 potrebné ďalšie opatrenia. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo členských štátov vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií v Slovinsku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu v Slovinsku. Okrem toho existuje značná neistota, pokiaľ ide o cyklickú pozíciu v konkrétnych odvetviach v Slovinsku vzhľadom na obzvlášť silný hospodársky útlm v období rokov 2008 – 2013 a práve realizované veľké štrukturálne reformy a reformy finančného sektora.

(10)

Zákon o fiškálnych pravidlách prijatý v júli 2015 zaviedol strednodobý rozpočtový rámec verejných financií. V záujme jeho sfunkčnenia treba prijať určité zmeny zákona o verejných financiách. Pôvodne sa vláda zaviazala, že revidovaný zákon o verejných financiách prijme do šiestich mesiacov od prijatia zákona o fiškálnych pravidlách. Táto lehota však bola niekoľkokrát posunutá a revidovaný zákon ešte nebol predložený parlamentu na prerokovanie. Revidovaný zákon o verejných financiách predstavuje jeden z právnych nástrojov na transponovanie smernice Rady 2011/85/EÚ (7) do vnútroštátneho práva, čo boli členské štáty povinné vykonať do konca roka 2013. Členovia fiškálnej rady boli vymenovaní 21. marca 2017.

(11)

Vysoký verejný dlh na úrovni 79,7 % HDP v roku 2016 je jednou zo slabín, pokiaľ ide o verejné financie v Slovinsku. Obyvateľstvo krajiny starne rýchlejšie než obyvateľstvo väčšiny členských štátov. Slovinsko čelí veľkým rizikám, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a jeho ukazovateľ medzery dlhodobej udržateľnosti je najvyšším spomedzi všetkých členských štátov EÚ, čo vyplýva z predpokladaného zvýšenia verejných výdavkov na dôchodky, zdravotnú starostlivosť a dlhodobú starostlivosť.

(12)

Vláda predložila návrhy na reformu systému zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona o zdravotnej starostlivosti a zdravotnom poistení, ktorý je ústredným prvkom reformy, bol predložený na verejnú konzultáciu vo februári 2017 a podľa plánov má byť postúpený Štátnemu zhromaždeniu do leta 2017. Dôležité je, aby sa tento plánovaný časový rámec dodržal, vďaka čomu by tento návrh mohol nadobudnúť podobu zákona ešte v roku 2017. V decembri 2016 boli predložené návrhy na zmenu zákona o zdravotníckych službách a zákona o právach pacientov a bol prijatý nový zákon o lekárňach. K pretrvávajúcim výzvam patrí správa a riadenie a výkonnosť nemocníc, primárna starostlivosť ako prvotný kontakt pred ústavnou starostlivosťou, systémy nemocničných platieb, hodnotenia zdravotníckych technológií a informačné systémy. Okrem toho sa naďalej vo veľkej miere nevyužívajú výhody centralizovaného verejného obstarávania zdravotníckych produktov a služieb, hoci sa pripravuje nové centralizované verejné obstarávanie liekov, vďaka ktorému by sa obstarávanie mohlo stať transparentnejším a nákladovo efektívnejším. Ďalšou z veľkých výziev je napredovanie reformy dlhodobej starostlivosti. Doteraz v Slovinsku neexistuje integrovaný systém dlhodobej starostlivosti. Vo fáze príprav sa nachádza pilotný projekt na určenie potrieb dlhodobej starostlivosti.

(13)

Vláda prijala v apríli 2016 bielu knihu o dôchodkoch a začala verejnú konzultáciu o budúcnosti dôchodkového systému. Stále však chýbajú konkrétne legislatívne návrhy. Medzi budúce výzvy patrí zaistenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému prispôsobením zákonného veku odchodu do dôchodku zvýšeniu strednej dĺžky života a podporovaním neskoršieho odchodu do dôchodku, zvýšenie miery pokrytia doplnkových dôchodkových systémov, vhodné riešenia pre rozdielne kariérne postupy a zníženie rizika chudoby v starobe.

(14)

Zlepšuje sa situácia na trhu práce a vývoj v sociálnej oblasti. Došlo k oživeniu v oblasti vytvárania pracovných miest, pričom nezamestnanosť sa znižuje. Počet ľudí vystavených riziku chudoby a sociálneho vylúčenia sa znížil, ale naďalej je nad priemerom Únie v prípade starších osôb. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce ponúka možnosť zamestnať starších pracovníkov, avšak ich miera účasti je aj naďalej nízka. V posledných rokoch vo zvýšenej miere dochádza k odchodu do dôchodku priamo zo systému poistenia v nezamestnanosti. Dlhodobá nezamestnanosť zostáva nad predkrízovými úrovňami a predstavuje viac než polovicu všetkých nezamestnaných. Viac než 40 % všetkých dlhodobo nezamestnaných osôb je vo veku nad 50 rokov a takmer polovica z nich je nezamestnaná dva alebo viac rokov. Spolu so sociálnymi partnermi bola pripravená a prerokovaná analýza, ako aj akčný plán, ktorého cieľom je zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov. Včasné uskutočnenie tohto akčného plánu môže pomôcť zvýšiť aktiváciu starších pracovníkov. Miera zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovníkov je naďalej nízka a výrazne pod predkrízovou úrovňou a priemerom Únie. Aktuálnym prístupom je naďalej plán realizácie aktívnej politiky trhu práce prijatý v januári 2016, pričom výdavky v tejto oblasti zostávajú na nízkej úrovni. Starší a nízkokvalifikovaní pracovníci zostávajú nedostatočne zastúpení v opatreniach aktívnej politiky trhu práce. Segmentácia trhu práce je naďalej výzvou, napriek tomu, že v roku 2013 sa uskutočnila reforma.

(15)

Hoci je objem nesplácaných úverov stále vysoký, stabilne sa znižuje. Národná banka Slovinska zaviedla viacero opatrení, ktoré banky motivujú udržateľne znižovať svoje nesplácané úvery. Tlaky na znižovanie dlhu sa začali uvoľňovať, ale úverové toky pre firmy aj naďalej slabnú. Pokrok pri znižovaní dlhu bol v jednotlivých podnikoch nerovnomerný. Konsolidácia a reštrukturalizácia bankového sektora napreduje fúziou troch bánk, ku ktorej došlo v roku 2016. Slovinsko sa zaviazalo predať aspoň 50 % svojho podielu v najväčšej štátom vlastnenej banke do 31. decembra 2017 a ďalších 25 % bez jedného podielu do 31. decembra 2018. Pozmenením legislatívneho rámca sa ďalej posilnili kapacity Spoločnosti pre správu aktív bánk v oblasti reštrukturalizácie podnikov. Podiel nesplácaných úverov medzi malými a strednými podnikmi (MSP) je naďalej vysoký. Na odstránenie tohto problému bol za pomoci Svetovej banky vypracovaný systémový prístup k zníženiu podielu nesplácaných úverov MSP. Okrem toho vláda prijala zákon, na základe ktorého sa vytvorí centrálny register úverov s cieľom umožniť efektívnejšie riadenie rizík a znížiť riziko zadlženosti.

(16)

Prístup podnikov s náležitou úverovou bonitou k alternatívnym zdrojom financovania je veľmi obmedzený. Slovinský podnikateľský fond a Slovenska izvozna in razvojna banka (banka SID) zaviedli predovšetkým nové dlhové nástroje pre MSP vrátane takých opatrení, ako sú mikroúvery. Slovinský podnikateľský fond v roku 2016 zaviedol systém zárodkového kapitálu, do ktorého sa zapojilo takmer 50 príjemcov spomedzi MSP. Jedným z hlavných zdrojov doplnkového financovania, ktorý sa doteraz veľmi nevyužíval, by mohli byť ďalšie alternatívne finančné nástroje vrátane rizikového kapitálu a vlastného imania s využitím fondov EŠIF.

(17)

Určitý pokrok sa dosiahol v rámci prebiehajúceho vykonávania stratégie rozvoja verejnej správy na roky 2015 – 2020. Došlo však k ďalšiemu odkladu niektorých konkrétnych opatrení, ako je napríklad prijatie zákona o verejnej službe. Odhaduje sa, že vládny program znižovania administratívneho zaťaženia priniesol v období rokov 2009 až 2015 celkové úspory vo výške 365 miliónov EUR, pričom sa zrealizovalo takmer 60 % z 318 opatrení na zníženie administratívneho zaťaženia. Zložité a zdĺhavé administratívne postupy, najmä v stavebnom konaní a územnom plánovaní, sú však aj naďalej prekážkou súkromným investíciám. Hoci sa efektívnosť a kvalita justičného systému ďalej zvyšovala, v prípade obchodno-právnych sporov stále dlho trvá, kým dôjde k stanoveniu prvého pojednávania, a žaloby nemožno podať elektronicky. Napriek tomu, že sa prijali niektoré kľúčové protikorupčné reformy, ako je napríklad program nulovej tolerancie voči korupcii, vnímanie korupcie je stále vysoké a podľa všetkého vplýva na rozhodnutia podnikov. Po počiatočnom pokroku dosiahnutom v oblasti modernizácie regulácie povolaní sa tempo reforiem spomalilo. Zrušenie obmedzujúcich prekážok v rámci regulácie povolaní by mohlo podporiť hospodársku súťaž na predmetných trhoch.

(18)

Miera zasahovania štátu do hospodárstva je naďalej vysoká napriek privatizačnému programu, ktorý sa začal v roku 2013. Štát je najväčší zamestnávateľ, správca aktív a držiteľ podnikových dlhopisov v Slovinsku. Vysoká úroveň štátneho vlastníctva v kombinácii so slabou správou a riadením spoločností má značné fiškálne a hospodárske dôsledky. Tie podľa odhadu predstavovali 13 miliárd EUR alebo približne tretinu HDP v rokoch 2007 až 2014, predovšetkým v dôsledku stabilizačných opatrení vo finančnom sektore a ušlých ziskov štátnych podnikov v porovnaní s ich súkromnými náprotivkami. Výkonnosť štátnych podnikov sa začala zlepšovať vďaka novému systému správy a riadenia spoločností, hoci riziká pretrvávajú. Výsledky dosiahnuté do konca roka 2015 ukázali, že došlo k zvýšeniu ziskovosti podnikov pod správou Slovinskej štátnej holdingovej spoločnosti, hoci sa nepodarilo splniť strednodobý cieľ stanovený v stratégii správy aktív. V januári 2017 vláda schválila plán správy aktív na rok 2017, v ktorom sú vyčíslené ukazovatele výkonnosti pre každý štátny podnik a uvedený aktualizovaný zoznam aktív určených na odpredaj. Zároveň stále nedošlo k revízii stratégie správy aktív, ktorú pôvodne schválil parlament v roku 2015, keďže vláda svoje rozhodnutie odložila na druhú polovicu roku 2017. Hoci bol na konci februára 2017 vymenovaný nový predseda správnej rady, úplná zostava dozornej rady ešte nie je obsadená.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovinsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Slovinsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(20)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1.

(21)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem na rok 2017 a program stability na rok 2017. Jej odporúčania vydané podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 a 3,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií Slovinska. Prijať a vykonávať navrhnutú reformu systému zdravotnej starostlivosti a prijať plánovanú reformu dlhodobej starostlivosti, ktorých cieľom je zvýšiť nákladovú efektívnosť, dostupnosť a kvalitu starostlivosti. V plnej miere využiť potenciál centralizovaného obstarávania v zdravotníctve. Prijať potrebné opatrenia na zaistenie dlhodobej udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému.

2.

Zintenzívniť úsilie o zvýšenie zamestnateľnosti nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov, najmä cielenými opatreniami v oblasti celoživotného vzdelávania a aktivačnými opatreniami.

3.

Zlepšiť podmienky financovania, a to aj uľahčením trvalého riešenia otázky nesplácaných úverov a prístupom k alternatívnym zdrojom financovania. Zaistiť plné vykonávanie stratégie Spoločnosti pre správu aktív bánk. Znížiť administratívne zaťaženie podnikov plynúce z pravidiel v oblasti územného plánovania a stavebných povolení a zabezpečiť dobrú správu a riadenie štátnych podnikov.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/110

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Slovensko neurčila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Slovensko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o Slovensku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Slovensko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Slovenska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

Slovensko predložilo 26. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Slovensko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zlepšiť celkový deficit na úroveň 1,3 % HDP v roku 2017 a ďalej postupne na úroveň 0 % HDP v rokoch 2019 a 2020. Očakáva sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP, sa dosiahne v roku 2018. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP do roku 2020 postupne klesne na 46 %. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický.

(7)

Rada 12. júla 2016 Slovensku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Z prognózy Komisie z jari 2017 vyplýva, že v roku 2017 existuje riziko určitej odchýlky od uvedeného odporúčania.

(8)

Vzhľadom na fiškálnu situáciu sa očakáva, že Slovensko v roku 2018 dosiahne ďalšiu úpravu smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorým je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP. Podľa spoločne dohodnutej matrice úprav v rámci Paktu stability a rastu táto úprava znamená, že nominálna miera rastu čistých primárnych verejných výdavkov (5) nesmie prekročiť 2,9 %. To by zodpovedalo štrukturálnej úprave na úrovni 0,5 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky existuje v spoločne posudzovaných rokoch 2017 až 2018 riziko značnej odchýlky od uvedenej požiadavky. Rada celkovo zastáva názor, že Slovensko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami Paktu stability a rastu v roku 2017 a že v roku 2018 budú potrebné ďalšie opatrenia na zaistenie súladu s uvedenými ustanoveniami. Ako sa však stanovuje v nariadení (ES) č. 1466/97, pri posudzovaní rozpočtových plánov a výsledkov rozpočtového hospodárenia by sa malo zohľadniť rozpočtové saldo daného členského štátu vzhľadom na cyklické podmienky. Ako sa pripomína v oznámení Komisie o európskom semestri na rok 2017, ktoré je pripojené k týmto odporúčaniam pre jednotlivé krajiny, pri posudzovaní návrhu rozpočtového plánu na rok 2018 a následnom posudzovaní výsledkov rozpočtového hospodárenia za rok 2018 sa bude musieť náležite zohľadniť cieľ, ktorým je dosiahnutie zámerov fiškálnej politiky prispievajúcich k posilneniu prebiehajúceho oživenia, ako aj k zaisteniu udržateľnosti verejných financií na Slovensku. V tejto súvislosti Rada poznamenáva, že Komisia má v úmysle vykonať celkové posúdenie v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97, najmä vzhľadom na cyklickú situáciu na Slovensku.

(9)

Slovenské verejné financie naďalej čelia riziku z dlhodobého hľadiska. Výdavky na zdravotnú starostlivosť naďalej ohrozujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keďže zvyšovanie nákladovej efektívnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku zostáva naďalej problematické. Prijali sa určité kroky na racionalizáciu nemocničnej starostlivosti a zníženie nákladov, no konkrétne výsledky sa zatiaľ neprejavili. Preskúmanie výdavkov v roku 2016 viedlo k identifikácii potenciálnych úspor. Realizácia komplexnej reformy zdravotnej starostlivosti a výdavkov na zdravotníctvo v praxi však bola zatiaľ zdĺhavá, keďže zavádzanie systému platieb na základe skupín diagnóz a spúšťanie systémov elektronického zdravotníctva postupovalo len pomaly. Okrem toho sa očakáva, že deficit verejného dôchodkového systému sa z dlhodobého hľadiska zdvojnásobí, pričom vek odchodu do dôchodku na Slovensku patrí medzi najnižšie v Únii. Nedávne úpravy dôchodkového systému mali z veľkej časti príležitostný a krátkodobý charakter.

(10)

Poklesol počet daňových únikov a prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a vyvíja sa úsilie zamerané na zvýšenie dobrovoľnej daňovej disciplíny. Zlepšenia vo výbere daní značne znížili výpadok príjmov z DPH, ktorý bol v minulosti vysoký. Zdá sa, že obmedzenie podvodov s DPH malo zároveň pozitívny vplyv na výber dane z príjmov právnických osôb. Finančná správa sa zameriava na zlepšenie daňovej disciplíny v oblasti DPH, najmä prostredníctvom kontrolnej činnosti. Zároveň sa hľadajú aj iné ako kontrolné možnosti na posilnenie dobrovoľnej daňovej disciplíny.

(11)

Napriek zlepšeniam na trhu práce, ktoré sú výsledkom robustného hospodárskeho oživenia a výraznej tvorby pracovných miest, je pretrvávajúcim problémom dlhodobá nezamestnanosť. Miera dlhodobej nezamestnanosti je naďalej jedna z najvyšších v Únii. Týka sa predovšetkým marginalizovaných Rómov, osôb s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí. Okrem toho pretrvávajú aj regionálne rozdiely – miera nezamestnanosti na východnom Slovensku je stále dvakrát vyššia ako v Bratislave. Účasť dospelých na celoživotnom a druhošancovom vzdelávaní zostáva nízka. Napriek opatreniam zameraným na podporu zapojenia osôb s nízkymi príjmami do pracovného procesu a napriek prebiehajúcej reforme verejných služieb zamestnanosti pretrvávajú ťažkosti pri zavádzaní individualizovanej podpory pre dlhodobo nezamestnaných a zraniteľné skupiny, pričom dôvodom je okrem iného vysoký počet riešených prípadov. Tento problém má riešiť slovenský akčný plán na integráciu dlhodobo nezamestnaných, ktorý je z veľkej časti financovaný z Európskeho sociálneho fondu, a to komplexným prístupom k personalizovaným službám. Dosiahne sa to poskytovaním špecializovaného poradenstva, novým systémom vytvárania profilov, spoluprácou so súkromnými pracovnými agentúrami a poskytovaním cielených programov odbornej prípravy navrhnutých zamestnávateľmi na základe potrieb regionálneho trhu práce. Účasť Rómov na slovenskom trhu práce je naďalej veľmi nízka a zvyšovanie miery ich zamestnanosti napreduje len pomaly. Faktormi, ktoré prispievajú k ich slabej účasti na trhu práce, sú nízky stupeň dosiahnutého vzdelania a nízka úroveň zručností spolu s diskrimináciou. Nízka miera zamestnanosti žien v reprodukčnom veku je dôsledkom dlhej rodičovskej dovolenky (až tri roky), ktorú si zriedka vyberajú muži, nedostatku zariadení starostlivosti o deti (najmä v prípade detí do troch rokov) a obmedzeného využívania pružného pracovného času.

(12)

Vzdelávací systém nie je dostatočne zameraný na zvyšovanie hospodárskeho potenciálu Slovenska. Výsledky vzdelávania a úroveň základných zručností sú v medzinárodnom porovnaní slabé a v rokoch 2012 až 2015 sa ďalej zhoršovali. Navyše pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Slabá výkonnosť súvisí predovšetkým so silným vplyvom sociálno-ekonomického zázemia a etnického pôvodu študentov, s otázkami rovnosti, prístupu a inkluzívnosti, ako aj s relatívne nízkou atraktivitou učiteľského povolania. Napriek dvojstupňovému zvýšeniu platov učiteľov v roku 2016 (4 % v januári a 6 % v septembri) a ďalším zvýšeniam plánovaným na obdobie rokov 2017 až 2020 patria nekonkurencieschopné platové podmienky a nedostatočná priebežná odborná príprava učiteľov medzi faktory, ktoré robia túto profesiu naďalej značne neatraktívnou, a to najmä pre potenciálnych mladých učiteľov a tých, ktorí žijú v rozvinutejších častiach krajiny. Nedávno prijaté právne predpisy proti segregácii týkajúce sa marginalizovanej rómskej komunity sa ešte musia v plnej miere implementovať, aby priniesli pozitívne zmeny a zvýšili zapojenie Rómov do inkluzívneho hlavného prúdu vzdelávania s osobitným dôrazom na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve a predškolské vzdelávanie.

(13)

Slovenská verejná správa sa modernizuje, problémom je však naďalej korupcia. Vnímanie korupcie zostáva na vysokej úrovni a je významnou prekážkou podnikania. Kontrolné mechanizmy a presadzovanie protikorupčných pravidiel sa naďalej zdajú nedostatočné a politické iniciatívy týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti a schránkových spoločností nemusia stačiť na vyriešenie tohto problému. Okrem toho prax verejného obstarávania v mnohých oblastiach nezodpovedá najlepším postupom. Pracuje sa na opatreniach v oblasti odbornej prípravy, ktoré by pracovníkom umožnili používať efektívnejší systém verejného obstarávania. Konflikty záujmov, súťažné špecifikácie šité na mieru a nadmerné používanie kritéria najnižšej ceny však zostávajú problémom a vedú k obmedzovaniu súťaže na základe kvalitatívnych kritérií. Dostupné informácie opakovane potvrdzujú, že nedostatky vo verejnom obstarávaní negatívne ovplyvňujú efektívnosť alokácie verejných zdrojov.

(14)

Časté zmeny legislatívneho prostredia spôsobujú, že dodržiavanie právnych predpisov je pre spoločnosti zložité a nákladné a legislatívne a regulačné postupy a režimy platobnej neschopnosti sú z podnikateľského hľadiska navyše často vnímané ako nedostatočne ústretové. Nedávno bola vytvorená medzirezortná pracovná skupina pre Doing Business pod vedením štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, ktorá by mala do júna 2017 predložiť návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia. Na Slovensku naďalej existujú výrazné regulačné prekážky v sektore služieb pre podniky. Komisia v snahe riešiť tento problém poskytla v januári 2017 konkrétne usmernenia pre jednotlivé povolania vo svojom oznámení o odporúčaniach reforiem v oblasti regulácie odborných služieb, ktoré bolo súčasťou balíka opatrení na odstránenie prekážok na trhoch so službami.

(15)

Zvyšovanie účinnosti vrátane nezávislosti justičného systému je pre Slovensko stále výzvou, hoci sa vyvíja úsilie o riešenie nedostatkov. Naďalej však pretrvávajú obavy, pokiaľ ide o efektívnosť a nezávislosť súdnictva. Pre verejnú správu je navyše naďalej charakteristická neefektívnosť, nedostatočná kapacita a fragmentácia, ktoré negatívne vplývajú na jej činnosť. Prijatie stratégie riadenia ľudských zdrojov v októbri 2015 a nedávne schválenie zákona o štátnej službe sú krokmi správnym smerom. Nová, politicky nezávislá Rada pre štátnu službu bude dohliadať na dodržiavanie princípov zákona o štátnej službe, ako aj Etického kódexu štátneho zamestnanca. Komplexný a neprehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi zainteresovanými stranami na trhu s energiou. Nedávne zmeny v stanovovaní distribučných taríf naznačujú pokračujúci vplyv z politického a podnikateľského prostredia. Prijatie právnych predpisov, ktoré dávajú vláde výhradné právo menovať predsedu regulačného orgánu a umožňujú ministerstvu hospodárstva a ministerstvu životného prostredia vstupovať do procesu stanovovania cien, bude pravdepodobne viesť k obmedzeniu nezávislosti regulátora cien energie.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Slovenska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Slovensku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(17)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (6) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Vynaložiť v roku 2018 značné fiškálne úsilie v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu a zohľadniť pritom potrebu posilniť prebiehajúce oživenie a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Zlepšiť nákladovú efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti vrátane implementácie projektu Hodnota za peniaze.

2.

Zlepšiť aktivačné opatrenia pre znevýhodnené skupiny, a to aj vykonávaním akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných a poskytovaním individualizovaných služieb a cielenej odbornej prípravy. Zlepšiť pracovné príležitosti pre ženy, a to najmä rozšírením cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti. Zlepšiť kvalitu vzdelávania a zvýšiť účasť Rómov v inkluzívnom hlavnom prúde vzdelávania.

3.

Zvýšiť konkurenciu a transparentnosť vo verejnom obstarávaní a posilniť boj proti korupcii dôraznejším presadzovaním platných právnych predpisov. Prijať a vykonať komplexný plán na zníženie administratívnych a regulačných prekážok pre podnikateľov. Zlepšiť efektívnosť justičného systému vrátane skrátenia konaní v občianskych a obchodných veciach.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/114

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Fínsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V ten istý deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, ktoré schválila Európska rada na zasadnutí 9. až 10. marca 2017. Rada prijala 21. marca 2017 odporúčanie o hospodárskej politike eurozóny („odporúčanie pre eurozónu“) (3).

(2)

Fínsko by ako členský štát, ktorého menou je euro, malo vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie odporúčania pre eurozónu, ako sa zohľadňuje v odporúčaniach 1 a 2.

(3)

Správa o Fínsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Fínsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Fínska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, výsledky ktorého boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že vo Fínsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(4)

Fínsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj program stability na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(5)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(6)

Na Fínsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a dlhové pravidlo. Vláda vo svojom programe stability na rok 2017 plánuje zhoršenie celkového salda z úrovne -1,9 % HDP v roku 2016 na -2,3 % v roku 2017, po ktorom bude nasledovať stabilné zlepšovanie, pri ktorom sa dosiahne úroveň -0,2 % v roku 2020. Strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je deficit vo výške 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, sa podľa predpokladov bude dosahovať od roku 2019. Podľa prepočítaného (5) štrukturálneho salda sa však strednodobý rozpočtový cieľ dosiahne až od roku 2020. Na základe programu stability na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP dosiahne maximálnu hodnotu v roku 2017 na úrovni 64,7 % a klesne na 62,7 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, sa javí ako optimistický, a to predovšetkým na roky 2018 a 2019. Tento scenár vychádza z očakávania, že zamestnanosť bude v rokoch 2018 a 2019 stúpať o takmer 2 % ročne, čo je podstatne viac ako priemerné ročné zvýšenie za posledných 10 rokov (+0,2 %).

(7)

Komisia 22. mája 2017 vydala správu podľa článku 126 ods. 3 ZFEÚ, pretože verejný dlh Fínska prekročil referenčnú hodnotu 60 % HDP. V správe sa dospelo k záveru, že po posúdení všetkých relevantných faktorov by sa dlhové kritérium malo považovať za splnené.

(8)

V programe stability na rok 2017 sa uvádza, že vplyv výnimočného prílevu utečencov na rozpočet je významný a je dostatočným dôkazom rozsahu a povahy týchto dodatočných rozpočtových nákladov. Podľa programu stability na rok 2017 dosiahli náklady v roku 2016 výšku 0,34 % HDP. Podľa Komisie oprávnené dodatočné výdavky v roku 2016 predstavovali 0,17 % HDP. V ustanoveniach uvedených v článku 5 ods. 1 a článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa zohľadňujú tieto dodatočné výdavky, pretože prílev utečencov je nezvyčajnou udalosťou, jej vplyv na verejné financie Fínska je značný a udržateľnosť by nebola ohrozená tým, že sa umožní dočasná odchýlka od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu. Preto sa požadovaná úprava smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu na rok 2016 znížila s cieľom zohľadniť tieto náklady. Podľa programu stability na rok 2017 sa predpokladá, že náklady súvisiace s výnimočným prílevom utečencov v roku 2017 klesnú o 0,15 % HDP. Na jar 2018 Komisia vykoná konečné posúdenie roku 2017 vrátane posúdenia oprávnených súm na základe zistených údajov poskytnutých fínskymi orgánmi.

(9)

Vo svojom návrhu rozpočtového plánu na rok 2017 Fínsko požiadalo o využitie flexibility v rámci preventívnej časti podľa „spoločne dohodnutej pozície k flexibilite v rámci Paktu stability a rastu“ schválenej Radou pre hospodárske a finančné záležitosti vo februári 2016 so zreteľom na plánovanú realizáciu hlavných štrukturálnych reforiem s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií (požiadavka na flexibilitu HDP na úrovni 0,5 %) a vnútroštátne výdavky na projekty spolufinancované Úniou v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (požiadavka na flexibilitu HDP na úrovni 0,1 %).

(10)

Žiadosť o využitie flexibility v prípade štrukturálnych reforiem sa vzťahuje na reformy trhu práce, predovšetkým na pakt pre konkurencieschopnosť a dôchodkovú reformu. Viac ako 90 % zamestnancom sa týmto paktom zmrazia mzdy na 12 mesiacov a natrvalo sa im predĺži ročný pracovný čas o 24 hodín bez kompenzácie. Okrem toho zamestnanci budú trvalo platiť väčší podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie. Na kompenzáciu zmrazenia miezd a zvýšenia finančných nákladov pre zamestnancov vláda trvalo znížila dane z dosiahnutého príjmu s platnosťou od roku 2017. Dôchodkovou reformou sa do roku 2027 zvýši najnižší zákonný vek odchodu do dôchodku zo 63 rokov na 65 rokov. Potom bude vek odchodu do dôchodku prepojený so strednou dĺžkou života. Obe reformy vstúpili do platnosti v roku 2017. V dôsledku paktu pre konkurencieschopnosť zvýšená nákladová konkurencieschopnosť by mohla viesť k vyššej zamestnanosti a zvýšeniu reálneho HDP o 1,5 až 2 % tak, ako bolo uvedené v návrhu rozpočtového plánu na rok 2017. Vzhľadom na povahu tohto opatrenia existujú neistoty súvisiace s odhadmi zamestnanosti alebo HDP, ale zdajú sa vo všeobecnosti realistické. Tieto reformy budú mať preto pozitívny vplyv na udržateľnosť verejných financií. Výsledky podrobného posúdenia odhadu produkčnej medzery v roku 2017 uskutočneného na základe prognózy Komisie z jari 2017 okrem toho naznačujú, že Fínsko v roku 2017 dodrží minimálnu referenčnú hodnotu. Ako ďalšie uistenie na zaručenie dodržania referenčnej hodnoty deficitu vo výške 3 % HDP sa vláda verejne zaviazala v prípade potreby v roku 2017 prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania fiškálnych pravidiel vrátane toho, že dodrží referenčnú hodnotu 3 % HDP uvedenú v zmluve. Na základe toho sa Fínsko v súčasnosti môže hodnotiť ako krajina, ktorá spĺňa podmienky na udelenie požadovanej dočasnej odchýlky vo výške 0,5 % HDP v roku 2017, za predpokladu, že bude zodpovedajúcim spôsobom uskutočňovať dohodnuté reformy, čo sa bude sledovať v rámci európskeho semestra.

(11)

Pokiaľ ide o žiadosť o využitie flexibility v prípade ďalších investícií, informácie poskytnuté v programe stability na rok 2017 podľa všetkého potvrdzujú, že dočasná odchýlka Fínska od postupu úprav smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017 sa účinne využíva na zvyšovanie investícií. Preto, a aj po zohľadnení uvedených prvkov týkajúcich sa minimálnej referenčnej hodnoty a toho, že podrobné posúdenie odhadu produkčnej medzery potvrdzuje, že Fínsko je v zlej hospodárskej situácii, je možné Fínsko v súčasnosti považovať za krajinu, ktorá spĺňa podmienky na dočasnú odchýlku vo výške 0,1 % HDP v roku 2017, s cieľom zohľadniť vnútroštátne investičné výdavky na projekty spolufinancované Úniou. Komisia vykoná následné hodnotenie s cieľom overiť skutočnú výšku vnútroštátnych výdavkov na spolufinancované investičné projekty a súvisiacich príspevkov.

(12)

Rada 12. júla 2016 Fínsku odporučila dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni aspoň 0,6 % HDP smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2017. Okrem zaručenia ďalšieho dodržiavania minimálnej referenčnej hodnoty (t. j. štrukturálneho deficitu vo výške 1,1 % HDP) sa v prognóze Komisie z jari 2017 uvádza rozsah ďalšej dočasnej odchýlky vo výške 0,6 % HDP v roku 2017 na základe doložiek o štrukturálnych a investičných reformách. Na základe toho by sa povolilo zhoršenie štrukturálneho salda o 0,5 % HDP v roku 2017. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 by Fínsko dodržalo požiadavky preventívnej časti paktu. Ak by sa zohľadnil súčasný aktualizovaný odhad zníženého vplyvu na rozpočet v roku 2017 vyplývajúceho z výnimočného prílevu utečencov, záver celkového posúdenia by sa nezmenil. V roku 2018 by Fínsko malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ, keď sa zohľadní úľava v súvislosti s nezvyčajnými udalosťami (udelená na rok 2016), ako aj úľavy súvisiace so zavádzaním štrukturálnych reforiem a s investíciami (udelené na rok 2017) (6). Na základe prognózy Komisie z jari 2017 to zodpovedá maximálnej nominálnej miere rastu čistých primárnych verejných výdavkov (7) vo výške 1,6 %, čo zodpovedá ročnej štrukturálnej úprave vo výške 0,1 % HDP. Za predpokladu nezmenenej politiky by Fínsko v roku 2018 dodržalo požiadavky preventívnej časti paktu. Ak by sa zohľadnil súčasný aktualizovaný odhad zníženého vplyvu na rozpočet v roku 2017 vyplývajúceho z výnimočného prílevu utečencov, záver celkového posúdenia by sa nezmenil. Zároveň sa predpokladá, že Fínsko v rokoch 2017 a 2018 prima facie nedodrží referenčnú hodnotu pre znižovanie dlhu. Rada celkovo zastáva názor, že Fínsko musí byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie dodržania požiadaviek.

(13)

Výdavky na dôchodky, zdravotnú a dlhodobú starostlivosť sa v dôsledku starnutia obyvateľstva a zmenšovania pracovnej sily sa podľa všetkého zvýšia z 23 % HDP v roku 2013 na 27 % HDP do roku 2030. V januári 2017 začala platiť dôchodková reforma, ktorou sa do roku 2027 zvýši najnižší zákonný vek odchodu do dôchodku zo 63 na 65 rokov a prepojí sa zákonný dôchodkový vek so zmenami strednej dĺžky života. Náklady na sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti, ktoré v súčasnosti znášajú obce, dosahujú 10 % HDP. Ak nedôjde k reforme systému, výdavky budú podľa prognózy v nasledujúcich rokoch každoročne rásť o 4,4 % v nominálnom vyjadrení a budú rásť aj ako podiel na HDP. K hlavným cieľom reformy patrí zníženie medzery udržateľnosti v dlhodobom horizonte vo verejných financiách prostredníctvom lepšej kontroly nákladov. To sa dosiahne prostredníctvom integrácie služieb, väčších subjektov ako poskytovateľov služieb a digitalizácie. Prvá skupina legislatívnych návrhov reforiem sociálnych služieb a služieb zdravotnej starostlivosti bola predložená parlamentu v marci 2017. Tieto zákony vytvoria právny rámec pre 18 nových krajov, ktoré počnúc rokom 2019 preberú od obcí zodpovednosť za sociálne služby a služby zdravotnej starostlivosti. Legislatívne návrhy týkajúce sa najkontroverznejších častí reformy, predovšetkým o práve pacienta na výber svojho poskytovateľa služieb, sa predložili parlamentu začiatkom mája 2017 a aby sa reforma začala vykonávať podľa plánu od roku 2019, bude ich potrebné ešte prijať.

(14)

V posledných rokoch sa mzdy zvyšovali mierne. Priemerný medziročný nárast dohodnutých miezd bol v rokoch 2014 až 2016 0,7 %. V dôsledku slabého rastu produktivity práce sa nákladová konkurencieschopnosť zlepšuje iba postupne. V roku 2016 sociálni partneri podpísali pakt pre konkurencieschopnosť zameraný na postupné zlepšovanie nákladovej konkurencieschopnosti Fínska v roku 2017. Viac ako 90 % zamestnancom sa paktom pre konkurencieschopnosť zmrazia mzdy na 12 mesiacov a natrvalo sa im predĺži ročný pracovný čas o 24 hodín bez dodatočnej kompenzácie. Okrem toho zamestnanci budú trvalo platiť väčší podiel príspevkov na sociálne zabezpečenie. Od týchto opatrení sa očakáva, že sa nimi pomôže zvyšovať vývoz a zamestnanosť v nadchádzajúcich rokoch. Nadchádzajúce kolo rokovaní o mzdách v druhej polovici roku 2017 bude nevyhnutné na zabezpečenie týchto očakávaných pozitívnych účinkov, pretože v pakte pre konkurencieschopnosť nebola celkom uzavretá medzera nákladovej konkurencieschopnosti v porovnaní s analogickými ekonomikami.

(15)

Situácia na trhu práce sa v roku 2016 začala postupne zlepšovať, ale výzvy pretrvávajú. Medzi rokmi 2008 a 2015 klesla zamestnanosť vo výrobnom odvetví o 21 %. V iných odvetviach, napríklad v stavebníctve, obchode s nehnuteľnosťami a zdravotnej starostlivosti, sa prejavujú príznaky nedostatku pracovných síl. To zdôrazňuje potrebu cielených aktívnych politík trhu práce a pokračovanie v investovaní do vzdelávania dospelých a do odbornej prípravy, aby sa umožnila pracovná mobilita. Pomer voľných pracovných miest a zamestnanosti bol v roku 2016 takmer rovnako vysoký ako v roku 2007, pričom miera nezamestnanosti bola o dva percentuálne body vyššia. Môže to byť prejavom nerovnováhy medzi dopytom po pracovných silách a ich ponukou, nízkej atraktivity niektorých voľných pozícií alebo obmedzenej motivácie zamestnanie prijať. Je potrebné pokračovať v úsilí, aby sa zabezpečili lepšie výsledky na trhu práce pre neaktívne osoby, najmä vo vekovej kategórii 25 – 39 rokov, pre dlhodobo nezamestnaných a migrantov. Zaručenie zlepšenia výsledkov ľudí s migrantským pôvodom v sociálnej oblasti a na trhu práce si takisto bude vyžadovať pokračovanie investícií do ich vzdelávania.

(16)

Pokiaľ ide o aktiváciu, zložitý systém dávok a rôzne druhy jeho príspevkov môžu viesť k významným pasciam nečinnosti a nízkej mzdy, ako aj k byrokratickým problémom pri obnovení vyplácania dávok. Bolo by mimoriadne dôležité tieto pasce riešiť. Na posilnenie motivácie na prijatie ponúkaného zamestnania bola sprísnená povinnosť nezamestnaných osôb prijať pracovnú ponuku a povinnosť zúčastňovať sa na aktivačných programoch. Okrem toho sa skrátilo obdobie vyplácania dávok v nezamestnanosti vyplývajúcich z príjmu. Zaviedli sa pozitívne stimuly, napríklad povolenie používať základnú dávku v nezamestnanosti na mobilitu a mzdové dotácie na aktiváciu uchádzačov o zamestnanie. Ešte viac posilnené stimuly na prijatie zamestnania by bolo možné doplniť odstránením existujúcich byrokratických prekážok pri prijímaní zamestnania alebo na začiatku podnikania.

(17)

Nenákladová konkurencieschopnosť zhoršuje vývoznú výkonnosť a môže znížiť príťažlivosť Fínska pre zahraničných investorov. Štrukturálna zmena sa rozvíja, ale nedávno sa spomalila. Dosiahol sa pokrok pri otváraní odvetví služieb, napríklad maloobchodu a dopravy, konkurencii a boli predložené návrhy na zvýšenie hospodárskej súťaže v iných domácich odvetviach služieb. Hoci medzinárodné porovnania umiestňujú Fínsko medzi popredné krajiny na svete, pokiaľ ide o jeho podnikateľské prostredie a príťažlivosť pre investorov, súčasný súbor investícií smerujúcich do Fínska je pod priemerom Únie v porovnaní s veľkosťou hospodárstva.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Fínska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila program stability na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Fínsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen význam programov a následných opatrení pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(19)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability na rok 2017 a jej stanovisko (8) je zohľadnené najmä v odporúčaní 1,

1.

Realizovať svoju fiškálnu politiku v súlade s požiadavkami preventívnej časti Paktu stability a rastu, čo znamená dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2018, po zohľadnení úľav súvisiacich s nezvyčajnými udalosťami a vykonávaním štrukturálnych reforiem a investícií, pre ktoré je dočasná odchýlka udelená. Zabezpečiť včasné prijatie a vykonanie administratívnej reformy s cieľom zlepšiť nákladovú účinnosť sociálnych služieb a služieb zdravotnej starostlivosti.

2.

Podporovať ďalšie zosúladenie miezd s vývojom produktivity za súčasného úplného rešpektovania úlohy sociálnych partnerov. Prijať cielené opatrenia aktívnej politiky trhu práce na riešenie zamestnanosti a sociálnych problémov, poskytovať stimuly na prijatie práce a podporovať podnikanie.

3.

Pokračovať v zlepšovaní regulačného rámca a znížiť administratívne zaťaženie, aby sa zvýšila hospodárska súťaž v odvetví služieb, a podporovať investície.

9.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 261/119

(1)

Komisia začala európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2017 prijatím ročného prieskumu rastu 16. novembra 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 9. až 10. marca 2017. Komisia 16. novembra 2016 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Švédsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o Švédsku na rok 2017 bola uverejnená 22. februára 2017. Posúdil sa v nej pokrok, ktorý Švédsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 12. júla 2016, následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v predchádzajúcich rokoch a pokrok Švédska pri dosahovaní jeho národných cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011, ktorého výsledky boli uverejnené takisto 22. februára 2017. Komisia na základe svojej analýzy dospela k záveru, že vo Švédsku existujú makroekonomické nerovnováhy. Najmä pretrvávajúci rast cien nehnuteľností z už nadhodnotených úrovní spolu s pokračujúcim nárastom dlhu domácností predstavuje riziká neusporiadanej nápravy. Hoci sa banky zdajú byť dostatočne kapitalizované, neusporiadaná náprava by mohla ovplyvniť aj finančný sektor, keďže banky vykazujú čoraz vyššiu expozíciu voči hypotékam domácností. V takomto prípade by mohli vzniknúť presahy do susedných krajín, keďže švédske bankové skupiny majú v seversko-pobaltskom regióne systémový význam. Švédske orgány si veľmi dobre uvedomujú narastajúce riziká a v uplynulých rokoch boli prijaté opatrenia na obmedzenie rastu hypotekárneho dlhu a zvýšenie bytovej výstavby. Doterajšie politické kroky však neboli dostatočné na vyriešenie problému prehriatia v sektore bývania. Pretrvávajú celkovo medzery v politike v oblasti zdaňovania obytných nehnuteľností, makroprudenciálneho rámca a pri riešení prekážok pre nové ponuky bývania, ako aj prekážok pre efektívne využívanie existujúceho bytového fondu.

(3)

Švédsko predložilo 28. apríla 2017 svoj národný program reforiem na rok 2017 a svoj konvergenčný program na rok 2017. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny sa zohľadnili pri programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov („EŠIF“) na roky 2014 až 2020. Ako je stanovené v článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3), platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať uvedené ustanovenie, v usmerneniach o uplatňovaní opatrení spájajúcich účinnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

Na Švédsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2017plánuje dosiahnuť prebytok 0,3 % HDP v roku 2017 a naďalej počas celého programového obdobia spĺňať strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP. Podľa konvergenčného programu na rok 2017 sa očakáva, že pomer dlhu verejnej správy k HDP sa zníži na 39,5 % v roku 2017 a bude naďalej klesať na úroveň 31,4 % v roku 2020. Solídny hospodársky rast a zdravé verejné financie sú hlavnými faktormi spôsobujúcimi pokles pomeru verejného dlhu k HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je realistický. Na základe prognózy Komisie z jari 2017 sa predpokladá, že štrukturálne saldo vykáže v roku 2017 prebytok 0,4 % HDP a v roku 2018 prebytok 0,8 % HDP, nad úrovňou strednodobého rozpočtového cieľa. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu na rok 2017 a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2017 zastáva názor, že možno očakávať, že Švédsko dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu v roku 2017 aj v roku 2018.

(6)

Dlh domácností sa neustále zvyšuje, hoci už aj predtým dosahoval vysoké úrovne. Dlh domácností vzrástol o 7,1 % v roku 2016 na takmer 86 % HDP a asi 180 % disponibilného príjmu, najmä v dôsledku vyšších hypotekárnych úverov spojených s pokračujúcim zvyšovaním cien nehnuteľností. Rozdelenie dlhu je čoraz nerovnomernejšie, pričom sa zvýšil podiel nových hypotekárnych úverov domácností (16,4 % v roku 2016), ktoré predstavujú až 600 % ich disponibilného príjmu. Vláda podnikla určité relevantné makroprudenciálne opatrenia – vrátane zavedenia novej požiadavky amortizácie hypotekárnych úverov v roku 2016, ale stále nie je jasné, či to bude mať v strednodobom horizonte dostatočný vplyv. Vo februári 2017 vláda začala legislatívny proces so zámerom posilniť zákonný mandát orgánu makroprudenciálneho dohľadu, aby sa zaručilo, že tento orgán bude môcť v budúcnosti včas zaviesť potenciálne makroprudenciálne opatrenia a bude môcť využívať širšiu škálu nástrojov. Legislatívne zmeny by mali nadobudnúť účinnosť do februára 2018. Úpravy fiškálnych stimulov, napríklad prostredníctvom postupného obmedzovania daňovej odpočítateľnosti platieb úrokov z hypotekárnych úverov alebo zvýšením periodických daní z nehnuteľného majetku, by pomohli obmedziť rast dlhu domácností, vláda však v tejto oblasti nedosiahla žiadny pokrok.

(7)

Švédsko zažíva rýchly a trvalý rast cien nehnuteľností od polovice 90. rokov minulého storočia. Ceny nehnuteľností naďalej neustále rýchlo rastú, najmä v hlavných mestských oblastiach. Ku kľúčovým faktorom patrí veľkorysé daňové zaobchádzanie pri vlastníctve obytných nehnuteľností a hypotekárnych dlhoch, prispôsobivé úverové podmienky spojené s relatívne nízkou mierou amortizácie hypoték a neustála nedostatočná ponuka bytov a domov. Tento nedostatok je spojený so štrukturálnymi nedostatkami na trhu nehnuteľností. Bytová výstavba naďalej rástla, ale stále výrazne zaostáva za potrebami novej výstavby. Plán vlády s 22 bodmi pre trh s bývaním sa dotýka niektorých základných faktorov týkajúcich sa nedostatku obytných nehnuteľností vrátane opatrení na zvýšenie množstva dostupných pozemkov na výstavbu, zníženia nákladov výstavby a skrátenia čakacích lehôt v procese plánovania výstavby. Niektorým iným štrukturálnym nedostatkom, napríklad slabej hospodárskej súťaži v stavebníctve, sa však nevenuje primeraná pozornosť. Nedostatok bytov a domov zhoršujú aj prekážky, ktoré bránia efektívnemu využitiu existujúceho bytového fondu. Prísne regulovaný švédsky trh s nájomným bývaním vytvára stav pripútanosti a efekty polarizácie na insiderov a outsiderov, no napriek tomu nebolo prijaté žiadne významné politické opatrenie s cieľom zaviesť väčšiu pružnosť pri stanovovaní nájomného. Relatívne vysoké dane z kapitálových ziskov na trhu s nehnuteľnosťami obývanými vlastníkmi obmedzujú mobilitu vlastníkov obydlí. Bola zavedená dočasná reforma pravidiel odkladu pri dani z kapitálových ziskov z transakcií s nehnuteľnosťami, jej účinok bude však zrejme limitovaný. Nedostatok cenovo dostupného bývania môže obmedzovať aj mobilitu pracovníkov a účinnú integráciu migrantov na trhu práce, či prispievať k nerovnosti medzi generáciami.

(8)

Švédsko malo v roku 2016 v rámci Únie jednu z najvyšších mier zamestnanosti (81,2 %) a jednu z najnižších mier dlhodobej nezamestnanosti. Výzvy však pretrvávajú, ako napríklad potreba začleniť ľudí s nízkou kvalifikáciou a migrantov z krajín mimo EÚ do pracovného trhu a znížiť značný rozdiel v zamestnanosti žien narodených mimo EÚ v porovnaní s ostatnými. Švédsko vynaložilo značné úsilie v oblasti prijímania žiadateľov o azyl a integrácie utečencov a iných migrantov. Zdá sa však, že je čo zlepšovať, keďže v roku 2016 iba jedna tretina účastníkov úvodného programu pracovala alebo sa vzdelávala aj 90 dní po dokončení programu, no a stále chýba komplexný prístup a riadenie vhodného uznávania kvalifikácií.

(9)

Podľa prieskumu Programu OECD pre medzinárodné hodnotenie žiakov (PISA) z roku 2015 sa výsledky 15-ročných žiakov v zvládaní základných zručností po rokoch úpadku zlepšili. Avšak podiel žiakov so slabými výsledkami je stále približne na úrovni priemeru Únie a výkonnostné rozdiely súvisiace so sociálno-ekonomickým zázemím študentov sa prehĺbili. Opatrenia, ktoré vláda odštartovala na zlepšenie výsledkov a rovnosti vo vzdelávaní, vyžadujú dôkladné monitorovanie, ako aj iniciatívy zamerané na integráciu žiakov z rodín migrantov, ktorí práve pricestovali, do školského systému.

(10)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra na rok 2017 komplexnú analýzu hospodárskej politiky Švédska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2017. Zároveň posúdila konvergenčný program na rok 2017, národný program reforiem na rok 2017 a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Švédsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Švédsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami Únie vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania.

(11)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program na rok 2017 a zastáva názor (4), že Švédsko podľa predpokladov dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.