24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/1

1.

EHSV z oceňuje významnú úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť, pokiaľ ide o utečencov, ktorí utekajú z krajín zmietaných vojnou a ktorí preto zasluhujú ochranu v súlade so Ženevskou konvenciou. Bez ich pomoci by v mnohých členských štátoch, kde bola kritická humanitárna situácia, hrozila skutočná katastrofa. Európsky hospodársky a sociálny výbor sa usiluje propagovať túto skutočnosť a zaistiť, aby ju európske inštitúcie, vlády a ďalší politickí aktéri náležite zohľadňovali.

2.

EHSV organizuje v súčasnosti študijné návštevy, aby sa stretol so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pomáhajú utečencom v 11 členských štátoch (Maďarsko, Poľsko, Malta, Grécko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Bulharsko, Švédsko, Taliansko a Chorvátsko) a v Turecku, keďže tieto krajiny sú najviac vystavené prílevu utečencov. Výbor, ako reprezentatívny orgán organizovanej občianskej spoločnosti pri európskych inštitúciách, bude ich hlasom na európskej úrovni.

3.

EHSV zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú situáciu by EÚ mala vytvoriť bezpečné humanitárne koridory pre utečencov z krajín, ktoré postihla vojna a ohrozuje terorizmus, a mala by to urobiť v spolupráci s krajinami, kde sa títo utečenci najviac koncentrujú. Okrem toho musíme vytvoriť naozaj spoločný európsky azylový systém, ktorý bude vychádzať z postupov harmonizovaných v celej EÚ. To zahŕňa jednotné postavenie osôb, ktorým bol udelený azyl, ako aj vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, spoločnú zodpovednosť a solidaritu, ako aj úsilie v oblasti premiestňovania a presídľovania a revíziu Dublinského nariadenia. Okrem toho sú potrebné solidárne a spoľahlivé mechanizmy vyrovnávania záťaže, pričom stály, spravodlivý a záväzný kľúč rozdeľovania uchádzačov o ochranu medzi všetky členské štáty EÚ by bol prvým krokom v tomto smere. Vzhľadom na mimoriadne okolnosti a v súlade s Paktom stability a rastu, by dodatočné náklady na prijímanie utečencov nemali byť po dôkladnom preskúmaní vykazované ako schodok verejných financií členských štátov.

4.

EHSV je takisto veľmi znepokojený súčasným oslabovaním schengenskej dohody a zásady voľného pohybu, keďže ide o jeden zo základných výdobytkov v prospech občanov EÚ. Je potrebné riadne zabezpečiť vonkajšie hranice schengenských krajín. Znovuzavedenie vnútorných hraníc a stavanie múrov však nepomôže zblížiť európskych občanov ani upevniť občianstvo EÚ.

5.

Takisto je nevyhnutné vypracovať okamžité opatrenia na riešenie hlavných príčin súčasného prílevu utečencov. EÚ musí v týchto otázkach spolupracovať s krajinami pôvodu a tranzitu a EHSV trvá na tom, že Komisia musí pri tejto spolupráci zaujať prístup založený na ľudských právach, a nie len na požiadavkách bezpečnosti. Na záver EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby do dialógu s tretími krajinami bola zapojená aj občianska spoločnosť.

6.

EHSV, ktorý má dlhodobé skúsenosti s riešením problémov spojených s migráciou, v uplynulých rokoch hlavne prostredníctvom Európskeho fóra pre integráciu/migráciu, sa domnieva, že integrácia a začlenenie utečencov do našej spoločnosti musí byť obojstranný proces, v ktorom zásadnú úlohu zohrávajú sociálni partneri a ďalšie organizácie občianskej spoločnosti, spolu s vládami a miestnymi orgánmi. Prioritou by mal byť prístup na pracovný trh a, konkrétnejšie, uznávanie kvalifikácií a v prípade potreby poskytovanie odbornej a jazykovej prípravy. Európska únia by mala zaviesť súbor opatrení v hostiteľských krajinách a v EÚ s cieľom centralizovať žiadosti o zamestnanie, odbornú prípravu a uznanie zručností.

7.

Aby sa podarilo dosiahnuť potrebný sociálny konsenzus v celej Európe, je nevyhnutné plne rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania a sociálne práva tak občanov EÚ, ako aj utečencov v Európe, pričom by sa najzraniteľnejším z nich mala venovať osobitná pozornosť. Treba včas investovať do začlenenia utečencov do spoločnosti a trhu práce v snahe pomôcť im znovu vybudovať svoje životy, obmedziť riziko potenciálnych konfliktov s miestnym obyvateľstvom a predísť vyšším nákladom v budúcnosti. Kľúčom k úspechu sú primerané finančné prostriedky pre miestne verejné služby a občiansky dialóg medzi utečencami a miestnym obyvateľstvom.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/3

Spravodajca:

Seamus BOLAND

1.1.

EHSV si je vedomý toho, že si Európska komisia za jednu zo svojich priorít stanovila dôsledné zjednodušenie vykonávania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a že už navrhla a bude naďalej navrhovať zjednodušenie niektorých aktov Komisie, aby boli právne predpisy EÚ zrozumiteľnejšie a ľahšie uplatniteľné v praxi.

1.2.

EHSV sa domnieva, že nevyhnutnou súčasťou procesu zjednodušovania je zvyšovanie transparentnosti a právnej istoty, ako aj znižovanie administratívnych a s nimi súvisiacich nákladov pre poľnohospodárov, iných príjemcov, organizácie výrobcov a správne orgány členských štátov.

1.3.

Zjednodušenia systému sa musia zaviesť čo najrýchlejšie, najmä s cieľom uľahčiť situáciu poľnohospodárov. Zásadný význam má, aby ich súčasťou bola podpora v podobe informácií a školení.

1.4.

EHSV oceňuje úsilie, ktoré Komisia vynaložila na zjednodušenie vykonávania novej SPP, zohľadňujúc pri tom oznámenia a rozhodnutia členských štátov. V rámci súčasného prístupu je ťažké výrazne zjednodušiť SPP pre poľnohospodárov bez toho, aby sa oslabili prísne nároky spojené s plnením požiadaviek. Na druhej strane tieto požiadavky nie sú vždy zosúladené a odôvodnené, pokiaľ ide o ich premietnutie do tvorby reálnych verejných statkov alebo prínosov pre životné prostredie.

1.5.

Inšpekcie a prípadné pokuty musia byť primerané sumám, ktoré príjemcovia dostávajú, dôvodom neplnenia požiadaviek a ochote prijať nápravné opatrenia. Jasné prípady úmyselných podvodov sa musia riešiť štandardnými postupmi. EHSV odporúča zmenšiť neúmernosť veľkého zníženia podpory v prípade menej závažných porušení.

1.6.

Pri uplatňovaní ekologizačných opatrení sa musia zohľadniť neočakávané okolnosti, napríklad poveternostné podmienky, suchá alebo iné udalosti, ktoré zabraňujú ich vykonávaniu.

1.7.

Ak ide o otázky, o ktorých rozhodol Súdny dvor EÚ, napríklad trvalé trávne porasty, je dôležité, aby sa pravidlá, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie tohto rozhodnutia, navrhli tak, že budú zmenšovať, a nie zväčšovať počet predpisov.

1.8.

Súčasný legislatívny proces (nariadenie Rady, ktoré dopĺňajú delegované a vykonávacie akty) je pre občanov mimoriadne komplexný a ťažko pochopiteľný. Preto by sa mala uskutočniť štúdia zameraná na spôsoby jeho zjednodušenia.

1.9.

Po zavedení paušálnych platieb do systému priamych platieb by sa mal preskúmať komplikovaný mechanizmus platobných nárokov.

1.10.

„Dočasný trávny porast“ by mal byť naďalej považovaný za ornú pôdu bez ohľadu na to, ako dlho sa používa ako trávny porast.

1.11.

Súčasná definícia pojmu „aktívny poľnohospodár“ nesmie poľnohospodárov znevýhodňovať a mala by vychádzať z faktu, že pozemky, na ktoré možno poskytnúť podporu, poľnohospodári využívajú na poľnohospodárske účely.

1.12.

EHSV súhlasí s názorom, že zjednodušenie SPP je ambicióznym projektom, najmä preto, že politiky v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sú zložité už zo svojej podstaty. Zjednodušenie musí byť v súlade so všeobecnými politickými cieľmi, medzi ktoré patria napríklad:

1.13.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby metodika používaná pri chybovosti zaručila spravodlivé uplatňovanie.

1.14.

Je potrebné preskúmať a okamžite zaviesť opatrenia na uľahčenie prístupu mladých poľnohospodárov k režimu pre mladých poľnohospodárov. Prístup mladých ľudí k poľnohospodárstvu by sa mal podporovať.

1.15.

EHSV odporúča, aby sa prijalo pravidlo o obmedzovaní nárastu byrokracie. Napríklad pravidlo, ktoré by umožnilo zrušenie existujúceho predpisu, keď sa navrhne nový.

2.1.

Rozpočet SPP vo výške 408 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020 predstavuje 38 % celkového rozpočtu EÚ. Prvý pilier vo výške 313 miliárd EUR predstavuje 77 % celkových výdavkov SPP. Priame platby vo výške 294 miliárd EUR predstavujú 94 % výdavkov v rámci prvého piliera.

2.2.

V tomto stanovisku sa zohľadňujú iné stanoviská EHSV (1).

2.3.

Posledná veľká reforma SPP, ktorá sa dokončila v roku 2013, bola dohodnutá v rámci procesu spolurozhodovania. To znamená, že Európsky parlament sa do nej zapojil ako spoluzákonodarca rovnocenný s ministrami poľnohospodárstva, ktorých počet od predchádzajúcej veľkej reformy v roku 2003 vzrástol z 15 na 28.

2.4.

Počas predchádzajúcej reformy SPP Komisia navrhla nariadenie o priamych platbách, ktoré by podľa posúdení viedlo k 15 – 20 % nárastu byrokratickej záťaže. Zároveň sa zaviedlo krátenie rozpočtových zdrojov.

2.5.

V predošlých rokoch sa už prijala séria pozmeňujúcich návrhov, v ktorých sa nie vždy zachovával jasný rozdiel medzi zjednodušením a zrušením opatrení SPP. Medzi príklady patria:

2.6.

Podľa GR AGRI je podiel finančných prostriedkov podľa jednotlivých priorít vidieckeho rozvoja takýto:

3.1.

Toto prieskumné stanovisko nasleduje po vystúpení člena Komisie Phila Hogana na plenárnom zasadnutí EHSV v júli 2015, počas ktorého sa vyjadril, že jeho hlavnou prioritou je dosiahnuť väčšie zjednodušenie SPP a po následnom liste Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu Európskej komisie, ktorý EHSV vyzval, aby na tému zjednodušenia SPP predložil prieskumné stanovisko.

3.2.

Člen Komisie sa domnieva, že vďaka zjednodušeniu sa zredukuje zvýšená komplexnosť SPP, ako i administratívna záťaž, ktorú musia znášať poľnohospodári, iní príjemcovia a riadiace orgány, pričom sa nezanedbá žiadny zo základných cieľov tejto politiky.

3.3.

Európska komisia v súčasnosti dokončuje posúdenie všetkých príspevkov podľa troch hlavných zásad, a to, že opatrenia by:

3.4.

Je samozrejmé, že akýkoľvek proces zjednodušovania nesmie ohroziť zamestnanosť v tomto sektore.

3.5.

Prostredníctvom piliera vidieckeho rozvoja plní SPP významnú úlohu pokiaľ ide o sociálne začlenenie, zmiernenie chudoby a hospodársky rozvoj a prináša prospech všetkým obyvateľom vidieckych oblastí. EHSV výslovne víta ťažiská uvedené v článku 5 ods. 6 písm. a) až c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 (2): vytváranie pracovných miest, podpora miestneho rozvoja a podpora prístupnosti, využívania a kvality informačných a komunikačných technológií. V rámci zjednodušenia SPP by sa teda malo zabezpečiť, aby boli príslušné finančné prostriedky k dispozícii jednoducho a bez byrokratických prieťahov.

3.6.

Komisia začala postup, ktorého súčasťou je dôkladné preskúmanie všetkých platných právnych predpisov, s cieľom určiť oblasti, v ktorých je možné vykonať úpravy a zlepšenia. Do tohto postupu sa už zapojili členské štáty, poslanci EP a organizácie poľnohospodárov z celej EÚ. Treba uviesť, že momentálne majú tieto návrhy viac ako 1 500 strán. Z preskúmania dokumentácie možno urobiť záver, že návrhy spadajú do dvoch rozsiahlych kategórií:

3.7.

EHSV berie na vedomie zoznam prioritných opatrení zameraných na zjednodušovanie, ktorý vypracovala Rada pre poľnohospodárstvo a predsedníctvo Rady EÚ. Tento zoznam by mohol byť základom návrhov, ktoré predloží Komisia.

3.8.

Komisia sa jasne vyjadrila, že každý členský štát má pri výbere metodiky vykonávania a monitorovania SPP značnú slobodu a že zjednodušenie možno dosiahnuť rozumným výkladom. Členské štáty by sa však mali usilovať zlepšiť proces zjednodušovania výmenou najlepších postupov.

4.1.

Všeobecne sa uznáva, že vykonávanie SPP treba zjednodušiť tak, aby nebolo zbytočne komplikované.

4.2.

Komisia plánuje predložiť návrhy týkajúce sa oblastí ekologického záujmu v konkrétnych poľnohospodárskych podnikoch, priľahlých oblastí ekologického záujmu, náhrad za oblasti ekologického záujmu v prípade nesprávneho nahlásenia a systému identifikácie pozemkových parciel (Land Parcel Identification System – LPIS).

4.3.

Komisia zamýšľa preskúmať možnosti zjednodušenia priamych platieb (najmä za ekologizáciu), rozvoja vidieka, programu podpory konzumácie ovocia a zeleniny a politiky na podporu akostných výrobkov.

4.4.

Komisia tiež prekladá balík, ktorého súčasťou sú prvky priamych platieb, napríklad pre mladých poľnohospodárov, viazaná podpora a integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS). Tieto zmeny by podľa možností mali byť uplatniteľné od roku podania žiadosti 2016, najneskôr od roku podania žiadosti 2017.

4.5.

Vymedzenie trvalého trávneho porastu spôsobuje problémy pri klasifikácii dočasného trávneho porastu ako ornej pôdy alebo trvalého trávneho porastu. Malo by byť možné ponechať označenie „dočasný trávny porast“ (klasifikovaný ako orná pôda) aj ak sa poľnohospodári rozhodnú, že tieto pozemky budú nepretržito používať ako trávny porast päť a viac rokov. Tým by sa zabránilo tomu, že poľnohospodári budú rozorávať pozemky len preto, aby sa vyhli označeniu „trvalý trávny porast“. Tieto pozemky by sa tak mohli dlhšie využívať ako trávny porast, ktorý má ekologické prínosy.

4.6.

Pokiaľ ide o trhové opatrenia, Komisia presadzuje ambiciózny plán zjednodušenia založený na vypracovaní nových delegovaných a vykonávacích aktov, aby sa zosúladili pravidlá na úrovni Komisie s novým nariadením Rady o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov („nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“). Cieľom nie je len drasticky znížiť počet a komplikovanosť týchto pravidiel, ale aj dosiahnuť reálne zjednodušenie pre poľnohospodárov a prevádzkovateľov.

4.7.

Komisia nedávno vykonala dve aktualizácie súčasných pravidiel a prijala:

4.8.

Komisia zamýšľa predložiť sériu návrhov zmien, ktoré možno uskutočniť podľa platných usmernení. Medzi príklady patria:

5.1.

Ekologizácia priamych platieb je teraz zásadným prvkom reforiem spoločnej poľnohospodárskej politiky. Poľnohospodári sa učia prispôsobovať sa týmto zmenám, majú však obavy, že konkrétne opatrenia nemusia byť dosť flexibilné, ak nastanú nečakané situácie zapríčinené počasím alebo výkyvmi trhových cien.

5.2.

Je jasné, že sa budú vyskytovať neohlásené inšpekcie. Tieto inšpekcie sa však považujú prinajlepšom za veľmi nepríjemné a prinajhoršom môžu poľnohospodárov vážne duševne rozrušiť. Je jasné, že spravodlivosť si vyžaduje, aby sa poľnohospodárovi inšpekcia oznámila v primeranom predstihu.

5.3.

Pokuty za nedodržiavanie budú nezvyčajne vysoké a poľnohospodári sa obávajú, že nedostanú podporu, najmä nie v podobe vhodných informácií. V tomto prípade musia členské štáty poskytnúť poľnohospodárom, ktorých sa zmeny najviac týkajú, dostatočné informácie, a zamerať sa najmä na poľnohospodárov, ktorí sú sociálne alebo ekonomicky znevýhodnení.

5.4.

Súčasný regulačný rámec nie je uspokojivý, pokiaľ ide o definíciu pojmu „aktívny poľnohospodár“, a vyžiada si dodatočné komplexné administratívne úkony. Hrozí teda riziko, že budú vylúčení tí poľnohospodári, ktorí sú zapojení do poľnohospodárskej výroby a naopak, že môže dôjsť k začleneniu tých, ktorí sa do poľnohospodárskej výroby nezapájajú.

5.5.

Poľnohospodári ešte stále hľadajú spôsoby ako zvládnuť ekologizáciu, ktorá teraz prebieha prvý rok, a tri poľnohospodárske postupy, ktoré sú jej súčasťou. Aby sa poľnohospodári mohli uchádzať o pomoc, musia vyhovieť trom aspektom reformy, ktorými sú diverzifikácia plodín, zachovávanie trvalých trávnych porastov a vyčlenenie 5 % pôdy na oblasti ekologického záujmu.

5.6.

Je neprijateľné, že poľnohospodári sú často braní na zodpovednosť za chyby, ktoré sa urobili na oficiálnej úrovni. Najmä poľnohospodári s nízkym príjmom závislí od tohto zdroja príjmov sa dostávajú do situácie, keď je ohrozené ich živobytie.

5.7.

Európske obchodné združenia sa často vracajú k téme primeranosti sankcií.

5.8.

Poľnohospodári, ktorí majú menej ako 15 hektárov alebo ktorí dostávajú platby vo výške menej ako 10 000 EUR, zastávajú názor, že posudzovanie súladu by malo vychádzať zo zbežných inšpekcií a že ďalšie inšpekcie by sa mali vykonávať len vtedy, ak existujú predbežné dôkazy závažného porušovania pravidiel.

5.9.

Je potrebné vyriešiť otázky týkajúce sa trvalých trávnych porastov, ktoré vznikli po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v roku 2014. Táto kauza upriamila pozornosť na mnoho problematických prípadov týkajúcich sa ochranných pásiem (orná pôda), trávnych porastov na ornej pôde, vyňatej ornej pôdy a ornej pôdy spadajúcej pod agro-environmentálne opatrenia, pri ktorých sa poľnohospodári obávali, že tieto plochy budú na základe definície vychádzajúcej z päťročného obdobia oficiálne vyhlásené za trvalý trávny porast.

5.10.

Tam, kde poľnohospodárske organizácie vidia potrebu zjednodušovať, posilniť flexibilitu a vyváženosť, ochrancovia životného prostredia vidia reálne riziká. Z hľadiska EHSV ide o neúspech pri zosúlaďovaní cieľov zlepšovania životného prostredia a produkcie potravín v rodinných poľnohospodárskych podnikoch.

5.11.

Pokiaľ ide o horizontálne ustanovenia, v rámci kontrol by sa mohol uplatňovať proporcionálnejší prístup viac založený na posúdení rizík, pričom pri intenzite kontrol by sa zohľadňovali príslušné riziká a sumy, ako aj nákladová efektívnosť, rôzne sledované ciele a výsledky.

5.12.

Malo by sa zabrániť viacnásobným kontrolám. Pri nedodržaní požiadaviek, najmä ak ide o menej závažné porušenia, by zníženia platieb a správne sankcie mali byť primerané. Okrem toho:

5.13.

Dôraz by sa mal klásť na opatrenia, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť, napríklad zlepšovanie usmernení, poskytovanie technickej pomoci a zjednodušovanie spolupráce a výmeny najlepších postupov medzi správnymi orgánmi.

5.14.

Mladí poľnohospodári majú ťažkosti pri prístupe k režimu pre mladých poľnohospodárov. Prekážky, ktoré zbytočne bránia takémuto prístupu budú mladých ľudí pravdepodobne odrádzať začať poľnohospodársku činnosť, a treba ich odstrániť. Prístup mladých ľudí k poľnohospodárstvu by sa mal podporovať.

5.15.

Akékoľvek zmeny súčasného právneho rámca sa musia dohodnúť v dostatočnom predstihu, aby si poľnohospodári mohli riadne naplánovať sejbu. To znamená, že zmeny týkajúce sa žiadostí na rok 2017 by sa mali zverejniť v lete 2016.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/11

Spravodajca:

Joost VAN IERSEL

1.1.

Budúcnosť Európy veľmi závisí od dostupnosti najnovších poznatkov a talentovaných ľudí v otvorenej a znalostnej spoločnosti. Vysoké školy pritom zohrávajú osobitnú úlohu. Ak bude každý členský štát konať osamote, výsledok nikdy nebude ideálny.

1.2.

EHSV zdôrazňuje, že právomoci členských štátov a EÚ by mali byť spoločné a mali by sa upresniť s cieľom vytvoriť európsky priestor vysokoškolského vzdelávania. Pri podpore kvality vysokoškolského vzdelávania môže veľmi pomôcť koncepcia „občianskej univerzity“ a „podnikateľskej univerzity“.

1.3.

Súčasný stav ukazuje, že napriek pokroku stále zostalo veľa prekážok a obmedzení, ktoré tiež bránia efektívnej účasti EÚ. Rôzne kultúry, záujmové skupiny, nedostatok finančných zdrojov a demografický vývoj často sťažujú poskytovanie aktualizovaných odpovedí na dynamické výzvy, ako je globalizácia, nové technológie a mobilita.

1.4.

EHSV zastáva názor, že európske inštitúcie musia pôsobiť ako stimul a urýchliť modernizáciu európskeho vysokého školstva, tak z hľadiska vzdelávania, ako aj výskumu a inovácií. Vysoké školy majú nezávislé poslanie, ktoré slúži verejnému záujmu. Subsidiarita a rozmanitosť vysokých škôl neumožňujú jednotný prístup. Avšak strategické poradenstvo a podpora na úrovni EÚ môže rozhodujúcim spôsobom pomôcť zlepšiť podmienky.

1.5.

Rozhodujúce je, aby Európska komisia stimulovala a presadzovala program premeny európskych vysokých škôl na ďalšie hnacie sily rastu, sociálnej súdržnosti a spoločenského blahobytu.

1.6.

Výslovne treba spomenúť modernizáciu vysokoškolského vzdelávania podľa národných reformných programov a odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

1.7.

EÚ by mala ukázať svoj záväzok voči vysokým školám prostredníctvom stratégie Európa 2020 (vrátane európskeho semestra), programov Erasmus+ a Horizont 2020, regionálnych a kohéznych fondov a uľahčením cezhraničnej mobility študentov a akademických pracovníkov.

1.8.

Strategické konzultácie na úrovni EÚ by mali prispieť k diskusiám a projektom v krajinách a na vysokých školách a medzi nimi, aby sa zvýšila kvalita európskych vysokých škôl. Osvedčené postupy by sa mali šíriť systematicky.

1.9.

EHSV znovu zdôrazňuje, že inštitúcie vysokoškolského vzdelávania potrebujú dosiahnuť skutočnú autonómiu, zodpovednosť a transparentnosť, čo je základným predpokladom modernizácie (1). Tento predpoklad sa nedá splniť bez vhodného a primeraného financovania.

1.10.

Transformácia vysokých škôl je v čase hlbokých spoločenských a hospodárskych zmien dlhodobým a namáhavým procesom. Vysoké školy musia zaujať otvorený postoj k potrebám spoločnosti a tiež oslovovať ostatných zainteresovaných.

1.11.

EHSV víta koncepciu „občianskej univerzity“ a „model trojitej a štvoritej špirály“ (2). Treba sa zamerať na otvorenosť vysokoškolského vzdelávania, rozšírenie prístupu, regionálne súvislosti, integráciu nápadov všetkých (potenciálnych) záujemcov do programov a rozumný moderný vzťah medzi výskumom a vzdelávaním.

1.12.

Občianska univerzita má viaceré spoločné prvky s podnikateľskou univerzitou. Zdôrazňuje svoje autonómne poslanie a je otvorená trhu práce a spoločenskému významu študijných plánov, výskumu a inovácií. Platformy zainteresovaných subjektov môžu byť veľmi užitočné pri spoločnom určovaní požiadaviek (3). Rovnako prospešné môžu byť rôzne štruktúry verejno-súkromných partnerstiev vysokých škôl a rôznych sociálnych zoskupení.

1.13.

Úroveň vyučovania a primeraná pripravenosť na následné zamestnania by mali zostať prioritou bez ohľadu na špecializáciu (špičkovej) vysokej školy. Vynikajúcu úroveň vyučovania tiež treba odmeňovať.

1.14.

Komisia by mala zohrávať stimulujúcu úlohu v cezhraničných projektoch vzájomného obohacovania vysokých škôl, ich učiteľov a študentov, ako aj pri propagovaní otvorenosti svetu a vývoji nástrojov pre študentov a iných aktérov (napr. nástroj U-Multirank).

2.1.

Pôvodom značných rozdielov medzi vysokými školami v Európe sú veľmi rozdielne tradície a rozdielna kultúra (4). V roku 1999 spustil bolonský proces úspešný trend smerom k modernizácii študijných plánov.

2.2.

Od roku 2008 finančná a hospodárska kríza donútila vysoké školy, aby ešte podrobnejšie prehodnotili svoju činnosť, hľadali nové zdroje financovania a snažili sa o nákladovú efektívnosť. To zvýšilo súťaženie o vzácne zdroje. Nedostatočné financovanie predstavuje pre mnohé vysoké školy skutočný problém a je prekážkou programu modernizácie.

2.3.

Hlboká a dynamická transformácia, ktorou spoločnosť prechádza v dôsledku globalizácie a nových technológií musela poznačiť aj vysoké školy. Vysokoškolské vzdelávanie, výskum a inovácie sú základom trvalého hospodárskeho oživenia, avšak finančné obmedzenia a transformácia odhaľujú aj značné nedostatky.

2.4.

Jedným zo základných aspektov je chýbajúca nezávislosť, zodpovednosť a transparentnosť. Medzi členskými štátmi sú podstatné rozdiely (5).

2.5.

Osvedčené postupy ukazujú, že preskúmanie štruktúr a študijných plánov, ako aj väčšia otvorenosť a spolupráca zlepšujú kvalitu a výsledky.

2.6.

Vysokoškolské vzdelanie by dnes malo byť dostupné všetkým talentovaným ľuďom. Rastúci vzťah medzi dostupnosťou a sociálno-ekonomickým pôvodom ohrozuje zásadu rovnosti. Navyše v niektorých krajinách vysokoškolské vzdelanie vôbec nezaručuje isté zamestnanie. Ani mladí ľudia s vysokoškolským vzdelaním nie sú počas krízy chránení pred nezamestnanosťou.

2.7.

Demografické trendy sú (v čoraz väčšej miere nepriaznivé menej ľudnatým a menej konkurencieschopným územiam. Tento vývoj má často vážne dôsledky, pokiaľ ide o prilákanie učiteľov a študentov a ich kvalitu. Niektoré krajiny musia čeliť úniku mozgov. Nové súkromné vysoké školy v týchto krajinách nie sú schopné zaručiť primeranú kvalitu a ich výsledky nie sú uspokojivé. Situáciu ešte zhoršuje nedostatok financovania tradičného vysokoškolského vzdelávania.

2.8.

Prianie užších vzťahov medzi vysokými školami a spoločnosťou všade podnecuje diskusie o úlohe vysokých škôl v spoločnosti a o hľadaní spoločných riešení s inými aktérmi, napr. podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou.

2.9.

Často sa bolestne pociťuje nesúlad medzi kvalifikáciou absolventov a potrebami trhu práce, medzi ponukou a dopytom. Podniky sa sťažujú na nedostatok kvalifikovaných odborníkov, najmä v technických odboroch a IKT. Rýchle zmeny globálnej znalostnej základne si viac ako kedykoľvek predtým vyžadujú správny súbor zručností (pre 21. storočie), ktorý absolventom umožní systematicky aktualizovať svoje vedomosti.

2.10.

Okrem toho nové technológie a digitalizácia nútia vysoké školy, aby sa prispôsobili a zdokonalili používané metodologické postupy. Zavádzajú sa nové formy vyučovania a učenia, vrátane výučby so sústredením na študenta a kurzov on-line. Napriek tomu budú areály vysokých škôl zohrávať v miestnych a regionálnych spoločenstvách kľúčovú úlohu ako priestory na stretnutia, pokiaľ ide o vzdelávanie, výskum a vytváranie sietí.

2.11.

Študenti a akademickí pracovníci resp. vysokoškolskí učitelia na celom svete sú čoraz mobilnejší. Medzi najlepšími vysokými školami neustále prebieha „boj o talenty“, ale celkový trend je rozsiahlejší. Kvalita a príťažlivosť európskych vysokých škôl sú kľúčovými faktormi, pokiaľ ide o prilákanie študentov zo zahraničia, sú príspevkom k vzdelávaniu, výskumu a vytváraniu dlhodobých sietí.

2.12.

Vysoké školy (špičkové vysoké školy) sa často zameriavajú na výskum ako na svoju primárnu úlohu a finančné pravidlá to podporujú. Primárne zameranie na výskum však má tendenciu narúšať optimálnu rovnováhu a interakciu medzi výskumom a vyučovaním.

3.1.

Premena vysokých škôl na znalostné strediská v spoločnosti ako neoddeliteľná súčasť ekosystému EÚ podnecuje diskusiu o podstatných znakoch vysokoškolského vzdelávania, na ktorých musí byť založená každodenná prax.

3.2.

Napriek rozdielnym prístupom sa ako spoločný trend javí otvorenie vysokoškolského vzdelávania názorom a záujmom verejných a súkromných subjektov a študentov a iným otázkam, napríklad problematike vzájomného obohacovania výskumu a vzdelávania, väčšej spolupráce a internacionalizácie.

3.3.

Pre väčšinu vysokých škôl ide o dlhodobý a namáhavý proces. Pre veľké tradičné inštitúcie nie je jednoduché zmeniť svoje správanie. Okrem toho sú v mnohých krajinách prekážkou zmien existujúce (politické) postupy menovania členov správnej rady, ako aj vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov. V takých prípadoch sú zriedkavé nezávislé prístupy vysokých škôl a v rámci vysokých škôl. EHSV sa domnieva, že otvorenie vysokoškolského vzdelávania a zachovanie otvoreného myslenia by mali byť dôležitou prioritou vysokoškolského vzdelávania v celej Európe.

3.4.

Každé hospodárstvo, ak má byť odolné, potrebuje výskum špičkovej kvality a lepšie vyškolených ľudí s vysokou kvalifikáciou. Kríza mala škodlivé účinky na výsledky v znalostných strediskách, pričom rozbory dokazujú priamu súvislosť medzi vynikajúcim výskumom a vzdelávaním a hospodárskou výkonnosťou.

3.5.

Vysoké školy sa už nezameriavajú na vyššie vrstvy spoločnosti. Ich počet i veľkosť prudko vzrástli. Prostredie sa stalo rozmanitejším: je viac kategórií, konkrétne vysoké školy zamerané na aplikované vedy popri vysokých školách zameraným na výskum, regionálne vysokoškolské vzdelávanie popri celoštátnych a medzinárodných vysokých školách, väčší počet fakúlt, konkrétne ekonomického a technického smeru atď.

3.6.

Rozšírenie dostupnosti vysokoškolského vzdelávania je oprávnene politickou prioritou v celej Európe. V EÚ by 40 % ľudí budúcej generácie malo byť schopných získať vysokoškolský titul. Okrem toho študijné plány, učebné pomôcky (používanie moderných médií v kombinovanom vzdelávaní atď.), vzťah medzi výskumom a vzdelávaním, ako aj iné aspekty, akým je internacionalizácia a verejný záujem, nemajú žiadnu podobnosť s tými z minulosti. Zodpovedajúco sa musia upraviť metódy riadenia.

3.7.

Nezávislé, zodpovedné a transparentné vysoké školy by mali mať možnosť konať čo najslobodnejšie v právnom rámci, ktorý podporuje úsilie zdola nahor a hospodársku súťaž ako hlavný príspevok k širšej účasti a inteligentnej špecializácii.

3.8.

Otvorený prístup vrátane jasného poskytnutia možností iným zainteresovaným subjektom by mal podporiť vysoké školy ako hnacie sily rastu, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti.

3.9.

Z hľadiska ekonomických schopností miestnych a regionálnych spoločenstiev môžu byť veľmi užitočné koncepcie občianskej a podnikateľskej univerzity. Obidve koncepcie si vyžadujú ambície a úzku spoluprácu medzi vysokými školami, ich aktérmi a verejnými orgánmi.

4.1.

EHSV víta koncepciu občianskej univerzity (6). Takáto vysoká škola presahuje rámec výučby, akademického výskumu a poznatkov. Občianska univerzita aktívne spolupracuje s verejnosťou a okolitou spoločnosťou, a to na všetkých úrovniach. Každá vysoká škola môže k svojej činnosti pridať občiansky rozmer tým, že preberie úlohu intelektuálne produktívnych síl pre spoločenstvo a úlohu prijímajúcich nižších úrovní, pričom bude vynikajúce nápady odinakiaľ začleňovať do svojho špecifického kontextu.

4.2.

Takéto procesy prebiehajú v celej Európe, a to prostredníctvom výskumu na základe dopytu, vzdelávania orientovaného na problémy, spolupráce medzi vysokými školami a miestnymi komunitami, inými školami, nemocnicami, podnikmi atď., avšak je stále potrebné vybudovať značné množstvo kapacít (7).

4.3.

Na regionálnej úrovni môžu vysoké školy podporiť holistický prístup a byť lídrami pri spájaní relevantných aktérov k riešeniu všeobecných výziev. Dobre navrhnutá občianska univerzita môže zohrávať dôležitú úlohu pri propagácii výstupov z regiónov v ťažkostiach.

4.4.

Forma tohto modelu sa bude meniť podľa jednotlivých vysokých škôl. Platia kritériá, na základe ktorých možno popri vysokých školách priamo ovplyvňovaných chudobnejšími oblasťami so slabou hospodárskou výkonnosťou a/alebo demografickými problémami kvalifikovať oveľa širšiu skupinu vysokých škôl ako „občianske univerzity“. V súčasnosti sa aj európske vysoké školy špičkovej svetovej úrovne a ostatné s podobnými ambíciami čoraz viac a oprávnene zaujímajú o občiansku angažovanosť.

4.5.

Občianska univerzita je modelom pre vysoké školy, ktoré chcú prekonať zastarané metódy riadenia alebo tradičných prístupov. Je to obzvlášť dôležité v prípadoch, keď by mladé talenty mali byť nabádané prispievať k národnému alebo regionálnemu hospodárstvu. Intenzívnejšia spolupráca s príslušnými aktérmi vo všetkých regiónoch musí byť modelom, ktorým sa bude riadiť otváranie svetu a modernizácia.

4.6.

Príslušné predsedníctva Rady správne prijali podobný prístup v Lundskom vyhlásení a Rímskej deklarácii (8) zdôrazňujúc potrebu výskumu zamerať sa na veľké výzvy našej doby, prekonať nepružné tematické prístupy a zapojiť aktérov z verejného i súkromného sektora. Pri formovaní európskeho výskumného priestoru a únie inovácií je ústredným cieľom zodpovedný výskum a inovácie, a to vo všetkých príslušných politikách a aktivitách. Tieto zásady sú tiež prioritami programu Horizont 2020.

4.7.

Popri tzv. trojitej špirále, ktorá zahŕňa spoluprácu vysokých škôl, súkromného sektoru a vlády, je „štvoritá špirála“ modelom, ktorý zapája aj miestne komunity a občiansku spoločnosť. Tento model je silne lokálny, účelový a transparentný so zodpovednosťou voči jeho aktérom a širšej verejnosti. To predstavuje novú príležitosť pre občiansku spoločnosť, aby sa zapojila.

4.8.

Osobitnou skupinou, ktorá si vyžaduje pozornosť, sú bývalí študenti, teda absolventi. V Európe je možné urobiť viac pre ich zapojenie do dosahovania výsledkov vysokých škôl a zlepšenie ich imidžu. Európa by pritom mohla nasledovať príklad bežného postupu z USA.

4.9.

Absolventi by sa mali chápať ako neoddeliteľná súčasť vysokoškolského spoločenstva. Môžu byť regionálnymi, celoštátnymi a medzinárodnými vyslancami vysokej školy a hnacou silou v diskusiách o študijných plánoch, čo je mimoriadne užitočné v časoch dynamických zmien. Môžu byť nápomocní pri rokovaní o rovnováhe medzi výskumu a vzdelávaním, ako aj medzi výskumom a trhom. Osobitným cieľom by malo byť používanie starších absolventov ako školiteľov čerstvých absolventov vysokých škôl, najmä študentov prvej generácie, vrátane študentov s cudzím pôvodom.

4.10.

Väčšia mobilita absolventov vytvára úspešné medzinárodné siete, ktoré môžu byť rovnako prospešné pre ich vysoké školy aj pre priemysel.

5.1.

Občianska univerzita má viaceré spoločné prvky s podnikateľskou univerzitou. Vysoké školy však nie sú podnikmi. Majú autonómne poslanie vo verejnom záujme, a to vzdelávať, venovať sa (špičkovému) výskumu a zabezpečiť využívanie vedomostí širšími vrstvami spoločnosti. Podnikateľská univerzita má dvojaké zameranie: na riadenie a spravovanie inštitúcie a na podporu podnikateľských zručností a iniciatívnosti študentov.

5.2.

Veľmi dôležitý je význam vzdelávacích osnov z hľadiska trhu práce a spoločenský význam výskumu a inovácií. Pri riešení spoločenských výziev je rozhodujúca komunikácia a interakcia so súkromným sektorom na celoštátnej/regionálnej úrovni.

5.3.

Neochota deliť sa o informácie už nie je užitočná. Dynamický technologický vývoj a spoločenské výzvy si vyžadujú neustále prispôsobovanie. Strana dopytu je čoraz komplikovanejšia a vyžaduje si interdisciplinárne a transdisciplinárne schopnosti a otvorenosť akémukoľvek novému vývoju. Okrem profesionálnych schopností to zahŕňa aj potrebu rozvíjať zručnosti. Aktérske platformy prepojené s vysokými školami môžu byť veľmi užitočné pri spoločnom určovaní požiadaviek. Pedagogickí pracovníci musia byť riadne pripravení na tento dynamický kontext. Podnikateľské zručnosti by sa mali vyučovať na všetkých druhoch vysokých škôl v celej EÚ (9).

5.4.

Rovnako prospešné môžu byť verejno-súkromné partnerské štruktúry spájajúce vysoké školy a sociálne zoskupenia, ako sú podnikateľské kruhy a zdravotníctvo.

5.5.

Hodnotným projektom pre vysoké školy by bolo vytvorenie „hodnotových vzdelávacích reťazcov“ v spolupráci s podnikateľským sektorom. Má to dva hlavné účely:

5.6.

Podobne dohody o výsledkoch, ako sa uplatňujú v niektorých členských štátoch, podporia špecializáciu, profil a imidž vysokých škôl. Môžu mať široké medzinárodné aj regionálne zameranie, zvyšovať ambície a zlepšovať kvalitu programov a študentov. Na dosiahnutie toho je nevyhnutné dôsledné odhodlanie obidvoch strán, teda vlád aj vysokých škôl.

5.7.

Inovácie by mali mať vplyv na výskum a vzdelávanie, ako aj na správu. Úspešným príkladom zlepšovania zdola nahor je HEInnovate, čo je nezávislý online nástroj sebahodnotenia, ktorý vyvinula Európska komisia (10). Malo by sa nabádať na širšie využívanie tohto nástroja.

5.8.

Pre študentov, ktorí chcú byť mobilnejší, sú v ponuke medzinárodne prezentované vysokoškolské programy, ako aj široká škála konkurenčných ponúk on-line kurzov. Porovnateľnosť a transparentnosť by mali prispieť k hospodárskej súťaži a konvergencii, pokiaľ ide o výkonnosť. Nástroje transparentnosti, napr. nástroj U-Multirank v EÚ, majú veľký potenciál a vysoké školy musia zvážiť ako účinnejšie využívať tento druh nástrojov.

5.9.

Všetci talentovaní ľudia by mali mať spravodlivú príležitosť na vysokoškolské vzdelávanie. Systémy s platením školného sú čoraz rozšírenejšie. Výsledkom je, že študenti sa stávajú kritickejšími, pokiaľ ide o poskytované vzdelávanie. Musí sa však vylúčiť sociálna selekcia vyplývajúca zo zavádzania školného. Podpora študentom (založená na sociálno-ekonomickom pôvode) musí každému zabezpečiť spravodlivý prístup k primeranému vzdelávaniu. Okrem toho systémy s platením školného sa nesmú zneužívať ako náhrada existujúceho verejného financovania.

5.10.

Aj demografický vývoj si vyžaduje ďalšie úsilie zvyšovať počet absolventov v príslušných regiónoch, predovšetkým na podporu ich odolnosti a budúcej životaschopnosti.

5.11.

Tam, kde je to v záujme tak študentov, ako aj podnikateľov, musí byť vysokoškolské vzdelávanie úzko prepojené s výskumom. Modely financovania však skôr uprednostňujú výstupy výskumu, čo sa prejavuje menším počtom vysokoškolských učiteľov, ktorí skutočne vyučujú.

5.12.

Vysoké školy musia náležite zohľadňovať skutočnosť, že prevažná väčšina absolventov bakalárskeho a magisterského štúdia, a dokonca doktorandov, nastúpi na pracovné miesta v spoločnosti a podnikoch mimo akademických inštitúcií. Preto by úroveň vzdelávania a primeraná príprava na zamestnanie mali zostať prioritou bez ohľadu na špecializáciu ktorejkoľvek (špičkovej) vysokej školy. V tomto ohľade poskytujú USA príklad, ktorým by sa Európa nemala riadiť (11). Riešením pre Európu je snažiť sa o excelentnosť a rovnosť.

5.13.

Digitalizácia je paradigma, ktorá vážne ovplyvňuje vysoké školy, pokiaľ ide o vyučovanie a (kombinované (12)) štúdiá, zručnosti učiteľov a študentov a štruktúry riadenia. Na všetkých úrovniach bude potrebná väčšia dynamika a flexibilita. Z tohto hľadiska je užitočná, ak nie rozhodujúca, aj užšia spolupráca medzi vysokými školami a súkromným sektorom.

6.1.

EHSV víta skutočnosť, že všetky spomenuté témy spolu s modernizáciou vysokých škôl sú čoraz viac zastúpené v programe EÚ. Bolo by vhodné nájsť spoločný prístup, aby sa zabezpečilo úspešné vytvorenie európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru.

6.2.

Otvorené a transparentné vysoké školy, ktoré budú dopĺňať dobre vymedzenú usmerňujúcu európsku stratégiu, budú veľkým príspevkom k jednotnému trhu a modernizácii odolnej európskej spoločnosti v globálnych súvislostiach. Na to je nevyhnutný voľný pohyb študentov a výskumných pracovníkov a voľná výmena poznatkov.

6.3.

Angažovanosť EÚ vo vysokoškolskom vzdelávaní začala propagáciou vedeckého výskumu v po sebe nasledujúcich rámcových programoch. Medzičasom sa angažovanosť EÚ v oblasti vzdelávania rozširuje. V pakte stability a rastu sa zdôrazňuje potreba zachovať výdavky stimulujúce rast, vrátane výdavkov na vysokoškolské vzdelávanie.

6.4.

Dva z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 priamo súvisia s vysokoškolským vzdelávaním: investície do výskumu, vývoja a inovácií a investície do vzdelávania. Viacerým členom Komisie z nich vyplývajú povinnosti. Z odporúčaní pre jednotlivé krajiny z roku 2014 vyplýva, že približne polovica členských štátov má vážne problémy s nesúladom zručností a ich významom pre trh práce, ako aj s pretrvávajúcim nedostatkom spolupráce medzi vysokými školami a podnikmi alebo inými zainteresovanými subjektmi.

6.5.

V odporúčaniach sa poukazuje na potrebu riešiť zamestnateľnosť a uspokojovať potreby súkromného sektora a študentov/absolventov ako budúcich zamestnancov (alebo zamestnávateľov), ako aj konkurencieschopnosť, a to účinnejšou spoluprácou medzi vysokými školami, výskumnými ústavmi a podnikmi. EHSV trvá na tom, že dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny by sa malo účinnejšie monitorovať a o výsledkoch by mala otvorene diskutovať Komisia a Rada.

6.6.

Avšak v rozpore s potrebou autonómie a zodpovednosti vysokých škôl existujú v členských štátoch politické sily, ktoré žiadajú prísnejšiu reguláciu, čo by spôsobilo obmedzenie autonómie. V týchto prípadoch sa treba dovolávať subsidiarity, a tým zabrániť v Európe harmonizácii sústav vysokoškolského vzdelávania, ktorá by poškodila záujmy študentov a celej spoločnosti.

6.7.

Vyššie a obsiahlejšie kvalifikácie by sa mali využiť v EÚ a mimo nej. To si vyžaduje cezhraničné vzájomné obohacovanie vysokých škôl, vysokoškolských pedagógov a študentov a otvorenosť svetu. Výslovná angažovanosť Rady, členských štátov a Komisie by mala viesť k lepším výsledkom vysokých škôl, a to vďaka lepšiemu rozdeleniu a upresneniu právomocí členských štátov a EÚ.

6.8.

EHSV neustále zdôrazňuje rozhodujúci význam výskumných a inovačných programov EÚ. Cezhraničný výskum podporuje návratnosť investícií, programy EÚ stimulujú a sú zamerané na kľúčové technológie a strategické témy, cezhraničné financovanie vedie k lepším výsledkom a európske vedecké aliancie skutočne zvyšujú európsku konkurencieschopnosť. Na tento účel sa musí rozšíriť aj výmena nových poznatkov, najmä prostredníctvom otvoreného prístupu.

6.9.

Európska rada pre výskum v rámci siedmeho rámcového programu (7. RP) a od roku 2014 v rámci programu Horizont 2020 úspešne podporuje vysokú kvalitu výskumu prostredníctvom konkurenčného financovania. Štrukturálne prekážky však stále bránia cezhraničnej mobilite výskumníkov, akademických pracovníkov a študentov.

6.10.

Na celom svete sa stále viac hodnotia a transparentne prezentujú výsledky vysokoškolského vzdelávania a výskumu. Vysoké školy spolupracujú a konkurujú si celosvetovo, pracujú na spoločných výskumných projektoch, snažia sa excelentnosť a stále častejšie robia nábor študentov a zamestnancov mimo EÚ. Ide o kľúčovú problematiku a národné predpisy a nedostatok stimulov môže zabrzdiť pokrok v tejto oblasti. Medzinárodné porovnávanie ukazuje, že rozdiely medzi najlepšími vysokými školami v Európe a inde sa zväčšujú.

6.11.

Treba vynaložiť väčšie úsilie o zapojenie vynikajúcich výskumných pracovníkov z celej Európy do spoločných projektov. Strediská excelentnosti z celého kontinentu sa musia prepojiť a musia sa zúčastňovať v excelentných európskych výskumných projektoch.

6.12.

V Európe je mobilita akademických pracovníkov a študentov obmedzená, keďže cezhraničný pohyb je ešte stále umelo obmedzovaný. Je naliehavo potrebné zabezpečiť v Európe rovnaké pracovné podmienky výskumných a akademických pracovníkov, a takisto väčší súlad študijných plánov a titulov absolventov.

6.13.

Neprimerané štatistiky by sa mali zlepšiť a začať lepšie využívať, aby bolo možné merať rozsah mobility a mobilitu podporovať.

6.14.

Otváranie a modernizácia vysokých škôl, ako aj kultúrna diverzifikácia rozšírenou internalizáciou sú zdravými prvkami. Okrem toho sú študenti povzbudzovaní k špecifickým rozhodnutiam, pričom ich podporujú moderné sociálne médiá, nástroje transparentnosti, akým je U-Multirank, a špecializácia vysokých škôl. Pragmatické riešenia na úrovni EÚ by im mali pomôcť.

6.15.

Spolupráca ochotných aktérov môže ukázať cestu vpred. Príkladom je nedávna dohoda krajín Beneluxu o automatickom vzájomnom uznávaní diplomov. Ide o rozhodujúc krok vpred (13). Trend za vzájomné uznávanie vysokoškolských titulov a rozličných vedeckých titulov pomôže zmenšiť prekážky medzi vysokými školami a vytvoriť otvorenú výmenu.

6.16.

Primeraný systém zabezpečenia kvality musí byť medzinárodný a mal by mať jasné európske prepojenie. Zahŕňa to potrebu uznávať akreditačné rozhodnutia. Každá iniciatíva v tejto oblasti by sa mala privítať (14). Proces vzájomného uznávania by mala postupne viesť k celeurópskej akreditácii a podporí predovšetkým kvalitu vyučovania na vysokých školách s horšími výsledkami.

6.17.

Takéto praktiky by boli prospešné v celej Európe, tak pre mobilitu, ako aj zamestnanosť. Zavedením jedného titulu pre viaceré vysoké školy by sa spoločné programy vysokých škôl stali oveľa príťažlivejšími. Mala by sa zvážiť podpora partnerstiev vysokých škôl. Výmena administratívnych a vyučovacích postupov priamo na mieste môže zvýšiť kvalitu.

6.18.

Základnou podmienkou internalizácie je používanie spoločných jazykov. Znalosť (viac ako dvoch) jazykov je želaná z kultúrnych aj ekonomických dôvodov. Súčasným dorozumievacím jazykom by mohla byť angličtina. Zlepšovanie jazykových znalostí napreduje príliš pomaly. Je na zváženie, či by pre študentov nemalo byť povinné ovládať jeden cudzí jazyk.

6.19.

Program Erasmus+ je veľkým úspechom a obrovským krokom vpred pri uľahčovaní mobility. Veľmi dobre ho prijali aj podnikatelia a veľmi dobre zapadá do usmerňujúcej zásady Komisie, ktorou je rast a zamestnanosť. Financovanie programu by sa malo prispôsobiť rastúcemu dopytu. Mali by sa odstrániť všetky zákonné obmedzenia študentských výmen.

6.20.

Európske štrukturálne a investičné fondy sa správne zameriavajú na inovačné a rastové činitele, vrátane výskumu. Komisia musí zohrávať usmerňujúcu úlohu pri zlepšovaní účasti vysokých škôl na regionálnych projektoch.

6.21.

Vysoké školy sú spravidla nezávislé od miestnych a regionálnych samospráv, aj keď sú určité výnimky. Na tie treba upozorniť. Veľmi kladne prispieva aj program EŠIF, ktorý prostredníctvom RIS3 (15) spája výskum s regionálnymi programami EÚ, čím podporuje prostredie naklonené inováciám.

6.22.

So stratégiami RIS3 a ich uplatňovaním na rôznych úrovniach by vysoké školy mali byť oboznámené. Spolu s angažovanými regionálnymi orgánmi by v tomto programe mali zohrávať aktívnu úlohu.

6.23.

Z dôvodu riadenia vysoké školy žiaľ program EŠIF ešte stále nevyužívajú v plnej miere. Treba hľadať synergie medzi programami EÚ (EŠIF, Horizont 2020, Erasmus+), tendenčne sú však blokované vzájomne rozpornými podmienkami.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/20

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

Pomocný spravodajca:

Zbigniew KOTOWSKI

1.1.

EHSV zastáva názor, že európski inžinieri a technici, ako aj ich národné a európske združenia predstavujú kľúčový zdroj v procese reindustrializácie Európy, ktorý je faktorom zrýchlenia transformácie výskumu do inovatívnych trhových aplikácií.

1.2.

Hospodársky rozvoj EÚ sa čoraz viac spája s procesom reindustrializácie, ktorý sa chápe ako stratégia prechodu na nové udržateľné modely navrhovania, výroby a uvádzania inovatívnych výrobkov s vysokou pridanou hodnotou na trh, pričom tieto modely zahŕňajú použitie nových a kvalitných technológií, materiálov a služieb v čoraz viac digitalizovanom svete.

1.3.

EHSV sa domnieva, že by sa mala viac zdôrazniť a oceniť kľúčová úloha inžinierov a technických povolaní v tomto procese zameranom na riešenie problémov, ktoré pre európsku spoločnosť vyplývajú z výziev reindustrializácie, a žiada, aby sa zaviedlo participatívne výhľadové plánovanie v súvislosti s budúcnosťou tohto povolania.

1.4.

EHSV odporúča podporovať európsku kultúru podnikania a inovácií so zavedením konkrétnych opatrení na oživenie povolaní inžiniera a technika, strojcov civilizácie a prosperity.

1.5.

EHSV podporuje potrebu európskeho harmonického rámca na podporu povolania, ktorý by zahŕňal tieto oblasti:

1.6.

EHSV sa domnieva, že vyššia úroveň vzdelania a inžinierskej kvalifikácie predstavuje nevyhnutný základ efektívneho systému vzájomného uznávania. Ak chceme vzhľadom na vzájomnú profesijnú mobilitu založenú na vedomostiach zabezpečiť dôveru každého členského štátu, je nutné zachovať vysokú úroveň vzdelávania a odbornej prípravy vrátane zavedenia 29. nepovinného regulačného režimu EÚ na základe skúšania dobrovoľného „európskeho profesijného preukazu“ (1) a s aktívnou podporou národných a európskych profesijných združení inžinierov.

1.6.1.

Aktuálny vývoj spoločnosti prináša celú škálu nových pracovných miest mimo technickej oblasti, ktoré sú pod vplyvom médií a túžby po sociálnej popularite atraktívnej pre mladých ľudí, ktorí túžia po rýchlej a prestížnej kariére. Z tohto hľadiska sa profesia inžiniera vníma ako tradičné zamestnanie, ktoré neposkytuje možnosť ľahko a rýchlo urobiť kariéru. Inžinierske odbory preto nebudú pre budúce generácie zaujímavé, čo je skutočnosť, ktorá vážne ohrozuje úspech reindustrializácie Európy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Pre súčasné vzdelávacie systémy to predstavuje veľkú výzvu a naznačuje to, že bude potrebné výrazne nasmerovať primárne vzdelávanie k matematike, fyzike a inžinierstvu, ako aj ich atraktívnej prezentácii, aby sa tak vyvolala v mladej generácii zvedavosť. Podobne si zásada duálnych vzdelávacích systémov a najlepšej praxe v tejto oblasti (Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko) zasluhujú osobitnú pozornosť vo všetkých členských štátoch, ktoré také systémy nemajú.

1.7.

Podľa EHSV je pre povolanie inžiniera potrebné vytvoriť jednotný európsky trh a vypracovať spoločný viacfázový prístup zameraný na zvýšenie mobility v celom európskom priestore vzhľadom na dôležitosť vzájomného uznávania, a to najmä pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činných inžinierov.

1.8.

EHSV odporúča, aby sa zabezpečila významná úloha inžinierskeho prvku v európskej normalizačnej politike s cieľom urýchliť, zjednodušiť a modernizovať postupy a zabezpečiť interoperabilitu systémov a sietí.

1.9.

EHSV odporúča, aby organizácie, v ktorých inžinieri pracujú, rozvíjali na základe systému európskeho rámca odborných kvalifikácií elektronické vzdelávacie moduly vhodné pre mladšiu generáciu a spôsoby riadenia a hodnotenia prispôsobené vlastnostiam nových inžinierov, a to s atraktívnym pracovným prostredím a kariérami.

1.10.

Podľa EHSV by sa zastupujúce organizácie a profesijné združenia mali snažiť dosiahnuť ďalšie zbližovanie, aby boli jednotiacou hnacou silou, a to vnútri EÚ, ako aj mimo nej, a aby poskytovali svojim členom celoživotné vzdelávanie na základe spoločných európskych parametrov.

1.11.

EHSV odporúča Komisii, aby konkrétne nadviazala na zriadenie Európskeho fóra slobodných povolaní, v rámci ktorého by podnikateľské zväzy a profesijné združenia (2) inžinierov našli široké zastúpenie, a vyzýva na vytvorenie európskeho portálu európskych inžinierov, na ktorom by mohli dostať priestor témy, ako je zodpovednosť, duševné vlastníctvo, zdaňovanie a dôchodkové práva, celoživotné vzdelávanie, kódexy osvedčených postupov atď.

1.12.

EHSV odporúča, aby Komisia vypracovala európsky kódex osvedčených technických postupov a aby na základe skúseností národných organizácií združujúcich inžinierov a technikov poskytla týmto odborníkom právne a finančné predpoklady realizácie inovačných projektov, a to najmä pre MSP a subjekty v oblasti výskumu a vývoja.

1.13.

EHSV sa domnieva, že je nutné, aby sa toto povolanie čoraz väčšmi zameriavalo na riešenie zložitých problémov, na hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, a pritom čoraz viac uplatňovalo moderné multidisciplinárne prístupy a dostatočnú interoperabilitu medzi výrobnými systémami a novou priemyselnou realitou 4.0.

1.14.

EHSV vyzýva Komisiu a členské štáty, aby náležitým spôsobom zohľadnili závery zo zasadnutia Európskej rady z 20. a 21. marca 2014, a žiada ich, aby nedostatky v oblasti vedy, technológií, strojárstva a matematiky – tzv. zručností STEM – riešili ako prioritnú záležitosť s intenzívnejším zapojením priemyslu.

2.1.

Na počiatku európskeho inžinierstva je snaha o obnovu, ktorú predstavoval génius Leonarda da Vinciho odzrkadľujúci otvorenosť európskej spoločnosti voči inováciám a kultúrny rámec zvyšovania občianskej angažovanosti, dobrej správy vecí verejných a pracovitosti.

2.2.

Ako to zdôraznil EP, „… kríza zasiahla európske hospodárstva. EÚ potrebuje komplexnú stratégiu rastu na prekonanie týchto ťažkostí.“ (3)

2.3.

Stratégia reindustrializácie Európy sa zameriava predovšetkým na investície v oblasti inovácií, kde má kľúčovú úlohu povolanie inžiniera, a to najmä v rýchlo rastúcich odvetviach.

2.4.

Zbližovanie digitálnych technológií, komunikačných systémov a inteligentných sietí, nanobiotechnológií, udržateľných priemyselných technológií, 3D tlačiarní a podporných čistých medziodvetvových technológií zásadným spôsobom mení spôsoby fungovania hospodárstiev a spoločností nebývalou rýchlosťou a intenzitou, ktorú exponenciálne znásobuje globalizácia.

2.5.

Budúcnosť EÚ sa spája s procesom reindustrializácie, ktorý sa chápe predovšetkým ako stratégia prechodu na nové udržateľné modely navrhovania, výroby a uvádzania výrobkov s vysokou pridanou hodnotou na trh, pričom tieto výrobky zahŕňajú použitie nových technológií, materiálov a služieb v čoraz väčšmi digitalizovanom svete.

2.6.

EHSV sa domnieva, že v prípade nedostatku ľudských zdrojov v oblasti techniky a vedy, ktoré disponujú potrebným potenciálom skúseností a znalostí, bude ťažké dosiahnuť ciele uvedené v stratégii Európa 2020. Aj v tejto súvislosti treba zdôrazniť úlohu profesijných orgánov a združení inžinierov a technikov na národnej a európskej úrovni.

2.7.

Väčšina technických znalostí v Európe je v odvetví inžinierstva, ktoré zahŕňa asi 130 000 podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 10 miliónov osôb s vysokou kvalifikáciou a zručnosťami s ročnou produkciou približne 1 840 miliárd EUR, čo predstavuje asi tretinu všetkého vývozu EÚ. Okrem toho inžinieri a technici zohrávajú dôležitú úlohu vo všetkých hospodárskych odvetviach (4).

2.8.

V rámci európskych politík je potrebné vyvinúť nový inteligentný prístup, ktorým sa zaistí nová úloha odborníkov s technickou kultúrou. Čoraz viac je potrebné vnímať potrebu riadenia procesov inteligentnej transformácie území, ktorú výslovne požadujú nové európske programy.

2.9.

Na dosiahnutie týchto cieľov musí EÚ zlepšiť úrovne zručností svojich pracovných síl. Najmä v rámci technických zručností dôjde k zvýšeniu dopytu verejnosti a súkromného sektora. Verejný sektor však bude potrebovať viac technických spôsobilostí, aby mohol prijímaním nových smerníc o verejnom obstarávaní, formami spolupráce v obchodných sietiach, prácou v rámci zoskupení a novým softvérom kladne odpovedať na výzvy v oblasti energetiky, dopravy, zdravia, vzdelávania, odpadového hospodárstva, emisií oxidu uhličitého, internetu vecí, obehového hospodárstva.

2.10.

Aj súkromný sektor bude musieť zlepšiť technické zručnosti, ak má ťažiť z výhod rozvoja zručností na pracoviskách. Analýza správania spotrebiteľov naznačuje trvalý nárast dopytu po inteligentných riešeniach obsiahnutých vo výrobkoch a službách.

2.11.

Vedomosti a technologické znalosti sa musia neustále aktualizovať, aby riešili výzvy spojené s novými priemyselnými procesmi. Sú potrebné nové formy a metódy vzdelávania a nová odborná príprava s cieľom umožniť optimálne a flexibilné využitie ľudského a sociálneho kapitálu v odvetví. Je potrebné zaviesť nové formy práce pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti profesionálnych technických a vedeckých služieb v Európe.

2.12.

Lepšia mobilita v rámci štátnych, európskych a svetových trhov práce vedie k lepšiemu využívaniu pracovnej sily dostupnej v rámci atraktívneho európskeho odvetvia inžinierstva. S možnosťou rozhodnúť sa pre 29. nepovinný regulačný režim EÚ by sa mohlo prispieť k rozšíreniu profesijného preukazu EÚ s cieľom uľahčiť špecializovaným inžinierom rozvoj odborných skúseností v rôznych európskych krajinách.

2.13.

S cieľom zvýšiť povedomie potenciálnych študentov inžinierstva o povolaní inžiniera je potrebná väčšia spolupráca medzi priemyslom a akademickou obcou a medzi zamestnávateľmi a verejnými a súkromnými školami, a to na primárnej aj sekundárnej úrovni a na úrovni výskumu a vývoja. Ide o uplatňovanie spoločenskej zodpovednosti podnikov a podporu zodpovedajúcej odbornej prípravy.

2.14.

Vzhľadom na zapojenie zamestnávateľov a riešenie nových a zložitejších problémov musí byť mladým ľuďom jasné, že matematika, informačné technológie, fyzika a chémia sú potrebné na riešenie problémov, ktorým spoločnosť musí čeliť, a sú kľúčom k novým inovatívnym riešeniam v oblasti medicíny a zdravotnej starostlivosti, ako aj dopravy, znečistenia alebo úspor energie.

2.15.

Tento druh spolupráce musí vzniknúť na miestnej úrovni, ale skúsenosti a osvedčené postupy by sa mali vymieňať v celej Európe. To by mohlo prispieť k vytvoreniu nových pracovných miest a kariérnych príležitostí pre inžinierov a mohlo by to pomôcť k tomu, aby tieto predmety boli pre novú generáciu živšie a relevantnejšie.

2.16.

Vzhľadom na súčasný pokrok, pokiaľ ide o pluralitu vedných odborov a multidisciplinárnosť praktických aplikácií, je potrebné zaručiť kvalitu a efektívnosť zavedením vzdelávacích programov, ktoré v rámci vzdelávania na stredných a vysokých školách integrujú iné predmety, ako je sociálna psychológia a tímové riadenie ľudských zdrojov, podpora kreatívnych procesov, nanotechnológie, biomedicínske inžinierstvo, história techniky, hospodárska geografia atď.

2.17.

Proces akreditácie vzdelávacích programov je jeden zo spôsobov, ako tieto povolania môžu zabezpečiť súlad s normou. Proces zaručenia kvality zahŕňa nastavenie referenčných noriem a hodnotenie v súlade s európskym a národným kvalifikačným rámcom.

2.18.

Externá akreditácia a interné ručenie za kvalitu sú dva veľmi dôležité procesy udržiavania kvality inžinierskeho vzdelávania.

3.1.1.

EHSV zároveň považuje za potrebné stanoviť európsky rámec na oživenie povolania, pokiaľ ide o:

3.2.1.

EHSV zastáva názor, že vyššia úroveň odbornej prípravy a inžinierskej kvalifikácie je základným predpokladom efektívneho systému vzájomného uznávania. Zníženie úrovne vzdelávania na účely zvýšenia mobility by mohlo viesť k zníženiu vzájomnej dôvery v EÚ založenej na poznatkoch, pomocou ktorých možno čeliť novým inžinierskym výzvam.

3.2.2.

Podľa názoru EHSV je potrebný spoločný prístup, teda európsky profesijný preukaz (6), ktorému musí predchádzať výrazné zblíženie odbornej prípravy, prijatie voliteľného regulačného režimu pre dobrovoľný európsky profesijný preukaz a spoločný rámec pre odbornú prípravu a systémy validácie nadobudnutej formálnej a neformálnej kvalifikácie.

3.2.3.

EHSV odporúča zavedenie konkrétnych opatrení na oživenie povolaní inžiniera a technika ako hlavných aktérov zrýchlenej realizácie výskumu pri ich uplatňovaní na trhu a riešení problémov spoločnosti. EHSV predovšetkým požaduje, aby bola v záujme inžinierov osobitne posilnená iniciatíva Erasmus pre mladých podnikateľov (EYE) a mechanizmy mikroúverov, ako aj vyhlásenie ceny EÚ pre kreatívnych inžinierov s cieľom umožniť lepšie zviditeľnenie tohto povolania a stimulovať nápady a navrhovanie špičkových inžinierskych projektov.

3.3.1.

Vzhľadom na rýchlosť technologického pokroku považuje EHSV za dôležitú európsku podporu rozvoja vzdelávacích modulov v spolupráci s priemyslom zameranú na dosiahnutia vysokej úrovne špecifických zručností a rozvoj systému collaborative learning a projektov learning by doing na zlepšenie medziľudskej komunikácie a online modulov v rámci digitálnych technológií a komunikačných sietí na získanie a vyhodnotenie informácií.

3.3.2.

Za regulačnej podpory EÚ by sa mali vypracovať celosvetové pravidlá overovania schopností riadiť a prijímať riziká získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania (7).

3.3.3.

Rozvoj zručností novej generácie „ConGen“ si vyžaduje nový prístup výrobných, organizačných, komunikačných a riadiacich štruktúr.

3.4.1.

EHSV sa domnieva, že by sa mala viac zdôrazniť a oceniť kľúčová úloha inžinierov a technických povolaní pri riešení problémov, ktoré pre európsku spoločnosť vyplývajú z výziev reindustrializácie, a žiada, aby sa zaviedlo participatívne výhľadové plánovanie, do ktorého budú zapojené subjekty v oblasti vývoja, verejnej správy, politiky a zainteresované strany a ktoré by identifikovalo a vyhodnotilo budúce požiadavky na povolanie, pokiaľ ide o riešenie problémov, rýchlosť zavádzania a používania nových technológií.

3.4.2.

V tejto súvislosti by inžinieri mali mať osobitný význam pri charakterizovaní procesu reindustrializácie, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť v záujme postupného prechodu na obehové hospodárstvo, ktoré zahŕňa opätovnú výrobu a opätovnú spotrebu (8).

3.5.1.

EHSV zastáva názor, že európski inžinieri a technici sú kľúčovým zdrojom v procese reindustrializácie, ktorý je faktorom zrýchlenia transformácie výskumu do inovatívnych trhových aplikácií a riešenia zložitých problémov prechodu k sociálnemu, udržateľnému, zdravému a konkurencieschopnému trhovému hospodárstvu, pričom tomuto zdroju musí byť umožnený prístup a podpora v rámci inovatívnych riešení, ktoré by nezdôrazňovali len hospodárnosť, ale aj kvalitu a nabádali by na všetky formy spoločnej spolupráce v sietiach a zoskupeniach prostredníctvom politík a programov EÚ počnúc:

4.1.

EÚ musí čeliť veľkým výzvam, ktoré predstavujú ťažkosti aj pre európskych inžinierov, ako sú:

4.2.

EHSV sa domnieva, že nová generácia inžinierov z ConGen by mala získať vyššiu úroveň formálnej a neformálnej kvalifikácie a zručností, keďže najjednoduchšie úrovne riešenia problémov budú zverené samostatným digitálnym systémom, a rozvíjať interdisciplinárne zručnosti a flexibilitu pri riešení zložitejších problémov.

4.3.

Organizácie, v ktorých inžinieri vykonávajú svoju prácu, by mali rozvíjať na základe európskeho rámca odborných kvalifikácií digitalizované vzdelávacie moduly a systémy so spôsobmi riadenia prispôsobenými charakteristike nových inžinierov, čím sa posilnia spoločné hodnoty a poslanie spoločnosti a podporia sa atraktívne pracovné prostredia a kariéry.

4.4.

Podľa EHSV by organizácie zastupujúce inžinierov a ich profesijné organizácie mali nájsť viac oblastí zbližovania v európskych podmienkach, aby mohli byť väčšou hnacou silou vnútri EÚ, ako aj mimo nej, pri vytváraní jednotného európskeho trhu s povolaním inžiniera.

4.5.

EHSV odporúča, aby sa konkrétne nadviazalo na zriadenie Európskeho fóra slobodných povolaní, kde by našli široké zastúpenie podnikateľské zväzy a profesijné združenia (9) nezávislých inžinierov a malých a stredných inžinierskych podnikov, a aby sa vytvoril portál európskych inžinierov, v rámci ktorého by mohli dostať priestor dôležité témy ako riadenie zodpovednosti, ochrana duševného vlastníctva, daňové režimy a dôchodkové systémy.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/27

Spravodajca:

Egbert BIERMAN

Pomocný spravodajca:

Tautvydas MISIŪNAS

1.1.

EHSV podporuje aktivity zamerané na vytváranie európskej priemyselnej politiky a najmä na podporu kľúčových technológií, ktoré posilňujú našu konkurencieschopnosť. Ak Európa na medzinárodnej scéne hovorí jednotným hlasom, posilňuje sa tým jej úloha v rámci celosvetového dialógu. Inovačná schopnosť súvisiaca s nanomateriálmi a nanotechnológie, najmä v chemickom priemysle, k tomu prispievajú významnou mierou.

1.2.

Iniciatíva na podporu nanotechnológií môže prispieť k ďalšiemu rozvoju spoločnej európskej priemyselnej politiky. Výskum a vývoj sú také zložité, že ich nemôžu realizovať iba jednotlivé podniky alebo inštitúcie. Vyžaduje si to komplexnú spoluprácu medzi univerzitami, vedeckými inštitúciami, podnikmi a podnikateľskými inkubátormi. Pozitívny vývoj predstavujú výskumné centrá, ktoré boli o. i. vytvorené v rámci chemického a farmaceutického priemyslu. Treba zabezpečiť zapojenie MSP.

1.3.

Pokiaľ ide o nanotechnológie, treba tiež ďalej rozvíjať európske zoskupenia excelentnosti (nanoklastre). Je potrebné vytvoriť sieť odborníkov z oblastí hospodárstva, vedy, politiky a spoločnosti s cieľom podporovať prenos technológií, digitálnu a osobnú spoluprácu, zlepšenie posúdenia rizika, špecifické analýzy životného cyklu alebo bezpečnosť nanovýrobkov.

V oblasti nanotechnológií treba zjednodušiť a spružniť finančné nástroje v rámci programu Horizont 2020, a to najmä pre MSP. Musí sa zabezpečiť trvalé verejné financovanie a taktiež stimulovať poskytovanie súkromných finančných zdrojov.

1.4.

V záujme lepšieho ukotvenia multidisciplinárnej nanotechnológie v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy treba využívať vedomosti kvalifikovaných vedeckých pracovníkov a technikov z odborov, ako sú chémia, biológia, inžinierske odbory, medicína alebo sociálne vedy. Podniky musia prostredníctvom cielených opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na rastúce nároky na kvalifikáciu svojich zamestnancov. Treba zapojiť zamestnancov, ktorí majú skúsenosti a zručnosti.

1.5.

Taktiež je potrebné ďalej podporovať proces normalizácie v EÚ. Normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní zákonov, najmä pokiaľ ide o posúdenie rizika v oblasti bezpečnosti zamestnancov. Preto je potrebné vyvíjať nástroje pre certifikované referenčné materiály, aby sa mohol kontrolovať postup v oblasti merania vlastností nanomateriálov.

1.6.

Spotrebiteľom sa musia poskytovať komplexné informácie o nanomateriáloch. Pokiaľ ide o akceptovanie týchto kľúčových technológií, nevyhnutná je podpora osvety v spoločnosti. Medzi spotrebiteľmi, združeniami na ochranu životného prostredia, politickými a hospodárskymi subjektmi sa musí uskutočňovať pravidelný dialóg. Na to je potrebné rozvíjať celoeurópske informačné platformy a nástroje na zvyšovanie akceptácie.

1.7.

EHSV očakáva, že Európska komisia zriadi monitorovacie centrum pre nanomateriály, ktoré bude zaznamenávať a vyhodnocovať procesy ich vývoja a používania, recyklácie a likvidácie. Centrum by malo monitorovať a vyhodnocovať aj účinky na zamestnanosť a trh práce, a hodnotiť, k akým záverom je možné na základe toho dospieť v politickej, hospodárskej a sociálnej oblasti. Do roku 2020 by sa mala predložiť „Správa o nanomateriáloch a nanotechnológií v Európe“, ktorá načrtne možný vývoj do roku 2030.

2.1.

Existuje široká škála iniciatív Európskej komisie, ktoré sa zameriavajú na podporu inovácie a kľúčových technológií s cieľom zvyšovať konkurencieschopnosť. Ako príklad môžeme uviesť oznámenie Komisie o spoločnej stratégii pre základné podporné technológie (2009, 2012) a oznámenie o výskume a inovácii z roku 2014. EHSV vo viacerých svojich stanoviskách (1) zvlášť ocenil prínos nanotechnológií.

2.2.

Priemyselná politika EÚ, a tým aj podpora inovačných technológií, nadobudli po prijatí Junckerovho plánu na rok 2014 osobitný význam. Podporované technológie názorne poukazujú na to, že konkurencieschopná európska priemyselná politika sa musí strategicky opierať o perspektívne technológie a materiály. Týka sa to najmä chemického a farmaceutického odvetvia.

2.3.

Európske chemické a farmaceutické odvetvie je hybnou silou pre inováciu v iných odvetviach. Nanotechnológie zohrávajú kľúčovú úlohu pri vývoji nových produktov. Tým sa zlepšuje konkurencieschopnosť a udržateľnosť rozvoja priemyslu.

2.4.

Nanomateriály sú už dnes prítomné v mnohých výrobkoch určených pre každodenný život (napr. športové oblečenie, kozmetika, nátery). Okrem toho sa objavujú inovácie pre nové výrobky a postupy (napr. energetické a environmentálne technológie, medicínske technológie, optika, vývoj a výroba čipov, technická ochrana údajov, stavebníctvo, ak aj v oblasti lakov a farieb alebo liekov a zdravotníckych pomôcok).

2.5.

Nanomateriály môžu mať vzhľadom na svoj malý rozmer nové optické, magnetické, mechanické, chemické a biologické vlastnosti. Prostredníctvom nich sa môžu vyvíjať inovatívne výrobky s novými funkciami a osobitnými vlastnosťami.

2.6.

Podľa odporúčania Európskej komisie sú nanomateriálmi materiály, ktorých hlavné časti majú veľkosť medzi 1 a 100 miliardtinami metra. Táto definícia predstavuje dôležitý pokrok, keďže jasne popisuje, ktoré materiály sa považujú za nanomateriály, a takisto umožňuje zvoliť najvhodnejší postup preskúmania (2).

2.7.

Nanotechnológie ponúkajú veľký potenciál rastu. Podľa prognóz odborníkov má v období od roku 2006 až 2021 dôjsť k nárastu z 8 miliárd USD na 119 miliárd USD ročne (3).

3.1.

Rozsah využitia nanotechnológií v chemickom priemysle je obrovský. Treba poukázať na to, že veľa z toho, čo sa dnes zahŕňa medzi nanotechnológie, nie je ničím novým, aj keď nanotechnológia znie ako nový pojem. Napríklad farebné okná kostolov, ktoré vznikali v stredoveku, obsahujú nanočastice zlata. Novinkou v oblasti nanotechnológií, tak ako ju vnímame dnes, je vlastne skutočnosť, že v súčasnosti máme rozsiahlejšie poznatky o tom, aký majú vplyv.

3.2.

Nanotechnológie ponúkajú početné oblastí využitia v medicíne. Úsilie o prenos účinnej látky priamo do chorého tkaniva je rovnako staré ako výroba liekov a vyplýva zo skutočnosti, že mnohé látky majú silné vedľajšie účinky. Častou príčinou týchto vedľajších účinkov je nešpecifikované rozdelenie látok v tele. Vývoj nanoformových systémov prenosu účinných látok umožňuje, aby sa účinné látky v chorom tkanive cielene kumulovali, v dôsledku čoho dochádza k znižovaniu vedľajších účinkov.

3.3.

V súčasnosti už existujú konkrétne výsledky nanotechnologického vývoja v oblasti prírodných vied, ako sú napríklad tzv. testovacie biočipy, s pomocou ktorých je možné včas rozpoznať a pristúpiť k liečbe takých ochorení, ako je Alzheimerova choroba, rakovina, skleróza multiplex alebo reumatoidná artritída (5). Kontrastné látky na báze nanočastíc cielene viažu choré bunky a umožňujú podstatne rýchlejšiu a lepšiu diagnostiku. Nanogély urýchľujú obnovu chrupavkového tkaniva. Nanočastice, ktoré dokážu preniknúť cez hematoencefalickú bariéru, sú nápomocné napr. pri cielenej liečbe mozgových nádorov (6).

3.4.

Existujú aj plastové membrány, ktoré obsahujú póry vo veľkosti 20 nanometrov umožňujúce odfiltrovať z vody zárodky, baktérie a vírusy. Takzvaná ultrafiltrácia sa používa pri čistení pitnej aj prevádzkovej vody, t. j. vody z priemyselných výrobných zariadení.

3.5.

Prostredníctvom nanotechnológií sa už v blízkej budúcnosti výrazne zvýši efektívnosť solárnych článkov. Nové povrchové nátery môžu výrazne zvýšiť mieru získavania energie a energetickú účinnosť.

3.6.

Ako prísada v plastoch, kovoch alebo iných materiáloch môžu tzv. nanorúrky, uhlíkové nanorúrky alebo grafén napomôcť, aby materiály získali nové vlastnosti. Zlepšujú napríklad elektrickú vodivosť, zvyšujú mechanickú pevnosť alebo umožňujú ľahšiu konštrukciu.

3.7.

Nanotechnológie môžu pomôcť efektívnejšie využívať veterné turbíny. Vďaka novým stavebným materiálom budú veterné turbíny ľahšie, v dôsledku čoho sa znížia náklady na výrobu elektrickej energie a taktiež sa optimalizuje výstavba týchto zariadení.

3.8.

Približne 20 % celosvetovej spotreby energie sa využíva na osvetlenie. Keďže vďaka výskumu v oblasti nanotechnológií bude možné vyrábať úsporné žiarivky s oveľa nižšou spotrebou elektrickej energie, spotrebu bude možné znížiť o viac ako jednu tretinu. Vďaka lítiovo-iónovým batériám, ktorých výroba by nebola možná bez nanotechnológií, sa podarí dosiahnuť skutočnú hospodárnosť elektrických vozidiel.

3.9.

Betón patrí medzi najrozšírenejšie stavebné materiály. Vďaka vápnikovým kryštálom na báze nanočastíc je možné vyrábať prefabrikované betónové produkty veľmi rýchlo, kvalitnejšie a s nižšou spotrebou energie.

3.10.

Automobilový priemysel už dnes pracuje s nanonátermi, ktoré majú špecifické vlastnosti. Týka sa to aj iných druhov dopravy, ako sú lietadlá alebo lode.

4.1.

Konkurencieschopnosť sa na svetovom trhu neustále mení. Niektoré zmeny sú plánované, ale niekedy k týmto zmenám dochádza aj neplánovane. Aby sa upevnil rozvoj, vypracúvajú sa politické programy. V roku 2010 bola napr. prijatá stratégia Európa 2020. Jej cieľom je dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast pomocou lepšej koordinácie transeurópskych opatrení. Tým sa má úspešne zavŕšiť „boj o inovácie“, ktorý sa všade vedie. Stratégia sa týka výskumu a vývoja, ochrany patentov, ako aj výrobných miest a pracovísk.

4.2.

Chemický priemysel je jedným z najúspešnejších priemyselných odvetví v EÚ, pričom tržby z predaja predstavovali v roku 2013 527 miliárd EUR, čím sa EÚ stala druhým najväčším výrobcom. Napriek tejto sile sa zdá, že súčasný stav je dôvodom na znepokojenie. Po prudkom cyklickom obrate výroba od začiatku roka 2011 stagnuje. Podiel EÚ na celosvetovej výrobe a svetovom vývoze dlhodobo klesá (7).

4.3.

Chemický priemysel v EÚ investoval v roku 2012 do výskumu približne 9 miliárd EUR. Tieto výdavky od roku 2010 stagnujú na tejto úrovni. Na druhej strane, rozvoj a výskum v oblasti nanotechnológií zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu napríklad v USA, Číne, ale aj v Japonsku a Saudskej Arábii.

5.1.

Ekologické hospodárstvo je v európskej priemyselnej politike, na vnútornom, ako aj na svetovom trhu dôležitým faktorom konkurencieschopnosti.

5.2.

Nanomateriály sa uplatňujú ako vstupné produkty, medziprodukty a aj ako konečné produkty, ktoré svojím rozmanitým použitím prispievajú k zvyšovaniu účinnosti v procese premeny energie a k znižovaniu jej spotreby. Nanotechnológie majú potenciál prispieť k znižovaniu emisií CO2  (8). Tým prispievajú k ochrane klímy.

5.3.

Spolková krajina Hesensko uverejnila štúdiu, v ktorej sa zdôrazňuje inovačný potenciál nanotechnológií v oblasti ochrany životného prostredia (9), napr. pokiaľ ide o úpravu a čistenie vody, predchádzanie vzniku odpadu, energetickú účinnosť a kvalitu ovzdušia. Najmä pre MSP to bude znamenať lepšie príležitosti v oblasti získavania zákaziek. Chemický priemysel skúma a vyvíja základné štruktúry a príslušné vstupné a výstupné produkty.

5.4.

Environmentálne zložky ako súčasť koncepcie udržateľnosti je potrebné začleniť do stratégií podnikov, a teda aj do stratégií MSP. Do týchto procesov sa musia aktívne zapájať aj zamestnanci.

5.5.

Zásada predbežnej opatrnosti je dôležitou súčasťou súčasnej environmentálnej a zdravotnej politiky v Európe. Už v prvotnej fáze by sa preto mali minimalizovať faktory zaťažujúce resp. ohrozujúce životné prostredie alebo zdravie ľudí. Je však potrebné, aby pri realizácii preventívnych opatrení zostala zachovaná primeraná výška nákladov, prínosov a výdavkov, najmä so zreteľom na ochranu MSP.

6.1.

Potenciál nanotechnológií pre oblasť zamestnanosti v chemickom priemysle je na celom svete považovaný za veľmi vysoký. Podiel pracovných miest v oblasti nanotechnológií v EÚ sa v súčasnosti odhaduje na 300 000 až 400 000 (10).

6.2.

Okrem tohto rastu však teba zohľadniť aj riziká spôsobené úbytkom pracovných miest, presunom výrobných zariadení alebo meniacim sa kvalifikačným spektrom.

6.3.

Počet pracovných miest je však len jedným kritériom. Tým druhým je kvalita týchto pracovných miest. V nanotechnologických oddeleniach rôznych podnikov, nielen v chemickom priemysle, vo všeobecnosti vznikajú dobre platené pracovné miesta pre kvalifikovaných zamestnancov (11).

6.4.

Vedie to k tomu, že podniky majú veľkú potrebu zabezpečovať ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu pre svojich zamestnancov. Vznikajú nové formy spolupráce. Sociálne partnerstvo sa samo osebe stáva faktorom inovácie v tom zmysle, že musí prebiehať trvalý dialóg napr. o organizácii práce, ochrane zdravia a ďalšom vzdelávaní. V nemeckom chemickom priemysle existujú dohody sociálnych partnerov, ktoré majú široký dosah (12).

7.1.

Európska komisia už dnes každoročne investuje 20 až 30 miliónov EUR do výskumu bezpečnosti nanotechnológií. K tomu ešte treba pripočítať približne 70 miliónov EUR ročne z prostriedkov členských štátov (13). Je to vhodný a primeraný rámec.

7.2.

Na európskej úrovni by sa mal koordinovať komplexný program verejného a súkromného dlhodobého výskumu, s cieľom rozšíriť poznatky o nanomateriáloch, ich vlastnostiach a potenciálnych príležitostiach a rizikách pre zdravie zamestnancov a spotrebiteľov a pre životné prostredie.

7.3.

Mnohé chemické podniky prijali v rámci riadenia rizika rôzne opatrenia, ktoré majú zodpovedne zaviesť do praxe udržateľnú ochranu zdravia pri práci a udržateľnú bezpečnosť výrobkov. V mnohých prípadoch sa to deje pod záštitou celosvetovej iniciatívy chemického priemyslu s názvom „Responsible Care (14)“. Podobné iniciatívy existujú aj v iných sektoroch.

7.4.

Dozor nad výrobkami treba vykonávať od výskumu až po ich likvidáciu. Podniky už vo fáze vývoja skúmajú, ako by sa ich nové výrobky mohli bezpečne vyrábať a používať. Skúmania sa musia ukončiť pred uvedením na trh a takisto sa musia vypracovať pokyny pre bezpečné používanie. Podniky musia okrem toho uviesť, ako sa výrobky majú náležite likvidovať.

7.5.

Európska komisia vo svojich vysvetleniach v súvislosti s bezpečnosťou nanomateriálov zdôrazňuje, že vedecké štúdie potvrdzujú, že nanomateriály v podstate fungujú ako „normálne chemické látky (15)“. Poznatky o vlastnostiach nanomateriálov sa neustále rozširujú. Na posudzovanie rizík sa uplatňujú tie metódy, ktoré sú v súčasnosti dostupné.

7.6.

Európska komisia sa domnieva, že REACH (16) je najlepším rámcom na riadenie rizík spojených s nanomateriálmi. Zastáva názor, že je potrebné, aby sa v prílohách k nariadeniu REACH a v pokynoch k tomuto nariadeniu Európskej chemickej agentúry (ECHA) doplnili niektoré objasňujúce a spresňujúce ustanovenia týkajúce sa nanomateriálov, pričom však nie je nutné zasahovať do samotného textu nariadenia (17).

7.7.

Vo farmaceutickom priemysle, popri spracovaní nanomateriálov, zohráva ústrednú úlohu „Good Manufacturing Practice (GMP) (správne výrobné postupy). Rozumejú sa pod tým nariadenia týkajúce sa zabezpečovania kvality výrobných postupov pri výrobe liekov a účinných látok.

7.8.

Spotrebitelia musia byť samozrejme taktiež informovaní. Pozitívnym príkladom sú dialógy o nanotechnológiách vo veľkých chemických podnikoch (18). Tieto dialógy sú zamerané na poskytovanie informácií, podporu akceptácie a zisťovanie rizík. Európska komisia zriadila na konci roka 2013 internetovú platformu (19) s cieľom zlepšiť dostupnosť informácií o nanomateriáloch. Obsahuje odkazy na všetky dostupné zdroje informácií, o. i. aj na vnútroštátne a odvetvové registre.

8.1.

Pozitívny prístup k výskumu a inovácii je zásadným faktorom hospodárskej súťaže. Týka sa to inovácie výrobkov a postupov, ako aj oblasti sociálnej obnovy. Význam nanotechnológií by sa mal takisto vo väčšej miere uznávať a podporovať v rámci priorít EÚ, ako aj v jej výskumných programoch a regionálnych programoch financovania.

8.2.

Výskum a vývoj musia v EÚ zohrávať kľúčovú úlohu. Dôležité je vytváranie celoeurópskych sietí, spolupráca a vytváranie zoskupení začínajúcich a etablovaných podnikov, univerzít, ako aj výskumných zariadení zameraných na aplikovaný aj základný výskum. Na takomto základe sa dá v súčasnosti generovať silný inovačný potenciál. V kľúčových geografických oblastiach sa zakladajú strediská na optimalizáciu spolupráce prekračujúcej podnikovú úroveň.

8.3.

Pri takých vysoko inovatívnych postupoch, ako sú postupy v oblasti nanotechnológií, sú vzdelávanie a odborná príprava kľúčovými faktormi. Inovačný efekt sa najvýraznejšie prejavuje pri spolupráci kvalifikovaných pracovníkov s vysokoškolskými absolventmi, a to v oblastiach, v ktorých sa podporuje výmena poznatkov medzi jednotlivými druhmi kvalifikácií, či už formou doplňujúcich personálnych alebo organizačných opatrení, akými sú tímová práca, rotácia pracovných miest a delegovanie rozhodnutí. V dôsledku celosvetovej konkurencie v oblasti inovácie prebieha konkurenčný boj aj o kvalifikovanú pracovnú silu. Preto je potrebné, aby sa v politickej aj hospodárskej oblasti vytvárali stimulačné programy.

8.4.

K zaisteniu konkurencieschopnosti by prispela väčšia pružnosť pri zameraní výskumu a menej byrokratických požiadaviek. Lieky, zdravotnícke technológie, povrchové nátery a environmentálna technika majú veľký význam pre európsky vývoz a vnútorný trh. Najmä orientácia na vnútorný trh s dôrazom na regionálne priority ponúka v tejto súvislosti širokú škálu príležitostí pre MSP.

8.5.

Náklady na prácu sa nesmú považovať za mzdové náklady. Do tohto hodnotenia treba zahrnúť aj s tým súvisiace prevádzkové náklady (napr. kontrolné činnosti, zabezpečenie kvality).

8.6.

V energeticky náročnom chemickom priemysle sú náklady na energie významným faktorom hospodárskej súťaže. Konkurenčné ceny a stabilné dodávky energie v EÚ sú predpokladom konkurencieschopnosti, najmä pokiaľ ide o MSP.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/33

Spravodajkyňa:

Reine-Claude MADER

1.1.

EHSV oceňuje rôzne iniciatívy Komisie zamerané na podporu spravodlivej hospodárskej súťaže, ktorá zachováva záujmy hospodárskych subjektov (podniky, spotrebitelia, pracovníci).

1.2.

EHSV podporuje opatrenia, ktoré Komisia prijala na zabezpečenie dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže, vrátane opatrení namierených proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ako je napríklad zneužitie dominantného postavenia, ktoré brzdí hospodársky rozvoj EÚ, a najmä rozvoj MSP, ktoré majú kľúčový význam pre rast a zamestnanosť, ako aj rozvoj sociálnych podnikov, ktoré sú nositeľmi sociálnej súdržnosti.

1.3.

Ľutuje však, že Komisia ani teraz neprijala skutočný súdny mechanizmus na kolektívne uplatňovanie nárokov, aby sa účinne uplatnilo právo na odškodnenie obetí praktík narúšajúcich hospodársku súťaž.

1.4.

Víta prácu, ktorú vykonala Komisia v súvislosti s tým, aby pravidlá boli známe a transparentné, vďaka čomu sa stabilizujú podniky a následne aj trh. V tejto súvislosti chce pripomenúť, že postupy realizované v sektore distribúcie si zasluhujú trvalú pozornosť.

1.5.

EHSV víta podnet Komisie na spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže (NCA), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu, najmä pokiaľ ide o prevenciu a rozvoj programov informujúcich o právnych predpisoch v oblasti hospodárskej súťaže. Domnieva sa, že na tento účel musia disponovať potrebnými prostriedkami.

1.6.

Vzhľadom na globalizáciu obchodu sa táto spolupráca musí rozšíriť na medzinárodnú úroveň v záujme toho, aby Európa nemusela znášať negatívne vplyvy spôsobené nekalou hospodárskou súťažou.

1.7.

Výbor si želá, aby sa upevnil, či dokonca posilnil dialóg medzi jednotlivými európskymi inštitúciami (EP, EHSV, Výbor regiónov).

1.8.

EHSV podporuje vývoj v oblasti pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci, ktoré boli zosúladené s cieľom podporiť inovatívne podniky, najmä v digitálnej oblasti. V tejto oblasti sa vytvárajú veľmi dôležité príležitosti z hľadiska hospodárskeho rozvoja a vytvárania pracovných miest v záujme spotrebiteľov a podnikov.

1.9.

Zároveň si uvedomuje, že pokiaľ ide o optimalizáciu v daňovej oblasti, Komisia môže zasahovať len v obmedzenej miere. EHSV si želá, aby Komisia pokračovala vo svojom úsilí zmenšovať nezrovnalosti v oblasti zdaňovania a sociálnej oblasti, obmedzovať ich alebo odstraňovať v rámci svojich právomocí, a aby súčasne dbala o to, aby tieto opatrenia nespôsobili nivelizáciu smerom nadol.

1.10.

EHSV sa domnieva, že trh s energiou si vyžaduje veľkú pozornosť. Podporuje vytvorenie európskej energetickej únie s cieľom zaistiť bezpečnosť zásobovania a dodávok energie za dostupné ceny na celom svojom území.

1.11.

Okrem toho považuje za dôležité prijať opatrenia, ktoré prispievajú k úspore energie, zlepšeniu energetickej účinnosti a rozvoju obnoviteľných zdrojov energie.

1.12.

Domnieva sa, že otvorenie trhu s energiou musí byť prínosom pre spotrebiteľov, ktorí nemajú reálnu vyjednávaciu pozíciu.

1.13.

EHSV si želá, aby sa urobilo všetko pre to, aby sa zabezpečil voľný prístup k digitálnym technológiám s cieľom umožniť hospodársky rozvoj vo vidieckych oblastiach. Tento cieľ si vyžaduje komplementárnosť medzi súkromnými investíciami a štátnou pomocou.

1.14.

EHSV vyzýva Komisiu, aby naďalej venovala osobitnú pozornosť ponuke finančných služieb, aby sa reálna ekonomika mohla financovať a aby spotrebitelia mohli naďalej využívať najvýhodnejšie podmienky pre služby, ktoré používajú.

1.15.

Výbor na záver pripomína, že je nevyhnutné monitorovať a hodnotiť prijaté politické opatrenia.

2.1.

Táto výročná správa sa zameriava najmä na jednotný digitálny trh, energetickú politiku a finančné služby. Uvádzajú sa v nej aj otázky týkajúce sa posilnenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, kontroly štátnej pomoci, podpory kultúry hospodárskej súťaže v EÚ a za jej hranicami a medziinštitucionálneho dialógu.

2.2.

V správe sa vyzdvihuje digitálne hospodárstvo ako faktor, ktorý by mohol stimulovať inováciu a rast v odvetviach energetiky, dopravy, verejných služieb, zdravia a vzdelávania. Na tento účel boli použité všetky právne nástroje v oblasti hospodárskej súťaže s cieľom podporiť rozvoj a modernizáciu infraštruktúry vrátane širokopásmových sietí tzv. novej generácie prostredníctvom štátnej pomoci a zároveň zaručiť dodržiavanie zásady technologickej neutrality.

2.3.

Trh s inteligentnými mobilnými zariadeniam sa vyvíja veľmi rýchlo, ako to dokazuje aj kúpa aplikácie Whatsapp (1) zo strany Facebooku, ktorú Európska komisia na konci prvej fázy preskúmania bez námietok povolila podľa nariadenia o fúziách 139/2004 (2).

2.4.

V roku 2014 bolo možné opäť konštatovať, že uplatňovanie práva v oblasti hospodárskej súťaže na digitálny sektor charakterizujú zložité vzťahy a potrebná rovnováha, pričom treba rešpektovať práva duševného vlastníctva, ktoré vyplývajú z patentu, čoho dôkazom sú rozhodnutia spoločností Samsung a Motorola (3), alebo z autorských práv, ako to dokazuje začatie konania vo veci formálneho zisťovania proti viacerým americkým filmovým štúdiám a európskym prevádzkovateľom plateného televízneho vysielania v tzv. veci o „cezhraničnom prístupe k obsahu platenej televízie (4)“.

2.5.

V správe sa ďalej uvádza odvetvie energetiky a poukazuje sa na to, že je potrebné reformovať európsku energetickú politiku. Komisia má v úmysle podporiť investície do infraštruktúry vytvorením rámca pre štátnu pomoc a zjednodušením jej poskytovania: v novom všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách sa skutočne určuje, že za niektorých podmienok už nebude potrebný predbežný súhlas Komisie (5) v prípade poskytovania štátnej pomoci na energetickú infraštruktúru, na podporu energetickej účinnosti budov, v prípade podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov, dekontaminácie znečistených lokalít a recyklácie.

2.6.

Pomoc na jadrovú energiu však v nových usmerneniach nie je zahrnutá. Poskytovanie tejto pomoci teda naďalej skúmajú útvary Komisie na základe článku 107 ZFEÚ, tak ako to bolo aj v prípade plánu Spojeného kráľovstva na podporu výstavby a prevádzky novej jadrovej elektrárne v Hinkley Point (6).

2.7.

Politika hospodárskej súťaže sa tiež použila ako nástroj na zníženie ceny energie potrestaním zneužívania zo strany prevádzkovateľov resp. ich kartelov, ako napríklad v prípade EPEX Spot a Nord Pool Spot (NPS) (7), či OPCOM v Rumunsku, ktorý zneužil svoje dominantné postavenie (8), alebo Bulgarian Energy Holding (BEH) v Bulharsku (9) alebo dokonca v prípade spoločnosti Gazprom v súvislosti s novými dodávkami zemného plynu v strednej a východnej Európe (10).

2.8.

Politika hospodárskej súťaže sa v roku 2014 taktiež snažila zvýšiť transparentnosť finančného sektora a podporiť lepšiu reguláciu a dohľad nad bankovým sektorom.

2.9.

Komisia na základe toho pristúpila ku kontrole štátnej pomoci poskytnutej v Grécku, na Cypre, v Portugalsku, Írsku a Španielsku a zároveň dohliadla na to, aby rozvojové banky nenarúšali hospodársku súťaž (11).

2.10.

Takisto dvakrát iniciovala súdne konanie voči bankám RBS a JP Morgan, ktoré na jednej strane vytvorili nezákonný bilaterálny kartel s cieľom ovplyvňovať referenčnú úrokovú sadzbu LIBOR pre švajčiarsky frank a na strane druhej vytvorili kartel s UBS a Crédit Suisse v oblasti rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou úrokových derivátov vo švajčiarskych frankoch v Európskom hospodárskom priestore (12). Komisia im uložila pokutu vo výške 32,3 miliónov EUR (13).

2.11.

Komisia pokračovala aj v konaní za protisúťažné obchodné modely založené na multilaterálnych výmenných poplatkoch, ktoré uplatňovali spoločnosti Visa Europe, Visa Inc., Visa International a MasterCard: na jednej strane záväzky navrhované spoločnosťou Visa Europe vyhlásila za záväzné a na strane druhej pokračovala v konaní proti Visa Inc. a Visa International, pokiaľ ide o medzinárodné medzibankové poplatky.

2.12.

V správe sa poukazuje aj na úsilie, ktoré Komisia vyvíja na podporu konkurencieschopnosti európskych podnikov, najmä MSP, tým že uľahčuje ich prístup k financovaniu vo fáze ich rozvoja (14) a podporuje výskum a inovácie prostredníctvom nového rámca na poskytovanie pomoci na základe skupinovej výnimky (15).

2.13.

MSP sú taktiež hlavnými subjektmi, ktorých sa týka revízia oznámenia „de minimis“, ktoré im poskytne usmernenia na posúdenie toho, či ich dohody spadajú alebo nespadajú pod článok 101 ZFEÚ, podľa ktorého je zakázané uzatvárať nezákonné dohody medzi podnikmi (16).

2.14.

Komisia v roku 2014 tiež venovala mimoriadnu pozornosť aj využívaniu systémov zdaňovania niektorými podnikmi v niektorých členských štátov s cieľom znížiť svoj základ dane. Začala konania vo veci formálneho vyšetrovania spoločnosti Apple v Írsku, Starbucks v Holandsku a Fiat Finance & Trade v Luxembursku.

2.15.

V minulom roku uplynulo desať rokov od začiatku uplatňovania nariadenia (ES) č. 1/2003 a od revízie nariadenia o kontrole koncentrácií (17). V správe sa v tejto súvislosti uvádza, že by bolo žiaduce dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže a nástroje umožňujúce stíhať a postihovať nezákonné praktiky. Takisto sa v nej zdôrazňuje potreba zefektívniť kontrolu koncentrácií.

2.16.

Komisia tiež uvádza, že tento rok bolo významným úspechom v oblasti politiky hospodárskej súťaže prijatie smernice o žalobách o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2014, vzhľadom na to, že smernica uľahčí európskym občanom a podnikom získať účinnú náhradu škody spôsobenej porušením antitrustových pravidiel, ako sú kartely alebo zneužívanie dominantného postavenia na trhu

3.1.

EHSV podporuje politiku digitálneho rozvoja, ako aj iniciatívy na podporu inovácie a rastu. Domnieva sa, že širokopásmové pripojenie musí byť dostupné na celom území EÚ, čo si môže vyžadovať použitie štátnej pomoci vrátane doplnkových finančných prostriedkov EÚ. V tejto súvislosti by mohli byť užitočné usmernenia pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (18).

3.2.

Okrem toho, digitálny trh nemôže existovať bez širokopásmovej siete na celom území. Ciele Komisie sú skromnejšie vzhľadom na nedostatočný záujem súkromných prevádzkovateľov v určitých oblastiach, a to najmä vo vidieckych oblastiach, v ktorých treba podporovať hospodársky rozvoj.

3.3.

EHSV podporuje úmysel Komisie postihovať porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže: domnieva sa, že výška sankcií musí mať odrádzajúci účinok a že v prípade opakovaného porušovania ich treba sprísniť. Politiku hospodárskej súťaže okrem toho treba vysvetliť, a to aj v podnikoch, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži.

3.4.

EHSV súhlasí s názorom Komisie, že počet užívateľov inteligentných mobilných zariadení sa zvyšuje. Inovácia má v tejto oblasti kľúčový význam, avšak pre prevádzkovateľov treba stanoviť jasné a transparentné „pravidlá hry“. Domnieva sa, že všadeprítomnosť veľkých medzinárodných skupín, ako je napríklad Google, vedie k riziku zneužívania dominantného postavenia, a že je dôležité zabezpečiť dodržiavanie existujúcich pravidiel s cieľom umožniť vstup nových operátorov na trh.

3.5.

Okrem toho si myslí, že držitelia patentov musia poskytnúť dohody o udelení licencie na patent za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

3.6.

Výbor podporuje prispôsobenie legislatívneho rámca o autorských právach digitálnemu veku (19): ako opodstatnene zdôrazňuje Komisia, musí „držať krok s vývojom“.

3.7.

EHSV sa v súvislosti s fungovaním trhov s energiou domnieva, že rozvoj hospodárstva nemožno docieliť bez spoločnej energetickej politiky. Víta preto úsilie Komisie vytvoriť európsku energetickú úniu.

3.8.

Domnieva sa, že táto únia bude prínosom pre podniky a spotrebiteľov, ktorí musia mať aj možnosť využívať primerané ceny a bezpečnosť dodávok.

3.9.

Výbor podporuje ostražitosť, ktorú Komisia venuje trhu s energiou, aby zabezpečila skutočnú hospodársku súťaž a aby sa prijali iniciatívy na odstránenie prekážok pre hospodársku súťaž na týchto neregulovaných trhoch. Žiada, aby Komisia využila všetky prostriedky a zabránila narušeniam, ktoré majú negatívny vplyv na hospodárstvo.

3.10.

Okrem toho považuje za mimoriadne dôležité prijať opatrenia, ktoré prispievajú k úspore energie, zlepšeniu energetickej účinnosti a rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a bioenergie.

3.11.

EHSV požaduje, aby celý finančný sektor bol etickejší a transparentnejší a podporoval rast.

3.12.

Víta skutočnosť, že kontrola štátnej pomoci prispela k prijatiu koherentných opatrení s cieľom napraviť finančné ťažkosti, obmedziť narušenie hospodárskej súťaže a súčasne znížiť využívanie peňazí daňových poplatníkov na nevyhnutné minimum. Poukazuje na to, že kontrola štátnej pomoci umožnila obmedziť určité deformácie hospodárskej súťaže na trhu v rámci posilňovania a zavádzania mechanizmov dohľadu.

3.13.

Výbor by chcel zdôrazniť, že vďaka opatreniam Komisie na zníženie poplatkov za používanie platobných kariet sa podarilo znížiť poplatky za transakcie na jednotnom trhu o 30 až 40 %.

3.14.

Ohlásený cieľ týkajúci sa podpory hospodárskeho rastu je absolútnou nevyhnutnosťou a mohol by sa podporiť prostredníctvom politiky v oblasti štátnej pomoci pre inovácie, ktorá je zahrnutá do „rámca pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie“.

3.15.

EHSV vo svojich predchádzajúcich stanoviskách privítal iniciatívu Komisie na modernizáciu poskytovania štátnej pomoci a usúdil, že nové usmernenia (20) vo väčšej miere zodpovedajú potrebám členských štátov a reálnej situácii na trhu. Domnieva sa, že väčšia transparentnosť prispeje k lepšiemu chápaniu poskytovania štátnej pomoci. Prostredníctvom dohľadu Komisie sa zabezpečí, že poskytovanie pomoci bude v súlade so stanovenými pravidlami. Hodnotenie nakoniec umožní členským štátom zabezpečiť správne použitie pridelenej pomoci.

3.16.

Oznámenie Komisie o podmienkach potrebných na podporu realizácie európskych projektov, ako aj ohlásené vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície by malo prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.

3.17.

EHSV taktiež víta, že sa uznáva potreba poskytnúť štátnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov, ktoré sa nachádzajú v zložitej situácií, ale sú životaschopné. Podporuje opatrenia na zastavenie nezákonných kartelov, ktoré poškodzujú rozvoj, najmä MSP, ktoré vytvárajú pracovné miesta a majú vplyv na zamestnanosť a ceny.

3.18.

Výbor konštatuje, že veľké podniky pokračujú v daňovej optimalizácii vďaka rozdielnym daňovým systémom. Víta, že sa Komisia v rozsahu svojich právomocí usiluje riešiť otázku daňových únikov vyplývajúcich z nezrovnalostí v daňovej oblasti, obmedzovať ich alebo s nimi skoncovať.

3.19.

Mimoriadne dôležité je úsilie Komisie zamerané na zabezpečenie konvergencie s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže a medzi nimi navzájom.

3.20.

Výbor bude pozorne sledovať opatrenia nadväzujúce na bielu knihu s názvom „Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ“, ktorá má v úmysle zlepšiť súčasné mechanizmy.

3.21.

Vzhľadom na globalizáciu obchodu EHSV podporuje rozvoj mnohostrannej spolupráce (OECD, ICN a Unctad), ako aj programy spolupráce a technickej pomoci.

3.22.

Dialóg medzi GR Komisie pre hospodársku súťaž, EP, EHSV a Výborom regiónov musí zabezpečiť transparentnosť medziinštitucionálnej diskusie o vykonávanej politike.

3.23.

Táto vôľa viesť dialóg by sa mala zachovať o to viac, že predseda Juncker vo svojej poverovacej listine, ktorú odovzdal pani Vestagerovej, zdôraznil toto politické partnerstvo.

3.24.

EHSV si na rozdiel od Komisie nemyslí, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 (21) a odporúčanie o spoločných zásadách pre mechanizmy kolektívneho riešenia sporov v súvislosti s porušením práva hospodárskej súťaže by mohli potrebným spôsobom umožniť kolektívne uplatnenie práv obetí týchto porušovaní.

4.1.1.

Osvedčené postupy v oblasti normalizácie a väčšia interoperabilita sú podľa Komisie kľúčovými prvkami účinnosti jej stratégie v digitálnej oblasti. Treba ešte vymedziť, čo si Komisia predstavuje pod pojmom „osvedčené“ postupy v oblasti normalizácie.

4.1.2.

Prípad Motoroly (22), jedna z epizód „vojny o patenty na smartfóny“, sa uvádza ako príklad pre usmernenia, ktorými by sa mali riadiť podniky v tomto sektore. V uvedenej veci Komisia rozhodla, že spoločnosť Motorola, ktorá je držiteľom patentov (SEP) nevyhnutných pre normu GPRS, zneužila svoje dominantné postavenie tým, že sa usilovala o vydanie a vykonanie súdneho príkazu voči spoločnosti Apple na nemeckom súde. Tieto SEP boli klasifikované ako „nevyhnutné“ z toho dôvodu, že sú potrebné na uplatňovanie normy GSM. Podniky, ktoré sú držiteľmi SEP, majú potenciálne značnú trhovú silu, a preto od nich normalizačné orgány často vyžadujú, aby sa zaviazali poskytovať licencie na svoje patenty SEP za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok (fair, reasonable and non- discriminatory“ resp. podľa tzv. zásady FRAND) s cieľom zabezpečiť prístup k uvedenej norme pre všetky subjekty na trhu.

4.1.3.

V uvedenom prípade, bez prístupu k patentu potrebného pre normu, ktorého vlastníkom bola spoločnosť Motorola, jej konkurent, ktorým bola v tomto prípade spoločnosť Apple, nemohol vyrábať a uvádzať na trh určité kategórie smartfónov.

4.1.4.

Držiteľ patentu môže v prípade jeho porušenia legitímnym spôsobom podať žalobu na vnútroštátnom súde. Táto žaloba sa však môže považovať za zneužitie, ak má držiteľ SEP dominantné postavenie na trhu, ak sa zaviazal poskytnúť k nemu prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok a ak konkurenčný podnik, na ktorého sa vzťahuje súdny príkaz, je schopný získať licenciu za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok. Komisia napriek tomu neuložila pokutu spoločnosti Motorola z toho dôvodu, že neexistuje judikatúra súdov Únie o zákonnosti podľa článku 102 ZFEÚ týkajúca sa súdnych príkazov zameraných na SEP a vzhľadom na skutočnosť, že vnútroštátne judikatúry sú rozdielne. Spoločnosti Motorola však nariadila, aby prestala zneužívať svoje postavenie.

4.1.5.

Komisia prijala v podobnej veci záväzky navrhované spoločnosťou Samsung, že v EHP nebude žiadať o vydanie súdneho príkazu na základe SEP týkajúceho sa multifunkčných telefónov a tabletov voči podnikom, ktoré prijmú osobitný rámec na udeľovanie licencií.

4.1.6.

Tieto prípady názorne poukazujú na to, že je veľmi zložité dosiahnuť rovnováhu medzi patentovým právom a inováciou s konečným cieľom umožniť spotrebiteľovi získať technické produkty za rozumnú cenu, tak aby mal zároveň možnosť čo najširšieho výberu medzi interoperabilnými výrobkami.

4.1.7.

EHSV podporuje úsilie Komisie v tomto smere a nabáda ju k tomu, aby nestrácala zo zreteľa skutočnosť, že cieľom uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže nie je hospodárska súťaž ako taká, ale hospodárska súťaž, ktorá je v konečnom dôsledku výhodná pre spotrebiteľa.

4.1.8.

EHSV podporuje myšlienku doplniť súkromné investície verejnými investíciami s cieľom zabrániť vzniku digitálnej priepasti v EÚ, pričom by poskytovanie štátnej pomoci nemalo brániť súkromným investíciám. Usmernenia EÚ pre uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním širokopásmových sietí (23) boli prvým textom, ktorý bol prijatý s konečnou platnosťou v rámci modernizácie štátnej pomoci, čo je pravdepodobne znakom toho, že Komisia sa zaoberá touto otázkou.

4.1.9.

EHSV sa však domnieva, že cieľ Komisie dosiahnuť do roku 2020 plné pokrytie širokopásmovým pripojením (30 Mb/s) pre služby a zaviesť vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie (100 Mb/s) pre 50 % Európanov nie je dostatočne ambiciózny.

4.2.1.

Zabezpečiť energetickú nezávislosť Európy a podporiť vytvorenie integrovaného trhu s energiou má prvoradý význam pre prístup k energii, odstránenie energetických ostrovov a bezpečnosť dodávok. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musí EÚ prejaviť skutočnú politickú vôľu a taktiež podnecovať diverzifikáciu energetických zdrojov využívaných na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Európska energetická únia, ktorú požaduje predseda Komisie pán JUNCKER (24), bude určite zohrávať túto úlohu politického stimulu.

4.2.2.

EHSV sa domnieva, že treba urýchlene realizovať tretí „energetický balík“ najmä vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá uplatňované v cezhraničnom obchodovaní s energiou sú naďalej roztrieštené.

4.2.3.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene vykonať štrukturálne reformy, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie prekážok pre investície do infraštruktúry, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru s cezhraničným rozmerom.

4.2.4.

EHSV verí, že presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže prispieva k otvoreniu vnútroštátnych trhov s energiou, ako to dokazujú aj prípady vo veci „Energetické burzy“ a „OPCOM/Rumunská energetická burza“, ktoré sa uvádzajú v správe Komisie (25), pri ktorých Komisia na jednej strane uložila pokutu podľa článok 101 ZFEÚ dvom burzám, ktoré sa dohodli, že nebudú medzi sebou súťažiť a rozdelia si územia, a na druhej strane uložila pokutu Rumunskej energetickej burze OPCOM podľa článku 102 ZFEÚ za diskrimináciu obchodníkov s elektrickou energiou z iných členských štátov.

4.2.5.

Vyjadruje však pochybnosti v súvislosti s tvrdením, že veľkoobchodné ceny elektrickej energie klesli vďaka intenzívnejšej hospodárskej súťaži vzhľadom na to, že táto skutočnosť viedla len zriedkavo k zníženiu všeobecnej úrovne cien pre konečných spotrebiteľov (26).

4.2.6.

EHSV v tejto súvislosti podporuje prešetrovania, ktoré realizovala Komisia podľa článku 102 ZFEÚ, v súvislosti so zneužívaním dominantného postavenia zo strany spoločnosti Gazprom v odvetví dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe (27).

4.3.1.

V roku 2014 pokračovalo podrobné preskúmanie právnych predpisov týkajúcich sa bankovníctva a bankového dohľadu. Cieľom navrhovaných pravidiel je najmä zvýšiť transparentnosť finančných trhov.

4.3.2.

Komisia taktiež dbala na to, aby sa finančné zariadenia, ktoré dostávajú štátnu pomoc, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu, a venovala osobitnú pozornosť aj nebezpečenstvám narušenia hospodárskej súťaže medzi jednotlivými finančnými zariadeniami (28).

4.3.3.

EHSV so záujmom sledoval vyšetrovania, ktoré Komisia realizovala v súvislosti s protisúťažnými obchodnými postupmi, a víta rozhodnutia, ktoré Komisia a vnútroštátne orgány na ochranu hospodárskej súťaže prijali v súvislosti s postihovaním „výmenných poplatkov“.

4.3.4.

EHSV privítal rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Mastercard (29), ktorý potvrdil analýzu Komisie. Potvrdilo sa, že medzibankové poplatky, ktoré zaplatili spotrebitelia pri svojich platbách bankovou kartou, boli čoraz vyššie, početnejšie a netransparentné.

4.3.5.

Takéto obchodné postupy predstavujú okrem toho prekážku pre vstup iných ako bankových hospodárskych operátorov na trh platieb, ktorí sú schopní ponúknuť spotrebiteľom iné spôsoby elektronických, mobilných a bezpečných platieb, napr. prostredníctvom smartfónov.

4.3.6.

Osobitosťou prípadu Mastercard bola aj skutočnosť, že mechanizmus na stanovovanie mnohostranných výmenných poplatkov bol účinkom obmedzenia a nie jeho predmetom.

4.3.7.

EHSV víta, že Súdny dvor EÚ, ako aj Všeobecný súd konštatovali, že mnohostranné výmenné poplatky nemajú taký charakter, ktorý by bol objektívne potrebný na fungovanie systému Mastercard.

4.4.1.

EHSV víta, že sa venuje pozornosť MSP, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu, pokiaľ ide o rast, a dôležitú úlohu pri plnení cieľov stratégie Európa 2020. Súhlasí s rozhodnutiami Komisie zameranými na podporu financovania ich aktivít a prispôsobenie pravidiel ich osobitným potrebám.

4.4.2.

EHSV oceňuje, že sa tieto politiky otvorili intelektuálnym profesiám, a uznáva rozhodujúcu úlohu európskych odborníkov pre rast, pretože v jednotlivých odvetviach zabezpečujú nevyhnutné znalosti potrebné na riešenie zložitých problémov občanov a podnikov. EHSV okrem toho odporúča, aby Komisia pokračovala v úsilí vyvíjanom v tomto smere a podľa možnosti ho ešte zintenzívnila.

4.4.3.

Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií  (30) by napríklad mohli umožniť členským štátom, aby uľahčili prístup MSP k financovaniu v počiatočnej fáze ich činnosti. Okrem toho boli pravdepodobne vypracované tak, aby lepšie zodpovedali reálnej situácii na trhu.

4.4.4.

Výbor okrem toho podporuje opatrenia, ktoré Komisia prijala proti zneužívaniu dominantného postavenia, ktoré môže zabrániť vytváraniu a rozvoju MSP a ovplyvňovať ich aktivity.

4.4.5.

V oznámení de minimis z roku 2014 (31) sa stanovuje „bezpečný prístav“ pre tieto dohody, ktoré nemajú výrazný vplyv na hospodársku súťaž vzhľadom na to, že sú uzatvárané medzi podnikmi, ktoré neprekračujú určitý podiel na trhu. Komisia okrem toho zverejnila pokyny pre MSP. EHSV sa však domnieva, že by bolo vhodné zorganizovať informačné kampane v teréne.

4.5.1.

EHSV oceňuje kvalitnú spoluprácu Komisie s vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže. Domnieva sa, že môže zabezpečiť interakciu, ktorá je nevyhnutná pre dobré fungovanie trhu.

4.5.2.

Podporuje všetky opatrenia na podporu spolupráce vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže, čo si vyžaduje, aby mali k dispozícii zdroje a aby boli nezávislé.

4.5.3.

EHSV súhlasí s iniciatívami Komisie zameranými na vytvorenie skutočného európskeho priestoru v oblasti hospodárskej súťaže, čo si vyžaduje harmonizáciu základných pravidiel vnútroštátnych právnych systémov, keďže prostredníctvom týchto pravidiel sa zabezpečuje hospodárska činnosť na jednotnom trhu.

4.5.4.

Výbor sa taktiež domnieva, že členské štáty musia mať k dispozícii kompletný právny arzenál, ktorý umožňuje vykonávať potrebné inšpekcie a ukladať účinné a primerané pokuty.

4.5.5.

Programy zhovievavosti, ktoré sa osvedčili v boji proti kartelom, sa musia takisto všeobecne uplatňovať vo všetkých členských štátoch.

4.5.6.

Mnohostranná spolupráca s OECD, Medzinárodnou sieťou pre hospodársku súťaž a Unctad sa musí naďalej aktívne rozvíjať a Komisia sa musí snažiť zohrávať v tejto oblasti významnú úlohu.

4.5.7.

EHSV na záver zdôrazňuje, že pri diskusiách o pristúpení s kandidátskymi krajinami by sa mala zabezpečiť lepšia technická pomoc.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/42

Spravodajca:

Petru Sorin DANDEA

Pomocný spravodajca:

Paulo BARROS VALE

1.1.

V posledných rokoch predstavuje boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu jednu z najväčších obáv členských štátov, ale aj Európskej komisie. Akčný plán na zavedenie spravodlivého a účinného systému zdaňovania právnických osôb, ktorý predstavila Komisia, je dôležitým krokom, pokiaľ ide o úsilie vynakladané na potlačovanie tohto škodlivého javu. EHSV víta tento plán a vyjadruje podporu Komisii v boji proti tejto situácii, ktorá narúša daňové základy členských štátov a povzbudzuje nekalú hospodársku súťaž.

1.2.

Výbor už v minulosti vyhlásil (1), že podporuje zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), ktorý by bol povinný pre podniky vyvíjajúce nadnárodné aktivity. Dobrovoľný CCCTB by oslabil účinnosť takéhoto opatrenia vzhľadom na to, že právnické osoby, ktoré uskutočňujú presun ziskov s cieľom platiť nižšie dane, by ho odmietli prijať.

1.3.

EHSV odporúča, aby členské štáty a Komisia zvážili rozšíriť v budúcnosti CCCTB na všetky podniky s cieľom zabrániť paralelnému uplatňovaniu dvoch rozdielnych daňových režimov. Pred rozšírením CCCTB na všetky podniky by sa malo najprv vykonať dôsledné posúdenie vplyvu, hlavne pokiaľ ide o vplyv tohto systému na miestne pôsobiace mikropodniky a malé podniky.

1.4.

EHSV odporúča Komisii, aby pri vypracúvaní návrhu smernice dbala na zrozumiteľnosť definícií a koncepcií, ktorými sa bude musieť riadiť spoločný základ. Jasné definície sú nevyhnutné na to, aby sa zaručila kvalita procesu transponovania a aby sa zabránilo výrazným rozdielom na úrovni členských štátov, ktoré by vo výraznej miere mohli obmedziť účinnosť právnych predpisov.

1.5.

EHSV sa domnieva, že mechanizmus cezhraničnej kompenzácie, ktorý si Komisia želá zaviesť do času, kým bude prijatý konsolidačný systém, nesmie mať negatívny vplyv na právo členských štátov zdaňovať zisky vzniknuté na základe aktivít vykonávaných na ich území.

1.6.

EHSV víta, že Komisia v prílohe ku skúmanému oznámeniu zverejnila zoznam jurisdikcií nespolupracujúcich v daňových otázkach. Výbor okrem toho pripomína návrh, ktorý uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách, že právne predpisy EÚ by mali zahŕňať postihy pre podniky, ktoré budú naďalej riadiť svoju činnosť z daňových rajov s cieľom vyhnúť sa plateniu daní, ktoré sú podľa daňových režimov v platnosti v členských štátoch, v ktorých tieto podniky vykonávajú svoju činnosť.

1.7.

EHSV odporúča, aby Komisia po prijatí smernice o CCCTB a po zavedení konsolidačného mechanizmu vypracovala analýzu vplyvu nových predpisov. Ak z tejto analýzy vyplynie, že počet presunov ziskov do členských štátov uplatňujúcich nižšiu mieru zdaňovania neklesol, EHSV navrhne, aby sa prijali cielené doplňujúce opatrenia.

1.8.

V rámci procesu revízie mandátu platformy pre dobrú daňovú správu EHSV nabáda Komisiu, aby taktiež zvážila doplnenie jej zloženia o zástupcov európskych sociálnych partnerov, ktorí môžu vo významnej miere prispieť k jej práci.

2.1.

Európska komisia 17. júna 2015 zverejnila oznámenie (2), v ktorom predstavila akčný plán na zavedenie spravodlivého a účinného systému zdaňovania právnických osôb v Európskej únii. Tento akčný plán nadväzuje na súbor opatrení týkajúcich sa transparentnosti daní, ktorý Európska komisia predstavila v marci a ktorý obsahuje aj návrh smernice na automatickú a povinnú výmenu informácií o predbežných daňových stanoviskách.

2.2.

Plán sa zameriava na štyri ciele, ktoré majú podporiť nový prístup k zdaňovaniu podnikov v EÚ, a to: obnoviť prepojenie medzi zdanením a miestom výkonu hospodárskej činnosti, zabezpečiť, aby členské štáty vedeli správne vyhodnotiť činnosť spoločností vo svojej jurisdikcii, vytvoriť konkurencieschopné prostredie pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v EÚ, ktoré bude priaznivé pre rast podnikov v EÚ a umožní podnikom väčšiu odolnosť a chrániť jednotný trh a zabezpečiť silný prístup EÚ k vonkajším otázkam dane z príjmov právnických osôb vrátane opatrení na zavedenie projektu organizácie OECD v oblasti boja proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS).

2.3.

V akčnom pláne je vytýčený rad opatrení na dosiahnutie týchto cieľov. Akčný plán predstavuje rad opatrení určených na uľahčenie plnenia cieľov, ktoré zahŕňajú zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, zaručenie účinného zdaňovania na mieste, kde bol zisk vytvorený, prijatie doplňujúcich opatrení na zlepšenie daňového prostredia podnikov, dosiahnutie ďalšieho pokroku v oblasti transparentnosti daní, ako aj lepšie využitie európskych koordinačných nástrojov v daňovej oblasti.

2.4.

Komisia si taktiež želá zaoberať sa otázkou daňových úľav poskytovaných členským štátmi na patenty. Má v úmysle zabezpečiť, aby nevznikali nezrovnalosti na vnútornom trhu, a takisto nabádať príslušné členské štáty, aby uplatňovali tento nový prístup. Ak Komisia zistí, že dotknuté členské štáty neuplatňujú systematicky tento prístup, prijme záväzné legislatívne opatrenia.

2.5.

Komisia bude pokračovať vo svojej spolupráci s ostatnými medzinárodnými partnermi a zdôrazňovať význam zavedenia akčného plánu BEPS, ktorý vypracovala OECD a pomocou ktorého by sa mali stanoviť spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže v oblasti zdaňovania nadnárodných podnikov, a to aj v rozvojových krajinách.

3.1.

Cieľom plánu Komisie je bojovať proti škodlivému javu presunu ziskov, ktorý uprednostňujú podniky vykonávajúce nadnárodné aktivity a ktoré presúvajú svoje zisky do krajín alebo územných jednotiek s veľmi nízkou alebo nulovou mierou zdaňovania, a tým prispievajú k narúšaniu základu dane členských štátov a nútia ich, aby členské štáty zvyšovali iné druhy daní alebo poplatkov, v dôsledku čoho dochádza k zvýšenému daňovému zaťaženiu daňových poplatníkov, či už ide o fyzické osoby alebo MSP. EHSV víta predstavenie akčného plánu a želá si, aby Komisia pokračovala v boji proti tomuto javu.

3.2.

Hlavným návrhom, ktorý Komisia uvádza v skúmanom pláne, je zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), ktorý by bol povinný. V návrhu smernice, ktorý Komisia predložila v roku 2011, sa navrhovalo, aby bol tento CCCTB dobrovoľný. EHSV v tom čas zverejnil svoje stanovisko, ktoré zahŕňalo celý rad dôležitých návrhov o CCCTB (3) a za ktorými si aj dnes stojí.

3.3.

Komisia považuje za potrebné, aby sa CCCTB stal záväzným, keďže nadnárodné podniky uplatňujúce agresívne daňové plánovanie by ho neprijali, ak by jeho uplatňovanie zostalo naďalej dobrovoľné. EHSV súhlasí s návrhom, aby sa CCCTB stal povinným, a odporúča Komisii, aby preskúmala, či by sa mohol v budúcnosti uplatňovať na všetky podniky s cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty používali dva rozdielne základy dane.

3.4.

Komisia so zreteľom na konzultácie s členskými štátmi navrhuje, aby sa v prvej etape zavážilo vytvorenie spoločnej základne a aby sa ku konsolidácii pristúpilo až v neskoršej fáze. Vzhľadom na skutočnosť, že agresívne daňové plánovanie závažným spôsobom narúša hospodársku súťaž na celom jednotnom trhu a má za následok výrazné straty príjmov pre členské štáty, EHSV odporúča urýchliť časový plán realizácie.

3.5.

Bolo by vhodné, aby sa návrh smernice predložil v budúcom roku. EHSV odporúča Komisii, aby pri vypracúvaní návrhu smernice dbala na zrozumiteľnosť definícií a koncepcií, ktorými sa bude musieť riadiť spoločný základ. Jasné definície sú nevyhnutné na to, aby sa zaručila kvalita procesu transponovania a aby sa zabránilo výrazným rozdielom na úrovni členských štátov, ktoré by vo výraznej miere mohli obmedziť účinnosť právnych predpisov.

3.6.

Komisia odporúča, aby až do ďalšej fázy konsolidácie návrh smernice obsahoval mechanizmus cezhraničnej kompenzácie. Vzhľadom na to, že konsolidácia predstavuje hlavnú hospodársku výhodu CCCTB, bolo by vhodné, aby bola zavedená už v počiatočnej fáze. EHSV však so zreteľom na ťažkosti spojené s dosiahnutím politickej dohody o tejto otázke súhlasí s navrhovaným mechanizmom. Pokiaľ ide o požiadavky Európskeho parlamentu, ale aj členských štátov v súvislosti s podporou zdaňovania ziskov na mieste, kde boli vytvorené, sa EHSV domnieva, že tento mechanizmus kompenzácie nesmie mať neprimeraný negatívny vplyv na právo členských štátov zdaňovať zisky vzniknuté na základe aktivít vykonávaných na ich území.

3.7.

Z analýz vypracovaných Komisiou vyplýva, že existujú situácie, v ktorých podniky vykonávajúce nadnárodne aktivity presúvajú svoje zisky do členských štátov, ktoré uplatňujú nižšie miery zdaňovania. Tento jav podporujú aj ustanovenia platných právnych predpisov o podnikoch (4). EHSV sa domnieva, že ak podniky na jednotnom trhu ani po zavedení konsolidácie neupustia od uplatňovania uvedenej praxe, mali by sa prijať cielené doplňujúce opatrenia.

4.1.

Agresívne daňové plánovanie uplatňované niektorými podnikmi, ktoré vyvíjajú cezhraničné aktivity, má za následok rozpočtové straty pre členské štáty rádovo niekoľko stoviek miliárd EUR za rok. EHSV podporuje zavedenie konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb a domnieva sa, že by sa mal stať všeobecnou normou v oblasti zdaňovania ziskov v EÚ. Umožnil by zjednodušiť daňový režim spoločností a zabrániť tomu, aby členské štáty museli uplatňovať CCCTB na podniky vykonávajúce nadnárodné aktivity a iný režim pre ostatné podniky.

4.2.

EHSV odporúča, aby Komisia po prijatí smernice o CCCTB a po zavedení konsolidačného mechanizmu vypracovala analýzu vplyvu nových predpisov. Ak z tejto analýzy vyplynie, že počet presunov ziskov do členských štátov uplatňujúcich nižšiu mieru zdaňovania neklesol, EHSV navrhne Komisii a členským štátom, aby sa prijali aj cielené právne opatrenia, ktoré by podniky vykonávajúce nadnárodné aktivity odradili od toho, aby naďalej presúvali svoje zisky do členských štátov s nižšou mierou zdaňovania.

4.3.

Komisia navrhuje, aby sa vypracovala lepšia regulácia, pokiaľ ide o pojem „stála prevádzkareň“ podniku. EHSV zastáva názor, že zdaňovanie ziskov z aktivít vykonávaných na území členského štátu predstavuje jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa podniky nemohli umelo vyhýbať zdaneniu v členskom štáte. Prijatím plánu BEPS, ktorý vypracovala OECD, by sa mohli vo výraznej miere obmedziť prípady, v ktorých sa podniky vyhýbajú zaplateniu dane z príjmov spoločnosti na základe toho, že sa odvolávajú na platné ustanovenia európskej legislatívy.

4.4.

Konsolidácia je operáciou, prostredníctvom ktorej môže podnik kumulovať svoje zisky a straty na celom území EÚ. EHSV uznáva, že ak sa prijme táto konsolidácia, bude predstavovať hlavnú výhodu CCCTB v boji proti zložitým technikám transferového oceňovania, ktoré využívajú podniky realizujúce nadnárodné operácie na území Únie s cieľom zaplatiť menej daní. Výbor však odporúča Komisii, aby zohľadnila skutočnosť, že každý členský štát má právo zachovať zdaňovanie ziskov pochádzajúcich z aktivít podnikov vykonávaných na svojom vlastnom území.

4.5.

Príloha k oznámeniu Komisie obsahuje zoznam štátov a území nespolupracujúcich v daňovej oblasti. EHSV sa domnieva, že v tomto prípade ide iba o prvú etapu v boji proti nespolupracujúcim daňovým jurisdikciám, ktoré sú známe pod zovšeobecňujúcim názvom daňové raje. Výbor okrem toho pripomína návrh, ktorý uviedol vo svojich predchádzajúcich stanoviskách (5), že právne predpisy EÚ by mali zahŕňať postihy pre podniky, ktoré budú naďalej riadiť svoju činnosť z daňových rajov s cieľom vyhnúť sa plateniu daní, ktoré sú podľa daňových režimov v platnosti v členských štátoch, v ktorých tieto podniky vykonávajú svoju činnosť.

4.6.

Komisia uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú skupiny dohliadajúce na spoluprácu s členskými štátmi v daňovej oblasti. Ide najmä o skupinu pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a platformu pre dobrú daňovú správu. EHSV odporúča Komisii a členským štátom, aby preskúmali, či je možné odporúčania kódexu zapracovať do európskej legislatívy, tak aby sa stali povinnými.

4.7.

V rámci procesu revízie mandátu platformy pre dobrú daňovú správu EHSV nabáda Komisiu, aby nielen predĺžila tento mandát aj na obdobie po roku 2016, ale taktiež zvážila doplnenie jej zloženia o zástupcov sociálnych partnerov, ktorí môžu vo významnej miere prispieť k jej práci.

4.8.

Výbor odporúča Komisii a členským štátom, aby pokračovali v zjednodušovaní a harmonizácii platného právneho rámca na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Tento postup môže stimulovať investície na úrovni EÚ tým, že sa vytvoria podmienky, ktoré sú potrebné pre udržateľný rast a vytváranie dodatočných pracovných miest.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/46

Spravodajca:

Stefano MALLIA

Pomocný spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

1.1.

EHSV víta oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda, v ktorom sa podľa jeho názoru odzrkadľuje novonadobudnuté poznanie, že migráciu je potrebné riešiť na európskej úrovni, a nabáda členské štáty, aby spoločne podporili vykonávanie tohto programu.

1.2.

Bezprostrednou výzvou pre EÚ je dostať súčasnú chaotickú situáciu pod kontrolu a zabezpečiť, aby sa s ľuďmi, ktorí hľadajú medzinárodnú ochranu, zaobchádzalo vhodným spôsobom. EHSV podporuje bezodkladné zriaďovanie krízových vstupných centier (tzv. „hotspots“) s cieľom podporiť krajiny, ktoré čelia veľkému prílevu migrantov a trvá na tom, aby sa týmto krajinám poskytli potrebné prostriedky a podpora.

1.3.

EHSV sa domnieva, že si súčasná situácia vyžaduje, aby EÚ vytvorila naozaj spoločný európsky azylový systém, ktorý bude vychádzať z postupov harmonizovaných v celej EÚ. To zahŕňa jednotné postavenie osôb, ktorým bol udelený azyl, ako aj vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, spoločnú zodpovednosť a úsilie v oblasti premiestňovania a presídľovania a revíziu Dublinského nariadenia. Potrebné sú solidárne a spoľahlivé mechanizmy vyrovnávania záťaže, najmä stály, spravodlivý a záväzný kľúč rozdeľovania uchádzačov o ochranu medzi všetky členské štáty EÚ. Okrem toho sú potrebné dlhodobé riešenia pre prípad, že by masová migrácia pokračovala alebo by sa v budúcnosti opakovala.

1.4.

Európske obyvateľstvo starne a na pracovnom trhu chýbajú niektoré zručnosti. Tieto problémy sa dajú vyriešiť migráciou. EÚ však musí zaviesť účinnejšiu imigračnú politiku. EÚ by mala vypracovať komplexnú politiku legálnej migrácie, ktorá bude zameraná na vytvorenie podmienok pre prichádzajúce osoby a bude transparentná, predvídateľná a spravodlivá. Zároveň sa uznáva, že prisťahovalectvo nie je jediným riešením nedostatku pracovných síl na trhu práce a demografických výziev, a členské štáty môžu zvážiť aj iné primeranejšie riešenia.

1.5.

Integrácia migrantov a utečencov je mimoriadne náročná výzva a EÚ a jej členské štáty ju musia riešiť vybudovaním spoľahlivých mechanizmov integrácie. EHSV zastáva názor. že náklady, ktoré vzniknú, ak sa integrácia neuskutoční, vysoko prevýšia náklady na integráciu. EHSV, ktorý dlhodobo podporuje Európske fórum pre integráciu/migráciu, sa domnieva, že integrácia musí byť obojstranný proces, v ktorom zásadnú úlohu zohrávajú sociálni partneri, miestne orgány a občianska spoločnosť. Prioritou by mal byť prístup na pracovný trh a, konkrétnejšie, uznávanie kvalifikácií, ako aj odborná a jazyková príprava. Osobitnú pozornosť treba venovať integrácii žien.

1.6.

EÚ musí zabezpečiť svoje vonkajšie hranice. Vzhľadom na komplexnú bezpečnostnú situáciu je viac potrebné úsilie na európskej než na národnej úrovni, čoho súčasťou môže byť spoločné rozhodovanie o niektorých právomociach členských štátov v tejto oblasti.

1.7.

Všetky vonkajšie politiky EÚ sa musia optimalizovať a zameriavať na pomoc krajinám pôvodu, aby dosiahli primeranú úroveň bezpečnosti, stability a prosperity pre svojich obyvateľov. EHSV si intenzívne uvedomuje, že ide o dlhodobý cieľ spojený s obrovskými ťažkosťami.

1.8.

Je potrebné posilniť spoluprácu v oblasti readmisie, aby sa zabezpečilo účinné a včasné vykonávanie smernice o návrate.

1.9.

Občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri riešení migračnej krízy, napríklad tým, že reaguje na potreby migrantov po ich príchode a organizuje následné činnosti s cieľom začleniť ich do spoločnosti a do pracovného trhu. Je nevyhnutné, aby vlády, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti usilovali o vznik kultúrneho a sociálneho konsenzu medzi európskymi štátmi o tom, že je dôležité a užitočné investovať do integrácie migrantov do spoločnosti a do pracovného trhu.

1.10.

EHSV preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby navýšili financovanie a materiálnu podporu pre vnútroštátne mimovládne organizácie a organizácie občianskej spoločnosti.

1.11.

Zodpovedajúce finančné prostriedky je potrebné získať spoločným úsilím všetkých členských štátov. Pritom je potrebné konštatovať, že výdavky členských štátov súvisiace s prijímaním a integráciou uchádzačov o azyl alebo utečencov nepredstavujú dlhodobé či štrukturálne výdavky a teda by sa nemali započítať do štrukturálnych rozpočtových deficitov. Obstarávanie potrebných prostriedkov nesmie ísť na úkor prostriedkov určených na sociálne ciele v EÚ. To by mohlo byť prekážkou akceptácie u niektorých skupín obyvateľstva.

2.1.

Európska komisia zverejnila svoje oznámenie o európskej migračnej agende 13. mája 2015. Rôzne zloženia Rady rokovali o tomto oznámení a návrhoch na jeho vykonávanie od júna do októbra. EHSV víta oznámenie Komisie, domnieva sa, že je komplexné a zároveň zamerané na najdôležitejšie otázky.

2.2.

V súčasnosti prebieha implementácia iniciatív uvedených v agende a väčšina členských štátov si postupne uvedomuje, že výzva, ktorú migrácia predstavuje, sa dá efektívne zvládnuť len kolektívnym úsilím založeným na zásadách solidarity a spoločnej zodpovednosti. Efektívna činnosť si vyžaduje väčšiu mobilizáciu zdrojov z rozpočtu EÚ, ako aj zvýšenie príspevkov členských štátov. Pritom je potrebné konštatovať, že výdavky členských štátov súvisiace s prijímaním a integráciou uchádzačov o azyl alebo utečencov nepredstavujú dlhodobé štrukturálne výdavky a teda ich nemožno započítať do štrukturálnych rozpočtových deficitov.

2.3.

Pokiaľ ide o financovanie, EÚ strojnásobila zdroje pre spoločné operácie agentúry Frontex: Poseidon a Triton. Zároveň niekoľko členských štátov nasadilo svoje aktíva (lode a lietadlá). Európska únia tiež vyčlenila 1,8 miliardy EUR z rozpočtu EÚ na zriadenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a na riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, zmobilizovala 60 miliónov na núdzovú pomoc pre členské štáty v prvej línii, navrhla mechanizmus presídľovania s dotáciou 50 miliónov EUR a uvoľnila 30 miliónov na regionálny program rozvoja a ochrany.

2.4.

Vedúci predstavitelia EÚ sa zaviazali poskytnúť ďalšie zdroje agentúre Frontex, Europolu a ESVČ s cieľom posilniť vonkajšie hranice EÚ, s osobitným dôrazom na krízové vstupné centrá („hotspots“), aby sa zabezpečila identifikácia, registrácia a odobratie odtlačkov prstov migrantov. Je však potrebná finančná pomoc EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto centrá budú fungovať efektívne, a že splnia svoj účel.

2.5.

Počas zasadnutí Rady v júli a septembri sa dosiahla dohoda o premiestnení 160 000 migrantov z Grécka a Talianska a o presídlení ďalších 22 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Úspech vykonávania týchto rozhodnutí, ktoré je teraz v úvodnej fáze, bude základom fungovania akejkoľvek migračnej politiky EÚ v budúcnosti.

2.6.

Európska komisia 23. septembra 2015 prijala 40 rozhodnutí o nesplnení povinnosti týkajúcich sa niekoľkých členských štátov, ktoré neimplementovali právne predpisy o vytvorení spoločného európskeho azylového systému. EHSV toto rozhodnutie víta, je však veľmi znepokojený, že Komisia bola nútená využiť tento mechanizmus, aby členské štáty presvedčila, že v tejto zásadnej oblasti musia náležite uplatňovať právne predpisy EÚ.

2.7.

Niekoľko rozhodnutí na medzinárodnej úrovni môže viesť k zlepšeniu celkovej situácie. Patrí medzi ne posilnenie rozpočtových zdrojov EÚ na poskytovanie okamžitej pomoci utečencom, posilnenie dialógu a spolupráce s tretími krajinami, ako sú napríklad Libanon, Jordánsko a Turecko a kandidátskymi krajinami západného Balkánu, ako aj posilnenie humanitárnej pomoci v roku 2016 a zriadenie uvedeného Núdzového trustového fondu pre Afriku. Obstarávanie potrebných prostriedkov nesmie ísť na úkor prostriedkov určených na sociálne ciele v EÚ. To by mohlo byť prekážkou akceptácie u niektorých skupín obyvateľstva. EHSV víta, že Európska rada 23. septembra 2015 schválila spoločný akčný plán s Tureckom ako súčasť komplexného programu spolupráce, ktorý je založený na spoločnej zodpovednosti, vzájomných záväzkoch a ich plnení.

3.1.1.

Koncepcia inteligentných hraníc je vítaná, aj keď prichádza neskoro. Hlavnou výzvou súvisiacou so silnejšie chránenými a inteligentnejšími hranicami je zabezpečiť, aby sa neporušovali ľudské práva migrantov. Okrem toho by nemala byť oslabená ani zásada zákazu vrátenia alebo vyhostenia, hoci práve toto by mohla byť veľká výzva, pretože deliaca čiara medzi utečencami a ekonomickými migrantmi nie je vždy zreteľná a jednoznačná. Uplatňovanie koncepcie inteligentných hraníc musí plne rešpektovať základné práva a slobody.

3.1.2.

Schengenská dohoda je jedným z pilierov EÚ a je viac než len symbol európskej integrácie. Je to jedno z najhmatateľnejších práv, ktoré využívajú európski občania, a vďaka ktorému si v praxi vyskúšali, ako vyzerá Európa bez hraníc. EHSV si želá, aby schengenská dohoda čo najskôr opäť fungovala vo svojom zvyčajnom režime a dôrazne odporúča, aby členské štáty prijali všetky možné opatrenia v snahe zabrániť definitívnemu rozpadu tohto systému.

3.1.3.

Doteraz sa dosiahla dohoda o premiestnení 160 000 utečencov v rámci EÚ. Rýchle naplnenie tejto dohody v praxi by umožnilo získať veľa cenných skúseností, na základe ktorých by sa mohli vypracovať dlhodobé riešenia pre prípad, že by masový pohyb ľudí pokračoval alebo by sa v budúcnosti zopakoval. EHSV sa nazdáva, že je potrebné uvažovať ambicióznejšie. Globálny masový pohyb ľudí bude pokračovať ešte dlhé roky.

3.1.4.

Je v záujme všetkých členských štátov, aby sa implementoval spoľahlivý a solidárny mechanizmus pre prípad, že by masová migrácia v budúcnosti pokračovala. Ako okamžité opatrenie je potrebný stály, spravodlivý a záväzný mechanizmus vyrovnávania záťaže, ktorý by uchádzačov o ochranu rozdelil medzi všetky členské štáty EÚ. Ten musí mať oporu v stálom kľúči rozdeľovania, ktorý bude vychádzať z niekoľkých faktorov, napríklad: veľkosť ekonomiky a územia danej krajiny, HDP, pracovné príležitosti a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, existencia národných/etnických komunít a menšín v prijímajúcej krajine. Takýto mechanizmus rozdeľovania by sa mal pravidelne preskúmavať. Mali by sa zohľadniť aj preferencie uchádzačov o azyl, pokiaľ súvisia s faktormi, ktoré uľahčujú integráciu (napr. znalosť jazyka, rodinní príslušníci v danej krajine, atď.). Dúfajme, že sa vďaka tomuto mechanizmu prestanú opakovať antagonistické zasadnutia Rady, ktoré poškodili obraz Európy.

3.1.5.

EHSV víta návrh aktivovať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany a mobilizovať podporné tímy pre riadenie migrácie, ako aj rýchle pohraničné zásahové tímy, aby sa členským štátom pomohlo zvládať núdzové situácie.

3.1.6.

EHSV tiež víta navýšenie financovania agentúry Frontex, ESVČ a Europolu v roku 2015 a nárast financovania o 600 miliónov EUR pre tieto tri agentúry v roku 2016 s cieľom pomôcť najviac postihnutým štátom. Je potrebné, aby sa toto úsilie doplnilo účinnou politikou návratu. V súčasnosti bolo do svojich krajín vrátených asi len 38 % osôb, o ktorých sa zistilo, že nepotrebujú ochranu.

3.1.7.

Je potrebné, aby EÚ stále viac spájala pomoc pre rozvojové krajiny s vnútornými reformami, ako aj podporovala účinnú spoluprácu v oblasti migrácie, najmä legálnej migrácie (vrátane dočasných pohybov/víz) a politiky návratu. Je však dôležité, aby členské štáty EÚ dodržali svoj záväzok vyčleniť 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na rozvojovú pomoc.

3.1.8.

EHSV víta návrh zintenzívniť diplomatické úsilie s cieľom zapojiť krajiny pôvodu a tranzitu do spolupráce zameranej na riešenie tejto výzvy. Prvým podujatím v rámci tohto úsilia bol migračný samit, ktorý sa konal 11. – 12. novembra 2015 vo Vallette.

3.1.9.

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že EÚ musí so svojimi partnermi nielen hovoriť, ale ich aj počúvať, a musí sa k nim aj správať ako k partnerom. Vnímanie cieľov, ktoré je potrebné dosiahnuť, i prostriedkov ako ich dosiahnuť, v EÚ a medzi jej partnermi v Afrike a na Blízkom východe stále ovplyvňujú mnohé nedorozumenia a odlišné perspektívy.

3.1.10.

EHSV víta prísľub EÚ, že bude pokračovať v užšej spolupráci s medzinárodnými organizáciami ako sú UNHCR, UNDP, IOM a Medzinárodný červený kríž. Konštatuje však, že si mnoho členských štátov EÚ neplní svoje záväzky, čomu nasvedčuje aj tristná situácia pokiaľ ide o podporu Svetového potravinového programu.

3.1.11.

EHSV tiež víta návrh Komisie zvýšiť v roku 2016 humanitárnu pomoc o 300 miliónov EUR s cieľom pokryť základné potreby utečencov.

3.1.12.

EHSV podporuje zásadu vzájomného uznávania rozhodnutí o udelení azylu. Podľa článku 78 ZFEÚ by EÚ mala vypracovať spoločnú politiku v oblasti medzinárodnej ochrany, ktorej súčasťou je aj „jednotný štatút … platný v celej Únii.“ Ak sa takýto štatút platný v celej EÚ neudeľuje prostredníctvom agentúry EÚ, jedinou alternatívou je vzájomné uznávanie vnútroštátnych rozhodnutí.

3.1.13.

EHSV plne podporuje úsilie Komisie predložiť do marca 2016 návrhy reformy dublinského nariadenia. Podporuje tiež záväzok Komisie predložiť v tom istom čase aj nový balík zameraný na legálnu migráciu vrátane revidovaného nariadenia o modrej karte.

3.1.14.

Ochrana vonkajších hraníc by mala byť spoločnou snahou, v rámci ktorej členské štáty spoja svoje materiálne a intelektuálne zdroje.

3.1.15.

EHSV plne podporuje bezodkladné zriaďovanie krízových vstupných centier („hotspots“). Musia byť však plne personálne a materiálne vybavené, aby mohli efektívne fungovať. V krajinách ako sú Taliansko a Grécko, kam každodenne prichádzajú tisícky utečencov, sa úplnému chaosu dá zabrániť len rozsiahlym združovaním finančných a materiálnych zdrojov.

3.1.16.

EHSV má tie isté vážne obavy ako UNHCR pokiaľ ide o procesy registrácie a selekcie, ktoré prebiehajú v krízových vstupných centrách („hotspots“) bezprostredne po príchode imigrantov na územie EÚ.

3.2.1.

EÚ sa podarí obmedziť migračné toky na zvládnuteľné dimenzie len ak sa zmysluplným spôsobom zapojí do riešenia mnohých problémov, ktoré trápia krajiny pôvodu. Dlhodobý cieľ dosiahnuť ich stabilitu, mier a prosperitu si bude vyžadovať bezprecedentné úsilie, nielen zo strany Európy, ale aj celého medzinárodného spoločenstva. EÚ sa musí usilovať o posilnenie medzinárodných aktivít, najmä prostredníctvom OSN.

3.2.2.

Je potrebné, aby EÚ rozšírila svoju inštitucionálnu prítomnosť v kľúčových krajinách pôvodu a tranzitu a zriadila osobitné migračné centrá, ako dočasné alebo stále zariadenia pre spracovanie žiadostí o azyl. Krajiny ako sú napríklad Alžírsko, Maroko, Mali, Líbya, Libanon a Turecko potrebujú sústredenejšie úsilie a viac pomoci.

3.2.3.

EHSV sa domnieva, že jedným z hlavných cieľov agendy je začať realizovať takú migračnú politiku EÚ, ktorá umožní legálnu migráciu a zároveň bude stimulom pre účinnú integráciu migrantov. EHSV očakáva prvé legislatívne a politické návrhy v týchto oblastiach a je pripravený podporiť úsilie Európskej komisie o ich vypracovanie.

3.2.4.

EHSV nabáda členské štáty, aby plne dodržiavali a aktívne vykonávali Ženevský dohovor z roku 1951 a aby odolávali tlaku znižovať úroveň ochrany a služieb poskytovaných utečencom.

3.2.5.

EHSV podporuje spoločnú azylovú politiku založenú na zjednodušených spoločných postupoch. Takáto politika musí vychádzať so spoločnej definície postavenia utečenca a práv, ktoré k takémuto postaveniu prináležia, aby sa zabránilo „azylovej turistike“ utečencov.

3.2.6.

Je treba ďalej rozvíjať systém informácii o krajine pôvodu (COI). Žiadosti o azyl občanov, ktorí pochádzajú z tej istej krajiny, mávajú často odlišné výsledky, hoci sa dá predpokladať, že sa ocitli v podobnej situácii. Existujúci systém by mal byť dosť flexibilný a spoľahlivý na to, aby sa vývoj v krajinách pôvodu dal zistiť a zapracovať v reálnom čase. Spolupráca medzi bezpečnostnými službami členských štátov by sa mala neustále zlepšovať, pretože sú dôležitým zdrojom informácií.

3.2.7.

Väčšou prioritou by mala byť organizácia legálnej migrácie a vízovej politiky, digitalizácia tohto procesu, uznávanie kvalifikácií a dosiahnutie mobility v oblasti vzdelávania.

3.2.8.

EÚ by sa mala viac zapojiť do riadenia návratov a podporiť opatrenia zamerané na reintegráciu. Pilotný projekt zameraný na návrat do Pakistanu a Bangladéša má v súčasnej krízovej situácii len obmedzený význam. EHSV dôrazne odporúča plánovanie a vykonávanie podobných projektov s riadnou finančnou a inštitucionálnou podporou.

3.2.9.

Posilnenie hraničných kontrol v tranzitných krajinách, hliadok na moriach a ničenie prevádzačských plavidiel môže pomôcť, nie sú to však jediné udržateľné nástroje na riešenie tohto problému. Pre EÚ je správnou cestou uplatňovať komplexný prístup, v rámci ktorého sa lepšie využije rozmanitosť jej nástrojov a jej značné zdroje.

3.3.1.

Občianska spoločnosť zohráva pri riešení migračnej krízy životne dôležitú úlohu. Aktéri občianskej spoločnosti môžu zásadným spôsobom prispieť k riešeniu bezprostredných potrieb prichádzajúcich migrantov. Občianska spoločnosť však potenciálne môže zohrávať ešte dôležitejšiu úlohu v rámci dlhodobého úsilia potrebného na integráciu migrantov do spoločnosti. Občianska spoločnosť môže pomáhať priamo konkrétnym ľuďom čo je nesmierne dôležité vo všetkých fázach prijímania utečencov a riešenia ich bývania.

3.3.2.

EHSV oceňuje solidaritu, ktorú prejavili skupiny občianskej spoločnosti a jednotlivci, ktorí dobrovoľne pomáhajú žiadateľom o azyl. Táto pozitívna a spontánna reakcia však nemá dostatočný rozsah na to, aby mohla vyriešiť existujúce výzvy. EHSV vyzýva členské štáty EÚ, aby uznali a ocenili úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť a zintenzívnili pomoc vnútroštátnym mimovládnym organizáciám a občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť štruktúrovanejšiu a účinnejšiu reakciu. Vlády členských štátov nesú osobitnú zodpovednosť za identifikáciu organizácií občianskej spoločnosti na svojom území a nadviazanie kontaktov s nimi, ako aj za zvýšenie podpory poskytovanej týmto subjektom, aby sa zabezpečilo posilnenie ich kapacít.

3.3.3.

EHSV okrem toho odporúča, aby Komisia vyvinula úsilie poskytnúť členským štátom viac prostriedkov prostredníctvom dohôd o partnerstve týkajúcich sa štrukturálnych fondov, s cieľom navýšiť sumy z ESF a EFRR určené na riadenie migračných tokov a integračné opatrenia. Primárnymi príjemcami takýchto prostriedkov by mali byť mimovládne organizácie a organizácie pôsobiace v teréne. Toto by malo byť nad rámec finančných prostriedkov, ktoré sa v súčasnosti poskytujú z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.

3.3.4.

EHSV upozorňuje na Európske fórum pre migráciu, ktoré je pokračovateľom Európskeho fóra pre integráciu zriadeného v roku 2009 EHSV a Európskou komisiou. Toto fórum je platformou pre dialóg medzi Európskymi inštitúciami a občianskou spoločnosťou v oblastiach imigrácie, azylu a integrácie migrantov.

4.1.

EHSV zastáva názor, že zabezpečenie transparentného, predvídateľného a spravodlivého systému legálnej migrácie do EÚ je dôležité a vysoko relevantné. Európske obyvateľstvo starne a prírastok je len okolo 0,2 % ročne, čo je hlboko pod úrovňou jednoduchej reprodukcie obyvateľstva. Odhaduje sa, že Európa do roku 2050 príde o približne 30 miliónov ľudí v produktívnom veku a ak sa rýchlo neprijmú opatrenia, vo väčšine členských štátov EÚ budú rýchlo rásť indexy ekonomického zaťaženia, produktivita bude klesať, dôjde k zatváraniu podnikov a výrazne narastú náklady na udržanie služieb, najmä pre starnúce obyvateľstvo.

4.2.

EÚ môže prostredníctvom kolektívnych a organizovaných opatrení vychádzajúcich zo solidarity premeniť súčasnú situáciu na príležitosť zvrátiť aktuálne demografické trendy a ich sociálne a ekonomické následky. Integrácia migrantov do pracovného trhu vedie k ekonomickému rastu a podporuje ich samostatnosť. Naproti tomu politiky, ktoré integráciu zanedbávajú, prenášajú bremeno podpory migrantov na verejné služby, a môžu spôsobiť spoločenské napätie s rozsiahlymi následkami.

4.3.

EHSV uznáva, že integrácia z veľkej časti závisí od integrácie do pracovného trhu. S vplyvom imigrácie na pracovný trh však súvisí mnoho faktorov, ktoré treba vysvetliť. Patrí medzi ne vplyv imigrantov na výšku miezd, dostupnosť pracovných miest, tlak na fiškálny systém (zdravotníctvo a vzdelávanie) a vplyv multikulturalizmu.

4.4.

Výbor už pripravil prieskumné stanovisko (1) ktoré bolo základom pre prípravu konferencie ministrov v Zaragoze v roku 2010 (2), na ktorej sa prijalo dôležité vyhlásenie o integrácii migrantov do pracovného trhu a výzvach pre európske a vnútroštátne orgány a sociálnych partnerov.

4.5.

Zo štúdií vyplýva, že migranti do ekonomiky vo všeobecnosti viac prispievajú, ako z nej čerpajú, že ich vplyv na fiškálne systémy je minimálny, že Európe pomáhajú pri riešení demografického deficitu a že sú impulzom pre hospodársky rast. Migrácia však neúčinkuje na všetky regióny v Európe rovnako a jej vplyv treba pozorne hodnotiť na miestnej úrovni. Okrem toho je výrazný rozdiel medzi usporiadaným príchodom migrantov v rámci uplatňovania politík a neočakávaným náporom tisícok nových migrantov, ktorý sa ťažko zvláda, a ktorý je záťažou pre miestne, regionálne a vnútroštátne štruktúry, ako to vidno v posledných týždňoch.

4.6.

Integrácia migrantov do pracovného trhu závisí od množstva faktorov, napríklad úrovne nezamestnanosti v hostiteľských krajinách, zručností migrantov, úrovne ich odbornej kvalifikácie, prípravy pred vstupom, pokiaľ ide o jazykovú vybavenosť a formálnu odbornú prípravu, a organizácií a štruktúr zriadených v hostiteľských krajinách s cieľom uľahčiť integráciu migrantov vrátane utečencov na pracovný trh. Práve v týchto oblastiach môže občianska spoločnosť zohrať zásadnú úlohu.

4.7.

Existujú však ďalšie faktory, ktoré bránia rýchlej integrácii, napríklad neuznávanie kvalifikácii, byrokratické prekážky, absencia transparentnosti, mylné predstavy verejností o migrantoch, vykorisťovanie a právne prekážky spôsobené zastaranými právnymi predpismi a nevykonávanie alebo pomalá transpozícia právnych predpisov EÚ.

4.8.

Odborové zväzy a asociácie zamestnávateľov budú zohrávať kľúčovú úlohu pri riešení problematiky integrácie migrantov do pracovného trhu. EHSV odporúča, aby sa sociálni partneri plne zapojili do prípravy, rozvoja a vykonávania integračnej politiky a s ňou súvisiacich opatrení, ako aj nadväzných krokov, a to na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni.

4.9.

Vlády, mieste a regionálne orgány a sociálni partneri musia spolupracovať, aby dosiahli spoločenský konsenzus o spôsoboch a možnostiach integrácie migrantov do ekonomiky a spoločnosti, najmä preto, aby sa zabránilo konfliktom medzi jednotlivými znevýhodnenými skupinami.

4.10.

Občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri pomoci migrantom, aby získali prístup k vzdelaniu, odbornej príprave a pracovným miestam a pri boji proti diskriminácii v sektoroch vzdelávania, na pracovnom trhu a všeobecne v celej spoločnosti.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/53

Spravodajca:

Cristian PÎRVULESCU

1.1.

Utečenecká kríza v EÚ dosiahla bod, v ktorom sa spochybňujú základné zásady ochrany ľudských práv a demokracie. Napriek ťažkostiam je EHSV presvedčený, že tieto zásady sa musia dodržiavať a riadne uplatňovať.

1.2.

EHSV sa domnieva, že suverenistické tendencie niektorých vlád a negatívne vnímanie migrácie a utečencov zo strany čoraz väčšieho počtu občanov možno obmedziť rozsiahlym a potrebným úsilím o podporu základných európskych hodnôt a inštitucionálnych úspechov EÚ. V týchto výnimočných situáciách potrebujeme viac Európy, viac demokracie a viac solidarity.

1.3.

Súčasná utečenecká kríza, hoci ju bolo možné predvídať, vznikla v dôsledku absencie spoločnej azylovej politiky, ktorej oneskorenie bolo spôsobené absenciou zosúladených európskych politických opatrení. V tejto súvislosti EHSV nalieha na Európsku radu, Európsku komisiu a Európsky parlament, aby implementovali článok 67 ods. 2 a článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorých sa ustanovujú podmienky vytvorenia skutočnej azylovej politiky Európskou úniou.

1.4.

EHSV opakovane zdôraznil potrebu solidarity, zodpovednosti a spoločného postupu, ako aj ústredný význam základných práv.

1.5.

EHSV víta úsilie Európskej komisie koordinovať spoločnú reakciu na utečeneckú krízu, vrátane zasadnutia vedúcich predstaviteľov, ktoré sa zaoberalo prílevom utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy.

1.6.

Krízový mechanizmus premiestnenia je konkrétnym príkladom spolupráce založenej na solidarite a zodpovednosti. EHSV si však želá, aby sa tento mechanizmus premiestnenia a ostatné podobné iniciatívy zahrnuli do všeobecnej stratégie s cieľom zabezpečiť jednotnosť a účinnosť. Mimoriadne potrebné sú solidárne a spoľahlivé mechanizmy vyrovnávania záťaže, najmä stály, spravodlivý a záväzný kľúč rozdeľovania uchádzačov o ochranu medzi všetky členské štáty EÚ.

1.7.

Európska komisia a ostatné inštitúcie EÚ musia aktívne podporovať vlády členských štátov tak, aby sa vytvorili riadne podmienky a vyhliadky na integráciu premiestnených žiadateľov o azyl. V tejto súvislosti je okrem iného potrebné konštatovať, že výdavky členských štátov súvisiace s prijímaním a integráciou uchádzačov o azyl alebo utečencov nepredstavujú dlhodobé či štrukturálne výdavky a teda ich nemožno započítať do štrukturálnych rozpočtových deficitov.

2.1.

Súčasná utečenecká kríza je jednak administratívnou výzvou (lebo celý rozsah tohto javu je bezprecedentný), a jednak právnou výzvou. EÚ sa dostala do stavu, keď sa spochybňujú základné zásady ochrany ľudských práv a demokracie. Ochotu členských štátov uplatňovať v plnom rozsahu medzinárodné zmluvy ovplyvnila zvýšená medzinárodná mobilita v dôsledku hospodárskej globalizácie. EHSV sa domnieva, že suverenistické tendencie niektorých vlád a negatívne vnímanie migrácie a utečencov zo strany čoraz väčšieho počtu občanov možno obmedziť rozsiahlym a potrebným úsilím o podporu základných európskych hodnôt a inštitucionálnych úspechov EÚ. V týchto výnimočných situáciách potrebujeme viac Európy, viac demokracie a viac solidarity.

2.2.

Európsky azylový systém je pod značným tlakom vyplývajúcim z viacerých kríz. Príčinou niektorých z nich je medzinárodná politika v prvom desaťročí 21. storočia, zatiaľ čo iné sú zvrátené účinky hospodárskej a finančnej krízy. Posledné krízy: „arabská jar“, politická nestabilita v Líbyi a občianska vojna v Sýrii priamo spôsobili značný nárast počtu utečencov.

2.3.

Členské štáty Rady Európy, ktorých je 47, sú povinné uplatňovať ustanovenia o ľudských právach, aby sa zabezpečilo, že na základe článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach budú všetci ľudia chránení (1). Naopak, dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov poskytuje ochranu len pre určité kategórie osôb, ako sa vymedzuje v článku 1, a túto ochranu možno ľahšie stratiť. Podľa dohovoru však môžu osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, uplatniť viacero práv. V niektorých členských štátoch, napríklad v Rumunsku, ústavné ustanovenia dávajú prednosť medzinárodným zmluvám pred národnými právnymi predpismi. Článok 18 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa stal záväzným podľa článku 6 ZFEÚ, stanovuje práva osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu (2).

2.4.

Dublinský systém neprimerane presunul hlavné bremeno spracovávania žiadostí o azyl na niekoľko štátov, ktoré sa nachádzajú „vo frontovej línii“ (Malta, Taliansko, Cyprus, Grécko, Španielsko a nedávno aj Maďarsko). Za týchto podmienok je pre niektoré členské štáty čoraz ťažšie uviesť do praxe zásady nevyhostenia a zásady zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach, Charte základných práv a smerniciach, ktoré z nej vyplývajú. Napriek týmto ťažkostiam je EHSV presvedčený, že tieto zásady sa musia dodržiavať a riadne uplatňovať.

2.5.

V článku 67 ods. 2 a článku 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú ustanovené podmienky vytvorenia skutočnej azylovej politiky Európskou úniou. Na základe týchto článkov sa netreba sústrediť na vypracovanie minimálnych pravidiel, ale skôr na vytvorenie spoločného systému, ktorý bude zahŕňať jednotné postupy. Súčasná utečenecká kríza, hoci ju bolo možné predvídať, vznikla v dôsledku absencie spoločnej azylovej politiky, ktorej oneskorenie bolo spôsobené absenciou zosúladených európskych politických opatrení. V tejto súvislosti EHSV nalieha na Európsku radu, Európsku komisiu a Európsky parlament, aby tieto články uplatňovali.

2.6.

EHSV víta úsilie Európskej komisie koordinovať spoločnú reakciu na utečeneckú krízu, vrátane zasadnutia vedúcich predstaviteľov, ktoré sa zaoberalo prílevom utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy. Na zasadnutí sa stretli najvyšší predstavitelia štátov a vlád z krajín EÚ aj krajín mimo EÚ v snahe o lepšiu koordináciu činnosti v danom regióne v troch kľúčových oblastiach: poskytovanie prístrešia, spoločné usmerňovanie migračných tokov a správa hraníc (3).

2.7.

EHSV dúfa, že tento krízový mechanizmus premiestnenia pomôže EÚ napredovať na základe konsenzu k systému, ktorý bude dostatočne odolný a pružný na to, aby čelil výzvam migrácie v jej rôznych formách.

2.8.

EHSV opakovane zdôraznil potrebu solidarity, zodpovednosti a spoločného postupu, ako aj ústredný význam základných práv. Takisto zdôraznil, že treba vyvinúť podstatné úsilie na uľahčenie integrácie migrantov a utečencov.

2.9.

Krízový mechanizmus premiestnenia je konkrétnym príkladom spolupráce založenej na solidarite a zodpovednosti. Na zabezpečenie jednotnosti a účinnosti si však EHSV želá, aby sa tento mechanizmus a iné podobné iniciatívy stali súčasťou všeobecnej stratégie. Mimoriadne potrebné sú solidárne a spoľahlivé mechanizmy vyrovnávania záťaže, najmä stály, spravodlivý a záväzný kľúč rozdeľovania uchádzačov o ochranu medzi všetky členské štáty EÚ. Európska migračná agenda Európskej komisie je pozitívnym krokom týmto smerom.

3.1.

Každý členský štát, ktorý sa nezúčastňuje na mechanizme, by mal vysvetliť svoje dôvody. Ak sú príčinou hlavne finančné dôvody alebo nedostatočná pripravenosť prijať žiadateľov o azyl, malo by sa prijať ustanovenie o preddavkovej finančnej podpore.

3.2.

Podpora EÚ poskytovaná organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú utečeneckou krízou, a integrácia migrantov je stále nedostatočná. Byrokratické pravidlá a postupy obmedzujú ich schopnosť účinne konať na mieste.

3.3.

Či nastala krízová situácia, sa má určovať tak, že Komisia bude skúmať, či je stav taký, že aj členský štát s „dobre pripraveným azylovým systémom“ je neschopný tento stav zvládať. Ako sa tento pojem vymedzuje? Aké sú kritériá na označenie azylového systému ako „dobre pripraveného“? Návrh obsahuje niektoré kritériá, ktoré Komisia môže zvážiť, ale sú pružné a opísané ako „okrem iného“.

3.4.

Návrh nie je dostatočne konkrétny, pokiaľ ide o zosúladenie preferencií prijímajúceho členského štátu, členského štátu premiestnenia a žiadateľov. Nie je jasné, ako bude fungovať v praxi.

3.5.

Odporúča sa, aby relevantné informácie a poradenstvo bolo dostupné žiadateľom, poskytované orgánmi v prijímajúcich členských štátoch a styčnými dôstojníkmi členského štátu premiestnenia.

3.6.

Nie je jasné, ako bude členský štát premiestnenia nabádaný, aby riadne prijímal a integroval premiestnených žiadateľov. Stav infraštruktúry, dostupnosť napr. zdravotníckych služieb a vzdelávania, a tiež peňažné dávky budú mať vplyv na ochotu žiadateľov premiestniť sa do konkrétnej krajiny. Európska komisia a ostatné inštitúcie EÚ musia aktívne podporovať vlády členských štátov tak, aby sa vytvorili riadne podmienky a vyhliadky na integráciu premiestnených žiadateľov.

3.7.

Návrh musí byť v tomto ohľade konkrétnejší a načrtnúť postup hodnotenia a nabádania k rozvoju azylovej infraštruktúry a služieb vo všetkých členských štátoch.

3.8.

Systém musí do určitej miery zohľadniť preferencie žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o konkrétne členské štáty premiestnenia. Preferencie sa musia spájať s jasnými a preukázateľnými vyhliadkami na úspešnú integráciu (rodinní príslušníci s pobytom, znalosť jazyka a predchádzajúce spojenie s krajinou, ako sú štúdiá alebo podnikanie).

3.9.

Ako činiteľ, ktorý treba brať do úvahy pri premiestňovaní do určitého členského štátu, sa uvádzajú „kultúrne väzby“. EHSV sa domnieva, že toto kritérium by sa nemalo používať ako zdôvodnenie na odmietnutie žiadateľov o azyl na základe ich vierovyznania.

3.10.

V návrhu sa neuvádza, ako bude systém pracovať pre krajiny ako je Srbsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), ktoré majú jasné vyhliadky na vstup do EÚ a zažívajú značný prílev migrantov a žiadateľov o azyl.

24.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 71/57

Spravodajca:

Antonello PEZZINI

1.1.

Výbor je presvedčený, že pre Európu má ústredný význam udržateľná reindustrializácia s konkurencieschopným rastom a vytváraním nových a lepších pracovných miest a že systém EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami CO2 je potrebné vnímať v tomto kontexte ako kľúčový nástroj politiky EÚ na boj proti zmene klímy a pri dekarbonizácii celosvetového hospodárstva.

1.2.

Výbor sa domnieva, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) ako nástroj na zníženie energetických emisií EÚ musí udávať signál pre ceny emisií oxidu uhličitého, ale aj kladným spôsobom ovplyvňovať udržateľné investície do nových technológií s nízkymi emisiami oxidu uhličitého.

1.3.

Podľa EHSV je potrebné zvýšiť stabilitu a flexibilitu trhu s emisnými kvótami a jeho otvorenosť všetkým hlavnými svetovým aktérom, a to v podrobnom a koordinovanom rámci na dosiahnutie cieľa vytvoriť konkurencieschopnú a udržateľnú sústavu priemyselnej výroby.

1.4.

Výbor sa domnieva, že Komisia by sa mala prísne riadiť mandátom stanoveným v rámci politík v oblasti energetiky a klímy na obdobie do roku 2030, na ktorom sa dohodla Európska rada 23. a 24. októbra 2014, najmä vo svojich jasných usmerneniach k ustanoveniam o úniku uhlíka (carbon leakage), ktoré sa musia rozvíjať v rámci reformy EU ETS.

1.5.

Podľa výboru je potrebné zabezpečiť náležité mechanizmy prechodu s cieľom zachovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zabrániť investičným únikom a vystaveniu európskeho priemyslu nekalej konkurencii krajín, ktoré nemajú porovnateľné regulačné nástroje pre oblasť klímy.

1.6.

EHSV odporúča zabezpečiť náležitý rámec predpisov, najmä v oblasti bezodplatného prideľovania kvót, prípustnosti „úniku uhlíka“, revízie referenčných hodnôt porovnávania, náhrad nákladov spôsobených cenou elektrickej energie, s cieľom stopercentne zabezpečiť bezodplatné prideľovanie kvót a plnú náhradu nepriamych nákladov vo všetkých členských štátoch na úrovni 10 % najvýkonnejších zariadení v odvetviach vystavených vysokým rizikám „úniku uhlíka“.

1.7.

EHSV odporúča tieto body spomedzi tých, ktoré vymedzujú reformu:

1.8.

Výbor nakoniec odporúča maximálny súlad, úplnú synergiu, minimálne prekrývanie predpisov a odstránenie nadmernej administratívnej záťaže pri nových právnych predpisoch revízie systému EU ETS a paralelných a doplňujúcich právnych predpisoch, s ktorými vzájomne pôsobia.

1.9.

EHSV sa domnieva, že by sa mal zabezpečiť rámec pre obchodovanie s medzinárodnými kreditmi, ktoré by mali zohrávať úlohu pri dosahovaní širších cieľov v oblasti znižovania emisií v Európe, s podporou multilaterálnych a bilaterálnych medzinárodných dohôd.

1.10.

EHSV považuje za dôležité vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy po ukončení Parížskej konferencie koncom roka 2015.

2.1.

Systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) začal platiť od 1. januára 2005 a je jedným z najvýznamnejších nástrojov klimatickej politiky EÚ vďaka možnosti znížiť emisie skleníkových plynov, ktorú ponúka.

2.2.

EU ETS má od svojho vytvorenia za úlohu poskytovať referenčné údaje pre emisie oxidu uhličitého, s cieľom umožniť znižovanie emisií všetkých odvetví európskeho hospodárstva, ktoré v EÚ emitujú približne polovicu všetkých skleníkových plynov.

2.3.

EHSV vždy považovalo EU ETS za kľúčový nástroj klimatickej a energetickej politiky Únie na znižovanie priemyselných emisií EÚ, a preto žiadal jeho skutočnú reformu s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy stanovené do roku 2030, a pritom zachovať priemyselnú konkurencieschopnosť Únie a zabrániť úniku investícií.

2.4.

Európska rada na svojom zasadnutí 21. marca 2014 žiadala opatrenia, ktorými by sa odvetviam vystaveným celosvetovej konkurencii úplne kompenzovali priame a nepriame náklady vyplývajúce z politiky EÚ v oblasti klímy, kým sa medzinárodnou dohodou o ochrane klímy nevytvoria celosvetovo rovnaké podmienky činnosti.

2.4.1.

EHSV však súhlasí s pripomienkami Európskeho dvora audítorov, že sa vyskytli „významné nedostatky“ vo vykonávaní EU ETS, a uvádza viacero odporúčaní na zlepšenie integrity a vykonávania tohto systému trvajúc na koncepcii priemyselnej účinnosti, ktorou by sa zabezpečila úplná konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ.

2.5.

Európska rada na svojom zasadnutí 23. a 24. októbra 2014 stanovila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Okrem toho prijala závery a najmä schválila niekoľko dôležitých cieľov:

2.5.1.

Základom príspevku EÚ do rokovaní o novej celosvetovej dohode o zmene klímy je cieľ EÚ znížiť v EÚ emisie skleníkových plynov o 40 %, ktorý bol oficiálne schválený na zasadnutí Rady pre životné prostredie 6. marca 2015.

2.5.2.

Všetky tieto prvky rámca bude Rada pravidelne preskúmavať a naďalej bude poskytovať strategické usmernenia týkajúce sa tak odvetví, na ktoré sa vzťahuje systém EU ETS, ako aj odvetví, na ktoré sa tento systém nevzťahuje, a tiež prepojení a energetickej účinnosti.

2.5.3.

Nástroje a opatrenia musia byť zamerané na celkový a technologicky neutrálny prístup na podporu znižovania emisií a na energetickú efektívnosť.

2.6.

13. mája 2015 sa dosiahla dohoda medzi Radou a EP o reforme systému EU ETS rozhodnutím o rezerve stability trhu:

2.7.

V strategickom rámci energetickej únie a s ohľadom na parížsku konferenciu o klíme navrhla Komisia balík opatrení zameraných okrem iného na to, aby sa vykonala revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami podľa pokynov Rady a pritom sa zachovala priorita reindustrializácie európskeho hospodárstva a medzinárodná konkurencieschopnosť priemyselných odvetví, ktorým najviac hrozí presun výroby do inej krajiny.

2.8.

Opatrenia na revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami zahŕňajú okrem energetickej politiky aj mnohé iné politiky EÚ.

2.9.

EHSV spustil štúdiu o vplyve opatrení financovaných prostredníctvom nástrojov EÚ na ochranu životného prostredia (2), v ktorej sa zdôrazňuje význam efektívneho využívania výnosov z trhových nástrojov na environmentálne zlepšenia zamerané na podporu ekologického hospodárstva, ako aj výnosov vznikajúcich v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisnými kvótami, ktoré predstavujú obzvlášť dôležitú príležitosť na financovanie týchto zlepšení a pre prechod na bezuhlíkové hospodárstvo v oblasti priemyslu a zamestnanosti.

3.1.

Iniciatíva Komisie zameraná na zmenu smernice 2003/87/ES o EU ETS hodlá prostredníctvom štruktúrovaného súboru návrhov položiť dôraz na úroveň ročného zníženia povolených emisií tak, aby sa úroveň kvót vydávaných každý rok v celom Európskom hospodárskom priestore od roku 2021 znižovala o vyšší lineárny koeficient, konkrétne o 2,2 %, s cieľom dosiahnuť 43 % zníženie v roku 2030 v porovnaní s úrovňou v roku 2005.

3.2.

Návrh obsahuje viaceré mechanizmy financovania určené na podporu hospodárskych subjektov v boji proti „úniku uhlíka“ a pri riešení závažných problémov v oblasti inovácie a investícií potrebných na modernizáciu ich zariadení a na zvýšenie energetickej účinnosti s cieľom prispieť k zníženiu emisií.

4.1.

Systémov obchodovania s emisiami pribúda po celom svete mimo EÚ, pričom systémy na vnútroštátnej alebo nižšej úrovni už fungujú v mnohých krajinách.

4.2.

V USA oznámil prezident Obama pravidlá pre plán čistej energie – (Clean Power Plan, CPP), ktoré stanovia pre každý štát jednotlivé normy pre zníženie emisií oxidu uhličitého z elektrární, hlavne uhoľných a plynových, do roku 2030.

4.2.1.

V Kalifornii existuje systém systém stropov a obchodovania (cap-and-trade) schválený v roku 2012. V štátoch Connecticut, Delaware, Maine, Maryland, Massachusetts, New Hampshire, New York, Rhode Island, Vermont platí iniciatíva Regional Greenhouse Gas Initiative – RGGI.