28.6.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 200/1

1.

1.1.

1.2.

1.3.

2.

3.

3.1.

3.2.

3.3.

3.4.

3.5.

3.6.

3.7.

3.8.

3.9.

3.10.

3.11.

4.

5.

6.

7.

1.

S cieľom zabrániť tomu, aby štátna pomoc narušila hospodársku súťaž na vnútornom trhu a ovplyvňovala obchod medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom, v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) sa stanovuje zásada, že štátna pomoc je zakázaná. V určitých prípadoch však štátna pomoc môže byť zlučiteľná s vnútorným trhom na základe článku 107 ods. 2 a 3 zmluvy.

2.

Na základe článku 107 ods. 3 písm. c) Komisia môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom takú štátnu pomoc, ktorá má umožniť rozvoj určitých hospodárskych činností v rámci Európskej únie, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

3.

Stratégia Európa 2020 (1) je zameraná na vytváranie podmienok pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Na tento účel sa stanovilo niekoľko hlavných cieľov vrátane cieľov v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti: i) zníženie emisií skleníkových plynov v Únii o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990; ii) zvýšenie podielu spotreby energie v Únii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na 20 % a iii) zlepšenie energetickej efektívnosti v EÚ o 20 % v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Prvé dva z týchto vnútroštátne záväzných cieľov boli splnené klimaticko-energetickým balíkom (2).

4.

Komisia 22. januára 2014 v oznámení s názvom „Rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie rokov 2020 až 2030“ (ďalej len „rámec do roku 2030“ (3) navrhla, aby sa ciele v oblasti energetiky a klímy splnili do roku 2030. Piliermi rámca do roku 2030 sú: i) zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % oproti roku 1990; ii) cieľ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na úrovni aspoň 27 % záväzný pre celú EÚ; iii) obnovené ambície politík v oblasti energetickej efektívnosti a iv) nový systém riadenia a súbor nových ukazovateľov na zabezpečenie konkurencieschopného a bezpečného energetického systému.

5.

Hlavné ciele uvedené v odôvodnení 3 majú osobitný význam pre tieto usmernenia. V stratégii Európa 2020 sa na podporu splnenia týchto cieľov uvádza sedem hlavných iniciatív. Jednou z nich je aj iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ (4). Cieľom tejto hlavnej iniciatívy je vytvoriť rámec pre politiky podporujúce prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, ktorý pomôže:

6.

Je potrebné pripomenúť, že v pláne efektívneho využívania zdrojov (5), ako aj vo viacerých záveroch Rady sa podporuje postupné zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie (6). V týchto usmerneniach by sa preto mali zvážiť negatívne vplyvy dotácií škodlivých pre životné prostredie a zároveň by sa mala zohľadniť potreba kompromisu medzi rôznymi oblasťami a politikami, ako sa uvádza v hlavnej iniciatíve. V týchto usmerneniach nie je zahrnutá pomoc na ťažbu fosílnych palív.

7.

V pláne sa členské štáty takisto vyzývajú, aby riešili nedostatočné zabezpečenie výhod plynúcich z právnych predpisov Únie (7). S cieľom predísť tomu, aby boli opatrenia štátnej pomoci škodlivé pre životné prostredie, musia členské štáty predovšetkým zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Únie v oblasti životného prostredia a vykonávať posúdenia vplyvov na životné prostredie, ak si to vyžaduje právo Únie, a zabezpečiť všetky príslušné povolenia.

8.

V oznámení „Energia 2020 – Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku“ (8), ktoré tvorí súčasť hlavnej iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“, sa už dospelo k záveru, že ciele trhu s bezpečnou, cenovo prijateľnou a udržateľnou energiou budú ohrozené, ak nedôjde k modernizácii elektrizačných sústav, zastarané elektrárne nebudú nahradené konkurenčnými a čistejšími alternatívami a energia v rámci celého energetického reťazca sa nebude využívať efektívnejšie.

9.

V politickom rámci 2030 sa požaduje ambiciózny záväzok znížiť emisie skleníkových plynov v súlade s plánmi do roku 2050. Tento záväzok by sa mal plniť pomocou nákladovo efektívnej koncepcie, ktorá členským štátom umožní flexibilitu, aby si mohli určiť spôsob prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo podľa svojich konkrétnych okolností a podnietiť politiku v oblasti výskumu a inovácie, a podporiť klimatický a energetický rámec na obdobie po roku 2020. V týchto usmerneniach sa uvedené zásady zohľadňujú a pripravuje sa priestor pre rámec 2030.

10.

V týchto usmerneniach Komisia stanovuje podmienky, za ktorých sa pomoc v oblasti energetiky a životného prostredia môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

11.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci (9) Komisia oznámila tri ciele, ktoré presadzuje prostredníctvom modernizácie kontroly štátnej pomoci:

12.

V oznámení sa vyzýva najmä na spoločný prístup pri revízii jednotlivých usmernení a rámcov, založený na posilňovaní vnútorného trhu, na podporu zvyšovania účinnosti verejných výdavkov prostredníctvom lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu a na väčšiu kontrolu stimulačného účinku, obmedzení pomoci na nevyhnutné minimum a zamedzenia možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Podmienky zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach vychádzajú z týchto spoločných zásad posudzovania.

13.

Tieto usmernenia sa uplatňujú na štátnu pomoc poskytovanú na ochranu životného prostredia alebo na energetické ciele vo všetkých odvetviach, na ktoré sa vzťahuje zmluva, pokiaľ sú opatrenia uvedené v oddiele 1.2. Uplatňujú sa preto aj na tie odvetvia, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá Únie v oblasti štátnej pomoci (doprava (10), ťažba uhlia, poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov a akvakultúra), ak sa v týchto osobitných pravidlách nestanovuje inak.

14.

V prípade poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry sa tieto usmernenia uplatňujú na pomoc na ochranu životného prostredia pre podniky pôsobiace v oblasti spracovania týchto produktov a ich uvádzania na trh a za určitých podmienok aj pre podniky pôsobiace v prvovýrobe. V uvedených odvetviach platia tieto podmienky:

15.

Tieto usmernenia sa neuplatňujú na:

16.

Pomoc v oblasti životného prostredia a energetiky sa nesmie poskytovať podnikom v ťažkostiach, ako je na účely týchto usmernení vymedzené v príslušných usmerneniach o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (19) v znení zmien alebo v nahradenom znení.

17.

Pri posudzovaní pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, Komisia zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť (20).

18.

Komisia určila súbor opatrení v oblasti životného prostredia a energetiky, pri ktorých môže byť štátna pomoc za určitých podmienok zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy:

19.

Na účely týchto usmernení sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

20.

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy pomoci podlieha aj naďalej notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, ak pomoc presahuje tieto stropy vymedzujúce notifikačnú povinnosť (32) a neposkytuje sa na základe súťažného ponukového konania:

21.

Oslobodenie od environmentálnych daní, úľavy z environmentálnych daní a výnimky z financovania energie z obnoviteľných zdrojov, na ktoré sa vzťahuje oddiel 3.7, nebudú podliehať podmienkam týkajúcim sa individuálne notifikovanej pomoci. Pomoc poskytnutá vo forme fiškálnej pomoci, na ktorú sa nevzťahuje oddiel 3.7 týchto usmernení, však bude podliehať individuálnemu posúdeniu, ak budú prekročené stropy stanovené v uvedenom oddiele. To platí bez ohľadu na to, či jednotlivý príjemca zároveň využíva oslobodenie od dane alebo daňovú úľavu podľa oddielu 3.7.

22.

V týchto usmerneniach sa stanovujú kritériá zlučiteľnosti pre schémy pomoci a individuálnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

23.

Štátna pomoc na ochranu životného prostredia a oblasti energetiky sa bude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ak na základe spoločných zásad posudzovania uvedených v tejto kapitole vedie k zvýšeniu príspevku k cieľom Únie v oblasti energetiky alebo životného prostredia bez nepriaznivého ovplyvnenia podmienok obchodu v rozpore so spoločným záujmom. Pritom sa zohľadnia konkrétne nedostatky podporovaných oblastí.

24.

Táto kapitola obsahuje vysvetlenie, ako Komisia bude uplatňovať spoločné zásady posudzovania uvedené v oddiele 3.1 pri posudzovaní schém pomoci, ktoré patria do rozsahu týchto usmernení, a prípadne sa v nej stanovujú osobitné podmienky individuálnej pomoci (poskytovanej buď na základe schémy, alebo ad hoc).

25.

V oddiele 3.2 sú stanovené všeobecné podmienky zlučiteľnosti týkajúce sa všetkých opatrení pomoci, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení, pokiaľ sa špecifickejšími oddielmi kapitoly 3 nespresňujú alebo nemenia tieto všeobecné podmienky zlučiteľnosti. Oddiel 3.2 sa preto vzťahuje predovšetkým na tieto opatrenia, ktoré nie sú súčasťou špecifickejších oddielov kapitoly 3:

26.

Na posúdenie toho, či notifikované opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, Komisia vo všeobecnosti analyzuje, či sa návrhom opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

27.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 (33) sa vyzýva k určeniu a vymedzeniu spoločných zásad, na základe ktorých Komisia posudzuje zlučiteľnosť všetkých opatrení pomoci. Na tento účel bude Komisia považovať opatrenie štátnej pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom iba vtedy, ak spĺňa každé z nasledujúcich kritérií.

28.

Určité kategórie schém môžu ďalej podliehať požiadavke ex post hodnotenia, ako je uvedené v kapitole 4. V takých prípadoch môže Komisia obmedziť trvanie týchto schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr.

29.

Ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane spôsobu financovania, ak je jeho neoddeliteľnou súčasťou) navyše vedú neoddeliteľným spôsobom k porušeniu práva Únie, pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (34). Napríklad v oblasti energetiky musí byť každý poplatok, ktorého cieľom je financovať opatrenie štátnej pomoci, zlučiteľný najmä s článkami 30 a 110 zmluvy (35).

30.

Všeobecným cieľom pomoci v oblasti životného prostredia je zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia v porovnaní s úrovňou, ktorá by sa dosiahla bez tejto pomoci. Ciele udržateľného rastu na podporu prechodu na nízkouhlíkové konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje sú stanovené najmä v stratégii Európa 2020. Nízkouhlíkové hospodárstvo s významným podielom energie z variabilných obnoviteľných zdrojov si vyžaduje prispôsobenie energetického systému a najmä zásadné investície do energetických sietí (36). Hlavným cieľom pomoci v odvetví energetiky je zabezpečiť konkurencieschopný, udržateľný a bezpečný energetický systém na dobre fungujúcom trhu s energiou v Únii (37).

31.

Členské štáty, ktoré chcú poskytovať pomoc v oblasti životného prostredia alebo energetiky, budú musieť presne definovať sledovaný cieľ a vysvetliť, aký je očakávaný príspevok opatrenia k tomuto cieľu. Ak sa zavádza opatrenie spolufinancované z európskych štrukturálnych a investičných fondov členské štáty sa môžu pri uvádzaní cieľov sledovaných v oblasti životného prostredia alebo energetiky opierať o argumentáciu použitú v príslušných operačných programoch.

32.

Environmentálne štúdie môžu prispieť k spoločnému cieľu, ak sú priamo spojené s investíciami oprávnenými podľa týchto usmernení, a takisto ak na základe zistení prípravnej štúdie sa prešetrovaná investícia neuskutoční.

33.

S cieľom preukázať príspevok pomoci, ktorú je potrebné notifikovať individuálne, k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia, môže členský štát použiť rôzne ukazovatele (pokiaľ možno v merateľnom vyjadrení), a to najmä tieto:

34.

Keďže sa vo všeobecnosti uznáva, že konkurenčné trhy majú tendenciu prinášať efektívne výsledky z hľadiska cien, produkcie a využívania zdrojov, v prípade zlyhania trhu (38) môže štátny zásah zlepšiť efektívne fungovanie trhov. Opatrenia štátnej pomoci môžu za určitých podmienok napraviť zlyhanie trhu, a tak prispieť k dosiahnutiu spoločného cieľa, pokiaľ trh sám nedokáže zabezpečiť efektívny výsledok. S cieľom posúdiť, či je štátna pomoc účinná z hľadiska dosiahnutia cieľa, je potrebné najprv zistiť a vymedziť problém, ktorý je potrebné riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže pomoc priniesť dôležité zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže.

35.

S cieľom vypracovať usmernenia, ktorými sa zabezpečí, aby opatrenia pomoci dosiahli spoločný cieľ, by členské štáty mali identifikovať zlyhania trhu, ktoré bránia zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia alebo dobre fungujúcemu vnútornému trhu s bezpečnou, cenovo prijateľnou a udržateľnou energiou. Zlyhania trhu súvisiace s cieľmi v oblasti životného prostredia a energetiky môžu byť odlišné alebo podobné, dokážu však znemožniť optimálny výsledok a môžu viesť k neefektívnemu výsledku z týchto dôvodov:

36.

Na zdôvodnenie štátneho zásahu nestačí samotná existencia zlyhania trhu v určitom kontexte. Môžu byť zavedené iné politiky a opatrenia, ktorých cieľom je riešiť niektoré zistené zlyhania trhu. Ako príklad možno uviesť odvetvovú reguláciu, povinné normy týkajúce sa znečistenia, cenové mechanizmy, ako napríklad systém Únie na obchodovanie s emisiami (ETS) a uhlíkové dane. Je možné, že ďalšie opatrenia vrátane štátnej pomoci sa zameriavajú iba na zvyškové zlyhanie trhu, čiže na zlyhanie trhu, ktoré sa nerieši týmito inými politikami a opatreniami. Takisto je dôležité preukázať, ako štátna pomoc posilní ďalšie zavedené politiky a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť nápravu toho istého zlyhania trhu. Preto je argument v prospech štátnej pomoci slabší, ak je štátna pomoc v rozpore s inými politikami zameranými na to isté zlyhanie trhu.

37.

Komisia usúdi, že je potrebná pomoc, ak členský štát preukáže, že pomoc sa účinne zameriava na (zvyškové) zlyhanie trhu, ktoré je neriešené.

38.

Keďže zlyhania trhu môžu existovať vo všeobecnosti a opatrenia pomoci môžu byť v zásade dobre navrhnuté tak, aby sa nimi dosiahol efektívny trhový výsledok, je možné, že nie všetky dotknuté podniky budú čeliť takýmto zlyhaniam trhu v rovnakej miere. V prípade individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, preto Komisia bude posudzovať osobitnú potrebu pomoci v každom jednotlivom prípade. Je úlohou členského štátu preukázať, že existuje zlyhanie trhu, ktoré stále zostáva neriešené, pokiaľ ide o špecifickú činnosť, na ktorú sa poskytuje pomoc, a či sa pomoc účinne zameriava na riešenie daného zlyhania trhu.

39.

V závislosti od konkrétneho riešeného zlyhania trhu Komisia zohľadní tieto faktory:

40.

Navrhované opatrenie pomoci musí byť vhodným nástrojom na dosiahnutie daného cieľa politiky. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak rovnaký pozitívny príspevok k spoločnému cieľu možno dosiahnuť inými menej rušivými nástrojmi politiky alebo inými menej rušivými druhmi nástrojov pomoci.

41.

Štátna pomoc nie je jediným politickým nástrojom, ktorým členské štáty disponujú pri presadzovaní vyšších úrovní ochrany životného prostredia alebo dosahovaní dobre fungujúceho európskeho trhu s bezpečnou, cenovo prijateľnou a udržateľnou energiou. Je dôležité mať na pamäti, že môžu existovať iné, lepšie nástroje na dosiahnutie týchto cieľov. Najdôležitejšími nástrojmi na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a energetiky sú regulácia a trhové nástroje. Dôležitú úlohu pri dosahovaní vyššej úrovne ochrany životného prostredia môžu hrať aj právne nezáväzné nástroje, ako napríklad dobrovoľné environmentálne označovanie a šírenie technológií šetrných k životnému prostrediu.

42.

Rôzne opatrenia na nápravu toho istého zlyhania trhu môžu pôsobiť aj proti sebe. To platí v prípade, keď bol zavedený účinný trhový mechanizmus určený najmä na riešenie problému externalít. Hrozí, že doplnkové podporné opatrenie na riešenie toho istého zlyhania trhu oslabí efektívnosť trhového mechanizmu.

43.

Rôzne opatrenia na nápravu rôznych zlyhaní trhu môžu takisto pôsobiť proti sebe. Opatrenie, ktorým sa rieši problém primeranosti výroby, je potrebné vyvážiť s environmentálnym cieľom postupného zrušenia dotácií škodlivých pre životné prostredie alebo hospodárstvo, vrátane dotácií pre fosílne palivá. Podobne aj opatrením na zníženie emisií skleníkových plynov sa môže zvýšiť dodávka elektriny z variabilných zdrojov, čo môže negatívne ovplyvniť obavy týkajúce sa primeranosti výroby.

44.

Dodržiavaním zásady „znečisťovateľ platí“ prostredníctvom právnych predpisov v oblasti životného prostredia sa v podstate zabezpečuje náprava zlyhania trhu súvisiaceho s negatívnymi externalitami. Štátna pomoc teda nie je vhodným nástrojom a nemôže sa poskytnúť, ak by príjemca pomoci mohol niesť zodpovednosť za znečistenie v zmysle platného práva Únie alebo vnútroštátneho práva (40).

45.

Pomoc v oblasti životného prostredia a energetiky sa môže poskytnúť v rôznych formách. Členský štát by však mal zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, pri ktorej je najmenšia pravdepodobnosť narušenia obchodu a hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti je členský štát povinný preukázať, prečo sú menej vhodné iné, potenciálne menej rušivé formy pomoci, ako napríklad vratné preddavky v porovnaní s priamymi grantmi alebo daňové úľavy v porovnaní so znížením daňovej sadzby, alebo formy pomoci, ktoré sú založené na finančných nástrojoch, ako sú dlhové alebo kapitálové nástroje (napríklad nízkoúročené úvery alebo bonifikácia úrokov, štátne záruky alebo alternatívne poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok).

46.

Voľba nástroja pomoci by mala zodpovedať zlyhaniu trhu, ktoré sa má opatrením pomoci riešiť. Vratný preddavok môže predstavovať vhodný nástroj najmä v prípadoch, keď sú skutočné príjmy neisté, napríklad v prípade opatrení na úsporu energie. Pri schémach pomoci, ktorými sa plnia ciele a priority operačných programov, sa nástroj financovania vybraný v danom programe v zásade považuje za vhodný nástroj.

47.

V prípade prevádzkovej pomoci musí členský štát preukázať, že pomoc je vhodná na dosiahnutie cieľa schémy, na ktorý je táto pomoc zameraná. S cieľom preukázať vhodnosť pomoci môže členský štát vypočítať výšku pomoci ex ante ako pevne stanovenú sumu, ktorá zahŕňa očakávané dodatočné náklady počas daného obdobia, aby boli podniky motivované minimalizovať svoje náklady a postupom času efektívnejšie rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť (41).

48.

Na účely preukázania vhodnosti schém sa členský štát môže opierať aj o výsledky minulých hodnotení, ako sa uvádza v kapitole 4.

49.

Pomoc v oblasti životného prostredia a energetiky sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok nastane, keď pomoc podnieti príjemcu, aby zmenil svoje správanie tak, aby sa zvýšila úroveň ochrany životného prostredia alebo aby sa zlepšilo fungovanie trhu s bezpečnou, cenovo prijateľnou a udržateľnou energiou, čo je zmena správania, ku ktorej by sa neodhodlal bez uvedenej pomoci. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného obchodného rizika spojeného s hospodárskou činnosťou.

50.

Komisia sa domnieva, že pomoc nemá stimulačný účinok na príjemcu vo všetkých prípadoch, v ktorých sa projekt začal realizovať ešte predtým, než príjemca podal žiadosť o pomoc vnútroštátnym orgánom. V takých prípadoch, keď príjemca začne realizovať projekt pred podaním žiadosti o pomoc, žiadna pomoc poskytnutá na daný projekt sa nebude považovať za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

51.

Členské štáty musia zaviesť a používať formulár žiadosti o pomoc. Formulár žiadosti o pomoc obsahuje prinajmenšom meno/názov žiadateľa a veľkosť podniku, opis projektu vrátane jeho umiestnenia, dátum začatia a ukončenia realizácie, výšku pomoci potrebnú na jeho realizáciu a oprávnené náklady. Vo formulári žiadosti musí príjemca opísať situáciu, ktorá by nastala bez poskytnutej pomoci, t. j. situáciu, ktorá sa označuje ako kontrafaktuálny scenár, alternatívny scenár alebo projekt. Veľké podniky musia navyše predložiť listinné dôkazy na podloženie kontrafaktuálneho scenára opísaného vo formulári žiadosti.

52.

Pri doručení formulára žiadosti musí orgán poskytujúci pomoc vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálneho scenára a overiť, či má pomoc požadovaný stimulačný účinok. Kontrafaktuálny scenár je vierohodný, ak je skutočný a ak sa týka faktorov rozhodovania prevládajúcich v čase rozhodovania príjemcu v súvislosti s investíciou. Nie je však potrebné spĺňať podmienky v bodoch 50 a 51, ak sa pomoc poskytuje na základe súťažného ponukového konania.

53.

Komisia sa domnieva, že pomoc poskytnutá na prispôsobenie sa budúcim normám Únie má v zásade stimulačný účinok vrátane prípadov, keď norma už bola prijatá, zatiaľ však nie je platná. V takom prípade však má pomoc stimulačný účinok vtedy, ak stimuluje realizáciu investícií dávno pred nadobudnutím platnosti normy. Pomoc poskytnutá na prispôsobenie sa normám Únie, ktoré už boli prijaté, ale ešte nie sú platné, sa bude považovať za pomoc so stimulačným účinkom, ak sa investícia vykoná a dokončí aspoň jeden rok pred nadobudnutím platnosti daných noriem Únie.

54.

Navyše, odchylne od bodu 53, môže stimulačný účinok existovať, ak sa pomoc poskytuje na:

55.

Komisia sa domnieva, že pomoc podporujúca investície, ktoré príjemcovi umožňujú prijať opatrenia, ktoré prekračujú rámec platných noriem Únie, má pozitívny prínos k cieľom v oblasti životného prostredia a energetiky. S cieľom neodradiť členské štáty od stanovenia záväzných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie ako zodpovedajúce normy Únie, takýto pozitívny prínos existuje bez ohľadu na existenciu záväzných vnútroštátnych noriem, ktoré sú prísnejšie ako normy Únie. To sa týka napríklad opatrení na zlepšenie kvality vody a ovzdušia nad rámec záväzných noriem Únie. Takýto pozitívny prínos existuje popri záväzných vnútroštátnych normách, aj keď neexistujú normy Únie.

56.

Podľa smernice 2012/27/EÚ (42) (ďalej len „smernica o energetickej efektívnosti“ veľké podniky musia každé štyri roky vykonať energetický audit. Preto pomoc na energetické audity poskytovaná veľkým podnikom môže mať stimulačný účinok len v prípade, že pomoc nenahrádza náklady na energetický audit vyžadovaný podľa smernice o energetickej efektívnosti. Keďže rovnaká povinnosť sa neukladá MSP, štátna pomoc poskytnutá MSP na vykonanie energetického auditu môže mať stimulačný účinok.

57.

Predchádzajúcim bodom nie je dotknuté posudzovanie stimulačného účinku štátnej pomoci na opatrenia energetickej efektívnosti nariadené alebo vykonávané v dôsledku energetického auditu alebo vyplývajúce z iných nástrojov, napríklad systémov energetického manažérstva a systémov environmentálneho riadenia.

58.

Pri opatreniach podliehajúcich individuálnej notifikácii musia členské štáty Komisii plne preukázať stimulačný účinok pomoci. Musia predložiť jasné dôkazy, že pomoc má skutočný vplyv na investičné rozhodnutie spôsobom, ktorým sa mení správanie príjemcu a ktorý vedie príjemcu k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia alebo k zlepšeniu fungovania trhu s energiou v Únii. V záujme komplexného posúdenia musí členský štát poskytnúť nielen informácie o podporovanom projekte, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, v ktorom žiadny členský štát príjemcovi neposkytuje pomoc.

59.

Výhody nových investícií alebo výrobných metód sa zvyčajne neobmedzujú len na ich priame vplyvy na životné prostredie alebo vplyvy na trh s energiou. Týmito výhodami môžu byť najmä výrobné výhody (43), zatiaľ čo riziká sa týkajú predovšetkým neistoty, či investícia bude taká produktívna, ako sa očakávalo.

60.

Stimulačný účinok sa má v zásade určovať analýzou kontrafaktuálnych scenárov, pri ktorej sa porovnáva rozsah plánovanej činnosti s poskytnutou pomocou a bez pomoci. Podstata spočíva v kontrole ziskovosti projektu v prípade neposkytnutia pomoci s cieľom posúdiť, či skutočne nedosahuje zisk, ktorý by podnik získal realizáciou alternatívneho projektu.

61.

V danej súvislosti sa ziskovosť môže vyhodnotiť s použitím metodík, ktoré sa bežne používajú v príslušnom priemyselnom odvetví a ktoré môžu zahŕňať metódy na určenie čistej aktuálnej hodnoty projektu (44), vnútornej miery návratnosti (45) alebo priemernej návratnosti použitého kapitálu (ROCE). Ziskovosť projektu sa má porovnávať s bežnými mierami návratnosti, ktoré podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa má porovnávať s celkovými kapitálovými nákladmi podniku alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v príslušnom odvetví.

62.

Ak nie je známy žiadny konkrétny kontrafaktuálny scenár, stimulačný účinok možno predpokladať v prípade rozdielu vo financovaní, teda keď investičné náklady presahujú čistú aktuálnu hodnotu predpokladaných prevádzkových ziskov investície na základe ex ante podnikateľského plánu.

63.

Predovšetkým sa odporúča, aby sa členské štáty opierali o súčasné, relevantné a vierohodné dôkazy, ako sú napríklad oficiálne dokumenty predstavenstva, správy úverového výboru, posúdenia rizika, finančné správy, interné podnikateľské plány, stanoviská odborníkov a iné štúdie týkajúce sa investičného projektu, ktorý sa posudzuje. Pri overovaní stimulačného účinku by mohli pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, prognózach nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a v ktorých sú prezentované rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

64.

Komisia môže vo svojom posúdení stimulačného účinku porovnať údaje týkajúce sa konkrétneho podniku s údajmi týkajúcimi sa odvetvia, v ktorom podnik pôsobí, čo je postup známy ako referenčné porovnávanie, aby sa zaistilo, že stimulačný účinok sa stanovuje na objektívnom základe. Ak je to možné, členský štát by mal poskytnúť údaje týkajúce sa odvetvia, ktorými preukáže primeranosť kontrafaktuálneho scenára podniku, jeho požadovanej úrovne ziskovosti a jeho očakávaných peňažných tokov.

65.

Komisia môže dospieť k názoru, že stimulačný účinok existuje v prípadoch, keď je možné, že podnik má motiváciu realizovať projekt – s využitím pomoci – aj vtedy, ak podporovaný projekt nedosahuje obvykle požadovanú úroveň ziskovosti. To možno odôvodniť napríklad z hľadiska širších prínosov, ktoré nie sú zohľadnené v ziskovosti samotného projektu. Za takých okolností sú mimoriadne dôležité poskytnuté dôkazy na podloženie existencie stimulačného účinku.

66.

Ak sa podnik prispôsobuje vnútroštátnym normám, ktoré prekračujú rámec noriem Únie alebo boli prijaté v prípade absencie noriem Únie, Komisia overí, či by príjemcu pomoci podstatne ovplyvnili zvýšené náklady a či by nedokázal znášať náklady spojené s okamžitým zavedením vnútroštátnych noriem.

67.

Pri investíciách, vďaka ktorým podnik prekročí minimálnu úroveň požadovanú v normách Únie, Komisia napriek tomu môže dospieť k názoru, že stimulačný účinok neexistuje, najmä ak takéto investície zodpovedajú minimálnym technickým normám dostupným na trhu.

68.

Ak pomoc nezmení správanie príjemcu tým, že ho podnieti k ďalším činnostiam, táto pomoc nemá stimulačný účinok z hľadiska presadzovania ekologického správania v Únii, ani z hľadiska posilnenia fungovania európskeho trhu s energiou. Pomoc teda nebude schválená v prípadoch, keď sa zdá, že rovnaké činnosti by sa napriek tomu realizovali aj bez tejto pomoci.

69.

Pomoc v oblasti životného prostredia a energetiky sa považuje za primeranú, ak sa výška pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie požadovanej ochrany životného prostredia alebo cieľa v oblasti energetiky.

70.

Pomoc sa spravidla bude považovať za obmedzenú na potrebné minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom potrebným na splnenie cieľa v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade neposkytnutia pomoci. Čisté dodatočné náklady sa určujú na základe rozdielu medzi ekonomickými prínosmi a nákladmi (vrátane investícií a prevádzky) podporeného projektu a ekonomickými prínosmi a nákladmi alternatívneho investičného projektu, ktorý by podnik realizoval v prípade neposkytnutia pomoci, t. j. kontrafaktuálny scenár.

71.

Zohľadniť v plnej miere všetky ekonomické prínosy vyplývajúce pre podnik z dodatočnej investície (46) však môže byť zložité. V prípade opatrení, ktoré nie sú predmetom individuálneho posúdenia, sa preto môže použiť zjednodušená metóda, ktorá by sa zamerala na výpočet dodatočných investičných nákladov, teda bez zohľadnenia prevádzkových prínosov a nákladov. Opatrenia, ktoré nie sú predmetom individuálneho posúdenia, sa budú považovať za primerané, ak výška pomoci neprekročí maximálnu intenzitu pomoci, t. j. určený percentuálny podiel oprávnených nákladov, ako sa uvádza v bodoch 72 až 76. Tieto maximálne intenzity pomoci slúžia aj ako horná hranica pomoci poskytovanej na opatrenia, ktoré je potrebné notifikovať.

72.

Oprávnenými nákladmi pre pomoc v oblasti životného prostredia sú dodatočné investičné náklady do hmotných a/alebo nehmotných aktív, ktoré priamo súvisia s dosiahnutím spoločného cieľa.

73.

Oprávnené náklady sa stanovujú takto:

74.

Príloha 2 obsahuje zoznam príslušných kontrafaktuálnych scenárov alebo výpočtov oprávnených nákladov, ktoré zodpovedajú kontrafaktuálnemu scenáru, ktorý by sa mal použiť v podobných prípadoch. Komisia môže akceptovať alternatívne kontrafaktuálne situácie, ak ich členský štát riadne odôvodní.

75.

Pri opatreniach na podporu integrovaných projektov, ako napríklad integrovaných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, alebo projektov v oblasti bioplynu môže byť ťažké stanoviť kontrafaktuálny scenár. Ak nemožno spoľahlivo stanoviť kontrafaktuálny scenár, Komisia je ochotná zvážiť celkové náklady projektu ako alternatívu, čo môže znamenať nižšiu intenzitu pomoci s cieľom odzrkadliť rozličné metódy výpočtu oprávnených nákladov.

76.

Pravidlá uvedené v bodoch 73 až 75 sa vzťahujú na výstavbu výrobných zariadení v rámci projektov energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom. Prístup na základe rozdielu vo financovaní sa však uplatní v prípade pomoci na výstavbu siete, podobne ako v prípade posúdenia energetickej infraštruktúry.

77.

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky Komisia uplatňuje maximálne intenzity pomoci pre pomoc uvedené v prílohe 1. Tieto intenzity vyjadrujú potrebu štátneho zásahu určeného na jednej strane relevanciou zlyhania trhu a na druhej strane predpokladanou úrovňou narušenia hospodárskej súťaže a obchodu.

78.

Vyššia intenzita pomoci môže byť povolená v prípade niektorých druhov pomoci alebo investícií v podporovanej oblasti; intenzita pomoci však nesmie nikdy presiahnuť 100 % oprávnených nákladov. Vyššia intenzita pomoci sa môže povoliť v týchto prípadoch:

79.

Komisia bude preto považovať pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom vtedy, ak sú oprávnené náklady vypočítané správne a ak je dodržaná maximálna intenzita pomoci stanovená v prílohe 1.

80.

Ak sa pomoc poskytuje príjemcovi na základe súťažného ponukového konania s jasnými, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, výška pomoci môže dosiahnuť 100 % oprávnených nákladov (53). Takéto súťažné ponukové konanie musí byť nediskriminačné a musí sa zabezpečiť účasť dostatočného počtu podnikov. Okrem toho rozpočet súvisiaci so súťažným ponukovým konaním musí byť záväzne obmedzený v tom zmysle, že pomoc sa nemôže poskytnúť všetkým účastníkom. Pomoc sa napokon poskytne na základe pôvodnej ponuky predloženej uchádzačom, čím sa vylúčia ďalšie rokovania.

81.

Pomoc sa môže poskytnúť súbežne v rámci viacerých schém pomoci alebo kumulovane s pomocou ad hoc, pokiaľ celková výška štátnej pomoci na činnosť alebo projekt nepresahuje limity určené stropmi pomoci stanovenými v týchto usmerneniach. Financovanie zo strany Únie, ktoré centrálne spravuje Komisia a ktoré nie je priamo ani nepriamo pod kontrolou členského štátu (54), nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie zo strany Únie kombinuje so štátnou pomocou, na posúdenie dodržania stropov vymedzujúcich notifikačnú povinnosť a maximálnej intenzity pomoci sa berie do úvahy len štátna pomoc, pokiaľ celková výška verejných finančných prostriedkov poskytnutých v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi neprekročí maximálnu mieru financovania stanovenú (maximálne miery financovania stanovené) v príslušných pravidlách obsiahnutých v právnych predpisoch Únie.

82.

Pomoc sa nesmie kumulovať s pomocou de minimis, pokiaľ ide o tie isté oprávnené náklady, ak by takáto kumulácia mala za následok intenzitu pomoci, ktorá je vyššia než intenzita stanovená v týchto usmerneniach.

83.

V prípade individuálnej pomoci dodržanie maximálnej intenzity pomoci stanovenej v tomto oddiele a v prílohe 1 nepostačuje na zabezpečenie primeranosti. Táto maximálna intenzita pomoci sa používa ako horná hranica individuálnej pomoci (55).

84.

Pomoc, ktorú je potrebné notifikovať individuálne, sa spravidla bude považovať za obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na podporovanú investíciu v porovnaní s kontrafaktuálnym scenárom v prípade neposkytnutia pomoci. Do úvahy treba vziať všetky relevantné náklady a prínosy počas celej životnosti projektu.

85.

Ak ako kontrafaktuálny scenár nemožno určiť žiadny konkrétny alternatívny projekt, Komisia overí, či výška pomoci presahuje minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti podporovaného projektu, napríklad či zvyšuje vnútornú mieru návratnosti nad rámec bežnej miery návratnosti, ktorú daný podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak táto referenčná hodnota nie je k dispozícii, na daný účel možno použiť celkové kapitálové náklady podniku alebo miery návratnosti bežne zaznamenávané v príslušnom odvetví.

86.

Členský štát by mal predložiť dôkaz, že výška pomoci je obmedzená na minimum. Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní primeranosti pomoci. Členský štát musí preukázať primeranosť na základe dokumentácie uvedenej v bode 63.

87.

V prípade prevádzkovej pomoci poskytnutej prostredníctvom súťažného ponukového konania sa predpokladá, že individuálna pomoc je primeraná, ak sú splnené všeobecné podmienky.

88.

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom, musia sa obmedziť negatívne účinky opatrenia pomoci z hľadiska narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi členskými štátmi a musia ich prevážiť pozitívne účinky z hľadiska príspevku k cieľu spoločného záujmu.

89.

Komisia rozoznáva dve hlavné potenciálne narušenia spôsobené pomocou, a to narušenie tovarového trhu a lokalizačné účinky. Oba druhy môžu viesť k neefektívnosti rozdeľovania, ktorá narúša ekonomickú výkonnosť vnútorného trhu, a k obavám v súvislosti s distribúciou, ktoré ovplyvňujú rozloženie hospodárskej činnosti medzi regiónmi.

90.

V rámci pomoci na environmentálne účely sa už z jej podstaty uprednostňujú skôr výrobky a technológie šetrné k životnému prostrediu na úkor tých, ktoré spôsobujú väčšie znečistenie, a tento účinok pomoci sa v zásade nebude vnímať ako neprípustné narušenie hospodárskej súťaže, pretože neodmysliteľne súvisí so samotným cieľom pomoci, t. j. k zmene hospodárstva na ekologickejšie hospodárstvo. Pri posudzovaní možných negatívnych účinkov pomoci v oblasti životného prostredia Komisia zohľadní celkový vplyv opatrenia na životné prostredie s prihliadnutím na jeho negatívny vplyv na postavenie nepodporovaných podnikov na trhu, a teda na ich zisky. Komisia pritom zváži najmä rušivé účinky na konkurentov, ktorí takisto vykonávajú činnosti šetrné k životnému prostrediu, a to aj bez pomoci. Podobne platí, že čím menší je očakávaný environmentálny účinok predmetného opatrenia, tým dôležitejšie je overenie jeho účinku na podiely konkurentov na trhu a zisky na trhu.

91.

Jeden možný škodlivý účinok štátnej pomoci poskytnutej na ciele v oblasti životného prostredia a energetiky spočíva v tom, že bráni trhovému mechanizmu v dosahovaní efektívnych výsledkov na základe odmeňovania najefektívnejších a najinovačnejších výrobcov a vo vyvíjaní tlaku na najmenej efektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu. To by mohlo viesť k situácii, keď by v dôsledku pomoci poskytnutej niektorým podnikom efektívnejší alebo inovačnejší konkurenti, napr. konkurenti s inými, možno ešte ekologickejšími technológiami, nemohli vstúpiť na trh a expandovať, hoci by inak mohli. Zásahy do procesu vstupu a odchodu konkurentov môžu z dlhodobého hľadiska utlmiť inovácie a spomaliť zlepšovanie produktivity v rámci celého odvetvia.

92.

Pomoc môže mať aj ďalšie rušivé účinky vyplývajúce z posilnenia alebo zo zachovania značnej trhovej sily príjemcu. Dokonca aj keď pomoc neposilňuje značnú trhovú silu priamo, môže ju posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie, núti ich k odchodu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu.

93.

Pomoc môže okrem narušenia tovarových trhov ovplyvňovať aj obchod a výber lokality. Takéto prípady narušenia môžu vzniknúť vo viacerých členských štátoch, keď si podniky konkurujú cezhranične, alebo zvažujú rôzne lokality pre investície. Pomoc zameraná na zachovanie hospodárskej činnosti v jednom regióne alebo jej odlákanie z iných regiónov v rámci vnútorného trhu nemusí viesť priamo k narušeniu tovarového trhu, ale môže vytláčať činnosti alebo investície z jedného regiónu do druhého bez akéhokoľvek čistého vplyvu na životné prostredie.

94.

Pri zisťovaní miery, do akej možno opatrenie pomoci pokladať za rušivé, je potrebné analyzovať v zásade dané opatrenie pomoci a kontext, v ktorom sa bude uplatňovať. Existujú však situácie, v ktorých negatívne účinky zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, čo znamená, že pomoc nemožno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

95.

Komisia stanovuje maximálne intenzity pomoci, ktoré predstavujú základnú požiadavku zlučiteľnosti a ktorých cieľom je predísť použitiu štátnej pomoci na projekty, v prípade ktorých sa pomer medzi výškou pomoci a oprávnenými nákladmi považuje za veľmi vysoký a s veľkou pravdepodobnosťou za rušivý.

96.

Podobne, za zlučiteľnú s vnútorným trhom sa nebude považovať ani pomoc na ciele v oblasti životného prostredia a energetiky, ktorá vedie iba k zmene lokalizácie hospodárskej činnosti bez zlepšenia existujúcej úrovne ochrany životného prostredia v členských štátoch.

97.

Pri posudzovaní negatívnych účinkov opatrenia pomoci sa Komisia zameriava na narušenia vyplývajúce z predvídateľného vplyvu pomoci v oblasti životného prostredia a energetiky na hospodársku súťaž medzi podnikmi na dotknutých tovarových trhoch a na lokalizáciu hospodárskej činnosti. Ak sú opatrenia štátnej pomoci dobre zamerané na zlyhanie trhu, ktoré majú riešiť, obmedzuje sa riziko, že pomoc neprípustne naruší hospodársku súťaž.

98.

Ak je pomoc primeraná a obmedzená na dodatočné investičné náklady, negatívny vplyv pomoci sa v zásade zmierňuje. Pomoc však môže viesť k takej zmene správania príjemcov, ktorá naruší hospodársku súťaž, a to aj v prípade, keď je pomoc potrebná a primeraná. Podnik usilujúci sa o zisk zvyčajne zvýši úroveň ochrany životného prostredia nad rámec povinných požiadaviek len vtedy, ak sa domnieva, že to aspoň okrajovo povedie k určitej výhode pre podnik.

99.

V záujme minimalizovania narušenia hospodárskej súťaže a obchodu bude Komisia klásť veľký dôraz na výberový proces. Ak je to možné, výberové konanie by sa malo viesť nediskriminačným, transparentným a otvoreným spôsobom, bez zbytočného vylúčenia spoločností, ktoré môžu konkurovať projektom zameraným na rovnaké ciele v oblasti životného prostredia alebo energetiky. Vo výberovom konaní by sa mali vybrať príjemcovia, ktorí dokážu sledovať ciele v oblasti životného prostredia alebo energetiky s využitím najmenšej výšky pomoci, alebo nákladovo najefektívnejšie.

100.

Komisia bude posudzovať negatívne účinky pomoci najmä s ohľadom na tieto prvky:

101.

Členský štát musí zabezpečiť obmedzenie negatívnych účinkov uvedených v oddiele 3.2.6.1. Okrem prvkov uvedených v oddiele 3.1.6.2 bude Komisia v prípade individuálnej pomoci brať do úvahy a posudzovať, či pomoc vedie k:

102.

Komisia môže zohľadniť plánované zavedenie iných než notifikovaných podporných schém v oblasti životného prostredia a energetiky, ktoré sú priamo alebo nepriamo prínosné pre príjemcu, s cieľom posúdiť kumulatívny vplyv pomoci.

103.

Komisia takisto posúdi, či z pomoci nevyplývajú priaznivejšie výrobné podmienky na niektorých územiach, a to najmä z dôvodu relatívne nižších výrobných nákladov v dôsledku pomoci, alebo z dôvodu prísnejších výrobných noriem zavedených prostredníctvom tejto pomoci. Dôsledkom môže byť zotrvanie podnikov na podporovaných územiach alebo presun na takéto územia, alebo vychýlenie obchodných tokov smerom k podporovanej oblasti. Komisia vo svojej analýze individuálnej pomoci, ktorú je potrebné notifikovať, preto zohľadní všetky dôkazy o tom, že príjemca pomoci zvážil alternatívne lokality.

104.

Členské štáty musia zabezpečiť uverejnenie nasledujúcich informácií na všeobecnej webovej stránke štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni: úplné znenie schválenej schémy pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci a jej vykonávacích ustanovení, alebo odkaz na toto znenie alebo rozhodnutie; totožnosť orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc; totožnosť jednotlivých príjemcov, formu a výšku pomoci poskytnutej každému príjemcovi, dátum poskytnutia pomoci, typ podniku (MSP/veľký podnik), región, v ktorom sa príjemca nachádza (na úrovni NUTS II) a hlavné hospodárske odvetvie, v ktorom príjemca vykonáva svoju činnosť (na úrovni skupiny NACE).

105.

V prípade schém vo forme daňového zvýhodnenia a pomoci vo forme zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov sa informácie o jednotlivých výškach pomoci môžu poskytnúť v týchto rozpätiach (v mil. EUR): [0,5 – 1]; [1 – 2]; [2 – 5]; [5 – 10]; [10 – 30]; [30 a viac].

106.

Tieto informácie musia byť uverejnené po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať aspoň desať rokov a musia byť dostupné pre širokú verejnosť bez obmedzení (57). Členské štáty nemusia poskytovať uvedené informácie do 1. júla 2016. Od požiadavky uverejnenia údajov možno upustiť, ak ide o individuálnu pomoc nižšiu ako 500 000 EUR.

107.

Únia v rámci stratégie EÚ 2020 stanovila ambiciózne ciele v oblasti zmeny klímy a energetickej udržateľnosti. Dosahovanie týchto cieľov už podporuje niekoľko legislatívnych aktov Únie, ako je systém Únie na obchodovanie s emisiami, smernica 2009/28/ES (58) (smernica o energii z obnoviteľných zdrojov energie) a smernica 2009/30/ES (59) (smernica o kvalite palív). Ich vykonávaním sa však nemusia vždy dosahovať najefektívnejšie výsledky na trhu a za určitých podmienok aj štátna pomoc môže byť vhodným nástrojom, ktorý prispeje k dosahovaniu cieľov Únie a súvisiacich vnútroštátnych cieľov.

108.

Tieto usmernenia platia na obdobie do roku 2020. Mali by však byť prípravou pre dosiahnutie cieľov stanovených v rámci do roku 2030. Predovšetkým sa očakáva, že v období medzi rokmi 2020 a 2030 sa zavedené obnoviteľné zdroje energie stanú konkurencieschopnými voči sieti, čo znamená, že dotácie a výnimky zo zodpovednosti za vyrovnanie odchýlky by sa mali ukončiť postupným znižovaním. Tieto usmernenia sú v súlade s týmto cieľom a zabezpečia prechod na nákladovo efektívne zásobovanie prostredníctvom trhových mechanizmov.

109.

Trhové nástroje, ako sú aukcie alebo súťažné ponukové konanie, otvorené pre všetkých výrobcov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie súťažiacich za rovnakých podmienok na úrovni EHP by mali obyčajne zabezpečiť, že dotácie sa znížia na minimum s ohľadom na ich úplne ukončenie.

110.

Vzhľadom na rôzne štádiá vývoja technológií obnoviteľných energií však tieto usmernenia umožňujú členským štátom vykonávať verejné obstarávanie pre konkrétne technológie na základe dlhodobého potenciálu daných nových a inovačných technológií, potreby diverzifikácie; sieťových obmedzení a stability sústavy a systémových (integračných) nákladov.

111.

V prípade zariadení určitej veľkosti, pri ktorých nemožno predpokladať vhodnosť súťažného ponukového konania, alebo v prípade zariadení, ktoré sú vo fáze demonštračných činností, sú včlenené osobitné výnimky. Zaradenie takýchto zariadení je voliteľné.

112.

Vzhľadom na prebytočnú kapacitu na trhu s biopalivami získanými z potravín Komisia bude považovať investičnú pomoc pre nové a existujúce kapacity na výrobu biopalív získaných potravín za neopodstatnenú. Investičná pomoc na prestavbu závodov na výrobu biopalív získaných z potravín na závody moderných biopalív sa povoľuje, s cieľom pokryť náklady takejto prestavby. Okrem tohto osobitného prípadu možno investičnú pomoc na biopalivá poskytnúť iba v prospech moderných biopalív.

113.

Zatiaľ čo investičná pomoc na podporu biopalív získaných z potravín sa skončí dňom uplatňovania týchto usmernení, prevádzkovú pomoc na výrobu biopalív získaných z potravín možno poskytovať iba do roku 2020. Preto takúto pomoc možno poskytnúť iba závodom, ktoré začali svoju činnosť pred 31. decembrom 2013, a to dovtedy, kým sa závod plne odpíše, ale v každom prípade najneskôr v roku 2020.

114.

Komisia okrem toho bude usudzovať, že pomoc nezvyšuje úroveň ochrany životného prostredia a preto ju nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sa pomoc poskytuje na biopalivá, na ktoré sa vzťahuje povinnosť týkajúca sa dodávania alebo prímesí (60), pokiaľ členský štát nepreukáže, že pomoc sa obmedzuje na udržateľné biopalivá, ktoré sú príliš drahé, aby boli uvedené na trh len s povinnosťou týkajúcou sa dodávania alebo prímesí.

115.

Zatiaľ čo systém EÚ na obchodovanie s emisiami a dane z CO2 internalizujú náklady na emisie skleníkových plynov, internalizácia týchto nákladov ešte nemusí byť úplná. Z tohto dôvodu môže štátna pomoc prispievať k dosahovaniu súvisiacich, ale rozdielnych cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Kým neexistujú dôkazy o opaku, Komisia zastáva názor, že naďalej pretrváva zvyškové zlyhanie trhu, ktoré sa môže vyriešiť prostredníctvom pomoci na energiu z obnoviteľných zdrojov.

116.

Na to, aby Komisia umožnila členským štátom dosiahnuť ciele stratégie EÚ 2020, predpokladá, že pomoc je vhodná a má obmedzené rušivé účinky, ak sú splnené všetky ostatné podmienky.

117.

Pokiaľ ide o pomoc na výrobu energie z vody, jej vplyv môže byť dvojaký: na jednej strane má takáto pomoc pozitívny vplyv na znižovanie emisií skleníkových plynov, ale na druhej strane môže mať aj negatívny vplyv na vodné systémy a na biodiverzitu. Preto musia členské štáty pri poskytovaní pomoci na výrobu elektrickej energie z vody dodržiavať smernicu 2000/60/ES (61), a najmä jej článok 4 ods. 7, v ktorom sa stanovujú kritériá povoľovania nových úprav vodných útvarov.

118.

Základnou zásadou právnych predpisov Únie o odpadoch je hierarchia odpadového hospodárstva, ktorá určuje spôsoby, ako by sa malo nakladať s odpadmi (62). Štátna pomoc pre energiu z obnoviteľných zdrojov využívajúcu ako vstupné palivo odpad vrátane odpadového tepla môže byť pozitívnym príspevkom k ochrane životného prostredia za predpokladu, že sa táto zásada neobchádza.

119.

Pomoc na energiu z obnoviteľných zdrojov sa môže poskytovať v podobe investícií alebo prevádzkovej pomoci. Na schémy investičnej pomoci a individuálne notifikovanú investičnú pomoc sa vzťahujú podmienky stanovené v oddiele 3.2.

120.

Na schémy prevádzkovej pomoci sa budú vzťahovať všeobecné ustanovenia oddielu 3.2 upravené osobitnými ustanoveniami uvedenými v tomto oddiele. Na individuálne notifikovanú prevádzkovú pomoc sa vzťahujú podmienky stanovené v oddiele 3.2, pričom sa v prípade potreby zohľadnia úpravy na základe tohto oddielu, ktoré sa týkajú schém prevádzkovej pomoci.

121.

Komisia schváli schémy pomoci na maximálne obdobie desiatich rokov. V prípade zachovania na ďalšie obdobie by sa príslušné opatrenie po uplynutí tohto obdobia malo opäť notifikovať. Pokiaľ ide o biopalivá získavané z potravín, trvanie existujúcich a nových notifikovaných schém by sa malo obmedziť do roku 2020.

122.

Únia stanovila celkový cieľ Únie týkajúci sa podielu obnoviteľných zdrojov energie na konečnej spotrebe energie a premietla tento cieľ do povinných vnútroštátnych cieľov. Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov energie zahŕňa mechanizmy spolupráce (63) na uľahčenie cezhraničnej podpory pri dosahovaní vnútroštátnych cieľov. Schémy prevádzkovej pomoci by mali byť v zásade otvorené pre všetky krajiny EHP a zmluvné strany Energetického spoločenstva, aby sa obmedzili celkové rušivé účinky. Minimalizujú sa tým náklady členských štátov vynakladané výhradne na dosiahnutie vnútroštátneho cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, stanoveného v právnych predpisoch Únie. Členské štáty však môžu požadovať, aby boli mechanizmy spolupráce zavedené ešte pred umožnením cezhraničnej podpory, pretože inak sa výroba v zariadeniach v iných krajinách nebude započítavať do ich vnútroštátneho cieľa podľa smernice o energii z obnoviteľných zdrojov (64). Komisia bude pozitívne posudzovať schémy otvorené pre ostatné krajiny EHP alebo pre krajiny Energetického spoločenstva.

123.

Pomoc na elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie by mala v zásade prispievať k začleneniu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na trhu. V prípade niektorých malých zariadení to však nemusí byť realizovateľné alebo vhodné.

124.

S cieľom stimulovať integráciu trhov s elektrinou z obnoviteľných zdrojov je dôležité, aby príjemcovia predávali elektrinu priamo na trhu a aby podliehali povinnostiam trhu. Od 1. januára 2016 sa na všetky nové schémy a opatrenia pomoci vzťahujú tieto kumulatívne podmienky:

125.

Podmienky stanovené v bode 124 sa nevzťahujú na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menšou ako 500 kW, ani na demonštračné projekty, s výnimkou projektov na výrobu elektriny z veternej energie s inštalovanou kapacitou výroby elektriny 3 MW alebo s troma výrobnými jednotkami.

126.

Počas prechodnej fázy v rokoch 2015 a 2016 by sa pomoc na najmenej 5 % plánovanej novej kapacity výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie mala poskytovať v rámci súťažného ponukového konania na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií.

Od 1. januára 2017 platia tieto požiadavky:

Pomoc sa poskytuje v rámci súťažného ponukového konania na základe jasných, transparentných a nediskriminačných kritérií (66), pokiaľ:

Ak sú takéto postupy súťažného obstarávania otvorené pre všetkých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie na nediskriminačnom základe, Komisia bude usudzovať, že pomoc je primeraná a nenarúša hospodársku súťaž v miere, ktorá by bola v rozpore s vnútorným trhom.

Súťažné ponukové konanie sa môže obmedziť na konkrétne technológie, ak by konanie otvorené pre všetkých výrobcov viedlo k nepriaznivému výsledku, ktorý sa nemôže riešiť v rámci návrhu postupu, najmä s ohľadom na:

127.

Pomoc bez súťažného ponukového konania, ako sa uvádza v bode 126, možno poskytnúť na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny menej ako 1 MW, alebo na demonštračné projekty, okrem pomoci na elektrinu vyrábanú z veternej energie, na zariadenia s inštalovanou kapacitou výroby elektriny do 6 MW alebo so šiestimi výrobnými jednotkami.

128.

Ak neexistuje súťažné ponukové konanie, uplatňujú sa podmienky uvedené v bodoch 124 a 125 a podmienky pre prevádzkovú pomoc na energiu z obnoviteľných zdrojov inú ako elektrická energia, ako sa uvádza v bode 131.

129.

Pomoc sa poskytuje iba dovtedy, kým nie je zariadenie úplne odpísané podľa bežných zásad účtovníctva, a akákoľvek investičná pomoc prijatá v minulosti sa musí odpočítať od prevádzkovej pomoci.

130.

Tieto podmienky nebránia možnosti, aby členské štáty zohľadnili úvahy o územnom plánovaní, napríklad tým, že budú od uchádzačov požadovať stavebné povolenie predtým, než sa zúčastnia na súťažnom ponukovom konaní, alebo v určitej lehote predložia rozhodnutia o investíciách.

131.

V prípade energie z obnoviteľných zdrojov inej ako elektrická energia sa bude prevádzková pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak budú splnené tieto kumulatívne podmienky:

132.

Na rozdiel od väčšiny ostatných obnoviteľných zdrojov energie si biomasa vyžaduje relatívne nízke investičné náklady, ale vyššie prevádzkové náklady. Vyššie prevádzkové náklady môžu brániť v prevádzke zariadenia využívajúceho biomasu (68) aj po účtovnom odpísaní zariadenia, keďže prevádzkové náklady môžu byť vyššie než príjmy (trhová cena). Na druhej strane však môže existujúce zariadenie využívajúce biomasu namiesto biomasy používať ako vstupný zdroj fosílne palivá, ak je využívanie fosílnych palív ako vstupného zdroja ekonomicky výhodnejšie než využívanie biomasy. S cieľom zachovať využívanie biomasy v oboch prípadoch môže Komisia považovať prevádzkovú pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom aj po účtovnom odpísaní zariadenia.

133.

Komisia bude prevádzkovú pomoc na biomasu po účtovnom odpísaní zariadenia považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak členský štát preukáže, že prevádzkové náklady, ktoré znáša príjemca po účtovnom odpísaní zariadenia, sú stále vyššie ako trhová cena príslušnej energie, a za predpokladu, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

134.

Komisia bude prevádzkovú pomoc na biomasu po účtovnom odpísaní zariadenia považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak členský štát preukáže, že nezávisle od trhovej ceny príslušnej energie je využívanie fosílnych palív ako vstupného zdroja ekonomicky výhodnejšie než využívanie biomasy, a za predpokladu, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

135.

Členské štáty môžu poskytovať podporu na obnoviteľné zdroje energie prostredníctvom trhových mechanizmov, akými sú napríklad zelené certifikáty. Tieto trhové mechanizmy (69) umožňujú všetkým výrobcom energie z obnoviteľných zdrojov získať nepriamy prospech z garantovaného dopytu po ich energii za vyššiu cenu, než je trhová cena konvenčnej energie. Cena týchto zelených certifikátov nie je stanovená vopred, ale závisí od ponuky a dopytu na trhu.

136.

Komisia bude pomoc uvedenú v bode 135 považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak členské štáty predložia dostatočný dôkaz, že takáto podpora i) je základným predpokladom na zabezpečenie životaschopnosti príslušných zdrojov obnoviteľnej energie, ii) nemá v prípade schémy vo všeobecnosti za následok nadmernú kompenzáciu postupom času a pre rôzne technológie alebo nadmernú kompenzáciu pre jednotlivé menej používané technológie, pokiaľ sa zavedú diferencované úrovne certifikátov na jednotku výkonu, a iii) neodrádza výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov od zvyšovania svojej konkurencieschopnosti.

137.

Komisia sa predovšetkým domnieva, že sa nesmie uplatňovať rozlišovanie medzi úrovňami podpory prostredníctvom zelených certifikátov, pokiaľ členské štáty nepreukážu, že je potrebné rozlišovať na základe odôvodnení uvedených v bode 126. Podmienky uvedené v bodoch 124 a 125 sa uplatňujú vtedy, keď je to technicky možné. Akákoľvek investičná pomoc prijatá v minulosti sa musí odpočítať od prevádzkovej pomoci.

138.

Únia stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2020 úsporu spotreby primárnych zdrojov energie v Únii na úrovni 20 %. Konkrétne Únia prijala smernicu o energetickej efektívnosti, v ktorej sa stanovuje spoločný rámec na podporu energetickej efektívnosti v rámci Únie pri presadzovaní celkového cieľa dosiahnuť do roku 2020 hlavný cieľ Únie v oblasti energetickej efektívnosti a pripraviť podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po roku 2020.

139.

S cieľom zabezpečiť, aby pomoc prispievala k vyššej úrovni ochrany životného prostredia, sa bude pomoc na centralizované zásobovanie teplom a centralizované zásobovanie chladom, ako aj na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom iba vtedy, ak sa bude poskytovať na investíciu, vrátane zvyšovania technickej úrovne, do vysokoúčinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny a energeticky účinného centralizovaného zásobovania teplom a centralizovaného zásobovania chladom. V prípade opatrení spolufinancovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov môžu členské štáty vychádzať z argumentácie použitej v príslušných operačných programoch.

140.

Štátna pomoc pre zariadenia na kombinovanú výrobu tepla a elektriny a na centralizované zásobovanie teplom využívajúce ako vstupné palivo odpad vrátane odpadového tepla môže byť pozitívnym príspevkom k ochrane životného prostredia za predpokladu, že sa zásada hierarchie odpadového hospodárstva (uvedená v bode 118) neobchádza.

141.

S cieľom preukázať príspevok pomoci k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia, môžu členské štáty použiť (pokiaľ možno v merateľnom vyjadrení) rôzne ukazovatele, a to najmä objem úspory energie vďaka lepšej a vyššej energetickej hospodárnosti a vyššiu energetickú produktivitu alebo zvýšenie účinnosti znížením spotreby energie a objemu paliva na vstupe.

142.

Opatrenia energetickej efektívnosti sú zamerané na negatívne externality uvedené v bode 35, a to vytváraním individuálnych stimulov na dosahovanie environmentálnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. Popri všeobecných zlyhaniach trhu uvedených v oddiele 3.2, jeden príklad na zlyhanie trhu, ktoré sa môže v oblasti opatrení energetickej efektívnosti vyskytnúť, sa týka opatrení energetickej hospodárnosti budov. Pri zvažovaní prác renovácie v budovách zvyčajne nevyužíva prínosy opatrení energetickej hospodárnosti vlastník budovy, ktorý v zásade znáša náklady na renováciu, ale nájomník. Komisia sa preto domnieva, že v záujme dosiahnutia cieľov smernice o energetickej efektívnosti môže byť štátna pomoc potrebná na podporu investícií do energetickej efektívnosti.

143.

V súvislosti so smernicou o energetickej efektívnosti Komisia konštatuje, že v tejto smernici sa pre členské štáty zavádza povinnosť dosahovať ciele vrátane cieľov v oblasti energeticky hospodárnej renovácie budov a konečnej spotreby energie. Smernicou o energetickej efektívnosti sa však podnikom neukladajú ciele v oblasti energetickej efektívnosti a v tejto súvislosti smernica nebráni stimulačnému účinku pomoci v oblasti energetickej efektívnosti.

144.

Stimulačný účinok pomoci sa posúdi na základe podmienok stanovených v oddiele 3.2.4 týchto usmernení.

145.

Štátnu pomoc možno považovať za vhodný nástroj na financovanie opatrení energetickej efektívnosti bez ohľadu na formu, v akej sa poskytuje.

146.

V prípade opatrení energetickej efektívnosti sa môže za vhodný nástroj štátnej pomoci považovať vratný preddavok, a to najmä vtedy, ak sú príjmy z opatrenia energetickej efektívnosti neisté.

147.

Pri posudzovaní štátnej pomoci poskytovanej na konkrétnu energeticky hospodárnu renováciu budov sa môže za vhodný nástroj na poskytnutie štátnej pomoci považovať finančný nástroj zriadený členským štátom na financovanie prác renovácie.

148.

Oprávnené náklady sa určujú ako mimoriadne investičné náklady, ako je stanovené v bode 73. V prípade opatrení energetickej efektívnosti môže byť ťažké stanoviť kontrafaktuálny scenár, a to najmä pri integrovaných projektoch. V prípade takýchto projektov je Komisia ochotná zvážiť náhradné určenie dodatočných nákladov, ako je stanovené v bode 75.

149.

Uplatňujú sa intenzity pomoci stanovené v prílohe 1.

150.

Komisia bude považovať prevádzkovú pomoc na opatrenia energetickej efektívnosti za primeranú len vtedy, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

151.

Prevádzková pomoc pre zariadenia na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu tepla a elektriny sa môže poskytnúť na základe podmienok, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovú pomoc na elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, ako je stanovené v oddiele 3.3.2.1 a len:

152.

Hlavná iniciatíva „Európa efektívne využívajúca zdroje“ v rámci stratégie Európa 2020 sa zameriava na udržateľný rast identifikovaním a vytváraním nových obchodných príležitostí, okrem iného aj prostredníctvom nových a inovačných prostriedkov výroby, obchodných modelov a dizajnu výrobkov. Stanovuje, ako možno takýto rast oddeliť od využívania zdrojov a jeho celkového vplyvu na životné prostredie.

153.

Pre efektívnosť využívania zdrojov sú osobitne významné zlyhania trhu uvedené v bode 35. Zlyhania trhu v tejto oblasti sa navyše v mnohých prípadoch neriešia inými politikami a opatreniami, ako napríklad zdaňovaním alebo reguláciou. V takých prípadoch môže byť štátna pomoc potrebná.

154.

Členské štáty musia pri každom individuálnom opatrení preukázať merateľné prínosy v tejto oblasti politiky, najmä objem úspory zdrojov alebo zvýšenie efektívnosti využívania zdrojov.

155.

Komisia vzhľadom na úzke väzby s novými inovačnými prostriedkami výroby pripomína, že v rámci opatrení na podporu efektívnosti využívania zdrojov možno po splnení príslušných kritérií využívať výhody vyplývajúce z dodatočného bonusu za ekologické inovácie, ako sa uvádza v bode 78.

156.

Konkrétnejšie, a v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva (uvedenou v bode 118), sa v siedmom environmentálnom akčnom programe Únie ako jedna z hlavných priorít stanovuje predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a recyklácia. Členské štáty musia vypracovať programy odpadového hospodárstva (71) a mali by dodržiavať túto hierarchiu a navrhnúť opatrenia štátnej pomoci, ktoré sú v súlade s realizáciou týchto programov. Ďalšou kľúčovou koncepciou, ktorá je vzorom pre právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia, je zásada „znečisťovateľ platí“ opísaná v bode 44.

157.

Štátna pomoc na nakladanie s odpadmi, najmä na činnosti zamerané na predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a recykláciu, môže byť pozitívnym príspevkom k ochrane životného prostredia za predpokladu, že sa neobchádzajú zásady uvedené v predchádzajúcom bode. Patrí sem aj opätovné používanie alebo recyklácia vody či minerálov, ktoré by sa inak nevyužili ako odpad. Najmä vzhľadom na zásadu „znečisťovateľ platí“ by podniky produkujúce odpad nemali byť oslobodené od nákladov súvisiacich s jeho spracovaním. Okrem toho by nemalo byť negatívne ovplyvnené normálne fungovanie trhu s druhotnými materiálmi.

158.

Komisia bude usudzovať, že pomoc na nakladanie s odpadmi sleduje cieľ spoločného záujmu v súlade s už uvedenými zásadami nakladania s odpadmi, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

159.

Pomoc, ktorá je na rozdiel od ustanovení bodu 158 písm. a) zameraná na nakladanie s vlastnými odpadmi príjemcu pomoci, sa bude posudzovať na základe všeobecných kritérií v oddiele 3.2, ktoré sa uplatňujú na pomoc pre podniky umožňujúcu prekročiť rámec noriem Únie alebo zvyšujúcu úroveň ochrany životného prostredia v prípade absencie noriem Únie v súlade s bodom 25 písm. c).

160.

Ako sa uznáva v smernici 2009/31/ES (73) (smernici o zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého) a oznámení Komisie o budúcnosti zachytávania a ukladania oxidu uhličitého v Európe (74), zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého (CCS) je technológia, ktorá prispieva k zmierneniu zmeny klímy. Pri prechode na úplne nízkouhlíkové hospodárstvo sa dopyt po fosílnych palivách môže prostredníctvom technológie CCS zosúladiť s potrebou znižovania emisií skleníkových plynov. V niektorých priemyselných odvetviach môže CCS v súčasnosti predstavovať jedinú technologickú možnosť na znižovanie emisií súvisiacich s procesmi v potrebnom rozsahu z dlhodobého hľadiska. Vzhľadom na to, že náklady na zachytávanie, prepravu a ukladanie oxidu uhličitého predstavujú pri osvojovaní si CCS veľkú prekážku, štátna pomoc môže prispieť k rozvoju tejto technológie.

161.

S cieľom podporiť dlhodobé ciele v oblasti eliminácie emisií uhlíka sa Komisia domnieva, že pomoc na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého prispieva k spoločnému cieľu ochrany životného prostredia.

162.

Únia uskutočnila niekoľko iniciatív na riešenie negatívnych externalít. Konkrétne, systém Únie na obchodovanie s emisiami zabezpečuje internalizáciu nákladov súvisiacich s emisiami skleníkových plynov, ktoré však ešte nemusia zabezpečovať dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti eliminácie emisií uhlíka. Komisia teda zastáva názor, že pomoc na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého rieši zvyškové zlyhanie trhu, pokiaľ nemá dôkazy, že takéto zvyškové zlyhanie trhu už neexistuje.

163.

Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Únie v tejto oblasti, bude Komisia považovať pomoc za vhodnú, ak budú splnené všetky ďalšie podmienky. Povoľuje sa prevádzková aj investičná pomoc.

164.

Pomoc sa môže poskytnúť na podporu elektrární využívajúcich fosílne palivá a/alebo biomasu (vrátane elektrární zásobovaných fosílnymi palivami a biomasou) alebo iných priemyselných zariadení vybavených prevádzkami na zachytávanie, prepravu a ukladanie CO2 alebo jednotlivých prvkov v reťazci zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Pomoc na podporu projektov CCS však nezahŕňa pomoc pre zariadenia emitujúce CO2 (priemyselné zariadenia alebo elektrárne) ako také, ale pomoc na náklady vyplývajúce z projektu zachytávania a ukladania oxidu uhličitého.

165.

Pomoc je obmedzená na dodatočné náklady na zachytávanie, prepravu a ukladanie emitovaného CO2. Vo všeobecnosti sa uznáva, že kontrafaktuálny scenár bude zahŕňať aj možnosť nerealizovania projektu, keďže zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého je podobné ako dodatočná infraštruktúra, ktorá nie je potrebná na prevádzku zariadenia. Vzhľadom na tento kontrafaktuálny scenár sa oprávnené náklady vymedzujú ako rozdiel vo financovaní. Zohľadňujú sa všetky príjmy, napríklad vrátane úspor nákladov vyplývajúcich zo zníženia potreby emisných kvót v rámci ETS, z financovania z NER300 a financovania z Európskeho energetického programu obnovy (EEPO) (75).

166.

Komisia posudzuje rušivé účinky pomoci na základe kritérií stanovených v oddiele 3.2.6, pričom zohľadňuje, či sú zavedené postupy výmeny poznatkov, či je infraštruktúra otvorená pre tretie strany a či má podpora jednotlivých prvkov v reťazci CCS pozitívny vplyv na ďalšie zariadenia využívajúce fosílne palivá, ktoré vlastní príjemca.

167.

Environmentálne dane sa ukladajú s cieľom zvýšiť náklady na správanie škodlivé pre životné prostredie, a tým odradiť od takéhoto správania a zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia. V zásade by environmentálne dane mali odzrkadľovať celkové náklady pre spoločnosť, a výška zaplatených daní na jednotku emisií by preto mala byť pre všetky podniky produkujúce emisie rovnaká. Hoci môže zníženie sadzby environmentálnych daní alebo oslobodenie od environmentálnych daní tento cieľ negatívne ovplyvniť (76), takýto prístup jednako môže byť potrebný v prípade, ak by sa príjemcovia inak dostali do takej konkurenčnej nevýhody, že by nebolo možné zaviesť environmentálnu daň ako hlavné opatrenie.

168.

Vyššiu úroveň environmentálnych daní možno skutočne zmierniť priaznivejším daňovým zaobchádzaním s niektorými podnikmi. Vzhľadom na to môže zníženie sadzby environmentálnych daní alebo oslobodenie od environmentálnych daní (77), vrátane vrátenia dane, nepriamo prispievať k vyššej úrovni ochrany životného prostredia. Celkový cieľ environmentálnych daní odradiť od správania poškodzujúceho životné prostredie by sa však nemal ohrozovať. Zníženie daňovej sadzby by malo byť odôvodnené potrebou a založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách a príslušné podniky by mali prispievať k zvyšovaniu ochrany životného prostredia. To by sa mohlo dosiahnuť poskytnutím kompenzácie vo forme vrátenia dane, pomocou ktorého by podniky neboli oslobodené od platenia daní ako takého, ale dostávali by pevne stanovenú ročnú kompenzáciu za predpokladaný nárast výšky splatnej dane.

169.

Komisia schváli schémy pomoci na maximálne obdobie 10 rokov a po uplynutí tohto obdobia môže členský štát opatrenie opäť notifikovať, ak prehodnotí vhodnosť príslušných opatrení pomoci.

170.

Komisia bude zníženie daňovej sadzby považovať za opatrenie, ktorým sa neohrozuje všeobecný sledovaný cieľ a ktoré aspoň nepriamo prispieva k zvýšeniu úrovne ochrany životného prostredia, ak členský štát preukáže, že i) zníženie daní sa týka hlavne tých podnikov, na ktoré majú vyššie dane najväčší vplyv, a ii) že vo všeobecnosti je uplatniteľná vyššia sadzba dane, než by sa uplatňovala bez oslobodenia od dane.

171.

Komisia na tento účel posúdi informácie, ktoré poskytli členské štáty. Tieto informácie by mali zahŕňať na jednej strane príslušné odvetvie (odvetvia) alebo kategórie príjemcov, na ktorých sa vzťahuje oslobodenie od dane alebo zníženie dane, a na druhej strane situáciu hlavných príjemcov v každom príslušnom odvetví a spôsob, ako zdanenie môže prispieť k ochrane životného prostredia. Odvetvia oslobodené od dane by mali byť riadne opísané a mal by sa zabezpečiť zoznam najväčších príjemcov z každého odvetvia (s ohľadom najmä na obrat, podiel na trhu a výšku daňového základu).

172.

Pri harmonizácii environmentálnych daní môže Komisia uplatniť zjednodušený prístup k posúdeniu potrebnosti a primeranosti pomoci. Na základe smernice 2003/96/ES (78) (smernica o zdaňovaní energetických výrobkov) Komisia môže využiť zjednodušený prístup k zníženiu dane, pokiaľ ide o minimálnu úroveň zdanenia v Únii. V prípade všetkých ostatných environmentálnych daní je potrebné podrobnejšie posúdenie potrebnosti a primeranosti pomoci.

173.

Komisia bude pomoc vo forme zníženia daňovej sadzby považovať za potrebnú a primeranú za predpokladu, že i) príjemcovia pomoci zaplatia aspoň minimálnu sadzbu dane Únie stanovenú v príslušnej uplatniteľnej smernici; ii) výber príjemcov pomoci bude založený na objektívnych a transparentných kritériách; iii) pomoc sa poskytne všetkým konkurentom v tom istom odvetví alebo na relevantnom trhu v zásade rovnako, ak sa nachádzajú v podobnej skutkovej situácii.

174.

Členské štáty môžu poskytnúť pomoc vo forme zníženej sadzby dane, pevne stanovenej ročnej kompenzácie (vrátenie dane), alebo ako kombináciu obidvoch. Výhoda prístupu vrátenia dane spočíva v tom, že podnik je naďalej vystavený cenovému signálu, ktorý vydáva environmentálna daň. V prípade, keď sa použije, by sa výška vrátenej dane mala vypočítavať na základe historických údajov, t. j. na základe úrovne výroby a úrovne spotreby alebo znečistenia pozorovaného v prípade podniku v danom základnom roku. Výška vrátenej dane nesmie prekročiť výšku minimálnej dane Únie vypočítanej pre základný rok.

175.

Ak príjemca zaplatí menej, než je minimálna sadzba dane Únie stanovená v príslušnej uplatniteľnej smernici, pomoc sa bude posudzovať na základe podmienok platných pre neharmonizované environmentálne dane, ako sa uvádza v bodoch 176 až 178.

176.

V prípade všetkých ostatných neharmonizovaných environmentálnych daní a v prípade harmonizovaných daní pod minimálnou úrovňou Únie podľa smernice o zdaňovaní energetických výrobkov (pozri bod 172) a s cieľom preukázať potrebnosť a primeranosť pomoci by mal členský štát jednoznačne vymedziť rozsah zníženia daňovej sadzby. Na tento účel by mal členský štát poskytnúť informácie uvedené v bode 171. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že poskytnú príjemcom pomoc vo forme vrátenia dane (ako sa uvádza v bode 174). Tento prístup stále vystavuje príjemcov pomoci cenovému signálu, ktorý má vydávať environmentálna daň, a súčasne obmedzuje predpokladaný nárast výšky splatnej dane.

177.

Komisia bude považovať pomoc za potrebnú, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

178.

Komisia bude pomoc považovať za primeranú, ak bude splnená niektorá z týchto podmienok:

179.

Ak sa uhlíková daň vyberá z energetických výrobkov používaných na výrobu elektriny, za zaplatenie dane je zodpovedný dodávateľ elektriny. Takáto uhlíková daň sa môže navrhnúť spôsobom, ktorý podporuje cenu emisných kvót v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami a ktorý je priamo prepojený s emisnými kvótami v rámci systému Únie na obchodovanie s emisiami prostredníctvom zdanenia uhlíka. Ak sa však tieto náklady prenesú na spotrebiteľa elektriny, ceny elektriny sa zvýšia. V takom prípade je účinok uhlíkovej dane podobný účinku prenesenia nákladov na emisné kvóty v rámci ETS a ich začlenenia do cien elektriny,(nepriame náklady na emisie).

180.

Ak je teda daň uvedená v bode 179 navrhnutá tak, že je priamo prepojená s cenami emisných kvót v rámci systému EU ETS a je zameraná na zvýšenie cien emisných kvót, možno zvážiť kompenzáciu za tieto vyššie nepriame náklady. Komisia bude opatrenie považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom len vtedy, keď sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

181.

Financovanie podpory výroby energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom poplatkov nie je ako také zamerané na negatívnu externalitu, a preto nemá priamy účinok na životné prostredie. Uvedené poplatky sa preto zásadne odlišujú od nepriamych daní za elektrinu stanovených v bode 167, hoci tiež môžu viesť k vyšším cenám za elektrinu. Zvýšenie nákladov na elektrinu môže byť explicitné formou osobitného poplatku, ktorý odvádzajú spotrebitelia elektriny okrem ceny za elektrinu, alebo nepriame formou dodatočných nákladov, ktoré vznikajú dodávateľom elektriny vzhľadom na povinnosť kupovať obnoviteľnú energiu a ktoré potom prenesú na svojich zákazníkov, spotrebiteľov elektriny. Typickým príkladom by bol povinný nákup určitého objemu energie z obnoviteľných zdrojov zo strany dodávateľov elektriny prostredníctvom zelených certifikátov, za ktoré dodávateľ nezíska kompenzáciu.

182.

V zásade a v rozsahu, v akom sa náklady na financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov získajú od spotrebiteľov energie, mali by sa získať späť spôsobom, ktorý nerozlišuje medzi spotrebiteľmi energie. Určité cielené zníženie týchto nákladov však môže byť potrebné na zabezpečenie dostatočnej základne financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov, a tak pomôcť dosiahnuť ciele pre energiu z obnoviteľných zdrojov stanovené na úrovni EÚ (82). Na jednej strane s cieľom predísť tomu, aby sa podniky, na ktoré majú tieto náklady na financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov najväčší vplyv, dostali do vážnej konkurenčnej nevýhody, môžu členské štáty žiadať, aby sa mohla poskytnúť čiastočná kompenzácia za tieto dodatočné náklady. Bez takejto kompenzácie by financovanie podpory obnoviteľných zdrojov energie mohlo byť neudržateľné a je možné, že zavádzanie ambicióznych opatrení podpory energie z obnoviteľných zdrojov prijme verejnosť len v obmedzenej miere. Na druhej strane, ak je takáto kompenzácia príliš veľká alebo sa poskytuje príliš veľkému počtu spotrebiteľov elektriny, mohlo by to ohroziť aj celkovú finančnú podporu energie z obnoviteľných zdrojov, rovnako to môže oslabiť pozitívny postoj verejnosti k podpore energie z obnoviteľných zdrojov a narušenie hospodárskej súťaže a obchodovania môže byť obzvlášť vysoké.

183.

Pri posudzovaní štátnej pomoci s cieľom kompenzovať financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov bude Komisia uplatňovať iba podmienky stanovené v tomto oddiele a v oddiele 3.2.7.

184.

S cieľom zabezpečiť, aby pomoc slúžila na uľahčenie financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov, budú musieť členské štáty preukázať, že dodatočné náklady príjemcov, ktoré sa odzrkadľujú vo vyšších cenách elektriny, vyplývajú iba z podpory energie z obnoviteľných zdrojov. Dodatočné náklady nemôžu prekročiť financovanie podpory energie z obnoviteľných zdrojov (83).

185.

Pomoc by sa mala obmedzovať na odvetvia, ktorých konkurenčné postavenie je vystavené riziku vzhľadom na náklady vyplývajúce z financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov ako funkcie ich elektroenergetickej náročnosti a ich vystavenia medzinárodnému obchodu. Pomoc sa preto môže poskytnúť iba vtedy, ak podnik patrí do odvetví uvedených v prílohe 3 (84). Tento zoznam sa má použiť len na účely oprávnenosti na túto konkrétnu formu kompenzácie.

186.

Navyše na vysvetlenie skutočnosti, že určité odvetvia by mohli byť heterogénne z hľadiska elektroenergetickej náročnosti, členský štát môže začleniť podnik do svojej vnútroštátnej schémy a poskytnúť zníženie nákladov vyplývajúcich z podpory obnoviteľných zdrojov energie, ak je elektroenergetická náročnosť podniku aspoň 20 % (85) a podnik patrí do odvetvia s intenzitou obchodovania najmenej 4 % na úrovni Únie, hoci nepatrí do odvetvia uvedeného v prílohe 3 (86). Na výpočet elektroenergetickej náročnosti podniku sa musia využiť štandardné referenčné hodnoty efektívnosti spotreby elektrickej energie pre subjekty odvetvia, ak sú tieto hodnoty k dispozícii.

187.

V rámci oprávneného odvetvia je potrebné, aby členské štáty zabezpečili výber príjemcov na základe objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií a aby poskytovali pomoc v zásade rovnako všetkým konkurentom v rovnakom odvetví, ak sa nachádzajú v podobnej skutkovej situácii.

188.

Komisia bude pomoc považovať za primeranú, ak príjemcovia pomoci zaplatia aspoň 15 % dodatočných nákladov bez zníženia sadzby.

189.

Vzhľadom na významné zvýšenie prirážok za obnoviteľné zdroje energií v posledných rokoch by však vlastný príspevok vo výške 15 % plnej prirážky za obnoviteľné zdroje energií mohol prekročiť hranicu toho, čo podniky, na ktoré má záťaž najväčší vplyv, môžu uniesť. Preto majú členské štáty v prípade potreby možnosť ešte viac obmedziť výšku nákladov vyplývajúcich z financovania pomoci na energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa majú vyplatiť na úrovni podnikov, a to až na 4 % hrubej pridanej hodnoty (87) príslušného podniku. V prípade podnikov elektroenergetickou náročnosťou najmenej 20 % môžu členské štáty obmedziť celkovú sumu, ktorá sa má vyplatiť, a to až na 0,5 % hrubej pridanej hodnoty príslušného podniku.

190.

Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení vo výške 4 %, resp. 0,5 % hrubej pridanej hodnoty, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky oprávnené podniky.

191.

Členské štáty môžu prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa údaje o hrubej pridanej hodnote používané na účely tohto oddielu vzťahovali na všetky príslušné mzdové náklady.

192.

Členské štáty môžu poskytnúť pomoc vo forme zníženej sadzby poplatkov alebo pevne stanovenej ročnej kompenzácie (vrátenie dane), alebo ako kombináciu obidvoch (88). Ak sa pomoc poskytuje vo forme zníženej sadzby poplatkov, musí byť zavedený mechanizmus ex post monitorovania, aby sa zaistilo, že sa každá nadmerná platba pomoci vráti do 1. júla nasledujúceho roka. Ak sa pomoc poskytuje formou pevne stanovenej ročnej kompenzácie, musí sa vypočítať na základe historických údajov, t. j. na základe pozorovaných úrovní spotreby elektriny a hrubej pridanej hodnoty v danom základnom roku. Výška kompenzácie nesmie prekročiť výšku pomoci, ktorú by podnik dostal v základnom roku, pričom sa uplatňujú parametre stanovené v tomto oddiele.

193.

Členské štáty majú uplatňovať kritériá oprávnenosti a primeranosti stanovené v oddiele 3.7.2 najneskôr od 1. januára 2019. Pomoc poskytnutá v období pred týmto dátumom sa bude považovať za zlučiteľnú, ak bude spĺňať rovnaké kritériá.

194.

Komisia sa navyše domnieva, že všetku pomoc poskytnutú na zníženie záťaže súvisiacej s financovaním podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, pokiaľ ide o roky predchádzajúce roku 2019, možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom do tej miery, v akej je v súlade s plánom úpravy.

195.

S cieľom zabrániť náhlemu zhoršeniu situácie jednotlivých podnikov má takýto plán úpravy obsahovať progresívnu úpravu úrovní pomoci vyplývajúcich z uplatňovania kritérií oprávnenosti a primeranosti stanovených v oddiele 3.7.2.

196.

Pokiaľ bola pomoc poskytnutá na obdobie pred dátumom uplatňovania týchto usmernení, musí plán stanovovať aj progresívne uplatňovanie kritérií na dané obdobie.

197.

Pokiaľ pomoc vo forme zníženia alebo oslobodenia od záťaže súvisiacej s finančnou podporou elektriny z obnoviteľných zdrojov energie bola poskytnutá pred dátumom uplatňovania týchto usmernení podnikom, ktoré nie sú oprávnené podľa oddielu 3.7.2, takúto pomoc možno považovať za zlučiteľnú za predpokladu, že plán úpravy ráta s minimálnym vlastným príspevkom vo výške 20 % dodatočných nákladov prirážky bez zníženia, ktorá sa má stanoviť postupne a najneskôr do 1. januára 2019

198.

V pláne úpravy sa zohľadnia všetky podstatné ekonomické faktory súvisiace s politikou v oblasti obnoviteľných zdrojov.

199.

Plán úpravy schváli Komisia.

200.

Plán úpravy sa oznámi Komisii najneskôr 12 mesiacov po dátume uplatňovania týchto usmernení.

201.

Moderná energetická infraštruktúra je základným predpokladom integrovaného trhu s energiou, ktorý má kľúčový význam z hľadiska zaistenia energetickej bezpečnosti v Únie a ktorý umožňuje Únii dosahovať širšie ciele v oblasti klímy a energetiky. Komisia odhaduje celkové potreby investovania do energetických infraštruktúr európskeho významu do roku 2020 na približne 200 miliárd EUR (89). Toto posúdenie vychádzalo z hodnotenia infraštruktúry potrebnej na to, aby mohla Únia plniť základné ciele politiky spočívajúce v dobudovaní vnútorného trhu s energiou, zabezpečení bezpečnosti dodávok a umožnení integrácie obnoviteľných zdrojov energie. Ak organizátori trhu nedokážu zabezpečiť potrebnú infraštruktúru, na riešenie zlyhaní trhu a zabezpečenie uspokojenia značných potrieb Únie v oblasti infraštruktúry môže byť potrebná štátna pomoc. Platí to najmä pre projekty infraštruktúry s cezhraničným vplyvom alebo pre tie projekty, ktoré prispievajú k regionálnej súdržnosti. Pomoc na energetickú infraštruktúru by mala byť v zásade investičnou pomocou vrátane modernizácie a zvyšovania technickej úrovne.

202.

Energetická infraštruktúra je základným predpokladom fungovania trhu s energiou. Pomoc na energetickú infraštruktúru teda posilňuje vnútorný trh s energiou. Zlepšuje stabilitu systému, primeranosť výroby a integráciu rôznych zdrojov energie a dodávok energie do menej rozvinutých sústav. Komisia sa preto domnieva, že pomoc na energetickú infraštruktúru je pre vnútorný trh prospešná, a prispieva tak k plneniu cieľa spoločného záujmu.

203.

Investície do energetickej infraštruktúry často charakterizujú zlyhania trhu. Zlyhanie trhu, ktoré sa môže vyskytnúť v oblasti energetickej infraštruktúry, súvisí s problémami s koordináciou. Rozvoju projektu alebo jeho faktickému návrhu môžu brániť rozdielne záujmy investorov, neistý výsledok spolupráce a sieťové účinky. Zároveň však energetická infraštruktúra dokáže vytvoriť značné pozitívne externality, pri ktorých sa náklady a prínosy infraštruktúry môžu u rôznych účastníkov trhu a členských štátov vyskytnúť asymetricky.

204.

Na energetickú infraštruktúru sa zvyčajne z dôvodu snahy riešiť zlyhania trhu uvedené v bode 203 vzťahuje regulácia taríf a prístupu, ako aj povinnosti oddelenia podľa právnych predpisov o vnútornom trhu s energiou (90).

205.

Pokiaľ ide o financovanie, poskytnutie štátnej pomoci predstavuje spôsob riešenia zlyhania trhu inými prostriedkami než povinnými používateľskými tarifami. Preto sa na účely preukázania potreby štátnej pomoci v oblasti energetickej infraštruktúry uplatňujú zásady uvedené v bodoch 206 a 207.

206.

Komisia sa domnieva, že v prípade projektov spoločného záujmu, ako sú vymedzené v nariadení (EÚ) č. 347/2013 (91), inteligentných sietí a investícií do infraštruktúry v podporovaných oblastiach sú zlyhania trhu vzhľadom na pozitívne externality a problémy s koordináciou také, že na ne nemusí stačiť financovanie prostredníctvom taríf a môže sa poskytnúť štátna pomoc.

207.

V prípade projektov energetickej infraštruktúry, na ktoré sa vzťahuje bod 206 a ktoré sú čiastočne alebo úplne oslobodené od právnych predpisov vnútorného trhu s energiou, a v prípade projektov, na ktoré sa bod 206 nevzťahuje, Komisia vykoná posúdenie potreby štátnej pomoci na základe jednotlivých prípadov. Vo svojom posúdení Komisia zváži tieto činitele: i) do akej miery vedie zlyhanie trhu k neoptimálnemu poskytovaniu potrebnej infraštruktúry; ii) do akej miery je infraštruktúra otvorená pre prístup tretích strán, nakoľko sa na ňu vzťahuje regulácia taríf a iii) do akej miery projekt prispieva k bezpečnosti dodávok energie Únie.

208.

Pokiaľ ide o projekty ropnej infraštruktúry, Komisia usudzuje, že v tejto oblasti nie je potrebná štátna pomoc. Členské štáty však môžu za výnimočných okolností poskytnúť štátnu pomoc v riadne opodstatnených prípadoch.

209.

Komisia sa domnieva, že tarify (92) sú vhodnými primárnymi prostriedkami na financovanie energetickej infraštruktúry. V prípade projektov spoločného záujmu, inteligentných sietí a investícií do infraštruktúry v podporovaných oblastiach sa však štátna pomoc môže považovať za vhodný nástroj čiastočného alebo celkového financovania takejto infraštruktúry. V takýchto prípadoch zlyhania trhu často zabraňujú úplnej realizácii zásady „používateľ platí“, na ktorej je založená tarifná regulácia, napríklad preto, lebo zvýšenie taríf na účely financovania investícií do novej infraštruktúry môže byť také veľké, že môže odradiť od investícií alebo potenciálnych zákazníkov od používania infraštruktúry.

210.

Stimulačný účinok pomoci sa posúdi na základe podmienok stanovených v oddiele 3.2.4 týchto usmernení.

211.

Výška pomoci musí byť obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie sledovaných cieľov infraštruktúry. V prípade pomoci na infraštruktúru sa kontrafaktuálny scenár považuje za situáciu, v ktorej sa projekt nezrealizuje. Oprávnenými nákladmi je preto rozdiel vo financovaní.

212.

Opatrenia pomoci na podporu infraštruktúry by nemali prekročiť intenzitu pomoci vo výške 100 % oprávnených nákladov.

213.

Komisia bude od členských štátov vyžadovať jednoznačné a osobitné určenie všetkých ďalších opatrení pomoci, ktoré môžu mať vplyv na opatrenia pomoci týkajúce sa infraštruktúry.

214.

Komisia sa vzhľadom na existujúce požiadavky v rámci právnych predpisov vnútorného trhu s energiou zamerané na posilnenie hospodárskej súťaže domnieva, že pomoc na energetickú infraštruktúru podliehajúca regulácii vnútorného trhu nemá neprípustné rušivé účinky.

215.

V prípade infraštruktúry čiastočne alebo celkom oslobodenej od právnych predpisov vnútorného trhu s energiou alebo infraštruktúry, na ktorú sa tieto predpisy nevzťahujú, ako aj v prípade podzemných zásobníkov na skladovanie plynu, Komisia posúdi možné narušenia hospodárskej súťaže na základe jednotlivých prípadov, pričom zohľadní najmä mieru prístupu tretej strany k podporovanej infraštruktúre, prístup k alternatívnej infraštruktúre a podiel príjemcu na trhu.

216.

S narastajúcim podielom obnoviteľných zdrojov energie sa výroba elektriny v mnohých členských štátoch presúva zo systému pomerne stabilných a nepretržitých dodávok na systém početnejších a menších dodávok variabilných zdrojov. Tento presun prináša nové výzvy pri zabezpečovaní primeranosti výroby.

217.

Zlyhania trhu a regulácie môžu navyše viesť k nedostatočným investíciám do výrobnej kapacity, napríklad v situácii, keď sú veľkoobchodné ceny limitované a trhy s elektrinou nevytvárajú dostatok investičných stimulov.

218.

Niektoré členské štáty v dôsledku toho zvažujú zavedenie opatrení na zabezpečenie primeranosti výroby, zvyčajne tým, že výrobcom poskytnú podporu na samotnú dostupnosť výrobnej kapacity (93).

219.

Opatrenia na zabezpečenie primeranosti výroby môžu byť navrhnuté rôzne, vo forme investičnej a prevádzkovej pomoci (v podstate sa len odmeňuje záväzok byť k dispozícii na zásobovanie elektrickou energiou), a môžu sa nimi sledovať rôzne ciele. Môžu byť napríklad zamerané na vyriešenie krátkodobých obáv vyvolaných nedostatkom pružnej výrobnej kapacity na uspokojenie náhlych výkyvov variabilnej veternej a solárnej výroby alebo sa nimi môže stanoviť cieľová hodnota pre primeranosť výroby, ktorú členské štáty môžu chcieť zabezpečiť bez ohľadu na krátkodobé záujmy.

220.

Pomoc na primeranosť výroby môže byť v rozpore s cieľom postupne zrušiť environmentálne škodlivé dotácie, a to vrátane dotácií pre fosílne palivá. Členské štáty by preto mali zvážiť predovšetkým alternatívne spôsoby dosiahnutia primeranosti výroby, ktoré nebudú mať negatívny vplyv na cieľ postupného zrušenia environmentálne alebo ekonomicky škodlivých dotácií, ako je napríklad uľahčenie riadenia strany dopytu a posilnenie prepojovacej kapacity.

221.

Mal by sa jasne vymedziť presný cieľ, na ktorý je opatrenie zamerané, vrátane určenia toho, kedy a kde sa očakáva vznik problému primeranosti výroby. Identifikácia problému primeranosti výroby by mala zodpovedať analýze primeranosti výroby, ktorú pravidelne vykonáva Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu v súlade s právnymi predpismi o vnútornom trhu s energiou (94).

222.

Riadne by sa mala analyzovať a kvantifikovať povaha a príčiny problému primeranosti výroby, a tým aj potreba štátnej pomoci, aby sa zabezpečila primeranosť výroby, napríklad z hľadiska nedostatočnej kapacity pri špičkovom zaťažení, alebo sezónnej kapacity, alebo dopytu počas špičky v prípade nesúladu dopytu a ponuky na krátkodobom veľkoobchodnom trhu. Mala by sa opísať merná jednotka kvantifikácie a mala by sa uviesť metóda jej výpočtu.

223.

Členské štáty by mali jasne preukázať dôvody, prečo sa od trhu v prípade absencie zásahu nemôže očakávať dostatočná kapacita, pričom sa zohľadní prebiehajúci trhový a technologický vývoj (95).

224.

Komisia v rámci svojho posúdenia okrem iného a v náležitých prípadoch zohľadní nasledujúce prvky, ktoré má poskytnúť členský štát:

225.

Pomoc by sa mala poskytovať len na služby samotnej dostupnosti poskytované výrobcom, t. j. za záväzok byť k dispozícii na zásobovanie elektrickou energiou a na príslušnú kompenzáciu za tento záväzok, napríklad v zmysle odmeny za MW dostupnej kapacity. Pomoc by nemala zahŕňať odmenu za predaj elektriny, teda odmenu za predanú MWh.

226.

Opatrenia by mali byť otvorené a mali by sa nimi zabezpečiť vhodné stimuly pre existujúcich aj budúcich výrobcov a prevádzkovateľov používajúcich nahraditeľné technológie, akými sú napríklad riešenia týkajúce sa prispôsobenia sa dopytu alebo skladovania. Pomoc by sa preto mala poskytovať prostredníctvom mechanizmu, ktorý umožňuje potenciálne rôzne časy na odpoveď, ktoré budú zodpovedať času potrebnému na realizáciu nových investícií novými výrobcami, ktorí používajú iné technológie. V opatrení by sa malo takisto zohľadniť, do akej miery by prepojovacia kapacita mohla vyriešiť možný problém primeranosti výroby.

227.

Stimulačný účinok pomoci sa posúdi na základe podmienok stanovených v oddiele 3.2.4 týchto usmernení.

228.

Výsledkom výpočtu celkovej výšky pomoci by malo byť, že príjemcovia získajú mieru návratnosti, ktorú možno považovať za primeranú.

229.

Súťažné ponukové konanie s jasnými, transparentnými a nediskriminačnými kritériami, účinne zamerané na stanovený cieľ, sa bude považovať za postup, ktorý za normálnych okolností vedie k primeraným mieram návratnosti.

230.

Súčasťou opatrenia by mali byť mechanizmy, pomocou ktorých sa zabezpečí, že nemôžu vzniknúť neočakávané zisky.

231.

Opatrenie by malo byť vytvorené tak, aby sa zabezpečilo, že cena zaplatená za dostupnosť sa automaticky približuje nule, keď sa očakáva, že úroveň dodávanej kapacity bude postačujúca na uspokojenie úrovne požadovanej kapacity.

232.

Opatrenie by malo byť navrhnuté tak, aby sa do opatrenia mohla zapojiť akákoľvek kapacita, ktorá môže účinne prispieť k zmierneniu problému primeranosti výroby, pričom sa zohľadnia najmä tieto faktory:

233.

Opatrením by sa:

234.

Systémy obchodovateľných povolení sa môžu zriaďovať na zníženie emisií znečisťujúcich látok, napríklad na zníženie emisií NOx  (98). Tieto systémy môžu zahŕňať štátnu pomoc, najmä keď členské štáty udeľujú povolenia a kvóty pod ich trhovou hodnotou. Ak je celkový objem povolení udelených členským štátom nižší než celkové predpokladané potreby podnikov, celkový účinok na úroveň ochrany životného prostredia bude pozitívny. Ak udelené kvóty na úrovni jednotlivého podniku nepokrývajú celkové predpokladané potreby daného podniku, podnik musí buď znížiť svoju mieru znečisťovania, čím prispeje k zlepšeniu úrovne ochrany životného prostredia, alebo musí nakúpiť dodatočné kvóty na trhu, čím zaplatí kompenzáciu za znečisťovanie.

235.

Systémy obchodovateľných povolení sa považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

236.

Komisia posúdi potrebnosť a primeranosť štátnej pomoci obsiahnutej v systéme obchodovateľných povolení podľa týchto kritérií:

237.

Cieľom investičnej pomoci na premiestnenie podnikov je vytvorenie individuálnych stimulov na zníženie negatívnych externalít premiestnením podnikov, ktoré spôsobujú veľké znečistenie, do oblastí, kde takéto znečistenie bude mať menej škodlivý účinok, čo zníži externé náklady. Pomoc teda môže byť oprávnená, ak sa premiestňovanie uskutočňuje z environmentálnych dôvodov, malo by sa však zabrániť tomu, aby sa pomoc poskytovala na premiestnenie na akékoľvek iné účely.

238.

Investičná pomoc na premiestnenie podnikov do nových lokalít z dôvodov ochrany životného prostredia sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sú splnené podmienky stanovené v oddieloch 3.2.4 a 3.2.7, ako aj tieto kumulatívne podmienky:

239.

Príjemcom môže byť:

240.

S cieľom určiť výšku oprávnených nákladov v prípade pomoci na premiestnenie Komisia zohľadní najmä:

241.

Intenzity pomoci sú stanovené v prílohe 1.

242.

S cieľom ďalej obmedziť narúšanie hospodárskej súťaže môže Komisia požadovať, aby určité schémy pomoci podliehali časovým obmedzeniam (zvyčajne štyri roky alebo menej) a hodnoteniu uvedenému v bode 28. Hodnotenia sa budú vykonávať v prípade schém, pri ktorých sú riziká potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže mimoriadne vysoké, t. j. pri ktorých môže hroziť výrazné obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže, ak sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

243.

Vzhľadom na ciele hodnotenia a s cieľom predísť neprimeranej záťaži pre členské štáty a menšie projekty pomoci sa hodnotenie uplatňuje len na schémy pomoci, ktoré majú k dispozícii veľké rozpočtové prostriedky a ktoré sa vyznačujú novými vlastnosťami, alebo ak sa predpokladá významný trh, dôležitá technológia alebo výrazné zmeny právnych predpisov. Hodnotenie uskutoční odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc na základe spoločnej metodiky poskytnutej Komisiou. Toto hodnotenie sa zverejní. Členský štát musí spoločne so schémou pomoci notifikovať aj návrh plánu hodnotenia, ktorý bude integrálnou súčasťou posúdenia schémy Komisiou.

244.

V prípade schém pomoci vylúčených z rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách výhradne z dôvodu ich veľkého rozpočtu Komisia posúdi zlučiteľnosť schémy pomoci, okrem plánu hodnotenia, a to na základe kritérií vymedzených v uvedenom nariadení namiesto týchto usmernení.

245.

Hodnotenie sa musí včas predložiť Komisii, aby mohla posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade pri uplynutí jej platnosti. Presný rozsah a metódy každého hodnotenia budú vymedzené v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom (vrátane akejkoľvek zmeny schémy uvedenej v bode 244 sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

246.

Tieto usmernenia sa uplatňujú od 1. júla 2014 a nahrádzajú usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia uverejnené 1. apríla 2008 (101). Budú sa uplatňovať do 31. decembra 2020.

247.

Komisia bude tieto usmernenia uplatňovať na všetky notifikované opatrenia pomoci, v súvislosti s ktorými musí prijať rozhodnutie po nadobudnutí ich účinnosti, a to aj v prípade projektov notifikovaných pred týmto dátumom. Individuálna pomoc poskytnutá na základe schválených schém pomoci a notifikovaná Komisii na základe povinnosti notifikovať takúto pomoc individuálne sa však bude posudzovať podľa usmernení, ktoré sa vzťahujú na schválenú schému pomoci, z ktorej vychádza individuálna pomoc.

248.

Neoprávnená pomoc na ochranu životného prostredia alebo pre energetiku sa bude posudzovať v súlade s pravidlami platnými v čase poskytnutia pomoci v súlade s oznámením Komisie o stanovení pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri posudzovaní neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (102), s touto výnimkou:

neoprávnená pomoc vo forme zníženia financovania podpory energie z obnoviteľných zdrojov sa bude posudzovať v súlade s ustanoveniami oddielov 3.7.2 a 3.7.3.

Od 1. januára 2011 plán úpravy uvedený v bode 194 má stanoviť aj postupné uplatňovanie kritérií podľa oddielu 3.7.2 a vlastného príspevku podľa bodu 197. Komisia zastáva názor, že všetku pomoc poskytnutú pred uvedeným dátumom vo forme zníženia finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (103).

249.

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci neoprávnenej schémy pomoci sa bude posudzovať podľa usmernení, ktoré pre neoprávnenú schému pomoci platili v čase poskytnutia individuálnej pomoci. Ak členský štát príjemcovi takejto individuálnej pomoci potvrdí, že dostane prevádzkovú pomoc na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovanú výrobu tepla a elektriny v rámci neoprávnenej schémy na vopred určené obdobie, táto pomoc sa môže poskytnúť na celé obdobie za podmienok stanovených v schéme v čase potvrdenia v miere, v akej je pomoc zlučiteľná s pravidlami platnými v čase potvrdenia.

250.

Komisia týmto na základe článku 108 ods. 1 zmluvy navrhuje členským štátom nasledujúce vhodné opatrenia týkajúce sa ich príslušných existujúcich schém pomoci v oblasti životného prostredia alebo energetiky:

Členské štáty by mali podľa potreby zmeniť tieto schémy tak, aby boli v súlade s týmito usmerneniami najneskôr do 1. januára 2016, s týmito výnimkami:

Existujúce schémy pomoci v zmysle článku 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (104) týkajúce sa prevádzkovej pomoci na podporu energie z obnoviteľných zdrojov a kombinovanú výrobu tepla a elektriny sa v náležitých prípadoch musia upraviť v súlade s týmito usmerneniami len vtedy, keď členské štáty predĺžia svoje existujúce schémy, keď ich musia znovu notifikovať po uplynutí desaťročnej lehoty alebo po uplynutí platnosti rozhodnutia Komisie, alebo keď ich zmenia (105).

Keď členský štát príjemcovi potvrdí, že dostane štátnu pomoc na základe takejto schémy na vopred určené obdobie, táto pomoc sa môže poskytnúť počas celého obdobia za podmienok stanovených v schéme v čase potvrdenia.

251.

Členské štáty sa vyzývajú, aby dali svoj výslovný bezpodmienečný súhlas s navrhovanými vhodnými opatreniami do dvoch mesiacov od dátumu uverejnenia týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak Komisia od nejakého členského štátu nedostane odpoveď, bude predpokladať, že príslušný členský štát nesúhlasí s navrhovanými opatreniami.

252.

Členské štáty musia v súlade s nariadením Rady (ES) č. 659/1999 a nariadením Komisie (ES) č. 794/2004 (106) a ich následnými zmenami predkladať Komisii výročné správy.

253.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa uchovávali podrobné záznamy o všetkých opatreniach týkajúcich sa poskytnutia pomoci. Tieto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na určenie, či boli v náležitých prípadoch dodržané podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnej prípustnej intenzity pomoci. Tieto záznamy sa musia uchovávať počas desiatich rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť Komisii.

254.

Komisia sa môže rozhodnúť kedykoľvek preskúmať alebo zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže, alebo s cieľom zohľadniť iné politiky Únie a medzinárodné záväzky.