3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/1

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 3, 4, 6, 7 a 21,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 2, 3, 4, 18 a 19,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a k nemu pripojené protokoly,

—

so zreteľom na príslušné nástroje OSN na ochranu ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a k nemu pripojené protokoly a Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím z 20. decembra 2006,

—

so zreteľom na článok 5 Severoatlantickej zmluvy z roku 1949,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie (1),

—

so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (2), a oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. apríla 2010 s názvom Vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre európskych občanov: Akčný plán na implementáciu Štokholmského programu (COM(2010)0171),

—

so zreteľom na usmernenia politiky EÚ voči tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania a usmernenia EÚ o treste smrti,

—

so zreteľom na Bruselské vyhlásenie zo 6. konferencie parlamentných výborov pre dohľad nad spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov Európskej únie z 1. októbra 2010,

—

so zreteľom na spoločnú štúdiu OSN o celosvetových postupoch v súvislosti s tajným zadržiavaním v kontexte boja proti terorizmu, ktorú vypracovali osobitný spravodajca pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu Martin Scheinin, osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie Manfred Nowak, pracovná skupina pre svojvoľné zadržiavanie zastúpená podpredsedníčkou Shaheenou Sardarovou Aliovou a pracovná skupina pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia zastúpená predsedom Jeremym Sarkinom (3),

—

so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie a ktorá sa zameriava na vyšetrovacie výbory v súvislosti s modelmi alebo postupmi mučenia alebo iných foriem zlého zaobchádzania (4),

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd pri boji proti terorizmu Martina Scheinina s názvom Súbor osvedčených postupov týkajúcich sa právnych a inštitucionálnych rámcov a opatrení, ktoré zabezpečujú dodržiavanie ľudských práv zo strany spravodajských agentúr pri boji proti terorizmu vrátane ich dohľadu (5),

—

so zreteľom na prácu Rady Európy, najmä na prácu bývalého komisára pre ľudské práva Thomasa Hammarberga a Európskeho výboru na zabránenie mučeniu, ako aj so zreteľom na príslušné uznesenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, predovšetkým na správy s názvom Údajné tajné zadržiavanie a nezákonné medzištátne prevozy zadržiavaných osôb so zapojením členských štátov Rady Európy (6) a Tajné zadržiavanie a nezákonné prevozy zadržiavaných osôb so zapojením členských štátov Rady Európy: druhá správa (7), a na správu Výboru pre ľudské práva Parlamentného zhromaždenia s názvom Zneužívanie štátneho tajomstva a národnej bezpečnosti: prekážky parlamentnej a súdnej kontroly porušovania ľudských práv (8),

—

so zreteľom na prípady Al – Nashiri/Poľsko, Abu Zubaydah/Litva, Abu Zubaydah/Poľsko a El-Masri/Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, ktorými sa zaoberala veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva 16. mája 2012,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2007 (10) a z 19. februára 2009 (11) o údajnom využívaní európskych krajín zo strany CIA na prevoz a nezákonné zadržiavanie väzňov,

—

so zreteľom na svoje uznesenia o Guantáname, najmä na uznesenie z 9. júna 2011 o Guantáname: nadchádzajúce rozhodnutie o treste smrti (12), zo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo (13) a z 13. júna 2006 o situácii väzňov na Guantáname (14) a na svoje odporúčanie Rade z 10. marca 2004 o práve zadržaných osôb v Guantáname na spravodlivý proces (15),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2009) – účinné uplatňovanie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy (16),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy (17),

—

so zreteľom na prejav, ktorý predniesol podpredseda Európskej komisie Jacques Barrot v Štrasburgu 17. septembra 2008 (18),

—

so zreteľom na vyhlásenia Komisie o tom, že je potrebné, aby príslušné členské štáty vyšetrili údajné zapojenie do programu vydávania osôb a tajného zadržiavania CIA a preskúmali dokumenty vrátane štyroch listov poslaných do Poľska, štyroch do Rumunska a dvoch do Litvy v rokoch 2007 až 2010, o ktorých spravodajcu informovala Komisia,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 15. októbra 2003 o článku 7 Zmluvy o Európskej únii: Rešpektovanie a podpora hodnôt, na ktorých je založená Únia (COM(2003)0606),

—

so zreteľom na list predsedníctva EÚ z 29. novembra 2005 adresovaný štátnej tajomníčke USA Condoleezze Riceovej, v ktorom žiadalo Spojené štáty o „objasnenie v súvislosti s týmito správami [o údajnom zadržiavaní alebo prevoze podozrivých teroristov v niektorých členských štátoch EÚ alebo cez ich územie], v nádeji, že to rozptýli obavy Parlamentu a verejnosti“,

—

so zreteľom na 2748./2749. schôdzu Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy, ktorá sa konala 15. septembra 2006 a na ktorej sa diskutovalo o téme boja proti terorizmu – tajných zadržiavacích zariadeniach,

—

so zreteľom na vyhlásenie, ktoré EÚ vydala 7. marca 2011 na 16. schôdzi Rady pre ľudské práva v súvislosti s vyššie uvedenou spoločnou štúdiou OSN o tajnom zadržiavaní,

—

so zreteľom na článok Boj proti terorizmu a ľudské práva autorov Villyho Sovndala, Gilla de Kerchova a Bena Emmersona, ktorý vyšiel v týždenníku European Voice19. marca 2012,

—

so zreteľom na odpoveď štátnej tajomníčky USA Condoleezzy Riceovej z 5. decembra 2005 na list predsedníctva EÚ z 29. novembra 2005, v ktorej sa uvádza, že „[…] zadržiavanie je dôležitým nástrojom v boji proti terorizmu; nepoužívajú ho iba Spojené štáty alebo súčasná administratíva“, a ktorá popiera obvinenia z priameho zapojenia USA do mučenia a zdôrazňuje, že „účelom zadržiavania nebolo príslušnú osobu mučiť“, a so zreteľom na vyhlásenia štátnej tajomníčky USA Condoleezzy Riceovej, v ktorých potvrdzuje, že „my [USA] rešpektujeme suverenitu partnerov“ (19),

—

so zreteľom na prejav bývalého amerického prezidenta Georgea W. Busha z Východnej miestnosti Bieleho domu zo 6. septembra 2006, v ktorom priznal existenciu programu CIA týkajúceho sa vydávania a tajného zadržiavania vrátane zámorských operácií,

—

so zreteľom na pamäti Georgea W. Busha vydané 9. novembra 2010,

—

so zreteľom na odtajnené znenie správy hlavného inšpektora CIA Johna Helgersona z roku 2004 o vyšetrovacích operáciách za vlády G. Busha uverejnené v auguste 2009,

—

so zreteľom na správu Medzinárodného výboru Červeného kríža z roku 2007 o zaobchádzaní so 14 veľmi dôležitými väzňami CIA, ktorá bola verejne sprístupnená v roku 2009,

—

so zreteľom na rôzne iniciatívy na vnútroštátnej úrovni s cieľom vysvetliť zapojenie členských štátov do programu CIA týkajúceho sa vydávania a tajného zadržiavania vrátane prebiehajúceho vyšetrovania v Dánsku a uskutočnených vyšetrovaní vo Švédsku, prebiehajúcich trestných vyšetrovaní v Poľsku a Spojenom kráľovstve, uskutočneného trestného konania v Taliansku, Nemecku, Litve, Portugalsku a Španielsku, parlamentného vyšetrovania s účasťou všetkých strán v Spojenom kráľovstve a uskutočnených parlamentných vyšetrovaní v Nemecku, Litve, Poľsku a Rumunsku,

—

so zreteľom na súdne vyšetrovanie v Portugalsku, ktoré trvalo dva roky a bolo náhle uzatvorené v roku 2009,

—

so zreteľom na závery vnútroštátnych vyšetrovaní, ktoré už boli vykonané v niektorých členských štátoch,

—

so zreteľom na početné mediálne správy a kroky investigatívnych novinárov, najmä na správy ABC News z roku 2005 (20) a 2009 (21) a správy Washington Post z roku 2005 (22), bez ktorých by vydávanie a zadržiavanie osôb zostalo skutočne utajené,

—

so zreteľom na vyšetrovanie a správy nezávislých vyšetrovateľov, organizácií občianskej spoločnosti a národných a medzinárodných mimovládnych organizácií uskutočnených od roku 2005, najmä správy organizácií Human Rights Watch (23), Amnesty International a Reprieve,

—

so zreteľom na vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) Parlamentu, ktoré sa konalo 27. marca 2012, a vypočutie podvýboru pre ľudské práva, ktoré sa konalo 12. apríla 2012, na návštevu delegácie výboru LIBE v Litve, ktorá sa konala 25. – 27. apríla 2012, návštevu spravodajcu 16. mája 2012 v Poľsku a na všetky písomné a ústne príspevky, ktoré spravodajca získal,

—

so zreteľom na spoločnú žiadosť predsedu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a spravodajcu o predloženie letových údajov riaditeľovi Eurocontrolu zo 16. apríla 2012 a na komplexnú odpoveď Eurocontrolu doručenú 26. apríla 2012,

—

so zreteľom na oznámenie generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky Únie s názvom Výsledky vyšetrovaní programu CIA týkajúceho sa mimoriadnych vydaní a tajných väzníc v európskych štátoch v súvislosti s novým právnym rámcom po prijatí Lisabonskej zmluvy,

—

so zreteľom na články 48 a 50 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0266/2012),

A.

keďže Parlament odsúdil program CIA týkajúci sa vydávania a tajného zadržiavania pod vedením USA, ktorý zahŕňa opakované porušovanie ľudských práv vrátane nezákonného a svojvoľného zadržiavania, mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, násilného zmiznutia a porušovania zásady zákazu vrátenia alebo vyhostenia; keďže jeho dočasný výbor skúmajúci údajné využívanie európskych krajín na prepravu a nezákonné zadržiavanie väzňov agentúrou CIA (ďalej len „dočasný výbor“) zdokumentoval využívanie európskeho vzdušného priestoru a územia agentúrou CIA a keďže Parlament odvtedy opakovane žiada o plné vyšetrenie spolupráce národných vlád a agentúr s programom CIA;

B.

keďže Parlament opakovane vyzýval, aby sa pri boji proti terorizmu na základe Európskeho dohovoru o ľudských právach, Charty základných práv Európskej únie, národných ústav a právnych predpisov týkajúcich sa základných práv v plnej miere rešpektovala ľudská dôstojnosť, ľudské práva a základné slobody, a to aj pri medzinárodnej spolupráci v tejto oblasti, a keďže naposledy zopakoval túto výzvu vo svojej správe o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu, v ktorej takisto uviedol, že podmienkou zabezpečenia účinnosti tejto politiky je dodržiavanie ľudských práv;

C.

keďže Parlament opakovane a rázne odsúdil nezákonné postupy vrátane „mimoriadneho vydávania stíhaných osôb“, únosov, zadržiavania bez súdu, zmiznutí, tajných väzníc a mučenia a požadoval úplné vyšetrenie údajného zapojenia niektorých členských štátov do spolupráce s orgánmi Spojených štátov, najmä s agentúrou CIA, na území EÚ;

D.

keďže cieľom tohto uznesenia je, aby výbory „svojou politikou nasledovali vyšetrovania dočasného výboru a monitorovali vývoj najmä v prípade, ak Rada a/alebo Komisia neuskutoční žiadne primerané opatrenia na zistenie toho, či existuje jasné riziko vážneho porušenia zásad a hodnôt, na ktorých je založená EÚ, a odporučili mu akékoľvek uznesenie na základe článku 6 a článku 7 Zmluvy o EÚ, ktoré by mohlo byť v tomto kontexte potrebné“ (24);

E.

keďže EÚ je založená na rešpektovaní demokracie, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd, úcte k ľudskej dôstojnosti a dodržiavaní medzinárodných právnych predpisov nielen v rámci svojich vnútorných politík, ale aj čo sa týka jej vonkajšieho rozmeru; keďže je potrebné, aby sa záväzok EÚ rešpektovať ľudské práva posilnený nadobudnutím platnosti Charty základných práv Európskej únie a prístupovým procesom k Európskemu dohovoru o ľudských právach odzrkadľoval vo všetkých oblastiach politík, aby sa tým zabezpečila účinná a dôveryhodná politika EÚ v oblasti ľudských práv;

F.

keďže riadny proces zabezpečenia zodpovednosti je nevyhnutný na zachovanie dôvery občanov v demokratické inštitúcie EÚ, účinnú ochranu a podporu ľudských práv v rámci vnútorných a vonkajších politík EÚ a zaistenie legitímnych a účinných bezpečnostných politík založených na zásadách právneho štátu;

G.

keďže žiadny členský štát si doteraz v plnom rozsahu nesplnil svoju povinnosť chrániť, zachovávať a rešpektovať medzinárodné ľudské práva a predchádzať ich porušovaniu;

H.

keďže nástroje, ktorými sa riadi spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, zahŕňajú Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), jeho dva opčné protokoly, Dohovor proti mučeniu (CAT) a opčný protokol k dohovoru CAT, Európsky dohovor o ľudských právach, Chartu základných práv Európskej únie a Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorými sa ustanovuje okrem absolútneho zákazu mučenia aj výslovná povinnosť vyšetrovať údajné mučenie a zabezpečiť nápravu a odškodnenie; keďže usmerneniami EÚ o mučení sa zabezpečuje rámec pre úsilie EÚ zameraný na prevenciu a odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania na celom svete;

I.

keďže všetky dohody o pridružení, obchodné dohody a dohody o spolupráci obsahujú z dôvodu presadzovania medzinárodných právnych predpisov a dodržiavania ľudských práv doložky o ľudských právach a keďže EÚ vedie tiež politické dialógy s tretími krajinami na základe usmernení o ľudských právach, ktoré zahŕňajú boj proti trestu smrti a mučeniu; keďže EÚ v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (ENDĽP) podporuje organizácie občianskej spoločnosti, ktoré bojujú proti mučeniu a podporujú rehabilitáciu obetí mučenia;

J.

keďže tajné zadržiavanie, ktoré predstavuje formu násilného zmiznutia, môže v prípade širokého alebo systematického uplatňovania vyústiť do zločinov proti ľudskosti; keďže núdzový stav a boj proti terorizmu vytvárajú priaznivé prostredie pre tajné zadržiavanie;

K.

keďže napriek skutočnosti, že EÚ preukázala svoje odhodlanie vyhýbať sa tajným dohodám, pokiaľ ide o mučenie, v nariadení Rady (ES) č. 1236/2005 (25) naposledy zmenenom a doplnenom v decembri 2011 (26), ktoré zakazuje každý vývoz alebo dovoz tovaru, ktorý nemá žiadne iné praktické použitie ako na účely vykonania trestu smrti, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, treba vykonať ešte mnoho práce na jeho uplatňovanie v plnom rozsahu;

L.

keďže spoliehanie sa výlučne na diplomatické záruky pri schvaľovaní vyhostenia alebo deportácie osôb do krajín v prípadoch, v ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že jednotlivcom hrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie, je nezlučiteľné s úplným zákazom mučenia v medzinárodných právnych predpisoch, právnych predpisoch EÚ, národných ústavách a právnych predpisoch členských štátov (27);

M.

keďže Rada 15. septembra 2006 pripustila, že „existencia zariadení určených na tajné zadržiavanie, kde sú osoby držané v právnom vákuu, nie je v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a medzinárodným trestným právom“, ale doteraz sa jej nepodarilo priznať a odsúdiť zapojenie členských štátov do programu CIA, hoci politické a súdne orgány členských štátov priznali využívanie európskeho vzdušného priestoru a územia organizáciou CIA;

N.

keďže porušovanie ľudských práv v dôsledku programu CIA trvá, čoho dôkazom je najmä pretrvávajúce administratívne zadržiavanie Abu Zubaydaha a Abda al-Rahim al-Nashiriho na základni Guantánamo Bay, ktorí získali status obetí v rámci trestného vyšetrovania poľských orgánov zameraného na tajné väznice CIA;

O.

keďže vyšetrovanie uskutočnené OSN, Radou Európy, vnútroštátnymi a medzinárodnými médiami, investigatívnymi novinármi a občianskou spoločnosťou prinieslo nové konkrétne informácie o umiestnení zariadení CIA určených na tajné zadržiavanie v Európe, o letoch cez európsky vzdušný priestor súvisiacich s vydávaním osôb a o prepravovaných alebo zadržiavaných osobách;

P.

keďže k spáchaniu nezákonných činov na území EÚ mohlo dôjsť v rámci mnohostranných alebo dvojstranných dohôd NATO;

Q.

keďže vyšetrovanie uskutočnené v rôznych krajinám a v medzinárodnom rozsahu poukazuje na to, že členovia Severoatlantickej aliancie súhlasili prijať opatrenia v kampani proti terorizmu, ktoré umožnili tajnú leteckú prepravu a využívanie územia členských štátov EÚ v programe agentúry CIA týkajúcom sa vydávania osôb, čo naznačuje, že členské štáty, ktoré sú členmi NATO, mali kolektívne poznatky o programe;

R.

keďže v spoločnej štúdii OSN o celosvetových postupoch v súvislosti s tajným zadržiavaním v kontexte boja proti terorizmu (A/HRC/13/42), ktorú vypracovali osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, osobitný spravodajca OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie a pracovná skupina OSN pre násilné alebo nedobrovoľné zmiznutia, bolo podrobne opísané využívanie miest tajného zadržiavania na území členských štátov EÚ v rámci programu CIA a keďže členským štátom boli zaslané listy požadujúce ďalšie informácie, ako sa uvádza v informačných správach pracovných skupín OSN pre osobitné postupy vrátane správy z 23. februára 2012 (28);

S.

keďže v správe Rady Európy za rok 2011 sa uvádza, že údaje získané od poľských agentúr v rokoch 2009 a 2010 „poskytujú jasný dôkaz“ o tom, že v Poľsku pristálo sedem lietadiel CIA, a keďže poľské médiá tvrdili, že boli vznesené obvinenia voči bývalým vedúcim predstaviteľom poľskej spravodajskej služby, a odhalili možné kontakty medzi pracovníkmi spravodajskej služby a poľskou vládou v súvislosti s využívaním zadržiavacieho zariadenia CIA na poľskom území; keďže v roku 2011 sa rumunskí investigatívni novinári pokúsili preukázať existenciu „čierneho zariadenia“ v rumunskom vnútroštátnom registri utajovaných informácií na základe informácií (29), ktoré poskytli bývalí zamestnanci CIA; keďže rumunské orgány popreli existenciu tohto „čierneho zariadenia“ a vyšetrovanie rumunského parlamentu ho nepreukázalo; keďže bývalí líbyjskí disidenti začali súdne konanie proti Spojenému kráľovstvu v súvislosti s priamym zapojením MI6 do ich vydania, tajného zadržiavania alebo mučenia, ako aj do vydania, tajného zadržiavania alebo mučenia ich rodinných príslušníkov;

T.

keďže litovské orgány sa snažia objasniť zapojenie Litvy do programu CIA prostredníctvom parlamentných a súdnych vyšetrovaní; keďže parlamentné vyšetrovanie výboru pre národnú bezpečnosť a obranu litovského parlamentu v súvislosti s údajnou prepravou a väznením osôb zadržiavaných agentúrou CIA na litovskom území odhalilo, že v rokoch 2003 – 2005 pristálo v Litve päť lietadiel CIA a že na žiadosť CIA boli v Litve prispôsobené dve zariadenia na väznenie zadržiavaných osôb (projekt č. 1 a projekt č. 2); keďže delegácia LIBE vyjadruje vďaku litovským orgánom za privítanie členov Európskeho parlamentu vo Vilniuse v apríli 2012 a za umožnenie vstupu delegácie do zariadenia projektu č. 2; keďže sa zdá, že situačný plán budov a vnútorné zariadenia sú zlučiteľné so zadržiavaním väzňov; keďže aj napriek nadväznému súdnemu vyšetrovaniu, ktoré bolo vykonané v roku 2010 a uzavreté v januári 2011, ostávajú mnohé otázky súvisiace s operáciami CIA v Litve stále otvorené; keďže litovské orgány vyjadrili svoju pripravenosť opäť otvoriť vyšetrovanie, ak by sa objavili nové informácie, a keďže prokuratúra ponúkla, že na písomnú žiadosť Európskeho parlamentu poskytne ďalšie informácie o trestnom vyšetrovaní;

U.

keďže portugalské orgány musia ešte objasniť viacero otázok, ktoré naznačujú, že veľa letov, na ktoré poukázal dočasný výbor, slúžilo na transfer medzi Bagramom, atolom Diego Garcia, tajnými väznicami a Guantánamom;

V.

keďže výsledky vyšetrovania a zistenia súdu týkajúce sa logistiky, ktorou boli kryté tieto nezákonné operácie, vrátane fiktívnych letových plánov, letov civilných a vojenských lietadiel klasifikovaných ako štátne lety a využívania súkromných leteckých spoločností na uskutočnenie letov súvisiacich s vydávaním väzňov CIA ešte do väčšej miery odhalili systematický charakter a rozsah zapojenia Európy do programu CIA; keďže analýza nových údajov, ktoré poskytol Eurocontrol, podporuje najmä domnienku, že na utajenie pôvodu a miesta určenia transferov väzňov zmenili subjekty, ktoré zabezpečovali vydanie, počas cesty lietadlo;

W.

keďže EÚ vytvorila politiky v oblasti vnútornej bezpečnosti a boja proti terorizmu založené na policajnej a justičnej spolupráci a podpore vzájomnej výmeny spravodajských informácií; keďže tieto politiky by sa mali zakladať na rešpektovaní základných práv a zásad právneho štátu a účinnom demokratickom parlamentnom dohľade nad spravodajskými službami;

X.

keďže podľa CPT „postupy vypočúvania využívané v zámorských zariadeniach CIA určených na zadržiavanie určite viedli k porušeniam zákazu mučenia a neľudského a ponižujúceho správania“ (30);

Y.

keďže vzťahy medzi EÚ a USA sú založené na silnom partnerstve a spolupráci v mnohých oblastiach na základe spoločných hodnôt, ako sú demokracia, právny štát a základné práva; keďže EÚ a Spojené štáty od teroristických útokov z 11. septembra 2001 posilnili svoj záväzok v boji proti terorizmu, najmä prostredníctvom spoločného vyhlásenia o boji proti terorizmu z 3. júna 2010, ale keďže je nevyhnutné, aby sa vyhlásené záväzky premietli aj do praxe a vyriešili sa rozdiely medzi politikami EÚ a USA v oblasti boja proti terorizmu;

Z.

keďže orgány USA v decembri 2011 prijali zákon schvaľujúci prostriedky pre národnú obranu (National Defense Authorization Act – NDAA), ktorým sa zákonne ustanovuje neobmedzené zadržiavanie osôb podozrivých zo zapojenia do terorizmu na území Spojených štátov a ktorým sa porušuje právo na riadny proces a spravodlivé súdne konanie; keďže bola napadnutá zákonnosť rozsahu pôsobnosti NDAA;

AA.

keďže prezident Obama podpísal 22. januára 2009 tri vládne nariadenia, ktoré zakazujú mučenie pri vypočúvaní, vytvárajú medziinštitucionálnu pracovnú skupinu na systematické skúmanie politík a postupov zadržiavania a na preskúmanie všetkých jednotlivých prípadov a nariaďujú zatvorenie väznice Guantánamo;

AB.

keďže v dôsledku silnej opozície v Kongrese USA nebolo ešte zadržiavacie zariadenie Guantánamo zatvorené; keďže Spojené štáty vyzvali s cieľom urýchliť zatvorenie Guantánama členské štáty EÚ, aby prijali osoby zadržiavané v Guantáname; keďže vysoká komisárka OSN pre ľudské práva vyjadrila hlboké sklamanie nad skutočnosťou, že Guantánamo ešte nebolo zatvorené, a nad upevnením systému svojvoľného zadržiavania;

AC.

keďže osoby zadržiavané v Guantáname sú naďalej súdené pred vojenským súdom, najmä po rozhodnutí prezidenta USA zo 7. marca 2011 podpísať vládne nariadenie, ktorým sa zrušilo dvojročné zmrazenie nových vojenských súdnych procesov, a prijatí zákona zo 7. januára 2012 o zákaze presúvania osôb zadržiavaných v Guantáname na súdny proces do Spojených štátov;

1.

pripomína, že stratégie týkajúce sa boja proti terorizmu môžu byť účinné len vtedy, ak sa vykonávajú dôsledne v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv, a najmä v súlade s právom na riadny proces;

2.

pripomína, že účinné protiteroristické opatrenia a rešpektovanie ľudských práv nie sú v rozpore, ale tieto ciele sa navzájom dopĺňajú a posilňujú; upozorňuje, že rešpektovanie základných práv je základným prvkom úspešných protiteroristických politík;

3.

zdôrazňuje mimoriadne citlivý charakter protiteroristických politík; domnieva sa, že skutočne len vnútroštátne bezpečnostné dôvody môžu oprávňovať utajovanie; pripomína však, že štátne tajomstvo nesmie mať za žiadnych okolností prioritu pred neodňateľnými základnými právami, a preto sa argumenty opierajúce sa o štátne tajomstvo nesmú nikdy používať s cieľom obmedziť právne povinnosti štátov prešetrovať vážne porušovanie ľudských práv; zastáva však názor, že vymedzenie citlivých informácií a štátneho tajomstva by nemalo byť príliš široké a že neodôvodnené poukazovanie na štátne tajomstvo a národnú bezpečnosť kladie vážne prekážky demokratickej kontrole;

4.

zdôrazňuje, že osobitné postupy by sa nemali vzťahovať na osoby podozrivé z terorizmu; upozorňuje, že každý musí mať možnosť využívať všetky záruky, ktoré zahŕňa zásada spravodlivého procesu, ako sa stanovuje v článku 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

5.

znova odsudzuje také postupy, ako je mimoriadne vydávanie stíhaných osôb, tajné väznice a mučenie, ktoré sú podľa vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov ustanovujúcich dodržiavanie ľudských práv zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, ľudské zaobchádzanie, právo na ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, zákaz vrátenia alebo vyhostenia, právo na spravodlivé súdne konanie, právneho poradcu a rovnakú právnu ochranu;

6.

zdôrazňuje potrebu poskytnutia záruk s cieľom, aby sa v budúcnosti zabránilo akémukoľvek porušeniu základných práv pri vykonávaní politík boja proti terorizmu;

7.

domnieva sa, že i keď členské štáty deklarovali svoju pripravenosť rešpektovať medzinárodné právo, zatiaľ si náležite nesplnili svoju povinnosť vyšetriť závažné prípady porušovania ľudských práv súvisiace s programom CIA, a vyjadruje poľutovanie, že plné objasnenie tejto veci sa odďaľuje a neumožňuje poskytnúť obetiam urýchlene plné odškodnenie vrátane ospravedlnenia a podľa okolností kompenzácie;

8.

domnieva sa, že v dôsledku ťažkostí, ktoré zaznamenávajú členské štáty pri vykonávaní vyšetrovania, zlyhávajú pri plnení medzinárodných záväzkov, čo poškodzuje vzájomnú dôveru v ochranu základných práv a Európska únia ako celok za to nesie zodpovednosť;

9.

pripomína, že záväzok členských štátov a EÚ vyšetriť zapojenie Európy do programu CIA je v súlade so zásadou otvorenej a lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 ZEÚ;

10.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými sa stretáva vnútroštátne parlamentné a súdne vyšetrovanie zapojenia niektorých členských štátov do programu CIA, ako sa podrobne uvádza v správe Rady Európy za rok 2011 o zneužívaní štátneho tajomstva a národnej bezpečnosti, vrátane nedostatočnej transparentnosti, utajovania dokumentov, prevládania vnútroštátnych a politických záujmov, úzkej právomoci pri vyšetrovaní, obmedzení práva obetí na účinnú účasť a obhajobu a absencie dôkladných vyšetrovacích postupov a spolupráce vyšetrovacích orgánov v EÚ; vyzýva členské štáty, aby pri vnútroštátnom trestnom stíhaní nevychádzali z takých právnych dôvodov, ktoré umožňujú ukončenie trestného stíhania a vedú k nemu s odvolaním sa na doložky o premlčacích lehotách a vedú k beztrestnosti, a aby dodržiavali zásady medzinárodného obyčajového práva, v ktorom je zakotvené, že premlčacia lehota sa nemá a nemôže uplatňovať v prípadoch vážneho porušenia ľudských práv;

11.

naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré si nesplnili povinnosť vyšetriť prípady porušovania ľudských práv prostredníctvom nezávislého a účinného vyšetrovania s ohľadom na všetky nové dôkazy, ktoré sa objavili; vyzýva členské štáty, aby vyšetrili najmä to, či sú na ich území tajné väznice alebo dochádza k operáciám, v rámci ktorých sú ľudia zadržiavaní v rámci programu CIA v zariadeniach na ich území;

12.

berie na vedomie, že prostredníctvom parlamentného vyšetrovania vykonaného v Rumunsku nebol nájdený dôkaz o existencii tajného zadržiavacieho zariadenia CIA na jeho území; vyzýva súdne orgány, aby začali nezávislé vyšetrovanie vo veci údajných tajných miest slúžiacich na zadržiavanie v rámci programu CIA v Rumunsku, najmä v súvislosti s novými dôkazmi o leteckých spojeniach medzi Rumunskom a Litvou;

13.

podporuje Poľsko, aby pokračovalo v prebiehajúcom trestnom vyšetrovaní v súvislosti s tajným zadržiavaním, vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným oficiálnym informovaním o rozsahu, priebehu a stave vyšetrovania; vyzýva poľské orgány, aby s náležitou transparentnosťou vykonali dôsledné vyšetrovanie a umožnili účinné zapojenie obetí a ich právnych zástupcov;

14.

poznamenáva, že počas parlamentného a súdneho vyšetrovania v Litve v rokoch 2009 až 2011 sa nepodarilo dokázať, že v Litve boli tajne zadržiavané osoby; vyzýva litovské orgány, aby dodržali svoj záväzok opätovne otvoriť trestné vyšetrovanie zapojenia Litvy do programu CIA pri objavení sa nových skutočností vzhľadom na nové dôkazy, ktoré sa opierajú sa o údaje Eurocontrolu, z ktorých vyplýva, že let N787WH, v ktorom bol údajne transportovaný Abu Zubaydah, bol na ceste do Rumunska a Litvy 18. februára 2005 prerušený v Maroku; poznamenáva, že z analýzy údajov Eurocontrolu takisto vyplývajú nové informácie o letových plánoch spájajúcich Rumunsko s Litvou s prestupom v Tirane v Albánsku 5. októbra 2005 a Litvu s Afganistanom s prestupom v Káhire v Egypte 26. marca 2006; považuje za dôležité, aby nové vyšetrovanie zahŕňalo okrem vyšetrovania zneužívania právomoci štátnych úradníkov aj prípadné nezákonné zadržiavanie a zlé zaobchádzanie s osobami na litovskom území; podporuje prokuratúru, aby dokumentárne potvrdila tvrdenia vyslovené počas návštevy delegácie výboru LIBE, podľa ktorých „kategorické“ závery súdneho vyšetrovania ukazujú, že „v zariadeniach projektu č. 1 a projektu č. 2 neboli na území Litvy zadržiavané žiadne osoby“;

15.

berie na vedomie trestné vyšetrovanie, ktoré sa začalo v Spojenom kráľovstve v súvislosti s vydávaním osôb do Líbye, a víta rozhodnutie pokračovať v širšom vyšetrovaní zodpovednosti Spojeného kráľovstva v súvislosti s programom CIA po uzavretí vyšetrovania; vyzýva Spojené kráľovstvo, aby s náležitou transparentnosťou vykonalo dôsledné vyšetrovanie a umožnilo účinné zapojenie obetí a občianskej spoločnosti;

16.

uznáva, že vyšetrovanie členských štátov musí byť založené na dôveryhodných súdnych dôkazoch a na rešpektovaní vnútroštátnych súdnych systémov a právnych predpisov EÚ, nie iba na špekuláciách médií a verejnosti;

17.

vyzýva členské štáty Fínsko, Dánsko, Portugalsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Španielsko, Írsko, Grécko, Cyprus, Rumunsko a Poľsko, o ktorých sa zmieňovala správa dočasného výboru, aby zverejnili všetky potrebné informácie o všetkých podozrivých lietadlách, ktoré sa spájajú so CIA a ich územím; vyzýva členské štáty, aby rešpektovali právo na slobodu informácií a primerane reagovali na žiadosti o prístup k informáciám; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že väčšina členských štátov s výnimkou Dánska, Fínska, Nemecka, Írska a Litvy nereagovala primerane na žiadosť organizácií Reprieve a Access Info Europe o prístup k informáciám na účely vyšetrovania výnimočných prípadov vydania osôb;

18.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby revidovali akékoľvek ustanovenia alebo výklady, ktoré pripúšťajú mučenie, ako napríklad právny názor Micheala Wooda (na ktorý sa odkazuje v uznesení Parlamentu zo 14. februára 2007), ktorý v rozpore s medzinárodnou judikatúrou tvrdí, že je legitímne prijať a použiť informácie získané mučením, pokiaľ sa zaň nenesie priama zodpovednosť (čo motivuje a oprávňuje mučenie externými vykonávateľmi);

19.

vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby podpísali a ratifikovali Dohovor OSN o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím;

20.

vyzýva členské štáty, aby v súvislosti so zvýšenou spoluprácou a výmenou informácií medzi tajnými spravodajskými agentúrami a bezpečnostnými agentúrami zabezpečili úplnú demokratickú kontrolu uvedených agentúr a ich činností prostredníctvom vhodného vnútorného, výkonného, súdneho a nezávislého parlamentného dohľadu, najlepšie prostredníctvom špecializovaných parlamentných výborov s rozsiahlymi právomocami vrátane práva požadovať informácie a s dostatočnými zdrojmi pre vyšetrovanie, aby boli schopné preskúmať nielen také otázky, ako sú politika, správa a financie, ale aj operatívnu prácu agentúr;

21.

považuje za nevyhnutné, aby EÚ odsúdila všetky nezákonné postupy v boji proti terorizmu vrátane všetkých takýchto činov, ku ktorým došlo na jej území, a aby sa správala v súlade so svojimi hodnotami a súčasne aby ich dôveryhodne obhajovala aj v rámci vonkajších partnerstiev;

22.

pripomína, že Rada sa nikdy oficiálne neospravedlnila za porušenie zásad lojálnej spolupráce inštitúcií Únie zakotvených v zmluvách, keď sa nekorektne pokúsila presvedčiť Európsky parlament, aby úmyselne poskytol skrátené verzie zápisníc zo stretnutí COJUR (pracovná skupina rady pre verejné medzinárodné právo) a COTRA (pracovná skupina pre transatlantické vzťahy) s vysokými úradníkmi Severnej Ameriky; očakáva ospravedlnenie Rady;

23.

očakáva, že Rada konečne vydá vyhlásenie, v ktorom prizná zapojenie členských štátov do programu CIA a problémy, s ktorými sa stretli pri vyšetrovaní;

24.

vyzýva Radu, aby v členských štátoch plne podporovala postupy zamerané na zistenie pravdy a vyvodenie zodpovednosti prostredníctvom formálneho riešenia tejto záležitosti na stretnutiach Rady SVV, vzájomného poskytovania všetkých informácií, poskytovania pomoci pri vyšetrovaniach a najmä pristúpenia na žiadosti o prístup k dokumentom;

25.

vyzýva Radu, aby uskutočnila vypočutia s príslušnými bezpečnostnými agentúrami EÚ, najmä s Europolom, Eurojustom a európskym koordinátorom pre boj proti terorizmu, s cieľom vyjasniť si, čo vedia zapojení členských štátov do programu CIA, a reakciu EÚ; Radu tiež vyzýva, aby predložila bezpečnostné záruky s cieľom zaistiť dodržiavanie ľudských práv pri výmene spravodajských informácií a prísne vymedzenie úloh medzi spravodajskými činnosťami a činnosťami zameranými na presadzovanie práva, aby spravodajské agentúry nemali možnosť preberať právomoci v oblasti väznenia a zadržiavania, a aby o tom Parlamentu podala správu do jedného roka;

26.

vyzýva Radu, aby podporila členské štáty vo výmene osvedčených postupov, pokiaľ ide o parlamentný a súdny dohľad nad spravodajskými službami, a zároveň aby zapojila národné parlamenty a Európsky parlament do tohto úsilia;

27.

opakuje svoju výzvu smerovanú Rade a členským štátom, aby vylúčili možnosť spoliehať sa pri vyhostení alebo deportácii osôb považovaných za hrozbu národnej bezpečnosti na nevymožiteľné diplomatické záruky, keď týmto osobám reálne hrozí, že budú vystavené mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu alebo súdnemu procesu založenému na dôkazoch získaných takýmto spôsobom;

28.

vyzýva príslušné orgány, aby v súvislosti so spoluprácou s medzinárodnými spravodajskými službami nepoukazovali na štátne tajomstvo s cieľom zabrániť prevzatiu zodpovednosti a zabezpečeniu nápravy, a trvá na tom, že jedine skutočné dôvody súvisiace s vnútroštátnou bezpečnosťou môžu oprávňovať zachovanie tajomstva, pred ktorým však majú v každom prípade prednosť záväzky týkajúce sa nepopierateľných základných práv, napríklad absolútneho zákazu mučenia;

29.

naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili dôsledné rozlišovanie činností spravodajských a bezpečnostných služieb na jednej strane a orgánov presadzovania práva na druhej strane, aby sa zaručilo dodržiavanie všeobecnej zásady „nemo iudex in sua causa“;

30.

zdôrazňuje, že dočasný výbor, ktorý vykonal vyšetrovanie, o ktoré sa opierali uznesenia zo 14. februára 2007 a z 19. februára 2009, odhalil vážne chyby v postupoch povoľovania preletu civilných lietadiel vzdušným priestorom EÚ, ich riadenia a pristávania na jej území, čím bolo uľahčené ich zneužitie v rámci „mimoriadneho vydávania stíhaných osôb“ CIA a súčasne aj jednoduché obchádzanie týchto postupov organizátormi organizovaného zločinu vrátane teroristických sietí; pripomína tiež právomoc Únie v oblasti bezpečnosti dopravy a odporúčanie Parlamentu pre Komisiu týkajúce sa regulácie a monitorovania riadenia vzdušného priestoru, letísk a nekomerčnej leteckej dopravy v EÚ; vyzýva EÚ a členské štáty, aby už neodkladali dôkladnú kontrolu vykonávania Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (Chicagského dohovoru), pokiaľ ide o povoľovanie a kontrolu preletu civilných lietadiel vzdušným priestorom EÚ a ich pristávania na jej území s cieľom zabezpečiť posilnenie bezpečnosti a systematické vykonávanie kontrol, čo si vyžaduje predchádzajúcu identifikáciu cestujúcich a posádky a zabezpečenie predbežného riadneho povolenia pre všetky lety klasifikované ako tzv. štátne lety (ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti dohovoru); pripomína tiež odporúčanie Parlamentu, aby členské štáty účinne uplatňovali Tokijský dohovor o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube lietadla;

31.

berie na vedomie iniciatívy, ktoré Komisia prijala v reakcii na odporúčania Parlamentu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neboli súčasťou širšieho programu a širšej stratégie na zaistenie prevzatia zodpovednosti za porušovanie ľudských práv, ku ktorému došlo v rámci programu CIA, a potrebnej nápravy a odškodnenia obetí;

32.

vyzýva Komisiu, aby vyšetrila, či ustanovenia EÚ, najmä ustanovenia týkajúce sa azylu a justičnej spolupráce, boli porušené spoluprácou s programom CIA;

33.

žiada Komisiu, aby napomáhala a podporovala vzájomnú právnu pomoc uskutočňovanú v súlade s ľudskými právami, súdnu spoluprácu vyšetrujúcich orgánov a spoluprácu právnikov zapojených do zisťovania zodpovednosti v členských štátoch, a najmä aby zaistila výmenu dôležitých informácií a podporovala účinné využívanie všetkých dostupných nástrojov a zdrojov EÚ;

34.

vyzýva Komisiu, aby do jedného roka prijala rámec pre monitorovanie a podporu postupov určovania zodpovednosti v jednotlivých členských štátoch, ako aj požiadavky týkajúce sa podávania správ členskými štátmi vrátane usmernení týkajúcich sa vyšetrovania uskutočňovaného v súlade s ľudskými právami, ktoré majú vychádzať z noriem vypracovaných na úrovni Rady Európy a OSN;

35.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na inštitucionálne nedostatky odhalené v súvislosti s programom CIA prijala opatrenia zamerané na posilnenie schopnosti EÚ predchádzať porušovaniu ľudských práv a uskutočňovať nápravu na úrovni EÚ a zabezpečiť posilnenie úlohy Parlamentu;

36.

vyzýva Komisiu, aby zvážila navrhnutie opatrení v oblasti trvalej spolupráce a výmeny informácií medzi Európskym parlamentom a parlamentnými výbormi pre dohľad nad spravodajskými a bezpečnostnými službami členských štátov Európskej únie v prípadoch, v ktorých sa zaznamená, že bezpečnostné a spravodajské služby členských štátov podnikajú spoločné kroky na území EÚ;

37.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa vypracovania opatrení pre demokratický dohľad nad cezhraničnými spravodajskými činnosťami v rámci politiky EÚ boja proti terorizmu; má v úmysle v plnej miere využívať vlastné parlamentné právomoci na kontrolu vykonávania politík boja proti terorizmu v súlade s odporúčaniami oddelenia Európskeho parlamentu zabezpečujúceho štúdie (PE 453.207);

38.

vyzýva európskeho ombudsmana, aby prešetril prípady, v ktorých Komisia, Rada a európske agentúry pre bezpečnosť, najmä Europol a Eurojust, nerešpektovali základné práva a zásady dobrých administratívnych postupov a lojálnej spolupráce, keď reagovali na odporúčania TDIP;

39.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila plné dodržiavanie vlastných medzinárodných záväzkov a úplné vykonávanie politík a nástrojov zahraničnej politiky EÚ, ako sú napríklad usmernenia o mučení a dialógy o ľudských právach, aby EÚ mala silnejšie postavenie, ktoré jej umožní požadovať nekompromisné uplatňovanie doložiek o ľudských právach vo všetkých medzinárodných dohodách, ktoré podpisuje, a naliehať na svojich hlavných spojencov vrátane Spojených štátov, aby dodržiavali vlastné vnútroštátne a medzinárodné právne predpisy;

40.

opätovne zdôrazňuje, že v rámci medzinárodného boja proti terorizmu a dvojstrannej alebo mnohostrannej medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, ktorá zahŕňa aj NATO alebo spravodajské a bezpečnostné služby, treba plne dodržiavať ľudské práva a základné slobody a uskutočňovať náležitý demokratický a súdny dohľad; vyzýva členské štáty EÚ, Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Radu, aby zabezpečili uplatňovanie týchto zásad vo svojich zahraničných vzťahoch, a trvá na tom, že by mali dôkladne posúdiť, ako ich partneri dodržiavajú ľudské práva predtým, než s nimi uzatvoria akúkoľvek novú dohodu, predovšetkým dohodu o spolupráci spravodajských služieb a o výmene informácií, preskúmať platné dohody v prípadoch, keď partneri nedodržiavajú ľudské práva, a informovať Parlament o záveroch tohto posudzovania a skúmania;

41.

naliehavo žiada, aby sa v budúcnosti neopakovalo zasahovanie zahraničných špeciálnych služieb do vecí, ktoré patria do zvrchovanej právomoci členských štátov Európskej únie, a aby sa boj proti terorizmu vykonával v súlade s ľudskými právami, základnými slobodami, demokraciou a právnymi normami;

42.

pripomína, že opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu požaduje vytvorenie monitorovacích systémov vzťahujúcich sa na všetky situácie obmedzovania slobody, a trvá na tom, že dodržiavanie tohto medzinárodného nástroja zvyšuje stupeň ochrany; dôrazne nabáda partnerské krajiny EÚ, aby ratifikovali opčný protokol a vytvorili nezávislé vnútroštátne preventívne mechanizmy, ktoré budú v súlade s Parížskymi zásadami, a aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane všetkých osôb pred násilným zmiznutím;

43.

opakuje svoju výzvu určenú v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi, a najmä článkom 12 Dohovoru proti mučeniu, všetkým štátom, voči ktorým existujú presvedčivé dôkazy, aby vynaložili maximálne úsilie na potrebné objasnenie prípadov a v prípade pretrvávania podozrení dôkladne vyšetrili a preskúmali všetky údajné činy súvisiace s mimoriadnym vydávaním stíhaných osôb, tajnými väznicami, mučením a inými vážnymi porušeniami ľudských práv, aby zistili pravdu a v prípade potreby určili zodpovednú osobu, zabezpečili zodpovedanie sa za porušovanie ľudských práv a zabránili beztrestnosti vrátane toho, aby boli jednotlivci v prípade predloženia dôkazov o trestnej zodpovednosti postavení pred súd; v tejto súvislosti vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie prijatia náležitých opatrení v nadväznosti na spoločnú štúdiu OSN o celosvetových postupoch v súvislosti s tajným zadržiavaním v kontexte boja proti terorizmu, najmä pokiaľ ide o list, ktorý odoslali držitelia osobitných mandátov 21. októbra 2011 59 štátom, v ktorom žiadajú príslušné vlády, aby poskytovali aktualizované informácie o zavádzaní odporúčaní uvedených v tejto štúdii;

44.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby členské štáty EÚ a pridružené a partnerské krajiny (najmä podľa Dohody z Cotonou), ktoré prijali úlohu hostiteľskej krajiny pre osoby zadržiavané v Guantánamo, skutočne poskytli utečencom plnú podporu, pokiaľ ide o životné podmienky a uľahčovanie ich integrácie do spoločnosti, lekársku starostlivosť vrátane psychického zotavenia, prístup k dokladom totožnosti a cestovným dokladom, uplatňovanie práva na zlúčenie rodiny a všetkých ostatných základných práv, ktoré sú priznané osobám so statusom politického azylu;

45.

je znepokojený predovšetkým konaním, ktorý vedie vojenská komisia USA voči Abdovi al-Rahimovi al-Nashirimu, ktorý by v prípade odsúdenia mohol byť odsúdený na smrť; vyzýva orgány Spojených štátov, aby zabránili uloženiu trestu smrti al-Nashirimu, a opätovne zdôrazňuje svoj nesúhlas s trestom smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; poznamenáva, že vecou al Nashiriho sa od 6. mája 2011 zaoberá Európsky súd pre ľudské práva; vyzýva orgány všetkých krajín, v ktorých bol al Nashiri zadržiavaný, aby využili všetky dostupné prostriedky a zabezpečili, že nebude odsúdený na trest smrti; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby v zmysle uplatňovania usmernení EÚ o treste smrti upozornila Spojené štáty predovšetkým na prípad al-Nashiriho;

46.

pripomína, že vo vzťahoch medzi Európskou úniou, členskými štátmi a tretími krajinami je nevyhnutné v plnej miere uplatňovať doložky o ľudských právach zakotvené v zmluvách s týmito krajinami, a domnieva sa, že je pravý čas preskúmať, ako európske vlády v mene boja proti terorizmu spolupracujú s represívnym aparátom diktátorských režimov; v tejto súvislosti sa domnieva, že nedávno zrevidovaná európska susedská politika musí poskytnúť silnú podporu reforme bezpečnostného sektora, ktorá musí zabezpečiť predovšetkým jasné oddelenie spravodajských služieb a orgánov presadzovania práva; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Radu a Komisiu, aby pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách a pri všetkých formách dialógu o boji proti terorizmu s tretími krajinami posilnili spoluprácu s Európskym výborom na zabránenie mučeniu a ďalšími príslušnými mechanizmami Rady Európy;

47.

vyzýva vládu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko (FYROM), aby zistila páchateľa únosu Khaleda El-Masriho, ku ktorému došlo podľa všetkého z dôvodu zámeny osôb a ktorý viedol k jeho nezákonnému zadržiavaniu a údajnému mučeniu, a zabezpečila zodpovedanie sa zaň; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou činnosťou úradu prokurátora v Skopje pri trestnom vyšetrovaní na základe sťažnosti Khaleda El-Masriho; konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva sa začal zaoberať touto vecou a že veľká komora uskutočnila prvé pojednávanie 16. mája 2012; domnieva sa, že údajné konanie vlády bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko v tejto veci je v rozpore so základnými zásadami EÚ v oblasti základných práv a zásad právneho štátu a Komisia naň musí náležite poukázať v rámci prístupového procesu bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko k EÚ;

48.

vyzýva NATO a orgány Spojených štátov, aby viedli vlastné vyšetrovanie, úzko spolupracovali na parlamentných alebo súdnych vyšetrovaniach EÚ a členských štátov týkajúcich sa týchto otázok (31) a v náležitých prípadoch včasne reagovali na žiadosti o vzájomnú právnu pomoc, zverejňovali informácie o programoch mimoriadneho vydávania stíhaných osôb a ostatných postupoch, ktorými sa porušujú ľudské práva a základné slobody, a poskytovali právnym zástupcom podozrivých osôb všetky potrebné informácie na obhajobu ich klientov; požaduje potvrdenie toho, že všetky dohody NATO, dohody medzi NATO a EÚ a ostatné transatlantické dohody sú v súlade so základnými právami;

49.

oceňuje iniciatívy občianskej spoločnosti v Spojených štátoch, ktoré sa týkali vytvorenia nezávislej dvojstrannej pracovnej skupiny v roku 2010 na preskúmanie politiky a činností vlády Spojených štátov súvisiacich so zadržiavaním, väznením a stíhaním „podozrivých teroristov“ a ich zadržiavaním v Spojených štátoch počas vlády prezidentov Clintona, Busha a Obamu;

50.

vyzýva Spojené štáty, aby s ohľadom na dôležitú úlohu transatlantického partnerstva a vedúce postavenie Spojených štátov v tejto oblasti v plnej miere vyšetrili a zabezpečili prijatie zodpovednosti za všetky prípady zneužívania moci, ku ktorému došlo, aby zabezpečili úplné dodržiavanie príslušných vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov s cieľom odstrániť právne medzery, aby ukončili vojenské súdne procesy, v plnej miere uplatňovali trestné právo na podozrivých teroristov a obnovili preskúmanie zadržiavania, uplatňovanie zásady habeas corpus, riadneho procesu, ochrany pred mučením a zásady nediskriminácie zahraničných občanov v porovnaní s občanmi Spojených štátov;

51.

vyzýva prezidenta Obamu, aby splnil svoj sľub z januára 2009 a zatvoril Guantánamo, umožnil všetkým zadržaným osobám, proti ktorým nebolo vznesené obvinenie, čo najrýchlejšie sa vrátiť do svojej vlasti alebo inej bezpečnej krajiny a zabezpečil bezodkladné súdenie osôb zadržiavaných v Guantáname, proti ktorým existujú dostatočné prípustné dôkazy, v spravodlivom a verejnom procese pred nezávislým a nestranným súdom a v prípade odsúdenia ich uväznenie v Spojených štátoch v súlade s uplatniteľnými medzinárodnými normami a zásadami; rovnako vyzýva na vyšetrenie prípadov porušovania ľudských práv v Guantáname a objasnenie zodpovednosti;

52.

žiada, aby všetky zadržiavané osoby, proti ktorým nebude vznesené obvinenie, ale ktoré sa nemôžu vrátiť do svojej vlasti, pretože im v nej hrozí reálne riziko mučenia alebo prenasledovania, dostali možnosť usadiť sa v Spojených štátoch pod humanitárnou ochranou a bolo im poskytnuté odškodnenie (32), a naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby boli takisto ochotné prijať tieto osoby, ktoré boli zadržiavané v Guantáname;

53.

vyzýva orgány Spojených štátov, aby zrušili právo na neobmedzené zadržiavanie bez obvinenia alebo súdneho procesu podľa zákona NDAA;

54.

vyzýva Konferenciu predsedov delegácií, aby zabezpečila začatie parlamentných dialógov o ochrane základných práv a naďalej bojovala proti terorizmu na základe záverov spoločnej štúdie OSN o celosvetových postupoch v súvislosti s tajným zadržiavaním v kontexte boja proti terorizmu a v nadväznosti na ne, ako aj na základe súboru osvedčených postupov OSN týkajúcich sa právnych a inštitucionálnych rámcov a opatrení, ktoré zabezpečia dodržiavanie ľudských práv spravodajskými službami pri boji proti terorizmu, ako aj dohľad nad týmito službami;

55.

zaväzuje sa venovať svoje budúce spoločné parlamentné zasadnutie s národnými parlamentmi posúdeniu úlohy parlamentov pri zaisťovaní zodpovednosti za porušovanie ľudských práv v súvislosti s programom CIA a podpore intenzívnejšej spolupráce a pravidelnej výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu poverenými kontrolou spravodajských služieb, a to za prítomnosti príslušných vnútroštátnych orgánov a inštitúcií a agentúr EÚ;

56.

je rozhodnutý naďalej vykonávať mandát, ktorý mu udelil dočasný výbor podľa článkov 2, 6 a 7 ZEÚ; poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby spolu s podvýborom pre ľudské práva vystúpil v súvislosti s touto záležitosťou na plenárnom zasadnutí Parlamentu rok po prijatí tohto uznesenia; považuje za nevyhnutné teraz posúdiť, v akom rozsahu boli odporúčania prijaté Parlamentom dodržiavané, a ak je to potrebné, analyzovať, prečo sa nedodržiavali;

57.

žiada Radu, Komisiu, európskeho ombudsmana, vlády a parlamenty členských štátov, kandidátskych krajín a pridružených krajín, Radu Európy, NATO, OSN a vládu a obe komory Kongresu Spojených štátov, aby informovali Európsky parlament o vývoji v oblastiach, ktoré sú predmetom tejto správy;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, európskemu ombudsmanovi, vládam a parlamentom členských štátov, kandidátskych krajín a pridružených krajín, Rade Európy, NATO, OSN a vláde a obom komorám Kongresu Spojených štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/16

—

so zreteľom na článok 67 ods. 2, článok 78 a článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 2. decembra 2011 o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu – Program EÚ v oblasti lepšej deľby kompetencií a zvýšenia vzájomnej dôvery (COM(2011)0835),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pre občanov – Štokholmský program (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2005, ktorým sa zriaďuje rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ na obdobie rokov 2007 – 2013 (COM(2005)0123),

—

so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 8. marca 2012 o spoločnom rámci pre skutočnú a praktickú solidaritu s členskými štátmi, ktoré čelia mimoriadnemu tlaku na svoje azylové systémy spôsobenému aj zmiešanými migračnými tokmi, ktoré Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci prijala počas svojho 3 151. zasadnutia,

—

so zreteľom na medzinárodné a európske nástroje v oblasti ľudských práv vrátane najmä Dohovoru OSN o štatúte utečencov, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a Charty základných práv Európskej únie (ďalej „charta“),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 6. júna 2007 o budúcom spoločnom európskom azylovom systéme (COM(2007)0301),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 s názvom Plán politiky v oblasti azylu – integrovaný prístup k ochrane v rámci celej EÚ (COM(2008)0360),

—

so zreteľom na smernicu 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (2),

—

so zreteľom na 18-mesačný program Rady zo 17. júna 2011, ktorý pripravilo poľské, dánske a cyperské predsedníctvo,

—

so zreteľom na návrh Komisie z 15. novembra 2011 na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl a migráciu (COM(2011)0751),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0248/2012),

A.

keďže Európska únia sa zaviazala, že v roku 2012 dokončí zriaďovanie spoločného európskeho azylového systému (SEAS);

B.

keďže solidarita bola už od začiatku uznaná za základnú súčasť a smerodajnú zásadu SEAS, ktorá je zároveň ústrednou zásadou právnych predpisov EÚ, podľa ktorej by sa mali výhody a súčasne aj záťaž rozdeliť medzi členské štáty rovnakým a spravodlivým spôsobom;

C.

keďže solidaritu nemožno odlúčiť od zodpovednosti a členské štáty musia zabezpečiť, aby ich azylové systémy spĺňali normy ustanovené v medzinárodnom a európskom práve, najmä normy v ženevskom Dohovore o právnom postavení utečencov z roku 1951 a v jeho dodatkovom protokole z roku 1967, v Európskom dohovore o ľudských právach a v Charte základných práv Európskej únie;

D.

keďže poskytovanie podpory pri vykonávaní azylových postupov v zmysle účinnej solidarity a spravodlivo zdieľanej zodpovednosti treba chápať ako prostriedok pomoci členským štátom, aby mohli plniť svoju povinnosť poskytovať ochranu tým, ktorí potrebujú medzinárodnú pomoc, a poskytovať pomoc tretím krajinám, v ktorých je najväčší počet utečencov, s cieľom posilniť spoločný priestor ochrany ako celku;

E.

keďže bez ohľadu na povinnosť skúmať individuálne žiadosti o azyl v každom prípadne osobitne je potrebné náležite zohľadňovať spoločné koncepty EÚ týkajúce sa bezpečnej krajiny pôvodu a bezpečných tretích krajín v súlade s podmienkami a opatreniami uvedenými v pozícii Parlamentu do prvého čítania zo 6. apríla 2011 týkajúcej sa návrhu Komisie na prepracovanie smernice o azylových postupoch, aby spoločné postupy spracovania viedli k spoločným rozhodnutiam;

1.

víta oznámenie Komisie o posilnenej solidarite v rámci EÚ v oblasti azylu, v ktorom Komisia žiada, aby sa solidarita a spoločné znášanie zodpovednosti previedli do konkrétnych opatrení a aby členské štáty plnili svoju úlohu tým, že zabezpečia, aby ich azylové systémy spĺňali medzinárodné, ako aj európske normy;

2.

zdôrazňuje ústrednú úlohu a horizontálne účinky solidarity a rozdelenia zodpovednosti pri zriaďovaní SEAS; pripomína, že je potrebné zabezpečiť účinné a jednotné uplatňovanie azylového acquis Únie a vykonávanie právnych predpisov na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany;

3.

pripomína, že právo na medzinárodnú ochranu je základným právom zakotveným v medzinárodnom práve a práve Únie a že ho dopĺňajú skupiny ďalších práv a zásad, ako napríklad zásada nenavracania, právo na dôstojnosť, zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, ochrana žien pred násilím a akoukoľvek formou diskriminácie, právo na účinný opravný prostriedok a právo na súkromný a rodinný život;

4.

zdôrazňuje, že zásada solidarity a rozdelenia zodpovednosti je zakotvená v zmluvách a že súčasťou skutočného rámca solidarity je minimálne povinnosť inštitúcií a agentúr EÚ a členských štátov spolupracovať na hľadaní spôsobov, ako túto zásadu uskutočňovať; vyhlasuje, že solidarita sa neobmedzuje na vzájomné vzťahy členských štátov, ale že je tiež zameraná na žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;

5.

poukazuje na skutočnosť, že hoci počet žiadateľov o azyl v priebehu roka 2011 klesol, za posledných desať rokov celkový počet žiadostí o azyl v EÚ zaznamenal výrazný pokles; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty dostávajú v porovnaní s inými neprimeraný počet žiadostí o azyl v dôsledku rôznych faktorov vrátane ich zemepisných podmienok a že žiadosti o azyl sú v EÚ nerovnomerne rozložené; pripomína, že v roku 2011 pripadlo viac ako 90 % žiadostí o azyl na desať členských štátov, že do leta 2011 bolo v rámci EÚ premiestnených len 227 osôb pod medzinárodnou ochranou z Malty do šiestich iných členských štátov a že v roku 2011 bolo v celej EÚ len 4 125 utečencov presídlených iba do desiatich členských štátov, čo predstavuje približne 6,6 % z celkového počtu osôb presídlených v tom roku; zdôrazňuje, že je rozhodujúce zisťovať tieto nerovnosti okrem iného porovnávaním absolútnych čísel a ukazovateľov kapacity a že členským štátom, ktoré čelia najväčšiemu počtu žiadostí o azyl, musí EÚ poskytovať väčšiu administratívnu aj finančnú pomoc;

6.

zdôrazňuje, že nie je možné dosiahnuť vysokú úroveň ochrany žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou a prijímať spoľahlivé rozhodnutia o poskytnutí azylu, pokiaľ sa neodstránia rozdiely medzi podielom žiadostí o azyl a absorpčnou kapacitou jednotlivých členských štátov v technickej a administratívnej oblasti a pokiaľ sú podporné opatrenia existujúce v členských štátoch na riešenie nestálych azylových tokov neprimerané;

7.

pripomína, že členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie spravodlivých a účinných azylových systémov s cieľom riešiť nestále azylové toky; zastáva názor, že aj keď počet žiadostí o azyl nie je stály, existujú dôkazy o konkrétnych miestach na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré tvoria kritické miesta a kde sa dá oprávnene predpokladať veľký počet podaných žiadostí o azyl; vyzýva, aby opatrenia napomohli pripravenosť azylových systémov tých členských štátov, ktoré sa nachádzajú na hlavných miestach vstupu, ako znak skutočnej solidarity;

8.

zdôrazňuje, že všetky členské štáty sú povinné v plnej miere vykonávať a uplatňovať právne predpisy EÚ a svoje medzinárodné záväzky týkajúce sa azylu; konštatuje, že členské štáty na vonkajších hraniciach Únie čelia iným problémom v rámci systému SEAS ako členské štáty bez vonkajších hraníc, a preto potrebujú iné formy podpory na primerané vykonávanie príslušných úloh; poukazuje na to, že článok 80 ZFEÚ vyžaduje praktickú realizáciu existujúcich opatrení, ako aj vypracovanie nových opatrení, aby bolo možné pomáhať týmto členským štátom, ak to bude potrebné;

9.

vyzýva na optimalizáciu využitia existujúcich opatrení, ako aj na vyvinutie nových cielených opatrení a nástrojov s cieľom reagovať na neustále sa meniace výzvy pružným a účinným spôsobom; takáto optimalizácia prichádza v obzvlášť vhodný čas vzhľadom na vážnu finančnú krízu, v ktorej sa EÚ nachádza a ktorá predstavuje dodatočný tlak na členské štáty snažiace sa účinne si poradiť s azylovými postupmi, najmä v prípade tých členských štátov, ktoré prijímajú neprimerané množstvá žiadateľov o azyl;

10.

konštatuje, že vzhľadom na rastúce potreby, pokiaľ ide o utečencov na globálnej úrovni, môže spolupráca s tretími krajinami v súvislosti s environmentálnymi a rozvojovými politikami zohrávať dôležitú úlohu pri budovaní vzťahov, ktoré sa riadia solidaritou;

11.

poukazuje na význam zhromažďovania a analýzy spoľahlivých, presných, komplexných, porovnateľných a aktuálnych kvantitatívnych a kvalitatívnych údajov, ako aj vytvorenia súvislostí medzi nimi s cieľom monitorovať a vyhodnocovať opatrenia a dobre pochopiť problémy týkajúce sa azylu; vyzýva preto členské štáty, aby úradu EASO a Komisii poskytli okrem údajov poskytovaných v rámci nariadenia o migračnej štatistike a nariadenia o EASO príslušné údaje o azylových záležitostiach; všetky štatistické údaje by podľa možnosti mali byť rozdelené podľa pohlavia;

12.

vyjadruje poľutovanie nad nárastom xenofóbie a rasizmu a negatívnymi a nesprávnymi predpokladmi o žiadateľoch o azyl a utečencoch, ktoré sprevádzajú sociálno-ekonomickú neistotu v EÚ; odporúča, aby členské štáty uskutočnili kampane na zvýšenie povedomia o skutočnej situácii žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou;

13.

zdôrazňuje, že zriadenie Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) môže podporiť užšiu praktickú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa dali odstrániť výrazné odchýlky v azylových postupoch a vytvorili sa tak lepšie a spravodlivejšie azylové systémy v EÚ; domnieva sa, že táto aktívna a praktická spolupráca musí byť spojená s legislatívnou harmonizáciou európskych politík v oblasti azylu;

14.

pripomína, že EASO musí v spolupráci s občianskou spoločnosťou a UNHCR členským štátom poskytovať technickú podporu a špecifické odborné znalosti pri implementácii právnych predpisov o azyle; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia využívala informácie, ktoré získal EASO, s cieľom identifikovať prípadné nedostatky v azylových systémoch členských štátov; takéto údaje zozbierané úradom EASO podľa nariadenia (EÚ) č. 439/2010 sa takisto týkajú rámca mechanizmu včasného varovania, pripravenosti a krízového riadenia, ktoré budú tvoriť súčasť zmeneného a doplneného nariadenia Dublin; zdôrazňuje význam predkladania pravidelných správ a vypracovania akčných plánov s cieľom podporovať cielené riešenia a odporúčania v záujme zlepšovania SEAS a napravovania potenciálnych nedostatkov; konštatuje najmä úlohu agentúry pri koordinácii a podporovaní spoločných opatrení s cieľom pomôcť členským štátom, ktorých azylové systémy a prijímacie zariadenia sú vystavené osobitnému tlaku, prostredníctvom opatrení vrátane vysielania úradníkov do takýchto členských štátov a využitia tímov odborníkov v oblasti azylu a sociálnych pracovníkov a tlmočníkov, ktorí môžu byť v krízových situáciách rýchlo mobilizovaní; pripomína, že vplyv úradu EASO bude závisieť od ochoty členských štátov naplno využívať jeho potenciál;

15.

vyzýva úrad EASO, pričom berie do úvahy jeho povinnosti, ako aj obmedzený rozpočet, zdroje a skúsenosti, aby optimalizoval svoje dostupné zdroje tak, že sa zapojí do úzkeho dialógu a spolupráce s medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou s cieľom vymieňať si informácie a spájať znalosti v oblasti azylu, zhromažďovať údaje, vymieňať si najlepšie postupy, rozvíjať komplexné usmernenia k otázkam rodovej rovnosti v oblasti azylu, rozvíjať odbornú prípravu a vytvárať zoskupenia odborníkov, pracovníkov v teréne a tlmočníkov, ktorých by bolo možné v krátkom čase povolať, aby poskytli pomoc; ďalej odporúča, aby úrad EASO zaistil široké zastúpenie organizácií zúčastňujúcich sa na konzultačnom fóre;

16.

zdôrazňuje, že činnosti úradu EASO by sa mali zamerať na dlhodobé preventívne ciele a krátkodobé reaktívne opatrenia s cieľom primerane reagovať na rozličné situácie; domnieva sa preto, že úrad EASO by mal síce podporovať opatrenia na budovanie kapacít pre zaostalé alebo nefunkčné azylové systémy, ale zároveň by mal uprednostňovať naliehavé situácie a členské štáty, ktoré čelia osobitným alebo neprimeraným tlakom; v tejto súvislosti zdôrazňuje nevyhnutnú úlohu azylových expertných tímov pri pomoci s náročnými prípadmi a nedoriešenými záležitosťami, poskytovaní odbornej prípravy, vykonávaní projektového riadenia, poradenstve a odporúčaní konkrétnych opatrení a monitorovaní a vykonávaní následných opatrení;

17.

berie na vedomie zavedený operačný plán na podporu azylového systému v Grécku a zlepšenie situácie žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou v Grécku; zdôrazňuje, že aj napriek určitému pokroku je zo strany orgánov EÚ aj Grécka potrebné dodatočné úsilie, aby sa zlepšil azylový systém a zabezpečilo sa dodržiavanie práv žiadateľov o azyl v plnom rozsahu; pripomína, že opatrenia na zníženie rozpočtového deficitu znemožňujú vyčlenenie vnútroštátnych finančných prostriedkov na zamestnanie ďalších úradníkov, a odporúča, aby sa tento problém riešil, keďže je potrebný dobre fungujúci azylový orgán, aby Grécko mohlo spĺňať svoje záväzky v rámci medzinárodného práva a práva EÚ;

18.

berie na vedomie odporúčania Komisie a Rady týkajúce sa spolupráce medzi agentúrami, konkrétne medzi úradom EASO a agentúrou Frontex, a zdôrazňuje, že úplné a pružné vykonávanie stratégie agentúry Frontex v oblasti základných práv je nevyhnutným predpokladom každej takejto spolupráce v oblasti medzinárodnej ochrany vrátane vymenovania úradníka pre ľudské práva, vytvorenia konzultačného fóra s občianskou spoločnosťou a vyzvania medzinárodných organizácií k účasti na jeho aktivitách ako pozorovateľov v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že každú spoluprácu treba posudzovať v kontexte dodržiavania štandardov stanovených európskymi a medzinárodnými normami, a teda zvýšiť v praxi kvalitu ochrany poskytovanej žiadateľom o azyl; vyzýva preto EASO, aby podporoval agentúru Frontex, pokiaľ ide o jej povinnosti týkajúce sa prístupu k medzinárodnej ochrane, najmä zásady nenavracania; zdôrazňuje, že opatrenia na hraniciach by sa mali uplatňovať spôsobom citlivým voči ochrane;

19.

uznáva potrebu pravidelne prehodnocovať mandát úradu EASO s cieľom zabezpečiť primeranú schopnosť reakcie na rozličné problémy, ktorým sú vystavené azylové systémy; so zreteľom na skutočnosť, že všetky opatrenia prijaté úradom EASO závisia od dobrej vôle členských štátov, navrhuje zvážiť možnosť začlenenia štrukturálnych záruk do mandátu úradu EASO, aby sa v prípade potreby zabezpečilo poskytovanie praktickej spolupráce a technickej pomoci;

20.

vyzýva členské štáty, aby plne využívali dostupné možnosti v rámci Európskeho fondu pre utečencov (EFU), pokiaľ ide o vykonávanie cielených opatrení na zlepšovanie azylových systémov; odporúča, aby členské štáty prijali opatrenia na riešenie problémov, ako sú ťažkopádne a byrokratické postupy, absorpčné omeškania a problémy s likviditou s cieľom zabezpečiť účinné a rýchle rozdelenie finančných prostriedkov;

21.

konštatuje, že členské štáty musia zabezpečiť úplné využívanie príležitostí, ktoré ponúka Európsky fond pre utečencov, a že sa všetky rozdelené rozpočtové prostriedky môžu vyplatiť, aby tak projektoví vedúci nečelili problémom pri vykonávaní financovaných projektov;

22.

víta vytvorenie jednoduchšieho a pružnejšieho Fondu pre azyl a migráciu (FAM) od roku 2014, ktorý nahradí Európsky fond pre utečencov, Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európsky fond pre návrat, a poukazuje na potrebu vyčleniť dostatočné zdroje na podporu ochrany osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam začlenenia záruk do FAM, aby sa zabránilo nadmernému vyčleneniu prostriedkov len na jednu politickú oblasť na úkor celého systému SEAS; v rámci reformy rozdeľovania prostriedkov v oblasti vnútorných záležitostí viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 považuje za nevyhnutné, aby sa tiež vyčlenili dostatočné zdroje na ochranu hraníc s cieľom dosiahnuť väčšiu solidaritu aj v tejto oblasti; pripomína, že by mali vždy existovať dostatočné zdroje na financovanie medzinárodnej ochrany a opatrení solidarity pre členské štáty;

23.

zdôrazňuje, že Fond pre azyl a migráciu musí byť dostatočne pružný a ľahko mobilizovateľný a že musí zabezpečovať rýchly prístup, aby mohol rýchlo a primerane reagovať na nepredvídateľné tlaky alebo naliehavé situácie, ktoré majú vplyv na jeden alebo niekoľko členských štátov; v tejto súvislosti navrhuje v prípade potreby vyčleniť určitý percentuálny podiel zo sumy určenej pre Fond pre azyl a migráciu v rámci preskúmania v polovici obdobia na opatrenia, ktorých cieľom je pomáhať členským štátom pri plnom vykonávaní a uplatňovaní existujúceho azylového acquis EÚ a pri dodržiavaní všetkých medzinárodných záväzkov v tejto oblasti;

24.

víta politické dialógy s jednotlivými členskými štátmi v oblasti vnútorných záležitostí o tom, ako využívajú finančné prostriedky pred tvorbou viacročných plánov; zdôrazňuje význam participatívnych opatrení pre dosiahnutie optimálnych výsledkov a odporúča posilnenie zásady partnerstva zapojením občianskej spoločnosti, medzinárodných organizácií a miestnych a regionálnych orgánov, ako aj príslušných zainteresovaných strán, pretože ich praktické skúsenosti majú zásadný význam pre stanovenie realistických priorít a rozvoj udržateľných programov; ich prínos, pokiaľ ide o rozvoj, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie cieľov a programov, je preto dôležitý a členské štáty by ho mali zohľadňovať;

25.

zdôrazňuje význam rozdelenia finančnej zodpovednosti v oblasti azylu a odporúča vytvorenie mechanizmu s dostatočnými zdrojmi na prijímanie väčších počtov žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou, v absolútnom alebo relatívnom vyjadrení, a na pomoc štátom s menej rozvinutými azylovými systémami; domnieva sa, že na identifikáciu a kvantifikáciu skutočných nákladov na prijatie a na spracovanie žiadostí o azyl je potrebný ďalší výskum; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila štúdiu s cieľom vyhodnotiť prostriedky, ktoré by sa mali vyčleniť podľa podielu zodpovednosti jednotlivých členských štátov, na základe ukazovateľov ako: počet žiadateľov o azyl, ktorí žiadajú prvýkrát, počet kladných rozhodnutí o udelení postavenia utečenec alebo doplnkovej ochrany, počet presídlených alebo premiestnených utečencov, počet rozhodnutí a operácií týkajúcich sa návratu a počet zatknutých nelegálnych migrantov;

26.

odporúča, aby členské štáty využili finančné stimuly dostupné prostredníctvom FAM na činnosti spojené s premiestnením osôb, pričom uznáva dôležitosť finančnej pomoci prostredníctvom fondu a technickej pomoci prostredníctvom úradu EASO; navrhuje zavedenie prioritných oblastí na riešenie naliehavých situácií a na poskytnutie podstatnejšej finančnej pomoci členským štátom, ktoré sa chcú zúčastniť na iniciatívach týkajúcich sa premiestňovania, s cieľom znížiť súvisiace finančné náklady;

27.

domnieva sa, že zriadenie jasnejšieho a účinnejšieho systému finančných stimulov pre členské štáty zúčastňujúce sa na činnostiach spojených s premiestňovaním osôb a aktívne stratégie zamerané na zlepšenie infraštruktúry národných azylových systémov budú mať dlhodobý pozitívny vplyv na zbližovanie noriem v EÚ a kvalitu systému SEAS;

28.

víta možnosť zvýšiť príspevok Komisie až na 90 % celkových oprávnených nákladov na projekty, ktoré by sa inak nemohli uskutočniť; domnieva sa, že z projektov financovaných Komisiou by sa mohla vytvoriť jasná pridaný hodnota; zdôrazňuje, že financovanie zo strany EÚ by v žiadnom prípade nemalo nahrádzať vnútroštátne rozpočty vyčlenené pre azylové politiky;

29.

poukazuje na problémy aktuálne spojené s financovaním činností, čo sa týka prekážok prístupu k presným informáciám a financovaniu, stanovením reálnych a prispôsobených cieľov a vykonávaním účinných nadväzujúcich opatrení; navrhuje zaviesť záruky na predchádzanie duplicite, jasné vyčlenenie finančných prostriedkov a celkové preskúmanie pridanej hodnoty činností a dosiahnutých výsledkov;

30.

zdôrazňuje význam prísneho dohľadu nad používaním a riadením fondov na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov a konkrétnych kritérií, aby sa zabránilo nesprávnemu prideľovaniu ľudských a finančných zdrojov a zabezpečil súlad so stanovenými cieľmi; v tejto súvislosti víta zriadenie spoločného systému hodnotenia a monitorovania;

31.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby s pomocou Komisie zabezpečili plné využívanie existujúcej komplementarity medzi ostatnými dostupnými finančnými nástrojmi, ako je napríklad Európsky sociálny fond a iné štrukturálne fondy, s cieľom dosiahnuť holistický prístup, pokiaľ ide o financovanie politík týkajúcich sa azylu;

32.

víta záväzok Komisie uskutočniť v roku 2014 komplexné hodnotenie dublinského systému, pri ktorom sa preskúmajú jeho zákonné, hospodárske, sociálne účinky a vplyv na ľudské práva vrátane vplyvu na situáciu žien, ktoré sa uchádzajú o azyl; domnieva sa, že je potrebné ďalej zvážiť rozvoj mechanizmu spravodlivého delenia zodpovednosti, aby sa určilo, ktorý členský štát by mal byť zodpovedný za spracovanie žiadostí o azyl, čo by umožnilo poskytnúť rýchlu a účinnú praktickú podporu členským štátom nachádzajúcim sa v naliehavých situáciách a čeliacim neprimeranej záťaži;

33.

domnieva sa, že nariadenie Dublin, ktorým sa riadi rozdeľovanie zodpovedností za žiadosti o azyl, kladie neprimeranú záťaž na členské štáty, ktoré sú miestom vstupu do EÚ, a neumožňuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti za azyl medzi členskými štátmi; konštatuje, že dublinský systém tak, ako sa uplatňoval doteraz, v situácii, pre ktorú sú typické veľmi odlišné azylové systémy a nedostatočná úroveň vykonávania azylového acquis, vedie k nerovnakému zaobchádzaniu so žiadateľmi o azyl a zároveň má nepriaznivý vplyv na zjednocovanie rodín a ich integráciu; okrem toho poukazuje na jeho nedostatky z hľadiska účinnosti a nákladovej efektívnosti, keďže viac než polovica odsúhlasených presunov sa nikdy neuskutočnila a počet viacnásobne podaných žiadostí je stále značný; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že žiadatelia o azyl, ktorí sa majú vrátiť do členského štátu na základe nariadenia Dublin II, nie sú diskriminovaní len z toho dôvodu, že ide o navrátilcov podľa Dublin II;

34.

zdôrazňuje, že príslušná judikatúra už podkopáva opodstatnenie dublinského systému; domnieva sa, že hoci judikatúra poskytuje odpoveď v jednotlivých prípadoch, nerieši nedostatky vyskytujúce sa pri plnení azylového acquis; uznáva, že členské štáty musia zabezpečiť, aby ich azylové systémy dodržiavali normy EÚ a medzinárodné normy, a preto víta úsilie o začlenenie dodatočných kritérií do nariadenia Dublin II s cieľom zmierniť neželané nepriaznivé účinky systému; je presvedčený, že diskusie o určení zodpovedného členského štátu musia zohľadniť skutočnosť, že niektoré členské štáty už čelia neprimeranému tlaku a niektoré azylové systémy sú čiastočne alebo plne nefunkčné;

35.

považuje za potrebné začať ďalší dialóg o rozdelení zodpovednosti voči žiadateľom o azyl a osobám pod medzinárodnou ochranou, ako aj o používaní nástrojov, ako sú napríklad spoločné spracovanie žiadostí o azyl (ďalej len „spoločné spracovanie“) a systémy premiestňovania osôb;

36.

domnieva sa, že spoločné spracovanie by mohlo predstavovať cenný nástroj solidarity a rozdelenia zodpovednosti v rozličných prípadoch, najmä keď členské štáty čelia značnému alebo náhlemu prílevu žiadateľov o azyl alebo keď sa veľký počet žiadostí nevybaví, čo oneskoruje a narušuje azylový postup na úkor žiadateľov o azyl; spoločným spracovaním by sa dalo predísť problémom s kapacitou alebo obmedziť tieto problémy, znížiť záťaž a náklady súvisiace so spracovaním žiadostí o azyl, skrátiť čas vybavovania sťažností a zaistiť rovnomernejšie rozdelenie zodpovednosti za spracovanie žiadostí o azyl; zdôrazňuje, že spoločné spracovanie si vyžaduje jasné rozdelenie zodpovednosti medzi zapojenými členskými štátmi, aby sa predišlo presúvaniu zodpovednosti, a že prijímanie rozhodnutí je naďalej v právomoci členských štátov; konštatuje, že toto by sa malo doplniť systémom na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia zodpovednosti po tom, ako sa žiadosti spracujú;

37.

víta štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú iniciovala Komisia s cieľom preskúmať zákonné a praktické následky spoločného spracovania na území Únie, keďže je potrebné objasniť celý rad problémov;

38.

konštatuje, že spoločné spracovanie nemusí nevyhnutne zahŕňať spoločné rozhodnutie, ale jeho súčasťou by mohla byť podpora a spoločné spracovanie týkajúce sa ostatných aspektov azylového postupu, ako sú identifikácia, príprava postupov pre prvé konanie, rozhovory alebo posúdenie politickej situácie v krajine pôvodu;

39.

zdôrazňuje, že spoločné spracovanie by prinieslo pridanú hodnotu, pokiaľ ide o kvalitu rozhodovacieho procesu, a zabezpečilo a umožnilo by spravodlivé, účinné a rýchle postupy; zdôrazňuje skutočnosť, že zlepšením azylových postupov od samého začiatku (tzv. frontloading) je možné skrátiť dĺžku a znížiť náklady tohto postupu, čo by bolo prínosom pre žiadateľov o azyl, ako aj členské štáty;

40.

zdôrazňuje, že systém spoločného spracovania by mal v plnej miere rešpektovať práva žiadateľov a v tomto smere by mal obsahovať silné záruky; trvá na tom, že spoločné spracovanie sa za žiadnych okolností nemôže použiť na zrýchlenie azylového konania na úkor jeho kvality; zastáva názor, že spoločné spracovanie by mohlo viesť k účinnejším azylovým postupom, z čoho by mali úžitok aj jednotlivci žiadajúci o azyl, pretože ak by sa zvýšili administratívne kapacity, ich potreby týkajúce sa ochrany by boli rýchlejšie uznané;

41.

domnieva sa, že úloha úradu EASO by mohla byť mala byť cenná, pokiaľ ide o zostavenie, odbornú prípravu a koordinovanie podporných tímov v oblasti azylu, ktoré by poskytovali pomoc, poradenstvo a odporúčania pre postupy pre prvé konanie;

42.

odporúča, aby sa v navrhovaných systémoch v súvislosti so spoločným spracovaním uprednostňovali možnosti zahŕňajúce skôr využitie a spoluprácu príslušných orgánov ako presun žiadateľov o azyl;

43.

vyzýva EASO, aby podporoval, umožňoval a koordinoval výmeny informácií a ďalšie činnosti v súvislosti so spoločným spracovaním;

44.

zdôrazňuje, že systémy EÚ v oblasti presídlenia a premiestňovania v rámci EÚ sú doplnkové opatrenia zamerané na posilnenie ochrany žiadateľov o azyl a osôb pod medzinárodnou ochranou a zároveň dokazujú solidaritu v rámci EÚ aj mimo nej;

45.

zdôrazňuje, že za istých podmienok je fyzické premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou a žiadateľov o azyl jednou z najkonkrétnejších foriem solidarity a môže výrazne prispieť k spravodlivejšiemu systému SEAS; zdôrazňuje, že hoci predstavuje jasné vyjadrenie záväzku medzinárodnej ochrany a presadzovania ľudských práv, len pár členských štátov sa doteraz zapojilo do iniciatív týkajúcich sa premiestňovania;

46.

zdôrazňuje význam projektov, ako je Pilotný projekt relokácie utečencov z Malty v rámci EÚ (Eurema) a jeho rozšírenie, v rámci ktorého sa premiestňovali a premiestňujú osoby pod medzinárodnou ochrany z Malty do iných členských štátov, a odporúča vývoj ďalších iniciatív tohto druhu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento projekt nebol taký úspešný, ako sa očakávalo, keďže členské štáty neboli ochotné sa na ňom zúčastniť; vyzýva členské štáty, aby sa v duchu solidarity a zdieľanej zodpovednosti aktívne zapájali do projektu Eurema; víta záväzok Komisie dôsledne posúdiť projekt Eurema a predložiť návrh trvalého mechanizmu premiestňovania v EÚ;

47.

vyzýva Komisiu, aby vo svojom legislatívnom návrhu trvalého mechanizmu premiestňovania v rámci EÚ zohľadnila použitie európskeho distribučného kľúča na premiestnenie osôb pod medzinárodnou ochranou, na základe príslušných ukazovateľov týkajúcich sa prijímacích a integračných kapacít členských štátov, ako sú HDP, obyvateľstvo a veľkosť územia členských štátov, ako aj najlepšie záujmy týchto osôb a ich vyhliadky na integráciu; tento európsky distribučný kľúč by sa bral do úvahy v prípade členských štátov, v ktorých sa vyvíja osobitný a neprimeraný tlak na ich národné azylové systémy alebo počas naliehavých situácií; zdôrazňuje, že premiestňovanie bude vždy závisieť od súhlasu osôb pod medzinárodnou ochranou a že európsky distribučný kľúč by sa zaviedol bez toho, aby tým bol dotknutý záväzok každého členského štátu plne vykonávať a uplatňovať existujúce európske azylové acquis, pokiaľ ide o nárok na ochranu, podmienky prijatia a procesné záruky, a dodržiavať všetky medzinárodné záväzky v tejto oblasti;

48.

vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu trvalého systému premiestňovania v EÚ začlenila pevné procesné záruky a jasné kritériá, aby sa dali zaručiť najlepšie záujmy potenciálnych príjemcov a uvoľnil sa migračný tlak v členských štátoch, ktoré sú osobitne vystavené migračným tokom; odporúča, aby sa do iniciatív týkajúcich sa premiestňovania od samého začiatku zapojili hostiteľská spoločnosť, občianska spoločnosť a miestne orgány;

49.

zdôrazňuje, že aj keď môže byť premiestnenie trvalým riešením pre osoby pod medzinárodnou ochranou a zároveň môže zmierniť tlak na azylové systémy členských štátov, nesmie viesť k presúvaniu zodpovednosti; trvá na tom, aby súčasťou premiestnenia boli dôrazné záväzky členských štátov, ktoré ho využívajú, že budú účinne riešiť nedostatky v ochrane vo vlastných azylových systémoch a že zaručia vysokú úroveň ochrany pre osoby, ktoré zostali vo vysielajúcom členskom štáte, pokiaľ ide o podmienky prijatia, azylové postupy a integráciu;

50.

víta možnosti financovania, ktoré poskytuje Fond pre azyl a migráciu pri premiestňovaní žiadateľov o azyl, a podnecuje členské štáty, aby sa zapojili do dobrovoľných iniciatív a aby pritom v plnej miere rešpektovali práva žiadateľov o azyl a potrebu ich súhlasu; žiada Komisiu, aby preskúmala, nakoľko je možné vyvinúť systém EÚ pre premiestňovanie žiadateľov o azyl, a zároveň okrem iného realistické, aby bol tento systém založený na európskom distribučnom kľúči, ktorý by zohľadňoval objektívne overiteľné kritériá, ako je HDP, obyvateľstvo a rozloha územia členských štátov, ako aj najlepšie záujmy dotknutých osôb a ich vyhliadky na integráciu; takýto systém by sa mohol uplatňovať ako opatrenie solidarity v situáciách, keď je počet žiadateľov o azyl neprimerane vysoký v porovnaní s kapacitou azylového systému členského štátu, alebo v prípadoch stavu núdze;

51.

pripomína mandát úradu EASO v súvislosti s podporovaním premiestňovania osôb pod medzinárodnou ochranou v členských štátoch a vyzýva agentúru, aby budovala svoje kapacity s cieľom aktívne podporovať programy a činnosti premiestňovania v úzkej spolupráci s UNHCR prostredníctvom výmeny informácií a najlepších postupov a prostredníctvom činností koordinácie a spolupráce;

52.

konštatuje, že Komisia oznámila, že vždy zváži aktiváciu mechanizmu smernice o dočasnej ochrane, pokiaľ budú splnené podmienky, najmä v prípade hromadného príchodu vysídlených osôb, ktoré nie sú schopné vrátiť sa do svojej krajiny pôvodu za bezpečných a udržateľných podmienok; vyzýva Komisiu, aby umožnila aktiváciu tejto smernice aj v prípadoch, keď príslušný príchod predstavuje hromadný príchod aspoň pre jeden členský štát, a nielen vtedy, keď predstavuje takýto príchod pre EÚ ako celok;

53.

trvá na tom, že vzájomná dôvera je založená na spoločnom chápaní zodpovednosti; zdôrazňuje, že súlad s právom EÚ je nevyhnutným prvkom dôvery medzi členskými štátmi;

54.

zdôrazňuje, že členské štáty plnením svojich povinností týkajúcich sa zákonom stanovených práv a základných práv posilňujú dôveru aj solidaritu;

55.

poukazuje na význam vytvorenia pevných základov vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, keďže sa to nevyhnutne spája s rozvojom systému SEAS a so skutočnou a praktickou solidaritou;

56.

uznáva, že aj keď dodržiavanie medzinárodných povinností v oblasti ochrany zvyšuje vzájomnú dôveru, nemusí to mať vždy za následok jednotné uplatňovanie pravidiel, keďže výklad a uplatňovanie medzinárodných a európskych právnych predpisov o azyle sa stále veľmi líši v jednotlivých členských štátoch, ako je jasne vidieť z aktuálnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie súvisiacej s nariadením Dublin; zdôrazňuje, že za monitorovanie a hodnotenie uplatňovania azylových pravidiel v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ je zodpovedná Komisia a súdy;

57.

je presvedčený, že mechanizmy včasného varovania zavedené na zisťovanie a riešenie naliehavých problémov skôr, ako povedú ku krízam, môžu predstavovať hodnotný nástroj; napriek tomu sa však domnieva, že by sa mali zvážiť doplňujúce riešenia, aby sa predchádzalo porušovaniu základných práv a zabezpečilo správne fungovanie azylových systémov;

58.

zdôrazňuje, že konania o porušení by sa mali využívať pohotovejšie, aby sa upozornilo na zodpovednosti členských štátov a ich nedodržiavanie existujúceho azylového acquis, a zároveň by mali byť doplnené preventívnymi opatreniami, operačnými plánmi a mechanizmami dohľadu, aby sa dosiahli výsledky; zdôrazňuje význam pravidelných hodnotení, konštruktívneho dialógu a výmeny osvedčených postupov ako kľúčových prvkov, ktoré môžu s najväčšou pravdepodobnosťou priniesť pozitívny vývoj v azylových systémoch pri zistení nedostatkov; môžu sa teda zabezpečiť rozličné formy finančnej a praktickej pomoci s cieľom dosiahnuť úplné a správne vykonávanie európskych právnych predpisov v azylovej oblasti;

59.

konštatuje, že dublinský systém je založený na vzájomnej dôvere a jeho vykonávanie znamená vzájomné uznávanie rozhodnutí o zamietnutí medzi členskými štátmi vzhľadom na to, že žiadosť o azyl sa môže v EÚ posudzovať len raz; vyzýva Komisiu, aby do roku 2014 predložila oznámenie o rámci presunu ochrany osôb pod medzinárodnou ochranou a vzájomnom uznávaní rozhodnutí o azyle v súlade s akčným plánom na vykonávanie Štokholmského programu;

60.

zdôrazňuje, že riadením migrácie možno zvýšiť vzájomnú dôveru a solidaritu len vtedy, ak tieto opatrenia budú spojené s prístupom citlivým voči ochrane, v rámci ktorého sa opatrenia na hraniciach vykonávajú bez toho, aby nimi boli dotknuté práva utečencov a osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu;

61.

zdôrazňuje, že vízové režimy určujú množstvo povolení na vstup a odchod a že tieto pravidlá vstupu a odchodu žiadnym spôsobom neobmedzujú právnu povinnosť poskytovať prístup k azylu;

62.

pripomína záväzok Komisie zjednodušiť riadny príchod osôb, ktoré potrebujú ochranu, do EÚ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, pokiaľ ide o prístup k azylovým postupom; v tejto súvislosti víta záväzok Komisie prijať do roku 2013 oznámenie o nových koncepciách, pokiaľ ide o prístup k azylovým postupom, so zameraním sa na hlavné tranzitné krajiny;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom členských štátov a Rade Európy.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/25

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o pracovnom programe na rok 2013,

—

so zreteľom na existujúcu rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Parlamentom a Komisiou, a najmä na jej prílohu 4,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o stretnutí Európskej rady v júni roku 2012 (1),

—

so zreteľom na článok 35 ods. 3 rokovacieho poriadku,

A.

keďže rozsah a povaha štátnych dlhov, finančná a ekonomická kríza podrobujú skúške systém riadenia Európskej únie ako nikdy predtým;

B.

keďže EÚ je na kritickom bode a krízu sa nepodarí prekonať bez výrazného prehĺbenia európskej integrácie, najmä v eurozóne, spolu so zodpovedajúcim posilnením demokratickej kontroly a zodpovednosti;

C.

keďže úlohou Komisie je podporovať všeobecný záujem Únie, prijímať iniciatívy na tento účel, zabezpečiť uplatňovanie zmlúv, dozerať na uplatňovanie právnych predpisov Únie, vykonávať koordinačné, výkonné a riadiace funkcie, a iniciovať tvorbu právnych predpisov;

1.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby plne využila všetky právomoci a zabezpečila politické vedenie potrebné na splnenie mnohých problémov, ktoré so sebou prináša pokračujúca kríza, a zároveň sa zameriavala na dosiahnutie finančnej stability a hospodárskej obnovy založenej na posilnenej konkurecieschopnosti a na udržateľnej, účinnej a sociálnej opodstatnenej protikrízovej agende;

2.

opakuje svoju požiadavku zo 4. júla 2012, aby Komisia do septembra predložila balík legislatívnych návrhov, v súlade s metodikou Spoločenstva, na základe štyroch blokov určených v správe nazvanej Skutočná hospodárska a menová únia;

3.

trvá na tom, aby Komisia mala hlavnú úlohu pri formulovaní správ na stretnutia Európskej rady v októbri a decembri roku 2012, ktoré majú pracovať plán a harmonogram konsolidácie hospodárskej a menovej únie vrátane integrovaného rámca finančnej, daňovej a hospodárskej politiky a ktoré majú viesť v riadnom termíne k silnej politickej únii, a najmä k väčšej demokratickej zodpovednosti a legitímnosti na základe úpravy zmluvy;

4.

poukazuje na pozíciu Parlamentu v otázke dvojzložkových právnych predpisov, ktoré posilnia rozpočtovú kontrolu a rozpočtovú politiku v eurozóne a ktoré obsahujú ustanovenia umožňujúce odlišné prístupy ku konsolidácii rozpočtu v prípade nepriaznivého hospodárskeho poklesu;

5.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na realizáciu záväzkov načrtnutých v zmluve pre rast a pracovné miesta, najmä s cieľom stimulovania udržateľných investícií zameraných na rast, zvyšovania konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva usmerňovaného na plnenie cieľov stratégie Európa 2020, ktorými sú najmä účinnosť zdrojov a udržateľnosť, a prehlbovania jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby využila pracovný program na rok 2013 na vypracovanie podrobného programu rastu, ktorý sa zameriava na podporu obchodu a podnikateľov, aby sa venovali odvetviam a službám, ktoré zabezpečia dlhodobú tvorbu pracovných miest a prosperitu; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť výrazného zvyšovania počtu európskych dlhopisov na projekty na základe spolupráce medzi rozpočtom EÚ a Európskou investičnou bankou;

6.

okrem toho poukazuje na potrebu udržateľného a symetrického obmedzovania nadmerných makroekonomických rozdielov a požaduje konkrétne zmeny v daňovom práve EÚ v záujme riešenia všetkých aspektov daňových rajov a daňových únikov;

7.

vyzýva Komisiu, aby urobila všetko na uľahčenie urýchleného schválenia viacročného finančného rámca (VFR) a súvisiacich viacročných legislatívnych programov za plnej spoluúčasti Parlamentu spolu s riadnym rešpektovaním jeho spolurozhodovacích práv; rozhodne podporuje odhodlanie urobiť z rozpočtu EÚ katalyzátor rastu a tvorby pracovných miest v celej Európe; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby bránila svoj návrh na zabezpečenie toho, aby rozpočet Únie priamejšie odrážal jej potreby a politické ciele;

8.

trvá však na tom, aby reforma systému vlastných zdrojov vrátane vytvorenia nových vlastných zdrojov bola hlavným prvkom, bez ktorého sú vyhliadky na dosiahnutie dohody o novom VFR dosť zlé; žiada Komisiu, aby podporovala požiadavku viacerých členských štátov na posilnenú spoluprácu v tejto oblasti; zdôrazňuje však potrebu dosiahnutia celkovej dohody do konca tohto roka;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súdržnosť legislatívneho programu, zvýšila kvalitu legislatívnych návrhov, aby posilnila hodnotenie vplyvu návrhov zákonov, podľa potreby navrhla využívanie porovnávacích tabuliek na lepšiu transpozíciu právnych predpisov EÚ, a podporovala Parlament v rokovaniach s Radou o využívaní delegovaných vykonávacích aktov; pripomína svoje opakované požiadavky na opätovné prerokovania medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe právna z roku 2003;

10.

vyzýva Komisiu, aby riadne zohľadňovala odvetvové pozície Parlamentu, ako sa uvádzajú ďalej v časti 2;

11.

zdôrazňuje dôležitosť riadneho a včasného uplatňovania právnych predpisov EÚ prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov a vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby začala konania za porušovanie predpisov, a tak zabezpečila primeranú transpozíciu a účinné vymáhanie práva;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zavedenie povinných národných vyhlásení o hospodárení, podpisovaných na príslušnej politickej úrovni, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov EÚ so spoločným spravovaním; naliehavo požaduje zavedenie trvalého opatrenia na zjednodušovanie programov EÚ, najmä v oblasti výskumu a inovácií; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala využívanie nástrojov finančného inžinierstva; vyzýva na systematické, pravidelné a nezávislé hodnotenia s cieľom zaistiť, aby všetky výdavky dosiahli žiadané výsledky nákladovo efektívnym spôsobom;

13.

očakáva, že Komisia čoskoro predloží návrh na úpravu rozpočtov, potrebnú na to, aby úrovne platieb boli v súlade s opatreniami dohodnutými na zasadnutí Európske rady v júni r. 2012 na podporu rastu a aby stačili na splatenie nevyrovnaných záväzkov;

14.

vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zameriavala na zlepšovanie riadenia jednotného trhy, obnovila úsilie o dosiahnutie administratívneho zjednodušenia, riadne posúdila navrhovanie prípadných nariadení, a nie smerníc s cieľom zabezpečiť proporcionalitu navrhovaných opatrení, a monitorovala pokrok v súvislosti s plným uplatňovaním acquis jednotného trhu, najmä v odvetví služieb, vrátane možnosti zrýchlených postupov v prípade porušenia právnych predpisov; zdôrazňuje, že treba riadne prihliadať na ekonomické, sociálne a ekologické rozmery jednotného trhu;

15.

teší sa na návrhy Komisie v rámci Aktu o jednotnom trhu II týkajúce sa prioritných činností na oživenie rastu, zamestnanosti a dôvery vo vnútorný trh; podporuje využívanie posilnenej spolupráce podľa vhodnosti a potrieb;

16.

vyzýva Komisiu, aby bola systematickejšia pri hodnotení vplyvov jej návrhov na malé a stredné podniky, od ktorých závisí veľký počet pracovných miest v Európe; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabraňovala „skrášľovaniu“ práva EÚ na vnútroštátnej úrovni, čo narúša vytváranie rovnakých podmienok na vnútornom trhu; požaduje ďalšie znižovanie byrokratickej záťaže;

17.

potvrdzuje svoju podporu Komisii, ktorá kladie dôraz na digitálny program; naliehavo vyzýva na poskytovanie viac cezhraničných služieb spotrebiteľom v celej EÚ;

18.

pripomína, že treba riadne zrevidovať smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (2001/95/ES) (2), ktorou sa zaručuje zdravie a bezpečnosť spotrebiteľa, ale aj uľahčuje obchodovanie s tovarom najmä pre malé a stredné podniky (MSP); vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na krížové nariadenie o dohľade nad trhom pre všetky výrobky; ďalej požaduje účinnú nápravu v oblasti retailových finančných služieb a spoločný horizontálny koordinovaný prístup v záujme ochrany spotrebiteľov;

19.

naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila svoje regulačné správanie voči MSP a mikropodnikom tým, že prispôsobí právne predpisy potrebám MSP a tiež podporí zavedenie vhodných výnimiek;

20.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o reformu autorských práv, ktorá by sa mala prispôsobiť internetovému prostrediu a vychádzať zo sociálnej legitímnosti, pričom by riadne dodržiavala ľudské práva, spolu s dokončením reformy práv priemyselného vlastníctva, s cieľom oživiť rast a tvorbu pracovných miest v Európe; vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala právne problémy, ktoré vyšli najavo v polemikách o protipirátskej dohode (ACTA) pri predložení jej návrhu na revíziu zákona EÚ o ochrannej známke;

21.

trvá na potrebe realizácie plánu zameraného na vytvorenie Európy s účinnými zdrojmi, aby sa mohli stimulovať rozvoj zeleného hospodárstva, podporovať biodiverzita a boj proti zmenám klímy vrátane zapracovania opatrení v oblasti účinnosti zdrojov predpokladaných v stratégii Európa 2020;

22.

vyjadruje presvedčenie, že európsky semester musí byť pre každý členský štát príležitosťou na plnenie svojich vlastných záväzkov, ktoré sa týkajú stratégie EÚ 2020, Paktu Euro Plus, Aktu o jednotnom trhu a ďalších hlavných cieľov EÚ;

23.

vyzýva Komisiu, aby bez meškania predložila návrhy na riešenie slabých miest aktuálneho systému obchodovania s emisiami, aby zabránila jeho kolapsu;

24.

vyzýva Komisiu, aby predložila podrobný akčný plán opatrení určených na dosiahnutie plne integrovaného a vzájomne prepojeného jednotného trhu v energetike, a kladie dôraz na dôležitosť zabezpečenia modernej rozvodnej a prenosovej sústavy v EÚ;

25.

vyzýva Komisiu, aby realizovala plán na zabezpečenie konkurencieschopného nízkouhlíkového hospodárstva do roku 2050 spolu so strednodobými medzníkmi;

26.

žiada, aby Komisia vypracovala stratégiu na riešenie vplyvu rastúcich cien za energiu na spoločnosť;

27.

domnieva sa, že kríza by sa mala využiť ako príležitosť na transformáciu nášho modelu rozvoja spoločnosti s cieľom vytvoriť vysoko účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch a odolné voči zmene klímy; zdôrazňuje, že treba, aby Komisia predložila návrhy pre klimaticko-energetický balík 2030 založený na troch súčasných pilieroch, t. j. na znižovaní skleníkových plynov, na obnoviteľných zdrojoch energie a na energetickej účinnosti;

28.

vyslovuje súhlas so stanoviskom Komisie kladúcej dôraz na potrebu modernizácie európskej multimodálnej dopravnej siete, ktorá je veľmi dôležitá pre úspech vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby zotrvala vo svojej oddanosti železniciam a aby posilnila právomoci Európskej železničnej agentúry v oblasti bezpečnosti, osvedčovania a harmonizácie koľajových vozidiel;

29.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo v plnej miere realizovať iniciatívu Jednotné európske nebo, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti obnovila svoje úsilie;

30.

rozhodne víta skutočnosť, že Komisia za zameriava na zamestnanosť mladých ľudí, a jej návrh na zvýšenie kapacity Únie na pozdvihnutie vzdelávania a odbornej prípravy; očakáva, ako súčasť súhrnného oznámenia o balíku právnych predpisov o zamestnanosti, jasné ciele a harmonogram a konkrétne návrh v oblastiach mobility mládeže, iniciatívu na ochranu mládeže, kvalitný rámec pre udeľovanie štipendií, jazykové znalosti a podnikanie mladých, aby sa tak bojovalo proti vysokej nezamestnanosti mladých ľudí; takisto očakáva konkrétne opatrenia na zmenšovanie chudoby, reformu pracovného trhu a vytvorenie sociálnych noriem, aby sa mohol realizovať vyvážený prístup „flexiistoty“ v tých členských štátoch, ktoré si to želajú, a požaduje kladenie väčšieho dôrazu na zamestnanosť zdravotne postihnutých ľudí v kontexte starnúcej spoločnosti;

31.

zdôrazňuje, že treba investovať do ľudského kapitálu, výskumu a vývoja a primeraného vzdelania a odbornej prípravy, ktoré uľahčia pracovnú mobilitu; takisto požaduje, aby sa ďalej pracovalo na otázkach násilia proti ženám a obchodovania s ľuďmi;

32.

pripomína svoju požiadavku na silnú kohéznu politiku EÚ po roku 2013, ktorá musí zefektívniť existujúce fondy a programy, zabezpečiť primerané financovanie, vychádzať z viacúrovňového riadenia a úzko súvisieť s cieľmi stratégie Európa 2020; trvá na tom, že treba zlepšiť účinnosť a ústretovosť fondu solidarity, a v tejto súvislosti očakáva predloženie návrhov; vyjadruje presvedčenie, že vhodnými prostriedkami sa dá nájsť spoločný základ pre kohéznu politiku EÚ, ako aj a politiky v oblasti výskumu a vývoja, ktoré by sa mali zameriavať na dosiahnutie rastu a konkurencieschopnosti a zároveň dodržiavať zásady ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj dosahovať vynikajúce výsledky;

33.

podporuje iniciatívy na úrovni Únie, ktorých cieľom je doplniť úsilie členských štátov o rozsiahlejšie využívania mikroúverov a o oživenie sociálneho podnikania v oblasti služieb, ktoré verejný ani súkromný sektor dostatočne neposkytujú;

34.

víta rozhodnejší prístup Komisie na ochranu princípov právneho štátu a základných práv v celej Únii; požaduje vykonanie inšpekcie v Agentúru pre základné práva, aby sa zaručilo účinné monitorovanie a uplatňovanie charty ľudských práv a jej zladenie s Lisabonskou zmluvou; podporuje Komisiu v jej rokovaniach o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

35.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala uplatňovanie smernice o rasovej rovnosti (smernice Rady 2000/43/ES (3)) a transpozícii rámcového rozhodnutia o boji proti rasizmu a xenofóbii (rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA (4)), a vyjadruje poľutovanie nad tým, že rámec EÚ pre národné stratégie na integráciu Rómov nie je právne záväzný;

36.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zachovanie voľného pohybu osôb a úplné dodržiavanie schengenského acquis; zdôrazňuje potrebu nahradenia nevhodného systému vzájomného hodnotenia členskými štátmi a požaduje, aby Komisia prezvala plnú zodpovednosť za dohľad nad dodržiavaním schengenských pravidiel; víta podporu Komisie v súvislosti s jeho pozíciou k právnemu základu schengenských pravidiel;

37.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje legislatívny návrh týkajúci sa posilnenia solidarity v oblasti azylovej politiky v rámci EÚ; požaduje predloženie legislatívneho návrhu na zavedenie spoločného európskeho azylového systému spájajúceho zodpovednosť a solidaritu;

38.

zdôrazňuje, že treba schváliť nariadenie o všeobecnom rámci na ochranu údajov a smernicu o ochrane údajov v oblasti prevencie, zisťovania, vyšetrovania či stíhania trestných činov, aby sa zabezpečilo, že všetky ďalšie protiteroristické opatrenia budú vyhovovať prísnym normám na ochranu súkromia a údajov; vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotenie smernice o uchovávaní údajov (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/EC (5));

39.

rozhodne podporuje to, že Komisia kladie dôraz na realizáciu iniciatív v záujme občanov v kontexte návrhu rozhodnutia o európskom roku občanov (2013) (COM(2011)0489), aby sa ďalej posilňovalo povedomie občanov o výhodách vyplývajúcich z európskeho občianstva;

40.

berie na vedomiu pokračujúcu reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky; víta záväzok Komisie na podporu vyváženého a integrovaného prístupu, ktorý zabezpečuje udržateľnú a efektívnu produkciu vysoko kvalitných a cenovo dostupných potravín, ako aj rešpektovanie hodnoty životného prostredia a dedičstva na vidieku; naliehavo vyzýva, aby spoločná poľnohospodárska úzko súvisela so stratégiou Európa 2020 s cieľom podporovať inovácie v poľnohospodárstve a posilňovať udržateľnosť, spravodlivosť a konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva na miestnej a regionálnej úrovni;

41.

zdôrazňuje, že reforma spoločného rybného hospodárstva musí byť ambiciózna, aby sa podarili zabezpečiť udržateľné a zdravé dlhodobé zásoby rýb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) bude právnym základom jej návrhu, a aby obmedzila využívanie článku 43 ods. 3 na návrhy úzko súvisiacich s určovaním a prideľovaním rybolovných možností; pripomína svoj nesúhlas s praxou vyhadzovania úlovkov a unáhlených a drahých opatrení zameraných na znižovanie kapacít rybárskej flotily;

42.

požaduje, aby Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť spolupracovali a spolu Rade navrhovali dobre koordinované iniciatívy v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zjednotila všetky svoje dôležité činnosti a odbory vrátane rozvojovej politiky s cieľom naplniť medzinárodné ciele Lisabonskej zmluvy a najmä článok 208 ZFEÚ, ktorý sa týka súdržnosti politík v záujme rozvoja, a aby zostávala verná hodnotám, na ktorých je vybudovaná samotná Únia;

43.

očakáva legislatívne iniciatívy na revíziu právneho základu budúcej generácie nástrojov vonkajšej finančnej pomoci, za využitia celého systému delegovaných aktov; požadujú väčšiu pružnosť pri uvoľňovaní finančnej pomoci v krízových situáciách;

44.

očakáva, že Komisia podporí rozširovanie Únie o každú krajinu, ktorá rešpektuje hodnoty Únie a je odhodlaná podporovať ich, zohľadňujúc požiadavky na pristúpenie krajín na plnenie kodanských kritérií a kapacitu Únie na integráciu; domnieva sa, že Únia by stratila na celom svete morálnu autoritu a politickú dôveryhodnosť, ak by pred susedmi zatvorila dvere; očakáva, že Komisia bude ďalej pracovať na pokračujúcich prístupových rokovaniach;

45.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala posilnenú rozvojovú politiku zameranú na výsledky, pričom zabezpečí väčšiu účinnosť pomoci a zaručí pevnejšiu súdržnosť politiku a lepšiu donorskú koordináciu na národnej úrovni, na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni a v čoraz väčšej miere s rozvíjajúcimi sa aktérmi celosvetového rozvoja; trvá na potrebe zriadenia trustového fondu na riešenie problémov podvýživy v rozvojových krajinách a začatia konzultačného procesu o fenoméne zaberania pôdy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu účinnosť pomoci EÚ vzhľadom na prípadné miléniové rozvojové ciele po roku 2015;

46.

recipročnú a vyváženú otvorenosť trhov považuje za strategický politický nástroj na vnútorný rast a zamestnanosť EÚ; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby Parlament bol zapojený vo všetkých fázach rokovaní, a je presvedčený o multilaterálnom prístupe k medzinárodnému obchodu; zdôrazňuje dôležitosť boja proti protekcionárstvu na mnohostrannej úrovni a prostredníctvom všetkých obchodných dohôd;

47.

podporuje úsilie Komisie na všetkých pokračujúcich dvojstranných a regionálnych obchodných rokovaniach; uznáva potrebu ďalšieho pokroku pri dosahovaní dvojstranných dohôd o voľnom obchode s dôležitými partnermi;

48.

zdôrazňuje dôležitosť, ktorú pripisuje presadzovaniu dodržiavania ľudských právach, sociálnych a ekologických noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov v celej medzinárodnej politike, spolu s jasnými pravidlami vyžadujúcimi, aby sa európske spoločnosti správali zodpovedne;

49.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/31

—

so zreteľom na článok 184 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na článok 1 o ľudskej dôstojnosti a článok 3 o práve na nedotknuteľnosť osoby, ktorý odkazuje na „zákaz využívania ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku“,

—

so zreteľom na druhú správu Komisie pre Európsky parlament, Radu, Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov o dobrovoľnom a bezplatnom darcovstve tkanív a buniek (COM(2011)0352),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2010 o oznámení Komisie: Akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov (2009 – 2015): posilnená spolupráca medzi členskými štátmi (2),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1394/2007 (3) z 13. novembra 2007 o liekoch na inovatívnu liečbu, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES a nariadenie (ES) č. 726/2004,

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek (4),

—

so zreteľom na smernicu Komisie 2006/17/ES z 8. februára 2006 (5), ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES, pokiaľ ide o určité technické požiadavky na darcovstvo, odber a testovanie ľudských tkanív a buniek,

—

so zreteľom na hlavné zásady Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa transplantácie ľudských buniek, tkanív a orgánov,

—

so zreteľom na Dohovor Rady Európy o ľudských právach a biomedicíne a jeho dodatkový protokol týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu,

—

so zreteľom na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne prijatý v Oviede a jeho dodatkový protokol týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu,

—

so zreteľom na európske údaje o činnostiach v oblasti darcovstva a transplantácií tkanív a hematopoetických a reprodukčných buniek uvedené v správe Európskeho registra orgánov, tkanív a buniek za rok 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2005 o obchodovaní s ľudskými vaječnými bunkami (6),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0223/2012),

A.

keďže darované tkanivá a bunky, ako sú koža, kosti, šľachy, rohovky a hematopoetické kmeňové bunky, sa čoraz viac využívajú pri liečbe a ako východiskový materiál v liekoch na inovatívnu liečbu (ATMP – advanced therapy medicinal products); keďže v smernici 2004/23/ES sa uvádza, že členské štáty sa usilujú o zabezpečenie dobrovoľného a bezplatného darcovstva, ako aj toho, aby sa odoberanie tkanív a buniek uskutočňovalo na neziskovom základe; keďže ide o jasnú zákonnú povinnosť a v prípade, že členské štáty nekonajú v súlade s touto zásadou, možno začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov;

B.

keďže v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 2004/23/ES členské štáty každé tri roky predkladajú Komisii správy o situácii v oblasti dobrovoľného a bezplatného darcovstva;

C.

keďže 27 z 29 krajín, ktoré podali správu, disponuje nejakou formou ustanovení (záväzných alebo nezáväzných), ktorými sa riadi zásada dobrovoľného a bezplatného darcovstva tkanív a buniek;

D.

keďže 13 krajín disponuje usmerneniami týkajúcimi sa možnosti poskytovania foriem odmien alebo stimulov darcom tkanív a buniek;

E.

keďže 19 krajín uviedlo, že poskytuje nejakú formu odmeny alebo stimulov pre darcov tkanív a buniek (s výnimkou reprodukčných buniek);

F.

keďže 14 krajín poskytuje určitú formu odmien alebo stimulov v prípade darcovstva reprodukčných buniek;

G.

keďže štyri krajiny poskytujú určitú formu odmien alebo stimulov príbuzným zosnulých darcov;

H.

keďže cielené kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti a šírenie jasných, pravdivých, vedecky podložených a dokázaných lekárskych informácií na vnútroštátnej a európskej úrovni, najmä medzi najbližšími pacienta, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri získavaní podpory verejnosti a zvyšovaní miery darcovstva tkanív a buniek;

I.

keďže propagovanie potreby alebo dostupnosti ľudských tkanív a buniek s cieľom ponúknuť alebo dosiahnuť finančný zisk alebo porovnateľnú výhodu by sa malo zakázať;

J.

keďže kým 11 krajín má oficiálne stratégie na podporu sebestačnosti pri obstarávaní tkanív a buniek, 17 ostatných krajín má bilaterálne dohody s rovnakým cieľom, teda zabezpečiť vnútroštátne zásobovanie ľudskými tkanivami a bunkami;

K.

keďže z etického hľadiska je tiež mimoriadne dôležité zabezpečiť v rámci možností primeranú dodávku tkanív a buniek potrebných na lekárske účely; keďže táto dodávka sa musí riadiť v záujme občanov, a preto by mala byť pod dohľadom verejných orgánov;

L.

keďže vo väčšine krajín, ktoré podali správu, uskutočňujú odber/dodávky tkanív a buniek verejné subjekty alebo v nich existuje duálny systém súkromných a verejných subjektov uskutočňujúcich odber/dodávky;

M.

keďže odoberanie ľudských tkanív a buniek musia vykonávať osoby, ktoré úspešne absolvovali školiaci program stanovený klinickým tímom špecializujúcim sa na odoberanie tkanív a buniek alebo organizáciou oprávnenou na odber tkanív;

N.

keďže odoberanie tkanív a buniek v prospech príjemcov sa môže vykonať, len ak sú splnené dve podmienky: musí sa sledovať zdravotný alebo vedecký a terapeutický účel a všetky odobraté prvky musia byť darované nezištne;

O.

keďže odoberanie tkanív a buniek musí podliehať týmto princípom: anonymita (okrem prípadov, keď sa odber vykonáva na žijúcom darcovi pre blízkeho), bezplatnosť, súhlas, povinnosť spravodlivo rozdeliť transplantáty medzi pacientov a ochrana zdravia darcov a príjemcov;

P.

keďže odoberanie tkanív a buniek možno vykonať len vtedy, ak darca vopred poskytol písomný, slobodný a informovaný súhlas; keďže tento súhlas je kedykoľvek a v akejkoľvek forme odvolateľný;

Q.

keďže zavádzanie tkanív a buniek do ľudského tela so sebou nesie riziko prenosu chorôb na príjemcov, keďže toto riziko možno znížiť starostlivým výberom darcu, posúdením potenciálnych darcov pred odberom, ktoré spočíva v analýze rizík a prínosov, testovaním a sledovaním každého darcovstva a používaním postupov odberu tkanív a buniek v súlade s pravidlami a procesmi stanovenými a aktualizovanými podľa najlepších dostupných odborných odporúčaní;

R.

keďže darovanie niektorých tkanív a buniek predstavuje vážne riziko pre darcu; a keďže toto riziko je obzvlášť vysoké pri darcovstve zárodočných buniek kvôli hormonálnej liečbe, ktorá je potrebná pri príprave na takéto darcovstvo;

S.

keďže Charta základných práv Európskej únie, ktorá pre Európsku úniu predstavuje hlavnú zásadu a po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je právne záväzná, zakazuje využívanie ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku;

T.

keďže by bolo žiaduce, aby mali všetky členské štáty záväzné pravidlá týkajúce sa presadzovania tejto etickej zásady, a to aj prostredníctvom trestného práva;

U.

keďže však pretrvávajú pochybnosti týkajúce sa zlučiteľnosti niektorých druhov odmien poskytovaných v súvislosti s darcovstvom s touto etickou zásadou, najmä keď sa táto odmena poskytuje príbuzným zosnulých darcov;

V.

keďže bezplatné darcovstvo je nielen etickou zásadou, ale je taktiež nevyhnutné na ochranu zdravia darcu a príjemcu vzhľadom na to, že ak sú súčasťou procesu darcovstva veľké sumy peňazí, môžu darcu podnietiť k riskovaniu a môžu zabrániť odhaleniu rizík v jeho zdravotnej anamnéze;

W.

keďže existuje dostatok dôkazov o tom, že alogénna transplantácia pupočníkovej krvi je už v prípade mnohých pacientov úspešná, a keďže existujú taktiež presvedčivé správy o tom, že v niektorých prípadoch môže byť úspešná autológna liečba týmto druhom buniek;

X.

keďže podľa správ renomovaných mediálnych zdrojov dochádza pri tkanivách a bunkách k opakovanému porušovaniu zásady bezplatného darcovstva;

Y.

keďže možnosť sledovania buniek a tkanív od darcu k príjemcovi a naopak a dlhodobé sledovanie žijúcich darcov a príjemcov buniek a tkanív sú najdôležitejšími prvkami riadenia bezpečnosti a kvality;

1.

víta predloženie druhej správy o dobrovoľnom a bezplatnom darcovstve tkanív a buniek, ktorá poukazuje na to, že v členských štátoch sa uskutočňuje mnoho aktivít na uplatňovanie zásady bezplatného darcovstva, ale zároveň, že v tejto oblasti treba ešte veľa urobiť;

2.

so znepokojením konštatuje, že polovica členských štátov vyhlasuje, že čelí pravidelnému nedostatku ľudských tkanív a buniek, najmä kostnej drene, pohlavných buniek a takých tkanív, ako sú rohovka a koža; domnieva sa, že z tohto dôvodu by sa mali preskúmať politiky a platné právne predpisy, ktoré nestačia reagovať na výzvu sebestačnosti v Európskej únii;

3.

zdôrazňuje, že darcovstvo by malo byť dobrovoľné, neplatené a anonymné (okrem prípadov, keď sa odber vykonáva na žijúcom darcovi pre blízkeho) a malo by sa riadiť ochrannými právnymi a etickými zásadami, ktoré rešpektujú nedotknuteľnosť osoby;

4.

vyzýva členské štáty, aby prijali ochranné opatrenia pre živých darcov a zaručili, že darcovstvo je anonymné (okrem prípadov, keď sa odber vykonáva na žijúcom darcovi pre blízkeho), dobrovoľné, slobodne odsúhlasené, informované a neplatené;

5.

žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala vývoj v členských štátoch, riadne preskúmala každú správu uverejnenú občianskou spoločnosťou alebo v médiách o porušovaní zásady bezplatného darcovstva a prijala náležité opatrenia vrátane začatia konania vo veci porušenia právnych predpisov, ak to bude nevyhnutné;

6.

domnieva sa, že z pohľadu všetkých členských štátov je nutné jasne stanoviť podmienky, za ktorých možno udeliť spravodlivú a primeranú finančné odmenu, pri zohľadnení toho, že takáto odmena sa obmedzuje výhradne na podmienky, za ktorých sa povoľuje náhrada výdavkov spojených s darcovstvom tkanív a buniek, ako sú cestovné náklady, strata na zárobku alebo výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s lekárskym zákrokom a možnými vedľajšími účinkami, čím sa zakazujú akékoľvek finančné stimuly a zamedzuje sa nevýhodám pre potenciálnych darcov; takéto náhrady musia byť transparentné a musia sa pravidelne kontrolovať;

7.

vyzýva Komisiu, aby podala správu o súčasných postupoch v jednotlivých štátoch a o kritériách odmien pre žijúcich darcov, najmä pokiaľ ide o darcovstvo zárodočných buniek;

8.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby každá odmena poskytnutá darcom bola zlučiteľná s etickými zásadami; odporúča, aby sa tejto otázke venovala osobitná pozornosť v prípade, že sa odmena neposkytne darcovi, ale darcovej rodine po smrti darcu;

9.

žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby žijúci darcovia boli vyberaní na základe hodnotenia ich zdravotného stavu a zdravotnej anamnézy, v prípade potreby vrátane psychologického posúdenia založeného na analýze rizík a prínosov, ktoré vykonávajú kvalifikovaní odborníci, ktorí absolvovali odbornú prípravu;

10.

vyzýva členské štáty, aby s ohľadom odoberania tkanív a buniek prijali ochranné opatrenia pre mladistvých a dospelých, ktorí majú opatrovníkov;

11.

zdôrazňuje, že zásady transparentnosti a bezpečnosti sú kľúčové pre získanie širokej verejnej podpory darcovstva; povzbudzuje členské štáty v tom, aby pracovali na vytvorení transparentného a bezpečného systému darcovstva pre darcov a príjemcov;

12.

vyzýva všetky členské štáty, aby stanovili pravidlá na zabezpečenie sledovateľnosti tkanív a buniek ľudského pôvodu od darcu k pacientovi a naopak, ako aj systém na reguláciu dovozu ľudských tkanív a buniek z tretích krajín, aby sa zaručilo uplatňovanie rovnakých noriem kvality a bezpečnosti;

13.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje informačné kampane a kampane na zvýšenie povedomia verejnosti o darcovstve tkanív a buniek a aby zabezpečili poskytovanie jasných, pravdivých, vedecky podložených a dokázaných lekárskych informácií a údajov, ktoré verejnosti umožnia prijímať informované rozhodnutia; zdôrazňuje, že darcovia by mali byť plne informovaní o postupoch, ktoré sa používajú v tomto procese, a o ich etických, psychických, zdravotných a sociálnych dôsledkoch;

14.

vyzýva členské štáty, aby prijali jednotné opatrenia na predchádzanie vzniku čierneho trhu s pohlavnými bunkami na internete, keďže takýto trh môže znížiť kvalitu a bezpečnosť tkanív a buniek, ako aj zvýšiť problémy v oblasti práva, etiky a verejného zdravia;

15.

vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výmeny osvedčených postupov, najmä pokiaľ ide o zásobovanie tkanivami a bunkami, zachovanie kvality tkanív a buniek počas ich prepravy, zvyšovanie informovanosti o darcovstve a školenie zdravotníckeho personálu;

16.

očakáva, že všetky členské štáty zriadia verejné tkanivové a bunkové banky;

17.

žiada stanovenie európskych noriem a požiadaviek na súkromné tkanivové a bunkové banky;

18.

domnieva sa, že Komisia a členské štáty by v záujme presadenia etickej nevyhnutnosti zabezpečiť primeranú dodávku mali zvážiť možnosť vytvorenia celoeurópskej databázy darcov a potenciálnych príjemcov s cieľom riadiť dodávku vo všeobecnom záujme a v rámci možností zabraňovať nedostatkom;

19.

domnieva sa, že bilaterálne dohody zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri podpore krajín, v ktorých je nedostatok tkanív a buniek alebo v ktorých nie sú k dispozícii vhodní darcovia, ako aj pri zabezpečovaní voľnejšieho toku informácií o tkanivách a bunkách medzi jednotlivými štátmi;

20.

obzvlášť s nadšením víta v európskom kontexte úlohu EUROCET-u (Európsky register orgánov, tkanív a buniek) v tejto oblasti, ktorý zohral dôležitú úlohu ako ústredná európska databáza na zhromažďovanie údajov o darcovstve tkanív a buniek a o činnostiach v oblasti transplantácií; vyzýva orgány členských štátov, aby posilnili svoju spoluprácu s EUROCET-om s cieľom schváliť ďalšie spoločné normy v oblasti darcovstva buniek a tkanív, a tým umožniť zdravotníckemu personálu zlepšiť ponuku darcov pre európskych občanov;

21.

vyzýva členské štáty, aby všemožne vyhľadávali príležitosti na širšiu medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti, najmä s ohľadom na potenciálne využitie hematopoetických kmeňových buniek;

22.

uznáva významný vedecký pokrok dosiahnutý v oblasti pupočníkovej krvi, ktorá predstavuje veľmi sľubnú alternatívu liečby rôznych chorôb vrátane detských ochorení;

23.

poukazuje na to, že klinické skúšania, pri ktorých sa používajú kmeňové bunky z pupočníkovej krvi na liečbu nehematologických ochorení, sa v súčasnosti vykonávajú mimo EÚ; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na vytvorenie regulačného rámca, ktorý by podporil zvýšenú dostupnosť kmeňových buniek z pupočníkovej krvi;

24.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti sa kmeňové bunky z pupočníkovej krvi skladujú len v 1 % z celkového počtu pôrodov v EÚ; preto zdôrazňuje význam toho, aby matky darovali pupočníkovú krv a tkanivo pri pôrode do bánk, ktoré dodržiavajú spoločné prevádzkové a etické normy, s cieľom pomôcť pri liečení ochorení a ďalšom výskume v tejto oblasti; okrem toho zdôrazňuje, že jednou z nevyhnutných podmienok pre udelenie povolenia týmto bankám na vnútroštátnej alebo európskej úrovni musí byť možnosť ich sledovania; zdôrazňuje, že proces prideľovania prostredníctvom takýchto bánk musí byť spravodlivý, objektívny, nediskriminačný a transparentný;

25.

upozorňuje na to, že verejné bunkové banky musia prijať potrebné opatrenia na ochranu dôvernosti údajov v záujme zladenia požiadavky na sledovateľnosť s potrebou chrániť práva darcu, ako je právo na lekárske tajomstvo a právo na súkromie;

26.

zastáva názor, že darcovstvo nepríbuzenskej alogénnej pupočníkovej krvi by sa malo bez ohľadu na to, či ide o verejnú alebo súkromnú banku, ďalej rozvinúť, aby sa uskladnené jednotky pupočníkovej krvi zaregistrovali do celosvetovej databázy darcov kostnej drene (Bone Marrow Donors Worldwide – BMDW) a boli dostupné pre každého vhodného pacienta, ktorý ich potrebuje;

27.

upozorňuje, že toto darcovstvo musí byť podmienené slobodným, informovaným a písomným súhlasom matky a že tento súhlas možno pred samotným darcovstvom kedykoľvek a v akejkoľvek forme odvolať;

28.

vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie o verejných bankách pupočníkovej krvi, a to prostredníctvom informačných kampaní, ktoré sa môžu uskutočňovať napríklad počas predpôrodných kurzov, a navrhuje, aby boli v súlade s ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie;

29.

domnieva sa, že muži a ženy by mali byť informovaní o všetkých existujúcich možnostiach spojených s darcovstvom pupočníkovej krvi pri pôrode, t. j. verejné alebo súkromné uskladnenie, darcovstvo na autológne alebo heterológne účely alebo na výskum; domnieva sa, že treba poskytovať úplné, objektívne a presné informácie o výhodách a nevýhodách bánk pupočníkovej krvi;

30.

vyzýva členské štáty, aby zároveň v súvislosti s postupmi konzervácie kmeňových buniek z pupočníkovej krvi zabezpečili lepšiu ochranu práva rodičov na informovaný súhlas a slobodu výberu;

31.

navrhuje, aby členské štáty zvážili prijatie a presadzovanie prevádzkových a etických noriem pre verejné aj súkromné banky pupočníkovej krvi, ktorými sa zaručí napríklad dodržiavanie zásady neobchodovania s ľudským telom a jeho časťami a zabezpečí sa sledovateľnosť;

32.

očakáva, že všetky členské štáty zriadia aspoň jednu verejnú banku kmeňových buniek;

33.

požaduje aktualizáciu stanoviska o etických aspektoch uskladňovania pupočníkovej krvi (stanovisko č. 19), ktoré v roku 2004 vydala Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách, vzhľadom na vývoj v oblasti konzervovania kmeňových buniek pupočníkovej krvi a prebiehajúce klinické skúšanie zamerané na využitie kmeňových buniek pupočníkovej krvi;

34.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili územnú sieť pôrodníc oprávnených vykonávať tento odber, aby sa zabezpečilo zásobovanie pupočníkovou krvou vo všetkých obývaných oblastiach;

35.

žiada, aby vnútroštátne orgány konzultovali so všetkými bankami, ktoré dodržiavajú prevádzkové normy EÚ pre zber a uskladňovanie pupočníkovej krvi, počas vymedzovania a vykonávania národných stratégií týkajúcich sa informačných kampaní zameraných na rodičov;

36.

žiada stanovenie európskych noriem a požiadaviek na súkromné banky kmeňových buniek;

37.

poznamenáva, že v niektorých členských štátoch už existujú modely spolupráce a príležitosti na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, a nabáda verejné a súkromné banky pupočníkovej krvi na úzku spoluprácu s cieľom zvýšiť dostupnosť a výmenu vnútroštátnych, európskych a medzinárodných vzoriek pupočníkovej krvi a tkanív; vyzýva členské štáty, aby náležite regulovali verejné aj súkromné banky s cieľom zaručiť čo najlepšiu transparentnosť a bezpečnosť pupočníkovej krvi, pričom podčiarkuje, že banky musia zaručiť otvorenosť a rozsiahlosť svojich pracovných postupov, pokiaľ ide o spoločné využívanie informácií, aby mali čo najväčší prínos pre pacienta;

38.

vyzdvihuje vývoj neintruzívnych postupov získavania kmeňových buniek pomocou odoberania kmeňových buniek periférnej krvi (PBSC);

39.

zastáva názor, že členské štáty by mali zvážiť zvýšenie počtu darcov kmeňových buniek kostnej drene a kmeňových buniek periférnej krvi a zlepšenie svojich registrov darcov kostnej drene, aby pacienti, ktorí potrebujú transplantáciu kmeňových buniek, mali na základe spolupráce s národnými registrami iných krajín prostredníctvom databázy BMDW väčšiu šancu nájsť kompatibilného darcu;

40.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy, ktoré podporia darcovstvo tkanív a buniek do verejných bánk medzi menšinovými etnickými skupinami s cieľom riešiť nedostatok vhodných darcov v tejto skupine;

41.

zdôrazňuje, že je na rozhodnutí členských štátov, či povolia, zakážu alebo budú regulovať výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek a oplodňovania in vitro, ale že členské štáty v tejto súvislosti musia dodržiavať pravidlá stanovené v smernici 2004/23/ES vrátane pravidiel týkajúcich sa kvality a bezpečnosti, ako aj zásadu bezplatného darcovstva; poukazuje na skutočnosť, že Európska únia má v tejto oblasti obmedzenú právomoc a pri uplatňovaní tejto právomoci musí dodržiavať zásady stanovené v Charte základných práv Európskej únie a zásady uplatňované v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie;

42.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila revíziu smernice 2004/23/ES s cieľom zladiť ju so zásadami upravujúcimi darcovstvo orgánov, uvedenými v smernici 2010/45/EÚ, a zohľadnila pri tom novú právnu situáciu po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, vývoj v oblasti vedy, praktické skúsenosti predstaviteľov tohto odvetvia a odporúčania tejto správy;

43.

takisto vyzýva Komisiu, aby predložila revíziu nariadenia (ES) č. 1394/2007, aby zahŕňalo ustanovenie zaručujúce uplatňovanie podobnej zásady bezplatného darcovstva, aká sa uvádza v smernici 2010/45/EÚ, a zohľadnila problémy, ktoré sa vyskytli v súvislosti s vykonávaním daného nariadenia, najmä malým a stredným podnikom;

44.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/38

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2011 s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu (COM(2011)0363),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 11. februára 2011 s názvom Správa o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2010 (SEC(2011)0193),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005 a 2. marca 2010 na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10 a Peking +15, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na uplatňovanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

—

so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

—

so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť z roku 2012 s názvom Preskúmanie vykonávania oblasti K Pekinskej akčnej platformy v EÚ: Ženy a životné prostredie s osobitným zameraním na rodovú rovnosť a zmenu klímy (Review of the Implementation in the EU of area K of the Beijing Platform for Action: Women and the Environment Gender Equality and Climate Change),

—

so zreteľom na spoločnú publikáciu Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Konferencie OSN pre rozvoj a obchod (UNCTAD) a Úradu vysokého predstaviteľa OSN pre najmenej rozvinuté krajiny, vnútrozemské rozvojové krajiny a malé ostrovné rozvojové krajiny (UN-OHRLLS) správy s názvom Prečo je ekologické hospodárstvo dôležité pre najmenej rozvinuté krajiny (Why a Green Economy Matters for the Least Developed Countries) (1), ktorá bola vypracovaná pre štvrtú konferenciu OSN o najmenej rozvinutých krajinách, ktorá sa konala v máji 2011,

—

so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie zo septembra 2008 s názvom Ekologické pracovné miesta: dôstojná práca v udržateľnom nízkouhlíkovom svete (Green Jobs: Towards Decent Work in a Sustainable, Low-Carbon World) (2),

—

so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (OSN Ženy) z 1. novembra 2011 s názvom Dôležitosť rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (The Centrality of Gender Equality and the Empowerment of Women for Sustainable Development) (3), vypracovanú v očakávaní záverečného dokumentu konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa koná v roku 2012,

—

so zreteľom na súhrnné stanovisko hlavného ženského zoskupenia z 1. novembra 2011 v súvislosti s konferenciou Rio+20 (4),

—

so zreteľom na stanovisko hlavného ženského zoskupenia z marca 2011 v rámci prípravy na konferenciu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa bude konať v roku 2012, s názvom Rodové hľadisko v oblasti ekologického hospodárstva (A Gender Perspective on the Green Economy) (5),

—

so zreteľom na publikáciu oficiálnej správy vlády (Štokholm, Švédsko) z roku 2005 s názvom Autá, steaky, obydlia: udržateľné náklady – inteligentnejší model spotreby (Bilen, Biffen, Bostaden: Hållbara laster – smartare konsumtion) (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o ženách a zmene klímy (7),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o vypracovaní spoločnej pozície EÚ pred konferenciou Organizácie Spojených národov o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o rodových aspektoch hospodárskeho poklesu a finančnej krízy (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A7-0235/2012),

A.

keďže ekologické hospodárstvo možno vymedziť ako udržateľné hospodárstvo, pod čím sa rozumie sociálna a ekologická udržateľnosť; keďže sociálna udržateľnosť znamená spoločenský poriadok založený na rovnosti a sociálnej spravodlivosti bez ohľadu na pohlavie, etnickú príslušnosť, farbu pleti, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu, zdravotné postihnutie či politické zmýšľanie;

B.

keďže zmena klímy a strata biodiverzity ohrozujú životné podmienky žien a mužov, ich blahobyt a prosperitu; keďže zachovanie nášho ekosystému preto predstavuje základný pilier ekologického hospodárstva; keďže dnešná generácia nemôže nechať riešenie súčasných environmentálnych problémov na budúce generácie; keďže súčasťou ekologickej udržateľnosti je používanie, uchovávanie a rozširovanie zdrojov spoločenstva tak, aby sa zachovali ekologické procesy, od ktorých závisí život, a aby sa dala zvýšiť celková kvalita života teraz aj v budúcnosti;

C.

keďže vzhľadom na rodové úlohy nie je vplyv žien na životné prostredie rovnaký ako vplyv mužov a keďže v mnohých krajinách je prístup žien k zdrojom a možnostiam zvládnuť situáciu a prispôsobiť sa obmedzený z dôvodu štrukturálnych noriem a diskriminácie;

D.

keďže politiky v oblasti životného prostredia majú priamy vplyv na zdravie a sociálno-ekonomický štatút jednotlivcov a keďže rodová nerovnosť spojená s nedostatkom citlivosti voči odlišnému ekonomickému a sociálnemu stavu žien a ich potrebám znamená, že ženy často neúmerne trpia zhoršovaním životného prostredia a neprimeranými politikami v tejto oblasti;

E.

keďže úloha žien v ekologickom hospodárstve sa vo viacerých členských štátoch aj naďalej podceňuje a ignoruje, čím často dochádza k diskriminácii z hľadiska straty prínosov, ako sú sociálna ochrana, zdravotné poistenie, primerané odmeňovanie a dôchodkové práva;

F.

keďže dôsledky zmeny klímy a narušenia ekosystému najviac postihnú najchudobnejších ľudí, z ktorých ženy tvoria podľa odhadov až 70 %;

G.

keďže je nevyhnutný prechod na ekologické a udržateľné hospodárstvo s cieľom znížiť tlak na životné prostredie, zvýšiť sociálnu spravodlivosť a vytvoriť spoločnosť, v ktorej majú ženy aj muži rovnaké práva a príležitosti;

H.

keďže prechod na ekologické hospodárstvo často vytvára osobitné problémy súvisiace so začlenením žien na trhu so zelenými pracovnými miestami, pretože ženám často chýba primeraná technická odborná príprava potrebná na prevzatie odborných funkcií v ekologickom hospodárstve;

I.

keďže ženy sú zjavne nedostatočne zastúpené v rámci rokovaní o životnom prostredí a rozpočte, ako aj pri prijímaní rozhodnutí o prechode na ekologické hospodárstvo;

J.

keďže vzorce správania spotrebiteľov a spôsoby ich životného štýlu majú podstatný vplyv na životné prostredie a klímu; keďže spotrebiteľské návyky bohatej časti sveta, napríklad pokiaľ ide o potraviny a dopravu, sú z dlhodobého hľadiska neudržateľné, najmä ak sa vezme do úvahy, že všetky ženy a všetci muži na zemi majú právo žiť svoj život v blahobyte;

K.

keďže ženy a muži majú vo všeobecnosti odlišné vzorce spotrebiteľského správania; keďže ženy majú v porovnaní s mužmi menšiu spotrebu, a to bez ohľadu na sociálno-ekonomické postavenie, pritom však prejavujú väčšie odhodlanie svojimi spotrebiteľskými rozhodnutiami prispieť k zachovaniu životného prostredia, napríklad jesť menej mäsa, menej jazdiť automobilom a efektívnejšie využívať energiu;

L.

keďže ženy v dôsledku súčasnej štruktúry rozdelenia moci podľa pohlavia nedisponujú rovnakou mocou a prístupom k dopravnému systému ako muži; keďže v záujme zlepšenia dopravných možností žien je nevyhnutné zaviesť efektívnejšie spôsoby verejnej dopravy, vybudovať viac ciest pre chodcov a cyklistov a skrátiť vzdialenosti k poskytovaným službám, ako aj rozvíjať a rozširovať znalosti a inovácie v oblasti dopravných prostriedkov šetrných k životnému prostrediu;

M.

keďže ženy sú mimoriadne zraniteľné z hľadiska vplyvov environmentálnych hrozieb a zmeny klímy, pretože majú v porovnaní s mužmi nižšie sociálno-ekonomické postavenie, ich podiel na plnení domácich povinností vychádzajúci z tradičného rozdelenia úloh je neúmerný a sú vystavené hrozbe násilia v konfliktných situáciách, ktoré sú spôsobené alebo zhoršené nedostatkom prírodných zdrojov;

N.

keďže ženy sa v plnej miere musia spolupodieľať na vytváraní a vykonávaní politiky ekologického hospodárstva, ako aj na prijímaní rozhodnutí v tejto oblasti; keďže zapojenie žien viedlo k zlepšeniu reakcie na núdzové situácie, posilneniu biodiverzity, zvýšeniu potravinovej bezpečnosti a k zníženiu dezertifikácie a zlepšeniu ochrany lesov;

O.

keďže chýbajú komplexné porovnateľné údaje o vplyve ekologického hospodárstva na trh práce;

1.

zdôrazňuje potrebu preorientovať spoločnosť na ekologické hospodárstvo, kde ekologické hľadisko úzko súvisí so sociálnou udržateľnosťou, t. j. s posilnením rovnosti a sociálnej spravodlivosti;

2.

konštatuje, že určité dôležité prvky ekologického hospodárstva majú vplyv na ekosystém, spotrebu, potraviny, rast, dopravu, energetiku a oblasť dobrých životných podmienok;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oznámení Komisie inštitúciám a výborom EÚ s názvom Rio+20: Na ceste k ekologickému hospodárstvu a lepšiemu riadeniu chýba rodové hľadisko;

4.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní, vykonávaní a posudzovaní stratégií, programov a rozpočtových projektov v oblasti životného prostredia a klímy zostavili údaje rozčlenené podľa veku a pohlavia; bez štatistických údajov je ťažšie presadiť dôležité opatrenia na zvýšenie rovnosti;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodové hľadiská a perspektívy nie sú dobre začlenené do politík a programov v záujme trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že absencia rodovej perspektívy v politikách životného prostredia zvyšuje rodovú nerovnosť, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na začleňovanie rodového hľadiska do politík životného prostredia na medzinárodnej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

6.

vyzýva Komisiu, aby iniciovala prieskum v oblasti rodového hľadiska a ekologického hospodárstva, ako aj v oblasti prínosu žien k rozvoju ekologických inovácií, služieb a produktov;

7.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali osobitný výskum a štúdie o tom, aký vplyv bude mať prechod na zelené hospodárstvo na ženy a mužov v jednotlivých odvetviach, a o zásadnej úlohe žien pri uľahčení tohto prechodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do ochrany životného prostredia a do štúdií o posúdení vplyvu na životné prostredie;

8.

uznáva naliehavú potrebu medzinárodnej dohody o spoločnom vymedzení ekologického hospodárstva založenej na pilieroch sociálnej aj ekologickej udržateľnosti; zdôrazňuje významnú úlohu občianskej spoločnosti a najmä sociálnych hnutí, environmentálnych organizácií a organizácií pre práva žien pri vymedzovaní zámerov a cieľov ekologického hospodárstva;

9.

vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti životného prostredia na všetkých úrovniach, a to vrátane miestneho a regionálneho rozvoja a výskumných činností; vyzýva Komisiu, aby využívala a podporovala presadzovanie rodového hľadiska ako nástroja dobrého riadenia;

10.

vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť ako kľúčovú otázku pri navrhovaní budúcich právnych predpisov a programov týkajúcich sa štrukturálnych fondov EÚ [Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR)] a spoločnej poľnohospodárskej politiky, ako aj pri rokovaní o nich, a to najmä v rámci opatrení súvisiacich s prechodom na ekologické hospodárstvo;

11.

poznamenáva, že obnoviteľné zdroje energie sa môžu využívať vo vzdialených a izolovaných oblastiach, kde nie je elektrina, čím sa prispieva k výrobe energie, ktorá neznečisťuje životné prostredie; nabáda preto členské štáty, aby rozvíjali nástroje na využívanie obnoviteľných zdrojov energie šetrných k životnému prostrediu prostredníctvom využívania EFRR a ESF; ďalej podporuje viac inovácií a intenzívnejšiu účasť žien aj mužov na rozvoji, napríklad na rozvoji energie a štruktúr, ktoré sú obnoviteľné a šetrné k životnému prostrediu;

12.

vyzýva Komisiu, aby vo svojich informačných kampaniach zvyšovala informovanosť o význame preorientovania sa na ekologické hospodárstvo a o pozitívnych účinkoch politík v oblasti životného prostredia zohľadňujúcich rodové hľadisko;

13.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili hľadisko rodovej rovnosti do všetkých politických oblastí, ktoré súvisia so životným prostredím, a do všetkých úrovní ekonomického rozhodovania; tieto ciele treba presadzovať po dohode s občianskou spoločnosťou;

14.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali uplatňovať nový sociálny a ekologický ukazovateľ rastu, ktorý bude zahŕňať nehospodárske aspekty blaha a bude sa prioritne zameriavať na témy súvisiace s trvalo udržateľným rozvojom, ako sú rodová rovnosť, znižovanie chudoby a nižšie emisie skleníkových plynov;

15.

konštatuje, že opatrenia na uspokojenie oprávnených požiadaviek obyvateľstva týkajúcich sa bývania, potravín, energie a pracovných príležitostí je potrebné realizovať tak, aby sa zachovali ekosystémy a obmedzila zmena klímy a aby sa prírodné zdroje využívali spôsobom, ktorý je v súlade s ľudskými právami, vedie k väčšej rovnosti a prideľovaniu na základe zásad o environmentálnej spravodlivosti;

16.

zdôrazňuje, že je dôležité deťom a vnúčatám zabezpečiť dobré životné podmienky, a preto je nevyhnutné, aby hospodársky rozvoj vyhovel dnešným požiadavkám a pritom neohrozil potreby budúcich generácií;

17.

zdôrazňuje, že HDP je ukazovateľom produkcie, a nie environmentálnej udržateľnosti, efektívneho využívania zdrojov, sociálneho začlenenia ani rozvoja spoločnosti vo všeobecnosti; požaduje, aby sa predložili nové jasné a merateľné ukazovatele, ktoré zohľadňujú zmenu klímy, biodiverzitu, efektívnosť využívania zdrojov a sociálnu spravodlivosť;

18.

vyzýva členské štáty, aby zaviedli fiškálne opatrenia, ktoré vedú k ekologickému hospodárstvu, a to sčasti stanovením ceny za vplyv na životné prostredie, sčasti investovaním do stimulovania zelených inovácií a udržateľného systému infraštruktúry;

19.

domnieva sa, že verejné prostriedky EÚ by sa mali v omnoho väčšej miere použiť na udržateľné verejné statky;

20.

žiada podmieniť dotácie EÚ tak, aby sa poskytovali len na tie činnosti, ktoré sú prínosné pre životné prostredie a podporujú sociálnu udržateľnosť;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili udržateľné dopravné systémy, ktoré v rovnakej miere zohľadňujú potreby žien aj mužov týkajúce sa dopravy a ktoré majú zároveň malý vplyv na životné prostredie;

22.

vyzýva Komisiu, aby financovanie výskumu, ktoré je nevyhnutnou hybnou silou, zamerala na projekty v oblasti rozvoja inovačných a udržateľných dopravných riešení;

23.

vyzýva členské štáty, aby obmedzili vplyv odvetvia dopravy na životné prostredie a oblasť energetiky a zároveň podporili rovnosť prostredníctvom opatrení na zvýšenie prístupu k informačným technológiám a opatrení v oblasti územného plánovania s cieľom zefektívniť dopravu;

24.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli v oblasti dopravy hierarchiu, ktorá bude jasne stanovovať, ktoré druhy dopravy by sa mali uprednostniť v záujme dosiahnutia všeobecných cieľov v oblasti životného prostredia a dopravy;

25.

žiada, aby sa pred vývojom akejkoľvek dopravnej hierarchie zhromaždili štatistické údaje, a to s cieľom zmerať vplyv verejných a súkromných spôsobov dopravy na životné prostredie s prihliadnutím na celú škálu rozličných miestnych podmienok, a vyzýva príslušné verejné orgány, aby v tomto úsilí šli príkladom;

26.

vyzýva členské štáty, aby začlenili vplyv používania dopravy verejnými orgánmi do štátnych auditov vykonávaných príslušnými audítorskými orgánmi;

27.

vyzýva členské štáty, aby podporovali prácu na diaľku prostredníctvom sociálnych a daňových stimulov a poskytovaním ochranného zákonného rámca pre pracujúcich;

28.

vyzýva členské štáty, aby podstatne posilnili miestnu verejnú dopravu prostredníctvom zvýšenia kvality aj kvantity poskytovaných dopravných služieb, zlepšenia bezpečnosti, pohodlia a fyzickej dostupnosti dopravných prostriedkov a zariadení a zabezpečenia integrovaných a doplnkových dopravných systémov, a to aj v rámci malých miest a vidieckych oblastí, čím by sa posilnila schopnosť žien, osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb premiestňovať sa, a tým sa umožnilo ich lepšie sociálne začlenenie a zlepšenie ich životných podmienok;

29.

zdôrazňuje, že pri investovaní do udržateľného systému dopravy je nevyhnutné vziať do úvahy to, že ženy a muži vnímajú verejné prostredie rozdielne a ich vnímanie sa zakladá na odlišných posúdeniach rizika, čo znamená, že bezpečné prostredie musí byť v tejto oblasti prioritou, a to pre ženy aj mužov;

30.

konštatuje, že zelené pracovné miesta, napríklad v poľnohospodárstve, energetike, doprave, službách, výskume, technológiách, informačných technológiách, stavebníctve a odpadovom hospodárstve, majú pre ekologické hospodárstvo veľký význam;

31.

vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v ekologickom hospodárstve tým, že uľahčia ich prístup k tomuto odvetviu, budú šíriť informácie a zabezpečovať semináre odbornej prípravy, ako aj vypracúvať opatrenia na dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien; vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie žien v rámci vývoja environmentálnej ochrany a technológií šetrných k životnému prostrediu, napr. v odvetviach ako obnoviteľné zdroje energie, poľnohospodárstvo a cestovný ruch, a v rámci rozvoja ekologických inovácií, najmä v odvetví služieb; poznamenáva, že obnoviteľné zdroje energie môžu vytvárať nové pracovné príležitosti pre podnikateľky v oblastiach, kde je nezamestnanosť žien mimoriadne vysoká;

32.

vyzýva členské štáty, aby ženám zabezpečili primerané pracovné podmienky, poskytli im prístup k dôstojnej úrovni zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a bývaniu a zaistili ich účasť na sociálnom dialógu, v ktorom by zaujímali silné postavenie, s cieľom uľahčiť prechod na nové zelené pracovné miesta;

33.

konštatuje, že udržateľné hospodárstvo znamená, že je „zelené pre všetkých“, a teda vedie k vytváraniu dôstojných pracovných miest a udržateľných spoločenstiev a umožňuje spravodlivejšie rozdelenie bohatstva;

34.

konštatuje, že v rámci ekologického hospodárstva nie sú dôležité len zelené pracovné miesta, ale všetky pracovné pozície, ktoré majú hoci len nízky vplyv na životné prostredie; poznamenáva, že zatiaľ čo takéto pracovné miesta sa nachádzajú v súkromnom sektore, je možné nájsť ich aj v odvetví sociálnych služieb, napríklad v školstve a v službách poskytovania starostlivosti;

35.

vyzýva členské štáty, aby ženám zabezpečili rovnaké zastúpenie v orgánoch prijímajúcich politické rozhodnutia, ako aj vo vládou menovaných orgánoch a inštitúciách, ktoré sa zaoberajú vymedzovaním, plánovaním a vykonávaním politík v oblasti životného prostredia, energetiky a zelených pracovných miest, s cieľom zabezpečiť uplatnenie rodového hľadiska; vyzýva členské štáty, aby vymenovali viac žien do riadiacich funkcií a správnych rád spoločností v rámci sektora zelených pracovných miest; zdôrazňuje, že ak to nie je možné dosiahnuť dobrovoľnou cestou, musia sa prijať cielené opatrenia na posilnenie rovnosti a demokracie, napríklad zavedenie kvót alebo iných metód;

36.

poukazuje na to, že ekologická transformácia hospodárstva a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo podnietia vysoký dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch; odvoláva sa na skutočnosť, že ženy sú v odvetví obnoviteľných zdrojov oveľa menej zastúpené, najmä pokiaľ ide o zamestnania v oblasti vedy a špičkovej technológie; zdôrazňuje preto, že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vypracovali akčné plány, ktorými podnietia ženy k tomu, aby si vo väčšej miere volili študijné smery a povolania v oblastiach, ako sú výskum, technické odbory, prírodné vedy, informačné technológie a iné odbory v oblasti vyspelých technológií, pretože práve v týchto oblastiach bude v budúcnosti veľký počet zelených pracovných miest;

37.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali a rozvíjali metódy podnecovania žien, aby si zvolili študijné smery a povolania v odvetví životného prostredia, dopravy a energetiky, pričom by rozhodne bojovali proti stereotypom, podľa ktorých je profesia v oblasti prírodných a aplikovaných vied vhodnejšia pre mužov;

38.

poukazuje na potrebu podporovať a podnecovať prístup žien k mikroúverom pre malé podniky;

39.

vyzýva členské štáty, aby uplatňovali a rozvíjali metódy podnecovania mužov, aby sa rozhodovali pre študijné smery a povolanie s nízkym negatívnym vplyvom na životné prostredie v oblasti sociálnych služieb;

40.

vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom programov EÚ, ako sú EFRR a ESF, vypracovali kurzy odbornej prípravy zamerané na uľahčenie prístupu žien k novým zeleným pracovným miestam a novovznikajúcim technológiám s nízkym negatívnym vplyvom na životné prostredie, a to v súkromnom i vo verejnom sektore; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ženy budú v rámci svojho zamestnania vo väčšej miere zapojené do projektov a programov odbornej prípravy týkajúcich sa ekologickej transformácie, t. j. v odvetví obnoviteľných zdrojov a v zamestnaniach v oblasti vedy a špičkových technológií, a aby sa sústredili na vzdelávanie a odbornú prípravu žien, aby tak získali potrebné znalosti a kvalifikáciu a mohli rovnocenne súťažiť s mužmi o zamestnanie a individuálny kariérny rozvoj; konštatuje, že muži majú ľahší prístup k prostriedkom vyspelej poľnohospodárskej výroby a podnikovým technológiám potrebným na prístup k vysokokvalifikovaným pozíciám v ekologickom hospodárstve;

41.

konštatuje, že na to, aby sa ženy mohli zúčastňovať na ekologickom hospodárstve za rovnakých podmienok ako muži, je potrebné zvýšiť počet zariadení starostlivosti o deti a staršie osoby, pričom ženy aj muži musia mať možnosť zosúladiť súkromný a pracovný život a musia sa zabezpečiť práva žien týkajúce sa sexuálneho a reprodukčného zdravia; poukazuje na to, že politiky a právne predpisy by sa mali usilovať o poskytnutie podpory v záujme sociálneho zabezpečenia, plánovania rodiny a starostlivosti o deti, pretože ženy budú schopné prejaviť svoje odborné znalosti a prispieť rovnakým dielom k prosperujúcemu ekologickému hospodárstvu len v spoločnosti, ktorá plní tieto požiadavky;

42.

poukazuje na to, že ekologizácia hospodárstva sa začala vnímať ako prostriedok na podporu hospodárskeho rozvoja, a to najmä v súvislosti s hospodárskou krízou a v kontexte stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úsilie o ekologizáciu hospodárstva prostredníctvom podnecovania investícií a programov, ktoré podporujú ekologické inovácie a zelené pracovné miesta a ktoré sú zamerané na tých, ktorí ich najviac potrebujú; trvá na tom, že rodové hľadisko je rozhodujúce, ak sa má zabrániť zhoršovaniu nerovností;

43.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali a analyzovali údaje rozčlenené podľa pohlavia týkajúce sa prerozdelenia finančných zdrojov vo vzťahu k rodovo rozdeleným sektorom a ekologickým inováciám a aby vytvorili ukazovatele s cieľom zmerať potenciálne účinky ekologického hospodárstva na územnú a sociálnu súdržnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali strategické smerovanie a skupinu nástrojov v záujme účinnej reakcie na možné zmeny v miere a štruktúre pracovného trhu;

44.

očakáva, že prechod na širšie a udržateľnejšie hospodárske ukazovatele, a to aj v rámci rozvojovej politiky, bude viesť k väčšiemu zameraniu sa na sociálne a environmentálne ciele v rozvojových krajinách a že konkrétne politiky a právne predpisy zaistia majetkové práva žien a kontrolu prírodných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať prístup žien k takýmto službám a novým technológiám potrebným na riadenie a prevádzku energetických a vodných štruktúr, obchodných podnikov a poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy vo väčšej miere angažovali v podnikaní a na vedúcich pozíciách v rámci rôznych organizácií;

45.

žiada Komisiu, aby v plnej miere uznala a riešila viacnásobné účinky zhoršovania životného prostredia na nerovnosti, najmä medzi ženami a mužmi, a aby zaistila podporu rovnakých práv žien pri vypracúvaní nových politických návrhov v oblasti zmeny klímy a udržateľnosti životného prostredia;

46.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele s cieľom posúdiť dôsledky projektov a programov z rodového hľadiska a aby pritom presadzovali rodové hľadisko a hľadisko rovnosti v environmentálnych stratégiách v záujme dosiahnutia ekologického hospodárstva;

47.

vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy najmä skutočnosť, že prístup k čistej vode je pre ženy a dievčatá v mnohých častiach sveta zásadne dôležitý, lebo práve ony sú často zodpovedné za zásobenie domova čistou vodou; zdôrazňuje, že okrem toho je dôležité zachovať znalosti pôvodného ženského obyvateľstva o miestnych ekosystémoch;

48.

vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť tomu, že v mnohých rozvojových krajinách sú príležitosti žien pracovať v ekologickom hospodárstve stále vážne obmedzené v dôsledku sociálnej podmienenosti a patriarchálnych modelov a že ženy nemajú prístup k informáciám, odbornej príprave a technológiám potrebným na vstup do tohto sektora;

49.

vyzýva Komisiu, aby upriamila svoju pozornosť predovšetkým na skutočnosť, že miliardy ľudí sú úplne závislé od biomasy ako zdroja energie a že deti a ženy trpia zdravotnými problémami, lebo zbierajú, spracúvajú a používajú biomasu; zdôrazňuje, že z tohto dôvodu je potrebné zabezpečiť investície do obnoviteľných a efektívnejších zdrojov energie;

50.

žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska klímy, z rodového hľadiska a z hľadiska udržateľnosti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporu riešenia problematiky zmeny klímy jasne začlenila do všetkých programov v oblasti pomoci obchodu a do všetkých ostatných príslušných programov rozvojovej pomoci;

51.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala programy na prenos moderných technológií a odborných znalostí, ktoré môžu pomôcť rozvojovým krajinám a regiónom prispôsobiť sa zmenám životného prostredia;

52.

zdôrazňuje, že pri vytváraní stratégií na boj proti zmene klímy je potrebné zohľadniť rodové nerovnosti v oblasti prístupu k zdrojom, napríklad pokiaľ ide o mikropôžičky, úvery, informácie a technológie;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/47

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8, článok 153 ods. 1 zarážka i) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173) a sprievodný dokument o využití potenciálu osobných služieb a služieb pre domácnosť v oblasti zamestnanosti (SWD(2012)0095),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o programe Európskej únie v oblasti sociálnej zmeny a inovácie (COM(2011)0609), ktorý 6. októbra 2011 predložila Komisia,

—

so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011 (1),

—

so zreteľom na správu Komisie z roku 2011 o pokroku v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi v roku 2010 (SEC(2011)0193),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov – časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (COM(2010)0193),

—

so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2009 o flexiistote v období krízy,

—

so zreteľom na smernicu 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (2),

—

so zreteľom na smernicu 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (3),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (4),

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2008 s názvom Práca v Európe: rodové rozdiely,

—

so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

—

so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011 (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0246/2012),

A.

keďže v mnohých krajinách došlo k procesu terciarizácie hospodárstva, čo znamená, že odvetvie služieb dnes zodpovedá za väčšinu pracovných miest a v najväčšej miere prispieva k tvorbe HDP v príslušných krajinách, pričom predstavuje viac než 70 % hospodárskej činnosti v Európskej únii a jeho podiel na celkovej zamestnanosti dosahuje podobné hodnoty a stále rastie; keďže zamestnanosť v odvetví služieb v EÚ v roku 2010 predstavovala v priemere takmer 70 % celkovej zamestnanosti, zatiaľ čo v priemysle predstavovala 25,4 % a v poľnohospodárstve 5,2 %;

B.

keďže v súčasnosti deväť z desiatich pracovných miest vzniká v odvetví služieb a štúdie poukazujú na to, že ďalšie posilnenie jednotného trhu so službami môže pomôcť uvoľniť značný potenciál zamestnanosti, teda pracovné miesta, ktoré EÚ v tomto období krízy naliehavo potrebuje;

C.

keďže miera zamestnanosti žien je 62,1 % v porovnaní so 75,1 % v prípade mužov, čo znamená, že hlavný cieľ stratégie Európa 2020, ktorým je dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti do roku 2020, možno dosiahnuť iba vtedy, ak bude mať viac žien prístup na trh práce;

D.

keďže najväčší podiel pracujúcich žien je zamestnaných v odvetví služieb a keďže tento podiel dosahoval v roku 2010 v EÚ v priemere 83,1 % v porovnaní s 58,1 % v prípade pracujúcich mužov;

E.

keďže ženy sú neprimerane zastúpené na pracovnom trhu, pokiaľ ide o pružné formy zamestnania a zamestnanie na čiastočný úväzok, z dôvodu rodových stereotypov v našej spoločnosti, ktoré jej primárne prisudzujú úlohu starostlivosti o rodinu, a keďže v dôsledku toho prevažuje názor, že ženy sú vhodnejšie ako muži na prácu dočasného či príležitostného charakteru, na čiastočný úväzok alebo na prácu z domu; keďže pružné formy pracovného času vrátane práce na diaľku a práce na čiastočný úväzok alebo práce z domu sa naďalej vo veľkej miere považuje za tzv. ženský spôsob organizácie pracovného času;

F.

keďže odvetvie služieb ponúka množstvo príležitostí na pružné pracovné zmluvy – pružná pracovná doba, zmluvy na čiastočný pracovný úväzok a krátkodobé pracovné zmluvy – ktoré môžu pomôcť opatrovateľom a opatrovateľkám, pokiaľ majú možnosť si vybrať, skombinovať prácu a starostlivosť; keďže ženy častejšie využívajú pružné formy zamestnania a zamestnanie na čiastočný úväzok, aby mohli zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti, a to aj v prípade, že je hodinová mzda pracujúcich na čiastočný úväzok a pracujúcich na plný úväzok odlišná; keďže ženy častejšie prerušujú kariéru a odpracujú nižší počet pracovných hodín než muži, čo môže mať vplyv na ich kariérny rast a vyhliadky spoločenského postupu, čoho dôsledkom je tiež kariéra s menšími príjmami;

G.

keďže neisté pracovné miesta sú pretrvávajúcim javom na pracovnom trhu Európskej únie a keďže sa táto neistota vo väčšej miere týka žien, keďže ženy sú diskriminované, pokiaľ ide o odmenu, a častejšie pracujú na čiastočný úväzok, a preto majú nižšie mzdy než muži, majú menšiu sociálnu ochranu, čelia viacerým obmedzeniam, pokiaľ ide o kariérny postup, a majú menej možností ekonomickej nezávislosti, čo podporuje ich návrat do súkromného sektora a predstavuje následný krok späť, pokiaľ ide o rozdelenie povinností; keďže ženy predstavujú veľký podiel nelegálne zamestnaných pracujúcich, ktorí pracujú predovšetkým v domácnosti a opatrovateľských službách;

H.

keďže na všetkých úrovniach odbornej prípravy je percentuálny podiel mužov so zamestnaním vyšší než percentuálny podiel žien, hoci ženy môžu dosahovať rovnakú alebo vyššiu úroveň vzdelania ako muži; keďže sú však ich zručnosti často menej oceňované a ich kariérny rast je pomalší;

I.

keďže ženy predstavujú približne 60 % absolventov univerzít a napriek tomu je ich zastúpenie vo funkciách riadiacich pracovníkov a v rozhodovacích funkciách v odvetví služieb neprimerane nízke;

J.

keďže ženy sú nadmerne zastúpené v odvetví služieb na pracovných miestach a pozíciách najnižšej úrovne, pokiaľ ide o kvalifikáciu, mzdu, odmenu a prestíž, a čelia tak väčšej neistote zamestnania a sú menej platené než muži;

K.

keďže zamestnávatelia zvyčajne podceňujú príspevok žien k pracovnej sile, pretože je väčšia pravdepodobnosť, že prerušia kariéru, aby porodili a vychovávali deti;

L.

keďže lepšie pracovné príležitosti pre ženy treba vnímať ako prínos a investíciu pre spoločnosť ako celok, najmä v kontexte súčasných demografických zmien a výziev v Európe;

M.

keďže ženy čelia väčším ťažkostiam pri zlaďovaní pracovného a rodinného života, pretože povinnosti spojené s rodinným životom nie sú vždy rozdelené rovnako a starostlivosť o závislých členov rodiny zostáva najmä na ženách, a keďže zosúladenie pracovného a rodinného života tak prispeje k uvoľneniu významnému potenciálu zamestnanosti žien a uľahčí lepšie rozmiestnenie žien na dostupných pracovných miestach v odvetví služieb a vo všetkých ostatných pracovných odvetviach, čím sa podporí hospodársky rast, zamestnanosť a inovácie; keďže v tejto súvislosti sú vládne politiky zabezpečujúce služby starostlivosti o deti a závislé osoby dôležitým činiteľom, pokiaľ ide o schopnosť žien a mužov zvládať rôzne nároky, ktoré na nich kladie práca a poskytovanie starostlivosti;

N.

keďže tradičné rodové úlohy a stereotypy naďalej vo veľkej miere ovplyvňujú rozdelenie úloh medzi ženami a mužmi doma, v zamestnaní a v spoločnosti ako celku a majú tendenciu zachovávať status quo zdedených prekážok pri dosahovaní rodovej rovnosti a obmedzovať rozsah možností zamestnania a osobný rozvoj žien v odvetví služieb, čím im znemožňujú, aby v plnej miere uplatnili svoj potenciál ako jednotlivci a hospodárski činitelia;

O.

keďže domáce, manželské, ekonomické a sexuálne násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv, ktoré sa dotýka všetkých sociálnych, kultúrnych a hospodárskych vrstiev;

P.

keďže ekonomická nezávislosť žien je nevyhnutným predpokladom, aby mohli ženy prevziať kontrolu nad svojim osobným a pracovným rozvojom a aby mali skutočnú možnosť voľby;

Q.

keďže medzi ženami a mužmi pretrvávajú nerovnosti v prístupe k novým technológiám a internetu a v ich využívaní, čo často vedie ku kvalifikačnému nesúladu a dokonca k tzv. digitálnej negramotnosti, t. j. javu všeobecne známemu ako rodová digitálna priepasť;

R.

keďže rozdielne odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty dosahuje v odvetví služieb jednu z najvyšších úrovní;

1.

poukazuje na existenciu silnej horizontálnej segregácie alebo rodového rozdelenia pracovného trhu v odvetví služieb: približne polovica pracujúcich žien vykonáva 10 zo 130 povolaní uvedených v Medzinárodnej štandardnej klasifikácii zamestnaní, ktorú vytvorila Medzinárodná organizácia práce (ILO): predavačky a hostesky v obchodoch a obchodných domoch, pomocné sily v domácnosti a iné pomocné sily, ktorých náplňou práce je upratovanie, pranie a žehlenie, zamestnankyne v oblasti poskytovania osobnej starostlivosti a podobných služieb, úradníci, odborníci na strednej úrovni administratívnych služieb, personál v oblasti hotelových a reštauračných služieb, sekretárky a operátorky kancelárskych zariadení, manažérky a riaditeľky malých podnikov, odborníčky na strednej úrovni v oblasti finančných a obchodných operácií a zamestnankyne v oblasti ošetrovateľstva a pôrodníctva na strednej úrovni;

2.

vyzýva Komisiu, aby bojovala proti týmto rodovým rozdielom prostredníctvom kampaní propagujúcich vyššie uvedené zamestnania;

3.

zdôrazňuje význam zníženia pracovnej segregácie v záujme preklenutia rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, ktorý je často väčší v prípade povolaní, v ktorých majú prevahu ženy, než u žien s rovnakou kvalifikáciou zamestnaných v iných odvetviach;

4.

poukazuje tiež na koncentráciu žien pracujúcich vo verejnom sektore, v ktorom môžeme nájsť 25 % aktívnej ženskej populácie v porovnaní s iba 17 % aktívnej mužskej populácie; zdôrazňuje skutočnosť, že ženy sú v tomto odvetví vo väčšej miere ohrozené stratou zamestnania z dôvodu krátenia rozpočtu; poukazuje na to, že v záujme dosiahnutia cieľa 75 % miery zamestnanosti žien a mužov, ktorý je stanovený v stratégii Európa 2020 (Stratégia EÚ pre rast), je potrebné vynaložiť úsilie o zamestnanie vyššieho počtu žien vo verejnom, ako aj súkromnom sektore; poznamenáva, že v mnohých členských štátoch pracuje výrazne viac žien lekárok než mužov lekárov;

5.

vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejný sektor, ktorý sa vyznačuje transparentnými a jasnými kritériami náboru a podmienkami povýšenia, pôjde príkladom v oblasti rovnakého prístupu k zamestnaniu vo verejnej službe, a najmä k riadiacim funkciám; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť transparentné pravidlá výberu a náboru zamestnancov v súkromnom sektore;

6.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na ďalšie prehlbovanie trhu služieb s cieľom rozvíjať jeho významný potenciál v oblasti tvorby pracovných miest;

7.

zdôrazňuje význam boja proti stereotypom a rodovej diskriminácii, ktoré vychádzajú z predpokladu, že existujú povolania mužské a ženské a že ženské povolania sa spájajú s prácou, ktorú ženy vykonávajú v domácom prostredí, a považujú sa za jej rozšírenie (odevy a textil, školstvo, ošetrovateľstvo, upratovacie služby atď.), a to prostredníctvom prijatia aktívnych politík, ktoré môžu znížiť reálne nevýhody, ktorým čelia ženy v odvetví služieb; žiada, aby vzdelávacie a profesijné poradenstvo zohrávalo väčšiu úlohu v škole, aby sa rovnosť žien a mužov presadzovala medzi mladými ľuďmi a aby sa bojovalo proti stereotypom s cieľom nasmerovať mladé ženy ku kvalifikáciám a povolaniam, v ktorých sú nedostatočne zastúpené; konštatuje, že podiel mužov nastupujúcich do učiteľských profesií je omnoho nižší než podiel žien, a zdôrazňuje potrebu väčšieho počtu mužov v učiteľských profesiách;

8.

poukazuje na skutočnosť, že väčšina žien zamestnaných v odvetví služieb pracuje v odvetviach sociálnych služieb, poskytovania starostlivosti a telekomunikácií, ktoré zväčša vyžadujú nižšiu kvalifikáciu, majú malú spoločenskú prestíž a zodpovedajú tradičným úlohám žien v spoločnosti, zatiaľ čo muži dominujú najprestížnejším a najlukratívnejším odvetviam, ako je finančníctvo a bankovníctvo;

9.

poukazuje na to, že politiky a služby poskytovania starostlivosti pre starších ľudí, závislé osoby a deti, ako aj ustanovenia o materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke sú absolútne kľúčové pre dosiahnutie rodovej rovnosti; preto konštatuje, že ženy a muži by mali mať možnosť vykonávať platenú prácu a mať deti a rodinu bez toho, aby im bola odopretá sloboda v plnej miere využiť právo na zamestnanie a rovnaké príležitosti;

10.

upozorňuje na to, že na čiastočný pracovný úväzok (19,2 % celkovej zamestnanosti v EÚ v roku 2010) naďalej pracujú najmä ženy: poznamenáva, že v roku 2010 v EÚ pracovalo na čiastočný pracovný úväzok 31,9 % zamestnaných žien v porovnaní s 8,7 % mužov, čo znamená, že 78 % práce na čiastočný pracovný úväzok vykonávajú ženy; poukazuje na to, že v rámci celej EÚ pracuje 19 % žien a 7 % mužov na tzv. krátky čiastočný pracovný úväzok (menej než 20 hodín týždenne) a iba 3 % mužov vo veku od 35 do 49 rokov pracuje na krátky čiastočný pracovný úväzok v porovnaní s 18 % žien v rovnakej vekovej skupine; poznamenáva tiež, že pracovné miesta na čiastočný pracovný úväzok sa nachádzajú väčšinou v osobitných odvetviach, pričom vyše 38 % pracovníkov na čiastočný úväzok vrátane pracovníkov s krátkym a dlhým pracovným časom (t.j. 20 až 34 hodín týždenne) je zamestnaných v školstve, zdravotníctve a sociálnych službách, iných službách alebo maloobchodnom či veľkoobchodnom predaji;

11.

upozorňuje na zvyšujúcu sa prevahu pružného pracovného času: ide o prácu počas víkendov, nepravidelnosť a nepredvídateľnosť pracovného času a predlžovanie pracovného dňa, ako aj na to, že keďže dopyt po pružnosti je najväčší medzi pracujúcimi na čiastočný pracovný úväzok, teda zväčša ženami, znamená to, že väčší počet žien ako mužov musí znášať zmeny v pracovnom čase z týždňa na týždeň, v dôsledku čoho je pre ženy ťažšie zladiť pracovný a rodinný život, najmä pre osamelé matky a ženy opatrujúce závislých členov rodiny; zdôrazňuje, že pracovné zmluvy by mali byť stabilné a pracovný čas pravidelný, avšak na žiadosť zamestnanca by mala byť možná úprava, ktorá by umožnila lepšie zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života; zdôrazňuje, že pružný pracovný čas by mal byť rozhodnutím pracovníka a nemal by ho uložiť ani vynucovať zamestnávateľ; odmieta situácie flexibility a zmluvnej neistoty, ktoré bránia založeniu rodiny a jej stabilite;

12.

pripomína, že pružné pracovné režimy sú charakteristické pre mnohé pracovné miesta v tomto odvetví; zdôrazňuje, že väčšia pružnosť pracovných podmienok – za predpokladu, že je to dobrovoľné a zamerané na skutočné potreby pracovníkov a že pracovníci majú nad tým kontrolu, pričom pracovný čas, ako aj podmienky čiastočného úväzku sú jasne stanovené – na jednej strane zvyšuje príležitosti žien aktívne pôsobiť v odvetví služieb a podporuje zosúladenie pracovného, rodinného a osobného života, no na druhej strane môže mať negatívny vplyv na mzdy a dôchodky žien a negatívne dôsledky pre zamestnané ženy, ako je absencia formálnych zmlúv, sociálneho zabezpečenia a istoty zamestnania; poznamenáva, že takisto môže viesť k tomu, že zamestnávatelia nedokážu zabezpečiť primerané podmienky ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

13.

zdôrazňuje význam tzv. práce z domu, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou; poukazuje na skutočnosť, že viac než 90 % spoločností v Nemecku a vo Švédsku organizuje pracovný týždeň novým spôsobom, hodnotí zamestnancov skôr na základe odpracovaných hodín za rok než za odpracované hodiny za týždeň a umožňuje rozdelenie pracovného miesta medzi manželov;

14.

zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky spojené s právami, ktoré sa týkajú okrem iného mzdy, noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, dostupnosti, vyhliadok kariérneho postupu, ďalšej odbornej prípravy, udržateľného sociálneho zabezpečenia a celoživotného vzdelávania;

15.

poznamenáva, že v roku 2010 bol v EÚ podiel zamestnaných žien s pracovnou zmluvou na dobu určitú 14,5 %, čo je o niečo viac ako v prípade mužov (13 %);

16.

znovu pripomína, že v Európskej únii ženy zarábajú priemerne o 16,4 % menej ako muži; poukazuje na to, že ženy nedostávajú rovnaký plat v prípadoch, keď vykonávajú rovnakú prácu ako muži alebo prácu rovnakej hodnoty; poznamenáva, že v iných prípadoch nevykonávajú rovnakú prácu z dôvodu pretrvávania vertikálnej a horizontálnej pracovnej segregácie a väčšieho počtu pracovných miest na čiastočný úväzok; vyzýva preto členské štáty, zamestnávateľov a odborové hnutia, aby navrhli a zaviedli funkčné a špecifické nástroje na hodnotenie pracovných miest s cieľom pomôcť určiť prácu rovnakej hodnoty a zabezpečiť tak rovnaké odmeňovanie žien a mužov, a pobáda spoločnosti, aby vykonávali každoročné audity rovnakej odmeny a v záujme maximálnej transparentnosti zverejňovali údaje a aby zmenšovali rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; poukazuje na skutočnosť, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov často vedú k rozdielom v starobných dôchodkoch, čo môže spôsobiť, že sa ženy dostanú pod hranicu chudoby;

17.

zdôrazňuje preto, že je dôležité uplatňovať zásadu rovnakej odmeny pre ženy a mužov na rovnakom pracovisku, ako je to zakotvené v článku 157 Lisabonskej zmluvy; pripomína svoje uznesenie z 24. mája 2012 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (8) a opakuje svoju požiadavku, ktorú v ňom uviedol, aby najneskôr do 15. februára 2013 došlo k preskúmaniu smernice 2006/54/ES;

18.

so znepokojením konštatuje, že drvivá väčšina nízkych platov a prakticky všetky veľmi nízke platy zodpovedajú práci na čiastočný úväzok, pričom približne 80 % osôb s nízkymi platmi sú ženy; poznamenáva, že sú potrebné konkrétne opatrenia na boj proti neistému zamestnaniu v odvetví služieb, ktoré sa týka najmä žien, a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli stratégie na boj proti neistému zamestnaniu;

19.

poukazuje na značne rozšírené diskriminačné praktiky, keď sa tej istej práci alebo práci rovnakej hodnoty prideľujú iné profesijné kategórie v závislosti od toho, či ju vykonávajú muži alebo ženy: napríklad v oblasti upratovacích služieb sa muži stávajú technikmi údržby a ženy pomocným upratovacím personálom, čo sa používa ako odôvodnenie menšieho platu pre pracujúce ženy;

20.

konštatuje, že zvýšenie úrovne vzdelania žien zriedka sprevádza postup v pracovnej hierarchii či zlepšenie podmienok zamestnania, na základe čoho by sa dalo hovoriť o existencii nadmernej kvalifikácie žien;

21.

poznamenáva, že v súvislosti s rastúcim trendom zamestnávania žien na čiastočný úväzok a uprednostňovaním zamestnávateľov investovať do zamestnancov v trvalom pracovnom pomere je zrejmé, že ženy majú obmedzený prístup k širokej škále odborného vzdelávania a rekvalifikačných kurzov, čo znižuje ich možnosti profesijného rozvoja;

22.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetci pracovníci v odvetví služieb, pričom sa pozornosť má venovať tým, ktorí patria k najzraniteľnejším skupinám, mali prístup k programom trvalého zlepšovania zručností a celoživotnému vzdelávaniu s cieľom zlepšiť ich budúce pracovné vyhliadky a obmedziť nepomer medzi ich zručnosťami a neustále sa vyvíjajúcimi pracovnými povinnosťami;

23.

berie na vedomie nízku mieru účasti žien na odbornej príprave v odvetví služieb v rámci celoživotného vzdelávania a vyzýva členské štáty, aby v tomto smere podnikli príslušné kroky;

24.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia zručností v prípade starších pracovníkov a rodičov vracajúcich sa na trh práce po období, kedy sa starali o deti alebo závislých príbuzných;

25.

poukazuje na to, že v roku 2010 len jeden zo siedmich členov správnych rád najvýznamnejších európskych spoločností bola žena (13,7 %) a že ženy predsedali len v 3,4 % správnych rád najväčších spoločností;

26.

zdôrazňuje význam úsilia o zapojenie väčšieho počtu žien do odvetvia výskumu a skutočnosť, že ženy môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vývoji nových inovačných systémov a nových výrobkov a služieb v odvetví služieb, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že hoci v celosvetovom meradle prijímajú ženy 80 % rozhodnutí o nákupoch, väčšinu výrobkov navrhujú muži vrátane 90 % technických výrobkov; vyjadruje presvedčenie, že väčšie zapojenie žien do inovačného procesu by otvorilo nové trhy a zvýšilo konkurencieschopnosť; domnieva sa, že inovačné služby sú nevyhnutné na dosiahnutie výziev budúcnosti, predovšetkým rastúci dopyt starnúceho obyvateľstva po službách sociálnej starostlivosti, a môžu vytvoriť lepšie podmienky života a práce ľudí v mestách a vo vidieckych oblastiach v celej Únii prostredníctvom zabezpečenia dobrých komunikácií a komerčných služieb;

27.

zdôrazňuje skutočnosť, že keďže mnoho žien sa aj naďalej rozhoduje pre odborné vzdelávanie v odvetví služieb a tým rozvíja svoje obchodné skúsenosti a vedomosti o obchode, existuje tu široký priestor a veľký potenciál pre podnikateľskú činnosť žien; domnieva sa, že na to, aby bolo úsilie o zvýšenie podnikateľskej činnosti a podnikavosti žien účinné, je v odvetví výroby potrebné zabezpečiť rovnaké podmienky, aké platia v odvetví služieb; v tejto súvislosti víta návrh rozšíriť mikrofinancovanie ako osobitnú os programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie a zdôrazňuje dôležitosť mikrofinancovania ako nástroja na podporu podnikajúcich žien a osôb, ktoré majú zraniteľné postavenie na trhu práce v odvetví služieb; víta oznámenie Komisie s názvom Iniciatíva pre sociálne podnikanie (COM(2011)0682), pretože prácu v odvetví sociálneho podnikania prijímajú najmä ženy;

28.

konštatuje, že v odvetví služieb sa ženy na riadiacich pozíciách zvyčajne sústreďujú v takých sektoroch, ako je maloobchodná distribúcia a hotelierstvo, aj keď postupujú aj v pozíciách v menej tradičných sektoroch, ako sú poisťovníctvo a bankovníctvo, a že najčastejšie sú ženy riaditeľkami malých podnikov alebo podnikov bez zamestnancov; takisto poznamenáva, že vo veľkých organizáciách ženy zvyčajne dosiahnu pozície vo vyššom manažmente iba v oblastiach, ktoré sú pre daný podnik menej významné, ako sú napríklad ľudské zdroje alebo administratívne úlohy; nabáda spoločnosti, aby organizovali pravidelné školenia pre mladých zamestnancov a aby zavádzali účinné systémy materskej, otcovskej a rodičovskej podpory;

29.

vyzýva na odstránenie tzv. skleneného stropu vo verejnej službe, ktorý bráni ženám zastávať funkcie s vysokými právomocami; poznamenáva, že verejný sektor musí ísť v tejto oblasti príkladom;

30.

zdôrazňuje, že význam tieňovej ekonomiky v oblasti zamestnanosti žien v odvetví služieb je väčší ako v prípade zamestnanosti mužov, a to čiastočne preto, že odvetvia, v ktorých sa tradične uplatňujú ženy, ako napríklad služby v domácnosti alebo opatrovanie osôb, sa vyznačujú väčšou dereguláciou; poznamenáva, že na druhej strane sa v dôsledku krízy zaznamenal nárast tieňovej ekonomiky, aj keď je veľmi náročné určiť jej konkrétne kontúry, keďže neexistujú žiadne spoľahlivé údaje o jej existencii a význame;

31.

víta pracovný dokument ročného prieskumu rastu s názvom O využití potenciálu osobných služieb a služieb pre domácnosť v oblasti zamestnanosti a vyzýva členské štáty, sociálnych partnerov a ďalšie zainteresované strany, aby aktívne prijali pozvanie Komisie na diskusiu na túto tému;

32.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili politiky zamerané na premenu neistých pracovných miest v tieňovej ekonomike na riadne pracovné miesta, napríklad zavedením daňových výhod a poukážok na služby; vyzýva na vytvorenie programu zameraného na vzdelávanie pracujúcich v odvetví služieb o ich právach a na podporu organizovania týchto pracovníkov; žiada o iniciatívy zamerané na zamestnávateľov a širokú verejnosť s cieľom zvyšovať informovanosť o negatívnych účinkoch a dosahu neistej nelegálnej práce, a to aj na bezpečnosť a zdravie pri práci;

33.

vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať nezávislú štúdiu o vplyve liberalizácie odvetvia poskytovania domácej starostlivosti na postavenie a podmienky pracujúcich;

34.

vyjadruje znepokojenie nad situáciou prisťahovalkýň nelegálne pracujúcich v odvetví služieb, predovšetkým žien pracujúcich v súkromných domácnostiach, pretože veľká väčšina z nich pracuje bez pracovnej zmluvy na neistom pracovnom mieste a v oblasti služieb v domácnostiach v zlých pracovných podmienkach, za výrazne nižšie mzdy ako prihlásení pracovníci a bez sociálnych práv akéhokoľvek druhu; preto zdôrazňuje, že sú potrebné vhodné politiky na zabezpečenie nároku migrujúcich pracovníkov na základné ľudské práva vrátane práva na zdravotnú starostlivosť, na spravodlivé pracovné podmienky, na vzdelanie a odbornú prípravu, na morálnu a fyzickú integritu a na rovnosť pred zákonom; vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátne politiky a postupy s cieľom väčšmi sa zamerať na postupy prijímania do zamestnania, prístup k informáciám a ochranu ľudských práv a aby nabádali tieto pracovníčky, aby nahlasovali nepatričné pracovné podmienky bez toho, aby im hrozilo, že to bude mať vplyv na ich povolenie na pobyt;

35.

nabáda členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o domácich pracovníkoch, ktorý prijala tripartitná organizácia v roku 2011, s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v domácnosti a rovnaké základné pracovné práva, aké majú ostatní, a podporiť rozvoj formálneho odvetvia služieb v domácnosti a v oblasti zdravotnej starostlivosti;

36.

vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie osobitného režimu pre odvetvie osobných služieb a služieb v domácnosti s cieľom regulovať rozšírený jav nelegálnej práce, ktorá sa týka obzvlášť žien, a zabezpečiť tak pracovníkom dôstojné pracovné podmienky; vyzýva členské štáty, aby podávali správy o tom, ako sa usilujú o úspech v boji proti neprihlásenej práci vo svojich vnútroštátnych programoch reforiem predložených v rámci stratégie Európa 2020;

37.

vyzýva členské štáty, aby prijali politiky zamerané na začlenenie zraniteľných pracovníkov na trh práce s osobitným zreteľom na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, nezamestnané osoby, mladých ľudí a starších pracovníkov, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s duševným postihnutím a menšinové skupiny, akými sú migrujúci pracovníci a Rómovia, a to prostredníctvom cielených a individuálne prispôsobených programov profesijného poradenstva, odborného vzdelávania a učňovskej prípravy;

38.

poukazuje na to, že hospodárska kríza a takzvané úsporné opatrenia vedú k obmedzovaniu opatrení na dosiahnutie rovnosti medzi ženami a mužmi a predstavujú ďalšiu prekážku v uplatňovaní zásady rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o stratu zamestnania, prístup k novým pracovným miestam a väčšiu neistotu žien, čo spoločne so skutočnosťou, že zamestnanosť mužov má tendenciu rýchlejšej obnovy ako zamestnanosť žien, negatívne ovplyvňuje zamestnanosť žien v odvetví služieb, ako aj ich kariérny postup a dôchodky; vyzýva Komisiu, aby zozbierala údaje o dosahu úsporných opatrení na ženy na trhu práce s osobitným dôrazom na odvetvie služieb; zdôrazňuje potrebu lepšieho uznania nezávislosti sociálnych a ekonomických otázok, keďže zvýšený dôraz na sociálne otázky je nevyhnutným predpokladom účinného riešenia rodovej nerovnosti;

39.

poukazuje na to, že podľa 5. európskeho prieskumu pracovných podmienok publikovaného v apríli 2012 18 % pracovníkov uviedlo, že ich pracovný a rodinný život nie je dostatočne vyvážený; zdôrazňuje potrebu zaviesť posilnené politiky na zladenie rodinného a pracovného života a požaduje najmä zvýšenie počtu bezplatných a kvalitných verejných sociálnych služieb a zariadení s cieľom poskytovať služby starostlivosti o deti a ostatné závislé osoby, ktoré sú zlučiteľné so zladením pracovného, rodinného a osobného života vo vidieckych aj mestských oblastiach; zdôrazňuje, že poskytovanie služieb zariadení starostlivosti takisto prispeje k zníženiu chudoby žien tým, že im umožní pracovať;

40.

zdôrazňuje, že na zosúladenie pracovného a osobného života je nevyhnutná aktívna účasť a zapojenie mužov do zlaďujúcich opatrení, napríklad práca na čiastočný úväzok, pretože ženy aj muži môžu mať prospech z politík zamestnanosti priaznivo naklonených rodinnému životu a z rovnakého rozdelenia neplatenej práce a povinností v domácnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné politické opatrenia zamerané na boj proti rodovým stereotypom a podporu mužov, aby sa rovnako delili o opatrovateľské povinnosti a povinnosti v domácnosti, najmä pobádaním mužov k tomu, aby si vzali rodičovskú alebo otcovskú dovolenku, čo posilní ich práva rodiča, zabezpečí vyššiu mieru rovnosti medzi ženami a mužmi a primeranejšie rozdelenie rodinných povinností a povinností v domácnosti a zvýši možnosti žien plne sa zapojiť do pracovného trhu; navrhuje, aby členské štáty riadne uplatňovali smernicu Rady 2010/18/EÚ (9) o rodičovskej dovolenke, a to prostredníctvom legislatívnych, ako aj vzdelávacích opatrení v oblasti rodovej rovnosti;

41.

vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali akčný plán na dosiahnutie barcelonských cieľov v oblasti zabezpečenia starostlivosti o deti a stanovili harmonogram postupného zvyšovania cieľových úrovní;

42.

poukazuje na obmedzené možnosti žien prispôsobiť sa požiadavkám pracovného trhu v modernom, výrazne globalizovanom svete, v ktorom je kľúčovým znakom pracovníka mobilita a schopnosť presťahovať sa za zamestnaním mimo svojho trvalého bydliska, čo je často nemožné v prípade žien, ktoré sa vo väčšej miere starajú o deti a domácnosť, a znemožňuje im to tak naplno využiť príležitosti, ktoré ponúka pracovný trh;

43.

naliehavo vyzýva Radu, aby odblokovala prijatie zmeny a doplnenia smernice o tehotných pracovníčkach a prijala pružnosť, ktorú navrhuje Parlament, aby mohla Európa napredovať v oblasti ochrany práv a zlepšovaní pracovných podmienok tehotných pracovníčok alebo pracovníčok krátko po pôrode; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam účinnej ochrany materstva a otcovstva prostredníctvom boja proti i) prepúšťaniu zo zamestnania počas tehotenstva alebo po ňom, ii) znižovaniu mzdy počas materskej dovolenky a iii) znižovaniu pracovného zaradenia alebo odmeňovania po návrate do práce; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby mohli netypické zamestnankyne spoločností, ako napríklad zastupujúce zamestnankyne, samostatne zárobkovo činné pracovníčky a iné dočasné zamestnankyne, uplatňovať práva v rozsahu, ktorý odráža pracovný výkon danej zamestnankyne v období pred tehotenstvom a pôrodom a ktorý zaistí čo najvyššiu rovnosť zaobchádzania v porovnaní s kolegami v trvalom pracovnom pomere v danej oblasti;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri náležitom dodržaní zásady subsidiarity a za konzultácií so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie na stanovenie minimálnych noriem v odvetví služieb, a to vrátane riadnych zmlúv a kolektívneho vyjednávania, a aby sa usilovali riešiť otázku negatívnych vplyvov horizontálnej a vertikálnej segregácie;

45.

poukazuje na potrebu bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách v odvetví služieb, najmä proti ekonomickému násiliu, psychologickému a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, sexuálnemu zneužívaniu a obchodovaniu s ľuďmi;

46.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zabezpečili súlad pracovných podmienok žien (náročnosť a riziká vykonávanej práce, ako aj pracovné prostredie) v odvetví služieb s Deklaráciou Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci prijatou v júni 1998 a s jej špecifickými základnými dohovormi;

47.

vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti zneužívaniu služieb osobnej starostlivosti, ako sú masáže či sauna, na maskovanie služieb sexuálneho charakteru, ak sa poskytujú pod nátlakom a ovládajú ich siete obchodníkov s ľuďmi;

48.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili ochranu sociálnych a pracovných práv veľkému počtu mobilných pracovníkov v odvetví služieb a aby bojovali proti všetkým formám vykorisťovania a rizika sociálneho vylúčenia a pritom zabezpečili ľahkú dostupnosť informácií o právach pracovníkov; zdôrazňuje, že mobilita by mala byť dobrovoľná;

49.

pripomína potrebu podpory možností počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy pre ženy, ktorá je zameraná na rozvoj vedeckej a technickej kvalifikácie potrebnej na získanie práce a budovanie kariéry a je v súlade s týmto cieľom;

50.

konštatuje, že aj keď vzrastá počet žien, ktoré používajú počítače a internet na základnej úrovni, digitálna priepasť, čo sa týka týchto zručností, je naďalej významná, čím sa obmedzuje prístup žien k informačným a komunikačným technológiám (IKT) a ich využívanie a sťažuje sa im tak možnosť hľadať a nájsť si kvalifikovanú prácu, v dôsledku čoho sa zväčšuje nerovnosť v rámci domácností, komunít, trhu práce a širšieho hospodárstva; vyzýva preto, aby sa vyvinulo úsilie o podporu prístupu žien k využívaniu nových technológií tým, že sa im poskytne prioritný prístup k bezplatným kurzom odbornej prípravy; vyzýva členské štáty a regióny, aby prostredníctvom projektov financovaných z Európskeho sociálneho fondu zriadili bezplatné počítačové kurzy, ktoré by ženám ponúkli príležitosť získať nové technické zručnosti v oblasti technológií a počítačových vied a priniesli by im lepšie možnosti zamestnania v odvetví služieb; vyzýva vlády, aby vykonávali politiky zamerané na zvýšenie účasti študentiek na kurzoch informačných a komunikačných technológií (napríklad propagačné kampane a osobitné štipendiá);

51.

žiada intenzívny sociálny dialóg a zapojenie zástupcov zamestnávateľov a pracovníkov do určovania priorít EÚ v odvetví služieb so zreteľom na ochranu sociálnych a pracovných práv, dávok v nezamestnanosti a práv na zastupovanie;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam členských štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/56

—

so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Ročný prieskum rastu 2012 (COM(2011)0815),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe (COM(2011)0902),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na závery Rady z 11. mája 2010 o sociálnom rozmere vzdelávania a odbornej prípravy (1),

—

so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (2),

—

so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 (7),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0247/2012),

A.

keďže aj napriek určitému zlepšeniu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy nie je celoživotné vzdelávanie ešte stále pre väčšinu obyvateľstva EÚ realitou a určité ukazovatele sú skutočne znepokojujúce; keďže popri všeobecnom a odbornom vzdelávaní je potrebné posilniť tiež význam formálneho a neformálneho vzdelávania dospelých;

B.

keďže stratégie celoživotného vzdelávania nie sú v mnohých členských štátoch ani zďaleka riadne vykonávané, hoci tvoria kľúčovú časť stratégie EÚ 2020;

C.

keďže je potrebné, aby politiky v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy poskytovali možnosti celoživotného vzdelávania pre všetkých bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, rodovú príslušnosť, rasový alebo etnický pôvod, náboženské vyznanie alebo vieru, sexuálnu orientáciu, jazykové a sociálno-ekonomické pomery;

D.

keďže ľudia z rôznych skupín majú stále obmedzené a nedostatočne prispôsobené možnosti vzdelávania; a keďže pôvodné obyvateľstvo, ako aj jazykové a kultúrne menšiny by mali mať možnosť vzdelávať sa vo svojom materinskom jazyku;

E.

keďže hospodársky rast musí byť založený v prvom rade na vzdelávaní, znalostiach, inováciách a náležitých sociálnych politikách, aby EÚ prekonala súčasné krízy, a keďže s cieľom prekonať toto rozhodujúce obdobie treba riadne a v plnej miere vykonávať politiky v tejto oblasti v rámci strategického rámca stratégie Európa 2020;

F.

keďže príprava politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy je verejnou zodpovednosťou členských štátov a keďže tieto oblasti si vyžadujú primerané množstvo verejných prostriedkov na to, aby sa zaistila rovnosť v prístupe ku vzdelaniu bez sociálnej, hospodárskej, kultúrnej, rasovej či politickej diskriminácie;

G.

keďže úsporné opatrenia a následné rozpočtové škrty v oblasti vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy v celej EÚ ohrozujú jeden z kľúčových motorov súdržnosti a rastu, ako aj cieľ vytvoriť v Európe znalostnú ekonomiku;

H.

keďže členské štáty musia spolupracovať a vymieňať si osvedčené postupy, aby zabezpečili napredovanie svojich vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

I.

keďže veľmi veľkou prekážkou mobility v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy sú naďalej nedostatočné jazykové znalosti;

J.

keďže úspešná stratégia v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy by sa mala zameriavať aj na vybavenie študujúcich zručnosťami a schopnosťami, ktoré sú potrebné na osobný rozvoj a aktívne občianstvo;

K.

keďže celoživotné vzdelávanie by malo byť skutočne celoživotné s ohľadom na súčasný demografický kontext a keďže by sme aj naďalej mali lepšie zohľadňovať znalostný potenciál získaný staršími ľuďmi;

L.

keďže zručnosti v oblasti nových technológií výrazne uľahčujú uskutočňovanie cieľov celoživotného vzdelávania;

M.

keďže celoživotné vzdelávanie je nepretržitý proces, ktorý by mal trvať celý život človeka, počnúc kvalitným vzdelávaním v ranom detstve až po vzdelávanie v období po produktívnom veku;

N.

keďže poskytnutie kvalitného vybavenia a vzdelania v ranom detstve všetkým deťom je investícia do budúcnosti, ktorá predstavuje veľký prínos pre jednotlivcov aj spoločnosť;

O.

keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky má vážne dôsledky pre jednotlivca, ako aj pre sociálny a hospodársky rast EÚ;

P.

keďže treba zvážiť ďalšie inovácie v oblasti študentských grantov vo fáze predvysokoškolského vzdelávania;

Q.

keďže dostupnosť vzdelávania a odbornej prípravy je zásadnou výzvou aj z hľadiska ich ďalšieho prispievania k sociálnemu začleňovaniu, súdržnosti a boju proti chudobe;

R.

keďže európske, národné, regionálne a miestne orgány musia spolupracovať, aby úspešne vyriešili výzvy, ktorým Európa v súčasnosti čelí;

1.

berie na vedomie uvedené oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe;

2.

pripomína, že pred súčasnou krízou bola účasť občanov všetkých vekových skupín na vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná a celkový priemer EÚ zaostával za medzinárodnými priemermi;

3.

poukazuje na to, že niektoré členské štáty znížili rozpočet v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu, ale domnieva sa, že tieto investície s najvyššou strategickou hodnotou by sa mali zachovať, ba dokonca zvýšiť; zdôrazňuje, že viacročný finančný rámec Únie počíta s tým, že percentuálny podiel prostriedkov na vzdelávanie a súvisiace odvetvia zaznamená v rámci dlhodobého rozpočtu EÚ najvyšší rast;

4.

poukazuje na potrebu schváliť zvýšenie rozpočtu určeného na školstvo a príbuzné odvetvia vo viacročnom finančnom rámci; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie v oblasti celoživotného vzdelávania a vyčlenili na ne vhodný objem finančných prostriedkov ako najlepší dostupnú nástroj na dosiahnutie cieľov vytýčených v stratégii ET 2020;

5.

zdôrazňuje, že hospodárske náklady na dôsledky nedostatočného výkonu v oblasti vzdelávania vrátane dôsledkov predčasného ukončenia školskej dochádzky a sociálnych nerovností v rámci systémov vzdelávania a odbornej prípravy a ich vplyv na rozvoj členských štátov sú podstatne vyššie ako náklady súvisiace s finančnou krízou a členské štáty túto cenu už rok čo rok platia;

6.

žiada členské štáty, aby uprednostnili výdavky na vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež, celoživotné vzdelávanie, výskum, inovácie a jazykovú a kultúrnu rôznorodosť, ktoré sa považujú za investície do budúceho rastu a hospodárskej rovnováhy a zároveň za záruku pridanej hodnoty týchto investícií; v tejto súvislosti opakuje žiadosť o zameranie celkových investícií vo výške aspoň 2 % HDP do vyššieho vzdelávania, ako odporúča Komisia v ročnom prieskume rastu a zamestnanosti ako nutné minimum pre znalostné ekonomiky;

7.

pripomína, že s cieľom zabezpečiť si v budúcnosti konkurencieschopnosť vo vzťahu k novým svetovým mocnostiam je nevyhnutné, aby členské štáty dosiahli základné ciele stratégie Európa 2020, ktoré možno v oblasti vzdelávania vyjadriť ako dosiahnutie 3 % investícií do výskumu, zvýšenie množstva mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním na 40 % a zníženie počtu osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou pod 10 %;

8.

pripomína význam výskumu v rámci ambicióznej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby posilnili kroky zamerané na zvýšenie počtu mladých ľudí, ktorí sa preorientúvajú na túto oblasť;

9.

pripomína, že so zreteľom na skutočnosť, že miera nezamestnanosti v EÚ sa zvýšila na viac ako 20 %, pričom v niektorých členských štátoch alebo regiónoch presahuje jej najvyššia úroveň 50 %, a že súčasná kríza obzvlášť vážne zasiahla mladých ľudí; najmä mladých ľudí s najnižšou kvalifikáciou, sa treba osobitne zamerať na mladých ľudí; poukazuje najmä na negatívne dôsledky úsporných programov v oblasti nezamestnanosti mládeže v niektorých štátoch EÚ, najmä v štátoch na juhu Európy, ktoré viedli napríklad k významnému odlivu mozgov do iných krajín vrátane tretích krajín; takisto pripomína, že v súčasnosti každý siedmy žiak (14,4 %) ukončí školskú dochádzku len s nižším stredoškolským vzdelaním a ďalej sa už nevzdeláva;

10.

poukazuje na duálne systémy odbornej prípravy existujúce v niektorých členských štátoch, ktoré zaručujú prepojenie medzi teóriou a praxou a umožňujú lepší vstup do sveta práce než systémy odbornej prípravy založené čisto na výučbe;

11.

navrhuje členským štátom, aby investície do vzdelávania a odbornej prípravy odpočítavali od vypočítaného vnútroštátneho deficitu v rámci fiškálnej dohody, keďže sa považujú za kľúčové motory kvalitnej obnovy v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020;

12.

vyzýva inštitúcie EÚ, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie jasnejších a cielenejších európskych politík týkajúcich sa mládeže a prispôsobených novým výzvam spoločnosti; súčasná generácia mladých ľudí cíti, že nebude môcť dosiahnuť rovnakú úroveň prosperity ako predchádzajúca generácia;

13.

žiada členské štáty predovšetkým o to, aby prijali opatrenia zamerané na mladých ľudí, u ktorých hrozí, že predčasne ukončia školskú dochádzku, alebo ktorí nie sú v systéme vzdelávania, odbornej prípravy ani v zamestnaní, s cieľom ponúknuť im kvalitné vzdelávanie a poskytnúť im odbornú prípravu a systémy záruk pre mladých, aby mohli získať zručnosti a skúsenosti potrebné na svoje pracovné začlenenie, ako aj s cieľom uľahčiť opätovné zaradenie niektorých z nich do systému vzdelávania; zároveň žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala odbornému vzdelávaniu a príprave v rámci terciárneho vzdelávania pri zohľadnení rozmanitosti vnútroštátnych systémov vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, aby mohli mladí ľudia získať skutočné odborné skúsenosti a rýchlo vstúpiť na pracovný trh; zdôrazňuje, že stáže musia súvisieť so štúdiom a musia byť súčasťou študijných programov;

14.

poukazuje na skutočnosť, že zamestnanosť mladých je obzvlášť ohrozená v období krízy; zdôrazňuje, že treba sledovať, ako rýchlo získajú mladí ľudia po ukončení štúdia pracovné miesto zodpovedajúce ich vzdelaniu a znalostiam, a na základe týchto údajov vypracovať hodnotenie kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj potreby a možnosti ich úpravy;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa odhodlane snažili o zavedenie, realizáciu a ďalší rozvoj Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu, systému Europass a európskeho kvalifikačného rámca;

16.

zdôrazňuje, že mladí ľudia musia zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ na rok 2020, pokiaľ ide o zamestnanosť, výskum a inovácie, klímu a energetiku, vzdelávanie a boj proti chudobe;

17.

zdôrazňuje význam informálneho učenia a neformálneho vzdelávania pre rozvoj hodnôt, schopností a zručností, predovšetkým u mladých ľudí, ako aj v záujme výchovy k občianstvu a účasti na demokratickom živote; žiada Komisiu, aby v rámci nových programov v oblasti vzdelávania a mládeže, ako aj v oblasti občianstva zabezpečila podporu vrátane finančnej pomoci pre informálne učenie a neformálne vzdelávanie;

18.

vyzýva univerzity, aby v záujme zvýšenia úrovne zručností európskych obyvateľov rozšírili prístup k vzdelávaniu a modernizovali študijné programy, aby odzrkadľovali nové výzvy, bez toho, aby to spochybnilo ich akademickú úlohu týkajúcu sa prenosu znalostí, a pri zohľadnení faktu, že demografické zmeny sú v Európe nepopierateľnou skutočnosťou; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory a uznávania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

19.

podporuje dialóg medzi súkromnými zainteresovanými stranami, najmä MSP a miestnymi a regionálnymi orgánmi, zainteresovanými stranami z občianskej spoločnosti a inštitútmi vyššieho vzdelávania/univerzitami s cieľom podporiť získavanie znalostí a zručností študentmi, čo uľahčí ich vstup na pracovný trh; pripomína zamestnávateľom dôležitosť nástupu do práce, ktorá spočíva v tom, že podporuje prispôsobenie sa mládeže pracovnému životu;

20.

pripomína, že tvorivosť je základným prvkom novej znalostnej ekonomiky; zdôrazňuje, že tvorivé odvetvie má výrazný a rastúci prínos pre hospodárstvo tým, že predstavuje 4,5 % HDP Európskej únie a vytvára 8,5 milióna pracovných miest;

21.

domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť synergiu medzi ponukou pracovnej sily a schopnosťou trhu práce ju zamestnať;

22.

poukazuje na základnú úlohu verejných služieb v oblasti zamestnanosti, ktorú zohrávajú pri vykonávaní podporných a poradenských politík zameraných na uchádzačov o zamestnanie, najmä pokiaľ ide o pomoc pri hľadaní práce alebo odbornú prípravu; zdôrazňuje, že zvyšujúci sa počet týchto uchádzačov o zamestnanie musí absolvovať primeranú odbornú prípravu, ktorá im uľahčí návrat na trh práce, a preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby na tento účel vyčlenili potrebné finančné prostriedky;

23.

zdôrazňuje, že je veľmi dôležité uľahčiť prístup osôb so zdravotným postihnutím k celoživotnému vzdelávaniu nielen vytvorením a zavedením cielených programov, ale aj začlenením aspektu zdravotného postihnutia do všetkých programov určených širokej verejnosti; v tejto súvislosti treba venovať osobitnú pozornosť prepojeniu medzi zdravotným postihnutím a celoživotným vzdelávaním s cieľom zabrániť sociálnemu vylúčeniu a reálne posilniť postavenie osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce, keďže podľa všetkých relevantných štúdií je úroveň vzdelania ľudí so zdravotným postihnutím podpriemerná a ich miera zapojenia do predmetných programov mimoriadne slabá;

24.

pripomína, že zamestnávatelia majú hlavnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa celoživotné vzdelávanie stalo realitou pre každého, pričom musia brať náležitý ohľad na rodovú rovnosť; nabáda zamestnávateľov k tomu, aby pracovníkom počas celého ich pracovného pomeru umožnili neustálu odbornú prípravu, a to zvýšením informovania o práve na odbornú prípravu, zabezpečením jej dostupnosti pre všetkých pracovníkov, ako aj náležitým uznaním odbornej prípravy pracovníkov dosiahnutej počas pracovného pomeru, čím sa pracovníkom umožní ďalšia špecializácia a vytvoria sa im možnosti na kariérny postup;

25.

vyzýva na posilnenie úsilia o vytvorenie a zavedenie európskeho systému certifikácie a uznávania kvalifikácií a formálneho a neformálneho vzdelávania vrátane dobrovoľných služieb, aby sa posilnilo prepojenie medzi neformálnym a formálnym vzdelávaním, ako aj zlepšila vnútroštátna i cezhraničná mobilita v oblasti vzdelávania a trhu práce;

26.

konštatuje, že existujú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, a v súlade so zásadou subsidiarity odporúča doložiť k správe o pokroku pre každý členský štát aj užitočné usmernenie, ktoré bude obsahovať odporúčania zamerané na zlepšenie súčasných politík a rozvoj vnútroštátnych systémov vzdelávania;

27.

žiada posilnenie vonkajšieho rozmeru politík EÚ prostredníctvom intenzívnejšieho politického dialógu a spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy medzi Úniou, jej medzinárodnými partnermi a susednými krajinami, ktorý by a) odrážal vzájomnú rastúcu hospodársku, sociálnu a politickú previazanosť, b) prispel by k uskutočňovaniu vonkajšieho rozmeru stratégie Európa 2020, a c) podporoval by stabilitu, prosperitu a lepšie pracovné príležitosti pre občanov z našich partnerských krajín, pričom by sa zároveň vytvárali lepšie nástroje na riadenie a uľahčovanie migrácie kvalifikovaných pracovníkov do Európy, čím by sa vyvážil nedostatok odborných pracovníkov a odstránili by sa medzery zapríčinené demografickým vývojom v Európe;

28.

pripomína, že ako subjekty medzinárodného trhu vzdelávania musia byť vnútroštátne systémy odborného vzdelávania prepojené so zvyškom sveta, aby ostali moderné a konkurencieschopné, a že musia lepšie dokázať pritiahnuť študujúcich z ostatných európskych krajín alebo tretích krajín, ponúkať im vzdelávanie a odbornú prípravu a uľahčiť uznávanie ich kvalifikácií; zdôrazňuje, že v dôsledku demografických zmien a medzinárodnej migrácie sú tieto otázky ešte dôležitejšie;

29.

zdôrazňuje, že hoci vzniká európsky priestor vzdelávania a odbornej prípravy, cieľ týkajúci sa odstránenia prekážok mobility sa ešte nepodarilo dosiahnuť a mobilita študujúcich v rámci odborného vzdelávania a prípravy je stále nízka; zdôrazňuje, že výrazné zvýšenie nadnárodnej mobility študujúcich a vyučujúcich v súvislosti s odborným vzdelávaním a prípravou a uznávanie poznatkov, zručností a kvalifikácií, ktoré nadobudli v zahraničí, budú dôležitou výzvou pre budúcnosť a že lepšie a cielené poskytovanie informácií a usmernení je takisto potrebné, aby sme vzbudili záujem zahraničných študentov o naše systémy odborného vzdelávania a prípravy;

30.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe sa dostatočne nezaoberá otázkou vývoja v počiatočnej fáze školskej dochádzky, najmä jeho jazykovým rozmerom, a to aj napriek tomu, že v tejto otázke je obsiahnutý základný cieľ stratégie Európa 2020; domnieva sa, že túto fázu vzdelávania je potrebné považovať za rozhodujúcu pre budúcu úroveň dosiahnutého vzdelania a osobný a sociálny rozvoj jednotlivcov; domnieva sa, že deťom prospeje vzdelávanie v ranom detstve zamerané na zlepšovanie motorických a sociálnych zručností, ako aj na podporu vyváženého emocionálneho vývoja a súčasné podnecovanie intelektuálnej túžby po poznatkoch;

31.

žiada Komisiu, aby poskytla členským štátom podporu a pomoc pri zavádzaní opatrení, ktoré zabezpečia deťom skutočnú cestu za vzdelaním už od najnižšieho veku;

32.

je pevne presvedčený, že investície do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, náležite odrážajúce obdobie citlivosti a úroveň vyspelosti každej cieľovej skupiny, prinášajú vyššiu návratnosť než investície do iných stupňov vzdelávania; poukazuje na skutočnosť, že investície do vzdelávania v ranom detstve preukázateľne znižujú neskoršie náklady; domnieva sa, že úspech vzdelávania na všetkých úrovniach závisí od dobre vyškolených učiteľov a neustáleho rozvoja ich odbornej prípravy, a preto sú potrebné dostatočné investície do odbornej prípravy učiteľov;

33.

zdôrazňuje, že v záujme sociálneho vývinu detí je potrebná odborná starostlivosť o ne, najmä v prípade detí z rodín so sociálnymi problémami;

34.

zdôrazňuje, že pre každého je potrebné získavať vynikajúce jazykové znalosti už od najnižšieho veku, a to nielen čo sa týka úradných jazykov EÚ, ale aj regionálnych a menšinových jazykov, pretože to ľuďom umožní väčšiu mobilitu, zlepší ich prístup k pracovnému trhu a výrazne zvýši ich príležitosti na štúdium, pričom sa tým podporí medzikultúrna výmena a rozsiahlejšia európska súdržnosť;

35.

zdôrazňuje, že treba podporovať mobilitu v oblasti jazykového vzdelávania v záujme naplnenia cieľa týkajúceho sa toho, aby všetci občania Európskej únie vedeli okrem svojho rodného jazyka aspoň dva cudzie jazyky;

36.

poznamenáva, že je potrebné začať so získavaním jazykových znalostí už v predškolskom veku, a víta iniciatívy, ktoré žiakom umožňujú učiť sa písomnú aj ústnu formu svojho rodného jazyka ako nepovinný predmet v škole a získavať tak ďalšie schopnosti;

37.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité podporovať mobilitu prostredníctvom ambicióznych programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania a kultúry, najmä prostredníctvom výmen učiteľov, študentov a žiakov, predovšetkým v jazykovej oblasti, s cieľom presadzovať aktívne občianstvo, európske hodnoty, ako aj jazykové znalosti a iné hodnotné zručnosti a schopnosti;

38.

nabáda Komisiu, aby podporovala rozvoj inovačných riešení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré by bolo možné poľahky prispôsobovať z hľadiska jazyka a z technického hľadiska a ktoré by vytvárali mobilitu v odvetviach, ktoré sú v menšej miere ovplyvnené viacjazyčnosťou;

39.

uznáva významný prínos Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity 2012 a pripomína, že pre EÚ je dôležité, aby jej občania mali možnosť zúčastniť sa v neskoršej fáze života na vzdelávaní vo všetkých jeho formách a aby sa vzdelávajúci sa starší ľudia zapojili do dialógu s odborníkmi, ktorí pracujú v oblasti služieb poskytujúcich a podporujúcich vzdelávanie;

40.

pripomína, že cieľom programu Grundtvig je pomáhať rozvíjať oblasť vzdelávania dospelých, ako aj umožniť väčšiemu počtu ľudí získavať znalosti v praxi; poukazuje na to, že tento program sa zameriava na učebné a študijné potreby návštevníkov vzdelávacích kurzov pre dospelých a alternatívnych vzdelávacích kurzov, ako aj na organizácie poskytujúce takéto služby; žiada členské štáty, aby zlepšili kvalitu vzdelávania ponúkaného vzdelávacími organizáciami pre dospelých a aby podporili ich vzájomnú spoluprácu;

41.

zdôrazňuje potrebu podporovať existujúce európske nástroje, najmä štrukturálne fondy určené na odbornú prípravu;

42.

zdôrazňuje, že vzdelávanie dospelých presahuje rámec činností súvisiacich so zamestnaním tým, že v systéme celoživotného formálneho vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňa zlepšovanie osobných, občianskych a sociálnych zručností, ako sa zdôrazňuje v programe celoživotného vzdelávania;

43.

uznáva, že aktivity starších ľudí podporované ich účasťou na vzdelávaní a odbornej príprave, či už pre osobné naplnenie alebo spoločenské kontakty, majú pozitívny dosah na spoločnosť ako takú;

44.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby štatistické údaje týkajúce sa celoživotného vzdelávania zahŕňali aj vekovú skupinu ľudí nad 65 rokov; zdôrazňuje, že vek odchodu do dôchodku sa v mnohých krajinách EÚ zvyšuje, čím sa predlžuje pracovný život ľudí, a preto je potrebné zohľadňovať vývoj v oblasti populácie, ktorá nepatrí do tejto vekovej kategórie;

45.

uznáva úlohu športu vo vzdelávaní a odbornej príprave, a preto vyzýva členské štáty, aby viac investovali do športu a aby presadzovali športové aktivity na školách s cieľom podporovať integráciu mladých Európanov a prispieť u nich k rozvoju pozitívnych hodnôt;

46.

zdôrazňuje, že trénovanie hráčov na miestnej úrovni má rozhodujúci význam z hľadiska udržateľného rozvoja a spoločenskej úlohy športu, a vyjadruje podporu riadiacim orgánom v oblasti športu, ktoré povzbudzujú kluby k tomu, aby investovali do vzdelávania a trénovania mladých miestnych hráčov prostredníctvom opatrení určujúcich minimálny počet miestne vytrénovaných hráčov v klube, a nabáda ich, aby šli ešte ďalej;

47.

nabáda členské štáty, aby posúdili možnosť zaviesť rozsiahlejší systém malých grantov s čo najnižším administratívnym zaťažením pre študentov predvysokoškolského vzdelávania, ktorí majú finančné ťažkosti, s cieľom podporiť ich v tom, aby zostali v systéme vzdelávania, čím sa prispeje k odstráneniu sociálnych rozdielov a zabezpečí sa viac študijných príležitostí pre všetkých;

48.

domnieva sa, že na riešenie rozdielu v počte mužov a žien, ktorí získavajú tituly v odboroch vedy, techniky, matematiky a inžinierskych odboroch, je potrebné väčšie úsilie, čo dokazuje skutočnosť, že len 20 % absolventov inžinierskych odborov sú ženy;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

3.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 353/64