15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/1

1.1

EHSV sa domnieva, že bez začlenenia nie je možný trvalý, udržateľný a inteligentný rast. Preto sú tri hlavné ciele stratégie Európa 2020, ktorými sú plány na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, v podstate správne, ale na ich realizáciu sú potrebné dobre vyvážené kombinácie makroekonomických politík a štrukturálne reformy, ako aj väčší počet lepších nástrojov.

1.2

Realizácia stratégie nadobúda ešte väčší význam v súčasnom období, kedy je potrebné čeliť závažným výzvam. Existujúci program je potrebné doplniť, spresniť a prispôsobiť ho zmenenej politickej, hospodárskej a sociálnej situácii. Je potrebné vyvíjať úsilie na obnovenie rovnováhy medzi zodpovednosťou a solidaritou.

1.3

V záujme presunu ťažiska by Únia mala preukázať politickú vôľu a prezentovať konkrétne predstavy o skutočnom prehĺbení integrácie. Okrem toho je potrebné rozšíriť formy viacúrovňovej spolupráce medzi členskými štátmi a regiónmi v záujme toho, aby sme dosiahli „viac“ Európy a „lepšiu“ Európu.

1.4

Podľa názoru EHSV je potrebné ďalej posilňovať riadenie zamerané na hospodársku politiku a rozvoj, zväčšiť rozmanitosť a objem verejných zdrojov a podporiť urýchlenie štrukturálnych reforiem v členských štátoch.

1.5

EHSV konštatuje, že je možné súhlasiť s prístupom a zameraním regulačných návrhov týkajúcich sa realizácie stratégie Európa 2020, akými sú napr. viacročný finančný rámec a spoločný strategický rámec.

1.6

EHSV zároveň zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré boli prijaté na posilnenie stability, rastu zamestnanosti a znižovanie chudoby, nie sú postačujúce a je nevyhnutné rozšíriť existujúce nástroje.

1.7

Je potrebné dosiahnuť jednoznačné rozdelenie zodpovednosti medzi Úniu a členské štáty. Významným krokom v záujme posilnenia základov rastu je prijímanie opatrení, ako je napr. únia európskeho bankového sektoru (regulácia, kontrola, záchrana a poistenie vkladov), alebo vydávanie obligácií spojených s projektmi, ktorého realizácia sa musí urýchliť. Je potrebné posilniť úlohu Európskej centrálnej banky.

1.8

Vymedzenie „rámcov“ v oblasti rozvojovej politiky je podľa názoru EHSV nepostačujúce. Dosahovanie cieľov je možné urýchliť prostredníctvom zvyšovania objemu investícii, ako aj realizáciou celoeurópskych, viacodvetvových a viacdimenzionálnych programov na európskej úrovni. V mnohých krajinách, v ktorých je dokončenie štrukturálnych reforiem v súčasnosti rozhodujúcou otázkou, sa tento proces musí podporiť prostredníctvom rozvojovej politiky.

1.9

Prepojenie „inteligentného“ a „inkluzívneho“ rastu sa môže zabezpečiť, okrem iného, prostredníctvom cieľa zameraného na zvyšovanie zamestnanosti a stimulov na vytváranie sietí, ktoré zahŕňajú širokú škálu činností. V záujme toho je potrebné, aby sa na jednotnom trhu vo viacerých oblastiach posilnila hospodárska súťaž.

1.10

Politika súdržnosti sa nesmie jednostranne orientovať na podporu hospodárstva a konkurencieschopnosť. Všetky fondy a programy sa musia viac zameriavať na sociálne ciele stratégie Európa 2020, ako je tvorba pracovných miest, sociálne služby, boj proti chudobe, vzdelávanie a odborná príprava atď.

1.11

EHSV sa domnieva, že niektoré návrhy formulované pre obdobie 2014 až 2020, ako je napr. vypracovanie regionálnych stratégií na makroekonomickej úrovni, je potrebné podporiť prostredníctvom nástrojov.

1.12

Program „Spájame Európu“ doplnený o ďalšie európske ciele, do ktorého by boli zahrnuté aj zdroje súkromného sektoru, by mohol byť dobrým príkladom pre posilnenie integrácie.

1.13

Zosúladenie stratégie Európa 2020 a kohéznej politiky si vyžaduje územnú koncepciu na európskej úrovni doplnenú o príslušné nástroje. Je potrebné urýchliť vypracovanie európskej stratégie územného rozvoja.

1.14

Podľa názoru EHSV je nevyhnutné, aby sa odborníci a široká verejnosť v oveľa väčšej miere zapájali do prípravy rozhodnutí. EHSV preto navrhuje, aby sa v rámci spoločného strategického rámca vymedzil dvanásty tematický cieľ zameraný na posilnenie „komunikácie a dialógu s občianskou spoločnosťou“.

2.1

V posledných rokoch – sčasti v dôsledku globálnych zmien, rozšírenia Únie, krízy a v dôsledku toho, ako na ňu Európa reagovala – sa Únia stala zložitejšou, de facto viacrýchlostnou, a medzi členskými štátmi sa prehĺbili rozdiely v súvislosti s ich záujmami.

2.2

Zvýšilo sa nebezpečenstvo sociálnopolitických konfliktov a vzrástla úloha extrémistických politických síl. Treba počítať s tým, že boj proti hospodárskej, a finančnej kríze a kríze v oblasti sociálnej solidarity bude možno aj v polovici tohto desaťročia hlavnou prioritou Európy. Žiaľ v mnohých členských krajinách zatiaľ produkcia vo výraznej miere klesá. Finančná stabilizácia sa dostáva do konfliktu s rastom. Bez rastu sa však dostáva do konfliktu aj snaha o dosiahnutie stability a solidarita.

2.3

Stratégia Európa 2020 nebola vypracovaná na takomto základe. Stratégia síce počítala s krízou, ale nevychádzala z toho, že bude taká rozsiahla a bude trvať tak dlho.

2.4

EÚ potrebuje rozpočtovú konsolidáciu a zároveň účinný program rastu. Existuje určitá nádej, že zníženie dopytu spôsobené nevyhnutnou fiškálnou konsolidáciu, bude možné dlhodobo kompenzovať, ak bude táto konsolidácia koncipovaná inteligentným a vyváženým spôsobom.

2.5

Viacročný finančný rámec (VFR), ktorý Komisia navrhuje na obdobie rokov 2014 až 2020, predstavuje podľa názoru EHSV pomerne prijateľný kompromis. Ak sa podarí zvýšiť objem vlastných zdrojov EÚ, využívať ich efektívnejšie a účinnejšie, reštrukturalizovať ich tak, aby priamo slúžili stratégii Európa 2020 a cieľom štrukturálnych reforiem, potom bude možné napomôcť hospodársky rozvoj.

2.6

Návrh však rieši neuspokojivo problémy súvisiace s vyrovnaním a problémy týkajúce sa sociálneho napätia. Krajiny poskytujúce nepochybne výraznú finančnú pomoc krajinám, ktoré majú ťažkosti s rozpočtovou rovnováhou, vyčerpali svoju kapacitu.

2.7

Politika súdržnosti sa nesmie jednostranne orientovať na podporu hospodárstva a konkurencieschopnosť. Všetky fondy a programy sa musia viac zameriavať na sociálne ciele stratégie Európa 2020, ako je tvorba pracovných miest, sociálne služby, boj proti chudobe, vzdelávanie a odborná príprava atď.

2.8

V oblasti politiky súdržnosti sa pripravujú pomerne dôležité zmeny. Pozornosť sa bude sústreďovať na posilňovanie makro- a mikroekonomických podmienok a územnú konvergenciu. Na realizáciu inkluzívneho rastu v súlade so stratégiou Európa 2020 je však potrebná zmena paradigmy. Zdroje vyčlenené na realizáciu politiky súdržnosti nie sú „darmi“ ani „dotáciami“, ale sú súčasťou európskej investičnej politiky a vyžadujú si, aby boli účinne využité.

2.9

V záujme inkluzívneho a zároveň udržateľného rastu sa popri tradičných kritériách posilňuje aj určujúca úloha niektorých „mäkkých“ činiteľov, ako je napríklad situácia v oblasti zdravotníctva a demografie, úroveň a dynamika vzdelávania a odbornej prípravy a zvyšujúce sa požiadavky na zdravé životné prostredie. Najnovšie dokumenty sa takmer vôbec nezaoberajú možnosťou vyčleniť pre túto oblasť potrebnú pomoc EÚ.

2.10

Európska komisia predložila návrh na otvorenie pracovného trhu s cieľom zvrátiť nepriaznivé tendencie. Subvencie môžu stimulovať dopyt aj ponuku. Mimoriadne dôležité je vytvoriť podmienky pre prevoditeľnosť dôchodkov a odstrániť rôzne právne, administratívne a daňové prekážky.

3.1

Dynamický rozvoj očakávaný v rámci stratégie Európa 2020 nie je dostatočne zreteľný v oblasti zjednodušenia inštitucionálneho systému, v zlepšení jeho efektívnosti, ani v primeranom rozvoji nástrojov, ktoré by sa mohli využiť na tento účel.

3.2

V ťažkých situáciách má prvoradý význam maximálne využitie intelektuálnych zdrojov. Posilnenie stálych alebo dočasných orgánov pre analýzy, poradenstvo, monitorovanie a prognózy, ktoré pôsobia popri zákonodarných a výkonných orgánoch, je opodstatnené. Bolo by vhodné zamyslieť sa nad týmito aspektmi:

3.3

Je mimoriadne dôležité zaručiť transparentné fungovanie EÚ a posilňovať participatívnu demokraciu. Je potrebné v oveľa väčšej miere využívať internetové fóra alebo, v oblastiach, v ktorých je vhodnejšia osobná výmena názorov, usporadúvať a/alebo podporovať konferencie veľkého rozsahu na vysokej úrovni a súbežne realizovať diskusie v národných parlamentoch. Navrhuje sa posilniť komunikáciu EÚ, zverejniť niektoré rokovania EÚ alebo, v zriedkavých prípadoch, umožniť komukoľvek monitorovanie na internete alebo spolurozhodovať hlasovaním.

3.4

Trojnásobný cieľ stratégie Európa 2020 je mimoriadne ambiciózny. EHSV už vo viacerých svojich štúdiách zdôraznil, že stanovený časový horizont nezodpovedá uvedeným možnostiam a ešte menej „historickej“ skúsenosti, sčasti negatívnej v prípade tzv. „lisabonskej“ stratégie, a sčasti pozitívnej v prípade uvedených rýchlych a účinných opatrení prijatých v rámci hospodárskeho riadenia.

3.5

Z hľadiska postupov a realizácie navrhované opatrenia a návrhy právnych predpisov týkajúce sa realizácie cieľov stratégie Európa 2020 a využívania štrukturálnych a kohéznych fondov v hlavných rysoch odrážajú skúsenosti z programového obdobia do roku 2013.

3.6

Zásady a návrhy tematických skupín sformulované v rámci spoločného strategického rámca vytvorili dobré predpoklady na to, ako dosiahnuť „viac“ Európy a „lepšiu“ Európu. Na to, aby sa táto šanca stala skutočnosťou. to však nestačí. V záujme toho, aby bolo možné sa viac sústrediť na podrobnosti, by niektoré krajiny mali prehodnotiť svoj prístup k plánovaniu.

3.7

V posledných desaťročiach sa najmä v oblasti výskumu a vývoja, ako aj v prípade veľkých investícií do infraštruktúry vytvoril rozsiahly európsky prístup, ktorý sa dá prispôsobiť na regionálnu úroveň (v poslednom prípade bol takýto prístup nevyhnutný vzhľadom na povahu úlohy). V stratégii EÚ vrátane 11 tematických cieľov sú nedostatky v sektorovej hospodárskej politike a vo viacrozmerných programoch územného rozvoja.

3.8

Pre stratégiu územného rozvoja je potrebné vymedziť ciele stimulujúce hospodársku a spoločenskú spoluprácu na makroregionálnej úrovni najmä v týchto oblastiach:

3.9

Minulé desaťročie charakterizovali na jednej strane možnosti poskytované mestskými systémami a na druhej strane stále citeľnejšie a takmer neovládateľné napätie, ktoré sa v nich nahromadilo.

3.10

Vytvorenie siete aglomerácií a stredísk a koncentrácia špičkových aktivít spojených s koncepciou dokonalosti by mohli byť dobrými príkladmi pre dynamický a inkluzívny, ale udržateľný rozvoj.

3.11

Rozšírením prvkov infraštruktúry na základe tematických usmernení, ktoré si vyžaduje politická, inštitucionálna, hospodárska a spoločenská integrácia, by program „Spájame Európu“ ako súčasť makroregionálnych stratégií mohol na makroregionálnej úrovni vo výraznej miere prispieť k zvýšeniu účinnosti. Rozšírenie by nebolo v protiklade s rovnomerným a spravodlivým rozdelením zdrojov.

3.12

EHSV v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk už raz odporučil vymedziť nový európsky finančný rámec pre vypracovanie integrovaných projektov slúžiacich „osobitnému európskemu záujmu“.

3.13

Bolo by vhodné zvážiť komplexnú realizáciu Európskeho energetického spoločenstva. V prípade politickej podpory by EÚ mohla hovoriť „jedným hlasom“ na celosvetových fórach a okrem toho by bola schopná účinnejšie brániť strategické, hospodárske, environmentálne a spoločenské aspekty.

3.14

Keďže na európskej úrovni neexistuje koncepčný pokrok, definícia regulačných plánov a finančných rámcov na obdobie 2014 – 2020 bude opäť vytvárať tlak, v dôsledku čoho sa členské štáty budú snažiť hľadať individuálne riešenia, ktoré sú často menej účinné.

3.15

EHSV by vo všeobecnosti mohol najúčinnejšie plniť svoje poslanie vtedy, ak by so zreteľom na svoje zloženie mohol vedome a podľa vypracovanej metodiky vyjadrovať vedomosti odzrkadľujúce vzťahy medzi hospodárskymi záujmami, spoločenskými hodnotami a kritériami udržateľnosti rastu.

4.1

Stratégia Európa 2020, regulačný systém na podporu realizácie Kohézneho fondu po roku 2014 a spoločný strategický rámec sú dobrým príkladom na to, čo všetko zahŕňa integrovaný rozvoj.

4.2

EHSV sa okrem toho domnieva, že celosvetová hospodárska súťaž si vyžaduje konkrétnejšie a komplexnejšie plánovanie programov a ich realizáciu.

4.3

Prvoradým cieľom inteligentného a inkluzívneho rastu vymedzeného v stratégii Európa 2020 na makroekonomickej úrovni je posilniť schopnosť Únie v oblasti produkcie a začlenenia, pričom na mikroekonomickej úrovni je potrebné zabezpečiť stále a udržateľné zlepšovanie kvality života občanov Únie založené na kvalitatívnom a kvantitatívnom raste zamestnanosti.

4.4

Pri plánovaní využitia zdrojov EÚ je potrebné v záujme účinnosti zohľadniť skutočnosť, že existujú prepojiteľné a vzájomne závislé činnosti, ktoré sa môžu znázorniť ako špecifický integrovaný a viacrozmerný klaster.

4.4.1

V prípade takýchto viacodvetvových cieľov, ktoré je možné vymedziť na makroekonomickej úrovni a ktoré preto ovplyvňujú konkurencieschopnosť Európskej únie, je potrebné venovať pozornosť orgánom, ktoré sú v kontakte s oblasťou výroby alebo poskytovaním služieb, zúčastňujú sa na procese rozvoja alebo sú priamo ovplyvnené týmto procesom.

4.4.2

Pri plánovaní sa takisto musia zohľadniť územné siete (regionálne a miestne) aktérov (príjemcov pomoci), ktorých sa týka tento proces, ako aj systém ich vzájomných kontaktov.

4.5

Analýza a plánovanie týchto dvoch vzájomne závislých systémov a ich podpora zo strany EÚ umožní, aby sa prejavil kombinovaný účinok inteligentného a inkluzívneho rastu.

4.6

Územná štruktúra týchto výrobných postupov v Európe bola v minulom desaťročí, najmä vďaka infraštruktúre vyvinutej prostredníctvom európskych zdrojov, v rozsiahlej miere reštrukturalizovaná a do najmenej rozvinutých regiónov priniesla rozvoj nástrojov, výrobnú kultúru, obnovu vzdelávania a odbornej prípravy, zlepšenie zamestnanosti a zvýšenie príjmov a spotreby.

4.7

Vytváranie priestorovej štruktúry hospodárstva určujú podmienky, ktoré je možné zabezpečiť na mikroekonomickej úrovni a ktoré sú úzko spojené s kritériom „udržateľnosti“ vymedzeným v stratégii.

4.8

Určujúce sú kritériá, ako je napr. kvalifikácia pracovnej sily, jej vek, odborná príprava, úroveň pracovnej kultúry, zvyšovanie zamestnanosti a kvalita služieb. Dôležitou podmienkou je aj zdravotná situácia miestneho spoločenstva, kvalita životného prostredia a samozrejme aj obchodná a fyzická infraštruktúra, ako aj úroveň rozvoja logistických systémov.

4.9

Konkurencieschopnosť Európy je vo veľkej miere podmienená harmonizovaným rozvojom, prostredníctvom ktorého je možné prepojiť makroekonomické a mikroekonomické úrovne.

4.10

Presmerovanie zdrojov je možné odôvodniť pod podmienkou, že sa budú účinne a racionálne uplatňovať tieto prvky:

4.11

Vo všeobecnosti sa pripúšťa, že pokiaľ ide o pomoc zo zdrojov EÚ poskytovanú hospodárskym odvetviam (najmä podporu v podobe nenávratných subvencií), táto pomoc je najviac potrebná pre inovatívne činnosti realizované malými podnikmi a v upadajúcich priemyselných odvetviach, ktoré sú postihnuté štrukturálnymi zmenami. V záujme inteligentného a inkluzívneho rastu alebo v záujme dobiehania si pojem „podnik“ môže v niektorých zaostalých regiónoch alebo obciach vyžiadať rozšírenie podpory poskytovanej malým a stredným podnikom.

4.12

V prípade inovačných reťazcov, označovaných tiež ako klastre, a miestnych výrobných systémov by bolo potrebné zvážiť, či by nebolo lepšie, keby podniky, ktoré sú už etablované v danej oblasti, ako aj ich dodávatelia mali väčšiu flexibilitu a zabezpečilo sa pre nich kombinované financovanie z viacerých zdrojov.

4.13

Vypracovanie viacdimenzionálnych stratégií je možné demonštrovať na príklade zdravotníctva. Sieť zdravotníckeho priemyslu dopĺňa vzdelávanie v oblasti životného prostredia, odborná príprava, jednotlivé prepojené výrobné odvetvia, ekologický a zdravotnícky priemysel, cestovný ruch zameraný na zdravotnícku starostlivosť, biologický výskum, výroba zariadení a príslušné vysokoškolské vzdelávanie, inovačné strediská, ako aj malé a stredné podniky, ktoré v rámci nich fungujú, pričom všetky tieto oblasti na seba vzájomne pôsobia. V tejto oblasti vo výraznej miere narastá úloha „striebornej ekonomiky“.

4.14

EHSV vo viacerých svojich štúdiách analyzoval význam sociálneho hospodárstva ako určujúceho faktoru inkluzívnej politiky rastu.

4.15

Vzájomné pôsobenie činností v hospodárskej a finančnej oblasti, podobne ako v uvádzanom prípade typologických sietí, by mohlo mať výrazný vplyv na reštrukturalizáciu rozpočtov členských štátov, čo by mohlo mať za následok zmenu v prístupe a správaní spoločnosti.

4.16

Makroregionálna vízia rozvoja by posilnila vytváranie európskej polycentrickej územnej štruktúry, čo by umožnilo posilniť potrebnú koncentráciu aktivít a vďaka zhodnoteniu rôznych miestnych daností aj deľbu práce v rámci siete, ktorá by zaručila rozvoj ideálu trvalej udržateľnosti.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/6

1.1

Cieľom tohto stanoviska je poskytnúť ďalšie informácie, zapojiť sa do diskusie a prípadne prehĺbiť na úrovni EÚ právne alebo iné opatrenia na ochranu detí a mladých ľudí pred reklamou, ktorá buď neoprávnene využíva deti vo svojich spotoch alebo sa na ne zameriava škodlivým spôsobom, prípadne ich nejakým spôsobom vystavuje obsahu, ktorý narúša ich správny fyzický, duševný alebo morálny vývoj.

1.2

Ide o ochranu základných práv detí v EÚ, ako sú definované v dohovore OSN, v článku 24 Charty základných práv, v článku 3 ods. 3 ZEÚ a správne interpretované v oznámení Komisie na tému „K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa“ [COM (2006) 367 final], v návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie [COM (2008) 106 final] (1) a v oznámení na tému „Program EÚ v oblasti práv dieťaťa“ [COM (2011) 60 final].

1.3

Reklama zneužívajúca deti na účely nesúvisiace s témami, ktoré sa ich priamo týkajú, uráža ľudskú dôstojnosť, narúša ich fyzickú a duševnú integritu a musí byť zakázaná.

1.4

Reklama zameraná na deti spôsobuje vážne riziká podľa vekových skupín, ktoré majú škodlivé následky na ich fyzické, psychické a morálne zdravie, pričom za najvážnejšie dôsledky sa považuje podnecovanie k nadmernej spotrebe, ktoré vedie k nadmernému zadlženiu, a spotreba potravinových alebo iných výrobkov, ktoré sú škodlivé alebo nebezpečné pre fyzické a duševné zdravie.

1.5

Reklama s obzvlášť násilným, rasistickým, xenofóbnym, erotickým alebo pornografickým obsahom vo všeobecnosti, často nenapraviteľne, ovplyvňuje fyzické, duševné, morálne a občianske formovanie detí a vedie k násilnému správaniu a predčasnej sexualite.

1.6

EHSV sa nazdáva, že tieto otázky by sa mali dôkladne preskúmať a riešiť na úrovni EÚ v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, a to nielen preto, aby sa zabezpečila ochrana základných práv, ale aj preto, že rozdielne vnútroštátne právne úpravy ohrozujú správne fungovanie vnútorného trhu. V tejto súvislosti odporúča, aby sa na úrovni EÚ vo všeobecnosti stanovil minimálny vek pre reklamu určenú špecificky deťom.

1.7

EHSV považuje za potrebné osobitne zdôrazniť podporu, informovanie a vzdelávanie detí od čo najnižšieho veku, správne využívanie informačných technológií a interpretáciu reklamného obsahu tým, že sa tieto témy začlenia do učebných osnov na všetkých úrovniach. Aj rodičia by mali byť pripravení, aby pomáhali deťom pochopiť reklamný obsah.

1.8

EHSV sa nazdáva, že občania vo všeobecnosti, a konkrétne rodiny a učitelia, musia byť tiež informovaní a uvedomelí, aby mohli lepšie uplatňovať svoju výchovnú funkciu zameranú na deti.

1.9

EHSV vyzýva zadávateľov reklamy a sponzorov, aby v rámci iniciatív v oblasti samoregulácie a koregulácie, ktoré už boli schválené alebo budú prezentované, prijali a uplatnili čo najvyššie úrovne ochrany práv detí a aby dohliadali na ich dodržiavanie.

1.10

EHSV sa nazdáva, že právny rámec EÚ nezodpovedá súčasným potrebám ochrany práv detí voči reklamným oznamom šíreným najmä prostredníctvom audiovizuálnych prostriedkov, internetu a sociálnych sietí, a nalieha na Komisiu, aby urýchlene zvážila potrebu prijať prísnejšie opatrenia s prierezovým charakterom, ktoré účinným spôsobom zaručia tieto práva.

1.11

EHSV vyzýva Európsky parlament a národné parlamenty, aby nekompromisne pokračovali vo svojej tradícii ochrany práv detí v tejto špecifickej oblasti.

2.1

EHSV sa zasadzuje za sociálne trhové hospodárstvo, ktoré bude príslušne regulované s cieľom podporovať zdravú a spravodlivú hospodársku súťaž a aby sa dosiahla vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov, a to v snahe vytvoriť vnútorný trh, ktorý bude nástrojom na zlepšenie životných a pracovných podmienok občanov, pričom sa budú dodržiavať hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv.

2.2

EHSV v tejto súvislosti uznáva, že reklama, vo všetkých svojich formách, zohráva významnú úlohu, ktorú dobre zhrnulo združenie International Advertising Association (IAA), a to najmä pokiaľ ide o šírenie inovácií, stimuláciu tvorivosti a zábavy, podporu hospodárskej súťaže a rozširovanie možností výberu. EHSV tiež uznáva dôležitú funkciu reklamy, ktorá spočíva v poskytovaní informácií a osvety spotrebiteľom, čo je dôvodom jej existencie a základom jej regulácie na úrovni EÚ.

2.3

Bolo by prirodzené, aby bola časť stanoviska tohto typu a s týmto cieľom venovaná všeobecnej problematike vplyvu médií, najmä televízie, internetu a sociálnych sietí ako najdôležitejších nosičov reklamného obsahu na deti a mladých ľudí, či už ako používateľov alebo len ako pasívnych divákov. Zároveň by sa malo preskúmať rôzne správanie detí podľa veku a sociálnej vrstvy v spojitosti s prostriedkami sociálnej komunikácie, vrátane známeho fenoménu výberu hrdinov a vzorov sociálneho správania alebo spôsobu života ako faktorov podmieňujúcich vývoj osobnosti, ktoré reklamné metódy využívajú (2). Avšak vzhľadom na obmedzený priestor sa budú všetky aspekty súvisiace s touto témou musieť považovať za preskúmané, známe a všeobecne prijaté, a to najmä pokiaľ ide o súčasnú úlohu spomínaných médií pri poskytovaní informácií, odbornej prípravy, vzdelávania a zábavy mladých ľudí a o čas, ktorý im venujú. Niektoré z týchto oblastí už boli predmetom iných stanovísk EHSV, ktoré už boli vypracované alebo sú v štádiu prípravy (3).

3.1

Pokiaľ ide o reklamu, ktorá využíva deti, dôležité sú aspekty ľudskej dôstojnosti a práv dieťaťa, ktoré sú predmetom rôznych dohovorov na medzinárodnej a európskej úrovni a z ktorých zdôrazňujeme ustanovenia Charty základných ľudských práv (článok 1 a článok 2 písm. c, a najmä články 24 a 32).

3.2

EHSV považuje za potrebnú harmonizáciu na úrovni EÚ s cieľom všeobecne zakázať reklamu, ktorá neoprávnene používa obraz detí v oblastiach, ktoré sa ich priamo netýkajú.

4.1

Deti do určitého veku nedokážu reklamné odkazy odlíšiť, najmä ak sú tieto odkazy prehnané a často sa opakujú, a preto majú tendenciu prijímať všetky odkazy ako pravdivé a môžu sa z nich stať kompulzívni spotrebitelia. Tento vplyv je tým silnejší, čím znevýhodnenejšie je sociálno-ekonomické prostredie. Deti oznamom a upozorneniam obsiahnutým v reklame nerozumejú, a preto ich nemožno považovať za faktor prevencie alebo odrádzania.

4.2

Vnímanie reklamy sa však líši v závislosti od rozdielnych vekových skupín. Deti do piatich rokov nie sú schopné pochopiť rozdiel medzi programom a reklamami a dokonca ani neskôr si neuvedomujú prisviedčaciu funkciu reklamy. Táto schopnosť sa rozvíja zhruba vo veku osem rokov a aj to nie u všetkých detí. Neznamená to však, že dokážu pochopiť, že odkazy sú tendenčné, zdôrazňujú pozitívne aspekty a zanedbávajú iné negatívnejšie aspekty daného produktu.

4.3

Keď staršie deti vnímajú reklamné oznamy ako zábavu, vplyv je výraznejší a ich väčšia schopnosť spracovať reklamné odkazy vždy neznamená, že sú odolné voči reklame a jej zámerom, pretože iné dômyselnejšie a rovnako efektívne techniky presviedčania umožňujú ovplyvňovať ich správanie.

4.4

Rozvoj poznávacích a interpretačných schopností prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na médiá má pozitívny vplyv na interakciu s reklamou. Vyššia úroveň mediálnej gramotnosti a lepšie porozumenie mechanizmov a vplyvov reklamy zo strany rodičov a detí však nie sú všeobecným riešením negatívneho vplyvu reklamy zameranej na deti. Dôležitá je príprava detí ako budúcich spotrebiteľov tým, že sa bude klásť dôraz na mediálnu gramotnosť a na ich vzdelávanie už od útleho veku. To však hneď nevyrieši problém preháňajúcich a opakujúcich sa reklám a môže sa tiež stať, že toto úsilie nedosiahne na všetky deti, najmä tie zo znevýhodnenejšieho sociálno-ekonomického prostredia a deti, ktoré sú viac ovplyvnené negatívnymi dôsledkami reklamy.

4.5

Štúdie poukazujú na to, že sprostredkovateľská úloha rodiny je dôležitá pri znižovaní vplyvu reklamy. Čoraz viac detí, a to už v útlom veku, má vo svojej izbe prístup k televízoru a internetu, čím sa táto činnosť stáva aktivitou vykonávanou osamote a bez kontroly. Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje vystavenie detí reklamným oznamom a marketingovým technikám je rastúci prienik internetu do každodennej rutiny tých najmladších. Ako sa uvádza v pripravovanom návrhu správy Európskeho parlamentu, „internet je spoločníkom detí, často viac ako ich rodina, škola a priatelia“ (4). Nedávne štúdie ako „KIDS ON LINE“ poukazujú na to, že 38 % detí vo veku od 9 do 12 rokov už majú on-line profily a toto percento sa u detí vo veku 13 až 16 rokov zvyšuje na 78 %. Mnohí výrobcovia hračiek a hier majú internetové stránky, ma ktorých môžu hrať hry a zabávať sa on-line, pričom sa na ne zároveň zameriavajú stratégie založené na presviedčaní a budovaní vernosti k značke.

4.6

Najmä pokiaľ ide o nabádanie k nadmernej spotrebe, ktoré vedie k nadmernému zadlženiu, každá reklamná komunikácia zameraná na deti môže podnietiť spotrebné návyky vyznačujúce sa prebytkom, pričom podnecuje umelo vytvorené túžby, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a navodzuje falošný pocit šťastia. Štatistiky ukazujú, že 54 % dospievajúcich mladých ľudí sa cíti pod tlakom kupovať produkty len preto, že ich majú ich kamaráti alebo že spotreba sa stáva faktorom sociálneho začlenenia.

4.7

Medzi vystavením určitým reklamným oznamom a požiadavkami na kúpu adresovanými rodičom existuje príčinná súvislosť. Rodinné konflikty súvisiace s vplyvom reklamy a žiadosťami o kúpu vznikajú vo všetkých rodinách, ale najmä v rodinách s nižším sociálno-ekonomickým postavením, v ktorých deti trávia viac času pred televízorom. Rodiny s nižšími príjmami sú preto vzhľadom na finančný nedostatok alebo menšiu schopnosť dialógu negatívnejšie ovplyvňované reklamou.

4.8

Spotreba podnecovaná reklamou má za následok aj orientáciu veľkého počtu detí a mladých ľudí na určité značky, čím vznikajú problematické situácie pre deti, ktoré k nim nemajú prístup. Jednou z takýchto situácií je „šikanovanie značkami“ v školskom prostredí s výrazným vplyvom na deti, ktoré tieto značky nepoužívajú. Môže spôsobiť zmeny v správaní alebo pocit veľkého osobného nešťastia a v niektorých prípadoch viesť k vylúčeniu, násiliu a utrpeniu, ktoré môže podnietiť kriminalitu, krádeže alebo lúpežné prepady.

4.9

Pokiaľ ide o reklamu, ktorá podnecuje k spotrebe nezdravých potravinárskych výrobkov alebo iných produktov, ktoré sú škodlivé alebo nebezpečné pre fyzické alebo duševné zdravie, poukazujeme na vplyv detí pri rozhodovaní o kúpe potravín, a najmä uprednostňovanie polotovarov alebo rýchleho stravovania. Reklamy určené deťom neustále podporujú zlé stravovacie návyky. Problém detskej obezity už nadobúda obrovské rozmery. Podľa federácie Consumers International má jedno z 10 detí na svete nadváhu alebo trpí obezitou. Súčasné údaje hovoria o 22 miliónoch detí vo veku menej ako 5 rokov s nadmernou váhou a ako hlavná príčina sa uvádza zvýšená spotreba vysokospracovaných výrobkov s veľkým obsahom cukru a tuku.

4.10

Miera vystavenia reklamám na potravinárske výrobky je u detí vysoká, najmä počas detských programov, a stúpa s rastúcou sledovanosťou televízie alebo využívaním internetu a sociálnych sietí. Okrem toho sa zmenila aj povaha reklamných oznamov a využívajú sa v nich dômyselnejšie techniky marketingu produktov, ktoré zvyšujú ich schopnosť presviedčať (5).

4.11

Reklama môže spôsobovať aj poruchy stravovania, ako sú anorexia a bulímia. Deti a dospievajúci mladí ľudia sú vystavení telesným vzorom a obrazom osobností mladých ľudí, ktorí vystupujú v reklamách. Vplyv vzoru telesnej štíhlosti na mladých, zvyčajne dievčatá, zdôrazňuje ideál krásy, ktorý podnecuje k životu ohrozujúcim stravovacím návykom.

4.12

Severoamerické združenie psychológov sa dokonca nazdáva, že reklama zameraná na deti mladšie ako osem rokov by mala byť obmedzená (alebo zakázaná) vzhľadom na to, že deti v tomto veku nie sú schopné pochopiť presviedčajúci zámer reklamy. Cieľom tohto zákazu je obmedziť negatívne dôsledky reklamy, ktorá propaguje nezdravé stravovacie návyky, spôsobuje konflikty medzi rodičmi a deťmi týkajúce sa požiadaviek na kúpu propagovaných produktov a ukazuje násilie (6).

4.13

Výbor zastáva názor, že tieto pripomienky, ktoré už boli zohľadnené vo viacerých právnych predpisoch členských štátov (7) a neeurópskych krajín, by sa mali prijať aj na úrovni EÚ, pričom by sa mal stanoviť minimálny vek pre reklamu určenú práve deťom, ako navrhol poslanec EP Kyriacos Triantaphylides (8) vo svojej správe a potvrdilo uznesenie EP z 22. mája 2012 (9).

5.1

V rámci reklamy, ktorá môže závažne ovplyvniť fyzický a morálny vývoj detí, aj keď im nie je priamo určená, treba poukázať na reklamu, ktorá podnecuje k násiliu alebo k určitým typom násilného správania, ako je prípad reklamy zameranej na predaj hračiek alebo hier podporujúcich násilné správanie.

5.2

Dôveryhodné štúdie poukazujú na škodlivý vplyv vystavenia násiliu v niektorých reklamách prezentovaných v audiovizuálnych prostriedkoch, najmä tým, že podporujú agresívne správanie, väčšiu prijateľnosť násilia a nepriateľskejšie správanie. Vystavenie takémuto násilnému obsahu môže ovplyvniť duševné zdravie, spôsobovať stavy úzkosti, strachu, poruchy spánku a hyperaktivitu.

5.3

Známe osobnosti sa čoraz viac objavujú v reklamách na produkty, ktoré môžu škodiť zdraviu, ako sú alkohol alebo tabakové výrobky. Asociovanie životného štýlu považovaného za atraktívny s týmito produktmi podnecuje túžbu po spotrebe a vytvára pozitívny dojem o týchto produktoch.

5.4

Normálny duševný a morálny vývoj detí ovplyvňuje aj reklama s erotickým alebo pornografickým obsahom, ktorá podporuje zvrátené, zvrhlé alebo neprimerané sexuálne správanie. Podstatná časť reklamy má sexistický a sexuálny charakter, pričom ženu používa ako predmet túžby, často v podradnom, poníženom, či dokonca zotročenom postavení. Nadmerný sexuálny náboj alebo erotický či dokonca pornografický obsah na druhej strane vedú k predčasnej sexualite detí. Napriek tomu, že mnohé slávne značky museli stiahnuť reklamu, pretože propagovala nadmernú sexualitu detí a občianska spoločnosť dôrazne odsúdila zobrazovanie tiel detí v reklamách, na úrovni EÚ neexistuje jasná právna definícia, ktorá by regulovala takéto situácie.

5.5

Napriek tomu, že táto oblasť je v jednotlivých členských štátoch regulovaná, ale odlišným spôsobom, čo bráni správnemu fungovaniu vnútorného trhu a nie je odôvodnené zásadnými kultúrnymi príčinami, nazdávame sa, že by sa mala preskúmať aj na úrovni EÚ.

6.1

Vzhľadom na súčasný rámec treba konštatovať, že vnútroštátne právne ustanovenia a postupy odborníkov v oblasti reklamy, chápanej v jej čo najširšom ponímaní reklamnej komunikácie, ktorá sa týka detí, sa v jednotlivých členských štátoch značne odlišujú.

6.2

Právny rámec EÚ je naopak príliš zložitý, neprehľadný a vo väčšine prípadov je v jednotlivých členských štátoch odlišne transponovaný a uplatňovaný, ako to uznáva samotná Komisia vo svoje správe na tému „Koherentný rámec na posilnenie dôvery v jednotný digitálny trh elektronického obchodu a online služieb“ (10), v správe na tému „Ochrana detí v digitálnom svete“ (11) a v oznámení na tému „Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti“ (12). Väčšina členských štátov sa obmedzila na minimalistickú transpozíciu smerníc EÚ, iné (13) uplatňujú prísnejšie normy, ktoré niekedy spejú k zákazu reklamy zameranej na deti (14).

6.3

Žiadne z ustanovení právnych predpisov EÚ neuvádza, že na ochranu maloletých a ľudskej dôstojnosti by sa mali vykonávať nejaké predbežné kontroly v súlade so základnými zásadami slobody prejavu, ako to potvrdil Európsky súd pre ľudské práva, pokiaľ ide o uplatňovanie príslušného európskeho dohovoru.

6.4

Zásadné nedorozumenie však spôsobilo odporúčanie Rady z roku 1998 týkajúce sa dosiahnutia porovnateľnej a efektívnej úrovne ochrany neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti, ktorého hlavným záujmom je konkurencieschopnosť európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb. Intervenciu v prípade audiovizuálneho alebo online obsahu, ktorý je škodlivý pre maloletých alebo narúša ľudskú dôstojnosť (15), nezaraďuje medzi právomoci Európskej únie a tieto aspekty vníma ako otázku „vkusu a dobrých mravov“, ktorá nespadá do rámca regulácie EÚ (16).

6.5

Záväzne sa len vo všeobecnosti stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby televízne vysielanie (čím sa myslia aj reklamné oznamy) neobsahovalo programy, ktoré by mohli vážne poškodiť fyzický, duševný a morálny vývoj detí, a to najmä programy, ktoré obsahujú pornografické scény a bezdôvodné násilie, ak im nebude predchádzať zvukové upozornenie alebo ak nebudú obsahovať vizuálny symbol. Vyňaté sú programy, pri ktorých sa vzhľadom na čas vysielania alebo vďaka nejakému technickému opatreniu bude dať zaručiť, že deti nebudú môcť toto vysielanie ani vidieť ani počuť.

6.6

Súčasné normy upustili od obmedzení týkajúcich sa začleňovania reklamných spotov do vysielania, pokiaľ vážne nenarúšajú integritu programov, pričom argumentujú, že diváci sa čoraz viac môžu vyhnúť reklame a neberú do úvahy špecifickosť detí, ktoré sú pasívnymi divákmi reklamy.

6.7

Jediné obmedzenia, ktoré v súčasnosti existujú na úrovni EÚ, sa vzťahujú výlučne na tabakové výrobky, lieky a liečebné postupy, ktoré sú dostupné len na lekársky predpis, a na skrytú a podprahovú reklamu. Tento zákaz sa však nevzťahuje na umiestňovanie produktov (napriek tomu, že by malo byť v zásade zakázané) za predpokladu, že divák je o takomto umiestňovaní riadne informovaný, ani na prísne kritériá propagácie alkoholických nápojov.

6.8

Len v súvislosti s posledne uvedeným aspektom sa uvádza, že reklama sa nesmie zameriavať na deti ako na cieľovú skupinu. Vo všetkých ostatných oblastiach súvisiacich s fyzickým, duševným alebo mentálnym poškodením detí, ako je nabádanie priamo detí alebo nepriamo ich rodičov na nákup propagovaných tovarov alebo služieb, pričom sa využíva ich neskúsenosť alebo ľahkovernosť, alebo reklama začlenená do detských programov, ktorá propaguje potraviny alebo látky s nutričným alebo fyziologickým účinkom, ako sú tuky, mastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, normy uvádzajú len všeobecné odporúčania alebo len odkaz na kódexy správania.

6.9

Treba tiež zdôrazniť, že hoci smernica o nekalých obchodných praktikách obsahuje ustanovenie o obchodných praktikách zameraných na „jasne identifikovateľnú skupinu spotrebiteľov, ktorí sú obzvlášť zraniteľní“, a to najmä vzhľadom na ich „vek alebo dôverčivosť“, nepodarilo sa ju v členských štátoch interpretovať ako zákaz uvedených postupov, ani v tomto zmysle transponovať alebo uplatniť (17).

6.10

Okrem týchto ustanovení práva EÚ, ostatné nástroje zmluvného charakteru definujú základné zásady, ktoré boli základom pre najnovší vývoj v oblasti primárneho práva EÚ (Lisabonská zmluva a Charta základných práv EÚ).

6.11

Predstavitelia tohto sektora, konkrétne EASA, zároveň na medzinárodnej úrovni alebo v jednotlivých členských štátoch vytvorili súbor ustanovení samoregulácie pre svoje obchodné postupy, čo jasne preukazuje ich odhodlanosť pri ochrane detí (18). To nič nemení na potrebe zabezpečiť vysokú úroveň rešpektovania a ochrany detí s cieľom zabezpečiť ich fyzický, duševný a mentálny vývoj, pričom sa bude dbať na ich vlastné záujmy, duševnú pohodu a zachovanie rodinného prostredia a väzieb, čo potvrdili aj viaceré medzinárodné a európske orgány.

7.1

Trh v oblasti reklamy a marketingu v Európe je trhom, ktorý je nanajvýš konkurencieschopný, podlieha módnym výkyvom a je obzvlášť citlivý na dôsledky hospodárskej a finančnej krízy. Zásadné rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti reklamy môžu nielen ovplyvniť výsledky, ale môžu tiež predstavovať prekážku pre jej rozvoj na vnútornom trhu a takisto môžu byť zdrojom diskriminácie a menej spravodlivej hospodárskej súťaže. Predovšetkým v segmente reklamy určenej deťom a mládeži, ktorý sa rýchlo rozvíja, vedú zásadné rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch a odlišné požiadavky k tomu, že sa reklamné agentúry ocitajú v nerovnej pozícii a sú nútené k väčším výdavkom na prispôsobenie svojich kampaní rozličným právnym požiadavkám a podmienkam. Takisto sa tým podporujú menej korektné konkurenčné postupy s cieľom vyhnúť sa týmto ťažkostiam a získať trhy. Harmonizácia právnych predpisov, ktorá by zaviedla podobné podmienky v celej Európe, čím by sa dobudoval vnútorný trh v tejto oblasti, môže zásadným spôsobom prispieť k väčšej transparentnosti trhu, na ktorom by všetky reklamné agentúry mohli rozvíjať svoje obchodné aktivity na základe svojich schopností a kapacít orientovaných na účinné uspokojenie spotrebiteľov namiesto toho, aby zneužívali rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi na úkor zdravej a spravodlivej hospodárskej súťaže.

8.1

Smernice EÚ, ktoré upravovali reklamu na úrovni Európskej únie, až doteraz používali ako právny základ ustanovenia zmluvy, ktoré sa vzťahovali na dokončenie vnútorného trhu, v súčasnosti sú to články 26 a 114, aj keď značne zmenené. Toto je jedna z hlavných obáv, nesmie však byť jediná. V ostatných iniciatívach EÚ, v ktorých sa ciele špecifickejšie zameriavajú na činnosť televízneho vysielania, sa právny základ predtým hľadal v ustanoveniach, ktoré sa v tej dobe týkali práva usadiť sa a služieb, a v súčasnosti zodpovedajú článkom 49 a nasl. a 59 a nasl., aj keď už boli výrazne zmenené a doplnené. V novších iniciatívach týkajúcich sa ochrany detí a detskej pornografie, ktoré však ešte predchádzali súčasnej Lisabonskej zmluve, vychádza použitý právny základ z ustanovení, ktoré sa vzťahovali na spoluprácu v trestných veciach.

8.2

Treba pripomenúť, že súčasná Lisabonská zmluva priniesla významné zmeny vo všetkých týchto aspektoch a ponúka súbor nových možností činnosti EÚ, ktorú treba vedieť interpretovať a uplatňovať. Najdôležitejšou inováciou bolo začlenenie Charty základných práv EÚ do primárneho práva EÚ, ďalej to bola zmena právneho charakteru spolupráce v trestných a občianskoprávnych veciach a nakoniec zmeny mnohých ustanovení Zmluvy, ako sú napríklad ustanovenia týkajúce sa dokončenia vnútorného trhu, ochrany spotrebiteľov a ochrany ľudskej dôstojnosti. S cieľom ochrany údajov Komisia vo svojom návrhu nariadenia vychádzala z Charty základných práv a z uvedených nových ustanovení Lisabonskej zmluvy.

8.3

Otázka reklamy pre deti a mládež je predovšetkým otázkou občianstva a ochrany základných práv. Vyššie uvedené články 1, 3, 24, 33 a 38 charty predstavujú viac ako dostatočný vecný právny základ na odôvodnenie potreby činnosti na úrovni EÚ. K nim sa jednoznačne pridáva článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 6 ZEÚ a články 4, 5 a 10 ZFEÚ.

8.4

Okrem vlád jednotlivých členských štátov, či už na úrovni Rady alebo v rámci posilnenej spolupráce (článok 20 ZEÚ), zohrávajú v tejto oblasti významnú úlohu národné parlamenty v súlade s článkom 12 ZEÚ a práve na ne sa v tejto súvislosti apeluje.

8.5

Dokončenie vnútorného trhu tiež predstavuje jeden z najdôležitejších cieľov v tejto oblasti a vzťahuje sa naň článok 3 ods. 3 ZEÚ a články 26 a 114 a nasl. ZFEÚ. Na druhej strane články 12 a 169 ZFEÚ otvárajú nové možnosti v oblasti ochrany spotrebiteľov. Pokiaľ ide o procesné aspekty, článok 67 a nasl., a najmä články 81 a 82 ZFEÚ, poskytujú základ pre občianskoprávny a trestný rámec, ktorý umožní dokončenie právneho rámca pre ochranu detí a mládeže v tejto oblasti.

8.6

Riešenie tejto problematiky na úrovni EÚ je v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality (článok 5 ods. 3 a ods. 4 ZEÚ), pretože cieľ cezhraničného rozmeru tejto oblasti nemôže byť postačujúco dosiahnutý na úrovni členských štátov v rámci jednotlivých národných systémov. Cieľ tejto iniciatívy možno preto skôr dosiahnuť činnosťou na úrovni Únie, ktorá bude v súlade so zásadou subsidiarity. Rámec iniciatívy sa však musí obmedziť na aspekty, ktoré spôsobujú konkrétne problémy a nemal by sa zaoberať tými aspektmi, ktoré možno vhodnejšie upraviť vnútroštátnymi právnymi predpismi, a to v súlade so zásadou proporcionality.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/12

—

je dôležité, aby sa úsilie o boj proti diskriminácii začlenilo do všetkých oblastí činnosti a do rozpočtov na európskej i vnútroštátnej úrovni,

—

na spoznanie reality sú potrebné ukazovatele,

—

uplatňovanie nediskriminácie by malo byť prepojené s uplatňovaním stratégie Európa 2020,

—

primerané a účinné mechanizmy presadzovania práva a monitorovania by mali byť stanovené na európskej i vnútroštátnej úrovni,

—

na zabezpečenie a zvýšenie ekonomickej nezávislosti zraniteľných skupín sú potrebné ďalšie a lepšie pracovné miesta,

—

je dôležité, aby zodpovednosť za rodinu a domácnosť niesli spravodlivým dielom obe pohlavia a aby nároky na sociálne zabezpečenie mali individuálny charakter,

—

musia sa vytvoriť inštitucionálne štruktúry, napr. zriadiť Európsky výbor zdravotne postihnutých,

—

hrozí nebezpečenstvo, že hospodárska a sociálna kríza zvýši v Európe intoleranciu, xenofóbiu, rasizmus a homofóbiu,

—

integrácia je zložitý dlhodobý sociálny proces s početnými rozmermi a zúčastnenými stranami, a to najmä na miestnej úrovni.

3.1.1

Agentúra pre základné práva zverejnila v roku 2009 dve správy (8), v ktorých analyzuje situáciu osôb patriacich do skupiny LGBT (niektoré závery sú uvedené ďalej v texte). Prvým záverom je skutočnosť, že existuje hierarchia dôvodov vedúcich k diskriminácii, pričom ochrana pred diskrimináciou z dôvodu pohlavia, rasy a etnického pôvodu je väčšia ako ochrana pred inými formami diskriminácie. Členské štáty však čoraz viac smerujú k tomu, aby bola úroveň ochrany rovnaká pri akejkoľvek diskriminácii.

3.1.2

Podľa FRA išlo pri implementovaní požiadaviek smernice o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní 18 členských štátov EÚ nad rámec minimálnych požiadaviek vo vzťahu k diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie. Väčšina členských štátov teda zaviedla právne predpisy poskytujúce ochranu pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie mimo oblasti zamestnania. Približne 20 členských štátov má orgán príslušný na riešenie diskriminácie založenej na sexuálnej orientácii.

3.1.3

V správach agentúry FRA sa zároveň rozoberá sloboda pohybu osôb patriacich do skupiny LGBT, ktorá je dôležitým prvkom jednotného pracovného trhu EÚ. V tejto súvislosti treba poznamenať, že rodinné právo je legislatívnou kompetenciou jednotlivých štátov, čo znamená, že rôzne členské štáty majú rôzne pravidlá týkajúce sa párov osôb rovnakého pohlavia. Krajiny majú tiež rozličné tradície, pokiaľ ide napr. o postoj k manželstvu či partnerstvu osôb rovnakého pohlavia. To okrem iného znamená, že pri vykonávaní práv súvisiacich so slobodným pohybom osôb môžu vzniknúť problémy.

3.1.4

Agentúra pre základné práva konštatuje, že páry osôb rovnakého pohlavia sa stretávajú so značnými prekážkami pri vykonávaní svojich práv súvisiacich so slobodou pohybu, či už sú tieto osoby zosobášené, žijú v registrovanom partnerstve alebo v dlhodobom stabilnom vzťahu. Agentúra poukazuje na to, že za mnohých okolností to predstavuje priamu diskrimináciu a že by sa mali objasniť záväzky, ktoré členským štátom vyplývajú zo smernice o voľnom pohybe (9).

3.2.1

Súdny dvor riešil dva prípady týkajúce sa diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie: Römer a Maruko. V prípade Römer rozhodol, že smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní znemožňuje, aby dôchodca, ktorý vstúpil do registrovaného partnerstva, poberal doplnkový starobný dôchodok nižší, ako je dôchodok priznaný zosobášenému dôchodcovi, a že ide o priamu diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie, pretože pokiaľ ide o dôchodky, boli podľa vnútroštátnych právnych predpisov dotknuté osoby v takej právnej a faktickej situácii, ktorá bola porovnateľná so situáciou zosobášenej osoby.

3.2.2

V prípade Maruko dospel súd rovnako k rozhodnutiu, že smernica vylučuje takú právnu úpravu, podľa ktorej po smrti svojho životného partnera pozostalý partner nedostáva dávku pre pozostalého v rovnakej výške, aká prislúcha pozostalému z manželskej dvojice. Zároveň však zastával názor, že je úlohou vnútroštátneho súdu rozhodnúť, či je pozostalý životný partner v situácii porovnateľnej so situáciou manžela či manželky. Okrem toho poznamenal, že v rámci EÚ existujú výrazné rozdiely a že manželstvo a iné formy právne uznávaného vzťahu nie sú vo všeobecnosti rovnocenné.

3.3.1

Ťažkosti otvorene hovoriť o svojej sexuálnej orientácii na pracovisku: štúdie ukazujú, že osoby patriace do skupiny LGBT sú na pracovnom trh často „neviditeľné“, najčastejšie pre strach z viktimizácie. V mnohých prípadoch sa tiež vyhýbajú socializácii s kolegami s cieľom vyhnúť sa „odhaleniu“. Zistilo sa, že ľudia sa predovšetkým obávajú informovať o svojej sexuálnej orientácii svojho nadriadeného. Otvorenosť je značne podpriemerná najmä v určitých sektoroch, napr. v armáde a cirkvi.

3.3.2

Špecifické problémy komplikujú prácu: osoby patriace do skupiny LGBT sú na pracovnom trhu v rozdielnej pozícii ako iné zraniteľné skupiny, pretože otvorenosť o ich sexuálnej orientácii vplýva na ich pracovný život. Je bežné, že si uvedené osoby vytvárajú stratégie ako sa vyhnúť odhaleniu svojej sexuálnej orientácie, napr. zmenou témy konverzácie na pracovisku alebo opustením miesta rozhovoru. Štúdie dokazujú, že takéto neprestajné úsilie o prispôsobenie sa na pracovisku má vplyv na zdravie a produktivitu. Diskriminácia, ktorej sú lesbičky, gejovia, bisexuáli a transsexuáli v EÚ vystavení, vedie k emocionálnemu vylúčeniu založenému na pocite hanby, čo má dôsledky tak pre jednotlivca, ako aj pre účasť na pracovnom trhu. Podľa EHSV musia rôzne inštitúcie EÚ aktívne pracovať s cieľom potlačiť vylúčenie, ktoré je toho dôsledkom.

3.3.3

Problémy s vykonávaním práv na pracovnom trhu: keď sú ľudia terčom diskriminácie z dôvodu svojej sexuálnej orientácie, je dôležité, aby mali prístup k mechanizmom podávania sťažností a k vnútroštátnemu orgánu, ktorý rieši sťažnosti týkajúce sa takejto diskriminácie. Mnohé členské štáty podobný orgán jednoducho ani nemajú.

3.3.4

Neochota sťažovať sa: počet zdokumentovaných prípadov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie je pozoruhodne nízky. Pravdepodobne je to tak preto, lebo osoby patriace do skupiny LGBT nie sú ochotné prihlásiť sa k svojej orientácii verejne. Možným dôvodom je aj ich nedostatočná informovanosť o svojich právach. Existuje tiež riziko, že by v prípade sťažovania sa mohli prísť o pracovné miesto. V niektorých prípadoch je dôležité, aby spoločnosť chránila osoby podávajúce sťažnosť a zmiernila tak negatívne dôsledky súvisiace s podaním tejto sťažnosti.

3.3.5

Nedostatočná znalosť: prieskum Eurobarometra odhalil, že v povedomí obyvateľstva o antidiskriminačnej legislatíve sú nedostatky. Takmer polovica (45 %) občanov EÚ nevie o tom, že existujú právne predpisy proti diskriminácii z dôvodu sexuálnej orientácie uplatniteľné pri prijímaní nového zamestnanca. Štúdia Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) takisto ukázala, že aj odborové zväzy sú nedostatočne informované o politických opatreniach a aktivitách súvisiacich so skupinou LGBT. Táto nedostatočná informovanosť o právach zamestnancov sa odráža vo všeobecnom nedostatku informácií a údajov o situácii a skúsenostiach osôb s inou sexuálnou orientáciou. Štúdie ukázali, že úroveň povedomia o sexuálnej orientácii a rodovej identite na pracovisku je veľmi nízka. Vzhľadom na túto všeobecnú neinformovanosť je pre osoby s inou sexuálnou orientáciou veľmi ťažké diskutovať so zamestnávateľmi a odborovými zväzmi o rodovej identite alebo diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Z tohto dôvodu treba pracovať na zvýšení povedomia, a to najmä tam, kde je v súčasnosti nízke, aby sa zlepšila znalosť občianskych práv v EÚ.

3.3.6

Právna ochrana a iné opatrenia na odstránenie diskriminácie: v niektorých krajinách prispelo zavedenie právnej ochrany a lepšia podpora rovnakých práv na vnútroštátnej úrovni k všeobecnejšiemu zvýšeniu verejného povedomia, čo malo zároveň pozitívny vplyv na odborové zväzy a zamestnávateľov. Štúdia Agentúry pre základné práva (FRA) sa takmer vôbec nezmieňuje o zodpovednosti zamestnávateľov, čo iba zdôrazňuje, aká dôležitá je zodpovednosť vedenia. Riadenie podniku zamerané na rozmanitosť a kultúra otvorenosti majú vo vzťahu k osobám patriacim do skupiny LGBT pozitívny vplyv na pracoviská. Takéto riadenie zamerané na rozmanitosť nemusí nevyhnutne zamedziť diskriminácii, no je dôležitým prvým krokom v rámci organizácie.

3.3.7

Rozsah diskriminácie: bolo realizovaných množstvo štúdií zameraných na zmapovanie rozsahu diskriminácie osôb patriacich do skupiny LGBT na pracovisku. Dospelo sa v nich k záveru, že až polovica osôb z tejto skupiny nie je na pracovisku v otázkach svojej sexuality otvorená a že jedna tretina až jedna polovica tých, ktorí sú otvorení, sa na pracovisku stretáva s priamou diskrimináciou alebo urážlivými poznámkami a predsudkami.

3.3.8

V rámci EÚ sa realizovalo niekoľko projektov, do ktorých boli zapojení zamestnávatelia, odborové zväzy a dobrovoľnícky sektor. Uvedené projekty finančne podporila aj Komisia, čo zvýšilo ich legitímnosť. Vo Francúzsku zamestnávatelia a odborové zväzy v jednom sektore uzavreli dohodu o rovnakých právach pre rodiny vytvorené osobami rovnakého pohlavia. Švédska konfederácia odborových zväzov Vision ponúka školenie o otázkach LGBT, ktorého zámerom je zvýšiť povedomie o diskriminácii na pracovisku. Skúsenosti ukazujú, že situáciu na pracovnom trhu pre osoby s inou sexuálnou orientáciou možno spoločnými silami veľmi ľahko zmeniť. Výbor s poľutovaním konštatuje, že takéto konanie je zriedkavé, a preto vyzýva Komisiu, aby propagovala osvedčené postupy, a sociálnych partnerov, aby sa oveľa aktívnejšie zasadzovali za odstraňovanie diskriminácie osôb patriacich do skupiny LGBT na pracovisku.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/16

1.6.1

Na úrovni EÚ by tvorcovia politiky mali:

1.6.2

Členské štáty EÚ by mali:

1.6.3

Miestne orgány a občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov by mali:

3.1.1

Z prieskumu pracovných síl v EÚ (7) vyplýva, že trendy v podnikateľskej činnosti prisťahovalcov sa v rámci EÚ líšia. Podiel podnikateľov z radov prisťahovalcov na celkovej zamestnanosti v Spojenom kráľovstve, vo Francúzsku, Belgicku, Dánsku a Švédsku je o 1,5 až 2,9 percenta vyšší než podiel domácich podnikateľov. Podiel podnikateľov z radov prisťahovalcov je však v Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Grécku, Írsku, Nemecku a Rakúsku v porovnaní s domácimi podnikateľmi nižší.

3.1.2

Z regionálneho hľadiska je vyššia miera samostatnej zárobkovej činnosti (pôvodného obyvateľstva a prisťahovalcov) v južnej Európe a v krajinách strednej a východnej Európy. V strednej a východnej Európe však prisťahovalci viac inklinujú k samostatne zárobkovej činnosti než pôvodní obyvatelia, pričom opak možno pozorovať v južnej Európe.

3.1.3

Toto vyššie zastúpenie prisťahovalcov medzi samostatne zárobkovo činnými osobami v Poľsku, Slovenskej republike, Českej republike a v Maďarsku je čiastočne spôsobené pomerne pružnými predpismi o vízach pre podnikateľov z radov prisťahovalcov a situáciou v oblasti zamestnanosti v týchto krajinách. Nižšia miera podnikov prisťahovalcov v južnej Európe môže byť dôsledkom skutočnosti, že prisťahovalci v týchto krajinách nemali čas vybudovať potrebný ľudský, hmotný a sociálny kapitál na založenie podniku, pretože možno nehovoria plynule jazykom krajiny alebo majú problémy s uznaním svojej kvalifikácie.

3.1.4

Údaje o počte nových podnikateľov v danom roku tiež naznačujú, že prisťahovalci sú zvyčajne podnikavejší než domáci obyvatelia. V rokoch 1998 – 2008 sa priemerný počet nových podnikateľov z radov prisťahovalcov ročne zdvojnásobil v Nemecku (viac ako 100 000 za rok) a v Spojenom kráľovstve (takmer 90 000 za rok). V Španielsku sa priemerný ročný počet zvýšil šesťnásobne (viac ako 75 000 za rok) a v Taliansku osemnásobne (46 000). Vo Francúzsku došlo v tom istom období k malému nárastu (35 000) (8).

3.1.5

Prisťahovalci sú navyše v pomere k ich podielu na obyvateľstve podnikateľsky aktívnejší než pôvodní obyvatelia. Napríklad v Spojenom kráľovstve predstavujú prisťahovalci 8 % obyvateľstva, patrí im však asi 12 % všetkých MSP v krajine.

3.1.6

Toto zistenie sa zhoduje s nedávnou štúdiou uskutočnenou v USA, z ktorej vyplynulo, že prisťahovalci tvoria 18 % majiteľov malých podnikov a podiel prisťahovalcov na celkovom obyvateľstve je 13 % a na pracovných silách 16 % (9).

3.2.1

Počet prisťahovalcov začínajúcich podnikateľskú činnosť sa síce každoročne zvyšuje, ale takisto stúpa počet tých, ktorí opúšťajú túto oblasť. Táto malá miera „prežitia“ môže naznačovať, že samostatne zárobková činnosť je mechanizmom prechodu na závislú činnosť alebo môže poukazovať na vyšší podiel konkurzov firiem prisťahovalcov. Napríklad vo Francúzsku fungovalo po piatich rokoch od svojho vzniku iba 40 % firiem vlastnených cudzími štátnymi príslušníkmi v porovnaní s 54 % firiem s francúzskymi majiteľmi (10). Zo štúdie OECD (11) vyplýva, že aj po zohľadnení kvalifikácií, skúseností a ostatných faktorov je pravdepodobnosť, že podniky prisťahovalcov neprežijú, o 27 % vyššia ako pri domácich podnikoch.

3.3.1

Škála činností, ktoré vykonávajú podnikatelia z radov prisťahovalcov vo svojich hostiteľských krajinách, je rovnako široká ako u domácich podnikateľov. Tento prechod od činností, ktoré zabezpečovali hlavne potreby obyvateľov ich etnických enkláv, je čiastočne dôsledkom zvyšujúcej sa úrovne vzdelania prisťahovalcov, ako aj zmenených hospodárskych štruktúr v postindustriálnych spoločnostiach.

3.3.2

Hoci v Európe pracuje veľký počet podnikateľov narodených v cudzine v odvetviach, ktoré sa tradične spájajú s prisťahovalcami (napr. vo veľkoobchode a maloobchode), mnohí z nich pôsobia mimo tradičných etnických podnikateľských odvetví: takmer 18 % podnikateľov z radov prisťahovalcov pôsobí v stavebníctve, asi 8 % v slobodných povolaniach, vo vede a technike, približne 6 % vo výrobnej sfére a ďalších 6 % v zdravotníctve a v oblasti sociálnej práce.

3.4.1

Všeobecný profil podnikateľov z radov prisťahovalcov i domácich je podobný v tom, že sú obvykle kvalifikovaní a sú mužského pohlavia, pričom viac než 75 % z nich má viac ako 35 rokov. Podnikatelia z radov prisťahovalcov i domácich sú v priemere starší než zamestnanci. Tento záver je možné vysvetliť tým, že pred založením podniku musia nazhromaždiť dostatok sociálneho a hmotného kapitálu, ako aj skúseností.

3.4.2

Podnikatelia z radov prisťahovalcov majú v porovnaní s domácim obyvateľstvom v priemere vyššiu úroveň vzdelania: 30 % až 40 % z nich má vysokoškolské vzdelanie.

3.4.3

Takmer dve tretiny podnikateľov z radov prisťahovalcov sa zdržujú v prijímajúcej krajine viac než desať rokov, zatiaľ čo v prípade prisťahovalcov, ktorí sú zamestnancami, je to len o niečo viac ako 50 %.

3.4.4

Prisťahovalci z rôznych krajín majú odlišnú tendenciu začať podnikať: u prisťahovalcov z Ázie je táto miera najvyššia, u prisťahovalcov z Latinskej Ameriky a Afriky najnižšia. Tieto rozdiely v ochote podnikať medzi skupinami prisťahovalcov možno vysvetliť rozdielmi vo vzdelaní a majetku. Ďalším vysvetlením je skutočnosť, že v niektorých krajinách pôvodu je v hospodárstve tradične vyšší podiel podnikateľov a že je väčšia pravdepodobnosť, že prisťahovalci z týchto krajín založia podnik v prijímajúcej krajine.

3.4.4.1

Treba poznamenať, že skúsenosti prisťahovalcov z rovnakého regiónu nie sú rovnaké. Napríklad údaje zo Spojeného kráľovstva ukazujú, že ak by miera zamestnanosti u pakistanských a indických prisťahovalcov bola rovnaká, podiel zamestnaných mužov v tejto skupine by bol vyšší o 24 % a žien o 136 %, čo zodpovedá nárastu o 96 000 osôb.

5.1.1

Prieskum o pracovných silách v EÚ (1998 – 2008) vyzdvihuje pozitívny prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov k zamestnanosti, aj keď väčšina podnikateľov (domácich i migrantov) je samostatná a okrem vlastnej osoby nikoho nezamestnáva.

5.1.2

Títo podnikatelia vytvárajú v priemere 1,4 a 2,1 ďalších pracovných miest. Porovnanie s domácimi podnikateľmi ukazuje, že podnikatelia z radov prisťahovalcov vytvárajú pomerne menej pracovných miest. Výnimku z tohto všeobecného zistenia tvorí Česká republika, Maďarsko, Slovensko a Spojené kráľovstvo, kde sa zdá, že podnikatelia z radov prisťahovalcov vytvárajú viac pracovných miest než domáci podnikatelia.

5.1.3

Ich príspevok k celkovej zamestnanosti sa postupne zvyšuje. Od roku 1998 do roku 2008 sa zvýšil počet osôb zamestnávaných podnikateľmi z radov prisťahovalcov v Španielsku, Taliansku, Rakúsku, Nemecku a Holandsku, zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve a Francúzsku zostal príspevok týchto podnikateľov k zamestnanosti naďalej stabilne vysoký. Napríklad v roku 2007 a 2008 zamestnávali podnikajúci prisťahovalci ročne viac než 750 000 osôb v Nemecku, približne pol milióna v Spojenom kráľovstve a Španielsku, takmer 400 000 vo Francúzsku a asi 300 000 v Taliansku.

5.1.4

V relatívnom vyjadrení zodpovedá tento príspevok k zamestnanosti 1,5 % až 3 % z celkového počtu zamestnaných osôb. Štáty, v ktorých prisťahovalci najviac prispievajú k celkovej zamestnanosti, sú Luxembursko (8,5 %) a Írsko (4,9 %). Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť údajov nie je možné určiť, či prisťahovalci zamestnávajú väčšinou iných prisťahovalcov alebo nie, z niektorých štúdií však vyplynulo, že zamestnávajú rovnako domácich obyvateľov, ako aj iných prisťahovalcov.

5.2.1

Prínos podnikateľov z radov prisťahovalcov sa neobmedzuje iba na vytváranie pracovných miest. Prispievajú tiež k celkovému hospodárskemu rastu prijímajúcej krajiny. Je ťažké štatisticky preukázať ich skutočný prínos k hospodárstvu EÚ. Podľa údajov zo Spojeného kráľovstva sa ich príspevok k hospodárstvu krajiny odhaduje na 25 miliárd libier ročne, t. j. 6 % celkovej hrubej pridanej hodnoty MSP (430 miliárd libier v roku 2007) (14).

5.2.2

Z jednej americkej štúdie však vyplýva, že malé podniky, v ktorých aspoň polovicu vlastníkov tvoria prisťahovalci, ročne prispievajú do hospodárstva približne 776 miliardami dolárov, čo je 13 % z celkového prínosu malých podnikov (6 biliónov USD v roku 2007).

5.2.3

Podľa ďalších údajov z Francúzska v roku 2009 dostali prisťahovalci vo Francúzsku od štátu 47,9 miliárd EUR (sociálne zabezpečenie, ubytovanie, vzdelávanie atď.), ale odviedli mu 60,3 miliardy EUR. Inými slovami, prisťahovalci prispeli do verejného rozpočtu 12,4 miliardami EUR (15).

5.2.4

EHSV je presvedčený, že prínos pre EÚ by mohol byť vyšší, ak by podnikatelia z radov prisťahovalcov, ktorí pôsobia v tieňovom hospodárstve, mohli dostať podporu potrebnú na to, aby mohli prejsť do oficiálneho hospodárstva.

5.3.1

Takisto sa preukázalo, že podnikatelia z radov prisťahovalcov pomáhajú svojej prijímajúcej krajine vytvárať obchodné príležitosti tým, že znižujú náklady na transakcie s krajinami svojho pôvodu, pričom využívajú svoje siete kontaktov a znalosť tamojších trhov. Napríklad vo Švédsku 22 % podnikov so zahraničnými majiteľmi orientuje svoje tovary a služby, aspoň čiastočne, na medzinárodné trhy, pričom v prípade podnikov s domácimi majiteľmi je to 15 % (16). Ukázalo sa tiež, že desaťpercentný nárast v objeme migrácie vo Švédsku sa spája v priemere so šesťpercentným nárastom vývozu a deväťpercentným nárastom dovozu (17). Tieto zistenia poukazujú na to, že prisťahovalci môžu hrať dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia v zahraničnom obchode, pretože odstraňujú implicitné prekážky v obchodovaní s krajinami ich pôvodu.

5.3.2

Ďalším príkladom je Spojené kráľovstvo. Podnikatelia z radov prisťahovalcov poskytli priamy prístup pre narastajúci počet členov diaspóry s odhadovaným disponibilným príjmom vo výške viac ako 30 miliónov EUR a otvorili nové obchodné možnosti na celosvetových trhoch, napr. v Indii, Číne a krajinách v Afrike, v karibskej oblasti a Latinskej Amerike.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/21

1.1

EHSV sa už v roku 2006 zaoberal otázkou domáceho násilia voči ženám (1) a vyjadril obavy občianskej spoločnosti v tejto oblasti. Odporúčania, ktoré vtedy uviedol, naďalej platia, a preto ich v predkladanom stanovisku neopakuje.

1.2

EHSV si ako zástupca organizovanej občianskej spoločnosti uvedomuje, že problematika násilia založeného na rodovej príslušnosti, vrátane domáceho násilia, je otázkou, ktorá sa týka všetkých, a zároveň potvrdzuje svoju angažovanosť v boji proti tejto hrozbe všetkými možnými prostriedkami, pričom sa okrem iného zaoberá aj myšlienkou usporiadania diskusie o tejto téme, ktorá by sa konala každé dva roky.

1.3

EHSV odporúča európskym inštitúciám a členským štátom, aby:

2.1

Každé násilie páchané na jednotlivcovi je útokom na jeho dôstojnosť, telesnú a duševnú integritu, ľudské práva a zásady demokratickej spoločnosti.

2.2

Keďže členské štáty sú povinné dodržiavať, chrániť a podporovať práva svojich občanov, musia investovať značné verejné zdroje do služieb a špecializovaných pracovníkov, ktorí sú schopní plniť túto povinnosť.

2.3

Verejné násilie je spoločensky odsudzované a spoločnosť podporuje opatrenia, ktoré jednotlivé štáty uplatňujú na potlačenie a potrestanie páchateľov.

2.4

Existuje však iné násilie, menej nápadné, ku ktorému dochádza v domácnostiach a ktoré má na svoje obete možno ešte brutálnejší dosah – domáce násilie.

Všetci príslušníci rodiny môžu byť príležitostnými alebo stálymi obeťami rôzneho typu násilia, ktoré môže viesť až k smrti.

2.5

Hoci všetky tieto prípady si zasluhujú pozornosť, starostlivosť a prijatie opatrení zo strany príslušných orgánov, najsystematickejšie postihovanou skupinou sú ženy – jednou z hlavných príčin úmrtia žien je násilie v domácom prostredí. Preto sa toto stanovisko zameriava na domáce násilie voči ženám.

2.6

Európska únia definuje ako domáce násilie voči ženám každý akt násilia založeného na rodovej príslušnosti, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť fyzickú, sexuálnu alebo duševnú ujmu alebo utrpenie žien, vrátane hrozby vykonania aktu, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody, či už k tomu dôjde vo verejnom alebo súkromnom živote  (3).

2.7

Napriek úsiliu, ktoré verejné orgány a rôzne organizované či neorganizované sektory spoločnosti vyvíjajú už viacero desaťročí, sa táto forma násilia aj naďalej vníma ako súkromný problém, pričom v skutočnosti ide o problém verejný.

2.8

Domáce násilie je zločin, ktorý musí byť trestaný zákonom. EHSV oceňuje úsilie jednotlivých krajín Únie trestať prostredníctvom prísnejších opatrení všetkých, ktorí toto násilie páchajú. Zároveň však treba zistiť hĺbkové príčiny tohto javu a vytvoriť stratégie potrebné na jeho odstránenie, vrátane lepšieho pochopenia tohto javu zo strany mužov.

2.9

Hospodárska kríza závažne ovplyvňuje sociálne politiky v mnohých krajinách EÚ. Základné verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálne služby sa redukujú práve vtedy, keď ich rodiny a najmä ženy najviac potrebujú. Rušia sa služby osobitnej starostlivosti o ženy, zatvárajú sa útulky pre týrané ženy, znižujú sa rozpočty národných centier pre rovnosť žien a mužov, končia projekty zamerané na prevenciu, kampane v médiách atď.

2.10

Pretrvávanie rodových stereotypov a patriarchálnej spoločnosti, ako aj nerovnaké ekonomické postavenie a diskriminácia žien v oblastiach, ako sú zamestnanie, platové podmienky, prístup k iným finančným zdrojom a chýbajúca finančná nezávislosť, znižujú schopnosť žien konať a zvyšujú ich zraniteľnosť voči domácemu násiliu.

2.11

Súčasná hospodárska kríza a politiky, ktoré sa implementujú údajne s cieľom prekonať túto krízu, ako aj proces liberalizácie hospodárstva a privatizácia verejného sektora, podporujú rozdelenie práce podľa pohlavia, ale zároveň zvyšujú nerovnosti a zhoršujú situáciu, ktorá spôsobuje násilie.

2.12

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) (4) uznala škodlivý vplyv globalizácie na sociálne štruktúry. Globalizácia bez pravidiel môže spôsobiť závažné formy násilia voči ženám, a to vrátane obchodu s ľuďmi.

2.13

Ženy, ktoré patria k menšinovým skupinám, prisťahovalkyne, ženy žijúce v chudobe na vidieku alebo v odľahlých komunitách, ženy vo výkone trestu, ženy v ústavoch, ženy s mentálnym alebo telesným postihnutím a staršie ženy čelia väčšiemu riziku, že sa stanú obeťami násilia.

2.14

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy sa bude snažiť preskúmať stav domáceho násilia voči ženám v Európe, poskytnúť prehľad všetkých prijatých opatrení a podnietiť zvyšovanie povedomia spoločnosti o tomto závažnom probléme.

2.15

EHSV ako hlas organizovanej občianskej spoločnosti je pripravený usporiadať spolu s organizáciami, ktoré sa zaoberajú týmto druhom násilia, diskusné fórum s cieľom prediskutovať návrhy na jeho odstránenie a vymieňať si osvedčené postupy vedúce k účinným preventívnym opatreniam.

3.1

Rada Európy schválila v roku 2011 dohovor o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu (5). Ide o prvý medzinárodný právne záväzný nástroj, ktorý vytvára všeobecný právny rámec s cieľom predchádzať násiliu, chrániť obete a odsúdiť agresorov. Dohovor je výzvou k dosiahnutiu väčšej rovnosti medzi ženami a mužmi, pretože násilie voči ženám je hlboko zakorenené v nerovnosti medzi mužmi a ženami a podporované patriarchálnou kultúrou a nevšímavosťou voči tejto realite.

3.2

Dohovor sa zaoberá všetkými typmi násilia (fyzické a psychické násilie, sexuálne obťažovanie, nútené sobáše, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, obťažovanie, sterilizácia alebo nútené ukončenie tehotenstva), a to nezávisle od veku, etnického alebo národnostného pôvodu, náboženstva, sociálneho pôvodu, migračnej situácie alebo sexuálnej orientácie obete.

3.3

Do súčasnosti tento dohovor ratifikovala len jedna krajina (6) a podpísalo ho len 20 krajín (7), niektoré s výhradami (Nemecko, Srbsko a Malta). EHSV vyzýva Európsku úniu a všetky členské štáty Európskej únie, aby čo najskôr podpísali, ratifikovali a implementovali Dohovor z Istanbulu.

4.1

45 % žien v EÚ bolo aspoň raz obeťou násilia založeného na rodovej príslušnosti. 40 až 45 % žien uvádza, že boli obeťami sexuálneho obťažovania na pracovisku. Odhaduje sa, že v Európe denne zomrie 7 žien, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti (8).

4.2

Okrem iného má tento jav významný hospodársky dosah: odhaduje sa, že násilie voči ženám spôsobuje v 47 členských štátoch Rady Európy ročne náklady najmenej 32 mld. EUR.

4.3

Z prieskumu Eurobarometra z roku 2010 vyplýva, že veľká časť obyvateľstva tento fenomén pozná (98 % opýtaných) a vyskytuje sa často (jeden zo štyroch opýtaných uvádza, že pozná ženu, ktorá je obeťou domáceho násilia a jeden z piatich uvádza, že pozná pôvodcu domáceho násilia).

4.4

Už v roku 1980 na 2. svetovej konferencii o právnom a sociálnom postavení žien sa konštatovalo, že násilie voči ženám je najzamlčovanejším zločinom na svete. Trinásť rokov neskôr sa na svetovej konferencii o ľudských právach vo Viedni uznali práva žien ako ľudské práva. Členské štáty Európskej únie sa zaviazali plniť základné ciele Pekinskej akčnej platformy z roku 1995.

4.5

V konečnom rozhodnutí z druhého európskeho summitu žien v riadiacich funkciách (Cádiz, marec 2010) (9) sa 25 ministeriek a mnoho vedúcich politických predstaviteľov z celej EÚ zhodlo na tom, že naďalej treba presadzovať rovnosť medzi mužmi a ženami a že násilie voči ženám je pretrvávajúcim problémom a závažným porušením ľudských práv. V dokumente sa uvádza, že sexistické stereotypy naďalej spôsobujú diskrimináciu a upozorňuje na skutočnosť, že mladšie generácie opakujú sexistické správanie.

4.6

Európske inštitúcie vypracovali viacero analytických dokumentov a akčných plánov, z ktorých niektoré uvádzame:

4.7

Členské štáty, aj keď nie všetky, prijali právne predpisy, ktorých cieľom je kriminalizácia domáceho násilia, prijatie dôraznejších opatrení proti agresorovi, zaradenie domáceho násilia medzi verejné zločiny atď.

4.8

Napriek tomu, že stále chýbajú dôveryhodné a porovnateľné štatistické údaje o domácom násilí na úrovni jednotlivých štátov a európskej úrovni, známe čísla sú dostatočne alarmujúce na to, aby neboli pochybnosti o závažnosti tohto problému (10).

4.9

Pravdou je, že napriek číslam a prísnejšej legislatíve pretrváva u obyvateľstva všeobecný názor, že žijeme v rovnoprávnej spoločnosti, čo môže negatívne ovplyvniť diskusiu nielen o domácom násilí, ale aj o iných formách násilia a nerovnostiach medzi ženami a mužmi v zmysle rozdielov v platoch, kariérnom postupe atď.

4.10

Zabudnutým typom násilia je psychické násilie, pretože je neviditeľné vonkajšiemu svetu. Je načase prelomiť toto mlčanie a uznať, že psychické násilie je porušením ľudských práv, ktoré by malo byť začlenené do právnych predpisov o násilí založenom na rodovej príslušnosti.

4.11

Ženy, ktoré prežijú psychické násilie a často ostanú vážne traumatizované po celý svoj život, potrebujú holistickú multidisciplinárna pomoc v bezpečnom a ozdravujúcom prostredí. Sú nútené žiť v úplnej sociálnej izolácii bez konkrétnych dôkazov o násilných činoch a boja sa, že im nikto neuverí. Rehabilitácia si vyžaduje hlavne to, aby im poskytovatelia opatery uverili.

4.12

Domáce násilie má vplyv nielen na primárnu obeť, no postihuje aj osoby, ktoré sú svedkom tohto násilia alebo o ňom vedia. Vplýva najmä na deti, ktoré sú emocionálne krehké, a tým aj obzvlášť zraniteľné, pričom dôsledky u nich môžu pretrvávať celý život.

4.13

Hoci domáce násilie sa neobmedzuje len na útoky voči ženám, treba sa zamyslieť nad tým, prečo sa iné zločiny páchané v domácom prostredí, ako je prípad pedofílie (90 % prípadov je spáchaných rodinnými príslušníkmi), považujú za odpudzujúce, pričom pri domácom násilí sa stále hľadajú dôvody, ktoré viedli agresora k spáchaniu takéhoto násilia.

5.1

Treba nájsť odpoveď na základnú otázku, prečo sú tieto zločiny v mnohých prípadoch spoločensky ospravedlňované alebo prečo sa príčina tohto násilia hľadá u napadnutých žien. Často uvádzané dôvody kultúrneho alebo sociálneho charakteru sú nesprávne a zároveň vedú k zachovávaniu súčasného stavu.

5.2

Názor, že domáce násilie má korene v starobylej kultúre a tradícii, vychádza z nesprávneho predpokladu, že kultúra je súborom nemenných názorov a postupov. Naopak, kultúra sa neustále vyvíja a mení. Práve preto, že kultúra je heterogénna a začleňuje hodnoty, ktoré si navzájom oponujú, charakterizuje ju schopnosť evolúcie.

5.3

Kultúra úzko súvisí s výkonom moci: normy a hodnoty nadobúdajú autoritu, keď tí, ktorí ich presadzujú, majú moc alebo vplyvné postavenie.

5.4

Ženy sú tiež nositeľmi kultúry, ovplyvňujú kultúru, v ktorej žijú. Ich zapojenie do spoločnosti a kultúry je veľmi dôležité pre zmenu zmýšľania, stereotypov a zvykov, ktoré sú nebezpečné pre ich postavenie a situáciu.

5.5

Preto je potrebná reflexia o nedostatočnom zastúpení žien na jednotlivých úrovniach moci. Kým nebude táto otázka dostatočne vyriešená a ženy nebudú mať ekonomické, sociálne a politické zastúpenie, ktoré si vzhľadom na svoj počet a schopnosti zasluhujú, len ťažko alebo veľmi pomaly sa podarí vyriešiť problém násilia voči ženám. Hoci verejné politiky zamerané proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti zohrávajú významnú úlohu, len rovnaký prístup žien k výkonu moci môže zmeniť tradičné ponímanie ich úlohy v spoločnosti.

5.6

Modely rodovej identifikácie, ktoré stáročia definovali pasivitu, odovzdanie a podriadenie sa ako ženské prednosti a agresivitu, silu a akčnosť ako mužské prednosti, vytvorili ponímanie citového vzťahu, ktoré po stáročia stavalo ženu do pozície podriadenosti a závislosti.

5.7

Vzťah založený na identifikačných modeloch, ktoré predpokladajú podriadenie jedného partnera druhému, už nie je prijateľný, preto by sa muži a ženy mali zamyslieť nad tým, ako sa voči týmto modelom postaviť. Takáto reflexia by mala spočívať na upevnení hodnôt, ako sú sloboda, samostatnosť a sebarealizácia.

5.8

V mnohých prípadoch vrážd žien (11) vysoké percento obetí už ohlásilo násilné činy alebo hrozby. To poukazuje na význam prevencie. Až v príliš mnohých prípadoch sa neprijali ochranné opatrenia, ktoré by ochránili obeť pred agresorom.

5.9

Prevencia môže a musí zahŕňať okrem iného:

5.10

Oddelenia špecializované na ochranu obetí domáceho násilia musia mať špecificky kvalifikovaných pracovníkov a finančné zdroje, ktoré zaručia plnenie prijatých opatrení, pretože v opačnom prípade budú neúčinné.

5.11

Veľmi dôležité je vytváranie multidisciplinárnych útulkov, v ktorých sa ženy budú môcť otvorene zdôveriť a kde sa im vyjadrí porozumenie a dôvera. Domáce násilie ovplyvňujú psychologické, kultúrne a náboženské faktory a zvyky, ktoré sú zakorenené už stáročia. Nemá len jeden dôvod a nemôže sa riešiť len policajnými alebo trestnými opatreniami. Základným prvkom boja proti tomuto násiliu je koordinovaná multidisciplinárna pomoc, ktorá zabráni tomu, aby boli ženy vystavené opakovanému násiliu. Osobitnú pozornosť treba venovať ženám so zdravotným postihnutím a ženám prisťahovalkyniam, ktoré sú zraniteľnejšie. Takéto útulky by mali systematicky prijímať aj nepriame obete násilia, najmä deti.

5.12

Treba zmeniť model bezpečnosti, ktorý je príliš zameraný na organizovaný zločin, terorizmus, prepady osôb alebo majetku, obchod s drogami, a takmer nikdy na nebezpečenstvo, ktoré hrozí mnohým ženám v domácnostiach alebo na pracovisku. Keby sme do bezpečnosti začlenili viac humanistických kritérií, ktoré sú zamerané najmä na prevenciu, zachránili by sme mnoho životov. Nové technológie môžu poskytnúť vyššiu ochranu, ako je to v prípade elektronických náramkov, ktoré znemožňujú agresorovi na slobode, aby sa priblížil k svojim obetiam, ak dostal zákaz približovania sa.

5.13

Štatistiky o domácom násilí nedokumentujú tento jav presne, a preto nie je možné zistiť skutočný rozsah tohto problému. Preto treba bezodkladne zjednotiť kritériá zaznamenávania prípadov domáceho násilia, aby mohli byť údaje porovnateľné na európskej úrovni.

5.14

Vlády by mali doceniť a podporovať (aj finančne) prácu organizácií občianskej spoločnosti (organizácií žien, organizácií na ochranu ľudských práv, odborov atď.), pričom nesmú podľahnúť pokušeniu kontrolovať ich alebo obmedziť ich nezávislosť.

5.15

Obzvlášť dôležitou oblasťou je vzdelávanie, pretože môže buď podporovať pretrvávanie diskriminačných modelov a postupov alebo naopak zohrávať úlohu pri zmene mentality a prístupu jednotlivcov a skupín. Škola musí podporovať nesexistické a zmiešané vzdelávanie založené na rovnakých právach a príležitostiach, pričom sa bude snažiť o celkový rozvoj osobnosti nezávisle od stereotypov a úloh v závislosti od rodovej príslušnosti, a odmietne akýkoľvek typ diskriminácie, ktorá postihuje ženy. Škola môže byť nástrojom na odstránenie stereotypného zobrazenia úlohy mužov a žien, ktoré je vo všeobecnosti prezentované médiami. Škola môže byť výborným miestom na pozorovanie násilia založeného na rodovej príslušnosti.

5.16

Aby mohla škola zohrávať túto pozitívnu úlohu, je dôležité, aby bola do primárneho a ďalšieho vzdelávania učiteľov začlenená problematika násilia založeného na rodovej príslušnosti ako aj domáceho násilia. Pravidelná revízia študijných osnov a učebníc sa musí vykonávať neustále s cieľom odstrániť akékoľvek sexistické výrazy.

5.17

Ďalšou dôležitou oblasťou je sektor zdravotníctva. Zameranie stratégií v oblasti zdravotníctva na ženy a dospievajúcu mládež môže posilniť presvedčenie, že násilie voči ženám v domácom prostredí je rizikovým faktorom a nie izolovaným problémom.

5.18

Pravidelne a systematicky treba revidovať postupy zaznamenávania a oznamovania a vyhnúť sa postupom, ktoré pracovníkom spôsobia byrokratické zaťaženie a nebudú rýchle a udržateľné. Tieto postupy musia poskytovať príležitosť na zaznamenanie zdravotného problému ako rizikového faktoru (napríklad pri konzultáciách o plánovanom rodičovstve alebo pri vyšetreniach počas gravidity), ako aj na jasné odlíšenie potrieb v mestskom a vidieckom prostredí.

5.19

Vo všetkých týchto sektoroch, ktoré súvisia s problematikou násilia založeného na rodovej príslušnosti, treba pomocou potrebných prostriedkov a zdrojov zabezpečiť, aby bolo zvyšovanie povedomia a vzdelávanie účinné a prispôsobené skutočnej situácii a aby sa vykonávalo pravidelné monitorovanie („mapping“) s cieľom zaručiť, že informácie sú v súlade s realitou.

5.20

Pokiaľ ide o zvyšovanie povedomia a vzdelávanie, treba odlíšiť medzi zvyšovaním povedomia (zameraným na všetkých zamestnancov inštitúcie), vzdelávaním (určeným pre všetkých, ktorí sú v kontakte s obeťami a môžu prispieť k odhaleniu problému) a špecifickým vzdelávaním (ktoré musia absolvovať všetci, ktorí pracujú s obeťami). Osobitnú pozornosť treba venovať odbornej príprave príslušníkov polície a sudcov vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú pri prijímaní sťažností a stíhaní agresora. Ich činnosť môže pomôcť zmeniť traumatizujúci zážitok na novú nádej. Je tiež potrebné, aby nápravno-výchovné zariadenia vypracúvali interné programy pre ženy, ktoré prežili násilie založené na rodovej príslušnosti a mužov, ktorí sa dopustili takéhoto násilia, a takisto je potrebné zvyšovať informovanosť zamestnancov väzníc vo všetkých členských štátoch EÚ o tejto otázke.

5.21

Riešenie otázky domáceho násilia voči ženám ako problematiky ľudských práv podčiarkuje zodpovednosť jednotlivých štátov pri prevencii, odstraňovaní a postihovaní tohto typu násilia a povinnosť následne informovať o plnení tejto úlohy.

5.22

Prepojenie násilia založeného na rodovej príslušnosti s ľudskými právami umožňuje prístup k dôležitému súboru nástrojov, ktoré zaväzujú štáty na medzinárodnej a regionálnej úrovni a na ktoré dohliadajú orgány zmlúv o ľudských právach, medzinárodné trestné súdy, ako aj európsky regionálny systém v oblasti ľudských práv (Európsky súd pre ľudské práva – mechanizmus Rady Európy).

5.23

Riešenie násilia voči ženám ako otázky ľudských práv povedie k celkovému a multisektorovému riešeniu, ktoré dodá práci rozvíjanej vo všetkých sektoroch rozmer ľudských práv. Treba posilniť a urýchliť iniciatívy vo všetkých oblastiach s cieľom predchádzať násiliu voči ženám a odstrániť ho, a to aj v oblasti súdnictva, zdravotníctva, v politikách miestneho alebo regionálneho rozvoja, v oblasti humanitárnej pomoci atď.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/27

a)

korupcia ako správanie, ktoré odsudzujú všetci;

b)

korupcia ako správanie, ktoré odsudzuje iba časť obyvateľstva;

c)

korupcia ako praktiky, ktoré obyvateľstvo značne toleruje.

—

obyvatelia si uvedomujú, že korupcia nie je nevyhnutné zlo a že vo svete existujú krajiny a systémy, ktoré fungujú bez nej,

—

začínajú vznikať združenia, ktoré korupciu nielen odsudzujú, ale občanom zároveň vysvetľujú jej závažnosť z hospodárskeho a spoločenského hľadiska,

—

viaceré krajiny sa rozhodli prijať nové právne predpisy zohľadňujúce boj proti korupcii,

—

obyvatelia si uvedomujú, že je potrebné rozvíjať právny štát, a to aj v rámci boja proti korupcii a privilégiám,

—

objavujú sa volení predstavitelia (aj menšinoví), ktorí zaraďujú otázku boja proti korupcii do politickej agendy,

—

dochádza k symbolickým odsúdeniam istých zodpovedných činiteľov, ktorí sa dopustili korupcie,

—

v niektorých krajinách boli vytvorené orgány na boj proti korupcii.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/31

1.1

Vplyv sociálnych sietí z individuálneho a kolektívneho hľadiska, ako aj ich budúci rozvoj a dôsledky, vyvolávajú potrebu, aby sa inštitúcie EÚ prioritne venovali prijatiu záväzných aj nezáväzných nadnárodných opatrení, ktoré povedú k samoregulácii alebo najlepšie k spoločnej regulácii v súlade s Digitálnou agendou, podporia zodpovedné a inteligentné používanie sociálnych sietí v rámci dynamického jednotného digitálneho trhu a zabránia negatívnym javom súvisiacimi s hroziacimi rizikami. EHSV sa domnieva, že najlepšie by bolo prijať „vzorové zákony“, ktorými by sa zaviedla všeobecná regulácia, ale kým to bude možné, bude sa musieť prijať riešenie na úrovni EÚ.

1.2

Ak by sa prijali normy, ktoré povedú k samoregulácii alebo spoločnej regulácii, vždy by mali mať dočasný charakter, podliehať pravidelnému hodnoteniu ich uplatňovania a v prípade neuplatňovania by sa mali prijať záväzné normy.

1.3

EHSV preto vyzýva Komisiu, aby v rámci podpory digitálnej gramotnosti uskutočňovala kampane na zvyšovanie povedomia a osvetu zamerané predovšetkým na najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva s cieľom zabrániť neželaným účinkom neprimeraného používania sociálnych sietí a zmiernenie týchto účinkov. Mali by sa tiež rozvinúť konkrétne vzdelávacie programy zamerané na dohľad a mediáciu zo strany rodičov a zintenzívniť oznamovanie nezákonného obsahu na internete (hotlines), aby sa zamedzilo tomuto konaniu.

1.4

Zhodnotenie týchto iniciatív si vyžaduje okrem iného rozšírenie osvedčených postupov pri plnení požiadaviek medzi poskytovateľmi, kontrolu reklamy alebo dohľad pri prístupe veľmi mladých užívateľov. Toto všetko môže prispieť k odstráneniu negatívneho vnímania sociálnych sietí a zároveň k zdôrazneniu príležitostí a synergií, ktoré môžu ponúknuť. Existujú tiež závislosti na sociálnych sieťach, o ktorých je potrebné informovať používateľov, alebo dokonca upovedomiť rodičov adolescentov, ktorí sú najohrozenejšou skupinou.

1.5

Malo by sa podporiť dodržiavanie práva na ochranu súkromia pred zásahmi do súkromného života, a to v súvislosti s pracovnými vzťahmi a používaním nových technológií, najmä sociálnych sietí, a táto oblasť by sa mala so sociálnymi partnermi zakotviť v príslušných zmluvách.

1.6

EHSV znovu zdôrazňuje (1), svoju vieru v to, že bude uverejnený kódex EÚ o právach v online prostredí, ktorý jasne a zrozumiteľne zosumarizuje platné práva digitálnych užívateľov v EÚ a podporí zodpovedné používanie sietí, prevenciu súvisiacich problémov a odstránenie postupov, ktoré by mohli byť považované za nezákonné alebo škodlivé, najmä v prípade výrazne kontextovej reklamy.

2.1

Toto stanovisko z vlastnej iniciatívy má trojitý cieľ:

2.2

Všeobecný rozmach digitálnej spoločnosti v posledných rokoch, ako aj čoraz väčší rast virtuálnych komunít, poukazuje na potrebu prijať politické opatrenia na podporu zodpovedného používania sociálnych sietí, ako aj opatrení v oblasti prevencie a ochrany pred súvisiacimi rizikami a problémami.

2.3

Vývoj napreduje a územný rozmer, ktorý dosiahli sociálne siete od svojho vzniku, núti k neustálemu prehodnocovaniu ich koncepcie a následne k spôsobu, ako ju definovať. Možno sa však zhodnúť na niekoľkých základných a hlavných charakteristikách, aby sa mohli stanoviť príslušné oblasti pôsobnosti.

2.4

V tejto súvislosti sa môžeme domnievať, že sociálne siete ako forma dobrovoľnej sociálnej interakcie v komplexnej situácii čerpajú z dynamických výmen v rámci otvoreného systému pozitívnej spätnej väzby.

2.5

Rozmanitosť typov a používania sietí, ako aj profilov užívateľov a obsahu so sebou následne prináša vznikajúci a rozvíjajúci sa proces, ktorý zahŕňa presné určenie všeobecných pravidiel ich fungovania. Bolo by preto vhodné pravidelné monitorovanie praxe zamerané na tento účel a tiež s cieľom zistiť viac o členstve užívateľov v jednej alebo viacerých sieťach, čo by navyše slúžilo na nasmerovanie technologicky neutrálnych noriem potrebných v rámci flexibilného postupu prispôsobeného tejto oblasti.

2.6

Kroky navrhnuté v tomto stanovisku by okrem toho prispeli k cieľu EÚ, a to inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu, stanovenému v stratégii Európa 2020 (COM(2010) 2020 final). Do fenoménu sociálnych sietí musíme preto začleniť aj znalostnú spoločnosť, crowdsourcing (delegovanie úloh určitej skupine osôb), podporu aktívnejších a zodpovednejších užívateľov a účinný virtuálny trh, či snahu spolupracovať a sociálnu integráciu.

2.7

Treba však nielen zlepšiť infraštruktúru, aby sa prostredníctvom podpory zodpovedného digitálneho občianstva zabezpečil rýchly a bezpečný prístup bez diskriminácie a vylúčenia, ale tiež zabezpečiť pre občanov účinné uplatňovanie ich práv v digitálnom prostredí (sloboda prejavu a právo na informácie, ochrana osobných údajov a súkromia, požiadavky na transparentnosť a právo na univerzálne telefonické a funkčné internetové služby a právo na minimálnu kvalitu služieb) (COM(2010) 245 final/2).

2.8

Súkromie je kľúčovým prvkom pri používaní sociálnych sietí. EHSV sa už vyjadril k návrhu nariadenia o ochrane údajov, jednoznačne podporuje „právo byť zabudnutý“ a zachovanie súkromia pomocou štandardného nastavenia, čo znamená, že súhlas nemôže byť daný automaticky, ale vždy sa musí vyjadriť jasne alebo výslovne.

2.9

Pri internetových vyhľadávačoch by sa mali automaticky nastaviť normy bezpečnosti a súkromia, aby sa zabránilo označovaniu profilu a zabezpečila sa ochrana mimoriadne citlivých údajov.

2.10

Okrem toho bude potrebné lepšie riadenie trhu v tomto odvetví, či už ide o integráciu poskytovateľov, alebo dodržiavanie konkrétnych a záväzných predpisov týkajúcich sa ich postupov v oblastiach ako sú napríklad kontrola reklamy, využívanie dostupných informácií alebo vytváranie súvisiacich obchodných možností (napríklad poistné krytie rizík spojených s právami používateľov sociálnych sietí).

2.11

Avšak v rámci spoločnej zodpovednosti budú musieť používatelia dodržiavať určité usmernenia a odporúčania príslušných inštitúcií, ktoré sa týkajú inteligentného a zodpovedného používania sociálnych sietí („sociálna zodpovednosť používateľov“), aby sa optimalizovali dostupné zdroje a využili výhody šírenia informácií a transparentnosť v rámci spoločného vzdelávania a multikulturálneho obohatenia, a to nad rámec samotných cieľov sietí. Hoci sú zákony niekedy založené na mylnom argumente, že používateľ je informovaný a uvedomelý, štatistiky dokazujú, že v skutočnosti ani jeden z tisíca nečíta podmienky.

3.1

Sociálne siete sa v nedávnych rokoch prudko rozvinuli, čo prinieslo výrazný nárast počtu používateľov. V roku 2010 sa hovorilo o celkovom počte takmer miliardy používateľov vo svete, pričom nárast oproti predchádzajúcemu roku bol 23 %, predovšetkým u mladých ľudí. Údaje o koeficientoch sociálnych sietí podľa krajín sú dostupné na mapách sociálnych sietí vytvorených na tento účel.

3.2

Percento mladých používateľov sociálnych sietí je oveľa vyššie ako v iných vekových kategóriách. Podľa údajov Eurostatu používalo v Európe v roku 2010 internet na tento účel štyri pätiny používateľov internetu vo veku 16 až 24 rokov, pričom vo veku 25 až 54 rokov to boli dve pätiny a vo veku 55 až 74 rokov menej ako pätina (pozri prieskum Komisie „Risk and Safety“). V súčasnosti EHSV pripravuje stanovisko o reklame určenej pre deti.

3.3

Možnosti, ktoré ponúkajú sociálne siete svojim používateľom, sú veľmi rozmanité. Na sociálnej siete je možné komunikovať s priateľmi a príbuznými, ktorí sú ďaleko, nadväzovať nové priateľstvá, vymieňať si multimediálne informácie, rozvíjať pracovné vzťahy, prezentovať projekty, nadväzovať spoločenské a profesionálne kontakty, vyjadriť alebo obhajovať určité názory alebo postoje atď. Tieto možnosti sa značne rozšírili v oblastiach, ako je prenos obrázkov, infografiky a videí v rámci najnovších sociálnych sietí, ako napr. Instagram, Pinterest alebo Tumblr, ktoré z hľadiska počtu používateľov už prevýšili YouTube, LinkedIn alebo Google +.

3.4

Používatelia si však najviac cenia možnosť deliť sa o obsah okamžite a s veľkým množstvom ľudí, najmä s tými, ktorých spoznali mimo sociálnych sietí (rodina, priatelia, známi), hoci sekundárne využívajú sociálne siete online aj na spoznávanie nových ľudí.

3.5

V kontexte nového modelu vzťahov sa cenia pozitívne aspekty spojené s rozvojom sociálnych sietí, predovšetkým ich prínos k (3):

3.6

Využitie sociálnych sietí sa neustále zväčšuje, keďže sa rozširujú oblasti pôsobnosti na základe rôznych pohnútok užívateľov, ako napríklad v súvislosti s rodinnou a spoločenskou komunikáciou, výmenou obchodných informácií, zábavou, voľným časom, osobnými a citovými vzťahmi, prístupom k poznatkom a rozvojom vzdelávania, pracovným a profesionálnym okruhom, občianskou a dobrovoľníckou účasťou alebo výmenou názorov a myšlienok atď.

3.7

Treba mať na pamäti, že internetové komunity sa prezentujú a vnímajú rovnako ako fyzický svet, pričom pravidlá hry neurčuje používateľ. Keď sa zaregistruje, prijme zmluvné podmienky stanovené poskytovateľom, hoci sa používateľovi prezentujú ako zdanlivo bezplatné. Prebieha však transakcia: poskytujeme naše osobné údaje. Keď sa zaregistrujeme na sociálnej sieti, nezvykneme si overovať právne informácie, nevieme, ako sa môžu využívať naše údaje, ako je nastavené prostredie, kto má prístup k týmto údajom a na aké účely („El Derecho Fundamental a la Protección de Datos: Guía del Ciudadano“ (Základné právo na ochranu údajov: sprievodca občana), Agencia Española de Protección de Datos. (Španielska agentúra na ochranu údajov), január 2011 (https://www.agpd.es/portalwebAGPD/index-ides-idphp.php).

3.8

Používatelia sociálnych sietí však majú dojem, že virtuálny priestor im patrí, že oni sami vytvárajú a kontrolujú jeho obsah a súvisiace informácie. Pocit, že sú hlavnými aktérmi, ako aj pocit slobody, ktoré ponúkajú tieto siete používateľom im môže neraz brániť v pochopení, že pravidlá hry stanovuje niekto iný, kontroluje ich a má preto skutočnú moc nad týmto prostriedkom a celým jeho obsahom, a následne navrhuje obmedzenia, ktoré považuje za vhodné (medzi inými aj obmedzenia týkajúce sa veku používateľa, ktoré však v praxi nebránia prístupu).

3.9

Zároveň sa podporuje záväzok prijať etické kódexy, ktoré zachovajú hodnoty primeraného používania sociálnych sietí podľa stanovených cieľov, či už pôjde o dobrovoľnú reguláciu alebo spoločnú reguláciu v záujme kontroly vykonávanej činnosti.

3.10

Nezabráni to však vystaveniu používateľov sociálnych sietí rôznym ohrozeniam vyplývajúcim z používaniu týchto sietí. Niektoré z týchto rizík sú rovnaké ako riziká internetu a podobné ako v ostatných aplikáciách. Napriek tomu sú však špecifické problémy spojené so sociálnymi sieťami, hoci sa vyskytujú aj pri akomkoľvek inom využívaní internetu, veľmi výrazné práve na týchto sieťach z dôvodu charakteristických aspektov, akým je zhromažďovanie údajov pochádzajúcich od miliónov občanov; skutočnosť, že väčšina používateľov sú mladí ľudia, ktorí neboli poučení o inteligentnom a zodpovednom používaní sociálnych sietí, ani neboli upozornení na nebezpečenstvá (rodičia ani učitelia nemôžu vo všeobecnosti sprostredkovať normy primeraného správania založené na vlastných znalostiach a skúsenostiach); ako aj neznalosť problémov a hrozieb súvisiacich s novým a závratným vývojom v oblasti sociálnych sietí, pričom používatelia internetu sa nachádzajú v takmer experimentálnych podmienkach.

3.11

V tejto súvislosti je obava spoločnosti reakciou na spojenie rýchlo sa meniacej technológie a nových spoločenských kontaktov pre mládež, ktoré ich rodičia nezažili. Hoci tento jav tiež vyvoláva túžbu po senzácii, vytváranie mýtov a uplatňovanie neprimeraných reakcií verejnosti (správa UNICEFu „Child Safety Online“ (Bezpečnosť detí v online prostredí).

3.12

Medzi rozličnými súvisiacimi rizikami môžeme uviesť: psychické traumy spôsobené urážkami prostredníctvom týchto sietí; sexuálne obťažovanie detí a mládeže (obťažovanie a zastrašovanie cez internet a nadväzovanie kontaktov s deťmi na sexuálne účely); psychické obťažovanie v rámci organizácie zo strany nadriadených, kolegov alebo podriadených (mobbing), obťažovanie v práci prostredníctvom zasahovania podnikov do súkromného života pracovníkov alebo vyplývajúce z nadmerného využívania inteligentných telefónov, uverejňovanie fotografií a videí nahých alebo polonahých mladých ľudí, ktoré uverejnia oni sami alebo tretie osoby (sexting); explicitné reklamy na prostitúciu a eskortné služby; sexualizácia detí na sociálnych sieťach, opakované zasahovanie do súkromia, cti, osobnej dôstojnosti; podnecovanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii; šírenie totalitných ideológií fašistickej povahy, ktoré obhajujú nacizmus; samovraždy mladých ľudí pravdepodobne v dôsledku rozširovania niektorých intímnych situácií na týchto sieťach.

3.13

Právnici upozorňujú, že všeobecné podmienky používania mnohých týchto sietí prenášajú práva využitia vytvoreného obsahu z používateľa v prospech platformy, o čom väčšina používateľov internetu nevie.

3.14

K týmto rizikám spojeným s využívaním sociálnych sietí na nezákonné alebo škodlivé účely, a najmä v súvislosti s mladistvými, sa pripájajú ďalšie vyplývajúce zo spôsobu používania sietí samotným používateľom, ktoré môžu zasiahnuť do normálneho kolobehu života, či už z osobného, rodinného, pracovného alebo spoločenského hľadiska. Okrem toho existuje riziko súvisiace s „platbami online“, ktoré môžu deti podnecovať k nákupu produktov.

3.15

Existuje tiež riziko vytvárania falošnej identity prostredníctvom klamu, sebaklamu alebo fantázie. Ľahšie sa stierajú rozdiely medzi intímnym, súkromným alebo verejným a podporuje sa teatrálne a narcistické správanie, alebo ktoré dokonca skresľuje skutočnosť (Enrique Echeburúa a Paz de Corral). Na druhej strane sa preukázalo, že prílišná virtuálna komunikácia môže zhoršiť kvalitu medziľudských vzťahov a nahradiť silné a priame vzťahy slabšími a často neistými. Následne sa používatelia môžu začať cítiť osamelo a nahrádzať skutočný život virtuálnym.

3.16

Vznikajú situácie, keď používatelia sociálnych sietí bez zábran prijímajú žiadosti o priateľstvo zaslané cudzími osobami, s ktorými si navyše už po pár hodinách konverzácie rýchlo vymieňajú citlivé, intímne a súkromné informácie, ako sú adresa bydliska, telefónne číslo, mená rodičov atď., pričom tieto informácie sú často použité v otázkach na zistenie zabudnutých hesiel. Takto sa dajú získať ďalšie dôverné informácie o mieste pracoviska, plánoch do budúcnosti, používanom softvéri atď.

3.17

Ak to zhrnieme, príslušné štúdie preukázali, že používatelia sociálnych sietí prijímajú neznáme osoby medzi svojich priateľov len na základe peknej profilovej fotografie a zverujú im osobné informácie po krátkej online konverzácii. Ak zohľadníme, že základným prvkom väčšiny týchto sietí je, že títo „priatelia“ majú bez obmedzení prístup k informáciám a údajom každého člena, môžeme tvrdiť, že jedným z praktických dôsledkov všeobecného a neobmedzeného prijímania všetkých, či už známych alebo neznámych, za priateľov je, že všetko, čo sa uverejňuje na sociálnej sieti sa v skutočnosti premení na informácie s voľným prístupom.

3.18

Preto treba klásť doraz na informačné preventívne kampane v rámci programu Safer Internet (bezpečnejší internet) a poskytovať rady ako čítať podmienky používania a vyhlásenia o dodržiavaní súkromia rozličných služieb pred ich používaním, dobre zvážiť rozhodnutie niečo uverejniť, používať heslá, zvažovať, ktoré informácie sprístupniť a kontrolovať a kto má k nim prístup, ako aj rady týkajúce sa zoznamu kontaktov alebo rizika počítačových vírusov, ale najmä odkazy na pomocné prostriedky v prípade, že sa človek stane obeťou neprimeraného správania na sociálnych sieťach. Podobne je treba vykonávať iniciatívy zamerané na školenie učiteľov a vydávanie didaktických materiálov pre skorú občiansku výchovu a digitálne vzdelávanie.

3.19

Je preto mimoriadne dôležité, aby Komisia vo svojich programoch pomohla združeniam používateľom a mimovládnym organizáciám, aby si zachovali skutočnú nezávislosť od verejných a ekonomických orgánov a mohli demokraticky fungovať.

4.1

Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že každý štvrtý človek trpí problémami spojenými s nadmerným používaním nových technológií. Deti a dospievajúca mládež sú najzraniteľnejší, pretože hoci sú najskúsenejšou skupinou používateľov, sú aj najmenej zrelí.

4.2

Tieto závislosti sú označované aj ako „netoxické“, „bez návykovej látky“ alebo „nechemické“. Niektorí experti síce tvrdia, že nemožno hovoriť o „závislosti“ v pravom zmysle (pri označovaní rozličnými pomenovaniami ako „nové závislosti“, „sociálne závislosti“, „závislosti bez návykovej látky“ alebo „nechemické závislosti“), ale o problémoch so zneužívaním, nesprávnym používaním alebo návyku. Ďalší sú však toho názoru, že tento výraz možno použiť podobne, ako sa používa v súvislosti so závislosťou od práce, nákupov, sexu a pod.

4.3

Nadmerné používanie virtuálnych sociálnych sietí môže prispieť k izolácii, slabému výkonu, nezáujmu o ostatné témy, zmene správania a ekonomickým stratám, ako aj k sedavému spôsobu života a obezite. Návyk a podriaďovanie životného štýlu ustáleným zvykom sú hlavným prejavom závislosti. Charakteristickým pre závislosť na sociálnych sieťach nie je typ správania sa, ale forma vzťahu, ktorú si vytvoril príslušný subjekt (Alonso-Fernández, 1996; Echeburúa a Corral, 2009).

4.4

Vplyvy týchto závislostí sa prejavujú na duševnom zdraví, stavmi úzkosti, depresiou, utkvelými predstavami, poruchami spánku a zmenou osobnosti, ktoré majú často za následok týranie, hádky, dopravné nehody, úrazy v práci alebo sebapoškodzovanie.

4.5

Treba sem tiež zahrnúť problémy, ktoré sa odrážajú priamo na fyzickom zdraví používateľov, fyziologické zmeny ako sú bolesti krku, zápaly šľachy, syndróm karpálneho tunela a poruchy zraku. Zanedbáva sa starostlivosť o vzhľad, vyskytuje sa nespavosť a menia sa stravovacie návyky.

4.6

Používanie a nadmerné používanie internetu sú spojené s rozličnými psychologickými a sociálnymi zmenami, ako sú psychologická zraniteľnosť, stresujúce faktory a rodinná a spoločenská podpora. Niektoré rizikové faktory sú špecifické pre nadmerné používanie sociálnych sietí medzi mladými ľuďmi.

4.7

Niektoré varovné signály (nespavosť, zanedbávanie ostatných dôležitých aktivít, sťažnosti niekoho blízkeho v súvislosti s používaním siete, neustále myslenie na veci súvisiace so sieťou, opakované zlyhanie v snahe obmedziť dobu pripojenia, strata pojmu o čase atď.) sa objavia predtým, ako sa záľuba premení na závislosť. Včasné načúvanie týmto signálom môže spolu s rozvojom nástrojov hodnotenia a diagnostiky napomôcť skorému odhaleniu a neskoršej terapeutickej liečbe.

4.8

Navyše je na tento účel potrebné vyčleniť verejné zdroje a podnikať preventívne kroky (informačné a osvetové kampane, vzdelávacie programy, digitálna gramotnosť, asistenčné služby, sledovateľnosť a oznamovanie rizík atď.), pričom pozornosť treba venovať najmä osobitným potrebám najzraniteľnejších skupín.

4.9

Pri nútenom prerušení spojenia, jeho výpadku alebo pomalom pripojení sa prejavujú fyzické a psychické abstinenčné príznaky – zmeny nálady, podráždenosť, netrpezlivosť, nepokoj, smútok, úzkosť (Estévez, Bayón, De la Cruz a Fernández-Liria, 2009; García del Castillo, Terol, Nieto, Lledó, Sánchez, Martín-Aragón, a kol., 2008; Yang, Choe, Balty a Lee, 2005).

4.10

V niektorých prípadoch existujú určité osobnostné charakteristiky alebo citové stavy, ktoré zvyšujú psychickú náchylnosť k týmto závislostiam: impulzívnosť, dysfória (abnormálny stav mysle, ktorý sa subjektívne vníma ako nepríjemný a charakterizujú ho časté zmeny nálady), netolerancia k nepríjemným stimulom, či už fyzickým (bolesť, nespavosť alebo únava) alebo psychickým (nechuť, obavy alebo zodpovednosť) a nadmerné vyhľadávanie silných emócií (Estévez, Bayón, De la Cruz a Fernández-Liria, 2009; García del Castillo, Terol, Nieto, Lledó, Sánchez, Martín-Aragón, a kol., 2008; Yang, Choe, Balty a Lee, 2005).

4.11

Niekedy je však závislosť spôsobená osobnostným problémom – napríklad prílišná hanblivosť, nízke sebavedomie alebo odmietanie vlastného fyzického vzhľadu – alebo neprimerané vyrovnávanie sa s každodennými ťažkosťami. Predchádzajúce ťažkosti (depresia, ADHD, sociálna fóbia alebo nepriateľstvo) zvyšujú riziko závislosti od internetu (Estévez, Bayón, De la Cruz a Fernández-Liria, 2009; García del Castillo, Terol, Nieto, Lledó, Sánchez, Martín-Aragón, a kol., 2008; Yang, Choe, Balty a Lee, 2005).

4.12

V stratégiách zameraných na prevenciu hrajú pri osvojovaní si zdravých návykov pri používaní sociálnych sietí kľúčovú úlohu rodičovská podpora, ako aj vzdelávanie. Vhodná je tiež spolupráca skupín dvojíc (so skúsenejšími priateľmi, ktorí poznajú riziká a môžu svojim priateľom alebo mladším pomôcť odhaliť ich a vyhnúť sa im), ktorí sú považovaní za online ochrancov.

4.13

Ide teda o lepšie využitie rozličných príležitostí, ktoré ponúkajú sociálne siete prostredníctvom primeraného používania. Tieto príležitosti sa týkajú aj veľmi dôležitých oblastí, ako sú oblasti zamestnania alebo spotreby (Salcedo Aznal Alejandro, „¿Sociedad de consumo o redes de consumidores? Esbozo para un análisis social del consumidor actual” (Konzumná spoločnosť alebo siete spotrebiteľov? Náčrt sociálnej analýzy súčasného spotrebiteľa), 2008), ktorých analýza nie je predmetom tohto stanoviska. V tomto prípade by sa malo pristúpiť k potrebným reformám, aby sa zamedzilo tomu, že pri uplatňovaní pracovno-právnych predpisov dôjde k neprijateľným zásahom do súkromného života osôb prostredníctvom využívania nových technológií (mobilné telefóny, e-mail, sociálne siete atď.) a sociálni partneri by mali uzatvoriť dohody na základe odporúčania Rady Európy v tejto oblasti.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/36

1.1

Štvrťstoročie po uverejnení Cecchiniho správy v roku 1988 sa znovu objavuje otázka „nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ“, ktorá by mohla byť vhodným a zaujímavým spôsobom, ako pokročiť v diskusii o ďalšom budovaní európskeho projektu. Avšak zatiaľ čo Cecchiniho správa skúmala túto otázku len z hľadiska jednotného trhu, v súčasnosti je nevyhnutné ísť omnoho ďalej a diskutovať o nákladoch, ktoré by vznikli v prípade nedokončenia hospodárskej a politickej únie v Európe. Tieto náklady sú už teraz veľmi vysoké a ak sa nič nepodnikne, mohli by sa ešte viac zvýšiť.

1.2

Problém je o to pálčivejší, že členské štáty budú pod tlakom finančných trhov, ale aj nových záväzných inštitucionálnych predpisov, nútené zintenzívniť úsilie v oblasti znižovania zadlženia. Ako to dosiahnuť bez toho, aby sa obetoval rast, ktorý finančné trhy navyše požadujú? Dobrým spôsobom ako sa vyhnúť nekonečnej špirále poklesu hospodárstva a tomu, aby veľká časť európskeho obyvateľstva poznala len chudobu a biedu, by bolo spoločne znášať niektoré výdavky na európskej úrovni a viesť ambicióznejšiu európsku politiku. Umožnilo by to EÚ naštartovať priaznivý kolobeh rastu, vytvoriť si silnú ekonomickú, priemyselnú a technologickú identitu v kontexte globalizácie a ochrániť náš sociálny model, ktorý výrazne prispel k súčasnej podobe Európy.

1.3

Snaha nastoliť otázku nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ takým spôsobom, ako to odporúčame v tomto stanovisku, má nepochybne niekoľko metodologických a technických nevýhod, ale hlavnou výhodou je, že umožní vysloviť argumenty, ktoré budú z racionálneho hľadiska ťažko spochybniteľné a ktoré ukážu, ako vyjsť zo súčasnej krízy a dosiahnuť v Európe skutočnú hospodársku a politickú úniu. V zásade ide o to, ako jasnými dôkazmi presvedčiť verejnú mienku, že problémy bude možné vyriešiť, ak sa subsidiarita bude zameriavať na viac a lepšej Európy práve v čase, keď sa niektoré politické sily snažia urobiť z EÚ obetného baránka.

1.4

Z tohto hľadiska obsahuje stratégia Európa 2020 veľmi zaujímavé prvky. Je nutné uvítať jej ambíciu podporovať skutočné zosúladenie, najmä prostredníctvom spoločných politík a cieľov, ako aj prostredníctvom dôraznejšej koordinácie medzi členskými štátmi na všetkých úrovniach a v oblastiach, kde neexistuje alebo ešte len vzniká európsky prístup. Možno si však položiť otázku, či táto stratégia dokáže nastoliť skutočnú hospodársku a politickú úniu, ktorá bude schopná posilniť postavenie Európy v kontexte globalizácie, a či bude mať – vo svojej súčasnej podobe – lepší osud ako Lisabonská stratégia.

1.5

Považujeme za potrebné ísť ešte ďalej a obrátiť pozornosť na túto tému počas plánovaných semestrálnych diskusií vedúcich činiteľov, či už eurozóny pozostávajúcej zo 17 štátov alebo EÚ 27, a prebudiť našich predstaviteľov a verejnú mienku a presvedčiť ich o nevyhnutnosti uskutočniť zásadnú revolúciu vo vzťahoch štáty-Európa-svet. Poukazovanie na náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ, ktoré dnes znášame a ktoré nám hrozia v budúcnosti, je veľmi dobrým spôsobom, ako konať v tomto smere. Dôkazmi o ekonomických, politických a strategických výhodách musíme presvedčiť euroskeptikov a nakloniť si verejnú mienku: Európa nie je problémom, musí byť riešením.

1.6

Výhodou tohto prístupu je zníženie nákladov, optimalizácia výdavkov a maximalizácia príležitostí s cieľom poskytnúť primeranú odpoveď na súčasné výzvy a nájsť východisko zhora, ktoré bude výhodné pre všetkých.

1.7

Vzhľadom na všetky tieto prvky je potrebné náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ analyzovať z oveľa širšieho hľadiska, než je to, ktoré bolo navrhnuté v rámci štúdie Európskej komisie o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ a o nevyužitom potenciáli jednotného európskeho trhu. Nepotrebujeme ďalšiu štúdiu (hoci by určite bola veľmi kvalitná), ktorá bude „zapadať prachom niekde v našich knižniciach“ a do ktorej z času na čas nazrú niekoľkí naslovovzatí odborníci.

1.8

EHSV preto žiada Komisiu, aby najskôr čo najpresnejšie odhadla všetky náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ uvedené v tomto stanovisku a ich vplyv na zamestnanosť a rast. Ďalej navrhujeme zahrnúť do stratégie Európa 2020 konkrétne vyčíslené ciele, pokiaľ ide o zníženie týchto nákladov, spolu s jasným akčným plánom a systematickým hodnotením jeho plnenia.

2.1

Otázku nákladov na nekonanie na úrovni EÚ EHSV nadniesol z rozličných hľadísk vo viacerých stanoviskách vypracovaných v uplynulých rokoch (1). Koncom roka 2010 začali Európsky parlament a Európska komisia diskusiu o nekonaní na úrovni EÚ. Komisia okrem toho dala vypracovať ambicióznu štúdiu s cieľom zaktualizovať údaje z Cecchiniho správy (2)  (3).

2.2

Pokiaľ ide o zvolenú metodiku a cieľ, Komisia a Európsky parlament boli vo veľkej miere ovplyvnení prípravou Aktu o jednotnom trhu II (Single Market Act II), hoci vo svojich oznámeniach zdôrazňovali aj potrebu venovať sa cielene danej téme a vychádzať z vedeckých dôkazov, ktoré by priniesol takýto prístup (4). Pripomeňme, že na základe pomerne zložitých vzorcov uvedených v Cecchiniho správe sa v tom čase predpokladal nárast HDP EÚ (12 členských štátov) o 4,5 % až 7 % a plánovalo vytvoriť 2 až 5 miliónov ďalších pracovných miest v zjednotenom priestore. Tieto odhady sa však opierali o metodologický prístup a hypotézy, ktoré možno kritizovať a spochybniť. Navyše tieto predpovede, napriek ich úspechu z hľadiska komunikácie, pokiaľ vieme, neboli nikdy vyhodnotené na základe dôkazov, čo by umožnilo posúdiť ex post ich presnosť (5).

2.3

EHSV teší, že sa tejto téme opäť venuje pozornosť, hoci môžeme byť prekvapení, že sa tak deje takmer štvrťstoročie po uverejnení Cecchiniho správy. Avšak spôsob, akým sa k tejto téme pristupuje, čiže skutočnosť, že sa používa rovnaká metodika a opäť sa vyčísľuje možný ekonomický vplyv odstránenia prekážok, ktoré bránia obchodovaniu v rámci jednotného trhu, je prinajlepšom reštriktívny a prinajhoršom jednoducho neprimeraný, a to najmenej z dvoch vzájomne súvisiacich dôvodov.

2.4

Prvým je riziko, že sa obmedzíme len na diskusiu o nákladoch na nekonanie na úrovni EÚ, ktorá by bola výlučne technická (priam technokratická), hoci – napriek mimoriadne komplexným nástrojom, ktoré môžu byť použité – technický aspekt je v sociálnych vedách často len ilúziou.

2.5

Druhé riziko, ktoré má ešte zásadnejší význam, vyplýva z toho, že súčasná situácia je úplne odlišná. V roku 1988 sa diskusia zameriavala najmä na stav spoločného trhu, ktorý bol premenovaný na „jednotný trh“. V tomto zmysle bola Cecchiniho správa veľmi užitočná, lebo poukázala a zamerala sa na prekážky a omeškania v tejto oblasti. Umožnila tak odôvodniť program oživenia a prispela k pozitívnym snahám, ktoré vyústili dol Delorsovho programu a jeho cieľa 1992.

2.6

V roku 2012 však jednotný trh už nie je jadrom celého problému. Nielenže za uplynulé štvrťstoročie budovanie jednotného trhu výrazne pokročilo vpred, ale zmenili sa aj súvislosti, ktoré sú v súčasnosti poznačené najmenej piatimi novými dôležitými prvkami v porovnaní s koncom 80. rokov: 1) podstatne väčšia globalizácia, ktorú posilnil nástup rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík na medzinárodný trh, napr. Brazílie, Indie, a najmä Číny, zatiaľ čo v 80. rokoch boli konkurentmi Európy predovšetkým najvyspelejšie krajiny; 2) Európu tvorí teraz 27 krajín, ktorých úroveň rozvoja, ekonomické štruktúry a sociálne systémy sú heterogénnejšie ako v 80. rokoch; 3) európska štruktúra je omnoho rozvinutejšia a vznikli niektoré kľúčové inštitúcie, ako sú euro a ECB; 4) hospodárska kríza, ktorá je bezprecedentná od krízy v 30. rokoch, stále trvá a v súčasnosti nadobúda podobu „krízy štátnych dlhov“; 5) a napokon naliehavá potreba európskych štátov vyrovnať svoje dlhy v nasledujúcich rokoch.

2.7

Tieto prvky nás vedú k návrhu, aby sa diskusia o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ viedla výrazne iným spôsobom. Handicapom Európy v súčasnosti nie je meškanie pri budovaní jednotného trhu, ktorý nakoniec prináša úžitok rovnako našim konkurentom, ako aj samotným Európanom. Problémom je predovšetkým vytvorenie silnej ekonomickej, priemyselnej a technologickej identity v rámci globalizácie, ktorá je multipolárna, čo prináša čoraz tvrdšiu konkurenciu, najmä zo strany tzv. rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík v kontexte bezprecedentnej systémovej krízy.

2.8

Diskusia sa preto musí zameriavať na všetky náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ vyplývajúce z nedokončenej európskej integrácie. Tieto náklady sú neporovnateľné s tými, ktoré môžu priniesť prípadné pretrvávajúce bariéry, ktoré stoja v ceste obchodovaniu v Spoločenstve. EHSV si je vedomý, že je zložité venovať sa tejto téme tak podrobne a v podstate politicky, ale je to jediný spôsob, ktorý nám v súčasnej situácii dáva zmysel (6).

3.1

Pred 60 rokmi sa túžba Európanov žiť v mieri zhmotnila vytvorením prvého európskeho spoločenstva – ESUO. Posun k integrácii prebiehal pomaly, ale iste, až do roku 1992. Počas 20 rokov predstavovalo rozširovanie EÚ na 27 členských štátov nesporne hlavný pokrok, ale zároveň aj jediný naozaj zavŕšený. Prehlbovanie európskej integrácie, o ktorom sa hovorilo už na začiatku 80. rokov, upadlo do zabudnutia. Spoločná mena, vnútorný trh, politika súdržnosti alebo spoločná poľnohospodárska politika sú zaiste dôležitými výhodami, ale nedokončenými a predovšetkým nepostačujúcim na vytvorenie skutočnej Únie.

3.2

Okrem vymedzenia tém diskusie tu máme, samozrejme, aj diskusiu o vymedzení pojmov. Čo znamenajú „náklady“? Čo znamená „nekonanie na úrovni EÚ“ Alebo dokonca čo znamená „ne-“? Potenciálne môžeme všetko posudzovať z hľadiska konania alebo nekonania Európy. Je objektívne ťažké vybrať príslušné verejné nástroje/politiky/statky a izolovať ich vplyv, určiť na akej úrovni by ich rozvinutie bolo najúčinnejšie (na európskej/národnej/miestnej), rozhodnúť, akým spôsobom vyjadriť ich náklady/prínos alebo z akého časového hľadiska ich treba analyzovať (pričom zoznam ťažkostí zďaleka nekončí). Vzhľadom na tieto faktory nie je jednoduché dohodnúť sa na dôslednom metodologickom prístupe a prekročiť bežný konsenzus. Oznámenie Európskeho parlamentu o metodologických aspektoch dobre objasňuje túto tému a poukazuje na jej mimoriadnu zložitosť.

3.3

Avšak bez ohľadu na prístup, vymedzenia pojmov – dokonca aj tie najširšie – neumožňujú začleniť do diskusie určité základné prvky v záujme verejného blaha (napríklad mier alebo voľný pohyb osôb), ktoré priniesla európska integrácia za niečo viac ako polstoročie svojej existencie.

3.4

Nechceme sa pokúsiť vyčísliť ich prínos pre blaho európskych občanov ani prepísať históriu (čo by sa stalo, keby európska integrácia nemala súčasnú podobu?), stojí však za to pripomenúť – teraz, keď sa úvahy o nákladoch na nekonanie na úrovni EÚ stávajú čoraz väčšou módou – že história nášho kontinentu nebola vždy taká, ako ju poznáme od roku 1945 po súčasnosť. Mier, prosperita, základné práva (uvedené v charte EÚ (7)), voľný pohyb osôb a tovaru, možnosť používať tú istú menu aj po prechode hraníc, cenová stabilita a iné výhody nášho každodenného života mnohí z nás (najmä mladá generácia) v súčasnosti vnímajú ako úplne normálne a samozrejmé: kontroly na francúzsko-nemeckých hraniciach by sme považovali za nepríjemnú výstrednosť a čo i len pomyslenie na vojnu medzi európskymi štátmi za zlý vtip. Je samozrejme ťažké, ba priam nemožné, s určitosťou povedať, ako by to dnes vyzeralo, keby sme boli ostali v národných rámcoch, ale nie je nerozumné tvrdiť, že európska integrácia prinajmenšom uľahčila vznik týchto verejných statkov a urobila ich samozrejmými a prirodzenými pre všetkých.

3.5

Znamená to, že sú teraz už trvalé? To nie je také isté. Možnosť bratovražednej vojny sa v 80. rokoch javila aj v Juhoslávii ako absurdná a nepravdepodobná, čo však nezabránilo krvavej vojne po rozpade krajiny. Ostatné výhody, na ktorých dosiahnutie boli potrebné desaťročia, možno tiež stratiť: obnovenie kontrol na hraniciach alebo spochybňovanie eurozóny sú témami, ktoré komentátori, euroskeptické a/alebo populistické politické strany, ale čoraz častejšie aj tradičné politické hnutia, bez váhania otvárajú pri rôznych príležitostiach.

3.6

Nakoniec, hoci nechceme maľovať katastrofické scenáre, sa nemôžeme vyhnúť otázke nákladov v prípade nekonania „sa“ EÚ, teda v prípade úplného alebo čiastočného zlikvidovania niektorých kľúčových inštitúcií, ako je napríklad spoločná mena. Podľa nedávnej štúdie banky UBS (8), napriek mnohým nedostatkom, ktoré jej možno vyčítať z hľadiska metodiky, by náklady spojené s tým, že sa daná krajina vzdá eura, predstavovali 40 – 50 % HDP pre „slabé“ krajiny len počas prvého roka. Dokonca aj v prípade „silných“ krajín (napríklad Nemecka) by tieto náklady predstavovali 20 – 25 % HDP len v prvom roku, čo je 6 000 až 8 000 EUR na obyvateľa. A to nehovoríme o destabilizačných politických vplyvoch, možných vojnách medzi menami a následných konkurenčných devalváciách, oživení protekcionistickej politiky na národnej úrovni a možnom katastrofickom vplyve na očakávania ekonomických subjektov. Tieto javy by mohli Európu uvrhnúť do depresie trvajúcej niekoľko rokov. Nikto nevie predpovedať dôsledky takýchto udalostí, ale môžeme očakávať výrazné snahy o zmenu geopolitickej situácie a nové spojenectvá, ktoré by mohli destabilizovať Európu ako zjednotený politický a ekonomický blok.

4.1

Napriek demagogickým tvrdeniam niektorých politických prúdov vo viacerých krajinách EÚ, najmä odkedy v rokoch 2008 – 2009, vypukla kríza, ktorá postupne prešla niekoľkými premenami, súčasné ekonomické ťažkosti nesúvisia s „excesmi bruselských eurokratov“, ale práve so zásadným nedokončením európskej integrácie. Stanovený cieľ vytvoriť menovú a úniu sa nikdy nepodarilo splniť. Trestuhodný nezáujem európskych štátov a inštitúcií, ktoré neustále odkladali potrebné kroky na dokončenie skutočnej ekonomickej integrácie, ale tiež postupy nevyhnutné na prijímanie legitímnych a demokratických rozhodnutí v členských štátoch (pričom niektoré z nich boli veľmi medializované) – popri asymetrickom vonkajšom šoku nebývalej sily – roztočili špirálu nedôvery trhov. Táto situácia stojí všetky krajiny EÚ čoraz viac z hľadiska konkurencieschopnosti, rastu, zamestnanosti, sociálnej súdržnosti, ako aj demokratickej legitimity na kontinente.

4.2

Vytvorenie menovej únie bez skutočnej hospodárskej únie ukázalo svoje limity, keďže namiesto konvergencie sa napokon vytvárala divergencia. V súčasnosti už Európa nemá čas čakať, že sa veci udejú samy prirodzeným spôsobom vo vzdialenej budúcnosti. Buď bude rýchlo napredovať, aby dokončila skutočnú európsku hospodársku úniu s účinným mechanizmom, ktorý umožní odolávať asymetrickým šokom, alebo bude znášať možné mimoriadne vysoké náklady spojené s budúcou ne-úniou.

4.3

Súčasné ťažkosti eura, ktoré je v podstate „nekompletnou“ menou, sú odrazom tejto situácie. Výška verejného dlhu v celej eurozóne, a dokonca aj vo väčšine európskych krajín považovaných za „ohrozené“, je nižšia v porovnaní s inými tzv. „vyspelými“ krajinami, ako sú USA, Spojené kráľovstvo alebo Japonsko. Avšak zatiaľ čo dolár, libra alebo jen sú vnímané ako meny skutočných „plnohodnotných“ mocností, euro trpí imidžom meny, ktorej suverénny priestor nie je celkom jasný (9) z dôvodu obmedzeného mandátu Európskej centrálnej banky a nedostatočného skutočného ekonomického riadenia na európskej úrovni. Z týchto všetkých dôvodov je mimoriadne dôležité vytvoriť ozajstnú európsku hospodársku úniu s jasnými, a najmä vynútiteľnými pravidlami a zodpovednosťami na všetkých úrovniach, čo sa však nedá dosiahnuť bez zásadných politických reforiem, ktoré by takejto únii dodali potrebnú legitimitu.

4.4

Je zložité vyjadriť všetky náklady vzniknuté v dôsledku tejto nedôvery trhov, ktorá je navyše vo veľkej miere zodpovedná za súčasnú recesiu. Náklady, ktoré by v prípade nekonania na úrovni EÚ vznikli pre verejné rozpočty, už len z dôvodu rizikových prirážok, ktoré boli uložené niektorým štátom v súčasnosti, by sa však pohybovali medzi 0,4 až 1,5 % HDP v roku 2012 (9 až 36 miliárd EUR) a až do 1,8 až 2,4 % HDP v roku 2013 a 2014 (42 až 56 miliárd EUR) pre celú eurozónu, pričom medzi jednotlivými krajinami by boli samozrejme značné rozdiely (10).

4.5

Ukončená ekonomická integrácia, najmä užšia rozpočtová a fiškálna integrácia, ktorá by podliehala prísnym podmienkam a kontrolám, by bola pomohla eliminovať tieto rizikové prirážky prostredníctvom zavedenia spoločných mechanizmov na európskej úrovni (ako sú eurodlhopisy alebo iné) namiesto naliehavých ad hoc opatrení, ktoré sú improvizované a zas a znovu majú vyplniť medzery, keď sa situácia stáva neudržateľnou. Členské štáty a Európa musia mať odvahu nereagovať nárazovo, ale prijať akčný plán a súvislé inštitucionálne reformy s cieľom nájsť celkové východisko zo súčasnej krízy, ktoré načrtne skutočne dôveryhodnú perspektívu.

4.6

Niektoré kroky v tomto smere sa už nedávno uskutočnili. Žiaľ nejdú dostatočne ďaleko.

5.1

Posledné záväzky prijaté na summite 9. decembra 2011 v Bruseli nadväzujúce na disciplínu paktu stability z Maastrichtu stanovujú drastické zníženie verejných dlhov štátov a zavádzajú teraz už automatické sankcie v prípade, že bude konštatované porušenie „zlatého pravidla“. Štáty budú preto povinné zvýšiť svoje úsilie o vyrovnanie dlhu, a to nielen pod tlakom finančných trhov, ale aj v dôsledku nových záväzných pravidiel.

5.2

Základná otázka pre politických lídrov viacerých európskych štátov v súvislosti s ich verejným dlhom pripomína „kvadratúru kruhu“: ako sa vyrovnať s nedôverou trhov, ktoré požadujú nemožné, a to drasticky znížiť verejný deficit a takmer súčasne naštartovať oživenie rastu? Jedným zo spôsobov ako vyriešiť túto neriešiteľnú rovnicu by bolo zrušiť nezmyselnú duplicitu medzi členskými štátmi prostredníctvom spoločných úspor z rozsahu a zároveň položiť základy budúceho rozpočtového oživenia na európskej úrovni. Mohli by sme sa tak napríklad vyhnúť depresívnym vplyvom – alebo ich aspoň zmierniť – politík úsporných opatrení, ktoré sa uplatňujú spôsobom „každý sám pre seba“, a pritom by sa neznížila kvalita verejných služieb poskytovaných občanom. Zároveň by sme mohli vyriešiť problém mrhania zdrojmi vyplývajúci z 27 rozličných politík v rovnakých oblastiach, ktoré sú často nekoordinované. Táto myšlienka sa samozrejme nedá realizovať s rozpočtom Spoločenstva obmedzeným na 1 % HDP a je úplne v protiklade s návrhom vykonávať rozpočtové škrty všade, vrátane na európskej úrovni.

5.3

Rozpočty členských štátov na obranu predstavovali v roku 2010 spoločne takmer 200 miliárd eur, ale podľa názoru viacerých expertov sú národné politiky v tejto oblasti naďalej fragmentované a vo všeobecnosti málo účinné (11). Napriek viacerým iniciatívam na európskej a národnej úrovni sú prostriedky na zariadenie a programy V&V v oblasti obrany (takmer 20 % celkového rozpočtu) prakticky jedinou oblasťou, kde môžeme hovoriť o skutočnom spoločnom znášaní výdavkov, a aj tu išlo v roku 2010 podľa údajov EDA o 22 % (12). Štúdie na túto tému odhadovali možné úspory na 32 %, čo predstavuje 13 miliárd EUR, pričom ide o údaj v prípade spoločného znášania výdavkov (13).

5.4

Podobne by sa dalo uvažovať aj o výsadných právomociach štátov, ako sú diplomatické služby, clá, ochrana hraníc, civilná ochrana, boj proti podvodom atď. Znižovanie nákladov vo všetkých týchto oblastiach je i napriek možným odlišným názorom, pokiaľ ide o presné sumy, výlučne otázkou politickej vôle.

5.5

Fiškálne náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ sú logickým dôsledkom, ktorý ešte viac zaťaží rozpočet. Fiškálna konkurencia medzi členskými štátmi nebola rámcovo riešená z hľadiska spoločných európskych záujmov. Dôsledkom je nepomerne nízke zdaňovanie prenosného pohyblivého daňového základu a nadmerné zdaňovanie ostatných, čo vedie k stratám daňových príjmov (čiže k nákladom) pre Európu a členské štáty. Táto situácia vyúsťuje okrem iného do nerovnováhy, nespravodlivosti, a najmä do výrazných sociálnych nákladov, ktoré verejná mienka vníma veľmi negatívne.

5.6

Pokiaľ ide o sociálnu oblasť, diskusia o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ nie je ničím novým. Európska integrácia nemôže vychádzať len z princípu voľného obchodu, keď sú politiky hospodárskej súťaže a blaho spotrebiteľa postavené nad všetko ostatné, pričom spôsobujú zhoršenie situácie najslabších vrstiev spoločnosti. Je potrebné pripomenúť, že napriek často opakovaným obvineniam z údajného „európskeho diktátu“ aj tu ide o nedostatok Európy, nie o jej nadbytok. Okrem pocitu nespravodlivosti a mimoriadne vysokých sociálnych nákladov, najmä v súčasnej situácii, závery viacerých štúdií poukazujú na to, že nekonanie na úrovni EÚ v tejto oblasti sa premietne aj do zvýšených ekonomických nákladov (14). Empirické údaje teda dokazujú, že spravodlivá a efektívna sociálna politika prispieva k makroekonomickej stabilizácii, najmä prostredníctvom znižovania rozsahu cyklických fenoménov a podpory lepšieho rozdeľovania zdrojov, ale tiež zlepšovaním blahobytu občanov vo všeobecnosti (15). Okrem toho majú kvalitné sociálne politiky tendenciu obmedzovať javy „nepriaznivého výberu“, internalizovať niektoré externality a zvýšiť kvalitu ľudskej práce a „sociálneho kapitálu“ v širokom zmysle. Európska sociálna charta mala za cieľ zaviesť niekoľko základných pravidiel v tejto oblasti pre všetky členské štáty. V súčasnosti sa zdá, že je potrebné ísť ďalej a vytvoriť štruktúrovaný rámec konvergencie sociálnych politík s cieľom znížiť prílišné rozdiely a vyhnúť sa tomu, aby sa prehlbovanie sociálnych nerovností a všeobecný nárast chudoby stali vážnymi prekážkami, ktoré budú stáť v ceste výraznému, vyrovnanému a udržateľnému hospodárskemu rastu.

5.7

Fiškálna a sociálna konkurencia, veľmi slabo regulovaná v ekonomickom priestore, kde sú len malé prekážky z hľadiska pohybu tovarov, služieb a kapitálu, vyvoláva navyše ďalšie mimoriadne škodlivé tendencie v globalizovanej ekonomike. Postupný rozpad priemyselnej štruktúry vo viacerých európskych krajinách je nespochybniteľným faktom, ktorý nielen že vyvoláva silné negatívne odozvy u občanov, ale predstavuje tiež strategické problémy pre naše krajiny, keďže ide o mimoriadne dôležité zmeny, ktoré sa z krátkodobého alebo strednodobého hľadiska dajú len ťažko zvrátiť, a preto majú závažné dôsledky (16). Narastajúci nesúlad spôsobený uprednostňovaním národných smerovaní v oblasti priemyselnej politiky vedie k riešeniam, ktoré nie sú výsledkom spolupráce, nie sú optimálne a často sú dokonca kontraproduktívne (17), a to v čase, keď rýchle sa rozvíjajúce ekonomiky uplatňujú priemyselnú politiku „bez zábran“, pričom sa opierajú o slabú menu a aktívnu vládnu podporu (18). Namiesto spoločného využívania zdrojov alebo aspoň koordinácie ich využívania s cieľom odpovedať na tieto výzvy, sú viaceré veľké európske krajiny z dôvodu absencie európskeho energetického spoločenstva (19) nútené uzatvárať bilaterálne dohody s tretími krajinami v kľúčových oblastiach, ako je energetika alebo V&V (20). Je zrejmé, že európska politika by bola nepochybne oveľa efektívnejším riešením.

5.8

Rozpočet EÚ na V&V na obdobie 2014 – 2020 predstavuje 0,08 % HDP EÚ, čo je 20 až 30-krát menej v porovnaní s národnými rozpočtami. Istá štúdia dospela k záveru, že každé ďalšie euro z verejných prostriedkov investované do V&V európskeho rozmeru prináša so sebou 0,93 EUR zo súkromného sektora (21). Siedmy rámcový program Spoločenstva pre výskum (7. RP, 2007 – 2013) s dotáciou 50,5 miliárd EUR dokazuje, že nejde len o zbožné želanie a že spoločná politika v tejto oblasti je možná. Tento program má dôležitý dosah: odhaduje sa, že každé euro z rámcového programu sa premietne do zvýšenej pridanej hodnoty v priemysle, a to od 7 do 14 EUR. Z dlhodobého hľadiska makroekonomické analýzy, ktoré vypracovalo GR pre výskum predpokladajú, že siedmy rámcový program umožní do roku 2030 vytvoriť 900 000 pracovných miest, pričom 300 000 týchto pracovných miest bude pre výskumníkov. Vďaka lepšej konkurencieschopnosti bude v rovnakom období možné zvýšiť vývoz EÚ o takmer 1,6 % a znížiť dovoz o približne 0,9 %.

5.9

Spoločná priemyselná politika musí navyše povinne zohľadňovať environmentálne výzvy a byť úzko koordinovaná s energetickou politikou EÚ. Riadenie energetických otázok vo vnútroštátnom rámci môže zdanlivo vyzerať jednoducho z krátkodobého alebo strednodobého hľadiska, ale z dlhodobého hľadiska sa môže ukázať ako nákladné a viesť k závislosti od krajín produkujúcich uhľovodíky a zvýšeným výdavkom na energetiku. Reakciou by mohlo byť investovanie do rozvoja energetickej infraštruktúry, ako aj rozšírenie nových zdrojov energie vďaka V&V v európskom meradle (22). Podľa štúdie spoločnosti Accenture pre GR pre energetiku využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná energia v Spojenom kráľovstve alebo solárna energia v Španielsku, by spolu s prepojením národných sietí pomohlo znížiť faktúry európskych spotrebiteľov približne o 110 miliárd EUR do roku 2020.

5. 10

V súčasnej kríze rastie riziko dlhodobej nezamestnanosti, ktorá by sa mohla stať trvalou. Môže znemožniť pracovnú sebarealizáciu týchto občanov a európske hospodárstvo môže prísť o ich potenciál. Táto situácia je v rozpore so snahou o inkluzívny rast a vyžaduje si intenzívne snahu hľadať dlhodobé riešenia, ktoré majú okrem iného spočívať v podpore inkluzívnych prác z verejných zdrojov s cieľom udržať pracovné návyky a rekvalifikačných aktivít s cieľom prispôsobiť ich budúcim potrebám trhu práce.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/42

1.1

Občania EÚ ktorý zdedia majetok za hranicami svojho členského štátu často podliehajú zdaneniu v dvoch alebo viacerých členských štátoch (t. j. dvojité alebo viacnásobné zdanenie) a sú daňovo diskriminovaní. Tieto problémy občanom často spôsobujú zbytočné ťažkosti a bránia dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. V snahe riešiť uvedené problémy Komisia predložila v roku 2011 oznámenie a sprievodné odporúčanie.

1.2

EHSV je za odstránenie dvojitého resp. viacnásobného a diskriminačného zdaňovania a víta prístup prijatý Komisiou, ktorý rešpektuje daňovú suverenitu jednotlivých členských štátov, pričom požaduje lepšie prepojenie ich daňových sústav.

1.3

EHSV však zastáva názor, že Komisia môže účinnejšie dosiahnuť konečné ciele tohto opatrenia, ak:

1.4

Nástrojom na realizáciu uvedených odporúčaní by mohlo byť stredisko EÚ na monitorovanie zdaňovania, ktorého zriadenie pod záštitou Komisie navrhol EHSV vo svojich stanoviskách k viacnásobnému a diskriminačnému zdaňovaniu (1).

2.1

Občania EÚ, ktorí zdedia majetok v zahraničí, často podliehajú daňovej povinnosti vo viac ako jednom členskom štáte (viacnásobné zdanenie). Niekoľko členských štátov navyše zdaňuje dedičstvo nadobudnuté v zahraničí vyššou sadzbou ako dedičstvo nadobudnuté doma (daňová diskriminácia). V takýchto prípadoch môže nadobudnutie dedičstva priniesť občanom neprimerané ťažkosti. Najmä malé podniky sa v prípade úmrtia ich vlastníka môžu stretnúť s ťažkosťami pri prevode.

2.2

Pred daňovou diskrimináciou chránia občanov právne opravné prostriedky, ktoré však vzhľadom na nadmerné náklady často nie sú účinné. Na ochranu občanov proti viacnásobnému zdaneniu nie sú dostupné žiadne opravné prostriedky, vzhľadom na práva niekoľkých členských štátov požadovať zdanenie (2).

2.3

To všetko sa odohráva v situácii, keď sa počet občanov, ktorí sa sťahujú z jednej krajiny do druhej v rámci EÚ od roku 2005 do roku 2010 zvýšil o 3 milióny na 12,3 milióna a cezhraničné vlastníctvo nehnuteľností v EÚ vzrástlo od roku 2002 do roku 2010 až o 50 %. (3) Taktiež výrazne stúpa trend cezhraničných portfóliových investícií. Zatiaľ čo viacnásobné alebo diskriminačné zdaňovanie dedičstva môže mať vážny dosah na občanov, príjmy členských štátov EÚ z daní z dedičstva prestavujú menej ako 0,5 % celkových daňových príjmov, pričom samotné cezhraničné prípady tvoria ešte oveľa menší podiel.

2.4

Tento stav je vážnou prekážkou slobody pohybu osôb a voľného obehu kapitálu v rámci jednotného trhu, a tým obmedzuje dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020. Navyše je v priamom rozpore s právami vyplývajúcimi z občianstva EÚ.

2.5

V snahe odstrániť uvedené problémy sa v oznámení a sprievodnom odporúčaní vydanom Komisiou navrhuje:

3.1

EHSV je zástancom riešenia viacnásobného a diskriminačného zdaňovania, aby sa dodržiavali práva občanov a podporoval jednotný trh. Výbor to zdôrazňoval vo viacerých stanoviskách a odporúča predovšetkým odstránenie viacnásobného a diskriminačného zdaňovania občanov, ako aj výraznejšie zjednodušenie administratívnych postupov v cezhraničných prípadoch (5).

3.2

V dôsledku toho EHSV víta oznámenie Komisie o prekážkach spojených s daňou z dedičstva, pretože toto oznámenie:

3.3

EHSV okrem toho víta prístup uplatňovaný v oznámení, ktorý rešpektuje daňovú suverenitu jednotlivých členských štátov a radí im usilovať sa o lepšie prepojenie ich daňových sústav a zároveň odstrániť z nich diskriminačné zdaňovanie.

4.1

EHSV však zastáva názor, že Komisia môže dosiahnuť konečné ciele tohto opatrenia účinnejšie, ak:

4.2

Komisia by mohla ďalej zvážiť, že vykonávanie tieto funkcie by boli súčasťou úloh strediska EÚ na monitorovanie zdaňovania, ktorého zriadenie pod záštitou Komisie navrhol EHSV vo svojich stanoviskách k viacnásobnému a diskriminačnému zdaňovaniu (6). Stredisko by na základe nepretržitého výskumu a prieskumov prispelo k účinnejšiemu odstraňovaniu prekážok spojených s daňou z dedičstva a poskytlo priestor na spoločné konzultácie, spoluprácu členských štátov a ich dohodu o uplatňovaní daní.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/45

—

prístup k úverom,

—

prístup k rizikovému kapitálu,

—

prístup na kapitálové trhy.

—

program pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP),

—

príspevky EIB na úvery pre MSP,

—

fondy politiky súdržnosti,

—

finančný nástroj s rozdelením rizika v rámci 7. rámcového programu.

—

regulačné opatrenia,

—

finančné opatrenia na zlepšenie poskytovania úverov a prístupu k rizikovému kapitálu v celej EÚ,

—

opatrenia na zlepšenie prostredia pre MSP.

4.1.1

EHSV podporuje zavedenie harmonizovaného režimu cezhraničných operácií fondov rizikového kapitálu. Návrh je chvályhodný, keďže pravdepodobne odstráni nedostatky na trhu vďaka vytvoreniu európskeho povolenia, ktoré umožní fondom rizikového kapitálu v EÚ uvádzať na trh svoje finančné produkty a získavať kapitál v rámci celej Európy. EHSV sa vo svojich predchádzajúcich stanoviskách už niekoľkokrát vyjadril k rizikovému kapitálu (4) a žiada Komisiu, aby tieto pripomienky vzala do úvahy.

4.1.2

EHSV dôrazne podporuje štúdiu o vzťahu medzi prudenciálnou reguláciou a investíciami do rizikového kapitálu poskytovanými bankami a poisťovňami, ktorú Komisia vypracuje v roku 2012. Štúdia by mala zhodnotiť, či tieto nástroje vytvárajú oligopol veľkých medzinárodných bánk alebo či sa musia v strednodobom alebo dlhodobom horizonte zmeniť.

4.1.3

Keďže väčšina MSP sú malé podniky (s menej ako 10 zamestnancami), EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť mikrofondom s rizikovým kapitálom. Tieto fondy investujú do podnikov, ktorých projekty nie sú dostatočne atraktívne pre tradičných investorov rizikového kapitálu, ale sú príliš veľké alebo riskantné, aby pritiahli kapitál z tradičných úverových zdrojov. Posilňujú kapitálový základ podniku a rozvíjajú obchodné zručnosti podnikateľa využívaním inštruktážnych metód v priebehu investičného obdobia (5). Výbor vyzýva členské štáty, aby navrhli nástroje, akými sú napríklad špecifické daňové opatrenia, ktoré by mohli podnietiť rozvoj týchto fondov s cieľom vyplniť medzeru na finančnom trhu.

4.2.1

Výbor víta návrhy Komisie o daňových reformách pre cezhraničné investície rizikového kapitálu. Zároveň žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli jasné opatrenia proti vyhýbaniu sa plateniu daní a daňovým únikom.

4.2.2

Vyriešiť treba aj daňové prekážky cezhraničným transakciám a Komisia by mala tiež zabezpečiť, aby členské štáty podporovali daňové reformy svojich systémov financovania MSP.

4.2.3

Osvedčené postupy, ktoré sa využívajú v niektorých členských štátoch, by sa mali preskúmať, rozšíriť v celej EÚ a sprostredkovať malým a stredným podnikom (6). V mnohých krajinách sú už zavedené balíky daňových stimulov. Príkladom môže byť flámska časť Belgicka, ktorá pred pár rokmi zaviedla pôžičku „win-win-loan“ (pôžička výhodná pre obe strany), ktorá spočíva v tom, že jednotlivci môžu požičiavať MSP a získať tým daňovú úľavu. Ďalším dobrým príkladom je holandský systém známy ako „Tante Agaath loan“ (pôžička od tety Agáty) (7).

4.2.4

Daňové úľavy, ako ustanovuje francúzsky zákon ISF PME (8), môžu byť takisto skutočným prínosom pre rýchlo rastúce MSP. EHSV podporuje takéto mechanizmy pokiaľ je výška daňovej úľavy primeraná a neovplyvňuje negatívne príspevky do iných rovnako dôležitých sektorov.

4.3.1

EHSV podporuje predložený návrh na modernizáciu štátnej pomoci s cieľom zjednodušiť súčasné pravidlá štátnej pomoci pre MSP. Berie na vedomie, že Komisia v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 preskúma všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách a niekoľko usmernení v oblasti štátnej pomoci vrátane usmernení o rizikovom kapitále. EHSV žiada o zlepšenie, zjednodušenie a objasnenie týchto pravidiel. Výbor vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že štátna pomoc sa bude využívať len na riešenie zlyhaní trhu.

4.4.1

EHSV víta skutočnosť, že smernica o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID) navrhuje rozvoj homogénnych rastových trhov MSP a zvýšenie ich atraktivity pre investorov vďaka označeniu „rastový trh MSP“. EHSV však navrhuje (9), aby sa zaviedli špecifické ustanovenia a opatrenia, ktoré umožnia jeho účinnú a efektívnu implementáciu.

4.5.1

Výbor vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zredukovali pravidlá účtovníctva a záťaž v súvislosti s predkladaním správ kótovanými MSP v Európe. Výbor oceňuje skutočnosť, že Komisia predložila návrh smernice, ktorou sa zjednodušujú a menia účtovné smernice, ako aj návrh revízie smernice o transparentnosti. EHSV pripomína Komisii, aby zohľadnila jeho dve stanoviská zo začiatku roka 2012 (10) a nazdáva sa, že MSP musia uvoľniť zdroje na investície do vlastného podnikania s cieľom dosiahnuť ďalší rast.

4.6.1

EÚ musí naďalej zastávať poprednú pozíciu pri implementácii medzinárodne dohodnutých reforiem finančných právnych predpisov. EHSV však poukazuje na to, že viaceré kapitálové požiadavky pri implementácii dohody Bazilej III v EÚ, ktoré nadobúdajú účinnosť a o ktorých sa v súčasnosti diskutuje (CRD IV/CRR), môžu malým a stredným podnikom spôsobiť rôzne problémy (11).

4.6.2

EHSV podporuje úsilie európskych inštitúcií o zvýšenie odolnosti finančného systému s cieľom predchádzať budúcim krízam. Väčšia regulácia finančných trhov však nesmie byť na úkor financovania malých a stredných podnikov. EHSV v plnej miere podporuje tzv. Karasovu správu, ktorú schválil Európsky parlament v máji 2012 a ktorá je ďalším krokom správnym smerom k rozumnej a realizovateľnej implementácii pravidiel pre kapitálové požiadavky v rámci dohody Bazilej III v EÚ.

4.6.3

EHSV berie na vedomie, že Komisia bude konzultovať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) do 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti novej smernice (CRD IV) a EBA vypracuje správu o poskytovaní úverov MSP a fyzickým osobám. Výbor nalieha na Komisiu, aby sa plne zapojila do preskúmania rizikovej váhy tým, že sa vyjadrí k správe, ktorá má byť zaslaná Rade a Európskemu parlamentu.

4.7.1

Komisia predpokladá, že táto smernica bude implementovaná do 16. mája 2013. EHSV nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že MSP budú môcť tento systém využívať už skôr. Tiež je veľmi dôležité, aby Komisia monitorovala včasnú implementáciu tejto smernice vo všetkých členských štátoch. Komisia musí ďalej veľmi dôsledne sledovať spôsob, akým členské štáty implementujú článok 4 ods. 5, ktorý im umožňuje predĺžiť postup overovania až na 30 dní za predpokladu, že to nebude veľmi nespravodlivé voči veriteľovi. Komisia by mala dôsledne monitorovať členské štáty, aby im zabránila využiť tento článok na umelé oneskorenie platby, najmä vzhľadom na to, že termíny na vykonanie platieb verejnými orgánmi majú významný vplyv na peňažný tok a riadenie likvidity MSP.

4.7.2

EHSV vyzýva európske inštitúcie, aby išli príkladom a platili svojim veriteľom načas a nespôsobovali im zbytočnú administratívnu a finančnú záťaž.

4.8.1

EHSV víta návrh nariadenia Európskej komisie o európskych fondoch sociálneho podnikania a pripomína Komisii, že zlepšenie prístupu k adekvátnemu kapitálu pre sociálne podniky musí byť medzi hlavnými bodmi agendy. EHSV vyjadril svoj postoj (12) k tejto problematike začiatkom roka 2012. Jednou z výziev je potreba odmerať a informovať o sociálnom vplyve portfóliových podnikov a ich vplyve na spoločnosť. EHSV odporúča vypracovanie spoločnej štúdie na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť kritériá a ukazovatele na riešenie takýchto problémov. Výbor pripomína Komisii, že takéto fondy môžu byť len jedným z mnohých potrebných finančných nástrojov, ktoré ešte treba vytvoriť.

4.8.2

EHSV tiež vyzýva členské štáty, aby zlepšili uznávanie rôznych foriem sociálnych podnikov. Ak by boli tieto podniky viac uznávané, znížila by sa ich riziková váha pre úvery, ktorý sú im poskytované a neboli by už v tejto oblasti znevýhodnené v porovnaní s tradičnými podnikmi.

6.1.1

EHSV víta návrh na zlepšenie informácií poskytovaných finančným sprostredkovateľom a na nabádanie bánk a iných finančných inštitúcií, aby poskytovali svojim klientom všetky potrebné informácie s cieľom pomôcť im získať financovanie. EHSV tiež považuje za dôležité podporiť vzdelávanie MSP v oblasti financovania. Výbor dôrazne nabáda členské štáty, aby sa do tejto činnosti zapojili tým, že v úzkej spolupráci s organizáciami MSP vytvoria pre takéto podniky špecifické programy zamerané na investičnú pripravenosť.

6.1.2

Jedným z hlavných problémov pre veľkú väčšinu MSP je prístup k špeciálne prispôsobenému poradenstvu. EHSV podporuje podstatu a úlohu Európskej siete podnikov, nazdáva sa však, že jej potenciál by sa mal naplno využiť (15). EHSV preto navrhuje posilnenie kapacity Európskej siete podnikov v oblasti finančného poradenstva. Zdôrazňuje však, že organizácie MSP musia byť tiež úzko zapojené do tejto kampane, ktorá musí byť prispôsobená tak, aby zdôrazňovala rozmanitosť MSP.

6.2.1

Výbor poukazuje na to, že Komisia sa už touto problematikou zaoberala (prístup MSP k finančným prieskumom a finančný index MSP). Víta návrh Komisie na užšiu spoluprácu s bankovými federáciami a získavanie rád od iných inštitúcií (ECB, EBA). EHSV odporúča zapojiť aj organizácie MSP a inštitúcie na úrovni členských štátov. EHSV ľutuje, že akčný plán sa nezmieňuje o posilnení spolupráce s medzinárodnými organizáciami, ako je OECD, s cieľom získať údaje a vypracovať štatistiky (16) o prístupe k financovaniu

6.3.1

Čisto kvantitatívne ratingové modely často nie sú vhodné na hodnotenie MSP, pretože sú príliš prísne. Používanie kvalitatívnych faktorov spolu s bežnou kvantitatívnou analýzou je viac ako vítané. Banky by preto mohli zvážiť vyváženie svojich bodovacích metód na hodnotenie bonity MSP, pričom by ponechali vhodný priestor aj pre bankovníctvo založené na osobnom styku. Túto otázku treba riešiť prostredníctvom výmeny osvedčených postupov. EHSV ľutuje, že niektoré banky majú tendenciu skôr upúšťať od tejto myšlienky ako ju presadzovať.

6.4.1

EHSV považuje za dôležité vytvoriť prepojenie medzi podnikateľskými anjelmi a fondmi rizikového kapitálu pôsobiacimi v počiatočnom štádiu a fondmi rizikového kapitálu v neskoršom štádiu s cieľom zabezpečiť solídny reťazec financovania inovácií. Okrem toho by sa mali dôrazne podporovať iniciatívy na podporu intenzívnejšieho dialógu medzi podnikateľskými anjelmi, fondmi rizikového kapitálu a miestnymi podnikateľmi.

6.4.2

Mali by sa preskúmať a implementovať inovatívne prístupy k rizikovému financovaniu. Jedným z takýchto prístupov je kolektívne financovanie, pri ktorom občania, nie banky alebo špecialisti, investujú do MSP prostredníctvom on-line platforiem a nie trhu s cennými papiermi.

6.4.3

Posilniť by sa mali špecificky prispôsobené formy hybridného kapitálu (17), ktoré obsahujú prvky grantov, vlastného a úverového kapitálu (napríklad úvery s rozdelením zisku), pretože lepšie vyhovujú MSP v počiatočnom štádiu ako aj v priebehu ich životného cyklu.

7.1.1

Malo by sa pouvažovať o vytvorení takého rámca, pri ktorom by sa mohlo stimulovať poskytovanie úverov peňažnými ústavmi, ktorých činnosť sa opiera o filozofiu spoločného znášania rizík a deľby ziskov, keďže to pre MSP môže byť určite prínosom. Komisia by mala dôkladne preskúmať jav, akým je participatívne bankovníctvo. EHSV by ocenil, keby Komisia vypracovala zelenú knihu ako základ pre spustenie diskusie o participatívnom bankovníctve na európskej úrovni. Jednotlivé iniciatívy, ktoré prijali krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Malta sú pozitívne, môžu však brániť ďalšej integrácii finančných služieb v rámci EÚ. Okrem toho vzniká riziko, že jednotlivými nekoordinovanými iniciatívami sa nedosiahne najúčinnejší výsledok, aký by mohol priniesť tento typ financovania, t. j. napríklad rozdelenie rizika, rozdelenie zisku a sociálny prístup k financovaniu. Podpora mikrofinancovania so špecifickými investičnými pravidlami odvolávajúcimi sa na islamské financovanie by takisto mohla podnietiť rast nových podnikateľských aktivít a zároveň prispieť k boju proti chudobe v niektorých regiónoch. V tejto súvislosti by Komisia mala vypracovať oznámenie, ktoré by sa zaoberalo otázkou alternatívnych metód financovania a ich podpory s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto metódy mohli rozvíjať v rovnakých podmienkach ako ostatné metódy financovania (napr. konvenčné financovanie).

7.1.2

EHSV berie na vedomie, že Komisia preskúmala prácu sprostredkovateľov úverov a výsledky, ktoré dosiahli, ako aj problémy MSP pri snahe o získanie financovania úveru (18). EHSV vyzýva všetky členské štáty, aby vytvorili takúto funkciu s cieľom zlepšiť transparentnosť v procese poskytovania úverov. Výbor poukazuje na to, že článok 145 ods. 4 smernice o kapitálových požiadavkách (CRD III) a článok 418 ods. 4 navrhovaného nariadenia o kapitálových požiadavkách (CRD IV) obsahujú ustanovenia, ktoré MSP umožňujú požiadať banky, aby ich informovali o ich ratingu a hodnotení. Je dôležité v plnej miere vykonávať tieto ustanovenia v praxi.

7.1.3

Pokiaľ ide o hospodársku súťaž v bankovom sektore, EHSV žiada Komisiu preskúmať stav a zabezpečiť, aby v bankovom sektore zameranom na finančné produkty pre MSP bola dostatočná hospodárska súťaž v členských štátoch, a takisto medzi jednotlivými štátmi. Vyskytuje sa napríklad problém financovania straty (pozri nižšie), a zároveň sadzby za prečerpanie bankového účtu pre malé podniky sú naďalej veľmi vysoké napriek tomu, že úroky ECB za refinancovanie sú na historicky nízkej úrovni. Veľké spoločnosti môžu využiť alternatívy (ako sú priame úvery), ale malé podniky tieto produkty využívať nemôžu.

7.1.4

Financovanie straty: v mnohých členských štátoch účtujú banky podnikom poplatky za splatenie úverov pred stanoveným termínom. Vždy keď sa úver splatí skôr, ako je uvedené v zmluve, banka si účtuje takzvaný poplatok za financovanie straty s cieľom získať kompenzáciu za to, že bude možno musieť reinvestovať peniaze za nižší úrok ako úrok, ktorý by dostala, ak by úver nebol splatený skôr, ako sa očakávalo.

7.1.5

Problémom však je, že tieto poplatky na financovanie straty sú často dosť vysoké. Tieto poplatky často nie sú veľmi jasne vysvetlené v zmluve, ktorá sa vzťahuje aj na budúcnosť, rovnako ako zatiaľ neznáme úrokové sadzby. Podnikom sa vzhľadom na tieto skutočnosti len veľmi ťažko odhadujú prípadné poplatky na financovanie straty v prípade predčasného splatenia. Poniky si však neuvedomujú dokonca ani povinnosť zaplatiť poplatok na financovanie straty.

7.1.6

Banky preto musia poskytovať jasnejšie informácie o takýchto poplatkoch ešte predtým, ako sa podpíše zmluva o poskytnutí úveru. Výška poplatku na financovanie straty by zároveň mala byť obmedzená a primeraná.

7.2.1

EHSV je za vytvorenie jednotnej viacjazyčnej on-line databázy rôznych zdrojov financovania, do ktorej budú začlenené európske, národné a regionálne opatrenia na zjednodušenie prístupu MSP k financovaniu. Výbor vyzýva Komisiu, aby distribuovala praktickú príručku (19), ktorú vypracovala a ktorá obsahuje informácie o možnostiach prístupu k 50 mld. EUR z verejných financií v 27 členských štátoch.

7.2.2

EHSV sa nazdáva, že v súvislosti s programom Horizont 2020 je na čo najlepšie využitie inovačného potenciálu MSP potrebný špecificky vyčlenený rozpočet vo výške 15 % z celkových prostriedkov pridelených na tento program a jednotná riadiaca štruktúra. Pokiaľ ide o postup, treba zlepšiť finančné a administratívne otázky. Napríklad mnohé MSP zapojené do výskumu financovaného zo zdrojov EÚ stále čelia značným problémom súvisiacim s DPH vo svojich krajinách, keď sa zapájajú do projektov. Veľmi často ide o jednu z hlavných prekážok pre tých, ktorý sa naozaj zapájajú už od začiatku. Vo všetkých členských štátoch by sa mali implementovať jasné predpisy, ktoré zbavujú MSP tejto záťaže. DPH by mala byť pri projektoch financovaných EÚ návratná za každých okolností.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/52

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je podporovať bezpečné, transparentné a inovatívne prostredie pre uskutočňovanie platieb v rámci EÚ. Účinnejšie, modernejšie a bezpečnejšie platobné nástroje sú predpokladom pre ďalšie rozšírenie výhod jednotného trhu, ako aj pre posilnenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva v celosvetovom meradle.

1.2

EHSV oceňuje široký rozsah dialógu, ktorý Komisia navrhuje a ktorý zahŕňa hlavné otázky súčasnej i budúcej situácie v oblasti platieb v EÚ. Aby však bolo možné utvoriť si o situácii celkový obraz, je nutné venovať väčšiu pozornosť hotovostným platbám. Na niektorých trhoch sú hotovostné platby, hoci v čoraz menšom rozsahu, aj naďalej hlavným spôsobom platenia. Čoraz viac údajov zozbieraných na národnej úrovni poukazuje na to, že hotovostné platby sú v zásade menej účinné a ak by spotrebitelia začali viac využívať elektronické platby, mohli by sa ušetriť značné zdroje. Niektoré členské štáty dosiahli skutočný pokrok smerom k bezhotovostnej spoločnosti. EHSV sa aj napriek tomu domnieva, že široká verejnosť stále nepozná skutočné náklady súvisiace s hotovosťou. Hotovosť sa okrem toho považuje za prostriedok, ktorý uľahčuje tieňovú ekonomiku. Z tohto dôvodu by všetky zainteresované strany mali podporovať tie platobné spôsoby, ktoré pomáhajú pri odstraňovaní tieňovej ekonomiky a ktoré sú lacnejšie a bezpečnejšie. V tejto súvislosti by sa malo zvážiť množstvo výhod pre všetky zainteresované strany, ako aj potreba stanoviť primeranú výšku nákladov malých a stredných podnikov, ktoré ponúkajú tieto platobné spôsoby svojim zákazníkom. V členských štátoch by sa preto mali zaviesť dodatočné iniciatívy, ktoré bude Komisia jasne podporovať.

1.3

Platba kartou je najpopulárnejším bezhotovostným spôsobom platenia v EÚ i na celom svete. V ekonomickej literatúre čoraz viac prevláda názor, že bezhotovostný spôsob platby je z fiškálneho aj ekonomického hľadiska najtransparentnejší a navyše je pre celú spoločnosť najlacnejší a tiež pohodlný, bezpečný a inovatívny. EHSV preto podporuje návrh Komisie týmto spôsobom využiť výhody väčšej integrácie trhu. Aj napriek tomu sa príležitosti, ktoré jednotný trh ponúka, naplno nevyužívajú, a to v dôsledku historických prekážok a nedostatku normalizácie a interoperability, ako aj v dôsledku rozdielov a nedostatkov vo využívaní verejne prístupných informácií, ktoré by sa dali prekonať väčším využívaním platieb kartou, cez internet a mobilnými telefónmi. Potenciál hospodárskej súťaže, inovácie a účinnosti sa preto v plnej miere nevyužíva. EHSV vyzýva, aby trhové iniciatívy čo najskôr navrhli uskutočniteľné riešenia, predovšetkým také, ktoré by zároveň podporovali finančné a digitálne začlenenie.

1.4

Súčasná právna neistota v oblasti podnikateľských modelov založených na výmenných poplatkoch bráni rastu platieb kartou, elektronických platieb a platieb mobilným telefónom, ako aj hotovostných prevodov. Jasnosť je pre investície a inovácie v platobných systémoch maximálne dôležitá. EHSV vyzýva Komisiu, aby stabilizovala podnikateľské prostredie pre všetkých operátorov. V súlade s cieľmi jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) by medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými transakciami nemal byť rozdiel v poplatkoch a ďalších požiadavkách.

1.5

Prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkoch na bankových účtoch si vyžaduje starostlivé zváženie mnohých aspektov vrátane bezpečnosti, ochrany údajov, práv spotrebiteľa, hospodárskej súťaže a kompenzácie pre zriaďovateľov účtov. EHSV konštatuje, že subjekty, ktoré majú záujem o prístup k takýmto informáciám, by mali byť regulované a podliehať dohľadu, a to v závislosti od ich rizikového profilu. V európskom právnom rámci by sa mali jasne odzrkadľovať povinnosti a zodpovednosť zainteresovaných operátorov.

1.6

Na mnohých trhoch nemusia byť zákazníci pripravení akceptovať príplatky, a preto budú možno viac využívať hotovostné platby v presvedčení, že tento spôsob platenia nič nestojí. Aj keď spotrebiteľov bude pred nadmernými príplatkami od 13. júna 2014 chrániť smernica o právach spotrebiteľov, nie je jasné, ako sa táto ochrana dá zabezpečiť vo veľmi premenlivom online prostredí.

1.7

Elektronické platby oceňujú zákazníci na vnútroštátnych trhoch. Celoeurópske riešenie, založené na internetovom bankovníctve, však stále neexistuje. A práve táto skutočnosť je prekážkou väčšieho využívania elektronického obchodovania. EHSV vyzýva operátorov takýchto systémov, aby otvorene a transparentne riešili problémy s interoperabilitou a aby čo najskôr pristúpili k vyriešeniu otvorených otázok v oblasti elektronického obchodovania.

1.8

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri platbách mobilným telefónom budú od počiatočnej fázy ich vývoja rešpektovať zásady otvoreného prístupu k platformám, prenosnosti aplikácií a bezpečnosti, a že sa bude predchádzať duplicitným nákladom operátorov, ktorí chcú tieto platby prijímať.

1.9

EHSV berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli účastníci trhu pri predchádzaní podvodom uskutočňovaným na fyzických platobných termináloch. Najväčšiu hrozbu v súčasnosti predstavujú podvody uskutočňované online. Mali by sa zaviesť dodatočné bezpečnostné opatrenia, nie však na úkor pohodlia zákazníkov. Bezpečnostné opatrenia by v prípade, že ich navrhnú verejné orgány, mali byť podľa možnosti technologicky neutrálne.

1.10

EHSV víta prebiehajúcu snahu o posilnenie riadenia súčasnej jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA) a podporuje zámer centralizovať „vlastníctvo“ SEPA, napríklad pod záštitou Rady SEPA. EHSV však vyzýva Komisiu a Európsku centrálnu banku, aby čo najskôr dopracovali podrobnosti tohto projektu, keďže súčasné faktické vákuum znemožňuje jeho realizáciu.

2.1

Dokončenie SEPA je jednou z priorít Komisie, pokiaľ ide o dokončenie jednotného trhu. Dosiahnuté výsledky v oblasti normalizácie a interoperability, podporené harmonizovaným právnym rámcom, sú operátorom už k dispozícii vo forme prevodných príkazov SEPA a inkás SEPA, ktoré od 1. februára 2014 nahradia doterajšie platobné systémy v eurozóne.

2.2

Pôsobnosť SEPA je však širšia a zahŕňa ďalšie piliere. Jeden z nich je venovaný platbám kartou – najvýznamnejšiemu platobnému nástroju v Európskej únii i na celom svete. Ďalší takýto pilier tvoria elektronické platby, t.j. platby za nákupy uhrádzané cez internet. Tieto platby v súčasnosti predstavujú len malú časť všetkých bezhotovostných platieb, pričom sa očakáva dvojciferný rast. Európska platobná rada (EPC), ktorá je koordinačným a rozhodujúcim orgánom európskeho bankového sektora v oblasti platieb, rozšírila rozsah svojich činností aj na elektronické platby a vyvinula rámec pre elektronické platby SEPA. Generálne riaditeľstvo Komisie pre hospodársku súťaž nedávno adresovalo rade EPC žiadosť o informácie.

2.3

Platby mobilným telefónom sú najnovším pilierom. Rada EPC v spolupráci s ďalšími operátormi prijala koordinované opatrenia týkajúce sa platieb mobilným telefónom tým, že pripravila technickú dokumentáciu o usmerneniach v oblasti interoperability a niekoľko bielych kníh. Platby mobilným telefónom sú stále v počiatočnej fáze vývoja, avšak očakávania, pokiaľ ide o ich budúce postavenie, sú veľmi vysoké. Aj keď sa platby kartou, elektronické platby a platby mobilným telefónom líšia svojím stupňom vývoja, rozsahom a podnikateľským modelom, európske inštitúcie a trhoví operátori zastávajú spoločný názor, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti integrácie, transparentnosti a hospodárskej súťaže. Existuje riziko, že nedostatky, ktoré sa vyskytli v súčasných podnikateľských modeloch, sa prenesú aj do vznikajúceho prostredia platieb mobilným telefónom.

2.4

Každý občan, podnik alebo verejný orgán vykonáva platby buď tradičnými platobnými metódami (napr. v hotovosti) alebo prostredníctvom moderných platobných služieb (napr. elektronickými platbami). Podľa štatistiky Európskej centrálnej banky (1) sa v roku 2010 v Európskej únii 86,4 miliardy transakcií zrealizovalo inými platobnými metódami než hotovostnou platbou, čo je o 4,4 % viac ako v predchádzajúcom roku, pričom najviac bolo platieb kartou (39 % alebo 33,9 mld.). Hodnota platieb kartou dosiahla výšku 1,8 bilióna EUR, čo predstavuje ročný nárast o 6,7 %, teda viac ako trojnásobok nárastu reálneho HDP v eurozóne, ktorý predstavoval 1,8 %. Aj keď v používaní kariet existujú značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami, všeobecný trend je, že platba kartou je jedným z najdynamickejších bezhotovostných platobných nástrojov.

2.5

Prieskum, ktorý vykonal Európsky systém centrálnych bánk (2), preukázal, že výmenné poplatky nie sú v Európskej únii stanovované ani uplatňované harmonizovaným spôsobom. Voľba, štruktúra a výška výmenných poplatkov sa v mnohom odlišujú a závisia od viacerých faktorov a indikátorov. Výmenné poplatky sú hlavnou zložkou obchodníckych poplatkov. Komisia i národné orgány pre hospodársku súťaž zhodnotili konkurenčné aspekty výmenných poplatkov a prijali viacero rozhodnutí, z ktorých niektoré sa vzťahovali na cezhraničné aktivity a iné boli obmedzené na národnú úroveň.

2.6

V súvislosti s transparentnosťou poplatkov bohužiaľ neboli uskutočnené oficiálne prieskumy ani sa nezverejňujú úplné národné štatistiky ani porovnania jednotlivých krajín, pokiaľ ide o náklady hradené spotrebiteľmi, ako sú rôzne poplatky, ktoré priamo súvisia s jednotlivými spôsobmi platenia, napriek tomu, že tieto informácie sú dostupné národným orgánom dohľadu, väčšina ktorých ich nezverejňuje.

2.7

Aj napriek prebiehajúcim súkromným iniciatívam vedúcim k normalizácii stále existuje fragmentácia v niektorých oblastiach transakcií: medzi prijímajúcimi a vydávajúcimi poskytovateľmi platobných služieb, medzi kartami a terminálmi, ako aj medzi terminálmi a prijímajúcimi poskytovateľmi platobných služieb. Tieto iniciatívy však často v dôsledku rôznych obchodných záujmov alebo chýbajúceho jasného harmonogramu implementácie zatiaľ dosiahli len obmedzené konkrétne výsledky.

2.8

Vysoké investície a značné úsilie všetkých operátorov vynaložené na prechod z magnetického prúžku na čipovú technológiu EMV mali pozitívny vplyv na zníženie miery podvodov pri fyzických kartových transakciách. Nedávne trendy ale poukazujú na to, že kartové transakcie vykonávané na diaľku sú v súčasnosti najviac ohrozené podvodnými aktivitami, a to aj napriek tomu, že sa na všetkých kartových transakciách podieľajú len malým podielom. Tento problém pritiahol pozornosť orgánov dohľadu a dozoru, ktoré v roku 2011 pod záštitou Európskej centrálnej banky spojili svoje sily v rámci fóra SecuRe Pay Forum, aby posilnili úroveň bezpečnosti elektronických platobných služieb a nástrojov a zvýšili dôveru verejnosti. V roku 2012 toto fórum sfinalizuje súbor technologicky neutrálnych odporúčaní v oblasti bezpečnosti platieb cez internet.

2.9

Zelená kniha Komisie sa zaoberá celým súborom problémov v oblasti platieb, ktoré by v prípade ich vyriešenia poskytli základ pre integrovanejšie a bezpečnejšie platobné služby poskytované buď v tradičných kamenných obchodoch alebo v rýchlo sa vyvíjajúcom elektronickom prostredí. Väčšia konkurencia, väčší výber a transparentnosť pre spotrebiteľov, viac inovácie a bezpečnosti pri platení a väčšia dôvera zákazníkov poskytnú Európe príležitosť stať sa priekopníkom toho, čo by v 21. storočí mohlo „vykonanie platby“ znamenať.

2.10

Komisia popisuje víziu integrovaného trhu, identifikuje rozdiely medzi súčasnou situáciou a touto víziou i prekážky, ktoré sú príčinou týchto rozdielov. Pomenúva aj päť rozsiahlych opatrení zameraných na urýchlenie integrácie trhu a zamýšľa sa nad tým, ako by mala prebiehať ich implementácia. Prvé opatrenie je, pokiaľ ide o problémy, najväčšie a týka sa fragmentácie trhu, prístupu a cezhraničných problémov. Ďalšie štyri opatrenia sa týkajú transparentného a nákladovo efektívneho stanovovania cien, normalizácie, interoperability a otázok súvisiacich s bezpečnosťou. Usmernenia v oblasti riadenia sa majú aplikovať na súčasné systémy SEPA (prevodné príkazy, inkasá), ako aj na karty, elektronické platby a platby mobilným telefónom.

3.1

Na úrovni EÚ zatiaľ chýba postoj týkajúci sa dlhodobých a na budúcnosť orientovaných otázok v súvislosti s platbami (okrem prevodných príkazov SEPA a inkás SEPA), ktorý má dosah na všetkých operátorov na jednotnom trhu. EHSV víta zelenú knihu Komisie a očakáva, že sa podniknú primerané nadväzujúce kroky na odstránenie súčasných nedostatkov. EHSV vyzýva k tomu, aby záujmy spotrebiteľov v oblasti dostupnosti bezpečných, účinných, pohodlných a rýchlych platieb stáli v popredí každej platobnej transakcie.

3.2

Zelená kniha je zameraná na elektronické platby, pričom sa ale nevenuje stále dominantnej úlohe hotovostných platieb, ktoré predstavujú 80 % platobných transakcií v Európe. Vyššia transparentnosť nákladov je rovnako dôležitá v prípade elektronických platieb, ako aj hotovostných platieb a pri analýze bezhotovostných platobných prostriedkov by mala slúžiť ako primárny zdroj. Široká verejnosť má stále dojem, že hotovostné platby nič nestoja. Ak by platitelia zmenili svoje návyky a viac využívali moderné a menej nákladné spôsoby platenia, mohla by sa značne zvýšiť efektívnosť. Zo získaných údajov tiež vyplýva, že prevaha hotovostných platieb má pozitívny súvis s úrovňou tieňovej ekonomiky vzhľadom na to, že hotovostné platby sa ťažko dajú sledovať. EHSV preto podporuje členské štáty, aby prijali ďalšie iniciatívy zamerané na prehodnotenie postavenia hotovosti v moderných ekonomikách, ktoré Komisia jasne podporí.

3.3

EHSV zastáva názor, že by sa mali starostlivo zvážiť dodatočné opatrenia, najmä tie záväzné, zamerané na zvýšenie transparentnosti, aby spotrebitelia neboli zahltení príliš veľkým množstvom informácií, ktoré ak sú poskytnuté v nesprávnom čase (napr. počas špičky) a v zložitom formáte, môžu negatívne ovplyvniť nakupovanie a narušiť obchodníkom proces verifikácie.

3.4

Medzinárodné a niektoré vnútroštátne kartové systémy si zakladajú svoj podnikateľský model na výmenných poplatkoch, proti ktorým v rôznom rozsahu namietali národné orgány pre hospodársku súťaž, ako aj Komisia. Rozhodnutie Komisie z roku 2007, ktorým sa spoločnosti MasterCard zakázalo vyberanie cezhraničných výmenných poplatkov, nedávno potvrdil všeobecný súd. EHSV konštatuje, že podnikateľským modelom založeným na výmene sa doteraz nepodarilo zosúladiť s víziou SEPA, a to neuplatňovať žiaden rozdiel v poplatkoch medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi transakciami. Okrem toho chýbal aj samoregulačný mechanizmus, ktorý by zabezpečoval zníženie výmenných poplatkov v prípade zvyšujúceho sa objemu transakcií, ako aj alternatívne riešenia stanovovania cien uplatniteľné na platby s nízkou hodnotou. EHSV vyzýva Komisiu, aby stabilizovala dlhodobé podnikateľské prostredie pre všetkých operátorov tým, že zohľadní aj skúsenosti iných regiónov (napr. Austrálie), ktoré v tomto ohľade prijali právne predpisy, a že zabezpečí rovnaké podmienky pre jednotlivé podnikateľské modely kartových systémov.

3.5

Zoskupovanie (co-badging) jednotlivých platobných značiek buď na plastových kartách alebo na vznikajúcich mobilných platformách by nemalo oslabovať právo spotrebiteľov vybrať si medzi značkami, ani obmedzovať možné stimuly pre obchodníkov. Zoskupovanie značiek je dôležité pre nové systémy, ktoré vstupujú na trh, a v konečnom dôsledku uľahčuje tak výber, ako aj hospodársku súťaž. V niektorých prípadoch môže jedna značka zaviesť dodatočné povinné požiadavky vzťahujúce sa na transakcie uskutočňované v jej sieti aj napriek tomu, že transakciu iniciovala iná značka. EHSV je toho názoru, že je potrebné zabezpečiť, aby značky nemali možnosť ukladať takéto požiadavky pri spracúvaní transakcií.

3.6

EHSV zastáva názor, že oddelenie funkcií riadenia systému od spracovania je kľúčovým prvkom na vytvorenie konkurencieschopného trhu platobných kariet, keďže „vertikálne silá“ môžu pri hospodárskej súťaži s nezávislými spracovateľmi využiť krížové subvencovanie. Okrem toho je súčasný systém menej priaznivý pre plánované iniciatívy podporujúce interoperabilitu medzi spracovateľmi. Takéto oddelenie, najlepšie na úrovni podnikov, by posilnilo integračné a konkurenčné procesy na jednotnom trhu.

3.7

Na základe súčasného právneho rámca nemajú platobné inštitúcie ani inštitúcie elektronických peňazí právo na prístup do platobných systémov označených v rámci smernice o konečnom zúčtovaní. Uvedené systémy sú zamerané predovšetkým na platby s veľkou hodnotou a platby v maloobchode. Ak by Komisia plánovala akékoľvek zmeny v súčasnom rámci, EHSV by ju vyzval, aby zvážila riziko, ktoré by v súčasných platobných systémoch (infraštruktúrach) predstavovali noví účastníci (t.j. platobné inštitúcie a inštitúcie elektronických peňazí), keďže napríklad nemajú žiaden prístup k financovaniu z centrálnych bánk.

3.8

Rámec platobných kariet SEPA (SCF), ktorý pôvodne vyvinula rada EPC, by nemal obmedzovať podnikateľské modely, ktoré vyvinú iní operátori. V ideálnom prípade by sa rámec SCF mal starostlivo preskúmať v rámci novej štruktúry riadenia SEPA, pričom by sa mali zohľadniť pripomienky všetkých zainteresovaných strán.

3.9

EHSV sa obáva, že subjekty, ktoré nie sú regulované ani kontrolované, sa snažia o prístup k citlivým informáciám o účtoch. Povinnosti a zodpovednosť zainteresovaných operátorov nie sú v európskom právnom rámci riadne stanovené, čo môže mať neočakávané dôsledky pre spotrebiteľov v prípade zneužitia údajov alebo podvodu. Prístup k informáciám o dostupnosti finančných prostriedkoch na bankových účtoch by sa mal starostlivo zanalyzovať, pričom by sa mali zohľadniť mnohé aspekty, ako napríklad bezpečnosť, ochrana údajov, práva spotrebiteľa, hospodárska súťaž a kompenzácie pre zriaďovateľov účtov.

3.10

Príplatky ponúkajú obchodníkom príležitosť, ako navýšiť hodnotu transakcie o poplatok, ak sa používa karta. Táto možnosť bola v celej EÚ uznaná prijatím smernice o platobných službách, pokiaľ ju členský štát výslovne nezakázal. Doterajšie skúsenosti s príplatkami vyberanými v určitých prípadoch nepriniesli jasné výsledky, aspoň z krátkodobého hľadiska. Napríklad začiatkom roku 2005 Dáni razantne reagovali na zavedenie poplatkov pri ich vnútroštátnych transakciách v rámci systému debetných kariet, ktoré prudko poklesli, zatiaľ čo výbery z bankomatov vzrástli. Prieskumy vykonané na iných trhoch potvrdzujú tento trend. Aj keď spotrebiteľov bude pred nadmernými príplatkami od 13. júna 2014 chrániť smernica o právach spotrebiteľov, nie je jasné, ako sa táto ochrana dá zabezpečiť vo veľmi premenlivom online prostredí. EHSV zastáva názor, že v praxi by sa v celej Európe výber príplatkov nemal podporovať.

3.11

Systém platobných kariet charakterizuje nedostatok normalizácie a interoperability. Napríklad prevádzkovateľ terminálu musí prejsť až siedmimi certifikačnými procesmi, aby mohol pôsobiť na úrovni EÚ. EHSV vyzýva súkromný sektor, aby spojil sily a dosiahol konkrétne výsledky, najmä v súvislosti s realizačným rámcom a ambicióznymi termínmi. Ak však budú riešenia trhu pomalé, Komisia by mala prevziať iniciatívu a predložiť legislatívne návrhy.

3.12

Dostupnosť elektronických platobných služieb je obmedzená hlavne hranicami jednotlivých štátov. EHSV vyzýva operátorov takýchto systémov, aby otvorene a transparentne riešili problémy s interoperabilitou a aby čo najskôr pristúpili k vyriešeniu otvorených otázok v oblasti elektronického obchodovania. Ak však trh nedosiahne očakávané výsledky, Komisia by mala stanoviť regulačné požiadavky týkajúce sa dostupnosti systémov elektronických platieb na európskej úrovni.

3.13

EHSV vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri platbách mobilným telefónom budú od počiatočnej fázy ich vývoja rešpektovať zásady otvoreného prístupu k platformám, prenosnosti aplikácií a bezpečnosti, a že sa bude predchádzať duplicitným nákladom operátorov, ktorí chcú tieto platby prijímať. Orgány na ochranu údajov by okrem toho mali podporovať operátorov pri vývoji užívateľsky jednoduchých riešení.

3.14

Bezpečnosť je kľúčová, aby verejnosť dôverovala platobným nástrojom, a v najlepšom prípade by sa mala riešiť už v štádiu navrhovania. V súvislosti s bezpečnosťou je mimoriadne dôležité, aby bol každý poskytovateľ služieb v platobnom reťazci primerane regulovaný a kontrolovaný. EHSV berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli účastníci trhu pri predchádzaní podvodom uskutočňovaným na fyzických platobných termináloch, no zároveň konštatuje, že operátori sú v online podnikaní vystavení podvodom. Bezpečnostné opatrenia by nemali byť na úkor pohodlia spotrebiteľov a v prípade, že ich navrhujú verejné orgány, mali by byť podľa možnosti technicky neutrálne. EHSV v tejto súvislosti víta odporúčania inštitúcií zapojených do fóra SecuRe Pay Forum o bezpečnosti platieb cez internet, ako aj ich úsilie posilniť úroveň bezpečnosti elektronických platobných služieb a zvýšiť dôveru verejnosti. Správnu realizáciu týchto odporúčaní by mali ďalej monitorovať príslušné orgány.

3.15

Predchádzanie podvodom si vyžaduje dodatočné opatrenia zo strany príslušných orgánov členských štátov. EHSV v tomto smere víta zriadenie nového európskeho strediska boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu, ktoré začne svoju činnosť 1. januára 2013, a dúfa, že sa toto stredisko stane kompetenčným centrom boja EÚ proti podvodníkom. Túto iniciatívu podporil EHSV v stanovisku z vlastnej iniciatívy na tému „Boj proti podvodom a falšovaniu v oblasti bezhotovostných platobných prostriedkov“, ktoré bolo prijaté 23. októbra 2008 (3). EHSV konštatuje, že ďalšie opatrenia vymedzené v uvedenom stanovisku sú aj naďalej veľmi dôležité a mali by sa tiež zvážiť.

3.16

Na platbách sa podieľajú mnohé zainteresované strany a ich záujmy, hoci niekedy rozdielne, by sa mali zohľadniť pri budovaní budúceho platobného prostredia. Nové riadenie SEPA by malo zabezpečovať otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky v tomto vyvíjajúcom sa a ambicióznom projekte. EHSV víta prebiehajúcu snahu Komisie a Európskej centrálnej banky centralizovať „vlastníctvo“ SEPA, napríklad pod záštitou Rady SEPA. EHSV ich však vyzýva k tomu, aby daný proces urýchlili, keďže súčasné faktické vákuum znemožňuje jeho realizáciu.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/57

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) podporuje návrh nariadenia Rady o štatúte európskej nadácie, ktorý predložila Európska komisia (EK) a ktorý umožní založiť európsku nadáciu (Fundatio Europaea – FE). EHSV tento štatút požadoval s cieľom uľahčiť cezhraničné aktivity a spoluprácu verejnoprospešných nadácií v Európskej únii, a tým prispieť k podporovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ (1).

1.2

EHSV teraz odporúča, aby Európsky parlament a Rada uvedený návrh bezodkladne prijali. Nadácie sa v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým venujú otázkam presahujúcim hranice štátov, otázkam, ktoré si vyžadujú účinnú organizačnú formu. Nadácie na európskej úrovni, ktoré pôsobia v oblasti vedy, výskumu a spoločenských otázok, potrebujú právnu formu uznávanú v každom členskom štáte EÚ.

1.3

Samotný sektor nadácií a organizácie a siete, ktoré ho zastupujú na národnej úrovni a na úrovni EÚ, opakovane požadovali štatút európskej nadácie ako nákladovo najefektívnejšie riešenie cezhraničných prekážok, a tým aj ako stimul nadačných aktivít v celej Európe.

1.4

Európska nadácia (Fundatio Europaea – FE) bude dobrovoľná a nenahradí miestnu a národnú legislatívu. Dá však nadáciám možnosť zvoliť si štatút pre činnosť vo všetkých krajinách EÚ bez toho, aby museli vytvárať miestne štruktúry, a to za predpokladu, že nadáciu uzná krajina, v ktorej bola založená.

1.5

EHSV súhlasí s tým, že navrhované opatrenie je plne v súlade so zásadou subsidiarity. Opatrenie EÚ je nevyhnutné v záujme odstránenia prekážok a súčasných obmedzení, s ktorými sa nadácie stretávajú, ak pôsobia v niekoľkých členských štátoch. Aktuálna situácia dokazuje, že opatreniami jednotlivých štátov sa tento problém dostatočne nerieši a že nadnárodný charakter tejto otázky si vyžaduje európsky rámec na zabezpečenie rozvoja nadácií, ktorých poslaním je vyvíjať činnosť v európskom rozsahu. Pokiaľ ide o splnenie tohto cieľa, opatrenie prijaté len členským štátom by vzhľadom na zásadu jednotného trhu nezaručilo optimálne výsledky.

1.6

Zmyslom návrhu je vytvoriť inovatívny legislatívny návrh dopĺňajúci existujúce národné právne predpisy, ktorých forma a rozsah pôsobnosti sa nezmenia. Členské štáty budú mať naďalej možnosť a voľbu zachovať a rozvíjať vlastné formy nadácií.

1.7

EHSV sa stotožňuje s tým, že pre tento návrh bola zvolená forma nariadenia. Je to najvhodnejší právny nástroj na zabezpečenie konzistentnosti štatútu vo všetkých členských štátoch a na zvýšenie dôvery, pretože si vyžaduje priame a jednotné uplatňovanie pravidiel. Túto myšlienku podporuje aj článok 47 o spolupráci medzi dozornými orgánmi a článok 48 venovaný spolupráci s daňovými orgánmi.

1.8

EHSV súhlasí s hlavnými znakmi návrhu EK o štatúte európskej nadácie, ktorý usiluje o dosiahnutie rovnováhy medzi jednoduchým prístupom k štatútu z hľadiska založenia a dôveryhodnosťou, čo sa týka transparentnosti a zodpovednosti.

1.9

Súčasťou návrhu sú aj daňové prvky, ktoré nevytvárajú nový režim, ale automaticky dávajú európskym nadáciám rovnaké postavenie, ako majú verejnoprospešné subjekty. Túto časť návrhu je potrebné pozorne preskúmať, pretože nesmie ohroziť tak veľmi potrebné prijatie navrhovaného nariadenia.

2.1

Na úrovni Únie nie je žiaden spôsob, ako harmonizovať právne rámce, v akých verejnoprospešné subjekty vykonávajú svoju činnosť v EÚ. Založenie a fungovanie nadácií po celej EÚ je upravené viac ako 50 právnymi predpismi. Rozdiely medzi občianskoprávnymi a daňovými predpismi členských štátov spôsobujú, že cezhraničné činnosti takýchto subjektov sú nákladné a ťažkopádne. Cezhraničnej činnosti nadácií okrem toho bránia právne, daňové a administratívne prekážky. V dôsledku toho sa cezhraničné smerovanie finančných prostriedkov na verejnoprospešné účely a ich podpora zväčša nevyužívajú dostatočne.

2.2

S cieľom riešiť tieto problémy predložila Komisia návrh nariadenia ustanovujúci novú európsku právnu formu, ktorá má uľahčiť zakladanie a činnosť nadácií na jednotnom trhu. Táto právna forma umožní, aby nadácie efektívnejšie smerovali súkromné finančné prostriedky na verejnoprospešné účely na cezhraničnom základe v rámci EÚ. Výsledkom by malo byť sprístupnenie väčšieho objemu financovania na verejnoprospešné činnosti, čo by malo priaznivý vplyv na verejné blaho európskych občanov a hospodárstvo EÚ ako celok.

2.3

Návrh ustanovuje hlavné znaky európskej nadácie (FE), spôsoby jej založenia a pravidlá týkajúce sa jej organizácie. Okrem toho sa ustanovuje možnosť za určitých podmienok zmeniť FE naspäť na verejnoprospešný subjekt alebo ju zrušiť.

2.4

Nariadenie stanovuje minimálne právomoci dohľadu dozorných orgánov v každom členskom štáte, aby mohli účinnejšie dohliadať nad aktivitami európskych nadácií registrovaných v danom členskom štáte. Rovnako zabezpečuje pre FE a jej darcov automatické uplatňovanie rovnakých daňových výhod, aké sú udelené domácim verejnoprospešným subjektom.

3.1

EHSV vo svojom predchádzajúcom stanovisku uznal významný prínos nadácií v mnohých oblastiach, ako sú ľudské práva, ochrana menšín, zamestnanosť a sociálny pokrok, ochrana životného prostredia a európskeho dedičstva či podpora vedeckého a technického pokroku. Kľúčovú úlohu zohrávajú aj pri dosahovaní cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré sú stanovené v stratégii Európa 2020.

3.2

Vo všeobecnosti platí v rámci EÚ voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu cez hranice, čo sa však v zásade nedá povedať o činnosti a zdrojoch venovaných verejnoprospešným účelom. Práve táto skutočnosť je dôvodom vytvorenia európskej nadácie ako novej dobrovoľnej právnej formy paralelnej s právnymi formami, ktoré už existujú v krajinách EÚ.

3.3

EHSV sa domnieva, že vďaka štatútu európskej nadácie budú nadácie profitovať z jednotnejších podmienok v EÚ, pretože budú využívať jeden právny nástroj a riadiacu štruktúru, ktorá bude porovnateľná vo všetkých členských štátoch, čo prinesie väčšiu právnu istotu a zníži náklady na zosúladenie.

3.4

Štatút uľahčí spoločné využívanie a zvyšovanie ich odborných poznatkov a zdrojov. Rozoznateľná európska forma nadácií bude zároveň stimulom pre cezhraničné aktivity a dary. Hospodárstva členských štátov by pravdepodobne uvítali, keby bolo k dispozícii viac finančných prostriedkov na také dôležité oblasti, ako je výskum a vzdelávanie, sociálne a zdravotné služby, kultúra či ochrana životného prostredia.

3.5

EHSV víta skutočnosť, že návrh Európskej komisie (EK) je zameraný len na verejnoprospešné nadácie. Poznamenáva, že definícia verejnoprospešného účelu stanovená v článku 5 vychádza z uzavretého zoznamu najbežnejších účelov, ktoré možno nájsť vo väčšine členských štátov. Poskytuje to väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o určenie verejného prospechu, no môže sa to ukázať ako veľmi ťažkopádne z hľadiska aktualizácie, na ktorú je potrebné jednomyseľné rozhodnutie Rady a súhlas Európskeho parlamentu pri príležitosti prvej revízie nariadenia, ku ktorej príde sedem rokov po nadobudnutí jeho účinnosti.

3.6

EHSV poznamenáva, že v nariadení by sa mohol spresniť pojem „slúžiť všeobecne verejnému záujmu“ a mohlo by sa špecifikovať, že FE musí mať identifikovateľný verejnoprospešný cieľ (resp. ciele) a slúžiť všeobecne verejnému záujmu a/alebo časti verejnosti. EHSV by zároveň odporúčal, aby sa pri určovaní toho, či nejaký subjekt prináša alebo zamýšľa prinášať verejný prospech, brali do úvahy nasledujúce prvky:

3.7

EHSV víta ďalšie hlavné znaky štatútu európskej nadácie uvedené v navrhovanom nariadení, ktoré odporúčal vo svojom predchádzajúcom stanovisku vrátane:

3.8

EHSV berie na vedomie, že nariadením sa má uľahčiť implementácia nedávnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (2) umožňujúcich medzinárodné poskytovanie darov európskym nadáciám a považujúcich európske nadácie za verejnoprospešné nadácie spadajúce pod miestne daňové predpisy. EHSV zastáva názor, že na daňové účely by sa malo európskej nadácii udeliť štandardné postavenie neziskovej organizácie pri úplnom rešpektovaní kompetencie a praxe daňových orgánov toho členského štátu, v ktorom FE podlieha zdaneniu, s cieľom rozhodnúť o jej daňovom režime v súlade s platnými daňovými predpismi členského štátu. Členské štáty nemôžu diskriminovať európske nadácie oproti vnútroštátnym verejnoprospešným nadáciám, čo by bolo v rozpore so Zmluvou o EÚ a judikatúrou Súdneho dvora, no môžu voľne rozhodnúť o tom, ktorý daňový režim sa uplatní. Členské štáty by tiež mali špecifikovať, ktorý daňový režim sa uplatní na európske nadácie, ak majú v rámci svojej jurisdikcie niekoľko režimov pre neziskové organizácie.

3.9

Navrhované nariadenie by malo plne zohľadňovať odporúčania, ktoré vyjadril sektor nadácií, s cieľom zaistiť, aby mal konečný nástroj na jednej strane skutočný európsky rozmer bez prílišných odkazov na predpisy členských štátov a na druhej strane bol komplexný a jednoznačný, čo maximálne zvýši jeho budúce využívanie.

4.1

Ako sa uvádza v spomínanom stanovisku EHSV, hlavné výhody a prínosy štatútu európskej nadácie by boli štvoraké, t. j. účinnosť a zjednodušenie, zodpovednosť, ekonomické prínosy a politický a občiansky prínos. EHSV sa domnieva, že navrhované nariadenie tieto prvky navzájom dobre vyvažuje, kým niektoré návrhy by sa dali vylepšiť, ako sa vysvetľuje ďalej v texte.

4.2

EHSV by chcel upriamiť pozornosť na preklad špecifických pojmov uvedených v návrhu, konkrétne chápanie verejného prospechu, ktorý možno do niektorých jazykov preložiť ako verejný záujem či všeobecný záujem a ktorý odkazuje na veľmi špecifickú právnu formu v členských štátoch so vzájomne prepojeným súborom práv a požiadaviek. Táto skutočnosť by predovšetkým mohla viesť k určitým nejasnostiam, pokiaľ ide o to, ktoré verejnoprospešné subjekty by boli oprávnené zmeniť sa na európsku nadáciu, pokiaľ to členské štáty jednoznačne nestanovia.

4.3

EHSV sa domnieva, že je úlohou členských štátov určiť, ktoré verejnoprospešné subjekty a nadácie by sa mohli zmeniť na európsku nadáciu alebo sa na účely jej založenia zlúčiť. Tým by sa automaticky vylúčili neregistrované subjekty, ako sú správne fondy, ale vzťahovalo by sa to na nadácie s verejnoprospešnými cieľmi, ktoré v niektorých členských štátoch poskytujú základňu neautonómnym fondom, ako aj na príspevkové fondy s verejnoprospešným zameraním.

4.4

EHSV sa domnieva, že vzhľadom na svoj verejnoprospešný charakter a daňové postavenie by európske nadácie založené na dobu neurčitú mali vynaložiť svoj ročný príjem v primeranej lehote (napr. do štyroch rokov), pričom by sa im zaistila možnosť vyčleniť časť svojich zdrojov (napr. jednu tretinu) na zachovanie a/alebo zvýšenie sumy ich prostriedkov slúžiacich na dosahovanie príjmov. Takéto vyčlenenie zdrojov by sa netýkalo európskych nadácií založených na dobu určitú alebo vynakladajúcich všetky prostriedky.

4.5

EHSV by rád zdôraznil, že požiadavky stanovené v návrhu EK v súvislosti s transparentnosťou, najmä pokiaľ ide o otázku externého auditu, sú pre európske nadácie náročnejšie vo vzťahu k objemu ich požadovaných aktív ako požiadavky existujúce pre vnútroštátne nadácie kdekoľvek v EÚ. Táto skutočnosť môže odrádzať od budúceho využívania formy európskej nadácie. Požiadavky na audit by mali platiť až po presiahnutí určitej hranice (napr. 150 000 EUR) a/alebo priemerného počtu aspoň 50 zamestnancov. V prípade európskych nadácií s aktívami nižšími ako navrhovaný limit 150 000 EUR by sa mohli využiť služby nezávislého kontrolóra namiesto audítora. Súčasná prax ukazuje, že 8 členských štátov nevyžaduje externé audity, zatiaľ čo v prípade, že sa takýto audit vyžaduje, je stanoveným limitom suma od 15 000 EUR (Estónsko) po viac ako 2,5 milióna EUR (Poľsko) a zamestnávanie viac ako 50 pracovníkov (3). Tento pomerný prístup k auditu neznamená, že by FE nemusela spĺňať iné ustanovenia týkajúce sa transparentnosti a zodpovednosti uvedené v nariadení, najmä ustanovenia súvisiace s pravidelným (každoročným) zverejňovaním správy.

4.6

Európska nadácia by mala mať možnosť vykonávať „súvisiace“ hospodárske činnosti, t. j. činnosti súvisiace s jej verejnoprospešným účelom, no môže byť už zložitejšie definovať poznámku o nesúvisiacich hospodárskych činnostiach. Situáciu by mohlo ujasniť, keby sa európskym nadáciám umožnilo vykonávať nesúvisiace hospodárske činnosti len nepriamo prostredníctvom iného právneho subjektu.

4.7

EHSV zastáva názor, že sa v nariadení musia prijať ustanovenia týkajúce sa práva zamestnancov FE na to, aby boli informovaní a aby s nimi prebehla porada na primeranom nadnárodnom stupni v situáciách, keď má FE podstatný počet zamestnancov v rôznych členských štátoch:

4.8

EHSV sa domnieva, že nariadenie v tomto znení de facto prináša niektoré úplne nové ustanovenia pre dobrovoľníkov, hoci neexistuje žiaden európsky štatút, resp. právna definícia dobrovoľníkov, ich práv a povinností. Keďže chýbajú takéto dôležité aspekty, EHSV sa domnieva, že informovanie dobrovoľníkov FE a konzultovanie s nimi by malo prebiehať podľa platných právnych predpisov členského štátu. Pokiaľ ide o praktické opatrenia týkajúce sa nadnárodného informovania a porady s dobrovoľníkmi, tie by sa mali určovať najmä dohodou medzi stranami v FE. Zámerom je neobchádzať existujúce právne predpisy týkajúce sa dobrovoľníkov ani ich štatút a tiež nespôsobiť prílišnú zložitosť a ťažkopádnosť využívania FE tým, že by sa doplnili podmienky, ktoré sa v reálnych situáciách nevyskytnú. EHSV zároveň zastáva názor, že právo dobrovoľníkov na informovanie a konzultáciu nemožno porovnávať s takýmto právom zamestnancov, pretože by to vytvorilo bezprecedentné práva a právnu komplexnosť.

4.9

EHSV víta, že navrhované nariadenie zohľadňuje jeho pôvodné odporúčania delegovať dohľad nad európskymi nadáciami na príslušné určené orgány členských štátov na základe spoločne dohodnutých noriem štatútu európskej nadácie, pokiaľ ide o požiadavky na registráciu, vykazovanie a dohľad uvedené v nariadení o štatúte európskej nadácie. EHSV zastáva názor, že ak takéto orgány zatiaľ neexistujú, mohli by túto úlohu plniť orgány zodpovedné za registráciu spoločností. EHSV sa domnieva, že by sa malo ponechať na slobodnom rozhodnutí členských štátov, aby určili jeden alebo viac orgánov podľa svojich potrieb a postupov.

4.10

Ak chcú zákonodarcovia EÚ zachovať daňové prvky v konečnom znení nariadenia, EHSV navrhuje, aby náležite zohľadnili prístup, ktorý by odporúčali ľudia s praktickými skúsenosťami z nadácií. Mohlo by to zahŕňať povedzme kombináciu nástroja občianskeho práva (napr. nariadenie EK) a požiadaviek daňových predpisov, ktoré by členské štáty považovali za dôležité (napr. vynaloženie ročného príjmu v primeranej lehote).

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/61

1.1

Návrh smernice Komisie o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov je jedným z návrhov, ktorým sa na jednej strane posilňujú predpisy o vysielaní pracovníkov a na strane druhej by sa mali kodifikovať existujúce právne predpisy o práve na kolektívne konanie v cezhraničných prípadoch. Tieto návrhy sú reakciou na diskusiu vyvolanú štyrmi rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie (Viking-Line, Laval, Rüffert a Luxemburg) o rovnováhe medzi sociálnymi právami a ekonomickými slobodami.

1.2

EHSV požiadal v dvoch stanoviskách o posilnenie predpisov o vysielaní pracovníkov, o. i. vysvetlením a vylepšením ustanovení smernice o vysielaní pracovníkov, a o užšiu spoluprácu medzi úradmi členských štátov. EHSV víta ciele návrhu vykonávacej smernice vypracovaného Komisiou, zdôrazňuje však význam zabezpečenia ochrany vyslaných pracovníkov, pričom je potrebné zohľadniť rôzne modely pracovného trhu v členských štátoch a predchádzať sociálnemu dumpingu a nekalej hospodárskej súťaži. EHSV sa preto domnieva, že EÚ by mala klásť väčší dôraz na sociálne aspekty.

1.3

EHSV víta zámer presadzovať existujúcu smernicu a zamerať sa pritom na lepšie vykonávanie a účinnú administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi. Pôvodná smernica zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní prostredia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi všetkými poskytovateľmi služieb (vrátane poskytovateľov z iných členských štátov) tým, že zabezpečuje rovnaké podmienky a právnu istotu poskytovateľom služieb, prijímateľom služieb a pracovníkom vyslaným na účely poskytovania služieb.

1.4

Výbor považuje za dôležité, aby návrh zabezpečoval ochranu vyslaných pracovníkov, aby sa v členských štátoch rešpektovali rôzne modely pracovného trhu a zároveň rozšírili možnosti cezhraničného obchodu predovšetkým tým, že sa zamedzí zbytočným administratívnym nákladom.

1.5

V záujme podpory cezhraničného poskytovania služieb v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže je dôležité, aby minimálne podmienky zamestnávania vyplývajúce z právnych predpisov členských štátov a kolektívnych zmlúv boli rovnaké.

1.6

Prvky uvedené v článku 3 ods. 1 smernice by sa nemali vnímať ako vyčerpávajúci zoznam, ale ako súčasť celkového hodnotenia, pri ktorom boli zohľadnené všetky relevantné faktory.

1.7

Táto smernica by mala zabezpečiť väčšie rešpektovanie autonómie sociálnych partnerov a ich úlohu v jednotlivých modeloch pracovného trhu. EHSV pripomína členským štátom zodpovednosť pri zabezpečovaní účinných kontrol a považuje za veľmi dôležité, aby sa po troch rokoch revidoval zoznam opatrení.

1.8

V záujme ochrany práv pracovníkov by členské štáty mali mať možnosť stanoviť zahraničným poskytovateľom služieb povinnosť vymenovať kontaktnú osobu, ktorá bude oprávnená rokovať v mene daného podniku. Článok 11 ods. 3 by mal zabezpečiť, že odbory a iné organizácie v hostiteľskej krajine budú môcť chrániť práva vyslaných pracovníkov v súlade so zvyklosťami krajiny.

1.9

EHSV považuje návrh o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pri subdodávkach za kľúčový prvok navrhovanej smernice. Poskytuje ochranu pracovníkom v odvetví, v ktorom sú subdodávky najrozšírenejšie, pričom zároveň rešpektuje potrebu zamestnávateľov mať istotu, pokiaľ ide o ich vlastnú zodpovednosť. EHSV však zdôrazňuje, že návrh musí rešpektovať existujúce systémy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v členských štátoch. Členským štátom, ktoré takéto systémy nemajú, EHSV dôrazne odporúča, aby ich po konzultácii so sociálnymi partnermi zaviedli. Výbor však vyzýva Komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi vypracovala presnejšiu definíciu pojmu „obvyklá opatrnosť a starostlivosť“, ako to už niektoré členské štáty urobili. Bez toho, že by tým chcel ovplyvňovať výsledok sociálneho dialógu na národnej úrovni, EHSV tento pojem chápe tak, že podniky, ktoré vykonávajú náležité previerky a kontroly subdodávateľov, by nemali niesť zodpovednosť.

2.1

Návrh vykonávacej smernice k smernici o vysielaní pracovníkov vypracovaný Komisiou je súčasťou balíka návrhov. Komisia okrem vykonávacej smernice predložila návrh nariadenia, ktorým sa majú kodifikovať existujúce právne predpisy o práve na štrajk a konfliktnom práve v cezhraničných prípadoch (1). Cieľom Komisie je prostredníctvom týchto dvoch návrhov vytvoriť viac a kvalitnejších pracovných miest a zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ aktualizáciou vnútorného trhu a zlepšiť jeho fungovanie bez toho, aby to malo negatívny vplyv na práva pracovníkov.

2.2

Návrh vykonávacej smernice k smernici o vysielaní pracovníkov vypracovaný Komisiou tvoria o. i. tieto prvky:

3.1

Podľa Komisie je podiel vyslaných pracovníkov v pomere k ekonomicky činnému obyvateľstvu EÚ nízky, ale niektoré členské štáty vykazujú značný počet vyslaných pracovníkov, takže tento jav je čoraz rozšírenejší. Chýbajú síce spoľahlivé údaje, ale podľa odhadov je každoročne vysielaný približne jeden milión pracovníkov. Vysielaný je teda len malý podiel z celkového počtu ekonomicky činných obyvateľov (menej ako jedno percento v príslušných krajinách), avšak v rámci cezhraničnej pracovnej mobility predstavujú vyslaní pracovníci približne 20 percent. Najviac sa to týka Nemecka, Francúzska, Luxemburska, Belgicka a Poľska.

3.2

Návrh Komisie vychádza z rozsudkov Súdneho dvora EÚ v štyroch veciach (Viking, Laval, Rüffert a Luxemburg), ktoré vyvolali intenzívnu diskusiu o rovnováhe medzi sociálnymi právami a ekonomickými slobodami. V októbri 2008 prijal Európsky parlament v reakcii na rozhodnutia Súdneho dvora uznesenie. Európski sociálni partneri na žiadosť Komisie a francúzskeho predsedníctva Rady začali v druhej polovici roka 2008 spoločne prešetrovať rozsudky Súdneho dvora EÚ.

3.3

Správa o oživení vnútorného trhu, ktorú predložil prof. Mario Monti v roku 2010, sa takisto zaoberá týmito otázkami. V tejto správe sa odporúča zabezpečiť a vysvetliť uplatňovanie práva na štrajk a zaviesť mechanizmus neformálneho riešenia kolektívnych sporov z hľadiska uplatňovania smernice.

3.4

EHSV sa k rozsudkom Súdneho dvora EÚ k smernici o vysielaní vyjadril v dvoch stanoviskách: „Sociálny rozmer vnútorného trhu“ (2) a „Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl“ (3).

EHSV v nich nastolil tieto požiadavky:

4.1

EHSV berie na vedomie Európskou komisiou vypracovaný návrh smernice, ktorou sa má zlepšiť presadzovanie smernice o vysielaní pracovníkov tým, že sa objasnia podmienky pre vyslaných pracovníkov a zlepšia možnosti výmeny informácií a spolupráce medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch, ako aj podnikmi a zamestnancami. Výbor považuje za dôležité, aby návrh zabezpečoval ochranu vyslaných pracovníkov, zodpovedal cieľu pôsobiť proti sociálnemu dumpingu a nekalej konkurencii, aby sa v členských štátoch rešpektovali rôzne modely pracovného trhu a aby sa rozšírili možnosti cezhraničného obchodu najmä tým, že sa zamedzí zbytočným administratívnym nákladom. V záujme podpory cezhraničného poskytovania služieb v prostredí spravodlivej hospodárskej súťaže je dôležité, aby minimálne podmienky zamestnávania vyplývajúce z právnych predpisov a kolektívnych zmlúv boli rovnaké.

4.2

EHSV považuje právnu istotu za mimoriadne dôležitú a poukazuje na právnu neistotu v súvislosti so zahraničnými pracovníkmi, ktorí sú vyslaní agentúrami dočasného zamestnávania. Na týchto pracovníkov sa vzťahuje smernica o vysielaní pracovníkov i smernica o práci sprostredkovanej agentúrami dočasného zamestnávania. V záujme vyriešenia tejto nejasnosti EHSV navrhuje, aby sa v smernici o presadzovaní ustanovilo, že dočasní pracovníci spadajú do pôsobnosti smernice o vysielaní pracovníkov, pokiaľ sa nedohodnú výhodnejšie podmienky zamestnania v súlade s článkom 5 ods. 3 smernice o práci sprostredkovanej agentúrami dočasného zamestnávania.

4.3

Výbor zastáva názor, že cezhraničné poskytovanie služieb má veľký význam pri rozvoji vnútorného trhu. Aby sa obnovila politická akceptácia Európskej únie a posilnila solidarita v EÚ musí EÚ vo svojich opatreniach klásť väčší dôraz na sociálne aspekty. Na plné využitie potenciálu vnútorného trhu musí EÚ posilniť sociálny rozmer. Návrh smernice je krokom správnym smerom, ale nestačí na splnenie požiadaviek výboru. V tejto súvislosti by bolo potrebné objasniť a posilniť návrh smernice.

4.4

EHSV víta zámer vyjadrený v článku 3 ods. 1 smernice, a to zaoberať sa problematikou tzv. schránkových spoločností, t. j. podnikov, ktoré v štáte svojho sídla nevykonávajú žiadnu skutočnú činnosť, ale v ňom majú len sídlo, aby sa vyhli povinnostiam v hostiteľskom štáte. V záujme dosiahnutia jednoznačnosti, právnej istoty a súladu s článkom 3 ods. 2 by sa malo na základe celkového hodnotenia, pri ktorom sa zohľadnia relevantné faktory, posúdiť, či podnik v štáte svojho sídla skutočne vykonáva podstatnú činnosť. Patrí sem aj to, že zoznam by sa nemal považovať za vyčerpávajúci.

4.5

Článkom 3 ods. 2 návrhu smernice sa má objasniť, kedy pracovník vykonáva svoju činnosť v členskom štáte dočasne. Rozlišovanie, či sa činnosť v hostiteľskej krajine vykonáva dočasne alebo nie, má veľký význam, pretože je rozhodujúce pri posudzovaní, ktoré pracovné právo ktorej krajiny sa bude uplatňovať a či vôbec ide o vyslanie. EHSV víta vysvetlenia uvedené v tomto návrhu, najmä odkaz na to, že je potrebné vykonať celkové objektívne hodnotenie.

4.6

EHSV víta nové informačné ustanovenia, zastáva však názor, že v článku 5 ods. 4 by sa malo vo veľkej miere poukazovať aj na autonómiu sociálnych partnerov a ich úlohu v jednotlivých modeloch pracovného trhu. Okrem toho by sa malo zabezpečiť, aby sa administratívna zodpovednosť za financovanie napr. prekladov neprenášala na sociálnych partnerov. Iniciatívy za šírenie informácií, ktoré začali sociálni partneri v jednotlivých odvetviach, by sa mali podporovať.

4.7

Z hľadiska kontrol (článok 7) je potrebné dbať na to, aby úrady hostiteľskej krajiny celkovo niesli zodpovednosť za kontrolu zneužívania v prípade, keď vyslaný pracovník dočasne vykonáva svoju činnosť v inej krajine, a aby úrady krajiny pôvodu spolupracovali s úradmi hostiteľskej krajiny. Tieto kontroly by sa mali vykonávať aj na podnet orgánu hostiteľskej krajiny a nielen na podnet orgánu členského štátu, v ktorom má podnik sídlo.

4.8

Na základe článku 9 ods. 1 písm. d) budú mať členské štáty možnosť stanoviť zahraničným poskytovateľom služieb povinnosť vymenovať kontaktnú osobu, ktorá bude v prípade potreby rokovať v mene zamestnávateľov s príslušnými sociálnymi partnermi v hostiteľskom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi a zvyklosťami daného štátu. V niektorých krajinách môže postačovať vymenovanie kontaktnej osoby, pretože tu môžu úrady zabezpečiť, že sa budú dodržiavať zákony a dohody. V iných krajinách s iným modelom trhu práce sa musí kontaktnej osobe poskytnúť taká právomoc, vďaka ktorej bude môcť podnik zastupovať v styku s úradmi a odbormi. Smernica by preto mala vyhovieť rozdielnym modelom trhu práce. Článok 11 ods. 5 písm. b) by mal obsahovať požiadavku, aby sa viedli záznamy o odvodoch do sociálneho zabezpečenia resp. o daniach a o tom, kde boli odvedené resp. zaplatené.

4.9

V článku 11 ods. 3 sa uvádza, že členské štáty zabezpečia, aby sa odborové zväzy a iné organizácie, ktoré majú riadny záujem o dodržiavanie ustanovení smernice, mohli v mene vyslaných pracovníkov alebo ich zamestnávateľov zúčastňovať súdnych alebo správnych konaní. Týmto článkom by sa malo zabezpečiť, že odbory a iné organizácie v hostiteľskej krajine budú môcť chrániť práva vyslaných pracovníkov v súlade so zvyklosťami krajiny.

4.10

EHSV považuje návrh o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pri subdodávkach za kľúčový prvok navrhovanej smernice. Poskytuje ochranu pracovníkom v odvetví, v ktorom sú subdodávky najrozšírenejšie, pričom zároveň rešpektuje potrebu zamestnávateľov mať istotu, pokiaľ ide o ich vlastnú zodpovednosť. EHSV však zdôrazňuje, že návrh musí rešpektovať existujúce systémy spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v členských štátoch. Členským štátom, ktoré takéto systémy nemajú, EHSV dôrazne odporúča, aby ich po konzultácii so sociálnymi partnermi zaviedli. Výbor však vyzýva Komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi vypracovala presnejšiu definíciu pojmu „obvyklá opatrnosť a starostlivosť“, ako to už niektoré členské štáty urobili. Bez toho, že by tým chcel ovplyvňovať výsledok sociálneho dialógu na národnej úrovni, EHSV tento pojem chápe tak, že podniky, ktoré vykonávajú náležité previerky a kontroly subdodávateľov, by nemali niesť zodpovednosť.

15.11.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 351/65

1.1

EHSV víta predloženie plánu ekologických inovácií. Výbor osobitne zdôrazňuje prístup, ktorý je začlenený do akčného plánu a ktorého cieľom je zistiť a odstrániť prekážky, ako aj posilniť hnacie sily pozitívneho vývoja.

1.2

Všeobecne platná definícia pojmu „ekologická inovácia“ nie je možná, keďže v spoločnosti (a medzi rôznymi kultúrami) existujú odlišné názory na to, čo je „inovatívne“ resp. pokrokové. Komisia by preto mala stanoviť čo najjasnejšie kvalitatívne alebo – ak je to možné – dokonca kvantitatívne požiadavky na kritériá zadávania verejných zákaziek pre rôzne oblasti, v ktorých by chcela konať.

1.3

Podnikom, ktoré budú z budúceho akčného plánu ťažiť, by sa mala uložiť povinnosť uviesť v krátkosti v malej doplňujúcej štúdii, v čom vidia najväčšie prekážky pri uplatňovaní resp. uvádzaní svojich technológií na trh.

1.4

Ekologické inovácie, ktoré EÚ podporuje, musia byť počas celého životného cyklu šetrné k zdrojom, spravodlivé a udržateľné. Podpora ekologických inovácií musí byť prepojená s kritériami stratégie udržateľného rozvoja EÚ.

1.5

Osobitná pozornosť by sa mala venovať tzv. malým, prispôsobeným environmentálnym technológiám. Výbor už vo svojom stanovisku na tému „Skutočnosť a vyhliadky pre prispôsobené environmentálne technológie v pristupujúcich krajinách“ (1) upozornil na to, že často existujú alternatívy k veľkým, centrálnym riešeniam, príp. že ich treba vypracovať. Prispôsobené, decentralizované a malé technické riešenia často bývajú mimo záujmu výskumných ústavov či investorov, keďže sa nimi nedajú zarobiť žiadne peniaze alebo len málo – sú totiž lacné, no napriek tomu účinné. EHSV odporúča Komisii, aby odporúčania formulované v uvedenom stanovisku zapracovala do nového akčného plánu.

1.6

Existujúce smernice a nariadenia, ale aj kritériá oprávnenosti na podporu v rámci štrukturálnych fondov a spoločnej poľnohospodárskej politiky sa musia v pravidelných intervaloch preskúmať z hľadiska toho, či by nemali byť prispôsobené posledným inováciám v oblasti ekologických technológií.

1.7

Takisto musí Komisia konečne vypracovať zoznam dotácií, ktoré majú negatívne dôsledky na životné prostredie a postupne ich zrušiť. Podporovať ekologické inovácie s veľkými výdavkami a úsilím a súčasne prispievať k ničeniu životného prostredia nesprávnou dodatočnou politikou je dnes už neprijateľné.

2.1

Na realizáciu a konkretizáciu stratégie Európa 2020, súčasného politického nástroja Komisie určeného na plánovanie a riadenie, bolo rozbehnutých, ako je známe, sedem hlavných iniciatív, ktorými sú:

2.2

Hlavná iniciatíva „Únia inovácií“ sa má uskutočňovať okrem iného prostredníctvom „Akčného plánu ekologických inovácií (EkoAP)“, pričom tento akčný plán sa týka aj ďalších hlavných iniciatív, ako napr. iniciatívy „Európa efektívne využívajúca zdroje“ a „Programu pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“.

2.3

V akčnom pláne sa poukazuje na to, že prostredníctvom ekologických technológií je nielen možné otvoriť rýchlo rastúce trhy, ale aj vytvoriť mnoho nových pracovných miest.

2.4

Akčný plán vychádza z predchádzajúceho akčného plánu v oblasti ekologických technológií (ETAP) z roku 2004. Nezameriava sa však už len na klasický výskum resp. vývoj nových ekologických techník a technológií. Nový akčný plán by sa skôr mal chápať ako balík opatrení rozsiahlej koncepcie ekologických inovácií, v ktorom sa skúma, v čom spočívajú prekážky resp. hnacie sily pri zavádzaní nových technológií a ako je možné tieto prekážky odstrániť resp. tieto hnacie sily podporiť.

2.5

V dokumente Komisie sa k tomu uvádzajú zaujímavé výsledky ankety, ktoré tieto prekážky resp. hnacie sily popisujú a do určitej miery kvantifikujú.

2.6

Za dve najväčšie prekážky boli označené neistý dopyt na trhu a neistá návratnosť investícií, zatiaľ čo vysoké ceny energií a surovín, nové predpisy a normy, ako aj prístup k informáciám patria medzi najdôležitejšie pozitívne hnacie sily.

2.7

Uvádza sa tu, že „ekologické inovácie doteraz prenikali na trhy relatívne pomaly s výnimkou obnoviteľných zdrojov energie v dôsledku politiky v oblasti energií a klímy. Medzi prekážky na ceste k ekologickým inováciám patria neschopnosť trhových cien presne odzrkadľovať environmentálne náklady a prínosy, nepružné hospodárske štruktúry, infraštruktúrne a behaviorálne obmedzenia a škodlivé stimuly a dotácie.“ Z toho sa vyvodzuje, že je potrebné odstrániť subvencie, ktoré škodia životnému prostrediu, aby sa posilnili ekologické inovácie.

2.8

Cieľom akčného plánu je prostredníctvom správne cielených opatrení celkovo zrýchliť ekologické inovácie – teda vo všetkých odvetviach hospodárstva. Na vytvorenie silnejšieho a stabilnejšieho dopytu trhu po ekologických inováciách treba v budúcnosti prijať opatrenia v oblasti regulačných stimulov, súkromného a verejného obstarávania a normalizácie; je potrebné poskytovať podporu pre malé a stredné podniky, aby sa zlepšila investičná pripravenosť a príležitosti na vytváranie sietí.

2.9

Súčasťou „Akčného plánu ekologických inovácií“ sú kroky tak na strane dopytu, ako aj na strane ponuky – v oblasti výskumu a priemyslu, a tiež v oblasti politiky a finančných nástrojov. Plán uznáva kľúčovú úlohu právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia ako hybnej sily ekologických inovácií a predpokladá preskúmanie tejto legislatívy a noriem pre prípad, že sa ukážu ako prekážka.

2.10

Kladie dôraz aj na medzinárodné hľadisko ekologických inovácií a lepšiu koordináciu politiky s medzinárodnými partnermi.