7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/3

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Správa o občianstve EÚ za rok 2010“

2011/C 166/02

VÝBOR REGIÓNOV

—	uvedomuje si, že európske občianstvo je nielen prvkom, ktorý umožňuje spolunažívanie rôznych národných identít v rámci Európskej únie bez ohľadu na postupy priznávania štátneho občianstva, ale zároveň aj zapája občanov do procesu európskej integrácie, pomáha ďalej rozvíjať európsku demokraciu;

—	podporuje všetky iniciatívy, ktoré by dokázali rozšíriť zapojenie občanov do demokratického procesu v Únii, aj prostredníctvom činností na podporu priamej a participatívnej demokracie, a prispievať k odstráneniu demokratického deficitu v EÚ;

—	zdôrazňuje, že je potrebné posilniť informovanosť občanov o ich postavení ako občanov EÚ, ich právach a povinnostiach ako aj význame týchto práv a povinností v ich bežnom živote;

—	zdôrazňuje, že ustanovenia týkajúce sa európskeho občianstva musia byť uplatňované spoločne so zásadou, podľa ktorej sa rozhodnutia musia prijímať čo najtransparentnejším spôsobom a čo najbližšie k občanom;

—	uvedomuje si, že miestne a regionálne orgány majú vďaka svojej blízkosti k občanom najlepšiu možnosť podporiť lepšie pochopenie občianstva EÚ a poukázať na jeho konkrétny prínos pre jednotlivcov;

—	zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány už dlhšiu dobu skusmo zavádzajú úspešné opatrenia, ktoré im umožňujú podporovať a sprostredkovať občianstvo;

—	zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by dokázali zaručiť vzdelávanie a výchovu k občianstvu, prekonať rôzne prekážky a nerovnováhu a nedostatky v oblasti informovanosti, a zabezpečiť osvojenie si uvedomelého a slobodného uplatňovania svojich práv a povinností;

—	pripomína, že všetky úrovne správy sú povinné prispievať k vytváraniu „kultúry práv“.

Spravodajca

Roberto PELLA (IT/EĽS), člen mestskej rady, Valdengo

Referenčný dokument

Správa o občianstve EÚ za rok 2010 – Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ

KOM(2010) 603 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Pokiaľ ide o európske občianstvo po prijatí Lisabonskej zmluvy

1.	víta správu o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2007 – 2010 (1), ktorá popisuje vývoj v jednotlivých oblastiach občianstva v tomto období a ktorá je prílohou k Správe o občianstve EÚ za rok 2010: Odstránenie prekážok vykonávania práv občanov EÚ;

schvaľuje prístup, ktorý bol použitý v správe, teda poukázať na hlavné prekážky, s ktorými sa občania v každodennom živote ešte stále stretávajú, keď chcú uplatniť svoje práva súvisiace s občianstvom EÚ v rôznych oblastiach života. Rovnako schvaľuje aj cieľ správy, ktorým je postupne odstraňovať prekážky, aby úplne zmizli, a občania tak mohli naplno a bez obmedzení využívať svoje práva, ako aj snahu Komisie konkrétnym a účinným spôsobom posilniť občianstvo EÚ;

oceňuje oznámenie s názvom „Na ceste k aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo“ (2), ktoré bolo zverejnené súčasne so správou o občianstve a ktoré sa zameriava na odstránenie prekážok, s ktorými sa európski občania stretávajú pri uplatňovaní úprav vyplývajúcich z acquis o jednotnom trhu, t. j. keď konajú ako hospodárske subjekty (podnikatelia, spotrebitelia alebo pracovníci) na jednotnom trhu;

pripomína, že jedným zo základných medzníkov s obrovským symbolickým významom pre formovanie európskej identity a európskej demokracie bolo zavedenie „európskeho občianstva“, ktoré so sebou priniesla Maastrichtská zmluva. Toto občianstvo bolo priznané všetkým občanom niektorého z členských štátov Európskej únie a od prijatia Amsterdamskej zmluvy sa považuje za dodatok k štátnemu občianstvu;

5.	zdôrazňuje, že legislatívne novinky vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy posilnili občianstvo EÚ, ktoré dopĺňa štátne občianstvo (a nie je len jednoduchým dodatkom) a nenahrádza ho;

uvedomuje si, že európske občianstvo je nielen prvkom, ktorý umožňuje spolunažívanie rôznych národných identít v rámci Európskej únie bez ohľadu na postupy priznávania štátneho občianstva, ale zároveň aj zapája občanov do procesu európskej integrácie, pomáha ďalej rozvíjať európsku demokraciu, ako to uvádza aj Zmluva o Európskej únii, ktorá začlenila občianstvo EÚ medzi demokratické zásady spolu so zásadou rovnosti európskych občanov;

zdôrazňuje, že občania EÚ majú podľa Zmluvy o fungovaní EÚ práva a majú si plniť povinnosti stanovené zmluvou. K tomu treba pripočítať základné práva, ktoré im priznáva Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému sa Únia pripojila prijatím Lisabonskej zmluvy, ako aj práva a slobody, ktoré zaručuje Charta základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, prijatá 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá Lisabonskou zmluvou získala rovnaké právne postavenie ako zmluvy;

8.	zdôrazňuje, že práva, ktoré sú uvedené v správe o občianstve sú na jednej strane práva platiace výlučne pre občanov Európskej únie a na druhej strane základné práva, ktoré platia aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín;

9.	uvedomuje si, že občianstvo EÚ dnes predstavuje základný štatút jednotlivca, politického subjektu v procese európskej integrácie, ktorý zabezpečuje všetkým osobám, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, rovnaké zaobchádzanie;

10.	uvedomuje si tiež, že poznanie a presadzovanie európskeho občianstva sú základným a strategickým prvkom, najmä v krajinách, ktoré sa členmi Európskej únie stali v nedávnych rokoch a v krajinách, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ;

11.

pripomína, že Zmluva o Európskej únii vyžaduje, aby členské krajiny, ako aj krajiny, ktoré sa chcú stať členmi EÚ, rešpektovali a podporovali hodnoty, na ktorých je Únia založená: úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi;

12.

zdôrazňuje, že už v odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy členským štátom zo 16. októbra 2002 sa uznáva, že výchova k demokratickému občianstvu by mala byť súčasťou akejkoľvek formálnej, neformálnej alebo nonformálnej didaktickej činnosti, vrátane vzdelávania v rodine, aby každý jednotlivec mohol počas celého svojho života konať ako aktívny a uvedomelý občan v rámci svojich práv a povinností v demokratickej spoločnosti;

13.

pripomína, že v oznámení o „spoločnom programe pre zahrnutie“ z roku 2005 Komisia pri plánovaní rámca pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín do Európskej únie vyzvala členské štáty, aby kládli „dôraz na občiansku orientáciu pri prípravných programoch a iných aktivitách pre nových štátnych príslušníkov tretích krajín tak, aby prisťahovalci chápali, rešpektovali a mali prospech zo spoločných európskych a národných hodnôt“;

14.

poukazuje na to, že Výbor regiónov sa už od začiatku diskusie o budúcnosti Európy usiluje podporovať všetky iniciatívy, ktoré by dokázali rozšíriť zapojenie občanov do demokratického procesu v Únii, a začleniť sa do opatrení na podporu priamej a participatívnej demokracie, ako aj výraznou mierou prispievať k odstráneniu demokratického deficitu v EÚ. Víta predovšetkým pokrok, ktorý sa v tomto ohľade dosiahol vďaka Lisabonskej zmluve;

15.

pripomína, že svojím stanoviskom o nových formách riadenia: Európa, rámec pre iniciatívu občanov Výbor regiónov vyzval EÚ, aby podnikla kroky zamerané na dosiahnutie väčšej transparentnosti a demokracie vo vlastných politických a rozhodovacích štruktúrach, a tak vybudovala vhodný rámec pre zapojenie a iniciatívu občanov na európskej úrovni. Okrem toho žiadal aj vytvoriť mechanizmy, ktoré by podporili interaktívny politický dialóg a zaviesť do praxe zásadu participatívnej demokracie;

16.

zdôrazňuje, že pri stanovovaní politických priorít na obdobie rokov 2010 – 2012 bola vyzdvihnutá skutočnosť, že na posilnenie inštitucionálnej úlohy VR musia byť prioritne zavedené do praxe tie zmeny ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktoré sa vzťahujú na regióny alebo ktoré majú územný rozmer, ako napríklad iniciatíva občanov. Víta prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov, do ktorého boli zapracované mnohé z požiadaviek Výboru regiónov (CdR 167/2010 fin);

17.	zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť prekážky voľného pohybu, aby európski občania mohli v plnej miere využívať svoje práva, ktoré im dávajú zmluvy, a to bez ohľadu na to, kde sa rozhodli žiť alebo odkiaľ získali tovar alebo služby;

18.	poukazuje na to, že v členských krajinách ešte stále existuje rozdiel medzi normami, ktoré sa majú uplatňovať, a každodennou realitou, s ktorou sa stretávajú občania, najmä v cezhraničných situáciách;

19.	poukazuje aj na vážne problémy, s ktorými jednotlivé členské krajiny zápasia pri úsilí uplatňovať európske právne predpisy a prispôsobiť vnútroštátne predpisy novej legislatíve;

20.	zdôrazňuje, že je potrebné posilniť informovanosť občanov o ich postavení ako občanov EÚ, ich právach a význame týchto práv v ich bežnom živote;

21.	upozorňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať prisťahovalcom, ktorí sa usilujú získať občianstvo niektorej z členských krajín EÚ, a ktorí by sa tým stali tiež „európskymi občanmi“;

Úloha miestnych a regionálnych orgánov

22.

zdôrazňuje, že všeobecné ustanovenia týkajúce sa európskeho občianstva, ktoré sú zakotvené v Zmluve o Európskej únii v hlave obsahujúcej ustanovenia o demokratických zásadách, musia byť uplatňované spoločne so zásadou, podľa ktorej sa rozhodnutia musia prijímať čo najtransparentnejším spôsobom a čo najbližšie k občanom, v súlade s modelom demokracie blízkej občanom, ktorá sa v praxi uplatňuje najmä prostredníctvom plného a účinného zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú „najbližšie k občanom“;

23.	konštatuje, že správa Komisie nevenuje dostatočnú pozornosť prínosu miestnych a regionálnych orgánov, ktorý by mohol obohatiť európske občianstvo, konkrétne jeho účinnosť a kvalitu;

24.	uvedomuje si, že miestne a regionálne orgány majú vďaka svojej blízkosti k občanom najlepšiu možnosť podporiť lepšie pochopenie občianstva EÚ, zviditeľniť občianstvo EÚ a jeho konkrétny prínos pre jednotlivcov, ako aj poukázať na hmatateľný vplyv politických opatrení EÚ na každodenný život občanov;

25.

uvedomuje si aj to, že regionálne a miestne orgány budú musieť zohrávať významnú úlohu v procesoch participatívnej demokracie, ktoré budú zavedené do praxe, aby sa dosiahol skutočný prístup „zdola nahor“ umožňujúci občanom výrazne sa podieľať na definovaní politických opatrení EÚ, ktoré sa konkrétne prejavia v oblasti ich práv;

26.	zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány môžu európskym inštitúciám pomôcť podchytiť predovšetkým tie skupiny, u ktorých sa často prejavuje menšie zapojenie, ako napríklad mladí ľudia a prisťahovalci;

27.	poukazuje tiež na to, že miestne a regionálne orgány nesú zodpovednosť za riešenie problémov spojených s právom európskych občanov na voľný pohyb a pobyt, ako aj v oblasti prijímania migrantov;

28.

konštatuje, že správa, hoci upozorňuje na prekážky, ktoré bránia uplatňovaniu práv spojených s európskym občianstvom, nevenuje dostatočnú pozornosť predbežným podmienkam, ktoré sú potrebné na to, aby mohla byť akákoľvek forma občianstva účinná a prekonať geografické, kultúrne a jazykové rozdiely, rozdiely v informovanosti a technológii, ktoré bránia uvedomelému a slobodnému uplatňovaniu práv a povinností;

29.	poukazuje na to, že správa o občianstve za rok 2010 nevenuje dostatočnú pozornosť ani nástrojom občianskej výchovy, ktoré predstavujú nové spôsoby, ako sprostredkovať demokraciu a občianstvo;

30.	zdôrazňuje, že správa nezohľadňuje v primeranej miere potrebu zavádzať na miestnej a regionálnej úrovni opatrenia na zamerané na zjednodušenie administratívnych postupov v záujme účinného presadzovania práv občanov EÚ;

31.	poukazuje na skutočnosť, že v nových multikultúrnych súvislostiach sa občianstvo už nechápe len ako obrana identity a vyjadrenie prináležitosti, ale stáva sa prvkom integrácie a sociálneho začlenenia;

32.	zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány už dlhšiu dobu skusmo zavádzajú, aj prostredníctvom procesov participatívnej a deliberatívnej demokracie, úspešné opatrenia, ktoré im umožňujú podporovať a sprostredkovať občianstvo;

33.

konštatuje, že štatistické údaje ukazujú, že väčšina občanov EÚ si neuvedomuje význam práv, ktoré im v rámci európskeho občianstva prináležia, najmä pokiaľ ide o slobodu pohybu a pobyt, a ani nevedia, že tieto práva majú. Vzhľadom na tieto štatistiky konštatuje, že miestne a regionálne orgány sú vďaka svojej blízkosti k občanom prirodzenými kanálmi (nástrojmi), ktoré by mohli v tejto oblasti podporiť šírenie informácií určených občanom EÚ;

34.	poukazuje na to, že miestne politické inštitúcie, ktoré sú stelesnením „európskej“ voličskej základne, a tým aj prvotnými ozajstnými orgánmi európskej verejnej správy, sú hlavným zdrojom informácií pre občanov EÚ, pokiaľ ide o ich voličské práva;

35.	vyzdvihuje prínos, ktorým môžu prispieť v oblasti podpory občianstva a osvety o ňom siete miest a partnerstvá medzi obcami, ktoré sú nástrojmi na podporu občianskej angažovanosti a integrácie, najmä vo vzťahu k novým členským krajinám;

36.

súhlasí so zámerom Komisie navrhovanými legislatívnymi opatreniami v roku 2011 a lepším informovaním občanov posilniť právo občanov EÚ na pomoc, ktorú im v tretích krajinách majú poskytovať diplomatické a konzulárne úrady všetkých členských štátov. Zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrať miestne a regionálne orgány pri šírení informácií o tomto práve a vyzýva Komisiu, aby vypracovanie návrhov v tejto oblasti konzultovala s Výborom regiónov;

Hlavné ciele regionálnych a miestnych orgánov

Podmienky účinnosti občianstva

37.

zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia, ktoré by dokázali zaručiť vzdelávanie a výchovu k občianstvu, prekonať kultúrne, jazykové a technologické prekážky, zabezpečiť osvojenie si uvedomelého a slobodného uplatňovania svojich práv a povinností a prekonať nerovnováhu a nedostatky v oblasti informovanosti;

Aktívne občianstvo

38.	konštatuje, že proces posilňovania európskeho občianstva by mohol načerpať novú silu zo zvýšenia aktívnej účasti občanov na živote miestnej komunity a najmä účasti mladých ľudí, ktorí majú najväčší podiel na mobilite v rámci EÚ;

39.	odporúča Európskej komisii, aby zdôraznila aj aspekty súvisiace s občianstvom EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA), aby budúci občania EÚ boli náležite informovaní a poznali svoje práva a povinnosti;

40.	zdôrazňuje význam dobrovoľníckej činnosti pri podpore účasti občanov a aktívneho občianstva, ako aj potrebu naďalej vyvíjať úsilie v tejto oblasti;

Sociálne občianstvo

41.

považuje za potrebné posilniť na európskej úrovni iniciatívy zamerané na sociálne občianstvo, keďže prístup k sociálnym právam je viazaný na kritériá a požiadavky, ktoré často vykazujú diskriminačné prvky, a to aj napriek zásade rovnoprávnosti a rovnosti zaobchádzania, ktorú stanovujú právne predpisy Spoločenstva, pokiaľ ide o občanov iných členských štátov Európskej únie, ktorí využili svoje právo slobody pohybu, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú tiež chránení právom Európskej únie;

42.

žiada Komisiu, aby do opatrení, ktoré chce prijať na uľahčenie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a na začatie pilotných projektov v oblasti bezpečného on-line prístupu k niektorým zdravotným údajom európskych občanov, zapojila aj miestne a regionálne orgány, ktoré sú najbližšie k občanom;

43.	dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené aj do opatrení, ktoré chce Komisia prijať na zlepšenie informovania občanov tým, že vytvorí nový systém elektronickej výmeny informácií, ktorý zníži výskyt oneskorení a problémov spojených s výmenou informácií v oblasti sociálneho zabezpečenia;

Uvedomelé občianstvo

44.

dúfa, že miestne a regionálne orgány budú zapojené aj do nových opatrení, ktoré sa budú zavádzať na uľahčenie slobody pohybu občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov, ktorí pochádzajú z tretích krajín. Medzi tieto opatrenia patrí nediskriminácia, podpora osvedčených postupov a znalosť noriem EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom lepšieho informovania občanov EÚ o ich právach v oblasti voľného pohybu osôb;

45.	uznáva, že rozdiely v transpozícii smernice 2004/38/ES by mohli spôsobovať problémy pri účinnom uplatňovaní základných práv občanov;

Občianstvo a politika

46.	konštatuje, že právo na úplnú slobodu pohybu a aktívna politická účasť občanov sú základnými aspektmi európskeho občianstva;

47.

podporuje úsilie zamerané na to, aby občania pochádzajúci z tretích krajín a zákonne pobývajúci na území EÚ mali možnosť zapojiť sa do života svojich komunít v závislosti od dĺžky pobytu. Právo štátnych príslušníkov tretích krajín zapojiť sa do politického života je zakotvené aj v dohovore o účasti cudzincov vo verejnom živote na miestnej úrovni;

48.	vyzýva Komisiu, aby podnikla konkrétne kroky zamerané na podporu účinného vykonávania práva, ktoré bolo priznané občanom EÚ, zúčastniť sa na komunálnych voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu v tej krajine, v ktorej sa trvalo zdržiavajú;

49.	zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby občania EÚ mali v členských krajinách plný prístup k informáciám, ktoré sú predpokladom ich aktívneho zapojenia do politického života;

Občianstvo a verejná správa

50.

zdôrazňuje, že na miestnej a regionálnej úrovni treba prijať opatrenia na zjednodušenie administratívnych postupov, ktoré by zefektívnili uplatňovanie práv európskeho občianstva, najmä slobody pohybu, ako aj odstrániť akékoľvek spôsoby odrádzania alebo iné existujúce formy diskriminácie, ktoré vedú k rozdielom v zaobchádzaní medzi európskymi občanmi v závislosti od členského štátu ich pôvodu, najmä pri udeľovaní práva na pobyt. Tieto opatrenia by mali byť schopné priniesť primerané riešenia problémov, ktorým čelia miestne a regionálne orgány;

51.	podčiarkuje skutočnosť, že na uľahčenie uplatňovania slobody pohybu a slobody pohybu občanov je potrebné zlepšiť výmenu elektronických údajov medzi orgánmi verejnej správy v jednotlivých krajinách Európskej únie, ako aj komunikáciu úradov s občanmi;

52.	zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nástroje na zjednodušenie administratívnych postupov najmä v oblasti cezhraničnej spolupráce, kde sa občania v praxi stretávajú s najväčšími problémami pri uplatňovaní svojich práv;

53.

poukazuje na možnosti podporiť rôzne formy územnej spolupráce na realizáciu projektov a opatrení, ktoré sú zamerané na zefektívnenie európskeho občianstva a ktoré by mohli prispieť k zníženiu administratívnych a byrokratických prekážok a zaťaženia, a to aj prostredníctvom šírenia viacerých osvedčených postupov pokiaľ ide o cezhraničné poskytovanie služieb napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti a viacjazyčnosti;

54.	považuje za nevyhnutné čo najskôr zintenzívniť a zlepšiť administratívnu spoluprácu a výmenu informácií o osvedčených postupoch medzi príslušnými orgánmi s cieľom zaručiť slobodné uplatňovanie práv a povinností vyplývajúcich z občianstva EÚ;

Kultúra občianstva

55.	pripomína, že všetky úrovne správy sú povinné prispievať k vytváraniu „kultúry práv“, a to prostredníctvom zvyšovania povedomia verejnosti o jej právach a povinnostiach;

56.	zdôrazňuje, že na podporu práv a povinností občanov je dôležité podnikať spoločné kroky. Táto podpora musí byť pritom neoddeliteľnou súčasťou informačnej a komunikačnej politiky Európskej komisie;

57.	zaväzuje sa, že bude podporovať miestne a regionálne orgány, aby v roku 2011, ktorý je európskym rokom dobrovoľníckej práce výraznou mierou prispeli a poskytli tak cenný prínos tým, že poskytnú široký priestor svojim opatreniam založeným na aktívnom občianstve;

58.	podporuje Európsku komisiu v jej zámere vyhlásiť rok 2013 za európsky rok občanov. Za jednu z možností, ako túto iniciatívu podporiť, považuje začlenenie tejto tematiky do podujatia Open Days;

59.	vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne orgány predstavujú úroveň riadenia, na ktorej by sa mali zavádzať iniciatívy zamerané na „výchovu k európskemu občianstvu“ detí v školskom veku i dospelých, a najmä tých osôb, ktoré chcú získať občianstvo niektorého z členských štátov;

60.	konštatuje, že je potrebné podporovať kroky zamerané na informovanie a vzdelávanie migrantov, ktorí sa usilujú získať občianstvo niektorej z členských krajín EÚ a ktorí by sa tým stali tiež „európskymi občanmi“;

61.	považuje za potrebné zaviesť opatrenia zamerané na „výchovu k európskemu občianstvu“ aj pre zamestnancov vo verejnej správe na európskej, celoštátnej, miestnej a regionálnej úrovni;

62.	vyzýva Komisiu a členské krajiny, aby podporili začlenenie európskeho občianstva do vzdelávacích programov a školských osnov, a aby podporili aj opatrenia v oblasti výchovy k občianstvu pre dospelých, a to aj prostredníctvom médií a IKT;

63.	zdôrazňuje význam programu „európskych hlavných miest kultúry“ pre propagáciu európskej identity a európskeho občianstva;

64.

vyzýva Európsku komisiu, aby rozširovala a podporovala kroky a projekty zamerané na poznanie a propagáciu európskeho občianstva u občanov krajín, ktoré sa členmi Európskej únie stali v nedávnych rokoch a krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, a to najmä prostredníctvom spolupráce s územnými samosprávami, ktoré pôsobia v týchto krajinách;

65.

vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na odstránenie pretrvávajúcich prekážok v oblasti vzdelávania (administratívnych a legislatívnych, informačných, motivačných a jazykových) a vypracovala stratégie na ich prekonanie v záujme cezhraničnej mobility mladých ľudí, pričom by mala zaangažovať aj verejné inštitúcie a občiansku spoločnosť, podniky a ďalších zainteresovaných aktérov;

66.

vzhľadom na záujem, ktorý vyjadrila Európska komisia, zváži vytvorenie pružnej a neformálnej platformy na podporu spolupráce medzi Európskou komisiou, Výborom regiónov a vnútroštátnymi združeniami miestnych a regionálnych samospráv s cieľom uľahčiť a povzbudiť diskusiu o európskom občianstve, identifikovať prípady a ťažkosti, s ktorými sa stretávajú miestne orgány pri uplatňovaní práv občanov EÚ, a podnietiť výmenu skúseností a osvedčených postupov, čím prispeje k podpore efektívneho uplatňovania práv v rámci európskeho občianstva. Vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť poskytnúť primeranú podporu tejto činnosti v rámci preskúmania uskutočniteľnosti.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) KOM(2010) 602 v konečnom znení.

(2) KOM(2010) 608 v konečnom znení.

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/9

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Preskúmanie rozpočtu EÚ“

2011/C 166/03

VÝBOR REGIÓNOV

—	pripomína, že EÚ musí mať vierohodný rozpočet, presahujúci 1 % HND EÚ, aby mohla dosiahnuť veľkolepé európske ciele v závislosti od konkrétnych potrieb jednotlivých regiónov a vykonávať nové právomoci vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy,

—	plne súhlasí s tým, že stratégia Európa 2020 má veľký význam, zdôrazňuje však, že význam, ktorý sa jej pripisuje, nesmie viesť k zanedbaniu ostatných cieľov stanovených v zmluvách, najmä sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti,

—

víta, že Európska komisia prevzala jeho návrh predĺžiť obdobie viacročného finančného rámca na desať rokov so skutočnou revíziou v polovici obdobia („5 + 5“). Revízia v polovici obdobia musí obmedziť výšku finančných prostriedkov, ktoré sa môžu prideliť rôznym prioritám, aby sa zabezpečilo, že pôjde skutočne o desaťročný program, a nie o dva päťročné programy,

—

domnieva sa, že je namieste zabezpečiť flexibilitu rozpočtu, aby bolo možné na jednej strane uskutočniť strategické presmerovanie v polovici obdobia, vďaka „rezerve na revíziu“, a na druhej strane, aby bolo možné čeliť nepredvídaným a mimoriadnym udalostiam, vďaka „rezerve na flexibilitu a európsky záujem“, a zároveň sa snažiť o lepšiu efektívnosť európskych výdavkov,

—

rozhodne nesúhlasí s návrhom, aby nedodržiavanie pravidiel zo strany členských štátov viedlo k pozastaveniu financovania v rámci politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybolovu, pretože regionálne orgány nemôžu niesť zodpovednosť za to, že štátne inštitúcie nie sú schopné splniť makroekonomické kritériá alebo správne uplatňovať právne predpisy EÚ,

—

víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej považuje politiku súdržnosti za potrebnú v celej Únii a schvaľuje návrh spoločného strategického rámca, ktorý by pokrýval štrukturálne fondy a ďalšie fondy územného rozvoja; domnieva sa teda, že štruktúra rozpočtových položiek by mala predovšetkým umožniť zhrnúť do jednej hlavy všetky fondy týkajúce sa spoločného strategického rámca,

—	domnieva sa, že súčasná štruktúra rozpočtu by sa mala prestať používať, a odporúča, aby nová štruktúra umožnila zdôrazniť rozdelenie úloh v rámci viacúrovňového riadenia a nevidí žiaden dôvod znížiť počet okruhov na tri veľké,

—	považuje za zásadné môcť vydávať európske dlhopisy na projekty („EU-project bonds“) a je presvedčený, že cieľom zvýšenia existujúcich vlastných zdrojov a/alebo vytvorenia nových vlastných zdrojov by z dlhodobého hľadiska malo byť nahradiť príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ.

Spravodajcovia

pani Mercedes BRESSO (IT/SES), členka zastupiteľstva regiónu Piemonte

pán Ramón Luis VALCÁRCEL SISO (ES/EĽS), predseda regiónu Murcia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným parlamentom – Preskúmanie rozpočtu EÚ

KOM(2010) 700 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Úvod

1.	Víta oznámenie Komisie o preskúmaní rozpočtu EÚ, pretože tento dokument predostiera holistickú víziu reformy rozpočtu, ktorá sa týka výdavkov aj príjmov, a jej cieľom je dosiahnuť skutočnú zmenu.

Má v úmysle nadviazať na postoje, ktoré vyjadril vo svojom predchádzajúcom stanovisku prijatom v apríli 2008 (1), a rozvinúť ich. Pripomína preto, že:

—	EÚ musí mať vierohodný rozpočet, presahujúci 1 % HND EÚ, aby mohla dosiahnuť veľkolepé európske ciele v závislosti od konkrétnych potrieb jednotlivých regiónov a vykonávať nové právomoci vyplývajúce z Lisabonskej zmluvy,

—	rozpočet EÚ musí byť schopný reagovať na nové problémy, ako aj pokračovať v plnení cieľov integrácie a súdržnosti a preukázať svojou činnosťou skutočnú solidaritu,

—

v dôsledku obmedzených verejných finančných prostriedkov členských štátov je potrebné reformovať systém zdrojov rozpočtu Spoločenstva a zároveň si stanoviť priority a zamerať sa na oblasti, v ktorých má intervencia Spoločenstva, či už samostatne alebo ako doplnok k činnosti ostatných úrovní riadenia, najväčší prínos,

—	stratégia reformy európskeho rozpočtu sa musí usilovať využiť všetky možnosti, ktoré poskytuje viacúrovňové riadenie, a že miestne a regionálne orgány môžu vo veľkej miere prispieť k tvorbe, plánovaniu, spolufinancovaniu a realizácii európskych politík.

Zásady pre rozpočet EÚ

Domnieva, že dlhoročné skúsenosti s plnením európskeho rozpočtu, a najmä s uplatňovaním politiky súdržnosti, ukázali, že sú to práve regióny alebo miestne samosprávy, ktoré najlepšie poznajú potreby európskych regiónov a miest, keďže majú najbližšie k občanovi, a môžu v tejto súvislosti priamo konať. Európska únia preto pri každej príležitosti zdôrazňuje význam viacúrovňového riadenia, aby sa zabezpečilo lepšie využitie európskeho rozpočtu, pretože ho považuje za efektívny nástroj, ktorý by sa mal v súlade so zásadou subsidiarity uplatniť vo všetkých európskych politikách.

Ľutuje, že pokiaľ ide o celkové verejné výdavky v EÚ, napriek čoraz väčšej finančnej účasti a čoraz aktívnejšiemu zapojeniu regionálnych a miestnych orgánov koncoví užívatelia nemajú o viacúrovňovom riadení jasnú predstavu. Žiada preto Komisiu, aby okamžite vysvetlila všetkým zainteresovaným stranám, aký je súčasný stav verejných financií v Európskej únii, a tiež aby zvolila takú štruktúru rozpočtu, ktorá bude väčšmi v súlade s viacúrovňovým radením.

5.	Súhlasí s názorom Komisie, že by „objem financovania mal odrážať hlavné politické priority EÚ“. Z toho vyvodzuje, že vysoko na rebríčku priorít musia stáť pojmy ako „hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“, ale napríklad aj zlučiteľnosť rozpočtu s horizontálnou sociálnou doložkou.

6.	Odporúča uľahčiť rýchle spustenie budúcich programov, a to vďaka istej kontinuite, pokiaľ ide o základné pravidlá ich fungovania, ako aj vďaka schopnosti predvídať v rámci možností všetky legislatívne a regulačné opatrenia v záujme zjednodušenia.

a) Pridaná hodnota

Domnieva sa, že je potrebné a užitočné, aby prispieval do diskusie o medziinštitucionálnom ročnom rozpočtovom postupe EÚ a plnení rozpočtu, aby sa zabezpečil súlad so zásadou dobrého riadenia, ktorá vychádza z rozhodovania na rôznych úrovniach. Tento príspevok by mohol predstavovať názory regionálnych a miestnych orgánov na tie položky rozpočtu EÚ, ktoré sa ich najviac týkajú.

Domnieva sa, že pojem pridanej hodnoty odkazuje na stimulačný alebo multiplikačný účinok, ktorý európsky rozpočet vyvoláva v celej Európskej únii, a preto si myslí, že tento pojem nemožno vnímať čisto z hľadiska účtovníctva, pri ktorom sa zohľadňujú len verejné financie. Treba vziať do úvahy aj pridanú hodnotu rozpočtu Únie pre súkromné hospodárske subjekty a spotrebiteľov, ako aj pridanú hodnotu výdavkov Únie z hľadiska verejnej správy. Okrem toho sa domnieva, že pridaná hodnota rozpočtu EÚ sa musí merať na základe nového modelu rastu, v ktorom sú okrem HDP zahrnuté aj ďalšie doplňujúce ukazovatele, ktoré lepšie zohľadňujú stupeň rozvoja každého regiónu.

9.	Berie na vedomie záväzok Komisie predložiť aktualizovanú analýzu nákladov, ktoré by vznikli, keby sa nekonalo na európskej úrovni, nástojí však na tom, aby sa táto analýza predložila včas, aby mohla ovplyvniť rokovania o novom finančnom rámci.

10.

Pripomína, že stimulačný účinok rozpočtu EÚ je veľmi dôležitý pre mobilizáciu zdrojov na podporu strategických cieľov EÚ stanovených zmluvou, ako je politika súdržnosti, a tiež európskych stratégií, ako je stratégia Európa 2020, a že je rozhodujúci pre posilnenie inštitucionálnych kapacít a prospieva všetkým najrozvinutejším, ale i najzaostalejším súkromným subjektom a verejným orgánom v rámci jednotného trhu.

11.

Domnieva sa, že o zviditeľnenie intervencií EÚ, ktoré sa zameriavajú na rozsiahle investície alebo nehmotné investície (výskum, sociálne začlenenie, odborná príprava atď.), sa treba snažiť na všetkých úrovniach, od orgánu, ktorý prijíma politické rozhodnutia, cez manažéra programu po občana a konečného príjemcu. Tento cieľ možno dosiahnuť rôznymi pružnými spôsobmi prispôsobenými okolnostiam, aby sa predišlo neprimeranej administratívnej záťaži, pričom sa treba opierať o množstvo existujúcich osvedčených postupov na základe možností jednotlivých regiónov.

12.	Domnieva sa spolu s Komisiou, že „Únia môže ponúknuť úsporu z rozsahu a môže odstrániť nedostatky, ktoré zanecháva dynamika národných politík, konkrétnejšie môže riešiť cezhraničné problémy v oblastiach ako infraštruktúra, mobilita, územná súdržnosť alebo spolupráca v oblasti výskumu“.

13.	Zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať dynamickú a trvalú komunikačnú stratégiu na informovanie regiónov o účele európskeho rozpočtu a dosiahnutých výsledkoch, a pripomína, že v tejto súvislosti je pripravený vypracovať decentralizovaný akčný plán.

b) Solidarita

14.

Potvrdzuje, že solidarita medzi členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a európskymi občanmi je nielen politickým cieľom, ktorý je v súlade s európskymi hodnotami, ale aj prvkom hospodárskej účinnosti pre celú EÚ, a preto ju netreba vnímať ako výdavok, ale skôr ako investíciu, ktorá EÚ umožní čeliť súčasným a budúcim problémom.

Rozpočet pre budúcnosť: výdavky

15.

Plne súhlasí s tým, že stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu má veľký význam, a zdôrazňuje, tak ako Komisia, že jej úspech si vyžaduje „nadviazanie partnerstva medzi EÚ a národnými a regionálnymi úrovňami“, ako aj s miestnymi samosprávami. Zdôrazňuje však, že význam, ktorý sa pripisuje stratégii Európa 2020, nesmie viesť k zanedbaniu ostatných cieľov stanovených v zmluvách, najmä sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti.

16.	Očakáva návrh viacročného finančného rámca, aby sa mohol podrobnejšie vyjadriť k výdavkom, ale už teraz predkladá tieto zásadné pripomienky:

Výskum, inovácie a vzdelávanie

17.

zdôrazňuje, že súčasný objem prostriedkov rozpočtu EÚ vyčlenený na výskum predstavuje len 4 % prostriedkov vynaložených na verejný výskum v Európe, čo je príliš málo. Považuje preto za nevyhnutné zabezpečiť, že sa vnútroštátne a regionálne programy a európsky rámcový program pre výskum budú lepšie dopĺňať, aby sa dosiahli úspory z rozsahu a širší prístup.

18.

Nesúhlasí s tvrdením Európskej komisie, že „Európa čelí dosiaľ nevídanému množstvu spoločenských problémov, ktoré je možné vyriešiť len za pomoci veľkého vedeckého a technologického pokroku“, keďže takýto názor podceňuje schopnosť politických organizácií, inštitúcií a občanov reformovať našu spoločnosť bez toho, aby nevyhnutne museli použiť vedecké a technologické riešenia. Verí však, že inovácia prispieva k riešeniu najzávažnejších spoločenských výziev, ktorým čelíme. Plne preto súhlasí so závermi Európskej rady zo 4. februára 2011, že európske znalosti a zdroje sa musia mobilizovať koherentným spôsobom a musia sa posilňovať synergie medzi EÚ a členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa na trh rýchlejšie dostávali tie inovácie, ktoré sú prospešné pre spoločnosť. Zdôrazňuje v tejto súvislosti možnosti, ktoré by v záujme sociálnejšej a ekologickej inovácie prinieslo prepracovanie smernice o verejnom obstarávaní.

19.

Domnieva sa, že podpora inovácií je pre transformáciu európskeho hospodárstva rozhodujúca, a zastáva názor, že hlavná iniciatíva „Inovácia v Únii“ musí predovšetkým podnecovať členské štáty, aby podporovali modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach vrátane pracoviska, keďže pokrok v jednotlivých oblastiach závisí predovšetkým od rozvoja ich ľudského kapitálu. Víta preto skutočnosť, že táto hlavná iniciatíva formuluje v zásade realizovateľný politický prístup, právom sa opiera o široko koncipovaný pojem inovácie, zameriava sa na veľké výzvy našej spoločnosti a venuje náležitú pozornosť kľúčovým technológiám. Výbor tiež podporuje návrh Komisie na rozvinutie výskumných a inovačných kapacít v rámci EÚ a vytvorenie stratégií inteligentnej regionálnej špecializácie, hlavne s pomocou programov technickej podpory financovaných z EFRR. Ďalej pripomína, že tieto stratégie musia byť definované v súlade so všetkými zainteresovanými stranami, a najmä s miestnymi a regionálnymi podnikateľmi, s cieľom predísť imperatívnemu zavádzaniu normatívnych modelov, ktoré nezohľadnia realitu ani potenciál miestnych a regionálnych orgánov, alebo môžu spôsobiť administratívne a finančné zaťaženie.

20.

Víta, že Komisia v predloženom oznámení zohľadňuje príspevok miestnych a regionálnych orgánov a občianskej spoločnosti a uznáva ich ako dôležitých aktérov. To by sa malo odraziť v rozpočte EÚ prostredníctvom dobre financovaného rámcového programu pre výskum. Rozpočet EÚ by sa mal používať na to, aby sa vytvorila väčšia synergia a komplementarita medzi európskym financovaním na podporu výskumu a inovácií, aby sa zabezpečila efektívnosť nákladov a uprednostnilo sa budovanie výskumnej kapacity v chudobnejších častiach Európy. Je tiež veľmi naliehavé zamerať sa na presnosť a dostupnosť údajov o účasti regiónov na rámcovom programe a iných programoch EÚ na financovanie výskumu a inovácií, aby sa miestnym a regionálnym orgánom umožnilo porovnať svoje výsledky na úrovni EÚ a aby sa mohli presne určiť štrukturálne nedostatky v tejto súvislosti.

21.	Domnieva sa, že existujúce nové technológie, ktoré sa financovali z finančných zdrojov na výskum a vývoj a ktoré sú použiteľné, by sa mali plne využívať.

Infraštruktúra budúcnosti

22.

V odstránení cezhraničných prekážok strategických medzinárodných osí dopravných, komunikačných a energetických sietí vidí veľký verejnoprospešný prínos, ktorý zodpovedá novému prístupu k rastu EÚ. V zásade je potrebné vybudovať vysoko kvalitnú infraštruktúru zodpovedajúcu potrebám a odstrániť hlavné prekážky so zreteľom na hospodársku konkurencieschopnosť EÚ, ako aj vyvážený a trvalo udržateľný rast.

23.

Zdôrazňuje, že financovanie infraštruktúry budúcnosti je potrebné z dvoch rovnako dôležitých dôvodov: aby sa zlepšila mobilita a vnútorná súdržnosť v rámci EÚ a zvýšila konkurencieschopnosť Európy voči tretím krajinám, ako to správne poznamenáva Komisia. Odporúča postupovať logicky, a to začať politickými rozhodnutiami o projektoch v oblasti infraštruktúry a potom sa dohodnúť na príslušných finančných nástrojoch a opatreniach.

24.

Opakuje svoj nesúhlas s vytvorením jediného fondu, ktorý by najmä vďaka prostriedkom vyčleneným v rámci politiky súdržnosti zoskupoval viacero európskych finančných nástrojov osožných pre dopravnú infraštruktúru. Takýto „prevod“ z fondov by sa totiž mohol skončiť čistou stratou prostriedkov vyčlenených na politiku dopravy, ba čo viac, mohlo by to spochybniť začlenenie projektov v oblasti dopravy do stratégií rozvoja zameraných na jednotlivé regióny.

Energetika a klíma

25.

Nepodporuje možnosť vytvoriť rozsiahle účelovo viazané prostriedky, ktoré by boli určené na prilákanie investícií do oblasti energetiky a klímy. Preferuje uprednostňovať a integrovať tieto politické priority v rámci všetkých relevantných oblastí politiky, kde by zárukou efektívnosti a zviditeľnenia európskej činnosti bolo riadenie, na ktorom by sa podieľali všetky úrovne správy. Špecifické dlhopisy vydané EIB by sa tiež mohli využiť na nadnárodné alebo cezhraničné projekty v oblasti výroby ekologickej energie a energetickej účinnosti, ako súčasť cieľov energetickej bezpečnosti a zmierňovania klimatických zmien.

Spoločná poľnohospodárska politika

26.	Uznáva prínos jednej zo spoločných politík EÚ a víta možnosť kontrolovať výdavky spoločnej poľnohospodárskej politiky tak, aby sa viac zameriavala na cieľ sociálnej a územnej súdržnosti, aj pokiaľ ide o výrobu, na ekologický rast a lepšiu synergiu s ostatnými politikami EÚ.

27.

Pripomína, že SPP má veľký význam pri ochrane štruktúry vidieckych spoločenstiev v Európe, čím prispieva k širšiemu cieľu sociálnej a územnej súdržnosti. Poukazuje tiež na jej význam pre širšiu spoločnosť, pokiaľ ide o poskytovanie vysoko kvalitných potravín, riadenie územného plánovania v rámci EÚ a účasť na boji proti klimatickým zmenám a úsilí o zmiernenie ich následkov. Zdôrazňuje tiež, že SPP môže výrazne prispieť k plneniu cieľov stratégie Európa 2020.

28.

Ak chce spoločná poľnohospodárska politika zvládnuť budúce výzvy vyplývajúce rozporu medzi požiadavkou na konkurencieschopnú európsku výrobu vysokokvalitných potravín a požiadavkami, ktoré kladie spoločnosť na životné prostredie, klímu, hospodárenie s vodnými zdrojmi a biologickú rozmanitosť, ako aj zachovanie životaschopných vidieckych oblastí, musí sa opierať o efektívne fungujúci prvý i druhý pilier. Uznáva, že sú potrebné ďalšie reformy SPP vrátane primerane financovaného rozpočtu, aby bolo možné používať finančné zdroje na ďalšie priority EÚ. Opakuje však, že takéto reformy by mali byť pozvoľné a zamerané na prechod na spravodlivejší systém prideľovania priamych platieb v EÚ a prostriedkov v rámci druhého piliera (rozvoj vidieka) členským štátom. Kľúčovými prioritami ďalšej fázy reformy by mali byť najmä zjednodušenie a účinnosť.

Politika súdržnosti

29.

Vyjadruje uznanie Komisii za jej analýzu vplyvu politiky súdržnosti na európske hospodárstvo a za to, ako preukázala dôležité kumulatívne účinky na národné HDP, a nazdáva sa, že politika súdržnosti je jedným z najúspešnejších nástrojov na solidárnu podporu zaostalejších regiónov a prispieva aj k zvyšovaniu rastu a blahobytu v celej Európe, najmä vďaka obchodu a vývozu.

30.

Víta skutočnosť, že Komisia aj naďalej považuje politiku súdržnosti za potrebnú v celej Únii, a tým vo všetkých regiónoch, na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a harmonického rozvoja EÚ ako celku prostredníctvom inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu. Zdôrazňuje však, že pri príprave budúcej politiky súdržnosti sú nevyhnutné výrazné investície do infraštruktúry v najmenej rozvinutých regiónoch. Aj v budúcnosti by sa preto mala podstatná časť rozpočtových prostriedkov EÚ vynaložiť na urýchlenie rozvoja najmenej rozvinutých regiónov a odstránenie prekážok rozvoja.

31.

Schvaľuje návrh spoločného strategického rámca, ktorý by pokrýval štrukturálne fondy a ďalšie fondy územného rozvoja ako EPFRV a EFRH, a verí, že takýto zjednodušený postup by sa mohol v budúcnosti uplatniť aj na iné fondy. Podporuje koncept zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve, ktoré sú presným a z rozpočtového hľadiska názorným príkladom územných dohôd, ktoré výbor presadzuje v rámci národných reformných programov. Takéto zmluvy o investíciách sa musia vypracovať v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a nie len s členskými štátmi a Komisiou, ako sa navrhuje v piatej správe o súdržnosti, a v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia. Podporuje myšlienku rozšíriť riadenie politiky súdržnosti na ďalšie politiky, pretože sa domnieva, že skúsenosť ukázala, že ide o najefektívnejšiu a najúčinnejšiu metódu.

32.	Dúfa, že územný rozmer, a najmä vidiecky, prímorský a vzdialenostný aspekt, bude v plnej miere zahrnutý do budúcej politiky súdržnosti a že sa nájde lepšie prepojenie a dosiahne väčšia súčinnosť medzi programami regionálneho rozvoja podporovanými EFRR, ESF a EPFRV.

33.

Domnieva sa, že inštitucionálna a finančná kapacita verejného sektora na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je kľúčom k splneniu cieľov stratégie Európa 2020 a že politika súdržnosti musí aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu v úsilí o posilnenie tejto kapacity. Zároveň žiada o objasnenie financovania opatrení navrhnutých v rámci siedmich hlavných iniciatív z jednotlivých programov financovania EÚ.

34.

Víta úmysel viac zviditeľniť ESF a rozšíriť jeho pôsobnosť, ako aj väčší dôraz na sociálne začlenenie. Opäť vyjadruje podporu myšlienke, aby ESF zostal súčasťou politiky súdržnosti. Zdôrazňuje, že zviditeľnenie ESF a účinnosť jeho intervencií možno zaručiť len integrovaným prístupom k investíciám do ľudského kapitálu, infraštruktúr, výskumu a vývoja a inovácií.

35.

Obzvlášť víta snahu Komisie zamerať sa na podporu nových podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP), ktoré budú mať dôležitú úlohu pri zvyšovaní európskej konkurencieschopnosti. Vyzýva preto, aby sa viditeľnejšie uplatňovali politiky priaznivo naklonené MSP prostredníctvom rozpočtu EÚ s osobitným dôrazom na ženy podnikateľky.

36.	Domnieva sa, že treba zabezpečiť lepšiu účinnosť výdavkov, ale nesúhlasí s myšlienkou výkonnostnej rezervy vychádzajúcej z cieľov stratégie Európa 2020.

37.

Navrhuje okrem toho, aby sa vo všetkých regiónoch vytvoril pre štrukturálne fondy osobitný mechanizmus varovania, ktorý by vychádzal z existujúcich vzťahov, v rámci ktorých Európska komisia radí riadiacim orgánom, pokiaľ ide o mieru výdavkov a možné záväzky, ak miera výdavkov a výsledky nespĺňajú stanovené ciele.

38.

Nakoniec sa tiež domnieva, že v budúcnosti by sa sumy stanovené každoročne na základe tohto mechanizmu varovania, pri ktorých by hrozilo, že nebudú vzhľadom na problémy regiónov a riadiacich orgánov využité, mali vrátiť do všeobecného rozpočtu a predstavovali by „rezervu na flexibilitu a európsky záujem“. Tým by sa malo členským štátom zabrániť pokračovať v praktikách, ktoré dnes využívajú, keď zadržiavajú podiely spolufinancovania projektov, aby neskôr mohli tieto nevyužité príspevky dostať späť.

39.

Žiada, aby sa fond na prispôsobenie sa globalizácii začlenil do rozpočtu Únie, najmä v záujme urýchlenia mobilizácie rozpočtových prostriedkov, ale aj s cieľom poskytnúť účinný prínos k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, zvýšiť rast zamestnanosti a znížiť počet nezamestnaných, pôsobiť proti diskriminácii na trhu práce, zlepšiť kvalitu, produktivitu a atraktivitu pracovných miest a posilniť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť.

Rozpočet dosahujúci výsledky

Nové spôsoby financovania

40.

Je priaznivo naklonený myšlienke preskúmať iné možnosti európskej podpory než granty, ale pod podmienkou, že sa bude plne dodržiavať zásada subsidiarity, a na základe individuálneho prístupu, podľa typu výdavkov a ekonomickej situácie príjemcov. Nástroje finančného inžinierstva by sa mali vnímať skôr ako hodnotný doplnok grantov, než ako ich náhrada.

41.

Trvá však na tom, že treba zachovať opatrnosť, pokiaľ ide o navrhovanie a rozširovanie nových finančných nástrojov. Domnieva sa, že kríza ukázala, že je potrebná regulácia na úrovni EÚ, ktorá doteraz chýbala, čo niekedy ohrozilo finančnú rovnováhu miestnych a regionálnych verejných rozpočtov. Zdôrazňuje nevyhnutnosť byť pripravený zodpovedať sa verejnosti a nevzďaľovať sa príliš od skutočnej hospodárskej situácie.

42.

Okrem toho podporuje požiadavku na prepojenie európskeho finančného stabilizačného mechanizmu a rozpočtu Európskej únie s cieľom zabezpečiť, že tento mechanizmus sa po roku 2013 nebude financovať len medzištátne z nevyužitých prostriedkov, ale stane sa, v súlade so zásadou solidarity v EÚ, súčasťou rozpočtových mechanizmov Únie zakotvených v Lisabonskej zmluve.

43.	Upozorňuje na to, že je potrebné lepšie vybaviť regionálne a miestne orgány, aby dosahovali výsledky, a to najmä vtedy, keď sa zavádzajú nové finančné mechanizmy (EIB, verejno-súkromné partnerstvá, „EU-project bonds“/dlhopisy na projekty EÚ), ktoré si vyžadujú vysokú úroveň odbornosti.

44.

Nabáda Európsku komisiu, aby preskúmala realizovateľnosť konceptu obligácií občanov (miestne fondy pre miestny rozvoj s účasťou občanov), keď sú občania schopní investovať do rozvoja vlastných komunít alebo regiónov a tieto investície sú využité na vytváranie dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry a energetiky v priebehu niekoľkých rokov.

45.

Nabáda však Komisiu, aby prejavila ambicióznosť a efektívne využila stimulačný účinok, ktorý môže predstavovať zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o politické priority. Zdôrazňuje multiplikačný účinok miestnych a regionálnych verejných financií aj z hľadiska súkromných partnerov a stmeľujúcu úlohu, ktorú môže zohrávať EÚ.

46.

Považuje za zásadné môcť vydávať európske dlhopisy na projekty („EU-project bonds“), aby sa mohli financovať rozsiahle projekty so strednodobým alebo dlhodobým hospodárskym vplyvom. Tento mechanizmus by mohol pomôcť viac zviditeľniť intervencie EÚ, ale najmä zvýšiť jej efektívnosť. Môže mať veľmi prospešný stimulačný účinok na dynamiku vnútorného trhu a prispieť k posilneniu územnej súdržnosti. Je jednoznačne súčasťou úsilia dosiahnuť racionálnejšie výdavky EÚ a zamerať sa na európsku pridanú hodnotu.

47.

Víta verejnú konzultáciu Komisie týkajúcu sa projektových dlhopisov na financovanie projektov infraštruktúry v rámci stratégie Európa 2020 a v tejto súvislosti sa nazdáva, že posilnenie územnej súdržnosti by sa malo považovať za prioritu. Pochybuje však, že využívanie dlhopisov na projekty EÚ by malo byť obmedzené len na transeurópske projekty výlučne technickej infraštruktúry, pričom iné projekty infraštruktúry na regionálnej úrovni môžu byť prínosom pre celú EÚ. Vyjadruje tiež názor, že treba objasniť prepojenie medzi dlhopismi na projekty EÚ a európskou pomocou a že by sa mali prijať opatrenia, aby miestne a regionálne orgány mohli mať prístup k novým finančným nástrojom.

48.

Žiada Európsku komisiu, aby vypracovala dôkladnejšiu analýzu navrhovaného vydávania európskych dlhopisov (euro-bonds), ktoré by prostredníctvom čiastočného zosúladenia verejných dlhov umožnili všetkým členským štátom eurozóny profitovať z úrokových sadzieb najvýkonnejších súčasných účastníkov trhu, obmedzili špekulácie pri vnútroštátnych dlhopisoch a viedli k lepšej koordinácii rozpočtových politík.

49.	Domnieva sa, že vierohodný rozpočet, ktorý je stimulom hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, je jedným z riešení súčasnej hospodárskej krízy.

Štruktúra výdavkov

50.

Domnieva sa, že súčasná štruktúra rozpočtu by sa mala prestať používať, a odporúča, aby nová štruktúra bola praktická, realistická, transparentná, ľahko zrozumiteľná a aby umožnila zdôrazniť rozdelenie úloh v rámci viacúrovňového riadenia a aby sa výdavkové položky vytvorili podľa toho, ako sa budú konkrétne vykonávať platby a politiky. Nevidí žiaden dôvod znížiť počet okruhov na tri veľké (vnútorné výdavky, vonkajšie výdavky a administratívne výdavky). Pre malý počet veľkých okruhov je príznačná veľká miera zlučovania, a tým i príslušná strata informácií. Veľké okruhy by sa museli opierať o jednoznačne koncipované podokruhy, čo by neumožnilo vniesť do členenia viac transparentnosti.

51.

Domnieva sa, že ani tri kapitoly stratégie Európa 2020 (inteligencia, udržateľnosť, inklúzia), ani jej sedem hlavných iniciatív, napriek tomu, že sú hybnou silou politickej mobilizácie, nemožno použiť na vytvorenie štruktúry rozpočtu. Keďže žiadna z týchto troch kapitol sama osebe nemôže pokryť niektoré politiky, ako napríklad politiku súdržnosti alebo SPP, štruktúra navrhovaná Komisiou by viedla k nekonečnému dohadovaniu sa pri udeľovaní finančných prostriedkov a pri realizácii jednotlivých politík.

52.	Domnieva sa najmä, že by sa malo dbať na to, aby sa v budúcej štruktúre rozpočtu, ktorá zohľadní aj posilnenie právneho základu v oblasti súdržnosti (hospodárskej, sociálnej a územnej) v rámci Lisabonskej zmluvy, explicitne odkazovalo na politiku súdržnosti.

53.

Domnieva sa teda, že štruktúra rozpočtových položiek by mala predovšetkým umožniť zhrnúť do jednej hlavy všetky fondy týkajúce sa spoločného strategického rámca (t. j. EFRR, ESF, Kohézny fond, EPFRV a EFRH). Táto štruktúra by mohla vychádzať z týchto možností:

1.	opatrenia zamerané na regióny (politika súdržnosti, SPP – 2. pilier, spoločná politika rybného hospodárstva, územný vplyv klimatických zmien a rozsiahle investície do infraštruktúry, výskum a inovácie v záujme územnej rovnováhy);

2.	opatrenia týkajúce sa udržateľnej budúcnosti (SPP – 1. pilier, zmena klímy, energetika, výskum);

3.	európske občianstvo (vrátane kultúry, mládeže, komunikácie, priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti);

4.	vonkajšia činnosť (vrátane politiky vonkajších vzťahov, susedskej politiky a rozvojovej politiky);

5.	rezerva na flexibilitu a európsky záujem a rezerva na revíziu;

6.	administratívne výdavky.

Trvanie finančného rámca

54.

Víta, že Európska komisia prevzala jeho návrh predĺžiť obdobie viacročného finančného rámca na desať rokov so skutočnou revíziou v polovici obdobia („5 + 5“), keďže predstavuje možný kompromis medzi stabilitou, flexibilitou a demokratickou parlamentnou kontrolou európskych verejných výdavkov. Revízia v polovici obdobia musí obmedziť výšku finančných prostriedkov, ktoré sa môžu prideliť rôznym prioritám, aby sa zabezpečilo, že pôjde skutočne o desaťročný program, a nie o dva päťročné programy, ktoré by boli menej vhodné než súčasné sedemročné programy.

55.

Zdôrazňuje, že investičná a rozvojová politika, ako politika súdržnosti, sa nemôžu uspokojiť s obdobím kratším ako sedem rokov. Predĺženie na desať rokov preto poskytuje vhodný horizont a dostatočnú stabilitu a zároveň umožňuje konkrétnym spôsobom dosiahnuť flexibilitu v polovici obdobia, ktorá v súčasnosti rozpočtu EÚ chýba.

56.

Vzhľadom na nové postupy a finančné nástroje, ktoré vznikli na základe Lisabonskej zmluvy, sa domnieva, že revízia by mohla mať podstatný charakter vďaka dvojúrovňovému mechanizmu:

—

na prvej, najvšeobecnejšej úrovni by sa mohla vytvoriť „rezerva na revíziu“ na posledných päť rokov plánovacieho obdobia vo výške 5 % z celkového európskeho rozpočtu. O konkrétnom pridelení tejto sumy by sa rokovalo v polovici obdobia: výsledkom rokovaní by mohlo byť potvrdenie rozhodnutí prijatých na začiatku obdobia a proporčne rovnaké rozdelenie medzi okruhy, kapitoly, členské štáty a iné, alebo nové rozdelenie prispôsobené vývoju európskych priorít a politicko-sociálno-hospodárskej situácii. Táto „rezerva na revíziu“ by sa v každom prípade pridala k „rezerve na flexibilitu a európsky záujem“, o ktorej uvažuje Európska komisia v rámci nových mechanizmov flexibility,

—

na druhej úrovni, v rámci okruhu týkajúceho sa politiky súdržnosti a ďalších politík územného rozvoja obsiahnutých v spoločnom strategickom rámci by sa členským štátom mohlo povoliť po dohode s regiónmi preprogramovať až 25 % súm uvedených v zmluvách o investičnom a rozvojovom partnerstve. Toto plánovanie by sa mohlo uskutočniť v rámci rôznych príslušných fondov, ako sú Kohézny fond, EFRR, ESF, EPFRV a EFRH.

Reakcie na zmeny okolností – flexibilita a presun rozpočtových prostriedkov

57.

Domnieva sa, že je namieste zabezpečiť flexibilitu rozpočtu, aby bolo možné na jednej strane uskutočniť strategické presmerovanie v polovici obdobia, vďaka „rezerve na revíziu“, a na druhej strane, aby bolo možné čeliť nepredvídaným a mimoriadnym udalostiam, vďaka „rezerve na flexibilitu a európsky záujem“, a zároveň sa snažiť o lepšiu efektívnosť európskych výdavkov.

58.

Víta návrhy Komisie, ale zdôrazňuje, že flexibilita nesmie byť zámienkou na podcenenie rozpočtových potrieb politík EÚ a že povinný podiel, ktorý Komisia navrhuje vo výške 5 %, by mal zostať orientačný, pretože stupeň flexibility, ako vyplýva už z definície, závisí od ukazovateľov, ktoré sa menia podľa politicko-hospodárskych okolností.

59.

Zdôrazňuje, že „rezerva na flexibilitu a európsky záujem“ by nemala v žiadnom prípade slúžiť na odmeňovanie najlepších výkonov pri čerpaní finančných prostriedkov, ale mala by pomôcť EÚ rýchlejšie reagovať na nové výzvy alebo nepredvídané udalosti, mala by podporovať nové priority alebo spoluprácu a experimentovanie na európskej úrovni. Táto rezerva by sa nemala prideľovať vopred, ale mala by byť predmetom explicitného rozhodnutia rozpočtového orgánu. Mohla by sa z nej odmeňovať výnimočnosť niektorých rozpočtových položiek vyhodnotených z hľadiska vplyvu a výsledkov.

60.	Okrem toho sa domnieva, že flexibilita, pokiaľ ide o nepoužité prostriedky v európskom rozpočte, musí umožniť prerozdelenie týchto prostriedkov podľa objektívneho kritéria výnimočnosti v oblasti riadenia, a v žiadnom prípade nesmie slúžiť na iné účely.

61.

Domnieva sa, že možnosť prerozdelenia prostriedkov umožňujúca presuny medzi okruhmi pre daný rok, tak ako ju navrhuje Komisia, je potrebná, keďže súčasný systém sa ukázal byť príliš nepružný. Zjednodušenie takýchto presunov v rámci viacročného finančného rámca sa musí preskúmať, pričom treba zabezpečiť dodržiavanie zásady riadneho finančného hospodárenia a rozpočtovej disciplíny.

62.	Pozitívne vníma návrh vytvoriť možnosť presunu nevyužitých rezerv z jedného roka do ďalšieho, a vyhnúť sa tak tomu, aby neboli automaticky prerozdelené členským štátom, ako aj voľnosť vopred alebo spätne vynakladať finančné prostriedky v rámci viacročného balíka daného okruhu.

63.	Pripomína, že flexibilita je potrebná na všetkých úrovniach a že regionálnym a miestnym orgánom treba ponechať dostatočný priestor, aby mohli v prípade potreby prerozdeliť prostriedky a prehodnotiť priority a výdavky.

Efektívnosť

64.	Víta snahu Komisie zefektívniť správu rozpočtu EÚ, keďže efektívnejšia správa výdavkov zlepšuje výsledky, a podnecuje Komisiu, aby ju začala bezodkladne uplatňovať.

65.

Nabáda regionálne a miestne orgány, aby posilnili svoje technické schopnosti a odborné znalosti a zároveň sa domnieva, že by sa mali radikálne zjednodušiť postupy v súvislosti s projektmi financovanými EÚ, najmä administratívna záťaž a byrokracia. V kontexte finančnej krízy, ktorej dôsledkom boli výrazné zníženia verejných rozpočtov, a v záujme zachovania účinného využívania rozpočtu EÚ zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primeranú úroveň financovania, aby sa regionálnym a miestnym orgánom riadne umožnilo podieľať sa na hlavných projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov.

66.

Rovnako schvaľuje návrh zamerať výdavky na konkrétne priority, pričom menej rozvinuté regióny by mali mať možnosť stanoviť si väčší počet priorít. Navrhuje preto, aby sa prehnane nerozširovalo spektrum cieľov, okrem iného vzhľadom na skutočnosť, že postupným rozširovaním EÚ sa prehĺbili rozdiely v rámci Únie.

67.

Konštatuje, že účinnosť plnenia európskeho rozpočtu, a teda efektívnosť výdavkov, vyžaduje koordináciu, súdržnosť a spoluprácu tak medzi jednotlivými úrovňami správy, ako aj medzi fondmi. Preto sa zdá rozporuplné vrátiť sa, ako sa už stalo, k plánovaniu z jedného fondu, čo si vyžaduje vytvorenie nových mechanizmov koordinácie medzi fondmi, aby sa zabránilo prekrývaniu a duplicite, pretože práve príjemcovia finančných prostriedkov musia čeliť ťažkostiam, ktoré môže spôsobovať chýbajúca koordinácia. A práve koordinácia je na zlepšenie efektívnosti riadenia nevyhnutná.

Európsky rozpočet a hospodárske riadenie Únie

68.

Opäť varuje pred možnosťou spojiť prideľovanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov s podmienkou, že členské štáty musia dodržiavať Pakt stability a rastu, a je vážne znepokojený navrhovanými podmienkami, ktoré by boli nariadené miestnym a regionálnym orgánom v rozpore so zásadami dobrej verejnej správy a zodpovednosti na všetkých úrovniach.

69.

Rozhodne nesúhlasí s návrhom, aby nedodržiavanie pravidiel zo strany členských štátov viedlo k pozastaveniu financovania v rámci politiky súdržnosti, spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybolovu, pretože regionálne orgány nemôžu niesť zodpovednosť za to, že štátne inštitúcie nie sú schopné splniť makroekonomické kritériá alebo správne uplatňovať právne predpisy EÚ. Okrem toho hrozí, že takéto opatrenie by najviac postihlo tie regióny, ktoré zaostávajú v rozvoji a ktoré potrebujú spoločne financované programy, aby vyriešili svoje štrukturálne nedostatky.

70.	V záujme zvýšenia motivácie žiada, aby sa miestne a regionálne orgány už od začiatku zapájali do analýzy situácie a hľadania riešení.

71.	Je pripravený pracovať s ostatnými inštitúciami na zavedení skutočného systému podmienenosti v rámci vyplácania prostriedkov a zároveň sa snažiť o zjednodušenie čisto formálnych kontrolných postupov.

72.	Žiada, aby sa opäť dôsledne preskúmalo nariadenie o rozpočtových pravidlách EÚ s cieľom zjednodušiť uplatňovanie a presadzovanie finančných predpisov, a tým povzbudiť viac možných príjemcov, aby sa hlásili do verejných súťaží vyhlásených EÚ.

Reforma financovania

73.	Opakuje, že nový systém financovania rozpočtu EÚ musí vychádzať z transparentnosti a z nových vlastných zdrojov a musí vylúčiť akýkoľvek typ finančných opráv a výnimiek.

74.

Domnieva sa, že rokovať o európskom rozpočte len z hľadiska čistého príspevku členských štátov, je v rozpore s filozofiou vzniku Európskej únie a s cieľmi stratégie Európa 2020. Hrozí, že takýto prístup povedie k žiadostiam o opätovný presun politík do kompetencií členských štátov, s čím VR zásadne nesúhlasí.

75.	Víta nápady, ktoré načrtla Komisia, na definovanie mechanizmu financovania na základe vlastných zdrojov. Konštatuje, že tieto možnosti nemajú rovnaký územný vplyv a že niektoré navrhnuté spôsoby už uplatňujú regionálne a miestne orgány v niekoľkých členských štátoch.

76.

Starostlivo vyhodnotí územný vplyv každej z uvedených možností, s osobitným dôrazom na tie, ktoré sú najviac spojené s tematikou udržateľného rastu, pokiaľ takto uvoľnené zdroje budú následne priamo orientované na projekty, ktoré sa na danom území zameriavajú na podporu energetickej účinnosti, ochranu životného prostredia, predchádzanie rizikám alebo zásahy v prípade veľkých katastrof.

77.

Je presvedčený, že cieľom zvýšenia existujúcich vlastných zdrojov a/alebo vytvorenia nových vlastných zdrojov by z dlhodobého hľadiska malo byť nahradiť príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ. Zdôrazňuje, že:

—	skôr, než sa odsúhlasia akékoľvek nové zdroje, je potrebné vypracovať dôkladné hodnotenie vplyvu a realizovateľnosti,

—	každý nový zdroj príjmov musí byť stabilný a nesmie podliehať nepredvídateľným zmenám.

78.	Zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie týchto finančných zdrojov sa musí opierať o pružné administratívne postupy.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) CdR 16/2008 fin.

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/18

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“

2011/C 166/04

VÝBOR REGIÓNOV

—

—	víta skutočnosť, že sa snaha odstrániť chudobu detí označuje za prioritu hlavnej iniciatívy, avšak vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným záväzkom v tejto oblasti a zúženým pohľadom na chudobu detí, pričom nevidí žiaden dôvod odkladať prijatie odporúčania o chudobe detí v roku 2011;

—	vyzýva Komisiu, aby jednoznačne podporila pokračovanie a prehlbovanie práce na otvorenej metóde koordinácie v sociálnej oblasti a preskúmala, ako môžu byť miestne a regionálne zainteresované strany efektívnejšie zapojené do tohto procesu;

—

navrhuje Komisii, aby pre členské štáty vypracovala usmernenia na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť účinné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán do prípravy národných plánov reforiem. Konštatuje, že územné dohody sú potenciálne najkomplexnejším a najucelenejším mechanizmom na zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do tohto procesu;

—	podporuje rozšírenie zamerania Európskeho sociálneho fondu zo zamestnateľnosti a počtu pracovných miest na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, za predpokladu, že integrovaná politika zamestnanosti ako základný prvok úspešného boja proti chudobe zostane kľúčovou prioritou v rámci ESF;

—	konštatuje, že veľká väčšina respondentov v prieskume Výboru regiónov podporila návrh stanoviť boj proti chudobe za povinnú prioritu budúcich regionálnych programov v rámci politiky súdržnosti EÚ.

Spravodajkyňa

pani Christine CHAPMAN (UK/SES), poslankyňa Waleského národného zhromaždenia

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť“

KOM(2010) 758 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Zviditeľnenie a záväzok: činy sú viac než slová

víta záväzok EÚ vymaniť do roku 2020 aspoň 20 miliónov Európanov z hrozby chudoby a sociálneho vylúčenia a víta oznámenie Komisie „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť“ [KOM(2010) 758 v konečnom znení] ako dynamický rámec pre kroky na dosiahnutie tohto cieľa;

2.	víta väčšie zviditeľnenie problematiky chudoby a sociálneho vylúčenia v stratégii Európa 2020 a súhlasí s názorom, že sociálny rozmer by mal byť jadrom tejto stratégie. Pripomína, že chudoba hrozí najmenej jednému občanovi EÚ zo šiestich;

3.	konštatuje, že skúškou úspešnosti tejto dôležitej iniciatívy bude rozsah, v akom bude politicky, technicky a ekonomicky podnecovať, povzbudzovať a podporovať opatrenia, ktoré prinášajú skutočnú trvalú zmenu životnej situácie jednotlivcov;

4.	uznáva význam účasti občanov žijúcich v chudobe a mimovládnych organizácii, ktoré sa nimi zaoberajú, v tomto procese;

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi preukázali ozajstnú politickú vôľu zmeniť záväzky na úrovni EÚ týkajúce sa chudoby na skutočné kroky opierajúc sa o prístup, pri ktorom sa uplatnia práva z Charty základných práv a horizontálna sociálna doložka, a aby využili túto príležitosť na vybudovanie spravodlivejšej, korektnejšej a vyváženejšej spoločnosti;

upozorňuje však, že nie je možné trvalo znížiť chudobu a sociálne vylúčenie a dosiahnuť inkluzívny rast bez toho, aby sa riešila otázka nerovnosti a diskriminácie. Podotýka, že vyšší rast a zamestnanosť v rokoch 2000 – 2008 nemali zásadný dosah na chudobu, no nerovnosti sa vo viacerých krajinách prehĺbili. Táto situácia sa ešte zhoršila v dôsledku dosahu pretrvávajúcej sociálnej a hospodárskej krízy;

7.	poukazuje na to, že je prvoradé zabezpečiť rámec a harmonogram implementácie odporúčania o aktívnom začleňovaní a vypracovať smernicu, ktorá zaručí dostatočný minimálny príjem prinajmenšom nad hranicou chudoby;

8.	vyjadruje hlboké znepokojenie nad nerovnováhou medzi predchádzajúcim záväzkom Európskej komisie zabezpečiť „inteligentný, udržateľný a inkluzívny hospodársky rast“ a súčasným oznámením o ročnom prieskume rastu, ktoré sa zameriava na intenzívnejšiu konsolidáciu verejných financií;

zdôrazňuje význam práce, konštatuje však zároveň, že zamestnanosť sama osebe nie je zárukou odvrátenia chudoby a že na boj proti chudobe v zamestnaní a zabezpečenie prístupu ku kvalitnému, trvalému zamestnaniu sú potrebné ďalšie opatrenia. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa už nekladie dôraz na kľúčovú otázku zabezpečenia primeraného príjmu v súlade s odporúčaním Rady 92/441/EHS a odporúčaním Komisie z roku 2008 o aktívnom začleňovaní;

10.

zdôrazňuje, že sa treba usilovať o dosiahnutie cieľa zabezpečiť vysokú kvalitu života a blahobytu všetkých občanov EÚ, a tým znížiť chudobu a sociálne vylúčenie, ktoré v súčasnosti postihujú mnoho občanov v EÚ. Treba prijať opatrenia na zníženie prahových efektov a osobám, ktoré žijú vo vylúčení treba otvoriť ďalšie a širšie možnosti (opätovne) sa dostať na trh práce;

11.

uznáva, že právomoci na realizáciu opatrení v tejto oblasti majú v prvom rade členské štáty a miestne a regionálne orgány, hoci Komisia ich môže podporovať pomocou finančných prostriedkov EÚ a uľahčením vzájomných výmen osvedčených postupov a poznatkov a náležitým hodnotením vplyvu politík EÚ na sociálnu oblasť. V tejto súvislosti víta záväzok Komisie hodnotiť vplyv na sociálnu oblasť, ale požaduje, aby tieto hodnotenia vplyvu zohľadňovali územný rozmer;

12.

pripomína, že v súvislosti s článkom 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je potrebné zaviesť horizontálnu sociálnu doložku, ktorá zaručí, že právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu budú prihliadať na požiadavky spojené s podporou sociálnej súdržnosti, ako je najmä vysoká úroveň zamestnanosti, záruka primeranej sociálnej ochrany, boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, vysoká úroveň vzdelávania, odbornej prípravy, ochrany ľudského zdravia a primeraná politika bývania, avšak nijako neobmedzí uplatňovanie základných práv, ktoré uznávajú členské štáty a zmluvy EÚ;

13.

oceňuje prácu vykonanú počas Európskeho roka boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010), v rámci ktorého sa týmto otázkam venovalo viac pozornosti. Požaduje, aby sa Európska platforma na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu využívala ako nástroj na zahrnutie odkazu tohto európskeho roka do politických priorít EÚ pre ďalšie desaťročie;

Široký rozmer chudoby a mimoriadne zraniteľné skupiny

14.

víta skutočnosť, že sa v texte oznámenia uznáva viacrozmerný charakter chudoby a sociálneho vylúčenia, a predovšetkým priame zmienky o chudobe detí, o mladých a starších ľuďoch, chudobe v zamestnaní (vrátane osamelých rodičov a rodín s jedným príjmom), ženách, osobách so zdravotným postihnutím, prisťahovalcoch, národnostných menšinách a Rómoch;

15.

víta aj uznanie komplexných faktorov, ktoré prispievajú k chudobe, ako je prístup k zamestnaniu, nízka úroveň príjmov a osobné zadlženie, prístup k základným službám, vzdelanie, zdravie, duševné zdravie, bývanie, diskriminácia, ako aj problém prenosu chudoby z generácie na generáciu, či územný rozmer chudoby;

16.	víta zmienku o závažnosti boja proti bezdomovstvu a pripomína svoje nedávne stanovisko na túto tému (1);

17.	pripomína svoje stanovisko k zelenej knihe o dôchodkových systémoch (2) a víta zámer Komisie predložiť v roku 2011 bielu knihu o udržateľnosti a primeranosti dôchodkov;

18.

opakuje požiadavku adresovanú Komisii, aby stanovila ambiciózny európsky program sociálneho bývania, ktorý upevní jej úlohu v politike sociálneho začleňovania v rámci nasledujúcej generácie štrukturálnych fondov a potvrdí, že verejno-spoločenská funkcia sociálneho bývania sa má stanovovať na úrovni členských štátov;

19.	súhlasí s tým, že na zmiernenie a prevenciu chudoby je potrebný ucelený a integrovaný prístup, ktorý by zohľadňoval potreby rozličných skupín a ich špecifické problémy;

20.

opäť pripomína, že v tejto súvislosti môžu významnú úlohu zohrávať ľudia, ktorí majú skúsenosti s chudobou, a mimovládne organizácie zaoberajúce sa chudobnými. Zároveň uznáva, že do uceleného a integrovaného prístupu je vhodné zapojiť aj všetky ostatné relevantné subjekty, napr. sociálnych partnerov, verejných i súkromných poskytovateľov služieb, organizácie občianskej spoločnosti a regionálne a miestne samosprávy a orgány;

21.	upozorňuje na negatívne vonkajšie vplyvy spojené s chudobou a sociálnym vylúčením, ako je vplyv na zdravie, duševné zdravie, dosah na solidaritu v rámci spoločnosti, nedôvera, nedostatočná angažovanosť, násilie a možné sociálne nepokoje;

22.	vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere uznali, že chudoba je spoločnou zodpovednosťou a výzvou pre spoločnosť ako celok, a nie stigmou alebo zlyhaním ľudí, ktorých chudoba či sociálne vylúčenie postihli;

23.	víta záväzok prijať na zasadnutí Európskej rady v júni 2011 stratégiu sociálnej integrácie Rómov;

Chudoba detí

24.	upozorňuje najmä na význam boja proti chudobe detí, ktorá je pre spoločnosť EÚ hanbou, a súhlasí s tým, že tento boj je dôležitým faktorom pri riešení prenosu chudoby z generácie na generáciu a vyžaduje si uplatňovanie uceleného prístupu k prevencii a kladenie dôrazu na práva detí;

25.	vyjadruje sklamanie nad tým, že vedúci predstavitelia EÚ sa nedokázali dohodnúť na osobitných cieľoch resp. záväzkoch týkajúcich sa chudoby detí, ktoré by boli súčasťou stratégie Európa 2020;

26.	víta zmienky o riešení chudoby detí ako o priorite hlavnej iniciatívy, avšak vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným záväzkom v tejto oblasti a zúženým pohľadom na chudobu detí, pričom nevidí žiaden dôvod odkladať prijatie odporúčania o chudobe detí v roku 2011;

27.

požaduje komplexnejší prístup k problému chudoby detí a všíma si, že v EÚ už v tejto oblasti pokročili práce týkajúce sa stanovenia „spoločných zásad“, spomenutých vo vyhlásení podpísanom trojicou krajín predsedajúcich Rade EÚ (Belgicko, Maďarsko, Poľsko) na Konferencii o chudobe detí v septembri 2010 a v záveroch Rady pre zamestnanosť zo 6. decembra 2010, v ktorých sa požaduje uznanie boja proti chudobe detí za prioritu;

28.	všíma si aj opatrenia prijímané na regionálnej úrovni v záujme komplexnejšieho riešenia problému chudoby detí a naďalej podporuje osvedčené postupy na dosiahnutie najlepších možných výsledkov v tejto oblasti;

29.	žiada, aby sa pri posudzovaní spoločenského dosahu vyslovene zohľadnil možný vplyv opatrení na už aj tak ťažkú situáciu detí žijúcich v rodinách ohrozených chudobou;

Sociálna, finančná a hospodárska kríza

30.

víta zmienky o hospodárskej a finančnej kríze, je však sklamaný tým, že oznámenie nezachádza ďalej. Požaduje, aby sa väčšia pozornosť venovala doterajším značným nákladom v sociálnej oblasti a vyzýva Komisiu, aby urobila hĺbkovú analýzu vplyvu, aký na chudobu a sociálne vylúčenie majú a v najbližších rokoch budú mať úsporné opatrenia, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín v celej Európe, a to vrátane dosahu na poskytovanie základných služieb všeobecného hospodárskeho záujmu na miestnej a regionálnej úrovni;

31.	požaduje, aby sa vykonalo hodnotenie reforiem, najmä čo sa týka rozsahu, nákladov a dosahu sociálnych inovácií, a aby sa osvedčené nové riešenia rozpracovali a uplatňovali v celej Európe;

32.

opakovane upozorňuje na potenciálne riziko vzniku „stratenej generácie“ mladých ľudí, ktorá môže byť jedným z dôsledkov krízy, čo dokazuje zvýšenie nezamestnanosti mladých na približne 21 % v roku 2010. Pripomína však, že nezamestnanosť mladých je dlhodobým a pretrvávajúcim problémom a v rokoch 2000 – 2008 sa pohybovala v rozsahu 14,5 % – 18 %. Zároveň konštatuje, že tieto čísla sa výrazne líšia v rámci EÚ, medzi členskými štátmi a v rámci jednotlivých štátov, až po úroveň malých obcí;

33.	upozorňuje na problémy, s ktorými sa ľudia žijúci v chudobe stretávajú pokiaľ ide o prístup k bežným bankovým a finančným službám, ako aj na úlohu, ktorú majú miestne a regionálne orgány pri poskytovaní finančných informácií, pomoci a poradenstva;

34.

požaduje, aby boli urýchlene prijaté opatrenia na riešenie dôsledkov vysokého osobného zadlženia. V tejto súvislosti víta potvrdený záväzok nástroja mikrofinancovania Progress týkajúci sa mikroúverov, avšak varuje pred uplatňovaním opatrení zameraných na podnecovanie nových foriem komerčného mikrofinancovania vedených skôr ziskom poskytovateľov úverov, než podporou finančne a sociálne udržateľnej hospodárskej činnosti;

Správa verejných vecí a partnerstvo

35.

víta zmienky o zapojení miestnych a regionálnych orgánov prostredníctvom Výboru regiónov ako možnosti na zvýšenie dôrazu na územný rozmer chudoby a posilnenie súčinnosti pri poskytovaní finančných prostriedkov EÚ. Pozastavuje sa nad tým, že oznámenie sa v bode 3.5 nezmieňuje o miestnych a regionálnych orgánoch v súvislosti s posilňovaním koordinácie politických opatrení medzi členskými štátmi, vzhľadom na to, že v mnohých členských štátoch majú tieto orgány priame kompetencie v sociálnej politike;

36.

vyzýva Komisiu, aby jednoznačne podporila pokračovanie a prehlbovanie práce na otvorenej metóde koordinácie v sociálnej oblasti a preskúmala, ako môžu byť miestne a regionálne zainteresované strany efektívnejšie zapojené do tohto procesu. Vyzdvihuje hodnotu tejto práce, ktorá upriamuje pozornosť na otázky, ako je aktívne začleňovanie a chudoba detí;

37.

požaduje objasnenie štatútu národných akčných plánov sociálneho začlenenia a zodpovedanie otázky, či tieto plány budú zaradené do národných programov reforiem k stratégii Európa 2020. V prípade kladnej odpovede požaduje aj ubezpečenie, že tento prístup nebude viesť k úzkemu zameraniu na „makroekonomické“ ciele, a že ak tento prístup nebude účinný, Komisia opätovne zváži obnovenie národných akčných plánov sociálneho začleňovania;

38.

39.	vyjadruje obavy v súvislosti s odložením oznámenia o aktívnom začleňovaní na rok 2012 a žiada Komisiu, aby presunula zverejnenie tohto oznámenia už na rok 2011, a to vrátane hodnotenia implementácie aktívneho začleňovania;

40.

víta zmienku o zapojení osôb žijúcich v chudobe ako kľúčovom cieli politiky začleňovania a privítal by, keby Komisia v hlavnej iniciatíve jednoznačnejšie vyjadrila záväzok, ako tento cieľ navrhuje dosiahnuť, vrátane kľúčových cieľových skupín uvedených v oznámení. Predpokladá sa napríklad, že to bude súčasťou riadiaceho výboru na vysokej úrovni, ktorý bude zriadený na to, aby presadzoval kroky v oblasti sociálnej inovácie?

Územná súdržnosť a budúce financovanie Európskou úniou

41.	víta zmienku o územnej súdržnosti v názve oznámenia a zdôrazňuje, že navrhovaná platforma a štrukturálne fondy EÚ nie sú len nástrojmi na uplatňovanie stratégie Európa 2020, ale zohrávajú širšiu úlohu pri dosahovaní cieľov sociálnej a územnej súdržnosti, ktoré sú súčasťou zmlúv EÚ;

42.

súhlasí s tým, aby boli preskúmané možnosti lepšieho a účinnejšieho využitia týchto štrukturálnych fondov na podporu cieľov stratégie Európa 2020 a podporuje rozšírenie zamerania Európskeho sociálneho fondu zo zamestnateľnosti a počtu pracovných miest na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, za predpokladu, že integrovaná politika zamestnanosti ako základný prvok úspešného boja proti chudobe zostane kľúčovou prioritou v rámci ESF. Najmä by sa však mali šíriť sociálne inovácie, aby sa mohli vypracovať nové riešenia na prekonávanie problémov a odpovedanie na výzvy a aby boli riešenia, ktoré sa už osvedčili, zozbierané a používané ako ukazovatele pre krajiny, regióny a územné celky. Upozorňuje, že dosiahnutie cieľa 75 % zamestnanosti samo osebe nestačí na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia a že väčší dôraz by sa mal klásť na riešenie problému chudoby v zamestnaní a na zvyšovanie kvality a udržateľnosti pracovných miest v Európe, vrátane opatrení zameraných na zabezpečenie primeraných príjmov, vrátane sociálnych dávok;

43.

upozorňuje na skutočnosť, že väčšina členských štátov prijala úsporné opatrenia, ktoré majú bezprostredný dosah na ľudí žijúcich v chudobe a vylúčení. Konštatuje, že veľká väčšina respondentov v prieskume Výboru regiónov podporila povinné stanovenie boja proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe za prioritu budúcich regionálnych programov v rámci politiky súdržnosti EÚ. Vyzýva preto Komisiu, aby to vo svojich legislatívnych návrhoch, ktoré bude predkladať v roku 2011, patrične zohľadnila, hoci aj naďalej zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť na regionálnej a miestnej úrovni pružnosť, ktorá umožní vybrať najvhodnejšiu metódu na zavedenie opatrení zameraných na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe do praxe;

44.	podporuje snahu o posilnenie koordinácie/súčinnosti jednotlivých štrukturálnych fondov EÚ v záujme zabezpečenia spoločných prístupov k riešeniu viacrozmerného charakteru chudoby a sociálneho vylúčenia, a to vrátane územného rozmeru chudoby;

45.	prostredníctvom svojej platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 je pripravený pomáhať Európskemu parlamentu pri monitorovaní realizácie tejto stratégie miestnymi a regionálnymi orgánmi;

Sociálna ekonomika, sociálna inovácia a experimentovanie

46.	víta príspevok sociálneho hospodárstva, dobrovoľníckej činnosti a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorý môže byť prínosom k poskytovaniu zavedených univerzálnych verejných služieb;

47.

uznáva prínos aktívnej účasti všetkých relevantných aktérov, vrátane tých, ktorí sú konfrontovaní s chudobou a sociálnym vylúčením, mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú chudobnými ľuďmi, sociálnych partnerov, poskytovateľov služieb a samozrejme miestnej, regionálnej, štátnej a európskej správy;

48.

súhlasí s hlavnými zásadami, ktoré prijalo Európske dobrovoľnícke centrum (CEV) k Európskemu roku dobrovoľníckej práce 2011, pričom vyzdvihuje najmä skutočnosť, že dobrovoľnícka práca ako neplatená činnosť vykonávaná z vlastnej vôle nesmie byť náhradou platenej práce a nemala by sa využívať ako lacná alternatíva náhrady pracovných síl a ani vládne či verejné inštitúcie by ju nemali používať ako prostriedok na zníženie nákladov;

49.	víta iniciatívy zamerané na podnecovanie podnikov k tomu, aby zamestnávali ľudí zo znevýhodnených skupín a aby pri verejnom obstarávaní kládli väčší dôraz na sociálne aspekty;

50.	uznáva pritom význam podpory sociálneho hospodárstva a sociálnych pracovných miest ako spôsobu umožňujúceho dosiahnuť lepšie pracovné podmienky a dlhodobejšiu zamestnanosť;

51.	opakovane upozorňuje na význam opatrení na zjednodušenie prístupu mimovládnych organizácií a malých partnerstiev k finančným zdrojom EÚ, a to vrátane uľahčenia prístupu ku globálnym grantom pre malé organizácie;

52.

súhlasí s názorom, že zdokladovaná sociálna inovácia môže mať zásadný význam pre rozvoj nových riešení či reagovanie na nové výzvy. Zdôrazňuje však, že takýto prístup by mal zohľadňovať existujúce osvedčené postupy z celej Európy a snažiť sa o podporu a podnecovanie výmeny osvedčených postupov, vzájomného učenia sa a partnerského hodnotenia medzi mimovládnymi a komunitnými organizáciami s osobitným dôrazom na opatrenia malého rozsahu a činnosť týchto organizácií v praxi na miestnej úrovni. Tieto opatrenia by sa mali zavádzať opatrne, aby sa predišlo riziku stigmatizácie ľudí žijúcich v chudobe, a z tohto dôvodu vystríhame pred používaním výrazu „sociálne experimentovanie“.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) CdR 18/2010, prijaté v októbri 2010.

(2) ECOS-V-008, CdR 319/2010 fin, prijaté 28. januára 2011.

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/23

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Stratégia pre podunajskú oblasť“

2011/C 166/05

VÝBOR REGIÓNOV

—

výslovne víta európsku stratégiu pre podunajskú oblasť [KOM(2010) 715 v konečnom znení], ktorá zahŕňa niektoré odporúčania, ktoré Výbor regiónov predložil vo svojom predchádzajúcom stanovisku zo 7. októbra 2009. Táto stratégia má totiž zásadný význam pre regionálnu a miestnu spoluprácu v Podunajsku;

—	výslovne poukazuje na skutočnosť, že dôsledné a trvalé zapojenie všetkých zainteresovaných strán Podunajska má zásadný význam pre realizáciu a dosiahnutie cieľov stratégie aj v budúcnosti;

—

—	vyzýva Komisiu dbať na to, aby proces výberu projektov so zreteľom na makroregionálne stratégie zabezpečoval vhodné podmienky, aby sa existujúce systémy financovania a finančné prostriedky skutočne využívali na stratégie;

—

navrhuje preskúmať, či možno na základe osobitného geografického, historického a kultúrneho významu Podunajska primerane prispôsobiť oblasť spolupráce juhovýchodnej Európy v rámci programu „Európska územná spolupráca“, zameranie B, na základe nového makroregiónu. Európska politika súdržnosti by tak zohľadňovala nový makroregión v Podunajsku a umožnila by spoluprácu v rámci jednotnej oblasti spolupráce.

Hlavný spravodajca

Wolfgang REINHART (DE/EĽS), minister pre spolkové a európske záležitosti spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Stratégia Európskej únie pre podunajskú oblasť

KOM(2010) 715 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

konštatuje, že cieľom makroregiónov je tiež zvyšovať vo funkčných oblastiach účinnosť nástrojov cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce medzi členskými štátmi, regiónmi a obcami, a v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia naďalej zlepšovať spoluprácu na európskej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a tým účinnejšie realizovať politické ciele EÚ, pričom príležitosť stratégie pre podunajskú oblasť spočíva okrem iného v cezhraničných, nadnárodných a medziregionálnych riešeniach a zároveň je zmysluplným nástrojom európskej integračnej politiky;

domnieva sa, že územný rozmer stratégie prispeje k uskutočňovaniu cieľa územnej súdržnosti, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva spolu s inými cieľmi EÚ. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby prostredníctvom zelenej knihy začala hlbšiu diskusiu o úlohe makroregiónov v regionálnej politike EÚ po roku 2013 a ich dosahu. V tejto súvislosti pripomína, že Výbor regiónov už vo svojom uznesení o legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2010 predložil Európskej komisii rovnakú požiadavku;

pripomína postoj Európskej komisie, že podľa súčasnej situácie platia pre vypracovanie makroregionálnych stratégií tri „nie“, a to: žiadne nové pravidlá, žiadne nové inštitúcie, žiadne ďalšie prostriedky. Výbor opätovne zdôrazňuje, že súčasne by mali platiť aj tri „áno“: spoločne dohodnuté uplatňovanie a kontrola pravidiel, ktoré v makroregióne existujú; vytvorenie platformy, siete alebo územného zoskupenia regionálnych a miestnych samospráv a členských krajín, do ktorého budú zapojené aj zainteresované strany a ktoré budú riadiť orgány Európskej únie; zosúladené využívanie finančných prostriedkov Únie vyčlenených na vytvorenie a realizáciu makroregionálnych stratégií;

zdôrazňuje, že európska stratégia pre podunajskú oblasť je úplne zlučiteľná s rozvojom euroregiónov zameraných na spoluprácu medzi cezhraničnými regiónmi alebo rozvoj európskych štruktúr v rámci cezhraničných, nadnárodných a medziregionálnych projektov, ktorých právnou formou je európske zoskupenie územnej spolupráce (e.z.ú.s.);

poukazuje na skutočnosť, že v oznámení Európskej komisie sa zdôrazňuje, že väčšinu povodia najmedzinárodnejšej rieky na svete tvorí územie Európskej únie (EÚ), a že existujú „nové príležitosti na riešenie výziev a využitie potenciálu tejto oblasti“. Stratégia pre podunajskú oblasť je druhá makroregionálna stratégia svojho druhu, ktorú EK vypracovala v časovom odstupe jeden a pol roka. Poukazuje to na skutočnosť, že v rámci EÚ je nevyhnutná vyššia miera účinnejšej spolupráce. Stratégia pre nový makroregión v podunajskej oblasti je toho príkladom;

zdôrazňuje, že so zreteľom na osobitný význam európskej územnej spolupráce, ktorá tvorí jeden z troch pilierov európskej politiky súdržnosti, vytvárajú makroregióny konštruktívny rámec pre nadväzovanie vzťahov, cielenú činnosť a účinnejšie využívanie existujúcich koordinačných a finančných štruktúr v rámci EÚ, v zmysle cieľov stratégie EÚ 2020;

konštatuje, že rozsiahly konzultačný postup je základným predpokladom pre to, aby bola stratégia pre podunajskú oblasť pozitívne prijatá. Odráža však aj rastúce potreby všetkých štátnych, regionálnych a miestnych subjektov, ktoré sa identifikujú s makroregiónom ako funkčne jednotnou, prírodnou, kultúrnou, sociálnou a hospodárskou oblasťou;

výslovne poukazuje na skutočnosť, že dôsledné a trvalé zapojenie všetkých zainteresovaných strán, odborných inštitúcií, nadregionálnych, regionálnych a miestnych sietí, regionálnych a miestnych samosprávnych orgánov podunajskej oblasti, orgánov zodpovedných za regionálny rozvoj, občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií (MVO), ako aj všetkých členských krajín a krajín, ktoré nie sú členom Únie, má v podunajskej oblasti zásadný význam pre realizáciu a dosiahnutie cieľov stratégie aj v budúcnosti;

10.

zdôrazňuje osobitný význam a zodpovednosť podunajskej oblasti, ktorú tvoria členské štáty EÚ, kandidátske krajiny, potenciálne kandidátske krajiny na vstup do EÚ a štáty, ktoré sú zapojené do európskej susedskej politiky. Makroregión sa rozprestiera na území celkovo 14 štátov: členské štáty Nemecko (a to spolkové krajiny Bádensko-Württembersko a Bavorsko), Rakúsko, Slovenská republika, Česká republika, Slovinsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko, ako aj krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, Chorvátsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Ukrajina a Moldavsko. Je veľkou príležitosťou otvoriť cestu hospodárskemu rastu, blahobytu a bezpečnosti. Stratégia môže prispieť k tomu, aby sa podunajská oblasť, ktorá je domovom približne 115 miliónov ľudí a zaberá pätinu rozlohy EÚ, stala „jedným z najpríťažlivejších regiónov v Európe“, ako to v oznámení uvádza Komisia;

11.

zdôrazňuje, že na základe iniciatívy zúčastnených štátov, spolkových krajín a regiónov bola sformulovaná potreba jednotnej stratégie, a dospelo sa k spoločnému zisteniu, že rôznorodé úlohy a výzvy je možné zvládnuť iba spoločne. Výbor regiónov poukazuje na skutočnosť, že vďaka vysokej miery identifikácie s podunajskou oblasťou predstavuje stratégia mimoriadne účinný nástroj na udržanie trvalého mieru, čo prináša stabilitu a bezpečnosť nielen pre zúčastnené regióny, ale aj celú EÚ;

12.

konštatuje, že stratégia pre podunajskú oblasť podporuje ďalší rozvoj demokracie a právneho štátu, decentralizáciu, ako aj posilnenie regionálnej a komunálnej samosprávy v podunajskej oblasti, najmä v tých štátoch, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Podunajská oblasť predstavuje od pádu železnej opony aj spojenie medzi Východom a Západom. Pomáha odstrániť vnútorné a vonkajšie hranice v Európe a ďalej rozvíjať svoju prírodnú, kultúrnu, sociálnu, hospodársku a vedeckú rozmanitosť a dynamiku;

13.

domnieva sa, že spolupráca na všetkých zúčastnených úrovniach – štátnej, regionálnej, ako aj miestnej – má osobitnú funkciu zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity, blízkosti k občanom a partnerstva, a poukazuje na prínos spolupráce na regionálnej a miestnej úrovni v podunajskej oblasti, pokiaľ ide o ďalšie priblíženie pristupujúcich krajín a potenciálnych kandidátskych krajín k EÚ;

Stratégia EÚ a jej obsah

Výzvy a úlohy makroregiónu podunajskej oblasti

14.

víta konštatovanie Komisie, že Dunaj môže „otvoriť EÚ jej blízkym susedom, oblasti Čierneho mora, južnému Kaukazu a Strednej Ázii“. Makroregionálne stratégie sú príkladom susedskej spolupráce v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami. Tieto stratégie poukazujú aj na spôsob, ktorým možno kombinovať integrované, viacsektorové prístupy s viacúrovňovou správou a zaviesť ich do praxe;

15.	súhlasí s tvrdením Komisie, že je možné zlepšiť sociálno-ekonomický rozvoj, konkurencieschopnosť, riadenie v oblasti ochrany životného prostredia a rast s efektívnym využívaním zdrojov a ešte viac zvýšiť mobilitu a bezpečnosť;

16.

konštatuje, že systematika stratégie pre podunajskú oblasť bola vybudovaná na skúsenostiach získaných so stratégiou pre oblasť Baltského mora. Na konkrétnu realizáciu stratégie bol v spolupráci so všetkými štátnymi, regionálnymi a miestnymi subjektmi a zainteresovanými stranami vypracovaný akčný plán, ktorý je rozčlenený do štyroch ťažiskových oblastí s jedenástimi prioritnými oblasťami. Akčný plán obsahuje 124 príkladov jednotlivých projektov;

17.	víta predovšetkým skutočnosť, že stratégia pre podunajskú oblasť navrhuje konkrétne, merateľné príklady cieľov, ktoré majú občanom priniesť hmatateľné výsledky;

18.

domnieva sa, že makroregionálne stratégie sa nesmú vzťahovať na všetky oblasti politiky, ale mali by sa sústrediť predovšetkým na problémy, ktoré sú spoločné pre určitý makroregión a ktoré sa stanovili spoločne v rámci partnerstva. Preto víta zameranie spolupráce na štyri piliere: prepojenie podunajskej oblasti (mobilita, udržateľné zdroje energie, podpora cestovného ruchu a kultúry), ochrana životného prostredia (kvalita vôd, riadenie rizík v oblasti životného prostredia, ochrana biodiverzity), rozvíjanie prosperity v podunajskej oblasti (rozvíjanie znalostnej spoločnosti prostredníctvom výskumu, vzdelávania a informačných technológií, podpora konkurencieschopnosti podnikov vrátane rozvoja zoskupení, investovanie do zručností), ako aj posilnenie podunajskej oblasti (zlepšenie inštitucionálnych kapacít, spolupráce a podpora bezpečnosti, riešenie organizovanej a závažnej trestnej činnosti);

19.

poukazuje na to, že na dosiahnutie týchto cieľov je rozhodujúce zapojenie štátnej, regionálnej a miestnej úrovne. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné opatrenia, ktoré miestnym a regionálnym subjektom umožnia vytvoriť príslušné realizačné štruktúry na dosiahnutie týchto cieľov. Hlavnými prvkami zavádzania stratégie v podunajskej oblasti do praxe sú procesy budovania kapacít a dobrej správy vecí verejných. Rada miest a regiónov v podunajskej oblasti sa pritom môže aktívne podieľať na rozvoji spoločných projektov;

20.	v zásade považuje akčný plán za dôležitý referenčný dokument a víta konštatovanie Komisie, že akčný plán tvorí orientačný rámec, ktorý sa odvíja od rozvoja projektov a ktorý je možné dynamickým spôsobom ďalej rozvíjať;

21.

konštatuje, že intenzívnejšie prepojenie existujúcich sietí, iniciatív a organizácií, ako sú Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR), Dunajská komisia, Rada pre regionálnu spoluprácu, Proces dunajskej spolupráce, Rada miest a regiónov v podunajskej oblasti, Pracovné spoločenstvo podunajských krajín ARGE a Dunajská komisia pre cestovný ruch, môže byť značným prínosom;

Zapojenie mladej generácie

22.	výslovne poukazuje na to, že aktívne zapojenie mladej generácie je jedným z hlavných pilierov pre zabezpečenie trvalého mieru a stability v Európe;

23.

konštatuje, že akčný plán ponecháva priestor pre projekty s mládežou a pre mládež. Podľa Výboru regiónov by však mladá generácia mala mať väčšiu úlohu a význam. Je veľmi dôležité sprostredkovať mladým Európanom hodnoty Spoločenstva v rámci nepretržitého procesu výmeny názorov a spoločnej komunikácie, a upozorniť ich na demokratické procesy a poukázať na význam pochopenia, tolerancie a rešpektovania menšín, ako aj kultúrnej a etnickej rozmanitosti európskych regiónov. Nemali by sa podceňovať výmenné študijné pobyty a stretnutia mládeže, semináre, siete a možnosti spolupráce pre mládež, ktoré majú z materiálneho hľadiska neoceniteľnú hodnotu;

24.

žiada, aby sa pri ďalšom rozvoji akčného plánu tento aspekt väčšmi zohľadnil aj v rámci existujúcich programov mobility. Sieť s názvom „Young Citizen Danube Network“ (YCDN) vytvorená v Novom Sade je príkladom toho, ako možno medzi mladou generáciou budovať stotožňovanie sa s podunajskou oblasťou, a tým aj európsku identitu. Za úvahu by napríklad stálo aj vytvorenie siete mládeže v podunajskej oblasti, ktorá by udržateľným spôsobom organizovala stretnutia, výmenné pobyty, vzdelávanie a spoluprácu mladých ľudí;

Doprava

25.

považuje za dôležité dosiahnuť ciele v oblasti dopravy, najmä pokiaľ ide o vnútrozemskú vodnú dopravu, ako aj cestnú, železničnú a leteckú infraštruktúru, a súhlasí s postojom Komisie, že je nevyhnutné pokračovať v realizácii projektov TEN-T a koridorov nákladnej železničnej dopravy v súlade s nariadením (EÚ) č. 913/2010; v tejto súvislosti treba obzvlášť vyzdvihnúť pokrokovosť stratégie pre podunajskú oblasť vzhľadom na význam prepojenia týchto koridorov medzi sebou navzájom aj s regionálnym okolím, ako aj význam prepojenia rôznych druhov dopravy;

26.

konštatuje, že potenciál Dunaja sa musí lepšie využívať. Medzi prioritné ciele prvého piliera stratégie, ktorý sa týka prepojenia Podunajska zlepšením mobility, patria: zvýšiť množstvo nákladu prepravovaného po Dunaji, vytvoriť prepojenia medzi severom a juhom, zriadiť efektívne terminály v prístavoch na Dunaji a využívať ich moderným, multimodálnym a interoperabilným spôsobom. Zároveň je zajedno s Komisiou v tom, že na zabezpečenie rovnováhy medzi rozvojom a udržateľnosťou životného prostredia je potrebné uplatňovať integrovaný prístup

27.	poukazuje na Belehradský dohovor, ktorý upravuje plavbu po Dunaji;

Životné prostredie

28.

potvrdzuje mimoriadny význam ochrany životného prostredia, najmä zabezpečenia kvality vody v súlade s rámcovou smernicou EÚ o vode. Výbor regiónov súhlasí s tvrdením, že je „potrebné udržateľné vodné hospodárstvo […]“. Dôležitou referenciou na tento účel je plán manažmentu povodia Dunaja. Prioritná pozornosť sa musí venovať opatreniam zameraným na zachovanie prirodzenej schopnosti povodia Dunaja zadržiavať záplavy a na prevenciu opätovného výskytu záplav. Vzhľadom na to, že Dunaj, ktorý zahŕňa viacero osobitne chránených území a osobitných území ochrany v rámci sústavy Natura 2000, a delta Dunaja, ktorá je od roku 1991 na zozname svetového dedičstva UNESCO, tvoria jedinečný a zraniteľný ekosystém, ktorý je domovom vzácnych druhov ohrozených znečistením, je nevyhnutné zastaviť stratu biodiverzity a úbytok ekosystémov a zachovať rozmanitosť druhov a dohliadnuť na to, aby boli finančné prostriedky EÚ použité na projekty, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie v oblasti životného prostredia; Tento zámer by sa mal odraziť aj na cieľoch a konkrétnych podporných programoch spoločnej poľnohospodárskej politiky a na národných systémoch poľnohospodárskej podpory;

29.

zdôrazňuje, že kľúčovou úlohou je zabezpečiť dobrú kvalitu vody v súlade s rámcovou smernicou o vode, znížiť množstva živín v Dunaji, dokončiť a prijať plán manažmentu delty Dunaja do roku 2013, zrealizovať plány riadenia povodňového rizika pre celé povodie Dunaja, vypracovať účinné plány riadenia pre všetky lokality zaradené do programu Natura 2000, zabezpečiť prežitie populácie jesetera ruského a ostatných druhov rýb a zmenšiť oblasti zasiahnuté eróziou pôdy. V rámci týchto úloh má dôležitý význam Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR), ako aj existujúce nástroje Európskej komisie ako Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť (GMES) a nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky.. V tejto oblasti je potrebné účinnejšie formovať existujúce štruktúry, znalosti a nástroje v zmysle stratégie, najmä v oblasti predchádzania rizikám, ako je nebezpečenstvo povodní a prírodné katastrofy;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť regionálnu spoluprácu, aby sa lepším manažmentom pri katastrofách, vrátane prevencie, pripravenosti a reakcie znížila hrozba prírodných katastrof a ich možného dosahu, najmä povodní, súch, lesných požiarov, smrští, erózie, ľadovatenia a nedostatku vody, ako aj priemyselných havárií;

31.

konštatuje, že v oblasti dopravy a ochrany životného prostredia by sa v zmysle udržateľného rozvoja podunajskej oblasti mali dodržiavať základné zásady dokumentu „Rozvoj vnútrozemskej lodnej dopravy a ochrana životného prostredia v povodí rieky Dunaj. Spoločné vyhlásenie o hlavných zásadách“, Medzinárodnej komisie pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodnej komisie pre povodie rieky Sáva (ISRBC);

32.	zdôrazňuje význam podporovania udržateľného cestovného ruchu v oblasti a poukazuje na možnosti spojené s vybudovaním cestičiek pre cyklistov takmer pozdĺž celého toku rieky;

Energetika

33.

konštatuje, že investície do energetickej infraštruktúry, podpora udržateľných zdrojov energie a lepšia koordinácia energetickej politiky sú právom prioritou stratégie pre podunajskú oblasť. Modernizácia energetických sietí a realizácia Európskeho energetického programu, ako aj posilnenie siete TEN-E, môžu podstatne zlepšiť situáciu v regióne. Je tiež dôležité dosiahnuť národné ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2020;

Hospodárstvo

34.

zdôrazňuje veľký význam vytvárania blahobytu v podunajskej oblasti, posilnenia konkurencieschopnosti podnikov a rozvoja zoskupení, zvýšenia hospodárskej sily, oživenia a zlepšenia trhu práce, ako aj zlepšenia príležitostí pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Výbor regiónov poukazuje aj na funkciu metropolitných regiónov ako centier produktivity, inovácie a výmeny;

35.

poukazuje na konštatovanie Európskej komisie, že v podunajskom makroregióne „žije tretina z chudobou ohrozených obyvateľov EÚ, pričom mnohí z nich pochádzajú z marginalizovaných skupín. Rómske spoločenstvá, 80 % z ktorých žije v tejto oblasti, trpia najmä v dôsledku sociálneho a hospodárskeho vylúčenia, priestorovej segregácie a podradných životných podmienok. Snahy o uniknutie týmto podmienkam majú účinky na celú EÚ, ich príčiny sa však najprv musia riešiť v rámci podunajskej oblasti.“ Domnieva sa, že vzhľadom na toto konštatovanie by sa hlavná iniciatíva týkajúca sa platformy na boj proti chudobe mala v prvom rade uskutočňovať na regionálnej úrovni;

36.

upozorňuje na dôležitú úlohu regiónov, miest a obcí pri vytváraní kontaktov a sprevádzaní projektov na úrovni malých a stredných podnikov dôležitú úlohu. Výbor regiónov poukazuje aj na to, že na základe skúseností so stratégiou pre pobaltskú oblasť by mal byť vo väčšej miere zapojený súkromný sektor;

37.	zdôrazňuje, že zvýšenie blahobytu a konkurencieschopnosti by malo ísť ruka v ruke so súčasným zlepšením ochrany a udržateľnou ochranou prírodných zdrojov;

38.	zdôrazňuje, že vytvorenie rámcových podmienok priaznivých pre podniky je dôležité pre dosiahnutie konkurencieschopného trhového hospodárstva a umožní aj optimalizáciu príležitostí rozvoja pre malé a stredné podniky (MSP) v podunajskej oblasti;

39.

konštatuje, že MSP sú pre prosperujúcu podunajskú oblasť kľúčovým faktorom, a to v neposlednom rade aj z dôvodu obmedzenej veľkosti národných trhov. V tejto súvislosti by sa malo v rovnakej miere zohľadniť poľnohospodárstvo, remeselná výroba, priemysel a odvetvie služieb. Primerané odborné vzdelávanie, napríklad vyučenie remesla, ako aj veda a výskum sú dôležitými prvkami pre inovačnú konkurencieschopnosť podunajskej oblasti. Vybudovanie systému prenosu technológií prispeje k rýchlemu uplatneniu výsledkov výskumu v praxi;

40.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vybudovania rovnocenného pokrytia digitálnymi infraštruktúrami a podpory ich využívania v celej podunajskej oblasti, s cieľom v rozhodujúcej miere znížiť sčasti podstatné technologické rozdiely medzi štátmi, pokiaľ ide o pokrytie týmito infraštruktúrami a ich využívanie;

Vzdelávanie a výskum

41.	konštatuje, že zlepšenie príležitostí v oblasti vzdelávania a kvalifikácie v tomto regióne podstatne zvýši jeho atraktivitu ako miesta hospodárstva a vedy. Ku kvalifikácii mladých ľudí môžu prispieť napríklad opatrenia a ponuka v oblasti duálneho vzdelávania;

42.

zdôrazňuje, že by sa mala podnecovať najmä cielená podpora a dotácie do výskumnej infraštruktúry a multilaterálne nadväzovanie vzťahov medzi vysokými školami v podunajskej oblasti. V tejto súvislosti má osobitný význam sieť inštitúcií, ako sú Andrássyho univerzita v Budapešti a Európska dunajská akadémia, pretože svoju činnosť v oblasti výskumu a študijné osnovy zameriavajú na podunajskú oblasť;

Kultúra a občianska spoločnosť

43.	zdôrazňuje, že v rámci projektov v oblasti kultúry by sa v podunajskej oblasti mala udržiavať jedinečná prírodná, kultúrna a etnická rozmanitosť, ktorá by sa mala sprístupniť prostredníctvom udržateľných konceptov v oblasti cestovného ruchu;

44.

zdôrazňuje úlohu regionálnych a miestnych orgánov, ich zlúčenia a združení, ako aj občianskej spoločnosti pri podpore dialógu medzi kultúrami. Regióny, mestá a obce majú obzvlášť vhodné postavenie na to, aby sa efektívne podelili o svoje skúsenosti s heterogénnou populáciou v rámci dialógu medzi kultúrami a vierovyznaniami;

45.

v tejto súvislosti poukazuje na význam občianskej spoločnosti, ako aj na partnerstvá medzi mestami a ostatnými komunálnymi jednotkami. Neprispievajú len k rozvoju dialógu medzi kultúrami a odstraňovaniu predsudkov, ale môžu tiež vytvárať rámec pre spoluprácu v hospodárskej a sociálnej oblasti, podporovať udržateľný rozvoj a tak pozitívnym spôsobom prispievať k realizácii cieľov stratégie Európa 2020. Pomôcť vybudovať sieť s vysokým tvorivým potenciálom môže aj spolupráca medzi pracovníkmi a inštitúciami v oblasti kultúry v mestách a regiónoch podunajskej oblasti;

46.	poukazuje na skutočnosť, že by sa malo zlepšiť budovanie a prevádzka sociálnych sietí a štruktúr, podporiť zapojenie občanov a posilniť celoživotné a medzigeneračné vzdelávanie;

Dobrá správa vecí verejných a bezpečnosť

47.

zdôrazňuje vysokú prioritu cieľov v oblasti „posilnenia podunajskej oblasti“, najmä prostredníctvom posilnenia právneho štátu, ktoré je predpokladom pre zlepšenie štruktúr a kapacít v procese rozhodovania súkromného a verejného sektora, ako aj boja proti obchodovaniu s ľuďmi, pašovaniu tovaru, korupcii, organizovanej a závažnej trestnej činnosti a cezhraničným čiernym trhom;

48.

konštatuje, že výmena osvedčených administratívnych postupov v rámci spolupráce medzi štátnou, regionálnou, mestskou a miestnou úrovňou, ako aj v rôznych oblastiach poskytovania verejných služieb, predstavuje prvok, ktorý je dôležitý pre vybudovanie dobrej správy vecí verejných, a to aj mimo štátnych a administratívnych hraníc;

Stratégia EÚ a jej realizácia

Koordinácia

49.

víta, že oznámenie je pokračovaním politickej koordinácie s členskými štátmi. So zreteľom na stratégiu pre oblasť Baltského mora a na špecifiká Podunajska by aj v prípade stratégie pre podunajskú oblasť mala prácu Komisie podporovať skupina na vysokej úrovni zložená zo zástupcov všetkých členských štátov, pričom na zasadnutia by mali byť pozvaní aj zástupcovia štátov, ktoré nie sú členmi EÚ. Z oznámenia však nevyplýva, v akých časových intervaloch by sa malo vyhodnocovať politické smerovanie a aktualizovať akčný plán. Tieto aspekty by sa mali spresniť;

50.

víta vytvorenie funkcie národných, resp. regionálnych koordinátorov, ktorých úloha je v oznámení spomenutá len okrajovo. Rozvoj makroregiónov je ešte len na začiatku, a z tohto dôvodu Výbor regiónov vyzýva, aby koordinátori v rámci stratégie pravidelne prispievali k výmene skúseností a zároveň aby sa umožnila aj výmena skúseností medzi stratégiou pre oblasť Baltského mora a stratégiou pre podunajskú oblasť. Výbor regiónov na základe skúseností získaných v rámci stratégie pre Pobaltie navrhuje, aby sa preskúmala možnosť poskytovať technickú pomoc pri plnení úloh v oblasti koordinácie;

51.

v tejto súvislosti takisto konštatuje, že pravidelne sa konajúce fóra pre všetky štátne, regionálne a miestne subjekty, ako aj zainteresované skupiny a občiansku spoločnosť, sú vhodným nástrojom na overenie projektov, kritické preskúmanie politického smerovania a dosiahnutie toho, aby občania túto stratégiu lepšie prijali;

52.	vyzýva, aby sa pri koordinácii cieľov zohľadnili výsledky štúdií o podunajskej oblasti európskej monitorovacej siete ESPON (European Spatial Planning Observation Network);

Vypracovávanie správ

53.

považuje za dôležité preskúmať pokrok dosiahnutý pri realizácii akčných plánov. Výročné správy o prebiehajúcich programoch a strategické predkladanie správ na úrovni členských štátov predstavujú základ, ktorý by mali upraviť koordinátori. Povinnosť predkladania správ o programoch EÚ by v prebiehajúcom období financovania mala vychádzať z existujúcich údajov;

Vykonávanie

54.

konštatuje, že k úspechu projektov prispievajú štátne, regionálne a miestne subjekty. S nedostatočnou podporou na vytvorenie štruktúr však súvisia aj výzvy v oblasti administratívneho vykonávania stratégie. Oznámenie vyzýva na dokončenie konkrétnych projektov, „ktoré sú podrobne opísané a musia mať vedúceho projektu, časový harmonogram a financovanie“. Výbor regiónov vyzýva na umožnenie hodnotenia stratégie vykonávania po uplynutí jedného roka s cieľom optimalizovať procesy a rozhodnutia;

Financovanie a spolufinancovanie

55.

konštatuje, že oznámenie obsahuje len všeobecné vyjadrenia o financovaní stratégie pre podunajskú oblasť, a berie na vedomie postoj Komisie, že príslušné makroregióny by v súvislosti s rozpočtom alebo právnymi predpismi nemali byť uprednostňované. Táto stratégia by sa mala v nadchádzajúcom období financovania vykonávať prostredníctvom využívania, resp. zosúladenia existujúcich finančných prostriedkov, a v súlade s celkovými rámcami;

56.	vyzýva Komisiu dbať na to, aby proces výberu projektov so zreteľom na makroregionálne stratégie zabezpečoval vhodné podmienky, aby sa existujúce systémy financovania a finančné prostriedky skutočne využívali na stratégie;

57.	vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa programy financovania, napríklad v oblasti práce mládeže a IKT, budú môcť použiť aj na makroregionálne stratégie;

58.

navrhuje preskúmať, do akej miery je možné ponúkať cielené opatrenia v oblasti odbornej prípravy pre žiadateľov na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, a to najmä od roku 2014, s cieľom posilniť právomoci požadovať o finančné prostriedky a prispieť k tomu, aby sa existujúce finančné prostriedky a nástroje skutočne využívali intenzívnejším spôsobom;

59.

konštatuje, že dosiahnutie cieľov závisí aj od toho, či členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány podunajskej oblasti a inštitúcie zodpovedné za regionálny rozvoj, využívajú environmentálne programy financované Komisiou, ako napríklad LIFE+ (obnovenie riek a luhov) a program Inteligentná energia pre Európu (IEE);

60.

pripisuje veľký význam podpore cezhraničných a nadnárodných projektov, a to aj projektom mimovládnych organizácií, hospodárskych a sociálnych subjektov a regionálnych a miestnych orgánov. Štrukturálne fondy a príslušné programy politiky súdržnosti predstavujú dôležité nástroje, ktoré by sa mali zmysluplne a účinne využívať na realizáciu projektov;

61.

a)	potenciál regiónu možno účinnejšie využívať najmä v strategických oblastiach politiky, ako sú infraštruktúra, vodné cesty, energetika, inovácie, ochrana životného prostredia a protipovodňová ochrana, ako aj udržateľné hospodárstvo;

b)	spoločný hospodársky a vedecký potenciál možno využívať cieleným, udržateľným a účinným spôsobom;

c)	sa zabezpečí prenos inovácií medzi podunajskými regiónmi;

d)	je možné zvýšiť súčinnosť medzi politickými oblasťami v rámci spolupráce medzi štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou, ako aj medzisektorovou úrovňou a zvýšiť funkčnosť a výkonnosť tejto oblasti a tým aj EÚ;

e)	podunajskú oblasť možno chápať ako jednotnú oblasť v rámci Európy v celom jej prírodnom, kultúrnom a historickom rozmere;

62.

v tejto súvislosti konštatuje, že oblasť spolupráce by mala priaznivý vplyv na dynamický rozvoj podunajskej oblasti. Nástroje ako „nástroj predvstupovej pomoci“ (IPA) a „nástroj európskeho susedstva a partnerstva“ (ENPI) sú flexibilné opatrenia zamerané na integráciu kandidátskych krajín EÚ, potenciálnych kandidátskych krajín a tretích krajín do oblasti spolupráce.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/30

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020“

2011/C 166/06

VÝBOR REGIÓNOV

—

víta nové politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré predložila Európska komisia a podporuje navrhnutých sedem cieľov a s nimi súvisiace opatrenia; žiada Komisiu, aby ujasnila, aký prínos k plánovanému celkovému zníženiu počtu usmrtených do roku 2020 o 50 % sa očakáva od každého z týchto siedmych cieľov;

—

podporuje myšlienku harmonizovať rôzne definície ťažkého zranenia, aby sa účinnosť politiky bezpečnosti cestnej premávky dala lepšie monitorovať a posúdiť a domnieva sa, že na základe rovnakej definície ťažkého a ľahkého zranenia vo všetkých členských štátoch sa analogicky s cieľmi zníženia počtu usmrtených musia stanoviť spoločné cieľové hodnoty zníženia počtu vážnych zranení;

—

vyzýva tiež všetky členské štáty, aby smernicu týkajúcu sa riadenia bezpečnosti cestnej premávky plne implementovali a podporuje názor Komisie, že je potrebné prijať opatrenia, aby sa zásady uvedené v tejto smernici uplatňovali na celú cestnú infraštruktúru financovanú z prostriedkov EÚ, pričom sa vždy musí zohľadniť zásada proporcionality, aby malé projekty neboli zaťažené zbytočnou byrokraciou alebo prehnanými technickými požiadavkami;

—	odporúča Komisii, aby v rámci svojich právomocí rozvíjala iniciatívy zamerané na harmonizáciu dopravných predpisov, dopravných značiek a cestného značenia medzi členskými štátmi, a navrhuje jej , aby prostredníctvom zelenej knihy iniciovala verejnú diskusiu o téme tohto stanoviska.

Spravodajca

Johan SAUWENS (BE/EĽS), starosta mesta Bilzen

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k európskemu priestoru bezpečnosti cestnej premávky: politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020

KOM(2010) 389 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Úvod

V pripravovanej bielej knihe Európskej komisie o politike v oblasti dopravy na roky 2010 – 2020 dostane významné miesto bezpečnosť cestnej premávky. Cieľom európskych politických usmernení pre bezpečnosť cestnej premávky do roku 2020 je vytvoriť všeobecný politický rámec a stanoviť ambiciózne ciele, ktorými by sa mali riadiť národné a miestne stratégie.

2.	V spojitosti s prípravou predkladaného stanoviska sa uskutočnila konzultácia partnerov v rámci siete na monitorovanie subsidiarity. Konzultácia sa začala 25. októbra 2010 a bola ukončená 10. decembra 2010.

Navrhovaný akčný plán a niekoľko úvodných pripomienok

— Bezpečnosť cestnej premávky a miestne/regionálne samosprávy

Bezpečnosť cestnej premávky má pre spoločnosť veľký význam. V Európskej únii si cestná premávka každoročne vyžiada viac ako 30 000 obetí na životoch a 1 500 000 zranených. Popri obrovskom ľudskom utrpení, ktoré tieto nehody spôsobujú, sa odhadované náklady pre spoločnosť pohybujú vo výške 130 miliárd EUR.

K väčšine dopravných nehôd dochádza na komunikáciách v obci a mimo obce a iba 5 % sa udeje na diaľniciach. Vo väčšine členských štátov spočíva zodpovednosť za správu značnej časti cestnej siete na pleciach regionálnych a miestnych samospráv, ktoré sú okrem toho v mnohých prípadoch zodpovedné aj za presadzovanie dopravných predpisov miestnou alebo regionálnou políciou. V mnohých prípadoch miestne a regionálne samosprávy navyše zabezpečujú organizáciu verejnej dopravy, stanovovanie miestnych dopravných predpisov, prípravu kampaní zameraných na prevenciu a poskytovanie prvej pomoci pri dopravných nehodách.

Je preto samozrejmé, že miestne a regionálne samosprávy musia dostať priestor zapojiť sa do iniciatív vytváraných na národnej a európskej úrovni a, ak to budú považovať za žiaduce, rozvinúť vlastnú stratégiu v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorá by bola zameraná na riešenie miestnych problémov a prispôsobená miestnym podmienkam.

Komisia uznáva úlohu miestnych a regionálnych samospráv pri tvorbe a uplatňovaní politiky bezpečnosti cestnej premávky a uvádza, že v súlade so zásadou subsidiarity sa uvedené kroky musia realizovať na najvhodnejšej úrovni správy a pomocou najvhodnejších prostriedkov. Vo svojom oznámení oprávnene zdôrazňuje potrebu integrovaného prístupu: „Bezpečnosť cestnej premávky má okrem iného úzke väzby s politikami v oblasti energetiky, životného prostredia, zamestnanosti, vzdelávania, mládeže, verejného zdravia, výskumu, inovácií a technológií, justície, poisťovníctva, obchodu a zahraničných vecí“.

— Cieľ Európskej komisie

Podľa údajov Európskej komisie bolo v roku 2011 v Európskej únii usmrtených 54 302 účastníkov cestnej premávky. Cieľom posledného akčného plánu pre bezpečnosť cestnej premávky bolo znížiť do roku 2010 tento počet o 50 % na maximálne 27 000 usmrtených. V roku 2009 bolo v Európskej únii zaznamenaných 34 500 usmrtených, čo je pokles o 36 %. Komisia očakáva, že v roku 2010 sa napokon podarí dosiahnuť 41 % zníženie v porovnaní s rokom 2001. Hoci sa tak nepodarí dosiahnuť stanovený cieľ, môžeme hovoriť o povzbudivom výsledku.

Na obdobie rokov 2010 až 2020 si Komisia znovu dáva za cieľ zníženie celkového počtu usmrtených účastníkov cestnej premávky na polovicu. Vzhľadom na uvedený pokles v ostatnom desaťročí a snahu ďalej zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky v Európske únii, možno tento cieľ považovať za uvážlivý, avšak ambiciózny.

— Strategické ciele

Komisia sformulovala sedem strategických cieľov:

a)	zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu účastníkov cestnej premávky,

b)	sprísniť presadzovanie pravidiel cestnej premávky,

c)	zvýšiť bezpečnosť cestnej infraštruktúry,

d)	rozširovať bezpečnejšie vozidlá,

e)	podporovať využívanie moderných technológií na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky,

f)	zlepšiť záchranné služby a rehabilitačné služby,

g)	chrániť zraniteľných účastníkov cestnej premávky.

10.

Tieto ciele ako také môžeme teda podporiť. Navrhované politické usmernenia nevyvolávajú vo svojej súčasnej podobe pochybnosti o dodržiavaní zásady subsidiarity alebo proporcionality. Ciele navrhovaných opatrení však členské štáty nemôžu naplniť samy. Vzhľadom na ich rozsah je vhodné uskutočňovať ich na úrovni EÚ, pretože špecifická európska legislatíva, cezhraničné opatrenia a spolupráca na úrovni EÚ môžu zabezpečiť jednotnosť a účinnosť politiky na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Navrhované opatrenia sú okrem toho jednoznačne prínosom v porovnaní s opatreniami uskutočňovanými výhradne na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Tieto opatrenia sú navyše v navrhovanej podobe najjednoduchším spôsobom dosiahnutia želaných cieľov a nechávajú najširší možný priestor pre rozhodovanie na národnej úrovni.

11.

Vzhľadom na to, že miestne a regionálne samosprávy zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe a realizácii politiky bezpečnosti cestnej premávky, bolo by vhodné, aby Komisia vyjadrila v číslach, aký konkrétny prínos očakáva od každého zo siedmych uvedených cieľov k celkovému zníženiu počtu usmrtených o 50 %. Pre miestne a regionálne samosprávy tak bude do určitej miery jasnejšie, aké kroky sa od nich prípadne očakávajú.

— Implementácia európskych politických usmernení pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020

12.

Komisia sformulovala v súvislosti s implementáciou svojich politických usmernení dve zásady:

•	zlepšiť zapojenie všetkých zúčastnených strán prostredníctvom účinnejšieho riadenia,

•	(ďalej) rozvíjať spoločné nástroje na monitorovanie a hodnotenie účinnosti politiky bezpečnosti cestnej premávky.

13.

Výbor regiónov konštatuje, že Komisia chce zlepšiť monitorovanie zberom a analýzou údajov, a tento prístup podporuje. V spojitosti s tým poznamenávame, že pri súčasnom spôsobe zberu údajov (databáza CARE) sa využívajú výhradne údaje zhromažďované na úrovni členských štátov. Chýba pritom regionálny rozmer, hoci tieto informácie sú v zásade v členských štátoch ľahko dostupné. Pre európske regióny by bolo mimoriadne zaujímavé porovnať svoje údaje s výsledkami susedných alebo porovnateľných regiónov v zahraničí podobne, ako sa v súčasnosti môžu navzájom porovnávať členské štáty. Začlenenie takýchto informácií do databázy CARE a ich sprístupnenie by preto pre regionálne a miestne samosprávy bolo významným prínosom a pozitívnym stimulom.

— Harmonizácia dopravných predpisov, dopravných značiek, cestného značenia a usmernení pre projektovanie infraštruktúry

14.

Výbor regiónov konštatuje, že členské štáty uplatňujú v praxi značne odlišné normy v oblasti dopravných predpisov, dopravných značiek, cestného značenia a usmernení pre projektovanie infraštruktúry. Zároveň sa však objem cezhraničnej dopravy medzi členskými štátmi každoročne zvyšuje, a to tak v oblasti prepravy tovarov, ako v osobnej doprave na pracovné a rekreačné účely. Výbor regiónov sa domnieva, že pre bezpečnosť cestnej premávky a voľnosť pohybu v rámci Únie by bolo prínosom, keby sa cestné komunikácie v jednotlivých členských štátoch čo najviac budovali a vybavovali podľa rovnakých zásad a pravidiel, aby bola celková podoba ciest pre všetkých účastníkov cestnej premávky jednoznačná a rozoznateľná, a to aj pri prekročení hraníc medzi členskými štátmi. Všetky opatrenia by mali byť založené na osvedčených postupoch, a zároveň by mali umožniť prispôsobenie riešení miestnej situácii.

Politické odporúčania

VÝBOR REGIÓNOV

15.

zdôrazňuje, že téma bezpečnosti cestnej premávky je veľmi dôležitá a je zajedno so zásadami, o ktoré sa Komisia opiera pri formulácii strategických politických usmernení na roky 2011 – 2020:

•	snaha o prísnejšie normy bezpečnosti cestnej premávky v celej Európe,

•	presadzovanie integrovaného prístupu k bezpečnosti cestnej premávky,

•	spoločná zodpovednosť v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality.

16.	Je spokojný s pozitívnymi výsledkami posledného akčného programu pre bezpečnosť cestnej premávky vyplývajúce z hodnotenia ex-post, avšak upozorňuje na to, že viac ako 30 000 smrteľných obetí ročne v Európskej únii je neúnosne vysokou daňou, ktorú si cestná premávka vyberá na ľudských životoch.

17.	Konštatuje, že cieľom Komisie na roky 2011 – 2020 je 50 % zníženiu počtu usmrtených pri dopravných nehodách. Domnieva sa, že takýto cieľ je uvážlivý, ale aj ambiciózny vzhľadom na to, že v rokoch 2001 – 2009 sa v členských štátoch podarilo dosiahnuť priemerný pokles o 36 %.

18.	Víta nové politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré predložila Európska komisia a podporuje navrhnutých sedem cieľov a s nimi súvisiace opatrenia.

19.	Žiada Komisiu, aby ujasnila, aký prínos k plánovanému celkovému zníženiu počtu usmrtených do roku 2020 o 50 % sa očakáva od každého z týchto siedmych cieľov.

20.	Podporuje myšlienku harmonizovať rôzne definície ťažkého zranenia, aby sa účinnosť politiky bezpečnosti cestnej premávky dala lepšie monitorovať a posúdiť.

21.	Domnieva sa, že na základe rovnakej definície ťažkého a ľahkého zranenia vo všetkých členských štátoch sa analogicky s cieľmi zníženia počtu usmrtených musia stanoviť spoločné cieľové hodnoty zníženia počtu vážnych zranení.

22.

Zdôrazňuje význam dohody v súvislosti so smernicou uľahčujúcou cezhraničné presadzovanie bezpečnosti cestnej premávky. Pokuty a iné postihy za dopravné priestupky strácajú na presvedčivosti, ak ich nie je možné vymáhať aj za hranicami členského štátu, čo vedie k diskriminácii, keďže to, či bude porušenie dopravných predpisov stíhané, závisí od štátnej príslušnosti porušiteľa.

23.

Vyzýva tiež všetky členské štáty, aby smernicu týkajúcu sa riadenia bezpečnosti cestnej premávky plne implementovali a podporuje názor Komisie, že je potrebné prijať opatrenia, aby sa zásady uvedené v tejto smernici uplatňovali na celú cestnú infraštruktúru financovanú z prostriedkov EÚ, pričom sa vždy musí zohľadniť zásada proporcionality, aby malé projekty neboli zaťažené zbytočnou byrokraciou alebo prehnanými technickými požiadavkami.

24.

Nazdáva sa, že miestne a regionálne samosprávy by vo všeobecnosti a v súlade so zásadami subsidiarity a viacúrovňového riadenia mali v rámci svojich právomocí vytvárať vlastnú politiku bezpečnosti cestnej premávky, a zároveň by sa mali zapájať do mechanizmov, ktoré sa vytvárajú na európskej alebo národnej úrovni s cieľom riadiť iniciatívy v oblasti bezpečnosti cestnej premávky.

25.	Domnieva sa, že zámerom musí byť integrovať ciele stanovené v politických usmerneniach na roky 2011 – 2020 do všetkých politických stratégií týkajúcich sa dopravy a príslušných dopravných projektov na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov a obcí.

26.

Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa usilovali zlepšiť zber a analýzu údajov o dopravných nehodách. Lepší prehľad o dopravných nehodách je nevyhnutný na to, aby sa podarilo dosiahnuť zlepšenie v oblasti rozvoja politiky a hodnotenia dosiahnutého pokroku, a to v neposlednom rade na miestnej a regionálnej úrovni. Spôsob zberu údajov a výkazníctvo členských štátov by sa mali ďalej harmonizovať, ako sa navrhuje vo výskumnom projekte EÚ SafetyNet.

27.	Odporúča Komisii a členským štátom rozšíriť existujúci systém zaznamenávania nehôd policajnými útvarmi o informácie o závažnosti zranení účastníkov nehody, ktoré majú k dispozícii záchranné zdravotné služby a nemocnice.

28.	Nalieha na Komisiu, aby sprístupnila viac informácií na regionálnej a miestnej úrovni, okrem iného prostredníctvom databázy CARE, aby sa miestne a regionálne samosprávy mohli porovnávať s podobnými regiónmi v zahraničí.

29.

Vzhľadom na to, že dopravné nehody sú v mnohých krajinách najčastejšou príčinou pracovných úrazov, navrhuje Komisii vyzvať vo svojom akčnom pláne zamestnávateľov vo verejnom i súkromnom sektore, aby uplatňovali takú politiku, ktorá by podporovala bezpečnú prepravu ako súčasť celkovej kultúry bezpečnosti. Zamestnávatelia vo verejnom i súkromnom sektore by otázkam bezpečnosti cestnej premávky mali venovať väčšiu pozornosť aj v jestvujúcich alebo nových podnikových plánoch dopravy.

30.	Zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch je dôležité začleniť dopravnú výchovu do učebných osnov po dobu celej povinnej školskej dochádzky.

31.

Odporúča Komisii, aby prostredníctvom rámcových výskumných programov aj naďalej venovala pozornosť vedeckému výskumu bezpečnosti cestnej premávky na európskej úrovni, a to najmä pokiaľ ide o tieto témy:

•	možné prínosy internalizácie nákladov vyplývajúcich z nehôd pre bezpečnosť cestnej premávky,

•	monitorovanie účinkov opatrení v oblasti vzdelávania, infraštruktúry, technológie vozidiel a riadenia dopravy,

•	rozsah nedostatočného zaznamenávania dopravných nehôd a stratégie na zlepšenie zaznamenávania,

•	skúmanie objasňujúcich faktorov vzniku a závažnosti pri určitých nehodách.

32.	Odporúča Komisii, aby v rámci svojich právomocí rozvíjala iniciatívy zamerané na harmonizáciu dopravných predpisov, dopravných značiek a cestného značenia medzi členskými štátmi. Navrhuje Komisii, aby prostredníctvom zelenej knihy iniciovala verejnú diskusiu o téme tohto stanoviska.

33.

Odporúča Komisii, aby prostredníctvom jestvujúcich i budúcich výskumných programov podnecovala vypracovanie odporúčaní a kódexov osvedčených postupov pre budovanie a vybavenie inherentne bezpečnej dopravnej infraštruktúry, ktoré by mohli prispieť k lepším a harmonizovanejším postupom pri projektovaní dopravnej infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch. Tieto odporúčania by sa mohli týkať napríklad výstavby kruhových objazdov, výpadoviek z miest, spojovacích ciest mimo zastavanej obce, cestičiek pre cyklistov a prechodov pre chodcov.

34.

Odporúča Komisii, aby prostredníctvom zodpovedajúcej internej organizácie monitorovala realizáciu akčného plánu pre bezpečnosť cestnej premávky. Okrem toho by mohlo byť vhodné zriadiť agentúru pre bezpečnosť cestnej premávky, alebo rozšíriť pôsobnosť jestvujúcich orgánov, ako je Európske observatórium bezpečnosti cestnej premávky.

Záväzky

VÝBOR REGIÓNOV

35.	upozorňuje na Európsku chartu bezpečnosti na cestách (www.erscharter.eu), ktorú Komisia vypracovala, a vyzýva európske miestne a regionálne samosprávy, aby chartu jednotlivo podpísali a prijali praktické opatrenia na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky na svojom území.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/35

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Piata správa o súdržnosti“

2011/C 166/07

VÝBOR REGIÓNOV

—	vníma pozitívne, že budúca politika súdržnosti bude môcť pokryť všetky európske regióny, bez ohľadu na to, aká je ich úroveň rozvoja, a podporuje vytvorenie novej medzikategórie regiónov, ktorá by bola založená na zásade rovnakého zaobchádzania so všetkými regiónmi;

—	si želá, aby sa pri zavádzaní a hodnotení programov prihliadalo aj na ďalšie kritériá, ktoré by dopĺňali HDP a ktoré by umožnili lepšie zhodnotiť stupeň rozvoja každého regiónu;

—	opakuje svoje želanie, aby v rámci politiky súdržnosti zostal ESF začlenený medzi štrukturálne fondy, a domnieva sa, že pri jeho využívaní treba prihliadať na územný rozmer;

—	si želá, aby sa posilnil cieľ územnej spolupráce, najmä z finančného hľadiska, a odporúča, aby sa finančné prostriedky určené na programy územnej spolupráce už nerozdeľovali na úrovni štátov, ale na úrovni Spoločenstva;

—	podporuje všeobecnú zásadu prepojenia politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020, ale pripomína, že politika súdržnosti nesmie slúžiť výlučne tejto stratégii, pretože má svoje vlastné ciele stanovené v zmluvách;

—	si želá, aby sa cieľ územnej súdržnosti premietol do stanovenia prioritnej územnej línie v zozname EÚ, a tak dopĺňal témy súvisiace so stratégiou Európa 2020;

—	podporuje myšlienku vytvoriť spoločný strategický rámec a navrhuje, aby sa do „zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve“ zapájali územné samosprávy v každom členskom štáte v súlade so zásadami viacúrovňového riadenia;

—

je proti opatreniam tzv. externej makroekonomickej podmienenosti, ako aj proti návrhu vytvoriť výkonnostnú rezervu; uznáva, že je potrebné zaviesť nové formy finančnej podmienenosti, ktoré by boli späté s výsledkami, pričom by sa mali zvoliť kritériá, ktoré by boli všeobecné, spravodlivé a primerané a opierali by sa o zásadu rovnakého zaobchádzania.

Spravodajca

pán Michel DELEBARRE (FR/SES), primátor mesta Dunkerque

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke – Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti

KOM(2010) 642 v konečnom znení

I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Všeobecné pripomienky

1.	víta zverejnenie piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá predstavuje dobrý základ pre diskusiu o smerovaniach v oblasti politiky súdržnosti po roku 2013;

uznáva, že v tejto správe o súdržnosti, ktorá je prvou správou tohto druhu, odkedy nadobudla účinnosť Lisabonská zmluva, Európska komisia uskutočnila rozsiahlu analýzu, najmä pokiaľ ide o začlenenie územnej súdržnosti medzi hlavné ciele Únie. Ľutuje však, že správa sa opiera hlavne o štatistiky z obdobia pred finančnou, hospodárskou a sociálnou krízou, s ktorou Európska únia zápasí od roku 2008. Žiada preto, aby ďalšie plánovacie obdobie vychádzalo zo štatistických údajov po kríze, a vyzýva Radu a členské štáty, aby v politickej a administratívnej oblasti vynaložili všemožné úsilie zamerané na dosiahnutie tohto cieľa. Okrem toho si táto skutočnosť vyžaduje, aby boli použité ďalšie doplnkové a aktualizovanejšie ukazovatele na zistenie skutočného stavu rozvoja regiónov, pretože samotný rast HDP nebude odrážať skutočný dosah krízy. Výbor regiónov sa už k tejto otázke vyjadril v stanovisku na tému „Meranie pokroku nad rámec HDP“. Navrhol v ňom dva komplexné ukazovatele, ktoré budú k dispozícii v krátkodobom horizonte, a to komplexný environmentálny index a harmonizovaný sociálny prieskum na regionálnej úrovni;

sa teší z pozitívnych výsledkov politiky súdržnosti, ktorá umožnila vytvoriť rast a nové pracovné miesta a zveľadiť ľudský kapitál, pomohla uľahčiť budovanie infraštruktúry dôležitej pre dané územia a zlepšiť ochranu životného prostredia. Zdôrazňuje, že politika súdržnosti je takisto uznávaná ako hybná sila konkurencieschopnosti a inovácie, najmä vďaka svojej schopnosti zmobilizovať potenciál súkromného sektora;

konštatuje, že napriek pokroku, ktorý politika súdržnosti dosiahla v oblasti znižovania rozdielov, i naďalej pretrváva medzi európskymi regiónmi a v rámci nich veľká nerovnováha, spočívajúca najmä v rozdieloch v rozvoji infraštruktúry, príjmoch, kvalite verejných služieb a prístupe k nim, ktorú ešte viac zvýrazňujú diferencované dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a čoraz naliehavejšie výzvy, ako je globalizácia, nezamestnanosť (najmä mladých ľudí), starnutie obyvateľstva, klimatické zmeny a energetická závislosť;

preto dôrazne žiada, aby sa na politiku súdržnosti vyčlenili prostriedky zodpovedajúce jej cieľom, to znamená posilňovať opatrenia na úrovni jednotlivých členských štátov a na regionálnej a miestnej úrovni, aby bolo možné dosiahnuť ozajstnú hospodársku, sociálnu a územnú rovnováhu medzi európskymi regiónmi;

pripomína, že prínosom Spoločenstva z hľadiska politiky súdržnosti je predovšetkým:

—	solidárny prístup spočívajúci v podpore vyváženého rozvoja na úrovni Únie,

—	strategický prístup spočívajúci v určení hlavných cieľov prispôsobených potrebám daného územia a jeho obyvateľov,

—	integrovaný prístup spočívajúci na súčinnosti sektorových politík na danom území,

—	transverzálny prístup rôznych politík, ktoré majú dosah na územia,

—	územný prístup na základe územnej diagnózy poukazujúcej na silné stránky, ako aj na slabiny každého regiónu,

—	viacročná perspektíva, v rámci ktorej sa vytyčujú ciele na krátke, stredne dlhé a dlhé obdobia,

—	partnerstvo, ktoré spája európsku, štátnu, regionálnu a miestnu úroveň, ako aj sociálno-hospodárskych aktérov pôsobiacich na danom území, pri príprave a realizácii operačných programov;

7.	pripomína, že vďaka tomuto jedinečnému prístupu politika súdržnosti, viac ako ktorákoľvek iná politika Európskej únie, umožňuje zviditeľniť európsku integráciu na úrovni územných celkov a v očiach občanov, a prináša koordinované riešenia, ktoré sú primerané ich potrebám;

Nová štruktúra politiky súdržnosti

Politika súdržnosti pre všetky regióny, prispôsobená ich úrovni rozvoja

vníma pozitívne, že piata správa o súdržnosti potvrdzuje, že budúca politika súdržnosti bude môcť pokryť všetky európske regióny, bez ohľadu na to, aká je ich úroveň rozvoja. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že štrukturálne fondy sa budú musieť prioritne zamerať na najmenej rozvinuté európske regióny a zároveň budú musieť poskytovať nevyhnutnú podporu aj ostatným regiónom, s cieľom pomôcť im na ceste ku konkurencieschopnosti, zamestnanosti, sociálnemu začleneniu a trvalo udržateľnému rozvoju, a tak podporovať harmonický rozvoj na celom území EÚ;

považuje za vhodné zvážiť vytvorenie novej „medzikategórie“ regiónov, ktoré sa pohybujú medzi 75 a 90 % HDP Spoločenstva. Tento systém by mal obmedziť účinky spojené so súčasnou hraničnou hodnotou 75 % HDP Spoločenstva (súčasná hranica na získanie pomoci medzi cieľmi „konvergencia“ a „konkurencieschopnosť“), zaručil by týmto regiónom rovnaké zaobchádzanie. Ide o to, aby sa zohľadnili ťažkosti regiónov, na ktoré sa od roku 2013 po prvý raz nebude vzťahovať cieľ „konvergencia“, ale aj regiónov, ktoré síce v súčasnom plánovacom období mali nárok na prostriedky z cieľa „konkurencieschopnosť“, ale aj tak ďalej zápasia so štrukturálnymi sociálno-hospodárskymi problémami z hľadiska plnenia cieľov stratégie Európa 2020, ako aj s vnútornými rozdielmi v rámci regiónu. Vytvorenie tejto medzikategórie by nemalo penalizovať regióny, na ktoré sa v súčasnosti začína vzťahovať cieľ „konvergencia“, „konkurencieschopnosť“ alebo phasing-in a phasing-out;

10.

opätovne vyzýva, aby sa najmä pri zavádzaní a hodnotení programov prihliadalo aj na ďalšie kritériá, ktoré by dopĺňali HDP a ktoré by umožnili lepšie zhodnotiť stupeň rozvoja každého regiónu a zistiť, aké špecifické problémy v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti sa tu vyskytujú (rozdiely v rámci regiónu, rozdielnosť príjmov, miera nezamestnanosti, prístup k službám všeobecného záujmu (SVZ), prístupnosť a interoperabilita dopravných prostriedkov, kvalita životného prostredia, sociálne podmienky, úroveň vzdelávania atď.). Revízia v polovici plánovacieho obdobia (5+5) musí byť príležitosťou na zohľadnenie týchto nových kritérií dopĺňajúcich HDP. Žiada preto Európsku komisiu, aby vypracovala zoznam územných, sociálnych a environmentálnych ukazovateľov rozvoja, ktoré by sa dali uplatniť na infraregionálnej úrovni, pričom by sa mala opierať o práce EUROSTATU, monitorovacieho strediska ORATE (1) a OECD;

Posilnenie integrovaného prístupu

11.

zasadzuje sa za integrovaný prístup k politike súdržnosti s cieľom podporiť vzájomnú komplementárnosť všetkých fondov (Kohézneho fondu, EFRR, ESF, EPFRV a EFRH) a uľahčiť ich využívanie pomocou integrovaného prístupu. Výbor odporúča, aby sa jasne vymedzili oblasti, na ktoré sa každý fond zameriava, a určilo sa, v akom vzťahu sú intervencie iných fondov EÚ, napr. v oblasti dopravy a životného prostredia, k vyššie uvedeným fondom, a to tak na strategickej, ako aj na operatívnej úrovni. Okrem toho by sa mali stanoviť jasné usmernenia na európskej úrovni a vytvoriť koordinačné štruktúry na úrovni jednotlivých štátov a na nižšej ako národnej úrovni;

12.

chcel by mať podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o spôsob využitia Európskeho sociálneho fondu, a domnieva sa, že v rámci politiky súdržnosti by tento fond mal byť začlenený medzi štrukturálne fondy. Zároveň by uvítal užšiu spoluprácu medzi ESF a EFRR. Výbor v tejto súvislosti podporuje využívanie krížového financovania a zavádzanie operačných programov financovaných z viacerých fondov (EFRR a ESF);

13.

zastáva názor, že ak má Európsky sociálny fond prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a európskej stratégie zamestnanosti, jeho využívanie musí byť viac späté s daným územím a musí byť plne v súlade s politikou súdržnosti, a to na základe potrieb zistených na úrovni regiónov (2). S potešením konštatuje, že v záveroch, ktoré belgické predsedníctvo zverejnilo po neformálnej schôdzke (3) ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti, sa odporúča posilniť regionálny rozmer ESF, a lepšie ho tak zviditeľniť, a tým posilniť aj jeho zapojenie do regionálnych sociálno-ekonomických stratégií;

14.

chcel by, aby sa lepšie zviditeľnili projekty financované z ESF, a to zdôraznením územného rozmeru pri realizácii s prihliadnutím na najkonkrétnejšie a praktické potreby miestnej úrovne, čo by tieto projekty viac zviditeľnilo, a doplnilo by činnosť v oblasti komunikácie a zvyšovania informovanosti, financovanú v rámci technickej pomoci na európskej, národnej a regionálnej úrovni;

15.

nazdáva sa, že rozdelenie EFRR/ESF musí byť založené na percentuálnom pomere stanovenom na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo, že príspevky z ESF budú primerané cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti v danom členskom štáte a regióne. Výbor regiónov navrhuje, aby v takto vymedzenom rámci členské štáty rozdelili prostriedky zo štrukturálnych fondov (EFRR a ESF) na vnútroštátnej úrovni, a to v spolupráci s regionálnymi a miestnymi samosprávami;

16.

domnieva sa, že flexibilitu medzi EFRR a ESF treba v budúcnosti podporovať a uľahčovať, najmä prostredníctvom nového spoločného strategického rámca a obzvlášť v rámci koncepcie miestneho rozvoja a integrovaných plánov miest a miestnych samospráv (4). Okrem toho žiada Európsku komisiu, aby do budúcich legislatívnych návrhov začlenila podobný systém pre EFRR a EPFRV, aby sa vo vidieckych oblastiach zabezpečil integrovanejší prístup;

Posilnená územná spolupráca

17.

podporuje myšlienku územnej spolupráce, ktorá by si zachovala svoju súčasnú štruktúru s tromi rozmermi, ľutuje však, že nebola podrobnejšie rozvinutá. Želá si preto, aby sa tento cieľ posilnil:

—	zvýšením objemu prostriedkov, ktoré sú naň určené,

—

špecifickými pravidlami, ktoré by boli lepšie prispôsobené programom územnej spolupráce, a to vďaka zvýšeniu technickej pomoci na miestnej úrovni, zjednodušeniu pravidiel auditu a kontroly, aplikovateľnej a primeranej „paušalizácii“ nepriamych výdavkov, vymedzeniu pravidiel oprávnenosti výdavkov Spoločenstva atď.,

—	návrhmi, ktorých cieľom by bolo zlepšiť riadenie týchto programov;

18.

odporúča, aby sa finančné prostriedky určené na programy územnej spolupráce už nerozdeľovali na úrovni štátov, ale na úrovni Spoločenstva. Príjemcovia pomoci z týchto programov budú musieť jasnejším spôsobom odôvodniť výsledky a prínos projektov územnej spolupráce v regiónoch vďaka prenosu osvedčených postupov a know-how. Výbor si želá, aby sa uprednostňoval strategický a integrovaný prístup primeraný oblastiam spolupráce a aby sa o návratnosti financií neuvažovalo v celoštátnom meradle;

19.	žiada Komisiu, aby do budúcich legislatívnych návrhov začlenila ustanovenia, ktoré umožnia využiť ESF v rámci programov územnej spolupráce na financovanie opatrení, ktoré spadajú do jeho oblasti pôsobnosti;

20.

zasadzuje sa za to, aby tri ciele politiky súdržnosti boli skutočne komplementárne. Intervencia Únie na cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej úrovni musí byť komplementárna s činnosťou, ktorá sa vyvíja v rámci regionálnych programov realizovaných v rámci cieľa „konvergencia“ a cieľa „regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“. Mohla by sa povzbudzovať snaha určiť v regionálnych programoch hlavné línie alebo opatrenia na podporu územnej spolupráce, čo by okrem iného umožnilo financovať štrukturálne projekty na cezhraničnej alebo nadnárodnej úrovni. Súčasne sa treba usilovať lepšie skoordinovať tri aspekty cieľa „územná spolupráca“;

21.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné lepšie skĺbiť programy územnej spolupráce s územnými stratégiami vypracovanými na základe spoločného úsilia rôznych aktérov pôsobiacich na danom území. (5) V tejto súvislosti sa nazdáva, že nadnárodné programy by mohli poskytovať podporu makroregionálnym stratégiám, ako aj integrovaným námorným stratégiám, ktoré sa pripravujú. Takisto budú môcť cezhraničné programy podporiť súčasné stratégie zamerané na euroregióny a európske metropolitné oblasti. Výbor preto požaduje, aby sa podstatne zvýšil limit vzdialenosti 150 km, ktorý sa používa pri klasifikácii ostrovov ako pohraničných regiónov;

22.

vyzýva Európsku komisiu, aby uľahčila vznik nových územných partnerstiev zjednodušením a zlepšením spôsobu riadenia programov medziregionálnej spolupráce. Lepšia spolupráca medzi regiónmi nielenže zaručuje koordinovaný prístup k spoločným problémom, ale tiež ukazuje, že inovatívne riešenia presahujú existujúce hranice území;

23.

pripomína, že európske zoskupenie územnej spolupráce (EZÚS) (6) je cenným nástrojom na uľahčenie spolupráce, a to najmä cezhraničnej spolupráce. Domnieva sa, že nariadenie o EZÚS sa bude musieť v budúcom plánovacom období zjednodušiť a prispôsobiť na základe skúseností získaných v súčasnom období. Toto zjednodušenie by sa mohlo týkať napríklad právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov, a daňového režimu EZÚS, ako aj skrátenia súčasných postupov. Okrem toho podporuje systematickejšie prideľovanie globálnych grantov týmto zoskupeniam, aby sa mohli priamo podieľať na správe štrukturálnych fondov;

24.

žiada Európsku komisiu, aby zlepšila súčasnú spoluprácu na vonkajších hraniciach. Predovšetkým je potrebné zjednodušiť postupy a zabezpečiť väčšiu súčinnosť medzi využívaním prostriedkov z EFRR a prostriedkov Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) ako aj prostriedkov z Európskeho rozvojového fondu (ERF);

25.

upozorňuje, že pre najvzdialenejšie regióny má územná spolupráca kľúčový význam: je nevyhnutná vzhľadom na ich geografickú polohu na najvzdialenejších vonkajších hraniciach EÚ. Požaduje, aby bol vypracovaný „akčný plán širšieho susedstva“ s cieľom dosiahnuť lepšie začlenenie týchto regiónov do ich geografického prostredia;

Strategické priority prispôsobené regionálnym špecifikám

Viac pružnosti vo vzťahu k stratégii Európa 2020

26.

zdôrazňuje, že politika súdržnosti môže a musí, popri iných činnostiach financovaných Európskou úniou, i naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu, a tak pomáhať dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, ktorý je cieľom stratégie Európa 2020, a zároveň podporovať harmonický rozvoj Únie prostredníctvom zvyšovania vnútorného potenciálu všetkých regiónov a znižovania rozdielov medzi európskymi regiónmi, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

27.

podporuje všeobecnú zásadu prepojenia politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020 a jej hlavnými iniciatívami, aby sme mohli napredovať na ceste k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Domnieva sa však, že v tejto oblasti sa už v období rokov 2007 – 2013 vykonalo veľa práce, ktorú by bolo treba vyhodnotiť, skôr než sa rozhodneme pre väčšiu koncentráciu prostriedkov;

28.

v tejto súvislosti pripomína, že politika súdržnosti nesmie len slúžiť stratégii Európa 2020 a národným programom reforiem, pretože má aj svoje vlastné ciele zakotvené v zmluve, ktorými sú znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi Európskej únie. Politika súdržnosti musí preto vychádzať zo stavu území, ich potrieb a rozvojového potenciálu;

29.

podporuje všeobecnú zásadu, pokiaľ ide o európsky zoznam rozsiahlych tematických priorít, ktorý by nahradil súčasný systém vyčleňovania prostriedkov zo štrukturálnych fondov na striktne obmedzené kategórie výdavkov. Je však proti tomu, aby sa priveľmi obmedzil počet týchto priorít, ktoré by sa mali vybrať v rámci nových národných zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve a operačných programov, aby sa mohol miestnym a regionálnym orgánom ponechať dostatočný priestor na pretavenie cieľov stratégie Európa 2020 na územnú úroveň;

30.

domnieva sa, že Komisii neprislúcha určiť za povinné niektoré z týchto priorít, ktoré by mali byť stanovené na regionálnej úrovni, a to na základe územnej diagnózy poukazujúcej na silné stránky ako aj na slabiny daného územia. Takisto nepovažuje za vhodné nariadiť, aby sa všetky štrukturálne fondy sústredili len na tematické priority, ktoré si regióny budú musieť vybrať zo zoznamu Spoločenstva. Bolo by to v rozpore so samotnou zásadou integrovaného prístupu, podľa ktorej stratégia rozvoja spočíva na investovaní do rôznych sektorov;

31.

žiada preto Európsku komisiu, aby zoznam tematických priorít, ktorý by mohol byť uvedený v budúcich predpisoch týkajúcich sa politiky súdržnosti, nebol príliš obmedzujúci, nielen preto, aby sa mohla zohľadniť územná, hospodárska a sociálna rozmanitosť každého regiónu, ale aj preto, aby sa v oblasti sociálnej a územnej súdržnosti mohli prekročiť ciele stratégie Európa 2020;

Skutočne prihliadať na cieľ územnej súdržnosti

32.

schvaľuje snahu o väčšiu pružnosť pri úprave operačných programov, ktorá umožní intervenovať na rôznych úrovniach územnej správy (subregionálnej, regionálnej, pluriregionálnej a makroregionálnej) v závislosti od špecifík daného územia alebo funkčných priestorov, ako sú povodia riek, horské oblasti, súostrovia atď. Takéto intervencie by však mali vychádzať zo spoločnej vôle aktérov pôsobiacich na danom území, a najmä územných samospráv, zapojiť sa do skutočného územného projektu, a to tak, aby nebolo pochýb, že regionálna úroveň je správnou úrovňou rozhodovania;

33.

si želá, aby sa cieľ územnej súdržnosti premietol do novej štruktúry politiky súdržnosti stanovením prioritnej územnej línie v zozname EÚ, a tak dopĺňal témy súvisiace so stratégiou Európa 2020, aby územná súdržnosť mohla zabezpečiť vyvážené územné plánovanie s cieľom podporiť vzájomnú previazanosť medzi regiónmi a celkové zosúladenie politík. Okrem toho podporuje návrh Európskej komisie dôsledne prihliadať na regióny, ktoré sa vyznačujú územnými špecifikami (7);

34.

zdôrazňuje, že najvzdialenejším regiónom by sa mala aj naďalej venovať osobitná pozornosť, vzhľadom na to, že v článku 349 Lisabonskej zmluvy sa uznáva ich špecifické postavenie. Pripomína, že je potrebné zaviesť pre tieto regióny finančné opatrenia, ktoré budú kompenzovať celý rad obmedzení, ako je odľahlosť, ostrovný charakter, malá rozloha, nepriaznivé topografické a klimatické podmienky, ako aj hospodárska závislosť od malého počtu produktov. Zdá sa, že takáto kompenzácia je nevyhnutná, ak chceme najvzdialenejším regiónom uľahčiť prístup k vnútornému trhu za rovnakých podmienok, aké majú ostatné európske regióny;

35.

schvaľuje zámer lepšie zohľadniť mestský rozmer v politike súdržnosti prostredníctvom väčšieho zapojenia miest a mestských aglomerácií do všetkých etáp tvorby politiky súdržnosti počnúc národnými programami reforiem a zmluvami o rozvojovom a investičnom partnerstve až po operačné programy. V tejto súvislosti by chcel, aby sa v rámci operačných programov primerane zohľadnil mestský rozmer, a opätovne zdôrazňuje, že by sa mal uprednostňovať integrovaný rozvoj miest. Pripomína, že mestské oblasti sa často vyznačujú veľkými hospodárskymi, sociálnymi a územnými rozdielmi, pre ktoré treba nájsť primerané riešenia. Tento integrovaný rozvoj miest by sa mal opierať o práce realizované v rámci Charty z Lipska, ktorej cieľom bolo vyskúšať nové spoločné referenčné kritériá trvalo udržateľného európskeho mesta. Mestá treba vnímať aj ako póly rastu a rozvoja celých regiónov;

36.

podporuje návrh Európskej komisie dať miestnym a/alebo regionálnym voleným zástupcom väčšiu úlohu pri vypracúvaní a zavádzaní stratégií mestského rozvoja v rámci operačných programov. Zapojiť do väčšej miery miestne a regionálne samosprávy a dať im väčšiu zodpovednosť si vyžaduje systematickejšie udeľovanie globálnych grantov mestám, mestským aglomeráciám a regiónom, ktorých sa to týka. Výbor regiónov sa vyslovuje za to, aby sa zachoval mestský rozmer v rámci európskej politiky súdržnosti. mestá môžu byť dôležitou hnacou silou rastu a inovácie. Okrem toho môže zintenzívnenie vzťahov medzi mestami a vidiekom osobitným spôsobom podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a zároveň prispieť k realizácii stratégie Európa 2020. V záujme plnenia tejto úlohy bude takisto potrebné zaviesť v budúcnosti opatrenia zamerané na dosiahnutie sociálnej a hospodárskej stability a podporu udržateľného rozvoja miest a problematických mestských území. Tieto opatrenia by sa mali naplánovať a realizovať v rámci regionálnych operačných programov;

37.

s poľutovaním konštatuje, že v dokumente sa nespomína vidiecky rozmer, hoci vidiecke a prímestské oblasti (podľa stanovených definícií) predstavujú viac než 80 % územia Únie. Žiada Európsku komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť spojeniu medzi rozličnými typmi samospráv – mestskými (veľké a malé mestá) a vidieckymi oblasťami – , ktoré predstavuje hlavnú zložku integrovanej politiky regionálneho rozvoja. Okrem toho by chcel, aby bol v budúcnosti vidiecky rozmer v plnej miere zahrnutý do politiky súdržnosti a aby sa našlo lepšie prepojenie a dosiahla väčšia súčinnosť medzi intervenciami EFRR, ESF a EPFRV, a to tak prostredníctvom spoločného strategického rámca, ako aj na úrovni operačných programov. Navrhuje tiež, aby sa súčasný programu URBACT zmenil na program s názvom RURBACT (8), ktorý by umožnil podporovať výmenu osvedčených postupov a vznik sietí zameraných na mestskú a vidiecku problematiku a na spôsoby, ako tieto dva rozmery skĺbiť;

38.

preto nabáda, aby sa v rámci operačných programov určila územná línia, ktorá umožní financovať projekty zamerané na územné opatrenia v rámci regiónov. Nová koncepcia miestneho rozvoja sa musí stať holistickým strategickým rámcom pre miestny rozvoj všetkých príslušných oblastí, či už mestských, vidieckych alebo mestsko-vidieckych a musí byť zahrnutá do regionálnych programov;

39.

ľutuje, že piata správa o súdržnosti dostatočne nepoukazuje na to, že niektoré rozdiely v rámci regiónov majú tendenciu prehlbovať sa. Pre tieto rozdiely sú príznačné také javy, ako je priestorová segregácia, ktorá vedie k rôznym formám „getoizácie“, ako aj čoraz väčší úpadok niektorých odľahlých oblastí. Jednoznačný prístup na základe zodpovedajúcich štatistických údajov a opatrenia, ktorých zámerom by bolo zmenšiť tieto rozdiely v rámci regiónu, by pomohli lepšie zohľadniť cieľ územnej súdržnosti na miestnej úrovni, pod podmienkou, že budú riadené na regionálnej úrovni;

40.

podporuje myšlienku, že je nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť iniciatívam zameraným na miestny rozvoj, ktoré bude treba podporovať prostredníctvom systematickejšieho spolufinancovania zo strany Spoločenstva. Časť jedného operačného programu by prípadne mohla byť venovaná iniciatívam v oblasti miestneho rozvoja (napr. partnerstvá atď.). Mohlo by však ísť aj o výzvy na predkladanie regionálnych alebo pluriregionálnych projektov (9) s cieľom nabádať verejných aktérov (poslancov miestnych samospráv alebo zástupcov verejných inštitúcií atď.) a subjekty zo súkromného sektora (podniky, priemyselné komory, sociálne podniky, družstvá, združenia atď.), aby vypracovali a zaviedli stratégiu miestneho rozvoja založenú na integrovanom prístupe (10). Iniciatívy miestneho rozvoja môžu podstatným spôsobom prispieť k inštitucionálnemu rozvoju na úrovni miestnych samospráv pod podmienkou, že tieto samosprávy dostávajú finančnú podporu aj z programov technickej pomoci;

41.

domnieva sa, že cieľ územnej súdržnosti sa týka všetkých oblastí politiky Únie a musí sa opierať o zosúladenie sektorových politík s politikou súdržnosti, ako aj o lepšie zohľadnenie územného dosahu všetkých politík Únie už vo fáze ich prípravy. V tejto súvislosti ľutuje, že Európska komisia doteraz nereagovala na jeho požiadavku, aby predložila bielu knihu o územnej súdržnosti (11);

42.

s poľutovaním konštatuje, že v piatej správe o súdržnosti sa nespomínajú služby všeobecného záujmu (SVZ), hoci ich úlohy sú svojou podstatou spojené s územnou súdržnosťou, ako sa to výslovne uznáva v článku 14 ZFEÚ a v protokole 26 pripojenom k Lisabonskej zmluve. Preto opätovne žiada, aby sa hodnotenie územného dosahu politík Únie na SVZ robilo ex ante a tiež ex post;

Politika súdržnosti v praxi

Strategický prístup

43.

podporuje myšlienku vytvoriť spoločný strategický rámec, ktorý by zahŕňal Kohézny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo. Chcel by však, aby tento strategický rámec vymedzili spoločne Rada a Európsky parlament v spolupráci s Výborom regiónov. Tento spoločný strategický rámec by mal presne stanoviť oblasti pôsobnosti, a teda aj úlohy týchto jednotlivých fondov EÚ a ich vzájomné väzby v regiónoch EÚ, ako aj ich prepojenie s ďalšími fondmi EÚ, ktoré majú jednoznačný územný rozmer a úzky vzťah k štrukturálnym fondom, ako sú napr. finančné prostriedky transeurópskych sietí alebo prípadné budúce fondy pre životné prostredie a klímu;

44.

domnieva sa, že existujúce makroregionálne stratégie môžu byť „strategickými referenčnými rámcami na makroregionálnej úrovni“. Regionálne stratégie vytvorené v rámci operačných programov (vychádzajúcich z troch cieľov politiky súdržnosti) sa budú môcť inšpirovať prioritami týchto makroregionálnych stratégií;

45.

žiada, aby Európska komisia spresnila obsah a podmienky „zmlúv o rozvojovom a investičnom partnerstve“, na ktorých sa dohodne s členskými štátmi. Zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať v praxi zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, a preto navrhuje, aby sa územné samosprávy podieľali na vypracúvaní, dohodovaní podmienok a plnení týchto zmlúv, pretože sú priamo zapojené do operačných programov, ktoré sú stanovené v týchto zmluvách. Musia sa podieľať na rozhodnutiach prijímaných v rámci štátnych zmlúv v súvislosti s určovaním tematických priorít a finančnými prostriedkami týkajúcimi sa operačných programov, na ktorých sa zúčastňujú;

46.

navrhuje, aby „zmluvy o rozvojovom a investičnom partnerstve“ ako aj „územné dohody pre uplatňovanie stratégie Európa 2020“ zaviedli pre každý členský štát systém viacúrovňového riadenia, kde jednotlivé úrovne územnej správy (európska, národná, regionálna a miestna) spolupracujú v rámci posilneného partnerstva s regionálnymi a miestnymi orgánmi. Žiada, aby územné samosprávy (ako orgány, ktoré spolufinancujú verejné služby a/alebo sa podieľajú na ich riadení) podpísali takéto územné dohody (12) a plne sa podieľali na ich vypracúvaní, dohodovaní, plnení a monitorovaní. Takisto ako spoločný strategický rámec tieto územné dohody budú musieť zahŕňať EFRR, ESF, EPFRV a EFRH a byť predovšetkým v súlade s národnými programami reforiem a uľahčovať ich realizáciu na danom území;

47.

víta zámer vytvoriť, tak ako v súčasnom období, operačné programy ako hlavné nástroje uplatňovania politiky súdržnosti. V tejto súvislosti pripomína, že Európska komisia bude musieť dbať na to, aby sa územné samosprávy plne podieľali na vypracúvaní a dohodovaní týchto programov, ako aj na ich uplatňovaní v praxi;

48.

podporuje vypracúvanie výročných správ o realizácii, ktoré umožnia informovať o plnení cieľov počas celého plánovacieho obdobia, ako sa to robí v súčasnosti. Myslí si však, že by nemalo význam zaviesť novú požiadavku hodnotiť programy priebežne, a to už od chvíle, keď Komisia potvrdí určité množstvo finančných prostriedkov;

49.	podporuje návrh Európskej komisie usporadúvať pravidelné politické diskusie v rôznych príslušných útvaroch inštitúcií Európskej únie. V tomto ohľade je k dispozícii Európskej komisii, pokiaľ ide o organizovanie diskusií s členmi na plenárnych zasadnutiach a schôdzach komisie COTER;

50.

domnieva sa, podobne ako Európska komisia, že je mimoriadne dôležité, aby sa ministri zodpovední za politiku súdržnosti pravidelne stretávali v rámci jedného z oficiálnych zoskupení Rady (13), aby diskutovali o tom, ako napreduje plánovacie obdobie, a zhodnotili pokrok dosiahnutý pri plnení vytýčených cieľov;

Partnerstvá a riadenie

51.

zastáva názor, že stratégia Európa 2020 bude úspešná, ak budú do jej uplatňovania zapojení všetci zainteresovaní aktéri na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni prostredníctvom viacúrovňového systému riadenia. V tejto súvislosti pripomína, že je potrebné zaviesť územné dohody, ktoré zabezpečia priame zapojenie regionálnych a miestnych orgánov;

52.

pripomína, že je potrebné lepšie a dôslednejšie uplatňovať kritériá, ktoré pri vypracúvaní, dohodovaní a plnení európskych a národných strategických cieľov, ako aj operačných programov umožnia využívať zásadu partnerskej spolupráce s územnými samosprávami. Víta skutočnosť, že z hodnotení, ktoré uskutočnila Európska komisia, vyplýva, že zapojenie územných samospráv ako aj sociálno-hospodárskych aktérov pôsobiacich na danom území je rozhodujúcim faktorom úspechu politiky súdržnosti;

Výkonnosť, podmienenosť, stimuly a sankcie

53.

dôrazne vyzýva územné samosprávy, aby zaistili vysokú výkonnosť svojich administratívnych a inštitucionálnych kapacít a zabezpečili vhodné finančné a ľudské zdroje s cieľom zvládnuť náročnosť projektov financovaných z fondov EÚ, predovšetkým z hľadiska administratívnej záťaže a byrokracie. Zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť primeranú úroveň financovania, aby sa miestnym a regionálnym samosprávam umožnilo riadne sa zapojiť do hlavných projektov financovaných prostredníctvom štrukturálnych fondov;

54.

je rozhodne proti opatreniam tzv. externej makroekonomickej podmienenosti, spočívajúcich v tom, že by sa zablokovali prostriedky zo štrukturálnych fondov určené regiónom a mestám z dôvodu pochybenia a nedostatkov ich národných vlád, alebo v prípade, že ich národné vlády nedodržiavajú pakt stability a rastu. Uplatňovanie finančných sankcií alebo stimulov v súvislosti s Paktom stability a rastu, ktorých cieľom je zabezpečiť dodržiavanie makroekonomických podmienok, by mohlo penalizovať hlavne regionálne a miestne samosprávy, ktoré nie sú zodpovedné za to, že členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti v tejto oblasti (14);

55.

podporuje zavedenie (internej) podmienenosti zameranej na zvýšenie účinnosti politiky súdržnosti. Takáto podmienenosť by mala byť úzko spätá s tematickými prioritami politiky súdržnosti a nebolo by vhodné snažiť sa prepojiť ju s rozsiahlejšími štrukturálnymi reformami, ktoré sú len voľne spojené s vykonávaním tejto politiky. Mala by sa zamerať na tie štrukturálne a inštitucionálne podmienky, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie čo najlepšieho využívanie prostriedkov určených na súdržnosť. Mala by byť jednoduchá, uplatniteľná, primeraná a overená ex-ante;

56.

podporuje zachovanie európskeho spolufinancovania, ktoré je zárukou toho, že sa aktéri v teréne s projektom viac stotožnia a budú zaň niesť priamu zodpovednosť. Tak ako v súčasnom období výška spolufinancovania zo strany Spoločenstva musí byť prispôsobená jednotlivým cieľom podľa úrovne rozvoja každého regiónu. Na druhej strane je proti akejkoľvek revízii, pokiaľ ide o znižovanie miery spolufinancovania, ktorá by po dosiahnutí medziinštitucionálnej dohody o budúcom rozpočtovom výhľade nemala slúžiť ako regulovateľná premenná v prípade rozpočtových obmedzení. Okrem toho má isté pochybnosti o modulovaní miery spolufinancovania v závislosti od prínosu Spoločenstva, druhov opatrení a príjemcov, ako to navrhuje Európska komisia. Takáto úprava by mohla byť zložitá, mohla by spôsobiť nezrovnalosti a ešte viac skomplikovať úlohu správnych orgánov. Napokon pripomína, že miera spolufinancovania pre jednotlivé línie sa musí určiť v rámci každého operačného programu, aby bola primeraná stanoveným prioritným cieľom;

57.

nesúhlasí s návrhom vytvoriť výkonnostnú rezervu na podporu cieľov stratégie Európa 2020, keďže sa zdá, že by bolo ťažké definovať objektívne kritériá prideľovania týchto prostriedkov. Takáto výkonnostná rezerva by mohla byť prospešná regiónom s najlepšími výsledkami, nezohľadňovala by však úsilie niektorých regiónov, v ktorých možno nie sú priaznivé územné, hospodárske a sociálne podmienky, a ani povahu niektorých, predovšetkým zložitých integrovaných riešení, ktoré si vyžadujú dlhodobú prípravu. Výkonnostná rezerva by takisto mohla znamenať, že si členské štáty stanovia málo ambiciózne ciele. Okrem toho sa nazdáva, že vytvorenie výkonnostnej rezervy, či už by bola stanovená na úrovni Spoločenstva alebo štátov, nie je zárukou efektívnejšieho investovania. Mohol by však podporiť vytvorenie flexibilnej rezervy, ktorá by nespočívala na výkonnosti a bola by vytvorená na základe prostriedkov získaných automatickým zrušením viazanosti v priebehu plánovacieho obdobia. Jej cieľom by bolo:

—	financovať experimentálne iniciatívy v oblasti inteligentného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu,

—	alebo zapojiť štrukturálne fondy v prípade hospodárskej, sociálnej alebo environmentálnej krízy, a to v spojení s Európskym fondom na prispôsobenie sa globalizácii a Fondom solidarity Európskej únie;

58.

uznáva, že je skutočne potrebné zaviesť nové formy finančnej podmienenosti (tzv. interné formy), ktoré by boli späté s výsledkami. Aby však bolo možné zabezpečiť dôsledné uplatňovanie systému štrukturálnej podmienenosti, považuje za nevyhnutné vymedziť všeobecné, spravodlivé a primerané kritériá opierajúce sa o zásadu rovnakého zaobchádzania, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne stanoviť, či bola určitá podmienka splnená. Vyčísliteľné ciele musia slúžiť na strategické riadenie plánovania a nemôžu byť spojené s neúmernými dodatočnými nákladmi. Sú stanovené pomocou obmedzeného počtu ukazovateľov z hľadiska realizácie a výsledkov a umožňujú zmerať pokrok dosiahnutý v porovnaní s východiskovou situáciou a zhodnotiť realizáciu cieľov s dôrazom na prioritné línie. Preto by sa v tejto súvislosti nemali ukladať sankcie, ak očakávané výsledky neboli celkom dosiahnuté. Ako to pripomenuli ministri zodpovední za politiku súdržnosti, ktorí sa zišli 22. a 23. novembra 2010 v Liège, v súčasnosti sa uplatňujú rôzne druhy „podmienenosti“, ktorých účinnosť sa už osvedčila. Konkrétne ide o pravidlo automatického odobratia pridelených prostriedkov, pravidlá uzávierky, schvaľovanie systémov kontroly a auditu, zásady doplnkovosti a spolufinancovania atď. Tieto interné formy podmienenosti sa teda budú môcť i naďalej uplatňovať a zlepšovať;

59.

pripomína, že vzhľadom na protihodnotu, ktorú prinášajú územné samosprávy so zreteľom na rešpektovanie zásady spolufinancovania, Výbor regiónov má plné právo podieľať sa spolu s členskými štátmi a Európskym parlamentom v rámci „task force“ zameranej na problematiku podmienenosti na konštruktívnom dialógu, ktorý si želá Európska komisia s cieľom podrobnejšie rozpracovať jednotlivé spôsoby určovania podmienenosti intervencií, ktoré sa uvádzajú v piatej správe o súdržnosti;

Hodnotenie a očakávané výsledky

60.

podporuje návrh Európskej komisie zamerať sa viac na výsledky prostredníctvom jasných a merateľných cieľov a ukazovateľov výsledkov, ktoré by boli stanovené vopred na základe špecifických cieľov každého regiónu. Upozorňuje však Komisiu, aby výsledky nehodnotila iba na základe pokroku v dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020. Pripomína, že plánovacie obdobie 2007 – 2013 už znamenalo istý pokrok v tejto oblasti vďaka zavedeniu hodnotenia ex ante, priebežného hodnotenia a hodnotenia ex post, ktoré bude najprv treba vyhodnotiť, kým sa začneme serióznejšie uberať týmto smerom;

61.

podporuje myšlienku, aby sa používal obmedzený počet spoločných ukazovateľov, ktoré by boli späté s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a stratégie Európa 2020, čo by umožnilo Európskej komisii uskutočňovať globálne a kontinuálne hodnotenie počas celého plánovacieho obdobia. Väčšina ukazovateľov by však mala byť stanovená na regionálnej úrovni na základe územných špecifík každého regiónu a zvolených prioritných línií a mala by odrážať potrebnosť daného riešenia pre rozvoj územia;

Nástroje finančného inžinierstva

62.

podporuje využívanie nástrojov finančného inžinierstva, aby sa zvýšil stimulačný účinok fondov Spoločenstva. Ľutuje však, že Komisia pri stanovovaní nároku na pomoc uplatňuje tematické obmedzenia, a považuje za žiaduce ponechať členským štátom právomoc rozhodnúť, na ktorej úrovni (národnej, regionálnej) sa tieto finančné nástroje využijú najúčinnejšie. Používanie týchto nástrojov sa však bude musieť zjednodušiť a jasne vymedziť v snahe:

—	uľahčiť účasť EIB a iných bankových inštitúcií pôsobiacich na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni,

—	povzbudiť územné samosprávy, aby viac využívali tieto nástroje a zabezpečili ich uplatňovanie, a

—	zodpovedať potrebám všetkých regiónov, veľkých aj malých, pretože súčasné nástroje sú nastavené výhradne na použitie vo veľkom rozsahu;

63.

má isté pochybnosti, pokiaľ ide o návrh Európskej komisie poskytovať finančnú podporu podnikom, predovšetkým prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva, a využívať granty na spolufinancovanie programov cielene zameraných na inováciu, ochranu životného prostredia atď. Pomoc podnikom v rámci politiky súdržnosti nemôže byť poskytovaná len prostredníctvom finančného inžinierstva, ktoré nevylučuje potrebu grantov, keďže nie všetky aktivity je možné financovať pomocou pôžičiek. Kríza ukázala, že v čase hospodárskej recesie nástroje založené na trhu nie sú funkčné. Takisto nie sú všetky orgány schopné uskutočňovať projekty financované z pôžičiek. Územné samosprávy by mali určiť, aký typ pomoci je najvhodnejší podľa hospodárskej a podnikateľskej štruktúry každého regiónu a v spojitosti s politikou hospodárskej súťaže a najmä s regionálnou pomocou;

Zjednodušenie

64.

je proti akejkoľvek podstatnej zmene súčasného systému riadenia štrukturálnych fondov, ako to navrhuje Európska komisia v rámci revízie finančného nariadenia. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby zachovala súčasný systém, ktorý začína prinášať svoje ovocie, pokiaľ ide o znižovanie miery chýb a nezrovnalostí, a ktorý bude treba primeraným spôsobom zlepšiť a zjednodušiť;

65.

zdôrazňuje, že účinnosť a zlepšenie výsledkov politiky súdržnosti si vyžadujú nájsť rovnováhu medzi jednoduchosťou a účinnosťou postupov a finančného riadenia, aby sa zvýšila realizovateľnosť a transparentnosť politiky súdržnosti. Súčasťou tejto rovnováhy by bolo tiež priznať regiónom plné právomoci v oblasti riadenia a kontroly regionálnych operačných programov. Okrem toho by Výbor regiónov mal mať možnosť navrhnúť riešenia, ktoré majú za cieľ zjednodušiť pravidlá využívania fondov pre správne orgány a pravidlá získavania finančných prostriedkov pre príjemcov. Takisto vyzýva Európsku komisiu, aby pokračovala v úvahách o zjednodušení, najmä v snahe skrátiť lehoty preplácania výdavkov príjemcom;

66.

nabáda Európsku komisiu, aby používala zjednodušené metódy preplácania prostredníctvom paušalizácie výdavkov, či už ide o EFRR alebo ESF. Apeluje na členské štáty, aby podporili územné samosprávy v snahe pomôcť rýchlo zaviesť do praxe tieto opatrenia, ktoré okrem iného umožnia zamerať sa pri plánovaní viac na očakávané výsledky;

67.	privítal by revíziu postupov súvisiacich s programami územnej spolupráce s cieľom vytvoriť spoločné pravidlá pre všetky programy tak, aby sa audítorské postupy uznávané na národnej úrovni mohli uplatňovať aj na partnerov a aby hlavní partneri nemuseli overovať audity z iných členských štátov;

68.

vystríha Európsku komisiu pred dôsledkami navrhovaného zavedenia vyhlásenia o hospodárení, na ktorom by sa mali podieľať správne orgány a Dvor audítorov. Takýto návrh nesmie skomplikovať prácu regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o pravidlá kontroly a auditu, a nesmie zbaviť Európsku komisiu zodpovednosti, ktorú má v tejto oblasti z hľadiska výkladu a podpory;

69.

zdôrazňuje, že finančná kontrola a audítorská prax sa musia jednoznačne zakladať na dodržiavaní právnych predpisov a mali by byť primerané. Rozhodne odmieta tzv. „nenápadnú“ reguláciu, pri ktorej sú riadiace orgány „nabádané“, aby vytvorili určité plány hodnotenia, pričom taká povinnosť neexistuje a štandardizované kontrolné zoznamy, ktoré poskytuje Výbor pre koordináciu fondov a ktoré používajú audítori, obsahujú položky, ktoré sa nenachádzajú ani v nariadeniach EÚ, ani ich nevyžadujú vnútroštátne predpisy;

70.

víta návrh Európskej komisie vyňať prvý rok plánovania z pravidla automatického zrušenia viazanosti, a želá si, aby sa tento prvý rok vykazoval až pri uzávierke operačného programu. Takéto opatrenie umožní zmierniť oneskorenie, ku ktorému došlo na začiatku plánovacieho obdobia. Európska komisia a členské štáty by však mali dbať na to, aby operačné programy boli schválené čo najskôr, aby sa znížilo riziko oneskorenia na začiatku plánovacieho obdobia;

71.

s poľutovaním konštatuje, že Európska komisia nenavrhuje žiadne zjednodušenie, ktoré by sa týkalo projektov vytvárajúcich príjmy, ktorých zložitý spôsob výpočtov je kontraproduktívny a odrádza potenciálnych predkladateľov projektov. Okrem toho nabáda Európsku komisiu, aby zjednodušila a urýchlila systém schvaľovania veľkých projektov;

72.

podporuje snahu zosúladiť pravidlá týkajúce sa oprávnenosti výdavkov, pokiaľ ide o oblasti činnosti, finančné nástroje a prostriedky, vďaka podrobným ustanoveniam spoločného strategického rámca a uplatňovaniu právnych ustanovení, ktoré z nich priamo vyplývajú, aby sa zjednodušili postupy implementácie a znížilo riziko vzniku nezrovnalostí. Bude však potrebné dbať na to, aby sa regionálne a miestne orgány v plnej miere podieľali na vytvorení týchto pravidiel spolu s členskými štátmi, s cieľom zabezpečiť správny spoločný výklad a riadne uplatňovanie predpisov Spoločenstva na národnej ako aj na regionálnej úrovni.

V Bruseli 1. apríla 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Observatoire en Réseau de l'Aménagement du Territoire Européen (ORATE/ESPON).

(2) Pozri stanovisko na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“ – CdR 370/2010 (spravodajkyňa: Catiuscia MARINI, IT/SES).

(3) Neformálna schôdzka ministrov, ktorá sa konala 22. a 23. novembra 2010 v Liège.

(4) Pozri článok 8 nariadenia (ES) č. 1080/2006 o trvalo udržateľnom mestskom rozvoji.

(5) Pozri stanovisko VR z vlastnej iniciatívy „Stratégia pre oblasť Severného mora a Lamanšského prielivu“ – CdR 99/2010 fin (spravodajca: Hermann KUHN, DE/SES).

(6) Pozri stanovisko z vlastnej iniciatívy „Nové perspektívy pre preskúmanie nariadenia o EZÚS“ – CdR 100/2010 rev. 3 (spravodajca: Alberto NUÑEZ FEIJOO, ES/EĽS).

(7) Pozri článok 174 ZFEÚ: „ (...) je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny“.

(8) Program RURBACT by nadviazal na program URBACT a posilnil by ho, pričom by sa opieral o skúsenosti siete RURACT, v snahe lepšie zohľadniť prepojenie medzi mestskými a vidieckymi aspektmi.

(9) Pozri napríklad, ako bola zohľadnená územná súdržnosť v integrovanom plánovaní štrukturálnych fondov v období 2000 – 2006 v Taliansku. Tieto integrované územné projekty zahŕňajú 7 regiónov NUTS II, pričom realizácia prebieha v rámci regiónu.

(10) Pozri príklad miestnych akčných skupín v rámci programu LEADER+.

(11) Pozri stanovisko Výboru regiónov „Zelená kniha o územnej súdržnosti“ (spravodajca: Jean-Yves LE DRIAN, FR/SES), CdR 274/2008 fin.

(12) Určiť, ktoré územné samosprávy podpíšu tieto dohody, musia členské štáty podľa rozdelenia vnútroštátnych právomocí.

(13) Mohlo by ísť o špecifické zoskupenie zamerané na politiku súdržnosti alebo o zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti, ktoré by boli venované politike súdržnosti a na ktorých by sa zúčastňovali ministri zodpovední za politiku súdržnosti.

(14) Stanovisko VR z 1. decembra 2010„Posilnenie koordinácie hospodárskej politiky“, spravodajca: pán TATSIS (EL/EĽS), CdR 224/2010 fin, a uznesenie VR o prioritách na rok 2011, prijaté 2. decembra 2010, CdR 361/2010 fin (konkrétne bod 10).

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/45

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013“

2011/C 166/08

VÝBOR REGIÓNOV

—	dôrazne odporúča, aby si Európsky sociálny fond (ESF) zachoval charakter štrukturálneho fondu a zdôrazňuje, že pri vypracovávaní a uplatňovaní medziodvetvových operačných programov, vrátane takých, ktoré sa týkajú spolupráce, treba viac brať do úvahy územný rozmer;

—	so záujmom konštatuje, že v piatej správe o súdržnosti sa poukazuje na inovatívny potenciál miestnych iniciatív a veľmi by podporil, keby bol ESF súčasťou modelu miestneho rozvoja navrhovaného v tejto správe;

—

zastáva názor, že hlavnými cieľmi ESF by aj naďalej malo byť zlepšovanie pracovných príležitostí činnosťou v oblasti zamestnanosti a zefektívnením fungovania trhu práce, vzdelávanie a rozvoj ľudského kapitálu, pomoc pracovníkom udržať si zamestnanie a podpora inovácií, podnikavosti a reforiem vzdelávania a odbornej prípravy;

—

dôrazne upozorňuje na to, že ESF musí naďalej venovať veľkú pozornosť horizontálnymi prioritám, ako je sociálne začleňovanie znevýhodnených subjektov a skupín a boj proti diskriminácii na základe pohlavia a veku, pričom musí uprednostňovať a upevňovať predovšetkým cieľ rovnosti žien a mužov, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie na pracovisku a odstránenie rozdielov v ich odmeňovaní;

—

domnieva sa, že nástroje na ochranu a podporu príjmov môžu byť jednou z oblastí pôsobnosti ESF, ak sú sprevádzané opatreniami aktívnej politiky zamestnanosti, a že sociálne záchranné siete musia zostať v právomoci členských štátov, pretože ak by sa sociálnych opatrení ujal ESF, nemohol by sa venovať svojim úlohám a obmedzila by sa jeho účinnosť tým, že by sa sústredil na núdzové opatrenia, a nie na výhľadovú činnosť;

—	poukazuje na kritickú situáciu rómskych komunít, ktoré sú okrem sociálneho a hospodárskeho vylúčenia vystavené územnej segregácii a podpriemerným životným podmienkam. Túto situáciu treba napraviť pomocou nástrojov EÚ, ktoré sa použijú na miestnej a regionálnej úrovni.

Spravodajkyňa

Catiuscia MARINI (IT/SES), predsedníčka regiónu Umbria

I. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

VÝBOR REGIÓNOV

Podstata, cieľ a legitímnosť politiky súdržnosti vo výhľade na obdobie po roku 2013

Súhlasí s myšlienkou Európskej komisie uvedenou v Piatej správe o súdržnosti (1), že politika súdržnosti by mala byť zameraná na všetky európske regióny, mala by propagovať harmonický rozvoj EÚ a podporovať zaostávajúce regióny pri vyrovnávaní rozdielov vo vývoji, a to vyčlenením väčšej časti zdrojov na tieto regióny, ale aj podporovať konkurencieschopnosť rozvinutých regiónov bojom proti partikularistickým postojom, ktoré by presadzovaním záujmov vlastného územia resp. vlastnej krajiny mohli určovať negatívny vplyv na úkor iných.

Domnieva sa preto, že je nevyhnutná územne definovaná stratégia, ktorá by bola potrebným doplnením jednotného trhu, aj kvôli predchádzaniu možným účinkom šírenia rozdielov medzi územiami, a ktorá by sledovala jednak ciele hospodárskeho rozvoja, a jednak sociálneho začleňovania. Okrem toho sa domnieva, že je potrebné zaručiť súlad a integrované sledovanie cieľov politiky súdržnosti, a nie podporovať ich oddelene, aj keď sa zachová jasné a výslovné rozlišovanie jednotlivých opatrení.

Dúfa, že politika súdržnosti nájde svoju legitímnosť a viditeľnosť u európskych občanov tým, že sa bude stále viac zameriavať na výsledky a ich merateľnosť, plne uplatňovať zásadu preberania zodpovednosti, vyhýbať sa uniformnému prístupu a byrokraticky vopred pripraveným riešeniam, a nechá priestor vzdelávaniu na miestnej úrovni a jednotlivým spôsobom uplatňovania v súlade s územnými osobitosťami a s napĺňaním územnej súdržnosti, čo je nový politický cieľ zakotvený v Lisabonskej zmluve (2).

Považuje za zásadné, aby sa na zaručenie dôležitosti opatrení vyčlenili značné finančné prostriedky na dosiahnutie minimálnej hranice ich dostupnosti aj v regiónoch, ktorých rozvoj možno nezaostáva z hľadiska štatistického priemeru, ktoré však často čelia problémom vnútornej súdržnosti, pretože majú chudobné a nedostatočne rozvinuté oblasti.

5.	Vyzýva, aby sa fond na prispôsobenie sa globalizácii začlenil do rozpočtu EÚ, najmä v záujme urýchlenia mobilizácie rozpočtových prostriedkov.

II. POLITICKÉ ODPORÚČANIA

Politika súdržnosti a ciele stratégie Európa 2020

Je presvedčený, že politika súdržnosti a stratégia Európa 2020 by mali byť koordinované a zosúladené, mať určené oblasti priamej podpory, vzájomnosti a doplnkovosti, čím sa zachová nezávislosť politiky súdržnosti v súlade so zmluvou (3) a zároveň sa naplno uplatní jej obsah, ktorým môže prispieť k úspechu stratégie Európa 2020.

Dôrazne vyzdvihuje skutočnosť, že na dosiahnutie týchto cieľov je nevyhnutná úloha regionálnych a miestnych samospráv, ktoré sú ideálnou úrovňou pri určovaní a uplatňovaní politiky EÚ v súlade s dlhodobou stratégiou riešenia problému nedostatočného využívania zdrojov a sociálneho vylúčenia v niektorých oblastiach vhodnými doplňujúcimi opatreniami a viacúrovňovou verejnou správou.

Odmieta akékoľvek vracanie politiky súdržnosti na národnú úroveň a takisto odvetvovú koncentráciu, pretože sa nepovažujú za vhodné na poskytovanie zosúladenej a funkčnej podpory stratégie Európa 2020 a zároveň sú v rozpore s územným rozmerom a viacúrovňovým riadením, ktoré sú stelesnením kladných hodnôt lepšej verejnej správy doteraz propagovaných v rámci súdržnosti a zakotvených v zmluve. Lepšia správa hospodárstva spolu so zlepšením európskej súdržnosti by rozhodujúcim spôsobom prispeli k prekonaniu hospodárskej krízy (4).

Úloha Európskeho sociálneho fondu v politike súdržnosti

Považuje za nevyhnutné aby Európsky sociálny fond (ESF) sledoval vyššie uvedené vlastné ciele v rámci európskej politiky súdržnosti, teda na základe čo najvyváženejších a najintegrovanejších programových sústav, pričom treba riadne zohľadniť územný rozmer. Hlavne činnosti zamerané na vzdelávanie ľudského kapitálu s cieľom maximalizovať výsledky musia byť súčasťou širšej rozvojovej politiky a byť k nej pričlenené.

10.

Poukazuje na to, že hospodárska kríza ešte viac vyzdvihla úlohu ESF ako neodmysliteľného nástroja podpory prispôsobovania sa pracovníkov a podnikov novým podmienkam hospodárskeho cyklu a trhom, a takisto pri cieľoch ochrany príjmov subjektov postihnutých recesiou, čo potvrdzuje, aké je dôležité pokračovať v dosahovaní týchto cieľov. Okrem toho víta a pripomína, že Európsky parlament vyhlásil koncepciu európskej stratégie súdržnosti (5) zameranej na zamestnanosť a sociálne začleňovanie, ktorú Výbor regiónov potvrdil vo svojom stanovisku na tému „Budúcnosť politiky súdržnosti“ (6), ako aj kľúčovej úlohy ESF pri podpore zamestnateľnosti a boji proti chudobe, čo je ešte dôležitejšie a nevyhnutnejšie v súčasnej hospodárskej kríze. Viacročný charakter ESF ako nástroja sa ukázal ako neoceniteľný pri poskytovaní veľmi potrebnej stability rovnako miestnym spoločenstvám i nositeľom projektov, v časoch, ktoré sú pre miestne samosprávy mimoriadne kritické, pokiaľ ide o úvery.

Prínos ESF v porovnaní s nástrojmi financovania v členských štátoch

11.

Dôrazne odporúča, aby si ESF zachoval charakter štrukturálneho fondu a zdôrazňuje, že v európskych súvislostiach je už tento fond pevnou súčasťou opatrení EÚ tam, kde jednotlivé krajiny napriek svojej rozdielnej vybavenosti predpismi a finančnými prostriedkami môžu vďaka využívaniu ESF uskutočňovať doplňujúce opatrenia, ktoré ich právne predpisy upravujú ako mimoriadne alebo len nedostatočne. Dúfa, že sa pri vypracovávaní a uplatňovaní medziodvetvových operačných programov, vrátane takých, ktoré sa týkajú spolupráce, bude viac brať do úvahy územný rozmer.

12.

Poukazuje na doplňujúci prínos týchto prvkov:

•	väčšia pružnosť pri využívaní prostriedkov ESF oproti prostriedkom určeným na financovanie členskými štátmi, ktoré sú zvyčajne účelovo viazané, pričom tento prvok bol jednou zo silných stránok ESF a mal by sa zachovať aj v novom programovom období,

•	možnosť reformovať sústavy spájajúce vzdelávanie, odbornú prípravu a zamestnanie,

•

možnosť podporovať u všetkých zamestnancov, vrátane zdravotne postihnutých osôb, neustály rozvoj zručností, a osobitne vysokokvalifikovaných zručností, ktoré im uľahčia aktívnu účasť vo výrobnom systéme, čím sa zásadne prispeje k sociálnemu začleňovaniu a ku konkurencieschopnosti európskych regiónov,

•	vzhľadom na terajšie obmedzovanie a znižovanie štátnych výdavkov ešte významnejšia podpora ESF v oblasti vzdelávania či výskumu, ktorá je dôležitá na zabezpečenie významných inovácií, ktoré rozvíjali schopnosti a iniciatívu pracovných síl,

•	doplňujúci prínos, ktorý je významný z hľadiska kvality a pochádza z neustáleho porovnávania rozličných skúseností jednotlivých krajín s využívaním ESF v rámci stratégie Európa 2020, ktorá umožní urobiť porovnávací rozbor štátnych a/alebo regionálnych a miestnych sústav, ale aj rozličných pokusov.

13.	Zdôrazňuje tiež, aké je dôležité mať možnosť fungovať vo viacročnom programovom rámci, čo prináša istotu zdrojov a programových referencií.

Prioritné úlohy ESF v súvislosti so stratégiou Európa 2020

14.

Zdôrazňuje, že ESF prispieva k všetkým trom prioritným oblastiam určeným v stratégii Európa 2020 (7), hlavne k inteligentnému rastu a rastu podporujúcemu začleňovanie. Pokiaľ ide o päť hlavných cieľov, fond priamo prispieva k zvýšeniu miery zamestnanosti na 75 %, a takisto, hoci nie tak priamo, k zníženiu podielu žiakov predčasne ukončujúcich školskú dochádzku a k všeobecnému zníženiu úrovne chudoby zlepšovaním politických opatrení na sociálne začleňovanie (8). ESF prispeje k realizácii týchto integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 definovaných Európskou radou (9):

Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti

Usmernenie 8: Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania

Usmernenie 9: Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní

Usmernenie 10: Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

15.

Vyjadruje predovšetkým obavu, že sa zintenzívni fenomén sociálneho vylúčenia, osobitne sociálneho vylúčenia migrantov, poklesu ekonomickej hodnoty práce a následne že sa zvýši počet takzvaných „chudobných pracujúcich“, pričom zdôrazňuje riziko zvýšenia nezamestnanosti a teda chudoby, ktorému sú vystavení pracovníci nad 50 rokov, že sa zmenšia vyhliadky na zamestnanie zdravotne postihnutých osôb, zväčšia rozdiely v rozdelení príjmov a že sa zároveň rozšíri oblasť relatívnej a absolútnej chudoby, a domnieva sa že zostrenie podmienok hospodárskeho znevýhodňovania obmedzí nielen dostupnosť materiálnych výdobytkov, ale aj kultúrnych a sociálnych príležitostí, ktoré sú základom rozvoja a využitia celého potenciálu jednotlivca, a preto vyzýva, aby sa rozhodne využíval ESF, aj v súlade s iniciatívami stratégie Európa 2020: „Programom pre nové zručnosti a nové pracovné miesta“ a „Európskou platformou proti chudobe“.

16.	Poukazuje na kritickú situáciu rómskych komunít, ktoré sú okrem sociálneho a hospodárskeho vylúčenia vystavené územnej segregácii a podpriemerným životným podmienkam. Túto situáciu treba napraviť pomocou nástrojov EÚ, ktoré sa použijú na miestnej a regionálnej úrovni.

17.

Zdôrazňuje, že na základe skúseností získaných v súčasnom programovom období rokov 2007 – 2013 s osobitným dôrazom na opatrenia na podporu osi sociálneho začlenenia regionálnych operačných programov a na základe osvedčených postupov získaných pri uplatňovaní iniciatív EÚ bude môcť navyše zásadným spôsobom prispieť k priorite „rastu podporujúceho začleňovanie“ obsiahnutej v stratégii Európa 2020 (10), zároveň so záujmom konštatuje, že v piatej správe o súdržnosti sa poukazuje na inovatívny potenciál miestnych iniciatív a veľmi by podporil, keby bol ESF súčasťou modelu miestneho rozvoja navrhovaného v tejto správe, a myslí si, že má zmysel preskúmať potenciál rozšírenia používania čisto prístupov zdola nahor, ktoré sú napríklad v iniciatíve LEADER modelmi programov rozvoja vidieka, pričom by ESF mohol zohrávať významnú úlohu.

18.

Zastáva názor, že hlavnými cieľmi ESF by aj naďalej malo byť zlepšovanie pracovných príležitostí činnosťou v oblasti zamestnanosti a zefektívnením fungovania trhu práce, vzdelávanie a rozvoj ľudského kapitálu, pomoc pracovníkom udržať si zamestnanie a podpora inovácií, podnikavosti a reforiem vzdelávania a odbornej prípravy.

19.	Uvedomuje si nevyhnutnosť vytvoriť koordinovanú sústavu poskytovania služieb zamestnanosti, ktorá by podľa európskych zásad flexiistoty bola súčasne odpoveďou na potrebnú pružnosť požadovanú trhom a bezpečnosť a zamestnateľnosť, ktoré sú nevyhnutné pre pracovníkov.

20.

Dôrazne upozorňuje na to, že ESF musí naďalej venovať veľkú pozornosť horizontálnymi prioritám, ako je sociálne začleňovanie znevýhodnených subjektov a skupín a boj proti diskriminácii na základe pohlavia a veku, pričom musí uprednostňovať a upevňovať predovšetkým cieľ rovnosti žien a mužov, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie na pracovisku a odstránenie rozdielov v ich odmeňovaní. V tomto víta a podporuje postoj Európskeho parlamentu, podľa ktorého je nevyhnutné stanoviť v súvislosti s ESF vysokú prioritu ekologickým pracovným miestam pre ženy. Víta myšlienku zaviesť zásadu zostavovania rozpočtu s ohľadom na rovnosť pohlaví ako pri ESF, tak aj pri plánoch obnovy a plánoch štrukturálnych zmien, aby sa zabezpečilo, že tieto programy budú nediskriminujúco príťažlivé a integrujúce aj pre ženy (11).

21.

Ďalej uznáva, že spoločnosť neposkytuje prostriedky nevyhnutné na opätovné profesionálne začlenenie žien po pôrode a domnieva sa preto, že ESF musí zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní možností opätovného začlenenia sa do trhu práce tých, ktorí tento trh opustili, aby vychovávali deti alebo starali sa o rodičov, ktorí sú od nich závislí.

22.

V súlade so zásadou subsidiarity považuje územné dohody o stratégii rozvoja obsiahnutej v národných reformných programoch, pričom o týchto dohodách ešte budú členské štáty a ich regióny musieť rokovať s Komisiou, za nástroj podporujúci prínos politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Takéto dohody vychádzajúce zo spoločného strategického rámca by tiež prostredníctvom dohôd vo forme zmlúv určovali investičné priority, prideľovanie prostriedkov z rozpočtu EÚ a rozličných príslušných úrovní vlády resp. samosprávy (štátnej, regionálnej a miestnej) na prioritné odvetvia a programy a obsahovali by dohodnuté podmienky a ciele, ktoré sa majú dosiahnuť. Vychádzali by zo zásady podmienenosti ako kritéria hodnotenia financovateľnosti jednotlivých opatrení ex ante a ex post.

23.

Zastáva názor, že v záujme zosúladenia, jednotnosti a integrácie podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by bolo vhodné rozšíriť oblasť pôsobnosti týchto dohôd aj na iné politické opatrenia a nástroje financovania EÚ, čím by sa zvýšila plánovacia kapacita a zlepšila znalosť vlastných priorít jednotlivých regiónov.

24.	Pripomína európsku stratégiu zamestnanosti a zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu ESF ako nástroja vytvárania podmienok na jej uplatňovanie.

Zemepisné a tematické zameranie sociálneho fondu

25.

Zdôrazňuje, že ESF je jediný štrukturálny fond určený priamo občanom: mladým ľuďom, nezamestnaným, zamestnancom, starším osobám, teda osobám ktorým hrozí sociálne vylúčenie. Preto je nevyhnutné, aby činnosti, ktoré sa z neho podporujú, boli realizovateľné na každom území v EÚ a prospešné pre všetkých jednotlivcov bez ohľadu na miesto, na ktorom žijú. Výška podpory bude závisieť od:

—	miery zaostávania jednotlivých území vo vývoji,

—	ťažkostí na trhu práce v situácii zhoršenej konkurencieschopnosti,

—	potreby znásobovať inovácie v regiónov,

—	potreby podporovať opatrenia v oblasti ľudského kapitálu aj na územiach, ktoré sú viac postihnuté negatívnymi účinkami hospodárskej krízy.

26.

Odmietajúc logiku nešpecifického paušálneho financovania navrhuje uprednostňovať jednak prioritné rozvojové témy, jednak opatrenia v prospech zraniteľných subjektov, teda mimoriadne sa zamerať na prispôsobovanie sa podmienkam a zamestnateľnosť v spojení s cieľmi EÚ, pokiaľ ide o udržateľný rozvoj, určením inovačných oblastí, potenciálov reštrukturalizácie, smerovania zásahov, vrátane ekologických pracovných miest, na základe podrobných, presných a štruktúrovaných analýz potrieb a obnovenej plánovacej kapacity správnych orgánov.

27.

Domnieva sa, že nástroje na ochranu a podporu príjmov môžu byť jednou z oblastí pôsobnosti ESF, ak sú sprevádzané opatreniami aktívnej politiky zamestnanosti. Zastáva názor, že sociálne záchranné siete musia zostať v právomoci členských štátov, pretože ak by sa sociálnych opatrení ujal ESF, nemohol by sa venovať svojim úlohám a obmedzila by sa jeho účinnosť tým, že by sa sústredil na núdzové opatrenia, a nie na výhľadovú činnosť. Konštatuje však, že je takisto nutné spolufinancovať zo zdrojov ESF projekty členských štátov, ktoré riešia neodkladné problémy zamestnanosti, keď sa tým trvalo prispeje k naplneniu usmernení 7, 8 a 10 stratégie Európa 2020.

28.

Zdôrazňuje, že pri určovaní tematického a zemepisného zamerania ESF by sa mala zohľadňovať zásada subsidiarity, ľutuje však, že pri využívaní ESF prostredníctvom národných programov sa v niektorých členských štátoch opatrenia regionálne málo rozlišujú, alebo sa nerozlišujú vôbec. Dodržiavanie tejto zásady umožňuje brať do úvahy skutočné potreby subjektov a území, ktoré sú neodmysliteľnými prvkami účinného plánovania opatrení. Vzhľadom na skúsenosti a kvôli územnému zhodnoteniu zatiaľ nevyužitého rozvojového potenciálu preto odporúča, aby sa oblasť využívania ESF v budúcnosti definovala tak, že sa ponechá väčší rozsah flexibility oproti minulosti, čím by sa lepšie dali dosahovať tie isté ciele ESF aj vzhľadom na stratégiu Európa 2020.

29.

Zdôrazňuje hlavne, že prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami oxidu uhličitého, s ktorým počíta stratégia Európa 2020 bude možné dosiahnuť iba vykonaním systematických opatrení zameraných na šírenie hospodárskych inovácií a začatím šírenia výsledkov výskumu a inovácií v podnikoch a na územiach, znásobením počtu spôsobov transferu technológií z vysokých škôl a výskumných stredísk do podnikov, čo zahŕňa aj iniciatívy postgraduálneho štúdia výskumných pracovníkov na zvýšenie konkurencieschopnosti miestnych výrobných sústav.

Doplnkovosť a súčinnosť s inými fondmi, osobitne s Európskym fondom regionálneho rozvoja (EFRR)

30.

Pripomína myšlienku, ktorú uviedol vo svojom stanovisku na tému „Prínos politiky súdržnosti k stratégii Európa 2020“, čiže nevyhnutnosť užšej interakcie medzi prísne územne zameranými fondmi, Európskym sociálnym fondom a EFRR, aby sa vytvorili pracovné príležitosti a vďaka opatreniam vo vzdelávaní a odbornej príprave sa rozvíjala zamestnanosť. Spoločný strategický rámec uvedený v Piatej správe o súdržnosti považuje za hlavný prostriedok na zjednotenie zámerov a integráciu operatívnej činnosti jednotlivých fondov EÚ a na prispôsobenie sa cieľom stratégie Európa 2020.

31.	Takisto považuje územnú dohodu, ktorá je vyjadrením zásady partnerstva, za užitočný nástroj na upevnenie tejto jednotnosti na úrovni členských štátov, a takisto na regionálnej a miestnej úrovni.

32.

Zdôrazňuje, že zameranie Európskeho sociálneho fondu na ľudské zdroje predstavuje jednoznačne integračnú a doplňujúcu funkciu tak EFRR, ako aj Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH). Domnieva sa, že optimálna súčinnosť by sa dosiahla integrovaným plánovaním a prísne koordinovanou správou bez narušenia nezávislosti jednotlivých fondov, určenia podrobností a stanovenia minimálnych prahov pri prideľovaní prostriedkov jednotlivým fondom, čím sa zabezpečí prijateľná a rozumná rovnováha zdrojov rozdeľovaných týmto fondom. Komisia by mala členské štáty podnecovať, aby sa učili zo známych osvedčených postupov, pokiaľ ide o integráciu využívania EFRR a ESF na miestnej úrovni. Príkladom je spoločný prístup programového riadiaceho výboru k EFRR a ESF, ktorý prešiel značným vývojom pri maximalizovaní ich dosahu na najnižšej úrovni a podnecovaní vzájomného dopĺňania sa týchto dvoch fondov.

33.	Odporúča, aby sa v súvislosti s úpravami oprávnených (a neoprávnených) výdavkov jednotlivých fondov preskúmali pravidlá krížového financovania kvôli ďalšiemu zjednodušeniu pre príjemcov a subjekty zodpovedné za implementáciu.

34.

Okrem toho sa domnieva, že väčšie zameranie na výsledky, ako aj väčšie zohľadňovanie územného rozmeru, zlepšenie účinnosti komunikačných opatrení a lepšie prepojenie s regionálnym integrovaným plánovaním by predstavovali účinné nástroje na zlepšenie informovanosti európskych občanov o ESF a jeho pôsobenia na rozličné sociálno-ekonomické sústavy. Navrhuje, že vzájomná doplnkovosť ESF a EFRR by sa mohla podnecovať inteligentnými spôsobmi komunikácie na miestnej úrovni, napríklad zabezpečením toho, že komunikačné stratégie pre ERFF a ESF bude spravovať ten istý orgán, čo v niektorých regiónoch pomohlo, aby partneri chápali výhodu toho, keď majú programové stratégie spoločné ciele bez ohľadu na rozličné zameranie činností.

Zjednodušenie systému riadenia a jeho zameranie na výsledky (realizačná sústava)

35.

Zastáva názor, že systém riadenia a kontroly bude musieť menej závisieť od požadovaného dodržiavania formálnych postupov a cieľov čerpania prostriedkov a stále viac sa zameriavať na kľúčové témy overovania skutočne dosiahnutých výsledkov a dodržiavania vykonávacích lehôt, pričom sa bude propagovať hodnotenie skutočného vplyvu finančných opatrení, ktorým by sa overilo, čo skutočne funguje a čo nie.

36.

Považuje pre ESF po roku 2013 za nevyhnutné, aby sa pokračovalo v zjednodušovaní vykonávania opatrení spolufinancovaných z operačných programov, s ktorým sa začalo v rámci terajšieho programového obdobia so zavedením oprávnených výdavkov podľa článku 11 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1081/2006 (nepriame náklady priznané na základe paušálnej sadzby, fixné náklady vypočítané na základe normalizovanej tabuľky jednotkových nákladov, paušálne sumy) v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho nariadenia (ES) č. 396/2009. Cieľom je zlepšiť a skonsolidovať zjednodušovanie postupov riadenia a kontroly operácií na zmenšenie a odstránenie byrokratických a administratívnych povinností pre príjemcov prostriedkov z ESF a príslušné správne orgány. Konkrétne môže prijatie kontrolných postupov zameraných na hodnotenie spolufinancovaných operácií z hľadiska množstva a kvality výsledkov ako priamy dôsledok akceptovania uvedených oprávnených výdavkov (fixné náklady vypočítané na základe normalizovanej tabuľky jednotkových nákladov, paušálne sumy) prispieť k účinnejšiemu využívaniu ESF.

37.

Okrem toho sa domnieva, že vplyv opatrení financovaných z ESF sa ťažšie meria v porovnaní s inými druhmi zásahov, a preto považuje za účelné rozvíjať a používať ukazovatele výsledkov, ktoré umožnia lepšie sledovať vplyvy činností financovaných z ESF, nielen z finančného hľadiska, ale hlavne z hľadiska zlepšenia životných a pracovných podmienok osôb, pre ktoré sú činnosti priamo určené. Použité ukazovatele musia byť jasne určené, ľahko merateľné, kvantifikovateľné a homogénne uplatňované.

38.

V tejto súvislosti pripomína svoje stanovisko na tému „Meranie pokroku nad rámec HDP“ (12) v ktorom sa zdôrazňuje naliehavosť doplniť HDP ukazovateľmi, ktoré zahŕňajú hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty, vypracovať komplexný environmentálny index a uskutočniť harmonizovaný sociálny prieskum na európskej, štátnej a regionálnej úrovni (13). Zdôrazňuje, že výber a obsah týchto ukazovateľov musí byť výsledkom širokej účasti miestnych, regionálnych a štátnych orgánov a orgánov EÚ smerom zdola nahor v diskusii, ktorá by vďaka spolupôsobeniu týchto subjektov umožnila dosiahnuť ciele a zlegitímnila politickú činnosť EÚ tým, že občania sa viac stotožnia so snahami o nájdenie východísk z krízy, ochranu životného prostredia a zachovanie kvality života.

39.	Za osvedčený postup, ktorý treba šíriť, považuje aj kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie tzv. umiestnenia, ktoré sa má robiť na základe priamych prieskumov a nie na základe nepriameho využívania administratívnych informácií.

40.

Zdôrazňuje, že hodnotenia umiestnenia vo všeobecnosti pomohli pochopiť účinnosť z hľadiska zamestnanosti, ktorá sa dosiahla za šesť mesiacov resp. jeden rok vďaka politike vzdelávania, a v určitých prípadoch veľmi jasne vyzdvihli dôležitosť integrovanej odbornej prípravy a/alebo výskumu s priamymi skúsenosťami podnikov alebo výskumných stredísk.

41.	Berie na vedomie výsledky, pokiaľ ide o transparentnosť pri uplatňovaní programov Spoločenstva, ale aj značné a často zbytočné zaťaženie, ktoré spôsobuje vysoké administratívne náklady a omeškania pri uplatňovaní programov.

42.

Preto odporúča, aby kontrolné postupy neboli také, že budú znižovať účinnosť programov a že administratívne zaťaženie nebude zodpovedať potrebám ľahkého a účinného uplatňovania programov, ale aby naopak zaručovali zdravú a riadnu správu vďaka jednoznačným a jednoduchým pravidlám, ktorých výklad bude jednotný a nesporný a ktoré budú zodpovedať zásade proporcionality a celkovej hospodárnosti vzhľadom na plánované účely.

43.	Domnieva sa, že treba posilniť zodpovednosť správnych orgánov pri určovaní vhodných postupov podľa príslušných celoštátnych a regionálnych predpisov a znížiť úroveň kontroly, ktorá má objektívnu tendenciu značne predlžovať technicko-administratívne lehoty a zvyšovať záťaž v neprospech príjemcov.

V Bruseli 1. apríla 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) V tejto súvislosti pozri stanovisko Výboru regiónov na tému Piata správa o súdržnosti, spravodajca: Michel Delebarre, CdR 369/2010.

(2) V tejto súvislosti pozri stanovisko Výboru regiónov na tému Zelená kniha o územnej súdržnosti, spravodajca: Jean-Yves Le Drian, CdR 274/2008.

(3) Články 174 a 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(4) V tejto súvislosti pozri Bielu knihu Výboru regiónov o viacúrovňovom riadení, jún 2009, CONST-IV-020.

(5) Európsky parlament: uznesenie zo 7. októbra 2010 o budúcnosti Európskeho sociálneho fondu.

(6) Budúcnosť kohéznej politiky, spravodajca: Michael Schneider, CdR 210/2009.

(7) Oznámenie Komisie na tému Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“, KOM(2010) 2020 v konečnom znení.

(8) Môže prispieť aj k zvýšeniu podielu vysokoškolsky vzdelaných osôb vo veku 30 – 34 rokov (zlepšením kvality celoživotného vzdelávania na všetkých úrovniach a podporou účasti na vysokoškolskom vzdelávaní)

(9) Odporúčanie Rady o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie – Časť I integrovaných usmernení stratégie Európa 2020, SEK(2010) 488 v konečnom znení.

(10) Príkladom skúšobného uplatňovania stratégie Európa 2020 na miestnej úrovni je zelená kniha Lazio 2020, ktorá sa inšpirovala európskymi a národnými politikami a na miestnej úrovni uplatňuje filozofiu stratégie Európa 2020 v regionálnej stratégii zlepšovania trhu práce, v ktorej sú zohľadnené regionálne osobitosti, strediská odbornosti a regionálne danosti.

(11) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve, 2010/2010(INI).

(12) „Meranie pokroku nad rámec HDP“, spravodajca: Vicente Álvarez Areces, CdR 163/2010.

(13) Región Umbria si vytvoril nástroje na meranie svojho sociálno-ekonomického pokroku (ktoré idú nad rámec HDP) a vypracoval viacrozmerný ukazovateľ inovácií, rozvoja a sociálnej súdržnosti, čo je nástroj na sledovanie legislatívneho procesu. Ďalej na základe európskeho prehľadu inovačných ukazovateľov (EIS) alebo rámca na hodnotenie inovácií v Európe vypracovaného Európskou komisiou si región vypracoval prehľad inovačných a konkurenčných ukazovateľov regiónu Umbria (RUICS), pomocou ktorého sa chystá každý rok použitím ukazovateľov pravidelne aktualizovaných najnovšími dostupnými údajmi zhodnotiť situáciu v Umbrii, pokiaľ ide o inovácie a konkurencieschopnosť v porovnaní s ostatnými talianskymi regiónmi.

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/52

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Akt o jednotnom trhu“

2011/C 166/09

VÝBOR REGIÓNOV

—

vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto tri piliere sú pomerne nevyrovnané, pokiaľ ide o počet navrhovaných opatrení, ich charakter, podrobný opis obsahu, ale tiež stav ich realizácie. Žiada Komisiu, aby spresnila svoje návrhy pre druhý a tretí pilier, a to najmä tak, že načrtne legislatívne návrhy, ktoré budú také presné ako návrhy pre prvý pilier,

—

odporúča Komisii, aby sa v rámci Aktu o jednotnom trhu uplatňovali všetky výdobytky Lisabonskej zmluvy, ktoré môžu viesť k obnoveniu dôvery občanov EÚ v jednotný trh, najmä článok 3 Zmluvy o EÚ ( ktorý stanovuje nové sociálne ciele EÚ v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, presadzovania spravodlivosti a sociálnej ochrany, rovnosti medzi mužmi a ženami, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa), Charta základných práv, horizontálna sociálna klauzula, ako aj univerzálny prístup k základným službám pre občanov EÚ na území, na ktorom žijú (článok 14 ZFEÚ a protokol 26),

—

odporúča Európskej komisii, aby akt o jednotnom trhu predstavila zrozumiteľnejšie, najmä pokiaľ ide o snahu opätovne získať dôveru Európanov, a na základe výdobytkov Lisabonskej zmluvy zahrnula do prvého balíka opatrení všetky návrhy týkajúce sa prístupu k základným službám, ktorý bežne trápi občanov. Odporúča preto, aby sa do prvého balíka opatrení začlenili návrhy týkajúce sa vykonávania Charty základných práv (č. 29), reformy systémov uznávania odborných kvalifikácií a vytvorenia európskeho pasu zručností (č. 33 a 35), zlepšenia smernice o vysielaní pracovníkov (č. 30), zjednodušenia pravidiel pre verejné obstarávanie a SVHZ (č. 17 a 25), sociálneho podnikania (č. 36), odstránenia fiškálnych prekážok pre občanov (č. 42) a prístupu k základným bankovým službám (č. 40),

—

navrhuje, aby boli vytvorené aj územné dohody, v rámci ktorých by miestne a regionálne orgány flexibilným regionálnym prístupom zamerali svoju činnosť a finančné prostriedky na uplatňovanie stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív. Mimoriadny dôraz treba klásť na projekty, ktoré podporujú spoločenské inovácie v príslušných regiónoch a ktoré majú čo najväčší spoločenský dosah. Využívanie územných dohôd a ich obsah sú súčasťou kritérií, ktoré musia projekty spĺňať, aby im boli pridelené finančné prostriedky EÚ.

Spravodajca

Jean-Louis DESTANS (FR/SES), predseda generálnej rady departementu Eure

Referenčný dokument

Oznámenie Komisie na tému Na ceste k Aktu o jednotnom trhu

KOM(2010) 608 v konečnom znení

I. VŠEOBECNÉ ODPORÚČANIA

VÝBOR REGIÓNOV

Vyjadruje potešenie nad iniciatívou Komisie predložiť do širokej verejnej diskusie návrh „Aktu o jednotnom trhu“, ktorý vychádza z konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva a spočíva na nevyhnutnosti získať pre tento projekt skutočnú podporu občanov. Domnieva sa, že tento dokument, ktorý má slúžiť ako plán Európskej komisie do roku 2014, pokiaľ ide o hlavné vnútorné politiky EÚ, a že bilancia Komisie bude posudzovaná na základe dosiahnutých cieľov v tejto oblasti.

Stotožňuje sa so znepokojujúcim konštatovaním Komisie, ktoré vychádza zo záverov správy Maria Montiho, že občania EÚ majú čoraz väčšiu nedôveru voči vnútornému trhu. Potvrdzuje, že je nevyhnutné riešiť tento problém prostredníctvom efektívneho fungovania jednotného trhu, ktorý nemá byť sám o sebe cieľom, ale nástrojom na plnenie cieľov stanovených Lisabonskou zmluvou.

3.	Potvrdzuje postoj Komisie, podľa ktorého vnútorný trh musí EÚ umožňovať profitovať z globalizácie, otvárať nové hranice poznania a inovácie založené na digitálnej ekonomike, pomôcť dosiahnuť udržateľný rast, ktorý umožní vytvoriť pracovné miesta pre všetkých, a podporovať sociálne blaho.

4.	Schvaľuje preto postup Komisie spočívajúci v globálnom prístupe k jednotnému trhu, ktorý má väčšie ambície ako len doplniť chýbajúce články reťazca.

Žiada, aby boli odstránené prekážky, ktoré stoja v ceste digitálnemu jednotnému trhu. Je naliehavé podniknúť potrebné kroky, aby mohol vzniknúť rastúci, efektívny a dynamický európsky trh pre vytváranie a šírenie legálneho digitálneho obsahu a služieb online. Vďaka tomu by vznikli nové globalizované podniky, konsolidovali by sa tie existujúce a v dôsledku toho by sa mohol rýchlo zvýšiť počet pracovných miest založených na európskej kultúre a poznatkoch a európske spoločnosti by si mohli zaistiť väčší podiel na celosvetovom trhu s digitálnym obsahom a službami.

6.	Podporuje prístup Komisie, ktorá sa usiluje dosiahnuť novú rovnováhu na vnútornom trhu prostredníctvom troch pilierov: ekonomický rozmer na podporu rastu podnikov; sociálny rozmer na obnovenie dôvery občanov EÚ a lepšie riadenie.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto tri piliere sú pomerne nevyrovnané, pokiaľ ide o počet navrhovaných opatrení, ich charakter, podrobný opis obsahu, ale tiež stav ich realizácie. Žiada Komisiu, aby spresnila svoje návrhy pre druhý a tretí pilier, a to najmä tak, že načrtne legislatívne návrhy, ktoré budú také presné ako návrhy pre prvý pilier.

Potvrdzuje potrebu štrukturálneho prepojenia medzi Aktom o jednotnom trhu a stratégiou Európa 2020. Akt o jednotnom trhu nemá totiž postavenie platformy stratégie Európa 2020 a Komisia ho považuje len za jednu z „pák“ stratégie Európa 2020, podobne ako obchodnú politiku alebo celkovú finančnú podporu EÚ. Je tiež poľutovaniahodné, že priority rastu pre podniky („silný, udržateľný a spravodlivý“ rast) nie sú v súlade s prioritami rastu stratégie Európa 2020.

Odporúča Komisii, aby sa v rámci Aktu o jednotnom trhu uplatňovali všetky výdobytky Lisabonskej zmluvy, ktoré môžu viesť k obnoveniu dôvery občanov EÚ v jednotný trh, najmä článok 3 Zmluvy o EÚ ( ktorý stanovuje nové sociálne ciele EÚ v oblasti boja proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, presadzovania spravodlivosti a sociálnej ochrany, rovnosti medzi mužmi a ženami, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa), Charta základných práv, horizontálna sociálna klauzula, ako aj univerzálny prístup k základným službám pre občanov EÚ na území, na ktorom žijú (článok 14 ZFEÚ a protokol 26).

Silný, udržateľný a spravodlivý rast s podnikmi

10.	Je presvedčený, že nevyhnutnou podmienkou dobrého fungovania vnútorného trhu je konkurencieschopnosť podnikov a poskytovanie sociálnych výhod občanom EÚ.

11.	Ľutuje, že časť oznámenia venovaná rastu podnikov zohľadňuje len súkromné podniky, pričom oživenie jednotného trhu má mimoriadny význam pre sociálnu ekonomiku. Plánované opatrenia musia zohľadňovať situáciu územných samospráv, ako aj podmienky rozvoja miestnych komunálnych podnikov.

12.	Domnieva sa, že kľúčovým odvetvím pre hospodársku obnovu EÚ sú služby, ktoré predstavujú viac ako 70 % všetkých pracovných miest a celkovej čistej tvorby pracovných príležitostí na jednotnom trhu.

13.

Zdôrazňuje, že smernica o službách zohľadňuje dokončenie jednotného trhu, ale jej vykonávanie je v mnohých členských štátoch zložité, a žiada Komisiu, aby pokračovala v procese vzájomného hodnotenia, úzko doň zapojila miestne a regionálne orgány, ktoré sú správcami a poskytovateľmi dôležitých služieb a až potom vypracovala novú legislatívu v tejto oblasti.

14.	Pripomína úlohu miestnych a regionálnych orgánov a komôr pri vytváraní „jednotných kontaktných miest“, ktoré predstavujú základný prvok smernice o službách a umožnia ich poskytovateľom získať všetky dôležité informácie a vybaviť všetky formality na jednom mieste.

15.

Žiada Komisiu, aby prednostne uskutočnila dôkladné preskúmanie dôsledkov liberalizácie služieb z hľadiska kvality služieb a pracovných miest, bezpečnosti pri práci, úrovne kvalifikácie zamestnancov, ceny, územnej súdržnosti a dostupnosti, a aby na základe záverov takéhoto preskúmania navrhla akčný plán s ohľadom na ciele stratégie Európa 2020.

16.	Podporuje návrh Komisie, ktorý má stanoviť štatút európskej nadácie, vzhľadom na to, že nadácie zohrávajú osobitnú úlohu v úsilí úspešne vybudovať konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo.

17.

Vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia sa zaviazala obzvlášť zohľadňovať potreby malých a stredných podnikov (MSP), ktoré sú hnacou silou rastu a tvorby pracovných miest, ako aj ich diverzifikácie. Vyzýva však Komisiu, aby posilnila nástroje stimulovania zakladania nových podnikov, predovšetkým takých, ktoré pôsobia v oblasti inovácií a technologickej základne, ako aj financovania MSP a zabezpečila, aby bol zachovaný záručný fond v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie po súčasnom finančnom období.

18.

Žiada, aby zo zníženia administratívnej záťaže mohli profitovať nielen podniky, ale aj miestne a regionálne orgány. Žiada tiež Európsku komisiu, aby tento cieľ plne zohľadňovala pri príprave legislatívnych návrhov, najmä tých, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, postupov verejného obstarávania a koncesií, v súlade so zásadami nezávislej verejnej správy miestnych orgánov, proporcionality a subsidiarity. Žiada návrhy na zjednodušenie administratívnej záťaže pri postupoch verejného obstarávania uvedené v reakcii VR na zelenú knihu Komisie o „modernizácii politiky verejného obstarávania EÚ“.

19.

Vyjadruje uznanie Komisii za jej iniciatívy v oblasti lepšej tvorby predpisov a znižovania administratívnej záťaže podnikov, najmä prostredníctvom činnosti pracovnej skupiny na vysokej úrovni pod vedením pána Stoibera, do ktorej sa VR zapojil. Upozorňuje však, že lepšia právna regulácia neznamená dereguláciu a že táto činnosť nenahrádza demokratický proces.

20.

Požaduje, aby sa hodnotenie Small Businesss Act vykonávalo v úzkej spolupráci s ekonomickými subjektmi, sociálnymi partnermi a miestnymi a regionálnymi orgánmi, čo by umožnilo zdôrazniť osvedčené postupy používané na miestnej a regionálnej úrovni. Odporúča vypracovať s pomocou týchto partnerov celkový plán, ktorý by obsahoval aj presný harmonogram a prostriedky, ktoré treba vyčleniť na to, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie Small Business Act v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, a to aj napriek jeho nezáväznému právnemu charakteru. Zdôrazňuje význam zavedenia štatútu európskej súkromnej spoločnosti pre konkrétnu integráciu MSP do vnútorného trhu.

21.

Vyzýva Komisiu, aby dôrazne pokročila v oblasti daňového systému EÚ, ktorý je základným prvkom globálneho prístupu k jednotnému trhu a pokračovania budovania projektu EÚ. Mala by preto objasniť rámec platný pre oblasť DPH a navrhnúť zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB), a tak zjednodušiť fungovanie podnikov. Vyjadruje v tomto zmysle potešenie nad zámerom Komisie predstaviť návrh na túto tému v druhom polroku 2011.

22.

Súhlasí s postojom Komisie, podľa ktorého ochrana duševného vlastníctva predstavuje základný prvok pre dobré fungovanie vnútorného trhu. Účinná ochrana duševného vlastníctva podporuje inováciu a tvorivosť, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest. Vyzýva Komisiu, aby predstavila celkovú stratégiu v oblasti duševného vlastníctva, ktorá musí byť zárukou väčšieho šírenia diel a vedomostí s ohľadom na rešpektovanie práv tvorcov. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé preskúmať napr. systém organizácie Creative Commons, ktorému sa darí v digitálnom a tvorivom svete, a jej sústavu licencií.

23.

Schvaľuje, že Európska komisia predstavila v decembri 2010 návrh, ktorý otvára cestu intenzívnejšej spolupráci medzi čo najväčším počtom členských štátov s cieľom vytvoriť v EÚ jednotný patent. Tento jednotný systém ochrany by členským štátom, ktoré by prejavili záujem, umožňoval vytvoriť na základe jedinej žiadosti patent, ktorý by bol platný vo všetkých zúčastnených štátoch. Vyjadruje potešenie nad rozhodnutím Rady z 10. marca 2011, ktoré umožňuje intenzívnejšiu spoluprácu v tejto oblasti.

24.

Poukazuje na dôležitosť postupného vytvorenia ekologického jednotného trhu pre nové nízkouhlíkové a ekologické technológie, služby a produkty, a to vypracovaním celoeurópskych noriem pre emisie CO2. Zdôrazňuje, že jasné normy a označovanie pre produkty s vysokou energetickou účinnosťou musia byť postupne povinné v celej EÚ. V rámci prípravy týchto všeobecných európskych noriem je potrebné zohľadniť vyššie náklady, ktoré by z nich mohli vyplývať pre malé a stredné podniky.

25.

Naliehavo žiada, aby sa návrhy Komisie v odvetví dopravy, najmä pripravovaná biela kniha o dopravnej politike, neobmedzovali len na odstránenie pretrvávajúcich prekážok z hľadiska druhov dopravy a dopravných systémov v jednotlivých štátoch. Netreba zabúdať na environmentálny cieľ, otázku dostupnosti a prepojenia celého územia, pričom treba venovať osobitnú pozornosť situácii najodľahlejších regiónov, ktorých spojenie s centrálnymi európskymi osami a interoperabilita a integrácia ich sietí do európskej siete sú kľúčové pre vytvorenie skutočného a účinného jednotného trhu. Predovšetkým je potrebné podporovať inovácie v oblasti inteligentnej dopravy využívajúcej digitálne technológie, príslušné pilotné projekty a rozsiahle zavádzanie výsledkov do praxe.

26.	Zdôrazňuje, že transeurópske infraštruktúry sú vo všeobecnosti výsledkom opatrení a plánov vypracovaných na vnútroštátnej úrovni členských štátov, a sú preto príliš obmedzené vnútroštátnym geografickým rámcom.

27.

Vyzýva na spustenia obligácií na financovanie európskych projektov (project bonds), aby sa mohli financovať rozsiahle projekty so strednodobým alebo dlhodobým vplyvom. Tento mechanizmus by mohol pomôcť viac zviditeľniť zásahy EÚ, ale predovšetkým zvýšiť ich efektívnosť. Mohol by mať veľmi priaznivý pákový efekt na dynamiku vnútorného trhu a prispieť k posilneniu územnej súdržnosti.

28.	Poukazuje však na to, že európske obligácie na financovanie projektov (project bonds) nesmú nahradiť štrukturálne fondy, ale musia ich dopĺňať.

29.

Výbor naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene predstavila návrhy, ako vytvoriť distribučné energetické siete prepojené na úrovni EÚ, aby sa zabezpečili spoľahlivé dodávky energie pre všetkých občanov EÚ. Bolo by želateľné, aby tieto návrhy zohľadnili geograficky znevýhodnené regióny EÚ, napríklad ostrovy a horské oblasti.

30.

Požaduje dôkladnejšie preskúmanie myšlienky „európskych obligácií“ (euro-bonds), ktoré by prostredníctvom čiastočného zosúladenia verejných dlhov umožnili všetkým členským štátom eurozóny profitovať z úrokových sadzieb najvýkonnejších súčasných účastníkov trhu, obmedzili špekulácie pri štátnych dlhopisoch a viedli k lepšej koordinácii rozpočtových politík.

31.

Domnieva sa, že návrhy týkajúce sa elektronického obchodovania a elektronického zadávania verejnej zákazky musia zahŕňať aj otázku vysokorýchlostného prístupu k internetu a otázku financovania infraštruktúr na celom území EÚ, pričom treba dbať na to, aby boli pokryté najmä geograficky znevýhodnené regióny, ktorých hospodársky rast by mal mať úžitok z rozvoja týchto sietí.

32.

Pripomína, že zo spolupráce medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi môžu občania veľa vyťažiť. Žiada Európsku komisiu, aby bola administratívna spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktorá dodržiava zásady Zmluvy o fungovaní Európskej únie, považovaná za vnútroštátne organizačné rozhodnutie, ktoré nepodlieha ustanoveniam o verejnom obstarávaní.

33.

Potvrdzuje, že pre miestne a regionálne orgány majú ustanovenia EÚ o verejnom obstarávaní veľký význam. Vyjadruje ľútosť, že vo výkladovom oznámení, ktoré sa týka zákaziek pod prahovými hodnotami pre uplatňovanie smerníc o verejnom obstarávaní, Komisia žiaľ berie nedostatočný ohľad na záujmy miestnych a regionálnych orgánov v tejto oblasti. Zdôrazňuje, že počas budúcich diskusií na túto tému je nevyhnutné nájsť riešenia, ktoré zabezpečia právnu istotu v záujme územných samospráv, maximálnej transparentnosti a maximálneho zjednodušenia postupov výberu a zadávania verejných zákaziek, najmä v prípade, keď verejní obstarávatelia chcú využiť právo na obmedzenie počtu uchádzačov, ktorí boli vyzvaní, aby predložili ponuku.

34.

Domnieva sa, že je potrebné posilniť vonkajší rozmer jednotného trhu na základe zásady reciprocity, aby sa mohol stať ťažiskom opatrení, ktoré umožnia čeliť globalizácií a pripraviť podniky na medzinárodnú hospodársku súťaž. Podporuje preto každú iniciatívu Komisie zameranú na zosúladenie medzinárodných noriem s normami EÚ, najmä sociálnymi a environmentálnymi, pretože nezosúladené normy by mohli spôsobiť stratu konkurencieschopnosti ekonomiky EÚ.

35.	Požaduje, aby boli do právnych predpisov Spoločenstva prenesené záväzky prístupu na trhy, ktoré EÚ vyplývajú z dohody o verejnom obstarávaní / WTO. Táto transpozícia by vniesla viac svetla a právnu istotu, ktoré sú nevyhnutné pre verejných obstarávateľov.

36.

Konštatuje, že jednotný trh ponúka príležitosti z hľadiska zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti, práve pokiaľ ide o odvetvie služieb, a že je potrebné tieto príležitosti naplno ich využiť a vypracovať účinné sprievodné štrukturálne politické opatrenia. Naliehavo žiada, aby bol tento rozmer čo najrýchlejšie zahrnutý do aktu na oživenie jednotného trhu a opieral sa o posilnenú politiku súdržnosti, ako aj o politiku na podporu konkurencieschopnosti EÚ. Táto politika je nevyhnutným dôsledkom jednotného trhu, konvergenčným nástrojom na zabezpečenie vysokej životnej úrovne a základným nástrojom na prispôsobenie stratégií regionálneho rozvoja európskym politickým prioritám stanovených v stratégii Európa 2020.

37.

Zdôrazňuje význam priemyslu v rámci ekonomiky EÚ, ktorý samotný predstavuje 85 % výdavkov na výskum a vývoj podnikov a je hlavnou hnacou silou dopytu po službách. Žiada Komisiu, aby posilnila tento aspekt v konečnom návrhu aktu o jednotnom trhu a vhodne ho prepojila s hlavnou iniciatívou „Priemyselná politika vo veku globalizácie“.

38.

Zastáva názor, že politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska schopnosti podnikov v EÚ vyrovnať sa s výzvami globalizácie, napríklad v oblasti fúzií a zlúčení, spolupráce medzi podnikmi a prenosu know-how a technológie, dotácií na vývoz a inováciu alebo byrokratickej a administratívnej záťaže MSP. S ľútosťou konštatuje, že v oznámení chýba zmienka o politike hospodárskej záťaže a spojitosti medzi cieľmi politiky hospodárskej súťaže a aktom o jednotnom trhu. Zdôrazňuje, že je potrebné využiť politiku hospodárskej súťaže na podporu konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

39.

Domnieva sa, že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu sa v jednotlivých európskych regiónoch neprejavujú rovnomerne. Týka sa to najmä najvzdialenejších regiónov, ktoré majú vzhľadom na svoje výrazné znevýhodnenia ťažší prístup k týmto výhodám. Odporúča preto, aby sa na základe článku 349 ZFEÚ upravili európske politiky v oblasti vnútorného trhu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie služieb všeobecného záujmu a objasnenie rámca pre oblasť DPH.

Európski občania v centre jednotného trhu

40.	Vyjadruje ľútosť, že táto časť oznámenia sa dostatočne nevenuje bežným starostiam občanov EÚ v jednotlivých oblastiach (zamestnanie, bývanie, vzdelávanie, zdravotníctvo, doprava a pod.) a nad tým, že Európska komisia nedostatočne využíva všetky výdobytky Lisabonskej zmluvy.

41.

Domnieva sa, že európsky model, najmä v sociálnej oblasti, je zdrojom dlhodobej konkurencieschopnosti: mobilizácia kvalifikovaných, motivovaných a zdravých pracovníkov a takisto podnikateľov, zamestnávateľov a výskumníkov bude čoraz viac kľúčovým prvkom dlhodobej konkurencieschopnosti založenej na inovácii a kvalite.

42.	Uznáva kľúčový význam vzdelávania a kvalifikácie pre zakladanie podnikov, ktoré sú zdrojom rastu, pracovných miest a sociálnej integrácie, čo sú predpoklady úspechu vnútorného trhu.

43.

Podporuje návrh vytvoriť štatút európskeho stážistu, ktorý by určoval pracovné podmienky, podmienky odmeňovania a sociálnej ochrany, aby sa zabezpečila minimálna miera práv a záväzkov a rámec kvality pre stáže, ktoré môžu rozhodujúcou mierou prispieť k profesionálnemu začleneniu mladých, ako aj podporila mobilita mladých v Európe. Tento rámec, vypracovaný s pomocou sociálnych partnerov, by mal predstavovať minimálny základný súbor práv a povinností z hľadiska pracovných podmienok a sociálnej ochrany a obsahovať ustanovenia týkajúce sa platov alebo iných foriem ohodnotenia stážistov, ktoré by boli prispôsobené príjmom v jednotlivých členských štátoch.

44.

Domnieva sa, že je nevyhnutné podporovať vzájomné prepojenia a uznávanie diplomov medzi jednotlivými členskými štátmi, avšak bez snahy vytvoriť jednotný európsky model vzdelávania. Myslí si však, že cieľ Európskej komisie zmodernizovať smernicu o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES) by sa mal začať realizovať až po dôkladnom zhodnotení súčasného systému a že cieľom musí byť zjednodušiť súčasné pravidlá a viac zahrnúť profesie do jednotného trhu.

45.

V tomto kontexte pripomína, že celosvetová konkurencia a orientácia na ekonomiku založenú na poznatkoch a zameranú na služby vytvára nové výzvy pre rozvoj odborných zručností a vzdelania. Nemalo by sa stať, že pracovníci s nízkou úrovňou kvalifikácie a nízkou mzdou budú napokon predstavovať novú kategóriu „chudobní pracovníci“. Je tiež potrebné osobitne sa v rámci sociálnych služieb zamerať na pomoc príslušným osobám, a to prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, primeranej mzdy a dôstojných pracovných podmienok pre všetkých, ako aj prostredníctvom opatrení zameraných na zvyšovanie sociálnej mobility.

46.

Zdôrazňuje, že je nevyhnutné zohľadniť osobitosť poslania verejných služieb. Prvoradosť prisudzovaná službám všeobecného hospodárskeho záujmu, vrátane sociálnych služieb, ako verejných statkov, pomáha budovať konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo. Zdôrazňuje, že územné samosprávy zohrávajú strategickú úlohu pri vytváraní rastu v Európe, najmä vzhľadom na úlohu verejného sektora na nižšej celoštátnej úrovni, ktorý predstavuje 17,2 % HDP EÚ a 221 miliárd investícií a Európska únia musí preto podporovať ich rozvoj.

47.

Pripomína, že „protokol o službách všeobecného záujmu“, ako aj článok 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie uznáva špecifickosť a zároveň rozmanitosť služieb všeobecného záujmu, vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu, a prioritnú právomoc členských štátov v súvislosti s poskytovaním, vykonávaním a organizáciou týchto služieb. Zdôrazňuje však, že miestne a regionálne samosprávy musia mať podľa Lisabonskej zmluvy veľký manévrovací priestor na jej uplatňovanie, ktorý si vyžaduje právny základ v sekundárnej legislatíve stanovujúci prepojenia s ostatnými politikami EÚ. Vyjadruje preto poľutovanie, že Komisia ešte v tomto smere nevyvinula iniciatívu podľa článku 14 ZFEÚ a nevyzvala Súdny dvor Európskej únie, aby sa vyjadril k otázkam, ktoré by mal legislatívny orgán objasniť v súlade so zásadou demokratickej zodpovednosti.

48.

Pripomína, že právne predpisy EÚ rôznymi spôsobmi ovplyvňujú národné systémy sociálneho zabezpečenia. Najmä v minulosti sme mohli pozorovať, že EÚ prostredníctvom právnych ustanovení o verejnom obstarávaní, hospodárskej súťaži a štátnej pomoci výrazne zasahovala do spôsobu organizácie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, bez toho, aby mali poskytovatelia a užívatelia týchto služieb zabezpečenú skutočnú právnu istotu.

49.

Konštatuje, že z 3. fóra o sociálnych službách všeobecného záujmu, ktoré usporiadalo belgické predsedníctvo Rady EÚ vzišlo 25 konkrétnych návrhov na prispôsobenie právnych predpisov Spoločenstva osobitostiam poskytovania a financovania týchto služieb, najmä v oblasti kontroly štátnych dotácií a uzatvárania zmlúv. Odporúča Komisii, aby si tieto návrhy osvojila, predovšetkým v rámci revízie „balíka Monti-Kroes“, s cieľom zjednodušiť platné predpisy Spoločenstva a zohľadniť v podstate miestny charakter týchto služieb a veľmi hustú štruktúru subjektov, ktoré ich majú podporovať na miestnej úrovni a vo vzťahu k miestnemu obyvateľstvu.

50.	Vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Akte o jednotnom trhu chýba zmienka o európskom štatúte združení, ktoré sú kľúčovými sociálnymi a ekonomickými subjektmi, najmä v oblasti sociálnych služieb všeobecného záujmu.

51.

Zdôrazňuje, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ koncesie na poskytovanie služieb nie sú v oblasti pôsobnosti smerníc o zadávaní verejných zákaziek, ale musia rešpektovať všeobecné zásady Zmluvy o fungovaní EÚ (zákaz diskriminácie, zásada rovnakého zaobchádzania a transparentnosť) a verejní obstarávatelia majú právo zabezpečiť poskytnutie služieb na základe koncesie, pokiaľ sa domnievajú, že ide o najlepší spôsob zabezpečenia predmetných služieb vo verejnom záujme, a to aj vtedy, ak s tým spojené hospodárske riziko je veľmi obmedzené (1). Domnieva sa preto, že táto judikatúra poskytuje potrebný základ pre skonsolidovanie legislatívy s cieľom ustáliť tento status quo, stavia sa proti jednotnému postupu udeľovania týchto koncesií, ktorým by sa obmedzila organizačná a administratívna sloboda územných samospráv, najmä prostredníctvom zavedenia požiadavky Spoločenstva zabezpečiť najprv primeranú publicitu.

52.	Domnieva sa, že voľný pohyb pracovníkov a služieb nesmie viesť k sociálnemu dumpingu. Štyri slobody jednotného trhu musia byť v súlade s horizontálnou klauzulou, ktorú zaviedla Lisabonská zmluva (článok 9 ZFEÚ).

53.

Žiada Komisiu, aby bezodkladne začala uplatňovať článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podľa návrhu 29 Aktu o jednotnom trhu vopred vypracovala podrobnú analýzu sociálneho vplyvu všetkých legislatívnych návrhov na jednotný trh. Výbor je pripravený pomôcť Komisii a vniesť do týchto analýz vplyvu odborné poznatky a skúsenosti územných samospráv, najmä pomocou svojej platformy na monitorovanie stratégie Európa 2020 a siete na monitorovanie subsidiarity.

54.

Konštatuje, že súčasný výklad a súčasné vykonávanie smernice o vysielaní pracovníkov sú problematické z hľadiska dodržiavania základných práv a zásady voľného pohybu pracovníkov. Vyjadruje potešenie nad tým, že oddelenia Komisie spolu s členskými štátmi a so sociálnymi partnermi ako pozorovateľmi sú zapojení do činnosti expertnej skupiny na vysokej úrovni o vykonávaní uvedenej smernice, v rámci ktorej skúmajú súčasné ťažkosti. Domnieva sa, že pri revízii tejto smernice by sa mali zohľadniť závery expertnej skupiny na vysokej úrovni a že revízia by mala umožniť objasniť úroveň ochrany, ktorú možno považovať za primeranú, a priestor, ktorý sa musí ponechať sociálnym partnerom a členským štátom v prípade dočasnej mobility pracovníkov.

Nástroje dobrého riadenia jednotného trhu

55.

S ľútosťou konštatuje, že existuje rozpor medzi stanoveným cieľom v oblasti riadenia a navrhovanými opatreniami. Celkové úsilie vynaložené na posilnenie vnútorného trhu by samozrejme malo zohľadňovať vzťahy s miestnou a regionálnou úrovňou a nemalo by sa zameriavať najmä na vzťahy medzi národnou administratívou a administratívou EÚ.

56.

Zdôrazňuje, že úloha miestnych a regionálnych orgánov v rámci jednotného trhu má dvojakú povahu: vzhľadom na svoje právomoci, kompetencie a politiky zohrávajú najskôr dôležitú úlohu pri realizácii jednotného trhu. Okrem toho majú najbližšie k občanom EÚ prostredníctvom rôznych služieb, ktoré im poskytujú. Vedia preto pomenovať nepochopenie, ktoré vyvoláva jednotný trh a predostrieť očakávania občanov. Miestne a regionálne orgány nemožno preto považovať len za sprostredkovateľa jednotného trhu v smere zhora nadol (zavádzanie jednotného trhu). Musia zohrávať aj úlohu sprostredkovateľa v smere zdola nahor (tlmočiť očakávania občanov), a tak pomôcť nájsť rovnováhu jednotného trhu a zabezpečiť mu podporu občanov. Platí to pri určovaní celkovej stratégie oživenia jednotného trhu ako aj pri neskoršom preskúmaní každého z 50 návrhov, ktoré sa Komisia zaviazala predložiť.

57.	Zastáva názor, že realizácia aktu pre jednotný trh vytvára vhodný politický priestor na účinné uplatňovanie princípov viacúrovňového riadenia, a to vďaka množstvu zúčastnených subjektov na rôznych úrovniach a rôznorodosti regulačných nástrojov.

58.

Podporuje snahu Európskej komisie rozšíriť proces vzájomného hodnotenia smernice o službách a iných kľúčových právnych predpisov týkajúcich sa jednotného trhu a konštatuje, že v záujme zefektívnenia tohto procesu musia byť doň systematicky zapájané všetky zúčastnené strany vrátane miestnych a regionálnych orgánov, pokiaľ ide o odvetvia, ktoré sa ich týkajú, aby sa z neho stal multilaterálny postup. Odporúča, aby sa tento postup prioritne rozšíril na všetky iniciatívy Komisie týkajúce sa verejného obstarávania, koncesií na poskytovanie služieb, služieb všeobecného záujmu, účinného vykonávania Charty základných práv a mobility pracovníkov.

59.	Navrhuje usporadúvať územné fóra o vnútornom trhu, zamerané na základné potreby Európanov a ich možnosti prístupu k službám, ktoré ich najviac zaujímajú, to jest k zamestnaniu, odbornej príprave, bývaniu, vzdelaniu, doprave a zdravotnej starostlivosti na území, na ktorom žijú.

60.	Domnieva sa, že zoskupenia EZÚS sú mimoriadne vhodné na cezhraničné skúšanie inovatívnych postupov v oblasti vnútorného trhu a tiež pokiaľ ide o uspokojovanie základných potrieb Európanov.

61.

Konštatuje, že neformálne nástroje riešenia konfliktov, najmä sieť Solvit, zatiaľ nie sú veľmi využívané, pretože ich občania a podniky dostatočne nepoznajú. Je preto potrebné spustiť štruktúrovanú informačnú kampaň, aby MSP a občania spoznali tieto mimosúdne mechanizmy a riešenia, ktoré ponúkajú, a vyčleniť na ne dodatočné zdroje a personál.

62.

Vyzýva všetky miestne a regionálne orgány, aby sa začlenili do informačného systému o vnútornom trhu, ktorý prispieva k dobrému fungovaniu vnútorného trhu, pretože ponúka priestor na spoluprácu a výmenu názorov medzi orgánmi rozličných členských štátov, a nabáda Komisiu, aby rozšírila aplikácie tohto systému aj nad rámec smernice o službách a smernice o uznávaní odborných kvalifikácií.

II. ZÁVERY

Pakt, ktorý nám umožní zdolať súčasné veľké strategické výzvy

63.

Domnieva sa, že strategická povaha súčasných výziev si vyžaduje konať aj nad rámec návrhov Komisie a, ako navrhol Mario Monti v správe predsedovi Barrosovi, vytvoriť skutočný pakt medzi všetkými inštitúciami Spoločenstva, členskými štátmi, ich územnými samosprávami, Európanmi a ich podnikmi, aby spoločne budovali konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, ktoré ako jediné môže priniesť udržateľné riešenia.

64.

Navrhuje, aby tento pakt vychádzal z princípov rovnováhy, ktoré stanovili zmluvy, medzi efektívnym uplatňovaním základných slobôd jednotného trhu, zabezpečením základných práv Európanov, dodržiavaním zásady súdržnosti a solidarity medzi európskym obyvateľstvom a dobrým plnením úloh, ktoré prislúchajú verejným orgánom, vrátane územných samospráv, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k základným službám všeobecného záujmu.

65.

Vyjadruje názor, že zrozumiteľnosť tohto paktu pre Európanov a MSP je nevyhnutná a musí viesť Komisiu k tomu, aby vo svojom balíku 50 návrhov určila obmedzený počet hlavných krokov, ktoré ich zviditeľnia v očiach Európanov a ich podnikov, najmä v súvislosti so skutočným vplyvom na ich každodenný život a prácu na mieste, v ktorom žijú, a na ich oblasti činnosti.

66.	Navrhuje, aby tieto hlavné kroky boli predmetom osobitného sledovania z hľadiska ich vykonávania a skutočného vplyvu na život Európanov a MSP, a aby bola široká verejnosť informovaná o zrozumiteľnosti paktu a hlavných smeroch jeho vykonávania.

67.

Odporúča Európskej komisii, aby akt o jednotnom trhu predstavila zrozumiteľnejšie, najmä pokiaľ ide o snahu opätovne získať dôveru Európanov, a na základe výdobytkov Lisabonskej zmluvy zahrnula do prvého balíka opatrení všetky návrhy týkajúce sa prístupu k základným službám, ktorý bežne trápi občanov. Odporúča preto, aby sa do prvého balíka opatrení začlenili návrhy týkajúce sa vykonávania Charty základných práv (č. 29), reformy systémov uznávania odborných kvalifikácií a vytvorenia európskeho pasu zručností (č. 33 a 35), zlepšenia smernice o vysielaní pracovníkov (č. 30), zjednodušenia pravidiel pre verejné obstarávanie a SVHZ (č. 17 a 25), sociálneho podnikania (č. 36), odstránenia fiškálnych prekážok pre občanov (č. 42) a prístupu k základným bankovým službám (č. 40).

68.

Navrhuje, aby okrem vyššie uvedeného paktu, ktorý by uplatňovali všetky zainteresované strany, boli vytvorené aj územné dohody, v rámci ktorých by miestne a regionálne orgány flexibilným regionálnym prístupom zamerali svoju činnosť a finančné prostriedky na uplatňovanie stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív. Mimoriadny dôraz treba klásť na projekty, ktoré podporujú spoločenské inovácie v príslušných regiónoch a ktoré majú čo najväčší spoločenský dosah. Využívanie územných dohôd a ich obsah sú súčasťou kritérií, ktoré musia projekty spĺňať, aby im boli pridelené finančné prostriedky EÚ.

69.

Domnieva sa, že Komisia by na základe článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala predložiť doplňujúcu a realistickú úvahu, ktorá by zohľadnila nevýhody a ťažkosti, ktorým čelia najodľahlejšie regióny, keď sa chcú zapojiť do európskeho vnútorného trhu, využiť výhody, ktoré tento trh ponúka a splniť ciele stanovené v stratégii Európa 2020.

V Bruseli 1. apríla 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Rozsudok z 10. septembra 2009 vo veci C-206/08 body 72 až 75 odôvodnenia.

7.6.2011

Úradný vestník Európskej únie

C 166/59

Stanovisko Výboru regiónov na tému „Sezónne zamestnanie a vnútropodnikové presuny“

2011/C 166/10

VÝBOR REGIÓNOV

—	zdôrazňuje, že na území EÚ treba zaučiť právnu istotu a legálnosť, ako aj spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín,

—

upozorňuje, že migrácia je úzko spätá s rozvojom, a podotýka, že emigrácia kvalifikovaných pracovníkov by nemala mať na rozvojové krajiny negatívny dosah („odliv mozgov“). Víta preto skutočnosť, že smernice podporujú okružnú migráciu takým spôsobom, aby mohla byť pozitívnym prínosom pre pracovné trhy členských štátov, ako aj pre rozvoj v krajinách pôvodu,

—

so záujmom sleduje, ako sa oba návrhy skúmajú v národných parlamentoch a aké názory a argumenty boli v tejto súvislosti vyslovené. Na základe svojej analýzy dospel k záveru, že oba návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity. Zdôrazňuje, že pridaná hodnota právnych predpisov EÚ musí spočívať najmä v tom, že dokážu zabrániť, aby sa v rámci systémov jednotlivých štátov nezhoršovali normy,

—

opakovane vyzdvihuje význam skutočnosti, že podľa zmluvy majú členské štáty právo stanoviť si kvóty pre prijímanie migrantov, a zároveň zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity a viacúrovňového riadenia musia členské štáty zapájať miestne a regionálne orgány do rozhodovania o tom, koľko štátnych príslušníkov tretích krajín bude prijatých na ich území a aký pracovný profil by mali mať,

—	upozorňuje, že obe smernice by mali byť ustanovené tak, aby bola dodržaná zásada preferencie Spoločenstva,

—	nazdáva sa, že sezónna práca a vnútropodnikové presuny môžu výrazne prispieť k oživeniu niektorých výrobných a hospodárskych odvetví v Európe.

Spravodajca

Graziano Ernesto MILIA (IT/SES), predseda provincie Cagliari

Referenčné dokumenty

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu

KOM(2010) 378 v konečnom znení – 2010/0209 (COD)

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely sezónneho zamestnania

KOM(2010) 379 v konečnom znení – 2010/0210 (COD)

I. VŠEOBECNÉ PRIPOMIENKY

VÝBOR REGIÓNOV

víta oba návrhy smerníc Európskej komisie, o podmienkach vstupu a pobytu sezónnych pracovníkov z tretích krajín a o vnútropodnikových presunoch štátnych príslušníkov tretích krajín; zdôrazňuje však, že oba návrhy treba posudzovať z hľadiska prebiehajúcej diskusie o legálnej migrácii v EÚ a že v rámci takejto politiky je nevyhnutný konzistentný prístup (aj pokiaľ ide o sociálne aspekty danej problematiky), aby sa mohla zabezpečiť právna istota a rovnaké zaobchádzanie, ako aj dodržiavanie základných práv;

upozorňuje Komisiu na to, že je nevyhnutné bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu a proti akejkoľvek forme nelegálnej práce a vykorisťovania príslušníkov tretích krajín na území EÚ. Výbor regiónov pokladá za prvoradé zabezpečiť príslušníkom tretích krajín, ktorí legálne pracujú v EÚ, také pracovné podmienky a podmienky pobytu, ktoré budú v súlade so základnými právami a požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona, zaručiť, aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako ako s občanmi EÚ, a podporovať ich začlenenie do spoločnosti v čo najširšej a najplnšej miere. V tejto súvislosti Výbor regiónov žiada, aby sa plne a bezpodmienečne dodržiavali základné práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, a pripomína, že tento dokument má po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy plnohodnotný právny charakter, ktorý ho stavia na úroveň zmlúv;

zdôrazňuje, že na území EÚ treba zaučiť právnu istotu (t. j. jasne stanovený právny rámec) a legálnosť (t. j. dodržiavanie zákona), ako aj spravodlivé a rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi z tretích krajín. Regióny, strednostupňové orgány (ako napr. okresy) a obce (vrátane vidieckych oblastí) prichádzajú ako prvé do styku s hospodárskymi a sociálnymi dôsledkami legálnych i nelegálnych migračných tokov na svojom území. Regionálne, strednostupňové a miestne orgány sú zodpovedné za poskytovanie rozsiahlej škály služieb jednotlivcom (prijatie, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a odborná príprava, bývanie atď.), a preto by Európska komisia mala vyzdvihnúť ich úlohu v teréne a pri riadení týchto oblastí;

zdôrazňuje, že regionálne, miestne a strednostupňové orgány sú kľúčovými aktérmi nedávno prijatej stratégie Európa 2020, ktorá sa zameriava na problémy spôsobené hospodárskou a finančnou krízou, klimatické zmeny a zdroje energie, a teda aj na politiku EÚ v oblasti zamestnanosti. Ako o tom svedčia predložené legislatívne návrhy, tieto otázky úzko súvisia s prisťahovaleckou politikou;

zdôrazňuje, že hoci legálne prisťahovalectvo patrí medzi spoločné právomoci EÚ a členských štátov, uplatňovanie politiky legálneho prisťahovalectva úzko súvisí s ďalšími oblasťami politiky (ako sa uvádza v návrhoch Komisie), napríklad s politikou v oblasti práce, zamestnanosti a sociálnych vecí, sociálneho zabezpečenia, miestnych verejných služieb a služieb všeobecného záujmu, politikou bývania a inými oblasťami politiky, za ktoré v mnohých členských krajinách zodpovedajú miestne, strednostupňové a regionálne orgány. Tieto orgány zohrávajú teda dôležitú úlohu aj pri zbieraní informácií a štatistických údajov, ktoré budú použité pri posudzovaní existujúcich právnych predpisov alebo pri navrhovaní nových opatrení migračnej politiky. Preto by sa mala zdôrazniť nevyhnutnosť partnerskej spolupráce s týmito orgánmi;

upozorňuje, že migrácia je úzko spätá s rozvojom, a podotýka, že emigrácia kvalifikovaných pracovníkov by nemala mať na rozvojové krajiny negatívny dosah (odliv mozgov). Víta preto skutočnosť, že smernice podporujú okružnú migráciu takým spôsobom, aby mohla byť pozitívnym prínosom pre pracovné trhy členských štátov, ako aj pre rozvoj v krajinách pôvodu (1);

zastáva názor, že okružná migrácia by mohla vytvoriť cenné puto medzi krajinami pôvodu a hostiteľskými krajinami a podporovať dialóg, spoluprácu a vzájomné porozumenia, a navrhuje, aby sa na podporu takýchto väzieb využili existujúce nástroje a inštitucionálne štruktúry, ako napríklad Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), vytvorené na podnet Výboru regiónov;

8.	pripomína však, že okružná migrácia by sa nemala vnímať ako náhrada migrácie trvalého charakteru a mali by sa vytvoriť účinné spôsoby, ktoré budú migrantom uľahčovať presun z krajiny do krajiny a návrat domov a pomôžu zabrániť nelegálnemu prisťahovalectvu;

so záujmom sleduje, ako sa oba návrhy skúmajú v národných parlamentoch a aké názory a argumenty boli v tejto súvislosti vyslovené. Na základe svojej analýzy dospel k záveru, že oba návrhy sú v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje, že prínos právnych predpisov EÚ musí spočívať najmä v tom, že dokážu zabrániť, aby sa v rámci systémov jednotlivých štátov zhoršovali normy týkajúce sa ochrany sezónnych zamestnancov a zamestnancov presunutých v rámci podniku;

10.

domnieva sa, že vzhľadom na rozpory medzi predpismi členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie a práva štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikových presunov, ako aj vzhľadom na nevyhnutnosť riešiť situácie cezhraničnej povahy a zabezpečiť, aby si EÚ lepšie plnila svoje medzinárodné záväzky v rámci WTO, je potrebné vytvoriť na úrovni EÚ právne predpisy týkajúce sa vnútropodnikových presunov niektorých kľúčových zamestnancov. Okrem toho sa nazdáva, že takéto právne predpisy na úrovni EÚ by pomohli zvýšiť atraktívnosť pracovného trhu EÚ pre vysokokvalifikovaných migrantov, a tak zlepšiť konkurencieschopnosť hospodárstva EÚ ako celku;

11.

domnieva sa, že právne predpisy na úrovni EÚ týkajúce sa sezónnych pracovníkov sú potrebné, pretože medzi právnymi predpismi členských štátov, pokiaľ ide o prijímanie a práva príslušníkov tretích krajín ako sezónnych pracovníkov, existujú rozpory, ako aj preto, že je nevyhnutné zabezpečiť jednotný súbor minimálnych práv a zamedziť zneužívaniu a nelegálnemu prisťahovalectvu;

12.

13.

po preskúmaní obidvoch návrhov z hľadiska zásady proporcionality schvaľuje voľbu právneho nástroja, ktorým je v oboch prípadoch smernica, keďže tento nástroj ponecháva členským štátom potrebný manévrovací priestor na prijímanie rozhodnutí o jeho spôsobe uplatňovania na vnútroštátnej úrovni a umožňuje náležite zohľadniť špecifiká a potreby každého členského štátu a jeho orgánov zodpovedných za uplatňovanie smerníc na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

14.

domnieva sa však, že niektoré konkrétne prvky návrhov by si mohli vyžadovať podrobnejšiu analýzu z hľadiska zásady proporcionality: smernice by totiž nemali ukladať neprimerané povinnosti osobám, ktoré chcú vstúpiť na územie EÚ ako sezónni pracovníci, zamestnanci presunutí v rámci podniku alebo ich zamestnávatelia, ani by nemali vytvárať zbytočné výdavky alebo záťaž pre štátne, regionálne alebo miestne orgány, ktoré ich majú zaviesť do praxe. V súvislosti s tým by lehota 30 dní, ktorú by príslušné orgány mali na to, aby predloženú žiadosť preskúmali a rozhodli o prijatí, mohla byť príliš krátka a mohla by úradom v mnohých členských krajinách spôsobiť značný administratívny a finančný tlak;

15.

upozorňuje, že obe smernice by mali byť ustanovené tak, aby bola dodržaná zásada preferencie Spoločenstva, najmä pokiaľ ide o občanov nových členských štátov, na ktorých sa stále vzťahujú prechodné ustanovenia. Na to, aby sa dosiahol tento cieľ, by mohlo byť užitočné povoliť členským štátom a ich orgánom vykonať tzv. prieskum trhu práce, to znamená overiť, či by sa dané pracovné miesto nemohlo obsadiť nejakým uchádzačom o zamestnanie na trhu práce EÚ. V tejto súvislosti ho nepresvedčila argumentácia Komisie, že v prípade vnútropodnikových presunov nie je potrebné vykonať prieskum trhu práce;

16.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto návrhy, ktoré boli obsiahnuté už v balíku opatrení na podporu legálneho prisťahovalectva z decembra 2005, predložila Komisia so značným oneskorením. t. j. takmer päť rokov po prijatí politického záväzku v tejto veci a ľutuje tiež, že v dôsledku problémov pri rokovaní o jednotnom povolení sú tieto dva procesy, ktoré mali prebiehať paralelne, v súčasnosti oddelené. Takisto ľutuje, že tieto návrhy boli predložené v období, keď niektoré odvetvia, ako napr. poľnohospodárstvo, chov zvierat a chov na pasienkoch (3), cestovný ruch a stavebníctvo, ktoré sú hlavnými sektormi sezónnej práce, mimoriadne ťažko, ako o tom svedčia údaje a štatistiky EÚ, zasiahla hospodárska a finančná kríza, z ktorej následkov sa ešte len pomaly spamätávajú. Od roku 2005, keď bol prijatý v tejto súvislosti politický záväzok, sa teda hospodárska situácia zmenila, a štatistické údaje o dôsledkoch sezónnej práce na európske hospodárstvo z ekonomického hľadiska a z hľadiska zamestnanosti by sa mali zaktualizovať;

17.

napriek tomu, že návrhy boli predložené s oneskorením a že legislatívny postup EÚ a následná transpozícia smerníc na vnútroštátnej úrovni si budú vyžadovať ďalší čas, sa nazdáva, že sezónna práca a vnútropodnikové presuny môžu výrazne prispieť k oživeniu niektorých výrobných a hospodárskych odvetví v Európe;

KONKRÉTNE ODPORÚČANIA K NÁVRHOM

18.

víta zavedenie jednotného postupu vybavovania žiadostí týkajúcich sa sezónnych pracovníkov a vnútropodnikových presunov, ako užitočný nástroj zjednodušenia, ktorý zaručí transparentnosť a istotu administratívnych postupov. Súhlasí však s názormi, ktoré odzneli na pôde Európskeho parlamentu, že by bolo účinnejšie a jednoduchšie zahrnúť sezónnych pracovníkov a vnútropodnikové presuny do rozsahu pôsobnosti tzv. smernice o jednotnom povolení (4). Žiada preto spolutvorcov právnych predpisov, aby pokračovali v rokovaniach o tejto problematike;

19.

súhlasí s tým, že členské štáty by mali žiadosť zamietnuť, ak bol potenciálny zamestnávateľ v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi sankcionovaný za neprihlásenú prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie, ako sa uvádza v návrhoch. Trvá však na tom, že toto opatrenie by malo byť odstrašujúce a malo by sa používať primerane, a nie automaticky. Automatické vylúčenie potenciálnych zamestnávateľov bez ohľadu na vážnosť alebo podstatu priestupku, ktorý spáchali, by mohlo ovplyvniť uchádzačov o zamestnanie z tretích krajín;

ODPORÚČANIA K NÁVRHU SMERNICE O SEZÓNNOM ZAMESTNANÍ

20.

s poľutovaním poukazuje na to, že v niektorých krajinách EÚ sú dnes sezónni pracovníci vykorisťovaní a pracujú a bývajú v podmienkach, ktoré nedosahujú štandardnú úroveň stanovenú zákonom. K tejto situácii dochádza preto, lebo vnútroštátne predpisy v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia často nie sú uplatňované v praxi alebo sa ich uplatňovanie dostatočne nepresadzuje. Preto by mal návrh stanoviť jasne vymedzený právny rámec, ktorý by pomohol potláčať nelegálne formy sezónnej práce a zaručil by pracovníkom z tretích krajín dôstojné pracovné podmienky. Tento nový právny rámec si bude vyžadovať kontrolné mechanizmy, aby sa predišlo zneužívaniu alebo obchádzaniu pravidiel, ako napr. kontrolu spomínaných pracovných podmienok a ubytovania. Nevyhnutná bude aj spolupráca medzi orgánmi verejnej správy na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov a miest v podobe integrovaného viacúrovňového riadenia. Výbor regiónov v tejto súvislosti odporúča, aby činnosť náborových agentúr bola regulovaná tak, aby sa zabezpečilo, že sa za ňou nemôže skrývať vykorisťovanie alebo zneužívanie pracovníkov;

21.

pripomína dôležitú úlohu a právomoci miestnych, strednostupňových a regionálnych orgánov a VR, pokiaľ ide o predchádzanie diskriminácii a dehumanizácii migrujúcich sezónnych pracovníkov a boj proti týmto javom, keďže pre sezónne zamestnanie je príznačná veľká pracovná neistota a zraniteľnosť pracovníkov;

22.	s radosťou konštatuje, že myšlienka zaviesť dlhodobé viacvstupové víza, ktoré by podporili okružnú migráciu, za ktorú sa zasadzoval v jednom zo svojich predchádzajúcich stanovísk, bola prijatá (5);

23.

zdôrazňuje, že by bolo vhodné lepšie vymedziť rozsah pôsobnosti návrhu, a teda aj sektory, na ktoré sa vzťahuje jeho uplatňovanie, aby sa predišlo zneužívaniu sezónnych pracovných povolení v odvetviach, ktoré nemožno pokladať za sezónne, pretože nemajú vlastnosti, ktoré sú typické pre sezónnu prácu v Európe, a nezodpovedajú ani ideovej náplni a cieľom tohto návrhu. Vo väčšine členských krajín OECD sú prisťahovalci nadmerne zastúpení v dočasných zamestnaniach. Percentuálny podiel prisťahovalcov v dočasných zamestnaniach môže presahovať podiel domácich pracovníkov (občanov EÚ) o najmenej 50 %, a preto je potrebné zabrániť zneužívaniu pravidiel a tomu, aby sa sezónne zamestnanie používalo na legalizáciu foriem zamestnania iného druhu alebo neistej povahy;

24.

víta skutočnosť, že smernica stanovuje zamestnávateľom, aby poskytli dôkaz, že sezónni pracovníci z tretích krajín majú zabezpečené primerané a nie príliš drahé ubytovanie. Týmto sa otvorene potvrdzuje, že sezónni pracovníci z tretích krajín sú mimoriadne zraniteľní. Upozorňuje, že toto právo by značne presahovalo práva sezónnych pracovníkov, ktorí sú občanmi EÚ, a preto žiada členské štáty, aby zvážili podobné zaobchádzanie aj v prípade pracovníkov z krajín EÚ;

25.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzhľadom na prieskum a konzultácie, ktoré uskutočnil spravodajca, si niektoré druhy sezónnej práce, napríklad v poľnohospodárstve (najmä v zootechnickom a záhradníckom sektore) alebo v oblasti stavebných prác veľkého rozsahu (inžinierske stavby a práce), môžu vyžadovať viac ako 6 mesiacov, a preto považuje stanovenú maximálnu dĺžku pobytu za príliš obmedzujúcu a navrhuje predĺžiť ju na 9 mesiacov;

ODPORÚČANIA K NÁVRHU SMERNICE O VNÚTROPODNIKOVÝCH PRESUNOCH

26.

víta snahu Komisie vytvoriť celkový právny rámec v oblasti prisťahovaleckej politiky a vďaka tomuto návrhu zatraktívniť podmienky v hospodárstve EÚ pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov nadnárodných spoločností, ktoré sídlia v tretích krajinách, s cieľom umožniť spoločnosti presunúť týchto pracovníkov, aby mohli legálne pracovať v jej európskom sídle; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné jednak zabrániť diskriminácii, jednak neupustiť od zásady uprednostňovania pracovníkov z členských štátov EÚ a zabezpečiť, aby pracovníci presunutí v rámci podniku mali rovnaké pracovné podmienky ako zamestnanci z EÚ v porovnateľných situáciách v krajine pobytu. Z tohto dôvodu odporúča pri definovaní práv a podmienok pracovníkov presunutých v rámci podniku odstrániť odkaz na smernicu o vysielaní pracovníkov;

27.

požaduje vysvetlenie, prečo do návrhu smernice o vnútropodnikových presunoch nebol začlenený prieskum trhu práce. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že smernica Rady 2009/50/ES, tzv. smernica o modrej karte, vzťahujúca sa na vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktorí takisto pochádzajú z tretích krajín, takýto prieskum trhu práce zahŕňa;

28.

okrem toho zdôrazňuje, že by bolo treba nabádať mimoeurópske a nadnárodné spoločnosti so sídlom zaregistrovaným v jednom zo štátov EÚ, aby zamestnávali aj miestnych vysokokvalifikovaných odborníkov, v snahe zaručiť profesionálny rozvoj vysokokvalifikovanej pracovnej sily na danom mieste. Hrozí totiž, že veľké mimoeurópske nadnárodné spoločnosti budú vo svojich európskych pobočkách zamestnávať len nízko kvalifikovanú miestnu pracovnú silu a vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín. Na základe súčasného znenia návrhu neexistuje žiadna záruka, že miesta riadiacich pracovníkov, odborníkov alebo stážistov budú prednostne obsadzované občanmi EÚ;

29.	upozorňuje, že v súčasnom znení návrhu smernice nie je stanovené, že členské štáty môžu žiadosť zamietnuť z dôvodu ochrany verejného zdravia, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Navrhuje preto, aby boli takéto dôvody zamietnutia zahrnuté do smernice;

30.

víta skutočnosť, že pracovníci presunutí v rámci podniku, ktorí získali povolenie majú možnosť pracovať v rôznych pobočkách tej istej spoločnosti alebo skupiny podnikov v rôznych členských štátoch. Upozorňuje však, že v návrhu – v súčasnom znení článku 16 – sa ďalším členským štátom, v ktorých pracovník pracuje po prvej krajine prijatia, explicitne nepovoľuje odmietnuť jeho žiadosť o prijatie, a podotýka, že vďaka tomu by sa vlastne mohlo obísť právo týchto štátov určiť, koľko príslušníkov tretích krajín prijmú na svojom území. Odporúča preto náležite pozmeniť návrh smernice;

31.

zdôrazňuje, že požiadavka, aby pracovník, ktorý nie je občanom EÚ, preukázal, že má odbornú kvalifikáciu potrebnú v danom členskom štáte EÚ alebo že spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania [článok 5 ods. 1 písm. d) a e) návrhu], sa zdá byť neprimeraná. Treba poznamenať, že by to predstavovalo nadmernú záťaž a že v EÚ je systém vzájomného uznávania odbornej spôsobilosti pracovníkov EÚ ešte stále otvorenou otázkou, na čo sa poukazuje aj v nedávnom Akte o jednotnom trhu. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby túto požiadavku prehodnotila a zmiernila jej obmedzujúci charakter;

32.	považuje za veľmi pozitívne, že smernica o vnútropodnikových presunoch podporuje zlúčenie rodiny, a potvrdzuje, že osobitný režim pre rodinných príslušníkov pracovníkov presunutých v rámci organizácie by mal skutočne pomôcť zatraktívniť pre nich pracovný trh EÚ;

33.	odporúča, aby zákonodarcovia zvážili tieto legislatívne zmeny a doplnenia k navrhovaným smerniciam:

II. ODPORÚČANÉ ZMENY A DOPLNENIA

Sezónne zamestnanie – Pozmeňovací návrh 1

Článok 6 ods. 3 návrhu smernice o sezónnom zamestnaní

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6

Dôvody zamietnutia

1. Členské štáty zamietnu žiadosť o prijatie do členského štátu na účely tejto smernice vždy, keď nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5, alebo ak sa predložené doklady získali podvodom, sú sfalšované alebo neoprávnene pozmenené.

2. Členské štáty môžu overiť, či dané voľné pracovné miesto nemožno obsadiť vnútroštátnou pracovnou silou alebo pracovnou silou z EÚ, alebo štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v danom členskom štáte a už sú súčasťou jeho trhu práce na základe právnych predpisov EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisov a na základe toho zamietnuť žiadosť.

3. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť, ak bol zamestnávateľ v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi sankcionovaný za neprihlásenú prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

4. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť z dôvodu množstva prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín.

Článok 6

Dôvody zamietnutia

3. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť, ak bol zamestnávateľ v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi sankcionovaný za neprihlásen prácu a/alebo nelegáln zamestnávani.

4. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť z dôvodu množstva prijatých štátnych príslušníkov tretích krajín.

Zdôvodnenie

Sankcie pre zamestnávateľov, ktorí porušia predpisy by mali byť primerané a odstrašujúce. Nemali by však byť automatické. Automatické sankcie by mohli uškodiť viac potenciálnym pracovníkom z tretích krajín ako zamestnávateľom.

Sezónne zamestnanie – Pozmeňovací návrh 2

Článok 11 návrhu smernice o sezónnom zamestnaní

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 11

Dĺžka pobytu

1. Dĺžka pobytu sezónnych pracovníkov môže byť najviac šesť mesiacov v ktoromkoľvek kalendárnom roku; po uplynutí tohto obdobia sa vracajú do tretej krajiny.

2. V rámci obdobia uvedeného v odseku 1, a ak sú splnené kritériá článku 5, sezónni pracovníci môžu predĺžiť svoju zmluvu alebo sa zamestnať ako sezónni pracovníci u iného zamestnávateľa.

Článok 11

Dĺžka pobytu

1. Dĺžka pobytu sezónnych pracovníkov môže byť najviac mesiacov v ktoromkoľvek kalendárnom roku; po uplynutí tohto obdobia sa vracajú do tretej krajiny.

Zdôvodnenie

Ako bolo už vysvetlené v hlavnej časti stanoviska, v niektorých členských krajinách a v určitých sektoroch vykonávajú sezónni zamestnanci prácu, ktorá presahuje šesť mesiacov. Preto sa zasadzuje za to, aby sa maximálna dĺžka pobytu predĺžila.

Vnútropodnikové presuny - Pozmeňovací návrh 1

Článok 5 návrhu smernice o vnútropodnikových presunoch

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 5

Kritériá prijímania

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie podľa podmienok tejto smernice, musí:

(a)	poskytnúť dôkazy, že hostiteľský subjekt a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

(b)

poskytnúť dôkazy o zamestnaní v tej istej skupine podnikov v dĺžke aspoň 12 mesiacov bezprostredne pred dátumom vnútropodnikového presunu, ak to vyžadujú vnútroštátne predpisy, a dôkazy o tom, že sa bude môcť po ukončení úlohy presunúť naspäť do subjektu patriaceho do tej istej skupiny a so sídlom v tretej krajine;

(c)

predložiť poverovaciu listinu vydanú zamestnávateľom, ktorá obsahuje:

(i)	uviesť dĺžku vyslania a miesto hostiteľského subjektu alebo subjektov nachádzajúcich sa v príslušnom členskom štáte;

(ii)	poskytnúť dôkaz, že nastupuje do funkcie riadiaceho pracovníka, odborníka alebo stážistu s vysokoškolským vzdelaním v hostiteľskom subjekte alebo subjektoch v príslušnom členskom štáte;

(iii)

uviesť výšku odmeny poskytovanej počas vyslania;

(d)	poskytnúť dôkazy, že má odbornú kvalifikáciu potrebnú v členskom štáte, do ktorého bol prijatý, na vykonávanie funkcie riadiaceho pracovníka alebo odborníka, alebo v prípade stážistov, požadované vysokoškolské vzdelanie;

(e)	predložiť doklad potvrdzujúci, že spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktoré bude vykonávať;

(f)	predložiť platný cestovný doklad tak, ako to určujú vnútroštátne právne predpisy a žiadosť o vízum alebo samotné vízum, ak sa vyžaduje;

(g)

bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, a ak sa vyžaduje podľa vnútroštátneho práva, predložiť dôkaz o zdravotnom poistení žiadateľa alebo o tom, že oň požiadal, na všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu na obdobie, na ktoré sa v súvislosti s pracovnou zmluvou neposkytuje takéto poistenie a prislúchajúci nárok na dávky alebo z nej takéto krytie ani nárok nevyplýva;

(h)	sa považovať za osobu, ktorá nie je hrozbou pre verejný poriadok, verejnú bezpečnosť, ani verejné zdravie.

2. Členské štáty vyžadujú splnenie všetkých podmienok stanovených v právnych predpisoch, nariadeniach alebo správnych ustanoveniach a/alebo všeobecne uplatniteľných kolektívnych dohodách, ktoré sa v podobných situáciách vzťahujú na vyslaných pracovníkov v príslušných profesijných odboroch, pokiaľ ide o odmenu poskytovanú počas vyslania.

V prípade absencie systému na vyhlasovanie všeobecnej platnosti kolektívnych dohôd sa členské štáty môžu, ak sa tak rozhodnú, opierať o kolektívne dohody, ktoré sú všeobecne platné pre všetky podobné podniky v príslušnej geografickej oblasti a v príslušnom povolaní alebo odvetví, a/alebo o kolektívne dohody, ktoré boli uzatvorené zástupcami väčšiny zamestnávateľov a odborových organizácií na vnútroštátnej úrovni a ktoré sú platné na celom území príslušného členského štátu.

3. Okrem dôkazov stanovených v odseku 1 a odseku 2 každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie ako stážista, musí predložiť dohodu o odbornej príprave, ktorá obsahuje opis programu odbornej prípravy, jej dĺžku a podmienky dohľadu nad ním počas tohto programu.

4. Keď sa presun týka hostiteľských subjektov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch, každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie podľa podmienok tejto smernice, musí predložiť dôkaz o oznámení, ktoré sa vyžaduje podľa článku 16 ods. 1 písm. b).

5. Každá zmena, ktorá má vplyv na podmienky prijatia stanovené v tomto článku, sa musí oznámiť príslušným orgánom príslušného členského štátu.

Článok 5

Kritériá prijímania

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, každý štátny príslušník tretej krajiny, ktorý žiada o prijatie podľa podmienok tejto smernice, musí:

(a)	poskytnúť dôkazy, že hostiteľský subjekt a podnik so sídlom v tretej krajine patria k tomu istému podniku alebo k tej istej skupine podnikov;

(b)

(c)

predložiť poverovaciu listinu vydanú zamestnávateľom, ktorá obsahuje:

(i)	uviesť dĺžku vyslania a miesto hostiteľského subjektu alebo subjektov nachádzajúcich sa v príslušnom členskom štáte;

(ii)	poskytnúť dôkaz, že nastupuje do funkcie riadiaceho pracovníka, odborníka alebo stážistu s vysokoškolským vzdelaním v hostiteľskom subjekte alebo subjektoch v príslušnom členskom štáte;

(iii)

uviesť výšku odmeny poskytovanej počas vyslania;

(d)	poskytnúť dôkazy, že má odbornú kvalifikáciu potrebnú v členskom štáte, do ktorého bol prijatý, na vykonávanie funkcie riadiaceho pracovníka alebo odborníka, alebo v prípade stážistov, požadované vysokoškolské vzdelanie;

(e)	predložiť doklad potvrdzujúci, že spĺňa podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi pre občanov Únie na vykonávanie regulovaného povolania, ktoré bude vykonávať;

(f)	predložiť platný cestovný doklad tak, ako to určujú vnútroštátne právne predpisy a žiadosť o vízum alebo samotné vízum, ak sa vyžaduje;

(g)

5. Každá zmena, ktorá má vplyv na podmienky prijatia stanovené v tomto článku, sa musí oznámiť príslušným orgánom príslušného členského štátu.

Zdôvodnenie

V súčasnom znení návrhu smernice nie je stanovené, že členské štáty môžu žiadosť zamietnuť z dôvodu ochrany verejného zdravia, verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti. Výbor by preto mohol navrhnúť, aby sa v smernici stanovili takéto dôvody zamietnutia.

Vnútropodnikové presuny - Pozmeňovací návrh 2

Článok 6 návrhu smernice o vnútropodnikových presunoch

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 6

Dôvody zamietnutia

1. Členské štáty zamietnu žiadosť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5, alebo ak sa predložené doklady získali podvodom, boli sfalšované alebo neoprávnene pozmenené.

2. Členské štáty zamietnu žiadosť, ak bol zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnu prácu a/alebo nelegálne zamestnávanie.

3. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť na základe počtu prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín.

4. V prípade, že sa presun týka hostiteľských subjektov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch, členský štát, v ktorom je žiadosť podaná, musí obmedziť geografický rozsah platnosti povolenia na členské štáty, v ktorých sú splnené podmienky stanovené v článku 5.

Článok 6

Dôvody zamietnutia

1. Členské štáty zamietnu žiadosť, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článku 5, alebo ak sa predložené doklady získali podvodom, boli sfalšované alebo neoprávnene pozmenené.

2. Členské štáty zamietnu žiadosť, ak bol zamestnávateľ alebo hostiteľský subjekt v súlade s vnútroštátnym právom sankcionovaný za nelegálnou prácou a/alebo nelegáln zamestnávan.

3. Členské štáty môžu zamietnuť žiadosť na základe počtu prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín.

Zdôvodnenie

VR súhlasí s tým, že zamestnávateľom, ktorí porušia predpisy by sa mali uložiť určité sankcie. Mali by byť primerané a odstrašujúce, nie však automatické. Automatické sankcie by mohli uškodiť viac potenciálnym pracovníkom z tretích krajín ako zamestnávateľom.

Vnútropodnikové presuny - Pozmeňovací návrh 3

Článok 14 ods. 1

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 14

Práva

Bez ohľadu na zákony uplatniteľné na pracovný vzťah majú zamestnanci presunutí v rámci organizácie nárok na:

pracovné podmienky vzťahujúce sa na vyslaných pracovníkov v podobnej situácii, stanovené zákonom, nariadením alebo správnym ustanovením a/alebo všeobecne uplatniteľnými kolektívnymi dohodami v členskom štáte, do ktorého boli prijatí podľa tejto smernice.

rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o:

(a)

slobodu združovania a spolčovania sa a členstva v organizácii zastupujúcej pracovníkov alebo zamestnávateľov alebo v akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane výhod poskytovaných takýmito organizáciami bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia o verejnom poriadku a verejnej bezpečnosti;

(b)	uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

(c)

bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, ustanovenia vnútroštátneho práva týkajúce sa oblastí sociálneho zabezpečenia vymedzené v článku 3 nariadenia (ES) č. 883/04. V prípade mobility medzi členskými štátmi a bez toho, aby boli dotknuté existujúce dvojstranné dohody, sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňuje nariadenie Rady (ES) č. 859/2003;

(d)	bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 859/2003 a existujúce dvojstranné dohody, platbu zákonných dávok na základe predchádzajúceho zamestnania pracovníka po presťahovaní sa do tretej krajiny;

(e)	prístup k tovarom a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť, s výnimkou bývania financovaného z verejných zdrojov a poradenských služieb poskytovaných úradmi práce.

Právo na rovnaké zaobchádzanie stanovené v odseku 2 sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu zrušiť alebo odmietnuť obnoviť povolenie v súlade s článkom 7.

Článok 14

Práva

Bez ohľadu na zákony uplatniteľné na pracovný vzťah majú zamestnanci presunutí v rámci organizácie nárok na:

1.	pracovné podmienky

rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci hostiteľského členského štátu, pokiaľ ide o:

(a)

(b)	uznávanie diplomov, osvedčení a iných odborných kvalifikácií v súlade s príslušnými vnútroštátnymi postupmi;

(c)

(d)	bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (ES) č. 859/2003 a existujúce dvojstranné dohody, platbu zákonných dávok na základe predchádzajúceho zamestnania pracovníka po presťahovaní sa do tretej krajiny;

(e)	prístup k tovarom a službám a k poskytovaniu tovarov a služieb dostupných pre verejnosť, s výnimkou bývania financovaného z verejných zdrojov a poradenských služieb poskytovaných úradmi práce.

Právo na rovnaké zaobchádzanie stanovené v odseku 2 sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté právo členského štátu zrušiť alebo odmietnuť obnoviť povolenie v súlade s článkom 7.

Zdôvodnenie

VR je presvedčený o tom, že je potrebné zaručiť rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi presunutými v rámci podniku. Tento pozmeňovací návrh vychádza z rovnakej argumentácie. Okrem toho smernice „o modrej karte“ (6) a „osobách s dlhodobým pobytom“ (7) zaručujú rovnaké zaobchádzanie s vysokokvalifikovanými pracovníkmi.

Vnútropodnikové presuny - Pozmeňovací návrh 4

Článok 16 návrhu smernice o vnútropodnikových presunoch

Text navrhnutý Komisiou

Pozmeňovací návrh VR

Článok 16

Mobilita medzi členskými štátmi

1. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí získali povolenie pre zamestnanca presunutého v rámci organizácie v prvom členskom štáte, ktorí spĺňajú kritériá prijatia stanovené v článku 5 a ktorí žiadajú o povolenie pre zamestnanca presunutého v rámci organizácie v inom členskom štáte, môžu pracovať v akomkoľvek inom subjekte so sídlom v tomto členskom štáte, ktorý patrí do tej istej skupiny podnikov a v priestoroch klientov tohto hostiteľského subjektu, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 13 ods. 4, na základe povolenia na pobyt vydaného prvým členským štátom a dodatočného dokumentu stanoveného v článku 11 ods. 4, za predpokladu, že:

(a)	trvanie vyslania do iného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov) neprekročí dvanásť mesiacov alebo také dlhšie obdobie, na ktorom sa môžu dohodnúť príslušné členské štáty;

(b)	žiadateľ predložil príslušnému orgánu iného členského štátu pred svojím presunom do tohto členského štátu dokumenty uvedené v článku 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 týkajúce sa presunu do tohto členského štátu a poskytol dôkazy o predložení týchto dokumentov prvému členskému štátu.

2. Ak trvanie vyslania do iného členského štátu prekročí dvanásť mesiacov alebo dohodnuté maximálne trvanie uvedené v odseku 1 písm. a), iný členský štát môže požadovať novú žiadosť o povolenie na pobyt v príslušnom členskom štáte pre zamestnanca presunutého v rámci podniku.

Ak príslušné právne predpisy vyžadujú vízum alebo povolenie na pobyt na uskutočnenie mobility, takéto víza alebo povolenia sa udelia včas v lehote, ktorá nebráni plneniu úlohy, pričom príslušným orgánom zostane dostatočný čas na spracovanie žiadostí.

Členské štáty nevyžadujú, aby zamestnanci presunutí v rámci organizácie opustili ich územie s cieľom predložiť žiadosti o víza alebo o udelenie povolenia na pobyt.

3. Maximálna dĺžka vyslania do Európskej únie nesmie prekročiť tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade stážistov s vysokoškolským vzdelaním.

Článok 16

Mobilita medzi členskými štátmi

(a)	trvanie vyslania do iného(-ých) členského(-ých) štátu(-ov) neprekročí dvanásť mesiacov alebo také dlhšie obdobie, na ktorom sa môžu dohodnúť príslušné členské štáty;

(b)	žiadateľ predložil príslušnému orgánu iného členského štátu pred svojím presunom do tohto členského štátu dokumenty uvedené v článku 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 týkajúce sa presunu do tohto členského štátu a poskytol dôkazy o predložení týchto dokumentov prvému členskému štátu.

Ak trvanie vyslania do iného členského štátu prekročí dvanásť mesiacov alebo dohodnuté maximálne trvanie uvedené v odseku 1 písm. a), iný členský štát môže požadovať novú žiadosť o povolenie na pobyt v príslušnom členskom štáte pre zamestnanca presunutého v rámci podniku.

Členské štáty nevyžadujú, aby zamestnanci presunutí v rámci organizácie opustili ich územie s cieľom predložiť žiadosti o víza alebo o udelenie povolenia na pobyt.

Maximálna dĺžka vyslania do Európskej únie nesmie prekročiť tri roky v prípade riadiacich pracovníkov a odborníkov a jeden rok v prípade stážistov s vysokoškolským vzdelaním.

Zdôvodnenie

VR sa domnieva, že v súčasnom znení článku 16 smernice sa ďalším členským štátom, v ktorých pracovník pracuje po prvej krajine prijatia, explicitne nepovoľuje odmietnuť jeho žiadosť o prijatie, a podotýka, že vďaka tomu by sa vlastne mohlo obísť právo týchto štátov určiť, koľko príslušníkov tretích krajín prijmú na svojom území. Odporúča preto náležite pozmeniť návrh smernice.

V Bruseli 31. marca 2011

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(1) Pozri stanoviská CdR 296/2007 a CdR 210/2008.

(2) Pozri stanoviská CdR 296/2007 a CdR 201/2009.

(3) V mnohých členských štátoch EÚ dolieha na sektor chovu na pasienkoch a sektor mliekarenskej výroby veľká cenová nestabilita, čo si vyžaduje urýchlene vytvoriť mechanizmy na kontrolu trhu a stabilizáciu cien a posilniť postavenie, ktoré majú pri vyjednávaní chovatelia a pastieri, predstavujúci najslabšie články reťazca.

(4) Návrh smernice Rady o zjednotenom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a na prácu na území členského štátu vydávané pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pre pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte, KOM(2007) 638 v konečnom znení.

(5) Pozri stanovisko CdR 296/2007.

(6) Pozri: smernica Rady 2009/50/ES o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, článok 14 ods. 1 písm. a), Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17.

(7) Pozri: smernica Rady 2003/109/ES o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, článok 11 ods. 1 písm. a), Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2004, s. 44.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2011.166.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 166

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 54 7. júna 2011

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	I Uznesenia, odporúčania a stanoviská
	UZNESENIA
	Výbor regiónov
	89. plenárne zasadnutie v dňoch 31. marca – 1. apríla 2011
2011/C 166/01	Uznesenie výboru regiónov na tému Dôsledky prírodných katastrof a jadrového nešťastia v Japonsku: poučenie pre Európsku úniu	1

	STANOVISKÁ
	Výbor regiónov
	89. plenárne zasadnutie v dňoch 31. marca – 1. apríla 2011
2011/C 166/02	Stanovisko Výboru regiónov na tému Správa o občianstve EÚ za rok 2010	3

2011/C 166/03	Stanovisko Výboru regiónov na tému Preskúmanie rozpočtu EÚ	9

2011/C 166/04	Stanovisko Výboru regiónov na tému Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu	18

2011/C 166/05	Stanovisko Výboru regiónov na tému Stratégia pre podunajskú oblasť	23

2011/C 166/06	Stanovisko Výboru regiónov na tému Politické usmernenia pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020	30

2011/C 166/07	Stanovisko Výboru regiónov na tému Piata správa o súdržnosti	35

2011/C 166/08	Stanovisko Výboru regiónov na tému Budúcnosť Európskeho sociálneho fondu po roku 2013	45

2011/C 166/09	Stanovisko Výboru regiónov na tému Akt o jednotnom trhu	52

	III Prípravné akty
	Výbor regiónov
	89. plenárne zasadnutie v dňoch 31. marca – 1. apríla 2011
2011/C 166/10	Stanovisko Výboru regiónov na tému Sezónne zamestnanie a vnútropodnikové presuny	59