ISSN 1725-5236

doi:10.3000/17255236.C_2010.165.slk

Úradný vestník

Európskej únie

C 165

European flag  

Slovenské vydanie

Informácie a oznámenia

Zväzok 53
24. júna 2010


Číslo oznamu

Obsah

Strana

 

I   Uznesenia, odporúčania a stanoviská

 

UZNESENIA

 

Rada

2010/C 165/01

Uznesenia Rady z 3. júna 2010 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát

1

 

III   Prípravné akty

 

PODNETY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

2010/C 165/02

Iniciatíva Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky a Švédskeho kráľovstva na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z … o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

22

SK

 


I Uznesenia, odporúčania a stanoviská

UZNESENIA

Rada

24.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 165/1


UZNESENIE RADY

z 3. júna 2010

o aktualizovanej príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát

2010/C 165/01

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

keďže:

(1)

Cieľom Európskej únie je okrem iného zabezpečovať pre občanov vysokú úroveň bezpečnosti v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti prostredníctvom vytvárania spoločných opatrení členských štátov v policajnej oblasti, a to primerane v spojení s inou medzinárodnou spoluprácou, ako sa ustanovuje v hlave V Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(2)

Rada prijala 21. júna 1999 uznesenie o príručke medzinárodnej policajnej spolupráce a opatreniach na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s medzinárodnými futbalovými zápasmi (1).

(3)

Toto uznesenie sa najprv nahradilo uznesením Rady zo 6. decembra 2001 a neskôr uznesením Rady zo 4. decembra 2006 o príručke s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (2).

(4)

V tomto uznesení sa odporúča, aby sa na základe nedávnych skúseností navrhli zmeny a doplnenia uvedenej príručky.

(5)

Príručka priložená k uvedenému uzneseniu zo 4. decembra 2006 sa zrevidovala a aktualizovala s ohľadom na skúsenosti z predchádzajúcich rokov, ako napríklad majstrovstvá sveta v roku 2006 a majstrovstvá Európy v roku 2008, odborné posúdenie medzinárodnej policajnej spolupráce v rámci týchto majstrovstiev, ako aj rozsiahlu policajnú spoluprácu v súvislosti s medzinárodnými a klubovými zápasmi v Európe vo všeobecnosti a porovnateľný vývoj a skúsenosti s inými športovými podujatiami s medzinárodným rozmerom.

(6)

Zmeny v priloženej aktualizovanej príručke sa nedotýkajú existujúcich vnútroštátnych ustanovení, predovšetkým rozdelenia právomocí a úloh rôznych orgánov a útvarov v dotknutých členských štátoch, ani výkonu právomocí Komisie podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

TÝMTO PRIJÍMA TOTO UZNESENIE:

(1)

Rada žiada členské štáty, aby pokračovali v ďalšom skvalitňovaní policajnej spolupráce v súvislosti s futbalovými zápasmi (a prípadne aj inými športovými podujatiami) s medzinárodným rozmerom.

(2)

Z toho dôvodu poskytuje aktualizovaná príručka, ktorá je priložená k tomuto dokumentu, príklady najodporúčanejších pracovných metód, ktoré by mala mať polícia možnosť používať.

(3)

Týmto uznesením sa nahrádza uznesenie Rady zo 4. decembra 2006.


(1)  Ú. v. ES C 196, 13.7.1999, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 322, 29.12.2006, s. 1–39.


PRÍLOHA

Príručka s odporúčaniami na účely medzinárodnej policajnej spolupráce a s opatreniami na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát

Úvod – Základné zásady

1.

Správa informácií zo strany polície

2.

Prípravné práce polície v súvislosti s podujatím

3.

Spolupráca policajných zložiek počas podujatia

4.

Spolupráca polície a usporiadateľov

5.

Spolupráca polície a orgánov súdnictva a prokuratúry

6.

Spolupráca polície a fanúšikov

7.

Komunikačná a mediálna stratégia

8.

Stretnutie expertov EÚ na futbal

9.

Zoznam príslušných dokumentov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany na futbalových zápasoch

Dodatky

1.

Dynamické posúdenie rizika a zvládanie davu

2.

Harmonogram žiadania o produkty a služby Europolu

3.

Špecifikácie a vzor policajných identifikačných viest

4.

Kategórie futbalových fanúšikov

ÚVOD: ZÁKLADNÉ ZÁSADY

Účelom tohto dokumentu je zvýšiť bezpečnosť a ochranu na futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom, a predovšetkým maximalizovať účinnosť medzinárodnej policajnej spolupráce.

Jeho obsah sa v relevantných prípadoch môže vzťahovať aj na iné športové podujatia s medzinárodným rozmerom.

Nemá vplyv na existujúce vnútroštátne opatrenia, najmä právomoci a povinnosti rôznych orgánov v rámci každého členského štátu.

Hoci sa tento dokument zameriava najmä na medzinárodnú policajnú spoluprácu, z hľadiska mnohostrannej povahy riadenia futbalových (a iných športových) podujatí obsahuje odkazy na súčinnosť polície s inými kľúčovými partnermi, akým je napríklad organizátor podujatia.

Medzinárodná policajná spolupráca a policajné operácie v súvislosti s futbalom sa musia riadiť zásadami zákonnosti a primeranosti. Príklady osvedčených postupov sú podrobne uvedené v dodatku 1.

Zatiaľ čo príslušný orgán v usporiadateľskom členskom štáte zodpovedá za zaručenie bezpečnosti a ochrany počas podujatia, povinnosťou orgánov v zúčastnených, susedných a tranzitných štátoch je v prípade potreby poskytnúť pomoc.

Tento dokument by sa mal čo najviac rozšíriť a uplatňovať v každom členskom štáte, iných európskych krajinách a mimo nich, aby sa minimalizovali riziká z hľadiska bezpečnosti a ochrany a zabezpečila účinná medzinárodná policajná spolupráca.

KAPITOLA 1

Správa informácií zo strany polície

ODDIEL 1

Niektoré kritériá, ktoré by sa mohli plniť v súvislosti so správou informácií

I.   ÚVOD

Pri zvyšovaní bezpečnosti a ochrany a predchádzaní násiliu a výtržnostiam spojeným s futbalom má mimoriadny význam včasná výmena presných informácií.

V súlade s rozhodnutím Rady 2002/348/SVV musí každý členský štát zriadiť národné futbalové informačné stredisko (NFIS) ako ústredné a jediné kontaktné miesto na výmenu príslušných informácií, ktoré sa týkajú futbalových zápasov s medzinárodným rozmerom, a na nadväzovanie a rozvoj medzinárodnej policajnej spolupráce v súvislosti s futbalovými zápasmi.

Ak sa nadviaže priamy kontakt medzi policajnými zložkami usporiadateľskej a hosťujúcej krajiny, všetky vymieňané informácie sa zároveň poskytujú príslušným NFIS. Takýto kontakt nesmie ohroziť kľúčovú úlohu NFIS pri zabezpečovaní kvality informácií a ich rozsiahlejšom poskytovaní iným príslušným partnerom a orgánom.

Vzťah medzi NFIS a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podlieha platným vnútroštátnym právnym predpisom.

V súlade s rozhodnutím Rady 2002/348/SVV každý členský štát zabezpečí:

aby NFIS mohlo vykonávať svoje úlohy efektívne a na uspokojivej úrovni;

aby NFIS dostalo k dispozícii potrebné technické vybavenie na efektívne a rýchle vykonávanie svojich úloh;

aby mal personál NFIS dostatočný výcvik a vybavenie na to, aby bol vnútroštátnym zdrojom odborných znalostí pri policajných operáciách v súvislosti s futbalom a súvisiacich otázkach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany.

NFIS pracujú na základe zásady rovnosti.

II.   ÚLOHY S MEDZINÁRODNÝM ROZMEROM

NFIS podporuje príslušné vnútroštátne orgány. Na základe informácií, ktoré sa analyzovali a posúdili, sa príslušným vnútroštátnym orgánom zašlú potrebné návrhy alebo odporúčania na pomoc pri tvorbe mnohostrannej politiky v súvislosti s otázkami spojenými s futbalom.

NFIS podporí miestne policajné útvary v súvislosti s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými futbalovými zápasmi.

Každé NFIS by malo na prospech NFIS z iných krajín viesť aktualizovanú analýzu rizík (1), ktorá sa týka vnútroštátnych klubov a reprezentácie. Uvedené analýzy rizika sa poskytujú iným NFIS prostredníctvom formulárov dostupných na webovej stránke NFIS (www.nfip.eu) (2).

Každé NFIS musí mať prístup k príslušným vnútroštátnym policajným databázam. Výmena osobných informácií podlieha uplatniteľnému vnútroštátnemu a medzinárodnému právu, a to najmä prümskému rozhodnutiu Rady (3) alebo dvojstranným či mnohostranným dohodám.

NFIS zabezpečí, aby všetky informácie prešli kontrolou kvality, pokiaľ ide o ich obsah.

V relevantných prípadoch môže NFIS rozšíriť uvedenú výmenu informácií na iné agentúry, ktoré prispievajú k bezpečnosti a ochrane.

Všetky informácie sa vymieňajú pomocou príslušných formulárov, ktoré sa nachádzajú na stránke NFIS.

III.   VÝMENA POLICAJNÝCH INFORMÁCIÍ

1.   Druhy informácií

Rozlišujú sa všeobecné a osobné informácie. Termín „podujatie“ sa používa na označenie konkrétneho futbalového zápasu alebo turnaja so všetkými ich aspektmi.

a)   Všeobecné informácie

Všeobecné informácie sa môžu rozdeliť do troch kategórií:

strategické informácie: informácie, ktoré vymedzujú všetky aspekty podujatia, pričom sa osobitná pozornosť venuje bezpečnostným rizikám, ktoré sú s ním spojené;

operačné informácie: informácie, ktoré pomáhajú pri analýze akýchkoľvek potenciálnych rizík súvisiacich s podujatím;

taktické informácie: informácie, ktoré pomáhajú poverenej osobe na operačnej úrovni primerane reagovať na problémy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany počas podujatia.

b)   Osobné informácie

V tomto kontexte sa pod osobnými informáciami rozumejú informácie o osobách, ktoré na základe posúdenia predstavujú v súvislosti s podujatím potenciálne riziko pre verejnú bezpečnosť. Takýmito osobami môžu byť osoby, ktoré v minulosti spôsobili násilie alebo výtržnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi alebo k nim prispeli.

2.   Chronologické poradie v rámci výmeny informácií

Rozlišujú sa tri etapy: pred podujatím, počas neho a po podujatí. Tieto tri etapy sa nemusia vždy striktne oddeľovať.

a)   Úlohy NFIS v usporiadateľskej krajine

1.   Pred podujatím:

sa informačné požiadavky postupujú NFIS v asistentskej krajine alebo krajinách. Medzi tieto požiadavky patria:

analýza rizík týkajúca sa fanúšikov hosťujúceho tímu,

iné relevantné informácie týkajúce sa bezpečnosti a ochrany v súvislosti s podujatím, napr. podrobnosti o ceste fanúšikov a politické alebo iné hrozby.

NFIS usporiadateľskej krajiny poskytne informácie o platných právnych predpisoch a politike orgánov (napr. politika týkajúca sa alkoholu), organizácii podujatia, ako aj kľúčovom personále z hľadiska bezpečnosti a ochrany.

Všetky relevantné informácie sa dajú k dispozícii ďalším dotknutým NFIS a vložia na webovú stránku NFIS prostredníctvom príslušných formulárov.

sa NFIS asistentskej krajiny alebo krajín požiada, aby poskytol včasné a presné informácie, ktoré sa týkajú pohybu rizikových a nerizikových fanúšikov, zúčastneného tímu (ak existuje hrozba) a predaja vstupeniek, ako aj ďalšie relevantné informácie.

NFIS usporiadateľskej krajiny poskytne NFIS asistentskej krajiny (krajín) informácie predovšetkým o začlenení hosťujúcej policajnej delegácie do policajnej operácie usporiadateľskej krajiny, ako aj informácie pre hosťujúcich fanúšikov atď.

2.   Počas podujatia:

môže NFIS usporiadateľskej krajiny požiadať o potvrdenie poskytnutých informácií a o aktualizáciu analýzy rizík. Žiadosť sa postúpi a odpovedá sa na ňu prostredníctvom systému styčných dôstojníkov, ak sa takýto systém vytvoril.

poskytuje NFIS usporiadateľskej krajiny pripomienky k presnosti poskytnutých informácií.

NFIS krajiny pôvodu a príslušných tranzitných krajín sa poskytnú aj všeobecné informácie o návrate fanúšikov, a to aj všetkých tých, ktorí boli vyhostení a/alebo ktorým sa odoprel vstup.

3.   Po podujatí:

NFIS usporiadateľskej krajiny poskytne (prostredníctvom príslušných formulárov na webovej stránke NFIS) NFIS asistentskej krajiny informácie:

o správaní fanúšikov tak, aby NFIS krajiny alebo klubu, ktoré podporujú, a/alebo krajiny alebo mesta, kde bývajú, mohlo aktualizovať analýzu rizika,

týkajúce sa opisu akéhokoľvek incidentu. Informácie o zadržaniach alebo sankciách sa vymieňajú v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným právom,

o užitočnosti poskytnutých informácií z operačného hľadiska a o podpore zo strany hosťujúcej policajnej delegácie (pozri kapitolu 2).

b)   Úlohy NFIS asistentskej krajiny/krajín

1.   Pred podujatím:

NFIS asistentskej krajiny/krajín reaguje na informačné požiadavky NFIS usporiadateľskej krajiny a z vlastnej iniciatívy poskytuje všetky príslušné informácie všetkým iným dotknutým NFIS.

2.   Počas podujatia:

Aktualizujú sa poskytnuté informácie a monitoruje sa pohyb a pobyt fanúšikov. Usporiadateľskej krajine a každému inému príslušnému NFIS sa tiež poskytujú užitočné informácie, ktoré sa týkajú incidentov v súvislosti s podujatím v ich domácej krajine počas zápasov alebo turnajov.

3.   Po podujatí:

Na základe informácií, ktoré poskytne NFIS usporiadateľskej krajiny a hosťujúca policajná delegácia, sa aktualizuje analýza rizika (pozri kapitolu 2).

Vykoná sa hodnotenie výmeny informácií a práce hosťujúcej policajnej delegácie.

ODDIEL 2

Ďalšie usmernenia k úlohám NFIS

Na vnútroštátnej úrovni NFIS koordinuje výmenu informácií týkajúcich sa národných futbalových zápasov a v relevantných prípadoch koordinuje a organizuje výcvik a prácu príslušníkov spravodajskej služby a/alebo tajných pozorovateľov.

NFIS je kanálom na výmenu informácií s krajinami mimo EÚ. Ak tieto krajiny nemajú NFIS, mali by sa požiadať, aby určili jediné, ústredné kontaktné miesto. Kontaktné údaje sa postúpia ostatným NFIS a uvedú na stránke NFIS.

Na vnútroštátnej úrovni koná NFIS ako znalostné stredisko. K tejto jeho úlohe okrem polície prispievajú aj štátni úradníci a príslušníci akademickej obce.

NFIS môže uzavrieť formálnu dvojstrannú dohodu s treťou stranou o výmene určitých informácií podľa svojich vlastných vnútroštátnych právnych predpisov. Tieto informácie sa nesmú postupovať ďalej bez súhlasu ich pôvodcu.

komunikuje NFIS usporiadateľskej krajiny s NFIS asistentskej krajiny/krajín prostredníctvom určeného národného styčného dôstojníka (ak existuje).

komunikuje NFIS usporiadateľskej krajiny s NFIS asistentskej krajiny prostredníctvom určeného styčného dôstojníka alebo koordinátora operácií danej krajiny.

V súvislosti so záležitosťami ako boj proti terorizmu a závažná a organizovaná trestná činnosť komunikuje NFIS usporiadateľskej krajiny alebo príslušný policajný orgán prostredníctvom akejkoľvek existujúcej siete alebo špecializovaných styčných dôstojníkov vymenovaných na daný účel.

Na základe svojho zákonného mandátu môže dôležitú úlohu pri podpore príslušných orgánov krajín, ktoré organizujú významné medzinárodné futbalové turnaje, zohrávať Europol, a to prostredníctvom poskytovania – na základe žiadosti – relevantných infomácií a analýz, ako aj všeobecných posúdení hrozieb týkajúcich sa závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu. Aby sa táto výmena informácií uľahčila, počas podujatia sa môže na miesto vyslať styčný dôstojník Europolu (4).

Ak existuje aj miestne futbalové informačné stredisko, toto stredisko spolupracuje s NFIS. Miestne informačné stredisko a NFIS sa vzájomne informujú. Pri takomto informovaní by sa mali zohľadniť informácie, ktoré poskytla hosťujúca policajná delegácia.

KAPITOLA 2

Prípravné práce polície v súvislosti s podujatím

Hosťujúce policajné delegácie

Efektívna príprava podujatí zo strany polície v usporiadateľskej krajine sa bude podporovať prostredníctvom komplexnej výmeny informácií v súlade so zásadami, ktoré sa nachádzajú v kapitole 1 tejto príručky.

NFIS usporiadateľskej krajiny by mali po dôkladnej porade so svojimi policajnými orgánmi pozývať hosťujúce policajné delegácie z krajín, ktoré môžu poskytnúť pridanú hodnotu. Táto pridaná hodnota by sa mala zvážiť z hľadiska niekoľkých faktorov, ako sú napríklad odborné skúsenosti so zvládaním správania hosťujúcich fanúšikov vrátane rizikových fanúšikov, ako aj schopnosť poskytovať polícii usporiadateľskej krajiny informácie určené na minimalizovanie rizika pre verejný poriadok.

NFIS usporiadateľskej krajiny tiež môže pozvať policajtov, ktorí sa snažia získať skúsenosti, ako členov hosťujúcej policajnej delegácie, čím im umožní, aby v budúcnosti poskytovali pridanú hodnotu na futbalových zápasoch s účasťou fanúšikov zo svojej krajiny.

V súlade s rozhodnutím Rady 2002/348/SVV sa pri jednorazových futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom zasiela formálne pozvanie pre hosťujúcu policajnú delegáciu prostredníctvom NFIS usporiadateľskej krajiny, ktorému bude radiť dotknutý policajný zbor. Vzhľadom na špecifické ciele spolupráce by sa malo v pozvánke uviesť zloženie delegácie a vysvetliť úlohy a povinnosti jej členov. Malo by sa v nej vymedziť aj plánované trvanie návštevy hosťujúcej policajnej delegácie v usporiadateľskej krajine.

Pokiaľ ide o medzinárodné turnaje a jednorazové zápasy, (ak o to niektoré NFIS požiada) formálne pozvanie pre hosťujúcu policajnú delegáciu zasiela zodpovedné ministerstvo v usporiadateľskej krajine po porade s NFIS tejto krajiny, pričom toto pozvanie môže podliehať medzivládnej dohode.

Ak NFIS usporiadateľskej krajiny nepozve hosťujúcu policajnú delegáciu, NFIS vysielajúcej krajiny môže, ak to považuje za vhodné, predložiť NFIS usporiadateľskej krajiny proaktívny návrh týkajúci sa vyslania delegácie. Ak NFIS usporiadateľskej krajiny tento návrh neprijme, každá policajná delegácia, ktorá napriek tomu vycestuje, bude konať neoficiálne a mimo rozsahu pôsobnosti tejto príručky.

Podrobné pravidlá (napr. policajné právomoci, vybavenie, uniformy atď.) týkajúce sa hosťujúcej policajnej delegácie sa odsúhlasia prostredníctvom rokovaní medzi príslušnými NFIS a po porade s miestnou políciou pri jednorazových zápasoch. Ak neexistuje dvojstranná medzivládna dohoda, tieto pravidlá musia byť v súlade s článkom 17 rozhodnutia Rady 2008/616/SVV (5) a platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Počet členov hosťujúcej delegácie nesmie presiahnuť počet odsúhlasený NFIS usporiadateľskej krajiny a táto delegácia musí dodržiavať pravidlá usporiadateľskej polície týkajúce sa velenia a riadenia. Ak jej členovia konajú spôsobom, ktorý nezodpovedá podmienkam uvedenej dohody, konajú mimo rozsahu pôsobnosti tejto príručky a platných rozhodnutí Rady EÚ a zmlúv EÚ.

Na podrobnom pozvaní týkajúcom sa asistencie sa dotknuté NFIS dohodnú včas pred turnajom a/alebo jednorazovým zápasom, aby sa hosťujúcej policajnej delegácii poskytol dostatok času na prípravu. V tejto súvislosti by sa pozvanie týkajúce sa asistencie malo predložiť čo najskôr po oznámení dátumu zápasu.

Pri jednorazových zápasoch s medzinárodným rozmerom bude hosťujúca policajná delegácia na prípravu potrebovať aspoň 3 týždne. Ak od oznámenia zápasu do jeho konania neostávajú 3 týždne (napríklad v neskoršej fáze európskych klubových súťaží alebo z dôvodu zvýšeného rizika), pozvanie sa zašle okamžite. Pri medzinárodných turnajoch potrebuje hosťujúca policajná delegácia na prípravu aspoň 16 týždňov.

Finančné pravidlá

Pri každej príležitosti hradí usporiadateľská krajina ubytovanie, stravu (alebo prostriedky na živobytie) a iné miestne dostupné priestory, zatiaľ čo hosťujúca krajina hradí cestovné a mzdové náklady zúčastnených členov delegácie. Vo výnimočných prípadoch sa môžu príslušné NFIS dohodnúť na alternatívnych pravidlách. Tieto pravidlá sa musia objasniť v protokole pre nasadzovanie hosťujúcich policajných delegácií, ktorý je dostupný na webovej stránke NFIS.

Povinnosti polície usporiadateľskej krajiny

Polícia v usporiadateľskej krajine poskytne kľúčovým členom hosťujúcej policajnej delegácie príležitosť, aby sa oboznámili s organizáciou policajných operácií v usporiadateľskej krajine a/alebo s mestami, v ktorých sa zápasy uskutočnia, a s polohou štadióna a aby spoznali veliacich operačných dôstojníkov v uvedených mestách v dňoch zápasov.

pri medzinárodných turnajoch by sa tak malo stať najneskôr mesiac pred turnajom (napr. prostredníctvom praktických školení alebo seminárov pre kľúčových členov hosťujúcich policajných delegácií),

pri jednorazových zápasoch s medzinárodným rozmerom by sa tak malo stať v niektorý deň pred zápasom.

Sprevádzanie hosťujúcich policajných delegácií

Zaistenie bezpečnosti všetkých členov hosťujúcej delegácie je najvyššou prioritou, ktorá sa musí premietnuť do všetkých posúdení rizík týkajúcich sa nasadzovania policajných zložiek, ktoré vypracovala usporiadateľská i hosťujúca polícia.

Členovia hosťujúcej policajnej delegácie, a to predovšetkým styčný dôstojník, koorditátor operácií a operační policajní dôstojníci (pozri nižšie) by mali spolupracovať s príslušníkmi miestnej polície (bežne nazývanými aj sprievodcovia), ktorí by mali byť policajtmi v službe prednostne so skúsenosťami s policajnými operáciami týkajúcimi sa futbalu vo vlastnom meste alebo krajine a mali by poznať miesto konania zápasu a oblasti potenciálneho rizika.

Sprievodcovia:

sa musia začleniť do vnútroštátnej/miestnej policajnej operácie a musia mať možnosť poskytovať informácie, ktoré umožnia veliteľom policajných operácií prijímať kľúčové rozhodnutia,

musia poznať vlastnú policajnú organizáciu, jej postupy a štruktúru velenia,

nesmú mať za úlohu sledovanie vlastných rizikových fanúšikov, keď sú nasadení ako sprevádzajúci členovia hosťujúcej delegácie,

musia byť dôkladne informovaní o operácii usporiadateľskej polície, povinnostiach jej príslušníkov a o úlohách, ktorých plnenie sa očakáva od hosťujúcej policajnej delegácie,

budú zodpovedať za ochranu hosťujúcej policajnej delegácie a zabezpečovať komunikáciu s usporiadateľskou políciou,

by mali byť nasadzovaní s hosťujúcou policajnou delegáciou počas celého trvania operácie; tým sa napomôže vytváranie účinného pracovného vzťahu,

spolupracujú s hosťujúcou policajnou delegáciou v spoločnom jazyku, ktorý sa odsúhlasí vopred.

Zloženie a úlohy hosťujúcej policajnej delegácie

Zloženie hosťujúcej policajnej delegácie jej musí umožňovať podporu policajnej operácie usporiadateľskej krajiny napríklad prostredníctvom:

1.

vykonania priebežného dynamického posúdenia rizika (pozri dodatok 1) a jeho oznámenie polícii usporiadateľskej krajiny;

2.

komunikácie a kontaktov s hosťujúcimi fanúšikmi;

3.

spravodajskej činnosti a získavania dôkazov v mene polície usporiadateľskej krajiny alebo na vlastné účely, ak to umožňujú vnútroštátne právne predpisy usporiadateľskej krajiny a so súhlasom usporiadateľskej krajiny.

V závislosti od presného charakteru podpory, ktorá sa má poskytnúť, by mohlo byť zloženie delegácie takéto:

1.

vedúci delegácie, ktorý nesie funkčnú a hierarchickú zodpovednosť za hosťujúcu policajnú delegáciu;

2.

styčný dôstojník (alebo viacerí dôstojníci, ak to odsúhlasia dotknuté NFIS), ktorý zodpovedá najmä za výmenu informácií medzi svojou domovskou a usporiadateľskou krajinou;

3.

koordinátor operácií, ktorý zodpovedá za koordináciu práce hosťujúcich policajtov;

4.

operační policajti (v bežnom oblečení alebo uniforme) s pozorovateľskými, podpornými styčnými a sprievodnými úlohami;

5.

tlačový hovorca/zástupca. Vedúci hosťujúcej policajnej delegácie môže, ak sa to považuje za primerané, konať ako hovorca a/alebo mať svojho vlastného tlačového zástupcu.

Kľúčové úlohy:

Styčný dôstojník a/alebo koordinátor operácií

Vymenovanie styčného dôstojníka a/alebo koordinátora operácií by malo umožniť účinnú výmenu informácií medzi orgánmi hosťujúcej a usporiadateľskej krajiny v súvislosti s jednorazovým futbalovým zápasom alebo turnajom.

Obe úlohy môže vykonávať jediný príslušník. Či je to vhodné, je na rozhodnutí usporiadateľskej a hosťujúcej polície na základe dohody v jednotlivých prípadoch ešte pred nasadením v usporiadateľskej krajine.

Styčný dôstojník/koordinátor operácií musí (ako minimálne požiadavky):

dobre prakticky ovládať túto príručku,

rozumieť postupom vyžadovaným na uľahčenie medzinárodnej výmeny informácií,

mať schopnosť zastupovať svoju krajinu a účinne vykonávať svoju funkciu pri styku s útvarmi usporiadateľskej polície (t. j. byť diplomatický, sebavedomý, nezávislý a schopný komunikovať v spoločnom a vopred dohodnutom jazyku);

mať vedomosti o situácii týkajúcej sa násilia/výtržností spojených s futbalom vo svojej krajine.

Hlavné úlohy styčného dôstojníka/koordinátora operácií možno zhrnúť takto:

zhromažďovanie a prenos informácií/spravodajských informácií medzi vlastnou delegáciou a políciou usporiadateľskej krajiny/miestnou políciou,

zabezpečenie účinného nasadzovania vlastných operačných policajtov (v uniforme a/alebo bežnom oblečení) s cieľom zohrávať zásadnú úlohu pri organizácii policajnej činnosti počas podujatia,

poskytovanie včasných a presných rád veliteľovi polície usporiadateľskej krajiny/miestnej polície.

Počas medzinárodných turnajov by malo byť sídlom styčného dôstojníka jednostranné alebo dvojstranné stredisko pre koordináciu policajných informácií (PICC), zatiaľ čo koordinátor pre operácie môže sídliť v miestnom informačnom stredisku v oblasti, kde sa zápas uskutoční. Pri jednorazových zápasoch môžu sídliť v NFIS usporiadateľskej krajiny alebo na inom primeranom mieste.

Pri takýchto zápasoch styčný dôstojník/koordinátor operácií úzko spolupracuje s políciou v usporiadateľskom meste.

Na to, aby styčný dôstojník/koordinátor operácií vykonával svoju úlohu efektívne, mu polícia usporiadateľskej krajiny poskytne prístup k príslušnému technickému vybaveniu.

Operační policajti

Správne vyvážené nasadenie hosťujúcich operačných policajtov, či už v uniforme alebo bežnom oblečení (bežne nazývaní tajní pozorovatelia), môže:

použiť polícia usporiadateľskej krajiny ako prostriedok na interakciu s hosťujúcimi fanúšikmi s cieľom pomáhať pri zvládaní davu,

pomôcť znížiť anonymitu rizikových fanúšikov v dave a ich schopnosť vyvolávať násilie alebo výtržnosti a/alebo sa na nich zúčastňovať bez ďalších následkov.

Takíto policajti by mali mať skúsenosti s policajným dozorom na futbalových zápasoch vo vlastnej krajine.

Títo policajti:

disponujú zručnosťami a skúsenosťami na účinnú komunikáciu (v relevantných prípadoch) s cieľom ovplyvniť správanie fanúšikov a/alebo

sú špecialistami na správanie vlastných fanúšikov a potenciálne riziká, ktoré títo fanúšikovia znamenajú, ako aj

dokážu počas podujatia prostredníctvom svojho styčného dôstojníka/koordinátora operácií účinne oznamovať veliteľom polície usporiadateľskej krajiny informácie o type rizika, ktoré títo fanúšikovia môžu predstavovať na akomkoľvek danom mieste a v akomkoľvek danom čase.

Členovia hosťujúcich policajných delegácií by mali dokázať oznamovať pozitívne i negatívne záležitosti týkajúce sa fanúšikov svojho tímu/reprezentácie. Tým sa umožní, aby velitelia polície usporiadateľskej krajiny prijímali vyvážené rozhodnutia vzhľadom na potrebu zasahovať alebo umožňovať legitímne správanie fanúšikov.

Tu je dôležité zdôrazniť, že prvoradá úloha hosťujúcich operačných policajtov je poradenská a nie operačná či rozhodovacia.

Po dohode s usporiadateľskou krajinou je tiež možné nasadiť hosťujúcich operačných policajtov na zhromažďovanie spravodajských informácií/dôkazov prostredníctvom využitia schváleného vybavenia na použitie políciou usporiadateľskej krajiny alebo na účely trestného stíhania vo vlastnej krajine.

KAPITOLA 3

Spolupráca policajných zložiek počas podujatia

Z podpory a pridanej hodnoty, ktoré môže poskytnúť hosťujúca policajná delegácia pri organizácii policajných operácií, by sa malo vyťažiť čo najviac.

Hosťujúcej policajnej delegácii by sa mal oznámiť operačný plán polície usporiadateľskej krajiny (vrátane jej filozofie zvládania davu a úrovní tolerancie správania). Jej príslušníci sa plne začlenia do operácie polície usporiadateľskej krajiny (a mala by sa im poskytnúť možnosť zúčastňovať sa pasívne i aktívne na predzápasových poradách a pozápasovom hodnotení).

Čo sa týka používania jazykov, dotknuté krajiny sa vopred dohodnú na jeho pravidlách.

Polícia usporiadateľskej krajiny a hosťujúca policajná delegácia oboznamujú svoje NFIS s vývojom počas operácie a do 7 dní im zašlú pozápasovú správu.

Členovia hosťujúcej policajnej delegácie sa nesmú stýkať s médiami, pokiaľ sa nedohodlo inak s vedúcim delegácie.

Hosťujúca policajná delegácia by mala vždy zabezpečiť, aby jej činnosť zbytočne neohrozovala bezpečnosť iných osôb (6).

V prípade núdze (napr. ak existuje okamžitá potreba zaistenia fyzickej ochrany) alebo ak sa na tom z taktických dôvodov zúčastnené strany dohodnú, využije hosťujúci policajt, ktorý nie je v uniforme, štandardné rozlišujúce identifikačné reflexné vesty hosťujúcej polície, ktoré sa opisujú v dodatku 3. Každý hosťujúci policajný dôstojník si na cestu do zahraničia túto vestu zoberie so sebou.

Policajný zbor usporiadateľskej krajiny po porade s usporiadateľmi futbalového podujatia zabezpečí hosťujúcej policajnej delegácii v relevantných prípadoch prístup na štadión a akreditáciu (nevyžadujú sa miesta na sedenie), aby si mohla účinne plniť svoje úlohy. Usporiadateľom a inému bezpečnostnému personálu by sa to malo vysvetliť na brífingu pred zápasom.

Štáty, ktoré majú zákonnú možnosť zabrániť rizikovým fanúšikom v ceste do zahraničia, by mali prijať všetky potrebné opatrenia na účinné dosiahnutie tohto cieľa a mali by o tom informovať usporiadateľskú krajinu. Každý štát by mal prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabránil svojim vlastným občanom v účasti na narúšaní verejného poriadku v inej krajine a/alebo na organizácii takýchto výtržností.

Polícia usporiadateľskej krajiny by sa mala pokúsiť zabezpečiť tlmočníkov na jazyky, ktorými hovoria fanúšikovia z hosťujúcich krajín. Týmto by sa hosťujúce policajné delegácie odbremenili od tejto úlohy, ktorá by ich odpútavala od skutočných operačných úloh. Uvedení tlmočníci by tiež mohli uľahčiť komunikáciu medzi políciou usporiadateľskej krajiny a hosťujúcou policajnou delegáciou.

KAPITOLA 4

Spolupráca polície a usporiadateľov

ODDIEL 1

Úloha usporiadateľa

Usporiadatelia futbalových zápasov s medzinárodným rozmerom by mali urobiť všetko, čo je v ich silách, aby zaistili ochranu a účinné zvládanie davu na štadióne pred zápasom, počas neho a po ňom, aby sa polícia mohla nasadzovať čo najefektívnejšie.

Koordinovaný prístup všetkých zúčastnených krajín je predpokladom efektívnej stratégie pre organizáciu futbalových zápasov s medzinárodným rozmerom. Preto sa dôrazne odporúča úzka spolupráca medzi usporiadateľom, zúčastnenými súkromnými partnermi, orgánmi verejnej moci a políciou.

Na minimalizáciu rizík týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany by mali orgány a/alebo polícia uložiť usporiadateľom minimálne požiadavky, ktoré musia splniť, aby mohli organizovať futbalové zápasy s medzinárodným rozmerom. Na tento účel je možné využiť kontrolný zoznam Rady Európy (pozri kapitolu 9).

ODDIEL 2

Spolupráca polície a usporiadateľov

Usporiadateľ vymenuje osobu zodpovednú sa bezpečnostnú ochranu na štadióne (bežne uvádzanú ako referent pre bezpečnostnú ochranu). Dôležité je, aby polícia s touto osobou úzko spolupracovala.

Polícia a organizácia, ktorá zodpovedá za bezpečnostnú ochranu na štadióne spolupracovali na doplnkovej báze, bez toho, aby si navzájom zasahovali do zodpovedností, právomocí a úloh, ktoré sú vymedzené vo vnútroštátnom práve a/alebo ustanovené alebo vymedzené v písomnej dohode medzi usporiadateľom a políciou.

Pokiaľ sa tak nevymedzuje vo vnútroštátnom práve, v takejto dohode sa uvedie, ktoré úlohy prevezme usporiadateľ a ktoré polícia, pričom by sa malo zamerať na osobitné úlohy referenta pre bezpečnostnú ochranu a veliteľa polície v teréne, ako aj úlohy personálu pre bezpečnostnú ochranu a policajtov.

Pokiaľ sa to nevymedzuje vo vnútroštátnom práve, v dohode by sa malo konkrétne určiť:

kto zorganizuje predvstupové kordóny a prehliadky,

kto bude zodpovedať za opatrenia na sledovanie a zvládanie pohybu davu a prijímať rozhodnutia o otvorení alebo uzavretí brán a turniketov,

akú pomoc poskytnú policajti personálu zodpovednému za bezpečnostnú ochranu a/alebo naopak pri predchádzaní problémom alebo zaobchádzaní s ich iniciátormi,

kto rozhodne o odložení začiatku zápasu a za akých okolností (v bežných prípadoch usporiadateľ z bezpečnostných dôvodov a polícia v prípade skutočného alebo potenciálneho narušenia verejného poriadku),

kto a za akých okolností rozhodne o zrušení zápasu a kto bude zodpovedný za styk s rozhodcom,

okolnosti, za ktorých polícia prevezme kontrolu nad celým štadiónom alebo jeho časťou, postup v takomto prípade a pri následnom vrátení kontroly usporiadateľovi,

kto riadi evakuáciu štadióna a kto na ňu dohliada a za akých okolností,

kto informuje pohotovostné útvary o každom incidente, ktorý si vyžaduje alebo by si mohol vyžadovať ich prítomnosť,

kto aktivuje núdzové postupy usporiadateľa.

KAPITOLA 5

Spolupráca polície a orgánov súdnictva a prokuratúry

Obsah tejto kapitoly by sa mal chápať v kontexte rozsiahlych variácií v štruktúre a právomociach orgánov súdnictva a prokuratúry v členských štátoch.

Úzka spolupráca medzi políciou a orgánmi súdnictva a prokuratúry môže prinášať významný prospech v súvislosti s jednorazovými zápasmi i turnajmi.

Zatiaľ čo usporiadateľská krajina má suverenitu a právomoc riešiť všetky údajné trestné činy súvisiace s podujatím, povinnosť pomáhať orgánom súdnictva a prokuratúry v usporiadateľskej krajine má aj polícia a iné orgány v členských štátoch, ako aj subjekty s právomocami v rámci celej EÚ (napr. Eurojust).

Všetky členské štáty by mali zabezpečiť, aby bolo možné trestné činy súvisiace s podujatiami riešiť rýchlo a primerane.

Polícia a iné orgány usporiadateľského štátu by mali informovať hosťujúcu políciu a fanúšikov o relevantných domácich právnych predpisoch a/alebo trestnoprávnych, občianskoprávnych alebo správnych postupoch spolu s maximálnymi trestnými sadzbami za najčastejšie trestné činy súvisiace s futbalom.

Existujúce mnohostranné dohody o vzájomnej právnej pomoci by sa mali v relevantných prípadoch plne využívať pri všetkých futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom, pričom okrem toho môže usporiadateľská krajina odsúhlasiť dvojstranné dohody s akoukoľvek inou krajinou o posilnenej vzájomnej právnej pomoci pred podujatím, počas neho i po ňom.

NFIS asistentskej krajiny/krajín by malo oznámiť NFIS usporiadateľskej krajiny:

všetky zákonné možnosti (napr. rozhodnutia o zákaze vstupu na futbalové zápasy/zákaze vycestovania), ktoré má na to, aby zabránilo rizikovým fanúšikom v účasti na zápase,

aké možnosti sa v súlade s vnútroštátnym alebo medzinárodným právom môžu ponúknuť hosťujúcej policajnej delegácii a/alebo inému príslušnému orgánu (napr. hosťujúcim styčným prokurátorom) v rámci dvojstrannej dohody medzi zúčastnenými krajinami na zhromažďovanie dôkazov o akýchkoľvek trestných činoch súvisiacich s futbalom, ktoré spáchali hosťujúci fanúšikovia,

aké trestné činy spáchané v usporiadateľskej krajine by sa mohli stíhať v asistentskej krajine (po návrate páchateľa).

Usporiadateľská krajina môže vyzvať iné krajiny, aby na podujatie vyslali styčného prokurátora/sudcu alebo iný subjekt s právomocou prokurátora.

Odporúča sa, aby príslušný orgán usporiadateľskej krajiny v súlade s vnútroštátnym právom vrátane ustanovení o ochrane údajov poskytol hosťujúcej policajnej delegácii a/alebo príslušnému orgánu (napr. hosťujúcim styčným prokurátorom) informácie z justičných alebo súdnych záznamov a policajných alebo vyšetrovacích správ svojich štátnych príslušníkov, a to aj vrátane správ o vzatí do väzby.

Alternatívne môže asistentská krajina súhlasiť s tým, že styčný prokurátor/sudca alebo iný subjekt s právomocou prokurátora bude dostupný na zavolanie, aby vycestoval do usporiadateľskej krajiny na jej žiadosť, alebo že vymenuje dezignovaného styčného prokurátora/sudcu alebo iný subjekt s právomocou prokurátora na styk s usporiadateľskou krajinou.

V rozsahu pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov sa NFIS asistentskej krajiny/krajín pokúsia urýchlene odpovedať na žiadosti o ďalšie informácie o zatknutých osobách, ako sú podrobnosti o predchádzajúcich obvineniach, a to aj vrátane obvinení z trestnej činnosti súvisiacej s futbalom.

Všetky náklady týkajúce sa styčného prokurátora/sudcu alebo iného subjektu s právomocou prokurátora vyslaného do usporiadateľskej krajiny by sa mali hradiť na základe dvojstrannej dohody.

Usporiadateľská krajina poskytne styčným prokurátorom/sudcom alebo inému subjektu s právomocou prokurátora potrebné komunikačné prostriedky a iné zariadenia.

KAPITOLA 6

Spolupráca polície a fanúšikov

Súčinnosť polície so skupinami fanúšikov na národnej a miestnej úrovni môže mať významný vplyv na minimalizáciu rizík z hľadiska bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany na futbalových zápasoch s medzinárodným rozmerom. Táto spolupráca sa však môže narušiť, ak existuje podozrenie, že zástupcovia fanúšikov pracujú v mene polície a napríklad poskytujú osobné údaje.

Polícia usporiadateľského štátu a iné orgány by mali zohľadniť potenciálny prospech spojený s iniciatívami fanúšikov, ako sú veľvyslanectvá fanúšikov, projekty fanúšikov a styční dôstojníci/zástupcovia fanúšikov.

Hosťujúce policajné delegácie a zástupcovia fanúšikov môžu pomôcť pri zabezpečení toho, aby polícia usporiadateľskej krajiny poznala povahu a kultúru hosťujúcich fanúšikov. Toto by sa malo zohľadniť v rámci postupu dynamického posúdenia rizík zo strany polície usporiadateľskej krajiny.

Pokračujúca spolupráca a komunikácia polície a skupín fanúšikov môže pomôcť pri budovaní základu pre bezpečnú, ústretovú a vrelú atmosféru pre všetkých fanúšikov a môže zabezpečiť kanál na poskytovanie informácií, ako sú rady pri cestovaní, prístupové cesty k štadiónu, platné právne predpisy a úrovne tolerovaného správania. Môže sem patriť aj zabezpečenie ľahko prístupného kontaktného a informačného miesta, na ktoré sa môžu fanúšikovia obrátiť so svojimi žiadosťami.

Tento prístup preukázateľne prispieva k sebakontrole fanúšikov a uľahčuje včasné a primerané zásahy pri vznikajúcich problémoch alebo rizikách.

KAPITOLA 7

Komunikačná a mediálna stratégia

Komunikačná stratégia

Účinná a transparentná komunikačná stratégia je základom úspešnej koncepcie bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany na futbalových zápasoch, turnajoch a iných športových podujatiach s medzinárodným rozmerom.

Policajné orgány usporiadateľskej krajiny by preto mali pri príprave a poskytovaní komplexnej mnohostrannej komunikačnej stratégie úzko spolupracovať s vládnymi a miestnymi orgánmi, futbalovými orgánmi/usporiadateľmi futbalových podujatí, médiami a skupinami fanúšikov.

Účinná mnohostranná mediálna stratégia je preto zásadným aspektom akejkoľvek komunikačnej stratégie z hľadiska poskytovania dôležitých informácií, ako sú rady pri cestovaní, prístupové cesty k štadiónu, platné právne predpisy a úrovne tolerovaného správania, pre všetky zúčastnené strany, a najmä hosťujúcich fanúšikov.

Ťažiskovým cieľom by mala byť podpora pozitívneho imidžu podujatia medzi fanúšikmi domáceho i hosťujúceho tímu, miestnymi komunitami, širokou verejnosťou a osobami, ktoré sú zapojené do bezpečnostných operácií. Toto môže pomôcť pri vytváraní vrelého a ústretového prostredia pre všetkých zúčastnených a zohrať významnú podpornú úlohu pri minimalizácii bezpečnostných rizík.

Mediálna stratégia

Policajná (a širšia mnohostranná) mediálna stratégia by sa mala zamerať aspoň na:

proaktívne, otvorené a transparentné poskytovanie informácií,

poskytovanie ubezpečujúcich a pozitívnych informácií o bezpečnostných prípravách,

oznamovanie zámeru polície podporovať legitímne zámery fanúšikov,

objasňovanie druhov správania, ktoré polícia nebude tolerovať.

Polícia by mala úzko spolupracovať s vládnymi a miestnymi agentúrami, futbalovými orgánmi/usporiadateľmi futbalových podujatí, médiami a v relevantných prípadoch i skupinami fanúšikov pri vypracúvaní a poskytovaní mnohostrannej mediálnej stratégie, ktorá:

proaktívne propaguje pozitívny imidž podujatia,

objasňuje zodpovednosti polície a partnerských agentúr z hľadiska toho, kto vedie komunikáciu s médiami v súvislosti s rôznymi aspektmi bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany (a mimo nich),

poskytuje spoločné východiská a informácie na brífingy pre všetkých hovorcov polície a partnerských agentúr (materiály na brífingy by sa mali pravidelne aktualizovať, aby sa zohľadnili opakujúce sa témy alebo otázky a vznikajúce riziká či udalosti),

zabezpečuje pravidelné poskytovanie vecných informácií médiám a/alebo ich zverejňovanie na internete pred podujatím, počas neho a po ňom,

poskytuje pravidelnú príležitosť na tlačové/mediálne brífingy,

zohľadňuje potreby/záujmy rôznych kategórií novinárov/médií.

KAPITOLA 8

Stretnutie expertov EÚ na futbal

Dôrazne sa odporúča, aby každé predsedníctvo usporiadalo stretnutie odborníkov o:

odporúčaniach, ktoré sa uvádzajú v kapitolách 1 až 7,

nových trendoch/najnovšom vývoji v správaní fanúšikov,

medzinárodných vzťahoch medzi skupinami fanúšikov,

výmene osvedčených policajných postupov,

všetkých iných zaujímavých otázkach.

Na stretnutí expertov EÚ na futbal sa môžu poveriť podskupiny expertov, aby zvážili vznikajúce problémy v oblasti bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi a navrhli odporúčania.

Predsedníctvo bude o výsledkoch príslušného stretnutia informovať Radu v správe. Táto správa nahrádza výročný dotazník o výtržnostiach pri futbalových zápasoch, ktorá sa vyžaduje v dokumente 8356/01 ENFOPOL 40.

KAPITOLA 9

Zoznam príslušných dokumentov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany na futbalových zápasoch

ODDIEL 1

Zoznam dokumentov, ktoré v minulosti prijala Rada EÚ

1.

Odporúčanie Rady z 30. novembra 1993 o zodpovednosti usporiadateľov športových podujatí.

2.

Odporúčanie Rady z 1. decembra 1994 o priamej, neformálnej výmene informácií s krajinami strednej a východnej Európy v oblasti medzinárodných športových podujatí (sieť kontaktných osôb).

3.

Odporúčanie Rady z 1. decembra 1994 o výmene informácií pri príležitosti významných podujatí a stretnutí (sieť kontaktných osôb).

4.

Odporúčanie Rady z 22. apríla 1996 o usmerneniach na predchádzanie a zabránenie nepokojom v súvislosti s futbalovými zápasmi, s priloženým štandardným formulárom na výmenu policajných spravodajských informácií o výtržníkoch na futbalových zápasoch (Ú. v. ES C 131, 3.5.1996, s. 1).

5.

Jednotná akcia z 26. mája 1997 týkajúca sa spolupráce v otázkach práva, poriadku a bezpečnosti (Ú. v. ES L 147, 5.6.1997, s. 1).

6.

Uznesenie Rady z 9. júna 1997 o predchádzaní a zabránení výtržnostiam pri futbalových zápasoch prostredníctvom výmeny skúseností, vylúčenia zo štadiónov a mediálnej politiky (Ú. v. C ES 193, 24.6.1997, s. 1).

7.

Uznesenie Rady z 21. júna 1999 o príručke medzinárodnej policajnej spolupráce a opatreniach na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s medzinárodnými futbalovými zápasmi (Ú. v. ES C 196, 13.7.1999, s. 1).

8.

Uznesenie Rady zo 6. decembra 2001 o príručke s odporúčaniami pre medzinárodnú policajnú spoluprácu a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. ES C 22, 24.1.2002, s. 1).

9.

Rozhodnutie Rady z 25. apríla 2002 týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. ES L 121, 8.5.2002, s. 1).

10.

Uznesenie Rady zo 17. novembra 2003 o využívaní zákazu vstupu na miesta konania futbalových zápasov s medzinárodným rozmerom zo strany členských štátov (Ú. v. EÚ C 281, 22.11.2003, s. 1).

11.

Uznesenie Rady zo 4. decembra 2006 o aktualizovanej príručke s odporúčaniami pre medzinárodnú policajnú spoluprácu a opatrenia na predchádzanie násiliu a výtržnostiam a ich kontrolu v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom, na ktorých je zainteresovaný aspoň jeden členský štát (Ú. v. ES C 322, 29.12.2006, s. 1 – 39).

12.

Rozhodnutie Rady z 12. júna 2007 ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/348/SVV týkajúce sa bezpečnosti v súvislosti s futbalovými zápasmi s medzinárodným rozmerom (Ú. v. EÚ L 155, 15.6.2007, s. 76 – 77).

ODDIEL 2

Zoznam dokumentov, ktoré v minulosti prijal Stály výbor Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch (pri Rade Európy)

1.

Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch.

2.

Odporúčanie Rec (1999) 1 o usporiadateľskej službe.

3.

Odporúčanie Rec (1999) 2 o odstránení oplotenia na štadiónoch.

4.

Odporúčanie Rec (2001) 6 Výboru ministrov členským štátom o predchádzaní rasizmu, xenofóbii a rasovej neznášanlivosti v športe.

5.

Odporúčanie Rec (1989) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek.

6.

Odporúčanie Rec (2002) 1 o usmerneniach pre predaj vstupeniek na medzinárodných futbalových zápasoch.

7.

Odporúčanie Rec (2003) 1 o úlohe sociálnych a vzdelávacích opatrení pri predchádzaní násiliu v športe a o príručke o predchádzaní násiliu v športe.

8.

Odporúčanie Rec (2008) 1 o kontrolnom zozname opatrení, ktoré majú prijať usporiadatelia profesionálnych športových podujatí a orgány verejnej moci.

9.

Odporúčanie Rec (2008) 2 o využívaní hosťujúcich usporiadateľov.

10.

Odporúčanie Rec (2008) 3 o používaní pyrotechniky na športových podujatiach.

11.

Odporúčanie Rec (2009) 1 o využívaní verejných priestranstiev na sledovanie veľkých športových podujatí.

12.

Odporúčanie o zásadách pohostinnosti pri usporadúvaní športových podujatí (ešte neukončené).


(1)  Analýza rizík znamená vytvorenie profilu fanúšikov národnej reprezentácie a klubov vrátane rizikových skupín a ich vzťahu k iným fanúšikom doma i v zahraničí vrátane, a to aj k miestnym skupinám obyvateľstva a vzhľadom na okolnosti, ktoré môžu zvýšiť potenciálne riziko (vrátane vzťahu k polícii a usporiadateľom).

(2)  Webová stránka NFIS je vysoko bezpečná webová stránka na výlučné použitie jednotlivých NFIS, obsahujúca informácie, ktoré sa týkajú futbalových zápasov s medzinárodným rozmerom (t. j. prehľady o kluboch a predzápasové i pozápasové správy).

(3)  Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 – „o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti“ (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1).

(4)  Pozri dodatok 2, v ktorom sa nachádzajú podrobnosti o harmonograme pre podávanie žiadostí o produkty a služby Europolu.

(5)  Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).

(6)  Pozri články 21 a 22 prümského rozhodnutia Rady o občianskej a trestnej zodpovednosti.

Dodatok 1

Dynamické posúdenie rizika a zvládanie davu

So zreteľom na:

dokument 8241/05 ENFOPOL 40 o dynamickom posúdení rizika v kontexte medzinárodných futbalových zápasov,

dokument 8243/05 ENFOPOL 41 o taktickom vykonávaní udržiavania verejného poriadku zo strany polície v súvislosti s medzinárodnými futbalovými zápasmi,

skúsenosti a poučenie z majstrovstiev Európy v roku 2004 a následných turnajov,

hodnotenie filozofie policajnej práce, bežne známe ako prístup 3D (dialóg, degresia a determinácia) počas majstrovstiev Európy v roku 2008,

by sa mali pri posudzovaní rizika pre bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu pred podujatím, počas neho a po ňom uplatňovať tieto aspekty:

Kľúčové zásady

Pri súčasnom chápaní efektívneho zvládania davu sa zdôrazňuje dôležitosť:

toho, aby dav vnímal činnosť polície ako primeranú,

toho, aby sa vyhlo použitiu násilia proti davu ako celku v prípade, ak riziko pre verejný poriadok predstavuje len jeho malá časť,

„nízkoprofilového“ alebo „stupňovaného“ taktického prístupu k policajnej činnosti, ktoré zvyšujú spôsobilosť polície na komunikáciu, dialóg a dynamické posudzovanie rizika.

Podpora

strategický prístup by mal byť skôr preventívny (prostredníctvom miernejších zásahov) ako represívny,

je dôležité, aby policajná stratégia a taktika v každej fáze operácie zohľadnila a podporila legitímne zámery fanúšikov, pokiaľ sú pokojnej povahy (napr. oslava vlastnej identity a kultúry, bezpečná cesta na podujatie a z neho),

ak je potrebné obmedziť správanie fanúšikov, je dôležité, aby sa s nimi prediskutovalo, prečo polícia konala a aké alternatívne prostriedky polícia poskytuje na dosiahnutie legitímnych zámerov.

Rovnováha

počas každého podujatia, na ktorom sa zúčastňujú diváci, sa môže stupeň rizika pre verejný poriadok rýchlo meniť,

je dôležité vytvoriť primeranú rovnováhu medzi štýlom policajného nasadenia a úrovňou, zdrojmi a povahou rizika v čase zásahu polície voči davu,

je dôležité, aby bolo konanie polície postupné a aby sa dalo meniť priamo v reakcii na povahu a úroveň vznikajúceho a znižujúceho sa rizika,

ak sa dosiahne rovnováha, je pravdepodobnejšie, že väčšina davu začne vnímať konanie polície ako primerané, a menej pravdepodobné, že sa pripojí k osobám, ktoré sa snažia o konfrontáciu,

preto je kľúčovým aspektom na zníženie pravdepodobnosti a rozsahu incidentov vypracúvanie predných posúdení rizík a sústavné oznamovanie taktiky polície.

Diferenciácia

nerozlišujúce použitie sily môže prispieť k rozsiahlej eskalácii úrovne narušenia verejného poriadku prostredníctvom vzájomného pôsobenia s dynamikou davu,

preto je jedným z aspektov, ktorý sa musí zapojiť do každého strategického a taktického rozhodnutia týkajúceho sa zvládania davu (t. j. výcviku, plánovania, oznamovania a operačnej praxe), rozlišovanie medzi jednotlivými fanúšikmi, ktorí predstavujú skutočné nebezpečenstvo, a tými, ktorí ho nepredstavujú,

nie je vhodné, aby sa zasahovalo proti celému davu, ktorý sa na danom mieste nachádza, pokiaľ neexistujú dôkazy, že sa jednotne snaží o vyvolanie problémov.

Dialóg

dôležitá je proaktívna komunikácia s divákmi. Najlepšie ju zvládajú policajti s dobrými komunikačnými schopnosťami,

zámerom je vytvoriť vrelú a ústretovú atmosféru a vyhnúť sa možnostiam na konflikt,

tento prístup môže pomôcť pri získavaní vysokokvalitných informácií o zámeroch fanúšikov, pohľadoch na situáciu, obavách a citlivých aspektoch, ako aj akýchkoľvek iných informácií týkajúcich sa potenciálneho rizika,

umožňuje polícii informovať o obavách týkajúcich sa správania fanúšikov, rizikách, ktoré im môžu hroziť, a o riešeniach pri všetkých vznikajúcich ťažkostiach.

Vzory osvedčených postupov

Pred podujatím

V posúdení rizika by sa mali zohľadniť:

východisková kultúra skupiny fanúšikov, na ktorú má polícia dohliadať (napr. charakteristické správanie, motivácia a zámery),

všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na riziko, napr. činnosti iných skupín (ako sú fanúšikovia súperiaceho tímu a/alebo miestne komunity), citlivé aspekty, história a čokoľvek iné s osobitným významom (dátumy, miesta, spôsob konania, symboly),

akékoľvek okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na správanie fanúšikov alebo skupín vnímaných ako rizikové pre verejný poriadok alebo na riziko, ktoré predstavujú.

Mali by sa vymedziť úrovne tolerovaného správania a prioritne o nich informovať organizácie fanúšikov. Malo by sa zvážiť nabádanie fanúšikov, aby sa zhromažďovali v bezpečnom/kontrolovanom prostredí (napr. v zóne pre fanúšikov).

Na základe týchto informácií a spravodajských informácií, ktoré sa týkajú konkrétneho zápasu, by malo byť možné predvídať a rozlišovať zápasy s bežným rizikom a zvýšeným rizikom narušenia verejného poriadku.

Je dôležité jasne rozlišovať medzi rizikami konkrétnych typov incidentov, ako napríklad rizikom narušenia verejného poriadku, problémov s verejnou bezpečnosťou, či trestnej činnosti v súvislosti s masovými podujatiami a terorizmom.

Prvý kontakt

Keďže úroveň rizika pre verejný poriadok nie je pevná, ale má vysokú dynamiku, môže sa rýchlo zvyšovať či znižovať v závislosti od okolností. Úrovne rizika sa preto musia sledovať priebežne a presne posudzovať.

Na dosiahnutie tohto cieľa:

by mala polícia využiť vysoko pozitívne osobné pôsobenie na fanúšikov (neagresívny postoj, úsmev, nasadenie vo dvojiciach alebo malých skupinách v štandardnej uniforme, rozmiestnenie po celom dave, vyhovenie žiadostiam o fotografie atď.),

ak neexistuje jazyková bariéra, policajti by sa mali snažiť komunikovať s fanúšikmi s cieľom získať informácie o ich postojoch voči iným osobám, zámeroch, obavách, otázkach, na ktoré sú citliví, a akýchkoľvek iných aspektoch dôležitých z hľadiska ich správania,

by sa mali zásahové jednotky (t. j. oddiely na potláčanie nepokojov s ochranným vybavením, vozidlami atď.) zdržiavať na ukrytých miestach až dovtedy, kým si situácia nevyžiada intenzívnejší zásah.

Uvedené aspekty pomôžu polícii usporiadateľskej krajiny zhromaždiť informácie a založiť na nich rozhodnutia velenia o taktickom nasadení na základe priebežného posudzovania rizika.

Zvyšovanie rizika

Ak sa zistia okolnosti, ktoré predstavujú riziko, je dôležité:

oznámiť osobám, ktoré ho predstavujú, že vyvolávajú možnosť policajného zásahu,

aby v prípade, ak sú do incidentu zapojení hosťujúci fanúšikovia, posúdenia rizík usporiadateľskou políciou odobrila hosťujúca policajná delegácia.

Ak sa situácia prostredníctvom uvedených opatrení nevyrieši, môže sa vyžadovať použitie ďalšej policajnej sily. Cieľom nasadenia polície v tejto fáze je minimalizovať ďalšie riziko a preto je zásadné, aby sa žiadnym konaním nezvyšovalo napätie (napr. nerozlišujúcim použitím sily). Ak sa zistí akákoľvek možnosť zvýšenia rizika:

je nesmierne dôležité, aby sa informácie o osobách, ktoré riziko vytvárajú, a o povahe tohto rizika oznámili zreteľne nasadeným zásahovým jednotkám, aby sa akékoľvek použitie sily mohlo primerane zamerať,

osobám, ktoré nepredstavujú riziko, by sa malo umožniť, aby opustili danú lokalitu a/alebo by sa im mal poskytnúť čas na „sebakontrolu“.

Degresia

po vyriešení incidentu by sa mala činnosť polície vrátiť na primeranú úroveň.

Po podujatí

by sa malo uskutočniť dôkladné hodnotiace stretnutie, pričom všetky podstatné informácie (napr. kvalita informácií získaných pred podujatím a počas neho, správanie a zvládanie fanúšikov, policajná taktika a presadzovanie úrovní tolerancie) musí zaznamenať NFIS.

Image

Image

Dodatok 2

Harmonogram žiadania o produkty a služby Europolu  (1)

 

Oficiálna žiadosť pre Europol

Prvé všeobecné posúdenie hrozieb organizovanej trestnej činnosti pre podujatie (GTA)

D (2) – 12 mesiacov

Prvé všeobecné posúdenie hrozieb terorizmu pre podujatie (GTTA)

D – 12 mesiacov

Aktualizácie GTA alebo GTTA

D – 6 mesiacov

Konkrétne posúdenie hrozieb (pre určitú oblasť trestnej činnosti)

D – 6 mesiacov

Operačná analytická podpora v rámci existujúcich analytických pracovných súborov Europolu

D – 4 mesiace

Školenie zamerané na strategickú analýzu

D – 8 mesiacov

Školenie zamerané na operačnú analýzu

D – 8 mesiacov

Špecializované školenia (zamerané na konkrétnu oblasť trestnej činnosti)

D – 6 mesiacov

Styčný dôstojník Europolu na mieste

D – 12 mesiacov


(1)  Podpora Europolu členským štátom – významné medzinárodné športové podujatia (spis Europolu č. 2570-50r1).

(2)  Dátum začiatku podujatia.

Dodatok 3

Špecifikácie a vzor policajných identifikačných viest

Ide o vestu bez rukávov na navlečenie (cez hlavu)

Farba: NATO BLUE (NATO modrá):

Kód farby: Pantone 279C

Identifikačné znaky

Jediné slovo: POLICE (len v angličtine) s ohraničením v okienku – sa má umiestniť do stredu vesty na jej prednej i zadnej strane.

Nápis a ohraničenie slova POLICE ležia na pozadí vo farbe NATO Blue

Nápis aj ohraničenie sú v žiarivej striebornej farbe.

Rozmer ohraničenia

=

25 cm × 9 cm

Nápis POLICE

:

Šírka písmena

=

1,3 cm

Výška písmena

=

7,5 cm

Predná strana vesty:

Ľavá strana hrudníka (nad nápisom POLICE): štátna vlajka s rozmerom 10 × 7 cm – vtkaná do plastového puzdra alebo našitá na takomto puzdre.

Pravá strana hrudníka (nad nápisom POLICE): Znak EÚ s rozmerom 8 × 8 cm

Pod nápisom polícia sa po celej šírke prednej strany vesty nachádza pás široký 5 cm v žiarivej striebornej farbe.

Zadná strana vesty:

Štátna vlajka nad nápisom polícia: rozmer 10 × 7 cm

Pod nápisom polícia sa po celej šírke zadnej strany vesty nachádza pás široký 5 cm v žiarivej striebornej farbe.

Vesta by sa mala dať na oboch stranách zapnúť na suchý zips alebo patentné gombíky.

Image

Dodatok 4

Kategórie futbalových fanúšikov

 

Kategória A

Image

fanúšikovia, ktorí nepredstavujú riziko

Kategória B

Image

rizikoví fanúšikovia

Kategória C

Image

Definícia „rizikového fanúšika“

Známa alebo neznáma osoba, ktorá môže predstavovať potenciálne riziko pre verejný poriadok alebo sa môže správať nespoločensky, či už plánovane alebo spontánne, počas futbalového podujatia alebo v súvislosti s ním (pozri dynamické posúdenie rizika nižšie)

Definícia „fanúšika, ktorý nepredstavuje riziko“

Známa alebo neznáma osoba, ktorá počas futbalového podujatia alebo v súvislosti s ním nepredstavuje riziko v súvislosti s príčinami násilia a výtržností, ani k nim plánovane ani spontánne neprispieva

KONTROLNÝ ZOZNAM TÝKAJÚCI SA RIZIKOVÝCH FANÚŠIKOV

Položky

Komentáre

VEREJNÝ PORIADOK

Historická rivalita medzi klubmi

Očakávané násilie

Rasistické prejavy

Pravdepodobnosť výskytu hosťujúcich fanúšikov v sektore domácich

Vniknutie na hraciu plochu

Problémy s alkoholom

Použitie zbraní

Znalosť policajnej taktiky

Iné

BEZPEČNOSTNÁ OCHRANA VEREJNOSTI

Teroristické hrozby

Politické napätie/použitie transparentov

Pravdepodobné použitie svetlíc/pyrotechniky

Cestujúci fanúšikovia bez vstupeniek

Vstupenky z čierneho trhu

Iné

TRESTNÁ ČINNOSŤ

Falšované vstupenky

Predaj/užívanie nelegálnych drog

Iné

 


III Prípravné akty

PODNETY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

24.6.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 165/22


Iniciatíva Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky a Švédskeho kráľovstva na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z … o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

2010/C 165/02

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 82 ods. 1 písm. a),

so zreteľom na iniciatívu Belgického kráľovstva, Bulharskej republiky, Estónskej republiky, Španielskeho kráľovstva, Rakúskej republiky, Slovinskej republiky a Švédskeho kráľovstva,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

V článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovuje, že justičná spolupráca v trestných veciach je v Únii založená na zásade vzájomného uznávania rozsudkov a iných justičných rozhodnutí, čo sa od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 všeobecne označuje ako základný kameň justičnej spolupráce v trestných veciach v rámci Únie.

(3)

V rámcovom rozhodnutí Rady 2003/577/SVV z 22. júla 2003 o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii (1) sa rieši potreba okamžitého vzájomného uznávania príkazov, aby sa zabránilo ničeniu, pozmeňovaniu, pohybu, odovzdaniu dôkazov alebo nakladaniu s nimi. Vzhľadom k tomu, že uvedený nástroj sa obmedzuje na fázu zaistenia, musí sa k príkazu na zaistenie pripojiť samostatná žiadosť o odovzdanie dôkazov do vydávajúceho štátu v súlade s normami vzťahujúcimi sa na vzájomnú pomoc v trestných veciach. To vedie k dvojstupňovému postupu, ktorý má negatívny vplyv na efektivitu. Okrem toho paralelne k tomuto režimu existujú tradičné nástroje spolupráce, a preto ho príslušné orgány v praxi zriedkavo využívajú.

(4)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/978/SVV z 18. decembra 2008 o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov na účely získavania predmetov, dokumentov a údajov na použitie v konaniach v trestných veciach (2) sa prijalo na účely uplatňovania zásady vzájomného uznávania. Európsky príkaz na zabezpečenie dôkazov sa však môže použiť iba na dôkazy, ktoré už existujú, a vzťahuje sa teda len na obmedzené spektrum justičnej spolupráce v trestných veciach v súvislosti s dôkazmi. Vzhľadom na jeho obmedzený rozsah pôsobnosti môžu príslušné orgány používať nový režim alebo postupy vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú aj naďalej uplatniteľné na dôkazy, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti európskeho príkazu na zabezpečenie dôkazov.

(5)

Od prijatia rámcových rozhodnutí 2003/577/SVV a 2008/978/SVV je zrejmé, že existujúci rámec pre zabezpečovanie dôkazov je príliš neucelený a zložitý. Preto je potrebný nový prístup.

(6)

V Štokholmskom programe prijatom 11. decembra 2009 Európska rada rozhodla, že by sa malo pokračovať v tvorbe komplexného systému na získavanie dôkazov v prípadoch s cezhraničným rozmerom na základe zásady vzájomného uznávania. Európska rada uviedla, že existujúce nástroje v tejto oblasti predstavujú neucelený režim a je potrebný nový prístup založený na zásade vzájomného uznávania, ale aj zohľadnení pružnosti tradičného systému vzájomnej právnej pomoci. Európska rada preto vyzvala na vytvorenie komplexného systému, ktorým by sa nahradili všetky súčasné nástroje v tejto oblasti vrátane rámcového rozhodnutia o európskom príkaze na zabezpečenie dôkazov a ktorý by sa podľa možností vzťahoval na všetky druhy dôkazov, obsahoval lehoty na vykonanie a čo najviac obmedzil dôvody odmietnutia.

(7)

Tento nový prístup je zosobnený v jedinom nástroji s názvom Európsky vyšetrovací príkaz (EVP). EVP sa má vydávať na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení vo vykonávajúcom štáte s cieľom zabezpečiť dôkazy. To zahŕňa aj získavanie dôkazov, ktoré sa už nachádzajú v držbe vykonávajúci orgán.

(8)

EVP má horizontálny rozsah pôsobnosti, a teda sa vzťahuje na takmer všetky vyšetrovacie opatrenia. Niektoré opatrenia si však vyžadujú osobitné pravidlá, ktoré je lepšie upraviť osobitne, ako napríklad zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a zabezpečovanie dôkazov v rámci takéhoto tímu, ako aj niektoré špecifické formy odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, ako napríklad odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky s jej okamžitým prenosom a odpočúvanie satelitnej telekomunikačnej prevádzky. Na tieto druhy opatrení by sa mali naďalej uplatňovať existujúce nástroje.

(9)

Táto smernica sa nevzťahuje na cezhraničné sledovanie uvedené v článku 40 Dohovoru z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (3).

(10)

EVP by sa mal sústrediť na vyšetrovacie opatrenie, ktoré sa má vykonať. Vydávajúci orgán má najvhodnejšie postavenie na to, aby na základe znalostí podrobností dotknutého vyšetrovania rozhodol, aké opatrenie sa má použiť. Vykonávajúci orgán by však mal mať možnosť využiť iný druh opatrenia z dôvodu, že požadované opatrenie podľa jeho vnútroštátneho práva neexistuje alebo nie je k dispozícii, alebo sa iným druhom opatrenia dosiahne rovnaký výsledok ako opatrením uvedeným v EVP, ale slabšími donucovacími prostriedkami.

(11)

EVP by sa mal v čo najväčšej možnej miere a bez toho, aby boli dotknuté základné zásady právneho poriadku vykonávajúceho štátu, vykonať v súlade s formalitami a postupmi výslovne určenými vydávajúcim štátom. Vydávajúci orgán môže požiadať, aby sa na podporu príslušných orgánov vykonávajúceho štátu zúčastnil na vykonávaní EVP jeden alebo viacero orgánov vydávajúceho štátu. Z tejto možnosti nevyplývajú pre orgány vydávajúceho štátu žiadne právomoci presadzovania práva na území vykonávajúceho štátu.

(12)

S cieľom zabezpečiť účinnosť justičnej spolupráce v trestných veciach by sa mala obmedziť možnosť odmietnuť uznať alebo vykonať EVP, ako aj dôvody odkladu jeho vykonania.

(13)

Časové obmedzenia sú potrebné na zabezpečenie rýchlej, účinnej a konzistentnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi. Rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní, ako aj samotné vykonanie vyšetrovacieho opatrenia by sa mali uskutočniť rovnako rýchlo a prioritne ako v obdobnom vnútroštátnom prípade. Mali by sa stanoviť lehoty, aby sa zabezpečilo vydanie rozhodnutia alebo vykonanie v primeranej lehote alebo aby sa dodržali procesné obmedzenia vo vydávajúcom štáte.

(14)

EVP poskytuje jednotný režim pre získavanie dôkazov. Sú však potrebné ďalšie normy pre ďalšie druhy vyšetrovacích opatrení, ktoré by sa mali zaradiť do EVP, napríklad dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, vypočúvanie prostredníctvom videokonferencie alebo telefonickej konferencie, získavanie informácií súvisiacich s bankovými účtami alebo operáciami, alebo kontrolované dodávky. Na vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa týkajú zabezpečovania dôkazov v reálnom čase, kontinuálne a počas určitého obdobia, sa vzťahuje EVP, ale vykonávajúcemu orgánu by sa pri týchto opatreniach mala poskytnúť flexibilita vzhľadom na rozdiely medzi vnútroštátnymi právnymi poriadkami členských štátov.

(15)

Touto smernicou sa nahrádzajú rámcové rozhodnutia 2003/577/SVV a 2008/978/SVV, ako aj rôzne nástroje o vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, pokiaľ sa zaoberajú získavaním dôkazov na účely konaní v trestných veciach.

(16)

Keďže cieľ tejto smernice, a to vzájomné uznávanie rozhodnutí prijatých na účely získania dôkazov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(17)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v článku 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej kapitole VI. Žiadnu časť tejto smernice nemožno vykladať ako zákaz odmietnuť vykonať EVP, ak na základe objektívnych skutočností existujú dôvody domnievať sa, že EVP bol vydaný na účel trestného stíhania alebo potrestania osoby na základe jej pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva, sexuálnej orientácie, štátnej príslušnosti, jazyka alebo politických názorov alebo že postavenie tejto osoby môže byť z takýchto dôvodov nepriaznivo ovplyvnené.

(18)

[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska vo vzťahu k priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí tejto smernice.]

(19)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ

Článok 1

Vymedzenie pojmu európsky vyšetrovací príkaz a povinnosť vykonať ho

1.   Európsky vyšetrovací príkaz (EVP) je justičné rozhodnutie vydané príslušným orgánom členského štátu (vydávajúci štát) na účely vykonania jedného alebo viacerých konkrétnych vyšetrovacích opatrení v inom členskom štáte („vykonávajúci štát“) s cieľom zabezpečiť dôkazy v rámci konaní uvedených v článku 4.

2.   Členské štáty vykonajú každý EVP na základe zásady vzájomného uznávania a v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

3.   Touto smernicou nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii, ani povinnosti uložené v tejto súvislosti justičným orgánom. Táto smernica nevyžaduje od členských štátov, aby prijali opatrenia, ktoré odporujú ich ústavným pravidlám o slobode združovania, slobode tlače a slobode prejavu v iných médiách.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

a)

„vydávajúci orgán“ je:

i)

sudca, súd, vyšetrujúci sudca alebo prokurátor príslušný konať v dotknutej veci, alebo

ii)

akýkoľvek iný justičný orgán určený vydávajúcim štátom, ktorý v konkrétnom prípade plní funkciu vyšetrovacieho orgánu v trestnom konaní a má v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom právomoc vydať príkaz na zabezpečenie dôkazov;

b)

„vykonávajúci orgán“ je orgán, ktorý má v súlade s touto smernicou právomoc uznať alebo vykonať EVP. Vykonávajúci orgán je orgán príslušný na prijímanie vyšetrovacích opatrení uvedených v EVP v obdobnom vnútroštátnom prípade.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti EVP

1.   EVP sa vzťahuje na všetky vyšetrovacie opatrenia s výnimkou opatrení uvedených v odseku 2.

2.   EVP sa nevzťahuje na tieto opatrenia:

a)

zriadenie spoločného vyšetrovacieho tímu a zabezpečovanie dôkazov v rámci takéhoto tímu podľa článku 13 Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie (4) (ďalej len „dohovor“) a rámcového rozhodnutia Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích tímoch (5);

b)

odpočúvanie a okamžitý prenos telekomunikačnej prevádzky podľa článku 18 ods. 1 písm. a) dohovoru; a

c)

odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky podľa článku 18 ods. 1 písm. b) dohovoru, pokiaľ sa týka situácií uvedených v článku 18 ods. 2 písm. a) a c) a článku 20 uvedeného dohovoru.

Článok 4

Druhy konania, pre ktoré sa môže vydať EVP

EVP sa môže vydať:

a)

v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal alebo môže začať justičný orgán pre trestný čin podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu;

b)

v konaní správnych orgánov pre skutky, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z titulu porušenia zákona, ak rozhodnutie v tomto konaní môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach;

c)

v konaní justičných orgánov pre skutky, ktoré sú trestné podľa vnútroštátneho právneho poriadku vydávajúceho štátu z titulu porušenia zákona, ak rozhodnutie v tomto konaní môže viesť ku konaniu pred súdom príslušným najmä v trestných veciach; a

d)

v súvislosti s konaniami uvedenými v písmenách a), b) a c), ktoré súvisia s trestnými činmi alebo porušením zákona, za ktoré môže byť právnická osoba zodpovedná alebo trestaná vo vydávajúcom štáte.

Článok 5

Obsah a forma EVP

1.   EVP uvedený vo formulári v prílohe A vyplní, podpíše a správnosť jeho obsahu overí vydávajúci orgán.

2.   Každý členský štát uvedie jeden alebo viacero ďalších jazykov spomedzi úradných jazykov inštitúcií Únie okrem svojho úradného jazyka, ktoré sa môžu použiť pri vypĺňaní alebo preklade EVP v prípade, keď je tento štát vykonávajúcim štátom.

KAPITOLA II

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYDÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 6

Zasielanie EVP

1.   Vydávajúci orgán zašle EVP príslušnému vykonávajúcemu orgánu akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu za podmienok, ktoré vykonávajúcemu štátu umožnia potvrdiť jeho pravosť. Každá ďalšia úradná komunikácia prebieha priamo medzi vydávajúcim orgánom a vykonávajúcim orgánom.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 písm. b), môže každý členský štát určiť ústredný orgán, alebo ak to umožňuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným justičným orgánom. Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútroštátneho justičného systému, poveriť svoj ústredný orgán (ústredné orgány) administratívnym zasielaním a prijímaním EVP, ako aj ďalšou s ním súvisiacou úradnou korešpondenciu.

3.   Ak si to vydávajúci orgán želá, príkaz sa môže zaslať prostredníctvom zabezpečeného telekomunikačného systému Európskej justičnej siete.

4.   Ak nie je vykonávajúci orgán známy, vydávajúci orgán vykoná všetky potrebné šetrenia vrátane šetrení cez kontaktné body Európskej justičnej siete, aby túto informáciu od vykonávajúceho štátu získal.

5.   Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorému bol EVP doručený, nemá právomoc uznať ho a prijať potrebné opatrenia na jeho vykonanie, postúpi EVP z úradnej moci príslušnému vykonávajúcemu orgánu a informuje o tom vydávajúci orgán.

6.   Všetky problémy súvisiace so zasielaním alebo pravosťou akýchkoľvek dokumentov potrebných na vykonanie EVP sa riešia prostredníctvom priamych kontaktov medzi zúčastnenými vydávajúcimi orgánmi a vykonávajúcimi orgánmi, prípadne prostredníctvom ústredných orgánov členských štátov.

Článok 7

EVP súvisiaci s predchádzajúcim EVP

1.   Ak vydávajúci orgán vydá EVP, ktorý dopĺňa predchádzajúci EVP, uvedie túto skutočnosť v EVP v súlade s formulárom uvedeným v prílohe A.

2.   Ak sa v súlade s článkom 8 ods. 3 vydávajúci orgán zúčastňuje na vykonávaní EVP vo vykonávajúcom štáte, môže počas svojej prítomnosti v uvedenom štáte adresovať EVP, ktorý dopĺňa predchádzajúci EVP, priamo vykonávajúcemu orgánu bez toho, aby boli dotknuté oznámenia podľa článku 28 ods. 1 písm. c).

KAPITOLA III

POSTUPY A ZÁRUKY PRE VYKONÁVAJÚCI ŠTÁT

Článok 8

Uznanie a vykonanie

1.   Vykonávajúci orgán uzná EVP zaslaný v súlade s článkom 6 bez akýchkoľvek ďalších formalít a bezodkladne prijme potrebné opatrenia na jeho vykonanie rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok, ako by dané vyšetrovacie opatrenie nariadil orgán vykonávajúceho štátu, pokiaľ tento orgán nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov neuznania alebo nevykonania ustanovených v článku 10 alebo jedného z dôvodov odkladu ustanovených v článku 14.

2.   Vykonávajúci štát dodržiava formality a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom, pokiaľ v tejto smernici nie je ustanovené inak a pokiaľ takéto formality a postupy nie sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

3.   Vydávajúci orgán môže požiadať, aby sa na podporu príslušných orgánov vykonávajúceho štátu zúčastnil na vykonávaní EVP jeden alebo viacero vydávajúcich orgánov. Vykonávajúci orgán vyhovie tejto žiadosti, pokiaľ takáto účasť nie je v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

4.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa môžu navzájom radiť akýmkoľvek vhodným spôsobom, aby sa umožnilo efektívne uplatňovanie tohto článku.

Článok 9

Použitie iného druhu vyšetrovacieho opatrenia

1.   Vykonávajúci orgán môže rozhodnúť o použití iného vyšetrovacieho opatrenia, ako sa uvádza v EVP, ak

a)

vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP neexistuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu;

b)

vyšetrovacie opatrenie uvedené v EVP existuje v právnom poriadku vykonávajúceho štátu, ale jeho použitie je obmedzené na určité trestné činy alebo určité kategórie trestných činov, medzi ktoré nepatrí trestný čin uvedený v EVP; alebo

c)

vyšetrovacie opatrenie zvolené vykonávajúcim orgánom bude mať rovnaký výsledok ako opatrenie uvedené v EVP, pričom sa uplatnia slabšie donucovacie prostriedky.

2.   Ak sa vykonávajúci orgán rozhodne využiť možnosť uvedenú v odseku 1, najprv o tom informuje vydávajúci orgán, ktorý môže rozhodnúť o späť vzatí EVP.

Článok 10

Dôvody neuznania alebo nevykonania

1.   Vykonávajúci štát môže odmietnuť uznať alebo vykonať EVP ak:

a)

podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu existuje imunita alebo výsada, ktorá znemožňuje vykonať EVP;

b)

by v konkrétnom prípade jeho vykonanie poškodilo základné záujmy národnej bezpečnosti, ohrozilo zdroj informácií alebo zahŕňalo využitie utajovaných skutočností týkajúcich sa konkrétnych spravodajských činností;

c)

v prípadoch uvedených v článku 9 ods. 1 písm. a) a b) nie je k dispozícii iné vyšetrovacie opatrenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť rovnaký výsledok; alebo

d)

sa EVP vydal v konaní uvedenom v článku 4 písm. b) a c) a dané opatrenie by sa nemohlo vydať v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Skôr ako vykonávajúci orgán rozhodne v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. b) a c) o úplnom alebo čiastočnom odmietnutí uznať alebo vykonať EVP, akýmikoľvek vhodnými prostriedkami sa poradí s príslušným vydávajúcim orgánom a v prípade potreby ho požiada o bezodkladné poskytnutie potrebných informácií.

Článok 11

Lehoty na uznanie a vykonanie

1.   O uznaní alebo vykonaní sa rozhodne a vyšetrovacie opatrenie sa vykoná rovnako rýchlo a prioritne ako v podobnom vnútroštátnom prípade, najneskôr však v lehotách ustanovených v tomto článku.

2.   Ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vzhľadom na procesné lehoty, závažnosť trestného činu alebo iné osobitne naliehavé okolnosti je potrebné dodržať kratšie lehoty ako sú ustanovené v tomto článku, alebo ak vydávajúci orgán v EVP uviedol, že vyšetrovacie opatrenie sa musí vykonať v určitý deň, vykonávajúci orgán túto požiadavku v najväčšej možnej miere zohľadní.

3.   Rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní EVP sa musí prijať čo najskôr a bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 30 dní od doručenia EVP príslušnému vykonávajúcemu orgánu.

4.   Pokiaľ nie sú dané dôvody odkladu podľa článku 14 alebo pokiaľ sa dôkazy uvedené vo vyšetrovacom opatrení, na ktoré sa EVP vzťahuje, už nachádzajú v držbe vykonávajúceho štátu, vykonávajúci orgán vykoná vyšetrovacie opatrenie bezodkladne a bez toho, aby bol dotknutý odsek 5, najneskôr do 90 dní od prijatia rozhodnutia uvedeného v odseku 3.

5.   Ak v konkrétnom prípade nedokáže príslušný vykonávajúci orgán dodržať lehotu stanovenú v odseku 3, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody omeškania a odhadovaný čas, ktorý potrebuje na prijatie daného rozhodnutia. V takom prípade sa môže lehota uvedená v odseku 3 predĺžiť najviac o 30 dní.

6.   Ak v konkrétnom prípade nedokáže príslušný vykonávajúci orgán dodržať lehotu stanovenú v odseku 4, bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom to oznámi príslušnému vydávajúcemu orgánu, pričom uvedie dôvody omeškania a poradí sa s vydávajúcim orgánom o vhodnom čase na vykonanie opatrenia.

Článok 12

Odovzdanie dôkazov

1.   Vykonávajúci orgán bezodkladne odovzdá dôkazy získané na základe vykonania EVP vydávajúcemu štátu. Ak sa o to v EVP žiadalo a ak to umožňuje vnútroštátny právny poriadok vykonávajúceho štátu, dôkazy sa bezodkladne odovzdajú príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, ktoré sa zúčastnili na vykonaní EVP v súlade s článkom 8 ods. 3.

2.   Pri odovzdávaní dôkazov môže vykonávajúci orgán uviesť, či požaduje, aby sa vrátili vykonávajúcemu štátu hneď, ako prestanú byť vo vydávajúcom štáte potrebné.

Článok 13

Opravné prostriedky

Zainteresované strany majú k dispozícii opravné prostriedky podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Vecné vady vydania EVP možno napadnúť len v žalobe podanej na súd vydávajúceho štátu.

Článok 14

Dôvody na odklad uznania alebo vykonania

1.   Vykonávajúci štát môže odložiť uznanie alebo vykonanie EVP, ak:

a)

by jeho vykonanie mohlo prejudikovať prebiehajúce vyšetrovanie alebo trestné stíhanie, a to dovtedy, dokedy to vykonávajúci štát bude považovať za primerané; alebo

b)

sa dotknuté predmety, dokumenty alebo údaje už používajú v iných konaniach, a to dovtedy, keď sa už na tento účel nebudú vyžadovať.

2.   Len čo zanikne dôvod odkladu, vykonávajúci orgán bezodkladne prijme potrebné opatrenia na vykonanie EVP a informuje o tom vydávajúci orgán akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu.

Článok 15

Informačná povinnosť

1.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa EVP doručí, bezodkladne, najneskôr však do jedného týždňa od doručenia EVP potvrdí doručenie EVP vyplnením a zaslaním formulára uvedeného v prílohe B. Ak sa v súlade s článkom 6 ods. 2 určil ústredný orgán, vzťahuje sa táto povinnosť na ústredný orgán aj vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP doručil prostredníctvom ústredného orgánu. V prípadoch uvedených v článku 6 ods. 5 sa táto povinnosť vzťahuje na príslušný orgán, ktorému sa doručil EVP pôvodne, aj na vykonávajúci orgán, ktorému sa EVP nakoniec postúpil.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2, vykonávajúci orgán informuje vydávajúci orgán ak:

a)

ihneď a akýmkoľvek spôsobom:

i)

vykonávajúci orgán nemôže prijať rozhodnutie o uznaní alebo vykonaní, pretože formulár uvedený v prílohe je neúplný alebo zjavne nesprávne vyplnený;

ii)

vykonávajúci orgán v priebehu vykonávania EVP bez ďalšieho šetrenia zistí, že by bolo vhodné prijať vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa pôvodne nepredpokladali alebo ktoré nebolo možné bližšie určiť v čase vydania EVP, aby mohol vydávajúci orgán v konkrétnom prípade prijať ďalšie opatrenia;

iii)

vykonávajúci orgán zistí, že v konkrétnom prípade nemôže dodržať formality a postupy výslovne určené vydávajúcim orgánom v súlade s článkom 8.

Na žiadosť vydávajúceho orgánu sa informácie potvrdzujú bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu;

b)

bezodkladne a akýmkoľvek spôsobom, ktorý umožňuje vyhotovenie písomného záznamu:

i)

o každom rozhodnutí prijatom v súlade s článkom 10 ods. 1;

ii)

o odklade vykonania alebo uznania EVP, dôvodoch, a ak je to možné, očakávanej dĺžke odkladu.

Článok 16

Trestná zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

Úradníci vydávajúceho štátu sa počas ich prítomnosti na území vykonávajúceho štátu v rámci uplatňovania tejto smernice považujú za úradníkov vykonávajúceho štátu, pokiaľ ide o trestné činy spáchané nimi alebo proti nim.

Článok 17

Občianskoprávna zodpovednosť týkajúca sa úradníkov

1.   Ak v rámci uplatňovania tejto smernice úradníci vydávajúceho štátu pôsobia na území vykonávajúceho štátu, je vydávajúci štát zodpovedný za každú škodu, ktorú počas činnosti spôsobia, a to podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu.

2.   Členský štát, na ktorého území bola spôsobená škoda uvedená v odseku 1, nahradí túto škodu za podmienok, ktoré sa uplatňujú na škodu spôsobenú jeho vlastnými úradníkmi.

3.   Členský štát, ktorého úradníci spôsobili škodu osobe na území iného členského štátu, plne uhradí tomuto štátu akúkoľvek sumu, ktorú vyplatil obetiam alebo osobám, ktoré majú na to v ich mene nárok.

4.   Bez toho, aby bola dotknutá možnosť uplatnenia jeho práv voči tretím osobám, a s výnimkou odseku 3 nebude žiadny členský štát v prípadoch uvedených v odseku 1 vyžadovať náhradu jemu spôsobenej škody od iného členského štátu.

Článok 18

Ochrana dôverných informácií

1.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že vydávajúce orgány a vykonávajúce orgány pri vykonávaní EVP náležite zohľadnia dôvernú povahu vyšetrovania.

2.   Vykonávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom zaručí dôvernosť skutočností a podstaty EVP s výnimkou rozsahu potrebného na vykonanie vyšetrovacieho opatrenia. Ak vykonávajúci orgán nemôže splniť požiadavku ochrany dôverných informácií, bezodkladne o tom informuje vydávajúci orgán.

3.   Pokiaľ vykonávajúci orgán neuvedie inak, vydávajúci orgán v súlade so svojím vnútroštátnym poriadkom zachová dôvernú povahu všetkých dôkazov alebo informácií poskytnutých vykonávajúcim orgánom s výnimkou sprístupnenia v rozsahu potrebnom na vykonanie vyšetrovania alebo konania opísaného v EVP.

4.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenie, aby sa zabezpečilo, že banky nesprístupnia bankovým klientom ani tretím osobám skutočnosť, že sa v súlade s článkami 23, 24 a 25 zaslali informácie vydávajúcemu štátu alebo že prebieha vyšetrovanie.

KAPITOLA IV

OSOBITNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA URČITÝCH VYŠETROVACÍCH OPATRENÍ

Článok 19

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na účely vyšetrovania do vydávajúceho štátu

1.   EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vykonávajúcom štáte, aby sa v jej prítomnosti mohlo vykonať vyšetrovacie opatrenie na území vydávajúceho štátu, za podmienky, že sa v lehote stanovenej vykonávajúcim štátom odovzdá späť.

2.   Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak

a)

osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody s odovzdaním nesúhlasí; alebo

b)

odovzdaním by sa predĺžila doba väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody.

3.   V prípade podľa odseku 1 sa povolenie na prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho členského štátu vydá na základe žiadosti, ku ktorej sa priložia všetky potrebné písomnosti.

4.   Dotknuté členské štáty sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich dočasného odovzdania osoby a dátume, do ktorého sa musí vrátiť na územie vykonávajúceho štátu.

5.   Odovzdaná osoba zostane vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území vydávajúceho štátu, prípadne na území členského štátu, cez ktorý je potrebný prevoz, kým vykonávajúci členský štát nepožiada o jej prepustenie.

6.   Doba strávená vo väzbe na území členského vydávajúceho štátu sa započíta do doby väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ktoré je alebo bude dotknutá osoba povinná vykonať na území vykonávajúceho členského štátu.

7.   Odovzdaná osoba sa nesmie stíhať, zadržať, ani sa jej nesmú uložiť žiadne iné obmedzenia osobnej slobody za skutky alebo odsúdenia, ktoré predchádzali jej odchodu z územia vykonávajúceho štátu a ktoré sa neuviedli v EVP.

8.   Imunita ustanovená v odseku 7 sa skončí, keď má odovzdaná osoba viac ako pätnásť po sebe nasledujúcich dní odvtedy, ako justičné orgány už nevyžadujú jej prítomnosť, možnosť odísť a napriek tomu sa zdržiava na území vykonávajúceho štátu, alebo sa po odchode naň vráti.

9.   Náklady vyplývajúce z odovzdania znáša vydávajúci štát.

Článok 20

Dočasné odovzdanie osôb vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobodyna účely vyšetrovania do vykonávajúceho štátu

1.   EVP možno vydať na účely dočasného odovzdania osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody vo vydávajúcom štáte, aby sa mohlo vykonať vyšetrovacie opatrenie, na ktoré sa vyžaduje jej prítomnosť na území vykonávajúceho štátu.

2.   Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak:

a)

sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s odovzdaním a nezískal sa; alebo

b)

vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán nedospeli k dohode o opatreniach dočasného odovzdania.

3.   Ak sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s odovzdaním, vyhlásenie obsahujúce súhlas alebo jeho kópia sa bezodkladne poskytne vykonávajúcemu štátu.

4.   Každý členský štát môže uviesť, že pred vykonaním EVP sa bude vyžadovať súhlas uvedený v odseku 3 tohto článku, alebo že sa bude vyžadovať za určitých podmienok uvedených v oznámení.

5.   Na dočasné odovzdanie podľa tohto článku sa uplatnia mutatis mutandis odseky 3 až 8 článku 19.

6.   Náklady vyplývajúce z odovzdania znáša vydávajúci štát. To nezahŕňa náklady vyplývajúce z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody vo vykonávajúcom štáte.

Článok 21

Výsluch formou videokonferencie

1.   Ak sa osoba nachádza na území vykonávajúceho štátu a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi vydávajúceho štátu, vydávajúci orgán môže v prípadoch, ak nie je žiaduce alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jeho územie, vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou videokonferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 9.

2.   Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak:

a)

použitie videokonferencie odporuje základným zásadám právneho poriadku vykonávajúceho štátu; alebo

b)

vykonávajúci štát nemá technické prostriedky na uskutočnenie videokonferencie.

3.   Ak vykonávajúci štát nemá prístup k technickým prostriedkom na uskutočnenie videokonferencie, môže mu také prostriedky po vzájomnej dohode poskytnúť vydávajúci štát.

4.   Na prípady uvedené v odseku 2 písm. b) sa uplatní mutatis mutandis článok 10 ods. 2.

5.   EVP vydaný na účely výsluchu formou videokonferencie musí obsahovať aj dôvod, prečo nie je žiaduce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch.

6.   V prípade výsluchu formou videokonferencie sa uplatnia tieto pravidlá:

a)

justičný orgán vykonávajúceho štátu sa zúčastní výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, a je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dodržiavanie základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu. Ak sa vykonávajúci orgán domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku vykonávajúceho štátu, bezodkladne prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výsluch pokračoval v súlade s uvedenými zásadami;

b)

ak sú potrebné opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, dohodnú sa na nich príslušné orgány vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu;

c)

výsluch vykoná priamo vydávajúci orgán, alebo sa výsluch vykoná pod jeho vedením v súlade s jeho právnym poriadkom;

d)

ak je to potrebné, vydávajúci štát na žiadosť vykonávajúceho štátu alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, zabezpečí pre vypočúvanú osobu tlmočníka;

e)

osoba, ktorá sa má vypočuť, sa môže dovolávať práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu alebo vydávajúceho štátu.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb, vykonávajúci orgán po skončení výsluchu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré sa zúčastnili na výsluchu na území vykonávajúceho štátu, údaje o prípadných prísahách a o technických podmienkach, za ktorých sa výsluch uskutočnil. Vykonávajúci orgán zašle písomnosť vydávajúcemu orgánu.

8.   Náklady zriadenia videospojenia, náklady súvisiace s prevádzkou videospojenia na území vykonávajúceho štátu, odmena, ktorú tento štát poskytol tlmočníkom, a náhrady poskytnuté svedkom a znalcom a ich cestovné náklady na území vykonávajúceho štátu nahradí vydávajúci štát vykonávajúcemu štátu, pokiaľ sa vykonávajúci členský štát nevzdá úhrady všetkých alebo niektorých z týchto nákladov.

9.   Každý členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil, že ak svedok alebo znalec počas výsluchu podľa tohto článku na jeho území odmietol vypovedať, hoci mal povinnosť vypovedať, alebo ak uviedol nepravdu, uplatní sa jeho právny poriadok rovnakým spôsobom, ako v prípade, ak by sa výsluch uskutočnil v trestnom konaní vedenom jeho orgánmi.

10.   EVP sa tiež môže vydať na účely výsluchu obvinenej osoby formou videokonferencie. Odseky 1 až 9 sa uplatnia mutatis mutandis. Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak

a)

s tým obvinená osoba nesúhlasí; alebo

b)

vykonanie takéhoto opatrenia by bolo v rozpore s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu.

Článok 22

Výsluch formou telefonickej konferencie

1.   Ak sa osoba nachádza na území jedného členského štátu a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi iného členského štátu, orgán druhého členského štátu (vydávajúci orgán) môže vydať EVP, aby sa výsluch svedka alebo znalca uskutočnil formou telefonickej konferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 4.

2.   Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP aj vtedy, ak:

a)

použitie telefonickej konferencie odporuje základným zásadám právneho poriadku vykonávajúceho štátu; alebo

b)

svedok alebo znalec nesúhlasí s uskutočnením výsluchu touto formou.

3.   EVP vydaný na účely výsluchu formou telefonickej konferencie musí obsahovať názov justičného orgánu, mená osôb, ktoré budú viesť výsluch, a informáciu, či je svedok alebo znalec ochotný zúčastniť sa výsluchu formou telefonickej konferencie.

4.   Vydávajúci orgán a vykonávajúci orgán sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich sa výsluchu. Pri dohode o týchto opatreniach sa vykonávajúci orgán zaviaže, že:

a)

informuje dotknutého svedka alebo znalca o čase a mieste výsluchu;

b)

zabezpečí overenie totožnosti svedka alebo znalca; a

c)

overí, či svedok alebo znalec súhlasí s vykonaním výsluchu formou telefonickej konferencie.

Vykonávajúci štát môže úplne alebo čiastočne podmieniť svoj súhlas príslušnými ustanoveniami článku 21 ods. 6 a 9. Ak sa nedohodne inak, uplatnia sa mutatis mutandis ustanovenia článku 21 ods. 8.

Článok 23

Informácie o bankových účtoch

1.   EVP sa môže vydať na účely zistenia, či je fyzická alebo právnická osoba, voči ktorej sa vedie trestné vyšetrovanie, majiteľom jedného alebo viacerých účtov alebo má k takýmto účtom dispozičné práva v ktorejkoľvek banke nachádzajúcej sa na území vykonávajúceho štátu.

2.   Každý členský štát prijme za podmienok ustanovených v tomto článku opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1.

3.   Ak sa o ne požiada v EVP a pokiaľ sa môžu poskytnúť v primeranej lehote, informácie uvedené v odseku 1 zahŕňajú účty, ku ktorým má osoba, voči ktorej sa vedie konanie, splnomocnenie.

4.   Povinnosť ustanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

5.   Okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 možno odmietnuť vykonať EVP uvedený v odseku 1 aj vtedy, keď trestný čin nie je:

a)

trestným činom, za ktorý možno uložiť trest zahŕňajúci pozbavenie osobnej slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou sadzby najmenej štyri roky vo vydávajúcom štáte a najmenej dva roky vo vykonávajúcom štáte;

b)

trestným činom uvedeným v článku 4 rozhodnutia Rady zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (6) (ďalej len „rozhodnutie o Europole“); alebo

c)

pokiaľ naň nemožno uplatniť rozhodnutie o Europole – trestným činom uvedeným v Dohovore o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z roku 1995 (7), protokole k nemu z roku 1996 (8) a druhom protokole k nemu z roku 1997 (9).

6.   Vydávajúci orgán v EVP uvedie, prečo sa domnieva, že požadované informácie môžu mať zásadný význam pre vyšetrovanie trestného činu a dôvody, na základe ktorých predpokladá, že banky vo vykonávajúcom štáte vedú účet, a v rámci dostupných informácií označí banky, ktorých by sa to mohlo týkať. Tiež zahrnie do EVP všetky dostupné informácie, ktoré by mohli uľahčiť jeho vykonanie.

Článok 24

Informácie o bankových transakciách

1.   EVP sa môže vydať, aby sa získali podrobnosti o určených bankových účtoch a bankových operáciách, ktoré sa vykonali počas určeného obdobia na jednom alebo viacerých účtoch uvedených v EVP vrátane údajov o účte odosielateľa alebo príjemcu.

2.   Každý členský štát prijme za podmienok ustanovených v tomto článku opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1.

3.   Povinnosť ustanovená v tomto článku sa uplatní len v rozsahu, v akom má tieto informácie k dispozícii banka, ktorá vedie účet.

4.   Vydávajúci štát v EVP uvedie, prečo sa domnieva, že požadované informácie sú relevantné na účely vyšetrovania trestného činu.

Článok 25

Sledovanie bankových transakcií

1.   EVP sa môže vydať na účely sledovania bankových transakcií, ktoré sa uskutočňujú prostredníctvom jedného alebo viacerých účtov určených v EVP, počas určeného obdobia.

2.   Každý členský štát prijme za podmienok ustanovených v tomto článku opatrenia potrebné na to, aby mohol poskytnúť informácie uvedené v odseku 1.

3.   Vydávajúci štát v EVP uvedie, prečo sa domnieva, že požadované informácie sú relevantné na účely vyšetrovania trestného činu.

4.   Príslušné orgány vydávajúceho štátu a vykonávajúceho štátu sa dohodnú na praktických opatreniach týkajúcich sa sledovania.

Článok 26

Kontrolované dodávky

1.   EVP sa môže vydať na účely uskutočnenia kontrolovanej dodávky na území vykonávajúceho členského štátu.

2.   Právo uskutočniť, riadiť a kontrolovať operácie týkajúce sa vykonania EVP uvedeného v odseku 1 majú príslušné orgány vykonávajúceho štátu.

Článok 27

Vyšetrovacie opatrenia zahŕňajúce zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia

1.   Keď sa EVP vydáva na účely vykonania opatrenia vrátane opatrení uvedených v článkoch 25 a 26, ktoré zahŕňa zabezpečovanie dôkazov v reálnom čase, priebežne a počas určitého obdobia, možno ho okrem dôvodov odmietnutia uvedených v článku 10 ods. 1 odmietnuť vykonať vtedy, keď by nebolo možné ho vykonať v podobnom vnútroštátnom prípade.

2.   Na prípady uvedené v odseku 1 sa uplatní mutatis mutandis článok 10 ods. 2.

3.   Vykonávajúci orgán môže vykonanie EVP uvedeného v odseku 1 podmieniť dohodou o rozdelení nákladov.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 28

Oznámenia

1.   Každý členský štát do … (10) oznámi Komisii:

a)

orgán alebo orgány, ktoré sú v súlade s jeho vnútroštátnym právnym poriadkom príslušné podľa článku 2 písm. a) a b), keď je tento členský štát vydávajúcim štátom alebo vykonávajúcim štátom;

b)

jazyky prijateľné pre EVP podľa článku 5 ods. 2;

c)

informácie o určenom ústrednom orgáne alebo orgánoch, ak chce členský štát využiť možnosť podľa článku 6 ods. 2. Tieto informácie sú pre vydávajúce orgány záväzné;

d)

požiadavku súhlasu dotknutej osoby s odovzdaním, ak chce členský štát využiť možnosť ustanovenú v článku 20 ods. 4.

2.   Členské štáty oznámia Komisii všetky následné zmeny informácií uvedených v odseku 1.

3.   Komisia sprístupní informácie získané podľa tohto článku všetkým členským štátom a Európskej justičnej sieti (EJN). EJN informácie sprístupní na webových stránkach uvedených v článku 9 rozhodnutia Rady 2008/976/SVV zo 16. decembra 2008 o Európskej justičnej sieti (11).

Článok 29

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté ich uplatňovanie medzi členskými štátmi a tretími štátmi a ich predbežné vykonávanie podľa článku 30, touto smernicou sa od … (10) nahrádzajú príslušné ustanovenia týchto dohovorov, ktoré sa uplatňujú vo vzťahoch medzi členskými štátmi viazanými touto smernicou:

Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959, ako aj dva dodatkové protokoly k nemu zo 17. marca 1978 a 8. novembra 2001 a dvojstranné dohody uzavreté na základe článku 26 tohto dohovoru;

Dohovor z 19. júna 1990, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985;

Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29. mája 2000 a protokol k nemu zo 16. októbra 2001.

2.   Týmto sa zrušuje rámcové rozhodnutie 2008/978/SVV. Táto smernica sa uplatňuje medzi členskými štátmi na zaistenie majetku alebo dôkazov namiesto príslušných ustanovení rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV.

3.   Členské štáty môžu naďalej uplatňovať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania platné po … (10), pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť ciele tejto smernice a pomáhajú zjednodušeniu alebo ďalšiemu uľahčeniu postupov zabezpečovania dôkazov.

4.   Členské štáty môžu po … (12) uzavierať dvojstranné alebo viacstranné dohody alebo dojednania, pokiaľ tieto umožňujú rozšíriť alebo prehĺbiť ciele tejto smernice a pomáhajú zjednodušeniu alebo ďalšiemu uľahčeniu postupov zabezpečovania dôkazov.

5.   Členské štáty do … (13) oznámia Komisii existujúce dohody a dojednania uvedené v odseku 3, v ktorých uplatňovaní si želajú pokračovať. Členské štáty tiež oznámia Komisii všetky nové dohody a dojednania uvedené v odseku 4 do troch mesiacov od ich podpísania.

6.   Ak sa Komisia domnieva, že dvojstranná dohoda alebo dojednanie, ktoré sa jej oznámili, nespĺňajú podmienky vymedzené v odsekoch 3 a 4, vyzve dotknuté členské štáty, aby danú dohodu alebo dojednanie vypovedali, zmenili alebo neuzavreli.

Článok 30

Prechodné opatrenia

1.   Žiadosti o vzájomnú pomoc doručené pred … (14) sa naďalej spravujú existujúcimi nástrojmi, ktoré sa týkajú vzájomnej pomoci v trestných veciach. Na rozhodnutia o zaistení dôkazov na základe rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV doručené pred … (14) sa tiež vzťahuje daný nástroj.

2.   Článok 7 ods. 1 sa primerane použije na EVP na základe rozhodnutia o zaistení prijatého podľa rámcového rozhodnutia 2003/577/SVV.

Článok 31

Transpozícia

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice do … (14).

2.   Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.   Členské štáty do … (14) zašlú Generálnemu sekretariátu Rady a Komisii znenie ustanovení, ktorými do svojho vnútroštátneho práva transponujú povinnosti, ktoré im ukladá táto smernica.

4.   Komisia do … (15) predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi rozsah, v akom členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tejto smernice, a podľa potreby k nej pripojí legislatívne návrhy.

Článok 32

Správa o uplatňovaní

Komisia najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií. Ku správe sa v prípade potreby pripoja návrhy na zmenu a doplnenie tejto smernice.

Článok 33

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 34

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

V …

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda


(1)  Ú. v. EÚ L 196, 2.8.2003, s. 45.

(2)  Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 72.

(3)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(4)  Ú. v. ES C 197, 12.7.2000, s. 3.

(5)  Ú. v. ES L 162, 20.6.2002, s. 1.

(6)  Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.

(7)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

(8)  Ú. v. ES C 313, 23.10.1996, s. 2.

(9)  Ú. v. ES C 221, 19.7.1997, s. 12.

(10)  Vložte dátum dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(11)  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 130.

(12)  Vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(13)  Vložte dátum tri mesiace od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(14)  Vložte dátum dva roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

(15)  Vložte dátum tri roky od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


PRÍLOHA A

EURÓPSKY VYŠETROVACÍ PRÍKAZ (EVP)

Tento EVP vydal príslušný justičný orgán. Žiadam o vykonanie nasledujúcich vyšetrovacích opatrení a následné odovzdanie dôkazov získaných na základe vykonania EVP.

Image

Image

Image

Image


PRÍLOHA B

POTVRDENIE DORUČENIA EVP

Tento formulár vyplní orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručil nižšie uvedený EVP.

Image

Image