20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/1

Výmenný kurz eura (1)

19. februára 2010

2010/C 44/01

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,3519
JPY	Japonský jen	124,17
DKK	Dánska koruna	7,4429
GBP	Britská libra	0,87830
SEK	Švédska koruna	9,8460
CHF	Švajčiarsky frank	1,4658
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,1055
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,765
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	271,30
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7092
PLN	Poľský zlotý	4,0043
RON	Rumunský lei	4,1310
TRY	Turecká líra	2,0616
AUD	Austrálsky dolár	1,5171
CAD	Kanadský dolár	1,4215
HKD	Hongkongský dolár	10,4999
NZD	Novozélandský dolár	1,9477
SGD	Singapurský dolár	1,9125
KRW	Juhokórejský won	1 568,07
ZAR	Juhoafrický rand	10,4097
CNY	Čínsky juan	9,2375
HRK	Chorvátska kuna	7,2900
IDR	Indonézska rupia	12 620,45
MYR	Malajzijský ringgit	4,6147
PHP	Filipínske peso	62,550
RUB	Ruský rubeľ	40,6330
THB	Thajský baht	44,849
BRL	Brazílsky real	2,4557
MXN	Mexické peso	17,3990
INR	Indická rupia	62,6000

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/2

Oznámenie Komisie o postupe ustanovenom v článku 1 ods. 4 smernice Rady 96/67/ES, ktorým sa zrušuje a nahrádza oznámenie zo 17 decembra 2009 (1)

2010/C 44/02

Podľa ustanovení článku 1 ods. 4 smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu služieb pozemnej obsluhy na letiskách Spoločenstva (2) Komisia na informatívne účely zverejní zoznam letísk uvedených v tejto smernici.

	Letiská, ktorých ročný objem prevádzky v roku 2008 je vyšší ako 2 milióny osôb cestujúcich lietadlom alebo 50 000 ton nákladu	Ostatné letiská otvorené pre obchodnú dopravu v roku 2008
Rakúsko	Viedeň	Salzburg, Linz, Graz, Innsbruck, Klagenfurt
Belgicko	Vnútroštátne letisko Brusel, Charleroi–Brusel Juh, Liège, Ostende–Brugy	Antverpy, Kortrijk–Wevelgem
Bulharsko	Sofia	Varna, Burgas, Plovdiv, Gorna Orjachovica
Cyprus	Larnaka	Paphos
Česká republika	Praha/Ruzyně	Brno/Tuřany, Karlovy Vary, Mnichovo Hradiště, Ostrava/Mošnov, Pardubice, Olomouc, Benešov, Broumov, Břeclav, Bubovice, Česká Lípa, České Budějovice, Dvůr Kralové nad Labem, Frýdlant nad Ostravicí, Havlíčkův Brod, Hodkovice nad Mohelkou, Holešov, Hořice, Hosín, Hranice, Chomutov, Chotěboř, Chrudim, Jaroměř, Jičín, Jihlava, Jindřichův Hradec, Kladno, Kolín, Krnov, Krišanov, Kyjov, Letkov, Letňany, Mariánské Lázně, Medlánky, Mikulovice, Mladá Boleslav, Moravská Třebová, Most, Nové Město nad Metují, Plasy, Podhořany, Polička, Příbram, Přibyslav, Rakovník, Raná, Roudnice, Sázená, Skuteč, Slaný, Soběslav, Stankov, Strakonice, Strunkovice, Šumperk, Tábor, Točna, Toužim, Ústí nad Orlicí, Velké Pořičí, Vlašim, Vrchlabí, Vysoké Mýto, Vyškov, Zábřeh, Zbraslavice, Žamberk
Dánsko	letiská Kodaň, Billund, Aarhus, Aalborg, Esbjerg a Bornholm	Karup, Sønderborg
Estónsko		Tallinn, Tartu, Pärnu, Kärdla, Kuressaare, Ruhnu, Kinhu, Viljandi, Ridali, Rapla, Narva
Fínsko	Helsinki–Vantaa	Enontekiö, Helsinki–Malmi, Ivalo, Joensuu, Jyväskylä, Kajaani, Kemi–Tornio, Kittillä, Kruunupyy, Kuopio, Kuusamo, Lappenranta, Maarianhamina, Mikkeli, Oulu, Pori, Rovaniemi, Savonlinna, Seinäjoki, Tampere–Pirkkala, Turku, Vaasa, Varkaus
Francúzsko	Paríž–CDG, Paríž–Orly, Nice–Côte d’Azur, Lyon–Saint Exupéry, Marseille–Provence, Toulouse–Blagnac, Bâle–Mulhouse, Bordeaux–Mérignac, Nantes–Atlantique, Beauvais–Tille.	Pointe-à-Pitre–Le Raizet, Strasbourg, Martinique Aimé Césaire (ex-Fort de France Lamentin), St. Denis Gillot, Montpellier–Méditerranée, Lille Lesquin, Ajaccio–Campo-Dell'oro, Chalons–Vatry, Biarritz–Anglet–Bayonne, Bastia Poretta, Brest–Bretagne, Pau Pyrénées, Toulon/Hyères, Clermont–Ferrand–Auvergne, Rennes St Jacques, Carcassonne, Grenoble St Geoirs, Tarbes–Lourdes–Pyrénées, Perpignan–Rivesaltes, Limoges, Cayenne Rochambeau, Figari Sud Corse, Metz Nancy Lorraine, Calvi Ste Catherine, Bergerac Roumanière, Chambéry/Aix Les Bains, Dzaoudzi Pamanzi, Nîmes/Arles Camargue, La Rochelle Ile De Re, Lorient–Lann–Bihoue, St Martin Grand Case, Dinard–Pleurtuit–St-Malo, St Barthelemy, Rodez Marcillac, Paris Le Bourget, Quimper–Cornouaille, St Pierre Pierrefonds, Caen Carpiquet, Poitiers–Biard–Futuroscope, Avignon Caumont, Tours–Val De Loire, Div. Alpes Maritime Hélistation, Deauville St Gatien, Annecy–Haute–Savoie, Le Havre Octeville, Lannion, Béziers–Agde–Vias, Rouen Vallée De Seine, St Pierre–Pointe Blanche, Maripasoula, Brive Laroche, Castres Mazamet, Aurillac Tronquières, Cannes Mandelieu, Dijon Bourgogne, Saint Nazaire Montoir, Port Grimaud, Le-Mans–Arnage, Lyon Bron, St Etienne Bouthéon, Cherbourg–Maupertus, Saint-Tropez/La Mole, Agen La Garenne, Angers/Marce, Le Puy-En-Velay–Loudes, Le-Touquet–Côte-D'opale, Ouessant, Miquelon, Saul, Courchevel, Colmar Houssen, Le Castellet, St Brieuc Armor, Chateauroux Deols, Dole Tavaux, Auxerre Branches, Nancy Essey, Angoulême, Valenciennes–Denain, Pontoise, Montbéliard Courcelle, Marie Galante, Troyes Barberey, Valence–Chabeuil, Charleville Mézières, Gap Tallard, Bourges, Orléans St Denis L'hôtel, Epinal Mirecourt, Cannes Quai du Large Hélistation, Amiens Glisy, Nevers–Fourchambault, Saint-Yan, Les Saintes/Terre De Haut, Laval Entrammes, Vannes Meucon, Vichy Charmeil, Morlaix Ploujean, Roanne Renaison, La Roche Sur Yon, Calais Dunkerque, Albi Le Sequestre, Moulins/Montbeugny, Châlon Champforgeuil, Cholet-Le-Pontreau, Ile-D'Yeu–Grand-Phare, Montluçon Guéret, Albert Bray, Beauvoir Côte de Lumière/Hélistation, Besançon–La-Vèze, Grenoble Le Versoud, Mâcon Charnay, St Georges de l'Oyapok (Guyane Française), Camopi, Cahors Lalbenque, Périgueux–Bassilac, Saumur–Saint-Florent, Saint-François, Ancenis, Basse–Terre–Baillif, Belle Ile, Aubenas Ardèche Méridionale, Desirade-Grande Anse, Isola 2000/Hélistation, Blois Le Breuil, Rochefort–Saint-Agnant, La Baule Escoublac
Nemecko	Berlín–Tegel, Schönefeld, Brémy, Dortmund, Düsseldorf, Frankfurt nad Mohanom, Hahn, Hamburg, Hannover–Langenhagen, Kolín–Bonn, Mníchov, Stuttgart, Lipsko–Halle, Norimberg	Drážďany, Münster–Osnabrück, Paderborn–Lippstadt, Karlsruhe–Baden-Baden, Weeze, Augsburg, Altenburg–Nobitz, Berlín–Tempelhof, Borkum, Braunschweig, Erfurt, Frankfurt–Hahn, Friedrichshafen, Heringsdorf, Hof–Plauen, Kassel–Calden, Kiel–Holtenau, Lübeck–Blankensee, letisko Mannheim City, Memmingen, Mönchengladbach, Saarbrücken–Ensheim, Rostock–Laage, Schwerin–Parchim, Siegerland, Westerland–Sylt, Zweibrücken
Grécko	Atény, Heraklion, Solún, Rodos, Korfu–Kerkyra, Kos, Chania	Zante, Alexandroupoulis, Aktio, Araxos, Kalamata, Kalymnos, Kastoria, Kavala, Kozani, Aghialos, Astypalaia, Chios, Ioannina, Ikaria, Karpathos, Kasos, Kastelorizo, Kefalonia, Kithira, Leros, Limnos, Mykonos, Milos, Mytilene, Naxos, Paros, Samos, Santorini, Syros, Sitia, Skiathos, Skyros
Maďarsko	Budapešť–Ferihegy	Győr–Pér Repülőtér, Pécs–Pogány Repülőtér, Fly Balaton Repülőtér Sármellék, letisko Debrecen
Írsko	Dublin, Shannon, Cork	letisko Donegal, letisko Ireland West Airport Knock, letisko Kerry, letisko Galway, letisko Sligo a letisko Waterford
Taliansko	Rím–Fiumicino, Miláno–Malpensa, Miláno–Linate, Benátky Tessera, Bergamo, Catania Fontanorossa, Neapol Capodichino, Rím–Ciampino, Palermo, Bologna, Pisa San Giustio, Verona, Torino, Cagliari, Bari Palese	Florencia, Olbia Costa Smeralda, Treviso, Lamezia Terme, Alghero Fertilia, Janov Sestri, Albenga (3), Ancona Falconara (3), Aosta (3), Bolzano (3), Brescia (3), Brindisi (3), Crotone (3), Cuneo Levaldigi (3), Foggia Gino Lisa (3), Forli (3), Grosseto (3), Lampedusa (3), Marina di Campo (3), Pantelleria (3), Parma (3), Perugia Sant’Egidio (3), Pescara (3), Rimini (3), Reggio Calabria (3), Taranto Grottaglie (3), Tortoli (3), Trapani Birgi (3), Trieste Ronchi dei Legionari (3)
Lotyšsko	medzinárodné letisko Riga	Liepaja, Ventspils
Litva	Vilnius	medzinárodné letisko Palanga, letisko Kaunas, letisko Siauliai
Luxembursko	Luxemburg	—
Malta	Luqa–Malta	—
Holandsko	Amsterdam–Schiphol, Maastricht–Aachen	Eindhoven, Groningen, Rotterdam
Poľsko	Varšava–Okecie, Krakov–Balice, Katovice–Pyrzowice	letisko Lecha Wałęsu Gdansk , Vroclav–Strachowice, Poznaň–Lavica, Lodž–Lublinek, Štetín–Goleniów, Bydgoszcz, Rzeszów–Jasionka, Zielona Góra–Babimost, Szczytno–Szymany, Mielec
Portugalsko	Lisabon, Faro, Porto, Madeira	Ponta Delgada, Porto Santo, Horta, Santa Maria, Graciosa, Pico, São Jorge, Flores, Corvo, Bragança, Vila Real, Cascale, Lajes
Rumunsko	Aeroportul International Henri Coanda–Bucuresti	Aeroportul International Bucuresti Baneasa–Aurel Vlaicu, Aeroportul International Timisoara–Traian Vuia, Aeroportul International Mihail Kogalniceanu–Constanta, Aeroportul Arad, Aeroportul Bacau, Aeroportul Baia Mare, Aeroportul Cluj-Napoca, Aeroportul Craiova, Aeroportul Iasi, Aeroportul Oradea, Aeroportul Satu Mare, Aeroportul Sibiu, Aeroportul Stefan cel Mare–Suceava, Aeroportul Targu Mures–Transilvania, Aeroportul Tulcea
Slovensko	Bratislava	Košice, Nitra, Piešťany, Poprad–Tatry, Prievidza, Sliač, Žilina
Slovinsko		letisko Jožeho Pučnika Ľubľana, letisko Edvarda Rusjana Maribor, letisko Portorož.
Španielsko	Alicante, Barcelona, Bilbao, Fuerteventura, Girona, Gran Canaria, Ibiza, Lanzarote, Madrid, Málaga, Menorca, Palma de Mallorca, Sevilla, Tenerife Norte, Tenerife Sur, Valencia	Almeria, Asturias, Coruña (A), Granada, Jerez, Murcia/San Javier, La Palma, Reus, Santiago de Compostela, Vigo, Vitoria, Albacete, Badajoz, Burgos, Ceuta/Helipuerto, Córdoba, Madrid/Cuatro Vientos, Madrid/Torrejón, Gomera (La), Hierro (El), Huesca–Pirineos, León, Logroño, Melilla, Pamplona, Salamanca, San Sebastián, Santander, Valladolid, Zaragoza
Švédsko	Göteborg–Landvetter, Štokholm–Arlanda, Štokholm/Skavsta	Štokholm/Bromma, Malmö–Sturup, Arvidsjaur, Arvika, Borlänge, Eskilstuna, Falköping, Gällivare/Vassare, Gävle, Göteborg/Säve, Hagfors, Halmstad, Helsingborg/Hamnen, Hemavan Tärnaby, Hultsfred–Vimmerby, Jokkmokk, Jönköping, Kalmar, Karlsborg, Karlskoga, Karlstad, Kiruna, Kiruna/Luosajärvi, Kramfors–Sollefteå, Kristianstad, Lidköping, Linköping/Malmen, Linköping/Saab, Ljungbyhed, Luleå/Kallax, Lycksele, Mora/Siljan, Norrköping/Kungsängen, Oskarshamn, Pajala–Ylläs, Ronneby, Skellefteå, Skövde, Stockholm/Västerås, Storuman, Strömstad/Näsinge, Sundsvall–Härnösand, Sveg, Såtenäs, Söderhamn, Torsby/Fryklanda, Trollhättan–Vänesborg, Umeå, Uppsala, Vidsel, Vilhelmina, Visby, Växjö/Kronoberg, Åre–Östersund, Ängelholm, Örebro, Örnsköldsvik
Spojené kráľovstvo	Heathrow, Gatwick, Stansted, Manchester, Luton, Birmingham, Edinburgh, Glasgow, Bristol, East Midlands International, Liverpool Belfast International, Newcastle, Aberdeen, London City, Leeds Bradford Prestwick, Belfast City	Cardiff Wales, Southampton, Bournemouth, Kent International, Barra, Benbecula, Blackpool, Cambridge, Campbeltown, City of Derry, Coventry, Doncaster Sheffield, Dundee, Durham Tees Valley, Exeter, Gloucestershire, Humberside, Inverness, Islay, Isles of Scilly, Kirkwall, Lands End, Lerwick, Lydd, Newquay, Norwich, Penzance Heliport, Plymouth, Scatsa, Shoreham, Southend, Stornoway, Sumburgh, Tiree Wick

(1) Ú. v. EÚ C 307, 17.12.2009, s. 3.

(2) Ú. v. ES L 272, 25.10.1996, p. 36.

(3) Údaje podľa agentúry Eurostat, pretože členské štáty ich nesprostredkovali. Letiská odbavujúce menej ako 15 000 cestujúcich nie je možné v zozname uviesť.

20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/5

Oznámenie Komisie o dátume začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa ustanovuje diagonálna kumulácia pôvodu medzi Európskou úniou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou, Chorvátskom, Srbskom (1) a Tureckom

Na účely vytvorenia diagonálnej kumulácie pôvodu medzi Európskou úniou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou, Chorvátskom, Srbskom a Tureckom, sa Európska únia a dotknuté krajiny navzájom prostredníctvom Európskej komisie informujú o platných pravidlách pôvodu, na ktorých sa dohodli s inými krajinami.

Na základe oznámení prijatých od dotknutých krajín obsahuje tabuľka v prílohe prehľad protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa ustanovuje diagonálna kumulácia aj s presným dátumom, od ktorého bude táto kumulácia uplatniteľná. Táto tabuľka nahrádza predchádzajúcu (Ú. v. EÚ C 323, 31.12.2009, s. 26).

Pripomína sa, že kumulácia sa môže uplatňovať len v prípade, ak krajiny konečnej výroby a konečného určenia uzavreli dohody o voľnom obchode obsahujúce identické pravidlá pôvodu so všetkými krajinami zúčastňujúcimi sa na získaní štatútu pôvodu, t. j. so všetkými krajinami, v ktorých majú všetky použité materiály svoj pôvod. Materiály s pôvodom v krajine, ktorá neuzavrela dohodu s krajinami konečnej výroby a konečného určenia, sa považujú za nepôvodné materiály.

Pripomína sa takisto, že materiály s pôvodom v Turecku, na ktoré sa vzťahuje colná únia EÚ-Turecko, sa môžu považovať za materiály s pôvodom na účely diagonálnej kumulácie medzi Európskou úniou a krajinami, ktoré sa podieľajú na procese stabilizácie a pridruženia a v ktorých platí protokol o pôvode.

Kódy ISO alfa 2 pre krajiny uvedené v tabuľke sú tieto:

—	Albánsko	AL
—	Bosna a Hercegovina	BA
—	Chorvátsko	HR
—	Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko	MK (2)
—	Čierna hora	ME
—	Srbsko	RS
—	Turecko	TR

Dátum začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa ustanovuje diagonálna kumulácia medzi Európskou úniou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Chorvátskom, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou, Srbskom a Tureckom

	EU	AL	BA	HR	MK	ME	RS	TR
EU		1.1.2007	1.7.2008		1.1.2007	1.1.2008	8.12.2009	(3)
AL	1.1.2007		22.11.2007	22.8.2007	26.7.2007	26.7.2007	24.10.2007
BA	1.7.2008	22.11.2007		22.11.2007	22.11.2007	22.11.2007	22.11.2007
HR		22.8.2007	22.11.2007		22.8.2007	22.8.2007	24.10.2007
MK	1.1.2007	26.7.2007	22.11.2007	22.8.2007		26.7.2007	24.10.2007	1.7.2009
ME	1.1.2008	26.7.2007	22.11.2007	22.8.2007	26.7.2007		24.10.2007	1.3.2010
RS	8.12.2009	24.10.2007	22.11.2007	24.10.2007	24.10.2007	24.10.2007
TR	(3)				1.7.2009	1.3.2010

(1) Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Chorvátsko a Srbsko sú krajiny, ktoré sa podieľajú na procese stabilizácie a pridruženia.

(2) Kód ISO 3166. Predbežný kód, ktorým nie je žiadnym spôsobom dotknuté konečné označenie tejto krajiny, ktoré sa dohodne po ukončení rokovaní prebiehajúcich v súčasnosti pod záštitou OSN.

(3) V prípade tovaru, na ktorý sa vzťahuje colná únia EÚ –Turecko, je dátum začatia uplatňovania 27. júl 2006.

20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/8

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 44/05

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„SZEGEDI FŰSZERPAPRIKA-ŐRLEMÉNY“ ALEBO „SZEGEDI PAPRIKA“

ES č.: HU-PDO-0005-0395-21.10.2004

CHOP ( X ) CHZO ( )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1. Príslušný orgán v členskom štáte:

Názov:

Földművelésügyi és Vidékfejlesztési Minisztérium – Élelmiszerlánc-elemzési Főosztály

Adresa:

Budapest

Kossuth Lajos tér 11.

1055

MAGYARORSZÁG/HUNGARY

Tel.

+36 13014419

Fax

+36 13014808

e-mail:

zobore@fvm.hu

2. Skupina:

Názov:

Szegedi Fűszerpaprika Konzorcium

Adresa:

Szeged-Szőreg

Szerb u. 173.

6771

MAGYARORSZÁG/HUNGARY

Tel.

+36 62558390

Fax

+36 62405120

e-mail:

szokol@rubinpaprika.hu

Zloženie:

Výrobcovia/Spracovatelia ( X ) Ostatní ( )

3. Druh výrobku:

Trieda 1.8 –

Koreniny

4. Špecifikácia:

[prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006]

4.1. Názov:

„Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“

4.2. Opis:

Produkt „Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“ je vyrábaný rozomletím vysušeného plodu koreninovej papriky (Capsicum annuum L. var. longum DC.) vypestovanej zo štátom uznaného druhu osiva v regióne Szeged.

Na výrobu produktu „Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“ môžu byť ako surovina použité tieto druhy papriky: Bíbor, Bolero, Délibáb, Fesztivál, Folklor, Kárminvörös, Mihályteleki, Napfény, Remény, Rubinvörös, Sláger, Szegedi F-03 (štipľavá), Szegedi nem csípős 57 – 13 (neštipľavá), Szegedi 178 (štipľavá), Szegedi 179 (štipľavá), Szegedi 20, Szegedi 80, Viktória a Zuhatag.

Organoleptické vlastnosti:

Organoleptické vlastnosti sladkej papriky „Szegedi fûszerpaprika-õrlemény“ alebo „Szegedi paprika“:

— Vzhľad: rovnomerný, homogénny, s dostatočnou jemnosťou mletia, teda bez granúl a mozaikovosti,

— Farba: od intenzívnej ohnivočervenej farby až po svetlejšiu červenú,

— Aróma: má intenzívnu, korenistú vôňu pripomínajúcu pečenú zeleninu,

— Chuť: je typicky sladkastá pripomínajúca dozretú a upečenú tekvicu, čerstvé záhradné rastliny, s dlhotrvajúcou jemnou, príjemnou korenistou, neštipľavou arómou, t. j. obsah kapsaicínu neprekračuje hodnotu 100 mg/kg.

Štipľavá mletá paprika má okrem vyššie uvedenej charakteristiky aj dominantnú štipľavú chuť. Intenzitu štipľavosti udáva obsah kapsaicínu. Ak je obsah kapsaicínu medzi 100 – 200 mg/kg, mletá paprika je len mierne štipľavá, ak prekročí hodnotu 200 mg/kg, je štipľavá.

Fyzikálno-chemické vlastnosti:

—

Veľkosť zŕn: jemnosť mletia papriky je potrebné nastaviť tak, aby pomletá paprika bez zvyšku prepadla cez sito s veľkosťou otvorov 0,5 mm.

—

Analytické vlastnosti:

Celkové množstvo farbív v sušine pri balení výrobku, minimum, g/kg (2) alebo množstvo farbív pri balení výrobku, jednotky ASTA, minimum (2)	3,9
	120
Povolená strata celkového množstva farbív mesačne, maximum, jednotky ASTA (3)	5
Obsah vlhkosti, maximum, % (m/m)	11,0
Obsah piesku v sušine, maximum, % (m/m)	0,5

—

Mletá paprika nemôže obsahovať žiadne potravinárske prídavné látky; v procese kondicionovania sa pridáva len voda kvalitatívne na úrovni pitnej vody.

4.3. Zemepisná oblasť:

Surovinou pri výrobe produktu s chráneným označením pôvodu „Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“, môže byť iba surová koreninová paprika vypestovaná na katastrálnych územiach týchto obcí regiónu Szeged: Algyő, Ambrózfalva, Apátfalva, Árpádhalom, Ásotthalom, Baks, Balástya, Bordány, Csanádpalota, Csanytelek, Csengele, Csikóspuszta, Csongrád, Derekegyháza, Deszk, Dóc, Domaszék, Eperjes, Fábiánsebestyén, Felgyő, Ferencszállás, Forráskút, Földeák, Hódmezővásárhely, Királyhegyes, Kistelek, Kiszombor, Klárafalva, Kövegy, Kútvölgy, Kübekháza, Magyarcsanád, Makó, Maroslele, Mártély, Mindszent, Mórahalom, Nagyér, Nagylak, Nagymágocs, Óföldeák, Ópusztaszer, Öttömös, Pitvaros, Pusztaszer, Rákos, Röszke, Rúzsa, Sándorfalva, Szatymaz, Szeged, Szegvár, Székkutas, Szentes, Tiszasziget, Tompahát Tömörkény, Újszentiván, Üllés, Zákányszék, Zsombó; Battonya, Békéssámson, Csanádalberti, Csanádapáca, Csorvás, Dombegyház, Gábortelep, Gádoros, Gerendás, Kardoskút, Kaszaper, Kisdombegyház, Kunágota, Magyarbánhegyes, Magyardombegyház, Magyartés, Medgyesbodzás, Medgyesegyháza, Mezőhegyes, Mezőkovácsháza, Nagybánhegyes, Nagyszénás, Orosháza, Pusztaföldvár Tótkomlós, Végegyháza; Csólyospálos.

Rovnako aj výroba a balenie produktu musia byť realizované v tejto zemepisnej oblasti.

4.4. Dôkaz o pôvode:

Vysledovateľnosť pôvodu produktu je zabezpečená prostredníctvom registrácie výrobcov a spracovateľov, príslušných dokumentov vyhotovených počas pestovania a spracovania, dátumov trvanlivosti uvádzaných na obale produktu, čísel šarže (číslo LOT), resp. očíslovaných štítkov vydávaných Konzorciom.

Na dodržiavanie predpisov dohliada príslušný regionálny úrad Poľnohospodárskeho riadiaceho úradu (Mezőgazdasági Szakigazgatási Hivatal).

4.5. Spôsob výroby:

Prvým krokom výrobného procesu je odborná príprava pôdy, na ktorej sa budú pestovať rastliny, potom nasleduje priamy výsev alebo výsadba priesad, podľa zvoleného spôsobu pestovania. Pri výsadbe sú priesady predpestované v období od konca februára do začiatku apríla. V máji sú ručne alebo strojom vysádzané na konečné miesto. Priamy výsev sa uskutočňuje začiatkom apríla.

V priebehu pestovania sú vykonané tieto manuálne alebo strojové agrotechnické operácie potrebné pre optimálny vývoj rastlín koreninovej papriky: polievanie, hnojenie a ochrana rastlín.

Zber čerstvej koreninovej papriky sa realizuje vo viacerých etapách podľa prebiehajúceho procesu dozrievania.

Zozbierané paprikové struky sa v optimálnom prípade nechajú ešte dva týždne dozrievať (skladované na dobre vetranom mieste), a to spôsobom vyplývajúcim z technických možností pestovateľov.

Následne sa dodatočne dozreté plody pripravia na sušenie: vykoná sa ich triedenie, umývanie, krájanie. Tieto výrobné operácie majú zásadný vplyv na kvalitu finálneho produktu.

Sušenie koreninovej papriky sa môže uskutočňovať vo vrecúškach zavesených pod strechou, v komorových alebo pásových sušiarňach. Po dokončení procesu sušenia sa obsah vody v čerstvých paprikových plodoch zníži z pôvodných asi 80 % pod 10 %.

Nakrájaná koreninová paprika sa po vysušení rozomelie prechodom medzi vodorovne uloženými pármi kameňov, ktorých vzájomná poloha je nastavená tak, aby sa zabezpečil potrebný charakter mletého prášku. Význam mletia prostredníctvom mlecích kameňov spočíva v tom, že sa koreninová paprika zohreje medzi kameňmi, vplyvom zohriatia a drvenia zo semien papriky vystúpi olej a rozpúšťa farbivá nachádzajúce sa v pokožke papriky, ktoré sú v oleji rozpustné, a obalí rastlinné častice koreninovej papriky, čím mletý prášok nadobudne rovnomernú farbu.

Poslednou fázou procesu mletia je kondicionovanie, pri ktorom pridávaním pitnej vody a pri intenzívnom miešaní môže zvýšiť obsah vody mletého prášku o 1,5 – 3 %. Kondicionovanie zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní vizuálneho vzhľadu mletej papriky, nakoľko zaisťuje v mletej paprike vytvorenie takého optimálneho prostredia s 8 – 11 % obsahom vody, v ktorom bioaktívne zložky koreninovej papriky rozvinú svoje ochranné účinky na prírodné farbivá.

Po ukončení mletia mlecími kameňmi sa mletá paprika preoseje cez sito s veľkosťou otvorov ≤ 0,5 mm a následne zabalí, a to spôsobom a do obalu v súlade s hygienickými predpismi pre potraviny.

Uvedené dodatočného dozrievanie a mletie mlecími kameňmi, ako aj kondicionovanie zásadným spôsobom ovplyvňujú výslednú kvalitu výrobku. Táto kvalita môže byť zaručená iba bezodkladným zabalením finálneho produktu, aby sa nezmenil obsah vody nastavený v procese kondicionovania. Tieto procesy si v dôsledku svojej zložitosti vyžadujú špecifické odborné znalosti, ktoré sú dostupné len v danej zemepisnej oblasti. Každú jednu výrobnú fázu, ako je pestovanie surovín, spracovanie a balenie produktu „Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“, je potrebné realizovať na geografickom území uvedenom v bode 4.3., a to nielen z dôvodu zaručenia pôvodu produktu, ale aj zabezpečenia jeho kvality.

4.6. Súvislosti:

Prvá písomná zmienka o spojitosti koreninovej papriky s regiónom Szeged pochádza z roku 1748. Paprika sa najskôr stáva populárnou ako ozdobná a liečivá rastlina a iba neskôr sa mení na dominantnú koreninu maďarskej kuchyne. Kým rozsah jej pestovania do polovice 19. storočia zostáva na úrovni rodinných potrieb, na prelome storočia už jej spracovávanie nadobúda rozmery priemyselnej výroby a rozvíja sa obchodovanie s týmto artiklom. Pestovanie papriky v tomto regióne vychádza z mestskej časti Szeged-Alsóváros, keďže obyvatelia tejto mestskej časti boli prví, ktorí sa začali zaoberať pestovaním papriky na pôdach s čiernym pieskom v blízkosti mesta Szeged „na záplavovom území rieky Tisza“. Výmera osevnej plochy koreninovej papriky v okolí mesta Szeged narástla od prelomu storočia do 30. rokov 20. storočia z 2 000 na 5 000 jutrov. Po skončení I. svetovej vojny sa so segedínskou paprikou, ktorá bola predtým dostupná iba v lekárňach, postupne oboznámili v Rakúsku aj v Nemecku, rozvinul sa aj export do USA. V roku 1934 bolo okolie mesta Szeged prehlásené za chránenú pestovateľskú oblasť a mletý paprikový prášok vyrobený z koreninovej papriky mimo tejto oblasti bolo zakázané predávať pod názvom „szegedi paprika“. V tomto období sa už väčšina pestovateľov v tomto regióne zaoberala pestovaním papriky cez 3 – 4 generácie, počet mlynov dosiahol 10 – 20.

Mletá paprika sa vyrába z rôznych druhov papriky z regiónu Szeged, ktoré majú previsnuté a podlhovasté plody. Tieto druhy, ktoré si zachovali svoj genetický základ, sa vďaka viac ako storočnej šľachtiteľskej práci výborne prispôsobili pôdnym a klimatickým podmienkam tohto regiónu. Výroba mletej papriky – po dodatočnom dozrievaní plodov koreňovej papriky, ich triedení, umývaní a šetrnom sušení – sa realizovala rozomletím strukov mlecími kameňmi, čím sa dosahovala najlepšia kvalita. Po zomletí sa prášok rozprestrel v chladnej komore na jednu noc, kde nasiakol potrebnú vlhkosť zo vzduchu. Proces kondicionovania využívaný v súčasnej výrobnej technológii je založený práve na tomto kroku tradičného sedliackeho spôsobu spracovania.

Výnimočnosť produktu nespočíva iba v spomenutej, niekoľko sto rokov starej starostlivosti, v akumulovaných odborných znalostiach a v spôsobe tradičného spracovania, ale aj v agroklimatických parametroch regiónu. V pestovateľskej oblasti mesta Szeged, na územiach vzniknutých v geologickej prítomnosti (holocén), ktoré boli často premývané vodou riek, sa na prirodzených záplavových územiach riek Körös, Maros a Tisza vytvorili lužné a rašelinové pôdy s dobrým vodným režimom a vysokým obsahom humusu. Rieka Tisza dodávala na toto územie sprašové, bahnisté usadeniny, rieka Maros piesky a Körös jemné piesky. Na týchto špecifických nánosoch troch riek vznikla pôda, ktorá sa ľahko zohrieva, menej puká, má dobrý vzdušný a vodný režim a neobsahuje soli, čo umožnilo pestovanie daných druhov koreninovej papriky, vyšľachtených v tomto regióne.

Počet slnečných hodín regiónu Szeged, ktorý patrí medzi najteplejšie regióny krajiny, dosahuje ročne okolo 2 000 hodín (na porovnanie južnejšie položené pestovateľské krajiny papriky majú asi 3 000 slnečných hodín), preto koreninová paprika v týchto klimatických podmienkach nikdy nedosiahne takú zrelosť, ako v slnečnejších krajinách: táto skutočnosť zapríčiňuje, že paprikové struky pri zbere stále obsahujú cukor. Charakteristickú sladkastú chuť mletého prášku spôsobuje kondenzačná reakcia časti tohto cukru s bielkovinami paprikového struku, karamelizácia cukru počas sušenia a mletia, ako aj rastlinný olej pochádzajúci zo semien plodov.

Teplotné nároky koreninovej papriky v období pestovania predstavujú minimálne 3 000 °C, pričom táto hodnota v regióne mesta Szeged dosahuje 3 400 °C. Táto skutočnosť je zárukou toho, že koreninová paprika pestovaná v tomto regióne po dozretí nadobudne peknú červenú farbu. Charakteristická farba mletého papriky sa získava dodatočným dozrievaním paprikových plodov, čo je krokom, ktorý predchádza sušeniu v tradičnom výrobnom procese. Tento proces je súčasne spojený aj s klimatickými charakteristikami regiónu z dôvodu, že kvalitatívne vlastnosti dočervena dozretých plodov, ktorými sú tieto druhy genetickými nositeľmi, na konci relatívne krátkeho pestovateľského obdobia sa vytvoria iba čiastočne. Prostredníctvom dodatočného dozrievania sa môžu získavať ďalšie kvalitatívne vlastnosti. V paprikových plodoch sa počas dodatočného dozrievania súčasne s prirodzeným schnutím (strata vody) zníži obsah cukru, ale vždy v nich zostáva aj zvyškový cukor, ktorý udáva charakteristickú chuť produktu. Zároveň sa popri zvyšovaní podielu červených farbív zvyšuje aj celkové množstvo farbív o 30 – 50 %. Mletý prášok vyrobený z dodatočne dozrievaných plodov má vyšší obsah farbív, ktoré sú stabilnejšie, ako prášok vyrobený z čerstvých plodov mletých bezprostredne po sušení.

Označenie pôvodu bolo zaregistrované maďarským patentovým úradom (Magyar Szabadalmi Hivatal) 27. novembra 1998 (registračné číslo 3), kým Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva v zmysle Lisabonskej dohody zapísala označenie pôvodu do medzinárodného registra 6. mája 1969 pod poradovým číslom 502.

4.7. Kontrolný orgán:

Názov:

Mezőgazdasági Szakigazgatási Hivatal Központ, Élelmiszer- és Takarmánybiztonsági Igazgatóság

Adresa:

Budapest

Mester u. 81.

1095

MAGYARORSZÁG/HUNGARY

Tel.

+36 4563010

Fax

—

e-mail:

oevi@oai.hu

4.8. Označovanie:

Na obale produktu – okrem údajov predpísaných platnými právnymi predpismi – treba uviesť názov „Szegedi fűszerpaprika-őrlemény“ alebo „Szegedi paprika“ – a po zápise do registra Spoločenstva – označenie „chránené označenie pôvodu“ alebo jeho skratku, ako aj súvisiaci symbol Spoločenstva.

Členovia Konzorcia označia každý jednotkový obal očíslovaným štítkom, ktorý vydáva Konzorcium. Výrobca musí viesť evidenciu použitých očíslovaných štítkov.

(1) Ú. V. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

(2) Množstvo farbív v mletej paprike môže byť aj vyššie na základe individuálnych požiadaviek zákazníka, skutočné množstvo farbív produktu treba uviesť na sprievodnom certifikáte kvality dodávaného tovaru.

(3) Na zachovanie kvality mletého prášku môže byť poskytnutá maximálne 12 mesačná záručná lehota.

20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/13

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 44/06

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„OLIVE DE NIMES“

ES č.: FR-PDO-0005-0568-10.11.2006

CHZO ( ) CHOP ( X )

1. Názov:

„Olive de Nîmes“

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Francúzsko

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 1.6.

Ovocie, zelenina a obilniny v pôvodnom stave alebo spracované.

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Označenie „Olive de Nîmes“ pomenúva celú olivu čisto zelenej farby, bez stopky, výhradne z odrody Picholine. Oliva nie je rozpolená ani nakrájaná.

Horká chuť sa odstraňuje lúhovaním v zásaditom roztoku hydroxidu draselného alebo sodného, ktorého hustota nepresahuje 1 032. Po namočení a čiastočnom odstránení horkosti sa zásaditý roztok vymení za čistú a pitnú vodu, v ktorej sa olivy opláchnu. Olivy sa následne umiestnia do soľného nálevu z morskej soli.

Oliva s označením „Olive de Nîmes“ je charakteristicky chrumkavá, šťavnatá, v ústach s typickou arómu masla a lieskových orieškov a slanou chuťou.

Minimálny kaliber olív zodpovedá maximálnemu počtu 34 kusov na 100 gramov.

Jednotlivé šarže musia byť homogénne farbou aj kalibrom.

3.3. Suroviny:

Neuplatňuje sa

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

Neuplatňuje sa

3.5. Konkrétne kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Všetky operácie súvisiace s produkciou suroviny, výrobou a s balením olív sa musia uskutočňovať v označenej zemepisnej oblasti.

3.6. Osobitné pravidlá pre prekrájanie, strúhanie, balenie atď.:

Olivy pre konečného spotrebiteľa sa môžu baliť do nádob s maximálnym obsahom 8 kg (čistá hmotnosť po odkvapkaní).

Nevyhnutnosť balenia v zemepisnej oblasti je odôvodnená krehkosťou výrobku. Oliva je krehký plod a manipulácia s ňou musí byť obmedzená. Vyznačuje sa citlivosťou na nárazy (ostávajú značky na povrchu) a na výkyvy teploty, ku ktorým môže dôjsť počas prepravy.

Toto opatrenie prispieva k ochrane vzhľadu a samotnej olivy. Súčasne zabezpečuje lepšiu sledovateľnosť.

3.7. Osobitné pravidlá pre označovanie:

Okrem povinných údajov stanovených predpismi o označovaní a obchodnej úprave potravín, musí etiketa pre olivy, na ktoré sa vzťahuje chránené označenie pôvodu „Olive de Nîmes“, obsahovať tieto údaje:

—	názov chráneného označenia „Olive de Nîmes“,

—	formulácia: „appellation d'origine contrôlée“ („chránené označenie pôvodu“) alebo „AOC“. Keď je v označení uvedený nezávisle od adresy názov podniku alebo značky, názov označenia sa opakuje medzi slovami: „appellation“ a „contrôlée“.

Tieto údaje musia byť uvedené v tom istom vizuálnom poli a na tej istej etikete.

Musia byť napísané viditeľne, čitateľne, nezmazateľne a dostatočne veľkými písmenami, ktoré dobre vynikajú na ploche, na ktorej sú vytlačené tak, aby sa výrazne odlišovali od všetkých ostatných písaných a kreslených údajov.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Zemepisná oblasť produkcie „Olive de Nîmes“ pokrýva oblasť pestovania olív departementu Gard a východnú časť departementu Hérault, s výnimkou Causses, pohoria Cévenole a oblasti Camargue.

Prírodnou hranicou na východe je rieka Rhône a na juhu región Camargue. Severná hranica je klimatická a zodpovedá hranici pestovania odrody Picholine. Severovýchodná hranica kopíruje hranicu departementu Gard (masívy stredomorskej lesostepi s nadmorskou výškou nad 300 metrov). Západná hranica presahuje dolinu Vidourle a nachádza sa na línii Ganges, Pic St Loup, le Lez, ktorá zodpovedá línii zalesnených hrebeňov.

Oblasť produkcie zahŕňa 223 obcí, z toho 183 v departemente Gard a 40 v departemente Hérault:

Departement Gard:

Aigaliers; Aigremont; Aigues-Vives; Alès; Anduze; Aramon; Argilliers; Arpaillargues-et-Aureillac; Aspères; Aubais; Aubord; Aubussargues; Aujargues;Bagard; Baron; Beauvoisin; Belvezet; Bernis; Bezouce; Blauzac; Boisset-et-Gaujac; Boissières; Boucoiran-et-Nozières; Bouillargues; Bouquet; Bourdic; Bragassargues; Brignon; Brouzet-les-Quissac; Bruguière (la); Cabrières; Cadière-et-Cambo (la); Caissargues; Calmette (la); Calvisson; Canaules-et-Argentières; Cannes-et-Clairan; Cardet; Carnas; Cassagnoles; Castelnau-Valence; Castillon-du-Gard; Caveirac; Clarensac; Codognan; Collias; Collorgues; Combas; Comps; Congénies; Conqueyrac; Corconne; Crespian; Cruviers-Lascours; Deaux; Dions; Domazan; Domessargues; Durfort-et-Saint-Martin-de-Sossenac; Estezargues; Euzet; Flaux; Foissac; Fons;Fons-sur-Lussan; Fontanès; Fontarèches; Fournes; Gailhan; Gajan; Gallargues-le-Montueux; Garons; Garrigues-Sainte-Eulalie; Générac; Jonquières-Saint-Vincent; Junas; Langlade; Lecques; Lédenon; Lédignan; Lezan; Liouc; Logrian-Florian; Lussan; Manduel; Marguerittes; Martignargues; Maruejols-Les-Gardon; Massanes; Massillargues-Attuech; Mauressargues; Méjannes-Les-Alès; Meynes; Milhaud; Mons; Montagnac; Montaren-et-Saint-Médiers; Monteils; Montfrin; Montignargues; Montmirat; Montpezat; Moulezan; Moussac; Mus; Nages-et-Solorgues; Ners; Nîmes; Orthoux-Sérignac-Quilhan; Parignargues; Poulx; Puechredon;Quissac; Redessan; Remoulins; Ribaute-les-Tavernes; Rochefort-Du-Gard; Rodilhan; Rouvière (la);Saint-Bauzely; Saint-Bénezet; Saint-Bonnet-du-Gard; Saint-Césaire-de-Gauzignan; Saint-Chaptes; Saint-Christol-les-Alès; Saint-Clément; Saint-Come-et-Maruéjols; Saint-Dézéry; Saint-Dionisy; Sainte-Anastasie; Saint-Etienne-de-l'Olm; Saint-Geniès-de-Malgoires; Saint-Gervasy; Saint-Hilaire-de-Brethmas; Saint-Hilaire-d'Ozilhan; Saint-Hippolyte-de-Caton; Saint-Hippolyte-de-Montaigu; Saint-Hippolyte-du-Fort; Saint-Jean-de-Ceyrargues; Saint-Jean-de-Crieulon; Saint-Jean-de-Serres; Saint-Just-et-Vacquieres; Saint-Laurent-la-Vernède; Saint-Mamert-du-Gard; Saint-Maurice-de-Cazevieille; Saint-Maximin; Saint-Nazaire-des-Gardies; Saint-Privat-des-Vieux; Saint-Quentin-la-Poterie; Saint-Siffret; Saint-Théodorit; Saint-Victor-des-Oules; Salinelles; Sanilhac-Sagries; Sardan; Sauve; Sauzet; Savignargues; Saze; Sernhac; Serviers-et-Labaume; Seynes; Sommières; Souvignargues; Théziers; Tornac; Uchaud; Uzès; Vallabrix; Vallérargues; Vergèze; Vers-Pont-du-Gard; Vestric-et-Candiac; Vézenobres; Vic-le-Fesc; Villevieille.

Čiastočne zahrnuté obce: Allègre; Beaucaire; Bellegarde; Goudargues; Saint-Gilles; Vauvert; Verfeuil.

Departement Hérault:

Assas; Baillargues; Beaulieu; Boisseron; Buzinargues; Campagne; Castries; Claret; Fontanès; Galargues; Garrigues; Guzargues; Lauret; Lunel; Lunel-Viel; Matelles (les); Montaud; Moulès-et-Baucels; Restinclières; Saint-Bauzille-De-Montmel; Saint-Brès; Saint-Christol; Saint-Croix-de-Quintillargues; Saint-Drézéry; Saint-Geniès-Des-Mourgues; Saint-Hilaire-de-Beauvoir; Saint-Jean-de-Cornies; Saint-Jean-de-Cuculles; Saint-Mathieu-de-Tréviers; Saint-Seriès; Saint-Vincent-de-Barbeyrargues; Saturargues; Saussines; Sauteyrargues; Sussargues; Vacquières; Valergues; Valflaunès; Vérargues; Villetelle.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Prírodné prostredie

Oblasť produkcie charakterizuje krajina tvorená kopcami a vŕškami, ktorých nadmorská výška zvyčajne nepresahuje 350 metrov. Pôdy sú zväčša tvorené treťohornými molasami, vápencami a ílovitými vápencami a naplaveninovými terasami. Podnebie je stredomorské a vyznačuje sa značným suchom v letnom období a silnými zrážkami na jeseň. Oblasť je pod vplyvom vetrov, najmä severného mistrálu a môže byť vystavená drsnej zime.

História

Výskyt olivovníkov od antických čias potvrdzuje, že región Nîmes je s kultúrou olivovníka úzko spätý.

Olivový olej sa v tejto oblasti vyrába už oddávna. Výroba a bežná konzumácia zelených olív sú mladšie a datujú sa od 18. storočia. Práve zdokonalenie metódy odstraňovania horkosti bratmi Piccoliniovcami umožnilo rozvoj tejto výroby: bratia Piccoliniovci vďaka zmesi dreveného popola (dub a olivovníky) a vápennej vody získali zásaditý roztok schopný odstrániť horkosť zo zelených olív. Táto metóda sa vo veľkom a najmä v Nîmes rozšírila medzi všetkými lahôdkármi. Všetky zelené olivy zbavené horkosti „na spôsob Piccolini“ sa nazývali „Picholines“.

Domnievame sa, že názvom Picholine bol následne pomenovaný druh olivovníka z výberu odrody Plant de Collias, pôvodom z Collias, obce zo zemepisnej oblasti chráneného označenia, v súlade s metódou odstraňovania horkosti „na spôsob Piccolini“ uplatňovanou v tej dobe: výber najkrajších a najpevnejších plodov, ktoré sú najvhodnejšie pre tento spôsob.

V druhej polovici 19. storočia chemici vytvorili lúh sodný, ktorý uľahčil odstraňovanie horkosti olív vo väčšom množstve a podporil vznik „priemyselných“ lahôdkární.

Devätnáste storočie sa však vyznačovalo úpadkom pestovania olív, ktorému konkurovalo pestovanie vinnej révy a dovoz iných tukov. Úpadok pokračoval až do druhej svetovej vojny, keď v dôsledku päťročného vojnového konfliktu došlo k oživeniu záujmu o výrobu olivového oleja následkom veľkého nedostatku dovážaných olejov a tukov.

V roku 1945 sa v blízkosti Nîmes nachádzalo ešte 22 lahôdkární, ktoré spracovávali 2 000 ton olív Picholines a veľmi rozšírené boli aj trhy s olivami.

Veľké mrazy v roku 1956 zničili olivové háje nîmského regiónu.

Chuťové vlastnosti plodu, botanická kvalita stromu a najmä mráz v roku 1956, keď bola odroda vyhlásená za objekt národného záujmu a začala sa vysádzať všade, sa pričinili o rozšírenie olivy Picholine za hranice oblasti pôvodu.

Gard však zostáva najvýznamnejším departmentom produkujúcim zelenú olivu Picholine (23 % produkcie krajiny). Táto skutočnosť sa nepochybne viaže na odolnosť odrody Picholine, ktorá je dokonale prispôsobená pedo-klimatickým podmienkam oblasti produkcie výrobku s týmto chráneným označením. Tento druh olivovníkov prevláda v kotline Nîmes, ktorá je kolískou tejto odrody, kým na úbočiach Cévenol sa vyskytujú iné miestne odrody. V obci Collias a v okolitých obciach sa nachádzajú viac ako 200-ročné olivovníky „Picholiniers“.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Oliva s označením „olive de Nîmes“ sa tradične spracováva v oblasti pestovania odrody Picholine. Olivy sa pripravujú podľa tradične používanej metódy „redukovanej mliečnej fermentácie“: celé olivy sa máčajú v zásaditom roztoku hydroxidu draselného alebo sodného, ktorého hustota nepresahuje 1 032.

Po namočení a čiastočnom odstránení horkosti sa zásaditý roztok vymení za čistú a pitnú vodu.

Olivy zostávajú vo vode najmenej tridsaťšesť hodín a najmenej štyrikrát sa oplachujú.

Olivy sa následne umiestnia do soľného nálevu z morskej soli s maximálnou hustotou 1 060. Na zníženie pH soľného nálevu na úroveň 4,7 sa povoľuje použitie kyseliny citrónovej a mliečnej.

Tento spôsob výroby dodáva olive z Nîmes jej charakteristickú chrumkavú štruktúru a typickú arómu masla a lieskových orieškov.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku (pre CHZO):

Vďaka dlhodobej histórii pestovania olív v departmente Gard sa zachovala kontinuita znalostí ošetrovania sadu ako aj výroby olív.

Odroda Picholine vykazuje určitú odolnosť voči nízkym teplotám v zimnom období a jej pevne prirastené plody odolávajú prudkým jesenným vetrom. Keďže táto odroda sa dá použiť na výrobu oleja aj konzumných olív, jej význam u výrobcov narástol.

Prírodné prostredie sa podpísalo pod charakteristický spôsob vedenia stromov:

—	stromy sú vedené tradične nízko na uľahčenie zberu zelených olív a súčasne aby boli chránené pred vetrom,

—	usporiadanie parciel určených na pestovanie olivovníka tiež prispelo k formovaniu krajiny: množstvo tradičných terás nazývaných „faïsse“ alebo „banquaou“ umožňuje pomocou múrikov zadržať malé množstvo pôdy nachádzajúce sa na veľmi strmých svahoch.

Zber sa vykonával tradične od septembra (stolové olivy) do decembra (olej) a zamestnával množstvo pracovných síl, ktoré podľa miestneho výrazu išli na olivy „allait oliver“.

Zber sa vo väčšine prípadov vykonáva ručne: odroda Picholine, ktorej plody sú pevne spojené so stopkou, nie je vhodná na mechanický zber, ktorý môže olivy poškodiť.

Ani tradičné usporiadanie sadov (malá rozloha, prítomnosť múrikov, často obmedzený prístup) nie je dostatočne prispôsobené na mechanický zber.

Olivy sa pripravujú podľa tradične používanej metódy „redukovanej mliečnej fermentácie“ alebo čiastočnej fermentácie, pri ktorej sa proces zastaví predtým, ako roztok dosiahne jadro.

Táto fermentácia sa v oblasti tradične používa na uchovanie farby plodu, jeho charakteristickej chuti a chrumkavej štruktúry bez kyslastej chuti.

Táto výroba zažila množstvo nepriaznivých období. Vďaka kompatibilite odrody a územia, vzťahu ľudí k tomuto pôvodnému výrobku a znalostiam miestnych lahôdkárov sa oliva s označením „Olive de Nîmes“ zachovala a začína byť znovu vyhľadávaná výrobcami aj spotrebiteľmi.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

http://www.inao.gouv.fr/repository/editeur/pdf/CDC-AOP/olive-de-nimes.pdf

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

20.2.2010

Úradný vestník Európskej únie

C 44/18

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

2010/C 44/07

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

JEDNOTNÝ DOKUMENT

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„“ (LONGKOU FEN SI)

ES č.: CN-PGI-0005-0623-16.07.2007

CHZO ( X ) CHOP ( )

1. Názov:

„“ (Longkou Fen Si)

2. Členský štát alebo tretia krajina:

Čínska ľudová republika

3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny:

3.1. Druh výrobku:

Trieda 2.7.:

Cestoviny

3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1:

Longkou Fen Si je výrobok v podobe nití zo suchého škrobu, vyrobený z fazule mungo a hrachu.

Na vzhľad je biely a priesvitný, jednotlivé rezance majú rovnakú hrúbku (nevyskytujú sa zdvojené ani polámané rezance) a je mäkký a pružný. Jeho chuť je čistá a nemá zvláštnu vôňu ani nijaké voľným okom viditeľné nečistoty. Jeho najtypickejšou vlastnosťou je schopnosť vydržať teplotu varu bez toho, aby začal rôsolovatieť. Ani po hodinovom varení sa na seba rezance nelepia, nedochádza k rôsolovateniu a takmer sa nelámu.

Pre Longkou Fen Si je charakteristický vysoký obsah škrobu presahujúci 75 %, obsah vody nižší ako 15 %, priemer vlasových rezancov menší ako 0,7 mm, pomer zlomených vlasových rezancov nižší ako 10 % pri varení vo vode po 45 minútach a obsah popola nižší ako 0,5 %.

3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch):

Longkou Fen Si sa vyrába z fazule mungo alebo hrachu.

Na pôvod surovín sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, môžu sa používať aj dovážané plodiny.

Pri pestovaní fazule mungo a hrachu sa nesmú používať hnojivá ani chemické látky. Uprednostňujú sa plodiny vypestované v tom istom roku. Maximálna doba skladovania surovín by nemala prekročiť jeden rok. Ďalšie podmienky zahŕňajú:

—	používanie plných, nepoškodených semien,

—	najviac 1 % prímesí alebo semien odlišnej farby, ako aj

—	obsah vlhkosti nižší ako 13,5 %.

Voda by mala pochádzať z vodných zdrojov v tej istej zemepisnej oblasti.

3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu):

—

3.5. Špecifické kroky pri výrobe, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti:

Namáčanie fazule mungo alebo hrachu, zrážanie a oddeľovanie škrobovej pasty, miesenie pasty, filtrovanie a sušenie (na slnku alebo horúcim vzduchom) musí prebiehať vo vymedzenej zemepisnej oblasti.

3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď.:

Sušený Longkou Fen Si sa balí podľa požiadaviek spotrebiteľov.

3.7. Špecifické pravidlá označovania:

Etiketa výrobku Longkou Fen Si by mala obsahovať tieto informácie: názov výrobku, názov a adresu výrobcu, obchodnú značku, špecifikácia balenia, dátum výroby a spotreby, zloženie a číslo šarže.

4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti:

Oblasť sa nachádza na severe polostrova Šan-tung a zahŕňa mestá Longkou, Čao-jüan, Pcheng-lai, Laj-jang a Laj-čou v rámci správneho regiónu mesta Jan-tchaj čínskej provincie Šan-tung. Cez túto oblasť preteká Žltá rieka a rieka Ťie.

5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou:

5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti:

Cez túto zemepisnú oblasť pretekajú také rieky ako Žltá rieka a rieka Ťie a kvalita vody je dobrá. Tento región je typickou teplou kontinentálnou monzúnovou oblasťou s polovlhkou klímou. Striedajú sa tu štyri rôzne ročné obdobia a oblasť sa vyznačuje miernym vetrom, primeranými teplotami, nízkou vlhkosťou vzduchu, dlhým obdobím denného svetla a jedinečným mikrobiálnym systémom.

5.2. Špecifickosť výrobku:

Pre Longkou Fen Si je charakteristický vysoký obsah škrobu, vysoká pružnosť a takmer nulový obsah nečistôt a prímesí. Pri varení vo vode počas 45 minút je pomer zlomených vlasových rezancov nižší ako 10 %.

5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a kvalitou alebo vlastnosťami výrobku (pre CHOP) alebo špecifickou kvalitou, povesťou alebo inou vlastnosťou výrobku (pre CHZO):

Prírodné faktory

Kvalita vody. Počas výrobného procesu má veľký význam kontrola kvality škrobu. Hlavný spôsob výroby škrobu je takýto: po roztlačení namočenej fazule mungo alebo hrachu na kašu sa odstránia zvyšky šupiek a za pôsobenia baktérie Streptococcus lactis sa vyzráža škrob. Potom sa škrob extrahuje sušením. Táto metóda je známa ako fermentácia v kyslom výluhu. Počas tohto procesu zohráva základnú úlohu baktéria Streptococcus lactis, pričom kľúčovým prvkom pre rast a množenie tejto baktérie je kvalita vody. Voda, ktorá je čistá a bez zápachu, má sviežu chuť, nie je horká a je bohatá na minerály, sa bežne nazýva sladkou vodou. Prítomnosť kovových častíc a anorganických solí v sladkej vode má veľký vplyv na rast a množenie prospešných mikroorganizmov a množstvo enzýmov, ktoré produkujú. To zasa ovplyvní zrážanie a zadržiavanie škrobu a jeho kvalitu. Znečistená voda, voda s nadmerne vysokou či nízkou hodnotou pH alebo voda s nadmerným množstvom chlórových alebo sulfátových iónov bude neustále brzdiť rast a množenie mikroorganizmov a môže zapríčiniť, že mikroorganizmy začnú produkovať klusterín, kvôli čomu nebudú schopné kondenzovať škrob. Z toho vyplýva, že kvalita vody má veľký vplyv na podiel škrobu a kvalitu Longkou Fen Si. Hovorí sa, že výroba vlasových rezancov je ako získavanie striebra z vody. Tí istí remeselníci, ktorí môžu vyrobiť vysoko kvalitné vlasové rezance v zemepisnej oblasti Longkou Fen Si, však s tými istými technológiami nevyrobia vlasové rezance podobnej kvality v iných oblastiach, a v niektorých oblastiach sa im dokonca ani nepodarí extrahovať škrob. To jasne poukazuje na vplyv kvality vody na Longkou Fen Si. V regióne Jan-tchaj sa rozprestiera množstvo hôr a kopcov. Voda v riekach pochádza z horských prameňov. Nie je znečistená, jej hodnota pH je 6,9 – 7,4 a má nízky obsah chlórových a sulfátových iónov. Tunajšia voda je vhodná na extrahovanie škrobu z fazule mungo a hrachu pomocou fermentácie v kyslom výluhu roztokom, čím prispieva k vysokému obsahu škrobu v cestovinách Longkou Fen Si.

Podnebie a zemepisné prostredie. Ďalším kľúčovým faktorom kvality cestovín Longkou Fen Si je sušenie. Výrobu cestovín Longkou Fen Si možno rozdeliť na dve obdobia: jar a jeseň. Jarné obdobie sa začína jarnou rovnodennosťou a končí sa letným slnovratom a jesenné obdobie trvá od „bielej rosy“ (začiatok septembra) do „veľkého snehu“ (začiatok decembra), čo je spolu šesť mesiacov. Najlepšie sú vlasové rezance vyrábané počas obdobia od „veľkého dažďa“ (koniec apríla) do začiatku leta a od jesennej rovnodennosti do začiatku zimy. Kvalita vlasových rezancov vyrábaných v inom období je nižšia ako kvalita vlasových rezancov vyrábaných na jar a na jeseň. Je to hlavne z dôvodu príliš nízkej teploty v zime, kvôli ktorej sa baktéria Streptococcus lactis počas kvasenia ťažšie množí. Vlasové rezance, ktoré sa sušia príliš pomaly alebo dokonca zamrznú, majú nižšiu kvalitu. Počas leta je zasa teplota príliš vysoká, a preto je v priebehu kvasenia zložité kontrolovať kontamináciu inými baktériami. K ďalším problémom môže patriť príliš veľa zrážok, málo vetra a príliš intenzívne slnečné žiarenie pri sušení. Všetky tieto faktory spoločne spôsobujú nižšiu kvalitu vlasových rezancov. Teplota v oblasti výroby Longkou Fen Si je priaznivá pre množenie baktérie Streptococcus lactis. K procesu sušenia prispieva aj vhodná rýchlosť vetra a vlhkosť vzduchu.

Vďaka technologickým zlepšeniam sa tradičný proces sušenia na slnku postupne nahrádza sušením horúcim vzduchom. Ide o upravenú metódu, ktorá imituje základné podmienky sušenia na slnku. V súčasnosti sa pri výrobe Longkou Fen Si používa sušenie na slnku, ako aj sušenie horúcim vzduchom.

Ľudské faktory

Je dokázané, že už v období severnej dynastie Wej ľudia v meste Čao-jüan ovládali technológie na výrobu škrobu a bežné vlasové rezance začali vyrábať počas dynastie Sung.

V 19. storočí vznikli továrne na výrobu vlasových rezancov z fazule mungo v dnešnej štvrti Pej-li-čuang časti Čang-sing mesta Čao-jüan. Tieto továrne patria k najstarším továrňam na výrobu vlasových rezancov, ktoré sa zachovali dodnes.

V roku 1860 bol v Hongkongu založený obchod Hongtai Vermicelli, kde sa predávali vlasové rezance vyrobené v meste Čao-jüan a dovezené z Longkou. Na vonkajšej strane obalov bol napísaný názov „Longkou Fen Si“ a odvtedy je tento výrobok známy ako Longkou Fen Si.

V roku 1862 zriadila vláda dynastie Čching colný úrad vo východnej oblasti Jan-tchaj s pobočkou v oblasti Longkou, čím výrazne podporila prepravu a predaj Longkou Fen Si. V januári 1914 sa prístav Longkou otvoril pre zahraničný obchod. Stále viac ľudí z Čao-jüane si začalo zakladať obchody s vlasovými rezancami v Longkou, čím sa podporil vývoz Longkou Fe Si. Vďaka tomu má teraz Longkou Fen Si výbornú povesť doma aj v zahraničí.

Vzhľadom na jeho dlhodobú povesť používajú strediská zahraničného obchodu v provincii Šan-tung názov Longkou Fen Si, aby podporili vývoz výrobku.

Odkaz na uverejnenie špecifikácie:

[Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006]

(1) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2010.044.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 44

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 53 20. februára 2010

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Európska komisia
2010/C 044/01	Výmenný kurz eura	1

2010/C 044/02	Oznámenie Komisie o postupe ustanovenom v článku 1 ods. 4 smernice Rady 96/67/ES, ktorým sa zrušuje a nahrádza oznámenie zo 17 decembra 2009	2

2010/C 044/03	Oznámenie Komisie o dátume začatia uplatňovania protokolov o pravidlách pôvodu, ktorými sa ustanovuje diagonálna kumulácia pôvodu medzi Európskou úniou, Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou, Chorvátskom, Srbskom a Tureckom	5

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Európska komisia
2010/C 044/04	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5733 – Gestamp Automoción/Edscha Hinge & Control Systems) ( 1 )	7

	INÉ AKTY
	Európska komisia
2010/C 044/05	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	8

2010/C 044/06	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	13

2010/C 044/07	Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín	18


	(1) Text s významom pre EHP