12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/3

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku

2009/C 302/03

Rada a zástupcovia vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady,

PRIPOMÍNAJÚC

—	základné hodnoty obnovenej lisabonskej stratégie, ktorá sa zameriava na rast a zamestnanosť ako na prostriedky na zabezpečenie prosperujúcej, spravodlivej a environmentálne udržateľnej budúcnosti Európy, a kľúčovú úlohu vedomostného trojuholníka v tomto procese,

—

potvrdenie Európskej rady v Bruseli z 8. a 9. marca 2007, že „vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutnými predpokladmi dobre fungujúceho znalostného trojuholníka (vzdelávanie – výskum – inovácia) a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní rastu a zamestnanosti“ a výzvu Európskej rady v Bruseli z 19. a 20. marca 2009 k prijatiu naliehavých konkrétnych opatrení na „podporu partnerstva medzi podnikmi, výskumom, vzdelávaním a odbornou prípravou“ a na „zvýšenie kvality investícií do výskumu, znalostí a vzdelávania“.

UVEDOMUJÚC SI,

—	že dlhotrvajúci pokles naďalej vážne ovplyvňuje celosvetovú ekonomiku a že by sa mala plne využiť obnovená lisabonská stratégia – s jej dôrazom na vedomostný trojuholník – ako základ pre účinné a udržateľné oživenie v celej Európskej únii,

—	že na to, aby bola Európska únia vybavená tak, aby mohla čeliť dlhodobým výzvam konkurenčného globálneho hospodárstva, zmeny klímy a starnutia obyvateľstva, musia všetky tri zložky vedomostného trojuholníka fungovať správne a byť navzájom plne prepojené,

—

že základnou úlohou vzdelávania je zabezpečovať vývoj jednotlivcov tak, aby mohli naplno uplatniť svoj potenciál v súčasnej spoločnosti, a že vzdelávacie inštitúcie na všetkých úrovniach majú preto veľmi široké spektrum funkcií a povinností. Potrebné je však ďalej rozvíjať špecifickú funkciu vzdelávania ako základu vedomostného trojuholníka.

SA NAZDÁVAJÚ, ŽE ĎALŠIE ZAČLEŇOVANIE VZDELÁVANIA, VÝSKUMU A INOVÁCIE DO PLNE FUNKČNÉHO VEDOMOSTNÉHO TROJUHOLNÍKA BY

posilnilo inovačnú schopnosť Európy a rozvoj tvorivej a znalostnej ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom:

—	rozšírenej a neustále sa rozvíjajúcej vedomostnej základne na univerzitách (1) a vo výskumných strediskách, ktorá by sa mohla rýchlo premietnuť do inovačných výrobkov, služieb, prístupov a metód v širšej ekonomike a v spoločnosti všeobecne,

—

podpory tvorivého, inovačného a podnikateľského zmýšľania u žiakov, účastníkov odbornej prípravy, študentov, pedagógov a výskumných pracovníkov, čím by sa podporil postupný rozvoj širšej podnikovej kultúry prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj dynamickejšieho európskeho pracovného trhu a zručnejšej pracovnej sily.

prispelo k dosiahnutiu značného pokroku:

—	pri plnení cieľa iniciatívy „Nové zručnosti pre nové pracovné miesta“ na zlepšenie zamestnateľnosti občanov EÚ na meniacom sa pracovnom trhu,

—	pri uskutočňovaní programu modernizácie univerzít. (2)

IDENTIFIKUJÚ TIETO OSOBITNÉ VÝZVY PRE SEKTOR VZDELÁVANIA:

—	potreba preklenúť kultúrnu priepasť medzi vzdelávaním – pokiaľ ide o výučbu, učenie sa a prenos sociálno-kultúrnych hodnôt – a výskumom a inováciou v obchodnej sfére,

—	potreba inovačnejšej a podnikateľskejšej kultúry v univerzitnom sektore,

—	potreba zlepšiť komunikáciu a mobilitu medzi vzdelávaním a výskumom na jednej strane a podnikateľskou sférou a širšou ekonomikou na strane druhej a podporovať mobilitu a výmenu myšlienok medzi rôznymi akademickými a výskumnými disciplínami,

—

potreba ďalej reformovať správu a finančné štruktúry univerzít s cieľom zvýšiť ich nezávislosť a zodpovednosť, aby sa uľahčil diverzifikovanejší tok príjmov a efektívnejšia spolupráca s podnikateľskou sférou a aby boli univerzity schopné zúčastňovať sa na vedomostnom trojuholníku v celosvetovom meradle.

SA NAZDÁVAJÚ, ŽE POLITIKY, KTORÉ SA SNAŽIA O RIEŠENIE TÝCHTO OSOBITNÝCH VÝZIEV, BY MALI VYCHÁDZAŤ Z TÝCHTO VŠEOBECNÝCH ZÁSAD:

—	koncepcia vedomostného trojuholníka sa vzťahuje na potrebu zvýšenia vplyvu investícií na tri formy činností – vzdelávanie, výskum a inováciu – systémovým a nepretržitým vzájomným pôsobením,

—	úplná integrácia vedomostného trojuholníka si vyžaduje zosúladenejšiu tvorbu politiky a spoluprácu v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie na európskej úrovni aj na úrovni členských štátov,

—

aby mohlo vzdelávanie plniť svoju úlohu vo vedomostnom trojuholníku, musia byť ciele výskumu a inovácie a ich výsledky spätne nasmerované do vzdelávania, pričom výučbu a vzdelávanie by podporila silná výskumná základňa a prostredie pre výučbu a vzdelávanie by sa rozvinulo a zlepšilo väčším začlenením tvorivého zmýšľania a inovačných postojov a prístupov,

—

tradičná akademická kultúra na univerzitách sa musí doplniť o povedomie, že zohráva kľúčovú úlohu aj pri zabezpečovaní zručnejšej, podnikavejšej a flexibilnejšej pracovnej sily, ktorá vytvorí základ pre budúci hospodársky rast a prosperitu, ako aj lepšiu kvalitu života. Odbornou prípravou výskumných pracovníkov a pedagógov by sa týmto osobám malo umožniť lepšie vštepovať kultúru inovácie do organizácií v ktorých pracujú,

—

pri tvorbe stratégií celoživotného vzdelávania na vnútroštátnej, regionálnej a inštitucionálnej úrovni je nutné vziať do úvahy vedomostný trojuholník, aby sa univerzity viac zapojili do zlepšovania zručností, ktoré sú potrebné pre znalostnú ekonomiku, a aby pravidlá prijímania dostatočne uznávali hodnotu predchádzajúceho vzdelania a pracovné skúsenosti,

—	nové myšlienky a inovácie vznikajú zo súčinnosti rôznych druhov znalostí a prostredníctvom hľadania nových znalostí zo zvedavosti. Preto je popri vede a technike veľmi dôležité uznať, že kvalitné vzdelávanie a výskum v spoločenských a humanitných vedách zohráva v inovácii významnú úlohu,

—	pluralizmus, ktorý v Európe existuje medzi univerzitnými a výskumnými systémami, by sa mal považovať za výhodu pri rozvoji rozličných prístupov k plne funkčnému vedomostnému trojuholníku.

STANOVUJÚ TÝCHTO SEDEM PRIORÍT ČINNOSTI:

1. Zabezpečenie väčšieho súladu medzi politikami v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie

Je potrebné viac zosúladiť tvorbu politík na európskej úrovni a na úrovni členských štátov, ktorá plne integruje tri zložky vedomostného trojuholníka. Politiky v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie by sa mali navzájom posilňovať, aby sa zabezpečil rozvoj plne funkčného vedomostného trojuholníka a urýchlil prechod na skutočnú znalostnú ekonomiku a spoločnosť. Komisia by mala v rámci súčasných postupov predkladania správ v rámci otvorenej metódy koordinácie Radu informovať o opatreniach, ktoré sa prijali v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácie na podporu integrácie vedomostného trojuholníka. V správe by sa mali určiť prekážky a návrhy na zabezpečenie ďalšieho rozvoja.

2. Urýchlenie pedagogickej reformy

Členské štáty by mali podnecovať inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy k tomu, aby sa zabezpečilo, že učebné plány, ako aj vyučovacie a skúšobné metódy na všetkých stupňoch vzdelávania vrátane doktorandskej budú začleňovať a podnecovať tvorivosť, inováciu a podnikateľského ducha. Jedným zo spôsobov, ako je to možné dosiahnuť, je priebežná tvorba učebných plánov v spolupráci s výskumnými ústavmi, priemyslom a prípadne s ďalšími zainteresovanými stranami.

3. Partnerstvo medzi univerzitami a podnikateľskou sférou a ďalšími zainteresovanými stranami

Členské štáty a Komisia by mali urýchlene reagovať na výzvy konať, ktoré sú uvedené v záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 12. mája 2009 o posilnení partnerstiev medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnymi partnermi, najmä zamestnávateľmi, v súvislosti s celoživotným vzdelávaním. V kontexte rozvoja užších väzieb medzi univerzitami a komunitami, ktorým slúžia, by sa mala osobitná pozornosť venovať rozvoju stimulov pre mobilitu zamestnancov medzi univerzitami a podnikateľským sektorom vrátane výmenných programov pre zamestnancov. Spolupráca medzi univerzitami a podnikateľskou sférou by sa mala zintenzívňovať v rámci univerzitných stratégií vzdelávania, výskumu a inovácie.

4. Opatrenia na rozvoj inovačnej kultúry na univerzitách

Členské štáty by mali podporovať univerzity, aby urýchlili svoje úsilie o rozvoj „inovačnej kultúry“ okrem iného prostredníctvom dynamickejšieho a interaktívnejšieho prostredia pre vzdelávanie a stimulov pre účasť zamestnancov na projektoch s inovačným rozmerom. Mohli by sa prijať opatrenia na financovanie a vytvoriť motivačné štruktúry na inštitucionálnej úrovni, aby podnietili „kultúrnu zmenu“, aby sa spolupráca s priemyslom považovala za dôležitý faktor kariérneho postupu. Mala by sa uznať zásadná úloha vedúcich pracovníkov vo vysokoškolskom vzdelávaní pri podpore efektívneho rozvoja „inovačnej kultúry“.

5. Tvorba stimulov pre univerzity, aby rozvíjali prevoditeľné znalosti

Členské štáty by mali preskúmať, či existujú primerané stimuly pre univerzity, aby rozvíjali znalosti, ktoré je možné previesť do širšej ekonomiky na účely tvorby inovačných tovarov a služieb. Tam, kde právne ustanovenia, správne štruktúry alebo finančné opatrenia inštitúciám bránia v tom, aby nadobúdali zisk z takéhoto rozvoja znalostí a ich prevodu, by sa členské štáty mali snažiť o úpravu rámca, v ktorom pôsobia tieto inštitúcie, aby sa tieto prekážky odstránili a aby sa univerzitám zabezpečila dostatočná autonómia. Univerzity by mali vypracovať osobitné stratégie pre vytváranie, rozvoj a prevod znalostí.

6. Nové prístupy k hodnoteniu kvality

Najmä v prípade vysokoškolského vzdelávania by členské štáty mali spolupracovať, aby vypracovali kritériá „vedomostného trojuholníka“ pre hodnotenie kvality svojich inštitúcií, ktoré by sa mali zameriavať na to, ako úspešne sa podarilo začleniť výskum a inováciu do výučby a základných vzdelávacích funkcií a aké úspešné inštitúcie sú pri vytváraní prostredia pre vzdelávanie, ktoré stimuluje tvorivosť a podnikateľský prístup pri využívaní znalostí, a pri príprave svojich študentov na ich budúci spoločenský a hospodársky život.

7. Rozvoj EITI ako modelu pre budúcnosť

Z Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EITI), ktorý je prvou iniciatívou na úrovni EÚ zameranou na jednotnú interakciu všetkých aktérov vedomostného trojuholníka, by sa mal stať vzor osvedčených postupov pre členské štáty, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a výskumu a podnikateľský sektor, pokiaľ ide o integráciu všetkých troch strán trojuholníka.

Budúce znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), hlavné operačné subjekty EITI, by mali mať potenciál ukázať nové spôsoby, ako čeliť hospodárskym a spoločenským výzvam (napr. zabezpečenie udržateľných zdrojov energie a zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu) prostredníctvom komplexných, multidisciplinárnych prístupov, ako aj nových modelov správy a financovania zameraných na stimuláciu inovácie najvyššieho štandardu. EITI by mal rozširovať tieto modely, čo by malo podnietiť k vytváraniu ďalších spoločných iniciatív na rôznych úrovniach a v medzinárodnom meradle, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať potrebe posilniť úlohu vzdelávania vo vedomostnom trojuholníku.

Komisia by mala v rámci strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave zabezpečiť, aby členské štáty poznali najlepšie postupy, pokiaľ ide o týchto sedem priorít, a aby sa pokrok v týchto oblastiach mohol porovnať.

ĎALEJ ZDÔRAZŇUJÚ VÝZNAM

—

zabezpečenia toho, že stratégia pre rast a zamestnanosť po roku 2010 určí vzdelávanie ako základ vedomostného trojuholníka, a zdôrazňujú potrebu vzájomnej podpory a prepojenia všetkých troch strán trojuholníka (vzdelávanie – výskum – inovácia). Celý systém vzdelávania a odbornej prípravy zohráva úlohu pri podpore kľúčových kompetencií potrebných pre dobre fungujúci trojuholník,

—	zabezpečenia plnej spolupráce a koordinácie medzi stratégiami pre rozvoj európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania, európskeho výskumného priestoru a iniciatív v oblasti inovácie, najmä všeobecnej inovačnej stratégie a budúceho európskeho inovačného plánu,

—

zabezpečenia toho, aby Komisia plne vzala na vedomie potreby stratégie pre rast a zamestnanosť po roku 2010 počas príprav svojich návrhov programov Spoločenstva v oblasti vzdelávania a ďalších relevantných oblastiach na obdobie, na ktoré sa bude vzťahovať nový finančný rámec, a aby spoločne s členskými štátmi zvážila, ako by sa mohli štrukturálne fondy využiť na podporu iniciatív spojených s plným rozvojom vzdelávania ako základu vedomostného trojuholníka.

(1) Na účely tohto znenia sa termín „univerzity“ používa na označenie všetkých typov inštitúcií vysokoškolského vzdelávania.

(2) Pozri uznesenie Rady z 23. novembra 2007 o modernizácii univerzít pre konkurencieschopnosť Európy v globálnej znalostnej ekonomike (dokument 16096/1/07) a oznámenie Komisie „Uskutočňovanie programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácie“ z mája 2006 (dokument 9166/06).

12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/6

Závery Rady z 26. novembra 2009 o profesijnom rozvoji učiteľov a vedenia škôl

2009/C 302/04

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

SO ZRETEĽOM na:

Závery zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone v dňoch 23. a 24. marca 2000, v ktorých sa zdôrazňuje, že investície do ľudí zásadným spôsobom ovplyvňujú postavenie Európy v znalostnej ekonomike a v ktorých sa členské štáty vyzvali, aby prijali opatrenia na odstránenie prekážok mobility učiteľov a na pritiahnutie kvalitných učiteľov (1).

Cieľ 1.1 pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, v ktorom sa zdôrazňuje význam pritiahnutia motivovaných ľudí s dobrou kvalifikáciou k učiteľskému povolaniu a ich udržania v ňom, význam identifikácie zručností, ktoré učitelia potrebujú, aby vyhoveli meniacim sa potrebám spoločnosti, význam zabezpečenia podmienok podporujúcich učiteľov počas počiatočnej odbornej prípravy a odbornej prípravy počas zamestnania, ako aj význam toho, aby sa k pedagogickému povolaniu priťahovali ľudia, ktorí majú odborné skúsenosti v iných oblastiach (2).

3.	Uznesenie Rady z 27. júna 2002 o celoživotnom vzdelávaní, v ktorom sa členské štáty vyzvali, aby zlepšili vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov, ktorí sa podieľajú na celoživotnom vzdelávaní, aby mohli získať zručnosti potrebné pre znalostnú spoločnosť (3).

Spoločnú predbežnú správu Rady a Komisie z 26. februára 2004 o pokroku pri plnení lisabonských cieľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (4), v ktorej sa prisúdila priorita rozvoju spoločných európskych zásad týkajúcich sa kompetencií a kvalifikácií, ktoré potrebujú učitelia, aby mohli plniť svoje meniace sa úlohy v znalostnej spoločnosti (5).

Spoločnú predbežnú správu Rady a Komisie z 23. februára 2006 o vykonávaní pracovného programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“, v ktorej sa zdôrazňuje, že pre zvýšenie efektívnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy sú kľúčové investície do odbornej prípravy učiteľov a školiteľov a posilnenie vedúcej úlohy inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy (6).

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 14. novembra 2006 o účinnosti a spravodlivosti vo vzdelávaní a odbornej príprave, v ktorých sa uvádza, že motivácia, zručnosti a spôsobilosti učiteľov, školiteľov v odbornej príprave a ostatného vzdelávacieho personálu, služieb usmerňovania a sociálnej starostlivosti, ako aj kvalita vedenia školy sú kľúčové faktory dosahovania kvalitných výsledkov vzdelávania a že snahu vzdelávacieho personálu by mal podporovať kontinuálny profesijný rozvoj.

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, zo 14. novembra 2006 o budúcich prioritách posilnenej európskej spolupráce v odbornom vzdelávaní a príprave, v ktorých sa zdôraznila potreba vysokokvalifikovaných učiteľov, ktorí sa kontinuálne profesijne rozvíjajú (7).

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1720/2006/ES z 15. novembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program v oblasti celoživotného vzdelávania a ktoré obsahuje konkrétny cieľ zvýšiť kvalitu a európsky rozmer vzdelávania učiteľov a podporuje mobilitu učiteľov a ostatných pedagogických zamestnancov (8).

Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (9), v ktorom sa stanovujú znalosti, zručnosti a postoje, ktoré jednotlivci potrebujú v záujme osobného naplnenia a rozvoja, aktívneho občianstva, sociálneho začlenenia a zamestnania, a ktoré si, vzhľadom na svoju prierezovú povahu, vyžadujú vyššiu úroveň súčinnosti a tímovej práce medzi učiteľmi, ako aj prístup k učeniu, ktorý presahuje tradičné hranice predmetov.

10.

Závery Rady z 25. mája 2007 o jednotnom rámci ukazovateľov a referenčných hodnôt na monitorovanie pokroku pri dosahovaní lisabonských cieľov vo vzdelávaní a odbornej príprave, v ktorých sa vyzýva, aby sa pokračovalo vo vývoji ukazovateľov týkajúcich sa profesijného rozvoja učiteľov a školiteľov (10).

11.	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 21. novembra 2008, o mobilite mladých, v ktorých sa členské štáty vyzývajú, aby pracovali na tom, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia mobility učiteľov, školiteľov a iných pedagogických zamestnancov (11).

12.

Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (12), v ktorých sa odporúča postupné rozširovanie mobility učiteľov a školiteľov s cieľom urobiť zo zahraničných vzdelávacích pobytov pravidlo, a nie výnimku; ktoré za jednu z priorít prvého pracovného cyklu stanovujú potrebu zameriavať sa na kvalitu počiatočného vzdelávania a podporu nových učiteľov na začiatku kariéry, ako aj na zvyšovanie kvality príležitostí na ďalší profesijný rozvoj učiteľov, školiteľov a tých, ktorí sú zapojení do aktivít v oblasti vedenia alebo poradenstva; a v ktorých sa Komisia vyzýva, aby preskúmala možnosť začleniť mobilitu učiteľov do akýchkoľvek budúcich návrhov referenčnej hodnoty v oblasti mobility.

a PRIPOMÍNAJÚC NAJMÄ:

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 15. novembra 2007 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov (13), v ktorých sa súhlasilo s vykladaním úsilia o prijatie krokov na zabezpečenie toho, aby boli učitelia počas celej svojej kariéry podnecovaní a podporovaní, aby podľa potreby aktualizovali svoje znalosti, zručnosti a kompetencie, ako aj toho, aby mali učitelia vo vedúcich funkciách prístup ku vysokokvalitnej odbornej príprave v oblasti školského riadenia a vedenia.

Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, z 21. novembra 2008 o príprave mladých ľudí na 21. storočie (14), v ktorých sa členské štáty vyzvali, aby pri činnosti nadväzujúcej na uvedené závery o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov spoluprácu zamerali na vytvorenie možnosti, aby všetci začínajúci učitelia mohli ťažiť zo štruktúrovaných programov podpory na začiatku kariéry, na zlepšenie ponuky a kvality programov kontinuálneho profesijného rozvoja učiteľov a účasti na týchto programoch a na zlepšovanie náboru a odbornej prípravy vedenia škôl.

OPÄTOVNE POTVRDZUJE, že:

kým zodpovednosť za organizáciu a obsah systémov vzdelávania a odbornej prípravy leží v rukách jednotlivých členských štátov, spolupráca na európskej úrovni môže prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a účinného využívania programov Spoločenstva prispieť k rozvoju kvality vzdelávania a odbornej prípravy tým, že podporí a doplní opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni a pomôže členským štátom riešiť spoločné problémy.

UZNÁVA, že:

Znalosti, zručnosti a odhodlanie učiteľov (15) spolu s kvalitným vedením školy sú najdôležitejšími faktormi dosahovania vysokokvalitných výsledkov vzdelávania. Dobrá výučba a schopnosť inšpirovať všetkých žiakov, aby dosahovali čo najlepšie výsledky, môže mať dlhodobý pozitívny vplyv na budúcnosť mladých ľudí. Z tohto dôvodu je dôležité nielen zabezpečiť to, aby boli ľudia na učiteľských postoch a vo vedení škôl na najvyššej odbornej úrovni a schopní vykonávať svoje úlohy, ale tiež poskytnúť pedagogickým zamestnancom na všetkých úrovniach ten najvyšší štandard počiatočného vzdelávania i kontinuálneho profesijného rozvoja. Týmto sa zároveň prispeje k zlepšeniu postavenia a príťažlivosti tohto povolania.

Programy vzdelávania učiteľov, ktoré sú kľúčovým faktorom pri príprave učiteľov a vedenia škôl na vykonávanie ich povinností, ako aj pri zabezpečení ich kontinuálneho profesijného rozvoja, musia dosahovať vysokú kvalitu, rešpektovať ich potreby a vychádzať z dobre vyváženej kombinácie spoľahlivého akademického výskumu a rozsiahlych praktických skúseností. Je dôležité, aby sa k počiatočnému vzdelávaniu učiteľov, ich podpore na začiatku kariéry („uvádzanie“) (16) a kontinuálnemu profesijnému vzdelávaniu pristupovalo ako k jednotnému celku.

Prvé zamestnanie začínajúceho učiteľa po ukončení počiatočného učiteľského vzdelania je mimoriadne dôležitým obdobím z hľadiska jeho motivácie, výkonu a profesijného rozvoja. Čerství absolventi pedagogického štúdia môžu mať ťažkosti s prispôsobovaním sa skutočným situáciám v škole a s uplatňovaním svojich poznatkov z počiatočného učiteľského vzdelania. Mnohí z nich nakoniec, na svoju veľkú škodu i škodu celej spoločnosti, kariéru učiteľa opustia. Rozsiahly vnútroštátny a medzinárodný výskum však potvrdzuje, že štruktúrované programy zamerané na podporu všetkých nových učiteľov, môžu tento fenomén znížiť, pričom z týchto programov môžu mať úžitok aj bývalí učitelia, ktorí sa k tejto profesii chcú vrátiť.

Žiadny program počiatočného učiteľského vzdelávania, nech je akokoľvek vynikajúci, nedokáže učiteľov vybaviť všetkými kompetenciami, ktoré budú potrebovať počas svojej kariéry. Požiadavky na profesiu učiteľa sa rýchlo vyvíjajú, čím vzniká potreba nových prístupov. Na to, aby bola práca učiteľov plne účinná a aby sa dokázali prispôsobiť vyvíjajúcim sa potrebám žiakov vo svete rýchlych sociálnych, kultúrnych, hospodárskych a technologických zmien, sa musia aj samotní učitelia zamyslieť v súvislosti s ich konkrétnym školským prostredím nad vlastnými požiadavkami v oblasti vzdelávania a prevziať väčšiu zodpovednosť za svoje celoživotné vzdelávanie, ktoré je nástrojom aktualizácie a rozvoja ich vlastných znalostí a zručností. Existujú však dôkazy, že niektorí učitelia majú stále príliš málo príležitostí na to, aby sa mohli zúčastňovať na programoch kontinuálneho profesijného rozvoja, kým značný počet tých, ktorí takéto príležitosti majú, zastávajú názor, že tieto programy nie vždy dostatočne zodpovedajú ich osobitným potrebám a výzvam, ktorým čelia.

Efektívne vedenie školy sa prostredníctvom zvyšovania ambícií a poskytovania podpory žiakom, rodičom a zamestnancom významnou mierou podieľa na formovaní celkového prostredia pre výučbu a učenie sa, a tým i na dosahovaní vyššej úspešnosti. Preto je veľmi dôležité zabezpečiť, aby ľudia vo vedení školy mali, alebo boli schopní rozvinúť, schopnosti a vlastnosti potrebné na plnenie zvyšujúceho sa počtu úloh, ktorým čelia. Rovnako dôležité je zaistiť, aby vedenie škôl nebolo preťažované administratívnymi úlohami a mohlo sa sústrediť na podstatné záležitosti, akými sú kvalita vzdelávania, učebné osnovy, pedagogické otázky a výkon, motivácia a rozvoj zamestnancov.

Pedagogickí zamestnanci na všetkých úrovniach vrátane vedenia škôl by mohli vo väčšej miere čerpať výhody zo zvýšenej mobility a nadväzovania kontaktov v oblasti vzdelávania, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní kvality systémov a inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy a tiež napomáhajú, aby boli tieto systémy a inštitúcie otvorenejšie, viac orientované navonok, prístupnejšie a efektívnejšie.

SÚHLASÍ s tým, že:

Aj keď sa európske vzdelávacie systémy v mnohom líšia, majú spoločnú potrebu pritiahnuť a udržať pedagogických zamestnancov a vedenie školy na najvyššej odbornej úrovni s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu výsledkov vzdelávania. Preto by sa mala venovať vysoká starostlivosť a pozornosť definovaniu požadovaného profilu perspektívnych učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl, ich výberu a príprave na plnenie úloh.

Programy vzdelávania učiteľov by mali byť vysokej kvality, fundované a zodpovedajúce potrebám. Ľudia zodpovední za odbornú prípravu učiteľov, a samozrejme aj za odbornú prípravu pedagógov, ktorí učiteľov pripravujú, by tiež mali mať ukončené vzdelanie na vysokej úrovni, dostatočné praktické skúsenosti s vyučovaním i schopnosti, ktoré si dobré vyučovanie vyžaduje. Je potrebné zabezpečiť aj to, aby inštitúcie vzdelávania učiteľov účinne spolupracovali na jednej strane s pracovníkmi pedagogického výskumu iných inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, a na strane druhej aj s vedeniami škôl.

3.	Vzhľadom na zvyšujúce sa nároky, ktoré sa kladú na učiteľov, a rastúcu komplexnosť ich úloh potrebujú učitelia prístup k účinnej osobnej a odbornej podpore počas celej svojej kariéry, a najmä v čase keď začínajú vykonávať svoje povolanie.

V rýchlo sa meniacom svete a v súlade s konceptom celoživotného vzdelávania by malo vzdelávanie a rozvoj učiteľov predstavovať koherentný celok premosťujúci počiatočné vzdelávanie učiteľov (so silnou zložkou zameranou na prax), uvádzanie a kontinuálny profesijný rozvoj. Je potrebné prijať kroky konkrétne na zabezpečenie toho, aby:

a)	všetci čerství absolventi pedagogického štúdia dostávali počas prvých rokov svojej kariéry dostatočnú a účinnú podporu a poradenstvo;

b)	sa podporil reflexívny prístup, ktorý by čerstvých absolventov, ako aj skúsenejších učiteľov viedol k neustálemu vyhodnocovaniu svojej práce, a to individuálne, ako aj kolektívne;

c)	všetci učitelia dostávali pravidelnú spätnú väzbu o svojom výkone, ako aj pomoc pri určovaní potrieb profesijného rozvoja a pri vytváraní plánu na ich naplnenie;

d)	boli pracujúcim učiteľom na základe tejto spätnej väzby poskytnuté dostatočné príležitosti na aktualizáciu, rozvoj a rozširovanie ich kompetencií počas celej kariéry, a aby sa nabádali na takúto činnosť a umožnilo sa im ju vykonávať;

e)	boli programy profesijného rozvoja učiteľov relevantné, prispôsobené potrebám, pevne zakorenené v praxi a kvalitné;

f)	bola učiteľom a vedeniu škôl poskytnutá možnosť využívať príležitosti, ktoré sa im ponúkajú prostredníctvom výmenných programov, programov mobility a súvisiacich sietí na národnej i medzinárodnej úrovni, a aby boli do využívania tejto možnosti podnecovaní;

g)	učitelia a vedenie škôl dostávali podporu a bolo im umožnené to, aby sa zúčastňovali na vyššej odbornej príprave a profesijnom rozvoji, angažovali sa v pedagogickom výskume a využívali príležitosti na rozvoj poznatkov v iných odboroch.

Vzhľadom na značný vplyv, ktorý má vedenie školy na celkové prostredie pre výučbu vrátane motivácie, morálky a výkonu zamestnancov, vyučovacích postupov a prístupu a ambície žiakov i rodičov, je potrebné zaistiť, aby vedenie škôl malo dostatok príležitostí na rozvoj a udržanie svojich efektívnych riadiacich schopností. Keďže výzvy v rámci vedenia vzdelávacích komunít sú podobné v celej Európe, pre vedenie škôl by bolo výhodné spoločné „učenie sa“ s kolegami z iných členských štátov, najmä prostredníctvom vzájomnej výmeny skúseností a príkladov osvedčených postupov, ako aj využívania cezhraničných príležitostí na profesijný rozvoj.

VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, ABY:

1.	Prijali ďalšie kroky na zabezpečenie toho, aby učiteľské povolanie pritiahlo a udržalo uchádzačov na najvyššej úrovni a aby učitelia mali dostatočnú prípravu a podporu, ktorá im umožní efektívne vykonávať povinnosti.

2.	Prijali vhodné opatrenia, na základe ktorých sa budú môcť všetci noví učitelia zúčastniť na programe uvádzania, ktorý im poskytne odbornú i osobnú podporu v prvých rokoch kariéry učiteľa.

Zaviedli pravidelné hodnotenia individuálnych potrieb učiteľov z hľadiska profesijného rozvoja, ktoré sa určili na základe samohodnotenia a/alebo externého hodnotenia, a aby poskytovali dostatočné príležitosti pre kontinuálny profesijný rozvoj zameraný na reagovanie na tieto potreby, čím sa zároveň zaistí pozitívny vplyv na výsledky vzdelávania žiakov.

4.	Aktívne podporovali príležitosti, ktoré prinášajú výmenné programy a programy mobility na národnej i medzinárodnej úrovni, a aby podporovali účasť na týchto programoch s cieľom výrazne zvýšiť počet zúčastnených učiteľov a vedúcich pracovníkov škôl.

5.	Preskúmali povinnosti vedenia škôl i podporu, ktorú dostáva, najmä s cieľom znížiť jeho administratívne pracovné zaťaženie, aby sa mohlo sústrediť na formovanie celkového prostredia pre výučbu a učenie sa a na zvyšovanie úspešnosti žiakov.

Zaistili, že existujú vysokokvalitné možnosti na rozvoj znalostí, zručností a postojov potrebných u perspektívnych učiteľov i učiteľov v praxi, ako aj na rozvoj znalostí, zručností a postojov potrebných na zabezpečenie efektívneho vedenia školy, ktoré je možné dosiahnuť napríklad prostredníctvom osobitných programov.

VYZÝVA KOMISIU, ABY:

Zlepšovala a podporovala európsku politickú spoluprácu v oblasti počiatočného vzdelávania učiteľov, kontinuálneho profesijného rozvoja a vedenia škôl, najmä prostredníctvom vytvorenia platforiem a činností partnerského učenia sa zameraných na výmenu znalostí, skúseností a odborných vedomostí medzi tvorcami politík a odborníkmi v oblasti vzdelávania.

2.	Tvorcom politík ponúkla praktické informácie týkajúce sa rozvíjajúcich sa štruktúrovaných programov uvádzania pre všetkých nových učiteľov, ako aj príklady opatrení, ktoré je možné prijať na účely realizácie alebo zlepšenia týchto programov.

3.	Podporovala vyššiu účasť učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl a pedagógov, ktorí pripravujú učiteľov, na medzinárodných programoch, partnerstvách a projektoch mobility vytvorených v rámci programov Spoločenstva, konkrétne v rámci Programu celoživotného vzdelávania.

4.	Pripravila štúdiu postupov, ktoré existujú v členských štátoch v oblasti výberu, prijímania do zamestnania a odbornej prípravy pedagógov, ktorí pripravujú učiteľov.

5.	Poskytla prehľad o kompetenciách učiteľov v členských štátoch spolu s činnosťami partnerského učenia v tejto oblasti.

6.	Podporovala ďalší rozvoj informačnej základne v oblasti povolania učiteľov a vedenia škôl aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami.

Pri najbližšej vhodnej príležitosti prostredníctvom existujúcich mechanizmov podávania správ informovala Radu o opatreniach prijatých členskými štátmi a o opatreniach v súvislosti s európskou spoluprácou nadväzujúcou na závery Rady z novembra 2007 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov a z novembra 2008 o agende pre európsku spoluprácu v školstve, pokiaľ ide o profesijný rozvoj učiteľov a vedenia škôl.

(1) Zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu učiteľov a školiteľov – dokument SN 100/1/00 REV 1.

(2) Ú. v. ES C 142, 14.6.2002.

(3) Ú. v. ES C 163, 9.7.2002.

(4) Dokument 6905/04.

(5) Prílohy I a II k dokumentu 12414/07 ADD 1.

(6) Ú. v. EÚ C 79, 1.4.2006.

(7) Ú. v. EÚ C 298, 8.12.2006.

(8) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006.

(9) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006.

(10) Ú. v. EÚ C 311, 21.12.2007.

(11) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008.

(12) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009.

(13) Ú. v. EÚ C 300, 12.12.2007.

(14) Ú. v. EÚ C 319, 13.12.2008.

(15) Na účely týchto záverov sa pojem učiteľ používa na označenie osoby, ktorá je podľa právnych predpisov a praxe členských štátov uznaná za osobu so štatútom učiteľa (alebo rovnocenným štatútom). Vymedzenie zahŕňa osoby v špecifickej situácii učiteľov a školiteľov v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ale nezahŕňa osoby, ktoré sú zamestnané mimo formálnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, vzhľadom na odlišný charakter a kontext úloh, ktoré tieto osoby plnia.

(16) Pojem uvádzanie sa v tomto texte vzťahuje na akýkoľvek štruktúrovaný program podpory poskytovaný novým učiteľom po ukončení formálneho programu počiatočného učiteľského vzdelávania a pri nástupe do ich prvého zamestnania v škole.

12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/10

Návrh záverov Rady z 1. decembra 2009 o inovačných stimuloch pre účinné antibiotiká

2009/C 302/05

Poznámka: Pojem antibiotiká v tomto dokumente zahŕňa lieky vyrobené synteticky alebo prírodné lieky, ktoré sa používajú na zabíjanie baktérií alebo potlačenie ich rastu, ako aj tie, ktoré využívajú alternatívne mechanizmy účinku, ako je napr. vplyv na virulenciu baktérií. V tomto kontexte by sa mali vziať do úvahy aj alternatívne metódy prevencie a kontroly infekcií.

1.	PRIPOMÍNA stratégiu Spoločenstva proti antimikrobiálnej rezistencii [KOM(2001) 0333].

2.	PRIPOMÍNA odporúčanie Rady z 15. novembra 2001 o opatrnom používaní antimikrobiálnych látok v humánnej medicíne (1).

3.	PRIPOMÍNA závery Rady o antimikrobiálnej rezistencii z 10. júna 2008 (2).

4.	PRIPOMÍNA odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacienta vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií (3).

5.	PRIPOMÍNA správu WHO (2004) „Prioritné lieky pre obyvateľov Európy a sveta“ (4).

6.	PRIPOMÍNA spoločnú technickú správu ECDC/EMEA (2009) „Bakteriálna zmena: čas reagovať“ týkajúcu sa skutočnosti, že vývoj nových antibakteriálnych látok nezodpovedá vývoju baktérií s mnohopočetnou liekovou rezistenciou v EÚ (5).

UZNÁVA, že šírenie antibiotickej rezistencie je hlavnou hrozbou pre bezpečnosť verejného zdravia vo svete, čo si vyžaduje opatrenia na všetkých úrovniach. Vo svete prudko rastie chorobnosť spôsobená baktériami s antibiotickou rezistenciou, ktorú nie je možné účinne zvládať liekmi prvej a dokonca ani druhej línie.

8.	UZNÁVA, že rezistencia voči antibiotikám by mohla byť konečným dôsledkom niektorých nedostatkov, ktoré sa objavujú v systéme zdravotnej starostlivosti a pri chove zvierat vrátane tých, ktoré súvisia s prevenciou, riadením a liečbou infekcií.

UZNÁVA, že rozhodujúci význam pre zabezpečenie vysokej úrovne verejného zdravia a účinnú zdravotnú starostlivosť v rozvinutých aj rozvojových krajinách má prístup k účinným a rozumne používaným antibiotikám. Bežné infekčné choroby sa bez prístupu k účinným antibiotikám môžu znovu stať smrtiacou hrozbou a mnohé medicínske a terapeutické postupy, ako sú napr. liečba rakoviny a transplantácie, budú sprevádzané vysokou mierou rizika.

10.

UZNÁVA, že je potrebná široká škála opatrení, aby sa zabezpečilo, že antibiotiká dostupné v súčasnosti zostanú čo najdlhšie účinné; medzi tieto opatrenia patria účinné očkovacie látky na predchádzanie infekciám, nové diagnostické metódy a zvyšovanie povedomia verejnosti i odborníkov v oblasti zdravotnej a veterinárnej starostlivosti o význame rozumného používania antibiotík s cieľom zabrániť šíreniu rezistencie voči antibiotikám medzi ľuďmi i zvieratami.

11.

UZNÁVA, že prevencia a kontrola rezistencie voči antibiotikám a nemocničných infekcií s využitím primeraných zdrojov je finančne efektívnou stratégiou, ktorá prispieva k celkovej finančnej udržateľnosti systémov zdravotnej starostlivosti a zabezpečuje trvalý rast kvality a zvýšenie bezpečnosti pacientov.

12.

UZNÁVA, že výskum a vývoj v oblasti nových účinných antibiotík sa výrazne spomalil a pravdepodobne neposkytne dostatok nových terapeutických alternatív, ktoré by v priebehu nasledujúcich 5 – 10 rokov postačovali na medicínske potreby. Z tohto dôvodu je naliehavo potrebné vytvoriť stimuly pre výskum a vývoj nových antibiotík najmä v tých oblastiach, v ktorých sú najviac potrebné.

13.	VÍTA výsledky konferencie o inovačných stimuloch pre účinné antibakteriálne lieky, ktorá sa konala 17. septembra 2009 v Štokholme a poskytla cenné podnety pre ďalší postup v záujme podpory výskumu a vývoja nových účinných antibiotických liekov a metód.

14. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

—	vypracovali a vykonávali stratégie na zabezpečenie informovanosti verejnosti aj zdravotníckych odborníkov o hrozbe rezistencie voči antibiotikám a o dostupných opatreniach na boj proti tomuto problému,

—

zabezpečili vývoj a využívanie integrovaných stratégií umožňujúcich zmenšenie vzniku a šírenia rezistencie voči antibiotikám a nemocničných infekcií a ich dôsledkov, podporovali zariadenia zdravotnej starostlivosti, aby zaviedli štruktúry a tiež zabezpečili efektívnu koordináciu programov zameraných na diagnostiku, dohľad nad antibiotikami a kontrolu infekcií,

—

preskúmali a zvážili všetky možnosti na posilnenie stimulov pre výskum a vývoj nových účinných antibiotík v rámci akademického i farmaceutického odvetvia ako celku a zohľadnili pritom situáciu malých a stredných podnikov. Tieto možnosti a metódy by mohli zahŕňať nákladovo efektívne „push mechanizmy“ (mechanizmy na presadenie) na odstránenie prekážok, ktoré spomaľujú počiatočné etapy výskumu a vývoj nových antibiotík, a „pull mechanizmy“ (motivačné mechanizmy) na podporu úspešného uvedenia nových výrobkov na trh.

15. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, aby:

—	podporovali spoločné využívanie výskumných infraštruktúr, nábor výskumníkov, stimuláciu a podporu globálnej výskumnej spolupráce, zintenzívnenie šírenia výsledkov výskumu a poznatkov prostredníctvom štruktúr výmeny informácií a zváženie existujúcich a nových finančných nástrojov,

—

preskúmali možnosti ďalšej podpory verejno-súkromných partnerstiev medzi priemyslom, akademickou obcou, neziskovými organizáciami a systémom zdravotnej starostlivosti s cieľom uľahčiť výskum nových antibiotík, stratégií používania antibiotík, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, a diagnostických metód,

—

v medziach právneho rámca pre udeľovanie povolení na uvedenie liekov na trh v plnej miere využívali dodatočné prostriedky na posudzovanie bezpečnosti a účinnosti liekov, akými sú predklinické nástroje hodnotenia a analýzy farmakokinetických údajov, a tým uľahčili vývoj nových antibiotík, ktoré sú obzvlášť potrebné pre liečbu a pri ktorých môže žiadateľ z objektívnych dôvodov predložiť len obmedzené množstvo klinických údajov,

—

určili vhodné regulačné nástroje na uľahčenie včasného schválenia nových antibiotík, ktoré sú pre konkrétnu oblasť zdravotnej starostlivosti obzvlášť potrebné, pokiaľ ide o poskytovanie neustáleho vedeckého poradenstva zo strany EMEA i príslušných vnútroštátnych orgánov vrátane stratégií na primerané monitorovanie po udelení povolenia s dôrazom na aspekty bezpečnosti vrátane monitorovania rezistencie voči antibiotikám,

—	preskúmali možnosti udržania účinných antibiotík na trhu,

—	uľahčovali vývoj nových účinných antibiotík a zároveň zabezpečovali prevenciu vzniku nemocničných a iných infekcií, ako aj rozumné používanie existujúcich a nových liekov,

—	zabezpečili vhodnú koordináciu všetkých činností jednotlivých zainteresovaných strán z relevantných odvetví, ako je napr. oblasť zdravotníctva, financií, hospodárstva, práva a výskumu.

16. VYZÝVA KOMISIU, aby:

—

do 24 mesiacov vypracovala komplexný akčný plán s konkrétnymi návrhmi týkajúcimi sa účinných stimulov pre vývoj nových účinných antibiotík vrátane spôsobov, ako zabezpečiť ich racionálne používanie, a aby zabezpečila, aby sa v týchto návrhoch zohľadnil ekonomický dosah na finančnú stabilitu systémov zdravotnej starostlivosti,

—

v súvislosti s relevantnými postupmi posúdila využitie skúseností s predchádzajúcimi konkrétnymi právnymi predpismi EÚ, ktoré sa týkajú liekov na zriedkavé choroby a liekov na pediatrické použitie s cieľom stimulovať vývoj nových antibiotík, ktoré sú pre konkrétnu oblasť zdravotnej starostlivosti obzvlášť dôležité,

—

monitorovala a pravidelne podávala Rade správu o nových antibiotikách, ktoré sú obzvlášť potrebné pre verejné zdravie, a to na základe vznikajúcej rezistencie voči antibiotikám, charakteristiky nových rezistentných patogénov a nových antibiotických liekov a iných metód na liečbu a prevenciu vzniku infekčných chorôb, a podľa potreby tiež navrhovala ďalší postup.

(1) Ú. v. ES L 34, 5.2.2002, s. 13.

(2) Dokument 9637/08.

(3) Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 1.

(4) http://whqlibdoc.who.int/hq/2004/WHO_EDM_PAR_2004.7.pdf

(5) http://www.nelm.nhs.uk/en/NeLM-Area/News/2009-September/17/ECDCEMEA-joint-technical-report-The-bacterial-challengetime-to-react/

12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/12

Závery Rady z 1. decembra 2009 o bezpečnej a účinnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom elektronického zdravotníctva

2009/C 302/06

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

PRIPOMÍNA, že v článku 152 zmluvy sa uvádza, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a že Spoločenstvo bude nabádať na spoluprácu medzi členskými štátmi v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje tento článok, a v prípade potreby podporovať ich činnosť. Pri akejkoľvek činnosti na úrovni Spoločenstva sa bude plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

PRIPOMÍNA, že jedným z cieľov stratégie Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013) (1) je podporovať dynamické systémy zdravotníctva a nové technológie, pričom sa uznáva, že nové technológie môžu zlepšiť prevenciu, diagnostikovanie a liečbu chorôb, prispieť k bezpečnosti pacientov a zlepšiť koordináciu, využívanie zdrojov a trvalú udržateľnosť systémov zdravotníctva.

PRIPOMÍNA, že zástupcovia členských štátov Európskej únie vydali 20. februára 2009 v Prahe na ministerskej konferencii o elektronickom zdravotníctve (2) vyhlásenie, v ktorom uznávajú prínosy elektronického zdravotníctva pre bezpečnejší a efektívnejší sektor zdravotníctva, vyzývajú na to, aby sa prikročilo k činnosti pri budovaní oblasti elektronického zdravotníctva pre európskych občanov, a začínajú proces koordinovanej činnosti a správy v oblasti elektronického zdravotníctva.

PRIPOMÍNA iniciatívy Európskej únie týkajúce sa elektronického zdravotníctva, medzi ktoré patrí:

a)	elektronické zdravotníctvo – zlepšovanie zdravotnej starostlivosti pre európskych občanov: akčný plán pre európsku oblasť elektronického zdravotníctva (3);

b)	závery Rady o elektronickom zdravotníctve (4) z 27. mája 2004;

c)	oznámenie Komisie o iniciatíve vedúcich trhov pre Európu (5) s osobitným dôrazom na potrebu odstrániť prekážky, ktorými je rozdrobenie trhu a chýbajúca interoperabilita systémov elektronického zdravotníctva s cieľom urýchliť rozvoj trhu;

d)	odporúčanie Komisie o cezhraničnej interoperabilite systémov elektronických zdravotných záznamov (6);

e)	oznámenie Komisie o telemedicíne v prospech pacientov, systémov zdravotnej starostlivosti a spoločnosti (7).

VÍTA nedávnu spoluprácu niekoľkých členských štátov:

v rozsiahlom pilotnom projekte epSOS (8), ktorého cieľom je dosiahnuť cezhraničnú interoperabilitu súhrnov elektronických zdravotných záznamov a elektronických predpisov, a v rámci tematickej siete Calliope (9), ktorej cieľom je vytvoriť cestovnú mapu pre interoperabilitu elektronického zdravotníctva v Európe a dosiahnuť konsenzus potrebný na jeho vykonávanie;

b)	v prebiehajúcej spolupráci v oblasti štandardizácie elektronického zdravotníctva ako odpoveď na mandát Európskej komisie 403 pre elektronické zdravotníctvo (10).

VÍTA správu švédskeho predsedníctva s názvom Elektronické zdravotníctvo pre zdravšiu Európu (11) predloženú na neformálnom zasadnutí ministrov zdravotníctva 6. a 7. júla 2009 v Jönköpingu, ktorá obsahuje príklad toho, ako možno politické ciele v oblasti zdravotníctva dosiahnuť prostredníctvom investícií do elektronického zdravotníctva.

UZNÁVA dôležitosť elektronického zdravotníctva ako nástroja na zlepšenie kvality a bezpečnosti pacientov, modernizáciu vnútroštátnych systémov zdravotníctva, zlepšenia ich efektívnosti, prístupnosti pre všetkých a prispôsobenia individuálnym potrebám pacientov, zdravotníckych pracovníkov a výzvam starnúcej spoločnosti.

8.	UZNÁVA potrebu ďalšieho politického vedenia a začlenenia elektronického zdravotníctva do politiky v oblasti zdravotníctva s cieľom rozvinúť služby elektronického zdravotníctva na základe potrieb v oblasti verejného zdravia.

VYZÝVA členské štáty, aby vytvorili a vykonávali iniciatívy, ktoré majú umožniť zaviesť a využívať služby elektronického zdravotníctva, najmä s cieľom:

prijať politický a strategický záväzok k elektronickému zdravotníctvu ako jeden z hlavných nástrojov na zlepšenie kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti a prístupu k nej:

a)	zasadiť elektronické zdravotníctvo do kontextu programov reforiem zdravotníctva a zvážiť vytvorenie osobitného finančného mechanizmu na stimuláciu jeho zavedenia;

b)	koordinovaným spôsobom riešiť problém, ktorý predstavujú prekážky pre zavedenie služieb elektronického zdravotníctva;

vybudovať dôveru občanov v služby elektronického zdravotníctva a ich akceptovanie:

a)	zabezpečiť najvyššie normy bezpečnosti pacientov, ochrany ich osobných údajov a súkromia;

b)	zvýšiť informovanosť o týchto službách, dôveru v ne a ich akceptovanie zo strany zdravotníckych orgánov, zdravotníckeho personálu, pacientov a ich príbuzných;

c)	zabezpečiť pre pacientov i zdravotnícky personál primerané posúdenie potrieb a činnosť v oblasti odbornej prípravy;

zabezpečiť právnu čistotu a ochranu údajov o zdravotnom stave:

a)	preskúmať ich platné ustanovenia v súvislosti s povolením, akreditáciou a registráciou služieb elektronického zdravotníctva a poradiť prípadné zlepšenia;

b)	preskúmať súčasné postupy identifikácie a autentifikácie zdravotníckeho personálu, ktorý má prístup k osobným zdravotným údajom a používa ich;

c)	odstrániť právne prekážky bezpečnej výmeny lekárskych údajov presahujúcej štátne hranice a zároveň rešpektovať potrebu chrániť zdravotné údaje a osobnú integritu pacienta, a tým aj právo pacientov udeliť súhlas na použitie ich lekárskych údajov;

vyriešiť technické otázky a zjednodušiť rozvoj trhu:

a)	zabezpečiť zohľadnenia cieľa, ktorým je interoperabilita služieb elektronického zdravotníctva presahujúcich hranice organizácií a štátov, v národných, regionálnych a miestnych stratégiách a investičných plánoch v oblasti zdravotníctva;

b)	zabezpečiť prijatie a používanie spoločnej lekárskej terminológie a technických noriem, najmä pokiaľ ide o lekárske údaje, ktoré sú predmetom výmeny medzi členskými štátmi;

c)	využívať verejné obstarávanie, pri ktorom sa budú v plnej miere dodržiavať existujúce právne predpisy s cieľom podporiť zavádzanie interoperabilných služieb elektronického zdravotníctva.

10.

VYZÝVA Komisiu, aby:

1.	aktualizovala európsky akčný plán pre elektronické zdravotníctvo;

2.	vypracovala správu o realizovaní existujúcich politík a činností EÚ týkajúcich sa riadenia elektronickej identifikácie v súvisiacich oblastiach s cieľom využiť prípadné synergie;

3.	zabezpečila, aby sa v primeraných intervaloch hodnotila nákladová efektívnosť využívania rôznych služieb elektronického zdravotníctva a jeho prínosy pre zdravie, a nadviazalo sa pritom na znalosti nadobudnuté na úrovni EÚ a jednotlivých štátov.

11.

VYZÝVA členské štáty a Komisiu, aby:

využili politický impulz, ktorý vytvorili prebiehajúce neformálne zasadnutia na úrovni štátnych tajomníkov a zodpovedajúcej úrovni, aby prostredníctvom čo najefektívnejšieho vhodného mechanizmu na vysokej úrovni vedeného členskými štátmi v spolupráci s Európskou komisiou rozvinuli správu, koordináciu a konsolidáciu činnosti prebiehajúcej v oblasti elektronického zdravotníctva, s cieľom pokročiť v zavádzaní elektronického zdravotníctva a skutočnom využívaní interoperabilných služieb elektronického zdravotníctva v rámci vnútroštátnych systémov zdravotníctva a medzi nimi;

zabezpečili, aby hlavnými cieľmi tohto mechanizmu bolo:

a)	spojiť a koordinovať skupiny, projekty a inštitúcie na úrovni EÚ;

b)	podporovať zosúladenie elektronického zdravotníctva so stratégiami v oblasti zdravia a potrebami na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, a to prostredníctvom priameho zapojenia sa vnútroštátnych zdravotníckych orgánov;

c)	šíriť vedecké dôkazy o nákladovej efektívnosti a socio-ekonomických prínosoch služieb elektronického zdravotníctva na základe výskumu na vnútroštátnej a obecnej úrovni;

d)	podávať pravidelné správy o svojej činnosti na príslušných zasadnutiach Rady;

uplatňovať tento mechanizmus najmä v nasledujúcich oblastiach:

a)	spolupráca s cieľom riešiť spoločné problémy a výzvy týkajúce sa podpory využívania služieb elektronického zdravotníctva pri dosahovaní cieľov v oblasti zdravia;

b)	podpora členských štátov rozvinutím cestovnej mapy vrátane podpory pri rozhodovaní a usmernení pri zavádzaní, akceptovaní a využívaní služieb elektronického zdravotníctva;

c)	spolupráca so zainteresovanými stranami, najmä pacientmi a zdravotníckym personálom s cieľom zabezpečiť, aby nástroje a služby elektronického zdravotníctva odrážali klinické potreby a celkové ciele systému zdravotníctva.

(1) BIELA KNIHA – Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013 [KOM(2007)630].

(2) http://www.ehealth2009.cz/Pages/108-Prague-Declaration.html

(3) KOM(2004) 356.

(4) Dokument 9628/04.

(5) KOM(2007) 860.

(6) KOM(2008) 3282.

(7) KOM(2008) 689.

(8) Inteligentné verejne prístupné služby pre európskych pacientov, ktoré spolufinancuje ES v rámci programu pre konkurencieschopnosť a inováciu (CIP) ICT PSP: http://www.epsos.eu

(9) Výzva na interoperabilitu financovaná ES v rámci CIP ICT PSP: http://www.calliope-network.eu

(10) Mandát na normy pre interoperabilitu elektronického zdravotníctva (M/403): http://www.ehealth-interop.nen.nl

(11) Elektronické zdravotníctvo pre zdravšiu Európu – príležitosti pre lepšie využívanie zdrojov zdravotnej starostlivosti http://www.se2009.eu

12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/15

Návrh záverov Rady z 1. decembra 2009 o alkohole a zdraví

2009/C 302/07

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE:

1. PRIPOMÍNA:

—	článok 152 Zmluvy o ES, v ktorom sa stanovuje, že všetky inštitúcie Spoločenstva majú pri definovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Spoločenstva zaručiť vysokú ochranu ľudského zdravia a že činnosti Spoločenstva majú dopĺňať vnútroštátne politiky,

—	oznámenie Komisie o stratégii Európskeho spoločenstva v oblasti zdravia (1),

—

odporúčanie Rady týkajúce sa požívania alkoholu mladými ľuďmi (2), ktorým sa vyzvala Komisia, aby v spolupráci s členskými štátmi plne využila všetky politiky Spoločenstva na riešenie záležitostí uvedených v odporúčaní, okrem iného rozvoj komplexných politík na podporu zdravia, ktoré riešia problematiku alkoholu na vnútroštátnej a európskej úrovni,

—	závery Rady z 5. júna 2001 o stratégii Spoločenstva na zníženie poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom (3), ktorá sa zopakovala v záveroch Rady v roku 2004, (4)

—	podporu, ktorú Rada vyjadrila (5) oznámeniu Komisie o stratégii EÚ na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s požívaním alkoholu (6) vrátane jej prioritných tém a činností a výzvy, aby Komisia od roku 2008 pravidelne podávala správy na úrovni EÚ i jednotlivých štátov,

—

že Európsky súdny dvor opakovane vyhlásil, že verejné zdravie v prvom rade patrí medzi záujmy chránené článkom 30 zmluvy a že je na členských štátoch, aby v rámci obmedzení, ktoré ukladá zmluva, rozhodli o úrovni ochrany zdravia, ktorú sa usilujú zabezpečiť vnútroštátnymi politikami a právnymi predpismi (7),

—	Európsku chartu WHO o alkohole, ktorú všetky členské štáty EÚ prijali v roku 1995, najmä etický princíp, že všetky deti, dospievajúci a mladí ľudia majú právo vyrastať v prostredí chránenom pred negatívnymi dôsledkami konzumácie alkoholu a pokiaľ možno aj pred propagovaním alkoholických nápojov,

—

prácu vykonanú v súlade s rezolúciou zhromaždenia Svetovej zdravotníckej organizácie o stratégiách na zníženie škodlivého požívania alkoholu (WHA 61.4), v ktorej sa generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie vyzýva, aby vypracoval návrh globálnej stratégie na zníženie škodlivého požívania alkoholu; pričom táto práca bude súčasťou dokumentácie na 126. zasadnutie Výkonnej rady, ktoré sa bude konať v januári 2010.

2. OPÄTOVNE ZDÔRAZŇUJE, že

—	členské štáty nesú hlavnú zodpovednosť za vnútroštátnu politiku týkajúcu sa alkoholu a že Komisia môže prostredníctvom stratégie EÚ zameranej na alkohol ďalej podporovať a dopĺňať vnútroštátne politiky týkajúce sa verejného zdravia,

—	škodlivé a nebezpečné požívanie alkoholu je po požívaní tabaku a vysokom krvnom tlaku tretím najvýznamnejším rizikovým faktorom, pokiaľ ide o zlý zdravotný stav a predčasné úmrtia v EÚ (8),

—	že mnohé politiky Spoločenstva majú potenciálny vplyv, či už pozitívny alebo negatívny, na zdravie a že je dôležité zvážiť vplyv rozhodovania na zdravie vo všetkých politických oblastiach.

3. KONŠTATUJE, že

—

stupeň poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom je najmä medzi zraniteľnými skupinami obyvateľstva, na cestách a na pracovisku v členských štátoch stále vysoký, že sa odhaduje, že 15 % dospelých obyvateľov EÚ požíva alkohol pravidelne v škodlivých množstvách a že päť až deväť miliónov detí v rodinách v EÚ je vystavených negatívnym vplyvom alkoholu a že škodlivé a nebezpečné požívanie alkoholu je príčinným faktorom v približne 16 % prípadov zneužívania a zanedbávania detí a že odhadovaných 60 000 pôrodov nedonosených detí každý rok sa pripisuje škodlivému a nebezpečnému požívaniu alkoholu (9) (10),

—

škodlivé požívanie alkoholu viac vplýva na mladšie vekové skupiny oboch pohlaví. Viac ako 10 % úmrtí žien a okolo 25 % úmrtí mužov vo vekovej skupine 15 – 29 rokov sa spája s nebezpečnou konzumáciou alkoholu (11) a navyše, škodlivé požívanie alkoholu deťmi a dospievajúcimi má tiež negatívny vplyv na ich študijné výsledky,

—	otázky súvisiace s alkoholom patria vzhľadom na ich cezhraničný charakter a negatívne dôsledky pre hospodársky aj spoločenský rozvoj a verejné zdravie tiež do právomoci Spoločenstva,

—	propagácia predaja alkoholických nápojov spoločne s vplyvom iných dôležitých faktorov, ako napr. úlohy, ktorú zohráva rodina a sociálne prostredie, je faktorom, ktorý zvyšuje pravdepodobnosť, že deti a dospievajúci začnú požívať alkohol a ak ho už požívajú, jeho konzumácia sa zvýši (12),

—

alkohol sa v rokoch 1996 až 2004 (13) stal dostupnejším v celej EÚ a že vhodne vypracované vnútroštátne politiky tvorby cien alkoholu môžu mať najmä v spojení s inými preventívnymi opatreniami vplyv na úroveň škodlivej a nebezpečnej konzumácie alkoholu a s ňou spojených negatívnych dôsledkov, a to najmä medzi mladými ľuďmi (14),

—

v súvislosti s určitou mierou konzumácie alkoholu by chudobnejší obyvatelia mohli mať nepomerne väčšie zdravotné problémy súvisiace s jeho požívaním, čo prispieva k nerovnosti v zdravotnom stave medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva a rozdielom v zdravotnom stave obyvateľstva medzi členskými štátmi (15),

—	starší dospelí (vo veku 60 a viac rokov) sú citlivejší na účinky škodlivého požívania alkoholu než ostatní dospelí a že počet úmrtí starších dospelých súvisiacich s alkoholom za ostatných desať rokov výrazne stúpol a že v niektorých prípadoch sa úmrtnosť zdvojnásobila, (16)

—	existuje vzťah medzi škodlivým požívaním alkoholu a prenosnými chorobami ako HIV/AIDS, tuberkulóza (TBC) a zdravotným stavom matiek, (17)

—	že na regionálnej porade WHO v Európe (18) sa zdôraznilo, že „zdroje na vykonávanie politík a adekvátne liečenie tých, ktorí liečbu potrebujú“, sa považujú za veľmi dôležité.

4. DOMNIEVA SA, že

—	v stratégii zameranej na alkohol sa pripúšťa, že v jednotlivých členských štátoch prevládajú rôzne kultúrne zvyky spojené s požívaním alkoholu a že preto je v prijatých opatreniach potrebné zohľadniť výsledok vnútroštátnych posúdení vplyvu (19),

—	je potrebné poskytnúť podporu a poradenstvo deťom, dospievajúcim a mladým ľuďom a/alebo rodinám ovplyvneným škodami súvisiacimi s požívaním alkoholu,

—	do existujúcich informačných systémov v členských štátoch EÚ a na úrovni EÚ je potrebné zahrnúť vekovú skupinu 60 a viac rokov,

—	je potrebné preskúmať modely správania žien a mužov rôznych vekových skupín s cieľom lepšie prispôsobiť preventívne opatrenia zamerané proti alkoholu na účely vhodného riešenia rôznych druhov rizík,

—

nerovnosti v zdravotnom stave vyplývajúce zo sociálnych determinantov úzko súvisia okrem iných faktorov s požívaním alkoholu ako príčinou aj dôsledkom. Škodlivé požívanie alkoholu je samo osebe dobre známym rizikovým alebo príčinným faktorom určitých prenosných a neprenosných chorôb a má vplyv na zdravie pracovnej sily.

5. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY, aby:

—

zaviedli osvedčené postupy prezentované v stratégii EÚ zameranej na alkohol a využívali existujúce dôkazy o účinných opatreniach na znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu pri zohľadnení piatich vymedzených prioritných tém: ochrana mladých ľudí, detí a nenarodených detí; zníženie počtu zranení a úmrtí následkom dopravných nehôd súvisiacich s požívaním alkoholu; zabránenie vzniku škôd v dôsledku požívania alkoholu u dospelých a zníženie jeho negatívnych dôsledkov na pracovisku; poskytovanie informácií, vzdelávania a zvyšovanie povedomia o dôsledkoch škodlivej a nebezpečnej konzumácie alkoholu a vypracovanie a udržiavanie spoločnej evidenčnej bázy na úrovni EÚ,

—	presadzovali multisektorový prístup a v koordinácii s prácou na úrovni EÚ podľa potreby posilnili alebo vypracovali komplexné vnútroštátne stratégie koordinované na úrovni EÚ alebo akčné plány prispôsobené potrebám jednotlivých štátov a podali Komisii správu o vývoji a výsledkoch do roku 2011,

—	využívali najúčinnejšie opatrenia s cieľom zabezpečiť reguláciu a presadzovanie práva v oblasti politiky týkajúcej sa alkoholu na vnútroštátnej úrovni,

—

zvážili úlohu politiky tvorby cien alkoholu, ako sú napríklad pravidlá o „happy hours“, zvláštne dane na miešané nápoje a ponuky na nápoj zdarma, najmä v spojení s inými preventívnymi opatreniami ako účinný nástroj zo súboru nástrojov na znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu a zhodnotili jej vplyv,

—

sa zaoberali stavom starnúceho obyvateľstva EÚ vrátane účinkov škodlivého požívania alkoholu na zdravé a dôstojné starnutie na úrovni EÚ a prispievali k zvyšovaniu povedomia profesionálnych opatrovateľov, neformálnych opatrovateľov a starších občanov o potenciálnom vzájomnom pôsobení liekov a alkoholu.

6. VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY A KOMISIU, aby:

—

venovali v programe do roku 2012 veľkú pozornosť otázke politiky týkajúcej sa alkoholu v súvislosti so zdravím, s cieľom stanoviť si udržateľné a dlhodobé záväzky na znižovanie škôd súvisiacich s požívaním alkoholu na úrovni EÚ, a zamerali sa na priority pre ďalšiu fázu práce Komisie na podporu členských štátov pri znižovaní škôd súvisiacich s požívaním alkoholu v EÚ,

—	posilnili definovanie, rozširovanie a monitorovanie účinných opatrení zameraných na minimalizáciu vplyvu škodlivého požívania alkoholu na zdravie a jeho sociálneho vplyvu,

—	posilnili vypracovanie a rozširovanie príkladov preventívnych programov založených na dôkazoch s cieľom znižovať škody súvisiace s požívaním alkoholu v tehotenstve a pri šoférovaní,

—	uznali znižovanie nerovností v zdraví za prioritu politiky a uznali potrebu znižovania nerovností prostredníctvom sociálnych aj cielených preventívnych opatrení pri zohľadnení sociálnych determinantov,

—

zapojili aktérov v reťazci alkoholických nápojov do proaktívnej práce na presadzovaní regulačných opatrení, aby sa ich výrobky vyrábali, distribuovali a uvádzali na trh zodpovedným spôsobom s cieľom pomôcť znižovať škody súvisiace s požívaním alkoholu. Okrem toho aby zvážili, ako zlepšiť vykonávanie vnútroštátnych predpisov a predpisov EÚ o propagácii predaja alkoholických nápojov s cieľom čo najúčinnejšie chrániť deti a dospievajúcich pred vystavením takejto propagácii,

—	zabezpečili, aby sa uplatňované samoregulačné normy a kódexy rozvíjali, vykonávali a monitorovali v spolupráci so subjektmi podporujúcimi zdravie,

—	zahrnuli do existujúcich informačných systémov vedecké údaje o spotrebe alkoholu a škodách spôsobených škodlivým požívaním alkoholu vo vekovej skupine 60 a viac rokov,

—	zvýšili výskum súvislosti medzi škodlivým požívaním alkoholu a infekčnými chorobami ako HIV/AIDS a TBC,

—	vypracovali a vykonávali postupy zamerané na včasnú identifikáciu a rýchly zásah v oblasti primárnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti o starších ľudí, ako aj v oblasti starostlivosti o zdravie na školách,

—	podporovali iniciatívy na zvýšenie povedomia o dôsledkoch škodlivého požívania alkoholu pre zdravie a sociálne zabezpečenie ako súčasť holistického prístupu plánovaného v koncepcii školy podporujúcej zdravie,

—	zvážili, ako čo najlepšie informovať a vzdelávať spotrebiteľov, vrátane možnosti výskumu o tom, akú úlohu môžu pre nich zohrávať etikety na alkohole pri odhade ich vlastnej konzumácie alebo pri informovaní o nebezpečenstvách pre zdravie,

—	zohľadnili tieto opatrenia pri vypracovávaní stratégie Európskej únie pre región Baltského mora a podpore jej vykonávania.

7. VYZÝVA KOMISIU, aby:

—	naďalej dôrazne podporovala členské štáty vo vypracovávaní komplexných, účinných a udržateľných vnútroštátnych politík týkajúcich sa alkoholu,

—	prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa cieľ znižovania škodlivých dôsledkov požívania alkoholu pre zdravie a jeho sociálnych dôsledkov uznal pri definovaní a vykonávaní všetkých relevantných politík a činností Spoločenstva,

—

podľa potreby zvážila ďalšie opatrenia na ochranu detí, dospievajúcich a mladých ľudí pred škodlivým vplyvom alkoholu, a to najmä s cieľom znížiť požívanie alkoholu neplnoletými, nárazové nadmerné pitie alkoholických nápojov, vystavenie propagácii predaja alkoholických nápojov a zníženie škody u detí vyrastajúcich v rodinách, ktoré majú problém s alkoholom,

—	v spolupráci s členskými štátmi rozvíjala poznatky o súčasných cezhraničných problémoch v EÚ spôsobených nezákonným obchodom, cezhraničnou propagáciou predaja alkoholických nápojov a rozdielmi v maloobchodných cenách alkoholických nápojov,

—	rozvíjala poznatky o dôsledkoch požívania alkoholu na pracovisku a o spôsobe riešenia škodlivých dôsledkov alkoholu v širšom rámci prevencie zranení a chorôb a podpory zdravia,

—	podala Rade najneskôr v roku 2012 správu o pokroku a výsledku práce Komisie a o činnostiach, o ktorých informovali členské štáty,

—	vymedzila priority pre ďalšiu fázu práce Komisie v oblasti alkoholu a zdravia po skončení súčasnej stratégie v roku 2012.

(1) Dokument 8756/00.

(2) Odporúčanie Rady 2001/458/ES z 5. júna 2001 týkajúce sa požívania alkoholu mladými ľuďmi, najmä deťmi a mladistvými (Ú. v. ES L 161, 16.6.2001, s. 38).

(3) Závery Rady z 5. júna 2001 o stratégii Spoločenstva na zníženie poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom (Ú. v. ES C 175, 20.6.2001, s. 1).

(4) Závery Rady z 1. a 2. júna 2004 o alkohole a mladých ľuďoch (dokument 9881/04).

(5) Závery Rady o stratégii EÚ na zníženie poškodzovania zdravia spôsobeného alkoholom, 30. novembra – 1. decembra 2006 (dokument 16165/06).

(6) Oznámenie Komisie z 24. októbra 2006 (dokument 14851/06).

(7) Vec Franzen (C-89/95), vec Heinonen (C-394/97), vec Gourmet (C-405/98), Catalonia (spojené veci C-1/90 a C-179/90), Loi Evin (C-262/02 a C-429/02).

(8) Regionálny úrad WHO pre Európu, Alkohol v Európe (2006).

(9) Alkohol v Európe: perspektíva verejného zdravia, Inštitút pre štúdie týkajúce sa alkoholu, UK 2006, na základe štúdie WHO Globálna záťaž choroby, Rehm a kol., 2004 a 2005.

(10) Stratégia EÚ zameraná na alkohol, Európska komisia (2006).

(11) Stratégia EÚ zameraná na alkohol, Európska komisia (2006) a príslušné posúdenie vplyvu.

(12) Vedecké stanovisko vedeckej skupiny Európskeho fóra pre alkohol a zdravie (2009) a Vplyv reklamy na alkohol a Vystavenia pôsobeniu médií na požívanie alkoholu mladistvými:

systematický prehľad priebežných štúdií (2009).

(13) Zdroj: Eurostat, osobitné výpočty, L. Rabinovich a kol.

(14) L. Rabinovich a kol. (2009): Dostupnosť alkoholických nápojov v EÚ: chápanie súvislosti medzi dostupnosťou alkoholu, spotrebou a škodlivým vplyvom.

(15) Komisia WHO o sociálnych determinantoch a Alkohol: rovnosť a sociálne determinanty, podkladový dokument WHO na globálne stretnutie expertov zamerané na alkohol, zdravie a sociálny rozvoj, 23. septembra 2009, http://www.who.int/social_determinants/final_report/en/index.html

(16) H. Mats a kol., Požívanie alkoholu staršími občanmi Európskej únie (2009).

(17) J. Rehm a kol., Alkohol, sociálny rozvoj a infekčné choroby (2009).

(18) Regionálna porada WHO v Kodani 20. – 23. apríla 2009, http://www.who.int/substance_abuse/activities/globalstrategy/en/index.html

(19) Oznámenie Komisie z 24. októbra 2006 (dokument 14851/06, s. 4).

12.12.2009

Úradný vestník Európskej únie

C 302/19

Výmenný kurz eura (1)

11. decembra 2009

2009/C 302/08

1 euro =

	Mena	Výmenný kurz
USD	Americký dolár	1,4757
JPY	Japonský jen	131,13
DKK	Dánska koruna	7,4420
GBP	Britská libra	0,90515
SEK	Švédska koruna	10,4490
CHF	Švajčiarsky frank	1,5125
ISK	Islandská koruna
NOK	Nórska koruna	8,4435
BGN	Bulharský lev	1,9558
CZK	Česká koruna	25,727
EEK	Estónska koruna	15,6466
HUF	Maďarský forint	273,12
LTL	Litovský litas	3,4528
LVL	Lotyšský lats	0,7068
PLN	Poľský zlotý	4,1457
RON	Rumunský lei	4,2568
TRY	Turecká líra	2,2058
AUD	Austrálsky dolár	1,6076
CAD	Kanadský dolár	1,5481
HKD	Hongkongský dolár	11,4373
NZD	Novozélandský dolár	2,0274
SGD	Singapurský dolár	2,0495
KRW	Juhokórejský won	1 718,14
ZAR	Juhoafrický rand	11,0255
CNY	Čínsky juan	10,0755
HRK	Chorvátska kuna	7,2810
IDR	Indonézska rupia	13 936,05
MYR	Malajzijský ringgit	5,0166
PHP	Filipínske peso	68,082
RUB	Ruský rubeľ	44,3730
THB	Thajský baht	48,868
BRL	Brazílsky real	2,5846
MXN	Mexické peso	19,0144
INR	Indická rupia	68,7100

(1) Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

		ISSN 1725-5236 doi:10.3000/17255236.C_2009.302.slk
Úradný vestník Európskej únie		C 302

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Zväzok 52 12. decembra 2009

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	II Oznámenia
	OZNÁMENIA INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Komisia
2009/C 302/01	Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec COMP/M.5684 – BNP Paribas Assurance/Fortis Insurance International/UBI Assicurazioni) ( 1 )	1

2009/C 302/02	Vysvetlivky ku kombinovanej nomenklatúre Európskych spoločenstiev	2

	V Oznamy
	KONANIA TÝKAJÚCE SA VYKONÁVANIA POLITIKY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE
	Komisia
2009/C 302/11	Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec COMP/M.5731 – AXA LBO FUND IV/Home Shopping Europe) – Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní ( 1 )	22

2208 30 41 a 2208 30 49	Miešaná sladová whisky, v nádobách s obsahom
	Miešaná sladová škótska whisky sa vyrába zmiešaním dvoch alebo viacerých nemiešaných sladových škótskych whisky, ktoré boli destilované/získané v rôznych liehovaroch.
2208 30 61 a 2208 30 69	Nemiešaná obilná whisky a miešaná obilná whisky, v nádobách s obsahom
	Nemiešaná obilná škótska whisky je liehovina, iná ako nemiešaná sladová škótska whisky alebo miešaná sladová škótska whisky, ktorá sa vyrába v jednom liehovare destiláciou vykvasenej zápary z jačmeňa spracovaného na slad s celými zrnami iných obilnín alebo bez nich (hlavne pšenice alebo kukurice). Miešaná obilná škótska whisky sa vyrába zmiešaním dvoch alebo viacerých nemiešaných obilných škótskych whisky, ktoré boli destilované/získané v rôznych liehovaroch.

	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ A ORGÁNOV EURÓPSKEJ ÚNIE
	Rada
2009/C 302/03	Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 26. novembra 2009, o posilnení úlohy vzdelávania v plne funkčnom vedomostnom trojuholníku	3

2009/C 302/04	Závery Rady z 26. novembra 2009 o profesijnom rozvoji učiteľov a vedenia škôl	6

2009/C 302/05	Návrh záverov Rady z 1. decembra 2009 o inovačných stimuloch pre účinné antibiotiká	10

2009/C 302/06	Závery Rady z 1. decembra 2009 o bezpečnej a účinnej zdravotnej starostlivosti prostredníctvom elektronického zdravotníctva	12

2009/C 302/07	Návrh záverov Rady z 1. decembra 2009 o alkohole a zdraví	15

	Komisia
2009/C 302/08	Výmenný kurz eura	19

	INFORMÁCIE ČLENSKÝCH ŠTÁTOV
2009/C 302/09	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti s pravidelnými leteckými dopravnými službami ( 1 )	20

2009/C 302/10	Oznámenie Komisie podľa článku 16 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve – Záväzky služby vo verejnom záujme v súvislosti so službami pravidelnej leteckej dopravy ( 1 )	21


2009/C 302/12	Poznámka pre čitateľa (pozri vnútornú stranu zadnej obálky)	s3

2208 30 30	Nemiešaná sladová whisky
	Nemiešaná sladová škótska whisky je liehovina, ktorá sa vyrába v periodických destilačných prístrojoch v jednom liehovare destiláciou vykvasenej zápary výhradne z jačmeňa spracovaného na slad.


	(1) Text s významom pre EHP