5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/1

1.

Dňa 27. februára 2008 bol v úradnom vestníku uverejnený podnet 14 členských štátov s cieľom prijať rozhodnutie Rady o posilnení Eurojustu a o zmene a doplnení rozhodnutia 2002/187/SVV (1).

2.

EDPS nebol pri tomto podnete požiadaný o radu. Toto stanovisko preto vydáva z vlastnej iniciatívy rovnako, ako vydal stanoviská k podnetu na prijatie rozhodnutia Rady o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (ďalej len „Prümská zmluva“) a k podnetu na prijatie rozhodnutia Rady o uplatňovaní uvedeného rozhodnutia Rady (2). Podľa EDPS toto stanovisko by sa malo uviesť v preambule rozhodnutia Rady rovnako, ako sa jeho stanoviská uvádzajú v niekoľkých právnych nástrojoch prijatých na návrh Komisie.

3.

Hoci členské štáty a skupiny členských štátov nie sú povinné pri predkladaní podnetov na legislatívne opatrenie podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ žiadať o radu EDPS, uplatniteľné pravidlá však žiadosti o takúto radu nebránia. EDPS vyjadruje ľútosť, že členské štáty ho nepožiadali o radu v tejto veci, keďže veľká časť podnetu sa zaoberá podmienkami spracovania osobných údajov.

4.

Podobne vyjadruje ľútosť nad tým, že k podnetu nie je priložené hodnotenie vplyvu (3). Ide pritom o nevyhnutný prvok zlepšujúci transparentnosť a vo všeobecnosti kvalitu legislatívneho procesu. Pre občanov Európskej únie nie je jednoduché pochopiť, prečo je tento prvok bežnou súčasťou legislatívneho procesu, ak návrh podáva Komisia, nie však, ak podnet predkladajú členské štáty.

5.

V tomto prípade mohli sprievodné dokumenty odôvodniť naliehavosť zmeny a doplnenia rozhodnutia 2002/187/SVV. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podnet bol predložený s cieľom prijať právny nástroj tesne pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy. Táto zmluva povedie k zmene postavenia Eurojustu, najmä kvôli skutočnosti, že pilierová štruktúra EÚ sa zruší.

6.

Ako poslednú z úvodných poznámok EDPS pripomína, že 14 členských štátov predložilo druhý, úzko prepojený podnet s cieľom prijať rozhodnutie Rady o európskej justičnej sieti (4). EDPS nevydá k uvedenému podnetu stanovisko, keďže je z pohľadu ochrany osobných údajov menej dôležitý. Šírenie informácií v rámci Európskej justičnej siete – navrhované v článku 8 uvedeného podnetu – sa zvyčajne na osobné údaje nezameriava.

7.

Podľa odôvodnení je cieľom podnetu ďalšie vylepšenie efektivity činnosti Eurojustu. Tento cieľ zapadá do kontextu, v ktorom sa ďalší rozvoj Eurojustu vníma ako logický krok vpred pre túto organizáciu. V Haagskom programe z novembra 2004 (5) Európska rada už požiadala Komisiu o zváženie ďalšieho rozvoja Eurojustu. V októbri 2007 Komisia predložila oznámenie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Eurojustu a Európskej justičnej siete v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európskej únii (6). V tomto oznámení sa vyvodzuje záver, že na to, aby Eurojust mohol rozvinúť svoj potenciál spolupráce a ďalej sa etablovať ako vitálny účastník boja proti organizovanému zločinu a terorizmu v Európe, je potrebná zmena a doplnenie rozhodnutia o Eurojuste.

8.

EDPS ďalej pripomína, že článok 85 Zmluvy o fungovaní Únie (Lisabonskej zmluvy) rozšíri právny základ Eurojustu v porovnaní so súčasným základom z článku 31 ods. 2 Zmluvy o EÚ. Článok 85 ZFÚ spomína okrem iného iniciovanie vyšetrovania trestného činu. Článok 86 ZFÚ stanovuje, že Rada môže z Eurojustu vytvoriť Európsku prokuratúru.

9.

V oznámení sa uvádza, že výsledky Eurojustu sú pozitívne. Počet prípadov, ktoré Eurojust rieši, významne rastie. Tiež sa však uvádza, že tento vývoj si vyžaduje vyjasnenie a posilnenie právomocí národných členov Eurojustu a kolégia. Oznámenie zdôvodňuje nedostatky súčasného rámca, ktorý negarantuje dostatočné právomoci pre národných členov a kolégium.

10.

EDPS chápe potrebu zlepšovať právny rámec Eurojustu, aby bol efektívnejší. Ide o vyvíjajúcu sa organizáciu. Jej úloha pri vyšetrovaniach trestných činov a trestných stíhaniach sa rozširuje a mala by ďalej rásť, ak sa má Eurojust etablovať ako dôležitý hráč v tejto oblasti.

11.

V oznámení sa zdôrazňuje, že prístup k informáciám je kľúčový. Z tohto pohľadu je logické, že podstatný počet navrhovaných zmien a doplnení k podnetu sa týka informačnej pozície (7) Eurojustu. Toto stanovisko EDPS sa zameria predovšetkým na túto oblasť, keďže jej súčasťou je zber, uchovávanie a výmena osobných údajov. V tejto súvislosti je ďalej dôležité, že druhá časť oznámenia sa zameriava na vzťahy medzi Eurojustom a inými účastníkmi justičnej spolupráce v trestných veciach. Zlepšenie týchto vzťahov je najdôležitejším prvkom podnetu a bude dôležitým prvkom tohto stanoviska.

12.

EDPS poznamenáva, že podnet obsahuje ustanovenia, ktoré sú osobitne zaujímavé vo vzťahu k zberu, uchovávaniu a výmene osobných údajov:

13.

Tieto ustanovenia rozširujú možnosti zberu, uchovávania a výmeny osobných údajov a preto obsahujú dodatočné riziká pre ochranu osobných údajov. Samozrejme, riziká nemožno vždy odstrániť, keďže platné pravidlá musia umožňovať, aby Eurojust svoje prevádzkové činnosti vykonával efektívne. Avšak pri vypracúvaní nových ustanovení, ktoré rozširujú možnosti spracovania údajov, by európsky zákonodarca mal vyvážiť jednotlivé s tým súvisiace verejné záujmy, a to so zreteľom na zásadu proporcionality.

14.

To v každom prípade vyžaduje, aby sa tieto pravidlá zaviedli na základe analýzy nedostatkov existujúcich pravidiel a očakávanej účinnosti nových ustanovení. Je preto z tohto dôvodu poľutovaniahodné, že podnet nesprevádzajú dokumenty s takýmito analýzami bez ohľadu na skutočnosť, že oznámenie poskytuje veľa užitočných informácií. Napríklad nie je uvedený nijaký dôkaz pre potrebu nahradiť úplné zoznamy článku 15 otvorenými zoznamami.

15.

Potreba dôkazov je ešte významnejšia vo svetle zložitej reality, v ktorej Eurojust musí pracovať. Na súčasnej úrovni európskej integrácie patrí vyšetrovanie trestnej činnosti a trestné stíhanie do vnútroštátneho práva. Vnútroštátne právne poriadky v tejto oblasti vychádzajú z dlho existujúcich právnych tradícií a vykazujú značné odlišnosti. Úlohou Eurojustu je umožňovať optimálnu koordináciu činností pri vyšetrovaní a stíhaní na území viac ako jedného členského štátu pri plnom dodržiavaní základných práv a slobôd (8).

16.

Rozhodnutie 2002/187/SVV navyše necháva veľký priestor národným vládam pri spôsobe, akým zrealizujú svoje úlohy týkajúce sa Eurojustu, napríklad pri funkcii, ktorú zveria národným členom.

17.

Dôsledky tejto skutočnosti sú rôzne. Po prvé, zdá sa, že existujú dôvody na obmedzenie voľnosti uváženia členských štátov, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie Eurojustu. Navrhovaný článok 2 ods. 2 zvyšuje minimálnu úroveň zdrojov, ktoré musia členské štáty poskytnúť svojim národným členom. Aj nový článok 9a sa zameriava na posilnenie pozície národných členov. Členské štáty im musia zveriť určité právomoci.

18.

Po druhé, musí sa zohľadniť, že Eurojust vymieňa informácie medzi stále sa meniacimi právnymi systémami, s rôznymi právnymi (a ústavnými) požiadavkami na použitie týchto informácií a prístup k nim. Tieto požiadavky by sa nemali použiť na obmedzenie právomoci Eurojustu zbierať, uchovávať a vymieňať informácie, ani na zachovanie ich obmedzení, avšak v takomto zložitom prostredí by sa mali všetky potenciálne dôsledky vopred zhodnotiť a zvážiť.

19.

Lisabonská zmluva má tri dôležité dôsledky, ktoré sa týkajú tohto podnetu:

20.

Vyvstáva otázka, či by pred prijatím zmien a doplnení legislatívneho rámca pre Eurojust, ktoré predkladá podnet, nebolo lepšie počkať na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy.

21.

Podľa EDPS existuje niekoľko presvedčivých argumentov v prospech čakania na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy. Tieto argumenty sú:

22.

Článok 14 rozhodnutia 2002/187/SVV stanovuje, že Eurojust môže v rámci svojej pôsobnosti a za účelom vykonávania svojich úloh spracúvať osobné údaje. Tento článok navyše obsahuje odkaz na dohovor Rady Európy č. 108 (12), zahŕňa niektoré všeobecné zásady ochrany údajov a ustanovuje, že Eurojust musí vytvoriť zoznam údajov týkajúcich sa vyšetrovaní a môže zriadiť dočasné pracovné súbory, ktoré budú tiež obsahovať osobné údaje.

23.

Podnet nenavrhuje nahradiť odkaz na dohovor č. 108 odkazom na rámcové rozhodnutie Rady o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (13), ani nijako inak neodkazuje na toto rámcové rozhodnutie Rady (14). Pre účely konzistentnosti EDPS odporúča, aby sa takýto odkaz do článku 14 rozhodnutia 2002/187/SVV vložil. Tento odkaz je o to dôležitejší, že Eurojust si vymieňa osobné údaje s národnými orgánmi, ktoré budú viazané rámcovým rozhodnutím Rady o ochrane osobných údajov, len čo v členských štátoch nadobudne účinnosť.

24.

Podnet navrhuje nahradiť odkaz na „zoznam“ odkazom na „systém správy prípadov“. EDPS túto zmenu podporuje, keďže lepšie odzrkadľuje prax v Eurojuste. Vyjasňuje, že ustanovenia o – obmedzeniach pri – spracúvaní osobných údajov sa týkajú „systému správy prípadov“ ako takého, nielen zoznamu.

25.

Podnetu navrhuje, aby sa obmedzené zoznamy osobných údajov, ktoré možno spracúvať podľa článku 15 ods. 1 a 2, nahradili podobnými zoznamami, ale otvorenej povahy. Slová „len“ sa vypustia a v článku 15 ods. 1 sa doplnia slová „ako napríklad“. Odhliadnuc od malého nesúladu v podnete (prečo pridať „ako napríklad“ len v článku 15 odseku 1?) sa podľa názoru EDPS táto zmena nemá prijať do práva Únie. Zmena mení charakter zoznamu s negatívnym účinkom na ochranu údajov a právnu istotu, a to bez primeraného dôvodu (15).

26.

EDPS nerozumie, prečo je táto zmena potrebná, najmä vzhľadom na skutočnosť, že zoznamy údajov sú už aj tak dosť rozsiahle. Ak chýba konkrétna kategória údajov, bolo by lepšie pridať ju do samotného rozhodnutia. Tento podnet je na to dobrou možnosťou, ako sa ukazuje v navrhovanom doplnení kategórie (l) do článku 15 ods. 1.

27.

Toto doplnenie sa týka telefónnych čísel, registračných údajov vozidiel, údajov o telefonickej prevádzke a prevádzke elektronickej pošty, DNA záznamov a fotografií, všetkých vo vzťahu k osobám, ktoré sú vyšetrované alebo stíhané za určité druhy trestných činov. EDPS rozumie potrebe takéto údaje spracúvať, upozorňuje však na určité konkrétne body, ktoré treba vyjasniť:

28.

Podľa siedmeho odôvodnenia podnetu je ďalej potrebné posilniť kapacitu spolupráce Eurojustu s externými partnermi, ako je Europol, OLAF a Frontex, ako aj s orgánmi tretích krajín.

29.

Článok 26 navyše obsahuje niektoré nové ustanovenia o vzťahoch a úzkej spolupráci s inými partnermi, ako je Európska justičná sieť, Spoločné situačné centrum (SitCen), Interpol a Svetová colná organizácia. Z textu podnetu vyplýva, že táto spolupráca môže vo všetkých prípadoch obsahovať výmenu osobných údajov. Táto skutočnosť vedie k nasledujúcim zisteniam:

30.

Čo sa týka spolupráce s Europolom, podnet obsahuje niekoľko nových prvkov, ktoré sa týkajú najmä pozície Eurojustu voči analytickým pracovným súborom Europolu (18). Navrhovaný článok 9a ods. 1 písm. c) dáva národným členom Eurojustu právo vykonávať úlohy spojené s analytickým pracovným súborom Europolu. Mimoriadne dôležitý je navrhovaný článok 26 ods. 1a, keďže stanovuje, že členské štáty majú zabezpečiť, aby kolégium mohlo účinne otvoriť analytický pracovný súbor Europolu a zúčastniť sa na jeho fungovaní. Tento návrh je zásadne novej povahy, keďže ukončuje situáciu, v ktorej právne rámce Europolu a Eurojustu oba subjekty plne oddeľovali. Tieto orgány spolupracujú, napríklad na báze vzájomnej dohody, no nemajú priamy prístup k systémom druhej strany.

31.

Návrh rozhodnutia Rady o vytvorení Európskeho policajného úradu (Europol) neobsahuje podobné ustanovenie k článku 26 ods. 1a, ktoré by umožňovalo Eurojustu prístup k analytickým pracovným súborom Europolu a účasť na nich (19). Naopak, článok 14 tohto návrhu obsahuje prísne obmedzenia účasti a analýz týchto pracovných súborov. Článok 14 ods. 2 určuje, že len analytici sú oprávnení zadávať údaje do príslušného súboru a upravovať ich a že všetci účastníci analytickej skupiny môžu vyberať údaje zo súboru.

32.

Táto situácia vedie k dvom protirečivým právnym povinnostiam. Na jednej strane by Europol mal obmedziť účasť na týchto pracovných súboroch a ich analýzu na analytikov/členov analytickej skupiny. Na druhej strane sú členské štáty podľa práva Únie povinné umožniť otvorenie a účasť na súboroch Eurojustu. Nie je zjavné, ktorá z týchto povinností bude nadradená. Pre účely právnej istoty je potrebné, aby Rada pred záverečným schválením jeden z týchto dvoch právnych nástrojov upravila. Oba nástroje by mali byť vzájomne zlučiteľné.

33.

V tejto súvislsoti existuje aj zásadná otázka, ktorú treba zodpovedať. Je pre kolégium Eurojustu potrebné aktívne sa zúčastňovať na práci Europolu, alebo by Eurojustu postačovalo, ak by požiadal Europol o otvorenie analytického pracovného súboru a alebo na žiadosť dostal informácie od Europolu, čo je zodpovedá súčasnej situácii podľa dohody medzi uvedenými subjektmi?

34.

Z pohľadu EDPS je za súčasných okolností a v neprítomnosti jasnej a verejnej motivácie potrebné zvážiť, či by nepostačovalo pokračovať podľa súčasných dohôd s tým, že:

Takéto riešenie by podporilo aj záujem ochrany údajov. Zodpovednosť Europolu a Eurojustu za spracovanie osobných údajov (kto bude spracovateľ, kto bude kontrolór?) zostane jasne rozlíšená, čo je užitočné aj vo svetle rôznych systémov dohľadu nad spracovaním údajov, s rôznymi Spoločnými orgánmi dohľadu, keďže spoločný orgán dohľadu Eurojustu je zložený zo sudcov (21).

35.

Toto vedie aj k spolupráci s orgánmi tretích krajín. Už existujúce dohody podľa článku 27 rozhodnutia Rady 2002/187/SVV sa doplnia článkom o styčných sudcoch vyslaných do tretích štátov (článok 26a) a článkom o žiadostiach o justičnú spoluprácu z tretích štátov (článok 27a).

36.

EDPS schvaľuje tieto nové ustanovenia, žiada však o zvláštnu pozornosť úrovni ochrany údajov v tretích štátoch, s ktorými sa komunikuje podľa článku 27 ods. 4 rozhodnutia Rady 2002/187/SVV. EDPS odporúča použiť súčasnú úpravu rozhodnutia Rady, ktorá ďalej rozširuje rozsah výmen s tretími štátmi, na vypracovanie postupu hodnotenia primeranosti v rozhodnutí Rady. Toto hodnotenie musí vykonať kolégium Eurojustu so schválením Spoločného dozorného orgánu.

37.

Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV obsahuje rozsiahle ustanovenia na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na ochranu údajov platných pre Eurojust. Článok 17 sa venuje úradníkovi pre ochranu údajov v rámci Eurojustu, pričom článok 23 ustanovuje Spoločný dozorný orgán, ktorý má monitorovať všetky činnosti Eurojustu.

38.

Podnet nenavrhuje zásadné zmeny týchto ustanovení, ktoré zrejme fungujú dobre. Navrhuje sa len jedno malé doplnenie v článku 23 ods. 10, ktorý stanovuje, že sekretariát orgánu dozoru sa môže spoliehať na skúsenosti sekretariátu zriadeného podľa rozhodnutia Rady 2000/641/SVV (22).

39.

EDPS víta toto doplnenie, ktoré by mohlo podporiť konzistentnosť dohľadu nad ochranou údajov v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (súčasný tretí pilier). Použitie skúseností z iných orgánov EÚ a z veľkých informačných systémov nemôže mať iný efekt ako ďalšie zlepšenie kvality ochrany.

40.

Ďalšou otázkou konzistentnosti, ktorá si zasluhuje pozornosť, je nasledujúca. Článok 38 návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (23) sa venuje personálu Europolu. Článok 38 ods. 1 stanovuje, že na riaditeľa, zástupcov riaditeľov a personál Europolu sa vzťahuje Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev (a podobné pravidlá). Článok 38 ods. 5a zároveň stanovuje, že Europol uplatňuje ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 na spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa personálu Europolu. To zahŕňa aj monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia zo strany EDPS.

41.

EDPS odporúča, aby Rada zaujala rovnaký prístup vo vzťahu k Eurojustu a doplnila podobné ustanovenie o spracúvaní osobných údajov personálu Europolu. Ďalším dôvodom pre tento prístup je, že nie je úplne jasné, či je Spoločný dozorný orgán oprávnený monitorovať spracúvanie osobných údajov personálu Europolu. Článok 23 ods. 1 rozhodnutia Rady 2002/187/SVV konkrétne odkazuje na monitorovanie činností Eurojustu, na ktoré odkazujú články 14 až 22 rozhodnutia, ktoré nemusia nevyhnutne obsahovať údaje o administratíve Eurojustu, ako sú údaje personálu.

42.

Takýto prístup je užitočnejší, keďže nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy, vedúce k zrušeniu pilierovej štruktúry, by mohlo priviesť Eurojust do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 45/2001, a v každom prípade do rozsahu pôsobnosti článku 16 ods. 2 ZFÚ, ktorý zákonodarcu Únie zaväzuje stanoviť pravidlá spracúvania osobných údajov všetkými orgánmi EÚ.

43.

Podnet v závere oceňuje poradnú úlohu Spoločného dozorného orgánu. Niektoré rozhodnutia možno prijať až po konzultácii so Spoločným dozorným orgánom. Toto ocenenie je potrebné uvítať. V niektorých bodoch túto úlohu možno ešte posilniť zaviazaním kolégia Eurojustu nielen konzultovať so Spoločným dozorným orgánom, ale aj riadiť sa jeho radou (pozri body 29 a 36 vyššie).

44.

EDPS vyjadruje ľútosť, že členské štáty ho nepožiadali o radu, keďže významná časť podnetu sa zaoberá – podmienkami – spracúvania osobných údajov v Eurojuste.

45.

K podnetu by malo byť priložené nielen Vysvetľujúce memorandum, ale aj hodnotenie vplyvu; oba tieto dokumenty predstavujú potrebné prvky, rozširujúce transparentnosť a vo všeobecnosti kvalitu legislatívneho procesu. Tieto dokumenty mohli odôvodniť naliehavosť zmeny a doplnenia rozhodnutia 2002/187/SVV.

46.

EDPS chápe potrebu zlepšovať právny rámec Eurojustu, len preto, aby bol efektívnejší. Ide o vyvíjajúcu sa organizáciu. Poznamenáva, že:

Aj z týchto dôvodov sa musia nové pravidlá zaviesť na základe analýzy nedostatkov existujúcich pravidiel a očakávanej účinnosti nových ustanovení.

47.

Stanovisko uvádza štyri argumenty v prospech čakania na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy:

48.

Treba poukázať na rámcové rozhodnutie rady o ochrane osobných údajov, ktoré sa spracúvajú v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach. Zoznamy osobných údajov, ktoré možno spracúvať podľa článku 15 ods. 1 a 2 majú zostať uzavreté. Pri nových dátových prvkoch, ktoré sa pridávajú v článku 15 ods. 1 písm. l) je potrebné vyjasnenie.

49.

EDPS nesúhlasí s výmenou osobných údajov medzi Eurojustom a Svetovou colnou organizáciou.

50.

Vo vzťahu k Europolu je potrebné zvážiť pokračovanie podľa súčasných dohôd za predpokladu, že:

51.

Čo sa týka spolupráce s orgánmi tretích štátov, odporúča sa použiť súčasnú úpravu rozhodnutia Rady, ktorá ďalej rozširuje rozsah výmen s tretími štátmi s cieľom ustanoviť postup hodnotenia primeranosti v rozhodnutí Rady.

52.

EDPS víta doplnenie v článku 23 ods. 10, ktorý stanovuje, že sekretariát orgánu dozoru sa môže spoliehať na skúsenosti sekretariátu zriadeného podľa rozhodnutia Rady 2000/641/SVV.

53.

EDPS odporúča vložiť ustanovenie podobné článku 38 ods. 5a do návrhu rozhodnutia Rady o vytvorení Európskeho policajného úradu (Europol) za účelom stanovenia, že ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 sa použijú na spracovanie osobných údajov personálu Eurojustu.

54.

Ustanovenia o poradnej úlohe Spoločného dozorného orgánu sú vítane a na niektorých miestach by ich bolo možné aj posilniť.

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/9

1.

Návrh smernice, ktorou sa zjednodušuje cezhraničné presadzovanie pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky (ďalej len „návrh“) Komisia európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (EDPS – European Data Protection Supervisor) zaslala 19. marca 2008 s cieľom prekonzultovať ho v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 (1).

2.

Komisia pred prijatím návrhu o jeho znení neformálne konzultovala s EDPS, čo EDPS uvítal, keďže sa mu tak poskytla príležitosť predložiť niekoľko návrhov k navrhovanému zneniu ešte predtým, ako ho Komisia prijala. EDPS je rád, že významná časť jeho návrhov sa v navrhovanom znení zohľadnila.

3.

Návrh predstavuje opatrenie prijaté v rámci celkového cieľa znížiť počet úmrtí, zranení a materiálnych škôd spôsobených dopravnými nehodami, čo je jedným z hlavných cieľov politiky bezpečnosti cestnej premávky v rámci EÚ. V tejto súvislosti je zámerom návrhu vytvoriť systém na zjednodušenie cezhraničného udeľovania sankcií v prípade určitých dopravných priestupkov. Je naozaj známou skutočnosťou, že podstatná časť dopravných priestupkov, ktorých sa páchateľ dopustil mimo svojej krajiny bydliska zostáva nepotrestaná.

4.

V návrhu sa plánuje vytvorenie systému cezhraničnej výmeny informácií medzi členskými štátmi, čím sa prispeje k nediskriminačnému a účinnejšiemu presadzovaniu pravidiel v súvislosti s osobami, ktoré sa dopustili dopravného priestupku.

5.

Keďže sa v ňom ustanovuje výmena osobných údajov podozrivých, má priame dôsledky na ochranu údajov.

6.

V kapitole II stanoviska EDPS sa analyzuje zákonnosť a potreba opatrení. V kapitole III sa EDPS zaoberá druhom zozbieraných údajov v súvislosti s účelom. V kapitole IV sa zameria na práva dotknutých osôb a podmienky uplatňovania týchto práv. A nakoniec v kapitole V analyzuje podmienky prenosu údajov cez elektronickú sieť a príslušné aspekty bezpečnosti.

7.

Smernica 95/46/ES o ochrane osobných údajov (2) ustanovuje ako jednu zo svojich hlavných zásad, že údaje sa musia zhromažďovať a spracovávať na špecifikované, explicitné a zákonné účely. Okrem toho spracovanie musí byť nevyhnutné na tento účel (3). Zákonnosť účelu je možné hodnotiť na základe kritérií uvedených v článku 7 písm. e) a f) smernice, t. j. najmä pokiaľ ide o splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme, alebo účely legitímnych záujmov, ktoré plní kontrolór.

8.

Nespochybňuje sa, že zníženie počtu úmrtí spôsobených dopravnými nehodami predstavuje zákonný účel, ktorý možno považovať za úlohu vo verejnom záujme. Otázkou je skôr, či sú plánované opatrenia vhodným nástrojom, pokiaľ ide o cieľ znížiť počet úmrtí spôsobených dopravnými nehodami. Inými slovami, nastoluje sa otázka, či návrh obsahuje konkrétne prvky potvrdzujúce potrebu takéhoto systému výmeny informácií, keď sa zváži vplyv tohto systému na súkromie dotknutých osôb.

9.

V dôvodovej správe sa uvádza (4), že súčasná politika – odporúčanie Komisie o presadzovaní pravidiel v oblasti bezpečnosti cestnej premávky z 21. októbra 2003 (5) – na zníženie počtu úmrtí o polovicu nestačí (6). Toto tvrdenie vychádza z nárastu počtu úmrtí od roku 2004 a zo štatistík o podiele vodičov s trvalým pobytom mimo štátu, v ktorom sa dopustili priestupku, na priestupku prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti. Zdá sa, že vodiči bez trvalého pobytu v príslušnom členskom štáte sa dopúšťajú priestupkov prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti vo väčšej miere ako vodiči s trvalým pobytom v príslušnom členskom štáte (7).

10.

Štatistiky uvedené v posúdení vplyvu tiež naznačujú, že medzi počtom kontrol a úmrtiami spôsobenými dopravnými nehodami existuje prepojenie, čo vedie k záveru, presadzovanie pravidiel je dôležitým nástrojom na zníženie počtu takýchto úmrtí (8).

11.

EDPS tiež poznamenáva, že toto opatrenie prijaté na úrovni Spoločenstva nemá vplyv na opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni zamerané na zlepšenie presadzovania pravidiel v krajinách, kde sa táto úloha určila za prioritnú, ale že ich dokonca dopĺňa.

12.

EDPS je spokojný so skutočnosťou, že prvky uvedené v dôvodovej správe a v preambule návrhu sú dostatočne podrobné a podložené na to, aby podporili zákonnosť návrhu a potrebu plánovanej výmeny údajov.

13.

Podľa článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46/ES osobné údaje musia byť adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované.

14.

Rozsah pôsobnosti návrhu sa obmedzuje na osobitné závažné priestupky, ktoré sa považujú za hlavnú príčinu smrteľných dopravných nehôd, t. j. prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, riadenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, nepoužívanie bezpečnostného pásu a nezastavenie na červený svetelný signál.

15.

Tri z týchto priestupkov (prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, nezastavenie na červený svetelný signál a nepoužívanie bezpečnostného pásu) je možné zaznamenať a spracovávať automatizovaným zariadením alebo bez priameho kontaktu s vodičom, pričom je však v neskoršej fáze potrebné určiť totožnosť dotknutej osoby prostredníctvom cezhraničnej výmeny informácií. V prípade riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu priestupok zaznamenáva prítomný príslušný orgán, ktorý v zásade môže údaje o totožnosti páchateľa zozbierať priamo na mieste. Dôvod, prečo je cezhraničná výmena informácií napriek tomu potrebná aj v tomto prípade, je podrobnejšie vysvetlený v preambule smernice: aby sa umožnilo v otázke priestupkov vykonať príslušné kroky, môže byť overenie údajov o evidencii vozidla nevyhnutné aj v prípade, ak bolo vozidlo zastavené, čo sa týka najmä riadenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.

16.

EDPS je spokojný s obmedzením výmeny informácií na štyri uvedené priestupky pri zohľadnení ich podielu na celkovom množstve úmrtí spôsobených dopravnými nehodami, ako aj potreby získať ďalšie údaje o totožnosti páchateľa, s cieľom umožniť následné presadzovanie pravidiel.

17.

EDPS tiež schvaľuje skutočnosť, že zoznam priestupkov je vyčerpávajúci, a že zaradenie ďalších priestupkov naň je možné len na základe ďalšieho monitorovania zo strany Komisie a prostredníctvom revízie smernice. Toto je v súlade s požiadavkami právnej jasnosti.

18.

Právom na informáciu, prístup a opravu osobných údajov sa v návrhu zaoberá najmä v článku 7. Spôsob informovania dotknutej osoby o jej právach závisí od formátu oznámenia o priestupku.

19.

Preto je dôležité, aby oznámenie o priestupku uvedené v článku 5 a podrobne opísané v prílohe 2 obsahovalo všetky informácie relevantné pre dotknutú osobu, a to v jazyku, ktorému táto osoba rozumie.

20.

V súčasnom znení oznámenie o priestupku obsahuje väčšinu informácií o právach dotknutej osoby. Tieto informácie sú však v oznámení umiestnené na konci „formulára odpovede“. EDPS považuje za vhodnejšie, aby sa jasné informácie o povahe správcu údajov, inými slovami o vnútroštátnom orgáne zodpovednom za presadzovanie sankcií, umiestnili na začiatku formulára.

21.

V článku 5 ods. 5 sa uvádza, že nezávažné prvky smernice sa zmenia a doplnia v súlade s regulačným postupom ustanoveným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. EDPS by však rád vedel, ktoré prvky návrhu sa považujú za nezávažné. Aby sa vyhlo ďalšej zmene a doplneniu vzorového oznámenia o priestupku, pokiaľ ide o jeho časť týkajúcu sa práv jednotlivcov, EDPS odporúča doplniť článok 5 ods. 2 návrhu tak, aby sa v ňom stabilným spôsobom zakotvili práva jednotlivcov vrátane informácií o povahe správcu údajov.

22.

Článok 5 ods. 2 by sa mohol doplniť takto: „Oznámenie o priestupku obsahuje názov orgánu zodpovedného za presadzovanie sankcií a účel oznámenia, opis relevantných údajov o príslušnom priestupku (…), o možnostiach, ktoré má držiteľ k dispozícií na popretie dôvodov oznámenia o priestupku a na odvolanie sa (…), a o postupe v prípade sporu alebo odvolania. Tieto informácie sa poskytujú v jazyku, ktorému príjemca rozumie“.

23.

EDPS v súvislosti s možnosťou dotknutej osoby mať prístup k svojim údajom a možnosťou ohradiť sa proti ich spracovaniu víta v návrhu ustanovenú možnosť dotknutej osoby uplatňovať si svoje práva pred orgánom umiestneným v jej krajine bydliska. Zjednodušenie cezhraničného stíhania za priestupky by vskutku nemalo mať za následok to, aby sa dotknutej osobe zabránilo uplatňovať si svoje práva, a nemalo by ani sťažiť možnosti takéhoto uplatňovania.

24.

V dôvodovej správe (9) sa uvádza možnosť využitia už existujúceho informačného systému EÚ na prenos údajov potrebných na presadzovanie pravidiel.

25.

Pokiaľ ide len o technickú infraštruktúru (10), EDPS nemá námietky voči využívaniu už existujúceho systému, ak sa týmto krokom obmedzí finančné alebo administratívne zaťaženie bez vplyvu na aspekty projektu týkajúce sa súkromia. Interoperabilita by však nemala umožňovať výmenu údajov s inými databázami. Je potrebné pripomenúť, aby sa databázy neprepájali bez jasného a zákonného základu (11).

26.

EDPS tiež trvá na tom, že účelom siete je umožniť výmenu informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, a nie vytvárať centrálnu databázu dopravných priestupkov. Centralizácia a opakované využívanie údajov do rozsahu pôsobnosti návrhu nespadá.

27.

EDPS poznamenáva, že v článku 3 ods. 3 je uvedená záruka umožňujúca zabránenie šírenia informácií súvisiacich s priestupkami. Len členský štát, v ktorom došlo k spáchaniu priestupku, má právo na spracovanie relevantných údajov dotknutej osoby. Krajina bydliska jednotlivca zodpovedná za prenos údajov o totožnosti tejto osoby nesmie tieto údaje ani uchovávať, ani ich opäť využívať na akýkoľvek iný účel. EDPS preto víta ustanovenie návrhu, v ktorom sa uvádza, že žiadna krajina iná ako štát, v ktorom došlo k priestupku, tieto informácie uchovávať nesmie.

28.

Komisia v súlade s článkom 4 návrhu prijme spoločné pravidlá vrátane technických postupov elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi. EDPS zastáva názor, že tieto pravidlá by mali obsahovať aj fyzické a organizačné záruky na zabránenie zneužitiu informácií. EDPS je k dispozícií v prípade uskutočnenia ďalšej konzultácie v súvislosti s podrobnejším vypracovaním pravidiel.

29.

EDPS sa domnieva, že návrh dostatočne opodstatňuje vytvorenie systému cezhraničnej výmeny informácií a že primeraným spôsobom obmedzuje druh údajov, ktoré sa majú zbierať a prenášať.

30.

Rovnako víta opravný postup uvedený v návrhu a najmä skutočnosť, že prístup k osobným údajom bude možný v krajine bydliska dotknutej osoby.

31.

EDPS na zlepšenie znenia v súvislosti s informovaním dotknutej osoby odporúča zmeniť toto: spôsob informovania dotknutej osoby o tom, že má konkrétne práva, závisí od formátu oznámenia o priestupku. Preto je dôležité, aby sa v článku 5 uviedli všetky informácie dôležité pre dotknutú osobu, a to v jazyku, ktorému rozumie. Možné znenie sa uvádza v bode 22 tohto stanoviska.

32.

Pokiaľ ide o bezpečnosť, EDPS proti využívaniu už existujúcej infraštruktúry na výmenu informácií nenamieta, no za predpokladu, že sa týmto krokom obmedzí finančné alebo administratívne zaťaženie, trvá však na skutočnosti, že by tento krok nemal viesť k interoperabilite s inými databázami. Víta tiež v návrhu stanovené obmedzenie možností využívania údajov inými členskými štátmi ako štátom, kde došlo k spáchaniu priestupku.

33.

EDPS je k dispozícií v prípade uskutočnenia ďalšej konzultácie v súvislosti so spoločnými pravidlami, ktoré má Komisia vypracovať, týkajúcimi sa technických postupov elektronickej výmeny údajov medzi členskými štátmi, a to najmä pokiaľ ide o aspekty bezpečnosti týchto pravidiel.

3.

Právne prvky návrhu, časť „Zásada proporcionality“.

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/13

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5333. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/13

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5376. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/14

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/15

—

názov, adresu, e-mailovú adresu, telefónne a faxové číslo a meno kontaktnej osoby,

—

celkový obrat spoločnosti vyjadrený v eurách v období od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008,

—

celkový počet zamestnancov,

—

presný opis činností spoločnosti vo vzťahu k príslušnému výrobku,

—

objem príslušného výrobku pochádzajúceho z Čínskej ľudovej republiky dovezeného do Spoločenstva v období od 1. októbra 2007 do 30. septembra 2008 vyjadrený v kusoch, hodnota dovozu príslušného výrobku v tomto období vyjadrená v eurách a opätovný predaj príslušného výrobku na trhu Spoločenstva v tomto období,

—

názvy a presný opis činností všetkých prepojených spoločností (7), ktoré sú zapojené do výroby a/alebo predaja príslušného výrobku,

—

všetky ďalšie relevantné informácie, ktoré by Komisii pomohli pri výbere vzorky.

i)

Informácie uvedené v odseku 5.1 písm. a) bode i) by mali byť Komisii doručené do 15 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie, keďže Komisia má v úmysle uskutočniť konzultácie s príslušnými stranami, ktoré prejavili ochotu byť zaradené do vzorky v rámci jej konečného výberu, a to do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

ii)

Všetky ďalšie informácie, ktoré sú relevantné pre výber vzorky podľa odseku 5.1 písm. a) bodu ii), musia byť Komisii doručené do 21 dní od uverejnenia tohto oznámenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

iii)

Vyplnené dotazníky od strán, ktoré boli zaradené do vzorky, musia byť Komisii doručené do 37 dní od dátumu oznámenia o ich zaradení do vzorky.

European Commission

Directorate-General for Trade

Directorate H

Office: N 105 04/92

B-1049 Brussels

Fax: (32-2) 295 65 05

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/19

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/21

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/23

1.

Podľa článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1) Komisia môže – vo veciach, keď má v úmysle prijať rozhodnutie vyžadujúce ukončenie porušovania a dotknuté strany navrhnú záväzky, ktorými reagujú na obavy Komisie vyjadrené v jej predbežnom posúdení – rozhodnúť, že uvedené záväzky budú pre tieto podniky záväzné. Takéto rozhodnutie je možné prijať na vymedzené obdobie s uvedením, že dôvody na zásah Komisie viac nepretrvávajú. Komisia uverejní podľa článku 27 ods. 4 tohto istého nariadenia stručný popis prípadu a podstatný obsah záväzkov. Zainteresované strany môžu predložiť svoje pripomienky v rámci lehoty stanovenej Komisiou.

2.

Dňa 15. októbra 2008 Komisia prijala predbežné posúdenie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 týkajúce sa údajného porušovania hospodárskej súťaže podnikom RWE AG, Essen, a jeho dcérskymi spoločnosťami na nemeckom trhu s plynom („RWE“).

3.

Podľa predbežného posúdenia má podnik RWE dominantné postavenie na trhu (trhoch) prepravy plynu v rámci siete, v ktorej pôsobí. V predbežnom posúdení Komisia vyjadrila obavu, že podnik RWE pravdepodobne zneužil svoje dominantné postavenie podľa článku 82 Zmluvy o ES, a to najmä tým, že odmietol poskytnúť služby spojené s prepravou plynu tretím stranám a konal s úmyslom znížiť marže konkurentov RWE v dodávke plynu („stláčanie marže“).

4.

Podnik RWE nesúhlasí s predbežným posúdením Komisie. Napriek tomu podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 1/2003 ponúkol záväzky s cieľom rozptýliť obavy Komisie v súvislosti s hospodárskou súťažou. Kľúčové prvky záväzkov je možno zhrnúť takto:

5.

Podnik RWE odpredá svoj súčasný systém prepravy plynu v Nemecku vhodnému kupujúcemu, ktorý nesmie vyvolávať zjavné obavy v súvislosti s hospodárskou súťažou. Podnik RWE sa predovšetkým zaviazal odpredať:

6.

Podnik RWE sa tiež zaväzuje poskytnúť kupujúcemu na obmedzené obdobie piatich plynárenských rokov nasledujúcich po odpredaji pomocné služby potrebné na prevádzku prepravnej siete, ako je poskytovanie služieb súvisiacich s flexibilitou dodávok plynu.

7.

Pre tento obchodný zámer budú zabezpečení zamestnanci a kľúčoví pracovníci potrební na prevádzku prepravnej siete.

8.

Plné znenie záväzkov je uverejnené v nemeckom jazyku na internetovej stránke generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž:

http://ec.europa.eu/comm/competition/index_en.html

9.

S prihliadnutím na prieskum trhu má Komisia v úmysle prijať rozhodnutie podľa článku 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1/2003, ktorým vyhlási vyššie zhrnuté záväzky uverejnené na internetovej stránke generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž za záväzné.

10.

V súlade s článkom 27 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1/2003 Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili svoje pripomienky k navrhovaným záväzkom. V tomto kontexte Komisia žiada zainteresované strany, aby sa vyjadrili k otázke, či sú aktíva a práva, ktoré podnik RWE ponúka previesť na kupujúceho (pozri podrobný zoznam 1 – 6), dostatočné na to, aby zaručili realizovateľnosť tohto obchodného zámeru a pokiaľ si myslia, že niektoré prvky chýbajú, aby tieto prvky podrobne opísali. Tieto pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do jedného mesiaca odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Komisia takisto vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili znenie svojich pripomienok, ktoré neobsahuje dôverné informácie, a v ktorom sú obchodné tajomstvá a iné dôverné časti vypustené a nahradené zhrnutím, ktoré nemá dôverný charakter, alebo slovami „obchodné tajomstvo“ alebo „dôverné“. Oprávnené požiadavky budú zohľadnené.

11.

Pripomienky je možné zaslať Komisii s uvedením referenčného čísla COMP/B-1/39.402 – RWE (uzavretie trhu) e-mailom (COMP-GREFFE-ANTITRUST@ec.europa.eu), faxom [(32-2) 295 01 28] alebo poštou na túto adresu:

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/25

Slad – používa sa slad vyrobený z jarného jačmeňa dvojradového. Vlastnosti sladu musia zodpovedať týmto hodnotám:

Voda – používa sa pitná voda z mestského vodovodu. Chmeľ – používajú sa odrody Žatecký poloraný červeňák a Magnum vo forme granulátu a extraktu, tieto sa používajú dlhodobo na základe odskúšania vhodnosti a vplyvu používaných odrôd na senzorické vlastnosti hotových výrobkov – piva. Uvedené odrody chmeľu dávajú „Brněnskému“ alebo „Starobrněnskému pivu“ charakteristickú jemnú horkosť.

5.12.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 310/s3