26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/1

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/2

1.

V týchto usmerneniach sa stanovujú zásady, ktorými sa bude Komisia Európskych spoločenstiev riadiť pri určovaní trhov a posudzovaní dohôd o spolupráci v tých službách námornej dopravy, ktoré sú priamo ovplyvnené zmenami zavedenými nariadením Rady (ES) č. 1419/2006 z 25. septembra 2006, t. j. služby v lodnej doprave, kabotáž a medzinárodné trampové služby (1).

2.

Tieto usmernenia majú pomôcť podnikom a združeniam podnikov, ktoré prevádzkujú tieto služby, a to najmä do a/alebo z prístavu alebo prístavov v Európskej únii, posúdiť, či sú ich dohody (2) zlučiteľné s článkom 81 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „zmluva“). Usmernenia sa nevzťahujú na ostatné odvetvia.

3.

Nariadením (ES) č. 1419/2006 sa rozšíril rozsah pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (3) a nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 zmluvy (4) tak, aby zahŕňalo kabotáž a služby trampových lodí. Od 18. októbra 2006 preto všetky odvetvia služieb námornej dopravy podliehajú všeobecne platnému procesnému rámcu.

4.

Keďže systém združenia lodných dopravcov viac nespĺňa kritériá článku 81 ods. 3 zmluvy, nariadením (ES) č. 1419/2006 sa takisto zrušilo nariadenie Rady (EHS) č. 4056/1986 z 22. decembra 1986 o uplatňovaní článkov 85 a 86 (teraz 81 a 82) zmluvy na námornú dopravu (5), ktoré obsahovalo skupinovú výnimku pre združenia lodných dopravcov, ktorou sa povoľovalo linkám lodnej dopravy zoskupeným v združeniach lodných dopravcov určovať sadzby a iné podmienky prepravy. Zrušenie skupinovej výnimky nadobudne účinnosť 18. októbra 2008. Následne musia všetci prepravcovia na linkách prevádzkujúci služby z a/alebo do jedného alebo viacerých prístavov v Európskej únii ukončiť všetky činnosti v rámci združenia lodných dopravcov, ktoré sú v rozpore s článkom 81 zmluvy. To platí bez ohľadu na to, či iné jurisdikcie umožňujú, výslovne alebo implicitne, určovať sadzby združeniam lodných dopravcov alebo uzatvárať diskusné dohody. Členovia združenia by mali navyše zabezpečiť, aby akákoľvek dohoda prijatá v rámci systému združenia bola od 18. októbra 2008 v súlade s článkom 81 zmluvy.

5.

Tieto usmernenia dopĺňajú pokyny, ktoré Komisia už vydala v iných oznámeniach. Keďže služby námornej dopravy sú charakterizované rozsiahlymi dohodami o spolupráci medzi súťažiacimi prepravcami, usmernenia o uplatniteľnosti článku 81 zmluvy na dohody o horizontálnej spolupráci (6) (usmernenia týkajúce sa horizontálnej spolupráce) a usmernenia o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy (7) sú v tejto súvislosti osobitne relevantné.

6.

Na dohody o horizontálnej spolupráci v oblasti lodnej dopravy o poskytovaní spoločných služieb sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 823/2000 z 19. apríla 2000 o uplatnení článku 81 ods. 3 zmluvy na určité kategórie dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov medzi spoločnosťami v lodnej dopravne (konzorciami) (8). Podľa článku 81 ods. 3 zmluvy sa v tomto nariadení stanovujú podmienky, na základe ktorých sa zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 zmluvy nevzťahuje na dohody medzi dvoma alebo viacerými prepravcami prevádzkujúcimi plavidlá (konzorciá). Toto nariadenie bude v nadväznosti na zmeny zavedené nariadením (ES) č. 1419/2006 revidované (9).

7.

Tieto usmernenia sa uplatňujú bez toho, aby bol dotknutý výklad článku 81 zmluvy, ktorý môže poskytnúť Súdny dvor alebo Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev. Zásady uvedené v usmerneniach sa majú uplatňovať vzhľadom na osobitné okolnosti daného prípadu.

8.

Komisia bude uplatňovať tieto usmernenia počas obdobia piatich rokov.

9.

Služby lodnej dopravy, kabotáž a trampové služby sú odvetviami námornej dopravy, ktoré sú priamo ovplyvnené zmenami zavedenými nariadením (ES) č. 1419/2006.

10.

Lodná doprava zahŕňa pravidelnú prepravu nákladu, hlavne kontajnerovú, do prístavov na určitej zemepisnej trase, všeobecne známu ako obchod. Medzi ďalšie všeobecné charakteristiky lodnej dopravy patrí skutočnosť, že cestovné poriadky a dátumy plavby sú oznamované vopred a služby sú dostupné každému užívateľovi dopravy.

11.

V článku 1 ods. 3 písm. a) nariadenia (EHS) č. 4056/86 sa služby trampových lodí vymedzujú ako doprava voľne loženého alebo sypaného tovaru loďou, ktorá je prenajatá celkom alebo čiastočne jednému alebo viacerým lodným zasielateľom na základe zmluvy o prenájme lodí na určitú trasu alebo zmluvy o časovom prenájme lodí, prípadne inej formy zmluvy o využití nepravidelných alebo vopred neoznamovaných plavieb, v prípade ktorých je dopravné voľne dojednané z prípadu na prípad, podľa situácie na strane ponuky a dopytu. Väčšinou ide o neplánovanú prepravu jednej komodity, ktorá zapĺňa celé plavidlo (10).

12.

Kabotáž zahŕňa poskytovanie služieb námornej dopravy vrátane trampovej a lodnej dopravy spájajúcej dva alebo viac prístavov toho istého členského štátu (11). Hoci tieto usmernenia osobitne neriešia služby týkajúce sa kabotáže, uplatňujú sa na tieto služby, pokiaľ sú poskytované buď ako služby lodnej dopravy alebo trampovej lodnej dopravy.

13.

Článok 81 zmluvy sa vzťahuje na všetky dohody, ktoré môžu značne ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. Na to, aby nastal účinok na obchod, musí na základe súboru objektívnych právnych alebo vecných skutočností existovať možnosť predvídať s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, že dohoda alebo konanie môže mať vplyv, priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny, na charakter obchodu medzi členskými štátmi (12). Vo svojich usmerneniach o pojme ovplyvňovania obchodu uvedenom v článkoch 81 a 82 zmluvy (13) vydala Komisia pokyny o tom, ako bude pojem ovplyvňovania obchodu uplatňovať.

14.

Prepravné služby ponúkané prevádzkovateľmi lodnej dopravy a trampových služieb majú často medzinárodný charakter a spájajú prístavy Spoločenstva s tretími krajinami a/alebo zahŕňajú vývoz a dovoz medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi (t. j. obchod v rámci Spoločenstva) (14). Vo väčšine prípadov je pravdepodobné, že tieto služby ovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi, okrem iného z dôvodu svojho vplyvu na trhy s poskytovaním prepravných a sprostredkovateľských služieb (15).

15.

Účinok na obchod medzi členskými štátmi je zvlášť významný pre služby námornej kabotáže, keďže určuje rozsah uplatňovania článku 81 zmluvy a jeho vzájomné vzťahy s vnútroštátnymi právnymi predpismi o hospodárskej súťaži podľa nariadenia (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článku 81 a 82 zmluvy. Rozsah, v akom môžu takéto služby ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi, sa musí hodnotiť jednotlivo pre každý prípad (16).

16.

Na posúdenie vplyvu dohody na hospodársku súťaž je na účely článku 81 zmluvy nevyhnutné definovať relevantný trh produktov a geografický trh (resp. trhy). Hlavným účelom definovania trhu je systematicky určiť obmedzenia v súvislosti s hospodárskou súťažou, ktorým podnik čelí. Usmernenie k tejto otázke možno nájsť v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na účely práva hospodárskej súťaže Spoločenstva (17). Toto usmernenie je relevantné aj pre definovanie trhu, pokiaľ ide o služby námornej dopravy.

17.

Príslušný trh produktov zahŕňa všetky výrobky a/alebo služby, ktoré sa považujú za vzájomne zameniteľné alebo nahraditeľné spotrebiteľom na základe vlastností výrobkov, ich cien a ich plánovaného použitia. Relevantný geografický trh pokrýva oblasť, v ktorej sú príslušné podniky zapojené do ponuky a dopytu po výrobkoch alebo službách, pričom podmienky hospodárskej súťaže sú v tejto oblasti dostatočne rovnorodé a túto oblasť je možné odlíšiť od susedných oblastí, pretože podmienky hospodárskej súťaže sú v týchto oblastiach značne odlišné (18). Prepravca(-ovia) nemôže(-u) mať významný vplyv na prevládajúce trhové podmienky, ak sú spotrebitelia schopní prejsť rýchlo k iným poskytovateľom služieb (19).

18.

Vo viacerých rozhodnutiach Komisie a rozsudkoch Súdu (20) boli za relevantný trh produktov lodnej dopravy označené služby kontajnerovej lodnej dopravy. Tieto rozhodnutia a rozsudky sa týkali námornej dopravy v oblasti obchodov na šírom mori. Ostatné druhy dopravy neboli zaradené do toho istého trhu služieb, aj keď v niektorých prípadoch môžu byť tieto služby okrajovo vzájomne zameniteľné. Dôvodom je skutočnosť, že iba malú časť tovarov prepravovaných kontajnerom možno prepravovať iným druhom dopravy, ako sú napríklad služby leteckej dopravy (21).

19.

Za určitých okolností môže byť primerané definovať užší trh produktov obmedzený na určitý druh výrobku prepravovaného po mori. Napríklad doprava rýchlo sa kaziaceho tovaru by mohla byť obmedzená na chladiarenské kontajnery alebo zahŕňať dopravu klasickými chladiarenskými plavidlami. Hoci vo výnimočných situáciách môže dôjsť k určitej nahraditeľnosti medzi dopravou sypaného tovaru a kontajnerovou dopravou (22), zdá sa, že nejestvuje žiadny trvalý prechod od kontajnerovej dopravy k doprave voľne uloženého tovaru. Pre prevažnú väčšinu kategórií tovarov a užívateľov tovaru prepravovaného kontajnermi neponúka doprava sypaného tovaru primeranú alternatívu kontajnerovej lodnej dopravy (23). Ak sa náklad pravidelne prepravuje v kontajneroch, je nepravdepodobné, že sa niekedy bude prepravovať ináč ako v kontajneroch (24). Súčasná kontajnerová lodná doprava je preto hlavne predmetom jednosmernej nahraditeľnosti (25).

20.

Relevantný geografický trh pozostáva z oblasti, v ktorej sa obchoduje so službami, vo všeobecnosti zo skupiny prístavov na každom konci služby, a ktorá je určená presahujúcimi úmoriami prístavov. Pokiaľ ide o európsky koniec trasy, geografický trh v prípade dopravných liniek bol dosiaľ identifikovaný ako skupina prístavov v severnej Európe alebo v oblasti Stredozemného mora. Keďže služby lodnej dopravy z oblasti Stredozemného mora sú len okrajovo nahraditeľné službami zo severoeurópskych prístavov, boli tieto oblasti označené ako oddelené trhy (26).

21.

Komisia ešte neuplatnila článok 81 zmluvy na trampovú lodnú dopravu. Podniky môžu pri posudzovaní zvážiť nasledujúce prvky, pokiaľ sú relevantné pre služby trampovej dopravy, ktoré poskytujú.

22.

„Hlavné podmienky“ individuálnej žiadosti o prepravu sú východiskovým bodom pre definovanie relevantných trhov služieb v trampovej lodnej doprave, keďže sa nimi vo všeobecnosti určujú základné prvky (27) danej požiadavky na prepravu. V závislosti od osobitných potrieb užívateľov dopravy budú tieto podmienky pozostávať z prvkov, ktoré môžu byť predmetom dojednania a z prvkov, ktoré nemôžu byť predmetom dojednania. Ak je identifikovaný prvok hlavných podmienok, ktorý môže byť predmetom dojednania, napr. druh alebo veľkosť plavidla, tento prvok môže znamenať napríklad, že relevantný trh je vzhľadom na tento osobitný prvok širší ako trh uvedený v pôvodnej požiadavke na prepravu.

23.

Charakter služby v trampovej lodnej doprave môže byť rôzny a existuje množstvo prepravných zmlúv. Môže byť preto nevyhnutné zistiť, či strana dopytu považuje služby poskytované v rámci zmlúv o časovom prenájme lodí, zmlúv o prenájme lodí na určitú trasu a zmlúv o prenájme lodí za nahraditeľné. V takom prípade by mohli patriť do rovnakého relevantného trhu.

24.

Druhy plavidiel sa zvyčajne ďalej rozdeľujú na niekoľko štandardných priemyselných veľkostí (28). V dôsledku značných úspor z rozsahu, služba so značným nesúladom medzi objemom nákladu a veľkosťou plavidla nebude možno schopná ponúknuť konkurencieschopnú sadzbu pre dopravu tovaru. Nahraditeľnosť veľkostí plavidiel treba preto posudzovať v každom jednotlivom prípade tak, aby sa určilo, či každá veľkosť plavidla predstavuje samostatný relevantný trh.

25.

Fyzické a technické podmienky nákladu, ktorý sa má prepraviť, a druh plavidla poskytujú prvé ukazovatele, pokiaľ ide o príslušný trh zo strany ponuky (29). Ak možno plavidlo pri zanedbateľných nákladoch a v krátkom čase (30) prispôsobiť na prepravu určitého nákladu, iní poskytovatelia služieb trampovej lodnej dopravy sa môžu uchádzať o prepravu tohto nákladu.V tomto prípade bude relevantný trh zo strany ponuky zahŕňať viac ako jeden druh plavidla.

26.

Existuje však viacero druhov plavidiel, ktoré sú technicky upravené a/alebo osobitne postavené tak, aby poskytovali špecializované dopravné služby. Hoci špecializované plavidlá môžu prepravovať aj iné druhy nákladu, môžu byť z hľadiska konkurencieschopnosti znevýhodnené. Schopnosť poskytovateľov špecializovaných služieb konkurovať pri poskytovaní dopravy iného nákladu môže byť preto malá.

27.

V oblasti trampovej lodnej dopravy sa zástavky v prístavoch určujú na základe individuálnych požiadaviek. Mobilitu plavidiel však môžu znižovať obmedzenia týkajúce sa terminálov a ponoru alebo environmentálne normy pre určitý druh plavidiel v niektorých prístavoch alebo oblastiach.

28.

Zohľadniť by sa mali aj substitučné reťazce existujúce medzi rôznymi veľkosťami plavidiel v trampovej lodnej doprave. Na niektorých trhoch trampovej lodnej dopravy nedochádza k priamej nahraditeľnosti medzi veľkosťami plavidiel v okrajových oblastiach trhu. Vplyv substitučného reťazca môže napriek tomu viesť k obmedzovaniu určovania cien v okrajových oblastiach a k ich zahrnutiu do širšej definície trhu.

29.

Na niektorých trhoch trampovej lodnej dopravy sa musí zvážiť, či možno plavidlá považovať za vlastnú kapacitu podniku a pri posudzovaní príslušného trhu by sa nemali zohľadňovať.

30.

Nahraditeľnosť na strane ponuky a dopytu môžu ovplyvňovať ďalšie faktory, ako napríklad spoľahlivosť poskytovateľa služieb, bezpečnosť a požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov, ako napr. požiadavka dvojitého trupu pre tankery vo vodách Spoločenstva (31).

31.

Požiadavky na dopravu zvyčajne obsahujú geografické prvky, ako sú prístavy alebo oblasti nakládky a vykládky. Tieto prístavy poskytujú prvú orientáciu pre definovanie relevantného geografického trhu zo strany dopytu, tým však nie je dotknutá konečná definícia relevantného geografického trhu.

32.

Niektoré geografické trhy možno definovať na základe smeru alebo sa môžu vyskytovať len dočasne, napr. keď klimatické podmienky alebo obdobia zberu pravidelne ovplyvňujú dopyt po preprave určitých nákladov. Premiestňovanie plavidiel, plavby so záťažou a obchodné nerovnováhy by sa v tejto súvislosti mali zohľadňovať pri vymedzovaní relevantného geografického trhu.

33.

Podiely na trhu poskytujú užitočné prvé informácie o štruktúre trhu a konkurenčnom význame účastníkov, ako aj ich konkurentov. Komisia interpretuje podiely na trhu z hľadiska trhových podmienok v každom jednotlivom prípade. V niekoľkých rozhodnutiach Komisie a rozsudkoch Súdu (32) boli v súvislosti s lodnou dopravou údaje o objeme a/alebo kapacite určené ako základ pre výpočet podielov na trhu.

34.

Na trhoch trampovej lodnej dopravy poskytovatelia služieb súťažia o prepravné zmluvy, t. j. predávajú plavby alebo prepravnú kapacitu. V závislosti od daných osobitných služieb umožňujú rôzne údaje prevádzkovateľom vypočítať ich ročné podiely na trhu (33), napr.:

35.

Dohody o spolupráci sú bežným znakom trhov v oblasti námornej dopravy. S prihliadnutím na skutočnosť, že do týchto dohôd môžu vstúpiť skutoční alebo potenciálni konkurenti a môžu nepriaznivo ovplyvniť znaky hospodárskej súťaže, musia podniky venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečili súlad s pravidlami hospodárskej súťaže. Na trhoch so službami, akým je napr. námorná doprava, sú pre posúdenie účinku, ktorý môže mať dohoda na relevantnom trhu, osobitne významné nasledujúce prvky: ceny, náklady, kvalita, frekvencia a diferenciácia poskytovaných služieb, inovácie, marketing a komercionalizácia služby.

36.

Pre služby, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia, sú obzvlášť relevantné tri skutočnosti: technické dohody, výmena informácií a združenia.

37.

Na niektoré druhy technických dohôd sa nemusí vzťahovať zákaz ustanovený v článku 81 zmluvy z toho dôvodu, že neobmedzujú hospodársku súťaž. Tak je to napr. v prípade horizontálnych dohôd, ktorých jediným cieľom a následkom je uskutočniť technické zlepšenia alebo dosiahnuť technickú spoluprácu. Dohody týkajúce sa uplatňovania environmentálnych noriem možno tiež považovať za dohody spadajúce do tejto kategórie. Dohody medzi účastníkmi hospodárskej súťaže týkajúce sa ceny, kapacity alebo iných charakteristík hospodárskej súťaže v zásade nebudú spadať do tejto kategórie (34).

38.

Systém výmeny informácií predstavuje dohodu, na základe ktorej si podniky navzájom vymieňajú informácie alebo ich poskytujú spoločnej agentúre zodpovednej za ich zhromažďovanie, zostavovanie a spracovanie pred tým, ako ich vráti účastníkom v dohodnutej forme a s dohodnutou pravidelnosťou.

39.

V mnohých odvetviach je bežnou praxou zhromažďovať, vymieňať a uverejňovať súhrnné štatistické údaje a všeobecné trhové informácie. Tieto uverejňované trhové informácie sú dobrým prostriedkom na zvýšenie transparentnosti trhu a znalostí zákazníkov, a tak prinášajú výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti. Výmena obchodne citlivých a individualizovaných trhových údajov však môže za určitých okolností porušiť článok 81 zmluvy. Tieto usmernenia majú pomôcť poskytovateľom služieb lodnej dopravy pri posudzovaní, či takáto výmena informácií porušuje pravidlá hospodárskej súťaže.

40.

V odvetví lodnej dopravy je výmena informácií medzi plavebnými linkami, ktorá sa uskutočňuje v rámci konzorcií lodných dopravcov, na ktorú sa inak vzťahuje článok 81 ods. 1 zmluvy, povolená za predpokladu, že je vo vzťahu k spoločnému prevádzkovaniu služieb lodnej dopravy a k inými formám spolupráce zahrnutým do skupinovej výnimky podľa nariadenia (ES) č. 823/2000 (35) doplňujúca. Tieto usmernenia sa nezaoberajú takouto výmenou informácií.

41.

Pri posudzovaní systémov výmeny informácií v rámci právnych predpisov Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže je potrebné rozlišovať nasledujúce skutočnosti.

42.

Výmena informácií môže predstavovať spôsob, ktorým sa umožňuje realizácia protisúťažného konania, ako je monitorovanie dodržiavania kartelovej dohody. Ak výmena informácií súvisí s takým protisúťažným konaním, jej posudzovanie sa musí uskutočniť v spojení s posudzovaním tohto konania. Výmena informácií môže mať sama o sebe za cieľ obmedzovanie hospodárskej súťaže (36). Tieto usmernenia sa nevzťahujú na takúto výmenu informácií.

43.

Výmena informácií však môže sama o sebe z dôvodu svojho následku predstavovať porušenie článku 81 zmluvy. Táto situácia vznikne, keď výmena informácií znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty, pokiaľ ide o fungovanie daného trhu, a tým obmedzuje hospodársku súťaž medzi podnikmi (37). Každý hospodársky subjekt však musí samostatne určiť politiku, ktorú plánuje na trhu presadzovať. Podľa Súdu sa preto podnikom zamedzuje nadväzovať priame alebo nepriame kontakty s inými subjektmi, ktoré ovplyvňujú konanie konkurenta alebo prezrádzajú ich vlastné (zamýšľané) konanie, ak cieľom alebo následkom týchto kontaktov je obmedzovanie hospodárskej súťaže, t. j. dosiahnutie podmienok hospodárskej súťaže, ktoré nezodpovedajú bežným podmienkam daného trhu, so zreteľom na charakter výrobkov alebo poskytovaných služieb, veľkosti a počtu podnikov a objemu trhu (38). Na druhej strane, v súvislosti s trhom s drevnou buničinou Súd rozhodol, že jednostranné štvrťročné oznámenia cien určené užívateľom uskutočnené výrobcami nezávisle sú samé o sebe trhovým konaním, ktoré neznižuje neistotu jednotlivých podnikov, čo sa týka budúceho správania ich konkurentov, a preto ak neexistuje žiadny predchádzajúci jednotný postup medzi výrobcami, samé o sebe neporušujú článok 81 ods. 1 zmluvy (39).

44.

Judikatúra súdov Spoločenstva poskytuje určité všeobecné usmernenie pre skúmanie pravdepodobných účinkov výmeny informácií. Ak existuje skutočne konkurenčný trh, transparentnosť medzi obchodníkmi podľa Súdu pravdepodobne povedie k zintenzívneniu hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi (40). Súd však zistil, že na vysoko koncentrovanom oligopolnom trhu, na ktorom je hospodárska súťaž už značne znížená, výmeny presných informácií o jednotlivých predajoch v krátkych intervaloch medzi hlavnými konkurentmi pri vylúčení iných dodávateľov a spotrebiteľov pravdepodobne podstatne narúšajú hospodársku súťaž, ktorá existuje medzi dodávateľmi. Za takýchto okolností pravidelné a časté poskytovanie informácií týkajúcich sa fungovania trhu má za následok pravidelné odkrývanie trhových pozícií a stratégií rôznych jednotlivých konkurentov všetkým konkurentom (41). Súd ďalej konštatoval, že systém výmeny informácií môže predstavovať porušenie pravidiel hospodárskej súťaže aj vtedy, keď trh nie je vysoko koncentrovaný, ale dochádza k obmedzeniu nezávislosti rozhodovania podnikov v dôsledku tlaku počas nadväzných rozhovorov s konkurentmi (42).

45.

Z toho vyplýva, že skutočné a potenciálne účinky výmeny informácií sa musia posudzovať od prípadu k prípadu, keďže výsledky posudzovania závisia od kombinácie faktorov, z ktorých každý je charakteristický pre jednotlivý prípad. Štruktúra trhu, na ktorom dochádza k výmene informácií, a charakter výmeny informácií tvoria dva hlavné prvky, ktoré Komisia skúma pri posudzovaní výmeny informácií. Posudzovanie musí zohľadňovať aj skutočné a potenciálne účinky výmeny informácií v porovnaní s konkurenčnou situáciou, ktorá by nastala, ak by neexistovala dohoda o výmene informácií (43). Na to, aby výmena predstavovala porušenie článku 81 ods. 1 zmluvy, musí mať výrazný nepriaznivý vplyv na znaky hospodárskej súťaže (44).

46.

Usmernenie uvedené v nasledujúcom texte sa týka analýzy obmedzenia hospodárskej súťaže podľa článku 81 ods. 1 zmluvy. Usmernenie o uplatňovaní článku 81 ods. 3 zmluvy možno nájsť v bode 58 v nasledujúcom texte a vo všeobecnom oznámení k danej téme (45).

47.

Úroveň koncentrácie a štruktúra ponuky a dopytu na danom trhu sú hlavné otázky pri posudzovaní, či výmena spadá do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy (46).

48.

Úroveň koncentrácie je mimoriadne dôležitá, keďže pravdepodobnosť výskytu a trvania obmedzujúcich účinkov je väčšia na vysoko koncentrovaných oligopolných trhoch než na menej koncentrovaných trhoch. Väčšia transparentnosť na koncentrovaných trhoch môže posilniť vzájomnú závislosť firiem a znížiť intenzitu hospodárskej súťaže.

49.

Štruktúra ponuky a dopytu je tiež dôležitá, najmä počet konkurujúcich subjektov a tiež symetria a stabilita ich podielov na trhu a existencia všetkých štrukturálnych väzieb medzi konkurentmi (47). Komisia môže analyzovať aj ďalšie faktory, akými sú rovnorodosť služieb a celková transparentnosť na trhu.

50.

Výmena citlivých obchodných informácií týkajúcich sa znakov hospodárskej súťaže, akými sú napr. cena, kapacita alebo náklady, medzi účastníkmi hospodárskej súťaže bude s väčšou pravdepodobnosťou spadať do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy ako iné výmeny informácií. Obchodná citlivosť informácií by sa mala posudzovať vzhľadom na uvedené kritériá.

51.

Výmena informácií, ktoré sú už verejne dostupné v zásade nepredstavuje porušenie článku 81 ods. 1 zmluvy (48). Dôležité je však určiť mieru transparentnosti trhu a či výmena zvyšuje hodnotu informácie tým, že sa stane dostupnejšou a/alebo prepája verejne dostupnú informáciu s inou informáciou. Konečná informácia sa môže stať obchodne citlivou a jej výmena môže potenciálne obmedzovať hospodársku súťaž.

52.

Informácie môžu byť individuálne alebo súhrnné. Individuálne údaje sa týkajú určeného alebo identifikovateľného podniku. Pri súhrnných údajoch ide o kombináciu údajov od dostatočného počtu nezávislých podnikov, čo znemožňuje rozoznať individuálne údaje. Výmena individuálnych informácií medzi konkurentmi spadá s väčšou pravdepodobnosťou do rozsahu pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy (49) ako výmena súhrnných informácií, ktorá v zásade nespadá do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy. Komisia bude venovať osobitnú pozornosť miere súhrnu údajov. Mala by byť taká, aby sa informácie nemohli rozčleniť tak, aby podniky mohli priamo alebo nepriamo zistiť informácie o konkurenčných stratégiách svojich konkurentov.

53.

Pri posudzovaní výmen prognóz v oblasti lodnej dopravy o kapacite v súhrnnej forme, najmä ak sa uskutočňujú na koncentrovaných trhoch, je však potrebné postupovať opatrne. Na trhoch s dopravnými linkami sú údaje o kapacite hlavným parametrom na koordinovanie konkurenčného konania a majú priamy vplyv na ceny. Výmeny súhrnných prognóz o kapacite naznačujúcich, v ktorých obchodoch sa kapacita využije, môžu byť zamerané proti hospodárskej súťaži, ak môžu viesť k tomu, že viacerí alebo všetci prepravcovia prijmú spoločnú politiku, a môžu mať za následok poskytovanie služieb za ceny vyššie ako sú konkurenčné ceny. Okrem toho, existuje riziko rozčlenenia údajov, keďže ja možné spájať ich s individuálnymi oznámeniami dopravcov na linkách. To by umožnilo podnikom identifikovať trhové postavenia a stratégie konkurentov.

54.

Aktuálnosť údajov a obdobie, ktorého sa týkajú, sú takisto dôležitými faktormi. Údaje môžu byť historické, súčasné alebo budúce. Výmena historických informácií sa všeobecne nepovažuje za výmenu spadajúcu do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy, pretože nemôže mať žiadny skutočný vplyv na budúce konanie. V minulosti považovala Komisia informácie staršie ako jeden rok za historické (50), zatiaľ čo informácie staré menej ako jeden rok označila za súčasné (51). Historická alebo súčasná povaha informácií sa má posudzovať s určitou flexibilitou prihliadajúc na rozsah, v akom sa údaje stávajú zastaranými na relevantnom trhu. Obdobie, za ktoré údaje nadobudnú historický charakter, je pravdepodobne kratšie pri súhrnných údajoch ako pri individuálnych údajoch. Obdobne, ani pri výmene súčasných údajov o objeme a kapacite nie je pravdepodobné, že by dochádzalo k obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ak sa súhrn údajov koná na primeranej úrovni tak, aby transakcie individuálnych odosielateľov alebo prepravcov nemohli byť identifikované, či už priamo alebo nepriamo. Budúce údaje sa týkajú stanoviska podniku na to, ako sa bude trh vyvíjať, alebo stratégie, ktorej sa hodlá pridržiavať na trhu. Výmena budúcich údajov môže byť obzvlášť problematická, najmä ak sa týka cien alebo výkonnosti. Môže odhaliť obchodnú stratégiu, ktorú podnik plánuje uplatňovať na trhu. Tým môže výrazne znížiť súťaživosť medzi stranami výmeny, a tým potenciálne obmedziť hospodársku súťaž.

55.

Zohľadniť sa má aj frekvencia výmeny. Čím častejšie sa údaje vymieňajú, tým rýchlejšie môžu konkurenti reagovať. To umožňuje prijatie protiopatrení a v konečnom dôsledku znižuje stimuláciu začať konkurenčné konanie na trhu. Mohla by sa obmedziť takzvaná skrytá hospodárska súťaž.

56.

Prihliadnuť by sa tiež malo na spôsob, akým sú údaje sprístupnené, a posúdiť účinky na trh(-y). Čím viac informácií je vymieňaných so zákazníkmi, tým menej je táto výmena problematická. Ak sa transparentnosť trhu zvyšuje len v prospech dodávateľov, môže to pripraviť zákazníkov o možnosť získať výhodu zvýšenej skrytej hospodárskej súťaže.

57.

Cenový index v lodnej doprave ukazuje priemerný pohyb cien prepravy kontajnera na mori. Je nepravdepodobné, že cenový index založený na primerane súhrnných údajoch o cenách poruší článok 81 ods. 1 zmluvy, ak je úroveň súhrnu taká, že sa informácie nemôžu rozčleniť, čo by podnikom zamedzilo získať priamo alebo nepriamo informácie o konkurenčných stratégiách svojich konkurentov. Ak cenový index znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty v súvislosti s fungovaním trhu, čo vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi, tento index by bol porušením článok 81 ods. 1 zmluvy. Pri posudzovaní pravdepodobného vplyvu tohto cenového indexu na relevantný trh treba zohľadniť úroveň súhrnu údajov, ich historický alebo aktuálny charakter a frekvenciu uverejňovania indexu. Vo všeobecnosti je dôležité spoločne posúdiť všetky jednotlivé prvky každej schémy výmeny informácií, aby sa zohľadnila možná interakcia, napr. medzi výmenou údajov o kapacite a objeme na jednej strane a cenovým indexom na strane druhej.

58.

Výmena informácií medzi prepravcami, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž, však môže prinášať výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti, napr. lepšie plánovanie investícií a efektívnejšie využívanie kapacity. Tieto výhody musia byť odôvodnené a prenesené na zákazníkov a musia vyvážiť negatívny účinok výmeny informácií na hospodársku súťaž podľa článku 81 ods. 3 zmluvy. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že jedna z podmienok uvedených v článku 81 ods. 3 zmluvy stanovuje, že spotrebiteľom by mal byť umožnený primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž. Ak sú splnené všetky štyri kumulatívne podmienky článku 81 ods. 3 zmluvy, zákaz uvedený v článku 81 ods. 1 zmluvy sa neuplatňuje (52).

59.

V oblasti lodnej dopravy, tak ako v iných odvetviach, sa rozhovory a výmeny informácií môžu uskutočňovať v rámci obchodného združenia, ak sa toto združenie nevyužíva ako a) fórum pre stretnutia kartelu (53); b) orgán, ktorý vydáva protisúťažné rozhodnutia alebo odporúčania svojim členom (54); alebo c) prostriedok výmeny informácií, ktorá znižuje alebo odstraňuje mieru neistoty v súvislosti s fungovaním trhu, čo vedie k obmedzovaniu hospodárskej súťaže medzi podnikmi, pričom nie sú splnené podmienky uvedené v článku 81 ods. 3 zmluvy (55). Toto je potrebné odlíšiť od rozhovorov, ktoré sa uskutočňujú oprávnene v rámci obchodných združení, napr. o technických a environmentálnych normách.

60.

Najviac sa opakujúcou formou horizontálnej spolupráce v trampovej lodnej doprave je združenie lodnej dopravy. Nejestvuje žiaden univerzálny model združenia. Zdá sa však, že určité črty sú spoločné pre väčšinu združení na rôznych segmentoch trhu, ako sa uvádza ďalej v texte.

61.

Štandardné združenie lodnej dopravy spája viacero podobných plavidiel (56) patriacich rôznym vlastníkom a prevádzkovaných v rámci jednej správy. Správca združenia je zvyčajne zodpovedný za komerčné riadenie [napr. spoločný marketing (57), rokovania o prepravných sadzbách a centralizácia príjmov a nákladov na plavbu (58)] a za obchodnú prevádzku (plánovanie pohybu plavieb a vydávanie pokynov plavidlám, vymenovanie zástupcov v prístavoch, poskytovanie aktuálnych informácií zákazníkom, vystavovanie prepravných faktúr, objednávanie zásobníkov, vyberanie príjmov od plavidiel a ich rozdeľovanie podľa vopred stanoveného kľúča, atď.). Správca združenia koná často pod dohľadom hlavného výkonného výboru, ktorý zastupuje vlastníkov plavidiel. Technická prevádzka plavidiel je zvyčajne zodpovednosťou každého vlastníka (bezpečnosť, posádka, opravy, údržba, atď.). Hoci členovia združenia ponúkajú svoje služby spoločne, vykonávajú ich často samostatne.

62.

Z tohto opisu vyplýva, že hlavnou črtou štandardných združení lodnej dopravy je spoločný predaj spojený s črtami spoločnej výroby. Z tohto dôvodu sú pokyny o spoločnom predaji, ako type spoločnej dohody o komercializácii, a pokyny o spoločnej výrobe uvedené v usmerneniach Komisie o uplatniteľnosti článku 81 zmluvy na dohody o horizontálnej spolupráci (59) relevantné. V dôsledku rozdielov medzi charakteristikami združení sa každé združenie musí analyzovať od prípadu k prípadu, aby sa určilo, či vzhľadom na svoje ťažisko (60) spadá do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy, a ak áno, či spĺňa štyri kumulatívne podmienky článku 81 ods. 3 zmluvy.

63.

Združenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 (61), keďže boli vytvorené ako spoločný podnik trvalo vykonávajúci všetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu (tzv. plne funkčný spoločný podnik, pozri článok 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004), nie sú priamo ovplyvnené zmenami zavedenými nariadením (ES) č. 1419/2006 a tieto usmernenia sa ich netýkajú. Usmernenie o plnej funkčnosti je možné nájsť okrem iného v konsolidovanom oznámení Komisie o právomoci podľa nariadenia (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (62). Pokiaľ takéto združenia majú za svoj cieľ alebo účinok koordináciu konkurenčného správania svojich materských združení, koordinácia sa posudzuje v súlade s kritériami článku 81 ods. 1 a ods. 3 Zmluvy o ES s cieľom stanoviť, či je alebo nie je táto činnosť zlučiteľná so spoločným trhom (63).

64.

Dohody o združení nespadajú do zákazu podľa článku 81 ods. 1 zmluvy, ak účastníci združenia nie sú skutoční alebo potenciálni konkurenti. To by nastalo napríklad vtedy, ak by dvaja alebo viacerí vlastníci lodí vytvorili združenie lodnej dopravy na účely predkladania ponúk a plnenia zmlúv o prenájme lodí, o ktoré by sa ako individuálni prevádzkovatelia nemohli úspešne uchádzať alebo ktoré by nemohli samostatne vykonávať. To platí aj vtedy, ak také združenia príležitostne prepravujú iný náklad, ktorý predstavuje malý podiel ich celkového objemu.

65.

Združenia, ktorých činnosť nemá vplyv na relevantné charakteristiky hospodárskej súťaže, pretože majú malý význam a/alebo výrazne neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi (64), nespadajú do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy.

66.

Dohody o združení medzi konkurentmi, ktoré sa vzťahujú iba na spoločný predaj, majú v zásade za svoj cieľ a následok koordináciu cenovej politiky týchto konkurentov (65).

67.

Ak cieľom združenia nie je obmedzenie hospodárskej súťaže, je analýza jeho vplyvov na príslušný trh nevyhnutná. Dohoda o združení spadá do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy, ak je pravdepodobné, že bude mať výrazný nepriaznivý vplyv na charakteristiky hospodárskej súťaže na trhu, ako sú ceny, náklady, diferenciácia služieb, kvalita služieb a inovácia. Dohody môžu mať tento vplyv tým, že výrazne znížia súťaživosť medzi stranami dohody alebo medzi nimi a tretími stranami (66).

68.

Niektoré združenia v trampovej lodnej doprave nezahŕňajú spoločný predaj, avšak obsahujú určitý stupeň koordinácie týkajúcej sa charakteristík hospodárskej súťaže (napr. spoločný rozpis alebo spoločný nákup). Tieto prípady podliehajú článku 81 ods. 1 zmluvy, ak majú strany dohody určitý stupeň trhovej sily (67).

69.

Schopnosť zduženia spôsobovať výrazné negatívne vplyvy na trhu závisí od hospodárskeho kontextu s prihliadnutím na spojenú trhovú silu strán a charakter dohody spolu s ďalšími štrukturálnymi faktormi na relevantnom trhu. Treba tiež zvážiť, či dohoda o združení ovplyvňuje konanie strán na susedných trhoch úzko súvisiacich s trhom, ktorý je priamo ovplyvneným spoluprácou (68). Taký prípad môže nastať napríklad vtedy, keď trhom združenia je trh s prepravou lesných produktov na špecializovaných plavidlách krabicového tvaru (trh A) a členovia združenia prevádzkujú lode aj na trhu s voľne loženým suchým tovarom (trh B).

70.

Pokiaľ ide o štrukturálne faktory na relevantnom trhu, je nepravdepodobné, že ak má združenie nízky podiel na trhu, vytvorí obmedzujúce účinky. Koncentrácia na trhu, postavenie a počet konkurentov, stabilita podielov na trhu v čase, viacnásobné členstvo v združeniach, prekážky vstupu na trh, pravdepodobnosť vstupu, transparentnosť trhu, vyrovnávacia kúpna sila užívateľov dopravy a charakter služieb (napr. homogénne verzus diferencované služby) by sa mali zohľadniť ako dodatočné faktory pri posudzovaní vplyvu daného združenia na relevantný trh.

71.

V súvislosti s charakterom dohody je tiež potrebné prihliadnúť na ustanovenia, ktoré ovplyvňujú súťažné správanie združenia alebo jeho členov na trhu, ako napríklad ustanovenia zakazujúce členom činnosť mimo združenia na rovnakom trhu (ustanovenia o nekonkurovaní), lehoty, počas ktorých nemožno zo združenia vystúpiť, a výpovedné lehoty (ustanovenia o vystúpení). Do úvahy by sa mali vziať aj všetky väzby medzi združeniami, či už z hľadiska riadenia alebo členov, ako aj deľba nákladov a výnosov.

72.

Ak združenia spadajú do pôsobnosti článku 81 ods. 1 zmluvy, musia dané podniky zabezpečiť, že spĺňajú štyri kumulatívne podmienky uvedené v článku 81 ods. 3 zmluvy (69). Žiadne druhy dohôd nie sú vopred vylúčené z pôsobnosti článku 81 ods. 3 zmluvy. Na všetky obmedzujúce dohody, ktoré spĺňajú štyri podmienky uvedené v článku 81 ods. 3 zmluvy, sa v zásade vzťahuje pravidlo o výnimke. Analýza zahŕňa pohyblivé rozpätie. Čím väčšie je obmedzenie hospodárskej súťaže zistené podľa článku 81 ods. 1, tým väčšie musia byť výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti a prenesenie v prospech spotrebiteľov.

73.

Je na daných podnikoch, aby preukázali, že združenie zlepšuje dopravné služby a zvyšuje technický alebo hospodársky pokrok formou zvyšovania efektívnosti. Dosiahnuté výhody v dôsledku zvyšovania efektívnosti nemôžu predstavovať úspory nákladov, ktoré sú prirodzenou súčasťou zníženia hospodárskej súťaže, ale musia vyplývať z integrácie hospodárskych činností.

74.

Zvyšovanie efektívnosti združenia môže napríklad vyplývať z dosiahnutia lepšej miery využitia a úspor z rozsahu. Združenia v trampovej lodnej doprave zväčša spoločne plánujú pohyby plavidiel s cieľom geograficky rozmiestniť flotily. Rozmiestnenie plavidiel môže znížiť počet plavieb so záťažou, čo môže zvýšiť celkovú mieru využitia kapacity združenia a prípadne viesť k úsporám z rozsahu.

75.

Spotrebitelia musia získať primeraný podiel na vzniknutých výhodách v dôsledku zvyšovania efektívnosti. Podľa článku 81 ods. 3 zmluvy sa musia zohľadniť priaznivé účinky na všetkých spotrebiteľov na relevantnom trhu, a nie účinok na každého jednotlivého spotrebiteľa (70). Prenesenie výhod musí aspoň odškodniť spotrebiteľov za skutočný alebo potenciálny negatívny vplyv, ktorý im obmedzenie hospodárskej súťaže spôsobilo podľa článku 81 ods. 1 zmluvy (71). V tejto súvislosti by sa na posúdenie pravdepodobnosti prenosu mala vziať do úvahy štruktúra trhov s trampovou lodnou dopravou a elasticita dopytu.

76.

Zduženie by nemalo klásť obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie výhod v dôsledku zvyšovania efektívnosti. V tejto súvislosti je potrebné preskúmať, či by strany dosiahli výhody sami. Pri tomto posudzovaní je relevantné okrem iného zvážiť, aká je minimálna miera efektívnosti poskytovania rôznych druhov služieb v trampovej lodnej doprave. Každé obmedzujúce ustanovenie obsiahnuté v dohode o združení musí byť primerane potrebné na dosiahnutie očakávaných výhod v dôsledku zvyšovania efektívnosti. Obmedzujúce ustanovenia môžu byť odôvodnené na dlhšie obdobie, celé obdobie existencie združenia alebo iba na prechodné obdobie.

77.

Na záver, združenie nesmie poskytnúť stranám možnosť vylúčiť hospodársku súťaž vo vzťahu k podstatnej časti predmetných služieb.

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/15

The European Medicines Agency

7 Westferry Circus

Canary Wharf

London E14 4HB

United Kingdom

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/21

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/23

a)

vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov;

b)

vedecký výbor pre zdravotné a environmentálne riziká;

c)

vedecký výbor pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká;

d)

skupina vedeckých poradcov pre hodnotenie rizík (ďalej len „skupina“), ktorá bude vedeckým výborom poskytovať podporu pri ich činnosti.

—

vysokoškolské vzdelanie v príslušnej vedeckej oblasti, podľa možnosti na postgraduálnej úrovni,

—

najmenej 10 rokov odbornej praxe (nevyžaduje sa v prípade uchádzačov, ktorí sa uchádzajú len o zaradenie do databázy),

—

dobrú znalosť anglického jazyka.

—

relevantnú odbornú prax v oblastiach pôsobnosti výborov, ktoré sú vymedzené v prílohe I k rozhodnutiu 2008/721/ES,

—

skúsenosti s hodnotením rizika a/alebo poskytovaním vedeckého poradenstva, a to najmä v odboroch súvisiacich s bezpečnosťou spotrebiteľov, verejným zdravím a životným prostredím,

—

analytické schopnosti: schopnosť analyzovať komplexné informácie a dokumentáciu a posudzovať vedecké práce a publikácie,

—

preukázanú vysokú vedeckú úroveň v jednom alebo, pokiaľ možno, v niekoľkých odboroch súvisiacich s oblasťou pôsobnosti vedeckého výboru, resp. výborov, ktoré sú predmetom záujmu uchádzača,

—

odbornú prax v multidisciplinárnom a medzinárodnom prostredí,

—

manažérske/organizačné schopnosti, najmä v súvislosti s riadením a organizovaním pracovných skupín.

i)

overenie splnenia náležitostí prihlášok;

ii)

komparatívne hodnotenie prihlášok a zostavenie zoznamu najvhodnejších uchádzačov; a

iii)

vymenovanie členov vedeckých výborov a skupiny zo zoznamu.

—

vyplnený predpísaný prihlasovací formulár,

—

životopis, podľa možnosti v rozsahu najviac troch strán (príloha k prihlasovaciemu formuláru),

—

zoznam vedeckých publikácií uchádzača (príloha k prihlasovaciemu formuláru),

—

pravdivo vyplnené vyhlásenie o konflikte záujmov (súčasť prihlasovacieho formulára).

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/26

1.

Komisii bolo dňa 17. septembra 2008 podľa článku 4 a na základe postúpenia podľa článku 4 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podniky System Capital Management Limited („SCM“, Cyprus) a Energees Investments Limited („Energees“, Cyprus) patriace do skupiny SMART získavajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady spoločnú kontrolu nad podnikom Metinvest BV („MIBV“, Holandsko) a jeho dcérskymi spoločnosťami Makeeva Metallurgical Plant („MMZ“, Ukrajina) a Promet Steel JSC („Promet“, Bulharsko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom [fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44] alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5251 – System Capital Management-Energies/Metinvest na túto adresu:

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/27

1.

Komisii bolo dňa 17. septembra 2008 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii, ktorou podnik OEP Holding Corporation („OEP“, USA) – nepriama dcérska spoločnosť podniku J.P. Morgan Chase & Co. (USA) – získava v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady výlučnú kontrolu nad podnikom Pfleiderer AG („Pfleiderer“, Nemecko) prostredníctvom kúpy akcií.

2.

Predmet činnosti dotknutých podnikov:

3.

Na základe predbežného posúdenia a bez toho, aby bolo dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci, sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla spadať do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 139/2004. V súlade s oznámením Komisie týkajúcim sa zjednodušeného konania pre posudzovanie určitých druhov koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) je potrebné uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v oznámení.

4.

Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii.

Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr do 10 dní od dátumu uverejnenia tohto oznámenia. Pripomienky je možné zaslať faxom [fax: (32-2) 296 43 01 alebo 296 72 44] alebo poštou s uvedením referenčného čísla COMP/M.5178 – OEP/Pfleiderer na túto adresu:

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/28

26.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 245/s3