(1)

Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí v roku 2005 Európsky pakt pre mládež ako jeden z nástrojov, ktorý má prispieť k vykonávaniu obnovenej lisabonskej stratégie, s cieľom zlepšiť prostredníctvom medziodvetvových stratégií príležitosti mladých ľudí na zamestnanie a ich sociálne začlenenie, vzdelávanie, odbornú prípravu a mobilitu s dôrazom na mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami.

(2)

Rada vo svojom uznesení zo 7. decembra 2006 (1) navrhla, aby členské štáty podporovali poskytovanie rozsiahlych a rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí na účasť na občianskom živote a aby sa na štruktúrovanom dialógu s mladými ľuďmi zúčastňovali mladí ľudia zapojení do rôznych a inovačných foriem aktívneho občianstva, neorganizovaní mladí ľudia a mladí ľudia s obmedzenými príležitosťami, čím sa vytvoria podmienky na rovnocennú účasť všetkých mladých ľudí.

(3)

Rada vo svojom uznesení z 25. mája 2007 (2) vyzvala členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zosúladenie opatrení na vykonávanie Európskeho paktu pre mládež a aby zabezpečili to, že „tieto opatrenia sa skutočne dostanú k ich cieľovým skupinám, najmä mladým ľuďom, ktorí majú menej príležitostí, a to zohľadnením ich potrieb, prostredia a motivácie“.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 5. septembra 2007 s názvom Podpora plnohodnotnej účasti mladých ľudí na vzdelávaní, zamestnanosti a dianí v spoločnosti (3) zdôraznila, že využitie plného potenciálu všetkých mladých ľudí je v sociálnom a hospodárskom záujme Európy; preto sa uviedol význam dosiahnutia sociálneho začlenenia a rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí s osobitným dôrazom na tých, ktorí majú obmedzené príležitosti.

(5)

Európska rada na jarnom zasadnutí v roku 2008 zdôraznila význam posilnenia sociálneho rozmeru lisabonskej stratégie, boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, presadzovania aktívneho začlenenia a zvyšovania príležitostí na zamestnanie pre ľudí, ktorí sú najvzdialenejší od trhu práce, vrátane mladých ľudí a naliehavo vyzvala členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia v záujme zlepšenia stupňa dosiahnutého vzdelania študentov z prisťahovaleckého prostredia a zo znevýhodnených skupín,

1.

počas nemeckého predsedníctva sa práca zameriavala na rovnaké príležitosti pre všetky deti a mládež a ich účasť na spoločenskom dianí v rámci programu tímu predsedníctiev pre sociálnu a profesijnú integráciu mladých ľudí;

2.

výsledky partnerskej výmeny skúseností o účasti mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami ukázali, že takíto mladí ľudia si vyžadujú osobitnú pozornosť vo všetkých členských štátoch a že je obzvlášť nevyhnutné, aby verejné orgány na miestnej a regionálnej úrovni, občianska spoločnosť, mládežnícki pracovníci, mládežnícke organizácie a samotní mladí ľudia spolupracovali v záujme zvýšenia ich blaha;

3.

v rámci štruktúrovaného dialógu sa mladí ľudia a zástupcovia mládežníckych organizácií zišli 18. – 21. apríla 2008 pri príležitosti mládežníckeho podujatia organizovaného slovinským predsedníctvom a sformulovali súbor záverov o mobilite, zamestnanosti, neformálnom učení sa, budovaní kompetencií, integrácii mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami a o ich účasti na politickom dianí a úlohe mladých ľudí v medzikultúrnom dialógu.

1.

hoci sa uznávajú rozdiely medzi členskými štátmi, situácia mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami (ako sú mladé ženy a mladí muži z menej zvýhodneného vzdelanostného, socio-ekonomického alebo geografického prostredia alebo so zdravotným postihnutím) je v mnohých európskych krajinách závažnou témou;

2.

napriek súčasnej globalizácii a migračným tokom, ktoré vytvárajú nové príležitosti a obohacujú európsku rozmanitosť, množstvo mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami stále čelí ekonomickým a sociálnym problémom;

3.

skutočnosť, že výraznému počtu mladých ľudí v Európe chýbajú príležitosti na aktívnu účasť na vzdelávaní, zamestnaní a spoločenskom dianí, ohrozuje samotnú súdržnosť našej spoločnosti; umožnenie všetkým mladým ľuďom, aby naplnili svoj potenciál a aktívne sa zúčastňovali na živote komunity, je preto nevyhnutné pre pevný a trvalo udržateľný rast spoločnosti a tým, že buduje vzťahy obojstrannej dôvery s ostatnými skupinami spoločnosti vrátane starších generácií prispieva k celkovej sociálnej súdržnosti;

4.

nezamestnanosť, chudoba, zlý zdravotný stav, kultúrne, sociálne a ekonomické vylúčenie a všetky formy diskriminácie sú prekážkami blaha mladých ľudí a môžu im brániť v aktívnej účasti na spoločenskom dianí;

5.

individuálne opatrenia zamerané na mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami by mali vychádzať z interdisciplinárneho výskumu o mladých ľuďoch a ich životných podmienkach. Takýto prístup založený na vedomostiach je obzvlášť dôležitý pri riešení otázok súvisiacich s mladými ľuďmi s obmedzenými príležitosťami;

6.

prechod a mobilita medzi systémami odbornej prípravy a vzdelávania a trhom práce sú veľmi dôležité pre predchádzanie nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu;

7.

v kontexte rámca Spoločenstva pre spoluprácu v oblasti vzdelávania je veľkou výzvou riešenie problému predčasného ukončovania školskej dochádzky a znevýhodnenia vo vzdelávaní; je dokázané, že výsledky dosiahnuté vo vzdelávaní vo väčšine členských štátov stále závisia od socio-ekonomického prostredia, preto sú na riešenie tejto štrukturálnej nerovnosti potrebné ďalšie opatrenia a stratégie;

8.

neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa môže zohrávať kľúčovú úlohu ako nástroj, ktorý podporuje sociálne a ekonomické začlenenie mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami; v tejto súvislosti je dôležitá najmä práca mládežníckych pracovníkov a mládežníckych organizácií s týmito mladými ľuďmi;

9.

program Mládež v akcii je na európskej úrovni kľúčovým nástrojom presadzovania aktívnej účasti a sociálneho začlenenia mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

10.

kultúra, mládežnícka práca a športové aktivity významnou mierou prispievajú k začleneniu a blahu mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami.

mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami by sa mala venovať osobitná pozornosť v počiatočnej fáze ich vývinu, aby sa lepšie začlenili do spoločnosti. Taktiež by sa im mali poskytnúť všetky príležitosti (prostredníctvom osobitnej podpory alebo odborného vedenia) na účasť na činnostiach otvorených pre všetkých mladých ľudí.

1.

sa pri plnení cieľov lisabonskej stratégie a Európskeho paktu pre mládež prioritne zameriavali na mladých ľudí v najzraniteľnejších situáciách a aby im venovali osobitnú pozornosť pri tvorbe svojich vnútroštátnych stratégií flexiistoty;

2.

ďalej rozvíjali prierezový prístup k otázkam súvisiacim s mládežou a formovanie medziodvetvových politík, čo má osobitný význam vo vzťahu k mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami;

3.

bojovali proti rodovým stereotypom a presadzovali rodovú rovnosť pri všetkých opatreniach zameraných na zlepšenie postavenia mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

4.

podporovali mladých ľudí v osvojovaní si zdravého životného štýlu a začleňovali tento cieľ do svojich politík v oblasti zdravia, a to s osobitným dôrazom na mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

5.

bojovali proti prenosu nezamestnanosti a ekonomickej nečinnosti z generácie na generáciu, okrem iného prostredníctvom iniciatív, ktorých cieľom je vytváranie dobrých pracovných príležitostí pre mladých ľudí;

6.

prioritne posilnili sociálne začlenenie mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, a to najmä presadzovaním rovnakých príležitostí pre deti a mladých ľudí v kontexte procesu EÚ zameraného na sociálnu ochranu a sociálne začlenenie;

7.

podporovali rozvoj existujúcich foriem účasti a podnecovali tvorbu nových, ktoré zahŕňajú mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, a podporovali rozvoj inovačných a cielených opatrení na zlepšenie ich prístupu k IKT, médiám a informáciám, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, a to v rámci otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže;

8.

venovali pri tvorbe a posudzovaní programov zameraných na mladých ľudí náležitú pozornosť samotnej účasti mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, ako aj sociálnym prínosom tejto účasti;

9.

pracovali s mládežníckymi organizáciami na vytvorení začleňujúceho prístupu v rámci štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi s obmedzenými príležitosťami na všetkých úrovniach a v prípade potreby upravili formu stretnutí;

10.

rozširovali povedomie, znalosti a odbornosť v súvislosti so sociálnymi, ekonomickými a inými faktormi ovplyvňujúcimi blaho mladých ľudí a situáciu mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

11.

posilňovali šírenie osvedčených postupov na všetkých úrovniach prostredníctvom výmeny údajov a skúseností a tvorbou sietí.

1.

podporovali tvorbu trvalo udržateľných stratégií alebo integrovaných opatrení v plánoch národných politík zameraných na zlepšovanie podmienok na zapojenie a začlenenie mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami do spoločnosti.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať medzidisciplinárnym a medziodvetvovým opatreniam včasného zásahu, aby sa vylúčilo alebo zmiernilo riziko toho, že sa deti a mladí ľudia stanú obeťami sociálneho vylúčenia;

2.

sprístupnili financovanie zo strany EÚ (programy a štrukturálne fondy EÚ) na podporu sociálneho začlenenia a aktívnej účasti mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

3.

poskytovali zvýšenú podporu mládežníckym pracovníkom a mládežníckym lídrom pracujúcim s mladými ľuďmi s obmedzenými príležitosťami, okrem iného zdokonalením ďalšej odbornej prípravy a zlepšením uznávania ich zručností;

4.

povzbudzovali a podporovali mládežnícke a sociálne organizácie v činnostiach, ktoré vykonávajú v mene mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami;

5.

podporovali informácie prispôsobené individuálnym potrebám a uľahčovali prístup mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami k takýmto informáciám;

6.

vo vhodných prípadoch vytvárali a zlepšovali mechanizmy profesijného usmernenia a poradenstva s cieľom umožniť mladým ľuďom s obmedzenými príležitosťami nájsť si prácu;

7.

identifikovali prekážky účasti mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, hľadali možnosti prekonania týchto prekážok a osobitne podporovali účasť mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami na zastupiteľskej demokracii i v mládežníckych štruktúrach, a to od miestnej až po celoštátnu úroveň; vo väčšej miere podporovali učenie sa účasti.

1.

zvážila na základe osvedčených postupov určených v spolupráci s členskými štátmi možné línie činnosti na európskej úrovni, aby sa uľahčilo začlenenie mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami do spoločnosti a ich účasť na spoločenskom dianí;

2.

zohľadnila ciele tohto uznesenia pri navrhovaní priorít pre budúci rámec spolupráce v oblasti mládeže.

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5050. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M4994. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5127. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5101. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

—

webovej stránke Europa competition (http://ec.europa.eu/comm/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti pomoci na lokalizáciu individuálnych rozhodnutí o fúziách, vrátane názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov,

—

v elektronickej forme na webovej stránke EUR-Lex pod číslom dokumentu 32008M5088. EUR-Lex je počítačový dokumentačný systém práva Európskeho spoločenstva (http://eur-lex.europa.eu).

1.

s odkazom na ustanovenia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu 2008 (1);

2.

s odkazom na Dohovor Unesco o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

3.

so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. mája 2007 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete (2) a uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (3),

4.

pripomínajúc odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (4);

5.

pripomínajúc závery Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady 15. novembra 2007, o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov,

—

medzikultúrny dialóg je kľúčovým nástrojom riešenia niektorých z najdôležitejších výziev, ktorým Európa v súčasnosti čelí, a predstavuje jeden z troch strategických cieľov európskeho programu pre kultúru, ktorý sa má plniť prostredníctvom trojročných pracovných plánov,

—

v záujme podpory otvorenej a začleňujúcej spoločnosti založenej na základných európskych hodnotách a v záujme presadzovania aktívneho občianstva musia byť európski občania vybavení medzikultúrnymi kompetenciami, ktoré predstavujú kľúčový faktor posilnenia medzikultúrneho dialógu,

—

z hľadiska medzikultúrnych kompetencií sú osobitne dôležité tie znalosti, zručnosti a postoje, ktoré súvisia s týmito kľúčovými kompetenciami: komunikácia v cudzích jazykoch, spoločenské a občianske kompetencie a kultúrne povedomie a vyjadrovanie (5).

A.

KULTÚRA, najmä na základe pracovného plánu Rady na roky 2008 – 2010:

B.

VZDELÁVANIE:

C.

MLÁDEŽ:

D.

AUDIOVIZUÁLNA OBLASŤ:

—

presadzovali medzikultúrne kompetencie pomocou existujúcich nástrojov a iniciatív v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a audiovizuálnej politiky, a to najmä skúmaním toho, ako možno tieto opatrenia ďalej prehĺbiť a posilniť v záujme podpory medzikultúrneho dialógu,

—

zvýšili synergiu medzi týmito oblasťami v záujme rozvoja medzikultúrnych kompetencií, napríklad tvorbou spoločných iniciatív, pričom je potrebné zohľadniť potrebu toho, aby občania chápali a rešpektovali vlastnú kultúru, kultúru iných a kultúrnu rozmanitosť vo všeobecnosti, komunikovali v kultúrne rozmanitom prostredí, identifikovali spoločné hodnoty demokracie a základných práv a aktívne sa podieľali na ich posilňovaní a rozvoji,

—

vytvárali príležitosti na dialóg na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ zvyšovaním podpory rozvoja medzikultúrnych kompetencií prostredníctvom existujúcich programov v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a audiovizuálnej politiky,

—

podporovali priaznivé prostredie pre tvorivosť a inováciu, aby plnou mierou prispeli k formovaniu medzikultúrnych kompetencií a posilneniu medzikultúrneho dialógu,

—

identifikovali a navzájom si vymieňali osvedčené postupy v oblasti rozvoja medzikultúrnych kompetencií, pričom v rámci nadväzujúcich krokov by mali zohľadniť najmä iniciatívy uskutočňované na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ v rámci Európskeho roka medzikultúrneho dialógu,

—

posilňovali a presadzovali koncepciu medzikultúrneho dialógu vo všetkých ostatných relevantných politických oblastiach v rámci EÚ aj vo vonkajších vzťahoch.

1.

zatiaľ čo členské štáty plne zodpovedajú za organizáciu a obsah svojich systémov vzdelávania a odbornej prípravy, podpora tvorivosti a inovácie je oblasťou, v ktorej by spolupráca na európskej úrovni mohla prispieť ku kvalite a efektívnosti na národnej a regionálnej úrovni;

2.

snahou o účinnosť a spravodlivosť sa v rámci súčasného pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010 podporujú spoločné európske ciele, ako je kvalita, prístup a otvorenosť širšiemu svetu. Keďže tvorivosť a schopnosť inovovať majú tiež zásadný význam pre trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj v Európe, je potrebné klásť na tieto otázky väčší dôraz v kontexte budúcej európskej spolupráce v oblasti vzdelávania;

3.

všetky stupne vzdelávania a odbornej prípravy môžu prispieť k tvorivosti a inovácii z perspektívy celoživotného vzdelávania: skoré štádiá vzdelávania sa pritom zamerajú na motiváciu a schopnosť učiť sa a iné kľúčové kompetencie, a nasledujúce štádiá sa zamerajú na špecifickejšie zručnosti a vznik, rozvoj a využívanie nových vedomostí a nápadov;

1.

tvorivosť je primárnym zdrojom inovácie, ktorá sa považuje za hlavnú hnaciu silu rastu a vytvárania bohatstva a ktorá je kľúčom k zlepšeniam v sociálnej oblasti a dôležitým nástrojom pri riešení globálnych výziev, ako sú napríklad zmeny klímy, zdravotná starostlivosť a udržateľný rozvoj;

2.

ak majú školy zodpovedajúco pripraviť žiakov na dôležité výzvy a problémy rýchlo sa meniaceho sveta, vzniká stále väčšia potreba prijať kroky na vnútroštátnej úrovni a spolupracovať na úrovni EÚ s cieľom priniesť ambicióznejšie zmeny;

3.

okrem svojich hlavných úloh zabezpečiť získanie kľúčových kompetencií a poskytnúť pre vedomostný trojuholník pevné základy zručností môžu systémy vzdelávania a odbornej prípravy zohrať zásadnú úlohu v rozvoji tvorivých a inovačných schopností ako kľúčových faktorov v zlepšovaní hospodárskej konkurencieschopnosti v budúcnosti a podpore sociálnej súdržnosti a uspokojovania individuálnych potrieb;

4.

počnúc už od školskej úrovne majú systémy vzdelávania kombinovať rozvoj špecifických vedomostí a zručností spolu so všeobecnými schopnosťami súvisiacimi s tvorivosťou, ako napríklad zvedavosť, intuícia, kritické a laterálne myslenie, riešenie problémov, experimentovanie, riskovanie a schopnosť poučiť sa z chýb, využívanie predstavivosti a hypotetického uvažovania, ako aj podnikavosť;

5.

osem kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie vymedzených v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady z decembra 2006 (1) sa vzťahuje na zručnosti, ktoré sú obzvlášť relevantné pre tvorivosť a schopnosť inovovať. Potrebné sú najmä zručnosti a kompetencie, ktoré ľuďom umožnia poňať zmenu ako príležitosť, zostať otvorenými novým myšlienkam a rešpektovať a oceňovať hodnoty druhých;

6.

vzhľadom na to, že je dokázané, že rozmanitosť a multikultúrne prostredie môžu podnecovať tvorivosť, majú začleňovacie politiky vzdelávania zamerané na toleranciu a vzájomné porozumenie potenciál premeniť zvyšujúci sa multikulturalizmus v európskych spoločnostiach na prínos pre tvorivosť, inováciu a rast;

7.

účasť škôl, najmä miestnych, v nových a rozličných sieťach im môže pomôcť dosiahnuť ich vzdelávacie ciele a prispieť k podpore tvorivosti a inovácie. Partnerstvá medzi vzdelávaním, pracovným prostredím a občianskou spoločnosťou majú zásadný význam pre predvídanie meniacich sa potrieb pracovného a spoločenského života a prispôsobenie sa týmto potrebám: stáže, spoločné projekty, partnerské učenie a inštruktori kurzov z vonkajšieho vzdelávania môžu oboznámiť učiteľov a žiakov s novými myšlienkami;

8.

učitelia majú zohrávať zásadnú úlohu pri rozvíjaní a podpore tvorivého potenciálu každého dieťaťa a k tomu môžu prispieť uvádzaním príkladov tvorivosti pri vyučovaní.

V tomto ohľade sa zdá, že osobnejšie vzdelávacie prístupy zamerané na študenta a prispôsobené potrebám a schopnostiam rôznych študentov – vrátane študentov s osobitným nadaním – obzvlášť podporujú tvorivosť a prispievajú k zvyšovaniu motivácie a sebadôvery praktickejšie alebo umeleckejšie zameraných študentov, bez ohľadu na implikácie týchto prístupov, pokiaľ ide o zdroje a vnútornú organizáciu;

9.

inštitúcie vzdelávania učiteľov majú tiež predstavovať kľúčový prínos pre vybavenie padagogických pracovníkov vedomosťami a kompetenciami potrebnými na zmenu, ako sú napríklad zručnosti potrebné na podporu prístupov zameraných na študenta, pracovné metódy založené na spolupráci a využívanie moderných študijných nástrojov, najmä tých, ktoré sú založené na IKT. Podpora tvorivých schopností a postojov v rámci škôl si tiež vyžaduje podporu organizačnej kultúry, ktorá je otvorená tvorivosti, a vytvorenie prostredia priaznivého pre inováciu vo všeobecnosti, ako aj zanietené a prezieravé vedenie na všetkých úrovniach;

10.

keďže sa zvyšuje podiel učenia sa na pracovisku, v neformálnom kontexte a vo voľnom čase – často prostredníctvom nových študijných nástrojov založených na IKT – je rozvoj tvorivých a inovačných schopností relevantný pre všetky aspekty celoživotného vzdelávania;

11.

je potrebný ďalší výskum – podporený výmenou údajov – o metódach vymedzenia, definovania, merania a zaznamenávania výsledkov učenia sa v jemných prierezových zručnostiach, ako sú tvorivé a inovačné schopnosti. Tvorcom politík vzdelávania je tiež potrebné poskytnúť silnejšiu základňu poznatkov na podporu tvorivých a inovačných schopností prostredníctvom celoživotného vzdelávania a preskúmať možný prínos EÚ k tomuto procesu.

1.

zvážili, ako podporovať väčší súlad medzi vedomosťami a zručnosťami na jednej strane a tvorivosťou na strane druhej, ako aj to, ako čo najlepšie podporovať, sledovať a hodnotiť tvorivé a inovačné schopnosti na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy;

2.

podporovali učiteľov pri rozvíjaní ich úlohy ako sprostredkovateľov vzdelania a podporovateľov tvorivosti a pomáhali inštitúciám vzdelávania učiteľov reagovať na nové požiadavky učiteľskej profesie, napríklad podporou prístupov založených na spolupráci a zameraných na študenta, inovatívneho vzdelávacieho prostredia a použitia otvorených vzdelávacích zdrojov;

3.

podporovali kultúru vzdelávania prostredníctvom rozvoja širších vzdelávacích spoločenstiev uľahčovaním a podporou sietí a partnerstiev medzi vzdelávaním a súvisiacimi oblasťami, ako sú kultúra na jednej strane a pracovné prostredie na strane druhej, pričom zapojená by bola aj občianska spoločnosť a iné zainteresované subjekty.

1.

zvážili zaradenie podpory tvorivých a inovačných schopností medzi súčasné a budúce ciele európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy ako doplnok k podpore vykonávania odporúčania o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie z roku 2006; a preskúmali na európskej úrovni vhodné a účinné prostriedky – ako napríklad partnerské učenie – na dosiahnutie týchto cieľov na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy a z perspektívy celoživotného vzdelávania;

2.

podporovali tvorbu kultúry, medzikultúrny dialóg a spoluprácu na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni s cieľom rozvíjať prostredie, ktoré obzvlášť podnecuje tvorivosť a inováciu;

3.

vytvárali synergie na podporu tvorivosti a inovácie prostredníctvom aktívnej spolupráce s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy, Unesco a OECD, v otázkach, ako sú medzikultúrne vzdelávanie, demokracia, tolerancia a ľudské práva. (Všetkým členským štátom by sa malo zabezpečiť právo zapojiť sa do týchto činností.);

4.

podnecovali a podporovali rozvoj, výmenu a šírenie osvedčených postupov v politike vzdelávania založenej na faktoch v súvislosti s podporu tvorivých a inovačných zručností v Európe;

5.

vhodne využívali programy a nástroje EÚ na presadzovanie a podporu tvorivých a inovačných schopností na všetkých stupňoch celoživotného vzdelávania, ako aj v samotnom vzdelávacom procese.

1.

podporovala relevantný výskum a v spolupráci s európskymi a medzinárodnými výskumnými inštitúciami analyzovala a vymieňala si údaje – na úrovni EÚ aj medzi členskými štátmi – týkajúce sa podpory a rozvoja tvorivých a inovačných schopností prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy;

2.

v procese navrhovania nového strategického rámca európskej spolupráce vo vzdelávaní a odbornej príprave po roku 2010 pokračovala v úsilí o zvyšovanie miery porozumenia v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa rozvoja tvorivých a inovačných schopností prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy v celkovom kontexte všeobecnej inovačnej politiky pre EÚ.

2007: 4 000 EUR

2008: 4 000 EUR

2009: 4 000 EUR

2010: 4 500 EUR

2011: 4 500 EUR

2012: 5 000 EUR

2013: 6 000 EUR

—

do výšky 50 % oprávnených nákladov v znevýhodnených oblastiach a do výšky 40 % oprávnených nákladov na investície v iných oblastiach.

—

do výšky 50 % oprávnených nákladov na investície na zachovanie výrobného kultúrneho dedičstva (poľnohospodárske budovy), ak investícia nebude mať za následok zvýšenie výrobnej kapacity poľnohospodárskeho podniku,

—

do výšky 50 % oprávnených nákladov na investície určené na zachovanie dedičstva, ktoré nemá výrobný charakter, nachádzajúceho sa v poľnohospodárskom podniku (archeologické alebo historické pamiatky),

—

do výšky 50 % doplnkovej pomoci na krytie mimoriadnych nákladov, ktoré vznikli použitím tradičných materiálov nutných na zachovanie prvkov budov tvoriacich kultúrne dedičstvo.

—

pomoc obce dopĺňa poistné spolufinancované zo štátneho rozpočtu až do výšky 50 % oprávnených nákladov na poistné na poistenie zasiatych plodín a plodov a na poistenie hospodárskych zvierat pre prípad choroby.

—

do výšky 100 % oprávnených nákladov na právne a administratívne úkony.

—

pomoc sa poskytuje do výšky 50 % vo forme subvencovaných služieb a nezahŕňa priame peňažné platby výrobcom.

—

do výšky 100 % nákladov na vzdelávanie a odbornú prípravu poľnohospodárov, poradenské služby, organizovanie fór, súťaží, výstav a veľtrhov, na publikácie, katalógy, internetové stránky. Pomoc sa poskytuje vo forme subvencovaných služieb a nesmie zahŕňať priame peňažné platby výrobcom

—

článok 4: Investície do poľnohospodárskych podnikov,

—

článok 5: Zachovanie tradičnej krajiny a budov,

—

článok 12: Pomoc na platby poistného,

—

článok 13: Pomoc na preparcelovanie pozemku,

—

článok 14: Pomoc na podporu výroby kvalitných poľnohospodárskych výrobkov,

—

článok 15: Udelenie technickej pomoci v poľnohospodárskom sektore

2007: 30 000 EUR

2008: 50 000 EUR

2009: 50 000 EUR

2010: 50 000 EUR

2011: 60 000 EUR

2012: 60 000 EUR

2013: 60 000 EUR

—

do výšky 50 % oprávnených nákladov v znevýhodnených oblastiach a do výšky 40 % oprávnených nákladov na investície v iných oblastiach.

—

článok 4: Investície do poľnohospodárskych podnikov

2007: 48 000 EUR

2008: 50 000 EUR

2009: 55 000 EUR

2010: 58 000 EUR

2011: 60 000 EUR

2012: 60 000 EUR

2013: 63 000 EUR

—

do výšky 50 % oprávnených nákladov v znevýhodnených oblastiach,

—

do výšky 40 % oprávnených nákladov v iných oblastiach.

—

na investície do nevýrobných objektov do výšky 100 % skutočných nákladov,

—

na investície do výrobného majetku do výšky 60 % skutočných nákladov alebo 75 % v znevýhodnených oblastiach pod podmienkou, že investícia nebude mať za následok zvýšenie výrobnej kapacity v poľnohospodárskom podniku,

—

dodatočná pomoc sa môže schváliť vo výške do 100 % na krytie mimoriadnych nákladov, ktoré vznikli použitím tradičných materiálov nutných na zachovanie historických prvkov budov.

—

výška spolufinancovania obce dopĺňa sumu spolufinancovania poistného zo štátneho rozpočtu do výšky 50 % oprávnených nákladov na poistné na poistenie zasiatych plodín a plodov a na poistenie zvierat pre prípad choroby.

—

do výšky 100 % skutočne vzniknutých nákladov na právne a administratívne úkony.

—

do výšky 100 % skutočne vzniknutých nákladov vo forme subvencovaných služieb a nesmie zahŕňať priame peňažné platby výrobcom.

—

pomoc sa poskytuje do výšky 100 % nákladov na vzdelávanie a odbornú prípravu, poradenské služby psokytované tretími stranami, organizovanie fór, súťaží, výstav a veľtrhov, na publikácie a internetové stránky, ako aj na náhradné služby. Pomoc sa poskytuje vo forme subvencovaných služieb a nesmie zahŕňať priame peňažné platby výrobcom

—

článok 4: Investície do poľnohospodárskych podnikov,

—

článok 5: Zachovanie tradičnej krajiny a stavieb,

—

článok 12: Pomoc na platby poistného,

—

článok 13: Pomoc na preparcelovanie pozemku,

—

článok 14: Pomoc na podporu výroby kvalitných poľnohospodárskych výrobkov,

—

článok 15: Udelenie technickej pomoci v poľnohospodárskom sektore

Ministrstvo za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano RS

Dunajska 58

SLO-1000 Ljubljana

—

podpora nadnárodnej mobility osôb pracujúcich v oblasti kultúry,

—

podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a umeleckých diel a výrobkov,

—

podpora medzikultúrneho dialógu.

1.

Podpora kultúrnych projektov (Oblasť 1)

Kultúrne organizácie získajú podporu na projekty cezhraničnej spolupráce a na vytváranie a realizáciu kultúrnych a umeleckých činností.

Hlavným cieľom tejto oblasti je pomôcť organizáciám, ako sú napríklad divadlá, múzeá, profesionálne združenia, výskumné centrá, univerzity, kultúrne inštitúcie a verejné orgány, z rozličných krajín, aby prostredníctvom účasti na programe Kultúra spolupracovali tak, aby jednotlivé sektory pracovali spoločne, čím by si rozšírili svoje kultúrne a umelecké pole pôsobnosti aj za hranice štátu.

Táto oblasť je rozdelená do štyroch kategórií, ktoré sú ďalej opísané podrobnejšie.

Oblasť 1.1: Projekty viacročnej spolupráce (v trvaní od troch do piatich rokov)

V prvej kategórii je úsilie zamerané na upevnenie viacročných nadnárodných kultúrnych väzieb prostredníctvom podpory aspoň šiestich kultúrnych subjektov z najmenej šiestich oprávnených krajín s cieľom kooperovať a pracovať spoločne v rámci jednotlivých sektorov, a aj spolu s inými sektormi, na rozvoji spoločných kultúrnych činností počas obdobia troch až piatich rokov. K dispozícii sú finančné prostriedky vo výške minimálne 200 000 EUR a maximálne 500 000 EUR ročne, pričom je podpora z prostriedkov EÚ obmedzená maximálne do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov. Tieto finančné prostriedky sú určené na pomoc pri získavaní alebo rozširovaní geografického rozsahu projektu a zabezpečenie jeho udržateľnosti aj po skončení obdobia financovania.

Oblasť 1.2.1: Projekty spolupráce (v trvaní do 24 mesiacov)

Druhá kategória sa týka činností, na ktorých sa spoločne podieľajú aspoň tri kultúrne subjekty, pôsobiace v rámci jedného alebo viacerých sektorov, najmenej z troch oprávnených krajín maximálne počas dvojročného obdobia. Je zameraná najmä na činnosti, ktoré skúmajú možnosti dlhodobej spolupráce. K dispozícii sú finančné prostriedky od 50 000 EUR do 200 000 EUR, ale podpora z prostriedkov EÚ je obmedzená maximálne do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov.

Oblasť 1.2.2: Projekty literárnych prekladov (v trvaní do 24 mesiacov)

Tretia kategória sa týka podpory na prekladateľské projekty. Podpora EÚ na literárne preklady je zameraná na rozšírenie vzájomného poznania literatúry a literárneho dedičstva Európanov pomocou šírenia literárnych diel medzi krajinami. Vydavateľstvá môžu získať granty na preklady beletrie z jedného európskeho jazyka do iného európskeho jazyka a ich vydanie. K dispozícii sú finančné prostriedky od 2 000 EUR do 60 000 EUR, pričom je podpora z prostriedkov EÚ obmedzená maximálne do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov.

Oblasť 1.3: Projekty spolupráce s tretími krajinami (v trvaní do 24 mesiacov)

V štvrtej kategórie sa snahy sústreďujú na podporu projektov kultúrnej spolupráce, zameraných na kultúrnu výmenu medzi krajinami, ktoré sa na programe zúčastňujú, a tretími krajinami, ktoré uzatvorili dohody o pridružení alebo spolupráci s EÚ, pod podmienkou, že dohody o spolupráci obsahujú doložky o kultúre. Každý rok sa vyberie jedna alebo niekoľko tretích krajín na konkrétny rok. Táto krajina resp. krajiny sa každý rok uvedú na internetovej stránke výkonnej agentúry v dostatočnom časovom predstihu pred uzávierkou podania žiadostí.

V rámci činnosti sa musí vytvoriť konkrétna dimenzia medzinárodnej spolupráce. Do projektov spolupráce sa musia zapojiť aspoň tri kultúrne subjekty aspoň z troch oprávnených krajín a musia sa týkať spolupráce aspoň s jednou organizáciou z vybranej tretej krajiny a/alebo kultúrnych činností vykonávaných vo vybranej tretej krajine. K dispozícii sú finančné prostriedky od 50 000 EUR do 200 000 EUR, pričom je podpora z prostriedkov EÚ obmedzená maximálne do výšky 50 % celkových oprávnených nákladov.

2.

Podpora organizácií pôsobiacich v oblasti kultúry na európskej úrovni (Oblasť 2)

Kultúrne organizácie, ktoré pracujú alebo ktoré majú záujem o prácu v oblasti kultúry na európskej úrovni, môžu získať podporu na krytie svojich prevádzkových nákladov. Táto oblasť sa zameriava na organizácie, ktoré propagujú myšlienku spoločnej kultúrnej histórie skutočného európskeho rozsahu.

Granty udelené v tejto oblasti sú určené na podporu prevádzkových nákladov, ktoré vznikajú pri stálej činnosti organizácií, ktorým bude grant udelený. Tým sa značne líši od ostatných grantov, ktoré môžu byť udelené v ostatných oblastiach programu.

V tejto oblasti môžu o grant požiadať tieto štyri typy organizácií:

K dispozícii je maximálna výška finančných prostriedkov v závislosti od kategórie, v ktorej bude žiadosť podaná, pričom je podpora z prostriedkov EÚ obmedzená maximálne do výšky 80 % celkových oprávnených nákladov.

—

musia byť verejnou (4) alebo súkromnou organizáciou s právnou subjektivitou, ktorej hlavný predmet činnosti patrí do kultúrnej sféry (kultúrna a tvorivá oblasť), a

—

majú sídlo zaregistrované v niektorej z oprávnených krajín.

—

členské štáty EÚ (5),

—

krajiny EHP (6) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko),

—

kandidátske krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ (Chorvátsko, Turecko a bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) plus Srbsko.

1.

rozsah, v akom projekt môže vytvoriť skutočnú európsku pridanú hodnotu (0 – 5 bodov);

2.

význam činností pre konkrétne ciele programu (0 – 5 bodov);

3.

rozsah, v akom sú navrhované činnosti vypracované a v akom môžu byť úspešne vykonané na vysokej úrovni excelentnosti (0 – 5 bodov);

4.

kvalita partnerstva (len pre oblasti 1.1, 1.2.1 a 1.3) (0 – 5 bodov);

5.

rozsah, v akom môžu činnosti dosiahnuť výsledky, ktoré budú spĺňať ciele programu (0 – 5 bodov);

6.

rozsah, v akom budú výsledky navrhovaných činností vhodne oznamované a propagované (0 – 5 bodov);

7.

dlhodobý vplyv – udržateľnosť (neplatí pre oblasť 1.2.2) (0 – 5 bodov);

8.

medzinárodný rozmer spolupráce (len pre oblasť 1.3: Projekty kultúrnej spolupráce s tretími krajinami) (0 – 5 bodov).

Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru

http://ec.europa.eu/culture/index_en.htm

Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálnu oblasť a kultúru

http://eacea.ec.europa.eu/culture/index_en.htm

1.

v prípade výrobkov spadajúcich do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 510/2006:

2.

v prípade výrobkov spadajúcich do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (2):