Oznámenie Rumunska o vízovej reciprocite (1)

(2008/C 19/01)

V Bruseli 7. novembra 2007.

č. 9752

Stále zastúpenie Rumunska pri Európskej únii vyjadruje úctu Generálnemu sekretariátu Rady Európskej únie a ako dodatok k verbálnej nóte stáleho zastúpenia č. 1629 z 21. februára 2007 a na základe článku 2 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001, pokiaľ ide o mechanizmus reciprocity, vyhlasuje, že po tom, ako nadobudla platnosť Dohoda medzi rumunskou vládou a vládou Brazílskej federatívnej republiky o zrušení vízového režimu, sú rumunskí štátni príslušníci od 11. novembra 2007 oslobodení od vízovej povinnosti, ktorá sa týka tranzitu a krátkodobých pobytov.

Podobné oznámenie bolo doručené Európskej komisii.

Stále zastúpenie Rumunska pri tejto príležitosti Rade Európskej únie opätovne vyjadruje svoju najhlbšiu úctu.

(1)  Toto oznámenie je uverejnené v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (ES) č. 851/2005 z 2. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 141, 4.6.2005, s. 3), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

ROZHODNUTIE RADY

zo 21. januára 2008,

ktorým sa vymenúva írsky člen riadiacej rady Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania

(2008/C 19/02)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 337/75 z 10. februára 1975, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania, a najmä na jeho článok 4 (1),

so zreteľom na kandidatúru predloženú írskou vládou,

Keďže:

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Týmto sa uvedená osoba vymenúva za člena riadiacej rady Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 17. septembra 2009:

I.   ZÁSTUPCA ZAMESTNÁVATEĽOV

Írsko: pán Tony DONOHOE

(1)  Ú. v. ES L 39, 13.2.75, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2051/2004 (Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 1).

(2)  Ú. v. EÚ C 240, 5.10.2006, s. 1.

Výmenný kurz eura (1)

24. januára 2008

(2008/C 19/03)

1 euro=

(1)  

Zdroj: referenčný výmenný kurz publikovaný ECB.

Súhrn rozhodnutí Spoločenstva o obchodných povoleniach z hľadiska liečiv od 1. decembra 2007 do 31. decembra 2007

(Uverejnené podľa článku 13 alebo článku 38 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004  (1) )

(2008/C 19/04)

—   Vydanie obchodného povolenia (článok 13 nariadenia (ES) č. 726/2004): Povolené

—   Úprava obchodného povolenia (článok 13 nariadenia (ES) č. 726/2004): Povolená

—   Odobratie obchodného povolenia (článok 13 nariadenia (ES) č. 726/2004)

—   Úprava obchodného povolenia (článok 38 nariadenia (ES) č. 726/2004): Povolená

Ak máte záujem o správu verejného hodnotenia daných liečiv alebo o príslušné rozhodnutia, kontaktujte:

(1)  Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.

Súhrn rozhodnutí Spoločenstva o obchodných povoleniach z hľadiska liečív od 1. decembra 2007 do 31. decembra 2007

(Rozhodnutia prijaté podľa článku 34 smernice 2001/83/ES  (1) alebo podľa článku 38 smernice 2001/82/ES  (2) )

(2008/C 19/05)

—   Vydanie, zachovanie alebo úprava štátneho obchodného povolenia

(1)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.

(2)  Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1.

Likvidačné konanie

Rozhodnutie o začatí likvidačného konania týkajúceho sa poisťovne Hullberry Insurance Company Onderlinge Waarborgmaatschappij U.A. (vzájomné združenie)

(Zverejnenie podľa článku 14 smernice 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady o reorganizácii a likvidácii poisťovní)

(2008/C 19/06)

Taliansky vnútroštátny postup prideľovania obmedzených prepravných práv leteckým dopravcom

(2008/C 19/07)

V súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 847/2004 o rokovaniach a vykonávaní dohôd o leteckej dopravnej službe medzi členskými štátmi a tretími krajinami uverejňuje Európska komisia nasledujúci vnútroštátny postup rozdelenia prepravných práv medzi oprávnených leteckých dopravcov Spoločenstva v prípadoch, keď sú tieto práva obmedzené v zmysle dohôd o leteckej dopravnej službe s tretími krajinami.

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 2204/2002 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy o ES o štátnej pomoci pre zamestnanosť

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 19/08)

(1)  S výnimkou lodiarskeho priemyslu a iných sektorov, ktoré sa riadia osobitnými pravidlami v nariadeniach a smerniciach, ktoré upravujú všetku štátnu pomoc v sektore.

(2)  S výnimkou lodiarskeho priemyslu a iných sektorov, ktoré sa riadia osobitnými pravidlami v nariadeniach a smerniciach, ktoré upravujú všetku štátnu pomoc v sektore.

Informácie oznámené členskými štátmi o štátnej pomoci poskytnutej v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 19/09)

Predbežné oznámenie o koncentrácii

(Vec COMP/M.5015 – Sagard/BPEF/Fläkt Woods JV)

Vec, ktorá môže byť posúdená v zjednodušenom konaní

(Text s významom pre EHP)

(2008/C 19/10)

(1)  Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 56, 5.3.2005, s. 32.

Uverejnenie žiadosti o zápis do registra podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín

(2008/C 19/11)

Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietky proti žiadosti o zápis podľa článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 (1). Vznesené námietky sa musia Komisii doručiť do šiestich mesiacov po uverejnení tejto žiadosti.

ZHRNUTIE

NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006

„LAPIN PORON LIHA“

ES č.: FI/PDO/005/0352/15.7.2004

CHOP ( X ) CHZO ( )

Tento prehľad obsahuje hlavné body špecifikácie výrobku na informačné účely.

1.   Príslušný orgán v členskom štáte:

2.   Skupina:

3.   Druh výrobku:

Trieda 1.1: Čerstvé mäso (a ďalšie časti zvieraťa)

4.   Špecifikácia:

(prehľad požiadaviek podľa článku 4 ods. 2 nariadenia (ES) č. 510/2006)

4.1.   Meno: „Lapin Poron liha“

4.2.   Opis: Meno Lapin Poron liha (mäso laponského soba) sa používa na označenie mäsových výrobkov v potravinárskych predajniach a pri uvádzaní potravín na trh. Do okruhu tohto označenia patria jatočné telá teliat sobov mladších ako jeden rok, jatočné telá dospelých sobov (samice, kastrované a nekastrované samce) starších ako jeden rok, ako aj z nich získavané časti (kusy). Mäso laponského soba sa predáva vo forme celých jatočných tiel, jatočných polovičiek a štvrtiek alebo ako mäso po rozrábke, a to na priame použitie alebo na skladovanie.

Sob polárny európsky (Rangifer tarandus tarandus L.) je polodivé úžitkové zviera chované tradičným spôsobom vo fínskych oblastiach chovu sobov, ktoré je v súkromnom vlastníctve. Je to párnokopytné zviera z čeľade jeleňovitých (Cervidae) patriace medzi bylinožravce a prežúvavce.

Sobie mäso je tmavé, krehké a má chuť diviny. Vlákna sobieho mäsa sú tenšie ako v prípade losieho a hovädzieho mäsa. Jemne vláknité sobie mäso má vysoký energetický obsah, takmer rovnaký ako mastnejšie hovädzie mäso. Obsah tuku v sobom mäse je nízky. Mimoriadne málo tuku je vo filé bez blán a v mäse zo stehna. Tuk sa vyskytuje ako viditeľná povrchová tenká vrstva na chrbte a stehne. Sobí tuk obsahuje mimoriadne množstvo nenasýtených mastných kyselín. Tuky zo sobieho mäsa možno pre ich pozitívny vplyv prirovnať k rybím tukom. V tuku a v krvi soba je aj množstvo polynenasýtených mastných kyselín. Sobie mäso obsahuje 50 % až 60 % nenasýtených kyselín olejových, o ktorých sa zistilo, že znižujú hladinu škodlivého LDL cholesterolu.

Sobie mäso má vysoký obsah bielkovín (asi 23 %) a obsahuje množstvo voľných aminokyselín. V sobom mase sa nachádza mimoriadne veľké množstvo vitamínov, z ktorých najdôležitejšie sú niektoré zo skupiny vitamínov B. Vo veľkom množstve je prítomný aj vitamín A a E. Množstvo vitamínu E je približne 0,5 μg/100 g. Sobie mäso obsahuje 4- až 5-krát viac vitamínu C ako hovädzie mäso.

Množstvo minerálnych a stopových látok v sobom mäse je vyššie ako v mäse iných zvierat. Sobie mäso obsahuje množstvo draslíka, vápnika, horčíka, fosforu, síry, kremíka, mangánu, zinku a medi. V porovnaní s hovädzím dobytkom a ošípanými sobie mäso obsahuje mimoriadne veľa železa – 3 až 5 mg/100 g. Sobie mäso obsahuje tiež mimoriadne veľké množstvo medi a selénu. V sobom mäse je približne 5- až 10-krát viac selénu ako v hovädzom mäse.

Hodnoty obsahu vitamínov v teľacom mäse sú vyššie ako u dospelých sobov a tieto hodnoty sú najvyššie na jeseň, v čase porážky zvierat. Na jeseň má teľacie mäso o 2 % až 3 % viac bielkovín ako mäso samice. Hodnoty obsahu popola, horčíka a draslíka v mäse teliat sú o niečo vyššie ako v mäse samíc. Mäso teliat má menší obsah tuku ako u dospelých sobov a aj jeho energetický obsah je nižší ako u dospelých sobov. Obsah vody v mäse je závislý od veku soba, stavu jeho výživy a termínu porážky. Obsah vody v mäse dospelých sobov dosahuje priemerne 69 %, kým v prípade teliat to je 71 % až 75 %.

Rôzne vlastnosti druhov mäsa, s ktorými sa obchoduje, možno nájsť v Definíciách triedenia sobieho mäsa PE-P5, ktoré v roku 2005 vypracovala Asociácia združení chovateľov sobov a ktoré sa používajú v odvetví chovu a spracovania sobov, na základe ktorých sa druhy mäsa teliat a dospelých sobov definujú na najrôznejšie účely využitia.

4.3.   Zemepisná oblasť: Tradičnou oblasťou produkcie mäsa laponského soba je fínska oblasť chovu sobov, ktorá sa nachádza na samom severe, medzi 65° a 70° severnej zemepisnej šírky. Táto oblasť zahŕňa podľa zákona o chove sobov (848/1990) územie kraja Laponsko s výnimkou miest Kemi a Tornio a obce Keminmaa, územia obcí Hyrynsalmi, Kuivaniemi, Kuusamo, Pudasjärvi, Suomussalmi, Taivalkoski a Yli-Ii z územie kraja Oulu, ako aj územia obcí Puolanka, Utajärvi a Ylikiiminki ležiace na sever od rieky Kiiminkijoki a cesty Puolanka-Hyrynsalmi.

4.4.   Dôkaz o pôvode: Predpoklady na získanie označenia Lapin Poron liha:

Sobie mäso patriace do okruhu tohto mena pochádza zo sobov, ktoré sa narodili a vyrástli v oblasti uvedenej v bode 4.3. a ktoré sa voľne pásli na prírodných pasienkoch na jar, v lete, na jeseň a na začiatku zimy pred porážkou.

Produkcia sobieho mäsa a jeho spracovanie zahŕňajú chov sobov, porážku, dopravu, spracovanie (rozrábka), balenie a skladovanie podľa odporúčaní stanovených právnymi predpismi a pracovnými návodmi alebo vydaných príslušným odvetvím.

Spracovanie (rozrábka) a balenie sobieho mäsa vyprodukovaného vo fínskej oblasti chovu sobov sa robí na geograficky vymedzenom území, v oblasti chovu sobov.

Sobie mäso produkujú chovatelia sobov, ktorí majú odborné znalosti a zručnosti a bývajú vo fínskej oblasti chovu sobov a ktorí poznajú právne predpisy týkajúce sa chovu sobov a organizovane pôsobia v zhode s týmito právnymi predpismi, tak ako sa stanovuje v zákonných predpisoch upravujúcich fínsky chov sobov.

Sledovanie pôvodu

Do uší sobov sa robia značky ich majiteľov v zhode s fínskymi právnymi predpismi o chove sobov buď ihneď po narodení, alebo najneskôr pred príchodom na porážku.

Keď sú soby určené na porážku vybraté a oddelené od sobov, ktoré zostanú nažive, označia sa pri triedení, ktoré sa vykonáva v oblastiach, kde sa pásli, jatočnou značkou. Táto značka sa pripevní na ucho a sob určený na porážku tak má pridelené číslo. Toto číslo sprevádza jatočné telo až po rozrábku. Oddelené kusy mäsa sa po rozrábke označia číslom marže, ktoré sa vzťahuje na delenie a spracovanie a ktoré sprevádza výrobok až k spotrebiteľovi. V prevádzkarniach, v ktorých sa vykonáva rozrábka, a v závodoch na výrobu mäsových výrobkov sa musia viesť záznamy o jatočných telách a ďalšom mäse, ktoré prichádza do prevádzkarne, ako aj o mäse, ktoré sa z prevádzkarne odosiela. Dohľad nad prevádzkarňami, v ktorých sa vykonáva rozrábka, a nad závodmi na výrobu mäsových výrobkov vykonávajú komunálne kontrolné orgány.

Porážku sobov na sobích bitúnkoch kontroluje vedúci bitúnka a veterinárny lekár vo funkcii veterinárneho inšpektora. Pri týchto činnostiach sa postupuje v zhode s požiadavkami nariadenia (ES) č. 854/2004 a vyhlášky ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva o kontrole mäsa č. 38/EEO/2006. Sobie mäsa sa môže predávať z miesta usmrtenia alebo výroby (napr. z triediarne alebo sobej farmy) priamo spotrebiteľovi.

Chov a porážka zvierat, ako aj spracovanie (rozrábka) sa vykonáva v zhode s právnymi predpismi Spoločenstva, s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré ich podporujú, a čiastočne s odporúčaniami vydanými Asociáciou združení chovateľov sobov. Dohľad riadi Úrad pre bezpečnosť potravín (Evira) podriadený príslušným ministerstvám. Dohľad vykonávajú miestne orgány pre kontrolu potravín a krajská správa.

4.5.   Spôsob výroby: V chovateľskom roku 2005 – 2006 bolo vo Fínsku 200 196 zimujúcich sobov (plemenných sobov). Tie vyprodukovali spolu 116 488 teliat, z ktorých bolo 94 115 porazených na jeseň a začiatkom zimy. Na jeseň a na začiatku zimy bolo porazených 30 030 dospelých sobov (samíc, samcov, kastrovaných samcov).

Približne 70 až 75 % jatočných sobov tvoria 5- až 8-mesačné teľatá s jatočnou hmotnosťou približne 22 kg. Priemerná hmotnosť jatočných dospelých samíc je približne 35 kg a jatočná hmotnosť najväčších samcov môže byť 70 až 80 kg.

Počet sobov určených na porážku je pri súčasnom povolenom maximálnom počte stavov 90 000 – 110 000 za rok. Sobie hospodárstvo produkuje ročne 2 až 2,5 mil. kilogramov mäsa, hodnota produkcie je 11 až 15 mil. EUR ročne.

Soby sa chovajú v rámci systému združení chovateľov sobov. Každý podnikateľ v oblasti chovu sobov je podielnikom združenia chovateľov sobov, ktorých je spolu 56. Z nich sa 41 nachádza v Laponsku a 15 v kraji Oulu. Ich hranice sú presne vymedzené, pričom ide o jednotky, ktoré majú rôznu veľkosť územia a stavy sobov. Chovatelia sobov využívajú pri starostlivosti o soby severský rytmus prírody. Činnosťou, ktorá je pri chove sobov najviac náročná na čas, je zhromažďovanie sobov. Ďalšími prácami vykonávanými v teréne sú značkovanie, sčítanie, triedenie sobov, ich preprava, pasenie, porážka na vlastnú potrebu a v prípade potreby prikrmovanie. Soby sa voľne pasú na prírodných pasienkoch na jar, v lete, na jeseň a začiatkom zimy pred porážkou. V tomto období získavajú všetku svoju potravu v prírode. Letná potrava sobov sa skladá z viac ako 350 druhov rastlín. Najobľúbenejšími rastlinami v ich potrave sú v lete bahenné rastliny, ako aj trávy a byliny na brehoch potokov. Letná potrava je ľahko stráviteľná a obsahuje veľké množstvo bielkovín, vitamínov, ako aj minerálnych a stopových látok.

Koncom leta a predovšetkým na jeseň soby rady konzumujú huby a rozchádzajú sa do najlepších hubových oblastí. Soby sa kŕmia hubami až do príchodu snehu a ich zvyšky vyhrabávajú spod snehu ešte na prechode jesene a zimy.

Dôležitou potravou sobov v zime sú lišajníky. Na mnohých miestach predstavujú 30 % až 60 % ich zimnej potravy. V zime soby spásajú aj mach a veľké množstvo výhonkov a obhrýzajú vetvičky stromov a kríkov. Tilandsie a bradatce vyskytujúce sa na konároch ihličnatých stromov predstavujú zimnú potravu sobov, a to najmä v predjarí, keď stvrdnutý povrch snehovej prikrývky bráni vyhrabávaniu lišajníkov.

Približne 70 % až 75 % z porážaných sobov sú 5- až 8-mesačné teľatá, ktoré nie sú prikrmované. Malej časti dospelých sobov určených na porážku sa ako prikrmovanie dáva seno vyprodukované v oblasti chovu sobov, aby tieto soby zostali na mieste pred presunutím do triediacej ohrady, alebo aby ostali na mieste triedenia, ak trvá dlhšie. V praxi sa prikrmujú chovné soby, ktoré sa po porážkach ponechávajú nažive. Preto je prikrmovanie dôležité z hľadiska zabezpečenia ich potravy v období snehu a mrazov. Prikrmovanie sa poskytuje 30 % až 50 % chovných sobov počas 1 až 4 mesiacov v závislosti od podmienok daného zimného obdobia. Z hľadiska počtov sa v teréne prikrmuje približne 50 000 chovných sobov, v ohradách približne 75 000 chovných sobov a 75 000 chovných sobov nie je vôbec prikrmovaných. S prikrmovaním sa končí s príchodom jari 6 až 9 mesiacov pred porážkou sobov. Približne 30 % krmiva podávaného v rámci prikrmovania pochádza z oblastí mimo oblasti chovu sobov.

Soby sa zabíjajú v oblasti chovu sobov na 14 sobích bitúnkoch vlastnených združeniami chovateľov sobov, na štyroch súkromných bitúnkoch a na jednom bitúnku, ktorý patrí školskému zariadeniu, pričom všetky tieto bitúnky spĺňajú nariadenia EÚ. Priamo v mieste výroby sa poráža 4 až 5 percent sobov a predáva sa priamo spotrebiteľom.

Chov sobov, preprava živých sobov, porážka sobov, kontrola porážky a kontrola mäsa, ako aj mrazenie, doprava, skladovanie tiel porazených zvierat a odpadové hospodárstvo sa vykonávajú v zhode s právnymi predpismi EÚ, vnútroštátnymi právnymi predpismi a odporúčaniami, ktoré na vlastnú potrebu vydáva samotné odvetvie.

Mäso laponského soba sa predáva vo forme celých jatočných tiel, jatočných polovičiek a štvrtiek alebo vo forme mäsa po rozrábke na priame použitie alebo na skladovanie. Každé spracovanie (rozrábka) mäsa patriace do okruhu tohto mena a jeho balenie sa vykonáva vo vymedzenej geografickej oblasti, t. j. vo fínskej oblasti chovu sobov. Vykonávanie týchto činností v oblasti chovu sobov je zdôvodnené zabezpečením kvality výrobku, a to najmä z hľadiska veľkých prepravných vzdialeností. Zároveň je takto možné kontrolovať pôvod výrobku a zabezpečiť, aby všetky výrobky uvádzané na trh pod menom Lapin Poron liha spĺňali požiadavky, ktoré sú na ne kladené.

4.6.   Spojenie: Chov sobov je veľmi starý spôsob obživy. Najstaršie skalné kresby, ktoré pravdepodobne zobrazujú soba, pochádzajú z obdobia pred viac ako 3 000 rokmi. Prvé overené informácie o chove sobov v Európe pochádzajú z roku 892 n. l. Najstarším a najdôležitejším lovným zvieraťom bol voľne žijúci sob; sob je pôvodne zviera žijúce v kopcovitých oblastiach a čiastočne bol domestikovaný zo škandinávskych voľne žijúcich sobov. Lov voľne žijúcich sobov viedol časom k sobiemu hospodárstvu, ktoré umožnilo ľuďom obývať najsevernejšie oblasti Fínska od 17. storočia.

Prvá písomná zmienka o soboch ako o zdroji potravy a o výnimočnosti sobieho mäsa ako výživy pochádza z roku 1555 z publikácie História severných národov, z opisov týkajúcich sa Fínska, ktorej autorom je Olaus Magnus. Soby sa chovali od 18. storočia v oblastiach, ktoré zodpovedajú súčasnej oblasti chovu sobov.

Sobie mäso produkujú chovatelia sobov, ktorí majú odborné znalosti a zručnosti a bývajú vo fínskej oblasti chovu sobov. Ich práca sa zakladá na poznatkoch o soboch zhromažďovaných po stáročia a na jedinečnej znalosti sobov. V súčasnosti je vo Fínsku 5 037 majiteľov sobov, pričom približne 800 až 1 000 z nich sú Sámovia.

Sob sa v lete pred porážkou pasie na močaristých pôdach, riečnych nivách, kopcoch a na lesných rúbaniskách. Tu soby získavajú dostatok výživy vo forme tráv, ostrice, sena a bylín. Letná potrava je ľahko stráviteľná a obsahuje veľké množstvo bielkovín, vitamínov, ako aj minerálnych a stopových látok. Na jeseň soby rady konzumujú huby. Sob je jediný veľký bylinožravec, ktorý je schopný spracovať energiu lišajníkov v podmienkach, v ktorých sneh väčšinou zakrýva porast počas prevažnej časti roka.

Sobie mäso je jedinečný špeciálny výrobok oblasti chovu sobov. Sobie mäso patriace do okruhu tohto pomenovania sa produkuje zo sobov, ktoré sa narodili a vyrástli vo fínskej oblasti chovu sobov a ktoré sa pred porážkou voľne pasú na prírodných pasienkoch na jar, v lete, na jeseň a začiatkom zimy.

Tvrdé severské prírodné podmienky, zreteľne rozdielne ročné obdobia – polnočné letné slnko a na druhej strane dlhá a studená zima s veľkým množstvom snehu – a výborná letná strava bohatá na obsah výživných látok robia zo sobieho mäsa jedinečný výrobok. Vďaka charakteristickým vlastnostiam tejto oblasti je sobie mäso tým, čím je: má chuť diviny, no napriek tomu je to mäso s celkom vlastnou, osobitnou chuťou a ďalšími špecifickými vlastnosťami.

4.7.   Kontrolný orgán:

4.8.   Názov: Mäso laponského soba, ktoré sa predáva vo forme celých jatočných tiel, jatočných polovíc a štvrtiek, sa označuje symbolom Lapin Poron liha pripevneným na telo, po ktorom nasleduje údaj „chránené označenie pôvodu“ alebo jemu zodpovedajúci oficiálny symbol Spoločenstva. Ďalej treba vyznačiť, či ide o mäso dospelého soba alebo teľaťa. Mäso po rozrábke sa balí na účely skladovania a predaja napríklad do vákuových balení a označujú sa na obale symbolom Lapin Poron liha (napríklad pečiatka alebo nálepka), po ktorom nasleduje údaj „chránené označenie pôvodu“ alebo zodpovedajúci oficiálny symbol Spoločenstva. Ďalej treba vyznačiť, či ide o mäso dospelého soba alebo teľaťa. Analogické označenie sa predpokladá aj v prípade mäsa určeného na priamy predaj.

(1)  Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12.